Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, nie po prvýkrát v tomto Parlamente cítim, že som sa dostal do nejakej slučky v časopriestorovom kontinuu, do nejakej deformácie či tunela, ktorý ma vrátil späť do 70. rokov 20. storočia. Nachádzame sa tu vo svete štátnej kontroly priemyslu, cenových a príjmových politík, obmedzeného pracovného času a subvencií neziskovým korporáciám.
Nemôžem urobiť nič lepšie ako prečítať hlasovací zoznam toho, o čom sme dnes hlasovali: dotácie podnikom SI/Mura v Slovinsku, Heidelberger Druckmaschinen AG v Nemecku, automobilovému priemyslu v oblasti Wielkopolskie v Poľsku, maloobchodnému predaju v Aragónsku v Španielsku, textilnému odvetviu v regióne Comunidad Valenciana v Španielsku, výrobe produktov z prírodného kameňa v regióne Comunidad Valenciana v Španielsku a podnikom Lear v Španielsku a H. Cegielski-Poznań v Poľsku. V 70. rokoch sme zvykli hovoriť o vyberaní víťazov. Teraz tu vlastne vyberáme porazených. S peniazmi EÚ vstupujeme tam, kde voľný trh nariadil prehru.
Prečo to robíme? Pretože EÚ je teraz mechanizmom na prerozdeľovanie bohatstva uprednostňovaným skupinám klientov. Pán predsedajúci, rovnako ako ja dobre viete, že je to nezmysel. V Katalánsku ste boli fantasticky úspešným lídrom konzervatívcov. Rozumiete významu slobodného ľudu a slobodných trhov a rozumejú mu aj naši voliči. Peniaze sa míňajú. Dostávame sa do bodu, keď, ako sa hovorí v skvelej metafore Georgea Orwella, sa ľudia zbavia systému, ako sa kôň zbavuje múch.
Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Vážený pán predsedajúci, Európsky parlament dnes ukázal rozhodný postoj, keď urobil krok smerom k užšej spolupráci medzi Európskou úniou a Zakaukazskom. Zakaukazsko a Gruzínsko sú regióny, ktoré majú pre EÚ strategický význam. Naša krajina Litva mala s Gruzínskom vždy osobitný vzťah. Podporovali sme ho v tých najťažších chvíľach, a to nielen na štátnej úrovni ako vláda. Táto krajina mala u nás vždy silnú podporu verejnosti. Som presvedčená, že celá Európska únia chce, aby sa Gruzínsko stalo súčasťou rodiny európskych národov. Táto krajina vyvinula veľké úsilie, aby sa stala súčasťou Európy, a podľa toho ju musíme posudzovať. Zjednodušenie udeľovania víz pomôže zaistiť mobilitu ľudí, ich spoluprácu a zároveň aj hospodárske a kultúrne prepojenie. Veľmi rada by som privítala Gruzínsko a jeho občanov s týmto rozhodnutím, ktoré dnes prijal Európsky parlament. EÚ im vysiela posolstvo, že očakávame, že sa stanú členmi Európskej únie.
Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, nesmieme dopustiť, aby sa obrovské sumy peňazí, ktoré míňame na politiku súdržnosti, premárnili či len tak rozhadzovali. Preto je dôležité zlepšiť spôsob, akým sa s peniazmi hospodári, a tiež zaistiť ich efektívnejšie využívanie. Miestne orgány, ktoré najlepšie poznajú potreby svojho regiónu, zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu. Pozornosť by sa mala venovať aj cezhraničným oblastiam s cieľom umožniť ich integráciu. Ak tam má existovať dobrá vertikálna a horizontálna spolupráca, musia sa zefektívniť postupy a viac peňazí sa musí investovať do školenia odborníkov v orgánoch zodpovedných za vykonávanie v jednotlivých členských štátoch. Musíme tiež podporiť modernizáciu a rozšírenie informačného systému, ktorý zaistí jednoduchý a rovnocenný prístup všetkých prijímateľov k informáciám.
Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, súhlasím s pani spravodajkyňou, že by sme sa mali snažiť o viacúrovňové riadenie s cieľom väčšieho zapojenia orgánov na regionálnej a miestnej úrovni do prípravy rozvojových politík predovšetkým v oblasti cieľov konvergencie, a to tých, ktoré majú záujem dosiahnuť lepší súlad s oblasťami členských štátov a súťažiť na globálnom trhu.
Ak majú byť regionálne rozvojové politiky účinnejšie, musíme zapojiť tých, ktorí poznajú svoje regióny a môžu pomôcť poháňať ich rozvoj. Toto je spojenie medzi viacúrovňovým riadením a územnou súdržnosťou, ktoré zdôraznila pani spravodajkyňa.
Čo sa týka zjednodušenia právnych predpisov, čím menšia bude byrokratická záťaž, tým viac sa zrýchlia a skvalitnia európske investície do regionálneho rozvoja. Väčšia pomoc pre riadiace orgány zo strany Komisie by prispela k obmedzeniu chýb, ku ktorým došlo v minulosti na prvej úrovni kontrol.
Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Vážený pán predsedajúci, regulovateľnosť a účinnosť regionálnej politiky prispievajú k bezpečnosti hospodárskeho a sociálneho postavenia občanov EÚ. Hlasoval som za projekt dobrého riadenia pripravený Parlamentom, pretože súhlasím s tým, že kľúčom k pokroku našich krajín je užšia regionálna spolupráca. Preto je žiaduce vyzvať členské štáty, aby lepšie využívali dostupné formy spolupráce naprieč regionálnymi hranicami. Prioritné viacúrovňové riadenie je presne to, čo môže pomôcť miestnym a regionálnym orgánom a súkromným a verejným sektorom navzájom sa nájsť.
Myšlienka týkajúca sa vykonávania, podľa ktorej by sa miestne a regionálne orgány mali podieľať aj na vytváraní politík, si tiež zaslúži podporu. Veľký počet účastníkov zapojených do vytvárania politík na úrovni Spoločenstva, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vytvára príležitosti, ale aj riziká. Rámec stanovený EÚ musí zaistiť vhodnú rovnováhu medzi týmito dvoma stránkami.
Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, najskôr chcem poďakovať spravodajkyni pani Mǎnescovej za vynikajúcu správu. Je veľmi dôležité zdôrazniť, že je tu potreba dobrého riadenia v regionálnej politike. Dobré riadenie podľa môjho názoru zahŕňa hlavne zásady spravodlivosti a nestrannosti. Musíme sa na Európsku úniu pozrieť ako na celok a nie si vyberať a poskytovať podporu len niektorým oblastiam. Celá Európa sa musí rozvíjať rovnomerne a musíme tiež zaistiť, aby to bolo možné dosiahnuť a dosiahlo sa to s použitím nástrojov regionálnej politiky.
Veľmi ma tiež zaujíma skutočnosť, že keď sa pozeráme na kritériá regionálnej politiky a financovania, nemali by sme uvažovať len o HDP. Toto kritérium nie je ako také udržateľné, pretože budeme skúmať aj vzdialené regióny EÚ, a z tohto dôvodu je dôležité zahrnúť aj pojmy „riedko osídlené oblasti“ a „veľké vzdialenosti“.
Keď hovoríme o dobrom riadení, hovoríme predovšetkým o nestrannom, spravodlivom riadení regionálnej politiky Európskej únie.
Správa: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A7-0342/2010)
Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, otázka prisťahovalectva je v celej Európskej únii veľmi aktuálna. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme vytvorili sieť styčných dôstojníkov. Musíme sa tiež pokúsiť konať takým spôsobom, aby sme boli v týchto veciach v Európe objektívnejší.
Nedávno sa však objavili znepokojujúce príklady našich neúspechov v niektorých aspektoch prisťahovaleckej politiky. Ľudia, ktorí prišli do Európy a usadili sa tu, neboli ochotní prijať základné európske hodnoty. Ako Európania teda musíme zaistiť najmä zachovanie a dodržiavanie týchto základných hodnôt, na ktorých stojí celá Európska únia. Patria medzi ne demokracia, ľudské práva a sloboda názoru. Práve tieto hodnoty musíme zvlášť presadzovať.
Z tohto dôvodu je okrem vytvorenia siete styčných dôstojníkov tiež dôležité vypracovať etické a hodnotové kódexy, ktoré budú referenčným bodom pri tvorbe prisťahovaleckej politiky. Je dôležité, aby sa migranti, ktorí sa stanú obyvateľmi Európskej únie, mohli integrovať a prijať základné európske hodnoty.
Správa: Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Carmen Romero López (A7-0354/2010)
Andrea Češková (ECR). – (CS) Vážený pán predsedajúci, chcela by som hovoriť o hlasovaní o európskom ochrannom príkaze, pretože osobne považujem tento nástroj za mimoriadne dôležitý. Viem si dobre predstaviť pozíciu žien, ktorých sa príkaz najmä týka a ktoré sa ocitli v situáciách, keď sú doslova prenasledované, pričom sa chcú presťahovať a potrebujú ochranu. Z tohto dôvodu sa obávam, že text, o ktorom sme hlasovali, nestojí na spoľahlivom právnom základe. Som však pevne presvedčená, že text možno upraviť, a verím, že táto evidentne dobrá myšlienka doň bude v plnej miere zapracovaná. V tejto chvíli som sa však z týchto dôvodov zdržala hlasovania.
Jens Rohde (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, chcem len povedať, že pri hlasovaní o európskom ochrannom príkaze mi nefungovalo hlasovacie zariadenie, ale hlasoval by som za, pretože je to veľmi dôležitá otázka a bolo dôležité, aby Parlament dnes prijal európsky ochranný príkaz.
Tento právny predpis je pre Európu dôležitý. Vzájomné uznávanie rozsudkov a justičných rozhodnutí je základom v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. S cieľom predísť trestnému činu alebo novému trestnému činu spáchanému proti chránenej osobe bol teraz vytvorený právny základ na to, aby mohol vykonávajúci štát uznať rozhodnutie predtým prijaté v inom členskom štáte.
Tento právny predpis je potrebný z hľadiska predchádzania násiliu na ženách a iných obetiach násilia. Je to kľúčový a dôležitý krok umožňujúci obetiam bývať alebo zostať tam, kde v rámci EÚ chcú, čím sa stanú súčasťou uplatňovania slobody pohybu.
Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, obchodovanie s ľuďmi je veľmi vážnym problémom. Od roku 2008 bolo v mojom volebnom obvode v Severnom Írsku zachránených pred vykorisťovaním 35 ľudí, pričom 25 z nich v roku 2009. Nikto však zatiaľ nebol usvedčený z trestného činu obchodovania s ľuďmi. Je to moderná forma otroctva, závažný trestný čin a porušenie základných ľudských práv človeka. Mnoho žien unesených alebo zachránených v Severnom Írsku je z Ďalekého východu a dostali sa tam prostredníctvom skupín organizovaného zločinu, ktoré majú obrovské zisky a vykorisťujú týchto ľudí na pracovné alebo sexuálne účely.
Hoci má táto správa mnoho cenných aspektov a domnievam sa, že toto je oblasť, v ktorej by sa mohla rozvinúť významná spolupráca medzi vnútroštátnymi policajnými zložkami, pretože policajné zložky Severného Írska majú v tejto oblasti skutočne veľmi dobré výsledky, zdržala som sa záverečného hlasovania, pretože som pevne presvedčená, že stanovenie minimálnych sadzieb je výlučne vecou členských štátov.
Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, obchodovanie s ľuďmi je v súčasnosti jedným z najväčších a najkľúčovejších problémov a jednou z najvážnejších hrozieb, ktorým Európska únia čelí. Musíme si tento problém uvedomiť a priznať si, že existuje, hoci sa často skrývame za predstavu, že sme ho už vyriešili. Žiaľ, nie je to tak. Musíme zaistiť, aby sa základné práva každej osoby stali realitou.
Na obchodovaní s ľuďmi nie je nič „ľudské“. Je to desivý obchod, pri ktorom ľudia prichádzajú o jedinú šancu na život a o ľudskú dôstojnosť. Osobitnou rizikovou skupinou sú ženy a deti. Najviditeľnejšími príkladmi tohto fenoménu sú prostitúcia a obchodovanie s orgánmi.
Chcel by som vyzvať Európsku úniu, aby naozaj začala konať – nielen hovoriť, ale konať – s cieľom úplne zastaviť obchodovanie s ľuďmi v Európskej únii a využila pri tom túto správu ako referenčný bod. Musíme prijať primerané opatrenia a bojovať proti takémuto obchodovaniu s využitím sankcií, ktoré by zaistili, aby každá osoba mala šancu zachovať si ľudskú dôstojnosť a užívať si dobrý život.
Anna Záborská (PPE). – (SK) Smernicu som podporila, lebo obchodovanie ľuďom berie slobodu v tom najširšom zmysle slova.
Som rada, že nová smernica ukladá štátom povinnosti zlepšiť ich legislatívu s cieľom účinne bojovať s týmto zločinom, ale chcem tiež upozorniť na to, že perzekúcii obchodníkov musí predchádzať celospoločenské odsúdenie vykorisťovania. Každé obchodovanie potrebuje aj kupujúceho a tými sú ľudia často z bohatých demokratických krajín, môžu to byť naši susedia. Správa venuje pozornosť obetiam, ale musíme urobiť viac, musíme mať otvorené oči, vnímať, čo sa deje okolo nás, aby sa ľudia, ktorí nevidia východisko zo svojej chudoby, nikdy obeťami nestali.
Sústreďme sa na výchovu detí a mládeže, informujme rodičov aj učiteľov, hovorme o tom v médiách, lebo najúčinnejšia prevencia je nedostatok dopytu.
Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, požiadala som o slovo, aby som vysvetlila dôvody svojho hlasovania o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu.
Samozrejme, hlasovala som za správu pani Bauerovej, pretože boj proti obchodovaniu s ľuďmi je a musí zostať jednou z našich priorít. Tento problém narástol do takých rozmerov, že sa dá nazvať novou formou otroctva. Najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti – ženy a deti – sú odvádzané do zahraničia a vykorisťované prostredníctvom tých najohavnejších foriem prostitúcie, otroctva a pornografie.
Každý rok si tento fenomén vyžiada 1 milión obetí vo svete a 500 000 len v samotnej Európe. Tí, ktorí tento fenomén využívajú, sa dopúšťajú trestného činu financovania obchodovania s ľuďmi a využívania ľudí ako tovaru, ktorý sa nakupuje a predáva.
Ako sa zdôrazňuje v správe, musíme prijať opatrenia v krajinách, odkiaľ pochádzajú obete obchodovania s ľuďmi, i v tých, do ktorých sú prevážané. Riešenie nájdeme len spoločným úsilím, spoločným zlepšovaním informovanosti, podporou a pomocou obetiam a predovšetkým bojom proti prvotným príčinám tohto fenoménu. Tým pomôžeme krajinám, ktorých sa to týka, vytvoriť primerané právne predpisy na boj proti všetkým formám otroctva.
Peter Jahr (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, teší ma, že sme dnes v Parlamente hovorili nielen o dohode medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení vydávania víz, ale aj o dohode medzi Európskou úniou a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt.
V tejto súvislosti je dôležité, aby sme sa nezaoberali len príjemnými vecami v živote, ale aj vážnymi otázkami, a dúfam, že tento Parlament dostane – azda o rok – predbežnú správu o tom, ako sa táto dohoda medzi Európskou úniou a Gruzínskom vykonávala, a predovšetkým o tom, ako to fungovalo. Chcel by som tiež, aby sa nabudúce Európsky parlament viac podieľal na prvotných diskusiách.
Nirj Deva (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcem vysvetliť, prečo sme sa naša skupina a ja zdržali hlasovania o spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ. Nárast počtu veľkých katastrof mimo EÚ v uplynulých rokoch viedol k silnejúcim požiadavkám na zefektívnenie schopnosti EÚ reagovať na katastrofy. Hoci môžem súhlasiť s mnohými skvelými myšlienkami, ktoré správa obsahuje, nemôžem podporiť výzvu na vytvorenie novej jednotky civilnej ochrany EÚ.
Hoci podporujem výzvy, aby EÚ koordinovala svoju reakciu na humanitárne katastrofy so širším rozvojovým spoločenstvom, takéto opatrenia môžem podporiť len vtedy, keď sa budú uskutočňovať v rámci už jestvujúcich mechanizmov, ako je mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva. Hoci je nesmierne dôležité, aby EÚ účinne reagovala na humanitárne katastrofy, je rovnako dôležité, aby sme neboli jediní, kto reaguje.
Okrem pozornosti venovanej zlepšovaniu reakcie EÚ sa musíme sústrediť aj na posilňovanie spôsobilosti rozvojových krajín, regiónov a nižších územných celkov v postihnutej oblasti, aby sme to robili spoločne ako medzinárodné spoločenstvo. V opačnom prípade budeme robiť všetku ťažkú prácu a oni nebudú robiť nič.
Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, mnohí občania EÚ si ešte stále neuvedomujú význam politiky súdržnosti pre rozvoj nielen jednotlivých regiónov, ale aj celých krajín. Jej hlavnou úlohou je vytvoriť rovnaké podmienky pre regióny v Európskej únii. Jej výsledkom je to, že obyvatelia z menej privilegovaných regiónov s náročnými poľnohospodárskymi podmienkami a zlým prístupom ku komunikáciám využívajú rovnakú úroveň prístupu k sociálnym službám, službám vzdelávania, dopravy a energetiky ako občania z oblastí, ktoré majú lepšie sociálne a hospodárske postavenie. Význam myšlienky súdržnosti teda nemožno dostatočne doceniť.
Musíme preto podporiť všetky opatrenia zamerané na lepšie využívanie peňazí poskytovaných zo štrukturálnych fondov a na efektívnejšie využitie ich integračnej úlohy, a to o to viac, že účinky opatrení politiky súdržnosti najviac cítiť na miestnej úrovni, teda v značnej miere aj vo vidieckych oblastiach. Z týchto dôvodov som hlasoval za túto správu.
Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Pán predseda, ja hovorím k správe Luhan, ktorá je posledným bodom dnešného rokovania.
Konkurencieschopnosť a súdržnosť sú prvkami, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a podporujú. Konkurencieschopnosť Európskej únie ako celku však možno docieliť za predpokladu, že hospodársky rast bude skutočne udržateľný. V praxi sa osvedčili mnohé investície spolufinancované zo štrukturálnych fondov, medzi ktorými by som rád vyzdvihol skvalitňovanie infraštruktúry, pretože vďaka nej boli do mnohých regiónov prilákané zahraničné investície, čo prispelo k hospodárskemu rozvoju. Politika súdržnosti sa však osvedčila aj v čase finančnej krízy ako účinný nástroj pri pružnom reagovaní na nové sociálno-ekonomické výzvy.
Stotožňujem sa taktiež s názorom spravodajcu, že hospodárska konkurencieschopnosť regiónov EÚ je úzko spojená s primeranou úrovňou zamestnanosti, vzdelanými a kvalifikovanými pracovnými silami, sociálnym zabezpečením a prístupom k verejným službám, pretože podpora sociálnej súdržnosti je kľúčová pre celkovú regionálnu konkurencieschopnosť aj v celosvetovom meradle.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie (záplavy na ostrove Madeira, Portugalsko, a búrka vo Francúzsku). Portugalsko požiadalo o pomoc z Fondu solidarity po nezvyčajnom a abnormálnom daždi na ostrove Madeira vo februári 2010, ktorý spôsobil zosuvy pôdy a záplavy, ktoré vážne poškodili verejnú a súkromnú infraštruktúru, podniky a poľnohospodárstvo. Portugalské orgány oficiálne odhadli škody spôsobené záplavami na ostrove Madeira na 1,08 miliardy EUR. Fond solidarity prispeje sumou približne 31 miliónov EUR. Sám som bol na ostrove Madeira a videl som, že tento fond musí byť vo svojej podpornej funkcii pružnejší a štedrejší, a to najmä v prípade vzdialenejších a ostrovných regiónov, ktoré často sužuje zlé počasie.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Na základe správy vypracovanej mojím váženým nemeckým kolegom pánom Bögem som hlasoval za návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie do výšky 67 miliónov EUR na pomoc ostrovu Madeira (Portugalsko), ktorý postihli zosuvy pôdy a záplavy, ako aj Francúzsku, ktoré zasiahli záplavy po búrke Xynthia vo februári 2010. Pripomínam, že táto suma predstavuje 2,7 % odhadovaných priamych škôd vo výške 2,5 miliardy EUR. Samozrejme, je to značná suma finančných prostriedkov, ale vzhľadom na to, že predstavuje pomerne malý podiel celkových škôd (2,7 %), nemôžem si pomôcť a musím uvažovať o tom, či by Európska únia nemala využiť tento fond na financovanie európskej jednotky civilnej ochrany, ktorá by okamžite mohla prísť na pomoc obetiam katastrof a riešiť mimoriadne naliehavé situácie, ktoré presahujú možnosti vnútroštátnych jednotiek. Táto jednotka by nebola príliš drahá, pretože na začiatku by išlo o koordináciu jestvujúcich vnútroštátnych jednotiek civilnej ochrany. Okrem toho by sa mohla využiť aj pri misiách v zahraničí (napríklad na ostrove Haiti).
Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Vítam prijatie správy, na základe ktorej sa poskytne Portugalsku 31 255 790 EUR z Fondu solidarity Európskej únie v súvislosti so záplavami, ku ktorým došlo vo februári na ostrove Madeira. Prudké dažde, ktoré postihli ostrov Madeira, spôsobili chaos a obrovské materiálne škody: zosuvy pôdy, zrútené mosty, zatvorené diaľnice a domy a autá odnesené záplavami.
Katastrofa, ktorá zasiahla Madeiru, si vyžiadala životy 42 ľudí a 13 ľudí je nezvestných. Dnes bol Európsky parlament tu v Štrasburgu svedkom skutočného prejavu európskej solidarity, ktorá je jednou z najdôležitejších hodnôt európskeho projektu a zaslúži si vyzdvihnutie.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, aby sa v súvislosti so všeobecným rozpočtom Európskej únie na finančný rok 2010 zmobilizoval Fond solidarity Európskej únie a poskytla sa z neho suma 66 891 540 EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch na vyhovenie žiadosti Portugalska v súvislosti s reakciou na katastrofu spôsobenú zosuvmi pôdy a záplavami na ostrove Madeira a tiež žiadosti Francúzska v súvislosti s katastrofou spôsobenou búrkou Xynthia.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Samozrejme, vítam mobilizáciu Fondu solidarity na pomoc obetiam tragédie, ktorá postihla ostrov Madeira po abnormálnom daždi. Blahoželám svojmu kolegovi poslancovi pánovi Teixeirovi k odbornému a nepretržitému úsiliu o zvyšovanie informovanosti v európskych inštitúciách a k vytvoreniu základu pre potrebnú podporu. Opakujem svoje pevné presvedčenie, že je nutné zjednodušiť postupy tak, aby bolo možné Fond solidarity v budúcnosti zmobilizovať rýchlejšie. Núdzová pomoc, ktorá príde príliš neskoro, narúša obraz efektívnosti Únie a oslabuje pocit európskej solidarity.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Portugalsko požiadalo o pomoc z Fondu solidarity po nezvyčajnom a abnormálnom daždi na ostrove Madeira vo februári 2010, ktorý spôsobil zosuvy pôdy a záplavy, ktoré vážne poškodili verejnú a súkromnú infraštruktúru, podniky a poľnohospodárstvo. Portugalské orgány v spolupráci s regionálnou vládou ostrova Madeira odhadli výšku celkových priamych škôd na 1,08 miliardy EUR, čo zodpovedá 0,68 % portugalského hrubého národného dôchodku. Záplavy spôsobili značné škody na mnohých domoch, poľnohospodárskych podnikoch, cestách a vodovodných potrubiach. Finančná pomoc uvoľnená prostredníctvom fondu umožní portugalským orgánom a najmä regionálnej vláde ostrova Madeira získať späť časť výdavkov, ktoré im vznikli pri reakcii na túto núdzovú situáciu. Hlasoval som celkovo za túto správu z dôvodu zmyslu pre zodpovednosť a s odhodlaním zamedziť zbytočnému odkladu mobilizácie finančnej pomoci pre regióny v Portugalsku a vo Francúzsku, ktoré postihli prírodné katastrofy.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Desať mesiacov po tom, ako búrka Xynthia zasiahla francúzske pobrežie a zabila 53 osôb, zranila 80 osôb a spôsobila značné materiálne škody, prijal Parlament rozpočtový pozmeňujúci a doplňujúci návrh s cieľom zmobilizovať Fond solidarity EÚ do výšky 35,6 milióna EUR. Keď vynecháme proces obnovy, ku koľkým ďalším tragédiám ešte musí dôjsť, kým konečne vytvoríme prístup Spoločenstva k predchádzaniu prírodným katastrofám? K prírodným a človekom spôsobeným katastrofám dochádza čoraz častejšie a z tohto dôvodu musíme zabezpečiť, aby boli vnútroštátne opatrenia účinnejšie a lepšie koordinované a aby boli európske opatrenia pružnejšie. Chcem tiež zdôrazniť, že od roku 2006 máme správu pána Barniera o vytvorení jednotky rýchleho nasadenia na zvládnutie prírodných katastrof. Čo nám bráni v tom, aby sme ju prijali? Čo nám bráni v tom, aby sme ju použili?
Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som dnes za túto správu, ktorá znamená, že bude možné zmobilizovať Fond solidarity EÚ v súvislosti so škodami spôsobenými silnými záplavami v Portugalsku a búrkou Xynthia v roku 2010. Potvrdzuje to silné väzby medzi členskými štátmi Únie a zvýrazňuje význam pomoci regiónom zasiahnutým prírodnými katastrofami. Teší ma, že z Fondu solidarity bolo uvoľnených viac ako 35 miliónov EUR na opravu značných škôd spôsobených búrkou Xynthia v niektorých pobrežných oblastiach, najmä v Charente-Maritime, Vendée a Côtes-d’Armor.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity na poskytnutie celkovej sumy 66 891 540 EUR v prospech Portugalska a Francúzska: 31 255 790 EUR pre Portugalsko a 35 635 750 EUR pre Francúzsko. Portugalsko požiadalo o pomoc po búrke na ostrove Madeira vo februári 2010, ktorá vážne poškodila verejnú a súkromnú infraštruktúru, podniky a poľnohospodárske podniky. Francúzsko zase požiadalo o pomoc z Fondu solidarity po búrke Xynthia tiež vo februári 2010, ktorá zasiahla značnú časť krajiny, zabila 53 ľudí, zranila 80 ľudí a spôsobila tiež vážne poškodenie priehrad a hrádzí, verejnej a súkromnej infraštruktúry, cestných a železničných sietí, poľnohospodárskych a iných podnikov.
Hoci som úplne za túto mobilizáciu, a to nielen pre jej význam pre autonómnu oblasť Madeira, musím vyjadriť sklamanie, že pomoc sa sprístupňuje až v decembri, 10 mesiacov po katastrofách, ktoré zasiahli francúzske pobrežie a ostrov Madeira. Naliehavo musíme nájsť rýchlejšie spôsoby naštartovania postupu mobilizácie Fondu solidarity a na to musíme zamerať aj svoje úsilie.
João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme, samozrejme, za túto správu, ktorá navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity na pomoc pri odstraňovaní obrovských škôd, ktoré vznikli na ostrove Madeira po búrke, ktorá zasiahla tento región vo februári 2010. Chceli by sme tu však zopakovať niektoré pripomienky.
Podľa nariadenia o Fonde solidarity „v prípade veľkých katastrof by Spoločenstvo malo prejaviť solidaritu s obyvateľstvom postihnutých oblastí poskytnutím finančnej pomoci, ktorou by prispelo k rýchlemu obnoveniu normálnych životných podmienok v oblastiach postihnutých katastrofou“. V nariadení sa tiež píše, že tento nástroj by mal umožniť Spoločenstvu „rýchlo konať a čo najrýchlejšie poskytnúť účinnú pomoc pri mobilizovaní tiesňových služieb zameraných na okamžité potreby ľudí a na krátkodobé opravy poškodenej kľúčovej infraštruktúry“.
Pravidlá a postupy, ktoré sú súčasťou mobilizácie fondu, však už ukázali, že táto zásada rýchlej pomoci postihnutému obyvateľstvu sa v praxi nedodržiava. V tomto prípade hlasuje Parlament o mobilizácii fondu až 10 mesiacov po katastrofe. Preto sme tvrdili – a robíme to teraz znova –, že pravidlá pre mobilizáciu tohto fondu sa musia upraviť, aby umožňovali pružnejšiu a včasnú mobilizáciu a aby sa skrátilo časové obdobie medzi katastrofou a sprístupnením finančných prostriedkov.
Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Podľa môjho názoru je Fond solidarity EÚ podobne ako Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii jedným z rozpočtových nástrojov, ktoré sú najsilnejším praktickým vyjadrením hodnoty solidarity, ktorú sa my poslanci Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente snažíme presadzovať pri tvorbe politík Spoločenstva. Dňa 27. a 28. februára 2010 zabila búrka Xynthia 53 ľudí a zranila približne 80 ľudí v oblastiach Vendée a Charente-Maritime. Pre tento región a celý národ to bola skutočne traumatizujúca skúsenosť a jej psychologický a hospodársky dosah cítiť aj po 10 mesiacoch. Už na plenárnom zasadnutí v marci 2010 začal Parlament konať a veľmi veľkou väčšinou prijal uznesenie vyzývajúce na použitie fondu na pomoc obetiam.
Dnešné hlasovanie, ktoré potvrdilo uvoľnenie 35,6 milióna EUR pre tieto oblasti, ako aj 31,2 milióna EUR pre Portugalsko, ktoré postihli záplavy na ostrove Madeira spôsobené touto búrkou, je príkladom tejto spoločnej túžby ukázať pravú solidaritu medzi európskymi občanmi. Toto je Európa, akú chceme vybudovať, Európa blízka svojim občanom, ktorá vie o problémoch, ktoré ich trápia, a je schopná spoločne ich riešiť.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie. V skutočnosti som presvedčený, že fond je cenným nástrojom, ktorý Európskej únii umožňuje preukázať solidaritu s obyvateľmi v regiónoch postihnutých prírodnými katastrofami prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci, čo podporuje zaistenie rýchleho návratu do normálnych životných podmienok. Dnešné hlasovanie sa týkalo dvoch žiadostí o pomoc. Prvá bola zo strany Portugalska po abnormálnom daždi na ostrove Madeira, ktorý spôsobil zosuvy pôdy a silné záplavy, ktoré vážne poškodili verejnú a súkromnú infraštruktúru, podniky a poľnohospodárstvo.
Druhá žiadosť o mobilizáciu prišla od Francúzska po búrke Xynthia, ktorá spôsobila smrť 53 ľudí a záplavy rozsiahlych oblastí vrátane obývaných oblastí, ako aj poškodenie priehrad a hrádzí, verejnej a súkromnej infraštruktúry, cestných a železničných sietí, poľnohospodárstva a podnikov. Nakoniec chcem dodať, že fond bol zmobilizovaný do výšky 31 255 790 EUR pre záplavy na ostrove Madeira a 35 635 750 EUR pre búrku Xynthia, čo je celkovo 66 891 540 EUR.
David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá poskytuje 31 miliónov EUR Portugalsku a 35 miliónov EUR Francúzsku z Fondu solidarity EÚ. Toto je dôležité gesto podpory v súvislosti s februárovými záplavami a zosuvmi pôdy v Portugalsku a so škodami spôsobenými búrkou Xynthia na atlantickom pobreží Francúzska.
Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie pre oblasti postihnuté záplavami v Portugalsku a francúzske regióny zasiahnuté búrkou Xynthia vo februári 2010. Najhoršie postihnuté boli pobrežné regióny Atlantického oceánu, kde búrka spôsobila záplavy rozsiahlych oblastí vrátane obývaných oblastí a následné vážne straty na ľudských životoch a materiálne škody. Dnešné hlasovanie je reakciou na žiadosť francúzskych orgánov, aby tieto regióny dostali okrem iných vecí európsku finančnú pomoc určenú pre oblasti zasiahnuté „výnimočnou katastrofou, najmä prírodnou, ktorá postihla väčšiu časť jeho obyvateľstva a má vážne a trvalé dôsledky pre životné podmienky a hospodársku stabilitu regiónu”. Z odhadovanej výšky priamych škôd spôsobených katastrofou 1 425,43 milióna EUR bude Francúzsku vyplatených 35 635 750 EUR. Mobilizácia Fondu solidarity je praktickým vyjadrením Európy blízkej svojim občanom a to je to, čo očakávajú. Európske inštitúcie však ešte stále musia pracovať na tom, aby ich operácie a postupy boli rýchlejšie, pretože si to vyžaduje naliehavosť a rozsah prírodných javov.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Pomoc, ktorú Európska únia vyčlenila pre Portugalsko a Francúzsko v súvislosti s búrkami vo februári 2010, je dobrou správou. Je však poľutovaniahodné, že EÚ nekoná tak rýchlo aj na pomoc občanom trpiacim následkami zmeny klímy, ako koná, keď treba zachrániť banky.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európska únia je priestorom solidarity a Fond solidarity EÚ je jeho súčasťou. Podpora z fondu je rozhodujúca pre pomoc oblastiam postihnutým prírodnými katastrofami, ako sú záplavy na ostrove Madeira (Portugalsko) a búrka Xynthia vo Francúzsku. Po tom, ako Komisia overila, že obe žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti podľa nariadenia (ES) č. 2012/2002, navrhla mobilizáciu Fondu solidarity vo výške 31 255 790 EUR pre Portugalsko (záplavy na ostrove Madeira) a 35 635 750 EUR pre Francúzsko (búrka Xynthia). Celkovo teda ide o sumu 66 891 540 EUR, ktorá sa odpočíta od stropu vo výške 1 miliardy EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch. Chcel by som však upozorniť na oneskorenie mobilizácie takéhoto typu podpory. Musíme tento proces odbyrokratizovať a zjednodušiť, aby sme mohli na budúce katastrofické situácie reagovať včas.
Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hoci som hlasoval za tento návrh poskytnúť pomoc, myslím si, že toto opatrenie je len analgetikom a utišujúcim prostriedkom na potlačenie dôsledkov kapitalistického modelu a nepredstavuje žiaden pokrok v boji proti základným príčinám krízy. Súhlasím s mobilizáciou prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre občanov, ktorí boli prepustení v dôsledku štrukturálnych zmien v komerčných modeloch alebo v priamom dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Domnievam sa, že suma viac ako 250 miliónov EUR, ktorá sa žiada ako dodatočná pomoc a podpora pre viac ako 600 zamestnancov prepustených v odvetví maloobchodu v Holandsku, môže pomôcť dosiahnuť hlavný cieľ, ktorým je umožniť opätovný návrat týchto pracovníkov na trh práce. Hlasoval som za aj preto, lebo som presvedčený, že táto pomoc dopĺňa pomoc pre prepustených zamestnancov, ktorá je zakotvená vo všetkých vnútroštátnych právnych systémoch a kolektívnych zmluvách. Táto mobilizácia finančných prostriedkov z fondu EGF nemôže teda za žiadnych okolností nahradiť právnu zodpovednosť vlád a podnikov voči svojim zamestnancom, ktorí boli prepustení, ani umožniť vyhýbanie sa takejto zodpovednosti.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Za takýchto okolností je pomoc kľúčová, aby sa všetky členské štáty EÚ mohli cítiť súčasťou jednej rodiny. Bolo by omnoho lacnejšie, keby sa finančné prostriedky Európskej únie poskytovali projektom, ktoré dokážu zmierňovať dôsledky prírodných katastrof, napríklad na výstavbu priehrad a ochranných štruktúr a na investície do verejnej informovanosti a varovných opatrení. Domnievam sa, že by tiež bolo užitočné vytvoriť stavebné predpisy pre rizikovejšie regióny. Ak bude Európska únia len poskytovať finančné prostriedky a nebude sa snažiť predchádzať prírodným katastrofám, môže to mať v budúcnosti vážnejšie následky.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Portugalsko požiadalo o pomoc z Fondu solidarity po tom, ako nezvyčajné dažde spôsobili zosuvy pôdy a silné záplavy na ostrove Madeira vo februári 2010, čo viedlo k poškodeniu verejnej a súkromnej infraštruktúry, podnikov a poľnohospodárstva. Portugalské orgány odhadujú celkové náklady priamych škôd na 1,08 miliardy EUR. Francúzsko požiadalo o pomoc z Fondu solidarity po tom, ako veľkú časť krajiny zasiahla búrka Xynthia vo februári 2010, pričom najhoršie bol postihnutý región atlantického pobrežia, najmä oblasti Charente-Maritime a Vendée. Búrka si vyžiadala 53 životov a takmer 80 ľudí utrpelo zranenia. Francúzske orgány odhadujú celkové náklady priamych škôd spôsobených katastrofou vo vymedzenej zóne na 1 425,43 milióna EUR.
Po tom, ako Komisia overila, že obe žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti podľa nariadenia (ES) č. 2012/2002, navrhla mobilizáciu Fondu solidarity vo výške 31 255 790 EUR pre Portugalsko (záplavy na ostrove Madeira) a 35 635 750 EUR pre Francúzsko (búrka Xynthia), teda celkovo 66 891 540 EUR. Keďže boli splnené všetky podmienky pomoci, hlasoval som za správu s cieľom prejaviť solidaritu s obeťami a postihnutými štátmi.
Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne. – (FR) Podporila som hlasovanie Európskeho parlamentu, ktorý dnes, v utorok 14. decembra 2010, schválil uvoľnenie 35,6 milióna EUR pre Francúzsko, ktorého atlantické pobrežie bolo vo februári čiastočne zničené búrkou Xynthia. Tieto peniaze sa použijú na financovanie obnovy infraštruktúry poškodenej pri katastrofe. Ako poslankyňa za tie najviac postihnuté regióny vítam vyčlenenie týchto finančných prostriedkov na odstránenie škôd spôsobených búrkou. Pre všetky postihnuté francúzske oblasti je to ozajstnou úľavou. Táto mobilizácia dokazuje, že solidarita v Európskej únii nie je iba prázdnym slovom.
Na záver chcem pripomenúť, že búrka Xynthia zasiahla vo februári 2010 veľkú časť Francúzska, pričom najviac postihnuté boli oblasti Charente-Maritime a Vendée, kde zomrelo 53 ľudí a 80 utrpelo zranenia. Materiálne škody sa odhadujú na 1 425,43 milióna EUR. Na odstránenie týchto škôd bola z Fondu solidarity EÚ uvoľnená celková suma 35,6 milióna EUR.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Podľa správy pána Bögeho bolo sprístupnených 66,9 milióna EUR na boj proti následkom vážnych prírodných katastrof vo Francúzsku a v Portugalsku. Preto som hlasoval za túto správu.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, aby sa v súvislosti so všeobecným rozpočtom Európskej únie na finančný rok 2010 zmobilizoval Fond solidarity Európskej únie a poskytla sa z neho suma 66 891 540 EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch na vyhovenie žiadosti:
– Portugalska o mobilizáciu fondu v reakcii na katastrofu spôsobenú zosuvmi pôdy a záplavami na ostrove Madeira a
– Francúzska o mobilizáciu fondu v súvislosti s katastrofou spôsobenou búrkou Xynthia.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Z celého srdca vítam prijatie tejto správy, ktorá umožňuje vyčlenenie 31 255 790 EUR pre Portugalsko na odstránenie strašných škôd spôsobených katastrofou, ktorá postihla ostrov Madeira vo februári 2010. V tejto súvislosti chcem vyzdvihnúť veľké odhodlanie, ktoré ukázala portugalská delegácia zo strany Partido Social Democrata, a najmä prácu pána Teixeiru, ktorá bola rozhodujúca pre dosiahnutie tohto výsledku.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Komisia navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v prospech Portugalska a Francúzska podľa bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (IIA). Táto dohoda umožňuje mobilizáciu prostriedkov z Fondu solidarity do ročného stropu 1 miliardy EUR. V roku 2010 zatiaľ Komisia predložila len jeden návrh na mobilizáciu Fondu solidarity, a to návrh z 24. septembra 2010 na mobilizáciu 13,02 milióna EUR v súvislosti so silnými záplavami v Írsku v novembri 2009 (KOM(2010)0534). Tento návrh a príslušný návrh opravného rozpočtu (NOR č. 8/2010) sú stále v procese prijímania dvoma zložkami rozpočtového orgánu. Paralelne s návrhom na mobilizáciu Fondu solidarity v prospech Portugalska a Francúzska Komisia predložila návrh opravného rozpočtu (NOR č. 9/2010 z 13. októbra 2010) s cieľom začleniť príslušné viazané a výdavkové rozpočtové prostriedky do rozpočtu na rok 2010, ako sa to uvádza v bode 26 dohody IIA.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Fond solidarity bol zriadený s cieľom ukázať solidaritu Európskej únie s ľuďmi z regiónov postihnutých prírodnými katastrofami. Vo februári tohto roka zasiahla región Madeira, odkiaľ pochádzam, katastrofa spôsobená zosuvmi pôdy a záplavami. Po tejto tragédii Portugalsko predložilo žiadosť o mobilizáciu Fondu solidarity na odstránenie škôd, najmä na obnovu infraštruktúry a opätovné vybudovanie postihnutých oblastí.
Žiadosť o mobilizáciu fondu predložili aj francúzske orgány po búrke Xynthia. Celkové škody spôsobené oboma katastrofami boli vyčíslené na 66 891 540 EUR a táto suma bude čoskoro zmobilizovaná ihneď po zmene opravného rozpočtu, ktorá je na jej sprístupnenie potrebná. Následky februárovej katastrofy sa ukázali okamžite a došlo k rozsiahlemu a ťažkému poškodeniu verejnej a súkromnej infraštruktúry, podnikov a úrody. No napriek tomu, že následky tragédie, ktorá zničila tento región, boli také vážne, európska pomoc nebola poskytnutá okamžite. Ubehlo už desať mesiacov. Keďže súhlasím s potrebou urýchliť celý postup, hlasujem za mobilizáciu fondu pre postihnuté regióny a žiadam, aby sa to uskutočnilo čo najrýchlejšie.
Bernadette Vergnaud (S&D), písomne. – (FR) Dnešné prijatie rozpočtového pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v pléne na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ do výšky 35,6 milióna EUR na návrh Komisie je dobrou správou. Je to odpoveď na žiadosť francúzskej vlády po búrke Xynthia, ktorá 27. a 28. februára 2010 zasiahla francúzske pobrežie a nechala za sebou 53 mŕtvych a 80 zranených v oblastiach Vendée a Charente-Maritime. Postup je nepochybne zdĺhavý a musí sa zlepšiť, ale teší ma, že sa takýmto spôsobom ukázala európska solidarita tvárou v tvár tragédii, ktorá postihla obete. Napísala som pánovi komisárovi Hahnovi na podporu žiadosti francúzskej vlády o pomoc a on dodržal záväzok, ktorý mi dal počas svojej návštevy La Rochelle začiatkom marca. Tento fond je viac ako len veľmi potrebnou finančnou pomocou – symbolizuje spoločné hodnoty, ktoré máme na našom kontinente.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj a návrh na zníženie výdavkových rozpočtových prostriedkov v riadku „Projekty v oblasti energetiky na pomoc hospodárskej obnove – Európska sieť využívania veternej energie na mori“ s cieľom pomôcť krajinám (Portugalsku a Francúzsku) postihnutým veľkými prírodnými katastrofami prostredníctvom Fondu solidarity a tiež so zreteľom na skutočnosť, že toto rozhodnutie stanovuje základné kritériá fungovania Fondu solidarity, súhlasím s touto správou.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Všetci si spomíname na búrku Xynthia, ktorá skoro pred rokom zničila pobrežie oblasti Vendée. Následne sa na miestach, kde voda všetko zničila, musela začať obnova. Fond solidarity Európskej únie je ideálnym nástrojom na podporu miestneho úsilia. Hlasovaním za tento text som pomohla uvoľniť 35 635 750 EUR vyčlenených nie na náhradu škôd, ktoré utrpeli súkromné osoby, ale na opravu infraštruktúry. Fond solidarity bol zriadený po povodniach v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a Francúzsku v roku 2002 na pomoc európskym regiónom postihnutým nepredvídateľnými katastrofami. Tento text tiež vyčleňuje príslušnú sumu pre oblasti postihnuté nedávnymi záplavami v Portugalsku.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Samozrejme, vítam mobilizáciu Fondu solidarity na pomoc obetiam tragédie, ktorá postihla ostrov Madeira po abnormálnom daždi. Blahoželám svojmu kolegovi poslancovi pánovi Teixeirovi k odbornému a nepretržitému úsiliu o zvyšovanie informovanosti v európskych inštitúciách a k vytvoreniu základu pre potrebnú podporu. Opakujem svoje pevné presvedčenie, že je nutné zjednodušiť postupy tak, aby bolo možné Fond solidarity v budúcnosti zmobilizovať rýchlejšie. Núdzová pomoc, ktorá príde príliš neskoro, narúša obraz efektívnosti Únie a oslabuje pocit európskej solidarity.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Jediným účelom návrhu opravného rozpočtu č. 9/2010 je oficiálne začleniť úpravu rozpočtu súvisiacu s mobilizáciou Fondu solidarity Európskej únie do rozpočtu na rok 2010. Už som hlasoval za paralelný návrh správy, ktorá odporúča schválenie mobilizácie Fondu solidarity pre Portugalsko (záplavy na ostrove Madeira) a Francúzsko (búrka Xynthia), takže s rovnakým pocitom zodpovednosti hlasujem aj za túto správu o opravnom rozpočte na mobilizáciu 31 255 790 EUR pre Portugalsko a 35 635 750 EUR pre Francúzsko. Celkovo sa teda od stropu fondu odpočíta 66 891 540 EUR.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Napriek významu investičných projektov pre energetickú infraštruktúru a najmä pre veternú energiu hlasujem za zníženie výdavkových rozpočtových prostriedkov v rozpočtovom riadku 06 04 14 03, aby bolo možné tieto finančné prostriedky vyčleniť vo forme výdavkových rozpočtových prostriedkov vo výške 66 891 540 EUR (riadok 13 06 01) potrebných na pokrytie potrieb v súvislosti s mobilizáciou Fondu solidarity Európskej únie.
João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pri hlasovaní o tomto návrhu opravného rozpočtu, ktorý umožní mobilizáciu Fondu solidarity v prospech obyvateľov ostrovu Madeira a regiónov Francúzska postihnutých búrkou Xynthia – ktorý sme, samozrejme, podporili –, je dôležité upozorniť na niekoľko vecí okrem oneskorenia mobilizácie fondu, o ktorom sme už hovorili.
Komisia sa domnieva, že boli splnené kritéria oprávnenosti mobilizácie, čo sa týka úrovne škôd, a to najmä v prípade ostrova Madeira. Treba však poznamenať, že podpora Únie, ktorá bola teraz sprístupnená, pokryje len 2,89 % celkových škôd spôsobených katastrofou. Madeira patrí medzi najvzdialenejšie regióny, takže musí znášať súvisiace obmedzenia. Snaží sa tiež dosiahnuť ciele konvergencie (napriek škodlivým zmenám v tejto oblasti od posledného rozšírenia). Tieto osobitné okolnosti by sa preto mali vziať do úvahy a mala by sa zvýšiť podpora pre tento región, či už z tohto fondu, alebo prostredníctvom iných opatrení.
Z tohto dôvodu sme pri diskusii o pravidlách tohto fondu navrhli uvažovať o myšlienke zvýšenia finančnej pomoci kohéznym krajinám a konvergenčným regiónom začlenením nevyhnutného rozmeru súdržnosti do tejto otázky poskytovania podpory v prípade škôd spôsobených prírodnými katastrofami. Znížili by sa tým aj rozdiely medzi rôznymi regiónmi a členskými štátmi v Európskej únii.
Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) V čase, keď v Európe čelíme čoraz častejším prírodným katastrofám, musí byť Európa schopná poskytnúť primeranú pomoc svojim členským štátom, keď niektorý z nich zasiahne katastrofa takéhoto druhu. Po tom, ako v marci zasiahla pobrežné oblasti Charente-Maritime a Vendée búrka Xynthia a vo februári postihli ostrov Madeira v Portugalsku záplavy, je teda celkom prirodzené, že som súhlasila s mobilizáciou európskeho Fondu solidarity s cieľom nahradiť škody spôsobené týmito katastrofami. Toto hlasovanie podľa mňa ukazuje solidaritu, ktorá existuje medzi národmi Európy a ktorá by mala existovať aj v mnohých ďalších oblastiach.
Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Tvárou v tvár prírodnej katastrofe – a prírodným katastrofám tohto typu čelíme čoraz častejšie – je nevyhnutné, aby Európska únia poskytla pomoc členským štátom a regiónom, ktoré bojujú s trvalými následkami takýchto tragédií. Presne na tento účel bol vytvorený Fond solidarity EÚ.
Fond umožňuje poskytnúť finančnú pomoc obetiam v oblastiach postihnutých „veľkými prírodnými katastrofami“, napríklad portugalskému ostrovu Madeira, ktorý bol zničený záplavami, alebo francúzskym regiónom zničeným búrkou Xynthia. Keďže mám v hlave stále čerstvé spomienky na tohtoročné záplavy v Poľsku a v iných častiach Európy, súhlasím s návrhom na poskytnutie podpory krajinám, ktoré trpia, v rámci solidarity s tisícami občanov regiónov postihnutých týmito ničivými kataklizmami.
David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorou sa schvaľuje presun 66 miliónov EUR z Európskej siete využívania veternej energie na mori do Fondu solidarity EÚ na pomoc obetiam záplav v Portugalsku a búrok vo Francúzsku.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu má zmysel, pretože účelom finančných prostriedkov zmobilizovaných prostredníctvom Fondu solidarity je odstrániť následky zosuvov pôdy a silných záplav, ku ktorým došlo na ostrove Madeira v Portugalsku, a následky búrky Xynthia vo Francúzsku. Po overení, že obe žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti podľa nariadenia (ES) č. 2012/2002, Komisia navrhla mobilizáciu Fondu solidarity do výšky 31 255 790 EUR pre Portugalsko (záplavy na ostrove Madeira) a 35 635 750 EUR pre Francúzsko (búrka Xynthia). Celkovo sa teda od stropu fondu vo výške 1 miliardy EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch odpočíta 66 891 540 EUR. Chcel by som však upozorniť na oneskorenie mobilizácie takéhoto typu podpory. Musíme tento proces odbyrokratizovať a zjednodušiť, aby sme mohli na budúce katastrofické situácie reagovať včas.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V čase finančnej a hospodárskej krízy by sa zvyšovanie rozpočtu malo z princípu odmietnuť. V tomto prípade však ide o jeho úpravu z dôvodu škôd spôsobených búrkou Xynthia vo Francúzsku a Portugalsku. Vzájomná pomoc a podpora v prípade prírodných katastrof je skutočnou známkou aktívnej európskej solidarity, a preto ju treba privítať a podporiť. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Podľa správy je nutné zaistiť použitie sprístupnených finančných prostriedkov pre Portugalsko a Francúzsko na pomoc pri obnove infraštruktúry v oboch krajinách, pričom sa majú použiť ako „nástroj refinancovania“. Preto som hlasoval za tento návrh. Postihnutým ľuďom treba pomôcť a je nutné zlepšiť ich životné podmienky a hospodársku stabilitu regiónu.
Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Plne podporujem mobilizáciu Fondu solidarity EÚ v reakcii na prírodné katastrofy vo Francúzsku a v Portugalsku. Fond solidarity považujem za jeden z najdôležitejších spôsobov budovania európskej identity a zmyslu pre spoločenstvo medzi občanmi EÚ. V roku 2010 bolo Poľsko jednou z krajín, ktoré využili Fond solidarity, čo sa stretlo s kladným ohlasom v médiách. Chcem zdôrazniť potrebu zvyšovať povedomie verejnosti o Fonde solidarity a o výsledkoch jeho využitia.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, aby sa v súvislosti so všeobecným rozpočtom Európskej únie na finančný rok 2010 zmobilizoval Fond solidarity Európskej únie a poskytla sa z neho suma 66 891 540 EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch na vyhovenie žiadosti:
– Portugalska o mobilizáciu fondu v reakcii na katastrofu spôsobenú zosuvmi pôdy a záplavami na ostrove Madeira a
– Francúzska o mobilizáciu fondu v súvislosti s katastrofou spôsobenou búrkou Xynthia.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Vítam tento návrh opravného rozpočtu, ktorý umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na poskytnutie celkovej sumy 66 891 540 EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch, z ktorých 31 255 790 EUR sa použije na vyhovenie žiadosti Portugalska o pomoc v súvislosti so značnými škodami spôsobenými búrkou, ktorá zasiahla autonómnu oblasť Madeira vo februári 2010.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podľa článku 37 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia môže predložiť návrh opravného rozpočtu v prípade „nevyhnutných, výnimočných alebo nepredvídaných okolností“. Z tohto dôvodu a v súvislosti s mobilizáciou Fondu solidarity EÚ Komisia navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v prospech Portugalska a Francúzska na základe bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (IIA). Táto dohoda umožňuje mobilizáciu prostriedkov z Fondu solidarity do ročného stropu 1 miliardy EUR. V tomto dokumente, ako aj v nariadení Rady č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity EÚ (FSEÚ), sú uvedené aj podmienky oprávnenosti využiť tento fond. Treba podotknúť, že cieľom fondu nie je náhrada súkromných škôd, ale obnova infraštruktúry, pričom fond je nástrojom refinancovania. V roku 2010 zatiaľ Komisia predložila len jeden návrh na mobilizáciu Fondu solidarity, a to návrh z 24. septembra 2010 na mobilizáciu 13,02 milióna EUR v súvislosti so silnými záplavami v Írsku v novembri 2009 (KOM(2010)0534).
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto dokumentu Európskeho parlamentu je schváliť pozíciu Rady v súvislosti s návrhom opravného rozpočtu č. 9/2010 s cieľom zaviesť zmeny potrebné na mobilizáciu Fondu solidarity. Katastrofy, ku ktorým došlo na ostrove Madeira a vo Francúzsku, považovala Komisia za „veľkú prírodnú katastrofu“, teda za „výnimočnú regionálnu katastrofu“, takže obe žiadosti vnútroštátnych orgánov o mobilizáciu fondu boli prijaté.
Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia predložiť návrh opravného rozpočtu v prípade „nevyhnutných, výnimočných alebo nepredvídaných okolností“. V tomto prípade Komisia navrhla mobilizáciu Fondu solidarity s cieľom poskytnúť 31 255 790 EUR Portugalsku a 35 635 750 EUR Francúzsku, čo je celkovo 66 891 540 EUR. Dnes v mene európskej solidarity schvaľujeme presun tejto sumy vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch z rozpočtového riadku 06 04 14 03 „Projekty v oblasti energetiky na pomoc hospodárskej obnove – Európska sieť využívania veternej energie na mori“ na účely opravy infraštruktúry a obnovy oblastí postihnutých katastrofami.
Vítam prijaté opatrenie, ale ľutujem pomalosť celého postupu mobilizácie fondu vzhľadom na rozsah tragédie, ktorá zničila región, odkiaľ pochádzam, teda autonómnu oblasť Madeira.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Na základe správy svojej vynikajúcej talianskej kolegyne Barbary Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške 2,2 milióna EUR na pomoc Slovinsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v textilnom priemysle. Ide o zariadenie Mura, European Fashion Design, ktoré prepustilo 2 554 pracovníkov. Považujem za zvláštne, že 583 z celkového počtu 2 554 prepustených pracovníkov, čo predstavuje 22,8 %, má dlhodobé zdravotné problémy alebo zdravotné postihnutie. Nie som si istý, či spĺňajú kritériá EGF. Treba povedať, že 1 114 z 2 554 prepustených pracovníkov „nemá ukončené základné školské vzdelanie“. Je oprávnené pýtať sa na úroveň vzdelania prijatých pracovníkov a ich spôsobilosť, pokiaľ ide o súčasné priemyselné normy. Spochybňujem nezávislosť štátnych úradníkov slovinského Ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí, ktorí musia prevziať úlohu certifikačného orgánu pri dohľade nad týmito výdavkami.
Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Podobne ako návrhy, ktoré pani Materová predložila na poslednom plenárnom zasadnutí, aj jej uznesenia obhajujúce mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v šiestich konkrétnych prípadoch sú úplne opodstatnené. Tento fond poskytne pomoc zamestnancom postihnutým škodlivými následkami globalizácie v Slovinsku, Nemecku, Poľsku a Španielsku. Vždy som mal pocit, že využívanie tohto fondu je účinné, pretože prináša konkrétne výsledky a napĺňa špecifické a dokonale identifikovateľné potreby. Ako člen Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci som jednoducho musel hlasovať za prijatie týchto uznesení.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Slovinsko požiadalo o pomoc pre 2 554 pracovníkov prepustených v závode Mura, European Fashion Design, ktorý pôsobí v odvetví výroby odevov, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie zmeneným a doplneným Parlamentom. Takisto súhlasím s tým, že návrh Komisie by mal vo svojej dôvodovej správe obsahovať jasné a podrobné informácie o žiadosti, pričom by analyzoval kritériá oprávnenosti a vysvetlil dôvody, ktoré viedli k jej prijatiu, v súlade s požiadavkami Parlamentu.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti medzinárodného obchodu je dôležité, aby bolo európske hospodárstvo schopné rýchlo realizovať politiky na pomoc takto postihnutým pracovníkom a zároveň im poskytnúť zručnosti potrebné na rýchly návrat na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhrada za zodpovednosť, ktorá bežne prináleží podnikom, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Vzhľadom na to, že Slovinsko požiadalo o pomoc pre 2 554 pracovníkov prepustených v závode Mura, European Fashion Design, ktorý pôsobí v odvetví výroby odevov v regióne Pomurje na úrovni NUTS III, a že 7 % všetkých zamestnaných ľudí v regióne Pomurje pracovalo pre spoločnosť Mura a príjmy v tomto regióne už boli pod úrovňou slovinského priemeru, hlasujem celkovo za túto správu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Slovinsko.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Počet prípadov, keď v uplynulých mesiacoch tento Parlament schválil mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorý bol vytvorený na účely poskytovania dodatočnej podpory pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien vo svetovom obchode, podľa môjho názoru do veľkej miery svedčí o kríze, ktorou Európa prechádza. EGF nie je odpoveďou na krízu, je to však značná, významná pomoc. V tomto konkrétnom prípade je táto pomoc určená na riešenie situácie 2 554 pracovníkov prepustených v slovinskom závode Mura, European Fashion Design, ktorý pôsobí v odvetví výroby odevov. Toto odvetvie mimoriadne vážne zasiahli štrukturálne zmeny vo svetom obchode a je obeťou dovozu lacného textilu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálne dosahy svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym občanom a rodinám prostredníctvom príspevku k ich opätovnému sociálnemu začleneniu a odbornému rastu a zároveň pri rozvoji nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí spĺňajú potreby podnikov a posilnia hospodárstvo. V tejto súvislosti sa predkladá tento intervenčný plán pre Slovinsko, a to v spojitosti s 2 554 prepustenými pracovníkmi v spoločnosti Mura, European Fashion Design, ktorá pôsobí v odvetví výroby odevov. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoje úsilie pri vykonávaní opatrení, aby urýchlili a zlepšili mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je EGF, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Mesiac čo mesiac sa podávajú žiadosti o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Máme tu teda teraz osem nových žiadostí od štyroch členských štátov: Slovinska, Nemecka, Poľska a Španielska. Stovky spoločností sa zatvárajú v rôznych odvetviach počnúc výrobou automobilov, cez maloobchod až po textilný priemysel. Celkovo bolo prepustených viac než 6 500 pracovníkov (presne 6 592). Ak pridáme tých, o ktorých sme tu hovorili pred mesiacom, je to dohromady takmer 10 000.
Pri schvaľovaní tejto mobilizácie sa nemôžem vyhnúť zopakovaniu toho, že treba jasne skoncovať s neoliberálnou politikou, ktorá vedie k evidentnej hospodárskej a sociálnej katastrofe v mnohých krajinách Európskej únie. Paliatívne opatrenia sú naozaj potrebné, treba však riešiť príčiny tejto katastrofy.
Je tu čoraz naliehavejšia potreba zrealizovať návrh, ktorý sme predložili počas rozpravy o rozpočte na rok 2011, na vytvorenie európskeho programu pre zamestnanosť a udržateľný rozvoj, na ktorý by sa vyčlenilo 1 % hrubého domáceho produktu EÚ doplnené o finančné prostriedky z členských štátov. Cieľom by bolo dosiahnuť skutočnú konvergenciu, podporu potenciálu jednotlivých krajín, udržateľné využívanie ich zdrojov, investície do výroby a vytváranie pracovných miest so zaručenými právami.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Slovinska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo – po zmene a doplnení z roku 2009 – v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Dnešné hlasovanie sa týkalo žiadosti o pomoc pre 2 554 prepustených pracovníkov v závode Mura, European Fashion Design, ktorý pôsobí v odvetví výroby odevov, v celkovej výške 2 247 940 EUR financovaných z EGF. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že EGF je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.
David Martin (S&D), písomne. – Vítam mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc 2 554 pracovníkom prepusteným v slovinskom podniku Mura, European Fashion Design. Dúfam, že 2,2 milióna EUR pomôže pracovníkom a regiónu rýchlo prekonať štrukturálne zmeny, ktorým čelia.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržím sa hlasovania z úcty k slovinským pracovníkom spoločnosti Mura Group, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnej politiky presadzovanej Európskou úniou, by sme mali vzhľadom na žalostne nízku sumu tohto prídelu hlasovať skôr proti. Aj to málo, čo dostávajú, však môže pomôcť zmierniť ich utrpenie. To však nijako neznižuje neprijateľnosť zásad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje tie isté zásady, ktoré viedli investičné fondy vlastniace túto spoločnosť, a banky, ktoré do nich investujú, k vytváraniu ziskov na ich úkor.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam. EGF v minulosti využili rôzne krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc aj Slovinsku, ktoré požiadalo o pomoc pre 2 554 prepustených pracovníkov v spoločnosti Mura, European Fashion Design, ktorá pôsobí v odvetví výroby odevov.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za tak ako aj v predchádzajúcich prípadoch týkajúcich sa mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Musíme podporovať ľudí, ktorí prišli o prácu, a poskytnúť im príležitosť využiť svoj potenciál v iných oblastiach. Je skutočne škoda, že napriek tomu, že som osobne oslovil premiéra Lotyšskej republiky a upozornil som ho na možnosť čerpania Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, Lotyšsko nevyužilo túto príležitosť, hoci 15 % jeho obyvateľov je nezamestnaných. Zdá sa, že je nutné vyslať signál vedeniu Európskej komisie o nečinnosti moci v Lotyšskej republike. Viac ako 100 000 ľudí z Lotyšska už opustilo svoju rodnú krajinu. Zdá sa, že osud týchto ľudí vládu Lotyšskej republiky vôbec nezaujíma.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Slovinská odevná spoločnosť Mura, European Fashion Design, musela medzi 21. októbrom 2009 a 20. februárom 2010 prepustiť 2 554 pracovníkov v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy. Slovinsko preto žiada o 2 247 940 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom umožniť prijatie opatrení na rýchly opätovný vstup postihnutých pracovníkov na trh práce. Hlasoval som za túto správu, pretože mobilizácia finančných prostriedkov je plne odôvodnená.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Podľa správy pani Materovej musíme podporiť opätovný vstup pracovníkov, ktorí boli v Slovinsku prepustení v dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, na trh práce. Myslím si, že je to pozitívna vec, a preto som za ňu hlasoval.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Slovinsko požiadalo o pomoc pre 2 554 pracovníkov prepustených v závode Mura, European Fashion Design, ktorý pôsobí v odvetví výroby odevov, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie zmeneným a doplneným Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v rámci všeobecného posudzovania programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Komisie na zriadenie alternatívneho zdroja výdavkových rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Tento návrh prišiel po tom, čo Parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Slovinsko, o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre 2 554 pracovníkov prepustených v období od 21. októbra 2009 do 20. februára 2010 v závode Mura, European Fashion Design, ktorý pôsobí v odvetví výroby odevov, spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril tak, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy „najmenej 500 prepustených pracovníkov v období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF pomôže týmto pracovníkom úspešne sa vrátiť na trh práce.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Nemecko požiadalo o pomoc pre 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie zmeneným a doplneným Parlamentom. Súhlasím aj s tým, že by sa malo zabezpečiť, aby bol opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania podporený z prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti medzinárodného obchodu je dôležité, aby bolo európske hospodárstvo schopné rýchlo realizovať politiky na pomoc takto postihnutým pracovníkom a zároveň im poskytnúť zručnosti potrebné na rýchly návrat na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhrada za zodpovednosť, ktorá bežne prináleží podnikom, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Vzhľadom na to, že Nemecko požiadalo o pomoc pre 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení, hlasujem celkovo za túto správu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dnes schvaľujeme balík 8 308 555 EUR vo forme pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v prospech Nemecka na riešenie situácie 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen AG v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení. Ako som vždy upozorňoval, hoci je takáto pomoc mimoriadne dôležitá na odstránenie momentálnych symptómov, nie je to konečné riešenie problémov európskych priemyselných odvetví, ktoré nesúvisia len s hospodárskou krízou, ktorej čelíme, ale aj s tým, že Európa sa musí prispôsobiť meniacemu sa svetu, v ktorom je rozhodujúcou konkurencieschopnosť.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálne dosahy svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym občanom a rodinám prostredníctvom príspevku k ich opätovnému sociálnemu začleneniu a odbornému rastu a zároveň pri rozvoji nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí spĺňajú potreby podnikov a posilnia hospodárstvo. V tejto súvislosti sa predkladá tento intervenčný plán pre Nemecko, a to v spojitosti s 1 181 pracovníkmi prepustenými zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoje úsilie pri vykonávaní opatrení, aby urýchlili a zlepšili mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je EGF, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Dnešné rozhodnutie zaručí, že pracovníci z podniku Heidelberger Druckmaschinen AG v Bádensku-Württembersku, ktorí sú ohrození v dôsledku prepustenia, dostanú z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pomoc vo výške približne 8 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky sa použijú na pomoc týmto pracovníkom, aby si čo najrýchlejšie našli nové zamestnanie. Pre mňa je dôležité, aby títo ľudia dostali tieto finančné prostriedky rýchlo a bez výrazných strát v dôsledku byrokracie. Pomoc je potrebná teraz a nie o šesť mesiacov či o rok. Európska únia a členské štáty sa tiež musia podujať robiť viac ako len jednoducho potláčať negatívne dôsledky globalizácie. Globalizácia je proces, ktorého postup môžeme a vlastne musíme riadiť.
Wolf Klinz (ALDE), písomne. – (DE) Skutočnosť, že som sa zdržal hlasovania, nesúvisí len so skeptickým postojom nemeckej Slobodnej demokratickej strany k Európskemu fondu pre prispôsobenie sa globalizácii, ale vychádza aj z možného konfliktu záujmov, pretože som akcionárom spoločnosti Heidelberger Druckmaschinen AG.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Nemecka, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo – po zmene a doplnení z roku 2009 – v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Dnešné hlasovanie sa týkalo žiadosti o pomoc pre 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen AG v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení v celkovej sume 8 308 555 EUR financovanej z EGF. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že EGF je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.
David Martin (S&D), písomne. – Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený s cieľom poskytovať pomoc pracovníkom postihnutým následkami veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen AG v Bádensku-Württembersku (odvetvie výroby tlačiarenských zariadení) patrí presne do tejto kategórie, preto som podporil mobilizáciu 8 308 555 EUR na pomoc týmto ľuďom.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržím sa hlasovania z úcty k nemeckým pracovníkom spoločnosti Heidelberger Druckmaschinen Group, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnej politiky presadzovanej Európskou úniou, by sme mali vzhľadom na žalostne nízku sumu tohto prídelu hlasovať skôr proti. Aj to málo, čo dostávajú, však môže pomôcť zmierniť ich utrpenie. To však nijako neznižuje neprijateľnosť zásad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje tie isté zásady, ktoré viedli túto spoločnosť, ktorá je popredným svetovým výrobcom tlačiarenských zariadení, k presídleniu svojich prevádzok s cieľom zvýšiť zisky.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam. EGF v minulosti využili rôzne krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc aj Nemecku, ktoré požiadalo o pomoc pre 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dôsledky hospodárskej krízy stále pociťujeme v celej Európe. Aj v Nemecku niektoré podniky stále bojujú o prežitie a prepúšťajú mnohých ľudí. V období medzi 26. januárom 2010 a 26. májom 2010 musel výrobca tlačiarenských zariadení Druckmaschinen AG sídliaci v Heidelbergu prepustiť 1 181 pracovníkov v dôsledku krízy. Nemecká spolková republika preto požiadala o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vo výške 8 308 555 EUR. Hlasujem za túto správu, pretože boli splnené všetky stanovené kritériá pre mobilizáciu.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Podporujem mobilizáciu fondu v súvislosti s touto žiadosťou, pretože toto opatrenie môže poskytnúť dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom vstupe na trh práce. Preto som hlasoval za tento návrh.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Nemecko požiadalo o pomoc pre 1 181 pracovníkov prepustených zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie zmeneným a doplneným Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v rámci všeobecného posudzovania programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Komisie na zriadenie alternatívneho zdroja výdavkových rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Tento návrh prišiel po tom, čo Parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Nemecko, o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre 1 181 pracovníkov prepustených v období medzi 26. januárom 2010 a 26. májom 2010 zo štyroch pracovísk podniku Heidelberger Druckmaschinen v Bádensku-Württembersku pôsobiaceho v odvetví výroby tlačiarenských zariadení, spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril tak, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy „najmenej 500 prepustených pracovníkov v období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF pomôže týmto pracovníkom úspešne sa vrátiť na trh práce.
Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) S výnimkou žiadosti podniku Heidelberger Druckmaschinen som bez výhrad hlasovala za všetky žiadosti o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, o ktorých sa dnes rozhodovalo, pretože podporujem všeobecnú myšlienku Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a najmä priamu podporu poskytovanú ľuďom, ktorí nie vlastnou vinou prišli o prácu v dôsledku globalizácie. Čo sa však týka spomínaného podniku Heidelberger Druckmaschinen, zdržala som sa hlasovania. V tomto prípade mám zásadné výhrady. Je veľmi dobre známe, že podnik Heidelberger Druckmaschinen je perlou nemeckého odvetvia strojárstva. Spoločnosť mala po mnoho rokov skvelé zisky.
Potom nesporne prišli dva či tri finančne náročné roky. Firma Heidelberger Druckmaschinen reagovala typickým reflexom pre veľké spoločnosti: znížila počty zamestnancov v oblasti, kde boli mzdy vysoké, teda v Nemecku, a zároveň investovala a zvýšila počty zamestnancov v Číne, kde boli mzdy nízke. Ak je v tomto procese podaná žiadosť o mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, predstavuje to negatívny príklad zneužívania sociálne zmysluplného a veľmi zodpovedného opatrenia EÚ medzinárodnými spoločnosťami s cieľom vycúvať zo svojej sociálnej zodpovednosti.
Jean-Pierre Audy (PPE), písomne. – (FR) Na základe správy svojej talianskej kolegyne Barbary Materovej som hlasoval za návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vo výške 0,6 milióna EUR na pomoc Poľsku, ktoré sa musí vyrovnať s prepúšťaním v automobilovom odvetví. Bolo prepustených 590 pracovníkov v dvoch spoločnostiach pôsobiacich v automobilovom priemysle. Podporujem skutočnosť, že čerpanie tejto pomoci v Poľsku spravujú a kontrolujú orgány zodpovedné za Európsky sociálny fond (ESF), čím sa obmedzia náklady na monitorovanie len na 2 000 EUR. Podobne ako pani Materová blahoželám Komisii k tomu, že v súvislosti s mobilizáciou EGF navrhla alternatívny zdroj výdavkových rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov ESF. V každom prípade ľutujem skutočnosť, že na mobilizáciu EGF sa v tomto prípade zobrali výdavkové rozpočtové prostriedky z rozpočtového riadka určeného na podporu malých a stredných podnikov a inovácií. Musíme odsúdiť nedostatky Komisie pri realizácii programov zameraných na konkurencieschopnosť a inovácie, a to najmä počas hospodárskej krízy, ktorá pravdepodobne značne zvýši potrebu pomoci.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Poľsko predložilo žiadosť o pomoc pre 590 prepustených pracovníkov v dvoch spoločnostiach zaradených do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2 v regióne Wielkopolskie na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie zmeneným a doplneným Parlamentom. V súvislosti s mobilizáciou EGF súhlasím aj s návrhom Komisie na zriadenie alternatívneho zdroja výdavkových rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Tento návrh prišiel po tom, čo Parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti svetového obchodu je nevyhnutné, aby bolo európske hospodárstvo schopné pohotovo zaviesť nástroje vytvorené na podporu takto postihnutých pracovníkov a poskytnúť im nové zručnosti, aby mohli rýchlo opätovne vstúpiť na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhrada za zodpovednosť, ktorá bežne prináleží podnikom, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Vzhľadom na to, že Poľsko predložilo žiadosť o pomoc pre 590 prepustených pracovníkov v dvoch spoločnostiach zaradených do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2 v regióne Wielkopolskie, hlasujem za túto správu, inými slovami za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Poľsko.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Finančná a hospodárska kríza, ktorú zažívame, spolu s neustálymi zmenami na trhu práce spôsobenými zmenami štruktúry svetového obchodu majú za následok mnohé obete nezamestnanosti, ktorá je v mnohých prípadoch dlhodobá. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený na to, aby riešil takéto situácie. V tomto konkrétnom prípade hovoríme o mobilizácii viac ako 600 000 EUR v prospech Poľska na podporu 613 zamestnancov prepustených medzi 1. marcom 2009 a 30. novembrom 2009 v dvoch spoločnostiach v odvetví výroby motorových vozidiel. Keďže Komisia posúdila túto žiadosť a považuje ju za vhodnú a schopnú splniť stanovené požiadavky a keďže odporúča, aby bola táto žiadosť prijatá, hlasoval som za.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálne dosahy svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym občanom a rodinám prostredníctvom príspevku k ich opätovnému sociálnemu začleneniu a odbornému rastu a zároveň pri rozvoji nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí spĺňajú potreby podnikov a posilnia hospodárstvo. V tejto súvislosti sa predkladá tento intervenčný plán pre Poľsko, a to v spojitosti s 590 prepustenými pracovníkmi v dvoch spoločnostiach zaradených do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2 v regióne Wielkopolskie na úrovni NUTS II. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia svoje úsilie pri vykonávaní opatrení, aby urýchlili a zlepšili mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je EGF, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Poľska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo – po zmene a doplnení z roku 2009 – v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Žiadosť o pomoc sa týkala 1 104 prepustených pracovníkov (z ktorých 590 má byť poskytnutá pomoc) v dvoch spoločnostiach, ktoré sú zaradené do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2, v celkovej výške 633 077 EUR financovaných z EGF. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že EGF je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.
David Martin (S&D), písomne. – Komisia navrhla poskytnúť 633 077 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc 1 104 pracovníkom prepusteným v Poľsku v dvoch podnikoch pôsobiacich v oblasti výroby motorových vozidiel, prívesov a návesov. Hlasoval som za tento návrh.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržím sa hlasovania z úcty k pracovníkom poľského automobilového priemyslu, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnej politiky presadzovanej Európskou úniou, by sme mali vzhľadom na žalostne nízku sumu tohto prídelu hlasovať skôr proti. Aj to málo, čo dostávajú, však môže pomôcť zmierniť ich utrpenie. To však nijako neznižuje neprijateľnosť zásad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje tie isté zásady, ktoré vedú spoločnosti ako SEWS a Leoni Atokabel k nehanebnému presídľovaniu s cieľom zvýšiť zisky.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam. EGF v minulosti využili rôzne krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc aj Poľsku, ktoré požiadalo o pomoc pre 590 prepustených pracovníkov v dvoch spoločnostiach, ktoré sú zaradené do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Wielkopolskie na úrovni NUTS II.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Na to, aby boli členské štáty EÚ schopné predísť výraznému nárastu úrovne nezamestnanosti v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, potrebujú finančné prostriedky na rýchlu realizáciu účinných politických opatrení. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii každoročne sprístupňuje sumu 500 miliárd EUR na tieto účely. Ak je z jedného alebo viacerých podnikov v priebehu určitého obdobia prepustených viac ako 500 pracovníkov, je možné podať žiadosť o mobilizáciu finančných prostriedkov. Hlasujem za túto správu, pretože pomoc vo výške 633 077 EUR pre 1 104 prepustených poľských pracovníkov v podnikoch zaradených do divízie 29 klasifikácie NACE rev. 2 je úplne opodstatnená.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Hlasoval som za správu, pretože sa týka cielených opatrení na pomoc pracovníkom trpiacim v dôsledku hospodárskej krízy a jej následkov.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Poľsko predložilo žiadosť o pomoc pre 590 prepustených pracovníkov v dvoch spoločnostiach zaradených do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2 v regióne Wielkopolskie na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie zmeneným a doplneným Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v rámci všeobecného posudzovania programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Komisie na zriadenie alternatívneho zdroja výdavkových rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu. Tento návrh prišiel po tom, čo Parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Poľsko, o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre 590 prepustených pracovníkov v dvoch spoločnostiach, ktoré sú zaradené do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Wielkopolskie na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril tak, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v divízii NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF pomôže týmto pracovníkom úspešne sa vrátiť na trh práce.
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som za pomoc regiónu Aragónsko. Táto autonómna oblasť má hustotu obyvateľstva nižšiu ako priemer EÚ (112 obyvateľov na štvorcový kilometer); jej tradičným hospodárstvom je pestovanie obilnín a chov oviec; v oblasti maloobchodu bolo za obdobie deviatich mesiacov prepustených 1 154 ľudí z 593 podnikov; v odvetví služieb bolo vo februári 2010 nezamestnaných 56 % ľudí, z ktorých 73 % bolo žien; 73,9 % prepustených bolo pracovníkov v obchode a 14,4 % vykonávalo nekvalifikovanú prácu. Je poľutovaniahodné, že opatrenia sa začali prijímať príliš neskoro, 11 mesiacov po prvých prepúšťaniach.
Bolo by zaujímavé analyzovať výsledky dočasných a mimoriadnych opatrení týkajúcich sa pomoci pre prepustených pracovníkov, ktoré sa prijmú v záujme ich opätovného vstupu na trh práce. Musí však zostať jasné, že tieto opatrenia nesmú nahradiť opatrenia, ktoré sú podniky povinné prijať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie, pozmeneným a doplneným Parlamentom. Súhlasím tiež s tým, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti svetového obchodu je nevyhnutné, aby bolo európske hospodárstvo schopné pohotovo zaviesť nástroje vytvorené na podporu takto postihnutých pracovníkov a poskytnúť im nové zručnosti, aby mohli rýchlo opätovne vstúpiť na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhradou za zodpovednosti, ktoré bežne prináležia podnikom, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko, hlasujem celkovo za túto správu, inými slovami za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Španielsko.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Finančná a hospodárska kríza, ktorú zažívame, spolu s neustálymi zmenami na trhu práce spôsobenými zmenami štruktúry svetového obchodu, majú za následok mnohé obete nezamestnanosti, ktorá je v mnohých prípadoch dlhodobá. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený na to, aby riešil takéto situácie. V tomto konkrétnom prípade hovoríme o mobilizácii presahujúcej 1,5 milióna EUR v prospech Španielska s cieľom podporiť 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch v oblasti maloobchodu od 1. júna 2009 do 28. februára 2010. Keďže Komisia posúdila túto žiadosť a považuje ju za vhodnú a schopnú splniť požadované požiadavky a keďže odporúča, aby bola táto žiadosť prijatá, hlasoval som za.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálny vplyv svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym občanom a rodinám tým, že prispieva k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju a zároveň súčasne rozvíja nových kvalifikovaných pracovníkov, ktorí splnia potreby podnikov a posilnia hospodárstvo. V tejto súvislosti sa predkladá tento intervenčný plán pre Španielsko v spojitosti s 1 154 prepustenými pracovníkmi v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené v divízii 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko na úrovni NUTS II. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia úsilie pri vykonávaní opatrení, aby urýchlili a zlepšili mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Španielska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo po zmene a doplnení z roku 2009 v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Dnešná žiadosť o pomoc sa týkala 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2, v celkovej sume 1 560 000 EUR, financovanej EGF. Na záver musím zdôrazniť dôležitosť EGF, ktorý sa preukázal ako užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.
David Martin (S&D), písomne. – Rozsah svetovej recesie prezrádza táto žiadosť Španielska na mobilizáciu 1 560 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s úmyslom pomôcť 1 154 prepusteným pracovníkom v 593 rôznych maloobchodných podnikoch za obdobie deväť mesiacov. Túto žiadosť som podporil.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Španielsku, ktoré požiadalo o pomoc pre 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko na úrovni NUTS II.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Bolo prepustených 1 154 pracovníkov, čo ovplyvnilo 593 španielskych podnikov, ktoré sú zaradené do divízie 47 klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko na úrovni NUTS II. Finančná a hospodárska kríza mala za následok drastický pokles predaja v odvetví maloobchodu. Táto situácia má vážne následky najmä pre región Aragónsko, ktorý má nižšiu hustotu obyvateľstva ako priemer EÚ. Mali by sme sa obávať ďalšej emigrácie z toho regiónu, ktorý pred krízou prežíval mierny vzostup. Hlasujem za túto správu, pretože je potrebné prijať okamžité opatrenia ako reakciu na zvýšené úrovne nezamestnanosti, najmä v malých regiónoch s problémovými hospodárstvami.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Keďže ide o dodatočnú podporu pracovníkov prepustených v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy s cieľom poskytnúť im dodatočné finančné prostriedky na ich opätovný vstup na trh práce, hlasoval som za.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie, pozmeneným a doplneným Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v súvislosti so všeobecným posúdením programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Komisie na zriadenie alternatívneho zdroja platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu po tom, čo Parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Španielsko, o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre 1 154 prepustených pracovníkov v 593 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 47 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Aragónsko na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril tak, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“ v priamom dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF pomôže týmto pracovníkom úspešne opätovne vstúpiť na trh práce.
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som za pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre región Valencia, pretože v dôsledku štrukturálnych zmien vo svetovom obchode a finančnej krízy bolo nečakane prepustených 544 pracovníkov zo 143 podnikov od 13. apríla 2009 do 12. januára 2010 v odvetví výroby textilu v regióne Valencia, ktorý mal na miestnej úrovni vážny dosah. Z celkového počtu prepustených je 61,7 % mužov, 22 % je starších ako 55 rokov, 79,9 % má len základné vzdelanie a štyri osoby sú zdravotne postihnuté.
Verím, že odborná príprava, ktorú dostanú v priebehu 14 mesiacov práce na čiastočný úväzok, zlepší ich odbornú kvalifikáciu, aby mohli vstúpiť na trh práce. Tak ako v predchádzajúcom prípade je poľutovaniahodné, že opatrenia sa prijali príliš neskoro, rok a dva mesiace po prvých prepúšťaniach.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 350 prepustených pracovníkov v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie, pozmeneným a doplneným Parlamentom. Takisto súhlasím s tým, že by mal návrh Komisie vo svojej dôvodovej správe obsahovať jasné a podrobné informácie o žiadosti, pričom by analyzoval kritériá oprávnenosti a vysvetlil dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, v súlade s požiadavkami Parlamentu.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti svetového obchodu je nevyhnutné, aby bolo európske hospodárstvo schopné pohotovo zaviesť nástroje vytvorené na podporu takto postihnutých pracovníkov a poskytnúť im nové zručnosti, aby mohli rýchlo opätovne vstúpiť na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhradou za zodpovednosti, ktoré bežne prináležia podnikom, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 350 prepustených pracovníkov v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana, hlasujem celkovo za túto správu, inými slovami za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Španielsko.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Finančná a hospodárska kríza, ktorú zažívame spolu s neustálymi zmenami na trhu práce spôsobenými zmenami štruktúry svetového obchodu, majú za následok mnohé obete nezamestnanosti, ktorá je v mnohých prípadoch dlhodobá. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený na to, aby riešil takéto situácie. V tomto konkrétnom prípade hovoríme o mobilizácii presahujúcej 2 milióny EUR v prospech Španielska s cieľom podporiť 544 pracovníkov prepustených v 143 podnikoch v odvetví textilu od 13. apríla 2009 do 12. januára 2010. Keďže Komisia posúdila túto žiadosť a považuje ju za vhodnú a schopnú splniť požadované požiadavky a keďže odporúča, aby bola táto žiadosť prijatá, hlasoval som za.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálny dosah svetovej hospodárskej krízy, ktorá ovplyvnila najmä zamestnanosť, má vhodné využitie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) kľúčový význam pri zmierňovaní vážnej situácie mnohých európskych občanov a rodín, čím by prispelo k ich opätovnému sociálnemu začleneniu a odbornému rozvoju a zároveň k rozvoju novej, kvalifikovanej pracovnej sily s cieľom splniť potreby podnikov a posilniť hospodárstvo. V tejto súvislosti sa predkladá tento intervenčný plán pre Španielsko v spojitosti s 350 pracovníkmi prepustenými v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené v divízii 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II. Preto dúfam, že európske inštitúcie zdvojnásobia úsilie pri vykonávaní opatrení, aby urýchlili a zlepšili mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Španielska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo po zmene a doplnení z roku 2009 v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Dnešná žiadosť o pomoc sa týkala 544 pracovníkov (z ktorých 350 sa má poskytnúť pomoc) prepustených v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 13 (maloobchod s výnimkou motorových vozidiel a motocyklov) klasifikácie NACE rev. 2, v celkovej sume 2 059 466 EUR financovanej EGF. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.
David Martin (S&D), písomne. – Textilný priemysel v súčasnosti prežíva v celej Európe ťažké obdobie. Komisia navrhuje mobilizáciu 1 422 850 EUR ako reakciu na 528 pracovníkov prepustených v 33 podnikoch v tomto odvetví v Španielsku. Hlasoval som za túto správu.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v globalizovanom svete. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má ničivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a je dôležitý pri zjednodušovaní ich prístupu k novým pracovným miestam. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Španielsku, ktoré požiadalo o pomoc pre 350 prepustených pracovníkov v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Od 13. apríla 2009 do 12. januára 2010 bolo prepustených 544 španielskych pracovníkov v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené v divízii 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2. Na to, aby bolo možné poskytnúť 350 z nich pomoc, Španielsko požiadalo o mobilizáciu 2 059 466 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Hlasujem za túto správu, keďže všetky kritériá na mobilizáciu prostriedkov boli úplne splnené.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Keďže pomer malých a stredných podnikov, ktoré sa špecializujú hlavne na výrobu nábytku, obuvi, textilu, keramiky a hračiek v regióne Comunidad Valenciana je veľmi vysoký a sektor služieb predstavuje 60 % celkovej zamestnanosti v tomto regióne, toto odvetvie zvlášť negatívne postihol vysoký počet prepustených pracovníkov za posledné dva roky. Má to vysoký vplyv na miestnej úrovni. Preto je zvlášť dôležité, aby sme posilnili a naďalej podporovali textilný priemysel. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto žiadosť.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 350 pracovníkov prepustených v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie, pozmeneným a doplneným Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov, vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v súvislosti so všeobecným posúdením programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Komisie na zriadenie alternatívneho zdroja platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu po tom, čo Parlament často pripomínal, že EGF bol zriadený ako samostatný, osobitný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami a že je preto potrebné určiť rozpočtové riadky vhodné na presuny.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Španielsko o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa týka 544 prepustených pracovníkov (z ktorých 350 je oprávnených prijať pomoc) v 143 podnikoch, ktoré sú zaradené v divízii 13 (výroba textilu) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II. Podľa posúdenia Komisie táto žiadosť spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. V zásade, podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril tak, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku finančnej a hospodárskej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF pomôže týmto pracovníkom úspešne opätovne vstúpiť na trh práce.
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som za túto iniciatívu, aby 330 z 528 pracovníkov prepustených v období deviatich mesiacov zo 66 podnikov v regióne Valencia v odvetví spracovania prírodného kameňa mohlo dostať dodatočnú pomoc s cieľom umožniť im opätovný vstup na trh práce. 62 % prepustených má vyše 45 rokov, tri osoby sú zdravotne postihnuté, 51 % nemá žiadnu odbornú prípravu a 34,4 % má len základné vzdelanie.
Toto spoločenstvo už dostalo inú pomoc v súvislosti so stratou zamestnania v odvetví výroby. Preto je naliehavo potrebné prijať ďalšie opatrenia. Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii môže tvoriť len časť týchto opatrení. Na záver musím znovu vyjadriť poľutovanie nad tým, že Španielsko prijalo opatrenia príliš neskoro: rok a tri mesiace po prepúšťaniach, keď je potrebné takýto druh opatrení prijať okamžite a naliehavo.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko predložilo žiadosť o pomoc pre 300 pracovníkov prepustených v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II, hlasovala som za toto uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie, pozmeneným a doplneným Parlamentom. Súhlasím tiež s tým, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 ako súčasť viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby musí byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti medzinárodného obchodu je dôležité, aby bolo európske hospodárstvo schopné rýchlo použiť nástroje na podporu takto postihnutých pracovníkov a zároveň im poskytnúť zručnosti potrebné na ich rýchly opätovný vstup na trh práce. Finančná pomoc by sa na základe toho mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhradou za bežnú zodpovednosť podnikov a nie je určená ani na financovanie podnikov, ani na podporu ich reštrukturalizácie. Vzhľadom na to, že Španielsko požiadalo o pomoc pre 300 pracovníkov prepustených v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych produktov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana, celkovo hlasujem za túto správu, inými slovami za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na podporu Španielska.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dnes prijímame mobilizáciu balíka pomoci vo výške 1 422 850 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa mobilizácii v prospech Španielska, krajiny, ktorú značne ovplyvnila svetová hospodárska kríza, a najmä krajiny, ktorá zaznamenala nárast nezamestnanosti vyšší ako priemer EÚ. V tomto konkrétnom prípade sa pomoc týka 528 prepustených pracovníkov v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych produktov) klasifikácie NACE rev. 2. Dúfam, že Španielske hospodárstvo bude schopné primerane reagovať na krízu, keďže mobilizácia tejto pomoci je iba časťou tejto reakcie.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálny dosah svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) zásadný význam pri uľahčovaní situácie mnohých jednotlivcov a rodín v Európe. Prispeje totiž k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a k profesionálnemu rozvoju a súčasne poskytne nové kvalifikované zdroje na splnenie potrieb podnikov a posilnenie hospodárstva. V tejto súvislosti bol vypracovaný tento intervenčný plán pre Španielsko, plán, ktorý sa realizoval v súvislosti so 66 podnikmi, ktoré sú zaradené v divízii 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych produktov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II. Dúfam preto, že európske inštitúcie skonsolidujú úsilie pri vykonávaní opatrení určených na urýchlenie a zlepšenie miery využitia takého dôležitého zdroja, akým je EGF, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Španielska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo po zmene a doplnení z roku 2009 v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Dnešné hlasovanie sa týkalo žiadosti o pomoc pre 528 prepustených pracovníkov (z ktorých 300 má byť poskytnutá pomoc z fondu) v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych produktov) klasifikácie NACE rev. 2, v celkovej výške 1 422 850 EUR financovaných prostredníctvom EGF.
David Martin (S&D), písomne. – Táto žiadosť sa týka mobilizácie v celkovej výške 1 422 850 EUR z EGF pre Španielsko. Týka sa 528 pracovníkov prepustených v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23, konkrétne „Výroba ostatných nekovových minerálnych produktov“ klasifikácie NACE rev. 2, v priebehu deväťmesačného referenčného obdobia od 31. marca do 30. decembra 2009. Posúdenie Komisie vychádzalo z: hodnotenia súvislosti medzi prepúšťaním a významnými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu alebo finančnou krízou, nepredvídateľného charakteru prepúšťania, preukázania počtu prípadov prepustenia a súladu s kritériami uvedenými v článku 2 písm. a), vysvetlenia nepredvídateľného charakteru tohto prepúšťania, uvedenia prepúšťajúcich podnikov a pracovníkov, ktorých sa pomoc týka, príslušného územia a jeho orgánov a zúčastnených strán, vplyvu prepúšťania na miestnu, regionálnu alebo vnútroštátnu zamestnanosť, koordinovaného súboru personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať, vrátane zlučiteľnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov, dátumov začiatku alebo plánovaného začiatku poskytovania personalizovaných služieb príslušným pracovníkom, postupov konzultácií so sociálnymi partnermi a riadiacich a kontrolných systémov. V súlade s posúdením Komisie spĺňa žiadosť kritériá oprávnenosti, stanovené nariadením o EGF, a preto ju podporujem.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania v súvislosti so španielskymi pracovníkmi podnikov ako Levantina, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnej politiky presadzovanej Európskou úniou, by sme mali vzhľadom na žalostne nízku sumu tohto prídelu hlasovať skôr proti. Aj to málo, čo dostávajú, však môže pomôcť zmierniť ich utrpenie. To však nijako neznižuje neprijateľnosť zásad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje to logiku, ktorá umožnila fondom Charterhouse a Impala zvýšiť svoj kapitál na úkor pracovníkov podniku Levantina v regióne Comunidad Valenciana.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v ére globalizácie. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a má zásadný význam pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam. EGF využili v minulosti aj iné štáty EÚ, takže je správne poskytnúť pomoc Španielsku, ktoré predložilo žiadosť o pomoc týkajúcu sa 300 pracovníkov prepustených v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych produktov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) 500 miliónov EUR je ročný strop pre finančné prostriedky, ktoré možno mobilizovať prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Keďže bolo prepustených 528 pracovníkov v 66 podnikoch v Španielsku od 31. marca 2009 do 30. decembra 2009, mobilizácia finančných prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vo výške 1 422 850 EUR nie je vôbec prekvapujúca. Hlasujem za túto správu, pretože úplné využitie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je mimoriadne vítané.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Podporujem túto žiadosť, ktorá sa usiluje o zmiernenie účinku mnohých prepúšťaní v tomto odvetví a o pomoc opätovne vstúpiť na trh práce pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko požiadalo o pomoc v súvislosti s 300 pracovníkmi prepustenými v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov) klasifikácie NACE rev. 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II, hlasovala som za toto uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a zmenami a doplneniami, ktoré predložil Parlament.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov, vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v súvislosti so všeobecným posúdením programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Európskej komisie na vytvorenie zdroja prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu, s cieľom reagovať na opakované vyhlásenia Európskeho parlamentu, že je potrebné určiť rozpočtové mechanizmy vhodné na presun prostriedkov, keďže EGF bol zriadený ako osobitný a samostatný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami financovania.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Španielsko na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v súvislosti s 300 z 528 pracovníkov prepustených v 66 podnikoch, ktoré sú zaradené do divízie 23 (výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov) klasifikácie NACE 2 a ktoré pôsobia v regióne Comunidad Valenciana na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa dočasne rozšírila pôsobnosť EGF: zásah sa predpokladal v takýchto situáciách, pri ktorých je ako priamy dôsledok svetovej finančnej a hospodárskej krízy „najmenej 500 prepustených pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému opätovnému vstupu týchto pracovníkov na trh práce.
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Kríza viedla k 28 % poklesu registrácií vozidiel. Zamestnanosť v oblasti Terras de l’Ebre (Katalánsko) v odvetví služieb je 60 %. Zatvorenie podniku Lear Automotive viedlo k 4 % zvýšeniu nezamestnanosti v tejto oblasti, ktorá bola v roku 2009 na úrovni 22,7 %.
Cieľom tejto pomoci je poskytnúť balík personalizovaných služieb, podobný inej pomoci pridelenej v tom istom regióne a tomu istému odvetviu v inom prípade, ktorý sa vzťahoval na 1 429 z 2 330 prepustených pracovníkov. Tento prípad sa bude vzťahovať na 508 z 515 prepustených pracovníkov za obdobie deviatich mesiacov v roku 2010 v dôsledku zatvorenia podniku Lear Automotive. Hlasovala som za túto iniciatívu, aby jej uplatnenie umožnilo postihnutým osobám opätovne vstúpiť na trh práce a pomohlo znížiť nezamestnanosť.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko požiadalo o pomoc pre 508 pracovníkov prepustených v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, S.L. Sociedad Unipersonal, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu, hlasovala som za toto uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie, pozmeneným a doplneným Parlamentom. Takisto súhlasím s tým, že by mal návrh Komisie vo svojej dôvodovej správe obsahovať jasné a podrobné informácie o žiadosti, pričom by analyzoval kritériá oprávnenosti a vysvetlil dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, v súlade s požiadavkami Parlamentu.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti svetového obchodu je nevyhnutné, aby bolo európske hospodárstvo schopné pohotovo zaviesť nástroje vytvorené na podporu takto postihnutých pracovníkov a poskytnúť im nové zručnosti, aby mohli rýchlo opätovne vstúpiť na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhradou za zodpovednosti, ktoré bežne prináležia podnikom, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu podnikov. Vzhľadom na to, že Španielsko požiadalo o pomoc pre 508 pracovníkov prepustených v podniku Lear Automotive (EEDS), ktorý pôsobí v regióne Katalánsko, celkovo hlasujem za túto správu, inými slovami za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Španielsko.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dnes sme sa tu znova zišli, aby sme prijali mobilizáciu balíka pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v celkovej výške 382 000 EUR na podporu španielskeho automobilového priemyslu. V tomto konkrétnom prípade sa pomoc týka 515 pracovných miest, ktoré zanikli v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, S.L. Sociedad Unipersonal, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu v Katalánsku. Pred krízou bolo odvetvie automobilového priemyslu Španielska najdôležitejším zdrojom vývozu. Zníženie dopytu po takýchto výrobkoch v Európskej únii v dôsledku krízy je však predzvesťou zániku ešte väčšieho počtu pracovných miest, nielen v Španielsku, ale aj v celej Únii. V dôsledku toho je dôležité, aby využitie EGF mohlo účinne pomôcť odvetviu, ktoré je také dôležité pre európske hospodárstvo.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálny dosah svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) zásadný význam pri uľahčovaní situácie mnohých jednotlivcov a rodín v Európe. Prispeje totiž k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a k profesionálnemu rozvoju a súčasne poskytne nové kvalifikované zdroje na splnenie potrieb podnikov a posilnenie hospodárstva. V tejto súvislosti bol vypracovaný tento intervenčný plán pre Španielsko, plán, ktorý pomôže 508 jednotlivcom, ktorí prišli o zamestnanie v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, S.L. Sociedad Unipersonal, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu. Dúfam preto, že európske inštitúcie skonsolidujú úsilie pri vykonávaní opatrení určených na urýchlenie a zlepšenie miery využitia takého dôležitého zdroja, akým je EGF, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Španielska, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením ich podnikov alebo po zmene a doplnení z roku 2009 v súvislosti s hospodárskou krízou s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce.
Dnes prijatá spáva sa týkala žiadosti o pomoc pre 515 pracovníkov (z ktorých 508 má byť poskytnutá pomoc z fondu) prepustených v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu v Katalánsku, v celkovej výške 382 200 EUR financovaných z EGF. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.
David Martin (S&D), písomne. – Hospodársky pokles v odvetví automobilového priemyslu viedol k prepusteniu 515 pracovníkov v podniku Lear Automotive v Španielsku. Podporujem návrh na mobilizáciu 382 200 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, aby sme im pomohli.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržím sa hlasovania z úcty k pracovníkom španielskeho podniku Lear Automotive, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnej politiky presadzovanej Európskou úniou, by sme mali vzhľadom na žalostne nízku sumu tohto prídelu hlasovať skôr proti. Aj to málo, čo dostávajú, však môže pomôcť zmierniť ich utrpenie. To však nijako neznižuje neprijateľnosť zásad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje to logiku, ktorá viedla túto nadnárodnú spoločnosť z USA a jej hlavných akcionárov, spoločnosť Pezna Investment Management a penzijný fond kalifornských učiteľov, aby sa presídlili bez ohľadu na ľudí, ktorí tvoria jej hodnotu.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam presídľovania podnikov, ku ktorému dochádza v ére globalizácie. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a má zásadný význam pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam. EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, takže by sme teraz mali udeliť túto pomoc Španielsku, aby sme mu pomohli v súvislosti s 508 pracovníkmi prepustenými v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, S.L. Sociedad Unipersonal, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu v Katalánsku.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Na to, aby bolo možné požiadať o finančné prostriedky z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a aby bola žiadosť následne prijatá, je potrebné splniť jasne definované kritériá. Jeho cieľom je pomôcť pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, stanovením opatrení, ktoré zaručia ich rýchly opätovný vstup na trh práce. Fond poskytuje na takého prípady ročne sumu 500 miliónov EUR. Podnik však musí prepustiť najmenej 500 pracovníkov – ako španielsky podnik Lear Automotive, ktorý spĺňa všetky kritériá –, aby Španielsko mohlo požiadať o finančné prostriedky. Hlasujem za túto správu, pretože finančné prostriedky z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii sú určené presne na to.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že Španielsko požiadalo o pomoc v súvislosti s 508 prepustenými pracovníkmi v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, S.L. Sociedad Unipersonal, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a zmenami a doplneniami predloženými Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov, vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v súvislosti so všeobecným posúdením programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Európskej komisie na vytvorenie zdroja prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu, s cieľom reagovať na opakované vyhlásenia Európskeho parlamentu, že je potrebné určiť rozpočtové mechanizmy vhodné na presun prostriedkov, keďže EGF bol zriadený ako osobitný a samostatný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami financovania.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť, ktorú predložilo Španielsko na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v súvislosti s 508 pracovníkmi prepustenými v podniku Lear Automotive (EEDS) Spain, S.L. Sociedad Unipersonal, ktorý pôsobí v odvetví automobilového priemyslu, spĺňa všetky právne stanovené kritériá oprávnenosti. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa dočasne rozšírila pôsobnosť EGF: zásah sa predpokladal v takýchto situáciách, pri ktorých je ako priamy dôsledok svetovej finančnej a hospodárskej krízy „najmenej 500 prepustených pracovníkov v období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému opätovnému vstupu týchto pracovníkov na trh práce.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Keďže Poľsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 189 pracovníkov v podniku H. Cegielski-Poznań a u štyroch jeho dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby námorných naftových motorov, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s jednotlivými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predloženými Parlamentom. Súhlasím aj s tým, že by sme mali zabezpečiť, aby bol opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania podporený z prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví.
Mário David (PPE), písomne. – (PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby musí byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti medzinárodného obchodu je dôležité, aby bolo európske hospodárstvo schopné rýchlo použiť nástroje na podporu takto postihnutých pracovníkov a zároveň im poskytnúť zručnosti potrebné na ich rýchly opätovný vstup na trh práce. Finančná pomoc by sa vzhľadom na to mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhradou za bežnú zodpovednosť podnikov a nie je určená ani na financovanie spoločností, ani na podporu ich reštrukturalizácie. Keďže Poľsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 189 pracovníkov v podniku H. Cegielski-Poznań, výrobcu naftových motorov používaných v lodiach a elektrárňach, a u štyroch jeho dodávateľov, hlasujem celkovo za túto správu, inými slovami za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na podporu Poľska.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dnes sme sa tu stretli, aby sme schválili balík pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre Poľsko v sume 114 250 EUR, vďaka ktorému sa bude môcť vyrovnať s následkami prepustenia 658 pracovníkov v štyroch výrobných prevádzkach podniku H. Cegielski-Poznań, výrobcu námorných naftových motorov, a u štyroch jeho dodávateľov v mestách a obvode Poznań. Ako som vždy upozorňoval, takáto pomoc je síce veľmi dôležitá na odstránenie momentálnych symptómov, nie je to však konečné riešenie problémov európskych podnikov, ktoré nesúvisia len s hospodárskou krízou, ktorej čelíme, ale aj s tým, že Európa sa musí prispôsobiť meniacemu sa svetu, v ktorom je konkurencieschopnosť základom.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na sociálny dosah svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) zásadný význam pri uľahčovaní situácie mnohých jednotlivcov a rodín v Európe. Prispeje totiž k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a k profesionálnemu rozvoju a súčasne poskytne nové kvalifikované zdroje na splnenie potrieb spoločností a posilnenie hospodárstva. Tento intervenčný plán pre Poľsko bol navrhnutý práve v tejto súvislosti. Týka sa 189 osôb, ktoré prišli o prácu v podniku H. Cegielski-Poznań, ktorý vyrába námorné naftové motory, a u štyroch jeho dodávateľov. Dúfam preto, že európske inštitúcie skonsolidujú úsilie pri vykonávaní opatrení určených na urýchlenie a zlepšenie miery využitia takého dôležitého zdroja, akým je EGF, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa žiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.
Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Svetová hospodárska kríza spôsobila významné štrukturálne zmeny v mnohých podnikoch, ktoré vyústili do prepustenia obrovského počtu ľudí. Návrh, ktorý je predmetom rokovania, sa týka pomoci veľkej skupine prepustených pracovníkov vo Veľkopoľskom vojvodstve v Poľsku. Druhý návrh finančnej pomoci, o ktorom dnes rokujeme, sa týka ďalších niekoľko sto prepustených osôb v tom istom regióne. Na lokálnom trhu v tejto oblasti Poľska preto dochádza k obrovským pohybom. Teší ma potvrdenie Európskej komisie, že žiadosť spĺňa podmienky potrebné na udelenie finančnej podpory. Prepustení pracovníci sa v dôsledku toho budú môcť buď vrátiť na staré pracovné miesta, alebo si nájsť nové, a majitelia podnikov využijú podporu na zmiernenie negatívnych vplyvov svetovej krízy a na udržanie svojho postavenia na trhu.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Poľska. EGF bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov súvisiacich s presídlením podnikov alebo – po zmene a doplnení z roku 2009 vzhľadom na hospodársku krízu – s cieľom pomôcť im opätovne vstúpiť na trh práce. Dnešné hlasovanie sa týkalo žiadosti o poskytnutie pomoci v súvislosti s prepustením 658 pracovníkov (z ktorých má byť pomoc poskytnutá 189 osobám) v podniku H. Cegielski-Poznań a u štyroch jeho dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby námorných naftových motorov v meste Poznań a oblasti Powiat Poznański v celkovej sume 114 250 EUR, ktorá bude financovaná z prostriedkov EGF.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že dnešné prijatie správ opäť ukazuje význam EGF, ktorý je hodnotným zdrojom pomoci pracovníkom, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy, a tiež účinným nástrojom boja proti nezamestnanosti.
David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto žiadosť o poskytnutie pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v súvislosti s prepustením 658 pracovníkov v podniku H. Cegielski-Poznań a u štyroch jeho dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby námorných naftových motorov v meste Poznań a okolitom okrese. Komisia navrhla mobilizáciu 114 250 EUR a ja tento návrh podporujem.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržím sa hlasovania z úcty k pracovníkom poľského automobilového priemyslu, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. V situácii, do ktorej sa dostali v dôsledku neoliberálnej politiky presadzovanej Európskou úniou, by sme mali mať tendenciu hlasovať proti vzhľadom na žalostne nízku sumu tohto prídelu. Aj to málo, čo dostávajú, však môže pomôcť zmierniť ich utrpenie. To ale nijako neznižuje neprijateľnosť zásad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Podporuje princíp, ktorý vedie k privatizácii spoločností vo vlastníctve štátu, napríklad podniku Ciegielski-Poznań.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v ére globalizácie. Stále väčší počet podnikov presídľuje svoje závody a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami presídľovania podnikov, a má zásadný význam pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam. EGF v minulosti využili ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť pomoc Poľsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 189 pracovníkov v podniku H. Cegielski-Poznań, ktorý vyrába námorné naftové motory, a u štyroch jeho dodávateľov.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) EÚ zriadila Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, aby mohli štáty, v ktorých došlo k prepusteniu pracovníkov v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, poskytnúť týmto pracovníkom praktickú pomoc. Mobilizácia finančných prostriedkov má uľahčiť opätovný vstup postihnutých osôb na trh práce. Hlasujem za túto správu, lebo Poľsko potrebuje podporu 658 pracovníkov prepustených z podniku H. Cegielski-Poznań.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Keďže Poľsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 189 pracovníkov v podniku H. Cegielski-Poznań a u štyroch jeho dodávateľov pôsobiacich v odvetví výroby námorných naftových motorov, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Komisie a s jednotlivými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predloženými Parlamentom.
Takisto súhlasím s tým, že:
– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakujem, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;
– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v súvislosti so všeobecným posúdením programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.
Vítam návrh Európskej komisie na vytvorenie zdroja prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu, s cieľom reagovať na opakované vyhlásenia Európskeho parlamentu, že je potrebné určiť rozpočtové mechanizmy vhodné na presun prostriedkov, keďže EGF bol zriadený ako osobitný a samostatný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami financovania.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorú podalo Poľsko v súvislosti so 189 zo 658 prepustených pracovníkov v podniku H. Cegielski-Poznań, ktorý vyrába námorné naftové motory, a u štyroch jeho dodávateľov v období od 1. septembra 2009 do 1. januára 2010, spĺňa všetky právne záväzné kritériá oprávnenosti. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa dočasne rozšírila pôsobnosť EGF. Jeho využitie je možné v situácii, akou je táto, keď priamym vplyvom svetovej finančnej a hospodárskej krízy dôjde k „prepusteniu najmenej 500 pracovníkov v období štyroch mesiacov v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov prepúšťaných u jeho dodávateľov alebo u nadväzujúcich výrobcov“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému opätovnému vstupu týchto pracovníkov na trh práce.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Prijatím tohto textu žiada Európsky parlament príslušné inštitúcie, aby vynaložili potrebné úsilie a urýchlili mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). Pripomína tiež záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy. Zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce. Na záver zdôrazňuje, že v zmysle článku 6 nariadenia o EGF je potrebné zabezpečiť, aby EGF podporoval opätovný nástup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania, a opakuje, že pomoc z EGF nemôže byť náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani za opatrenia v rámci reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Je poľutovaniahodné, že tento návrh, ktorý pochádza z roku 2003 a ktorého cieľom je poskytnúť utečencom právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom po uplynutí piatich rokov nepretržitého oprávneného pobytu, sa nezrealizoval v období zásahu. V dôsledku pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu z apríla 2008, ktoré okrem iných opatrení upravujú výpočet päťročného pobytu pred podaním žiadosti o udelenie právneho postavenia osoby s pobytom, a v dôsledku nejednoty v rámci Rady tento nový návrh priamo pomôže osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa zdržiavajú na území EÚ viac než päť rokov, no zatiaľ nemajú právne postavenie osoby s pobytom.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, na základe ktorej sa má návrh vzťahovať na utečencov v zmysle Ženevského dohovoru i na osoby požívajúce subsidiárnu ochranu. Európsky parlament v tejto správe podporuje návrh Európskej komisie a zohľadňuje záväzok chrániť záujmy osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu. Rada by som upozornila na to, že v súčasnosti je situácia občanov tretích krajín, ktorí požívajú medzinárodnú ochranu, mätúca a nejasná, pretože podmienky udelenia tohto právneho postavenia nie sú harmonizované. Na základe návrhu Komisie budú podmienky a postup pri udeľovaní tohto právneho postavenia v Európskej únii jednoduchšie a jasnejšie. Táto nová smernica navyše umožní osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa stanú osobami s dlhodobým pobytom, zdržiavať sa v inom členskom štáte než v tom, v ktorom im toto právne postavenie bolo priznané.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Táto iniciatíva bola predložená s cieľom nadviazať na návrh smernice o rozšírení právneho postavenia osôb s dlhodobým pobytom na utečencov a osoby požívajúce subsidiárnu ochranu z roku 2007, ktorý v Rade nikdy nezískal jednomyseľnú podporu, ktorá bola pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy nevyhnutná. Jeho cieľom je poskytnúť osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa päť rokov oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, právnu istotu v súvislosti s ich právom na pobyt v členskom štáte, ako aj súbor práv porovnateľných s právami občanov EÚ.
Dosiahnutý kompromis je nanajvýš dôležitý nielen preto, že poskytuje utečencom v EÚ vysoký stupeň ochrany a právnej istoty, ale aj z toho dôvodu, že sa konečne odstráni diskriminačné zaobchádzanie so všetkými štátnymi príslušníkmi krajín mimo EÚ.
Je to tiež významný politický signál, lebo prijatie tejto prvej iniciatívy zo série šiestich právnych predpisov je nielen prvým krokom, ale odráža aj konštruktívny prístup, ktorý tri inštitúcie vedie k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému do roku 2012.
Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za prijatie tejto smernice. Návrh smernice pozmeňuje a dopĺňa ďalšiu smernicu z roku 2003 tak, aby aj osoby požívajúce medzinárodnú ochranu (predovšetkým utečenci) mohli získať právo na udelenie povolenia na dlhodobý pobyt v EÚ, ak dotknutá osoba oprávnene žije v EÚ najmenej päť posledných rokov. Po získaní tohto povolenia budú mať podobné práva ako ostatní občania a budú môcť napríklad cestovať a usadiť sa v ktoromkoľvek štáte EÚ (s výnimkou Spojeného kráľovstva, Dánska a Írska). Návrh tiež ustanovuje, že tieto osoby požívajúce medzinárodnú ochranu môžu byť aj naďalej vyhostené z EÚ, ale len pri dodržaní veľmi prísnych pravidiel vzhľadom na zásadu nenavracania a práva zakotvené predovšetkým v Charte základných práv.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto návrhu je rozšíriť pôsobnosť smernice Rady 2003/109/ES v súvislosti s právnym postavením štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v EÚ a požívajú medzinárodnú ochranu a zároveň sa viac než päť rokov oprávnene zdržiavajú v členskom štáte. Vďaka rovnakému zaobchádzaniu s osobami požívajúcimi medzinárodnú ochranu vo všetkých členských štátoch toto opatrenie skoncuje s nerovnosťami, ktoré doposiaľ existovali medzi členskými štátmi, a dotknutým jednotlivcom umožní zdržiavať sa v inom členskom štáte než v tom, v ktorom boli právne uznaní, čo sa predtým nedialo. Tieto opatrenia sú dôležité práve preto, že v Európe budujeme spoločný priestor slobody a bezpečnosti, po vytvorení ktorého musia mať osoby s riadne priznanou ochranou medzinárodného práva v jednotlivých členských štátoch rovnaké práva.
Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Po prvom neúspešnom pokuse bolo načase, aby sa s osobami požívajúcimi medzinárodnú ochranu napokon zaobchádzalo rovnako ako s ďalšími štátnymi príslušníkmi tretích krajín s dlhodobým pobytom. Neexistuje totiž žiadny dôvod na to, aby sa s nimi zaobchádzalo natoľko rozdielne alebo aby bolo ich právne postavenie v rámci Únie také neisté. Podporujem preto správu pána Clauda Moraesa, ktorá okrem iného umožňuje ďalšie posilnenie záruk proti navracaniu a napriek vyjadreným výhradám umožňuje dospieť k priaznivému výpočtu päťročného pobytu. Ďalšia dôležitá skutočnosť, ktorú treba uvítať, spočíva v tom, že ide o jediný text z azylového balíka, ktorý bol nakoniec prijatý počas belgického predsedníctva Rady Európskej únie, a to napriek záväzkom prijatým na začiatku funkčného obdobia. Musíme preto naďalej usilovne pracovať, aby sme zabezpečili, že spoločný európsky azylový systém založený inter alia na spoločných postupoch a podmienkach prijímania sa napokon v Únii stane skutočnosťou. Otázky, o ktoré ide, sú dnes jasné: len ak zlepšíme a harmonizujeme vnútroštátne azylové systémy, ktoré sú dnes také rozdielne, budeme môcť dosiahnuť spoločný systém.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES s cieľom rozšíriť jej pôsobnosť na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu. Som totiž presvedčený, že je dôležité zaručiť utečencom rovnaké práva ako občanom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia na dlhodobý pobyt.
Dnešným hlasovaním Európsky parlament vyplnil medzeru v práve Európskej únie upravujúcom právne postavenie osôb s dlhodobým oprávneným pobytom, ktoré sa nevzťahovalo na utečencov a osoby požívajúce medzinárodnú ochranu. Vďaka novým pravidlám budú mať tieto osoby väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich postavenie v Európskej únii, a nebudú predmetom nerovnakého zaobchádzania v porovnaní s občanmi tretích krajín.
David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh, ktorého cieľom je poskytnúť právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa oprávnene zdržiavajú na území EÚ dlhšie ako 5 rokov. Je to pre ne príležitosť začleniť sa, čo znamená, že budú schopné komunikovať v jednom z úradných jazykov členského štátu svojho pobytu, a zvýšiť svoju informovanosť o svojich právach a povinnostiach, ako aj o základných hodnotách členského štátu svojho pobytu. Členský štát by mal na tento účel poskytnúť osobám s dlhodobým pobytom jazykovú prípravu. Členské štáty je tiež potrebné vyzvať, aby vypracovali vzdelávacie programy v oblasti základných právnych predpisov a hlavných hodnôt členského štátu pobytu a zásad demokracie, ľudských práv a rovnosti, ako aj práv a povinností jednotlivcov v danom členskom štáte.
Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, lebo som presvedčený, že bude mať pozitívne účinky na všetky osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktoré sa oprávnene zdržiavajú na území Európskej únie dlhšie ako päť rokov, no v súčasnosti nemôžu získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom.
Sme presvedčení o potrebe zabezpečiť väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich situáciu v EÚ z právneho hľadiska, čím sa zabráni akémukoľvek rozdielnemu zaobchádzaniu v porovnaní s inými štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Súhlasíme s vážnymi obavami niektorých členských štátov, že by v nich v dôsledku osobitnej zemepisnej a demografickej situácie mohol žiť neprimeraný počet osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu.
Zdá sa preto, že ďalšie opatrenia zamerané proti nežiaducim následkom sú potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Patria medzi ne napríklad opatrenia, ktoré takýmto osobám uľahčia presun a získanie pobytu v inom členskom štáte než v tom, v ktorom im bola priznaná medzinárodná ochrana. Podporujeme preto všetky možné navrhnuté záruky proti navracaniu (právo na vyhostenie bude mať len členský štát, ktorý priznal medzinárodnú ochranu) zamerané na udržanie celistvosti rodiny v prípade potreby.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Cieľom prijatia tejto správy je rozšíriť pôsobnosť smernice Rady 2003/109/ES v súvislosti s právnym postavením štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v EÚ a požívajú medzinárodnú ochranu a zároveň sa viac než päť rokov oprávnene zdržiavajú v členskom štáte. Odteraz sa tým zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s osobami požívajúcimi medzinárodnú ochranu vo všetkých členských štátoch a dotknutým jednotlivcom bude umožnené zdržiavať sa v inom členskom štáte než v tom, v ktorom boli právne uznaní, čo sa predtým nedialo. Význam týchto opatrení priamo súvisí s cieľom vytvoriť spoločný priestor slobody a bezpečnosti v Európe, po vytvorení ktorého musia mať osoby s riadne priznanou ochranou medzinárodného práva v jednotlivých členských štátoch rovnaké práva.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Medzinárodné právo a etické zásady poskytujú Európskej únii príležitosť urýchliť udeľovanie právneho postavenia jednotlivcom, ktorí nemôžu žiť vo svojej rodnej krajine mimo Európskej únie. Každý človek má právo na ľudské zaobchádzanie. Právne postavenie utečenca však musí byť definované s prihliadnutím na všetky okolnosti, pričom je potrebné zabrániť špekulatívnemu konaniu každého druhu, či už by bolo finančnej povahy, alebo by sa týkalo migračnej politiky. Žiaľ, v Európskej únii i v Európskom parlamente sa skutočnosti, ktoré neboli dôkladne preverené, často prijímajú ako pravda. Niekedy sa považujú za pravdu nepravdivé vyhlásenia bojovníkov za práva a rôznych indivíduí. Dôležité je netolerovať populizmus. V opačnom prípade by sa v Európe mohli s právnym postavením utečencov usadiť celé národy.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Je na členských štátoch, aby rozhodli o tom, či, za akých podmienok a po uplynutí akého obdobia oprávneného pobytu udelia utečencom povolenie na dlhodobý pobyt. EÚ im to nesmie diktovať. Skutočnosť, že bol tento návrh prijatý s dvojročným oneskorením a v revidovanej podobe, spôsobuje isté problémy. Správny výklad toľko citovaného Ženevského dohovoru by totiž viedol k schváleniu len zlomku žiadostí o azyl. Skutočnosť, že po uplynutí piatich rokov oprávneného pobytu majú mať osoby požívajúce medzinárodnú ochranu práva porovnateľné s právami občanov EÚ, vyvoláva problémy a otázky najmä v štátoch EÚ so silnými systémami sociálneho zabezpečenia, ktoré prinesú náklady, ktoré nedokážeme odhadnúť.
Rozšírenie pôsobnosti na utečencov a na osoby požívajúce subsidiárnu ochranu môže priniesť len ešte väčšie zaťaženie verejných financií. Musíme predovšetkým vždy brať do úvahy príťažlivosť pre utečencov, inými slovami skutočnosť, že práve opatrenia zamerané na poskytnutie ochrany a finančnej bezpečnosti podnecujú mnohých ekonomických migrantov k tomu, aby sa nezákonne prisťahovali do Európy pod zámienkou, že hľadajú azyl pred neľudskými a život ohrozujúcimi podmienkami. Rovnako otázna je aj myšlienka zohľadniť pri výpočte práva na povolenie na pobyt dĺžku azylového konania. Z týchto dôvodov som hlasoval proti správe.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Po päťročnom pobyte v členskom štáte sa utečencom udelí povolenie na dlhodobý pobyt, ktoré potom bude platiť v celej EÚ. Keďže azylové systémy jednotlivých členských štátov nie sú rovnako prísne, dobre informovaný utečenec sa môže najprv usadiť v členskom štáte s najmenej prísnym azylovým právom, v ktorom je najviac medzier. Po uplynutí piatich rokov potom môže opustiť miesto svojho pobytu a presťahovať sa do iného členského štátu Európskej únie, ktorý si vyberie. Výsledkom je druhotná migrácia z krajín s nízkymi normami do členských štátov s veľkorysými sociálnymi systémami. Ľudia si najprv vyberú členské štáty na základe prísnosti azylového práva a potom podľa úrovne sociálnych služieb. Samozrejme, osobitne to zaťaží krajiny ako Rakúsko, Nemecko alebo Holandsko. Prístup prijatý v tejto správe určite nie je rozumným spôsobom riešenia azylovej otázky v EÚ a uskutočňovania primeranej integračnej politiky. Preto som hlasoval proti tejto správe.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s rozšírením pôsobnosti smernice 2003/109/ES s cieľom udeľovať právne postavenie osôb s dlhodobým pobytom jednotlivcom požívajúcim ochranu podľa medzinárodného práva, ktorí sa viac než päť rokov oprávnene zdržiavajú v členskom štáte.
Zdôraznila by som najmä inkluzívny charakter politiky, ktorá vyplynie z tohto návrhu. Právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom prináša možnosť začleniť týchto jednotlivcov najmä prostredníctvom jazykovej prípravy, ktorú musia členské štáty poskytovať osobám s dlhodobým pobytom.
Z tých istých dôvodov podporujem návrh pána spravodajcu, aby boli členské štáty vyzvané na vypracovanie vzdelávacích programov v oblasti základných hodnôt a právnych zásad členského štátu pobytu, ako aj všeobecných zásad demokracie, ľudských práv a práv a povinností jednotlivcov.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som pánovi Moraesovi poďakovať za vynikajúcu prácu. Súhlasím s jeho myšlienkou prijatia konštruktívneho prístupu zahŕňajúceho väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Komisie, ako aj početné technické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odsúhlasené v Rade počas rokovaní o tomto nástroji. Návrh správy odráža želanie zohľadniť určité obavy členských štátov s cieľom dosiahnuť dohodu v prvom čítaní, ako aj záväzok chrániť záujmy osôb požívajúcich medzinárodnú ochranu pred získaním právneho postavenia osoby s dlhodobým pobytom a po ňom.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože verím, že opodstatnenie rozšírenia právneho postavenia osôb s dlhodobým pobytom na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktoré sa päť rokov oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, je úplne jasné. Je totiž zárukou rovnakého zaobchádzania so všetkými štátnymi príslušníkmi tretích krajín a podporuje hospodársku a sociálnu súdržnosť Európskej únie.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V roku 2001 predstavila Komisia návrh smernice o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom. Tento návrh pôvodne predpokladal, že utečenci by mohli mať možnosť získať právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom po uplynutí piatich rokov nepretržitého oprávneného pobytu v členskom štáte. V priebehu rokovaní však členské štáty rozhodli, že z pôsobnosti smernice vylúčia utečencov. V spoločnom vyhlásení Rady a Komisie na zasadnutí Rady SVV 8. mája 2003 sa následne dohodlo, že Komisia predloží návrh smernice o rozšírení právneho postavenia osôb s dlhodobým pobytom na utečencov a osoby požívajúce subsidiárnu ochranu.
Komisia tento návrh predložila v júni 2007, pričom použila rovnaký právny základ ako v akte, ktorý sa mal pozmeniť a doplniť, a to článok 63 ods. 3 písm. a) a ods. 4 Zmluvy o ES. Hlavným cieľom návrhu bolo poskytnúť osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu, ktoré sa 5 rokov oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, právnu istotu v súvislosti s ich právom na pobyt v členskom štáte, ako aj súbor práv porovnateľných s právami občanov EÚ.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré schvaľuje uzavretie dohody s Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz. Táto dohoda ukazuje jednoznačnú vôľu zbližovania Gruzínska a EÚ, ktorá bola v posledných rokoch vyjadrená prostredníctvom série významných politických krokov od zlepšenia dvojstrannej spolupráce medzi EÚ a Gruzínskom až po vstup Gruzínska do Rady Európy a jeho pristúpenie k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Uznesenie som podporila, lebo som hlboko presvedčená, že dohoda o zjednodušení udeľovania víz uľahčí kontakty medzi ľuďmi, ktoré sú veľmi dôležitou podmienkou rozvoja hospodárskych, sociálnych, humanitárnych, kultúrnych, vedeckých a ďalších vzťahov.
Myslím si, že zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Gruzínska bude dôležitým krokom na ich ceste k európskej integrácii. Zjednodušenie vízového režimu má veľký význam pre životy ľudí, pretože posilňuje kontakty medzi národmi a prináša realizáciu myšlienky voľného pohybu, ktorý je jedným zo základných práv v Európe.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto odporúčanie Európskeho parlamentu o zjednodušení udeľovania víz pre Gruzínsko, pretože rozšírenie Európskej únie bolo pre Úniu príležitosťou na vytvorenie nového rámca pre spoluprácu so susedmi na východe a juhu. Dohoda o zjednodušení udeľovania víz uľahčí predovšetkým kontakty medzi ľuďmi, ktoré sú významnou podmienkou rozvoja hospodárskych, humanitárnych, kultúrnych, vedeckých a ďalších vzťahov. Zjednodušenie vízového režimu má navyše veľký význam pre životy ľudí, pretože posilňuje kontakty medzi národmi a prináša realizáciu myšlienky voľného pohybu, ktorý je jedným zo základných práv v Európe. Zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Gruzínska bude tiež dôležitou fázou ich cesty k európskej integrácii. Súhlasím so stanoviskom Európskeho parlamentu, podľa ktorého dohody uzavreté medzi Úniou a Gruzínskom, napríklad dohoda o readmisii osôb bez povolenia na pobyt a dohoda o zjednodušení vydávania víz, sú v prvom rade veľmi dôležitou fázou, krokom vpred vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Gruzínskom. Tieto dohody sú okrem toho dôležité aj z regionálneho hľadiska a podporia úsilie EÚ o zlepšenie spolupráce s ostatnými krajinami v regióne.
Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia po svojom rozšírení do východnej Európy urýchlila proces otvárania sa štátom Zakaukazska. Bolo to v čase, keď tento región nadobudol mimoriadny význam z hľadiska stratégie, stability a bezpečnosti. Európa má teraz povinnosť voči krajinám tohto regiónu. Jej záväzok je jasný najmä vzhľadom na blízkosť týchto krajín k východnej hranici EÚ. Okrem hospodárskeho a obchodného potenciálu, ktorý tieto štáty ponúkajú, je dohoda medzi EÚ a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz pre občanov tohto štátu aj opatrením na podporu demokracie v tejto krajine. Je dôležité, aby EÚ šírila zásady dobrého riadenia, spravodlivého súdnictva a úplného dodržiavania ľudských práv. Túto činnosť podporia aj dve dohody, ktoré boli nedávno s Gruzínskom podpísané. Prvá sa týka readmisie osôb bez povolenia na pobyt a druhá zjednodušenia udeľovania víz.
Zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Gruzínska bude dôležitým krokom na ich ceste približovania k Európe. Zjednodušenie vízového režimu má mimoriadny význam pre životy ľudí, pretože zvyšuje kontakty medzi ľuďmi a realizuje myšlienku voľného pohybu, ktorý je jedným zo základných práv v Európskej únii.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Činnosť EÚ musí vychádzať zo zásad dobrého riadenia a dodržiavania demokracie a ľudských práv. Vo vzťahoch s regiónom Zakaukazska musí EÚ vystupovať ako partner poskytujúci pomoc v oblasti hospodárskeho a obchodného rozvoja, bezpečnosti, stability, podpory prosperity a riešenia konfliktov. Dohoda o zjednodušení udeľovania víz pre Gruzínsko prispeje k rozšíreniu susedskej politiky EÚ pomocou podpory spolupráce a výmeny osôb medzi oboma stranami. Hlasovala som preto za toto uznesenie.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Táto dohoda nepochybne predstavuje významný pokrok vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom. Po posilnení dvojstrannej spolupráce s EÚ, vstupe Gruzínska do Rady Európy a jeho pristúpení k Európskemu dohovoru o ľudských právach táto dohoda predstavuje ďalší krok smerujúci k zlepšeniu fungovania súdnictva a posilneniu dodržiavania základných slobôd v Gruzínsku. Treba dúfať, že táto dohoda bude pre Gruzínsko predstavovať podnet na uskutočnenie potrebných reforiem v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti.
Dohoda by zároveň mala občanom oboch zmluvných strán uľahčiť pohyb a udržiavanie osobných kontaktov, čo je základom na zabezpečenie rozvoja hospodárskych, humanitárnych, kultúrnych a ďalších vzťahov. Dúfam tiež, že v Gruzínsku sa uskutočnia potrebné informačné kampane, aby bola gruzínska verejnosť informovaná o vstupe tohto zjednodušeného vízového režimu do platnosti a o nových možnostiach, ktoré teraz môže využiť.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Práve sme prijali dve dôležité dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom: prvá sa týka readmisie osôb bez povolenia na pobyt a druhá zjednodušenia vízového režimu. Tieto dohody sú prvým krokom v procese posilňovania vzťahov medzi Európskou úniou a Gruzínskom. EÚ chce takto povzbudiť Gruzínsko k realizácii reforiem, ktoré sú potrebné v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tieto dohody sú prínosom aj na regionálnej úrovni. Prispejú k úsiliu, ktoré Únia vynaložila na posilnenie spolupráce s inými krajinami v regióne Zakaukazska, napríklad s Arménskom a Azerbajdžanom.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Čoraz silnejší vzťah medzi Gruzínskom a Európskou úniou, ktorý je zrejmý z radu nedávnych krokov, je potrebné uvítať. Dohoda o zjednodušení udeľovania víz predstavuje ďalší významný krok smerujúci k európskej integrácii Gruzínska. Voľný pohyb osôb je jedným z najdôležitejších práv, ktoré EÚ poskytuje svojim občanom, a z tohto dôvodu pozitívne vnímam spoluprácu medzi EÚ a Gruzínskom. Boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a poskytovanie podnetov na reformy v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti by mohli priniesť bohaté výsledky, ak bude na oboch stranách prevládať angažovaný postoj.
Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Vždy som zdôrazňovala, že je povinnosťou Európskej únie podať pomocnú ruku týmto národom, ktoré sa cítia ako súčasť Západu, chcú sem patriť a prijať naše hodnoty. V ružovej revolúcii gruzínsky národ odmietol stagnáciu, nečestné riadenie, minulosť a postkomunizmus. Zároveň sa rozhodol pre rozvoj, budúcnosť a západné hodnoty. Krajina týmito opatreniami potvrdila, že chce byť partnerom modernej medzinárodnej spoločnosti, ktorá sa nevyhýba zodpovednosti. Gruzínsko dosiahlo veľa za krátky čas. Významne zlepšilo svoje riadiace štruktúry, pritiahlo dôležité investície a výrazne znížilo korupciu. Zjednodušenie udeľovania víz považujem za dôležitý krok pri otváraní nových príležitostí na štúdium pre gruzínskych občanov a pri umožnení nadväzovania nových kontaktov medzi podnikateľmi z Gruzínska a členských štátov Európskej únie. Takto budeme víťazmi všetci, no predovšetkým občania Gruzínska. My Európania sme hrdí na svoje úspechy, dejiny a kultúrne hodnoty a Gruzínci sú rovnako hrdí na svoju krajinu, jej prírodné krásy a starobylú kultúru. Dúfam, že zjednodušenie vízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom podporí aj Európanov, aby sa oboznamovali s Gruzínskom.
David Martin (S&D), písomne. – Podporil som túto správu o dohode medzi EÚ a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz. Proces prehlbovania vzťahov medzi EÚ a krajinami Zakaukazska vrátane Gruzínska nepochybne prispeje k zlepšeniu výkonu spravodlivosti a dodržiavania slobôd. Dve nedávno uzatvorené dohody s Gruzínskom – prvá o readmisii osôb bez povolenia na pobyt a druhá o zjednodušení udeľovania víz – plne prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Gruzínsko vyvinulo pozoruhodné úsilie, aby nadviazalo užšie vzťahy s Európskou úniou, ako je zrejmé z radu nedávnych krokov. Táto dohoda o zjednodušení udeľovania víz preto predstavuje ďalší významný krok smerujúci k európskej integrácii Gruzínska. Voľný pohyb osôb je jedným z najdôležitejších práv, ktoré EÚ poskytuje svojim občanom, a z tohto dôvodu je táto spolupráca medzi EÚ a Gruzínskom veľmi dôležitá. Je však nevyhnutné, aby naďalej pretrvával boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a podnety na reformu v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti v Gruzínsku.
Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Zakaukazsko má pre Európsku úniu strategický význam. Proces posilňovania vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami Zakaukazska vrátane Gruzínska prispeje k zlepšeniu výkonu spravodlivosti a úrovne dodržiavania slobôd. Táto dohoda predstavuje významnú fázu vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Gruzínskom a povzbudivý krok vpred vzhľadom na európske ambície Gruzínska. Dohoda je tiež prínosom na regionálnej úrovni a prispeje k úsiliu, ktoré Únia vynaložila na posilnenie spolupráce s inými krajinami v regióne.
Pre Gruzínsko je to aj krok vpred a povzbudenie k ďalšej spolupráci so susedmi a s Európskou úniou. Takáto dohoda navyše Gruzínsko povzbudí k uskutočneniu požadovaných reforiem v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, napríklad boja proti nezákonnému prisťahovalectvu, posilnenia demokracie, právneho štátu a ľudských práv.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Zdržal som sa hlasovania, pretože som dobre informovaný o situácii v Gruzínsku a o odhodlaní gruzínskeho prezidenta posilniť svoju prestíž podpisom tejto dohody. Pána Saakašviliho považujem za vojnového zločinca. Jeho režim je zodpovedný za smrť tisícok nevinných civilistov. V auguste 2008 som to na vlastné oči videl v meste Tschinvali. Akékoľvek flirtovanie s vojnovým zločincom ho inšpiruje k spáchaniu nových zločinov.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dohoda s Gruzínskom prinesie vlnu falošných žiadateľov o azyl. V prvom rade je teda potrebné rozptýliť naše obavy o bezpečnosť. Ako ukazuje skúsenosť s Balkánom, bezvízový styk sa nevyužíva len na cestovanie do EÚ, ale udržiava v pohybe aj skutočný prúd obchodovania s azylom. Mali by sme sa obávať toho, že to isté nastane aj v prípade zjednodušenia vízového režimu pre gruzínskych občanov. Zjednodušenie udeľovania víz občanom štátov mimo EÚ by vo všeobecnosti nemalo byť schválené príliš unáhlene. Ešte predtým je potrebné čo najdôkladnejšie preskúmať, či by náležité readmisné dohody nemohli zabrániť zneužívaniu systému v prípade falošných žiadateľov o azyl a ekonomických migrantov.
Je nutné najprv vyriešiť problémy so Schengenským informačným systémom druhej generácie. Z bezvízového styku napokon nesmú ťažiť predovšetkým žiadatelia o azyl, či dokonca delikventi. Uvedené podmienky nie sú splnené, a preto čo najrezolútnejšie odmietam rozšírenie bezvízovej oblasti.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) V správe sa uvádza, že dohoda o liberalizácii vízového režimu pre Gruzínsko bude predstavovať podnet na uskutočnenie potrebných reforiem v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti. Celkom bez ohľadu na možnosti zneužívania systému, ktoré by sa liberalizáciou vízového režimu otvorili, je potrebné túto logiku postaviť na hlavu: žiadne rokovania o vízach, kým sa neuskutočnia všetky potrebné reformy. V konečnom dôsledku totiž ide o bezpečnosť občanov EÚ, ktorých treba chrániť pred vízovým turizmom a organizovanou trestnou činnosťou. Preto som hlasoval proti tejto správe.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Proces posilňovania vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami Zakaukazska vrátane Gruzínska je veľmi dôležitý, ak chceme vytvoriť pevnú, súdržnú a účinnú zahraničnú politiku. Uzavretie dohody o zjednodušení udeľovania víz jednoznačne prispelo k dosiahnutiu tohto cieľa.
Návrh rozhodnutia o uzavretí dohody obsahuje štandardné prvky zjednodušenia udeľovania víz EÚ a stanovuje časové harmonogramy na prijatie rozhodnutí spolu s príslušnými nákladmi a výnimkami, potrebnou dokumentáciou a spoločným vyhlásením o spolupráci a cestovných dokladoch. Podporujem návrh na zahrnutie vyhlásenia EÚ týkajúceho sa zjednodušenia postupu v prípade rodinných príslušníkov. Je to totiž reakcia na osobitné požiadavky Gruzínska zameraná na zlepšenie mobility významného počtu jednotlivcov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu s gruzínskymi občanmi oprávnene sa zdržiavajúcimi na území členských štátov.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Pokiaľ ide o vykonávanie dvoch nedávno uzavretých dohôd s Gruzínskom, plne podporujem tvrdenie pani Griesbeckovej, že ľudia musia byť informovaní o novej situácii a využívať nové možnosti, ktoré z nej vyplývajú. Zmeny vo vízovej politike by sa okrem toho mali čo najskôr objaviť aj na webových stránkach európskych inštitúcií.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za podpísanie tejto dohody. Verím totiž, že spolu s dohodou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt predstavuje veľmi významný pokrok vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom. Signalizuje dôležitú fázu európskej integrácie Gruzínska a zároveň poskytuje krajine podnet na presadenie potrebných reforiem v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rozšírenie Európskej únie na 25 členských štátov v roku 2004 a potom na 27 v roku 2007 bolo pre Úniu príležitosťou na vytvorenie nového rámca spolupráce so susedmi na východe a juhu. Európska únia sa tak pustila do rozšírenej susedskej politiky, pokiaľ ide o krajiny Zakaukazska, a usilovala sa prehĺbiť svoje vzťahy s krajinami ležiacimi na vonkajších hraniciach EÚ podporou ich bezpečnosti, stability a rozvoja a predchádzaním novému rozdeleniu európskeho kontinentu. Európa tým vyslala signál rastúceho záujmu o zakaukazské štáty a dnes musí naďalej plniť svoj záväzok voči krajinám tohto regiónu ako oblasti blízko jej nových hraníc, ktorú treba chrániť.
Proces prehlbovania vzťahov medzi EÚ a zakaukazskými krajinami vrátane Gruzínska nepochybne pomôže aj zlepšiť výkon spravodlivosti a dodržiavanie slobody. Dve nedávno uzavreté dohody s Gruzínskom – prvá o readmisii osôb bez povolenia na pobyt a druhá o zjednodušení udeľovania víz – plne prispejú k dosiahnutiu týchto cieľov.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu o návrhu odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ na riešenie rôznych závažných prírodných alebo človekom spôsobených katastrof, ku ktorým v posledných rokoch došlo mimo EÚ. Som totiž presvedčený, že je dôležité zlepšiť účinnosť kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy a že preventívny akčný plán ako celková integrovaná reakcia EÚ je čoraz potrebnejší. Nešťastie, ku ktorému došlo na Haiti, ukázalo, že EÚ potrebuje uskutočniť zásadné reformy v oblasti rýchlej a účinnej reakcie na núdzové situácie a katastrofy. Som presvedčený, že ak chceme zabezpečiť rýchlu a účinnú reakciu, bude potrebná aj väčšia politická vôľa jednotlivých zúčastnených strán. Je tiež nevyhnutné uskutočniť reštrukturalizáciu právomocí s cieľom zabezpečiť väčšiu súdržnosť a koordináciu reakcií EÚ na katastrofy. Verím, že základom je uviesť do praxe určité konkrétne návrhy obsiahnuté v správe pána Barniera o založení európskej jednotky civilnej ochrany z roku 2006.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Podporila som toto uznesenie, lebo je zjavné, že nárast počtu závažných katastrof mimo Európskej únie v uplynulých rokoch viedol k silnejúcim požiadavkám na zefektívnenie existujúcich kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Jedným z hlavných krokov smerom k integrovanejšej reakcii je zahrnutie civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do portfólia jedného komisára s cieľom vytvoriť príležitosti na zvýšenie súdržnosti a koordinácie reakcie EÚ na katastrofy. Je však poľutovaniahodné, že dva roky po zverejnení oznámenia Komisie z roku 2008 mnohé opatrenia z akčného plánu ešte neboli uskutočnené, zatiaľ čo reakcia EÚ na nedávne krízy odhalila obmedzenia existujúceho systému.
Hoci bolo prednedávnom vyvinuté úsilie na posilnenie súdržnosti a koordinácie rozmerov reakcie EÚ v oblasti civilnej ochrany a humanitárnej pomoci, kroky smerujúce k vytvoreniu európskej jednotky civilnej ochrany sú stále minimálne. Ak teda chceme dosiahnuť účinnejšiu a rýchlejšiu reakciu na núdzové situácie, je potrebná silná politická vôľa.
Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Podporujem potrebu poskytovania koordinovanej, súdržnej a viditeľnej reakcie v prípade katastrof zo strany EÚ. Preto považujem za dôležité rozvíjať civilné kapacity EÚ, ktoré budú neustále k dispozícii a budú pôsobiť nezávisle od vojenských štruktúr. Myslím si, že jednotka civilnej ochrany EÚ by mala posilniť momentálne dostupné nástroje z hľadiska vzdelávania v oblasti rýchlej reakcie alebo zvládania katastrof prostredníctvom rozvoja iniciatív prijatých počas prípravných činností.
Jean-Pierre Audy (PPE), písomne. – (FR) Vzhľadom na početné závažné katastrofy vo svete a ich narastajúcu frekvenciu predovšetkým v dôsledku zmeny klímy som hlasoval za vynikajúcu správu talianskej kolegyne pani Zanicchiovej, ktorá obsahuje návrh odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie. Nastal čas na zlepšenie reakcie EÚ na katastrofy z hľadiska účinnosti, koordinácie a viditeľnosti. Je stále naliehavejšie vytvoriť európsku spôsobilosť rýchlej reakcie alebo „európsku jednotku civilnej ochrany“, ako navrhuje pán Barnier. Zdá sa, že koordinácia vnútroštátnych jednotiek civilnej ochrany je jednoznačne užitočným prostriedkom pomoci členskému štátu, ktorý by nedokázal sám zvládnuť katastrofu veľkého rozsahu (požiar, záplavy, prírodná katastrofa atď.). Táto európska jednotka civilnej ochrany by bola veľmi užitočná aj pri zásahoch v zahraničí, napríklad na Haiti. V čase, keď sa v roku 2011 chystáme osláviť Európsky rok dobrovoľníckej práce, by takéto opatrenie vyvolalo záujem Európy a mohlo by prispieť ku konsolidácii európskeho občianstva.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Na celom svete pribúda katastrof spôsobujúcich závažné škody na ľudských životoch, hospodárstve a životnom prostredí a k takýmto krízam dochádza s vyššou frekvenciou a vo väčšom rozsahu vo viacerých častiach sveta. Hoci v posledných rokoch bol dosiahnutý pokrok zameraný na zvýšenie súdržnosti reakcie EÚ na katastrofy, naďalej je potrebné vyvíjať úsilie na zabezpečenie účinných, súdržných a koordinovaných opatrení EÚ v tejto oblasti.
Je nevyhnutné vypracovať akčný plán s mnohými konkrétnymi opatreniami na dosiahnutie integrovanejšej koordinácie medzi jednotlivými nástrojmi reakcie na katastrofy a zhodnotiť možné reakcie EÚ a členských štátov. Do týchto činností by sa mala zapojiť nedávno zriadená európska služba pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabezpečiť účinnejšiu koordináciu pomoci mimo EÚ. Okrem toho je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na financovanie požadovaných opatrení pomoci.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo je zjavné, že nárast počtu závažných prírodných a človekom spôsobených katastrof mimo Európskej únie v uplynulých rokoch viedol k silnejúcim požiadavkám na reformu kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy a na zefektívnenie existujúcich kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Ako jeden z hlavných nedostatkov reakcie na katastrofy bola napríklad zdôraznená nedostatočná viditeľnosť reakcie EÚ. Je preto potrebné stanoviť jasné dohody a postupy na zabezpečenie dvojitej viditeľnosti (pre členské štáty i Európsku úniu), pokiaľ ide o prostriedky civilnej ochrany použité členskými štátmi prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Ďalší problém v oblasti reakcie EÚ sa týka koordinácie. Európsky parlament preto verí, že európska služba pre vonkajšiu činnosť v budúcnosti vytvorí jednotnú reakciu na krízy, ktorá si bude vyžadovať racionalizáciu existujúcich krízových platforiem. Je potrebné zabezpečiť aj jasné mechanizmy koordinácie medzi Komisiou a Radou i vo vzťahu ku koordinácii a využitiu vojenských prostriedkov EÚ v reakcii na katastrofy.
Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Orgán rýchlej reakcie na riešenie núdzových situácií by zvýšil súdržnosť a účinnosť zásahov Európskej únie v prípade prírodných katastrof a havárií. Po ničivom zemetrasení na Haiti Európska únia jednoznačne rýchlo zasiahla a reagovala na skutočné potreby. Rovnako zjavné však je to, že sa musíme poučiť zo skutočných situácií a zakaždým zlepšovať služby, ktoré poskytujeme. Bezprostredne po zemetrasení na Haiti nastalo obdobie zmätku, pokiaľ ide o to, kto by mal viesť koordináciu celkovej činnosti EÚ. Očakáva sa, že európska služba pre vonkajšiu činnosť v budúcnosti vytvorí jednotnú reakciu na krízy, ktorá si bude vyžadovať zefektívnenie existujúcich krízových platforiem.
Pre jednotlivé členské štáty je potrebné definovať jednoznačnú zodpovednosť v prípade katastrofy s nevyhnutnou logickou prípravou, aby bolo možné čo najrýchlejšie mobilizovať kapacity v čo najvyššej miere. Zásah na Haiti zdôraznil, že takéto opatrenia sú účinné, keď sa každý štát špecializuje na konkrétnu službu, ako napríklad v prípade Francúzska, ktoré poskytlo jednotku na čistenie vody, a Talianska, ktoré poskytlo vyspelú lekársku jednotku.
Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Očakávam, že výsledkom odporúčania o vytvorení nástroja rýchlej reakcie EÚ bude zvýšenie tlaku na zlepšenie účinnosti existujúcich kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy, či už prírodné alebo spôsobené človekom. Existujúci mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva považujem za dôležitý, ale nedostatočný krok smerom k skutočne fungujúcemu mechanizmu civilnej ochrany, ktorý bude čo najúčinnejší. Hranice súčasného mechanizmu civilnej ochrany boli zjavné napríklad pri reakcii na tohtoročnú krízu na Haiti, ktorá bola pomerne pružná a rozsiahla, no na druhej strane utrpela v dôsledku nedostatočnej účinnosti, koordinácie a viditeľnosti. Jasné nebolo ani to, kto má viesť koordináciu celkových operácií EÚ. Vzhľadom na rozsah krízy vysoká predstaviteľka pani Ashtonová napokon zabezpečila koordináciu pomoci EÚ v úzkej spolupráci s pani komisárkou Georgievovou, ktorá je zodpovedná za humanitárnu pomoc, civilnú ochranu a medzinárodnú spoluprácu. Vidím priestor na rozšírenie operačnej schopnosti EÚ v oblasti zvládania katastrof najmä prostredníctvom vytvorenia trvalo dostupných civilných kapacít, ktoré budú pôsobiť nezávisle od vojenských štruktúr, a vo vytvorení rozpočtov na výskum a priemyselný potenciál (napríklad družicové zábery v programe GMES).
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na narastajúcu frekvenciu a dosah prírodných katastrof, ktoré mali vážne následky z ľudského, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, je odporúčanie Európskeho parlamentu pre Radu o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ zvlášť dôležité. Hlasovala som za návrh, keďže som presvedčená, že hovorí o zásadných otázkach, ktoré je potrebné zohľadniť. Návrh okrem iného zdôrazňuje, že spolupráca medzi členskými štátmi by mohla priniesť operačné a finančné výhody, a priznáva potrebu integrovaného prístupu k zvládaniu katastrof, do ktorého patrí aj predchádzanie katastrofám, príprava na ne a ich zvládanie, ako aj obnova po katastrofe. Okrem toho som presvedčená o dôležitosti zlepšenia koordinácie a účinnosti európskej reakcie nielen prostredníctvom európskej jednotky civilnej ochrany.
Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o správe o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ na humanitárne katastrofy, pretože síce obsahuje pozitívne myšlienky a prvky, no zároveň s touto spôsobilosťou spája aj vojenské prostriedky a vojenskú prítomnosť. Je veľmi dobré, že v správe sa uvádza, že „využitie zdrojov civilnej ochrany v akejkoľvek humanitárnej kríze by malo vychádzať z potrieb a malo by dopĺňať humanitárnu pomoc a byť v súlade s ňou... s cieľom zabezpečiť dodržiavanie humanitárnych zásad neutrality, ľudskosti, nestrannosti a nezávislosti“. Správa však obsahuje aj body, ktoré sú nasmerované úplne inak, a preto som sa zdržal hlasovania. Ide napríklad o to, že nástroj má reagovať aj na „vojenské krízy“, alebo o „využívanie vojenských prostriedkov a spôsobilostí v reakcii na katastrofu“, hoci len „výnimočne“.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Nedávne prírodné katastrofy, ktoré postihli svet, zdôrazňujú naliehavú potrebu mechanizmov rýchlej a účinnej pomoci na zníženie sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho dosahu na postihnuté oblasti.
Po predchádzajúcich uzneseniach Európskeho parlamentu, predovšetkým po uznesení o zemetrasení na Haiti a o predchádzaní prírodným a človekom spôsobeným katastrofám, tento Parlament opäť zápasí s touto témou. Vo všeobecnosti podporujem správu pani kolegyne Zanicchiovej a zdôrazňujem, že budúce kapacity EÚ v súvislosti s katastrofami musia byť postavené na dostupných mechanizmoch na európskej a medzinárodnej úrovni. Je potrebné zabrániť zdvojovaniu, čo najlepšie využiť zdroje a umožniť, aby bola európska jednotka civilnej ochrany založená na už existujúcom mechanizme Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany.
Vítam skutočnosť, že po tragédii na Haiti bola dosiahnutá vyššia politická vôľa a vyvinulo sa väčšie úsilie na posilnenie súdržnosti a koordinácie medzi oblasťami civilnej ochrany a humanitárnej pomoci. Vítam aj prácu, ktorú vykonali strany zapojené do dosahovania tohto cieľa. Je však poľutovaniahodné, že predchádzajúce návrhy Európskeho parlamentu ešte stále neboli úplne vykonané, najmä návrhy súvisiace so správou pána Barniera.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Či už na Haiti po januárovom zemetrasení, alebo v Pakistane po letných záplavách, Európa robí všade, kde dôjde ku katastrofe, veľa, ale neorganizovane. Každý členský štát vysiela vlastných ľudí, vlastné záchranárske psy, vlastné lietadlá atď. Ak to však spojíme, narýchlo zorganizované jednotlivé reakcie nikdy neprekonajú naplánovanú a organizovanú európsku reakciu. Ak vezmeme do úvahy celkovú činnosť 27 členských štátov, Európska únia je najväčším poskytovateľom humanitárnej a rozvojovej pomoci na svete. Máme k dispozícii širokú škálu civilných a vojenských prostriedkov na plnenie potrieb v oblasti núdzových situácií a obnovy. Kým však budú reakcie jednotlivých štátov samovoľné, nebudeme, žiaľ, môcť získať žiadny skutočný prínos tejto takmer kolektívnej jednotky. Potrebujeme skutočnú spôsobilosť rýchlej reakcie. Vyššia účinnosť a rýchlosť pri riešení núdzových situácií si vyžaduje aj silnú politickú vôľu zo strany jednotlivých zainteresovaných strán.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Rýchla reakcia na katastrofy a prírodné nešťastia je základom, pretože najvyšší počet ľudí je možné zachrániť počas niekoľkých prvých hodín po takejto udalosti. V nedávnych rokoch sme okrem toho boli svedkami výrazného nárastu počtu katastrof, či už prírodných, alebo spôsobených človekom, a tie si vyžadujú vysoký stupeň technickej odbornosti a koordinácie jednotlivých prostriedkov reakcie na katastrofy. Vytvorenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany by mohlo byť prvým krokom. Ja však súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že v tejto oblasti je potrebné urobiť viac. Koordinácia a spolupráca EÚ v oblasti rýchlej a účinnej reakcie na katastrofy môže byť veľmi užitočná, ako to bolo v prípade zemetrasenia na Haiti v januári 2010. Je nevyhnutné, aby reakcia bola takáto.
João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prírodným katastrofám je možné a potrebné predchádzať. Faktory, akými sú intenzívne využívanie pôdy, zle plánovaný rast miest, vyľudňovanie vidieka a rozširovanie púští, patria okrem iného medzi príčiny rastúceho rizika katastrof. Podporovanie rozumného využívania pôdy a hospodárskeho a spoločenského rozvoja v harmónii s prírodou je nevyhnutným faktorom predchádzania katastrofám. EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie predovšetkým z tohto hľadiska, vykonať odporúčania obsiahnuté v nedávnej správe Parlamentu a posilniť tento aspekt politiky spolupráce.
Pokiaľ ide o reakciu na katastrofy, ktorým nie je možné predchádzať, jednoznačne existuje aj priestor na posilnenie spolupráce, vzájomnej pomoci a zásahov medzi jednotlivými členskými štátmi a tretími krajinami.
Najlepším spôsobom a prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa musí byť výsledok diskusie rozličných vnútroštátnych orgánov civilnej ochrany a ďalších orgánov, pričom zároveň bude dodržaná zvrchovanosť jednotlivých členských štátov. Správa by mala stanovovať takýto postup, nie „okamžité zriadenie európskej jednotky civilnej ochrany“ alebo použitie vojenských prostriedkov v reakcii na situácie humanitárnej pomoci, ktorých pôsobenie správa pripúšťa bez záštity a koordinácie OSN.
Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Toto hlasovanie je významným krokom k zriadeniu európskej jednotky civilnej ochrany, ktorá by mohla rýchlo a účinne zasiahnuť v prípade závažnej naliehavej situácie.
Ako si všetci budeme pamätať, hoci bola európska reakcia pri poskytovaní pomoci obyvateľom Haiti rýchla a mala veľký rozsah, zdôraznila množstvo kritických problémov spojených s riadením, koordináciou a viditeľnosťou operácií, ktoré sú spôsobené mechanizmom súčasného systému založeného na dobrovoľných ad hoc príspevkoch, ktoré podliehajú rozličným vnútroštátnym rozhodovacím procesom.
Cieľom nedávneho oznámenia Európskej komisie o úlohe civilnej ochrany a humanitárnej podpory je práve vytvoriť základy na účinnú a súdržnú synergiu opatrení, ktoré sú už prijaté na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Lisabonská zmluva prináša príležitosť na rozvoj dôkladnejšej, koordinovanejšej a funkčnejšej schopnosti reakcie. Nastal čas na urýchlenie procesu, ktorý vybaví EÚ modernými a účinnými kapacitami civilnej ochrany.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie Európskej únie. Som totiž presvedčený, že Európska únia musí vyvinúť významné úsilie na zabezpečenie koordinovanej a účinnej reakcie na rôzne závažné katastrofy, svedkami ktorých sme sa nedávno stali.
Potreba takéhoto záväzku bola zdôraznená v poslednom oznámení Komisie o posilňovaní schopnosti Únie reagovať na katastrofy, súčasťou ktorého bol akčný plán zameraný na vytvorenie integrovanej koordinácie jednotlivých nástrojov reakcie na katastrofy. Navyše súhlasím s pani Zanicchiovou v tom, že je najvyšší čas, aby sme uznali politický význam posilnenia kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy, ako aj v tom, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zmobilizovať všetky prostriedky.
David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá:
pripomína kľúčovú úlohu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pri koordinácii operácií EÚ v tretích krajinách a regiónoch;
zdôrazňuje, že štruktúra a pracovné metódy európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by sa mali zamerať na zabezpečenie súdržnosti a ucelenosti činností EÚ v krízových situáciách;
vyzýva preto Radu, aby udelila vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie stály mandát, ktorý jej umožní uviesť do činnosti krízovú skupinu zloženú zo zástupcov všetkých príslušných útvarov Komisie a Rady a zo všetkých plánovacích kapacít Komisie (MIS, CMPD, EUMS, CPCC) s cieľom koordinovať reakciu EÚ v prípade katastrofy, aby bolo možné rýchlo začať konať bez nutnosti systematicky sa obracať na Radu;
navrhuje, aby túto skupinu podporoval tím, ktorý by mohol byť nasadený do akcie už počas prvých hodín krízy a ktorý by tvorili civilní (CRT, MIS), vojenskí a civilno-vojenskí (EUMS, CPCC) odborníci, pričom by tiež využíval spravodajské služby SITCEN a SATCEN;
prízvukuje, že je potrebné zabezpečiť optimálnu koordináciu medzi reakciou EÚ na katastrofy a inými nástrojmi EÚ – predovšetkým civilnými alebo vojenskými misiami a nástrojmi (teda bojovými skupinami) v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vytvorenie prostriedkov rýchlej reakcie na katastrofy a prírodné nešťastia je základom, pretože najvyšší počet ľudí je možné zachrániť počas niekoľkých prvých hodín po takejto udalosti. V nedávnych rokoch sme okrem toho boli, žiaľ, svedkami výrazného nárastu počtu katastrof, či už prírodných alebo spôsobených človekom, a tie si vyžadujú zmysluplnú a rýchlu schopnosť zásahu. Vytvorenie mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany je z týchto dôvodov veľmi dôležité, no v tejto oblasti je ešte potrebné urobiť veľa.
Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Počet závažných katastrof stále stúpa v krajinách EÚ a rovnako aj v tretích krajinách, a to najmä v dôsledku zmeny klímy a rastu urbanizácie. Rozvojové krajiny sú katastrofami najviac postihnuté, pričom výsledkom je mimoriadne vysoký počet mŕtvych. V týchto krajinách sú omnoho vyššie aj hospodárske náklady spojené s takýmito katastrofami. Vytvorenie jednotky rýchlej reakcie umožní EÚ a členským štátom lepšiu koordináciu úsilia a viac zviditeľní činnosť EÚ. Preto som podporil toto odporúčanie. Podobne ako jeho autorka vyzývam na zohľadnenie množstva vynikajúcich návrhov zo správy pána Barniera.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Pani spravodajkyňa Zanicchiová aktualizovala otázku možnosti rýchlej reakcie až s výrazným oneskorením, no jej aktuálnosť to neznížilo. Som presvedčený, že je povinnosťou Európskej únie výrazne zvýšiť financovanie prípravy, zásobovania a rozšírenia jednotiek rýchlej reakcie. Prírodné kataklizmy budú čoraz častejším úkazom z dôvodu zmeny klímy. V tejto oblasti sa nezaobídeme bez profesionálneho záchranárskeho tímu, ktorého profesionálna príprava umožní rýchlu lokalizáciu a účinné zvládnutie požiarov a technikou spôsobených katastrof. Hlasoval som za.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Silná jednotka rýchlej reakcie by bola dobrá vec. Pomohla by občanom Európy a ďalších štátov v najťažších časoch. Žiaľ, zdá sa, že pani spravodajkyňu netrápi posilnenie humanitárnej pomoci alebo programu civilnej ochrany EÚ, ale skôr čo najväčšie zviditeľnenie nálepky EÚ. Cieľom tejto jednotky rýchlej reakcie nesmie byť propagácia EÚ vo svete. V dôsledku vedúcej úlohy Organizácie Spojených národov a zapojenia vojenskej sily do poskytovania núdzovej pomoci riskujeme aj stratu nezávislosti, ktorú nechcem podporiť. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.
Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Mnohé situácie, ktoré sme v posledných rokoch riešili, ukázali, že je nevyhnutné zlepšiť účinnosť kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Rád by som len spomenul ničivé záplavy alebo lesné požiare, ktoré postihli mnohé európske štáty. Ďalším príkladom je nedávna ekologická havária veľkého rozsahu, ku ktorej došlo v Maďarsku. V prípade takých nehôd nemá žiadny štát kapacity na to, aby sám dokázal reagovať na dostatočne vysokej úrovni. Existuje tiež povinnosť solidarity medzi členskými štátmi EÚ. V správe sú vysvetlené kritériá, ktoré musí spĺňať jednotka rýchlej reakcie, ako aj podmienky, ktoré môžu byť potrebné na vykonávanie jej činnosti.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Zdá sa, že správa sa ani tak netýka zvyšovania účinnosti rozvojovej pomoci alebo ochrany občanov, ako skôr propagácie a zviditeľňovania značky EÚ. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, lebo je potrebné, aby Európska únia bola schopná účinne reagovať na narastajúci počet závažných katastrof v uplynulých rokoch. V niekoľkých posledných rokoch sa objavili početné požiadavky na zlepšenie účinnosti reakcie EÚ a v tejto situácii je potrebné urobiť oveľa viac na zabezpečenie súdržnejšieho a viditeľnejšieho pokroku. Podľa môjho názoru musíme na dosiahnutie tohto cieľa zmobilizovať všetky dostupné zdroje, pretože od roku 2008 a posledného oznámenia Komisie v tejto oblasti smerujeme ku komplexnej a integrovanej reakcii EÚ. Všetci očakávame, že vykonávanie tejto správy vyústi do konkrétneho akčného plánu na postupné dosiahnutie integrovanejšej koordinácie medzi jednotlivými nástrojmi reakcie na katastrofy.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu pre Radu o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ v oblasti prírodných katastrof. Analýza ponaučení z Haiti totiž jasne ukazuje potrebu obnovenej reformy schopnosti EÚ reagovať na katastrofy, ako som už vlastne uviedla vo svojom stanovisku o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof.
Rýchla a účinná reakcia v núdzových situáciách je absolútne nevyhnutná, ak chceme zabezpečiť prejavy solidarity EÚ, či už s členskými štátmi, alebo s tretími krajinami. Vyžaduje si to silnú politickú vôľu rôznych orgánov s rozhodovacou právomocou.
Všeobecne sa uznáva, že v súčasnosti sa vyvíja značné úsilie na posilnenie súdržnosti a koordinácie medzi jednotkami civilnej ochrany a jednotlivými oblasťami humanitárnej pomoci. Je však potrebné podniknúť zmysluplné kroky smerujúce k zriadeniu európskej jednotky civilnej ochrany, ako som uviedla aj vo svojom stanovisku o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof. Súhlasím s pani spravodajkyňou: je čas na dosiahnutie väčšieho pokroku v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o uskutočnenie konkrétnych návrhov zo správy pána Barniera z roku 2006.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s presvedčením pani Zanicchiovej, že je najvyšší čas, aby sme uznali politický význam posilnenia kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy, a že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zmobilizovať všetky prostriedky. Súhlasím aj so stanoviskom pani Zanicchiovej, že je potrebné podrobnejšie vyhodnotiť povzbudivé výsledky prípravnej činnosti v roku 2008 a že by sa mala ďalej rozvinúť myšlienka dobrovoľného zlučovania prostriedkov členských štátov v pohotovostnom režime, aby sa mohli okamžite použiť v operáciách EÚ.
Pani spravodajkyňa chcela v tomto zmysle Rade a Komisii pripomenúť odporúčanie zo správy pána Barniera, podľa ktorého môže len preventívna organizácia a združovanie existujúcich prostriedkov priniesť vznik európskej jednotky civilnej ochrany.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo súhlasím s tým, že sa musíme usilovať o uskutočnenie politiky na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na katastrofy a podporovať účinnosť, koordináciu a viditeľnosť týchto činností.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Nárast počtu veľkých katastrof (prírodných alebo spôsobených človekom) mimo EÚ v uplynulých rokoch viedol k silnejúcim požiadavkám na zefektívnenie existujúcich kapacít EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Hoci kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy sa od vytvorenia mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany v roku 2001 neustále vyvíjajú, pani spravodajkyňa je presvedčená, že je potrebné urobiť oveľa viac, ak chceme zabezpečiť koordinovanú, súdržnú a viditeľnú reakciu EÚ. Táto potreba súdržnejšej reakcie bola zdôraznená aj v poslednom oznámení Komisie o posilňovaní schopnosti Únie reagovať na katastrofy z marca 2008. Toto oznámenie malo byť prvým krokom na ceste ku komplexnej a integrovanej reakcii EÚ. Jeho súčasťou bol akčný plán s množstvom praktických opatrení na postupné dosiahnutie integrovanejšej koordinácie medzi jednotlivými nástrojmi reakcie na katastrofy. Dnes na tento problém reaguje Parlament.
Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Teraz, keď v dôsledku zmeny klímy na celom svete stúpa počet prírodných katastrof, ktoré spôsobujú závažné humanitárne, hospodárske a ekologické škody, je nevyhnutné, aby bola Európska únia schopná rýchlo konať. Vytvorenie európskej jednotky civilnej ochrany poskytuje na takúto rýchlu reakciu jasnú štruktúru. Zo zemetrasenia na Haiti sme si zobrali ponaučenie, že je potrebné zvýšiť účinnosť, koordináciu a viditeľnosť Únie. Som preto za spojenie civilnej ochrany a humanitárnej pomoci do portfólia jedného komisára. Domnievam sa tiež, že ak je to možné, operácie humanitárnej pomoci by sa mali vždy uskutočňovať pod koordináciou a záštitou OSN.
Táto správa vyzýva Komisiu na vytvorenie programov v postihnutých oblastiach v spolupráci s vládami jednotlivých štátov, miestnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami, aby miestne spoločenstvá mohli predchádzať katastrofám a zvládať ich. Prostriedky vojenskej a civilnej ochrany by sa mali pri katastrofách využívať len ako posledná možnosť.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Výskyt prírodných a človekom spôsobených katastrof narastá, nielen čo sa týka ich počtu, ale aj dosahu a rozsahu, a v dôsledku toho aj z hľadiska následkov pre ľudí, sociálno-ekonomických následkov a následkov pre životné prostredie. EÚ musí preto prehodnotiť svoju stratégiu reakcie v oblasti prevencie, riadenia a pomoci, aby bola koordinovanejšia a účinnejšia z operatívneho hľadiska.
Vítam prijatie tejto správy, v ktorej je nedávna katastrofa na Haiti použitá ako prípadová štúdia a ktorá žiada vytvorenie európskej jednotky civilnej ochrany schopnej dosiahnuť synergiu medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami s cieľom predchádzať katastrofám a pomáhať tretím krajinám, najmä rozvojovým krajinám postihnutým katastrofami. Humanitárna povaha tejto iniciatívy ukazuje stále konkrétnejší charakter vonkajších rozmerov solidarity EÚ.
Som však presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby sme tú istú iniciatívu považovali za cestu ku koordinácii a zvládaniu katastrof, ku ktorým dochádza v Európskej únii. Pamätám si na katastrofu, ktorá vo februári zničila ostrov Madeira, a na základe toho si myslím, že je dôležité vytvoriť túto európsku jednotku civilnej ochrany a zároveň čo najlepšie využívať existujúce mechanizmy.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Práce v oblasti finančnej regulácie pokračujú. Hlasovala som za túto správu z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu, ktorej cieľom je podriadenie všetkých finančných produktov dohľadu orgánov trhu. Nedostatočná transparentnosť znižuje účinnosť trhu a prispieva k zhoršovaniu finančnej krízy. Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi zjednodušila presun trhových činností do lepšie regulovaných a transparentnejších rokovacích priestorov. Táto správa odráža závery samitu G20, ktorý sa v septembri 2009 uskutočnil v Pittsburghu, a jej cieľom je zabezpečiť, „že so všetkými štandardizovanými mimoburzovými (OTC) derivátovými zmluvami by sa malo obchodovať na burze alebo prostredníctvom platforiem elektronického obchodovania“.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Od začiatku vykonávania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) podstúpili európske finančné trhy bezprecedentné zmeny v dôsledku smernice i z ďalších dôvodov súvisiacich s krízou. V dôsledku toho sa nepodarilo dosiahnuť požadované ciele v oblasti regulácie. Vykonávanie MiFID spôsobilo fragmentáciu trhov, ktorá podporila prudký rast stratégií vysokofrekvenčného obchodovania. Trh sa prispôsobil používaniu finančných nástrojov dark pools na zobchodovanie objemných príkazov v crossingoch súkromných sprostredkovateľov a výnimkám, ktoré MiFID stanovuje pre takéto operácie uskutočňované prostredníctvom organizovaných obchodných miest a nazývané transakcie prostredníctvom dark pools v prípadoch, keď sa predtým transakcie uskutočňovali na regulovaných trhoch. Je nevyhnutné vykonávať právne predpisy zamerané na zabezpečenie účinnej regulácie a transparentnosti tohto technologického vývoja s cieľom predchádzať vytvoreniu systémových rizík pre celkové fungovanie trhov.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európsky parlament naďalej prijíma správy súvisiace s istými prvkami finančnej regulácie, no stále sa nedostal k jadru veci. Samozrejme, je lepšie, ak existuje určitá regulácia finančných transakcií súkromných sprostredkovateľov a/alebo finančných inštitúcií. To však nie je základný problém.
Správa nejde nad rámec argumentov za väčšiu reguláciu obchodných platforiem, pričom sa odvoláva na potrebu „zvýšenia transparentnosti a bezpečnosti na trhoch s finančnými nástrojmi“ a na potrebu „rovnakého zaobchádzania“ s mnohostrannými obchodnými systémami a regulovanými trhmi.
Základným problémom, o ktorý tu ide, je pokračujúca existencia toho istého starého špekulatívneho systému, no správa sa venuje len podobe tejto špekulácie, nie jej najdôležitejšiemu hľadisku, ktorým je obsah.
My sa však naďalej zasadzujeme za zrušenie trhov s derivátmi a daňových rajov, ako aj za účinnú kontrolu finančnej moci politickou mocou, a nie vice versa. Kým to nedosiahneme, každá ďalšia politika bude len kozmetickou úpravou.
David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Zdá sa, že významným následkom hospodárskej súťaže, ktorú prinieslo vykonávanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), je fragmentácia trhu, ktorá ako taká podporila prudký rast stratégií HFT. Regulácia musí odrážať skutočnosť, že sú potrebné vhodné legislatívne ustanovenia, aby tento technologický pokrok neprepadol medzerami v regulácii a neúmyselne nevyvolal systémové riziká pre celkové fungovanie trhov.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Od nedávneho začiatku vykonávania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) podstúpili európske finančné trhy bezprecedentné zmeny v dôsledku smernice i z ďalších dôvodov súvisiacich s krízou. V dôsledku toho sa nepodarilo dosiahnuť ciele v oblasti regulácie, ktoré malo priniesť prijatie MiFID. Trh sa prispôsobil používaniu finančných nástrojov dark pools na zobchodovanie objemných príkazov v crossingoch súkromných sprostredkovateľov a výnimkám, ktoré MiFID stanovuje pre takéto operácie uskutočňované prostredníctvom organizovaných obchodných miest a nazývané transakcie prostredníctvom dark pools v prípadoch, keď sa predtým transakcie uskutočňovali na regulovaných trhoch. Z týchto dôvodov je nevyhnutné začať vykonávať právne predpisy zamerané na zabezpečenie účinnej regulácie a transparentnosti tohto technologického vývoja s cieľom predísť opätovnému vytvoreniu systémových rizík pre celkové fungovanie trhov v budúcnosti.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Náklady na získavanie údajov sú v Európe privysoké. V niektorých prípadoch sú desaťnásobne vyššie než v Spojených štátoch. Správa obsahuje niekoľko dobrých návrhov na zníženie týchto a ďalších zbytočných nákladov. Mám však obavy, že autorka je na nesprávnej ceste, pokiaľ ide o plány na dosiahnutie tohto cieľa zníženia nákladov zavedením mnohých ďalších ustanovení. Existuje riziko, že sa tým len nahradí jedna byrokratická prekážka inou. Práve z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za správu A7-0326/2010 je v súlade s momentálnou situáciou na európskych kapitálových trhoch, ktoré prechádzajú obdobím bezprecedentných zmien vďaka novému technologickému pokroku. Vďaka zavedeniu smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), ktorá presadzuje hospodársku súťaž medzi obchodnými miestami v oblasti výkonu služieb, sa zvýšila účinnosť procesu cenotvorby, čím sa rozšíril výber pre investorov. Fragmentácia trhu však viedla k slabej transparentnosti po uzatvorení obchodu pri mimoburzových (OTC) obchodoch a táto situácia znamená, že je potrebný účinnejší regulačný rámec pre konsolidované informácie po uzatvorení obchodu. Podľa môjho názoru musia regulátori zabezpečiť, že budú v ktorejkoľvek chvíli schopní rekonštruovať všetky podrobnosti obchodu, aby pochopili dynamiku trhu a zapojenie účastníkov. Dosah nových technológií a príchod nových účastníkov na trh viedol k zrýchleniu obchodovania a k nárastu priameho prístupu klientov členov obchodných platforiem na trh. Hoci zavedenie smernice MiFID prinieslo inovácie, zdá sa, že prispelo aj k fragmentácii trhu. Hlasoval som za správu, lebo som presvedčený, že tento technologický pokrok je potrebné primerane regulovať, aby nevyvolal systémové riziká pre celkové fungovanie trhov.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Podporujem požiadavku, aby Komisia posilnila trhovú infraštruktúru všetkých obchodných miest a zúčtovacích systémov, aby dokázali zvládať budúce riziko prostredníctvom zvýšenej transparentnosti, lepšej odolnosti a regulačného dohľadu nad všetkými agregovanými obchodmi. Hlasovala som preto za uznesenie Parlamentu, lebo podporuje tieto myšlienky:
- aby mnohostranné obchodné systémy podliehali rovnakej úrovni dohľadu a aby boli preto regulované porovnateľným spôsobom;
- aby investičným spoločnostiam, ktoré poskytujú službu správy portfólia a konajú v postavení správcu portfólia, poskytli investičné firmy čo najlepšie podmienky;
- aby Komisia preskúmala účinky stanovenia minimálnej výšky príkazu pre transakcie prostredníctvom dark pools;
- aby boli preskúmané spoločnosti, ktoré využívajú stratégie vysokofrekvenčného obchodovania, s cieľom zabezpečiť, aby mali spoľahlivé systémy a kontrolu so sústavnými regulačnými prieskumami algoritmov, ktoré používajú.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Plne podporujem pani spravodajkyňu Swinburnovú a jej myšlienku podporovať hospodársku súťaž medzi obchodnými miestami v oblasti výkonu služieb. Viedlo to k rozšíreniu výberu pre investorov, zníženiu nákladov na transakcie a prispelo to k zvýšeniu účinnosti procesu cenotvorby. V súčasnosti existuje 136 mnohostranných obchodných systémov (MTF), ako aj primárnych búrz, ktoré spolu predstavujú organizované obchodné miesta.
Na týchto organizovaných miestach sa uskutočňuje približne 60 % objemu obchodov a zvyšok zabezpečujú makléri, čo sa spoločne označuje ako mimoburzové obchodovanie (OTC). Dvojstranné obchody, keď klient zadá príkaz sprostredkovateľovi a ten nájde protistranu, sa zmenili z prevažne slovných príkazov na prevládajúce elektronické. Aj keď na základe vymedzenia sa na obchody OTC nevzťahuje požiadavka transparentnosti pred uzatvorením obchodu, podľa pravidiel smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) stále podliehajú povinnosti oznamovania.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s tým, že Komisia by mala preskúmať účinky stanovenia minimálnej výšky príkazu pre transakcie prostredníctvom dark pools, ako aj to, či by to bolo možné striktne presadzovať s cieľom zachovať primeraný tok obchodovania prostredníctvom transparentných miest obchodovania v záujme stanovovania cien.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zdá sa, že významným následkom hospodárskej súťaže, ktorú prinieslo vykonávanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), je fragmentácia trhu, ktorá ako taká podporila prudký rast stratégií HFT. Regulácia musí uznať, že sú potrebné vhodné legislatívne ustanovenia, aby tento technologický pokrok neprepadol medzerami v regulácii a neúmyselne nevyvolal systémové riziká pre celkové fungovanie trhov. To sa v skratke navrhuje v texte, ktorý dnes prijal EP.
Peter Skinner (S&D), písomne. – Táto správa z vlastnej iniciatívy stanovuje rámec na diskusiu o smernici MiFID, s ktorou súvisí smernica o mimoburzovom obchodovaní (OTC), vznik Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) a, samozrejme, EMIR. Už z názvu tejto správy je možné pochopiť povahu nevyhnutných, no často komplikovaných regulačných zmien.
Na neregulované trhy je doposiaľ možný nefiltrovaný prístup prostredníctvom sponzorstva oficiálnych obchodných miest. To sa musí zmeniť.
Podobne môžem s pani spravodajkyňou súhlasiť v tom, že je potrebné zlepšiť transparentnosť pred uzatvorením obchodu a po ňom najmä preto, aby sa údaje po uskutočnení obchodu týkajúce sa nekapitálových produktov poskytovali v konsolidovanej forme.
Mimoriadne dôležité je pochopiť dynamiku trhu a poskytnúť regulátorom nástroje a informácie/údaje.
Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Banky, burzy cenných papierov a fondy vyvíjajú nové finančné produkty a obchodné praktiky tak rýchlo, že smernica o trhoch s finančnými nástrojmi je už zastaraná. Je potrebné rozšíriť aj pôsobnosť pravidiel transparentnosti, aby zahŕňali vnútorné obchodné systémy bánk, a presnejšie definovať výnimky, aby sa finančné inštitúty a finančné produkty nemohli vyhýbať účinnému dohľadu.
Zverejňovanie údajov pred uzatvorením obchodu a po ňom, ktoré sa predtým týkalo len akcií, sa teraz rozširuje na dlhopisy, centrálne zúčtované deriváty, štruktúrované produkty, fondy a certifikáty, čo zvýši účinnosť a transparentnosť procesu cenotvorby.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby bola pripravená na chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká, ktoré dali nový rozmer teroristickým útokom, priemyselným haváriám a prírodným katastrofám, keďže takéto riziká nepoznajú žiadne hranice a ich výsledkom môže byť nespočetné množstvo obetí. Reakcia EÚ na takéto nebezpečenstvo by nemala zahŕňať iba intervenčné programy ex post facto, ale mala by začínať oveľa skôr už pri riadnom uskladňovaní týchto materiálov, obmedzení prístupu k nim a kontrolách. Považujem za mimoriadne dôležité, aby zásah nasledujúci po katastrofe sprevádzala rozsiahla spolupráca rôznych orgánov členského štátu (civilná ochrana, armáda, polícia a podobne), ako aj spolupráca vnútroštátnych orgánov rôznych členských štátov a európskych inštitúcií. Inými slovami, koordinovaný a komplexný prístup považujem za mimoriadne dôležitý. V júni 2009 Komisia predložila trojročný akčný plán EÚ na roky 2010 – 2012 v oblasti CBRN bezpečnosti, ktorý obsahuje nasledujúce prvky: prevencia, odhaľovanie a pripravenosť a reakcia. V tejto súvislosti sa domnievam, že pochopenie významu každej z týchto fáz je kľúčové na zaistenie správneho vykonania štúdií posúdenia rizika, reakcie a protiopatrení.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto dôležité uznesenie, pretože je najvyšší čas, aby sme venovali pozornosť chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým (CBRN) rizikám, ktoré predstavujú nový rozmer možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm alebo pandémií vzhľadom na ich nadnárodný charakter a veľké množstvo prípadných obetí. Je potrebné začať sa zaoberať takýmito materiálmi a ich riadnym uskladňovaním, obmedzením prístupu k nim, kontrolami a podobne od samotného začiatku a nielen vytvárať intervenčné programy ex post facto. Zásah po katastrofe si zároveň vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi členského štátu. Preto by mal akčný plán v oblasti CBRN bezpečnosti zaistiť účinnú interakciu vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ pri riešení rizík v oblasti CBRN a príprave primeranej reakcie.
Vzhľadom na to, že havárie alebo útoky v oblasti CBRN predstavujú vážne ohrozenie bezpečnosti občanov žijúcich v Európskej únii a môžu narušiť kľúčovú infraštruktúru a bežné fungovanie spoločností v každom alebo v niektorých členských štátoch EÚ a neberú ohľad na hranice, podporujem uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva Radu a Komisiu na urýchlenú revíziu a posilnenie akčného plánu podľa odporúčaní tejto správy a zaistenie jeho rýchleho vykonania.
Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká sú pre spoločnosť novou úlohou, ako aj novým základom možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm či pandémií. Rada by som využila túto príležitosť a privítala správu pani Gomesovej, keďže táto správa nám umožní vytvoriť základ udržateľného mechanizmu reakcie na katastrofy. Popri revízii akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sme mali zohľadniť aj návrhy predložené Parlamentom zamerané na zlepšenie základných oblastí, ktoré zlepšujú bezpečnosť v prípade takýchto rizík. Súhlasím, že je mimoriadne dôležité podeliť sa o osvedčené postupy s krajinami, ktoré vytvorili špecializovaný mechanizmus v oblasti hodnotenia CBRN rizík, prevencie, odhaľovania, komunikácie a reakcie.
Myslím si, že je pre nás dôležité zdôrazňovať potrebu udržiavania dobre spravovaných rezerv, aby sa zaistilo, že zdroje na reakciu na katastrofu, či už medicínske, alebo iné príslušné vybavenie, budú plne funkčné, moderné a aktuálne. Preto som za túto správu hlasovala.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Chemické, biologické, rádiologické a jadrové katastrofy, či už náhodné, alebo spôsobené teroristickým útokom, predstavujú vážne ohrozenie bezpečnosti a zdravia občanov EÚ a sú príčinou znečistenia životného prostredia a kontaminácie. Hoci je počet nehôd súvisiacich s CBRN materiálmi v EÚ relatívne nízky a spôsobili ich priemyselné havárie alebo nárast a celosvetové rozšírenie nebezpečných patogénov, stále pretrváva riziko katastrof v oblasti CBRN, či už náhodných, alebo zámerných. Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že akčný plán v oblasti CBRN bezpečnosti, ktorý navrhuje Európska komisia s cieľom zaistiť účinnú interakciu vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ pri riešení CBRN rizík a príprave potrebnej reakcie, podceňuje riziká, ktoré presahujú hranice EÚ. Domnievam sa, že medzinárodné CBRN riziká by sa tiež mali riadne posúdiť a zahrnúť do akčného plánu v oblasti CBRN bezpečnosti, a preto musia mať preventívne opatrenia medzinárodný rozmer a zdôrazňovať vykonávanie medzinárodných dohôd v oblasti jadrových a chemických zbraní.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Je mimoriadne dôležité, aby sme prijali účinný akčný plán, ktorým by sa dalo bojovať s existujúcim a pokračujúcim rizikom chemických, biologických, rádiologických a jadrových (CBRN) katastrof na území EÚ. Či už náhodné, alebo zámerné, tieto katastrofy predstavujú vážnu hrozbu a majú potenciál zanechať zničujúce a ďalekosiahle dôsledky na bezpečnosti, blahobyte a zdraví európskej verejnosti, ako aj na životnom prostredí, našom kultúrnom dedičstve a základnej infraštruktúre. Počet nehôd, ktoré súvisia s CBRN materiálmi, vrátane teroristických útokov, je, našťastie, relatívne nízky.
Tento akčný plán ukazuje potrebu komplexnej a nadnárodnej reakcie, keďže účinky katastrof v oblasti CBRN nepoznajú žiadne hranice, a takýto plán by sa mal zakladať na nasledujúcich prvkoch: prevencia, odhaľovanie a pripravenosť a reakcia. Mal by tiež zaistiť účinnú interakciu vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ na riešenie CBRN rizík, prípravu reakcie a obmedzenie následkov. Podobne ako pani spravodajkyňa Gomesová, ani ja nepochybujem, že potrebujeme prijať akčný plán EÚ, no ľutujem skutočnosť, že Komisia nebola ambicióznejšia, pretože navrhovanému akčnému plánu chýba v určitých veciach sila a súdržnosť.
Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Napriek tomu, že som súhlasil s väčšinou správy pani Gomesovej, hlasoval som proti, pretože sa príliš sústredí na koordináciu civilno-vojenskej spolupráce v EÚ. Právomoci v oblasti armády by si mali zachovať členské štáty a nemali by prejsť na EÚ a Komisiu. Nemám problém s tým, aby v prípade mimoriadnej udalosti v oblasti CBRN členské štáty spolupracovali na rovnocennej úrovni – a v prípade ekologických katastrof v dôsledku takejto nehody je to mimoriadne dôležité –, mám však obrovský problém s tým, že táto správa potenciálne otvára dvere militarizácii EÚ.
Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, keďže si myslím, že navrhuje účinné opatrenia na prevenciu, boj a zvládanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových (CBRN) nehôd. Je nesmierne dôležité, že táto správa podporuje myšlienku mechanizmu rýchlej reakcie v prípade katastrofy v oblasti CBRN v jednom z členských štátov. Okrem toho sa tento mechanizmus bude zakladať na reakcii inšpirovanej solidaritou všetkých členských štátov EÚ. Ďalším bodom, ktorý je rovnako dôležitý, je, že správa, ktorú Parlament prijal, navrhuje vytvorenie zmiešaných európskych tímov rýchleho zásahu, ktoré budú tvoriť príslušníci armády, polície a zdravotnícki pracovníci, ktorí poskytnú účinnú reakciu na chemické, biologické, rádiologické a jadrové katastrofy.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Výsledkom kompromisu, ktorý dosiahla tieňová spravodajkyňa z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a moja kolegyňa pani Hankissová, je oveľa podrobnejší a vyváženejší text, o ktorom dnes hlasujeme. Obsahuje množstvo odborných vecí v súvislosti s výraznou prioritou chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, nielen pokiaľ ide o predchádzanie haváriám a primeranú reakciu na prírodné pohromy, ale aj v súvislosti s jasným a prítomným nebezpečenstvom, ktoré predstavuje takýto terorizmus. Stále častejšie sa stretávame s rozptýlenými a nekonvenčnými hrozbami a v tejto súvislosti Európa musí mať primeranú stratégiu prevencie, odhaľovania a ochrany, aby mohla zaručiť bezpečnosť a zdravie Európanov. Komisia by mala v tomto smere pokračovať, a preto hlasujem za túto správu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká dali nový rozmer teroristickým útokom, priemyselným haváriám, prírodným pohromám a pandémiám, keďže takéto hrozby nepoznajú žiadne hranice a ich výsledkom môže byť nespočetné množstvo obetí. V júni 2009 Komisia predložila akčný plán EÚ v oblasti CBRN, ktorý Rada v novembri doplnila a pozmenila. Plán sa bude zavádzať v priebehu nasledujúcich troch rokov – 2010 – 2012 – a je založený na troch zásadných prvkoch: prevencia, odhaľovanie a pripravenosť a reakcia. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila Rada, však akčný plán oslabili a spôsobili, že plánované opatrenia a monitorovanie a kontrola ich uplatňovania budú menej záväzné. Preto vítam prijatie tejto správy, ktorej cieľom je zveriť Komisii posilnenú regulačnú úlohu, pretože sa domnievam, že je to jediná cesta, ako bude možné vyplniť existujúce medzery v právomociach prenesených v tejto oblasti rôznymi členskými štátmi.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ak by išlo o skutočný záujem o chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby, isté krajiny EÚ by netrvali na zachovaní mimoriadne silných jadrových arzenálov, ktoré možno využiť pri vojenských útokoch. Ani jadrové zbrane Spojených štátov by neboli ešte stále rozmiestnené v rôznych európskych krajinách, čo je v jasnom rozpore s jedným z troch pilierov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ), ktorú údajne podporujú.
Správa sa vôbec nezmieňuje o určitých rozhodnutiach, ktoré nedávno urobilo Spojené kráľovstvo pri predaji jadrovej technológie Indii, krajine, ktorá nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ani o rozhodnutí Francúzska a Nemecka spolupracovať na údržbe ich jadrových zbraní, ktoré to zdôvodňujú pokryteckou „optimalizáciou nákladov“. Nič sa nehovorí ani o pomoci poskytnutej hlavnými mocnosťami EÚ a NATO projektu rozmiestnenia protiraketových systémov v Európe, ani o rozhodnutí NATO zachovať si úlohu „jadrovej aliancie“.
V čase, keď sa kríza kapitalizmu prehĺbila, táto správa jasne ukazuje, že to, na čom záleží, sú konkrétne kroky a nie vyhlásenia o úmysloch. Takéto kroky dokazujú, že moc armády je stále zdrojom, ktorý využíva kapitalistická hospodárska globalizácia.
Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL), písomne. – Vysvetlenie hlasovania o správe pani Gomesovej: „Posilnenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti“ (A7-0349/2010). Napriek tomu, že som súhlasila s väčšinou správy pani Gomesovej, hlasovala som proti, pretože sa príliš sústredí na koordináciu civilno-vojenskej spolupráce v EÚ. Právomoci v oblasti armády by si mali zachovať členské štáty a nemali by prejsť na EÚ a Komisiu. Nemám problém s tým, aby v prípade mimoriadnej udalosti v oblasti CBRN členské štáty spolupracovali na rovnocennej úrovni – a v prípade ekologických katastrof v dôsledku takejto nehody je to mimoriadne dôležité –, mám však obrovský problém s tým, že táto správa potenciálne otvára dvere militarizácii EÚ.
David Martin (S&D), písomne. – Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká predstavujú nový rozmer možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm alebo pandémií vzhľadom na ich nadnárodný charakter a veľký počet obetí. Primeraná reakcia na takéto nebezpečenstvo nezahŕňa len intervenčné programy ex post facto, ale začína sa oveľa skôr pri manipulácii s takýmito materiálmi, ich správnym uskladňovaním, obmedzením prístupu k nim, kontrolami a podobne. Zásah po katastrofe si zároveň vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi členského štátu (civilná ochrana, armáda, presadzovanie práva atď.), ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov a inštanciami EÚ. Preto potrebujeme koordinovaný prístup k všetkým rizikám. Hlasoval som za túto správu, ktorá takýto koordinovaný prístup zavádza.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Niet pochýb, že sa potrebujeme chrániť pred každým škodlivým použitím chemických, biologických, rádiologických a jadrových produktov, materiálov a organizmov. Najviac by sme sa však mali dávať pozor na ich každodenné používanie. Tento text sa v skutočnosti ani raz nezmieňuje o potrebe hľadania alternatívy jadrovej energie. V súčasnosti práve ona predstavuje vážnu hrozbu pre našich spoluobčanov. Pokiaľ ide o terorizmus, ktorý je ústrednou témou tejto správy, prečo vyzývať NATO, organizáciu, ktorá predstavuje najväčšie ohrozenie svetového mieru, aby sa ním zaoberala? Vzhľadom na tieto rozpory som nemohol tento text podporiť.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že EÚ by mala byť pripravená čeliť všetkým útokom alebo haváriám, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie Európanov. Z tohto dôvodu je akčný plán v chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej oblasti nevyhnutný na prevenciu a reakciu na akékoľvek hrozby či havárie, ktoré sa odohrajú na území EÚ. Súčasné hrozby sú rôzne a to znamená, že táto otázka má komplexnú povahu, teraz však máme primeraný a vhodný mechanizmus na riešenie najrozmanitejších situácií. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká predstavujú nový rozmer možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm alebo pandémií vzhľadom na ich nadnárodný charakter a veľký počet obetí. Primeraná reakcia na takéto nebezpečenstvo musí začať už pri manipulácii s týmito látkami, ich uskladňovaní, obmedzení prístupu k nim a kontrolách. Zásah po katastrofe si vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi členského štátu, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov a európskymi orgánmi. Prioritou je posilniť režim nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia prostredníctvom celosvetovej a úplnej realizácie všetkých príslušných zmlúv a medzinárodných dohôd.
Rovnako je dôležité riešiť riziko šírenia jadrových zbraní teroristami. Nevyhnutné je aj okamžité zavedenie európskeho mechanizmu reagovania na krízy. Mechanizmus by mal koordinovať civilné a vojenské prostriedky, aby Európskej únii zaistil schopnosť rýchlej reakcie pri zvládaní katastrof v oblasti CBRN. Napokon, mali by sa prijať európske normy kvality a bezpečnosti.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za túto správu, pretože, žiaľ, ak v súčasnosti nedôjde k zlepšeniu chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, Európska únia si plne neuvedomí možné dôsledky. Táto správa je malým vysvetlením, nie akčným plánom. Na vypracovanie komplexného dokumentu na tému jadrovej bezpečnosti musíme osloviť odborníkov s bohatými skúsenosťami v oblasti jadrovej energie a využívania jadrovej technológie. Takáto práca si vyžaduje niekoľko rokov, no musí sa vykonať. Európska únia, a najmä Európsky parlament, nemôžu takýto dokument vypracovať sami. Hlasoval som za, no túto správu považujem len za epilóg knihy o jadrovej bezpečnosti EÚ. Dúfam, že práca na tejto knihe sa v blízkej budúcnosti začne.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Bezpečnosť civilného obyvateľstva v prípade možných nehôd chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej povahy je veľmi dôležitá vec a úsilie v tomto smere by sa v zásade malo podporovať. Bohužiaľ, pokiaľ ide o túto správu, mám pocit, že má snahu bojovať proti prízraku teroru, ktorý v Európe, našťastie, vo veľmi organizovanej forme neexistuje. Jej zámerom je preto vytvoriť väčšiu paniku, aby sa následne dala zaviesť konkrétna politika. Okrem toho sa správa, ako sa zdá, zaoberá najmä témou solidarity. Domnievam sa, že existuje bod, v ktorom by sme mali povedať „dosť“, pokiaľ ide o preventívne opatrenia proti teroru, a to isté platí aj o solidarite EÚ. Preto som sa zdržal hlasovania o tejto správe.
Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za zvýšenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii a mám radosť, že som mala príležitosť v tejto otázke pracovať ako tieňová spravodajkyňa. Hoci je prevencia a ochrana pred katastrofami zapríčinenými spomínanými látkami úlohou samotných členských štátov, potrebujeme spoločný prístup. Toto oznámenie Európskej komisie je krokom vpred k spoločnému akčnému plánu zameranému na ochranu verejnosti v EÚ pred rôznymi katastrofami. Žijeme v dosť nestabilných časoch a hrozby nevyplývajú len z nezodpovednej činnosti človeka, ale aj z havárií a úmyselných činov. Táto otázka má mimoriadny význam v našej krajine, v Litve, ktorá je obklopená chemickými a jadrovými rizikami. V prvom rade, na dne Baltského mora sa stále nachádzajú chemické zbrane z druhej svetovej vojny a po druhé, existujú plány na stavbu dvoch jadrových elektrární v blízkosti litovských hraníc. Musíme zhodnotiť situáciu, v súčasnosti platné bezpečnostné normy a ich vhodnosť vzhľadom na súčasné potreby. Len zhodnotením existujúcej situácie môžeme určiť, či potrebujeme nové bezpečnostné normy. Toto hodnotenie a rámec vytvárania noriem musia byť dostatočne pružné, aby sa mohli prispôsobovať meniacim sa technológiám, ktoré nám nielen uľahčujú život, ale v rukách teroristov sa môžu stať aj smrtiacou zbraňou. Na druhej strane, zaistenie bezpečnosti by nemalo byť dôvodom alebo zámienkou centralizácie civilnej ochrany. Hoci zavedenie spoločných bezpečnostných noriem a dohľad nad nimi by pomohol pri zaistení bezpečnosti, v každom prípade by sme nemali vytvárať nové inštitúcie alebo neprimerane komplikované postupy.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – o akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti z rovnakých dôvodov, z akých ho predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Ak máme zabrániť teroristickým útokom, chcela by som zdôrazniť potrebu predchádzania a odhaľovania útokov alebo havárií na úrovni EÚ, pretože hrozba útokov v oblasti CBRN je celosvetová, a zamerania sa na potrebu posilnenia bezpečnosti v oblasti CBRN.
Chcela by som tiež upozorniť na dôležitosť kompromisu dosiahnutého medzi dvoma najväčšími politickými skupinami vzhľadom na zníženie rozsahu, v ktorom mal byť celý chemický priemysel povinný nahradiť vysokorizikové materiály bez ohľadu na riziká.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Pani spravodajkyňu Gomesovú môžem len podporiť a plne súhlasím s cieľom prijatého akčného plánu v oblasti chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CNBR) bezpečnosti. Mal by zaistiť účinnú interakciu vnútroštátnych iniciatív a iniciatív Európskej únie, ktoré riešia CBRN riziká a pripravujú potrebnú reakciu.
Súhlasím však s tým, že prijatý akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti je slabý a v niekoľkých bodoch mu chýba súdržnosť. Je mimoriadne dôležité zdôrazniť, že akčný plán v oblasti CBRN bezpečnosti ponúka cennú príležitosť zaviesť doložku o solidarite zakotvenú v Lisabonskej zmluve. Bohužiaľ, v akčnom pláne, ktorý prijala Rada, sa doložka o solidarite vôbec nespomína.
Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká predstavujú nový rozmer možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm alebo pandémií vzhľadom na ich nadnárodný charakter a veľký počet obetí. Primeraná reakcia na takéto nebezpečenstvo nezahŕňa len intervenčné programy ex post facto, ale začína sa oveľa skôr pri manipulácii s takýmito materiálmi, ich správnym uskladňovaním, obmedzením prístupu k nim, kontrolami atď. Zásah po katastrofe si zároveň vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi členského štátu (civilná ochrana, armáda, polícia a podobne), ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov a inštanciami EÚ. Preto potrebujeme koordinovaný prístup k všetkým rizikám.
Hlasovala som za túto správu, pretože vyzýva Radu a Komisiu na urýchlenú revíziu a posilnenie akčného plánu podľa odporúčaní tejto správy a zaistenie jeho rýchleho vykonania vzhľadom na to, že havárie alebo útoky v oblasti CBRN predstavujú vážne ohrozenie bezpečnosti občanov žijúcich v Európskej únii, môžu narušiť kľúčovú infraštruktúru a bežné fungovanie spoločností v jednom alebo vo viacerých členských štátoch EÚ bez ohľadu na hranice.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Útoky, ktoré využívajú chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály, predstavujú pre európsku verejnosť závažné nebezpečenstvo. To znamená, že si musíme uvedomiť potrebu zaviesť účinný akčný plán, aby sa zaistili účinné prepojenia medzi prístupmi a iniciatívami rôznych členských štátov a EÚ v súvislosti s prevenciou, odhaľovaním, prípravou a reakciou na nehody v oblasti CBRN.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) riziká predstavujú nový rozmer možných teroristických útokov, havárií, prírodných pohrôm alebo pandémií vzhľadom na ich nadnárodný charakter a veľký počet obetí. Primeraná reakcia na takéto nebezpečenstvo nezahŕňa len intervenčné programy ex post facto, ale začína sa oveľa skôr pri manipulácii s takýmito materiálmi, ich správnym uskladňovaním, obmedzením prístupu k nim, kontrolami a podobne. Zásah po katastrofe si zároveň vyžaduje rozsiahlu spoluprácu medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi členského štátu (civilná ochrana, armáda, presadzovanie práva a podobne), ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi rôznych členských štátov a orgánmi EÚ. Preto potrebujeme koordinovaný prístup k všetkým rizikám. O to sa usilujeme prijatím tejto správy.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu a počas obdobia hospodárskej a finančnej krízy ju považujem za veľmi dôležitú, keďže je nevyhnutné zaistiť, aby sa všetky regióny Európskej únie harmonicky rozvíjali. Súhlasím so všeobecným zámerom vytvoriť trojstrannú dohodu medzi EÚ, členskými štátmi a regiónmi, keďže modernizácia, prepojenie infraštruktúry a pomoc pri investičných plánoch a rozvojových projektoch, ktoré zohľadňujú špecifiká každého regiónu, sú zásadné. Domnievam sa tiež, že pokračujúce investície do infraštruktúry v mnohých európskych regiónoch sú najmä na juhu a východe mimoriadne dôležité. Vzhľadom na rôzne úrovne decentralizácie európskych regiónov sa musí nájsť rovnováha pri vytváraní horizontálneho prístupu medzi rozličnými úrovňami riadenia a medzi všetkými oblasťami činnosti. Úsilie, ktoré smeruje k modernizácii správy a reforme regiónov, je spolu s veľmi kvalitnou odbornou pomocou zo strany Komisie mimoriadne dôležitým predpokladom zvýšenia efektívnosti a účinnosti investícií EÚ. Zjednodušovanie postupov a vyčleňovanie zdrojov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, tak aby boli dostupné všetkým zainteresovaným stranám, je mimoriadne dôležité. Na jednej strane to zaručí účasť všetkých aktérov v spoločnosti a na druhej strane lepšie uplatňovanie programov, nástrojov a politík EÚ.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto dôležité uznesenie, keďže vykonávanie politiky súdržnosti je predovšetkým decentralizované a zakladá sa na orgánoch na nižšej ako štátnej úrovni, ktoré za ňu preberajú zodpovednosť. Súhlasím s tým, že viacúrovňový prístup by sa mal uplatňovať nielen vertikálne, ale aj horizontálne medzi aktérmi na rovnakej úrovni vo všetkých politikách Únie so spoločnou právomocou vrátane politiky súdržnosti, ktorá zohráva prvoradú úlohu pri uplatňovaní viacúrovňového riadenia ako nástroja na zlepšenie kvality rozhodovacích procesov prostredníctvom aktívneho zapojenia orgánov na nižšej ako štátnej úrovni už od predlegislatívnej fázy diskusií.
Rovnako je dôležité zdôrazniť, že postupy žiadosti o financovanie sú príliš zložité a nadbytočné kontroly potenciálnych príjemcov prostriedkov z politiky súdržnosti pravdepodobne odradia od účinného čerpania finančných prostriedkov a zabezpečenia ich maximálneho účinku. Preto musí existovať dostatočná administratívna kapacita na úrovni EÚ a na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zvýšila pridaná hodnota politiky súdržnosti a zabezpečila udržateľnosť činností.
Antonello Antinoro (PPE), písomne. – (IT) Rozhodol som sa hlasovať za túto správu, pretože potrebujeme vyslať jasný signál, že Európa si želá spoluprácu s miestnou a najmä regionálnou správou.
V čase rôznych stupňov decentralizácie v členských štátoch potrebujeme ukázať, že aj Európsky parlament sa plne zapája do úsilia vytvoriť z regionálnych politík nástroj lepšej správy v Európe.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Domnievam sa, že regionálna politika je jednou z najdôležitejších politík EÚ. Finančné prostriedky, ktoré v celej Európe rozdeľuje, prispievajú k súdržnosti medzi rôznymi regiónmi a pomáhajú im, aby sa stali konkurencieschopnými. Isté veci sa však môžu zlepšiť najmä v oblasti viacúrovňového riadenia, inými slovami koordinovaný postup Únie, členských štátov a regionálnych a miestnych subjektov. Regionálna politika trpí zložitosťou svojich postupov, ktoré často odrádzajú miestnych aktérov od jej využitia. Napriek týmto postupom je však množstvo nezrovnalostí ešte stále príliš vysoké. Hlasovala som za túto iniciatívu Európskeho parlamentu, ktorá zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány pri vykonávaní regionálnej politiky, a súčasne vyzýva na zlepšenie viacúrovňového riadenia. Odporúča tiež, aby sa Komisia tejto oblasti viac venovala v súvislosti s podporou regionálnych aktérov a zabezpečením dobrého využitia finančných prostriedkov.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za správu z vlastnej iniciatívy mojej rumunskej kolegyne pani Mănescovej o dobrej správe vecí verejných so zreteľom na regionálnu politiku EÚ: postupy pomoci a kontroly zo strany Európskej komisie. Vítam požiadavku na zjednodušenie, pretože je predpokladom lepšej zrozumiteľnosti a využívania európskych fondov miestnymi predstaviteľmi. Rovnako ako prevažná väčšina kolegov poslancov som za silnú politiku súdržnosti, ktorej finančné prostriedky ostanú zachované aj po roku 2013, a odmietam všetky pokusy o návrat na vnútroštátnu úroveň. Dovolil by som si pripojiť osobnú poznámku, že najlepším spôsobom, ako zabrániť návratu politiky súdržnosti na vnútroštátnu úroveň, je dať jej európsky rozmer. Považujem za poľutovaniahodné, že až príliš často sa zdroje politiky súdržnosti využívajú na projekty s regionálnym, niekedy aj vnútroštátnym, no len zriedka európskym rozmerom.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Politika súdržnosti Európskej únie je zásadným prostriedkom zabezpečenia udržateľného regionálneho rozvoja. Vykonávanie politiky súdržnosti je predovšetkým decentralizované a zakladá sa na orgánoch na nižšej ako štátnej úrovni, ktoré za ňu preberajú zodpovednosť. Lisabonská zmluva umožnila územným orgánom hlbšie zapojenie sa do rozhodovacieho procesu, podporu lepšieho a účinnejšieho vykonávania opatrení politiky súdržnosti prispôsobených potrebám jednotlivých regiónov a ich obyvateľstvu. Hlasoval som za túto správu. Myslím si, že je potrebné maximalizovať potenciál územnej spolupráce, ktorá v niektorých regiónoch doteraz chýba, a podporiť aktívnejšie uplatňovanie zásady partnerstva, ktorá zabezpečuje účinnejšiu spoluprácu medzi súkromným a štátnym sektorom.
Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Správa pani Mănescovej sa usiluje priblížiť Európsku úniu k jej občanom: podporuje lepšiu kontrolu zapojenia sa miestnych orgánov do rozvoja politiky súdržnosti zo strany Komisie. Tento dokument je súčasťou procesu zjednodušovania veľmi zložitých administratívnych postupov zameraného na rozvoj našich regiónov a zintenzívnenie spolupráce medzi miestnymi orgánmi v rôznych členských štátoch. To, že bol prijatý veľkou väčšinou, potvrdzuje dôležitosť, ktorá sa pripisuje lepšiemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože v oblasti politiky súdržnosti sa rozhodovacie procesy zlepšujú prostredníctvom uplatňovania viacúrovňového riadenia a zapojenia orgánov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni. Dohľad Komisie, s akým sa v súčasnosti počíta, sa považuje za nedostatočný a nemôže kompenzovať neúčinné kontrolné systémy na vnútroštátnej úrovni, ktoré pretrvávajú počas celého viacročného obdobia. Preto je na zlepšenie kontrolného systému a zvýšenie pomoci pre orgány na nižšej ako štátnej úrovni nevyhnutné, aby Komisia posilnila svoju úlohu dohľadu a postupy. Vyššie investície vo forme finančnej pomoci a školení by mali vo vnútroštátnej a regionálnej správe zvýšiť schopnosti a znalosť pravidiel orgánov zodpovedných za riadenie programov. Treba poznamenať, že súčasné postupy žiadosti o financovanie, ktoré sú príliš zložité, pravdepodobne odradia potenciálnych príjemcov prostriedkov z politiky súdržnosti. Preto v budúcnosti musíme vypracovať jednoduchšiu politiku s lepšie koordinovanými pravidlami štrukturálnych fondov.
Philip Bradbourn (ECR), písomne. – Konzervatívni poslanci Európskeho parlamentu sa v záverečnom hlasovaní zdržali hlasovania o správe pani Mănescovej z nasledujúcich dôvodov.
Po prvé, správa sľubuje zachovanie štedro financovanej politiky súdržnosti, zatiaľ čo my sa domnievame, že kohézne a sociálne fondy by nemali byť takto úzko vyhradené a EÚ by mala sústrediť financovanie skôr na nové problémy, ktorým čelí, namiesto starých priorít, akou je aj politika súdržnosti. Sme presvedčení, že tejto správe sa nedarí zabezpečiť zmysluplný pokrok v súvislosti s prísnejšou a väčšou kontrolou finančných prostriedkov vyčlenených v rámci týchto programov. Návrhy v tejto správe slúžia len na ďalšie zastieranie mechanizmov poskytovania pomoci a mútenie vody.
Boli by sme tiež radi, keby sa správa vážne venovala otázkam predloženým Európskym dvorom audítorov v súvislosti s takýmto financovaním, čo vôbec nerobí. V dôsledku toho sa konzervatívni poslanci Európskeho parlamentu pri záverečnom hlasovaní zdržali hlasovania.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Decentralizácia právomocí členských štátov sa zakladá na rozdelení zodpovedností medzi rôzne úrovne správy. Z tohto dôvodu sa posilnila schopnosť regionálnych a miestnych orgánov vykonávať politiky EÚ. Súhlasím s prijatím tohto uznesenia, keďže sa zameriava na špecifiká miestnych a regionálnych problémov, upriamuje pozornosť na potrebu zvážiť integrované prístupy, ktoré zdôrazňujú špecifiká regiónov, akými sú ich geografické a prírodné znevýhodnenie, vyľudňovanie a špecifiká najodľahlejších regiónov. Toto uznesenie však berie do úvahy aj rôzne správne procesy v rozličných členských štátoch. Tieto prístupy musia umožniť aj koordináciu záujmov rôznych zainteresovaných aktérov, aby podporili správu na viacerých úrovniach. Uznesenie upozorňuje aj na skutočnosť, že postupy žiadosti o financovanie sú príliš zložité a majú nadbytočné kontroly, ktoré odrádzajú potenciálnych príjemcov prostriedkov z politiky súdržnosti, ako aj na požiadavku diskutovať so širokou verejnosťou a tak legitimizovať rozhodovací proces. Súhlasím aj s tým, že výraznejšia úloha regionálnej a miestnej úrovne musí byť v súlade s posilnenou úlohou dohľadu pre Komisiu a so zvýšenou koordináciou politík súdržnosti a štrukturálnych politík.
George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá navrhuje posilnenie viacúrovňového riadenia s cieľom dosiahnuť väčšie zapojenie orgánov na nižšej ako štátnej úrovni v prípravnej fáze politiky. Myslím si, že záujmy občanov budú oveľa lepšie zastupované, ak sa do rozhodovacieho procesu hneď od začiatku zapoja regionálne a miestne orgány.
Európska komisia má okrem toho nepopierateľnú úlohu pri monitorovaní spôsobu, akým sa spravujú štrukturálne fondy. Táto kontrolná úloha Európskej komisie sa však musí posilniť.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Kohézny fond tvorí viac než tretinu celkového rozpočtu EÚ. Jeho hlavným cieľom je zníženie rozdielov medzi úrovňami hospodárskeho rozvoja v rôznych regiónoch a vyčlenenie zdrojov najmä na rast a zamestnanosť. Denník Financial Times však nedávno uverejnil reportáž o tom, ako sa využívajú prostriedky Kohézneho fondu, a opísaný scenár je veľmi znepokojujúci: fond sa využíva na účely, ktoré sa úplne líšia od tých, na ktoré je určený. Z rovnakého dôvodu si myslím, že v súvislosti s uplatňovaním a využívaním Kohézneho fondu je kľúčové posilniť kontrolné postupy Komisie, ktoré posilňujú mechanizmy dobrej správy vecí verejných.
João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Súhlasíme s potrebou zaručiť dodržiavanie kritérií súvisiacich s účinnosťou, efektivitou, dôslednosťou a transparentnosťou vo všetkých fázach programovania a využívania štrukturálnych fondov. Uvedomujeme si, že prebiehajúce zjednodušovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidiel pre štrukturálne fondy môže byť najmä v menej rozvinutých regiónoch mimoriadne dôležité v súvislosti s odstraňovaním existujúcich prekážok v prístupe k týmto fondom. V súvislosti so zásadou spolufinancovania, hoci uznávame dôležitosť prevzatia zodpovednosti vnútroštátnymi orgánmi pri vykonávaní politiky súdržnosti, si myslíme, že vzhľadom na súčasnú hlbokú krízu, ktorá výrazne ovplyvnila isté členské štáty a ich regióny, by mali byť pravidlá spolufinancovania pružnejšie. To umožní lepšie čerpanie finančných prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti. Konkrétne, maximálna miera spolufinancovania by sa pre všetky štrukturálne fondy mala znížiť na 10 %.
Stále nesúhlasíme s niektorými prvkami tejto správy a sme proti nim. Jedným príkladom je „dobrá správa vecí verejných“ presadzovaná vo verejných službách, ktorá sa podľa spravodajkyne dá dosiahnuť len prostredníctvom partnerstva „verejných a súkromných strán“. Ďalším príkladom je mozaika nekritických odkazov na ciele stratégie EÚ 2020, stratégie poháňanej liberalizáciou, privatizáciou a zvýšenou flexibilitou trhu práce, pričom tento prístup je v úplnom rozpore s cieľmi politiky súdržnosti.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som túto správu, pretože správa Európskeho dvora audítorov z roku 2006 ukázala, že kontrolné systémy politiky súdržnosti neboli dostatočne účinné a chybovosť preplatených výdavkov bola príliš veľká (12 %). Správa za rok 2008 potvrdila tieto údaje, pričom 11 % finančných prostriedkov bolo neoprávnene uhradených. Za tieto chyby sú čiastočne zodpovedné prehnane zložité pravidlá, ktorými sa riadia štrukturálne fondy. Systém spoločného riadenia typický pre politiku súdržnosti znamená, že výklad a uplatňovanie pravidiel sú vzhľadom na veľké množstvo zúčastnených aktérov veľmi zložité. Preto by sa pravidlá mali zjednodušiť s cieľom zabezpečiť postupy, ktoré budú ľahšie použiteľné a neodradia potenciálnych príjemcov od účasti na projektoch.
David Martin (S&D), písomne. – Decentralizácia právomocí v rôznych členských štátoch v ostatných desaťročiach výrazne posilnila právomoci regionálnych a miestnych orgánov pri uskutočňovaní politík Spoločenstva. Začlenenie regionálnej subsidiarity pre politiky so zdieľanou právomocou do práva Spoločenstva prostredníctvom reformnej zmluvy dnes umožňuje širšie zapojenie územných orgánov do rozhodovacieho procesu o formovaní a uplatňovaní politík ako dôstojných partnerov pri dosahovaní cieľov Spoločenstva. Tento dôležitý krok smerom k lepšiemu viacúrovňovému riadeniu reaguje na opakované žiadosti Parlamentu o výraznejšie zapojenie regionálnych orgánov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni do koncipovania politík s ohľadom na odlišné ústavné hodnoty jednotlivých štátov.
Účinné uplatnenie politík vo veľkej miere závisí od toho, ako sú tieto politiky zostavené; zapojenie miestnych a regionálnych orgánov už v tejto fáze – keďže práve tie najlepšie poznajú potreby konkrétnej oblasti a jej obyvateľov – je zárukou dosiahnutia efektívnejších výsledkov v neskoršom období. Preto je pri tvorbe územných stratégií v EÚ veľmi dôležité zamerať sa na predlegislatívnu etapu rozhodovacieho procesu a na pridanú hodnotu, ktorú prinášajú politiky a osvedčené postupy uplatňované na miestnej a regionálnej úrovni.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento text je slúžkou vytvárania európskych makroregiónov. Aby ešte väčšmi vnucoval tieto konkurencieschopné zoskupenia, ktoré majú slúžiť nedotknuteľnému spoločnému trhu, tento Parlament navrhuje, aby na ne na úkor zvolených samospráv dohliadala Európska komisia. Regionálna politika EÚ by sa mala sústrediť na znižovanie rozdielov v príjmoch a životných podmienkach obyvateľov v európskych regiónoch. Od toho máme poriadne ďaleko.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že niektoré regióny majú zreteľné geografické a prírodné znevýhodnenia, akým je okrem iného aj vyľudňovanie, domnievam sa, že toto opatrenie má kľúčový význam, ak máme politiku súdržnosti zefektívniť. Kohézny fond sa musí využívať dôslednejšie, aby sa mohli znižovať nerovnosti medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ. Týmto spôsobom vytvoríme proces, ktorý je transparentnejší, menej byrokratický a z hľadiska rozdeľovania finančných prostriedkov spravodlivejší. V dôsledku toho sa znížia rozdiely medzi úrovňami konkurencieschopnosti. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Konečne! Konečne sa niekto zamyslel nad tým, čo regionálna politika znamená. Pozrime sa napríklad len na Lotyšsko, môžem čestne vyhlásiť, že ani ja som od úradníkov na lotyšskom ministerstve hospodárstva nedokázal získať informácie o plánoch na využívanie štrukturálnych fondov EÚ. Tieto informácie sú pred obyvateľmi Lotyšska prísne utajované. Je však možné výmenou za istý druh „uznania“ zistiť, aké sú plány Európskej komisie vo vzťahu k Lotyšsku, a prípadne získať finančné prostriedky? Hlasoval som za túto správu v nádeji, že sa proces stane prístupnejším pre každého a že nikto nebude tajiť plány Európskej komisie.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Správa sa zameriava na posilnenie úlohy Komisie pri podpore regionálnych a miestnych orgánov. Je to pokus o rozšírenie celkovej moci Komisie a to je čosi, s čím musím jednoznačne nesúhlasiť. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) V minulých rokoch Európska únia zaznamenala neustály nárast významu miestnych orgánov v členských štátoch. Decentralizácia správy území na menšie, lokálne orgány znamenala, že v dôsledku princípu subsidiarity tieto orgány získavali väčšiu moc a vplyv, najmä pokiaľ ide o konkrétne kompetencie, ktoré im odovzdali členské štáty. Regionálne orgány sa tak ocitli v priamom kontakte s európskymi inštitúciami. Hlasoval som za správu pani Mănescovej práve preto, že v tejto situácii potrebujeme väčšiu kontrolu a podporu regionálnych politík zo strany Európskej komisie. Správa sa tiež zameriava na prijatie bielej knihy o územnej súdržnosti, ktorá bude skutočným krokom EÚ k viacúrovňovému riadeniu, ktoré sa dokonale spája s európskymi, vnútroštátnymi a regionálnymi kompetenciami.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Zásada subsidiarity na nižšej ako vnútroštátnej úrovni zavedená Lisabonskou zmluvou je praktickým uskutočnením cieľa zapojiť regióny do európskeho rozhodovacieho procesu. Intenzívnejší dialóg s Európskou komisiou zahŕňa zásady dobrej správy vecí verejných v súvislosti s regionálnou politikou a prijatie ďalších postupov v oblasti pomoci a kontroly. Hlasovala som za túto správu, ktorá sa zaoberá kompetenciami a úlohou regionálnych a miestnych orgánov v procese uskutočňovania politiky súdržnosti. Regionálne orgány sa teraz môžu priamejšie a aktívnejšie podieľať na rozhodovacom procese. To zahŕňa prípravu a vykonávanie politiky z pozície skutočných partnerov pri uskutočňovaní cieľov EÚ.
Vítam tento dôležitý krok pre správu, ktorý reaguje na opakované výzvy Európskeho parlamentu na zvýšenie účasti subjektov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni pri navrhovaní a vykonávaní európskej politiky.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som zablahoželať pani spravodajkyni Mănescovej k jej vynikajúcej práci a súhlasím s ňou, že potenciál územnej spolupráce sa môže lepšie využívať prostredníctvom viacúrovňového riadenia vďaka vzťahom vybudovaným medzi súkromnými a verejnými subjektmi na cezhraničnej úrovni. Súhlasím aj s podporou výmeny informácií medzi európskymi zoskupeniami územnej spolupráce (EZÚS), ktoré sa už vytvorili, ako aj tými, ktoré sa práve vytvárajú v rámci existujúcich programov.
Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Decentralizácia právomocí v niektorých členských štátoch v ostatných desaťročiach výrazne posilnila právomoci regionálnych a miestnych orgánov pri uskutočňovaní politík Spoločenstva. Zdôrazňovanie predlegislatívnej etapy rozhodovacieho procesu a pridanej hodnoty, ktorú prinášajú politiky a osvedčené postupy vykonávané na miestnej a regionálnej úrovni pri rozvoji územných stratégií v EÚ, pomáha zaistiť ich účinnosť a udržateľnosť. Nasledujúce aspekty sa musia zvážiť, aby sa zistilo, ako možno zlepšiť prístup viacúrovňového riadenia v oblasti politiky súdržnosti: vertikálny a horizontálny rozmer riadenia vytvára skutočné partnerstvá s miestnymi a regionálnymi orgánmi, územnú súdržnosť a spoluprácu, zjednodušenie pravidiel na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni (členské štáty by mali zjednodušiť svoje vnútroštátne ustanovenia a rozvinúť dôslednejšiu kultúru hodnotenia na všetkých úrovniach, aby zaistili účinnejšie kontroly a vyhli sa chybám – v roku 2008 bolo neoprávnene uhradených 11 % finančných prostriedkov).
Úloha Komisie pri podpore regionálnych a miestnych orgánov sa musí posilniť a musí sa vážne uvažovať o spôsoboch, ako zlepšiť riadenie a následne účinnosť systému štrukturálnych fondov založeného na výsledkoch v období po roku 2013.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že je potrebné zlepšiť riadenie v oblasti regionálnej politiky, aby sa správa štrukturálnych fondov a politiky súdržnosti nielen zefektívnila, ale bola aj vyváženejšia. Súhlasím s pani spravodajkyňou, keď od Komisie očakáva politiku, ktorá bude v budúcnosti klásť väčší dôraz na výsledky, založenú predovšetkým na kvalite intervencie a rozvoji strategických projektov. Domnievam sa tiež, že európske siete na výmenu osvedčených postupov by mali svoje iniciatívy posilniť, keďže to prispeje k nášmu uisteniu, že sa tieto postupy uvedú do praxe.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Decentralizácia právomocí v rôznych členských štátoch v ostatných desaťročiach výrazne posilnila právomoci regionálnych a miestnych orgánov pri uskutočňovaní politík Spoločenstva. Začlenenie regionálnej subsidiarity pre politiky so zdieľanou právomocou do práva Spoločenstva prostredníctvom reformnej zmluvy dnes umožňuje širšie zapojenie územných orgánov do rozhodovacieho procesu o formovaní a uplatňovaní politík Spoločenstva. Tento dôležitý krok smerom k lepšiemu viacúrovňovému riadeniu reaguje na opakované žiadosti Parlamentu o výraznejšie zapojenie regionálnych orgánov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni do koncipovania politík s ohľadom na odlišné ústavné hodnoty jednotlivých štátov.
Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Decentralizácia riadenia prináša regionálnym a miestnym orgánom väčšiu zodpovednosť. Práve orgány na miestnej úrovni najlepšie chápu potreby svojich regiónov a ľudí, ktorí v nich žijú, vďaka čomu môžu prispôsobiť všeobecné ciele ich vlastnému potenciálu a možnostiam. Podarí sa nám uspieť, ak sa členské štáty stotožnia s prácou, ktorú vykonávajú, a zodpovednosťou, ktorá prešla na orgány na príslušnej úrovni. Mali by sme podporiť ľudový prístup, ktorý by mal byť pružný a integrovaný.
Je dôležité, aby politika súdržnosti bola jednoduchá. Administratívne náklady sa musia znížiť a treba zjednodušiť postupy, ktorých komplikovaná povaha v mnohých prípadoch nielenže spôsobuje chyby, ale často odrádza príjemcov od využívania podpory, ktorú majú k dispozícii. Hovoríme o znižovaní rizika chýb, nemali by sme však zabúdať na plány a ciele, o ktorých sme rozhodli. Mám na mysli inovatívne opatrenia. Inovatívne metódy považujeme za dôležité, preto musíme počítať s rizikom a možnými chybami. Preto by sme si mali položiť otázku, či chceme vykonať prácu experimentálnej povahy v duchu priorít stratégie 2020 alebo radšej znížime počet chýb, čo by znamenalo odradiť našich občanov od vykonávania inovatívnej, no niekedy neistej práce.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Dobrá správa vecí verejných v oblasti európskej regionálnej politiky je mimoriadne dôležitá, ak má byť takáto politika úspešná. Táto správa sa musí na niektorých úrovniach väčšmi prejavovať s cieľom posilniť účasť všetkých inštitúcií na legislatívnom procese. V tejto súvislosti je kľúčové, aby sa zvýšila miera účasti regionálnych a miestnych orgánov na predlegislatívnej, ako aj na realizačnej etape takýchto politík. Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že Lisabonská zmluva pozná subsidiaritu na nižšej ako vnútroštátnej úrovni nielen vo sfére regionálnej politiky, ale aj horizontálne, a to vo všetkých európskych politikách.
Domnievam sa, že väčšou a účinnejšou účasťou na rôznych úrovniach rozhodovacieho procesu sa uskutoční cieľ územnej súdržnosti založený na vízii integrácie. Mal by sa však prijať prístup zdola nahor, pretože práve miestne a regionálne inštitúcie dokážu najlepšie porozumieť charakteristikám a problémom regiónov. Územný pakt miestnych a regionálnych orgánov v rámci stratégie Európa 2020 môže ešte väčšmi posilniť tento príspevok k cieľom inteligentného, udržateľného a začleňujúceho rastu. Zásady partnerstva a spolufinancovania prispejú k zvýšeniu zodpovednosti týchto inštitúcií a Európska komisia by mala posilniť svoju úlohu dohľadu najmä zlepšením kontroly a systému auditu.
Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože obsahuje dôležité výzvy pre Komisiu, aby posilnila svoju úlohu monitorovania s cieľom znížiť mieru chybovosti zdôraznenej v nedávnej správe Dvora audítorov. Komisia by tiež mala diskutovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi vo všetkých fázach legislatívneho procesu, ktorý sa týka regiónov, aby niesli väčšiu zodpovednosť pri príprave politiky viac orientovanej na výsledky. To by malo pomôcť znížiť úroveň chybovosti, zlepšiť kontrolné systémy a zvýšiť pomoc orgánom na nižšej ako štátnej úrovni a príjemcom. Myslím si, že táto správa robí veľa na podporu lepšej spolupráce medzi regiónmi v rôznych členských štátoch, ktorá bude mať len pozitívny účinok na dosahovanie cieľov politiky súdržnosti v celej EÚ a zaistenie toho, aby sa všetky regióny Európskej únie harmonicky rozvíjali.
Správa: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A7-0342/2010)
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je využívať poznatky imigračných styčných dôstojníkov v prospech agentúry Frontex a naopak. Týmto sa pôvodné nariadenie prijaté v roku 2004 nezaoberalo. Existuje zreteľná potreba zmien a doplnení a začlenenia nových otázok, aby sa zlepšilo fungovanie agentúry Frontex, ako napríklad využívanie informácií získaných sieťami styčných dôstojníkov a ich výmena prostredníctvom siete ICONet (bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov), sprístupnenie Fondu pre vonkajšie hranice s cieľom posilniť vytváranie sietí styčných dôstojníkov a uľahčovať ich fungovanie a napokon podieľanie sa na systéme predkladania polročných správ. Som presvedčená, že tieto zmeny a doplnenia sú veľmi aktuálne a potrebné, keďže EÚ musí čeliť a zvládať zvýšený prílev legálneho – a aj nelegálneho – prisťahovalectva.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Nariadením Rady (ES) č. 377/2004 z 19. februára 2004 sa vytvorila sieť imigračných styčných dôstojníkov. Títo dôstojníci sú zástupcami členských štátov vyslanými do tretích krajín a zodpovedajú za podporu úsilia EÚ v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu najmä získavaním informácií pre európsku agentúru Frontex. Koordinácia v kontexte tejto politiky je však ešte stále v plienkach a môže sa zlepšiť. Medzi týmito styčnými dôstojníkmi a zástupcami Komisie a agentúry Frontex by sa mali uskutočňovať zasadnutia. Okrem toho by sa mala podporovať lepšia spolupráca s ďalšími orgánmi, akými sú Európsky podporný úrad pre azyl a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Preto sa usúdilo, že je potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 377/2004. Podporila som tento text, ktorý popri zopakovaní výzvy, aby táto politika spĺňala podmienky základných ľudských práv, poskytuje prostriedky na účinnú kontrolu a riadenie vonkajších hraníc EÚ.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím so zmenou a doplnením nariadenia, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu medzi agentúrou Frontex a imigračnými styčnými dôstojníkmi. Aktívnejšia spolupráca by agentúre Frontex pomohla vykonávať jej základné funkcie v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorými sú zabraňovanie nelegálnemu prisťahovalectvu a vrátenie nelegálnych prisťahovalcov. Keďže sa činnosť agentúry týka migrácie na území EÚ, imigrační styční dôstojníci vyslaní do tretích krajín môžu rozhodujúcou mierou prispieť k tomu, aby agentúra Frontex dosiahla svoje ciele mimo Únie.
Agentúra by tak mala príležitosť na účinnejšiu výmenu informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín alebo s medzinárodnými organizáciami v otázkach kontroly hraníc EÚ prostredníctvom vzdelávania pohraničnej stráže, výmeny operačných informácií a prostredníctvom spoločných operácií. Umožnilo by to výmenu informácií prostredníctvom siete ICONet (bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov).
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu Európskeho parlamentu, pretože s nárastom migračných tokov je dôležité vytvárať siete styčných dôstojníkov. Vzhľadom na to, že súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza ešte väčšmi povzbudila ľudí, aby migrovali, Európska únia musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaistila, že sa prílev prisťahovalcov bude správne riadiť. Vytvorenie sietí by nielenže pomohlo regulovať legálne, nedovolené a nelegálne prisťahovalectvo, ale podporilo by aj operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a urýchlilo by to systém prekladania polročných správ. Okrem toho by užšia spolupráca medzi dôstojníkmi zaručila lepšiu výmenu odborných poznatkov a kontaktov s kolegami pracujúcimi v tretích krajinách. Chcela by som zdôrazniť, že inštitúcie Európskej únie by sa mali neustále usilovať zaistiť bezpečný a rýchly imigračný proces a občanom EÚ zaručiť ochranu pred možnými nebezpečenstvami, ktoré predstavuje nedovolené a nezákonné prisťahovalectvo. To sa dá dosiahnuť len využitím všetkých možných účinných nástrojov medzinárodnej a vnútornej spolupráce.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že pozícia Parlamentu k zmenám a doplneniam nariadenia Rady (ES) č. 377/2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov prispieva k správnemu riadeniu legálneho, ako aj nelegálneho prílevu prisťahovalcov. Naozaj je potrebné posilniť synergie a operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami najmä prostredníctvom styčných dôstojníkov. Domnievam sa tiež, že je kľúčové analyzovať činnosť sietí imigračných styčných dôstojníkov v regiónoch alebo krajinách osobitného záujmu Európskej únie, najmä keď okolnosti v týchto regiónoch alebo krajinách majú vplyv na nelegálne prisťahovalectvo či otázky ľudských práv. V tejto súvislosti by Komisia mala vypracovať odporúčania v otázke rozvíjania sietí imigračných styčných dôstojníkov.
Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov, pretože jej cieľom je ešte väčšmi posilniť agentúru Frontex, ktorá robí všetko, čo je v jej silách, aby presadila myšlienku o pevnosti Európa. Táto myšlienka má teda nahradiť pokrok potrebný v oblasti prisťahovaleckých a azylových politík represívnymi politikami, ktoré sú nielen v rozpore so základnými zásadami a právami, ale ktoré sú aj neúčinné a majú katastrofálny vplyv na hostiteľské krajiny a krajiny pôvodu a na životy utečencov a prisťahovalcov.
Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že prináša výrazné zlepšenie riadenia prílevu prisťahovalcov do Európskej únie. Posilnenie kompetencií imigračných styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín pomôže agentúre Frontex ako celku účinnejšie fungovať vďaka informáciám a pomoci týchto dôstojníkov. Ďalším bodom, ktorý je tiež rovnako dôležitý, je, že títo styční dôstojníci budú počas svojho pôsobenia povinní dodržiavať základné práva. Európsky parlament bude pravidelne dostávať na kontrolu správy týkajúce sa monitorovania dodržiavania týchto práv.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V nadväznosti na formálne vytvorenie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) je potrebné čo najlepšie využívať prostriedky na ochranu hraníc Únie. V tejto súvislosti je zrejmá nevyhnutnosť užšej spolupráce medzi sieťami imigračných styčných dôstojníkov a agentúrou Frontex. Využitie skúseností imigračných styčných dôstojníkov a agentúry Frontex na základe výmeny informácií získaných zo sietí styčných dôstojníkov prostredníctvom informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov umožní agentúre Frontex vykonať lepšie analýzy rizika, ako aj lepšie spolupracovať v súvislosti s legálnym a nelegálnym prisťahovalectvom.
Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Ako tieňová spravodajkyňa tohto dokumentu som podporila správu pána Díaza de Meru, ktorá nám umožňuje ísť nad rámec technických zmien navrhovaných Komisiou vďaka lepšiemu pochopeniu zložitosti a nedostatku transparentnosti práce, ktorú vykonávajú imigrační styční dôstojníci. V kontexte „zmiešaných“ migračných prúdov je skutočne kľúčové začleniť do ich činností prístup, ktorý väčšmi zohľadňuje a rešpektuje ľudské práva. Úlohy vykonávané imigračnými styčnými dôstojníkmi musia odrážať aj väčšiu transparentnosť a väčší demokratický dohľad; platí to aj v prípade posilnenia výmeny informácií medzi Európskym parlamentom na jednej strane a organizáciami, akými sú Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov a Európsky podporný úrad pre azyl, na druhej strane. Vzhľadom na nesúhlas Rady sa kompromis, ktorý sa napokon podarilo dosiahnuť, aby sa vyriešil terminologický spor („nelegálne“ prisťahovalectvo verzus „nedovolené“ prisťahovalectvo), zdá byť uspokojivý, môže to však byť len prvý krok. Európske inštitúcie budú musieť svoj záväzok dodržať.
Jean-Marie Le Pen (NI), písomne. – (FR) Výmena osvedčených postupov medzi policajnými zložkami rôznych krajín je často nevyhnutná a jej ciele sú chvályhodné. Nemali by sme však zabúdať, že medzinárodná spolupráca polície existovala už v 19. storočí, dávno pred európskou integráciou. Táto správa navrhuje v súvislosti s agentúrou Frontex (európskou agentúrou pre vonkajšie hranice členských štátov) zlepšenie výmeny informácií o nelegálnych migračných tokoch, nelegálnom prisťahovalectve a deportácii osôb bez povolenia na pobyt vrátane vytvorenia sietí imigračných styčných dôstojníkov. Človek by mohol privítať túto novú iniciatívu, s ktorou súhlasí väčšina Európanov, keby bola skutočne zameraná na výrazné zníženie prisťahovalectva. Skutočnosť je však úplne odlišná a práca tejto agentúry, ako aj opatrenia prijaté národnými vládami skončili neúspechom. Francúzsko a Európu zaplavujú prisťahovalci. Podľa „oficiálnych“ údajov Európskej únie príde nelegálne do Európy každoročne okolo 900 000 ľudí. Vzhľadom na to, že nelegálnych prisťahovalcov a dokonca ani zahraničných zločincov neposielame späť do ich krajiny pôvodu, človek sa musí čudovať, ako môže ešte viac ustanovení zvrátiť migračné toky bez skutočnej politickej odvahy podporenej činmi.
David Martin (S&D), písomne. – Cieľom návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 337/2004 je využívať poznatky a skúsenosti imigračných styčných dôstojníkov v prospech agentúry Frontex a naopak, čím sa pôvodné nariadenie nezaoberalo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh má nasledujúce ciele: využívať poznatky styčných dôstojníkov a agentúry Frontex na spoločné účely; využívať informácie získané sieťami styčných dôstojníkov a ich výmenu prostredníctvom siete ICONet (bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov); sprístupniť Fond pre vonkajšie hranice s cieľom posilniť vytváranie sietí styčných dôstojníkov a uľahčovať ich fungovanie a napokon podieľať sa na systéme predkladania polročných správ. Toto opatrenie vítam.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V nadväznosti na formálne vytvorenie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) je potrebné čo najlepšie využívať prostriedky na ochranu hraníc Únie. V tejto súvislosti je nevyhnutné zaviesť užšiu spoluprácu medzi rôznymi imigračnými styčnými dôstojníkmi a agentúrou Frontex. Výmena informácií a skúseností medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi a agentúrou Frontex prostredníctvom informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov umožní agentúre Frontex vykonávať lepšie analýzy rizika, ako aj lepšiu kontrolu legálneho a nelegálneho prisťahovalectva.
Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Podporujem toto nariadenie, ktoré sa usiluje o zmenu a doplnenie nariadenia z 19. februára 2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov. Tieto zmeny a doplnenia sú nevyhnutným dôsledkom spôsobu, akým sa v tejto oblasti rozvíja a v praxi vykonáva európske právo. Nové nariadenie okrem iného uvádza: • právny základ medzi agentúrou Frontex a styčnými dôstojníkmi, • lepšie využívanie siete ICONet a • zvýšenú racionalizáciu systémov poskytovania správ, ktoré sa týkajú činností siete. Dúfame, že vďaka tomuto novému nariadeniu bude sieť imigračných styčných dôstojníkov účinnejšia.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Agentúra na ochranu hraníc Frontex zohráva dôležitú úlohu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Proti nemu sa dá účinne bojovať len v tranzitných krajinách. Hustá sieť imigračných styčných dôstojníkov a ich úzka spolupráca je preto rozumným opatrením, ktoré nám umožní účinne bojovať proti masovému prisťahovalectvu do Európy so všetkými jeho negatívnymi dôsledkami pre občanov Európy. To sa však podarí len vtedy, keď informácie a hodnotenia poskytované styčnými dôstojníkmi budú čo najrýchlejšie k dispozícii agentúre Frontex a vnútroštátnym orgánom bez akejkoľvek byrokracie. Najmä v oblasti spolupráce v súvislosti s otázkou prisťahovalectva je ešte stále priestor na zlepšenie, ktorý treba využiť. Napríklad právomoci agentúry Frontex by sa mali so súhlasom členských štátov čo najskôr posilniť, aby sme dokázali zaistiť jej jednotné a účinné fungovanie najmä na vonkajších hraniciach.
Je dôležité, aby sme mali všeobecnú stratégiu, ako možno lepšie ochraňovať vonkajšie hranice EÚ a ako lepšie bojovať proti príčinám vysťahovalectva z krajín pôvodu. Toto je úlohou Komisie. Hoci sa táto správa primerane nezaoberá týmito úvahami, predstavuje zlepšenie súčasnej situácie a z tohto dôvodu som za ňu hlasoval.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov, predstavuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom využívať poznatky a skúsenosti imigračných styčných dôstojníkov v prospech Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) a naopak. V skutočnosti by bez vytvorenia takejto siete styčných dôstojníkov agentúra stále nemohla naplno fungovať.
Súhlasím s cieľmi navrhovanej zmeny a doplnenia, a to najmä s krokmi na čo najlepšie využitie poznatkov a skúseností styčných dôstojníkov a agentúry Frontex; využívaním informácií získaných sieťami styčných dôstojníkov prostredníctvom informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov; umožnením využívať Fond pre vonkajšie hranice s cieľom posilniť vytváranie sietí styčných dôstojníkov a uľahčovať ich fungovanie; a napokon so zlepšením systému predkladania polročných správ o činnosti.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s pánom Díazom de Merom Garcíom Consuegrom v súvislosti s rozhodujúcim príspevkom, ktorým môžu imigrační styční dôstojníci vyslaní do tretích krajín prostredníctvom svojich právomocí pomôcť agentúre Frontex dosiahnuť jej ciele najmä vzhľadom na to, že táto agentúra nemá mimo územia Európskej únie žiadne zastúpenie.
Podporujem tiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bude mať tieto ciele: využívať poznatky styčných dôstojníkov a agentúry Frontex na spoločné účely; využívať informácie získané sieťami styčných dôstojníkov a ich výmenu prostredníctvom siete ICONet (bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov); sprístupniť Fond pre vonkajšie hranice s cieľom posilniť vytváranie sietí styčných dôstojníkov a uľahčovať ich fungovanie; a napokon podieľať sa na systéme predkladania polročných správ.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že zmena a doplnenie tohto nariadenia je nevyhnutná na vytvorenie skutočnej platformy pre výmenu informácií medzi imigračnými styčnými dôstojníkmi a Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie. Výmena informácií nepochybne zvýši hodnotu práce oboch strán.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pri prijímaní nariadenia, ktoré je predmetom týchto zmien a doplnení, 19. februára 2004 agentúra Frontex ešte nebola oficiálne vytvorená. Nariadenie o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach prijala Rada až o 8 mesiacov neskôr, 26. októbra 2004. Vzhľadom na právomoci uvedené v jej pracovnom poriadku má agentúra Frontex za úlohu vykonávať analýzy rizika na základe informácií, ktoré jej poskytujú príslušné úrady členských štátov, uľahčovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, napríklad prostredníctvom výmeny skúseností v otázkach kontroly hraníc, vzdelávania príslušníkov pohraničnej stráže, výmeny operačných informácií a prostredníctvom spoločných operácií. Navrhované zmeny a doplnenia sú primerané a potrebné. Ťažké časy, ktoré Európska únia zažíva, si vyžadujú správne riadenie prílevu prisťahovalcov. Treba k nemu pristupovať z dvoch hľadísk, ktorými sú riadenie legálneho prisťahovalectva a riadenie nelegálneho prisťahovalectva.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, keďže hospodárske prisťahovalectvo je čoraz väčším problémom EÚ. EÚ preto musí vytvoriť vyvážené legálne migračné kanály, ktoré spĺňajú potreby našich trhov práce, a pritom zohľadniť demografické a hospodárske problémy, ktorým bude EÚ v blízkej budúcnosti čeliť. Som presvedčená, že priatie tejto smernice zjednoduší postupy vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, zníži administratívne náklady a zjednoduší aj kontrolu osôb s povolením na vstup na územie členského štátu a povolením tam pracovať.
Vzhľadom na zjednodušený postup musím zdôrazniť, že musí byť zaručené vykonanie právnych požiadaviek a transparentnosť rozhodovania vnútroštátnych orgánov. Súhlasím s pani spravodajkyňou, že tieto rozhodnutia o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania majú veľký vplyv na život týchto osôb, a preto sa musia vykonávať úplne transparentným spôsobom.
Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Smernica o jednotnom povolení na pobyt a na prácu vo všetkých členských štátoch EÚ a správa Európskeho parlamentu o nej považuje prisťahovalcov za lacnú pracovnú silu vydanú napospas krutému vykorisťovaniu kapitálu. Prisťahovalec bude mať právo na pobyt na území členského štátu EÚ, len ak pracuje, aby si plutokracia napchávala vrecká. Inak sa bude považovať za nelegálneho prisťahovalca a bude sa s ním zaobchádzať ako s nechcenou vecou, uväznia ho až na 18 mesiacov a vyhodia ho. V členských štátoch EÚ nič neoddeľuje prisťahovalcov od domácich pracovníkov. Spája ich spoločný osud pracovníkov, vykorisťovaných, tvorcov bohatstva ukoristeného kapitálom. Boj za spravodlivé požiadavky prisťahovalcov, za ich legalizáciu, za zakázanie čierneho trhu a práce bez poistenia, za vyššie mzdy a platy, za rovnakú dennú odmenu za rovnakú dennú prácu, za plnú ochranu sociálnych a občianskych práv a za zrušenie Dublinskej dohody je spoločným bojom.
Problémy prisťahovalcov vyrieši len ich začlenenie do hnutia robotníckej triedy a zintenzívnenie jej spoločného boja proti šovinistickej politike EÚ namierenej proti jednoduchým občanom a jej buržoáznym vládam, ktoré sú zodpovedné za biedu a utrpenie domácich a prisťahovaleckých pracovníkov v EÚ a na celom svete.
Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Som presvedčený, že účinne bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci môžeme len prostredníctvom vyvážených legálnych migračných kanálov, ktoré zohľadňujú potreby trhu práce.
Z prijatia tejto smernice vyplývajú zrejmé výhody. Vydávanie jednotného dokumentu oprávňujúceho na pobyt a prístup na trh práce predstavuje výrazné zjednodušenie systému vydávania povolení na vstup, ktoré zníži výdavky a skráti čas potrebný na vykonanie tohto postupu.
Prijatie tejto smernice je potrebné na zavedenie ďalších opatrení v súvislosti so sezónnymi pracovníkmi a pracovníkmi preloženými v rámci ich podnikov, a preto dúfam, že sa tak čo najskôr stane s náležitým zohľadnením právomocí členských štátov rozhodovať o maximálnych kvótach na vstup pracovníkov z tretích krajín.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V stredu sme hlasovali o návrhu smernice, ktorý vypracovala moja kolegyňa Véronique Mathieuová, o vytvorení jednotného povolenia na vstup a pobyt pre migrujúcich pracovníkov. Hlasovala som za tento text. Žiaľ, nebol prijatý. Tento text umožňoval zosúladenie systému platného pre zahraničných pracovníkov a tak riešil otázku sociálneho dampingu. Účinnejším riadením nelegálneho prisťahovalectva umožňoval Únii rázne zakročiť proti nelegálnej práci a proti nelegálnym odvetviam. Socialisti boli proti tejto smernici so zámienkou, že jej rozsah nezahŕňal niektoré kategórie. Postoj liberálov bol však úplne neočakávaný a viedol k odmietnutiu textu. Vzhľadom na jedno z ich stanovísk k zamietnutému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu hlasovali proti celému textu bez toho, aby nás vopred varovali, akú dôležitosť tomuto bodu prikladajú. Takto vyšiel nazmar rok drahocennej práce.
Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Ľudia si musia uvedomiť, že Európsky parlament nie je podriadený Rade. Odteraz musia brať aj v súvislosti s prisťahovalectvom členské štáty poslancov Európskeho parlamentu vážne. Riadny legislatívny postup je skutočnosťou. Návrh smernice o jednotnom povolení pre štátnych príslušníkov tretích krajín bol v pléne zamietnutý: je to jasný signál zo strany Parlamentu, pretože táto otázka je kľúčová. Roky hovoríme o vytvorení jednotného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú žiť a pracovať v členskom štáte. Spočiatku to bola chvályhodná iniciatíva, až na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré v súčasnom znení popierajú samotnú podstatu jednotného povolenia. Idú aj proti rovnakému zaobchádzaniu pre všetkých a vytvárajú rozdielne kategórie pracovníkov, čo je jednoducho neprijateľné.
Rovnaké zaobchádzanie sa nesmie oslabiť. Preto sme v reakcii na tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) hlasovali väčšinou hlasov proti konečnému návrhu: pomerom hlasov 350 k 306 bol návrh zamietnutý a musí sa poslať späť Európskej komisii. Musíme robiť veci lepšie: áno zodpovednej spoločnej prisťahovaleckej politike, no nie reštriktívnej a diskriminačnej politike!
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Keď sa dnes hlasovalo o smernici o jednotnom povolení na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávaného pre štátnych príslušníkov tretích krajín, Európsky parlament zablokoval návrh Európskej komisie a vrátil ho príslušným parlamentným výborom, aby sa obsah návrhu smernice ešte vylepšil. Toto hlasovanie je víťazstvom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a všetkých pracovníkov v Európskej únii. Pretože rámec smernice, ktorý nám prisľúbili, bol z návrhu Komisie už odstránený, keďže určité kategórie pracovníkov, ako napríklad sezónni pracovníci, pracovníci preložení v rámci podnikov a utečenci, boli z jej obsahu vylúčené, chcela by som zdôrazniť, že Európsky parlament nemohol takúto smernicu schváliť. Táto smernica by mala byť všeobecnou rámcovou smernicou o právach pracovníkov z tretích krajín a mala by slúžiť ako rámec pre konkrétne smernice, pretože len vtedy prispeje k dosiahnutiu cieľa Európskej únie, ktorým je spoločná migračná politika. Týmto hlasovaním sme vyjadrili, že Európska únia nemôže byť domovom dvojakého trhu práce s dvojakým metrom, pretože by to podkopalo všetky sociálne štandardy, ktoré sme už dosiahli.
Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 30, 34, 65, 103, 109 a 114, pretože hoci plne podporujem Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, myslím si, že regulácia prístupu na trhy práce, systémy sociálneho zabezpečenia a štátnych bytov sú veci, ktoré by mali regulovať členské štáty a nemali by sa regulovať na úrovni Spoločenstva. Ratifikáciou vyššie spomínaného dohovoru OSN sa ho členské štáty zaviazali začleniť do svojich domácich systémov bez toho, aby v tejto súvislosti odovzdali akékoľvek právomoci Únii.
Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Správa o jednotnom povolení na pobyt a na prácu v Európskej únii nám dala príležitosť uvažovať a diskutovať o dôležitej úlohe, ktorú môžu mať prisťahovalci v našich spoločnostiach. Legálny vstup, účinné začleňovanie a dodržiavanie práva sú mimoriadne dôležité predpoklady na túto dôležitú úlohu a umožňujú väčšiu účasť prisťahovalcov na spoločnom rozvoji spoločenstiev, ktoré ich prijali. V tejto súvislosti môže jednotné povolenie, o ktorom sa hlasovalo, poskytnúť spôsob riadenia vstupov a ochrany práv a povinností všetkých obyvateľov, ktorí tvoria toto spoločenstvo. Podporil som návrh smernice vrátane častí, ktoré sa negatívne nedotýkajú tých priaznivejších ustanovení v právnych predpisoch EÚ a medzinárodných nástrojoch. Je mi ľúto, že tento Parlament prerokovávaný návrh neprijal, domnievam sa, že by to bol užitočný príspevok k vytvoreniu európskej oblasti slobody a integrácie ľudí, ktorí chcú pracovať spoločne na raste EÚ.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Roky hovoríme o vytvorení jednotného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú žiť a pracovať v členskom štáte. Je to chvályhodná iniciatíva, ktorej počiatočným cieľom je zjednodušiť administratívne požiadavky na štátnych príslušníkov tretích krajín tým, že im umožní získať na jednom kontaktnom mieste povolenie na prácu aj na pobyt. Počiatočný legislatívny návrh stanovoval, že s pracovníkmi z tretích krajín by sa malo zaobchádzať rovnako ako s domácimi štátnymi príslušníkmi v oblasti zamestnaneckých práv (akými sú napríklad prístup k sociálnemu zabezpečeniu, vzdelaniu a odbornej príprave). Podľa textu zmeneného a doplneného pani spravodajkyňou by však členské štáty boli oprávnené niektoré z týchto práv obmedziť. To je v rozpore s rovnakým zaobchádzaním a je to neprijateľné. Preto sme hlasovali väčšinou hlasov proti konečnému návrhu, ktorý bol zamietnutý. Vytváranie humánnej a rozumnej prisťahovaleckej politiky bude počas nasledujúcich niekoľkých rokov základnou úlohou spoločnosti, možno to však dosiahnuť len na európskej úrovni, aby sme sa tak vyhli volebným agendám a neuváženým vnútroštátnym reakciám.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V tomto návrhu ide o zavedenie zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávaného pre štátnych príslušníkov tretích krajín a spoločného súboru práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v EÚ. To predpokladá existenciu pravidiel spoločných pre všetky členské štáty, ktorých cieľom je odstrániť súčasné rozdiely v prístupe rôznych krajín EÚ a ktoré by proces udeľovania právneho postavenia pracovníkom zrýchlili, sprehľadnili a priniesli by jeho väčšiu transparentnosť v celej Únii. Na jednej strane legálna migrácia pracovnej sily a predovšetkým kvalifikovanej pracovnej sily pomáha bojovať proti nelegálnej práci a môže zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstva a prekonať existujúce nedostatky. Na druhej strane však nemôžeme zabúdať, že počas obdobia hospodárskej krízy a zraniteľnosti, keď nezamestnanosť rastie, musí byť politika migrácie pracovnej sily flexibilná, ako argumentuje Komisia, no aj udržateľná a rozumná.
Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Som skutočne sklamaný odmietnutím správy pani Mathieuovej o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu. Bola to vyvážená správa, ktorá bola značne vylepšená v štádiu hlasovania pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predloženými Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré boli prijaté s rozhodujúcim prispením liberálov a konzervatívcov.
Sklamalo ma, že Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu nedodržala dohodu, a rovnako chybné hodnotenie Európskych konzervatívcov a reformistov, ktoré otvára dvere novému návrhu Komisie, ktorý bude pravdepodobne slabší ako ten súčasný.
Príležitosť legálnych prisťahovalcov získať potrebné dokumenty na pobyt a prácu prostredníctvom zjednoteného postupu pre celé územie Európskej únie by bola rozhodným krokom vpred a správnym a náležitým logickým dôsledkom nevyhnutného posilnenia boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom väčšej spolupráce s pobrežnými členskými štátmi a posilnenia agentúry Frontex.
Namiesto toho, rovnako ako pri množstve iných príležitostí, sú tu isté tvrdohlavé ideologické pozostatky ľavice, ktoré prevážia a ktoré sa usilujú o plošné otvorenie hraníc, ale nakoniec poprú potreby chrániť čestných cudzincov, ktorí prišli do Európy za prácou.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Považujeme za veľmi dôležité, že tento návrh smernice o zjednotenom postupe podávania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu zamietla väčšina poslancov Európskeho parlamentu, keďže text Parlamentu, už prerokovaný s Radou, slúžil len záujmom veľkých firiem a hospodárskych skupín. Tieto skupiny presadzovali sociálny damping, aby mohli mať zahraničnú pracovnú silu, ktorú by mohli vykorisťovať nízkou mzdou a minimom práv.
Hoci ho predložili pod zámienkou jednotnej regulácie, tieto skupiny chceli v praxi zlegalizovať sociálny damping, prehĺbiť neistotu zamestnania, zväčšiť nerovnosť a otvoriť cestu iným dôsledkom a právnym predpisom, ktoré by ohrozili zásady rovnosti a spravodlivosti pre všetkých pracovníkov.
Istým spôsobom chceli oživiť zásadu krajiny pôvodu z neslávne známej Bolkesteinovej smernice, ktorá bola zamietnutá po vytrvalom odpore pracovníkov. Odpor a argumenty pracovníkov a odborov v rôznych členských štátoch vážne otriasli Európskym parlamentom a ukázali, že ten boj za to stál. K tomuto kladnému výsledku prispeli aj portugalskí pracovníci prostredníctvom generálneho štrajku z 24. novembra. Ostražitosť si však musíme zachovať.
Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) V čase, keď je evidovaných takmer 25 miliónov nezamestnaných Európanov, sa opäť predkladá smernica zameraná na uľahčenie prisťahovalectva žiadateľov o prácu. Musíte priznať, že je na tom čosi nemorálne. Okrem toho sa tento text usiloval týmto pracujúcim prisťahovalcom zaručiť isté hospodárske a sociálne práva, údajne aby zabránil sociálnemu dampingu alebo nespravodlivej hospodárskej súťaži s pôvodnými pracujúcimi alebo pracujúcimi, ktorí už v Európe žijú. Toto je nepriame priznanie, že prisťahovalectvo tlačí európske mzdy nadol a nenahrádza žiadny nedostatok pracovnej sily, ale práve naopak, jeho dôsledkom je priama konkurencia našim pracovníkom.
Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v úsilí presadzovať rovnaké práva – a rovnaké náklady – rezidentov a prisťahovalcov skutočne znamenali, že každému druhu prisťahovalca, či už pracujúcemu, alebo nie, sa umožní prístup k našim sociálnym dávkam. Toto predstavuje výber medzi sociálnym dampingom a automatickými dávkami a to už viac nie je únosné ani politicky, ani finančne. Je čas rozhodnúť sa na úrovni členských štátov zvrátiť migračné toky, z ktorých sa stali neúnosné hospodárske, sociálne a dokonca aj kultúrne bremená, a vo všetkých oblastiach uprednostňovať národné záujmy a záujmy Spoločenstva.
Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Členské štáty EÚ neustále zápasia s problémom nelegálneho prisťahovalectva a práce vykonávanej v oblasti takzvaného tieňového hospodárstva občanmi tretích krajín. Na účinné prekonanie týchto problémov treba podniknúť primerané kroky. Zjednodušenie a štandardizácia postupov na vydávanie povolení na vstup a na prácu pre občanov tretích krajín, aby mohli začať pracovať v členskom štáte, pomôže obmedziť nelegálne prisťahovalectvo. Súčasne umožní splniť požiadavky európskych trhov v oblasti pracovnej sily. Navrhované právne predpisy nechávajú istú voľnosť krajinám, ktoré prisťahovalcov prijímajú, najmä pokiaľ ide o podmienky zamietnutia vstupu. Toto zaručí primeranú úroveň právnej istoty a to, že nedôjde k žiadnemu narušeniu právomocí členských štátov.
Smernica, o ktorej sa rokuje, umožní všetkým členským štátom prijať spoločné stanovisko v oblasti hospodárskeho prisťahovalectva. To zaistí transparentné právne predpisy, bezpečnosť a právnu ochranu pracovníkov, ktorí trpia diskrimináciou, pokračujúci boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a napokon opatrenia na boj proti nespravodlivej hospodárskej súťaži. Preto súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne.
David Martin (S&D), písomne. – V roku 2001 Komisia predložila návrh smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely plateného zamestnania a výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Napriek súhlasnému stanovisku Európskeho parlamentu tento ambiciózny návrh, ktorého cieľom bolo vytvorenie podmienok na vstup a pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú vykonávať hospodársku činnosť v Únii, neprešiel prvým čítaním v Rade a Komisia ho v roku 2006 oficiálne stiahla. Vítam skutočnosť, že nový právny základ, ktorý poskytuje Lisabonská zmluva, dáva veľkú šancu na prijatie tohto návrhu.
Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu spolu s našou skupinou, pretože sa domnievam, že správne reaguje na demografické problémy, ktorým bude Európska únia čeliť v nadchádzajúcich rokoch, vytvorením jednotného postupu podávania žiadostí pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú vstúpiť na územie členského štátu, aby tu mohli pracovať, a ponúka im bezpečné právne postavenie.
Bohužiaľ, parlamentné odmietnutie oddiali analýzu tejto dôležitej smernice, ktorá by zjednodušila často zložité administratívne postupy prijímania hospodárskych migrantov. Trhom práce našich členských štátov by teda umožnila reagovať na súčasné a budúce potreby pracovnej sily a poskytla by im spôsob, ako bojovať proti vykorisťovaniu a diskriminácii, ktorých obeťou sa často stávajú títo pracovníci. Smernica sa usiluje znížiť rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi: so systémom jednotného kontaktného miesta by administratívne postupy boli jednoduchšie, menej nákladné a rýchlejšie.
Náš návrh by neurčoval podmienky udeľovania vstupu štátnym príslušníkom tretích krajín. Členské štáty by boli stále zodpovedné za určovanie podmienok vstupu a stanovovanie počtu migrantov, ktorým dovolia vstúpiť na svoje územie na účely zamestnania.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa a návrh smernice, ktorý mení a dopĺňa, sú hanebné. Zavádzajú selektívne prisťahovalectvo riadené požiadavkami trhu. Všetkým prisťahovalcom, ktorých tieto trhy nepotrebujú alebo ich už viac nepotrebujú, upierajú ich práva. Dokonca aj vtedy, keď zaručujú obmedzené práva tým, ktorí pracujú, dávajú možnosť v budúcnosti ich ešte väčšmi obmedziť. Prisťahovalci nie sú ľudia druhej kategórie! Táto smernica je jednoducho neľudská. Budem hlasovať proti nej a aj ju odsudzujem.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento dokument, ktorý bol odmietnutý väčšinou poslancov Parlamentu, bol právnym predpisom, ktorý by umožnil lepšie riadenie prílevu migrantov. Jeho cieľom bolo odstrániť rozdiely medzi členskými štátmi v ich postupoch v oblasti práce a pobytu a poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí v EÚ legálne pracujú, prístup k istým právam. Z dvoch dôvodov to preto bol krok vpred. Po prvé, pretože vytvárame nový nástroj, ktorého cieľom je pomôcť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa chcú prisťahovať na územie členských štátov, tým, že sa im udelí súbor práv. Po druhé preto, že politické posolstvo, ktoré vysiela do zahraničia, odmieta predstavu uzavretej Európy, ktorá je schopná prijímať len represívne opatrenia a posilňovať bezpečnosť v čase, keď reagujeme na obavy vyjadrené v Štokholmskom programe, pokiaľ ide o vytvorenie pružných prisťahovaleckých politík, aby sme podporili hospodársky rozvoj Únie. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Okolnosti, za akých sa štátnym príslušníkom tretích krajín udeľuje povolenie na pobyt a na prácu v členskom štáte EÚ, sú vecou daného štátu, nie EÚ. Fakt, že periodická migrácia kvalifikovaných zručných pracovníkov môže byť možno v istých oblastiach užitočná, nesmie vyústiť do politiky otvorených dverí, pretože v prvom rade by sa mali zamestnávať naši pracovníci, teda občania EÚ. Ak máme nedostatok pracovníkov v mnohých oblastiach, mali by sme skúmať príčiny tohto stavu a reagovať na ne primeranou úpravou odbornej prípravy, ale aj poskytnutím príležitostí na rekvalifikáciu. Skutočnosť, že migrácia za prácou môže spôsobiť problémy pracovníkom, pretože znižuje úrovne miezd a môže viesť aj k dampingovým cenám, sa už v minulosti často potvrdila.
Z tohto dôvodu sa na naliehanie krajín s dobre rozvinutými sieťami systému sociálneho zabezpečenia zaviedli napríklad prechodné obdobia na voľný pohyb pracovníkov. V rozprave nesmieme zabudnúť na to, že šikovné podniky môžu zneužívať pravidlá a nariadenia v oblasti ponuky práce. Preto som hlasoval proti tejto správe.
Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, keďže Európska únia už dlhé roky potrebuje jasné pravidlá a postupy v oblasti práv pracovníkov z tretích krajín s legálnym pobytom. Takýto súbor pravidiel potrebujeme prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, hoci by sme mali poskytnúť prednostný plán pre pracovníkov EÚ, pracovníci s legálnym pobytom sa zúčastňujú na hospodárskom živote členských štátov a majú nárok na ochranu a záruky. Mali by sa považovať za prínos pre hospodárstvo EÚ a nielen za hrozbu pre pracovníkov EÚ.
Po druhé, takéto jasné pravidlá by pomohli dosiahnuť lepšiu kontrolu migrácie. Na druhej strane, ak sa vyhýbame takýmto pravidlám, podporujeme nelegálnu migráciu a zamestnanosť a všetky následky, ktoré to prináša. S poľutovaním musím povedať, že som túto správu odmietol a vyzývam Komisiu, aby sa vrátila s novým návrhom.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Mathieuovej, pretože dúfam, že po rokoch práce sa zavedú usmernenia na vypracovanie smernice, ktorá prinesie jednotný balík európskych pravidiel v oblasti povolení a práv pre pracovníkov z tretích krajín. Na európskej smernici pracujeme od roku 2001 bez toho, aby sme videli nejaké výsledky. Dúfajme teda, že to Rada schváli v rámci spolurozhodovacieho postupu s Parlamentom a že sa vzhľadom na dôležitosť tejto otázky dosiahne nejaký záver. Toto je kľúčový bod pre rozvoj Európy, keďže rastúci dopyt po pracovnej sile nás čoraz viac približuje k tomu, čo nazývame „hospodárskym prisťahovalectvom“, a preto naliehavo potrebujeme spoločné právne predpisy v tejto otázke. Dlhodobý hospodársky rozvoj Únie treba podporiť, preto potrebujeme zjednodušiť administratívne postupy v súvislosti s povoleniami pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú vstúpiť na územie členského štátu, aby tu mohli pracovať, a ponúknuť im isté právne postavenie. Smernica nám umožní splniť súčasné a budúce potreby pracovnej sily a poskytne nám spôsob, ako bojovať proti vykorisťovaniu a diskriminácii, ktorých obeťou sa títo pracovníci často stávajú.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za súčasnú správu, ktorá nebola v záverečnom hlasovaní prijatá. Urobila som to, pretože sa domnievam, že monitorovanie migrácie v Európskej únii je základnou súčasťou zodpovednej hostiteľskej politiky členských štátov. Najlepším spôsobom, ako bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci, je rozvíjať vyváženú politiku smerom k legálnej migrácii, prijímaniu prisťahovalcov na základe potrieb trhu práce v hostiteľskom štáte.
V čase bez hospodárskeho rastu je dôležité nevytvárať falošné očakávania začlenenia a vyhnúť sa podpore politík, ktoré vedú k nedostatku práce. Návrh na vyplnenie jedinej žiadosti pre úrady hostiteľskej krajiny pri žiadosti o prácu a víza na pobyt by tieto obavy zohľadnil.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s pani spravodajkyňou Mathieuovou a s návrhom smernice, ktorý je súčasťou úsilia Európskej únie o rozvíjanie globálnej migračnej politiky a je rámcovým návrhom pre občanov tretích krajín. Jej cieľ je dvojitý: a) vytvoriť zjednotený postup vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a prácu v členskom štáte; a b) poskytnúť štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom v Európskej únii jednotný súbor minimálnych práv na základe rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ.
Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Legálne prisťahovalectvo do členských štátov EÚ je dôležité pre hospodársky rozvoj. Prisťahovalectvo pracovníkov môže zvýšiť konkurencieschopnosť a životaschopnosť a pokiaľ ide o demografické problémy, ktorým EÚ v súvislosti so starnutím obyvateľstva čelí, je dôležité prijať pružnú prisťahovaleckú politiku. Preto vítame návrh Komisie, ktorý sa usiluje zaviesť jednotný postup podávania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o povolenie na prácu a pobyt. To by malo zjednodušiť zložité administratívne formality súvisiace s prijímaním migrantov. Malo by to tiež umožniť trhom práce v našich členských štátoch reagovať na potrebu pracovnej sily v súčasnosti a v budúcnosti a poskytnúť nástroj na boj proti vykorisťovaniu a diskriminácii týchto pracovníkov.
Nesúhlasíme však s predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi týkajúcimi sa ďalších dokumentov, v dôsledku ktorých je celý návrh protirečivý a zbytočný. Jednotný postup podávania žiadostí a jednotný dokument strácajú zmysel, keď všetky členské štáty môžu vydať a žiadať ďalšie dokumenty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa uvádza, že členské štáty môžu vydať doplnkový dokument povolenia na pobyt, ktorý môže byť obnovený alebo odobratý, keď sa situácia človeka na trhu práce zmení, prešiel. Keďže sme boli nespokojní s textom a uprednostnili by sme, ak by text pred jeho prijatím išiel do druhého čítania, proti vôli Rady sme hlasovali za zaradenie tabuliek zhody. Ani toto neprešlo a my sme sa ocitli v situácii, keď by kladné hlasovanie za správu znamenalo jej prijatie v prvom čítaní s obsahom, o ktorom sa domnievame, že podkopáva celý návrh jednotného dokumentu namiesto niekoľkých v rámci EÚ, a preto sme sa rozhodli hlasovať proti návrhu.
Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Jedným z najlepších spôsobov boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci je rozvíjať vyvážené legálne migračné kanály, ktoré spĺňajú potreby trhov práce v našich krajinách. Hospodárske prisťahovalectvo je skutočnosťou a musíme v ňom zaviesť poriadok. Je to však aj nutnosť vzhľadom na demografické a hospodárske problémy, ktorým bude Európska únia v blízkej budúcnosti čeliť. Prisťahovalecká politika sa musí stať nástrojom na reguláciu našich potrieb pracovnej sily, a tak pomáhať pri vykonávaní stratégie EÚ 2020.
Právne predpisy EÚ neobmedzujú právo členských štátov riadiť svoje vlastné systémy sociálneho zabezpečenia. Keďže neexistuje harmonizácia na úrovni Únie, podmienky udeľovania dávok sociálneho zabezpečenia, ako aj výšku týchto dávok a dobu ich poskytovania stanovujú právne predpisy jednotlivých členských štátov.
Pri výkone tejto právomoci by však mali členské štáty dodržiavať právo Únie. Okrem toho sa musia dodržiavať pracovné podmienky vrátane mzdy, ukončenia pracovného pomeru, bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, pracovného času, dovolenky a disciplinárnych postupov, pričom sa zohľadnia platné všeobecné kolektívne dohody.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Európska únia sa musí pripraviť na budúce demografické problémy. Otázky týkajúce sa migrácie za prácou sú podstatné pre konkurencieschopnosť a životaschopnosť hospodárstiev. Vyžadujú si vyvážený prístup a dôkladné zváženie.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Teší ma, že Európsky parlament zamietol tento návrh o jednotnom povolení. Dnešné hlasovanie otvára cestu novým rokovaniam a vraví nie prideľovaniu práv podľa trhovej hodnoty pracovníkov. Táto smernica, ktorá ani zďaleka nezaručovala spoločný súbor práv pre všetkých migrujúcich pracovníkov založený na rovnakom zaobchádzaní a nediskriminácii, navrhovala roztrieštenú koncepciu legálnej migrácie, v ktorej by trhová hodnota migrujúceho pracovníka určovala rozsah jeho práv. V predvečer 20. výročia Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov je toto hierarchické usporiadanie úplne neprijateľné. Únia musí konečne zapracovať závery mnohých štúdií, ktoré ukazujú, že prospech – individuálny a kolektívny, hospodársky a spoločenský – pre hostiteľské krajiny, rovnako ako pre krajiny pôvodu, ide ruka v ruke s plnohodnotným a účinným uplatňovaním práv migrantov. Zelení budú túto vec naďalej mimoriadne pozorne sledovať, aby pomohli Únii vytvoriť ambicióznu prisťahovaleckú politiku založenú na zásade univerzálnosti a nedeliteľnosti základných práv. O túto otázku pôjde pri nových rozhovoroch, ktoré vyvolalo odmietnutie tejto strašnej dohody.
Správa: Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Carmen Romero López (A7-0354/2010)
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Cieľom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze je prevencia kriminality. Je založený na tom, že hoci členské štáty poskytujú ochranu pre obete trestnej činnosti v rámci štátnych hraníc, stáva sa nevyhnutnosťou vyvinúť mechanizmus včasného varovania a prevencie na európskej úrovni. Toto berie do úvahy odporúčania Štokholmského programu a postupy vyplývajúce z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré umožňujú prípravu správ o prierezových otázkach, ako aj prvý návrh smernice Rady o ochrane obetí v Európe z 5. januára 2010. Súhlasím s rozsiahlym prístupom s cieľom začleniť obete niekoľkých typov trestných činov a s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré stanovujú podmienky na zrušenie ochranného príkazu, zabezpečenie kontinuity právnej ochrany, stanovenie lehoty na vykonanie príkazu a objasnenie postavenia obetí, ktoré sa sťahujú z jedného členského štátu do druhého.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, lebo podporuje návrh smernice Rady, ktorá poskytne jasné opatrenia týkajúce sa prevencie kriminality a najmä ochrany obetí. Je dôležité, aby obete násilia neboli chránené proti páchateľom len vo svojej krajine, ale mali by mať k dispozícii ochranné opatrenia v celej Európskej únii. Prijatie a vykonávanie tejto smernice by ukázalo, že EÚ je rozhodnutá uskutočniť Štokholmský akčný plán, ktorý je iniciatívou Európskej únie na udržanie a rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Je dôležité zdôrazniť, že európsky ochranný príkaz by mal byť uplatniteľný na všetky obete trestnej činnosti vrátane obetí obchodovania s ľuďmi, nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, rodovo motivovaného násilia, svedkov, obetí terorizmu a organizovaného zločinu, a to bez ohľadu na vek alebo pohlavie obete, v prípade, že bol páchateľ odhalený. Ochrana obetí sa však netýka len fyzickej ochrany, ale zahŕňa aj dôstojnosť obetí. Z tohto dôvodu úplne súhlasím, že je nevyhnutné začleniť ochranu obetí, ktorej cieľom je obnovenie ich dôstojnosti a rešpektu voči nim ako ľudským bytostiam.
Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovanie v Parlamente o návrhu smernice o európskom ochrannom príkaze pre obete vysiela dôležitý signál na ochranu ľudí, ktorí sa stali obeťou násilia. Bohužiaľ, hoci nebola v Rade kvalifikovaná väčšina po tom, čo sa Holandsko pridalo na stranu krajín blokujúcich iniciatívu, nemá to žiadny vplyv na dôležitosť dnešného hlasovania.
Európske legislatívne vákuum týkajúce sa ochrany obetí násilia sa musí vyplniť konkrétnym opatrením, ktoré sa neobmedzuje len na územie štátu, v ktorom sa obeť nachádza, ale ktoré sa uplatní aj na cezhraničnom základe. Cieľom spolupráce 12 členských štátov vrátane Talianska je aktivácia mechanizmu včasného varovania a ochrany obetí na území Európskej únie.
Som presvedčená o dôležitosti dosiahnuť dohodu o tomto nástroji – aj z politického hľadiska –, lebo zaručí ochranu obetiam všetkých druhov trestných činov a poskytne obmedzujúce a zakazujúce opatrenia voči osobám, ktoré predstavujú hrozbu. Rovnako dôležitým aspektom je možnosť obete presťahovať sa do druhého členského štátu a dostať informácie a pomoc, ktorú potrebuje pri snahe začať žiť odznova, pričom bude naďalej využívať ochranné opatrenia.
Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Podporujem všeobecnú myšlienku ochranného príkazu. Obete násilia musia byť chránené proti opakovaným útokom páchateľov a musia im byť poskytnuté výhody preventívnych opatrení v celej Európskej únii.
Návrh smernice je ďalším krokom k dosiahnutiu cieľov Štokholmského akčného plánu a iniciatívy Európskej únie na udržanie a rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Veľmi dobre si uvedomujem zložitosť tejto iniciatívy. Súdne systémy sa v členských štátoch líšia tak ako aj trestné a občianskoprávne konania. Napriek tomu si myslím, že spravodajkyne úspešne posilnili kontinuitu právnej ochrany a zaručili maximálnu ochranu, pričom zabezpečili právnu istotu.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Obete násilia môžu využívať ochranné opatrenia proti páchateľom vo svojich príslušných členských štátoch. Táto ochrana však končí na hraniciach členských štátov a doteraz neexistoval žiadny spôsob na rozšírenie tejto ochrany za tieto hranice. Hlasovala som za túto novú smernicu, ktorá umožňuje súdnym orgánom členského štátu, ktoré využívali ochranné opatrenia na základe vnútroštátneho práva, vydať európsky ochranný príkaz, ktorý chráni obete na území druhých členských štátov. Samozrejme, smernica je primárne určená pre ženské obete násilia, ale môže sa uplatniť na kohokoľvek bez ohľadu na pohlavie a vek, na možné obete a ich príbuzných.
Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh smernice o európskom ochrannom príkaze, ktorého cieľom je chrániť obete trestných činov v celej Európskej únii. Táto iniciatíva sa snaží zaviesť mechanizmus pre justičnú a policajnú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby obete trestných zločinov, ktoré využívajú ochranné opatrenie v jednom členskom štáte, nemuseli opakovať celé súdne konanie, aby im boli poskytnuté ochranné opatrenia, ak sa rozhodnú mať pobyt alebo zdržiavať sa v inej krajine EÚ.
Európsky ochranný príkaz bude vydaný na základe žiadosti chránenej osoby a nebude poskytnutý len ženám, ktoré sú obeťami domáceho násilia, teda hlavnej skupine, ktorej je poskytovaná ochrana, ale aj všetkým ďalším obetiam, ako sú obete obchodovania s ľuďmi, obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, incestu, rodovo motivovaného násilia, svedkovia a obete terorizmu a organizovaného zločinu.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za návrh smernice o európskom ochrannom príkaze, lebo jej základnými cieľmi je prevencia kriminality a ochrana obetí. V súčasnosti, aj v prípade, že členské štáty disponujú ochrannými príkazmi pre obete, sú výsledné vykonávacie opatrenia limitované hranicami štátu pôvodu. Európska únia musí urobiť všetko, čo môže, aby zabránila kriminalite a perzekúcii na európskej úrovni. Len vtedy budeme schopní zaručiť obetiam bezpečné prostredie bez obmedzenia ich práva na mobilitu. Hoci sú trestné, občianskoprávne a administratívne konania v členských štátov odlišné, všetky krajiny musia spolupracovať, aby zabránili opakovaným trestným činom.
Myslím, že je veľmi dôležité, aby bol do tohto návrhu začlenený aspekt morálnej podpory. Pre väčšinu obetí má trestný čin rozličné psychické a morálne následky, ktoré pretrvávajú ešte dlho po spáchaní trestného činu. Samotná EÚ sa musí zaoberať nielen prevenciou a ochranou, ale aj morálnou podporou obetí, aby mohli začať nový život v akomkoľvek členskom štáte EÚ.
Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu o európskom ochrannom príkaze, lebo sa snaží zlepšiť právne postavenie obetí násilných trestných činov. Právna ochrana je potrebná najmä pre ľudí, ktorí sú obeťami opakovaného násilia zo strany svojich blízkych, pre ľudí, ktorí sa stali obeťami násilia na základe pohlavia, alebo pre ľudí, ktorí sa stávajú obeťami iných druhov trestných činov v členskom štáte, v ktorom nemajú ani občianstvo, ani bydlisko. Súhlasil som s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré obmedzujú dôvody na odmietnutie uznania alebo zamietnutia európskeho ochranného príkazu, stanovujú 20-dňovú lehotu na vykonanie príkazu alebo objasňujú situáciu, keď sa obeť sťahuje z jedného členského štátu do druhého.
Som rád, že sa vyjasnil problém právneho základu, ktorý proti sebe postavil najmä Radu a Komisiu.Určitý názorový konflikt medzi občianskoprávnymi a trestnými aspektmi európskeho ochranného príkazu sa podľa mňa podarilo odstrániť prijatím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý k spolupráci v trestných prípadoch pridáva ešte uznávanie súdnych rozhodnutí. Tým sa vyšlo v ústrety námietke Komisie, že právne predpisy európskeho ochranného príkazu narušujú jej výhradné právo iniciatívy v oblasti občianskeho práva.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem toto uznesenie, keďže si myslím, že je nevyhnutné, aby obete násilia mohli využiť opatrenia na prevenciu pred kriminalitou a ochranu v celej Európskej únii. Táto ochrana by sa teda nemala obmedziť na jediný členský štát, ale mala by jednotlivcom umožniť, aby mali pobyt alebo sa zdržiavali v iných krajinách EÚ. Toto opatrenie by sa malo uplatniť na obete obchodovania s ľuďmi, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, incestu, rodovo motivovaného násilia, svedkov a obete terorizmu a organizovaného zločinu. Aby sa to dosiahlo, bude nevyhnutné prekonať odlišnosť právnych systémov členských štátov.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh smernice sa snaží vyplniť medzeru v existujúcich právnych predpisoch, pokiaľ ide o obete trestných činov, ktoré sa nezaoberajú otázkami prevencie kriminality a potrebou rýchleho a účinného celoeurópskeho mechanizmu včasného varovania a prevencie s cieľom chrániť obete. Z tohto dôvodu by sa vytvorenie európskeho ochranného príkazu malo stať dôležitým spôsobom ochrany obetí bez ohľadu na typ násilia, ktorému boli vystavené. V členských štátoch musí fungovať na cezhraničnom základe, aby obete nemuseli začať celé súdne konanie potrebné na opätovné získanie ochranných opatrení, ak sa presťahujú do iného členského štátu.
Hoci sme v EÚ na jednej strane práve prijali právne predpisy týkajúce sa občianskych a procesných práv podozrivých osôb, na druhej strane nemôžeme zabudnúť na občianske a procesné práva obetí, ktoré sú bezpochyby zraniteľné, a vo väčšej miere im chýba ochrana. Prijatie tejto smernice je dôležitým krokom smerom k pomoci obetiam, ale dúfam, že Komisia pôjde ďalej a čo najskôr predstaví komplexný a kompletnejší legislatívny balík týkajúci sa obetí.
Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze. Na rozdiel od niektorých členských štátov (ako sú Spojené kráľovstvo, Holandsko od poslednej výmeny vlády a podobne), ktoré zrejme viac vzdorujú, som proti obmedzeniu rozsahu trestných konaní v najprísnejšom zmysle; podporujem začlenenie širšieho rozsahu konaní. Dúfam, že jasný signál vyslaný Európskym parlamentom v pléne zabezpečí nielen to, že teraz neuviazneme na mŕtvom bode pre blokujúcu menšinu v Rade, ale že nadchádzajúce maďarské predsedníctvo bude pokračovať v riešení tohto problému.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Udelenie právnej ochrany obetiam trestných činov je nevyhnutné na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Z tohto dôvodu súhlasím, napriek niektorým výhradám, s cieľmi súčasného návrhu, ktorý sa snaží zlepšiť existujúcu právnu situáciu v týchto oblastiach: (i) zlepšenie podmienok zrušenia európskeho ochranného príkazu, (ii) kontinuita právnej ochrany, (iii) obmedzenie dôvodov na odmietnutie uznania alebo zamietnutia európskeho ochranného príkazu, (iv) stanovenie lehoty na vykonanie príkazu a (v) objasnenie postavenia obetí, ktoré sa sťahujú z jedného členského štátu do druhého.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto smernica sa týka uplatnenia ochranných opatrení určených na pomoc obetiam trestných činov, kedykoľvek tieto ohrozia život jednotlivca alebo telesnú, duševnú alebo sexuálnu pohodu.
Ochranné opatrenia existujú vo všetkých členských štátoch, strácajú však platnosť, ak niekto prekročí hranice krajiny. Európsky ochranný príkaz sa snaží zabezpečiť, aby ochrana poskytnutá jednotlivcovi v jednom členskom štáte ostala zachovaná a pokračovala v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého sa osoba sťahuje alebo sa presťahovala.
Je to stanovisko, ktoré dnes prijal Európsky parlament, keď 610 poslancov hlasovalo za, 13 proti a 56 poslancov sa zdržalo hlasovania. Je založené na kompromise dohodnutom medzi poslancami Parlamentu a zástupcami belgického predsedníctva EÚ. Text má však ešte potvrdiť kvalifikovaná väčšina členských štátov v Rade.
Hoci sa väčšina ochranných opatrení zameriava na ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, nové pravidlá by sa mali uplatniť pre všetky obete: ako uvádza prijatá správa, „táto smernica sa uplatňuje na ochranné opatrenia, ktorých cieľom je ochrana všetkých obetí, nielen obetí rodového násilia, zohľadňujúc pritom osobitosti každého druhu trestného činu“.
Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Európsky ochranný príkaz je praktickým vyjadrením priority, ktorú španielske predsedníctvo pripisuje boju proti násiliu páchanom na ženách. Obete, na ktoré sa vzťahujú opatrenia stanovujúce vzdialenosť, na ktorú sa k nim páchatelia nesmú priblížiť, budú chránené za vnútroštátnymi hranicami, čo im umožní začať nový život, kdekoľvek im to vyhovuje. Vydaný európsky ochranný príkaz bude mať rovnakú právnu moc v celej Únii. Záber textu sa rozšíril, aby začlenil aj ochranu „života, telesnej alebo duševnej integrity, dôstojnosti, osobnej slobody a sexuálnej integrity“. Táto široká definícia zahŕňa pojmy núteného manželstva, pedofílie, obchodovania s ľuďmi, mrzačenia pohlavných orgánov a ďalšie. Toto opatrenie plní hlavný cieľ priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorým je vytvorenie Európy poskytujúcej ochranu. Preto som hlasovala za tento text.
Jim Higgins (PPE), písomne. – Vítam európsky ochranný príkaz. Je to vynikajúca iniciatíva, ktorá zabezpečí, že opatrenia na ochranu obetí sa rozšíria z jedného členského štátu do druhého. V súčasnosti ochranné príkazy strácajú platnosť na hranici a obete ostávajú bezbranné. EPO (európsky ochranný príkaz) znamená obrovský krok smerom k právam obetí. Je to silný nástroj, ktorý poskytne bezpečnejšie útočisko pre obete násilia za hranicami členských štátov. Ochranné opatrenia sa vzťahujú na viac než 100 000 žien v EÚ. Znepokojuje ma však blokujúca menšina na úrovni Rady, ktorej súčasťou je Írsko. Dúfam, že prijatie tejto správy veľkou väčšinou na úrovni Parlamentu podnieti blokujúcu menšinu, aby zmenila svoj postoj. Nesúhlasím s ich názorom, že právny základ správy je chybný. Právna služba Rady aj Parlamentu zistila, že právny základ je primeraný a jednohlasne podporený výborom JURI a ochranný príkaz nestanovuje povinnosť upraviť vnútroštátne systémy pre prijatie ochranných opatrení, keďže členský štát, do ktorého obeť odchádza, by mal poskytnúť ochranu v súlade s jeho vnútroštátnym právom.
Timothy Kirkhope a Marina Yannakoudakis (ECR), písomne. – Skupina ECR v plnej miere podporuje snahy a ciele navrhnutého európskeho ochranného príkazu a sme radi, že obete násilia, terorizmu, domáceho zneužívania, prenasledovania alebo sexuálneho obťažovania sú chránené v prípade ich pohybu po celej EÚ. Skupina ECR súcití s utrpením, ktoré môže spôsobiť telesné, duševné alebo sexuálne zneužívanie, a so zraniteľnosťou, v ktorej zanecháva svoje obete.
Nemohli sme dnes hlasovať za túto správu, lebo nás znepokojuje právny základ a rozsah smernice. Tento návrh má trestnoprávny základ, ale niektoré trestné činy, na ktoré sa má tento návrh vzťahovať, sú záležitosťami občianskeho práva, ale chýba tu použitie článku 81 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Skupina ECR má obavy z účinnosti vykonávania tohto návrhu a z toho, aké posolstvo vyšle táto anomália verejnosti EÚ o tom, ako tu robíme zákony. Skupina ECR je pevne presvedčená, že právne predpisy vypracované na úrovni EÚ musia byť správne a jednoznačné z hľadiska práva a nemali by ohroziť právne systémy členských štátov.
Z týchto dôvodov sa skupina ECR zdržala hlasovania o tejto správe.
David Martin (S&D), písomne. – Návrh smernice o európskom ochrannom príkaze predložený 12 členskými štátmi je iniciatívou, ktorá sa snaží o prevenciu kriminality. Aj v prípade, že členské štáty disponujú ochrannými príkazmi pre obete trestnej činnosti, výsledné vykonávacie opatrenia sú limitované hranicami štátu pôvodu. Obete trestnej činnosti sa však z rôznych dôvodov, v neposlednom rade preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného členského štátu do druhého. Po presťahovaní sa však ocitajú v bezbrannej pozícii, keďže spolupráca súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní ich nedokáže ochrániť zavedením rýchleho a účinného celoeurópskeho mechanizmu včasného varovania a prevencie. Vytvorenie podobného režimu spolupráce je cieľom tejto iniciatívy. Jednotlivé opatrenia členských štátov sú dôkazom toho, že prevencia kriminality na celoeurópskej úrovni je možná v prípade, že páchateľ alebo skupina páchateľov trestnej činnosti boli odhalení.
Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Vďaka príspevku Rady a najmä vďaka dvom spravodajkyniam a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sme predložili vo výbore, ponúka návrh smernice o európskom ochrannom príkaze dokonalú ochranu obetí bez obmedzení vnútroštátnych právnych predpisov. Mal by sa považovať za symbol pokroku regulácie v Európe, ktorý postupne zabezpečuje, aby boli práva a ochranné opatrenia v každom členskom štáte rovnaké.
Na základe európskeho ochranného príkazu, ako bol predložený, sa ochrana obetí požadujúcich slobodný pohyb v Európskej únii stáva rozhodnejším a rýchlejším procesom. Rozdiel medzi našimi právnymi systémami vrátane súvisiacich konaní je, samozrejme, stále zábranou. Ale rozsah, ako bol definovaný, umožní našim krajinám rýchlo sa prispôsobiť novému príkazu, čím sa naša Únia posilní a poskytne sa viac ochrany európskym občanom, najmä tým najzraniteľnejším.
Z tohto dôvodu v plnej miere podporujem tento návrh, ktorý by dal nádej mnohým ľuďom, ktorých sloboda a dôstojnosť sa každodenne porušuje a ktorí nemajú prostriedky vzoprieť sa. V budúcnosti možno budú môcť začať nový život v inej krajine.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je to záležitosť najzákladnejšej spravodlivosti, aby obeť trestného činu, ktorá využíva ochranný príkaz v členskom štáte, mohla byť chránená, aj ak sa rozhodne mať pobyt alebo zdržiavať sa v inej krajine EÚ. S týmto zámerom sme dnes prijali nové pravidlá. Všetky obete a nielen obete domáceho násilia by mali mať možnosť využívať európsky ochranný príkaz. Vo všetkých členských štátoch EÚ existujú ochranné opatrenia, ale prestávajú platiť, ak jednotlivec prekročí hranice krajiny. Európsky ochranný príkaz sa snaží zabezpečiť, aby ochrana poskytnutá jednotlivcovi v jednom členskom štáte bola zachovaná a pokračovala v akomkoľvek ďalšom členskom štáte, do ktorého osoba odchádza alebo odišla, bez ohľadu na trestný čin, ktorý bol na nej spáchaný.
Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Každá obeť trestuhodného činu, ktorá získa ochranu v jednom členskom štáte Európskej únie, by mala mať možnosť využívať tú istú ochranu, ak odchádza do druhého členského štátu. Napriek tomu, že sa väčšina opatrení týka ženských obetí sexistického násilia, malo by sa spresniť, že akákoľvek iná obeť násilia vrátane detí môže využívať výhody tejto iniciatívy. Navyše, môžeme privítať to, že ochranný príkaz možno vyžiadať aj pre rodiny chránenej osoby. Ochrana by sa však nemala obmedziť len na fyzickú ochranu obete. Do úvahy sa musí vziať aj jej dôstojnosť ako ľudskej bytosti. Som si vedomý zložitosti iniciatívy a problémov, s ktorými sa môže stretnúť v neposlednom rade z dôvodu možných rozdielov medzi súdnymi systémami členských štátov a trestnými, občianskoprávnymi a administratívnymi konaniami. Napriek tomu treba členské štáty podporiť, aby pokračovali týmto smerom.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Som za túto správu a považujem ju za najlepšiu správu o záležitosti, o ktorej sa hlasuje 14. decembra. Hlavné kritéria boli definované, všetky otázky boli riadne prepracované a dôvod je jasný. Teraz bude ľuďom, ktorí sa stali obeťami trestných činov, zabezpečená súdna ochrana v každej krajine Európskej únie, ak sa presťahujú z jedného členského štátu EÚ do druhého. Toto poskytne vyšetrovacím orgánom a prokurátorovi príležitosť účinne vykonávať vyšetrovanie a obete trestných činov nebudú skrývať dôležité informácie zo strachu z vyšetrovania. Spravodajkyniam som vďačný za správu.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Hoci boli v posledných rokoch prijaté opatrenia na ochranu obetí, dotknutí ľudia sú často ponechaní napospas osudu. Právnici a sudcovia sa pri vzdelávaní veľa učia o právach obžalovaných, ale nepočujú nič o správnom spôsobe zaobchádzania so svedkami a obeťami, ktoré sú svedkami. Ak je plánovanie termínov prispôsobené len obžalovanému a vôbec sa neberie ohľad na obeť, ktorá na niekoho podá občianskoprávnu žalobu, je to ako úder do tváre. Dôležitá je tu aj lepšia informovanosť, ale je potrebná aj v zdravotníckom vzdelávaní, aby sa dali lepšie rozpoznať prípady domáceho násilia. Otázka zákonného obmedzenia občianskoprávnych nárokov na odškodné je zásadná v prípade zneužívania detí. Ochrana obetí tiež zahŕňa opatrenie, že s deťmi môžu pracovať len osoby s čistým registrom trestov. Ak sa napríklad v Lichtenštajnsku teraz vedú súdne konania vo veci nútených manželstiev, a to aj bez súhlasu obete, a je možné podať žalobu v prípade mrzačenia pohlavných orgánov vykonanom na neplnoletom, jasne to ukazuje potenciálne nebezpečenstvo toľko velebeného multikultúrneho obohatenia.
Keďže ochrana obetí je stále v plienkach a dotknutí ľudia často nevedia, na koho sa majú obrátiť vo svojej vlastnej krajine a aké majú práva, je dôležité, aby bola v EÚ ochrana obetí harmonizovaná. Hlasoval som za správu.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze, lebo EÚ potrebuje systém na zvýšenie ochrany životov, bezpečnosti a telesnej, duševnej a sexuálnej integrity občanov, ktorí sú obeťami násilia. Návrh smernice sa snaží posilniť ochranu obetí tohto typu trestných činov v EÚ, lebo ochranné opatrenia sú v súčasnosti obmedzené na domáce právne predpisy v členských štátoch. Toto uznesenie sa snaží vyplniť medzeru v právnych predpisoch s cieľom chrániť obete násilia aj mimo ich krajín, čím sa zaručí, že každý členský štát poskytne obetiam primeranú ochranu. Od členských štátov sa nebude požadovať harmonizácia ich vnútroštátnych právnych predpisov, ale môžu ich prispôsobiť, aby boli navzájom uznávané.
Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som dnes za návrh smernice prijímajúcej štandardný mechanizmus na uľahčenie a posilnenie ochrany poskytovanej obetiam trestných činov, ktoré sa pohybujú medzi členskými štátmi a uplatňujú tak ich právo na slobodu pohybu. Táto smernica teraz bude chrániť obete trestných činov, ktoré môžu ohroziť ich život, ich telesnú, duševnú a sexuálnu integritu alebo ich osobnú slobodu, pričom konečným cieľom je predísť páchaniu takýchto trestných činov v budúcnosti.
Po rokovaniach s Radou bola smernica vylepšená, najmä v týchto bodoch:
– právna ochrana sa rozšírila, takže sa už od obete nebude vyžadovať, aby musela znovu začať celé súdne konanie na získanie ochranných opatrení, keď sa presťahuje do druhého členského štátu,
– podmienky, za ktorých sú vydané európske ochranné príkazy, sa zlepšili a zjednodušili,
– dôvody na odmietnutie uznania alebo zamietnutie európskeho ochranného poriadku sa obmedzili,
– bola stanovená presná lehota na vykonanie príkazu,
– ochrana sa netýka len telesnej integrity, ale aj dôstojnosti obete.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa ide proti už prijatému Štokholmskému akčnému plánu, ktorý je iniciatívou Európskej únie na udržanie a rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Napriek problémom týkajúcich sa právneho základu týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov som hlasovala za túto správu, keďže si myslím, že ochranné opatrenia pre obete alebo možné obete trestných činov sú pozitívnou vecou. Možnosť rozšírenia pôsobnosti ochranného príkazu z jedného členského štátu („štát pôvodu“) na ďalší členský štát, do ktorého sa chce chránená osoba presťahovať („vykonávajúci štát“), je významným pokrokom smerom k vytvoreniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii. Toto je ideál, s ktorým sa stotožňujem.
Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Domáce násilie je porušenie základných ľudských práv a môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na náboženstvo, farbu pleti a sociálne postavenie. Rumunsko v roku 2009 zaznamenalo 35 % nárast domáceho násilia oproti roku 2008. Aj v roku 2010 bol hlásený nárast počtu prípadov domáceho násilia. Odhaduje sa, že prípady domáceho násilia postihujú 1 200 000 ľudí každý rok, ale len 1 % obetí násilia sa ich odváži oznámiť orgánom.
Európsky ochranný príkaz musí byť silným nástrojom schopným poskytnúť bezpečnejšie útočisko pre obete násilia za hranicami členských štátov. Bude zahŕňať aj ochranu proti násilným trestným činom spáchaným skupinami osôb a bude sa uplatňovať na všetky obete trestných činov, ako sú obete obchodovania s ľuďmi, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, incestu, rodovo motivovaného násilia, ako aj svedkovia a obete terorizmu a organizovaného zločinu.
Členské štáty musia naďalej zabezpečovať právnu ochranu, obmedziť dôvody na odmietnutie uznania alebo zamietnutia európskeho ochranného príkazu, stanoviť 20-dňovú lehotu na vykonanie príkazu a objasniť postavenie obetí, ktoré sa sťahujú z jedného členského štátu do druhého.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Myslím si, že smernica Rady je veľmi pozitívna, keďže sa snaží vytvoriť skutočný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Mám však rovnaké obavy, aké vyjadrili spravodajkyne, najmä pokiaľ ide o technické nedostatky, ako aj o rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov, ktoré zdôraznili.
Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som zablahoželať pani Jiménezovej-Becerrilovej Barriovej a pani Romerovej Lópezovej k ich vynikajúcej práci. Obetiam trestných činov, ktoré majú právo na ochranu v jednom členskom štáte, bude zaručená rovnaká úroveň ochrany v celej Únii vďaka novému európskemu ochrannému príkazu (EPO), ktorý bol dnes schválený a ktorý rozširuje pôsobnosť právnych predpisov a začleňuje všetky obete trestných činov, nie len obete rodovo motivovaného násilia, ako bolo pôvodne navrhnuté. Ochranné opatrenia existujú vo všetkých členských štátoch, ale stávajú sa neúčinnými, ak obete prekročia hranice. Európsky ochranný príkaz by mal zabezpečiť, aby akákoľvek ochrana poskytnutá osobe v jednom členskom štáte platila vo všetkých ďalších členských štátoch, do ktorých táto osoba odchádza alebo odišla. Európsky ochranný príkaz môže byť vydaný na žiadosť chránených osôb, ak sa rozhodnú presťahovať do druhého členského štátu alebo ak sa tam chcú jednoducho zdržiavať. Členský štát, ktorý vydal ochranné opatrenie, bude zodpovedný za vydanie EPO a jeho zaslanie do členského štátu, do ktorého chce osoba odísť. Text ešte musí potvrdiť kvalifikovaná väčšina členských štátov v Rade a tie budú mať tri roky na jeho transponovanie do vnútroštátneho práva.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Návrh smernice o európskom ochrannom príkaze predložený 12 členskými štátmi je iniciatívou, ktorá sa snaží o prevenciu kriminality. Aj v prípade, že členské štáty disponujú ochrannými príkazmi pre obete trestnej činnosti, výsledné vykonávacie opatrenia sú limitované hranicami štátu pôvodu. Obete trestnej činnosti sa však z rôznych dôvodov, v neposlednom rade preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného členského štátu do druhého. Po presťahovaní sa však ocitajú v bezbrannej pozícii, keďže spolupráca súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní ich nedokáže dostatočne ochrániť zavedením rýchleho a účinného celoeurópskeho mechanizmu včasného varovania a prevencie. Vytvorenie podobného režimu spolupráce je cieľom tejto iniciatívy. Jednotlivé opatrenia členských štátov sú dôkazom toho, že prevencia kriminality na celoeurópskej úrovni je možná v prípade, že páchateľ alebo skupina páchateľov trestnej činnosti boli odhalení.
Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze. Smernica je nevyhnutná, aby sa obete násilia mohli cítiť pomerne bezpečne v celej Európskej únii bez ohľadu na to, kde žijú. Po prijatí smernice bude dôležité viesť pravidelné odborné školenia pre súdne orgány a ďalšie príslušné orgány, aby mohli poskytnúť obetiam primeranú pomoc. Veľmi dôležité tiež bude viesť informačnú kampaň, ktorá sa bude snažiť informovať občanov o možnosti vydania európskeho ochranného príkazu.
Na základe tohto bude obetiam násilia poskytnutá lepšia ochrana a nastane pokles počtu takýchto trestných činov. Smernica o európskom ochrannom príkaze predstavuje kľúčový krok smerom k európskej smernici o násilí proti ženám. Spoločná, komplexná stratégia EÚ s cieľom bojovať proti násiliu proti ženám sa musí čo najskôr navrhnúť a uplatniť vo všetkých členských štátoch EÚ. Naliehavo potrebujeme európske legislatívne normy na boj proti násiliu proti ženám. Je to jediný spôsob, ako môžeme podporiť ženy a postaviť sa proti akceptovaniu domáceho násilia spoločnosťou a beztrestnosti páchateľov tohto trestného činu. Dúfam, že nadchádzajúce poľské predsedníctvo významne prispeje k vypracovaniu a prijatiu návrhu smernice v tejto oblasti. Už som napísala list, ktorý na túto vec upozorňuje premiéra Poľska pána Donalda Tuska, ale ešte som nedostala odpoveď.
Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie správy o európskom ochrannom príkaze drvivou väčšinou hlasov. Dnešné prijaté opatrenie umožní ľuďom, ktorým bola udelená ochrana v členskom štáte, využívať tú istú ochranu v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého chcú odísť. Smernica sa netýka len obetí domáceho násilia, ale aj obetí nútených manželstiev, obchodovania s ľuďmi a mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Toto predstavuje veľký pokrok v právach obetí a ich mobilite v rámci Európskej únie. Vyzývam Radu, aby sa riadila stanoviskom Európskeho parlamentu a poskytla európskemu ochrannému príkazu čo najväčšiu podporu.
John Stuart Agnew (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) odsudzuje všetky formy obchodovania s ľuďmi ako modernú verziu otroctva a vyzýva na najprísnejšie trestné sadzby za takéto činy v rámci Spojeného kráľovstva. UKIP však hlasovala proti tejto správe, pretože nemôžeme legitimizovať rozsiahlejšie právomoci EÚ vo veciach, ako je trestné právo a ochrana hraníc. Podľa tohto návrhu má EÚ rozhodovať o minimálnych trestných sadzbách za určitý trestný čin v členských štátoch a to jednoducho nie je vecou EÚ. O takýchto trestoch by mali samostatne rozhodovať zvolené vnútroštátne vlády, ktoré by mali s ostatnými krajinami spolupracovať na odstraňovaní obchodovania s ľuďmi.
Problém obchodovania s ľuďmi zhoršuje aj EÚ. Vzhľadom na to, že v rámci EÚ existuje sloboda pohybu a otvorené hranice spolu s jednotnou menou, organizovaný zločin môže nehatene fungovať oveľa efektívnejšie. Ak by členské štáty vykonávali náležité hraničné kontroly a previerky, pomohlo by to narúšať činnosť takýchto škodlivých zločineckých organizácií. EÚ je v skutočnosti súčasťou problému, nie jeho riešením.
Sonia Alfano (ALDE), písomne. – (IT) Neexistuje nič neľudskejšie ako využívanie životov iných ľudí na účely zisku, ktoré porušuje všetky základné práva. Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najprízemnejších počínaní v dejinách, ide o rozšírený a mimoriadne zložitý jav. Som rada, že Parlament v prvom čítaní schválil návrh smernice o obchodovaní s ľuďmi. Ide o významný krok vpred, pokiaľ ide o boj proti tomuto javu, ktorý predstavuje hlavnú oblasť činnosti veľkého počtu medzinárodných zločineckých organizácií. Najdôležitejšie je uznať, že hlavným problémom, ktorý je nutné riešiť, je organizovaný zločin. EÚ konečne skutočne a explicitne rozlišuje medzi zločinom a organizovaným zločinom, pretože organizovaný zločin je naozaj samostatným problémom. Medzi ďalšie pozitíva patrí napríklad širšie vymedzenie pojmu vykorisťovanie, väčšia ochrana obetí a pravidlo stanovujúce, že obete obchodovania s ľuďmi nebudú obviňované z trestných činov, ku ktorým boli donútené násilím alebo pod hrozbou násilia. Ako upozorňuje organizácia Amnesty International, ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, sú často zatýkané za prostitúciu a nemajú zaručený plný prístup k spravodlivosti.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Podporila som toto uznesenie, pretože obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva, závažným zločinom a vážnym porušovaním základných ľudských práv. Lisabonská zmluva posilnila činnosť EÚ v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi a Európsky parlament ako spoluzákonodarca zohráva plnohodnotnú úlohu. Dôrazne podporujem návrh EP, podľa ktorého sa musia zvýšiť tresty pre obchodníkov s ľuďmi na úroveň z návrhu z roku 2009, mali by sa konfiškovať ich aktíva a mala by sa ďalej rozvíjať pomoc obetiam a najmä obetiam v detskom veku.
Som presvedčená, že EP by mal členské štáty jednoznačne požiadať, aby robili viac s cieľom odrádzať od dopytu po službách obetí obchodovania s ľuďmi, a to prostredníctvom informačných kampaní, vzdelávania, odbornej prípravy a tak ďalej, pričom by do všetkých týchto činností malo byť plne začlenené rodové hľadisko. Je dôležité zdôrazniť, že silný preventívny účinok majú trestné postihy zamestnávateľov, ktorí využívajú prácu obetí obchodovania s ľuďmi, takže ich treba ďalej rozvíjať.
Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Pretrvávajúce hospodárske a kultúrne nerovnosti na globálnej úrovni viedli k rozvoju nových foriem otroctva, ktoré už nie sú nevyhnutne spojené s oblasťou sexuálneho vykorisťovania, ale aj so sférou vykorisťovania hospodárskeho.
Tieto okolnosti nemusia zodpovedať nášmu historickému pohľadu na otroctvo, sú však rovnako odporné. Obetiam upierajú hodnoty slobody a rovnosti, na ktorých je založená moderná spoločnosť. Obete sa oceňujú, predávajú alebo vymieňajú a sú zbavené svojej dôstojnosti. Obchodovanie s ľuďmi je pre organizovaný zločin mimoriadne výnosná činnosť a v súčasnosti má cezhraničný rozmer.
Rok po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy existovali mnohé iniciatívy v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach. Teraz musíme prácu EÚ posilniť poskytovaním stimulov pre opatrenia zamerané proti obchodovaniu s ľuďmi, zhromažďovaním údajov s cieľom zostaviť spoľahlivé štatistiky a vytvorením užšej cezhraničnej spolupráce vrátane výmeny informácií a osvedčených postupov, ako aj užšej spolupráce s Eurojustom a Europolom.
Takisto musíme prijať prístup orientovaný na obete. Obete potrebujú ochranu vrátane právnej ochrany. Potrebujú pomoc a programy sociálnej rehabilitácie. V prvom rade je však dôležité zvýšiť tresty pre obchodníkov a zamestnávateľov, ktorí zneužívajú zraniteľnosť obetí, medzi ktoré patria aj maloleté osoby.
Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Poslanci EP z Komunistickej strany Grécka hlasovali proti návrhu smernice Komisie o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a proti správe Európskeho parlamentu o tejto smernici, pretože členským štátom ukladajú jednotné a harmonizované trestnoprávne predpisy a postihy. EÚ sa zameriava na využitie zraniteľnosti pracujúcich a ich postupné presviedčanie, že vo všetkých odvetviach a vo všetkých členských štátoch sú potrebné jednotné, rovnaké trestnoprávne pravidlá. Zavedenie harmonizovaného trestného práva v členských štátoch EÚ s nehanebným deklarovaným cieľom posilnenia mechanizmov zjednocujúcich Európu a štátnych represívnych mechanizmov, aby sa skonsolidovala moc monopolov, je ďalším úderom pre základné slobody. Zároveň ide o neprijateľné a nebezpečné obmedzovanie ľudovej suverenity a zvrchovaných práv členských štátov.
Záujem EÚ o boj proti obchodovaniu s ľuďmi je predstieraný, pretože pochádza od kapitalistickej, nadnárodnej únie, ktorá bez okolkov priznáva, že je založená na kapitalistickom systéme. Premena pracovnej sily na kapitalistickú komoditu robí z ľudí tovar, ktorý slúži jedinej hodnote uznávanej v prehnitom systéme vykorisťovania: kapitalistickému zisku.
Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Vítam prijatie tohto návrhu a nových trestných sadzieb. Obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom a vážnym porušením základných ľudských práv. Dúfam, že táto nová smernica úspešne zaplní medzery v predchádzajúcom súdnom rámci a že sa v rámci prehľadného legislatívneho rámca zriadi funkcia koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi.
Napriek tomu, že Lisabonská zmluva posilnila úlohu Európskeho parlamentu v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach, kľúčovú úlohu v boji proti tejto trestnej činnosti môžu zohrávať práve členské štáty. Ak chceme dosiahnuť silný preventívny účinok, členské štáty musia medzi trestné činy zaradiť každé vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi.
Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Obchodovanie s ľuďmi je odporný jav, ktorý Európska únia, bohužiaľ, nemôže prehliadať. Orgány Únie ho považujú za neprijateľný bez ohľadu na pohnútky, či už ide o sexuálne vykorisťovanie, alebo prácu. Z tohto dôvodu Európa už istý čas disponuje širokým spektrom právnych predpisov na boj proti tomuto javu. Táto nová smernica, za ktorú som hlasovala, v súlade s novými právomocami v tejto oblasti nahrádza predchádzajúce rámcové rozhodnutie. Táto smernica, ktorá predstavuje zhrnutie acquis communautaire v tejto oblasti a zhutňuje ho v rámci jediného textu, má zohrávať významnú úlohu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Určuje zásady, z ktorých musia vychádzať právne predpisy členských štátov, ustanovuje platné trestné sadzby, stanovuje zodpovednosť právnických osôb, chráni obete pred akýmkoľvek trestným stíhaním, ktoré môže byť dôsledkom ich postavenia, zavádza opatrenia na pomoc a ochranu obetí a obsahuje určité konkrétne ustanovenia týkajúce sa žien a detí.
Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Státisíce ľudí v EÚ sa každý rok stanú obeťami obchodovania s ľuďmi okrem iného na účely sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce a nezákonného obchodovania s orgánmi a žobrania. Táto moderná forma otroctva je strašným zločinom a hrubým porušením základných ľudských práv.
Vítam obsah správy, pokiaľ ide o zavedenie prísnejších opatrení, ktoré by predchádzali obchodovaniu s ľuďmi, zavedenie prísnejších trestov pre obchodníkov s ľuďmi a zabezpečenie lepšej ochrany pre obete. Proti tejto modernej forme otroctva je nutné bojovať; je potrebné podniknúť kroky na podporu, ochranu a lepšiu pomoc obetiam; je nutné posilniť prevenciu a monitorovanie.
Je potrebné bojovať proti medzinárodným zločineckým skupinám. Ak to chceme náležite realizovať, je potrebné nadviazať spoluprácu na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.
Oceňujem obsah správy, pokiaľ ide o zavedenie prísnejších trestov pre obchodníkov s ľuďmi a o konfiškáciu ich aktív. Deti sú vystavené najväčšiemu riziku, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi. Pre všetky obete, najmä deti, musí byť dostupná pomoc a ochrana.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem túto správu. Obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom a vážnym porušením základných ľudských práv. Táto trestná činnosť je rozšírená na celom svete a môže nadobúdať mnohé podoby, ktoré súvisia so sexuálnym vykorisťovaním, nútenou prácou, nezákonným obchodovaním s ľudskými orgánmi, nezákonnými adopciami a podobne. Naliehavo preto musíme podniknúť aktívne opatrenia na podporu stratégie v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pri ktorej by sa podstatná pozornosť venovala boju proti obchodovaniu s ľuďmi a predchádzaniu tomuto javu.
Okrem toho je potrebné zabezpečiť účinné systémy pomoci a podpory pre obete, ktoré by im poskytli právo na odškodnenie, potrebné lekárske ošetrenie a bezplatnú právnu a psychologickú pomoc, pričom osobitná pozornosť by sa venovala deťom. Stratégia v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi by mala zahŕňať aj sociálne rozmery a rozmery politík v oblasti prisťahovalectva, azylu a opätovného začleňovania. Aby sa obmedzil rozsah trestnej činnosti, je navyše potrebné zabezpečiť účinné a primerané tresty za porušovanie ustanovení smernice.
Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporil som túto správu, pretože obchodovanie s ľuďmi je vážny problém, ktorý musíme riešiť, a opatrenia stanovené v Lisabonskej zmluve nemajú dostatočnú pôsobnosť, aby sa zvládla trestná činnosť v tejto oblasti. Obchodovanie s ľuďmi je druhom otroctva a Európa musí všetkými dostupnými prostriedkami pred touto hrozbou chrániť svoje ženy, svoje deti, svojich občanov. Ide o závažný trestný čin a obrovské porušenie základných ľudských práv, ktoré prostredníctvom hrozieb, násilia a ponižovania spôsobuje závislosť ľudí a malo by podliehať trestu odňatia slobody v trvaní najmenej 10 rokov. Podľa môjho názoru musíme navyše prijať prístup orientovaný na obete, ktorý bude zahŕňať identifikáciu všetkých možných kategórií obetí a osobitné opatrenia zamerané na ich ochranu, pričom mimoriadnu pozornosť je nutné venovať deťom a ďalším ohrozeným skupinám, ako vo svojej správe uvádza Edit Bauerová.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Európsky parlament dnes prijal mimoriadne dôležitú smernicu historického významu, ktorá posilní boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Táto smernica je veľmi dôležitým krokom smerom k boju proti rozsahu tohto strašného zločinu, pričom ustanovuje prísnejšie tresty a postihy a ďalej zlepšuje prevenciu a ochranu obetí. Hlasovala som za túto správu, pretože je nutné, aby odozva voči obchodníkom s ľuďmi a odpoveď na strašné zločiny, ktoré páchajú, boli tvrdšie, a pretože je nutné prijať prísnejšie tresty a postihy, aby ich sadzby zodpovedali závažnosti spáchaného trestného činu a aby slúžili ako účinný odstrašujúci prostriedok, pokiaľ ide o takéto činy. Nová smernica obsahuje veľmi dôležité ustanovenie. Okrem trestov by členské štáty mali zaviesť aj také postihy, ako je zabavenie majetku, a prijať nevyhnutné opatrenia na zadržanie a konfiškáciu nástrojov a príjmov z tejto trestnej činnosti, pretože iba vtedy táto trestná činnosť nebude hospodársky životaschopná. Pozornosť by som chcela upriamiť na skutočnosť, že pri náraste rozsahu tejto trestnej činnosti v Európe musí byť prístup EÚ väčšmi orientovaný na ľudské práva, pričom najväčšia pozornosť by sa mala venovať preventívnym opatreniam, ochrane obetí, politike návratu a opätovnej integrácie a sociálnym záležitostiam.
Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Zriadením funkcie koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na úrovni Európskej únie by sa zlepšila spojitosť krokov podniknutých v boji proti modernému otroctvu. Spolupráca medzi štátmi v tejto problematike, predovšetkým na úrovni EÚ, je prínosná. Pri mnohých príležitostiach však štáty strácajú zo zreteľa kroky, ktoré súvisia s opätovnou integráciou obetí obchodovania s ľuďmi do spoločnosti. Je zrejmé, že v menej rozvinutých štátoch Európskej únie, v ktorých sú veľké časti obyvateľstva zraniteľné z dôvodu hmotného nedostatku, je potrebné zamerať sa na vzdelávacie a preventívne kampane.
Aby sme mali lepšiu a presnejšiu predstavu o tomto jave, je nutné zbierať harmonizované údaje, ktoré by mali obsahovať informácie o počte ľudí, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, vrátane údajov o pohlaví, veku, štátnej príslušnosti obetí, ako aj o forme obchodovania, druhoch služieb, ktoré obete vykonávali, počte zadržaných, stíhaných a odsúdených obchodníkov a mechanizmoch postúpenia týchto prípadov vnútroštátnym azylovým orgánom. Rozsah obchodovania s ľuďmi je momentálne obrovský, ale pre chýbajúce presné a centralizované údaje v rámci EÚ nepoznáme skutočný rozsah tohto javu.
Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som pani Bauerovej a pani Hedhovej zablahoželať k zvládnutiu náročnej úlohy zostavenia správy o takejto aktuálnej problematike. Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najväčších ziel našej doby, ktoré je porovnateľné s otroctvom; zapríčiňuje vykorisťovanie zo strany brutálnych zločineckých organizácií a spôsobuje, že sa ich obete stávajú závislými.
Bohužiaľ, ide o jav nesmiernych rozmerov; pre chýbajúce informácie nepoznáme jeho presný rozsah. Musíme preto zrealizovať konkrétne štúdie, aby sme odhalili jeho skutočný rozsah. Európa zároveň musí podporovať politiky, ktoré umožnia väčšiu spoluprácu v policajnej a súdnej oblasti. Tieto politiky možno vykonávať podľa článku 79 Lisabonskej zmluvy, ktorý určuje právny základ v rámci spoločnej prisťahovaleckej politiky.
Na záver chcem vyjadriť súhlas s požiadavkou pani spravodajkyne, konkrétne s požiadavkou zvýšiť trestné sadzby pre obchodníkov s ľuďmi a skonfiškovať ich aktíva; zaradiť každé vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi medzi trestné činy a poskytovať väčšiu pomoc obetiam.
David Campbell Bannerman a Nigel Farage (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) odsudzuje všetky formy obchodovania s ľuďmi ako modernú verziu otroctva a vyzýva na najprísnejšie trestné sadzby za takéto činy v rámci Spojeného kráľovstva. UKIP však hlasovala proti správe, pretože nemôžeme legitimizovať rozsiahlejšie právomoci EÚ vo veciach, ako je trestné právo a ochrana hraníc. Podľa tohto návrhu má EÚ rozhodovať o minimálnych trestných sadzbách za určitý trestný čin v členských štátoch a to jednoducho nie je vecou EÚ. O takýchto trestoch by mali samostatne rozhodovať zvolené vnútroštátne vlády, ktoré by mali s ostatnými krajinami spolupracovať na odstraňovaní obchodovania s ľuďmi. Problém obchodovania s ľuďmi zhoršuje aj EÚ. Vzhľadom na to, že v rámci EÚ existuje sloboda pohybu a otvorené hranice spolu s jednotnou menou, organizovaný zločin môže nehatene fungovať oveľa efektívnejšie. Ak by členské štáty vykonávali náležité hraničné kontroly a previerky, pomohlo by to narúšať činnosť takýchto škodlivých zločineckých organizácií. EÚ je v skutočnosti súčasťou problému, nie jeho riešením.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto smernicu, pretože jej podstatnou zložkou je zvýšenie úsilia v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Odpoveď EÚ na túto problematiku teraz zahŕňa aj prostitúciu a ďalšie formy sexuálneho vykorisťovania, vykorisťovanie pracovníkov prostredníctvom nútenej práce a žobrania, obchodovanie s orgánmi, nezákonné adopcie, nútené manželstvá, obchodovanie s drogami a dokonca aj zneužívanie jednotlivcov na páchanie drobných krádeží a lúpeží. Podľa mňa dokument posilňuje prevenciu trestnej činnosti v prípade obchodovania s ľuďmi, predovšetkým zaradením takejto činnosti medzi trestné činy alebo pomocou trestov, konfiškácie tovaru alebo trvalým zatvorením prevádzok, ktoré sa používali na páchanie trestného činu. Som presvedčená, že prostredníctvom poskytovania potrebného ubytovania, právneho poradenstva a hmotnej, psychologickej a lekárskej pomoci budú mať obete k dispozícii lepšiu pomoc a podporu.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva a druhou najlukratívnejšou činnosťou pre organizovaný zločin na celom svete. Táto smernica je prvým právnym nástrojom prijatým v tejto oblasti, ktorá využíva nové možnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy. Vymedzuje spoločný prístup k boju proti obchodovaniu s ľuďmi a k ochrane jeho obetí, čím vypĺňa významnú medzeru v predchádzajúcom právnom rámci. Podarilo sa dosiahnuť vyvážený kompromis, a tak vytvoriť nástroj schopný účinnejšie riešiť tento druh trestnej činnosti a vytvoriť prísnejšie politiky a sprísniť tresty vrátane odňatia slobody v dĺžke trvania päť až 10 rokov a zabavenia príjmov z trestnej činnosti. Smernica zároveň posilňuje oblasti prevencie a ochrany obetí a mimoriadnu pozornosť venuje deťom a ďalším zraniteľným skupinám.
Podporujem aj návrh na vytvorenie úradu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovania s ľuďmi, zabrániť by sa však malo akejkoľvek duplicite úloh vzhľadom na už existujúce orgány, ako je napríklad Európsky policajný úrad.
Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Obchodovanie s ľuďmi každý deň postihuje stovky ľudí v Európe, pričom väčšinou ide o ženy a mladé dievčatá. Bolo preto naliehavo potrebné zaplniť právnu medzeru, ktorá existuje v niektorých európskych krajinách, napríklad v Španielsku, kde, mimochodom, pár kilometrov od francúzskej hranice nedávno otvorili najväčší nevestinec. Európska únia si teda konečne zabezpečila nástroj na vytvorenie prostredia, ktoré odrádza obchodníkov s ľuďmi, a na zabezpečenie pomoci a ochrany pre obete obchodovania s ľuďmi. Spoločné pravidlá budú odteraz vymedzovať porušenie právnych predpisov a tresty platné pre obchodníkov s ľuďmi. Znamená to ďalší krok smerom k ochrane ľudskej dôstojnosti a skoncovaniu so stavom, keď sa s ľuďmi zaobchádza ako s komoditou.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Obchodovanie s ľuďmi v súčasnosti pre jeho obete predstavuje neľudskú novodobú formu otroctva. Pre páchateľov – zločinecké organizácie zapletené do prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania, nezákonných adopcií, nútenej práce, nezákonného prisťahovalectva a nezákonného obchodovania s orgánmi – ide o mimoriadne lukratívnu činnosť. Vzhľadom na to, že „destináciou“ takýchto sietí sú rozličné európske krajiny, vítam túto iniciatívu s cieľom vytvoriť spoločný rámec na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a na boj proti nemu na európskej úrovni, čo je prístup, ktorý vychádza z návrhu uznesenia Parlamentu, o ktorom sme hlasovali 10. februára 2010.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Obchodovanie s ľuďmi je závažným porušením ľudských práv a pre organizovaný zločin je veľmi výnosné. Význam tejto formy moderného otroctva je obrovský, a to aj napriek tomu, že nepoznáme jeho skutočný rozsah.
Lisabonská zmluva posilnila politiku Európskej únie v oblasti spolupráce medzi súdnymi orgánmi a políciou v trestných veciach vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Európsky parlament, ktorý sa v tejto oblasti stal spoluzákonodarcom, bude odteraz zohrávať významnú úlohu.
Vítam schválenie opatrení prijatých v tejto správe vzhľadom na potrebu zberu údajov o počte obetí obchodovania s ľuďmi a o ich pohlaví, veku a štátnej príslušnosti, prostriedkoch, pomocou ktorých sa obchodovanie uskutočňuje, typoch služieb, ktoré obete napokon poskytujú, počte zadržaných, stíhaných a odsúdených obchodníkov a o mechanizmoch postúpenia týchto prípadov vnútroštátnym azylovým orgánom.
Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vieme, že nestačí prijať právne nástroje na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na ochranu jeho obetí. Boj za odstránenie obchodovania s ľuďmi je potrebné vnímať ako prioritu boja za dodržiavanie ľudských práv. Aby sa to dosiahlo, je potrebná politická vôľa. V prvom rade je však nevyhnutné konať v oblasti prevencie, čo je niečo, čo vyžaduje ďalšie hospodárske a sociálne politiky a prináša so sebou koniec kapitalistického vykorisťovania a neoliberálnych politík.
Je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré daných jednotlivcov vyslobodia z chudoby tým, že budú podporovať politiky pre spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva, zaručovať prístup k najdôležitejším verejným službám a podporovať tvorbu pracovných miest so zaručenými právami a úrovňou miezd, ktorá zabezpečuje slušné živobytie.
Z týchto dôvodov je prijatie tohto dokumentu iba jedným krokom v dlhom a ťažkom boji, v ktorom musíme pokračovať, ak chceme skoncovať s obchodovaním s ľuďmi.
Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Minulý týždeň sme prijali správu o návrhu smernice o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí a veľmi ma teší výsledok tohto hlasovania. Po prvé, definícia pojmu „obchodovanie s ľuďmi“ bude odteraz oveľa širšia a bude zahŕňať obchodovanie na účely sexuálneho alebo pracovného zneužívania, najmä v poľnohospodárstve a domácnostiach, a aj núteného žobrania. Po druhé, náš text ustanovuje postihy a najnižšie trestné sadzby pre obchodníkov s ľuďmi. Po tretie, náš text poskytuje celý rad pomocných a podporných opatrení pre obete a nesmieme zabúdať ani na to, že v Európskej únii sa údajne každý rok stanú obeťami obchodovania státisíce ľudí. Čas ukázal, že existujúci rámec nebol dostatočné účinný. Text, ktorý sme prijali minulý týždeň, názorne dokazuje, že existuje vôľa zintenzívniť našu činnosť na ochranu občanov a stíhať obchodníkov s ľuďmi v rámci celej Európy.
Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva. Pre zločinecké gangy ide tiež o mimoriadne výnosnú činnosť, ktorá môže nadobúdať rozmanité podoby, ako sú sexuálne vykorisťovanie, nútená práca, obchodovanie s ľudskými orgánmi, žobranie, nezákonné adopcie a pracovné zneužívanie v domácnostiach. Tento text je prvým záväzným európskym právnym predpisom, pokiaľ ide o túto problematiku. Posilňuje ochranu obetí aj sankcie voči páchateľom. Treba privítať rodové hľadisko, o ktoré sa text opiera, pretože obeťami obchodovania s ľuďmi sú často ženy. Ďalším dôležitým bodom je, že obete nemožno stíhať za trestné činy spáchané v dôsledku obchodovania, napríklad za porušenie zákonov o prisťahovalectve. Tento text som podporila.
Timothy Kirkhope a Marina Yannakoudakis (ECR), písomne. – Skupina ECR pevne verí, že v 21. storočí je jednoducho hanebné, že na našom kontinente ešte stále existuje otroctvo, a verí, že proti obchodovaniu s ľuďmi možno bojovať iba vtedy, ak budú všetky národy na tých najvyšších úrovniach spolupracovať na predchádzaní tomuto javu. Súčasné právne predpisy EÚ sú zastarané a majú ďaleko od toho, aby boli účinné; skupina ECR podporuje ich revíziu. Skupina ECR dnes hlasovala za túto smernicu, ktorá sa zameriava na cezhraničnú spoluprácu v záujme predchádzania tomuto ohavnému zločinu obchodovania s ľuďmi a boja proti nemu.
Skupina ECR požiadala o hlasovanie po častiach o článkoch 4 ods. 1 a 2 a článku 15 ods. 4 a hlasovala proti týmto konkrétnym článkom, pretože neveríme, že EÚ by mala stanoviť najvyššie trestné sadzby; a nie sme presvedčení ani o správnosti vymedzovania trestných činov, o ktorom sa zmieňuje článok 15 ods. 4. Skupina ECR podporila uznesenie ako celok a text zmenený a doplnený Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.
Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva a závažným porušením základných ľudských práv. Obchodovanie s ľuďmi je tiež jedným najvýnosnejších činností zločineckých organizácií.
Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala EÚ rozsiahlejšie právomoci v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a dnes prijatá správa o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí predstavuje záväzok európskeho zákonodarného orgánu v tejto oblasti. Text určuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a ukladania sankcií obchodníkom s ľuďmi a zavádza spoločné pravidlá na zlepšenie prevencie a ochrany obetí, ktoré majú dostať pomoc vrátane právneho zastupovania. Proti obchodovaniu s ľuďmi, javu, ktorý je úzko spojený s organizovaným zločinom rovnako ako obchodovanie s narkotikami a pranie špinavých peňazí, je nutné bojovať silnými a účinnými opatreniami. Skúsenosti získané v priebehu posledných rokov ukázali, že súdna a policajná spolupráca aj vysoký stupeň harmonizácie jednotlivých vnútroštátnych právnych predpisov sú pri boji proti týmto druhom trestnej činnosti nevyhnutné.
David Martin (S&D), písomne. – Obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva, závažným trestným činom a hrubým porušením základných ľudských práv, ktoré prostredníctvom hrozieb, násilia a ponižovania spôsobuje, že sa ľudia stávajú závislými. Obchodovanie s ľuďmi je tiež mimoriadne výnosná činnosť pre organizovaný zločin, pretože ponúka možnosti vysokého zisku pri obmedzenom riziku. Môže mať mnoho podôb, ako sú napríklad sexuálne vykorisťovanie, nútená práca, nezákonné obchodovanie s ľudskými orgánmi, žobranie (vrátane využívania závislej osoby na tento účel), nezákonné adopcie a práce v domácnosti. Rozsah tohto javu je pozoruhodný, určite však nie je v plnej miere známy. Lisabonská zmluva posilnila politiku EÚ v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Vítam skutočnosť, že Európsky parlament sa stal spoluzákonodarcom v tejto oblasti a zohráva plnohodnotnú úlohu. Túto správu som podporil.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Podľa nedávnych zistení Medzinárodnej organizácie práce je na celom svete najmenej 2,45 milióna ľudí, ktorí sú v dôsledku obchodovania s ľuďmi obeťami nútenej práce. Tento jav bol v posledných rokoch na vzostupe a teraz sa vyskytuje aj v európskych krajinách. Preto sa domnievam, že ide o pliagu, proti ktorej musíme v EÚ rozhodne bojovať bez toho, aby sme zanedbali vhodnú pomoc obetiam a ich ochranu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Je zrejmé, že obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom a závažným porušením základných práv. Je jasné, že všetci budú hlasovať za prísnejšie zákony proti obchodovaniu s ľuďmi. Je jasné, že A. Mirsky bude spolu s ostatnými poslancami hlasovať za prísnejšie právne predpisy. Ide o vec, ktorá bude prínosom pre všetkých. Všetci sú za, a tak pôjde o plus pre autorky správy. Bolo by azda možné nájsť dôležitejšiu tému? Týmto spôsobom možno napísať ďalších 100 správ o prostitúcii, o terorizme, o zabíjaní, o fanatizme, o podvodoch, o lúpežiach, o znásilneniach, o urážkach. O mnohých veciach... Je toto úlohou poslanca Európskeho parlamentu? Hlasujem za túto správu. Bude vôbec niekto hlasovať proti?
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Otroctvo už oficiálne neexistuje. Neoficiálne však existuje v značnej miere v podobe obchodovania s ľuďmi. Predovšetkým táto forma trestnej činnosti sa pre mnohých ľudí stala lukratívnym obchodom, v ktorej sa ziskovosť pohybuje rádovo v miliardách. Pokiaľ ide o boj proti obchodovaniu s ľuďmi, za organizovaným zločinom značne zaostávame. Cieľ možno napokon dosiahnuť iba kombináciou rozličných opatrení. Na jednej strane je potrebné znova doplniť finančné prostriedky pre bezpečnostný aparát, ktorý v posledných rokoch pociťoval ich akútny nedostatok. V rámci EÚ je možné naozaj bojovať iba proti vedľajším dôsledkom obchodovania s ľuďmi, potrebujeme sa však zbaviť toho, o čo sa táto trestná činnosť opiera. Proti podružným oblastiam, ako je napríklad žobranie, by bolo možné bojovať pomerne jednoducho zavedením všeobecného zákazu žobrania v rámci celej EÚ.
Na druhej strane je nevyhnutná spolupráca s krajinami pôvodu, napríklad v prípade nútenej práce a nútenej prostitúcie. Dôležitým nástrojom boja proti obchodovaniu s ľuďmi sú preto informačné a osvetové kampane prostredníctvom vzdelávacích systémov v krajinách pôvodu, tranzitných krajinách a cieľových krajinách. Niektoré zo zásadných úvah v správe sú správne, ale s niektorými oblasťami nemôžem vyjadriť bezvýhradný súhlas. Zdržal som sa preto hlasovania.
Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Rumunské deti sa privážajú do strednej Európy, kde sú nútené kradnúť a žobrať. K žobraniu sú nútené aj staršie a hendikepované osoby. Šéfovia mafie zameranej na žobranie zatiaľ žijú v luxusných vilách. Obchodovanie s ľuďmi je lukratívnym a rýchlo rastúcim obchodom. Podľa Europolu sú len v samotnej EÚ státisíce obetí takéhoto obchodovania. Z týchto dôvodov je potrebné uvítať zintenzívnenie boja proti obchodovaniu s ľuďmi zo strany EÚ. Mimoriadne pozitívnym aspektom je, že EÚ sa po prvý raz zaoberá aj organizovaným žobraním. Ľavicoví romantici často zatvárajú oči a chceli by, aby verejnosť uverila, že títo ľudia žobrú dobrovoľne a že nič také ako cestovanie so zámerom žobrania alebo mafia naň zameraná neexistuje. Niektoré navrhované opatrenia však zachádzajú priďaleko. Namiesto toho, aby EÚ krajiny pôvodu zaviazala, aby rozložili štruktúry mafie, a poskytla obetiam priamo na mieste pomoc a tiež možnosti odbornej prípravy, a tým im zabezpečila budúcnosť v ich vlastnej krajine, EÚ ide cestou povolení na pobyt a oslobodenia od trestného stíhania pre obete obchodovania s ľuďmi. Tým vysiela nesprávny signál: títo ľudia sú už do Európy lákaní falošnými sľubmi. Povolenia na pobyt v súvislosti s ochranou obetí a oslobodenie od trestného stíhania v prípade, ak niekoho pristihnú pri krádeži, bude o to viac podnetom, aby sa títo ľudia odovzdali do rúk mafie. Preto som sa zdržal hlasovania.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za správu A7-0348/2010 je odôvodnené podstatou ľudskej bytosti ako takej. Ochrana slobody jednotlivca je základným právom, za ktoré treba bojovať do tej miery, do akej je ohavným a mimoriadne závažným zločinom porušovanie ľudských práv, ktoré prostredníctvom hrozieb, ponižovania a násilia spôsobuje, že sa ľudia stávajú závislými. V posledných rokoch sa obchodovanie s ľuďmi, bohužiaľ, stalo mimoriadne výnosným obchodom pre organizovaný zločin, ktorý ponúka možnosti vysokého zisku pri obmedzenom riziku. Z tohto dôvodu tento jav rastie nekontrolovateľnou rýchlosťou. V dôsledku toho Európska únia podniká kroky na predchádzanie tomuto javu a na boj proti nemu pomocou uplatňovania pravidiel o vymedzení trestných činov a sankcií v oblasti organizovaného zločinu. Súhlasím s bojom proti tomuto javu, pretože dúfam, že povedie k rozvoju krokov zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, rozvoju prístupu orientovaného na obete, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať ženám a deťom, a napokon dúfam aj v to, že v rámci vzdelávacieho a školského systému v krajinách pôvodu, tranzitných krajinách a cieľových krajinách obchodovania prebehne cielené organizovanie informačných a osvetových kampaní.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Politika na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a na boj proti nemu je zásadnou otázkou, ktorá tvorí jadro EÚ. Stotožňujem sa s cieľom ustanoviť prísnejšie pravidlá v tejto oblasti, vytvoriť prostredie, ktoré bude nepriaznivé pre obchodníkov s ľuďmi, zabezpečiť väčšiu ochranu obetí a nekompromisnejšie preventívne opatrenia. Súhlasím teda s návrhom Európskeho parlamentu na zriadenie funkcie koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Takisto by som chcela zdôrazniť pozitívny charakter navrhovaných trestov, najmä pokiaľ ide o trest odňatia slobody v dĺžke trvania až do 10 rokov a možnosť „zabavenia aktív“ delikventa, ako aj o návrh Rady, ktorý členské štáty vyzýva, aby zabavené aktíva využívali na účely pomoci a ochrany obetí vrátane ich odškodňovania.
Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Obchod s ľuďmi je pokútna činnosť, ktorá prebieha v celosvetovom rozsahu a ktorá je aj závažným porušením ľudských práv a sociálnym javom s dosahom na celú spoločnosť. Obchodovanie s ľuďmi zahŕňa strategické riziká postihujúce stabilitu a sociálno-ekonomický rozvoj, čo vedie k destabilizácii trhu práce; rastu a diverzifikácii organizovaného zločinu; hospodárskej destabilizácii vyplývajúcej z rozsahu prania špinavých peňazí; demografickej destabilizácii; nárastu korupcie vo verejnom sektore a destabilizácii interných hospodárskych investícií. V Rumunsku v roku 2009 zaznamenali približne 780 obetí. Najmenej 416 z nich bolo obeťami nútenej práce a najmenej 320 bolo obeťami nútenej prostitúcie. Medzi obeťami, ktoré boli identifikované minulý rok, bolo aj 176 detí, s ktorými sa obchodovalo na účely nútenej práce a prostitúcie. Členské štáty musia poskytnúť finančné prostriedky na pomoc obetiam a ich ochranu vrátane poskytovania odškodného obetiam a cezhraničného presadzovania práva EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. V prípade detských obetí sa musí zohľadňovať v prvom rade záujem dieťaťa a obchodníkom je nutné ukladať tvrdšie tresty. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pomôžu vytvoriť nepriaznivé prostredie pre obchodníkov, chrániť obete a účinnejšie predchádzať tejto činnosti, pretože základné práva je nutné dodržiavať.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné, aby existovala koordinovaná a konsolidovaná stratégia Európskej únie zameraná proti obchodovaniu s ľuďmi. Európsky parlament, ktorý sa v tejto oblasti stal spoluzákonodarcom, bude odteraz zohrávať významnú úlohu. Verím, že v súlade s uznesením prijatým 10. februára 2010 musí prístup v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi klásť prioritu na celosvetový pohľad na tento jav a zamerať sa na ochranu ľudských práv.
Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Blahoželám pani Bauerovej a pani Hedhovej k vynikajúcej práci: text prijatý dnes sprísni sankcie voči obchodníkom s ľuďmi; poskytne väčšiu ochranu obetiam a posilní prevenciu.
Prostitúcia, vykorisťovanie detí, nútená práca: odhaduje sa, že v Európe sa každý rok predajú státisíce ľudí, ako keby išlo o predmety. EÚ sa domnieva, že hlavnými obeťami obchodovania s ľuďmi sú ženy a deti, ktoré sú zneužívané na účely prostitúcie (43 %) a nútenej práce (32 %). Okrem prostitúcie a nútenej práce existuje veľa ďalších pohnútok k vykorisťovaniu ľudí: nútené žobranie, nezákonné adopcie, obchodovanie s orgánmi a tak ďalej, všetko sú to prípady, ktorými sa zaoberá text smernice.
Podľa nových pravidiel má byť obetiam poskytnutá pomoc, a najmä: vhodné ubytovanie a hmotná pomoc, potrebné lekárske ošetrenie vrátane psychologickej pomoci, poradenstvo a informácie a v prípade potreby prekladateľské služby. Právne zastupovanie musí byť poskytované bezplatne, a to aspoň v prípade, ak obeť nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Obete obchodovania s ľuďmi by mali mať aj prístup k programom na ochranu svedkov, ak to vnútroštátne orgány považujú za potrebné.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tento právny predpis predstavuje významný krok vpred v oblasti boja proti tomuto neľudskému a ponižujúcemu zločinu a jeho dnešné schválenie vítame. Cieľom tejto smernice je ale riešiť problémy prevencie, stíhania a ochrany a zelení vyjadrujú poľutovanie nad tým, že ustanovenia o ochrane obetí nemajú taký dôraz, aký by podľa nášho názoru bol možný a potrebný. Všeobecné aj právne postavenie obetí a ich práva na právnu pomoc by mohli a mali byť oveľa silnejšie. Dúfajme, že Komisia teraz príde s návrhom na revíziu smernice o povoleniach na pobyt pre obete obchodovania s ľuďmi, takže získame skutočne celostný prístup k riešeniu tohto odporného zločinu, ako sa od začiatku plánovalo. Takisto som rád, že text neobsahuje žiadny priamy odkaz, ktorý by členským štátom ukladal povinnosť vykonať právne opatrenia na ukladanie trestov za využívanie služieb (napríklad za návštevu reštaurácie, v ktorej pracujú obete obchodovania). Okrem komplikovanosti a právnej neistoty pri rozlišovaní „kto, čo a kedy“ v prípade všetkých týchto prípadov by takéto opatrenia so sebou v skutočnosti prinášali nebezpečenstvo, že obete obchodovania sa ešte viac vzdialia z dosahu orgánov.
Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Práve sme prevažnou väčšinou prijali správu o návrhu smernice o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí. Z niekoľkých dôvodov ide o hlasovanie historického významu. V prvom rade boli po prvý raz v dejinách Európskej únie prijaté záväzné európske právne predpisy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. V druhom rade Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu v prvom čítaní, čo znamená, že ustanovenia tejto smernice budú vykonávané čo možno najskôr. A napokon, táto smernica zavádza tvrdšie tresty pre obchodníkov s ľuďmi (najmenej päť rokov odňatia slobody) a posilňuje ochranu obetí a pomoc obetiam. Nové pravidlá sa budú uplatňovať pri obchodovaní na účely sexuálneho alebo pracovného zneužívania v odvetviach, ako sú stavebníctvo, poľnohospodárstvo i domácnosti. Mám preto veľkú radosť z výsledku tohto historického hlasovania.
Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Nezákonné obchodovanie s ľuďmi by sa skutočne malo chápať ako otroctvo súčasnej doby. Ide o tretí najrýchlejšie rastúci zločinecký sektor, pričom jeho ročný objem je približne 23 miliárd EUR. Lisabonská zmluva posilňuje činnosť EÚ v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestných veciach – vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Musíme preto zvýšiť trestné sadzby pre obchodníkov s ľuďmi a primerane zvýšiť podporu obetiam, predovšetkým deťom.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré schvaľuje uzavretie dohody s Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt, ktorá posunie hranice oblasti slobody a bezpečnosti, rozšíri ju za hranice Európskej únie a začlení do nej túto susednú krajinu. Som presvedčená, že táto dohoda je krokom vpred vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Gruzínskom, vyjadruje európske ambície Gruzínska a bude tak predstavovať silný signál zo strany Európskej únie. Podporí nadväzovanie priateľských vzťahov, stabilitu, bezpečnosť a blaho občanov, ktoré sú v tomto regióne také potrebné. Okrem toho podnieti Gruzínsko k realizácii reforiem, ktoré sú potrebné v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Dôrazne podporujem dohodu medzi EÚ a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt, pretože v Gruzínsku je zavedený dostatočne pevný rámec, ktorým sa zabezpečí, aby sa dodržiavali práva tých osôb, ktorých sa dohoda týka.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Rozšírenie EÚ v roku 2004 a v roku 2009 podnietilo EÚ, aby vytvorila nový rámec pre partnerský systém spolupráce so susednými štátmi na východe a juhu nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach EÚ, ktorý podporí ich bezpečnosť, stabilitu a rozvoj a zabráni novým rozkolom na európskom kontinente. Hlasoval som za túto dohodu. Európska únia sa musí angažovať vo vzťahu s krajinami Zakaukazska a musí túto oblasť chrániť.
Tento región má pre Európsku úniu strategický význam, ktorý mu môže pomôcť v jeho hospodárskom a obchodnom rozvoji. Činnosť EÚ sa v prvom rade musí vyznačovať podporou na základe zásady dobrej správy vecí verejných a bezpodmienečného rešpektovania ľudských práv a demokracie. Domnievam sa, že táto dohoda s Gruzínskom o readmisii je dôležitá z regionálneho hľadiska a podporí úsilie EÚ o zlepšenie spolupráce s ostatnými krajinami v regióne.
Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) O dvoch otázkach, otázke zjednodušenia udeľovania víz pre gruzínskych občanov a otázke schválenia dohody o readmisii osôb bez povolenia na pobyt, sa hlasovalo počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v utorok 14. decembra. Moja kolegyňa Nathalie Griesbecková bola spravodajkyňou o oboch týchto dohodách, ktoré sa týkajú pohybu osôb medzi EÚ a Gruzínskom. Táto dohoda s Gruzínskom má za cieľ skrátenie postupu podávania žiadostí o víza, zjednodušenie potrebných administratívnych postupov a dokonca oslobodenie určitých kategórií osôb, ako sú študenti, novinári a dôchodcovia, od povinnosti získať vízum. Zároveň sme hlasovali o readmisnej dohode, v ktorej sa EÚ a Gruzínsko vzájomne zaviazali k readmisii svojich vlastných štátnych príslušníkov bez povolenia na pobyt. Obe tieto dohody sú znakom vôle EÚ a Gruzínska spolupracovať v oblastiach slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Činnosť EÚ musí vychádzať zo zásad dobrého riadenia a dodržiavania demokracie a ľudských práv. Vo vzťahoch s regiónom Zakaukazska musí EÚ vystupovať ako partner poskytujúci pomoc s hospodárskym a obchodným rozvojom, bezpečnosťou, stabilitou, s podporou prosperity a s riešením konfliktov. Na základe toho som hlasovala za dohodu s Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt, pretože som presvedčená, že ide o prínos k dosiahnutiu uvedených cieľov.
Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V spoločnej deklarácii z pražského samitu zo 7. mája 2009, ktorou sa ustanovuje Východné partnerstvo, sa zdôrazňuje význam podporovania mobility občanov v bezpečnom prostredí prostredníctvom zjednodušovania vízového režimu a readmisných dohôd. Táto readmisná dohoda je preto potrebným doplnkom k prijatiu dohody o zjednodušení vízového režimu, ktorá sa dosiahla s Gruzínskom a ktorú by nevyhnutne malo sprevádzať zlepšenie bezpečnostných podmienok potrebných na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. Dúfam, že EÚ a Gruzínsko na základe tejto dohody a v duchu spoločného záväzku dokážu účinne bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a prispievať k rozvoju demokracie, právneho štátu, ľudských práv a občianskej spoločnosti v tejto krajine.
Vzhľadom na výsledky dialógu medzi EÚ a Gruzínskom, ktorý sa týkal ľudských práv a uskutočnil sa tento rok, na skutočnosť, že Gruzínsko ratifikovalo niekoľko dôležitých medzinárodných dohovorov o ochrane základných práv, a tiež vzhľadom na jeho členstvo v Rade Európy a jeho účasť vo Východnom partnerstve, ktoré vychádza z oddanosti zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám, som hlasoval za podpísanie tejto dohody.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je potrebné uvítať čoraz užší vzťah Gruzínska s Európskou úniou, ktorý je zrejmý z radu nedávnych aktivít. Dohoda o readmisii osôb bez povolenia na pobyt je významným stimulom k posilňovaniu vzťahov medzi Gruzínskom, jeho susednými krajinami a Európskou úniou, ako aj k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Podnety k reformám v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti by mohli priniesť bohaté výsledky, ak bude na oboch stranách prevládať angažovaný postoj.
David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá je sestrou správy o udeľovaní víz medzi EÚ a Gruzínskom. Tento balík by mal zjednodušiť cestovanie a zlepšiť vzťahy EÚ v tejto časti sveta.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Gruzínsko vyvinulo veľké úsilie, aby nadviazalo užšie vzťahy s Európskou úniou, ako je zrejmé z radu nedávnych činností. Táto dohoda o readmisii osôb bez povolenia na pobyt je podstatná ako stimul vzťahov medzi Gruzínskom, jeho susednými krajinami a Európskou úniou, ako aj podnet k boju proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Bude však nevyhnutné, aby naďalej pretrvávali podnety k reforme v oblasti bezpečnosti, slobody a spravodlivosti v Gruzínsku.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Podporujem túto správu, pretože veľmi dúfam, že keď sa pán Saakašvili bude pred gruzínskym prokurátorom ukrývať na území Európskej únie bez povolenia na pobyt, bude v súlade s touto dohodou bez komplikácií ihneď odovzdaný gruzínskym orgánom. Táto dohoda je skutočne veľmi potrebná. Hlasujem za túto správu.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zjednodušenie udeľovania víz občanom zo štátov mimo EÚ by nemalo byť schválené príliš unáhlene. Ešte predtým je potrebné čo najdôkladnejšie preskúmať, či by primerané readmisné dohody mohli zabrániť zneužívaniu systému v prípade falošných žiadateľov o azyl a hospodárskych migrantov. Je nutné konečne vyriešiť problémy so Schengenským informačným systémom druhej generácie. Nemusí ísť napokon v prvom rade o žiadateľov o azyl a dokonca ani o delikventov, ktorí budú ťažiť z bezvízového styku.
Veľká časť bude fakticky závisieť od toho, či sa táto dohoda skutočne bude vykonávať a v akom rozsahu. V každom prípade zintenzívni spoluprácu Gruzínska s Európskou úniou. Podľa môjho názoru nie je readmisná dohoda dostatočne reštriktívna, a preto som sa zdržal hlasovania.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) V priebehu niekoľkých uplynulých rokov priviedol rad mimoriadne významných politických krokov, ako bol napríklad vstup Gruzínska do Rady Európy a jeho pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, Gruzínsko k Európskej únii bližšie ako kedykoľvek predtým. Hlasoval som za návrh rozhodnutia Rady týkajúci sa uzavretia dohody medzi Európskou úniou a Gruzínskom o zjednodušení udeľovania víz, pretože som presvedčený, že pre Európu má mimoriadny význam, aby vo vzťahu k susedným krajinám vykonávala susedskú politiku, a to predovšetkým pokiaľ ide o problémové oblasti, ako je Kaukaz, kde sa záujmy samotnej EÚ prejavujú vo významnom obchodnom partnerstve. Obmedzenie byrokracie a kontrol, čo sa týka susednej krajiny, môže navyše iba zlepšiť vzťahy s danou krajinou a vytvoriť podmienky pre väčšiu kontrolu oblasti, a tým viesť aj k vyššej bezpečnosti, väčšiemu rozvoju a stabilite. Dve uzatvorené dohody – o readmisii osôb bez povolenia na pobyt a o zjednodušení udeľovania víz – budú rozhodne prínosné pri dosahovaní týchto cieľov.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Proces posilňovania vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami Zakaukazska vrátane Gruzínska má rozhodujúci význam, ak chceme vytvoriť spoľahlivú, koherentnú a účinnú zahraničnú politiku.
Podporujem dohodu medzi Európskou úniou a Gruzínskom o readmisii osôb bez povolenia na pobyt. Chcela by som poukázať na tieto pozitívne opatrenia: readmisné povinnosti vymedzené v rámci dohody boli zostavené na plne recipročnom základe a zahŕňajú osoby so štátnou príslušnosťou danej krajiny, štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti. Povinnosť readmisie v prípade osôb so štátnou príslušnosťou danej krajiny zahŕňa bývalých štátnych príslušníkov, ktorí sa vzdali svojej príslušnosti, ktorí o ňu prišli alebo ktorým bola odobraná bez toho, aby získali štátnu príslušnosť iného štátu. Povinnosť readmisie v prípade štátnych príslušníkov zahŕňa aj rodinných príslušníkov – manželov a manželky a maloleté osoby alebo nemanželské deti –, ktorí bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť nemajú právo na pobyt v krajine vydávajúcej žiadosť. Spomína sa aj takzvaný zrýchlený postup, dohodnutý v súvislosti s osobami zadržanými v „pohraničnej oblasti“, teda v rámci oblasti, ktorá sa nachádza do 5 kilometrov od prístavov vrátane colných zón a medzinárodných letísk v členských štátoch alebo v Gruzínsku.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Plne súhlasím s tvrdením pani spravodajkyne Griesbeckovej, že na to, aby boli ľudia v Gruzínsku informovaní o nových okolnostiach a aby mali možnosť využívať nové príležitosti, sú potrebné informačné kampane. Zmeny vo vízovej politike by sa okrem toho mali čo najskôr objaviť na webových stránkach európskych inštitúcií.
Súhlasím aj s odporúčaním spravodajkyne, že Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania týchto dohôd, by mal po ich schválení identifikovať všetky prekážky alebo asymetrické bariéry ich náležitého uplatňovania a reciprocity postupov, a to na úrovni konzulárnej služby, ako aj na prekračovaných hraniciach.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za podpísanie tejto dohody, pretože som presvedčený, že spolu s dohodou o zjednodušení udeľovania víz predstavuje mimoriadne významný pokrok vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom a signalizuje dôležitú fázu v integrácii Gruzínska do Európy a zároveň tejto krajine poskytuje podnet, aby podporovala nevyhnutné reformy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasovali sme proti tejto dohode, pretože jej cieľom je vracať ľudí do krajiny, kde podľa publikácie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Global Appeal 2010 − 2011 bolo vnútorne vysídlených približne 212 000 osôb na dobu dlhšiu ako 16 rokov, ktoré potrebovali príbytok a prostriedky, aby sa mohli stať sebestačnými; kde je vo všetkých častiach spoločnosti bežné sexuálne a rodovo motivované násilie a kde sa toleruje zlé zaobchádzanie zo strany polície; týka sa aj bývalých obyvateľov Abcházska a Južného Osetska, ktorí s Gruzínskom nemajú de facto žiadne väzby; dohoda nezahŕňa prísne bezpečnostné oparenia týkajúce sa porušovania základných práv a zaručenia vysokých noriem prijímania osôb, ktoré sú v Gruzínsku na nízkej úrovni; obsahuje veľký počet bielych miest a nejednoznačností, ktoré mohli byť vyjasnené v spoločnom readmisnom výbore, v ktorom, žiaľ, Parlament nemá žiadne slovo, čo by bolo vzhľadom na jeho nové právomoci úplne legitímne; nezaručuje primeranú ochranu osobných údajov – údaje sa môžu odosielať „ďalším orgánom“ bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú.
Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za zásady, ktoré podporuje táto správa a ktoré posilňujú myšlienku, že Európska únia môže byť globálne konkurencieschopná len vtedy, ak zmobilizuje zbližovanie svojich regiónov a členských štátov. Súhlasím, že napriek všetkému pokroku treba zmenšiť regionálne rozdiely, aby sme posilnili vnútorný trh a stratégiu EÚ 2020, ktorá bude môcť mať hmatateľné výsledky len vtedy, ak sa vezme do úvahy východiskový bod vo všetkých regiónoch. Hoci na jednej strane súhlasím s tým, že mnohé regióny stále potrebujú investície do infraštruktúry a prístupnosti, na druhej strane by som chcel zdôrazniť význam investícií do výskumu a inovácií, a to za účasti všetkých úrovní vlády a súkromných subjektov, ktoré majú v tejto súvislosti zásadný význam, aby sme zlepšili čerpanie a využívanie prostriedkov. Ak chceme túto myšlienku zrealizovať, je potrebné, aby mala Komisia jasnú predstavu o partnerstve, pričom treba zrevidovať a skonsolidovať podporu EÚ zameranú na konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov.
Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Podporila som toto uznesenie, pretože poskytuje veľmi potrebný rámec vyzdvihujúci zjednocujúcu úlohu politiky súdržnosti a jej prínos k zvyšovaniu globálnej konkurencieschopnosti EÚ. Politika súdržnosti je kľúčovou politikou EÚ, ktorá umožňuje regiónom čo najlepšie čeliť rastúcim problémom, ako sú zmena klímy, starnutie obyvateľstva, sociálna migrácia, energetika alebo hospodárska a finančná kríza, čím pomáha pri zvyšovaní globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ. Podporujem pána spravodajcu v tom, že by sa to dalo dosiahnuť prostredníctvom zabezpečenia porovnateľnej životnej úrovne pre všetkých občanov EÚ a podpory rozvoja prostredníctvom využitia miestnych a regionálnych špecifík, čím by sa vytvorila pridaná hodnota a hospodárska produktivita.
Je dôležité zdôrazniť, že po dosiahnutí cieľa zabezpečiť porovnateľnú kvalitu života umožnením prístupu k infraštruktúre a kvalitným službám sa regióny môžu sústrediť na opatrenia zamerané na rozvíjanie miestneho hospodárskeho potenciálu, pričom rozvoj miestnych politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a primeraná regionálna infraštruktúra predstavujú dôležitý stupeň.
Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Prijatie balíka týkajúceho sa územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti hrá rozhodujúcu rolu pri úlohe stanoviť priority a ciele Európskej únie, čím sa zaručí osobný a hospodársky rozvoj a zároveň sa podporí solidarita medzi členskými štátmi. Súhlasím s tým, že je dôležité podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť prostredníctvom rozvoja infraštruktúry, aby sme pomohli zabezpečiť úspech stratégie EÚ 2020 v podmienkach, v ktorých sa táto nová stratégia bude zaoberať odbúravaním prekážok hospodárskeho rozvoja.
Okrem toho konkurencieschopnosť možno dosiahnuť len prostredníctvom podpory výskumu, inovácií a technologického rozvoja a poskytnutia zodpovedajúco vysokokvalitnej odbornej prípravy pre európskych občanov. Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že politika súdržnosti sa osvedčila ako účinný nástroj poskytujúci pružné riešenie sociálno-ekonomických problémov, ktoré priniesla hospodárska a finančná kríza.
Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne. – (FR) Hlasoval som za vynikajúcu správu z vlastnej iniciatívy o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v Európskej únii, ktorú predložil náš skvelý rumunský kolega Petru Constantin Luhan. Správu plne podporujem v jej tvrdení, že „dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je nevyhnutnou podmienkou, ale že nestačí na zaručenie hospodárskej konkurencieschopnosti na svetovej úrovni, ktorá si vyžaduje podstatné investície do kľúčových oblastí ako energetika, životné prostredie, infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a vývoj, tvorivý priemysel a služby, logistika a doprava“. To, stručne povedané, zhŕňa plán investovať 1 000 miliárd EUR, ktorého som sa dožadoval od začiatku súčasného funkčného obdobia a ktorý je základnou podmienkou rozvoja nášho kontinentu prostredníctvom konkurencieschopnosti a rovnakých príležitostí pre európskych občanov, nech žijú kdekoľvek v Únii.
Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Európska únia môže byť konkurencieschopná len vtedy, ak vnútorné politiky zlepšia jej schopnosť reagovať na dnešné problémy. Trvalo udržateľná regionálna politika a politika súdržnosti sú nevyhnutné na odstránenie prekážok v hospodárskom rozvoji a zvýšenie konkurencieschopnosti na vnútornom trhu a na celosvetovej úrovni. Význam súdržnej a koordinovanej regionálnej politiky v Európskej únii je jasný. Finančná a hospodárska kríza, ako aj plynová kríza, ktorá v minulosti ovládla Európu, dokázali, že nedostatočná trvalo udržateľná regionálna politika ovplyvňuje celú Európu.
Som presvedčený, že politika súdržnosti je kľúčovou politikou EÚ, ktorá regiónom umožní prekonať vzniknuté problémy. Súhlasím s pánom spravodajcom, že rozvoj politiky územnej súdržnosti bude mať priamy vplyv na to, či sa podarí dosiahnuť ciele stanovené v stratégii EÚ 2020, a že je nevyhnutné čo najskôr preskúmať, či podpora, ktorú EÚ poskytuje určitým regiónom, stavia na konkrétnych výsledkoch, ktoré zaistia udržateľnosť regionálnej politiky.
Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) V čase, keď sa územné rozdiely medzi rôznymi regiónmi Európskej únie prehlbujú, jedným z najúčinnejších nástrojov na naplnenie ambicióznych cieľov stratégie EÚ 2020 je inteligentnejšia politika súdržnosti EÚ, ktorá sa do značnej miery spolieha na inovácie, výskum a vývoj, pričom berie do úvahy konkrétne situácie v regiónoch. Správa pána Luhana potvrdzuje tento prístup a predstavuje politiku súdržnosti EÚ ako jeden z kľúčových faktorov hospodárskej životaschopnosti našich regiónov. Vďaka tejto politike sa približujeme k „udržateľnejšiemu“ európskemu hospodárstvu.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože musíme prediskutovať opatrenia prijaté na európskej a vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú sociálnej a územnej súdržnosti a ktorých cieľom je splniť ciele politík EÚ vrátane snahy zvýšiť globálnu hospodársku konkurencieschopnosť. V skutočnosti je politika súdržnosti kľúčovou politikou EÚ, ktorá regiónom umožňuje čeliť problémom vyplývajúcim z hospodárskej a finančnej krízy, zmeny klímy, starnutia obyvateľstva, sociálnej migrácie alebo energetiky. Tieto ciele možno dosiahnuť prostredníctvom podpory rozvoja na miestnych a regionálnych úrovniach a, samozrejme, prostredníctvom zabezpečenia porovnateľnej životnej úrovne pre všetkých občanov EÚ. Chcela by som zdôrazniť, že Európa je jednotná, a preto je veľmi dôležité zmenšiť rozdiely v úrovni rozvoja európskych regiónov a zabezpečiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Okrem toho politika súdržnosti by mala byť viac orientovaná na výsledky, pričom je dôležité, aby sme sa usilovali o ešte väčšiu účinnosť a užitočnosť, pretože iba potom bude táto politika praktickejšia a užitočnejšia pre spotrebiteľov. Ak chceme dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020, musíme vykonávať politiku súdržnosti a regionálnu politiku a zabezpečiť, aby boli tieto politiky nezávislé a zahŕňali všetky európske regióny.
Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Blahoželám pánovi Luhanovi k práci, ktorú vykonal pri vypracovaní tejto správy, ktorú som podporil. Skutočne som presvedčený, že účinná politika súdržnosti, ktorá môže zmenšiť hospodárske, sociálne a územné rozdiely, dokáže pomôcť zvýšiť globálnu hospodársku konkurencieschopnosť. V tejto súvislosti sa zvyšuje dôležitosť regiónov, ktoré sa dokážu najlepším možným spôsobom vyrovnať s budúcimi problémami, čím zvýšia konkurencieschopnosť a nasmerujú Európu k riadnej hospodárskej obnove.
Vzhľadom na finančnú krízu, ktorá naďalej ovplyvňuje celú Európu, a s prihliadnutím na ciele stratégie EÚ 2020 mám pocit, že je užitočné posilniť Kohézny fond a štrukturálne politiky prostredníctvom väčšieho zapojenia regiónov. Na záver chcem uviesť, že politika súdržnosti je nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, ale na upevnenie týchto výsledkov je potrebné pokračovať v investíciách do infraštruktúry, čo je základom pre zvyšovanie hospodárskej konkurencieschopnosti.
Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlavným cieľom správy o dosiahnutí skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ je zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť spoločností v EÚ. Celá premisa tejto správy je nesprávna, pretože sa bez hlbšej analýzy domnieva, že konkurencieschopnosť a súdržnosť nie sú protichodné a nezlučiteľné pojmy. V skutočnosti konkurencieschopnosť v takej podobe, v akej funguje v súčasnosti, a to aj na európskej úrovni, znamená nižšie mzdy a oklieštenie práv pracovníkov a rastúcu privatizáciu v prospech veľkých spoločností. Zároveň je v rozpore s koncepciou hospodárskej a politickej súdržnosti. Správa opisuje problémy, ktorým čelia regióny v EÚ, ale nedokáže navrhnúť presvedčivé a uskutočniteľné riešenia a namiesto toho ostáva verná lisabonskej stratégii a stratégii EÚ 2020.
Na záver chcem uviesť, že správa sa domnieva, že hospodárska kríza s jej katastrofálnymi dôsledkami, ktoré postihujú väčšinu európskych regiónov, je ďalším problémom, ktorý musia regióny riešiť, ale nezmieňuje sa o jej príčinách. Takýmto spôsobom v podstate zakrýva to, aká nedostatočná a slabá bola európska politika súdržnosti pred krízou. Preto som hlasoval proti tejto správe.
Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Politika súdržnosti Únie sa ukázala ako nevyhnutná pre zmenšenie rozdielov v rozvoji medzi rôznymi európskymi regiónmi. Treba zabezpečiť horizontálnu a vertikálnu koordináciu medzi rôznymi úrovňami vlády s cieľom dosiahnuť spoločné normy rozvoja a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Podpora výskumu, inovácií a vzdelávania je nevyhnutným opatrením, ktoré má zaručiť inkluzívny pracovný trh, a je potrebné, aby ju sprevádzali politiky na regionálnej úrovni. Aktívna úloha miestnych a regionálnych orgánov je kľúčová pre zabezpečenie hospodárskej konkurencieschopnosti na globálnom trhu.
José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva stanovuje ako jednu zo svojich základných hodnôt podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ a solidarity medzi členskými štátmi (článok 3 Rímskej zmluvy).
Hlavným cieľom politiky súdržnosti je podporiť vyvážený rozvoj medzi 271 rôznymi regiónmi EÚ, a to prostredníctvom zmenšenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja týchto regiónov. Osobitná pozornosť sa venuje znevýhodneným regiónom, ako sú vidiecke oblasti, oblasti ovplyvnené zmenami v priemysle, oblasti s vážnymi a trvalými prírodnými a demografickými obmedzeniami a ostrovné, cezhraničné a hornaté regióny.
V súvislosti s tým zastávam názor, že politiku súdržnosti musíme spojiť so strategickými cieľmi stratégie EÚ 2020 a podporiť transparentnosť v rámci prideľovania prostriedkov. Podľa môjho názoru by mali byť všetky informácie týkajúce sa prijatia a realizácie plánov financovania politiky súdržnosti sprístupnené širokej verejnosti v reálnom čase na internetovej stránke a roztriedené podľa čo najpodrobnejšej klasifikácie NUTS (nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely): napríklad realizácia prostredníctvom úrovne NUTS 3 by mala byť uvedená všade, kde toto označenie existuje. Práve to obhajujem vo svojom stanovisku k politike súdržnosti: Strategická správa za rok 2010 o vykonávaní programov prijatých na roky 2007 – 2013.
João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Realita, ktorú dnes v Európskej únii prežívame, je najsilnejším a najpriamejším vyvrátením tvrdenia uvedeného v správe, že politika súdržnosti účinne reaguje na sociálno-ekonomické problémy, ktoré spôsobila kríza. Správa rozvíja aj ďalšiu myšlienku: spojenie politiky súdržnosti s takzvanou stratégiou EÚ 2020. Je dobre známe, že stratégia EÚ 2020, ktorá je dedičkou starej lisabonskej stratégie, pokračuje v línii liberalizácie, privatizácií a flexibilizácie pracovného práva. Tieto usmernenia, ktoré treba dodržiavať, neprispievajú k súdržnosti. Práve naopak, zvýrazňujú rozdiely medzi krajinami a regiónmi a v rámci jednotlivých krajín. Prerozdeľovacia funkcia rozpočtu EÚ, ktorá je nevyhnutná pre zavedenie zásady súdržnosti do praxe, je vážne ohrozená malým rozsahom svojej úlohy.
K tomu treba pridať náklady, ktoré majú najzraniteľnejšie hospodárstva v EÚ, na vstup na jednotný trh, na hospodársku a menovú úniu a na dereguláciu medzinárodného obchodu. Tieto aspekty správa ignoruje. Obnova výroby v každej krajine a v každom regióne, udržateľné využívanie zdrojov a ochrana životného prostredia tvoria strategické cesty hospodárskeho rozvoja v jednotlivých krajinách, spolu s tvorbou pracovných miest so zaručenými právami, a posilňovania siete verejných služieb a sociálnych úloh štátu.
Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou, pretože v súlade s charakterom zmlúv sa ukázalo, že politika súdržnosti, ktorej cieľom je zmenšiť rozdiely v úrovniach rozvoja a ktorá pripravuje regióny na to, aby riešili dlhodobé a krátkodobé problémy (globalizáciu, demografické zmeny, vyľudňovanie vidieckych oblastí, zmenu klímy a ochranu biodiverzity), a to prostredníctvom zohľadnenia ich špecifických silných a slabých stránok, je veľmi dôležitá v procese európskej integrácie. Silná a riadne financovaná politika súdržnosti je predpokladom splnenia cieľov stratégie EÚ 2020. Všetky regióny by sa mali rozvíjať rovnomerne. Tešia ma výzvy, aby Komisia preskúmala a navrhla pracovné metodiky, ktoré budú podporovať vidiecko-mestské partnerstvá, bojovať proti odlivu obyvateľstva z vidieckych oblastí a súčasne podnecovať udržateľný rozvoj miest, pretože takmer 80 % populácie EÚ žije v mestských oblastiach. Mestské a vidiecke oblasti zohrávajú dynamickú úlohu pri regionálnom hospodárskom rozvoji. V nadchádzajúcom programovom období treba investovať do mestských i prímestských projektov a treba zabezpečiť lepšiu koordináciu s programami vidieckeho rozvoja. Treba podporovať podnikanie a malé a stredné podniky (MSP) a pritom uznať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri posilňovaní hospodárskej konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest. Zároveň musíme uľahčiť prístup k financiám najmä pre MSP a zaručiť zjednodušený prístup k rizikovému kapitálu a mikrofinancovaniu. Komisia bude pokračovať v zjednodušovaní týchto postupov využívania štrukturálnych fondov aj Kohézneho fondu s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov finančných prostriedkov.
David Martin (S&D), písomne. – Lepšia kvalita života vďaka vytváraniu bezpečných a kvalitných pracovných miest a zabezpečeniu dostupnosti infraštruktúry všetkých druhov, či už dopravnej, sociálnej, vzdelávacej, alebo vzťahujúcej sa na výskum, vývoj a inovácie, je hlavným dôvodom, pre ktorý verejnosť podporuje proces európskej integrácie. Politika súdržnosti dokáže prostredníctvom svojich osobitných cieľov a nástrojov zabezpečiť súdržný rozvoj EÚ a uspokojiť tak hospodárske a sociálne potreby európskej verejnosti. Súčasne sú členské štáty EÚ priamo konfrontované s účinkami globalizácie. Cieľom tejto správy s názvom „Dosiahnutie skutočnej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti v EÚ – nevyhnutná podmienka pre globálnu konkurencieschopnosť?“ je podnietiť diskusiu medzi poslancami Európskeho parlamentu o vzájomnej závislosti a komplementárnom charaktere opatrení prijatých na európskej a vnútroštátnej úrovni v snahe splniť ciele politiky EÚ vrátane zvýšenia globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti. Správa sa snaží poskytnúť rámec vyzdvihujúci zjednocujúcu úlohu politiky súdržnosti a jej prínos k zvyšovaniu globálnej konkurencieschopnosti EÚ. Vítam túto správu a túto rozpravu.
Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa sa zaoberá predovšetkým regionálnou a európskou konkurencieschopnosťou a zvýšenou produktivitou. Je plne v súlade so stratégiou EÚ 2020. To znamená, že účinok jediného zaujímavého bodu, ktorý správa obsahuje a ktorý sa týka kvalitných verejných služieb pre všetkých občanov bez ohľadu na miesto, kde žijú a pracujú, sa zrušil. Hlasoval som proti tomuto textu.
Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Práve prostredníctvom silnej politiky súdržnosti sa Únii podarilo zmenšiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi európskymi regiónmi. Je nevyhnutné, aby aj naďalej zabezpečovala koordináciu medzi všetkými úrovňami vlády s cieľom dosiahnuť ciele, ktoré EÚ uprednostňuje, pokiaľ ide o rozvoj a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Podpora výskumu, inovácií a vzdelávania je nevyhnutným opatrením, ktoré zaručí pracovný trh pre všetkých. Musia urobiť všetko pre to, aby zabezpečili väčšiu hospodársku konkurencieschopnosť na svetovom trhu.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasoval som za, pretože podporujem súdržnosť už len preto, že všetkých lotyšských úplatkárov zavrú do väzenia, takže už nebudú môcť zasahovať do náležitého využívania štrukturálnych fondov EÚ. V tejto súvislosti musíme zaviesť súdržnosť do praxe na úrovni prokurátora, polície a súdov, a to nielen v Lotyšsku, ale aj na celom území Európskej únie. Takto sa miliardy eur využijú po prvé, podľa plánu, po druhé, v súlade s konečnými termínmi a po tretie, v záujme občanov a nie v záujme jednotlivých verejných zamestnancov a politických zoskupení. Som za súdržnosť.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Politika súdržnosti je hlavným predmetom záujmu EÚ. Jej cieľom je vyvážiť vzťah medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi. Zároveň má umožniť, aby sa výsledky nerovnomerného hospodárskeho rozvoja vyrovnali. V súlade s tým by sa malo dať zaistiť aj to, aby sa mohla dosiahnuť porovnateľná životná úroveň. Najmä v globalizovanom svete by sa mal veľký význam pripisovať konkurencieschopnosti regiónov. Hlasujem proti tejto správe, pretože nie je jasné, do akej miery už regióny jednotlivých členských štátov majú k dispozícii potrebné odborné znalosti.
Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Správa o územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti sa podľa môjho názoru snaží poskytnúť komplexný rámec vyzdvihujúci zjednocujúcu úlohu politiky súdržnosti a jej prínos k zvyšovaniu globálnej konkurencieschopnosti EÚ. Cieľom môjho hlasovania za túto správu je podnietiť debatu v Európe o vzájomnej závislosti a komplementárnom charaktere opatrení prijatých na európskej a vnútroštátnej úrovni v snahe splniť ciele politiky EÚ vrátane zvýšenia globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti. Zlepšenie kvality života vďaka vytváraniu bezpečných a kvalitných pracovných miest je jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré verejnosť podporuje proces európskej integrácie. Teritorialitu treba chrániť a rozvíjať prostredníctvom sociálnej činnosti, aby sme zaistili úplnú integráciu – vrátane hospodárskej integrácie – verejnosti. Politika súdržnosti teraz dokáže zabezpečiť súdržný rozvoj prostredníctvom osobitných cieľov a nástrojov, ktoré uspokojujú hospodárske a sociálne potreby verejnosti.
Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Táto konkrétna správa z vlastnej iniciatívy, za ktorú som hlasoval, vychádza z dlhej a náročnej diskusie o tom, čo je pre Grécko veľmi citlivou témou. Je pravda, že pokrok, ku ktorému doteraz došlo v rámci politickej súdržnosti, pomohol zmenšiť rozdiel v rovnosti medzi regiónmi. Hospodárske časy sa však zmenili a politika súdržnosti sa im musí prispôsobiť. Keďže je politika súdržnosti najdôležitejším nástrojom Spoločenstva na podporu solidarity medzi najchudobnejšími a najbohatšími oblasťami EÚ, jej novou úlohou by malo byť zvýšiť úsilie s cieľom zabrániť tvorbe novodobých chudobných hospodárskych ostrovov alebo regiónov v rámci európskej štruktúry. Preto máme pred sebou jasnú a konkrétnu úlohu.
Sú dva body, ktorým bude musieť Grécko venovať osobitnú pozornosť: 1. Regiónom cieľa 1 politiky súdržnosti. Tento bod súvisí so zbližovaním z hľadiska hrubého národného produktu, ktoré treba vážne posilniť. 2. Regiónom, ktoré sa postupne rušia (patrí medzi ne Attica). Tieto regióny bude treba preskúmať od prípadu k prípadu na základe ich najnovších hospodárskych údajov, keďže hospodárska kríza mohla prehodiť údaje za predchádzajúce roky.
Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa je výsledkom iniciatívy Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) počas rozpravy o budúcnosti politiky súdržnosti a regionálnej politiky. Posilnenie územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti Európskej únie je jedným zo smerov, ktorým sa musíme vydať, aby sme prispeli ku globálnej konkurencieschopnosti.
Úplne súhlasím so základným cieľom tejto správy, ktorým je zdôrazniť úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri zmenšovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, vytváraní nových pracovných miest, zvyšovaní rastu a budovaní infraštruktúry. Územná a sociálna súdržnosť by mali tvoriť základy architektúry novej politiky, ktorá je schopná zabezpečiť udržateľný rast a zvýšenú konkurencieschopnosť na globálnej úrovni.
Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Blahoželám pánovi spravodajcovi Luhanovi k vynikajúcej práci a súhlasím s ním, že potreba zlepšiť kvalitu života vytváraním bezpečných a kvalitných pracovných miest a zabezpečením dostupnosti infraštruktúry všetkých druhov, či už dopravnej, sociálnej, vzdelávacej, alebo vzťahujúcej sa na výskum, vývoj a inovácie, je hlavným dôvodom, pre ktorý verejnosť podporuje proces európskej integrácie.
Úplne súhlasím s názorom, že politika súdržnosti je kľúčovou politikou EÚ, ktorá umožňuje regiónom čeliť týmto úlohám čo najlepšie a pomáha pri zvyšovaní globálnej hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ tak, že zabezpečuje porovnateľnú životnú úroveň pre všetkých občanov EÚ a podporuje rozvoj prostredníctvom využitia miestnych a regionálnych špecifík, čím vytvára pridanú hodnotu a hospodársku produktivitu.
Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Podporujeme našu spoločnú politiku súdržnosti a sme presvedčení, že je dôležitá pre európsku integráciu. V čase značného napätia v rámci EÚ je dôležité držať spolu. Myslíme si však, že za regionálnu politiku by mali zodpovedať predovšetkým regióny a členské štáty a že podpora EÚ by sa mala zameriavať na najchudobnejšie regióny a na rôzne programy územnej spolupráce.
Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Správa poukazuje na úspechy politiky súdržnosti, ktorá je nevyhnutná pre úspešnú realizáciu stratégie EÚ 2020 ako nástroja na odstránenie rozdielov medzi regiónmi. Na obdobie 2007 – 2013 sa vyčlenilo približne 86 miliárd EUR na výskum a inovácie. V nasledujúcom programovom období je potrebné podporovať a uplatňovať úspešné modely v takzvanom vedomostnom trojuholníku, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj regionálnych strategických rámcových programov zameraných na výskum a inovácie.
Spravodajca žiada Európsku komisiu, aby predložila konkrétne návrhy vymedzenia a dôslednej realizácie cieľa územnej súdržnosti, pričom zdôrazňuje význam zásady decentralizácie na úroveň miestnych úradov (takzvaný prístup zdola nahor) s cieľom zlepšovať úroveň čerpania prostriedkov (je kontraproduktívne, aby regióny spravovali v priemere iba 30,5 % celkového rozpočtu vyčleneného na politiku súdržnosti, pričom zvyšnú časť spravujú ústredné vlády).
V budúcnosti preto treba značne posilniť zásadu partnerstva. Členským štátom a Európskej komisii správa odporúča, aby venovali väčšiu pozornosť podpore veľkých projektov presahujúcich dva alebo viaceré operačné programy s významným vplyvom na európskej úrovni, čo vytvorí pridanú hodnotu a vysokokvalitné pracovné príležitosti a zaručí udržateľný rozvoj regiónov.
Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Politika súdržnosti Európskej únie je kľúčovým prvkom, ktorý umožňuje regiónom čeliť problémom vyplývajúcim z novej medzinárodnej situácie. Tým, že podporujeme rozvoj, posilňujeme miestne a regionálne špecifiká a zabezpečujeme zmenšovanie rozdielov medzi životnými úrovňami Európanov, posilňujeme európsky projekt. Je však potrebné, aby sme prostredníctvom politík a opatrení na regionálnej úrovni posilnili podporu výskumu, vývoja a inovácií spolu s rozvojom vzdelávania a kvalifikácií, ktoré Európania potrebujú na zaručenie inkluzívneho pracovného trhu.
Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Tento Parlament dnes prijal správu z vlastnej iniciatívy zdôrazňujúcu úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri zmenšovaní hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, vytváraní nových pracovných miest, zvyšovaní rastu, budovaní infraštruktúry a zabezpečovaní súdržného rozvoja EÚ prostredníctvom jej osobitných cieľov a nástrojov, ktoré uspokojujú hospodárske a sociálne potreby európskej verejnosti.
Politika súdržnosti bola jednou z prvých politík, ktoré mali prijať svoj regionálny rozmer a zároveň predstaviť svoju pridanú hodnotu a pomôcť zaistiť svoju účinnosť a udržateľnosť. Spôsob, akým každý členský štát využíva možnosti vyplývajúce z príslušnosti k jednotnému európskemu trhu, závisí od zrelosti a stupňa rozvoja, ktorými sa krajiny navzájom líšia. Z toho vyplýva, že každý členský štát je zodpovedný za stanovenie najúčinnejších opatrení, ktoré umožnia, aby jeho hospodárstvo fungovalo v rámci tohto globálneho systému. Správa navrhuje nové usmernenia týkajúce sa budúcej architektúry politiky, zvýšenia jej výkonu a zaručenia silného udržateľného rastu a zvýšenej globálnej konkurencieschopnosti.
Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Počas celej prípravy tejto správy naša skupina často vyjadrovala zásadný nesúhlas s líniou, ktorú navrhoval autor. Nakoniec sme teda nemali inú možnosť ako hlasovať proti nej.
Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) V posledných rokoch peniaze z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov prispeli k dynamickému rozvoju mnohých miest a významnej časti vidieckych oblastí. Politika súdržnosti je pre občanov EÚ hmatateľným dôkazom pozitívneho vplyvu opatrení, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ, na miestne spoločenstvá a ich regióny. Pomaly sa dostávame z krízy, ktorá podnietila vznik ďalších nerovností v rámci EÚ. Politika súdržnosti sa ukázala ako flexibilný nástroj, ktorému sa podarilo zareagovať na špecifické potreby jednotlivých regiónov a do istej miery zmierniť negatívne účinky krízy. Súdržnosť medzi regiónmi je jedinečným druhom pridanej hodnoty, ktorá má pozitívny vplyv na hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Prostredníctvom lepšieho priblíženia úrovne rozvoja regiónov a zabezpečenia porovnateľnej kvality života a rovnakej dostupnosti infraštruktúry môže EÚ čeliť globálnym problémom. Bude sa môcť viac sústrediť na investície do inovácií, výskumu a vývoja.
Udržateľné a ekologické vedomostné hospodárstvo bude znamenať, že sme konkurencieschopnejší, keďže konkurencieschopnosť sa zvýši, ak klesne nezamestnanosť v regiónoch a ak podporíme vytvorenie dobre kvalifikovanej a mobilnej pracovnej sily v mestských aj vo vidieckych oblastiach. Kľúčovou otázkou je podpora malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú väčšinu občanov EÚ. Potrebujeme silnú politiku súdržnosti, ktorá si následne vyžaduje primeraný rozpočet aspoň na jeho terajšej úrovni, aby sa splnili jej ambiciózne ciele.
Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť je nevyhnutnou podmienkou konkurencieschopnosti na globálnej úrovni, ale na jej zaručenie nestačí. Cieľom európskej politiky súdržnosti je zmenšiť regionálne rozdiely a zohľadniť pritom vplyv globálnych problémov, ako sú zmena klímy, demografické zmeny, problémy týkajúce sa energetiky a ochrany biodiverzity, ako aj nových problémov vyplývajúcich z hospodárskej a finančnej krízy. Preto podporujem text, ktorý predložil pán spravodajca a náš kolega z Výboru pre regionálny rozvoj a ktorý opakuje myšlienku, že súdržnosť a konkurencieschopnosť nie sú ani protichodné, ani nezlučiteľné, ale obsahujú prvky, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
Konkurencieschopnosť v Európskej únii možno dosiahnuť len prostredníctvom udržateľného hospodárskeho rastu, ktorý zabezpečí, že politika súdržnosti bude prispievať k úspešnej realizácii cieľov stratégie EÚ 2020 a k reakciám na spoločenské a hospodárske problémy. Regionálny rozmer by sa preto nemal opomínať, ale skôr podporovať, či už prostredníctvom väčšieho zapojenia regionálnych a miestnych orgánov, alebo prostredníctvom posilnenia úlohy mestských a vidieckych oblastí, pretože len prostredníctvom podnietenia regionálnej konkurencieschopnosti dosiahneme poriadnu konkurencieschopnosť na globálnej úrovni.
Derek Vaughan (S&D), písomne. – Táto správa stanovuje plány Parlamentu, ako lepšie koordinovať štrukturálne fondy EÚ a európske výdavky na inovácie ako spôsob riešenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja v regiónoch v celej EÚ a ako zachovať regionálnu konkurencieschopnosť. Podporujem tieto výzvy spolu s ďalšími výzvami na zjednodušenie postupov týkajúcich sa tohto financovania, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ktorým by sme mali v súčasnej hospodárskej situácii pomôcť prostredníctvom zníženia ich administratívneho zaťaženia. Táto správa zároveň stanovuje dôležité znaky, ktoré zdôrazňujú význam zásady decentralizácie (takzvaný prístup zdola nahor) s cieľom zdokonaliť zásadu partnerstva s miestnymi orgánmi, ktoré majú často najlepšie postavenie na to, aby pochopili potreby občanov v celej EÚ a najmä vo Walese.
Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) Keď hovoríme v tomto Parlamente o súdržnosti, hovoríme o želaniach. Naši voliči aj my sami by sme chceli žiť v Európe, kde sa každému darí, nikto nie je chudobný a o prácu nie je núdza. Táto správa preto tak trochu pripomína zoznam, ktorý deti píšu Ježiškovi. Jej nesporným prínosom je, že obsahuje snáď všetko, čo by sme si priali pod stromček – ak nie tento rok, tak možno v roku 2020. Je tu len jediný problém. Všetky tieto veci stoja peniaze. A podobne ako v rodine s malými deťmi, aj tu si treba určiť priority. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že to je pôvodnou úlohou tohto Parlamentu. A predložená správa je trochu smutným svedectvom o tom, že ani kríza nám nepomohla zvládať túto úlohu lepšie.
Stále máme príliš veľa priorít. Rozpočet je však v každej rodine len jeden a darčeky sa kupujú z toho, čo zostane, keď sa rodina naje, oblečie a zaplatí všetky účty za bývanie a energiu. Podpora, ktorú tak veľkoryso žiadame pre hento a tamto, to sú peniaze vytiahnuté z vreciek daňových poplatníkov, otcov a matiek, ktorí sa každý mesiac rozhodujú, čo je pre nich skutočnou prioritou a čo musí ešte počkať. Nezabúdajme na to.