Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 13. decembra 2010 - Štrasburg

1. Pokračovanie prerušeného zasadania

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.05 hod.)

  Predseda. – Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prerušené vo štvrtok 25. novembra 2010.

2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

3. Vyhlásenia predsedníctva

  Predseda. – Pred naším rokovaním by som chcel uviesť niekoľko predbežných poznámok. Chcel by som vám pripomenúť, že minulý štvrtok Konferencia predsedov rozhodla, že zajtra, v utorok, o 16.00 hod. sa uskutoční rozprava o správach paní Jędrzejewskej a Trüpelovej o novom návrhu rozpočtu na rok 2011. Hlasovanie o správach sa má uskutočniť v stredu. Po druhé, zajtra sa uskutoční tiež rozprava o výsledkoch 16. schôdze konferencie zmluvných strán (COP 16) o klíme. Medzinárodné spoločenstvo dosiahlo v Cancúne určitý pokrok. Rokovaní sa zúčastnila aj pomerne veľká delegácia Európskeho parlamentu a títo kolegovia poslanci sú tu dnes medzi nami. Spolu s pani komisárkou Hedegaardovou posúdime, do akej miery považujeme vypracovanú dohodu za uspokojivú a aké by mali byť ďalšie kroky v súvislosti s touto záležitosťou pred konferenciou v Juhoafrickej republike.

Po tretie, 21. októbra sme sa dozvedeli, kto je víťazom tohtoročnej Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia. Ako si určite spomeniete, víťazom je kubánsky disident Guillermo Fariñas. Bohužiaľ, pre pána Fariñasa bude ťažké cestovať a osobne si prevziať cenu budúcu stredu napriek skutočnosti, že som v tejto súvislosti osobne intervenoval v liste prezidentovi Kuby Raulovi Castrovi. Očakávame, že pani Ashtonová zaregistruje ťažkosti pána Fariñasa s cestovaním do Štrasburgu a zohľadní túto skutočnosť v ďalších vzťahoch s Kubou. Stále dúfame, že víťaz našej ceny k nám stihne pricestovať. Keby v nasledujúcich hodinách odletel z Kuby, stále by mohol stihnúť naše rokovanie v stredu.

Po štvrté, chcel by som vám tiež pripomenúť, že pred tridsiatimi rokmi, 13. decembra 1981, aby som bol presný, bolo v Poľsku vyhlásené stanné právo ako pokus komunistických orgánov potlačiť čoraz silnejšie hnutie Solidarita. Tisícky opozičných aktivistov boli zatknuté a viac ako sto ľudí prišlo o život. Skoro tri desaťročia po týchto udalostiach si pripomeňme tých, ktorí mali dostatok odvahy riskovať svoje životy, aby oslobodili Európu spod jarma komunizmu. Na záver a po piate, v súvislosti so správaním pána Blooma na plenárnom zasadnutí 24. novembra a vzhľadom na to, že nevyužil ani jednu z troch ponúknutých možností, aby sa ospravedlnil za svoje slová, som sa na základe článkov 9 a 153 rokovacieho poriadku rozhodol uložiť mu sankciu vo forme straty nároku na akékoľvek diéty počas obdobia siedmich dní. O svojom rozhodnutí som pána Blooma už informoval.

Teraz niekoľko oznámení: podpis legislatívnych aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Týmto vám oznamujem, že v stredu spolu s predsedom Rady podpíšeme desať ďalších právnych aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom v súlade s článkom 74 rokovacieho poriadku. Názvy týchto legislatívnych aktov budú uverejnené v zápisnici z tohto rokovania. Po druhé, pani Grunyová ma písomne informovala o tom, že jej mandát poslankyne Európskeho parlamentu sa skončil, pretože bola zvolená do francúzskeho národného zhromaždenia. Parlament to berie na vedomie a v súlade s článkom 7 ods. 2 zákona o voľbe zástupcov do Európskeho parlamentu s využitím priameho všeobecného hlasovacieho práva a článkom 4 ods. 1 a ods. 4 rokovacieho poriadku potvrdzuje, že od 14. decembra 2010 sa uvoľní jeden poslanecký mandát. Na záver a po tretie: Dostal som žiadosť od Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, aby bol na miesto pána Haglunda nominovaný do medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s Afganistanom pán Cornelis van Baalen. Sú nejaké pripomienky? Žiadne nevidím. Nominácia bola prijatá.

4. Podpis aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom: pozri zápisnicu

5. Kroky podniknuté na základe uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

6. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

7. Zloženie medziparlamentných delegácií: pozri zápisnicu

8. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

9. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

10. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

11. Petície: pozri zápisnicu

12. Presun rozpočtových prostriedkov: pozri zápisnicu

13. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

14. Program práce

  Predseda. – Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla Konferencia predsedov na svojom zasadnutí vo štvrtok 9. decembra 2010 v súlade s článkami 137 a 138 rokovacieho poriadku, bolo rozdané.

Boli navrhnuté tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Streda

Dostal som žiadosť od Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), aby bola správa pána Szájera týkajúca sa mechanizmov kontroly uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi doplnená do programu práce.

  József Szájer (PPE). – Vážený pán predseda, ako ste správne povedali, náš poslanecký klub žiada, aby sa do programu zaradilo nariadenie týkajúce sa vykonávacích aktov. Cítim sa trochu nepríjemne, že to robíme, pretože to nie je žiadosť len nášho poslaneckého klubu; niekoľko ďalších skupín podporuje túto myšlienku. Vo Výbore pre právne veci sme o tejto správe a o rôznych spoločných dohodách a vyhláseniach, ktoré boli k nej pripojené, hlasovali jednomyseľne.

Chcel by som pripomenúť kolegom poslancom, že Lisabonská zmluva nadobudla platnosť pred rokom. Toto nariadenie o vykonávacích aktoch prichádza po roku veľmi tvrdých rokovaní v oblasti, v ktorej sú nové delegované a vykonávacie akty pre Parlament veľmi dôležitou otázkou. Myslím si, že po roku môžeme toto právo plne uplatňovať. Preto by bolo dobré prediskutovať a prijať toto nové nariadenie.

Chcel by som vás tiež informovať – ako naši kolegovia poslanci vedia –, že v Rade bola veľmi ťažká situácia s dvomi blokujúcimi menšinami. Je to teda veľmi chúlostivé nariadenie, a preto si myslím, že je správne, aby bolo čo najskôr schválené. Všetky práva Parlamentu sú v tejto správe dodržané. Žiadam o podporu všetkých ostatných skupín.

  Predseda. – Ďakujem vám, pán Szájer. Má tento návrh podporu?

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vážený pán predseda, nemáme žiadne námietky proti tomu, aby bola táto téma zaradená do programu. Chcel by som vás však upozorniť na skutočnosť, že členovia niektorých výborov – a myslím si, že nielen z našej skupiny – majú stále obavy týkajúce sa určitých pravidiel. Určite potrebujeme lehotu na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby sme mohli hlasovať najneskoršie vo štvrtok. Chcel by som však len povedať, že niektoré diskusie stále prebiehajú a nemôžem dopredu povedať, či naša skupina bude alebo nebude hlasovať za. Rozpravy ešte len prídu. Nemáme však žiadne námietky proti tomu, aby bola táto téma v programe.

  Predseda. – Navrhujem, aby sme postupovali nasledovne. Rozprava sa uskutoční v stredu a rokovanie sa skončí o 21.00 hod. Lehota na predloženie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bude do stredy 10.00 hod. Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok.

(Parlament schválil návrh.)

  Catherine Trautmann (S&D). – (FR) Vážený pán predseda, naša skupina by bola v skutočnosti rada, keby sa znovu zaradili do programu práce dve otázky na ústne zodpovedanie týkajúce sa správy pracovnej skupiny pána Van Rompuya, ako aj šiestich legislatívnych balíkov Komisie o hospodárskom riadení.

Po prvé, z inštitucionálneho dôvodu, keďže článok 9 Lisabonskej zmluvy nám dáva túto výsadu a právomoc uplatňovať horizontálnu sociálnu doložku a predovšetkým štúdiu sociálneho vplyvu na radikálne opatrenia, smernice a rozhodnutia, ktoré majú dôsledky pre našich občanov.

John Monks, generálny tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov, práve napísal o svojich obavách z toho, že úsporné plány majú priamy vplyv na príjmy pracujúcich, na ich mzdy a tiež na ich dôchodky. Pán predseda, politickým dôvodom tejto žiadosti v mene našej skupiny je to, že musíme ukázať, že keď diskutujeme o regulácii trhu, nerozhodujeme len o trhoch, ale tiež hlasujeme a tvoríme právne predpisy v prospech našich spoluobčanov.

Bola by som rada, keby Parlament mohol podporiť opätovné zaradenie týchto otázok na ústne zodpovedanie do programu práce.

  Predseda. – Kto chce podporiť tento návrh? Kto vystúpi na podporu návrhu?

  Francesco Enrico Speroni (EFD). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, práve pre vzťah, ktorý musí existovať medzi tromi inštitúciami – Radou, Komisiou a Parlamentom –, považujem za vhodné podporiť návrh kolegyne poslankyne.

  Predseda. – Chce sa niekto vyjadriť proti tomuto návrhu? Nevidím nikoho, kto sa chce vyjadriť proti. Preto pristúpime k hlasovaniu.

(Parlament schválil návrh.)

Predseda. – Tieto dve otázky na ústne zodpovedanie budú doplnené do programu práce v stredu popoludní. Rokovanie bude pokračovať približne do 21.00 hod.

(Program práce bol prijatý.)

15. – Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu

  Predseda. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Teresa Jiménez-Becerril Barrio (PPE). – (ES) Vážený pán predseda, minulý mesiac som v tomto Parlamente organizovala vypočutie týkajúce sa obetí terorizmu, na ktorom sa zúčastnili predseda Parlamentu a viacerí poslanci Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

Obete sa obrátili na nás ako na svojich zástupcov v Európe, aby sme im zaručili ich právo na spravodlivosť, ktoré bolo toľkokrát pošliapané v ich vlastných krajinách, ako napríklad v Španielsku, kde vláda Rodrígueza Zapatera španielskych občanov neprestáva klamať o rokovacom procese so skupinou teroristov, ktorí sa stále nevzdali svojich zbraní.

Práve z tohto dôvodu ešte nebol dôkladne prešetrený taký vážny prípad, aký sa stal v podniku Bar Faisán, kde teroristi dostali výstrahu o pripravovanom zásahu na ich zatknutie.

Demokratické vlády sa nemôžu obrátiť chrbtom k obetiam terorizmu; tie už zaplatili najvyššiu cenu v boji za slobodu.

Parlament musí presadiť európsku chartu, ktorá uznáva oprávnené požiadavky obetí, ako napríklad nerokovať s teroristami a zabezpečiť, aby si v plnej miere odpykali tresty odňatia slobody.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Vážený pán predseda, dámy a páni, počas posledného pracovného týždňa roka by som vás chcel stručne informovať o svojich skúsenostiach s administratívou Európskeho parlamentu. V súlade so stanoviskom európskeho ombudsmana zo 6. decembra chcem povedať, že tím Európskeho parlamentu a jeho zamestnanci si zasluhujú ocenenie za svoju prácu na dosiahnutí pokroku v rovnakých príležitostiach a najmä zlepšení situácie osôb so zdravotným postihnutím. Dúfam, že v týchto otázkach nebude v budúcnosti viesť cesta späť. Chcel by som poďakovať trom ľuďom. Predovšetkým chcem z dôvodu adaptácie poďakovať vedúcim oddelenia odbornej prípravy pani Erike Landiovej a pánovi Pierrovi Debatymu. Chcem poďakovať vedúcej oddelenia rovnakých príležitostí a rozmanitosti pani Rose Brignonovej za to, že v Európskom parlamente poskytla zamestnanie 61 osobám so zdravotným postihnutím. Tento program im môže poskytnúť prácu a zároveň im poskytuje primeranú pomoc. Pána Buzeka chcem požiadať, aby v záujme budúcnosti Európskej únie naďalej venoval pozornosť týmto programom.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Vážený pán predseda, napĺňa ma spokojnosťou, že rumunská víťazka Novinárskej ceny Európskeho roka 2010, ktorú jej udelila Európska komisia, je príslušníčkou maďarského národného spoločenstva v Rumunsku. Víťazka tejto ceny získala uznanie Komisie so správou napísanou v maďarčine, jej rodnom jazyku. Maďarčina nie je v Rumunsku úradným jazykom, ale pre jedenapolmiliónové maďarské spoločenstvo žijúce v tejto krajine predstavuje jazyk, v ktorom sa dozvedá o udalostiach, ktoré sa dejú v jeho okolí. Som vďačný za to, že Komisia pochopila, že dôvodom vylúčenia zo súťaže nemôže byť to, ak sa niekto do nej prihlási s publikáciou, ktorá nie je napísaná v úradnom jazyku jeho krajiny. Mám však aj pocit, že niečo chýba, keďže národné spoločenstvá, ktoré nehovoria úradnými jazykmi EÚ – ako Katalánci, Baskovia, Korzičania a mnohí ďalší –, nemali možnosť prihlásiť sa do súťaže, pričom informovali svoje spoločenstvá vo svojom rodnom jazyku. Je čas zobrať do úvahy európsku realitu, mnohojazyčnosť a spoločnú existenciu kultúr vo všetkých rozhodnutiach Komisie.

  Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Vážený pán predseda, ako vidieť zo zatknutí teroristov riadených vládou pána Rodrígueza Zapatera, nemusím ani hovoriť, že dnešné obvinenia namierené proti španielskej vláde sú evidentne rozporuplné.

Aby sme však prešli k môjmu bodu; pripomíname si sté výročie básnika Miguela Hernándeza, nenahraditeľnú obeť občianskej vojny a neobyčajný hlas, ktorý sa vynára z hĺbky ľudskej duše. Pastier „kôz a trápení“ bol súčasníkom Nerudu a Aleixandreho, nositeľov Nobelovej ceny.

Na tomto fóre, ktoré by malo byť fórom slobody, tolerancie, mieru a kultúry, čítam: „Som otvorené okno, ktoré počúva, / cez ktoré vidieť chmáry života. / Ale v boji je slnečný lúč, / ktorý vždy porazí tieň“.

V týchto temných časoch neprestávajme veriť v básnikov svetelný lúč, ktorý prekoná tmu, tmu tých časov, teraz a navždy. Parafrázujúc Miguela Hernándeza, „musíme hovoriť o mnohých veciach“, alebo z Vallejovej poézie, ktorú minulý týždeň v Štokholme citoval Vargas Llosa, „bratia, treba veľa vykonať“, v tejto Európe…

(Predseda prerušil rečníka.)

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Vážený pán predseda, minulý týždeň Európska komisia uverejnila správu o vykonávaní stratégie z roku 2007 týkajúcej sa výživy a obezity. Táto správa zdôraznila nielen niektoré z konkrétnych opatrení prijatých v boji proti nezdravej strave a obezite v Európskej únii, ale aj skutočnosť, že mnohé zo stanovených cieľov stratégie neboli dosiahnuté. V stratégii sa predpokladali záväzky na rozširovanie a podporu vzdelávania o výžive medzi deťmi. Na úrovni EÚ sa však vykonalo príliš málo na splnenie týchto záväzkov. Európsky školský program podpory konzumácie ovocia napríklad obsahuje vzdelávacie prvky, ale je zameraný len na obmedzený počet detí. Aj keď má stále pozitívny vplyv, myslíme si, že je dosť obmedzený.

Ďalším veľkým problémom je reklama potravín zameraná na deti. Komisia v roku 2007 vypracovala kódexy správania na reguláciu uvádzania potravín na trh so zameraním na deti. Bohužiaľ, niektoré členské štáty majú ešte aj teraz priamu reklamu nezdravých potravín zameranú na deti, ako aj veľmi rozdielne výklady usmernení týkajúcich sa kódexu správania.

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL)Vážený pán predseda, chcel by som, aby sme dnes v tejto rokovacej sále Európskeho parlamentu venovali pozornosť a v istom zmysle si všimli varovania týkajúce sa mierového procesu na Blízkom východe, ktoré 26 bývalých najvyšších štátnikov a štátničiek Európskej únie adresovalo celosvetovej verejnosti.

Hovorím o osobách, ktoré osobne riadia medzinárodné úrady a ktoré sú preto schopné získať publicitu. Myslím si, že by bolo správne, aby sme všetci v tomto Parlamente venovali osobitnú pozornosť zneniu tohto varovania, ktoré nás vyzýva, aby sme intenzívnejšie pracovali na posilnení mierového úsilia v tomto regióne a v prípade potreby zaujali prísnejší postoj, pokiaľ ide o zapojenie Izraela do rokovaní a zabezpečenie mieru nielen v regióne, ale aj v štáte Izrael a jeho obyvateľom.

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE). – (EL) Vážený pán predseda, európsky podporný mechanizmus ukladá Komisii ďalšie povinnosti chrániť zásady európskeho právneho štátu. Prekvapilo ma však, že sa deje presný opak. Mám k dispozícii písomnú odpoveď pána komisára Rehna týkajúcu sa memoranda s Gréckom. Osobne tiež podpísal túto odpoveď, v ktorej sa uvádza, že iniciatíva a zodpovednosť za podmienky sú výlučne na strane gréckej vlády. K dispozícii mám ďalšiu písomnú odpoveď od pána komisára Almuniu, v ktorej s určitosťou oznamuje, že nepovažuje za potrebné poskytnúť informácie o vykonávaní parlamentnej kontroly, ktoré sme od neho požadovali.

Zdá sa, že Komisia pri uplatňovaní zásad európskeho právneho štátu a európskych politík zámerne vytvára sivé zóny pre viaceré krajiny. Demokratická kontrola sa zatláča do úzadia, keďže sa vlády jednotlivých štátov skrývajú za Komisiu a za trojku, pokiaľ ide o najzákladnejšie opatrenia, pričom Komisia sa v týchto veciach odvoláva na vlády jednotlivých štátov. A tak sa Komisia, strážkyňa zmlúv, mení na strážkyňu neoficiálneho výnimočného stavu, ktorý osobne ticho vyhlásila. V tejto zložitej situácii zavedenie podporného mechanizmu nemôže znamenať skončenie uplatňovania zásad európskeho právneho štátu.

  Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Vážený pán predseda, politika Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a buržoáznych vlád členských štátov namierená proti radovým občanom sa vystupňovala do vojny, v ktorej ide o základnú mzdu, prácu a sociálne práva, za získanie ktorých pracujúca trieda dlho a ťažko bojovala.

Hromadná nezamestnanosť, chudoba, zrušenie vnútroštátnych kolektívnych zmlúv, drastické znižovanie platov a dôchodkov, vyšší vek odchodu do dôchodku, zrušenie namáhavých a nezdravých profesií, vyššia DPH, radikálne zníženie príjmov radových občanov o 25 % v súkromnom a verejnom sektore, odpredaj štátnych spoločností a stupňovanie autokracie a kruté potláčanie hnutia pracujúcej triedy a radových občanov. Typickými príkladmi sú zavedenie hanebného politického opatrenia týkajúceho sa náboru nezamestnaných námorníkov v Grécku, výnimočný stav na úkor nezamestnaných pracovníkov riadenia letovej prevádzky v Španielsku, fyzické útoky na žiakov a študentov v Anglicku a spochybňovanie základných slobôd radových občanov vo všeobecnosti.

Zároveň sme však videli balík dotácií a urážlivé daňové prázdniny…

(Predseda prerušil rečníka.)

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Vážený pán predseda, ťažký rok pre ľudí aj Európu – Európa overila svoju spoločnú menu a súdržnosť – sa blíži ku koncu. Boli navrhnuté a uplatňovali sa nové ochranné a podporné inštitúcie s cieľom brániť spoločnú menu a podporiť dve hlavné krajiny s úplne odlišnými hospodárstvami: Grécko a Írsko. Myslím si, že sme sa všetci, najmä európski vedúci predstavitelia, poučili z tejto krízy a že teraz je medzi nami väčší pocit solidarity. Verím, že je to tak. Som preto presvedčený, že v roku 2011 sa uskutočnia správne kroky na zachovanie sociálnej súdržnosti bez extrémov spôsobených neobmedzenými úspornými rozpočtovými opatreniami. Musím zdôrazniť, že v Spojených štátoch sa uplatňuje opačná hospodárska politika. Musíme pochopiť, že v eurozóne sa musia prijať opatrenia na vytvorenie podmienok na plynulú obnovu trhov v Grécku, Írsku a Portugalsku a zabránenie podobným problémom v Španielsku.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážený pán predseda, dámy a páni, počas uplynulých šiestich mesiacov začala dvojtretinová väčšina vlády v Maďarsku ofenzívu proti demokratickým inštitúciám. V tomto procese zrušili predchádzajúci úrad pre dohľad nad médiami založený na rovnocennosti a nahradili ho úradom zloženým zo zástupcov vládnej strany. Takzvaná mediálna ústava, ktorá bola nedávno prijatá v Maďarsku, umožňuje vláde cenzurovať aj niektoré internetové stránky, ak sa pre to rozhodne, dokonca podľa vzoru čínskej cenzúry. Predsedníčka mediálneho úradu Annamária Szalaiová sa tým v rozhovore hrdo pochválila. Ako príklad uviedla najčítanejší pravicový spravodajský portál www.kuruc.info, ktorý vďaka anonymite, ktorú poskytuje internet, zohrával hlavnú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov zo strany bývalej vlády. Žiadam Európsky parlament a Komisiu, aby naliehavo vyzvali stranu Fidesz, aby čo najskôr skončila protidemokratické procesy, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú v Maďarsku. Jediné, čo maďarskej opozícii ostalo, je mocné oko verejnosti, a teraz nás chcú pripraviť ešte aj o to.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, od uznania Asie Bibiovej, katolíckej roľníčky z Pakistanu, za vinnú z trestného činu rúhania uplynul viac než mesiac.

Nesmieme zabudnúť na význam ochrany nedotknuteľných ľudských práv, medzi ktoré v našej charte práv zahŕňame slobodu prejavu.

V krajinách ako Pakistan obvinenie z rúhania za uplynulých 10 rokov viedlo k úmrtiu už 46 ľudí, podnecovaniu čoraz väčšej náboženskej neznášanlivosti, a teda aj islamského fundamentalizmu. Všetci títo ľudia boli po obvinení z rúhania zabití mimo väzenia alebo ich našli mŕtvych vo väzení. Život Asie Bibiovej je ohrozený nielen uplatňovaním pakistanského zákona, ale aj rukami fanatikov. Pakistanský zákon preto podnecuje túto atmosféru prenasledovania a nespravodlivých úmrtí.

Na záver chcem naliehavo vyzvať celé medzinárodné spoločenstvo, aby dôrazne žiadalo odstránenie zákona o rúhaní z pakistanského trestného zákonníka a zaručenie toho, aby bol každý, kto bol uznaný za vinného z trestného činu, ktorý obmedzuje slobodu prejavu, čo najskôr prepustený z väzenia.

  Marija Nedelčevová (PPE). – (BG) Vážený pán predseda, dámy a páni, dnes nadobúda platnosť vyhlásenie, ktoré som podpísala so štyrmi kolegami a ktoré vyzýva na spravodlivé rozdeľovanie poľnohospodárskych dotácií medzi starými a novými členskými štátmi po roku 2013. Podľa súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky musia všetci poľnohospodári v Európskej únii plniť rovnaké povinnosti, ktoré znamenajú nákladné investície. Kým sú však ich povinnosti rovnaké, ich nároky rovnaké nie sú. Preto verím, že systém priamych platieb musí od roku 2013 zaručiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými poľnohospodármi v celej Európskej únii. Musíme zrušiť historický model, definovať spoločné kritériá a zohľadniť špecifické potreby poľnohospodárstva v jednotlivých regiónoch. Okrem toho musíme vybudovať systém, ktorý umožňuje presun finančných prostriedkov z druhého do prvého piliera, aby tak mohla väčšia časť poľnohospodárskych výrobcov z nových členských štátov využívať výhody podporných opatrení a nástrojov. Je čas zrušiť spôsob, akým spoločná poľnohospodárska politika (SPP) oddeľuje staré členské štáty od nových, a úprimne dúfam, že všetci túto vec podporíte.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vážený pán predseda, tornádo, ktoré v utorok minulý týždeň zasiahlo Portugalsko, spôsobilo v regióne Tomar obrovské škody. Bohužiaľ, tento druh prírodných katastrof je čoraz častejší. Dôležité je sprístupniť núdzové mechanizmy, ktoré umožnia rýchly zásah na pomoc postihnutým obyvateľom.

Úloha EÚ je mimoriadne dôležitá, pretože má k dispozícii mechanizmy a nástroje ako Fond solidarity, ktorých účelom je reagovať na tento typ problému. Je však absolútne nevyhnutné, aby sa tieto mechanizmy aktivovali a uplatňovali spôsobom, ktorý je rýchly, pružný a jednoduchý. Preto vyzývam Komisiu a Radu, aby podnikli opatrenia na zvýšenie pružnosti Fondu solidarity, aby sa mohol uplatniť tak rýchlo, ako to malo byť v tomto prípade, ako i v mnohých ďalších podobných prípadoch.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Vážený pán predseda, Európska komisia v období pred pristúpením Rumunska k Európskej únii pozorne sledovala situáciu týkajúcu sa medzinárodných adopcií a odporučila zastaviť tieto aktivity po odhalení nezákonných postupov adopcií. V roku 2009 som však v súvislosti s konferenciou o problémoch v postupoch adopcií v Európe, ktorú organizovali Európska komisia a Rada Európy, poslal pánovi Jacquovi Barrotovi list, ktorým som chcel upozorniť na následky opätovného otvorenia trhu s medzinárodnými adopciami. Tiež som vyzval Európsku komisiu, aby bola dôsledná.

Po skončení vyšetrovania, ktoré vykonali rumunské noviny, sme postavení pred možnosť, že Európska komisia sa dopustila zneužitia moci, a to s tým vysvetlením, že Komisia nariadila záver oficiálnej správy konferencie, v ktorej sa odporúča zriadenie Európskej agentúry pre adopciu. Myslím si, že obraz Európskej únie utrpí v dôsledku toho, že strážkyňa európskych zmlúv sa podieľala na falšovaní oficiálneho dokumentu. Z tohto dôvodu očakávam od Európskej komisie jasnú, zdôvodnenú odpoveď, ktorá odstráni tento otáznik visiaci nad jej vertikálnou štruktúrou.

  Gianni Pittella (S&D). – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni, skupinu 250 osôb vrátane 80 Eritrejčanov viac ako mesiac zadržiavajú obchodníci s ľuďmi ako rukojemníkov v Sinajskej púšti v Egypte. Časti tejto skupiny bol predtým odmietnutý vstup na pobrežie niektorých európskych krajín. Únoscovia požadujú za ich prepustenie výkupné vo výške 8 000 USD a medzitým ich vystavujú najodpornejším formám zneužívania a obmedzovania. Šesť ľudí už zomrelo a šíria sa tiež chýry o odstránení orgánov, ktoré majú byť predané na čiernom trhu.

Je čas, aby medzinárodné spoločenstvo a Európska únia povedali „dosť“; je čas priamo hovoriť o záruke práva na azyl kdekoľvek a je čas, aby niektoré vlády prehodnotili svoje iluzórne politiky návratu. Žiadal to pápež a žiadali to tiež nadácie, združenia a politické osobnosti.

Vyzývame vás, pán predseda, spolu s pani komisárkou Ashtonovou, aby ste prijali okamžité opatrenia na skončenie tohto utrpenia.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážený pán predseda, od januára bude Maďarsko tretím novým členským štátom, ktorý preberie rotujúce predsedníctvo EÚ. Bude to veľká skúška a výzva pre Maďarsko. Uskutoční sa to zároveň so začiatkom hospodárskeho riadenia EÚ, s prvým finančným polrokom a so zmenou a doplnením Lisabonskej zmluvy v súvislosti s vytvorením trvalého mechanizmu krízového riadenia. Dúfame, že skončia prístupové rokovania s Chorvátskom a že sa Rumunsko a Bulharsko stanú súčasťou schengenského priestoru. Maďarské demokratické strany okrem extrémnej pravice sa dohodli a spolupracujú na zabezpečení úspechu maďarského predsedníctva. Tento Parlament však musí tiež riešiť rozpor, ktorý spočíva v tom, že zatiaľ čo by maďarské predsedníctvo malo dohliadať na dodržiavanie základných ľudských práv v EÚ, súčasná maďarská vláda zavádza prísne obmedzenia týkajúce sa demokracie, slobody prejavu a práv odborových zväzov. Dúfam, že maďarská vláda sa bude správať v Európe inak, ako sa správa doma.

  Kristiina Ojuland (ALDE). – Vážený pán predseda, jednou z tém, ktoré sa minulý týždeň riešili na samite EÚ – Rusko v Bruseli, bolo dodržiavanie zásad právneho štátu v Ruskej federácii.

Chcem vám pripomenúť, že rozsudok druhého súdneho procesu s Michailom Chodorkovským a Platonom Lebedevom bude vynesený ráno 15. decembra.

Členovia medzinárodného spoločenstva vrátane EÚ súdny proces veľmi pozorne sledujú a som presvedčená, že výsledok súdneho procesu nám umožní vyvodiť konkrétne závery o dodržiavaní zásad právneho štátu v Rusku. Keďže sa ďalšie zasadnutie parlamentného výboru pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Ruskom koná tento týždeň v Štrasburgu, dúfam, že sa touto témou budeme zaoberať s kolegami z Ruskej štátnej dumy a Rady federácie, a chcela by som podporiť svojich kolegov tu v Parlamente, aby sa tým tiež zaoberali.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – (GA) Vážený pán predseda, Európska únia zohrala významnú úlohu v podpore mierového procesu a procesu zmierenia v Severnom Írsku a v pohraničných oblastiach tejto krajiny. Európska únia od roku 1994 celkovo investovala 1,3 milióna EUR do troch programov pre mier a zmierenie v Severnom Írsku a pohraničných grófstvach Írska (program PEACE). Únia od roku 1989 investovala 349 miliónov EUR do Medzinárodného fondu pre Írsko. Medzinárodný fond pre Írsko podporil v Írsku viac ako 6 000 projektov.

Podpora zo strany EÚ umožnila spoločenstvám v Severnom Írsku a v pohraničnej oblasti využiť príležitosti vyplývajúce z mierového procesu. Budovanie mieru a dosiahnutie zmierenia je dlhodobý proces a pevne verím, že naďalej treba pokračovať v podpore programu Peace III a Medzinárodného fondu pre Írsko (MFI). Vítam nedávne kroky zo strany USA, podporované orgánmi Spojeného kráľovstva a Írska, týkajúce sa preskúmania možnosti pokračovať v určitom rozsahu a cielene v programe MFI po roku 2010. Na záver chcem povedať, že je absolútne nevyhnutné naďalej podporovať mierový program.

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (ES) Vážený pán predseda, smernica Televízia bez hraníc z roku 1989 ustanovila, že členské štáty nesmú obmedziť audiovizuálne vysielanie z iných členských štátov.

Revíziou tejto smernice v roku 2007 sa tento cieľ posilnil a prispôsobil novým technológiám a zmenám v štruktúre audiovizuálneho trhu. Štátna hranica na severe Katalánska však aj naďalej plní funkciu kultúrnej a jazykovej hranice a porušuje ustanovenia týchto smerníc. Presnejšie povedané, pod zámienkou technických kritérií sú katalánsky rozhlas a katalánska televízia systematicky vylučované z rozsahu regulovaného vysielania.

Európske inštitúcie by preto mali presadzovať svoje smernice a vysielatelia s cezhraničnou pôsobnosťou by mali byť schopní poskytovať svoje služby celému svojmu jazykovému a kultúrnemu spoločenstvu, ak toto spoločenstvo presahuje územie jedného štátu, ako je to v prípade Katalánska.

Ďakujem veľmi pekne.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). – (GA) Vážený pán predseda, vítam to, na čom sa dohodlo na 16. schôdzi konferencie zmluvných strán (COP 16) v Cancúne. Nemali by sme si však nahovárať, že sme tam, kde máme byť. Teraz je potrebné stanoviť ciele, ktoré sú pevnejšie, jasnejšie a záväzné.

Vlády musia stavať na práci, ktorá sa vykonala v Cancúne, aby sa budúci rok v Južnej Afrike podarilo dosiahnuť ambicióznu, záväznú dohodu. Musíme konať aj doma.

Okamžite musíme dosiahnuť dohodu o znížení úrovne emisií CO2 v Európe minimálne o 30 % – nielen v záujme medzinárodnej dohody, ale aj vo vlastnom záujme –, aby sme odteraz mohli byť konkurencieschopní.

Európa musí zaručiť, že z hľadiska spotreby energie budeme oveľa efektívnejší. Nepodarilo sa nám to dosiahnuť v súvislosti s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %, ktorý nebol právne záväzný. To sa musí teraz zmeniť.

  Slavi Binev (NI). – (BG) Vážený pán predseda, dámy a páni, chcem vás upozorniť na problémy, ktorým čelia bulharskí cestní dopravcovia, ktorí zostanú naozaj bez peňazí, ak dovolíme, aby sa zaviedli ďalšie poplatky za znečistenie ovzdušia, hlukové emisie a iné poplatky. Odvetvie je v kríze a zvyšovanie týchto poplatkov znamená riziko nielen zintenzívnenia krízy, ale aj toho, že tomuto odvetviu nezostane priestor na obnovu vozidlového parku. Ako bulharský občan nesúhlasím s výpočtami Komisie, v ktorých nezohľadnila rozdiely v územnom rozmiestnení jednotlivých členských štátov. Bulharsko sa nachádza na okraji Európskej únie a bulharskí dopravcovia budú týmito ďalšími poplatkami najviac postihnutí. Ak sa pozrieme na výskum, zistíme, že bulharské hospodárstvo na všetky tieto scenáre doplatí.

Vážení kolegovia, dúfam, že Európsky parlament má politickú vôľu zabrániť zhoršovaniu problémov, ktoré majú krajiny nachádzajúce sa na hraniciach Európskej únie.

  Nadežda Neinská (PPE). – (BG) Vážený pán predseda, pred niekoľkými dňami predseda Barroso upozornil, že Európa čelí rastúcej vlne populizmu a nacionalizmu. Vyzval vedúcich európskych politických predstaviteľov na boj proti manipulácii založenej na strachu ľudí a iracionálnych argumentoch; domnieva sa, že práve to umožnilo, aby sa populizmu darilo v mnohých krajinách. Jeho vyhlásenie mi poskytlo dôvod na to, aby som upozornila na nebezpečenstvo ohrozenia demokracie v bývalých komunistických krajinách. Práve tam viac než kdekoľvek inde musia byť európski vedúci predstavitelia nekompromisní pri každom pokuse oslabiť právo na súkromné vlastníctvo. Príkladom toho je čiastočné znárodnenie osobných príspevkov do profesionálnych dôchodkových fondov a ich presun do štátneho systému sociálneho zabezpečenia. Európa musí byť tiež na pozore v súvislosti s právom na slobodnú voľbu a musí zabrániť, aby bolo toto právo v akejkoľvek forme oslabované. Okrem toho musia byť európski vedúci predstavitelia nekompromisní voči pokusom o manipuláciu verejnej mienky a rozšírené používanie zariadení určených na zvláštny dohľad a oficiálne zverejňovanie tajných informácií na vyvíjanie nátlaku na ľudí a oslabovanie ľudských práv.

  Jim Higgins (PPE). – (GA) Vážený pán predseda, toto je veľmi dôležitá otázka. Samozrejme, je veľký rozdiel medzi ziskom, ktorý dosahujú poľnohospodári, a ziskom, ktorý dosahujú obchodné reťazce.

V našej krajine je v mliekarskom odvetví zamestnaných približne 22 000 ľudí. Samotný trh s mliekom a mliečnymi výrobkami v Írsku má ročne hodnotu 1 miliardu EUR. Nemyslím si, že Európska únia robí dosť, aby poľnohospodárom pomohla; a nehovorím o dotáciách – dotácie sú dobré.

Veľa vecí týkajúcich sa trhu je nesprávnych. Napríklad poľnohospodárom by sa malo zaplatiť za ich výrobky do 30 dní. Tento termín sa vôbec nedodržuje. Okrem toho sa mlieko v supermarketoch predáva so zľavou, ale poľnohospodári sú tí, ktorí prichádzajú o peniaze.

Som sklamaný, že sa týmito problémami nebudeme zaoberať. Musíme urobiť oveľa viac, aby sme chránili poľnohospodárov pred silou supermarketov.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Vážený pán predseda, základné práva tvoria základné zásady Európskej únie. Základnou povinnosťou všetkých európskych inštitúcií je sledovať dodržiavanie týchto práv.

V Rumunsku, členskom štáte Európskej únie, sme svedkami vážneho porušovania základných práv. Po hospodárskom a sociálnom zruinovaní krajiny súčasná rumunská vláda teraz zavádza absurdné opatrenia, ktoré vedú k vážnym porušeniam základných práv uznávaných v Európskej únii – práva na dôchodok, práv odborových zväzov, práva na plat a práv mladých matiek. Okrem toho chcem upozorniť, že v Rumunsku sa tiež pripravujú zmeny a doplnenia zákona o ochrane a podpore práv osôb so zdravotným postihnutím. Schválenie návrhu zákona predloženého rumunskou vládou len skomplikuje život ľudí so zdravotným postihnutím, urobí ich závislými od štátu namiesto toho, aby sa zvýšila ich ochrana a podpora ich sociálneho začlenenia. Bude to mať ďalekosiahly negatívny vplyv na záujmy a dôstojnosť ľudí so zdravotným postihnutím.

  Alexander Mirsky (S&D). – (LV) Vážený pán predseda, rád by som sa vás opýtal, čo znamená výraz „skúšobný pilot“. Znamená pilota, ktorý skúša lietadlo počas letu. Čo je to „skúšobný cestujúci“? Túto koncepciu nedávno vyvinula lotyšská letecká spoločnosť airBaltic. Len škoda, že spoločnosť airBaltic neinformovala cestujúcich o tom, že sa zúčastňujú na skúškach. Spoločnosť airBaltic napríklad posadí cestujúcich do lietadla a neskôr počas letu sa ukáže, že lietadlo má technické problémy, v dôsledku čoho núdzovo pristane. Podľa mňa by lietadlo malo byť pripravené pred letom a nie počas letu, najmä ak sú v ňom cestujúci.

Spoločnosť airBaltic v poslednej dobe zaznamenala veľmi veľký počet núdzových pristátí. Chcel by som upozorniť poslancov a Európsku komisiu na problém leteckej bezpečnosti. Ľahkovážny prístup môže mať tragické následky. Ďakujem.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Vážený pán predseda, teraz som sa druhýkrát dozvedel, že otázka na ústne zodpovedanie týkajúca sa referenda o budúcnosti Južného Sudánu nebude znovu zaradená do programu práce.

Chcem vám pripomenúť, že podľa komplexnej mierovej dohody z roku 2005 má Južný Sudán po skončení päťročného obdobia možnosť hlasovať o tom, či zostane alebo nezostane súčasťou sudánskeho štátu.

Uskutočnenie referenda je naplánované na 9. januára budúci rok. Množstvo nevyriešených problémov, konkrétne vypracovanie volebných zoznamov, vyriešenie rozdielov týkajúcich sa hranice medzi severom a juhom, nehovoriac o prijatí bezpečnostných opatrení v prípade potreby, by však malo byť predmetom výmeny názorov v tomto Parlamente.

Ak budeme donekonečna odkladať túto rozpravu, pripravíme sa o právo poskytnúť politickú hybnú silu. To je môj názor. Naďalej verím, že rozumnejšie by bolo snažiť sa predchádzať konfliktným situáciám, ako nerobiť nič a čakať, kým sa stane tragédia.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že Portugalsko je jednou z krajín s najvyššími úrovňami neistoty zamestnania: 22 % pracovníkov má neisté pracovné miesta, kým priemer Európskej únie je 13,5 %.

Najviac postihnutými sú ženy a mládež. Viac ako 23 % ľudí vo veku do 25 rokov je nezamestnaných a chudoba v Portugalsku dosiahla 18 %. Stále viac sa to týka aj chudobných pracujúcich, ktorí nezarobia dosť, aby unikli chudobe.

Ako je preto možné pochopiť neprijateľný tlak, ktorý Európska komisia vyvíja na portugalskú vládu, aby zmenila pracovné právne predpisy a umožnila tak ešte jednoduchšie prepúšťanie ľudí? Potrebná je väčšia podpora vytvárania pracovných miest s právami a slušnými mzdami.

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, napriek obmedzovaniu rozpočtových výdavkov, napriek Medzinárodnému menovému fondu, napriek stabilizačnému fondu a napriek mechanizmu na koordináciu hospodárstva založenému na pokutách útok na euro pokračuje prostredníctvom špekulatívnych útokov na štátne dlhopisy viacerých krajín.

Treba priznať, že chyba môže byť len v prijatých politických rozhodnutiach. Vždy, keď kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy špekulujú na verejnosti, špekulanti im okamžite poďakujú a špekulujú podobne. Je jasné, že vždy, keď povedia „nie“ najmä eurodlhopisom, špekulanti im poďakujú, lebo sú vďační za cenu. Cenou tejto špekulácie je rozdelenie v Európe.

Toto je Európa bez solidarity a Európa, v ktorej sú okrajové krajiny čoraz okrajovejšie. Pán predseda, musí sa to zmeniť.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Vážený pán predseda, dlho som obhajoval euro, ale teraz je v stávke jeho budúcnosť. Predsedovia vlád v Európe nemajú odvahu konečne prestať zbytočne rozhadzovať peniaze. Je čas prestať hovoriť: „Odložme problém o niekoľko rokov.“ Namiesto toho musíme byť konečne odvážni a dostatočne zodpovední, aby sme prijali zníženie hodnoty dlhu. Až potom budú banky schopné niesť zodpovednosť. Zasiahne to tiež ľudí, ako sme my, a to prostredníctvom našich dôchodkových fondov a životného poistenia. Pokiaľ však ide o toto, musíme prehltnúť horkú pilulku teraz namiesto toho, aby sme predlžovali utrpenie. V tom spočíva veľký problém. V tejto súvislosti chcem vyzvať všetkých kolegov poslancov, aby sa zapojili do iniciatív Výboru pre hospodárske a menové veci, najmä pokiaľ ide o financewatch.org, aby sme v budúcnosti skutočne mohli nájsť spôsob, ako postupovať proti bankám, proti lobistom, ktorí tu, bohužiaľ, stále riadia veci, a aby sme získali nezávislé informácie.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Vážený pán predseda, pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru má pre stabilitu východnej hranice EÚ prvoradý význam. Po druhé, a to môže byť rovnako dôležité, je to prirodzený krok, ktorý nasleduje po tom, ako obe krajiny v roku 2007 získali štatút plnoprávnych členských štátov Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa však musí zakladať na technickej praktickosti a nie na sentimentalite či vášni. V Európskej únii sú niektoré vládnuce strany, ktoré veria, že môžu získať niektoré volebné argumenty, ak sa postavia proti tomuto rozhodnutiu a obvinia Rumunsko a Bulharsko z problémov s integráciou Rómov na úrovni EÚ.

Na druhej strane, ak záver správy bude mať priaznivý výsledok a kontrola vykonaná v oboch členských štátoch ukáže, že obidve krajiny sú pripravené na pristúpenie k schengenskému priestoru, povedal by som, že je nesmierne dôležité, aby sme ich naďalej podporovali, najmä keď sme im len nedávno dali kladné hodnotenie.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, po skončení ďalšej konferencie o zmene klímy si myslím, že aby sme boli k sebe úprimní, jediné, čo môžeme povedať, je to, že bola lepšia ako kodanská konferencia, lebo sa dosiahli niektoré výsledky a dosiahol sa určitý pokrok. Bola lepšia preto, lebo sa dosiahol kompromis opäť pod záštitou Organizácie Spojených národov. Bola lepšia preto, lebo Európska únia prišla z konferencie v Cancúne s lepším výsledkom a bol to oveľa transparentnejší proces než ten predchádzajúci. Len toto však nemôže byť pre nás útechou a musíme pripustiť, že je to stále veľmi málo.

Existuje základ pre ďalšiu prácu, ale musíme tiež pripustiť, že tento základ, aj keď pozitívny, zostáva založený na sľuboch. Vlády musia zájsť oveľa ďalej, aby uspokojili potreby verejnosti a aby uspokojili potreby skutočnej krízy so skutočnými obeťami. Teší ma, že o tom budeme zajtra podrobnejšie diskutovať. Pripomenutie si Všeobecnej deklarácie ľudských práv nebude mať veľký zmysel, ak tieto práva budeme ďalej zanedbávať. Už by sme mali vedieť, že trh nerieši všetko a že je čas uprednostniť ľudí.

  Rui Tavares (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, pred niekoľkými dňami člen Snemovne reprezentantov Ron Paul položil v Kongrese USA rozhodujúcu otázku: ak vojna začne lžou, je dôležitejšie držať to v utajení alebo povedať verejnosti pravdu? Rovnaká vec, ktorá zaujíma nášho kolegu poslanca na druhej strane Atlantického oceánu, zaujíma aj mňa v súvislosti s prípadom WikiLeaks. Sú tajomstvá, ktoré sú opodstatnené a nevyhnutné. Problém vzniká, keď sa tajomstvá stávajú skôr pravidlom než výnimkou, a v uplynulých rokoch sme zaznamenali rast kultúry utajovania, ktorá sa len prehlbuje, obchádza demokratickú kontrolu a ktorá teraz dôrazne obhajuje svoje privilégiá, ako sme videli z reakcií niektorých vlád a podnikov na prípad WikiLeaks.

V dôsledku politického tlaku spoločnosti Amazon, Visa, MasterCard a dokonca aj Swiss bank, ktoré predtým poskytovali finančné služby portálu WikiLeaks, odrezali portál od finančných zdrojov. Francúzsky minister požadoval, aby Francúzsko neumožnilo prevádzkovať túto internetovú stránku na území Francúzska. Dámy a páni, neexistuje ani najmenší právny základ pre takýto tlak. Dôvera je obojsmerná cesta a vlády môžu požadovať dôveru verejnosti len vtedy, keď sú pripravené dôverovať verejnosti.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážený pán predseda, dnes uplynulo presne šesť mesiacov od konania federálnych parlamentných volieb v Belgicku. Musím to zdôrazniť, pretože nikdy predtým sme neboli v situácii, v ktorej predsedníctvo EÚ vykonávala celých šesť mesiacov dočasná vláda.

Dnes tu nie je politické zastúpenie Rady. Je to dosť poľutovaniahodné, lebo táto zvláštna situácia stojí za zmienku. Umelo vytvorený štát, akým je Belgicko, nie je možné riadiť dnes, ako to nebolo možné ani pred šiestimi mesiacmi, a nedá sa s tým nič robiť, lebo Flámsko a Valónsko sa vyvinuli do dvoch rôznych krajín s úplne odlišnými politickými a sociálno-ekonomickými kultúrami.

Pán predseda, situácia v Belgicku sa dostala do úplne bezvýchodiskovej situácie až natoľko, že Európska únia by sa radšej mala pripraviť na vznik dvoch nových členských štátov: Flámska a Valónska.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Vážený pán predseda, nedávne zmeny a doplnenia Zákonníka práce v Rumunsku ešte viac zhoršia situáciu zamestnancov, ktorých už ťažko zasiahla recesia. Predĺži sa výpovedná lehota požadovaná od zamestnancov, ktorí dali výpoveď, aj skúšobná doba, čo znamená, že pracovné zmluvy sa môžu zrušiť bez výpovede v priebehu alebo na konci tohto obdobia, počas ktorého môžu byť viac ako tri osoby zamestnané po sebe na tom istom mieste. Cieľom najhanebnejšieho opatrenia, ktoré očividne porušuje základné ľudské práva, však je možnosť zákonne dočasne zrušiť pracovnú zmluvu každého zamestnanca, pokiaľ sa zúčastňuje štrajku.

Chcem jednoducho protestovať proti tomuto pokusu zmeniť zamestnancov na otrokov svojich zamestnávateľov. Chcem tiež vyzvať európske politické sily a inštitúcie, aby zasiahli a zastavili úpadok postavenia zamestnancov v Rumunsku.

  Predseda. – Týmto uzatváram tento bod rokovania.

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

16. Dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz – Dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt – Systém vízovej liberalizácie v Srbsku a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko – Vykonávanie dohody medzi EÚ a Ruskom o zjednodušení vízového režimu (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy

— odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz (11324/2010 – C7-0391/2010 – 2010/0106(NLE)) (spravodajkyňa: Nathalie Griesbeck) (A7-0345/2010),

— odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (15507/2010 – C7-0392/2010 – 2010/0108(NLE)) (spravodajkyňa: Nathalie Griesbeck) (A7-0346/2010),

— otázka na ústne zodpovedanie Komisii o implementácii dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu, ktorú predkladá Kristiina Ojulandová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (O-0140/2010 – B7-0568/2010),

— otázka na ústne zodpovedanie Komisii o implementácii dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu, ktorú predkladajú Manfred Weber, Simon Busuttil, Elmar Brok a Alojz Peterle v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (O-0172/2010 – B7-0656/2010),

— otázka na ústne zodpovedanie Komisii o obavách týkajúcich sa správneho uplatňovania systému vízovej liberalizácie EÚ v Srbsku a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, ktorú predkladajú Simon Busuttil, Manfred Weber, Anna Maria Corazzová Bildtová a Monika Hohlmeierová v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (O-0181/2010 – B7-0654/2010).

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, dnes večer s potešením predkladám tieto dve správy; správy o dohodách medzi Úniou a Gruzínskom, ktoré predstavím spoločne. Prvá sa týka zjednodušenia udeľovania víz a druhá readmisie osôb bez povolenia na pobyt.

Prvá dohoda o povinnostiach vzťahujúcich sa na readmisiu formou pripomienky stanovuje, že na štátnych príslušníkov tretích krajín sa má vzťahovať úplná reciprocita. Stanovuje readmisné postupy – žiadosti o readmisiu, informácie, poskytnuté dokumenty, dôkazy, spôsob dokazovania, termíny, spôsob prenosu, dopravy, prepravy a tak ďalej na rozdiel od dohody o readmisii medzi Európskou úniou a Pakistanom, na ktorú si možno spomínate a proti ktorej som dôrazne namietala pred niekoľkými mesiacmi. V tomto prípade by som chcela vyjadriť svoju úplnú spokojnosť s touto dohodou, lebo skutočne rešpektuje ľudské práva a malo by byť možné zaručiť jej uplatňovanie, keďže Gruzínsko je signatárom Ženevského dohovoru o utečencoch a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Toto sú podľa mňa dva nevyhnutné predpoklady schválenia takejto dohody.

Druhá dohoda, ktorá sa zameriava na zjednodušenie udeľovania víz, umožňuje gruzínskym občanom, najmä tým, ktorí cestujú, ako sú napríklad študenti, novinári a tak ďalej, získať víza na krátkodobý pobyt, aby mohli cestovať do Európskej únie jednoduchšie, a tým výrazne zjednodušuje všetky požiadavky týkajúce sa predkladania dokumentov potrebných k tomuto typu žiadosti.

Okrem toho by som vám chcela pripomenúť, že tieto dve dohody na seba nadväzujú, keďže v zásade sa na základe spoločného prístupu môže dohoda o zjednodušení udeľovania víz uzatvoriť len vtedy, ak existuje dohoda o readmisii.

Preto treba upozorniť na dva dôležité aspekty. Sme v zásadnej fáze utužovania vzťahov medzi Úniou a Gruzínskom, ktoré v posledných rokoch jednoznačne preukazuje túžbu po užších vzťahoch s nami. Tieto dohody sú prvým krokom z hľadiska dôverných vzťahov, silným signálom, ktorý Únia vysiela Gruzínsku.

Tieto dohody sú, samozrejme, zaujímavé aj na regionálnej úrovni. Prispejú tiež k úsiliu, ktoré Únia vynakladá na posilnenie spolupráce s inými krajinami v regióne Zakaukazska. Určite sa domnievam, ako aj my všetci, že toto je zároveň spôsob, ako podporiť Gruzínsko, aby zaviedlo všetky reformy, ktoré sú potrebné v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako nám pán predseda pred niekoľkými dňami pripomenul. Azda nám to umožní ešte účinnejšie bojovať proti tajnému prisťahovalectvu a, stručne povedané, podporiť rozvoj demokracie.

Preto vás vyzývam, dámy a páni, aby ste schválili tieto dve dohody uzatvorené s Gruzínskom. Pani komisárka, na záver by som vám však rada pripomenula, že hoci spolupracujeme veľmi dobre, pred niekoľkými mesiacmi, keď sme diskutovali o dohode o readmisii s Pakistanom, ste sa oficiálne vyjadrili v tom zmysle, že sa zaviažete vypracovať hodnotenie aktuálnych dohôd o readmisii a tiež že budete Parlamentu pravidelne predkladať správy o týchto dohodách, a to o tých, ktoré sú už uzatvorené, ako aj o tých, o ktorých sa stále rokuje. Chcela by som vás vyzvať, aby ste znova v tomto Parlamente formálne alebo inak potvrdili, že nebudeme preto na vedľajšej koľaji, primálo zapojení alebo zle informovaní, pokiaľ ide o začiatok a priebeh rokovaní o dohodách po vašom vyhlásení. Nazdávam sa, že je to nevyhnutné, ak sa máme spoločne účinne pohnúť vpred v súlade so svojimi hodnotami.

  Kristiina Ojuland, autorka. – Vážený pán predsedajúci, musím povedať, že som veľmi rada, že sa dnes v tomto Parlamente vedie rozprava o dohode EÚ – Rusko o zrušení vízovej povinnosti, lebo táto otázka je na spoločnom politickom programe EÚ a Ruskej federácie už veľmi dlho.

Teší ma každý politický pokrok, ku ktorému v tomto ohľade došlo minulý týždeň na samite. Budem však ďalej pozorne sledovať spôsob, akým sa bude uplatňovať v praxi.

Pokiaľ ide o otázku na ústne zodpovedanie Komisii o implementácii dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu, ktorú som predložila v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), chcela som sa dozvedieť, k akému pokroku zatiaľ došlo a či môžeme v súčasnosti očakávať zlom, pokiaľ ide o vyriešenie technických otázok, ako je napríklad povinnosť občanov EÚ zaregistrovať sa na úradoch do troch dní, ak sa v Rusku ubytujú v súkromnom dome.

Plne podporujem plánovanú dohodu o zrušení vízovej povinnosti ako opatrenie, ktoré umožní ruským občanom cestovať do EÚ s minimálnymi formalitami, ale očakávam, že ruská strana zaujme rovnaký postoj k občanom Európskej únie.

Ďalšou otázkou, ktorou sa treba zaoberať, je bezpečnosť na vonkajších hraniciach Ruskej federácie. Treba mať na pamäti, že nezákonní prisťahovalci prichádzajú z juhu a ďalších oblastí. Ruská strana by mala zabezpečiť absolútnu kontrolu nad svojimi hranicami práve tak, ako musí Európska únia vykonávať dôkladné hraničné kontroly. Budúca dohoda o zrušení vízovej povinnosti musí vylúčiť všetky ďalšie hrozby, ktorým čelí Európska únia.

Pani komisárka, veľmi sa teším na vašu odpoveď.

  Manfred Weber, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by rád využil dnešnú rozpravu aj ako príležitosť pozrieť sa na vízovú politiku Európskej únie vo všeobecnosti.

Po prvé, treba zdôrazniť, že si musíme uvedomiť, akú veľkú hodnotu má táto vízová politika pre Európsku úniu. Keďže sme spoločnou Európou, spoločným priestorom pre ľudí, môžeme vytvoriť spoločnú vízovú politiku. Naša vízová politika je preto tiež znakom európskej jednoty – veľmi úspešným znakom európskej jednoty –, čo treba zdôrazniť, a to najmä v čase krízy.

Po druhé, pokiaľ ide o zjednodušenie vízového režimu, chceme, aby boli pravidlá hry jasné. Technické normy, ktoré sa majú uplatňovať – na vonkajších hraniciach a pri vydávaní cestovných pasov a dokladov totožnosti, sú jasne stanovené. Čo sa týka presadzovania týchto noriem, nemôžeme robiť žiadne politické ústupky. V roku 2010 sme zistili, že na Balkáne sa najprv sústredili na technické normy, ale politické spory sa neskôr stupňovali s čoraz väčšou intenzitou. Pokiaľ však ide o zjednodušenie vízového režimu, nemôžeme zostať pri jednej krajine, ale danú oblasť musíme vnímať ako jeden celok. Áno, situácia sa nám vždy ťažko hodnotí v jednotlivých prípadoch. Podstatou tejto otázky je však to, že technické normy treba dodržiavať; kritériá musia zostať. Preto podporujem pani komisárku, keď hovorí, že tieto normy, ktoré vyžadujeme, treba tiež zaviesť v praxi. Toto je dôležitá úloha Komisie, lebo len potom naši občania prijmú našu vízovú politiku.

Po tretie, chcel by som povedať, že sme radi, že Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci diskutovala na svojom minulom stretnutí o možnosti urýchleného zrušenia zjednodušenia vízového režimu pre jednotlivé štáty, ak tieto normy nezavedú. Príklad Srbska nám ukázal, že výsledkom bol veľký prílev žiadateľov o azyl.

Mojou poslednou poznámkou je, že pokiaľ ide o Ukrajinu a Rusko, náš poslanecký klub je nateraz veľmi skeptický, čo sa týka prirýchleho otvorenia dverí, lebo ako sme práve zistili v prípade Srbska, bude to mať aj nepriaznivé následky. Preto by sme mali postupovať veľmi opatrne, pokiaľ ide o vízovú politiku.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, zareagujem na všetky otázky. Ďakujem, že ste túto veľmi dôležitú diskusiu zaradili do programu.

Dovoľte mi začať poďakovaním pani Griesbeckovej za podporu a prácu, ktorá urobila vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijatím priaznivého stanoviska, pokiaľ ide o dohodu EÚ – Gruzínsko. Rada Európskej únie sa na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa uskutočnila po kríze v Gruzínsku v lete 2008, rozhodla posilniť vzťahy s Gruzínskom vrátane opatrení na zjednodušenie vízového režimu.

Ako ste spomenuli, pani Griesbecková, podľa štandardnej politiky EÚ sa dohoda o zjednodušení vízového režimu nemôže ponúknuť tretej krajine bez dohody o readmisii, takže z rozhodnutia Európskej rady vyplynulo, že o týchto dvoch dohodách by sa malo rokovať súbežne a súbežne by mali byť aj uzatvorené.

Pani Griesbeckovej som veľmi vďačná aj za to, že spomenula dôležitý krok vpred vo vzťahoch medzi Gruzínskom a EÚ, ktorý tieto dve dohody predstavujú. Táto dohoda je v podstate štandardnou dohodou EÚ o readmisii, vzťahujúcou sa na osoby so štátnou príslušnosťou danej krajiny, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, a tiež zabezpečuje – ako už bolo povedané – dodržiavanie ľudských práv prostredníctvom ustanovenia o „neúčinnosti“ a článku o ochrane údajov.

Táto dohoda tiež stanovuje zriadenie spoločného readmisného výboru, ktorého úlohou bude sledovanie jej presadzovania. Ide o veľmi dôležitý krok smerom k ľahšej mobilite medzi obyvateľmi Gruzínska a Európskej únie.

Gruzínsko už zrušilo vízovú povinnosť pre občanov EÚ a táto dohoda zjednoduší mobilitu pre gruzínskych občanov. Vďaka tejto dohode získa viac ako 60 000 gruzínskych občanov ročne víza do schengenského priestoru jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie.

Prinesie aj ďalšie konkrétne výhody: stanoví sa desaťdňová lehota na spracovanie žiadostí a vízový poplatok sa zníži zo 60 EUR na 35 EUR. Niektoré kategórie žiadateľov nebudú musieť platiť žiadny poplatok: študenti, novinári, deti, dôchodcovia, zdravotne postihnutí ľudia a podobne. Prínosom pre nich bude aj zjednodušenie požiadavky týkajúcej sa podporných dokladov a víza na viacnásobný vstup, ak musia cestovať. Ďalej, na držiteľov diplomatických pasov sa vízová povinnosť vzťahovať nebude, čo posilní oficiálne kontakty medzi EÚ a Gruzínskom.

Pani Griesbecková spomenula hodnotenie. Trochu mešká, ale predložím ho ešte pred začiatkom budúceho roka – dúfam, že najneskôr vo februári. Rada ho prediskutujem s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Parlamentom. Okrem toho ste poukázali aj na program pre Pakistan. Tento program beží už 13 dní, takže na jeho hodnotenie je ešte priskoro, ale, samozrejme, radi vás budeme priebežne informovať.

Pokiaľ ide o otázku, ktorú spomenula pani Ojulandová a ktorá sa týka dohody o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Ruskom, táto dohoda platí od 1. januára 2007. Ide o jednu z ôsmich dohôd o zjednodušení vízového režimu, ktoré sme uzatvorili. Medzi jej najvýznamnejšie aspekty patrí to, že sa recipročne vzťahuje aj na občanov EÚ, keďže v súčasnosti sa na nich pri cestách do Ruska vzťahuje vízová povinnosť.

Táto dohoda je dôležitá aj z kvantitatívneho hľadiska. Podľa ruských štatistických údajov sa v roku 2008 udelilo občanom EÚ viac ako 1,5 milióna víz a v tom istom roku udelili konzuláty členských štátov 3,5 milióna víz ruským občanom. To je viac ako štvrtina všetkých schengenských víz udelených v celosvetovom meradle.

Všeobecné zjednodušenie prináša na základe tejto dohody o zjednodušení výhody všetkým občanom EÚ a Ruska, napríklad zníženie poplatku na 35 EUR. Niektoré kategórie sú v rámci tohto zjednodušenia oslobodené od určitých povinností; ide o zrušenie vízovej povinnosti a tiež víza na viacnásobný vstup.

Komisia zhodnotila toto zjednodušenie a zistila, že funguje celkom dobre. Má však niekoľko nedostatkov, ktoré už boli spomenuté. Aby sme ich vyriešili, pred mesiacom sme prijali odporúčanie týkajúce sa pokynov k prerokovaniu zjednodušenia vízového režimu s Ruskom. Toto sa vzťahuje výhradne na ďalšie zjednodušenie, čo sa týka dokladov a dĺžky postupu žiadosti o víza, rozšírenia ustanovení o udeľovaní víz na viacnásobný vstup a zrušenia vízovej povinnosti pre niekoľko presne definovaných kategórií žiadateľov.

Pokiaľ ide o konkrétnu otázku presadzovania článku 10 dohody o zjednodušení vízového režimu, ktorý stanovuje zjednodušenie registračného postupu, pri našom hodnotení sme si všimli, že Rusko zaviedlo isté zjednodušenie; napríklad teraz sa možno zaregistrovať aj poštou. Registračný poplatok sa do budúceho roka zruší, ale stále sa nezrealizovali niektoré z ďalších opatrení, napríklad preklad registrácií do angličtiny a možnosť zaregistrovať sa cez internet. O tejto otázke diskutujeme s našimi ruskými partnermi a na rôznych fórach a dúfame, že k tomu dôjde veľmi skoro.

Pokiaľ ide o iné krajiny Východného partnerstva, aj v ich prípade boli podniknuté ďalšie kroky. Aj na to ste sa pýtali. Vízový režim pre Moldavsko a Ukrajinu bol zjednodušený od 1. januára 2008, ale tieto dohody tiež znovu prerokúvame.

Pokiaľ ide o Bielorusko, Komisia pred mesiacom prijala návrh pokynov k rokovaniu o zjednodušení vízového režimu a odporučíme víza na viacnásobný vstup s dlhodobou platnosťou pre cestujúcich bona fide a stanovíme lehoty na spracovanie žiadostí o víza, ako aj prípadné výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov.

Okrem toho budúci rok prijmeme návrh pokynov na rokovanie o dohode o zjednodušení vízového režimu s Azerbajdžanom a Arménskom.

Pokiaľ ide o správne uplatňovanie systému vízovej liberalizácie, o ktorom sa zmienil pán Weber, konkrétne toho, ktorý sa vzťahuje na Srbsko a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Rada rozhodla, ako už tiež bolo povedané, že bezvízový režim pri cestovaní do Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska bude zavedený v roku 2009. Tomuto rozhodnutiu predchádzal intenzívny dialóg a výrazný pokrok týchto krajín v hlavných oblastiach, na ktoré sa dialógy o liberalizácii vízového režimu vzťahovali. Dialógy sa ukázali byť efektívnymi pri zavádzaní mnohých dôležitých reforiem, ale ako už tiež bolo povedané, bezvízový styk prináša povinnosti a krajiny, ktorých sa to týka, by mali prijať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zrušenie vízovej povinnosti nezneužívalo.

Niektoré členské štáty zaregistrovali zvýšený počet žiadostí o azyl z týchto krajín – najmä zo Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Tieto žiadosti sa musia posúdiť jednotlivo podľa našich právnych predpisov. Podnikli sme niekoľko krokov, aby sme túto situáciu vyriešili: o týchto dvoch otázkach uskutočňujeme stretnutia na vysokej úrovni s ministrami vnútra a belgické predsedníctvo a Komisia uskutočnili návštevu na vysokej úrovni v hlavných mestách týchto dvoch krajín.

Úrady týchto dvoch krajín podnikli nejaké kroky. Organizujú sa nové informačné kampane s cieľom informovať občanov. Hraničná polícia má príkaz prísnejšie kontrolovať ľudí, ktorí odchádzajú z krajiny, a informovať cestujúcich o riziku nepodložených žiadostí o azyl.

Keď sme začiatkom jesene navrhli zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny, obidve krajiny sa zaviazali zrealizovať informačné kampane pre svojich občanov o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zrušenia vízovej povinnosti, čo aj urobili. Ide o veľmi ambiciózne kampane. Okrem toho sa Komisia zaviazala zintenzívniť monitorovanie situácie po liberalizácii vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu, čo Európsky Parlament a Rada predtým schválili.

Toto bude mať dve časti. Na jednej strane budeme naďalej hodnotiť udržateľné presadzovanie reforiem v príslušných krajinách prostredníctvom procesu stabilizácie a pridruženia – najmä v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Na druhej strane budeme konať aj ako mechanizmus prevencie pred ďalšími prílevmi osôb z tohto regiónu. Potrebné operačné informácie, ktoré by mohli pomôcť zabrániť týmto situáciám, sme zozbierali začiatkom tohto roka a aktívne sa toho zúčastnia aj Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), Európsky policajný úrad (Europol), imigrační styční dôstojníci, policajní styční dôstojníci západného Balkánu a sekretariát Dohovoru o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, ktorých podporia aj nastupujúce predsedníctva – Maďarsko a Poľsko.

O všetky informácie, ktoré sa vymenia a zozbierajú, sa budú členské štáty EÚ deliť, a ak to bude vhodné, tak aj, samozrejme, s krajinami západného Balkánu. Tieto informácie využije Komisia aj pri hodnotení monitorovania situácie po liberalizácii vízového režimu, ktoré uskutoční v prvom polroku ďalšieho roka. Myslím si, že tieto opatrenia by mali pomôcť zabrániť zneužívaniu bezvízového styku, a som presvedčená o tom, že úzka spolupráca medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami v EÚ, ktorú bude Komisia podporovať, ponúka účinnú reakciu. Európskemu parlamentu a Rade budeme, samozrejme, naďalej podávať informácie o výsledkoch tohto monitorovacieho mechanizmu, a to po prvýkrát v júni 2011.

  Krzysztof Lisek, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – (PL) Vážený pán predsedajúci, ako stály spravodajca Európskeho parlamentu pre spoluprácu Európskej únie s Gruzínskom a aj ako spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko k správam pani Griesbeckovej by som chcel povedať niekoľko slov o týchto dvoch dohodách – dohode o readmisii a dohode o zjednodušení vízového režimu medzi Európskou úniou a Gruzínskom. Cítim morálnu povinnosť povedať, že Výbor pre zahraničné veci prijal tieto dohody prevažnou väčšinou hlasov.

Chcel by som dodať, že na predchádzajúcom zasadnutí Parlamentu tu v Štrasburgu sme si vypočuli prejav pána prezidenta Saakašviliho; prejav, ktorý bol vecný, vyvážený a racionálny aj podľa tých, ktorí sa nepovažujú za jeho fanúšikov. Pán prezident Saakašvili vo svojom prejave nielen odmietol použitie násilia a vyjadril ochotu rokovať s Ruskom o rôznych veciach, ale tiež vyhlásil, že hlavným cieľom gruzínskej zahraničnej politiky je, ako inak, európska integrácia a členstvo v NATO.

Podľa mňa nesmieme zabúdať, že Gruzínsko a Gruzínci sú dnes najproeurópskejšou krajinou a národom spomedzi tých krajín, ktoré sú zapojené do programu Východného partnerstva, hoci nemôžeme, samozrejme, ešte diskutovať o lehotách, lebo diskusia o lehotách by bola v súčasnosti istotne príznakom šialenstva. Európska únia by mala na ambície Gruzíncov zareagovať vecne a pozitívne. Mali by sme byť otvorení spolupráci s Gruzínskom.

Tieto dohody, o ktorých dnes hovoríme, evidentne nie sú revolučné, ale všetci ich považujeme za krok správnym smerom. Kľúčovou otázkou je uviesť ich do platnosti čo najskôr, lebo podľa môjho názoru by bolo nespravodlivé, ak by to ľudia žijúci v Abcházsku alebo Južnom Osetsku, regiónoch, ktoré sa od Gruzínska odtrhli a ktorých obyvatelia majú ruské cestovné pasy, mali v súvislosti s vízami ľahšie ako ľudia žijúci v Gruzínsku.

  Monica Luisa Macovei, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, poslanecký klub PPE je za návrhy dohody a readmisii a dohody o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom. Chcela by som hovoriť o tej druhej dohode, dohode o zjednodušení vízového režimu.

Gruzíncom zjednodušuje žiadosti o víza. Členské štáty budú uplatňovať jednotné a zjednodušené postupy. Víza budú stáť 35 EUR, čo je menej ako v súčasnosti, a umožnia pobyt až na 90 dní každých šesť mesiacov. Žiadosti o víza sa spracujú za 10 dní, respektíve tri dni v prípade niektorých kategórií, alebo aj menej v núdzových prípadoch. Osoby s diplomatickými pasmi nebudú potrebovať víza.

Voľný pohyb je jednou z ciest k tomu, ako sa naučiť demokracii a vidieť ju v praxi. Priamy kontakt medzi ľuďmi znamená delenie sa o hodnoty a skutočnosti. Vytvára dôveru. Preto dúfam, že viac občanov EÚ bude cestovať do Gruzínska a viac Gruzíncov pricestuje do Európskej únie.

  Kinga Göncz, v mene skupiny S&D. – (HU) Vážený pán predsedajúci, chceli by sme poďakovať pani komisárke Malmströmovej za informácie, ktoré nám poskytla. Vízová politika je veľmi dôležitým nástrojom v našich rukách, lebo môže pomôcť zjednodušiť kontakty medzi ľuďmi a priblížiť k Európskej únii krajiny, ktorých sa týka. Z tohto pohľadu je táto dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom veľmi dôležitá. Chcela by som povedať niekoľko slov o liberalizácii vízového režimu v krajinách západného Balkánu, najmä o problémoch, ktoré vznikli v súvislosti so Srbskom a Macedónskom. V Parlamente sme túto dohodu podporili prevažnou väčšinou a z uvedených dôvodov ju považujeme za veľmi dôležitú.

Tieto krajiny vynaložili vážne úsilie, aby splnili očakávania, hoci je často zrejmé, že ich politické životy sú rozdelené. Zistili sme, že tieto krajiny v tejto oblasti spolupracujú. Je uspokojujúce, že počet ľudí cestujúcich do Európskej únie sa zvýšil. Máme dojem, že problémy v Srbsku a Macedónsku sú z veľkej časti spôsobené obchodovaním s ľuďmi a že to určite ovplyvňuje menší počet ľudí, aj keď to spôsobuje vážne problémy. Domnievam sa, že máme spoločnú povinnosť. Máme spoločnú povinnosť zabezpečiť, aby aj tieto krajiny urobili všetko, čo je v ich silách, čo sa týka informovania občanov aj rozhodného konania. Mimochodom, Srbsko to urobilo veľmi rýchlo a účinne.

Nazdávam sa však, že aj my máme v tomto dosť významnú povinnosť. Ide o povinnosť Komisie pomáhať týmto krajinám v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a poskytovať informácie, sledovať, čo sa v tejto oblasti deje, a skutočne zlepšiť účinnosť tohto inak veľmi dôležitého nástroja, ktorý chceme naďalej používať v budúcnosti, a to v súvislosti s krajinami západného Balkánu a aj inými krajinami. Ďalej, dovoľte mi niekoľkými slovami povedať, že nás veľmi teší, že Albánsko a Bosna a Hercegovina sa tento rok pripoja k skupine krajín oslobodených od víz, hoci sa tak stane o niečo neskôr a s jednoročným oneskorením.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, súhlasím s pánom Weberom z poslaneckého klubu PPE, že vízová politika EÚ je mimoriadne dôležitá a technické normy a podmienky zjednodušenia vízového režimu a zrušenia vízovej povinnosti treba splniť.

Nemyslím si však, že v prípade zrušenia vízovej povinnosti pre krajiny Balkánu prevážili politické záujmy nad týmito technickými normami. Komisia veľmi tvrdo pracovala na tom, aby boli celistvosť dokladov, vynútiteľnosť práva a hraničné kontroly vyhovujúce. Znehodnotili by sme vlastné stanovisko, ak by sme považovali technické normy za nesplnené, lebo sme hlasovali za zrušenie tejto vízovej povinnosti.

Existujú, samozrejme, obavy, či sa nebudú takéto výsady zneužívať, ale v takom prípade treba zareagovať rozvážne a primerane. Krajiny, ktorých sa to týka – ako povedala pani komisárka Malmströmová –, majú povinnosti a treba im ich pripomínať. Pani komisárka nám vysvetlila, že sa celkom intenzívne pracuje, konkrétne sa uskutočňujú stretnutia na vysokej úrovni s ministrami vnútra a návštevy hlavných miest a podporujú sa informačné kampane – a Bosna a Hercegovina a Albánsko sa zaviazali informovať svojich občanov. Je samozrejmé, že ak budú problémy s jednou dohodou o zrušení vízovej povinnosti, oslabí to ostatné dohody, takže tieto krajiny nesú akési bremeno zodpovednosti a solidarity a všetci občania by si mali uvedomiť, že by mohli ohroziť šancu ostatných na voľné cestovanie.

Ja osobne som bola uistená – a myslím si, že moja skupina bude –, že Komisia zintenzívni monitorovanie dodržiavania podmienok dohody a má mechanizmus na riešenie problémov pomocou úzkej spolupráce s našimi partnermi. Dúfam, že všetky skupiny to budú považovať za upokojujúce a primerané. Ako povedala moja suseda pani Macoveiová z poslaneckého klubu PPE, kontakty medzi ľuďmi vytvárajú dôveru. To je rozhodujúce. Preto podporujeme zjednodušenie vízového režimu a zrušenie vízovej povinnosti.

Rôzne strany v tomto Parlamente z veľkej časti podporujú tento návrh, lebo sa zakladá na našich skúsenostiach a hodnotách EÚ. Takže to nepreháňajme. Sú tu nejaké problémy, ale Komisia ich rieši. Musíme zabezpečiť, aby sme neporušili právo na azyl ani dohody o zrušení vízovej povinnosti.

  Tatjana Ždanoka, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, naša politická skupina podporuje dohodu o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom.

Máme však niekoľko výhrad k dohode o readmisii. Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sme hlasovali proti nej a predložili sme písomné menšinové stanovisko, lebo táto dohoda obsahuje veľa nejasností, ktoré by sa mohli objasniť v spoločnom readmisnom výbore. Neobsahuje žiadne prísne ochranné opatrenia, čo sa týka porušenia základných práv, a nezaručuje vysoké normy prijímania, ktoré sú v Gruzínsku nedostatočné. Jej cieľom je poslať ľudí naspäť do krajiny, v ktorej je rozšírené rodovo podmienené násilie a v ktorej sa zlé zaobchádzanie zo strany polície toleruje. Vzťahuje sa aj na bývalých obyvateľov Abcházska a Južného Osetska, ktorí nie sú s Gruzínskom nijako fakticky spojení.

A teraz niekoľko slov o vízovej dohode s Ruskom. Pred tromi rokmi bola prijatá správa o zjednodušení vízového režimu s Ruskom, v rámci ktorej bol schválený aj môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa toho, že požiadavka vzťahujúca sa na postup povinnej registrácie predstavuje vážnu prekážku pri cestovaní v rámci Ruska a EÚ. Žiaľ, odvtedy sa nič nezmenilo a toto je najdôležitejšie pre mojich voličov, ktorí cestujú do Ruska na súkromné návštevy.

  Paweł Robert Kowal, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, Gruzínsko je dnes krajinou, ktorá napriek tomu, že čelí mnohým problémom, prechádza veľmi dynamickými sociálnymi a hospodárskymi zmenami. Mali by sme jednoznačne a s radosťou privítať každý spôsob, ako ukázať gruzínskej spoločnosti, že sila týchto zmien sa odzrkadľuje v našich reakciách ako inštitúcií Európskej únie. Pokiaľ ide o Rusko, aj v tomto prípade by sme mali zvážiť, v akom kontexte vnímame vízový režim s Ruskom. Podľa mňa by sme sa k nemu nemali stavať tak, že tým úrady získajú prestíž – že ak zrušíme vízovú povinnosť, ruské úrady budú s Európskou úniou rozumne rokovať. Mali by sme sa naň pozrieť z iného hľadiska, a to v kontexte zabezpečenia modernizácie a v kontexte našich vzťahov s bežnými Rusmi.

Z tohto dôvodu treba explicitne povedať, že proces zrušenia vízovej povinnosti, otvorenia sa na základe stanovených podmienok, je veľmi pozitívny a má dobrý prínos pre naše vzťahy so spoločnosťami na Východe. Mýtus, že víza sú nejakým zásadným prvkom našej bezpečnosti, by mal byť vyvrátený a treba povedať, a zvlášť v Európskom parlamente, a pri každej príležitosti zopakovať, že víza stavajú múry, zbytočné múry. V rámci parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Ukrajina, ktorému predsedám, sme spolu s mimovládnymi organizáciami preskúmali osobitnú správu, v ktorej sme túto otázku skúmali. Táto správa jednoznačne potvrdzuje, že víza nie sú v skutočnosti bezpečnostným nástrojom; víza sú spôsobom, ako oddeliť spoločnosti Európskej únie od tých na Východe a zároveň byť vždy otvorení. Toto je našou povinnosťou ako poslancov Európskeho parlamentu.

  Alfreds Rubiks, v mene skupiny GUE/NGL. – (LV) Vážený pán predsedajúci, v mene našej skupiny môžem povedať, že podporujeme zjednodušenie udeľovania víz, ale zároveň treba urobiť všetko pre to, aby sme zabezpečili dodržiavanie technických požiadaviek uvedených v nariadeniach. V mene svojich voličov v Lotyšsku podporujem tie zjednodušenia, ktoré sa týkajú cestovania z Ruska do Európskej únie, lebo je to veľmi dôležité za určitých okolností, napríklad aby sa mohla zísť rodina, keďže v Lotyšsku je mnoho zmiešaných rodín a príbuzných, v prípade ktorých jedni žijú v jednej krajine a ďalší v inej. Je to tiež nevyhnutné pre cestovný ruch, ktorý sa v poslednom čase prudko rozvíja. Navyše, už sme dostali pozitívne ohlasy na to, čo sme dosiahli zjednodušením vízového režimu. Je to nevyhnutné aj pre podnikanie a obchod. Ak sa pozrieme na obchodné vzťahy Lotyšska s Ruskom, sú sedemkrát intenzívnejšie, pokiaľ ide o dovoz, a osemkrát intenzívnejšie, pokiaľ ide o vývoz. Toto všetko je veľmi pozitívne. Komisii želám pri presadzovaní tohto všetkého veľa úspechov.

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. – (EL) Vážený pán predsedajúci, ako všetci vieme, oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje na držiteľov biometrických pasov z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, zo Srbska a z Čiernej Hory od 19. decembra 2009. Napriek tomu členské štáty Európskej únie vyslovujú obavy – a dnes ich vyslovila aj pani komisárka Malmströmová – týkajúce sa zvýšeného počtu žiadostí o azyl od občanov Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a možnosti vzniku situácie, ktorá ohrozí udeľovanie víz a zmysel celého opatrenia.

Naša krajina Grécko podporila možnosť zrušenia vízovej povinnosti pre občanov všetkých krajín západného Balkánu na znak skutočného dôkazu ich európskych vyhliadok. Toto bolo po prvýkrát sformulované na solúnskej agende v júni 2003 a v duchu gréckej iniciatívy pre agendu na rok 2014. Napriek tomu musím vyjadriť svoje znepokojenie nad tým, či tieto krajiny uplatňujú kritériá tejto stratégie a či sa toky prisťahovalectva z týchto krajín do členských štátov Európskej únie kontrolujú, a to najmä teraz, keď európskou rodinou otriasa finančná kríza a nemôže uniesť bremeno v podobe ďalších prisťahovalcov. Musíme chápať, že účelom viacerých dohôd o zjednodušení vízového režimu je zjednodušenie cestovania v rámci Európskej únie, nie prisťahovalectva alebo iných protizákonných aktivít, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, Európska komisia minulý mesiac oprávnene poslala srbskej a macedónskej vláde list s upozornením na znepokojujúci nárast počtu žiadostí o azyl z týchto dvoch krajín. Pán predsedajúci, zanecháva to mimoriadne horkú chuť v ústach práve preto, lebo v tom istom mesiaci sa tento Parlament rozhodol zrušiť vízovú povinnosť pre Albánsko a Bosnu. Evidentne sa správanie obidvoch týchto krajín okamžite začalo podobať na správanie, ktoré viedlo k prvému upozorneniu vo forme listu.

Pán predsedajúci, nikdy sme nemali dovoliť, aby sa to stalo, ale ešte nie je príliš neskoro. Zrušenie vízovej povinnosti prináša aj určité záväzky a ak si ich niekto neplní, musíme konať. Komisia si musí zavolať srbských a macedónskych veľvyslancov na koberec a žiadať od nich, aby začali konať. Ak by to bolo na mne, ešte dnes by bolo toto zrušenie vízovej povinnosti odvolané, ale Komisia s tým asi nebude súhlasiť, takže chcem, aby Komisia povedala, že budeme mať odvahu trestať sústavné nesprávne konanie týchto balkánskych krajín.

Srbsko a Macedónsko sú v tomto ohľade predchodcami Bosny a Albánska. Je čas, aby sme vyslali jasný signál týmto dvom balkánskym krajinám, a ak to urobíme, urobíme dobre.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, nárast počtu žiadostí o azyl v mene občanov Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko si vyžaduje opatrenia, ktoré budú chrániť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

Víza sú nástrojom, ktorý je zahrnutý do rámca prisťahovaleckých politík; ich účelom je legalizovať vstup a dočasný pobyt v krajine, ktorej štátnym príslušníkom ani obyvateľom žiadateľ nie je.

Nariadenie (ES) č. 539/2001 stanovuje hodnotiaci mechanizmus na predĺženie platnosti víz, v rámci ktorého musia byť splnené určité požiadavky vo vzťahu k nezákonnému prisťahovalectvu, verejnému poriadku a bezpečnosti, vonkajším vzťahom Únie, územnej súdržnosti a zásade reciprocity. Tento mechanizmus by mohol fungovať aj opačným smerom.

Na druhej strane, azyl je nástrojom ochrany, ktorý sa nesmie používať nesprávne. Treba zdôrazniť, že účelom spoločnej politiky Európskej únie v tejto oblasti je zachovanie integrity azylu ako nástroja na ochranu prenasledovaných, pričom by sa mali uprednostňovať zásady vyplývajúce zo Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu a uplatňovať spoločné kritériá, pokiaľ ide o identifikovanie ľudí, ktorí naozaj potrebujú medzinárodnú ochranu a zaručenú spoločnú minimálnu úroveň výhod vo všetkých členských štátoch pre blaho týchto ľudí.

Azyl je z toho dôvodu nástrojom humanizmu a solidarity, a preto sú jeho podstata aj účel mimoriadne. Z toho dôvodu je dôležité, aby Európska únia zareagovala a pomohla úradom Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko prijať dostatočné opatrenia, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré treba splniť na získanie štatútu utečenca alebo subsidiárnej ochrany, vďaka čomu sa zabráni jeho zneužívaniu alebo nesprávnemu využívaniu.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám, pani komisárka, za informácie, ktoré ste nám poskytli, čo sa týka nariadení o zjednodušení vízového režimu najmä pre Gruzínsko, Moldavskú republiku a krajiny bývalej Juhoslávie. Naša rozprava vlastne prebieha v rovnakom čase ako zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Bosny a Hercegoviny a Albánska vrátane možnosti okamžite dočasne zrušiť platnosť dohody, ak nastanú problémy, napríklad príval žiadostí o azyl.

Domnievam sa, že akýkoľvek pokus vrátiť čas na hodinách politiky Európskej únie voči západnému Balkánu by bol chybou. Zrušenie bariér, ktoré bránia voľnému pohybu, môže výrazne prispieť k zahojeniu rán z minulosti. Zároveň si myslím, že Európska únia a tieto štáty musia užšie spolupracovať, aby predišli prívalu žiadostí o azyl, sprísnili hraničné kontroly, poskytovali správne informácie miestnym občanom a bojovali proti organizovanému zločinu, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi a vyvážanie trestných činov a prostitúcie. Všetky tieto opatrenia môžu pomôcť znížiť výskyt takýchto aktivít.

  Marije Cornelissen (Verts/ALE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, od zavedenia bezvízového styku požiadalo niekoľko zle informovaných Srbov a Macedóncov o azyl v Belgicku, Švédsku a Nemecku. Podporujem výzvu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), aby sme zabezpečili lepšiu informovanosť obyvateľov Balkánu, ale na inú dôležitú vec netreba zabúdať.

Predovšetkým ide o to, že ani iní ľudia nechápu, čo bezvízový styk vlastne znamená. Počula som, ako holandskí poslanci tohto Parlamentu vo všetkej vážnosti povedali, že teraz sa budú na nás valiť hordy žiadateľov o azyl, ktorí obsadia naše pracovné miesta presne ako Poliaci, a to nehovorím o delegácii holandskej Strany za slobodu (PVV). Táto domnienka je nielen úplne smiešna, ale tiež by mohla dosť uškodiť. Hrajú na strunu strachu a nevedomosti našich občanov.

Po druhé, tí žiadatelia o azyl boli takmer výlučne príslušníkmi národnostných menšín. Ak musíme Srbsko a Macedónsko na niečo vyzvať, tak na to, aby urobili ešte omnoho viac s cieľom zlepšiť postavenie týchto národnostných menšín. Takže, áno, zabezpečme lepšiu informovanosť obyvateľov Balkánu, ale tiež zabezpečme, aby boli poslanci tohto Parlamentu a občania a ministri EÚ lepšie informovaní o tom, čo bezvízový styk vlastne znamená.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Zamýšľame sa nad tým, či súčasná dohoda uzavretá medzi Ruskom a Európskou úniou plní naše očakávania a či vzájomný pohyb občanov zodpovedá ich záujmom o cestovanie.

Vážená pani komisárka, bez najmenšieho zaváhania vám môžem povedať, že súčasný vízový režim je nedostatočný a poškodzuje najmä Európsku úniu. V Rusku sa od doby bývalého Sovietskeho zväzu veľa zmenilo. Stredná vrstva obyvateľstva je solventná, má záujem spoznávať svet, cestovať, rekreovať sa, nakupovať. Keď moja krajina vstúpila do schengenského priestoru, museli sme v súlade s pravidlami Európskej únie obmedziť ruským občanom cestovanie na Slovensko. Ekonomický dopad bol vážny a podniky cestovného ruchu, obchody prišli o množstvo dobrých zákazníkov. Európsky vízový režim odradil slušných Rusov od cestovania na Slovensko, tých menej slušných však od migrácie nijako neobmedzil. Preto som presvedčený, že pokiaľ nám bude záležať na slušných Rusoch, budeme sa snažiť otvoriť náš hospodársky priestor a využiť potenciál, ktorý sa nachádza v Rusku na to, aby sme spoluprácu medzi krajinami rozšírili a obohatili.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že o dva dni budú môcť obyvatelia Albánska a Bosny a Hercegoviny konečne osláviť zavedenie bezvízového styku pri cestovaní do schengenského priestoru EÚ – tesne pred Vianocami. Teším sa s nimi. Plne som sa zapájala do podporovania a urýchľovania procesu liberalizácie vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu a napokon sa takmer všetky môžu tešiť z príležitosti navštíviť naše krajiny na tri mesiace a študovať v nich.

Našu otázku Komisii na ústne zodpovedanie treba vnímať pozitívne. Jej účelom je zabezpečiť, aby nebola táto nová sloboda ohrozená. Bezvízový styk nie je o azyle z politických alebo hospodárskych dôvodov. Nie je o trvalom pobyte. Nie je o pracovnom povolení.

Chcela by som privítať kroky, ktoré pani komisárka Malmströmová už podnikla – najmä vo vzťahu k úradom Srbska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko –, a tak dokázala, že Komisia je odhodlaná udržať celý proces na správnej ceste a zabezpečiť správne uplatňovanie tohto režimu. Ďakujem vám za odpoveď.

Teraz musíme pokračovať v spolupráci, aby sme zabránili mylným výkladom, nedorozumeniam alebo zneužitiam a aby sme ich vyriešili, ak k nim dôjde. Zodpovednosť naďalej nesú úrady v danom regióne. Teší nás, že Albánsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už úspešne začali informačnú kampaň, a povzbudzujeme všetky krajiny v regióne západného Balkánu, aby urobili to isté a zintenzívnili opatrenia s cieľom predísť zneužívaniu.

Žiadame Komisiu, aby situáciu naďalej monitorovala ako doteraz a aby nám podávala správy. Ako ste už povedali, vytváranie kontaktov medzi ľuďmi je základom demokracie a stability v tomto regióne. Neriskujme to v európskom kontexte. Budem sa tomu naďalej oddane venovať.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, jednou zo základných podmienok úplného zrušenia vízovej povinnosti medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou je splnenie záväzkov uvedených v dohode z roku 2007. Ruské úrady opakovane žiadajú o zrušenie krátkodobých víz. EÚ však uprednostňuje postupný prístup, ktorý je odzrkadlený v zozname spoločných opatrení. Myslím si, že je dôležité, aby boli všetky technické podmienky splnené pred uplatnením rozhodnutia o liberalizácii vízového režimu, a to napríklad čo sa týka zlepšenia noriem týkajúcich sa riadenia hraníc, bezpečnosti dokladov alebo boja proti korupcii.

Rusko tiež musí svojimi činmi potvrdiť, že zamýšľa dosiahnuť hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o urovnanie nevyriešených konfliktov v regióne. V tomto ohľade sa jeho zodpovednosť nemení. Vyriešenie konfliktu v Podnestersku má pre našu krajinu politickú prioritu. Podporujeme pokračovanie formálnych diskusií ako súčasť rokovaní 5+2 s cieľom nájsť trvalé riešenie. Také riešenie musí plne rešpektovať medzinárodné právo a zvrchovanosť Moldavskej republiky.

Okrem toho by som chcela hovoriť o situácii krajín Východného partnerstva, medzi ktoré patrí aj Gruzínsko a Moldavská republika. Už dlho čakajú na liberalizáciu vízového režimu a s tým cieľom zaviedli početné reformy. Chcela by som zdôrazniť, že Moldavská republika je veľkým zástancom tohto opatrenia v rámci Východného partnerstva. Chcem zdôrazniť, že ak Rusko dosiahne liberalizáciu vízového režimu ešte pred krajinami, ktoré sú najbližšími susedmi EÚ, bude ich to demoralizovať. Dokazovalo by to, že štatút krajín tohto partnerstva nestojí za veľa, keď ide o strategické ústupky Únie.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Vážený pán predsedajúci, máme sa rozprávať o vízach; máme sa rozprávať o vízach z hľadiska štatistiky a toho, čo robí Európska únia. V tomto Parlamente vládne spokojnosť. Chcel by som, aby si všetci, ktorí sa dnes tak spokojne vyjadrovali, skúsili predstaviť, že musia stáť v rade 10 hodín alebo aj viac, znášať ponižovanie a nepohodlie a v daždi v príšerných podmienkach čakať na víza. Ľudia musia stáť a za víza zaplatiť tretinu svojho platu. Navyše sa dozvedia, že diplomati v ich krajine nepotrebujú víza, a napokon po niekoľkých pokusoch dostať víza, lebo ich potrebujú, dostanú jednorazové víza napriek tomu, že chcú schengenské víza, ale dostali víza aspoň do danej krajiny.

Tento postup udeľovania víz by nás mal trápiť. Je to ponižovanie miliónov ľudí – ľudí, ktorí stoja v tých radoch. Nezabúdajme na to, keď vyjadrujeme spokojnosť, ktorá dnes v tomto Parlamente zavládla. Chápem, že tento postup udeľovania víz uplatňujeme ako politiku cukru a biča, ale tá by sa mala vzťahovať na vlády a my by sme mali sympatizovať s ľuďmi vystávajúcimi v radoch.

Vážená pani komisárka, pochádzate zo Švédska. Ako viete, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola vaša krajina jednou len z dvoch krajín – druhou bolo Rakúsko –, ktoré neuplatňovali vízovú povinnosť voči komunistickým krajinám. Ako občan Poľska som navštívil vašu krajinu v roku 1976. Prečo? Lebo na cestovanie do Švédska nebolo treba víza. Zbožňujem, samozrejme, vášho kráľa, švédsku slobodu a hospodárstvo, ale nezabúdajte, že pokiaľ máme vízový režim, nemali by sme sa cítiť dobre.

  Simon Busuttil (PPE). – Vážený pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu PPE chcem povedať, že k politike zjednodušenia a liberalizácie vízového režimu máme kladný postoj, lebo sa domnievame, že ide o veľmi pozitívny nástroj, ktorý uplatňujeme voči tretím krajinám, najmä tým, ktoré sú našimi blízkymi susedmi. Takže náš prvý postoj je jednoznačne pozitívny.

Zjednodušenie vízového režimu je prvým krokom a tento týždeň ho urobíme smerom ku Gruzínsku. Je to síce len prvý, ale dôležitý krok pre kontakt medzi ľuďmi, ako ho nazvala naša kolegyňa Anna Maria Corazzová Bildtová. Zjednodušenie vízového režimu ide ruka v ruka s dohodami o readmisii. Pani komisárka, veľký význam prikladáme aj dohodám o readmisii, lebo chceme zabezpečiť, aby boli ľudia, ktorí sú na území EÚ protizákonne, vyzvaní na odchod. Je to jediný spôsob, ako získať dôveru verejnosti, pokiaľ ide o zjednodušenie vízového režimu a jeho konečnú liberalizáciu. Zjednodušenie a liberalizácia idú ruka v ruke, preto vás žiadame, aby ste tvrdšie pracovali na zvýšení počtu dohôd o readmisii s tretími krajinami.

Pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu, minulý rok sme ju uplatnili voči Srbsku, Macedónsku a Čiernej Hore. Je dobré, že naši priatelia z Albánska a Bosny a Hercegoviny sa z nej tiež budú tešiť. Bezvýhradne to prijímame a nazdávame sa, že ide o veľmi dobrý krok z hľadiska ďalšej európskej integrácie a určite aj priblíženia občanov týchto krajín k nám.

Pri rozhodovaní o takýchto dokumentoch sme vždy veľmi opatrní, lebo chceme prijať rozhodnutie, ktoré nie je politické, ale prijaté v prvom rade z technických dôvodov. Znamená to, že krajiny musia najprv splniť technické kritériá, než sa rozhodneme kladne. Takéto rozhodnutie je, samozrejme, aj politické, ale v prvom rade musí vychádzať z technických hodnotení.

Zdôrazňujem to preto, lebo väčšinou musí prísť Komisia za nami a povedať, že príslušná krajina splnila technické kritériá. Preto keď máme prípady zneužívania u ľudí prichádzajúcich z krajiny, voči ktorej sme liberalizovali vízový režim, ako je napríklad Srbsko alebo Macedónsko, ktorí žiadajú o azyl v krajinách EÚ, musíme sa spýtať, či bolo technické hodnotenie vykonané v celom rozsahu a správne, lebo liberalizácia vízového režimu, samozrejme, nie je na to, aby ľudia prišli do Európskej únie a žiadali o azyl. Vďaka tomu vieme, že niekde nastala nejaká chyba. Preto máme právo opýtať sa, k akej chybe došlo, a dostať odpoveď.

Na záver chcem povedať, že musíme využiť túto príležitosť a vyslať jasný signál príslušným krajinám – najmä takým, ako je Srbsko a Macedónsko, ktoré tento systém zneužívajú –, že by mali jasne povedať svojim občanom, čo liberalizácia vízového režimu znamená. Neznamená, že ľudia môžu prísť do krajín EÚ, aby sa tam usadili alebo si našli prácu, ale znamená obyčajné zrušenie vízovej povinnosti na krátku dobu – len na návštevu. Toto sa vzťahuje aj na Európsku komisiu. Je dôležité, aby Komisia spolupracovala s týmito krajinami na zabezpečení pochopenia tohto signálu.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podporujem žiadosť kolegov poslancov, aby Komisia vykonala hodnotenie vykonávania dohody EÚ – Rusko o zjednodušení vízového režimu.

Toto dokazuje, že spoločným úmyslom strán je usilovať sa o úplné a dlhodobé zrušenie vízovej povinnosti, a to z hľadiska dosahu, ktorý by presadenie cieľov postupov zjednodušenia udeľovania víz mohlo mať na jednotlivcov a rozvoj hospodárskych a obchodných vzťahov.

Preto sa domnievam, že je dôležité monitorovať vykonávanie tejto dohody; vďaka tomu by sa mohli značne rozvíjať konkrétne osobné, kultúrne, vedecké a hospodárske vzťahy medzi Európskou úniou a jej hlavným západoeurópskym partnerom v rokovaní.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Vážený pán predsedajúci, odpoveď pani komisárky, pokiaľ ide o Srbsko a Macedónsko, bola upokojujúca v tom, že nezamýšľame so špinavou vodou vyliať aj dieťa. Opätovné zavedenie vízovej povinnosti pre Srbsko a Macedónsko len preto, že došlo k problémom v súvislosti s týmito dvomi krajinami, by bolo vážnou chybou. Pani Malmströmová to naznačila a som presvedčený, že maďarské predsedníctvo bude v nadchádzajúcom období partnerom v tejto veci, lebo Maďarsko má ako sused Srbska veľký záujem na vyriešení týchto problémov v záujme dobrých susedských vzťahov, ako aj komunity 300 000 Maďarov žijúcich v Srbsku. Väčšinu úloh budú nepochybne musieť splniť vlády Srbska a Macedónska a pani Malmströmová povedala, že práve ony musia informovať svojich občanov. Aj tak by som však rád zdôraznil, že staré členské štáty, ktoré čelia týmto problémom týkajúcim sa azylu, tiež musia preskúmať, či sú ich azylové politiky primerané, keďže udeľujú azyl aj tým žiadateľom, ktorým by nemali.

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, zjednodušenie a liberalizácia vízového režimu majú byť nepochybne peknými slovami. Vždy ich obhajujeme tým, že nemajú nič spoločné s prisťahovalectvom, ale všetko spoločné so vzdelaním a cestovným ruchom – dvomi ešte krajšími výrazmi.

Nazvite ma cynikom, ale študenti nie vždy prichádzajú študovať a turisti nie vždy prichádzajú na krátkodobú návštevu. Niekedy prichádzajú do EÚ, aby tu pracovali a žili. Skúsenosti nepotvrdzujú predstavu, že ľudia sú vždy úprimní, pokiaľ ide o ich úmysly.

V súčasnej kríze sú pracovné miesta vzácne – najmä nekvalifikované – a dopyt po ubytovaní vždy prevyšuje ponuku. Pracovné miesta, ktoré migranti obsadzujú, sú často práve tie, ktoré by mohli obsadiť občania členských štátov, a podmienky a pláca sú často pod minimálnou hranicou. Nesmieme ani len predstierať, že tolerovanie nezákonného prisťahovalectva je dôkazom našej štedrosti. Vedie k nízkym mzdám na hranici chudoby, nebezpečným podmienkam, využívaniu a zneužívaniu.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, aj ja vystupujem preto, aby som podporil vyjadrenia kolegov poslancov o tom, že v zásade akceptujeme oslobodenie od vízovej povinnosti a máme k nemu pozitívny prístup. Netreba zdôrazňovať, že odkedy sa udeľovanie týchto výnimiek začalo, dochádza k zneužívaniu, vyskytujú sa zlé príklady a zle naformulované texty, ktoré odhaľujeme a ponáhľame sa naprávať. Je nevyhnutné, aby Komisia a aj samotná pani komisárka osobne začali spolupracovať s orgánmi v krajinách, z ktorých sa tieto problémy šíria; hovorím, samozrejme, o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko aj o Srbsku. Keďže pracujeme na tom, aby boli aj ďalšie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti – a to je, opakujem, krok správnym smerom –, mali by sme sa zrejme riadiť užšou spoluprácou s orgánmi v týchto krajinách, možno aj konkrétnymi opatreniami, ktoré nás môžu usmerňovať v budúcnosti, spolu s uplatňovaním týchto kontrolných dohôd.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vzťahy medzi Ruskom a EÚ boli vždy mimoriadne, keďže obidve zúčastnené strany sú veľmocami. Pre tento štatút je nepochybné, že dôjde k nezhodám v istých otázkach a na niektoré veci budeme mať iný názor. Nesmieme však zabúdať, a to vlastne chcem zdôrazniť, že Rusko patrí do Európy nielen z geopolitického hľadiska, ale aj z hľadiska svojej kultúry a histórie. Pre tieto väzby sú opatrenia týkajúce sa zjednodušenia vízového režimu naozaj potrebné a Hnutie za lepšie Maďarsko – Jobbik ich podporuje. Ako niektoré členské štáty EÚ, tak aj Rusko si môže stanoviť administratívne povinnosti vo vzťahu k vízam nezávisle a tie by sa mali zakladať na reciprocite. Situácia v Srbsku vôbec nie je taká jednoznačná, lebo maďarské menšiny a ďalšie menšinové skupiny, žiaľ, majú dodnes rôzne nevýhody. Európsky parlament a Európska únia musia túto záležitosť v každom prípade vyšetriť.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Vážená pani predsedajúca, súbežne so zjednodušením vízového režimu by sme mali tiež vyslať jasné signály, pokiaľ ide o naše hodnoty. Nie je to len o otvorení dverí, lebo by sme ich mali otvoriť čo najviac; je to aj o podpore demokracie v krajinách susediacich s Európskou úniou. Preto by sme mali podporiť krajiny, ktoré sa skutočne usilujú o nastolenie demokracie a právneho štátu a rešpektujú európske hodnoty. Podľa mňa by sme však v prvom rade mali liberalizovať vízový režim pre postsovietske štáty a až potom pre Rusko.

V tomto prípade súhlasím s tými, ktorí povedali, že ak liberalizujeme vízový režim pre Rusko predtým, než to urobíme pre obyvateľov Ukrajiny a ďalších postsovietskych štátov, vyšleme tým veľmi zlý signál. V Gruzínsku by sa mohlo stať, že veľa ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko, bude chcieť získať ruské občianstvo a dať si ho schváliť, keďže náš krok by znamenal voľné cestovanie pre Rusko. S vízovým režimom musíme zaobchádzať aj ako s nástrojom na podporu demokracie.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcem poďakovať váženým poslankyniam a poslancom za túto rozpravu. Úplne s vami súhlasím, že zjednodušenie a liberalizácia vízového režimu je veľmi silným nástrojom na zintenzívnenie kontaktu medzi ľuďmi. Nielen medzi bežnými občanmi, študentmi, turistami; tiež prináša viac obchodných príležitostí, čo je veľmi dobrá vec.

V Európskej únii sme sa rozhodli, že podnikneme kroky smerom k liberalizácii vízového režimu pre krajiny západného Balkánu. Je to v podstate politické rozhodnutie. Dokazuje politickú vôľu, čo je veľmi dôležité, ale dosahovanie tohto cieľa musí byť veľmi technické a veľmi prísne. Nemôžeme zrušiť vízovú povinnosť, pokiaľ nemáme veľmi prísne kritériá.

Tieto kritériá sú otvorené. Sú transparentné. Sú rovnaké pre všetkých a do krajín, v prípade ktorých chceme dosiahnuť zjednodušenie a liberalizáciu vízového režimu, prinášajú dôležité reformy. A áno, pán Busuttil, Komisia to monitoruje veľmi dôsledne a odborné misie sa skladajú z odborníkov z členských štátov. Všetka táto práca a všetky tieto správy sa robia veľmi transparentne.

Napriek tomu bolo niekoľko prípadov zneužitia, najmä v Srbsku a Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Preto by sme však nemali celú vec zatracovať; funguje to dobre, ale zneužíva sa to. Komisia sa tým zaoberá. Boli sme tam. Rokujeme so zúčastnenými stranami. Belgické predsedníctvo je veľmi aktívne.

Snažíme sa posúdiť tento problém. Je to najmä jedna malá skupina zločineckých sietí, ktorá nabáda ľudí v odľahlých oblastiach, aby pricestovali do Európskej únie pod nejakou zámienkou v nádeji, že dostanú azyl. Samozrejme, preskúmame všetky tieto žiadosti individuálne, ale veľmi veľa z nich je nepodložených, a preto musíme s týmito zločineckými sieťami niečo robiť. Už sa na tom pracuje a okrem toho vedieme dialóg s orgánmi z týchto krajín.

Len pred mesiacom som bola spolu s belgickým ministrom v Tirane a Sarajeve s cieľom zdôrazniť, že je to veľmi dôležité, ale treba si dávať pozor na zneužívanie. Povedali sme to všetkým ministrom, poslancom, príslušníkom občianskej spoločnosti, univerzitám a tuším aj všetkým televíznym staniciam, ktoré sme v týchto krajinách našli, s cieľom jasne sa vyjadriť, že je to vynikajúca príležitosť, ale nezneužívajte ju, prosím.

Zaviedli sme hodnotiaci a monitorovací mechanizmus a o tom, ako funguje, vás budem rada informovať na jar.

Pokiaľ ide o Rusko, určite to vedie k mnohým dobrým veciam, k zvýšenej mobilite medzi našimi krajinami. Podľa všetkých hodnotení, ktoré potvrdili členské štáty, nič nenasvedčuje tomu, že by zjednodušenie vízového režimu viedlo k nejakým väčším bezpečnostným hrozbám alebo k vyššiemu počtu nezákonných prisťahovalcov. Teraz zostavujeme zoznam spoločných krokov, ktoré musia Rusko a Európska únia urobiť s cieľom otvoriť možnosti pre ďalšie rokovania o smerovaní k liberalizácii vízového režimu.

Pokiaľ ide o Gruzínsko, chcem len zopakovať svojim priateľom zeleným to, čo povedala aj spravodajkyňa, a to že v rámci dohody o readmisii pristúpilo k Rade Európy a Európskemu dohovoru o ľudských právach. Podľa právnych predpisov EÚ musia členské štáty posúdiť každú žiadosť o azyl jednotlivo a ak treba medzinárodnú ochranu, podľa právnych predpisov EÚ to musia rešpektovať, ako aj zásadu nenavracania, to znamená nenavrátenie osoby do krajiny, ak jej hrozí stíhanie alebo vážna ujma.

Myslím si, že celkovo to bola veľmi dobrá rozprava. S potešením vás budem informovať o hodnotení dohody o readmisii. O týchto dohodách sa rokuje naozaj veľmi ťažko, ale pracujeme na tom, pán Busuttil. Ako som už povedala v priebehu tejto rozpravy, začiatkom budúceho roka urobíme hodnotenie a s radosťou prídem do Parlamentu s cieľom prediskutovať závery hodnotenia a ďalší postup, čo sa týka uzatvárania takýchto typov dohôd s tretími krajinami.

  Nathalie Griesbeck, spravodajkyňa. – (FR) Vážená pani predsedajúca, ako pani komisárku, aj mňa teší kvalita našej rozpravy, ktorá ukázala nefalšovanú zodpovednosť našich inštitúcií vo všeobecnosti.

Táto zodpovednosť sa odzrkadľuje aj v odpovediach pani komisárky, záväzkoch, ktoré sa majú prijať a zopakovať na rôznych hodnotiacich stretnutiach dohodnutých na február a jún 2011. Pokiaľ ide o Pakistan, nechcela som, samozrejme, takéto stretnutie okamžite. V skutočnosti som vám pripomínala naše základné pozície. Okrem toho som sa jej chcela poďakovať za ochotu, ktorú prejavila, pokiaľ ide o recipročnú bezpečnosť, odpovede na otázky, otvorenosť a spoluprácu, úpravy, boj proti zneužívaniu a rešpektovanie týchto rôznych právnych okolností.

Hoci tieto dohody oprávnene stanovujú právny rámec organizácie zjednodušenia vízového režimu a readmisných postupov za presne stanovených a prísnych podmienok, nesmieme si to mýliť s absolútnou nutnosťou definovať podmienky a parametre európskeho práva na azyl.

Na záver, domnievam sa, že táto politika je trochu ako dvojhlavý boh Jánus. Hovorili sme o politike a postupe. Podľa mňa predstavuje Jánus dva profily jednej tváre – postup a politiku. Má technickú tvár, tvár postupov, tvár právnych podmienok a dodržiavania práva, ale má aj politickú tvár, ktorú, ako povedali niektorí kolegovia poslanci, charakterizuje konsolidácia, spolupráca, otvorenie Únie voči tretím krajinám, čo je znak našich hodnôt, ale aj zaznamenanie istej formy odpovede na ochotu Európanov otvoriť sa.

Chcela by som zakončiť tým, že musíme uviesť tieto prvky do rovnováhy a urobiť všetko preto, aby ich naši občania pochopili. Musíme im vysvetliť, čo trojmesačné víza v skutočnosti sú, a tak predísť nejednoznačnostiam a iným nedorozumeniam, ktoré by mohli vzniknúť. Spolieham sa na vás, pani komisárka.

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 14. decembra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Kinga Gál (PPE), písomne. – (HU) Uplatnenie oslobodenia od vízových povinností nie je len technickou otázkou, ale jednoznačne aj politickou vecou. Oslobodenie od vízových povinností sa však vždy zakladá na vzájomnej dôvere a vzájomných záväzkoch. Dnešná rozprava vysiela signál krajinám, ktorých sa to týka, že povinnosť splniť dlhý zoznam úloh v dôsledku záväzku, ktorý prijali, neprestane platiť po oslobodení od vízovej povinnosti a že stále budú musieť poskytovať svojim občanom informácie o tom, čo bezvízový styk prináša, aby sa táto príležitosť nezneužívala. Oslobodenie od vízovej povinnosti, ktoré bolo udelené Srbsku a Čiernej Hore, prináša najmä mladým ľuďom, na ktorých stojí budúcnosť Európy, príležitosť získať európsku perspektívu. Oslobodenie od vízovej povinnosti, ku ktorému došlo pred dvomi rokmi, bolo nositeľom dôležitej politickej správy pre tieto krajiny a jeho zrušenie by malo vážne následky. Podobný význam má zachovanie oslobodenia od vízovej povinnosti pre Maďarov žijúcich vo Vojvodine, lebo občania, ktorí žijú na jednej či druhej strane hranice, hovoria tým istým jazykom a pestujú úzke rodinné a kultúrne väzby. Pre krajiny, ktoré sa chcú stať členom EÚ čím skôr, má vytvorenie podmienok na koexistenciu bez ohľadu na hranice mimoriadny význam.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Každá liberalizácia vízového režimu smeruje k naplneniu očakávaní ľudí žijúcich v krajinách, na ktoré sa liberalizácia vzťahuje. Chcela by som zdôrazniť, že dohoda medzi EÚ a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz sa nemôže vnímať oddelene od dohody o readmisii nezákonných prisťahovalcov. V Európe o tom hovoríme už veľmi dlho, lebo vízová politika je pre EÚ mimoriadne dôležitá.

Vízová liberalizácia znamená, že krajiny EÚ sa otvárajú občanom krajín Balkánu, čím vytvárajú možnosti zúčastniť sa na dialógu EÚ a naučiť sa demokracii. Ale pri liberalizácii musíme zohľadniť aj to, že uľahčenie prekračovania hraníc môže zároveň uľahčiť život nezákonným prisťahovalcom a zločineckým skupinám. Členské štáty by mali pri udeľovaní víz uplatňovať jednotné postupy, lebo Albánsko a Bosna a Hercegovina čakajú, kým prídu na rad. Európska komisia sa musí riadiť podmienkami liberalizácie vízového režimu a monitorovať situáciu, aby dobré riešenia nepriniesli ťažkosti v rámci členských štátov EÚ. Okrem toho musia krajiny spolupracovať a využiť skúsenosti, ktoré doteraz získali vo vzťahu k postupu udeľovania víz.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Domnievam sa, že Srbsko doteraz vynaložilo obrovské úsilie, aby splnilo očakávania EÚ a pokračovalo vo svojej ceste smerom k integrácii. V rokoch 2009 a 2010 boli dosiahnuté tieto opatrenia: liberalizácia vízového režimu, začatie procesu ratifikácie dohody o stabilizácii a pridružení a súhlas Európskej komisie s pripravením stanoviska k žiadosti Srbska o vstup do EÚ.

Je však poľutovaniahodné, že srbské úrady nezverejnili v médiách a primerane nevysvetlili, čo zavedenie bezvízového styku, ku ktorému došlo v roku 2009, prináša, aby ich občania nezneužívali tento systém. Dúfam, že tento znepokojivý nárast počtu žiadostí o azyl v EÚ, ktoré predkladajú srbskí občania, neuškodí procesu integrácie Srbska. Pevne verím, že srbské úrady zareagujú rýchlo. Tiež by som mal pripomenúť, že cesta k pristúpeniu závisí od individuálneho úsilia, ktoré Srbsko vynaloží, aby splnilo kodanské kritériá a dohodu o stabilizácii a pridružení.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) V súvislosti so všeobecnou témou tejto rozpravy (víza) by som chcel hovoriť o dvoch otázkach, ktoré sú síce špecifické, ale podľa mňa najdôležitejšie. Obidve otázky sú veľmi citlivé z hľadiska úspešného vykonávania dobrej európskej susedskej politiky. Po prvé, ide o otázku vykonávania dohody medzi EÚ a Ruskom o zjednodušení vízového režimu. Podľa mňa nestačí len kritizovať – z hľadiska celkového hodnotenia toho, ako dohoda funguje – niektoré opatrenia, ktoré Rusko, žiaľ, tiež muselo prijať proti občanom cestujúcim z krajín EÚ. Je to potrebné z dôvodu všeobecnej bezpečnostnej situácie v krajine a opatrenia, ako je napríklad povinnosť zaregistrovať sa, v zásade nekomplikujú zjednodušenie vízového režimu. Druhou otázkou je zjavné znepokojenie týkajúce sa zavedenia systému na uvoľnenie vízového režimu EÚ v Srbsku, Macedónsku a Čiernej Hore. Toto znepokojenie vraj plynie zo zvýšeného počtu žiadostí o azyl, ktoré predkladajú občania týchto krajín, a v rámci riešenia boli navrhnuté opatrenia proti príslušným tuzemským orgánom. Je to zavádzajúce a netýka sa to podstaty veci. EÚ a NATO majú dlhodobo veľký vplyv na celkovú politickú situáciu na Balkáne. Tieto organizácie by mali na Balkáne v prvom rade presadzovať také opatrenia a také politiky, ktoré nebudú nútiť ľudí odísť z tohto ťažko skúšaného regiónu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nesmieme kričať hop, kým sme nepreskočili. Dohode s Moskvou o odstránení bariér uveríme až vtedy, keď bude ratifikovaná a uplatnená. V tomto kontexte jednoducho nesmieme zabúdať na ruské rozhodnutie odstúpiť od podpísania energetickej charty. Potom bude jasnejšie aj to, či Kremeľ naozaj zamýšľa splniť výzvy EÚ na zjednodušenie vízového režimu. Liberalizácia vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, ktorých rozloha je len zlomkom veľkosti Ruska, zapríčinila prílev žiadateľov o azyl, takže čo môžeme očakávať, keď sa zrušia vízové obmedzenia pre siedmu najväčšiu krajinu na svete z hľadiska obyvateľstva? Ak má veľa islamistov z Kaukazu ruské občianstvo, umožníme potenciálnym teroristom prísť do našej krajiny bez vízovej povinnosti? Či už hovoríme o Srbsku, Gruzínsku alebo Macedónsku, musíme dôkladne preskúmať celú situáciu a ak bude treba, musíme pokračovať v práci na príslušných dohodách o readmisii. Musíme zhodnotiť skúsenosti so zrušením nariadení o vízach pre krajiny Balkánu, aktualizovať Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) a monitorovať zavedenie vízových povinností v Moskve. Tiež musíme kontrolovať zvýšenie počtu utečencov odchádzajúcich z Kaukazu a stredoázijských krajín do Ruska a nárast počtu žiadateľov o azyl z krajín, ktoré chcú zrušenie vízových obmedzení.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Podľa údajov, ktoré má ruská štatistická agentúra, bolo v roku 2008 občanom EÚ udelených viac ako 1,5 milióna ruských víz a ruským občanom 3,5 milióna víz EÚ. To je viac ako štvrtina všetkých schengenských víz udelených v celosvetovom meradle. Vízová politika uplatňovaná medzi EÚ a Ruskom je dôležitým nástrojom na prehlbovanie medziľudských vzťahov a umožnenie Rusku, aby sa priblížilo Európskej únii. Chcel by som upozorniť na ťažkosti, ktorým čelia obyvatelia Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie. Väčšina obyvateľov tejto ruskej exklávy obklopenej členskými štátmi EÚ dostáva krátkodobé schengenské víza na jeden vstup. Väčšina kaliningradských obyvateľov cestujúcich cez susediace členské štáty EÚ musí zakaždým platiť za víza a vystáť rad na konzulátoch členských štátov EÚ. Predstavitelia sociálnych organizácií v Kaliningrade nedávno v rámci štrajku pri budove Európskej komisie v Bruseli žiadali o zavedenie osobitných podmienok cestovania do členských štátov EÚ pre obyvateľov ruskej exklávy, pričom túto otázku nedávali do súvisu s rokovaniami EÚ a Ruska o bezvízovom styku.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (HU) Počas niekoľkých posledných rokov sa v krajinách západného Balkánu začal sľubný proces, ktorý akoby vymazal spomienku na to, že pred pätnástimi rokmi bol tento región v rámci Európy ešte vojnovým územím. Príkladná pomoc EÚ pri procese rozvoja demokracie v krajinách západného Balkánu a skutočnosť, že krajinám v tomto regióne nechala možnosť vstupu do EÚ, nepochybne prispeli k tomuto vývoju udalostí. Rozhodnutie o liberalizácii vízového režimu, ktoré bolo prijaté pred rokom, zaviedlo v Macedónsku, Čiernej Hore a Srbsku európsku prax slobody a pohybu, čo jasne svedčí o záujme Európy. Otázka prisťahovalectva sa nepochybne znova stáva vážnym problémom domácej politiky v niektorých členských štátoch, ktorý ešte zhoršuje hospodárska kríza. Nazdávam sa však, že európska solidarita sa musí presadzovať aj napriek kríze, ak chceme zabrániť obrode nacionalizmu a protekcionizmu. Hoci krajiny západného Balkánu ešte nie sú súčasťou EÚ, stabilita sa dá v juhovýchodnej Európe dosiahnuť len prostredníctvom rozšírenia EÚ na Balkán. EÚ musí dôkladne monitorovať dodržiavanie technických požiadaviek vzťahujúcich sa na ochranu hraníc, ale zároveň musí ponúknuť pomoc s cieľom zabezpečiť, aby mali občania krajín západného Balkánu reálnu šancu, že ich život sa zlepší, a aby považovali vstup do EÚ za dosiahnuteľný cieľ. Musíme pomôcť tomuto regiónu na jeho ceste k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, a to prostredníctvom účelných informácií, ešte väčšej solidarity a ďalších finančných prostriedkov, aby mohli títo občania prosperovať vo svojich domovských krajinách.

17. Vytvorenie siete imigračných styčných dôstojníkov (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Agustína Díaza de Meru Garcíu Consuegru v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov (KOM(2009)0322 – C7-0055/2009 – 2009/0098(COD)) (A7-0342/2010).

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel poďakovať svojim kolegom poslancom pani Guillaumovej, pánovi Ilčevovi, pani Kellerovej, pani Wikströmovej a pánovi Tavaresovi. Podpora, ktorú mi poskytli, skvalitnila túto správu.

Konkrétne by som chcel upriamiť pozornosť Rady a Komisie na terminológiu. Podľa môjho názoru by bolo vhodnejšie používať výraz „nedovolené prisťahovalectvo“. Doteraz sa vo všetkých legislatívnych nástrojoch, ktoré prijala EÚ, takéto tajné prisťahovalectvo nazývalo „nelegálnym prisťahovalectvom“.

Hoci je pravda, že v niektorých členských štátoch je nedovolený vstup alebo pobyt trestným činom a v ďalších nemá výraz „nedovolený“ žiaden právny ani sémantický význam, v mnohých iných členských štátoch nie je nedovolený vstup či pobyt nezákonným činom, a preto by sme vo všeobecnosti takúto činnosť nemali trestne stíhať.

Preto v dôvodovej správe, ktorá je súčasťou tejto správy, žiadame inštitúcie, aby revidovali používanú terminológiu, a trváme na potrebe nájsť presnejšiu a vhodnejšiu definíciu fenoménu tajného prisťahovalectva.

Teraz prejdem k podstate tohto problému: nariadením Rady (ES) č. 377/2004 bola vytvorená sieť imigračných styčných dôstojníkov. V tomto nástroji sa uvádza, že styčnými dôstojníkmi budú zástupcovia jedného z členských štátov, ktorých vyslala do zahraničia imigračná služba alebo iné príslušné orgány na účely nadviazania a udržiavania kontaktov s orgánmi hostiteľskej krajiny s cieľom prispievať k prevencii a boju proti tajnému prisťahovalectvu, repatriácii nedovolených prisťahovalcov a riadeniu legálneho prisťahovalectva.

Po prijatí tohto nariadenia bola zriadená agentúra Frontex, ktorej misiou je koordinovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc, pomáhať členským štátom vo vzdelávaní príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže, vypracúvať analýzy rizika, monitorovať rozvoj kontroly na vonkajších hraniciach a výskum sledovania, pomáhať členským štátom v situáciách, ktoré vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a poskytovať im potrebnú podporu pri organizovaní operácií v prípadoch spoločného navracania.

Je zrejmé, že dôležitá misia, ktorá bola zverená agentúre Frontex, by sa mohla vykonávať efektívnejším spôsobom, keby jej zamestnanci mohli čerpať z poznatkov a skúseností siete imigračných styčných dôstojníkov, najmä keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že táto európska agentúra nemá mimo územia EÚ svoje úrady ani zástupcov.

Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 337/2004 je umožniť agentúre Frontex využívať poznatky a skúsenosti imigračných úradníkov a naopak, čo nebolo stanovené v pôvodnom nariadení.

Navrhovaná zmena a doplnenie ďalej navrhuje sprístupniť informácie získané sieťou styčných dôstojníkov prostredníctvom siete ICONet, čo je bezpečná informačná a koordinačná sieť pre služby riadenia prisťahovalectva v členských štátoch, sprístupniť Fond pre vonkajšie hranice s cieľom podporiť vytváranie sietí styčných dôstojníkov a, nakoniec, umožniť vytvorenie mechanizmu na predkladanie správ o činnosti siete a na určovanie regiónov osobitného záujmu v oblasti prisťahovalectva.

Príslušné právne základy návrhu sú obsiahnuté v článku 63 ods. 3 písm. b) a v článku 66 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Pani predsedajúca, tu sa zastavím a ďalšie poznámky uvediem v druhom kole.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som veľmi poďakovať Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vo všeobecnosti a konkrétne spravodajcovi pánovi Díazovi de Merovi Garcíovi Consuegrovi a tieňovým spravodajcom za vykonanú prácu na tomto veľmi dôležitom dokumente. Vítam tiež dohodu dosiahnutú s Radou.

Navrhovaná zmena a doplnenie umožní užšiu spoluprácu medzi agentúrou Frontex a sieťou imigračných styčných dôstojníkov, čím sa zlepší výmena informácií prostredníctvom webovej bezpečnej informačnej platformy a zaistí sa riadne informovanie Rady a Parlamentu o činnosti týchto sietí.

Ďalej ma tiež teší, že vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým Parlamentom sa pri podávaní správ o situácii v záležitostiach týkajúcich sa nedovoleného prisťahovalectva vo vybraných tretích krajinách bude uplatňovať prístup orientovaný na ľudské práva. Dovoľte mi povedať, že úplne súhlasím s pánom spravodajcom, aby sme používali výraz „nedovolená“ migrácia. Bohužiaľ, zmluva v článku 79 hovorí o „nelegálnej“ migrácii, takže preto to tam je, ale i ja sama vždy používam výraz „nedovolená“ migrácia, takže s vami úplne súhlasím.

Vďaka zmene a doplneniu regulačného rámca, ktoré ste zaviedli, a v súlade so Štokholmským programom sa siete styčných dôstojníkov upravia tak, aby sa zvýšil ich príspevok k lepšiemu chápaniu základných príčin migračných pohybov s cieľom riešiť tieto fenomény primeraným spôsobom. Dúfam teda, že keď budete zajtra hlasovať o zmenenom a doplnenom nariadení, bude prijaté bez akéhokoľvek odkladu, čo nám umožní účinnejšie využiť tento veľmi dôležitý nástroj spolupráce pri riadení migrácie.

  Carlos Coelho, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, vždy v Parlamente podporujeme návrhy, ktorých cieľom je reagovať na potrebu primeraného riadenia legálnych, ako aj nelegálnych či tajných tokov migrantov. Aj tento návrh je súčasťou tejto dynamiky a jeho cieľom je zaviesť zmeny a doplnenia – ktoré už s veľkou autoritou predstavil pán Díaz de Mera – do nariadenia Rady (ES) č. 377/2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov s cieľom dosiahnuť potrebnú súčinnosť medzi týmto dôležitým nástrojom spolupráce a Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), ktorá bola vytvorená až neskôr.

Úlohou styčných dôstojníkov ako zástupcov členských štátov v zahraničí – v súčasnosti vo vyše 130 krajinách – je udržiavať potrebné kontakty s orgánmi hostiteľskej krajiny a prispievať tak k prevencii a boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu, k návratu nelegálnych prisťahovalcov a k riadeniu legálneho prisťahovalectva. Keďže agentúra Frontex nemá trvalých zástupcov mimo územia Únie, neexistuje už žiadna pochybnosť o tom, akou dôležitou sa takáto spolupráca stala. Agentúra Frontex musí na základe informácií zhromaždených styčnými dôstojníkmi pokračovať v analýzach rizika a v posilňovaní operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Informácie získané týmito sieťami budú potom prenášané pomocou siete ICONet – bezpečnej informačnej siete na koordináciu služieb zodpovedných za riadenie tokov migrantov v členských štátoch – a zároveň umožnia, aby tieto siete mohli využívať finančné prostriedky dostupné z Európskeho fondu pre riadenie vonkajších hraníc.

Pán Díaz de Mera sa už musí diviť, prečo som to ešte nespomenul, takže chcem zdôrazniť, že vykonal skvelú prácu, nielen pokiaľ ide o kvalitu a vynaložené úsilie, ako to pri týchto správach vždy robí, ale aj z hľadiska úsilia, ktoré venoval dosiahnutiu dohody o tejto dôležitej otázke v prvom čítaní.

  Claude Moraes, v mene skupiny S&D. – Vážená pani predsedajúca, chcem využiť túto príležitosť vystúpiť v mene tieňovej spravodajkyne skupiny S&D pani Guillaumovej a poďakovať spravodajcovi pánovi Díazovi de Merovi Garcíovi Consuegrovi za to, že tak ako zvyčajne aktívne konzultoval so všetkými tieňovými spravodajcami a úspešne posúval dopredu rokovania s Radou.

Kým návrh Komisie obsahuje hlavne technické zmeny, táto správa podľa mňa umožňuje lepšie pochopenie a zváženie zložitosti a rozsahu činnosti styčných dôstojníkov. Imigrační styční dôstojníci (ISD) sa skutočne podieľajú na značne zložitých a neprehľadných činnostiach. Z dôvodu transparentnosti je preto absolútne nevyhnutné rozvíjať lepšiu výmenu informácií s Európskym parlamentom na jednej strane a s organizáciami ako UNHCR a Európsky podporný úrad pre azyl na strane druhej. Rozhodujúce je tiež do misie ISD zahrnúť prístup orientovaný na ľudské práva a podporovať ho, čo práve spomenula aj pani komisárka. Určite nie je nutné pripomínať, že v kontexte riešenia zmiešaných migračných pohybov môže vyslanie ISD do tretích krajín vyvolať rôzne obavy z hľadiska základných práv najmä v súvislosti s právom osôb opustiť krajinu vrátane svojej vlastnej a právom žiadateľov o azyl utiecť a hľadať ochranu pred prenasledovaním.

A nakoniec, pokiaľ ide o prudkú diskusiu o terminológii, dôvodové memorandum obsahuje uspokojujúci kompromis v súvislosti s touto, zdá sa, nekonečnou diskusiou. Na záver chcem poďakovať pánovi Díazovi de Merovi Garcíovi Consuegrovi a povedať, že naša skupina plne podporí jeho správu.

  Stanimir Ilčev, v mene skupiny ALDE. – (BG) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa chcel pridať k tým, ktorí ocenili úsilie spravodajcu pána Díaza de Meru, pretože vytvoril prostredie, v ktorom sme mohli úspešne diskutovať o jeho navrhovaných zmenách, upraviť tie najzložitejšie a dosiahnuť kompromis, takže teraz môžeme byť so svojím úsilím spokojní.

Ako predstaviteľ skupiny ALDE by som chcel predovšetkým poukázať na to, že za dosiahnuté výsledky do veľkej miery vďačíme skutočnosti, že v tomto prípade sa do širšej témy prisťahovalectva a riadenia procesov prisťahovalectva zapracovala aj otázka ľudských práv. Takýmto spôsobom môžeme vďaka dodržiavaniu ľudských práv trvalo zaručiť ľudský a primeraný prístup zo strany imigračných úradníkov i zamestnancov agentúry Frontex.

Po druhé, veľkým kladom našej práce je fakt, že sa zlepší vzájomná spolupráca medzi komunikačnými úradníkmi a tiež spolupráca medzi nimi a agentúrou Frontex. A nakoniec, agentúra Frontex využije naše spoločné úsilie na zhromaždenie nových poznatkov, ktoré budú rozsiahlejšie svojím objemom a rôznorodejšie svojou funkciou. Tieto poznatky budú v rukách zodpovedných inštitúcií a osôb a umožnia im účinnejšie riadiť imigračné procesy. A prečo je potrebné účinnejšie riadenie imigračných procesov? Pretože imigračné procesy budú aj naďalej aktívne a v blízkej budúcnosti sa pravdepodobne ešte zintenzívnia.

  Franziska Keller, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, aj ja by som chcela poďakovať spravodajcovi pánovi Díazovi de Merovi Garcíovi Consuegrovi za skvelú prácu. Imigrační styční dôstojníci by sa nemali považovať len za „sprostredkovateľov deportácií“ – naozaj by som nechcela, aby boli za nich považovaní –, ale mali by aj podrobne monitorovať situáciu ľudských práv v hostiteľských krajinách, a najmä ochranu poskytovanú žiadateľom o azyl a navrátilcom.

Som veľmi rada, že nášmu spravodajcovi sa podarilo do správy viackrát zahrnúť zmienku o ľudských právach a o podávaní správ o ľudských právach – to je aspekt, ktorý v pôvodnom návrhu úplne chýbal.

Vítam tiež významnejšiu úlohu, ktorú dostal Európsky parlament ako jediný priamo volený orgán na úrovni EÚ, ktorý má teraz po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy ešte väčší význam – hoci sa zdá, že nie každý si to už uvedomil.

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým chcem, ako už bolo niekoľkokrát povedané, zablahoželať pánovi Díazovi de Merovi k vynikajúcej práci a k spolupráci a dialógu s nami počas celého tohto procesu: najmä v chúlostivej otázke v súvislosti s tým, či sa odkazy, ktoré máme v tomto a v iných textoch, týkajú „nedovolených prisťahovalcov“ alebo „nelegálnych prisťahovalcov“. Spravodajca pán Díaz de Mera zaujal k tejto otázke veľmi konštruktívny a dynamický postoj. Je tiež pravda, že zmluvy a pozícia samotnej Rady mu neumožnili pokročiť v tejto otázke ďalej a pre prípady nedovolených a nezdokumentovaných prisťahovalcov stanoviť definíciu, ktorá by bola rozsiahlejšia a technicky správnejšia.

Domnievam sa, že tu ide o to a išlo o to aj v mnohých diskusiách, ktoré sme mali o prisťahovalectve v Európskom parlamente, že tu máme represívnu politiku prisťahovalectva, ktorá sa takmer úplne realizuje a ktorej nič nechýba: základnou funkciou Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), funkciou Schengenskej dohody a dokonca i styčných dôstojníkov – ktorá sa momentálne mení a dopĺňa, ako sa to robilo už aj predtým – je kontrolovať hranice, čo je represívna funkcia.

Navyše všetci tu v Parlamente, ľavica a čoraz viac i pravica, vieme, že prisťahovalecká politika, ktorá zahŕňa len represívne opatrenia, vôbec nie je prisťahovaleckou politikou, pretože prisťahovalecká politika hodná svojho mena tiež vyžaduje právnu časť týkajúcu sa kanálov legálneho prisťahovalectva.

Myslím si, že keby sme hlasovali len za správu pána Díaza de Meru ako takú, s myšlienkami, ktoré presadzuje, bol by som úplne za. Namiesto toho však hlasujeme za kompromis s Radou v prvom čítaní, takže sa domnievam, že sme v tomto nezašli až tak ďaleko, ako sme mohli.

  Paul Nuttall, v mene skupiny EFD. – Vážená pani predsedajúca, jedným zo znakov suverénneho štátu je rozhodovanie o tom, kto môže a kto nemôže vstúpiť do krajiny. Bohužiaľ, viaceré vlády v Spojenom kráľovstve sa vzdali tejto právomoci v prospech nevolených, anonymných byrokratov v Bruseli. Ukázalo sa, že je to veľká pohroma. Dnes sme v situácii, keď máme nekontrolované prisťahovalectvo v rámci EÚ do našej krajiny, čo vedie k znižovaniu miezd a k prepúšťaniu ľudí – pôvodných obyvateľov – z práce. Nemyslím si, že táto sieť imigračných styčných dôstojníkov EÚ má nejakú moc zastaviť to.

V našej krajine tiež máme dvojúrovňový prisťahovalecký systém, podľa ktorého, ak ste z Austrálie, Nového Zélandu alebo z akejkoľvek inej krajiny, pre vás existujú obmedzenia. Ak ste však z Lotyšska, z Poľska či z akejkoľvek inej krajiny EÚ, môžete do našej krajiny chodiť, ako sa vám zachce. To je zásadne nesprávne. Tvrdí sa, že táto sieť pomôže kontrolovať nelegálne prisťahovalectvo, ale čo sa stane, ak nejaká krajina, napríklad Rumunsko, v podstate dá občianstvo státisícom nelegálnych prisťahovalcov? To je výsmech celého systému.

Podporujem to, aby volení politici v Spojenom kráľovstve rozhodovali o našich vlastných hraniciach. Nepodporujem nevolených nominantov, ktorí nenesú žiadnu zodpovednosť. Som presvedčený, že posilňovanie tejto siete by nebolo potrebné, keby mal každý členský štát právomoc rozhodovať o tom, kto vstúpi a kto nevstúpi na jeho pôdu. Žiadam preto všetkých, aby túto správu odmietli.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, môj kolega poslanec zo Spojeného kráľovstva hovoril o ťažkostiach britských zamestnancov, ktorým čelia v dôsledku prisťahovalectva do svojej krajiny. Pochádzam z Maďarska, z krajiny, kde je, bohužiaľ, veľké množstvo ľudí nútených presťahovať sa do Anglicka a hľadať si tam prácu, napríklad ako zdravotné sestry, lekári či iní kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci, pretože platy v Maďarsku sú mimoriadne nízke. Títo ľudia vyštudovali v Maďarsku na veľmi vysokej úrovni a Maďarsko je teraz svedkom kolapsu…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Paul Nuttall (EFD). – Vážená pani predsedajúca, ak chcú lekári, zubári a podobní ľudia prísť pracovať do Spojeného kráľovstva – a my potrebujeme ich schopnosti –, potom by mali v každom prípade prísť, ale momentálne je situácia taká, že náš trh je nasýtený: nemôžeme kontrolovať, kto pochádza z EÚ a kto nie. To je zásadne nesprávne. Je to zlé a spôsobuje to prepúšťanie ľudí.

Uvediem príklad. Taxikár, ktorý ma dnes ráno viezol na letisko, bol murárom, ktorého prepustili, pretože na stavbu chodili Poliaci, ktorí podrážali britským pracovníkom nohy. Dnes šoféruje taxík. To nemôže byť správne.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, je samozrejmosťou, že každá agentúra, ktorá pôsobí v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, môže počítať s mojou podporou. Ak dokážu imigrační styční dôstojníci zefektívniť činnosť napríklad agentúry Frontex, potom je to pozitívna vec.

Chcel by som zdôrazniť, že by sme nemali tráviť toľko času pozeraním na inštitucionálne a byrokratické procesy, pretože už pre stromy nedokážeme vidieť les. Problém nelegálneho prisťahovalectva je politický problém, ktorý si vyžaduje politickú vôľu, ak máme prísť s jeho riešeniami.

Nuž, dnes sme zistili, že stále existujú členské štáty, napríklad Belgicko, ktoré odmeňujú nelegálne prisťahovalectvo z politických a ideologických dôvodov. Odmeňujú nelegálnych prisťahovalcov tým, že legalizujú ich stav alebo im udeľujú povolenia na pobyt. Takýmto spôsobom sa proti nelegálnemu prisťahovalectvu nebojuje, ale sa aktívne podporuje. Môžeme mať toľko imigračných styčných dôstojníkov a zamestnancov agentúry Frontex, koľko chceme, problém sa však bude stále len zhoršovať.

Na aktuálnej správe ma najviac rozčuľuje odporúčanie, aby sme už nehovorili o „nelegálnom prisťahovalectve“, ale o „nedovolenom prisťahovalectve“, ako sa to teraz nazýva. Nuž, akosi mi to nejde do hlavy: zdá sa, že chceme vyriešiť problém tým, že mu dáme iné meno, alebo predstieraním, že už neexistuje. To je jednoznačne orwellovský prístup. Nazývajme veci pravými menami, vyjadrujme sa jasne a hovorme o nelegálnom prisťahovalectve a o nelegálnych prisťahovalcoch.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, samotná skutočnosť, že takmer všetci dnes blahoželali nášmu spravodajcovi pánovi Díazovi de Merovi Garcíovi Consuegrovi a všetkým tieňovým spravodajcom, ktorí sa podieľali na tomto úsilí, ilustruje veľmi serióznu snahu a skvelé výsledky, ktoré sa dosiahli. Aj ja im, samozrejme, všetkým blahoželám. Dnešná rozprava je mimoriadne dôležitá, pretože ukazuje úsilie, ktoré vynakladáme – tentoraz na európskej úrovni – na riadenie legálnych a nelegálnych prisťahovaleckých tokov, na koordináciu a skutočný prejav našej solidarity medzi členskými štátmi a na lepšie využívanie všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii.

Vytvorili sme sieť imigračných styčných dôstojníkov. Ako sme už počuli, táto sieť zahŕňa približne 130 krajín a umožňuje nám získavať spoľahlivé informácie. Zriadili sme agentúru Frontex, nedávno sme zriadili Európsky podporný úrad pre azyl, podpísali sme dohodu o readmisii, využívame všetky európske finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii, a z roka na rok ich posilňujeme, ako sa len dá. Samotná skutočnosť, že sme sa teraz dostali až do bodu, keď využívame a kombinujeme tieto nástroje – inými slovami poznáme nároky agentúry Frontex, prepájame ju so sieťou styčných dôstojníkov a ešte užšie kombinujeme všetky prostriedky a nástroje, ktoré máme k dispozícii –, dokazuje, že sa efektívnejšie posúvame dopredu.

Samozrejme, nikto nemôže povedať, že sme dosiahli svoju cieľovú úroveň. Keď vidíme, že v Grécku máme 90 % nelegálnych vstupov prisťahovalcov do Európy, už len to samotné ukazuje, že máme ešte veľa práce. Táto spolupráca a tieto nástroje, ktoré máme, však potvrdzujú, že sa môžeme posúvať dopredu ešte efektívnejšie. Vďaka nim môžeme byť takí optimistickí, ako sa len dá, z toho, že Európa má nástroje a že s pomocou solidarity a úzkej spolupráce všetkých strán budeme schopní dosiahnuť v budúcnosti ešte lepšie výsledky. Buďte si istá, pani komisárka, že podporíme všetky takéto snahy zo strany Komisie. Nepochybujte, že podporíme všetky takéto iniciatívy z vašej strany.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, ako vieme, dôstojníci agentúry na ochranu hraníc Frontex vykonávajú dôležitú prácu ako súčasť operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Podľa môjho názoru sa proti nemu musí účinne bojovať najmä v tranzitných krajinách. Hustá sieť imigračných styčných dôstojníkov a ich úzka spolupráca je preto citlivým opatrením, ktoré nám umožní účinne bojovať proti masovému prisťahovalectvu do Európy so všetkými jeho negatívnymi dôsledkami pre občanov Európy. Musí sa však zaistiť, aby sa informácie a hodnotenia poskytované styčnými dôstojníkmi dali bez akejkoľvek byrokracie čo najrýchlejšie k dispozícii agentúre Frontex a vnútroštátnym orgánom.

Vo všeobecnosti rozhodne potrebujeme lepšiu spoluprácu v otázkach prisťahovalectva medzi všetkými aktérmi. Podľa môjho názoru by sa právomoci agentúry Frontex mali čo najskôr – so súhlasom členských štátov – posilniť, aby sme dokázali zaistiť jej jednotné a účinné fungovanie najmä na vonkajších hraniciach.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Vážená pani predsedajúca, ako spravodajca pre nariadenie o agentúre Frontex s radosťou vítam posledný vývoj v súvislosti s právnym predpisom, ktorý máme pred sebou, pretože nám pomôže v procese posilňovania agentúry Frontex. Moja správa o agentúre a o zmenách, ktoré je potrebné urobiť v súvislosti s jej pôsobnosťou, bola prezentovaná minulý mesiac a termín predloženia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplynie práve tento týždeň. Preto predpokladám, že v nasledujúcich mesiacoch – v januári a februári – prijme Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správe o agentúre Frontex a že v rámci výboru budeme môcť túto vec uzavrieť. Dúfam, že potom budeme môcť začať proces vedúci k čo najrýchlejšiemu doriešeniu tejto záležitosti. Skutočnosť, že budeme mať týchto imigračných styčných dôstojníkov, ktorí umožnia poskytovanie informácií agentúre Frontex, je v každom prípade mimoriadne pozitívnym vývojom.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, táto správa mohla získať jeden pozitívny hlas, bola však, bohužiaľ, upravená pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré považujeme za zbytočné a ktorým sa dalo vyhnúť. Na základe nich boli slová „nelegálne“ a „tajné“ nahradené slovom „nedovolené“, takmer akoby tu bol strach povedať veci tak, ako naozaj sú.

Pozitívne však je, že správa umožňuje vytvorenie siete imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do konzulárnych orgánov a do medzinárodných organizácií, ktorých úlohou bude zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu a umožniť repatriáciu nelegálnych prisťahovalcov.

Priama výmena informácií o nelegálnych migračných tokoch medzi štátmi, veľvyslanectvami a medzinárodnými organizáciami sa navyše môže ukázať užitočnou v boji proti činnosti zločineckých sietí. Bolo zničených príliš veľa životov. Predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi je jedným z cieľov, ktoré musí EÚ dosiahnuť.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, členské štáty vysielajú imigračných styčných dôstojníkov do tretích krajín s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu v kontakte s orgánmi v týchto krajinách. Preto považujem spoluprácu medzi týmito dôstojníkmi a agentúrou Frontex za naliehavo potrebnú. Potrebujeme zmysluplnú výmenu informácií a osvedčených postupov a musíme sa tiež vyhnúť vytváraniu duplicitných štruktúr. Dúfam, že takáto súčinnosť povedie k účinnejším kontrolám na hraniciach – najmä preto, lebo agentúra Frontex nemá vlastných externých dôstojníkov v tretích krajinách.

Kľúčovým prvkom tejto spolupráce musí byť jednotné spracúvanie dohôd o readmisii, či už vo východnej Európe, alebo v Afrike, pretože v oblasti repatriácie nelegálnych prisťahovalcov vládne v EÚ chaos. Niektoré členské štáty postupujú veľmi rázne, kým iné sú veľmi pomalé. To má potom, samozrejme, negatívne dôsledky pre všetky členské štáty.

Je tu preto naliehavá potreba konať. Treba posilniť agentúru Frontex a EÚ tiež musí tlačiť na orgány v členských štátoch, aby si plnili povinnosti.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, správa a návrh, ktorý je za ňou, jednoznačne slúžia cieľu presadzovať a umožniť prisťahovalectvo a sú krokom týmto smerom, čo považujeme za neprijateľné. Vytvorenie siete imigračných styčných dôstojníkov je ďalším krokom smerom k centralizovanému opatreniu riadenému Európskou úniou, ktoré slúži na šírenie prisťahovalcov a utečencov. Ďalej je neprijateľné, že EÚ chce nahradiť výraz „nelegálne prisťahovalectvo“ výrazom „nedovolené prisťahovalectvo“, čím sa snaží ešte viac zlegitimizovať tento inak nelegálny čin. Občania Európy majú dosť prílivu prisťahovalcov a privítali by sme, keby to uznali aj volení poslanci sediaci v tomto Parlamente. Bohužiaľ, nemôžem o tejto správe povedať nič iné ako to, že je karikatúrou samej seba. Obsah tejto správy je karikatúrou Európskeho parlamentu.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, zmena a doplnenie nariadenia umožňuje výmenu informácií s cieľom „riadenia legálneho a nelegálneho prisťahovalectva“. Ja ho nechcem riadiť, chcem ho zastaviť. Migrácia vychádza z nesprávneho predpokladu, že sme produktom našej kultúry a že vystavenie európskej kultúre premení cudzincov na Európanov v druhej generácii, ak nie v prvej. Rozdielni ľudia nie sú produktom rozdielnych kultúr: rozdielne kultúry sú produktom rozdielnych ľudí.

Ak privediete obyvateľov tretieho sveta do Európy, privediete tým do Európy tretí svet – nie dočasne, ale navždy. Presne toto robíme posledných šesť desaťročí.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, teraz nastal čas, aby sme sa konečne pokúsili nájsť základné príčiny problému prisťahovalectva a odstránili ich. Z ľudských dôvodov navrhujem zavedenie práva každého človeka bývať vo svojej rodnej krajine, vo svojej domovine. Vo svete vrátane krajín, ktoré sa považujú za druhoradé členské štáty EÚ, by sa mali vytvoriť primerané hospodárske a iné podmienky na to, aby ľudia mohli žiť v krajine, ktorá je ich domovom. Rozviniem svoju predchádzajúcu myšlienku: systém zdravotnej starostlivosti v Maďarsku utrpel kolaps alebo je na hranici kolapsu, pretože maďarskí lekári, zdravotné sestry a zamestnanci so zdravotníckou kvalifikáciou sú nútení masovo migrovať v rámci EÚ, napríklad do Anglicka, ako aj do iných krajín, čím sa v podstate stávajú hospodárskymi utečencami. Je čas preskúmať tento fenomén a začať proti nemu bojovať napríklad uložením povinnosti členským štátom zaistiť primerané živobytie pre kvalifikovaných lekárov a zdravotné sestry, ak to bude potrebné.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, hoci to rozprava neukázala, vidím, pán Díaz de Mera, že pre svoj návrh máte veľmi silnú podporu. Chcem vám k tomu zablahoželať, pretože to ukazuje, že ste urobili veľmi dôležitú prácu.

Chcem tiež zopakovať, že mám radosť, že ste prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených výborom posilnili aspekt ľudských práv v tejto otázke. Zaistím, aby sa pri posudzovaní jednotlivých krajín a regiónov a pri podávaní správ o nedovolenej migrácii v danej krajine alebo regióne prihliadalo na všetky dôležité aspekty, a najmä na ľudské práva. Vieme, že existuje veľmi tesná korelácia medzi situáciou ľudských práv a počtom migrantov či žiadateľov o azyl. To je hlavný faktor, ktorý ich k tomu tlačí.

Toto je tiež úloha pre Európsky podporný úrad pre azyl. Ten bude zhromažďovať takéto informácie o krajinách pôvodu a tranzitu žiadateľov o azyl. Základnou funkciou ISD – styčných dôstojníkov – je nadviazať a udržiavať kontakt s orgánmi hostiteľských krajín s cieľom predísť nedovolenej migrácii a bojovať proti nej. Celkové hodnotenie situácie ľudských práv v hostiteľskej krajine však nie je v ich právomoci, hoci je to vysoko v zozname priorít.

Myslím si, že vďaka vášmu návrhu sme tento text zlepšili, a veľmi sa teším na vaše zajtrajšie hlasovanie. Chcela by som ešte raz poďakovať vám i tieňovým spravodajcom za dôležitú prácu.

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra, spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, ďakujem vám veľmi pekne za vaše slová, ako aj za vaše zanietenie. Ešte raz by som chcel vyjadriť obdiv spôsobu, akým sa staráte o portfólio, ktoré vám bolo zverené.

Dnes popoludní tu zaznelo 18 prejavov a väčšina skupín túto správu podporila. Chcel by som im preto ešte raz vyjadriť svoju hlbokú a úprimnú vďaku, pretože sa nielen aktívne zapojili do rozpravy, ale aj obohatili, zmenili a doplnili podstatné otázky, ktoré mali byť v správe zahrnuté a teraz aj zahrnuté sú.

Hovorím najmä o kapitole o ľudských právach, Európskom podpornom úrade pre azyl a úlohe Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Samozrejme, v takom veľkom a rôznorodom Parlamente nie sme povinní každý s každým súhlasiť, a preto je úsilie, ktoré sme všetci vyvinuli s cieľom dosiahnuť veľmi široký konsenzus, mimoriadne významné. Dámy a páni, z pozície stredopravého poslanca a kresťanského demokrata skutočne vyhlasujem, že som jednoznačne za používanie výrazu „nedovolené“ a odmietam výraz „nelegálne“ ako právne, sémanticky a eticky nevhodný.

Veľmi pekne ďakujem všetkým kolegom poslancom za podporu, ako aj za vystúpenia vrátane tých nesúhlasných.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 14. decembra.

18. Zjednotený postup vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a prácu (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani Véronique Mathieuovej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (KOM(2007)0638 – C6-0470/2007 – 2007/0229(CNS) (A7-0265/2010)).

  Véronique Mathieu, spravodajkyňa. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, ako viete, Európska únia sa už desať rokov snaží vybaviť sa legislatívnymi nástrojmi v oblasti hospodárskeho prisťahovalectva.

Namiesto pôvodne globálneho prístupu uprednostnila Komisia odvetvový prístup. Tento návrh smernice vyjadruje potrebu spoločnej politiky legálneho prisťahovalectva, najmä hospodársky rôznorodého charakteru.

Doteraz sme vypracovali právne predpisy o nelegálnom prisťahovalectve, hraničných kontrolách, vízovej politike. Je načase, aby sme spolu zašli ďalej v otázke hospodárskej migrácie, pretože Európska únia musí čeliť úlohám spoločným pre všetky členské štáty, úlohám, ktoré si vyžadujú spoločné riešenia na európskej úrovni.

Týmito úlohami sú demografický pokles a starnutie obyvateľstva Európy. Vzhľadom na tieto dva problémy, ktoré ovplyvňujú Európu ako takú, predpovede o svetovej zamestnanosti vlastne poukazujú na to, že v nadchádzajúcich rokov bude citeľný nedostatok pracovných síl. Musíme preto nájsť riešenia na európskej úrovni, aby sme zareagovali na potreby trhu práce, a hospodárska migrácia je jedným z riešení, ktoré musíme preskúmať.

Dávajme si však pozor a neklamme sami seba. Definovanie európskeho prístupu k riadeniu legálneho prisťahovalectva znamená organizovať ho so samozrejmou pozornosťou zameranou na potreby a kapacity každého hostiteľského členského štátu. Ako sa uvádza v článkoch 1 a 8 tohto návrhu uznesenia, štáty si zachovajú kontrolu nad počtom migrantov, ktorým povolia vstup na svoje štátne územie.

Naše vlády pracujú rôznym spôsobom na regulácii hospodárskeho prisťahovalectva: prostredníctvom bilaterálnych dohôd, kvót, regulačných opatrení. Ani jedno z týchto opatrení sa však neprejavilo ako skutočne účinné pri riadení tokov legálnej migrácie a zároveň pri boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Vzťah medzi týmito dvoma javmi je však zrejmý. Nelegálnemu prisťahovalectvu budeme môcť zabrániť čo najlepšou organizáciou legálneho prisťahovalectva. Pri prijímaní tohto balíka opatrení, ktoré Komisia zaviedla už pred piatimi rokmi, ide práve o toto.

Čo prinesie táto smernica o jednotnom povolení súčasnému právnemu prostrediu v oblasti hospodárskej migrácie? Na rozdiel od smernice o modrej karte sa táto smernica nezaoberá kritériami povolení pre pracovníkov z tretích krajín. Zameriava sa na odstránenie rozdielov medzi odlišnými vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa postupu pri žiadosti o pracovné povolenie a povolenie na pobyt a práva cudzincov pracujúcich legálne v Európskej únii.

Ešte stále neexistuje európsky nástroj, ktorý by upravoval všetky práva štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne pracujú a žijú v Únii. Táto smernica preto ukončí tieto rozdiely pri ochrane týchto pracovníkov tým, že zabezpečí rovnosť zaobchádzania s vnútroštátnymi pracovníkmi vo významnom počte oblastí, ako sú pracovné podmienky, vzdelávanie a odborná príprava, sociálna ochrana, prístup k tovarom a službám, daňové úľavy.

Týmto spôsobom ponúkne tento spoločný základ týmto ľuďom ochranu pred vykorisťovaním tak, že im zaručí výhody bezpečného a chráneného právneho postavenia. Je to tiež spôsob boja proti nečestnej hospodárskej súťaži, ktorá pôsobí v neprospech európskych pracovníkov. Tento rozdiel v ochrane môže vlastne podporovať nábor nízko kvalifikovaných a slabo chránených pracovníkov na úkor európskych pracovníkov.

Táto smernica okrem toho zjednoduší postup prijímania na účely zamestnania. Všetky členské štáty budú mať harmonizovaný postup, ktorý bude jednoduchší, rýchlejší a pružnejší. Z prijatia tejto smernice budú mať preto veľký prospech migranti, zamestnávatelia a vnútroštátne správy, čo v konečnom dôsledku umožní lepšie riadenie tokov legálnej migrácie.

Parlament je teraz jedným zo zákonodarných orgánov, čo znamená, že musí prejaviť aj zodpovednosť – možno je to idealistický a zastaraný názor – a ukázať, že sme dospeli na úroveň nových povinností, ktoré nám ukladá Lisabonská zmluva. Vystupujme ako dôveryhodný hovorca pripravený riešiť náročnú úlohu, ktorú predstavuje riadenie migračného tlaku na hraniciach Európy. Vieme, že dobre riadené migračné toky budú na prospech všetkým.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážená pani predsedajúca, najprv by som sa chcela poďakovať obom spravodajcom, pani Mathieuovej a pánovi Cercasovi, obom výborom, ako aj belgickému predsedníctvu za intenzívnu prácu, ktorú vykonali na tomto návrhu.

Ako viete a ako povedala pani spravodajkyňa, Komisia už predložila túto správu v roku 2007. Naším cieľom bolo a stále je zjednodušiť postupy zavedením jednotného povolenia na pobyt a na prácu a zároveň zaručiť práva súvisiace so zamestnaním pracovníkom z tretích krajín s oprávneným pobytom, na ktorých sa nevzťahujú konkrétne právne predpisy EÚ ani návrhy Komisie. Týmto návrhom neupravujeme podmienky týkajúce sa udeľovania alebo zamietnutia povolenia. Tieto podmienky sú v kompetencii členských štátov rovnako ako rozhodnutie o počte povolení – ak bolo prijaté.

Tento návrh predstavuje jeden zo základných kameňov politiky zamestnanosti a migračnej politiky Európskej únie. Ak Parlament a Rada túto smernicu prijmú, smernica potvrdí, že Európska únia si váži dôležitý prínos pracovníkov z tretích krajín k našim hospodárstvam a spoločnostiam. Preukázalo by to aj skutočnosť, že sme pripravení a schopní dohodnúť sa na právnych predpisoch týkajúcich sa zamestnanosti a migrácie.

Je to veľmi komplexný návrh a zameriava sa na oblasť prisťahovalectva i na oblasť sociálnej zamestnanosti. Komisia môže podporiť väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých sa hlasovalo v príslušných výboroch tohto Parlamentu, do tej miery, pokiaľ posilnia procedurálne záruky pre migrantov a zamestnávateľov. To je vo vzťahu k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zameraným na ďalšie zjednodušenie postupov pri vybavovaní žiadostí a posilnenie ustanovení o rovnakom zaobchádzaní – napríklad zásada proporcionality poplatkov týkajúcich sa postupov a ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní v súvislosti s daňovými úľavami.

Na druhej strane je pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vývoz nadobudnutého dôchodku podmieňuje existenciou bilaterálnej dohody, oveľa reštriktívnejší v porovnaní s prístupom, ktorý navrhla Komisia.

Som rada, že predsedníctvo i Parlament vyvíjajú veľké úsilie, aby sa ich stanoviská priblížili. Belgické predsedníctvo sa pokúša dosiahnuť, aby sa členské štáty priblížili k stanovisku EP, a ja viem, že Parlament zohľadňuje množstvo pripomienok a žiadostí Rady.

Kompromis, ktorý sa všetci snažíme dosiahnuť, bude rešpektovať určité kritériá, napríklad cieľ chrániť migrujúcich pracovníkov a poskytnúť im niektoré sociálno-ekonomické práva súvisiace so zamestnaním na základe rovnakého zaobchádzania presadzovaného v čo najväčšej miere vo vzťahu k pracovníkom z EÚ, a to od prvého dňa zamestnania. Zohľadní tiež dôležitosť vytvorenia rovnakých podmienok v celej EÚ pre týchto pracovníkov a, po tretie, význam toho, že našim partnerským krajinám ukážeme, že sme pripravení zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne žijú a pracujú v našich členských štátoch.

Nemôžeme ignorovať pripomienky členských štátov, týkajúce sa zabezpečenia ustanovení o rovnakom zaobchádzaní, hlavne vzhľadom na zameranie rozpočtu. Myslím si, že je dôležité, aby tieto kritériá, ktoré som práve zdôraznila, boli dodržané, hoci konečný výsledok nemusí byť taký ideálny, ako sme chceli, a taký ambiciózny, ako sme dúfali. Ako povedala pani Mathieuová, toto je kompromis. Je to dobrý kompromis a označuje dôležitý krok vpred v oblasti legálnej migrácie a bude mať mimoriadny význam pre pracovníkov Európskej únie.

Chcela by som preto vyjadriť nádej, že sa nám čo najskôr podarí dosiahnuť dohodu o tomto návrhu. Ešte raz ďakujem spravodajcom a tieňovým spravodajcom za vykonanú prácu.

  Alejandro Cercas, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pani Mathieuová, dámy a páni, prisťahovalectvo v Európe je nepochybne veľmi dôležitá a mimoriadne významná politická, hospodárska a sociálna otázka.

Je to obrovská príležitosť, ale vyžaduje si inteligentné, spravodlivé riadenie, pretože inak by sa z nej mohol stať problém nielen pre prichádzajúcich pracovníkov, pretože by sa s nimi nezaobchádzalo spravodlivo, ale aj pre existujúcich pracovníkov, ktorých pracovné miesta by boli ohrozené. Ďalšia možnosť je, že by sa mohol rozdeliť a rozčleniť trh práce a že by vznikla vrstva „nízkonákladových“ pracovníkov ohrozujúcich sociálne výdobytky získané počas storočia budovania európskeho sociálneho modelu.

Z toho vyplýva, pani komisárka, pani Mathieuová, že základným kameňom inteligentnej a spravodlivej politiky hospodárskeho prisťahovalectva je zásada rovnakého zaobchádzania. Rada to vyslovila v Tampere pred 11 rokmi, Komisia to vyslovila pred piatimi rokmi v zelenej knihe a zajtra musí Parlament hlasovať o návrhu legislatívnej iniciatívy. Táto otázka rovnakého zaobchádzania je hlavnou témou kapitoly III smernice. Nie je to len nejaká byrokratická smernica. Stanovuje práva a povinnosti, ktoré by sa mali uplatňovať na všetkých legálnych prisťahovalcov, a mala by zahŕňať všetky práva na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu.

Žiaľ, pani komisárka, smernica nie je taká, akú nám sľúbili. Nehovorím to ja ani Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, ale všetky humanitárne mimovládne organizácie, všetky cirkvi v Európe a všetky odborové zväzy bez výnimky. Táto smernica je neprimeraná, ba až nebezpečná, pretože vylučuje práve tie skupiny, ktoré potrebujú ochranu najviac. Vylučuje pracovníkov na určitý čas, vysídlené osoby, pracovníkov preložených v rámci ich podnikov a pracovníkov z menej rozvinutých krajín, ktorí sem budú prichádzať na základe režimu 4 Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT).

Státisíce pracovníkov preto budú prichádzať z tretích krajín v súlade so zásadou krajiny pôvodu, pretože táto smernica s nimi nebude zaobchádzať na základe rovnosti. Je to aj preto, lebo dávate členským štátom možnosť uplatniť výnimku typu „opt-out“ z rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o vyplácanie dôchodkov, keď sa pracovníci vrátia do svojich krajín, rodinných prídavkov a sociálnych dávok pre nezamestnaných okrem samotnej podpory v nezamestnanosti. Bude sa to vzťahovať dokonca aj na pracovníkov, ktorí podliehajú zásade rovnakého zaobchádzania a na ktorých sa vzťahuje to, o čom hovorila pani Mathieuová. Sú vylúčení aj z grantov a akéhokoľvek typu podpory vyššieho vzdelávania vrátane odbornej prípravy.

Zo všetkých uvedených dôvodov Komisia uvádza v dôvodovej správe a v posudzovaní vplyvov, že chce odstrániť rozdiely v právach a ukončiť ich uplatňovanie, ale v praxi to nerobí. To nestačí, pani komisárka.

Okrem toho budeme mať zajtra, žiaľ, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili pravicové a stredopravicové skupiny v tomto Parlamente a ktoré zachádzajú ešte ďalej, ako ste povedali, a ktoré dokonca prijímajú najextrémnejšie stanoviská Rady s cieľom zničiť konsenzus, ktorý sme dosiahli vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci.

Preto si myslím, pani komisárka, pani Mathieuová, dámy a páni, že musíme o tejto otázke a o ďalších smerniciach viesť oveľa širšiu rozpravu, ktorá bude otvorená voči európskej občianskej spoločnosti, mimovládnym organizáciám, cirkvám a odborovým organizáciám. Nesmieme sa touto vecou zaoberať tak rýchlo a – podľa môjho názoru – tak nezodpovedne, čo by sme spravili, keby sme text Rady zajtra prijali.

Myslím si, že väčšina kolegov poslancov zo všetkých politických skupín by súhlasila s tým, aby sa uskutočnila rozsiahla rozprava s cieľom dosiahnuť široký konsenzus v Parlamente, ktorý by rešpektoval zásady našej Charty základných práv a tiež odporúčania Organizácie Spojených národov, Medzinárodnej organizácie práce a Rady Európy.

Hovoríme o dôstojnosti ľudí, ale aj o budúcnosti Európy, a myslím si, že je potrebné, aby všetci pracovníci v Európe bez výnimky, bez ohľadu na svoj pôvod, mali všetky práva bez obmedzenia, ak žijú v Európe legálne. To je spôsob, ako bojovať proti xenofóbii a rasizmu a za slušnú Európu.

  Ria Oomen-Ruijten, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Vážená pani predsedajúca, na začiatku by som chcela zablahoželať pani Mathieuovej k tomu, že sa dokázala ujať dokumentácie, ktorá sa tu roky prehadzovala ako horúci zemiak. Ak som vám rozumela správne, pani Malmströmová, návrh smernice o podmienkach pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v Európskej únii na pracovné účely bol predložený už v roku 2001. Uvedený návrh bol stiahnutý v roku 2006, pričom súčasný návrh bol predložený v roku 2007 s týmto unikátnym postupom pre občanov tretích krajín, ktorí prišli do EÚ za prácou. V dôsledku toho sa povolenie na pobyt a pracovné povolenie spájajú do jedného povolenia.

Pani predsedajúca, návrh, ktorý máme teraz pred sebou – a ja nesúhlasím úplne s pánom Cercasom –, naznačuje, že štátni príslušníci z tretích krajín s jednotným povolením majú sociálne práva, ktoré sú v podstate rovnaké pre všetkých. Rozprava vo Výbore pre sociálne veci a životné prostredie – a ďakujem pánovi kolegovi Cercasovi, pretože som rada, že s ním o tom môžem diskutovať – sa dosť rozvášnila v súvislosti s dvoma bodmi. Predovšetkým išlo o rozsah, pričom – a s týmto súhlasím – vyslaní pracovníci nemôžu alebo nesmú mať možnosť uchádzať sa o jednotné povolenie. Je to opísané v článku 3 ods. 2 písm. b smernice 96/71/ES, známej aj ako smernica o vysielaní pracovníkov.

Sociálne postavenie vyslaných štátnych príslušníkov tretích krajín je a bolo podľa môjho názoru adekvátne opísané v uvedenej smernici. Už vtedy som si myslela – a myslím si to aj dnes –, že je dôležité, aby sme vytvorili rovnaké podmienky, na základe ktorých nebude možné, aby vyslaní pracovníci pracovali za nižšiu mzdu než bežný personál. Podľa mňa však vzniká otázka, či si nevytvoríme problémy v budúcnosti, ak nespomenieme smernicu o vysielaní pracovníkov.

Druhý bod, s ktorým som mala veľa problémov a ktorý bol teraz pozmenený a doplnený v dôsledku môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, je zásada porušenia rovnosti zaobchádzania. Zastávala som a stále zastávam názor, že táto zásada, ako je uvedená v nariadení (ES) č. 883, musí byť aj naším východiskom, pokiaľ ide o toto jednotné povolenie. Myslím si, že kompromis, ktorý dosiahla Rada, je dobrý, pretože zaručuje rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie.

  Vilija Blinkevičiūtė, v mene skupiny S&D. – (LT) Vážená pani predsedajúca, smernica o jednotnom povolení na pobyt a na prácu je skutočne veľmi dôležitá. Prebehli mnohé diskusie, vyjadrilo sa veľa názorov a veľa hodnotení, ale spoločné rozhodnutie, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých pracovníkov z tretích krajín, ktorí legálne žijú a pracujú v členských štátoch EÚ, sa nedosiahlo. Táto smernica by mala byť všeobecnou rámcovou smernicou o právach pracovníkov z tretích krajín a mala by slúžiť ako rámec pre konkrétne smernice, pretože len vtedy môže prispieť k cieľu Európskej únie, ktorým je spoločná migračná politika. Hlavným problémom je však skutočnosť, že rámec smernice, ktorý nám prisľúbili, bol z návrhu Komisie už odstránený, keďže určité kategórie pracovníkov, ako napríklad pracovníci na určitý čas, pracovníci preložení v rámci svojho podniku a utečenci, boli z jej obsahu vylúčené. Inými slovami táto smernica neposilňuje zásadu právnej rovnocennosti pre pracovníkov z tretích krajín. Aby táto smernica bola referenčná a rámcová, je potrebné zahrnúť do jej rozsahu všetkých pracovníkov, najmä dočasných pracovníkov, pretože v opačnom prípade by pre migrantov, ktorí legálne bývajú a pracujú v Európskej únii, neplatili rovnaké pracovné podmienky založené na zásade spravodlivosti, jednotnosti a rovnosti. Treba poznamenať, že migrujúci pracovníci svojou prácou a uhrádzanými daňami a dávkami sociálneho poistenia prispievajú k hospodárstvu EÚ. Treba im preto zaručiť rovnaké minimálne práva a na trhu práce sa s nimi musí zaobchádzať rovnakým spôsobom. Ak budeme zajtra o tejto smernici hlasovať, musíme byť jednotní, pretože len vtedy budeme môcť vyhrať tento boj o to, aby všetky skupiny pracovníkov boli zahrnuté do tejto smernice a aby mali rovnaké práva. Chcela by som zdôrazniť, že ani v rámci Európskej únie, ani mimo neho nie je možné vytvoriť dvojúrovňový trh práce. Nesmieme dovoliť, aby sa vytvorila druhá trieda pracujúcich, ktorá by čelila diskriminácii a ktorá by nemala rovnaké práva alebo záruky. Ak by sme to dopustili, pošliapali by sme všetky sociálne normy, ktoré sme doposiaľ zaviedli.

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – Vážená pani predsedajúca, najprv by som chcela začať drobnou procedurálnou námietkou: konštatujem, že pri takejto dôležitej rozprave nie je prítomný náš rokovací partner, teda Rada. Považujem to za neprijateľné. Nie je to po prvýkrát a žiadam predsedníctvo tohto Parlamentu, aby Rade napísalo a podalo sťažnosť.

(potlesk)

Teraz by som chcela pokračovať a ako ostatní zablahoželať pani Mathieuovej za veľmi dobre vykonanú prácu na veľmi náročnej, komplexnej a citlivej dokumentácii. Naša skupina ALDE prijme svoju zodpovednosť a aj my chceme dosiahnuť dohodu, pretože si uvedomujeme, že je veľmi dôležitá. Nerobíme to však s veľkou radosťou, pretože ako už – myslím si – vyjadrili rôznym spôsobom všetky skupiny v tomto Parlamente a Komisia, tento návrh nezachádza ani približne tak ďaleko, ako by bolo potrebné.

Naša skupina bude trvať na svojom stanovisku o dodatočných dokumentoch, pretože ak dovolíme členským štátom, aby vyžadovali dodatočné dokumenty, tak to celkom znemožní dosiahnuť vlastný účel jednotného povolenia. Buď máte jednotné povolenie, alebo ho nemáte, ale ak máte jednotné povolenie, nesmú byť žiadne dodatočné dokumenty.

Čo sa týka tabuliek zhody, s cieľom dosiahnuť dohodu naša skupina nebude hlasovať za doplnenie tabuliek zhody. Musím však povedať – toto je osobná poznámka –, že podľa mňa to je nehanebná hranica, ktorú si stanovili členské štáty, pretože ak chcú členské štáty transponovať smernicu a správať sa v tejto súvislosti transparentne, mali by z vlastnej vôle doplniť tabuľky zhody.

Napokon v roku 1999 v Tampere členské štáty prišli s týmto veľkolepým vyhlásením, že si želajú spoločnú azylovú a prisťahovaleckú politiku. Tak aký pokrok sme doteraz dosiahli? V podstate žiadny. Je celkom jasné, že členské štáty nechcú spoločnú prisťahovaleckú politiku.

  Jean Lambert, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážená pani predsedajúca, aj my máme otázku k variabilnému trhu práce, ktorý už máme v spoločenstve 27 členských štátov a v rámci týchto 27 členských štátov, ale naša otázka znie, ako sa z tohto bodu dostaneme do situácie, ktorá bude rozsiahlejšia a lepšia.

Chceme si byť istí tým, že budeme mať dohodnutý základ práv pre väčšinu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý už pôvodne stanovila Komisia a ktorý vo všeobecnosti zlepšil Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci.

Nechceme, aby sa tieto práva čoraz väčšmi obmedzovali a redukovali, a preto chceme pri zajtrajšom hlasovaní podporiť čo najširší a najlepší rozsah práv. Chceme pripomenúť Rade, že v tomto prípade sa zaoberáme jednotlivcami, ktorí by mali mať možnosť rozvíjať svoju kvalifikáciu a vzdelávanie, využívať dávky sociálneho poistenia, ktoré uhrádzajú, a tešiť sa na uplatnenie svojho nároku na dôchodok vzhľadom na to – ako sa uvádza v návrhu –, že ich práca podporuje naše hospodárstva a v podstate aj naše spoločnosti.

Čo sa týka našej skupiny, je tiež dôležitý záväzok týkajúci sa migračnej cirkulácie v článku 11 písm. a. Rozsah je problematickou otázkou, pretože sa diskutuje aj o iných existujúcich nástrojoch, ktoré niekedy vedú k napätiu. Takisto klameme sami seba, ak si myslíme, že predložený návrh skutočne uspokojí potreby každého jedného migrujúceho pracovníka v rámci Európskej únie. Potrebujeme diferencovanejší postup, aby sme zabezpečili, že migrácia bude pre nich fungovať, preto nebudeme hlasovať napríklad za zahrnutie príjemcov humanitárnej ochrany.

  Patrick Le Hyaric, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, pán Cercas to vystihol veľmi správne: existujú názorové rozdiely medzi Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci a Výborom pre občianske práva, spravodlivosť a vnútorné veci. Parlament preto musí hlasovať proti takzvanej smernici o jednotnom povolení. Tento text má v zásade jediný cieľ, ktorý možno ľahko identifikovať, a to dosiahnuť, aby pracovníci v Európskej únii konkurovali pracovníkom z krajín mimo Európy, ba dokonca aby si navzájom konkurovali pracovníci, ktorí sa prisťahovali, v závislosti od svojho postavenia.

Ak táto smernica zostane v tejto podobe, vznikne niekoľko kategórií postavenia: kategória pracovníka s pobytom, kategória sezónneho pracovníka a kategória pracovníka preloženého v rámci podniku. Tým by sa existencia viacerých kategórií pracovníkov v Európskej únii stala oficiálnou. Ak by sme to prijali, porušilo by to zásady Charty základných práv.

Na rozdiel od toho, čo ste povedali, pani Mathieuová, tieto rozdiely v postavení by viedli k neustálemu tlaku na životné a pracovné podmienky a podmienky zamestnávania všetkých pracovníkov v Európskej únii. Rovnosť nemožno dosiahnuť len na základe pracovných podmienok.

Ako povedal pán Cercas, rovnosť sa musí vzťahovať na mzdy, pracovný čas, istotu zamestnania, zdravie, dovolenku, sociálnu ochranu, prístup k verejným službám a odbornú prípravu. Bez tohto spoločného minima budeme mať džungľu konkurencie, stigmatizácie, vylúčenia a bezmedzného vykorisťovania. Rovnosť sa musí vzťahovať na všetkých pracovníkoch bez ohľadu na ich pôvod. Neakceptujme pridávanie nových typov konkurencie medzi pracovníkov nad rámec tých, ktoré zaviedla poburujúca Bolkensteinova smernica. Rovnosť medzi pracovníkmi musí byť cieľom jednotnej pozitívnej smernice potvrdzujúcej túto zásadu. Keď však chýba, v mene Európy pracovníkov, sociálnej Európy, humanistickej Európy všetci v tomto Parlamente bez ohľadu na naše názory odmietame túto smernicu.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, predmetná správa určite obsahuje niektoré pozitívne prvky a všeobecným cieľom je zjednodušiť postupy a byrokratické kroky pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí sú držiteľmi platného povolenia na pobyt v niektorom členskom štáte.

Chcela by som však ako námet do diskusie uviesť skutočnosť, že dnes sú v Európe desiatky miliónov občanov bez práce – mnohí z nich sú mladí ľudia – v dôsledku štrukturálnych nedostatkov európskeho výrobného systému a v dôsledku krízy, ktorej koniec sa zdá v nedohľadne.

Prvotnou zodpovednosťou Európy, dokonca ešte pred podporou štátnych príslušníkov z tretích krajín bývajúcich v našich krajinách, je zaviesť hospodárske, politické a sociálne opatrenia, ktoré našim občanom pomôžu predovšetkým získať alebo opätovne získať prácu. Ak Európa dokáže poskytovať svojim občanom prácu, vytvorí pevné sociálne základy pre to, aby bolo možné primerane absorbovať toky vonkajšej migrácie.

Kľúčovým bodom musí byť najmä zabezpečenie nezávislého rastu Európy a toho, aby stála na vlastných nohách. Naše krajiny potom budú mať silu ponúknuť prácu aj iným.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážená pani predsedajúca, naša strana sa vždy jasne vyjadrovala, že je proti európskej azylovej a prisťahovaleckej politike. V Holandsku máme teraz fantastickú vládu, ktorá dokázala lepšie presadiť vôľu občanov v oblasti azylu a prisťahovalectva než v minulosti, ale teraz sme boli jednoducho postavení pred hotovú vec.

Napriek tomu sa naša strana, delegácia holandskej Strany slobody (PVV), bude stále snažiť zabezpečiť prenos týchto právomocí späť členským štátom. Medzitým je, samozrejme, dôležité obmedziť škody, a práve to sa táto správa nesnaží dosiahnuť: nový postup podávania žiadostí v skutočnosti nesťažuje, ale uľahčuje príchod ľudí do Európskej únie.

Pani predsedajúca, len elitárska politická trieda, ktorá je úplne odrezaná od kontaktu so svojimi občanmi, by dokázala nechať v kaši tých občanov, ktorí sú dennodenne svedkami katastrofálnych účinkov masového prisťahovalectva nezápadných migrantov. Budem hlasovať proti tejto správe, pretože som bol zvolený Holanďanmi a nie ľuďmi, ktorí hľadajú šťastie a ktorí chcú využívať výdobytky Západu a pritom nechcú prijať židovsko-kresťanské hodnoty.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel zablahoželať pani Véronique Mathieuovej za všetku snahu, ktorú vynaložila pri dosahovaní tohto výsledku. Ako povedala pani komisárka Malmströmová, vykonala veľmi dôležitú prácu v mimoriadne komplexnej problematike. Ako Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) schvaľujeme spoluprácu v oblasti legálneho prisťahovalectva, pokiaľ jasne vyjadríme, že zároveň zostrujeme boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Myslím si, že jedno nemôže existovať bez toho druhého. Napriek tomu zároveň uznávame aj to, že jedným z nástrojov, ktorý možno využiť na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, je poskytnutie dobrých a jasných príležitostí na regulované prisťahovalectvo presne tak, ako to robíme v tomto prípade. Chcel by som však tiež pripomenúť, ako povedala pani Véronique Mathieuová, že nové právomoci, ktoré nám v tejto oblasti udelila Lisabonská zmluva, priniesli so sebou nové povinnosti. Keďže preto máme prijať túto novú zodpovednosť, tento Parlament to musí urobiť tým, že dokáže, že je schopný dosiahnuť kompromis s Radou ministrov. To si vyžaduje prijatie niektorých stanovísk Rady, ako napríklad záruky, ktoré by si chcela ponechať pri vydávaní týchto povolení podľa tejto smernice. To podľa mňa vedie k otázke rovnakého zaobchádzania. Ak chceme dosiahnuť dohodu s Radou, musíme to uznať a potom musíme jednoznačne prijať, že podmienky nebudú vždy nevyhnutne rovnaké. Zároveň však ľudia, ktorí tvrdia, že sa ženieme dopredu, alebo ktorí chcú hlasovať proti – a týmto končím –, by mali uznať, že bez smernice sa dostaneme do nezákonnej situácie, ktorá v žiadnom prípade nebude na prospech tým pracovníkom, ktorí sa v nej ocitnú.

  Claude Moraes (S&D). – Vážená pani predsedajúca, myslím si, že obaja moji kolegovia zo skupiny S&D, pán Cercas a pani Blinkevičiūtėová, poukázali na hlavný problém tohto balíka pre našu skupinu: nejde len o rovnaké zaobchádzanie alebo zásadu krajiny pôvodu – ako povedala pani Oomenová-Ruijtenová –, o ktorej prebehla veľmi rozsiahla rozprava. Je tu tiež otázka nelogickosti toho, kde sa dnes nachádzame. Máme návrh o jednotnom povolení, ktorý prichádza po návrhu o kvalifikovaných pracovníkoch, modrej karte a po sankciách voči zamestnávateľom. To znamená, že máme balík, ktorý má veľa správnych úmyslov, ako napríklad presadiť horizontálny prístup. My však nemáme horizontálny prístup, pretože sme v situácii, v ktorej pani Mathieuová vykonáva dobrú prácu s tým, čo má, ale – ako povedala vo svojom príhovore – chceme globálny prístup, ale teraz máme odvetvový prístup, a práve k tomuto odvetvovému prístupu mala pani Lambertová pripomienky.

Kde sa teda dnes nachádzame? Naša skupina má veľké obavy v súvislosti so zamestnávaním na základe zásady krajiny pôvodu, a ako povedala kolegyňa Blinkevičiūtėová, máme skutočný problém s kategóriami pracovníkov, ktorí sú zahrnutí do tohto návrhu. Sme teda v situácii, keď sú vylúčení vyslaní pracovníci, pracovníci preložení v rámci svojho podniku a – áno – príjemcovia medzinárodnej ochrany. V mene našej skupiny zajtra opäť predložíme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Ak máte jednotné povolenie, ktoré nespĺňa to, čo je na ňom napísané – teda nezavádza prístup na primerane širokom základe, týkajúci sa vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie –, budete mať problémy s rovnakým zaobchádzaním, s dvoma kategóriami pracovníkov a iné problémy, ktoré chceme riešiť spoločnými politikami.

Na druhej strane, my vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci osobitne oceňujeme, že odvetvový prístup je prístup, s ktorým musíme pracovať, a tak budú existovať smernice o sezónnych pracovníkoch a pracovníkoch preložených v rámci svojho podniku, ale nemôžete dávať vinu našej skupine, pre ktorú je rovnaké zaobchádzanie na základe zásady krajiny pôvodu hlavnou súčasťou činnosti pri snahe o riešenie týchto vecí. Hovoríme pravdu, teda že robíme veci nesprávnym spôsobom, a robíme to preto, lebo tu dnes nie sú prítomní ľudia, ktorí by si mali vypočuť naše argumenty: zástupcovia Rady. Rada sa týmto nechcela zaoberať horizontálnym spôsobom, a tak nám nezostalo nič iné, len tento prístup od prípadu k prípadu.

Čo sa teda týka jednotného povolenia, chápeme dobré úmysly a globálny prístup a prácu spravodajkyne pri snahe zabezpečiť, aby to fungovalo, ale zajtra predložíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v dobrej viere a v nádeji, že dokážeme dosiahnuť jednotné povolenie, ktoré vyjadruje podstatu toho, čo predstavuje: jednotné povolenie vzťahujúce sa na široké spektrum ľudí, ktorí hľadajú prácu v tejto Európskej únii. Chceme, aby to bolo realistické jednotné povolenie, ktoré bude skutočne fungovať vo všetkých členských štátoch a ktoré obstojí v teste času.

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Vážená pani predsedajúca, som v Parlamente rok a zaoberala som sa rôznymi dokumentáciami, ale žiadna z nich nebola taká náročná ako tá, ktorú máme pred sebou. V tejto chvíli by som sa chcela ešte raz úprimne poďakovať pani Mathieuovej a pánovi Cercasovi, dvom spravodajcom z príslušných výborov.

Je to skutočne veľmi ťažká otázka, a to preto, lebo v Európe máme, samozrejme, veľmi vysoké ideály. Chceme s každým, kto tu žije a pracuje, zaobchádzať spravodlivo a na základe rovnosti. Na tom sa v zásade dokážeme zhodnúť všetci ako na spoločnom východisku. Otázkou však zostáva, čo z toho môžeme v skutočnosti konkrétne realizovať.

Pripomenuli nám už, že s Lisabonskou zmluvou teraz chceme vypracovať spoločnú azylovú a prisťahovaleckú politiku. Azylová politika nám skutočne leží na srdci, a to nielen pre Chartu základných práv. Potrebujeme migračnú politiku aj z hospodárskych dôvodov, pretože prebiehajú demografické zmeny a veľmi naliehavo potrebujeme nielen vysokokvalifikovaných pracovníkov, ale aj tých menej kvalifikovaných.

Veľkým problémom je teraz v zásade otázka, čo máme urobiť. Ako už bolo povedané – pani in ’t Veldová to spomenula –, členské štáty v roku 1990 v Tampere uviedli, že si želajú rozvíjať spoločnú štruktúru. Zatiaľ nebolo nič predložené. Inými slovami dnes tu máme kompromis, s ktorým nie sme úplne spokojní, ale podľa môjho názoru je to cesta, po ktorej sa môžeme vydať. Osobne dobre rozumiem tomu, prečo niektorí hovoria, že potrebujeme viac času na diskusiu. Ani ja s tým nie som úplne spokojná. Je pre mňa osobitne dôležité, aby mal napríklad každý prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu, pretože to je absolútne rozhodujúce – nielen pre zúčastnené osoby, aby sa mohli zapojiť do trhu práce, ale aj pre nás, pretože skutočne potrebujeme pracovníkov. Čo sa týka napríklad sociálneho zabezpečenia, kde už aj tak máme toľko rôznych systémov, ktoré ani neboli harmonizované v rámci EÚ, vzniká otázka, ako budeme môcť skutočne vytvoriť spoločný súbor práv pre štátnych príslušníkov tretích krajín vo všetkých prípadoch, ak to budeme chcieť urobiť.

Je to náročné, a preto vnímam predložený kompromis pozitívne. Mali by sme naozaj hlasovať za, potom budeme mať aspoň niečo.

  Hélène Flautre (Verts/ALE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, treba povedať, že je veľmi zvláštne začínať so smernicou, ktorej cieľom je zaručiť právny rámec pre riadny prístup k právam pre všetkých pracovníkov s dlhým zoznamom kategórií pracovníkov vylúčených spod pôsobnosti tejto smernice. Vyzerá to potom ako projekt legálnej migrácie, ale aj viacvrstvového európskeho trhu práce, kde sa každej kategórii pracovníkov pridelí na základe ich hodnoty určitý súbor práv. Preto sme veľmi vzdialení od horizontálneho univerzálneho prístupu k právam pracovníkov.

Myslím si, že zodpovední ľudia v Európe ešte stále nepochopili, že viac práv pre pracovníkov znamená väčšiu hospodársku účinnosť a väčšiu sociálnu súdržnosť s väčším individuálnym a kolektívnym prospechom, samozrejme, pre migrantov, pre hostiteľské spoločnosti a pre spoločnosti pôvodu. Ukázalo sa to vlastne v štúdii britskej London School of Economics, ktorá vyjadrila, že začlenenie 600 000 nelegálnych pracovníkov vo Veľkej Británii, ktorí nebudú mať prístup k postupu jednotnej žiadosti, by do štátneho rozpočtu Veľkej Británie prinieslo 3 miliardy GBP. Myslím si, že na vyriešenie týchto problémov sme ešte vôbec nedorástli.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Vážená pani predsedajúca, všetci vieme, že hospodárska migrácia je skutočným fenoménom v členských štátoch Európskej únie. Prítomnosť pracovníkov z tretích krajín však treba hodnotiť aspoň s ohľadom na dva aspekty. Problém sa primárne prejavuje ako hospodárska nevyhnutnosť, pretože demografické trendy a vývoj trhu práce naznačujú, že európske spoločnosti potrebujú pracovníkov prisťahovalcov. Je teda v našom záujme zabezpečiť, aby sa prisťahovalectvo uskutočňovalo legálne, za regulovaných podmienok, a aby členské štáty mali možnosť monitorovať tento proces a aby prisťahovalci mali zároveň právnu istotu, čo znamená, že by nemali vznikať žiadne výhody z obchádzania právnych postupov.

Myslím si, že časť smernice týkajúca sa spoločných práv, to znamená rovnakých práv prisťahovalcov a zamestnancov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, je veľmi dôležitá. Na tomto mieste by som chcel upozorniť na iné, a to kultúrne aspekty tejto otázky. Prítomnosť prisťahovalcov s rôznymi kultúrnymi zvykmi a tradíciami je v mnohých členských štátoch zdrojom napätia. Som presvedčený o tom, že zabezpečenie rovnakých práv nemôže zabrániť diskriminácii na trhu práce. Myslím si, že táto otázka si vyžaduje citlivejší prístup. Je to preto, lebo legálni prisťahovalci pracujúci v Európe sem neprinášajú dodatočný zdroj práce, nechcú tu len pracovať, ale chcú tu aj študovať, zakladať si tu rodiny, vychovávať deti a viesť plnohodnotný život. Ak by sa preto Európa rozhodla, že hospodárske prisťahovalectvo je riešením nerovnováhy vyvolanej demografickou situáciou, nesmie ignorovať kultúrny rozmer tejto otázky. Predpokladom úspechu multikultúrnosti je tolerancia, vzájomný rešpekt a solidarita.

  Sergio Gaetano Cofferati (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, myslím si, že riešenie, o ktorom diskutujeme, je nesprávne riešenie, ktoré je mimoriadne nespravodlivé voči mnohým zraniteľným osobám a ktoré je tiež v niektorých ohľadoch samodeštruktívne, pretože určite nikomu neuniklo – a táto vec tu už bola spomenutá –, že je tu rozpor medzi diskusiou o jednotnom povolení a začiatkom s výnimkami a obmedzeniami.

Vylúčenie vyslaných pracovníkov, sezónnych pracovníkov a utečencov spod pôsobnosti predloženého riešenia v podstate podkopáva jednotnosť práv, a to práv zamestnávania a občianskych práv. A potom je tu ešte negatívnejší trend: pozeráme sa nielen na riešenie, ktoré by mohlo pripraviť cestu rôznym formám dampingu, pretože náklady budú odlišné v každom prípade, ale bude sa robiť aj rozdiel medzi jednotlivými občanmi.

Tento Parlament bude musieť neskôr prediskutovať otázku pracovných podmienok sezónnych pracovníkov. Pani komisárka, sezónni pracovníci nie sú len zahraniční občania. Aj oni sú európski občania, a ak materiálne podmienky a občianske práva robia rozdiel medzi jednotlivými občanmi, nevyhnutne to povedie k tomu, že podniky budú pri ich zamestnávaní vyhľadávať druhotriedne riešenia.

Čo sa týka vyslaných pracovníkov, viete si predstaviť situáciu, ktorá nastane na našom globálnom trhu, ak veľké nadnárodné spoločnosti budú môcť zamestnávať ľudí, ktorých si vyšlú na prácu do našich krajín, ale na základe podmienok a pravidiel uplatňovaných v krajine ich pôvodu? Vytvorí sa nová, ale mimoriadne negatívna situácia. Damping nebude jediným každodenným javom. Budú sa robiť rozdiely aj medzi občanmi a toto Európa nikdy nezažila, dokonca ani v nedávnej minulosti.

Jednotnosť je základom, a preto by sa tento predpis mal zásadne prepracovať.

  Carlos Coelho (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni, spýtajme sa otvorene: je toto dohoda, akú sme chceli? Odpoveď je nie. Mnohí z nás v Parlamente by boli radi zašli ešte ďalej, ale myslím si, že toto je krok správnym smerom, a to najmä z dvoch dôvodov: po prvé preto, lebo momentálne vytvárame nový nástroj, ktorého cieľom je pomôcť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí si želajú prisťahovať sa na územie členských štátov, tým, že sa im udelí súbor práv, a po druhé, ako už povedala pani Mathieuová, preto, lebo politické posolstvo, ktoré vyšleme do zahraničia a ktoré nie je v súlade s myšlienkou „pevnosť Európa“, ktorá je schopná prijímať len represívne opatrenia a posilňovať bezpečnosť, pričom zároveň reagujeme na obavy vyjadrené v Štokholmskom programe týkajúce sa vytvorenia flexibilných prisťahovaleckých politík s cieľom podporiť hospodársky rozvoj Únie.

Preto súhlasím s pani Mathieuovou, že je teraz naliehavo potrebné dosiahnuť dohodu s Radou, a aj keď sa stotožňujem s názorom pani in ’t Veldovej, že mnohé členské štáty nechcú diskutovať o žiadnej spoločnej prisťahovaleckej politike, je dôležité urobiť prvý krok.

Povedzme si to na rovinu: zrušenie vnútorných hraníc medzi členskými štátmi vytvorilo nutnosť harmonizovať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa podmienok povolenia a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, aby sa im zaručila rovnosť zaobchádzania a aby sa zároveň zaručilo, že budú mať zaručené práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov EÚ. Okrem toho si myslím, že vytvorenie postupu jednotnej žiadosti o pobyt a pracovné povolenie bude prospešné z hľadiska efektívnosti pre migrantov i zamestnávateľov a že to zároveň umožní ľahšiu kontrolu legálnosti ich pobytu a zamestnania.

  Debora Serracchiani (S&D). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, prístup k zamestnanosti bol doteraz regulovaný len pre zopár špecifických kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín. Nie každý bude skutočne profitovať zo všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti prístupu k zamestnaniu.

V dôsledku toho musí Európska únia prijať kroky na zaručenie rovnakého zaobchádzania pre štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v niektorom členskom štáte a aj pre tých, ktorí splnili podmienky na udelenie štatútu utečenca alebo ktorí si vyžadujú medzinárodnú ochranu na základe smernice Rady 2004/83 z 29. apríla 2004.

Musíme zabrániť nárastu dopytu napríklad po sezónnych pracovníkoch, a to už len preto, lebo im možno platiť menej a majú iné – nižšie – náklady v porovnaní s európskymi občanmi zamestnanými na rovnakom pracovnom mieste. Musíme preto zabrániť napríklad riziku, že mnohé nadnárodné spoločnosti si presunú sídla do krajín, ako sú Maroko alebo Turecko, a že budú vysielať pracovníkov na prácu do európskych pobočiek, pretože to bude lacnejšie.

Z dôvodov sociálnej spravodlivosti musíme zabezpečiť, aby sa s európskymi občanmi zaobchádzalo rovnako z hľadiska odmeňovania, pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu si myslím, že je správne zahrnúť sezónnych pracovníkov, vyslaných pracovníkov, utečencov a samostatne zárobkovo činné osoby do tejto smernice. Bolo by mimoriadne nebezpečné robiť rozdiely.

PREDSEDÁ: LÁSZLÓ TŐKÉS
podpredseda

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, v priebehu storočí odchádzali ľudia z Európy preto, aby si našli prácu, aby unikli vojne a politickému a náboženskému prenasledovaniu, a teraz Európa so svojou stabilitou priťahuje ľudí spoza svojich hraníc, a to je dobré. Je vynikajúce, že v rámci EÚ sa harmonizujú pravidlá týkajúce sa legálneho prisťahovalectva a že povolenie na pobyt a pracovné povolenie sa spája do jediného povolenia. To je dobré.

Prístup Komisie je však podľa môjho názoru trochu menej pochopiteľný, pretože Komisia si vybrala odvetvový prístup. To rôznym skupinám zaručuje rôzne práva. Stala sa z toho taká džungľa, že aj pre odborníkov je ťažké zistiť, aká je vlastne európska prisťahovalecká politika. Máme zamestnancov, ktorí sem boli vyslaní, zamestnancov s modrou kartou, výskumných pracovníkov, sezónnych pracovníkov, zamestnancov preložených v rámci podnikov atď. Prečo nemôže Komisia uplatňovať rovnaké pravidlá na všetkých pracovníkov?

V mnohých prípadoch sa prejavilo, že s mnohými skupinami migrantov sa nezaobchádza rovnako, a to možno veľmi ťažko prijať. Hlavnou zásadou tu musí byť určite rovnaké zaobchádzanie so všetkými. Nie je správne, že rovnaké zaobchádzanie využívajú len niektorí ľudia a iní nie.

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložila vzhľadom na to pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a dúfam, že pri zajtrajšom hlasovaní získajú súhlas Parlamentu. Je to veľmi dôležité, pretože i keď migrantov vítame, chceme, aby boli pravidlá spravodlivejšie a jednotnejšie.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, myšlienku jednotného kontaktného miesta treba privítať, ale pre niektoré európske krajiny ide o zmenu paradigmy. To sa týka aj našej krajiny Rakúska, kde povolenia na pobyt vydávajú orgány zaoberajúce sa právami tretích strán a pracovné povolenia orgány zodpovedné za trh práce, teda rakúsky servis trhu práce so zapojením sociálnych partnerov. Regulácia prístupu na pracovný trh priamo ovplyvňuje sociálnych partnerov, a preto by mali byť obsahovo zapojení. Diskusia, ktorá sa doteraz uskutočnila, zapojila odborové organizácie len veľmi málo, podobne boli vylúčené aj mimovládne organizácie a cirkvi. Mnohí rečníci predo mnou povedali, že migračnú politiku treba vnímať ako celok. Som preto proti „salámovej“ taktike Komisie, ktorá balík rozdeľuje, a tým cez zadné dvierka zavádza zásadu krajiny pôvodu, a možno dokonca aj sociálny damping, čo už tiež bolo povedané.

Dovoľte mi, aby som vyslovila pripomienku k právnej povahe dodatočného dokumentu. Na formáte s veľkosťou kreditnej karty nebude možné uviesť všetky oficiálne údaje a informácie, a preto by mal mať dodatočný dokument normatívny charakter. Len vtedy budú možné účinné kontroly. Slúži to na ochranu pracovníkov a zabraňuje to deformácii hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je na úžitok tým podnikom, ktoré chcú zbohatnúť nelegálnym zamestnávaním.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Vážený pán predsedajúci, kývala som modrou kartou už dva či tri razy, pretože som chcela položiť niekoľko otázok. Každý, kto počúva túto rozpravu, by mohol získať dojem, že som niekoľko mesiacov nepracovala na sociálnom rozmere tejto dokumentácie, ktorou sa teraz zaoberáme.

Ide pritom – a hovorím to opäť všetkým poslancom – o môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre každého, kto vstúpi do niektorého členského štátu s jednotným povolením na pobyt a prácu. To je zaručené. Ako môžete hovoriť o tom, že to nie je zaručené? Prečítala som aj tlačové správy a nadobúdam dojem, že robíme demagógiu. Nemôžete to tvrdiť ani o sezónnych pracovníkoch a myslím si, že ste v tejto súvislosti chceli predložiť návrh.

Čo sa týka vysielania, nie je pravda, že môžete založiť podnik v tretej krajine a potom tam presunúť pracovníkov, aby pracovali v zlých podmienkach. Pán predsedajúci, to jednoducho nie je pravda!

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, jednotné povolenie uľahčí administratívne postupy, zlepší kontrolu a riadenie hospodárskej migrácie a výmenu údajov o dopyte na trhu práce. Tento legislatívny návrh však ponúka len polovičaté riešenie, pretože sa zaoberá právami osôb, ktoré už dostali povolenie na vstup do Európskej únie a na trh práce niektorého členského štátu. Nevzťahuje sa na ďalšie dva aspekty: kritériá na udelenie práva na prácu a vylúčenie sezónnych pracovníkov a pracovníkov preložených v rámci ich podnikov.

Chcel by som tiež pripomenúť, že regulujeme práva pracovníkov z tretích krajín, ale ešte stále sme nedosiahli úplne slobodný trh práce pre všetkých občanov EÚ.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Vážený pán predsedajúci, v tejto rozprave sa veľa hovorilo o rovnakých právach. Je to tiež vec rovnováhy alebo konfliktu, pretože toto budeme mať na výber, a je to aj otázka dlhodobého alebo krátkodobého prístupu.

Vylúčenie v najhoršom prípade otvorí cestu novým formám otroctva. Vieme, čo znamenala zmena a doplnenie smernice o vysielaní pracovníkov z minimálnej na maximálnu smernicu z hľadiska narušenia poriadku a rovnováhy na trhu práce. Tieto vylúčenia situáciu nezlepšia. Práve naopak, ešte ju zhoršia. Povedie to k sociálnym katastrofám. Celé odvetvia sa rozhodnú najímať sezónnych pracovníkov spôsobom, ktorý ovplyvní celý trh práce, zníži mzdy a vyvolá konflikt.

Vyzývam kolegov poslancov z ostatných politických skupín, teda zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby vylúčenia nespôsobili tieto vážne sociálne konflikty.

  Sonia Alfano (ALDE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, 18. decembra 1990 OSN prijalo Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín. Tento dohovor patrí medzi deväť hlavných nástrojov OSN v oblasti ľudských práv. Žiaľ, po 20 rokoch žiaden z členských štátov Európskej únie nepodpísal ani neratifikoval tento dohovor.

Myslím si, že uznanie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí legálne žijú a pracujú v Európskej únii, musí byť prioritou pre Európu čeliacu novým problémom v oblasti integrácie, nediskriminácie a ochrany ľudských práv.

Z tohto dôvodu žiadam všetkých poslancov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 a podpísali písomnú deklaráciu 96, ktorej signatárkou som spolu s Corneliou Ernstovou, Sylvie Guillaumovou a Franziskou Kellerovou, s cieľom vyzvať členské štáty, aby ratifikovali dohovor OSN o migrujúcich pracovníkoch.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, je pravda, že tento návrh smernice sa zaoberá širokým spektrom situácií vrátane, napríklad, migrujúcich pracovníkov z tretích krajín, sezónnych pracovníkov a vyslaných pracovníkov, ale je pravda, že v praxi to predstavuje legalizáciu sociálneho dampingu, zvýšenie neistoty pracovného miesta a zhoršenie diskriminácie pod pláštikom jednotnej úpravy. Preto hovoríme, že tento návrh smernice nemôže byť prijatý.

Je potrebné zlepšiť práva pracovníkov v Európskej únii, či už sú to vyslaní pracovníci, sezónni pracovníci, pracovníci na plný úväzok alebo aj pracovníci prisťahovalci. Musíme rešpektovať ich práva vrátane Medzinárodného dohovoru Organizácie Spojených národov o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín. Bolo by prospešné, keby sa Komisia zamerala na prijatie a ratifikáciu tohto dohovoru pre všetky členské štáty.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Hospodárske prisťahovalectvo je skutočnosťou, ktorú viac-menej poznajú všetky bohatšie krajiny Európskej únie.

Popri prisťahovalcoch, ktorí prichádzajú do krajín Európskej únie legálne, v súlade s ich zákonmi a pravidlami, je však značné množstvo nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sú často vystavení istej miere diskriminácie až vykorisťovaniu, keď ich zamestnávatelia neraz zneužívajú absenciu legitimity ich pobytového statusu.

Pokus obsiahnutý v tejto smernici o lepšiu organizáciu a vnesenie istých spoločných pravidiel do riešenia tohto problému môže napomôcť zachovanie dôstojnosti ľudí prichádzajúcich za prácou do krajín Európskej únie, ak budú ochotní prijať Úniou ponúknuté pravidlá migrácie. Nerobím si ilúzie o tom, že smernica vyrieši všetky problémy pracovnej migrácie. Môže však vylepšiť súčasný systém zamestnávania migrujúcich občanov a eliminovať niektoré nedobré javy, ktoré sa nám v tejto oblasti objavili. Môžeme preto tento návrh smernice oprávnene považovať za istý krok dopredu. A tak ju treba aj vnímať.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, v Írsku je jedno príslovie, ktoré hovorí: koľko ľudí, toľko chutí. Ak to platí pre všetko, platí to aj pre túto kontroverznú, komplexnú otázku. Pani spravodajkyňa teda urobila veľmi dobrú prácu a zaslúži si pochvalu.

Keďže Európska únia je založená na zásade mieru a prosperity, je len správne, že by sa mala pokúsiť presadiť túto myšlienku v celej Európskej únii, ba na celom svete. Je správne, aby sme sa ako najväčší svetový darca tretím krajinám pokúsili zabezpečiť, aby sa s ľuďmi legálne žijúcimi v rámci našich hraníc, zaobchádzalo s rovnakou dôstojnosťou a rešpektom, ktoré by sa mali preukazovať našim občanom, ak sú v tretích krajinách. Hoci návrh nie je dokonalý, je to krok správnym smerom. Vítam ho, a preto ho schvaľujem.

  Alejandro Cercas, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predsedajúci, nechcem opäť otvoriť diskusiu s pani kolegyňou Oomenovou-Ruijtenovou, ale skôr by som chcel doplniť niekoľko dôležitých detailov.

Diskusia nebola vôbec osobná a nikto nespochybňuje prácu pani kolegyne. Ak by ju niekto spochybnil, rovno by som povedal, že vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci vykonala vynikajúcu prácu.

Ak však pani Oomenová-Ruijtenová hovorí, že na zajtrajšie zasadnutie predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zlepšujú text a znamenajú kvalitu, musím povedať, že to tak nie je. Pani Oomenová-Ruijtenová sa podpísala pod pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k textom – mám ich tu –, ktoré sa Rade nepodarilo zaviesť počas nášho dialógu s Radou. Nie sú to pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pani Oomenovej-Ruijtenovej, je to slovo za slovom text Rady. Pokiaľ ide o vysielanie pracovníkov, Rada je oveľa nejednotnejšia ako Komisia.

Boli by sme pripravení prijať pôvodný text Komisie, ale text Rady uvádza, že všetci vyslaní pracovníci vrátane tých, na ktorých sa vzťahuje smernica z roku 1996, sú vyňatí spod pôsobnosti tejto smernice. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh preto nevytvára väčšiu rovnosť, ale skôr väčšiu nerovnosť.

Chcel by som zopakovať, že pani Oomenovú-Ruijtenovú si osobne vážim. Je nepochybne vynikajúcou poslankyňou EP, ktorej práca je veľmi dobrá, ale v konečnom dôsledku sa stotožnila s názorom Rady.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, toto je skutočne veľmi dobrá rozprava. Čo sa týka rozsahu smernice, nie je tajomstvom, že Komisia by si želala globálny prístup. Moji predchodcovia to pred mnohými rokmi navrhli. Nebolo to však možné. Stále to nie je možné, a preto máme tento odvetvový prístup. Nepáči sa mi to, ale je to jediný spôsob, ako sa môžeme pohnúť dopredu.

Smernica je nevyhnutná, pretože máme pracovníkov z tretích krajín. Sú v našich krajinách a sú dôležitým prínosom pre naše hospodárstva. Musíme ich chrániť. Vychádzajúc z uvedeného a na rozdiel od niektorých názorov, ktoré tu boli dnes prednesené, by som chcela zdôrazniť, že súčasná smernica zavádza zásadu rovnakého zaobchádzania pre migrujúcich pracovníkov vo všetkých oblastiach týkajúcich sa zamestnávania vrátane podmienok zamestnávania a miezd. Nevytvára diskrimináciu. Keď sa smernica prijme, bude veľmi dôležitým nástrojom v boji na ochranu migrujúcich pracovníkov a proti sociálnemu dampingu. Nikto nechce sociálny damping. Chceme týchto ľudí chrániť.

Iné kategórie pracovníkov, napríklad sezónni pracovníci a pracovníci preložení v rámci podniku, nie sú zahrnutí do súčasného návrhu. Stotožňujem sa s vaším názorom, že ich musíme chrániť. Z tohto dôvodu Komisia na jar navrhla dva osobitné nástroje vzťahujúce sa na pracovníkov preložených v rámci podniku a na sezónnych pracovníkov, ktorých konkrétnym cieľom je chrániť ich. Som si istá, že keď spravodajcovia, tieňoví spravodajcovia a výbory skutočne začnú pracovať na týchto návrhoch, urobia všetko, čo bude v ich silách, aby zabezpečili ochranu aj týchto kategórií a aby sme aj v týchto oblastiach dosiahli pokrok.

Uvedomujem si, že niektorí ľudia alebo skupiny v Parlamente by si želali zahrnutie vyslaných pracovníkov, ktorí sú teraz vylúčení. Cieľom smernice, o ktorej dnes diskutujeme, je zabrániť diskriminácii, nie vytvárať novú diskrimináciu, a preto sa zaoberajme otázkou vyslaných pracovníkov osobitne a nie v tejto súvislosti. Komisia bude iniciovať vypracovanie štúdie na posúdenie vplyvu o tejto otázke. Oznámila, že koncom budúceho roka sa uskutoční revízia smernice o vyslaných pracovníkoch. Otázka osobného rozsahu smernice o vyslaných pracovníkoch by sa mohla riešiť ako súčasť avizovanej revízie smernice o vyslaných pracovníkoch.

Čo sa týka otázky tabuliek zhody, ktorú predniesla pani in ’t Veldová, Komisia sa úplne stotožňuje s jej názorom, nielen čo sa týka tejto smernice. Bol by to – a dúfam, že aj bude – dôležitý nástroj z hľadiska lepšej tvorby právnych predpisov a väčšej transparentnosti zo strany členských štátov pri zavádzaní rôznych smerníc. Bude to dobré pre vás, bude to dobré pre nás, národné parlamenty a občanov. Rade to neustále opakujeme. Ak to situácii pomôže, Komisia je pripravená vydať k tomu vyhlásenie. Nechceme však smernicu ohroziť, ak bude pri vašom zajtrajšom hlasovaní možné dospieť k rozhodnutiu. Budeme však za to bojovať a vrátime sa k tomu v súvislosti s mnohými inými právnymi predpismi.

Ďakujem vám za túto rozpravu. Ďakujem vám za veľmi intenzívnu prácu, ktorú urobili mnohí ľudia, najmä pani Mathieuová a pán Cercas. Dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu a že zajtra budeme mať kladné hlasovanie.

  Véronique Mathieu, spravodajkyňa. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, musím s vami úplne súhlasiť, pretože ste poskytli veľmi rozsiahle odpovede 23 kolegom poslancom, ktorí hovorili o našom texte, pánovi Cercasovi a mne.

Musím sa poďakovať všetkým spravodajcom zo všetkých politických skupín, ktorí pracovali na tomto texte, s ktorými som viedla veľa diskusií a s ktorými sme veľmi dobre spolupracovali počas tohto roka, keďže sme na tejto veci pracovali spoločne až rok. Začali sme na začiatku roka a končíme s belgickým predsedníctvom. Ďakujem vám, pani Malmströmová, pretože tomuto textu ste vy i vaše útvary venovali veľmi veľa pozornosti. Ďakujem aj Rade, pretože Rada nás veľmi pozorne počúvala, a ďakujem tým kolegom poslancom, ktorí dnes večer vystúpili.

Chcela by som povedať, že zajtra vlastne hlasujeme v prvom čítaní. To je kompromis. Kompromis nie je nikdy uspokojivý na 100 %, a ak kolegovia poslanci stále potrebujú uistenie, dúfam, že príhovor, ktorý ste predniesli, ich v každom prípade uistí.

Čo sa týka pani Flautrovej, ktorá práve povedala, že sme začali text správy s výnimkami, uvedomte si, že na všetkých týchto pracovníkov uvedených vo výnimke sa v každom prípade vzťahujú smernice súvisiace veľmi konkrétne s ich postavením. Nešlo teda o vylúčenie určitého počtu pracovníkov z tretích krajín.

Dúfam, že text tejto správy, ktorý sme vypracovali spolu so všetkými spravodajcami a ktorý predložíme zajtra ostatným kolegom poslancom, bude veľkým krokom vpred pre pracovníkov z tretích krajín.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 14. decembra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tomuto nebezpečne formulovanému návrhu smernice Komisie a Rady, ktorého cieľom bolo vytvoriť trh so slabo platenými pracovnými miestami pre migrujúcich pracovníkov v EÚ. Migrácia musí byť spravodlivá. S každým, kto pracuje v EÚ, by sa malo zaobchádzať rovnako bez ohľadu na krajinu jeho pôvodu. Tento návrh jednotného pracovného povolenia pre štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ bol premeškanou príležitosťou na podporu dôstojných pracovných podmienok, v rámci ktorej by migranti boli vítaní na základe rovnakého zaobchádzania. Návrh by namiesto toho viedol k diskriminujúcemu zaobchádzaniu medzi pracovníkmi z EÚ a zamestnancami z krajín mimo EÚ vyslanými na prácu do EÚ. Napríklad podniky by mohli považovať za ziskovejšie oficiálne si preložiť sídlo do krajín mimo EÚ a potom vyslať svojich pracovníkov do európskych pobočiek s cieľom vyhnúť sa povinnosti poskytnúť svojim pracovníkom rovnaké práva a podmienky, ktoré sa na základe zákona uplatňujú na občanov EÚ pracujúcich v EÚ. Európsky parlament zamietol tento návrh. To zaručuje, že Komisia a ministri členských štátov musia začať ešte raz a predložiť návrh týkajúci sa víz, ktorý nebude podporovať preteky pri zhoršovaní pracovných podmienok.

19. Rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Clauda Moraesa v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o rozšírení pôsobnosti smernice 2003/109/ES na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (KOM(2007)0298 – C6-0196/2007 – 2007/0112(COD) (A7-0347/2010)).

  Claude Moraes, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, obávam sa, že keď začnem s prvým odsekom svojho prejavu, zostanem v Parlamente len ja, pani koordinátorka poslaneckého klubu PPE a pani komisárka. Obdivujem vás pre vašu vytrvalosť, pani komisárka. Nikdy by som nevyužil svoj rečnícky čas, aby som to povedal, ale nemohol som si pomôcť. Ďakujem poslaneckému klubu PPE, že je tiež tu v túto nočnú hodinu.

Pani komisárka, vy a Rada ste odviedli vynikajúcu prácu pri záchrane tohto návrhu, ktorý teraz prinesie úžitok ľuďom, ktorí by neboli bývali nikdy vyňatí spod pôsobnosti pôvodnej smernice o dlhodobom pobyte. V roku 2008 sa naskytla ďalšia príležitosť ich zahrnúť, a keďže sme, nanešťastie, opäť nedosiahli jednomyseľnú zhodu v Rade, nemohlo sa tak stať. Dnešok je teda veľmi šťastným dňom, pretože návrh, ktorého sa ujala moja predchodkyňa pani Martine Rourová ako koordinátorka v našom poslaneckom klube, je teraz predmetom dohody. Som veľmi povďačný aj Rade. V predchádzajúcej rozprave som poznamenal, že nie je prítomná, ale keby tu bola prítomná dnes, poďakoval by som sa aj Rade, pretože počas belgického predsedníctva sa nám podarilo dosiahnuť výrazný pokrok. Za to som veľmi vďačný.

Návrh prinesie priamy úžitok všetkým osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa zdržiavajú v EÚ dlhšie ako päť rokov, ale nemôžu sa v súčasnosti stať osobami s dlhodobým pobytom. Ukončí rozdielne zaobchádzanie s týmito osobami v porovnaní s inými štátnymi príslušníkmi tretích krajín a poskytne im väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich situáciu v EÚ.

Hlavná téma rokovaní sa obmedzila na výpočet trvania oprávneného pobytu, ktorý má dosiahnuť päť rokov. Podporili sme stanovisko Komisie, že treba zohľadniť celkové trvanie postupu. Rada sa však rázne postavila proti tomu. Toto nás zvlášť znepokojovalo, pretože azylové postupy môžu v niektorých členských štátoch trvať mnoho rokov. Kompromis, ktorý sme pri rokovaniach dosiahli, spočíva v tom, že sa vezme do úvahy aspoň polovica trvania azylového postupu a ak postup presiahne 18 mesiacov, zohľadní sa obdobie celého postupu.

Váham, či sa mám pustiť do otázky tabuliek zhody, ale viaže ma povinnosť povedať o nich pár slov – uprednostnil by som však, keby som nemusel. Napriek tomu by som rád požiadal inštitúcie, aby v súvislosti s touto otázkou dosiahli horizontálnu dohodu. Chcel by som najmä vyzvať Radu, aby uznala význam tabuliek zhody pri vykonávaní dohľadu nad uplatňovaním právnych predpisov. Ocitli sme sa vo veľmi ťažkej situácii, keď sa mnoho dokumentov, ktorým skupiny tohto Parlamentu pripisujú mimoriadny význam, mohlo pre tento problém oneskoriť.

Tiež ma veľmi teší, že do rozsahu pôsobnosti návrhu patria aj utečenci a osoby požívajúce subsidiárnu ochranu. Je mimoriadne dôležité aj naďalej pokračovať v trende harmonizácie noriem ochrany a práv udelených obom skupinám, ako aj pri prepracúvaní smernice o oprávnení. Dohoda tiež obsahuje mnoho záruk proti navracaniu. Keďže osoby požívajúce ochranu sa teraz budú môcť pohybovať medzi členskými štátmi, je dôležité, aby sa nikdy nezabúdalo na ich postavenie chránených osôb. Členské štáty budú preto povinné uviesť do povolenia na dlhodobý pobyt poznámku a poradiť sa s členským štátom, ktorý poskytol ochranu, v prípade možného vyhostenia. V návrhu sa zohľadňuje aj prevod ochrany na iný členský štát podľa vnútroštátnych opatrení. Povolenie na dlhodobý pobyt sa musí zodpovedajúcim spôsobom upraviť, aby poskytovalo záruky proti navracaniu.

Zaručili sme tiež, aby sa v prípade vyhostenia do iného členského štátu podporovala zásada celistvosti rodiny, ale je takisto zrejmé, že by nemalo ísť o automatický postup v prípadoch, keď nemusí byť v najlepšom záujme členov rodiny, aby sa pripojili k vyhostenej osobe.

Dohoda, ktorú sme v tejto záležitosti dosiahli, je signálom novej spolupráce, ktorá môže existovať medzi tromi inštitúciami v oblasti azylu a zákonnej migrácie a ktorú podporuje nový rámec Lisabonskej zmluvy. Dokazuje, že môžeme dosiahnuť dohodu s členskými štátmi o pokrokových právnych predpisoch v oblasti azylu.

Znovu sa chcem poďakovať svojim tieňovým spravodajcom z rôznych skupín, pani Nedelčevovej (Mariya Nedelcheva), pani Wikströmovej a ostatným kolegom, ktorí prispeli k tomu, čo by som nazval príjemným trialógom – ak si to neprotirečí! Rád by som poďakoval všetkým zúčastneným, že sa nám toto podarilo uskutočniť.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa chcela poďakovať spravodajcovi Európskeho parlamentu pánovi Claudovi Moraesovi. Spolu so svojím tímom tieňových spravodajcov odviedol vynikajúcu prácu. Parlament, Komisia a Rada skutočne dosiahli dohodu. Značnú pomoc poskytol aj minister.

Kompromis, ktorý sme dosiahli, je vyvážený a je v súlade s návrhom z roku 2007. Rozšírenie právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu zabezpečí vyššiu úroveň ochrany a právnej istoty pre utečencov v Európe a umožní lepšiu integráciu do našich spoločností.

Ide tiež o prvý stavebný kameň nášho azylového balíka – prvý zo šiestich právnych predpisov – a o prvý krok k nášmu spoločnému cieľu dosiahnuť spoločný európsky azylový systém do roku 2012. Vyšle silný politický signál, že sa vieme dohodnúť, že sme ochotní vydať sa na túto ťažkú, ale nevyhnutnú cestu a dosiahnuť pokrok a že v tejto záležitosti dokážeme konať rozumne a konštruktívne. Za to by som sa vám chcela naozaj poďakovať.

Pokiaľ ide o často spomínanú otázku tabuliek zhody, Komisia predložila vyhlásenie Rade. S vaším dovolením by som ho rada prečítala nahlas: „Komisia pripomína svoj záväzok zabezpečiť, aby členské štáty vytvorili tabuľky zhody, v ktorých sa prepoja nimi prijaté transpozičné opatrenia s ustanoveniami smernice EÚ, a oznámili ich Komisii v rámci transponovania právnych predpisov EÚ, v záujme občanov, lepšej tvorby právnych predpisov a zvýšenia právnej transparentnosti a s cieľom napomôcť preskúmanie súladu vnútroštátnych predpisov s ustanoveniami EÚ.

Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v dostatočnej miere nepodporilo ustanovenie uvedené v návrhu Komisie z roku 2007, ktorým sa menila a dopĺňala smernica o dlhodobom pobyte, ktorej cieľom bolo zaviesť vytváranie tabuliek zhody ako povinnosť.

Komisia, v duchu kompromisu a s cieľom zabezpečiť okamžité prijatie návrhu smernice o dlhodobom pobyte, prijíma nahradenie ustanovenia o povinných tabuľkách zhody uvedeného v texte príslušným odôvodnením, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby dodržiavali tento postup.

Stanovisko, ktoré Komisia zaujala v tomto dokumente, sa však nebude považovať za precedens. Komisia bude aj naďalej vyvíjať úsilie s cieľom dospieť spolu s Európskym parlamentom a Radou k primeranému riešeniu tejto horizontálnej inštitucionálnej otázky.“

Na tom sa hádam zhodneme. Je dôležité, aby sa toto vyhlásenie uviedlo v protokole a aby bolo vypočuté. Ako som už povedala v skoršej rozprave, Komisia opakuje tento argument.

V prípade tejto konkrétnej správy je však veľmi dôležité, že sme dosiahli dohodu. Ešte raz vám všetkým ďakujem za príspevky.

  Marija Nedelčevová, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pán Moraes, dámy a páni, v prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi Moraesovi k vynikajúcej práci, ktorú vykonal, a k príkladnej spolupráci s tieňovými spravodajcami, Komisiou a Radou.

Touto správou sme urobili veľký krok vpred smerom k harmonizovanému európskemu azylovému systému. Dohoda dosiahnutá s Radou bola nevyhnutná a veľmi ma teší, že sa nám v tejto záležitosti podarilo pokročiť. Azylový balík je omnoho rozsiahlejší a skutočne treba vykonať ešte veľa práce. Musíme sa mať preto na pozore a dúfam, že Rada prijme rovnaký kooperatívny prístup v rokovaniach o budúcich otázkach. To som chcela povedať na úvod.

Pokiaľ ide o podstatu dokumentu, bez toho, aby som opakovala slová pána spravodajcu, by som sa chcela vrátiť k dvom bodom. Po prvé, chcela by som zdôrazniť, aké je dôležité začleniť štátnych príslušníkov tretích krajín do našich spoločností. Migranti, ktorí prichádzajú do našich krajín, predstavujú pre naše hospodárstva veľký prínos. Nemôžeme však privítať každého za každých podmienok. Viacero vlád si za posledné mesiace uvedomilo, že ich integračný model zlyhal.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Cecilia Wikström, v mene skupiny ALDE. – (SV) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som sa chcela poďakovať pánovi Moraesovi. Správu, na ktorú máme vyjadriť svoje názory, vypracoval – ako zvyčajne – na veľmi vysokej úrovni a s úprimným prianím vyzdvihnúť humanitárne zásady a zásadu rešpektovania ostatných ľudí.

Osoby požívajúce medzinárodnú ochranu v členskom štáte v ňom často zostanú veľmi dlhú dobu, možno aj zvyšok svojho života, keďže ich zraniteľnosť a prenasledovanie v krajine, z ktorej utiekli, väčšinou pretrváva veľmi dlho. Mnoho osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu sa preto ocitne v rovnakej situácii ako osoby označované za utečencov. Je tiež rozumné označovať ľudí, ktorí v určitej krajine žijú päť rokov, za rezidentov tejto krajiny. Toto bol prístup Komisie aj Parlamentu. Rada chcela prijať odlišný prístup, čo vnímam ako poľutovaniahodné.

Chcela by som tiež zdôrazniť, že rodinní príslušníci osoby, ktorá požíva medzinárodnú ochranu, musia mať príležitosť formovať svoj život. Napríklad v prípade vyhostenia sa rodine musí umožniť rozhodnúť sa, či bude nasledovať vyhosteného člena alebo zostane, kde je. Teší ma, že Parlament teraz prijme túto správu. Je poľutovaniahodné, že Rada neschválila tabuľky zhody, ale vítam skutočnosť, že vyvíjame nátlak prostredníctvom správ, ktoré sa majú zahrnúť do spoločného európskeho azylového systému.

Zostáva dúfať, že Rada bude teraz viac načúvať. Všetci musíme dodržať rovnaký termín, a tým je rok 2012. Musíme teraz upustiť od svojich starých, hlboko zakorenených názorov a smerovať k celoeurópskemu prístupu a k tomu, čo je najlepšie pre všetkých, keď ide o azyl a migráciu. Inak slovo „solidarita“ zanedlho stratí svoj význam.

Ešte raz by som sa chcela poďakovať spravodajcovi pánovi Moraesovi za kvalitnú prácu a za veľmi dobrú, ak nie vynikajúcu spoluprácu na tejto správe.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, minulý týždeň sme s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci navštívili Atény a počas svojho pobytu tam som sa rozprávala s Mamuthom. Mamuth má 26 rokov a pochádza z Eritrey. Do Európskej únie sa dostal cez Grécko a cestoval ďalej do Holandska, kde by bol radšej zostal, pretože tam má zopár kontaktov, ale poslali ho naspäť do Grécka. Mamuth sa vyjadril, že keď mu bude konečne priznané postavenie utečenca v Grécku, nebude môcť voľne cestovať, a že bude trvať celú večnosť, kým získa grécke občianstvo.

Mladí ľudia ako Mamuth majú právo na nový život a nezaslúžia si, aby ich presúvali z jednej krajiny do druhej a späť, a preto ma teší, že tento Parlament teraz zmení túto situáciu a že spravodajcovi Claudovi Moraesovi sa podarilo urobiť tento prvý krok v rámci našich azylových balíkov. Je tiež dôležité, aby sa Mamuthovi, ktorý by vlastne radšej žil svoj nový život v Holandsku, poskytol dôstojný základ pre porovnanie, pretože tento mladý muž má právo vidieť, ako sa k rôznym záležitostiam pristupuje v Grécku a v Holandsku alebo kdekoľvek inde, kde si chce ďalej budovať svoj život.

Ďakujem vám, pán Moraes, ďakujem za vašu spoluprácu a uvidíme, ako dlho bude tento proces trvať Mamuthovi.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa chcel poďakovať pánovi Claudovi Moraesovi a zablahoželať mu k jeho správe. Súhlasím so správou a vítam ju s uspokojením, pretože zaručí nové práva ľuďom, ktorí budú žiadať o medzinárodnú ochranu, vrátane utečencov. Poskytne im to práva, ktoré už, koniec koncov, majú štátni príslušníci tretích krajín legálne sa zdržiavajúci v krajine Európskej únie päť rokov. V tejto správe je však aj niekoľko ťažkostí. Pochádzam z krajiny, ktorá zakúsila tieto problémy, konkrétne ide o to, že päť rokov je príliš dlhá čakacia doba na získanie práva, ktoré zaručuje tento právny predpis. Platí to najmä v prípade tých krajín, ktoré vydržiavajú obrovské množstvá ľudí, ktorí tam uviazli – zostali v krajine, do ktorej najprv prišli. Okrem mojej krajiny existujú ďalšie, ktoré majú za poslednú dobu podobné skúsenosti, Grécko je jednou z nich. Sú hosťovskou krajinou obrovského množstva ľudí, ktorí musia čakať päť rokov, aby mohli požívať tieto práva, ako ich stanovuje tento právny predpis. Prirodzene, nakoniec majú prospech z dlhodobého pobytu, ale môžu tiež odísť do iných krajín Európskej únie, čo by mohlo veľmi pomôcť krajinám, ako sú Grécko, Malta, Cyprus a iné. Preto som presvedčený, že hoci je tento právny predpis dobrý, bolo by ho možné zlepšiť znížením stanovenej päťročnej čakacej lehoty. Tu by som rád na záver poďakoval spravodajcovi Claudovi Moraesovi za to, že túto skutočnosť uznal a že urobil, čo mohol, keď do dôvodovej správy na konci vložil odkaz, hoci pre neho len symbolický.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Vážený pán predsedajúci, aj ja musím na úvod zablahoželať nášmu kolegovi pánovi Claudovi Moraesovi k tejto správe. Chcem sa mu tiež poďakovať za výnimočné úsilie, ktoré vynakladá ako koordinátor v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Myslím si, že je vynikajúce, že táto nová smernica konečne vypĺňa právne vákuum, pokiaľ ide o právo na pobyt, v ktorom sa osoby požívajúce medzinárodnú ochranu ocitajú v celej Európskej únii. Tieto osoby, ktoré sa usadili v jednom z členských štátov, sa z hľadiska právnej istoty v súčasnosti nachádzajú v neistej situácii, a to na základe skutočnosti, že za terajších podmienok nie sú na rozdiel od ostatných príslušníkov tretích krajín oprávnení získať povolenie na dlhodobý pobyt. Musí sa im priznať právo na dlhodobý pobyt nediskriminačným spôsobom s jedinou podmienkou – predchádzajúcim oprávneným pobytom, ako je to aj v prípade ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín. Myslím si, že pri tomto výpočte by bolo lepšie vziať do úvahy celkové trvanie oprávneného pobytu v rámci Európskej únie, a to od momentu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu.

Zároveň treba zohľadniť skutočnosť, že títo ľudia sú neustále zraniteľní mimo Európskej únie, takže pri prijímaní akéhokoľvek opatrenia na účel odňatia medzinárodnej ochrany alebo práva na pobyt sa musia v plnej miere rešpektovať ich základné práva a zásada nenavracania.

V tejto smernici sa uvádzajú nevyhnutné dodatočné ustanovenia o postupoch, ktoré možno uplatniť v prípade vyhostenia alebo ukončenia medzinárodnej ochrany. Domnievam sa, že musíme hlasovať za správu Clauda Moraesa, keďže je súčasťou všeobecného balíka upravujúceho azylový systém a systém migrácie Európskej únie.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, nepozerám sa na túto správu cez ružové okuliare. Úmyselne na ňu hľadím očami občanov v našich domovských krajinách, ktorí majú obavy, pretože po päťročnom pobyte v členskom štáte sa utečencom prizná právne postavenie osôb s dlhodobým pobytom. To bude potom platiť na celom území EÚ. Po usadení sa v krajine s pomerne miernymi právnymi predpismi v oblasti azylu bude teda utečenec po piatich rokoch môcť zmeniť miesto svojho pobytu a presťahovať sa do ktoréhokoľvek iného členského štátu, ktorý si vyberie – a, prirodzene, bude v prvom rade hľadať krajinu, ktorá má v právnych predpisoch medzery alebo sú jej predpisy mierne, a následne sa dlhodobo usadí, kdekoľvek sú sociálne normy zjavne vysoké. Dôsledkom bude sekundárna migrácia a zneužívanie. Problematické je dokonca nahromadenie doby trvania piatich rokov v azylovom systéme, keďže administratívne postupy sú často predmetom úmyselných zdržaní a prešetrovaní. Rozšírenie pôsobnosti smernice by uvalilo ešte väčšiu záťaž na tie členské štáty s vysokým sociálnym štandardom, ktoré majú už teraz obrovské problémy v každom prípade, a pre utečencov by bolo predsa len ťažšie začleniť sa do spoločnosti. Budem voči tejto správe mimoriadne kritický.

  Cecilia Malmström, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, nemám veľmi čo dodať. Prevláda tu značná názorová zhoda, že prácu pána Moraesa na tejto veľmi dôležitej smernici treba podporiť.

Znovu však chcem požiadať pána Moraesa a ostatných, aby si uvedomili, že ide o dôležitý stavebný kameň. Som presvedčená, že pri zajtrajšom hlasovaní získa silnú podporu. Toto je prvý krok na našej spoločnej ceste k roku 2012 a k azylovému balíku. Len dúfam, že tento duch konštruktívnej spolupráce vydrží, pretože potrebujem vašu podporu v prípade ostatných smerníc a spolieham sa na ňu.

  Claude Moraes, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa znovu formálne poďakovať pani komisárke za jej prácu v tejto záležitosti.

Jedným z dôvodov, prečo dúfame, že počas zajtrajšieho hlasovania – a ja dúfam, že pôjde o jednoznačné hlasovanie – možno dokončíme prvý krok v otázke azylu, je, že hoci otázka azylu zostáva jedným z veľmi citlivých problémov pre tento Parlament, najmä pre menšie krajiny, ako vysvetlil pán Busuttil, každý právny predpis v tejto oblasti môže mať neprimeraný účinok, a to nielen na malé krajiny, ale aj na tie popredné, ako je Grécko.

Všetci by sme mali postupovať opatrne, ako sme postupovali pri tejto správe, a v dôvodovej správe je niekoľko otázok, ktoré zabezpečia, aby sa brali veľmi vážne obavy poslancov, najmä ak pochádzajú zo strany serióznych poslancov. Napríklad si myslím, že sme dokázali zahrnúť obavy pani Nedelčevovej v súvislosti so začlenením a obavy pani Wikströmovej, keď hovorila o členoch rodiny a vyhostení, ako aj problémy domáceho násilia a iné otázky. Presne pri takomto druhu spolupráce na vyššej úrovni medzi Komisiou a Radou idú rokovania veľmi dobre vďaka práci, ktorú v Parlamente odvedieme s kolegami.

Na záver, pani Sargentiniová, skutočne som chcel nájsť tvorivý spôsob, ako vyjadriť, že tabuľky zhody sú mimoriadne dôležité. Povedať, že žiadatelia o azyl v súčasnosti čakajú, aby sa tabuľky zhody zaviedli, je pravdepodobne najtvorivejší a najnápaditejší spôsob lobovania za tabuľky zhody, aký môže byť, takže dúfam, že Rada počúvala. Ešte raz ďakujem všetkým svojim kolegom za ich podporu pri tejto správe po takej dlhej dobe.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 14. decembra 2010.

20. Územná, sociálna a hospodárska súdržnosť – Dobrá správa vecí verejných a regionálna politika EÚ (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o týchto správach:

– (A7-0309/2010) pána Petra Constantina Luhana v mene Výboru pre regionálny rozvoj o územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti

(2009/2233(INI)) a

– (A7-0280/2010) pani Ramony Nicole Mănescovej v mene Výboru pre regionálny rozvoj o dobrej správe vecí verejných a regionálnej politike EÚ

(2009/2231(INI)).

  Petru Constantin Luhan, spravodajca. – (RO) Vážený pán predsedajúci, touto správou sme chceli odpovedať na otázku v názve o tom, či dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je absolútne nevyhnutným predpokladom pre globálnu konkurencieschopnosť v Európskej únii s mimoriadnym dôrazom na úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva v tejto súvislosti.

Je znepokojivé, že existujú také obrovské rozdiely medzi 271 regiónmi Európskej únie. Zatiaľ čo najrozvinutejší región má HDP na obyvateľa, ktorý predstavuje 334 % priemeru 27 štátov EÚ, v najchudobnejšom regióne je to iba 26 %, inými slovami 13-násobne menej.

Ďalším nepriaznivým faktorom je tempo hospodárskeho rastu v Európskej únii, ktoré je pomalšie v porovnaní s našimi medzinárodnými konkurentmi. Z tohto dôvodu, ako sa spomína aj v stratégii EÚ 2020, potrebujeme rozvíjať strategické oblasti a hľadieť za hranice Európskej únie, aby sme sa stali silnejšími.

Európa má neľahkú úlohu, keďže okrem vplyvu súčasnej krízy bude musieť riešiť aj ďalšie veľké problémy, ako napríklad prispôsobenie sa globalizácii, demografické zmeny, zmenu klímy a problémy energetickej bezpečnosti.

Úloha politiky súdržnosti v stratégii EÚ 2020 je nepopierateľná. Domnievam sa, že priority tejto politiky sa musia zosúladiť s cieľmi budúcej stratégie, ale za zmienku stojí, že stále musí zostať nezávislou politikou. Ciele stratégie možno jednoduchšie dosiahnuť posilnením synergie medzi programami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na jednej strane a programami politiky súdržnosti na druhej strane. Musíme podporovať veľké projekty so zásadným vplyvom na úrovni EÚ, ktoré naštartujú hospodársky rast, vytvoria pracovné miesta a zaručia trvalo udržateľný rozvoj pre regióny.

Mimoriadnu dôležitosť treba pripisovať aj investíciám do akéhokoľvek druhu infraštruktúry, či už ide o infraštruktúru v doprave, v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), sociálnych vecí, vzdelávania, výskumu a vývoja alebo životného prostredia, ktorá pomôže dosiahnuť primeranú úroveň dostupnosti pre všetkých európskych občanov tým, že im ponúkne rovnaké príležitosti na potenciál rozvoja.

Usmernenia na miestnej a regionálnej úrovni budú predurčené konkrétnymi charakteristikami oblasti s možnosťou vytvorenia okamžitej pridanej hodnoty. Uplatnenie zásady decentralizácie treba podporiť až po úroveň miestnych orgánov s cieľom zlepšiť čerpanie európskych finančných prostriedkov.

Pri podpore hospodárskej konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest sa nesmie prehliadať mimoriadne dôležitá úloha, ktorú zohrávajú malé a stredné podniky (MSP). Musia mať lepší prístup k finančným prostriedkom EÚ, k nástrojom finančného inžinierstva a k ďalším úverovým zdrojom. Maximalizácia vplyvu politiky súdržnosti je absolútne nevyhnutná na podporu hospodárskej konkurencieschopnosti. Na tomto mieste by som chcel zdôrazniť potrebu pokračovať v zjednodušovaní postupov na využívanie finančných prostriedkov EÚ, zaručiť ich flexibilné použitie, pokračovať v používaní HDP ako hlavného kritéria na určovanie oprávnenosti regiónov v zmysle politiky súdržnosti a potrebu konkrétneho návrhu od Komisie o využívaní verejno-súkromných partnerstiev.

Pokiaľ ide o posilňovanie globálnej konkurencieschopnosti Európskej únie, domnievam sa, že časť finančných prostriedkov vyčlenených pre politiku súdržnosti by sa mala použiť na dosiahnutie a zachovanie úlohy Európy ako celosvetového lídra v odvetviach, kde už má konkurenčnú výhodu, a v odvetviach, kde má potenciál stať sa celosvetovým lídrom.

Z tohto dôvodu je, dámy a páni, dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti spolu so strategickými investíciami absolútne nevyhnutné na zaručenie globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti Európskej únie.

  Ramona Nicole Mănescu, spravodajkyňa. – (RO) Vážený pán predsedajúci, súčasná celosvetová kríza opäť zdôraznila, aká dôležitá je dobrá správa vecí verejných na všetkých úrovniach, ako aj potreba neustáleho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov ako rovnocenných partnerov pri navrhovaní a vykonávaní politík a stratégií EÚ, najmä preto, že presadzujú takmer 70 % právnych predpisov EÚ.

Politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu pri uplatňovaní viacúrovňového riadenia. Vzhľadom na značný vplyv, ktorý to má pri dosahovaní územnej súdržnosti v Európe, by sa mala zásada viacúrovňového riadenia stať povinnou pre všetky členské štáty. Aktívne zapojenie sa miestnych a regionálnych orgánov už od predlegislatívnej fázy rozhodovacieho procesu spolu s príslušnou analýzou účinnosti mechanizmov spoločného riadenia s rozličnými zodpovednosťami, ktoré majú Komisia a členské štáty, v skutočnosti zaručia, že sa dosiahnu lepšie výsledky v súvislosti s čerpaním európskych finančných prostriedkov v budúcom programovom období.

Realita nám v praxi ukázala, že ucelený prístup k regionálnej politike je oveľa účinnejší, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky. Práve preto by sa tento prístup mal stať tiež povinným. Potrebujeme spoločnú definíciu koncepcie partnerstva. V tomto bode som žiadala Európsku komisiu, aby vytvorila túto definíciu ako podmienku na vytvorenie riadnych partnerstiev s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

Z tohto dôvodu je prijatie metodiky miestneho rozvoja založeného na miestnych partnerstvách riešením, ktoré majú členské štáty k dispozícii na zlepšenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov pri riadení a vykonávaní európskych programov, najmä tých, ktoré súvisia s mestským, vidieckym a cezhraničným rozvojom. Zjednodušenie nariadení na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni nielen ako dôsledok hospodárskej krízy, ale aj ako všeobecná zásada budúcej politiky súdržnosti, je nevyhnutným predpokladom lepšieho riadenia pri uplatňovaní politiky súdržnosti, keďže je to jediný spôsob, ako budeme môcť podporovať potenciálnych prijímateľov.

Okrem toho sa domnievam, že pre budúce programové obdobie potrebujeme spoločný súbor nariadení na využívanie európskych finančných prostriedkov platných pre všetky členské štáty, čím sa zabráni tomu, aby členské štáty zaviedli dodatočné podmienky, ktoré v skutočnosti obmedzujú prístup k financovaniu.

Ak je naším dlhodobým cieľom mať politiku, ktorá je jednoznačnejšia, zameraná na výsledky a jednoduchšie sa uplatňuje, Komisia musí zlepšiť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov pomáhať a systémy monitorovania činnosti vykonávanej na vnútroštátnej úrovni. Domnievam sa, že odborná príprava a usmernenia týchto orgánov pomocou procesu vykonávania programov pomôžu znížiť vysokú chybovosť, najmä v súvislosti s neoprávnenými výdavkami a verejným obstarávaním. S cieľom predísť zdvojeniu auditov a nadmernej úrovni kontrol, ktorým momentálne čelia prijímatelia, sme požiadali Komisiu, aby vypracovala príručku jednotného modelu auditu na všetkých úrovniach. V neposlednom rade musíme prijať opatrenia na podporu zapojenia sa súkromného odvetvia do európskych projektov. Prvým krokom v tomto smere je zjednodušiť nariadenia na využívanie nástrojov finančného inžinierstva so zameraním sa na malé a stredné podniky.

Na záver sa chcem zmieniť o dobrej spolupráci s predstaviteľmi Komisie počas konzultácií, ako aj o úsilí a podpore, ktorú preukázali pri účinnom podporovaní opatrení uvedených v tejto správe, čo je ďalšou zárukou toho, že Komisia napokon prijme tieto opatrenia.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci Európskeho parlamentu, najmä pani Mănescová a pán Luhan, chcel by som sa vám obidvom osobitne poďakovať za vaše dve správy, ktoré sú opäť konštruktívne a veľmi pozitívne pre regionálnu politiku a ktoré prišli presne v správnom čase vzhľadom na pokračujúcu rozpravu o budúcej štruktúre regionálnej politiky, a to najmä v očakávaní fóra o súdržnosti koncom januára alebo začiatkom februára.

Je dôležité, aby sme neustále posudzovali regionálnu politiku najmä ako investičnú politiku – ako politiku investovania do regiónov, do ľudí, do Európanov. V oblastiach inovácií a regionálnej politiky bolo celkovo vyčlenených 86 miliárd EUR pre toto finančné obdobie a sú určené najmä na pomoc malým a stredným podnikom pri zlepšovaní kvality ich pracovnej sily, výrobných metód a služieb, ktoré môžu ponúknuť. Čo však musíme urobiť, a v tom máte obidvaja úplnú pravdu, je zlepšiť našu stratégiu ďalej do budúcnosti, aby sme sa okrem kontrol, ktoré budú naďalej nevyhnutné v budúcnosti, inými slovami okrem správneho financovania, sústredili oveľa viac na hodnotenia našej práce zamerané na výsledky. Vždy hovorím – a to je stredobodom správy o súdržnosti a jej záverov –, že nie je žiadny rozpor medzi sústredením sa na niekoľko priorít stanovených v stratégii EÚ 2020 a flexibilitou pri ich vykonávaní vo veľmi rozdielnych regiónoch Európy.

Územná súdržnosť je mimoriadne dôležitá. Pre mňa je to kľúčová záležitosť a poskytuje nám informácie o tom, ako môžeme ďalej zlepšovať životnú úroveň v regiónoch, čo je našou úlohou, s cieľom zaručiť, aby ľudia mali vyhliadky do budúcnosti v regiónoch, v ktorých sa narodili. Zároveň to prispeje k ďalšej vnútornej súdržnosti v Európe.

V tejto súvislosti je dôležité – a toto by sa malo zdôrazniť v ďalšom programovom období – obnoviť zameranie sa na úlohu miest a veľkomiest vzhľadom na skutočnosť, že približne 70 % Európanov žije v mestskom prostredí, ale zároveň je potrebné, aby sme nezabudli na dôležitosť vzťahov medzi mestami a vidiekom. Závisí to od využívania iných finančných prostriedkov na ďalšie zlepšovanie rozhraní a na predchádzanie zbytočnému prekrývaniu.

Zároveň je dôležité – o čom sme pred časom veľmi komplexne a podľa môjho názoru veľmi dobre diskutovali v tomto Parlamente – venovať pozornosť oblastiam s osobitnými zemepisnými podmienkami a, samozrejme, zvážiť otázku demografických zmien v Európe, s ktorými sa budeme veľmi často stretávať a ktorými sa budeme musieť zaoberať. Na jednej strane vidíme veľmi závažné tendencie k úbytku obyvateľstva vidieckych oblastí a na druhej strane veľké zvýšenie príťažlivosti mestských oblastí, pričom výsledkom je nielen čoraz viac ľudí žijúcich v malom priestore, ale aj tomu zodpovedajúci úbytok obyvateľstva. Do istej miery proti tomu možno bojovať investíciami do starej a novej infraštruktúry. Toto veľmi významne prispeje k zaručeniu rastu.

Otázka partnerstva – spolupráce – je veľmi dôležitá, ako bolo uvedené predovšetkým v správe pani Mănescovej. Áno, je dôležité rozvíjať viacúrovňové riadenie. Chcel by som však tento Parlament zvlášť upozorniť na dôležitosť toho, aby regióny zapojili aj miestnu úroveň. Keď v regiónoch o niečom diskutujem, niekedy mám dojem, že miestni zástupcovia nie sú zapojení regionálnymi zástupcami a že regionálni zástupcovia nie sú zapojení zástupcami na vnútroštátnej úrovni. Tu musíme rozvíjať nástroje.

Súhlasím s vami, ale naopak musím tiež veľmi jasne konštatovať, že, samozrejme, musíme rešpektovať ústavný rámec každého členského štátu a učiniť mu zadosť. Podporujem vás však v otázke zapojenia čo najväčšieho množstva úrovní – ale aj čo najväčšieho množstva zainteresovaných subjektov vrátane mimovládnych organizácií – do rozvoja nášho partnerstva a investičných programov.

Možno sa budem podrobnejšie venovať otázke finančných kontrol vo svojich záverečných poznámkach, keďže som už prekročil svoj rečnícky čas. Zároveň by som chcel srdečne privítať nového predsedajúceho, ktorý sa ujal predsedania.

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

  Iosif Matula, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Vážený pán predsedajúci, politika súdržnosti je jednou z najdôležitejších a najúspešnejších politík EÚ. Lisabonská zmluva umožňuje územným orgánom, aby boli viac zapojené do rozhodovacieho procesu, čo je dôležitý krok smerom k skutočnému viacúrovňovému riadeniu. Toto musí zohrať kľúčovú úlohu nielen v nasledujúcom programovom období, ale aj vo všetkých fázach navrhovania a vykonávania stratégie EÚ 2020.

Správa pani Mănescuovej, za ktorú jednohlasne hlasoval Výbor pre regionálny rozvoj, sa chce sústrediť na kompetencie a úlohu regionálnych a miestnych orgánov v procese uskutočňovania politiky súdržnosti. Správa zdôrazňuje, že viacúrovňový prístup sa musí uplatňovať horizontálne vo všetkých politikách EÚ. Viacúrovňové riadenie je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie územnej súdržnosti a na podporu jej potenciálu. Malo by byť založené na prístupe zdola nahor so zohľadnením rozmanitosti administratívnych systémov, ktoré v súčasnosti fungujú v členských štátoch.

Väčší dôraz sa musí klásť na ucelený prístup počas súčasného programového obdobia a v budúcnosti, čo sa tiež vzťahuje nielen na zlepšovanie administratívnej kapacity, ale aj na využívanie nástrojov finančného inžinierstva. Úloha miestnych a regionálnych orgánov sa musí rozšíriť prijatím metodiky miestneho rozvoja založeného na miestnych partnerstvách, najmä pokiaľ ide o projekty vzťahujúce sa na mestské, vidiecke a cezhraničné aspekty. Úlohou týchto partnerstiev je napomôcť dosiahnutie vyváženého rozvoja, a keďže presahujú vnútroštátne rámce, prispievajú k posilňovaniu územnej súdržnosti Únie. Okrem toho zdôraznia nielen spoločný potenciál rozvoja, ale aj konkrétne miestne aspekty.

Viacúrovňové riadenie založené na jasných, transparentných postupoch teda povedie k decentralizácii, ktorá je stále potrebná v niektorých členských štátoch. Rozšírenie úlohy regionálnych a miestnych orgánov zahŕňa dať im zodpovednosť za zefektívnenie projektov, čo bude znamenať prijatie prístupu, ktorý je viac založený na výsledkoch.

Blahoželám pani Mănescovej a pánovi Luhanovi k vynikajúcim správam, ktoré predstavili a ktoré dodajú významnú pridanú hodnotu budúcnosti politiky súdržnosti.

  Evgeni Kirilov, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi pochváliť svojich kolegov pána Luhana a pani Mănescovú za ich vynikajúcu prácu. My všetci súhlasíme s tým, že politika súdržnosti zohráva významnú úlohu pre konkurencieschopnosť európskych regiónov. V súvislosti s ďalším pokračovaním tejto politiky a jej úspechov chceme vidieť primerané prostriedky alebo prinajmenšom mať k dispozícii nemenej peňazí pre politiku súdržnosti, ako máme v súčasnosti.

Nechceme ani dodatočnú záťaž pre prijímateľov. Budúca podoba kohéznej politiky závisí od rozhodnutia, ktoré urobíme spoločne. Komisia však zohráva dôležitú úlohu s návrhom, ktorý pripravuje, a v tom sa spoliehame na vás, pán komisár Hahn, pretože podľa môjho názoru niektoré z týchto návrhov, ako napríklad navrhované predpoklady pre členské štáty, aby dostali finančnú pomoc Európskej únie, potrebujú ďalšie spresnenie.

Politiky súdržnosti pre všetky regióny potrebujú podporu a nemali by sme dovoliť, aby došlo k situácii, v ktorej budú trpieť pre neefektívnosť niektorých národných vlád. V tomto s vami opäť súhlasím, pán komisár, že je dôležité rozvíjať tieto úrovne. Z tohto dôvodu je kľúčové nenahradiť komplexnosť podmienečnosťou a opäť neskomplikovať život konečným prijímateľom. S cieľom zaručiť, aby politika súdržnosti viedla k pozitívnym výsledkom, dovoľme regiónom, aby sa aktívne zapájali, umožnime im pocit, že sú vlastníkmi tohto procesu, dajte im primerané prostriedky a zabezpečte, aby ich použili najúčinnejším spôsobom.

  Riikka Manner, v mene skupiny ALDE. – (FI) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, najskôr by som sa chcela poďakovať spravodajcom za ich skvelú prácu. Tieto dve správy skutočne tvoria pevný základ pre budúcnosť politiky súdržnosti.

Životaschopná politika súdržnosti platná pre celú Európu je absolútne nevyhnutným predpokladom pre našu globálnu konkurencieschopnosť, o tom niet pochýb. Ako povedal pán komisár, regionálna politika nie je nič viac ako investičná politika. Je to niečo, o čo by sme sa mali v budúcnosti tiež usilovať. Prostredníctvom politiky súdržnosti môžeme tiež aktívne reagovať na ciele stratégie Európa 2020. Ak chceme lepší výskum, vývoj a inovácie, musíme tiež vidieť politiku súdržnosti ako neoddeliteľnú súčasť týchto cieľov a musíme získať na ne širší pohľad.

Politika súdržnosti skutočne nie je len vecou solidarity. Samozrejme, čiastočne je, ale vďaka politike súdržnosti teraz máme veľmi štedro financovaný výskum, vývoj a inovácie. Z tohto dôvodu je veľmi správne, aby sme do politiky súdržnosti počas ďalšieho obdobia financovania vložili prinajmenšom rovnaké množstvo peňazí, ako sme do nej vložili doteraz. Piata správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vynikajúco zohľadňuje tieto faktory a je tiež veľmi dôležité, aby sme investovali viac času a peňazí do úspechu.

Správa pani Mǎnescovej rieši veľmi dôležitú kľúčovú otázku politiky súdržnosti, a to ako zaviesť takú politiku, ktorá by bola dobrá a ktorá by zohľadňovala každú úroveň. Mali sme určité výsledky, ktoré boli sklamaním, pokiaľ ide napríklad o čísla súvisiace s vykonávaním. Ako predstavitelia regionálnej politiky by sme mali brať vážne tieto problémy politiky súdržnosti a navyše by sme sa mali snažiť hľadať pre ne riešenia. Podľa môjho názoru správa pani Mǎnescovej vynikajúco rieši tieto otázky.

  Jean-Paul Besset, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa vo svojom vystúpení sústrediť na správu pána Luhana.

Politiky regionálnej súdržnosti zohrávajú kľúčovú úlohu v Európe pre vyvážený, sociálne harmonický a ekologicky účinný hospodársky rozvoj, ktorý je v konečnom dôsledku globálne konkurencieschopnejší.

Ďakujem pánovi Luhanovi za to, že zohľadnil niektoré z našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na dosiahnutie nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré zaručí biodiverzitu. Napriek tomu nemôžeme hlasovať za jeho uznesenie, pretože podporuje víziu politiky súdržnosti ako nástroja globálnej konkurencieschopnosti, ktorá sa nám stále zdá príliš úzka, príliš obmedzená a neprimeraná.

Musíme poukázať na dva problematické body. Po prvé, pán spravodajca sa takmer výlučne spolieha na kvantitatívne opatrenia, pokiaľ ide o infraštruktúru ako hnaciu silu rastu, pričom posilnenie je jeho hlavným kritériom. Nepovažujeme to za primerané v súčasnej situácii. Spomína napríklad 246 operačných programov vo výskume a vývoji a je na ne hrdý, ale bez toho, aby sa pýtal, o čom sú. Výskum je dobrá vec, ale potrebujeme tiež vedieť, čo skúmame.

Druhým problematickým bodom je, že spravodajca nepredkladá dostatočne jasné plány. Chceli sme mať na výber, aby sme mohli splniť úlohy stanovené v tejto správe, voľbu zeleného hospodárstva, novej zelenej zmluvy, ktorá je jedinou možnosťou schopnou posunúť Európu a jej regióny nahor.

  Charalampos Angourakis, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Vážený pán predsedajúci, tieto správy sú rovnako protiľudové ako strategické plány monopolných skupín v Európskej únii a buržoáznych vlád, ktoré im slúžia. Súdržnosť v Európskej únii nikdy nebola, ani nikdy nemôže byť napriek úsiliu využiť politickú súdržnosť na manipuláciu verejnosti. Politiku Európskej únie ovplyvňujú dva hlavné prvky: prvým je hlboko zakorenená nerovnosť, ktorá je neodmysliteľnou charakteristikou metódy kapitalistického rozvoja, a druhým hlavným prvkom je, že rozpočtové prostriedky Spoločenstva sa neprideľujú podľa potrieb ľudu, prideľujú sa dielam a infraštruktúram, ktoré podporujú návrat kapitálu a horúcich peňazí monopolným skupinám prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Keďže dnes pokračuje kapitalistická kríza, upúšťa sa dokonca aj od zavádzajúco nazvanej zásady solidarity Spoločenstva a nahrádza sa konkurencieschopnosťou kapitálu. Správy a plány politických predstaviteľov kapitálu o budúcej politike súdržnosti slúžia súčasným potrebám obchodných skupín, rýchlejšej kapitalistickej reštrukturalizácii prostredníctvom protiľudovej stratégie EÚ 2020 a krutému útoku na pracovné práva, práva na poistenie a sociálne práva pracujúcej triedy. Európska únia a metóda kapitalistického rozvoja nie sú schopné naplniť naliehavé potreby, ako je napríklad ochrana pred zemetraseniami, vzdelávanie, zdravie a dobré životné podmienky. Z tohto dôvodu je odchod z Európskej únie oveľa nevyhnutnejší dnes ako kedykoľvek predtým, ako aj boj za plánované socialistické hospodárstvo.

  Trevor Colman, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, dnes večer vystupujem preto, že môj kolega pán Bufton, ktorý vás mal osloviť, sa necíti dobre. V jeho mene vám predstavím toto. Ako vieme, regionálne fondy predstavujú spolu so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) najväčšiu časť rozpočtu EÚ. Dlhé desaťročia sú britskí občania nútení platiť účty za rôzne projekty v rámci EÚ, z ktorých väčšina nemá vôbec žiadny prínos pre britských daňových poplatníkov.

Úrad investigatívneho žurnalizmu v Spojenom kráľovstve nedávno odhalil skutočnosť, že regionálne fondy EÚ sa používajú na podporu spoločností obchodujúcich so zbraňami vo východnej Európe, pričom niektoré projekty dostávajú finančné prostriedky vo výške miliónov eur, hoci ide o jedny z najbohatších spoločností. Skutočne potrebujú dotácie EÚ? Vzhľadom na endemické podvody a míňanie v tomto rozpočtovom riadku a na spôsob, akým sa prostriedky dokonca nepoužívajú na účely, ktoré prezentujú prívrženci, vyzývam koalíciu v Spojenom kráľovstve, aby stiahla finančné prostriedky, keďže potrebujeme tieto peniaze doma – čo je ďalší dôvod na odchod z EÚ.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Maďarsko je určite vo výnimočnej pozícii, pokiaľ ide o vytváranie a podporu regiónov tvoriacich cezhraničné hospodárske celky. Je to historická skutočnosť, že tieto regióny boli raz jedným celkom v rámci Karpatskej kotliny. Členovia strany Jobbik preto podporujú spoluprácu medzi regiónmi a považujú ju tiež za nevyhnutnosť v súčasnej situácii, ktorá by mohla ďalej zmierniť dočasné bariéry medzi maďarským ľudom.

Namiesto vyplatenia a kontroly prostriedkov priamo z Bruselu však môžeme iba predvídať financovanie v podobe projektov, ktoré sa začali a ktoré boli schválené v spolupráci, na základe partnerstva medzi danými krajinami. Na miestnej a regionálnej úrovni môžu byť identifikácia aj riadenie problémov účinnejšie pri zohľadnení cezhraničnej povahy hospodársky prepojených regiónov uvedených ako príklad. Toto by sa malo podporiť dokonca aj vtedy, ak vezmeme do úvahy iba hospodárske hľadisko. Podobne by sa malo podporiť zjednodušenie pravidiel, zapojenie MSP do európskych projektov a proces pomoci hospodársky menej rozvinutým regiónom, aby sa vyrovnali ostatným, keby tieto populárne opatrenia neznamenali rozšírenie kompetencie a dozornej úlohy Bruselu a Komisie na úkor vnútroštátnej kontroly. Uprednostnenie regiónov a poskytnutie priamej hospodárskej podpory pre ne by dokonca mohlo podnietiť začiatok novej éry pre Maďarov v Karpatskej kotline.

  Jan Olbrycht (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, existuje niekoľko európskych politických stratégií, ktoré podnecujú mnohé emócie a spory. Politiku súdržnosti, ktorú niektorí považujú za socialistickú politiku par excellence, iní pokladajú za kapitalistickú politiku. Niektorí ju považujú za spravodlivú politiku a iní za nespravodlivú. Niektorí ju vnímajú ako spôsob odstránenia nerovností, kým iní ju vnímajú ako posilňovanie konkurencieschopnosti.

V skutočnosti neexistujú žiadne rozpory v rámci tejto politiky, ktorej cieľom je v zásade podporiť väčšiu súdržnosť medzi oblasťami Európskej únie, nielen pokiaľ ide o sociálnu spravodlivosť, ale aj z hľadiska rovnakých príležitostí v súvislosti s konkurencieschopnosťou. Inými slovami je to súdržnosť pre konkurencieschopnosť. Obidve správy hovoria o tomto a poukazujú na určité aspekty, ktoré sú dôležité nielen pre dnešnú situáciu, ale aj v diskusii o budúcnosti politiky súdržnosti. Chcel by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že obidve správy sa zameriavajú predovšetkým na zásadu partnerstva.

Vyzývam pána komisára, aby dôsledne zvážil uvedenie požiadavky pre členské štáty v navrhovanej zmluve o rozvoji. Takáto požiadavka by konštatovala, že pred podpísaním zmluvy je členský štát povinný odsúhlasiť všetky pokyny pre rozvoj, priority a zásady s miestnymi a regionálnymi partnermi. Malo by to byť povinné, aby Európska komisia mohla jednoznačne prisúdiť všetkým členským štátom zodpovednosť za vykonanie ich jednotlivých súčastí politiky súdržnosti.

  Georgios Stavrakakis (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcel by som začať blahoželaním a poďakovaním pani spravodajkyni Mănescovej za vynikajúcu spoluprácu a za skutočnosť, že bola vždy pripravená diskutovať a vziať do úvahy návrhy poslancov v súvislosti s obsahom správy. Pokiaľ ide o obsah tejto správy, o ktorej vedieme rozpravu, nemožno pochybovať o tom, že dobrá správa vecí verejných je zásadná pre úspech akejkoľvek politiky, najmä politiky súdržnosti, ktorá je založená na spoločnej správe, za ktorú sa väčšina zodpovednosti presunula na vnútroštátne a regionálne orgány. Existuje iba jedna odpoveď na problémy tohto komplexného správneho systému: viacúrovňové riadenie.

Chcel by som zdôrazniť, že ak vezmeme do úvahy budúce smerovanie politiky súdržnosti, prinajmenšom ako by vyzeralo v rámci rozsahu piatej správy o súdržnosti, viacúrovňové riadenie v horizontálnom aj vertikálnom rozmere bude nápomocné životaschopnosti akejkoľvek rozvojovej iniciatívy a úspechu politiky. Takisto vítam výzvu na jednoduchšie pravidlá a väčšiu technickú pomoc pre miestne orgány zo strany Európskej komisie ako faktory, ktoré zaručia väčšiu účasť potenciálnych prijímateľov na programoch a využívanie finančných prostriedkov realizovateľným spôsobom. Hodnotenia, ktoré teraz vykonáva Európska komisia, nám poskytujú informácie o tom, ktoré orgány majú neustále problémy z hľadiska ich riadiacich schopností pri vykonávaní politických programov súdržnosti. Ako uvádza správa, dodatočná technická pomoc pre tieto orgány v súvislosti s presadzovaním iniciatívy „Školiť školiteľov“ podporí riadiace schopnosti dokonca aj toho najmenšieho orgánu na miestnej úrovni. Na záver, domnievam sa, že jednotnejšie a harmonizované pravidlá pre štrukturálne fondy poskytnú pevný základ úsiliu smerujúcemu k zjednodušeniu a spoľahlivému finančnému riadeniu.

  Filiz Chakaevová Chiusmenovová (ALDE). – (BG) Vážený pán predsedajúci, iba pred niekoľkými dňami Komisia hlasovala za akčný plán dunajskej stratégie, budem teda hľadieť na správu pána Luhana cez prizmu tejto udalosti, najmä keď v dôvodovej správe uvádza, že jeho cieľom je stimulovať diskusiu o závislosti a vzájomne sa dopĺňajúcej povahe opatrení na európskej a vnútroštátnej úrovni. K tomu by som chcela pridať regionálnu úroveň. Správa načrtáva rámec, v ktorom môže politika súdržnosti zohrať úlohu pri zlepšovaní konkurencieschopnosti Únie. Výslovne nestanovuje úlohu makroregiónov v tomto procese, ale analýza ukazuje, že dunajská stratégia je presne takým istým rámcom v menšej miere, ako bola predošlá stratégia pre oblasť Baltského mora. Domnievam sa, že podmienky v tejto správe sa zhodujú so skutočnosťami v dunajskom akčnom pláne. Navyše sú princípy zvyšovania konkurencieschopnosti, ktoré obsahuje správa, zásadné pre túto stratégiu. Správa napríklad kladie veľký dôraz na vytváranie prepojení s ostatnými územiami. Zdôrazňuje, že členské štáty musia podporovať miestne orientovaný prístup k formulovaniu a realizácii politiky súdržnosti. A všetky tieto operačné techniky sú zakotvené v novej politike pre podunajský makroregión.

Obdivujem aj tvrdenie v správe o dôležitosti poskytovania neustálej podpory, a to najmä znevýhodneným regiónom. Vďaka tomu je dunajská stratégia osobitným prípadom v správe pána Luhana, ktorá je v úplnom súlade s jej závermi. Cieľom môjho porovnania je ukázať správnu cestu politiky súdržnosti. Domnievam sa, že tieto zásady a prevádzkové metódy by mali tvoriť základ politiky súdržnosti počas ďalšieho programového obdobia a zahŕňať miestnu politiku orientovanú na výsledky prostredníctvom makroregiónov.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať pani spravodajkyni správy o dobrej správe vecí verejných. Predovšetkým chcem vyjadriť vďačnosť za jej pozitívnu spoluprácu a zablahoželať jej k tejto vynikajúcej správe. Táto správa ukazuje Komisii, čo sa musí stať v blízkej dobe, najmä v oblasti zásady partnerstva. Konštatuje, ako sa musí zaručiť, aby miestne a regionálne úrovne boli tiež zapojené, a ako sa hospodárski a sociálni partneri, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti musia zapojiť do všetkých fáz – pri vykonávaní a hodnotení štrukturálnych fondov. Predstavuje to záväzok členských štátov k skutočnému partnerstvu. Znamená to, že partneri budú mať právomoc hovoriť so správami ako rovnocenní prostredníctvom iniciatív odbornej prípravy a finančnej podpory. Znamená to, že partneri budú mať skutočný vplyv na podobu, ktorú budú mať programy. Doteraz sme však videli málo odhodlania zo strany Komisie. To isté platí pre súčasné obdobie, ako aj pre návrhy, ktoré v tejto veci predložila. Vítam skutočnosť, že pán Olbrycht povedal, že ak sa táto zmluva o partnerstve v oblasti rozvoja a investícií stane skutočnosťou, bude to možné iba vtedy, ak bude existovať partnerstvo a ak budú partneri zapojení do rozvoja týchto plánov na rovnakom základe. V opačnom prípade hrozí, že sa posunieme od Európy regiónov k Európe členských štátov, čo nie je naším cieľom. Naším cieľom je regionálny rozvoj a zapojenie miestnych a regionálnych úrovní, hospodárskych a sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava sa koná vo vhodnom čase, keďže hospodárske, sociálne a územné rozdiely v rámci Európskej únie sa zhoršili spôsobom, ktorý je znepokojujúci: nerovnosť, ktorá existuje medzi krajinami a regiónmi, a nerovnosti v rámci jednotlivých krajín sa zhoršujú. Jednoznačne sme zlyhali pri dosahovaní územnej súdržnosti.

Politika súdržnosti nie je izolovaná od ostatných oblastí politiky: ovplyvňuje a je zásadne ovplyvňovaná prevládajúcimi politickými usmerneniami a makroekonomickým rámcom. Útoky na mzdy a práva pracovníkov, rušenie a znehodnocovanie verejných služieb, útok na sociálne funkcie štátu a škrty vo verejných investíciách sú neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych a menových politík, ktoré Európska únia zaviedla v členských štátoch. Sú to politiky, ktoré vedú k zvýšeniu chudoby a nerovnosti a ktoré nám každodenne naďalej bránia dosiahnuť súdržnosť.

Je pravda, že politika súdržnosti neznížila vplyv ani nerovnosti spôsobené začleňovaním sa hospodárstiev s veľmi rozdielnymi úrovňami rozvoja na jednotný trh alebo do hospodárskej a menovej únie. Nedostatočnosť finančných prostriedkov vyčlenených pre súdržnosť a nesúlad makroekonomických politík, ktoré sa utkvelo sústredia na nominálnu konvergenciu, ale znemožňujú skutočnú konvergenciu, sú významnými príčinami, ktoré treba napraviť zvýšením pridelených rozpočtových prostriedkov pre súdržnosť a zásadnou zmenou makroekonomickej politiky.

Podpora výroby a rozvoj výrobných kapacít jednotlivých krajín a regiónov s plným využitím miestneho potenciálu, ktorý majú prostredníctvom trvalo udržateľného využívania zdrojov, ochrany životného prostredia a vytvárania pracovných miest s právami, ako aj posilnenie systémov sociálneho zabezpečenia a verejných služieb sú strategicky nevyhnutné pre účinnú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

  Giancarlo Scottà (EFD). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vítam správu pani Mǎnescovej.

Viacúrovňové riadenie zohráva kľúčovú úlohu v politike súdržnosti a v tejto súvislosti sa viacúrovňový prístup, ktorý poskytuje spoluprácu a spoločné zodpovednosti naprieč jednotlivými úrovňami vlády, v praxi uskutočňuje pri hospodárení s regionálnymi finančnými prostriedkami. Komisia podporuje iniciatívy v prospech regionálnych a miestnych orgánov. Musí existovať väčšia motivácia podporovať takéto návrhy s cieľom zaručiť skutočnú koordináciu a účinnú realizáciu európskych programov.

Partnerstvo musí zaručovať kultúra založená na dialógu medzi jednotlivými zúčastnenými stranami. Spolupráca na regionálnej úrovni musí byť transparentná a musí zaručiť spravodlivé zastúpenie všetkých, ktorých sa týka.

Z tohto dôvodu je dôležité poskytnúť primeranú odbornú prípravu zástupcov orgánov na nižšej ako štátnej úrovni prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad program Erasmus pre regionálnych a miestnych úradníkov, ktorých finančné náklady musí niesť Komisia. Zároveň je to užitočné na výmenu osvedčených postupov a na zlepšovanie kvality a účinnosti hospodárenia s kohéznymi fondmi.

  Joachim Zeller (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po prvé, považujem za poľutovaniahodné, že dôležitá rozprava o politike súdržnosti bola opäť vytlačená takmer na posledné miesto v programe. Nie je to vôbec spravodlivé pre túto politiku a jej dôležitosť. Chcel by som sa poďakovať spravodajcom za ich správy, ktoré nám dôrazne ukázali oblasť politiky, v ktorej bola Európska únia skutočne úspešná – a to politiku súdržnosti –, a skutočnosť, že je nevyhnutné pokračovať v tejto politike a robiť to s politickým systémom s viacerými úrovňami, inými slovami s viacúrovňovým riadením.

Projekty v oblasti politiky súdržnosti zviditeľňujú európske aktivity priamo pre našich občanov: v projektoch v oblasti infraštruktúry, v sociálnych projektoch, v podpore výskumu a inovácií, v zachovávaní konkurencieschopnosti a zamestnanosti v regiónoch. V súčasnej diskusii o budúcnosti Európskej únie by sme okrem diskutovania o mene a financiách mali rovnako intenzívne diskutovať o tom, čo Európska únia potrebuje, aby zaručila svoju vnútornú súdržnosť tak, aby sa regióny neoddelili hospodársky, sociálne alebo politicky. Koniec koncov vzhľadom na celosvetové problémy a nástup nových konkurentov na svetový trh potrebujeme väčšiu jednotu a väčšiu spolupatričnosť. Politika súdržnosti k tomu môže výrazne prispieť.

Na to však potrebujeme, aby sa politika súdržnosti viac sústredila na tie projekty a oblasti projektov, vďaka ktorým napreduje Európa ako celok, ktoré umožňujú silným zostať silnými a ktoré dávajú slabším príležitosť dobehnúť silných. Podľa môjho názoru, ak to chceme dosiahnuť, je nevyhnutné zachovať a rozšíriť ciele politiky súdržnosti, ktoré platili doteraz. Považujem však tiež za nevyhnutné, aby bolo financovanie viac podmienečné a viac zamerané na stredoeurópske iniciatívy, či už v odvetví dopravy, v odvetví energetiky, v rozvoji vidieka a miest alebo vo výskume a inováciách. Spôsob, ktorý Komisia opísala v piatej správe o súdržnosti, sa mi zdá nevyhnutnou súčasťou uvedeného – a to začleniť fondy do spoločného strategického rámca, ktorého výsledkom bude partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a zástupcami regiónov v oblasti rozvoja a inovácií. Zahŕňa však tiež zapojenie sa miestnych a regionálnych správ do tohto procesu čo najskôr. Vďaka tomu by mohli nové formy regionálnej spolupráce skutočne podporiť proces rozvoja skutočného viacúrovňového riadenia.

Vážený pán predsedajúci, dúfam, že mi dovolíte pripomienku k tomu, čo povedal pán Colman, ktorý, žiaľ, opustil Parlament. Chcel by som mu pripomenúť, že Európska únia je dobrovoľným združením štátov. Ak z nej krajiny chcú odísť, majú na to právo. Nie som však toho názoru, že to občania Škótska, Walesu, Severného Írska a Anglicka skutočne chcú.

  Erminia Mazzoni (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, komisári, dámy a páni, staviame základy Európy roku 2020 s predstavou, že bude začleňujúca, inteligentná a inovačná, a keď tak robíme, musíme jasne situovať problémy, ktorým čelíme v globálnych súvislostiach.

Môžeme iba hrať a zvíťaziť v boji o konkurencieschopnosť, ak sa nám podarí vytvoriť jednotné úrovne v rámci Európskej únie. Tri aspekty politiky súdržnosti – sociálny, hospodársky a územný – spolu so štrukturálnymi fondmi sú nástroje, na ktoré musíme sústrediť pozornosť. V skutočnosti nesmieme pomýšľať na škrty v politike súdržnosti s cieľom prekonať finančnú krízu. Naopak, musíme prevziať zodpovednosť za jej vykonávanie a zlepšiť ju tam, kde zlyhala.

Na základe zhromaždených údajov a analýzy získaných výsledkov Výbor pre regionálny rozvoj zdôrazňuje v správe pána Luhana úzky vzťah medzi hospodárskou súťažou a súdržnosťou a navrhuje nápravné opatrenia pre ďalšie programové obdobie. Niet pochýb o tom, že Európa sa môže stať konkurencieschopnou iba vtedy, ak úspešne prekoná územné nerovnosti, ktoré existujú medzi jednotlivými regiónmi.

V tejto súvislosti ďakujem pánovi Luhanovi za to, že uznal môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh zameraný na zopakovanie možnosti zaviesť výhodné daňové ustanovenia pre prechodné obdobia s dĺžkou nepresahujúcou päť rokov – možnosti, ktorá už bola v uznesení, o ktorom tento Parlament hlasoval vo februári 2006. Je to užitočný spôsob, ako zabrániť niektorým ťažkostiam, ku ktorým došlo pri uplatňovaní politiky súdržnosti, ako sú napríklad komplexné postupy, neprimerané kontroly a potreba účinnejšieho monitorovania.

Bolo predložených niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o týchto bodoch s cieľom optimalizovať vplyv politiky súdržnosti, a tým posilniť hospodársku konkurencieschopnosť Únie. Ako vyzdvihuje správa pána Luhana, dôraz treba klásť na horizontálne aj vertikálne partnerstvá medzi miestnymi orgánmi a na spolufinancovanie, pričom tieto prvky treba považovať za základné princípy.

Je tiež dôležité urýchliť procesy zjednodušovania a prístup k financovaniu, ako aj zaujať ucelený prístup k rozdeľovaniu finančných prostriedkov a zachovať prechodné režimy, najmä v tomto zložitom období. Rozhodovací proces zdola nahor so zapojením dotknutých regiónov zaručuje podporu rozvoja využitím konkrétnych regionálnych aspektov.

Napokon správa zdôrazňuje dva hlavné ciele v tejto súvislosti: inovácie a infraštruktúru. Domnievam sa, že táto správa je dôležitá, pretože poskytuje nám všetkým jasnú stratégiu, aby sme vyčerpávajúco reagovali na problém uvedený v názve správy.

  Predsedajúci. – Chcel by som vám povedať, že ako osoba v predsedníctve zodpovedná za tlmočenie a preklad požiadam Parlament o umiestnenie kontrolky, ktorú tu mám a ktorá upozorňuje na to, že tlmočníci vás nestíhajú tlmočiť, na každé miesto, pretože im veľmi nepomáha informovať iba mňa. Môžem vás, samozrejme, informovať sám, ale domnievam sa, že bude účinnejšie, ak budeme môcť mať túto kontrolku na každej lavici.

  Nuno Teixeira (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som na úvod zablahoželať pánovi Luhanovi a pani Mănescovej k pozoruhodnej práci, ktorú vykonali na svojich správach. Obidvaja výrazne prispeli k diskusii o novej politike súdržnosti na roky 2014 – 2020, ktorá sa pripravuje.

Teraz je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, aby sme presadili konkurencieschopnosť Európskej únie v celosvetovom meradle. Tento cieľ sa dosiahne, ak si uvedomíme, že iba posilňovaním a rozvíjaním regionálneho rozmeru môžeme vytvoriť Európu, ktorá bude vnútorne súdržná a navonok konkurencieschopná.

Predovšetkým by som chcel zdôrazniť tri body, ktoré považujem za kľúčové: po prvé, decentralizáciu, zaručenie toho, aby sa miestne a regionálne orgány, najmä tie s legislatívnymi právomocami viac zúčastňovali a prispievali k lepšiemu uskutočňovaniu politiky súdržnosti, po druhé, naliehanie na členské štáty, aby vyzvali regionálne a miestne orgány ako rovnocenných partnerov vnútroštátnych orgánov a zástupcov k účasti na rokovaniach o budúcnosti štrukturálnych fondov a napokon posilnenie úlohy regionálnych orgánov na príprave, riadení a vykonávaní programov. Iba prostredníctvom väčšieho zapojenia týchto orgánov do celého procesu bude možné dodržať zásadu subsidiarity.

Ďalším aspektom, ktorý považujem za kľúčový, je hľadanie jednoduchšej štruktúry pre fondy po roku 2013, nie ako dôsledok hospodárskej krízy, ale skôr ako všeobecná zásada budúcej politiky súdržnosti s cieľom uľahčiť čerpanie finančných prostriedkov. Veľkým záujmom Lisabonskej zmluvy bolo priblížiť Európu k občanom. Namiesto iba toho im aj uľahčime životy tým, že zabránime zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, ktoré ich odrádza od účasti. Iba takto dosiahneme cieľ skutočnej územnej súdržnosti. Iba takto dosiahneme zmenšenie absolútne protikladných nerovností, ktoré dnes existujú v rámci Európskej únie, kde je momentálne obrovská priepasť medzi bohatými a chudobnými regiónmi. Väčšia účasť znamená aj väčšiu zodpovednosť a je to práve zodpovednosť, ktorú by mali všetci prevziať a podieľať sa na nej, a tým robiť viac pre vytvorenie silnejšej, konkurencieschopnejšej Európy a robiť to lepšie.

  Hermann Winkler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som sa pridať k blahoželaniam a poďakovaniam obidvom spravodajcom za ich úspešnú prácu. Pripomienky pána Luhana na tému budúcej štruktúry politiky súdržnosti po roku 2013 treba zvlášť uvítať. Hoci závery piatej správy o súdržnosti už naznačujú pôvodné myšlienky Komisie na túto tému, správa pána Luhana je dôležitým príspevkom k vymedzeniu pozície Parlamentu vo vzťahu ku Komisii. Podobne ako pán spravodajca považujem z tohto dôvodu za mimoriadne rozumné, aby politika súdržnosti bola v budúcnosti v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020. Jednotlivé regióny však musia mať vždy možnosť rozhodovať o svojich vlastných prioritných oblastiach.

Nie všetky regióny sú rovnaké, dokonca aj v rámci jedného členského štátu sa regióny líšia. Maximálne dve alebo tri priority – z ktorých jedna je už možno povinná – nechávajú regiónom malý priestor na manévrovanie. Regióny musia dostať priestor na investovanie do svojej vlastnej infraštruktúry a ľudí podľa svojich vlastných priorít. Pri tomto scenári sa konkrétne otázky, ako napríklad demografické zmeny, nemusia dostatočne zohľadniť. To by sotva znamenalo regionálnu politiku prispôsobenú potrebám regiónov, o ktorej Komisia vždy hovorí. Z tohto dôvodu sa domnievam, že my ako Parlament musíme dať od začiatku celkom jasne najavo, že nesmieme dovoliť, aby sa regióny stali slabším príbuzným členských štátov. Zásadu partnerstva treba ďalej posilňovať.

Význam regiónov EÚ sa veľmi líši v závislosti od štruktúry štátu. Z tohto dôvodu sa musí pripisovať mimoriadna dôležitosť zásade subsidiarity. Treba to zohľadniť v myšlienke Komisie o vytvorení partnerstiev v oblastiach inovácií a rozvoja medzi Komisiou a členskými štátmi v budúcnosti.

Bez prílišného zachádzania do detailov by som možno mohol v krátkosti spomenúť dôležitosť cieľa 3. Výslovne súhlasím s pánom spravodajcom, keď hovorí o ťažkostiach v pohraničných územiach EÚ – či už na vnútorných, alebo vonkajších hraniciach. Tento cieľ treba v budúcnosti viac zapojiť do hry. Podľa môjho názoru sa cieľu 3 prikladá príliš malá váha v aktuálnej rozprave o budúcnosti politiky súdržnosti. Predovšetkým spoluprácu medzi regiónmi, ktoré sa nachádzajú na predošlých vonkajších hraniciach EÚ – a tu mám na mysli svoj domovský región Saska –, treba oveľa viac rozvíjať.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, údaje, ktoré poskytol Dvor audítorov vo výročných správach z rokov 2006 a 2008 o používaných systémoch riadenia politiky súdržnosti, sú určite znepokojujúce.

Tieto systémy neboli také účinné, ako mali byť, mali mieru chýb 12 % pre sumy refundované v roku 2006 a 11 % v roku 2008. Ak chceme znížiť túto mieru chýb, Európska komisia musí posilniť svoju úlohu dohľadu vo vzťahu k miestnym a regionálnym politikám.

Vytvorenie príručky pre verejné a súkromné subjekty a vytvorenie programu odbornej prípravy a mobility na tému, ako v praxi uplatňovať politiku viacúrovňového riadenia, by mohlo predstavovať účinné opatrenia na zlepšenie regionálnej politiky.

Okrem toho musia členské štáty posilniť úlohu regionálnych a miestnych orgánov, najmä po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

Je rovnako nevyhnutné uľahčiť cezhraničnú regionálnu spoluprácu, keďže v mnohých oblastiach Európskej únie je skutočne nesmierny potenciál na spoluprácu medzi regiónmi a miestnymi spoločenstvami pohraničných členských štátov, najmä v odvetviach ako cestovný ruch, poľnohospodárstvo, priemysel a životné prostredie.

Využijem to, že som skončila svoj prejav v rámci prideleného času, aby som sa poďakovala tlmočníkom, ktorí sú k nám vždy veľmi dobrí.

  Jan Kozłowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, na úvod by som chcel zdôrazniť, že považujem správu za mimoriadne dôležitú a blahoželám pánovi Luhanovi k vynikajúcej práci. Domnievam sa, že politika súdržnosti by mala byť vlajkovou loďou politiky Európskej únie a že jej význam by sa mal zvyšovať v budúcich rokoch. Ako horizontálna politika by mala určovať smerovania odvetvových politík a prispievať k zlepšovaniu konkurencieschopnosti európskych regiónov a posilňovaniu pozície Európskej únie na svetových trhoch. Systém uskutočňovania politiky súdržnosti musí byť moderný a flexibilný, založený na viacúrovňovom modeli riadenia, ako sa mnohokrát spomínalo. Mal by tiež podporovať koordináciu štrukturálnych fondov s ostatnými európskymi nástrojmi a s vnútroštátnymi fondmi.

Riadil som región s 2 200 000 obyvateľmi počas dvoch volebných období a bol som zodpovedný za uplatňovanie nástrojov politiky súdržnosti na základe centralizovaného modelu v rokoch 2004 – 2006 a decentralizovaného modelu – regionálneho operačného programu – v rokoch 2007 – 2013. Na základe týchto skúseností môžem s plnou zodpovednosťou konštatovať, že decentralizovaný model umožňuje lepšie využívanie miestneho potenciálu na uskutočňovanie strategických riešení a na dosiahnutie pozitívnych zmien, a preto som presvedčený o tom, že ciele by sa mali odsúhlasovať na európskej úrovni, ale spôsoby ich dosiahnutia by sa mali definovať v súlade so zásadou subsidiarity na tej najvhodnejšej úrovni, čo v prípade politiky súdržnosti znamená regionálnu a miestnu úroveň. Zároveň je nevyhnutné prepojiť čerpanie finančných prostriedkov s dosiahnutím merateľných cieľov a výsledkov: hospodárskeho rastu s vyššou mierou zamestnanosti a sociálneho začlenenia.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, takisto by som chcela zablahoželať nášmu kolegovi pánovi Luhanovi k všetkému úsiliu pri zostavovaní tejto správy, ktorá je mimoriadne dôležitá aj pre Rumunsko. Domnievam sa, že stratégia EÚ 2020 musí podporovať plán trvalo udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti sa požaduje silnejšie zastúpenie navonok a účinnejšia vnútorná koordinácia.

Táto správa je dôležitá, pretože spomína úspechy politiky súdržnosti. V skutočnosti hlavnú úlohu pripisuje podpore globálnej konkurencieschopnosti regiónov. Pridelenie finančných prostriedkov projektom v oblasti rozvoja a investícií bude určite veľkým prínosom pre našu krajinu. Mali by sme poukázať na to, že Rumunsko môže byť oprávnené dostať podstatné finančné prostriedky teraz, aj v období po roku 2013.

V tejto súvislosti boli na vnútroštátnej úrovni…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Luís Paulo Alves (S&D). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, je pravda, že politika súdržnosti je dôležitá, pretože prispieva k rastu a prosperite, ako aj k podpore rozvoja vyváženého medzi regiónmi. Je pravda, že rozvoj vyvážený medzi regiónmi je nevyhnutný na fungovanie vnútorného trhu a samotnej Únie a že politika súdržnosti je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020. Je rovnako pravda, že politika súdržnosti je užitočná pre životné prostredie, na vytváranie pracovných miest, formovanie a vytváranie modernej dopravnej siete. Na základe všetkých týchto vecí, vážený pán predsedajúci, pán komisár, je neprijateľné, aby Komisia využila úspechy týchto regiónov a teraz ich chce opäť použiť ako hrozbu proti členským štátom, ktoré nespĺňajú makroekonomické kritériá. Platí to najmä vzhľadom na to, že v týchto situáciách regióny dokonca neboli ani zapojené a nemajú priame zodpovednosti, a vzhľadom na to, že budú najviac zasiahnuté obmedzeniami používania štrukturálnych fondov. Nie je to správne, pán komisár, a chcel by som počuť vašu reakciu.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL) . – (LV) Vážený pán predsedajúci, chcel by som upriamiť pozornosť tohto Parlamentu na sociálnu súdržnosť. Považujem za zložité pri rozhovoroch s voličmi vysvetliť im, že tu robíme rozhodnutia premysleným a rozvážnym spôsobom, keď ich životný štandard sa zhoršil od vstupu do Európskej únie. Hovorím o Lotyšsku. Tridsaťštyri percent obyvateľstva Lotyšska v súčasnosti žije z minimálnej mzdy a na hranici chudoby. Minimálny dôchodok je 64 LVL a dostáva ho 12 % obyvateľstva. To, čo vidím a počujem v tomto Parlamente a čo obsahujú tieto správy, je niečím, čo za seba nemôžem podporiť, pretože nevidím, že by sa tu sociálnym otázkam venovala veľká pozornosť. To, čo tu opäť máme, sú rozhovory o ďalšej liberalizácii trhu, konkurencieschopnosti...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som uviesť štyri pripomienky k týmto správam.

Prvá je, že Európska únia má pre ľudí zmysel iba vtedy, ak sa snaží zmierňovať hospodárske, sociálne a územné nerovnosti.

Druhá je, že európska politika súdržnosti je kľúčovým nástrojom finančnej politiky na dosiahnutie tohto cieľa.

Mojou treťou pripomienkou je, že tí, ktorí toto kritizujú, by mali skutočne prísť s alternatívou. Ak nevedia ponúknuť žiadnu alternatívu, potom by mali byť ticho.

Mojou štvrtou pripomienkou je, že môj domovský región – pochádzam z východného Nemecka – je oblasťou, kde táto politika urýchlila hospodársky rozvoj. Sme na správnej ceste, ale ešte stále máme kus cesty pred sebou. Z tohto dôvodu budeme naďalej potrebovať ďalšiu podporu po roku 2013, ak máme ďalej napredovať.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, Tip O’Neill, slávny írsko-americký politik, raz povedal: „Všetka politika je miestna.“ To isté by sa dalo povedať o Európskej únii z hľadiska rozvoja. Všetok rozvoj je regionálny.

Predovšetkým úspech mojej vlastnej krajiny v rámci politiky súdržnosti, odkedy sme vstúpili do Európskej únie, je toho dokonalým príkladom. Mali sme o trochu viac ako polovičný HDP pri našom vstupe v roku 1973, ale teraz máme jeden a pol násobok priemerného HDP napriek súčasným finančným ťažkostiam krajiny.

Po druhé, v priebehu času bude pre nás jedným z kľúčových aspektov zjednodušiť postup, klásť dôraz na výsledky a pridanú hodnotu a pokúsiť sa obmedziť byrokraciu a reguláciu. Mohli by ste vypĺňať formuláre odteraz až donekonečna, ale ak tam nie je žiadna pridaná hodnota, nemá to žiadny zmysel. Ak tak urobíme, môžeme pokračovať v napredovaní a určite sa teším na regionálnu politiku...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Efektívne uplatňovanie politiky súdržnosti, ktoré je v súčasnosti značne decentralizované, predpokladá ďalšie posilnenie zodpovednosti orgánov na regionálnej a miestnej úrovni, pretože tieto najlepšie poznajú potreby danej oblasti a jej obyvateľstva.

Som presvedčený, že vytvorenie skutočného partnerstva s regionálnymi a miestnymi orgánmi si vyžaduje jasnejšie vymedzenie takzvanej zásady partnerstva a aktívne zapájanie miestnych a regionálnych orgánov do konzultácií o regionálnej politike Európskej únie. Zdôrazňujem, že zabezpečenie lepšej koordinácie medzi jednotlivými stupňami kontroly, zvýšenie flexibility, ako aj transparentné a jasné postupy nielenže predstavujú faktory dobrej správy vecí verejných, ale predovšetkým by mali uľahčiť čerpanie fondov a zvýšiť účasť potenciálnych partnerov na projektoch.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať za veľmi živú rozpravu a chcel by som tiež využiť túto príležitosť, aby som povedal ešte niekoľko slov o finančných kontrolách. Ako sústavne zdôrazňujem pri rôznych príležitostiach, skutočne sa tomu musíme postaviť a zjednodušiť veci, najmä vzhľadom na skutočnosť, že potrebujeme vyvinúť väčšie úsilie s cieľom zaručiť, aby malé a stredné podniky takisto využili príležitosti, ktoré chceme poskytnúť prostredníctvom európskeho financovania a tiež napríklad revolvingového financovania, ktoré chceme v budúcnosti viac poskytovať. Skutočne sa musíme zamyslieť nad tým, ako by sme mohli zminimalizovať byrokraciu.

Na druhej strane musím tiež sústavne poukazovať na to, že veľká časť byrokracie pribúda na vnútroštátnej úrovni. Inými slovami nie všetka byrokracia, ktorá vzniká pri európskych projektoch, pochádza z Bruselu, skôr ide o kombináciu účinkov procesov na vnútroštátnej a európskej úrovni. Musíme na tom pracovať spoločne. Pani Mănescová, súhlasím s vami v tom, že musíme vyvinúť úsilie na rozvoj štandardov v tejto oblasti – hoci, samozrejme, nemôžem celkom opomenúť vnútroštátne právne predpisy a okolnosti. V zásade však s vami absolútne súhlasím.

Otázka podmienečnosti je takisto niečo, čo si vyžaduje podrobnejšie zváženie, na ktoré tu nemáme dostatok času. Ide nepochybne o záležitosť rozpoznania dôvodov oneskorenia projektov v každej jednotlivej krajine a v každom jednotlivom regióne podľa potreby. Vo všeobecnosti už vieme, ktoré to sú. Vo väčšine prípadov to nemá nič do činenia s peniazmi – alebo prinajmenšom nie primárne – je to však skôr pre iné nedostatky. Myšlienka za podmienečnosťou je zbaviť sa ich v predstihu s cieľom zaručiť rýchlejšie následné spracovanie, ktoré je v záujme všetkých zúčastnených.

Rovnako som vďačný rečníkom, ktorí hovorili o zmluve v oblasti rozvoja a partnerstva, a o skutočnosti, že to predstavuje príležitosť, ako povedal pán Olbrycht, presadzovať ďalšie zapojenie sa regionálnych a miestnych orgánov. Určité prehodnotenie bude v tomto nevyhnutné, pokiaľ ide o to, ako to môžeme v skutočnosti vykonať o niečo inštitucionalizovanejším spôsobom a – nezabúdajme – spôsobom, ktorý je prijateľný pre členské štáty. V tejto veci sa spolieham na podporu a staviam na podpore a pomoci Európskeho parlamentu, keďže Európsky parlament, Komisia a Výbor pre regióny sú v tom zajedno. Sú tu však aj ďalší účastnícu, ktorými sú členské štáty. Musíme presvedčiť členské štáty, že tiež budú mať úžitok z pridanej hodnoty, ak zapoja viac ľudí do plánovania programov, čím sa títo ľudia s nimi oveľa viac stotožnia.

Som vďačný aj za pripomienky – ktoré boli, tuším, od Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie – týkajúce sa rastu. Obhajujem kvalitatívny aj kvantitatívny rast. Potrebujeme obidvoje. Vezmime si napríklad výskum: v skutočnosti je to niečo, čo patrí do kategórie kvalitatívneho rastu. Ak je jedným z našich hlavných cieľov zvýšiť napríklad podiel obnoviteľnej energie, ale v zásade chceme byť aj energeticky účinnejší, potom by veľmi dôležitou témou výskumu mohla byť otázka, ako môžem uskladniť elektrinu, mať ju pripravenú a potom ju sprístupniť, keď ju potrebujem, aby sme mohli zefektívniť našu výrobu energie.

Celkovo sa vyjasnila jedna vec: budeme schopní dosiahnuť naše ciele iba vtedy, ak budeme skutočne mať regionálnu politiku, ktorá sa dostane do všetkých regiónov Európy. Ako bolo dnes tiež spomenuté, ak chceme realizovať stratégiu EÚ 2020, budeme toho schopní iba vtedy, ak budeme môcť túto politiku preniesť a zrealizovať vo všetkých regiónoch, pričom sa zohľadnia potreby a požiadavky, ktoré existujú na miestnom základe.

Ešte raz sa chcem veľmi poďakovať – najmä obidvom spravodajcom – za túto veľmi cennú prácu.

  Petru Constantin Luhan, spravodajca. – (RO) Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa na úvod poďakovať všetkým kolegom poslancom, ktorí významne prispeli k tejto správe a v konečnom dôsledku k politike súdržnosti a jej budúcnosti. Chcem sa poďakovať aj tieňovým spravodajcom, ktorí predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a príspevky, ktoré boli nemenej dôležité, a tiež za to, že sme veľmi jednoducho spoločne dosiahli dohodu.

Nechcem zachádzať do prílišných podrobností o tom, čo sa povedalo. Zároveň by som sa vám chcel poďakovať za milé poznámky na moju adresu. Chcel by som však zdôrazniť predovšetkým to, čo povedal pán komisár, poznámky, ktoré stoja za zmienku. Povedal, že politika súdržnosti je politikou investícií do regiónov a ľudí, ktorá je nevyhnutným predpokladom na zlepšovanie životnej úrovne v regiónoch Európskej únie. V plnej miere súhlasím s týmto názorom.

Zároveň súhlasím aj s tým, že máme vašu podporu – za ktorú sme vám vďační – týkajúcu sa zvýšenia investícií do infraštruktúry akéhokoľvek druhu ako absolútne nevyhnutného predpokladu na odstránenie nerovností v Európskej únii.

Čo sa týka názoru, ktorý vyjadril pán Besset, jednoducho chcem povedať, že keby si podrobnejšie prečítal správu, zistil by, že spomína aj hospodársky rast založený na ekologickom hospodárstve. Je tiež pravda, že som sa priamo zmienil o stratégii EÚ 2020, ktorá tiež predstavuje ekologické hospodárstvo. Z tohto dôvodu vám chcem povedať, že správa má momentálne väčšinovú podporu.

Ešte raz vám všetkým ďakujem a dúfam, že budúca politika súdržnosti sa bude uberať správnym smerom.

  Ramona Nicole Mănescu, spravodajkyňa. – (RO) Vážený pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať kolegom poslancom za ich významné príspevky k tejto správe, predovšetkým k jej konečnej verzii, ako aj tieňovým spravodajcom a ostatným kolegom poslancom, ktorí predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nehovoriac o tých, ktorí vystúpili v takú neskorú hodinu počas plenárnej rozpravy.

Vzhľadom na to, že hlasovanie, ktoré sa konalo vo Výbore pre regionálny rozvoj, zaznamenalo široký konsenzus medzi politickými skupinami o potrebe realizácie princípov a opatrení navrhovaných v tejto správe, nemôžem inak ako tešiť sa, že dnešná rozprava sa niesla v podobnom duchu.

Pracovný dokument bol vypracovaný po konzultáciách s Európskou komisiou, Výborom pre regióny a zástupcami prijímateľov, ktorým by som sa chcela ešte raz poďakovať za ich príspevky. Ako som už spomenula aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení, som pevne presvedčená o tom, že Európska komisia bude mať pochopenie a odhodlanie potrebné na zaručenie toho, že riešenia, ktoré sme zistili a navrhli vo Výbore pre regionálny rozvoj, jednoducho neostanú iba v štádiu návrhov. Prišli sme s konkrétnymi návrhmi, pán komisár. Stačí, ak ich seriózne zvážite. Spomínam to predovšetkým preto, že v nasledujúcich mesiacoch Európska únia bude musieť definovať a prijať budúcu politiku súdržnosti a stratégiu na rok 2020, ako aj podmienky na ich úspešnú realizáciu.

Našou túžbou je nový prístup k viacúrovňovému riadeniu, ktoré bude riadne slúžiť životne dôležitým cieľom EÚ, ako aj Európa občanov, ktorú bude charakterizovať hospodársky rast, sociálny pokrok a trvalo udržateľný rozvoj.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Aby sa dosiahla skutočná sociálna a hospodárska súdržnosť medzi členskými štátmi, najprv musíme riešiť ich rozdiely nielen z hľadiska hospodárskeho rastu a rozvoja, ale aj z hľadiska ich fyzickej polohy. V tomto štádiu nevidím žiadny zmysel diskusií o spoločných opatreniach. Opatrenia pre jednotlivé členské štáty sa musia líšiť, pretože ich potreby sa líšia. Pokiaľ ide o úlohu Komisie pri postupoch na poskytovanie pomoci a monitorovanie dobrého riadenia v regionálnej politike, podľa môjho názoru Komisia musí najprv jasne popísať a určiť svoju účasť. Z vlastnej skúsenosti s riešením otázok s Komisiou môžem povedať, že som buď dostal vyhýbavú odpoveď, alebo mi jednoducho bolo povedané, že otázka nie je v jej kompetencii. Pochádzam z krajiny, kde bolo vyhýbanie sa zodpovednosti štandardným postupom, a želám si, aby kompetencie Komisie boli jasne stanovené, aby sme mohli dostať jasné odpovede a presné kroky v konkrétnych situáciách.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) V súčasnosti existuje veľmi zreteľný efekt hranice medzi regiónmi, ktoré sú oprávnené na financovanie v rámci cieľa zbližovania a ktoré nie sú. Toto je mimoriadne škodlivé pre niektoré regióny, ktoré možno nie sú chudobné, ale určite nie sú bohaté. Bolo by veľkou pomocou, keby sa tento efekt hranice dal zmierniť vytvorením strednej kategórie regiónov medzi cieľom „zbližovania“ a cieľmi „regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti“. Teší ma, že je to jeden z návrhov predložených v záveroch piatej správy o súdržnosti. Táto stredná kategória by sa mohla vzťahovať na regióny s HDP na obyvateľa od 75 % do 90 % priemeru EÚ. Bol by som tiež rád, keby tento systém nahradil prechodný mechanizmus a pokryl iné regióny ako tie, ktoré vyplývajú z cieľa zbližovania. V súvislosti s rokovaniami o budúcom viacročnom finančnom rámci by rozpočet pre túto prepracovanú politiku súdržnosti mal zostať rovnaký. Stojí však za zmienku, že iba o málo viac ako 20 regiónov by sa malo vyňať z cieľa zbližovania, čo bude znamenať úsporu 10 miliárd EUR ročne. Tieto peniaze by sa určite mohli presunúť do novej strednej kategórie regiónov.

  Tamás Deutsch (PPE), písomne. – (HU) Blahoželám pánovi Luhanovi k jeho práci na tejto správe. V súvislosti so správou by som chcel poukázať na dva body. Pokiaľ ide o súvislosť medzi realizáciou stratégie EÚ 2020 a lepšou konkurencieschopnosťou, je dôležité poukázať na to, že súdržnosť a lepšia konkurencieschopnosť sú procesy, ktoré sa vzájomne predpokladajú a dokonca sa vzájomne posilňujú. Nemôžeme sa sústrediť na podporovanie najviac rozvinutých regiónov s cieľom maximalizovať konkurencieschopnosť EÚ, keďže by to predstavovalo nebezpečenstvo, že menej rozvinuté regióny budú ešte viac zaostávať, čo by zase viedlo k významným sociálnym tlakom a nestabilite celej Európskej únie. Navyše je dôležité preukázať, že hoci politika súdržnosti významne prispieva k realizácii stratégie EÚ 2020, ona samotná nemôže byť zodpovedná za dosiahnutie cieľov stratégie. Z tohto dôvodu musíme dosiahnuť súlad medzi realizáciou cieľov stratégie EÚ 2020 a cieľov politiky súdržnosti, pričom ostatné oblasti politiky musia takisto prispieť k primeranej úrovni dosiahnutia cieľov stratégie. Ako druhé zistenie by som chcel zdôrazniť, že plne súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že HDP by mal ostať kritériom, na základe ktorého sa určuje oprávnenosť členských štátov, keďže HDP je doteraz najspoľahlivejším ukazovateľom úrovne rozvoja. Na úrovni členských štátov môžu vnútroštátne orgány použiť aj iné ukazovatele pri rozdeľovaní prostriedkov, ale na úrovni EÚ sa musí zachovať HDP ako kritérium oprávnenosti na pomoc.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o riadnej správe regionálnej politiky posilní právomoci regionálnych a miestnych orgánov pri vykonávaní politík EÚ. Parlament dlhodobo podporuje väčšie zapojenie verených orgánov na inej ako vnútroštátnej úrovni do koncipovania politík Spoločenstva. Zásadu partnerstva v zmysle Bielej knihy Výboru regiónov o viacúrovňovej správe treba posilniť už od ranej fázy rokovaní v rámci diskusií v EÚ. Správa podporuje ďalšie zjednodušovanie legislatívnych a nelegislatívnych nariadení. Tu by sa však malo zdôrazniť, že najmä niektoré členské štáty a ich verejné orgány často prispievajú k administratívnej záťaži, ktorú nevyžadujú nariadenia Spoločenstva. Tu je ďalšia náprava nevyhnutná. Pravidlá programov dotácií by sa mali zjednodušiť tak, aby boli jednotlivé postupy zrozumiteľnejšie a aby neodradzovali možných prijímateľov od účasti na projektoch. Vo vykonávaní programov a ich financovania sa vykazuje vysoké percento chýb pri preplácaných výdavkoch (12 %). Najväčšie percento chýb je vykazované stále v oblasti verejného obstarávania a takzvaných neoprávnených nákladov. Dohľad zo strany Európskej komisie je nedostatočný a je zrejmé, že Komisia nemôže tvoriť kontrolný systém na všetkých vnútroštátnych úrovniach. Je nevyhnutné, aby monitorovacia úloha Komisie bola zachovaná a podporená na začiatku programov, ale v ich priebehu by sa mohla vo väčšej miere preniesť na členské štáty a ich regionálne a miestne orgány.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Aby sa rozšíril vplyv politiky súdržnosti, určité rozhodujúce reformy sú nevyhnutné. Podpora, ktorú poskytuje politika súdržnosti, sa musí sústrediť do troch hlavných smerov. Nevyhnutná je v prvom rade zemepisná koncentrácia, po druhé, koncentrácia rozsahu podpory a po tretie, administratívna koncentrácia. To znamená, že rozsah finančnej podpory sa musí nasmerovať do tých členských štátov EÚ a do tých regiónov, ktoré to najviac potrebujú. Inými slovami zlepšenie sociálno-hospodárskej situácie je nemožné bez konkrétnej podpory politiky súdržnosti EÚ. To znamená, že každý región musí vyhodnotiť odvetvia, ktoré najnaliehavejšie potrebujú dostať podporu, namiesto nominovania všetkých možných odvetví bez hlbšej analýzy. Každý región by si mal vybrať od troch do piatich z desiatich odvetví ponúkaných Komisiou, v ktorých sústredí 100 % dostupnej podpory. To znamená, že musíme pokračovať v odľahčovaní administratívneho zaťaženia. Musíme posilniť úroveň dôvery zúčastnených inštitúcií, aby bolo možné optimalizovať počet funkcií vykonávaných týmito inštitúciami. Chcem zdôrazniť, že existujúce kritérium rozdeľovania podpory politiky súdržnosti EÚ – HDP podľa parity kúpnej sily na obyvateľa (do 75 % priemeru EÚ) – je primeraným, osvedčeným a bezpečným kritériom na definovanie skupiny regiónov oprávnených na podporu v rámci zbližovania, pretože odráža skutočné nerovnosti medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ.

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Stotožňujem sa so stanoviskom pána spravodajcu, že politika súdržnosti Únie je jednou z najdôležitejších politík, ktoré pomáhajú posilňovať konkurencieschopnosť regiónov a zaručiť trvalo udržateľný rozvoj. Keďže medzinárodná finančná kríza má negatívny vplyv na všetky regióny Európy v menšom alebo väčšom rozsahu, politika súdržnosti, ktorá prináša pridanú hodnotu, určite zohráva veľmi dôležitú úlohu pri zaručovaní toho, aby regióny mohli byť po kríze silnejšie. Smutné je, že vlády mnohých členských štátov EÚ nerozumejú úlohe a dôležitosti regiónov – miestnych orgánov – dostatočne dobre, keďže sa obávajú straty svojho vplyvu na regióny. Napríklad vláda mojej domovskej krajiny, Estónskej republiky, často prijíma dôležité zákony týkajúce sa miestnych orgánov bez toho, aby zohľadnila rozhodovacie procesy daného orgánu. Aby tieto rôzne regióny neboli diskriminované, malo by sa teraz venovať viac pozornosti regulačnej činnosti, ktorú vykonávajú vlády členských štátov na zaručenie toho, aby ich konanie nebolo v protiklade s vlastnými zákonmi členských štátov a európskymi hodnotami. Je pravda, že teraz je v Európe veľa regiónov, ktoré získali veľkú politickú podporu európskeho Výboru pre regióny, Európskeho súdneho dvora a Komisie v prípadoch, keď vlády členských štátov ignorovali práva miestnych orgánov. Domnievam sa, že účinná európska politika súdržnosti a plnenie cieľov stanovených v smernici pomôžu zaručiť životaschopnosť regiónov, ale životaschopné regióny zvýšia životaschopnosť Európskej únie ako celku a zároveň to pomôže zabrániť marginalizácii pohraničných regiónov.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Správy pána Luhana a pani Mănescovej celkom správne stanovujú zásady, na ktorých by mala byť založená naša politika súdržnosti. Chcela by som však vyzdvihnúť tri oblasti, v ktorých musíme byť ambicióznejší. Prvou je územná súdržnosť. Tento koncept sa často cituje, ale málokedy sa konkrétne realizuje. Mali by sme napríklad venovať mimoriadnu pozornosť pohraničným regiónom. Znevýhodnenia a problémy, ktoré tieto regióny majú, odrážajú obmedzenia európskej integrácie. Tieto oblasti, ktoré označujú zlom, by sa mali zmeniť na oblasti, ktoré pomáhajú vytvárať prepojenia. Ďalšou oblasťou je rozdielny prístup k regiónom, ktoré oscilujú medzi cieľom 1 a cieľom 2. Rozdiel v pomoci poskytnutej určitým regiónom s rovnakým HDP môže byť až desaťnásobný. Je čas, aby sme zaviedli prechodný mechanizmus, ktorý zaručuje rovnaký prístup k všetkým regiónom s HDP od 75 % do 90 % priemeru EÚ. Napokon musíme pracovať na nových ukazovateľoch výkonu. Problémy rozvoja, ktorým čelia regióny, súvisia s ich vlastnými miestnymi obmedzeniami. Potrebujeme zlepšiť naše kritériá na všetkých úrovniach riadenia, aby sme mohli presne zmerať potreby a ciele regionálneho rozvoja.

  Richard Seeber (PPE), písomne. – (DE) Mimoriadnu pozornosť treba venovať politike súdržnosti EÚ v záujme väčšieho trvalo udržateľného rastu a lepšej konkurencieschopnosti. V Európe regiónov by mal byť HDP naďalej hlavným kritériom pri určovaní regionálnej oprávnenosti na financovanie. Európska regionálna politika však musí zahŕňať všetky regióny a zároveň musí byť dostatočne pružná, aby mohla zohľadniť regionálne a územné rozdiely. Ak chceme v plnej miere využiť potenciál na rast regiónov a dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Európskej únii, je nevyhnutné venovať mimoriadnu pozornosť konkurencieschopnosti. Zároveň musíme tiež brať do úvahy drobné problémy v bohatých členských štátoch. Predovšetkým výskum a inovácie by mali zohrávať dôležitú úlohu vo všetkých regiónoch ako prostriedok na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ, a preto je nevyhnutné pokračovať v podpore týchto oblastí v budúcnosti. Hoci ciele stratégie EÚ 2020 sú definované na úrovni Spoločenstva, je nevyhnutné, aby boli miestne a regionálne orgány viac zapojené do ich uskutočňovania. Prístup zdola nahor je nevyhnutný, ak máme účinne realizovať hospodárske ciele stratégie EÚ 2020.

  Monika Smolková (S&D), písomne. – (SK) Kohézna politika po roku 2013 musí aj naďalej ostať kľúčovou politikou EU s dostatočným finančným krytím s týmito podmienkami: – zjednodušenie postupov prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov – vytvorenie rámca pre verejno-súkromné partnerstva – infraštruktúra sa stane základnou podmienkou na zvyšovanie globálnej konkurencieschopnosti – partnerstvo ako podmienka vybudovania skutočných partnerstiev s regionálnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou a ako prostriedok k efektívnosti zákonnosti a transparentnosti v štádiu programovania a využívania štrukturálnych fondov – uplatňovanie viacúrovňového riadenia tak na vertikálnej úrovni, ako aj na horizontálnej úrovni. Určite podmienok je ešte viac, ale ak chceme úlohy stratégie 2020 naplniť, považujem dodržiavanie spomenutých podmienok za kľúčové.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Európa v súčasnosti prechádza zložitým obdobím. Finančnú krízu z rokov 2008 – 2009 ešte stále silno cítiť v hospodárstve, čo spôsobuje rozširujúcu sa priepasť medzi bohatými regiónmi západnej Európy a chudobnejšími regiónmi strednej a južnej Európy. Táto situácia si vyžaduje posilnenie mechanizmov, ktoré sú účinné v boji proti kríze. Najdôležitejšími z týchto mechanizmov na úrovni Únie sú politika súdržnosti a regionálne fondy. V dôsledku spolufinancovania investícií na miestnej úrovni sa stali účinným symbolom európskej spolupráce, ktorá sa povzniesla nad vnútroštátne záujmy. Takisto významne prispeli k rozšíreniu oblasti, ktorá sa tešila z hospodárskeho rastu od roku 2004 do roku 2007, ako aj k zmenšeniu priepasti medzi krajinami starej a novej Európy.

Z tohto dôvodu začalo byť také dôležité zvýšiť finančné prostriedky Únie pre politiku súdržnosti vo finančnom rámci na roky 2013 – 2020 s cieľom zachovať zbližovanie ako prvoradý cieľ a zachovať súčasný mechanizmus výberu prijímateľov na základe úrovní HDP v jednotlivých regiónoch. Domnievam sa, že možnosť zvýšenia úrovne spolufinancovania investícií zo 75 % na 80 % a zároveň zníženia financovania vzdialených regiónov je takisto dôležitá. Z hľadiska krajín západnej Európy sa domnievam, že je tiež dôležité pokračovať vo financovaní investícií do infraštruktúry, a to najmä na vertikálnom pásme, ktoré spája severnú a južnú Európu.

21. Vplyv reklamy na správanie spotrebiteľov (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. - Ďalším bodom programu je správa pána Juvina v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (2010/2052(INI)) (A7-0338/2010).

  Philippe Juvin, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prečo správa o reklame? Lebo reklama môže byť tá najlepšia a aj tá najhoršia vec.

Môže to byť tá najhoršia vec, ak je klamlivá, ak je dotieravá, ak je podvodná, ak nehrá podľa pravidiel a, v neposlednom rade, ak neposkytuje spotrebiteľovi to, čo očakáva, teda informáciu. Môže to byť tá najlepšia vec, lebo reklama je aj úžasný nástroj pre rozvoj hospodárstva. Reklama je mazadlom kolies hospodárstva, a ako niektorí ľudia povedali, reklama, ak je dobre urobená, poskytne spotrebiteľovi aj prostriedok na porovnanie a do určitej miery podnecuje hospodársku súťaž.

Reklama teda nie je niečo nové, tak prečo nový text, keď tu už texty existujú? Z niekoľkých dôvodov. Po prvé, lebo súčasná reklama nie je tou, čo bývala. Nedávno som čítal americkú správu, dosť podobné je to však aj v Európe, že 29. novembra minulého roka sa za jeden deň zrealizoval obchod na internete s obratom viac než 1 miliarda USD. Je to výrazný nárast v obchodovaní cez internet a online reklamných nástrojoch. Jedným z dôvodov tejto správy je, že texty regulujúce reklamu sú niekedy celkom nevhodné pre nástroje, ktoré sa objavili v posledných rokoch.

Reklama môže byť dotieravá a v rastúcej miere aj je; napáda súkromný život. V reklame je aj niečo pomerne nové, čo nie je vyjadrené textami. Reklama môže byť skrytá. Reklama sa nemusí vyjadriť. Výborným príkladom je Facebook, jedna zo sociálnych sietí – nový nástroj, na ktorý sa nevzťahujú právne predpisy –, kde skupiny ľudí hlásia údajnú chybu výrobku a podobne. Toto všetko môže za niekoľko dní alebo týždňov doslova zničiť obchodnú značku.

Je preto jasné, že včerajšia reklama nie je vôbec ako dnešná reklama, ktorá používa nástroje, ktoré predtým neexistovali. Myslím tým behaviorálnu reklamu, cielenú reklamu a čítanie súkromných e-mailov. Chce tu niekto alebo súhlasí tu niekto s tým, aby boli čítané jeho súkromné e-maily? Áno, toto sa dnes deje na účely reklamy.

V podstate si, dámy a páni, myslím, že musíme mať na mysli niekoľko veľmi prostých hodnôt: rešpektovanie súkromného života, ochranu najzraniteľnejších skupín, lebo veľmi dobre vieme, že deti patria medzi najzraniteľnejších ľudí, ktorí prijímajú takzvanú behaviorálnu reklamu, teda reklamu, ktorá sa cielene zameriava na ich zvyky. Tieto deti nechápu, že táto reklama nie je len náhodne zaslaná reklama. Je to reklama, ktorá sa cielene zameriava na ich individuálne želania. Dospelý to môže pochopiť, ale dieťa nie.

Nová technológia teda prináša nové úlohy: dôležité hospodárske úlohy. V podstate to vidíme, toto je skutočne politická diskusia. Podľa niektorých odborníkov, ktorí v žiadnom prípade nechcú, aby bol zasiahnutý svet reklamy, je tento problém vyriešený. Je tiež pravda, ako nám niektorí odborníci vysvetľujú, že koniec koncov sú spotrebitelia varovaní dlhými a veľmi podrobnými politikami ochrany dôverných údajov na internetových stránkach. V skutočnosti vieme, že nikto nečíta tieto dlhé, nezrozumiteľné politiky ochrany dôverných údajov, a keď sa čítajú, nedá sa im porozumieť, skutočne sa nedajú prečítať. Vidíme, že nakoniec sa stále vraciame k tomu istému problému. Reklama musí byť čestná, musí rešpektovať druhých ľudí a musí rešpektovať súkromný život. Spotrebitelia nesmú byť špehovaní a nesmú sa stať cieľom bez ich vedomia. Spotrebitelia, občania, sa musia rešpektovať.

Vážený pán predsedajúci, a týmto skončím, z tohto dôvodu musíme mať dva ciele. Po prvé, reklama musí byť čestná: čestnejšia, úctivejšia, účinnejšia, musí teda viac rešpektovať súkromný život, ale aj občania, teda občania, ktorí sú spotrebiteľmi, musia mať väčšie povedomie a nesmú byť manipulovaní, musia byť lepšie informovaní a náročnejší. To je celým účelom tejto správy.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dúfam, že prijmete túto správu a budete v tomto Parlamente za ňu, vo všeobecnosti, hlasovať.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, vítam správu o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov. Keďže správa nehovorí o regulácii reklamy na hazardné hry, chcela by som pripomenúť, že najmä stávkovanie cez internet a reklamy naň nepoznajú hranice a sú ľahko dostupné mladým ľuďom. Sedem členských štátov síce zakazuje online hazardné hry, ale aj tak sú tam stále dostupné. Pevne verím, že je potrebné zamerať sa na prevenciu pred negatívnymi následkami prepadnutia závislosti od hrania. Musíme v celej Európskej únii presadiť zákaz reklamy na hazard zacielenej na deti a mladých ľudí, lebo vystaviť deti vplyvu reklamy na virtuálne stávkovanie je ohrozenie ich budúceho života rovnako ako ich vystaviť neobmedzenej reklame na alkohol, cigarety a ďalšie návykové látky. Navyše, reklamy na herne a reklamy na hazardné hry niekedy nepodliehajú obmedzeniam ani mimo internetu, a tak sa herne a reklamy často nachádzajú blízko škôl. Dúfam, že dnešná rozprava dá nový impulz Komisii, aby navrhla zákaz reklamy na hazard vzhľadom na nespochybniteľný verejný záujem.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Vážený pán predsedajúci, chcem zablahoželať pánovi spravodajcovi Philippovi Juvinovi k jeho správe o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov.

Správa hodnotí súčasné právne predpisy, podčiarkuje problémy spojené s ich uplatňovaním a nekalými obchodnými praktikami a zdôrazňuje význam samoregulácie, ochrany zraniteľných spotrebiteľov, ako sú deti, dospievajúci a starší ľudia, a potrebu používať reklamu ako silný katalyzátor v boji proti stereotypom a predsudkom.

Pripravila som stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a som rada a ďakujem pánovi spravodajcovi, že zahrnul všetky naše návrhy pre zabezpečenie rodovej rovnosti a ľudskej dôstojnosti. Vyzývam všetkých zúčastnených, aby úzko spolupracovali v boji proti hanlivým a klamlivým reklamám, ktoré degradujú obraz žien, a aby podporili zdravé normy, aby reklama mohla uplatniť kladný vplyv na sociálne vnímanie, pokiaľ ide o ľudskú dôstojnosť a úlohy pohlaví.

  Christian Engström (Verts/ALE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som hovoriť o vete za poslednou pomlčkou odseku 25, na ktorú by sa malo vzťahovať oddelené hlasovanie a ktorá bude, dúfam, vymazaná z tejto správy. Hovorí sa v nej, že keď vyhľadávače zobrazujú reklamy v súvislosti s určitým hľadaným slovom – teda keď niekto napíše hľadané slovo a toto hľadané slovo je obchodný názov –, vyžadovalo by to súhlas majiteľa obchodnej značky.

Zvonka to možno znie rozumne, ale je to úplne v rozpore s daným zákonom o ochranných známkach. Ide predovšetkým o to, že ochranné známky sú zaregistrované v 45 rozličných triedach tovarov a služieb a rovnaká známka môže byť v rozličných triedach v tom istom registri. Mohlo by to napríklad znamenať, že ak chce niekto zobrazenú reklamu spojenú so slovom „golf“, vyžadovalo by to pre každého súhlas od Volkswagenu.

Druhým problémom je samotné množstvo ochranných známok. V Európe sú milióny ochranných známok. V samotnom OHIM (Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu) v Alicante a v mnohých ďalších úradoch ich je 600 000, takže ak by chcel niekto propagovať niečo spojené so slovom „silver“ (striebro), musel by zrejme dostať povolenie od tisícov vlastníkov ochrannej známky. Jednoducho to nie je reálne. Ak by to bolo uzákonené – čo dúfam nebude –, zničilo by to vo veľkej miere podnikanie v oblasti vyhľadávacích nástrojov v Európe a zničilo by to legitímnu reklamu a legitímnu hospodársku súťaž. Takže vyzývam kolegov, aby hlasovali...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Úvodom chcem povedať, že je dobré, že sa na pôde Európskeho parlamentu otvára diskusia o nekalých praktikách v oblasti reklamy, najmä v súvislosti s rozvojom nových reklamných metód a technológií.

Nové spôsoby digitálnej komunikácie otvorili reklamným spoločnostiam široký priestor pre ich uplatnenie. S novými možnosťami reklamy však prišli aj nové problémy s agresivitou, klamlivosťou či zneužívaním dôverčivosti detí či mladistvých pred silným útokom na ich vedomie. Regulácia reklamy na internete musí reagovať na kreativitu tvorcov a metódy a spôsoby, ktoré presahujú ochranu súkromia, etické rámce či zasahujú do osobnosti detského vývoja, je nevyhnutné obmedziť. Preto sa musíme sústrediť na dôslednú analýzu, preskúmanie súčasných trendov a orientovať sa na to, aby sme novými pravidlami zamedzili tým technológiám a tým možnostiam, ktoré zasahujú do súkromia rodín, do súkromia detí, ktoré poškodzujú zdravý vývoj rodiny a dôsledne tieto pravidlá potom uplatňovali.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel vyjadriť poďakovanie pánovi spravodajcovi. Z hľadiska hodnôt, ku ktorým sa prikláňam, sme diskutovali o jednej z najdôležitejších tém posledného obdobia. Jediná vec, ktorá ma trápi, je tá, že táto diskusia sa uskutočnila v takú neskorú hodinu. Ako správa zdôrazňuje, najzraniteľnejšie osoby z hľadiska reklamy sú deti a dospievajúci, ktorých slobodná vôľa nie je dosť silná a ktorí sú ľahko ovplyvniteľní. Toto sa netýka len podvodných, klamlivých a agresívnych reklám, ale aj reklám vo všeobecnosti, keďže žijeme v novom svete, kde ľudia čelia ohromnému tlaku zapadnúť do spotrebiteľskej spoločnosti už v detskom veku. V detských programoch by mali byť všetky typy reklamy výslovne zakázané.

Ďalej musím osobitne zdôrazniť skutočnosť, že to nemusia byť len tradičné médiá ako televízia alebo rozhlas, ktoré znamenajú najväčšiu hrozbu pre mladých ľudí, ale je to svet internetu. Reklama je tam najagresívnejšia a práve tam môže spôsobiť najväčšiu škodu na spotrebiteľovi, na ktorého je cielene zameraná. Najbezohľadnejšie spoločnosti dokonca ignorujú ochranu osobných údajov a narúšajú súkromie ľudí prostredníctvom využívania stránok sociálnych sietí. Toto sa musí definitívne zakázať a penalizovať. Z tohto hľadiska musíme všetci navrhnúť opatrenie, ktoré prijme Európska únia.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v plnej miere podporujem návrh na uznesenie o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov, ktoré predložil pán Juvin. Vzhľadom na dôležitosť reklamy nielen na hospodárstvo, ale aj na domáci trh a spotrebiteľov si myslím, že je nevyhnutné prijať opatrenie na elimináciu negatívneho vplyvu, ktoré na nich môžu mať niektoré reklamné praktiky.

Veľmi oceňujem najmä spravodajcove hodnotenie existujúceho legislatívneho a nelegislatívneho rámca a nedostatky zaznamenané v jeho interpretácii a uplatňovaní, ktoré znemožnili dosiahnuť žiaducu úroveň harmonizácie.

Naše úsilie musíme zamerať na boj proti nečestným obchodným praktikám v reklamnom sektore rozšírením oblasti existujúcich pravidiel.

Návrh poskytuje vhodné riešenie trvalého problému dosiahnutia správnej rovnováhy medzi konkurenčnými prioritami, ako je sloboda prejavu a ochrana spotrebiteľa.

Na záver by som chcela ešte raz zablahoželať pánovi spravodajcovi a tieňovým spravodajcom.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Rôzne druhy reklamy, ktoré sa rozmáhajú prostredníctvom nových komunikačných médií v posledných rokoch, sa stali spoločenským fenoménom prinášajúcim so sebou nebezpečenstvo zneužitia dôvery bežného spotrebiteľa.

Domnievam sa, že ochrana spotrebiteľov v tejto oblasti si vyžaduje aspoň minimálnu právnu úpravu, a súhlasím s pánom spravodajcom a blahoželám mu k jeho správe, že sa na to pozrel takýmto konštruktívnym spôsobom, a to predovšetkým v prospech zraniteľných skupín, akými sú deti a mladí ľudia, ako aj niektorí predrečníci už spomínali, a ja sám ako lekár sa za toto silno prihováram. Treba zabrániť prípadom úmyselného zavádzania, keď sa spotrebitelia rozhodujú na základe informácií v domnienke, že sa jedná o objektívne fakty alebo o overené štúdie, pričom informácia má len reklamnú alebo komerčnú povahu. Za znepokojujúci považujem aj rozvoj reklamných praktík priamo útočiacich na súkromie spotrebiteľov, akými je napríklad čítanie obsahu elektronickej pošty tretími stranami, ktoré tento obsah zneužívajú na komerčné účely. Reklamné postupy používané firmami musia bez výnimky rešpektovať dôvernosť súkromnej korešpondencie a právne predpisy upravujúce ochranu súkromia.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážený pán predsedajúci, je ťažké nepochybovať v tejto súvislosti, najmä ak sa berie do úvahy vplyv reklamy na správanie občanov. Každý deň sa objavujú prieskumy a všetky obsahujú odlišné výsledky.

Reklama však platí, súkromné spoločnosti minú milióny na reklamy v rozhlase, televízii a tlači, ako aj na nepriamu reklamu vo forme sponzorstva. Zároveň tu existuje dilema pri jej posudzovaní. Na jednej strane sú ľudia, ktorí hovoria, že jedným zo spôsobov liečby alkoholizmu je zákaz reklamy. Už vieme, že užívanie drog v posledných desaťročiach exponenciálne rastie, a keďže sú nezákonné, nielenže sa na ne nerobí reklama, ale nedajú sa ani kúpiť bez predpisu.

Preto si myslím, že na úrovni EÚ existuje potreba nezávislej analýzy a riadneho prieskumu bez akýchkoľvek osobných záujmov, aby sa skutočne stanovilo, čo je dobré a čo zlé, čo je prínosné a čo nie, a na základe tohto môžeme potom regulovať. Myslím si, že bez tohto budeme mať každý deň odlišné prieskumy s výsledkami, ktoré chcú mať ľudia, ktorí ich vykonávajú.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v mene Komisie a najmä pani podpredsedníčky Redingovej chcem poďakovať pánovi spravodajcovi za hodnotnú správu, ktorá analyzuje niekoľko kľúčových aspektov týkajúcich sa vplyvu súčasnej reklamy a správania spotrebiteľov. S cieľom nájsť najlepší spôsob riešenia problémov vyplývajúcich z vývoja internetu a nových technológií Komisia v širokej miere konzultovala existujúci právny rámec pre ochranu dát v rokoch 2009 a 2010.

Konzultácie potvrdili, že základné zásady súčasných právnych predpisov EÚ na ochranu údajov sú stále vo vysokej miere platné. Rovnako sa však ukázalo, že EÚ potrebuje komplexnejší a súdržnejší prístup vo svojej politike na ochranu dát pre EÚ a mimo EÚ. Výsledkom je to, že 4. novembra prijala Komisia oznámenie o komplexnom prístupe k ochrane osobných údajov v Európskej únii.

Online reklama prináša mnohé výhody európskym občanom najmä v oblasti poskytovania voľného prístupu k službám. Mnohé z cielených techník – zobrazenie, kontextové a určité reklamy súvisiace s vyhľadávaním a podobne – nezahŕňajú sledovanie a nie sú predmetom vážneho znepokojenia. Moja kolegyňa pani podpredsedníčka Neelie Kroesová vyzvala odvetvie na zriadenie samoregulačného rámca pre online behaviorálnu reklamu založeného na právnom rámci EÚ a štyroch zásadách účinnej transparentnosti, vhodnej formy potvrdenia alebo súhlasu, komfortnosti pre užívateľa a účinného presadzovania práva. Komisia bude monitorovať úsilie odvetvia, aby posúdila, či sú nevyhnutné ďalšie regulačné opatrenia.

Pokiaľ ide o reklamné e-maily a dôvernosť oznámení, telekomunikačná reforma prijatá pred rokom posilnila a objasnila pravidlá EÚ týkajúce sa súkromia. Stanovila aj jasnú povinnosť pre členské štáty zaviesť odradzujúce sankcie a zabezpečiť, aby príslušné orgány nemali len potrebnú právomoc na ich presadenie, ale aby aj disponovali zodpovedajúcimi zdrojmi. Členské štáty musia do mája 2011 transponovať tieto ustanovenia do vnútroštátneho práva.

Komisia uznáva, že medzi členskými štátmi existujú určité rozdiely v transpozícii smernice o nečestných obchodných praktikách. Komisia si myslí, že takéto rozdiely, z ktorých niektoré Komisia rieši prostredníctvom spolupráce s členskými štátmi, sú okrajové, a že požadovaná úroveň harmonizácie sa zdá byť dosiahnutá.

Použitie všeobecných ustanovení dáva určitý voľný priestor členským štátom, ale súčasne zabezpečuje aktuálnosť smernice v budúcnosti. V tejto súvislosti je usmernenie o uplatnení smernice o nekalých obchodných praktikách jednou z iniciatív podniknutých Komisiou s cieľom zaistiť účinnosť celej harmonizácie; inými slovami zabezpečiť, aby boli v členských štátoch rovnaké predpisy interpretované a uplatňované tým istým spôsobom. Ako návrh správy naznačuje, určite budeme pokračovať v práci na usmernení a aktualizovaní tohto dokumentu s cieľom zohľadniť nové otázky a vývoj. Komisia tiež vyvíja právnu databázu o právnych predpisoch, právnictve a akademickej práci, ktorá podporí jednotné uplatňovanie tejto smernice v členských štátoch.

Vzhľadom na vyhlásenia týkajúce sa reklamy vo forme komentárov šírených na sociálnych sieťach, fórach a blogoch je dôležité poznamenať, že kedykoľvek spotrebitelia konajú v mene obchodníka a/alebo sú akýmkoľvek spôsobom financovaní obchodníkom, aby ho zastupovali bez toho, že to bude objasnené v stanovisku alebo vyhlásení, je tento postup zahrnutý do pôsobnosti smernice o nečestných obchodných praktikách ako forma skrytej reklamy. Pokiaľ ide len o názory, tieto, samozrejme, nie sú kvalifikované ako reklama.

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že marketingové právne predpisy nie sú najprimeranejším nástrojom, keďže ide o záležitosť slobody prejavu. Smernica napriek tomu obsahuje osobitné ochranné prvky týkajúce sa zraniteľných spotrebiteľov. Vek je faktor, ktorý musia vziať vnútroštátne orgány do úvahy pri posudzovaní nekalého charakteru praktík. Správa o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách, ktorá nadobudne platnosť v roku 2011, bude založená na skúsenostiach členských štátov vrátane oblasti reklamy pre deti a dospievajúcich v rozsahu údajov, ktoré budú v tejto súvislosti dostupné.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu o 12.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Tiziano Motti (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s mnohými názormi pána Juvina o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov. Myslím si však, že šíreniu komentárov na sociálnych sieťach, fórach a blogoch, ktoré sú svojou podstatou rizikom pre vznik novodobého typu „skrytej reklamy“, možno zabrániť skôr identifikáciou nových foriem priestupkov podporovaných internetom a rozšírením pravidiel o uchovaní údajov poskytovateľom obsahu na internete než použitím určitých foriem cenzúry, keďže si myslím, že je prioritou rešpektovať právo každého vyjadriť svoj názor na internete, pokiaľ sa nedokáže, že sa tým porušuje zákon. Prekvapuje ma, že ľudia by mali rozmýšľať o cenzúre komentára na fóre, ktorý by podľa nich mohol ovplyvniť rozhodnutia spotrebiteľov o kúpe, a pritom sa domnievajú, že možnosť identifikácie pedofilov, ktorí lákajú deti cez sociálne fóra, je narušením súkromia v rozsahu súčasnej smernice 2006/24/ES o uchovávaní údajov. Je to prípad dvojakého metra? Spotrebitelia, najmä najmladší spotrebitelia, musia byť chránení pred skrytou reklamou. Napriek tomu je rovnako dôležité chrániť slobodu prejavu, ktorá je jedným z pilierov podopierajúcich naše demokracie. Z tohto dôvodu dúfam, že sa príslušným orgánom budú môcť poskytnúť nástroje, ktoré potrebujú na identifikáciu páchateľov trestných činov na internete prostredníctvom smernice 2006/24/ES na zahrnutie poskytovateľov obsahu, ako vyzýva vyhlásenie Parlamentu P7_DCL(2010)0029 z 23. júna 2010.

22. Regulácia obchodovania s finančnými nástrojmi – „dark pools“ atď. (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Swinburnovej v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o regulácii obchodovania s finančnými nástrojmi – dark pools atď. (2010/2075 (INI)) (A7-0326/2010).

  Kay Swinburne , spravodajkyňa. – Vážený pán predsedajúci, mám problém presne vysvetliť tým, ktorí nie sú zasvätení do finančného žargónu, o čom je moja správa o „dark pools“. Správa formálne poukazuje na obchodovanie s finančnými nástrojmi vrátane dark pools, čo sú finančné transakcie a akcie vykonané bez transparentnosti pred uzatvorením obchodu, inak označované ako nezverejnené obchody. Správa v širšom rozsahu posudzuje vykonávanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) z roku 2007 vzhľadom na akcie a snaží sa riešiť štrukturálne otázky, ktoré sa v súčasnosti objavili na trhoch s akciami.

Napriek tomu, že je to veľmi odborná správa, povzbudila ma vysoká úroveň diskusie, ktorá prebehla vo výbore. Som rada, že usilovná práca mojich kolegov dokázala v politických skupinách vytvoriť širokú základňu podpory a premenila 149 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov do 26 kompromisov, ktoré mohla väčšina skupín podpísať.

Na základe načasovania tejto správy z vlastnej iniciatívy a jej zavŕšením v plenárnom hlasovaní tento týždeň si tiež myslím, že Európsky parlament významne prispel k nedávno uskutočnenej konzultácii Komisie o revízii MiFID II, ktorá berie do úvahy množstvo otázok vyplývajúcich z diskusií vo výbore. Európsky parlament prostredníctvom tejto správy požiadal o množstvo prešetrení rozličných obchodných miest, ktoré sú v súčasnosti regulované na základe MiFID, a usiluje sa o hlbšiu analýzu s cieľom zabezpečiť, aby miesta poskytujúce ekvivalentné služby boli regulované na príslušnej úrovni.

Myslím si, že Komisia môže vo svojom konzultačnom dokumente postúpiť o krok ďalej rozšírením svojej definície organizovaných obchodných systémov s cieľom začleniť všetky obchodné miesta, ktoré zhromažďujú kupujúcich a predávajúcich. To znamená, že možno vyplniť významnú medzeru. Toto riešenie ešte zabezpečí, že sa bude dať udržiavať proporcionalita umožnením významnej diferenciácie v rámci kategórií pre regulované trhy, MTF, SI, BCN a derivátové platformy.

Novú úroveň kontroly navrhnutú pre prevádzkovateľov dark pools by privítali investori, keďže zatiaľ čo v súčasnosti poskytujú ochranu zo širšieho trhu, majú prinajmenšom potenciál pre zneužívanie. Umožniť regulačným orgánom úplný prístup k obchodným modelom by malo zabezpečiť, že môžu byť naďalej obchodným miestom pre voľné prepojenie príkazov klienta bez toho, aby sa im umožnilo rozšíriť sa do podielov, ktoré ovplyvnia stanovenie cien, alebo aby poskytli ochranu pred zneužívaním trhu.

Pokiaľ ide o výnimky z MiFID, Európsky parlament a Komisia tiež súhlasia, že tieto treba predefinovať a ich vykonávanie sa musí štandardizovať v celej EÚ. Súčasná možnosť vykonať arbitráž v členských štátoch EÚ s cieľom nájsť najlepší výklad rovnakého pravidla by už viac nemala existovať. Počas zostavovania tejto správy a jej pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo jasné, že najväčší nedostatok vo vykonávaní MiFID je nedostatok trhovej verzie integrovaného európskeho informačného systému. Investori z USA nedokážu pochopiť, ako môžeme v EÚ pracovať bez tohto nástroja. Celé odvetvie súhlasí, najmä skupiny investorov, že je nevyhnutný, keďže tri roky od vykonávania MiFID nedokázali účastníci trhu spoločne zaviesť integrovaný európsky informačný systém. Ako Komisia, tak aj Výbor pre hospodárske a menové zvažujú zavedenie pravidiel schvaľovania zverejňovania, ale ak sa nenájde iné riešenie na trhu, potom by sa právne predpisy podporili.

Mikroštrukturálne otázky, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú trhy s akciami, boli hlavnou témou vášnivej diskusie vo výbore. Dosiahol sa súhlas, že praktiky ako bleskové príkazy, manipulácie a kontaktovanie sú nečestné a sú dokonca formou zneužívania. Výbor však zistil, že je oveľa ťažšie dosiahnuť dohodu o úlohe určitých účastníkov trhu, najmä pokiaľ ide o výhody a nevýhody stratégií vysokofrekvenčného obchodovania. Pre nedostatok jasných údajov je ťažké vyvodiť nejaké solídne závery o ich úlohe – kladné alebo záporné – a z tohto dôvodu skôr než navrhneme legislatívne opatrenia, sa musíme uistiť, že máme k dispozícii údaje, aby sme nestanovili právne predpisy, ktoré môžu poškodiť účinné fungovanie európskych trhov.

V zásade musíme zabezpečiť integritu našich finančných trhov. Nie sú tu preto, aby sa sprostredkovatelia alebo nezákonní obchodníci navzájom ovplyvňovali. Sú tu na poskytnutie miesta na trhu pre investorov, aby sústreďovali kapitál do podnikov a spoločností, ktoré pôsobia v našej reálnej ekonomike. Túto zásadnú funkciu trhov musíme mať všetci neustále na mysli, keďže prechádzame legislatívnym procesom MiFID II.

  Philippe Juvin (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pani Swinburnová, tento text je, samozrejme, veľmi zložitý, ale o čom v podstate je? Ešte raz, ide o poučenie sa z krízy. Nie, nesmieme robiť tak, ako sme robili predtým, áno, musíme zmeniť pravidlá hry a musíme vrátiť do systému poriadok.

V rozličných krajinách Európskej únie existujú ľudia, ktorí teraz využívajú krízu a strach ľudí, aby zvalili celú vinu na Európu. Kdekoľvek môžete počuť, ako ľudia hovoria, „môže za to Európa, že veci nefungujú, je to pre euro, a tu je riešenie, musíme odísť z Európy, musíme skoncovať s eurom...“. Všetkým týmto ľuďom musíme neustále opakovať, že, áno, potrebujeme spoločné pravidlá, musíme naďalej hovoriť, že ak by neboli krajiny Európy zjednotené, ak by boli izolované, teraz by boli mŕtve. Áno, potrebujeme reguláciu, spoločnú politiku, spoločné pravidlá a úpravu našich pravidiel a lepšie fungovanie systému.

Dámy a páni, táto skutočnosť je koniec koncov dosť jasná: spolu sme silní, v izolácii sme mŕtvi!

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vám poďakovať za veľkorysé pridelenie času. Od tejto chvíle budem venovať osobitnú pozornosť zasadnutiam pod vaším vedením a budem sa snažiť na všetkých sa zúčastniť. Správa pani Swinburnovej je veľmi dôležitá v tom, že konečne diskutujeme o regulácii obchodovania s finančnými nástrojmi. Prvý a najvýznamnejší omyl v súvislosti s touto správou je to, že správa a výzva na ďalšie regulácie je oneskoreným krokom. Po druhé, ak bol regulačný rámec doteraz nejasný, musíme retrospektívne a do hĺbky preskúmať všetko, čo sa stalo. Myslím si, že vylúčenie hlavných investícií z rozsahu prísnejšieho dohľadu je nezmyselný a jednoznačne chybný krok. Treba prešetriť nielen charakter obchodovania, ale aj vydané deriváty a nové záležitosti musia podliehať prísnejšej regulácii.

Infláciu skutočne stimulujú derivátové finančné produkty na trhu. Bremeno toho nesie obyvateľstvo, zatiaľ čo zisky inkasujú rozličné medzinárodné právnické osoby, ktorých pozadie nie je vždy jasné. Navyše by nebolo výhodné presmerovať zisky strčené do vrecka týmto spôsobom do reálnej ekonomiky, keďže to môže viesť k tomu, že celá planéta postupne skĺzne do vreciek najbohatších.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vážený pán predsedajúci, správa pani Swinburnovej sa zameriava na zabezpečenie vytvorenia rovnakých podmienok medzi mnohostrannými obchodnými systémami. Myslím si, že je tiež rovnako dôležité uplatniť rovnakú úroveň dohľadu nad nimi. Chcela by som zdôrazniť potrebu vhodnejších právnych predpisov so snahou znížiť systémové riziko a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu.

V súčasnosti je tu znepokojujúci nedostatok dostupných informácií o stratégiách obchodovania. Jediný spôsob, ako sa dá skutočne zistiť, či trh riadne funguje, je dostatok informácií pre regulačné orgány. Orgán ESMA by mal vypracovať spoločné štandardy hlásenia a formáty použiteľné pre všetky údaje o organizovaných obchodných miestach a o OTC.

Myslím si, že by bolo užitočné prešetriť účinky stanovenia minimálnej výšky príkazu pre transakcie prostredníctvom dark pools. Dalo by sa preto zistiť, či je zachovaný primeraný tok obchodovania.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v mene Komisie a najmä pána komisára Barniera chcem povedať, že zlepšenie transparentnosti na finančných trhoch a zabezpečenie, aby všetci príslušní aktéri na trhu podliehali primeranej úrovni regulácie, sú kľúčové úsilia Komisie a G20.

Chcel by som zablahoželať pani doktorke Swinburnovej a Výboru pre hospodárske a menové veci k správe o obchodovaní s finančnými nástrojmi, „dark pools“ atď. Správa znamená dôležitý krok v kontexte priebežnej revízie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID). Jej odporúčania sa úzko spájajú s názormi Komisie, keďže pripravujeme návrh zmeny a doplnenia existujúcej smernice v roku 2011. Revízia MiFID je dôležitou súčasťou programu Komisie smerom k stabilnejšiemu a transparentnejšiemu finančnému systému, ktorý bude fungovať pre spoločnosť a hospodárstvo ako celok. Poskladalo sa už mnoho kúskov, ako je v neposlednom rade zavedenie nového orgánu dohľadu EÚ od budúceho mesiaca.

Komisia sa zaväzuje predložiť návrhy v zostávajúcich oblastiach do leta 2011. Počítame s podporou Európskeho parlamentu pri rýchlom prijatí nevyhnutných reforiem, aby sa zaistilo, že sa budú potom čo najskôr uplatňovať.

Ako viete, MiFID je základným kameňom regulačného rámca EÚ pre finančné trhy. Časovo predchádza finančnej kríze, ale v podstate táto smernica dokázala dobre fungovať aj v ťažkých a nepokojných časoch posledných rokov.

Samozrejme, objavilo sa niekoľko nedostatkov. Technologický pokrok a rýchly rozvoj na finančných trhoch tiež spôsobili, že regulačné prostriedky, ktoré boli pred niekoľkými rokmi vyspelé, sú dnes, samozrejme, zastarané.

Komisia uverejnila 8. decembra predbežné návrhy pre konzultáciu. Chceme byť ambiciózni a komplexní pri riešení úloh. Hoci uznávame, že pôvodne ciele MiFID sú stále platné, záležitosti, ktoré sú v stávke, sú zásadnými aspektmi toho, ako naše finančné trhy fungujú, ako majú byť otvorené a transparentné a ako môžu investori získať prístup k finančným nástrojom a možnostiam investovať.

Tak ako návrh správy Výboru pre hospodárske veci, aj my pociťujeme potrebu zlepšiť reguláciu nových typov platforiem obchodovania a metodík obchodovania. Toto by malo v plnej miere vziať do úvahy charakter obchodovania so zameraním na zabezpečenie rovnakých podmienok pre účastníkov a riadnu ochranu investorov, ako aj ochranu proti ničivým praktikám na trhu.

Súhlasíme aj s potrebou zlepšiť pravidlá transparentnosti uplatniteľných na obchodovanie s akciami a zaviesť nové požiadavky pre obchodovanie s inými nástrojmi. Ďalšia dôležitá oblasť, ktorej sa dotkla aj správa pani doktorky Swinburnovej, je zlepšenie fungovania a regulácie trhov s komoditnými derivátmi v súlade so zásadami G20.

Ďalej sa snažíme zaviesť cielené zlepšenia existujúcich pravidiel, ktoré sa týkajú ochrany investorov. Zabezpečenie, aby všetky produkty a praktiky predaja spadali pod rovnaké pravidlá, je veľmi dôležitou súčasťou pre obnovenie dôvery investorov.

Táto revízia nakoniec posilní dohľad a presadzovanie práva na finančných trhoch s kľúčovou úlohou, ktorú má prevziať nový Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Pri napredovaní v práci útvary Komisie úzko spolupracujú s medzinárodnými partnermi, najmä so zodpovednými regulačnými orgánmi v Spojených štátoch, ktoré riešia tie isté problémy, s cieľom zabezpečiť medzinárodnú konvergenciu a zabrániť riziku regulačnej arbitráže.

Správa pani Swinburnovej prichádza v dôležitom okamihu v procese regulačnej reformy. Povzbudzuje nás záväzok, ktorí prejavili poslanci Európskeho parlamentu, a skutočnosť, že vaše analýzy a odporúčania sa veľmi úzko zhodujú s našimi. Táto správa posilňuje základy pre našu prácu, ktorú máme pred sebou.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Nasledujúce zasadnutie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 14. decembra 2010, od 9.00 hod. do 13.00 hod., od 15.00 hod. do 20.30 hod. a od 21.00 hod. do 24.00 hod.

Program bol uverejnený a je dostupný na internetovej stránke Európskeho parlamentu.

Rokovanie sa skončilo.

23. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

24. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.15 hod.)