Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 13. decembra 2010 - Štrasburg

16. Dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz – Dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt – Systém vízovej liberalizácie v Srbsku a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko – Vykonávanie dohody medzi EÚ a Ruskom o zjednodušení vízového režimu (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy

— odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz (11324/2010 – C7-0391/2010 – 2010/0106(NLE)) (spravodajkyňa: Nathalie Griesbeck) (A7-0345/2010),

— odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (15507/2010 – C7-0392/2010 – 2010/0108(NLE)) (spravodajkyňa: Nathalie Griesbeck) (A7-0346/2010),

— otázka na ústne zodpovedanie Komisii o implementácii dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu, ktorú predkladá Kristiina Ojulandová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (O-0140/2010 – B7-0568/2010),

— otázka na ústne zodpovedanie Komisii o implementácii dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu, ktorú predkladajú Manfred Weber, Simon Busuttil, Elmar Brok a Alojz Peterle v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (O-0172/2010 – B7-0656/2010),

— otázka na ústne zodpovedanie Komisii o obavách týkajúcich sa správneho uplatňovania systému vízovej liberalizácie EÚ v Srbsku a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ktorú predkladajú Simon Busuttil, Manfred Weber, Anna Maria Corazzová Bildtová a Monika Hohlmeierová v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (O-0181/2010 – B7-0654/2010).

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, dnes večer s potešením predkladám tieto dve správy; správy o dohodách medzi Úniou a Gruzínskom, ktoré predstavím spoločne. Prvá sa týka zjednodušenia udeľovania víz a druhá readmisie osôb bez povolenia na pobyt.

Prvá dohoda o povinnostiach vzťahujúcich sa na readmisiu formou pripomienky stanovuje, že na štátnych príslušníkov tretích krajín sa má vzťahovať úplná reciprocita. Stanovuje readmisné postupy – žiadosti o readmisiu, informácie, poskytnuté dokumenty, dôkazy, spôsob dokazovania, termíny, spôsob prenosu, dopravy, prepravy a tak ďalej na rozdiel od dohody o readmisii medzi Európskou úniou a Pakistanom, na ktorú si možno spomínate a proti ktorej som dôrazne namietala pred niekoľkými mesiacmi. V tomto prípade by som chcela vyjadriť svoju úplnú spokojnosť s touto dohodou, lebo skutočne rešpektuje ľudské práva a malo by byť možné zaručiť jej uplatňovanie, keďže Gruzínsko je signatárom Ženevského dohovoru o utečencoch a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Toto sú podľa mňa dva nevyhnutné predpoklady schválenia takejto dohody.

Druhá dohoda, ktorá sa zameriava na zjednodušenie udeľovania víz, umožňuje gruzínskym občanom, najmä tým, ktorí cestujú, ako sú napríklad študenti, novinári a tak ďalej, získať víza na krátkodobý pobyt, aby mohli cestovať do Európskej únie jednoduchšie, a tým výrazne zjednodušuje všetky požiadavky týkajúce sa predkladania dokumentov potrebných k tomuto typu žiadosti.

Okrem toho by som vám chcela pripomenúť, že tieto dve dohody na seba nadväzujú, keďže v zásade sa na základe spoločného prístupu môže dohoda o zjednodušení udeľovania víz uzatvoriť len vtedy, ak existuje dohoda o readmisii.

Preto treba upozorniť na dva dôležité aspekty. Sme v zásadnej fáze utužovania vzťahov medzi Úniou a Gruzínskom, ktoré v posledných rokoch jednoznačne preukazuje túžbu po užších vzťahoch s nami. Tieto dohody sú prvým krokom z hľadiska dôverných vzťahov, silným signálom, ktorý Únia vysiela Gruzínsku.

Tieto dohody sú, samozrejme, zaujímavé aj na regionálnej úrovni. Prispejú tiež k úsiliu, ktoré Únia vynakladá na posilnenie spolupráce s inými krajinami v regióne Zakaukazska. Určite sa domnievam, ako aj my všetci, že toto je zároveň spôsob, ako podporiť Gruzínsko, aby zaviedlo všetky reformy, ktoré sú potrebné v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako nám pán predseda pred niekoľkými dňami pripomenul. Azda nám to umožní ešte účinnejšie bojovať proti tajnému prisťahovalectvu a, stručne povedané, podporiť rozvoj demokracie.

Preto vás vyzývam, dámy a páni, aby ste schválili tieto dve dohody uzatvorené s Gruzínskom. Pani komisárka, na záver by som vám však rada pripomenula, že hoci spolupracujeme veľmi dobre, pred niekoľkými mesiacmi, keď sme diskutovali o dohode o readmisii s Pakistanom, ste sa oficiálne vyjadrili v tom zmysle, že sa zaviažete vypracovať hodnotenie aktuálnych dohôd o readmisii a tiež že budete Parlamentu pravidelne predkladať správy o týchto dohodách, a to o tých, ktoré sú už uzatvorené, ako aj o tých, o ktorých sa stále rokuje. Chcela by som vás vyzvať, aby ste znova v tomto Parlamente formálne alebo inak potvrdili, že nebudeme preto na vedľajšej koľaji, primálo zapojení alebo zle informovaní, pokiaľ ide o začiatok a priebeh rokovaní o dohodách po vašom vyhlásení. Nazdávam sa, že je to nevyhnutné, ak sa máme spoločne účinne pohnúť vpred v súlade so svojimi hodnotami.

  Kristiina Ojuland, autorka. – Vážený pán predsedajúci, musím povedať, že som veľmi rada, že sa dnes v tomto Parlamente vedie rozprava o dohode EÚ – Rusko o zrušení vízovej povinnosti, lebo táto otázka je na spoločnom politickom programe EÚ a Ruskej federácie už veľmi dlho.

Teší ma každý politický pokrok, ku ktorému v tomto ohľade došlo minulý týždeň na samite. Budem však ďalej pozorne sledovať spôsob, akým sa bude uplatňovať v praxi.

Pokiaľ ide o otázku na ústne zodpovedanie Komisii o implementácii dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu, ktorú som predložila v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), chcela som sa dozvedieť, k akému pokroku zatiaľ došlo a či môžeme v súčasnosti očakávať zlom, pokiaľ ide o vyriešenie technických otázok, ako je napríklad povinnosť občanov EÚ zaregistrovať sa na úradoch do troch dní, ak sa v Rusku ubytujú v súkromnom dome.

Plne podporujem plánovanú dohodu o zrušení vízovej povinnosti ako opatrenie, ktoré umožní ruským občanom cestovať do EÚ s minimálnymi formalitami, ale očakávam, že ruská strana zaujme rovnaký postoj k občanom Európskej únie.

Ďalšou otázkou, ktorou sa treba zaoberať, je bezpečnosť na vonkajších hraniciach Ruskej federácie. Treba mať na pamäti, že nezákonní prisťahovalci prichádzajú z juhu a ďalších oblastí. Ruská strana by mala zabezpečiť absolútnu kontrolu nad svojimi hranicami práve tak, ako musí Európska únia vykonávať dôkladné hraničné kontroly. Budúca dohoda o zrušení vízovej povinnosti musí vylúčiť všetky ďalšie hrozby, ktorým čelí Európska únia.

Pani komisárka, veľmi sa teším na vašu odpoveď.

  Manfred Weber, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by rád využil dnešnú rozpravu aj ako príležitosť pozrieť sa na vízovú politiku Európskej únie vo všeobecnosti.

Po prvé, treba zdôrazniť, že si musíme uvedomiť, akú veľkú hodnotu má táto vízová politika pre Európsku úniu. Keďže sme spoločnou Európou, spoločným priestorom pre ľudí, môžeme vytvoriť spoločnú vízovú politiku. Naša vízová politika je preto tiež znakom európskej jednoty – veľmi úspešným znakom európskej jednoty –, čo treba zdôrazniť, a to najmä v čase krízy.

Po druhé, pokiaľ ide o zjednodušenie vízového režimu, chceme, aby boli pravidlá hry jasné. Technické normy, ktoré sa majú uplatňovať – na vonkajších hraniciach a pri vydávaní cestovných pasov a dokladov totožnosti, sú jasne stanovené. Čo sa týka presadzovania týchto noriem, nemôžeme robiť žiadne politické ústupky. V roku 2010 sme zistili, že na Balkáne sa najprv sústredili na technické normy, ale politické spory sa neskôr stupňovali s čoraz väčšou intenzitou. Pokiaľ však ide o zjednodušenie vízového režimu, nemôžeme zostať pri jednej krajine, ale danú oblasť musíme vnímať ako jeden celok. Áno, situácia sa nám vždy ťažko hodnotí v jednotlivých prípadoch. Podstatou tejto otázky je však to, že technické normy treba dodržiavať; kritériá musia zostať. Preto podporujem pani komisárku, keď hovorí, že tieto normy, ktoré vyžadujeme, treba tiež zaviesť v praxi. Toto je dôležitá úloha Komisie, lebo len potom naši občania prijmú našu vízovú politiku.

Po tretie, chcel by som povedať, že sme radi, že Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci diskutovala na svojom minulom stretnutí o možnosti urýchleného zrušenia zjednodušenia vízového režimu pre jednotlivé štáty, ak tieto normy nezavedú. Príklad Srbska nám ukázal, že výsledkom bol veľký prílev žiadateľov o azyl.

Mojou poslednou poznámkou je, že pokiaľ ide o Ukrajinu a Rusko, náš poslanecký klub je nateraz veľmi skeptický, čo sa týka prirýchleho otvorenia dverí, lebo ako sme práve zistili v prípade Srbska, bude to mať aj nepriaznivé následky. Preto by sme mali postupovať veľmi opatrne, pokiaľ ide o vízovú politiku.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, zareagujem na všetky otázky. Ďakujem, že ste túto veľmi dôležitú diskusiu zaradili do programu.

Dovoľte mi začať poďakovaním pani Griesbeckovej za podporu a prácu, ktorá urobila vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijatím priaznivého stanoviska, pokiaľ ide o dohodu EÚ – Gruzínsko. Rada Európskej únie sa na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa uskutočnila po kríze v Gruzínsku v lete 2008, rozhodla posilniť vzťahy s Gruzínskom vrátane opatrení na zjednodušenie vízového režimu.

Ako ste spomenuli, pani Griesbecková, podľa štandardnej politiky EÚ sa dohoda o zjednodušení vízového režimu nemôže ponúknuť tretej krajine bez dohody o readmisii, takže z rozhodnutia Európskej rady vyplynulo, že o týchto dvoch dohodách by sa malo rokovať súbežne a súbežne by mali byť aj uzatvorené.

Pani Griesbeckovej som veľmi vďačná aj za to, že spomenula dôležitý krok vpred vo vzťahoch medzi Gruzínskom a EÚ, ktorý tieto dve dohody predstavujú. Táto dohoda je v podstate štandardnou dohodou EÚ o readmisii, vzťahujúcou sa na osoby so štátnou príslušnosťou danej krajiny, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, a tiež zabezpečuje – ako už bolo povedané – dodržiavanie ľudských práv prostredníctvom ustanovenia o „neúčinnosti“ a článku o ochrane údajov.

Táto dohoda tiež stanovuje zriadenie spoločného readmisného výboru, ktorého úlohou bude sledovanie jej presadzovania. Ide o veľmi dôležitý krok smerom k ľahšej mobilite medzi obyvateľmi Gruzínska a Európskej únie.

Gruzínsko už zrušilo vízovú povinnosť pre občanov EÚ a táto dohoda zjednoduší mobilitu pre gruzínskych občanov. Vďaka tejto dohode získa viac ako 60 000 gruzínskych občanov ročne víza do schengenského priestoru jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie.

Prinesie aj ďalšie konkrétne výhody: stanoví sa desaťdňová lehota na spracovanie žiadostí a vízový poplatok sa zníži zo 60 EUR na 35 EUR. Niektoré kategórie žiadateľov nebudú musieť platiť žiadny poplatok: študenti, novinári, deti, dôchodcovia, zdravotne postihnutí ľudia a podobne. Prínosom pre nich bude aj zjednodušenie požiadavky týkajúcej sa podporných dokladov a víza na viacnásobný vstup, ak musia cestovať. Ďalej, na držiteľov diplomatických pasov sa vízová povinnosť vzťahovať nebude, čo posilní oficiálne kontakty medzi EÚ a Gruzínskom.

Pani Griesbecková spomenula hodnotenie. Trochu mešká, ale predložím ho ešte pred začiatkom budúceho roka – dúfam, že najneskôr vo februári. Rada ho prediskutujem s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Parlamentom. Okrem toho ste poukázali aj na program pre Pakistan. Tento program beží už 13 dní, takže na jeho hodnotenie je ešte priskoro, ale, samozrejme, radi vás budeme priebežne informovať.

Pokiaľ ide o otázku, ktorú spomenula pani Ojulandová a ktorá sa týka dohody o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Ruskom, táto dohoda platí od 1. januára 2007. Ide o jednu z ôsmich dohôd o zjednodušení vízového režimu, ktoré sme uzatvorili. Medzi jej najvýznamnejšie aspekty patrí to, že sa recipročne vzťahuje aj na občanov EÚ, keďže v súčasnosti sa na nich pri cestách do Ruska vzťahuje vízová povinnosť.

Táto dohoda je dôležitá aj z kvantitatívneho hľadiska. Podľa ruských štatistických údajov sa v roku 2008 udelilo občanom EÚ viac ako 1,5 milióna víz a v tom istom roku udelili konzuláty členských štátov 3,5 milióna víz ruským občanom. To je viac ako štvrtina všetkých schengenských víz udelených v celosvetovom meradle.

Všeobecné zjednodušenie prináša na základe tejto dohody o zjednodušení výhody všetkým občanom EÚ a Ruska, napríklad zníženie poplatku na 35 EUR. Niektoré kategórie sú v rámci tohto zjednodušenia oslobodené od určitých povinností; ide o zrušenie vízovej povinnosti a tiež víza na viacnásobný vstup.

Komisia zhodnotila toto zjednodušenie a zistila, že funguje celkom dobre. Má však niekoľko nedostatkov, ktoré už boli spomenuté. Aby sme ich vyriešili, pred mesiacom sme prijali odporúčanie týkajúce sa pokynov k prerokovaniu zjednodušenia vízového režimu s Ruskom. Toto sa vzťahuje výhradne na ďalšie zjednodušenie, čo sa týka dokladov a dĺžky postupu žiadosti o víza, rozšírenia ustanovení o udeľovaní víz na viacnásobný vstup a zrušenia vízovej povinnosti pre niekoľko presne definovaných kategórií žiadateľov.

Pokiaľ ide o konkrétnu otázku presadzovania článku 10 dohody o zjednodušení vízového režimu, ktorý stanovuje zjednodušenie registračného postupu, pri našom hodnotení sme si všimli, že Rusko zaviedlo isté zjednodušenie; napríklad teraz sa možno zaregistrovať aj poštou. Registračný poplatok sa do budúceho roka zruší, ale stále sa nezrealizovali niektoré z ďalších opatrení, napríklad preklad registrácií do angličtiny a možnosť zaregistrovať sa cez internet. O tejto otázke diskutujeme s našimi ruskými partnermi a na rôznych fórach a dúfame, že k tomu dôjde veľmi skoro.

Pokiaľ ide o iné krajiny Východného partnerstva, aj v ich prípade boli podniknuté ďalšie kroky. Aj na to ste sa pýtali. Vízový režim pre Moldavsko a Ukrajinu bol zjednodušený od 1. januára 2008, ale tieto dohody tiež znovu prerokúvame.

Pokiaľ ide o Bielorusko, Komisia pred mesiacom prijala návrh pokynov k rokovaniu o zjednodušení vízového režimu a odporučíme víza na viacnásobný vstup s dlhodobou platnosťou pre cestujúcich bona fide a stanovíme lehoty na spracovanie žiadostí o víza, ako aj prípadné výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov.

Okrem toho budúci rok prijmeme návrh pokynov na rokovanie o dohode o zjednodušení vízového režimu s Azerbajdžanom a Arménskom.

Pokiaľ ide o správne uplatňovanie systému vízovej liberalizácie, o ktorom sa zmienil pán Weber, konkrétne toho, ktorý sa vzťahuje na Srbsko a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Rada rozhodla, ako už tiež bolo povedané, že bezvízový režim pri cestovaní do Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska bude zavedený v roku 2009. Tomuto rozhodnutiu predchádzal intenzívny dialóg a výrazný pokrok týchto krajín v hlavných oblastiach, na ktoré sa dialógy o liberalizácii vízového režimu vzťahovali. Dialógy sa ukázali byť efektívnymi pri zavádzaní mnohých dôležitých reforiem, ale ako už tiež bolo povedané, bezvízový styk prináša povinnosti a krajiny, ktorých sa to týka, by mali prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zrušenie vízovej povinnosti nezneužívalo.

Niektoré členské štáty zaregistrovali zvýšený počet žiadostí o azyl z týchto krajín – najmä zo Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Tieto žiadosti sa musia posúdiť jednotlivo podľa našich právnych predpisov. Podnikli sme niekoľko krokov, aby sme túto situáciu vyriešili: o týchto dvoch otázkach uskutočňujeme stretnutia na vysokej úrovni s ministrami vnútra a belgické predsedníctvo a Komisia uskutočnili návštevu na vysokej úrovni v hlavných mestách týchto dvoch krajín.

Úrady týchto dvoch krajín podnikli nejaké kroky. Organizujú sa nové informačné kampane s cieľom informovať občanov. Hraničná polícia má príkaz prísnejšie kontrolovať ľudí, ktorí odchádzajú z krajiny, a informovať cestujúcich o riziku nepodložených žiadostí o azyl.

Keď sme začiatkom jesene navrhli zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny, obidve krajiny sa zaviazali zrealizovať informačné kampane pre svojich občanov o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zrušenia vízovej povinnosti, čo aj urobili. Ide o veľmi ambiciózne kampane. Okrem toho sa Komisia zaviazala zintenzívniť monitorovanie situácie po liberalizácii vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu, čo Európsky Parlament a Rada predtým schválili.

Toto bude mať dve časti. Na jednej strane budeme naďalej hodnotiť udržateľné presadzovanie reforiem v príslušných krajinách prostredníctvom procesu stabilizácie a pridruženia – najmä v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Na druhej strane budeme konať aj ako mechanizmus prevencie pred ďalšími prílevmi osôb z tohto regiónu. Potrebné operačné informácie, ktoré by mohli pomôcť zabrániť týmto situáciám, sme zozbierali začiatkom tohto roka a aktívne sa toho zúčastnia aj Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), Európsky policajný úrad (Europol), imigrační styční dôstojníci, policajní styční dôstojníci západného Balkánu a sekretariát Dohovoru o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, ktorých podporia aj nastupujúce predsedníctva – Maďarsko a Poľsko.

O všetky informácie, ktoré sa vymenia a zozbierajú, sa budú členské štáty EÚ deliť, a ak to bude vhodné, tak aj, samozrejme, s krajinami západného Balkánu. Tieto informácie využije Komisia aj pri hodnotení monitorovania situácie po liberalizácii vízového režimu, ktoré uskutoční v prvom polroku ďalšieho roka. Myslím si, že tieto opatrenia by mali pomôcť zabrániť zneužívaniu bezvízového styku, a som presvedčená o tom, že úzka spolupráca medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami v EÚ, ktorú bude Komisia podporovať, ponúka účinnú reakciu. Európskemu parlamentu a Rade budeme, samozrejme, naďalej podávať informácie o výsledkoch tohto monitorovacieho mechanizmu, a to po prvýkrát v júni 2011.

  Krzysztof Lisek, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako stály spravodajca Európskeho parlamentu pre spoluprácu Európskej únie s Gruzínskom a aj ako spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko k správam pani Griesbeckovej by som chcel povedať niekoľko slov o týchto dvoch dohodách – dohode o readmisii a dohode o zjednodušení vízového režimu medzi Európskou úniou a Gruzínskom. Cítim morálnu povinnosť povedať, že Výbor pre zahraničné veci prijal tieto dohody prevažnou väčšinou hlasov.

Chcel by som dodať, že na predchádzajúcom zasadnutí Parlamentu tu v Štrasburgu sme si vypočuli prejav pána prezidenta Saakašviliho; prejav, ktorý bol vecný, vyvážený a racionálny aj podľa tých, ktorí sa nepovažujú za jeho fanúšikov. Pán prezident Saakašvili vo svojom prejave nielen odmietol použitie násilia a vyjadril ochotu rokovať s Ruskom o rôznych veciach, ale tiež vyhlásil, že hlavným cieľom gruzínskej zahraničnej politiky je, ako inak, európska integrácia a členstvo v NATO.

Podľa mňa nesmieme zabúdať, že Gruzínsko a Gruzínci sú dnes najproeurópskejšou krajinou a národom spomedzi tých krajín, ktoré sú zapojené do programu Východného partnerstva, hoci nemôžeme, samozrejme, ešte diskutovať o lehotách, lebo diskusia o lehotách by bola v súčasnosti istotne príznakom šialenstva. Európska únia by mala na ambície Gruzíncov zareagovať vecne a pozitívne. Mali by sme byť otvorení spolupráci s Gruzínskom.

Tieto dohody, o ktorých dnes hovoríme, evidentne nie sú revolučné, ale všetci ich považujeme za krok správnym smerom. Kľúčovou otázkou je uviesť ich do platnosti čo najskôr, lebo podľa môjho názoru by bolo nespravodlivé, ak by to ľudia žijúci v Abcházsku alebo Južnom Osetsku, regiónoch, ktoré sa od Gruzínska odtrhli a ktorých obyvatelia majú ruské cestovné pasy, mali v súvislosti s vízami ľahšie ako ľudia žijúci v Gruzínsku.

  Monica Luisa Macovei, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, poslanecký klub PPE je za návrhy dohody a readmisii a dohody o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom. Chcela by som hovoriť o tej druhej dohode, dohode o zjednodušení vízového režimu.

Gruzíncom zjednodušuje žiadosti o víza. Členské štáty budú uplatňovať jednotné a zjednodušené postupy. Víza budú stáť 35 EUR, čo je menej ako v súčasnosti, a umožnia pobyt až na 90 dní každých šesť mesiacov. Žiadosti o víza sa spracujú za 10 dní, respektíve tri dni v prípade niektorých kategórií, alebo aj menej v núdzových prípadoch. Osoby s diplomatickými pasmi nebudú potrebovať víza.

Voľný pohyb je jednou z ciest k tomu, ako sa naučiť demokracii a vidieť ju v praxi. Priamy kontakt medzi ľuďmi znamená delenie sa o hodnoty a skutočnosti. Vytvára dôveru. Preto dúfam, že viac občanov EÚ bude cestovať do Gruzínska a viac Gruzíncov pricestuje do Európskej únie.

  Kinga Göncz, v mene skupiny S&D. – (HU) Vážený pán predsedajúci, chceli by sme poďakovať pani komisárke Malmströmovej za informácie, ktoré nám poskytla. Vízová politika je veľmi dôležitým nástrojom v našich rukách, lebo môže pomôcť zjednodušiť kontakty medzi ľuďmi a priblížiť k Európskej únii krajiny, ktorých sa týka. Z tohto pohľadu je táto dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom veľmi dôležitá. Chcela by som povedať niekoľko slov o liberalizácii vízového režimu v krajinách západného Balkánu, najmä o problémoch, ktoré vznikli v súvislosti so Srbskom a Macedónskom. V Parlamente sme túto dohodu podporili prevažnou väčšinou a z uvedených dôvodov ju považujeme za veľmi dôležitú.

Tieto krajiny vynaložili vážne úsilie, aby splnili očakávania, hoci je často zrejmé, že ich politické životy sú rozdelené. Zistili sme, že tieto krajiny v tejto oblasti spolupracujú. Je uspokojujúce, že počet ľudí cestujúcich do Európskej únie sa zvýšil. Máme dojem, že problémy v Srbsku a Macedónsku sú z veľkej časti spôsobené obchodovaním s ľuďmi a že to určite ovplyvňuje menší počet ľudí, aj keď to spôsobuje vážne problémy. Domnievam sa, že máme spoločnú povinnosť. Máme spoločnú povinnosť zabezpečiť, aby aj tieto krajiny urobili všetko, čo je v ich silách, čo sa týka informovania občanov aj rozhodného konania. Mimochodom, Srbsko to urobilo veľmi rýchlo a účinne.

Nazdávam sa však, že aj my máme v tomto dosť významnú povinnosť. Ide o povinnosť Komisie pomáhať týmto krajinám v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a poskytovať informácie, sledovať, čo sa v tejto oblasti deje, a skutočne zlepšiť účinnosť tohto inak veľmi dôležitého nástroja, ktorý chceme naďalej používať v budúcnosti, a to v súvislosti s krajinami západného Balkánu a aj inými krajinami. Ďalej, dovoľte mi niekoľkými slovami povedať, že nás veľmi teší, že Albánsko a Bosna a Hercegovina sa tento rok pripoja k skupine krajín oslobodených od víz, hoci sa tak stane o niečo neskôr a s jednoročným oneskorením.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s pánom Weberom z poslaneckého klubu PPE, že vízová politika EÚ je mimoriadne dôležitá a technické normy a podmienky zjednodušenia vízového režimu a zrušenia vízovej povinnosti treba splniť.

Nemyslím si však, že v prípade zrušenia vízovej povinnosti pre krajiny Balkánu prevážili politické záujmy nad týmito technickými normami. Komisia veľmi tvrdo pracovala na tom, aby boli celistvosť dokladov, vynútiteľnosť práva a hraničné kontroly vyhovujúce. Znehodnotili by sme vlastné stanovisko, ak by sme považovali technické normy za nesplnené, lebo sme hlasovali za zrušenie tejto vízovej povinnosti.

Existujú, samozrejme, obavy, či sa nebudú takéto výsady zneužívať, ale v takom prípade treba zareagovať rozvážne a primerane. Krajiny, ktorých sa to týka – ako povedala pani komisárka Malmströmová –, majú povinnosti a treba im ich pripomínať. Pani komisárka nám vysvetlila, že sa celkom intenzívne pracuje, konkrétne sa uskutočňujú stretnutia na vysokej úrovni s ministrami vnútra a návštevy hlavných miest a podporujú sa informačné kampane – a Bosna a Hercegovina a Albánsko sa zaviazali informovať svojich občanov. Je samozrejmé, že ak budú problémy s jednou dohodou o zrušení vízovej povinnosti, oslabí to ostatné dohody, takže tieto krajiny nesú akési bremeno zodpovednosti a solidarity a všetci občania by si mali uvedomiť, že by mohli ohroziť šancu ostatných na voľné cestovanie.

Ja osobne som bola uistená – a myslím si, že moja skupina bude –, že Komisia zintenzívni monitorovanie dodržiavania podmienok dohody a má mechanizmus na riešenie problémov pomocou úzkej spolupráce s našimi partnermi. Dúfam, že všetky skupiny to budú považovať za upokojujúce a primerané. Ako povedala moja suseda pani Macoveiová z poslaneckého klubu PPE, kontakty medzi ľuďmi vytvárajú dôveru. To je rozhodujúce. Preto podporujeme zjednodušenie vízového režimu a zrušenie vízovej povinnosti.

Rôzne strany v tomto Parlamente z veľkej časti podporujú tento návrh, lebo sa zakladá na našich skúsenostiach a hodnotách EÚ. Takže to nepreháňajme. Sú tu nejaké problémy, ale Komisia ich rieši. Musíme zabezpečiť, aby sme neporušili právo na azyl ani dohody o zrušení vízovej povinnosti.

  Tatjana Ždanoka, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, naša politická skupina podporuje dohodu o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom.

Máme však niekoľko výhrad k dohode o readmisii. Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sme hlasovali proti nej a predložili sme písomné menšinové stanovisko, lebo táto dohoda obsahuje veľa nejasností, ktoré by sa mohli objasniť v spoločnom readmisnom výbore. Neobsahuje žiadne prísne ochranné opatrenia, čo sa týka porušenia základných práv, a nezaručuje vysoké normy prijímania, ktoré sú v Gruzínsku nedostatočné. Jej cieľom je poslať ľudí naspäť do krajiny, v ktorej je rozšírené rodovo podmienené násilie a v ktorej sa zlé zaobchádzanie zo strany polície toleruje. Vzťahuje sa aj na bývalých obyvateľov Abcházska a Južného Osetska, ktorí nie sú s Gruzínskom nijako fakticky spojení.

A teraz niekoľko slov o vízovej dohode s Ruskom. Pred tromi rokmi bola prijatá správa o zjednodušení vízového režimu s Ruskom, v rámci ktorej bol schválený aj môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa toho, že požiadavka vzťahujúca sa na postup povinnej registrácie predstavuje vážnu prekážku pri cestovaní v rámci Ruska a EÚ. Žiaľ, odvtedy sa nič nezmenilo a toto je najdôležitejšie pre mojich voličov, ktorí cestujú do Ruska na súkromné návštevy.

  Paweł Robert Kowal, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Gruzínsko je dnes krajinou, ktorá napriek tomu, že čelí mnohým problémom, prechádza veľmi dynamickými sociálnymi a hospodárskymi zmenami. Mali by sme jednoznačne a s radosťou privítať každý spôsob, ako ukázať gruzínskej spoločnosti, že sila týchto zmien sa odzrkadľuje v našich reakciách ako inštitúcií Európskej únie. Pokiaľ ide o Rusko, aj v tomto prípade by sme mali zvážiť, v akom kontexte vnímame vízový režim s Ruskom. Podľa mňa by sme sa k nemu nemali stavať tak, že tým úrady získajú prestíž – že ak zrušíme vízovú povinnosť, ruské úrady budú s Európskou úniou rozumne rokovať. Mali by sme sa naň pozrieť z iného hľadiska, a to v kontexte zabezpečenia modernizácie a v kontexte našich vzťahov s bežnými Rusmi.

Z tohto dôvodu treba explicitne povedať, že proces zrušenia vízovej povinnosti, otvorenia sa na základe stanovených podmienok, je veľmi pozitívny a má dobrý prínos pre naše vzťahy so spoločnosťami na Východe. Mýtus, že víza sú nejakým zásadným prvkom našej bezpečnosti, by mal byť vyvrátený a treba povedať, a zvlášť v Európskom parlamente, a pri každej príležitosti zopakovať, že víza stavajú múry, zbytočné múry. V rámci parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Ukrajina, ktorému predsedám, sme spolu s mimovládnymi organizáciami preskúmali osobitnú správu, v ktorej sme túto otázku skúmali. Táto správa jednoznačne potvrdzuje, že víza nie sú v skutočnosti bezpečnostným nástrojom; víza sú spôsobom, ako oddeliť spoločnosti Európskej únie od tých na Východe a zároveň byť vždy otvorení. Toto je našou povinnosťou ako poslancov Európskeho parlamentu.

  Alfreds Rubiks, v mene skupiny GUE/NGL. – (LV) Vážený pán predsedajúci, v mene našej skupiny môžem povedať, že podporujeme zjednodušenie udeľovania víz, ale zároveň treba urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili dodržiavanie technických požiadaviek uvedených v nariadeniach. V mene svojich voličov v Lotyšsku podporujem tie zjednodušenia, ktoré sa týkajú cestovania z Ruska do Európskej únie, lebo je to veľmi dôležité za určitých okolností, napríklad aby sa mohla zísť rodina, keďže v Lotyšsku je mnoho zmiešaných rodín a príbuzných, v prípade ktorých jedni žijú v jednej krajine a ďalší v inej. Je to tiež nevyhnutné pre cestovný ruch, ktorý sa v poslednom čase prudko rozvíja. Navyše, už sme dostali pozitívne ohlasy na to, čo sme dosiahli zjednodušením vízového režimu. Je to nevyhnutné aj pre podnikanie a obchod. Ak sa pozrieme na obchodné vzťahy Lotyšska s Ruskom, sú sedemkrát intenzívnejšie, pokiaľ ide o dovoz, a osemkrát intenzívnejšie, pokiaľ ide o vývoz. Toto všetko je veľmi pozitívne. Komisii želám pri presadzovaní tohto všetkého veľa úspechov.

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predsedajúci, ako všetci vieme, oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje na držiteľov biometrických pasov z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, zo Srbska a z Čiernej Hory od 19. decembra 2009. Napriek tomu členské štáty Európskej únie vyslovujú obavy – a dnes ich vyslovila aj pani komisárka Malmströmová – týkajúce sa zvýšeného počtu žiadostí o azyl od občanov Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a možnosti vzniku situácie, ktorá ohrozí udeľovanie víz a zmysel celého opatrenia.

Naša krajina Grécko podporila možnosť zrušenia vízovej povinnosti pre občanov všetkých krajín západného Balkánu na znak skutočného dôkazu ich európskych vyhliadok. Toto bolo po prvýkrát sformulované na solúnskej agende v júni 2003 a v duchu gréckej iniciatívy pre agendu na rok 2014. Napriek tomu musím vyjadriť svoje znepokojenie nad tým, či tieto krajiny uplatňujú kritériá tejto stratégie a či sa toky prisťahovalectva z týchto krajín do členských štátov Európskej únie kontrolujú, a to najmä teraz, keď európskou rodinou otriasa finančná kríza a nemôže uniesť bremeno v podobe ďalších prisťahovalcov. Musíme chápať, že účelom viacerých dohôd o zjednodušení vízového režimu je zjednodušenie cestovania v rámci Európskej únie, nie prisťahovalectva alebo iných protizákonných aktivít, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, Európska komisia minulý mesiac oprávnene poslala srbskej a macedónskej vláde list s upozornením na znepokojujúci nárast počtu žiadostí o azyl z týchto dvoch krajín. Pán predsedajúci, zanecháva to mimoriadne horkú chuť v ústach práve preto, lebo v tom istom mesiaci sa tento Parlament rozhodol zrušiť vízovú povinnosť pre Albánsko a Bosnu. Evidentne sa správanie obidvoch týchto krajín okamžite začalo podobať na správanie, ktoré viedlo k prvému upozorneniu vo forme listu.

Pán predsedajúci, nikdy sme nemali dovoliť, aby sa to stalo, ale ešte nie je príliš neskoro. Zrušenie vízovej povinnosti prináša aj určité záväzky a ak si ich niekto neplní, musíme konať. Komisia si musí zavolať srbských a macedónskych veľvyslancov na koberec a žiadať od nich, aby začali konať. Ak by to bolo na mne, ešte dnes by bolo toto zrušenie vízovej povinnosti odvolané, ale Komisia s tým asi nebude súhlasiť, takže chcem, aby Komisia povedala, že budeme mať odvahu trestať sústavné nesprávne konanie týchto balkánskych krajín.

Srbsko a Macedónsko sú v tomto ohľade predchodcami Bosny a Albánska. Je čas, aby sme vyslali jasný signál týmto dvom balkánskym krajinám, a ak to urobíme, urobíme dobre.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, nárast počtu žiadostí o azyl v mene občanov Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko si vyžaduje opatrenia, ktoré budú chrániť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

Víza sú nástrojom, ktorý je zahrnutý do rámca prisťahovaleckých politík; ich účelom je legalizovať vstup a dočasný pobyt v krajine, ktorej štátnym príslušníkom ani obyvateľom žiadateľ nie je.

Nariadenie (ES) č. 539/2001 stanovuje hodnotiaci mechanizmus na predĺženie platnosti víz, v rámci ktorého musia byť splnené určité požiadavky vo vzťahu k nezákonnému prisťahovalectvu, verejnému poriadku a bezpečnosti, vonkajším vzťahom Únie, územnej súdržnosti a zásade reciprocity. Tento mechanizmus by mohol fungovať aj opačným smerom.

Na druhej strane, azyl je nástrojom ochrany, ktorý sa nesmie používať nesprávne. Treba zdôrazniť, že účelom spoločnej politiky Európskej únie v tejto oblasti je zachovanie integrity azylu ako nástroja na ochranu prenasledovaných, pričom by sa mali uprednostňovať zásady vyplývajúce zo Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu a uplatňovať spoločné kritériá, pokiaľ ide o identifikovanie ľudí, ktorí naozaj potrebujú medzinárodnú ochranu a zaručenú spoločnú minimálnu úroveň výhod vo všetkých členských štátoch pre blaho týchto ľudí.

Azyl je z toho dôvodu nástrojom humanizmu a solidarity, a preto sú jeho podstata aj účel mimoriadne. Z toho dôvodu je dôležité, aby Európska únia zareagovala a pomohla úradom Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko prijať dostatočné opatrenia, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré treba splniť na získanie štatútu utečenca alebo subsidiárnej ochrany, vďaka čomu sa zabráni jeho zneužívaniu alebo nesprávnemu využívaniu.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám, pani komisárka, za informácie, ktoré ste nám poskytli, čo sa týka nariadení o zjednodušení vízového režimu najmä pre Gruzínsko, Moldavskú republiku a krajiny bývalej Juhoslávie. Naša rozprava vlastne prebieha v rovnakom čase ako zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska vrátane možnosti okamžite dočasne zrušiť platnosť dohody, ak nastanú problémy, napríklad príval žiadostí o azyl.

Domnievam sa, že akýkoľvek pokus vrátiť čas na hodinách politiky Európskej únie voči západnému Balkánu by bol chybou. Zrušenie bariér, ktoré bránia voľnému pohybu, môže výrazne prispieť k zahojeniu rán z minulosti. Zároveň si myslím, že Európska únia a tieto štáty musia užšie spolupracovať, aby predišli prívalu žiadostí o azyl, sprísnili hraničné kontroly, poskytovali správne informácie miestnym občanom a bojovali proti organizovanému zločinu, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi a vyvážanie trestných činov a prostitúcie. Všetky tieto opatrenia môžu pomôcť znížiť výskyt takýchto aktivít.

  Marije Cornelissen (Verts/ALE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, od zavedenia bezvízového styku požiadalo niekoľko zle informovaných Srbov a Macedóncov o azyl v Belgicku, Švédsku a Nemecku. Podporujem výzvu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), aby sme zabezpečili lepšiu informovanosť obyvateľov Balkánu, ale na inú dôležitú vec netreba zabúdať.

Predovšetkým ide o to, že ani iní ľudia nechápu, čo bezvízový styk vlastne znamená. Počula som, ako holandskí poslanci tohto Parlamentu vo všetkej vážnosti povedali, že teraz sa budú na nás valiť hordy žiadateľov o azyl, ktorí obsadia naše pracovné miesta presne ako Poliaci, a to nehovorím o delegácii holandskej Strany za slobodu (PVV). Táto domnienka je nielen úplne smiešna, ale tiež by mohla dosť uškodiť. Hrajú na strunu strachu a nevedomosti našich občanov.

Po druhé, tí žiadatelia o azyl boli takmer výlučne príslušníkmi národnostných menšín. Ak musíme Srbsko a Macedónsko na niečo vyzvať, tak na to, aby urobili ešte omnoho viac s cieľom zlepšiť postavenie týchto národnostných menšín. Takže, áno, zabezpečme lepšiu informovanosť obyvateľov Balkánu, ale tiež zabezpečme, aby boli poslanci tohto Parlamentu a občania a ministri EÚ lepšie informovaní o tom, čo bezvízový styk vlastne znamená.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Zamýšľame sa nad tým, či súčasná dohoda uzavretá medzi Ruskom a Európskou úniou plní naše očakávania a či vzájomný pohyb občanov zodpovedá ich záujmom o cestovanie.

Vážená pani komisárka, bez najmenšieho zaváhania vám môžem povedať, že súčasný vízový režim je nedostatočný a poškodzuje najmä Európsku úniu. V Rusku sa od doby bývalého Sovietskeho zväzu veľa zmenilo. Stredná vrstva obyvateľstva je solventná, má záujem spoznávať svet, cestovať, rekreovať sa, nakupovať. Keď moja krajina vstúpila do schengenského priestoru, museli sme v súlade s pravidlami Európskej únie obmedziť ruským občanom cestovanie na Slovensko. Ekonomický dopad bol vážny a podniky cestovného ruchu, obchody prišli o množstvo dobrých zákazníkov. Európsky vízový režim odradil slušných Rusov od cestovania na Slovensko, tých menej slušných však od migrácie nijako neobmedzil. Preto som presvedčený, že pokiaľ nám bude záležať na slušných Rusoch, budeme sa snažiť otvoriť náš hospodársky priestor a využiť potenciál, ktorý sa nachádza v Rusku na to, aby sme spoluprácu medzi krajinami rozšírili a obohatili.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že o dva dni budú môcť obyvatelia Albánska a Bosny a Hercegoviny konečne osláviť zavedenie bezvízového styku pri cestovaní do schengenského priestoru EÚ – tesne pred Vianocami. Teším sa s nimi. Plne som sa zapájala do podporovania a urýchľovania procesu liberalizácie vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu a napokon sa takmer všetky môžu tešiť z príležitosti navštíviť naše krajiny na tri mesiace a študovať v nich.

Našu otázku Komisii na ústne zodpovedanie treba vnímať pozitívne. Jej účelom je zabezpečiť, aby nebola táto nová sloboda ohrozená. Bezvízový styk nie je o azyle z politických alebo hospodárskych dôvodov. Nie je o trvalom pobyte. Nie je o pracovnom povolení.

Chcela by som privítať kroky, ktoré pani komisárka Malmströmová už podnikla – najmä vo vzťahu k úradom Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko –, a tak dokázala, že Komisia je odhodlaná udržať celý proces na správnej ceste a zabezpečiť správne uplatňovanie tohto režimu. Ďakujem vám za odpoveď.

Teraz musíme pokračovať v spolupráci, aby sme zabránili mylným výkladom, nedorozumeniam alebo zneužitiam a aby sme ich vyriešili, ak k nim dôjde. Zodpovednosť naďalej nesú úrady v danom regióne. Teší nás, že Albánsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už úspešne začali informačnú kampaň, a povzbudzujeme všetky krajiny v regióne západného Balkánu, aby urobili to isté a zintenzívnili opatrenia s cieľom predísť zneužívaniu.

Žiadame Komisiu, aby situáciu naďalej monitorovala ako doteraz a aby nám podávala správy. Ako ste už povedali, vytváranie kontaktov medzi ľuďmi je základom demokracie a stability v tomto regióne. Neriskujme to v európskom kontexte. Budem sa tomu naďalej oddane venovať.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, jednou zo základných podmienok úplného zrušenia vízovej povinnosti medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou je splnenie záväzkov uvedených v dohode z roku 2007. Ruské úrady opakovane žiadajú o zrušenie krátkodobých víz. EÚ však uprednostňuje postupný prístup, ktorý je odzrkadlený v zozname spoločných opatrení. Myslím si, že je dôležité, aby boli všetky technické podmienky splnené pred uplatnením rozhodnutia o liberalizácii vízového režimu, a to napríklad čo sa týka zlepšenia noriem týkajúcich sa riadenia hraníc, bezpečnosti dokladov alebo boja proti korupcii.

Rusko tiež musí svojimi činmi potvrdiť, že zamýšľa dosiahnuť hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o urovnanie nevyriešených konfliktov v regióne. V tomto ohľade sa jeho zodpovednosť nemení. Vyriešenie konfliktu v Podnestersku má pre našu krajinu politickú prioritu. Podporujeme pokračovanie formálnych diskusií ako súčasť rokovaní 5+2 s cieľom nájsť trvalé riešenie. Také riešenie musí plne rešpektovať medzinárodné právo a zvrchovanosť Moldavskej republiky.

Okrem toho by som chcela hovoriť o situácii krajín Východného partnerstva, medzi ktoré patrí aj Gruzínsko a Moldavská republika. Už dlho čakajú na liberalizáciu vízového režimu a s tým cieľom zaviedli početné reformy. Chcela by som zdôrazniť, že Moldavská republika je veľkým zástancom tohto opatrenia v rámci Východného partnerstva. Chcem zdôrazniť, že ak Rusko dosiahne liberalizáciu vízového režimu ešte pred krajinami, ktoré sú najbližšími susedmi EÚ, bude ich to demoralizovať. Dokazovalo by to, že štatút krajín tohto partnerstva nestojí za veľa, keď ide o strategické ústupky Únie.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, máme sa rozprávať o vízach; máme sa rozprávať o vízach z hľadiska štatistiky a toho, čo robí Európska únia. V tomto Parlamente vládne spokojnosť. Chcel by som, aby si všetci, ktorí sa dnes tak spokojne vyjadrovali, skúsili predstaviť, že musia stáť v rade 10 hodín alebo aj viac, znášať ponižovanie a nepohodlie a v daždi v príšerných podmienkach čakať na víza. Ľudia musia stáť a za víza zaplatiť tretinu svojho platu. Navyše sa dozvedia, že diplomati v ich krajine nepotrebujú víza, a napokon po niekoľkých pokusoch dostať víza, lebo ich potrebujú, dostanú jednorazové víza napriek tomu, že chcú schengenské víza, ale dostali víza aspoň do danej krajiny.

Tento postup udeľovania víz by nás mal trápiť. Je to ponižovanie miliónov ľudí – ľudí, ktorí stoja v tých radoch. Nezabúdajme na to, keď vyjadrujeme spokojnosť, ktorá dnes v tomto Parlamente zavládla. Chápem, že tento postup udeľovania víz uplatňujeme ako politiku cukru a biča, ale tá by sa mala vzťahovať na vlády a my by sme mali sympatizovať s ľuďmi vystávajúcimi v radoch.

Vážená pani komisárka, pochádzate zo Švédska. Ako viete, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola vaša krajina jednou len z dvoch krajín – druhou bolo Rakúsko –, ktoré neuplatňovali vízovú povinnosť voči komunistickým krajinám. Ako občan Poľska som navštívil vašu krajinu v roku 1976. Prečo? Lebo na cestovanie do Švédska nebolo treba víza. Zbožňujem, samozrejme, vášho kráľa, švédsku slobodu a hospodárstvo, ale nezabúdajte, že pokiaľ máme vízový režim, nemali by sme sa cítiť dobre.

  Simon Busuttil (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu PPE chcem povedať, že k politike zjednodušenia a liberalizácie vízového režimu máme kladný postoj, lebo sa domnievame, že ide o veľmi pozitívny nástroj, ktorý uplatňujeme voči tretím krajinám, najmä tým, ktoré sú našimi blízkymi susedmi. Takže náš prvý postoj je jednoznačne pozitívny.

Zjednodušenie vízového režimu je prvým krokom a tento týždeň ho urobíme smerom ku Gruzínsku. Je to síce len prvý, ale dôležitý krok pre kontakt medzi ľuďmi, ako ho nazvala naša kolegyňa Anna Maria Corazzová Bildtová. Zjednodušenie vízového režimu ide ruka v ruka s dohodami o readmisii. Pani komisárka, veľký význam prikladáme aj dohodám o readmisii, lebo chceme zabezpečiť, aby boli ľudia, ktorí sú na území EÚ protizákonne, vyzvaní na odchod. Je to jediný spôsob, ako získať dôveru verejnosti, pokiaľ ide o zjednodušenie vízového režimu a jeho konečnú liberalizáciu. Zjednodušenie a liberalizácia idú ruka v ruke, preto vás žiadame, aby ste tvrdšie pracovali na zvýšení počtu dohôd o readmisii s tretími krajinami.

Pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu, minulý rok sme ju uplatnili voči Srbsku, Macedónsku a Čiernej Hore. Je dobré, že naši priatelia z Albánska a Bosny a Hercegoviny sa z nej tiež budú tešiť. Bezvýhradne to prijímame a nazdávame sa, že ide o veľmi dobrý krok z hľadiska ďalšej európskej integrácie a určite aj priblíženia občanov týchto krajín k nám.

Pri rozhodovaní o takýchto dokumentoch sme vždy veľmi opatrní, lebo chceme prijať rozhodnutie, ktoré nie je politické, ale prijaté v prvom rade z technických dôvodov. Znamená to, že krajiny musia najprv splniť technické kritériá, než sa rozhodneme kladne. Takéto rozhodnutie je, samozrejme, aj politické, ale v prvom rade musí vychádzať z technických hodnotení.

Zdôrazňujem to preto, lebo väčšinou musí prísť Komisia za nami a povedať, že príslušná krajina splnila technické kritériá. Preto keď máme prípady zneužívania u ľudí prichádzajúcich z krajiny, voči ktorej sme liberalizovali vízový režim, ako je napríklad Srbsko alebo Macedónsko, ktorí žiadajú o azyl v krajinách EÚ, musíme sa spýtať, či bolo technické hodnotenie vykonané v celom rozsahu a správne, lebo liberalizácia vízového režimu, samozrejme, nie je na to, aby ľudia prišli do Európskej únie a žiadali o azyl. Vďaka tomu vieme, že niekde nastala nejaká chyba. Preto máme právo opýtať sa, k akej chybe došlo, a dostať odpoveď.

Na záver chcem povedať, že musíme využiť túto príležitosť a vyslať jasný signál príslušným krajinám – najmä takým, ako je Srbsko a Macedónsko, ktoré tento systém zneužívajú –, že by mali jasne povedať svojim občanom, čo liberalizácia vízového režimu znamená. Neznamená, že ľudia môžu prísť do krajín EÚ, aby sa tam usadili alebo si našli prácu, ale znamená obyčajné zrušenie vízovej povinnosti na krátku dobu – len na návštevu. Toto sa vzťahuje aj na Európsku komisiu. Je dôležité, aby Komisia spolupracovala s týmito krajinami na zabezpečení pochopenia tohto signálu.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podporujem žiadosť kolegov poslancov, aby Komisia vykonala hodnotenie vykonávania dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu.

Toto dokazuje, že spoločným úmyslom strán je usilovať sa o úplné a dlhodobé zrušenie vízovej povinnosti, a to z hľadiska dosahu, ktorý by presadenie cieľov postupov zjednodušenia udeľovania víz mohlo mať na jednotlivcov a rozvoj hospodárskych a obchodných vzťahov.

Preto sa domnievam, že je dôležité monitorovať vykonávanie tejto dohody; vďaka tomu by sa mohli značne rozvíjať konkrétne osobné, kultúrne, vedecké a hospodárske vzťahy medzi Európskou úniou a jej hlavným západoeurópskym partnerom v rokovaní.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážený pán predsedajúci, odpoveď pani komisárky, pokiaľ ide o Srbsko a Macedónsko, bola upokojujúca v tom, že nezamýšľame so špinavou vodou vyliať aj dieťa. Opätovné zavedenie vízovej povinnosti pre Srbsko a Macedónsko len preto, že došlo k problémom v súvislosti s týmito dvomi krajinami, by bolo vážnou chybou. Pani Malmströmová to naznačila a som presvedčený, že maďarské predsedníctvo bude v nadchádzajúcom období partnerom v tejto veci, lebo Maďarsko má ako sused Srbska veľký záujem na vyriešení týchto problémov v záujme dobrých susedských vzťahov, ako aj komunity 300 000 Maďarov žijúcich v Srbsku. Väčšinu úloh budú nepochybne musieť splniť vlády Srbska a Macedónska a pani Malmströmová povedala, že práve ony musia informovať svojich občanov. Aj tak by som však rád zdôraznil, že staré členské štáty, ktoré čelia týmto problémom týkajúcim sa azylu, tiež musia preskúmať, či sú ich azylové politiky primerané, keďže udeľujú azyl aj tým žiadateľom, ktorým by nemali.

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, zjednodušenie a liberalizácia vízového režimu majú byť nepochybne peknými slovami. Vždy ich obhajujeme tým, že nemajú nič spoločné s prisťahovalectvom, ale všetko spoločné so vzdelaním a cestovným ruchom – dvomi ešte krajšími výrazmi.

Nazvite ma cynikom, ale študenti nie vždy prichádzajú študovať a turisti nie vždy prichádzajú na krátkodobú návštevu. Niekedy prichádzajú do EÚ, aby tu pracovali a žili. Skúsenosti nepotvrdzujú predstavu, že ľudia sú vždy úprimní, pokiaľ ide o ich úmysly.

V súčasnej kríze sú pracovné miesta vzácne – najmä nekvalifikované – a dopyt po ubytovaní vždy prevyšuje ponuku. Pracovné miesta, ktoré migranti obsadzujú, sú často práve tie, ktoré by mohli obsadiť občania členských štátov, a podmienky a pláca sú často pod minimálnou hranicou. Nesmieme ani len predstierať, že tolerovanie nezákonného prisťahovalectva je dôkazom našej štedrosti. Vedie k nízkym mzdám na hranici chudoby, nebezpečným podmienkam, využívaniu a zneužívaniu.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, aj ja vystupujem preto, aby som podporil vyjadrenia kolegov poslancov o tom, že v zásade akceptujeme oslobodenie od vízovej povinnosti a máme k nemu pozitívny prístup. Netreba zdôrazňovať, že odkedy sa udeľovanie týchto výnimiek začalo, dochádza k zneužívaniu, vyskytujú sa zlé príklady a zle naformulované texty, ktoré odhaľujeme a ponáhľame sa naprávať. Je nevyhnutné, aby Komisia a aj samotná pani komisárka osobne začali spolupracovať s orgánmi v krajinách, z ktorých sa tieto problémy šíria; hovorím, samozrejme, o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko aj o Srbsku. Keďže pracujeme na tom, aby boli aj ďalšie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti – a to je, opakujem, krok správnym smerom –, mali by sme sa zrejme riadiť užšou spoluprácou s orgánmi v týchto krajinách, možno aj konkrétnymi opatreniami, ktoré nás môžu usmerňovať v budúcnosti, spolu s uplatňovaním týchto kontrolných dohôd.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vzťahy medzi Ruskom a EÚ boli vždy mimoriadne, keďže obidve zúčastnené strany sú veľmocami. Pre tento štatút je nepochybné, že dôjde k nezhodám v istých otázkach a na niektoré veci budeme mať iný názor. Nesmieme však zabúdať, a to vlastne chcem zdôrazniť, že Rusko patrí do Európy nielen z geopolitického hľadiska, ale aj z hľadiska svojej kultúry a histórie. Pre tieto väzby sú opatrenia týkajúce sa zjednodušenia vízového režimu naozaj potrebné a Hnutie za lepšie Maďarsko – Jobbik ich podporuje. Ako niektoré členské štáty EÚ, tak aj Rusko si môže stanoviť administratívne povinnosti vo vzťahu k vízam nezávisle a tie by sa mali zakladať na reciprocite. Situácia v Srbsku vôbec nie je taká jednoznačná, lebo maďarské menšiny a ďalšie menšinové skupiny, žiaľ, majú dodnes rôzne nevýhody. Európsky parlament a Európska únia musia túto záležitosť v každom prípade vyšetriť.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, súbežne so zjednodušením vízového režimu by sme mali tiež vyslať jasné signály, pokiaľ ide o naše hodnoty. Nie je to len o otvorení dverí, lebo by sme ich mali otvoriť čo najviac; je to aj o podpore demokracie v krajinách susediacich s Európskou úniou. Preto by sme mali podporiť krajiny, ktoré sa skutočne usilujú o nastolenie demokracie a právneho štátu a rešpektujú európske hodnoty. Podľa mňa by sme však v prvom rade mali liberalizovať vízový režim pre postsovietske štáty a až potom pre Rusko.

V tomto prípade súhlasím s tými, ktorí povedali, že ak liberalizujeme vízový režim pre Rusko predtým, než to urobíme pre obyvateľov Ukrajiny a ďalších postsovietskych štátov, vyšleme tým veľmi zlý signál. V Gruzínsku by sa mohlo stať, že veľa ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko, bude chcieť získať ruské občianstvo a dať si ho schváliť, keďže náš krok by znamenal voľné cestovanie pre Rusko. S vízovým režimom musíme zaobchádzať aj ako s nástrojom na podporu demokracie.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať váženým poslankyniam a poslancom za túto rozpravu. Úplne s vami súhlasím, že zjednodušenie a liberalizácia vízového režimu je veľmi silným nástrojom na zintenzívnenie kontaktu medzi ľuďmi. Nielen medzi bežnými občanmi, študentmi, turistami; tiež prináša viac obchodných príležitostí, čo je veľmi dobrá vec.

V Európskej únii sme sa rozhodli, že podnikneme kroky smerom k liberalizácii vízového režimu pre krajiny západného Balkánu. Je to v podstate politické rozhodnutie. Dokazuje politickú vôľu, čo je veľmi dôležité, ale dosahovanie tohto cieľa musí byť veľmi technické a veľmi prísne. Nemôžeme zrušiť vízovú povinnosť, pokiaľ nemáme veľmi prísne kritériá.

Tieto kritériá sú otvorené. Sú transparentné. Sú rovnaké pre všetkých a do krajín, v prípade ktorých chceme dosiahnuť zjednodušenie a liberalizáciu vízového režimu, prinášajú dôležité reformy. A áno, pán Busuttil, Komisia to monitoruje veľmi dôsledne a odborné misie sa skladajú z odborníkov z členských štátov. Všetka táto práca a všetky tieto správy sa robia veľmi transparentne.

Napriek tomu bolo niekoľko prípadov zneužitia, najmä v Srbsku a Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Preto by sme však nemali celú vec zatracovať; funguje to dobre, ale zneužíva sa to. Komisia sa tým zaoberá. Boli sme tam. Rokujeme so zúčastnenými stranami. Belgické predsedníctvo je veľmi aktívne.

Snažíme sa posúdiť tento problém. Je to najmä jedna malá skupina zločineckých sietí, ktorá nabáda ľudí v odľahlých oblastiach, aby pricestovali do Európskej únie pod nejakou zámienkou v nádeji, že dostanú azyl. Samozrejme, preskúmame všetky tieto žiadosti individuálne, ale veľmi veľa z nich je nepodložených, a preto musíme s týmito zločineckými sieťami niečo robiť. Už sa na tom pracuje a okrem toho vedieme dialóg s orgánmi z týchto krajín.

Len pred mesiacom som bola spolu s belgickým ministrom v Tirane a Sarajeve s cieľom zdôrazniť, že je to veľmi dôležité, ale treba si dávať pozor na zneužívanie. Povedali sme to všetkým ministrom, poslancom, príslušníkom občianskej spoločnosti, univerzitám a tuším aj všetkým televíznym staniciam, ktoré sme v týchto krajinách našli, s cieľom jasne sa vyjadriť, že je to vynikajúca príležitosť, ale nezneužívajte ju, prosím.

Zaviedli sme hodnotiaci a monitorovací mechanizmus a o tom, ako funguje, vás budem rada informovať na jar.

Pokiaľ ide o Rusko, určite to vedie k mnohým dobrým veciam, k zvýšenej mobilite medzi našimi krajinami. Podľa všetkých hodnotení, ktoré potvrdili členské štáty, nič nenasvedčuje tomu, že by zjednodušenie vízového režimu viedlo k nejakým väčším bezpečnostným hrozbám alebo k vyššiemu počtu nezákonných prisťahovalcov. Teraz zostavujeme zoznam spoločných krokov, ktoré musia Rusko a Európska únia urobiť s cieľom otvoriť možnosti pre ďalšie rokovania o smerovaní k liberalizácii vízového režimu.

Pokiaľ ide o Gruzínsko, chcem len zopakovať svojim priateľom zeleným to, čo povedala aj spravodajkyňa, a to že v rámci dohody o readmisii pristúpilo k Rade Európy a Európskemu dohovoru o ľudských právach. Podľa právnych predpisov EÚ musia členské štáty posúdiť každú žiadosť o azyl jednotlivo a ak treba medzinárodnú ochranu, podľa právnych predpisov EÚ to musia rešpektovať, ako aj zásadu nenavracania, to znamená nenavrátenie osoby do krajiny, ak jej hrozí stíhanie alebo vážna ujma.

Myslím si, že celkovo to bola veľmi dobrá rozprava. S potešením vás budem informovať o hodnotení dohody o readmisii. O týchto dohodách sa rokuje naozaj veľmi ťažko, ale pracujeme na tom, pán Busuttil. Ako som už povedala v priebehu tejto rozpravy, začiatkom budúceho roka urobíme hodnotenie a s radosťou prídem do Parlamentu s cieľom prediskutovať závery hodnotenia a ďalší postup, čo sa týka uzatvárania takýchto typov dohôd s tretími krajinami.

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa. – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako pani komisárku, aj mňa teší kvalita našej rozpravy, ktorá ukázala nefalšovanú zodpovednosť našich inštitúcií vo všeobecnosti.

Táto zodpovednosť sa odzrkadľuje aj v odpovediach pani komisárky, záväzkoch, ktoré sa majú prijať a zopakovať na rôznych hodnotiacich stretnutiach dohodnutých na február a jún 2011. Pokiaľ ide o Pakistan, nechcela som, samozrejme, takéto stretnutie okamžite. V skutočnosti som vám pripomínala naše základné pozície. Okrem toho som sa jej chcela poďakovať za ochotu, ktorú prejavila, pokiaľ ide o recipročnú bezpečnosť, odpovede na otázky, otvorenosť a spoluprácu, úpravy, boj proti zneužívaniu a rešpektovanie týchto rôznych právnych okolností.

Hoci tieto dohody oprávnene stanovujú právny rámec organizácie zjednodušenia vízového režimu a readmisných postupov za presne stanovených a prísnych podmienok, nesmieme si to mýliť s absolútnou nutnosťou definovať podmienky a parametre európskeho práva na azyl.

Na záver, domnievam sa, že táto politika je trochu ako dvojhlavý boh Jánus. Hovorili sme o politike a postupe. Podľa mňa predstavuje Jánus dva profily jednej tváre – postup a politiku. Má technickú tvár, tvár postupov, tvár právnych podmienok a dodržiavania práva, ale má aj politickú tvár, ktorú, ako povedali niektorí kolegovia poslanci, charakterizuje konsolidácia, spolupráca, otvorenie Únie voči tretím krajinám, čo je znak našich hodnôt, ale aj zaznamenanie istej formy odpovede na ochotu Európanov otvoriť sa.

Chcela by som zakončiť tým, že musíme uviesť tieto prvky do rovnováhy a urobiť všetko preto, aby ich naši občania pochopili. Musíme im vysvetliť, čo trojmesačné víza v skutočnosti sú, a tak predísť nejednoznačnostiam a iným nedorozumeniam, ktoré by mohli vzniknúť. Spolieham sa na vás, pani komisárka.

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 14. decembra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Kinga Gál (PPE), písomne. – (HU) Uplatnenie oslobodenia od vízových povinností nie je len technickou otázkou, ale jednoznačne aj politickou vecou. Oslobodenie od vízových povinností sa však vždy zakladá na vzájomnej dôvere a vzájomných záväzkoch. Dnešná rozprava vysiela signál krajinám, ktorých sa to týka, že povinnosť splniť dlhý zoznam úloh v dôsledku záväzku, ktorý prijali, neprestane platiť po oslobodení od vízovej povinnosti a že stále budú musieť poskytovať svojim občanom informácie o tom, čo bezvízový styk prináša, aby sa táto príležitosť nezneužívala. Oslobodenie od vízovej povinnosti, ktoré bolo udelené Srbsku a Čiernej Hore, prináša najmä mladým ľuďom, na ktorých stojí budúcnosť Európy, príležitosť získať európsku perspektívu. Oslobodenie od vízovej povinnosti, ku ktorému došlo pred dvomi rokmi, bolo nositeľom dôležitej politickej správy pre tieto krajiny a jeho zrušenie by malo vážne následky. Podobný význam má zachovanie oslobodenia od vízovej povinnosti pre Maďarov žijúcich vo Vojvodine, lebo občania, ktorí žijú na jednej či druhej strane hranice, hovoria tým istým jazykom a pestujú úzke rodinné a kultúrne väzby. Pre krajiny, ktoré sa chcú stať členom EÚ čím skôr, má vytvorenie podmienok na koexistenciu bez ohľadu na hranice mimoriadny význam.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Každá liberalizácia vízového režimu smeruje k naplneniu očakávaní ľudí žijúcich v krajinách, na ktoré sa liberalizácia vzťahuje. Chcela by som zdôrazniť, že dohoda medzi EÚ a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz sa nemôže vnímať oddelene od dohody o readmisii nezákonných prisťahovalcov. V Európe o tom hovoríme už veľmi dlho, lebo vízová politika je pre EÚ mimoriadne dôležitá.

Vízová liberalizácia znamená, že krajiny EÚ sa otvárajú občanom krajín Balkánu, čím vytvárajú možnosti zúčastniť sa na dialógu EÚ a naučiť sa demokracii. Ale pri liberalizácii musíme zohľadniť aj to, že uľahčenie prekračovania hraníc môže zároveň uľahčiť život nezákonným prisťahovalcom a zločineckým skupinám. Členské štáty by mali pri udeľovaní víz uplatňovať jednotné postupy, lebo Albánsko a Bosna a Hercegovina čakajú, kým prídu na rad. Európska komisia sa musí riadiť podmienkami liberalizácie vízového režimu a monitorovať situáciu, aby dobré riešenia nepriniesli ťažkosti v rámci členských štátov EÚ. Okrem toho musia krajiny spolupracovať a využiť skúsenosti, ktoré doteraz získali vo vzťahu k postupu udeľovania víz.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Domnievam sa, že Srbsko doteraz vynaložilo obrovské úsilie, aby splnilo očakávania EÚ a pokračovalo vo svojej ceste smerom k integrácii. V rokoch 2009 a 2010 boli dosiahnuté tieto opatrenia: liberalizácia vízového režimu, začatie procesu ratifikácie dohody o stabilizácii a pridružení a súhlas Európskej komisie s pripravením stanoviska k žiadosti Srbska o vstup do EÚ.

Je však poľutovaniahodné, že srbské úrady nezverejnili v médiách a primerane nevysvetlili, čo zavedenie bezvízového styku, ku ktorému došlo v roku 2009, prináša, aby ich občania nezneužívali tento systém. Dúfam, že tento znepokojivý nárast počtu žiadostí o azyl v EÚ, ktoré predkladajú srbskí občania, neuškodí procesu integrácie Srbska. Pevne verím, že srbské úrady zareagujú rýchlo. Tiež by som mal pripomenúť, že cesta k pristúpeniu závisí od individuálneho úsilia, ktoré Srbsko vynaloží, aby splnilo kodanské kritériá a dohodu o stabilizácii a pridružení.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) V súvislosti so všeobecnou témou tejto rozpravy (víza) by som chcel hovoriť o dvoch otázkach, ktoré sú síce špecifické, ale podľa mňa najdôležitejšie. Obidve otázky sú veľmi citlivé z hľadiska úspešného vykonávania dobrej európskej susedskej politiky. Po prvé, ide o otázku vykonávania dohody medzi EÚ a Ruskom o zjednodušení vízového režimu. Podľa mňa nestačí len kritizovať – z hľadiska celkového hodnotenia toho, ako dohoda funguje – niektoré opatrenia, ktoré Rusko, žiaľ, tiež muselo prijať proti občanom cestujúcim z krajín EÚ. Je to potrebné z dôvodu všeobecnej bezpečnostnej situácie v krajine a opatrenia, ako je napríklad povinnosť zaregistrovať sa, v zásade nekomplikujú zjednodušenie vízového režimu. Druhou otázkou je zjavné znepokojenie týkajúce sa zavedenia systému na uvoľnenie vízového režimu EÚ v Srbsku, Macedónsku a Čiernej Hore. Toto znepokojenie vraj plynie zo zvýšeného počtu žiadostí o azyl, ktoré predkladajú občania týchto krajín, a v rámci riešenia boli navrhnuté opatrenia proti príslušným tuzemským orgánom. Je to zavádzajúce a netýka sa to podstaty veci. EÚ a NATO majú dlhodobo veľký vplyv na celkovú politickú situáciu na Balkáne. Tieto organizácie by mali na Balkáne v prvom rade presadzovať také opatrenia a také politiky, ktoré nebudú nútiť ľudí odísť z tohto ťažko skúšaného regiónu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nesmieme kričať hop, kým sme nepreskočili. Dohode s Moskvou o odstránení bariér uveríme až vtedy, keď bude ratifikovaná a uplatnená. V tomto kontexte jednoducho nesmieme zabúdať na ruské rozhodnutie odstúpiť od podpísania energetickej charty. Potom bude jasnejšie aj to, či Kremeľ naozaj zamýšľa splniť výzvy EÚ na zjednodušenie vízového režimu. Liberalizácia vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, ktorých rozloha je len zlomkom veľkosti Ruska, zapríčinila prílev žiadateľov o azyl, takže čo môžeme očakávať, keď sa zrušia vízové obmedzenia pre siedmu najväčšiu krajinu na svete z hľadiska obyvateľstva? Ak má veľa islamistov z Kaukazu ruské občianstvo, umožníme potenciálnym teroristom prísť do našej krajiny bez vízovej povinnosti? Či už hovoríme o Srbsku, Gruzínsku alebo Macedónsku, musíme dôkladne preskúmať celú situáciu a ak bude treba, musíme pokračovať v práci na príslušných dohodách o readmisii. Musíme zhodnotiť skúsenosti so zrušením nariadení o vízach pre krajiny Balkánu, aktualizovať Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) a monitorovať zavedenie vízových povinností v Moskve. Tiež musíme kontrolovať zvýšenie počtu utečencov odchádzajúcich z Kaukazu a stredoázijských krajín do Ruska a nárast počtu žiadateľov o azyl z krajín, ktoré chcú zrušenie vízových obmedzení.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Podľa údajov, ktoré má ruská štatistická agentúra, bolo v roku 2008 občanom EÚ udelených viac ako 1,5 milióna ruských víz a ruským občanom 3,5 milióna víz EÚ. To je viac ako štvrtina všetkých schengenských víz udelených v celosvetovom meradle. Vízová politika uplatňovaná medzi EÚ a Ruskom je dôležitým nástrojom na prehlbovanie medziľudských vzťahov a umožnenie Rusku, aby sa priblížilo Európskej únii. Chcel by som upozorniť na ťažkosti, ktorým čelia obyvatelia Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie. Väčšina obyvateľov tejto ruskej exklávy obklopenej členskými štátmi EÚ dostáva krátkodobé schengenské víza na jeden vstup. Väčšina kaliningradských obyvateľov cestujúcich cez susediace členské štáty EÚ musí zakaždým platiť za víza a vystáť rad na konzulátoch členských štátov EÚ. Predstavitelia sociálnych organizácií v Kaliningrade nedávno v rámci štrajku pri budove Európskej komisie v Bruseli žiadali o zavedenie osobitných podmienok cestovania do členských štátov EÚ pre obyvateľov ruskej exklávy, pričom túto otázku nedávali do súvisu s rokovaniami EÚ a Ruska o bezvízovom styku.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (HU) Počas niekoľkých posledných rokov sa v krajinách západného Balkánu začal sľubný proces, ktorý akoby vymazal spomienku na to, že pred pätnástimi rokmi bol tento región v rámci Európy ešte vojnovým územím. Príkladná pomoc EÚ pri procese rozvoja demokracie v krajinách západného Balkánu a skutočnosť, že krajinám v tomto regióne nechala možnosť vstupu do EÚ, nepochybne prispeli k tomuto vývoju udalostí. Rozhodnutie o liberalizácii vízového režimu, ktoré bolo prijaté pred rokom, zaviedlo v Macedónsku, Čiernej Hore a Srbsku európsku prax slobody a pohybu, čo jasne svedčí o záujme Európy. Otázka prisťahovalectva sa nepochybne znova stáva vážnym problémom domácej politiky v niektorých členských štátoch, ktorý ešte zhoršuje hospodárska kríza. Nazdávam sa však, že európska solidarita sa musí presadzovať aj napriek kríze, ak chceme zabrániť obrode nacionalizmu a protekcionizmu. Hoci krajiny západného Balkánu ešte nie sú súčasťou EÚ, stabilita sa dá v juhovýchodnej Európe dosiahnuť len prostredníctvom rozšírenia EÚ na Balkán. EÚ musí dôkladne monitorovať dodržiavanie technických požiadaviek vzťahujúcich sa na ochranu hraníc, ale zároveň musí ponúknuť pomoc s cieľom zabezpečiť, aby mali občania krajín západného Balkánu reálnu šancu, že ich život sa zlepší, a aby považovali vstup do EÚ za dosiahnuteľný cieľ. Musíme pomôcť tomuto regiónu na jeho ceste k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, a to prostredníctvom účelných informácií, ešte väčšej solidarity a ďalších finančných prostriedkov, aby mohli títo občania prosperovať vo svojich domovských krajinách.