Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: ALEJO VIDAL-QUADRAS
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

3. Desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

4. Správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 – Osobitná správa Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008RT (v súlade s článkom 205 ods. 2 prvou časťou rokovacieho poriadku) – 26. výročná správa o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008) (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach týkajúcich sa Európskeho ombudsmana a uplatňovania práva Európskej únie:

– správa pani Nedelčevovej v mene Výboru pre petície o výročnej správe o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 (2010/2059 (INI)) (A7-0275/2010),

– správa pani Paliadeliovej v mene Výboru pre petície o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008RT (2010/2086(INI)) (A7-0293/2010) a

– správa pani Lichtenbergerovej v mene Výboru pre právne veci o 26. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008) (KOM(2009)0675 – 2010/2076(INI)) (A7-0291/2010).

  Mariya Nedelcheva, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán Diamandouros, pán komisár, dámy a páni, podľa mňa má poslanie Európskeho ombudsmana dva ciele.

V prvom rade ide o cieľ v oblasti práva, ktorý súvisí so zabezpečením toho, aby európske inštitúcie dodržiavali základné právo na dobrú správu vecí verejných. Dodržiavanie tohto práva je samotnou podstatou funkcie ombudsmana. Momentálne sa nachádzame v kľúčovom okamihu v tom zmysle, že podľa článku 41 Lisabonskej zmluvy, ktorá teraz zahŕňa Chartu základných práv Európskej únie, je toto právo právne záväzné. Ombudsman má teraz preto právny základ, aby náležite vykonával svoje činnosti, a podľa mňa bol tento základ posilnený.

Aby sa tento cieľ úplného dodržiavania práva na dobrú správu dosiahol, ombudsman musí byť neústupný, pokiaľ ide o inštitúcie. Osobitné správy sú nástrojom, ktorý si v tomto ohľade nájde využitie. Ombudsmanovi umožňujú, aby upozorňoval na prípady nápadne zlej správy, keď sa všetky prostriedky na vyriešenie sporov vyčerpali. Aféra týkajúca sa spoločnosti Porsche je v tejto súvislosti mimoriadne závažná. Tu by som chcela vyzdvihnúť odhodlanie, ak to tak môžem nazvať, pána Diamandourosa, ktoré sa prejavilo v jeho úsilí získať informácie, ktoré má plné právo požadovať.

Druhý cieľ má morálny charakter. Pre ombudsmana to znamená podporovať kultúru služby, o ktorej sa zmluvy explicitne nezmieňujú, ktorá však nepochybne tvorí súčasť záväzkov týkajúcich sa inštitúcií. Na to, aby sa takáto kultúra služby presadila, sú potrebné dve veci. Ombudsman musí predovšetkým pokračovať v podpore priateľských riešení, ako to už niekoľko rokov robí. Zopakujem, že 56 % prijatých sťažností sa vyrieši priateľským spôsobom.

Ombudsman musí teda pokračovať vo svojom úsilí, pokiaľ ide o komunikáciu, aby boli európski občania informovaní o svojich právach, aj pokiaľ ide o existujúce postupy, ktoré by mali zabezpečiť dodržiavanie týchto práv. V súvislosti s tým je zavedenie interaktívneho sprievodcu dôležitým krokom vpred a som presvedčená, že mnohí občania sú vám za to vďační.

Súhrn činností ombudsmana za rok 2009 je teda výhradne pozitívny a to som sa snažila vo svojej správe vyjadriť. Zahrnula som však do nej aj niekoľko odporúčaní. Po prvé, domnievam sa, že je nevyhnutné posilniť väzby s vnútroštátnymi parlamentmi a národnými ombudsmanmi. Podnikať kroky v Bruseli bez toho, aby sa človek uistil, že existuje prepojenie na vnútroštátnej úrovni, znamená, že kroky sú oveľa menej účinné. Žiadam preto Európskeho ombudsmana, aby dôraznejšie povzbudzoval národných ombudsmanov do pravidelnej výmeny názorov s príslušnými vnútroštátnymi parlamentmi podľa vzoru výmen uskutočňovaných medzi Európskym ombudsmanom a nami v Európskom parlamente.

Európska sieť ombudsmanov je v tomto ohľade významným nástrojom. Som presvedčená, že výmena informácií a osvedčených postupov má v tejto súvislosti zásadný význam. Na tomto mieste chcem podotknúť, aké dôležité je zavedenie spoločného intranetového portálu pre ombudsmanov, ktorý by im umožnil výmenu všetkých týchto informácií.

Pán predsedajúci, v centre nášho záujmu musia byť občania. Kľúčovými slovami sú transparentnosť, blízkosť, dobrá správa a kultúra služby. Avšak táto blízkosť sa vzťahuje aj na našu inštitúciu. Z tohto dôvodu by som chcela znovu pochváliť pána Diamandourosa za to, že venoval také úsilie udržovaniu neustáleho spojenia s Európskym parlamentom a najmä s Výborom pre petície. Ako som zdôraznila vo svojej správe, som presvedčená, že by bolo mimoriadne užitočné pre naše dve inštitúcie a okrem toho aj pre európskych občanov, ak by dochádzalo k intenzívnejším výmenám informácií vtedy, keď ombudsman vykonáva vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy.

Pán Diamandouros zatiaľ veľmi dobre zvláda svoju úlohu upozorňovať inštitúcie, keď zablúdia na kľukatú cestu netransparentnosti a zlej správy.

Pán Diamandouros, želám vám všetko dobré a veľmi sa teším na to, ako si prečítam vašu výročnú správu za rok 2010.

  Chrysoula Paliadeli, spravodajkyňa. – (EL) Vážený pán predsedajúci, v marci 2007 jedna environmentálna organizácia požiadala o sprístupnenie korešpondencie medzi Európskou komisiou a automobilovým priemyslom v priebehu konzultácií o príprave legislatívneho návrhu o emisiách oxidu uhličitého.

O osem mesiacov neskôr Komisia poskytla prístup k 16 z 19 listov, pričom odmietla – bez právneho zdôvodnenia – sprístupniť tri listy od spoločnosti Porsche. Environmentálna organizácia sa obrátila so žiadosťou o pomoc na Európskeho ombudsmana, ktorý o mesiac neskôr pripravil návrh odporúčania adresovaný Komisii, v ktorom ju žiada, aby v súlade s článkom 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie do troch mesiacov odpovedala.

Komisia požiadala o päť predĺžení, len aby napokon – v júni 2009 – vyhlásila, že vzhľadom na pokračujúce konzultácie nemôže ani rok po návrhu odporúčania od ombudsmana sprístupniť korešpondenciu s týmto konkrétnym výrobcom automobilov. Až do októbra 2010 nemal ombudsman k dispozícii žiadne informácie.

Tento bezdôvodný odklad vyústil do osobitnej správy Európskemu parlamentu, v ktorej je Komisia obviňovaná z toho, že odmietla otvorene a v dobrej viere spolupracovať. Správa zároveň poukazovala na nebezpečenstvo podkopania schopnosti oboch inštitúcií dohliadať na Komisiu.

V dôsledku tejto osobitnej správy od ombudsmana, ktorú má dnes Parlament schváliť a ktorá sa ako prvá týka problematiky nesprávneho úradného postupu, boli listy od tohto konkrétneho automobilového výrobcu sprístupnené pätnásť mesiacov po pôvodnej žiadosti ombudsmana. Od septembra 2008 do februára 2010 Komisia dospela k rozhodnutiu, ktoré jej bolo navrhované v ombudsmanovom návrhu odporúčania pätnásť mesiacov predtým. Zároveň sa ukázalo, že tento konkrétny automobilový výrobca napokon súhlasil so sprístupnením svojich listov, aj keď iba čiastočným.

Z uvedeného je zrejmé, že Komisia, samozrejme, musela vziať do úvahy príslušný článok nariadenia Európskeho parlamentu, ktorý inštitúciám prikazuje, aby zamietli prístup k dokumentom, ak by sa ich zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzických alebo právnických osôb. Avšak za predpokladu, že úrad ombudsmana listy skontroloval a zistil, že neobsahujú informácie, ktoré by poškodili obchodné záujmy tohto konkrétneho automobilového výrobcu, Komisia mala v súlade s návrhom ombudsmana okamžite sprístupniť aspoň niektoré z nich. Ak však Komisia mala výhrady k interpretácii návrhu odporúčania, bola povinná predložiť rovnako silné právne posudky, ktoré by potvrdzovali možnosť, že predmetný automobilový výrobca by sa na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu mohol obrátiť na súdy, aby tak odôvodnila svoje rozhodnutia.

Na tomto mieste nemám potrebu vyjadrovať sa k úplnému mlčaniu, ktorým daný automobilový výrobca reagoval na žiadosť Komisie. Považujem však za neprijateľné, aby najvyšší výkonný orgán Európskej únie využíval odmietanie – odmietanie, ktoré je zo strany súkromnej spoločnosti voči európskym inštitúciám takmer opovržlivé – ako argument, prečo nereagovať na takúto žiadosť, predovšetkým vzhľadom na to, že listy tejto spoločnosti neobsahujú informácie, ktoré by mohli odôvodniť uplatňovanie príslušného článku nariadenia (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a dať podnet na žalobu voči Komisii.

  Eva Lichtenberger, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, moja správa o uplatňovaní práva Spoločenstva má tu v Európskom parlamente najvyšší význam. V Európskom parlamente máme legislatívny postup, ktorý, hoci je veľmi zložitý, je v porovnaní s národnými parlamentmi jedným z najtransparentnejších. Chcela by som zdôrazniť, že som bola poslankyňou národného zákonodarného zhromaždenia, viem teda, o čom hovorím.

Tento zdĺhavý postup zahŕňajúci vlády členských štátov, ako aj Európsky parlament, prináša výsledky, ktoré sú často zjavné iba po tom, ako sa zavedú do vnútroštátnych právnych predpisov. Ak sa však v rozličných národných parlamentoch nezavedú alebo ak je tento postup neúčinný, potom my ako poslanci tohto Parlamentu, samotný Parlament a Európska únia ako celok čelíme veľkému problému s dôveryhodnosťou. Považujem to za veľmi závažný problém. Ako poslanci Európskeho parlamentu sme neustále konfrontovaní občanmi, ktorí nás upozorňujú na nedostatky systému. Komisia pravidelne dostáva sťažnosti od občanov, ktoré sa týkajú spôsobu vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov. Chcela by som sa zmieniť iba o niekoľkých príkladoch: zamyslime sa nad odpadovou krízou v Neapole. Ide o opakujúci sa problém, ktorého svedkami sme nie po prvý či druhý, ale po tretí raz. Napriek tomu zisťujeme, že napríklad európske smernice týkajúce sa likvidácie odpadu sa nevykonávajú. Komisia v tomto prípade intervenovala, ale táto intervencia bola neúspešná, pokiaľ ide o to, aby sa na vnútroštátnej úrovni vykonávali zásady likvidácie odpadu, ktoré v Európe považujeme za mimoriadne dôležité. Pozrime sa na moju vlastnú krajinu, Rakúsko. Smernica strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie sa tu vykonáva v nedostatočnej miere. Prípad, ktorý zahŕňal uzavretie lyžiarskeho strediska, jasne demonštruje, že v tejto oblasti existujú obrovské problémy. Ďalším príkladom môže byť oblasť dopravy, v ktorej je stanovené, že členské štáty musia pri riadení dopravy dodržiavať čas odpočinku pre vodičov, a v ktorej majú dodržiavanie predpisov zabezpečiť kontroly. Šokujúci nedostatok kontrol v tomto odvetví vedie k vyššiemu počtu dopravných nehôd spôsobených únavou vodičov. V tejto súvislosti treba uviesť, že musíme zabrániť frustrácii občanov súvisiacej s ich záujmom o to, aby sa právne predpisy Spoločenstva vykonávali. Občania musia mať včas k dispozícii informácie o právnych predpisoch a mali by mať možnosť spoliehať sa na to, že postup sa bude uskutočňovať transparentným spôsobom.

Ako poslanci Európskeho parlamentu naliehavo potrebujeme postup, ktorý nám umožní získavať spätnú väzbu od občanov a súčasne dodržiavať podmienky utajenia informácií. Chcela by som sa vás spýtať, pán komisár, či ste ochotný podporiť postup, ktorý v našej správe navrhujeme. Išlo by o významný krok vpred smerom k transparentnosti, otvorenosti a prehľadnosti európskeho postupu.

Na záver by som chcela ešte raz zdôrazniť: ak stratíme dôveryhodnosť, pretože nedokážeme venovať dostatočnú pozornosť vykonávaniu právnych predpisov Spoločenstva v európskych členských štátoch, povedie to k problému s dôveryhodnosťou Európskej únie ako celku.

  Nikiforos Diamandouros, ombudsman. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za túto príležitosť prehovoriť k vám. Chcel by som poďakovať Výboru pre petície a najmä jeho predsedníčke pani Mazzoniovej. Členovia výboru mi neprestávajú poskytovať cennú podporu a rady, ako dokazujú vynikajúce správy, ktoré tomuto Parlamentu predložili pani Nedelčevová a pani Paliadeliová, ktorým by som sa chcel za milé slová srdečne poďakovať.

Parlament aj ombudsman sa snažia o to, aby občania a obyvatelia EÚ mohli v plnej miere využívať svoje práva, usilujeme sa však o to rozdielnymi spôsobmi. Pôsobnosť ombudsmana má väčšie obmedzenia. Zaoberám sa iba sťažnosťami voči inštitúciám EÚ, zatiaľ čo vy môžete skúmať aj činnosť členských štátov. Parlament je navyše suverénny politický orgán a môže sa zaoberať petíciami, ktoré si vyžadujú zmenu právnych predpisov alebo nové právne predpisy. Mojou úlohou je, naopak, pomáhať odhaľovať nesprávne úradné postupy a snažiť sa o nápravu.

Na rozdiel od rozhodnutí súdu nie sú rozhodnutia ombudsmana právne záväzné. Na dosiahnutie toho, aby inštitúcie EÚ postupovali podľa mojich odporúčaní, alebo na dosiahnutie priateľských riešení, ktoré budú prijateľné pre obe strany, môžem používať iba presviedčanie.

V prípadoch, keď inštitúcie EÚ odmietnu postupovať podľa mojich odporúčaní, má zásadný význam, aby sa ombudsman mohol obrátiť na Parlament a uchádzať sa o jeho podporu. Som, prirodzene, veľmi vďačný, že v tom Parlament pokračuje, ako to dokazujú správy pani Nedelčevovej a pani Paliadeliovej.

Ide o prvú výročnú správu, ktorá vám bola predložená od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Naďalej budem úzko spolupracovať s Parlamentom s cieľom presadzovať náš spoločný cieľ poskytnúť európskym občanom maximálne možné výhody plynúce z ich práv podľa zmluvy, pričom budem za každých okolností konať v súlade so svojou pôsobnosťou nezávislého a nestranného vyšetrovateľa údajného nesprávneho úradného postupu – nezávislosť a nestrannosť sa týka rovnako sťažovateľa, ako aj inštitúcie, na ktorú podal sťažnosť.

V roku 2009 môj úrad uzavrel 318 vyšetrovaní, 70 % z nich bolo dokončených v rámci jedného roka, 55 % bolo dokončených do troch mesiacov. Ukončenie vyšetrovania trvalo v priemere deväť mesiacov, čo v dobrej miere zodpovedá môjmu štandardnému cieľu dokončovať vyšetrovania do jedného roka.

Som veľmi rád, že môžem uviesť, že v roku 2009 56 % všetkých vyšetrovaní buď urovnala inštitúcia, na ktorú bola podaná sťažnosť, alebo ich výsledkom bolo priateľské riešenie. Predstavuje to veľké zlepšenie oproti roku 2008, v ktorom tento percentuálny podiel dosiahol hodnotu 36 %. V 35 prípadoch som vydal kritickú pripomienku. Ide o podstatné zlepšenie v porovnaní s rokom 2008, keď som vydal 44 kritických pripomienok, alebo dokonca s rokom 2007, keď som ich vydal 55. To, že sa nižší počet podarilo udržať, je dobrá správa, pripomienok je však stále príliš veľa.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, vyvíjam úsilie, aby som pomohol každému sťažovateľovi, ktorý sa na ombudsmana obráti, a to dokonca aj v prípadoch, keď sťažnosť nepatrí do oblasti mojej pôsobnosti. V roku 2009 som dostal celkovo 2 392 takýchto sťažností, čo je 6-percentný pokles v porovnaní s rokom 2008. Tento pokles je povzbudivý. Znižovanie počtu neprípustných sťažností bol dlhodobou požiadavkou Parlamentu. Tento výsledok aspoň sčasti pripisujem tomu, že čoraz viac občanov hneď na prvý pokus vie, na koho sa treba obrátiť.

V januári 2009 som na svojej novej webovej stránke spustil interaktívneho sprievodcu, ktorý je prístupný vo všetkých 23 jazykoch EÚ. Účelom sprievodcu je nasmerovať sťažovateľov na orgán, ktorý im dokáže najlepšie pomôcť, či už ide o moje vlastné útvary, útvary národných alebo regionálnych ombudsmanov v členských štátoch alebo o mechanizmy riešenia problémov, ako je napríklad cezhraničná online sieť Solvit.

Počas roka 2009 tohto sprievodcu využilo vyše 26 000 osôb. Je mimoriadne dôležité, aby boli občania hneď nasmerovaní na najvhodnejší orgán, ktorý vybavuje sťažnosti, a boli tak ušetrení od frustrácie a prieťahov spojených s potrebou zisťovať správnu inštitúciu na vlastnú päsť.

Znamená to tiež rýchlejšie a účinnejšie riešenie sťažností, čím sa zaistí, aby občania mohli naplno využívať svoje práva vyplývajúce z právnych predpisov EÚ a aby boli náležite vykonávané aj právne predpisy EÚ.

V priebehu uplynulých troch rokov som vyvíjal aj intenzívne úsilie zvýšiť informovanosť o službách, ktoré môžem ponúknuť podnikom, združeniam, mimovládnym organizáciám, regionálnym orgánom a ďalším cieľovým skupinám, t. j. komukoľvek, kto sa zapája do projektov alebo programov EÚ a kto prichádza do priameho kontaktu so správou EÚ.

S cieľom rozširovať informovanosť o práci ombudsmana som v roku 2009 zintenzívnil spoluprácu s ďalšími informačnými sieťami a sieťami na riešenie problémov, ako sú Europe Direct a Solvit. Taktiež som zintenzívnil úsilie osloviť potenciálnych sťažovateľov prostredníctvom organizácie radu verejných podujatí; všetky tieto činnosti, ktorých cieľom je podchytiť potenciálnych sťažovateľov, spolu so solídnymi výsledkami, ktoré sa pre sťažovateľov podarilo dosiahnuť, viedli k tomu, že hodnota mediánu pokrytia ombudsmanovej práce sa zvýšila o 85 %.

Počet otvorených vyšetrovaní na základe sťažností prijatých v roku 2009 vzrástol z 293 na 335. Tento nárast treba aspoň sčasti pripísať činnostiam, ktorých cieľom bolo podchytiť potenciálnych sťažovateľov. Pokračoval som aj v úsilí zvýšiť kvalitu informácií poskytovaných občanom a potenciálnym sťažovateľom, ktoré sa týkajú ich práv podľa právnych predpisov EÚ, prostredníctvom európskej siete ombudsmanov, ktorá výraznou mierou pomáha zjednodušiť rýchly presun žiadostí kompetentnému ombudsmanovi alebo podobnému orgánu.

Okrem toho sa naďalej snažím zabezpečiť, aby si inštitúcie EÚ pri všetkých svojich činnostiach osvojovali prístup orientovaný na občana. Ide o úlohu, ktorú treba riešiť v koordinovanej spolupráci s inštitúciami. S cieľom presadiť tento cieľ, pokiaľ ide o Komisiu, udržiavam úzke styky s podpredsedom Komisie, ktorý je zodpovedný za vzťahy s ombudsmanom, pánom komisárom Šefčovičom, ktorému ďakujem za jeho dnešnú prítomnosť. Som mu vďačný za úzku spoluprácu a doterajšiu podporu.

Najčastejším typom obvinenia, ktoré som v roku 2009 skúmal, bola nedostatočná transparentnosť. Vyskytol sa v 36 % zo všetkých žiadostí. Vysoké percento takýchto sťažností, ktoré pretrváva, sledujem s určitými obavami. Zodpovedná a transparentná správa EÚ je nepochybne rozhodujúca pre budovanie dôvery občanov. S poľutovaním vnímam aj zdĺhavé prieťahy zo strany Komisie, pokiaľ ide o odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom. Najpoburujúcejším prípadom sa zaoberá správa pani Paliadeliovej, ktorá objasňuje, že Parlament v tejto súvislosti očakáva podstatné zlepšenie zo strany Komisie.

Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy bolo kľúčovou udalosťou roku 2009. Zmluva prináša občanom nové prísľuby týkajúce sa základných práv, vyššej transparentnosti a väčších príležitostí na participáciu na tvorbe politiky Únie. Touto zmluvou sa taktiež stáva právne záväznou Charta základných práv vrátane práva na dobrú správu.

Reforma nariadenia o rozpočtových pravidlách ponúka ďalšiu vynikajúcu príležitosť zaviesť základné právo na dobrú správu do praxe. Som presvedčený, že príslušné pravidlá by mali slúžiť ako usmernenie pre úradníkov, pokiaľ ide o to, ako by mali zabezpečiť dobré hospodárenie s finančnými prostriedkami, ako aj dobrú správu. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vypracoval som stratégiu, ktorá zahŕňa celé obdobie môjho mandátu, a nedávno som ju prijal. Dokument, ktorý ju obsahuje, bol počas uplynulého týždňa informatívne rozšírený do vášho predsedníctva, Konferencie predsedov a Výboru pre petície.

Stratégia je určená na plnenie vyhlásenia o poslaní mojej inštitúcie, ktorú som schválil v roku 2009 a ktorej znenie je nasledovné: „Európsky ombudsman sa usiluje o spravodlivé vyriešenie sťažností na inštitúcie Európskej únie, podporuje transparentnosť a administratívnu kultúru služieb. Jeho cieľom je vybudovať dôveru prostredníctvom dialógu medzi občanmi a Európskou úniou a podporovať najvyššie normy správania v inštitúciách Únie.“

V tomto duchu, pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v tomto duchu vyhlásenia Komisie budem pokračovať v práci pri vykonávaní mandátu, ktorým ma tento orgán v auguste poveril.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, majte so mnou, prosím, strpenie, pretože sa pokúsim odpovedať našim trom spravodajkyniam a pánovi ombudsmanovi. Na úvod by som chcel poďakovať pani Nedelčevovej, pani Paliadeliovej a pani Lichtenbergerovej za ich správy. Je úplne jasné, že naše ciele sú totožné: totiž že správa by mala byť účinná a profesionálna a že by sa mali dodržiavať európske právne predpisy. To je základ, na ktorom chceme viesť diskusie o týchto témach, a som si istý, že aj hľadať pozitívny výsledok.

Pokiaľ ide o pána Diamandourosa, chcel by som oceniť aj jeho úzku spoluprácu s Komisiou. Domnievam sa, že dnešný deň je pre neho mimoriadny, pretože vidí, že jeho prácu vysoko oceňuje aj Európsky parlament. Môžem vás ubezpečiť, že komunikácia medzi nami a našimi útvarmi je mimoriadne intenzívna. Sotva prejde týždeň bez toho, aby som neodoslal vysvetľujúci list ombudsmanovi a nedostal od neho odpoveď. Týmto spôsobom sa pri našej práci snažíme nájsť správne riešenie. Samozrejme, existujú nedoriešené otázky, na ktorých pracujeme, myslím si však, že ide jednoducho o dôkaz našej plodnej komunikácie.

Chcel by som zdôrazniť, že Komisia víta správu pani Nedelčevovej, ktorá ponúka prehľadný a vyčerpávajúci prehľad činností ombudsmana za minulý rok. V správe ombudsmana o jeho činnostiach za rok 2009 sú naozaj prehľadne uvedené výsledky rozličných vyšetrovaní, sú ilustrované príkladmi a zaradené do kategórií podľa charakteru prípadov nesprávneho úradného postupu alebo podľa príslušnej inštitúcie.

Ako už povedal pán Diamandouros, v roku 2009 ombudsman zaznamenal celkový počet 3 098 sťažností oproti 3 406 sťažnostiam v roku 2008. Predstavuje to 9-percentný ročný pokles, sme si ale plne vedomí toho, že 56 % vyšetrovaní sa týkalo Komisie. Taktiež si uvedomujeme, že najčastejšie sa sťažnosti na nesprávny úradný postup týkajú nedostatočnej transparentnosti vrátane neposkytnutia informácií, a ja som odhodlaný takéto prípady ďalej riešiť.

Komisia víta úsilie, ktoré vyvinul ombudsman, aby pokračoval v skracovaní priemernej dĺžky svojich vyšetrovaní na deväť mesiacov. Komisia však zdôrazňuje, že pri svojom úsilí skrátiť čas na vyriešenie sťažnosti by mal ombudsman zohľadňovať jej vlastné lehoty pre interné konzultácie a pre kolégium komisárov na schválenie odpovede. Každú odpoveď potvrdzuje a schvaľuje kolégium a trvá istý čas, kým sa odpoveď do kolégia dostane.

Treba poznamenať, že ombudsman uskutočnil intenzívnu informačnú kampaň, ktorá viedla k väčšej informovanosti o právach občanov a lepšiemu pochopeniu jeho sfér právomocí. V tomto ohľade sa ombudsman stará o pohotové vydávanie tlačových správ a tieto správy sa často zverejňujú vo fáze, keď ombudsman ešte len odoslal Komisii návrh odporúčania, a tak nenechal Komisii priestor na obhajobu, keďže jej odpoveď sa ešte spracúva.

V niektorých prípadoch možno priateľské riešenie dosiahnuť tak, že daná inštitúcia ponúkne sťažovateľovi odškodnenie. Toto riešenie sa ponúka voľne bez toho, aby zahŕňalo otázky zodpovednosti alebo určenia právneho precedensu. Ak nie je možné dosiahnuť priateľské riešenie, ombudsman môže predložiť odporúčania na vyriešenie prípadu. Ak inštitúcia jeho odporúčania neprijme, môže vypracovať osobitnú správu pre Parlament. V roku 2009 ombudsman Parlamentu nezaslal žiadne osobitné správy. Osobitná správa bola Parlamentu zaslaná v roku 2010 v súvislosti so sťažnosťou na prístup k dokumentom Komisie.

Vzťahy s ombudsmanom z času na čas viedli k názorovým rozdielom. Tak to bolo v prípade vyšetrovania týkajúceho sa konania vo veci porušenia predpisov. Ombudsman často tvrdí, že Komisia neposkytla dostatočné vysvetlenie k svojmu stanovisku, čo si zjavne vyžaduje odpoveď Komisie v súvislosti s vecným obsahom jej zdôvodnenia a blíži sa k rozprave o vecnom obsahu argumentačnej línie Komisie. Komisia však mala sklon ombudsmanovi odpovedať obšírne s podrobným vysvetlením a doložením interpretácie uplatňovaných právnych predpisov, pričom doplnila aj vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, pokiaľ ide o rozdiely v interpretácii právnych predpisov, a zdôraznila, že konečným arbitrom je Európsky súdny dvor.

Vzhľadom na vývoj v uplynulých rokoch, čo sa týka registrácie a spracovania sťažností (projekt EU Pilot), ako to potvrdzuje Komisia vo svojej výročnej správe o kontrole uplatňovania právnych predpisov EÚ za rok 2009, v blízkej budúcnosti by chcela aktualizovať svoje oznámenie z 23. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním právnych predpisov Spoločenstva. S ombudsmanom som sa osobne stretol a o tomto vývoji som ho mohol informovať.

V oblasti transparentnosti a prístupu k dokumentom Komisia dôkladne skúma všetky sťažnosti, ktoré jej ombudsman adresoval.

Jeden z týchto prípadov ombudsmana viedol k tomu, aby v roku 2010 Parlamentu predložil osobitnú správu, ktorá je predmetom správy pani Paliadeliovej. Je mi ľúto, že táto osobitná správa bola odoslaná krátko po tom, ako Komisia v tomto prípade dospela ku konečnému rozhodnutiu. I tak však uznávam, že čas, kým sa dosiahlo toto rozhodnutie, bol príliš dlhý, i keď to bolo spôsobené tým, že na návrh Komisie nebola schopná odpovedať tretia strana. Taktiež by som chcel zdôrazniť, že Komisia je v plnej miere odhodlaná lojálne spolupracovať s ombudsmanom. Zo strany Komisie neexistuje nič také ako neochota spolupracovať a rozhodne neexistuje žiadny úmysel akýmkoľvek spôsobom komplikovať prácu ombudsmana. Komisia sa za každých okolností usiluje úzko spolupracovať s ombudsmanom. Niektoré žiadosti o prístup k dokumentom sú však mimoriadne zložité alebo rozsiahle a nemožno ich vybaviť v normálnom časovom rámci. Komisia za rok vybaví približne 5 000 žiadostí o prístup, z toho iba 15 až 20 viedlo k sťažnostiam u ombudsmana.

Nadobudnutie platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie umožnilo začať uvažovať o tom, ako dosiahnuť spoločný prístup s cieľom vybudovať otvorenú, účinnú a nezávislú európsku správu. Komisia z tohto dôvodu zvažuje potrebu medziinštitucionálneho dialógu pred predložením každého legislatívneho návrhu. V tomto prípade sa zdá, že pozitívny výsledok by bol možný, a spolupráca na danej problematike medzi dvoma inštitúciami by ho mala zaručiť.

Ak mi dovolíte, pán predsedajúci, odpoviem aj pani Lichtenbergerovej, pretože vyvinula veľké úsilie, aby tu dnes dopoludnia mohla byť. Chcel by som ju uistiť, že Komisia prikladá veľký význam náležitému uplatňovaniu právnych predpisov EÚ, a ako viete, išlo o prioritu Komisie pod vedením pána Barrosa. Už v našom oznámení z roku 2007 Európa výsledkov sa Komisia zaviazala, že zlepší svoje pracovné metódy, aby zabezpečila účinnejšie riešenie problémov vznikajúcich pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ, pričom sa zameria na otázky, ktoré spôsobujú najviac problémov občanom a podnikom. V tomto oznámení som uviedol, že výročná správa predstavuje strategickejšie vyhodnotenie uplatňovania právnych predpisov EÚ s určovaním hlavných problémov a priorít a programovým plánovaním práce na základe týchto priorít. Komisia víta odpoveď Parlamentu na túto správu. Nasledujúce pripomienky sa týkajú niektorých kľúčových otázok.

Pokiaľ ide o poskytovanie informácií o porušovaní predpisov, Komisia práve vykonáva novú rámcovú dohodu s Parlamentom. Zaviazala sa poskytovať Parlamentu informácie určené v tejto zmluve. Komisia sa taktiež teší na zapojenie Parlamentu do jej práce na portáli Vaša Európa s cieľom zabezpečiť, aby občania vedeli, kde nájsť hľadané informácie.

Vítame, že Parlament uznal prínos projektu EU Pilot pre Európsku úniu, ktorá v súlade s Lisabonskou zmluvou dobre funguje a je zameraná na občanov. Tento projekt je určený na to, aby sa preskúmali záujmy a sťažnosti občanov týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov EÚ, čo, samozrejme, považujeme za veľmi dôležité. Komisia pri tejto práci musí zachovávať dôvernosť, na ktorú majú podľa rozhodnutia Súdneho dvora členské štáty nárok, pokiaľ ide o vyšetrovanie údajných problémov s uplatňovaním predpisov a možnými konaniami o porušení práva.

Preto hoci Komisia vo svojej správe prijatej tento rok v marci poskytla rozsiahle informácie o fungovaní projektu EU Pilot, neudeľuje prístup k informáciám ani neodtajňuje informácie o konkrétnych prípadoch riešených v rámci tohto projektu. Komisia zároveň uznáva význam toho, aby mali občania včas zabezpečené úplné a prehľadné vyhodnotenie výsledkov práce uskutočnenej spolu s členskými štátmi v rámci projektu EU Pilot, a zaviazala sa zabezpečiť, aby všetci sťažovatelia mali príležitosť výsledky pripomienkovať.

Pokiaľ ide o otázku prijatia procesného poriadku podľa článku 298, Komisia vyrozumela, že v Parlamente bola vytvorená pracovná skupina, ktorá má preštudovať potenciálny rozsah a obsah takejto iniciatívy. Komisia taktiež považuje za vhodné, aby sa pred zvážením akýchkoľvek konkrétnejších zložiek zhodnotili výsledky úvodných prác na celej záležitosti. Zatiaľ sa preto zdržíme stanoviska ku všetkým aspektom.

Komisia sa pripravuje aj na poskytnutie aktuálnych informácií o prostriedkoch venovaných na uplatňovanie právnych predpisov EÚ. Návrh uznesenia, o ktorom sa dnes vedie rozprava, zahŕňa široké spektrum otázok a Komisia v odpovedi na toto uznesenie poskytne doplňujúce vysvetlenia, ktoré by sa dnes poskytovali veľmi ťažko predovšetkým z dôvodu nedostatku času.

Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, sme radi, že máme spoločný záujem o všeobecné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v záujme občanov a podnikov EÚ. Účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ je jedným z pilierov EÚ, ako aj kľúčovou zložkou inteligentnej regulácie.

Chcel by som sa ospravedlniť tlmočníkom za to, že som hovoril tak rýchlo. Ďakujem veľmi pekne za vašu trpezlivosť a všetkým vám ďakujem za pozornosť.

  Predsedajúci. – Áno, obávam sa, že ste mali miernu tendenciu zrýchľovať. Ďakujem.

  Rainer Wieland, spravodajca Výboru pre petície požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Diamandouros, pán komisár, vedieme tu spoločnú rozpravu. Vystupujem v mene predsedníčky Výboru pre petície, ktorá je, bohužiaľ, chorá, a svoje pripomienky by som rád obmedzil na správu pani Paliadeliovej.

Tento Parlament často viedol rozpravu a diskutoval o otázke prístupu k dokumentom, o výhodách transparentnosti a o otázke, kde vytýčiť hranicu medzi legitímnymi právami a záujmami širokej verejnosti na jednej strane a medzi legitímnymi záujmami jednotlivcov a spoločností na strane druhej. Mimochodom, pani Paliadeliová, môže to byť aj opačne, teda že informácie sa sprístupnia mimovládnej organizácii a nejaká spoločnosť alebo jednotlivec sa následne snažia zistiť, ktoré presne to boli. Neuvažujeme o otázke, kto je dobrý alebo zlý, ale iba o otázke časových rámcov a lehôt. Tieto lehoty je nutné dodržiavať, keďže sa týkajú jednotlivých občanov a, samozrejme, ombudsmana. Ide o to, čo by ste mohli nazvať základná zásada dobrej správy. Očakávali by sme, že Komisia, ktorá preukázala taký záujem o urýchlenie postupov, ako už spomenul pán podpredseda, túto záležitosť bližšie preskúma a dosiahne zlepšenie.

  Elena Băsescu, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Vážený pán predsedajúci, chcela by som vystúpiť ako tieňová spravodajkyňa za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pre osobitnú správu Európskeho ombudsmana. Na úvod by som chcela zdôrazniť, že dosiahnutie konsenzu medzi všetkými politickými skupinami uľahčilo prípravu tejto správy. Musím spomenúť, že nebol predložený ani jediný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a súčasne by som chcela pani Paliadeliovej k tomuto výsledku zablahoželať.

Je znepokojivé, že nekooperatívne správanie Komisie voči ombudsmanovi mohlo vytvoriť významný nedostatok dôvery medzi občanmi voči inštitúciám EÚ. Absencia dobrej spolupráce ohrozuje schopnosť ombudsmana a Európskeho parlamentu účinne dohliadať na Komisiu. Tiež chcem pripomenúť zásadu lojálnej spolupráce ustanovenú v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Táto zásada znamená konsolidáciu vzťahov, ktoré medzi sebou v dobrej viere udržiavajú inštitúcie EÚ. Bohužiaľ, ombudsman veľmi často čelí neschopnosti Komisie dodržiavať lehoty na poskytovanie verejného prístupu k dokumentom.

Ďalším znepokojivým aspektom je, že ombudsman sa musel uchýliť k zostaveniu osobitnej správy, aby Komisiu prinútil k lepšej spolupráci. Takéto incidenty by sa už nemali v budúcnosti opakovať. V tejto súvislosti by som chcela Európsku komisiu požiadať, aby vyvinula ďalšie úsilie s cieľom účinnejšie spolupracovať s ombudsmanom. Nesmie sa zabúdať na to, že vždy, keď Komisia nebude ochotná vziať na seba takýto záväzok, Parlament bude môcť uplatniť sankcie. Následkom stavu, ktorý správa odkrýva, vzniká systémový problém. Občanov pripravuje o jednu z hlavných výhod, ktorú očakávajú ako dôsledok základného práva na podávanie sťažností.

  Monika Flašíková Beňová, za skupinu S&D. – (SK) Ja chcem poďakovať všetkým trom kolegyniam za správy, ktoré tu dnes prerokúvame v spoločnej debate, ale ak dovolíte, vyjadrila by som sa najmä k správe pani kolegyne Lichtenberger, pretože ju považujem za mimoriadne precíznu a v mnohom s ňou súhlasím. Preto, ak dovolíte, pán viceprezident, budem aj ja dnes trochu kritickejšia.

Súhrne sa dá konštatovať, že Komisia nie celkom dostatočne komunikuje s občanmi i s Parlamentom o tom, ako kontroluje uplatňovanie práva Spoločenstva. Pritom aktívnu úlohu občanov európskej únie jednoznačne zakotvuje Zmluva o Európskej únii, napríklad vo veci Európskej iniciatívy občanov. A ja som veľmi rada, pán viceprezident, že ste to práve Vy, ktorý je tu dnes s nami pri tejto debate, pretože viem, že Vy osobne ste nielen kompetentný, ale mimoriadne sa angažujete práve vo veci európskej občianskej iniciatívy.

Napriek tomu ale každoročné správy Európskej komisie o kontrole uplatňovania práva v Európskej únii vo svojej aktuálnej podobe poskytujú občanom a Parlamentu nedostatok informácií o stave veci. Komisia sa doteraz príliš fixovala na transpozíciu európskeho práva do národného, avšak nedbala už toľko na jeho skutočné uplatňovanie. Strohý odkaz na formálne konanie v prípade členského štátu, ktorý ešte netransponoval právo Európskej únie na vnútroštátnej úrovni, nám ani občanom veľa nenapovie. My sa musíme a chceme dozvedieť viac o prípadoch, kedy Komisia prešetruje nepresnú alebo úplne chybnú transpozíciu. Až keď budeme plnohodnotne informovaní o takýchto prípadoch, môžeme hovoriť o dôslednej kontrole uplatňovania práva Európskej únie.

Ako iste všetci vieme, kolegyne a kolegovia, Európsky parlament má voči Komisii isté povinnosti a právomoci. Jednou z nich je aj kontrola, resp. hodnotenie činnosti. My v Európskom parlamente máme úprimný záujem zmysluplne hodnotiť pokrok Komisie v plnení vašich úlohy, strážiť zmluvy a plnenie práva Európskej únie. Nemáme však dostatočný prístup k údajom, na základe ktorých Komisia rieši porušovanie predpisov. A toto, pán viceprezident, nie je nová požiadavka.

Už vo februári sme v uznesení o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou požiadali Komisiu, aby, a teraz citujem: „sprístupnila Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach vo veci porušenia predpisov na základe úradnej výzvy, ak o to Európsky parlament požiada", koniec citátu. Naozaj by som chcela veľmi apelovať, aby nám a prostredníctvom nás aj občanom Európskej únie Komisia poskytla tieto údaje.

Záverom, vážený pán viceprezident, niekoľko krát som vo svojich vystúpeniach už hovorila o tom, že Európsky parlament má úprimný záujem Komisii pomáhať a dokonca ju podporovať aj proti Rade. Teraz Vás žiadame o to, aby Komisia na revanš Európskemu parlamentu poskytovala informácie, ktoré žiadame nielen pre nás, ale aj pre občanov členských štátov Európskej únie.

  Margrete Auken, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Vážený pán predsedajúci, vo Výbore pre petície, inak povedané, vo výbore, ktorý sa zaoberá sťažnosťami občanov, je absolútne najdôležitejšie dodržiavanie právnych predpisov EÚ. Občania sa na nás obracajú, pretože vnútroštátne a miestne orgány nedodržiavajú právne predpisy EÚ, napríklad pokiaľ ide o ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia. Uvážme len to množstvo sťažností, ktoré sme dostali v súvislosti s dlhotrvajúcou odpadovou krízou v Kampánii napriek jednoznačnému rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora, a v súvislosti so zmrazením finančných prostriedkov. V skutočnosti sa pre vyriešenie tohto problému nič neurobilo. Občania i chránené životné prostredie trpia. A toto voláme „šťastná Kampánia“, preboha! Komisia musí v tejto súvislosti okamžite použiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii.

Zmluva udeľuje Komisii rozhodujúcu úlohu. To znamená kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi. Vo výbore preto pozorne sledujeme, ako Komisia rieši porušenia pravidiel. V tomto zmysle správu pani Lichtenbergerovej vítam. Je z nej absolútne jasné, že jednoducho nestačí posielať členským štátom späť sťažnosti na ich porušovanie predpisov, aby si ich samé vyriešili. Tie sťažnosti sú podané na ne. Občania sú tak ponechaní celkom bez nádeje na nápravu.

V tejto súvislosti by som chcela zložiť poklonu Európskemu ombudsmanovi za to, že zrealizoval štúdiu z vlastnej iniciatívy práve o novom postupe Komisie pri riešení sťažností a porušení predpisov, predovšetkým o spôsobe, akým Komisia zaznamenáva či skôr jednoducho nezaznamenáva sťažnosti na členské štáty za to, že porušujú právne predpisy Spoločenstva. Ombudsman má aj právomoc vydať stanovisko k podstate veci pri obvineniach voči Komisii, že sa nevenovala porušeniam predpisov, aj keď v poslednej inštancii by o tejto veci, samozrejme, rozhodoval Súdny dvor.

V každom prípade, ak teraz prijmeme návrh v správe pani Nedelčevovej na zavedenie náležitých predpisov o postupoch správy EÚ, pre ktoré máme konečne základ v článku 298 Lisabonskej zmluvy, pôjde o pokrok.

Je dobré, že výročná správa ombudsmana vykazuje mnohé známky zlepšenia, je však ešte stále znepokojivé, že vyše tretina sťažností sa týka nedostatočnej transparentnosti a prístupu k dokumentom a informáciám. V tejto súvislosti je hanebné, že Komisia a aj niekoľko členských štátov sa pokúša veľkých lobistov pred občanmi chrániť prostredníctvom niečoho, čo jasne pripomína zneužívanie pravidiel na ochranu údajov.

Osobitná správa ombudsmana sa v tomto ohľade zmieňuje o jednom otrasnom príklade, ktorý sa týka Porsche a korešpondencie v súvislosti s ochranou limitov CO2 pre automobily. Verí tu niekto, že Komisia by konzultovala s nejakým malým alebo stredným podnikom prístup k listom alebo že by chcela prípad na 15 mesiacov odložiť kvôli malému podniku? Samozrejme, že nie. Komisia bola ochotná, lebo išlo o Porsche a, samozrejme, asi aj preto, že šlo o pána Verheugena. Osobitná správa ombudsmana má však širšie zameranie a chcela by som všetkým odporučiť, aby si prečítali vynikajúcu správu pani Paliadeliovej, ako aj samotnú správu ombudsmana. Je to veľká zábava. Znova a znova vám otvára oči. Najzávažnejším aspektom tohto prípadu je však nedostatok lojálnej spolupráce s ombudsmanom zo strany Komisie. Je to dôležitá správa. Parlament musí prísť s jednoznačným vyhlásením k tejto problematike. Chcela by som sa poďakovať pánovi ombudsmanovi a pani Paliadeliovej.

  Oldřich Vlasák, v mene skupiny ECR. – (CS) Vážený pán predsedajúci, výročná správa pána ombudsmana je dobrým príkladom toho, ako by sme svoje činnosti mali prezentovať verejnosti. Správa je komplexná, výstižná a ide priamo k veci. Veľmi preto oceňujem vašu snahu a vynaložené úsilie a chcel by som vám touto cestou osobne zablahoželať. Zároveň by som však chcel na tomto mieste uviesť, že v činnostiach úradu ombudsmana vidím jeden systémový problém. Tým problémom je informovanosť verejnosti. Konkrétne pripustime, že Európska únia je ako medzinárodná organizácia do značnej miery ťažko pochopiteľná, a nielen z hľadiska svojich grantov, ale aj v oblasti právomocí, inštitúcií, rozhodovacieho procesu a prijatých politík a právnych predpisov. Myslím tým, že je ťažko pochopiteľná pre bežného občana. To isté logicky platí aj pre úrad ombudsmana. Som si pomerne istý, že ak by sme medzi európskymi občanmi uskutočnili prieskum týkajúci sa úlohy Európskeho ombudsmana a jeho právomocí a činností, zistili by sme, bohužiaľ, že je vnímaný ako niekto vzdialený a v mnohých prípadoch by ľudia dokonca ani nevedeli, že existuje. Fakty sú pomerne jednoznačné. Prevažná väčšina sťažností zaslaných našimi spoluobčanmi z Českej republiky nepatrila do kompetencie Európskeho ombudsmana. Situácia nie je iná ani v ostatných členských štátoch.

Keď sme na tomto mieste viedli rozpravu o správe za rok 2008, všetci volali po väčšej informovanosti verejnosti. Navrhovali sa rozsiahle informačné kampane a zvažovalo sa spustenie webových stránok. Ja sám som však včera urobil skúšobný pokus s cieľom podať sťažnosť na vašej webovej stránke. Musím povedať, že interaktívny sprievodca bol príliš zložitý, a ak mám povedať pravdu, pre bežného občana nezrozumiteľný. Samotný formulár sťažnosti je podobne komplikovaný. Pripomína mi to trochu formuláre daňových priznaní v Českej republike, ktoré bežní občania nedokážu vyplniť bez daňového poradcu. Aby som pravdu povedal, vaša webová stránka odrádza občanov od podávania sťažností. Vyzývam preto na zjednodušenie.

Ďalšia vec, ktorej pripisujem obrovský význam, je skrátenie času potrebného na vybavenie prípadov. Napokon, vieme, že ak niekto podá sťažnosť, z hľadiska dôvery má najvyšší význam, aby sa sťažnosť vybavila čo najrýchlejšie a aby čo najrýchlejšie dostal odpoveď aj sťažovateľ. Navyše, ak daná otázka nepatrí do právomoci orgánu, ktorej je sťažnosť adresovaná, mala by byť sťažnosť postúpená priamo národnému alebo regionálnemu ombudsmanovi s príslušnými právomocami.

Dámy a páni, príliš veľa komunikácie zabíja informácie. Príliš veľa informácií zabíja európskych občanov. Podľa môjho názoru by malo byť prioritou ombudsmana nielen vyriešiť nesprávne byrokratické postupy, ale im aj zabrániť. Za kľúčové preto pokladám, aby táto inštitúcia nebola zneužívaná na mediálne kampane a aby nedochádzalo k rozširovaniu jej právomocí. Pán ombudsman Diamandouros po svojom zvolení vyhlásil: „Budem pokračovať v úsilí zlepšiť kvalitu správy Európskej únie.“ Na záver by som sa preto chcel spýtať, aký systémový problém ste konkrétne dokázali vyriešiť a čomu sa plánujete venovať v nadchádzajúcom roku. Želám vám veľa úspechov v hľadaní systémových riešení.

  Willy Meyer, v mene skupiny GUE/NGL. – (ES) Vážený pán predsedajúci, naša skupina by chcela poďakovať pani Nedelčevovej za túto správu, ktorá nám poskytuje množstvo informácií o práci Európskeho ombudsmana zo strany Výboru pre petície.

Ide o veľmi rozsiahlu správu, ktorá zahŕňa všetky činnosti za rok 2009 a veľkú časť sťažností, ktorých počet, mimochodom, oproti minulému roku poklesol o 9 %. Viac ako polovica sťažností sa týka Európskej komisie.

Myslím si, že sťažnosti, ktoré boli ombudsmanovi podané, kritizujú nesprávne administratívne postupy, ako je nedostatočná transparentnosť alebo neposkytnutie prístupu k dokumentom. Môžeme byť spokojní s tým, že veľká časť týchto sťažností sa vyriešila prostredníctvom ombudsmana a že sa tak uberáme správnym smerom.

Ciele na rok 2010 boli zhrnuté do piatich bodov: otvorene počúvať návrhy, a tak určiť osvedčené postupy, pracovať s cieľom nájsť spôsoby dosahovania rýchlejších výsledkov, presviedčať s cieľom dosiahnuť lepší vplyv na administratívnu kultúru inštitúcií, poskytovať včas užitočné informácie, ktoré možno rýchlo vyhodnotiť, a uskutočňovať adaptáciu s cieľom zabezpečiť dobré riadenie zdrojov, účinnosť a efektivitu. Verím, že ciele stanovené na rok 2010 majú mimoriadny význam.

Čelíme potrebe aktualizovať mechanizmy, ktoré nám umožnia vyriešiť prípady týkajúce sa nedostatočnej transparentnosti a chýbajúcich informácií, ktoré sa nepochybne vyskytujú. Príklad sa uvádza v správe pani Paliadeliovej v súvislosti s prípadom Porsche, a keďže spoločnosť Porsche odmietla, či skôr Komisia odmietla zverejniť niektoré z listov automobilovej spoločnosti, ak chceme získať viac informácií o týchto záležitostiach, Parlament potrebuje podporu ombudsmana a aj ombudsman sa musí spoliehať na Európsky parlament.

Nedávne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie zverejniť zoznam príjemcov pomoci v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, je taktiež mimoriadne znepokojivé. Inak povedané, toto rozhodnutie je v rozpore so základnými zásadami transparentnosti, ktorými by sa mali riadiť všetky záležitosti súvisiace s európskym rozpočtom, a ide o priamy útok na právo Európanov na informácie o tom, ku komu smerujú ich dane. Myslím si, že ide o zlý postup, ktorý by sme sa mali snažiť vyriešiť v Parlamente prostredníctvom potrebných legislatívnych zmien.

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predsedajúci, po prečítaní správy Európskeho ombudsmana za rok 2009 cítim povinnosť pochváliť pána Diamandourosa, pretože je zástupcom inštitúcie a so cťou slúži inštitúcii, ktorá zjednocuje európskych občanov a vďaka ktorej sa cítia bezpečne.

Je, prirodzene, úlohou Európskeho ombudsmana, aby zabezpečil, že ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa stretne s problémami s inštitúciami Európskej únie, pokiaľ ide o zneužitie právomocí alebo ľubovoľnú inú formu nesprávneho úradného postupu, sa naňho môže obrátiť.

Po prečítaní správy som si uvedomil, že úspech inštitúcie a jej úradníkov sa odvodzuje od skutočnosti, že: po prvé, väčšina vyšetrovaní – tento údaj už dosahuje 70 % – sa dokončí do roka a viac ako polovica – v skutočnosti 55 % – sa vybaví do troch mesiacov. Ilustruje to rýchlosť, s akou Európsky ombudsman a jeho spolupracovníci konajú, a taktiež to, ako hladko táto inštitúcia funguje.

Po druhé, v 80 % riešených prípadov dokázal ombudsman pomôcť zainteresovanej strane nejakým spôsobom vyriešiť problém, buď postúpením prípadu kompetentnému orgánu, alebo radou, na ktorý orgán sa treba obrátiť, aby sa daný problém rýchlo vyriešil. Poukazuje to na účinnosť tejto inštitúcie.

Nemali by sme prehliadať skutočnosť, že 84 % petícií predložili fyzické osoby a iba 16 % predložili spoločnosti alebo združenia. Aj toto dokazuje vysokú úctu, ktorú voči tejto inštitúcií a jej zástupcom pociťujú európski občania, ktorí sa domnievajú, že sa stali obeťou nesprávneho úradného postupu. Chcel by som upozorniť, že deväť z prípadov uzatvorených v roku 2009 predstavujú príklady osvedčeného postupu. Musím povedať, že ja osobne som sa mimoriadne potešil vyhláseniu v úvode správy o tom, že Európsky ombudsman má v úmysle pomôcť zabezpečiť, aby Európska únia mohla svojim občanom poskytovať výhody, ktoré im prisľúbila v Lisabonskej zmluve. Preto vám blahoželám, pán Diamandouros.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, aj ja som raz podal sťažnosť ombudsmanovi, a i keď to pre mňa nedopadlo úplne dobre a nebol som s rozhodnutím spokojný, aj tak by som chcel pána ombudsmana za jeho prácu pochváliť. Som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby sme my v Parlamente jeho prácu podporovali.

Ombudsman vo svojom úvodnom vystúpení správne poukázal na to, že jeho úspechy i neúspechy vo veľkej miere závisia od počínania inštitúcií. Ak sa pozrieme napríklad na prípad Porsche, potom sú pomerne jasné obmedzené právomoci ombudsmana a chýbajúca váha, ktorú niektoré inštitúcie prikladajú jeho odporúčaniam.

Samozrejme, je tiež potrebné, aby sme si zamietli pred vlastným prahom, napríklad v prípade kúpy budovy Altiero-Spinelli, pri ktorej sa vyskytli značné porušenia predpisov. Ombudsman predložil niekoľko jednoznačných odporúčaní a boli vydané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V skutočnosti sa však doteraz podarilo v Parlamente dosiahnuť iba veľmi malý pokrok. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli zamietnuté. Opätovne to ukazuje, ako Parlament vníma tieto odporúčania. Ide mi o to, že je veľmi dôležité, aby sme si zamietli pred vlastným prahom, a tým, že odporúčania ombudsmana budeme brať vážne, posilnili jeho pozíciu.

  Tadeusz Zwiefka (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Výbor pre právne veci tak ako každý rok predkladá Parlamentu správu týkajúcu sa správy Európskej komisie o uplatňovaní práva EÚ a členovia Výboru pre právne veci majú tak ako každý rok mnohé výhrady, pokiaľ ide o podstatu a formu, v akej Komisia správu pripravila.

Problematika transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych systémov je v rámci Únie nepochybne mimoriadne závažným problémom. Tie isté nariadenia rozličné krajiny zavádzajú v rozličnom čase, čo je, samozrejme, v určitých ohľadoch pochopiteľné. Nemalo by to však viesť k oneskoreniam, ktoré vyvolávajú nedostatok právnej istoty a ktorých dôsledkom je aj to, že znemožňujú občanom, aby uplatňovali svoje práva. Ako správne poukazuje naša spravodajkyňa, oneskorenia pri transpozícii, ako aj nesprávne uplatňovanie právnych predpisov EÚ so sebou prinášajú skutočné náklady a vedú k nedostatočnej dôvere občanov k inštitúciám EÚ. Aj z tohto dôvodu vítam všetky iniciatívy komisie, ako sú stretnutia odborníkov a dvojstranný dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorých cieľom je čo najrýchlejšie vyriešiť tieto problémy. S veľkým záujmom sledujem pilotný program EÚ, ktorý má byť nástrojom umožňujúcim rýchlo reagovať na všetky prípady nesprávneho uplatňovania alebo prispôsobenia práva EÚ vnútroštátnym právnym predpisom.

Taktiež znovu vyzdvihujeme úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne súdy pri uplatňovaní a interpretácii právnych predpisov EÚ v praxi. Táto úloha sa však nebude napĺňať náležitým spôsobom, ak sa nebudú realizovať vhodné školenia a stretnutia a ak sa nevytvorí právna kultúra EÚ. Pokiaľ ide o náš Parlament – a obraciam sa na svojich kolegov poslancov –, právne predpisy, ktoré vytvárame, pretože sme zákonodarcovia, musia byť jasné a zrozumiteľné, pretože iba vtedy, keď sú právne predpisy zrozumiteľné, možno ich jednoducho transponovať do vnútroštátnych systémov a nastane menej problémov s tým spojených.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pri analýze správy o činnostiach Európskeho ombudsmana za rok 2009 som s potešením zaznamenala napredujúci rozvoj spolupráce medzi ombudsmanom a Výborom pre petície. Veľmi vysoko oceňujem prácu pána profesora Diamandourosa, ktorý je vo funkcii ombudsmana od roku 2003, ako aj jeho úsilie pri informovaní občanov o dostupných možnostiach podávania sťažností na nesprávne fungovanie správy EÚ a pri podnecovaní občanov, aby uplatňovali svoje práva.

Ak uvážime, že iba 23 % z vyše 3 000 sťažností zaregistrovaných v 2009 patrí do pôsobnosti ombudsmana, ombudsman by mal jednoznačne vo svojich činnostiach v oblasti zvyšovania informovanosti pokračovať. Vzhľadom na jeho obmedzené právomoci môže vyšetrovať iba sťažnosti týkajúce sa Európskej únie a jej orgánov. Čo je však dôležité, každý, kto predloží ombudsmanovi sťažnosť, ktorú nemožno z formálnych dôvodov prijať, dostane informácie o tom, na ktorý orgán by sa mal v danom prípade obrátiť.

Tiež je dôležité zdôrazniť, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa významne posilnila demokratická legitimita ombudsmana a rozšírila sa jeho pôsobnosť v oblasti zahraničnej politiky. Treba si všimnúť aj to, že ombudsman podniká čoraz viac krokov z vlastnej iniciatívy; napríklad pokiaľ ide o omeškané platby od Európskej únie, zdravotne postihnutých občanov a diskrimináciu. Jeho kroky viedli aj k ustanoveniu európskeho kódexu dobrej administratívnej praxe. Ďalšou dobrou správou je to, že čas potrebný na vykonanie postupov sa skrátil na deväť mesiacov.

Vysoké percento uzavretých prípadov, pri ktorých inštitúcia, ktorej sa sťažnosť týkala, pristúpila na dohodu alebo bol prípad vyriešený v prospech sťažovateľa, taktiež svedčí o efektivite práce ombudsmana a o jeho dobrej spolupráci s inými orgánmi. Platí to až pre 56 % prípadov za rok 2009. Verím, že ombudsman s našou podporou, s podporou Parlamentu a ďalších inštitúcií, bude pokračovať vo svojej práci rovnako energicky a dokonca ešte efektívnejšie ako doteraz.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, moje poďakovanie patrí Európskemu ombudsmanovi a jeho úradu za obdivuhodnú prácu, ktorú v mene úradu za komplikovaných okolností vykonali. Otvorenosť, právo na prístup k informáciám a právo na dobrú správu sú rozhodujúce, ak má mať verejnosť dôveru v schopnosť inštitúcií EÚ kontrolovať uplatňovanie práv občanov. Je znepokojivé, že rok čo rok je najvýznamnejším administratívnym nedostatkom systému nedostatočná transparentnosť a dokonca odmietanie sprístupniť informácie a dokumenty. V tejto súvislosti je veľmi závažný prípad Porsche. Keď Komisii trvalo 15 mesiacov, aby odovzdala dokumenty, o ktoré bola požiadaná, vážne zanedbala svoju povinnosť lojálne spolupracovať s ombudsmanom. Tento prístup zo strany Komisie narušil dôveru našich občanov ku Komisii a ohrozil obraz EÚ v očiach verejnosti.

Myslím si, že teraz, keď pán komisár a pán ombudsman pokojne sedia vedľa seba, by bol dobrý nápad, keby začali s dôvernou a dôkladnou diskusiou o tom, či majú v úcte prácu toho druhého a či sú ochotní spolupracovať a konať v súlade s úplne najzákladnejšími zásadami EÚ. V súvislosti s tým nechcem obviňovať žiadneho komisára, avšak Komisia mala o tejto problematike viesť skutočnú rozpravu, pretože obraz EÚ v očiach verejnosti určite nie je taký dobrý, aby sme si v budúcnosti mohli dovoliť ďalšie prípady typu Porsche.

Komisia, Rada a zjavne aj Parlament – všetky inštitúcie EÚ – musia dodržiavať práva našich občanov.

  Gerald Häfner (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pán Diamandouros je pre našich občanov a Európsku úniu skutočnou výhrou a ja by som sa mu chcel za jeho prácu úprimne poďakovať. Samozrejme, dotýka sa to aj boľavého miesta, konkrétne oblasti, v ktorej je potrebné dosiahnuť zlepšenie. Prípad Porsche bol zmienený pred chvíľou. Ako nemecký občan musím povedať, že sa poriadne hanbím za to, čo sa v tomto prípade dialo. Máme tu nemeckého komisára a nemeckú automobilovú spoločnosť a ich vzájomnú korešpondenciu. Všetka korešpondencia medzi Komisiou a inými automobilovými výrobcami v Taliansku, Španielsku a ďalších krajinách bola zverejnená, nie však korešpondencia s nemeckou spoločnosťou. Ombudsman vydal nie jednu, nie dve, ale tri pokarhania a napriek tomu sa nič nepodniklo. Veci sa naliehavo musia zmeniť. Toto by som chcel čo najdôraznejšie vyzdvihnúť.

Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že keď používame slovo „piloti“, spravidla máme na mysli skupinu odborníkov, ktorí svoj pracovný život trávia vysoko nad zemou. Nie som si úplne istý, ako Komisia prišla na nápad hovoriť o svojom novom projekte na vybavovanie žiadostí európskych občanov ako o „pilotnom projekte“, pretože tento projekt v podstate neponúka nič nové. Občania najskôr podajú svoje dobre zdôvodnené sťažnosti vo svojej vlastnej krajine. Tam sa nič nepodnikne. Preto sa obrátia na Komisiu. A čo urobí Komisia? Odošle sťažnosť späť do krajiny pôvodu a opäť sa nič neudeje. Neverím, že toto je primeraný spôsob, ako riešiť záujmy a sťažnosti našich občanov, a túto príležitosť by som chcel využiť na to, aby som pána komisára Šefčoviča, ktorého si veľmi vážim, požiadal, aby vyhlásil, že má v úmysle buď vzdať sa tohto projektu, alebo prehodnotiť spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa sťažnosti našich občanov odosielali tam, kde sa budú skutočne riešiť, a aby sa občania dovolali spravodlivosti a nápravy.

PREDSEDÁ: ISABELLE DURANT
podpredsedníčka

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nechcem túto rokovaciu sálu premeniť na prednáškovú miestnosť. Ako však viete, úrad ombudsmana bol v Európe po prvý raz zriadený pred približne 300 rokmi. Z tohto dôvodu nie je prekvapivé, že máme záujem o takéto otázky a venujeme im takú pozornosť.

Som presvedčený, že pozornosť si zaslúžia všetky tri správy, mám iba jednu výhradu. V správe pani Nedelčevovej je jedna časť, ktorú považujem za znepokojivú. Napriek úctyhodnej a dobrej práci Európskeho ombudsmana − musí úrad ombudsmana naozaj stáť takmer 9 miliónov EUR? Nie je možné obmedziť komplikovaný a neflexibilný spôsob fungovania tohto úradu? Z tohto dôvodu sa naša skupina zdrží hlasovania o tejto otázke, predovšetkým o tejto správe, hoci pánovi ombudsmanovi, a konkrétne občanom, ktorí mu predkladajú sťažnosti, želáme všetko najlepšie.

  Rui Tavares (GUE/NGL). – (PT) Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcel pánovi Diamandourosovi poďakovať za jeho prácu a za správu, ktorú predložil. Jeho práca je nepochybne dôkladná a kvalitná a za to by som sa mu chcel poďakovať. Chcel by som hovoriť skôr o otázke kvantity ako kvality, pretože je zaujímavé zistiť, nakoľko sa verejnosť takýchto služieb dožaduje.

Evidentne bolo podaných niekoľko tisíc žiadostí a niektoré z nich nie sú platné. Je však zaujímavé skúmať, prečo nebolo podaných žiadostí viac. Inak povedané, ide o uhol pohľadu: je pohár napoly prázdny alebo napoly plný? Premýšľam nad tým, do akej miery je nadmerne zložitý a netransparentný charakter samotných európskych inštitúcií a právnych predpisov, na ktorých sú inštitúcie vybudované, príčinou komplikovaného vzťahu medzi verejnosťou a inštitúciami. Inak povedané, ak chcete podať sťažnosť, musíte poznať svoje práva, a na to, aby ste poznali svoje práva, potrebujete poznať právne predpisy a mechanizmy potrebné pri predkladaní sťažností. A preto, namiesto toho, aby som vám dával návrhy, pán Diamandouros, chcel by som vás ako ombudsmana požiadať, aby ste Parlamentu ako zákonodarnému orgánu predložili návrhy na zjednodušenie legislatívnych postupov, a pokiaľ je to možné, aj inštitucionálnych mechanizmov EÚ. Veľa sa hovorí o transparentnosti a prehľadnosti, avšak jednoduchosť je aj demokratickou hodnotou − na ktorú často zabúdame −, pretože umožňuje prístup širokej verejnosti k inštitúciám.

Pán Diamandouros, v súčasnosti som aj ja členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý zároveň uskutočňuje hlasovania. Chcel by som vás ubezpečiť, že odpovediam tohto výboru v tejto oblasti budem venovať pozornosť.

  John Stuart Agnew (EFD). – Vážená pani predsedajúca, okrem škandalózneho správania voči sťažovateľovi v tomto prípade je azda najhanebnejším aspektom konania pána komisára, ktorý táto správa odhaľuje, to, že nešlo o izolovaný prípad nesprávneho úradného postupu. Skutočnosti zverejnené v tejto prenikavej správe určite presahujú sféru jednoduchého zanedbania a ťažkopádnosti. Rozumným záverom, ktorý možno z tohto typu správania zo strany Komisie vyvodiť, je skôr úplne zámerné a jednoznačne aj úmyselné konanie, ktorého cieľom bolo zmariť intenzívnu prácu ombudsmana a neprihliadať na zásady právneho štátu.

Jeho práca je dosť ťažká aj bez dodatočného problému týkajúceho sa Komisie, ktorá, ako v tomto prípade ukazujú fakty, sa vydala cestou marenia náležitého postupu jeho úradu, a to pri každej príležitosti. Ak by sa takéto úbohé konanie štátnych zamestnancov odhalilo kedysi, zodpovední funkcionári aj minister by rezignovali a prijali dôsledky svojho konania. Predpokladám, že namiesto toho budeme svedkami arogantnej a samoľúbej Komisie, ktorá urobí to, čo jej ide najlepšie, konkrétne ukáže verejnosti dlhý nos a vinníci zostanú nepotrestaní. Nijako neprekvapí, že EÚ je taká nepopulárna ako nikdy predtým.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, správa o činnosti ombudsmana jasne ukazuje, že jedným z najväčších problémov je nedostatočná transparentnosť inštitúcií Európskej únie. Väčšina sťažností sa týka Komisie, ktorá pravidelne mešká so svojimi odpoveďami, a tým narúša dôveru k inštitúciám EÚ. Musíme zvýšiť transparentnosť pomocou optimalizácie práce inštitúcií a prostredníctvom rozsiahlejšej komunikácie a zároveň musíme zabezpečiť, aby tieto opatrenia neviedli k zvýšeniu výdavkov. EÚ už vynaložila obrovské sumy na propagandu a vlastnú reklamu.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a vzhľadom na neúplné alebo oneskorené vykonávanie európskych právnych predpisov členskými štátmi bude navyše počet sťažností nepochybne aj naďalej rásť. Aby sa tomu zabránilo, vnútroštátnym sudcom, činným právnikom, verejnosti a úradníkom v administratíve sa musí poskytnúť rozšírené a harmonizované školenie v oblasti justície. Okrem toho musíme občanov informovať aj o tom, že porušenie práva EÚ je možné napadnúť pred príslušnými vnútroštátnymi súdmi. V prvej polovici roka 2011 sa Maďarsko ujme rotujúceho predsedníctva Európskej únie, a tak my maďarskí poslanci EP budeme poverení významnou úlohou, konkrétne transpozíciou právnej harmonizácie.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán Diamandouros, pán komisár, inštitúcia ombudsmana má v Európe mimoriadne pôsobivú históriu. Ide o prevzatú koncepciu, ktorá sa pôvodne vyvinula vo Švédsku. Ombudsmani sa už 200 rokov snažia riešiť spory a problémy na nestrannom základe. Myslím si, že myšlienka ombudsmana sa odvodzuje od hlbokej ľudskej potreby riešiť spory zmierlivými prostriedkami.

Táto správa je pätnástou svojho druhu zo strany Európskeho ombudsmana a siedmou od pána Diamandourosa. Ide o výkon, na ktorý môžeme byť hrdí, a ja by som pánovi Diamandourosovi chcel zablahoželať. Pri minuloročnom zvolení ombudsmana som vyjadril nádej, že urobí maximum pre to, aby zabezpečil, že rozhodovací proces v rámci EÚ bude transparentnejší a relevantnejší pre jej občanov, a že bude účinne spolupracovať s Výborom pre petície. Myslím si, že môžeme spoločne s istotou povedať, že sa mu to podarilo. Ešte stále však vidím priestor na zlepšovanie, pokiaľ ide o koordináciu medzi funkciami a úlohami ombudsmana a Výboru pre petície. Čoraz častejšie dostávame petície, ktoré sa dotýkajú aspektov klasického práva na petície, ako aj zložiek povinností ombudsmana. Narážam aj na ľudské práva, vlastnícke práva a prekážky hospodárskej činnosti. Je rozumné a vhodné, aby sme v týchto oblastiach spolupracovali tak, že sa v dobrom slova zmysle budeme schopní popasovať s Komisiou a získať relevantné odpovede v rámci požadovaného časového rámca.

Chcel by som tiež uvítať novú webovú stránku s interaktívnymi usmerneniami, ktoré by mali pomôcť zabezpečiť informovanosť občanov o možnostiach, ktoré majú k dispozícii, aby ich hlas bolo v Európe počuť. Dúfam, že pán Diamandouros bude pokračovať vo svojej úspešnej a dôležitej práci a že dokáže dosiahnuť zlepšenia všade tam, kde to bude možné. Výbor pre petície bude aj naďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby podporoval budúcu úzku spoluprácu s ombudsmanom v záujme občanov Európskej únie.

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, dnes na tomto mieste vedieme rozpravu o dvoch veľmi dôležitých otázkach. Prvou sú záujmy európskych občanov; druhou je zmier medzi európskymi občanmi a európskymi inštitúciami.

Tri správy od troch spravodajkýň, ktoré sú naozaj výnimočné, a činnosti Európskeho ombudsmana ma privádzajú k predstave pána Diamandourosa ako D’Artagnana vystupujúceho v mene európskych občanov a troch spravodajkýň ako troch mušketierov chrániacich záujmy európskych občanov.

Je naozaj škoda, že Európska únia sa v tejto oblasti neangažuje tak, ako by mala. Pre mňa bola jediným pozitívom na dnešnom vyhlásení stanoviska pána komisára rýchlosť jeho prejavu. Ak by Európska komisia takou istou rýchlosťou konala, táto rozprava by bola zbytočná.

Je veľmi dôležité, aby európski občania dôverovali európskym inštitúciám, aby ich vnímali pozitívne a aby mali pocit, že inštitúcie pracujú v ich záujme. Pätnásťmesačné oneskorenie, ktoré uvádza pani Paliadeliová vo svojej správe a ktoré bolo potrebné na to, aby Komisia sprístupnila listy od automobilového výrobcu špecializujúceho sa na rýchle automobily – to je oxymoron. Ak by išlo o záujmy jedného európskeho občana, a nie o záujmy automobilového výrobcu, bolo by toto oneskorenie také veľké? Pochybujem.

Nech je, ako chce, myslím si, že by sme mali byť úprimní. Všetci musíme spolupracovať, musíme preukázať vieru v to, čo povedal pán komisár, veriť, že Komisia je ochotná spolupracovať s Európskym ombudsmanom, a všetci musíme pracovať v záujme európskych občanov. Dúfajme, že Komisia bude konať rovnako rýchlo, ako pán komisár rozprával. Nepochybne preveril schopnosti tlmočníkov.

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (ES) Bon dia, vážená pani predsedajúca. Je mi ľúto, že rokovaniu už nepredsedá pán Vidal-Quadras, pretože som si istý, že moje vystúpenie by ocenil.

Najskôr by som chcel poďakovať Európskemu ombudsmanovi za jeho prácu a povzbudiť ho, aby odvážne pokračoval v obhajobe práv Európanov, ktoré neraz ohrozujú niektoré verejné orgány.

V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že Valencijské kultúrne združenie zozbieralo 650 000 podpisov v prospech legislatívnej iniciatívy, ktorá by zaručila príjem rozhlasových a televíznych staníc v katalánčine. Ide jednoducho o naplnenie článku 12 ods. 2 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy a smernice o audiovizuálnych mediálnych službách bez hraníc.

No španielska vláda odmietla týchto 650 000 podpisov vziať do úvahy. Dúfame, že Európsky ombudsman ich zohľadní a ochráni práva týchto 650 000 Európanov, ktorých chránia európske právne predpisy.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Úvodom by som chcel vysloviť názor, že výročné správy Komisie o kontrole uplatňovania práva Európskej únie majú isté rezervy, keďže vo svojej súčasnej podobe neposkytujú občanom ani dotknutým inštitúciám potrebné informácie o skutočnom stave uplatňovania práva Európskej únie.

Najmä v prípadoch, keď Komisia koná vo veci porušovania z dôvodov nesprávnej transpozície práva Európskej únie by bolo v budúcnosti dobré uviesť aspoň základné informácie o charaktere a rozsahu týchto porušení. Lepšej informovanosti
o konaniach pri porušeniach na základe úradnej výzvy sa nakoniec Európsky parlament už domáhal aj uznesením zo 4. februára 2010.

Ako pozitívny signál z vystúpenia podpredsedu Európskej komisie, pána Šefčoviča, vnímam úmysel Komisie preskúmať možnosť zavedenia kódexu postupu vyšetrovania, ktorý by stanovil rôzne aspekty postupu pri porušení práva vrátane časových obmedzení, práva na vypočutie, povinnosti uvádzať dôvody a podobne.

Som presvedčený, že z tesnejšej spolupráce Komisie a Európskeho parlamentu môže vzísť ešte lepší a prehľadnejší mechanizmus kontroly uplatňovania práva Európskej únie.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, Európsky ombudsman je demokratickým svedomím Európskej únie. Táto inštitúcia rok čo rok prispieva k posilneniu dôvery sťažovateľov k európskym inštitúciám. Teší ma najmä to, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy EÚ teraz dohliada aj na súlad s Chartou základných práv, predovšetkým pomocou zabezpečenia súladu s právom na dobrú správu. Európsku sieť ombudsmanov považujem za mimoriadne užitočnú, pretože informovanosť občanov a kvalita služieb verejnosti je v niektorých členských štátoch vrátane Rumunska, z ktorého pochádzam, nižšia ako európsky priemer. Odráža sa to aj v správe o činnostiach ombudsmana. Z tohto dôvodu žiadam ombudsmana, aby sa v budúcnosti pokúsil zozbierať sťažnosti predložené vnútroštátnym ombudsmanom, ktoré sa týkajú aj vykonávania európskych právnych predpisov členskými štátmi, pretože občania vo väčšine prípadov prichádzajú do kontaktu s európskymi právnymi predpismi prostredníctvom vlastných vnútroštátnych orgánov.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, na úvod by som chcel Európskemu ombudsmanovi zablahoželať k výnimočnej práci, ktorú v priebehu celého tohto obdobia vykonal. Blahoželám aj spravodajkyniam.

Chcel by som sa vyjadriť konkrétne k správe pani Paliadeliovej. Ide skutočne o šokujúcu záležitosť: odmietnutie poskytnúť celý obsah korešpondencie medzi Komisiou a spoločnosťou Porsche počas prípravy smernice o emisiách automobilov. Medzi otázky, ktoré to vyvoláva, patrí objektivita legislatívnych návrhov Komisie a to, či Komisia je alebo nie je naozaj nezávislá od záujmov priemyslu.

Správa úplne správne navrhuje, aby časť rozpočtu Komisie bola zablokovaná, ak bude v takýchto praktikách pokračovať. Parlament to urobí, pán komisár, kým tieto postupy nezmeníte.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, je prirodzené považovať takúto schôdzu s Európskym ombudsmanom a komisárom za mimoriadne významnú za súčasnej situácie v Európe, ktorá sa dynamicky a hmatateľne rozvíja vo verejnom záujme.

Keďže však nástroje nedávno sprístupnené Lisabonskou zmluvou poskytujú občanom legislatívnu iniciatívu, je teraz namieste uviesť, že Parlament sa do veľkej miery identifikuje s požiadavkami a očakávaniami občanov.

Je pravda, že účinné uplatňovanie právnych predpisov závisí predovšetkým od toho, ako si počína Komisia za smerodajnej podpory ombudsmana. Je dôležité venovať pozornosť požiadavkám a očakávaniam občanov a požadovať, aby sa tieto nástroje skutočne používali vo verejnom záujme. Výzvu z iniciatívy na zavedenie „procesného poriadku“ môžeme iba privítať.

Informácie by sa mali poskytovať na základe dostupnosti, súdržnosti a absolútnej transparentnosti, pretože sme presvedčení, že mnohé regióny očakávajú, že Komisia v súvislosti s vyjadreným cieľom preukáže väčšiu rozhodnosť. Nesmieme zabúdať, aký dôležitý môže byť prínos ostatných európskych ombudsmanov, pokiaľ ide o medziparlamentnú spoluprácu.

Ak národné parlamenty musia vo verejnom záujme účinne spolupracovať s Európskym parlamentom, čo naozaj musia, niet pochýb o tom, že pri tejto spolupráci, ktorej cieľom je mediácia ako účinná metóda riešenia problémov vo verejnom záujme, je potrebné nájsť si čas na toto osobné obohatenie profesijnej histórie a rozličných právnych kultúr.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Vážená pani predsedajúca, pán ombudsman, ďakujem vám za správu. Úloha Európskeho ombudsmana je mimoriadne dôležitá pri pomoci občanom s cieľom vyriešiť vzniknuté problémy a pri zlepšovaní transparentnosti práce inštitúcií a zodpovednosti za túto prácu. Európsky ombudsman chce, aby boli rozhodnutia inštitúcií Európskej únie prístupné občanom, pretože občania musia mať možnosť získať požadované informácie, aby mohli dôverovať schopnosti inštitúcií obhajovať ich práva, pokiaľ ide o diskrimináciu, zneužívanie právomocí zo strany inštitúcií, oneskorené odpovede na dopyty a odmietnutie poskytnúť informácie. Komisia dostáva veľký počet sťažností na nesprávny úradný postup. Je preto dôležité, aby Komisia podnikla kroky, ktorými zabezpečí, že na dopyty na prístup k dokumentom sa bude reagovať rýchlo, pretože náležité uplatňovanie právnych predpisov Európskej únie má priamy dosah na každodenný život občanov a na uplatňovanie ich práv. Nesprávne uplatňovanie právnych predpisov navyše narúša dôveru k inštitúciám Európskej únie a vedie k dodatočným nákladom.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel poďakovať pani spravodajkyni za veľmi dobrú, komplexnú a vyváženú správu, ako aj pánovi ombudsmanovi za jeho nepretržitú prácu v boji proti nesprávnym úradným postupom aj v zvyšovaní štandardov správy v Európskej únii.

Ako správne poukázala pani spravodajkyňa, posledný rok práce ombudsmana bol ukážkou dobrého riadenia a pokroku v znižovaní počtu sťažností a skracovaní postupu ich vyšetrovania. Domnievam sa, že ide aj o dôsledok kontinuity v zastávaní funkcie. Ako možno vidieť, výber pána Diamandourosa bol veľmi dobrým rozhodnutím. Ombudsman však musí na potreby občanov reagovať rýchlejšie. Aby to bolo možné, musí úzko spolupracovať s národnými ombudsmanmi. Funkcia Európskeho ombudsmana je funkciou premenlivou v čase, musí však predstavovať súbor konštantných a univerzálnych hodnôt. Verím, že v nadchádzajúcom roku budeme pozornejšie načúvať hlasom občanov.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Vážená pani predsedajúca, chcel by som na úvod zablahoželať pani spravodajkyni Marii Nedelčevovej aj pánovi Diamandourosovi k jeho intenzívnej práci. Chcel by som mu zablahoželať predovšetkým k tomu, že sa snažil skrátiť čas čakania pri zaznamenávaných postupoch, pretože som presvedčený, že ide o správny krok vpred, ktorým sa inštitúcie Európskej únie približujú občanom.

Po druhé by som chcel zdôrazniť veľký význam medziinštitucionálnej spolupráce, ako to už urobili naši kolegovia poslanci. Verím, že naše skúsenosti s ombudsmanom, najmä s tým súčasným, odrážajú mieru spolupráce, ktorá existuje medzi týmto zákonodarným zborom, týmto Parlamentom, a predovšetkým Výborom pre petície, a kanceláriou ombudsmana.

Okrem toho by som chcel prítomného komisára pána Šefčoviča vyzvať, aby nás nasledoval, pretože si myslím, že v oblasti sťažností občanov Európska komisia s Parlamentom nespolupracuje v takej miere ako ombudsman. Uvedomujeme si, že mnohí občania sa sťažujú priamo Európskej komisii, naozaj však nemáme predstavu o tom, koľkí občania sa takto sťažujú, na čo konkrétne sa sťažujú a aký je konečný výsledok týchto sťažností.

Na druhej strane sme informovaní o všetkých sťažnostiach, ktoré sa dostanú k ombudsmanovi, a známe sú aj sťažnosti podané Výboru pre petície, pretože sú verejné.

Nakoniec by som chcel vyslať posolstvo občanom. Po prečítaní tejto správy sa ukáže, že pomerne vyšší počet sťažností zhodou okolností pochádza z Malty a Luxemburska. Je to zaujímavé a nemyslím si, že by to bolo tým, že sa občania Malty a Luxemburska radi sťažujú, ale preto, že títo občania sa zasadzujú za svoje práva. Podľa mňa je to dôležité.

  Pascale Gruny (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Diamandouros, pán komisár, dámy a páni, dajme podobu Európe občanov. Je povinnosťou všetkých európskych inštitúcií, aby robili všetko, čo je v ich silách, aby boli občania informovaní o všetkých nápravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii, ak dochádza k porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva alebo k zlej správe zo strany európskych inštitúcií.

V prvom rade by som chcela oceniť prácu pani kolegyne Nedelčevovej na správe o činnostiach Európskeho ombudsmana za rok 2009. Väčšina ombudsmanovej kritiky sa týkala Európskej komisie, často išlo o nedostatok informácií. Nápadným príkladom je správa pani kolegyne Paliadeliovej, ktorej by som chcela tiež zablahoželať.

Ďalej by som chcela poďakovať Európskemu ombudsmanovi za všetku prácu, ktorú s celým svojím tímom vykonal, a za jeho prístupnosť a vynikajúcu spoluprácu s Výborom pre petície. Je to veľmi dôležité. Jeho funkcia predstavuje záruku dodržiavania zásady transparentnosti a dobrej správy a prostredníctvom nej dosiahneme skutočnú ochranu našich spoluobčanov.

Napokon je načase, aby naši spoluobčania boli lepšie informovaní o nápravných prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ ide o Európsku komisiu: konkrétne o Európskom ombudsmanovi a o Výbore pre petície. Aby sa tak stalo, určite potrebujeme internetový portál, musí však byť spoločný, ako sme to už od vás žiadali. Našim občanom by to skutočne pomohlo.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcela by som pánovi ombudsmanovi poďakovať za jeho prácu. Jeho práca je veľmi špecifická, zaoberá sa totiž nesprávnymi úradnými postupmi, a preto je dôležité, aby občania rozumeli, čo tento pojem znamená.

Veľa z toho, čo sa chystám povedať, sa netýka priamo ombudsmana, podľa môjho názoru je to však potrebné zaprotokolovať. Časť najväčších problémov a sťažností, ktoré dostávame, sa týka našich vlastných členských štátov. Občania sa potom sťažujú – ako uviedol pán Busuttil – priamo Komisii, ktorá sa podľa pilotného modelu, ak boli samotní občania neúspešní, obracia znova na daný členský štát s cieľom záležitosť vyriešiť. Tento mechanizmus je netransparentný a treba ho preskúmať. Potrebujeme diskusiu o tejto otázke tu v Parlamente.

Druhá otázka, ktorá sa vynára, sa týka nákupu majetku a transakcií medzi občanmi v rozličných členských štátoch. V tejto oblasti nemáme k dispozícii žiadne právomoci, ide však o oblasť záujmu, ktorej význam rastie, a musíme ju nejakým spôsobom riešiť.

Na záver: írsky ombudsman vydal dve správy, ktoré naša vlastná vláda zamietla. Je hlboko znepokojivé, že práca ombudsmana v ľubovoľnom členskom štáte je doslova zničená. Viete o tom, pán ombudsman. Som rada, že súhlasne prikyvujete. Tejto otázke sa treba venovať. Nesmie to pokračovať.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, budem hovoriť o tretej otázke: uplatňovanie európskych právnych predpisov. Mohli by sme tvrdiť, že jediné, čo je horšie ako prehľadné a transparentné európske právne predpisy, sú nejednoznačné a neurčité právne predpisy EÚ.

Program Komisie týkajúci sa „lepšej regulácie a zjednodušenia“ vyzerá rovnako nedosiahnuteľný ako svätý grál. Úroveň angličtiny v niektorých legislatívnych návrhoch ma najskôr priviedla k záveru, že má pôvod v juhoalbánskom dialekte. Čoskoro som však zistil, že väčšina najhorších príkladov pochádzala z angličtiny.

Legislatívny proces nedokáže zlepšiť zle navrhnuté právne predpisy. Pozmeňovacie a doplňujúce návrhy sa poslancom EP odosielajú v poslednej možnej chvíli; hlasovania sa rozdeľujú do častí a následne sa znova spájajú; do tejto rokovacej sály prichádzame s presvedčením, že máme k dispozícii najnovšiu, úplne konečnú verziu hlasovacieho zoznamu, a potom zistíme, že dopoludnia bol zoznam zmenený.

Tí poslanci EP z veľkých skupín, ktorí sú spokojní so svojou úlohou potravy pre lobistov, do ktorej ich dostali vedúci predstavitelia ich strán, sa trápiť nemusia. Jednoducho napodobňujú tých, čo udávajú tón. Pre svedomitých alebo nezávislých poslancov EP je to však nočná mora.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ako vieme, Európska únia pracuje desiatky rokov na obmedzení byrokracie a zvýšení transparentnosti. V samotnom Európskom parlamente to však často nie je veľmi vidieť. Naopak, vyvoláva to pocit, že byrokratická administratíva sa každým rokom rozrastá.

Pred vypočutiami pred poslednými voľbami všetci hovorili o transparentnosti. Poslanci Parlamentu môžu vďaka právomociam svojho úradu a súvisiacim právam dosiahnuť, aby ich bolo počuť. O občanoch Európy sa to povedať nedá. Z tohto dôvodu majú Európskeho ombudsmana. Ak sa viac ako tretina vyšetrovaní vykonaných ombudsmanom týkala prípadov nedostatku transparentnosti a ak 56 % zo všetkých prípadov bolo vyriešených priateľským spôsobom, jednoznačne to svedčí o význame úradu ombudsmana.

Aby som zacitoval slová samotného pána ombudsmana: občania majú právo vedieť, čo robí EÚ a jej správa. Možno by som to mohol doplniť slovami, že aj naši občania majú právo vedieť, ako Európska únia využíva dane a kde plytvá zdrojmi. Je najvyšší čas, aby sa kontrola rozpočtu dostala do formy, aby správy, ktoré sa jej týkajú, mohli byť takmer rovnako užitočné ako správy pána ombudsmana.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, pri svojich úvodných vyjadreniach som hovoril príliš rýchlo, takže sa to pokúsim napraviť. Nebudem sa pokúšať robiť dojem na poslancov Parlamentu rýchlosťou prejavu, ale záväzkom, ktorý na tomto mieste veľmi jasne vyjadrím, záväzkom, že Komisia má veľmi veľký záujem na tom, aby čo najužšie spolupracovala s ombudsmanom. Myslím si, že pán Diamandouros to vie.

Vie, ako úzko spolupracujeme, a podľa môjho názoru je miera úspešnosti riešenia problémov s nesprávnymi úradnými postupmi a riešenia ďalších problémov, ktoré ombudsman vyšetruje, taká vysoká, lebo veľmi úzko spolupracujeme vo veľmi pozitívnom duchu. Samozrejme, občas sa vyskytnú prípady, s ktorými sú ďalšie problémy, ktoré si vyžadujú viac energie, a toto zjavne platí pre prípad, o ktorom sa väčšina z vás zmieňovala.

Zjavne to platí pre situáciu, keď je Komisia rozpoltená medzi záväzkom transparentnosti a právnymi povinnosťami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdneho dvora na jednej strane a naším záväzkom ctiť služobné tajomstvo na strane druhej. Ak sme chceli sprístupniť informácie – čo bolo v tomto konkrétnom prípade veľmi primerané –, potrebovali sme súhlas tretej strany, ktorý sme sa niekoľko mesiacov neúspešne snažili získať. Až po tom, čo sme dali jasne najavo, že informácie zverejníme i tak, a spoločnosť sme informovali, že má desať dní na to, aby podala žalobu na Európsky súdny dvor, podarilo sa nám dohodu dosiahnuť.

Čo by sa stalo, ak by sme nepostupovali v súlade s našimi právnymi povinnosťami? Spoločnosť by pravdepodobne podala žalobu na Európsky súdny dvor a možno by sme tieto informácie nezverejnili dodnes. Majte s nami preto občas trpezlivosť. Naozaj sa veľmi zasadzujeme o transparentnosť, ale za každých okolností musíme hľadať veľmi citlivú rovnováhu medzi rozličnými záväzkami, ktoré v takýchto mimoriadne zložitých prípadoch musíme zachovávať.

Uznávam však – ako som uviedol v úvode –, že toto oneskorenie bolo značné a že sme pravdepodobne mali na spoločnosť vyvinúť väčší nátlak. Mali sme odpoveď spoločnosti získať rýchlejšie a môžem vás ubezpečiť, že Komisia urobí maximum, aby sa takáto situácia v podobných prípadoch neopakovala – budeme hľadať spôsoby, ako postup nenaťahovať 15 mesiacov, čo bolo naozaj neúnosné. V tomto ohľade sa s pani Paliadeliovou plne stotožňujem.

Pokiaľ ide o prístup k informáciám: znova len uveďme údaje na pravú mieru. Dostali sme približne 5 000 žiadostí za rok, na ktorých pracuje 80 ľudí. Niektoré spisy, ktoré máme sprístupniť, sú takéto hrubé. Veľkú časť z nich tvoria žiadosti občanov, môžem vám však povedať, že veľa z nich tvoria otázky od veľmi významných právnických firiem, ktoré sa snažia získať ďalšie informácie o veľmi citlivých spisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Musíme pri tom postupovať veľmi obozretne. Domnievam sa, že v tomto ohľade robíme dobrú prácu, pretože z tých 5 000 spisov iba 15 až 20 skončí u ombudsmana. V 85 % z týchto žiadostí sa prístup poskytne okamžite, takže si môžete spočítať, koľko tisícov spisov sa každý rok sprístupní. K tomuto záväzku pristupujeme veľmi vážne a budeme v tom pokračovať.

Pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ: v tomto prípade vás môžem ubezpečiť, že sa usilujeme o veľmi úzku spoluprácu s Európskym parlamentom. Sme si plne vedomí toho, že náležitá rýchla transpozícia a správne uplatňovanie predpisov sú tmelom Európskej únie. Je to absolútne nevyhnutné pre správne fungovanie jednotného trhu. Z týchto dôvodov sa nekompromisne usilujeme dosiahnuť, aby sme v súvislosti s vykonávaním a transpozíciou európskych právnych predpisov postupovali veľmi pedantne a veľmi prísne. Ak mi dovolíte zacitovať, v rámcovej dohode sme sa už dohodli na nasledovnom:

„S cieľom zaistiť lepšie monitorovanie transpozície a uplatňovania právnych predpisov Únie sa Komisia a Európsky parlament usilujú používať povinné tabuľky zhody a záväzný časový limit pre transpozíciu, ktorý by pri smerniciach nemal presahovať obdobie dvoch rokov.

Okrem osobitných správ a výročnej správy o uplatňovaní právnych predpisov Únie Komisia sprístupní Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinností z formálnej výzvy, a ak to bude Európsky parlament požadovať, aj podľa jednotlivých prípadov a pri dodržaní pravidiel o dôvernosti, najmä tých, ktoré uznal Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s otázkami, ktorých sa týka konanie o porušení povinnosti.“

Existuje teda ďalší spôsob, akým môžeme komunikovať a lepšie informovať Európsky parlament. Ak by som mohol Európsky parlament požiadať o pomoc v tejto konkrétnej oblasti, požiadal by som vás, aby ste o trochu viac trvali na tabuľkách zhody, čo sa týka smerníc. Komisia to navrhuje za každých okolností. Nie vždy sa nám to podarí presadiť v konečných postupoch, keď zákonodarca uzatvára rokovania o návrhu Komisie, možno to však dosiahnuť v Parlamente a Rade. Tabuľky zhody Komisii značne zjednodušujú dohľad nad náležitým uplatňovaním európskych právnych predpisov a vyhľadávanie chýb a prípadné nápravné opatrenia.

Pokiaľ ide o odpoveď na otázku pána Häfnera týkajúcu sa projektu EU Pilot a jeho názvu: volá sa tak preto, lebo keď sme začali s týmto novým projektom o vytváraní ďalších možností, aby členské štáty mohli svoje omyly naprávať rýchlo vlastnými silami, išlo o uznávaný postup, s ktorým začalo niekoľko členských štátov. Teraz ho používa väčšina z nich. Ešte stále sme v úvodnej fáze. Doterajšie výsledky sú veľmi pozitívne. Samozrejme, keď sa dostaneme do štádia, keď budú tento nástroj na lepšie a rýchlejšie uplatňovanie európskych právnych predpisov využívať všetky členské štáty, určite budeme hľadať iný názov, pretože už nepôjde o pilotný projekt.

Pani predsedajúca, na záver by som chcel poďakovať poslancom Európskeho parlamentu a, samozrejme, nášmu ombudsmanovi za mimoriadne uspokojivú spoluprácu a za veľmi kvalitnú rozpravu a mnohé nové myšlienky, ktoré som si dnes dopoludnia počas rozpravy vypočul. Chcel by som iba všetkým pripomenúť, že vďaka Lisabonskej zmluve majú občania právo na dobrú správu. Kľúčom k tomu – t. j. k rovnakým podmienkam v rámci celej EÚ – je, prirodzene, dodržiavanie európskych právnych predpisov. Som si istý, že spolu s Európskym parlamentom a ombudsmanom sa nám to podarí dosiahnuť.

Vzhľadom na to, že nášmu zasadnutiu dnes dopoludnia predsedá pani Durantová, chcel by som zdôrazniť ešte jednu ďalšiu vec. Mám na mysli skutočnosť, že sme dokázali uzavrieť dohodu o spoločnom registri transparentnosti EÚ, ktorý vnesie viac svetla a transparentnosti do lobistických činností a činností zástupcov záujmových skupín v Bruseli. Som presvedčený, že ide aj o veľmi významný príspevok k zvýšeniu transparentnosti a kvality legislatívneho procesu EÚ.

  Nikiforos Diamandouros, ombudsman. – Vážená pani predsedajúca, v prvom rade sa chcem veľmi srdečne poďakovať všetkým poslancom, ktorí si našli čas na pripomienky k mojej správe. Chcem sa im poďakovať za veľkú podporu práci ombudsmana. Z takéhoto povzbudzovania, aké od vás dostávam, čerpám veľké uspokojenie, ale aj inšpiráciu, a chcem vám otvorene povedať, že tento druh povzbudenia zvyšuje aj zmysel pre zodpovednosť za napredovanie úsilia o ochranu práv občanov, ktorú cítim na svojich pleciach.

Chcem vám za to veľmi pekne poďakovať – za váš záujem nielen v súvislosti s výročnou správou, ale, samozrejme, aj v súvislosti s osobitnou správou – a poďakovať dvom spravodajkyniam, ktoré si našli čas na to, aby vypracovali vynikajúce správy o mojej výročnej správe a osobitnej správe.

(FR) Dovoľte mi poďakovať aj pani Nedelčevovej za jej pripomienky. Predovšetkým vám chcem povedať, pani Nedelčevová, že som bral do úvahy vaše pripomienky, ktoré ma podporili v snahe angažovať sa v dialógu s národnými partnermi, pokiaľ ide o náležité uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva.

Môžem vás ubezpečiť, že na budúci rok počas ďalšej schôdzky národných ombudsmanov v Kodani budem môcť vyzdvihnúť práve tento bod. Máte preto moje slovo a ďakujem vám aj za pripomienky týkajúce sa významu interaktívneho sprievodcu, o ktorom sa zmienili vaši kolegovia poslanci z ostatných strán.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi teraz zamerať sa na niektoré pripomienky pána podpredsedu Šefčoviča. Začnem všeobecnou poznámkou. Chcem tomuto Parlamentu objasniť, že pán Šefčovič si dal mimoriadnu námahu, aby veľmi úzko spolupracoval s ombudsmanom, a som mu za to, čo dosiaľ urobil, veľmi vďačný.

Chcem tomuto Parlamentu objasniť aj to, že pán Šefčovič potom, ako prevzal svoje povinnosti, vskutku – to sú moje slová – odvolal stanovisko svojho predchodcu a verejne uznal, že pokiaľ išlo o situáciu týkajúcu sa spoločnosti Porsche, reakcia Komisie bola neuspokojivá a poľutovaniahodná. Chcel by som preto rozlišovať medzi osobou komisára a inštitucionálnou reakciou Komisie na túto otázku, ktorá viedla k tomu, že som mal – po prvý raz za 15 rokov – potrebu a bol som nútený predložiť tomuto orgánu správu, ktorá sa týkala tohto správania. Čo sa týka riešenie situácie, je vhodné, aby som to rozlišoval, a ešte raz ďakujem pánovi Šefčovičovi za jeho úsilie dosiahnuť v tejto oblasti pokrok a pristupovať k nej konštruktívne.

Po tomto objasnení mi dovoľte povedať ešte pár vecí. Pán komisár, oznámeniu z roku 2002 týkajúcemu sa občanov prikladám zásadný význam, pokiaľ ide o uplatňovanie dobrej správy Únie. Ak teda Komisia zvažuje zmenu tohto oznámenia, mal by som veľmi dúfať, že Komisia zaistí, aby sa pred skutočnou zmenou tohto nástroja so zásadným významom pre občanov uskutočnili konzultácie s ombudsmanom aj Výborom Európskeho parlamentu pre petície.

Zhodneme sa na tom – a som rád, že ste sa o tom vlastne zmienili aj vy –, že súdy sú najvyšším a jediným orgánom, ktorý môže rozhodovať o záväznej interpretácii právnych predpisov. Som veľmi rád, že to uznáva aj Komisia. Čo sa týka návrhov odporúčaní, dovoľte mi iba malé vysvetlenie, pán komisár.

Návrh odporúčania znamená, že ombudsman zistil prípad nesprávneho úradného postupu. Predmetnej inštitúcii to nebráni v tom, aby na tento konkrétny návrh odporúčania reagovala a vec napravila, a túto skutočnosť zohľadním pri uzatváraní prípadu. To znamená, že tlačová správa v čase zistenia prípadu nesprávneho úradného postupu v žiadnom prípade nemá predbiehať ani zabrániť inštitúcii v možnosti odpovede, a chcem vás o tom osobne uistiť.

Nakoniec, pokiaľ ide o osobitnú správu, opäť vysvetlím: správa bola predložená z dôvodu nadmerného oneskorenia. Nešlo o to – pretože som si všimol, že to ľutujete –, aby bola vydaná okamžite po tom, ako Komisia dokumenty sprístupnila. Tieto dve veci nesúviseli. Správu si vynútila rozsiahlosť odpovede a bol som veľmi rád, že som odpoveď dostal. Ale opäť, zaujali ste k tomu stanovisko.

A napokon, dúfam, že sa bude vyvíjať úsilie s cieľom riešiť oneskorenia. K oneskoreniam poviem toľko, pán komisár, že očakávam, že Komisia bude schopná držať sa pravidiel týkajúcich sa oneskorení, ktoré sama prijala a ktoré sa snaží dodržiavať. Ja budem dodržiavať svoje lehoty, ktoré sa týkajú riešenia tohto typu situácie. Som presvedčený, že to povedie k lepším výsledkom.

Ešte poviem dve veci. Chcem poďakovať pánovi Vlasákovi – dúfam, že som jeho meno vyslovil správne, pretože češtinu vôbec neovládam – za jeho pripomienky, pretože mi umožňujú povedať, že sa naozaj teším na príležitosť využiť možnosti Eurobarometra s cieľom zistiť viac o tom, čo si občania myslia a aké sú ich pocity v súvislosti s ombudsmanom a vybavovaním sťažností. Chcem sa mu za to poďakovať.

Urobím, čo je v mojich silách, aby webová stránka bola pre používateľov zrozumiteľná. Dovoľte mi ubezpečiť ho, že ju podrobujeme veľkému počtu pilotných fáz a veľkému počtu cieľových skupín a podľa reakcií je pre používateľa veľmi jednoducho ovládateľná. Doteraz ju použilo vyše 46 000 osôb, ktoré boli na prvý pokus usmernené na správne miesto. V odpovedi na jeho otázku ho chcem ubezpečiť, že sa tomu venujeme, aby sme dokázali bojovať s nesprávnymi úradnými postupmi, a že interaktívny sprievodca do veľkej miery pomohol obmedziť nesprávne úradné postupy v inštitúciách.

Ešte dve veci. Pani Geringerová de Oedenbergová: nemusí byť ľahké pochopiť, že prevažná väčšina sťažností, či už podaná Európskemu ombudsmanovi, alebo národnému ombudsmanovi, sa naozaj týka právnych predpisov EÚ. Z tohto dôvodu máme sieť ombudsmanov, ktorú koordinujem, aby som mohol sťažnosti ihneď odosielať kompetentným inštitúciám a tak zabránil problémom. Ak sa zameriate iba na to, čo patrí do pôsobnosti ombudsmana, potom neprihliadate na to, že sieť zabezpečuje, aby sa, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ, veľký objem sťažností dostal k správnemu národnému alebo regionálnemu ombudsmanovi, ktorý ich ďalej rieši.

Poznámka k otázke pána Migalského. Môžem ho ubezpečiť, že rozpočet ombudsmana schválila Rada bez zmeny. Máme na pamäti obmedzenia, povzbudzuje nás ale to, že ho schválila hlavná rozpočtová inštitúcia – a nielen Parlament.

Pokiaľ ide o otázku pána Szegediho, rozhodne súhlasíme s tým, že súdy členských štátov nie sú dostatočne dobre oboznámené s právnymi predpismi EÚ a pri svojich návštevách vo všetkých členských štátoch, v ktorých som bol veľakrát, mám v programe ako osobitný bod návštevu súdnictva, aby som im mohol v tomto konkrétnom smere pomôcť napredovať.

Na záver – a týmto skončím –, pán Sógor požiadal, aby bol ombudsman schopný prijímať sťažnosti týkajúce sa právnych predpisov EÚ, ktoré boli podané na vnútroštátnej úrovni. Bohužiaľ, toto nepatrí do mojej pôsobnosti. Porušil by som svoje právomoci, ak by som prijal túto úlohu, a taktiež by som tým neoprávnene zasahoval do právnych povinností a do pôsobnosti svojich kolegov v členských štátoch. Snažím sa s nimi na tom spolupracovať, nemám však právomoc prijímať sťažnosti, ktoré sa týkajú uplatňovania právnych predpisov v členských štátoch.

(FR) Vážená pani predsedajúca, dúfam, že som odpovedal na všetky pripomienky, a ešte raz by som chcel poďakovať všetkým poslancom za ich povzbudivé slová a tiež by som vám, pani predsedajúca, chcel podobne ako pán komisár zablahoželať k dôležitej iniciatíve, ktorej cieľom je schválenie spoločného registra pre Parlament a Komisiu. Som presvedčený, že pôjde o veľmi významný krok vpred.

  Mariya Nedelcheva, spravodajkyňa. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán Diamandouros, pán Šefčovič, dámy a páni, ďakujem vám za príspevky, ktoré, ako pevne verím, na jednej strane jasne poukázali na dôležitosť činností Európskeho ombudsmana a na strane druhej na záujem, ktorý naše inštitúcie týmto činnostiam v rámci Európskeho parlamentu venujú. Využijem túto príležitosť, aby som poďakovala svojim kolegom z Výboru pre petície, ktorí prostredníctvom svojej práce vytvárajú hmatateľnejšiu väzbu medzi európskymi občanmi a inštitúciami Únie.

Pán Diamandouros, v roku 2009 sme si pripomenuli 15. výročie inštitúcie Európskeho ombudsmana. Tento rok sa niesol aj v znamení nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. V dôsledku vášho zvolenia Európskym parlamentom vaša funkcia získala dodatočnú legitimitu. Hovorím „dodatočnú“, pretože legitimita vašej funkcie v skutočnosti pochádza od všetkých tých európskych občanov, ktorí sa na vás mohli obrátiť a ktorým sa vďaka vašim zásahom podarilo nájsť riešenie.

Na druhej strane na funkcii Európskeho ombudsmana je ešte fascinujúcejšie, že nič nemožno nikdy brať ako samozrejmosť. Znižovanie počtu sťažností, skrátenie času vynaloženého na hľadanie riešení, sťažnosti, ktoré sa vyriešili priateľským spôsobom – vždy sa dosahuje taký pokrok, aký si vyžadujú potreby. V pozadí týchto faktov sú podľa mňa dva náročné problémy, ktoré by sme nemali strácať zo zreteľa: dosahovanie vyššej transparentnosti pri fungovaní inštitúcií a lepšieho dialógu medzi občanmi a inštitúciami na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Chcela by som sa vám poďakovať, pán Diamandouros. Na záver uvediem, že v dôsledku vašej každodennej práce máme konkrétne dôkazy, že tieto problémy možno nielen riešiť, ale predovšetkým možno občanom poskytovať primerané a uspokojivé odpovede. Úloha to iste nie je ľahká, ale vzhľadom na výročnú správu za rok 2009 a záväzok, ktorý ste si práve dali v súvislosti so schôdzkou v Kodani, som presvedčená, že sa uberáme správnou cestou.

  Chrysoula Paliadeli, spravodajkyňa. – (EL) Vážená pani predsedajúca, pán Diamandouros, pán komisár, túto osobitnú správu pána Diamandourosa, ktorú som mala česť predstaviť Európskemu parlamentu, považujem za formálnu správu, ktorá sa nedotýka podstaty veci. Je to pre mňa veľmi dôležité.

Myslím si, že pätnásťmesačné oneskorenie pri odpovedi Komisie a pri jej konečnom rozhodnutí, následné predlžovanie pôvodnej lehoty a, čo je ešte dôležitejšie, podľa môjho názoru zvláštne rozhodnutie Komisie nesprístupniť list pripravený pre tohto konkrétneho automobilového výrobcu s oznámením, že zverejní niektoré z jeho listov, predstavujú závažné problémy; rozhodnutie nesprístupniť list je veľmi závažným problémom.

Ak by sa po takom dlhom čase – a nie je to vaša chyba, pán komisár, tento konkrétny sektor ste prevzali iba nedávno – Komisia rozhodla sprístupniť list, ktorý pripravila pre tohto konkrétneho automobilového výrobcu, pánovi Diamandourosovi 18. februára, pravdepodobne by nebola vydaná žiadna osobitná správa. Pán Diamandouros sa rozhodol pristúpiť na následné predĺženia lehoty, o ktoré Komisia požiadala.

I tak si však myslím, že vďaka tomuto oneskoreniu, vďaka tomu, že Komisia nedokázala informovať pána Diamandourosa, máme k dispozícii správu, ktorá hovorí o otázkach, ktoré majú formu i obsah. Rozobrať chcem iba obsah. Komisia však musí brať vážne skutočnosť – a som rada, že ste to povedali predo mnou –, že všetky komplikácie, ktoré spôsobíte Európskemu ombudsmanovi pri jeho práci, ohrozujú jednotu Európskej únie, narúšajú dôveru občanov k jej inštitúciám a poškodzujú vnímanie jej funkcie zo strany verejnosti.

Chceme záväzok, ako ste to predtým označili, pretože všetci nesieme spoločnú zodpovednosť. Moja vďaka patrí predovšetkým pánovi Diamandourosovi, pretože vďaka tejto správe nám v Európskom parlamente dal možnosť pochopiť, aké právomoci máme pri riešení otázok, ktoré považujeme za rozhodujúce pre európsku súdržnosť.

  Eva Lichtenberger, spravodajkyňa. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi na úvod môjho zhrnutia vysloviť mimoriadnu vďaku pánovi ombudsmanovi. Som presvedčená, že jeho práca je veľmi cenná, a uvedomujem si, aký význam má pre našich občanov, pretože jeho úrad sa pre nich stal hlavným kontaktným bodom.

Chcela by som sa vrátiť k tomu, čo povedal pán Šefčovič, najmä v súvislosti s pilotným projektom EÚ, ktorý niekoľko poslancov Parlamentu ostro kritizovalo, pretože, ako ste jasne uviedli, ponúka „viac možností pre členské štáty“, nie však pre občanov.

Som presvedčená, že musíme bližšie preskúmať, či je to naozaj tak, pretože potrebujeme väčšiu transparentnosť. List určený sťažovateľovi, v ktorom sa uvádza, že sme dostali jeho sťažnosť, nestačí. V tomto prípade potrebujeme pre našich občanov väčšiu zrozumiteľnosť a relevantnosť, v opačnom prípade budeme v dlhodobom horizonte čeliť problémom s dôveryhodnosťou.

Okrem toho, pochopiteľne, potrebujeme určité zmysluplné sankcie, ak dôjde k skutočnému porušovaniu predpisov. Dôsledkom pre členské štáty, ktoré nezavádzajú právne predpisy a ktoré sa tým dokonca hrdia vo svojich vnútroštátnych médiách, jednoducho nemôže byť iba to, že dostanú ďalší list. Pokiaľ ide o záujmy občanov Európskej únie, musíme sa posunúť o krok vpred.

Som presvedčená, že zásadný význam by mala revízia oznámenia z roku 2002, a to najmä v súvislosti s právami sťažovateľa. V tejto súvislosti by som bola rada, keby sa dodržiavali aj práva Parlamentu. Potrebujeme register prijatých sťažností, ktorý by nám ponúkol spätnú väzbu na našu legislatívnu prácu. Nepotrebujem vedieť, kto sa u koho a na čo sťažoval.

Predmet sťažnosti a dôsledky sťažnosti by poskytli dôležitú spätnú väzbu celému zákonodarnému zboru. Práve to potrebujeme. Z tohto dôvodu som vás požiadala, aby ste aj toto zobrali do úvahy. Potrebujeme prehľadný register, ktorý nás oboznámi s hlavnými príčinami sťažností a s tým, aké požiadavky sa predkladajú. Tento návrh by som uvítala čoskoro. Veľmi rada by som na tom s vami spolupracovala. Radi vám pomôžeme s tabuľkami krížových odkazov. Tiež sa domnievam, že je to dôležité. V tejto súvislosti je dôležitá vzájomnosť a na tom pevne trvám.

  Presedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, vo štvrtok 25. novembra 2010, o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Uplatňovanie európskych právnych predpisov je rozhodujúce pre to, aby občania EÚ mohli v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu, pretože aj tie najúčinnejšie právne predpisy sú zbytočné, ak sa neuplatňujú. Pokiaľ ide o právne predpisy o vnútornom trhu, možno dosiahnuť veľký pokrok, najmä pokiaľ ide o smernicu o poskytovaní služieb alebo smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií. Tieto právne predpisy majú nepochybne odborný charakter, čo proces uplatňovania komplikuje. Z tohto dôvodu je spolupráca medzi inštitúciami EÚ a správami na vnútroštátnej úrovni nevyhnutná. Informačný systém o vnútornom trhu používaný pre služby sa ukázal ako mimoriadne užitočný. Som presvedčený, že rozšírením jeho použitia na ďalšie odvetvia by sme pravdepodobne získali. Rozhodne však členským štátom odporúčam, aby transpozíciu brali vážne a v maximálnom možnom rozsahu zabránili oneskoreniam, ktoré vedú k tomu, že vnútorný trh funguje pri parametroch, ktoré sú na suboptimálnej úrovni. A napokon, zasadzujem sa za to, aby občania mohli svoje problémy týkajúce sa uplatňovania európskych právnych predpisov riešiť rýchlo a s minimálnymi nákladmi. Aby sa to dosiahlo, je potrebné rozšíriť prostriedky siete SOLVIT a zároveň tento nástroj na riešenie problémov aktívne a neformálne propagovať. V neposlednom rade musí byť prioritou vypracovanie alternatívnych metód urovnávania sporov.

  Ágnes Hankiss (PPE) , písomne. – (HU) Na margo výročnej správy o činnosti Európskeho ombudsmana mi ako autorke stanoviska Parlamentu k prístupu verejnosti k dokumentom dovoľte povedať pár slov o inštitucionálnej transparentnosti. Som rada, že autorka správy pani Nedelčevová pri skúmaní sťažností občanov, ktoré podali u ombudsmana, venovala osobitnú pozornosť vzťahu medzi transparentnosťou a dobrou správou. Právo na dobrú správu je podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy právne záväzné a je dôležité, aby sa spolu s týmto právom dodržiavali aj osobné práva.

Pri nedávnej diskusii s pánom Diamandourosom sme sa rozprávali o krehkej rovnováhe medzi inštitucionálnou transparentnosťou a ochranou údajov. Konkrétne sme sa zaoberali aj rozsudkom, ktorý v júni vydal Európsky súdny dvor v prípade Bavarian Lager, ktorým sa rozpravy o transparentnosti dostali zo slepej uličky. Má to mimoriadny význam, pretože tento rozsudok poskytuje usmernenia pre prípady, pri ktorých je skutočný alebo subjektívne pociťovaný spoločný záujem v rozpore s právami na ochranu osobných údajov. Bola som veľmi rada, že aj pán Diamandouros vyzdvihol základnú zásadu, podľa ktorej možno osobné údaje sprístupňovať iba so súhlasom príslušných osôb.

Preto považujem za dôležité zdôrazniť, že plne podporujem úsilie zamerané na zvýšenie transparentnosti práce inštitúcií Európskej únie a vybudovania základu pre náležité administratívne postupy. Podľa výročnej správy je ústrednou myšlienkou činností Európskeho ombudsmana práve presadzovanie tohto cieľa.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Plne podporujem prácu Európskeho ombudsmana. Vďaka jeho húževnatosti a zásadovému správaniu sa podarilo dosiahnuť konkrétne výsledky, pretože svoju funkciu vykonáva so cťou a dôslednosťou. Úplne opačná situácia nastala v Lotyšsku. Lotyšský parlament (Saeima) do funkcie ombudsmana formálne zvolil Romānsa Apsītisa. Avšak v skutočnosti sa pán Apsītis od 1. januára 2007, keď nastúpil do funkcie ombudsmana, vlastne do práce vôbec nepustil. Bohužiaľ, nevšimol si, že 300 000 obyvateľom Lotyšska boli odobraté základné občianske práva. Vyzerá to tak, že lotyšská vláda a Saeima zvolili ombudsmana – pána Apsītisa –, ktorý im svojím mlčanlivým a pasívnym prístupom vyhovuje; zvolili niekoho, kto si vlastne vôbec nevšíma závažné porušovanie lotyšských právnych predpisov. Musím vám pripomenúť, že podľa úradu, ktorý zastáva, bol pán Apsītis poverený nasledovnými povinnosťami: 1. Presadzovať dodržiavanie zásady rovnosti a brániť diskriminácii. V Lotyšsku k diskriminácii dochádza v oblasti vzdelávania. 2. Presadzovať objektívne preskúmanie právnych a ďalších otázok v rámci rozumných časových rozpätí. Lotyšsko na Európskom súdnom dvore prehralo už približne 10 káuz. 3. Zaistiť, aby sa predchádzalo nedostatkom v otázkach týkajúcich sa porušovania ľudských práv. Približne 300 000 obyvateľom Lotyšska, z ktorých mnohí žijú v Lotyšsku po celý život, boli odobraté základné občianske práva. Dnes v Lotyšsku slovo „ombudsman“ vyvoláva pobavenie. Ak sa situácia nezmení, možno sa stane synonymom slova „šašo“.

5. Pravidlá hospodárskej súťaže z hľadiska horizontálnej spolupráce (rozprava)

  Predsedajúca. - Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o revízii pravidiel hospodárskej súťaže z hľadiska horizontálnej spolupráce, ktorú Komisii položila pani Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci (O-0131/2010 – B7-0565/2010).

  José Manuel García-Margallo y Marfil, zastupujúci autorku. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, platnosť dvoch nariadení o skupinových výnimkách, z ktorých jedno sa týka dohôd o špecializácii a druhé výskumu a vývoja, uplynie 31. decembra tohto roka. Komisia vypracovala dva legislatívne návrhy, dva návrhy nariadení, ktoré majú nahradiť nariadenia, ktorých platnosť sa končí, a ktoré sú teraz v Parlamente.

Od prijatia počiatočných nariadení pretieklo už veľa vody. Došlo k významným zmenám v právnych predpisoch, najmä v súvislosti s balíkom modernizácie z roku 2003. V tejto oblasti boli vynesené rozhodujúce právne rozsudky a Komisia sa z praxe značne poučila, čo je tiež dôležitý aspekt.

Komisia otvorila dve kolá rokovaní so zainteresovanými stranami, čo je dobrý postup v duchu správnej tvorby právnych predpisov a získania verejnej podpory. Zásadná otázka teraz znie: ako využije odpovede od subjektov zapojených do konzultácií? Zoberie ich na vedomie alebo tieto názory jednoducho skončia v koši? V tejto súvislosti chcú Parlament a Výbor pre hospodárske a menové veci vedieť v podstate šesť vecí. Aké sú návrhy a konkrétne predstavy, ktoré zainteresované strany predložili a ktoré Komisia zohľadní pri navrhovaní a definovaní týchto nariadení a pri tom, keď ich bude premieňať z úvah na realitu?

Po druhé, čo si Komisia myslí o horizontálnych dohodách, ktoré nie sú zastrešené nariadeniami o výnimkách týkajúcich sa špecializácie alebo výskumu a vývoja? Čo povedali zainteresované strany v tomto kole rokovaní? Aké výhody by z pohľadu priemyslu, reálnej ekonomiky a ochrany hospodárskej súťaže malo navrhnutie nových nariadení zohľadňujúcich horizontálne dohody, na ktoré sa nevzťahujú dve nariadenia o skupinových výnimkách, o ktorých momentálne uvažujeme? Má Komisia v úmysle vypracovať nové nariadenia, ktoré by sa nimi zaoberali? Áno alebo nie? Táto otázka je relatívne jasná.

Tretím problémom, o ktorom sa vo Výbore pre hospodárske a menové veci dlho viedla rozprava, je téma známa ako patentová pasca. Ako pán komisár vie, k takejto situácii dochádza, keď jedna zo zainteresovaných spoločností, ktorá sa zúčastňuje na tvorbe noriem, zamlčí informácie o patentoch, ktoré vlastní alebo ktoré plánuje v budúcnosti zaregistrovať. Spôsobí to vážne škody a nepríjemnosti tým spoločnostiam, ktoré nepoznajú takéto informácie a konajú podľa stanovených parametrov.

Tu je otázka relatívne konkrétna, keďže ide o prípad narúšania hospodárskej súťaže a bariér na vnútornom trhu, čo je v našej inštitúcii kardinálnym hriechom. Plánuje Komisia riešiť problém patentovej pasce v rámci nových návrhov nariadení alebo sa domnieva, že doplňujúce právne predpisy špecifické pre odvetvia sú potrebné, aby sa zabránilo zneužívaniu patentových práv? Je Komisia odhodlaná zaistiť, aby v oblasti práv duševného vlastníctva existoval integrovaný a jednotný právny rámec bez vnútorných rozporov medzi pravidlami hospodárskej súťaže a právnymi predpismi špecifickými pre odvetvia?

Štvrtá a piata otázka sa týkajú hospodárskeho riadenia alebo riadenia hospodárskej súťaže, ak je vám tento pojem bližší. Dozvedeli sme sa, že sa treba pokúsiť o zblíženie s inými úradmi pre hospodársku súťaž. A v tejto súvislosti je dôležité vedieť, v akej miere Komisia pri vypracovaní týchto nariadení využila súdne rozhodnutia a rozhodnutia vnútroštátnych a medzinárodných orgánov.

Posledná otázka sa týka témy, ktorá je pre náš výbor mimoriadne chúlostivá, a som si istý, že pán Schwab k nej určite niečo povie. Týka sa reťazca uvádzania potravinových výrobkov na trh. Je zrejme jasné, že medzi podmienkami výrobcov a poľnohospodárov na jednej strane a veľkých reťazcov na strane druhej panuje nerovnosť. Má Komisia v úmysle urobiť niečo na zaručenie rovnakého, spravodlivého zaobchádzania pre slabšiu stranu v tomto zmluvnom vzťahu? To sú otázky, pán komisár, na ktoré by som si rád vypočul vaše maximálne vyčerpávajúce, jasné a presné odpovede.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcem veľmi pekne poďakovať váženému poslancovi za otázku, pretože pre Európsku úniu je toto skutočne veľmi dôležitá oblasť zodpovednosti.

Konkurenčné spoločnosti často spolupracujú napríklad vo výskume a vývoji, vo výrobe, pri nákupe, pri štandardizácii produktov a pri výmene informácií. Ako viete, pre spotrebiteľov to môže byť prínosom, môže to viesť k nižším cenám, väčšiemu výberu a lepším výrobkom. Tieto horizontálne dohody – voláme ich horizontálne, pretože spolupracujúce spoločností aktívne pôsobia na tom istom stupni dodávateľského reťazca – umožňujú spoločnostiam reagovať na rastúce konkurenčné tlaky a trh meniaci sa v dôsledku globalizácie.

Je tu však aj riziko, že takýto druh dohôd povedie k závažným problémom v súvislosti s hospodárskou súťažou, keď sa strany napríklad dohodnú na stanovení pevných cien, na rozdelení trhu alebo obmedzení výstupu. Uplynulé dva roky Komisia skúmala usmernenia hospodárskej súťaže pre horizontálne dohody aj pomocou hĺbkového hodnotenia a rozsiahlych konzultácií. Nové pravidlá, ktoré by mali byť prijaté do konca tohto roka, budú oveľa podrobnejšie, zrozumiteľnejšie pre používateľov a jasnejšie. Budú poskytovať lepší prehľad o tom, aké druhy spolupráce sú povolené.

Komisia musela ako vždy dosiahnuť starostlivú rovnováhu medzi potrebami rôznych zainteresovaných strán. Dva hlavné prvky nových pravidiel hospodárskej súťaže sa týkajú tvorby noriem a výmeny informácií. V reakcii na verejné konzultácie vyjadrili svoje názory na štandardizáciu približne dve tretiny zainteresovaných strán.

Dobre fungujúci systém tvorby noriem je rozhodujúci pre celé európske hospodárstvo a hlavne pre odvetvie informačných a komunikačných technológií. Horizontálne usmernenia podporujú systém tvorby noriem, ktorý je transparentný a ktorý vedie k predvídateľným nákladom v čase udeľovania licencií na práva duševného vlastníctva. Vyžaduje si to snahu o dosiahnutie rovnováhy medzi niekedy protichodnými záujmami spoločností s rôznymi obchodnými modelmi, ktoré sa zapájajú do procesu tvorby noriem. Na jednom konci spektra máte výlučného novátora a na druhej strane výlučného výrobcu, pričom každý z nich má iné priority a iné potreby.

Nové pravidlá zaistia, že budú existovať dostatočné stimuly pre ďalšie inovácie, ako aj to, že spotrebitelia pocítia tradičné prínosy zo štandardizácie. Ak chceme zabrániť, aby sa dohody o tvorbe noriem museli vyhodnocovať podľa pravidiel hospodárskej súťaže, a ak chceme, aby patrili do takzvaného bezpečného prístavu, čo znamená, že sa predpokladá, že sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, musia sa splniť tri všeobecné podmienky.

Prvou je, že organizácia tvoriaca normy musí mať vyváženú politiku v oblasti práv duševného vlastníctva, čo si vyžaduje zverejňovanie relevantných práv duševného vlastníctva v dobrej viere a záväzok udeľovať licencie na tieto práva na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Druhou je, že proces tvorby noriem musí byť otvorený a transparentný, aby bola účasť otvorená pre všetky príslušné subjekty. Treťou podmienkou je to, že aj proces tvorby noriem musí prebiehať transparentným spôsobom, ktorí zaistí, že zainteresované strany sa budú môcť informovať o nadchádzajúcej, prebiehajúcej a dokončenej práci.

Spomenuli ste aj patentové pasce. Reálne príklady v EÚ aj USA ukazujú, že patentové pasce môžu byť vážnym problémom, lebo priemyslu bránia kvalifikovane rozhodovať o potenciálnych nákladoch na technológie zvolené v norme. Prístup Komisie spočíva v poskytnutí stimulov normalizačným organizáciám, aby mali jasné pravidlá zverejňovania patentov. Aj keď sa tým riziko úplne neodstráni, aspoň sa obmedzí.

Pri dohodách v oblasti výskumu a vývoja je to naopak. Je tam obmedzený počet strán, často len dve, a verejné konzultácie ukázali, že zainteresované strany sa nedomnievajú, že by tam bol reálne nejaký problém patentovej pasce. Strany sú totiž motivované, aby prinášali inovácie, a všetky potenciálne problémy sa dajú vyriešiť vopred zmluvne medzi stranami.

Čo sa týka výmeny informácií, tá môže podporovať hospodársku súťaž, ak majú spoločnosti možnosť zhromažďovať všeobecné údaje o trhu, ktoré im umožnia lepšie slúžiť zákazníkom. Aj tu sú však situácie, keď sa dá výmena informácií o trhu zneužiť, napríklad ak spoločnosti používajú citlivé informácie na koordináciu správania. V reakcii na dôrazné žiadosti zainteresovaných strán toto usmernenie obsahuje novú kapitolu vymedzujúcu všeobecné zásady hodnotenia hospodárskej súťaže v oblasti výmeny informácií.

Posledná otázka položená Parlamentom sa týkala témy nákupných združení. Komisia sa stále domnieva, že spoločné nákupné skupiny medzi malými maloobchodníkmi môžu byť pre hospodársku súťaž prínosom, najmä v porovnaní s veľkými dodávateľmi. Od roku 2000 horizontálne usmernenia poskytujú pozitívne hodnotenie tohto typu spolupráce až do určitých limitov trhového podielu. Po procese preskúmania Komisia navrhuje, aby sa nákupné dohody, pokiaľ bude trhový podiel účastníkov tvoriť 20 % alebo menej, považovali za dohody v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Komisia si však uvedomuje aj to, že medzinárodné nákupné združenia medzi veľkými maloobchodníkmi môžu mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž, pričom tieto problémy Komisia skúma v súvislosti so svojou prácou na lepšie fungujúcich dodávkach potravín.

  Arturs Krišjānis Kariņš , v mene poslaneckého klubu PPE. – (LV) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, nikto z nás nechce zaplatiť viac za veci, ktorých skutočnú hodnotu ani len nepoznáme. Podobne nechceme platiť príliš veľa v dôsledku nečestných obchodov medzi podnikmi. Politika hospodárskej súťaže v Európskej únii sa až doteraz zameriavala na nečestné podniky. Nariadenie o horizontálnej spolupráci medzi podnikmi patrí podľa mňa medzi spôsoby, akými Komisia úspešne rieši problém hospodárskej súťaže, keď podniky spolupracujú v oblastiach, ako sú výskum a vývoj, úplne využitie objemu produkcie, distribúcia bežných tovarov a štandardizácia. Pozornosť venovaná otázke štandardizácie v nových pravidlách o obchodnej spolupráci je vítaná. Umožní to podnikom a odvetviam prijímať jednoznačné rozhodnutia, pokiaľ ide o patenty, ktoré by chceli využívať. Každá norma pozostáva z patentov registrovaných vynálezcami a podnikmi. Ak sa má zaviesť norma, je potrebné presne vedieť, aké technologické riešenie sa ponúka a akú protihodnotu chce držiteľ patentu získať za používanie svojho patentu. Práve preto by sme mali podporiť mechanizmus, v ktorom budú všetky zainteresované strany v priebehu výberu normy jednoznačne poznať výhody a nevýhody jedného alebo druhého vynálezu a cenu, ktorú zaplatia za použitie patentu. V našich každodenných životoch sa chceme rozhodovať kvalifikovane a je len prirodzené, že to isté chcú aj podniky investujúce veľké finančné prostriedky do vývoja a výroby nových technológií s vysokou pridanou hodnotou. Podľa mňa tieto nové pravidlá o horizontálnej spolupráci medzi podnikmi aspoň sčasti pomôžu podnikom, aby za využívanie patentu neplatili neprimerané sumy. Ďakujem vám za pozornosť.

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, konkurencia nie je protikladom spolupráce. Medzi spoločnosťami, ktoré si konkurujú na tej istej úrovni trhu, existujú dohody o spolupráci, ktoré sú konkurenčné a v súlade s pôvodným právom Európskej únie.

Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na zložitosť problematiky a rovnováhy, ktorú treba dosiahnuť, potrebujú mať podniky nástroje na určenie toho, ktoré horizontálne dohody porušujú zákazy stanovené v zmluve a obmedzujú hospodársku súťaž.

Je najvyšší čas, lebo usmernenia o horizontálnych dohodách majú jedno desaťročie a platnosť nariadení o skupinových výnimkách týkajúcich sa dohôd o špecializácii a dohôd o inováciách a vývoji uplynie koncom tohto roka. Únia preto musí bezodkladne aktualizovať tieto nástroje a nemôže si dovoliť luxus legislatívnej medzery, ktorá vytvorí pochybnosti a neistotu a ochromí činnosť našich podnikov.

Bola by to neprípustná brzda nášho hospodárstva a bolo by to ohromne nezodpovedné v kontexte krízy, ktorá vyžaduje iniciatívy na pomoc podnikom pri obnovení a oživení ich činnosti. Keďže je navyše časový rámec na revíziu predĺžený do 31. decembra 2022, európskemu priemyslu sa musia poskytnúť prostriedky, aby mohol reagovať na hlavné zmeny, ku ktorým v nadchádzajúcich rokoch dôjde na medzinárodnej hospodárskej scéne.

Pred niekoľkými mesiacmi počas španielskeho predsedníctva Európska únia prijala stratégiu Európa 2020, ktorá je pevným záväzkom voči inkluzívnej spoločnosti na základe znalostí a inovácií. Nový legislatívny rámec musí podporovať vývoj inteligentného, prepojeného hospodárstva, ktoré je schopné spájať obchodné siete a využívať synergie medzi podnikmi prostredníctvom dohôd podporujúcich štandardizáciu, špecializáciu, výskum a vývoj v prospech európskych spotrebiteľov, ale aj dohôd, ktoré prispievajú k spoločnej produkcii, nákupu a uvádzaniu na trh a presadzujú združenia a obchodné skupiny najmä medzi malými a strednými podnikmi.

Podporujeme Komisiu vo využívaní tohto balíka iniciatív na zvýšenie účinnosti, podporu vedeckého a technického pokroku, zabezpečenie výhod pre koncových spotrebiteľov a stručne na zlepšenie celkovej konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja našich podnikov.

  Sylvie Goulard, v mene skupiny ALDE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, odznelo tu veľa vecí najmä z úst našich kolegov pána Garcíu-Margalla y Marfila a pána Sáncheza Preseda o rušných diskusiách vo Výbore pre hospodárske a menové veci a o potrebe rýchlo prijať správy, ako to práve povedal pán Sánchez Presedo, s cieľom objasniť rámec fungovania našich podnikov. Ja sa budem venovať dvom bodom, ktoré sú o niečo viac všeobecné a politické.

Po prvé, vo všetkých našich krajinách kríza spôsobila, že ľudia ustupujú a že sa objavujú nacionalistické a protekcionistické pokušenia, a my v Parlamente sme preto zvlášť pozorní, pokiaľ ide o vnútorný trh a jeho netrieštenie. Je tu problém – vidím, že niektorí kolegovia z príslušného výboru prikyvujú. Je to veľmi dôležité a vieme, že pán komisár Barnier na tom pracuje s podporou správy pána Montiho. My v Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu skutočne veríme v rivalitu, ktorá motivuje inovácie.

Musíme si však tiež uvedomiť, že európske podniky sa ocitajú v globálnej hospodárskej súťaži a že najmä pre malé a stredné podniky a predovšetkým pre výskum a vývoj je mimoriadne dôležité budovať prepojenia. Musíme zaistiť, aby sa hospodárska súťaž nepremenila na vzájomné ničenie v prospech podnikov v iných častiach sveta, ktoré voči svojim konkurentom navyše nie vždy praktizujú veľmi čestnú hospodársku súťaž. Pre nás je teda veľmi dôležité, aby sa nám podarilo nájsť prostriedky na zabránenie zneužívaniu patentov a aby sme pritom súčasne umožnili hospodársku súťaž, samozrejme, pri súčasnom dodržiavaní vlastníckych práv, ako už bolo spomínané. Ako to často býva, ide tu o nastolenie veľmi jemnej rovnováhy.

Na záver by som chcela osobitne zdôrazniť, že súhlasím s tým, čo o hospodárskej súťaži v oblasti potravinárskych výrobkov povedal pán García-Margallo y Marfil. V Európe máme veľmi zvláštnu situáciu, keď veľmi dôsledne sledujeme hospodársku súťaž v určitých odvetviach a oveľa menej dôsledne to robíme v iných. Je jasné, že nepomer medzi počtom výrobcov a počtom nákupcov spôsobuje problémy v hospodárskej súťaži. Teší ma preto, pán komisár, že ste podporili slová pána Garcíu-Margalla y Marfila.

  Andreas Schwab (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dovoľte mi zopakovať to, čo povedali naši kolegovia poslanci, a predovšetkým oceniť, že Európska komisia do revízie pravidiel týkajúcich sa dohôd o horizontálnej spolupráci začlenila ešte v ranej fáze obchodné spoločenstvo, členské štáty a Európsky parlament. Veď napokon, platnosť existujúcich nariadení o skupinových výnimkách uplynie koncom roka. Domnievam sa, že návrh z mája 2010 obsahuje niektoré dôležité zmeny najmä v oblastiach noriem a výmeny informácií, o čom sa už hovorilo. Obe tieto zmeny prinesú väčšiu právnu istotu a jasnejšie pravidlá pre podniky, čo je veľmi dôležité v záujme dodržiavania právnych predpisov. Už sme počuli, že dodržiavanie právnych predpisov na európskom vnútornom trhu je zásadou, ktorou sa musia riadiť všetky podniky.

Hospodárska súťaž a inovácie sú kľúčové prvky nášho hospodárstva, a práve preto je dôležité upraviť pravidlá z roku 2009 vzhľadom na našu súčasnú situáciu a zaviesť účinné mechanizmy na podporu dodržiavania pravidiel a vykonávania právnych predpisov o hospodárskej súťaži pre podniky a verejné orgány. Práve z tohto dôvodu podporila túto parlamentnú otázku veľká väčšina vo výbore, čo si veľmi cením. Rád by som sa opýtal na niečo, čo ste práve povedali. Faktom je, že dohody o nákupe veľkých medzinárodných obchodných reťazcov možno zaradiť do kategórie dohôd o horizontálnej spolupráci. V minuloročnom oznámení o fungovaní potravinového reťazca v Európe ste boli veľmi kritický k sile dopytu, ale zdá sa, že teraz to vnímate veľmi pozitívne. Práve ste povedali, že spoluprácu medzi malými maloobchodníkmi vítate za predpokladu, že dohody o nákupe budú tvoriť maximálne 20 % podielu na trhu. Moja otázka pre vás znie: aký je dôvod tejto zmeny vášho vnímania týchto horizontálnych dohôd o nákupe? Čo motivovalo túto zmenu názoru?

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Vážená pani predsedajúca, aj ja chcem v prvom rade uvítať návrhy Európskej komisie týkajúce sa revízie pravidiel hospodárskej súťaže z hľadiska horizontálnej spolupráce. Ich zámerom je objasnenie podmienok získania výnimiek, úprava obmedzení a poskytnutie informácií o právach duševného vlastníctva.

Hospodárska a finančná kríza zdôraznila potrebu užšej spolupráce v týchto oblastiach a potrebu spoločného globálneho hospodárskeho regulačného rámca.

Musíme tiež vyhodnotiť možnosť častejšej a globálnejšej výmeny informácií o konkurencii, ako aj možnosť vytvorenia globálneho riadenia v tejto oblasti.

Zefektívnenie dohôd o spolupráci medzi konkurentmi podporuje inovácie a pomáha oživiť konkurencieschopnosť európskych spoločností.

V dôsledku toho si myslím, že treba vykonať analýzu možností zavedenia nariadení o skupinových výnimkách príležitostne aj pre iné typy horizontálnych dohôd.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, som presvedčený, že prostredníctvom zavedenia jednotných pravidiel dokážeme organizovať hospodársku súťaž. Preto ma zaujíma, aké možnosti máme v odvetví telekomunikácií, najmä v oblasti udeľovania licencií na frekvencie, ktoré by nám umožnili regulovať aukcie alebo takzvané súťaže krásy v telekomunikačných procesoch. Lebo nové technológie dostupné v rámci sietí štvrtej generácie otvoria celý nový svet možností.

Keď cestujete do inej krajiny v Európe, zistíte, že mnohé z cien, ktoré sa objavujú na displeji vášho telefónu, sú rovnaké. Máte nejaké plány ďalej stimulovať hospodársku súťaž v odvetví roamingových služieb? Aké podmienky predpokladáte na zaistenie toho, aby boli roamingové služby súčasťou riadnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a ako môžete zabezpečiť, aby ceny niekoľkotisícnásobne nestúpli po prekročení geografických hraníc?

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som váženým poslancom veľmi zaviazaný za túto rozpravu, pretože nám pomáha pripraviť základy týchto veľmi dôležitých zmien v právnom rámci, v ktorom budú naše spoločnosti v budúcnosti fungovať. V plnej miere súhlasím so všetkými z vás, ktorí vyzývali na spravodlivú hospodársku súťaž, pretože len tá môže viesť k čestným praktikám a, samozrejme, k skutočným a nie pevne stanoveným cenám. Pre občanov Európy je veľmi dôležitá otázka, ako vytvoriť prostredie, ktoré nám pomôže dosiahnuť pozitívne výsledky, ale na trhu zabráni možnosti pevne stanovených cien.

Môžem vás ubezpečiť, že hľadáme všetky možné spôsoby na dosiahnutie riešenia, pri ktorom by ceny za patenty neboli príliš vysoké. Z rozpravy o tejto téme viete veľmi dobre, aké je to ťažké. Môžem vám povedať, že v Komisii vôbec nemáme radosť z oneskorenia – tak dlho sa nám nepodarilo nájsť vhodné riešenie patentu –, pretože by sa tým jednoznačne vytvorili podmienky na pokrok v spôsobe ochrany práv duševného vlastníctva a spôsobe podstatného zlepšenia a zvýšenia konkurencieschopnosti Európy v oblasti patentovej ochrany na medzinárodnej úrovni.

Právna istota a nový právny rámec sú dve veľmi dôležité témy, na ktoré sa počas prípravy našich návrhov sústredíme. O tejto veci sme viedli pomerne rozsiahle verejné konzultácie. Predložených bolo 190 dokumentov, pričom zainteresované strany boli z priemyslu, právnických firiem, akademickej obce aj vlád. Myslíme si teda, že sa nám napokon podarí dosiahnuť primeranú rovnováhu.

Som veľmi vďačný za zdôraznenie významu stratégie EÚ 2020, pretože práve preto musíme zlepšiť a zmeniť rámec, v ktorom spoločnosti fungujú. Musíme sa pozrieť na to, ako vytvoriť pozitívne, prospešné prostredie, aby sa mohli spoločnosti v oblasti výskumu a vývoja a spoločnosti angažujúce sa v inováciách rozvíjať. Musíme tiež preskúmať, ako by mohli tieto spoločnosti priniesť ďalšiu pridanú hodnotu európskym hospodárstvam a ako sa dajú vytvoriť podmienky na to, aby zostali v Európe a nehľadali príležitosti vyrábať výrobky niekde inde.

Môžem vás ubezpečiť, že to bol jeden z prvkov, ktorým venovali Komisia a moji kolegovia, najmä páni komisári Almunia a Barnier, mimoriadnu pozornosť z hľadiska zákona o jednotnom trhu. Pretože vďaka jednotnému trhu teraz máme nové príležitosti na odhalenie nového potenciálu, na otvorenie nových ciest a vytvorenie podmienok, ktoré budú dôležité na dosiahnutie skutočne významného pokroku najmä v odvetví výskumu a vývoja.

Prejdem ešte na konkrétne otázky pána Schwaba, ktorý poukázal na isté rozdiely v prístupe Komisie k tomuto konkrétnemu problému malých dodávateľov v reťazci voči veľkým spoločnostiam v reťazci. Po veľmi serióznom procese preskúmania a veľmi rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami a s členskými štátmi sme dospeli k záveru, že prístup, ktorý obhajujeme teraz, oveľa lepšie zodpovedá aktuálnej situácii, súčasným údajom, ktoré sme dostali, a to bolo dôvodom, prečo do budúcnosti navrhujeme tento prístup.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia⁽¹⁾ v mene Výboru pre hospodárske a menové veci.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, vo štvrtok 25. novembra 2010, o 12.00 hod.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.30 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

(1) Pozri zápisnicu.

6. Boj proti rakovine hrubého čreva a konečníka v Európskej únii (písomné vyhlásenie)

  Predsedajúci. – Písomné vyhlásenie č. 0068/2010 o boji proti rakovine hrubého čreva a konečníka v Európskej únii, ktoré predložili Pavel Poc, Frieda Brepoelsová, Cristian Silviu Buşoi, Jo Leinen a Alojz Peterle, podpísala prevažná väčšina všetkých poslancov Parlamentu.

Preto bude v súlade s článkom 123 rokovacieho poriadku postúpené jeho adresátom a uverejnené spolu s menami podpísaných poslancov v prijatých textoch z tejto schôdze.

  Pavel Poc (S&D). – Vážený pán predsedajúci, viem, že všetci chcú hlasovať, no chcel by som sa len v mene všetkých podpísaných poslancov – pani Brepoelsovej, pána Buşoia, pána Lehneho, pána Peterleho a vo svojom mene – poďakovať vám všetkým, ktorí ste podporili naše písomné vyhlásenie o boji proti rakovine hrubého čreva a konečníka.

Dosiahli sme väčšinu mesiac pred konečným termínom. To dokazuje dôležitosť tejto otázky a my vám môžeme sľúbiť, že to nebola jednorazová záležitosť, ale súčasť širšieho opatrenia zameraného na EÚ a členské štáty. Kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za podporu.

7. Tábor Ašráf (písomné vyhlásenie)

  Presedajúci. – Písomné vyhlásenie č. 0075/2010 o tábore Ašráf, ktoré predložili Alejo Vidal-Quadras, Stephen Hughes, Kristiina Ojulandová, Søren Bo Søndergaard a Struan Stevenson, podpísala prevažná väčšina všetkých poslancov Parlamentu.

Preto bude v súlade s článkom 123 rokovacieho poriadku postúpené jeho adresátom a uverejnené spolu s menami podpísaných poslancov v prijatých textoch z tejto schôdze.

  Struan Stevenson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí podpísali písomné vyhlásenie č. 75 o tábore Ašráf. Vysiela to veľmi silný odkaz irackým orgánom, aby ukončili neľudské obliehanie, ktoré v posledných mesiacoch uplatňujú proti 3 400 nevinným ľuďom v tábore Ašráf. Som naozaj vďačný, že viac ako polovica poslancov tohto Parlamentu podpísala toto vyhlásenie. Bolo otvorené len pred mesiacom a je to veľmi rýchle víťazstvo. Naozaj vám veľmi pekne ďakujem.

(potlesk)

8. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

8.1. Rozpočet na rok 2011 (B7-0683/2010) (hlasovanie)

8.2. Ľudské práva, sociálne a environmentálne normy v dohodách o medzinárodnom obchode (A7-0312/2010, Tokia Saïfi) (hlasovanie)

8.3. Správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 (A7-0275/2010, Mariya Nedelcheva) (hlasovanie)

8.4. Osobitná správa Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008RT (v súlade s článkom 205 ods. 2 prvou časťou rokovacieho poriadku) (A7-0293/2010, Chrysoula Paliadeli) (hlasovanie)

8.5. 26. výročná správa o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008) (A7-0291/2010, Eva Lichtenberger) (hlasovanie)

8.6. Verejnoprávne vysielanie v digitálnej ére: budúcnosť duálneho systému (A7-0286/2010, Ivo Belet) (hlasovanie)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Ivo Belet, spravodajca. – Chcel by som len v krátkosti spomenúť, že signál, ktorý dnes Parlament vysiela, je podľa mňa veľmi dôležitý: chceme podporiť náš duálny mediálny systém prostredníctvom dostatočného priestoru pre komerčných a verejnoprávnych vysielateľov.

Navyše tí, ktorí si pred rokom mysleli, že tento Parlament sa nedokáže dohodnúť na texte o zárukách plurality médií, sa mýlia. Chcem sa poďakovať najmä kolegyni Petre Kammerevertovej a predovšetkým Doris Packovej, pretože ona je pôvodkyňou tejto iniciatívy.

8.7. Desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti (B7-0624/2010) (hlasovanie)

8.8. Situácia v odvetví včelárstva (hlasovanie)

8.9. Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (A7-0313/2010, Lena Kolarska-Bobińska) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1:

  Hannes Swoboda (S&D). – Vážený pán predsedajúci, tento týždeň v utorok sme hlasovali o správe pána Rapkaya s kompromisom o uhoľných baniach. Či sa nám to páči, alebo nie, tento Parlament prijal rozhodnutie. Keby sme teraz mali hlasovať za niečo iné, nepovažovalo by sa to za vhodné, najmä zo strany Komisie. Preto navrhujem, aby sme do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 1 poslaneckého klubu PPE zahrnuli výraz „neschopné konkurencie“, aby sme ho zosúladili so správou pána Rapkaya. Nech je váš osobný názor akýkoľvek, názor tohto Parlamentu by mal byť tento týždeň aspoň jednotný.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som Parlament informovať, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila spravodajkyňa pani Kolarska-Bobińska, dostatočne zosúlaďuje náš text a jeho zmysel so včerajším hlasovaním o správe pána Rapkaya. Nasledujúca časť ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu len oslabuje vyjadrenie a tón uznesenia, pokiaľ ide o používanie uhlia ako zdroja primárnej energie v kombinácii energetických zdrojov v Európskej únii. Myslím si, že nie je potrebné zničiť konsenzus, ktorý sme dosiahli vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku, prostredníctvom prijatia ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Z tohto dôvodu vás žiadam, aby ste hlasovali proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý.)

8.10. Príprava konferencie o zmene klímy v Cancúne (29. novembra – 10. decembra) (B7-0616/2010) (hlasovanie)

8.11. Situácia v Západnej Sahare (B7-0675/2010) (hlasovanie)

8.12. Ukrajina (B7-0650/2010) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 8:

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, odkedy bolo uznesenie navrhnuté, jedna skutočnosť sa zmenila. Ukrajina v tom čase nebola oficiálne menovaná za predsedu OBSE na rok 2013. Teraz je to oficiálne a z toho dôvodu predkladám tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prečítam ho v angličtine:

„vyzýva ukrajinskú vládu, aby zosúladila právne predpisy o slobode médií s normami OBSE“. Táto časť zostáva nezmenená. Nasledujúca časť by mala znieť: „rozhodný postup v tomto smere by posilnil kandidatúru Ukrajiny, pokiaľ ide o post úradujúceho predsedu OBSE na rok 2013“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

8.13. Medzinárodná obchodná politika v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (A7-0310/2010, Yannick Jadot) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 22:

  Yannick Jadot, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, navrhujeme zmeniť koniec odseku 22 a nahradiť slovo „zabraňovali“ slovom „informovali“, aby záverečná veta znela:

„okrem toho pripomína žiadosť Európskeho parlamentu Komisii a členským štátom, aby informovali Európsky parlament o pôžičkách poskytovaných úverovými vývoznými agentúrami a Európskou investičnou bankou na projekty, ktoré majú negatívne vplyvy na klímu“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

8.14. Sociálna zodpovednosť podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (A7-0317/2010, Harlem Désir) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 32:

  Harlem Désir, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, po dohode s tieňovými spravodajcami navrhujeme zmenu na začiatku odseku 32. Prvé slová odseku by zneli – prečítam to po anglicky, pretože sme to spolu vypracovali v angličtine –:

„vyzýva, aby sa v rámci týchto fór preskúmalo vypracovanie medzinárodného dohovoru...“.

(FR) a zvyšok odseku sa nemení.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

8.15. Pravidlá hospodárskej súťaže z hľadiska horizontálnej spolupráce (hlasovanie)

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

9. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Návrh uznesenia (B7-0683/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie o prebiehajúcich rokovaniach o rozpočte na rok 2011. Neúspech minulotýždňového stretnutia zmierovacieho výboru Parlamentu a Rady vyvolal značné znepokojenie v celej Európskej únii. Je poľutovaniahodné, že niektorí členovia stále nepociťujú potrebu dodržiavať Lisabonskú zmluvu. Ak nebudeme schopní dohodnúť sa na rozpočte a ostatných súvisiacich záležitostiach do konca roka, bude to mať veľmi závažné dôsledky. Ak nebude dostatok prostriedkov, bude vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a troch nových inštitúcií určených na monitorovanie finančných inštitúcií Európskej únie veľmi ťažké. Nedostatok peňazí by tiež znamenal, že by sa politika súdržnosti, ktorá je jednou z najdôležitejších politík v Európskej únii, riadne nerealizovala, nehovoriac o tom, čo by sa stalo so stratégiou Európa 2020 a s programom GALILEO. Preto si myslím, že konštruktívny a pružný postoj Európskeho parlamentu opäť dokazuje, že za daných okolností, keď čelíme finančnej kríze, Európsky parlament koná skutočne zodpovedne.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o katastrofu, ktorou sa skončili rokovania o rozpočte na rok 2011, chcel by som povedať: po prvé, právo navrhovať rozpočet je základným právom každého demokratického parlamentu. Po druhé, parlament, ktorý sám seba berie vážne, musí toto právo vykonávať. Po tretie, chcel by som Európsku radu vyzvať, aby rešpektovala a akceptovala toto samozrejmé právo Európskeho parlamentu. Po štvrté, musí sa nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby bol hlas Európskeho parlamentu vypočutý, keď ide o rozhodnutia o rozpočte.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za tento rozpočet a je, prirodzene, jasné, že ak my v Parlamente máme rozpočtovú právomoc, mali by sme ju uplatňovať.

Teraz však musíme porozmýšľať o tom, ako môžeme konať zodpovedne. Môžem povedať, že obsah rozpočtu v mnohých ohľadoch neodráža ideály, ktoré máme v Európskej únii spoločné. Želám si, aby sme si mohli podrobne prejsť mnohé veci tak, že by sa ukázali staré zvyšky, ktoré už nie sú podstatné, čo by nám dodalo odvahu, aby sme tento rozpočet využili na opätovné preskúmanie týchto starých vecí. Samozrejme, dôležité je tiež zaistiť, aby Európska únia dostala svoje vlastné prostriedky, čo jej umožní aj vykonávanie funkcií, na ktorých sme sa spoločne dohodli a ktoré priniesla Lisabonská zmluva.

Hovorím, že existuje niekoľko otázok, ku ktorým by sme mali zaujať nové stanovisko, máme tam staré zvyšky, ako napríklad podporu pestovania tabaku a tak ďalej, o ktorých si myslím, že už nepatria medzi funkcie dnešnej Európskej únie. Musíme žiť v súčasnosti, musíme zostaviť rozpočet, ktorý európske hospodárstvo naozaj oživí.

Správa: Tokia Saïfi (A7-0312/2010)

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu pani Saïfiovej, pretože dosiahla cieľ, ktorý si stanovila, a to špecifikovať, ako by sa mali posilniť ľudské práva a sociálne a environmentálne normy v dohodách o medzinárodnom obchode.

Veľkým medzinárodným organizáciám to umožní užšie spolupracovať na tom, aby sa v multilaterálnych dohodách našiel priestor na sociálne otázky. Bolo by dobré, keby sa Svetová obchodná organizácia reformovala a vytvoril sa tak priestor na takúto spoluprácu, aj keď by bojkotovanie určitých krajín uskutočnenie takejto reformy sťažilo.

Ustanovenie o ľudských právach sa v najnovších medzinárodných dohodách v skutočnosti už vyskytuje a v budúcich obchodných dohodách už bude bežné. Potrebné je teda zaistiť účinné vykonávanie 27 dohovorov, aby krajiny mohli profitovať zo všeobecného systému preferencií (VSP), a súvisiacich opatrení určených na zlepšenie schopnosti vykonávania.

Na záver dodám, že keď sa bude reformovať systém VSP, mal by sa zamerať na krajiny, ktoré to najviac potrebujú.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie. Ako spravodajkyňa Parlamentu o výročnej správe o ľudských právach vo svete za tento rok môžem len zopakovať význam ustanovení o ľudských právach a normách v dohodách o medzinárodnom obchode.

Obchod môže hrať dôležitú úlohu nielen v zaisťovaní občianskych a politických, ale aj hospodárskych a sociálnych práv. Len pomyslite na úlohu, ktorú môžu zohrávať programy obchodnej pomoci pri zabezpečovaní rozvoja v mnohých chudobných krajinách na celom svete. Nesmieme zabudnúť na to, že ustanovenia o ľudských právach sú obsiahnuté vo všetkých dvojstranných obchodných dohodách, ktoré EÚ uzatvára, a tiež v jej režimoch VSP a VSP+ s rozvojovými krajinami.

Tieto ustanovenia a podmienenosť by sme mali posilniť a mali by sme pozorne sledovať ich vykonávanie. Mali by sme pouvažovať nad hodnotením situácie ľudských práv v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré majú s EÚ obchodné vzťahy, a nad udelením obchodných preferencií krajinám, ktoré ratifikovali a účinne vykonávajú najdôležitejšie medzinárodné dohovory o trvalo udržateľnom rozvoji, sociálnych právach a dobrej správe vecí verejných.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, cieľom obchodu je čo najviac zvýšiť prosperitu a výhody pre obidve strany. Krajiny medzi sebou neobchodujú, ale podniky a jednotlivci áno. Ale v tejto správe a všeobecnejšie v obchodnej politike EÚ vidíme odhodlanie Komisie zaviesť do svojich obchodných dohôd rôzne druhy nekomerčných kritérií: nielen také, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, environmentálnymi normami a podobne, ale čo je horšie, aj také, ktoré trvajú na tom, aby sa ďalšie časti sveta sformovali do regionálnych komerčných blokov podobných EÚ.

Hlavným zmyslom obchodu je vymieňať si tovary a peniaze využitím vzájomných rozdielov. Nemá žiadny zmysel nútiť napríklad krajiny Strednej Ameriky, aby si vytvorili obchodnú úniu, v rámci ktorej si budú vzájomne predávať banány, kávu a rezané kvety. Rovnako neprináša veľký prínos ani to, že v Európe máme zoskupenie podobných industrializovaných hospodárstiev, kde sme sa odrezali od rastúcich trhov vo zvyšku sveta. Škodí to rozvojovým štátom a anglosaskému svetu a osobitne nešťastné následky to má na našu krajinu, ktorá sa uväznila v prepchatej regionálnej colnej únii v úpadku.

Správa: Ivo Belet (A7-0286/2010)

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, médiá zohrávajú v našej demokratickej spoločnosti veľmi výnimočnú a dôležitú úlohu. Zaručujú veľmi kvalitné informácie a významne tak prispievajú k fungovaniu našej demokracie. Som presvedčený, že kvalitné a dobre vyvážené prostredie verejnoprávnych médií má pozitívny vplyv aj na úroveň súkromných médií. Verejnoprávne a súkromné média sa navzájom potrebujú a majú na seba pozitívny vplyv. Ak chceme dobre vyvážené prostredie informačných médií, musíme podporovať nezávislých verejnoprávnych vysielateľov ako náprotivok súkromných vysielateľov. To je jeden z kľúčov k slobode tlače a bez toho nemôže v našom spoločenstve existovať zmysluplná sloboda prejavu.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, v rozpore s odporúčaním našej skupiny som hlasoval za túto správu pána Beleta, pretože si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme uznali potrebu chrániť služby verejnoprávneho vysielania vrátane tých, ktoré poskytujú vnútroštátne vysielacie spoločnosti. Je to veľmi dôležitá záležitosť a dá sa povedať, že sme s tým v demokraciách mali prevažne len dobré skúsenosti.

Je úplná pravda, že potrebujeme aj komerčné kanály. Tieto dva rozdielne druhy služieb, komerčné a verejnoprávne kanály, sa môžu vzájomne dopĺňať. Podľa mňa je existencia verejnoprávneho kanálu financovaného zo štátneho rozpočtu, ktorý sa zameriava na výrobu tematických a aktuálnych informácií pre občanov v jednotlivých štátoch a v celej Európe, absolútne základným právom a je nevyhnutná pre slobodu prejavu.

Myslím si, že táto správa je vynikajúca a zaslúži si podporu, a dúfam, že ochrana verejnoprávneho vysielania sa stane budúcim trendom vo všetkých členských štátoch EÚ.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Beleta, pretože uznáva a špecifikuje podstatnú úlohu, ktorú zohráva odvetvie verejnoprávneho vysielania v Európe. Vnímam to ako dôležitý krok pre Parlament, ktorý jasne vyhlasuje, že verejnoprávne vysielanie musí zostať nezávislé od politického vplyvu.

Zdá sa, že táto správa bola napísaná osobitne pre Taliansko, kde je teraz vysielateľ RAI v pokročilom štádiu rozkladu, pretože ho celkom ovládla stranícka politika, čo je na ujmu verejnoprávneho vysielania, a teda celej krajiny. Len sa pozrite, čo sa stalo minulý týždeň v programe s názvom Vieni via con me (Odíď so mnou).

Minzoliniovia a Masiovia vysielania, odborníci v dezinformovaní verejnosti a ich mecenáši, sú v rozpore so správou, ktorú Parlament dnes prijal. Európska únia by to mala zohľadniť a mala by podniknúť príslušné kroky. Už nechceme žiadnu stranícku politiku v RAI.

Návrh uznesenia (RC-B7-0624/2010)

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie. Európsky parlament by mal velebiť uznesenie Bezpečnostnej rady OSN týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti.

Celkovo tvoria 90 % obetí vojen civilisti, väčšina z nich sú ženy a deti. Znásilňovanie a sexuálne otroctvo patria k otrasnej každodennej realite vojny. Ženevský dohovor považuje znásilňovanie a sexuálne otroctvo za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Potrebné je zdôrazniť, že znásilňovanie je určitým druhom genocídy, a tak ho vníma aj medzinárodné spoločenstvo. Je mimoriadne dôležité, aby tí, ktorí tieto zločiny páchajú, boli vzatí na zodpovednosť za svoje činy.

Ženy sa musia zapojiť do opatrení, ktoré sa prijímajú na predchádzanie konfliktom a na podporu riadenia kríz a mierových rokovaní. Dôležité je tiež umožniť ženám, aby sa zúčastnili na povojnovej obnove svojich krajín.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto veľmi dôležité uznesenie, pretože nemôžeme ignorovať skutočnosť, že úroveň násilia proti ženám sa zvyšuje. Vidieť to môžeme predovšetkým vo vojnových oblastiach a v oblastiach konfliktov. Súhlasím s tým, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať vykonávaniu rezolúcie č. 1325 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, čo je prvá rezolúcia, ktorá sa na najvyššej úrovni v Európskej únii venovala neprimeranému a jedinečnému vplyvu ozbrojených konfliktov na ženy. Toto by mala byť osobitne dôležitá otázka v rámci prebiehajúceho preskúmania politiky EÚ v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o vypracovanie komplexnej stratégie krajín v oblasti ľudských práv a o hodnotenie usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám, usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a boji proti všetkým formám ich diskriminácie. Podporujem žiadosť o vyčlenenie potrebných prostriedkov na boj proti násiliu voči ženám a na podporu účasti žien v procesoch súvisiacich s mierom, bezpečnosťou a zmierením.

Návrh uznesenia (B7-0622/2010)

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za uznesenie o včelárstve a za podporu odvetvia včelárstva, pretože tento druh poľnohospodárskej výroby je najšpecializovanejšou poľnohospodárskou činnosťou, ktorá sa vykonáva. Keď myslíme na hmyz, asociácie, ktoré vyvoláva, väčšinou nie sú mimoriadne príjemné. Hmyz nie sú milé zvieratká, ale musíme s ním spolunažívať. Táto skutočnosť však len zdôrazňuje to, že včely sú jediný hmyz, ktorý bol skrotený na účely potravinárskej a poľnohospodárskej výroby. Dokazuje to ich mimoriadnu dôležitosť.

Nezabúdajme ani na to, že bez včiel by neexistovala obrovská časť našej ostatnej jestvujúcej poľnohospodárskej produkcie, keďže sa starajú o opeľovanie. Je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament neprestajne zabezpečoval zosúladenie noriem najmä v poľnohospodárstve a osobitne v prípade včelárstva medzi EÚ a krajinami mimo EÚ. Komisia to musí zobrať do úvahy.

Správa: Lena Kolarska-Bobińska (A7-0313/2010)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať pani Kolarskej-Bobińskej za výbornú spoluprácu a vynikajúcu správu – správu, ktorá sa tu v Parlamente ešte zlepšila, keď väčšina Parlamentu rozhodla, že by sme my v Európe mali ešte viac zvýšiť naše cieľové hodnoty znižovania CO2 z 20 % na 30 %. Predstavuje to základnú podmienku, aby sme sa stali priekopníkmi a nielen dosiahli rozvoj v oblasti životného prostredia, ale aj zaistili, že sa v oblasti ekologických technológií staneme konkurencieschopnými. Takýmto spôsobom ochránime súčasne pracovné miesta, hospodárstvo a životné prostredie a zároveň nájdeme odpovede na hlavné problémy, ktoré v Európe máme. Dnes to bol vďaka tomuto hlasovaniu pre Európu dobrý deň.

  Jan Březina (PPE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu o energetickej stratégii, ktorá načrtla smery, ktorými by sa budúca energetická politika Európskej únie mala uberať. Chcel by som zdôrazniť úlohu jadrovej energie v súčasnej a budúcej kombinácii energetických zdrojov EÚ vrátane nepriameho uznania potreby predĺžiť životnosť existujúcich zariadení. Stratégiu možno z pohľadu na jednotlivé zdroje hodnotiť ako vyváženú, hoci sa vôbec nezmieňuje o úlohe uhlia pri spaľovaní v modernizovaných elektrárňach, ktorá je podľa mňa dôležitá. Bez uhlia ako stabilného primárneho zdroja schopného pružne reagovať na náhle nárasty dopytu po energii si len ťažko môžeme predstaviť zvyšovanie energetickej bezpečnosti a nezávislosti EÚ. Slabou stránkou je príliš všeobecný charakter správy a absencia sprievodných právnych predpisov. Konkrétna a praktická podoba stratégie bude tiež výrazne ovplyvnená pripravovaným akčným plánom na dosiahnutie hospodárstva s nízkou produkciou oxidu uhličitého do roku 2050, ktorý má byť zverejnený začiatkom budúceho roka.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za tento dôležitý dokument. Konštruktívnym spôsobom prispieva k diskusii, ktorú v Európe vedieme o vierohodnej spoločnej energetickej stratégii.

Energetická bezpečnosť je určite jedným z kľúčových aspektov tejto stratégie. EÚ musí podporovať spoločnú – ak nie jednotnú – energetickú politiku. Celoeurópske regulačné orgány a inštitúcie by mali mať významnejšiu úlohu. Európska komisia musí hrať silnejšiu úlohu v snahách vybudovať alternatívne energetické trasy predovšetkým z Azerbajdžanu a Strednej Ázie, ale aj zo severnej Afriky a ďalších krajín. Európa musí ďalej investovať do terminálov LNG a pomáhať svojim najnovším členom robiť to isté.

Potrebné sú tiež ďalšie opatrenia, ako napríklad zlepšovanie energetickej efektívnosti, investovanie do jadrovej energie a vytváranie stimulov pre technológie obnoviteľných zdrojov. Neodmysliteľným kúskom skladačky je liberalizácia vnútorného trhu EÚ s energiou. Preto by sme mali maximálne podporovať iniciatívu pána predsedu Buzeka a bývalého predsedu Komisie Jacqua Delorsa zriadiť Európske energetické spoločenstvo.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, aj ja si myslím, že táto správa pani Kolarskej-Bobińskej je vynikajúca. Dôležité je, že by mala usmerniť európsku energetickú stratégiu na obdobie nasledujúcich 10 rokov. Výborné je tiež, že venuje značnú pozornosť pojmu bezpečnosti dodávok energie, ale tiež energetickej efektívnosti, a nezabúda ani na úspory energie. Sú to dôležité body.

Navyše je veľmi dôležité, aby sme investovali do výskumu a nového využitia rôznych ekologických technológií. Ak chceme vybudovať Európu, ktorá bude čistejšia a menej závislá od ostatných, pokiaľ ide o energiu, budú inovácie v tejto oblasti veľmi potrebné. Preto sa musíme venovať predovšetkým alternatívnym formám energie. Je pravda, že potrebujeme jadrovú energiu ako základnú formu energie, ale potrebujeme nové investície do alternatívnych energií. Dúfam, že budeme môcť postupne prestať používať uhlie. Nechcem vidieť budúcnosť energetiky v Európe čiernu ako uhlie.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu o energetickej stratégii Európskej únie, ktorá pokrýva mnoho dôležitých otázok a tém a v ktorej sa hovorí o obnoviteľnej energii, výskume, inováciách, znížení znečistenia a, samozrejme, o zvýšení energetickej bezpečnosti. Podporujem najmä ustanovenie Európskeho parlamentu, že energetické siete, dokonca aj siete komerčného charakteru, by mali podliehať transparentným medzivládnym dohodám, ktoré nebudú zasahovať do záujmov členských štátov. Dvojstranné dohody a projekty niektorých členských štátov, ako napríklad plynovod Nord Stream, vyvolávajú nedôveru nielen z pohľadu životného prostredia, ale tiež pre všeobecnú zásadu solidarity. Dve krajiny, z ktorých jedna je členským štátom EÚ, uzatvoria dohodu, ale zásada solidarity členských štátov, ako je stanovená v zmluvách EÚ, ide v podstate bokom. Z tohto dôvodu súhlasím s tým, že externé ropovody, plynovody a ďalšie energetické siete vstupujúce na územie Európskej únie by mali podliehať transparentným medzivládnym dohodám, ktoré budú vypracované striktne v súlade s právnymi predpismi EÚ. Na takéto ropovody a plynovody by sa mali vzťahovať pravidlá pre vnútorný trh vrátane pravidiel pre prístup tretích strán.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, s radosťou som hlasoval za túto správu a chcel by som pochváliť našu kolegyňu a priateľku pani Kolarskú-Bobińskú za to, čo dosiahla.

Zúčastnil som sa rozpravy v Parlamente, ale v rámci postupu „catch the eye“ sa mi neušla pozornosť predsedajúceho. Preto by som chcel povedať dve pripomienky: Európska únia by sa mala sústrediť na výskum, vývoj a inovácie a mala by sa zriadiť európska sieť pre uskladňovanie a prenos elektrickej energie v celej Únii. Ak sa toho budeme držať, dosiahneme obrovský pokrok.

Na záver by som chcel povedať, že ma potešilo, že väčšina poslancov EP hlasovala za túto správu.

Návrh uznesenia (B7-0616/2010)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, potešilo ma, že Parlament prijal uznesenie obsahujúce návrh na rokovanie, ktorý podporí našu komisárku pre opatrenia na ochranu klímy, ktorá pôjde rokovať do Cancúnu. Myslím si však, že vzhľadom na to, že sme mali veľké problémy s tým, aby EÚ na konferencii COP 15 minulý rok v Kodani vystupovala jednotne, podporuje to myšlienku, že sme v Parlamente názorovo veľmi nejednotní, čo sa prejavilo aj na hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a o celom uznesení. V tejto súvislosti si myslím, že by sme sa možno mali trochu poučiť zo skutočnosti, že by bolo možno lepšie, keby sme trochu zmiernili požiadavky na Tobinovu daň a iné dane, pretože to je časť príčiny rozdielov v Parlamente. Za predpokladu, že všetko ostatné by zostalo rovnaké, bolo by bývalo lepšie, ak by sme naše požiadavky zmiernili a našich účastníkov rokovaní vyslali s jednoznačnejším a rozsiahlejším mandátom, ako bol ten dnešný.

Návrh uznesenia (RC-B7-0675/2010)

  Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Vážený pán predsedajúci, niektorí povedali, že odsúdenie Maroka bolo príliš mierne vzhľadom na rozsah potláčania ľudských práv v Sahare, kde je Maroko len okupujúcou krajinou bez akejkoľvek suverenity a zákonného oprávnenia. Dôležitý je však odkaz, že Európa ako celok a Parlament už nebudú viac tolerovať jeho násilie.

Včera som tu v Parlamente hovoril o súde v Haagu. Dúfam, že medzinárodné spoločenstvo, ktoré smutne zlyhalo vo svojich pokusoch zabrániť genocíde v Rwande, Juhoslávii a Dárfúre, tomu v tomto prípade v Západnej Sahare zabráni a nebudeme musieť tento prípad vidieť pred ďalším súdom tiež v Haagu, ale tentokrát pred tribunálom pre vojnové zločiny.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, je poľutovaniahodné, že zahraničná politika niektorých krajín EÚ má aj naďalej veľmi koloniálny charakter. V prípade Západnej Sahary to je veľmi očividné. Španielsko a Francúzsko, ktoré podporujú Maroko, sú osobitne zodpovedné za predlžovanie konfliktu. Západná Sahara je posledná kolónia Afriky a rezolúcia Organizácie Spojených národov v roku 1966 prvýkrát navrhla, že územie by malo byť spod koloniálnej nadvlády oslobodené.

Situácia v Západnej Sahare sa v poslednom čase zhoršila. Marocké orgány využívajú neprimerané násilie. Existujú správy o početných prípadoch úmrtí, zranení a zmiznutí. Krízová oblasť je ešte aj uzavretá blokádou, takže ani nemôže prijať medzinárodnú pomoc. Súčasná kríza v Západnej Sahare a celý konflikt by sa mali čím skôr vyriešiť. To je úloha pre ministerku zahraničia EÚ pani Ashtonovú a tiež pre všetky členské štáty EÚ.

Návrh uznesenia (RC-B7-0650/2010)

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, hlasoval som za uznesenie o Ukrajine. Počas včerajšej rozpravy som z veľkej časti predstavil svoje argumenty.

Chcel by som však využiť tento postup, aby som vysvetlil jednu veľmi dôležitú vec, ktorá bola povedaná vo včerajšej rozprave a ktorá je nesprávna. Pán Brok bol včera veľmi pravdepodobne pomýlený použitím nesprávnych výrazov. V každom prípade však povedal, že šéf bezpečnostnej služby vymenováva a zúčastňuje sa menovania ústavných sudcov na Ukrajine.

V ten večer som si túto informáciu preveril a zistil som, že to tak nie je. Ústavný súd menujú prezident, ukrajinský parlament a súdnictvo. Šéf bezpečnostnej služby sa v skutočnosti vôbec nezúčastňuje menovania sudcov ústavného súdu. Toľko na objasnenie.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, konečne máme uznesenie o Ukrajine schválené naším Parlamentom. Posledný vývoj v tejto krajine nás, samozrejme, znepokojil. Ak je Ukrajina naším strategickým partnerom, potom to chápem tak, že je našou povinnosťou vyjadriť znepokojenie nad chybami, ktoré vidíme – napríklad poskytnutie neprimeraných právomocí ukrajinskej bezpečnostnej službe a opatrenia, ktoré prijali na zastrašenie mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto krajine a na ovládnutie ukrajinských médií.

Znepokojuje nás tiež celkový politický vývoj vrátane neschopnosti opozičných strán zúčastňovať sa volieb bez obmedzení a diskriminácie. Na druhej strane by sme mali aj naďalej povzbudzovať vyhliadky Ukrajiny na európsku integráciu a v jej snahe priblížiť sa k Európe – a nie vzdialiť sa od nej – používať viac cukor ako bič a robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli tento náš strategický cieľ.

Správa: Yannick Jadot (A7-0310/2010)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia uskutočňuje veľmi rozsiahlu politiku v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá pokrýva aj poľnohospodárstvo a priemysel. Za súčasných podmienok výroby a hospodárskej súťaže však nie je možné prestať používať chemikálie v poľnohospodárstve ani zmeniť metódy používané na výrobu tovaru tak, aby nevyžadovali vynaloženie obrovského množstva energie. Obviňovanie Únie, že v oblasti ekologickej politiky nemá vodcovské postavenie, a uvádzanie Spojených štátov a Číny ako vzorov je mimoriadne nemiestne. Tieto krajiny predsa vedú v objeme emisií CO2. Prvoradý význam ochrany životného prostredia je nevyvrátiteľnou skutočnosťou, preto by sme však mali vynaložiť všetku našu snahu, aby sa európske hospodárstvo stalo udržateľným – priemysel, poľnohospodárstvo a doprava. Produkty prírody sú našou najcennejšou komoditou, a ak ju raz stratíme, je veľmi ťažké opäť ju získať. Preto by sa malo urobiť všetko možné pre nájdenie povestnej zlatej strednej cesty.

Správa: Harlem Désir (A7-0317/2010)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, hľadanie rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi záujmami je veľmi dôležité, ale tiež veľmi ťažké. Hospodárska spolupráca, ktorá ide ruka v ruke s dodržiavaním základných pravidiel demokracie a blahobytom občanov, je základom Európskej únie. Preto je také dôležité zaviesť jednotné normy pre ľudské práva a tiež začleniť sociálne a environmentálne normy do medzinárodných obchodných dohôd. Prijatie takýchto noriem v rámci obchodnej politiky Európskej únie povedie k tomu, že občania budú túto obchodnú politiku vnímať pozitívne, a aj k zlepšeniu vzťahov EÚ s jej partnermi. Medzinárodná spolupráca v tejto oblasti je nezvyčajne dôležitá a Európsky parlament by ju mal v najvyššej možnej miere podporovať.

Návrh uznesenia (B7-0623/2010)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, horizontálne dohody sa týkajú veľmi širokého okruhu právnych predpisov a nedopatrenia v legislatívnych ustanoveniach, či už úmyselné, alebo nie, môžu viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Preto je táto oblasť kritická a zároveň veľmi citlivá na chyby. Rovnováhu musia zaistiť vhodné nariadenia, ktoré budú štandardizovať postupy a podporovať dohody medzi zúčastnenými stranami. Práva duševného vlastníctva sa nesmú prehliadať a ich nedodržiavanie musí prinášať vážne dôsledky. Podporujem tiež požiadavky autorky týkajúce sa skvalitnenia tvorených legislatívnych textov. Jazyk, ktorý sa v súčasnosti používa v mnohých dokumentoch, je pre priemerného občana často ťažko zrozumiteľný a nepochopiteľný.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Návrh uznesenia (B7-0683/2010)

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Opäť sa tu odohráva fraška medzi politickými predstaviteľmi kapitálu a buržoáznymi vládami s cieľom manipulovať ľudí. Hlavná otázka nie je, či sa má alebo nemá rozpočet navýšiť, ale kam tie peniaze pôjdu. Aj o tom sa rozhodlo. Poľnohospodárske dotácie pre chudobné, stredné hospodárstva sa v rámci SPP znížili, zatiaľ čo peniaze idú na „vhodné“ projekty, t. j. projekty pridelené veľkým obchodným skupinám priamo alebo prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Rozpočet EÚ sa tak využíva aj na vkladanie peňazí do monopolných skupín. Na druhej strane každé zvýšenie rozpočtu Spoločenstva bude smerovať na financovanie protiľudovej politiky a konania EÚ, ako napríklad na novoprijatý mechanizmus Európskej služby pre vonkajšiu činnosť určený na umožnenie politicko-vojenskej imperialistickej intervenčnej politiky EÚ.

Rozpočet EÚ je ďalším nástrojom určeným na zníženie príjmov bežných ľudí a ich prerozdelenie monopolnému kapitálu. Imperialistická rivalita v rámci EÚ sa netýka ľudí; týka sa boja medzi buržoáznymi triedami a časťami kapitálu o to, kto dostane leví podiel na koristi ukradnutej z príjmov obyčajných ľudí.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Som si istá, že viete o problémoch, ktoré opäť otriasli Európskou úniou pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011. Európska komisia a Parlament chceli približne 5 % zvýšenie, aby bolo možné uskutočniť nové európske politiky (regulácia finančných trhov, spoločná zahraničná politika atď.), ktoré sa vytvorili v reakcii na problémy, ktorým čelíme. Vzhľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia sa Parlament nakoniec rozhodol pristúpiť na obmedzenie tohto zvýšenia na 2,91 % v prípade, že sa splnia určité politické podmienky (diskusia o tom, že sa Európskej únii priznajú vlastné zdroje, aby sa ukončilo dohadovanie medzi členskými štátmi, pružnosť rozpočtu a financovanie kľúčových strategických priorít). Keďže Európska rada tieto požiadavky odmietla, hlasovala som za toto nové uznesenie, ktoré jasne uvádza veľmi racionálny, konštruktívny, a pritom ambiciózny postoj Parlamentu. Spolu s našimi kolegami poslancami sme síce ochotní utiahnuť si opasky spoločne so všetkými ostatnými v Európe, chceme však pritom aj zdôrazniť, aké dôležité sú európske príspevky pre koordináciu a podporu politík Únie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som toto uznesenie. Lisabonská zmluva priniesla mnoho dôležitých zmien v rôznych oblastiach a Európskemu parlamentu dala nové právomoci. Neúspešný pokus dohodnúť sa s Európskou radou na rozpočte na rok 2011 bol prvou vážnou snahou Európskeho parlamentu využiť jemu pridelené právomoci. Európsky parlament je pripravený dohodnúť sa čo najskôr, aby EÚ mohla rok 2011 začať so schváleným rozpočtom a neoneskorilo sa tak financovanie dôležitých oblastí a projektov. V dohode s Radou však musia byť uvedené požiadavky Európskeho parlamentu a musí existovať dohoda o určitých mechanizmoch pružnosti umožňujúca náležité financovanie v roku 2011 a následne politík vyplývajúcich z nových právomocí udelených EÚ Lisabonskou zmluvou a z projektu stratégia EÚ do roku 2020. Komisia sa musí zaviazať predložiť návrhy na nové vlastné zdroje EÚ a musí existovať dohoda s Radou o preskúmaní finančnej štruktúry. Ďalej musia tieto tri inštitúcie uzavrieť dohodu o spôsobe spolupráce, ktorej súčasťou bude účasť Parlamentu v procese rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. Európsky parlament musí konať podľa požiadaviek, ktoré predložil. Nebude od nich závisieť len vypracovávanie rozpočtu EÚ v budúcnosti, ale okrem toho pomôžu vytvoriť precedens na rozšírenie vplyvu jedinej priamo volenej inštitúcie na riadenie Európskej únie.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európsky parlament nesmie podľahnúť tlaku Európskej komisie odsúhlasiť rozpočet na rok 2011. Rovnalo by sa to zmene zmluvy, ktorá tvorí základ fungovania Únie; porušilo by ju najdemokratickejšie a jediné priamo volené fórum v Európskom spoločenstve. Reakcie predstaviteľov Európskej komisie navodzujú myšlienku, že výkonná moc Únie má dojem, že Parlament nesúhlasí s rozpočtom, ktorý bol vypracovaný, presne preto, aby ukázal, kto má skutočnú moc. Avšak Parlament, ktorý jednotne hlasoval proti rozpočtu na rok 2011 navrhnutému Komisiou, jasne ukázal, že má dôležitejšie veci na práci, ako venovať sa neplodným bojom o moc. Rozpočet v skutočnosti nezohľadňuje nové právomoci Únie a nezabezpečuje financovanie stratégie EÚ do roku 2020, na ktorej sa všetci jednomyseľne dohodli.

V prijímaní našich rozhodnutí nemôžeme byť nekonzistentní. Nemôžeme navrhovať a schvaľovať dobre mienené stratégie bez toho, aby sme zabezpečili finančné prostriedky na ich uskutočnenie. Parlament má právo určiť cestu, po ktorej sa bude Únia budúci rok uberať, toto právo mu priznáva Lisabonská zmluva. Spoločný čin všetkých parlamentných skupín v európskom zákonodarstve len dokazuje, že rozpočet sa musí preskúmať omnoho pružnejším spôsobom.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože nám v odborných výrazoch pripomína tri požiadavky, od ktorých závisí hlasovanie Parlamentu o rozpočte na rok 2011: a to ponechanie možnosti mobilizovať nástroj flexibility, čo je rozpočtový nástroj potrebný na zabezpečenie minimálneho financovania kompetencií a priorít Spoločenstva; záväzok Európskej komisie predložiť do júla 2011 konkrétne návrhy na nové vlastné zdroje a intenzívna účasť Parlamentu na budúcich diskusiách o systéme financovania Európskej únie, konkrétne o otázke vlastných zdrojov a o vypracovaní ďalšieho finančného rámca. Toto uznesenie opäť potvrdzuje zmeny, ktoré Rade priniesla Lisabonská zmluva, aby Rada konečne uznala novú legitimitu Parlamentu v otázkach rozpočtu. Okrem problému boja medzi inštitúciami si musíme uvedomiť, že v tejto rozprave o rozpočte, kde Parlament opäť stelesňuje ducha Spoločenstva a rešpekt voči občanom Únie, je v stávke európska integrácia a samotná budúcnosť projektu Spoločenstva. Na záver dodám, že členské štáty, ktoré túto zmluvu individuálne ratifikovali, si musia byť plne vedomé jej požiadaviek a musia sa chopiť výziev, ktoré obsahuje.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Predtým ako Komisia predloží nový návrh rozpočtu, chcel Európsky parlament potvrdiť úlohu, ktorú chce zohrávať v rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Stanovili sme tri podmienky: po prvé, zachovanie mechanizmu pružnosti v neposlednom rade preto, aby sme boli schopní mobilizovať milióny eur na núdzovú pomoc pre rozvojové krajiny; po druhé, aby Komisia predložila zmysluplné návrhy na nové vlastné zdroje, a po tretie, aby sa Rada zaviazala spoločne s Parlamentom preskúmať tieto návrhy počas rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Uznesenie bolo schválené veľmi veľkou väčšinou, čo svedčí o odhodlaní Parlamentu podporiť schválenie rozpočtu na rok 2011, len ak budú splnené tieto tri podmienky.

  Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) Vyjadrujeme poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovaniam sa doteraz nepodarilo dospieť k výsledku. Napriek skutočnosti, že Európsky parlament zašiel v rokovaniach ďaleko, keď akceptoval návrh rozpočtu Rady na rok 2011 a ponúkol riešenie pre veľké a zložité projekty financovania, ako napríklad pre program výskumu jadrovej syntézy ITER, a prisľúbil rýchle schválenie opravného rozpočtu č. 10, podľa ktorého členské štáty dostanú späť len niečo viac ako 600 miliónov EUR, menšina členských štátov vrátane Švédska zablokovala pokračovanie rokovaní.

Uznesenie Parlamentu prízvukuje, že rokovania by mali pokračovať, ale ukladá tiež požiadavky pre budúcnosť.

Aby sa EÚ vyhla ďalším rozpočtovým krízam a mohla financovať hlavné priority, ako napríklad politiku v oblasti klímy a stratégiu EÚ 2020, bude v nadchádzajúcich rokoch potrebná väčšia pružnosť rozpočtu EÚ. Nemyslíme si však, že je potrebné zvýšiť celkový rozpočet EÚ. Aby sme zamedzili riziku veta zo strany Parlamentu, ktorý môže k balíku medzi členskými štátmi zaujať stanovisko len vtedy, keď sú rokovania už uzavreté, myslíme si tiež, že Európskemu parlamentu by malo byť dovolené zúčastniť sa na prípravných rokovaniach o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2013 a na diskusiách o budúcom financovaní tohto dlhodobého rozpočtu bez toho, aby prijal stanovisko k otázke vlastných zdrojov. Na záver by sme chceli zdôrazniť, že tieto požiadavky neprekračujú právomoc, ktorú Parlamentu priznáva Lisabonská zmluva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V súčasnosti sme sa v súvislosti s rozpočtom na rok 2011 ocitli v inštitucionálnej slepej uličke, keďže niektoré členské štáty v Rade blokujú návrh Komisie. Dúfam, že sa z tejto slepej uličky čo najskôr dostaneme, pretože rozpočet musí dodržiavať záväzky a povinnosti Európskej únie v súlade s Lisabonskou zmluvou.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Parlament chce, aby sa dodržiavala Lisabonská zmluva a v EÚ vládol mier medzi inštitúciami. Podľa Lisabonskej zmluvy sa Parlament v skutočnosti musí zúčastňovať – prostredníctvom hlasovania alebo vyjadrovania názorov – na novej medziinštitucionálnej dohode, ďalšom viacročnom finančnom rámci a určovaní nových vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o medziinštitucionálnu dohodu, je očividné, že dodržiavanie záväzkov európskych inštitúcií, konkrétne Rady, je podmienené existenciou pružnosti súčasného viacročného finančného rámca.

Stratégia EÚ do roku 2020, program medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER), Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a orgány pre finančný dohľad – to je len zopár príkladov, ktoré si vyžadujú financovanie. Rada si musí vziať k srdcu Lisabonskú zmluvu z hľadiska nových oblastí, ktoré prechádzajú do pôsobnosti Európskej únie, ako to zohľadňuje rozpočet, a aj z hľadiska posilnených právomocí Európskeho parlamentu najmä v otázke rozpočtu. Tieto zmeny v skutočnosti posilňujú demokratickú legitimitu inštitúcií Únie. Používaním metódy Spoločenstva namiesto medzivládnej cesty sa naše riadenie stáva demokratickejším. Keďže Parlament berie do úvahy rozpočtové obmedzenia členských štátov, požaduje len úplné minimum toho, čo je žiaduce.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Nesúhlasíme s navrhnutým rozpočtom na rok 2011. Nesúhlasíme však ani s väčšinou odôvodnení, ktoré väčšina v Parlamente predkladá, aby zabránila schváleniu rozpočtu na rok 2011.

Diskusiu, ktorá začala o finančných výhľadoch po roku 2013, už narúša mnoho dôvodov, okrem iného neschopnosť európskych inštitúcií – Parlamentu a Rady – dosiahnuť dohodu v rokovaniach o rozpočte na rok 2011; pokusy viacerých členských štátov presadiť zníženie prostriedkov pre budúce rozpočty; naliehanie ďalších na nové vlastné zdroje pre EÚ, pričom navrhujú zavedenie európskych daní popri vnútroštátnych, ktoré bude platiť verejnosť namiesto finančného sektora; vyžadovanie úplného uplatňovania Lisabonskej zmluvy a opozícia bohatých krajín proti značnému zvýšeniu ich príspevkov do rozpočtu EÚ.

V každom prípade, hoci súhlasíme, že nové zodpovednosti by mali znamenať nové zdroje, nemôžeme podporiť uznesenie, ktoré sa nezasadzuje o rozdelenie prostriedkov EÚ s cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti, boja proti kríze a podpore zamestnanosti s právami bez posilnenia militarizmu či útlaku.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o prebiehajúcich rokovaniach o rozpočte na rok 2011, pretože je nevyhnutné, aby Parlament teraz, keď Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, prevzal svoju novú a legitímnu úlohu v procese tvorby rozpočtu Európskej únie. Keďže sa zmierovaciemu výboru napriek snahám Parlamentu nepodarilo dosiahnuť dohodu, sformulovali sme niekoľko bodov, v ktorých musí byť Rada pružná. Po prvé ide o potrebu väčšej flexibility do konca viacročného finančného rámca 2007 – 2013, aby sa zohľadnili nové kompetencie Európskej únie, a po druhé o to, aby bol Parlament plne zapojený do rokovaní o finančnom rámci po roku 2013. Na záver, keď Komisia odsúhlasí, že predloží podrobné návrhy na vytvorenie vlastných zdrojov EÚ, chceme, aby Rada zaručila plnú účasť Parlamentu na diskusiách o týchto návrhoch. Toto uznesenie vyšle silný odkaz zasadnutiu Európskej rady, ktoré sa bude konať 16. a 17. decembra 2010.

  Anna Hedh (S&D), písomne. – (SV) Vyjadrujem poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovaniam sa doteraz nepodarilo dospieť k výsledku. Napriek skutočnosti, že Európsky parlament zašiel v rokovaniach ďaleko, keď akceptoval návrh rozpočtu Rady na rok 2011 a ponúkol riešenie pre veľké a zložité projekty financovania, ako napríklad pre program výskumu jadrovej syntézy ITER, a prisľúbil rýchle schválenie opravného rozpočtu č. 10, podľa ktorého členské štáty dostanú späť len niečo viac ako 600 miliónov EUR, menšina členských štátov vrátane Švédska zablokovala pokračovanie rokovaní.

Uznesenie Parlamentu prízvukuje, že rokovania by mali pokračovať, ale ukladá tiež požiadavky pre budúcnosť.

Aby sa EÚ vyhla ďalším rozpočtovým krízam a mohla financovať hlavné priority, ako napríklad politiku v oblasti klímy a stratégiu EÚ 2020, bude v nadchádzajúcich rokoch potrebná väčšia pružnosť rozpočtu EÚ. Nemyslím si však, že je potrebné zvýšiť celkový rozpočet EÚ. Aby sme zamedzili riziku veta zo strany Parlamentu, ktorý môže k balíku medzi členskými štátmi zaujať stanovisko len vtedy, keď sú rokovania už uzavreté, myslím si tiež, že Európskemu parlamentu by malo byť dovolené zúčastniť sa na prípravných rokovaniach o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2013 a na diskusiách o budúcom financovaní tohto dlhodobého rozpočtu bez toho, aby prijal stanovisko k otázke vlastných zdrojov. Na záver by som chcela zdôrazniť, že tieto požiadavky neprekračujú právomoc, ktorú Parlamentu priznáva Lisabonská zmluva, a hoci som bola proti zavedeniu tejto zmluvy, domnievam sa, že v súčasnosti nemáme inú možnosť, než prijať následky jej ratifikácie a pracovať v súlade s jej ustanoveniami.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Rozpočet Európskej únie tvorí rámec, v ktorom môžu jej členské štáty konať. Predovšetkým v hospodársky neistých časoch je dôležité, aby sme sa mohli spoľahnúť na záväzky prijaté v tejto súvislosti. Ľudia sa musia môcť spoľahnúť, že dostanú prostriedky k dispozícii. Oslovujem tu predovšetkým poľnohospodárov. Nevyužité prostriedky v oblasti poľnohospodárstva neznamenajú, že neboli potrebné. Znamená to len, že sa s nimi hospodárilo veľmi opatrne. Poľnohospodári nesmú byť za to potrestaní tým, že sa prostriedky presunú do iných oblastí. V záujme občanov EÚ sa poľnohospodárstvo musí finančne zabezpečiť. Musí sa čo najrýchlejšie nájsť kompromis, aby sme mohli schváliť rozpočet na rok 2011. Len keď to urobíme, bude možné zaručiť financovanie poľnohospodárstva a vyhnúť sa kritickým miestam.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za uznesenie o rozpočte, ale zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1b, ktorý sa venuje novým vlastným zdrojom. Rozhodne si myslím, že EÚ by mala hľadať nové zdroje financií, ale nemyslím si, že by sa to malo robiť požadovaním predbežných záväzkov od Rady. Mali by sme mať otvorenú diskusiu o všetkých možnostiach.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Ak sa Parlamentu a Rade nepodarí dohodnúť sa na rozpočte na rok 2011 do konca tohto roku, môže to mať vážne následky na financovanie programov Únie, môže to spôsobiť vážne zdržania pri zriaďovaní orgánov dohľadu a môže to spôsobiť nefunkčnosť núdzových nástrojov, ako napríklad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Fondu solidarity.

V každom prípade však Parlament v budúcich rokovaniach musí konať rázne. V skutočnosti od Rady požaduje len rešpektovanie právomocí, ktoré mu udeľuje Lisabonská zmluva. Parlament len obraňoval rozpočet EÚ pred neuváženými škrtmi, ktoré by postihli zamestnanosť a spôsobili, že obyvatelia Európy by zaplatili cenu za neústupnosť niekoľkých členských štátov. Očakávam, že v najbližších rokovaniach uvidím veľký zmysel pre zodpovednosť, aby sme zabránili tomu, že k súčasnej hospodárskej kríze pridáme ešte inštitucionálnu krízu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva dala Parlamentu nové zodpovednosti a tie znamenajú zvýšené náklady. Tieto potreby si vyžadujú, aby bol rozpočet na rok 2011 trochu vyšší ako ten na rok 2010, aby Parlament mohol riadne vykonávať svoju úlohu. Zo slepej uličky, do ktorej sa dostali rokovania s Radou, nemá úžitok nikto a napriek kríze, ktorú Európa zažíva, je potrebné, aby sme dosiahli dohodu a EÚ mohla splniť ciele stanovené v stratégii EÚ 2020.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Najmä v období finančnej krízy, keď sa od občanov žiada, aby si utiahli opasky a akceptovali veľké škrty v sférach týkajúcich sa sociálnej oblasti a rodiny, musí byť neúprosné šetrenie možné aj v rozpočte EÚ. Namiesto toho je naplánované zvýšenie o dobré 3 %. Niektoré projekty sa jednoducho odsunuli, aby sme v dohľadnej budúcnosti mali naplánované len najnevyhnutnejšie dôležité náklady. Dá sa nájsť mnoho možností, ako ušetriť, napríklad v súvislosti s dvoma miestami konania plenárnych zasadnutí alebo tak, že by konečne pokročil boj EÚ proti podvodu a získali by sa späť prostriedky, ktoré boli nesprávne vyplatené. Mali by sme tiež zvážiť, či by sa naozaj malo pokračovať vo všetkých tých prestížnych projektoch. Niektoré z nich sú určite orientované aj na budúcnosť, ale realizácia iných projektov vzbudzuje pochybnosti o ich zmysluplnosti a spôsobe vykonávania. Za žiadnych okolností nemôžem podporiť tento rozpočet EÚ na rok 2011.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Rokovania o rozpočte boli neúspešné pre konflikt medzi stabilitou a prispôsobivosťou rozpočtu. Zástupcovia Európskej únie žiadajú veľkú pružnosť rozpočtu bez toho, žeby zohľadnili záujmy krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi. Čistí prispievatelia, ktorí financujú EÚ, sú zodpovední za nové naštartovanie motora hospodárstva po kríze a zachraňujú krajiny s veľkými rozpočtovými deficitmi a aj samotné euro. Preto je opodstatnené, že sa chcú držať záväzných rozpočtových prostriedkov, aby sa nemohol retrospektívne len tak zmeniť čistý zostatok a nemohlo sa tak plytvať peniazmi. Tí, ktorí investujú a platia peniaze, si musia byť istí najvyššou možnou mierou stability. Rovnako nemá kritický postoj k daniam EÚ nič spoločné so zdanlivým nedostatkom solidarity. Zapríčinené je to jednoducho skutočnosťou, že väčšina členských štátov je jednoznačne proti tomu a kvôli subsidiarite si chcú zachovať ratifikáciu národnými parlamentmi. Tzv. emancipácia Európskeho parlamentu, ktorá sa v tejto súvislosti tak často spomína, mi pripadá skôr ako veľmi znepokojivá emancipácia od občanov EÚ. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Ako drvivá väčšina poslancov aj ja som hlasoval za návrh rozpočtu, pretože si myslím, že Parlament sa musí brať do úvahy. A to nielen zo symbolického hľadiska pre skutočnosť, že Parlament zastupuje 500 miliónov Európanov, ale predovšetkým z „konštitučného“ hľadiska, pretože v zmluve sa vyžaduje, aby Parlament odsúhlasil prijatie budúceho viacročného finančného rámca (VFR).

Zvýšenie, ktoré Parlament požaduje, nie je nijaký rozmar, majú z neho ťažiť občania Európskej únie. Svedčia o tom významné užitočné prínosy, ktoré priniesli prostriedky a iniciatívy v celej Únii. Určite však súhlasím s tými, ktorí si myslia, že by sme možno mali zvážiť ich iné prerozdelenie, aby sa zabránilo tomu, že niektoré krajiny budú len čistými prispievateľmi a pritom získajú omnoho menej výhod. Dúfam, že sa vo fáze konzultácie a zmierovania bude môcť prihliadnuť na tieto požiadavky.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Keďže pozícia Rady k návrhu rozpočtu obmedzila rozpočtové prostriedky na sumu, ktorá predstavuje zvýšenie o 2,91 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2010, a keďže sa zmierovaciemu výboru Parlamentu a Rady 15. novembra 2010 nepodarilo dohodnúť sa na spoločnom znení rozpočtu na rok 2011, hlasujem za uznesenie, pretože súhlasím s podmienkami, ktoré Parlament ukladá Rade a Komisii kvôli umožneniu dohody o rozpočte na rok 2011.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o rozpočte na rok 2011 a o budúcom financovaní európskych politík, hoci som podporil všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamerané na zlepšenie pozície Parlamentu v diskusii a na zlepšenie kontroly nad rozhodnutiami o rozpočte. V skutočnosti predstavuje kompromisný text návrat k predchádzajúcim pozíciám Parlamentu, a to tých, ktoré stáli za zlyhaním prvého zmierovacieho konania s Radou.

Vo svojom novoprepracovanom znení nezaručuje pozícia poslancov to, čo je v tomto rokovaní podstatné: aby sa tam neopakoval reštriktívny rámec, ktorý teraz vnucujú bohaté krajiny EÚ na roky 2012 a 2013. Pozícia Parlamentu nezabezpečuje ani uskutočnenie demokratickej konferencie vo forme diskusie, ktorej by sa mali zúčastniť národné parlamenty, o nových zdrojoch, ktoré majú financovať nové finančné výhľady. Moje zdržanie sa hlasovania podporuje stanovisko Parlamentu, ktoré je kritické voči postoju vlád, ktoré sa snažia o väčšie európske právomoci za menej peňazí, ale neschvaľuje chabé dohody ani tuctový rozpočet.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie predstavuje jasný signál o odhodlaní Parlamentu prekonať tento mŕtvy bod, v ktorom sa ocitol rozpočet na rok 2011.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pokiaľ ide o rozpočet na rok 2011 v užšom zmysle slova, Rada sa vyjadrila, že úroveň rozpočtových prostriedkov by nemala presiahnuť zvýšenie o 2,91 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2010. Najmä pre členské štáty, ktoré v auguste hlasovali proti rozpočtu väčšiny Rady, to bola absolútna hranica. Parlament v trialógoch o rozpočte na rok 2011 urobil ústretový krok a bol ochotný akceptovať túto pozíciu o platobných prostriedkoch, keď dostal uistenia týkajúce sa ďalších záväzkov nad rámec najvyššej hranice prostredníctvom nástroja flexibility v okruhu 1A (konkurencieschopnosť) a v okruhu 4 (vonkajšia činnosť), aby bolo možné vykryť posilnené politické priority v okruhu 1A (najmä celoživotné vzdelávanie) a dodatočné potreby v okruhu 4 (najmä Palestína). Aj v súvislosti s projektom ITER (potrebná jednohlasnosť v Rade) to vyzeralo, že kompromis by zabezpečil ďalšie prostriedky vo výške 1,4 miliardy na roky 2012 a 2013 použitím nevyužitých rezerv z rôznych okruhov z roku 2010 a – ale o tejto časti sa stále diskutuje, keďže je naviazaná na zaručenie lepších mechanizmov pružnosti v rámci nariadenia o viacročnom finančnom rámci – presunom prostriedkov zo siedmeho rámcového programu pre výskum a rozvoj.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o pôvodnom texte odseku 1 bod 6., pretože žiadosti o nové návrhy na vlastné zdroje prostredníctvom daňových iniciatív a iných prípadných programov ako ETS predstavujú potenciál pre dane v štýle EÚ. Toto hlasovanie zodpovedá môjmu názoru a skoršiemu postoju k návrhom na daňový systém v štýle EÚ.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Toto uznesenie vysiela ostatným inštitúciám jasný signál, že Európsky parlament je ochotný začať seriózne rokovať, aby sme čo najskôr vyšli zo slepej uličky a rozhodli o rozpočte na rok 2011. Dosiahnutie dohody bude znamenať, že sa neoneskoria jednotné platby na poľnohospodárske podniky a nebude narušené financovanie štrukturálnych fondov. Myslím si, že poslanci EP ako jediní priamo volení zástupcovia v EÚ by mali byť zapojení do tvorby ďalšieho finančného výhľadu, aby sa pre občanov Spojeného kráľovstva dosiahlo to najlepšie. Musia sa prijať kroky, aby bol rozpočet EÚ pružnejší. EÚ to umožní rýchlo reagovať na krízy a umožní to financovanie neočakávaných potrieb. Uznesenie požaduje tiež veľmi potrebnú diskusiu o nových spôsoboch financovania EÚ, čo by pre britských daňovníkov mohlo znížiť náklady na EÚ.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za uznesenie o prebiehajúcich rokovaniach o rozpočte na rok 2011, pretože rokovania o rozpočte doteraz, bohužiaľ, ukázali, že Rada si za posledných 12 mesiacov zrejme nenašla čas prečítať a pochopiť Lisabonskú zmluvu. Dožadujeme sa tu len práv a postupov, ktoré sú založené výhradne na tom, čo sa dohodlo v Lisabone – nič viac, nič menej. Práve Rada trvala na tom, že je potrebná nová zmluva. Rada sa musí držať tejto zmluvy a nesmie pripustiť, aby očividné nezhody vo vlastných radoch mali negatívny dosah na občanov Európy.

V tejto súvislosti vítam obrovskú vôľu Parlamentu dohodnúť sa čím skôr pred koncom roka na rozpočte na rok 2011. Potrebujeme pružnosť. A čo viac, ako každým dňom dokazuje dramatická situácia v Írsku, súrne potrebujeme tiež nové orgány finančného dohľadu.

Správa: Tokia Saïfi (A7-0312/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Začlenenie ustanovenia o ľudských právach a uplatňovanie sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných dohodách je zásada, ktorú by sa EÚ mala snažiť zabezpečiť. Preto súhlasím so zámerom EÚ vyvíjať tlak v medzinárodných organizáciách, najmä vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a v Medzinárodnej organizácii práce (MOP), a presadiť zriadenie novej organizácie pre životné prostredie, ktorá bude podporovať spravodlivý obchod.

Na jednej strane musí Európa dodržiavať prísne sociálne a environmentálne normy, ale rovnakú úroveň usilovnosti musí vyžadovať aj od svojich partnerov. Chcel by som zdôrazniť, že pokrok dosiahnutý v dohodách o voľnom obchode dokázal, že to je možné. Avšak v rámci medzinárodných organizácií musí existovať jasný rámec noriem. Dosiahnuť sa to dá prostredníctvom intenzívnejšieho dialógu v rámci týchto organizácií, najmä pokiaľ ide o povinné uplatňovanie týchto noriem v obchodných dohodách a potrebné mechanizmy monitorovania a stimuly, ako aj posilnené arbitrážne skupiny. Nástroje všeobecného systému preferencií (VSP), ktoré EÚ umožňujú jednostranne poskytnúť obchodné preferencie, môžu predstavovať možnosť, ako lepšie určiť partnerov, ktorí by z toho mali ťažiť, pričom sa zoberú do úvahy ich príslušné úrovne rozvoja a budú sa monitorovať ich záväzky.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európska únia každý rok v súlade s právomocami, ktoré jej v oblasti zahraničných vecí určujú zmluvy, podpisuje mnoho obchodných dohôd. Teraz, keď sa rozšírili právomoci Európskej únie v oblasti ľudských práv (Charta základných práv je teraz primárnym legislatívnym aktom) a trvalo udržateľného rozvoja (jeden z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020), považovala som za dôležité podporiť správu, ktorú vypracovala naša kolegyňa Tokia Saïfiová, ktorá sa snaží zabezpečiť lepšie zohľadnenie týchto záležitostí v obchodných dohodách Únie. Táto správa, prirodzene, navrhuje zlepšenie spolupráce v rámci existujúcich medzinárodných organizácií a automatické začlenenie ustanovení o týchto otázkach, ale predkladá tiež nové myšlienky, požaduje zriadenie medzinárodnej organizácie pre životné prostredie, ktorá by sa zaoberala prípadmi environmentálneho dampingu. Tento návrh súvisí aj s myšlienkou zavedenia mechanizmu zahrnutia uhlíka, ktorý by mal doplniť systém EÚ obchodovania s emisiami. Tento dvojitý prístup by nám umožnil zabrániť transferu emisií do tretích krajín.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu. V medzinárodnom obchode sa čoraz častejšie vyskytujú narušenia hospodárskej súťaže a riziká environmentálneho a sociálneho dampingu. Poškodzuje to podniky a pracovníkov v Európskej únii, ktorí na rozdiel od svojich obchodných partnerov v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, musia dodržiavať prísnejšie sociálne, environmentálne a daňové normy. Preto by bilaterálne a multilaterálne dohody EÚ mali obsahovať povinnosť, že všetky spoločnosti, nielen spoločnosti so sídlom v EÚ, musia dodržiavať spomenuté požiadavky. Obchodné dohody EÚ musia zabezpečiť transparentnosť a prísne normy verejného obstarávania s cieľom zamedziť nezákonným únikom kapitálu. Na dosiahnutie týchto cieľov by EÚ mala aktívne spolupracovať s medzinárodnými partnermi v oblasti obchodu – so Svetovou obchodnou organizáciou, s Medzinárodnou organizáciou práce a s Organizáciou Spojených národov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože je nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu medzi obchodným právom a základnými ľudskými právami a posilniť dialóg medzi hlavnými medzinárodnými organizáciami, najmä medzi Medzinárodnou organizáciou práce a Svetovou obchodnou organizáciou. Navyše môže začlenenie ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem do dohôd o obchode zvýšiť pridanú hodnotu týchto dohôd, čo umožní vyššiu podporu politickej a sociálnej stability, čím sa vytvorí vhodnejšie prostredie na obchodovanie. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že európske priemyselné a obchodné spoločnosti sú v Európe viazané prísnejšími sociálnymi a environmentálnymi pravidlami.

Súhlasím s pozíciou Európskeho parlamentu, že ak Európska únia dodržiava záväzné normy, musí mať aj možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod. Chcela by som zdôrazniť, že na posilnenie ľudských práv a sociálnej politiky v medzinárodnom obchode, musíme požadovať, aby všetky budúce dohody o obchode obsahovali ustanovenia o zákaze využívania detskej práce, a to najmä pokiaľ ide o ťažbu a spracovanie prírodného kameňa.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že sociálne a environmentálne normy nie sú nezlučiteľné s obchodnými záujmami Európskej únie a ani s obchodnými záujmami jej partnerov. Mala by sa zintenzívniť spolupráca medzi medzinárodnými organizáciami v rámci globálnej dohody o klíme, najmä pokiaľ ide o mechanizmus zahrnutia uhlíka, ktorý dopĺňa systém EÚ na obchodovanie s emisiami, únik uhlíka však musí prestať. Myslím si tiež, že EÚ by sa mala snažiť využívať bilaterálny voľný obchod, aby tento zahŕňal nielen ustanovenia o ľudských právach, ale aj ustanovenia týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Uvedomujem si, že diskusia o začlenení ustanovení o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych noriem do medzinárodných dohôd je zložitá a že v súčasnosti existuje nerovnováha medzi medzinárodnými obchodnými pravidlami a zvyškom medzinárodného práva. Som presvedčený, že Európska únia má v tomto úsilí o novú svetovú správu rozhodujúcu úlohu, a preto musí presadzovať koherenciu politík, ktoré uskutočňujú medzinárodné inštitúcie.

Myslím si, že Európska únia musí nájsť rovnováhu medzi reštriktívnym a liberálnym obchodným prístupom, ako aj kompromis medzi obranou svojich obchodných záujmov a vyžadovaním dodržiavania všeobecných hodnôt, ktoré sú jej základom. Preto je dôležité podporovať dialóg a partnerstvá pre spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, najmä so Svetovou obchodnou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou práce. Pripomínam tiež, že Lisabonská zmluva zaviedla zmeny v obchodnej politike, ktoré sa týkajú niektorých návrhov predložených v tejto správe. Preto hlasujem za väčšinu opatrení obsiahnutých v tejto správe.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá požaduje, aby obchod nebol vnímaný len ako obmedzená samoúčelná činnosť. Naša budúca obchodná stratégia by ho mala vnímať skôr ako ďalší prostriedok na podporu európskych hodnôt a záujmov. Ustanovenia o trvalo udržateľnom rozvoji prinášajú osoh všetkým stranám. Začlenenie sociálnych a environmentálnych noriem do dohôd o obchode navyše prispieva k regulovaniu globalizácie. Rozhodnutie ignorovať ich je krátkozrakým a kontraproduktívnym prístupom, ktorý nie je len proti zásadám, ktorými sa riadi naša vonkajšia činnosť, ale ktorý aj poškodzuje európsky sociálny model. Bilaterálne obchodné vzťahy EÚ s tretími stranami sú pre ľudské práva a sociálne a environmentálne normy o to dôležitejšie, že v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je len skromná vyhliadka na pokrok. V každom prípade sa musíme naďalej usilovať o to, aby Medzinárodná organizácia práce získala postavenie pozorovateľa WTO a, správne povedané, pri WTO, a v rámci WTO by sa mal zriadiť výbor pre obchod a dôstojnú prácu. Hoci je začlenenie záväzných ustanovení o ľudských právach do medzinárodných dohôd EÚ skvelým postupom, zdá sa, že slabé monitorovanie a uplatňovanie ich robia prakticky zbytočnými, a tomuto problému je potrebné sa vážne venovať vo všetkých budúcich dohodách.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Dohody o medzinárodnom obchode by pre EÚ mali predstavovať príležitosť, ako presvedčiť svojich partnerov, aby prijali sociálne a environmentálne normy. Správa bola schválená veľkou väčšinou a obsahuje návrhy, ktoré vyžadujú, aby dovážaný tovar spĺňal rovnaké sociálne a environmentálne normy ako európske výrobky. Navrhuje tiež, že by malo byť možné ohlasovať prípady sociálneho a environmentálneho dampingu buď Medzinárodnej organizácii práce, alebo svetovej organizácii pre životné prostredie, ktorú je potrebné zriadiť čo najskôr. Súčasné rokovania o dohodách o voľnom obchode by mali zahŕňať ustanovenia o ľudských právach, ale tiež o hospodárskych, sociálnych a environmentálnych normách. Ak sa to neurobí, nespravodlivé konkurenčné zvýhodnenie bude znamenať, že EÚ už nebude schopná súťažiť s lacnými nekvalitnými dovozmi. Tu je v hre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva a priemyslu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože obchodná politika by mala zodpovedať úlohe EÚ a mala by prispievať k ochrane jej modelov sociálnej a environmentálnej politiky. Preto je mimoriadne dôležité, aby EÚ zabezpečila uplatňovanie stanovených sociálnych a environmentálnych noriem v dohodách o medzinárodnom obchode.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Otázka, či máme obchodovať s krajinami, ktoré ľudské práva nerešpektujú na rovnakej úrovni, nie je v medzinárodných vzťahoch nová a hrozí, že sa bude ťahať večne. Budem čo najrealistickejší, keď poviem, že si myslím, že EÚ by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila lepšie prijatie noriem pokladaných za dostačujúce, a mala by sa snažiť zapojiť krajiny, s ktorými obchoduje, do globálneho úsilia dodržiavať tieto práva. Pokiaľ ide o hospodársku a diplomatickú úroveň, uvedomujem si, že EÚ nesmie v čase budovania trvalých obchodných kanálov zanedbávať vyzdvihovanie dôležitosti a kľúčovej úlohy tejto otázky. Zároveň, ako je však všeobecne známe, nie sme v pozícii vnucovať tieto normy alebo klásť takéto požiadavky. Hoci sa tieto normy oficiálne dodržiavajú, EÚ vie o tom, že má partnerov, ktorí ich nedodržiavajú pravidelne. Do tejto kategórie patria hlavní dodávatelia energie do Európy. V tejto súvislosti by som chcel zopakovať, aké je dôležité, aby sme pokračovali v boji za ľudské práva a za to, aby sa stali podmienkou na vybudovanie korektných obchodných vzťahov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Začleňovanie ustanovenia o ľudských právach a zavádzanie sociálnych a environmentálnych noriem predstavujú v obchodných rokovaniach zložitý problém, ktorý rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo. Na jednej strane krajiny severu odsudzujú sociálny a environmentálny damping, ktorý uplatňujú rozvíjajúce sa krajiny a ktorý spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže v rámci obchodných výmen, a na druhej strane krajiny juhu upodozrievajú krajiny severu z úmyslu brániť im v hospodárskom rozvoji a uchýliť sa prostredníctvom uplatňovania týchto noriem k istej forme skrytého protekcionizmu.

Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že obchodná politika by mala byť nástrojom v službách globálnych cieľov Európskej únie, a preto je dôležité, aby obchod nebol vnímaný len ako samoúčelná činnosť, ale skôr ako nástroj na podporu európskych obchodných záujmov a ako nástroj spravodlivého obchodu, ktorý umožňuje všeobecne zaviesť účinné začlenenie a uplatňovanie sociálnych a environmentálnych noriem u všetkých obchodných partnerov EÚ.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože je veľmi dôležité, aby obchodná politika Európskej únie zodpovedala jej politickým cieľom. Text, ktorý Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente značne zlepšila, jasne vyjadruje, že obchod už nemôže byť len samoúčelnou činnosťou, ale že všetky dohody by teraz mali obsahovať určité sociálne a environmentálne ustanovenia. Tieto ustanovenia musia byť záväzné a musia obsahovať možnosť oznámiť prípady nedodržiavania najmä Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Odsúhlasil som túto správu, pretože by sme nemali zabudnúť, že európske odvetvia a podniky sú v Európe viazané prísnymi sociálnymi a environmentálnymi pravidlami. Ak Európska únia dodržiava záväzné normy, musí mať aj možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod. Na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je dôležité zlepšiť prístup k ekologickým tovarom a technológiám a musíme dosiahnuť rýchle uzavretie rokovaní o znížení alebo odstránení tarifných a netarifných prekážok pre environmentálne tovary a služby, aby sa podporili nové formy politík zamestnanosti a vytvorili pracovné miesta, ktoré budú spĺňať normy dôstojnej práce, ako ich stanovila Medzinárodná organizácia práce, a vytvorili sa možnosti rastu pre európsky priemysel a malé a stredné podniky.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Hľadanie rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi záujmami je nielen veľmi dôležité, ale aj veľmi ťažké. Základom Európskej únie je hospodárska spolupráca, ktorá ide ruka v ruke s dodržiavaním základných pravidiel demokracie a blahobytom svojich občanov, preto je také dôležité do dohôd o medzinárodnom obchode začleniť jednotné normy pre ľudské práva a sociálne a environmentálne normy.

Prijatie takýchto noriem v rámci obchodnej politiky Európskej únie povedie k tomu, že občania budú túto obchodnú politiku vnímať pozitívne, a aj k zlepšeniu vzťahov EÚ s jej partnermi. Medzinárodná spolupráca v tejto oblasti je nezvyčajne dôležitá a Európsky parlament by ju mal v najvyššej možnej miere podporovať.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože ľudské práva, sociálne a environmentálne normy by sa mali uplatňovať vo všetkých krajinách, nielen v Európe. V rámci našej sféry vplyvu sú to všetky tie štáty, s ktorými obchodujeme. S tým súvisí zodpovednosť, v súlade s ktorou by sme mali konať, a táto správa nám ukazuje správny smer. Je to smer k spravodlivému obchodu a najmä k spravodlivosti voči ľuďom a životnému prostrediu. Ak sme schopní niečo v týchto oblastiach zlepšiť, mali by sme tak urobiť v maximálnej možnej miere.

  David Martin (S&D), písomne. – Srdečne vítam túto správu, ktorá jasne hovorí, že obchodná politika EÚ musí zahŕňať viac, ako len snahu o dosiahnutie maximálneho hospodárskeho osohu. Obchodné dohody EÚ musia obsahovať silné ľudské práva a sociálne a environmentálne normy.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa poukazuje na mnoho užitočných bodov, ako napríklad pravidelné preskúmanie Rady pre ľudské práva Organizácie Spojených národov týkajúce sa uplatňovania ustanovenia o ľudských právach v obchodných dohodách, možnosť Medzinárodnej organizácie práce oznamovať prípady Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, účasť národných parlamentov a občanov tretích krajín v rokovaniach a boj proti modernému otroctvu.

Tento vítaný záujem o ľudské práva prichádza od Parlamentu, ktorý podporil coup d’état v Hondurase a podpísanie obchodnej dohody s vodcami puču. Avšak okrem mojich pochybností o skutočnom dosahu ustanovení týkajúcich sa ľudských práv, želanie, ktoré bolo v správe vyjadrené, aby sa všade zaviedli dohody o voľnom obchode, a podporovanie burzy s právami na znečisťovanie, ktorú nazývame trh s emisiami, znamená, že za to nemôžem hlasovať.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Krajiny EÚ a všetky ich hospodárske subjekty svedomito rešpektujú ľudské práva a dodržiavajú sociálne a environmentálne normy a je úplne prirodzené požadovať to isté od ich obchodných partnerov vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aby sa svetový obchod stal spravodlivejší. Sme si vedomí toho, že niekedy je ťažké plniť tieto povinnosti, najmä pre rozvíjajúce sa krajiny. Avšak EÚ sa musí aj naďalej snažiť dosiahnuť to, a je preto na EÚ a Parlamente, aby vynaložili všetko možné úsilie, aby sa presadilo rešpektovanie ľudského života a potvrdilo, že dôstojná práca platí všade a pre každého rovnako a že environmentálne a sociálne práva vrátane odborových práv a boja proti detskej práci majú všeobecný charakter.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože explicitne obsahuje potrebu, aby EÚ účinne prispela k trvalo udržateľnému rozvoju sveta, solidarite medzi ľuďmi, spravodlivému obchodu a odstráneniu chudoby. Uznesenie podporujem aj pre dôležitosť a potrebu, ktorá je v uznesení vyjadrená, aby sa uložila zákonná povinnosť, že dohody o medzinárodnom obchode musia rešpektovať ľudské práva, ktoré sa musia prísne a neustále sledovať. V tejto súvislosti si myslím, že návrh udeliť Medzinárodnej organizácii práce (MOP) postavenie oficiálneho pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii je hodnotný, najmä zriadenie výboru pre obchod a dôstojnú prácu v MOP, ktorý by mal spoločne s MOP a vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre ľudské práva dohliadať na obchodné dohody. Ďalším dôvodom, prečo som hlasoval za toto uznesenie, je rozhodný spôsob, akým vyjadruje potrebu zriadiť svetovú organizáciu pre životné prostredie, a jeho jednoznačná obrana ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja a rešpektovania životného prostredia, pričom ich uprednostňuje pred súčasnými modelmi medzinárodného obchodu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Určite by malo byť v záujme EÚ uzatvárať obchodné dohody predovšetkým s rovnocennými partnermi. To znamená, že ľudským právam a environmentálnym a sociálnym normám by sa mala venovať väčšia pozornosť, pretože len keď EÚ bude dodržiavať tieto normy, môže požadovať ich dodržiavanie aj od svojich obchodných partnerov. Avšak najmä v oblasti ľudských práv a tiež sociálnych a environmentálnych noriem EÚ opakovane naráža na prekážky, lebo ostatné krajiny, s ktorými má uzatvorené bilaterálne obchodné dohody, majú na tieto otázky rozdielny názor. Zdržal som sa hlasovania, pretože pochybujem, či je v skutočnosti možné uskutočniť to, čo spravodajkyňa navrhla.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Ľudské práva a zavádzanie sociálnych a environmentálnych noriem sú v obchodných rokovaniach pomerne zložité a veľmi problematické otázky. Preto je nevyhnutné, aby sa v bilaterálnych dohodách čoraz častejšie vyskytovalo sociálne ustanovenie. Napriek terajšej očividnej nerovnováhe medzi medzinárodnými obchodnými pravidlami a ostatnými normami medzinárodného práva si myslím, že je veľmi dôležité hlasovať za správu pani Saïfiovej, aby sa tak mohli vytvoriť nové spôsoby myslenia, ktoré povedú k skutočnej koordinácii medzinárodných organizácií. Európska únia hrá v tomto úsilí o novú svetovú správu rozhodujúcu úlohu a myslím si, že na dosiahnutie tohto cieľa musí presadzovať koherenciu politík, ktoré uskutočňujú medzinárodné inštitúcie. Hlasoval som za túto správu, aby sa mohla spustiť a uskutočňovať nová obchodná politika, ktorá bude založená na zásadovosti a dialógu a ktorá bude brať do úvahy environmentálne normy s cieľom dosiahnuť „legitímne“ ciele.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože súhlasím so začleňovaním ustanovení týkajúcich sa ľudských práv a zavádzania sociálnych a environmentálnych noriem do obchodných rokovaní.

Skutočné napätie vládne medzi krajinami severu, ktoré odsudzujú sociálny a environmentálny damping, ktorý uplatňujú rozvíjajúce sa krajiny, a krajinami juhu, ktoré upodozrievajú krajiny severu z toho, že chcú brániť ich hospodárskemu rozvoju a prostredníctvom uplatňovania týchto noriem uskutočňovať istú formu skrytého protekcionizmu. Avšak tento konflikt záujmov nesmie EÚ brániť v tom, aby vo svojich rokovaniach zaujala pozitívny, ale zákonne záväzný prístup, v rámci ktorého sa ustanovenia o trvalo udržateľnom rozvoji budú začleňovať najmä do bilaterálnych dohôd.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Európska únia musí prostredníctvom svojich politík a najmä svojej obchodnej politiky obhajovať svoje obchodné záujmy a zároveň zabezpečiť, aby aj ostatní dodržiavali jej normy a hodnoty. Práve táto úvaha by mala rôznym inštitúciám EÚ pomôcť spustiť a uskutočniť novú ambicióznu obchodnú politiku založenú na zásadovosti a dialógu. Nesmieme zabúdať na to, že európske priemyselné a obchodné spoločnosti sú v Európe povinné dodržiavať prísne sociálne a environmentálne pravidlá. Ak Európska únia dodržiava záväzné normy, musí mať aj možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod.

V tomto zmysle sú prísne pravidlá európskeho jednotného trhu týkajúce sa zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a ochrany pracujúcich a spotrebiteľov špecifickým európskym modelom, ktorý musí slúžiť ako inšpirácia na medzinárodnej úrovni a v multilaterálnych fórach a ktorý sa musí zohľadniť v súčasných rokovaniach o bilaterálnych obchodných dohodách.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že vzhľadom na to, že Európska únia hrá kľúčovú úlohu v úsilí o novú svetovú hospodársku správu, musí presadzovať spojitosť politík, ktoré uskutočňujú rôzne medzinárodné inštitúcie. Nerovnováha medzi špecifickými medzinárodnými obchodnými normami a ostatnými pravidlami medzinárodného práva sa v súčasnosti zvyšuje. Ako poprední aktéri máme povinnosť nájsť nové spôsoby myslenia s konkrétnym cieľom dosiahnuť účinnú koordináciu medzinárodných orgánov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Začleňovanie ustanovenia o ľudských právach spolu so zavádzaním sociálnych a environmentálnych noriem predstavuje v obchodných rokovaniach zložitý problém, ktorý rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo. Na jednej strane krajiny severu poukazujú na sociálny a environmentálny damping, ktorý uplatňujú rozvíjajúce sa krajiny v sociálnych a environmentálnych oblastiach a ktorý spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže v rámci obchodných výmen. Na druhej strane krajiny juhu upodozrievajú krajiny severu z úmyslu brániť im v hospodárskom rozvoji a uchýliť sa prostredníctvom uplatňovania týchto noriem k istej forme skrytého protekcionizmu. Je preto pochopiteľné, že je nesmierne ťažké pokojne diskutovať o otázke týchto noriem v rámci multilaterálnych inštitúcií, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie, keďže to koreluje s čoraz častejším výskytom sociálnych ustanovení v bilaterálnych obchodných dohodách.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože tretie krajiny, ktoré nedodržiavajú práva pracujúcich a odmietajú zohrávať aktívnu úlohu v boji proti zmene klímy, príliš často nespravodlivo súťažia so spoločnosťami EÚ.

Naše podniky musia dodržiavať mimoriadne náročné normy ochrany pracujúcich, majú vysoké mzdové a daňové náklady, musia dodržiavať právne predpisy o prísnych kontrolách emisií do životného prostredia a musia spĺňať podmienky, ktoré im ukladajú nariadenia týkajúce sa miestneho územného plánovania. Konkurenčné podniky v tretích krajinách, ako napríklad v Číne a Indii, očividne nepodliehajú takýmto kontrolám a pravidlám a ich konečné výrobky jasne konkurujú tým európskym.

Vo svojom vystúpení vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na medziparlamentnom stretnutí o energii som vyzýval, aby EÚ využila svoj vplyv vo Svetovej obchodnej organizácii a dosiahla, aby bolo Európe umožnené uvaliť uhlíkovú daň na krajiny, ktoré nepodpíšu dohody o zmene klímy. To isté by malo platiť pre krajiny, ktoré vyrábajú pomocou metód, ktoré sú veľmi odlišné od metód používaných v Európe, napríklad využívaním detskej práce, alebo pre krajiny, ktoré pracujúcim nepriznávajú ich práva.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Hlasovala som za prijatie uznesenia o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode. Európska únia je založená na zásadách, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv. Preto je pre ňu dodržiavanie ľudských práv na celom svete také dôležité.

Lisabonská zmluva potvrdzuje, že vonkajšia činnosť Európskej únie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je zahraničný obchod, by sa mala vykonávať podľa rovnakých zásad, ako sú tie, ktoré predstavujú základ vzniku EÚ. Preto plne podporujem, aby sa do medzinárodných dohôd Európskej únie začleňovali právne záväzné ustanovenia o ľudských právach. Chcela by som však poukázať na potrebu ich uplatňovania a na skutočnosť, že krajiny, ktoré nedodržiavajú stanovené pravidlá, by mali čeliť prípadným hospodárskym následkom.

V súlade s bodom 15 uznesenia si myslím, že je veľmi dôležité, aby všetky dohody o voľnom obchode obsahovali dohodnuté sociálne a environmentálne normy, ktoré by mali zahrňovať: zoznam minimálnych noriem, ktoré musia dodržiavať všetci obchodní partneri EÚ, a zoznam ďalších dohovorov, ktoré sa majú uplatňovať postupným a pružným spôsobom, pričom sa zohľadní vývoj hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácie príslušného partnera.

Osobitne podporujem zavedenie zákazu detskej práce vo všetkých budúcich obchodných dohodách. Podporujem tiež posilnenie spolupráce v oblasti ľudských práv medzi Svetovou obchodnou organizáciou a hlavnými inštitúciami Organizácie Spojených národov.

Správa: Mariya Nedelcheva (A7-0275/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V roku 2009 dostal Európsky ombudsman 3 098 sťažností, z ktorých 727 patrilo do jeho pôsobnosti. Úrad Európskeho ombudsmana bol zriadený Maastrichtskou zmluvou v roku 1992, čím sa vytvoril medzičlánok medzi európskymi občanmi a orgánmi Európskej únie. Európski občania a podniky, ale tiež inštitúcie a všetci jednotlivci, ktorí žijú alebo majú legálne povolenie na pobyt v niektorom členskom štáte, sú oprávnení podať sťažnosť ombudsmanovi. Ombudsman je volený Európskym parlamentom na začiatku jeho funkčného obdobia na toto obdobie a vyšetruje administratívne chyby, na ktoré je upozornený. Ombudsman predkladá výročnú správu o činnosti. Hlasovaním za toto uznesenie sa pripájam k všeobecnému súhlasu, ktorý Európsky parlament vyjadril tomuto dôležitému článku v reťazi demokracie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Inštitúcia Európskeho ombudsmana chráni právo zakotvené v Charte základných práv, že každý občan „má právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy upevnilo demokratickú legitimitu ombudsmana na základe jeho zvolenia Európskym parlamentom a rozširuje jeho mandát na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj na činnosti Európskej rady. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože vítam výsledky činnosti v roku 2009. Priemerný čas spracovania sťažnosti sa v roku 2009 skrátil o štyri mesiace a viac ako polovica začatých postupov bola uzavretá formou priateľského riešenia. Svedčí to o účinnej spolupráci, ktorá existuje medzi ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi Únie. Považujem za potrebné zvýšiť dôveru európskych občanov v EÚ a v jej inštitúcie a predovšetkým zabezpečiť, aby mali občania všetky možnosti na získanie požadovaných informácií a aby dôverovali schopnostiam inštitúcií EÚ obhajovať ich práva.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože ombudsman svojou prácou pomáha európskym inštitúciám prijímať transparentné rozhodnutia, ku ktorým majú prístup všetci občania a právnické osoby. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy upevnilo demokratickú legitimitu ombudsmana na základe jeho zvolenia Európskym parlamentom a rozširuje jeho mandát na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj na činnosti Európskej rady. Transparentnosť, prístup k informáciám a dodržiavanie práva na dobrú správu sú nevyhnutné predpoklady dôvery, ktorú občania vkladajú do inštitúcií pri uplatňovaní svojich práv. Najčastejším typom údajného nesprávneho úradného postupu bola nedostatočná transparentnosť. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby občania dostali pohotové a vecné odpovede na svoje žiadosti, sťažnosti a petície. Európske inštitúcie a orgány musia občanom poskytnúť informácie, ktoré požadujú. Vítam spoluprácu medzi Európskym ombudsmanom a ombudsmanmi a podobnými orgánmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Úloha európskej správy je obrovská a zložitá. Hlasovala som za túto správu, pretože považujem za veľmi podstatné zabezpečiť dôveru verejnosti v európske inštitúcie prostredníctvom účinnej správy s transparentnými postupmi a jednoduchým prístupom k infraštruktúre. Vítam pozitívne výsledky, pokiaľ ide o zníženie počtu sťažností a zlepšenie ich spracovania na európskej úrovni.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Práca ombudsmana je dôležitá a prispieva k väčšej transparentnosti, zbližuje EÚ s verejnosťou a zároveň upevňuje dôveru verejnosti v schopnosť inštitúcií presadzovať ich práva. Hoci sa v roku 2009 mierne znížil počet sťažností (9 %) v porovnaní s rokom 2008, z 335 otvorených prípadov sa približne 318 skončilo a uzavrelo. Skutočnosť, že 56 % prípadov sa uzavrelo dosiahnutím priateľskej dohody alebo sa vyriešilo, je veľmi pozitívna. Tieto výsledky dokazujú, že existuje konštruktívna spolupráca medzi ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi EÚ, ktoré tieto sťažnosti väčšinou pokladajú za výbornú príležitosť na nápravu spáchaných chýb a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov.

Chcel by som vyzdvihnúť dôležitosť nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej bolo právo na dobrú správu zaradené medzi základné práva občanov EÚ. Zaviedli sa tiež dve podstatné zmeny: že ombudsman bude volený, čo upevní jeho demokratickú legitimitu, a že jeho mandát bude rozšírený na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 je veľmi zaujímavá, pretože nám umožňuje zhodnotiť, či a do akej miery je vzťah medzi inštitúciami EÚ a občanmi transparentný, pohotový a efektívny. V skutočnosti je mnoho tém, ku ktorým Parlament a Komisia vyjadrujú svoje názory bez toho, že by dostali akúkoľvek spätnú reakciu verejnosti okrem sťažností doručených ombudsmanovi.

Súhlasím síce so správou, myslím si však, že Európsky ombudsman a jeho práca by sa mali viac propagovať najmä v členských štátoch, kde nie je veľmi známy. Naozaj netreba zabúdať, že nízky počet sťažností môže znamenať, že ľudia nevidia mnoho nezrovnalostí alebo že málo veria v možné právne riešenie svojich problémov. Väčšia propagácia je možný spôsob, ako rozšíriť prieskum, aby bolo možné s väčšou istotou určiť, ktorá z uvedených dvoch možností platí v tomto prípade.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ombudsman v roku 2009 zaznamenal celkovo 3 098 sťažností oproti 3 406 sťažnostiam v roku 2008, čo predstavuje pokles o 9 %. Sťažnosti sa týkali: Komisie (56 %), správy Parlamentu (11 %), Európskeho úradu pre výber pracovníkov (9 %), Rady (4 %) a Európskeho súdneho dvora (3 %). Sťažnosti sa najčastejšie týkali zlej správy a nedostatočnej transparentnosti vrátane odmietnutia poskytnúť informácie, čo je kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní bezpečnosti verejnosti a dôvery v EÚ. Dokazuje to, že je potrebné naďalej pracovať na lepšej správe a väčšej transparentnosti v inštitúciách, čo je možné dosiahnuť spoločným úsilím ombudsmana a inštitúcií najmä prostredníctvom neustálej výmeny osvedčených postupov.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá skúma a podporuje činnosť ombudsmana za rok 2009. Ombudsman predstavuje dôležité spojenie s občanmi a jeho práca pomáha budovať dôveru v inštitúcie EÚ a uľahčuje k nim prístup.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Cieľom Európskeho ombudsmana je zabezpečiť dodržiavanie práv občanov vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ na všetkých úrovniach v Únii a tiež to, aby inštitúcie a orgány EÚ spĺňali najvyššie administratívne normy.

Ombudsman v poslednej dobe pokračuje vo svojej snahe zlepšiť kvalitu informácií poskytovaných občanom a prípadným sťažovateľom týkajúcich sa ich práv, a to najmä prostredníctvom európskej siete ombudsmanov. Ombudsman sa musí naďalej snažiť o to, aby inštitúcie a orgány EÚ zaujali v rámci všetkých svojich činností prístup orientovaný na občanov, a preto sa v každom prípade musí usilovať nájsť príležitosť na dosiahnutie priateľského riešenia sťažností a otvárať viac vyšetrovaní z vlastného podnetu s cieľom identifikovať problémy a presadzovať osvedčené postupy.

Podporil som túto správu, pretože sa usiluje povzbudiť ombudsmana, aby pokračoval v spolupráci s inštitúciami zameranej na presadzovanie dobrej správy a kultúry služby a posilnenie komunikačného úsilia, aby boli občania, ktorí by mohli potrebovať jeho služby, dostatočne informovaní o spôsobe, akým majú postupovať, čo upevní ich dôveru v Európsku úniu a jej inštitúcie a zvýši našu vlastnú dôveryhodnosť.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Úloha ombudsmana je veľmi dôležitá, pretože pomáha zblížiť verejnosť s európskymi inštitúciami. Ombudsman prijal v roku 2009 spolu 3 098 sťažností oproti 3 406 sťažnostiam v roku 2008, čo predstavuje zníženie o 9 %, 335 vyšetrovaní začal na základe sťažností a 230 sťažností bolo označených za neprípustné.

Väčšina vyšetrovaní, ktoré ombudsman v roku 2009 začal, sa týkala Komisie (56 %). Sťažnosti sa týkali aj správy Parlamentu (11 %), Európskeho úradu pre výber pracovníkov (9 %), Rady (4 %) a Európskeho súdneho dvora (3 %). Predmetom ďalších 59 vyšetrovaní (17 %) bolo dvadsaťtri ostatných inštitúcií a orgánov EÚ. Údaje uvedené v správe bohato dokazujú účinnosť tohto orgánu a jeho význam pre transparentnosť vzťahov medzi európskymi inštitúciami a verejnosťou.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože súhlasím s potrebou dosiahnuť väčšiu transparentnosť činností Komisie a vykonať prácu potrebnú na zblíženie inštitúcií EÚ s európskymi občanmi. Podporil som správu predloženú ombudsmanom, pretože odráža prácu, ktorú vykonáva tým, že odsudzuje nesprávne úradné postupy, a pozitívnu prácu, ktorú vykonáva pre väčšiu transparentnosť prostredníctvom svojich odpovedí na sťažnosti občanov EÚ týkajúcich sa nesprávneho úradného postupu zo strany inštitúcií a európskych orgánov. Moje hlasovanie podporuje prácu vykonávanú ombudsmanom, ktorý v spolupráci s Parlamentom mnohé sťažnosti rieši prostredníctvom vzájomnej dohody. Považujem tiež za veľmi pozitívne, že toto uznesenie podporuje ombudsmana, aby začal svoje vlastné vyšetrovania s cieľom vyriešiť systémové problémy v inštitúciách.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európska únia pracuje desiatky rokov na znížení byrokracie a zvýšení transparentnosti. V samotnom Európskom parlamente to často nie je veľmi vidieť. Naopak, mám pocit, že byrokratické papierovanie sa každým rokom zvyšuje. Pred vypočutiami pred poslednými voľbami hovorili všetci o transparentnosti. Vďaka svojej funkcii a právam, ktoré s ňou súvisia, majú poslanci Parlamentu možnosť, aby boli ich hlasy vypočuté. O občanoch Európy sa to povedať nedá. Z tohto dôvodu majú Európskeho ombudsmana. Skutočnosť, že viac ako tretina vyšetrovaní vykonaných ombudsmanom sa týkala prípadov nedostatku transparentnosti a že 56 % všetkých prípadov bolo vyriešených priateľským spôsobom, svedčí o význame úradu ombudsmana. Nemôžem však úplne podporiť vyhlásenia spravodajkyne, a preto sa zdržím hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Ochrana a dodržiavanie ľudských práv je kľúčovým prvkom Európskej únie, a preto sa v tejto súvislosti nemôže prehliadať dôležitá úloha Európskeho ombudsmana. Preto som hlasoval za správu pani Nedelčevovej, pretože sa nemôže ignorovať úloha Európskeho ombudsmana ako orgánu, ktorý presadzuje dodržiavanie ľudských práv. Tento dôležitý subjekt na európskej úrovni sa usiluje zaistiť, aby inštitúcie a orgány EÚ zaujali v rámci všetkých svojich činností prístup orientovaný na občanov, a to tak, že sa v každom prípade snaží nájsť príležitosť na dosiahnutie priateľského riešenia sťažnosti a otvára nové vyšetrovania s cieľom identifikovať problémy a presadzovať osvedčené postupy. Existencia ombudsmana, ktorý je pripravený a ochotný riešiť spory a nezhody medzi občanmi, pomáha ľuďom s rozdielnymi myšlienkami, skúsenosťami a plánmi navzájom komunikovať a spolunažívať. Predstavuje to východiskový bod na upevnenie a podporu tejto úlohy v Európe a na zaistenie riadnej propagácie a korektnej správy tejto služby.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Výročná správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 ukazuje, že bol mimoriadne aktívny. Nový právny rámec, ktorý odráža zmeny postavenia ombudsmana, a nadobudnutie platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorá k mandátu ombudsmana pridáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a činnosť Európskej rady, neuškodili tempu práce. Priemerný čas spracovania sťažností sa z 13 mesiacov skrátil na deväť. Je vhodné poukázať na očividnú vôľu inštitúcií a orgánov EÚ vnímať sťažnosti predkladané ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov.

Preto som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje výročnú správu za rok 2009 a predkladá usmernenia do budúcnosti. Z týchto usmernení by som chcela vyzdvihnúť tieto: výzva ombudsmanovi, aby presadzoval Chartu základných práv, ktorá nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala právne záväzný charakter; výzva Komisii, aby vypracovala európske správne právo, ktoré bude spoločné pre všetky orgány, inštitúcie a agentúry Únie; a výzva ombudsmanovi monitorovať nový postup Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) týkajúci sa výberu pracovníkov pre európske inštitúcie.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože poukazuje na kľúčovú úlohu ombudsmana pri zabezpečovaní dodržiavania práv občanov EÚ a pri podpore kultúry verejnej služby v inštitúciách na základe osvedčených postupov v dobrej správe.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Výročná správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu pánovi Buzekovi 19. apríla 2010 a pán ombudsman Diamandouros predložil svoju správu Výboru pre petície 4. mája 2010. Táto správa poskytuje prehľad činnosti ombudsmana počas uplynulého roka. Výsledky rozličných vyšetrovaní sú rozdelené do kategórií podľa povahy prípadov nesprávneho úradného postupu alebo podľa príslušnej inštitúcie. Zverejnené bolo tiež šesťstranové zhrnutie. Nová publikácia obsahuje najdôležitejšie výsledky, ktoré sťažovatelia dosiahli, a zdôrazňuje hlavné politické otázky, ktoré boli v uplynulom roku preskúmané.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Samozrejme som hlasovala za prijatie výročnej správy o činnosti Európskeho ombudsmana, keďže som ako členka Výboru pre petície mala mnoho príležitostí vidieť horlivý a objektívny prístup pána Diamandourosa k jeho práci. Jeho výsledky sú vynikajúce: v roku 2009 sa 70 % jeho vyšetrovaní uzavrelo do jedného roka, z tohto počtu sa 55 % uzavrelo v pôsobivo krátkej dobe troch mesiacov.

Správa: Chrysoula Paliadeli (A7-0293/2010)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o osobitnej správe Európskeho ombudsmana, pretože konštatuje, že ombudsman ukončil vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy vo veci pravidiel, ktoré Komisia uplatňuje pri žiadostiach občanov o prístup k dokumentom týkajúcich sa konaní o porušení práva. Sťažnosti predkladané občanmi EÚ sú dôležitým zdrojom informácií o možných porušovaniach právnych predpisov EÚ. Komisia dostáva osobitne vysoký počet sťažností od občanov týkajúcich sa nesprávnych úradných postupov. Preto je veľmi dôležité, aby Komisia podnikla kroky na zabezpečenie rýchlych odpovedí na žiadosti o prístup k informáciám. Treba vynaložiť úsilie na zintenzívnenie spolupráce s Výborom Európskeho parlamentu pre petície a na pravidelnú výmenu informácií s ombudsmanom. Ombudsman by mal Európsky parlament informovať o vyšetrovaniach, ktoré uskutočňuje, a o ich výsledkoch. Komisia by mala zaujať otvorenejší a aktívnejší prístup k informáciám, ktoré sa týkajú konaní o porušení práva.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Myslím si, že Parlament si mal kvôli korektnosti vypočuť aj argumenty pána komisára Verheugena v tejto veci. Preto sa nemôžem v súvislosti s ním vyjadriť.

V každom prípade však podporujem pozíciu ombudsmana, pretože si myslím, že spolupráca medzi inštitúciami je a mala by aj naďalej byť jednou z najsilnejších stránok ich úloh. V tomto zmysle si neskoré odpovede a vyhýbanie sa nie zákonným, ale morálnym záväzkom zaslúžia pokarhanie. Budovanie sociálneho kapitálu v zmysle podľa profesora Putnama znamená v skutočnosti viac ako len správanie nezakázané zákonom, ide o dobrú vieru, dôslednosť a morálku.

Preto stojím rozhodne za ombudsmanom bez ohľadu na dôvody pána komisára.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vítam vynikajúce inštitucionálne vzťahy medzi ombudsmanom a Výborom pre petície z hľadiska vzájomného rešpektovania kompetencií a právomocí. Myslím si, že pravidlo, ktoré zaviedol ombudsman, že na všetkých stretnutiach Výboru pre petície je prítomný zástupca, je dobrým znamením.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Osobitná správa Európskeho ombudsmana nadväzuje na odmietnutie Komisie sprístupniť mimovládnej organizácii zaoberajúcej sa ochranou životného prostredia tri listy z celkového počtu 18, ktoré poslala spoločnosť Porsche AG pánovi komisárovi Verheugenovi a ktoré sa týkali výmeny informácií medzi Komisiou a automobilovými výrobcami o možnom prístupe k emisiám oxidu uhličitého z automobilov. Po žiadosti ombudsmana o odôvodnené stanovisko k nezverejneniu týchto troch listov Komisia počas obdobia 15 mesiacov šesťkrát odložila podanie svojej odpovede, čím porušila zásady dobrej viery a spolupráce a poškodila medziinštitucionálny dialóg a obraz EÚ v očiach verejnosti. Parlament ako jediný volený orgán EÚ má povinnosť zaistiť a chrániť nezávislosť ombudsmana pri plnení jeho úloh pre európsku verejnosť a monitorovať uplatňovanie odporúčania, ktoré pre Komisiu vypracoval.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávňuje Európskeho ombudsmana prijímať sťažnosti od každého občana Únie, ktoré sa týkajú prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Únie. Tieto sťažnosti predkladané občanmi EÚ predstavujú dôležitý zdroj informácií o možných porušeniach právnych predpisov EÚ.

Podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie má každý „právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“. V súvislosti s konzultáciami uvedenými v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 (ES) musí Komisia určiť termín na odpoveď autorovi dokumentu tretej strany a Komisia by túto právomoc mala uplatňovať spôsobom, ktorý jej umožní dodržiavať vlastné termíny. Navyše Komisia nesmie odkladať a zdržovať vyšetrovania ombudsmana v prípadoch týkajúcich sa prístupu k dokumentom a ombudsmanovi by mala odpovedať čo najskôr, aby splnila svoju povinnosť lojálnej spolupráce, ktorá je ustanovená v zmluve.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Ombudsman poskytuje írskym občanom dôležitú službu. Ak majú pocit, že EÚ alebo vláda možno nepracujú pre nich, môžu sa kedykoľvek obrátiť na úrad ombudsmana a požadovať nápravu. Na základe svojich skúseností s úradom som zistil, že írskym občanom pomáhajú dôkladne a profesionálne, a hlasovaním za schválenie tejto správy preukazujem svoju dôveru tomuto úradu.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Zastávam názor, že nekooperatívny postoj Komisie v tomto a ďalších prípadoch môže narušiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne dohliadať na činnosť Komisie, a že takýto postoj je v rozpore so základnou zásadou právneho štátu, na ktorej je Európska únia založená. Podporujem požiadavky, aby Komisia Európskemu parlamentu zaručila, že si v budúcnosti bude plniť svoj záväzok lojálne spolupracovať s Európskym ombudsmanom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Úloha Európskeho ombudsmana je jasne definovaná: má prešetrovať sťažnosti proti inštitúciám a orgánom EÚ. Takéto právomoci znamenajú väčšiu transparentnosť vo vzťahoch medzi európskymi inštitúciami a občanmi, spoločnosťami, združeniami a ostatnými subjektmi so sídlom v EÚ.

Sťažnosť, ktorú predložila mimovládna organizácia, o ktorej sa zmieňuje správa, sa týka prístupu k dokumentom Komisie. Ombudsman stanovil Komisii termín v trvaní troch mesiacov na vyjadrenie podrobného stanoviska, ale k tomu prišlo až po 15 mesiacoch. Takéto správanie znamená, že Komisia porušila svoju povinnosť lojálne a v dobrej viere spolupracovať s ombudsmanom počas jeho vyšetrovania. Poškodilo to nielen medziinštitucionálny dialóg, ale aj obraz EÚ v očiach verejnosti. Myslím si, že Parlament ako jediný volený orgán EÚ má povinnosť zabezpečiť a chrániť nezávislosť ombudsmana pri plnení si jeho úloh pre európsku verejnosť.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo súhlasím s tým, že kritizuje Komisiu za uprednostnenie záujmov nadnárodnej spoločnosti Porsche pred právom verejnosti na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady a Komisie. Toto uznesenie kritizuje nekooperatívny prístup Komisie, ktorý oslabuje medziinštitucionálny dialóg, ako aj obraz EÚ v očiach verejnosti. Podporujem toto uznesenie, lebo súhlasím s kritikou neustálej netransparentnosti Komisie, ktorá sústavne porušuje zásadu lojálnej spolupráce medzi európskymi inštitúciami tým, že je „bežnou praxou Komisie, keď odkladá a zdržiava vyšetrovanie ombudsmana v prípadoch spojených s prístupom k dokumentom“.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Inštitúcie EÚ obyčajne veľmi dobre spolupracujú s Európskym ombudsmanom. Keď sa všetko v EÚ reguluje, napríklad prípustné platobné termíny pre spoločnosti, je zvláštne, že pri konzultáciách s treťou osobou jej Komisia nemôže stanoviť termín, čo by Komisii umožnilo dodržiavať vlastné termíny. Keď vezmeme do úvahy, že Komisia nedodržala vnútorné termíny EÚ ani v pätine prípadov, odzrkadľuje to ľahostajnosť k dobrým mravom. Je úplne poľutovaniahodné, že treba osobitnú správu od ombudsmana, aby sa mohlo verejnosti poskytnúť niečo také jednoduché ako prístup k dokumentom, na ktorý majú občania EÚ právo. Ako povedal ombudsman, občania majú právo vedieť, čo robí EÚ a jej správa. Možno by som to mohol rozšíriť slovami, že naši občania majú právo vedieť aj to, ako Európska únia míňa dane a kde plytvá zdrojmi. Preto nemôžem urobiť nič iné, než hlasovať za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za osobitnú správu Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008/RT, ktorú predložil Parlamentu a ktorá sa týka neprimeraného odkladu odpovede Komisie úradu ombudsmana. Súhlasím s ombudsmanovým znepokojením a kritikou, lebo neprimerané odklady odpovedí ombudsmanovi predstavujú v každom prípade porušenie povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá je ustanovená v Lisabonskej zmluve.

Táto neschopnosť odpovedať v skutočnosti bráni ombudsmanovi v jeho práci, a preto súhlasím s tým, aby musela Komisia odpovedať v stanovených termínoch. Tie musí svedomito dodržiavať, aby neohrozovala dôveru verejnosti v európske inštitúcie.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Táto osobitná správa ombudsmana nadväzuje na sťažnosť na to, že Komisia odmietla zverejniť tri listy, ktoré poslala spoločnosť Porsche AG pánovi komisárovi Verheugenovi, a následne šesťkrát predĺžila termín na predloženie svojho podrobného stanoviska k návrhu odporúčania ombudsmana. Takáto situácia sa už nesmie zopakovať. Inštitúcie EÚ sú povinné spolupracovať v dobrej viere vo vzájomné vzťahy a je nevyhnutné, aby túto povinnosť dodržiavali s cieľom chrániť dôveru verejnosti v európske inštitúcie.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme v pléne hlasovali o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008/RT.

V marci 2007 požiadala mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti ochrany životného prostredia o prístup k niektorým dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Európsky parlament podporuje v mene Výboru pre petície kritické poznámky Európskeho ombudsmana a jeho odporúčanie Komisii vo vzťahu k sťažnosti 676/2008/RT a uznáva, že neprimerané odklady odpovede ombudsmanovi v tomto prípade znamenajú porušenie povinnosti Komisie lojálne spolupracovať, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

Ďalej, Výbor pre petície sa domnieva, že nekooperatívny postoj Komisie v tomto a ďalších prípadoch prístupu k dokumentom môže narušiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne dohliadať na činnosť Komisie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Európsky ombudsman sa k osobitným správam uchyľuje len v najnutnejších prípadoch. Rozhodnutia Európskeho ombudsmana nie sú právne záväzné, preto sa zakladajú na presvedčovaní, váhe logickej argumentácie a niekedy i na publicite a sile verejnej mienky. Malé množstvo osobitných správ, ktoré Európsky ombudsman musel predložiť Parlamentu (17 od roku 1995), je dôkazom spolupráce medzi inštitúciami EÚ v prevažnej väčšine prípadov. Súčasťou tejto spolupráce je však aj právomoc predložiť Parlamentu osobitnú správu. Najmä skutočnosť, že po vypracovaní návrhu odporúčania by ďalším krokom mohla byť osobitná správa, často pomôže presvedčiť príslušnú inštitúciu alebo príslušný orgán, aby zmenili stanovisko. Osobitné správy by sa preto mali predkladať len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, v ktorých by Parlament mohol pomôcť presvedčiť príslušnú inštitúciu alebo príslušný orgán, aby zmenili stanovisko. Parlament má ako politický orgán právomoc zaoberať sa osobitnými správami Európskeho ombudsmana, pokiaľ ide o postup a aj zameranie a činnosti.

Správa: Eva Lichtenberger (A7-0291/2010)

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Zmluva o Európskej únii stanovuje povinnosti členských štátov v súvislosti s uplatňovaním práva EÚ, kým Komisia má ako strážkyňa zmlúv právomoc a povinnosť zabezpečiť, aby sa toto právo uplatňovalo správne. Vzhľadom na rozsah acquis EÚ a veľkosť EÚ majú občania, záujmové skupiny občianskej spoločnosti a obchodné spoločnosti veľa otázok a pochybností. V roku 2008 bol spustený projekt EU Pilot, aby sa právne predpisy správne vykladali aj uplatňovali. V súlade s tým bola vytvorená dôverná online databáza na komunikáciu medzi útvarmi Komisie a orgánmi členských štátov s cieľom kontrolovať, ako sa právo EÚ uplatňuje, a začínať konania. Súhlasím s názorom uvedeným v tomto uznesení, že táto iniciatíva je primeranou reakciou na potrebu spolupráce medzi všetkými inštitúciami Európskej únie v záujme fungujúceho systému zameraného na občanov. Nazdávam sa, že Európsky parlament musí mať ako inštitúcia zastupujúca občanov EÚ prístup k tejto databáze, aby mohol dohliadať na to, ako Komisia vykonáva úlohu strážkyne zmlúv.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo výročné správy Komisie „o kontrole uplatňovania práva Európskej únie“ neposkytujú vo svojej súčasnej podobe občanom ani ostatným inštitúciám dostatočné informácie o skutočnom stave uplatňovania práva EÚ. V súhrnnej informácii Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva sa kladie väčší dôraz na transpozíciu ako na skutočné uplatňovanie. Komisia odkazuje iba na formálne konania proti členským štátom, ktoré ešte netransponovali právo EÚ do svojich vnútroštátnych právnych systémov. Občanom aj Parlamentu by preto mali byť poskytnuté informácie v prípade, keď Komisia začne konanie vo veci porušenia predpisov z dôvodu nepresnej alebo chybnej transpozície práva EÚ, spolu s podrobnosťami o týchto porušeniach. Okrem toho Lisabonská zmluva umožňuje občanom stanovovať legislatívny program a pomáhať zabezpečiť správne uplatňovanie a dodržiavanie práva Európskej únie, ako aj transparentnosť a spoľahlivosť príslušných postupov.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Je poľutovaniahodné, že niekoľko členských štátov podceňuje význam riadneho a včasného uplatňovania právnych predpisov EÚ. Nedostatočná a oneskorená transpozícia a nevhodné uplatňovanie a presadzovanie predpisov vedú k právnej neistote a bránia občanom a podnikom plne využívať výhody vnútorného trhu. V roku 2008 sa oneskorilo 55 % požadovaných transpozícií, pričom v mnohých prípadoch sa predĺžili o dva roky a viac. Hoci fakty nasvedčujú zlepšeniu o 15 % v tomto roku, nesmieme zabúdať, že počet transpozícií, ktoré sa majú vykonať, sa znížil o 40 %.

Je neprijateľné, že v máji 2009 bolo 22 smerníc viac ako dva roky po termíne transpozície, pričom ich transpozíciu ešte nedokončilo jeden až päť členských štátov. Je nevyhnutné posilniť spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi administratívnymi orgánmi členských štátov, s cieľom zabezpečiť lepšie, účinnejšie a včasnejšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ a už v začiatkoch odhaliť problémy spojené s ich uplatňovaním.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Keďže Európska únia je právnym subjektom založeným na zmluvách a legislatívnych normách, treba ich riadne a jednotne uplatňovať vo všetkých 27 členských štátoch. Vieme však, že členské štáty často nedokážu rýchlo uplatniť alebo transponovať normy z práva EÚ, respektíve že ich uplatňujú alebo transponujú chybne alebo neúplne. Ako zdôrazňuje Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, „nedostatočná a oneskorená transpozícia a nevhodné uplatňovanie a presadzovanie predpisov vedú k právnej neistote a bránia občanom a podnikom plne využívať výhody vnútorného trhu“. Preto je nevyhnutné, aby členské štáty nepodceňovali význam riadneho a včasného uplatňovania práva EÚ a aby Komisia riadne informovala Parlament o stave uplatňovania práva EÚ.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Nedostatočná a oneskorená transpozícia a nevhodné uplatňovanie a presadzovanie predpisov vedú k právnej neistote a bránia občanom a podnikom plne využívať výhody vnútorného trhu. Preto treba užšiu a trvalú spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi administratívnymi orgánmi členských štátov, s cieľom zabezpečiť správne, účinné a včasné uplatňovanie právnych predpisov EÚ. Preto je nevyhnutné, aby Parlament a národné parlamenty využívali nový rámec spolupráce vytvorený Lisabonskou zmluvou a každý rok vykonali hodnotenie procesu uplatňovania právnych predpisov v niektorej vybranej oblasti jednotného trhu.

Chcel by som zdôrazniť odsek v tejto správe, v ktorom sa uvádza výzva Komisii, aby naďalej zhromažďovala podrobné údaje o všetkých druhoch porušenia predpisov a aby boli všetky tieto údaje voľne sprístupnené Parlamentu s cieľom umožniť mu plniť svoju úlohu spočívajúcu v dohľade. Zhromažďovanie a kategorizácia takýchto údajov by mali byť v súlade s predchádzajúcimi výročnými správami, aby Parlament mohol zmysluplne vyhodnotiť pokrok, ktorý Komisia dosiahla.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Hodnotí, ako Komisia kontrolovala uplatňovanie práva Európskej únie v roku 2008. Analýza sa zameriava na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu EU Pilot, v ktorej Komisia predkladá hodnotenie projektu EU Pilot 22 mesiacov po jeho zavedení. Výbor predkladá niekoľko kľúčových otázok spojených s fungovaním projektu EU Pilot a úlohou občanov pri zabezpečovaní dodržiavania práva EÚ v praxi a žiada Komisiu, aby poskytla príslušné údaje s cieľom umožniť analýzu pridanej hodnoty, ktorú tento projekt prináša oproti existujúcemu konaniu vo veci porušenia predpisov. Výbor tiež navrhuje vyzvať Komisiu, aby v záujme posilnenia práv občanov a transparentnosti vypracovala „procesný poriadok“ konania vo veci porušenia predpisov podľa nového právneho základu, ktorým je článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Výročné správy o kontrole uplatňovania práva Európskej únie sú nevyhnutné pre hodnotenie toho, ako členské štáty uplatňujú právo EÚ. V roku 2008 sa oneskorilo 55 % požadovaných transpozícií, pričom v mnohých prípadoch sa predĺžili o dva roky a viac. Hoci fakty nasvedčujú zlepšeniu o 15 % v tomto roku, nesmieme zabúdať, že počet transpozícií, ktoré sa majú vykonať, sa znížil o 40 %. Preto môžeme usúdiť, že kým členské štáty riadne a včas transponujú normy právnych predpisov EÚ, bude to ešte trvať dlho. Občania a podniky budú môcť plne využívať výhody vnútorného trhu až po dosiahnutí tohto cieľa.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hodnotenia sú v prípade potreby prostriedkom na vykonanie úprav. Hodnotiaca správa projektu EU Pilot vyvolala niekoľko otázok v gestorskom výbore, a preto bola Európska komisia vyzvaná, aby sprístupnila príslušné údaje. Musíme zvážiť, čo je rozumnejšie v konkrétnych prípadoch: projekt EU Pilot alebo predchádzajúce konania vo veci porušenia právnych predpisov. V tejto súvislosti by sa nemala ignorovať ani možnosť revízie konaní vo veci porušenia právnych predpisov. Nech už pre budúcnosť zvolíme akúkoľvek formu, revíziu alebo ich kombináciu, nesmie mať za následok viac byrokracie a najmä musí splniť cieľ EÚ, ktorým je väčšia transparentnosť. Hoci táto správa obsahuje niekoľko dobrých návrhov, nemôže splniť stanovené ciele. Z toho dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes som hlasoval za správu o kontrole uplatňovania práva Európskej únie. Táto správa sa zameriava na účinnosť projektu EU Pilot pri napomáhaní spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie zmlúv.

V správe sa zdôrazňuje nutnosť prijať v záujme ochrany práv občanov a zlepšenia transparentnosti procesný poriadok vo forme nariadenia, ktorým by sa upravili hlavné body konania vo veci porušenia predpisov, napríklad oznámenia, lehoty, právo na vypočutie a povinnosť uviesť dôvody. Komisia bude ako strážkyňa zmlúv odteraz povinná poskytovať všetky informácie nasvedčujúce pridanej hodnote, ktorú ponúka projekt EU Pilot v postupe konania vo veci porušenia predpisov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Účelom 26. výročnej správy o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008) je objasniť problémy v uplatňovaní a transponovaní práva EÚ. Ide o dokument, ktorý môže fungovať ako mechanizmus kontroly a zefektívnenia vývoja práva EÚ, pokiaľ bude riadne pripravený na základe komplexného a systematického prístupu.

Keďže vo výročnej správe chýbajú nové metódy a sú v nej neúplné informácie, od Parlamentu si vyslúžila kritiku, ku ktorej sa pripájam aj ja, a to tým, že hlasujem za správu pani Lichtenbergerovej.

Musím však zdôrazniť, že oneskorenia v správnom uplatňovaní a transpozícii právnych predpisov Európskej únie nielen vyvolávajú nedôveru v európske inštitúcie, ale aj ovplyvňujú všetkých nás Európanov a majú reťazový účinok v tom, že nám neumožňujú využívať práva, ktoré nám zaručujú právne predpisy, vytvárajú právnu neistotu a verejnosti bránia plne využívať výhody vnútorného trhu. Preto podporujem úmysel zabezpečiť, aby Komisia aj naďalej zhromažďovala podrobné údaje o všetkých druhoch porušenia predpisov a aby boli všetky tieto údaje voľne sprístupnené Parlamentu s cieľom umožniť mu plniť svoju úlohu spočívajúcu v dohľade nad tým, ako Komisia vykonáva úlohu strážkyne zmlúv.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že by sa mala posúdiť pridaná hodnota, ktorú projekt EU Pilot prináša oproti existujúcemu postupu riešenia prípadov porušenia predpisov. Poskytovanie príslušných údajov od toho, samozrejme, závisí. Ďalej by som chcel zdôrazniť, že vnútroštátne súdy zohrávajú zásadnú úlohu v uplatňovaní práva Európskej únie, ako sa uvádza v správe. Preto treba podporiť úsilie EÚ o posilnenie a koordináciu školení v oblasti súdnictva pre vnútroštátnych sudcov a právnych odborníkov vo všeobecnosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Táto správa hodnotí, ako Komisia kontrolovala uplatňovanie práva Európskej únie v roku 2008. Analýza sa zameriava na Hodnotiacu správu projektu EU Pilot, v ktorej Komisia predkladá hodnotenie úspechov projektu EU Pilot 22 mesiacov po jeho zavedení. Výbor predkladá rad dôležitých otázok týkajúcich sa fungovania projektu EU Pilot a úlohy občanov pri zabezpečovaní dodržiavania práva EÚ v praxi a žiada Komisiu, aby poskytla príslušné informácie, nech sa môže vykonať analýza pridanej hodnoty projektu EU Pilot vo vzťahu k existujúcim postupom riešenia prípadov porušenia predpisov. Výbor tiež navrhuje vyzvať Komisiu, aby v záujme posilnenia práv občanov a transparentnosti vypracovala „procesný poriadok“ konania vo veci porušenia predpisov podľa nového právneho základu, ktorým je článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Správa: Ivo Belet (A7-0286/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európska prax v oblasti audiovizuálnych médií vyústila do modelu plurality médií, vytvoreného okolo duálneho systému. Tento jedinečný systém umožňuje verejnoprávnym vysielateľom a komerčným prevádzkovateľom pôsobiť vo vyváženom vzťahu, v ktorom sa vzájomne dopĺňajú. Digitálna revolúcia priniesla v rámci tohto duálneho systému nové problémy. Vznik nových komunikačných kanálov a alternatívnych sietí ohrozuje starý systém. Ak máme zachovať komplementárnosť starého systému a uvoľniť cestu novým komunikačným spôsobom, musíme zreformovať európske vysielanie. Uznesenie, za ktoré som hlasovala, má za cieľ vyriešiť trojaký problém modernizácie, konvergencie a rešpektovania plurality.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Vysielacie médiá patria k najdôležitejším zdrojom informácií, ktoré majú k dispozícii občania v členských štátoch EÚ, a sú teda dôležitým činiteľom pri vytváraní hodnôt a názorov ľudí. Audiovizuálny priestor v EÚ je jedinečný. Na základe skutočnej rovnováhy medzi verejnoprávnymi a komerčnými vysielateľmi zaisťuje rôznorodú škálu voľne dostupných programov a prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii a slobode prejavu. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Európsky parlament podporuje cieľ zachovania silného a aktívneho nezávislého verejnoprávneho vysielania a súčasné prispôsobenie požiadavkám digitálneho veku a uľahčenie prechodu spotrebiteľov od systému analógového televízneho vysielania na digitálny systém. Domnievam sa, že členské štáty by sa mali viac usilovať o odstránenie digitálnej priepasti a mali by zaistiť, že vďaka digitalizácii získa každý človek v každom regióne rovnaký prístup k verejnoprávnemu vysielaniu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vysielacie médiá patria k najdôležitejším zdrojom informácií, ktoré majú k dispozícii občania v členských štátoch EÚ. Sú teda dôležitým činiteľom pri vytváraní hodnôt a názorov ľudí. Vyvážený európsky systém zohráva základnú úlohu pri presadzovaní demokracie, sociálnej súdržnosti a integrácie a slobody prejavu s dôrazom na zachovanie a podporovanie plurality médií, mediálnej gramotnosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dodržiavanie európskych noriem týkajúcich sa slobody tlače.

Komisia by mala prispôsobiť autorské práva novému digitálnemu veku, čo by umožňovalo vysielateľom zachovať širokú ponuku kvalitného európskeho obsahu, a preskúmať konkrétne spôsoby, ako uľahčiť opätovné využívanie archívneho obsahu a ako vytvoriť rozšírené kolektívne systémy poplatkov a jednoduché systémy platenia poplatkov za práva na jednom mieste.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V demokratickej európskej spoločnosti je nevyhnutné, aby mali občania prístup k informáciám a aby sa mohli zúčastňovať na verejnej diskusii. Existencia nezávislých a konkurencieschopných audiovizuálnych a tlačových médií je zásadná. V súčasnej situácii, v ktorej sa odvetvie audiovizuálnych médií nachádza, je vo verejnom záujme chrániť to, čo bolo označené ako „duálny systém“, a zabezpečiť skutočnú rovnováhu medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť dostatočne rôznorodú škálu programov, a tým prispievať k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii v rámci médií a slobode prejavu.

Je nevyhnutné mať silný, životaschopný systém verejnoprávneho vysielania, ktorý nebude podliehať politickému tlaku, ktorý si udrží redakčnú slobodu a ktorý bude dostatočne financovaný. Vždy však treba dbať na to, aby nebola ohrozená spravodlivá hospodárska súťaž s ostatnými komerčnými aktérmi. Úlohou EÚ je usilovať sa o prepojenie rôznych zúčastnených strán v mediálnom sektore s cieľom zachovať zdravý a životaschopný priemysel. Domnievam sa, že zavedenie mechanizmu na kontrolu plurality médií môže pri tom zohrávať základnú úlohu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Som príliš mladá na to, aby som si pamätala časy, v ktorých bolo vysielanie štátnym monopolom, a ak mám byť úprimná, vôbec sa mi za nimi necnie.

Napriek tomu, že prístup nových hráčov na trh obmedzujú obrovské prekážky, a hoci je zo štrukturálnych dôvodov hospodárska súťaž preto v tomto odvetví stále obmedzená, osobne som bola svedkom značnej zmeny konkurencieschopnosti v oblasti televízneho vysielania.

Vzhľadom na to si myslím, že úplne verejnoprávny systém je nepredstaviteľný, keďže by v konečnom dôsledku ešte viac brzdil úsilie o účinnosť, ktorú zabezpečuje prítomnosť konkurencie na trhu, čo by bolo na škodu spotrebiteľov. Na druhej strane, zrejme by nebolo v záujme čisto komerčného televízneho systému zameriavať sa na dosahovanie cieľov, ktoré sú vo všeobecnom záujme, alebo vysielať vzdelávacie programy, ktoré nie sú vždy ziskové z hľadiska sledovanosti, ale ktoré sú vo svojej podstate potrebné. Duálny systém preto treba zachovať, pričom musia existovať pravidlá, ktoré zabezpečia slobodnú a zdravú hospodársku súťaž, ďalej treba kontrolovať, či medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi nedochádza k tajným dohodám, a rešpektovať redakčné rozhodnutia, no nezabúdať na sociálnu funkciu, ktorú musí vysielanie plniť.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Verejnoprávne vysielanie musí zostať nezávislé od politiky a byť dostatočne financované, aby mohlo poskytovať kvalitné informatívne programy a aby mali k nemu lepší prístup všetci občania v každej oblasti príslušnej krajiny. Zároveň sa nazdávam, že zavedenie nových technológií napomôže tvorbu kvalitných programov pre všetky divácke skupiny. Vysielanie by sa malo viac zameriavať na mladých ľudí, ktorí sú vždy na čele nových technológií, a preto treba programy, ktoré budú určené vyslovene im, a to aj prostredníctvom internetu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Európska únia pravidelne žiada, aby sa sloboda prejavu rešpektovala v rôznych tretích krajinách, ale aj ona sama by mala robiť to, čo káže. Uznesenie, ktoré 25. novembra prijala prevažná väčšina, vyzýva členské štáty, aby skoncovali s politickým zasahovaním do obsahu verejnoprávneho vysielania, a pripomína, že dodržiavanie európskych noriem so zreteľom na slobodu prejavu, pluralitu a nezávislosť médií a financovanie verejnoprávnych médií by malo byť prioritou vo všetkých členských štátoch. Parlament navrhuje, aby Európske monitorovacie centrum pre audiovizuálne médiá skúmalo, ako členské štáty uplatňujú tieto normy, a vyžaduje, aby členské štáty niesli zodpovednosť za nedodržanie svojich záväzkov. Parlament taktiež využil toto hlasovanie ako príležitosť na zdôraznenie nutnosti dostatočného a stabilného financovania, aby mohli verejnoprávne médiá zostať nezávislé a aby bola vlastnícka štruktúra verejnoprávnych vysielateľov transparentná. Na záver, členské štáty boli vyzvané, aby prijali právne predpisy o verejnoprávnom vysielaní na internete, a to novelizáciou zákona o autorských právach, ktorá bude odrážať realitu nového digitálneho veku.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo obhajuje potrebu toho, aby verejnoprávne aj súkromné médiá vykonávali svoju funkciu bez politického a hospodárskeho nátlaku. Duálny európsky systém by mohol zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní demokracie a slobody prejavu a zachovávať a podporovať pluralitu médií, ako aj kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zabezpečenie plurality vysielacích médií má veľký význam, lebo tieto médiá zohrávajú kľúčovú úlohu v našej spoločnosti z hľadiska informácií a plurality, ako aj podpory práv, slobôd a záruk, ktoré nepochybne prispievajú k informovanejšej a zúčastnenejšej spoločnosti. Z toho dôvodu je najdôležitejšie zabezpečiť, aby boli tieto služby finančne aj redakčne nezávislé a aby neboli spolitizované a neustupovali hospodárskym záujmom. V Portugalsku sa objavili správy o tom, že vláda možno zasahovala do správ vrátane toho, že vymenila redaktora jedného denníka a vedúceho spravodajstva jednej rozhlasovej stanice a tiež náhle zrušila správy jednej komerčnej stanice a vymenila jej riaditeľa. Okrem toho došlo k prepusteniu niekoľkých komentátorov, ktorí sa vyjadrovali kriticky, a spoločnosť, v ktorej je štát držiteľom majoritným akcionárom, sa údajne chystá nadobudnúť podiel v mediálnej spoločnosti, ktorá vlastní súkromnú stanicu. Vzhľadom na to je nevyhnutné dať v EÚ prednosť duálnemu systému, ktorý zabezpečí nezávislosť na všetkých úrovniach a bude chrániť slobodu prejavu ako vo verejnoprávnych, tak aj v súkromných médiách, keďže ani súkromné médiá nie sú odolné voči politickým zásahom.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Audiovizuálny priestor EÚ je charakteristický tým, čo sa označuje ako duálny systém. Koexistencia verejnoprávnych a komerčných vysielateľov zaisťuje rôznorodú škálu programov. To prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii (čo sa týka kvality i rozmanitosti obsahu) v rámci médií a slobode prejavu. Chcel by som zdôrazniť, že je nutné, aby sa členské štáty usilovali o odstraňovanie digitálnej priepasti medzi mestom a vidiekom a aby zaistili, že vďaka digitalizácii získa každý človek v každom regióne rovnaký prístup k verejnoprávnemu vysielaniu, a aby vysielatelia ponúkali pútavý a kvalitný obsah s cieľom osloviť mladých ľudí, ktorí využívajú médiá.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Hlavným signálom, ktorý sme chceli touto správou vyslať, je, že verejnoprávne vysielanie musí zostať nezávislé. Trvali sme na tom, aby bol návrh správy doplnený o nutnosť vymenúvať správnu radu len na základe kompetencií a nie pod politickým vplyvom.

Okrem toho sme sa usilovali čo najlepšie objasniť našu túžbu nielen po vysoko kvalitných verejnoprávnych staniciach s pútavým obsahom, ale aj po integrácii nových platforiem s využitím najnovších technológií. Domáhali sme sa investícií do verejnoprávneho vysielania, bez ktorých sa nedá zabezpečiť jeho prevádzka na vysokej úrovni.

  Timothy Kirkhope (ECR), v mene delegácie britských konzervatívcov, písomne. – Delegácia britských konzervatívcov podporila túto správu, lebo táto správa uznáva, že podľa „amsterdamského protokolu“ patrí vymedzenie poslania verejnej služby a zabezpečenie financovania verejnoprávnych vysielateľov do výlučnej právomoci členských štátov. Je to dôležité pre Spojené kráľovstvo, a to pre jedinečný spôsob financovania stanice BBC, a my vítame toto potvrdenie, že Európsky parlament sa nebude pokúšať zasahovať do spôsobov financovania, ktoré sa uplatňujú v Spojenom kráľovstve, a to aj na financovanie stanice BBC.

Delegácia Spojeného kráľovstva nemohla podporiť dve veci uvedené v tejto správe: výzvu, aby sa prevádzkovatelia internetových služieb a vyhľadávacích nástrojov podieľali na financovaní tvorby obsahu na internete, a výzvu, aby Európske monitorovacie centrum pre audiovizuálne médiá zhromažďovalo údaje o verejnoprávnych vysielateľoch. Delegácia Spojeného kráľovstva preto požiadala o oddelené hlasovanie o týchto odsekoch a hlasovala proti nim. Vo všeobecnosti však táto správa predstavuje vyvážený prístup k danej téme, a preto ju delegácia britských konzervatívcov podporila.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, ktoré znovu potvrdzuje, že Parlament je zástancom duálneho systému vysielania, v ktorom majú svoju úlohu súkromné i verejnoprávne médiá nezávislé od politických a ekonomických tlakov, a žiada, aby bol zabezpečený prístup k vysielaniu na najvyššej úrovni bez ohľadu na to, či sú spotrebitelia a užívatelia schopní zaň platiť.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento Parlament zriedka obhajuje verejné služby. Mám síce výhrady k myšlienke, že duálny systém automaticky zabezpečuje pluralitu médií, a takisto sa nazdávam, že nie je možné oddeliť súkromné médiá od finančných záujmov, ale aj tak by som chcel pochváliť túto správu, ktorá háji zachovanie verejnoprávneho vysielania. Jedine verejnoprávne vysielanie môže byť pod kontrolou zvrchovaného štátu a všetkým sprístupniť kvalitné pluralistické informácie, čo však dnes neplatí vo Francúzsku a ani v niektorých ďalších krajinách, v ktorých vládne oligarchia.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všetci sme zažili istú mieru politického zasahovania do služieb verejnoprávnych aj súkromných vysielateľov v EÚ. Len nedávno došlo v Portugalsku k rôznym zaujímavým situáciám, keď sa prestali vysielať správy a moderátori správ a riaditelia televíznych staníc boli vymenení bez nejakého zjavného prijateľného dôvodu, čo nasvedčuje tomu, že sa tak deje na politické objednávky.

Hoci sa oplatí vedieť, že verejnoprávne vysielanie je náchylnejšie podľahnúť tomuto druhu tlaku, súkromný sektor tiež nie je voči nemu odolný, keďže jeho príjmy často závisia od predaja reklamného priestoru štátnemu sektoru. Verejnosť má právo na nezávislé verejnoprávne alebo súkromné vysielanie, ktoré pristupuje ku všetkému obsahu objektívne. Vzhľadom na to som presvedčený, že duálny európsky systém bude zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní demokracie a slobody prejavu a zachovávať a podporovať pluralitu médií, ako aj kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Informácie sú zlato. V oblasti televízie a médií máme verejnoprávnych vysielateľov, aby poskytovali občanom objektívne informácie a plnili vzdelávaciu úlohu. Títo vysielatelia majú za vysielanie kvalitných programov právo na financovanie z poplatkov. Vysielanie predstavuje hlavný zdroj informácií pre občanov. Niektorí verejnoprávni vysielatelia celkom úspešne zmenili v dôsledku konkurencie, ktorú predstavujú súkromní vysielatelia, svoju programovú štruktúru. Najlepším príkladom je britský vysielateľ BBC. Iní, napríklad rakúsky vysielateľ ORF, sú nielen škodoví v dôsledku čoraz nižšej sledovanosti, ale tiež nemôžu skutočne splniť požiadavku nestrannosti a objektívnosti, keďže sú pod vplyvom politických strán. Verejnoprávni vysielatelia navyše otvorili diskusiu o tom, či sú poplatky za vysielanie v skutočnosti vôbec legitímne, keďže aj verejnoprávni vysielatelia majú, samozrejme, zisk z reklamy. Keďže organizácia a rámcové podmienky sú v každom členskom štáte iné, na úrovni EÚ nemožno prijať žiadne štandardizačné rozhodnutie. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Slobodné a nezávislé médiá sú jedným z hlavných pilierov demokracie. Hlasoval som za túto správu, lebo súhlasím s názorom, že verejnoprávni vysielatelia, ktorí nepodliehajú politickému tlaku a komerčným záujmom, sú mimoriadne dôležitou súčasťou tohto systému. Súčasné tendencie nie sú však povzbudivé. V niektorých krajinách čelia verejnoprávni vysielatelia čoraz silnejšiemu politickému tlaku a financovanie vysielania sa stáva závislým od dobrej vôle politickej strany, ktorá je pri moci. Inde majú na vysielateľov čoraz väčší vplyv podnikateľské štruktúry. Prikláňam sa k názoru, že kultúra a médiá budú vždy v kompetencii členských štátov. Domnievam sa však, že inštitúcie EÚ by taktiež mohli zohrávať významnú úlohu. Mohli by napomôcť výmenu osvedčených postupov a v niektorých prípadoch by taktiež mohli verejnosť upozorniť na zneužívanie moci a verejne ho odsúdiť. V priebehu hospodárskej krízy by mali verejnoprávni vysielatelia radšej využiť príležitosť získať zvýhodnený úver od Európskej investičnej banky, vďaka ktorému by mohli zmodernizovať infraštruktúru a zvýšiť svoju úroveň, čo by im pomohlo lepšie zvládať problémy 21. storočia.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Beleta o verejnoprávnom vysielaní. V Európe sa už začal digitálny vek a inštitúcie musia zabezpečiť vyváženosť duálneho systému, ktorý vznikol medzi súkromnými a verejnoprávnymi vysielateľmi. Celý systém by sa mal zakladať na počúvanosti rozhlasového a sledovanosti televízneho vysielania, ktoré dokáže ovplyvňovať verejnú mienku ako takú. Financovanie systému verejnoprávneho vysielania členských štátov z EÚ treba upraviť, lebo je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania plurality médií a zabezpečenia rozmanitosti informácií a slobody prejavu. Keďže táto téma patrí do zodpovednosti vnútroštátnych orgánov jednotlivých členských štátov, EÚ dúfa, že budú verejnoprávnych vysielateľov viac podporovať s cieľom obnoviť službu, ktorá je v mnohých krajinách pod politickým tlakom a informačnou kontrolou, a zabrániť nerovnováhe so súkromným sektorom v rámci hospodárskej súťaže, ktorá býva niekedy nespravodlivá.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Pluralita médií sa dá zabezpečiť len vtedy, keď budú súkromné a verejnoprávne médiá existovať súčasne bez prekážok a diskriminácie. Ak však máme dosiahnuť tento cieľ, treba splniť dva nevyhnutné predpoklady. Po prvé, musíme zabezpečiť, aby prevádzkovatelia súkromných aj verejnoprávnych médií udržiavali krok s digitálnym vekom, a to pomocou modernizácie svojich služieb bez toho – a toto je dôležité –, aby sa tým zvýšili náklady spotrebiteľov, a po druhé, aby sa životaschopný priestor v novom digitálnom prostredí zaistil koexistenciou rozhlasu a televízie s ďalšími zdrojmi informácií, napríklad časopismi a novinami, a to najmä teraz, keď sú tlačové médiá v celej Európe na úplnom úpadku. Inými slovami, potrebujeme dostatočné financovanie a národné plánovanie v členských štátoch.

EÚ môže a musí ukázať, že podporuje tieto parametre, a to jednak financovaním, napríklad z investičného fondu pre digitalizáciu médií, a jednak koordináciou výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi pri digitalizácii rozhlasu a televízie. Myslím si, že tieto body dostatočne zdôrazňuje aj samotná správa, a preto som za ňu hlasoval.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o verejnoprávnom vysielaní v digitálnom veku: budúcnosť duálneho systému, lebo sa domnievam, že úloha verejnoprávnej televízie v multimediálnej spoločnosti musí zohľadňovať koncentráciu a pluralitu médií v Európskej únii, mediálnu gramotnosť v digitálnom svete, rozmanitosť mediálneho obsahu a zachovanie nezávislosti verejnoprávneho vysielania v informačnej spoločnosti.

Duálny systém vysielania, v ktorom majú svoju úlohu súkromné i verejnoprávne médiá nezávislé od politických a ekonomických tlakov, je v skutočnosti nevyhnutný na zabezpečenie prístupu k najkvalitnejším informáciám a na podporu samotnej demokracie. Verejnoprávni, ako i súkromní vysielatelia majú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o európsku audiovizuálnu produkciu, kultúrnu rozmanitosť a identitu, informácie, pluralizmus, sociálnu súdržnosť, podporu základných slobôd a fungovanie demokracie.

Podporujem uvedené odporúčania s dôrazom na podporu výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a väčšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi mediálnymi regulačnými orgánmi v rámci Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA).

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že EÚ musí prepojiť rôznych mediálnych hráčov a zúčastnené strany s cieľom smerovať k vytvoreniu zdravého a ekonomicky životaschopného priemyslu. Rýchle zmeny v médiách, najmä digitálnych, si budú vyžadovať nové riešenia a nevyhnutne povedú k formulácii „novej mediálnej ekológie“.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Vysielanie je jedinečným odvetvím. Ovplyvňuje hodnoty a názory ľudí a pre väčšinu občanov EÚ je stále hlavným zdrojom informácií. Má preto osobitný význam pre ochranu a presadzovanie základných hodnôt a demokracie vrátane sociálnej súdržnosti. Ako sa uvádza v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, audiovizuálny priestor EÚ je charakteristický tým, čo sa označuje ako duálny systém. Koexistencia verejnoprávnych a komerčných vysielateľov zaisťuje, že máme rôznorodú škálu programov. Okrem toho prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii (čo sa týka kvality i rozmanitosti obsahu) a slobode prejavu, čo sa sčasti dosahuje pomocou silného, životaschopného verejnoprávneho vysielania s dostatočným financovaním. V dobre fungujúcom duálnom systéme môžu verejnoprávni vysielatelia zvyšovať úroveň služieb na trhu.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Vysielanie je uprostred technologického prevratu: digitalizácia mediálneho obsahu a prístup k nemu vďaka internetu spôsobili revolúciu vo vzore vysielania. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa komerční a súkromní hráči usilovali získať vysielacie frekvencie aj napriek štátnym monopolom. Vzhľadom na veľké množstvo príležitostí, ktoré dnes spotrebitelia majú, čo sa týka prístupu k multimediálnemu obsahu, musíme nájsť potrebnú rovnováhu medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami. Prečo hájime túto správu? Verejnoprávne vysielanie si vzhľadom na koncentráciu vlastníctva médií a komerčnú konkurenciu zaslúži osobitnú pozornosť, ak má prispievať k zachovaniu verejnoprávneho priestoru poskytujúceho kvalitné programy a objektívne informácie bez politického zasahovania. Žiadame členské štáty, aby poskytovali dostatočné zdroje na podporu digitalizácie verejnoprávneho vysielania a aby predovšetkým bojovali proti nebezpečnej digitálnej priepasti.

Všetci musia mať rovnaký a kvalitný prístup k verejnoprávnemu vysielaniu, či už sa nachádzajú vo vidieckych, alebo mestských oblastiach a či už sú chudobní, alebo bohatí. Na záver, vzhľadom na nerovnosti v príjmoch medzi gigantmi ako Google a prevádzkovateľmi stránok, ktoré takíto giganti indexujú, sa musíme zamyslieť nad tým, či by sa prevádzkovatelia vyhľadávacích nástrojov nemali viac podieľať na financovaní tvorby obsahu.

Návrh uznesenia (B7-0624/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nie je prvou rezolúciou o týchto otázkach, ktoré rada svojho času prijala. Napriek tomu ju treba považovať za dôležitý moment pre zohľadňovanie rodových otázok, keďže ženy sa teraz zúčastňujú aj na bezpečnostných a mierových operáciách. Pri príležitosti 10. výročia prijatia tohto textu, ktoré pripadá na Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, chceme ja a moji kolegovia vysloviť záväzok Európskeho parlamentu podporovať ciele uvedené v tejto rezolúcii, a to najmä prostredníctvom činnosti Európskej únie. Chceme zlepšiť situáciu žien v oblastiach, kde dochádza k vážnym konfliktom, a to prostredníctvom spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a partnerstva s ostatnými orgánmi pre medzinárodnú strategickú spoluprácu.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo bezpečnosti žien treba pri vykonávaní mierových misií a počas ozbrojených konfliktov venovať veľkú pozornosť. Chcela by som zdôrazniť, že by malo prebiehať preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o vypracovanie komplexnej stratégie krajín v oblasti ľudských práv a o hodnotenie usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám, usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a boji proti všetkým formám ich diskriminácie. Treba poznamenať, že Ženevský dohovor považuje rozšírené a systematické využívanie znásilňovania a sexuálneho otroctva za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.

Okrem toho sa znásilňovanie v súčasnosti považuje aj za jeden z prvkov zločinu genocídy v prípade, ak je spáchané s cieľom čiastočne alebo úplne zničiť určitú skupinu. EÚ by preto mala podniknúť konkrétne kroky s cieľom skoncovať s beztrestnosťou páchateľov sexuálneho násilia voči ženám a deťom. Ďalej, pre personál pôsobiaci vo vojenských a civilných misiách je potrebné vypracovať kódex správania, ktorý bude uvádzať sexuálne vykorisťovanie ako neospravedlniteľné správanie a ako trestný čin.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Ženám, mieru a bezpečnosti treba venovať maximálnu pozornosť. Desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 je príležitosťou urobiť pokrok v týchto oblastiach, akým sú všetky prebiehajúce preskúmania politík EÚ, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, boj proti násiliu páchaného na ženách, proti využívaniu detí v ozbrojených konfliktoch a proti všetkým formám diskriminácie. Okrem toho je ďalším – podľa mňa závažným – aspektom tejto správy to, že správa vyzýva na podporu účasti žien v procesoch súvisiacich so zmierením, na tvorbe mieru a pri predchádzaní konfliktom, čo je ďalším dôvodom, pre ktorý hlasujem za jej prijatie.

  David Casa (PPE), písomne. – Otázka zaobchádzania so ženami a deťmi a otázka ich bezpečnosti v oblastiach, v ktorých dochádza k ozbrojeným konfliktom a ktoré sa nachádzajú v blízkosti EÚ, sú čoraz znepokojujúcejšie. Treba urobiť všetko možné s cieľom obmedziť následky takéhoto stavu v týchto regiónoch. Z toho dôvodu som sa rozhodol podporiť tento návrh uznesenia.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti spoločnému návrhu uznesenia o 10. výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, lebo má skreslený pohľad na rodovú rovnosť. Rovnosť sa podľa mňa nedá dosiahnuť pôsobením žien vo vojenských organizáciách alebo medzinárodných policajných jednotkách. Rovnako bezpečnosť žien je v zmysle rezolúcie OSN č. 1325 zabezpečená prostredníctvom stálych pracovných miest na predchádzanie konfliktom pomocou civilných a mierových prostriedkov, nie vojenskou intervenciou. Naopak, toto konkrétne uznesenie požaduje, aby sa na policajných a vojenských misiách zúčastňovalo viac žien a aby EÚ posielala do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky viac dôstojníčok a vojačiek. Ďalším dôvodom, prečo som hlasoval proti tomuto uzneseniu, je, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice odstránila tieto výzvy a žiadala o to, aby sa na misiách EUPOL a EUSEC zúčastňovalo viac žien a aby bolo v Demokratickej republike Kongo viac žien, boli zamietnuté.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Teraz si pripomíname 10. výročie prvej rezolúcie OSN o jedinečnom a disproporčnom vplyve ozbrojených konfliktov na ženy. Dúfam, že EÚ maximálne využije túto príležitosť a vyšle silný politický signál a zintenzívni úsilie s cieľom presadiť túto rezolúciu, či už pomocou politických usmernení, alebo poskytnutím väčších finančných zdrojov. Taktiež dúfam, že prebiehajúce preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv povedie k vypracovaniu komplexnej stratégie v oblasti ľudských práv a hodnoteniu usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a situácii detí v ozbrojených konfliktoch s cieľom bojovať proti všetkým formám násilia a diskriminácie.

Domnievam sa, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pomôže lepšie presadzovať túto rezolúciu a toto uznesenie, pričom by sa taktiež mala zdôrazniť úloha EÚ v tejto oblasti. Chcel by som zablahoželať 10 členským štátom vrátane Portugalska, ktoré už prijali národný akčný plán uplatňovania tejto rezolúcie, a dúfam, že ostatné členské štáty budú tento príklad čo najskôr nasledovať.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Prekvapuje ma, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov sa po prvýkrát začala zaujímať o mimoriadnu situáciu žien vo vojnových zónach len pred 10 rokmi. Teraz však musíme preskúmať dosiahnuté výsledky a pokračovať tým istým smerom. Európska únia je dosť citlivá na to, aby vzala také témy do úvahy. Predovšetkým prišiel čas urobiť ďalší krok a uznať, že ženy trpia rôznymi traumami a prežívajú isté situácie a trpia pod rôznymi nátlakmi v priemere o niečo intenzívnejšie ako muži. Z toho dôvodu toto uznesenie plne podporím, lebo každý, kto chce priniesť do oblastí konfliktov mier, musí najprv nájsť pokoj na osobnej úrovni. Na ten účel je diferenciácia cieľa najlepším spôsobom, ako účinnejšie využívať zdroje, čo je cieľ, ktorý sa musíme usilovať dosiahnuť, najmä ak má byť výsledkom úprimný a láskavý ženský úsmev.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Žiaľ, napriek všetkým snahám, ako napríklad prijatie rezolúcií a národných a medzinárodných plánov na zlepšenie úrovne ochrany žien v oblastiach konfliktov, sa nepodarilo odstrániť barbarskú zbraň, ktorá sa často využíva v modernej vojne: sexuálne násilie. Práve naopak, beztrestnosť vytvára podmienky vedúce k rozmáhaniu tejto praktiky, ktorá je diametrálne odlišná od našich hodnôt.

Opakovane som spolu s ostatnými vystupovala proti činom masového znásilňovania páchaným v Kongu, Libérii a v ďalších oblastiach konfliktov, najmä v Afrike. Najvážnejším problémom je, že boli nahlásené také prípady, v ktorých došlo k hrozným činom v tesnej blízkosti základní jednotiek OSN. Tisíce žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a násilia, sú navyše odsúdené ďalej žiť s týmto sociálnym poznačením a bremenom hrozných chorôb, ako napríklad HIV. Európska únia musí zintenzívniť činnosti na boj proti takémuto vážnemu porušovaniu ľudských práv, aby rezolúcie OSN znamenali viac než len zdrap papiera.

Medzinárodný deň proti násiliu páchanom na ženách, ktorý si pripomíname 25. novembra, nám musí pripomínať aj to, že ženy sú obeťami domáceho násilia, ku ktorému dochádza v povážlivom počte, manželského znásilňovania, sexuálneho obťažovania a obchodovania s ľuďmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Keď premýšľame nad ozbrojeným konfliktom a najbežnejšími vojnovými scenármi, predstavujeme si mužov ako hlavné obete. Faktom však je, že všade na svete, kde dôjde k ozbrojenému konfliktu a ohrozeniu mieru, ženy a deti sú často prvými a najpočetnejšími, hoci mlčiacimi obeťami. Ženy čelia nespočetným hrozbám pochádzajúcim z barbarských zvykov, ktoré porušujú ich práva, a to či už v kontexte vojny a konfliktu, alebo v kontexte chudoby a sociálneho vylúčenia. Preto je nevyhnutné, aby Európa nezabúdala na ženy, ktorých najzákladnejšie práva, ako je právo na život a právo na telesné blaho, sú každodenne porušované, ženy, ktoré sú odsúdené na smrť ukameňovaním, ženy, ktoré nemajú prístup k vzdelávaniu, ženy, ktoré sú nútené utiecť a žiť ako utečenky, aby mohli byť slobodné, čo nám všetkým zaručuje Charta základných práv, a ženy, ktoré sú diskriminované len na základe rodovej príslušnosti. Európa zásadne nesmie zabúdať na ženy, ktorým ešte nebola zabezpečená slobodná a nádejná budúcnosť, ani sa im obracať chrbtom.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Násilie páchané na ženách v oblastiach konfliktu často sprevádza diskrimináciu na základe rodovej príslušnosti, ktorá, žiaľ, existuje aj v čase mieru. Hlasoval som za túto správu, lebo súhlasím s tým, že treba vyčleniť finančné a ľudské zdroje na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Chcel by som zdôrazniť nutnosť zavedenia primeraných postupov na predkladanie sťažností verejnosťou v kontexte misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a to najmä s cieľom uľahčiť odsúdenie sexuálneho a rodovo podmieneného násilia, a výzvu, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie zahrnula podrobné správy o ženách, mieri a bezpečnosti do polročných hodnotení misií SBOP.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu, keďže sa domnievame, že mať rodové hľadisko v civilných a vojenských misiách nestačí. Problém diskriminácie žien sa nevyrieši, ani vojny nebudú spravodlivejšie iba tým, že sa viac žien zapojí do vojenských misií, ktoré zasahujú vo vojnách a na okupovaných miestach ako Irak a Afganistan. Realita nám ukazuje, že to nie je tak.

Domnievame sa, že vojenské zásahy nepomáhajú chrániť práva žien, ale skôr spôsobujú nárast porušovania týchto práv. Iba predchádzaním konfliktom a zavedením civilných opatrení v konfliktných situáciách môžeme naplniť prísľub rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325.

Z tohto dôvodu sme sklamaní, že navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili, neboli prijaté.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dnes je 25. november, Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Dnešným hlasovaním o spoločnom návrhu uznesenia k 10. výročiu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti si želáme jasne vyjadriť naše odhodlanie ako poslancov EP, ale predovšetkým ako európskych občanov. Je veľmi správne, že si pripomíname toto 10. výročie, aby sme nezabudli na to, že 80 % obetí vojny sú civilisti, predovšetkým ženy a deti. Otázka základných ľudských práv a rozšírenia ich ochrany musí byť vždy v centre záujmu európskej diskusie s cieľom umožniť nám rozvoj spoločných a účinných stratégií na ochranu žien, ako aj detí. Čoraz viac vidíme prejavy násilia páchané na týchto skupinách ľudí, ale okrem snahy o zabezpečenie toho, aby sa páchatelia týchto zločinov osobne zodpovedali po zasiahnutí súdnych orgánov, musíme uplatniť určité základné podmienky a zabezpečiť, aby sa tento jav čo najviac minimalizoval s cieľom zabrániť konfliktom a prispieť k obnove oblastí, ktoré nimi boli zasiahnuté.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré žiada, aby sa vyčlenili osobitné a významné finančné, ľudské a organizačné zdroje na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky; žiada, aby sa na policajných, vojenských a justičných misiách a misiách na podporu právneho štátu a mierových operáciách, ako aj v diplomatických misiách a v úsilí o budovanie demokracie zúčastňovalo viac žien; vyzýva členské štáty, aby vo svojich dvojstranných a mnohostranných vzťahoch so štátmi a organizáciami mimo EÚ aktívne podporovali zastúpenie žien.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Hoci si pripomíname 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v tejto oblasti je ešte stále čo robiť, najmä vzhľadom na násilie páchané na ženách, usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a v boji proti všetkým formám ich diskriminácie. Prišiel čas, aby sme všetci spojili sily v snahe dosiahnuť tento cieľ.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hoci súhlasím s mnohými bodmi, ktoré obsahuje toto uznesenie, najmä s potrebou dosiahnuť pokrok v sústredení sa na rodovú problematiku pri rozvojovej spolupráci, hlasoval som proti nemu, keďže som proti zvyšovaniu počtu policajtov alebo vojakov, či už ide o mužov, alebo o ženy, pre stupňovanie, ktoré to predstavuje pre vlnu militarizácie EÚ. Uznesenie „zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vymenovala viac žien z radov policajtov a vojakov do misií EBOP”, čo je v rozpore so snahou našej skupiny o demilitarizáciu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Navyše sústavne odkazuje na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, proti ktorej som opakovane protestoval, keďže je ďalším krokom v stupňovaní militarizácie európskej zahraničnej politiky.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Hoci rezolúcia č. 1325 z 31. októbra 2000 dokazuje, že členské štáty OSN si uvedomili vplyv ozbrojených konfliktov na ženy, násilie, ktoré znášajú počas vojen, a dôležitú úlohu, ktorú by mohli zohrať pri predchádzaní konfliktom a ich riešení, pričom 10. výročie rezolúcie, ktoré dnes oslavujeme, je tiež príležitosťou na zamyslenie sa. V tejto súvislosti môžeme citovať rezolúcie č. 1820 (2008) a č. 1888 (2009), ktoré po prvýkrát výslovne uznali používanie sexuálneho násilia ako vojenskej taktiky, čo si vyžaduje konkrétne politické a bezpečnostné reakcie.

Môžeme citovať aj nomináciu pani Wallströmovej na pozíciu osobitnej predstaviteľky v otázkach „sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách v ozbrojených konfliktoch“. Tento vážny problém si vyžaduje celú našu pozornosť. Z tohto dôvodu som ako spolupredseda Spoločného parlamentného zhromaždenia osobne chcel, aby bola stredobodom našich rozpráv počas plenárneho zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, ktoré sa uskutoční 2. decembra v Kinshase.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ženy sú stále diskriminované v mnohých krajinách sveta. Otázka násilia páchaného na ženách je na programe a je to mimoriadne dramatické v konfliktných situáciách. Štúdie odhaľujú, že ženy v krízových regiónoch, kde sú vojenské konflikty, sú často znásilňované a vystavované sexuálnemu otroctvu. Malo by byť prvotným cieľom potrestať sexuálne násilie páchané na ženách ako zločiny proti ľudskosti, a to aj v regiónoch sveta ničených vojnou. Napokon – a západné štáty tu tiež majú zodpovednosť –, sexuálne vykorisťovanie je vždy neospravedlniteľné a trestné správanie. Správa sa zaoberá dôležitými otázkami, a preto som za ňu hlasoval.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Násilie páchané na ženách v oblastiach konfliktov často nadväzuje na rodovú diskrimináciu. Vzhľadom na to, že tento rok Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách pripadol na 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, mohlo alebo malo by to byť začiatkom posilnenia agendy na vykonávanie rezolúcie, ktorá nemôže pokročiť bez politického vedenia na najvyššej úrovni a bez zvýšenia zdrojov. Domnievam sa, že táto záležitosť by sa mala riešiť v pokračujúcom hodnotení politiky EÚ v oblasti ľudských práv vyčlenením osobitných finančných, ľudských a organizačných zdrojov na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok. Považujem túto príležitosť za počiatočný bod cieleného konania na presadzovanie, posilňovanie a rozvoj začleňovania žien. Otázka žien, mieru a bezpečnosti by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou plánovania a programovania vonkajších finančných nástrojov pre demokraciu a ľudské práva, spoluprácu a rozvoj medzi národmi.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Prešlo 10 rokov od prijatia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a rezolúcie BR OSN č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch. Tieto rezolúcie zdôrazňujú zodpovednosť všetkých štátov skoncovať s beztrestnosťou a potrestať tých, ktorí sú zodpovední za tieto zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane zločinov sexuálneho násilia a ostatných zločinov páchaných na ženách a dievčatách.

Prešlo desať rokov od prijatia spomenutých rezolúcií a ako načrtáva uznesenie, za ktoré som dnes hlasovala, ešte máme pred sebou dlhú cestu. Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorý bol 25. novembra, v rovnaký deň ako hlasovanie o tomto uznesení, nie je iba ďalším dňom, ale mementom, že situácia sa nemení. Tieto záležitosti sa musia riešiť na najvyššej úrovni a ostať v politickom programe, kým sa neodstráni toto zlo, ktoré nehľadí na rasu, vieru ani vek.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 prijatá 31. októbra 2000 konštatuje, že historickým vývojom ženy neboli zapojené do procesu vytvárania mieru a stability v žiadnom národe, a vyzýva na rovnaké zastúpenie žien na všetkých úrovniach, od predchádzania konfliktom až po obnovu po konfliktoch a udržiavanie mieru a bezpečnosti. Desiate výročie prijatia rezolúcie by malo znamenať začiatok nového programu, ktorý sa zavedie a ktorý nemožno vykonávať bez politickej podpory na najvyššej úrovni a bez potrebných zdrojov. EÚ musí aktívne podporovať menovanie čo najväčšieho počtu žien do manažérskych funkcií s cieľom koordinácie a zabezpečenia dôslednosti v politikách a krokoch EÚ a monitorovania plnenia jej záväzkov.

EÚ musí vymenovať minimálne päť žien do manažérskych funkcií v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a dodržať vyvážené zastúpenie žien a mužov z hľadiska zamestnaných špecialistov. ESVČ zároveň požaduje organizačný útvar, ktorý bude zodpovedný za rodové záležitosti, s minimálne jedným miestom na plný úväzok na oddelení v každej krajine, a delegáciu EÚ venovanú rodovým aspektom so zodpovednosťou za ženy, mier a bezpečnosť.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Dúfam, že 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 bude predstavovať začiatok obnoveného programu na vykonávanie záväzkov týkajúcich sa žien, mieru a bezpečnosti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Teší ma, že toto uznesenie bolo prijaté. Poukazuje na to, že 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) by malo predstavovať začiatok vylepšeného programu na uplatňovanie rezolúcie, ktorá nemôže pokročiť bez politického vedenia na najvyššej úrovni a bez zvýšenia dostupných zdrojov. Dôrazne odporúča, aby sa tejto otázke venovala náležitá pozornosť v rámci prebiehajúceho preskúmania politiky EÚ v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o vypracovanie komplexnej stratégie krajín v oblasti ľudských práv a o hodnotenie usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám, usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, a žiada, aby sa vyčlenili osobitné a významné finančné, ľudské a organizačné zdroje na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

  Charles Tannock (ECR), písomne. – Európski konzervatívci a reformisti (ECR) jednoznačne podporujú rovnaké práva a príležitosti a rodovú nediskrimináciu pre všetky ženy, ako uvádza rezolúcia OSN č. 1325, a dôrazne obhajujú úlohu žien v oblasti mieru a bezpečnosti a odsudzujú barbarské a otrasné zaobchádzanie so ženami a deťmi v oblastiach konfliktov.

Skupina ECR však bola dôsledne proti stanovovaniu kvót pre ženy v rámci vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných inštitúcií, ako aj proti zriadeniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Veľmi ma teší prijatie tohto uznesenia pri príležitosti 10. výročia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, a to navyše v symbolický deň, 25. novembra, čo je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Chcel by som zdôrazniť potrebu podporiť účasť žien vo všetkých oblastiach činnosti, najmä pri zmierovaní, vyjednávaní, budovaní, presadzovaní a udržovaní mieru, ako aj pri predchádzaní konfliktom. Je nevyhnutné pre všetky zúčastnené strany, aby zohľadnili špecifické potreby žien, a jedine väčšou prítomnosťou žien v praxi sa nám podarí zlepšiť situáciu.

Okrem toho nám zviditeľnenie žien v praxi umožní zvýšiť informovanosť obyvateľstva o neľudskom zneužívaní znásilnenia ako vojnovej zbrane a možno skoncovať s beztrestnosťou páchateľov týchto násilných činov.

Nakoniec nám táto prítomnosť umožní vybudovať vzájomnú dôveru medzi civilnými obeťami konfliktov, ktorými sú najčastejšie ženy a deti, a aktérmi v praxi.

Návrh uznesenia (B7-0622/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože úmrtnosť včiel sa zvyšuje a počet včelárov sa znižuje. Toto je problém pre poľnohospodárstvo a biodiverzitu, keďže 76 % potravinových výrobkov a 84 % rastlinných druhov je závislých od opeľovania včelami. Chcel by som podporiť väčší výskum, ktorý by pomohol zabezpečiť zavedenie lepších riešení a podporil opatrenia na zlepšenie biodiverzity a zmiernenie účinkov nestálosti klímy. Život včely-robotnice je veľmi krátky a veľmi citlivý na zmeny životného prostredia. To znamená, že produkcia medu je tiež ovplyvnená nielen čoraz neistejšou dĺžkou a stabilitou ročných období, ale aj narastajúcim poškodením z vonkajších zdrojov, ako sú napríklad okrem iného používanie pesticídov a klieštiky. Existujúce programy preto treba posilniť v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sme mohli nájsť účinnejšie riešenia aj na tejto úrovni.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Rok 2010 bol vyhlásený za európsky rok biodiverzity s cieľom upriamiť pozornosť na ohrozenie biodiverzity na celom svete. Odvetvie včelárstva, ktoré je dôležitým zdrojom zamestnanosti a príjmov vo vidieckych oblastiach, je tiež ohrozené v dôsledku nedávneho nárastu úmrtnosti a chorobnosti včiel. Hlasoval som za toto uznesenie, v ktorom Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby financovala konkrétne štúdie na zlepšenie vedomostí a porozumenia faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie včiel. Uznesenie konštatuje, že geneticky modifikované plodiny alebo rozširovanie toxínov peľom môžu ovplyvniť chorobnosť a úhyn včiel. Ak zvážime, že obilie, ovocie a zelenina v Európe sú závislé od opeľovania včelami, tieto plodiny a poľnohospodárstvo vo všeobecnosti čelia obrovskému riziku rôznych chorôb. Domnievam sa, že čeliac takejto neistote Európska komisia musí naliehavo vykonať nezávislý výskum, ktorý by posúdil účinky geneticky modifikovaných plodín a rozširovanie toxínov prostredníctvom peľu na životné prostredie a konkrétne druhy a zaručil zverejnenie týchto údajov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Včely zohrávajú dôležitú úlohu v ekologickej rovnováhe a ich úhyn má závažný vplyv na potravinový reťazec. Táto správa obhajuje podporu a zlepšenie odvetvia včelárstva predovšetkým na úrovni štatistických údajov pre predpovede produkcie medu, zlepšenie a zosúladenie monitorovacích a výskumných programov, jasnejšie pravidlá označovania pôvodu medu, rozvoj programov pre včelárstvo a súvisiacich právnych predpisov a rozvoj inovačných a účinných stratégií proti klieštikom včelím.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Rozmnožovací účinok opeľovania, teda výsledný pomer medzi hospodárskou hodnotou samotného opeľovania a hodnotou vyrobeného medu znamená výnimočné výsledky z hospodárskeho hľadiska.

Z tohto dôvodu sa v čase, keď sa hľadajú všemožné druhy účinnosti, nezdá zmysluplné vzdať sa činnosti, ktorej pomer nákladov a prínosov dokazuje, aké nerozumné je takéto rozhodnutie. Keďže dôvody sa nenachádzajú medzi hospodárskymi faktormi, ale skôr vo vonkajších podmienkach, domnievam sa, že správa Komisie trafila do čierneho, keď sa podujala porovnať všetky faktory, ktoré v súčasnosti obmedzujú včelárstvo.

Tiež sa domnievam, že stojí za to podporovať túto činnosť prostredníctvom paralelných opatrení a že akýkoľvek vedecký prínos v tejto súvislosti by sa mal uvítať.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Domnievam sa, že Európska komisia musí prispôsobiť rozsah a financovanie európskej politiky v oblasti veterinárstva, aby zohľadňovali špecifickú povahu včiel a včelárstva, s cieľom zabezpečiť účinnejšie kontrolu chorobnosti a dostupnosť účinnej a štandardizovanej veterinárnej medicíny v celej Európskej únii v spolupráci so včelárskymi organizáciami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Na európskom trhu s medom je veľká nestabilita cien, pretože 40 % z neho v súčasnosti závisí od dovozu, v dôsledku čoho sa včelári v celej EÚ vrátane portugalských včelárov dostávajú do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s medom z tretích krajín. Podľa oficiálnych štatistík je v Portugalsku 17 291 včelárov s 38 203 včelínmi a 562 557 kolóniami. Produkcia v roku 2009 dosiahla 6 654 ton medu a 235 ton vosku, čo predstavuje 1,9 % medu vyrobeného v EÚ v objeme 351 000 ton. Činnosť včiel a včelárov je kľúčová pre zachovanie ekosystémov, ekologickej rovnováhy flóry a zachovania biodiverzity a z hospodárskeho hľadiska je činnosťou, ktorú by Európa mala ochraňovať a podporovať, aby sa stala menej závislou od dovozu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Včely sú nevyhnutné pre opeľovanie rastlín, pre zachovanie ekologickej rovnováhy a ako spôsob zachovania biodiverzity. Z tohto dôvodu je znižovanie počtu kolónií poľutovaniahodné a potrebujeme vedecké údaje, ktoré by nám umožnili pochopiť mechanizmy, ktoré pomáhajú rozširovať tento druh a rozvíjať nové spôsoby zabezpečenia jeho ochrany. Domnievam sa, že je životne dôležité zamerať sa na európsky med, ktorý postupne nahrádzajú ostatné druhy s horšou kvalitou, ktoré nespĺňajú kritériá pre výrobu v EÚ.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Včelárstvo je jedným z poľnohospodárskych modelov s najmenším vplyvom na životné prostredie a táto činnosť je preto mimoriadne vhodná pre chránené oblasti. Včelárstvo je veľmi rozšírené v našom regióne a predstavuje vynikajúci príklad obhospodarovania pôdy, ako aj symbol histórie, tradície a miestnej identity. Včelári v regióne Benátska dlhé roky vyrábali výrobky s vynikajúcou kvalitou a pomáhali udržať najchudobnejšie oblasti. Toto odvetvie však nemôže prinášať takéto výsledky, ak Európska únia nepomôže pri jeho financovaní v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Ako sa uvádza v návrhu uznesenia, je dôležité poskytnúť stimuly na výskum proti chorobám včiel a na podporu európskych výrobcov v konkurencii s tretími krajinami, ktorej musia čeliť po otvorení trhu EÚ pre med z dovozu. Z tohto dôvodu budem hlasovať za toto uznesenie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože odvetvie včelárstva hrá strategickú úlohu v spoločnosti a poskytuje verejnú službu s environmentálnou hodnotou. V dnešnej dobe dochádza k alarmujúcemu zníženiu počtov opeľujúceho hmyzu vrátane medonosných včiel, a predsa je 84 % rastlinných druhov a 76 % potravinových výrobkov v Európe závislých od opeľovania včelami, ktorých hospodárska dôležitosť je oveľa väčšia ako hodnota vyrobeného medu. Štyridsať percent európskeho trhu s medom závisí od dovozu a predchádzajúce otvorenie trhu EÚ pre med z tretích krajín postavilo včelárov z celej EÚ do konkurenčnej nevýhody. Z tohto dôvodu musíme podporiť budúci rozvoj európskeho včelárstva, čím prispejeme k zachovaniu biodiverzity. Je dôležité zaujať komplexný a trvalo udržateľný prístup vrátane aspektov, ako je rozvoj vidieka, zmena klímy a biodiverzita, najmä podporou opatrení na zachovanie a rozšírenie kvitnúcich pastvinných porastov. Takisto je dôležité čoraz komplexnejším a logickejším spôsobom podporovať Európske odvetvie včelárstva pomocou dodatočných nástrojov budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane opatrení na zlepšenie biodiverzity, zmiernenie účinkov zmeny klímy, zachovanie dedičstva národných tradícií a kultúr, ktoré poskytujú zamestnanie mnohým európskym rodinám a zaručujú a zlepšujú kvalitu a účinné fungovanie trhu so včelími produktmi.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Včely sú veľmi dôležité tvory, keďže bez nich by nebolo možné opeľovanie. Z tohto dôvodu je narastajúci počet správ o znižujúcom sa počte včelích kolónií veľmi poľutovaniahodný a vyžaduje si naliehavé preskúmanie. Toto platí najmä pre odvetvie poľnohospodárstva, pretože je mimoriadne závislé od užitočnej práce včiel. Nanešťastie, je očividné, že industrializácia a moderný život skomplikovali prežitie týmto užitočným včelám. Scenáre ako masové vyhynutie včiel v dôsledku klieštikov včelích, nevysvetliteľný odchod včelích kolónií z USA a ohrozenie včiel elektrosmogom a nesprávne ošetrovanými semenami, žiaľ, nie sú iba ojedinelými prípadmi. Z tohto dôvodu vítam skutočnosť, že Parlament dnes súhlasil s podporou včelárskeho odvetvia v budúcnosti. Domnievam sa, že je dôležité, aby sme sa sústredili na výskum populácie včiel.

Bez presných vedeckých údajov nebudeme schopní identifikovať problémy a účinne sa nimi zaoberať. Dúfam, že sa nám podarí vysvetliť znižovanie počtu včelích kolónií a zabrániť mu, aby sme mohli naďalej mať úžitok z dôležitej, všestrannej úlohy včiel.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Včelárstvo je mimoriadne dôležité pre poľnohospodárstvo, a to najmä pre opeľovanie, pretože príjmy z poľnohospodárskych plodín a ovocia závisia od opeľovania včelami. Pretrvávajúci úhyn včiel v mnohých regiónoch je čoraz závažnejší a je potrebné prijať opatrenia na riešenie tohto problému. Z tohto dôvodu podporujem uznesenie, ktoré vyzýva Komisiu, aby začlenila choroby včiel do oblasti pôsobnosti európskej veterinárnej politiky a aby vypracovala akčný plán na riešenie úhynu včiel. Takisto vyzýva Komisiu, aby zaručila zachovanie a posilnenie podpory pre včelárstvo v spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2013, čím sa zaručí kontinuita tohto odvetvia. Štyridsať percent európskeho trhu s medom závisí od dovozu, čiastočne v dôsledku otvorenia sa trhu EÚ pre med z tretích krajín, a ceny sa blížia k hranici ziskovosti.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o včelárstve, pretože je dôležité zaručiť pozornosť pre odvetvie, ktoré chráni biodiverzitu a vyrába komplexnú potravinu, akou je med. Vzhľadom na túto úlohu sa zvýšila ročná pomoc pre toto odvetvie v Európe z 26 miliónov EUR na roky 2008 – 2010 na 32 miliónov EUR na roky 2011 – 2013. Cieľom tohto financovania je konkrétne podpora včelárstva, čiastočne prostredníctvom vnútroštátnych výskumných projektov týkajúcich sa nových metód boja proti vysokej úmrtnosti včiel, ktorá nedávno dosiahla znepokojivú úroveň. Na druhej strane je však dôležité zaručiť spravodlivú transparentnosť pri rozdeľovaní pomoci a zaručiť viac zdrojov štátom, ktoré ich skutočne potrebujú. Hlasoval som za zavedenie systému dohľadu nad údajmi do roku 2012. Toto je krok smerom k transparentnosti na zabezpečenie toho, aby sa pomoc rozdeľovala na základe výsledkov zmapovania počtu včelích úľov v jednotlivých členských štátoch a nie na základe odhadovaných údajov. Považoval som to za mimoriadne dôležité, ak chceme zaručiť spravodlivosť vo vzťahu k verejným výdavkom a ochrane tých, ktorí skutočne vykonávajú včelársku činnosť.

  David Martin (S&D), písomne. – V roku 2010, európskom roku biodiverzity, bolo vážne ohrozené odvetvie včelárstva na celom svete so stratami, ktoré boli 100 až 1 000-násobne väčšie ako zvyčajne. Toto odvetvie zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, keďže predstavuje verejnú službu, ktorá má environmentálnu hodnotu, a keďže včelárstvo je vhodným príkladom ekologickej práce (zlepšenie a zachovanie biodiverzity, ekologickej rovnováhy a ochrany rastlín) a modelom udržateľnej výroby na vidieku. Z tohto dôvodu vítam toto uznesenie, ktoré navrhuje zlepšenie situácie v odvetví včelárstva.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Znepokojivý nárast úhynu včiel a klesajúce počty včelárov by mohli mať veľmi vážne následky na potravinovú výrobu v Európe, pretože ako všetci vieme, väčšina plodín a rastlín závisí od opeľovania.

Parlament by preto mal vyzvať Európsku úniu, aby posilnila podporu pre odvetvie včelárstva vzhľadom na to, že spoločnú poľnohospodársku politiku čaká obnova. Dôrazné, konkrétne kroky sú potrebné na riešenie tohto problému a na odvrátenie nepriaznivých účinkov na poľnohospodárske a obchodné odvetvia nášho hospodárstva.

Akčný plán, ktorý žiada uznesenie na riešenie úhynu včiel, je iba prvým zo série opatrení, ktoré treba prijať. Hlasoval som za uznesenie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je veľmi závislá od dovozu v odvetví včelárstva, pričom 40 % medu, ktorý konzumujeme, sa dováža. Na základe dôležitosti odvetvia včelárstva, ktoré zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, pretože predstavuje verejnú službu, ktorá má environmentálnu hodnotu, a keďže táto činnosť je vhodným príkladom ekologickej práce (zlepšenie a zachovanie biodiverzity, ekologickej rovnováhy a ochrany rastlín) a modelom udržateľnej výroby na vidieku, je v záujme všetkých, aby sa podporoval jeho trvalo udržateľný rast a aby sa znížila naša závislosť od tretích krajín. V našej krajine sa toto odvetvie tiež musí rozvíjať, aby jeho prínosy bolo možné vidieť z hospodárskeho a ekologického hľadiska a aby sa zvýšila produkcia medu, ktorá v súčasnosti predstavuje iba 1,9 % produkcie EÚ.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Moja podpora pre uznesenie o situácii v odvetví včelárstva je v dôsledku mojich obáv zo závažného poklesu počtu včiel, ktoré sú nevyhnutné a nenahraditeľné pre ich dôležitú úlohu pri opeľovaní a ktoré spoločne s ostatným opeľovacím hmyzom ovplyvňujú 84 % rastlinných druhov. Z tohto dôvodu sa domnievam, že pomôcť pri zlepšení situácie v odvetví je povinnosťou na základe toho, ako uvádza uznesenie, že „zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, pretože predstavuje verejnú službu, ktorá má environmentálnu hodnotu“. Teší ma tiež, že uznesenie žiada Komisiu, aby bolo pre európske a vnútroštátne orgány povinné diskutovať so včelármi počas rozvoja programov súvisiacich so včelárstvom a príslušných právnych predpisov, keďže sa domnievam, že je to krok vpred pri zlepšovaní verejnej účasti a demokratický krok vpred. Hlasoval som za aj preto, že súhlasím s tým, aby Komisia zaručila zvýšenie pomoci v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky pre odvetvie včelárstva po roku 2013.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Strata kolónií včiel je celoeurópskym problémom, ktorého príčiny nemožno ešte v plnej miere vysvetliť. Faktory ako používanie prípravkov na ochranu rastlín, trvalo neudržateľné poľnohospodárske techniky, zmena klímy, patogény a parazity a nedostatok potravín a krmiva v dôsledku zvyšovania monokultúr spoločne spôsobili výrazný pokles počtu včiel medonosných. Okrem ekologických dôsledkov to má aj hospodársky vplyv, keďže sa musia dovážať čoraz väčšie množstvá medu. Na riešenie tohto problému by včelári v budúcnosti mali dostať väčšiu podporu. Správa uplatňuje dôsledne vyvážený prístup a z tohto dôvodu som za ňu hlasoval.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V roku 2010 utrpelo odvetvie včelárstva obrovské straty a počty včiel výrazne poklesli. To má negatívny vplyv na celé životné prostredie a na poľnohospodárstvo, keďže včely sú dôležitými opeľovačmi. Situácia je mimoriadne vážna, pokiaľ ide o včely medonosné. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu, ktorá zavádza opatrenia na riešenie masívneho úhynu včiel.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vítam uznesenie prijaté veľkou väčšinou plenárneho zasadnutia v Štrasburgu dňa 25. novembra vrátane dôležitých príspevkov od azorských včelárov, ktoré boli oznámené priamo v konzultácii, ktorú som viedla.

Napriek tomu konečný text uznesenia nespĺňa moje pôvodné požiadavky, keďže niektoré z kľúčových aspektov pre výrobcov, ako napríklad otázka noriem kvality a označovania dovezeného medu, mali byť dôkladnejšie. Pravdepodobne sa tak nestalo pre nedostatočnú informovanosť o niektorých z kľúčových problémov, ktorým čelí toto odvetvie. Viedlo to napríklad k tomu, že označovanie na miestnej úrovni nie je zahrnuté v konečnom znení uznesenia.

Toto uznesenie tak či tak rieši otázky, ktoré sú dôležité pre azorské včelárstvo a pre včelárstvo jednotlivých štátov vo všeobecnosti, v nadväznosti na prácu vykonávanú v spolupráci s týmto odvetvím, v otázkach ako napríklad med dovážaný z tretích krajín, ktorý má závažné problémy s kvalitou a momentálne má neprimerané označovanie, potreba pokračovať v zabezpečovaní diverzifikovaného poľnohospodárstva s cieľom zaručiť opeľovanie a napokon dôležitosť spoločných noriem kvality a výskumu v rámci EÚ.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Odvetvie včelárstva zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, keďže je vhodným príkladom ekologickej práce, zlepšenia a zachovania biodiverzity, ekologickej rovnováhy a ochrany rastlín a je modelom udržateľnej výroby na vidieku. Na európskej úrovni toto odvetvie čelí nespočetným úlohám a problémom, najmä pokiaľ ide o marketingové záležitosti, nestabilitu cien, ťažkosti pri získavaní nových včelárov pre odvetvie, klesajúce počty včelích kolónií a nárast úhynu. Preto má absolútny zmysel posilniť podporu pre toto odvetvie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Teší ma, že toto uznesenie, v ktorom EP víta správu Komisie z 28. mája 2010, bolo prijaté. Konštatuje však, že existujúce programy končia v roku 2013, a vyjadruje znepokojenie nad mnohými úlohami a problémami, ktorým stále čelí európske odvetvie včelárstva, okrem iného vrátane marketingových záležitostí, nestability cien, získavania nových včelárov pre toto odvetvie, zvyšujúceho sa priemerného veku včelárov v Európskej únii, klesajúceho počtu kolónií a všeobecných ťažkostí, ktoré vyplývajú z úhynu včiel v dôsledku mnohých faktorov. Navyše vyzýva Komisiu, aby pozitívne reagovala na žiadosti od členských štátov a prevádzkovateľov, napríklad zlepšením štatistických údajov v súvislosti s odhadmi produkcie vrátane uplatňovania rovnakých kvalitatívnych požiadaviek na med a zlepšením a zosúladením monitorovania a výskumných programov pre včelárstvo.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Veľmi ma teší prijatie návrhu nášho vynikajúceho kolegu a predsedu výboru pána de Castra. Dôsledky súvisiace so znížením celosvetového počtu včiel sú širokej verejnosti relatívne neznáme napriek tomu, že včely zohrávajú kľúčovú úlohu v trvalej udržateľnosti nášho potravinového reťazca. Potrebujeme ambicióznu výskumnú politiku, aby sme mohli detailnejšie pochopiť mechanizmy, ktoré prispievajú k rozširovaniu druhov, a aby sme tak mohli získať prostriedky potrebné na ich zachovanie. Nesmieme akceptovať čínsky med, ktorého kvalita je nižšia a ktorý nespĺňa naše prísne výrobné kritériá, ako nevyhnutnosť a jedinú alternatívu k nedostatku medu, ktorý sa pomaly rozširuje v Európe. Ľutujem skutočnosť, že naši kolegovia v Európskom parlamente nehlasovali za všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil. Odsudzujem skutočnosť, že hanebné a neobmedzené používanie neurotoxínov bolo pokrytecky podporené na základe dohody s veľkými priemyselnými chemickými podnikmi. Einstein povedal: „Keby včela zmizla z povrchu zemského, človek by neprežil viac ako štyri roky.“ Zabezpečme, aby sme nikdy nemuseli zisťovať, či je pravda to, čo povedal.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Prijatím uznesenia o situácii v odvetví včelárstva robíme ďalší krok smerom k posilneniu a zlepšeniu situácie v tomto odvetví. Problémy tohto dôležitého odvetvia, ktoré sa naďalej podceňujú, majú celosvetový rozmer. Včely majú kľúčový hospodársky a environmentálny význam. Vysoká miera úhynu, ktorá sa v súčasnosti pozoruje medzi včelími rodinami, má negatívny vplyv na poľnohospodársku výrobu. Z tohto dôvodu teraz potrebujeme nové mechanizmy pre dotácie v ďalšom finančnom výhľade po roku 2013, ktoré umožnia vykonávanie väčšieho množstva vedeckých výskumov o dôvodoch poklesu počtu včiel a ktoré umožnia, aby sa uskutočnili príslušné kroky na zvrátenie tohto negatívneho trendu. Mali by sme podporiť informačné kampane a odbornú prípravu na povzbudenie mladých včelárov, aby sa angažovali v tomto odvetví.

Správa: Lena Kolarska-Bobińska (A7-0313/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020, keďže sa domnievam, že táto nová stratégia je nevyhnutná s cieľom zaviesť do praxe konkurencieschopnú, trvalo udržateľnú a bezpečnú stratégiu. V čase, keď je Európa čoraz viac závislá od dovozu energie, je podľa mňa nevyhnutné, aby i naďalej zohrávala prevládajúcu vedúcu úlohu v oblasti energetiky zameraním sa na inovácie a technológie.

Ak chceme dosiahnuť väčšiu udržateľnosť našej energetickej stratégie, musíme sa neustále zameriavať na obnoviteľné zdroje energie posilnením konkurenčnej súťaže v rámci odvetvia, aby sme účinne zrealizovali vnútorný trh s energiou. Povedie to k zníženiu nákladov, k zvýšeniu konkurencieschopnosti hospodárstva a zároveň k tvorbe bohatstva a pracovných miest, ktoré sú dôležité z pohľadu zdravej obchodnej bilancie.

Pochádzam z najvzdialenejšieho regiónu, ktorého miera energetickej sebestačnosti je približne 27 % a ktorý plánuje dosiahnuť mieru 75 % do roku 2012. Azorské ostrovy si stanovili omnoho ambicióznejšie špecifické ciele ako EÚ s výsledkami, ktoré sú už uznané na európskej úrovni, najmä čo sa týka geotermálnej energie, prostredníctvom ambicióznej energetickej politiky partnerstiev medzi regiónom a najlepšími vnútroštátnymi a medzinárodnými výskumnými centrami.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Cieľom novej energetickej stratégie pre Európu je uplatňovať Lisabonskú zmluvu v súvislosti s jednotným trhom s energiou, bezpečnosťou dodávok, energetickou účinnosťou, znižovaním závislosti od dovozu a zvyšovaním domácej výroby energie. Podporujem toto uznesenie, keďže Európska únia musí rýchlo zaviesť právne predpisy v tejto oblasti a celosvetové energetické stratégie. Požadujeme dlhodobú víziu pre našu energetickú politiku, ktorá zabezpečí, že tento trh bude riadne fungovať, poskytne podporu najmodernejším integrovaným sieťam, lepšie zužitkuje potenciál energetickej účinnosti Únie, podporí výskum a vývoj, ako aj inovácie v tejto oblasti, a postaví úžitok pre spotrebiteľov do centra záujmu európskej energetickej politiky. Z tohto dôvodu som hlasovala za správu, ktorá predstavuje prvý krok k dôslednej energetickej politike EÚ ako súčasť stratégie EÚ 2020.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hoci Európa vedie v oblasti výroby alternatívnej energie, stále sme príliš závislí od fosílnych palív, najmä od ropy. Táto závislosť má medzinárodné dôsledky, keďže väčšina zdrojov fosílneho paliva sa nachádza mimo EÚ. Lisabonská zmluva zaviedla pre Európsku úniu nové energetické kompetencie, čo je mimoriadne dôležitá oblasť kompetencií. Ako odpoveď na to Parlament prijal energetickú stratégiu na roky 2011 – 2020, ktorú som podporila. Táto stratégia zahŕňa podporu investícií v tejto oblasti a podporu iniciatív zameraných na obnoviteľné zdroje energie. Cieľom je, samozrejme, zaručiť bezpečnosť dodávok v EÚ, čo je dôvodom, prečo sa správa plynovodov a ropovodov, ktoré v súčasnosti zabezpečujú dodávky Únie, považuje za najvyššiu prioritu. Stratégia preto spája krátkodobé potreby energetickej bezpečnosti a plány na zabezpečenie budúcich európskych energetických požiadaviek.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som tento dôležitý dokument. Zaradenie osobitnej kapitoly o energii do Lisabonskej zmluvy teraz znamená, že existuje pevný právny základ na rozvoj energetických iniciatív na základe trvalej udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, vzájomnej prepojenosti sietí a solidarity. Únia čelí značným problémom oneskoreného alebo neúplného zavedenia právnych predpisov v oblasti energetiky, ktoré si žiadajú, aby silné vedúce postavenie Komisie preklenulo túto medzeru. V rámci nasledujúceho desaťročia budú potrebné zásadné investície v odvetví s vnútornou energiou, a to najmä do nových elektrární, prepojení a prenosových sústav pod podmienkou, že tieto investície budú dlhšie obdobie formovať kombináciu energetických zdrojov, čím prispejú k vytvoreniu trhu s trvalo udržateľnou a čistou energiou. Je veľmi dôležité zabezpečiť prehľadné viacročné financovanie projektov v oblasti energetiky so zaručením toho, aby sa región Baltského mora tiež začlenil do jednotného trhu EÚ s energiou a aby sme platili za energetické zdroje rovnako ako ostatné členské štáty EÚ.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za návrh uznesenia, ktorý vypracovala pani Kolarska-Bobińska, pretože vo všeobecnosti sa stotožňujem s jej názormi na to, ako by sa mala orientovať budúca energetická stratégia Európskej únie: smerom k väčšej autonómnosti vo vzťahu k tretím krajinám poskytujúcim fosílne palivá, smerom k otvoreniu sa členských štátov, ktoré sú stále „izolované“ z hľadiska energie a ktoré ešte nie sú riadne prepojené s európskym energetickým systémom, smerom k podpore rozvoja obnoviteľných energií a smerom k poskytovaniu vonkajšej energie v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Potrebujeme koherentnú európsku energetickú stratégiu, ktorá hľadí do budúcnosti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Politika Európskej únie v oblasti energetickej bezpečnosti by jej mala umožniť predchádzať krízovým situáciám podobným plynovej kríze v roku 2009 a nielen na tieto situácie reagovať. Musí to ísť ruka v ruke so splnením cieľov, ktoré sa predpokladajú na zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % a zníženie spotreby energie o 20 % do roku 2020. Táto úloha nebude ani zďaleka jednoduchá najmä preto, že finančné príspevky, čo sa týka samotných environmentálnych cieľov, dosiahnu 58 miliárd EUR. Okrem toho bude finančný príspevok na zníženie narastajúcej závislosti EÚ od vonkajších energetických zdrojov. Vnútorné a vonkajšie aspekty sa musia spojiť tak, aby EÚ už viac nebola zraniteľná, pokiaľ ide o jej dodávky energie, a tomu treba prispôsobiť jej politiky. Všetky opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, by mali byť sprevádzané aktívnou diplomaciou s cieľom posilniť spoluprácu s hlavnými vyrábajúcimi, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami. Je absolútne nevyhnutné vytvoriť vnútroštátne plány, ktoré budú obsahovať preventívne a núdzové opatrenia. Koordinácia týchto plánov na úrovni EÚ by zabezpečila, aby boli efektívne.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu o energetickej stratégii, ktorá načrtla smery, ktorými by sa budúca energetická politika EÚ mala uberať. Chcel by som zdôrazniť úlohu jadrovej energie v súčasnej a budúcej kombinácii energetických zdrojov EÚ vrátane nepriameho uznania potreby predĺžiť životnosť existujúcich zariadení. Stratégiu možno z pohľadu na jednotlivé zdroje hodnotiť ako vyváženú, hoci sa vôbec nezmieňuje o úlohe uhlia pri spaľovaní v modernizovaných elektrárňach, ktorá je podľa mňa dôležitá. Bez uhlia ako stabilného primárneho zdroja schopného pružne reagovať na náhle nárasty dopytu po energii si len ťažko môžeme predstaviť zvyšovanie energetickej bezpečnosti a nezávislosti EÚ. Slabou stránkou je príliš všeobecný charakter správy a absencia sprievodných právnych predpisov. Konkrétna a praktická podoba stratégie bude tiež výrazne ovplyvnená pripravovaným akčným plánom na dosiahnutie hospodárstva s nízkou produkciou oxidu uhličitého do roku 2050, ktorý má byť zverejnený začiatkom budúceho roka. Vzhľadom na pretrvávajúcu absenciu regionálnych trhov a spájania trhov považujem cieľ vytvoriť jednotný vnútorný trh do roku 2015 za veľmi ambiciózny, najmä ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Európska komisia podľa môjho názoru nedostatočne monitoruje riadne uplatňovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch. Európska komisia tiež vhodne začlenila do energetickej stratégie takzvaný infraštruktúrny balík, ktorý by mal umožniť výstavbu energetických sietí v celej EÚ.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Rozvoj skutočnej európskej energetickej stratégie sa teraz stal životne dôležitým. Ako vysvetľuje správa pani Kolarskej-Bobińskej, Európska únia pracuje pod tlakom obrovskej závislosti od dodávok energie a závažných nedostatkov v právnych predpisoch. Podobne ako pani spravodajkyňa, chcel by som zdôrazniť, že Európska únia si potrebuje zabezpečiť praktické a finančné zdroje potrebné na realizáciu svojich cieľov, a to nielen poskytnutím primeraného financovania pre výskum a vývoj v odvetví energetiky. Som presvedčený o tom, že bezpečnosť dodávok musí ísť ruka v ruke so silným partnerstvom s Ruskom. Je čoraz zrejmejšie, že musíme výrazne rozšíriť výstavbu plynovodov, ktorými sa dostáva plyn z celého sveta do Európy. Musíme tiež zlepšiť prepojenia medzi sieťami v členských štátoch s cieľom zlepšiť energetickú solidaritu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Odvetvie energetiky je hybnou silou hospodárskeho rastu. Európa má od roku 2008 stratégiu pre energetiku a boj proti zmene klímy. Je nevyhnutné, aby sa táto stratégia uplatňovala.

Lisabonská zmluva nám umožňuje ísť ďalej a otvára cestu vytvoreniu skutočného energetického spoločenstva v rámci Európy. Musíme vytvoriť vnútorný trh s energiou, vybudovať a prepojiť energetické siete a zaistiť energetickú bezpečnosť a solidaritu a klásť spotrebiteľa do stredu svojich záujmov. Je potrebné zvýšiť verejné financovanie a rozvoj nástrojov a programov na podporu energetickej účinnosti. Vedecký výskum a technológie zohrávajú pri dosahovaní týchto cieľov kľúčovú úlohu. Vzhľadom na to vítam spustenie rozličných európskych priemyselných iniciatív v rámci európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) a vyzývam Komisiu na praktické uskutočnenie zvyšných opatrení v tomto pláne. Ôsmy rámcový program by tiež mal stanoviť za svoju prioritu v oblasti energetiky výskum a vývoj inovačných technológií. Je preto veľmi dôležité, aby sme mali primerané financovanie na podporu čistých a udržateľných technológií. Jedine takto budeme môcť udržať konkurencieschopnosť nášho priemyslu a podporovať hospodársky rast a vznik pracovných miest.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti tejto správe o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020. Táto správa je v úplnom súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020, ktorá odstraňuje posledné pozostatky sociálnej Európy. Posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, ktorá sa tak dôrazne propaguje v tejto správe, dokázateľne vedie k znižovaniu platov a práv pracovníkov v tomto konkrétnom odvetví. Zároveň táto správa uprostred hospodárskej krízy s tendenciou k privatizácii takmer celej európskej energetickej infraštruktúry (elektrárne, prenosové sústavy) ustanovuje viac peňazí pre energetické infraštruktúry, t. j. nepriame dotácie pre veľké podniky. Na záver chcem povedať, že sa domnievam, že pokus správy spojiť energetickú politiku EÚ s jej cieľmi na zmiernenie zmeny klímy je čisto vykonštruované spojenie, keďže akékoľvek zmienky sú nejasné a neopisujú silnú politickú vôľu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020. Hlavné ciele, ktoré obsahuje toto uznesenie, sú posunúť sa smerom k energetickému systému s nízkou produkciou oxidu uhličitého a zaručiť bezpečnosť dodávok energie pre všetky členské štáty. Obidva tieto ciele musia zaručiť, aby bola EÚ konkurencieschopná a aby sa energia distribuovala za dostupné ceny na základe bezpečných dodávok. Domnievam sa, že predpokladom zaručenia energetickej bezpečnosti je rozšírenie nariadení, ktoré sa uplatňujú na vnútornom trhu EÚ s energiou, do susedných krajín a snaha o diverzifikáciu zdrojov energie a prepravných trás pre dovoz energie.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Samotná Európska únia si stanovila viacero veľmi ambicióznych cieľov na ďalšie desaťročie, pričom jedným z nich je zvýšiť energetickú účinnosť do roku 2020. Tento cieľ pomôže zvýšiť objem investícií do tohto odvetvia a následne vytvoriť nové pracovné miesta vo vidieckych a mestských oblastiach. Domnievam sa, že v tejto súvislosti je prínosné nielen poskytnúť finančné stimuly pre projekty tohto druhu, ale aj začať kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o energetickej účinnosti a o úrovni zdrojov, ktoré môžu využiť či už spotrebiteľ, ako aj výrobky súvisiace s energiou.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020, keďže sa domnievam, že existuje potreba nového strategického usmernenia v tomto odvetví na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 194 Lisabonskej zmluvy, cieľov 20-20-20 stanovených v energetickom a klimatickom balíku EÚ a dlhodobých cieľov na zníženie emisií oxidu uhličitého o 80 % až 95 % do roku 2050.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Komisia stanovila tri ciele európskej energetickej politiky: 1. prechod na nízkouhlíkový energetický systém, 2. zaručenie bezpečnosti dodávok energie, 3. zaručenie toho, aby sa posilnila konkurencieschopnosť EÚ a dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov za dostupné ceny. Vo všeobecnosti súhlasím s týmito tromi cieľmi, ale domnievam sa, že štvrtá, možno dôležitejšia úloha tu chýba: znižovanie energetickej závislosti, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá. Cieľ znižovania emisií oxidu uhličitého treba zvažovať s veľkou obozretnosťou, aby sa minimalizovali riziká úniku oxidu uhličitého a straty konkurencieschopnosti pre európsky priemysel.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dokument Komisie s názvom Na ceste k energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 je vynikajúcim príspevkom ku komplexnej politike EÚ pre odvetvie energetiky v súvislosti so stratégiou EÚ 2020. Lisabonská zmluva poskytuje pevný právny základ na rozvoj energetických iniciatív na základe trvalej udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, prepojenia sietí a solidarity. Môžeme mať novú stratégiu pre odvetvie energetiky, aby sme splnili ciele článku 194 Lisabonskej zmluvy a ciele klimatického balíka 20-20-20.

Nové iniciatívy v odvetví energetiky by mali mať za cieľ posunúť sa smerom k energetickému systému s nízkou produkciou oxidu uhličitého, kde sú bezpečné dodávky energie zaručené pre všetkých, pričom je zároveň zaručená konkurencieschopnosť EÚ a dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov za dostupné ceny. Ciele Lisabonskej zmluvy, ku ktorým patrí jednotný trh s energiou, bezpečnosť dodávok, energetická účinnosť a úspory, vývoj nových a obnoviteľných foriem energie a podpora energetických sietí, sa musia plniť. Táto stratégia sa musí vykonávať v duchu solidarity a zodpovednosti, aby žiadny členský štát neostal pozadu alebo izolovaný.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Energetická stratégia EÚ, ktorú obhajuje táto správa a ktorú obhajuje Komisia v rôznych oznámeniach na túto tému, úzko súvisí s definíciou politiky Únie opísanej v Lisabonskej zmluve: „kompletizácia vnútorného trhu EÚ s energiou“.

Pani spravodajkyňa žiada, „aby boli vypracované plány na vytvorenie európskeho spoločenstva energetiky“, trvajúc na vykonávaní a transponovaní existujúcich smerníc o vnútornom trhu členskými štátmi, a aby sa „ako finálne opatrenie zvážilo opätovné predloženie zásadných ustanovení platných smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu formou nariadení, čím by sa zabezpečilo ich plné a priame uplatňovanie na celom jednotnom trhu“. Ako sme zopakovali, absolútne nesúhlasíme s týmto návrhom ako s energetickým riešením pre Európu, a preto sme hlasovali proti tejto správe.

Toto odvetvie je strategické pre hospodárstvo a fungovanie štátu a malo by si samostatne definovať energetické politiky.

Okrem toho zvýšenie závislosti od dovozu primárnych zdrojov a spotrebiteľských cien energie spolu s chýbajúcimi investíciami do energetickej infraštruktúry už odhalili zlyhanie tejto stratégie súkromného trhu. Iba verejný sektor môže zaručiť univerzálny prístup k energii, jej účinné riadenie a hospodárnosť a zníženie závislosti od fosílnych palív.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím so zámermi tohto návrhu uznesenia, ktorými sú vytvorenie jednotného európskeho energetického trhu, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť, vývoj nových obnoviteľných zdrojov energie a podpora energetických sietí.

V plnej miere podporujem žiadosť, aby Komisia prijala ambiciózny akčný plán energetickej efektívnosti s cieľom znížiť závislosť EÚ, bojovať proti zmene klímy, rozšíriť vytváranie pracovných miest a pôsobiť proti zvyšovaniu energetických taríf.

Takisto je potrebné zaistiť správne fungovanie integrovaného trhu, a to vytvorením primeraného systému infraštruktúry pre plyn a elektrinu. Treba však zdôrazniť, že osobitný dôraz sa kladie na určité projekty bez toho, aby sa jasne spomínali aj iné, ktoré sú tiež v európskom záujme a prispievajú k cieľu dosahovania energetickej bezpečnosti. Domnievam sa, že ak chceme tento cieľ dosiahnuť, musíme nielen podporovať určité infraštruktúrne práce, ale tiež si udržiavať neutrálny postoj k rôznym projektom.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Európska únia je momentálne hlavným aktérom na medzinárodnom energetickom trhu. EÚ má však veľmi málo surovín, a preto je nútená hromadne dovážať. Tento jednoduchý fakt otvára otázky o bezpečnosti dodávok a závislosti nášho kontinentu od širšieho sveta. Pre Európsku úniu sú tieto témy už mnoho rokov veľkým zdrojom obáv. Z tohto dôvodu sme ja aj kolegovia poslanci Parlamentu hlasovali o prijatí uznesenia, ktoré vyzýva Európsku úniu na diverzifikáciu svojich poskytovateľov, aby sa zabránilo budúcim problémom s dodávkami a aby sa vytvoril prísnejší strategický prístup v rámci tohto odvetvia. Hlasovaním za toto uznesenie som tiež chcela zdôrazniť, že energetická efektívnosť by mala byť pre Európsku úniu prioritou. Naozaj mi to pripadá ako najlepší spôsob znižovania energetickej závislosti EÚ, ale aj boja proti zmene klímy, čo považujem za ešte dôležitejšie a čo sa teraz stáva naliehavou nutnosťou.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou a chcem v prvom rade poďakovať pani spravodajkyni aj tieňovým spravodajcom za prvú energetickú stratégiu od čias, keď Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. Táto stratégia vyjadruje hlavné úlohy: solidaritu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie. Po prvé musia členské štáty vykonávať právne predpisy, ktoré už v oblasti energetiky boli prijaté. Po druhé treba vytvoriť jednotný vnútorný energetický trh, ako aj trh s obnoviteľnými zdrojmi energie. Po tretie treba inovovať a modernizovať celoeurópsku energetickú infraštruktúru. EÚ teda musí prekonať všetky administratívne a finančné prekážky a členské štáty EÚ musia zosúladiť svoje záujmy a prejaviť solidaritu. Rovnaké pravidlá musia platiť pre každý projekt, či už to je plynovod Jamal, alebo plynovod Nord Stream. Ako vieme, závislosť EÚ od krajín dodávajúcich ropu a plyn sa zvyšuje. Východoeurópske členské štáty platia veľkú cenu za tento monopol. Nie je tu žiadna konkurencia, práva spotrebiteľov nie sú chránené a je nemožné vytvoriť jednotný trh. Sme závislí od fosílnych palív, ktorých zdroje sa vyčerpávajú, a preto je mimoriadne naliehavé, aby sme rozšírili nielen používanie obnoviteľných zdrojov energie, ale aby sme tiež investovali do rozširovania energetickej efektívnosti, čím by sme zároveň obmedzili účinky zmeny klímy. Hlavnou vecou, na ktorú súčasná energetická politika EÚ zabúda, je nasmerovanie fondov EÚ do oblasti, ktorá aj napriek recesii patrí medzi hlavné priority pre európske vlády aj občanov. Oblasť energetiky by sa mala sústreďovať na spotrebiteľov a ochranu ich práv a EÚ sa musí snažiť o zaistenie priaznivých cien energie pre spotrebiteľov a podniky.

  Karin Kadenbach (S&D), písomne. – (DE) Vítam, že podľa tejto správy budú musieť Komisia a členské štáty zaistiť, aby sa v nových aj starých jadrových elektrárňach uplatňovali najvyššie medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti. Hlasovala som aj za tento článok. Chcem však jasne uviesť, že mojím základným cieľom je zastavenie využívania jadrovej energie. Aj keď sa teraz musíme presunúť od výroby energie z fosílnych palív k iným zdrojom, jadrová energia nie je alternatívou. Potenciálne riziko je stále príliš veľké a problém konečného uskladňovania jadrového odpadu stále nie je vyriešený. Propagácia nízkouhlíkových zdrojov energie je známym argumentom jadrovej loby, aby zľahčila možnosť jadrového nebezpečenstva. Zmena klímy by sa však nemala používať na ospravedlnenie rozširovania jadrovej energie.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Energetická politika je v súčasnosti mimoriadne dôležitou oblasťou činnosti Európskej únie. Predchádzanie energetickým krízam v susedných krajinách a zaistenie energetickej bezpečnosti v členských štátoch by malo byť prioritou pre inštitúcie Európskej únie. Dôležité je najmä zaistiť rovnováhu medzi energetickou politikou a ochranou životného prostredia. Z tohto dôvodu musíme presadzovať zvýšené používanie obnoviteľných zdrojov energie v najvyššom možnom rozsahu. Zabezpečilo by sa tým nielen zníženie emisií škodlivých látok, ale účinne by sa obmedzila aj závislosť trhu EÚ od zahraničných dodávok energie.

Ak sa má zaistiť energetická bezpečnosť, ktorá má pre všetkých občanov členských štátov obrovský význam, podstatné je podporovať dobré vzťahy medzi Európskou úniou a tretími krajinami, najmä tými, ktoré poskytujú dodávky do Európy. Rovnako veľmi dôležité je diverzifikovať dodávateľov ropy a plynu, aby bola Európska únia menej vystavená energetickým krízam v susedných krajinách.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Udržateľná európska energetická stratégia je zásadným predpokladom zaručenia dodávok energie, a preto sa musí vzťahovať na všetky aspekty poskytovania energie. Optimálne dodávky energie sú dôležité aj pre prosperovanie hospodárstva, pretože poskytujú a vytvárajú pracovné miesta. Vítam, že správa zdôrazňuje potenciál zdrojov biomasy v členských štátoch EÚ na vyrobenie významných objemov biopalív druhej generácie. Používanie fosílnej energie sa v ďalších rokoch musí výrazne obmedziť. A pri náhrade ropy a plynu môže zohrávať biomasa významnú úlohu. V záujme nezávislosti a bezpečnosti dodávok musia byť v oblasti energetiky tiež dostupné potrebné zdroje. Poľnohospodárstvo nám môže výrazne pomôcť dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020. Musíme rozpoznať znamenia budúcnosti a investovať do zdrojov obnoviteľnej energie a do ekologických technológií. Podporujem tie časti správy, ktoré požadujú opatrenia na rozvoj udržateľnej energetickej politiky v Európe s medzinárodným významom.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o energetickej stratégii, pretože je konštruktívnym prínosom do európskej rozpravy o tejto téme a stanovuje usmernenia pre budúcnosť európskej energetickej politiky. Všetci vieme, že Európska únia dnes čelí množstvu problémov, a rovnako vieme, že je čoraz závislejšia od dovozu energie zo zahraničia. Lisabonská zmluva bola prvým krokom smerom k obráteniu smerovania, pretože poskytuje silný právny rámec a právny základ (článok 194) krokov v energetickej politike. Stanovuje skupinu jasných cieľov vrátane zaistenia fungovania jednotného energetického trhu, bezpečnosti dodávok a energetickej efektívnosti a podpory energetických sietí a obnoviteľných foriem energie. Tento dokument preto považujem za mimoriadne užitočný prínos k úsiliu o vytvorenie a realizáciu spoločnej energetickej stratégie, ktorá môže v nadchádzajúcich desaťročiach posilniť Európu.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu o novej energetickej stratégii pre Európu, ktorá sa zaoberá tým, že budúca stratégia by sa mala usilovať o naplnenie základných cieľov Lisabonskej stratégie, ktorými sú jednotný energetický trh, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť a úspory, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a podpora energetických sietí. Okrem toho by takáto stratégia mala prispievať k dostupným cenám za energiu v prospech všetkých spotrebiteľov, k posilneniu obnoviteľných zdrojov v rámci udržateľnej výroby energie a k rozvoju vzájomne prepojených, integrovaných, interoperabilných a inteligentných energetických sietí. Mala by tiež viesť k zníženej závislosti od dovozu energie a zvýšiť vlastnú výrobu energie a zároveň zachovať konkurencieschopnosť a priemyselný rast a obmedziť emisie skleníkových plynov.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Energetická stratégia pre Európu na roky 2011 až 2020 stanovuje všeobecné usmernenia, ktorých cieľom je posilniť nedávno definovaný vnútorný trh s energiou. Táto správa posilňuje konkurencieschopnosť a trhové nástroje, pritom však nie je ambiciózna vo vzťahu k obnoviteľným formám energie alebo k obmedzeniu spotreby energie. Nevenuje tiež náležitú pozornosť mikrovýrobe ani rovnosti v oblasti dodávok energie. A napokon, podmieňuje európsku energetickú bezpečnosť úzkou spoluprácou s NATO. Z týchto, ako aj z iných dôvodov som hlasovala proti nej.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa je ódou na jadrovú energiu, uhlíkový trh a projekt Desertec. A navyše okrem toho obhajuje úzku spoluprácu s NATO. V súlade so zásadami ekológie a mieru, ktoré zastávam, som hlasoval proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tri ciele stanovené Komisiou v oblasti európskej energetickej politiky sú jasné a ambiciózne. Ide o prechod na nízkouhlíkový energetický systém, zaistenie bezpečnosti dodávok energie a zaručenie toho, že sa posilnia konkurencieschopnosť EÚ a dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov za dostupné ceny. Na dosiahnutie týchto cieľov bude potrebné veľmi veľké finančné a ľudské úsilie.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Lisabonská zmluva poskytuje Európskej únii silný právny rámec a silný právny základ, a to v článku 194, v záujme podniknutia krokov v energetickej politike. Na dosiahnutie cieľov 20 – 20 – 20 stanovených v klimaticko-energetickom balíku v horizonte do roku 2020 sú potrebné dlhodobá vízia a nová energetická stratégia. Európska únia musí ukázať svoju vôľu a ambicióznosť. Dnes je Únia čoraz viac závislá od dovozu energie. Práve preto je dôležité, aby Európska únia začlenila úvahy o energetike do svojich politík a vonkajších krokov. Okrem toho musíme podporiť dlhodobé investície na území Spoločenstva. Energetická efektívnosť a energetické úspory sa musia stať úplnými prioritami najmä prostredníctvom prijatia akčného plánu pre energetickú efektívnosť a programu stimulov podporujúcich obnoviteľné zdroje energie na európskej úrovni.

Únia tiež musí v maximálnej možnej miere rozširovať činnosti v oblasti výskumu a vývoja. A napokon musíme venovať veľmi veľkú pozornosť konkurencieschopnosti Európskej únie a hospodárskej dostupnosti energie pre európsky priemysel a súkromných spotrebiteľov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Spravodajkyňa sa vo svojej správe zaoberá zlepšením dodávok energie v Európe, teda niečím, čo treba oceniť. Zdalo by sa však, že tento cieľ sa má dosiahnuť zvýšením vplyvu EÚ v odvetví energetiky. Energetická politika je pritom oblasťou, ktorá je veľmi špecifická pre každú krajinu. V Európe panuje len malá zhoda, najmä pokiaľ ide o používanie jadrovej energie a obnoviteľných foriem energie.

Z tohto dôvodu a tiež preto, že som presvedčený, že by sme naďalej sami mali rozhodovať o tom, ako získame našu energiu, sa domnievam, že energetická politika by mala zostať v kompetencii jednotlivých členských štátov. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Kolarskej-Bobińskej, pretože si uvedomujem, že na ceste k energetickej budúcnosti Európy je momentálne veľa prekážok a ťažkostí, ktoré treba prekonať. Úloh, ktoré Európa plánuje rozhodne a rázne riešiť, je veľa. Európsky energetický systém potrebuje významné investície vo veľmi citlivom období, keď stále rieši hospodársku krízu, ktorá postihla mnohé odvetvia. Vzhľadom na súčasnú situáciu EÚ si myslím, že je načase zaviesť novú energetickú stratégiu s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v klimatickom balíku (20 – 20 – 20). Užitočné by bolo, keby sme lepšie využívali rozpočtové zdroje EÚ na energetické a klimatické politiky EÚ. Zaujímavou stratégiou, ktorú by som podporil, by bolo aj vytvorenie nástrojov na poskytovanie stimulov na rozvoj a modernizáciu energetických sietí.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (2010/2108(INI)). Ako spravodajkyňa sa totiž domnievam, že tým, že Lisabonská zmluva obsahuje konkrétnu kapitolu o energetike, sa teraz vytvára pevný právny rámec pre rozvoj energetických iniciatív na základe udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, prepojenia sietí a solidarity.

Je preto rozhodujúce riešiť problém omeškaného alebo neúplného vykonávania právnych predpisov o energetike a neexistenciu komplexných energetických stratégií so silným vedením Komisie, pričom členské štáty tiež musia presvedčivo preukázať svoje odhodlanie a podporu. Vzhľadom na to je dokument s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 prvým krokom ku komplexnej energetickej politike EÚ v kontexte stratégie EÚ 2020.

Chcela by som zdôrazniť tieto body, ktoré sú zahrnuté v navrhovanej stratégii EÚ: zaistenie podpory pre moderné integrované siete, zaistenie bezpečnosti dodávok energie, podpora výskumu, vývoja a inovácií v oblasti energetiky a zaradenie prínosov pre spotrebiteľov a občanov na ústredné miesto energetickej politiky.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva definuje skupinu jasných cieľov v oblasti energetickej politiky, a to zaistenie fungovania jednotného vnútorného trhu s energiou, bezpečnosti dodávok, energetickej efektívnosti a podpory energetických sietí a obnoviteľných zdrojov energie. EÚ preto musí prijať novú stratégiu pre sektor energetiky, ktorá umožní splnenie týchto cieľov spoločne s cieľmi klimatického balíka 20 – 20 – 20.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Naša skupina sa napokon zdržala hlasovania o tomto uznesení v dôsledku nadmerného dôrazu kladeného na pálené uhlie. Napriek tomu, že dva kľúčové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (týkajúce sa odsekov 32 a 52) neprešli, obsah tejto správy môže naša skupina len ťažko prijať.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Správa pani Kolarskej-Bobińskej upozorňuje na mnoho významných problémov, ako je napríklad neexistencia harmonizovanej energetickej politiky, ktorá zohľadňuje osobitné znaky jednotlivých členských štátov, ako aj potreba dovážať zdroje energie z tretích krajín. Podľa predpovedí sa závislosť od ropy bude v budúcnosti ešte zväčšovať, a práve preto musí energetická stratégia zohľadňovať veľa aspektov, ako aj medzinárodný rozmer, a musí isť nad rámec Európskej únie. Vzhľadom na geografickú blízkosť členských štátov s Ruskom by sa Európska únia mala snažiť o nastolenie užšej spolupráce s našimi východnými susedmi za správnych podmienok. Naše snahy by sa mali sústrediť aj na dosiahnutie cieľov Lisabonskej zmluvy a v dôsledku toho na vytvorenie jednotného trhu s energiou, pričom sa zároveň zaručí bezpečnosť dodávok energie. Ak chceme splniť tieto zámery, je potrebné investovať do infraštruktúry sietí, pretože sa tým rozšíri integrácia regionálnych trhov s energiou, a tiež modernizovať celoeurópske energetické siete. Ako sa správne navrhuje v správe pani Kolarskej-Bobińskej, výstavba nových terminálov schopných dopraviť plyn z celého sveta by umožnila nájsť nové zdroje dovozu plynu najmä z regiónov, ktoré sú bohaté na tento zdroj, ako napríklad stredná Ázia. Predseda Európskej únie pán Jerzy Buzek a bývalý predseda Európskej komisie pán Jacques Delors navrhli aj to, aby sa sprístupnili finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry, pretože modernizovaná a rozšírená energetická sieť je základnou požiadavkou na budovanie jednotnej energetickej politiky.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zachovanie strategického prístupu k energetike v rámci EÚ je čoraz podstatnejšie, pretože so zdrojmi sa začína obchodovať ako s futuritami a režimy v ostatných častiach sveta naďalej odkláňajú tieto vzácne zdroje výlučne svojím smerom. Súhlasím síce, že úspory energie môžu byť efektívnym riešením, je to však len časť potrebného širšieho prístupu. Základom je rozvoj energetických technológií, ako sú fúzia a zmesi udržateľných energetických zdrojov. To sa však dosiahne len podporou energetickej bezpečnosti ako politiky s ostatnými západnými agentúrami, ako napríklad NATO.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Energetická stratégia pre Európu je dôležitá v záujme vykonávania nových politík v rámci Lisabonskej zmluvy. Teraz existujú pevné právne základy na vypracovanie energetických iniciatív na základe udržateľnosti, bezpečnosti dodávok energie, prepojenia sietí a solidarity. Ciele štruktúrovaného plánu, ako bol predložený Parlamentu, by mali zahŕňať vytvorenie jednotného energetického trhu a zaistenie bezpečnosti a efektívnosti dodávok energie. Skutočnosť je taká, že sektor energetiky v Európe musí riešiť mnoho problémov, a to teraz aj v budúcnosti. EÚ je čoraz závislejšia od dovozu energie a výroba energie v EÚ si žiada zvýšené investície v čase, keď stále cítime následky hospodárskej krízy. Chcel by som zdôrazniť dôležitosť lepšieho využívania potenciálu obnoviteľných foriem energie v EÚ a význam toho, aby spotrebitelia a verejnosť EÚ boli stredobodom európskej energetickej politiky. Z týchto dôvodov som hlasoval za tento dokument.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Pri pláne dovážať 70 % energie EÚ do roku 2030, často z nestabilných regiónov, musí byť prioritou EÚ bezpečnosť dodávok a toto uznesenie stanovuje stratégiu EÚ, ktorá má riešiť túto závislosť. Hlavne energetická efektívnosť by mala byť pre EÚ prioritou, keďže ide o najúčinnejší spôsob zníženia nákladov pre spotrebiteľov v celej EÚ. Toto uznesenie tiež vyzýva Komisiu, aby zaistila správne presadzovanie všetkých súčasných právnych predpisov vrátane jednotného energetického trhu, a opakuje tiež výzvu Parlamentu na zavedenie inteligentných meračov. To všetko by malo zlepšiť služby, ktoré spotrebitelia dostávajú, a umožniť im lepšie kontrolovať objem energie, ktorý spotrebujú.

Návrh uznesenia (B7-0616/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo sa domnievam, že Európska únia by mala aktívne prispievať k tomu, aby bola konferencia o zmene klímy v Cancúne nádejná a transparentná, najmä pokiaľ ide o financovanie určené na prispôsobenie, lesné hospodárstvo, účinné využívanie zdrojov, prevod technológií, monitorovanie, podávanie správ a kontrolu. Preto by sa EÚ mala rovnako silno politicky angažovať v tretích krajinách prostredníctvom tvorby politík na vytvorenie efektívnych mechanizmov medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy, a to v rámci aj nad rámec Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Za zmienku stojí aj historická zodpovednosť, ktorú nesú vyspelé krajiny za nezvratnú zmenu klímy, a ich povinnosť pomáhať rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám pri prispôsobení sa týmto zmenám, a to vrátane poskytovania finančnej pomoci na národné akčné programy na adaptáciu, ktoré sú dôležitými nástrojmi na prispôsobenie sa zmene klímy a podporujú prevzatie zodpovednosti.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Týždeň pred samitom o zmene klímy v Cancúne Európsky parlament prijal uznesenie o cieľoch samitu. Neúspech samitu v Kodani, od ktorého sme mali také veľké očakávania, stále zostáva v mysliach ľudí a všetci dúfame, že ďalšia príležitosť na dosiahnutie pokroku v medzinárodnej spolupráci v oblasti zmeny klímy sa znovu neukáže ako premárnená šanca. Bohužiaľ si však nemyslím, že uznesenie prijaté na poslednom plenárnom zasadnutí vo štvrtok je mimoriadne užitočné. Moji kolegovia z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ja sme chceli zachovať cieľ zníženia skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, ktorý by nám poskytol dobrý základ na rokovania s USA a Čínou. Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa však podarilo prijať nereálny cieľ 30 % zníženia. Nemyslím si, že tento druh jednostranného prístupu je dobrá správa pre nastávajúce rokovania v Cancúne, a podľa môjho názoru je škoda, že uznesenie, proti ktorému som hlasovala, bolo prijaté.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som toto uznesenie. Na konferencii v Kodani o zmene klímy sa nepodarilo dosiahnuť konkrétne záväzky. Ani ďalšie rozhovory v Nemecku a v Číne nepriniesli požadovaný výsledok, a preto sa do konferencie v Cancúne vkladajú veľké nádeje. Treba sa na nej dohodnúť na významných krokoch – záveroch komplexnej medzinárodnej dohody po roku 2012 –, ktoré by mali byť v súlade s najnovším vedeckým vývojom a s našimi zámermi na zastavenie otepľovania atmosféry do roku 2020 a obmedzenia globálneho otepľovania o dva stupne do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Súhlasím s pozíciou prijatou v uznesení, že Európska únia by mala prevziať počas rokovaní o klíme vedúcu úlohu a mala by aktívne prispievať ku konštruktívnejšej konferencii o klíme v Cancúne. Len Európska únia prijala záväzné ciele v oblasti obmedzovania zmeny klímy a plánuje prijať ešte ambicióznejšie zámery. V záujme EÚ teda musí byť aj to, aby takéto záväzky prijali aj ostatné krajiny, keďže od toho závisí hospodársky rast EÚ a jej konkurencieschopnosť.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Niekoľko dní pred otvorením konferencie o zmene klímy v Cancúne Parlament prijal spoločné uznesenie, ktoré vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád na celom svete, aby počas rokovaní prejavili skutočné politické vodcovstvo a vôľu. Potrebujeme konkrétne a rýchle opatrenia, pretože hodnotenie je kruté. Podľa vývoja vecí naše záväzky pravdepodobne nebudú stačiť na minimalizovanie škôd v dôsledku zmeny klímy. Stručne povedané, naše vlády musia robiť viac a musia to robiť rýchlejšie. Európska únia musí počas rokovaní zohrávať vedúcu úlohu, musí vystupovať jednotne, aby v rozhovoroch s Čínou a USA mala nejaký vplyv. Čo sa týka cieľov, vyžadujeme väčšiu ambicióznosť. Musíme prijať cieľ 30 % zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 (odsek 16). Je síce pravda, že boj proti zmene klímy patrí medzi hlavné politické úlohy už niekoľko rokov, no zatiaľ sme nedosiahli očakávané výsledky. Čo sa týka napríklad cieľov do roku 2020 v oblasti energetickej účinnosti a 20 % miery využívania obnoviteľných zdrojov energie, čísla nenarastajú. Cancún je príležitosťou robiť veci lepšie, tak ju znovu nepremeškajme.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože Európska únia počas rokovaní o zmene klímy musí zohrávať vedúcu úlohu. Po neuspokojivom výsledku konferencie o klíme v Kodani treba totiž obnoviť dôveru v medzinárodné rokovania o zmene klímy. Podporujem výzvu Európskeho parlamentu, že treba prijať konkrétne opatrenia na zastavenie odlesňovania, a jeho návrh na vytvorenie efektívneho globálneho trhu na obchodovanie s emisiami. Chcela by som zdôrazniť, že musíme posilniť prirodzené odstraňovanie emisií skleníkových plynov, ktoré bude podporovať zachovanie biodiverzity. Dúfame, že v Cancúne sa dohodnú zásadné kroky v súlade s najnovším vedeckým vývojom v záujme zaručenia prežitia všetkých národov, ľudí a ekosystémov.

Okrem toho je veľmi dôležité, aby sa v Cancúne prijali zásadné rozhodnutia vo vzťahu k financovaniu a najmä stupňu doplnkového financovania určeného na adaptáciu, lesné hospodárstvo, efektívne využívanie zdrojov, prevod technológie, monitorovanie, podávanie správ a overovanie. Veľmi dôležité je tiež zaručiť úplnú transparentnosť a pevný politický záväzok v súvislosti so zabezpečením financovania urýchleného začatia činnosti.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Úspech konferencie o zmene klímy v Cancúne je veľmi dôležitý pre dôveryhodnosť rokovacieho procesu pod záštitou Organizácie Spojených národov. Je preto veľmi dôležité prijať konkrétne záväzky a stanoviť reálne ciele. Je nevyhnutné dosiahnuť dohodu o aspektoch, ako sú politiky v oblasti ochrany lesov, transfer technológií do rozvojových krajín a financovanie.

Ak sa nepodarí dosiahnuť globálnu dohodu, Európa by predsa len mala ostať otvorená a zvážiť druhé obdobie plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Mala by však stanoviť podmienky, najmä pokiaľ ide o environmentálnu integritu protokolu, prepracovanie mechanizmu čistého rozvoja a prevzatie záväzkov zo strany najväčších celosvetových znečisťovateľov, ako sú Čína a Spojené štáty.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Pôvodná podoba uznesenia o konferencii v Cancúne o zmene klímy sa výrazne zmenila a začlenením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sa jeho obsah značne zmiernil. No napriek tomu som zaň hlasoval. Domnievam sa totiž, že je naliehavo potrebné rýchlo a koordinovane konať na medzinárodnej úrovni s cieľom bojovať proti zmene klímy a že uznesenie ako celok stále obsahuje veľa pozitívnych bodov a EÚ ním významne prispeje počas konferencie v Cancúne. Správa kritizuje nedostatočné prípravy na konferenciu, zdôrazňuje potrebu znižovať emisie o minimálne 40 % a vyzýva EÚ a členské štáty, aby uplatňovali zásadu tzv. klimatickej spravodlivosti. Poukazuje tiež na historickú zodpovednosť vyspelých krajín a pripomína ich finančný prísľub a cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorého základom je 0,7 % HND. Ústredným bodom je zachovanie biodiverzity a ekosystému a uznáva sa aj právo na prístup k pitnej vode a potreba zachovať lesy a vypracovať politiku lesného hospodárstva. Správa napokon aj správne poukazuje na to, že sa nevyužíva potenciál úspor energie, a zdôrazňuje potrebu zvýšiť energetickú účinnosť budov a dopravy.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Zmena klímy je problémom globálneho významu, a preto si vyžaduje spoločnú odpoveď. Jednostranný záväzok je síce pozitívnym, a teda želateľným znamením, nestačí však.

Údaje potvrdzujú, že zvyšovanie CO2 nebude mať najhoršie následky pre EÚ, to však neznamená, že by sme nemali mať zmysel pre zodpovednosť aj vzhľadom na to, čo sa robilo v minulosti. Nemôžeme preto vycúvať z nášho záväzku jasne prispievať k obmedzovaniu emisií, aj keď treba zdôrazniť, že naše snahy majú v podstate diplomatický charakter.

Konkrétne treba dosiahnuť konsenzus o určitých základných problémoch a potom ich spoločne riešiť s ostatnými aktérmi. Možno naozaj existujú veľmi silné pohnútky konať samostatne, ale tým treba všemožne zabrániť. Inak náklady, ktoré náš výrobný systém už začína platiť – a platí ich ochotne, keď dosahuje výsledky –, vyjdú navnivoč.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o konferencii OSN o zmene klímy v Cancúne v záujme dosiahnutia celkového cieľa, ktorým je obmedzenie nárastu priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu na 2 ºC (tzv. cieľ 2 ºC). Následky nesplnenia cieľa 2 °C by mohli byť mimoriadne vážne. Vyhynutie bude hroziť až 40 % druhov, milióny ľudí sa budú musieť presťahovať v dôsledku zvyšovania úrovne mora a častejšiemu extrémnemu počasiu, zníži sa úroda plodín, porastú ceny potravín a globálny hospodársky výstup poklesne o minimálne 3 %. Vedecké argumenty týkajúce sa zmeny klímy a jej vplyvu sú úplne jasné. Práve preto má vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý bude monitorovať správne vykonávanie týchto opatrení, prvoradý význam.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že Európska únia a jej členské štáty musia definovať a uplatňovať zásadu tzv. klimatickej spravodlivosti, a preto musia do budúcich medzinárodných rokovaní o klíme zaviesť doložku o rovnosti. Domnievam sa, že ak by sa svetu nepodarilo zabrzdiť zmenu klímy, bola by to maximálna nespravodlivosť, lebo jej následky najviac znášajú chudobní ľudia v chudobných krajinách.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za väčšinu opatrení a návrhov predložených v tejto správe. Po neuspokojivom výsledku konferencie o klíme v Kodani je potrebné obnoviť dôveru v medzinárodné rokovania o zmene klímy. Je znova na Európskej únii, aby počas rokovaní o zmene klímy prevzala vedúcu úlohu a aby aktívne prispievala v záujme toho, aby konferencia v Cancúne viedla ku konštruktívnejším, transparentnejším a pevnejším záväzkom.

Som tiež presvedčený, že Európska únia by sa mala usilovať o zintenzívnenie svojich diplomatických činností, aby sa výrazne politicky angažovala v tretích krajinách prostredníctvom tvorby politík na vytvorenie efektívnych nástrojov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy. Domnievam sa tiež, že v rámci tejto snahy o dosiahnutie zásadnejších a ambicióznejších výsledkov by mala Európska únia počas záverečnej fázy rokovaní konferencie COP 16 ponechať svojmu hlavnému vyjednávačovi určitú mieru flexibility, aby mohol reagovať na vývoj, ktorý rokovania prinesú.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Počas konferencie o zmene klímy v Cancúne musí Európska únia vystupovať jednotne a musí ukázať, že je ambiciózna a presvedčivá. Neúspech z Kodane sa nesmie zopakovať. Potrebujeme konkrétne a rýchle opatrenia, pretože hodnotenie je kruté. Podľa vývoja vecí naše záväzky pravdepodobne nebudú stačiť na minimalizovanie škôd v dôsledku zmeny klímy. Európska únia musí počas rokovaní zohrávať kľúčovú úlohu, musí vystupovať jednotne, aby pri rozhovoroch s Čínou a USA bolo jasne cítiť jej vplyv. Treba splniť hlavný cieľ, ktorým je 30 % zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Musíme tiež zaistiť, aby priemyselné krajiny, ako sú napríklad Spojené štáty, dali rozvojovým krajinám záväzok, že im pomôžu bojovať so zmenou klímy a prispôsobiť sa jej napríklad prostredníctvom boja proti odlesňovaniu, dezertifikácii a podobne. Je načase, aby naše vlády venovali pozornosť problémom v dôsledku zmeny klímy, ktoré sú pred nami, a aby dosiahli politický konsenzus, ktorý umožní vykonávanie skutočne globálnej politiky v oblasti boja proti zmene klímy.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Európska únia už počas francúzskeho predsedníctva v roku 2008 prijala ambiciózny cieľ 20 % zníženia emisií CO2 do roku 2020. A už teraz je ťažké dosiahnuť prijatie tohto cieľa v iných krajinách zapojených do medzinárodných rokovaní o zmene klímy. Bez medzinárodnej dohody pritom tento európsky cieľ môže znamenať aj stratu medzinárodnej konkurencieschopnosti európskych podnikov v niektorých hospodárskych odvetviach.

Navrhovanie nového cieľa 30 % zníženia emisií CO2 v Európskej únii je preto absolútne neprimerané, a preto som hlasovala proti tomuto návrhu uznesenia. Stanovisko, ktoré dnes prijal Parlament, neposúva Európsku úniu do dôveryhodnej pozície, pokiaľ ide o rokovanie s partnermi s cieľom dosiahnuť dohodu počas konferencie v Cancúne budúci týždeň.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o konferencii v Cancúne o zmene klímy, pretože sa domnievam, že Parlament by mal vyslať jasný odkaz, že svetoví vedúci predstavitelia majú ukázať svoje politické vodcovstvo počas rokovaní, aby sa dosiahol pokrok smerom k úrovni Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Bez ohľadu na rozpravu o príčinách zmeny klímy a o zistení, či ju ľudská činnosť spôsobila a či ju môže zvrátiť, je teraz jasné, že tento problém má veľmi vážne následky v mimoriadne odlišných častiach ľudského života a že v dôsledku neho hrozí nerovnováha na globálnej úrovni. Musíme ju preto pozorne a so záujmom sledovať. Zmena klímy spôsobila hlavne znepokojivý vzostup úrovne mora, nútené migrácie a boj o prístup k vodným cestám a úrodnejšej zemi, ako napríklad v Sudáne, kde sa postavili proti sebe kočovní pastieri a usadení poľnohospodári. EÚ musí aktívne prispievať k tomuto globálnemu úsiliu a musí urobiť maximum pre monitorovanie tohto problému a hľadanie trvalých riešení, ktoré v ideálnom prípade dokážu zosúladiť vedecký a technologický pokrok a rozvoj obyvateľstva s environmentálnou kvalitou a rešpektovaním prírody. Konferencia v Cancúne o zmene klímy je vynikajúcou príležitosťou na uskutočnenie tohto zámeru, na stanovenie ambicióznejších cieľov a dosiahnutie pevnejšieho a komplexnejšieho spoločného záväzku bojovať proti tomuto problému.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podporujem myšlienku, aby sa na klimatickom samite v Cancúne dosiahla záväzná dohoda, v ktorej bude figurovať medzinárodný systém sankcií. Je jasné, že takáto dohoda bude mať význam len vtedy, ak bude záväzná pre hlavných globálnych znečisťovateľov, teda pre USA, Čínu a Indiu. EÚ je vedúcim predstaviteľom v boji proti zmene klímy a mali by sme ju povzbudiť, aby na tejto vedúcej pozícii stavala. Nesmie však zabúdať na to, aké obrovské úsilie už naše priemyselné odvetvia vyvinuli, aby reagovali na povinné zníženie emisií v Európe. Treba poznamenať, že EÚ zodpovedá za približne 15 % svetových emisií, pričom sa odhaduje, že do roku 2030 toto percento klesne na 10 %, zatiaľ čo USA, Čína a India zodpovedajú za polovicu svetových emisií a toto číslo sa bude naďalej zvyšovať.

Preto nemôžem súhlasiť s tým, aby EÚ jednostranne obmedzila svoje emisie CO2 o 30 % namiesto cieľa 20 %, ak sa k nej náležite nepridajú aj ostatné krajiny, a to najmä USA. Neznamená to, že ambície EÚ by sa mali znížiť. Práve naopak, som presvedčený, že aj keď ostatní sa s nami nestotožňujú, mali by sme svoje úsilie naďalej zameriavať na vedecký výskum, technologické inovácie v oblasti bezuhlíkových zdrojov energie, energetickú účinnosť a vytváranie ekologických pracovných miest s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie opakuje niektoré z trhlín, slabín a chýb pozície Parlamentu prijatej na konferencii o zmene klímy v Kodani a nezisťuje pritom príčiny jej veľkého zlyhania. Diskusia sa stále nadmieru zameriava na ciele zníženia, a to na úkor spôsobov, ako toto zníženie dosiahnuť, čo spochybňuje celú rozpravu. Správa trvá na trhovom prístupe, a pritom trhové nástroje už ukázali svoju neefektívnosť a zvrátenosť. Nezaoberá sa dostatočné tým, čo je potrebné v diskusii o deformáciách spôsobených tzv. mechanizmami flexibility, a potrebou ich zrušenia alebo prepracovania. Zjavne tu panuje nepochopenie významu a skutočnej dôležitosti zásady spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti, keď najväčších znečisťovateľov na svete, ako sú USA, ktoré spôsobujú najväčšie emisie v prepočte na obyvateľa a ktoré sa bránia prijatiu vážnych záväzkov voči zníženiu svojich emisií, dáva na rovnakú úroveň s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, ako sú Čína a India, kde emisie na obyvateľa sú v prípade Číny 10-násobne a v prípade Indie 4-násobne menšie ako v USA.

Čo sa týka financovania adaptácie a zmierňovania následkov v rozvojových krajinách, ďalej sa ignorujú vážne prekážky, ktoré ťažia tieto krajiny, ako napríklad obrovský, nespravodlivý zahraničný dlh, ktorý najmenej rozvinuté krajiny majú. Bez ohľadu na niektoré pozitívne body si celkový obsah tohto uznesenia nezaslúži našu podporu.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Po neúspechu kodanskej konferencie sme dúfali, že sa konečne pohneme ďalej. Vítam uznesenie o konferencii o zmene klímy v Cancúne, najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré presadzujú rozumný a pragmatický prístup, že žiadne zvýšenie v rámci kvóty znižovania emisií nemôže EÚ prijať jednostranne bez toho, aby aj ostatní hlavní svetoví aktéri prijali svoj diel záväzkov.

Európa musí určite aj ďalej viesť boj proti emisiám skleníkových plynov, ale nedá sa to robiť v mene environmentálnej ideológie, ktorá nevyžaduje žiadne spoločné prijatie zodpovednosti a končí trestaním tisícov malých a stredných podnikov v Európe, najmä počas obdobia krízy.

  Karl-Heinz Florenz (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti dnešnému návrhu uznesenia o klimatickej konferencii v Cancúne (COP 16), pretože sa cítim byť zaviazaný ochrane klímy, čím myslím reálnu ochranu klímy, ktorá kombinuje udržateľnosť a hospodársky rozvoj. Je pre mňa veľkým krokom hlasovať proti správe, na ktorej vypracovaní som sa významne podieľal. No návrh uznesenia je len „ekologickou vidinou“, ktorá sleduje neprimerané a nereálne ciele. Podarilo sa nám presadiť zmiernenie niektorých požiadaviek, ako napríklad obmedzenie zvyšovania priemernej teploty o 1,5 °C. Ak by sme chceli splniť túto požiadavku, museli by sme znížiť naše emisie v najbližších desiatich rokoch na nulu a v krátkom alebo dlhom časovom horizonte usilovať o záporné emisie. Nepodarilo sa nám presadiť naše stanovisko vo vzťahu k jednostrannému zvýšeniu záväzkov EÚ voči znižovaniu napriek tomu, že to rokovaniam v súčasnosti nijako nepomôže a že nevieme, ako konkrétne zníženia dosiahnuť. Musíme sa vyhnúť takýmto požiadavkám, pretože riskujeme stratu dôveryhodnosti medzi našimi svetovými partnermi, najmä tými, ktorí si stále nie sú istí, či sa s nami majú spojiť. Dôveryhodnosť je momentálne naším hlavným kapitálom. Som presvedčený, že v snahe o zabezpečenie dôveryhodnosti musí Európa vystupovať jednotne. Z tohto dôvodu podporujem Radu a Komisiu.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Keď sa na kodanskom samite nepodarilo stanoviť ambiciózne ciele na boj proti globálnemu otepľovaniu, naše nádeje boli zmarené. Európska únia teraz musí byť neochvejná vo svojom záväzku dosiahnuť na samite v Cancúne presvedčivý výsledok. Parlament preto prijal uznesenie, ktoré sa usiluje o zvýšenie cieľov Európskej únie týkajúcich sa obmedzenia emisií skleníkových plynov z 20 % na 30 % do roku 2020. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že už nemôžeme strácať viac času, a že ak budeme ďalej váhať a vykrúcať sa, premeškáme šancu. Ak chceme dosiahnuť reálne výsledky, Európska únia musí byť v rámci medzinárodného spoločenstva vedúcou silou.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som proti konečnému prijatiu tohto uznesenia.

Nereálny charakter cieľov, ktoré boli odsúhlasené, bije do očí.

Jednostranné prijatie cieľa zníženia emisií o 30 % do roku 2020 zo strany EÚ by malo vážne následky vo Francúzsku z pohľadu konkurencieschopnosti a pracovných miest.

Je až príliš veľa neistých faktorov, ktoré ovplyvňujú rokovania, aby si EÚ mohla stanoviť takéto obmedzujúce ciele. Minulý rok Európa urobila chybu, keď verila, že dokáže presadiť svoju predstavu u partnerov počas kodanskej konferencie. Ak EÚ urobí tieto chyby znova, nebude vôbec prichádzať do úvahy, aby sedela za rokovacím stolom.

O 30 % môžeme hovoriť len vtedy, keď sa o tomto čísle dosiahne medzinárodná dohoda.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie o konferencii v Cancúne o zmene klímy, pretože Európska únia musí byť teraz, po neúspechu kodanského samitu, viac než kedykoľvek predtým jednotná v presadzovaní tvrdých cieľov. Text konkrétne stanovuje cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v členských štátoch EÚ celkovo o 30 % do roku 2020 s cieľom obmedziť vzostup celosvetovej teploty na 2 °C. Toto uznesenie ako realistický dokument zohľadňuje, že členské štáty majú spoločnú, ale rozdielnu zodpovednosť, ktorá odráža ich vývoj a rast. Navrhuje tiež vytvorenie tzv. zeleného klimatického fondu, ktorý by sa mohol použiť na poskytnutie potrebných financií, pričom prioritu budú mať zraniteľné krajiny.

  Romana Jordan Cizelj (PPE), písomne. – (SL) Hlasovala som proti uzneseniu. Moje vysvetlenie znie: bolo niekedy vôbec možné spočítať všetky hlasy v Európskom parlamente, ktoré žiadali, aby EÚ vystupovala v Cancúne jednotne? Dnešné hlasovanie ukázalo, že Parlament to stále nie je schopný urobiť. Medzi kľúčové rokovacie pozície EÚ patrí, že by sme jednostranne nemali prijímať žiadne nové záväzky. Parlament to zamietol tesnou väčšinou. Z tohto dôvodu som hlasovala proti uzneseniu. Dúfam, že pani komisárka Hedegaardová sa bude držať pozícií, na ktorých sme sa predtým dohodli.

  Dan Jørgensen (S&D), písomne. – (DA) Dánski sociálni demokrati sa zdržali hlasovania o záväzku 40 % zníženia. Sociálni demokrati v zásade podporujú 40 %, ale v tomto konkrétnom hlasovaní sa rozhodli podporiť 30 % ako výsledok, ktorý je prakticky dosiahnuteľný. To je vyjadrené aj v konečnom výsledku.

  Karin Kadenbach (S&D), písomne. – (DE) Ľutujem, že v kontexte uznesenia o klimatickej konferencii nezískala podporu väčšiny v Európskom parlamente výzva na globálnu daň z finančných transakcií, príjem z ktorej sa mohol okrem iného použiť aj na boj proti odlesňovaniu a dezertifikácii. Konzervatívna väčšina, bohužiaľ, nepostupovala podľa odporúčaní sociálnych demokratov k tejto téme. Teší ma, že sme prijali cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C bez vylúčenia rokovaní o možnosti obmedzenia nárastu teploty o 1,5 °C, aby sme dokázali zachrániť všetky krajiny, národy a ekosystémy.

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Zmena klímy je skutočným a bezprostredným problémom, ktorému čelia krajiny Európy. Je rozhodujúce, aby sa čím skôr prijalo celosvetové rozhodnutie, ktoré by pomohlo zastaviť najhoršie následky zmeny klímy. Preto by som bol rád, keby sa na konferencii v Cancúne dosiahol pokrok.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za uznesenie, ktoré stanovuje pozíciu Parlamentu pred konferenciou o zmene klímy v Cancúne. Zdôrazňuje, že v Cancúne sa treba dohodnúť na zásadných krokoch, ktoré pripravia pôdu na uzatvorenie komplexnej medzinárodnej dohody po roku 2012 v Južnej Afrike v roku 2011, ktorá by mala byť v súlade s najnovším vedeckým vývojom a s dosahovaním minimálne cieľa 2 ºC s možnosťou prijať limit 1,5 ºC zvýšenia teploty s cieľom zaručiť prežitie všetkých národov, ľudí a ekosystémov. Vyzýva Európsku úniu, aby počas rokovaní o klíme znovu prevzala vedúcu úlohu a aby aktívne prispievala ku konštruktívnejšej a transparentnejšej konferencii o klíme v Cancúne.

  Mario Mauro (PPE) , písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o príprave na konferenciu o klíme, ktorá sa má konať v Cancúne od 29. novembra do 11. novembra, v podstate preto, že do Mexika musíme prísť s jasnou a dobre definovanou spoločnou pozíciou. Vítam konštruktívny postoj Európskej únie, keď súhlasí so zvážením druhého obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Nemala by však ani o kúsok ustúpiť od predložených podmienok týkajúcich sa emisií. Žiaden z aktérov medzinárodného spoločenstva by nemal ani pomyslieť na to, že ponechá Európu svojmu osudu v nádeji, že sama vyrieši svetové problémy.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Toto uznesenie prijíma niektoré z argumentov prednesených na samite v Cochabambe. Veľmi ma to teší a zároveň ma veľmi udivuje, že v uznesení sa tento samit absolútne nespomína. Navrhuje, aby sa definovala a uplatňovala zásada klimatickej spravodlivosti, a priznáva, bez citovania, klimatický dlh severných krajín voči južným krajinám. Ciele, ktoré navrhuje v súvislosti s obmedzovaním emisií skleníkových plynov, sú v súlade s cieľmi stanovenými Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC).

Umiernenosť vo vzťahu k energii, nech už použijeme akékoľvek slová, je napokon v programe. Ak by výmena práv na znečistenie známa ako uhlíkový trh a vytvorenie globálneho trhu s uhlíkom nepatrili medzi hlavné piliere tohto uznesenia, bol by som ho hlasovaním podporil.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Okolo konferencie o zmene klímy v Cancúne sa znovu vytvárajú veľké nádeje. Krajiny s najväčšou zodpovednosťou musia naďalej pracovať na znižovaní emisií skleníkových plynov. Tento problém, ktorý vyvoláva obavy na celom svete, sa musí rýchlo vyriešiť.

EÚ musí byť schopná prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy. Každá krajina od USA po takzvané rozvíjajúce sa krajiny vrátane Číny, ktoré sú veľkými znečisťovateľmi, musí prijať svoju zodpovednosť v boji, v ktorom je čoraz menej priestoru na nové príležitosti. V stávke je tu trvalo udržateľná budúcnosť ľudstva. Ak neurobíme niečo načas, môžeme sa dostať do bodu, z ktorého niet návratu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Počas nadchádzajúcej konferencie o klíme v Cancúne by sa malo dohodnúť na globálne záväzných limitoch emisií skleníkových plynov CO2, pretože platnosť doterajšieho Kjótskeho protokolu uplynie v roku 2012. Európska únia pracuje na znížení emisií CO2 o 20 % do konca tohto desaťročia, zatiaľ čo Parlament smeruje k 30 % zníženiu. Do dnešného dňa sa nám nepodarilo dosiahnuť naše klimatické ciele a táto situácia sa nezlepší stanovením vyššieho percentuálneho zníženia. Toto je presne prípad, keď obchodovanie s emisiami jednoducho umožnilo, aby sa niektoré emisie presunuli inam.

Tu v Európe máme vysokú úroveň environmentálneho povedomia, čo v niektorých tzv. rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach neplatí. Stačí si len pomyslieť napríklad na Čínu alebo Indiu. Voči systému, ktorý sa používa doteraz, som dosť skeptický. Môj skepticizmus pritom vyplýva najmä zo skutočnosti, že na účely obmedzenia emisií CO2 sa má postaviť viac jadrových elektrární. To by jednoducho znamenalo skočiť z kaluže do blata. Takýto návrh jednoducho nemôžem podporiť.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Zmena klímy patrí medzi najväčšie problémy životného prostredia súčasnosti a spôsobuje aj mnohé prírodné katastrofy. Pred nejakým časom sme sa zaviazali, že budeme znižovať emisie skleníkových plynov do atmosféry. Zdá sa však, že stanovené ciele možno nedosiahneme. No na druhej strane nie je možné dosiahnuť žiadne ciele, pokiaľ sa k EÚ nepridajú najväčší znečisťovatelia sveta. Preto je nezodpovedné stanovovať si ešte väčšie ciele, kým sa nedosiahnu tie menej ambiciózne. Ak začneme dosahovať vyššie ciele, sami seba navyše zaženieme do kúta. Veď priemysel EÚ, ktorý bude musieť dodržiavať prísnejšie požiadavky, nebude schopný rovnocenne konkurovať priemyslu v krajinách, ktoré takéto prísne požiadavky nestanovujú. Aj keď z nás teda stanovenie ambicióznych cieľov robí vodcov v boji proti zmene klímy, nijako neprispieva k plneniu cieľa EÚ, ktorým je stať sa najkonkurenčnejším regiónom sveta. Hlasovala som proti záverečnému dokumentu. Nepochybujem síce, že EÚ môže viesť na ceste k obmedzovaniu zmeny klímy, a všetci poznáme naše záväzky voči prírode, no musíme si stanovovať ciele, ktoré sú maximálne reálne, a jednotne smerovať k ich naplneniu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Skutočnosť, že európske hospodárstvo muselo pre krízu obmedziť svoju výrobu, čo sa prejavilo v znížení úrovne emisií, nie je argumentom na zníženie emisií CO2 o 30 %, ktoré teraz, keď sa dá zníženie o 20 % ľahko dosiahnuť v dôsledku hospodárskej krízy, žiada komisárka EÚ pre opatrenia na ochranu klímy pani Hedegaardová. Ochrana klímy však môže byť úspešná len vtedy, ak sa vykonáva na globálnej úrovni. Znižovanie emisií CO2 v rámci celej EÚ nemá veľký zmysel, keď zároveň premiestňujeme odvetvia, ktoré majú škodlivé účinky na klímu, a nebezpečný odpad z priemyselných krajín do rozvojových. Na druhej strane, reštriktívne opatrenia EÚ brzdia naše hospodárstvo a sú prekážkou pre naše podniky v medzinárodnej hospodárskej súťaži. Preto by sme mali ochrane klímy povedať áno, ale nie na úkor našich podnikov a nie, ak sme jediní, kto vykonáva opatrenia. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o konferencii o zmene klímy v Cancúne, aby mohla Európa vyjadriť svoju podporu dohodám o zmene klímy na konferencii medzinárodného významu. Európsky parlament dúfa, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád pridelia tejto otázke najvyššiu prioritu a budú súhlasiť s konkrétnymi opatreniami, v rámci ktorých môže samotná EÚ zohrávať vedúcu úlohu tým, že zdôrazní náš záväzok voči Kjótskemu protokolu. Globálne otepľovanie je teraz vedecky dokázané, a preto musí byť cieľom stabilizácia globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2015 s cieľom znížiť emisie o polovicu do roku 2050. To udrží rast teploty pod úrovňou 2 °C a zachráni tak krajiny, obyvateľstvá a ekosystémy.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Konferencia o zmene klímy v Cancúne (COP16) má zásadný význam pre všetkých Európanov a ľudí na celom svete. Na tejto úrovni potrebujeme zodpovednú a ambicióznu politiku zo strany všetkých politických subjektov. Európska únia má kľúčovú úlohu a musí prevziať vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o ambície v oblasti zmeny klímy.

Vzhľadom na to som hlasovala proti uzneseniu Parlamentu, pretože som presvedčená, že stanovené ciele nie sú dosť ambiciózne. Po zohľadnení najnovšieho vývoja vo vede skutočne nemôžem prijať cieľ nad hranicou 1,5 °C v budúcej komplexnej medzinárodnej dohode na obdobie po roku 2012 v Juhoafrickej republike. Pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa znižovania emisií, zvýšenie musí tiež ostať pod úrovňou 1,5 °C, čo vyžaduje, aby celosvetové emisie skleníkových plynov dosiahli najneskôr do roku 2015 najvyššiu úroveň a do roku 2050 sa znížili aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990 a potom ďalej klesali.

Nie sú to len obyčajné percentá, ale vedecky podložené ciele, ktoré je možné dosiahnuť, a sú nevyhnutné na vytvorenie zásadného zlomu na ceste, ktorá vedie k zničeniu významných súčastí biodiverzity našej planéty.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože pevne verím, že tento rok v Cancúne dosiahneme iný výsledok. Myslím si, že EÚ bude na základe pozitívneho výsledku z konferencie v Nagoji v októbri a negatívnej skúsenosti z konferencie v Kodani z roku 2009 vystupovať jednotne. EÚ a členské štáty musia na základe svojho mandátu naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu na globálnej úrovni s cieľom dosiahnuť právne záväznú dohodu, ktorá by nahradila Kjótsky protokol. Do tejto dohody sa musia v plnej miere zapojiť mimovládne organizácie a občianska spoločnosť, aby mohla byť náležite vykonávaná a aby sa dosiahla vyššia transparentnosť. Preto vítam skutočnosť, že 5000 predstaviteľov občianskej spoločnosti sa prihlásilo na rokovania konferencie COP16.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože verím, že Európska únia by mala prejaviť svoj pevný záväzok a odhodlanie v kontexte celosvetového úsilia zameraného na hľadanie riešení, ktoré môžu zmierniť zmenu klímy a jej účinky.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Povedzme si priamo, že konferencia o zmene klímy v Cancúne nebude úspešná. Na tento pesimizmus máme dobrý dôvod vzhľadom na absolútny nedostatok vôle, ktorý za niekoľko posledných mesiacov prejavili hlavní protagonisti, predovšetkým Spojené štáty a Čína, bez ktorých sa nedá ani uvažovať o kvantifikovanej a záväznej dohode. Napriek tomu nemusí konferencia v Cancúne nevyhnutne dopadnúť rovnako ako konferencia v Kodani a spôsobiť medzi ľuďmi rovnaké rozčarovanie. V uznesení, ktoré bolo prijaté dnes napoludnie, nám Európsky parlament pripomenul, že by sme sa mali zamerať na cieľ hraničnej hodnoty nárastu teploty o 1,5 °C s cieľom zaručiť prežitie všetkých národov, ľudí a ekosystémov. Toto je otázka zodpovednosti voči budúcim generáciám. Uznesenie nám pripomína, že na dosiahnutie dôveryhodnosti musí Európska únia nielen plniť svoje záväzky na poskytnutie pomoci vo výške 30 miliárd amerických dolárov najchudobnejším krajinám na obdobie rokov 2010 – 2012, ale aj preukázať predstavivosť, aby zachránila planétu. Musí tiež poskytnúť nové zdroje financovania: daň z finančných transakcií, medzinárodné dane z obchodu, vnútroštátne dane z emisií a poplatky za letenky, návrhy, ktoré som podporila spolu s ďalšími 292 poslancami EP.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Uznesenie Výboru pre životné prostredie bolo prijaté tesnou väčšinou (konečné hlasovanie 292/274/38) s týmito zmenami/pripomienkami: odkaz na „bez toho, aby bol dotknutý presun smerom k hraničnej hodnote nárastu teploty o 1,5 °C“ bol odstránený tesnou väčšinou (hlasovanie podľa mien: pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 14 a 18: 307/304/xx); výslovná zmienka o tom, že medzery v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a nadbytočných emisných práv môžu úplne anulovať všetky ciele prílohy I, bola odstránená (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16: 316/301/xx), ale ostatné odseky v prílohe I, ktoré požadujú pevné pravidlá zamerané na zabezpečenie zníženia emisií, ostali zachované. Bez elektronickej kontroly bol odsek o vedeckých výskumoch a znížení emisií o 40 % podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC a Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy údajne zamietnutý (aj keď v oddelenom hlasovaní o tom istom odseku bola zachovaná časť o tom, že podľa vedeckých údajov je na dosiahnutie cieľa 2 °C potrebné znížiť emisie o 40 %). Odsek, v ktorom sa opakuje, že „v záujme budúceho hospodárskeho rastu Európskej únie je potrebné prijať cieľ, ktorým je zníženie vnútroštátnych emisií skleníkových plynov v Európskej únii o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990“, bol zachovaný (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 poslaneckého klubu PPE zamietnutý v hlasovaní podľa mena: 298/316/xx). Celkovo ide o dobré uznesenie, ktoré obsahuje mnoho dobrých správ týkajúcich sa Kjótskeho protokolu, obmedzení odchýlok a kritiku rozdielov v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a nadbytočných emisných práv, ako aj ostré vyjadrovanie v súvislosti s historickou zodpovednosťou priemyselných krajín a potrebu financovania úsilia v boji proti zmene klímy v rozvojových krajinách.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zatiaľ čo sa konferencia rýchlo blíži, je jasné, že existuje šanca, aby EÚ v Cancúne prispela niečím pozitívnym. Po tom, ako som počul predsedu výboru Joa Leinena, som presvedčený, že viacstranná dohoda sa v podstate dá dosiahnuť, ak by sa odstránilo podozrenie zo strany krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína). Na konferencii je tiež potrebné presadiť záväzky mnohých krajín týkajúce sa prispievania k pomoci rozvojovým krajinám.

  Alf Svensson (PPE) , písomne. – (SV) Počas včerajšieho hlasovania v Európskom parlamente som hlasoval za uznesenie o konferencii o zmene klímy v Cancúne (COP16). Urobil som to preto, lebo uznesenie sa zaoberá mimoriadne dôležitou témou – skutočnosťou, že EÚ musí počas rokovaní o zmene klímy preukázať obozretné politické vodcovstvo. Predovšetkým rozvojové krajiny sú ťažko postihnuté, a preto musia svetoví vedúci predstavitelia urobiť všetko, čo bude v ich silách, na zabezpečenie toho, aby rokovania o zmene klímy neohrozili rozvojové ciele tisícročia. Chcel by som však zdôrazniť najmä to, že som hlasoval proti zneniu uznesenia, ktoré nalieha na EÚ, aby pri rokovaniach navrhla sadzbu dane z finančných transakcií vo výške 0,01 %. Tento druh dane nie je správnou cestou a nepomôže rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy a prispôsobovaní sa tejto zmene.

Návrh uznesenia (B7-0675/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V Západnej Sahare sa nedávno vyskytli ďalšie závažné prípady. Toto územie, ktoré bolo do roku 1976 pod španielskou správou, je stále predmetom značného napätia medzi marockými orgánmi a hnutím za nezávislosť. Západná Sahara, ktorá sa nachádza medzi Atlantikom, Mauritániou a južným Marokom, bola od odchodu Španielska rozdelená medzi spomínané dve krajiny. Uznesenie týkajúce sa tragických udalostí z 24. októbra 2010, ktoré navrhlo niekoľko mojich kolegov poslancov, bolo vypracované ako bezodkladná záležitosť, aj keď v takýchto prípadoch je nevyhnutný určitý odstup. Z tohto dôvodu som sa rozhodla zdržať sa hlasovania a budem podrobne sledovať prebiehajúce vyšetrovanie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem toto uznesenie. Po viac ako 30 rokoch je proces dekolonializácie Západnej Sahary stále nedokončený. Situácia v oblasti ľudských práv, násilné činy v táboroch s civilistami a pretrvávajúci konflikt a následky tohto konfliktu pre celý región sú zdrojom obáv. Stotožňujem sa s obavami vyjadrenými v uznesení, týkajúcimi sa útokov na slobodu tlače a informácií, ktoré postihli aj mnohých európskych novinárov. Preto sa musí vykonať nezávislé medzinárodné vyšetrovanie pod vedením OSN s cieľom objasniť smrteľné obete a nezvestné osoby z radov civilistov. Takisto je potrebné zriadiť mechanizmus monitorovania ľudských práv a prepustiť aktivistov za ľudské práva. Tlač, nezávislí pozorovatelia a humanitárne organizácie musia mať zaručený slobodný prístup do Západnej Sahary.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem vyšetrovanie Organizácie Spojených národov v otázke Západnej Sahary a jej stanovisko k tomu, že Maroko by malo dovoliť novinárom, nezávislým pozorovateľom a humanitárnym organizáciám slobodný prístup do tohto konkrétneho regiónu. Uvedomujem si, že Maroko je strategickým partnerom a spojencom Európskej únie v boji proti radikálnemu islamskému fundamentalizmu.

Neschvaľujem však prístup marockých orgánov k závažným, násilným udalostiam, ktoré sa odohrali 8. novembra v tábore Gdaim Izyk v Západnej Sahare a zapríčinili smrť zatiaľ neznámeho počtu ľudí. Som rada, že som členkou inštitúcie, akou je Parlament, pre ktorú ochrana a podpora ľudských práv predstavuje jednu zo základných zásad. V tejto súvislosti uznávam potrebu žiadať agentúry OSN, aby podporili zriadenie mechanizmu monitorovania ľudských práv v Západnej Sahare. Gratulujem generálnemu tajomníkovi OSN a jeho osobnému veľvyslancovi k ich úsiliu o nájdenie spravodlivého, trvalého a vzájomne prijateľného politického riešenia, ktoré umožní sebaurčenie ľudí Západnej Sahary.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Situácia v Západnej Sahare sa ťahá už viac ako 30 rokov bez akéhokoľvek zjavného riešenia. Spolu s izraelsko-palestínskym konfliktom a konfliktom na Cypre patrí do skupiny prípadov, ktoré sa ťažko riešia a dlho pretrvávajú. Napriek niekoľkým jednotlivým iniciatívam za otvorenie kanálov na dialóg, ktoré treba uvítať, sa dnes zdá očividné, že opozičné strany ešte neboli schopné vykonať konkrétne kroky smerom k dohodnutému riešeniu konfliktu. Najnovšie správy o udalostiach, ktoré sa odohrali v tábore Gdaim Izyk, vyvolávajú vážne obavy v súvislosti s rešpektovaním ľudských práv obyvateľov Západnej Sahary zo strany marockých orgánov a poukazujú na znepokojivé vystupňovanie tohto konfliktu. Dúfam, že tento problém sa definitívne skončí a že sa nájde politické a administratívne riešenie konfliktu s cieľom zosúladiť záujmy zúčastnených strán.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Sme radi, že Parlament dôrazne odsúdil násilné udalosti, ktoré sa odohrali 8. novembra v tábore Gdaim Izyk v Západnej Sahare a zapríčinili smrť zatiaľ neznámeho počtu ľudí.

Dúfame, že Komisia a Rada budú žiadať vykonanie opatrení, ktoré tu boli navrhnuté, pričom zdôraznia, že je potrebné, aby orgány OSN podporili zriadenie mechanizmu monitorovania ľudských práv v Západnej Sahare a žiadali dodržiavanie uznesení, ktoré už boli prijaté, vrátane sebaurčenia ľudí v Západnej Sahare.

Ako je uvedené v uznesení, „Organizácia Spojených národov by bola najvhodnejším orgánom na vykonanie nezávislého medzinárodného vyšetrovania s cieľom objasniť jednotlivé udalosti, smrť a zmiznutie osôb“.

Útoky na slobodu tlače a informácií, ktoré postihli mnohých európskych novinárov, sú tiež poľutovaniahodné a mali by sme trvať na tom, aby Marocké kráľovstvo zástupcom tlače, nezávislým pozorovateľom a humanitárnym organizáciám povolilo slobodný prístup do Západnej Sahary a voľný pohyb v nej.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť význam zvýšenia financovania a poskytovania humanitárnej pomoci pre západosaharských utečencov žijúcich v regióne Tindúf, ktorých odhadovaný počet sa pohybuje medzi 90 000 a 165 000, s cieľom zabezpečiť ich základné potreby ako jedlo, vodu, prístrešie a zdravotnú starostlivosť, ako aj zlepšenie ich životných podmienok.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Sebaurčenie ľudí bolo vždy prioritou Ligy severu. Dnes hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorého cieľom je zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv a prijateľných sociálno-hospodárskych podmienok pre ľudí v Západnej Sahare. Odsudzujeme násilnú a neoprávnenú reakciu marockej vlády, ktorá krvavým spôsobom potlačila pokojnú a demokratickú protestnú demonštráciu. Preto vyzývame Komisiu a Radu, aby prerušili rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Marokom. Na základe týchto predpokladov plne podporujem toto uznesenie.

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Som rád, že som v mene skupiny S&D mohol byť spoluautorom uznesenia Parlamentu o Západnej Sahare. Som zhrozený z toho, že protesty v Západnej Sahare sa stretli s násilným zásahom zo strany orgánov, a stotožňujem sa s obavami vyjadrenými v tomto uznesení, ktoré sa týkajú bezpečnosti západosaharských obhajcov ľudských práv. Situácia v Západnej Sahare je stále jedným z posledných pozostatkov dekolonializácie a po 30 rokoch je potrebné ju vyriešiť. Vítam žiadosť uvedenú v tomto uznesení o spravodlivé, trvalé a vzájomne prijateľné politické riešenie v úplnom súlade s uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN a opäť by som chcel podľa vzoru OSN naliehať, aby sa uskutočnilo referendum pre ľudí v tomto regióne.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie o poľutovaniahodnej situácii v Západnej Sahare. Šokovali ma násilné udalosti, ktoré sa odohrali v tábore Gdaim Izyk a v meste El Aiun, ako aj použitie sily v ten istý deň, keď sa v New Yorku začal tretí cyklus neformálnych rozhovorov o štatúte Západnej Sahary. Vyjadrujem hlboké poľutovanie nad stratami na ľudských životoch a solidaritu s rodinami mŕtvych, ranených a nezvestných osôb a nalieham na zriadenie nezávislého a transparentného vyšetrovacieho výboru pod vedením Organizácie Spojených národov s mandátom stanoviť povinnosť jednotlivých strán za spustenie hore uvedených udalostí a určiť, k akým obetiam došlo. Tiež ma prekvapuje, že poslanci Európskeho parlamentu a novinári nemali povolený prístup do Západnej Sahary a žiadam, aby marocké orgány povolili zástupcom tlače a mimovládnym organizáciám prístup do tohto regiónu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Situácia v Západnej Sahare je veľmi znepokojujúca a Parlament by mal vyslať jasný signál, že odsudzuje to, čo sa tam deje. Násilné činy musia prestať na oboch stranách, aby bol možný transparentný dialóg v dobrej viere, ktorý ukončí konflikt, ktorý už spôsobil príliš veľa úmrtí a stále má za následok vysoký počet vysídlených osôb a utečencov. EÚ musí naďalej vynakladať úsilie na poskytovanie humanitárnej pomoci týmto utečencom, aby mali základné podmienky na prežitie.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože vysiela hlasnú, jasnú správu posilňujúcu právo Západosaharčanov na sebaurčenie a odsudzuje brutálne činy, ktoré spáchala marocká vláda. Je to pozitívne, pretože odsudzuje marocké násilie počas odstraňovania západosaharského protestného tábora, smrť mladého Na´íma al-Garhího a informačnú blokádu, do ktorej Západnú Saharu núti okupačné vojsko, pričom bráni novinárom, mimovládnym organizáciám a voleným zástupcom v získaní prístupu do tejto oblasti. Napriek tomu, že naša skupina žiadala, aby bola dohoda o pridružení medzi EÚ a Marokom pozastavená z dôvodu porušenia druhej doložky, podporil som toto uznesenie, pretože žiada, aby Organizácia Spojených národov vykonala medzinárodné vyšetrovanie, žiada Maroko, aby pri využívaní prírodných zdrojov Západnej Sahary dodržiavalo medzinárodné právo, a trvá na nevyhnutnosti vyzvať orgány OSN, aby navrhli vytvorenie mechanizmu na monitorovanie ľudských práv v Západnej Sahare. Na základe všetkých týchto dôvodov som hlasoval za, hoci by som bol rád, keby bolo odsúdenie prísnejšie a jasnejšie.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Dôvod, prečo som hlasoval za toto uznesenie o súčasnej situácii v Západnej Sahare, spočíva najmä v záväzku, ktorý sa vždy prejavil s osobitným dôrazom na spôsob, akým sa vyvinul konflikt medzi Marokom a hnutím Polisario v Západnej Sahare, z dôvodu očividných dôsledkov tohto problému pre stabilitu v regióne.

Maroko bolo, samozrejme, niekoľkokrát pozvané, aby viedlo otvorený, pružný dialóg bez akýchkoľvek podmienok s cieľom dosiahnuť malý, ale významný krok smerom k mierovým rokovaniam dohodnutým Organizáciou Spojených národov. Ja osobne som vždy podporoval úsilie OSN a jej vyslanca pána Rossa zamerané na vedenie dvojstranných politických, dohodnutých a udržateľných rokovaní medzi týmito dvoma stranami.

V mnohých krajinách EÚ vrátane Talianska ľudia veľmi citlivo vnímajú podmienky, v akých žijú západosaharskí obyvatelia, pričom osobitne chápu stanovisko Maroka a jeho názory. Únia, predovšetkým stredozemské krajiny, bola vždy v popredí, pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci Západosaharčanom, pretože zásada solidarity s ľuďmi žijúcimi v takýchto problematických podmienkach je veľmi dôležitá.

Hlasoval som tak, ako som hlasoval, s cieľom dosiahnuť postupné zlepšenie súčasnej situácie prostredníctvom vzájomného záväzku k spolupráci a dialógu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Podporila som toto uznesenie, pretože som presvedčená, že boj za ľudské práva je veľmi dôležitý. Objavili sa správy zo Západnej Sahary o prípadoch policajného násilia voči občanom, ktorí na predmestí El Aiunu usporiadali nenásilný protestný tábor proti spoločenskej, politickej a hospodárskej situácii a proti podmienkam, v ktorých žijú. Policajné sily použili proti demonštrantom slzný plyn a obušky s cieľom evakuovať tábor.

Ide o viac než o politický problém so susediacim štátom. Sme svedkami porušenia ľudských práv, ktoré musíme všetci bez výnimky odsúdiť, a preto hlasujem za toto uznesenie a pridávam svoj hlas k hlasom kolegov poslancov, ktorí naliehavo žiadajú všetky strany, aby zachovali pokoj a zdržali sa násilných činov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Po viacnásobných pokusoch zo strany marockého režimu zabrániť Parlamentu vo vyjadrení názoru na situáciu v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare musíme uvítať skutočnosť, že v tomto prípade marocká loby zlyhala. Považujem neustále zasahovanie Maroka za neprijateľné. Rovnako je text uznesenia len kompromisom medzi pozíciami, ktoré vychádzajú z veľmi odlišných analýz. Preto by som chcel sformulovať stanovisko našej skupiny v prospech západosaharských ľudí a konkrétne naše odsúdenie provokatívneho a nezodpovedného spôsobu, akým bol odstránený tábor Gdaim Izyk. Nemôžeme stavať tých, ktorí útočia, mučia a vraždia, na rovnakú úroveň ako tých, ktorí sa snažia brániť. Je potrebné vykonať nezávislé vyšetrovanie a poskytnúť tým, ktorí sú zodpovední za médiá a informácie, slobodu prístupu a pohybu. EÚ a predovšetkým Španielsko a Francúzsko musia prevziať svoju historickú zodpovednosť a žiadať, aby Maroko prestalo so svojím brzdiacim a neoblomným prístupom, aj za cenu zmrazenia mnohých obchodných dohôd a osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi EÚ a Marockým kráľovstvom, a urobiť všetko, čo je v ich silách, aby zabezpečili uskutočnenie referenda o sebaurčení zahrnutom v početných rezolúciách Organizácie Spojených národov.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Násilné udalosti, ktoré sa odohrali v Západnej Sahare pri odstraňovaní tábora Gdaim Izyk a v meste El Aiun, sú veľmi vážne a musíme ich otvorene odsúdiť. Európsky parlament celkom správne vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v tomto regióne. Ako zdôraznila Organizácia Spojených národov, strany, ktoré sa zúčastnili na konflikte, sa musia dohodnúť na hľadaní realistického politického riešenia, ktoré bude spravodlivé, udržateľné, prijateľné pre obe strany a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Text bol však, nanešťastie, vypracovaný predtým, ako mal Parlament prístup ku všetkým skutočnostiam a podrobným informáciám o okolnostiach, ktoré spustili túto tragédiu, vrátane presného počtu obetí. Novinári, nezávislí vyšetrovatelia, pozorovatelia a politické subjekty s rozhodovacou právomocou potrebujú čas a prístup do mesta El Aiun a utečeneckých táborov, aby mohli objasniť tieto udalosti. Utrpenie Západosaharčanov by sa nemalo v žiadnom prípade využívať na vyvolanie ďalších násilných činov.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za spoločné uznesenie o Západnej Sahare (B7-0675/2010). Veľmi však ľutujem, že v uznesení sa nespomína a nekritizuje nezákonná dohoda o rybolove medzi EÚ a Marokom, ktorá povoľuje európskym rybárskym flotilám pôsobiť vo vodách v rámci obsadeného územia Západnej Sahary.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som za uznesenie o situácii v Západnej Sahare. Spoločné uznesenie vysiela silný signál z Európskeho parlamentu, ktorý odsudzuje nedávne oživenie násilia v Západnej Sahare. Západosaharské protestné tábory boli 8. novembra násilne zrušené, v dôsledku čoho zomrelo veľa ľudí na oboch stranách a mnoho obyvateľov bolo zranených. Tábory predstavovali mierový protest západosaharských ľudí proti útlaku, marginalizácii a drancovaniu ich prírodných zdrojov (vrátane rýb), ktoré zažili, a úbohým podmienkam, v ktorých žili počas marockej okupácie. Uznesenie požaduje, aby sa násilie okamžite ukončilo a zriadilo sa nezávislé vyšetrovanie udalostí v tábore Gdaim Izyk a El Aiune. Od marockých orgánov sa žiada, aby novinárom, humanitárnym organizáciám, poslancom EP a nezávislým pozorovateľom povolili slobodný prístup do Západnej Sahary.

Zhoršujúce sa prenasledovanie aktivistov v oblasti ľudských práv a západosaharských aktivistov zo strany marockých orgánov (svojvoľné zadržiavania, žaloby a zatýkanie) je veľmi znepokojujúce. Tieto udalosti brzdia neformálne rozhovory medzi Marokom a hnutím Polisario, ktorých pokračovanie pod vedením OSN je naplánované na začiatok novembra. Je však potrebné nájsť spravodlivé a trvalé riešenie s cieľom zlepšiť situáciu Západosaharčanov.

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za spoločné uznesenie o Západnej Sahare B7-0675/2010. Mimoriadne však ľutujem, že v uznesení sa nespomína a nekritizuje nezákonná dohoda o rybolove medzi EÚ a Marokom, ktorá povoľuje európskym rybárskym flotilám pôsobiť vo vodách v rámci obsadeného územia Západnej Sahary.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Rovnako ako moji kolegovia poslanci, aj ja musím odsúdiť nedávne udalosti v Západnej Sahare a chcela by som vyjadriť svoju podporu a sústrasť všetkým rodinám obetí. V tejto súvislosti som sa rozhodla nehlasovať za uznesenie, pretože má veľa konkrétnych chýb, neobsahuje kľúčové informácie a nepodáva objektívnu predstavu o násilí, ku ktorému došlo 8. novembra 2010. Znenie uznesenia malo byť poznačené diplomaciou v kombinácii s praktickými a nepopierateľnými faktami. Namiesto toho tento nevyvážený text obsahuje urýchlené a zle informované hodnotenie situácie a bez udania akéhokoľvek dôvodu automaticky vypúšťa vyšetrovanie vedené marockými orgánmi. Som sklamaná z tohto zaujatého vyhlásenia, ktoré bolo vypracované narýchlo – bude brániť neformálnym rokovaniam, ktoré povedie OSN medzi Marockým kráľovstvom a hnutím Polisario, a v krajine vyvolalo napätie. Stratili sme prehľad o tom, kde sú naše priority, najmä pokiaľ ide o hľadanie vyváženej a vzájomne prijateľnej dohody medzi týmito dvoma stranami, ktorá umožní civilnému obyvateľstvu zažiť obnovu stability a bezpečnosti. Musíme sa za každú cenu vyhnúť vytvoreniu nového frontu v regióne Sahel, o ktorý sa vedú veľké spory, a snažiť sa udržiavať naše strategické partnerstvo s Marokom.

Návrh uznesenia (B7-0650/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Po rozpade ZSSR sa Ukrajina stala predmetom veľkých geopolitických sporov v Európe. Po znovunadobudnutí nezávislosti ju Rusko stále považuje za súčasť regiónu blízkeho zahraničia. V snahe o plné využitie svojej autonómie a orientácie na svoje pevné historické väzby s Európskou úniou Ukrajina určité obdobie vyjadrovala svoj zámer vstúpiť do Európskej únie. Keďže ide o krajinu s obrovskými prírodnými zdrojmi umiestnenú v kľúčovom strategickom regióne, mali by sme Ukrajinu vnímať ako potenciálny pilier Európskej únie. Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré víta európsku perspektívu Ukrajiny. Toto uznesenie sa odvoláva na pokrok, ktorý táto krehká demokracia stále potrebuje. Tiež zdôrazňuje vynaložené úsilie a výrazné zlepšenie, ktoré bolo nedávno dosiahnuté. Uznesenie znie odmerane, ale potvrdzuje, že Ukrajina má európsku budúcnosť.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem toto uznesenie. Existujú obavy, že počas posledných mesiacov došlo na Ukrajine k ohrozeniu demokratických slobôd, akými sú sloboda zhromažďovania, sloboda prejavu a sloboda médií. Orgány by mali vyšetriť správy o porušovaní práv a slobôd a vykonať opatrenia na ich nápravu. Okrem toho je dôležité, aby sa orgány zdržali akýchkoľvek pokusov o kontrolu obsahu spravodajstva – či už priamu, alebo nepriamu – vo vnútroštátnych médiách. Volebný poriadok je naďalej predmetom diskusie. Preto je nevyhnutné vykonať aktívne kroky na zlepšenie volebného systému a právnych predpisov v tejto oblasti predtým, než sa uskutočnia najbližšie parlamentné voľby. Okrem toho je potrebné posilniť dôveryhodnosť, stabilitu a nezávislosť inštitúcií a zabezpečiť, aby bolo riadenie štátu založené na zásadách demokracie a právneho štátu. Ukrajinské orgány musia tiež vynaložiť viac úsilia v boji proti korupcii.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s uznesením Parlamentu o ďalšej akcii zo strany Ukrajiny s cieľom dosiahnuť politickú stabilitu nielen v krajine, ale aj za jej hranicami. Ukrajina je dôležitým partnerom Európskej únie v súvislosti s vykonávaním európskej susedskej politiky vo východnej Európe. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme pokračovali v snahe o úzku spoluprácu najmä v oblasti vízovej povinnosti. Parlament žiada Komisiu a Radu, aby vypracovali akčný plán na zavedenie bezvízového režimu pre Ukrajinu. S cieľom zaručiť dlhodobú politickú stabilitu v rámci krajiny aj so susediacimi krajinami je veľmi dôležité uskutočniť ústavné reformy, ktoré by pomohli vytvoriť primeranú rovnováhu medzi výkonným a súdnym systémom. Ďalšie reformy sú tiež potrebné na posilnenie slobody a plurality médií. Od štátnych inštitúcií sa vyžaduje vykonanie opatrení na zabezpečenie slobody tlače. Európska únia je pevne odhodlaná pomôcť Ukrajine uskutočniť svoje reformy. Z tohto dôvodu sa Európska únia naďalej snaží úzko spolupracovať s Ukrajinou, posilňovať demokraciu v tejto krajine a urýchľovať jej integráciu do Európskej únie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Mám kritický postoj voči komunálnym voľbám, ktoré sa uskutočnili 31. októbra na Ukrajine, a bola by som rada, keby sa rešpektovala sloboda tlače. Nesúhlasím so zmenou volebného poriadku na poslednú chvíľu pred 31. októbrom a so skutočnosťou, že opozičné strany nemohli menovať kandidátov do volebných obvodov. Súhlasím s Parlamentom v tom, že obmedzovanie demokratických noriem by sa nemalo tolerovať a že sloboda prejavu by sa mala dodržiavať. Chcela by som spoločne s Parlamentom odsúdiť vládu v Kyjeve za jej zlyhanie v tejto citlivej záležitosti.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) V slovanských jazykoch názov Ukrajina znamená pohraničie. Pre Rusov to bola vždy odľahlá provincia a teraz Ukrajina v dôsledku predposledného rozširovania hraničí aj s Európskou úniou.

Tentoraz však nechceme, aby sa pomenovanie miesta stalo osudným pre jeho obyvateľov. S opatrnosťou, ktorú vyžaduje rešpektovanie demokratickej vôle ľudí, je Európska únia dôsledná vo svojej úlohe globálneho aktéra, pričom vystupuje ako ručiteľ slobody, demokracie a plurality v situácii, v ktorej rešpektovanie takýchto hodnôt možno umožní, aby táto krajina dosiahla stabilitu, ktorú veľmi potrebuje.

Proces rozširovania nezahŕňa len hodnotenia strategickej a obchodnej povahy – aj keď tieto aspekty musia byť tiež považované sa podstatné –, ale predovšetkým neustále mierové úsilie o rozšírenie kultúrnej sféry s odkazom na univerzálne hodnoty, ktorých je EÚ symbolom.

Za posledných šesť rokov – od Oranžovej revolúcie, ktorá bude mať o niekoľko týždňov výročie – prešla krajina obdobím demokratickej stabilizácie. Dúfame, že naša fyzická prítomnosť v úlohe suseda podporí vytvorenie jedinečného demokratického povedomia a jeho rešpektovanie.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia. Vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou, jedným z hlavných partnerov Únie spomedzi susedov na východe, sú veľmi dôležité pre stabilitu, bezpečnosť a blahobyt celej Európy. S vedomím toho, že majú spoločnú zodpovednosť v podporovaní stability, EÚ a Ukrajina zintenzívňovali rokovania a zameriavali sa na vytvorenie nových partnerstiev v rámci spolupráce. Tieto majú väčší dosah než obyčajná hospodárska spolupráca, keďže zahŕňajú aj oblasť právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, v ktorej musí Ukrajina veľa doháňať, čo potvrdil nedávny neúspech vo volebnom procese.

Chcel by som tiež zdôrazniť obrovský význam európskeho integračného procesu pre Ukrajinu, pretože musí uskutočniť potrebné hospodárske, sociálne a politické reformy. Vzhľadom na túto skutočnosť som presvedčený, že uzavretie dohody o pridružení je mimoriadne dôležité v súvislosti s účinnou realizáciou programu pridruženia EÚ – Ukrajina.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Napriek počiatočným krokom prezidenta Janukoviča a následným vyhláseniam zo strany ukrajinských orgánov o vôli Ukrajiny vstúpiť do EÚ, prijať európske modely dobrého riadenia a rešpektovať ľudské práva a civilné slobody svojich obyvateľov je nevyhnutné, aby sme ostali obozretní. V skutočnosti sa zvyšuje počet správ o prekážkach v oblasti slobody prejavu a zhromažďovania, politickom vplyve v médiách a v justičných orgánoch, ako aj v činnosti bezpečnostných služieb. Myslím si, že ak by Ukrajina dodržiavala sľuby svojich vedúcich politických predstaviteľov, bola by schopná vydať sa na cestu k členstvu, ktorej prvý krok by mal spočívať v inštitucionalizácii slobody a právneho štátu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že Ukrajina je jedným z najvýznamnejších strategických partnerov EÚ, preto musím vyjadriť svoje znepokojenie nad poskytnutím neprimeraných právomocí bezpečnostnej službe s cieľom zastrašovať mimovládne organizácie pôsobiace v tejto krajine a ovládnuť ukrajinské médiá. Je tiež dôležité zdôrazniť význam toho, že ukrajinské opozičné strany sa budú môcť zúčastniť volieb bez obmedzení alebo diskriminácie. Podľa mňa môžeme len naďalej podporovať vyhliadku Ukrajiny na európsku integráciu s cieľom zabezpečiť strategické partnerstvo do takej miery, do akej krajina pristúpi na odporúčania tohto uznesenia.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za uznesenie o Ukrajine. Vyjadrujem však poľutovanie nad skutočnosťou, že tento Parlament už dvakrát odložil hlasovanie, v dôsledku čoho sa samit EÚ – Ukrajina, pre ktorý bolo uznesenie navrhnuté, uskutočnil pred naším hlasovaním. Európsky parlament považoval za svoju povinnosť a výsadu, že môže zaujať vlastné stanovisko pred pravidelným samitom s tretími krajinami, aby mohol svoje stanovisko včas oznámiť obom stranám. Účinok uznesenia, ktoré bolo prijaté neskôr, bude oveľa slabší. Ak toto oneskorenie spôsobili niektorí kolegovia s úmyslom, aby sme príliš neznepokojili novú ukrajinskú správu, potom ide nepochybne o krátkozrakú politiku.

EÚ je a bude otvorená vo všetkých oblastiach spolupráce, ale cenou tejto spolupráce nikdy nesmie byť prehliadanie alarmujúcich pokusov o zničenie významných úspechov Oranžovej revolúcie – slobodných volieb a slobody médií. Podporujem včerajšie vyhlásenie pána komisára De Guchta o tom, že existujú spoločné európske zásady, v ktorých nemôžeme robiť ústupky.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie o Ukrajine. Vítam úsilie, ktoré vynaložila súčasná vládnuca koalícia s cieľom obnoviť politickú stabilitu na Ukrajine, čo je základná podmienka upevnenia demokracie v krajine. Trvalá politická stabilita sa dá zabezpečiť jedine prostredníctvom ústavných zmien, ktoré ustanovujú jasné oddelenie právomocí, ako aj náležitý systém kontrol a rovnováhy medzi výkonnými, zákonodarnými a súdnymi zložkami moci a v rámci nich.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na vyhlásenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ÚDIĽP), podľa ktorých bola splnená väčšina medzinárodných noriem, sú nedávne voľby, ktoré sa konali na Ukrajine, signálom, že táto krajina sa ďalej pozitívne rozvíja a posúva k budúcej integrácii do EÚ. Je však dôležité, aby boli politici a orgány na Ukrajine odhodlané čoskoro dosiahnuť politickú a hospodársku stabilizáciu. Na jej dosiahnutie je potrebné zaviesť nevyhnutné ústavné reformy, ktoré upevnia zásady právneho štátu, zavedú sociálne trhové hospodárstvo, obnovia úsilie v oblasti boja proti korupcii a zlepšia podmienky na podnikanie a investície.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Nedávne komunálne voľby na Ukrajine rozšírili vplyv strany prezidenta Janukoviča na regióny. Zmeny vo volebnom poriadku uskutočnené niekoľko mesiacov pred voľbami, ktoré opäť zaviedli väčšinový systém, vrazili, žiaľ, ešte väčší klin medzi vládu a opozíciu a vytvorili základ pre obvinenia vlády z nedemokratických úmyslov. Uznesenie tiež vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedávnym zvýšeným porušovaním slobody prejavu a slobody zhromažďovania a obmedzovaním slobody médií. Hlasoval som za prijatie uznesenia, pretože žiada, aby Ukrajina, ktorej dlhodobým cieľom je členstvo v EÚ, prijala právne predpisy, ktoré upravujú činnosť médií v súlade s medzinárodnými normami, a zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť a efektívnosť štátnych inštitúcií. To je jediný spôsob, ako zaručiť fungovanie demokracie a právneho štátu v krajine. Podporujem žiadosti, ktoré vyjadrili autori uznesenia, aby Kyjev spoločne s členskými štátmi EÚ pokračoval v modernizácii infraštruktúry dodávok energie a uskutočnil projekty zamerané na diverzifikáciu zdrojov energie. Vítam akčný plán liberalizácie vízového režimu, ktorý stanovuje praktické usmernenia na jeho rýchle zavedenie: posilnenie právneho štátu na Ukrajine a uplatňovanie základných práv.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Som presvedčený, že zlepšovanie vzťahov so susediacim štátom – v tomto prípade štátom Východného partnerstva –, uzatváranie obchodných dohôd, posilnenie výmeny informácií a pomoc občanom v rámci cestovania medzi rôznymi krajinami predstavuje základnú oblasť, ktorej by sa EÚ nikdy nemala vzdať. Z tohto dôvodu som hlasoval za návrh uznesenia o Ukrajine. Úplne súhlasím s obsahom uznesenia, ktoré spolu s uplatnením akčného plánu vytvorí podmienky na liberalizáciu krátkodobých víz v EÚ a posilní pozíciu Únie v súvislosti s demokratickým vývojom krajiny po nedávnych komunálnych voľbách. Uznesenie tiež umožní Ukrajine, aby sa zúčastnila na programoch Únie a teraz, keď Kyjev vstúpil do energetického spoločenstva, stanoví uplatňovanie nových právnych predpisov o zemnom plyne.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Nový politický kontext a inštitucionálny rámec na Ukrajine, ako aj pripravenosť novozvoleného prezidenta Viktora Janukoviča a ukrajinského parlamentu (Verchovna rada) potvrdiť odhodlanie Ukrajiny na vstup do Európskej únie, sú ďalšími krokmi smerom k začiatku prístupového procesu.

Podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii sa môže Ukrajina uchádzať o členstvo v EÚ rovnako ako akýkoľvek iný európsky štát, ktorý dodržiava zásady slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu.

Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré určuje návrhy, ktoré majú byť oznámené ukrajinským orgánom. Ešte máme pred sebou dlhú cestu, pokiaľ ide o dosiahnutie inštitucionálnej stability, ktorá uznáva plnú účasť všetkých politických aktérov a povedie k zdravým prenosom právomoci. Dúfam, že silné historické, kultúrne a hospodárske väzby, ktoré spájajú EÚ s Ukrajinou, budú upevnené a časom umožnia Ukrajincom vstúpiť do Únie. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť význam posilnenia spolupráce týkajúcej sa výmen mladých ľudí a študentov a rozvoja štipendijných programov, ktoré Ukrajincom umožnia oboznámiť sa s EÚ a jej členskými štátmi.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Toto uznesenie predstavuje relatívny konsenzus, keď tvrdí, že Ukrajina sa podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii môže uchádzať o pristúpenie do EÚ rovnako ako akákoľvek iná európska krajina, ktorá podporuje zásady slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu. Tiež zdôrazňuje, že Ukrajina, ktorá má v úmysle vstúpiť do Európskej únie, má silné historické, kultúrne a hospodárske väzby s Európskou úniou a je jedným z kľúčových partnerov spomedzi krajín susediacich na východe, keďže má významný vplyv na bezpečnosť, stabilitu a blahobyt celého kontinentu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Po komunálnych voľbách v Kyjeve na začiatku roka si väčšina ľudí myslela, že nadišiel koniec Ukrajiny. Ide o to, že nová ukrajinská vláda je pragmatickejšia a otvorenejšia voči reformám, než sa očakávalo. Úzka spolupráca s Ukrajinou je dôležitá, ak existuje aspoň minimálna šanca na zabezpečenie stability v regióne. Za posledné roky sa z Ukrajiny stalo politické futbalové ihrisko, na ktorom Rusko a krajiny Západu zápasili o vplyv počas Oranžovej revolúcie a posledných volieb. Nie je dôležité, či sa Ukrajina rozhodne pre Rusko alebo Západ. Teraz má EÚ príležitosť na uplatnenie novej politiky voči Ukrajine, ktorá by zahŕňala Rusko. Naša krajina, Litva, tu tiež zohráva svoju úlohu.

Bezpečnosť a energetika sú dve oblasti, kde bude potrebná dlhodobá spolupráca s cieľom riešiť niektoré z problémov Kyjeva. Zatiaľ čo Ukrajina vynakladá úsilie na modernizáciu svojho hospodárstva a lepšiu integráciu do Európy, je dôležité, aby sa rešpektovali demokratické zásady a ľudské práva. Preto úprimne dúfam, že na samite EÚ – Ukrajina 22. novembra dosiahneme udržateľný pokrok.

  Joachim Zeller (PPE), písomne. – (DE) Pád Sovietskeho zväzu poskytol ľuďom na Ukrajine prvú príležitosť v histórii, aby rozhodli o svojej budúcnosti ako slobodný a samostatný národ. Štáty a občania Európy dlhujú veľkému ukrajinskému národu solidaritu a podporu, pretože počas stalinského režimu a druhej svetovej vojny zaplatil obrovskú cenu prostredníctvom niekoľkomiliónových strát na životoch. Oranžová revolúcia dokázala, že ľudia na Ukrajine chcú vybudovať svoju budúcnosť v demokratických podmienkach a za podpory právneho štátu. Na to by nikdy nemali zabudnúť tí, ktorí majú na Ukrajine politické, hospodárske a sociálne zodpovednosti. Riadenie nedávnych regionálnych volieb a udalosti pred a po voľbách na Ukrajine vyvolávajú pochybnosti, či akcie tých, ktorí majú politickú zodpovednosť na Ukrajine, sú skutočne vyjadrením zásad slobody, demokracie a právneho štátu. Súčasné uznesenie posilňuje pozíciu Európskeho parlamentu, na základe ktorej sa Ukrajinci môžu spoľahnúť na solidaritu európskych občanov, zatiaľ čo zároveň žiada ukrajinských politikov, aby rešpektovali vôľu svojich občanov žiť podľa zásad demokracie, slobody a právneho štátu. Ako signatár som hlasoval za tento spoločný návrh uznesenia.

Správa: Yannick Jadot (A7-0310/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože si myslím, že Európska únia musí prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy a posilniť týmto spôsobom svoju hospodársku konkurencieschopnosť prostredníctvom úspory energie a obnoviteľných zdrojov energie, dvoch oblastí, ktoré môžu pomôcť v zlepšovaní jej energetickej bezpečnosti a ktoré majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest.

Aby však mohla vykonávať túto úlohu a využívať výhody konkurencieschopnosti, bude musieť EÚ upraviť svoje obchodné politiky, či už sú dvojstranné, regionálne, alebo viacstranné, keďže obchod s tovarom a službami je zodpovedný za približne 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov. Mala by podporovať zmeny paradigmy, ktoré je potrebné zaviesť do výrobných a spotrebných metód a investičných stratégií. Tiež by mala aktívne pristupovať k emisiám v oblasti medzinárodnej dopravy a zabezpečiť, aby rozvojové krajiny mali prístup k technológiám, ktoré chránia klímu. Napriek tomu, že EÚ má v tejto otázke pred sebou ešte dlhú cestu, už došlo k významným príspevkom predovšetkým v súvislosti s nezákonným dovozom dreva, biopalív a emisií v odvetví leteckej dopravy.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Obchod s tovarom a službami je zodpovedný za približne 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov. Som za vykonávanie obchodných politík zameraných na rozlišovanie medzi výrobkami a službami, ktoré je založené na ich vplyve na klímu. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože stanovuje ďalšie kroky, ktoré umožnia Európskej únii pokračovať v tejto ceste, posilňuje pozitívnu interakciu medzi obchodom a ochranou klímy a podporuje spravodlivé ceny v medzinárodnom obchode, pričom zamedzuje úniku uhlíka.

Chcem zdôrazniť, že Európska únia nie je schopná prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, ak nedokáže posilniť konkurencieschopnosť svojho hospodárstva prostredníctvom úspory energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Toto sú dve oblasti, ktoré majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a vytvárania pracovných miest a ktoré môžu zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Na samite OSN o zmene klímy v decembri 2009 nebola Európska únia, žiaľ, schopná zohrávať úlohu, ktorú chcela. Podľa mňa je dôležité, aby EÚ ako priekopník v otázkach udržateľného rozvoja rozšírila svoje záväzky o politiku medzinárodného obchodu. Z tohto dôvodu som v predvečer samitu v Cancúne spolu so svojimi kolegami poslancami chcela dať aktívny mandát delegácii, ktorá bude obhajovať európske stanovisko. Žiadame Európsku komisiu, aby rozlišovala dovážané tovary na základe ich ekologickej stopy a vytvorila program na monitorovanie uhlíka pre všetky obchodné politiky. Vzhľadom na skutočnosť, že boj proti zmene klímy ovplyvňuje konkurencieschopnosť, žiada naše uznesenie, aby boli všetky priemyselné odvetvia oboznámené s nebezpečenstvom úniku uhlíka a aby sa zrušilo dotovanie fosílnych palív, predovšetkým daňové úľavy pre letecký priemysel.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. V boji proti zmene klímy sú prioritami Európy úspora energie a obnoviteľné zdroje energie. Pomáhajú v zlepšovaní energetickej bezpečnosti EÚ a majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a s rozvojom ekologickej energie aj v oblasti tvorby pracovných miest. Tento boj má však aj negatívny vplyv na konkurencieschopnosť celého trhu EÚ. Pravidlá medzinárodného obchodu sú kľúčové pre boj proti zmene klímy, ale v dohode Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa priamo nespomína zmena klímy, potravinová bezpečnosť alebo rozvojové ciele tisícročia. Podľa mňa je potrebné zmeniť pravidlá WTO, aby sa zabezpečila súdržnosť a súlad so záväzkami prijatými v rámci Kjótskeho protokolu a s viacstrannými dohodami v oblasti životného prostredia. To by zaručilo dodržiavanie rovnakých noriem vo všetkých krajinách, pretože momentálne majú niektoré krajiny v dôsledku dotovania cien energií a neuplatňovania obmedzení alebo kvót na emisie CO2 väčšiu konkurenčnú výhodu a nie sú stimulované k tomu, aby pristúpili k mnohostranným dohodám týkajúcim sa zmeny klímy.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože identifikuje strategické ciele a fázy, ktorými by sa Európska únia mohla naďalej riadiť vo svojom úsilí o dosiahnutie lepšej dohody o zmene klímy. Chcela by som zdôrazniť, že Európska únia už vykonala prvé kroky správnym smerom: v oblasti dovozu nezákonne získaného dreva, biopalív a emisií v leteckom priemysle. Rada by som upozornila na to, že boj proti zmene klímy predstavuje faktor v rámci konkurencieschopnosti, pričom prioritami Európy sú úspora energie a obnoviteľné zdroje energie, ktoré pomáhajú v zlepšovaní energetickej bezpečnosti EÚ a majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest.

Keďže výsledkom kodanského samitu OSN o klíme bola dohoda, ktorá je sklamaním, Európska únia musí teraz vystupovať zrozumiteľnejšie, jednotne a účinne. Mala by venovať viac pozornosti cieľom v oblasti znižovania emisií a podpory rozvojových krajín, ktoré sú v súlade s odporúčaniami vedcov a žiadosťami Parlamentu.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Správa pána Jadota nám pripomína, že obchod s tovarom a službami je zodpovedný za približne 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je skutočnosť, ktorá by sa mala zohľadniť v úsilí riešiť zmenu klímy. Napriek tomu, že Európska únia zaviedla ambiciózne politiky ochrany klímy, je potrebné zohľadniť túto politickú prioritu aj v obchodných politikách. Rovnako ako spravodajca musím vyjadriť poľutovanie nad tým, že krajiny, ktoré dotujú ceny energií a nedokážu obmedziť alebo zaviesť kvóty na emisie CO2, môžu využívať konkurenčnú výhodu. Je škoda, že tieto krajiny nemajú záujem o podpísanie viacstranných dohôd o zmene klímy a podporujú tým nespravodlivú hospodársku súťaž. Obchodná politika Európskej únie nie je samoúčelná – musí ostať politickým regulačným nástrojom. Musíme zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a nesmieme dovoliť, aby sa naše snahy o riešenie zmeny klímy stali nevýhodou z hľadiska svetového obchodu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Záväzok Európskej únie obmedziť emisie CO2 sa nedá splniť zásadami správania a ideologickými argumentmi. Bez ohľadu na dôsledky tohto problému a bez ohľadu na častokrát radikálne riešenia vychádzajúce z viac či menej opodstatnených štúdií sme zodpovední za to, aby sme nespôsobovali zmeny v životnom prostredí, pretože si nie sme celkom istí, akým problémom budeme čeliť.

V tomto kontexte musia svoju úlohu zohrávať obchodné politiky. Je jednoduché žiadať členské štáty, aby znížili emisie, ak sa však väčšina výrobných závodov znečisťujúcich ovzdušie premiestni do krajín za našimi hranicami, toto opatrenie je zbytočné. Podporovať kampane s cieľom zvýšiť spotrebu miestnych výrobkov je politicky výhodné, ak však na ich výrobu využívame suroviny a polotovary pochádzajúce z druhého konca sveta, nemá to význam. Správať sa zodpovedne znamená tiež uplatňovať dôslednú obchodnú politiku založenú na starostlivom zvážení všetkých faktorov, ktoré s touto problematikou súvisia. Ak budeme pred týmto problémom zatvárať oči, oklameme predovšetkým samých seba.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie, pretože sa domnievam, že text spravodajcu smeruje k tomu, aby Európska únia prijala ambiciózne záväzky v boji proti zmene klímy. Toto uznesenie navrhuje zníženie emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ až o 30 %. Podporujem tento ambiciózny návrh a zároveň si myslím, že úsilie EÚ sa musí podporiť globálne úsilím veľkých priemyselných krajín. Musíme v podstate nájsť spôsob, ako do tohto úsilia zapojiť aj medzinárodných aktérov, ktorí nie sú veľmi ochotní nás nasledovať. Navyše som ako tieňový spravodajca za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnému textu zdôraznil potrebu vytvoriť medzinárodnú environmentálnu organizáciu a v reforme všeobecného systému preferencií (VSP) zaviesť ekologické kritériá.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Obchodné politiky EÚ majú dosah na klímu a zodpovednosť EÚ sa nemôže obmedziť na zníženie emisií skleníkových plynov v Únii. Veľká väčšina poslancov Európskeho parlamentu hlasovala za túto správu, ktorá sa usiluje zlepšiť prepojenie medzi obchodom a opatreniami v oblasti klímy prostredníctvom návrhov na znevýhodnenie výrobkov na základe ich vplyvu na životné prostredie a vytvoriť program na monitorovanie uhlíka pre všetky obchodné politiky. Mrzí ma, že konzervatívci neboli ochotní podporiť niektoré ambicióznejšie návrhy. Schválenie tejto správy je však napriek tomu jasnou výzvou, aby sa ekologické hľadiská stali neoddeliteľnou súčasťou nášho hospodárstva.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, pretože vzhľadom na to, že obchod s tovarom a službami zodpovedá približne za 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, je potrebné prijať opatrenia na zníženie globálneho otepľovania na úrovni spoločnej obchodnej politiky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Po pate na kodanskej konferencii o zmene klímy je dôležité, aby Európska únia pokračovala v ceste, ktorou išla doteraz, pokiaľ ide o vážny záväzok trvalo udržateľného rozvoja a snahu o zníženie emisií CO2, bez toho, aby to ohrozilo európsky priemysel. Žiadny európsky záväzok znížiť emisie však nesmie zabúdať na hospodársku účinnosť alebo znižovať hospodársku udržateľnosť členských štátov, ktoré v súčasnosti zažívajú nebývalú hospodársku krízu. Nesmieme dopustiť, aby zvýšený technologický transfer do rozvojových krajín predstavoval spôsob riešenia úniku uhlíka a nesmieme dovoliť, aby politiky vytvorené s cieľom znížiť emisie CO2 odsudzovali európsky priemysel.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Výsledkom kodanského samitu OSN o klíme bola dohoda, ktorá je sklamaním, pretože nie je schopná obmedziť globálne otepľovanie pod 2°C. Táto dohoda navyše nie je ani globálna, ani záväzná. EÚ zďaleka nie je hlavným vinníkom tohto neúspechu. Naopak, EÚ stojí na čele boja proti zmene klímy a bolo by potrebné ju povzbudiť, aby na tejto vedúcej pozícii stavala, ale nezabúdajme na obrovskú snahu našich priemyselných odvetví prihliadať na povinné zníženie emisií v Európe.

Treba poznamenať, že EÚ zodpovedá približne za 15 % svetových emisií, pričom sa odhaduje, že do roku 2030 toto percento klesne na 10 %, zatiaľ čo USA, Čína a India zodpovedajú za polovicu svetových emisií a toto číslo sa bude naďalej zvyšovať. Pokiaľ ide o medzinárodnú obchodnú politiku EÚ v kontexte zmeny klímy, napriek tomu, že ostatní s nami nesúhlasia, mali by sme zamerať úsilie na vedecký výskum, technologické inovácie v oblasti bezuhlíkových energetických zdrojov, energetickú účinnosť a vytváranie ekologických pracovných miest s cieľom zvýšiť našu konkurencieschopnosť.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zavedenie väčšiny opatrení navrhovaných v tejto správe ešte neznamená, že urobíme pozitívny krok v boji proti zmene klímy. Naopak, podpora Lisabonskej zmluvy a „voľného obchodu“, vykonávanie nič neriešiacich kontrol v oblasti znečisťovania životného prostredia spôsobeného liberalizáciou obchodu situáciu v oblasti životného prostredia ešte zhoršia, čo stále viac ohrozuje našu planétu a jej obyvateľov. Ide o to, či budeme tolerovať pretrvávajúce bezuzdné využívanie prírodných zdrojov, ľudí a krajín v úsilí slúžiť dominantnému kapitalistickému systému, ktorý je v trvalej kríze. Pokiaľ ide o nás, my ho nepodporujeme, preto nesúhlasíme s tým, aby sa pokračovalo vo vykonávaní kontroly emisií prostredníctvom systému obchodovania s emisiami, ktorého výsledkom nie je znižovanie emisií, ale, naopak, ich zvyšovanie: nesúhlasíme s intenzívnejším otváraním trhov a deľbou práce na svetovej úrovni, v dôsledku čoho by sa kapitál EÚ mohol dostať pod kontrolu zdrojov rozvojových krajín, ktorým sa znížia náklady a zvýšia zisky, a nesúhlasíme s ekologickým kapitalizmom, ktorý sa spája s „ochranou klímy a liberalizáciou obchodu“ a s „obchodom s environmentálnym tovarom a službami“.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) EÚ je zodpovedná za začlenenie aspektov environmentálnej politiky v oblasti obchodu do svojej medzinárodnej obchodnej politiky. Podporujem prvé kroky, ktoré EÚ v tomto smere urobila vo svojich obchodných dohodách. Ešte stále je však čo zlepšovať. Nemohla som však podporiť článok 48. Poľnohospodárske dotácie sú nevyhnutné pre bezpečnosť potravín a nezávislosť 500 miliónov Európanov a podľa mňa majú kľúčový význam. Dotácie taktiež umožňujú podporovať rozmanitosť v poľnohospodárstve a prispievajú k ochrane krajiny.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som proti správe o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, pretože absolútne nesúhlasím s názorom a argumentáciou pána spravodajcu. Požiadavka správy posilniť ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov by bez ohľadu na záverečné výsledky medzinárodných rokovaní v konečnom dôsledku oslabila konkurencieschopnosť európskych podnikov. Návrh pána spravodajcu kompenzovať toto znevýhodnenie protekcionistickými opatreniami, ako sú daň z uhlíka na hraniciach Únie a regulované minimálne ceny CO2, by v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyselného reťazca prehĺbil konkurenčný deficit. Tieto opatrenia by navyše poškodili zahraničnú obchodnú politiku Únie, pretože by sa skomplikovalo začlenenie budúcich dohôd o voľnom obchode, či už bilaterálnych, alebo multilaterálnych, do tejto politiky.

Vlaňajšia konferencia v Kodani potvrdila, že ak bude Európska únia postupovať jednostranne, jej klimatická politika je odsúdená na neúspech. Hospodárski partneri EÚ totiž nedovolia, aby sme im diktovali európske ciele alebo metódy. Únia musí podporovať podniky v úsilí znížiť spotrebu energie a zároveň si udržať medzinárodnú konkurencieschopnosť. Pragmatickejší prístup v medzinárodných rokovaniach by bol začiatkom.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, v ktorej sa uvádza, ako môže obchodná politika EÚ prispieť k boju proti zmene klímy. Pán Jadot chce, aby EÚ prevzala v tejto oblasti medzinárodnú vedúcu úlohu a aby preskúmala možnosť, ako môže daň z finančných transakcií, reforma WTO (najmä jej antidampingových pravidiel), zabrániť Európskej investičnej banke v poskytovaní pôžičiek na projekty, ktoré majú negatívny vplyv na klímu, a ako zrušiť dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov – pokiaľ ide o mňa, všetky tieto opatrenia vítam.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Obchod s tovarom a službami je zodpovedný približne za 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov. Emisie spojené so spotrebou v mnohých členských štátoch prevyšujú emisie spojené s výrobou. Európska únia musí proti týmto „vymeneným“ emisiám bojovať. Len tak môžeme začať účinne riešiť problematiku zmeny klímy. EÚ nemôže napríklad na jednej strane financovať boj proti odlesňovaniu a na druhej strane podporovať dovoz výrobkov z dreva a biopalív. EÚ musí zmeniť svoje výrobné a spotrebné modely a neobmedzovať sa na outsourcing svojich emisií. EÚ musí rozvinúť svoje obchodné politiky smerom k rozlišovaniu výrobkov v závislosti od ich vplyvu na klímu a podporiť tak nevyhnutné zmeny spôsobu výroby a spotreby a investičných stratégií.

Nesmieme spochybňovať klimatické politiky našich obchodných partnerov s cieľom zvyšovať podiel európskeho trhu. EÚ musí aktívne pristupovať k emisiám v oblasti medzinárodnej dopravy a zabezpečiť, aby rozvojové krajiny mali prístup k technológiám, ktoré chránia klímu. Keďže správa obsahuje takéto opatrenia, hlasovala som za jej schválenie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vytvoriť rovnováhu medzi medzinárodnou obchodnou politikou a naliehavými požiadavkami súvisiacimi so zmenou klímy nie je jednoduché, ale musíme vyvinúť úsilie a výrazne znížiť úroveň emisií skleníkových plynov, za ktoré je zodpovedný medzinárodný obchod. Toto znižovanie však nesmie byť na úkor straty konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, predovšetkým v čase vážnej hospodárskej krízy a rastúcej nezamestnanosti. Musíme vytvoriť ekologicky prijateľné politiky, ktoré budú zároveň stimulovať hospodárstvo a znižovať alarmujúcu mieru nezamestnanosti.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Táto správa je snahou vyriešiť problém globalizácie, problém, ktorý si EÚ vytvorila sama. V krajinách mimo Európskej únie sa vyrábajú lacné výrobky v úplne odlišných podmienkach a potom sa tieto výrobky lacno dovážajú do Európy, čo vytvára tlak na úroveň európskych miezd a oslabuje naše hospodárstvo.

Táto správa sa zaoberá oveľa vyššou úrovňou emisií CO2, ktoré sa v dôsledku toho produkujú. Správa však nežiada primerané komerčné znevýhodnenie týchto výrobkov, práve naopak, podporuje rozdávanie európskych technológií a skúseností po celom svete. To nijako nepomôže zmierniť problém globalizácie, naopak, situácia sa ešte zhorší. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, pretože vítam ambiciózny cieľ Európskej rady znížiť objem emisií skleníkových plynov v Európe do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňou roku 1990, keďže tento cieľ je nevyhnutný pre návrat EÚ na poprednú pozíciu v rámci medzinárodných iniciatív v oblasti klímy, čo by malo podnietiť aj iné krajiny k prijatiu ambicióznejších záväzkov.

Chcela by som zdôrazniť význam dosiahnutia medzinárodne záväznej dohody o ochrane klímy a jednoznačne podporujem otvorenie verejnej diskusie o vytvorení medzinárodnej environmentálnej organizácie. Domnievam sa tiež, že je nevyhnutné posilniť pozitívnu interakciu medzi obchodom a ochranou klímy, presadiť spravodlivejšie ceny v medzinárodnom obchode a zamedziť úniku uhlíka, podporiť diferenciáciu výrobkov v závislosti od ich vplyvu na klímu, zabezpečiť, aby liberalizácia obchodu neohrozovala ambiciózne politiky v oblasti klímy, aby sa doprava v plnej miere začlenila do problematiky vzťahu obchodu a zmeny klímy, aby sa posilnili nástroje na zabezpečenie previazanosti obchodu a klímy a aby sa zlepšila previazanosť obchodnej a klimatickej politiky EÚ z hľadiska rozvojových krajín.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Ak chce Európska únia zohrávať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, musí zvýšiť konkurencieschopnosť svojho hospodárstva prostredníctvom úspory energie a využívaním obnoviteľných zdrojov energie. Tieto dve oblasti môžu zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ a ponúknuť vyšší potenciál priemyselného rozvoja, inovácií, územného rozvoja a vytvárania pracovných miest.

EÚ musí zároveň zmeniť všetky svoje obchodné politiky, či už bilaterálne, regionálne alebo multilaterálne. Toto opatrenie je nevyhnutné, pretože obchod s tovarom a službami zodpovedá približne za 20 % objemu emisií skleníkových plynov. Tento projekt je náročný. EÚ však už urobila prvé kroky správnym smerom v oblasti nelegálneho dovozu dreva, biopalív a emisií z leteckej dopravy. Cieľom tejto správy, ktorá vznikla po mnohých diskusiách s podnikmi, združeniami, zástupcami odborových zväzov a Komisie, je definovať ďalšie kroky, ktoré by umožnili EÚ pokračovať týmto smerom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Na samite OSN o klíme v Kodani sa dospelo k dohode, ktorá je sklamaním, pretože nie je schopná obmedziť globálne otepľovanie pod 2 °C. Kodanská dohoda zároveň nie je ani globálna, ani záväzná. Za tento neúspech ani zďaleka v prvom rade nezodpovedá EÚ. Jej nedostatočná jednota a neschopnosť hovoriť jednohlasne, neschopnosť zosúladiť ciele na zníženie objemu emisií a podporu rozvojových krajín s odporúčaniami vedcov a žiadosťami Európskeho parlamentu často viedli k tomu, že jej hlas nebolo počuť a že konala neúčinne. Prečo existuje toľko problémov? Na to, samozrejme, neexistuje jediná odpoveď. Podstatná časť problému však vyplýva zo skutočnosti, že mnohé krajiny ešte naplno nezažili ekologickú transformáciu svojich hospodárstiev a naďalej pochybujú o jej hospodárskych, sociálnych a demokratických výhodách. Tieto pochybnosti pretrvávajú napriek tomu, že existuje veľa štúdií a pozitívnych skúseností v oblasti prechodu k udržateľnej energetike, poľnohospodárstvu či doprave.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme zásadne proti tejto práve, pretože nemôžeme akceptovať jej neobjektívny postoj, ktorý je v úplnom rozpore s hospodárskymi záujmami našej spoločnosti a podnikov. Myslieť si, že Európa vyrieši problém úniku emisií CO2 do ovzdušia celkom sama, je čistá ilúzia. Vlani sme na kodanskej konferencii žiadali priveľa, napriek tomu sme sa nepoučili a na nadchádzajúcu konferenciu o zmene klímy v Kankúne znovu pripravujeme dokument, ktorý žiada priveľa. Pokiaľ ide o výsledok hlasovania o tomto texte v Parlamente, nemáme žiadne pochybnosti: skončí v koši presne tak ako predchádzajúci text. Táto správa sa zrejme pokúša načrtnúť hlavné body nadchádzajúceho dokumentu, ktorý sa pripravuje v súvislosti so samitom o zmene klímy (COP 16).

Správa: Yannick Jadot (A7-0310/2010) a návrh uznesenia (RC-B7-0616/2010)

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o prácu Európskeho parlamentu v oblasti zmeny klímy, nevidím v nej logiku. Podľa mnohých poslancov Európskeho parlamentu by Únia mala čoraz viac znižovať emisie – o 30 %, 40 %, 50 % –, no zatiaľ neplníme ciele slávnej stratégie Európa 2020. Platí to o to viac, že zvyšok sveta si snahu Európy vôbec nevšíma. V Kodani „sa dosiahla dohoda medzi Američanmi, Číňanmi, Indmi, Brazílčanmi a Afričanmi“. Európska únia nedostala ani pozvánku.

Dohoda v Kankúne o slávnych certifikátoch CO2 nebude „záväzná“, pretože zákonodarcovia Spojených štátov, Kanady a Austrálie majú dobrý dôvod, prečo to nechcú, a Čína, India, Brazília a ďalšie krajiny sa nenechajú obmedzovať týmto spôsobom. Európska únia by mala viac investovať do nových technológií a nie do činností, ktoré slúžia len na finančné špekulácie.

Správa: Harlem Désir (A7-0317/2010)

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Sociálna zodpovednosť podnikov v medzinárodných dohodách vedie k lepšiemu riadeniu globálneho hospodárstva, podporuje spravodlivejšiu, sociálnejšiu a humánnejšiu globalizáciu a napomáha trvalo udržateľný rozvoj. V čase globalizácie podporujem tento návrh, ktorý sa zameriava na presadzovanie morálnejších obchodných praktík v medzinárodnom obchode.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Globalizácia a finančná a sociálna kríza zvýšili potrebu prísnejších pravidiel v oblasti svetového hospodárstva, pretože medzinárodná obchodná politika v súčasnosti slúži iba záujmom niekoľkých hospodárskych subjektov, ktoré využili otvorenie trhov na externalizáciu časti svojej produkcie a diverzifikáciu svojich zásobovacích reťazcov v krajinách s nízkymi výrobnými nákladmi a s minimálnym regulačným rámcom.

Preto súhlasím so zásadami navrhovanými v tejto správe, ktoré sú zamerané na uskutočňovanie obchodu takým spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi EÚ, najmä jej zahraničnou politikou. To je možné dosiahnuť zavedením sociálnej a environmentálnej zodpovednosti v obchode, aby sa prestali porušovať zásady sociálnej zodpovednosti. Tento sociálny damping sa musí regulovať schválením návrhov v tejto správe, najmä tých, ktoré sa týkajú mechanizmov súdnej spolupráce medzi EÚ a partnerskými krajinami a ktoré umožňujú trestné stíhanie nadnárodných spoločností za závažné priestupky v oblasti životného prostredia alebo ľudských práv, a prostredníctvom prijatia novej iniciatívy Komisie.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Od skončenia druhej svetovej vojny Európska únia masívne profitovala z otvárania medzinárodných trhov. Európsky sociálny model, ktorý sa zároveň spájal s globalizáciou v Európe, žiaľ, nemal veľký vplyv na medzinárodné obchodné rokovania. Toto je cieľom uznesenia, za ktoré som tento týždeň hlasovala. Týmto textom uznesenia som chcela vyzvať Európsku úniu, aby urobila hrubú čiaru za sociálnym dampingom. Uznesenie žiada, aby sa pojem sociálna zodpovednosť podnikov, ktorý je uznávaný aj OECD, Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a OSN, začlenil do všeobecného systému preferencií. Uznesenie taktiež vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové štúdie vplyvu s cieľom posúdiť účinky obchodných dohôd na európske malé a stredné podniky (MSP). A napokon, uznesenie stanovuje, aby všetky nové dohody automaticky obsahovali doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov. Európska únia musí rovnako ako v oblasti trvalo udržateľného rozvoja nielen rozprávať, ale aj konať, podporovať svoj sociálny model a spolu s globalizáciou ho využívať na dosiahnutie pokroku.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože stanovuje návrhy Európskeho parlamentu, ktoré prinášajú konkrétne opatrenia na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov v kontexte obchodnej politiky Európskej únie. Chcela by som zdôrazniť, že medzinárodná hospodárska a finančná kríza vyvolala celosvetovú sociálnu krízu, a táto skutočnosť len zvýšila potrebu zaviesť prísne pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa svetová ekonomika kontrolovala účinnejšie a aby sa nerozvíjala na úkor našich spoločností. V prípade Európy musí byť obchodná politika v súlade so všetkými cieľmi Únie a najmä s cieľmi jej vonkajšej politiky. Okrem toho je veľmi dôležité, aby obchodná politika Európy nepoškodzovala jej sociálny model a jej environmentálnu politiku, ale naopak, aby prispievala k ich ochrane.

Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, v ktorej žiada Európsku komisiu, aby zdokonalila svoj vzor štúdií vplyvu na trvalú udržateľnosť, aby náležite odrážal hospodárske, sociálne, ľudskoprávne a environmentálne dôsledky obchodných rokovaní vrátane cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy. Komisia by navyše mala nadviazať na dohody o obchode s partnerskými krajinami EÚ vypracovávaním – pred podpisom obchodnej zmluvy a po jej podpise – štúdií hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť s prihliadnutím najmä na zraniteľné odvetvia.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) EÚ zohráva kľúčovú úlohu v úsilí vytvoriť nový systém riadenia. Vzhľadom na tento cieľ je nevyhnutné podporiť súlad medzi politikami medzinárodných inštitúcií. Je čoraz jasnejšie, že EÚ musí prihliadať na obchodné politiky, ktoré chce schváliť pri revidovaní svojej obchodnej stratégie. Ak chce EÚ vyslať jasný antiprotekcionistický signál, musí zabezpečiť spravodlivý medzinárodný obchod.

Európska únia musí obhajovať svoje obchodné záujmy a zároveň zabezpečiť, aby aj ostatní dodržiavali jej normy a hodnoty. Nesmieme zabúdať, že podniky v Európe sú povinné dodržiavať prísne sociálne a environmentálne pravidlá. EÚ musí mať možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod. Únia musí vytvoriť dialóg so svojimi partnermi a nájsť spoločný základ pre vyjadrenie svojich hodnôt. Na základe snahy o transparentnosť a vytvorenie dialógu a vzhľadom na nové právomoci musí Európsky parlament zohrávať kľúčovú úlohu, keďže má povinnosť dať rokovaniam politický a morálny mandát.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) V súvislosti s hospodárskou globalizáciou a medzinárodným obchodom sledujeme zvýšený konkurenčný tlak medzi krajinami, ktorý niekedy vedie k vážnemu porušovaniu ľudských práv a poškodzovaniu životného prostredia. Hlasovala som za túto správu, pretože podľa môjho názoru je mimoriadne výstižná v tom, že zabezpečuje vytvorenie trvalo udržateľnejších politík, ktoré prihliadajú na sociálne a environmentálne otázky, najmä podporou sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP).

Je nevyhnutné, aby konanie európskych spoločností všade, kde investujú alebo pôsobia, bolo v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami. Táto správa predovšetkým navrhuje, aby budúce obchodné dohody, o ktorých bude rokovať Európska únia, obsahovali kapitolu o udržateľnom rozvoji, zahrňujúcu doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov, čo považujem za mimoriadne dôležité.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Zo správy, ktorou sa zaoberáme, vyplýva, že naším cieľom je vniesť do podnikateľského myslenia také hodnoty, ktoré Európska únia a jej predchodcovia vždy presadzovali.

Tento cieľ je veľmi chvályhodný, pokiaľ sa bude uplatňovať korektne a nebude podnikom vytvárať prekážky znižujúce ich konkurencieschopnosť, ktorú už obmedzujú príliš nepružné pravidlá v oblastiach, ako sú pracovné práva a environmentálne normy (hoci nikto v členských štátoch nespochybňuje sociálne výhody spojené so zvyšovaním štruktúry nákladov).

Preto si myslím, že musíme konať obozretne, keďže teraz nie je správny čas na zvyšovanie záťaže, pokiaľ jej potrebu všetci neuznajú za vhodnú a nebudú ochotní ju akceptovať.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Zahraničné investície sú pre rozvíjajúce sa krajiny významnou hospodárskou oblasťou. Slabé sociálne a environmentálne právne predpisy v týchto krajinách však so sebou prinášajú nebezpečenstvo nevýhodných pracovných podmienok, porušovania ľudských práv a poškodzovania životného prostredia. Z toho dôvodu Európsky parlament žiadal, aby obchodné dohody podpísané Európskou úniou obsahovali doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov vzťahujúcu sa na podniky, ktoré investujú v rozvojových krajinách. Táto doložka by žiadala jasné a preukázateľné záväzky v oblasti sociálneho a environmentálneho vplyvu činnosti podnikov, ich pobočiek a zásobovacích reťazcov. Taktiež by umožnila obetiam konania spoločností podniknúť právne kroky. Toto je najlepší spôsob, ako zabezpečiť kvalitnejšie normy v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia všade na svete.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože podporuje potrebu nového regulačného prístupu k medzinárodnému obchodu. Tieto účinnejšie a dôslednejšie uplatňované normy by mali prispieť k rozvoju trvalo udržateľnejších politík, ktoré budú skutočne prihliadať na sociálne a ekologické záujmy, nielen na bezpodmienečné dosiahnutie ziskov firiem.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zásady sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) sa v plnej miere uznávajú na medzinárodnej úrovni a ich cieľom je dosiahnuť zodpovednejšie správanie firiem, v dôsledku čoho sa predpokladá dodržiavanie platných právnych predpisov najmä v daňovej oblasti, v oblasti zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, práv spotrebiteľov a tiež ich zapojenia do boja proti korupcii. Preto považujem za veľmi pozitívne, že Európska únia zahŕňa do budúcich obchodných dohôd kapitolu o udržateľnom rozvoji obsahujúcu doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia podporuje cieľ zaviesť sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP). Únia musí zabezpečiť, aby vonkajšie politiky, ktoré uplatňuje, účinne prispievali k trvalo udržateľnému a sociálnemu rozvoju dotknutých krajín. Taktiež musí zabezpečiť, aby konanie európskych spoločností všade, kde investujú alebo pôsobia, bolo v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami.

V súlade s článkom 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika EÚ musí uskutočňovať „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“ a v súlade s článkom 3 musí prispievať okrem iného „k trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov“.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách. Globalizácia so sebou priniesla neľútostnú hospodársku súťaž medzi krajinami, ktorá následne viedla v mnohých nadnárodných spoločnostiach v rozvojových krajinách k neprijateľným praktikám: k nerešpektovaniu základných pracovných noriem, porušovaniu ľudských práv a poškodzovaniu životného prostredia. Parlament žiada, aby všetky medzinárodné obchodné dohody, ktoré podpíše Európska únia, obsahovali doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov. Táto doložka by žiadala, aby podniky pravidelne zverejňovali správy o sociálnom a environmentálnom vplyve svojich činností a činností svojich pobočiek a zásobovacích reťazcov. Správa vyzýva na vytvorenie mechanizmov v oblasti súdnej spolupráce medzi EÚ a signatárskymi štátmi a na základe obchodných dohôd, aby sa zaručilo sprístupnenie súdneho systému obetiam konania spoločností a ich pobočiek v súvislosti s porušovaním sociálnych a environmentálnych právnych predpisov.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Túto správu som podporil, pretože ako viete, rozvoj medzinárodného obchodu má svoje opodstatnenie iba vtedy, keď prispieva k hospodárskemu rozvoju a rozvoju zamestnanosti a k zlepšeniu životnej úrovne. Len pod touto podmienkou je voľný obchod vnímaný pozitívne a je akceptovaný. Naopak, ak ho sprevádza rušenie pracovných miest a ak znižuje životnú úroveň, ohrozuje sociálne práva a životné prostredie, vyvoláva veľmi silný odpor. Spoločná obchodná politika sa teda nemôže zúžiť iba na vytvorenie súboru opatrení, ktoré budú slúžiť bezprostredným záujmom niekoľkých hospodárskych subjektov. Hospodársky a sociálny vplyv liberalizácie obchodu má veľmi rozdielne hospodárske a sociálne následky, ktoré sa musia regulovať a niekedy kompenzovať, pretože sú tu vždy tí, ktorí získavajú, a tí, ktorí strácajú. Vzájomné výhody z medzinárodného obchodu sa dajú získať iba vtedy, ak sa splnia niektoré podmienky. Z toho vyplýva potreba vytvoriť rámec pre voľný obchod, jeho spôsoby a jeho rytmus, ktorý sa veľmi zrýchlil v spojitosti so zrýchlením globalizácie. Je nevyhnutné, aby sa Európa a medzinárodné spoločenstvo zosúladili pri začleňovaní skutočných záruk v oblasti udržateľného rozvoja a sociálnych práv do obchodných pravidiel. Je to nevyhnutnosť, ktorá zodpovedá cieľom OSN i Európskej únie a ktorej splnenie očakávajú občania Európy. Až doteraz bolo prepojenie medzi obchodom a sociálnou zodpovednosťou podnikov (SZP) prinajlepšom slabé. Spájanie obchodných pravidiel a záväzkov prijatých podnikmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov by mohlo byť významným prostriedkom na zlepšenie postoja podnikov a zároveň dodržiavania pracovných a environmentálnych noriem štátmi, ktoré podpísali obchodné dohody s EÚ.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že spoločnosti, ktoré sa zaoberajú obchodom, majú voči svojim pracovníkom určitú zodpovednosť. Predovšetkým začlenenie doložky o sociálnej zodpovednosti do obchodných dohôd s tretími krajinami vytvára spoločnostiam v EÚ a v tretích krajinách rovnaké podmienky a poskytuje pracovníkom ochranu. Ak sa však stanoví táto doložka, musí sa brať do úvahy zásada proporcionality. Doložka musí vytvárať rovnováhu a nesmie byť stanovená spôsobom obmedzujúcim obchod do takej miery, ktorá by mala negatívny vplyv v prvom rade na pracovníkov a následne aj na spotrebiteľov.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hospodársky a sociálny vplyv liberalizácie obchodu sa v jednotlivých krajinách líši a vo väčšine prípadov sa musí sledovať. Spoločná obchodná politika musí byť v súlade s celkovými cieľmi Európskej únie a nielen slúžiť krátkodobým záujmom veľkých hospodárskych subjektov.

Hlasoval som za túto správu, pretože podľa môjho názoru začlenenie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov do nariadení o medzinárodnom obchode poskytne Únii možnosť vyvíjať určitý tlak na podniky a štáty, ktoré podpisujú obchodné dohody s Európskou úniou, aby zabezpečili dodržiavanie pracovných noriem. To nám umožní zabezpečiť, aby nami uplatňované vonkajšie politiky skutočne prispievali k udržateľnému sociálnemu a hospodárskemu rozvoju a aby konanie európskych spoločností bolo v súlade s medzinárodne uznávanými normami a hodnotami.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam správu kolegu Harlema Désira o sociálnej zodpovednosti podnikov. Pán Désir považuje SZP za účinný nástroj na zlepšenie konkurencieschopnosti, zručností a možností odbornej prípravy, bezpečnosti pri práci a pracovného prostredia, na ochranu práv pracovníkov a práv miestnych a domorodých komunít, ako aj na podporu trvalo udržateľnej politiky v oblasti životného prostredia a výmeny najlepších postupov na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni. Jasne však uvádza, že SZP nemôže nahradiť pracovné právo či všeobecné a odvetvové kolektívne zmluvy.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Sociálna zodpovednosť podnikov môže byť klamlivá, a keďže sa obmedzuje len na určité prípady zneužívania, môže vzbudiť dojem, že ostatné prípady sú prípustné. Napriek tomu SZP poskytuje koncepčný a právny rámec pre zasahovanie štátu do výroby a stanovuje sociálne a ekologické podmienky, ktoré sa pri tom musia splniť. Z tohto dôvodu podporujem túto správu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všetky spoločnosti pôsobiace v medzinárodnom obchode musia prijať zásady v súlade s platnými právnymi predpismi predovšetkým v oblasti daní, zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov a taktiež ich zapojenia do boja proti korupcii. Začlenenie takýchto doložiek do budúcich obchodných zmlúv, o ktorých sa bude rokovať, je preto prvoradé.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Táto správa sa usiluje aj o väčšiu reguláciu obchodu zo strany Európskej únie. Európska únia však v mnohých prípadoch ukázala, že jej obmedzenia neprispievajú k posilneniu podnikov či zvýšeniu životnej úrovne, ale sú skôr kontraproduktívne. Pán spravodajca si našťastie uvedomuje, aké dôležité je zastaviť najhoršie dôsledky neprimeranej globalizácie. Správa obsahuje veľmi konkrétnu požiadavku, aby sa medzinárodný obchod liberalizoval iba do takej miery, ktorá bude prospešná pre všetky zložky spoločnosti, a za predpokladu, že zlepší životnú úroveň. Práve z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Po klimatickej, energetickej a potravinovej kríze si medzinárodná finančná kríza, ktorá vyústila do celosvetovej sociálnej krízy, jednoducho vyžaduje prísnejšie pravidlá s cieľom zabezpečiť lepšiu integráciu svetovej ekonomiky, aby jej vývoj nebol na úkor spoločnosti.

Medzinárodný obchod, ktorý je podstatnou súčasťou globalizácie, sa tejto požiadavke nevyhne. Ľudia kdekoľvek na svete považujú rozvoj medzinárodného obchodu za opodstatnený iba vtedy, keď prispieva k hospodárskemu rozvoju, zvyšovaniu zamestnanosti a k zlepšeniu životnej úrovne. Iba za týchto podmienok sa otváranie obchodu považuje za pozitívne a prijateľné. Naopak, ak ho sprevádza rušenie pracovných miest a zníženie životnej úrovne, ak ohrozuje sociálne práva a životné prostredie, vyvoláva veľmi silný odpor.

Obchodná politika sa teda nemôže zúžiť iba na bezprostredné záujmy niekoľkých hospodárskych subjektov. Pokiaľ ide o Európu, obchodná politika musí byť v súlade so všetkými cieľmi Únie a najmä s cieľmi jej zahraničnej politiky. Je to v podstate jeden z nástrojov zahraničnej politiky vytvorený s cieľom pomôcť regulovať globalizáciu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Uznesenie Európskeho parlamentu o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách je upozornením a krokom vpred na ceste k novému sociálnemu modelu, založenom na etike a sociálnej zodpovednosti v podnikateľskom prostredí. Zlyhanie sociálneho štátu si, ako vieme, vyžaduje vytvorenie nových podmienok a sociálna zodpovednosť podnikov (SZP) môže byť hnacím motorom novej zmeny paradigmy.

Globálne problémy ešte zhoršila finančná kríza a jej sociálne dôsledky. Zásady riadenia SZP sú v plnej miere uznávané na medzinárodnej úrovni, či už Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), alebo Organizáciou Spojených národov (OSN).

Cieľ presadzovať SZP, s ktorým súhlasím, podporuje aj Európska únia. V tejto súvislosti by som chcela tiež vyjadriť podporu Výboru pre obchod a dôstojnú prácu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorý by predstavoval fórum pre diskusiu o otázkach pracovných noriem, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie detí, a SZP, keďže sa týka medzinárodného obchodu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) V tomto uznesení Európsky parlament konštatuje, že globálne problémy, ktoré zhoršila nedávna finančná kríza a jej sociálne dôsledky, viedli k celosvetovým diskusiám o potrebe nového regulačného prístupu a o otázkach riadenia svetového hospodárstva vrátane medzinárodného obchodu. EP sa domnieva, že nové, účinnejšie a lepšie uplatňované pravidlá by mali prispieť k rozvoju trvalejších politík, ktoré účinne zohľadnia sociálne a environmentálne hľadiská. Konštatuje tiež, že globalizácia zvýšila konkurenčný tlak medzi krajinami pri získavaní zahraničných investorov a hospodársku súťaž medzi podnikmi. To niekedy viedlo vlády k tolerovaniu hrubého porušovania ľudských a spoločenských práv a poškodzovania životného prostredia s cieľom prilákať obchod a investície.

Návrh uznesenia (B7-0623/2010)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Už od svojho vzniku sa Európska únia usiluje splniť svoj cieľ, ktorým je vytvorenie jednotného trhu. Zákon o hospodárskej súťaži pomohol podporiť jej úsilie. Politika hospodárskej súťaže sa ani zďaleka nesnaží uprednostňovať veľké nadnárodné skupiny, je v skutočnosti zameraná na ochranu menších prevádzkovateľov pred praktikami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Dohody medzi podnikmi – napríklad o podpore výskumných programov – môžu skrývať nedovolené obchodné praktiky s cieľom zlikvidovať konkurenciu. Dynamika európskeho hospodárstva sa však čiastočne spája s istou schopnosťou spolupracovať. Preto Európska komisia prijala pragmatický politický prístup. Komisia pravidelne stanovuje kategórie dohôd, ktoré môžu obísť prísne pravidlá hospodárskej súťaže, pokiaľ sa to ukáže ako prospešné. Teraz, keď sa tieto nariadenia preskúmavajú, sa Európska komisia zapája do rozsiahlych konzultácií. Vo všeobecnosti navrhovaný právny predpis zohľadňuje názory Európskeho parlamentu a je v súlade s našimi postojmi k danej problematike. Preto som hlasovala za tento text.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Platnosť dvoch nariadení o skupinových výnimkách, nariadení o skupinovom vyňatí dohôd o špecializácii (nariadenie Komisie (ES) č. 2658/2000) a nariadení o skupinovom vyňatí dohôd o výskume a vývoji (nariadenie Komisie (ES) č. 2659/2000) uplynie 31. decembra 2010. Komisia plánuje prijať dve nové nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré zmenia a doplnia predchádzajúce nariadenia, a určité usmernenia, aby zainteresované strany pomohli analyzovať svoje dohody o spolupráci a vysvetliť, že tieto dohody sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. V súčasnosti platí nový súbor pravidiel odvodených od judikatúry Komisie a Súdneho dvora, ktorú treba kodifikovať. Podporil som toto uznesenie, najmä cieľ Európskeho parlamentu zabezpečiť zainteresovaným stranám právnu istotu. Domnievam sa, že pri tvorbe usmernení by EÚ mala čerpať zo skúseností vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž z EÚ a orgánov pre hospodársku súťaž z celého sveta. Myslím si, že by bolo prospešné iniciovať medzinárodné rokovania o približujúcich sa pravidlách hospodárskej súťaže na celosvetovej úrovni, keďže mnohé dohody a postupy spadajú pod viaceré právne režimy pre hospodársku súťaž, čo zainteresovaným stranám bráni súťažiť na trhu za rovnakých podmienok.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Zdravé trhové hospodárstvo nemôže fungovať bez neustáleho, nepretržitého monitorovania stavu hospodárskej súťaže, ktorá je jeho súčasťou. Takéto monitorovanie sa však nemôže uskutočňovať ideologickou formou stanovenia parametrov, ktoré sa vzťahujú na všetkých. Každý nedostatok na trhu by sa mal posudzovať od prípadu k prípadu s cieľom uskutočniť spravodlivé hodnotenie týchto prípadov vzhľadom na dodržiavanie tých zásad, ktoré by v prípade mechanického uplatňovania vytvárali paradoxnú a hospodársky nevýhodnú situáciu. Komisia si preto zaslúži pochvalu za snahu udržať pod kontrolou horizontálnu spoluprácu v oblasti dohôd o špecializácii, ako aj dohôd o výskume a vývoji, dvoch pomerne citlivých oblastí, ktorých špecifické prvky odôvodňujú osobitný prístup.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Horizontálne dohody medzi spoločnosťami schválené v súlade s právnymi predpismi predstavujú formu obchodnej spolupráce, ktorá je často nevyhnutná pre dosiahnutie významných hospodárskych výhod, z ktorých napokon profitujú trh a spotrebitelia. Ide o bežné kooperačné činnosti, ktoré nijako nezasahujú do koordinácie konkurenčného správania sa účastníkov trhu, preto nemajú žiadny vplyv na konkurencieschopnosť, ale podporujú zisk, čo by inak nebolo možné. Z toho dôvodu sú vyňaté z uplatňovania článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Táto výnimka je zvlášť dôležitá pre dohody o špecializácii a dohody o výskume a vývoji stanovené v nariadeniach (ES) č. 2659/2000 a č. 2658/2000, ktoré Komisia v súčasnosti navrhuje revidovať. V čase, keď Európa potrebuje investovať do výskumu a vývoja a mala by investovať do inovácií, je mimoriadne dôležité vytvoriť právny predpoklad pre zavedenie nevyhnutnej synergie medzi spoločnosťami pôsobiacimi na trhu v súlade so zákonom o hospodárskej súťaži.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V zmysle článku 101 ods. 1 a ods. 3, článku 103 ods. 1 a článku 105 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je možné využívať formy horizontálnej spolupráce medzi spoločnosťami za predpokladu, že tieto dohody prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku a prinášajú výhody spotrebiteľom. Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že vzhľadom na významné legislatívne zmeny od prijatia nariadení a pravidiel o horizontálnej spolupráci a následné skúsenosti, ktoré Komisia nadobudla pri uplatňovaní týchto pravidiel, je potrebné v tejto oblasti kodifikovať nový súbor pravidiel Komisie odvodený od judikatúry Súdneho dvora.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto návrhom, pretože horizontálne dohody zvyčajne vzbudzujú z hľadiska hospodárskej súťaže viac obáv ako vertikálne dohody. Preto som rád, že Komisia zachováva reštriktívnejší prístup, pokiaľ ide o stanovenie prahovej hodnoty trhového podielu pre horizontálne dohody. Taktiež sa domnievam, že takýto prístup by nemal viesť ku komplikovanejšiemu regulačnému rámcu.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Vítam skutočnosť, že Komisia začala dve rôzne verejné konzultácie týkajúce sa preskúmania pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na dohody o horizontálnej spolupráci. Uznesenie zdôrazňuje význam načúvania názorom zainteresovaných strán a ich čo najväčšieho zohľadnenia v rozhodovacom procese, aby sa dosiahol realistický a vyvážený regulačný rámec.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Preskúmanie pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti dohôd o horizontálnej spolupráci je dôležité z hľadiska zlepšenia spolupráce medzi spoločnosťami, najmä pokiaľ ide o výskum a vývoj, čo pomôže vytvoriť synergiu pre intenzívnejší rozvoj vo všetkých oblastiach spolupráce. Nesmieme však zabúdať, že účelom tejto spolupráce nie je porušovať pravidlá hospodárskej súťaže.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dohody o horizontálnej spolupráci môžu priniesť významné hospodárske výhody. Konkurenti sa môžu spoločne podieľať na rizikách, je možné dosiahnuť zníženie nákladov, zvýšenie investícií, know-how a kvality výrobkov, rozšírenie škály produktov a rýchlejšie zavedenie inovácií. Na druhej strane v prípade, že konkurenti určia ceny, stanovia objem výroby alebo presadia rozdelenie trhov, môžu dohody o horizontálnej spolupráci obmedziť hospodársku súťaž. Preto by sme veľmi uvítali jasné dohody, ktoré zabezpečia stabilitu. Zdržal som sa hlasovania, pretože niektoré body nie sú dostatočne jasne formulované.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o preskúmaní pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na dohody o horizontálnej spolupráci, pretože prihliada na činnosť Komisie, najmä na transparentnosť jej konania vo vzťahu k Parlamentu a ducha otvorenosti, s akou začala proces preskúmania, pričom načúvala názorom všetkých zainteresovaných strán.

Pri preskúmaní akéhokoľvek právneho predpisu by sa mala brať do úvahy právna istota. V súlade s uznesením je podľa môjho názoru nevyhnutné, aby sa po konečnom prijatí nového regulačného rámca vypracovalo zhrnutie informácií a nové odpovede na často kladené otázky s cieľom podrobne vysvetliť konečný rámec všetkým účastníkom trhu. Stotožňujem sa s obavami Parlamentu v súvislosti s tým, že tento návrh by sa mal vnímať ako súčasť integrovaného regulačného rámca o ochrane práv duševného vlastníctva. Práva duševného vlastníctva významne podporujú inovácie, preto je dôležité ich rešpektovať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) V tomto uznesení EP víta skutočnosť, že Komisia začala dve rôzne verejné konzultácie týkajúce sa preskúmania pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na dohody o horizontálnej spolupráci. Uznesenie zdôrazňuje význam načúvania názorom zainteresovaných strán a ich čo najväčšieho zohľadnenia v rozhodovacom procese, aby sa dosiahol realistický a vyvážený regulačný rámec. Taktiež vyzýva Komisiu, aby na konci procesu revízie jasne uviedla, ako zohľadnila príspevky zainteresovaných strán.

(Rokovanie bolo prerušené o 13.20 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

10. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

12. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)

12.1. Irak, najmä trest smrti (vrátane prípadu Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Iraku, najmä o treste smrti (vrátane prípadu Tárika Azíza) a útokoch proti kresťanským komunitám⁽¹⁾.

  Bastiaan Belder, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, 12. novembra isté nemecké noviny uverejnili titulok Irackí kresťania uhnaní na smrť. Na fotografii k tomuto článku bola kresťanská rodina skrývajúca sa v kostole v hlavnom meste Bagdad. Táto rodina sa do tohto svätostánku uchýlila potom, ako islamskí teroristi spustili odhodlaný útok na domovy kresťanov. Toto hrozné krviprelievanie, ktoré sa odohralo 31. októbra počas bohoslužby v sýrskej katolíckej katedrále, teda určite nebolo ojedinelým prípadom. Kresťanská menšina v Mezopotámii je dlhé roky vystavená otvorenému náboženskému prenasledovaniu. Toto je smutná realita v Iraku. Svedčia o nej hromadné úteky irackých kresťanov. Od roku 2003 ich počet v Iraku klesol z 850 000 na 350 000, pričom 115 000 z nich bolo vysídlených v rámci krajiny. Čo môžu títo odvážni „vytrvalci“ – v úvodzovkách, pretože Irak je miestom, kam patria – očakávať od Európy? Napokon, ide o kresťanskú menšinu, ktorej historické korene v Iraku siahajú až do 1. storočia nášho letopočtu a sú späté s najstaršími kostolmi a kláštormi na svete. Požadujem tri konkrétne opatrenia pomoci zo strany Európy vo vzťahu k irackým kresťanom. V prvom rade je nutné podporiť irackých kresťanov, ktorí utiekli do kurdského regiónu s cieľom vybudovať si nový život. Musíme im zabezpečiť budúcnosť v ich vlastnej krajine. To isté platí aj pre kresťanskú menšinu v Ninivskej planine. Európska pomoc zameraná na odbornú prípravu, pracovné miesta pre mladých ľudí a pôžičky pre nové podniky. Po druhé, je zvlášť nevyhnutné, aby európske inštitúcie naliehali na irackú vládu, aby z preukazov totožnosti odstránila informáciu o vierovyznaní držiteľa, čím by sa značne zvýšila osobná bezpečnosť náboženských menšín, predovšetkým kresťanov. Uvádzanie vierovyznania držiteľa na preukaze totožnosti má v súčasnosti navyše za následok okrem iného diskrimináciu na trhu práce a skutočnosť, že ľudia menia vierovyznanie. Po tretie, čo sa týka parlamentnej úrovne, chcel by som požiadať delegáciu pre vzťahy s Irakom, aby sprostredkovala piatim kresťanským poslancom irackého parlamentu našu vôľu pomôcť im v tomto chúlostivom období slovami aj skutkami. Vážená pani predsedajúca, pán komisár, v každom prípade nepochybne vítam všetky kontakty medzi Európou a Irakom na parlamentnej úrovni so zameraním na podporu tejto mladej demokracie a takisto ma veľmi teší, že pán kolega Mauro čoskoro predloží Výboru pre zahraničné veci správu o Európskej únii a Iraku. To je veľmi dôležité. Nakoniec by som chcel osloviť Radu a Komisiu, hoci Rada tu nie je zastúpená, ale to neprekáža, spolieham sa na to, že sa budete naďalej veľmi usilovať presvedčiť iracké orgány, aby robili všetko, čo je v ich silách a zabezpečili aspoň prežitie kresťanských komunít a kostolov v historickej Mezopotámii.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, od vojny v Iraku je táto krajina namiesto toho, aby sa oslobodila od vojenského diktátora, plná násilia. Predstavenie v podobe obesenia Saddáma Husajna toto násilie žiadnym spôsobom nezmenšilo. Práve naopak, ešte zhoršilo napätie v tejto krajine.

Viete, že Európska únia neustále bojuje proti trestu smrti. Veríme, že zrušením trestu smrti v Európe sme prispeli k rozvoju ľudskosti. Preto považujeme za hanebné, že Tárik Azíz, ktorý spolupracoval so Saddámom Husajnom, ako aj dvaja z jeho asistentov budú možno obesení. Nie je to z dôvodu jeho povahy, keďže sama som bola presvedčená, že Tárik Azíz bol v skutočnosti významnou osobnosťou, ktorá sa, nanešťastie, podieľala na totalitnom systéme. Domnievam sa však – a je to môj osobný názor –, že predovšetkým na konci vyvíjal veľké úsilie a pokúšal sa otvoriť túto krajinu.

Dôležitý však nie je prípad Tárika Azíza. Nemôžeme pripustiť, aby sa zajtra na našich obrazovkách vysielala jeho poprava ako symbol oslobodenia Iraku. Preto vyzývam kolegov poslancov, aby hlasovali za toto uznesenie, ktoré zahŕňa aj časť zaoberajúcu sa prenasledovaním kresťanov v Iraku, s ktorou súhlasím.

  Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Vážená pani predsedajúca, trest smrti porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Ide o najhoršie popretie ľudských práv.

Napriek tomu bol v roku 2009 trest smrti vykonaný v 18 krajinách. V Iraku bolo popravených viac ako 120 a v Iráne až 388 ľudí. Krajiny, v ktorých sa vykonáva trest smrti, vrátane USA a Číny, pričom tento zoznam by mohol pokračovať ďalej, tvrdia, že ľudia sú popravovaní v mene spravodlivosti. Trest smrti nemá nič spoločné so spravodlivosťou.

Európska únia je pevne odhodlaná usilovať sa o zrušenie trestu smrti na celom svete a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou. Toto uznesenie nám pripomína, že musíme pokračovať v boji proti trestu smrti. Vyzývame irackú vládu, aby zrušila vykonávanie trestu smrti.

  Peter van Dalen, autor. – (NL) Vážená pani predsedajúca, temné mračná islamského extrémizmu sa zbiehajú nad celým svetom a predovšetkým nad Blízkym východom. Asia Bibiová z Pakistanu sa vyjadrila, že napriek tomu, že jej bola udelená milosť, v súvislosti s extrémistami je ešte vždy hrozbou. Bude, žiaľ, musieť emigrovať do inej krajiny. Pokiaľ ide o Irak, kresťania už odtiaľto taktiež masovo utekajú. Sú systematickými obeťami extrémizmu. Náboženská komunita, ktorá tu žije oveľa dlhšie ako extrémisti, je z Iraku vytláčaná veľmi brutálnym spôsobom. Práve preto si kresťania zaslúžia našu podporu. Musíme im umožniť, aby zostali spolu a mohli tak vyznávať svoju vieru. Vyzývam preto Komisiu, aby k tejto otázke pristupovala ako k najvyššej priorite. Silná podpora zo strany Európy je nevyhnutná na umiernenie skupín v Iraku. Tak by sa nám malo podariť zabrániť islamským extrémistom v tom, aby nadobro zatvorili a zamkli dvere kostolov v Iraku.

  Frieda Brepoels, autorka. – (NL) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia plne podporuje dva body tohto uznesenia. V prvom rade musíme pokračovať v boji proti trestu smrti a presadzovať odvolanie rozsudkov smrti, ktoré boli udelené Tárikovi Azízovi a ďalším dvom bývalým funkcionárom. Po druhé, každá osoba v Iraku musí mať možnosť vyznávať svoju vieru v tejto krajine, pričom odsudzujeme akýkoľvek útok na túto slobodu. Tieto dva body našu skupinu tešia, ale menej nás teší to, čo v tomto uznesení chýba. Máme pocit, že Európsky parlament odmieta diskutovať o mnohých prípadoch porušovania ľudských práv v Iraku, za ktoré sme čiastočne zodpovední my ako členské štáty EÚ. Zahraničné vojská umožňovali irackým bezpečnostným silám zle zaobchádzať s väzňami a dokonca ich týrať a vraždiť. V marci tohto roka z toho Európsky súd pre ľudské práva obvinil Spojené kráľovstvo. Nedávne odhalenia stránky Wikileaks potvrdili, že tieto praktiky sa skutočne vykonávali, a sú neprijateľné. Z týchto dôvodov by sme boli radi, keby boli tieto praktiky, ktoré spáchali americké aj európske vojská, rázne odsúdené. Uvítali by sme, keby toto uznesenie obsahovalo aj odkaz na požiadavku vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej na dôkladné preskúmanie tvrdení o nezákonných únosoch na jednej strane a zneužívaní a vraždení v irackých väzniciach na druhej strane. Vyšetrovanie v tejto veci, ktoré prednedávnom začalo viesť Spojené kráľovstvo, by mali vo vyššej miere nasledovať aj ostatné krajiny, pričom členské štáty, ktoré vyslali svoje vojská do tejto oblasti, musia zabezpečiť, aby sa ich ľudia zodpovedali za svoje činy. Komisia s Radou by na tom mali taktiež trvať, pretože držať sa v tichosti v úzadí je už neprípustné.

  Miguel Portas, autor. – (PT) Vážená pani predsedajúca, domnievam sa, že všetci súhlasíme s tým, že pokus o popravu Tárika Azíza, irackého premiéra počas režimu Saddáma Husajna, je jednoznačne tragická fraška. Je to muž, ktorý je tak či tak odsúdený na doživotie. Nie že by sme s tým nesúhlasili, ale nemyslím si, že môžeme diskutovať o tomto pokuse o popravu a odsúdiť ho bez toho, aby sme zároveň nespomenuli viac ako 900 trestov smrti, ktoré už vykonala Rada prezidentov Iraku. Sme viazaní povinnosťou prikladať rovnakú váhu veľmi dobre známym, ako aj menej známym osobám. Samozrejme, súhlasíme aj s odsúdením islamského terorizmu proti kresťanským komunitám, ale nemôžeme umlčať 30 000 ľudí, ktorí sú v Iraku zadržiavaní z dôvodu vojenskej okupácie bez toho, aby voči nim bolo vznesené obvinenie, ani nemôžeme ignorovať spôsob, akým tieto udalosti vyprovokovali konflikt a problémy v irackej spoločnosti. Problémom tohto uznesenia je, že zohľadňuje tak málo otázok. Naša skupina má preto vlastné uznesenie.

  Constance Le Grip, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, počas tejto rozpravy o situácii v Iraku, o odsúdení Tárika Azíza na smrť a o situácii kresťanov v Iraku by som chcela zopakovať úplný nesúhlas našej skupiny, Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), s trestom smrti.

Zároveň by som však chcela predovšetkým vyjadriť rozhorčenie našej skupiny nad prudkým zhoršením situácie kresťanov žijúcich v Iraku, ako aj silné pocity, ktoré v nás vyvolali nedávne vražedné útoky na kresťanské komunity v Iraku, predovšetkým zbabelé zajatie rukojemníkov v sýrskej katedrále v Bagdade dňa 31. októbra, ktoré malo za následok 58 mŕtvych. Zároveň by sme, samozrejme, chceli vyjadriť solidaritu obetiam a ich rodinám.

Pri príležitosti tejto rozpravy by sme oficiálne a vážne chceli vyzvať iracké orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zaistenie bezpečnosti a integrity kresťanov v Iraku, aby chránili obradné miesta v Iraku, zabezpečili náboženskú slobodu irackých kresťanov, ale aj všetkých náboženských komunít a náboženských menšín, a aby sa snažili zmierniť násilie medzi etnikami. V stávke je totiž mier, národné zmierenie v tejto krajine a obrana našich záujmov slobody a tolerancie.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, odsúdenie Tárika Azíza na smrť a dráma prenasledovaných kresťanov sú témy, ktoré by možno bolo logické riešiť samostatne. Možno je však dobré, že o nich diskutujeme spoločne, pretože v tomto uznesení chceme povedať, že chceme spravodlivosť v Iraku a spravodlivosť pre Irak.

Chceme spravodlivosť v Iraku, pretože kresťania, ktorí sa stali obeťami fundamentalistických cieľov mnohých skupín bojujúcich o moc, sú nepochybne nevinní. Chceme spravodlivosť pre Irak, pretože súčasný proces obnovy stability a demokracie v tejto krajine si nezaslúži, aby ho zohavila vražda muža, ktorý síce môže byť vinný, ale určite si nezaslúži, aby bol poslaný na smrť.

Preto verím, že nástroj v podobe uznesenia môže mať ešte väčšie účinky v praxi, ak tieto úsudky a otázky prenesieme aj do dohody medzi EÚ a Irakom. Táto dohoda môže v praxi vyžadovať vytvorenie podmienok na dosiahnutie hospodárskych dohôd, ku ktorým patrí dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie irackých kresťanov.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, Irak a Iračania zdedili a prežili celý zoznam hrôz pod velením diktátora Saddáma Husajna. Následne od roku 2003 zažívajú hrozné porušovanie ľudských práv vrátane zatýkania, únosov a mimosúdneho zabíjania v rámci zahraničnej vojenskej okupácie. Práve preto má veľký význam vyjadrenie pána prezidenta Tálabáního, že nepodpíše príkaz na vykonanie popravy Tárika Azíza, keďže je socialistom a humanistom. Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme v Parlamente uviedli, že nesúhlasíme s trestom smrti, bez ohľadu na to, o koho ide a akého je vierovyznania, a že sa nesnažíme o zrušenie trestu smrti, na ktorý bol odsúdený Tárik Azíz, len preto, lebo je kresťan. Spolu so všetkými kolegami poslancami nepochybne úplne odsudzujem útoky na kresťanskú komunitu v Iraku, komunitu, ktorá tvorí časť tradície irackej kultúry a ktorú si Iračania cenia a sú schopní ju zachovať ako nikto iný. Nesmieme však zabúdať na to, že teroristické a sektárske násilie v Iraku v skutočnosti spôsobuje najväčšie utrpenie moslimom, či už šiítom, sunnitom alebo iným. Je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme sa my ako Európska únia sústredili na vzťahy s Irakom a prediskutovali túto problematiku s našimi kolegami v irackom parlamente, predovšetkým pokiaľ ide o potrebu zrušiť trest smrti.

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, v Iraku došlo k pozastaveniu trestu smrti po invázii pod vedením USA v roku 2003, avšak v roku 2004 bol tento trest opäť zavedený. Odvtedy boli na trest smrti odsúdené stovky ľudí a mnohí z nich boli popravení.

Postavenie tých, ktorí porušujú ľudské práva, pred súd je nevyhnutné na dosiahnutie stabilnej budúcnosti v ktorejkoľvek krajine vrátane Iraku. Politici a bývalí politici by nemali byť výnimkou, keďže nesú hlavnú a často priamu zodpovednosť za takéto porušovanie ľudských práv. Je dobre známe, že porušovanie ľudských práv v Iraku pod vedením Saddáma Husajna, Tárika Azíza a iných nabralo vážne rozmery. Spravodlivé a riadne procesy sú nevyhnutné na dosiahnutie zmierenia a konštruktívne vykročenie smerom k lepšej budúcnosti.

Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách a jedinečné miesto na svete, predovšetkým pokiaľ ide o trest smrti, ktorý sme úplne zrušili. Ostatné krajiny, či už USA, Čínu, Irán alebo Irak, by sme chceli vyzvať, aby formou trestu neodopierali ľuďom základné právo, právo na život.

Džalál Tálabání sa vyjadril, že nepodpíše príkaz na vykonanie popravy Tárika Azíza, a my toto gesto vítame. Mala by to byť súčasť spoločnosti založenej na zásade právneho štátu, v ktorej sa dodržiavajú ľudské práva všetkých občanov, pričom EÚ s radosťou pomôže irackej vláde napredovať týmto smerom a spravodlivo súdiť ľudí porušujúcich ľudské práva.

Stabilita Iraku je krehká a popravy schválené štátom ju môžu podstatne narušiť. Podpísanie a ratifikovanie druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ako aj protokolu č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, by pomohlo upevniť stanovisko Iraku proti porušovaniu ľudských práv. Bol by to tiež vítaný krok k začleneniu tejto krajiny do medzinárodného spoločenstva.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, za nezúčastnila na spoločnom uznesení o tejto téme ani na uznesení o Tibete. Tieto zasadnutia Parlamentu vo štvrtok popoludní naberajú čoraz bizarnejšie rozmery, a to pokiaľ ide o viditeľne nízku účasť, ako aj preberané témy a spôsob, akým sa riešia. Prizmy, cez ktoré sa niektorí poslanci stále pozerajú na tú alebo onú krajinu či tú alebo onú tému, sú v rozpore s univerzalistickým a nedeliteľným ponímaním ľudských práv vymedzeným v medzinárodných dokumentoch, ktorých sa údajne pridržiavame.

Tento spôsob, akým sa na veci pozeráme a ako ich robíme, poškodzuje dôveryhodnosť Európskej únie v tejto oblasti a hrá do kariet tým, ktorí vyhlasujú, že Európania k ľudským právam pristupujú spôsobom typickým pre Západ a že sa opäť snažia vnútiť svoj model iným.

Dámy a páni, spolu s vami odsudzujem tresty smrti vrátane prípadu Tárika Azíza, ako aj popravy, ktoré v Iraku dosahujú závratné čísla a ktoré sa vykonávajú aj na ženách a deťoch. Bola by som rada, keby sme tým istým spôsobom odsúdili aj situáciu tisícok bezdôvodne a bez akéhokoľvek súdneho procesu zadržaných ľudí a mučených ľudí. Bola by som rada, keby sme odsúdili zneužívanie moci, ktorého sa dopúšťajú iracké ozbrojené sily a okupačné vojská, keby sme odsúdili používanie detských vojakov a zvlášť dnes, v Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, násilie, ktorému v súvislosti s týmto konfliktom v Iraku padajú za obeť ženy. Taktiež by som bola rada, keby sme odsúdili spôsob, akým USA opustili tábor Ašraf, bez prejavenia záujmu o stovky ľudí, ktorí tam žili.

Pani predsedajúca, na základe všetkých týchto dôvodov sa skupina GUE/NGL zdrží hlasovania o tomto uznesení, ako aj nadchádzajúceho hlasovania o uznesení o Tibete.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, 10. novembra bolo zavraždených päť osôb pri bombovom útoku na kresťanov a len niekoľko dní predtým došlo k útoku na katolícku katedrálu. Bolo zadržaných sto rukojemníkov a 40 osôb zahynulo. Počas predchádzajúcich rokov utieklo z Iraku 900 000 kresťanov. Tieto udalosti sú smutným obrazom situácie kresťanov v Iraku a v celej oblasti Blízkeho východu. Nejde o izolované prípady, ale o globálny trend, ktorý sa odohráva na hraniciach Európy, ako aj v Egypte a občas v Turecku. EÚ by mala byť schopná vyvíjať dostatočný nátlak s cieľom bojovať proti diskriminácii kresťanov. Stačí, keď si spomenieme na severnú časť Cypru, kde bolo od tureckej okupácie približne 150 kostolov zničených alebo zmenených na mešity a kde zostal len jeden kostol, v ktorom sa môže kresťanské obyvateľstvo schádzať na jednej omši za rok. Uvedomme si, že nehovorím o Iraku, ale o ostrove v Stredomorí na okraji Európy.

Domnievam sa, že zavedenie stáleho systému na monitorovanie prenasledovania kresťanov je zmysluplné. Museli by ho sprevádzať konkrétne opatrenia, ako napríklad dôsledné začleňovanie ustanovení zakazujúcich prenasledovanie kresťanov do medzinárodných obchodných dohôd s EÚ. Nemôžeme dopustiť, aby sme viedli obchody a pritom prehliadali prenasledovanie kresťanov.

Na záver by som chcel povedať niekoľko slov o bývalom ministrovi zahraničných vecí, pánovi Azízovi. Aj bývalí členovia režimu Saddáma Husajna majú nárok na riadny súdny proces. Popravy z pomsty sú v tomto prípade neprípustné. Aj títo bývalí ministri si zaslúžia spravodlivý proces. Nemožno to akceptovať, najmä nie v mladej krajine, ktorej cieľom je stať sa demokratickým štátom. Z tohto dôvodu by som chcel vyzvať Európsku úniu, aby prijala primerané opatrenia a postupovala jasne.

  Esther de Lange (PPE). – (NL) Vážená pani predsedajúca, v bezpečnom prostredí Európskej únie považujeme vieru a navštevovanie kostola za súkromnú záležitosť. V Iraku sa však otvorenosť v kresťanskom vierovyznaní stala takmer znamením výnimočnej odvahy. Dnes sme právom odsúdili strašné útoky, ktoré sa odohrali v nedeľu 31. októbra, medzičasom však došlo k ďalším útokom, pri ktorých prišli o život ďalší ľudia. Minulý pondelok boli v meste Mosul zavraždení dvaja bratia. Pán kolega Belder vás oboznámil s počtom neustále sa zmenšujúcej skupiny irackých kresťanov, ktorí zostávajú v Iraku, pričom prinajmenšom 100 000 z nich bolo taktiež vysídlených vo vlastnej krajine. Toto sa nepochybne javí ako cielená stratégia niektorých skupín so zameraním na vytlačenie tejto skupiny obyvateľstva. Pán komisár, EÚ si nemôže dovoliť len sa nečinne prizerať. V prvom rade by mala Únia, samozrejme, osloviť iracké orgány, ktoré majú, žiaľ, ešte stále slabé postavenie, a podporiť ich v tom, aby začali konať. Chcela by som však, aby sme zašli ešte ďalej, a ako sa vyjadril pán Mauro, začlenili na popredné miesto v rámci dohody o partnerstve s Irakom, o ktorej teraz diskutujeme, bezpečné životné podmienky pre irackých kresťanov žijúcich v Iraku. Ako podpredsedníčka delegácie pre vzťahy s Irakom budem naďalej monitorovať túto situáciu a rada si vypočujem názor Komisie na túto problematiku.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Vážená pani predsedajúca, je šokujúce a netolerovateľné, že v Iraku opäť museli trpieť mnohí nevinní ľudia z dôvodu náboženského vierovyznania.

Útoky na náboženské komunity sú vždy neospravedlniteľné, nech sa udejú kdekoľvek. Právo náboženských skupín zhromažďovať sa a vyznávať svoju vieru musí byť bezpodmienečné. Európsku úniu neznepokojuje len problematika kresťanov. Sloboda vierovyznania a svedomia musí platiť pre každého rovnako. Zabezpečenie tohto všeobecného ľudského práva je zároveň našou najlepšou zárukou, že konfliktom možno zabrániť ešte predtým, ako začnú, a že je možné ich vyriešiť.

Toto uznesenie je podľa môjho názoru posolstvom, že Európsky parlament výrazne podporuje irackých občanov a zároveň ich vyzýva, aby zasahovali proti násiliu a odhodlane bojovali za demokraciu a všeobecnú ľudskú dôstojnosť.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, extrémistické skupiny v Iraku zavraždili viac ako 50 kresťanov za jeden mesiac.

Nová iracká vláda je osobitne zodpovedná za to, aby zaistila bezpečnosť, spravodlivosť a rovnaké práva pre všetky náboženské komunity. Len týmto spôsobom môže Bagdad získať rešpekt a vybudovať si dôveru nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj vo vzťahu k EÚ.

Situácia v mnohých krajinách na Blízkom východe, z ktorých sú tradičné kresťanské menšiny nútené utekať, je alarmujúca. Z mnohých irackých Asýrčanov sú teraz osoby vysídlené v rámci krajiny. Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby pani Ashtonová pri vykonávaní našej spoločnej zahraničnej politiky pravidelne poukazovala na problematiku náboženskej slobody a aby budúce zmluvy EÚ s tretími krajinami obsahovali ustanovenie o uznávaní náboženskej slobody.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Vážená pani predsedajúca, minulý rok kresťanská komunita v Iraku zažila vystupňovanie náboženského násilia a prenasledovanie. Kresťania utekajú z Iraku zo strachu pred bombovými útokmi a masakrami. Pri odsudzovaní strašných teroristických útokov by som, pravdupovediac, chcel povedať, že invázia USA v tejto súvislosti túto situáciu zhoršila, a preto je ich povinnosťou zlepšiť ju. Vo všeobecnosti dosiahli náboženské a národnostné rozdiely a vzájomná nenávisť v Iraku také rozmery, že sa krajina dostala do vážneho nebezpečenstva. Demokratický svet očakáva od irackej vlády, že čo najskôr zruší trest smrti. Vítam rozhodnutie irackého prezidenta nepodpísať príkaz na vykonanie popravy Tárika Azíza, ale budeme pozorne sledovať, ako sa v tomto prípade zachová iracký parlament.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, je škandalózne, že po 2 000 rokoch prítomnosti kresťanských komunít v zemepisnej oblasti, ktorá je dnes známa ako Irak, čelia tieto komunity hrozbe zániku, predovšetkým v súvislosti so zásahom Západu v predchádzajúcich rokoch a so skutočnosťou, že tieto udalosti sa odohrávajú pod demokratickou vládou, ktorú podporuje Európska únia. Nemôžeme to tolerovať. Odhliadnuc od všeobecných otázok náboženskej slobody je to absolútne škandalózne a vítam skutočnosť, že viacerí kresťanskí biskupi z Iraku majú v decembri pricestovať do Štrasburgu, aby nás podrobne oboznámili so situáciou svojich náboženských komunít.

Musíme si uvedomiť, že nestačí občas prejaviť mdlé gesto, ale že nesieme skutočnú zodpovednosť. Osemdesiat percent Európanov sú kresťania. Prirodzene sme za náboženskú slobodu vo všeobecnosti, ale kto bude hájiť záujmy týchto ľudí, ak nie my? Ide o ľudí, ktorí v tejto krajine dokonca prežili hrozný režim Saddáma Husajna, ale teraz je ich existencia ohrozená.

Preto musí Európsky parlament sústrediť svoju činnosť v oblasti ľudských práv na túto oblasť. Chcel by som vyzvať pani barónku Ashtonovú, aby robila to isté a pravidelne nás informovala o situácii týchto kresťanov.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, vraždenie kresťanov nemá konca: dnes v Iraku, Nigérii, Egypte a Afganistane, včera v Sudáne, Indii a Indonézii a zajtra, ak ich predtým niekto nezavraždí, ak sa predtým nestanú obeťami masakrov, násilia, znásilňovania a agresie, budú musieť žiť ako páriovia a schovávať svoje vierovyznanie dokonca aj na miestach, kde sú ich kultúrne, politické a hospodárske korene oveľa staršie ako prítomnosť islamu v ich vlasti. Napriek požiadavkám moslimských intelektuálov žijúcich na Západe sa v ich krajinách nedeje nič, čo by im zaistilo bezpečnosť. Jediné, z čoho sú vinní, je to, že nasledujú rovnaké vierovyznanie ako Európania a Američania.

V roku 2010 islamský fundamentalizmus zničil arabských prívržencov kresťanskej viery priamo pred našimi očami. Žiadna skupina ľudí si nezaslúži takýto osud. Je nutné spomenúť, že neexistuje krajina založená na kresťanskej kultúre, v ktorej by sa s moslimami zaobchádzalo tak zle ako s kresťanmi žijúcimi v moslimských krajinách. Parlament by mal vypracovať správu o situácii kresťanov v moslimských krajinách, a keď európske inštitúcie začnú viesť diskusie s týmito krajinami, mali by do programu zahrnúť problematiku ich prenasledovania.

  Carl Schlyter (Verts/ALE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, neexistuje nič nelogickejšie ako trest smrti – zabiť niekoho ako prejav toho, že zabíjať je zlé. Ľudia žijúci v Iraku sú obeťami extrémneho utláčania. Po prvé, diktátor Saddám Husajn zneužíval a utláčal ľudí, ktorých názory sa líšili od jeho vlastných názorov, ako aj ľudí, ktorí kritizovali jeho režim. Teraz sú ľudia vystavení okupačnej sile, ktorá má väčší záujem o vybudovanie moci založenej na zbraniach ako o demokraciu. Zneužívanie a utláčanie tých, ktorí kritizujú okupačnú silu, pokračuje.

Teraz pokračuje zneužívanie a utláčanie vo vzťahu ku kresťanom. Zneužívanie a utláčanie v Iraku je nutné ukončiť. Nesieme za to zodpovednosť. Možno to nazvať etnickou čistkou. O tom tu hovoríme. Ľudia sú z Iraku vytláčaní. Musíme preto zabezpečiť, aby sme ich nevytláčali z EÚ. To je naša povinnosť. Nesmieme posielať Iračanov späť na isté utrpenie a utláčanie.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, som presvedčený, že iracká vláda má najlepšie úmysly, ale všetci sa musíme snažiť viac o to, aby sme ochránili kresťanskú komunitu v tejto krajine. Táto komunita je dnes diskriminovaná, napádaná a dokonca zabíjaná z jediného dôvodu: s cieľom konečne ju odstrániť z krajiny, v ktorej žije takmer dvetisíc rokov.

Európska únia by mala v tejto súvislosti konať odvážnejšie a nemala by venovať pozornosť autocenzúre prameniacej z politickej korektnosti, ktorá je očividná dokonca aj v texte uznesenia, ktoré o chvíľu prijmeme. Ochrana irackých kresťanov dnes, samozrejme, zahŕňa starostlivosť o presídľované osoby a ich prijatie do našich krajín, ako aj politické zmeny v Iraku. Toto však musí byť slogan, hlavný slogan našej diplomacie vo svete, a týmto sa obraciam na Komisiu, na pani barónku Ashtonovú. Náboženská sloboda, predovšetkým sloboda kresťanských komunít, by mala byť pilotnou iniciatívou európskej diplomacie.

  Catherine Soullie (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, kresťania sú, nepochybne, jednou z najprenasledovanejších náboženských skupín na svete. Na Blízkom východe ich niektoré extrémistické skupiny považujú za, citujem, „legitímne terče“, pričom konečným cieľom je jednoducho ich odchod z tohto regiónu, regiónu, ktorý bol svedkom zrodu kresťanstva, a regiónu, v ktorom je ich historická prítomnosť nevyhnutná na zabezpečenie určitého druhu rovnováhy. Udalosti v bagdadskej katedrále sú len vyvrcholením situácie, ktorú sme príliš dlho pasívne pozorovali.

Európska únia musí ako globálny aktér a obchodný partner rôznych krajín v tomto regióne jasne vyjadriť rozhorčenie v súvislosti s touto situáciou. Diskrimináciu akéhokoľvek druhu nemožno tolerovať. Demokracia v tomto regióne zvíťazí len vtedy, keď sa budú dodržiavať najzákladnejšie ľudské práva, ako napríklad náboženská sloboda.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, Parlament musí jednoznačne odsúdiť útoky na kresťanské menšiny v Iraku. Je to kapitola dlhého príbehu diskriminácie a mučenia, ktorá trvá 2 000 rokov, a je neuveriteľné, že pokračuje aj teraz v treťom tisícročí.

Súhlasím s potrebou podporovať umiernené iracké skupiny a kresťanov, ktorí utiekli do Kurdistanu, ako aj s potrebou odstrániť informácie o náboženskom presvedčení z dokladov totožnosti. Dnes by som však chcel odsúdiť niečo, čo je podľa môjho názoru najabsurdnejším hľadiskom tejto smutnej záležitosti. Symbolom kresťanskej viery je kríž, ktorý by sme mohli považovať za symbol smrti, v skutočnosti je však symbolom slobody, pretože kresťania veria, že Kristova smrť na kríži oslobodila ľudstvo od hriechov a temnoty. Je skutočne neuveriteľné, že existujú ľudia, ktorí nemôžu slobodne uctievať symbol slobody, pretože sú vraždení pri vychádzaní z kostola len preto, že boli vnútri.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, Európska komisia súhlasí s hlbokými obavami Parlamentu v súvislosti so situáciou ľudských práv v Iraku, ktoré tak explicitne a jasne vyjadrili vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci. Rada pre zahraničné veci v pondelok otvorene odsúdila nedávne teroristické útoky, predovšetkým tie, ktorých terčom boli miesta, na ktorých sa zhromažďujú civilisti, vrátane kresťanských a moslimských svätostánkov.

Rada pri prijímaní záverov, ktoré predložila vysoká predstaviteľka/pani podpredsedníčka Ashtonová, taktiež zdôraznila, že nová vláda v Iraku sa bude musieť snažiť o národné zmierenie. To znamená, že by mala obhajovať záujmy a potreby všetkých Iračanov bez ohľadu na vierovyznanie a etnickú príslušnosť. Ochrana a podporovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám musí byť hlavnou prioritou. Európska únia v rámci dialógu s Irakom často vyjadruje obavy v súvislosti s ľudskými právami vrátane náboženskej slobody či slobody vierovyznania, ako aj v súvislosti s trestom smrti.

Pred desiatimi dňami EÚ zareagovala na rozhodnutie irackého vysokého tribunálu o odsúdení piatich predstaviteľov bývalého režimu vrátane Tárika Azíza na smrť tak, že naliehavo a priamo oslovila orgány. EÚ zopakovala silný nesúhlas s vykonávaním trestu smrti za každých okolností, pričom ako prvý krok požaduje globálne moratórium na trest smrti. Ľudské práva zastávajú popredné miesto v dohode o partnerstve a spolupráci, ktorú azda čoskoro podpíšeme s Irakom. To je priama odpoveď pre pani de Langeovú.

Od roku 2003 je výrazná časť spolupráce EÚ s Irakom zameraná na posilňovanie zásady právneho štátu a podporovanie ľudských práv a základných slobôd, napríklad prostredníctvom programu EUJUST LEX a pomoci Spoločenstva. Zároveň sa vynakladajú značné finančné prostriedky na poskytnutie ochrany a pomoci najzraniteľnejším Iračanom. Mnohí z nich sú zo zrejmých dôvodov vysídlení v rámci krajiny a v súčasnosti žijú v oblastiach s vysokou hustotou menšinového obyvateľstva. Naša činnosť siaha od zvyšovania povedomia a presadzovania ľudských práv na úrovni zraniteľných skupín po obnovu škôl v oblastiach, ktoré už boli v rámci diskusií spomenuté, napríklad Ninive, kde žije vysoký počet kresťanského obyvateľstva.

Humanitárna pomoc je taktiež naďalej zameraná na najzraniteľnejšie osoby v rámci a mimo Iraku. Pomoc Európskej únie nemôže byť priamo zameraná na konkrétne etnické alebo náboženské komunity, ale mala by a môže podporovať najzraniteľnejších Iračanov, nech už žijú kdekoľvek.

Nepodceňujeme problémy, ktorým čelí iracká vláda. Nie je ľahké skoncovať s extrémistami, ktorí sa snažia vybudovať sektárske napätie prostredníctvom barbarských činov. Bezpečnosť, rozvoj a zachovanie ľudských práv sú úzko prepojené. EÚ je naďalej odhodlaná pomáhať Iraku najlepšie, ako vie, v záujme zabezpečenia pokroku vo všetkých troch oblastiach. Obyvatelia Iraku si nezaslúžia o nič menej.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Rovnako ako kolegovia poslanci Európskeho parlamentu odsudzujem neutíchajúce vraždy, popravy a porušovanie ľudských práv, ku ktorým dochádza v Iraku. Situácia kresťanskej menšiny žijúcej v Iraku je otázkou života a smrti: dňa 31. októbra 2010 bolo zavraždených takmer 50 irackých kresťanov v rámci nemilosrdného masakra v katedrále Panny Márie Spasiteľky. Podľa odhadu organizácie Human Rights Watch od roku 2003 musela takmer polovica kresťanského obyvateľstva Iraku, státisíce ľudí, z tejto krajiny ujsť. Musíme naďalej bojovať za to, aby zostali nažive a boli slobodní. Musíme obhajovať práva menšín a naďalej odsudzovať vraždenie, násilie, segregáciu a všetky druhy diskriminácie založené na etnickom pôvode alebo náboženskom presvedčení. Vyzývam Komisiu a Radu, aby v rámci blížiacej sa spolupráce medzi EÚ a irackou vládou pristupovali k problematike bezpečnosti kresťanov v Iraku ako k naliehavej priorite.

(1) Pozri zápisnicu.

12.2. Tibet – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Tibete – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka⁽¹⁾.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Vážená pani predsedajúca, v októbri sme boli svedkami pokojných protestov tisícov Tibeťanov proti plánom čínskych orgánov na zmenu politiky vzdelávania. Súčasný dvojjazyčný model, ktorý umožňuje etnickým menšinám vzdelávať sa popri čínštine aj vo svojom vlastnom národnom jazyku, sa má nahradiť modelom, podľa ktorého bude čínština základným vyučovacím jazykom.

Čchiang Wej, námestník Komunistickej strany Číny v provincii Čching-chaj, sa v jednom novinovom článku vyjadril, že do roku 2015 bude štandardná mandarínska čínština hlavným vyučovacím jazykom na základných školách. Tibeťania a zástupcovia iných etnických skupín by mali mať možnosť učiť sa čínštinu, aby mohli účinne pôsobiť na čínskom pracovnom trhu, ale nemalo by to byť za cenu toho, že nebudú mať možnosť získať primerané vzdelanie vo svojom vlastnom jazyku.

Nemali by sme zabúdať, že práva, za ktoré Tibeťania bojujú, vychádzajú z článku 4 čínskej ústavy a článku 10 zákona o regionálnej národnej autonómii. Tibeťania teda žiadajú dodržiavanie práv, ktoré sú im už udelené, a Parlament by ich mal dôrazne podporiť v ich snahe zachovať si vlastnú kultúru, ktorej základným prvkom je jazyk. Myslím si, že so slovami Dokrua Choedaku, aktivistu za tibetský jazyk, môžeme všetci súhlasiť, keď hovorí, že školy a jazyk sú základom tvoriacim národnú identitu.

  Marietje Schaake, autorka. – Vážená pani predsedajúca, kultúra a prejavy kultúry podporujú hodnoty a identitu národa. Slovami Aristotela, nejde tu o vonkajší vzhľad, ale o vnútorný význam.

Kultúra je ako zbraň, keď sa používa ako nástroj na presadzovanie hodnôt a na odstránenie rozmanitosti a slobody prejavu. Je preto veľmi znepokojujúcim vývojom, že sa pre Tibeťanov zavádza mandarínska čínština ako hlavný vyučovací jazyk a jazyk oficiálnych dokumentov. Ak chce Čína takýmto spôsobom zničiť tibetskú kultúru, koná proti svojim vlastným deklarovaným zámerom, že sa bude snažiť o harmonické vzťahy medzi nespočetnými kultúrami, etnikami a identitami v tejto krajine. Čínske orgány by mali tiež umožniť prístup do Tibetu zahraničným médiám bez potreby špeciálnych povolení a umožniť necenzurovanú komunikáciu a prístup k informáciám – aj na internete – v rámci celej krajiny.

Nielen hospodársky rozvoj, ale aj kultúrna rozmanitosť a dodržiavanie ľudských práv rovnako prispievajú k blahobytu. EÚ by mala vo svojich vzťahoch s Čínou dôsledne klásť na prvé miesto ľudské práva, a to najmä pokiaľ ide o etnické a kultúrne menšiny.

  Ryszard Czarnecki, autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, veľké európske krajiny skutočne venujú veľkú pozornosť zlepšovaniu hospodárskych, investičných a obchodných vzťahov s Čínou. To znamená, že Parlament musí hrať ešte dôležitejšiu úlohu a otvorene hovoriť o ľudských právach a o skutočnosti, že sa porušujú. Myslím si, že dnes musí Parlament klásť veľmi silný dôraz na práva ľudí žijúcich v Tibete na ich vlastný jazyk, na neobmedzený kontakt s vonkajším svetom prostredníctvom internetu – napokon, žijeme v 21. storočí – a na možnosť rozprávať sa so zahraničnými novinármi, pretože zákaz pre zahraničných dopisovateľov navštevovať tento región je poľutovaniahodný. Na záver by som chcel povedať, že zavádzanie štátneho jazyka v Tibete považujem za veľmi znepokojujúce.

  Heidi Hautala, autorka. – (FI) Vážená pani predsedajúca, článok 4 ústavy Čínskej ľudovej republiky zaručuje všetkým občanom a národnostiam právo na používanie a rozvoj ich vlastného hovoreného a písaného jazyka. Vzhľadom na to sme celkom oprávnene znepokojení správami, ktoré sme nedávno dostali, že štatút tibetského jazyka ako vyučovacieho jazyka sa môže oslabiť. Viem, že v tejto obrovskej krajine dochádza k protestom proti tomu, že formy čínskeho jazyka, ktorými sa hovorí v Šanghaji a v Cantone, rovnako postupne miznú, a to je ďalším dôvodom na znepokojenie.

Je dôležité, aby Čínska ľudová republika pripustila, že zachovanie tibetskej kultúry vo veľkej miere závisí od jej jazyka, a aby sa tibetský jazyk naďalej používal ako prvý vyučovací jazyk v školách aj na univerzitách. Skutočná dvojjazyčnosť je, samozrejme, dôležitým cieľom. Treba uznať, že je vhodné, aby sa Tibeťania učili aj čínštinu, ale ak sa stane prvým vyučovacím jazykom, bude to určite problematické, pretože to bude znamenať, že tibetská kultúra tým utrpí.

Je tiež dôležité, aby Čína konečne ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý podpísala pred mnohými rokmi, pretože to by viac zaručilo ochranu etnických a náboženských menšín a zachovanie ich jazykov a kultúr.

  Thomas Mann, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, keď chceme prehovoriť v Európskom parlamente, môžeme používať svoj rodný jazyk. Čínska vláda má v pláne uprieť toto základné právo Tibeťanom, vďaka čomu im hrozí strata identity. Tisícky Tibeťanov vedú kampaň proti možnému ukončeniu dvojjazyčnej politiky v rámci pokojných protestov na školách a univerzitách. 27. októbra som dostal pred budovou Európskeho parlamentu v Bruseli petíciu od tibetských školákov, ktorí od nás očakávajú solidaritu. Čínsky veľvyslanec pán Song včera zdôraznil, že dvojjazyčné vzdelávanie v Tibete je dôležitým opatrením na podporu tibetskej kultúry. Hoci som počul, čo povedal, nie som si istý, či mu verím. V konečnom dôsledku nepoprel viaceré správy z médií, ktoré hovoria o tom, že mandarínska čínština sa má stať hlavným jazykom používaným vo vzdelávacích inštitúciách v regióne Čching-chaj. Kantónčinu a šanghajskú čínštinu má takisto nahradiť mandarínska čínština v rámci vzdelávacieho systému a dokonca aj v rádiách, a to napriek skutočnosti, že na základe tvrdenia vlády mandarínskou čínštinou hovorí iba polovica obyvateľov Číny. Článok 4 ústavy a článok 10 zákona o regionálnej autonómii zdôrazňujú slobodu všetkých etnických skupín rozvíjať vlastný písaný a hovorený jazyk. Pán komisár Lewandowski, vyzývam vás, aby ste zaistili, že v rámci dialógu EÚ a Číny sa o tomto znepokojujúcom vývoji bude hovoriť. Pošlite, prosím, do tohto regiónu skupinu expertov na vyšetrovaciu misiu, aby zistili, v čom spočíva hrozba pre dvojjazyčný systém. Tibetský jazyk môže čínština dopĺňať, ale určite ho nemôže nahradiť.

  Róża, Gräfin von Thun und Hohenstein, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Vážená pani predsedajúca, nikto sa dnes nemôže sťažovať na nedostatok vedomostí alebo informácií o tom, čo sa deje v Tibete, a napriek tomu stále nerobíme takmer nič, aby sme sa pokúsili Číňanov zastaviť pred ničením Tibeťanov ako jednotlivcov a ako celého národa, ako aj ich úžasnej kultúry a nádhernej, autentickej religióznosti.

Dnes hovoríme o ničení tibetského jazyka a jeho nahrádzaní mandarínčinou. Napokon, mnohí z nás tu v Parlamente a mnohí naši predkovia veľakrát zaplatili vysokú cenu v boji za svoje národné jazyky proti vôli útočníka alebo diktátora, pretože sme vedeli, že strata nášho jazyka je stratou poslednej nádeje, že jedného dňa budeme schopní byť sami sebou vo svojej vlastnej krajine. Aj vďaka týmto skúsenostiam, ktoré zažili mnohí Európania, musíme požadovať, aby tí, ktorí s Čínou rokujú v našom mene o rozvoji technológií, investíciách, obchode a tak ďalej, neobchádzali tému notorického porušovania ľudských práv v Číne. Žiadam, aby sa pri rokovaniach s čínskou vládou o ľudských právach – a tu sa pripájam ku všetkým tým, ktorí predniesli svoje výzvy predo mnou – otázka ľudských práv neodsúvala do úzadia, bez ohľadu na to, či sa momentálne nachádzame v hospodárskej kríze alebo nie.

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, počas celej histórie Estónska sme bojovali za zachovanie jazyka pôvodných obyvateľov. Po získaní nezávislosti v roku 1991 sme konečne mohli začať využívať slobodu hovoriť našim jazykom a uchovávať našu kultúru a identitu. Som smutná z toho, keď vidím, ako je tibetský národ potláčaný a jeho jazyk, identita, kultúra a náboženstvo sú odsúdené na zánik.

Čínska ľudová republika (ČĽR) používa rovnakú metódu na dosiahnutie marginalizácie Tibeťanov, akú používal Sovietsky zväz v prípade Estóncov. Počínšťovanie Tibetu, tak ako rusifikácia Estónska počas sovietskej okupácie, sa vykonáva tým, že na zabraté územie pôvodných obyvateľov sa presídľuje nepôvodné obyvateľstvo.

Pokiaľ bude populácia Chanov v Tibete narastať, Tibeťania majú plné právo cítiť sa ohrození. Zámer čínskych orgánov zaviesť mandarínsku čínštinu ako prvý vyučovací jazyk v školách porušuje práva pôvodných obyvateľov Tibetu. Bola by som rada, keby sa v rámci politiky EÚ voči ČĽR toto porušovanie predložilo a riešilo ako prioritná otázka.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, som proti tomuto uzneseniu. Naša skupina mi dovolila vyjadriť sa proti nemu napriek skutočnosti, že väčšina mojich kolegov nemá takýto názor.

Ako už bolo spomenuté, čínsky veľvyslanec reagoval na prejavenú kritiku. Možno tento list neodpovedá na všetky otázky, ale prečo sa najskôr snažíme prijať uznesenie, namiesto aby sme hľadali dialóg? Môžeme naozaj brať sami seba vážne, keď najskôr prijímame uznesenie a potom hovoríme, ako napríklad predchádzajúci rečník – teraz pošlime niekoho na vyšetrovaciu misiu, aby zistil, ako je ohrozená dvojjazyčnosť?

Nemyslím si, že je prijateľné hovoriť o zániku tibetského jazyka. Rozhodovať o tom, ako veľa maďarčiny sa bude vyučovať na slovenských či rumunských školách, nepatrí do pôsobnosti tohto Parlamentu, ale zároveň si myslí, že má právo rozhodovať o tom, či sa matematika bude vyučovať v tibetskom alebo inom jazyku. Neviem, či je to rozumné.

Navyše som presvedčený, že je chybou spájať otázku jazykovej politiky s dalajlámom napriek tomu, že sú to dve úplne samostatné otázky. Nemyslím si, že pomocou takéhoto kroku pomôžeme zaistiť, aby ľuďom nebránili používať svoj vlastný jazyk.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, jazyk je najdôležitejším znakom identity a hlavným nástrojom sociálnej komunikácie. Dnešná rozprava o pokusoch vlády Čínskej ľudovej republiky zaviesť čínštinu ako jediný povinný jazyk v systéme vzdelávania v Tibete je útokom na kultúru tohto národa. Až doteraz bola tibetčina úradným jazykom Tibetu a tých regiónov Číny, kde sú Tibeťania hlavnou etnickou skupinou. Pre Tibeťanov je jej používanie a rozvoj jedným z najdôležitejších spôsobov, ktorým uplatňujú svoju de facto autonómiu. Potreba ovládať aj čínštinu je pochopiteľná pre tých, ktorí si budú hľadať prácu mimo Tibetu, ale primeraným a dostačujúcim riešením sa zdá byť zavedenie čínštiny ako vyučovacieho predmetu, nie náhrada tibetčiny čínštinou vo vyučovacom procese.

Z tohto dôvodu by sme mali vyjadriť náš odmietavý postoj voči pokusu vziať Tibeťanom ich základný nástroj komunikácie. Tým, že berú Tibeťanom možnosť učiť sa ich vlastný jazyk, Číňania pomaly, ale isto rúcajú autonómiu Tibetu a spôsobujú stratu jeho kultúrneho dedičstva.

  Cristian Dan Preda (PPE) (otázka pre Reinharda Bütikofera podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8). – (RO) Vážená pani predsedajúca, chcel by som položiť nášmu kolegovi poslancovi otázku, ak s tým súhlasí. Prečo je v tejto súvislosti stanovisko čínskeho veľvyslanca v tejto otázke dôležitejšie ako naša túžba hovoriť o tom, čo sa deje v Tibete? Ak som to správne pochopil, dôvodom je to, že si myslí, že musíme brať ohľad na to, čo hovorí čínske veľvyslanectvo, namiesto toho, čo nám hovorí naše vlastné presvedčenie.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) (rečník odpovedá na otázku Cristiana Dan Predu podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8).

Vážená pani predsedajúca, ďakujem nášmu kolegovi poslancovi za túto otázku, keďže mi tým dáva príležitosť zopakovať to, čo som povedal predtým. Nepovedal som, že máte veriť čínskemu veľvyslancovi. Povedal som len to, že by sme mali radšej brať našu prácu vážne a hľadať dialóg, a potom diskutovať o uznesení.

Je nezmysel navrhovať, aby sme teraz prijali uznesenie, a potom posielať do Číny expertov, aby zistili, či a kde presne je ohrozená dvojjazyčnosť. Som presvedčený, že ak chceme niečo urobiť v otázke účinnosti ľudských práv, tak nemôžeme iba prejavovať zbožné úmysly, ale musíme sa týmto problémom zaoberať, aby sme nezhoršovali už aj tak zložitú situáciu.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, som rád, že som mohol podporiť spoločný návrh uznesenia, keďže jasne vyjadruje zásady, s ktorými sa ja ako zástupca pôvodnej národnostnej menšiny úplne stotožňujem. Podporujem teda zásady, že: a) potláčanie menšinových jazykov podstatne porušuje právo na slobodu občanov patriacich do tejto menšiny; b) vyučovanie v materinskom jazyku je na učenie najvhodnejšie; c) miestne orgány a spoločenstvá by mali mať zákonné právomoci robiť rozhodnutia o jazyku používanom pri vyučovaní.

Chcem upriamiť pozornosť všetkých poslancov, ktorí podporujú uznesenie, na skutočnosť, že, žiaľ, tieto zásady sa úplne nedodržiavajú ani v niektorých členských štátoch EÚ. Dôkazom toho je slovenský jazykový zákon a rumunský zákon o vzdelávaní, ktoré sú v súčasnosti platné a ktoré umožňujú vyučovanie niektorých predmetov iba v štátnom jazyku. Mohol by som menovať niekoľko ďalších krajín EÚ. Teraz to však nebudem robiť. Som oddaným zástancom monitorovania porušovania práv mimo Európskej únie, ale zároveň si myslím, že je dôležité, aby sa potichu neprehliadali postupy znevýhodňujúce národnostné menšiny na území EÚ.

  Zuzana Brzobohatá (S&D). – (CS) Vážená pani predsedajúca, vo svojom vystúpení by som chcela poukázať na želanie, ktoré vyjadrila Čínska ľudová republika, aby vzťahy medzi všetkými 56 etnickými menšinami žijúcimi na jej území boli harmonické. V súvislosti s tým som presvedčená, že treba podporovať zachovanie tibetčiny, ktorá je jedným zo štyroch najstarších a najpôvodnejších ázijských jazykov a ktorá je jedným zo základných kameňov tibetskej identity, kultúry a náboženstva a spolu s celou tibetskou kultúrou predstavuje tiež nenahraditeľnú súčasť svetového kultúrneho dedičstva a svedectvo historicky bohatej civilizácie. Verím, že Čína bude dôsledne uplatňovať článok 4 ústavy Čínskej ľudovej republiky a článok 10 zákona o národnej autonómii regiónov, ktoré zaručujú všetkým národom slobodu používať a rozvíjať svoje hovorené a písané jazyky.

Som pevne presvedčená, že každá etnická menšina má právo zachovať si vlastný jazyk a literatúru. Spravodlivý systém dvojjazyčného vzdelávania prispeje k lepšej spolupráci a porozumeniu, najmä ak sa budú Tibeťania učiť čínštinu a Chanskí Číňania žijúci v oblastiach Tibetu budú zároveň povzbudzovaní k tomu, aby sa učili tibetčinu. Keďže predložený spoločný návrh uznesenia zahŕňa všetky spomenuté body, rozhodla som sa ho podporiť.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Čína je hospodárska aj vojenská veľmoc a čínska administratíva svojím správaním sa k svojim občanom dlhodobo dáva najavo, že kultúrne, civilizačné a demokratické princípy tak, ako ich pozná okolitý svet bude na svojom území aplikovať selektívne, len tak, ako sa jej to hodí na ovládanie jej krajiny.

Nemyslím si, že by naše rozhorčenie niečo zmenilo na úmysle čínskej vlády uskutočňovať na území svoju vlastnú vzdelávaciu politiku. Napriek tomu si myslím, že treba vážne upozorniť našich čínskych partnerov, že tibetský ľud má právo na zachovanie svojej identity, svojho jazyka a že pri vzdelávaní detí má ich materinský jazyk nezastupiteľnú úlohu.

Tak ako sa Slovensko správa k maďarskej menšine, keď deti z maďarskej menšiny od materskej škôlky, cez základnú školu až na vysokú školu môžu študovať v jazyku maďarskom, tak by možno mali postupovať aj Číňania v Tibete. Na druhej strane, chcel by som pána Sógora upozorniť, že slovenské deti v Maďarsku sa musia učiť od škôlky, cez základnú školu až po vysokú školu v maďarskom jazyku a slovenský jazyk majú iba ako cudzí jazyk.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, ako zástupca strany Jobbik – Hnutia za lepšie Maďarsko vítam a podporujem návrh uznesenia Európskeho parlamentu proti plánom Čínskej ľudovej republiky zaviesť čínštinu ako oficiálny jazyk v tibetských školách. Hoci čínski okupanti zaručili autonómiu Tibetu, postupne vyraďujú tibetský jazyk zo vzdelávania a používania v úradnom styku. Nedodržiavanie ľudských práv v Číne tiež vyvoláva riziko vzniku konfliktov v Tibete v dôsledku násilného zavádzania čínskeho jazyka. Tibeťania musia mať zaručené právo vzdelávať sa vo svojom vlastnom jazyku a používať tibetský jazyk v úradnom styku. Musia byť zaručené ich základné ľudské práva vrátane práva na zhromažďovanie a občianskeho práva na demonštrácie.

Žiaľ, nemusíme chodiť ďaleko, aby sme našli podobné prípady, keďže surové pokusy o asimiláciu sú skutočným a bežným problémom aj v Európe. Stačí spomenúť len spôsob, akým Rumunsko zaobchádza s Maďarmi žijúcimi v Sedmohradsku alebo s maďarskými Čángóami, alebo protimenšinový, diskriminačný slovenský jazykový zákon.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som presvedčená, že Tibeťania musia mať právo hovoriť svojím rodným jazykom, tibetčinou. Je to právo, ktoré máme my všetci. Inak stratia svoju kultúrnu identitu. Čo sa týka situácie v Tibete, som presvedčená, že dvojjazyčnosť, inými slovami, učenie sa tibetčiny a čínštiny, je vhodným riešením.

Napokon, dvojjazyčnosť podporuje rozvoj detí v mnohých ďalších ohľadoch a určite ju treba podporovať.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, tibetský jazyk je súčasťou dlhej histórie národa, ktorý roky bojoval za zachovanie svojej kultúry, a je tiež prvkom, ktorý toto spoločenstvo pevne spája. Z tohto dôvodu je zachovanie a ochrana dvojjazyčnosti na všetkých úrovniach vyučovania v školách v Tibete jediným a najlepším riešením. Čínska vláda je signatárom Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva, čím sa zaviazala dodržiavať základné práva národnostných menšín na svojom území. Všetky kroky Číny zamerané na zákaz používania tibetčiny v školách by malo medzinárodné spoločenstvo odsúdiť. Som presvedčený, že by sa mali urobiť kroky, ktoré by umožnili účinnejšie monitorovať dodržiavanie základných práv Tibeťanov v Číne.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, zrušenie dvojjazyčného systému v Tibete je neliberálnym krokom, ktorý je v rozpore s rešpektovaním kultúrnej identity menšiny a s dodržiavaním ľudských práv.

Obchodné dohody a zmluvy s Čínou nemôžu fungovať ako obchod s tovarom, ktorý má odvrátiť pozornosť Európy od vážnej diskriminácie, ktorou tibetský národ stále trpí.

Tibeťania majú prinajmenšom právo naďalej sa považovať za národ a cítiť sa ako národ, a aby to tak bolo, musia mať slobodu pestovať si svoje tradície, históriu a jazyk: jednoducho povedané, udržať si svoju identitu, ktorej nevyhnutnou súčasťou je jazyková identita.

Plán na vykorenenie tibetskej kultúry, ktorý zatiaľ nebol úspešne zavŕšený počas desaťročí trvajúceho prenasledovania tibetského národa a mníchov pod vlajkou kladiva a kosáku, nemôže byť teraz rafinovane dokončený tým, že sa odstráni tibetský jazyk a zavedie sa čínština.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, hovoríme o probléme, ktorý existuje takmer vo všetkých krajinách, kde žijú menšiny, konkrétne o zachovaní jazyka, kultúry a rovnakého prístupu k vzdelaniu. Ide o potvrdenie našich hodnôt, pán Bütikofer.

Skôr ako sa vyjadrím k otázke Tibetu, dovoľte mi povedať pár slov o našich bilaterálnych vzťahoch s Čínou. Naše strategické partnerstvo je silné, čo nám umožňuje zaoberať sa všetkými záležitosťami vrátane tých najcitlivejších. Vytvorili sme pôsobivý rámec komunikácie na vysokej úrovni, v ktorom sa pravidelne venujeme globálnym problémom, ktorým čelia naši občania, ale bez toho, aby sme vynechali záležitosti, kde sa naše názory rozchádzajú. Celková situácia v Tibete je jednou z tých záležitostí, kde sú naše názory rozdielne.

Kroky na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka v oblasti Tibetu vyvolávajú komplexné a citlivé otázky. Čína musí nájsť správnu rovnováhu, aby umožnila efektívne vyučovanie a ochranu tibetského jazyka ako živého jazyka pre zachovanie vzdelávania v tibetskom jazyku a ako materinského jazyka v oblasti Tibetu a zároveň aby sa paralelne vyučovala čínština, čím by sa tibetským študentom poskytla dostatočná možnosť nájsť si v budúcnosti zamestnanie. Odľahlosť tibetských oblastí túto úlohu nijako neuľahčuje.

Úprimne dúfame, že Čína zabezpečí, aby sa tibetčina používala ako hlavný vyučovací jazyk v školách v tibetských oblastiach, a že rovnakým spôsobom zabezpečí ochranu menšinových jazykov v iných oblastiach Číny. Zohľadnenie názoru odborníkov a predchádzanie diskriminácii a ovplyvňovaniu ideológiou sú dobrými receptami na cestu vpred. EÚ je pripravená poskytnúť svoje odborné znalosti, ak by mala Čína o to záujem. Dúfame – a toto je moja priama odpoveď –, že budeme môcť s Čínou otvorene diskutovať o tejto otázke počas ďalšieho kola dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou. Najdôležitejšie je to, aby Čína umožnila otvorenú verejnú konzultáciu s cieľom umožniť tým, ktorých sa dotýkajú akékoľvek zmeny v jazykovej politike, slobodne vyjadriť svoje názory, a tieto názory by sa mali zobrať do úvahy.

Takisto sme si s veľkým znepokojením prečítali správy o zadržaní niekoľkých tibetských študentov a učiteľov, ktorí pokojne demonštrovali na protest proti vládnemu plánu reformy vzdelávania. Vyzývame Čínu, aby prepustila zadržiavané osoby a aby začala diskusie s tibetskou občianskou spoločnosťou o prospešnosti navrhovanej reformy.

Na záver by som rád pripomenul dlhodobý postoj EÚ v súvislosti s Tibetom. Zachovanie tibetskej jedinečnej kultúry, jazyka, náboženstva a tradícií a potreba dosiahnuť systém zmysluplnej autonómie pre Tibet v rámci čínskej ústavy naďalej ostáva najvyššou prioritou EÚ. Tieto otázky sa snažíme vytrvalo riešiť v rámci nášho politického dialógu s Čínou.

  Presedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Napriek neprestávajúcej aktivite a angažovanosti mnohých svetových vedúcich predstaviteľov, inštitúcií a mimovládnych organizácií, ktorí čínske orgány vyzývajú, aby nepoužívali násilie voči tibetskému národu, tieto žiadosti, žiaľ, zdá sa, ostávajú nevypočuté a kompromitujú medzinárodné vzťahy. Európsky parlament už mnoho rokov preukazuje svoju podporu a solidaritu voči Tibetu, krajine, ktorá vždy bojovala proti represívnej a diskriminačnej politike čínskych orgánov, ktoré mnoho rokov ohrozujú územnú a kultúrnu nezávislosť tibetského ľudu. Posledným represívnym krokom Pekingu bolo rozhodnutie zaviesť v Tibete čínštinu ako povinný úradný jazyk napriek tomu, že ľudia tam hovoria po tibetsky a mandarínčinu považujú za cudzí jazyk. Kultúrna genocída stále pokračuje, pretože toto rozhodnutie vyjadruje jasný zámer zničiť tento národ nielen geograficky, ale aj kultúrne tým, že zabránia mladším generáciám učiť sa o svojej vlastnej kultúre a predovšetkým o svojom jazykovom dedičstve. Vzhľadom na neochotu a neústupný postoj Číny k Tibetu by som chcela vyzvať Európsky parlament, aby si zachoval nekompromisný postoj v súvislosti s vážnym porušovaním ľudských práv a menšinových práv, ktorého sa dopúšťajú čínske orgány, a aby zabezpečil, že ľudia v Tibete sa dozvedia, že stojíme za nimi a sme pripravení im pomôcť.

  Catherine Soullie (PPE), písomne. – (FR) Prijatím tohto uznesenia vysiela Európsky parlament, hlas európskych občanov a demokracie, čínskym orgánom jasný signál: že vykorenenie a podriadenie si jednej kultúry v prospech inej je činom, ktorý nie je hodný žiadnej skutočne veľkej a modernej krajiny. Tibetský ľud má úplne legitímnu požiadavku: aby sa rešpektovala jeho história a jazyk. Tibetská kultúra nie je jedinou, ktorá je ohrozená týmto nerozumným rozhodnutím – kantónčina a ďalšie jazyky budú tiež obeťou politiky štandardizácie. Vzhľadom na to, že čínska ústava výslovne uznáva právo občanov vyjadrovať sa svojím zvoleným jazykom, ako môžu politické orgány ospravedlniť tento obrat o 180 stupňov v oblasti právnych predpisov? Motto Európskej únie jasne vyjadruje odkaz, ktorý sme povinní prostredníctvom tohto uznesenia vyslať čínskym orgánom: zjednotení v rozmanitosti.

(1) Pozri zápisnicu.

12.3. Barma – priebeh volieb a prepustenie vedúcej predstaviteľky opozície Aun Schan Su Ťijovej

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesenia o Mjanmarsku – priebeh volieb a prepustenie vedúcej predstaviteľky opozície Aun Schan Su Ťijovej⁽¹⁾.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, niekedy dostaneme dobré správy dokonca aj v kritických situáciách. Preto by som bola rada, keby si všetci spomenuli na pocit, ktorý sme zažívali, keď sme v televízii sledovali oslobodenie Aun Schan Su Ťijovej. Je pravda, že máme osobitný vzťah k tejto neobyčajnej žene, ktorá tu v roku 1990 získala jednu z prvých Sacharovových cien a ktorá z viac ako 20 alebo 21 rokov života strávila takmer 15 rokov vo väzení. Je symbolom političky, ktorá môže aj v takej tvrdej krajine, akou je Mjanmarsko, zostať slobodná a vždy prejavovať odpor. Je to absolútne výnimočné.

Napriek tejto udalosti však nesmieme zabudnúť najmä na to, že jej sloboda je krehká. Už predtým ju oslobodili a potom ju umiestnili do domáceho väzenia. Po druhé, nezabúdajme na to, že voľby, ktoré sa práve odohrali v Mjanmarsku, boli fraškou, paródiou demokracie. Ešte pred voľbami boli odhlasované zákony, ktoré potláčajú slobodu prejavu. Niektorým ľuďom, ako napríklad mníchom, zabránili hlasovať. V Mjanmarsku je dnes stále 22 000 väzňov svedomia a krajina je aj naďalej jednou z najhorších diktatúr vo svete.

Preto žiadame mjanmarské orgány, aby rešpektovali právo na združovanie a právo na slobodu prejavu a aby oslobodili politických väzňov, a veríme tejto neobyčajnej žene, ktorú očakávame v Európskom parlamente alebo ktorú navštívime, ak nemôže prevziať svoju Sacharovovu cenu, že zachová ducha slobody v tejto zničenej krajine.

  Marietje Schaake, autorka. – Vážená pani predsedajúca, 13. novembra, ani nie týždeň po tom, ako sa odohrali sporné národné voľby, bola Aun Schan Su Ťijová prepustená z domáceho väzenia, v ktorom prakticky strávila 15 z ostatných 21 rokov za svoje prodemokratické myšlienky.

Ako povedala iránska žena vo filme Zelená vlna po prepustení z väzenia Evin v Teheráne: „V momente, keď som vyšla, som si uvedomila, že som práve prešla z malého väzenia do väčšieho: to väzenie sa volá Irán.“

Ľudia by za svoje myšlienky nemali skončiť v malom alebo veľkom väzení. EÚ na to dozrie a bude podporovať ďalšie slobody pre mjanmarských občanov a je naďalej znepokojená v súvislosti so zdravím a bezpečnosťou Aun Schan Su Ťijovej, keďže je pod dohľadom štátnych bezpečnostných služieb.

Jej prepustenie je vítaný krok a je potrebné, aby sa premietol v ďalšom rozširovaní slobôd pre všetkých občanov, ktorých systematicky obmedzuje ústava z roku 2008 a vojenská junta. Voľby podobné tým, ktoré sa uskutočnili tento mesiac v Mjanmarsku, aj keď v atmosfére poznačenej strachom a utláčaním, sú často používané režimami s cieľom vymôcť si legitímnosť a vsugerovať, že ide o demokraciu. Legitímnosť každej vlády je založená na zabezpečovaní dobrých životných podmienok pre svojich občanov a demokracia znamená vždy viac než „jeden človek, jeden hlas“. Je to zakotvené v demokratických inštitúciách, dobrom riadení, právnom štáte a rešpektovaní ľudských práv.

  Adam Bielan, autor. – (PL) Vážená pani predsedajúca, všetci tí, ktorí si nahovárali, že takzvané voľby organizované 7. novembra – ktoré boli fraškou – nás priblížia k demokracii v Mjanmarsku, musia byť sklamaní. Je pravda, že týždeň po voľbách prepustili nositeľku Nobelovej ceny, pani Aun Schan Su Ťijovú. Nič však nenaznačuje, že rovnaký osud stihne ostatných politických väzňov v krajine, ktorých je viac ako dvetisíc. V skutočnosti sme pred niekoľkými dňami dostali informácie, že vojenská junta vládnuca Mjanmarsku prerušila vydávanie ďalších deviatich novín a sprísnila už aj tak dosť obmedzenú slobodu prejavu v tejto krajine.

Z tohto dôvodu je potrebný ďalší tlak zo strany medzinárodného spoločenstva. Európska únia by sa mala v prvom rade zamerať na vyvíjanie tlaku na Čínu, pretože bez Číny by si vládnuca junta v Mjanmarsku neudržala svoju moc. Na záver by som chcel poďakovať predsedovi Parlamentu pánovi Buzekovi za to, že pozval pani Aun Schan Su Ťijovú na slávnostné odovzdávanie Sacharovovej ceny, ktoré sa bude konať budúci mesiac v Štrasburgu.

  Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, snímky vedúcej predstaviteľky mjanmarskej opozície Aun Schan Su Ťijovej po jej prepustení z domáceho väzenia máme ešte v čerstvej pamäti. Ukazujú osobu, ktorú nezlomili roky izolácie, a preto nepochybujeme o tom, že bude pokračovať v kampani za demokratické zmeny vo svojej krajine. Akýkoľvek krok smerom k demokratizácii a zlepšeniu v extrémne problematickej situácii v oblasti ľudských práv treba privítať.

Nebude to však jednoduchý proces. Ústava, ktorá bola v Mjanmarsku zavedená po nedemokratických voľbách, stavia prezidenta nad zákon a zaručuje amnestiu za predchádzajúce porušenia ľudských práv. Toto musí Európska únia kritizovať najostrejším spôsobom, rovnako ako neustále vážne porušenia ľudských práv voči etnickým menšinám, ktoré pravidelne vyháňajú z ich území a nútia do otrockej práce, pričom mnohé ich deti verbujú ako detských vojakov.

Musíme zdvojnásobiť naše úsilie, aby sme zapojili krajiny, ktoré majú dôležitý vplyv na vládu v Mjanmarsku, napríklad Čínu a Indiu. Musíme ich presvedčiť, aby svoj vplyv uplatnili aj v prospech záujmov ľudí v Mjanmarsku. Musia plniť záväzky týkajúce sa ľudských práv, ktoré vyplývajú zo schválenia charty združenia ASEAN. Táto charta požaduje, aby členské štáty vykonali kroky na boj proti systematickému porušovaniu ľudských práv.

  Rui Tavares, autor. – (PT) Vážená pani predsedajúca, začnime s voľbami. Ako vieme a ako tu v Parlamente už bolo spomenuté, voľby sa uskutočnili v atmosfére poznačenej strachom a nátlakom. Bola to vyslovená fraška a slúžila len jedinému účelu, a to dodať vojenskej junte civilný lesk. Mnohým ľuďom zabránili hlasovať. Tisíce mjanmarských obyvateľov – 1 000 podľa samotných generálov vojenskej junty – našli útočisko v Thajsku, kde už žije 100 000 Mjanmarčanov a kde je teraz zvýšené riziko vzniku ozbrojeného konfliktu popri hranici s Mjanmarskom. To nám má pripomenúť, že hoci nás prepustenie Aun Schan Su Ťijovej očividne napĺňa radosťou a nádejou, nesmieme teraz, keď sa budeme môcť stretnúť s touto neobyčajnou ženou, ako už bolo spomenuté, a prijať ju tu v Parlamente, odvrátiť našu pozornosť od najdôležitejšieho problému v Mjanmarsku, ktorým je oslobodenie celého ľudu a viac ako 2 000 politických väzňov, ako aj zlepšenie všeobecnej atmosféry poznačenej nátlakom a strachom.

Európska únia by preto nemala znížiť ostražitosť. Musíme byť veľmi sústredení, obozretní a tvrdohlaví: v žiadnom prípade sa nesmieme uspokojiť s tým, čo sme dosiahli. V tomto kritickom okamihu je podľa mňa potrebné povedať, že určité členské štáty by mali byť rozhodnejšie a najmä súdržnejšie v podporovaní ľudských práv. Obchodné záležitosti, ktoré mnohé členské štáty v Mjanmarsku naďalej udržiavajú, sa musia zosúladiť so záväzkami EÚ v oblasti ľudských práv. Pripomínam napríklad, že ropná spoločnosť TOTAL má v Mjanmarsku majetky, ktoré predstavujú 7 % rozpočtu mjanmarskej junty. Parlament bude v tejto otázke naďalej postupovať sústredene a jednotne a dúfam, že Komisia a členské štáty budú tiež pokračovať v tomto prístupe.

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážená pani predsedajúca, chcel by som za seba a v mene mojej kolegyne pani Andrikienėovej povedať, že nás veľmi potešilo, keď sme sa dozvedeli o prepustení našej laureátky Sacharovovej ceny. Nesmieme však zabudnúť na to, že ešte najmenej 2200 ďalších politických väzňov držia v strašných podmienkach mjanmarskej vojenskej diktatúry. Ako už bolo uvedené skôr, celá krajina pripomína otvorené väzenie. Preto musíme byť momentálne veľmi kritickí a obozretní. Bola to celé len kozmetická operácia alebo tieto surovo zmanipulované voľby odhalili skutočnú povahu režimu? Teraz musíme využiť všetky dostupné mechanizmy na presadenie zmeny. Túto zmenu môžeme považovať za zaťažkávaciu skúšku. Musíme vynaložiť úsilie, aby našej laureátke Sacharovovej ceny dovolili v decembri pricestovať, aby si mohla s 20-ročným oneskorením vyzdvihnúť svoje ocenenie, a nerušene sa vrátiť do svojej vlasti. Len vtedy budeme mať prinajmenšom dôvod na nádej, že sa mení situácia ľudí, ktorí po desaťročia trpeli pod skorumpovanou socialistickou diktatúrou.

  Cristian Dan Preda, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som tiež chcel, samozrejme, privítať prepustenie Aun Schan Su Ťijovej, vedúcej predstaviteľky opozície v Mjanmarsku, po toľkých rokoch v domácom väzení. Tiež by som chcel vyjadriť nádej, že po tejto udalosti bude nasledovať prepustenie viac než 2000 politických väzňov, pretože, ako už spomenul pán Posselt, inak to budeme brať len ako symbolické gesto.

Tiež vám musím povedať, že chcem, aby sme podporili Aun Schan Su Ťijovú v opätovnom vybudovaní jej strany, Národnej ligy za demokraciu, ktorá bola v máji nezákonne rozpustená. Skutočne má pred sebou veľa práce. Preto si myslím, že je potrebné naďalej vyvíjať medzinárodný tlak, pretože vojenská junta sa nezaviazala k demokratizácii, ale ide presne opačným smerom, keďže voľby v novembri neboli ani slobodné, ani spravodlivé. Z toho dôvodu si myslím, že v tejto oblasti nesmieme povoliť v ostražitosti.

  David Martin, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, teší ma, akú úroveň jednoty Európskej únie sme dosiahli v otázke Mjanmarska. Čítal som vyhlásenie Rady, vyhlásenie barónky Ashtonovej a, samozrejme, aj vyhlásenie nášho predsedu. Tieto mimoriadne zlé voľby v Mjanmarsku nikoho neoklamali. Všetci privítali prepustenie Aun Schan Su Ťijovej z domáceho väzenia, ale tiež odsúdili nedostatok ostatných slobôd, ktorý stále pretrváva.

Ak však túto partiu rozohráme správne, vážená pani predsedajúca, tieto voľby by mohli – naozaj mohli – byť pre Mjanmarsko novým začiatkom. Ak teraz presvedčíme juntu, aby prepustila všetkých politických väzňov, ako povedali ostatní kolegovia, ak presvedčíme juntu, aby povolila Aun Schan Su Ťijovej úplnú slobodu nielen v zmysle pohybu, ale aj v zmysle verejných politických vyhlásení, a nakoniec, ak nový mjanmarský parlament a vláda začnú zlepšovať ľudské a základné práva v krajine a zlepšovať sociálne a ekonomické podmienky pre ľudí v Mjanmarsku, potom možno o niekoľko rokov budú mať naše inštitúcie dôvod začať s rokovaniami a komunikáciou s mjanmarským režimom a táto krajina bude mať lepšie vyhliadky do budúcnosti.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážená pani predsedajúca, stalo sa to, že orgány prepustili jednu veľmi dobre známu osobu, ako keby chceli svetu ukázať, že sú demokratickou krajinou, ktorá je zástancom ľudských práv, zatiaľ čo pod povrchom sa nič nestalo, nenastali žiadne skutočné, konkrétne zmeny. Je to obyčajné divadlo – a vďaka Bohu, že tá šľachetná žena opäť získala slobodu. Za týmto divadlom sa však skrýva tragédia, ako sme už spomenuli: niekoľko tisíc ľudí je stále vo väzení. Slogan „osloboďte politických väzňov“ je preto v Mjanmarsku stále aktuálny.

Myslím si, že odkaz najznámejšej politickej väzenkyne v regióne, ktorá bola práve prepustená, je taký dôležitý, že sa šíri po celej Ázii. Práve na ňu sa už obracajú čínski disidenti. Myslím si, že to stojí za vyzdvihnutie. Z tohto dôvodu musí Parlament bojovať za ľudské práva a za slobodu politických väzňov v regióne.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Vážená pani predsedajúca, Európsky parlament už vo februári 2010 žiadal o prepustenie Aun Schan Su Ťijovej, ktorá žila v domácom väzení od roku 1990. Rozhodnutie mjanmarských orgánov prepustiť ju niekoľko mesiacov po tejto naliehavej žiadosti zo strany poslancov EP predstavuje prvý krok správnym smerom. Vzhľadom na to, že mnoho prodemokratických aktivistov je ešte stále vo väzení, nemôžeme túto konkrétnu situáciu považovať za príznačnú pre obnovu ľudských práv v Mjanmarsku.

Lisabonská zmluva ustanovuje, že Európska únia sa usiluje o podporu mieru, svojich hodnôt a blaho svojich občanov. Pod všeobecnými hodnotami si predstavujeme rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu a ľudské práva. Úlohou Európskej únie je neobmedzovať sa na podporovanie týchto hodnôt len v rámci svojho územia. Preto trvám na tom, aby sme vyjadrili solidaritu s občanmi Mjanmarska, ktorí trpia pod útlakom vládnych orgánov a každý deň bojujú za uznanie svojich základných práv.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vážená pani predsedajúca, v Mjanmarsku sa 7. novembra, po 20 rokoch, konali prvé voľby. V čase, kedy by sme sa mali tešiť z toho, že takýto proces sa konečne zaviedol, sme teraz opäť nútení odsúdiť túto krajinu, v ktorej by mali, okrem iného, existovať ľudské práva a sloboda prejavu. Voľby by mali znamenať, že prostredníctvom hlasu človek vyjadrí svoju voľbu.

Ako môžeme hovoriť o voľbe, keď opozičné strany nemôžu prehovoriť, keď sa nemôžu slobodne vyjadriť alebo správne zastupovať celý národ?

Opäť je tu reč o Mjanmarsku, krajine, ktorá nie je slobodná, ale ktorá bola mnoho, mnoho rokov v rukách vojenskej junty. Celý svet vie, že ide o skostnatenú moc, ktorá sa nezmení, pokiaľ sa nezorganizujú skutočne slobodné a spravodlivé voľby.

Oslobodenie Aun Schan Su Ťijovej predstavuje krok správnym smerom. To musíme uznať a chváliť. Dúfajme, že budú nasledovať ďalšie kroky, ako tu už bolo spomenuté, predovšetkým v súvislosti s mnohými ostatnými politickými väzňami.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, momentálne stále oslavujeme prepustenie Aun Schan Su Ťijovej a v našich mysliach sú obrázky davu, ktorý ju nadšene privítal počas jej návratu domov, kde zanechala deti, keď boli ešte veľmi malé a ktoré sú teraz už dospelé.

Je to obdobie veľkého nadšenia, oslava pre ľudí a opozíciu v Mjanmarsku, no z toho všetkého vyjde určite najavo jediná skutočnosť. Naším rokovacím partnerom je nepochybne vojenská junta, ktorá už nemôže ďalej odkladať vysvetlenie, či prepustenie Aun Schan Su Ťijovej predstavovalo akt propagandy, zámienku alebo, naopak, prvý krok k uznaniu jej práva, a teda aj práva všetkých ostatných mjanmarských politických väzňov, na slobodu prejavu a krok smerom k slobodným a demokratickým voľbám.

Toto musí Európa dôrazne žiadať. K radosti z prepustenia Aun Schan Su Ťijovej musíme nevyhnutne pridať dôraznú požiadavku na tento účel.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, všetci si pamätáme roky, keď bol Lech Wałęsa prepustený z väzenia a keď po mnohých rokoch prepustili Nelsona Mandelu. Tieto udalosti poskytli nádej, nádej na slobodný svet a vieru v účinnosť tlaku vyvíjaného na tieto vlády. Prepustenie vedúcej predstaviteľky mjanmarskej opozície pani Schan Su Ťijovej je aj pre nás obrovskou výzvou. Bez úsilia zo strany medzinárodného spoločenstva, bez nátlaku vyvíjaného na vládnucu juntu v Mjanmarsku tam nezavládne demokracia. Spomínam si na časy, keď vedúci predstavitelia slobodného sveta prišli do Poľska počas komunistickej diktatúry a všetci, okrem oficiálnych návštev, navštívili aj vodcu nelegálneho hnutia Lecha Wałęsu. V tomto by sa malo tiež pokračovať. Som rád, že pani Ashtonová sa onedlho stretne v Mjanmarsku s pani Schan Su Ťijovou. Tiež dúfam, že delegácia Európskeho parlamentu s ňou čoskoro bude môcť hovoriť v Mjanmarsku a v Štrasburgu.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcel by som, tak ako všetci, vzdať hold Aun Schan Su Ťijovej, ktorej bola práve navrátená sloboda. Táto nositeľka Nobelovej ceny a Sacharovovej ceny nášho Parlamentu je symbolom statočnosti a nádeje na lepšiu budúcnosť, ktorú si ľudia jej krajiny zaslúžia.

Je dôležité, aby sloboda pohybu a prejavu Aun Schan Su Ťijovej nebola obmedzená. Je tiež dôležité, aby boli oslobodení všetci ostatní politickí väzni – podľa pána Posselta a pána Predu ich je viac ako 2 000. To by umožnilo dôveryhodný prechod na inkluzívny vládny systém.

Mjanmarsko bolo svedkom volieb, ktoré nezodpovedali medzinárodným štandardom, najmä pokiaľ ide o podmienky pre konkurenčné opozičné strany. Napriek tomu je vítaná skutočnosť, že občianska spoločnosť sa mohla čiastočne politicky zorganizovať, hoci aj s ťažkosťami. Uznávame rozhodnutie určitých opozičných strán, ktoré sa nezúčastnili volieb, ale takisto oceňujeme, že niektoré iné strany vrátane tých z etnických skupín sa rozhodli zúčastniť sa. Ich rozhodnutie chopiť sa príležitosti bolo chvályhodné.

Samotné voľby nestačia na to, aby bola krajina demokratická. Môžu však poskytnúť príležitosť na nový začiatok a prinajmenšom zavedú do systému určitú mieru pluralizmu. Ak sú voľby začiatkom pozitívneho procesu, potom to bude napriek očividným chybám vítaný vývoj.

Opakovane sme hovorili, že EÚ je ochotná komunikovať so súčasnou vládou s cieľom využiť príležitosť volieb na to, aby odštartovala nové a pozitívne obdobie v dejinách krajiny. Odteraz musíme dôkladne sledovať, s akou zodpovednosťou pristupuje nový parlament a vláda k spoločnosti, či nové inštitúcie zabezpečia rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a či zavedú nové politiky na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.

Aby došlo k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv v krajine, je potrebné vytvoriť zmysluplný dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami. Takýto dialóg by mal uviesť – okrem dlho očakávaného prechodu na civilný, legitímny a zodpovedný vládny systém – politický systém založený na právnom štáte a rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd. EÚ opakovane zdôrazňovala, že je pripravená podporiť takýto proces.

Budeme naďalej využívať všetky dostupné prostriedky – dialóg a komunikáciu, kanály Organizácie Spojených národov a reštriktívne opatrenia, ale aj pomoc – na to, aby sme pomohli presvedčiť novú vládu, aby zlepšila svoju situáciu. Aspekty ľudských práv sú zapracované do našich programov pomoci. Okrem toho sa pokúšame spojiť s občianskou spoločnosťou a časťami správy a budeme sa snažiť komunikovať s vládou o jej zodpovednostiach pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia. Podporovanie našich hodnôt – menovite ľudských práv, rozvoja a dialógu – je a ostane základným kameňom našej politiky.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Vítam prepustenie Aun Schan Su Ťijovej z domáceho väzenia zo strany mjanmarských orgánov. Nemali by sme však zmierniť náš postoj voči vojenskej junte. Namiesto toho by sme sa mali naďalej rázne zaoberať porušovaním ľudských práv a občianskych slobôd. Skutočnosť, že 2200 politických väzňov žije v hrozných podmienkach vo väzenských zariadeniach a že mjanmarská armáda je zodpovedná za nepretržité mimosúdne zabíjania, nútené práce, sexuálne násilie a iné porušenia ľudských práv, nie je možné odčiniť tým, že prepustia jedného politického aktivistu, nech už je akokoľvek významný. Je známe, že Aun Schan Su Ťijová, ktorá v roku 1990 dostala Sacharovovu cenu, nás požiadala, aby sme využili našu slobodu na to, aby sme podporili tú ich. Chcela by som využiť túto príležitosť a požiadať EÚ a členské štáty, aby naplno využili svoj hospodársky a politický vplyv na urýchlenie zmeny režimu v Mjanmarsku.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – Situácia v Mjanmarsku dospela do kritického bodu. Je dôležité, aby Európsky parlament vytrval vo vzťahoch s Mjanmarskom. Musíme sa sústrediť na to, ako vláda zaobchádza s občanmi, keďže 40 % obyvateľov patrí k etnickej menšine, ktorá bola po nedávnych voľbách nútená utiecť do Thajska. Prepustenie Aun Schan Su Ťijovej je pozitívne. Z histórie však už vieme, že mjanmarská vláda sa zvykne vracať k svojim starým praktikám, kedy uväzní akúkoľvek alebo celú opozíciu. V súčasnosti je vo väzení viac ako 1000 politických väzňov. Nehanebné pohŕdanie slobodnými voľbami je jasným náznakom toho, že nová vláda nemá žiadny alebo len minimálny záujem poskytnúť ľuďom Mjanmarska skutočnú demokraciu. Tento Parlament by mal podporiť návrh OSN na ďalší dialóg s Mjanmarskom a mali by sme naďalej vynakladať úsilie s cieľom chrániť občanov Mjanmarska pred budúcimi neprávosťami. Som presvedčený, že naša neustála ostražitosť a otvorený dialóg sú pre obyvateľov Mjanmarska rozhodujúce a tento Parlament, ako aj iné globálne organizácie, musia vyslať jasný signál jednoty.

(1) Pozri zápisnicu.

13. Hlasovanie

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

13.1. Irak, najmä trest smrti (vrátane prípadu Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám (B7-0629/2010)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 3:

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Vážená pani predsedajúca, mohla by som požiadať pána Maura, aby uviedol viac podrobností o skutočnom rozsahu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý bol práve predložený, a najmä dôvod, prečo sa zameriava výlučne na kresťanov?

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že nemám v úmysle tvrdiť, že kresťania sú menšinou viac ako iné menšiny. Skutočnosť je však taká, že v tejto chvíli sa v Iraku diskutuje o predloženom návrhu na sústredenie všetkých kresťanov do jednej provincie. To je, samozrejme, neprijateľné, pretože by sme nútili kresťanov z Kirkúku, Mosulu a Bagdadu, aby žili v gete. V tejto súvislosti dúfame, že dosiahneme záväzok zo strany európskych inštitúcií, a následne budeme presadzovať toto objasnenie do správy Výboru pre zahraničné veci o Iraku.

13.2. Tibet – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka (B7-0637/2010)

13.3. Barma – priebeh volieb a prepustenie vedúcej predstaviteľky opozície Aun Schan Su Ťijovej (B7-0635/2010)

14. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

15. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

16. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

17. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

18. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

19. Prerušenie zasadania

  Predsedajúca. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za skončené.

(Rokovanie sa skončilo o 16.30 hod.)

Ako Rada hodnotí aktuálnu politickú a hospodársko-sociálnu situáciu, ako aj situáciu z hľadiska ľudských práv v srbskej oblasti Novopazarski sandžak s jej vážnymi problémami týkajúcimi sa menšín?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada nediskutovala o situácii v srbskej oblasti Sandžak a nemôže túto vec komentovať.

Dohoda o stabilizácii a pridružení, ktorá sa nachádza v procese ratifikácie, však uvádza, že Srbsko a EÚ sa majú snažiť posilniť spoluprácu v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja s cieľom prispieť k hospodárskemu rozvoju a zníženiu regionálnych rozdielov. Osobitná pozornosť sa má venovať cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráci.

Dovoľte mi, aby som doplnil, že dohoda o stabilizácii a pridružení vytvára aj úzku hospodársku spoluprácu vrátane rozvoja zóny voľného obchodu a finančnej spolupráce, ktorá má zodpovedajúco zohľadniť prioritné oblasti súvisiace s aquis Spoločenstva v oblasti regionálneho rozvoja.

Rada pri mnohých príležitostiach potvrdila svoju plnú podporu európskej perspektíve regiónu vrátane Srbska, ktorá je naďalej podstatná pre jeho stabilitu, zmierenie a budúcnosť. V súlade s procesom stabilizácie a pridruženia a najmä s dohodou o stabilizácii a pridružení, ktorá sa nachádza v procese ratifikácie, Rada podporuje úsilie Srbska o posilnenie demokracie a právneho štátu a snahu prispieť k politickej, hospodárskej a inštitucionálnej stabilite Srbska a aj stabilizácie celého regiónu.

Rada víta záväzok Srbska týkajúci sa začlenenia do EÚ prostredníctvom realizácie kľúčových reforiem v súlade s európskymi normami. Rada uznala toto úsilie a vzhľadom na to nedávno prijala niekoľko dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa Srbska: Rada 30. novembra 2009 zrušila vízové obmedzenia, 14. júna 2010 sa rozhodla začať ratifikáciu dohody o stabilizácii a pridružení a 25. októbra 2010 začať proces stanovený v článku 49 Zmluvy o Európskej únii.

Čo sa týka ochrany osôb patriacich k menšinám, Rada v súlade s kodanskými kritériami zdôraznila v decembri 2009 dôležitosť ochrany všetkých menšín a vyzvala vlády krajín západného Balkánu vrátane srbskej vlády, aby prijali potrebné opatrenia v tejto súvislosti. Dodala, že rómska menšina naďalej čelí veľmi ťažkým životným podmienkam a diskriminácii.

V záveroch zo 7. a 8. decembra 2009 Rada pripomenula, že posilnenie právneho štátu, boj proti korupcii a urýchlenie hospodárskych reforiem sú naďalej dôležité a že konštruktívny prístup k regionálnej spolupráci vrátane obchodu je veľmi potrebný. Musí pokračovať aj program reforiem.

Konkrétne priority európskeho partnerstva so Srbskom prijaté 18. februára 2008 zahŕňajú aj ľudské práva a ochranu menšín. Srbsko preto musí splniť všetky záväzky vyplývajúce z členstva v Rade Európy a musí zabezpečiť dodržiavanie ustanovení o ľudských právach zakotvených v novej ústave.

Viaceré krajiny (Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Austrália atď.) uverejnili v posledných dňoch naliehavé inštrukcie pre cestujúcich, v ktorých informujú svojich štátnych príslušníkov o možnosti hrozby teroristického atentátu vo verejných dopravných prostriedkoch a/alebo v turistických centrách v Európe. Táto situácia zdôrazňuje význam doložky o solidarite (článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ako aj potrebu vymedziť „podrobnosti vykonávania [...] doložky o solidarite Úniou [...] vymedzia v rozhodnutí, ktoré Rada prijme na základe spoločného návrhu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku“ (článok 222 ods. 3).

Keďže belgické predsedníctvo zaradilo do cieľov svojho programu schválenie opatrení potrebných na to, aby doložka o solidarite urýchlene vstúpila do platnosti, mohla by Rada uviesť, v akom štádiu sa nachádzajú diskusie o uplatňovaní doložky o solidarite? Prijala Rada konkrétne iniciatívy v tomto smere, a ak áno, aký je časový rozvrh ich uplatňovania najmä v dôsledku nedávnych udalostí?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Doložka o solidarite patrí medzi dôležité inovácie v boji proti terorizmu zavedenom Lisabonskou zmluvou. Článok 222 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie teda uvádza, že Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.

V súlade s článkom 222 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada prijme podrobnosti vykonávania článku 222 na základe spoločného návrhu Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Komisia oznámila, že návrh bude predložený v roku 2011.

Belgické predsedníctvo vo svojom oznámení o programe kládlo osobitný dôraz na prijatie opatrení, ktorých cieľom je oživiť konkurencieschopnosť a tempo rastu členských štátov. Za základnú prioritu osobitne určilo obnovenie dôvery trhov v spoločnú menu a hospodárstvo krajín eurozóny prostredníctvom naplánovania rozsiahlych inštitucionálnych reforiem.

Vzhľadom na to, že belgické predsedníctvo sa skončí približne o mesiac, mohol by príslušný minister poskytnúť informácie o stupni realizácie iniciatív a o programe predsedníctva v oblasti rastu a konkurencieschopnosti?

Aké sú odhady Rady na nadchádzajúce obdobie v súvislosti s vývojom rastu európskych štátov, a najmä rastu štátov, ktoré postihla hospodárska kríza?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Hospodárska a finančná kríza, ktorá začala v roku 2008, spôsobila prudký pokles počtu pracovným miest a potenciálneho objemu výroby a viedla k vážnemu zhoršeniu stavu verejných financií.

V súvislosti s touto krízou Európska rada v júni 2010 prijala stratégiu EÚ 2020, ktorá má zaručiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, čo dokazujú jej ciele vzťahujúce sa najmä na zamestnanosť, výskum a vývoj, obnoviteľnú energiu a energetickú účinnosť, predčasné ukončenie školskej dochádzky a znižovanie chudoby.

Rada v júli pod vedením belgického predsedníctva prijala rozsiahle usmernenia hospodárskej politiky na realizáciu stratégie EÚ 2020 zameranej na zlepšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom štrukturálnych reforiem.

Rada zároveň začala skúmať určité štrukturálne prvky, ako napríklad fiškálne rámce, účinnosť vzdelávania ako nástroja pre rast a udržateľnosť dôchodkov.

Rada 21. októbra 2010 prijala aj usmernenia politiky zamestnanosti s cieľom poskytnúť členským štátom presný návod pri definovaní národných reformných programov a realizácii reforiem vzhľadom na vzájomné prepojenia a v súlade s Paktom stability a rastu.

Čo sa týka hospodárskeho riadenia, Európska rada 28. a 29. októbra 2010 schválila správu pracovnej skupiny o hospodárskom riadení a vyzvala na presadenie urýchleného prístupu pri prijímaní sekundárnej legislatívy potrebnej na realizáciu mnohých odporúčaní. To zvýši dôveru a prispeje tak k udržateľnému rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Aby sa teda zabezpečil vyvážený a udržateľný rast, hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa zhodujú na tom, že je potrebné, aby členské štáty vytvorili trvalý krízový mechanizmus na zabezpečenie finančnej stability eurozóny ako celku.

Čo sa týka miery rastu, Rada nevypracovala žiadne odhady. Posledná predbežná správa Komisie odhaduje rast v roku 2010 vo výške 1,8 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne.

Mohla by Rada potvrdiť, že žiadne zmeny vykonané v jednotnej platbe na poľnohospodársky podnik nebudú mať neočakávaný negatívny vplyv na starších poľnohospodárov, ktorí sú závislí od tejto platby?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) V oznámení SPP do roku 2020⁽¹⁾, ktoré nedávno prijala, odkazuje Komisia na možnosť preskúmať systém priamych platieb v rámci budúcej SPP po roku 2013.

V júni 2009 Rada zobrala na vedomie závery predsedníctva podporené mnohými delegáciami, v ktorých sa uvádzalo, že budúci systém priamych platieb bude musieť byť spravodlivý a legitímny, účinný, jednoduchý na realizáciu, dostatočne flexibilný a má sa dať jednoducho odôvodniť a vysvetliť, aby dokázal plniť úlohy v rámci poľnohospodárstva po roku 2013.

Rada okrem toho zobrala patrične na vedomie stanovisko, ktoré vyjadril Európsky parlament v uznesení o budúcnosti SPP, prijatom 8. júla, a najmä odporúčanie, že na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia prostriedkov SPP poľnohospodárom v celej EÚ je potrebné jasne definovať spravodlivé a objektívne kritériá na uskutočnenie spravodlivého systému rozdeľovania, ktorý bude rešpektovať rôznorodosť poľnohospodárstva v EÚ.

Chcel by som upozorniť vážené poslankyne a vážených poslancov na skutočnosť, že pán komisár Cioloş predloží svoje oznámenie Rade už v pondelok 29. novembra.

Belgické predsedníctvom prikladá tejto veci veľký význam, a preto naplánovalo politickú rozpravu na zasadnutie Rady 13. a 14. decembra 2010.

Rada však bude môcť vyjadriť stanovisko k podrobnostiam spravodlivého rozdelenia priamych platieb až vtedy, keď dostane legislatívne návrhy, ktoré jej a Európskemu parlamentu má Komisia predložiť v júli 2011.

Európsky parlament a Rada budú potom musieť prijať rozhodnutie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

Podľa cieľov stanovených v programe belgického predsedníctva a v súlade so stratégiou Európa 2020 by členské štáty mali zaviesť reformy, ktorých cieľom je dosiahnuť pokrok a umožniť trvalý a transparentný hospodársky rast.

Členské štáty sa nevyhnutne stretávajú s problémom nelegálnej práce a nekalej konkurencie na trhu. Pracovníci sú na trhu práce vykorisťovaní, často nemajú žiadnu sociálnu ochranu a niekedy sú tiež nútení prijímať prácu načierno.

Zamestnávatelia nemôžu následkom vysokej miery nezamestnanosti nájsť vhodných pracovníkov, pretože výška dávok v nezamestnanosti je porovnateľná s ponúkanou výškou mzdy. Dochádza dokonca k situáciám, keď jednotlivci uprednostňujú pracovať nelegálne, pretože im to umožňuje naďalej využívať služby úradu práce a neprichádzajú tak o dávky. Ľudia si teda vo všeobecnosti vyberajú možnosť, ktorá im vyhovuje najviac. Ciele stanovené v rozpočtoch členských štátov na jednotlivé roky sa neplnia, pretože príjmy, ktoré tieto rozpočty predpokladali, sa nedarí získať.

Má belgické predsedníctvo v úmysle prijať náležité opatrenia a pripravuje v tejto súvislosti konkrétne návrhy týkajúce sa spôsobu, ktorým by členské štáty mohli bojovať proti nelegálnej práci a zamestnávaniu načierno?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Zatiaľ čo článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje, že Únia sa zameriava na dosiahnutie plnej zamestnanosti, článok 147 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovuje, že Únia prispieva k vysokej úrovni zamestnanosti podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi, podporou a podľa potreby doplňovaním ich opatrení v tejto oblasti. V tomto sa rešpektujú právomoci členských štátov.

Komisia doteraz nepredložila žiadne legislatívne návrhy na podporu alebo doplnenie opatrení členských štátov zameraných na boj proti nelegálnej práci občanov EÚ.

Počas belgického predsedníctva však Rada 21. októbra 2010 prijala usmernenia politiky zamestnanosti členských štátov. Tieto ich budú musieť transponovať do národných politík prostredníctvom národných reformných programov. Keďže tieto usmernenia sa zameriavajú najmä na znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a podporu kvality pracovných miest, možno argumentovať, že sú určené na podporu nahlásenej a legálnej práce.

Čo sa týka problematiky štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu, Rada uznáva význam posilnenia opatrení na boj proti zamestnávaniu týchto osôb s cieľom bojovať proti nezákonnému prisťahovalectvu a nenahlásenej práci. Keďže členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť tento cieľ, teda boj proti nezákonnému prisťahovalectvu prostredníctvom opatrení proti stimulačnému účinku zamestnania, Európsky parlament a Rada prijali 18. júna 2009 smernicu 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Cieľom tejto smernice je pôsobiť proti nezákonnému prisťahovalectvu prostredníctvom opatrení proti stimulačnému účinku zamestnania, pričom – ako sa zhodli obe inštitúcie – členské štáty nedokázali dostatočne dosiahnuť tento cieľ, a preto bola potrebná európska smernica. Čo sa týka sankcií, mali by zahŕňať najmä príspevok zamestnávateľa k nákladom na návrat nezákonne zamestnaného štátneho príslušníka tretích krajín s možnosťou zníženia sankcií, ak je zamestnávateľom fyzická osoba zamestnávajúca štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, na súkromné účely. Opatrenia okrem iného zahŕňajú zjednodušené postupy pre zamestnávateľov, aby mohli členské štáty kontrolovať platnosť povolení k pobytu alebo identifikovať falošné doklady. Členské štáty musia prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania tejto smernice do 20. júla 2011.

Domnieva sa Rada, že recesia v EÚ sa konečne skončila, keďže hospodárska aktivita sa začína v niektorých častiach Európy zotavovať a rozpočtové deficity členských štátov sa v súčasnosti dostávajú pod kontrolu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila Európska komisia (predbežný odhad zo septembra 2010), je odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 1,8 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne. Tieto údaje potvrdené pre prvý a druhý štvrťrok 2010 ukazujú, že miera rastu HDP v 27 členských štátoch EÚ bola 0,3 %, resp. 0,7 % (Rada neprijala stanovisko k problematike recesie). Zdá sa, že tieto údaje na základe všeobecne uznávanej definície recesie naznačujú, že recesia v EÚ sa skončila.

Pri pohľade do budúcnosti bol však predpovedaný pokles rastu HDP v druhej polovici roka 2010 vzhľadom na očakávané spomalenie svetového hospodárstva. Z toho vyplýva, že úlohou do budúcnosti je zabezpečiť, aby EÚ naďalej konsolidovala svoj rast a zároveň zaručila stabilitu a udržateľnosť verejných financií. Toto úsilie by sa malo zameriavať na stabilizáciu úrovne zadlženia a jej postupného znižovania s cieľom dostať sa na úroveň zadlženia existujúcu pred krízou a dosiahnuť vymedzenie stanovené Paktom stability a rastu.

Členské štáty a EÚ urobili obrovské fiškálne zásahy na podporu finančného sektora a reálneho hospodárstva, čo prirodzene viedlo k zvýšeniu verejných deficitov. Tieto zásahy a načasované príspevky zohrali mimoriadne dôležitú úlohu pri zabránení ešte vážnejšej kríze, pričom zároveň položili základy budúceho rastu. Kríza však ukázala, že zdravé rozpočty nestačia na zaručenie udržateľného hospodárskeho rastu.

Balík, na ktorom sa dohodla pracovná skupina, bude po potvrdení na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. októbra 2010 najväčšou reformou hospodárskej a menovej únie od vytvorenia eura.

Odporúčania a konkrétne návrhy uvedené v správe pracovnej skupiny sa zameriavajú najmä na zavedenie mechanizmu dohľadu ako makroekonomického doplnku paktu zameraného na rozpočet s cieľom vytvoriť systém včasného varovania na identifikáciu rizika bublín na trhu s nehnuteľnosťami alebo neudržateľného vývoja platobnej bilancie alebo veľkých rozdielov v konkurencieschopnosti.

Musíme mať na pamäti aj to, že nezamestnanosť postihuje mnoho dospelých. Je dôležité, aby existoval špecializovaný program umožňujúci opätovné začlenenie dospelých do trhu práce, a to prostredníctvom programov zameraných na ďalšiu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ktoré zvýšia ich zručnosti.

Môže Rada poskytnúť podrobnosti prípadných plánov na zjednodušenie programu Dospelí v pohybe, ktorý je podobný programu Mládež v pohybe?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Vzhľadom na neprijateľnú úroveň nezamestnanosti mladých ľudí je program Mládež v pohybe jednou z hlavných iniciatív tvoriacich súčasť stratégie EÚ 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorú prijala Európska rada 17. júna 2010. Stratégia EÚ 2020 sa však týka celého obyvateľstva s osobitným dôrazom na ženy a mužov vo veku od 20 do 64 rokov, ktorých miera zamestnanosti má v rámci tejto stratégie vzrásť na 75 %.

Členské štáty sú predovšetkým zodpovedné za vypracovanie a realizáciu politík zamestnanosti a prostredníctvom nich musia prispieť okrem iného k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii EÚ 2020. Stratégia EÚ 2020 sa zakladá na súbore jednotných usmernení pre oblasť zamestnanosti a široké spektrum otázok hospodárskej politiky.

V súlade s článkom 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na základe záverov Európskej rady prijala Rada 21. októbra 2010 usmernenia politiky zamestnanosti členských štátov ako súčasť realizácie stratégie EÚ 2020.

V tejto súvislosti usmernenie 7 (Zvyšovanie účasti žien a mužov na trhu práce, znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a podpora kvality pracovných miest) zdôrazňuje, že „služby zamestnanosti zohrávajú dôležitú úlohu pri aktivácii a zosúladení ponuky a dopytu na trhu práce“ a že „uvedené služby a opatrenia by mali byť otvorené pre všetkých“.

Usmernenie 8 (Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce a podpora celoživotného vzdelávania) pripomína členským štátom, že počiatočné vzdelanie a odborná príprava musia byť dopĺňané účinnými stimulmi podporujúcimi celoživotné vzdelávanie zamestnaných i nezamestnaných, čím sa zabezpečí, aby mal každý dospelý možnosť udržať si svoju kvalifikáciu alebo dosiahnuť vyšší stupeň kvalifikácie. Úsilie by sa malo zameriavať najmä na podporu ľudí s nedostatočnými alebo zastaranými zručnosťami a na zvyšovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov.

Napokon usmernenie 9 (Zlepšovanie kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na terciárnom alebo rovnocennom vzdelávaní) stanovuje, že členské štáty by mali efektívne investovať do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä s cieľom zvyšovať úroveň zručností pracovných síl EÚ, a umožniť prispôsobovanie rýchle sa meniacim požiadavkám moderných trhov práce. Opatrenia by sa v súlade so zásadami celoživotného vzdelávania mali týkať všetkých sektorov (od predškolskej výchovy a škôl cez vyššie vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu až po vzdelávanie dospelých). Reformy by sa mali zamerať na zabezpečenie získavania kľúčových spôsobilostí potrebných na to, aby každý jednotlivec uspel v hospodárstve založenom na znalostiach, najmä pokiaľ ide o zamestnateľnosť, celoživotné vzdelávanie a informačné a komunikačné technológie.

Rada si nepochybne uvedomuje, že únos je pre dieťa nadmierne stresujúcim zážitkom, ktorý preňho môže mať škodlivé následky.

Prvoradým cieľom Haagskeho dohovoru je chrániť deti pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich rýchleho návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zaistiť ochranu práv prístupu. Dohovor nanešťastie nie je účinný pre všetkých.

Nazdáva sa Rada, že je v členských štátoch potrebná vyváženejšia interpretácia Haagskeho dohovoru?

Nazdáva sa Rada, že by bolo prínosné, keby členské štáty svoj prístup k únosom detí skoordinovali?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada si úplne uvedomuje, že neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie je pre dieťa stresujúci a potenciálne škodlivý zážitok.

Rada uznáva, že Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980 je mimoriadne dôležitým medzinárodným dokumentom, ktorý od svojho prijatia – to treba zdôrazniť – umožnil vyriešenie mnohých prípadov únosov detí. Podobne ako pani poslankyňa, aj Rada si veľmi želá, aby sa tento dohovor účinne uplatňoval v prospech detí, ktorých sa to týka.

Rada by chcela zdôrazniť, že Európska únia ako taká nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru. Rada však konštatuje, že členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, si vymieňajú názory a skúsenosti v rámci špeciálnych komisií Haagskej konferencie, ktoré zasadajú v pravidelných intervaloch s cieľom kontrolovať praktické fungovanie dohovoru.

Rada by v tejto súvislosti chcela zdôrazniť aj to, že dohovor z roku 1980 bol v roku 1996 doplnený ďalším dohovorom prijatým na Haagskej konferencii. Treba povedať, že v súvislosti s realizáciou práve spomenutého dohovoru členské štáty úzko spolupracujú na vytvorení praktického návodu, ktorého niektoré časti sú konkrétne zamerané na poskytovanie usmernení, ako postupovať v prípade únosov detí.

Čo sa týka prínosu vyplývajúceho z koordinácie postupov zo strany členských štátov v prípade únosov detí, chcela by Rada poukázať na to, že táto spolupráca už existuje. Pri vzájomných kontaktoch musia členské štáty uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Toto nariadenie Brusel IIa obsahuje okrem iného pravidlá týkajúce sa právomoci v prípade únosov detí predovšetkým vzhľadom na rozsudky žiadajúce o vrátenie dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

Predseda MMF výslovne a formálne vyhlásil, že MMF je pripravený predĺžiť lehotu na splácanie dlhov, ktoré má Grécko voči tejto finančnej inštitúcii, ak by členské štáty Európskej únie zaujali rovnaký postoj. K hlavným argumentom pána Strauss-Kahna patrí skutočnosť, že potreba prefinacovania gréckeho dlhu v rokoch 2014-2015 nadmerne vzrastie a že treba vytvoriť pozitívnu klímu na trhoch. Gréckych občanov trápi myšlienka, že predĺženie splátkovej lehoty prinesie pretrvávanie nepopulárnych politík, ktoré boli zavedené v rámci memoranda.

Vzhľadom na návrh MMF, plánuje Rada navrhnúť, aby bola táto otázka zaradená do programu samitu? Prípadné predĺženie lehoty na splácanie gréckych dlhov znamená, že memorandum sa bude uplatňovať aj po roku 2013?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Po zhoršení makroekonomickej a fiškálnej situácie v Grécku v roku 2010 Rada adresovala Grécku niekoľko odporúčaní a vyzvala ho, aby prijalo primerané opatrenia na zníženie deficitu rozpočtu a realizovalo potrebné štrukturálne reformy.

Rada teda Grécku adresovala 10. mája a 7. septembra 2010 dve rozhodnutia týkajúce sa posilnenia a prehĺbenia fiškálneho dohľadu a stanovila Grécku termín na prijatie opatrení na zníženie deficitu považované za nevyhnutné z hľadiska nápravy situácie nadmerného deficitu. Tieto dve rozhodnutia určujú hlavné prvky hospodárskeho programu, ktorý musí teraz Grécko uskutočňovať a ktorý odzrkadľuje kľúčové podmienky spojené s finančnou pomocou.

Program finančnej podpory pre Grécko dohodli členské štáty eurozóny, ktoré ho aj uskutočnia mimo rámca zmlúv EÚ. Pozostáva z balíka bilaterálnych pôžičiek poskytnutých jednotlivo tými členskými štátmi eurozóny, ktoré sa zapoja do programu.

Podmienky spojené s bilaterálnymi pôžičkami boli predmetom konkrétnej úverovej zmluvy medzi členskými štátmi poskytujúcimi finančnú podporu a Gréckom, ku ktorej je pripojené memorandum o porozumení. Memorandum stanovuje podmienky poskytnutia pôžičky.

Vzhľadom na charakter poskytnutých pôžičiek nemôže Rada komentovať rozhodnutia členských štátov.

Otázka pestovania geneticky modifikovaných plodín sa v každom členskom štáte rieši iným spôsobom. Komisia však predložila návrh na prenesenie rozhodovacej právomoci v oblasti povoľovania GMO na vlády členských štátov. Umožnenie povoľovania v jednotlivých krajinách by mohlo znamenať začiatok tzv. renacionalizácie politiky EÚ a mohlo by mať závažné dosahy na jednotný trh.

Aký je postoj belgického predsedníctva k tejto konkrétnej otázke? Zasadzuje sa predsedníctvo za jasné pravidlá súbežnej existencie geneticky modifikovaných a nemodifikovaných plodín na úrovni EÚ, pričom Komisia zohráva hlavnú úlohu, alebo sa zasadzuje za rozhodovanie na vnútroštátnej úrovni?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Predsedníctvo si je plne vedomé politickej citlivosti a technickej zložitosti spojených s touto legislatívnou iniciatívou, preto usporiadalo dve úvodné diskusie v rámci Rady 27. septembra a 14. októbra 2010.

Na základe týchto úvodných diskusií sa zistilo, že niektoré aspekty návrhu Komisie si stále vyžadujú objasnenie. Konkrétne bola v nadväznosti na toto predbežné preskúmanie v rámci Rady zriadená pracovná skupina ad hoc s konkrétnou úlohou pripraviť technické prvky legislatívneho návrhu najmä s cieľom objasniť najdôležitejšie otázky, ktoré tam boli položené. Tieto otázky sa týkajú predovšetkým právneho základu, ktorý Komisia vo svojom návrhu (článok 114 ZFEÚ) navrhuje použiť, a kompatibility budúcich vnútroštátnych opatrení so zmluvami a medzinárodnými obchodnými pravidlami (WTO).

Skupina sa tiež bude musieť zamerať na riziká, ktoré môže obsahovať návrh Komisie z hľadiska súladu s pravidlami vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o možné dôvody zákazu GMO v jednotlivých členských štátoch.

Európska rada koncom roka 2009 rozhodla, že EÚ a jej členské štáty sú pripravené každoročne prispievať na financovanie prispôsobovania sa zmene klímy v rozvojových krajinách, teda na tzv. „rýchly rozbeh“, sumou vo výške 2,4 miliardy EUR ročne na obdobie 2010 – 2012.

Táto suma predstavuje menej než polovicu príspevku, ktorý Európsky parlament považoval za nevyhnutné minimum na toto obdobie (5 až 7 miliárd) a podľa odhadov samotnej EÚ bude zodpovedať približne 2 % ročných nákladov na zmiernenie účinkov zmeny klímy a prispôsobenie sa im v rokoch 2012 až 2020. Na druhej strane táto suma predstavuje menej než 1 % zahraničného dlhu všetkých afrických krajín (údaje z roku 2006).

Aké čiastky boli doteraz venované rozvojovým krajinám v oblasti financovania tzv. rýchleho rozbehu, ktoré bolo určené na obdobie 2010 – 2012? Aké sumy majú byť týmto krajinám prevedené v nadchádzajúcich dvoch rokoch? Akú konkrétnu podobu bude toto financovanie mať? Zvažuje sa zvýšenie tejto sumy?

Nemyslí si Rada, že zahraničný dlh a príslušné náklady na jeho vyrovnanie predstavuje pre menej rozvinuté krajiny obrovské obmedzenie, ktoré im bráni v rozvoji, a že si tento dlh už vyžiadal pridelenie značných prostriedkov na vyrovnanie, a preto je nevyhnutné ho anulovať?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Dňa 17. novembra 2010 Rada schválila správu o financovaní „rýchleho rozbehu“ v súlade s politickou dohodou uzatvorenou na zasadnutí Európskej rady v decembri 2009⁽¹⁾. Celková potvrdená suma finančných prostriedkov, ktoré sa majú v roku 2010 poskytnúť rozvojovým krajinám vo forme financovania „rýchleho rozbehu“, je 2,2 miliardy EUR. Na celé obdobie rokov 2010 – 2012 sa vyčlenila celková suma 7,2 miliardy EUR. Tieto záväzky potvrdzujú, že členské štáty EÚ dodržiavajú kodanskú dohodu.

Členské štáty dosiahli značný pokrok v realizácii záväzkov na rok 2010. Rada v tejto súvislosti vypracovala a dala k dispozícii neúplný zoznam projektov. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov bude Rada pripravovať ročné správy o financovaní „rýchleho rozbehu“.

Rada vyzvala Hospodársky a finančný výbor a Výbor pre hospodársku politiku, aby aktualizovali údaje s cieľom prezentovať na konferencii v Cancúne čo najpodrobnejšie informácie.

Rada neprijala žiadne ustanovenia v súvislosti so zvýšením súm stanovených v odseku 1. Rada len kontroluje, či členské štáty plnia svoje záväzky. Keďže financovanie „rýchleho rozbehu“ je súborom záväzkov zo strany členských štátov, je možné, že niektoré členské štáty sa rozhodnú zvýšiť svoje príspevky.

Opatrenia EÚ na zmiernenie alebo zrušenie dlhu rozvojových krajín sa uskutočňujú ako súčasť iniciatívy veľmi zadlžených chudobných krajín (HIPC) a viacstrannej iniciatívy za odpustenie dlhu (MDRI).

Rada vo svojich záveroch z 11. novembra 2008⁽²⁾ opätovne potvrdila vôľu EÚ napomáhať obnovu a zachovanie udržateľnosti dlhov krajín s nízkymi príjmami, najmä prostredníctvom opatrení – a pokiaľ možno koordinovaným spôsobom – na zabránenie neudržateľnému spôsobu požičiavania zo strany veriteľov, ktorý neprispieva k uľahčeniu bremena chudobných krajín.

EÚ ja tiež odhodlaná spoločne poskytovať technickú pomoc na posilnenie kapacít zadlžených národov v oblasti riadenia dlhu a pomáhať pri efektívnych rokovaniach o dlhoch s oficiálnymi bilaterálnymi veriteľmi, ktorí nie sú členmi Parížskeho klubu, a s komerčnými veriteľmi.

EÚ tiež zdôrazňuje význam podpory rozšíreného demokratického dohľadu nad znižovaním dlhu zo strany požičiavajúcich krajín i nad využívaním zdrojov uvoľnených prostredníctvom odpustenia dlhu.

Aké sú vyhliadky na uzavretie dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou? Došlo v tejto súvislosti na samite EÚ – Juhoafrická republika, ktorý sa uskutočnil 28. septembra 2010, k nejakému výraznému pokroku? Aké sú najzávažnejšie prekážky a sporné otázky tohto procesu? Aká je pravdepodobnosť, že by sa takáto dohoda mohla uzatvoriť pred koncom tohto roka?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Juhoafrická republika sa spolu s ďalšími krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) – Angolou, Botswanou, Lesothom, Mozambikom, Namíbiou a Svazijskom – zúčastňuje na rokovaniach o dohode o hospodárskom partnerstve (DHP). V roku 2010 sa v tejto súvislosti objavil nový impulz.

Počas tretieho samitu EÚ – Juhoafrická republika, ktorý sa uskutočnil 28. septembra 2010, sa totiž politickí predstavitelia zapojili do úprimnej a otvorenej diskusie o DHP medzi EÚ a štátmi SADC a zároveň opätovne potvrdili vôľu a odhodlanie uzatvoriť rokovania o dohode o hospodárskom partnerstve, ktorá posilňuje obchodné a hospodárske vzťahy medzi krajinami SADC a EÚ.

Vedúci predstavitelia privítali časový harmonogram rokovaní naplánovaných do konca roka. Naliehavo vyzvali obe strany, aby dospeli k vzájomne uspokojujúcemu záveru vo všetkých zostávajúcich otázkach.

Náš spoločný cieľ dokončiť rokovania do konca roka 2010 je určite ambiciózny, ale je v našich silách. Bude si to, samozrejme, vyžadovať úsilie, seriózne odhodlanie a ducha kompromisu u oboch partnerov.

Od samitu sa vyjednávači už opäť stretli a stretnú sa znova. Som presvedčený, že vďaka politickému impulzu, ktorý poskytol samit, budú vyjednávači schopní nájsť riešenie zostávajúcich otázok.

Juhoafrická republika je najväčším hospodárstvom v tomto regióne, musí preto zohrávať vedúcu úlohu. V súvislosti s možnosťou uzatvoriť dohodu do konca roka som optimistický.

Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ je prioritou belgického predsedníctva EÚ. Môže Rada uviesť, aké kroky prijala v záujme preskúmania tejto iniciatívy s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v EÚ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Oznámenie „Iniciatíva Small Business Act pre Európu“ (SMA), ktorú prijala Komisia 25. júna 2008, má za cieľ sústrediť pozornosť vytvárania politík na MSP (zásada „najskôr myslieť v malom“), zvýšiť schopnosť MSP vytvárať pracovné miesta v rámci EÚ a stimulovať ich konkurencieschopnosť v rámci jednotného trhu i na svetových trhoch.

Dňa 1. decembra 2008 Rada prijala závery, ktorými schválila prístup Komisie, a vyzvala Komisiu a členské štáty, aby zaistili jeho realizáciu a neustále monitorovanie.

Vo svojej správe z 15. decembra 2009 Komisia poukázala na pokrok vo vykonávaní SBA a oznámila svoj zámer zverejniť oznámenie v decembri 2010, keď ukončí konzultácie s predstaviteľmi profesijných orgánov MSP a príslušných verejných orgánov. Rada čaká na toto oznámenie, aby sa mohla rozhodnúť, aké opatrenia – ak vôbec nejaké – následne prijme.

V rámci belgického predsedníctva navyše Rada urobila pokrok v otázkach veľkého významu pre MSP: fungovanie vnútorného trhu a projekt zákona o jednotnom trhu, nová stratégia pre inovácie, konkrétne opatrenia pre európsky cestovný ruch schválené Radou a zjednodušenie európskych výskumných programov s cieľom umožniť inovatívnym MSP rýchlejší prístup k financovaniu.

Dosiahli sme úspech: prijatie – spoločne s Európskym parlamentom – smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách je obrovským úspechom pre MSP. Vítame neustávajúceho ducha spolupráce zo strany Európskeho parlamentu, ktorý umožnil dosiahnuť takýto výsledok.

Rada by tiež chcela zdôrazniť, že sa začína práca v súvislosti s konsolidáciou a primeranou reguláciou finančného sektora s cieľom zlepšiť prístup MSP, teda podnikov najviac postihnutých úverovou krízou, ku kapitálu.

Môže Rada poskytnúť prehľad o najdôležitejších politických dohodách, ktoré dosiahla na nedávnom samite EÚ – USA, ktorý sa konal 20. novembra 2010?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Samit EÚ – USA 20. novembra bol veľkým úspechom. Diskusie medzi prezidentom Obamom, pánom Van Rompuyom a pánom Barrosom mali veľmi vysokú kvalitu.

Čo sa týka hospodárstva, Európska únia a Spojené štáty hovorili o výsledkoch samitu G20 v Soule a o možnom príspevku Európskej únie a Spojených štátov k zabezpečeniu udržateľnej a vyváženej obnovy a k vytváraniu pracovných miest prostredníctvom štrukturálnej reformy finančného trhu a fiškálnej konsolidácie, ktorá podporuje rast.

Európska únia a Spojené štáty zdôraznili potrebu plne využiť potenciál transatlantického obchodu s cieľom naštartovať rast a vytvárať pracovné miesta na oboch stranách Atlantiku. Európska únia a Spojené štáty si uvedomujú rozhodujúcu úlohu Transatlantickej hospodárskej rady (THR) pri dosahovaní týchto cieľov a dali THR za úlohu vypracovať program transatlantických inovácií na stimuláciu rastu a vytváranie pracovných miest v oblastiach, ako sú čistá energia, elektronická zdravotná starostlivosť, informácie a komunikácia a ďalšie rozvíjajúce sa technológie. Správa o pokroku v týchto oblastiach sa od THR očakáva v prvej polovici roka 2011.

Európska únia a Spojené štáty zdôraznili, že stoja za záväzkami, ktoré si dali v decembri minulého roka v Kodani v súvislosti so znižovaním emisií skleníkových plynov. Európska únia a Spojené štáty sa dohodli na podpore pozitívneho výsledku konferencie v Cancúne.

Európska únia a Spojené štáty opätovne potvrdili svoje odhodlanie spolupracovať a koordinovať činnosť v oblasti rozvoja. Európska únia a Spojené štáty sa zaviazali pokračovať v spolupráci v oblasti potravinovej bezpečnosti, zmeny klímy a rozvojových cieľov tisícročia vrátane zdravotníctva v rámci dialógu medzi EÚ a USA o rozvoji.

Európska únia a Spojené štáty tiež privítali svoje prehlbujúce sa partnerstvo v širokej škále otázok nadnárodnej bezpečnosti, ktoré sa týkajú ich občanov. Keďže si Európska únia a Spojené štáty uvedomujú tieto problémy, ako aj rastúce problémy bezpečnosti a zločinu vo virtuálnom priestore, zriadili pracovnú skupinu EÚ a USA v oblasti sietí a bezpečnosti vo virtuálnom priestore, ktorá do roka podá správu o pokroku. Naším cieľom je umožniť transatlantické cestovanie občanom našich 27 členských štátov a USA a zároveň pokračovať v dôležitej úlohe zachovania bezpečnosti. Teraz sa tešíme na podobný úspech našich nadchádzajúcich rokovaní o dohode o zázname o cestujúcom. Budeme tiež pokračovať v práci na uzatvorení rozsiahlej dohody o ochrane údajov s cieľom umožniť spoluprácu medzi našimi službami a zachovať pritom vysokú úroveň ochrany súkromia našich občanov. Sme tiež odhodlaní rozšíriť naše partnerstvo v boji proti násilnému extrémizmu najmä prostredníctvom výmeny výsledkov výskumu a osvedčených postupov a posilnenia spolupráce pri pomoci ohrozeným tretím krajinám.

A nakoniec, hovorili sme aj o spoločnom úsilí v oblasti podpory bezpečnosti v niektorých krajinách vo svete.

Ako sa v nadväznosti na zasadnutie Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport, ktoré sa konalo minulý týždeň, bude vyvíjať program EÚ v oblasti športu počas nasledujúcich dvoch rokov bez toho, aby naň boli vyčlenené rozpočtové prostriedky?

Očakáva Rada, že po roku 2013 budú na program EÚ v oblasti športu poskytnuté finančné prostriedky?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) V roku 2008⁽¹⁾ Európsky parlament vyzval Komisiu, aby pripravila program EÚ v oblasti športu, ako aj prípravné akcie v tejto oblasti. Prípravné akcie, ktoré môžu prebiehať len počas troch po sebe idúcich rokov, Komisia navrhla na roky 2009, 2010 a 2011: cieľom týchto akcií je pripraviť budúce akcie EÚ v oblasti športu s výhľadom na realizáciu ustanovení zmluvy v tejto oblasti.

Rada sa nijako nepodieľala na týchto prípravných akciách, ktoré patria do pôsobnosti Komisie a Európskeho parlamentu a od decembra 2009 po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy boli financované z rezerv rozpočtového riadka Európskeho parlamentu. Podľa článku 165 ZFEÚ získava EÚ nové právomoci podporovať, koordinovať a dopĺňať činnosť členských štátov v oblasti športu, najmä pokiaľ ide o sociálne začlenenie a integráciu, šport pre zdravie a dobrovoľnícku činnosť.

Dňa 10. mája 2010 prebehla v Rade všeobecná diskusia o budúcnosti politiky EÚ v oblasti športu, čo pomohlo Komisii v jej snahe vypracovať budúce praktické návrhy zamerané na vykonávanie nových ustanovení zmluvy. Nasledujúce oblasti určila Rada za prioritné: sociálne začlenenie v rámci športu a s jeho pomocou, zdraviu prospešné telesné aktivity, vzdelávanie a odborná príprava v športe, boj proti dopingu, dobré riadenie, štruktúrovaný dialóg so športovým hnutím a športové hospodárstvo a športové štatistiky.

Rada ďalej 18. a 19. novembra 2010 na základe iniciatívy belgického predsedníctva prijala uznesenie o štruktúrovanom dialógu o športe, závery o boji proti dopingu a závery o úlohe športu v spoločnosti.

Hoci má Komisia v úmysle predložiť nový rámec na základe programu EÚ o vytváraní politík a spolupráci v športe v nasledujúcich rokoch zameraný na realizáciu nových ustanovení Lisabonskej zmluvy v tejto oblasti, dodnes Komisia nepredložila Rade žiaden konkrétny návrh (či už miniprogram na obdobie rokov 2012 – 2013, alebo rozsiahly program na obdobie rokov 2014 – 2020).

Vzhľadom na neprítomnosť návrhov zo strany Komisie nemôže Rada nijakým spôsobom konať.

Otázka výmenných kurzov, ako aj súťaženie v devalvácii, do ktorého sa zjavne pustili viaceré krajiny na svetovej úrovni, a z neho vyplývajúce mimoriadne výkyvy výmenných kurzov predstavujú hlavné body programu medzinárodnej politiky. Podľa niekoľkých analytikov v tomto zmysle nedávno zasiahla americká centrálna banka (US Federal Reserve) kvantitatívnym uvoľnením v dôsledku menovej politiky, ktorú dlhodobo uplatňuje Čína.

Aký je postoj Rady, najmä so zreteľom na nadchádzajúci samit skupiny G20, pokiaľ ide o výraznú nestálosť a mnohé obavy spôsobené zásahmi, ktorých cieľom je ovládnuť systém nominálnych hodnôt mien, a následky, ktoré by to nepochybne mohlo mať na konkurencieschopnosť hospodárstiev členských štátov eurozóny?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na novembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Výmenný kurz by mal byť jednoducho odrazom hospodárskych základov danej meny. Ak má tento mechanizmus fungovať správne, krajiny sa musia zdržať súťaženia v devalvácii.

V snahe ešte viac posilniť hospodársky pilier EMÚ sa Európska rada na svojom zasadnutí 28. – 29. októbra 2010 zamerala na udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, čo sú základné prvky eurozóny. Zvláštny dôraz sa kládol na plány fiškálnej konsolidácie, reformu finančnej regulácie, sociálnu súdržnosť, vytváranie pracovných miest a potrebu ďalších štrukturálnych reforiem.

V rámci prípravy na samit G20 v Soule sa na zasadnutí Európskej rady v októbri 2010 diskutovalo o prioritách, ktoré by tam predstavitelia EÚ a členských štátov EÚ, ktorí sú členmi skupiny G20, mali presadzovať. Osobitná pozornosť sa venovala otázke obnovy rovnováhy svetového rastu a Európska únia zdôraznila potrebu vyhnúť sa všetkým formám protekcionizmu a zabrániť opatreniam v oblasti výmenných kurzov zameraným na získanie krátkodobých konkurenčných výhod.

Na samite v Soule boli tieto pripomienky EÚ a členských štátov, ktoré sa na ňom zúčastnili, riadne zaznamenané a predstavitelia skupiny G20 prijali „soulský akčný plán“, v ktorom sa zaviazali zaistiť trvalú obnovu a udržateľný rast a posilniť stabilitu finančných trhov vrátane posilnenia pružnosti výmenných kurzov s cieľom zohľadniť rozhodujúce hospodárske základy a zabrániť súťaži v devalvácii mien.

K najdôležitejším cieľom novej stratégie Európa 2020 patrí zlepšenie úrovne vzdelávania, zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky a zvýšenie počtu obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním alebo vzdelaním na podobnej úrovni.

Komisárka Androulla Vassiliou vo svojom prejave o cieľoch stratégie Európa 2020, najmä v oblasti vzdelávania, pripomenula, že jedným z hlavných cieľov je znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod hranicu 10 % v celej Európskej únii.

Aké konkrétne opatrenia zamýšľa Komisia prijať na zvýšenie úrovne vzdelávania v Európe a na dosiahnutie stanoveného cieľa znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky? Má Komisia v úmysle vypracovať osobitnú stratégiu na zlepšenie úrovne vzdelávania, aby mladí ľudia neodchádzali predčasne zo školy a aby dosiahli čo najlepšiu možnú kvalifikáciu? Koľko Komisia plánuje investovať v budúcnosti do programov a iniciatív zameraných na mládež?

(EN) Komisia plánuje predložiť odporúčanie Rady týkajúce sa politík na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky. Toto odporúčanie stanoví základné pokyny pre koherentné, komplexné a dôkazmi podložené politiky zamerané proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. To poskytne členským štátom referenčný rámec, ktorý im pomôže vo vytváraní účinnejších politík zameraných proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, v podpore ich uplatňovania, a tým k výraznému zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky vo všetkých členských štátoch.

Predčasné ukončenie školskej dochádzky je zložitý fenomén a príčiny, ktoré k nemu vedú, sa líšia medzi členskými štátmi, regiónmi a lokalitami. Navrhované odporúčanie Rady pridá hodnotu k snahe členských štátov prostredníctvom ich podpory pri rozvoji politík, ktoré identifikujú príčiny predčasného ukončenia školskej dochádzky a riešia tento problém z hľadiska celoživotného vzdelávania, pričom sa ním zaoberajú ako fenoménom, ktorý preniká do viacerých príbuzných oblastí politík, zapájajú všetky zainteresované strany a zvyšujú systematickosť a dôslednosť politických zásahov.

Samotné odporúčanie je súčasťou väčšej ambície zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu v Európe. Je súčasťou hlavnej iniciatívy v rámci stratégie EÚ do roku 2020 Mládež v pohybe, zohráva významnú úlohu v rámci Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a bude sa vykonávať v kontexte otvorenej metódy koordinácie vo vzdelávaní a odbornej príprave (program Vzdelávanie a odborná príprava 2020 a jeho predchodca).

Program celoživotného vzdelávania i Európsky sociálny fond zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore opatrení na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky. Budúce financovanie oboch nástrojov po roku 2013 sa stanoví v kontexte budúcich finančných výhľadov a prijatia špecifických nových právnych základov pre ne.

Môže Komisia načrtnúť, aké stratégie uplatňuje, aby zvýšila účasť na programe Erasmus Mundus v EÚ?

(EN) Vzhľadom na plnú mieru čerpania existujúcich finančných prostriedkov by jediným spôsobom, ako zvýšiť celkový počet prijímateľov programu Erasmus Mundus, bolo zvýšenie rozpočtu. Každé príležitostné zvýšenie financovania bolo rýchlo odčerpané zainteresovanými stranami a rýchlo prinieslo konkrétne a merateľné výsledky prostredníctvom napríklad zvýšenia počtu štipendií či spoločných programov.

Od vytvorenia tohto programu v roku 2004 zavádza Európska komisia opatrenia na zaistenie uspokojujúcej účasti inštitúcií vyššieho vzdelávania EÚ na tomto programe. Každý rok organizuje informačné dni v Bruseli, ktoré sú osobitne zamerané na univerzity, ktoré majú záujem o účasť na programe. Okrem toho sa každý rok uskutočňujú v rôznych členských štátoch aj informačné dni na vnútroštátnej úrovni. Komisia tiež organizuje stretnutia koordinátorov programu Erasmus Mundus s cieľom výmeny informácií a osvedčených postupov.

Rozsiahle informácie sú dostupné aj na webovej stránke vrátane podrobného opisu činnosti programu, informácií o spôsoboch podania prihlášky a príslušných dokumentov (rozhodnutie o účasti v programe, príručka o programe, výzvy na podanie návrhov, finančné a administratívne príručky a podobne).

Vzhľadom na veľmi vysokú mieru podávania prihlášok zo strany inštitúcií vyššieho vzdelávania EÚ a následný pomerne nízky podiel úspešných prihlášok (približne 13 % pre spoločné magisterské študijné programy a 7 % pre spoločné doktorandské programy) Komisia nepovažuje za potrebné zvyšovať úroveň a rozsah svojich propagačných aktivít v EÚ.

Čo sa týka účasti jednotlivých európskych študentov na programe, takisto neboli žiadne ťažkosti s vyčerpaním celého rozpočtu na štipendiá EÚ. Vyššia miera podávania prihlášok by však zaistila silnejšiu konkurenciu a následne aj širší výber kvalifikovanejších prijímateľov. Komisia preto s podporou vnútroštátnych agentúr pre program Erasmus spustila informačnú kampaň zameranú na možnosti, ktoré tento program ponúka študentom z EÚ, vrátane poskytovania informácií organizáciám, ako sú napríklad všetci držitelia Univerzitnej charty Erasmus, univerzitné združenia⁽¹⁾, študentské združenia⁽²⁾ a združenie koordinátorov programu Erasmus.

Vzhľadom na to, že v rokoch 2011 a 2012 nebude EÚ financovať program EÚ v oblasti športu z dôvodu rozpočtových obmedzení a keďže šport teraz patrí do právomoci EÚ, ako je možné ustanoviť politiku v oblasti športu a podporovať ju?

Ako môže EÚ v nasledujúcich dvoch rokoch uplatňovať svoj vplyv v oblasti športu pre najširšie vrstvy obyvateľstva a v oblasti celoživotného amatérskeho športu pre všetkých?

Očakáva Komisia, že po roku 2013 bude existovať financovaný program EÚ v oblasti športu?

(EN) Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej i európskej úrovni Komisia prijala stanovisko, že nie je priestor na predloženie zmysluplného návrhu na športový program v rámci súčasného viacročného finančného rámca, ktorý platí do roku 2013. Viac podrobností nájdete v spoločnej odpovedi na otázky E-8031/10 a P-8604/10.

Oblasť kultúry v Európskej únii je v súčasnosti financovaná prostredníctvom rôznych mechanizmov financovania, ktoré sú určené na výmeny a spoluprácu v oblasti kultúry, dialóg medzi kultúrami a na posilnenie tohto odvetvia. V stratégii Európskej únie Európa 2020 sa hovorí o hospodárskom raste založenom na vedomostnej spoločnosti, ekologickom priemysle atď.. Niektorí sa obávajú, že táto stratégia považuje kultúru za prvok hospodárskeho rastu. Kultúrna identita je jedna zo základných hodnôt Európskej únie a pre jej podstatu je preto neprijateľné, aby bola hodnotená podľa kvantitatívnych ukazovateľov. Projekty, ktoré sú zamerané na kombináciu súčasných finančných mechanizmov, vzbudzujú obavy, pretože ide o programy, ktoré sú veľmi rozdielne, a to aj v prípade, že sa týkajú kultúry. Ďalšia znepokojujúca tendencia je snaha o zlúčenie kultúrnych programov s programami zameranými na oblasť občianstva, a to z dôvodu nízkej umeleckej hodnoty prípadných výsledných projektov.

Sú už známe projekty Komisie týkajúce sa spôsobov financovania kultúrnych programov v priebehu nového programového obdobia? Zachová sa v budúcnosti kultúrny program vo svojej súčasnej podobe? Budú sa podporovať výmeny a spolupráca v oblasti kultúry?

(EN) Európska únia podporuje činnosti kultúrnej spolupráce v rámci svojho programu Kultúra, ktorý prebieha od roku 2007 do roku 2013. Cieľom tohto programu je zlepšiť oblasť kultúry, ktorú majú Európania spoločnú, prostredníctvom rozvoja projektov kultúrnej spolupráce medzi kultúrnymi organizáciami z rôznych krajín, ktoré sa zúčastňujú na tomto programe.

Podstatou tohto prvku, ktorý dostáva viac ako tri štvrtiny celkového rozpočtu programu, je pomôcť spolupracovať organizáciám, ako sú divadlá, múzeá, profesijné združenia, výskumné centrá, univerzity, kultúrne inštitúty a verejné orgány, aby rôzne odvetvia mohli spolupracovať a rozšíriť svoj kultúrny a umelecký dosah za hranice.

Je príliš skoro povedať niečo o konkrétnom mechanizme financovania budúcich kultúrnych iniciatív, ktorých návrhy sa predložia až v druhej polovici roku 2011. Je však už zrejmé, že formulácia akéhokoľvek návrhu programu zohľadní ciele a priority stratégie Európa 2020.

V tejto súvislosti sa Komisia zaoberá niekoľkými otázkami, ktoré prispejú k vytvoreniu budúcich iniciatív v oblasti kultúry.

Hodnotenie súčasného programu Kultúra v polovici obdobia sa práve dokončuje a bude zahŕňať odporúčania do budúcnosti. Okrem toho v súčasnosti prebieha na internete verejná konzultácia, ktorá zisťuje názory na budúce kroky na podporu kultúry. Prišlo už viac ako 160 odpovedí a Komisia ich bude zohľadňovať pri uvažovaní o novom programe pre oblasť kultúry. Konzultácia bude otvorená do 15. decembra 2010.

Po konzultácii sa uskutoční vo februári 2011 diskusia so zúčastnenými stranami, aby sa im umožnilo vyjadriť detailnejšie svoje názory a diskutovať o rôznych možnostiach budúcich iniciatív.

Nakoniec, skôr ako sa predložia akékoľvek návrhy na budúce kroky, Komisia vykoná hodnotenie, aby zaistila maximálny vplyv a pridanú hodnotu akéhokoľvek možného programu.

Korupcia, ktorej sa dopustili nemecké podniky, s cieľom dostať sa na trh a získať verejné zákazky na práce a dodávateľské zmluvy nadobúda rozsah svetového škandálu. Ide o prípady firiem ako sú Siemens (financovanie a korumpovanie politických predstaviteľov), Deutsche Telekom (vyplácanie úplatkov v balkánskych krajinách), Daimler, Ferrostaal – Thyssen, MAN (vyplácanie úplatkov v desiatkach európskych krajín). Na základe iniciatívy amerických súdnych orgánov sa vo väčšine týchto prípadov začalo súdne vyšetrovanie.

Mohla by Komisia povedať, prečo európske súdne orgány nezačali žiadne vyšetrovanie o týchto prípadoch korupcie? Aké mechanizmy má Komisia k dispozícii v tejto oblasti? So zreteľom na skutočnosť, že viaceré zmluvy a práce získané prostredníctvom korupcie sú spolufinancované z fondov Európskej únie, existujú v uvedených prípadoch údaje svedčiace o zásahu európskych oficiálnych kruhov?

(EN) Komisia plne chápe obavy váženého pána poslanca týkajúce sa obvinení z korupčných praktík a pripomína, že niekoľko rovnakých problémov spomenul vo svojej otázke H-320/09⁽¹⁾, na ktorú dostal odpoveď v októbri 2009.

Činnosť súdnych orgánov patrí do zodpovednosti členských štátov. Zodpovednosť Komisie v protikorupčných záležitostiach sa zameriava na prevenciu, právne predpisy a monitorovanie. Ak by sa záležitosti, o ktorých sa pán poslanec zmieňuje, týkali finančných prostriedkov EÚ, Komisia by pripomenula, že podľa povinností stanovených zmluvou sa od členských štátov vyžaduje, aby prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ. Podľa príslušných odvetvových nariadení sú tiež povinné informovať Komisiu o akýchkoľvek prípadoch podvodu, nesúladu s predpismi alebo o iných nezákonných činnostiach týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ, ktoré zistili.

Ako už Komisia vysvetlila vo svojej odpovedi na otázku H-320/09, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže zasiahnuť, ak sa odhalí korupčný prípad týkajúci sa finančných prostriedkov EÚ, ale vo všeobecnejšej rovine môže Komisia konať prostredníctvom legislatívnych iniciatív, intervencie na medzinárodných fórach, dialógu s členskými štátmi atď., aby vyvinula účinné nástroje na boj proti takýmto činnostiam. Komisia v tejto poslednej oblasti nie je nečinná. Ako predpokladá akčný plán na vykonávanie Štokholmského programu, Komisia plánuje predložiť v apríli 2011 oznámenie o komplexnej politike proti korupcii v členských štátoch vrátane vytvorenia hodnotiaceho mechanizmu, ako aj na tento účel predložiť modality spolupráce so Skupinou štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO).

Úrad OLAF informoval Komisiu, že počet aktuálnych prípadov, ktorými sa v súčasnosti zaoberá, je dosť obmedzený: Toto je prehľad dvoch prípadov, ktoré sa obidva týkajú len firmy Siemens a žiadnych iných spoločností spomenutých v otázke:

V prípade týkajúcom sa vonkajšej pomoci, ktorý vyšetroval úrad OLAF a ktorý bol uzavretý v poslednom štvrťroku 2003, prebieha následné súdne konanie v Nemecku. Úrad OLAF pozorne sleduje súdne konanie v tejto krajine.

Druhý prípad úradu OLAF, ktorý súvisí s projektmi financovanými z prostriedkov Európskej investičnej banky, bol práve uzavretý. Týka sa postupov verejného obstarávania.

Z najnovšej správy Komisie vyplýva, že celkové príjmy z daní v 27 členských štátoch EÚ vrátane príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia dosahujú 28 % až 48,2 % ich HDP, pričom európsky vážený priemer predstavuje 39,3 %⁽¹⁾. Bez príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia sa však príjmy z daní pohybujú medzi 17,2 % až 47,2 %, pričom európsky vážený priemer predstavuje 26,8 %. Vzhľadom na skutočnosť, že konvergencia uprednostňuje predchádzanie vzniku finančného rozdielu a posilňuje vyvážený vývoj, jednotnú menu, ako aj jednotný trh, mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky:

Čo si myslí o týchto rozdieloch, ako aj o dôsledkoch týchto rozdielov v sociálno-hospodárskej oblasti?

Ako vplývajú tieto rozdiely na dôveru trhov a na úsilie vyvíjané v záujme hospodárskej integrácie?

Ako chce Komisia zaintegrovať boj proti týmto rozdielom do politiky hospodárskeho riadenia, ako aj do oblasti fungovania jednotného trhu?

(EN) Členské štáty si môžu podľa svojich priorít a preferencií ľubovoľne navrhovať vnútroštátne daňové systémy za predpokladu, že dodržiavajú právne predpisy EÚ. Vzhľadom na rozdielne vnútroštátne preferencie pri poskytovaní verejných statkov a obavách z kapitálových fondov to má, prirodzene, za následok istú rozdielnosť v daňových úrovniach.

Nemali by sme predpokladať, že rozdielnosť v daňových úrovniach nevyhnutne ovplyvňuje hospodársku výkonnosť. Ekonomická literatúra neukazuje žiadnu mechanickú príčinnú súvislosť medzi úrovňou daňových príjmov hospodárstva a rastom: niektoré krajiny s vysokými daňami fungujú lepšie ako niektoré krajiny s nízkymi daňami a naopak. Okrem toho rozdiely v sadzbách mnohých typov daní nebránia hospodárskej integrácii a nenarušujú trhy.

Podpora priaznivého daňového prostredia je podstatou stratégie Európa 2020. V tomto rámci Komisia povzbudzuje členské štáty, aby zjednodušili daňové systémy, znížili nemzdové pracovné náklady a prispôsobili vnútroštátne daňové systémy environmentálnym problémom.

Komisia predložila návrh na zdanenie finančného sektora v Európskej únii s cieľom zabezpečiť spravodlivé prispievanie sektora na verejné financie, zaručiť značný príjem a zabezpečiť stabilitu finančných trhov.

V prípade, že sa takéto zdanenie finančných činností zavedie, aké opatrenia chce Komisia prijať, aby obmedzila jeho negatívny vplyv na reálnu ekonomiku a radových klientov?

(EN) Komisia nedávno načrtla svoju predstavu týkajúcu sa zdaňovania finančného sektora v oznámení⁽¹⁾ prijatom 7. októbra 2010.

Celosvetovo by daň z finančných transakcií (FTT) mohla byť vhodnou možnosťou, ako zvýšiť príjmy, najmä na zaistenie financovania cieľov globálnej politiky. Aby to fungovalo efektívne a spravodlivo, mali by sa zúčastnené krajiny snažiť dospieť k dohode o nástrojoch globálneho financovania, ktoré môžu byť prijateľné pre všetkých. Komisia sa zaviazala pokračovať v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi, najmä v rámci skupiny G-20, aby sa dosiahla takáto dohoda. Podľa názoru Komisie daň z finančných transakcií je menej vhodná na jednostranné zavedenie na úrovni EÚ, pretože riziká, ako sú premiestňovanie a znížená likvidita, sú veľké a oslabili by schopnosť vytvárať príjmy. Preto Komisia v súčasnosti skúma možnosť zavedenia dane z finančných aktivít (DFA) na úrovni EÚ ako alternatívneho nástroja. Komisia uskutoční hodnotenie vplyvu, aby tam, kde je to potrebné, mohla navrhnúť daňové koncepcie zamerané na minimalizovanie deformácií alebo nepriaznivých vplyvov na hospodárstvo a vnútorný trh.

Smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny nezahŕňa kritérium emisií oxidu uhličitého. Vzhľadom na to, že nerozlišuje medzi výrobkami s vysokou, nízkou alebo nulovou úrovňou emisií uhlíka, spôsobuje problémy v oblasti hospodárskej súťaže a je nezlučiteľná s hlavnými cieľmi EÚ v oblasti zmeny klímy.

Do akej miery je revízia uvedenej smernice s cieľom začleniť kritérium emisií oxidu uhličitého pre Komisiu prioritou a ktorých odvetví by sa týkala? Keďže niektoré členské štáty EÚ už prijali takéto legislatívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni, domnieva sa Komisia, že by bolo vhodné pristúpiť k tejto revízii čo najskôr, aby sa predišlo akýmkoľvek tendenciám k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu? Do akej miery by táto revízia mohla zaručiť rovnomernejšie rozloženie daňového zaťaženia so zameraním na odvetvia, ktoré sa vyznačujú významnými externalitami, ako je znečisťovanie životného prostredia?

(EN) Komisia po orientačnej diskusii, ktorú viedla k tejto otázke 23. júna 2010, v súčasnosti dokončuje posúdenie vplyvu možného návrhu na revíziu smernice Rady 2003/96/ES⁽¹⁾. Pred dokončením tejto práce nie je možné poskytnúť jasné ukazovatele časového harmonogramu takéhoto návrhu.

Hlavný cieľ revízie zodpovedá žiadosti zo zasadnutia Európskej rady v marci 2008⁽²⁾, aby sa smernica viac zosúladila s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy, okrem iného prostredníctvom toho, že minimálne daňové sadzby budú vychádzať z emisií oxidu uhličitého (CO2) a obsahu energie energetických výrobkov, a zosúladením smernice so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami.

Inými slovami to znamená, že revízia by mala umožniť prispôsobenie rámca pre vnútorný trh na zdaňovanie energie ako prostriedok na riešenie emisií CO2 v sektoroch neobchodujúcich s emisnými kvótami, umožniť neskresleným spôsobom úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov a vytváranie príjmov.

Znamená to aj vyhýbať sa negatívnemu zasahovaniu do EÚ ETS (systému EÚ na obchodovanie s emisiami). Okrem toho by revízia mala vo všeobecnosti zlepšiť štruktúru súčasnej smernice, aby sa umožnilo členským štátom účinnejšie využívať zdaňovanie energií na účely ochrany životného prostredia a iné politické ciele a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

Je Komisia informovaná o projekte Európskej univerzity v Sarajeve alebo v niektorom susednom regióne Bosny a Hercegoviny a je pripravená tento projekt konkrétne podporiť?

(EN) Komisia by chcela zdôrazniť význam vzdelávania a jeho úlohu v procese zmierenia v Bosne a Hercegovine a v celom regióne západného Balkánu. V rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) Komisia podporuje všetky krajiny západného Balkánu, aby splnili záväzky prístupového procesu. Programy tiež riešia reformy príslušných systémov vyššieho vzdelávania. V posledných rokoch Komisia podporila reformu vyššieho vzdelávania v Bosne a Hercegovine v celkovej výške viac ako 7 miliónov EUR najmä prostredníctvom programu Tempus.

V rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva Komisia pokračuje v podpore magisterského programu pre demokraciu a ľudské práva v Sarajeve v súčasnej výške 1,5 milióna EUR. Okrem toho existuje mnoho regionálnych iniciatív, ktoré financuje EÚ, ako sú Regionálna škola verejnej správy v Čiernej Hore a Juhovýchodná európska univerzita v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko.

Okrem týchto programov sa Komisia nezúčastňuje na plánoch zriadiť Európsku univerzitu v Bosne a Hercegovine alebo v susedných krajinách, a preto nepredpokladá finančnú podporu v tomto smere.

Colná únia medzi Európskou úniou a Tureckom zabezpečila zmluvným stranám lepší prístup na trh: v roku 2008 bol objem obchodných transakcií takmer 100 miliárd eur ročne.

Falšovaný tovar a chýbajúca ochrana práv duševného vlastníctva sú však pre obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Tureckom vážnym problémom, ktorý zároveň spôsobuje silné narušenie hospodárskej súťaže na európskom trhu.

Mohla by Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti uviesť, aké konkrétne opatrenia plánuje prijať na boj proti tomuto fenoménu, ktorý je najtypickejším prejavom širšieho a stále závažnejšieho problému obchodných imitácií, falšovania a nelegálnych kópií, a v akom termíne?

(EN) Ako zdôrazňuje vážený pán poslanec, colná únia medzi EÚ a Tureckom vo veľkej miere prispela k výraznému zvýšeniu objemu obchodu medzi týmito dvoma partnermi. Komisia si je tiež vedomá skutočnosti, že falšované výrobky a nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva v Turecku predstavujú vážne problémy v obchodných vzťahoch medzi EÚ a Tureckom.

S cieľom riešiť uvedené nedostatky Komisia v apríli 2008 navrhla Turecku zriadenie spoločnej pracovnej skupiny pre otázky práv duševného vlastníctva. Cieľom pracovnej skupiny bude podrobne diskutovať o otázkach týkajúcich sa okrem iného zlepšenia schopnosti presadzovania práv duševného vlastníctva v Turecku. Po dlhom váhaní Turecko nedávno súhlasilo so zriadením pracovnej skupiny a menovalo príslušný koordinačný orgán. Komisia teraz očakáva formálnu reakciu Turecka na svoj návrh uskutočniť prvé stretnutie pracovnej skupiny a začať diskutovať o závažných otázkach práv duševného vlastníctva.

Okrem toho zriadenie pracovnej skupiny EÚ a Turecka pre otázky práv duševného vlastníctva a úspešné zapojenie Turecka do dialógu o právach duševného vlastníctva je kľúčovou požiadavkou na pokrok v rámci príslušnej rokovacej kapitoly „Práva duševného vlastníctva“ (kapitola 7). Preto v rámci rokovaní o kapitole práv duševného vlastníctva Komisia monitoruje pokrok Turecka pri zosúlaďovaní a uplatňovaní acquis práv duševného vlastníctva, ako aj jeho presadzovaní.

V rámci colnej únie medzi EÚ a Tureckom Komisia navyše nalieha na Turecko, aby dodržiavalo ustanovenia článku 31 rozhodnutia Asociačnej rady EÚ – Turecko č. 1/95 ustanovujúceho colnú úniu, ktoré vyzývajú Turecko, aby zlepšilo efektívnu ochranu práv duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany, ako je v Európskej únii.

Potravinový dodávateľský reťazec v EÚ sa vyznačuje veľkým počtom výrobcov, ktorí majú veľmi obmedzený prístup na trh s týmito výrobkami. Vplyv na trhu v rámci reťazca sa koncentruje v rukách len niekoľkých subjektov.

Uvedomuje si Komisia tento obmedzený prístup na trh v odvetví maloobchodu s potravinami? Nepovažuje Komisia tento trend za problematický? Analyzovala Komisia túto otázku alebo plánuje takúto analýzu?

(EN) Komisia vie o procese konsolidácie, ktorý sa uskutočnil v potravinovom dodávateľskom reťazci, a súhlasí s tým, že táto situácia môže vyvolať závažné nerovnováhy vyjednávacích síl medzi zmluvnými stranami. Komisia vo svojom oznámení o potravinovom reťazci z roku 2009⁽¹⁾, ako aj vo svojej správe z dohľadu nad obchodno-distribučným trhom z júla 2010⁽²⁾ identifikovala existenciu situácií, v ktorých niektorí aktéri čelia veľkým spoločnostiam, ktoré sú často ich jediným kanálom, ako sa dostať na trh. Je potrebné zdôrazniť, že táto situácia sa objavuje v celom dodávateľskom reťazci a môže postihnúť výrobcov, ktorí majú slabú vyjednávaciu pozíciu voči obchodníkom – konkrétne tých s nerozlíšenými výrobkami vrátane poľnohospodárov, ktorí vyrábajú najmä nerozlíšené komodity –, ako aj obchodníkov, ktorí nemajú prístup k určitým značkovým výrobkom, ktoré predávajú veľkí nadnárodní výrobcovia.

Komisia si je vedomá skutočnosti, že nerovnováhy vyjednávacích síl môžu v určitých špecifických podmienkach viesť k využívaniu nekalých obchodných praktík jednou zo zmluvných strán voči druhej. Nekalé obchodné praktiky môžu mať negatívny vplyv a obmedziť schopnosť spoločnosti investovať do inovácie a kvality výrobkov, či už ide o potravinárske alebo nepotravinárske výrobky alebo služby.

Je však potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti nerovnováhy vyjednávacích síl vyplývajúce z nerovnakej veľkosti zmluvných strán nie sú samy osebe v konkurencieschopných trhoch problematické, keďže nižšie náklady dosiahnuté vyjednávaním často prechádzajú cez reťazec predaja, aby v konečnom dôsledku prospeli spotrebiteľom.

Komisia v súčasnosti skúma, ako riešiť túto záležitosť, a príde s iniciatívou zameranou na vzťahy medzi podnikateľmi s cieľom chrániť rôznych prevádzkovateľov v dodávateľskom reťazci pred nekalými obchodnými praktikami. Pokiaľ ide o potraviny, Komisia vytvorila platformu odborníkov na zmluvné postupy medzi podnikateľmi (B2B) v potravinovom reťazci, aby zozbierala informácie o možných nekalých obchodných praktikách. Táto platforma bude informovať fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca⁽³⁾.

V súčasnosti Komisia po diskusii v rámci skupiny na vysokej úrovni pre mlieko tiež pripravuje legislatívne návrhy na posilnenie vyjednávacej sily výrobcov mlieka v špecifickom sektore mliečnych výrobkov.

V súvislosti s nehodou v odkalisku hlinikárne na okraji mesta Ajka v Maďarsku:

Existuje pre štáty na dolnom toku rieky Dunaj riziko vzniku ekologických škôd, dopravných problémov alebo iných ťažkostí?

Čo robí Komisia preto, aby obmedzila negatívny vplyv havárie v Maďarsku na okolité krajiny?

Aké sú možnosti získania finančnej pomoci na vyčistenie rieky a odškodnenie postihnutých občanov a podnikov z európskych fondov a programov?

(EN) Komisia by chcela váženého pána poslanca upozorniť na vyhlásenie Komisie o katastrofe v Maďarsku spôsobenej únikom kalu (plenárne zasadnutie z 19. októbra 2010).

Vážny dosah nehody je hlavne následkom veľmi veľkého množstva a vysokej zásaditosti uniknutého kalu. Dlhodobejší vplyv na životné prostredie sa pravdepodobne vzťahuje len na malé územie Maďarska. Zásadité znečistenie sa dostalo aj do rieky Dunaj, ale vďaka bezpečnostným opatreniam, ktoré prijali maďarské orgány (zriedenie znečistenia sadrou a kyselinovými látkami), táto voda neutrpela žiadne významné škodlivé následky.

Komisia dostala oznámenie prostredníctvom systému včasného varovania Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja (ICPDR). Táto informácia bola doručená všetkým krajinám v povodí rieky Dunaj, aby sa im umožnilo prijať nevyhnutné ochranné opatrenia na ochranu svojich povodí. Komisia bola v kontakte so Slovenskom, Rumunskom a Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja. Cezhraničné následky sú podľa výsledkov vzoriek pravdepodobne minimálne.

Monitorovacie a informačné centrum (MIC) bolo v úzkom kontakte s Maďarskom už od začiatku krízovej situácie a ponúklo pomoc v prípade potreby. Informáciu o katastrofe a jej možných následkoch na obyvateľstvo a životné prostredie dostali všetky členské štáty.

Maďarská vláda 7. októbra 2010 o 20.00 hodine aktivovala mechanizmus civilnej ochrany EÚ predložením žiadosti o pomoc Monitorovaciemu a informačnému centru. Žiadala tím piatich odborníkov s bohatými skúsenosťami v teréne z oblasti predchádzania/zmiernenia škôd na flóre a faune spôsobených zásaditým kalom a dekontaminácie poľnohospodárskej pôdy. Tím civilnej ochrany EÚ bol vyslaný na týždeň do Maďarska a predniesol niekoľko odporúčaní na opatrenia, ktoré maďarské orgány odsúhlasili, s cieľom ďalej zlepšiť plán nápravy a obnovy pre postihnutú oblasť.

Priemyselné nehody zvyčajne nie sú hradené z Fondu solidarity Európskej únie. Na základe žiadosti postihnutého členského štátu môže Fond poskytnúť pomoc v prípade prírodných katastrof a keď škody presiahnu 0,6 % hrubého národného dôchodku. Škody, za ktoré zodpovedá tretia strana, nemôžu byť kompenzované z Fondu solidarity. Operačné programy spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja môžu obsahovať ustanovenia o prevencii katastrof a odstránení rizík ďalšieho vývoja. Skôr ako by mohlo byť schválené financovanie projektu v rámci niektorého z týchto programov, sa však má uplatňovať zásada, podľa ktorej platí znečisťovateľ.

Zásada, že platí znečisťovateľ sa vzťahuje rovnako aj na politiku rozvoja vidieka. Napriek tomu nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005⁽¹⁾ predvída možnosti poskytnúť finančnú podporu na „obnovu potenciálu poľnohospodárskej produkcie poškodeného prírodnými katastrofami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení“. Toto opatrenie nie je naprogramované v novom maďarskom programe rozvoja vidieka, ale ešte stále môže byť zavedené, ak o to členský štát požiada. Navyše opatrenie „obnova lesníckeho potenciálu v lesoch poškodených prírodnými katastrofami a požiarmi a zavádzanie vhodných preventívnych opatrení“ poskytuje podobnú podporu postihnutému odvetviu lesného hospodárstva. Toto opatrenie je zahrnuté v novom maďarskom programe rozvoja vidieka. Podpora v rámci obidvoch opatrení môže byť poskytnutá pod podmienkou, že katastrofa musí byť uznaná ako prírodná katastrofa.

Na konci roku 2009 Európska komisia informovala o tom, že vypracovala odôvodňujúce stanovisko, aby sa prípad prípadu týkajúci sa spracovania a skladovania odpadu v Sofii mohol predložiť na Súd Spoločenstva. O rok neskôr problém naďalej existuje, napriek tomu, že v apríli 2010 bola predložená žiadosť na financovanie budúceho závodu na spracovanie odpadu hlavného mesta.

Zodpovedá žiadosť podaná bulharským štátom finančným a technologickým požiadavkám Európskej komisie? Domnieva sa Európska komisia, že zvolená technológia spĺňa všetky nevyhnutné požiadavky, či už z ekologického alebo finančno-ekonomického hľadiska, na prípadné spolufinancovanie projektu?

V prípade, že Bulharsko doplní údaje a administratívne ukončí projekt, ktorý predložilo, a začne s jeho realizáciou, bude voči nemu pozastavené konanie o porušení a prípadný postih za to, že doteraz nevykonalo smernicu o odpadoch?

Má Komisia informácie o tom, ako je organizované skladovanie odpadu na území hlavného mesta do vybudovania a začatia prevádzky závodu na spracovanie odpadu?

(EN) Ako vážená pani poslankyňa zdôraznila, v novembri 2009 Komisia rozhodla o odovzdaní prípadu Bulharska Európskemu súdnemu dvoru za to, že sa mu nepodarilo zriadiť integrovanú a primeranú sieť zariadení na zneškodňovanie odpadu, ako to požaduje rámcová smernica o odpadoch⁽¹⁾, a v apríli 2010 Bulharsko predložilo Komisii žiadosť v rámci významného projektu „Integrovaný systém mestských zariadení na spracovanie odpadu mesta Sofia“.

Pokiaľ ide o to, či žiadosť, ktorú Bulharsko predložilo, spĺňa finančné a odborné kritériá stanovené Komisiou a či sa Komisia domnieva, že vybraná technológia spĺňa všetky potrebné požiadavky z pohľadu životného prostredia a finančno-hospodárskeho pohľadu v súvislosti so spolufinancovaním projektu, malo by sa zdôrazniť, že odborné posúdenie bulharskej žiadosti Komisiou potvrdilo životaschopnosť prvých základných prvkov nového systému odpadového hospodárstva, konkrétne primeranú dlhodobú kapacitu skládky a zariadení na kompostovanie. Súčasne vzhľadom na potrebu dôslednejších a aktuálnejších údajov o odpadoch a ďalšieho zabezpečenia v súvislosti s nákladovou efektívnosťou systému sa určité časti podaného projektu budú musieť prepracovať. V tejto súvislosti, zatiaľ čo zlepšenie integrovaného systému odpadového hospodárstva by sa malo vnímať ako jeden projekt, sa Komisia domnieva, že vykonaním tohto projektu v dvoch fázach možno získať čas, pričom prvá fáza by sa začala okamžite a druhá fáza by bola vykonaná po ukončení ďalších analýz. Tento model by mal bulharským orgánom poskytnúť príležitosť vytvoriť dobre fungujúci systém nakladania s odpadom, ktorý by bol z dlhodobého hľadiska životaschopný z pohľadu životného prostredia aj hospodárskej efektívnosti.

Pokiaľ ide o vašu otázku o konaní vo veci porušenia predpisov, pozastavenie konania si bude vyžadovať nové rozhodnutie Komisie meniace a upravujúce rozhodnutie z novembra 2009 o odovzdaní prípadu Bulharska súdu. V súlade s praxou v takýchto prípadoch by však prijatie rozhodnutia, ktoré sa týka prvej fázy projektu a rýchleho začatia stavby prvej fázy infraštruktúry, malo byť dostatočné na to, aby Komisia pozastavila neuzatvorené konanie vo veci porušenia predpisov, čo Bulharsku poskytne potrebný čas na prípravu nákladovo efektívnej dlhodobej druhej fázy projektu mestského odpadového hospodárstva v Sofii vyhovujúcej životnému prostrediu.

V súvislosti s uskladňovaním odpadu v meste Sofia až do postavenia novej továrne na spracovanie odpadu a jej uvedenia do prevádzky bude Komisia spolupracovať s bulharskými orgánmi na zaistení toho, aby skladovanie odpadu vyhovovalo hlavným požiadavkám acquis v oblasti odpadov v EÚ. Rámcová smernica o odpadoch vyžaduje, aby členské štáty zaistili, že sa skladovanie odpadov bude uskutočňovať bez ohrozenia zdravia človeka a bez poškodenia životného prostredia. Rámcová smernica o odpadoch obsahuje aj konkrétne ustanovenia o skladovaní nebezpečného odpadu. Okrem toho sa požiadavky smernice o skládkach vzťahujú na skladovanie odpadov pred ich recykláciou na obdobie troch rokov alebo dlhšie obdobie a skladovanie odpadu pred jeho zneškodnením na obdobie jedného roka alebo na dlhšie obdobie.

Národná železničná spoločnosť (SNCF) v nadväznosti na plán Veron predložila v septembri 2009 základnú schému, ktorá stanovuje smery rozvoja nákladnej prepravy v nasledujúcich rokoch a ktorá obsahuje zrušenie približne 60 % činnosti v oblasti samostatných vozňov. Táto činnosť však v súčasnosti predstavuje 42 % objemu železničnej nákladnej dopravy a má vysoký potenciál rozvoja.

Konkrétne toto rozhodnutie znamená presun 255 000 nákladných vozňov na cesty a z krátkodobého hľadiska znamená, že sa prepravovaný objem zníži o tretinu v porovnaní s rokom 2008. Celkovo to znamená, že v cestnej doprave pribudne 1 200 000 kamiónov, čo sa podľa štúdie, ktorú vypracovala SNCF, rovná 300 000 tonám CO2 za rok. Tieto environmentálne riziká sú nevyhnutne sprevádzané znižovaním zamestnanosti, ktoré je v tomto krízovom období neprípustné.

Môže Komisia uviesť, či naďalej plánuje začať v roku 2011 vypracovávať súhrnnú štúdiu o samostatných vozňoch?

(EN) Komisia si dobre uvedomuje situáciu a vývoj v oblasti dopravy samostatnými vozňami vo Francúzsku a iných členských štátoch, ktorú zhoršuje nedávna hospodárska kríza. Služby samostatných vozňov tvoria v mnohých členských štátoch dôležitú súčasť nákladnej železničnej dopravy a ich prerušenie v niektorých krajinách by mohlo ohroziť životaschopnosť tohto druhu dopravy v ďalších častiach Európy, kde sa im železničné spoločnosti stále venujú. Malo by to záporný vplyv na prepravné možnosti pre dodávateľov a na európskej úrovni by to vyústilo do neželaného presunu na iné druhy dopravy. Komisia preto považuje služby samostatných vozňov za dôležitú súčasť európskej nákladnej dopravy.

Komisia potvrdzuje, že v roku 2011 plánuje začať komplexnú štúdiu o doprave prostredníctvom samostatných vozňov, aby určila prípustné možnosti politiky. Štúdia by sa mala venovať otázkam súvisiacim s „posledným krokom“ (priemyselné trate, nákladné terminály), konsolidáciou a dekonsolidáciou toku tovaru, zariadeniami a službami na formovanie vlakových súprav, ako aj otázkam regulácie, ktoré s nimi súvisia. Do úvahy vezme možné budúce výrobné metódy a obchodné modely služieb samostatných vozňov.

V časti s názvom občianskoprávne vynucovanie obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) sa v článku 2.X ods. 1 stanovuje, že súdne orgány môžu proti strane v spore, alebo proti tretej osobe, vydať príkaz či zákaz s cieľom „zabrániť vstupu tovaru, ktorý nie je v súlade s právnymi predpismi, do obchodných kanálov.“ Právomoc vydávať súdne zákazy/príkazy stanovená v uvedenej obchodnej dohode sa vo výraznej miere odlišuje od tejto právomoci zakotvenej v acquis EÚ (článok 9 smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (smernica 2004/48/ES)), ktorá umožňuje vydávať súdne zákazy/príkazy s cieľom „zabrániť hroziacemu porušeniu práva.“ Okrem toho tretie strany musia byť zapojené do porušovania práva („voči sprostredkovateľovi, ktorého služby využíva tretia osoba“). Dohoda ACTA zásadným spôsobom znižuje hranicu právomoci vydať súdny zákaz/príkaz, ktorá existuje v acquis EÚ.

Ako Komisia vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že stanovením tejto hranice vytvára acquis EÚ krehkú rovnováhu medzi vynucovaním právnych predpisov a zárukami základných práv, zabezpečí, aby boli tieto záruky vyplývajúce zo súčasného acquis EÚ zachované?

Akým spôsobom Komisia zabezpečí dodržiavanie hraníc, ktoré sú v súčasnosti v acquis EÚ stanovené?

(EN) Komisia by rada ozrejmila, že článok 2.X ods. 1 dohody ACTA (strana 6) hovorí o súdnych príkazoch v zmysle opatrení v súvislosti s rozhodnutím súdu o porušovaní právnych predpisov („... príkaz, aby strana prestala porušovať právne predpisy“), zatiaľ čo článok 9 smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva hovorí o predbežných a preventívnych opatreniach (v práve EÚ opísaných aj ako predbežné súdne príkazy, preto tu môže dôjsť k nedorozumeniu), ktoré sú dočasnými opatreniami prijímanými pred záverečným rozhodnutím vydaným súdom. To je dôvod, prečo sa v týchto dvoch ustanoveniach hovorí o odlišných požiadavkách alebo „prahoch“.

Ustanovenie, ktoré sa zaoberá súdnymi príkazmi v článku 2.X. ods. 1 dohody ACTA (strana 6), sa musí porovnať s ekvivalentným ustanovením v článku 11 smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, zatiaľ čo ustanovenie, ktoré sa týka predbežných opatrení v článku 9 smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, je ekvivalentné s ustanovením v článku 2.5.1 písm. a) dohody ACTA (strana 8). Komisia pripúšťa, že tieto dve ustanovenia dohody ACTA sú plne zlučiteľné s príslušnými opatreniami definovanými v smernici o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Komisia povolila v Európskej únii na priemyselné účely pestovať geneticky modifikované zemiaky odrody Amflora. V súčasnosti sa táto odroda pestuje v Nemecku, vo Švédsku a v Českej republike.

Na poliach vo Švédsku boli v blízkosti plôch so zemiakmi odrody Amflora objavené zemiaky odrody Amadea, ktorej pestovanie je zakázané. Toto zistenie vzbudzuje vážne znepokojenie vzhľadom na zjavne nedostatočnú záruku biologickej bezpečnosti v Únii.

Aké opatrenia prijala Komisia s cieľom vyšetriť uvedený prípad a k akým výsledkom dospela? Akým spôsobom hodlá Komisia zaručiť, aby sa geneticky modifikované rastlinné druhy, ktoré nie sú v EÚ povolené, nedostali na jej trh? Nedomnieva sa Komisia, že členské štáty by mali niesť väčšiu mieru zodpovednosti, ak sa zistí, že na ich územní sa pestujú geneticky modifikované plodiny, ktoré sú v EÚ zakázané?

(EN) V prípade primiešania geneticky modifikovaných (GM) zemiakov odrody Amflora k neschválenej odrode GM zemiakov Amadea vo Švédsku Komisia po prijatí informácie od švédskych orgánov kontaktovala oddelenie pre výskum rastlín spoločnosti BASF a tri členské štáty, kde sa geneticky modifikované organizmy (GMO) pestujú (Českú republiku, Nemecko a Švédsko). Komisia zaistila koordinované kroky najmä prostredníctvom zorganizovania spoločnej misie s odborníkmi z troch členských štátov v zariadeniach spoločnosti, kde sa uskutočňujú prvé kroky procesu výroby GM zemiakov odrody Amflora. Hlavným cieľom misie bolo nazbierať viac informácií o možných zdrojoch prímesí všetkých skupín zemiakov odrody Amflora pestovaných v roku 2010. Táto koordinácia bude pokračovať, aby sa zaistilo, že v budúcnosti nedôjde k žiadnej kontaminácii.

Na základe dostupných informácií sa Komisia domnieva, že tri členské štáty podnikli po zistení primiešania neschválených GM zemiakov do GM zemiakov odrody Amflora dostatočné opatrenia. Komisia skúma ďalšie možnosti na posilnenie monitorovania vplyvu GM plodín na životné prostredie. To štátom poskytne správnu spätnú väzbu a umožní im zlepšiť ich hodnotenia.

Členské štáty sú zodpovedné za oficiálnu kontrolu v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov o geneticky modifikovaných organizmoch vrátane kontroly nezákonného uvádzania neschválených GMO na trh. Úlohou členských štátov je aj uvaľovanie sankcií na subjekty, ktoré porušujú právne predpisy, a zavádzanie nápravných opatrení, ktoré riešia nedostatky ich výrobného procesu.

Komisia uvítala rozhodnutie prijaté príslušnými orgánmi členských štátov požadovať zničenie plôch s protizákonne pestovanými neschválenými GMO. Okrem toho Komisia požiadala 27 členských štátov, aby poskytli prehľad prítomnosti neschválených geneticky modifikovaných organizmov v osive.

Komisia môže, ako to už v minulosti urobila, podniknúť konkrétne opatrenia, aby zaistila, že sa produkty obsahujúce neschválené geneticky modifikované organizmy nedostanú na trh.

Ako je známe, azbest je mimoriadne škodlivá a nebezpečná látka, ktorá spôsobuje ochorenia dýchacích ciest a rôzne druhy rakoviny, okrem iného mezoteliómu pleury. V Taliansku sa na trhu nachádza približne 32 miliónov ton azbestového cementu a na choroby, ktoré táto látka vyvoláva, ochorie každoročne 3 000 ľudí. V Holandsku sa každý rok diagnostikuje 1 000 prípadov ochorení spojených s vystavením tejto látke, kým vo Francúzsku sa tento počet zvýšil na 3 000 prípadov ročne.

Európska únia sa touto otázkou zaoberala v smernici 2009/148/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. Zamýšľa Komisia prijať účinnejšie opatrenia s cieľom učiniť spravodlivosť ľuďom, ktorí trpia ochoreniami z vystavenia účinkom azbestu, ako aj pozostalým obetí takýchto ochorení? Má tiež v úmysle poskytnúť finančné prostriedky na sanáciu budov kontaminovaných azbestom?

(EN) Komisia si jasne uvedomuje riziká, ktoré predstavujú azbestové vlákna. S cieľom zvýšiť ochranu pracovníkov smernica 2009/148/ES⁽¹⁾ zosúlaďuje rozličné legislatívne nástroje týkajúce sa azbestu, aby boli právne predpisy zrozumiteľnejšie a ľahšie sa vykonávali. Konkrétne článok 14 tejto smernice stanovuje zamestnávateľom povinnosť poskytnúť primeranú odbornú prípravu všetkým pracovníkom, ktorí sú alebo môžu byť vystavení azbestovému prachu alebo materiálom obsahujúcim azbest. Transpozícia a účinné vykonávanie tohto právneho predpisu je zodpovednosťou členských štátov.

V súvislosti s ďalšími krokmi alebo potrebou dôslednejších ochranných opatrení Komisia pracuje na usmerneniach pre pracovníkov, ktorí pracujú hlavne, no nielen v odvetví stavebníctva a ktorí sa môžu dostať do kontaktu s azbestom či byť postihnutí účinkami azbestu, s cieľom predchádzať ďalším prípadom kontaminácie azbestom a všetkým s ňou spojeným ochoreniam súvisiacim s účinkami azbestu.

Komisia zaistí čo najširšiu distribúciu týchto usmernení a s nimi súvisiacich materiálov. Je tiež v kontakte s profesijnými organizáciami v tejto oblasti s cieľom zhromaždiť dôkazy a v konečnom dôsledku pomôcť vytvoriť najlepšiu možnú stratégiu riešenia problémov, ktoré azbest spôsobuje.

Komisia by chcela upozorniť váženého pána poslanca aj na informácie dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá obsahuje bezpečnostné usmernenia v súvislosti s azbestom⁽²⁾.

Napokon, otázka opatrení zameraných na pracovníkov, ktorí trpia ochoreniami v dôsledku vystavenia účinkom azbestu, a na rodiny pracovníkov, ktorí zahynuli v dôsledku takéhoto vystavenia, súvisí s uznaním ochorení súvisiacich s účinkami azbestu, za ktoré sú v plnej miere zodpovedné členské štáty. Právnym nástrojom na úrovni EÚ dôležitým na uznanie kompenzácie za ochorenia súvisiace s účinkami azbestu je odporúčanie 670/2003/ES⁽³⁾, ktoré nie právne záväzné. Článok 2 odporúčania konkrétne potvrdzuje, že členské štáty majú stanoviť kritériá uznávania každej choroby z povolania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a platnými postupmi.

Európsky fond pre regionálny rozvoj môže podporiť dekontamináciu azbestom kontaminovaných pracovísk. V rámci politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 sa do obnovy priemyselných zón a kontaminovaných území plánuje investovať 3,5 miliardy EUR. Na základe zásady spoločného riadenia je na členských štátoch a ich riadiacich orgánoch, aby vybrali a zaviedli projekt spolufinancovania v súlade s prioritami príslušných operačných programov, napríklad v oblasti obnovy miest a území kontaminovaných azbestom.

Členské štáty poskytli v posledných rokoch niekoľko miliárd eur ročne na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Prevádzka niektorých výrobných kapacít bola na základe týchto opatrení následne zastavená pre neschopnosť elektrických sietí odoberať vyrobenú energiu. Európska únia a členské štáty musia investovať do modernizácie infraštruktúry v elektroenergetike, tak aby táto infraštruktúra bola schopná odoberať vyrobenú energiu a zabezpečiť návratnosť investícií do infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia sa vo svojom pracovnom programe na rok 2011 zaviazala, že po uskutočnení hodnotenia vplyvu predloží legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa podporných opatrení na realizáciu inteligentných sietí. Môže Komisia uviesť, aké hlavné opatrenia plánuje na realizáciu tejto iniciatívy?

(EN) Realizácia inteligentných sietí si vyžaduje koordinovaný postup, keďže sa dotýka mnohých nových oblastí, upravuje vzťahy medzi aktérmi na trhu a prináša nové úlohy pre regulátorov. Úlohy, ktoré prinášajú inteligentné siete, zahŕňajú technológie, kontakt so zákazníkom, obchodné modely, modely trhu a reguláciu. V kontexte európskeho strategického plánu pre technológie sa v júni 2010 zaviedla iniciatíva vychádzajúca z odvetvia európskych elektrických sietí a spoločný program Európskej aliancie pre energetický výskum na urýchlenie vývoja a realizácie technológie a inovácií systému v oblasti elektrických sietí.

V novembri 2009 sa Komisia rozhodla zriadiť pracovnú skupinu pre inteligentné siete, aby preskúmala primeranosť regulačného rámca pre realizáciu inteligentných sietí, požiadavky na bezpečnosť dát a nakladanie s údajmi, ako aj otázky ochrany zákazníkov a ich súkromia.

Zámerom Komisie je najprv zhodnotiť výsledky pracovnej skupiny pred určením rozsahu budúcej iniciatívy v oblasti inteligentných sietí, ktorú predloží v roku 2011.

Dňa 13. augusta som na základe naliehavého postupu poslala Komisii a Rade písomnú otázku s názvom Prípad WikiLeaks – transparentnosť, sloboda tlače a prístup k informáciám v EÚ.

Charakter tejto otázky na písomné zodpovedanie pre Komisiu sa následne zmenil, takže ide o bežnú otázku na písomné zodpovedanie. Lehota šiestich týždňov na zodpovedanie mojej otázky uplynula 1. októbra. Pripomínam, že odpoveď, ktorú poskytla Rada, je nepostačujúca („Rada nekomentuje články v tlači [...]“).

Prečo Komisia neodpovedala na moju otázku na písomné zodpovedanie v danej lehote?

(EN) Vážená pani poslankyňa, otázku E-7329/10 Komisia zodpovedala 16. novembra 2010. Komisiu mrzí oneskorená odpoveď, no spôsobil ju široký rozsah predložených otázok a potreba zapojenia množstva útvarov Komisie pri príprave odpovede.

S blížiacim sa preskúmaním finančného výhľadu EÚ na obdobie rokov 2007 – 2013 v polovici obdobia nastal čas zhodnotiť, ako jednotlivé členské štáty čerpajú finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.

Ktoré krajiny čerpajú tieto finančné prostriedky v najvyššej miere? Aké je riziko, že niektoré členské štáty nebudú môcť plne využiť všetky finančné prostriedky, ktoré im boli pridelené v rámci súčasného finančného výhľadu? Čo možno urobiť preto, aby sa schopnosť čerpať finančné prostriedky v jednotlivých členských štátoch zlepšila? Ako sa v tomto ohľade doposiaľ darí Litve?

(SK) V článku 93⁽¹⁾ nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 zmeneného a doplneného nariadením 539/2010⁽²⁾ sa predpokladá automatické zrušenie finančných prostriedkov z rozpočtového záväzku, ktoré sa nepoužili do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku. V odseku 2 sa uvádza výnimka pre niektoré členské štáty, na ktoré sa vzťahuje toto pravidlo s lehotou do 31. decembra tretieho roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku. Takzvané pravidlo N+2/ N+3 stimuluje členské štáty, aby včas použili pridelené finančné prostriedky.

Je potrebné uviesť, že miera čerpania úplne neodráža úroveň čerpania finančných prostriedkov v praxi. Odráža len žiadosti o platby, ktoré poslali členské štáty Komisii na úhradu výdavkov konečných príjemcov. Väčšina členských štátov okrem toho zvyčajne žiada o vysoké platby ku koncu roka, v dôsledku čoho sa niektoré platby uskutočnia až v nasledujúcom roku. Skutočná úroveň podpory v praxi sa potom odrazí v miere čerpania s oneskorením.

Údaje z 8. novembra 2010 ukazujú priemernú mieru čerpania finančných prostriedkov všetkých členských štátov vo výške 19,3 % z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, 18,2 % z Kohézneho fondu a 20 % z Európskeho sociálneho fondu. V osobitnom prípade Litvy je miera čerpania finančných prostriedkov vo výške 34,7 % z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, 29 % z Kohézneho fondu a 27,9 % z Európskeho sociálneho fondu.

Skúsenosti potvrdzujú, že väčšina programov dosahuje plnú rýchlosť a že miera čerpania sa každý mesiac zvyšuje. Komisia sústavne pracuje s členskými štátmi na tom, aby zabezpečila pravidelné a včasné zasielanie žiadostí o platby. Toto funguje dobre v prípade Litvy, ktorá zasiela Komisii žiadosti o platby pravidelne štyrikrát do roka.

Je však zložité porovnať mieru čerpania finančných prostriedkov v jednotlivých členských štátoch z rôznych fondov, pretože pravidlo zrušenia finančných prostriedkov z rozpočtového záväzku sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje odlišne. Na Litvu sa bude vzťahovať len pravidlo N+3 (t. j. zrušenie prostriedkov až od roku 2011), pričom niektorým členským štátom hrozí zrušenie finančných prostriedkov z rozpočtového záväzku už tento rok. Ovplyvní to profil využívania prostriedkov a následne mieru čerpania.

Miera čerpania z jednotlivých fondov je v prípade Litvy vyššia, než je priemerná úroveň platieb na základe rozhodnutí pre všetky členské štáty. Relatívne vysoká miera čerpania je čiastočne spôsobená platbami v prospech nástrojov finančného inžinierstva.

Rozsudok, ktorým súd zamietol žalobu 160 zmluvných zamestnancov pracujúcich pre združenie miestnych samospráv v Thessalonikách, je ďalším vážnym porušením práva na stabilné a trvalé zamestnanie. Závažným spôsobom sa tak narúša fungovanie thessalonickej skládky v Mavrorachi, biologické čistenie odpadov, programy recyklácie a fungovanie ekologického parku vytvoreného na bývalých skládkach. Miestne orgány oznámili podpísanie dvojstranných zmlúv o zabezpečení uvedených služieb, čím sa predĺžila ich politika zadržiavania zamestnancov ako rukojemníkov, aby mohli súkromným podnikom zveriť služby nakladania s odpadom a prepustiť tisíce pracovníkov.

Aký má Komisia postoj k zámeru združenia miestnych samospráv v Thessalonikách zveriť oblasť tak dôležitú pre verejné zdravie, ako je nakladanie s odpadom, súkromným spoločnostiam, čo bude mať okrem rizík pre zdravie obyvateľov a životné prostredie za následok aj prepustenie tisícov pracovníkov a ich nahradenie dočasnými zamestnancami s flexibilnými zmluvami a bez zamestnaneckých práv?

(EN) V súlade s rozdelením právomocí uvedeným v zmluvách nie je v právomoci Komisie, aby sa vyjadrovala k rozhodnutiam vnútroštátnych orgánov o privatizácii služieb alebo k tomu, akým spôsobom sa bude vykonávať táto privatizácia, za predpokladu, že budú dodržané platné právne predpisy EÚ.

Pokiaľ ide o všeobecný problém reštrukturalizácie a najmä, ak sa predpokladá, že bude viesť k prepúšťaniu, Komisia by chcela zdôrazniť, že zamestnávatelia sú povinní dodržiavať vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonávajú smernice EÚ týkajúce sa informovania a porád so zamestnancami. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať dodržiavaniu ustanovení, ktorými sa vykonávajú smernice 98/59/ES⁽¹⁾ a 2002/14/ES⁽²⁾. V prípade, že opatrenia týkajúce sa nakladania s odpadom prijaté miestnymi orgánmi, o ktorých hovorí vážený pán poslanec, vedú k prevodu podnikov, je potrebné dodržiavať smernicu 2001/23/ES⁽³⁾, ktorá v čase prevodu podniku chráni stálych pracovníkov alebo pracovníkov s pracovnými zmluvami na dobu určitú.

Za „pracovníkov so zmluvou“, o ktorých hovorí vážený pán poslanec, sa považujú pracovníci so zmluvou na dobu určitú, ktorí sú chránení pred nezákonným konaním, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy na dobu určitú uzatvárajú v bezprostrednom slede, podľa smernice 1999/70/ES⁽⁴⁾ bez ohľadu na to, či sú to štátni alebo súkromní zamestnávatelia.

Všetky uvedené smernice boli transponované do gréckeho vnútroštátneho právneho poriadku. Povinnosťou príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane súdov je zabezpečiť uplatňovanie transponovaných právnych predpisov na základe skutočností a podmienok v konkrétnom prípade.

Komisia by chcela tiež zdôrazniť, že pracovníci, ktorí sú alebo by mohli byť ovplyvnení reštrukturalizáciou, môžu získať podporu zo štrukturálnych fondov, a to najmä z Európskeho sociálneho fondu alebo za určitých okolností z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.

Čoraz viac (verejných) budov uzatvára dohody s inštalatérmi solárnych panelov, aby zdarma poskytli strechy svojich budov na umiestnenie solárnych panelov výmenou za dodávky bezplatnej udržateľnej elektrickej energie.

Je aj Komisia pripravená prijať takýto model a sprístupniť strechy svojich budov? Preskúmala už Komisia, o akú možnú strešnú plochu ide a aký vplyv to môže mať na jej účty za energiu a na jej ekologickú stopu?

(EN) Komisiu zatiaľ nekontaktovali spoločnosti, ktoré vykonávajú inštaláciu solárnych panelov, s cieľom uzavrieť dohody o inštalácii solárnych alebo fotovoltaických panelov na strechách budov, či už v Bruseli alebo v Luxemburgu. Cieľom politiky Komisie je podľa možnosti nainštalovať fotovoltaické panely na jej vlastné budovy na základe výsledkov štúdií uskutočniteľnosti. Otázkou, či by sa nemali využiť firmy, ktoré vykonajú inštaláciu zdarma, sme sa zatiaľ nezaoberali.

Nová materská škola Komisie „Cornet Leman“ v Bruseli, ktorú majú otvoriť začiatkom roku 2011, je vybavená fotovoltaickými solárnymi panelmi (na ploche strechy približne 70 metrov štvorcových), ktoré poskytujú maximálny výkon 9,89 kW. Okrem toho Komisia v súčasnosti skúma možnosť inštalácie fotovoltaických solárnych panelov na strechy ďalších budov a už určila dve budovy, kde sa táto inštalácia zdá byť uskutočniteľná (Rue Demot 24 a Rue du Luxembourg 46). Ešte treba vykonať ďalšie overovania, kým bude Komisia môcť pokračovať v súlade s príslušnými pravidlami obstarávania. Štúdie uskutočniteľnosti ukazujú, že inštalácia fotovoltaických solárnych panelov prináša návratnosť investícií približne po ôsmich až desiatich rokoch, pričom sa zohľadňuje miestna výroba elektrickej energie, ako aj rôzne dostupné podporné mechanizmy, ako napríklad investičná podpora, ekologické certifikáty atď. Konečnú návratnosť investícií však môžu, samozrejme, ovplyvniť zmeny týchto podporných mechanizmov. V Luxemburgu neboli na budovy Komisie zatiaľ nainštalované žiadne panely. Na druhej strane, Komisia v Luxemburgu podnikla kroky, aby sa tamojšie budovy zásobovali výlučne ekologickou elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že všetky budovy Komisie v Luxemburgu sú prenajaté, (čiastočnou) výnimkou je budova EUROFORUM, v súvislosti s ktorou má Komisia právo/opciu na kúpu.

Aby sa zhodnotil celkový potenciál zníženia účtov Komisie za energie a/alebo jej uhlíkovej stopy, treba vykonať individuálne štúdie možných vhodných lokalít a energetického potenciálu každej inštalácie solárnych panelov. Tieto štúdie sa budú musieť zamerať na veci, akými sú vlastnosti konkrétnej strechy, možná prítomnosť ďalšieho vybavenia na streche a fyzické prostredie konkrétnej budovy atď. V tejto počiatočnej fáze preto zatiaľ nie je možné poskytnúť celkový odhad možného vplyvu tohto dlhodobého projektu na výšku účtov Komisie za energie a jej uhlíkovú stopu.

Členské štáty podľa všetkého vo zvýšenej miere porušujú pravidlá vnútorného trhu s liekmi, prístup pacientov k liekom a úlohu Európskej agentúry pre lieky (EMA) využívaním tzv. „štvrtej prekážky prístupu na trh“, t.j. rozhodovaním o oceňovaní a uhrádzaní liekov na vnútroštátnej úrovni, čím porušujú európske normy kvality a bezpečnosti. Zdá sa, že niektoré členské štáty sa usilujú stanoviť druhú normu kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov. Týmto konaním by sa mohol porušiť regulačný rámec EÚ, ktorý vyžaduje dlhý a finančne náročný proces získania povolenia na uvedenie na trh. Toto konanie tiež ohrozuje jednotný trh s farmaceutickými výrobkami. Narúšanie hospodárskej súťaže medzi farmaceutickými spoločnosťami, ktoré vykonávajú riadny klinický výskum a testy na zabezpečenie povolení a spoločnosťami, ktoré ich ignorujú, je v protiklade so zásadami jednotného trhu.

Vie Komisia o tomto probléme? Zaoberá sa Komisia týmto vývojom a varuje členské štáty pred takýmto konaním?

(EN) Európsky súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že je v právomoci členských štátov určiť ceny liekov a rozhodnúť o ich začlenení do rozsahu vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia. Pri uplatňovaní svojej právomoci však musia postupovať v súlade s právom EÚ⁽¹⁾. Vzhľadom na to smernica 89/105/EHS stanovuje súbor procedurálnych pravidiel o tom, ako by sa tieto rozhodnutia mali vykonávať na zaistenie aktuálnych a transparentných rozhodnutí.

Komisia si plne uvedomuje, že mnohé členské štáty využívajú ako základ takýchto rozhodnutí metodologický prístup, ktorý sa často označuje ako HTA – posudzovanie zdravotníckej technológie. Takéto posúdenia môžu zahŕňať porovnanie nových liekov a existujúcich alternatív na trhu s prihliadnutím na výsledky pacientov a v mnohých prípadoch aj na relatívnu efektívnosť nákladov nového lieku.

Komisia považuje HTA za platný nástroj na tento účel, ktorý nenarušuje nadmerne hospodársku súťaž na farmaceutickom trhu.

S cieľom zaistiť, aby HTA nepredstavovalo ďalšiu nepotrebnú záťaž na odvetvie, Komisia podporuje európsku spoluprácu na rozvíjaní spoločných noriem a metodológií využívania HTA. Mala by byť prínosom pre pacientov, členské štáty a odvetvie, keďže povedie k lepšej dostupnosti liekov, zníženiu duplicity práce a jasnejšiemu rámcu pre inovatívne lieky.

V auguste 2010 EASA predložila Komisii stanovisko k novým pravidlám udeľovania licencií pilotom. Cieľom návrhu je zlepšiť bezpečnosť letectva.

EASA si okrem iného želá zabezpečiť, aby všetci piloti lietajúci v EÚ mali licenciu pre pilotov vydanú v EÚ. Týmto by osoby vlastniace licenciu napríklad z USA už neboli ďalej automaticky oprávnené lietať v EÚ.

Čo si Komisia myslí o tomto návrhu?

(EN) Nariadenie (ES) č. 216/2008⁽¹⁾, ktoré prijali Európsky parlament a Rada, vyžaduje, aby piloti s bydliskom v EÚ a pracujúci oblasti leteckej prevádzky v rámci EÚ spĺňali požiadavky vydávania európskych licencií. Tieto požiadavky možno splniť prijatím licencií vydaných tretími krajinami v prípade prevádzky lietadiel registrovaných mimo územia EÚ.

Po rozsiahlych konzultáciách so zúčastnenými stranami Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) predložila návrh (stanovisko) Komisii týkajúci sa licencií pilotov vydaných orgánmi tretích krajín, ktorý v značnej miere preberá normy bežne uplatňované v členských štátoch a v minulosti rozvíjané Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) a Spojenými leteckými úradmi (JAA). Toto stanovisko obsahuje aj návrh na prijatie licencií vydaných tretími krajinami alebo v mene tretích krajín vrátane návrhu na výmenu licencií vydaných tretími krajinami v súlade s dohodou ICAO príloha 1. O tomto návrhu sa bude ďalej diskutovať v rámci výboru zriadeného podľa článku 65 ods.1 nariadenia č. 216/2008.

Okrem súčasného návrhu na výmenu licencií tretích krajín Komisia využíva príležitosť pripomenúť, že uznanie licencií vydaných mimo územia EÚ by sa mohlo zjednodušiť v prípade existujúcich dvojstranných bezpečnostných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami. Takéto dohody, ktoré treba ešte ratifikovať, už boli uzavreté so Spojenými štátmi, Kanadou a Brazíliou.