Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 15. decembra 2010 - Štrasburg

16. Nová stratégia pre Afganistan (rozprava)

  Predsedajúca. (FR) – Ďalším bodom programu je správa pána Arlacchiho v mene Výboru pre zahraničné veci o novej stratégii pre Afganistan (2009/2217 (INI)) (A7-0333/2010).

  Pino Arlacchi, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, správa, ktorú sme dnes posudzovali, bola vo Výbore pre zahraničné veci tohto Parlamentu prijatá prakticky jednohlasne. Je to výsledok jednoročnej práce tímu, ktorý som viedol, a vychádza z rozsiahlych konzultácií v Kábule a Bruseli.

Táto správa predstavuje pokus o vysvetlenie paradoxu, prečo sa v Afganistane napriek deviatim rokom medzinárodného úsilia dosiahlo tak málo. Od roku 2001 stáli vojenské operácie v tejto krajine viac ako 300 miliárd EUR a niekoľko tisícov ľudských životov a ďalších najmenej 40 miliárd EUR bolo vynaložených na civilnej strane: celkovo ide o 30-násobok súčasného afganského HDP.

Napriek tomuto obrovskému úsiliu je Afganistan na prvom mieste ako výrobca narkotických drog. Je stále jednou z najchudobnejších krajín vo svete, kde je život – pre väčšinu afganského obyvateľstva – krátky, brutálny a nebezpečný, rovnako ako na našom kontinente pred piatimi storočiami. Len v oblasti materskej úmrtnosti je v Afganistane viac obetí než vo vojne: v pomere viac ako 20 000 ročne oproti 2 300. Odpoveď na tento paradox nie je jednoduchá. Je potrebné zohľadniť problém s ópiom a silu povstania spolu s vierou v mylnú predstavu rýchleho vojenského víťazstva, ktoré prevládali v prvých rokoch medzinárodnej účasti. Navyše legitimita centrálnej vlády bola precenená, ako aj efektívnosť medzinárodnej pomoci v rámci obnovy krajiny.

Táto správa nechce zjednodušiť všetky tieto problémy. Prijíma ich v plnej miere a tento dokument predstavuje pokus o naznačenie nového smerovania pre naše politiky. Správa k tejto téme pristupuje z európskeho hľadiska. To znamená, že afganská kríza sa posudzuje z hľadiska, ktoré neodzrkadľuje len americký pohľad na vec. Na európskych hodnotách a zásadách záleží. Majú vplyv na to, ako európski občania vnímajú afganský problém, a títo zo zásady neveria vo vojenské riešenie, pretože pred viac ako 65 rokmi sme sa vzdali myšlienky, že vojna a okupácia cudzích území je dobré riešenie.

Dnešná EÚ je založená na averzii voči vojne a táto správa odráža tento pocit. V osobitnom prípade Afganistanu občania EÚ výrazne podporujú civilný prístup ako alternatívu k použitiu sily. Náš prístup nie je naivný; ako už bolo spomenuté, nejde o miernosť Venuše proti sile Marsu. Ide skôr o silu rozumu, ľudskej solidarity uplatnenú v kríze, akou je afganská, ku ktorej nie je možné pristupovať so zjednodušeným riešením a zjednodušenou mentalitou.

Táto správa navrhuje stratégiu, ktorá nevylučuje obmedzené použitie donucovacích prostriedkov. Ochrana ľudí v Afganistane pred teroristami a kriminálnymi útokmi je predpokladom rozvoja a tento Parlament je presvedčený, že kombinácia mierových misií, mnohostrannej diplomacie, vnútroštátnych mierových rokovaní, účinných opatrení na znižovanie chudoby, zriadenia demokratických inštitúcií a ochrany práv žien sú piliere novej, víťaznej stratégie v Afganistane, ako aj inde.

Dúfam, že stratégia, ktorá je tu navrhnutá, bude starostlivo zavedená prostredníctvom nového systému, a pri tejto príležitosti by som chcel vyzvať pani barónku Ashtonovú, aby sa v tomto úsilí pridala k Parlamentu.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Vážená pani predsedajúca, na úvod by som si chcela uctiť pamiatku Richarda Holbrooka, oddaného diplomata, zástancu mieru a muža, ktorého som hrdo nazývala priateľom. Chcela by som vzdať hold váženému poslancovi pánovi Arlacchimu za komplexnú správu a vykonanú prácu, o ktorej viem a ktorá v tomto Parlamente za niekoľko posledných mesiacov vyvolala bohatú rozpravu. Pokiaľ ide o mňa, veľmi sa teším na spoluprácu s ním a ďalšími kolegami v Parlamente v nadchádzajúcich mesiacoch, keď vstúpime do fázy, ktorú by som opísala ako rozhodujúcu v rámci nášho pôsobenia v Afganistane.

Ako povedal pán Arlacchi, problémy, ktorým čelí Afganistan, sa v istom zmysle týkajú nás všetkých. Násilný extrémizmus sa šíri aj za hranice regiónu. Drogy vypestované a vyrobené v Afganistane sa dostávajú na európske ulice. Naše pôsobenie je poháňané potrebou zabrániť tomu, aby sa z Afganistanu stalo útočisko pre terorizmus a trestnú činnosť. Je ale rovnako dôležité, aby sme podporili lepšiu, bezpečnejšiu a úspešnejšiu budúcnosť pre obyvateľov Afganistanu. Bez toho neexistuje riešenie.

V reakcii na tieto problémy by som chcela na úvod povedať, ako som už povedala mnohokrát na iných miestach, že Európska únia je v Afganistane dlhodobo. Máme program pomoci do roku 2013 – a som si istá, že aj po tomto roku – a teraz sme zvýšili základ našej pomoci na 200 miliónov EUR ročne v porovnaní s predchádzajúcou sumou 150 miliónov EUR ročne.

S týmito prostriedkami sme schopní pokračovať v podpore zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ako aj riadenia a právneho štátu, a napriek skutočnosti, že obavy o bezpečnosť sú v popredí nášho záujmu, si myslím, že v kľúčových sociálnych sektoroch sme dosiahli určitý viditeľný úspech.

V tomto Parlamente som už spomenula sektor zdravotníctva, kde má teraz napríklad 80 % obyvateľov rôzne formy prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti v porovnaní s menej ako 10 % v roku 2001. Je tiež pravda, že ukazovatele zdravia v Afganistane stále patria medzi najhoršie vo svete, preto máme pred sebou ešte dlhú cestu. Na druhej strane podľa údajov OSN vieme, že v porovnaní s rokom 2001 zomrie v Afganistane každý rok o 40 000 menej novorodencov, a to v dôsledku výrazne zlepšenej prenatálnej starostlivosti.

Tiež naďalej presúvame čo najviac našej pomoci prostredníctvom afganských vládnych štruktúr, aby sme dosiahli, že sami preberú zodpovednosť za reformný proces. Asi 50 % našej pomoci ide cez národné programy alebo poručnícke fondy, ktoré priamo podporujú afganskú vládu. Je to dobré pre koordináciu darcov, vytváranie miestnych kapacít a posilnenie zodpovednosti afganských orgánov. Ide takisto o dobrý príklad pre mnohých ďalších darcov.

Vždy je však priestor pre zlepšenie medzinárodnej koordinácie. Musíme robiť viac a musíme to robiť lepšie. Pri pohľade na to, čo robí Európska únia, si však myslím, že sme dosiahli skutočný pokrok výrazne posilnený príchodom nášho osobitného predstaviteľa EÚ a predsedu delegácie Vygaudasa Ušackasa, ktorý v apríli pricestoval do Afganistanu.

Naše politické posolstvo je súdržnejšie a koordináciu nášho rozvojového úsilia rozširujeme v rámci EÚ prostredníctvom akčného plánu pre Afganistan a Pakistan, ktorý v októbri minulého roka prijala Rada ministrov.

Akčný plán prináša nástroje, ktoré sa zavádzajú kolektívne a zo strany jednotlivých členských štátov v súlade s našimi politickými prioritami – najmä tými, ktoré vyplývajú z konferencie v Kábule, na ktorej som sa v júli zúčastnila.

Spojenie nášho úsilia a nášho prístupu je kľúčovým aspektom plánu. Označuje oblasti, o ktorých sme my ako Európska únia presvedčení, že práve v nich bude naša činnosť najúčinnejšia. Ministri Európskej únie pre rozvoj minulý týždeň v Bruseli pod mojím vedením naozaj diskutovali presne o týchto otázkach.

To ma v určitom zmysle privádza ku kľúčovému odkazu, ktorý by som dnes chcela odovzdať, a to, že zavedenie našich existujúcich stratégií musí byť prioritou. Strategický rámec platí vo vojenských, ako aj v civilných sférach.

Minulý mesiac som sa spolu s oboma predsedami zúčastnila na stretnutí ISAF v Lisabone, kde bol odsúhlasený presun zodpovednosti za bezpečnosť podľa prechodného plánu NATO. Za posledné mesiace som sa trikrát stretla s generálom Davidom Petraeusom a aj keď ostáva vykonať mnoho vecí, som presvedčená, že súčasná stratégia začína mať skutočný účinok.

Čo sa týka civilnej strany, mali sme úspešnú konferenciu v Kábule. Afganská vláda si zaslúži pochvalu za organizáciu a zameranie tejto júlovej udalosti. Nebolo to len zvyčajné kontrolovanie žiadostí a sľubov darcov. Program bol skôr zameraný na to, ako najlepšie priradiť prioritu našim existujúcim zdrojom a záväzkom presmerovaním nášho úsilia do národných programov, ktoré vyvinuli samotní Afganci.

Tieto národné programy priorít pripravili cestu na prechod cez škálu rôznych sektorov a my ich teraz musíme podporiť, čo práve vykonáva náš akčný plán. Všetci vieme, že bez civilného rámca pre stabilitu, ktorý udrží krajinu pohromade, nie je možné udržateľné vojenské východisko v Afganistane. Efektívnejšie štátne inštitúcie, lepšie riadenie, prístup k základným službám, spravodlivosť a právny štát sú rovnako dôležité ako tradičné bezpečnostné opatrenia.

Preto zvýšime úsilie zamerané na posilnenie afganských kapacít a budeme spolupracovať s afganskou vládou s cieľom podporiť efektívne a zodpovedné štátne inštitúcie najmä na nižších úrovniach vlády. Vo všetkých oblastiach, v ktorých sa angažujeme – rozvoj vidieka, vynútiteľnosť práva, riadenie hraníc alebo riešenie obchodu s narkotikami –, budeme skutočne pracovať na vytvorení miestnych afganských inštitúcií s dôrazom na podporu právneho štátu a riadenia a na boj proti korupcii.

Otázku afganských inštitúcií by som chcela uzavrieť niekoľkými slovami o afganských záväzkoch. Naše úsilie v oblasti rozvoja sa stane udržateľné len vtedy, keď bude afganská vláda zodpovednejšia a inkluzívnejšia. Musíme ich podporiť v tom, aby si osvojili takéto dlhodobé hľadisko. V súčasnosti je polovica ľudských kapacít v krajine marginalizovaná, a predsa sme na základe iných príkladov vo svete videli, že zapojenie žien do riadenia a rozvojových procesov je dôležité. Bola som ohromená týmto nevyužitým potenciálom, keď som sa minulý rok v júli stretla s ženskými skupinami v Kábule. Toto ostáva kľúčovým aspektom nášho pôsobenia v Afganistane, či už ide o politickú podporu poslankýň v novom afganskom parlamente, alebo našu podporu účasti žien na miestnych rozvojových projektoch, akým je všeobecne uznávaný program národnej solidarity, ktorý prostredníctvom Svetovej banky financujeme od roku 2002.

Na záver by som chcela poďakovať váženému poslancovi pánovi Arlacchimu za to, že v tejto správe zdôraznil toľko veľa dôležitých otázok. Myslím si, že prichádza vo veľmi príhodnej chvíli, keď je veľa v stávke v súvislosti s našimi vojenskými a civilnými záväzkami.

  Charles Goerens, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – (FR) Vážená pani predsedajúca, Afganistan už nemá veľmi na výber.

Po prvé, súčasný stav už nie je realistická možnosť, pokým sily NATO postupne ohlasujú svoje stiahnutie z Afganistanu, teraz však ešte nevieme, či je krajina schopná zaistiť svoju vlastnú bezpečnosť.

Po druhé, bol by alternatívou návrat situácie spred roku 2000? Navyše, ak vytvoríme útočiská pre teroristické siete, opäť vystavíme krajinu skúške sily so zahraničnými ozbrojenými silami.

Po tretie, mala by sa moc zveriť do rúk umierneného Talibanu? Nedokážem povedať, čo si o tejto možnosti myslím, keďže nám nikto nevie povedať, čo je to umiernený Taliban. Spýtajme sa afganských žien, ktoré prešli peklom a práve znovu objavili akúsi slobodu.

Po štvrté, ostáva pokračovať v úsilí s cieľom zjednotiť to, čo sa dosiahlo, a naďalej bojovať za viac demokracie a väčší rozvoj. Prezident Karzaj, ktorý chce zosobňovať takúto možnosť, narazil na veľkú prekážku, a to na seba samého. To je jediná možnosť, ktorá nám ostáva, kým nenájdeme dôveryhodnú alternatívu.

  Ioannis Kasoulides, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážená pani predsedajúca, naším kľúčovým stanoviskom v tejto správe je protipovstalecká stratégia v akčnom pláne EÚ a ja ďakujem pánovi Arlacchimu za pochopenie tejto otázky.

Táto stratégia potrebuje čas na to, aby fungovala podľa časového plánu stanoveného prezidentom Obamom, pričom do roku 2014 sa v Afganistane skončia vojenské a policajné operácie. Posledné štádium bude určite politické, keď sa prostredníctvom rokovania všetkých afganských strán zapojených do konfliktu dosiahne dohoda.

Kontakt s Talibanom je afganská záležitosť, ale malo by k nemu dôjsť až vtedy, keď povstalci prestanú mať pocit, že sú v silnej pozícii. Je potrebné prehodnotiť rozdelenie pomoci a využívanie súkromných dodávateľov, aby z nich mali prospech miestni obyvatelia – a jednoznačne bez uplácania miestnych povstalcov, aby chránili zásobovacie trasy.

Rovnaký význam by sa mal priradiť narkotikám – spolu s bezpečnosťou – kvôli životom európskych mladých ľudí. Sme zásadne proti odseku 71, ktorý odsudzuje používanie diaľkovo riadených lietadiel – integrálnej súčasti protipovstaleckej stratégie. Čo si pomyslia európski vojaci v teréne, ak Európsky parlament odsúdi takúto účinnú zbraň v ich boji proti povstalectvu? Vyzývam kolegov, aby hlasovali proti tretej časti odseku 71.

  Norbert Neuser, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani predsedajúca, pani barónka Ashtonová, Európska únia je zapojená do množstva misií v Afganistane na základe rezolúcií Organizácie Spojených národov. V Afganistane prišlo o život priveľa mladých vojakov z Európy. Veľké množstvo vojakov bolo vážne zranených alebo znášajú psychickú záťaž spôsobenú vojenskou službou. Tisíce civilných humanitárnych pracovníkov z Európy riskujú každý deň svoje životy, aby v Afganistane zabezpečili lepšiu budúcnosť. Oni všetci, ako aj my všetci máme právo vedieť, ako môže zapojenie Európy v Afganistane viesť k úspešnému a trvalému riešeniu a ako dlho bude pokračovať naša vojenská prítomnosť v krajine.

Čo je potrebné zmeniť alebo zlepšiť a aké sú ciele novej stratégie EÚ pre Afganistan? Musíme vynaložiť väčšie úsilie v oblasti civilnej obnovy. Musíme konečne dosiahnuť pokrok pri preškolení afganskej polície a súdnictva. Vieme, že nebude dosiahnuté vojenské riešenie, a preto musíme zvýšiť naše úsilie na dosiahnutie politického riešenia konfliktu prostredníctvom EÚ a spoločnej zahraničnej politiky.

Musíme preukázať odhodlanie a presadiť vnútorný proces zmierenia v Afganistane a zahrnúť umiernených členov Talibanu. Musíme zaviesť osobitné iniciatívy najmä na regionálnej úrovni s cieľom stabilizovať situáciu. To zahŕňa predovšetkým účinné spôsoby boja proti produkcii a pašovaniu drog. Naša stratégia obsahuje dobré návrhy. Žiadame afganskú vládu, aby dokázala, že má vôľu zaviesť lepší systém riadenia bez korupcie.

Nová stratégia EÚ však môže byť úspešná len vtedy, keď už nebude zohrávať len pasívnu úlohu, ale aktívne zapojí susediace krajiny. Pani barónka Ashtonová, vkladáme do vás nádej, spoliehame sa na vás a máte našu plnú podporu.

  Ivo Vajgl, v mene skupiny ALDE. – (SL) Vážená pani predsedajúca, ďakujem, že ste spomenuli veľvyslanca Richarda Holbrooka. Je správne, aby sme si ho pripomenuli dnes, keď hovoríme o Afganistane, z vďaky za to, čo spravil pre podporu mieru.

Pre svet, pre Európsku úniu a pre nás všetkých je Afganistan problém, ktorý by sme boli schopní vyriešiť relatívne rýchlo a efektívne, keby boli iné časy a keby sme mali iné postupy. Dnes je očividné, že pri preskúmaní ďalších možností nie je možné tento problém vyriešiť vojenskými prostriedkami. Táto správa, ktorú vypracoval profesor Pino Arlacchi, vnímavý znalec Afganistanu a odvrátenej strany globálnej politiky, pomáha realizovať tieto ďalšie možnosti. Napriek tomu sme svedkami nových obetí, civilných alebo uniformovaných bojovníkov, ktorí umierajú každý deň.

Správa umožňuje nahliadnuť do informácií o zmeškaných investičných príležitostiach, nezrovnalostiach v okolí a zneužívaní humanitárnej pomoci, ziskoch medzinárodných sietí na pašovanie drog a mylných predstavách vojenského vedenia. Dnes je jasné, že prítomnosť al-Káidy v Afganistane už nie je zásadný problém. Je to však problém, ktorý rozšíri boj proti medzinárodnému terorizmu do susediacich krajín a regiónov na tak dlho, kým budú pokračovať boje v Afganistane.

Správa varuje, že reálne a dlhodobé riešenia v Afganistane, akými sú tie, ktoré priblížia ľudské práva, postavenie žien a vyhliadky pre deti takým normám, ktoré sú nám dôverne známe, budú možné len vtedy, ak sa aktívne a intenzívne zapoja afganské orgány, náboženskí vodcovia a občianska spoločnosť. Musíme mať väčšiu istotu než predtým, že sú schopní vybudovať spoločnosť a štát na základoch, ktoré sú blízke ich definícii slobody a ich tradíciám a hodnotám.

Táto správa sa oprávnene pokúša definovať kľúčové problémy a možné riešenia pre Afganistan. Správa je podnetom pre spoľahlivú a kreatívnu politiku Európskej únie v Afganistane.

  Nicole Kiil-Nielsen, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani Ashtonová, dovoľte mi využiť túto príležitosť a poďakovať pánovi Arlacchimu za konštruktívnu atmosféru, v ktorej sme pracovali.

Táto správa ponúka veľmi úprimnú, veľmi spravodlivú analýzu nedostatkov medzinárodnej intervencie v Afganistane od roku 2001. Súhlasíme s jej hlavným posolstvom: neexistuje vojenské riešenie. Vojna má privysokú cenu. Vojna stojí ľudské životy z radov vojakov, ako aj z radov obyvateľstva a slúži len na posilnenie Talibanu.

Jediným východiskom je politické riešenie. Afganci čakajú na skutočné investície na rozvoj svojej krajiny, na podporu dobrého riadenia, na vytvorenie súdneho systému. Problém základných práv, predovšetkým práv žien, ostáva nedotknutý.

Nedávna správa misie Organizácie Spojených národov v Afganistane poukazuje na neschopnosť afganskej vlády v plnej miere zabezpečiť práva žien a dievčat. Citujem: „Kým budú ženy a dievčatá vystavené praktikám, ktoré im ubližujú, ponižujú ich a zbavujú ich práv, dovtedy sa v Afganistane nedá dosiahnuť podstatný alebo trvalý pokrok.“

Aby sme zabezpečili práva afganských žien, potrebujeme nielen písomné právne a ústavné záruky, ale čo je dôležitejšie, ich rýchle a primerané zavedenie.

Národné zhromaždenie má v krajine malý vplyv, keďže väčšina moci je sústredená v rukách prezidenta Karzaja. Ak nie je príliš neskoro, zo strany Európskej únie musí prísť stála podpora na posilnenie demokracie a právneho štátu voči inštitúciám a najmä parlamentu, ktorý bol práve zvolený.

  Struan Stevenson, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, posledný rok som slúžil ako osobný zástupca úradujúceho predsedu organizácie OBSE v Kazachstane a vypracoval som podrobnú správu o zásadných problémoch v oblasti životného prostredia ovplyvňujúcich Strednú Áziu. Poslal som vám kópiu svojej správy, pani barónka Ashtonová.

Jedným zo zásadných problémov, ktoré ovplyvňujú celú Strednú Áziu je, samozrejme, otázka cezhraničného využívania vody. Ako viete, v Strednej Ázii je obrovské a nepretržité napätie týkajúce sa použitia vody medzi národmi, ktoré sú pri hornom a dolnom toku.

Počas môjho prieskumu sa však objavil jeden aspekt tohto problému, ktorý si podľa mňa veľa orgánov s rozhodujúcou právomocou na Západe nevšimlo. Hlavným pilierom afganského hospodárstva je poľnohospodárstvo a akékoľvek prebudovanie hospodárstva po skončení konfliktu v Afganistane bude znamenať obrovské investície do poľnohospodárstva, nabádanie napríklad roľníkov, aby namiesto heroínového maku pestovali granátové jablká. To následne povedie k rozsiahlemu dodatočnému využívaniu už dosť vzácnych vodných zdrojov. Inými slovami, pomocou pri riešení súčasného konfliktu v Afganistane môžeme neúmyselne vytvoriť sériu malých Afganistanov na dolnom toku z dôvodu vyvolania akútneho nedostatku vody.

Musíme zabezpečiť správne navrhnutie akýchkoľvek nových zavlažovacích systémov s vybetónovanými kanálmi a zásobníkmi a kvapkových zavlažovacích systémov podobných tým, ktoré používajú roľníci v Španielsku. Navyše akékoľvek väčšie energetické projekty zahŕňajúce vodné elektrárne musia byť starostlivo navrhnuté a vybudované s cieľom zabezpečiť, aby neznevýhodňovali používateľov vody na dolnom toku v susediacich krajinách.

  Joe Higgins, v mene skupiny GUE/NGL. – Vážená pani predsedajúca, vojna, ktorú v Afganistane vedú Spojené štáty a NATO, je absolútna pohroma pre afganských ľudí, z ktorých bolo podľa odhadov len v poslednom roku zabitých 30 000. Predstavuje tiež pohromu pre mladých mužov a ženy, ktorí sú nútení zapojiť sa a bojovať v armádach NATO a Spojených štátov, kde ich bolo tento rok zabitých približne 500.

Ako jasne vysvetľuje správa pána Arlacchiho, po deviatich rokoch je hospodárska a sociálna situácia v Afganistane mimoriadne zúfalá. Počet ľudí žijúcich v chudobe sa dramaticky zvýšil. Je to škandál, ak vezmeme do úvahy, že počas tejto doby sa 300 miliárd USD nemravne minulo na zbrane hromadného ničenia a vojnu a stratilo sa v rámci korupcie. Invázia do Afganistanu zo strany Spojených štátov sa neodohrala s úmyslom podporiť záujmy afganských ľudí, ale kvôli geostrategickým záujmom Spojených štátov v Strednej Ázii, ktorá je, samozrejme, bohatá na energiu, ropu a plyn.

Zahraničné armády sa musia stiahnuť a také bohatstvo, aké existuje v Afganistane, by sa malo odobrať z rúk Karzajovej vlády, skorumpovaných statkárov a lokálnych vojenských veliteľov a odovzdať demokraticky do rúk organizácií poľnohospodárov, roľníkov a chudobných, aby skutočne využili tieto zdroje a rozvíjali ich v prospech ľudí.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Vážená pani predsedajúca, ako spravodajca zodpovedný za prípravu stanoviska Európskej únie voči Iránu som sa v uznesení o Afganistane zameral na úlohu islamskej republiky v afganskom vojnovom divadle.

Uznesenie sa však značným vplyvom Iránu zaoberá len veľmi zbežne a tiež, podľa môjho názoru, s minimálnym zohľadnením skutočnosti. Medzitým rozhodujúcou otázkou zostáva: ako Európska únia hodnotí súčasný vplyv Iránu v Afganistane a aké politické dôsledky z toho vyvodzuje? Z tohto dôvodu položím pani vysokej predstaviteľke tri otázky a bol by som rád, pani Ashtonová, keby ste ich zodpovedali písomne. Tiež by som uprednostnil konkrétne odpovede.

1. Do akej miery má hromadná deportácia afganských utečencov zo strany Iránu destabilizačný vplyv na západnú časť Afganistanu? Mám na mysli Nimrúz a Herát.

2. Stotožňujete sa s oficiálnym afganským stanoviskom, že Irán sa pod zámienkou týchto deportácií snaží infiltrovať zahraničných teroristov do krajiny?

3. Aký druh pomoci poskytuje Európska únia afganským orgánom v zmysle prijímania veľkých množstiev utečencov z Iránu, aby zabránila Teheránu v zneužívaní tejto chúlostivej humanitárnej otázky a v jej inštrumentalizovaní s cieľom vytvoriť nezávislý Kábul a vystaviť ho politickému tlaku?

  Nick Griffin (NI). – Vážená pani predsedajúca, táto správa vyvracia klamstvá britskej politickej triedy o afganskej vojne. Nepoznám mená žiadnych nevinných afganských obetí tejto krutej vojny, no viem, že nemá nič spoločné s britskými záujmami. A poznám mená 18 statočných mladých mužov z môjho volebného obvodu, ktorí len v minulom roku zaplatili životom za toto šialenstvo.

Desiatnik Simon Hornby, Liverpool; poručík David Markland, Lancashire; kráľovský dôstojník Sean Dawson, Stalybridge; desiatnik Harvey Holmes, Hyde; desiatnik Terry Webster, Chester; slobodník Andrew Breeze, Manchester; vojak námornej pechoty Steven Birdsall, Warrington; vojak námornej pechoty Paul Warren, Preston; seržant Steven Darbyshire, Wigan; vojak Alex Isaac, Wirral; vojak Douglas Halliday, Wallasey; starší seržant Martyn Horton, Runcorn; vojak Thomas Sephton, Warrington; seržant David Monkhouse, Cumbria; ženista Darren Foster, Carlisle; slobodník Jordan Bancroft, Burnley; kráľovský dôstojník Darren Deady, Bolton; gardista Christopher Davies, St Helens.

Aké trestuhodné plytvanie životmi statočných mladých ľudí!

To, aké vojny by Británia mala alebo nemala viesť, nie je, samozrejme, záležitosťou Európskej únie. O tom rozhodujú britskí občania a nami zvolení zástupcovia v našom parlamente vo Westminstri, rovnako ako budeme jedného pekného dňa rozhodovať o tom, či postavíme pred súd pánov Blaira, Browna a Camerona za vojnové zločiny, pretože Afganistan, rovnako ako Irak, sú zločinecké vojny.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, stotožňujem sa s názorom pána spravodajcu, že k obrovským problémom, ktoré sú v Afganistane stále aktuálne, by sa malo pristupovať novým spôsobom; inými slovami, s novou definíciou priorít v porovnaní s tým, čo sa doteraz vykonalo.

Stotožňujem sa s jeho uspokojením nad skutočnosťou, že afganský prezident pán Karzaj stanovil rok 2014 ako cieľový pre začiatok obdobia, v ktorom budú len afganské národné bezpečnostné sily viesť vojenské operácie vo všetkých rozmanitých provinciách a v ktorom bude afganská vláda plniť svoj záväzok postupného uplatňovania plnej moci nad svojou vlastnou bezpečnosťou.

Toto všetko by však nemalo znamenať, že sa medzinárodné spoločenstvo prestane zaoberať afganskou otázkou. Naopak, partnerstvo s Afganistanom by sa malo v každom ohľade posilniť. Najprv musíme podporiť investície do hospodárstva, pretože to by skutočne znamenalo investície do stability krajiny. To sa musí vykonať správne, inými slovami, vytvorením modelu spolupráce založeného na všeobecnom dialógu medzi sociálnymi organizáciami a miestnymi inštitúciami.

Zásadná otázka, ako správne uvádza správa, však spočíva v skutočnosti, že v Afganistane nemôže byť stabilita ani mier bez toho, aby štát najprv zaručil bezpečnosť pre svojich občanov na vlastnú zodpovednosť.

V súvislosti s touto témou žiadam spravodajcu pána Arlacchiho, aby prepracoval – ak je to možné – napríklad prostredníctvom ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu časť o používaní diaľkovo riadených lietadiel v teréne a zaistil jej väčšiu operatívnosť. Inými slovami, jedna vec je povedať „je zakázané používať diaľkovo riadené lietadlá“ a druhá vec je povedať „čo najviac obmedzíme používanie tohto technologického nástroja“ a ešte k tomu dodať „s cieľom nezasiahnuť civilné obyvateľstvo“. Som si istý, že môžeme dosiahnuť kompromis a verím, že pán Arlacchi má prehľad a prostriedky na jeho dosiahnutie. Budeme ho v tejto práci ochotne podporovať.

  Kristian Vigenin (S&D). – (BG) Vážená pani predsedajúca, dnes diskutujeme pravdepodobne o jednej z najdôležitejších správ o vonkajšej politike a bezpečnosti za rok 2010. Chcel by som zablahoželať pánovi Arlacchimu k jeho úsiliu a dosiahnutým výsledkom. Výsledky našej súčasnej stratégie v Afganistane môžeme posúdiť prostredníctvom šokujúcich údajov o zvýšenej detskej úmrtnosti, klesajúcej priemernej dĺžky života a rastúcej negramotnosti a chudoby. Pre porovnanie, päť dní vojny stojí rovnako, ako by stálo odstránenie chudoby a týždeň vojny stojí rovnako ako 6 000 škôl. Uvedomujem si, že porovnania tohto druhu nie sú jednoznačné, ale poskytujú nám predstavu o tom, akej dileme teraz čelíme. Zároveň sa objavili mnohé správy, ktoré poukazujú na vážne nedostatky, spreneveru a korupciu v rozdeľovaní medzinárodnej pomoci. Od roku 2002 Európska únia a jej členské štáty sem investovali viac ako 8 miliárd EUR bez akéhokoľvek hmatateľného výsledku.

Nemenej znepokojujúca je skutočnosť, že výber a výcvik ľudí naverbovaných do afganskej polície nevyhovuje ani len minimálnym normám: 90 % policajných síl tvoria negramotní občania a jedna pätina sú užívatelia drog. Spomínam to, pretože nemôžeme hovoriť o novej stratégii pre Afganistan, kým jasne neuvidíme skutočné fakty. Neexistujú žiadne jednoduché riešenia ani návody, ale naliehavo žiadame všetkých, aby si uvedomili, že jediným riešením je politické riešenie, a to také, ktoré zdôrazňuje intenzívne zapojenie afganských inštitúcií a občanov do rozvoja ich krajiny, čo bude mať dlhodobý účinok prostredníctvom vytvorenia stabilných predpokladov na zastavenie produkcie ópia a odstránenie chudoby.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel poďakovať pánovi Arlacchimu, ktorý vykonal vynikajúcu prácu týkajúcu sa tejto stratégie. Myslím si, že je to skvelá ukážka problémov, ktorým čelíme, ako aj chýb, ktoré sme doteraz urobili. Dúfam, že sa z tohto dokumentu poučíme, aby sme mohli zlepšiť naše pôsobenie v Afganistane.

Je tam zopár prvkov, ktoré stoja za podrobnejšie zváženie. Po prvé, ide o trochu radikálnu, ale dôležitú predstavu vedenia vážnych rokovaní s takzvaným umierneným Talibanom. Toto je nepochybne jediné riešenie. Pritom si myslím, že mnohí z nás by len ťažko vedeli presne definovať, čo a kto je vlastne umiernený člen Talibanu. Som preto presvedčený, že máme dôvod na vedenie rozpravy na túto tému, a myslím si, že nedávne udalosti dokázali, že to ani jednému z nás nie je úplne jasné.

Ďalší problém, ktorému by som sa chcel venovať, je otázka peňazí poskytnutých vo forme pomoci a ako sa tieto peniaze využívajú. Skutočnosť, že budeme mať odvahu v budúcnosti presúvať prostriedky cez rozpočet afganskej vlády je podľa mňa pozitívny vývoj. Nakoniec toto je asi jediný spôsob, ako sa s tým vyrovnať, aj keď si myslím, že je potrebné dôkladne to zvážiť. Máme tiež dôvod dokázať voličom v našich vlastných členských štátoch, že to monitorujeme a že zneužitie pomoci nebude príliš výrazné.

V neposlednom rade si myslím, že je dobré spomenúť úlohu Pakistanu, pretože je to tiež podstatné. Myslím si, že s tým všetci súhlasíme, a tu zohráva medzinárodné spoločenstvo dôležitú úlohu vo vyvíjaní tlaku na Pakistan, aby robil to, čo má robiť.

Na záver by som chcel povedať, že pochádzam z krajiny, kde sa v súčasnej situácii diskusia o Afganistane zaoberá len tým, či tam fínske jednotky majú alebo nemajú ostať, čo nie je veľmi konštruktívne. Nevedie sa žiadna diskusia o podstate veci, ale len o tom, či tam majú alebo nemajú byť jednotky. To isté platí napríklad pre našu susednú krajinu Švédsko, a preto tieto iniciatívy ako táto vážna stratégia výrazne prispievajú k budúcej rozprave.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, pred štyrmi rokmi som pôsobil ako pozorovateľ počas volieb do Palestínskej samosprávy a tým mám na mysli tú Palestínsku samosprávu. Pamätám sa na iluzórne stanovisko jedného z dosť dôležitých ľudí v Európskom parlamente. Tá osoba mi povedala: „Veď ľudia z Hamasu sú vlastne milí, kultivovaní, priateľskí ľudia. Možno by sme s nimi mali rokovať.“ Dnes počujem to isté. Dnes počujem, že by sme možno mali rokovať s umierneným Talibanom. Vynára sa však otázka – kto sú príslušníci umierneného Talibanu a nie je tento postup príliš flexibilný? Chcel by som varovať pred zaujatím takéhoto stanoviska.

Je jasné, že v Afganistane umiera veľmi veľa vojakov – vrátane vojakov z našej krajiny Poľska – umiera príliš veľa týchto vojakov, naša stratégia stojí priveľa peňazí a stratégia NATO je tiež otázna. Nerád by som však vylial s vaničkou aj dieťa a varujem pred dialógom s ľuďmi, ktorých ciele sú v skutočnosti úplne odlišné od tých našich.

  Philippe Juvin (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, uvedomujem si, že pán Arlacchi Afganistan dobre pozná. Spomedzi ľudí v tomto zhromaždení je pravdepodobne jedným z tých, ktorí najlepšie poznajú túto krajinu a tento zložitý región.

Ujasnime si však, že tento text predstavuje v súčasnej situácii vážny problém. Nestotožňujem sa so všetkými našimi poslancami, ktorí sú nadšení a potľapkávajú sa po pleci v súvislosti s týmto textom. Poviem vám prečo.

Po prvé, hlavným nedostatkom tohto textu je podľa mňa skutočnosť, že nás, ľudí zo Západu, chce za každú cenu urobiť zodpovednými za všetko zlo, ktoré zažíva Afganistan. Uvediem tri príklady. Po prvé, pán Arlacchi píše, že odkedy sme v krajine, takmer náhodou sa zhoršili zdravotné podmienky. To je ohromné. Pani Ashtonová tvrdí pravý opak. Toto si nikto nevšimol.

Po druhé, v odôvodnení B, prečítajte si ho, dámy a páni, sú jednotky Západu označené ako okupačné sily. Tie členské štáty na tomto zhromaždení, ktoré zažili okupácie, vedia, čo takéto slovo znamená.

Po tretie, k odseku 71 týkajúcemu sa otázky diaľkovo riadených lietadiel: dámy a páni, pred dvoma rokmi som pôsobil v Afganistane ako vojenský lekár. Ošetroval som Nemcov, Britov, Poliakov, Talianov, Francúzov, spojeneckých afganských vojakov. Ošetroval som dokonca aj príslušníkov Talibanu. Môžem vám zaručiť, že ak by ste našim vojakom zajtra povedali, že nemôžu používať diaľkovo riadené lietadlá, malo by to rovnaký účinok, ako keby ste im povedali, aby išli do stretov s nepriateľom a riskovali. Neviem, či je našou zodpovednosťou z pozície politikov hovoriť našim vojakom takéto veci.

Nepodceňujem zložitosť situácie. Viem, že vojna je krutá, ale podľa mňa musíme zastaviť tento antimilitarizmus, tento zjednodušený antiamerikanizmus, toto sebatrýznenie západných síl, ktoré z nich robí zdroj všetkého afganského zla.

Dámy a páni, som presvedčený, že všetko je oveľa jednoduchšie než toto. Nepriateľom je Taliban, nie Američania a nie západné sily. Toto všetko je veľmi zložité, ale musíme byť opatrní v tom, ako prezentujeme záležitosti.

  Thijs Berman (S&D). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som sa pridať k pani Ashtonovej a vzdať hold Richardovi Holbrookovi. Obdivoval som ho za Daytonskú mierovú dohodu, raz som sa s ním stretol na fascinujúcej večeri v Bruseli a urobil na mňa veľký dojem.

– (NL) Vážená pani predsedajúca, žiadna stratégia, ktorá má predovšetkým vojenskú povahu, nemá v Afganistane šancu na úspech. Počet našich jednotiek tam vzrástol z 20 000 v roku 2001 na terajších 150 000 a neistota sa len zvýšila.

Sme svedkami väčšieho počtu civilných obetí, mŕtvych vojakov a koaličnej armády, ktorú, ak mi kolega poslanec pán Juvin prepáči takéto vyjadrenie, čoraz väčší počet Afgancov teraz skutočne vníma ako okupačné jednotky.

Stratégia by sa mala zamerať na obnovu krajiny, miestnej vlády, súdnictva, školstva, zdravotníctva, a to sa týka aj žien, rozvoja vidieka, ale bez ópia. Koalícia musí svoje zásady brať vážne. Počuli sme pár pekných slov o boji proti korupcii, ale v prezidentskom paláci ani v jeho okolí sa v súvislosti s korupciou nič neurobilo. Afganci sú v dôsledku toho sklamaní a to sa musí zmeniť.

Európska únia by mala byť oporou protikorupčného úsilia afganskej polície a musí sa pustiť do práce stanovením prokurátorov. Afganistan sa nezaobíde bez spoľahlivej správy.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vážená pani predsedajúca, bez stabilizácie vnútornej situácie nebude možné zriadiť efektívny program pomoci pre Afganistan. Hlavným pilierom týchto opatrení musí byť záruka bezpečnosti a víťazstvo v boji proti povstaleckým silám. V tomto smere je potrebné zvýšiť záväzok európskych štátov ako súčasti misie NATO a posilniť jednotky Europolu, ktoré, ako vieme, ešte nedosiahli počet členov, ktorý bol ohlásený. Je tiež nevyhnutné odrezať jednotky Talibanu od ich základní v Pakistane a Pešávare.

Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov vo svojich správach uviedlo, že významným zdrojom financovania operácií partizánov pochádza z obchodu s narkotikami. Toto je ďalšia oblasť vhodná pre zákrok Európskej únie, ktorá by mala zvýšiť dostupné prostriedky na podporu roľníkov, aby prestali pestovať mak. Nemyslím si, že predstava obsiahnutá v tejto správe, ktorá hovorí o podpore programu generála Petraeusa, je zaručená. Prostriedky by sa mali získať na regionálnej úrovni, ale úrad musí byť centrálny. Ďalší rozpad Afganistanu by mohol viesť k takzvanej somalizácii krajiny a jej rozdeleniu medzi bojujúce kmene.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Vážená pani predsedajúca, štát Afganistan predstavuje mimoriadne zaujímavý problém pre medzinárodné spoločenstvo nielen preto, že sú tam vojenské sily, ale aj preto, lebo sa tam rozmiestňovali a aj v budúcnosti sa tam budú rozmiestňovať sily, ktoré začnú teroristické útoky a spôsobia problémy medzinárodnému spoločenstvu. Pravda je taká, a mali by sme ju prijať, že takéto sily, akými sú fundamentalisti a teroristi, boli v Afganistane od 14. storočia.

Pani barónka Ashtonová, pred dvadsiatimi štyrmi rokmi tento Parlament odhlasoval správu Výboru pre vyšetrovanie drog obsahujúcu osobitnú časť o Afganistane a predpovede o súčasnej situácii, ktoré sa, žiaľ, ukázali ako pravdivé. Problém s drogami sa nedá potlačiť prostredníctvom poľnohospodárskych plodín. Program o pestovaní plodín OSN v praxi zlyhal. Ópium z Afganistanu, ktoré (podľa odborníkov) je považované za najlepšie, financuje všetky činnosti v Afganistane, Pakistane a inde.

Preto musí byť zlikvidované, ale čo je dôležitejšie, ako ste povedali, je potrebné rozvojové úsilie, úsilie v oblasti zdravotníctva, znižovania úmrtnosti detí; inými slovami, musíme týmto ľuďom ukázať model, ktorý sa im bude páčiť, ktorý budú mať radi a budú ho chcieť pre svoju budúcu kvalitu života a ktorý môžu začleniť do svojho vnímania života. Takýto model, samozrejme, pomôže ženám, pretože to, do akej miery Taliban degradoval ženy, je závažný problém. V moslimských krajinách sú ženy už teraz v hroznej situácii a pod obrovským tlakom. Tu je situácia dokonca ešte horšia. Európska únia musí zostať, pani barónka Ashtonová, a vaše zásahy musia byť nepretržité a musia si zachovať svoju európsku tvár, ako ste sama povedali.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Vážená pani predsedajúca, Richard Holbrooke, ktorému týmto tiež vzdávam úprimnú poctu, povedal predtým, než zomrel, že musíme ukončiť vojnu v Afganistane. V skutočnosti je táto krajina dôležitá pre európsku a globálnu bezpečnosť a z tohto dôvodu, ako veľmi dobre opisuje správa pána Pina Arlacchiho, musíme napraviť obrovské chyby, ku ktorým došlo vo vyšetrovaní takzvanej afganizácie a uprednostňovaní bezpečnosti afganských ľudí, čo zahŕňa zodpovednosť za ochranu zo strany prítomných zahraničných síl.

Nezavádzajme sami seba: skorumpovaní vojenskí velitelia, ktorí sú v očiach ľudí zdiskreditovaní, nevybudujú právny štát a demokratické inštitúcie. Ukončenie vojny v Afganistane tiež závisí od kontroly, ktorú má demokraticky zvolená vláda nad vojenskou silou svojho suseda Pakistanu, jadrovej mocnosti pohybujúcej sa na hraniciach Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ). Ak Európania prestanú s politikou strkania hlavy do piesku v súvislosti s týmito zásadnými politickými otázkami, môžu v rámci Európskej únie a NATO pomôcť ukončiť vojnu v Afganistane, ako aj zostup do pekla odohrávajúci sa v Pakistane.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pripájam sa k spomienke na Richarda Holbrooka.

Keby bol náš poslanecký klub zodpovedný za vypracovanie tejto správy, náš prístup by bol nepochybne úplne odlišný od prístupu pána Arlacchiho, aj keď som vďačný za zanietenie, s akým dlhú dobu sledoval informácie o Afganistane.

Sčasti vďaka početným a dôležitým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré predložil náš poslanecký klub, je táto správa teraz menej ideologická a rozhodne schopná rozoznať kritické body zaznamenané počas tohto deväťročného obdobia, ako aj rozoznať pozitívne body a najúčinnejšie smery rozvoja, ktoré je potrebné sledovať s cieľom dosiahnuť obnovu úplnej suverenity afganských orgánov.

Aj keď je pravda, že len vojenská reakcia nie je dostatočná, na jednej strane musíme opäť zdôrazniť, že v posledných mesiacoch bolo dosiahnutých mnoho významných vojenských úspechov – stačí si len spomenúť na operácie v oblastiach Almondo a Kandahár –, a na druhej strane, rozhodnejšie kroky voči povstalcom sú tiež nevyhnutným predpokladom na upokojenie síl Talibanu, ktoré chceme priviesť k rokovaciemu stolu.

Môžeme byť jedine hrdí na toto vojenské zapojenie, ktoré zažilo obete tisícov mladých vojakov z kontingentu medzinárodných síl na podporu bezpečnosti, medzi ktorými bolo veľa Európanov a mnoho mladých ľudí z našej krajiny, pretože nejde len o vojenský záväzok, ale aj o záväzok k obnove. Do týchto nešťastných krajín prinášame školy, mosty a civilné práce, ktoré pomôžu pri rozvoji zničených oblastí.

Napriek dosiahnutým kompromisom som presvedčený, že v správe je ešte stále niekoľko kritických otázok, najmä tie, ktoré už boli spomenuté v súvislosti s použitím diaľkovo riadených lietadiel. Myslím si, že je vážna chyba bezvýhradne sa pripraviť o možnosť používať tento nástroj, ktorý sa osvedčil ako užitočný v niektorých oblastiach na severovýchode krajiny, kde je náročnejšie vykoreniť a poraziť jednotky Talibanu.

Dúfam, že pán spravodajca sa rozhodne prehodnotiť tento bod, inak sa pridám k nášmu poslaneckému klubu a budem hlasovať proti správe.

  Zoran Thaler (S&D). – (SL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať pánovi Arlacchimu k jeho odvážnej správe.

Keď si dnes odôvodnene pripomíname diplomata pána Holbrooka a to, čo spravil pre mier najmä na Balkáne, dovoľte mi citovať jeho vyhlásenie o prostriedkoch vynaložených v boji proti pašovaniu drog v Afganistane (1,61 miliardy USD). Citujem:

„Najnehospodárnejší a najneúčinnejší program, aký som kedy videl vo vláde a mimo nej.“

(SL) Koniec citácie.

Podobá sa to na všetko, čo sa stalo počas týchto nešťastných desiatich rokov vojny v Afganistane. Nemám čas na skúmanie toho, prečo sme sa chytili do pasce Bushovej vlády, ale skutočnosť je taká, že naši občania očakávajú, že konečne ukončíme toto šialenstvo, ktoré nás stálo viac ako 300 miliárd EUR a nespočetné množstvo ľudských životov. Zatiaľ čo v roku 2001 chceli niektorí až dychtivo ísť do vojny, teraz nastal čas podstúpiť neľahké riziko mieru. Naši občania to od nás očakávajú. Tiež očakávajú politické riešenie a chcú, aby sme menej dôverovali vojenskému riešeniu.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, som rada, že v súvislosti s touto správou bol dosiahnutý konsenzus zo strany politických skupín v rámci Výboru pre zahraničné veci. Výsledný text je oveľa presvedčivejší ako pôvodný návrh.

Situácia v Afganistane po deviatich rokoch medzinárodného pôsobenia stále vyžaduje značné zlepšenia. Sociálno-ekonomické a bezpečnostné indikátory sa viditeľne nezlepšili a rozhodnutia sa často prijímali bez dostatočného afganského zapojenia. Preto si myslím, že nechýba ani rámec, ani nástroje. V skutočnosti potrebujeme strategický plán v súlade so záväzkami voči Afganistanu. EÚ musí spolu s NATO prevziať svoju úlohu vo vedení medzinárodného úsilia, ktorého cieľom bude zaobchádzať s Afganistanom ako so suverénnym štátom. Musím zdôrazniť, že jediným politickým a diplomatickým riešením je zvýšenie zapojenia afganskej vlády. V tomto ohľade si myslím, že jedným z kľúčových prvkov správy je podpora prejavená novej protipovstaleckej stratégii.

Samit v Lisabone načrtol posun do prechodnej fázy zahŕňajúcej postupné odovzdanie zodpovednosti za bezpečnosť afganským silám do roku 2014. Naša krajina v rámci dodržiavania záväzku, ktorý dala hneď na začiatku misie, nestiahne svoje jednotky, kým nebude afganské územie úplne bezpečné. Na tomto mieste musím tiež spomenúť dôležitý prínos zo strany Ruska, ktoré súhlasilo s prechodom našich jednotiek a vybavenia cez svoje územie.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že po tom, ako sa začne prechodné obdobie, je potrebné, aby boli jednotky ISAF, ktoré dokončia operáciu, premiestnené do oblastí, kde bude bezpečnostná situácia naďalej neistá. Toto opatrenie má prvoradý význam pre rumunských vojakov umiestnených v južnom Afganistane. V regióne bude napriek úspechom dosiahnutým v operáciách ISAF pretrvávať nestabilita.

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som chcel povedať, že podporujem stanovisko, ktoré už predtým predstavil môj kolega pán Juvin, a chcel by som na úvod svojho prejavu prejaviť ľútosť nad skutočnosťou, že správa nemá v názve spojenie Európska únia. Nemyslím si, že musíme vystupovať v mene globálneho spoločenstva, ale iba v mene Európskej únie. Snažil som sa to preto zdôrazniť aj v predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Neznamená to, samozrejme, že musíme ignorovať spoluprácu s našimi spojencami, najmä, ako spomenul môj kolega pán Juvin, so Spojenými štátmi.

Nemyslím si, že je teraz veľmi potrebné, aby sme sa zamerali na úplne novú stratégiu. Podľa mňa je lepšie zaviesť strategickú víziu stanovenú počas samitu NATO v Bukurešti pred dvoma rokmi. V tomto ohľade si nemyslím, že ide o navrhnutie novej stratégie, ale o udržanie súdržnosti v súvislosti s touto strategickou víziou.

Na druhej strane musíme jednoznačne uznať chyby, ktoré urobila vojenská koalícia v Afganistane, a poučiť sa z nich. Musíme sa však vyhnúť pasci, ktorú predstavuje vnímanie situácie pred intervenciou cez ružové okuliare. Ako už bolo zdôraznené, je dôležité, aby sme kládli dôraz na to, že jedným z hlavných cieľov našej stratégie v Afganistane je zbaviť sa skupín Talibanu v tejto krajine.

Musíme však vyzdvihnúť aj pozitívne aspekty intervencie, najmä plán generála Petraeusa. Afganistan je v súčasnosti krajinou, kde majú ženy viac práv, kde viac detí chodí do školy, je tam viac otvorených tovární a buduje sa viac ciest. To možno považovať za výsledok nášho postupu v tejto krajine. Integrácia civilných opatrení, akými sú vzdelávacie programy a programy na odstránenie chudoby a obnovu a rozvoj, predstavuje dôležitý krok pri udržiavaní mieru v Afganistane.

Na záver by som chcel zdôrazniť potrebu pragmatickej vízie, ktorú navrhol náš poslanecký klub. Nezabúdajme na to, že k správe pána Arlacchiho bolo vypracovaných viac ako 400 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, chcela by som v krátkosti povedať tri veci.

Po prvé, myslím si, že napriek tomu, čo bolo povedané, by Európska únia mala mať vlastnú stratégiu. V Afganistane máme zapojených mužov, vojakov, jednotky, máme prostriedky, značné prostriedky, ktoré sme poskytli, a potrebujeme vlastné stanovisko k týmto záležitostiam.

Po druhé, myslím si, že je absolútne nutné, aby peniaze medzinárodného spoločenstva prinášali úžitok Afgancom. K tomu, žiaľ, počas 10 rokov nedošlo a ide o niečo, čo môžeme každý deň zažiť v teréne. Myslím si, že sú za to sčasti zodpovedné mimovládne a humanitárne organizácie. Správa to však asi dostatočne neuvádza, je to, žiaľ, do značnej miery zavinené vládnou korupciou a vládou, ktorá, je nutné to povedať, nie je ani veľmi spravodlivá, ani veľmi účinná.

Po tretie, je tu otázka politického dialógu. Počas mnohých rokov sa naozaj vyskytli pokusy o spoluprácu s Talibanom. Toto nie je novinka. Osobne sa domnievam, že dialóg je potrebný. Myslím si však, že to bude veľmi zložité, pretože viesť dialóg v čase, keď sme v oslabenej pozícii v teréne a stiahnutie vojakov je v pokročilom štádiu, bude, samozrejme, veľmi komplikované.

  Giovanni Collino (PPE). – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, teraz, keď bolo prijatých niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, súhlasíme so správou pána Arlacchiho a s prioritami, ktoré boli zdôraznené v správe pre budúci rozvoj Afganistanu. Hlavnými bodmi politickej a vojenskej stratégie, ktoré boli ešte viac posilnené, sú najmä transparentný systém finančnej pomoci, výcvik domácich policajných jednotiek, boj proti pašovaniu drog a koordinácia medzinárodnej pomoci.

Je dôležité opäť zdôrazniť potrebu zabezpečenia kontroly a stabilizácie oblasti s cieľom oslabiť pôsobenie jednotiek Talibanu a obnoviť mierové procesy. Na záver by som chcel vyzdvihnúť prínos poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) v súvislosti s dosiahnutím spoločného textu a tiež by som chcel vzdať hold úsiliu a obetiam vojakov medzinárodných síl na podporu bezpečnosti za ich účasť v teréne pri obrane slobody a miestneho obyvateľstva.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Myslím si, že žiadna vojna neprináša mier a prosperitu a takisto je to aj v Afganistane.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, že kým niektorých našich kolegov, hlavne z EPP, trápi, či budeme podporovať nejaký druh lietadiel – ja teda nie som vojenský expert a vôbec nerozumiem, o čom je táto debata – tak si myslím, že omnoho viac by sme sa mali zamerať na to, čo v tejto správe spomína pán Arlacchi, a to je veľmi dôležité. Je to situácia žien a detí v tejto krajine. Určite by sme sa mali zameriavať viacej na podporu nediskriminácie žien a boj proti diskriminácii. A určite by sme sa mali zameriavať na to, že veľa detí v Afganistane nemá napríklad možnosť chodiť do školy a veľa z nich žije pod hranicou chudoby.

Myslím si, že pokiaľ nepodporíme projekty na vzdelávanie a zdravotníctvo a budeme naďalej investovať do vojenského riešenia tohto konfliktu, tak sa nikam nedopracujeme.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, správa pána Arlacchiho je informatívna a dobre podložená výskumom. Moja mierna kritika spočíva tom, že autor – ako sa zdá – lamentuje nad skutočnosťou, že Afganistan nie je liberálna demokracia pod vedením koalície zelených a liberálnych demokratov v Brightone.

Hororový príbeh Afganistanu si vyžiadal smrť 346 britských vojakov, omnoho viac spojeneckých vojakov a tisíce nevinných Afgancov. Počas tohto obdobia prudko vzrástla úmrtnosť detí a materská úmrtnosť a klesla priemerná dĺžka života. Tvrdí nám, že v roku 2001 nebol v Afganistane vypestovaný žiadny mak, zatiaľ čo teraz, po deviatich rokoch konfliktu a spojeneckého vplyvu, Afganistan je dodávateľom viac ako 90 % heroínu v Európe.

Zdôraznenie určitej diskriminácie voči ženám je trochu neprimerané. Odpoveď znie podporiť naše jednotky ukončením vojny a dostať ich domov, aby chránili našich ľudí pred domácimi, ale aj zahraničnými teroristami.

  Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Vážená pani predsedajúca, aj keď ženy a deti sú nepochybne dôležitá téma, významnejšou vlastnosťou správy pána Arlacchiho je však jej jasnosť. Tým chcem povedať, že nám poukazuje na legitimitu medzinárodnej intervencie v Afganistane a nespochybňuje ju. Je však prirodzené a politicky zodpovedné, aby sme diskutovali o účinnosti tejto intervencie. Dôvodom je, že, sentimentalita bokom, intervencia trvajúca 10 rokov môže úplne zatieniť účinnosť politického rozhodnutia prijatého k tejto otázke. Myslím si, že každý z nás sa zodpovedá tým, ktorí nás zvolili, za poskytnutie odpovede na túto otázku.

Vítam jasnosť tejto správy tiež preto, že uvádza záležitosti, ktorým sa v diskusiách zvyčajne z rôznych dôvodov vyhýbame. Podľa mňa ide o správu, ktorá len poskytuje východiskový bod. Musíme nazbierať odvahu na vykonanie obyčajnej analýzy a zhodnotenia nášho pôsobenia, priznať si, kde sme urobili chyby, a ak sme ich urobili, musíme nájsť iné riešenia. To je podstatou zodpovedného a demokratického postupu.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Zo skúseností vieme, že pomáhať intervenciou zvonka sa dá vtedy, ak väčšina obyvateľstva o takúto pomoc zvonku stojí. Po rokoch intervenovania v Afganistane vidíme, že Afganci nám nerozumejú, nestoja o našu pomoc, nerozumejú našej civilizácii, našim kultúrnym hodnotám.

Na Slovensku máme také príslovie, ktoré hovorí, že „komu niet rady, tomu niet ani pomoci“. Nechcem tvrdiť, že sa Afgancom nedá pomáhať, nemôžu sa však voliť formy, ktoré sú vyslovene silové a násilné. Mali by sme sa predovšetkým orientovať na to, ako našu pomoc zmeniť a štruktúrovať tak, aby zodpovedala potrebám afganského ľudu.

Nazdávam sa, že je naozaj potrebné, aby sme armádu postupne stiahli a odovzdali moc domácej správe, domácim politikom a cez domácich politikov potom pomáhali ľudu Afganskej republiky tak, aby sa dokázali stotožniť s našimi civilizačnými hodnotami, aby nám porozumeli, a potom snáď budú ochotní a schopní akceptovať našu pomoc.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, náš záväzok v súvislosti so stabilným, nezávislým Afganistanom, ktorý je schopný zabrániť opätovnému zriadeniu teroristického útočiska v krajine, je silný a dlhodobý po tom, ako ho znovu potvrdili EÚ aj NATO. Ale práve preto, že náš záväzok je dlhodobý, by som očakával najmenej tri veľké problémy.

Po prvé, druh modelu štátu, ktorý budujeme v Afganistane, nezodpovedá afganskej tradícii. Rovnako ako Afganci, tak aj my sa musíme prispôsobiť a pomôcť im zaviesť dosiahnuteľný model štátu prostredníctvom kombinácie modernosti s afganskou tradíciou.

Druhým problémom je, že bezpečnostná situácia si bude pravdepodobne aj naďalej vyžadovať našu medzinárodnú vojenskú účasť po roku 2014, kedy prevezmú moc Afganci. Mali by sme byť pripravení na to, či budeme vážne uvažovať o predĺžení konečného termínu, alebo budeme znášať dôsledky.

Tretí problém napokon vznikne, ak verejnosť stratí trpezlivosť, čo nás možno prinúti urýchliť náš súčasný časový rozvrh s cieľom vyhnúť sa možnosti jednoducho vyhlásiť víťazstvo a ísť domov. To by zničilo našu dôveryhodnosť.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Vážená pani predsedajúca, mám len niekoľko záverečných poznámok.

Najprv by som chcela poďakovať Európskemu parlamentu. Bola to zaujímavá a rôznorodá rozprava a chválim vás za nepretržitý záujem a energiu, ktorú vkladáte do našich aktivít v Afganistane. Veľmi dobrým dôkazom toho bola dnešná diskusia.

Ako som povedala na začiatku, myslím si, že Afganistan je dôležitý pre nás všetkých a pre našich občanov a že Európska únia musí právom zohrávať kľúčovú úlohu. Dúfam, že som už na začiatku sformulovala priority a plány pre nadchádzajúce obdobie spolu s uznaním potreby vytvorenia rovnováhy medzi presunom prostriedkov prostredníctvom afganskej vlády a uznaním významu primeraného boja proti korupcii s cieľom ochrániť prostriedky, ktoré máme.

Naďalej sa angažujeme v kľúčových sektoroch: v zdravotníctve (ako som opísala), polícii, súdnictve, rozvoji vidieka a v správnych orgánoch na nižšej úrovni – a nevyhnutný je, samozrejme, právny štát. Navyše, ako som už spomenula, všetky tieto programy sú zamerané na zabezpečenie toho, aby sme vybudovali kapacity v miestnych afganských štruktúrach a aby sa naďalej venovala plná pozornosť riešeniu vládnych priorít v oblasti boja proti drogovému priemyslu a znižovania korupcie.

Tiež som vo svojom prejave zdôraznila význam angažovania a zapájania žien na všetkých úrovniach afganskej spoločnosti a, samozrejme, v politických štruktúrach. Beriem na vedomie správu pána Stevensona a súhlasím s tým, že otázka vody a zavlažovania, rovnako ako v iných častiach sveta, je čoraz väčší problém.

Pán Belder, sľubujem, že vám odpoviem písomne, ako ste si osobitne želali.

Na záver by som chcela opäť poďakovať pánovi Arlacchimu za správu. Veľmi sa teším na pokračovanie diskusie o kľúčových bodoch, ktoré sú predmetom tejto správy, a o ďalších záležitostiach. Ukončím prejav zopakovaním toho, čo bolo povedané o veľvyslancovi Holbrookovi, a skutočnosťou, že jeho posledné slová pred jeho posledným chirurgickým zákrokom boli o Afganistane. To je pre neho veľmi charakteristické. Bude mi veľmi chýbať.

  Pino Arlacchi, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, táto rozprava bola naozaj veľmi zaujímavá a živá. Mám len niekoľko pripomienok.

Po prvé, som veľmi rád, že nikto nekritizoval štyri hlavné body správy. Správa žiada reformu medzinárodnej pomoci, odstránenie produkcie ópiového maku, lepšiu koordináciu policajného výcviku a podporu mierového procesu. Všetky poznámky sa týkali iných otázok a som rád, že po ročnej diskusii vo Výbore pre zahraničné veci kolegovia potvrdili podporu štruktúre správy, ktorá nie je len správou pána Arlacchiho. Po tom, ako bola schválená vo Výbore pre zahraničné veci, bola táto správa výboru takmer jednohlasne prijatá – 60 hlasov za, jeden hlas proti. Obsahuje tiež niekoľko kompromisov, ktoré odsúhlasili všetky politické skupiny, preto je tiež veľmi dôležité hovoriť o reálnom znení správy, ktoré je konečné.

Chcel by som odkázať pánovi Juvinovi, že tam nie je zmienka o okupačných silách v Afganistane. To bolo v pôvodnom znení. Konečné znenie hovorí, že v Afganistane je „umiestnená koalícia medzinárodných síl“. Táto časť správy bola zmenená prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Najdôležitejším problémom sú diaľkovo riadené lietadlá. Toto nie je správa o diaľkovo riadených lietadlách. Sú tam len dva riadky kompromisu medzi politickými skupinami o otázke použitia diaľkovo riadených lietadiel. Myslím si, že zhoda v rámci tejto otázky sa mohla dosiahnuť aj skôr, ale verím svojim partnerom a všetkým rozdielnym stanoviskám a verím dosiahnutému kompromisu. Správa neobsahuje žiadosť o zákaz používania diaľkovo riadených lietadiel. Tento bod je trochu kritizovaný, ale verím, že sa na ňom skupiny môžu dohodnúť.

Ďakujem vám a tiež ďakujem pani barónke Ashtonovej. Dúfam, že plne zohľadní obsah správy, ktorý je veľmi konkrétny, a bude požadovať stratégiu ústupu z Afganistanu.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Vážená pani predsedajúca, ospravedlňujem sa, že technicky vystupujem teraz a nekladiem otázku pánovi Arlacchimu, ale chcel by som zdvorilo nasmerovať malú poznámku alebo otázku pani predsedajúcej. Patrím medzi nezávislých poslancov a mávame veľmi málo príležitostí prehovoriť. Dnes som dokonca ani nemal možnosť prehovoriť. Prišiel som na túto rozpravu o hodinu skôr, veľmi slušne som zišiel dole schodmi a naznačil tamojšiemu personálu, že by som chcel prehovoriť. Akceptujem to, je pochopiteľné, že dnes alebo v tejto rozprave na to nebol čas a môj prejav k dnešnému zasadnutiu predložím, samozrejme, písomne. Privítal by som a chcel by som pani predsedajúcu požiadať o to, aby sa viac pozornosti a empatie venovalo nezávislým poslancom, ktorí majú, žiaľ, iba tak málo príležitostí prehovoriť. Ďakujem veľmi pekne a želám vám plodnú prácu.

  Arnaud Danjean (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, aby som opravil to, čo bolo povedané, pán Arlacchi má úplnú pravdu, konečné znenie, ktoré nám bolo predložené, už v odôvodnení B neobsahuje spojenie okupačné jednotky. Preklady posledného znenia a predovšetkým francúzsky preklad jednoducho neboli správne a francúzsky preklad do dnešného rána stále obsahoval spojenie okupačné jednotky, čo vysvetľuje prejav nášho kolegu pána Juvina.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Stratégia, ktorá bola predstavená a prijatá v Lisabone, so sebou prináša postupný presun kontroly nad oblasťou, jeden región po druhom, spod zodpovednosti ISAF na afganské ozbrojené sily. Jej úspech závisí od toho, aké kroky vykoná Pakistan, čo je súčasťou problému a bude nevyhnutne aj súčasťou riešenia. Navyše, nemyslím si, že môžeme ignorovať čoraz očividnejší vplyv Iránu v Afganistane. Nedávne udalosti súvisiace s týmto vplyvom sú dôvodom na znepokojenie.

Som presvedčená, že táto stratégia musí ísť ruka v ruke s väčšími a významnejšími civilnými projektmi, ktoré budú podporovať rozvoj týchto regiónov, kde vládne všadeprítomná chudoba a kde prítomnosť síl ISAF a Spojených štátov nepriniesla žiadne podstatné zmeny. Po našom ústupe za sebou nesmieme nechať problémy, ktoré mali počas posledného desaťročia za následok nástup Talibanu k moci. Dúfam, že táto nová stratégia bude fungovať a že umožní Afganistanu znovu dosiahnuť mier a stabilitu.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Stratégia, ktorú sme doteraz v Afganistane uplatňovali, nepriniesla očakávané výsledky. Bol som veľmi rád, keď som sa dozvedel o vytvorení harmonogramu pre zapojenie NATO v Afganistane a o podpísaní vyhlásenia o dlhodobom partnerstve s krajinou počas samitu NATO v Lisabone. EÚ tiež uplatňuje jednotnejší a lepšie koordinovaný prístup k regiónu, ktorý zohľadňuje civilné aspekty a význam regionálnej spolupráce.

Mali by sme pokračovať v podpore reforiem zameraných na boj proti chudobe, diskriminácii voči ženám a výrobe ópia. Naše úsilie sa musí zamerať na zvýšenie rešpektovania ľudských práv a práva a poriadku, budovanie právneho štátu a plnú integráciu Afganistanu do medzinárodného spoločenstva. Tiež by malo zahŕňať budovanie a reformovanie správy a zboru verejných služieb prostredníctvom výcvikových programov, pomoc v rámci obnovy a využívanie existujúcej infraštruktúry a poradenstva zo strany EÚ.

Afganistan by sa mal zúčastňovať na vytvorení a zavedení priorít, ktoré pomôžu vybudovať občiansku spoločnosť a zaistia, že Afganci prevezmú zodpovednosť za krajinu. Zároveň musíme mať na pamäti zaistenie bezpečnosti tých, ktorých sme poslali do Afganistanu – školiteľov a členov ozbrojených síl, ktorých úlohou je dohliadať na to, aby sa tieto plány uskutočnili. Nemôžeme súhlasiť s ukončením používania diaľkovo ovládaných lietadiel, pretože by to zapríčinilo výrazné zníženie bezpečnosti týchto ľudí. Naša stratégia by mala zohľadňovať bezpečnosť občanov Afganistanu, ako aj našich zástupcov, ktorí pracujú pre rozvoj krajiny.

  Helmut Scholz (GUE/NGL), písomne. – (DE) Správa o novej stratégii pre Afganistan prináša absolútne nutne kritický obraz situácie v tejto krajine. Správa objasňuje, že stratégia NATO na riešenie zložitých politických a vojenských problémov vojenskými prostriedkami zlyhala. Preto vyslovene volá po novej stratégii zo strany medzinárodného spoločenstva so zameraním na civilnú obnovu. Vítam skutočnosť, že Európsky parlament v porovnaní s mnohými parlamentmi v členských štátoch vysiela prostredníctvom tejto správy jasný signál na ukončenie konfliktu a potrebu zmeny politiky s cieľom dosiahnuť udržateľný politický, hospodársky a demokratický rozvoj v Afganistane. Musíme podporiť základné posolstvo tejto správy. Nesúhlasím však s hodnotením, že afganská stratégia vytvorená na poslednom samite NATO môže mať úspešný výsledok. Žiadam o stiahnutie zahraničných jednotiek z Afganistanu. Policajná misia Európskej únie (EUPOL) zlyhala a nemala by sa predlžovať alebo rozvíjať. Hlasovanie podľa mien o odsekoch týkajúcich sa niektorých z týchto otázok mi umožnili vyjadriť nesúhlas so správou. Tiež ľutujem skutočnosť, že správa nepristupuje kritickejšie k tendencii priraďovať vojenským stratégiám vyššiu prioritu než civilnej obnove a že nevenuje dostatočnú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv, najmä v súvislosti so ženami.