Rozpravy

Streda, 15. decembra 2010 - Štrasburg

19. Kontrola uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa (A7-0355/2010) pána Szájera v mene Výboru pre právne veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi (KOM(2010)0083 – C7-0073/2010 – 2010/0051(COD)).

  József Szájer, spravodajca. − Vážený pán predsedajúci, od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy prešiel iba približne jeden rok, čo môže znamenať, že dôjde k značným zmenám v delegovaní právomocí Európskym parlamentom a Radou na Komisiu.

Pred pár mesiacmi sme v tomto Parlamente diskutovali o mojej správe o delegovaných aktoch. O delegovaných aktoch hovoríme vtedy, keď Parlament a Rada delegujú právomoci. Odteraz ich však budeme môcť na rozdiel od situácie v minulosti vziať kedykoľvek späť. Budeme môcť stanoviť posledný termín, robiť zmeny a uplatňovať právo veta, ak Komisia nesplní to, čo chcel zákonodarný orgán.

Čo sa týka súčasného nariadenia, o ktorom diskutujeme na základe článku 291 zmluvy, hovoríme o vykonávacích aktoch. Pokiaľ ide o vykonávacie akty, situácia je trochu odlišná. V ich prípade práve členské štáty uplatňujú svoje práva v súvislosti so spôsobom vykonávania rôznych právnych predpisov Európskej únie. Je v tom teda jasný rozdiel.

Toto nové nariadenie a nový systém delegovaných aktov nám dávajú veľmi rozsiahle právomoci. Z pohľadu Parlamentu to vo veľkej miere mení náš vplyv najmä na určité oblasti právnych predpisov.

No ako Parlament, ako zákonodarný orgán máme v oblasti vykonávania právo regulovať spôsob, akým by mal postup vykonávania prebiehať pre daný členský štát.

Myslím si, že bolo správne, keď Parlament po dlhých rokovaniach zaujal pozíciu, ktorú by sme chceli potvrdiť, a od Rady aj Komisie by sme chceli dostať jasné záväzky, že práva Parlamentu budú dodržané. Po veľmi dlhých rokovaniach sme dosiahli veľmi významný pokrok v tejto oblasti, čo má vplyv a účinok zvlášť a nielen na oblasť vykonávacích aktov, ale aj na delegované akty.

Dokonca i v prípade vykonávacích aktov Parlament získal a zachoval si právo na kontrolu, čo znamená, že na základe dohody s ostatnými inštitúciami máme postup, ktorý môžeme použiť.

Mojou prvou prioritou bolo zachovať tieto dôležité pozície. Je tu ešte jedna záležitosť, a to, že v tomto Parlamente zastúpenom ďalšími výbormi – najmä Výborom pre medzinárodný obchod, Výborom pre rozvoj a Výborom pre zahraničné veci –, ako aj medzi Parlamentom a Radou prebiehajú ďalšie diskusie v súvislosti s právnymi predpismi týkajúcimi sa finančných nástrojov a toho, či a ako by sa mali regulovať.

Mojím cieľom za týchto okolností bolo to, aby sa v nariadení z tejto diskusie nerobili predčasné závery. Chceme pomôcť kolegom, ktorí v dôležitej diskusii s Radou bojujú proti našej pozícii, aby sme nakoniec dosiahli spoluprácu Rady.

Na záver, keďže môj čas vypršal, by som chcel poďakovať tak Komisii, ako aj Rade za ich flexibilitu v rokovaniach. Viem, že bolo veľmi zložité dosiahnuť v Rade dohodu. Domnievam sa, že je to dohoda, ktorú Parlament chcel. Táto dohoda môže uspokojiť všetky členské štáty, a to najmä preto, lebo tu nejde iba o text, o ktorom teraz diskutujeme, ale aj o to, že očakávame účasť Komisie a Rady na týchto dôležitých záležitostiach v spoločnej zhode. Očakávame tiež vyhlásenia, ktoré potvrdia, že Komisia sa jasne zaväzuje zosúladiť zvyšnú časť acquis communautaire. Tento text pripojený k mojej správe by mal uspokojiť všetkých poslancov tohto Parlamentu.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. − Vážený pán predsedajúci, dnes ráno sme si vypočuli veľmi dobrú rozpravu o iniciatíve občanov a dnes večer diskutujeme o veľmi dôležitej problematike, o komitológii. Myslím, že to je veľmi dobré znamenie a že tu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy v podstate dokončujeme hlavné právne predpisy potrebné na jej úplné vykonávanie.

Nariadenie týkajúce sa vykonávacích aktov bude mať veľký vplyv na spôsob, akým bude v budúcnosti Komisia vykonávať európske právne predpisy. Bude to mať veľmi významný vplyv na schopnosť Únie realizovať politiky v záujme jej občanov. Keď sme predstavili náš návrh, zdôraznili sme jeho hlavný cieľ, a to, že nové pravidlá by mali zaviesť do praxe systém prijímania vykonávacích aktov Komisiou, ktorý by bol jednoduchší, účinnejší a transparentnejší a v úplnom súlade so zmluvou.

Ako sme dosiahli tieto ciele v návrhoch, o ktorých sa chystáme diskutovať? Kontrolný mechanizmus, ktorý sa v tomto nariadení predpokladá, je tak ako v minulosti založený na komitológii, to znamená na výboroch zložených zo zástupcov členských štátov, ktorým Komisia predloží návrhy opatrení, ale na rozdiel od súčasnosti Rada ako taká nebude mať žiaden priestor na zasahovanie.

Zo zmluvy jasne vyplýva, že jedine členské štáty, nie Rada, môžu kontrolovať uplatňovanie vykonávacích právomocí Komisiou. Pomocou tohto nariadenia sa okrem toho zabezpečí to, že prestanú platiť všetky osobitné postupy a že všetky vykonávacie opatrenia vrátane tých, ktoré sa týkajú obchodu – teda rôznych opatrení, ako napríklad antidampingových alebo protichodných opatrení –, budú podliehať tomuto nariadeniu. V oblasti obchodnej politiky to bude znamenať skutočnú revolúciu.

Chceme mať jednoduchšie postupy, preto vďaka novému nariadeniu nielenže vzniknú iba dva postupy – konzultačný postup alebo postup preskúmania – namiesto štyroch, ale pomocou neho sa zabezpečí aj automatické prispôsobenie existujúcich komitologických postupov. Nové postupy začnú platiť pre všetky existujúce právne predpisy hneď od začiatku. Toto, samozrejme, nemá vplyv na povahu právomocí prenesených na Komisiu v súvislosti so základnými aktmi.

Komisia sa vo vyhlásení zaviazala, že preskúma celé acquis, aby ho prispôsobila režimu delegovaných aktov do takej miery, ako sa to po právnej stránke vyžaduje. Viem, aké dôležité to je pre tento Parlament. Doposiaľ sme identifikovali 153 aktov, ktoré neboli predložené na spolurozhodovací postup pred Lisabonskou zmluvou a ktoré na Komisiu prenášajú právomoci, ktoré sa musia zmeniť na delegované právomoci. Okrem toho existuje 299 aktov, ktoré sa najprv zosúladili s regulačným postupom s kontrolou a ktoré budeme musieť teraz preskúmať vzhľadom na ustanovenia zmluvy o delegovaných aktoch. Náš cieľ je dosiahnuť úplné zosúladenie všetkých existujúcich právnych predpisov s novým ustanovením Lisabonskej zmluvy pred koncom súčasného funkčného obdobia.

Znamená to úplné zosúladenie. Vy viete, aký ambiciózny je tento cieľ. Som preto veľmi rád, že belgický minister pán Chastel ma láskavo požiadal, aby som v tomto Parlamente predniesol záväzok a vyhlásenie predsedníctva.

Hovorí sa v ňom, že predsedníctvo si je vedomé ambicióznych zámerov Komisie v tomto smere, víta ich a podporuje jej ciele. Môže potvrdiť, že je ochotné urobiť, čo je v jeho silách, a zaistiť, aby bolo hneď po predložení návrhov Komisie toto zosúladenie čo najskôr ukončené. Predsedníctvo je pripravené s Parlamentom a Komisiou lojálne spolupracovať, aby sa tieto ciele dosiahli.

Samozrejme, že by sme boli radi, keby toto vyhlásenie bolo zakotvené v oficiálnom písomnom dokumente. No podľa mňa musíme privítať veľmi ochotnú povahu a kolegiálny prístup belgického predsedníctva.

Chceme systém, ktorý je účinnejší. V súlade s tým nové pravidlá plne odrážajú úlohu Komisie na základe zmlúv – iba s jednou nešťastnou výnimkou, ku ktorej sa vrátim neskôr–, pretože jedine hlasovanie proti návrhu vykonávacieho aktu kvalifikovanou väčšinou výborom môže zabrániť Komisii, aby ho prijala.

Výnimka, ktorú som práve spomenul a v prípade ktorej Komisia vyslovene vyžaduje kladný názor výboru predtým, ako získa oprávnenie prijať návrh vykonávacieho aktu, súvisí s jasnými viacstrannými obchodnými ochrannými opatreniami. I napriek tomu, že sa prijíma iba obmedzený počet aktov v tejto oblasti, sme proti týmto výnimkám z inštitucionálnych dôvodov, keďže by sme uprednostnili úplné zosúladenie s novými pravidlami.

Chcel som tu predniesť túto inštitucionálnu poznámku, hoci v konečnom dôsledku to bol jediný možný základ kompromisu pre zákonodarný orgán, a my ho vítame. Chceme systém, ktorý je transparentnejší; celý postup sa vykoná pri plnej transparentnosti.

Všetky dokumenty, ktoré sa predkladajú výborom, sa zároveň posielajú Európskemu parlamentu a Rade; tieto dve inštitúcie budú mať právo na kontrolu na úplne rovnakej úrovni. Kedykoľvek počas postupu môžu naznačiť Komisii, že sa im zdá, že návrh vykonávacieho aktu prekračuje jej právomoci. Ak prekračujeme svoje právomoci, máte právo dať nám to jasne najavo.

Na záver poviem, že celkovo tento text znamená pre Európu veľmi dobrý výsledok; rozhodne posilňuje metódu Spoločenstva a očividne rozširuje právomoc Parlamentu vykonávať kontrolu na všetky oblasti.

V novom nariadení sa napríklad hovorí, že v niektorých prípadoch Komisia možno bude musieť o probléme diskutovať v odvolacom výbore. Tento výbor bude však normálny komitologický výbor, ktorému bude predsedať Komisia, a bude podliehať rovnakému pravidlu. Potom jedine kvalifikovaná väčšina proti návrhu Komisie môže zabrániť Komisii v tom, aby ho prijala.

Ak dnes Európsky parlament schváli nové komitologické nariadenie, nadobudne účinnosť veľmi skoro, a to už 1. marca 2011, čo je naozaj dobrá správa. Musíme mať čo najskôr nový a fungujúci právny rámec a tiež dúfam, že zároveň začneme spoločné úvahy o hranici medzi delegovanými právomocami a vykonávacími právomocami Komisie. Potrebujeme ich nielen na to, aby sme sa vyhli ďalším konfliktom pri diskusiách o návrhoch nových právnych predpisov, ale aj na to, aby sme zefektívnili uplatňovanie zosúladenia.

Na záver by som rád poďakoval pánovi spravodajcovi Szájerovi za všetku prácu vykonanú počas rokovaní a tiež všetkým politickým skupinám za ich spoluprácu a flexibilitu, ktoré preukázali. Posledné slová vďaky posielam belgickému predsedníctvu, ktoré vykonalo pozoruhodnú prácu a ktorému sa podarilo presadiť tento dokument v Rade a dosiahnuť tento veľmi náročný kompromis. Som presvedčený, že to, o čom budeme diskutovať, a dúfam, čo zajtra schválime, je pre Európu dobrá správa.

  Gay Mitchell, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa poďakovať pánovi spravodajcovi Szájerovi za jeho úsilie a správu.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy budú súčasné komitologické ustanovenia nahradené delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi podľa článkov 290 a 291, ako už bolo vysvetlené, ale veľmi ma znepokojuje úloha Komisie pri vykonávaní rozhodnutí prijatých v súvislosti s Lisabonskou zmluvou.

Myslím, že pán komisár práve povedal, že ich cieľom je dosiahnuť to do konca funkčného obdobia tohto Parlamentu. To je ešte tri aj pol roka a zatiaľ majú iba cieľ. Toto nie je združenie obyvateľov, toto je Parlament. Ak ide o Radu, ide aj o Parlament. Ako poslancovi parlamentu – a nehovorím to rád – sa mi zdá, že namiesto toho, aby Komisia konala ako čestný sprostredkovateľ medzi Radou a Parlamentom, často je až nadmieru naklonená Rade, pričom vďaka tomu, že Parlament je taký početný, názory v ňom sa môžu ľahko líšiť a Parlament umožňuje Rade a Komisii niekedy až príliš jednoducho dosiahnuť spoločný názor.

V prvom rade musím zdôrazniť, že Parlament by podľa mňa nemal byť pod žiadnym tlakom, aby sa v tomto ohľade plne hlásil k navrhovanému textu v prvom čítaní. Najdôležitejšie je to, aby sme dosiahli primeraný kompromis, ktorý je najlepšou dostupnou možnosťou pre tento Parlament a občanov, ktorých zastupujeme, pričom zohľadňujeme to, čo povedal náš pán kolega Szájer. Ak to znamená čakať na dohodu v druhom čítaní, nech sa tak stane. Ako som povedal, musí sa stať pravidlom, že ak sa zúčastňuje Rada, zúčastňuje sa aj Parlament. Sme tvorcami spolurozhodovacieho postupu, v tomto ohľade spoloční zákonodarcovia.

Ako spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko som presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby sme presadzovali nezávislosť Parlamentu a aby Komisia rešpektovala obe inštitúcie. Nie som si istý, či to týmto kompromisom dosiahneme.

  Saïd El Khadraoui, spravodajca Výboru pre dopravu a cestovný ruch požiadaného o stanovisko. – (NL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som začať poďakovaním pánovi spravodajcovi za jeho prácu na dokumentoch, ktoré sú komplexné a veľmi technické, ale i napriek tomu veľmi významné pre našu činnosť v budúcnosti.

Starý komitologický postup so štyrmi odlišnými možnosťami nám, teda Výboru pre dopravu a cestovný ruch, nebol neznámy. Spôsob riešenia vykonávacích rozhodnutí je nám známy už dlho. No vzhľadom na zmeny, ktoré sa musia urobiť v súlade s Lisabonskou zmluvou, by som rád povedal, že podporujeme kompromisy, na ktorých sa dohodli spravodajca a Rada. No i tak sú tu dve veci, o ktorých si myslíme, že vyžadujú vašu pozornosť.

V prvom rade chceme maximálny tok informácií do Parlamentu a tiež maximálnu angažovanosť Parlamentu pri príprave rozhodnutí výboru.

Po druhé by som rád zdôraznil význam správneho prístupu k prechodnému obdobiu. V tomto ohľade žiadame Komisiu, aby bola štedrá v prospech Parlamentu pri zmene komitologického postupu, ako je to definované v acquis, na nové delegované a vykonávacie akty, pri ktorých môže byť voľba medzi dvomi postupmi predmetom diskusie.

Toto sa preto netýka samotnej reformy, ale aj uplatňovania súčasného acquis pred akoukoľvek reformou.

  Danuta Maria Hübner, spravodajkyňa Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. − Vážený pán predsedajúci, obávam sa, že ak nebudú delegované akty zahrnuté do finančných nástrojov, mohlo by to vytvoriť nebezpečný precedens pre ostatné politiky. Prináša to tiež nedôveru medzi inštitúciami. Nás všetkých táto situácia znepokojuje.

Pripravované návrhy legislatívneho balíka pre regionálnu politiku po roku 2013 si môžu vyžiadať použitie vykonávacích aktov, ale rovnako si môžu vyžiadať delegované akty. Nemôžeme akceptovať predchádzajúce vylúčenie delegovaných aktov. Malo by to byť predmetom rokovania medzi spoločnými zákonodarcami od prípadu k prípadu.

Táto pozícia je podľa mňa po politickej a právnej stránke konzistentná a som presvedčená, že Rada a Komisia sa o ňu jasne podelí s Parlamentom. Bezpochyby nás čaká niekoľko ťažkých rokov. Našou povinnosťou ako európskej inštitúcie je čo najviac využívať naše politiky. Tým, že sa vyhneme zbytočným konfliktom a postupom, môžeme byť efektívnejší pri tejto spoločnej úlohe.

  Paolo De Castro, spravodajca Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka požiadaného o stanovisko. – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, ako predsedu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka ma z mnohých dôvodov veľmi sklamal obsah správy pána Szájera, o ktorej budeme zajtra hlasovať.

Po prvé, nebol zohľadnený ani jeden z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, za ktoré náš výbor jednomyseľne hlasoval – zdôrazňujem, že jednomyseľne, a to i napriek tomu, že spoločná poľnohospodárska politika je jednou z politík, v rámci ktorej sa prijíma najviac aktov v komitologickom postupe. Preto je jednou z tých, ktoré zmena legislatívnych aktov podľa Lisabonskej zmluvy najviac ovplyvní.

Po druhé, podľa znenia článku 10 Európsky parlament nebude mať právomoc vyvíjať tlak a nebude mať ani priestor na ustupovanie v rokovaniach s Radou v súvislosti s prispôsobením právnych predpisov v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky novej zmluve.

V skutočnosti sme si vedomí toho, že Rada už ukázala svoju neochotu schváliť akty delegované na Európsky parlament. Rada nebude mať po prijatí tohto nariadenia žiaden záujem pokročiť v rokovaniach, pretože automatické prispôsobenie – ktoré nezahŕňa delegované akty a pokrýva iba vykonávacie akty – nemá žiadne konečné termíny, lebo má prechodný charakter.

Z tohto dôvodu sme spolu s ostatnými kolegami poslancami predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pomocou ktorého sa automatické zosúladenie stane naozaj dočasným. Žiadam vás všetkých, aby ste ho podporili s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu. V podstate neexistuje dôvod na to, aby sme už v prvom čítaní dospeli k dohode, pokiaľ ide o taký citlivý dokument, ktorý stanovuje pravidlá vykonávania zmluvy na nastávajúce roky. Z tohto dôvodu máme v súvislosti s týmto veľmi významným dokumentom právo – zašiel by som až tak ďaleko, že by som ho nazval povinnosťou – čo najviac zlepšiť text, a preto aj pristúpiť k druhému čítaniu bez ustupovania vydieraniu Rady, ktorá pohrozila, že tento dokument nepostúpi ďalej, čím nás chce donútiť prijať túto nevýhodnú dohodu.

Tento dokument je po rozpočte najdôležitejším dokumentom, o ktorom musíme hlasovať, pretože znovu vytvára rovnováhu právomocí medzi európskymi inštitúciami. V tejto rokovacej sále musíme aktívne brániť výsady Parlamentu, ktorý bol demokraticky zvolený a zastupuje všetkých európskych občanov.

  Antolín Sánchez Presedo, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Lisabonská zmluva prináša výrazné zmeny procesu rozvoja a vykonávania právnych predpisov EÚ tým, že rozlišuje medzi delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi. Predchádzajúce primárne právne predpisy stanovovali iba vykonávacie opatrenia.

Toto nariadenie je nevyhnutné na riadny prechod zo starého systému na nový a na to, aby sa vykonávacie právomoci, ktoré Komisii udeľuje Lisabonská zmluva, využívali primeraným spôsobom. Posilňuje demokratickú zásadu, pretože uznáva právo Parlamentu na kontrolu, zvyšuje transparentnosť prostredníctvom výročnej správy a zahŕňa ustanovenie o preskúmaní s cieľom zdokonaliť ho na základe praxe. Vďaka tomu boli v tomto smere splnené požiadavky Výboru pre hospodárske a menové veci.

V oblasti finančných služieb to pomôže zvýšiť právnu istotu a účinnosť právnych predpisov. Nariadenie dopĺňa cieľ súhrnnej smernice, a to obmedziť právomoci udelené Komisii v starom rámci, ktoré sú zlučiteľné so súčasným rámcom, na obdobie troch rokov od nadobudnutia platnosti novej zmluvy. Ďalej zavádza ustanovenia na to, aby mohli byť nakoniec prijaté technické vykonávacie normy, ktoré sú súčasťou novej štruktúry dohľadu a odvetvových nariadení v oblasti finančných služieb.

Preto ako spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko vnímam túto správu pozitívne a blahoželám pánovi Szájerovi.

Rád by som poďakoval pánovi predsedovi za jeho štedrosť a prajem vám všetko dobré v tomto sviatočnom období a do nového roku.

  Klaus-Heiner Lehne, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, potrebujeme vysvetliť niekoľko vecí aj tu v pléne v súvislosti so zavádzajúcimi rozpravami, ktoré sa uskutočnili na stretnutiach skupín, Konferencie predsedov výborov a v niektorých prípadoch výborov.

V prvom rade v prípade tohto nariadenia nejde o rozhodnutie, čo sú delegované akty podľa článku 290 a vykonávacie akty podľa článku 291. Toto nariadenie o tom určite nerozhodne. Rozhoduje sa o tom v základnom akte. Inými slovami, právne predpisy samotné rozhodnú o autorite podľa článkov 290 alebo 291, ak sa v tejto súvislosti prijme ustanovenie. Nariadenie pokrýva postup iba v prípade článku 291.

Moja druhá poznámka sa týka kritiky článku 10. Aj tento článok sa vzťahuje len na postup a nič iné. V tejto súvislosti Komisia znovu vysvetlila, že, samozrejme, plánuje preskúmať všetky existujúce akty od obdobia pred Lisabonskou zmluvou ako súčasť zosúladenia a predložiť nové návrhy obom zákonodarným orgánom: Parlamentu a Rade. Bolo to opätovne potvrdené v porovnaní s predchádzajúcou medziinštitucionálnou dohodou.

Jediná vec, ktorá je naozaj nová, je postup pre zahraničný obchod. Uznávam, že kompromis, s ktorým prišlo belgické predsedníctvo, je dosť byrokratický. O tom niet pochýb. Vzhľadom na dve blokujúce menšiny v Rade to však bolo jediné možné riešenie.

Celá táto otázka sa podľa mňa týka zváženia prínosov. Rovnako musíme zhodnotiť to, čo dohodol Parlament, ako povedal pán spravodajca. Máme postup na preskúmanie vykonávacích aktov, ktorý nie je súčasťou zmluvy. Predstavuje to veľmi významný krok vpred najmä v súvislosti s angažovanosťou Parlamentu, ktorá presahuje podmienky zmluvy. Preto keď zvážime prínosy, je jasné, že si zaslúži našu podporu. Z tohto dôvodu podporujem túto správu v súčasnej podobe bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nebudeme môcť dosiahnuť v prvom čítaní viac, ako by sme mohli dosiahnuť v neskoršom zmierovacom postupe po bližšie neurčenom období.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, nariadenie, o ktorom sa dnes diskutuje, všetky výbory už dlhšiu dobu poväčšine prehliadajú. Niektorí ľudia v tomto Parlamente sa však zobudili teraz, teda na konci postupu, keď sú na stole výsledky. Niektorí z nich sa, bohužiaľ, nezúčastnili rozpravy, čo je škoda, pretože by sme si s veľkým záujmom vypočuli ich názory.

Ako bývalá členka si jasne spomínam na povahu dohovoru. Otvorene sa v ňom žiadalo o udelenie osobitných práv Európskemu parlamentu v niekoľkých oblastiach s cieľom zabezpečiť to, že bude naďalej dôveryhodný vo vzťahu k inštitúciám a občanom.

I napriek požiadavkám dohovoru sa nič neurobilo. Veľmi ťažké rokovania belgického predsedníctva s Radou umožnili dosiahnuť významný pokrok. Pamätám si, čo povedal pán Lehne. Bola to otázka trvalej možnosti skúmať, či Komisia prekročila svoje právomoci.

Niektoré z nariadení, samozrejme, nie sú úplne ideálne, ako napríklad medzinárodné obchodné dohody, ale ja aj tak súhlasím s výsledkom. Rada by som poďakovala belgickému predsedníctvu. Vynaložilo všetko úsilie na zaistenie toho, aby sa niečo dosiahlo. Chcela by som poďakovať aj pánovi spravodajcovi, ktorý počas rokovaní preukázal pochopenie a inteligenciu.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, keď budeme zajtra hlasovať o správe pána Szájera, dáme zelenú jednému z nových nástrojov – o vykonávacích aktoch –, ktoré sú súčasťou Lisabonskej zmluvy.

Zjednoduší to starý komitologický systém. Ide o opatrenie, ktoré zabezpečí väčšiu transparentnosť počas prijímania legislatívnych aktov a bude regulovať spôsoby kontroly uplatňovania právomocí prenesených na Komisiu členskými štátmi. Zásadný význam nariadenia skomplikoval legislatívny postup tak na medziinštitucionálnej úrovni, ako aj v rámci Parlamentu. V Parlamente však, dúfam, bude vďaka angažovanosti všetkých výborov – hoci oneskorenej – možné návrh prijať v prvom čítaní.

Blahoželám preto pánovi spravodajcovi Szájerovi k tomu, že sa mu podarilo dosiahnuť prvoradé ciele Európskeho parlamentu. Hovorím o zárukách v súvislosti so zosúladením súčasných komitologických postupov s novým postupom, o práve na kontrolu vykonávanú Parlamentom a Radou, o vytvorení odvolacieho výboru, ktorému bude predsedať Komisia, a o zahrnutí ustanovenia o preskúmaní, ktoré umožní vyhodnotiť účinnosť postupu.

Dovoľte mi záverečnú poznámku o poslednej prekážke v rokovaniach, teda o zahrnutí spoločnej obchodnej politiky do pôsobnosti budúceho nariadenia. Hoci konečná dohoda umožní uplatniť jednoduchý väčšinový systém hlasovania pri schvaľovaní antidampingových opatrení počas prechodného obdobia 18 mesiacov, opatrenia budú následne prijaté kvalifikovanou väčšinou. Toto riešenie bolo výsledkom zložitého kompromisu, ale som presvedčený, že uspokojuje potreby tak priemyslu, ako aj výkonnej zložky Európskej únie a zabraňuje tomu, aby rozhodnutiam technického charakteru hrozilo nebezpečné spolitizovanie.

  Gianluca Susta (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, s predchádzajúcim rečníkom vôbec nesúhlasím. Osobne sa domnievam, že toto opatrenie poškodzuje priority Parlamentu a je v rozpore s duchom Lisabonskej zmluvy.

Čoskoro s Radou uzavrieme 70 % dohôd v prvom čítaní, ale nechápem, prečo sa ponáhľame s uzatváraním takého citlivého opatrenia v prvom čítaní, keďže sa týka vykonávania Lisabonskej zmluvy, ktorá rozšírila naše právomoci najmä v oblasti obchodnej politiky. Na úplnom začiatku antidampingových postupov prechádzame z objektívnosti právnej istoty na zasahovanie členskými štátmi. Mohlo by hroziť, že práve toto bude výsledkom dohadovania medzi Komisiou a členskými štátmi.

Myslím si preto, že to predstavuje krok späť, ako je krokom späť aj automatické zosúladenie bez akýchkoľvek časových obmedzení a prechod zo starého komitologického systému na súčasný systém v oblasti poľnohospodárstva, čo posilňuje úlohu Parlamentu.

Nemyslím si preto, že je múdre, aby sme sa ponáhľali dosiahnuť dohodu s Radou v prvom čítaní, pretože zároveň riskujeme spory na Súdnom dvore.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, rád by som všetkým poďakoval za všetky príspevky, ktoré dokazujú, aký zložitý je problém, ktorým sa zaoberáme.

Dovoľte mi vyjadriť sa k niektorým poznámkam. Pokiaľ ide o preskúmanie a náš záväzok vykonať ho v súvislosti so všetkými príslušnými aktmi, máme tu nesmierne ambiciózny plán, o ktorom som diskutoval s pánom Lehnem počas našich rozhovorov o rámcovej dohode. Máme zosúladiť 299 plus 153 aktov. Myslím si, že ak povieme, že by sme to chceli urobiť počas tohto funkčného obdobia, bol by to veľmi ambiciózny plán. Ak hovorím, že je to náš cieľ, myslím tým cieľ troch inštitúcií, pretože to očividne vyžaduje od nás všetkých lojálnu spoluprácu.

Rád by som pána Mitchella uistil o tom, že Komisia Parlament plne rešpektuje.

Rád by som zdôraznil jeden odsek v návrhu vyhlásenia Komisie, ktorý je priložený k návrhu. Iba ho prečítam nahlas: „V priebehu uvedeného prispôsobovania bude Komisia pravidelne Európsky parlament informovať o návrhoch vykonávacích opatrení súvisiacich s týmito nástrojmi, z ktorých by sa v budúcnosti mali stať delegované akty.“ Náš záväzok týkajúci sa transparentnosti a zrozumiteľnosti je teda úplne jasný. Tiež by som chcel v tomto Parlamente potvrdiť, že Parlamentu poskytneme maximálne množstvo informácií. Parlament dostane všetky informácie v tom istom čase ako výbory. Urobíme preto, čo je v našich silách, aby mal Parlament informácie aj v tomto postupe.

Myslím si, že musím poďakovať pánovi Lehnemu za objasnenie tejto situácie v rozprave. Dnes diskutujeme o vykonávacích aktoch a toto nariadenie nerobí žiadne predčasné závery o tom, či by sme mali v budúcnosti používať delegované alebo vykonávacie akty.

Pokiaľ ide o otázku zosúladenia, myslím si, že pán De Castro tu nebol, keď som čítal nahlas odsúhlasené vyhlásenie belgického predsedníctva, v ktorom sa plne zaviazalo k lojálnej spolupráci s cieľom dosiahnuť tento ambiciózny cieľ v súvislosti s úplným zosúladením v nasledujúcich rokoch. Domnievam sa, že tu existuje istota, že je v záujme nielen Parlamentu, ale aj v záujme Komisie a Rady, aby postupovali veľmi rýchlo. Podľa mňa je to veľmi jasné a som si istý, že túto dohodu dodržíme.

Čo sa týka otázky spolitizovania antidampingových a protichodných opatrení, v podstate si myslím, že budeme svedkami opačnej situácie, pretože viete, aký je tento systéme v súčasnosti, a to, že obyčajná väčšina zástupcov členských štátov môže zablokovať návrh Komisie. V budúcnosti to bude omnoho zložitejšie, pretože na jeho zablokovanie budete potrebovať kvalifikovanú väčšinu zástupcov členských štátov. Myslím si preto, že táto naša činnosť v skutočnosti posilní prístup Únie a pozíciu Komisie pri obchodných rokovaniach, ako to ustanovuje a predpokladá Lisabonská zmluva.

S vaším dovolením by som na záver zdôraznil význam právnej istoty v tejto záležitosti, pretože keď sa zaoberáme citlivými otázkami, ako napríklad obchodom, antidampingovými opatreniami, protichodnými opatreniami, musíme mať, samozrejme, naozaj osvedčené postupy a musíme mať jasné rozdelenie úloh a povinností. Parlament potrebuje práve tie jasné práva na kontrolu, ktoré mu dala Lisabonská zmluva. Potrebujeme právnu istotu, aby sme mohli pôsobiť v tejto veľmi významnej legislatívnej oblasti, pretože viete, ako často sa tieto opatrenia spochybňujú na rôznych medzinárodných fórach.

Chcel by som preto požiadať, aby vážené poslankyne a vážení poslanci tieto návrhy podporili bez pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, pretože sú pre pozíciu Európskej únie vo svetových záležitostiach podľa mňa naozaj vhodné.

  József Szájer, spravodajca. – Vážený pán predsedajúci, rád by som všetkým poďakoval za ich terajšie príspevky, ako aj za príspevky počas uplynulých deviatich mesiacov, počas ktorých sme pracovali na tejto záležitosti.

Najprv procedurálna vec. Mnohí kolegovia vyjadrili svoje obavy v súvislosti s tým, že sa ponáhľame so schvaľovaním v prvom čítaní pod nátlakom Rady. Tak Komisia, ako aj Rada a niekoľkí kolegovia, ktorí sa zúčastnili rokovaní, môžu potvrdiť, že tlak bol vyvíjaný opačným smerom. To my, teda Parlament a ja sám, sme povedali Rade, že ak nedosiahne dohodu, všetko by sa mohlo zrútiť.

Od ostatných dvoch inštitúcií sme získali veľmi rozhodný záväzok, pretože tak ako Parlament i ony podporujú stabilitu Lisabonskej zmluvy, ako to práve spomenul pán Šefčovič. Čím neskôr prijmeme a schválime tento druh nariadenia, tým dlhšie bude trvať starý komitologický postup, ktorý sa nám nepáči pre jeho početné problémy. Z tohto uhla pohľadu sa deväť mesiacov nezdá byť krátke obdobie a počas neho by sa mohli uskutočniť dve čítania. Dodržuje sa plná transparentnosť, čo môžu potvrdiť viacerí kolegovia.

Počas týchto deviatich mesiacov som bol šesťkrát na Konferencii predsedov výborov a stretol som sa aj s tieňovými spravodajcami a koordinátormi zo všetkých výborov. Ja som rozhodol, že sa budeme snažiť dosiahnuť dohodu, pretože sme dostávali všetko, čo som chcel. Možno sa to Rade a Komisii nepáči, ale získali sme všetko.

Čo urobí spravodajca, keď je k dispozícii všetko, o čo som ja i rôzne výbory žiadali, hoci možno nie v takej podobe, akú chceme? Pán De Castro má pravdu. Jeho požiadavky nie sú v texte tohto nariadenia. Tu však ide o vykonávacie akty a tie sú súčasťou záväzku Komisie. Už som toto zosúladenie – súhrnné – niekedy robil. Rovnako sa zaviazala Komisia a svoj záväzok splnila s veľmi malými výnimkami. V tom zmysle som sa domnieval, že tomu sľubu môžem veriť a že ak ho Komisia nesplní, postavím sa, budem o to žiadať a zosúlaďovať, ako to robí pán De Castro.

V tomto zmysle sa nevyvíja žiadny tlak. Tlak som vyvinul ja. Prostredníctvom dobrej spolupráce v mnohých zložitých rokovaniach sme sa zhodli na niečom, čo môžem bez výhrad ponúknuť Parlamentu na schválenie.

Veľká vďaka všetkým, najmä kolegom, ktorí sa zúčastnili tohto veľmi zložitého procesu. Ospravedlňujem sa širokej verejnosti, ktorá nerozumie ani slovu z toho, o čom diskutujeme, ale s istotou môžem povedať, že transparentnosť a parlamentná kontrola záležitostí Európskej únie sa po prijatí tohto nariadenia do veľkej miery zlepšia.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vital Moreira (S&D), písomne. – (PT) Túto legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa kontroly výkonných nástrojov Komisiou ukladá Lisabonská zmluva, ktorá to zahrnula do legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu. Ide tiež o nepopierateľne a celkovo pozitívny právny predpis, ktorý zohľadňuje aktuálnu situáciu.

No v niekoľkých aspektoch sa nedosiahol úplný súlad s Lisabonskou zmluvou. Medzi týmito negatívnymi aspektmi vynikajú dva. Po prvé, neexistuje posledný termín na povinné prispôsobenie nespočetného množstva aktuálnych situácií novému systému a Lisabonskej zmluve. Z tohto dôvodu som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh s takýmto ustanovením. Po druhé, najmä výnimky stanovené v prípade nástrojov na ochranu obchodu (konkrétne antidampingových a antisubvenčných opatrení, ako aj ochranných opatrení), podľa ktorých budú mať členské štáty priamejšiu kontrolu nad Komisiou, sú neprijateľné, pretože sťažia uplatňovanie týchto opatrení a budú viesť k ich spolitizovaniu. Tieto opatrenia sú nevyhnutné na ochranu európskych spoločností pred hospodárskou súťažou zo strany dovozcov, ktorí majú prospech z takýchto nezákonných výhod.

Neexistuje žiaden ústavný ani politický dôvod na takéto diskriminačné zaobchádzanie s nástrojmi na ochranu obchodu, čo oslabuje schopnosť Komisie (a Únie) chrániť európsky priemysel pred nespravodlivou hospodárskou súťažou z krajín mimo vlastného európskeho vnútorného trhu.