Zoznam 
Rozpravy
PDF 4756k
Streda, 15. decembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Predloženie pracovného programu Komisie na rok 2011 (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu
 3. Budúcnosť strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou v nadväznosti na 3. samit EÚ – Afrika (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu
 4. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu
 5. Príprava zasadnutia Európskej rady (16. – 17. decembra 2010) – Zavedenie stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny (rozprava)
 6. Iniciatíva občanov (rozprava)
 7. Hlasovanie
  7.1. Mobilizácia nástroja flexibility pre akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania, pre program pre konkurencieschopnosť a inovácie a pre Palestínu (A7-0367/2010, Reimer Böge) (hlasovanie)
  7.2. Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 po úpravách Rady (hlasovanie)
  7.3. Pozícia Parlamentu k novému návrhu rozpočtu na rok 2011 po úpravách Rady (A7-0369/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska a Helga Trüpel) (hlasovanie)
 8. Udeľovanie ceny Sacharova (slávnostná časť schôdze)
 9. Hlasovanie (pokračovanie)
  9.1. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Holland ICT, Holandsko (A7-0353/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)
  9.2. Rozhodné právo pre rozvod a právnu rozluku (A7-0360/2010, Tadeusz Zwiefka) (hlasovanie)
  9.3. Ratingové agentúry (A7-0340/2010, Jean-Paul Gauzès) (hlasovanie)
  9.4. Zrušenie smerníc týkajúcich sa metrológie (A7-0050/2010, Anja Weisgerber) (hlasovanie)
  9.5. Iniciatíva občanov (A7-0350/2010, Zita Gurmai/Alain Lamassoure) (hlasovanie)
  9.6. Predloženie pracovného programu Komisie na rok 2011 (B7-0688/2010) (hlasovanie)
  9.7. Budúcnosť strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ pred tretím samitom Afrika – EÚ (B7-0693/2010) (hlasovanie)
  9.8. Základné práva v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (A7-0344/2010, Kinga Gál) (hlasovanie)
  9.9. Vplyv reklamy na správanie spotrebiteľov (A7-0338/2010, Philippe Juvin) (hlasovanie)
  9.10. Akčný plán pre energetickú účinnosť (A7-0331/2010, Bendt Bendtsen) (hlasovanie)
 10. Vysvetlenia hlasovania
 11. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 12. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 13. Správa ekonomických záležitostí a článok 9 Lisabonskej zmluvy (rozprava)
 14. Ľudské práva vo svete za rok 2009 a politika Európskej únie v tejto oblasti (rozprava)
 15. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu
 16. Nová stratégia pre Afganistan (rozprava)
 17. Výsledok samitu NATO v Lisabone (rozprava)
 18. Situácia na Pobreží Slonoviny (rozprava)
 19. Kontrola uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi (rozprava)
 20. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu
 21. Skončenie rokovania


  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

 
1. Otvorenie rokovania
Videozáznamy z vystúpení
 

(Rokovanie sa začalo o 8.35 hod.)

 

2. Predloženie pracovného programu Komisie na rok 2011 (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

3. Budúcnosť strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou v nadväznosti na 3. samit EÚ – Afrika (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

4. Vykonávacie opatrenia (článok 88 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

5. Príprava zasadnutia Európskej rady (16. – 17. decembra 2010) – Zavedenie stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o príprave zasadnutia Európskej rady (16. – 17. decembra 2010),

– otázka na ústne zodpovedanie (O-0199/2010), ktorú Komisii predložila pani Bowlesová v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o zavedení stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny (B7-0659/2010).

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážený pán predseda, pán predseda Komisie, pán komisár, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mene Rady by som sa rád poďakoval pánovi predsedovi za možnosť vystúpiť pred Parlamentom a predstaviť vám otázky, o ktorých bude diskutovať Európska rada.

Všeobecne sa má za to, že zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční zajtra a pozajtra, bude rozhodujúce pre posilnenie hospodárskeho piliera hospodárskej a menovej únie. Hlavným bodom programu v skutočnosti bude posilnenie finančnej stability. Žijeme v mimoriadnej dobe, v ktorej vlády aj občania čelili a neustále čelia vážnym problémom. Na prekonanie súčasnej finančnej krízy a obnovenie dôvery musíme urobiť všetko, čo treba.

Od začiatku krízy sme preukázali odhodlanie prijímať potrebné opatrenia na zachovanie finančnej stability a na podporu návratu k trvalo udržateľnému rastu. Kríza zdôraznila najmä potrebu ďalšieho nástroja na zachovanie stability eurozóny. Museli sme zaviesť mechanizmus vytvorený len pre daný prípad, ktorý sme práve použili na podporu Írska. V strednodobom horizonte však skutočne potrebujeme stály mechanizmus.

Belgická vláda po dôkladných konzultáciách s predsedom Európskej rady v tejto súvislosti na najbližšom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa začne zajtra ráno, predloží návrh rozhodnutia o zmene zmluvy s cieľom zaviesť mechanizmus na ochranu finančnej stability celej eurozóny prostredníctvom zmeny a doplnenia článku 136. Európsku radu vyzveme, aby schválila tento návrh rozhodnutia a začatie zjednodušeného revízneho postupu podľa ustanovení článku 48 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii. Cieľom je, aby rozhodnutie bolo oficiálne prijaté v marci 2011 a nadobudlo účinnosť 1. januára 2013.

Ďalším dôležitým krokom k zvýšeniu fiškálnej disciplíny, rozsiahlejšiemu hospodárskemu dohľadu a hlbšej koordinácii je vykonávanie správy pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie, ktorú v októbri schválila Európska rada. Táto otázka, ktorej prikladáme veľký význam, je teraz vecou Parlamentu a Rady a mala by byť uzavretá do budúceho leta.

Na záver by som rád zdôraznil význam novej stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní krízy. Belgické predsedníctvo sa zaviazalo urýchliť jej vykonávanie s cieľom pripraviť pôdu pre trvalo udržateľnú obnovu.

Okrem týchto hospodárskych otázok by som sa chcel vyjadriť k dvom ďalším bodom. Európska rada sa bude zaoberať vzťahmi Únie s jej strategickými partnermi. Rada pre zahraničné veci, ktorej predsedá pani barónka Ashtonová, pripravila správy o pokroku o troch partneroch – Spojených štátoch, Číne a Rusku. Európska rada preto bude pozorne počúvať vystúpenie pani barónky Ashtonovej na tému vzťahov Únie s jej strategickými partnermi. Pani barónku Ashtonovú vyzveme, aby tento prístup uplatnila aj vo vzťahu k ďalším partnerom vrátane Ukrajiny, Afriky, Indie a Brazílie a aby v marci 2011 predložila správu, v ktorej opíše situáciu v oblasti jej kontaktov s našimi partnermi.

Môj posledný bod sa týka žiadosti o pristúpenie k Európskej únii, ktorú predložila Čierna Hora. Rada pre všeobecné záležitosti privítala stanovisko Komisie k Čiernej Hore. Krajina dosiahla pokrok v plnení politických kritérií, ktoré stanovila Európska rada v Kodani, a požiadaviek procesu stabilizácie a pridruženia. Napriek tomu je však potrebné ďalšie úsilie, najmä vo vzťahu k vykonávaniu siedmich kľúčových priorít určených v stanovisku Komisie. S prihliadnutím na návrh Komisie Rada odporučila udeliť Čiernej Hore status kandidátskej krajiny a Európska rada túto otázku preskúma.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Vážený pán predseda, pán predseda Rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, Európska rada sa na svojom zasadnutí tento týždeň sústredí na dva hlavné ciele: na dohodu o hlavných črtách budúceho stáleho európskeho stabilizačného mechanizmu pre eurozónu a o obmedzenej zmene zmluvy, ktorá zabezpečí právnu nepriepustnosť tohto mechanizmu. Preto dúfam a očakávam, že táto Európska rada sa sústredí na výsledok, ustálenie kurzu a posilnenie konsenzu. Dosiahnutím dohody táto Európska rada zároveň vyšle signál jednoty, solidarity a jednoznačnej podpory európskemu projektu, bude si to však vyžadovať veľa tvrdej práce.

Všetci vieme, že v súčasnosti ide Európskej únii a najmä eurozóne o veľa. Mnoho ľudí očakáva od Európskej únie odpovede. Trhy jednu, naši partneri vo svete ďalšiu, ale predovšetkým ide o našich občanov. Čo očakávajú oni? Ako ich môžeme najlepšie ubezpečiť? Pre mňa je odpoveď jasná. Musíme ukázať, že Európska únia má udalosti pod kontrolou, že máme plán, ktorého sa držíme, a že hovoríme jedným hlasom a konáme jednotne. Rozhodne nepotrebujeme rivalitu medzi vedúcimi predstaviteľmi, nesúlad protirečivých scenárov, či vyhlásenia, po ktorých nenasledujú činy.

Áno, čelíme závažným problémom, ale keď sa s odstupom pozriete sa na fakty, Európska únia sa tento rok stavia k týmto problémom čelom. Stáli sme pred dvoma konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa Grécka a Írska. V oboch prípadoch sme prijali potrebné rozhodnutia. Skutočnosť je taká, že v oboch prípadoch EÚ dokázala konať, musíme však zaviesť ďalekosiahle reformy, aby sme v budúcnosti zabránili vzniku takejto situácie.

Nevyhnutným predpokladom je skutočné európske hospodárske riadenie. Balíček v oblasti hospodárskeho riadenia preto treba vnímať ako rozhodujúci stavebný kameň v systéme, ktorý Európanom a trhom dáva dôveru v existenciu správnych štruktúr. Dúfam, že Parlament bude tieto návrhy Komisie naďalej považovať za prioritu, aby sa najneskôr od polovice budúceho roka mohli plne vykonávať.

Náš budúci systém sa bude opierať o individuálne a kolektívne úsilie, zodpovednosť a solidaritu. V tomto smere rýchlo napredujeme. Zároveň treba skonsolidovať verejné financie. Stabilné verejné financie sú potrebné na obnovenie dôvery, ktorá je taká nevyhnutná pre rast. V mnohých členských štátoch je súčasný kurz fiškálnej politiky veľkou záťažou pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vyžaduje si nápravné opatrenia.

Samozrejme, musíme vidieť viac než len konsolidáciu verejných financií s cieľom podporiť rast a semienka budúceho rastu Európy zasievame prostredníctvom stratégie Európa 2020. Táto stratégia ponúka Európe perspektívu skutočného rastu. Vidím, že jej potenciál plne využíva čoraz viac členských štátov. Stavajme na tom a urýchlime reformy na podporu rastu. Stratégia Európa 2020 môže, ak ju budeme brať vážne, nasmerovať naše miestne, vnútroštátne a európske hospodárstva k zajtrajším zdrojom rastu.

Veľmi sa usilujeme o to, aby sme o mesiac predložili prvý výročný prieskum v oblasti rastu. Som presvedčený, že na budúci rok to bude jedna z hlavných tém Parlamentu. To isté sa týka aj budúceho rozpočtu Únie a možností využitia jeho obrovského potenciálu na pomoc v oblasti podpory rastu a tvorby pracovných miest.

Musíme sa zamerať aj na systém bankovníctva a prijať potrebné opatrenia, aby banky mohli primerane financovať hospodárstvo, najmä malé a stredné podniky. Pokiaľ ide o stabilizáciu hospodárstiev, naše opatrenia boli väčšinou vytvorené len pre daný prípad alebo dočasné. Ďalším dôležitým prvkom nášho prístupu k ďalekosiahlym reformám musí byť stály stabilizačný mechanizmus.

To je cieľom európskeho stabilizačného mechanizmu. Po intenzívnych konzultáciách, ktoré boli veľmi úspešné, sme dokázali koncom minulého mesiaca predložiť náčrt tohto mechanizmu. Som presvedčený, že Európska rada tento týždeň návrh schváli, hoci presné obrysy budeme musieť vypracovať v nadchádzajúcich týždňoch.

Tento mechanizmus treba ďalej podporiť rozhodnutím o obmedzenej a úzko zameranej zmene zmluvy. Teraz, keď medzi členskými štátmi existuje zhoda ísť cestou zmeny zmluvy, musí sa tento postup rýchlo zrealizovať. Účel zmeny zmluvy je veľmi špecifický. Ide o priamočiary, pragmatický pozmeňujúci a doplňujúci návrh na splnenie konkrétnej potreby. Na jeho vykonanie je potrebná len jednoduchá zmena. Odolajme preto pokušeniu neprimeraných komplikácií či umelých prepojení s inými témami a nenechajme sa odviesť od úlohy, ktorá je pred nami. Za eurom stojí masívna politická vôľa. Dočasný mechanizmus a teraz aj stály mechanizmus sú kľúčovými rozhodnutiami, ktoré ukazujú, že členské štáty sú ochotné ako vždy podporiť celou svojou váhou stabilitu a integritu eura.

Všetky tieto prvky – hospodárske riadenie, konsolidácia verejných financií, zabezpečenie reforiem na podporu rastu, účinné bankovníctvo, európsky nástroj finančnej stability a jeho nástupca európsky stabilizačný mechanizmus – sú navzájom prepojené. Treba k nim pristupovať ako k celku zostavenému zrozumiteľným spôsobom, aby sme dosiahli ucelenú reakciu na krízu a zabezpečili, aby sa už nikdy nič podobné nestalo.

Opatrenia Európskej centrálnej banky sú, samozrejme, veľmi dôležitým príspevkom k tomuto cieľu.

Všetci sa zhodneme na tom, že opatrenia, ktoré boli tento rok prijaté predovšetkým v súvislosti s Gréckom a Írskom, sú aj v širšom záujme celej Európskej únie a všetkých jej členských štátov. Tieto opatrenia sa pevne opierajú o základné zásady solidarity, kolektívnej zodpovednosti, spoločného znášania rizík a poskytovania vzájomnej podpory v časoch núdze. Viem, že tieto zásady sú Parlamentu veľmi blízke. Veľmi blízke sú aj mne, preto chápem, že vznikli ďalšie myšlienky na realizáciu týchto zásad prostredníctvom ďalších možných mechanizmov.

Dovoľte mi, aby som sa v tejto súvislosti jasne vyjadril: európske dlhopisy samy osebe sú zaujímavou myšlienkou. Samotná Komisia prišla s touto myšlienkou už v roku 2008 pri hodnotení prvých desiatich rokov hospodárskej a menovej únie, ale nachádzame sa v krízovej situácii a na riešenie tejto krízy už máme finančné mechanizmy, napríklad európsky nástroj finančnej stability. Tieto nástroje zďaleka nie sú vyčerpané a môžu sa vylepšiť a prispôsobiť oveľa rýchlejšie než iné, aj keď možno zaujímavé alternatívy.

Hoci chápem, že chcete premýšľať o každom možnom riešení, teraz je čas na okamžité opatrenia. Do budúcnosti túto myšlienku neodmietajme, ale teraz sa sústreďme na riešenie, na ktorom sa zhodnú členské štáty a ktoré sa dá vykonať rýchlo a rozhodne.

Pracujme na tom tento rok spoločne a vyšlime dôveryhodný signál, že Európska únia má pre svoje hospodárstvo jednotnú víziu a túto víziu uskutočňuje. Urobme to s jasným zmyslom pre náš cieľ a tento cieľ jasne vyjadrime: je to silná a stabilná eurozóna v čoraz užšie prepojenej Európskej únii.

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Rád by som poďakoval úradujúcemu predsedovi Rady pánovi Chastelovi a predsedovi Komisie pánovi Barrosovi za úvod do diskusie. Hovoríme o niečom veľmi dôležitom. Prekonanie krízy a tvorba pracovných miest je prioritou našich občanov. Zajtra a pozajtra bude Európska rada venovať pozornosť najmä tejto otázke.

 
  
MPphoto
 

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, zasadnutie Európskej rady, ktoré sa začne tento týždeň, sa koná v mimoriadnej situácii: máme tu špekulatívne útoky na euro, oživenie euroskepticizmu a začiatky úvah o európskych financiách v čase, keď sa Parlament pripravuje na hlasovanie o rozpočte na rok 2011.

Tieto otázky sú, samozrejme, úzko prepojené. Kríza eura a opatrenia v oblasti solidarity majú dosah na kúpnu silu Európanov, ktorí si kladú otázku, či všetko to úsilie stojí za to, či vôbec k niečomu vedie, a tak vzniká euroskepticizmus aj v krajinách, ktoré boli doteraz tradične proeurópske. Tento jav si prisvojili populisti a extrémistické politické frakcie, ktoré ťažia zo strachu a z pokušenia stiahnuť sa do seba a ktoré nemajú zázračný liek, keď sú vo vláde.

Začnem eurom, ktoré musíme chrániť a posilňovať, pričom si zároveň musíme klásť niektoré základné otázky.

Moja prvá otázka znie: Mala niekedy Európa takú stabilnú menu akou je euro? Hovorím to všetkým, ktorí cítia nostalgiu za národnými menami – krok späť by mal pre Európu katastrofálne dôsledky.

Moja druhá otázka znie: Kto stojí za útokmi, ktorým je euro vystavené už celé mesiace? Kto chce získať z tohto zločinu, ak to tak môžem nazvať? Neuznávam konšpiračné teórie, ale v rozhovoroch, ktoré mávam s politickými predstaviteľmi a finančnými analytikmi, sa cestičky zbiehajú k zdroju nášho problému. Kedy sa poučíme? Myslím si, že sa môžeme porozprávať priamo s našimi priateľmi.

Moja tretia otázka znie: Prečo sa euro oproti americkému doláru stále obchoduje v kurze nad 1,30? Táto situácia vážne brzdí náš vývoz a každý vraví, že euro už má dosť. Prečo iba naše krajiny vykonávajú prísnu ortodoxnú politiku, kým naši konkurenti pri rozmachu svojich hospodárstiev profitujú zo svojej slabej meny? Práve na to sa nás naši občania pýtajú. Sú to otázky, ktoré som v uplynulých dvoch týždňoch dostal na stretnutiach so zvolenými politikmi.

Dámy a páni, potrebujeme vyslať dôveryhodný signál, že prekonáme krízu, potrebujeme opatrenia, ktoré podporia návrat k rastu, a konkrétne opatrenia, aké napríklad nedávno prijala Komisia pána Barrosa s cieľom znovu naštartovať vnútorný trh či dosiahnuť etickejšie správanie finančných trhov. Kríza eura dokázala, že potrebujeme zbližovanie našich sociálnych a fiškálnych politík. To si vyžaduje odvahu. Pán úradujúci predseda Rady, pán predseda Komisie, choďte ďalej a rýchlejšie a vyriešime dosť problémov.

Keď chceme posilniť naše krajiny na scéne svetovej hospodárskej súťaže a keď chceme peniaze daňových poplatníkov využívať čo najúčinnejším spôsobom, budeme v nadchádzajúcich rokoch potrebovať veľa odvahy. Toto úsilie o zefektívnenie výdavkov sa musí uskutočniť na všetkých úrovniach: miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej. Znovu treba preskúmať politické a finančné priority Únie a treba zásadne prehodnotiť verejné financie v Európe. Musíme si klásť reálne otázky a v závislosti od odpovedí upraviť náš rozpočtový rámec na obdobie rokov 2014 – 2020.

Európsky parlament žiada práve túto kľúčovú rozpravu a ako predstavitelia priamo zvolení 500 miliónmi Európanov sa na týchto zásadných diskusiách chceme v plnej miere zúčastňovať, aj keď sa to nebude páčiť niektorým vládam, ktoré nám chcú uprieť toto právo.

Žiadam Európsku radu, aby nám dala svoj súhlas a nech v prípade potreby hlasuje, aby tí, ktorí nám odoprú možnosť zúčastňovať sa na tejto rozprave, niesli zodpovednosť. Pre nás to nie je otázka moci, ale otázka príspevku k rozhodujúcej diskusii o budúcnosti európskej stavby. Musíme tento problém vyriešiť, musíme prijať správne rozhodnutia, nevyhnutné rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že európsky rozpočet sa postupne stane investičným rozpočtom.

Keď naše členské štáty, ktoré dbajú na rozpočtové obmedzenia, nemôžu toľko investovať v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií, urobme to na európskej úrovni spojením našich zdrojov, ktorým dosiahneme úspory z rozsahu.

Podľa Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nesmie diskusia o európskych financiách skĺznuť k hádke členských štátov o tom, kto chce svoje peniaze späť. Naopak, cieľom tejto diskusie by malo byť dosiahnutie akceptácie Európy našimi spoluobčanmi tým, že im poskytneme pridanú hodnotu, ktorú môžu predstavovať zosúladené a vizionárske európske opatrenia.

V súčasnej dobe navštevujem hlavné mestá štátov a môžem vám povedať, že táto diskusia už prebieha. Nepremeškajme túto príležitosť. Keďže sa blížia Vianoce a Nový rok a toto predsedníctvo sa čoskoro skončí, rád by som poďakoval belgickému predsedníctvu za veľmi dobrú spoluprácu s Parlamentom a tiež pánovi Josému Manuelovi Barrosovi, ktorý sa odvážne podujal predložiť dokument o kapitálových požiadavkách do konca júna. Som presvedčený, že musíme spoločne pokračovať týmto smerom a že hlavy štátov a predsedovia vlád nás musia nasledovať. Musíme im ukázať cestu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. (DE) Vážený pán predseda, nestáva sa často, aby sme sa na konci roka zišli so závažnejším problémom. Sme hlboko znepokojení, pretože Európa sa nachádza uprostred rastúcej a rozmáhajúcej sa krízy dôvery. Táto kríza dôvery má svoje príčiny, pričom niektoré z nich by som sa tu dnes rád pokúsil opísať. Som presvedčený, že čelíme ukrajovaniu dôvery z oboch koncov. Na jednej strane máme tých, ktorí sa pokúšajú pred občanmi svojej krajiny zatajiť skutočný stav. Dôvera ľudí sa vážne otriasa, keď im vláda hovorí: „Všetko je v poriadku, bez problémov, máme to pod kontrolou,“ a potom sa zrazu otočí a vysvetľuje, že potrebuje nespočetné miliardy eur pomoci. To sa stalo už dvakrát. Neviem, či ešte nejaká vláda bude tvrdiť, že má všetko pod kontrolou a dokáže financovať svoje dlhopisy, aj keď úrokové sadzby rastú, a potom zrazu zmení názor a povie: „Potrebujeme záchranný balíček. Pomôžte nám!“ To sa nesmie stať. Potrebujeme súpis skutočných štátnych dlhov a dlhov bánk. Som presvedčený, že keď vysvetlíme skutočnú situáciu, nech je akokoľvek zlá, získame väčšiu dôveru. Keď budú všetky karty na stole, budú sa nám ľahšie hľadať riešenia.

Dôvera sa však ukrajuje aj z druhej strany. Deje sa to, keď silné krajiny hovoria: „Nemusíme pomáhať.“ Opäť počúvame odkaz v duchu národných záujmov: „Nie sme pripravení platiť za iných.“ A predsa krajiny, ktoré to hovoria, vedia, že napokon sa budeme musieť všetci spojiť a zaplatiť. Keď sa ľuďom nepovie pravda, hoci viete, že vo vlastnom záujme budete musieť zaplatiť, má to na dôveru rovnako zničujúci dosah.

V súčasnosti sa pripravujeme na zasadnutie Európskej rady. Čo s jej rôznorodými hlasmi? Jeden je za európske dlhopisy, iný je proti. Jeden vraví: stabilizujte záchranný balíček a rozšírte ho. Druhý vraví: nerozširujte ho. Zaujímalo by ma, akú logiku má vysvetľovanie, že ide len o dočasné opatrenia, pretože máme všetko pod kontrolou, ale musíme tieto dočasné opatrenia zahrnúť do zmluvy, aby boli k dispozícii z dlhodobého hľadiska. Takéto protirečenie si všimne každý a aj to otriasa dôverou ľudí. Spôsobuje to ujmu na dôvere, keď vláda v lete podrobí svoje banky záťažovému testu a až po niekoľkých mesiacoch si uvedomí, že to bol v skutočnosti záťažový test eura a nie bánk.

Nachádzame sa uprostred krízy dôvery a musím vám povedať, pán Barroso, že to, čo ste dnes dopoludnia povedali, je možno pravda, ale vyvoláva to dojem, že namiesto hľadania najlepších riešení a ich zavádzania do praxe budeme diskutovať o minimálnej zhode, ktorú môžeme v piatok dosiahnuť. To jednoducho nestačí. Kríza dôvery sa tým iba prehĺbi. Politika, ktorá v krátkodobom horizonte upokojí vnútroštátne trhy, nie je dostatočná. Potrebujeme politiku, ktorá bude stabilizovať trhy aj euro. Prečo nikto v Parlamente ani v Európskej rade nehovorí o vonkajšej hodnote eura? Dnes sa euro voči americkému doláru obchoduje na úrovni 1,34. Jeho najnižšia hodnota počas krízy bola 1,20, a keď sa zaviedlo, malo hodnotu 1,15. Euro je stabilná mena. V medzikontinentálnej hospodárskej súťaži, keď na hospodárskom poli navzájom súťažia regióny sveta, už nezáleží na jednotlivých národných menách, ale na menovej štruktúre celého regiónu. Z hospodárskeho a spoločenského hľadiska je eurozóna jednoznačne najsilnejším regiónom sveta. Politicky ju však oslabujú tvorcovia politík, ktorí vykonávajú politiky zamerané na krátkodobé utlmenie vnútroštátnej diskusie. Euro je silné a mohlo by byť omnoho silnejšie, keby tí, ktorí pôsobia ako jeho politický rámec, a tí, ktorí sú zaň zodpovední, konečne splnili svoje povinnosti a prijali odvážne, súdržné rozhodnutia o spoločenských a hospodárskych otázkach, ktoré by skoncovali s krízou dôvery. Stačí, keď sa pozriete na to, čo sa deje v Londýne, Paríži a Ríme. Keď túto krízu dôvery nezastavíme, budeme mať v nasledujúcich rokoch vážne problémy.

Preto by som chcel Rade povedať, že som za európske dlhopisy. Keď sa nájde iné vhodné opatrenie, nech sa páči, prijmite ho, ale musíte sa konečne dohodnúť na vnútornej stabilizácii eura, pretože navonok je silné dosť.

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. (FR) Vážený pán predseda, myslím si, že v živote existuje pravidlo, ktoré platí všade: keď nejaká skupina čelí útoku, musí reagovať jednotne a solidárne. V roku 2010, keď čelilo útokom euro, sme boli svedkami presného opaku, pretože od gréckej krízy vidíme len spory v diskusiách, úplnú nejednotnosť a absolútny nedostatok solidarity.

Teraz musíme prejaviť odvahu a priznať, že žiadne z prijatých dočasných opatrení jednoducho nestačí, a týmto sa obraciam aj na predsedu Komisie. To nie je moja analýza, je to analýza Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pána Tricheta, ktorý je hlavou menovej strážkyne eura, prezidentom Európskej centrálnej banky, podľa ktorých opatrenia, ktoré boli doposiaľ prijaté a ktoré sa ešte majú prijať, nie sú dostatočné.

Všetci vravia, že sa musia prijať opatrenia v štyroch oblastiach: po prvé, pakt stability so skutočnými mechanizmami sankcií; po druhé, stály rozšírený krízový fond – to nenavrhujem ja, to pán Trichet hovorí, že sa musí rozšíriť, ale proti jeho rozšíreniu sú hlavy štátov a predsedovia vlád, a pritom chceme, aby sa na trhy vrátila dôvera; po tretie, skutočné hospodárske a fiškálne riadenie, fiškálna a hospodárska únia; po štvrté, jednotný trh s európskymi dlhopismi.

To sú štyri veci, ktoré treba urobiť, pretože nikde na svete, vážení kolegovia, neexistuje mena, za ktorou nestojí vláda, hospodárska stratégia a trh s dlhopismi. Také niečo neexistuje nikde na zemi. A čo nám tu dnes vravia? Vravia nám: „Áno, je to dobrá myšlienka, ale musíme ešte chvíľu počkať.“ Musíme počkať na čo? Zrejme máme čakať na úplný chaos alebo na zánik eura.

Preto nastal čas na prijatie rozhodnutia a ja nechcem, vážený pán predseda, aby nám dnes Komisia povedala: „Nuž, áno, bude to zložité, nesmieme pokračovať v diskusiách o európskych dlhopisoch, je to dobrý nápad, ale nie je na to správny čas, pretože máme krízový fond, ktorý bude odteraz stály.“ Jedno s druhým nemá nič spoločné. Krízový fond je teraz potrebný na odvrátenie útokov proti euru, ale pre strednodobú a dlhodobú stabilitu eura sú potrebné aj európske dlhopisy. Tieto dve veci sa vôbec nevylučujú. Potrebné sú obe, tak ako všade na svete.

Preto sa domnievam, že popri hlavách štátov a predsedoch vlád, ktoré budú zajtra a pozajtra diskutovať a povedia: „Áno, upravíme zmluvu a krízový fond, ktorý sa mal v skutočnosti rozšíriť, čo požadujú všetci ostatní, potom môže byť stály,“ domnievam sa, že nastal čas, aby Komisia čo najrýchlejšie predložila balíček, ktorý bude omnoho významnejší, odvážnejší, všeobecnejší a súdržnejší, pokiaľ ide o tento prístup. V súvislosti s Paktom stability a rastu, ktorý má skutočné mechanizmy sankcií, môže Parlament urobiť to, čo má, pretože balíček je tu a my sa vrátime k pôvodným návrhom Komisie. Pokiaľ ide o ďalšie tri body, rozšírený krízový fond, áno, ale navrhnite ho. Navrhnite ho! Zaujmite postoj k tejto otázke a povedzte, že krízový fond sa musí rozšíriť. Prečo? Pretože rozšírený krízový fond skoncuje so špekuláciami voči euru. Po druhé, navrhnite globálny balík pre fiškálnu a hospodársku úniu a po tretie, nebojte sa a navrhnite jednotný trh s európskymi dlhopismi. Vieme, že keď sa všetko povie a urobí, povedie to k stabilizácii eura z dlhodobého hľadiska.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. (FR) Vážený pán predseda, pán predseda Komisie, dámy a páni, na tom všetkom je však niečo zvláštne. Pán Chastel, hovorili ste o ďalšom samite. Mohli ste nám povedať, že pred týmto samitom budú veci akosi neisté. Mohli ste nám povedať, že niektoré diskusie sa budú musieť skrátiť.

Pán Barroso, som presvedčený, že pri všetkých týchto vágnych rečiach nedosiahneme žiadny pokrok, nepohneme sa ani o kúsok vpred. Pán Schultz má pravdu: musíme opísať realitu krízy a povedať, ako to naozaj je, ale musíme opísať aj realitu našej politickej bezmocnosti a jej dôvody. Nemá zmysel povedať len to, že sme prijali správne rozhodnutia. Viete tak dobre ako ja a vedia to tu všetci, že sme ich vždy prijali príliš neskoro. Robíme krok vpred a dva kroky vzad. Nevravím, že je to vaša chyba. Práve naopak, domnievam sa, že Komisia bola dokonca v časoch nedostatku jasnozrivosti bodom stability. Ale teraz – myslím si, že pán Verhofstadt položil skutočnú otázku – aká má byť naša stratégia v nadchádzajúcich mesiacoch?

Podľa mňa je stratégia jednoduchá: Komisia by mala predložiť pakt stability, ktorý už má a ktorý by definoval potrebnú stabilitu a tým aj zodpovednosť všetkých voči euru, a pakt solidarity, ktorý by definoval potrebnú solidaritu. Bez solidarity niet žiadnej stability. Diskusie pani Merkelovej s pánom Untelom nás už nezaujímajú. Áno, stanovisko niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré hovoria, že musí existovať stabilita a že to, čo sa stalo, sa už nikdy nesmie zopakovať, je správne. Áno, ak zároveň nepovieme, že solidarita nás núti k vytvoreniu príležitosti na ochranu eura prostredníctvom európskych dlhopisov na investovanie, na pokračovanie v ekologickej a hospodárskej transformácii. Musíme investovať, ale na vnútroštátnej úrovni to už nie je možné. Máme mincu s dvoma stranami: na jednej strane stabilita a na druhej solidarita a medzi nimi zodpovednosť.

Predseda Komisie predložil návrh na reformu funkcií Únie s cieľom dosiahnuť stabilitu a solidaritu prostredníctvom európskych dlhopisov takým spôsobom, aby viac neboli možné žiadne špekulácie s dlhmi jednotlivých krajín, pričom pri európskych dlhopisoch máte zároveň možnosť investovať.

Pán Oettinger nám hovorí, že na reformu energetického odvetvia potrebuje 1 000 miliárd EUR, ale kde má tie peniaze vziať? Má hrať v lotérii alebo ako? Je vyslovene absurdné povedať, že potrebuje 1 000 miliárd EUR bez toho, aby nám povedal, ako máme získať finančné prostriedky potrebné na túto nevyhnutú hospodársku transformáciu.

Stratégia je preto jednoduchá: Komisia navrhuje, Parlament mení a dopĺňa a rozhoduje, potom nasleduje pozícia Komisie a Európskeho parlamentu v prospech Rady alebo proti Rade a Rada bude musieť na túto spoločnú pozíciu reagovať. To je všetko. To je jediné riešenie v dnešnej rozprave. Keď budeme čakať na pani Merkelovú, kým si rozmyslí, že prijme rozhodnutie štvrťhodiny predtým, ako ho musí prijať, môžeme čakať celú večnosť. Kým ho prijme, zmeškáme vlak. Samozrejme, môžete mi na to povedať, že príde ďalší vlak, preto na tom nezáleží, stále môžeme nastúpiť na ďalší vlak. Ale to nie je pravda. Gorbačov mal pravdu, keď povedal: „Nebezpečenstvo čaká len na tých, ktorí nereagujú na život.“

(Predseda prerušil rečníka.)

Nechcem, aby Európu potrestali dejiny. Splňte si svoju povinnosť. My si plníme tú svoju a Rade musíme dokázať, že politická stabilita, ktorú potrebujeme, je tu, v Komisii a Parlamente, a že sa vzoprieme nestabilite Rady.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predseda, máme spoločnú nádej, že Európska rada sa dohodne na opatreniach, ktoré upokoja trhy a opäť zavedú do eurozóny stabilitu, pretože či sme členmi, alebo nie, všetci na tom máme záujem.

Pred týmto zasadnutím nám vravia, že ústrednou súčasťou riešenia má byť viac sankcií, ale aby boli sankcie účinné, musia byť dôveryhodné, a Únia má v tejto súvislosti veľmi neslávnu históriu. Keď budú sankcie automatické, sotva to znamená, že budú aj dôveryhodnejšie, ak pretrvá presvedčenie, že sa môže nájsť politické riešenie na ich obídenie. To, čo naozaj potrebujeme, je politická vôľa členov eurozóny dodržiavať svoje súčasné povinnosti.

Šíria sa zvesti, že kľúčovou súčasťou riešenia má byť podiel súkromného sektora na budúcich záchranných opatreniach. Bolo by však strašným paradoxom, keby hlavným dôsledkom takejto iniciatívy bolo zvýšenie nákladov na pôžičky pre niektoré slabšie členské štáty eurozóny, ktoré by prispelo k vzniku ďalšej krízy.

Len prednedávnom sme dokončili rozsiahly proces reformy zmluvy, reformný balíček, ktorý mal údajne uzavrieť kapitolu zmien zmluvy na dobu jednej generácie. A teraz, sotva po niekoľkých mesiacoch, sa očividne púšťame do ďalšej zmeny.

Všetci vrátane predsedu Komisie nás ubezpečujú, že potrebné sú len obmedzené zmeny, no zdá sa, že nemecká vláda si myslí niečo iné. Nemecký minister financií pán Schäuble zrejme otvoril dvere pre nové kolo integrácie, ktoré povedie k fiškálnej únii a napokon k politickej únii.

Kde sa to skončí? Určite to nebude ďalšie stratené desaťročie sústredené na nesprávne reformy? Európa potrebuje hospodársku reformu, disciplínu v oblasti verejných financií, prehĺbenie vnútorného trhu, zmeny v oblasti pracovného práva na podporu zamestnanosti a balíček opatrení na dosiahnutie úspechu programu Európa 2020.

Toto sú kľúčové reformy, ktoré odvážne a správne stanovil pán predseda Barroso v programe pre svoju Komisiu, obávam sa však, že táto príležitosť sa nám už vymyká z rúk. Hrozí obrovské riziko, že napriek tvrdeniam o budovaní Európy môže v skutočnosti ísť o jej ohrozenie, a hoci dúfame v silnejšiu Európu, neschopnosť riešiť jej základné hospodárske problémy v skutočnosti povedie len k jej oslabeniu.

Sme presvedčení, že prioritami Európskej rady musí byť dohoda o obmedzenom počte konkrétnych opatrení, aby si členovia eurozóny mohli navzájom pomôcť prekonať momentálnu krízu bez akéhokoľvek zaťaženia členských štátov, ktoré sa rozhodli zostať mimo, a potom opätovné potvrdenie zásadného významu riešenia dlhodobej krízy, ktorej čelíme a ktorou je riziko trvalého kolapsu našej hospodárskej konkurencieschopnosti.

 
  
MPphoto
 

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, riešením svetovej hospodárskej a finančnej krízy sa zaoberáme už tri roky. Jedným zo záverov, ktoré by sme si mali vziať z tejto dlhotrvajúcej diskusie, je to, že naše opatrenia očividne neriešia korene krízy, ale len jej príznaky. Rád by som znovu zopakoval, že rozhodnutia na úrovni EÚ nesmú byť určované finančnými trhmi. Nesmieme bankám dovoliť, aby v zásade vyviazli bez trestu, aby pokračovali v špekuláciách a zodpovednosť za rizikové transakcie, do ktorých sa púšťajú, prenechali na členské štáty. Prísne úsporné balíčky, ktoré boli uložené Grécku a Írsku, povedú k tomu, že ľudia budú znášať náklady za krízu, ktorú nespôsobili. Obmedzia sa tým spotrebiteľské výdavky a zabráni sa potrebnému zlepšeniu hospodárstva. Vďaka drastickým úsporným opatreniam sa do rovnakej situácie, v akej je Grécko a Írsko, dostanú ďalšie ohrozené krajiny, napríklad Portugalsko a Španielsko.

Prostá úprava finančných nástrojov či zavedenie nových bezpečnostných sietí nepomôže. Stály mechanizmus na zachovanie finančnej stability musí obsahovať opatrenia na reguláciu činností trhu. K týmto opatreniam okrem iného patrí zavedenie dane z finančných transakcií a povinnosti dodržiavať minimálne sociálne normy. Pre nás je dôležitá aj zmena štatútu Európskej centrálnej banky tak, aby mohla štátom v problémoch poskytovať priamu finančnú pomoc a obísť pri tom banky.

To sú prvé kroky, ktoré by sme mali vykonať, veľmi sa však oneskorujú. Povedzme si to celkom jasne, úzkoprsý prístup jednotlivých štátov blokuje právne predpisy potrebné na účinnú kontrolu finančných trhov. Hlavy štátov a predsedovia vlád nám bránia v pokroku správnym smerom. Počítam k nim aj nemeckú kancelárku.

 
  
MPphoto
 

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predseda, rok 2010 si budeme pamätať ako rok, v ktorom sa v projekte eura objavili hlboké trhliny a verejnosť v Európe si uvedomila absolútnu hlúposť svojich vedúcich predstaviteľov.

Teraz tu máme ďalší samit, ďalšiu krízu, a dôvera v euro klesá z týždňa na týždeň. Akoby sme v spomalenom zábere sledovali automobilovú haváriu a vy teraz chcete stály mechanizmus záchranných opatrení. Myslíte si, že keď budete mať fond vo výške, povedzme, miliardy eur, všetko bude v poriadku. Nuž, nebude to v poriadku. Zlyhanie eura nemá so špekuláciami nič spoločné. Nemá nič spoločné s trhmi, ani menovými, ani dlhopisovými, prišlo k nemu preto, že sever a juh Európy sa dnes ani nikdy v budúcnosti nemôže spojiť v jednotnej menovej únii. Nebude to fungovať.

A politicky, samozrejme, musíte zmeniť zmluvu. Dôvodom je to, že štyria nemeckí profesori v Karlsruhe zvíťazia a dokážu, že záchranné opatrenia, ktoré ste už zaviedli, boli v skutočnosti podľa zmlúv nezákonné.

Nuž, túto zmenu zmluvy vítam z mnohých dôvodov, pretože to bude znamenať, že v Írsku sa musí konať referendum. A človek nikdy nevie, David Cameron možno dodrží svoj sľub a vyhlási referendum aj v Spojenom kráľovstve. Som si istý, že ako demokrati by ste referendum o EÚ v Spojenom kráľovstve všetci privítali.

Na konci roka 2010 by sme sa však nemali zaoberať len stavom Únie, ale aj stavom Belgicka. Úradujúce belgické predsedníctvo nám tu šesť mesiacov kázalo o tom, že sa musíme hlbšie integrovať. Čo je toto za frašku. Od júna nemáte vo vlastnej krajine žiadnu vládu. Máme tu nekrajinu, ktorá sa snaží zrušiť našu krajinu. Je to skutočne absolútna fraška, ale nikto si to tu nedovolí priznať, pretože všetci pred tým zatvárate oči. Belgicko je mikrokozmom celej Európskej únie. Belgicko sa rozsype na kusy a zvyšok bude nasledovať. Prajem každému veselé Vianoce.

 
  
MPphoto
 

  Sharon Bowles, autorka. − Vážený pán predseda, opäť tu skúmame náplasť a zaujíma nás, či je dostatočne veľká a pevná, aby prekryla ranu. V júli som sa pýtala, kedy Komisia predpokladá predloženie očakávaného legislatívneho návrhu na stály mechanizmus krízového riadenia verejného dlhu a aký by mal byť právny základ. Pýtala som sa aj na mnohé ďalšie veci, napríklad na relatívne poradie jednotlivých fondov a na pomer, v akom by sa využívali. Udalosti ukázali, že odpoveďou v skutočnosti bolo, že nevieme a že sa to pripraví za pochodu.

Do istej miery to dokonca chápem, keďže sa nachádzame na novej pôde a potrebné sú nové plány. Opakujem však, že keď po vyhláseniach Komisie či Rady nebudú nasledovať masívne opatrenia, zruší sa tým prospešnosť týchto záverov. Odpoveď na moju júlovú otázku sa objavila až pri záchrane Írska, čo je podľa mňa poľutovaniahodné, nehovoriac o tom, že najmenší fond pochádzajúci z rozpočtu EÚ sa používa v rovnakom pomere k väčším fondom. Napriek mojim predošlým otázkam sa to s Parlamentom nekonzultovalo.

Dnes tu stojím a pýtam sa na ďalšie podrobnosti v nadväznosti na októbrové závery Rady, v ktorých bola Komisia požiadaná, aby začala pracovať na obmedzenej zmene zmluvy, ktorá je potrebná na zavedenie stáleho mechanizmu riešenia kríz. Hovorilo sa aj o tom, že bude treba zapojiť súkromný sektor, čo vyľakalo trh, pretože chýbalo dostatočné vysvetlenie. Zdôrazňuje sa tiež regulačný problém týkajúci sa nulového rizika vo vzťahu k verejnému dlhu eurozóny, o ktorom som sa zmienila a ktorý narušil disciplínu trhov a viedol k vzniku zvrátených stimulov.

Potom Euroskupina oznámila, že stály mechanizmus bude založený na európskom nástroji finančnej stability a že v jednotlivých prípadoch môže zahŕňať súkromný sektor v súlade s postupmi Medzinárodného menového fondu. Po prvé, môžeme teraz dostať presnejšie a podrobnejšie údaje o zmene zmluvy a príslušnom postupe? Parlament musí vedieť, že to bude primerané. Ďalšie pohrávanie sa s článkom 136 nie je odpoveďou. Po druhé, bude nový nástroj založený na medzivládnom prístupe, pretože tak funguje európsky nástroj finančnej stability, alebo bude v skutočnosti záležitosťou Spoločenstva, ako by to podľa nás malo byť? Po tretie, aké sú technické možnosti a podmienky? Tento mechanizmus musí byť založený na technických faktoch a musí byť masívny, dôveryhodný a trvalý, k čomu by som ja ešte dodala, že aj finančne dostupný. Po štvrté, budú členské štáty, ktoré ešte neprijali euro, prizvané do tohto mechanizmu? To je zrejme dôležité najmä pre krajiny, ktoré majú svoj dlh v eurách.

Pýtali sme sa, kedy sa to uskutoční, a bolo nám povedané, že v januári 2013, ale ako vníma úlohu Parlamentu Komisia? Parlament a náš výbor je skutočne rozhodnutý plniť svoju úlohu, najmä keď sme s premýšľaním o celej záležitosti popredu. Ak s nami nebudú riadne konzultovať a nebudú nás riadne informovať, kde potom budú národné parlamenty a občania? Táto otázka je nerozlučne spätá s balíkom hospodárskeho riadenia. Zámerom všetkých opatrení na zlepšenie Paktu stability a rastu, dohľadu a európskeho semestra je predísť ďalšej kríze a sledovať, ako prekonávame súčasnú hospodársku krízu.

Tento mechanizmus nie je talizman, ktorý si môžeme zavesiť na stenu, aby odvracal trhovú disciplínu. Skutočným riešením pre euro je priznať potrebu plnej politickej disciplíny v spojení s plnou trhovou disciplínou. Túto krízu máme, pretože obe boli v minulosti oslabené.

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. − Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi poďakovať pani Bowlesovej za jej otázku, ako aj za návrh uznesenia o stálom mechanizme. Pokúsim sa vám predstaviť pohľad Komisie na tých päť otázok, ktoré boli zahrnuté v otázke na ústne zodpovedanie.

Európska rada na svojom októbrovom zasadnutí vyzvala pána predsedu Van Rompuya, aby spoločne s Komisiou usporiadal konzultácie o obmedzenej zmene zmluvy potrebnej na zavedenie stáleho mechanizmu na riešenie kríz. Má sa za to, že obmedzená zmena zmluvy predpokladá využitie zjednodušeného revízneho postupu na základe článku 48 zmluvy.

Tento postup je obmedzený v tom zmysle, že po prvé, umožňuje len také zmeny zmluvy, ktorými sa nezvyšujú právomoci delegované na Úniu, a po druhé, obmedzuje sa na zmeny v 3. časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka politík a vnútorných opatrení Únie.

Členské štáty zrejme uprednostňujú len veľmi obmedzenú zmenu zmluvy, ktorá sa pravdepodobne zaradí pod článok 136, ktorého ustanovenia sa týkajú len členských štátov eurozóny. O tejto otázke sa, samozrejme, bude diskutovať na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutoční tento týždeň. Bez ohľadu na to, aká zmena bude navrhnutá, bude sa oficiálne konzultovať s Parlamentom.

Po októbrovom rozhodnutí Európskej rady sa Euroskupina na mimoriadnom zasadnutí v novembri dohodla na hlavných zásadách európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Podľa dohody Euroskupiny bude ESM medzivládnym mechanizmom, ktorého riadenie bude založené na modeli európskeho nástroja finančnej stability.

O konkrétnych detailoch finančného mechanizmu sa ešte treba rozhodnúť a mali by byť vypracované počas prvého štvrťroku budúceho roka. Kľúčovou otázkou bude, samozrejme, financovanie. Budúci nástroj bude musieť byť dostatočne masívny a musí si získať výraznú dôveru trhov.

Každá podpora zo zdrojov ESM bude založená na prísnych podmienkach. Pomoc, ktorá sa poskytne niektorému členskému štátu eurozóny, by mala byť založená na prísnom programe hospodárskeho a fiškálneho posudzovania a na dôkladnej analýze udržateľnosti dlhu, ktoré by mala vykonávať Komisia spolu s Medzinárodným menovým fondom a v spojení s Európskou centrálnou bankou.

Napriek medzivládnej povahe finančnej zložky mechanizmu budú politické podmienky pevne zakotvené v zmluve, aby sa zabezpečila dôsledná súdržnosť so spoločným rámcom mnohostranného dohľadu, na ktorom je v skutočnosti založená celá hospodárska a menová únia.

Pokiaľ ide o odpoveď na jednu z piatich otázok pani Bowlesovej, o možnej účasti členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, na tomto mechanizme ešte nebolo prijaté žiadne rozhodnutie. Zdá sa však, že väčšina členských štátov uprednostňuje transparentný a prehľadný rámec, v ktorom by sa na členské štáty mimo eurozóny vzťahoval mechanizmus platobnej bilancie a na členské štáty eurozóny by sa vzťahoval európsky stabilizačný mechanizmus.

Účasť niektorých členských štátov mimo eurozóny na operácii podpory by však napriek tomu mala byť možná prostredníctvom dvojstranných príspevkov, ako je tomu už dnes v prípade Írska, pre Spojené kráľovstvo, Švédsko a Dánsko.

Dovoľte mi tiež vyjadriť sa k diskusii o európskych dlhopisoch. Pripomeňme si, že v súvislosti s ustanovením finančnej pomoci 9. mája – v Schumanov deň – tohto roku a nasledujúcej noci Komisia predniesla návrh týkajúci sa európskeho mechanizmu finančnej stability, nástroja Spoločenstva, ktorý bol skutočne prijatý na úrovni až do 60 miliárd EUR na základe úverových záruk z rozpočtu Únie podľa rozhodnutia o vlastných zdrojoch.

Navrhli sme, aby bol tento mechanizmus okrem rozpočtu Únie založený aj na úverových zárukách poskytovaných členskými štátmi, ktoré by sa prostredníctvom tohto mechanizmu previedli krajinám požadujúcim finančnú pomoc z dôvodu finančnej nestability v eurozóne ako celku.

Rada Ecofin tento návrh zamietla na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 9. a 10. mája. Prečo? Pretože mnoho členských štátov sa domnievalo, že tento návrh príliš pripomína európske dlhopisy.

To potom viedlo k vzniku európskeho nástroja finančnej stability, ktorý je medzivládnym režimom, pričom v prípade Írska teraz používame aj mechanizmus, aj nástroj.

Napriek tomu, že otázka európskych dlhopisov je určite veľmi dôležitá, musíme prihliadať aj na to, že Rada nedávno tento návrh v rámci májových diskusií o európskom mechanizme finančnej stability zamietla.

Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že budúci európsky stabilizačný mechanizmus bude súčasťou komplexnej reakcie na zastavenie krízy a stabilizáciu európskeho hospodárstva a bude dopĺňať nový rámec posilneného hospodárskeho riadenia, ktorý sa sústredí predovšetkým na prevenciu a zásadne zníži pravdepodobnosť vzniku krízy v budúcnosti.

To je celý základný účel nového systému hospodárskeho riadenia a som veľmi vďačný za vašu podporu návrhom Komisie v tomto smere.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE).(DE) Vážený pán predseda, keby ste počúvali prvých rečníkov, získali by ste predstavu o tom, kto je zodpovedný za krízu dôvery, pretože je pravda, že ju tu teraz máme. Bola to po prvé Komisia, po druhé špekulanti a po tretie Rada a najmä pani Merkelová. Je to všetko veľmi jednoduché.

Našťastie, niekto – bol to predseda Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente – upozornil, že euro je stabilné, a to nielen navonok, ale aj vnútorne, a má najnižšie miery inflácie. Špekulácie nemôžu byť príčinou problému. Euro je stabilná mena. Boli to základné podmienky zmluvy a rozruch v Rade Ecofin. Na každom zasadnutí Rady Ecofin vzniká nový hurhaj.

Pán Rehn pred chvíľou upozornil na to, že Komisia navrhla použitie európskeho mechanizmu, ale Rada nebola pripravená sa na tom zúčastniť. Teraz vravíme, že Komisia nekonala. Nepatrím k tým, ktorí neustále chvália Komisiu, ale bolo správne, že Komisia v roku 2008 pri príležitosti desiateho výročia existencie eura vypracovala presný súpis.

Hovorilo sa v ňom o štyroch bodoch, ktoré treba vyriešiť: po prvé, súdržný európsky mechanizmus dohľadu, po druhé, súdržné hospodárske riadenie, nech to už nazvete ako chcete, po tretie, súdržné vonkajšie zastúpenie a po štvrté, súdržný krízový mechanizmus. Všetky tieto veci boli teraz predložené. Rád by som zdôraznil, že to iní ich nebrali do úvahy. Ak hľadáme, koho by sme obvinili, je tu jedna vinná strana, na ktorú nesmieme zabúdať, a tou sú členské štáty, ktoré sa zadlžili vyše hlavy a ktoré nevyužili výhody zavedenia eura na vykonanie reforiem a zníženie svojho dlhu, ale namiesto toho si žili nad pomery.

Rád by som tiež zdôraznil, že vo všetkých týchto členských štátoch je to vracajúca sa téma. Bez ohľadu na to, o koho išlo, všetci mali dlhý čas sociálnodemokratické vlády, niektorí až dodnes. Týka sa to Portugalska, Španielska, Spojeného kráľovstva, Maďarska a Lotyšska. V Grécku robili rovnaké hlúposti štyri roky. Toto je výsledok. Keď nebudeme otvorene hovoriť o hlavnej príčine vysokých dlhov v členských štátoch, nebudeme vedieť tieto problémy vyriešiť.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Libor ROUČEK
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Vážený pán Langen, môžete si opäť sadnúť. Hovorili ste veľmi výrečne a povedali ste, čo ste chceli. Mám pre vás jednu otázku. Pokiaľ viem, Írsko nie je juhoeurópskou krajinou. Nachádza sa v severnej Európe. Írsko má obrovské dlhy. Môžete nám vysvetliť, odkiaľ sa vzali írske dlhy? Boli by ste taký láskavý a povedali nám, ktorá strana bola v Írsku vo vláde posledných 30 rokov?

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, na túto otázku odpoviem veľmi rád. Írska vláda sa dopustila tej chyby, že poskytla záruky bez toho, aby požadovala reformu bankového sektora. To bolo nezodpovedné, a preto má teraz rozpočtový deficit vo výške 32 %. To vieme. Nemali by ste si však problémy ostatných štátov zamieňať s problémami Írska. Írsko je úplne iný prípad, pretože tu ide o druhú rovinu krízy bankovníctva a nie o štrukturálny problém ako v ostatných krajinách. Vážený pán Schulz, viete to rovnako dobre ako ja. Prosím, nesnažte sa odpútavať našu pozornosť.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 

  Victor Boştinaru (S&D).(RO) Vážený pán predsedajúci, mýliť sa je ľudské. Zotrvávať v omyle je diabolské. Viete, kto bol gréckym premiérom, za ktorého vlády sa nahromadili všetky tie obrovské dlhy, ktoré spôsobili krízu v Grécku? Určite to nebol pán Papandreou. Pamätáte si, ku ktorej politickej rodine ten premiér patril? Bol to Karamanlis.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, po štyroch rokoch Karamanlisovej vlády... (rozruch). Nie, štrukturálne problémy v Grécku siahajú omnoho ďalej. V roku 2000 tento Parlament rokoval o tom, či by Grécko malo vstúpiť do eurozóny. Žiadali to sociálni demokrati, nemecká vláda. S vašou pomocou bol Parlament dvojtretinovou väčšinou za pristúpenie Grécka k eurozóne. To je fakt a nemá to nič spoločné s nacionalizmom.

Rád by som odpovedal na otázku pána Schulza o dlhoch v Nemecku a v Španielsku. Španielsky štátny dlh je, samozrejme, nižší ako nemecký. Španielsko nemuselo financovať proces opätovného zjednotenia. Zapaterova vláda v Španielsku má však iné problémy. Vpustila do krajiny 6 miliónov ľudí a 2 miliónom z nich dala španielske občianstvo a nezamestnanosť teraz dosahuje viac ako 20 %. To je štrukturálny problém a spôsobil ho jeden človek: pán Zapatero.

 
  
MPphoto
 

  Stephen Hughes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, v Rade a v Komisii sú mnohí, ktorí sú presvedčení o tom, že vo svetovom hospodárstve uspejeme, len ak obmedzíme práva pracujúcich, naše systémy kolektívneho vyjednávania a naše dôchodky. Inými slovami, vravia nám, že musíme oslabiť náš sociálny model. Verejné financie treba prebudovať s jediným cieľom znížiť verejný dlh na svojvoľne určených 60 % HDP a deficity majú byť v zásade vylúčené.

To je tá istá Rada, ktorá sa, ak ma pamäť neklame, dohodla na stratégii Európa 2020, ale zrejme ju nezaujíma, odkiaľ sa vezmú peniaze na splnenie tejto stratégie. Ak máme z roka na rok výrazne znižovať náš verejný dlh, ak sa máme vyhýbať deficitom nad 1 %, ako navrhuje Komisia, a ak to všetko máme robiť v prostredí nízkeho rastu s vysokou nezamestnanosťou, ako vôbec môžeme vykonávať stratégiu Európa 2020?

To je mylná hospodárska stratégia nákladovej konkurencieschopnosti a extrémnych fiškálnych úspor, ktorá nasmeruje Európu na cestu úpadku v rozhodujúcom okamihu jej histórie. Pán predseda Barroso tu momentálne nie je, ale domnievam sa, že musí Rade povedať, aby prehodnotila politický program najmenej v troch oblastiach.

Po prvé, hospodársku a menovú úniu musíme doplniť vytvorením európskej stabilizačnej agentúry pre spoločné európske dlhopisy a som rád, že pán predseda Barroso dnes myšlienku európskych dlhopisov nevylúčil. Skončia sa tým špekulatívne útoky, dosiahne sa likvidita štátneho dlhu na trhu a znížia sa celkové dlhové náklady eurozóny.

Po druhé, musíme upraviť vyváženosť navrhovaných právnych predpisov o hospodárskom riadení. Súhlasíme s tým, že fiškálna disciplína si bude vyžadovať prísne pravidlá a dôsledné vykonávanie, ale musíme ich zároveň zosúladiť s riadnym vykonávaním cieľov stratégie Európa 2020 v každej krajine, čo sa musí odzrkadliť v právnych predpisoch.

A napokon potrebujeme nové zdroje verejných financií. Kríza zmazala roky rozpočtového úsilia. Daň z finančných transakcií sa už poriadne oneskoruje a je škandalózne, že Rada je akoby zhypnotizovaná vo svetle reflektorov a nedokáže o tejto dani rozhodnúť. Toto sú reformy, ktoré naliehavo potrebujeme.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Goulard (ALDE).(FR) Vážený pán predsedajúci, v dejinách parlamentarizmu sa parlamentom právomoci zriedkakedy pridávali. Keď sa parlamentom ponúklo viac právomocí, zvyčajne ich prijali. Táto dnešná rozprava ma vedie k presvedčeniu, že my – spravodajcovia pre balík hospodárskeho riadenia – sme urobili správne, keď sme zašli ďalej ako sa navrhovalo, pretože, pán komisár, Komisia nám v podstate vraví: „Pokúsili sme sa, ale nedalo sa.“ Rada nám zasa vraví: „Ďalej už nechceme ísť.“ Nuž, ako zvyčajne je to na Parlamente. Okrem toho to bola Rada, kto chcel zvýšiť práva Parlamentu, a nie Parlament, kto vykonáva svoje právomoci neprimerane. Podľa Lisabonskej zmluvy sme spoločnými zákonodarcami.

Preto len s potešením oznamujem, že správa, ktorú dnes dopoludnia predkladám, sa zaoberá aj európskymi dlhopismi, pretože táto rozprava sa musí uskutočniť tu v pléne. Je neprijateľné, keď nám pán Barroso povie: „Ó-la-lá, to všetko je veľmi komplikované, v Rade sme už porobili dosť hlúpostí, tak teraz naozaj buďte ticho.“ Urobíme to práve naopak. Budeme o tom hovoriť v duchu demokracie.

Po druhé, je tu tiež myšlienka Európskeho menového fondu, pretože všetky tieto riešenia, ktoré, ako povedal pán Martin Schulz, sú prechodné, naši občania v skutočnosti nemusia vôbec očakávať. Buď môžete sledovať, ako vám odchádzajú vlaky, alebo môžete pracovať. Tento Parlament sa pokúsi pracovať. Nemáme podrobný plán, netvrdíme, že máme úplnú pravdu, ale považujem za absolútne neprijateľné, že diskusia prebieha v denníku Financial Times či Zeit a nie v Európskom parlamente. Urobíme si len svoju prácu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts (Verts/ALE).(FR) Vážený pán predsedajúci, veľmi vítam výzvu pána Martina Schulza, aby sme sa pokúsili obnoviť dôveru našich občanov, a to znamená hovoriť pravdu a neuchyľovať sa k prílišnému zjednodušovaniu.

Prvé zjednodušenie spočíva v tvrdení, že európske dlhopisy oberajú členské štáty o zodpovednosť. To očividne nie je pravda, pretože členské štáty nikto nikdy nepožiadal, aby dali dokopy 100 % svojich dlhov. V rámci režimu európskych dlhopisov budú členské štáty v každom prípade musieť ísť s časťou svojho dlhu priamo na trhy a tam sa bude posudzovať váha ich podpisu, ktorá sa odzrkadlí v úrokových sadzbách, ktoré budú musieť platiť. Toto je neprimerané zjednodušovanie, ktorému sa treba vyhnúť.

Ďalšie zjednodušovanie spočíva v tvrdení, že zachraňujeme tých Grékov, tých nezodpovedných Írov. Chcem však upozorniť, že v skutočnosti požičiavame peniaze, a to pri sadzbách, ktoré sú mimoriadne výhodné pre veriteľov. Robíme pri tom dobrý obchod. Preto máme dve možnosti: Buď sa budeme domnievať, že s našimi pôžičkami Grécko a Írsko prestanú predstavovať riziko a že by sme im mali požičať pri sadzbe zodpovedajúcej nulovému alebo aspoň mimoriadne nízkemu riziku, alebo že existuje riziko, že sa dostanú do platobnej neschopnosti. Problém preto treba riešiť, tieto dlhy treba reštrukturalizovať a treba skoncovať s neistotou.

Na záver by som chcel niečo povedať našim nemeckým priateľom, najmä z Kresťansko-demokratickej únie (CDU). Vážený pán Langen, hovorili ste o opätovnom zjednotení a máte pravdu. Keď sa Nemecko zjednotilo, vo forme veľmi vysokých úrokových sadzieb za to zaplatila celá oblasť naviazaná na nemeckú marku, ku ktorej patrilo aj Belgicko a ku ktorej bolo Francúzsko napokon veľmi lojálne. Išlo o správnu vec. Bolo to správne historicky, pretože zjednotenie Nemecka predstavovalo zjednotenie Európy tak, ako ju poznáme, aj hospodársky, pretože v konečnom dôsledku mal každý prospech z rýchlejšieho tempa rastu, ku ktorému to viedlo.

Preto dnes hovorím CDU: „Myslite na to,“ a o to isté žiadame aj Nemecko.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Martin Callanan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v istom zmysle je akosi ironicky primerané, že Európska rada má diskutovať o stálom krízovom mechanizme, pretože určite to vyzerá tak, že euro sa teraz potáca od krízy ku kríze. Hoci mnohí v Spojenom kráľovstve sme euro vždy považovali za historický omyl tak pre našu vlastnú krajinu, ako aj pre celú Európu, pohľad na túto situáciu nás, samozrejme, vôbec neuspokojuje. Chceme, aby sa táto situácia vyriešila na európskej úrovni rozhodným návratom k fiškálnej disciplíne v celej Únii.

Nevyriešia ju ďalšie pôžičky, a to ani na úrovni EÚ, ani na miestnej úrovni. Povedzme si však jasne, v čom spočíva zodpovednosť za tento stav eura. Povinnosťou každého členského štátu eurozóny je plniť si záväzky voči nej a úlohou ďalších zúčastnených štátov je zabezpečiť, aby to tak naozaj bolo. Toto je jeden z rozhodujúcich dôvodov, prečo existujú samostatné stretnutia ministrov eurozóny. Poviem to bez obalu, za stabilné riadenie eurozóny zodpovedajú predovšetkým členovia eurozóny. My ostatní môžeme poskytnúť politickú podporu, ale to je asi tak všetko. Neexistujú žiadne dôvody na ukladanie ďalšieho bremena či ďalších sankcií tým členským štátom, ktoré sa rozhodli nedopustiť sa tej chyby, že vstúpia do eurozóny.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL).(EL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prešiel presne rok odvtedy, ako sa začalo rúcať grécke hospodárstvo a Grécko pristúpilo na katastrofálne memorandum a mechanizmus podpory. Po roku, vážený pán Langen, je krajina na pokraji bankrotu, a to predovšetkým sociálneho bankrotu, keďže nezamestnanosť má na budúci rok dosiahnuť 15 %, pričom vláda práve včera prijala návrh zákona o zákaze kolektívnych zmlúv a dnes celá krajina štrajkuje, a potom tiež hospodárskeho bankrotu, pričom deficit a dlh tentokrát nezvýšili „grécki klamári“ v stranách PASOK a Nová demokracia, ale komisári – alchymisti, ktorí používajú štatistiky Eurostatu podľa toho, ako sa im to hodí, na zvyšovanie dlhov slabých a znižovanie dlhov silných.

Preto ak sa prijme taký mechanizmus, aký sa použil v prípade Grécka, určite sa ženieme do bankrotu. Ak Rada pripravuje takýto mechanizmus, vrhne krajiny do recesie vedúcej k nezamestnanosti a zachraňovaniu bánk a veľkých podnikov. Zaujímalo by ma, či toto je tá európska vízia, o ktorej na začiatku hovoril pán Barroso, ktorý tu teraz nie je, aby to vysvetlil.

 
  
MPphoto
 

  Timo Soini (EFD).(FI) Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru je každá krajina zodpovedná za svoje hospodárstvo. Štáty nenesú zodpovednosť za dlhy ostatných. To je zakotvené aj v článku 125 zmluvy. Zmluva sa dodržiava, keď to ľuďom vyhovuje, ale keď im to nevyhovuje, zmluva sa ignoruje. Boli sme toho svedkami v referendách: Francúzsko povedalo „nie“, Holandsko povedalo „nie“, aj Írsko povedalo „nie“. Dva z týchto výsledkov riešil Parlament a jeden sa riešil prostredníctvom ďalšieho referenda. Zdá sa, že výklad článkov zmluvy závisí od toho, odkiaľ fúka vietor.

Fínska vláda uložila fínskym daňovým poplatníkom akési nespravodlivé záväzky ručiteľa, ktoré budeme musieť napokon zaplatiť. Nerozumieme tomu, prečo by fínski pracujúci a drobní podnikatelia mali v práci potiť krv, aby zaplatili dlhy hazardérov a klamárov. To prosto nie je správne.

Keď sa v Sovietskom zväze vyskytli problémy, žiadali tam viac socializmu. V Moskve sa zišli ľudia a žiadali viac socializmu. Keď sa vyskytnú problémy v Európe, ľudia sa zídu v Bruseli a žiadajú viac integrácie. Konečný výsledok bude úplne rovnaký. Nebude to fungovať.

Zdravá spoločnosť sa buduje zdola nahor. Demokracia sa buduje zdola nahor, nie nadol z nejakej vysokej slonovinovej veže. Tak to prosto je. Spoločná hospodárska politika pre Európu nebude fungovať. Európa môže fungovať len ako hospodárska oblasť a zóna voľného obchodu, k čomu by sa mala znovu vrátiť.

Chcel by som povedať len niekoľko slov o európskych dlhopisoch. Minule som o európskych dlhopisoch hovoril v helsinskej štvrti Mellunmäki, a keď som povedal, o čo ide, ženy pevne stisli svoje kabelky a muži sa presviedčali, či ešte majú pri sebe peňaženky. Toto nebude fungovať.

 
  
MPphoto
 

  Hans-Peter Martin (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, práve sme boli svedkami tragického obvinenia Nemecka. Je to hrozivá pripomienka konca 20. rokov minulého storočia.

Ako nadšený zástanca európanstva a tvrdohlavý podporovateľ eura by som sa vás rád opýtal, či ste nevšimli, že Európsku úniu, tento veľkolepý projekt mieru a hospodárskej prosperity, ženiete priamym smerom k zemi? Pán Cohn-Bendit správne povedal, že vždy reagujeme príliš neskoro a vždy až spätne. Teraz sa musíme pozerať do budúcnosti. Nevšimli ste si vari, čo sa deje vonku? Ľudí už nezaujímajú naťahovačky medzi socialistami a konzervatívcami, a to ani v mojej rodnej krajine, ani v Európskom parlamente. Zaujímajú ich riešenia a to, či sú ich peniaze stále v bezpečí. Musíme im úprimne povedať, že už to tak nie je.

Musíme pristúpiť k ďalšiemu kroku a pripustiť, že potrebujeme odvahu na odpísanie dlhov, musíme konečne prinútiť banky platiť, aj keby to malo ovplyvniť naše životné poistenie, a musíme založiť nový európsky politický projekt, ktorý nebude zaťažený problémami Lisabonskej zmluvy.

Sme v pasci. Keď tento článok zmeníme a doplníme, zistíme, že Írsko bude v referende hlasovať proti. Dá sa očakávať, že v našej krajine sa stane to isté. Okrem toho máme obrovský problém v Spojenom kráľovstve. Dámy a páni, musíte sa prebudiť a pozrieť sa na to, čo sa deje.

 
  
MPphoto
 

  Corien Wortmann-Kool (PPE).(NL) Vážený pán predsedajúci, teraz v čase krízy by sme nemali strácať zo zreteľa skutočnosť, že za posledných desať rokov nám euro prinieslo veľa prosperity a stability, ako aj množstvo pracovných miest. Euro si preto naozaj zaslúži dôraznú obranu. To si však bude vyžadovať rozhodný európsky samit a omnoho väčšiu jednotu. Jednota nám zúfalo chýba, a to nielen pokiaľ ide o stály krízový mechanizmus, ale aj pokiaľ ide o dôsledné finančné riadenie.

Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že v tejto rozprave sú zázračným slovkom „európske dlhopisy“, akoby sa vďaka nim problémy verejného dlhu mali stratiť ako sneh na jarnom slnku. Tí z prítomných, ktorí volajú po európskych dlhopisoch, by si však mali tiež uvedomiť, že sú s nimi spojené významné záväzky a prísna rozpočtová disciplína, ktorá siaha omnoho ďalej ako návrhy na posilnenie Paktu stability a rastu, ktoré máme teraz pred sebou.

Pán prezident Trichet povedal „fiškálna únia“. Sú tí z prítomných, ktorí volajú po európskych dlhopisoch, na to pripravení? O tom pochybujem.

Vážený pán predsedajúci, musíme našu energiu vložiť do návrhov, ktoré máme teraz pred sebou, aby sme posilnili základy, na ktorých euro stojí. Je to naliehavé a my v Parlamente tvrdo pracujeme na tom, aby sme to dosiahli. Potrebujeme tiež prístup založený na dôslednejšom dodržiavaní pravidiel v preventívnych opatreniach Paktu stability a rastu, pretože prevencia je lepšia ako liečba. Musíme tiež zabezpečiť vyššiu úroveň spoločnej zodpovednosti členských štátov, a to nielen za výhody, ale aj za povinnosti a záväzky, ktoré vyplývajú z Paktu stability a rastu.

 
  
MPphoto
 

  Udo Bullmann (S&D). (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v kritických situáciách Európa vždy našla cestu z krízy. Nie vďaka tomu, že sa proti sebe rozohrávali rôzne záujmy, ale vďaka tomu, že sme svoje záujmy spojili, čo nám umožnilo vydať sa novými cestami.

Chcel som sa pána Barrosa na niečo opýtať, ale už tu, žiaľ, nie je. Samozrejme, čoskoro sa uskutoční dôležitá tlačová konferencia o tom, ako môžeme zachrániť Európu s použitím najmenšieho spoločného menovateľa, ale pán Rehn možno môže moju otázku odovzdať ďalej. Nechápem, prečo sa nevydáme touto cestou. Európske dlhopisy sú rozumným riešením. V mene našej skupiny to povedal pán Schulz a v Nemecku, kde to je rozhodujúca otázka, hovorí naša strana to isté. Výhrady má najmä nemecká vláda, ale výhrady existujú aj v ďalších krajinách, ktoré prejavujú menší záujem. Prečo nepostupujeme touto cestou? Hovoríme, že tieto problémy sa dajú vyriešiť. Teraz plánujeme zaviesť európske dlhopisy, ale zostavujeme rozumný balík. Čo potrebujeme, aby Európa mohla konať? Ako sa dajú vložiť peniaze do kufrov? Ako sa dá zvýšiť zdaňovací potenciál pre rozumné dlhodobé hospodárstvo? Zavádzame európske dlhopisy a ich zavedenie spájame so zavedením dane z finančných transakcií v Európskej únii. Tento balík by mohol viesť k situácii, v ktorej každý vyhráva a ktorá by každému mohla priniesť výhody. Opýtajte sa na európskom samite pani Merkelovej, či je na to pripravená. Prečo to nie je možné? Prečo Komisia nepredloží takýto návrh? Každému by to pomohlo a Európe by to dalo možnosť nového rozsiahleho projektu na prekonanie krízy. Očakávam, že Komisia tento návrh predloží.

Musíte prestať s pokusmi o výhovorky. Je načase, aby ste konali v záujme občanov Európy a v záujme členských štátov, aby sme sa dokázali vrátiť na rozumnú cestu rastu. Náš osud je vo vašich rukách, ale musíte mať odvahu okamžite sa chopiť iniciatívy.

 
  
MPphoto
 

  Carl Haglund (ALDE).(SV) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že uplynulý rok je dôkazom, že spoločná mena si vyžaduje jasné spoločné základné pravidlá, a je zrejmé, že takéto pravidlá v súčasnosti nemáme. Zrejmé je aj to, že eurozóna trpí rozhodným nedostatkom dôveryhodnosti v očiach ľudí aj finančného trhu. Nesúhlasím s pánom Bullmanom. Som, naopak, presvedčený, že Komisia vykonala dobrú prácu a predložila ambiciózne návrhy. Pokiaľ ide o problémy, ktorým v súčasnosti čelíme, domnievam sa, že problematická nie je Komisia, ale Rada. Rada má, samozrejme, pred sebou v nadchádzajúcich dňoch pomerne zložité zasadnutie.

Chcel by som povedať, že ma veľmi teší, že Komisia teraz predložila aj návrh, ktorý nám v budúcnosti umožní nápravu makroekonomickej nerovnováhy. Doposiaľ sme sa sústreďovali výlučne na financie a deficity miest a to je úplne neprimerané, čo celkom jasne ukazuje írsky prípad.

Menej ma teší, ako funguje Rada, čoho príkladom je handrkovanie pána Sarkozyho a pani Merkelovej so zámerom obmedziť záväznosť dôkladných návrhov Komisie, čo bude znamenať, že tieto návrhy nepovedú k žiadnym zlepšeniam. Mali by sme pamätať na to, čo sa stalo v roku 2005, keď sa oslabil Pakt stability a rastu. Boli to tie isté krajiny, ktoré vtedy vytvorili situáciu, ktorá z dlhodobého hľadiska mohla viesť k tomu, čo sa teraz stalo v Grécku. Dúfam, že Rada sa vzchopí a uvedomí si, aké rozhodnutie potrebujeme. Inak sa z tejto situácie nedostaneme.

 
  
MPphoto
 

  Derk Jan Eppink (ECR).(DE) Vážený pán predsedajúci, flámsky politik Bart De Wever v rozhovore pre časopis Der Spiegel povedal, že Belgicko sa stalo spoločnosťou presunov. Jadrom belgického problému je táto skutočnosť a nie otázka jazyka. Solidarita sa stala jednosmernou ulicou.

EÚ sa teraz chystá urobiť to isté. Spoločnosť služieb meníme na spoločnosť presunov a euro je jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto stavu. V mnohých štátoch otvára cestu k lacným peniazom. Ako povedal predseda Rady EÚ pán Van Rompuy, stalo sa tabletkou na spanie. Ohrozuje konkurencieschopnosť jednotlivých krajín. Mnohí európski politici teraz žiadajú zavedenie ďalšej tabletky na spanie: európskych dlhopisov. Priepasť sa tým len rozšíri. Keď budeme takto pokračovať, EÚ bude o niekoľko rokov v rovnakej pozícii ako teraz Belgicko. Bude spoločnosťou presunov, ktorej politické základy sa rúcajú.

Cez Vianoce budem čítať knihu s názvom Zachráňte naše peniaze, ktorú napísal pán Henkel, bývalý predseda Zväzu nemeckého priemyslu. Možno by ste mali urobiť to isté, aby ste zistili, čo si ľudia v Nemecku myslia.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (EFD).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po odhaleniach v denníku New York Times prebieha v Spojených štátoch vyšetrovanie tajného klubu deviatich bánk vrátane jednej európskej, ktorých šéfovia sa každú stredu stretávajú, aby sa dohodli na krokoch v oblasti derivátov. Krízový výbor o tom vôbec nebol informovaný a Európa je len divákom.

Americká centrálna banka musela vysvetľovať 13 biliónov USD vynaložených na záchranu bánk. Mohli by ste nám povedať, čo Americká centrálna banka žiadala za záchranné balíky európskych bánk? Nie je to práve kritická situácia v bankách – a nie v štátnych rozpočtoch –, ktorá si vyžaduje zdvojnásobenie sumy v európskom záchrannom fonde a prípravu na záchranné opatrenia vo výške 2 000 miliárd EUR?

Čo nám bráni vyzvať Európsku centrálnu banku, aby podrobne a transparentne vysvetlila svoje opatrenia, tak ako to bolo v Spojených štátoch v prípade Americkej centrálnej banky? To by rozptýlilo podozrenia, že konala a stále koná svojvoľne a nie v spoločnom záujme občanov a daňových poplatníkov členských štátov Európskej únie.

Prečo sa vlastne nikdy nediskutovalo o prijatí opatrení na skutočné a účinné rozlíšenie komerčných a špekulatívnych bánk ako v prípade Glassovho-Steagallovho zákona?

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Pallone (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, všetci sa zhodneme na potrebe vytvorenia nástroja, ktorý dokáže zasiahnuť v prípade krízy. Tento nástroj musí byť nevyhnutne spojený s prísnymi a obozretnými rozpočtovými politikami v členských štátoch. Dúfam, že to bude znamenať, že krízy podobné tej, ktorú v týchto mesiacoch zažívame, sa nezopakujú.

Dnešná rozprava sa zaoberá tým, ako najlepšie financovať tento nástroj. Všetci vieme, že v niektorých krajinách bol za krízu čiastočne zodpovedný súkromný sektor, a v takých prípadoch je správne, aby niesol určitú zodpovednosť, hoci jeho podiel by sa mal posudzovať v každom prípade osobitne.

Domnievam sa však, že na financovanie protikrízového nástroja musíme nájsť nové a inovačné spôsoby. Jedným príkladom by mohli byť európske dlhopisy, ktoré niektorí vnímajú ako novú záťaž vnútroštátnych rozpočtov. To však nie je pravda. Naopak, pri vydávaní európskych dlhopisov by sa protikrízový nástroj mohol financovať prostredníctvom trhu z prostriedkov zahraničného kapitálu a ľudí, ktorí hľadajú investičné príležitosti.

Mechanizmus založený výlučne na pomerných príspevkoch vo forme vyhradených rezerv by znamenal veľkú záťaž pre členské štáty, ktoré by museli nájsť zdroje a kapitál na vklady, ktoré by však neprinášali žiadne výnosy ani zisk. V dnešnej situácii, keď sa od členských štátov žiada, aby vykonávali prísne rozpočtové politiky s cieľom znížiť deficity a dlhy a zároveň platili príspevky v záujme účasti na protikrízovom fonde, skutočne hrozí kolaps.

Európske hospodárstvo nemožno oživiť, ak zároveň nevyužijeme silu eura na medzinárodných trhoch a výsledné zlepšenie úverového ratingu na jeho uzdravenie.

 
  
MPphoto
 

  Elisa Ferreira (S&D).(PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, vypočuli ste si veľmi jasný odkaz tohto Parlamentu, žiadosť, aby Komisia konala, aby zasiahla. Žiadame, aby sa Komisia prestala obmedzovať na schvaľovanie minimálnej možnej zhody dosiahnutej medzi štátmi, čo znamená, že Komisia sa nesmie nechať obmedzovať vôľou najmocnejších. Komisia si musí splniť povinnosť a záväzok prevziať iniciatívu.

S ľútosťou hovorím, že závery, ktoré očakávame na nadchádzajúcom samite neprinesú riešenie, a to najmä preto, že očakávaný mechanizmus zasahovania musia jednomyseľne prijať všetky členské štáty a my potrebujeme európsky rozmer a nie rozmer, ktorý umožní všelijaké deformácie a niektorým krajinám umožní, aby kontrolovali ostatné. Revízia zmluvy na druhej strane v tejto dobe otvorí Pandorinu skrinku a ja by som v každom prípade chcela odpoveď na jednu otázku: Bude môcť nový mechanizmus nakupovať štátne dlhopisy?

Pán komisár, potrebná je hĺbková revízia a Komisia nesmie ignorovať prebiehajúcu diskusiu o európskych dlhopisoch a musí reagovať na iniciatívy, ktoré medzitým vyvíjajú rôzne subjekty, napríklad páni Juncker a Mário Monti, niektoré skupiny v tomto Parlamente a výskumné inštitúcie. Komisia musí predložiť návrh a musí ho vedieť obhájiť.

A napokon jedna záverečná poznámka: Eurozóna nemá všeobecný problém, vlastne má jeden všeobecný problém, ale ten sa týka skôr jej nedostatočného rastu ako nerovnomerného rastu v rámci nej. Kde sú prostriedky, ktoré sa musia pridať k hospodárskemu riadeniu a penalizácii s cieľom účinne presadzovať a napĺňať stratégiu Európa 2020?

 
  
MPphoto
 

  Wolf Klinz (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Schulz má pravdu. Nachádzame sa uprostred obrovskej krízy dôvery a členovia Rady dávajú občanom klapky oči. Vravia im, že všetko je pod kontrolou, že potrebujeme vykonať len malé zmeny zmluvy na zavedenie stáleho stabilizačného mechanizmu a potom bude problém vyriešený. Situácia v skutočnosti nie je pod kontrolou. Členské štáty len reagujú namiesto toho, aby konali. Zúfalo bojujú proti požiaru, ale nedokážu uhasiť plamene. Trhy si kladú otázku, kto vlastne riadi Európu a eurozónu.

EÚ je na kľúčovej križovatke. Ak sa teraz nerozhodneme pre správnu cestu, nebudeme vedieť zachovať ani súčasný stav. Urobíme skôr krok späť. Musíme smerovať k ďalšej integrácii. Potrebujeme viac Európy. Musíme dokončiť zavedenie vnútorného trhu vrátane odvetvia služieb. Popri menovej únii potrebujeme hospodársku, rozpočtovú a fiškálnu úniu. Potrebujeme tiež silnú Komisiu s právom a právomocou kontrolovať a sledovať hospodársku úniu a v odôvodnených prípadoch automaticky ukladať sankcie. Keď vykonáme tieto kroky k väčšej integrácii, potom budeme môcť hovoriť o zavedení európskych dlhopisov. Vtedy pre ne budú položené základy. Počas všetkých týchto krokov však budeme musieť aj napriek všetkým odôvodneným úsporným opatreniam zabezpečiť potrebné dlhodobé investičné financovanie na zabezpečenie strednodobej a dlhodobej konkurencieschopnosti Európskej únie.

Musíme konečne občanom povedať pravdu. Potrebujeme riešenia bez klapiek na očiach, o otázkach musíme diskutovať bez ideológií a musíme sa prestať potácať k riešeniu. Žiadame dlhodobé opatrenia a nie krátkodobé reakcie.

 
  
  

PREDSEDÁ: Dagmar ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford (ECR). – Vážená pani predsedajúca, začnime dobrými správami. Áno, v niektorých častiach širšieho hospodárstva Európy existujú znaky oživenia. To je však ohrozené trvajúcou neistotou, ktorá hrozí zastavením prísunu financií a investícií. Každý v Európe vrátane Spojeného kráľovstva má skutočný záujem na sile hospodárstva eurozóny.

Jeho nevyhnutnou súčasťou je dôsledné a transparentné hospodárske plánovanie na kontrolu bezuzdných štátnych výdavkov a neudržateľnej výšky dlhu vo všetkých 27 krajinách. Krajiny eurozóny si uvedomili potrebu stáleho krízového riešenia, existuje tu však množstvo otázok a niektorými z nich sa zaoberá toto uznesenie Parlamentu.

Po prvé, akú povahu by mala mať účasť súkromného sektora? Vítam odporúčanie nasledovať precedens Medzinárodného menového fondu na ochranu verejných prostriedkov prostredníctvom postavenia prednostného veriteľa. Po druhé, o akých zmenách zmluvy rozprávate? Túto otázku treba jasne vysvetliť.

A napokon, stály krízový mechanizmus bol charakterizovaný ako nástroj na posilnenie eurozóny. Krajiny, ktoré chcú prijať euro, by mali mať možnosť sa na ňom podieľať, ale tí z nás, ktorí sa rozhodli ho neprijať, by nemali byť nútení k tomu, aby doň prispievali.

 
  
MPphoto
 

  Alain Lamassoure (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, občanov Európy aj finančné trhy trápia pochybnosti. Dokážu Európania teraz, keď majú spoločný osud, čeliť mu v duchu solidarity?

Solidarita sa dnes prejavuje v hlbinách krízy. To je v poriadku, ale to nestačí. Európania spojení v nešťastí musia tiež preukázať, že pri mapovaní cesty vpred konajú solidárne, pretože ak kríza v Európe trvala dlhšie ako na iných kontinentoch, dôvod spočíva v tom, že naše hospodárstvo už bolo oslabené desaťročím pomalého rastu na úrovni v priemere len 1 % ročne. Desať rokov lisabonskej stratégie bolo strateným desaťročím.

V stratégii EÚ 2020 európski vedúci predstavitelia prišli s plánom na oživenie nášho hospodárstva, nepovedali však, ako sa má financovať a kontrolovať ani aké budú stimuly či možné sankcie. Preto nastal čas doplniť Pakt stability a rastu paktom solidarity, ako to už tu v pléne bolo povedané.

Slovo „solidarita“ sa v zmluve vyskytuje 23-krát. Zmeňme toto slovo na skutok. Pripravuje sa proces koordinácie fiškálnych politík na zaručenie stability prostredníctvom predchádzania deficitom. Rozšírme jeho rozsah, koordinujme sa navzájom s cieľom zaručiť budúce financovanie. Musíme míňať menej, ale míňať lepšie, nie každý z nás doma sám pod hrozbou sankcií, ale všetci spoločne. Ak sa chcú Európania vyhnúť najhoršiemu, musia zjednotení pripraviť to najlepšie.

 
  
MPphoto
 

  Zoran Thaler (S&D).(SL) Vážená pani predsedajúca, my Európania žijeme so zaujímavým paradoxom. Na jednej strane euro počas svojej dvanásťročnej existencie dokázalo, že je najstabilnejšou svetovou menou. Podľa oficiálnych údajov Európskej centrálnej banky vo Frankfurte priemerná inflácia v tomto období dosahovala 1,97 %, čo je len tri percentuálne body pod cieľom 2 %. Hodnota eura voči americkému doláru zostala po celý čas vo všetkých praktických ohľadoch vyššia ako v čase vzniku európskej meny. Na druhej strane však v poslednom čase počúvame zvesti o tom, že euru dokonca možno hrozí kolaps. Ako sme sa mohli dostať do takej situácie?

Do tohto bodu nás priviedlo groteskné a nezodpovedné správanie spôsobené populistickými politikami ľavice aj pravice. Chceme však pri obrane našej meny skutočne dopustiť, aby sa demokracia ukázala slabšia ako pomerne autoritárske režimy? Potrebujeme zodpovedné správanie, potrebujeme v našich politikách zakotviť päť zlatých pravidiel zodpovedného správania. Prijmime ich tu v Parlamente, rozhodnime, ako budeme merať mieru zodpovedného správania a správania v prospech spoločného dobra presadzovaného politikami v našich členských štátoch.

Základným kameňom by preto mala byť daň z finančných transakcií a európske dlhopisy. Prijatie týchto politík na ochranu našej spoločnej meny je dnes našou povinnosťou.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE).(ES) Vážená pani predsedajúca, to, čo práve teraz potrebujeme, sú jasné pravidlá a pritom robíme pravý opak. Prednesiem preto niekoľko návrhov na opätovné nastolenie jasnosti.

V európskom semestri sa chce Parlament sústrediť na súbor diskusií, ktoré sú v súčasnosti mimo oblasti záujmu a nie sú v súlade s verejnou mienkou. Chceme politické reakcie na odporúčania, ktoré budú v nasledujúcich šiestich mesiacoch adresované členským štátom, aby sa zohľadnili pri určovaní pokút ustanovených v legislatívnom balíku týkajúcom sa riadenia.

Naša skupina by chcela jasne povedať, že v legislatívnom balíku nie sú žiadne zázračné riešenia na prekonanie krízy. Nachádzajú sa tam známe postupy rozpočtovej disciplíny a štrukturálnych reforiem na udržanie konkurencieschopnosti.

Pokiaľ ide o krízový mechanizmus, včera ste správne povedali, pán komisár, že pán predseda Barroso nám tu prisľúbil, že pôjde o európsky mechanizmus. Dnes Rada navrhuje medzivládny mechanizmus. Považuje pán Barroso tento mechanizmus za európsky, pretože tento fond má sídliť v Európe a nie napríklad na Kajmanských ostrovoch, alebo nám chce Komisia pomôcť vytvoriť mechanizmus v súlade s postupmi EÚ, ku ktorému môže prispieť aj Parlament?

Pokiaľ ide o európske dlhopisy, Komisia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a odborníci hovoria, že ide o dobrú myšlienku, ale je to predčasná myšlienka, a preto je neskoro.

Navrhujem Komisii, aby sme začali diskutovať o formovaní systému európskych dlhopisov, ktorý zabezpečí primerané financovanie krajinám, ktoré postupujú správne, a potrestá krajiny, ktoré robia opak, tým že ich prinúti vstúpiť na trhy pri sadzbách, ktoré budú mať skutočne odstrašujúci účinok. To je jediná schodná cesta spojenia fiškálnej disciplíny a hospodárskeho rastu.

Už za mnou nechoďte s diskusiami o tom, či je príliš skoro alebo príliš neskoro, pretože už vieme, že vždy konáme neskoro. Uvidíme, či po zmene pravidiel dokážeme aspoň raz konať včas.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Trautmann (S&D).(FR) Vážená pani predsedajúca, euro je naším spoločným majetkom a odbory dnes Parlamentu povedali, že ich znepokojuje, že aj samotní zamestnanci platia cenu za krízu prostredníctvom slabého eura, eura vystaveného útokom a nie eura podporujúceho rast a tvorbu pracovných miest.

Preto je nevyhnutné, aby sme sa nezaoberali len technickou revíziou zmlúv a aby sa riešili dva hlavné nedostatky eurozóny, ktoré odhalila kríza.

Ako sme počuli, prvým prístupom je zavedenie európskych dlhopisov. Európske dlhopisy stabilizujú úroveň eura a zároveň okamžite zastavia špekulatívne útoky.

Druhým prístupom, ktorý má zaviesť fiškálnu spravodlivosť a donútiť finančný trh k tomu, aby zaplatil za krízu, je práve zavedenie dane z finančných transakcií, aby cenu za túto krízu v dôsledku fiškálnej nespravodlivosti neplatili zamestnanci.

A napokon je potrebné zriadiť európsku dlhovú agentúru, ktorá musí byť schopná znášať časť štátneho dlhu členských štátov.

Na záver by som chcela podporiť pána Junckera a povedať, že rozšírenie stabilizačného fondu, ktoré navrhol generálny riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) pán Dominique Strauss-Kahn, je dobrou myšlienkou.

Ako sme počuli, včasný zásah a nie meškanie, rozhodnutie byť silní a nie slabí by nám umožnilo vykonať akt riadenia, ktorý by obnovil dôveru, ktorú požadoval náš predseda pán Martin Schultz.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Paulo Rangel (PPE).(PT) Vážená pani predsedajúca, prvá vec, ktorú by som tu chcel jasne povedať a ktorú musíme v tomto Parlamente podporiť, je, že na rozdiel od toho, čo občas čítame v tlači a vo vyhláseniach niektorých európskych vedúcich činiteľov, euro ako mena malo v našej reakcii na súčasnú krízu rozhodujúcu úlohu. Bez eura by sme boli v mimoriadne zložitej situácii, meny slabších krajín by čelili obrovskej devalvácii, v dôsledku čoho by neskutočne vzrástla hodnota nemeckej marky, aby sa udržalo nemecké hospodárstvo a európske hospodárstva. Euro preto bolo stabilizujúcim činiteľom, a to nielen pre krajiny v rámci eurozóny, ale aj pre meny tých krajín, ktoré nechceli patriť k eurozóne.

Opakujem, pretože musíme brániť toto Spoločenstvo, ktorému sa podarilo zareagovať na krízu ako nikdy predtým, a keďže uvidíme, čo sa v budúcnosti stane napríklad s dolárom a Spojenými štátmi, uvidíme tiež, že euro má v skutočnosti svoje výhody.

V rámci tejto Rady máme teraz zodpovednosť urobiť na ochranu eura všetko, čo je v našich silách, najmä vytvoriť stabilizačný fond, ktorý bude dodržiavať metodiku Spoločenstva a dokáže zaviesť zodpovednosť v krajinách, ktorých situácia je najkrehkejšia, a solidaritu v krajinách, ktoré si splnili svoje povinnosti a nie vždy dokázali v rámci eurozóny zaujať solidárny postoj, aspoň nie prostredníctvom svojich vonkajších vyhlásení.

 
  
MPphoto
 

  Juan Fernando López Aguilar (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, rok 2010, ktorý sa chýli ku koncu, viackrát charakterizovali ako rok, v ktorom sme žili nebezpečne. Domnievam sa preto, že by bolo užitočné, keby táto rozprava zdôraznila poučenia z roku 2010, aby sme mohli vyvodiť závery pre rok 2011.

Prvý záver sa týka neudržateľnej nerovnováhy vo finančnom sektore európskeho hospodárstva a deformácií v jeho reálnom hospodárstve.

Druhým je neudržateľná nerovnováha jednotnej meny a potreba koordinácie hospodárskych, fiškálnych a rozpočtových politík, ktoré sú ešte stále v krehkom stave.

Tretí a hlavný záver sa týka nerovnováhy medzi rýchlosťou krízy a pomalými reakciami. Z hospodárskeho hľadiska to znamená, že Európska centrálna banka musí aktívnejšie reagovať na špekulatívne útoky voči štátnym dlhom a že v roku 2011 musíme položiť základy európskej dlhovej agentúry, ktorá bude môcť vydávať európske dlhopisy.

Podobne v súvislosti s Paktom stability a rastu treba diskutovať o potrebnom zdaňovaní, bankovej dani a dani zo špekulácií, čiže krátkodobých špekulatívnych transakcií, a o potrebe vlastných zdrojov v Európskej únii.

Pre Parlament je však dôležitá diskusia o politických dôsledkoch krízy, pretože heslom Európskej únie je – zdôrazňujem – „Zjednotení v rozmanitosti“ a v žiadnom prípade nie „rozdelení nepriazňou osudu“. Parlament preto musí konfrontovať všetkých, ktorí sa snažia stigmatizovať niektoré členské štáty vo vzťahu k iným, čím rozdeľujú európsku verejnú mienku a stavajú Európanov proti sebe.

Parlament zastupuje 500 miliónov Európanov z Únie, ktorá má 27 členských štátov, kde si na rozdiel od Orwellovej farmy nie sú žiadne rovnejšie ako ostatné.

 
  
MPphoto
 

  Othmar Karas (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, hovoríme o samite, ktorý sa bude konať 16. decembra. Bolo by dobré, keby nám Rada po tomto samite mohla povedať: Uvedomujeme si medzery a chyby, vieme, kde sme zlyhali, a chápeme hranice zmluvy.

Sebauspokojenie a obviňovania, pokusy ignorovať chyby a povrchný prístup problémy nevyriešia ani nevytvoria dôveru. Prestaňme sa zahrávať s Európou. Tu naozaj ide o Európu. Súhlasím so všetkým, čo povedal pán Klinz.

Pretože do Vianoc zostáva len pár dní, chcel by som povedať: zapáľte sviečku odhodlania a spoločného záujmu, sviečku predstavujúcu novú vážnosť, čestnosť a dôveru v budúcnosť Európskej únie. Zapáľte sviečku za zmenu politického smerovania Európy, prechod z krízy ku konkurencieschopnosti, od ducha Deauville k politickej únii, od šetrenia k investovaniu a reforme, od menovej únie k politickej únii.

Doplnenie zmluvy z dôvodu ústavných problémov Nemecka je jednoducho politickou barličkou pre ďalší vývoj záchranného balíka, nič viac a nič menej. Nie je riešením. Nepokúšajte sa ho robiť dôležitejším než v skutočnosti je. Prestaňte s tvorbou politiky zo dňa na deň a ako odpoveď na krízu predložte úplnú koncepciu, ktorá nás posunie smerom k politickej únii. Skoncujte so zvadami. Stačí to, nestačí to, a v skutočnosti nevieme, kam sa veci uberajú. Musíme vyzvať Komisiu, aby vypracovala koncepciu hospodárskej, sociálnej a finančnej únie, aby sme mohli na konci budúceho roku urobiť ďalší krok smerom k integrácii a naozaj náležite vykonávať svoju prácu.

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, zajtra sa začne jedno z najrozhodujúcejších zasadnutí Európskej rady v histórii Európskej únie ako celku a najmä hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a otázka znie, či budú vedúci predstavitelia štátov a predsedovia vlád túto úlohu schopní zvládnuť. Veľmi o tom pochybujeme, pretože filozofia, ktorú niektorí vedúci predstavitelia priniesli do Európskej rady, nespočíva v prekonaní krízy na základe solidarity a, samozrejme, zodpovednosti. Je to filozofia krízového riadenia, filozofia, ktorá sa zameriava a obmedzuje na detaily stáleho mechanizmu. Európska rada nebude schopná zvládnuť túto úlohu, pretože nevyšle signál o hospodárskej a politickej súdržnosti, ktorý je potrebné vyslať nielen preto, aby sme presvedčili trhy, ale najmä preto, aby sme presvedčili zabarikádovaných európskych občanov, ktorí sa na seba navzájom pozerajú s podozrením a ktorí začali byť opäť xenofóbni. Musíme ich presvedčiť o hodnote európskej vízie a pripomenúť im, že nás viac vecí spája ako rozdeľuje.

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážená pani predsedajúca, nedokážem pochopiť, prečo sa socialisti pokúšajú ujsť pred zodpovednosťou za socialistické politiky. Je pravda, že dôvody deficitov, ktoré vidíme v Európe, sú rôzne. Pravda je aj to, že socialistické vlády sa dostali do problémov s rozpočtovým deficitom z dôvodu zámernej politiky zvýšených výdavkov a zvýšených deficitov.

Túto rozpravu sme mali v Parlamente na jar 2009 a mali sme ju vo viacerých členských štátoch. Pamätám sa, že švédski sociálni demokrati kritizovali švédsku vládu za to, že nezvýšila deficit a výdavky.

Potom sme videli, čo sa stalo. Pre mňa je to dôvod, prečo potrebujeme stabilné pravidlá týkajúce sa Paktu stability a rastu, ale aj stabilné pravidlá, pokiaľ ide o následky. Nesmie nastať situácia, keď sa členským štátom, ktoré spôsobujú finančným systémom problémy a zapríčiňujú zvýšené úrokové sadzby, umožní uniknúť pred následkami tým, že sa dovolí, aby za tieto úrokové sadzby platili iní občania.

Potrebujeme stabilitu a európske dlhopisy tento problém nevyriešia. Európske dlhopisy môžeme mať možno z iných dôvodov. Čo sa týka finančného mechanizmu, tento musí byť financovaný a založený na rizikách, ktoré vytvárajú členské štáty. Keď viac riskujete a máte väčší deficit, potom musíte aj o niečo viac financovať finančný mechanizmus. To je spôsob prevzatia zodpovednosti za zámerné politiky. Nezabúdajte, že následky, ktoré vidíme v mnohých krajinách, sú následky rozpráv, ktoré sme mali v národných parlamentoch a v tomto Parlamente, keď niektorí z nás presadzovali zvýšené výdavky. Dnes vidíme trpké výsledky.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8. rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, dokážem pochopiť, pán Hökmark, že občanom doma vo Švédsku chcete predniesť pekný prejav. Mohli by ste mi však, prosím, odpovedať na túto otázku: Ktorá krajina v Európskej únii má najvyššiu dlhodobú úroveň národného dlhu a ktorá strana je v tejto krajine vo vláde?

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE).(pán Schulz hovoril ďalej s vypnutým mikrofónom) Vážená pani predsedajúca, dúfam, že budem môcť pokračovať bez ďalších prerušení. V prvom rade, pán Schulz, moje posolstvo je aj pre vás, pretože by som chcel, aby ste si spomenuli, čo ste v tomto Parlamente presadzovali pred dvomi rokmi. Vyhlasovali ste, že Únia a členské štáty by mali zvýšiť svoje výdavky. Problém je v tom, že niektoré členské štáty mali socialistické vlády a vo všetkých týchto vládach, vo všetkých týchto krajinách sme videli zvyšovanie deficitu, výsledok politík, ktoré ste zastávali. Môžete to poprieť, pán Schulz?

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8. rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, pretože môj kolega poslanec neodpovedal na otázku, odpoviem na ňu za neho. Touto krajinou je Taliansko a jej premiérom je pán Berlusconi. Kresťanskí demokrati boli v Taliansku pri moci takmer nepretržite od roku 1946.

 
  
MPphoto
 

  Liisa Jaakonsaari (S&D).(FI) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som sa chcela opýtať nášho kolegu poslanca, ako mohli socialisti v Írsku a Grécku spôsobiť zadlženie svojich krajín. Pretože vedúcou politickou stranou v Európe ste v súčasnosti vy a Komisia sa prikláňa k pravici, nie je teraz úlohou pravice aj to, aby ukázala cestu von z tejto krízy a neobviňovala predchádzajúce vlády alebo vlády, ktoré boli pred nimi?

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som kolegom pripomenúť, že som tu uviedol viacero rôznych dôvodov pre problémy, ktoré máme s deficitom, ale povedal som aj to, že je pravda – a nepoprel to ani pán Schulz, ani jeho kolegovia –, že sme videli, ako sa tieto problémy objavili vo všetkých socialistických vládach, pretože to bola zámerná politika. Keď hovoríme napríklad o Írsku, úplne súhlasím s tým, že tam došlo o obrovským chybám, ale zaujímavé je, že zvýšenie výdavkov a deficitov bolo zámernou politikou na riešenie krízy a problémov, a teraz vidíme výsledky. To je odkaz pre pána Schulza a ďalších.

(Rečník prijal tri otázky podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8. rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Vážení kolegovia, len by som chcela oboznámiť rečníka a všetkých ostatných s tým, čo sa deje. Teraz máme ďalších troch ľudí, ktorí chcú položiť otázku podľa postupu modrej karty. Pretože túto možnosť zaviedla pracovná skupina pre parlamentnú reformu, veľmi to podporujem a máme dosť času, napriek tomu sa však musím rečníka opýtať, či prijme všetky tieto otázky. Potom by som sa chcela všetkých opýtať, či môžeme tieto otázky prijať jednu po druhej a potom požiadať pána Hökmarka o odpoveď. Túto časť rečníckeho času potom ukončíme.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som pánovi Hökmarkovi povedať, že to, čo hovorí o socialistických vládach, môže byť do určitej miery pravda, ale pravicové vlády robia v podstate to isté, keď namiesto verejného dlhu zvyšujú súkromný dlh. To nie je pre hospodárstvo o nič lepšie a v skutočnosti je to iný spôsob, ako robiť presne tú istú vec, ktorá je neudržateľná.

 
  
MPphoto
 

  Werner Langen (PPE).(DE) Vážená pani predsedajúca, pretože pán Hökmark tu už nejaký čas je, chcel by som sa ho opýtať, či si pamätá, že Belgicko, Grécko a Taliansko mali na začiatku menovej únie dlhy dosahujúce viac ako 130 % svojho národného produktu a že tento údaj v Grécku vzrástol, kým v Belgicku klesol viac ako o 30 % a v Taliansku viac ako o 25 %. Pamätá si to?

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, musím položiť jednoduchú otázku pánovi Langenovi a pánovi Hökmarkovi, ktorí radi idealizujú dlhovú krízu a očividne si za terč všeobecne vyberajú socialistické vlády:

Opýtali ste sa vôbec niekedy svojich kolegov v Poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorí vládli v našej krajine až do minulého roku, na to, že vám a Európskej komisii predložili – môžete sa opýtať pána Rehna – oficiálne štatistiky, že deficit Grécka v roku 2009 bol 6,9 % a nie 15 %, ako nedávno potvrdil Eurostat?

 
  
MPphoto
 

  Gunnar Hökmark (PPE). – Vážená pani predsedajúca, táto diskusia objasnila niektoré veci, ktoré si musíme zapamätať.

Nezabúdajme na moju prvú pripomienku, ktorá znie – a je zaujímavé konštatovať, že žiaden z mojich kolegov socialistov to nepoprel –, že všetky socialistické vlády, ktoré uplatňovali socialistické politiky, sa dostali do hlbokej krízy v oblasti deficitu. V dôsledku zámernej politiky, ktorú pán Schulz a ďalší obhajovali v tomto Parlamente pred dvomi rokmi, teraz vidíme prichádzať krízu do jednej krajiny za druhou. Môžeme sa pozrieť do záznamov tohto Parlamentu a uvidíme, že presne to ste tu vy, pán Schulz, a vaši kolegovia povedali v rozprave. Dnes môžete vidieť trpký výsledok. To som chcel zdôrazniť. Všimol som si, že všetko, čo môžete povedať, je, že áno, máte pravdu, ale problémy majú aj iné krajiny. Nenamietate však proti mojej hlavnej pripomienke, že tieto problémy vytvorili vaše politiky. To treba pripomenúť. Myslím si, že by sa to malo zaznamenať.

Na tieto problémy upozorňuje aj pán Lamberts. Zaujímavé však je – a myslím si, že to pán Lamberts uzná a pochopí –, že väčšina krajín, ktoré majú stabilný výhľad v oblasti verejných financií, nemá socialistické vlády, aj keď je pravda, že mnohé krajiny majú problémy v dôsledku finančnej krízy. Nemyslím si, že vy alebo ktokoľvek iný v tejto rokovacej sále môže poukázať na nejakú vládu socialistov, ktorá sa nedostala do problémov s deficitom.

 
  
MPphoto
 

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Vážená pani predsedajúca, dôležité sú politiky a nie kto ich uplatňuje. Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom... Kríza eura nemusí skončiť s Írskom a zatiaľ sme ešte nemuseli vidieť to najhoršie.

Trhoví predátori budú nemilosrdne útočiť na všetky zraniteľné miesta napriek bolestivým úsporným opatreniam, ktoré prijali všetky členské štáty. Ale ak EÚ v tomto boji zvíťazí a úspešne prekoná problémy tým, že preukáže odhodlanie urobiť vo vzájomnej solidarite a v spoločnom úsilí všetko, aby zabrzdila regulátorov a presvedčila trhy, potom by to bol triumf európskej integrácie a veľké víťazstvo.

Dosiahne sa to vďaka spoločnej múdrosti. Dokážme tým, ktorí predpovedajú koniec eura a vystúpenie silných aj slabých krajín z eurozóny, že sa mýlia. Fiškálna disciplína, hospodárske riadenie a záchrana eura nebudú úplné bez spoločne schváleného plánu na európskej úrovni na stimuláciu rastu. V minulosti zachránil európske hospodárstvo americký Marshallov plán. Dnešná úloha je taká istá – pomoc od Európanov pre Európanov.

 
  
MPphoto
 

  Gay Mitchell (PPE). – Vážená pani predsedajúca, dnes bude írska Snemovňa reprezentantov, Dáil, hlasovať o balíku finančnej pomoci Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF). Írsko teraz zažíva veľmi ťažké obdobie zvyšovania daní a znižovania výdavkov. Minulotýždňový rozpočet bol len obyčajným odrazom problémov, ktorými v tejto chvíli prechádza taký veľký počet írskych občanov. Nasleduje to po znížení miezd vo verejnom a súkromnom sektore o 14 %.

Som však pevne presvedčený, že finančný balík EÚ/MMF pomôže Írsku obnoviť dôveru prostredníctvom kapitalizácie bánk, aby opäť poskytovali pôžičky, a ozdravením verejných financií. Nestotožňujem sa so všetkými podrobnosťami tohto plánu, ale celkové čísla strana Fine Gael podporuje. Základné hospodárske trendy v Írsku sú celkom dobré. Aby sme zabezpečili, že naše financie sa nám nikdy viac nevymknú z rúk, bude si to vyžadovať dobrú vládu a dohľad írskej Snemovne reprezentantov.

Bude si to vyžadovať aj určité úvahy na úrovni EÚ a Európskej centrálnej banky o tom, ako nízke úrokové sadzby prispeli k nárastu cien nehnuteľností. Dva a pol roka som bol v tejto rokovacej sále hlasom volajúcim na púšti, ktorý sa na tento osobitný problém pýtal pána Tricheta. Balík EÚ/MMF spolu so zavedením stáleho nástupcu Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, z ktorého Írsko dostane 22,5 miliardy EUR v pôžičkách, ak ich vyčerpá, je pre eurozónu pozitívnym krokom.

Na záver by som rád povedal, že je tu veľa ľudí, ktorí sa považujú za federalistov, a predsa chcú určitý druh harmonizácie v oblasti daní. V Spojených štátoch je viac ako 50 % spoločností podnikajúcich v oblasti autorských práv zaregistrovaných v štáte Delaware. Prečo to robia? Príčinou je daňová situácia v štáte Delaware. V tejto rokovacej sále majú niektorí sebeckí ľudia, ktorí chcú prostredníctvom nepresných vyjadrení predkladať vlastné vnútroštátne kauzy, niektoré veľmi ignorantské poznámky a títo ľudia budú spochybnení.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, finančná kríza ukázala ešte väčšiu naliehavosť väčšej účasti Európy. Musíme si vziať ponaučenie, že konanie vychádzajúce v prevažnej miere z vnútroštátnych hľadísk neprináša osoh žiadnemu členskému štátu. Zajtrajší deň je preto príležitosťou na spoločný postup, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií a pakt stability spojený so sankciami.

Bude to tiež čas na vyriešenie dlhodobého paradoxu Európy. EÚ je založená na jednotnom trhu, ale tento jednotný trh ešte stále nie je dokončený. Teraz je čas spustiť jednotný digitálny trh. Musíme vytvoriť stály, pokiaľ možno skupinový, mechanizmus krízového riadenia. Po druhé, pretože by sa mali zaviesť opatrenia na prevenciu a včasný zásah, je potrebné lepšie zosúladiť podmienky pre včasný zásah a na spustenie mechanizmu krízového riadenia, pričom treba, samozrejme, zabrániť nadmernej regulácii. Po tretie, mal by sa jasne definovať účel fondov na riadenie krízy. Ich cieľom je zabezpečiť makrofinančnú stabilitu. Nemali by sa využívať na riešenie iných súčasných problémov. Po štvrté, na úrovni EÚ by sa mali presnejšie definovať práva v oblasti dohľadu, ako napríklad v prípade možného zásahu do činností finančných inštitúcií, ktoré budú zahŕňať právo zastaviť vyplácanie dividend alebo zastaviť činnosti, ktoré predstavujú neodôvodnené riziká.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán komisár, počúval som túto dlhú rozpravu ako občan.

Chcel by som povedať, že návrhy pána Barrosa boli veľmi zaujímavé. Boli by sme radi, keby sa uskutočnili. Jasná a zrozumiteľná politická vôľa a hovorenie pravdy sú nevyhnutnými podmienkami na obnovenie dôvery našich občanov. Je nevyhnutné, aby sme nezakrývali skutočnosti. Sú tu verejné výdavky, ktoré musíme pokryť alebo znížiť. Sú tu verejné a súkromné dlhy, ktoré musíme vyrovnať.

Sú tu mnohí odborníci, ktorí majú názory na všetko. Tí, ktorí nevideli prichádzať krízu, majú teraz plno skvelých riešení. V ťažkej situácii však používajme zdravý rozum. Neopakujme pri riadení verejných financií omyly a chyby súkromného sektora, ktoré viedli k finančnej a bankovej kríze. Sofistikované opatrenia nevytvárajú hodnotu a bohatstvo. Vytvárajú ilúzie a často prinášajú prospech len špekulantom.

Skutočnosť je taká, že členské štáty žili nad svoje pomery. Musíme mať odvahu vyvodiť potrebné závery a zabezpečiť, aby sa bremeno oživenia rozdelilo spravodlivo.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, najprv mám sťažnosť. Povedali ste, že táto rozprava je dôležitá, a je to pravda. Považujem tak trochu za neprijateľné, že pán Barroso a mnohí vedúci politickí predstavitelia odišli z rokovacej sály hneď po prednesení svojich prejavov. Aby som bol spravodlivý k pánovi Schulzovi, on tu zostal od začiatku do konca a chcel by som ho za to pochváliť.

Po druhé, chcel by som povedať, že v konečnom dôsledku je jedným z hlavných dôvodov finančnej krízy to, že vlády nedokázali vládnuť a politickí vedúci predstavitelia nedokázali viesť. Túto situáciu teraz dostávame, našťastie, pod kontrolu prostredníctvom novej štruktúry dohľadu, ktorá by sa mala zaviesť od 1. januára, predkladania správ úverovými ratingovými agentúrami, ktorým sme za zaoberali včera večer, a dnešného stáleho mechanizmu finančnej stability. Všetky ich treba uvítať.

Ak by tu bol pán Barroso, rád by som sa ho opýtal, či môže zaručiť, že na vykonanie minimálnych zmien zmluvy, o ktorých hovoril, nebude potrebné referendum v Írsku a inde.

A nakoniec chcem povedať tým, ktorí žiadali, aby poslanci podpísali písomné vyhlásenie, že to je priamy útok na daň z príjmu právnických osôb v Írsku. Nemalo by sa to robiť.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D).(HU) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozvinula sa tu ideologická rozprava, aj keď by sme mohli uviesť niekoľko príkladov o tom, ako vláda pána Schrödera realizovala veľmi vážnu reformnú politiku alebo ako v Maďarsku pravicová vláda, ktorá je v súčasnosti pri moci, využila všetky prostriedky, aby zabránila ľavicovej vláde, ktorá bola vtedy pri moci, v zavedení fiškálnej disciplíny po roku 2006. Takéto debaty nikam nevedú. Dôležité je to, aby sa Európska únia konečne zapájala skôr do aktívnych, než reaktívnych politík. Bolo by vítané, keby sa na samite, ktorý sa bude konať tento víkend, mohla dosiahnuť dohoda týkajúca sa európskeho mechanizmu stability. Maďarské predsedníctvo, maďarská vláda, ktorá prevezme rotujúce predsedníctvo EÚ v januári, urobí všetko pre to, aby urýchlila ratifikačný proces a zabezpečila, aby Európska únia mohla riešiť dôležité otázky, napríklad aby bola Európa dynamickejšia.

 
  
MPphoto
 

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE).(HU) Vážená pani predsedajúca, vážená Rada, vážená Komisia, členské štáty sa pokúšajú reagovať na krízu, v ktorej sa nachádzajú, prostredníctvom individuálnych riešení a vlastných reakcií. Rada a Komisia by mali po stanovení strategického smeru konsolidovať a koordinovať riešenia členských štátov. To znamená, že pokiaľ ide o hospodárske riadenie, nestačí sankcionovanie členských štátov. Samozrejme, že by bolo dobré, keby dôslednosť a prísnosť, ktorú vidíme dnes, uplatňovali aj istí páni komisári, keď zatvárali oči pred falšovaním údajov. Som presvedčená, že za nedodržiavanie Paktu stability a rastu nenesú zodpovednosť len členské štáty, pretože kontrolné mechanizmy zmiernila samotná Komisia. Musíme priznať, že politika úsporných opatrení, ktorá sa uplatňovala doposiaľ, nebola nikde úspešná. Preto sa budú od vás požadovať nové a jasné odpovede. Inovačné a motivačné riešenia. Vážení kolegovia poslanci, môžem vás uistiť, že nadchádzajúce maďarské predsedníctvo splní túto koordinačnú úlohu.

 
  
MPphoto
 

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave sa veľakrát spomínalo Írsko. Na úvod by som chcel objasniť, že podporujem hlbšie hospodárske riadenie v európskom sociálnom trhovom hospodárstve. Mali by sme poďakovať partnerom Írska v Európe za ich solidaritu v tomto čase krízy – krízy vytvorenej počas mnohých rokov prevažne nekompetentnými konzervatívnymi vládami.

Neprekvapí vás, že euroskeptici predstavujú solidaritu ako stratu nezávislosti Írska. Túto deformáciu zvyšuje neschopnosť Komisie a Rady rokovať s týmto Parlamentom o memorande o porozumení s Írskom. Pán Rehn, kedy bude tomuto Parlamentu predložené toto memorandum o porozumení?

Pán komisár Rehn, jednou z najhanebnejších podmienok a povinností v memorande o porozumení je povinnosť znížiť minimálnu mzdu v Írsku o 2000 EUR ročne. Írska vláda tvrdí, že toto zníženie požadujete vy, pán Rehn. Môžete túto otázku objasniť tomuto Parlamentu?

Druhým nepochopiteľným aspektom tejto dohody je 3 % marža, ktorú ste požadovali...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). (PT) Vážená pani predsedajúca, je neprijateľné, aby sa naďalej odkladali nevyhnutné opatrenia, a to bez ohľadu na rast nezamestnanosti, chudoby, nerovnosti, rozdielov a hospodárskej recesie, ktoré tieto úsporné plány spôsobia, zatiaľ čo hospodárske a finančné skupiny dosahujú čoraz väčšie zisky. To vedie len k ďalším otázkam:

Prečo neboli zmenené stanovy a usmernenia Európskej centrálnej banky, pokiaľ ide o pôžičky, ktoré poskytuje priamo členským štátom pri 1 % sadzbe, rovnakej ako pre súkromné banky, ktoré potom účtujú trojnásobne, štvornásobne alebo päťnásobne vyššie sadzby, a teda zvyšujú vládne dlhy? Prečo sa nerozhodlo o uplatnení dane z pohybu kapitálu a o prijatí potrebných opatrení na zrušenie daňových rajov a trhov s derivátmi, ktoré by ukončili špekulácie so štátnymi dlhopismi? Prečo nerozhodnúť o zvýšení rozpočtu Spoločenstva na reálnu politiku hospodárskej a sociálnej súdržnosti zameranej na zvýšenie výroby a vytvorenie pracovných miest so zaručenými právami...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Rokujeme o návrhu nástroja finančnej stability eurozóny – o nástroji, ktorý by mal pomôcť našim priateľom z krajín, ktorí dnes akosi nemajú na splácanie svojich dlhov.

Všetci tu hovoríme o vytvorení spoločného mechanizmu finančnej stability garantovaného všetkými krajinami eurozóny a očakávame solidaritu tých, ktorí ešte dokážu udržať svoje dlhy pod kontrolou, s tými, ktorí to už nedokážu.

Po skúsenostiach s doterajšími riešeniami pomoci Grécku a jednorazového ochranného valu vytvoreného naposledy sa zamýšľam nad tým, čo ak si finanční mágovia z trhov zoberú do rúk kalkulačky a začnú si vyhodnocovať bonitu predstaveného riešenia a zistia, že ani toto riešenie nie je dostatočne dôveryhodné na to, aby boli ochotní niesť riziko vkladania svojich peňazí do európskeho priestoru?

Pýtam sa, máme pripravené aj takéto následné riešenia a následné kroky? Pretože dôveryhodnosť riešenia v tomto období, podľa tejto konštrukcie, je veľmi malá.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, najobyčajnejší ľudia vnímajú krízy ako tragédie. Eurokrati sa na ne pozerajú ako na príležitosti na rozšírenie svojich chápadiel moci. Európska rada má rozhodnúť o stálom krízovom mechanizme na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku, ktorý bude, samozrejme, podložený zmenami zmluvy. Máme spoľahlivé informácie, že tieto kontroly a, samozrejme, tieto zmeny zmluvy, sa budú vzťahovať aj na krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny.

Koaličná vláda v Spojenom kráľovstve sľúbila referendum v prípade akéhokoľvek ďalšieho prenosu právomocí na Európsku úniu. Tento sľub však bude taký spoľahlivý a čestne dodržaný ako prísľub konzervatívcov uskutočniť referendum o Lisabonskej zmluve. Pre konzervatívcov sú sľuby taktikou, nie záväzkami.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, blíži sa koniec roka. Bolo by dobré pozrieť sa bližšie na to, čo sme urobili. Pozrime sa na naše rozhodnutia a na to, čo sme povedali, a odpovedzme si na túto otázku: Čo sme v tomto smere urobili? Každý z nás by sa mal pozorne pozrieť na svoje rozhodnutia v oblastiach, za ktoré bol zodpovedný. Je dobré, že chceme pridať do zmluvy niektoré ustanovenia, ktoré zavedú disciplínu v tom, čo robíme. Koniec koncov však stále máme Pakt stability a rastu, ktorý platí naďalej. Prečo sme nedodržiavali jeho ustanovenia? Prečo Komisia a jej útvary v prípade Grécka alebo Írska nereagovali skôr?

Európska únia je demokratická inštitúcia, ktorá sa skladá z mnohých členských štátov. Preto nemôže konať jednostranne takým spôsobom, ako to robia individuálne štáty – mám tu na mysli napríklad Čínu, Spojené štáty a ďalšie krajiny. Z tohto dôvodu sa nepodnikli rozhodné kroky na ochranu eura. Preto je potrebné vypracovať nový prístup k hospodárskemu riadeniu, vytvoriť skutočnú hospodársku úniu, zlepšiť koordináciu a zosúladiť finančnú a dokonca aj fiškálnu politiku.

 
  
MPphoto
 

  George Sabin Cutaş (S&D).(RO) Vážená pani predsedajúca, ako už povedali predchádzajúci rečníci, Európska únia zjavne doposiaľ neurobila dostatočný pokrok z hľadiska zabezpečenia finančnej stability svojich trhov. V situácii, keď špekulanti dennodenne ohrozujú stabilitu jednotnej meny izolovaním a vyvíjaním tlaku na členské štáty, je možné dosiahnuť riešenie iba zachovaním solidarity na úrovni EÚ. Vytvorenie stáleho mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny sa stalo skutočne nevyhnutnosťou a bude sa musieť koordinovať pomocou metódy Spoločenstva.

Záujmy občanov sú najlepšie chránené vtedy, keď sa inštitúcie EÚ v plnej miere zapájajú do rozhodovacieho procesu a všeobecné dobro má prednosť pred záujmami... Zároveň musíme pamätať na to, že je dôležité, aby do tohto budúceho mechanizmu ako súčasti jednotného trhu bolo zapojených všetkých 27 členských štátov. Nestabilita ďalších mien bude mať vždy významný vplyv na pozíciu eura.

 
  
MPphoto
 

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Vážená pani predsedajúca, nasledujúce zasadnutie Rady je skutočne veľmi dôležité. Dôležité, pokiaľ ide o jeho reakciu na krízu, ktorá je rozsiahla a medzinárodná, dôležité aj pokiaľ ide o jeho reakciu na špecifickú krízu vlád, ktoré si neurobili načas svoje domáce úlohy, ktoré príliš veľa míňali a ktoré neuskutočnili nevyhnutné štrukturálne reformy. Preto som sem prišiel podporiť potrebu stabilného nástroja na ochranu eura.

Táto reakcia by sa nemala a nemôže zakladať na jednotlivých prípadoch. Práve z tohto dôvodu podporujem, aby sa to robilo podľa metódy Spoločenstva a nie podľa medzivládnej metódy, ktorá by v konečnom dôsledku odmenila vlády za to, že neurobili to, čo mali včas urobiť. Zdôrazňujem potrebu rastúcej úlohy Európskeho parlamentu v diskusii o týchto otázkach v rámci rozpráv podobnými tej, ktorú tu máme dnes: energickú, s rozdielnymi názormi, ale obhajujúcu silnejšiu Európsku úniu a čoraz silnejšie euro.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Vážená pani predsedajúca, v skutočnosti súhlasím so všetkými myšlienkami, ktoré tu boli dnes spomenuté, o zavedení krízového mechanizmu a o ďalších opatreniach. Som presvedčený, že o nich bude v budúcnosti rokovať Európska rada aj Parlament. Dnes sme si vypočuli veľa protikladných hodnotení a možno aj niektoré obvinenia z predošlých chýb. Prichádzali zo všetkých strán. Prišli od členských štátov, Európskej komisie a Rady, ako aj od komerčných bánk, ktorých aktivity sa, verím, budú v budúcnosti tiež pozorne sledovať. Chcel by som hovoriť o inej veci. Páčila sa mi myšlienka, ktorú vyjadril pán predseda Barroso, že v tejto ťažkej situácii musíme pracovať spoločne, jednomyseľne, bok po boku, a, pán komisár, chcel by som vás skutočne požiadať, aby ste vynaložili všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa na tomto novozavedenom krízovom mechanizme mohli zúčastniť všetky krajiny bez ohľadu na to, či sú v eurozóne. Pretože keď sme sa pripojili k Európskej únii, otvorili sme naše trhy, platíme do rozpočtu rovnakú sumu peňazí a mnoho ďalších vecí.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL). (PT) Vážená pani predsedajúca, nemáme žiadny mechanizmus stability, ktorý by riešil najväčšie príčiny nestability v rámci Európskej únie. Politiky, ktoré nás priviedli do tejto krízy, sú tie isté ako tie, v ktorých chcú teraz pokračovať a rozvíjať ich. Hospodárska a menová únia priniesla v záujme niektorých a na úkor iných uvoľnenie oprát finančnej špekulácie, pričom dôraz sa kládol na voľný, to znamená neobmedzený pohyb kapitálu, zavedenie trhu vo všetkých oblastiach spoločnosti, znehodnotenie práce ako zdroja tvorby bohatstva a rovnako aj práv.

Na začiatku druhého desaťročia 21. storočia sa táto Európska únia nezbavuje svojho spojenia s najväčším sociálnym úpadkom, aký Európa zakúsila v posledných desaťročiach, ktorý je výsledkom bezpríkladného útoku na práva a životné podmienky občanov. Hospodárske a finančné skupiny naďalej zhromažďujú obrovské zisky, nezamestnanosť sa neprestáva rozširovať a milióny pracovníkov sú stále chudobnejšie, aj keď pracujú. To je posolstvo, ktoré zaznieva v protestoch po celej Európe, a nastal čas, aby bolo vypočuté.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI).(DE) Vážená pani predsedajúca, finančná kríza a politické manévrovanie vážne poškodili dôveru občanov v Európu a v euro. Občania Európy potrebujú pre bezpečnosť svojej meny jednoducho pochopiteľné, jasné vyhliadky, na ktoré sa dá dlhodobo spoľahnúť. Pakt stability a rastu definuje horné limity deficitov a celkového dlhu. Tento pakt je však pomerne neúčinný. Nové záchranné balíky získajú širokú podporu občanov iba vtedy, ak ponúknu aj efektívne kontroly a sankcie. V prípade kontrol je potrebné ďalej posilniť Eurostat a mechanizmy sankcií sa musia dať jednoducho uplatňovať a musia byť účinné. Súčasný systém zahŕňa možnosti sankcií. Budúce záchranné balíky musia obsahovať priebežné kontroly, rýchly a koordinovaný prístup a účinné sankcie.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, chcete navrhnúť vytvorenie tohto stáleho mechanizmu podľa článku 136. Je mi ľúto, že ste nepoužili článok 122, ktorý by nám umožnil zahrnúť všetky členské štáty. Iniciujeme však politickú rozpravu, pretože sa uskutočnia konzultácie s Parlamentom podľa článku 48 o zjednodušených revíznych postupoch, a chcel by som predložiť dve politické otázky.

Po prvé, eurozóna sama osebe nestačí. Pán komisár, mali by sme zahrnúť minimálne všetky tie štáty, ktoré sú povinné mať bezodkladne ako svoju menu euro, a to predstavuje 25 členských štátov.

Druhá otázka sa týka parlamentnej politickej kontroly. Tento mechanizmus nie je núdzový, je to stály mechanizmus. Preto by mala logicky existovať určitá parlamentná politická kontrola za vhodných podmienok, podmienok, ktoré by ste nám mali navrhnúť, pretože úlohou parlamentov, predovšetkým Európskeho parlamentu, je vykonávať kontrolu nad výkonnou mocou v súvislosti s týmto ustanovením.

 
  
MPphoto
 

  Edite Estrela (S&D). (PT) Vážená pani predsedajúca, obviňovanie naše problémy nerieši a v niektorých prípadoch odhaľuje nedostatočné znalosti o rôznych situáciách. Potrebujeme opatrenia, aby sme zastavili špekulácie so štátnymi dlhopismi. Veľa sa hovorí o situácii Portugalska, ale správa Medzinárodného menového fondu z tohto mesiaca dospela k záveru, že Portugalsko patrí ku krajinám, ktoré zavádzajú najviac reforiem na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií a sociálneho zabezpečenia.

Pred krízou, v roku 2007, malo Portugalsko hospodársky rast 2,4 % HDP a deficit 2,6 %. V rokoch 2005 až 2010 patrilo Portugalsko ku krajinám, ktoré najviac zvýšili svoj vývoz; potrebujeme väčšiu jednotnosť, viac zodpovednosti a viac solidarity, aby sa upokojili trhy.

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Liberadzki (S&D).(PL) Vážená pani predsedajúca, zameriavame sa na eurozónu, ale 150 miliónov občanov, teda jeden z troch obyvateľov Európskej únie, zostáva mimo tejto zóny. Preto je pre nás dôležité, aby sme mali zdravé euro a zdravú eurozónu. Chceme to povedať veľmi jasne – menej národných vlád, viac Únie, viac Parlamentu.

V Poľsku je názor nemeckej kancelárky omnoho dôležitejší ako názor pána Van Rompuya a jasne znejúci hlas pána Camerona je omnoho dôležitejší ako názor pána Barrosa. Potrebujeme teda stabilizačný pakt, pakt pre stabilnú európsku solidaritu. Pán Schulz má pravdu, keď chce viac Európy v našom myslení a nové nástroje pre našu prácu, ako napríklad daň z finančných transakcií, európske dlhopisy, bankový dohľad a koordinovanú rozpočtovú disciplínu členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi najskôr poďakovať za veľmi zmysluplnú a zodpovednú rozpravu o európskej reakcii na súčasnú krízu. Charakter tejto poslednej fázy finančnej krízy sa skutočne ukazuje ako čoraz viac systémový, čo vyzýva na rovnako systémovú reakciu Európskej únie.

Politická reakcia Európy musí byť preto komplexná, dôsledná a odhodlaná. Táto reakcia bude musieť nevyhnutne spájať uplatnenie širších opatrení na celú Európsku úniu so špecifickými opatreniami prijatými členskými štátmi.

Čo treba urobiť? Podľa názoru Komisie musíme konať v piatich smeroch. Po prvé, potrebujeme odhodlané, kolektívne úsilie zamerané na splnenie dohodnutých rozpočtových záväzkov. Všetky členské štáty by sa mali pridržiavať svojich fiškálnych cieľov. Najlepšia obrana proti nákaze je účelové viazanie stavov našich rozpočtov. Napríklad Španielsko a Portugalsko teraz prijímajú v tejto súvislosti veľmi presvedčivé rozhodnutia.

Po druhé, musíme pristúpiť k ďalšiemu kolu záťažových testov bánk a vykonať ich ešte komplexnejšie a prísnejšie ako naposledy, využitím novej európskej štruktúry finančnej regulácie a dohľadu, ktorá nadobudne účinnosť od januára budúceho roku.

Po tretie, potrebujeme účinnú finančnú záchrannú sieť, a preto Únia v máji vytvorila Európsky finančný stabilizačný mechanizmus a dočasný mechanizmus na obdobie troch rokov. Čoskoro bude vytvorený stály európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý nadobudne účinnosť v polovici roku 2013.

Aby som bol konkrétnejší, nedávno bolo predložených niekoľko iniciatív v oblasti európskych dlhopisov. Koncepcia európskeho dlhopisu predstavuje široký názorový prúd, ktorý pokrýva široký rozsah možných uplatnení. V súčasnosti sa tvorba politík správne a rozume zameriava na zvýšenie účinnosti a pružnosti existujúceho Európskeho nástroja finančnej stability, aby nám pomohol pri okamžitej reakcii na súčasnú etapu krízy.

Určite však musíme pokračovať v analytických diskusiách o takých racionálnych alternatívach, ktoré môžu Európe pomôcť prekonať systémovú krízu zlepšením fungovania trhov s dlhopismi, uľahčením konsolidácie verejných financií prostredníctvom rozumnejších cien pôžičiek, poskytnutím základu pre intenzívnejšiu rozpočtovú koordináciu medzi členskými štátmi a posilnením stimulov pre fiškálnu opatrnosť v členských štátoch.

Štvrtým prvkom komplexnej reakcie musia byť štrukturálne opatrenia, ktoré sú uvedené v stratégii Európa 2020. Tieto opatrenia sú naozaj potrebné na zvýšenie nášho potenciálneho rastu a na vytvorenie udržateľnej zamestnanosti. Musíme čo najlepšie využiť náš jednotný trh, najmä trh so službami a energiou, prispôsobiť daňový systém a systémy sociálnych dávok, aby viac napomáhali rast zamestnanosti, cielenejšie investovať do znalostí a inovácií a zjednodušiť naše regulačné prostredie.

Po piate, základným prvkom našej systémovej reakcie, ktorý je vo veľkej miere vo vašich rukách, vážené poslankyne, vážení poslanci, je rýchle a ambiciózne prijatie legislatívneho balíka o posilnenom hospodárskom riadení, ktorý navrhla Komisia v septembri. Som rád, že Parlament a Rada sa dohodli na dokončení tohto balíka do leta budúceho roku. Je to otázka dôveryhodnosti hospodárskej a menovej únie Európskej únie ako celku. Je to aj najúčinnejší mechanizmus na predchádzanie krízam, pretože posilňuje dlhodobú a krátkodobú dôveru v európske hospodárstvo, ako aj dôveru v bezprostrednú budúcnosť.

Okrem toho, ako odpoveď na vystúpenie pána Karasa, je to aj dôležitý odrazový mostík na dokončenie hospodárskej a menovej únie, tým, že sa menová únia konečne doplní o skutočnú a fungujúcu hospodársku úniu. Je naozaj najvyšší čas, aby písmeno „H“ v skratke hospodárskej a menovej únie (HMÚ) dostalo životodarnú infúziu prostredníctvom vytvorenia skutočnej a efektívnej hospodárskej únie ako konečného kroku pri integrácii európskej hospodárskej politiky.

(FI) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na vystúpenie pána Soiniho by som ešte chcel uviesť zopár poznámok po fínsky. Možno sa mu teraz podarilo vrátiť sa naspäť sem, pretože pred malou chvíľou z tejto schôdze odišiel. K vystúpeniam pána Soiniho sme mohli a mali pristupovať s určitým zmyslom pre humor, ale pretože v poslednom čase získal určitú podporu, musíme ich zrejme začať brať vážne.

Po prvé, nemyslím si, že bagatelizovanie Grékov spôsobom, akým to urobil pán Soini, je veľmi užitočné, alebo dokonca profesionálne primerané. Grécko v súčasnej dobe zavádza dôležité, skutočne prevratné reformy, ktoré si zasluhujú náš rešpekt a nie pohŕdanie.

Myslím si, že pán Soini by si mal pripomenúť staré fínske príslovie, ktoré nás učí uvedomovať si vlastnú situáciu a zároveň rešpektovať druhých. To je omnoho lepší spôsob, ako budovať mierovú Európu založenú na spolupráci.

Po druhé, za profesionálne nepovažujem ani porovnanie Európskej únie so Sovietskym zväzom, ako to urobil pán Soini. Niekto, kto nemá zmysel pre humor, by to mohol dokonca považovať za urážlivé. Sloboda, demokracia a právny štát neboli charakteristickými znakmi Sovietskeho zväzu, ale sú základnými hodnotami Európskej únie, ktoré Fíni hájili počas celej histórie, pán Soini. Nemala by sa podceňovať ani schopnosť Fínov to pochopiť, dokonca ani v prípade priaznivcov strany Praví Fíni. Občania určite vedia, že EÚ nie je Sovietskym zväzom.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, predpokladám, že so mnou súhlasíte, že od niektorých poslancov je veľmi nezdvorilé položiť otázky a potom odísť. Chcel by som sa ospravedlniť pánovi Rehnovi, pretože je to naozaj urážlivé, keď má odpovedať podrobne na otázky potom, ako sa niektorí poslanci už vytratili. Myslím si, že by sme mali spoločne pracovať na tom, aby sa to v budúcnosti už viac nestalo, alebo prinajmenšom nie tak často.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Pán Swoboda, plne podporujem to, čo ste povedali. Bolo to veľmi nezdvorilé a bezohľadné. Procedurálna námietka, pán De Rossa?

 
  
MPphoto
 

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážená pani predsedajúca, na druhej strane pán komisár Rehn neodpovedal na moje otázky, a ja som stále tu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – To sa dotýkalo len procedurálnej námietky. Pán Rehn, na to nemusíte reagovať. Samozrejme, môžete, ale toto nie je hodina otázok pre Komisiu. Ďalším rečníkom je pán Chastel v mene Rady.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, vážené poslankyne, vážení poslanci, osobne si myslím, že Komisia prispela do tejto veľmi poučnej rozpravy veľkým počtom odpovedí, a to najmä preto, lebo Parlament je veľmi úzko zapojený do reakcie na túto krízu. Okrem Komisie by som sa chcel venovať dvom veciam, ktoré sa týkajú toho, o čo ide počas tohto samitu zajtra a pozajtra.

Po prvé, chcel by som sa vyjadriť k hospodárskemu riadeniu a k zapojeniu Európskeho parlamentu. Ako viete, predsedníctvo už nadviazalo kontakt s Európskym parlamentom, s tými, ktorí sú v tomto Parlamente zodpovední za otázku hospodárskeho riadenia. Predsedníctvo chce okrem toho dosiahnuť čo najlepšiu spoluprácu s týmto Parlamentom, najmä prostredníctvom neformálnych konzultácií pred začiatkom oficiálnej etapy rokovaní. Ako bolo povedané, predsedníctvo sa vzhľadom na dôležitosť tejto záležitosti a možných vplyvov na trhy v súlade so želaním Európskej rady zaviazalo, že ju urýchli. S cieľom urýchliť túto prácu predsedníctvo navyše vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá sa má zaoberať len touto záležitosťou. Rokovania tejto skupiny začali koncom novembra, v nadväznosti na pozornosť, ktorú tejto záležitosti venoval Výbor pre hospodárske a menové veci.

Druhým prvkom, na ktorý sa naši vedúci predstavitelia štátov a vlád zajtra a pozajtra zamerajú, je budúci stály mechanizmus krízového riadenia. Chápem, že v súvislosti s týmto mechanizmom sa objavuje viacero otázok týkajúcich sa rozsahu reakcie na krízu. Mnohí z nás mali včera napoludnie v Rade pre všeobecné záležitosti v spoločnosti pána predsedu Van Rompuya ešte nezodpovedané otázky. Môžem vám potvrdiť, ako veľmi chcú členské štáty reagovať na túto krízu, ako si uvedomujú, že dnes ide o celý európsky trh a euro a že to jednoducho nie je otázka jednotlivých krajín. Reakcia musí byť komplexná a musíme urobiť všetko, aby sme zmenšili neistoty na tomto trhu.

Podľa mňa však musíme zabrániť aj vyvolaniu alebo vytvoreniu očakávaní, ktoré sa v tomto čase nedajú splniť. Preto každý prispel vlastnou novou myšlienkou, ako by sme mali reagovať na krízu. Keď vieme, že pre každý nový nápad musíme získať súhlas od viacerých členských štátov, dnes sa to nezdá ako najlepšie možné riešenie. Musím vám povedať, že zajtra, pozajtra, v piatok, na záver zasadnutia tejto Európskej rady bude dôležité, po prvé, aby sme mohli vyslať jasný signál trhom o vôli členských štátov reagovať na finančnú krízu, na súčasnú krízu eura, a po druhé, potvrdiť našu vôľu vytvoriť jednoduchý mechanizmus na zmenu a doplnenie zmlúv. Viete presne, prečo musí byť tento mechanizmus jednoduchý vzhľadom na ratifikácie, ktoré sa musia uskutočniť v rôznych členských štátoch, a napokon, vytvoriť tento budúci stály mechanizmus krízového riadenia, ktorý musí byť aj transparentný, pretože nesmie byť napadnuteľný, najmä pred súdom v Karlsruhe.

 
  
  

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka (rozprava)

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 16. decembra 2010.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne.(PL) Na nadchádzajúcom samite Európskej rady sa pravdepodobne prijmú rozhodnutia o forme stáleho protikrízového mechanizmu, ktorý má chrániť finančnú stabilitu eurozóny po roku 2013, a začne sa postup uskutočňovania zmien zakladajúcich zmlúv. Aj keď chápem potrebu výnimočných opatrení, ktoré vyvolala hospodárska kríza, mám však obavy z rýchlosti zmien a spôsobu, akým sa niektoré členské štáty pokúšajú vnútiť určité riešenia iným štátom. Niektoré myšlienky – napríklad európske dlhopisy – sa odmietajú bez dôkladného zváženia. Myslím si, že napriek výnimočnej situácii by sa rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre Európsku úniu, mali prijímať pokojne a s rešpektovaním zásady solidarity a rovnakých práv všetkých členských štátov. Chcela by som tiež podporiť pozíciu poľskej vlády k zmenám spôsobu výpočtu úrovne verejného dlhu. Poľsko a 10 ďalších členských štátov EÚ uskutočnili reformy svojich dôchodkových systémov a tieto reformy v súčasnosti vytvárajú značné náklady pre vnútroštátne rozpočty. V prípade Poľska bolo zavedenie reforiem potrebné v dôsledku rastúcej neefektívnosti starého systému, ktorý bol zdrojom stále väčších nákladov. Súčasný dlh preto nesvedčí o nedostatku obozretnosti, ale je dôsledkom zmien, ktorých dlhodobým cieľom je zníženie rozpočtových výdavkov vyčlenených na vyplácanie dôchodkov. Dúfam, že zástupcovia členských štátov odsúhlasia zmeny, ktoré navrhlo Poľsko. Ďakujem vám za pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Iliana Ivanova (PPE), písomne. – Zavedenie stáleho krízového mechanizmu na posilnenie finančnej stability EÚ je krokom správnym smerom. Stály krízový mechanizmus spolu so silnejším a koordinovanejším hospodárskym riadením by mohol a mal zaručiť stabilitu eurozóny. Pri zavádzaní tohto mechanizmu treba pamätať aj na špecifickú situáciu v nových členských štátoch. Tieto krajiny by sa mali aktívne zapájať do diskusií a mali by dostať možnosť podieľať sa na tomto mechanizme, ak budú ochotné to urobiť. Členské štáty by si mali zároveň zachovať svoje vnútroštátne daňové politiky. Je dôležité udržať daňovú súťaž ako nástroj na umožnenie súdržnosti a podporenie hospodárskeho rastu EÚ. Posúvanie politík smerom k daňovej harmonizácii alebo spoločnému konsolidovanému základu dane len ďalej zväčší rozdiely v hospodárskom rozvoji a bude brzdiť súdržnosť. Členské štáty, ktoré vytvárajú svojimi deficitmi a dlhovým zaťažením väčšie riziko, by mali prispievať viac do aktív krízového mechanizmu. To by napokon podporilo prísnu fiškálnu disciplínu a zvýšilo pridanú hodnotu uplatňovania správnej hospodárskej a fiškálnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE), písomne.(FR) Zatiaľ čo udalosti posledných mesiacov si vyžadovali, aby vlády prijímali núdzové opatrenia a rozhodnutia, ktoré sa mohli priamo uplatňovať, zavedenie stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny sa musí zakladať na nespochybniteľných právnych základoch. Preto je zrejmé, že Európsky parlament musí zasiahnuť ako spoločný zákonodarca, aby sa zaviedli základné reformy, ktoré sa stali nevyhnutné na stabilizáciu hospodárskej a menovej únie. Čisto medzivládne riešenie nemôže byť správnou odpoveďou.

Reforma hospodárskej a menovej únie (HMÚ) je kľúčovou úlohou, ktorá má významné dôsledky. Všetci si uvedomujeme hodnotu jednotnej meny pre európsky projekt. Súčasná krehkosť HMÚ si však vyžaduje odvážne a inovačné riešenia.

V tomto kontexte predstavuje využitie európskych dlhopisov cestu, ktorá by sa nemala považovať za zakázanú oblasť, ale ktorú treba preskúmať a diskutovať o nej. Napriek tomu v súčasnosti existuje veľa prekážok. Musíme si uvedomiť význam zavedenia takéhoto nástroja, ktorý mení charakter Európskej únie, na inštitucionálnej, právnej a finančnej úrovni. V protiklade s tým, čo si myslia niektorí jeho stúpenci, tento nástroj by znamenal ešte väčšiu disciplínu a prísnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Ulrike Rodust (S&D), písomne.(DE) Chcela by som upozorniť Radu na hroziaci problém, ktorý môže ochromiť spoluprácu medzi dvomi inštitúciami v oblasti politiky rybného hospodárstva. Týka sa nariadení pre dlhodobé plány riadenia. Tieto nariadenia tvoria základ spoločnej politiky rybného hospodárstva. Rada a väčšina členských štátov neakceptuje, že Lisabonská zmluva udelila Európskemu parlamentu právo spolurozhodovať o týchto nariadeniach. Ministri konajú v opozícii proti Rade a právnym službám Rady, v opozícii proti stanovisku Komisie a, samozrejme, v opozícii proti vôli Európskeho parlamentu. Rada má v súčasnosti dva plány riadenia, ktoré sa nemôžu schváliť. Komisia nemôže predložiť ďalšie plány, ktoré sú naliehavo potrebné v záujme našich rybárov a našich morí a ktoré boli už dávno dokončené a ležia v zásuvke. Táto situácia je neprijateľná. Vyzývam belgické predsedníctvo a budúce maďarské predsedníctvo, aby bezodkladne začali rokovania s Parlamentom, aby sme našli riešenie. Sme pripravení začať diskusie. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 
 

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Pripomeňme si, že kríza eurozóny je hlavne krízou vládnych dlhov, ktorú zhoršili dve významné udalosti. Jednou je pomoc súkromným finančným inštitúciám, prostredníctvom ktorej vládny dlh prevzal súkromné dlhy. Druhou sú stimulačné balíky, ktoré vlády využili na spomalenie hospodárskeho úpadku. Tieto dve udalosti ignorujeme a so všetkými krajinami zaobchádzame, akoby to bola ľahkomyseľná, bezstarostná skupina leňošiaca pod stredomorským slnkom. Každý mechanizmus, ktorý zavádzame na predchádzanie krízam a na hospodárske oživenie, by mal pamätať na to, že v normálnych časoch krajiny náležite dodržiavali plány na zníženie svojich deficitov a následne svojich dlhov. Zblúdilé krajiny boli výnimkou a nie pravidlom. Rozhodne zlepšime náš mechanizmus dohľadu a zaveďme niektoré rozumné sankcie, ale nemali by sme stratiť zo zreteľa to, čo chceme dosiahnuť v strednodobom horizonte: rast a zamestnanosť. Tieto ciele sa nedosahujú sankciami a zavádzaním úsporných opatrení. Tieto ciele dosiahneme, keď pochopíme, ako sa vytvárajú a zmenšujú nerovnováhy, a keď budeme spoločne pracovať na dosiahnutí týchto cieľov. Práve to od nás občania EÚ očakávajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne.(RO) Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa má konať 16. – 17. decembra, sa prerokujú a prijmú opatrenia potrebné na posilnenie hospodárskeho piliera hospodárskej a menovej únie a konsolidáciu finančnej stability EÚ. V tejto súvislosti musíme preskúmať aj opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby európsky bankový systém mohol financovať európske hospodárstvo, predovšetkým malé a stredné podniky.

Európski občania očakávajú od inštitúcií EÚ ráznejšie opatrenia zamerané nielen na dosiahnutie finančnej stability, ale aj, a predovšetkým, na návrat k udržateľnému hospodárskemu rastu.

V roku 2008 bolo vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia 116 miliónov európskych občanov. Toto číslo v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy stúplo, pričom medzi skupiny, ktoré sú najviac vystavené riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, patria mladí ľudia a starší občania.

Hlavnou obavou európskych občanov je ešte stále udržanie zamestnania a zabezpečenie dôstojného života. Hospodárska a finančná kríza mala hlavný vplyv na vnútroštátne rozpočty a spôsobila úpadok vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a systémov sociálneho zabezpečenia. Nastal čas, aby EÚ prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie udržateľného hospodárskeho rastu prostredníctvom investícií do priemyselnej politiky, ktorá vytvorí pracovné miesta a zaručí konkurencieschopnosť, ako aj prostredníctvom primeraných investícií do výskumu, vzdelávania a zdravotníctva.

 
  

(1) Pozri zápisnicu.


6. Iniciatíva občanov (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pani Zity Gurmaiovej a pána Alaina Lamassoura v mene Výboru pre ústavné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o iniciatíve občanov (KOM(2010)0119 – C7-0089/2010 – 2010/0074(COD)) (A7-0350/2010).

 
  
MPphoto
 

  Zita Gurmai, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, iniciatíva európskych občanov je výnimočná príležitosť. Po prvýkrát sa môžu európski občania spojiť a jednotným silným hlasom nám dať vedieť, ak si myslia, že my, ktorí rozhodujeme o Európe, si nekonáme svoju prácu správne alebo prehliadame dôležité témy.

Skutočne to potrebujeme. V čase, keď z ľudí oprávnených hlasovať v európskych voľbách si len 42 % skutočne nájde čas na hlasovanie, je veľmi dôležitý každý nový európsky nástroj, predovšetkým nástroj, akým je európska iniciatíva občanov (EIO). Uvedomujeme si však, že veľké očakávania, ktoré sprevádzajú EIO môžu viesť ku sklamaniu a frustrácii. Môžeme sa tomu vyhnúť prijatím nariadenia, ktoré zabezpečí bezpečné a účinné používanie tohto nástroja a pomôžeme preklenúť známu priepasť medzi nami a európskymi občanmi. Rada by som tu privítala aj občanov.

Pán Lamassoure, pani Wallisová, pán Häfner aj ja sme si boli vedomí obrovskej zodpovednosti na našich pleciach. V priebehu diskusií sme otvorili mnohé problémy a našu prácu sme museli založiť na spoločnom silnom zmysle pre kompromis. Našťastie sme v tomto smere mali dobrých partnerov, ktorí preukázali rozumnú flexibilitu a mali rovnaký cieľ ako parlamentní spravodajcovia, konkrétne dosiahnuť čo najskôr dohodu a súčasne zachovať kvalitu spoločnej práce a zabezpečiť, aby sme rok po Lisabonskej zmluve získali nariadenie pre ustanovenie zmluvy, ktoré je najviac zamerané na občana.

Rada by som poďakovala pánovi komisárovi Šefčovičovi a belgickému predsedníctvu, predovšetkým pánovi Chastelovi, a ich tímom. Nemali by sme zabudnúť ani na španielske predsedníctvo, ktoré prispelo k presadeniu dokumentu hneď na začiatku jeho prípravy.

Dnes vám predstavujeme kompromisné znenie, ktoré podporuje Komisia a schválil ho aj výbor Coreper. Ak sa ho rozhodneme podporiť a Rada, ako dúfame, ho schváli, nariadenie môže platiť od 1. januára a byť účinné o 12 mesiacov neskôr v roku 2012.

S radosťou konštatujeme, že na rokovaniach boli prijaté kľúčové požiadavky Parlamentu. Overenie prípustnosti iniciatívy bude založené na jasných podmienkach v čase registrácie, nie až potom, ako budú zozbierané mnohé podpisy. Na zabezpečenie opodstatnenosti a európskeho rozmeru iniciatív bude zostavený občiansky výbor pozostávajúci z najmenej siedmich členov zo siedmich členských štátov, ktorý bude iniciatívu registrovať.

Občiansky výbor ponúka okrem zníženia rizika ľahkovážnych iniciatív aj nesporné výhody pre organizátorov. Ak nie sú iniciátori EIO na začiatku procesu dobre zorganizovaní, získajú sieť a mnohé jazykové verzie svojej iniciatívy. Bude pre nich oveľa ľahšie zozbierať milión podpisov.

Hoci spočiatku sa zdá byť požiadavka občianskeho výboru prekážkou, je zrejmé, že v skutočnosti zjednoduší zvyšok procesu. Komisia pomôže organizátorom iniciatívy poskytnutím zrozumiteľnej príručky a vytvorením kontaktného miesta. Ak sa iniciatíve podarí zhromaždiť milión podpisov, bude jej zaručený náležitý ďalší postup vrátane verejného vypočutia v Parlamente.

Preskúmanie tohto nariadenia je nesmierne dôležité, pretože ide o prvý nástroj svojho druhu. Ako vyplýva z našich odporúčaní, je to mimoriadne užitočné vzhľadom na zložitý problém spôsobu overenia podpisov. Je to v právomoci členských štátov, ale naliehali sme na ne, aby žiadali čo najmenej osobných údajov. Členské štáty budú mať istú voľnosť pri výbere druhu informácií, ktoré sa budú v niektorých štátoch požadovať, rada však konštatujem, že mnohé z nich chcú žiadať menej údajov, ako bolo pôvodne plánované. Sme presvedčení, že nariadenie stelesnené v tomto kompromisnom znení je ústretové po občianskej stránke a neprináša organizátorom ťažkopádne povinnosti a s nimi spojenú frustráciu.

 
  
MPphoto
 

  Alain Lamassoure, spravodajca.(FR) Vážená pani predsedajúca, Európska únia sa dnes otvára participatívnej demokracii. Nie je to zatiaľ priama demokracia, samotní občania nebudú prijímať rozhodnutia, no získali právo pýtať sa priamo, verejne, v obrovskom počte tých, ktorí prijímajú v Európe rozhodnutia, bez vedomia svojej vlády a volených zástupcov.

Občania budú odteraz disponovať rovnakou právomocou politickej iniciatívy, akou disponujú Rada ministrov a Európsky parlament. Ako povedala pani Gurmaiová, prospela nám skvelá prípravná práca, ktorú vykonal pán komisár Šefčovič a jeho tím, a inteligentná a účinná podpora belgického predsedníctva.

Z pohľadu Parlamentu je text výsledkom práce štyroch spravodajcov, štvorčlenného pracovného tímu, ktorý zahŕňa aj vás, pani predsedajúca. Sme poctení vašou prítomnosťou.

Chceli sme verejnosti predstaviť ten najjednoduchší postup, ktorý by bol voči občanom čo najústretovejší. Kto sa môže zúčastniť? Občania, to znamená fyzické osoby, všetci občania vrátane, pokiaľ je to možné, volených zástupcov, ale len európski občania. Lisabonská zmluva je v tomto jednoznačná.

Právo zúčastniť sa na iniciatíve občanov je teraz ďalšou z radu výsad, ktoré majú občania v celej Európe. Kto môže začať iniciatívu? Stačí len sedem občanov v organizačnom výbore, nie 300 000 ako navrhovala Komisia, ani 100 000 ako uvažovala Rada. Sedem občanov zo siedmich rôznych členských štátov, čo je štvrtina členských štátov.

Koho požiadať o informácie, ak chce niekto začať iniciatívu? Samotná Komisia uverejní príručku k iniciatíve občanov a zriadi osobitné miesto kontaktu. Aký je postup? Mimoriadne jednoduchý. Obyčajná žiadosť o registráciu iniciatívy a overenie jej prípustnosti. Podmienky prípustnosti? Lisabonská zmluva, celá zmluva a nič, len zmluva vrátane Charty základných práv EÚ. Ako je možné podporiť iniciatívu? Akokoľvek: politicky, finančne, na miestnej, národnej, európskej, medzinárodnej úrovni, prostredníctvom lobistov, mimovládnych organizácií, cirkví a tak ďalej.

Jediná podmienka: úplná transparentnosť. Tí, ktorí majú podpísať, musia vedieť, čo je za iniciatívou. Teda je na občanoch, aby prevzali svoju zodpovednosť. Aké sú náležitosti pre zbieranie podpisov? Neuveriteľne jednoduché. Podpisy na papieri, ale tiež z internetu. Môžu ich, samozrejme, monitorovať len členské štáty, ale dali sme si pozor, ako povedala pani Gurmaiová, na to, aby sme zabezpečili, že všetky formuláre budú zosúladené v najvyššej možnej miere.

V dlhodobom časovom horizonte je to skutočný jednotný európsky systém, ktorý bude musieť schváliť všetkých 27 štátov, a tretina členských štátov je už na to pripravená.

Na záver, aké budú politické prínosy? Toto je bod, v ktorom bol Parlament veľmi neoblomný. Naozaj, v súlade s Lisabonskou zmluvou bude jedine Komisia rozhodovať o tom, či sa pripravia právne predpisy nadväzujúce na úspešnú iniciatívu. Komisia musí mať preto ochranu pred politickým tlakom na rozširovanie právnych predpisov v čase, keď už Únia aj tak príliš veľa reguluje. Súčasne však musia byť občania chránení pred rizikom, že ak Komisia vyhodnotí podporné právne predpisy ako neopodstatnené, nebude ďalej politicky konať. Preto vytvorenie dvoch nových práv v prospech tvorcov úspešných iniciatív: právo predstúpiť pred Komisiu a predstaviť jej svoj návrh a právo na verejné vypočutie, ktoré je možné uskutočniť v samotnom Európskom parlamente.

Stručne povedané, máme tu jednoduchý, inovatívny, demokratický postup. Teraz je rad na občanoch.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Gerald Häfner, spravodajca Výboru pre petície požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážená pani predsedajúca, podobne ako v prípade každej politiky, ani európska politika nesmie vylučovať občanov, obchádzať ich alebo sa uskutočňovať za ich chrbtom. Európsku politiku musia vytvárať občania, pre občanov a prostredníctvom občanov. Chceme zrušiť predel medzi občanmi a politikou a medzi občanmi a inštitúciami. Aby sme to dosiahli, potrebujeme postupy, ktoré občanom umožnia účasť na rozhodovaní a vyjadrenie názorov. Darí sa nám vytvárať viac demokracie v rámci Európskej únie, ale neurobili sme dosť pre to, aby sme umožnili občanom účinnejšiu účasť na rozhodnutiach a na európskych diskusiách. Dnešné rozhodnutie zaviesť európsku iniciatívu občanov tomu pomôže. Viedli sme tvrdé rokovania a dosiahli sme mnohé podstatné zlepšenia.

Dámy a páni, ak sa pozriete na dokument, o ktorom dnes hlasujeme, uvidíte, že kdekoľvek je tučné písmo, a pán Lamassoure na to tiež práve poukázal, je to text, ktorý sme navrhli a ktorý nahrádza výsledky rokovaní, pôvodný návrh Komisie. Všimnete si, že sme prepísali približne dve tretiny textu a priniesli významné zlepšenia dokumentu, ktorý nám Komisia s nadšením predložila. Spomeniem len najdôležitejšie body. Významne sme obmedzili prekážky. Ide predovšetkým o to, že podpisy bude potrebné zhromaždiť iba v najmenej jednej štvrtine členských štátov a nie v jednej tretine. Uprednostnili by sme, samozrejme, aby boli podpisy zhromaždené v celej Európe, ale hovoríme tu o minimálnych požiadavkách. Čo je najdôležitejšie, podarilo sa nám takmer úplne odstrániť prekážku, ktorá hneď od začiatku mimoriadne ohrozovala úspech a ktorá požadovala overenie prípustnosti po zhromaždení 300 000 podpisov, skôr ako mohli občania pokračovať v zhromažďovaní ďalších podpisov. „Takmer úplne“ znamená, že sme navrhli myšlienku zahrnúť na úvod výbor iniciátorov, ktorý zabezpečí, že nie každý e-mail so slovami iniciatíva občanov v predmete správy, ktorý Komisia dostane, bude predmetom plnohodnotného administratívneho postupu. Iniciatívy musia byť primerane vážne. Inými slovami, ktokoľvek chce zhromaždiť milión podpisov, musí najskôr zahrnúť vo svojom návrhu najmenej sedem štátov.

Zaviedli sme väčšiu transparentnosť a povinné vypočutia na konci postupu. Tieto vypočutia sa uskutočnia v Európskom parlamente, v prítomnosti Parlamentu a Komisie. Poskytnú občanom možnosť vysvetliť svoje obavy. Je to kľúčový krok vpred. Bojovali sme za to nie kvôli sebe, ale, a na to nikdy nesmieme zabudnúť, kvôli všetkým občanom Európy, ich právam a účinnejšiemu a jednoduchšiemu postupu, ktorý umožní väčšiu participáciu občanov na Európe.

Niekoľko vecí sa nám, žiaľ, nepodarilo dosiahnuť a mnohé z nich sú teraz v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré predložila ľavica. V každom prípade, rokovania sa už skončili. Dosiahli sme dohodu s Radou a Komisiou. Museli sme sa vzdať niektorých bodov, ale druhá strana urobila tiež obrovské ústupky a vieme, že tieto doplňujúce a pozmeňujúce návrhy sú skôr o efekte ako o obsahu. To znamená, že už nebude príležitosť zmeniť výsledky. Budeme to však môcť urobiť v rámci preskúmania o tri roky.

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili, vrátane zamestnancov, sekretariátov, spoluspravodajcov, Komisie a Rady za túto účinnú spoluprácu. Som presvedčený, že tento druh spolupráce neobmedzenej príslušnosťou k výboru a poslaneckej skupine môže byť vzorom pre budúcnosť. Nadovšetko rád by som videl Európu pre občanov, v ktorej sa občania považujú za súčasť Európy a sú aktívnejší, ako boli v minulosti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rada by som len povedala, že bolo pre mňa obrovskou cťou byť súčasťou parlamentného tímu a podľa mňa veľmi pôsobivej práce v mene európskych občanov.

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, vážené poslankyne, vážení poslanci a najmä spravodajcovia, jedným z najvýznamnejších sľubov Lisabonskej zmluvy bolo priblížiť Európu jej občanom.

Som presvedčený, že tu nemusím uvádzať zoznam príkladov, ktoré nám pred a po podpise Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 dokázali, do akej miery je zblíženie tohto druhu nevyhnutné. Nie je preto prekvapujúce, že akékoľvek opatrenie, ktoré prehlbuje cieľ angažovať a zapojiť občanov do zjednocovania Európy, je prioritou pre všetky inštitúcie vrátane Rady.

Som preto mimoriadne rád, že vás môžem osloviť vo veci nariadenia, ktoré zavádza iniciatívu občanov, ústrednú inováciu Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o lepšiu účasť občanov na rozhodnutiach na európskej úrovni.

Toto nariadenie bolo, samozrejme, jednou z priorít belgického predsedníctva Rady, keďže je možné, že táto iniciatíva občanov je najvhodnejším symbolom novej polisabonskej úlohy občanov v Únii. Prostredníctvom iniciatívy občanov, ako už povedali spravodajcovia, bude môcť milión európskych občanov predložiť Komisii legislatívny návrh, ktorý je Komisia povinná preskúmať a vyjadriť naň svoj názor.

Mali by sme sa na okamih zastaviť a oceniť túto inováciu, ktorú dnes zavádzame a ktorá je len prvým prvkom, ako povedal pán Lamassoure, participatívnej demokracie na nadnárodnej úrovni. Je preto prvá nielen na európskej úrovni, je jednoducho prvá na svetovej úrovni.

Vráťme sa k legislatívnej otázke, o ktorej dnes diskutujeme. Teší ma kompromis o tomto nariadení, dosiahnutý na rokovaniach medzi tromi inštitúciami, a, samozrejme, teší ma tiež duch spolupráce a vôle nájsť kompromis, ktorý vládol v troch inštitúciách v priebehu všetkých rokovaní.

Chcel by som, samozrejme, osobne poďakovať spravodajcom Výboru pre ústavné veci (AFCO) a Výboru pre petície (PETI), pani Gurmaiovej, pravdaže, pánovi Lamassourovi, pani Wallisovej a pánovi Häfnerovi za úsilie a tvorivý prínos pri príprave tohto nariadenia.

Mimoriadne ma preto teší pondelkové hlasovanie výboru AFCO, ktorý odobril text schválený inštitúciami. Ak nadchádzajúce hlasovanie potvrdí text v znení schválenom výborom AFCO, budeme môcť považovať túto dohodu v rámci prvého čítania za vzor rýchlych a účinných právnych predpisov na európskej úrovni. Pri oceneniach nemôžeme zabudnúť ani na pána komisára Šefčoviča za jeho ústretovosť a aktivitu.

Stručne povedané, mám pocit, že sme v tejto záležitosti všetci mali prospech z mnohých názorov, ktoré zazneli pri rokovacom stole. Víťazom tohto trialógu a tejto dohody sa stal európsky občan.

Som presvedčený, že dosiahnutý kompromis medzi inštitúciami je dobrý nielen v tom zmysle, že každej inštitúcii sa podarilo dosiahnuť to, čo pre ňu bolo cenné, ako sme si práve pripomenuli, ale aj preto, že jeho výsledkom bude dobré nariadenie, ktoré umožní flexibilnú a účinnú organizáciu iniciatív občanov.

V mene Rady sa teším ochote druhých dvoch inštitúcií zohľadniť potreby a prekážky, ktoré čakajú členské štáty pri napĺňaní úlohy, ktorá im pripadla. Ide o kontrolu podpisov, ktoré musia byť, samozrejme, originálne, a zamedzenie podvodu alebo manipulácii pri ich zbieraní.

Členské štáty musia ďalej dostať dostatok času na prijatie tých opatrení v rámci národných právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo možné nariadenie uplatniť. Samozrejme, rozumiem záujmu Parlamentu uplatniť iniciatívu občanov čo najskôr a je to aj môj záujem. Na druhej strane je zrejmé, že ak sa má táto iniciatíva vyvíjať správnym smerom, musia existovať opatrenia na národnej úrovni, a preto musíme nechať dosť času na ich prijatie v súlade s existujúcim regulačným rámcom.

Rada skutočne vždy zastávala názor, že iniciatíva občanov ako forma účasti občanov na európskych rozhodnutiach by mala ísť ruku v ruke s ďalšou formou, ktorou sú voľby do Európskeho parlamentu.

Na záver by som zhrnul, že ma teší kompromis dosiahnutý na rokovaniach a, samozrejme, môžem len odporučiť, aby ste ho v dnešnom hlasovaní prijali, a želám iniciatíve občanov veľa úspechov, ktoré má predurčené. Podotýkam, že prvé iniciatívy sa už pripravujú, a dúfam, že mnohé iniciatívy prinesú európskej integrácii čerstvý impulz a nové nápady.

Chcel by som ešte raz pekne poďakovať všetkým za spoluprácu na tejto téme.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Veľmi pekne ďakujem za vaše vedenie počas predsedníctva, aby sme toto dosiahli.

 
  
MPphoto
 

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, som tiež veľmi rád, že som tu dnes dopoludnia s vami, pretože sme spolu dosiahli veľmi dobré veci. Sotva rok od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy vedieme diskusiu o blížiacom sa prijatí nariadenia o iniciatíve občanov. Ako povedal pán Lamassoure, zavádzame úplne novú úroveň participatívnej demokracie, ktorá doplní zastupiteľskú demokraciu, v ktorej v Európskej únii pôsobíme.

Po prvýkrát však ponúkame občanom inovatívny spôsob vyjadrenia ich prianí, vzájomného pôsobenia s inštitúciami a formovania programu Európskej únie. Som presvedčený, že to je veľmi dôležité ako prostriedok rozširovania európskeho priestoru. Je to veľmi dôležité na zvýšenie množstva európskych tém v hlavných mestách jednotlivých štátov a vytváranie celoeurópskej diskusie. Všetci vieme, že to Európska únia veľmi potrebuje.

Na dosiahnutie potenciálnych výhod, ktoré nám môže priniesť Lisabonská zmluva a občianska iniciatíva, musíme vytvoriť jasný postup. Z verejných konzultácií a konzultácií s Európskym parlamentom bolo veľmi jasné, že potrebujeme jednoduchý, zrozumiteľný, praktický a vyvážený postup. Myslím si, že sme tento cieľ dosiahli. Podarilo sa to naozaj vďaka dôkladným diskusiám, ktoré sme mali veľmi často tu v Európskom parlamente. Rád by som vám všetkým poďakoval za usporiadanie množstva vypočutí nielen vo Výbore pre ústavné veci (AFCO) a Výbore pre petície (PETI), ale aj vo väčšine politických skupín, pretože tieto vypočutia boli pre nás všetkých veľmi dôležité. Môžem vás ubezpečiť, že slúžili ako veľmi dôležitý zdroj inšpirácie a nových tvorivých nápadov, ktoré nám napokon pomohli zlepšiť pôvodný návrh Komisie.

Oceňujem tiež inovatívny spôsob, akým sa Európsky parlament ujal tejto iniciatívy. Mali sme štyroch spravodajcov z dvoch rôznych výborov. Alain Lamassoure ich nazval štvorčlenným pracovným tímom. Musím povedať, že to bol veľmi milý tím. Pracovať s každým z vás bolo príjemné. S radosťou som prijímal váš nový tvorivý prínos k nášmu tradičnému uvažovaniu, pretože každý z vás pristupoval k téme z iného uhla a priniesol vlastnú skúsenosť, ako zlepšiť pôvodný návrh Komisie. Naozaj si to cením.

Vďaka tomuto novému inovatívnemu prístupu sme dosiahli v Európskom parlamente široký konsenzus. Zvlášť sa teším z veľmi jednoznačného hlasovania vo výbore AFCO.

Jednou z dôležitých myšlienok, ktoré vymysleli spravodajcovia, bol druh následného postupu, ktorý by sme mali priznať iniciatíve občanov. Som presvedčený, že nápad, aby organizátorov iniciatívy po jej úspešnom zavŕšení prijal príslušný vysokopostavený predstaviteľ Komisie, pochádza z Európskeho parlamentu. Myšlienka usporiadať vypočutia ako povinnú fázu, počas ktorej môžeme hlbšie prediskutovať ciele iniciatívy, prišla tiež z Parlamentu.

Rád by som zdôraznil, že sme veľmi radi a spokojní s tým, že sa verejné vypočutia budú konať na neutrálnej pôde, tu v Európskom parlamente, pretože tak dosiahneme, že Komisia nebude v nepríjemnej pozícii sudcu a poroty v jednej osobe. Komisia bude na vypočutiach zastúpená na primerane vysokej úrovni, pravdepodobne na úrovni komisára alebo generálneho riaditeľa zodpovedného za príslušnú vec, a bude pozorne sledovať diskusiu.

Chcel by som vás ubezpečiť a prostredníctvom vás aj všetkých európskych občanov, že sme si v Komisii absolútne vedomí dôležitosti a hodnoty milióna občanov podporujúcich konkrétny návrh. Budeme sa tomu venovať s úctou a veľkou pozornosťou.

V rámci tejto rozpravy mi je ľúto len toho, že budeme musieť chvíľu počkať, kým bude možné plne využiť iniciatívu občanov. Musíme však pochopiť, že ak chceme našim občanom poskytnúť lepšiu službu, musíme zmeniť niektoré vnútroštátne pravidlá v členských štátoch a musíme tiež vyvinúť softvér pre systém zberu online. Som si však istý, že sa nám to podarí v predpísanom čase a európski občania budú môcť využiť iniciatívu čo najskôr.

Veľmi si preto cením, že smerujeme k dohode v prvom čítaní, pretože to umožní našim občanom využiť nový nástroj oveľa rýchlejšie, ako sme pôvodne očakávali.

Dovoľte mi ešte raz sa poďakovať za skvelú spoluprácu so všetkými spravodajcami, s pani Gurmaiovou, s našou predsedajúcou, pani Wallisovou, s pánom Häfnerom a pánom Lamassourom. Ako som povedal, každý z nich priniesol skutočne nové a veľmi významné nápady, ako zlepšiť pôvodný návrh Komisie.

Rád by som sa tiež osobne poďakoval pánovi Olivierovi Chastelovi, pretože prejavil nesmiernu schopnosť dosiahnuť konsenzus. Viem, aké náročné to bolo v Rade, aké množstvo rozporov musel prekonať, a vďaka jeho úsiliu a vďaka skvelej práci belgického predsedníctva je teraz široký konsenzus aj v Rade.

 
  
MPphoto
 

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, spravodajkyňa Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko.(PL) Vážená pani predsedajúca, tiež by som sa chcela úprimne poďakovať spravodajcom za prípravu dokumentu, o ktorom dnes budeme hlasovať. Dúfam, že dnes odovzdáme tento mechanizmus do rúk občanov a že ho bude Komisia ďalej rozvíjať. Ja, samozrejme, súhlasím. Bol vytvorený taký jednoduchý, ako to bolo možné. To, o čom dnes budeme hlasovať, je výsledkom kompromisu, niekedy náročného kompromisu, a je mi skutočne jasné, že pán Lamassoure a ďalší spravodajcovia dosiahli v našom mene výsledok, ktorý je uskutočniteľný a uplatniteľný v praxi. Osobne mi je ľúto, že sa musím vzdať ustanovenia, ktoré dávalo právo podpísať iniciatívu 16-ročným, ale podporím znenie v dohodnutej podobe, pretože som si istá, že by nemalo dôjsť k ďalšiemu odkladu a že iniciatíva by mala byť odovzdaná občanom.

Som si istá, že dnes v skutočnosti vytvárame ďalšiu časť systému, aby sme mohli konať podľa toho, čo v tomto Parlamente mnohokrát povedal zosnulý Bronisław Geremek – Európa je zjednotená, nadišiel čas pre Európanov, aby boli aktívni. Dnes robíme konštruktívny krok týmto smerom. My tu nepíšeme Bibliu. O tri roky bude možné dnes navrhnuté postupy preskúmať a zlepšiť v prípade, že sa budú používať. Rozhodne k tomu ľudí vyzývam.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Göncz, spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko.(HU) Vážená pani predsedajúca, ako jedna z predstaviteliek výboru LIBE by som sa rada pridala k tým, ktorí blahoželali spravodajcom, a rada by som poďakovala Komisii za prácu, ako aj pánovi Šefčovičovi a pánovi Chastelovi za prácu v Rade, pretože významne prispeli k vytvoreniu solídneho a životaschopného textu, ktorý skutočne predstavuje krok smerom k zjednodušeniu a ktorý, ako dúfam, získa rozsiahlu podporu. Uskutočnili sa intenzívne diskusie a predložilo sa množstvo dobrých návrhov. Veľké množstvo dobrých návrhov tiež znamená, že sa museli zjednotiť, aby mohol byť výsledný návrh čo najprijateľnejší pre používateľov. Zozbierať milión podpisov je obrovský úspech a vyžaduje si obrovské množstvo práce. Radi by sme tiež oslovili tých, ktorí nemôžu prispieť elektronicky, ale radšej by vyjadrili svoje názory na papieri. Boli by sme radi, ak by sme mohli získať spätnú väzbu, a boli by sme radi, keby sme mohli čo najskôr vyriešiť akékoľvek problémy, ktoré vyplynú z tohto procesu. Je isté, že Európa bude mať z tohto nástroja významný prospech.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Wikström, spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko.(SV) Vážená pani predsedajúca, pred rozhodnutím prijať Lisabonskú zmluvu politici pozitívne hovorili o príležitosti, ktorú prinesie iniciatíva občanov. Musíme teraz zabezpečiť, aby išlo o vplyvnú reformu pre demokraciu a nie o papierového tigra.

Bola som spravodajkyňou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci požiadaného o stanovisko a s potešením som predložila návrhy, ktoré by občanom zjednodušili veci. Chceli sme napríklad zapojiť mladých ľudí, a preto sme navrhli vek 16 rokov ako hranicu umožňujúcu účasť na iniciatíve. Rozhodnutie padlo pre vekovú hranicu 18 rokov, čo mi môže byť ľúto, no stále hovoríme o mladých ľuďoch. Predĺžili sme tiež časový rámec na 24 mesiacov. Zmenil sa na 12 mesiacov, napriek tomu sa však teším z kompromisu, pretože som v podstate optimistka.

Na druhej strane upozorňujeme, že tých, ktorí predložia iniciatívu, čaká veľké množstvo práce, ale dúfam, že prijmeme výzvu a zabezpečíme, aby sa iniciatívy občanov prijímali v inštitúciách EÚ s vážnosťou a v konštruktívnej a pozitívnej atmosfére.

Na záver by som chcela poďakovať všetkým kolegom poslancom za skvelú spoluprácu na tejto dôležitej iniciatíve.

 
  
MPphoto
 

  Íñigo Méndez de Vigo, v mene poslaneckého klubu PPE.(ES) Vážená pani predsedajúca, poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) bude s nadšením hlasovať za túto správu a rád by som zablahoželal spravodajcom, Komisii a Rade k tejto dohode.

Dámy a páni, v roku 1980 sme zaviedli frázu „deficit demokracie“. Mali sme tým na mysli, že v Európskej únii prijíma rozhodnutia len Rada ministrov na základe návrhov Komisie a že Parlament bol len požiadaný o radu.

Parlament sa od 80. rokov 20. storočia usiluje tento deficit demokracie prekonať prostredníctvom Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy, ďalej prostredníctvom zmluvy z Nice, ústavnej zmluvy a Lisabonskej zmluvy. Verím, že pomocou Lisabonskej zmluvy, s novými právomocami Parlamentu a s účasťou národných parlamentov sme tento cieľ dosiahli.

Rozširujeme dnes tento úspech o iniciatívu občanov, za ktorú vďačíme solídnej spolupráci medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v rámci práce konventu. Rád by som tu dnes pripomenul nasledujúce mená: Jürgen Meyer, náš sociálnodemokratický kolega z Nemecka, a Alan Lamassoure, ktorí boli zodpovední za predloženie tejto iniciatívy plénu konventu a dosiahli jej schválenie.

Preto som presvedčený, že sme uzavreli kruh, pani predsedajúca. Verím, že dnes, keď schválime túto iniciatívu, podpíšeme tým rozsudok smrti pre myšlienku „deficitu demokracie“.

Je teraz na nás, dámy a páni, aby sme konali zodpovedne, a aj dnes máme príležitosť tak konať. Schválením rozpočtu únie budeme napĺňať úlohu, ktorá sa od nás očakáva: zodpovedného Parlamentu so spolurozhodovacími právomocami.

Dámy a páni, myslím si, že toto je pre Európu dobrý deň.

 
  
MPphoto
 

  Enrique Guerrero Salom, v mene skupiny S&D.(ES) Vážená pani predsedajúca, knihu s názvom Democracy: The Unfinished Journey (Demokracia: neukončená cesta) napísal uznávaný analytik teoretických a praktických zmien, ktoré podstupujú súčasné demokracie.

Sme skutočne uprostred neukončenej cesty, počas ktorej sa zavŕšili mnohé etapy, ale naďalej sme v období rizík, neistoty a mnohých pochybností. Okrem týchto pochybností však máme aj zopár istôt.

Prvá je, že štruktúrou, ktorá pretrvala, je zastupiteľská demokracia: naše inštitúcie. Bez slobodných parlamentov založených na vôli ľudu by demokracia nikdy neprežila.

Pravda je však aj to, že demokracia dnes na zlepšenie kvality potrebuje inováciu, reformy a zmeny, popri súčasnom udržaní štruktúr, ktoré nám doposiaľ slúžili, a sily ich základov.

Aký druh zmien potrebujeme? Musíme sa vydať smerom k štýlu demokracie, ktorá rozširuje fórum zúčastnených, takže sa občania stanú viac ako len voličmi raz za štyri alebo päť rokov. Potrebujeme demokraciu, ktorá rozširuje priestor pre diskusiu, v ktorej občania diskutujú, dôvodia a vymieňajú si názory, takú, ktorá zväčšuje sociálny kapitál, v ktorej už občania nie sú izolovaní a môžu sa stať súčasťou spoločenstva. Potrebujeme tiež európsky rozmer pre tento druh demokracie.

Myslím si, že sme to dosiahli zavedením právnych predpisov pre iniciatívu občanov. Už viac neexistujú dva druhy legitímnosti, skôr sú tu dva hlasy za občanov: jeden je tu v Parlamente a ten druhý je v iniciatíve občanov. Poskytne nám to silnejšiu, participatívnejšiu a legitímnejšiu demokraciu.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE.(FI) Vážená pani predsedajúca, rada by som poďakovala všetkým za spoluprácu. Bol to úžasne priamočiary postup spolupráce. Iniciatíva občanov je vítané doplnenie aktívneho občianstva. Dúfam, že bude dôležitý na vyvolanie politickej diskusie. Nie všetky iniciatívy získajú dostatočnú podporu, môžu však priniesť do diskusie nové perspektívy.

Parlament chcel dosiahnuť, aby bola iniciatíva občanov čo najjednoduchšia, a to sa vo veľkej miere podarilo. Osobitne sa teším tomu, že Komisia a Parlament budú musieť usporiadať verejné vypočutie v prípade zozbierania milióna podpisov. Inštitúcie EÚ to prinúti skutočne počúvať, čo signatári navrhujú. Komisia im bude musieť zároveň vyčerpávajúco zdôvodniť svoje prípadné odmietavé stanovisko.

Bola by som rada, keby iniciatívu občanov mohli podpísať nielen títo občania, ale aj obyvatelia, ktorí žijú v každej krajine, no pre toto sa nenašla dostatočná podpora.

Význam iniciatívy občanov bude zjavný, až keď začne platiť. Dúfam, že to jedného dňa vyvolá širšiu diskusiu o záležitostiach EÚ ako doposiaľ.

 
  
MPphoto
 

  Indrek Tarand, v mene skupiny Verts/ALE.(ET) Vážená pani predsedajúca, som veľmi rád, že tento spor, ktorý sa ešte prednedávnom zdal byť nekonečným príbehom, sa vyriešil. Trvalo to príliš dlho, podobne ako foxtrot s našou milovanou Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Pomalý foxtrot vám spôsobí bolesti chrbta a váš partner môže byť sklamaný. V tomto prípade však nie je partnerom nikto iný ako naši občania. Dúfam, že tento nový druh demokracie uspeje a že nezradíme očakávania našich občanov. Najsmutnejšou vecou na celej diskusii bolo pre mňa to, že sme boli príliš často svedkami nedôvery voči občanom, obavy, že občania prídu s hlúpymi nápadmi. Ako určite zistíme, táto obava nie je opodstatnená.

Pán Šefčovič, bol by som rád, keby Komisia začala viac veriť vlastným občanom. Ako zástupca Estónska by som chcel poďakovať aj Rade, ktorá zachovala možnosť digitálneho podpisu, pretože je to pre náš ľud kľúčové. Európa netrpezlivo čaká na tvorivé nápady svojich občanov. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Emma McClarkin, v mene skupiny ECR. – Vážená pani predsedajúca, európska iniciatíva občanov (EIO) je veľmi dôležitý prejav aktivity zo strany EÚ a veľká príležitosť zvýšiť demokratickú účasť v Európe a posilniť prepojenia medzi občanmi a politikmi.

Hoci prekážka spočívajúca v povinnosti poskytnúť čísla pasu ostáva uplatniteľná v dvoch tretinách členských štátov, spolu s ďalšími poslancami skupiny ECR som pomohla vytvoriť používateľsky prístupnejšiu iniciatívu občanov zrušením hrozne byrokratického dvojitého overenia prípustnosti, ktorý navrhovala Komisia, a zaistením toho, že európska iniciatíva občanov bude k dispozícii ľudovým hnutiam a nielen veľkým organizovaným záujmovým skupinám.

Skutočné iniciatívy zdola si zaslúžia pre zmenu úspech, aj keby nerešpektovali duch európskeho federalizmu. Najdôležitejšie je, že Komisia bude povinná uviesť presné dôvody odmietnutia EIO a tiež presne uviesť, ako plánuje ďalej postupovať v prípade úspešnej iniciatívy. Kľúčom v tomto postupe je transparentnosť.

Je najvyšší čas, aby Európska únia začala primerane uznávať názory európskych občanov a počúvať hlas ľudu. Dúfam, že tento systém prinesie väčší cit pre demokraciu a pre demokratickú zodpovednosť zo strany Európskej komisie a inšpiruje k diskusii o ďalšom smerovaní EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážená pani predsedajúca, pán Šefčovič, dámy a páni, z dopoludňajšej diskusie o nadchádzajúcom stretnutí Európskej rady už jasne vysvitlo, že vnútri Európskej únie existuje problém legitímnosti. Dôvody spočívajú predovšetkým v skutočnosti, že politika až príliš často obchádza každodenné záujmy občanov. Oprávnene očakávajú, že budú do tvorby politiky viac zapojení. Výstižným vyjadrením sú protesty v mnohých krajinách EÚ. Zavedenie európskej iniciatívy občanov, o ktorej dnes hlasujeme, znamená, že po prvýkrát v dejinách EÚ bude k dispozícii nástroj, ktorý umožní občanom Európy priamo vyjadriť očakávania a požiadavky, okamžite prichádzať s iniciatívami, podnikať nadväzujúce kroky a priamo sa zúčastňovať na tvorbe politiky.

Súčasné nariadenie je dobré, ale naša skupina si myslí, že by mohlo a malo byť ešte lepšie. To, či občania a obyvatelia Európy skutočne využijú iniciatívu občanov, bude napokon záležať na nás tu v Parlamente. Ako vážne vnímame záväzok podporovať nevyhnutný otvorený prístup, ku ktorému sme sa sami zaviazali? Budeme do troch rokov pripravení a dokážeme predstúpiť pred Radu a Komisiu s otázkou ďalšieho rozvoja iniciatívy? V aktuálnom nariadení sú už určené témy a my dnes chceme o týchto bodoch opäť hlasovať. Hodnota iniciatívy občanov sa nebude posudzovať podľa medziinštitucionálneho kompromisu dosiahnutého medzi Radou a Komisiou, ale podľa toho, či sa skutočne využíva. Skutočnosť, že dnešný výsledok je výrazne lepší, a za úzku spoluprácu a dosiahnutie skvelého pokroku pri zlepšovaní tohto nariadenia by som rád poďakoval najmä pani Gurmaiovej, pani Wallisovej, pánovi Lamassourovi a pánovi Häfnerovi, je tiež prínosom mnohých členov občianskej spoločnosti, ktorí naše úvahy a diskusie podrobili opakovaným skúškam reálnosti a uskutočniteľnosti. Rád by som využil túto príležitosť a poďakoval im.

Vyzývam občanov Európy, aby prevzali iniciatívu.

 
  
MPphoto
 

  Morten Messerschmidt, v mene skupiny EFD.(DA) Vážená pani predsedajúca, odvtedy, čo pred rokom nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, prešiel na inštitúcie EÚ nebývalý objem právomocí a počas toho uplynulého roka sme boli svedkom toho, ako predovšetkým Európsky parlament vyťažil z tohto stavu a pripravil členské štáty o obrovský podiel moci.

Keď Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, žiarili dve svetielka. Jedným z nich bola iniciatíva občanov. Preto som sa v mene našej strany v Dánsku a tiež našej skupiny tu v Európskom parlamente zúčastnil rokovaní práve s ambíciou zaviesť iniciatívu občanov, čo bolo i napriek všetkému slabým svetielkom v inak veľmi temnej a veľmi federálnej EÚ.

S niektorými vecami sme nesúhlasili. Viacerí spravodajcovia už spomenuli, že niekto chcel rozšíriť právo na predloženie iniciatívy občanov na ľudí, ktorí nie sú občanmi, a niekto iný chcel rozhodovať o veku oprávňujúcom na účasť na hlasovaní za iné členské štáty a podobne. S tým sme nemohli súhlasiť. Rámec, na ktorom sme sa napokon dohodli, však obsahuje pozitívne prvky. Naša skupina preto v duchu demokracie a s cieľom podporovať pozitívne prvky, ktoré napriek všetkému obsahuje Lisabonská zmluva, tiež podporí túto iniciatívu.

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, iniciatíva občanov v znení navrhnutom zmluvami a upravená v tomto nariadení je paródiou na demokracie. Po prvé, vedie občanov k viere, že ich hlas bude v eurokracii vypočutý, hoci eurokracia ich systematicky odmietla počúvať, keď sa v referende jasne vyjadrili, že si neželajú vytvorenie európskeho superštátu. Preto začnite počúvať verejnosť, keď hovorí „nie“ alebo keď vám povie, aby ste zastavili.

Paródiou demokracie je tiež so zreteľom na obmedzenia prípustnosti. Iniciatívy občanov musia byť v súlade so zmluvami a takzvanými princípmi, ktoré sú ich základom. Takže v mene princípov slobody pohybu obsiahnutých v zmluvách sa nemilosrdne odmietne akákoľvek žiadosť o ochranu našich hospodárstiev, odmietnu sa akékoľvek brzdy finančníctvom ovplyvnenej globalizácie, ktorej devastujúcimi účinkami dnes trpíme, odmietneme teda veci, ktoré mali akýmkoľvek spôsobom zvrátiť prisťahovalecké vlny. Akúkoľvek iniciatívu, ktorá sa bude snažiť zastaviť rokovania s Tureckom, pravdepodobne postihne rovnaký osud, keďže môžeme žiadať Komisiu, aby konala, ale nemôžeme ju žiadať, aby prestala konať. Ak iniciatíva získa dostatok podpisov, Komisia nie je povinná ju uplatniť, ale len odôvodniť svoje rozhodnutie. To je skutočná paródia na demokraciu.

 
  
MPphoto
 

  Mariya Nedelcheva (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som chcela spravodajcom vzdať česť za obrovský kus práce. Vážené dámy a páni, v Európskom parlamente existujú okamihy, ktoré sa neopakujú. Dnes je jeden z nich. Chceli sme občanom poskytnúť jasný, jednoduchý a účinný nástroj, ktorý by ich priblížil inštitúciám.

V prvom rade musíme vyzdvihnúť snahy zjednodušiť postup. Fáza registrácie je teraz rýchla a jasná. Našou povinnosťou je šíriť podmienky, ktoré musí splniť iniciatíva, aby bola zaregistrovaná. Musia byť dodržané hodnoty Únie a právomoci Komisie súvisiace s uplatňovaním zmlúv.

Po druhé, rada by som upriamila vašu pozornosť na ročný termín pre členské štáty. Skutočnosť, že plnia tento termín a zabezpečujú ochranu údajov, vyšle našim občanom silný signál.

Do tretice by som rada vyjadrila svoju spokojnosť s trojmesačnou lehotou, politickými a právnymi dôvodmi a postupom, ktorý Komisia musí dodržiavať pri usporadúvaní verejných vypočutí spoločne s Parlamentom. Na základe týchto troch bodov je určite možné povedať, že v rukách európskych občanov bude čoskoro nástroj, ktorý je jednoduchší, ako sa očakávalo, jasnejší, ako by sa zdalo na prvý pohľad, a údajne účinnejší.

Na záver by som si naďalej dávala pozor na možné nepriaznivé účinky v prípadoch financovania iniciatívy politickými stranami. Stále si myslím, že v tomto nám občania budú môcť čosi vyčítať. Spolieham týmto na nás všetkých, že spustíme poplach pri prvých známkach zneužitia nástroja na výlučne stranícky politický účel, pretože hlavne to je náš záväzok a mali by sme hlasovať za nástroj participatívnej demokracie, ktorý patrí len občanom.

 
  
MPphoto
 

  Victor Boştinaru (S&D). – Vážená pani predsedajúca, rád by som vám na úvod zablahoželal k vášmu prínosu ako spoluspravodajkyne nášho Výboru pre petície.

Ako možno viete, iniciatíva občanov bola hlavnou prioritou našej skupiny S&D. Na úvod by som chcel zablahoželať všetkým štyrom spoluspravodajcom z Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície za spoločnú prácu pri príprave tejto pozoruhodnej správy, rovnako ako za spôsob, akým rokovali s Radou a Komisiou, aby dosiahli taký dobrý výsledok. Rád by som tiež spomenul naozaj významnú úlohu, ktorú zohral podpredseda Európskej komisie pán Šefčovič, a jeho pripravenosť, otvorenosť a angažovanosť pri rokovaní s Radou aj s Parlamentom.

S radosťou budem dnes, len pár mesiacov po začatí konania, hlasovať o tomto výnimočnom a kľúčovom nástroji participatívnej demokracie v Európskej únii. Značnú zásluhu na tomto dokumente má Európsky parlament. Dve tretiny textu pripravil Parlament, čím opäť preukázal neustály záujem o zapájanie európskych občanov do politickej diskusie a o ich zbližovanie s Európskou úniou.

Považujem tento dokument za vyvážený. Prispieva k nášmu spoločnému cieľu zveriť iniciatíve občanov dôležitú úlohu pri rozvíjaní európskej demokracie a posilniť potenciál európskych občanov ovplyvniť európske politiky. Tento nástroj je skutočne určený na podporu hlbšej diskusie v celej občianskej spoločnosti. Ako naša skupina od začiatku zdôrazňovala, tento nástroj je prístupný a jednoducho navrhnutý a tiež jasný a podrobný, aby nebol sklamaním.

Chcel by som sa vám veľmi poďakovať a zaželať vám po tomto pozoruhodnom úvode veľa úspechov.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Duff (ALDE). – Vážená pani predsedajúca, v rozpore s domnienkami niektorých rečníkov som presvedčený, že iniciatíva občanov bola od začiatku určená na to, aby pomocou nej mohli občania požiadať Komisiu o návrh zmeny základných zmlúv.

Som veľmi rád, že výsledné znenie článku 2 nariadenia verne opakuje znenie článku 11 ods. 4 samotnej zmluvy. Návrh Komisie na zmenu zmlúv patrí bezpochyby do rámca zákonných právomocí Komisie a všetci zo skúsenosti vieme, že je často potrebné zmeniť zmluvy, aby mohli byť ich ciele úspešne naplnené.

Občania by teda mali s odvahou naplno využiť tento skvelý nový pokus v postnárodnej demokracii.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, ako povedala pani McClarkinová, naša politická skupina podporí tento systém, pretože je dobrý, a v hlasovaní by mal byť podporený. Som rád, že počas práce na systéme bolo možné odstrániť viaceré prvky, ktoré vyvolávali obavy. Okrem iného sa zlepšila ochrana osobných údajov a zvýšil sa aj minimálny vek umožňujúci podporu iniciatívy zo 16 na 18 rokov. Je to dobrý výsledok.

Mám napriek tomu viaceré kritické poznámky. Po prvé, ako povedala pani kolegyňa McClarkinová, v skutočnosti bude o prijatí alebo neprijatí iniciatívy rozhodovať Komisia a hlas ľudu bude naďalej závislý od úradníkov, nech aj konajú v dobrej viere. Mali by sme ďalej zvážiť, či 300 000 hlasov potrebných na iniciatívu a štvrtina členských štátov, ktoré musia byť zastúpené, nie je príliš nízka hranica. V Poľsku si vyžaduje porovnateľná iniciatíva podpisy 100 000 ľudí. Myslím si, že v oveľa väčšej mierke celej Európskej únie – Poliaci tvoria len 8 % obyvateľstva – je to sporné. Napriek týmto pochybnostiam si systém zaslúži podporu a Európski konzervatívci a reformisti ho určite podporia.

 
  
MPphoto
 

  Bairbre de Brún (GUE/NGL).(GA) Vážená pani predsedajúca, predovšetkým by som rada poďakovala vám a spravodajcom. Práca spravodajcov predstavuje významné zlepšenie návrhu Komisie.

Som však sklamaná, že niektoré prvky návrhu vylúčia ľudí, ktorí by mali byť zapojení. Vyzývam Parlament, aby pozorne zvážil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté veľkými väčšinami vo Výbore pre petície a ktoré boli opäť predložené v pléne – pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 71, 72, 73 a 74. Mali by sme si predovšetkým dať pozor na to, aby sme obyvateľom EÚ, ktorí nezískali občianstvo, nepodsúvali predstavu, že ich názory nie sú potrebné alebo vítané. A podobne, mladých ľudí by sme mali povzbudiť, aby sa zúčastňovali na témach súvisiacich s politikami EÚ.

V súčasnej situácii nebudú môcť všetci obyvatelia EÚ, ani dlhodobí obyvatelia, podpísať iniciatívu občanov. Účasť bude možná len pre ľudí s občianstvom EÚ.

Zámerom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov č. 72 a 73, ktoré sme ešte raz predložili v pléne, je preto zabezpečiť, aby sa do milióna podpisov požadujúcich aktivitu Komisie počítali aj podpisy obyvateľov.

 
  
MPphoto
 

  Daniël van der Stoep (NI).(NL) Vážená pani predsedajúca, nie som si istý, čo si mám myslieť o tejto iniciatíve občanov. Zapojenie občanov do rozhodovania znie veľmi pekne, ale, samozrejme, bolo by lepšie umožniť tým istým občanom hlasovať o Lisabonskej zmluve v referende.

Nazývať zmluvu, ktorá bola našim občanom nanútená, dialógom s občanmi je podľa mňa cynické a ironické. Vážená pani predsedajúca, obávam sa, že z iniciatívy občanov sa vykľuje len nafúknutá kozmetická úprava. Komisia získala plnú moc neuznať návrhy. Samozrejme, návrhy ľavicovej eurofilnej elity, ktorá očividne zastáva proeurópsky postoj, budú schválené.

Alebo ma môže pán komisár zbaviť týchto obáv? Predpokladajme, že máme na stole iniciatívu občanov za zastavenie rokovaní s Tureckom alebo za zrušenie tohto Parlamentu, čo by, samozrejme, bolo fantastické. Bude ich potom Komisia brať vážne? Rád by som počul, čo si o tom myslíte.

Pani predsedajúca, dôvera občanov voči Európskej únii už narazila na úplné dno. Predpokladám, že iniciatíva občanov na tom takmer nič nezmení, a v podstate ma to netrápi, pretože čím viac ľudí si všimne rozpad Európskej únie, tým lepšie.

 
  
MPphoto
 

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Vážená pani predsedajúca, ako tieňová spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci som bola plne oddaná pomoci formovať toto nové právo na politickú iniciatívu pre občanov Európy s cieľom skutočne dať moc ľuďom.

Podporujem konečný kompromis a blahoželám pánovi Lamassourovi. Robí ju užívateľsky prijateľnou, jednoduchou a dostupnou pre občanov. Vítam najmä transparentnosť, pokiaľ ide o politickú a finančnú podporu. Ľutujem však, že je povolené financovanie od politických strán a skupín a že politici na vnútroštátnej úrovni môžu byť iniciátormi.

Kolegovia poslanci, nechcem tu pokaziť zábavu, ale buďme realistickí. Je tu riziko, že demokratický proces v Európe by mohol byť nielen podporený, ale aj zmarený, a že iniciatíva občanov by mohla byť zneužitá, ak nie ovládnutá, extrémistami a populistami.

Myslím si, že teraz musíme všetci prevziať spoločnú zodpovednosť a zabezpečiť, aby sa využívala v prospech občanov. Vyzývam zvolených politikov v členských štátoch, aby rešpektovali skutočnosť, že majú zastupiteľskú demokraciu na vyjadrenie svojich názorov a táto iniciatíva je pre občanov. Vyzývam Komisiu, aby riadne informovala občanov a vyhla sa vzbudzovaniu falošných očakávaní a aby bola prísna, čo sa týka kritérií prijatia.

Vyzývam médiá, aby zohrávali svoju úlohu v poskytovaní pravdivých informácií, a členské štáty, aby rešpektovali osobné údaje, aby ľudia cítili dostatočnú dôveru zapojiť sa. Skutočne dúfam, že budeme schopní dať občanom šancu, aby boli súčasťou tejto diskusie a radi využívali tento nástroj.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, nie som členom žiadneho výboru, ktorý je priamo zainteresovaný, ale napriek tomu som plne podporil našu spravodajkyňu pani Gurmaiovú a rád by som poďakoval všetkým spravodajcom. Som presvedčený, že sme urobili významný krok vpred v procese demokratizácie Európskej únie.

Viem, že mnohí ľudia sa obávajú možného zneužitia tohto nástroja. Je však na nás, aby sme v našich politikách brali do úvahy obavy a problémy občanov, a potom nebudú môcť zneužívať iniciatívu občanov. Je na nás, aby sme používali naše politiky proti iniciatívam občanov, ak si myslíme, že idú zlým smerom. Oponovať iniciatívam je určite užitočnejšie, ako ich ignorovať.

Na rozdiel od pani Corazzovej Bildtovej si myslím, že sa dosiahol dobrý kompromis. Som presvedčený, že politické strany by nemali používať nástroj iniciatívy, pretože na to sú tam politické strany a Parlament. Samozrejme, je úplne správne, že politici by nemali byť z diskusie vylúčení. Preto si myslím, že tento nástroj predstavuje krok správnym smerom.

Teraz je na politických stranách, aby pod pozorným dohľadom občanov a iniciatívy občanov zaviedli správne politiky, aby sa zaoberali želaniami a obavami občanov, aby ich preniesli do Parlamentu a aby sa v oveľa väčšej miere zapájali do dialógu s občanmi. Tento nástroj tiež núti politikov, aby konali rozumnejšie a formovali Európu tak, aby bola skutočne blízko k občanom a nie od nich vzdialená, čo právom kritizuje mnoho ľudí.

Chcel by som ešte raz poďakovať spravodajcom za ich usilovnú prácu. Som presvedčený, že toto je významný krok smerom k demokracii v Európe a v konečnom dôsledku za to v Parlamente bojujeme – za demokratickú Európu.

 
  
MPphoto
 

  Tadeusz Cymański (ECR).(PL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som pridať svoj hlas k prejavom podpory a súhlasu s týmto systémom. Na druhej strane vyjadrenie určitých pochybností a pripomienok nenaznačuje nedostatok podpory, len to odráža obavu, či sa bude tento systém používať správnym spôsobom. Chcel by som tu zdôrazniť, že mnohé z príležitostí, nádejí a tiež obáv, o ktorých sa hovorí – spomenul to medzi inými pán Migalski –, sa týkajú nádeje, že tento nástroj, ktorý je taký veľmi potrebný a ktorý urobí tak veľa pre posilnenie a rozšírenie demokracie, nebude v praxi zneužívaný.

Paradoxne, tento nástroj by mohol byť v praxi ľahko zneužívaný, a to nielen extrémistami, ale aj silnými a mocnými záujmovými skupinami. Hovorím to, pretože si myslíme, že hranica 1 000 000 vyhlásení podpory nie je veľkou hranicou v porovnaní s demografickým potenciálom Únie. Ak však zdôrazníme, že rozhodnutie prijať alebo odmietnuť iniciatívu však bude závisieť vo veľkej miere od svojvoľného hodnotenia, môže to tiež vyvolať vážnu kritiku zo strany samotných občanov. Aby som to zhrnul, myslím si, že by sme mali urýchliť prácu na systéme a stanoviť si to za prioritu, ale je tiež potrebné, aby sa tento systém podrobil veľmi dôkladnej, opatrnej a rozumnej analýze.

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – Vážená pani predsedajúca, stojím tu ako demokratka a niekto, kto verí, že by mala byť podporovaná väčšia účasť v demokratickom procese. Buďme úprimní, medzi politikmi a občanmi chýba spojenie. Je preto veľmi dôležité, aby sme počúvali hlas obyčajného občana.

Európska iniciatíva občanov (EIO) je teoreticky rozumný koncept, ale napriek tomu je moje nadšenie zmiernené skutočnosťou, že Komisia má stále značné právomoci. Nemôžeme tiež ignorovať skutočnosť, že mechanizmus zbierania podpisov pre EIO, dokonca aj s požiadavkou účasti zníženou na štvrtinu členských štátov, môže znamenať, že zozbierať požadované podpisy je veľmi ťažké pre všetkých okrem veľkých lobistických organizácií, ktoré už fungujú na celoeurópskom základe. Toto musí byť naozaj nástroj občana a nie mimovládnej organizácie.

 
  
MPphoto
 

  Paulo Rangel (PPE).(PT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, členovia Rady, chcel som povedať, že iniciatíva občanov predstavuje veľmi dôležitý krok smerom k uznaniu ústavnej podstaty Európskej únie. Iba ústavný subjekt, či už má, alebo nemá písanú ústavu, môže poskytnúť svojim občanom nástroj, ktorý má takúto schopnosť, a v našom konaní spoznávam niečo, čo má veľkú hodnotu: hodnotu poskytnutia ústavnej podstaty Európskej únii.

Chcel som tiež povedať, že toto je veľmi významný krok pre občanov a solidaritu medzi občanmi. Tým, že jedna štvrtina krajín je minimálnou podmienkou spustenia iniciatívy, tiež vytvárame transeurópske a celoeurópske hnutie, pretože to je pre lobistické skupiny alebo stranícke záujmy oveľa ťažšie ovládnuť. V protiklade s tým, čo sa tu hovorí, je to oveľa ťažšie, ak požadujeme, aby túto iniciatívu podpísali občania siedmich alebo ôsmich krajín. A preto som presvedčený, že to bude tiež spôsob na posilnenie solidarity medzi európskymi štátmi, solidarity medzi občanmi európskych štátov, solidarity v tejto chvíli, dva dni pred tohtoročným decembrovým zasadnutím Európskej rady, ktoré bude také rozhodujúce, solidarity, ktorú teraz potrebujeme viac ako inokedy.

 
  
MPphoto
 

  Roberto Gualtieri (S&D).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, postup patrí k demokracii, a preto vykonávanie iniciatívy občanov nebolo len technickým úkonom, ale prinieslo zásadné rozhodnutia, ktoré umožnili zmeniť iniciatívu občanov na nástroj, ktorý je prakticky schopný pomôcť vybudovať skutočný európsky politický priestor.

Parlament nepochybne uplatnil svoje výsady príkladným spôsobom a významne zlepšil pôvodný návrh. Hlavné výsledky sa už spomenuli a nemusím vám ich pripomínať. Chcel by som však zdôrazniť ešte jeden, ku ktorému významne prispela naša skupina: európske politické strany budú tiež môcť podporovať iniciatívu občanov. Tento výsledok má veľký význam, pretože osud európskej demokracie spočíva v jej podstate, keďže nemôžeme mať skutočnú medzinárodnú demokraciu, kým európske politické strany neprevezmú skutočnú úlohu v demokratickom procese. Dnes robíme krok vpred týmto smerom a to je ďalší dôvod, prečo je to veľký deň pre európsku demokraciu.

 
  
MPphoto
 

  Erminia Mazzoni (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, pán komisár, pán úradujúci predseda Rady, dámy a páni, chcela by som poďakovať všetkým spravodajcom za včasnosť vykonanej práce a dosiahnutý dobrý kompromis. Ako predsedníčke Výboru pre petície mi dovoľte osobitne poďakovať pani Wallisovej a pánovi Häfnerovi a okrem nich aj tieňovým spravodajcom, ktorí – tvoriac dosť veľký tím – boli schopní správne smerovať všetky názory, ktoré vyplynuli z diskusie vedenej v rámci Výboru pre petície.

Myslím si, že sme pracovali s plným vedomím dôležitosti úlohy, ktorú sme vykonávali. Iniciatíva občanov je naozaj významným cieľom v procese budovania Európy ľudí, demokratickej Európy a skutočne participatívnej Európy.

Vo Výbore pre petície sme pracovali s týmto cieľom, spolupracovali sme s Výborom pre ústavné veci a uplatňovali sme postup stanovený v článku 50 rokovacieho poriadku. Ako zdôraznili mnohí kolegovia a spravodajcovia, naším cieľom bolo urobiť postup čo najpoužiteľnejší, najnezaťažujúcejší, najtransparentnejší a najefektívnejší.

S týmto cieľom sme pracovali na zavedení povinností pre Komisiu a obmedzení jej priestoru na hodnotenie, pokiaľ ide o kritériá prípustnosti, ktoré sme zaviedli. Chcela by som upokojiť kolegov poslancov, ktorí vyjadrili oprávnené a pochopiteľné obavy, ktorými sme sa zaoberali počas rozpravy, a na mnohé z nich sme sa snažili poskytnúť odpovede.

A napokon, pretože táto téma je mi veľmi blízka, by som chcela zdôrazniť dôležitosť zavedenia verejného vypočutia pre zástupcov iniciatívy občanov, ktoré zorganizuje Komisia spolu s Európskym parlamentom. Ako predsedníčka Výboru pre petície by som chcela vyjadriť moju spokojnosť, pretože podľa dohody medzi zúčastnenými stranami bude touto úlohou v rámci Parlamentu pravdepodobne poverený výbor, ktorému predsedám.

 
  
MPphoto
 

  Matthias Groote (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by som rád poďakoval každému, kto to umožnil, a predovšetkým bývalej podpredsedníčke Sylvii-Yvonne Kaufmannovej, ktorá vykonala veľa prípravnej práce počas predchádzajúceho volebného obdobia, aby zabezpečila, že príde deň, keď sa európska iniciatíva občanov stane skutočnosťou.

Niekedy majú občania EÚ pocit, že Európa a jej inštitúcie sú veľmi vzdialené. Tento nástroj, európska iniciatíva občanov, priblíži inštitúcie k občanom. Je to vynikajúci nástroj, ktorý posilní demokraciu, viac zapojí ľudí a umožní im prevziať iniciatívu. Myslím si, že počas nasledujúcich pár mesiacov budú veľmi dôležité dve veci. Jedna je vytvorenie prístupu vrátane digitálneho prístupu k iniciatíve občanov cez internet spôsobom, ktorý umožní jej jednoduché používanie, ale je tiež bezpečný. Druhá je, že po úspešnej iniciatíve občanov by mal nasledovať právny akt. Preto chcem Komisii položiť túto otázku: Ako v budúcnosti rozhodneme, ktoré iniciatívy budú viesť k právnemu aktu a ktoré jednoducho len k vypočutiu? Možno by ste to mohli vysvetliť, pán Šefčovič. Chcel by som vám tiež znova poďakovať za vašu prácu a za prácu, ktorú urobila Rada.

 
  
MPphoto
 

  György Schöpflin (PPE). – Vážená pani predsedajúca, spustenie iniciatívy občanov je nepochybne jednou z najdôležitejších udalostí v procese európskej integrácie. Predstavuje kvalitatívne prerozdelenie moci v rámci Európskej únie a má potenciál vytvárať významnú inováciu v európskej politike.

Postavenie občanov na rovnakú úroveň, na akej je Parlament a Rada, poskytnutím práva vyzvať Komisiu, aby predložila právne predpisy, má ďalekosiahle dôsledky. Po prvé, nová inštitúcia vytvára priestor na spochybňovanie jednej zo základných čŕt spôsobu, ktorým bol navrhnutý celý integračný proces, a to, že bol od začiatku vedený elitou. V mnohých ohľadoch je to veľmi úspešné, ale rovnako teraz málokto pochybuje, že bez aktívnej podpory občanov narazí integračný proces na prekážky. Skutočne existuje stále viac dôkazov, že občania vnímajú EÚ ako vzdialenú, zložitú a nepreniknuteľnú. Mali veľmi málo dôvodov byť súčasťou EÚ, pretože na to chýbali prostriedky.

Iniciatíva občanov to napraví. Vytvára nástroj, ktorý je schopný preklenúť priepasť medzi EÚ a ľudom. Je v záujme všetkých, aby tento nástroj teraz fungoval a aby fungoval čo najúčinnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Guillaume (S&D).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rada by som v prvom rade zablahoželala všetkým spravodajcom a najmä svojej kolegyni a susedke pani Gurmaiovej za ich vynikajúcu prácu v tejto veci.

Vytvorenie iniciatívy občanov je jednou z najzaujímavejších inovácií Lisabonskej zmluvy. Podľa môjho názoru predstavuje novú legislatívnu právomoc v rámci európskych inštitúcií, ktorá je vložená do rúk občanov.

V kontexte, v ktorom je pocit spolupatričnosti s Úniou stále príliš slabý a v ktorom sú miery neúčasti najmä v európskych voľbách zvlášť znepokojujúce, umožní tento nový nástroj európskym občanom stať sa plnohodnotnými aktérmi v európskej demokracii. Okrem toho táto záležitosť vzbudzuje obrovskú zvedavosť a nepochybný záujem.

Preto zdôrazňovať výhradne riziká, ktoré by iniciatíva občanov mohla predstavovať, by vyslalo zlý signál. Zatiaľ čo je, samozrejme, potrebné primerane sa vyrovnať s touto právnou úpravou, nesmieme sa báť diskusie, ktorá by mohla vzniknúť.

Kompromis medzi Parlamentom a Radou je dokonale vyvážený a po prijatí tohto textu bude otázkou zabezpečiť, aby tento nástroj nadobudol účinnosť čo najskôr, pretože občania to od nás očakávajú a toto je významná príležitosť.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Carlo Casini (PPE). (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ako predseda Výboru pre ústavné veci vystupujem predovšetkým preto, aby som poďakoval všetkým členom nášho výboru za ich dobrú prácu, najmä pánovi Lamassourovi a pani Gurmaiovej, ktorí odviedli vynikajúcu prácu pri dosiahnutí cieľa vykonať jednu z najdôležitejších zmien v Lisabonskej zmluve.

Výbor si tiež vypočul názor všetkých národných parlamentov a expertov, pričom úzko spolupracoval s Komisiou – za čo by som chcel srdečne poďakovať pánovi komisárovi Šefčovičovi – a s Radou ochotnou zapojiť sa do dialógu, za čo by som chcel poďakovať pánovi Chastelovi.

Uplatňovanie článku 50 rokovacieho poriadku tiež fungovalo veľmi dobre a umožnilo nám účinne spolupracovať s Výborom pre petície.

Osobne som podporoval potrebu ročnej lehoty pre nadobudnutie účinnosti nariadenia a určite to nebolo preto, aby sa oddialilo jeho uplatňovanie, ale práve naopak, aby sa zaistilo, že jeho počiatočné vykonávanie bude uskutočnené úplne a svedomito, aby všetky členské štáty bez výnimky boli schopné splniť požiadavku pripraviť nástroje účasti a kontroly.

Myslím si, že najväčším pozitívnym účinkom nového systému je zvýšenie povedomia o občianstve EÚ, ktoré bolo teraz obohatené o právo účasti na legislatívnom procese vrátane poskytovania podnetov. Som si tiež istý, že poskytnutý mechanizmus zaručí jednoduchú účasť pre občanov, pričom tiež zabráni zneužívaniu.

Nakoniec, keďže do vianočných slávností chýba len niekoľko dní, si myslím, že prijatie tohto nariadenia predstavuje pekný darček pre európskych občanov a pre Európu samotnú.

 
  
MPphoto
 

  Jo Leinen (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, som rád, že môžem hovoriť po svojom nástupcovi vo Výbore pre ústavné veci, pretože som tento projekt podporoval desať rokov a európska iniciatíva občanov bola zahrnutá do textu zmluvy takmer v poslednej sekunde. Boli to vtedy poslanci tohto Parlamentu a národných parlamentov, ktorí prevzali iniciatívu v konvente. Toto otvára novú kapitolu vo vzťahoch medzi občanmi a európskymi inštitúciami. Všetci dúfame, že to zmenší vzdialenosť medzi ľuďmi a politikou v Európe. Iniciatíva občanov nie je liekom na všetky naše problémy, ale môže ohromne pomôcť. Predovšetkým by som chcel vidieť v Európe väčšiu otvorenosť vo forme cezhraničnej diskusie o súčasných problémoch, ktoré občanov zaujímajú. V mojej oblasti životného prostredia mi napadá niekoľko tém, ktoré by mohli byť zaradené do programu Európskej únie s použitím tohto nástroja, a najmä do programu Komisie v úlohe európskej vlády alebo výkonnej moci. Chcel by som sa tiež opýtať Komisie, ako sa pripravuje na tieto budúce iniciatívy. Nesmieme ľudí sklamať.

Chcel by som poďakovať všetkým a najmä spravodajcom pani Gurmaiovej a pánovi Lamassourovi za ich vynikajúcu prácu.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Vážená pani predsedajúca, toto je naozaj šťastný a významný deň pre Európsky parlament. Veľmi dúfam, že schválime tento mechanizmus, ktorý umožní našim občanom podieľať sa na tvorbe budúcnosti Európskej únie nielen zvolením Európskeho parlamentu, ale aj aktívnou účasťou v procese tvorby. Je veľmi dôležité, aby sme počúvali hlasy občanov. Pred pár rokmi som ja sama mala príležitosť zastupovať desaťtisíce občanov Európskej únie, keď som predkladala petíciu Európskemu parlamentu, a som veľmi rada, že Európsky parlament vtedy na základe tejto petície prijal uznesenie. Je to veľká vec, keď cítite, že váš hlas, váš hlas ako občana, počúvajú v inštitúciách Európskej únie. Medzi Európskou komisiou a občanmi musí byť dialóg a nesmú existovať žiadne situácie, ktoré by občanov demotivovali. Toto je krok k užšej spolupráci nielen medzi inštitúciami a občanmi, ale medzi občanmi samotnými. Je to o uvedomení si a identifikovaní určitých problémov a poskytnutí jednotného riešenia týchto problémov, ale proces musí byť bezpečný a transparentný a musíme uplatňovať zásadu subsidiarity.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Enciu (S&D). – Vážená pani predsedajúca, predovšetkým chcem zablahoželať Zite Gurmaiovej a Alainovi Lamassourovi k ich správe. Veľmi vítam mechanizmus iniciatívy občanov. Je to veľmi pozitívna iniciatíva blízka obyčajným ľuďom. Poslúži na výrazné zníženie deficitu demokracie medzi ľuďmi a inštitúciami Európskej únie. Predovšetkým poskytuje občanom platformu na vyjadrenie a navrhnutie myšlienok pre európske právne predpisy. Potreba minimálne jednej štvrtiny všetkých členských štátov na zozbieranie podpisov pre iniciatívu zaručuje, že iniciatíva bude predstavovať potrebu legislatívneho návrhu, ktorý požaduje reprezentatívny prierez spoločnosti.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že je dôležité, aby tu bola úplná transparentnosť, pokiaľ ide o založenie iniciatívy a zdroje finančnej podpory pre organizátorov.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Vážená pani predsedajúca, chcela by som zablahoželať spravodajcom, pretože ich práca dá európskym mužom a ženám príležitosť zmeniť svoje obavy na iniciatívy v Európskom parlamente.

Dnes zlepšujeme demokraciu, približujeme rozhodovacie procesy k občanom a robíme ich otvorenejšími a viac poradnými, pričom sa vždy pozeráme na ľudí.

Toto nariadenie je súčasťou politiky stratégie EÚ do roku 2020 a je základným nástrojom riadenia vedomostí a talentu dostupného v spoločnosti. Bude od nás tiež vyžadovať naučiť sa nové zručnosti, aby sme mohli byť ako politickí vedúci predstavitelia viditeľnejší vo virtuálnych komunitách, v digitálnej spoločnosti, a viesť iným spôsobom, ktorý je bližší k ľuďom a ľudskejší. Je to krok smerom k politickej inovácii, ktorá nám musí pomôcť byť transparentnejšími a obnoviť dôveru ľudí v politiku.

Na záver, iniciatíva občanov bude príležitosťou pre regióny, aby prekonali nedostatočné uznanie, ktorého sa im dostáva v súčasnej inštitucionálnej štruktúre Únie. Som si istá, že s odhodlanosťou a predstavivosťou budú regióny tiež využívať tento mechanizmus, aby predložili svoje návrhy priamo tomuto Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Oreste Rossi (EFD).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v období pred Lisabonskou zmluvou Európska únia nebola otvorená žiadostiam svojich občanov, čiastočne preto, že dva z jej hlavných orgánov – Komisia a Rada – sú menované a nie volené ako Parlament, a tiež preto, že neexistovalo žiadne ustanovenie pre účasť verejnosti.

Po nadobudnutí platnosti novej zmluvy môžu európski občania zozbieraním dostatočného počtu podpisov predložiť navrhované iniciatívy. Sme tak trochu za toto nariadenie, pretože zlepšuje pôvodný text Komisie. Postup prípustnosti návrhu je kombinovaný s postupom registrácie a po nich nasleduje zber a overovanie podpisov.

Žiaľ, správa je nedostatočná, pretože v nej chýba akýkoľvek mechanizmus na overovanie autentickosti podpisov. Toto by mohlo viesť k predkladaniu falošných podpisov, a teda k zmenšeniu populárnej demokratickej hodnoty iniciatívy.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážená pani predsedajúca, iniciatíva občanov má veľa podôb. Je to petícia? Áno, ale nie slobodne navrhnutá. Predkladateľovi petície sa povie vopred, čo môže žiadať, a to je niečo, čo je v kompetencii Komisie, a čo nemôže žiadať, a to je niečo, čo Komisia považuje za nedostatočne vážne alebo niečo v rozpore s tzv. európskymi hodnotami.

Je to referendum? Určite nie. Bola nesprávne charakterizovaná ako príklad priamej demokracie. Neuskutoční sa však žiadne verejné hlasovanie zahrňujúce všetkých občanov. Aj keď by sa zozbieralo milión podpisov, Komisia na základe toho nebude musieť konať.

Nebude to skutočne dokonca ani iniciatíva občanov. Je nepravdepodobné, že by sa bežní občania sami autonómne organizovali. Iba pre silné záujmy je jednoduché mobilizovať mienku. Bude to predovšetkým kvázi demokratický kozmetický prostriedok pre nedemokratickú inštitúciu.

Znamená to, že sme proti nej? Nie. Som si istý, že zainteresovaní oponenti ju využijú na zrušenie európskeho projektu.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, európska iniciatíva občanov má byť nástrojom, ktorý umožní občanom plnohodnotnejšie sa podieľať na živote Únie, a to má následne posilniť jasne narušenú komunikáciu medzi Európskou úniou a občanmi. Meno, adresa, štátna príslušnosť a podpis – plne súhlasím, že toto by malo byť dostačujúce, aby sa zaručilo, že podpísaná osoba existuje a že sa nepodpísala dvakrát. Zrušenie požiadavky na identifikáciu s použitím dokumentu totožnosti – rozhodnutie, ktoré sa, žiaľ, neurobilo – by mohlo mať veľký vplyv na vytvorenie nástroja, ktorý je prijateľnejší pre občanov.

V časoch, keď ochrana osobných údajov vyvoláva mimoriadne obavy, môže zber dôverných osobných údajov, ako sú identifikačné čísla, odradiť mnoho občanov od podpísania iniciatívy. Úradníci, ktorí presadzovali povinnosť predložiť dokument totožnosti, si jasne túto vec neuvedomili. Umožniť európskym občanom predkladať návrhy na nové právne predpisy o spoločensky dôležitých záležitostiach je neoceniteľnou súčasťou demokracie a je mi cťou, že môžem byť súčasťou procesu poskytnutia tohto nástroja obyvateľom Európy.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D).(EL) Vážená pani predsedajúca, chcel by som zablahoželať spravodajcom k ich vynikajúcej práci. Rozhodli sme sa zahrnúť právo občanov žiadať od Komisie legislatívne iniciatívy do našej európskej ústavy, Lisabonskej zmluvy. Naši občania to prijali a už rozbehli prvú iniciatívu zozbieraním vyše jedného milióna podpisov. Problém, ktorý si vybrali, je problémom, ktorý sa skutočne týka nás všetkých, problém, pri ktorom by Komisia mala vyvinúť iniciatívu dokonca aj bez podpisov. Otvorili problém nezávislosti Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) s ohľadom na záujmy biotechnologických spoločností, problém, ktorý uznal komisár Dalli, a požiadali o moratórium na plodiny, kým nebudú môcť byť vytvorené spoľahlivé kontrolné mechanizmy na zistenie vplyvu modifikovaných organizmov na ľudské zdravie, biodiverzitu a bezpečnosť potravín. Vyzývam Komisiu, aby sa chopila tejto iniciatívy.

 
  
MPphoto
 

  Constance Le Grip (PPE).(FR) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som rada poďakovala našim štyrom spravodajcom, ktorí vykonali vynikajúcu prácu, a do textu, ktorý pôvodne navrhla Komisia, priniesli z Európskeho parlamentu významnú pridanú hodnotu.

Iniciatíva občanov, ktorú ideme my v Poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) s nadšením prijať, je veľkým krokom vpred od Lisabonskej zmluvy. Nemýľme sa, tento nástroj môže skutočne zmeniť európsku politickú scénu, ak ho použijeme aj rozumne, aj odvážne. Môže prispieť k tomu, aby sa umožnilo európskym občanom priamo sa zúčastňovať európskych politických diskusií. Môže prispieť k zisteniu európskej verejnej mienky, konkrétne názoru európskych mužov a žien, ktorí sa spoja, aby diskutovali, ktorí prijmú spoločné stanovisko a ktorí sa zjednotia v skutočne európskych témach. Nesklamme však našich občanov.

Naliehajme na naše členské štáty, aby rýchlo prijali vykonávacie opatrenia tam, kde je to potrebné. Nesklamme našich občanov, pretože od toho závisí posilnenie európskej demokracie.

 
  
MPphoto
 

  Judith A. Merkies (S&D). (NL) Vážená pani predsedajúca, aj ja by som rada zablahoželala všetkým, najmä našim občanom, a teším sa na našu konštruktívnu spoluprácu.

Je skutočne pravda, že potrebujeme predovšetkým zabezpečiť zachovanie nízkeho prahu, a to znamená umožniť každému zúčastniť sa iniciatívy občanov. Preto je škoda, že mladým ľuďom mladším ako 18 rokov sa odopiera táto možnosť, pretože oni sú presne tí ľudia, ktorých tak veľmi chceme zapojiť do politiky.

Je tiež škoda, že sme nechali členské štáty rozhodnúť, či pripraviť alebo nepripraviť iniciatívy elektronicky. Samozrejme, nemôžete od nás očakávať, že v dnešnej dobe budeme stále pracovať s papierom, keď sa prítomnosť na internete osvedčila ako veľmi účinný nástroj na organizovanie ľudí politicky, ako aj podľa ich záujmov.

Čo presne očakávame, že budeme schopní dosiahnuť s iniciatívou občanov? Myslím si, že Komisia by mala byť schopná povedať vo veľmi skorom štádiu, či určité návrhy, ako sú napríklad tie, ktoré tu boli predložené, ako ten o zrušení Parlamentu, budú alebo nebudú naozaj predstavovať iniciatívu občanov. Čo pre to môžete urobiť? Kto pripraví tieto veci a kedy môžeme očakávať legislatívny návrh?

My politici žijeme v skleníkoch. Ľudia sa môžu pozerať dnu a teraz sa budú môcť u nás zastaviť a zúčastniť sa. Teším sa na nejakú konštruktívnu spoluprácu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. − Tým z vás v Parlamente, ktorí ste sa chceli zúčastniť na rozprave v rámci postupu „catch-the-eye“, oznamujem, že nebudem môcť prijať ďalších rečníkov, ale chcela by som vám pripomenúť, že môžete podľa rokovacieho poriadku predložiť písomné vyhlásenie, ktoré bude priložené k doslovnému zápisu z rozpravy, takže vás vyzývam, aby ste tak urobili, ak chcete.

 
  
MPphoto
 

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážená pani predsedajúca, najskôr by som chcel poďakovať váženým poslancom Parlamentu za ich veľkú podporu tohto nariadenia. Chcel by som im tiež poďakovať za veľmi pozitívnu európsku energiu, ktorá vyžaruje z tohto Parlamentu počas tejto rozpravy. Ako sme videli dnes ráno, tento rok je pre Európu dosť náročný, ale myslím si, že táto rozprava ukázala, že dnes je veľmi dobrý deň pre európskych občanov a veľmi dobrý deň pre Európu. Chcel by som zdôrazniť, že Komisia chce, aby bola táto dôležitá iniciatíva úspešná, a budeme k nej pristupovať vo veľmi konštruktívnom duchu.

Ako odpoveď na niektoré otázky, ktoré predniesli poslanci, by som ich chcel uistiť, že organizátorom pomôžeme. Pripravíme kontaktné miesta a pripravíme útvar, prostredníctvom ktorého poradíme organizátorom, čo je možné a čo nie, aké nariadenia sa pripravujú, aké iniciatívy sa organizujú alebo aké konkurenčné alebo protichodné návrhy sme dostali od iných organizačných výborov. Budeme sa snažiť byť čo najviac užívateľsky prijateľní a otvorení iniciatíve občanov.

Obavy vyjadrené pani Corazzovou Bildtovou a pánom Casinim berieme veľmi vážne. Preto budeme počas celého procesu trvať na dôležitosti zachovania inštitucionálnej rovnováhy v tomto nariadení a na zachovaní výhradného práva iniciatívy pre Komisiu, pretože Komisia sa zodpovedá všetkým občanom – nielen organizátorom iniciatívy, ale aj všeobecným európskym záujmom. V tomto procese sa musíme zaoberať aj týmto.

V odpovedi pánovi Grootemu by som ho chcel uistiť, že keď bude európska iniciatíva občanov úspešná, budeme sa riadiť postupom stanoveným nariadením. Prijmeme organizátorov na primeranej úrovni – na úrovni komisára alebo generálneho riaditeľa –, potom sa na najvyššej možnej úrovni zúčastníme vypočutí organizovaných Európskym parlamentom. V priebehu troch mesiacov stanovíme v oznámení veľmi presné zdôvodnenie, či chceme pokračovať legislatívnymi návrhmi, či potrebujeme problém ďalej preskúmať alebo, keby by bola iniciatíva príliš kontroverzná, či nebudeme pokračovať s následnými návrhmi.

Dúfam, že tento nový nástroj nám pomôže, aby sme mali v Európe lepšiu európsku diskusiu a viac európskych tém v hlavných mestách jednotlivých štátov. Dúfam, že EIO bude veľmi úspešný projekt a že to uvidíme, keď ho budeme prvýkrát prehodnocovať. Ďakujem vám za podporu.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady.(FR) Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi po komisárovi Šefčovičovi povedať pár slov.

Ako ukázala rozprava, je to fascinujúca téma. Niektoré otázky zostávajú nezodpovedané, nie všetky obavy boli rozptýlené. Je to skutočný kompromis.

Oživme iniciatívu občanov. Posudzujme nariadenie v dlhodobom horizonte, keďže nám to, samozrejme, umožní rozvinúť jeho mechanizmus.

Ešte raz vám ďakujem za spoluprácu. Želám iniciatíve občanov všetko najlepšie.

 
  
MPphoto
 

  Zita Gurmai, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, chcela by som poďakovať svojim kolegom za všetky ich poznámky. Som veľmi rada, že väčšina z nás je priaznivo naklonená pridaniu novej úrovne do našej európskej demokracie.

Je úplne prirodzené a dá sa očakávať, že existujú obavy, ale ak skúšame niečo úplne nové, nedokážeme vopred odpovedať na všetky otázky a upokojiť všetky obavy. Som si však istá, že nariadenie, ktoré dnes predkladáme, sa vyrovnáva s mnohými z problémov, ktoré sme si vedeli predstaviť počas prípravy nariadenia.

Nemali by sme sa báť tejto novej stránky demokracie. Budeme jasnejšie počúvať hlasy európskych občanov a nemali by sme sa toho báť. Nie je to jeden z dlhodobých cieľov? Mali by sme sa báť len toho, že EIO sa nebude využívať v duchu zmluvy, nie na jej plánovaný účel, ale nekorektne alebo sa nebude využívať vôbec.

Urobili sme, čo bolo v našich silách, aby sme v nariadení znížili toto riziko s pomocou Sylvie Kaufmannovej, ktorá pripravila prvú správu o EIO v tomto Parlamente. Chcela by tiež poďakovať celým tímom Maroša Šefčoviča a Alaina Lamassoura a našim ostatným kolegom. Chcela by som poďakovať za spoluprácu aj tímu, ktorý pracuje pre maďarské predsedníctvo Európskej únie.

Chcela by som zdôrazniť, že vykonávanie nariadenia je mimoriadne dôležité, a v tomto smere by som chcela ponúknuť svoju pomoc a spoluprácu nadchádzajúcemu maďarskému predsedníctvu.

Som presvedčená, že hlasovanie, ktoré sa uskutoční o hodinu, podporí kompromis dosiahnutý medzi európskymi inštitúciami. Len týmto spôsobom môžeme dať európskym občanom pekný vianočný darček: solídne nariadenie o európskej iniciatíve občanov. Nenechajme ich už dlhšie čakať.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a chcela by som vám a všetkým občanom, ktorí tu boli tohto svedkami, zaželať veselé Vianoce a šťastný Nový rok.

 
  
MPphoto
 

  Alain Lamassoure, spravodajca. Vážená pani predsedajúca, v tomto čase a v tejto hodine, keď už bolo všetko povedané, vám rád prenechám posledné slovo na túto tému, ktorú poznáte rovnako ako ja.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) Chcela by som autorom správy zablahoželať k výsledku hlasovania dosiahnutému vo výbore. Iniciatíva občanov má veľkú symbolickú hodnotu a ponúka jeden z najúčinnejších spôsobov posilnenia demokracie v EÚ. Pre občanov musí byť nový nástroj ľahko použiteľný, dostupný a dôveryhodný. Mala by som spomenúť, že počas rokovaní s Radou sa Rumunsku podarilo dosiahnuť rovnováhu medzi dostupnosťou iniciatívy a dohodnutými ustanoveniami zabraňujúcimi jej zneužitiu. Myslím si, že najnovšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zahŕňajú rýchlejšiu „prípustnosť“ pre kontrolu návrhov, nižšiu hranicu pre počet zúčastnených krajín a jednoduchší postup podpisovania petícií. Chcela by som zdôrazniť, aké dôležité je regulovať tento nástroj v celej Európe. Musíme hľadať riešenie, ktoré povzbudí zapojenie širokej verejnosti. S týmto cieľom zohrávajú komunikačné aktivity a informačné kampane dôležitú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Iniciatíva občanov nakoniec uzrie svetlo sveta. Táto neuveriteľná demokratická inovácia položí základy pre nové európske občianstvo. Stane sa nástrojom, ktorý umožní európskej verejnosti priamo vyjadriť svoje obavy súvisiace s témami, ktoré môžu byť rozhodujúce pre našu spoločnú budúcnosť. Rámec intervencie je taký dôležitý ako rozšírený mandát Únie. Európsky parlament podporuje rýchle, účinné vykonávanie. Iniciatíva bola zavedená Lisabonskou zmluvou a stále zostávalo na európskych inštitúciách, aby sa dohodli na praktických opatreniach. Podmienky organizovania iniciatívy, ktoré Parlament chcel, aby boli flexibilné (milión ľudí z najmenej štvrtiny členských štátov, čo dnes predstavuje sedem štátov), poskytnú zainteresovaným občanom všetko, čo potrebujú na to, aby žiadali Komisiu o návrh nového legislatívneho textu. Bude to možné na budúci rok.

 
  
MPphoto
 
 

  Piotr Borys (PPE) , písomne.(PL) Lisabonskou zmluvou sme obyvateľom EÚ udelili štátnu príslušnosť. Ďalším krokom je, aby občania EÚ dostali iniciatívu občanov. Je to zriedkavý okamih, keď zákonodarný orgán alebo výkonná moc prenáša niektoré zo svojich právomocí na občanov. Dokazuje to veľkú zrelosť. Je to naša odpoveď na deficit demokracie.

Naša práca nie je založená iba na zastupiteľskej demokracii – je tiež založená na participatívnej demokracii. Predchádzajúca rozvojová politika a konzultácie s občanmi v rozhodovacom procese nie vždy splnili očakávania obyvateľov Európskej únie. Iniciatíva občanov, ktorá je výsledkom zložitého kompromisu, v prvom rade zaistila plnú transparentnosť. Po druhé, zjednodušili sme celý systém. Zaviedli sme tiež inováciu vo forme možnosti predložiť vyhlásenia o podpore prostredníctvom internetu. V súčasnosti nás čaká veľké úsilie na podporu iniciatívy občanov a toho sa bude musieť ujať Komisia, Parlament, ako aj členské štáty. Mali by sme tiež zvážiť, či by otvorenosť voči iniciatíve občanov mohla byť ohrozená demagogickými alebo populistickými návrhmi. Nemyslím si, že sa to stane. Každá iniciatíva predložená občanmi bude nutne vyžadovať zvýšenú zodpovednosť zo strany Komisie a Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. (CS) Lisabonská zmluva položila základ pre novú európsku iniciatívu občanov, ktorá zatiaľ v rozhodovacom procese Európskej únie chýbala. Osobne vítam túto novú príležitosť, ktorá reaguje na častú kritiku, že fungovanie EÚ má deficit demokracie v rozhodovacom procese. Tento nový nástroj umožňuje občanom EÚ priamo osloviť Komisiu a žiadať, aby predložila legislatívny návrh na riešenie konkrétnej záležitosti. Prehlbuje to vzťah medzi občanmi EÚ a inštitúciami EÚ, keďže to odstraňuje tento často kritizovaný deficit demokracie v rozhodovacích procesoch a priamo zapája občanov do rozhodovania. Podľa mňa EIO približuje európske inštitúcie k občanom a spĺňa tak zásadu subsidiarity, ktorá je základnou zásadou rozhodovacích mechanizmov Európskej únie. Chcela by som tiež spomenúť, že Výbor regiónov povedal, že miestne a regionálne orgány sa zaujímajú o EIO. Takéto orgány by sa mohli zapojiť do procesu vo funkcii organizátorov alebo podporovateľov; nakoniec, ony sú k občanom EÚ najbližšie. To je len jeden z mnohých dôvodov, prečo podporujem zavedenie EIO.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Higgins (PPE), písomne. – Nemohol som sa dočkať toho, aby mali európski občania úžitok z tohto silného nástroja čo najskôr, a som veľmi rád, že legislatívny postup sa skončil jeden rok po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti. Iniciatíva občanov je významná inovácia Lisabonskej zmluvy. Poskytuje európskym občanom nové právo, pomocou ktorého môže milión občanov požiadať Európsku komisiu, aby navrhla nové právne predpisy EÚ, a tak približuje Európu k svojim občanom. Iniciatíva občanov je cenným nástrojom, pomocou ktorého môžu občania prostredníctvom tímovej práce dosiahnuť ambiciózne výsledky – toto je podstata európskeho projektu. Táto iniciatíva zaistí, že inštitúcie budú aj naďalej pracovať na problémoch, ktoré sú ich občanom najbližšie, pričom budú podporovať cezhraničnú diskusiu o európskych otázkach. Táto práca stále pokračuje a Komisia predloží každé tri roky správu o vykonávaní tejto iniciatívy.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Kastler (PPE), písomne. – (DE) Dnešné hlasovanie o európskej iniciatíve občanov je míľnikom pre väčšiu demokraciu v Európe. Vítam tento kompromis a podporím ho, pretože správa vypracovaná pánom Lamassourom a pani Gurmaiovou je prvým krokom správnym smerom. Dámy a páni, nesmieme sa báť toho, že občania budú mať viac príležitostí vyjadriť svoju vôľu. Musíme dať občanom Európy viac spolurozhodovacích práv, nielen každých päť rokov počas európskych volieb. Vyžaduje si to odvahu, vytrvalosť a silu. Odvahu, aby sme sa stále vracali k dialógu. Vytrvalosť, pretože rozhodnutia nemôžu byť bezpodmienečne robené rýchlejšie, a silu, pretože naša zastupiteľská demokracia zahrňuje podľa môjho názoru viac participatívnych prvkov. Naším cieľom musí byť zintenzívnenie dialógu v Európe medzi občanmi a politikmi. Som rád, že dnes sa s európskou iniciatívou občanov o jeden krok približujeme k Európe občanov. Som presvedčený, že jedného dňa my Európania prijmeme spoločné európske rozhodnutia vo forme rozhodnutí občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Ako priblížiť Európu k občanom a ako priblížiť občanov k Európe sú jednými z najhlavnejších otázok, o ktorých sa diskutuje pravdepodobne od začiatku Európskeho spoločenstva. Konvent o budúcnosti Európy vypracoval základ súčasnej Lisabonskej zmluvy a položil tiež základy mechanizmu iniciatívy občanov. Teraz to máme na stole v konkrétnej podobe a vo veľmi blízkej budúcnosti budú mať všetci občania v EÚ možnosť upriamiť pozornosť tých, ktorí sú zodpovední za rozhodovanie v Európe, na otázky, ktoré sú pre nich dôležité. Táto iniciatíva je jedným z najsilnejších opatrení na zjednotenie občanov v Európe – iniciatíva, ktorá vyžaduje spoločné kroky, spoluprácu, koordináciu a vôľu spolupracovať na spoločnom európskom cieli. Každý hlas v spoločnosti je dôležitý, ale len spoločný hlas môže naozaj niečo zmeniť. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby podporovali túto iniciatívu a zaistili, že je pre každého ľahko dostupná. Vítam najmä návrh na spoločné vypočutia za prítomnosti Komisie a Parlamentu. Je veľmi dôležité, aby bol priamo volený Európsky parlament úzko zapojený a chápal obavy a problémy občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ádám Kósa (PPE), písomne.(HU) Pre občanov je veľmi dôležité, aby mali možnosť čo najskôr prevziať iniciatívu v súvislosti s otázkami, ktoré majú najväčší vplyv na ich životy, a to vopred stanoveným spôsobom a vo vhodnom rámci. Ako je dobre známe, som predsedom jednej z najdlhšie fungujúcich zastupiteľských skupín pre osoby so zdravotným postihnutím v Maďarsku, viac ako storočnej Maďarskej asociácie pre nepočujúcich a ťažko počujúcich. Na základe skúseností, ktoré som tam počas svojej práce získal, si trúfam už teraz povedať, že práca pána Lamassoura a pani Gurmaiovej bude mať hmatateľné výsledky v podobe iniciatív občanov. S mimoriadnou ľútosťou podotýkam, že iniciatíva „million4disability“, ktorú v roku 2007 spustilo spoločenstvo 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v Európskej únii a ktorá získala 1,35 milióna autentických podpisov, zostala neúspešná. Takáto iniciatíva by teraz mala dôsledky a výsledky a ja ďakujem všetkým za ich prácu v tejto súvislosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. (FI) Iniciatíva občanov je vítané doplnenie aktívneho občianstva. Súčasne s ozajstnou právnou iniciatívou bude zohrávať dôležitú úlohu pri vyvolávaní politickej diskusie.

Rozsah iniciatívy občanov však ešte nie je definitívny. Európska iniciatíva občanov by mala byť spôsobom, ako hľadať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zmluvám o EÚ. Na základe Lisabonskej zmluvy má dokonca aj Komisia právomoc predkladať návrhy v tejto súvislosti. Preto by aj iniciatíva občanov mala mať možnosť formulovať iniciatívy. Niekto by si napríklad vedel predstaviť iniciatívy v oblasti sociálnych vecí, pre ktoré by sa odôvodnenie možno mohlo nájsť v Charte základných práv EÚ. Diskusia o potrebe zmeniť a doplniť zmluvy by preto nemala skončiť úzkym výkladom iniciatívy občanov: musí byť pružnejšia a brať do úvahy pohľad verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne.(RO) Spustenie európskej iniciatívy občanov dokazuje, že priblíženie Európskej únie k svojim občanom, čo bolo jedným z hlavných cieľov procesu preskúmania zmlúv, ktorý mal za následok prijatie Lisabonskej zmluvy, je viac než len jednoduchá abstraktná predstava. Európska iniciatíva občanov výrazne prispeje k tomu, aby bol európsky politický systém viac demokratický, keďže vytvára priame spojenie medzi občanmi členských štátov a inštitúciami EÚ. Text Parlamentu spĺňa požiadavky na to, aby sa občanom poskytol jednoduchý, ľahko dostupný nástroj, a možnosť zbierať podpisy prostredníctvom internetu ukazuje schopnosť prispôsobiť sa realite moderných spoločností. Iniciatíva ponúkne politickým stranám Európy šancu, aby sa zmenili zo štruktúr spájajúcich národné strany na organizácie, ktoré mobilizujú vôľu občanov v spoločných projektoch. Vplyv európskej iniciatívy občanov sa však musí merať nielen na európskej, ale aj na vnútroštátnej úrovni. Naozaj, skutočnosť, že odteraz bude môcť minimálne 24 750 rumunských občanov spojiť sily na navrhnutie takýchto iniciatív spolu s ostatnými občanmi z minimálne štvrtiny členských štátov, nemožno oddeliť od inej skutočnosti, ktorou je to, že podľa rumunskej ústavy sa vyžaduje minimálne 100 000 rumunských občanov na predloženie legislatívnej iniciatívy v čisto vnútroštátnom kontexte.

 
  
MPphoto
 
 

  Algirdas Saudargas (PPE), písomne.(LT) Som veľmi rád, že sotva rok od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa dosiahla dohoda o nariadení o iniciatíve občanov. Toto nariadenie je veľkým úspechom, ktorý posilňuje zásady demokracie v Európskej únii. Právo iniciovať legislatívny proces, ktoré má milión občanov, podnieti záujem o politiky EÚ a zapojenie sa do nich. Je veľmi dôležité, že Parlamentu sa podarilo zjednodušiť postupy pre predkladanie a organizovanie iniciatív. Iniciatíva bude úspešná, len keď sa bude ľahko uplatňovať a bude všetkým dostupná. Musí byť jasná a zrozumiteľná a občania musia mať možnosť sa jej zúčastniť a musia tak chcieť urobiť. Na druhej strane je tiež potrebné zaistiť transparentnosť pri organizovaní a financovaní tejto iniciatívy a iniciatíva musí zostať skôr prejavom samotných občanov ako prejavom politických alebo iných skupín. Som presvedčený, že konečný text nariadenia, o ktorom dnes budeme hlasovať, pomôže zaistiť túto rovnováhu. Jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy je priblížiť občanov k Európe a iniciatíva občanov to pomôže dosiahnuť vytvorením tejto novej jedinečnej formy zapojenia občanov do politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. (CS) Stanovenie podmienok na fungovanie európskej iniciatívy občanov bol zložitý proces rokovania a kompromisu a zahrňoval mnoho diskusií v Európskom parlamente, Komisii a Rade. Zapojený bol aj neziskový sektor. Počas tejto diskusie sa určité problémové oblasti stali zjavnými, napríklad ako udržať európsky rozmer iniciatívy, transparentnosť, metóda zbierania podpisov a iné procedurálne otázky. Najdôležitejšou otázkou je však všeobecný prístup k iniciatíve občanov. Ak máme vyťažiť čo najviac z tohto nového zdroja, potom sa nesmieme báť ukončiť otvorenú diskusiu a naozaj ho uviesť do praxe. Áno, budú tu aj populistické a chúlostivé témy, ale preto bude veľmi dôležité mať proces registrácie iniciatívy pred zahájením zberu podpisov. Tento proces bude posudzovať aj súlad návrhov so základnými hodnotami Európskej únie. Ako tieňová spravodajkyňa Výboru pre kultúru a vzdelávanie vítam prijatý kompromis, najmä zníženie minimálneho počtu krajín potrebného na registráciu iniciatívy na jednu štvrtinu členských štátov, a skutočnosť, že Európsky parlament bude zohrávať aktívnu úlohu vo verejnom vypočutí úspešných návrhov iniciatív. Samozrejme, podľa mňa by mali mať aj volení zástupcovia možnosť podieľať sa na organizovaní iniciatív. Som pevne presvedčená, že európska iniciatíva občanov sa v budúcnosti stane skutočným prejavom európskeho občianstva.

 
  
  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

 

7. Hlasovanie
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu)

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Audy (PPE).(FR) Vážený pán predseda, v zmysle článku 146 a 148 nášho rokovacieho poriadku by som chcel poukázať na problematiku viacjazyčnosti a zhoršenia jej stavu v rámci Európskeho parlamentu.

Využívam skutočnosť, že uznesenie o pracovnom programe Európskej komisie ani pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 19 až 28 neboli o 12.40 hod. preložené do francúzskeho jazyka, aby som poukázal na neprijateľné zhoršenie viacjazyčnosti v Európskom parlamente.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Ďakujem. V budúcnosti na túto problematiku budeme dbať a venovať jej pozornosť. Ide o veľmi dôležitú záležitosť.

 

7.1. Mobilizácia nástroja flexibility pre akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania, pre program pre konkurencieschopnosť a inovácie a pre Palestínu (A7-0367/2010, Reimer Böge) (hlasovanie)

7.2. Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 po úpravách Rady (hlasovanie)
 

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 13:

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz (S&D).(DE) Vážený pán predseda, v mene našej skupiny by som chcel predložiť vysvetlenie k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 13. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý v mene našej skupiny predložil Výboru pre rozpočet pán kolega Färm. Opätovne sme ho nepredložili, ale Skupina zelených/Európska slobodná aliancia ho znovu predložila so 40 podpismi. Zdržíme sa hlasovania o tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. So Skupinou zelených sme však v tejto súvislosti dospeli k spoločnému záveru a máme na vec totožný názor. Keďže sme sa vyjadrili, že naša skupina nepredloží žiadne ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, zdržíme sa hlasovania. Chcel by som však ujasniť, že podporujeme otázku dane z finančných transakcií, pričom dúfame, že poslanci z druhej strany Parlamentu v blízkej budúcnosti podporia naše hlasovania.

 

7.3. Pozícia Parlamentu k novému návrhu rozpočtu na rok 2011 po úpravách Rady (A7-0369/2010, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska a Helga Trüpel) (hlasovanie)
 

− Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (PPE).(PL) Vážený pán predseda, myslím si, že poslanci by mali dostať krátke vysvetlenie. Hlasujeme o návrhu, ktorý nám predložila Rada a ktorý je bez zmien, je totiž totožný s pozíciou, ktorú minulý týždeň prijal Výbor pre rozpočet. Je v súlade so záverom veľmi dlhých rokovaní, ktoré trvali 10 mesiacov.

Chcela by som sa pri tejto príležitosti poďakovať predovšetkým špecializovaným spravodajcom z výborov Európskeho parlamentu. Ďakujem vám za neutíchajúcu dôveru a podporu. Ďakujem, že ste nám umožnili prijať dnes rozpočet na rok 2011, ktorý tak nadobudne účinnosť hneď na začiatku januára budúceho roka.

 
  
 

– Po ukončení hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Olivier Chastel, úradujúci predseda Rady. (FR) Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, Parlament teda prijal pozíciu Rady k návrhu rozpočtu na rok 2011 bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. V mene Rady môžem byť len spokojný so spoločnou dohodou v súvislosti s rozpočtom na rok 2011.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predseda. – Vypočujte si toto vyhlásenie. Je to dôležité. Po prvýkrát v dejinách sme uplatnili postup vymedzený v Lisabonskej zmluve. Minulý rok sme uplatnili zjednodušený postup. Po prvýkrát sme uplatnili celý postup Lisabonskej zmluvy. Preto by som chcel urobiť toto vyhlásenie. Európsky parlament prijal pozíciu Rady z 10. decembra 2010 k návrhu všeobecného rozpočtu, ktorý Komisia predložila 26. novembra 2010. Rozpočtový postup bol ukončený v súlade s článkom 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V zmysle tohto článku, ako aj bodu 4 písmeno a) vyhlasujem, že rozpočet na rok 2011 bol definitívne prijatý, a teraz tento dokument oficiálne podpíšem.

 
  
 

Vážení kolegovia poslanci, nakoniec by som rád povedal niekoľko slov. Chcel by som poďakovať a zablahoželať všetkým kolegom Zmierovacieho výboru Európskeho parlamentu, 27 ľuďom, za usilovnú prácu a za dosiahnutie výborného výsledku.

Chcel by som požiadať troch kľúčových predstaviteľov, aby sa sem prišli odfotografovať: pána Lamassoura, predsedu Výboru pre rozpočet, a dve spravodajkyne, pani Jędrzejewsku a pani Trüpelovú.

(potlesk)

Chcel by som tiež prejaviť vďaku predsedníctvu Rady, belgickému predsedníctvu, za vynikajúcu spoluprácu a činnosť, predovšetkým premiérovi Yvesovi Letermovi a štátnemu tajomníkovi Melchiorovi Watheletovi, ktorí tu momentálne nie sú. V mene belgického predsedníctva ste boli veľmi aktívni.

Zároveň chcem poďakovať predsedovi Komisie pánovi Barrosovi, ktorý tu teraz nie je, a pánovi komisárovi Lewandowskému za vypracovanie rozpočtu a umožnenie dnešnej dohody. Poďte, prosím, dopredu, aby sme sa spolu mohli odfotografovať.

(potlesk)

 

8. Udeľovanie ceny Sacharova (slávnostná časť schôdze)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predseda. − Vážený úradujúci predseda pán Chastel, vážená vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie pani Ashtonová, vážení hostia.

 
  
 

(PL) Sacharovova cena je symbolom boja Európskeho parlamentu za dodržiavanie ľudských práv na celom svete. Prázdna stolička v strede rokovacej sály svedčí o potrebe a nevyhnutnosti upozorniť v súčasnosti na ľudí z celého sveta, ktorí sú najdôležitejšími príkladmi boja za slobodu prejavu. Písomne som požiadal prezidenta Kuby, aby povolil pánovi Fariñasovi pricestovať do Štrasburgu, nanešťastie to však nemalo požadovaný výsledok. V piatok stála takáto prázdna stolička v Osle. Mal na nej sedieť väznený čínsky disident a laureát Nobelovej ceny Liou Siao-pao. Pri predchádzajúcich príležitostiach si nemohli prevziať túto cenu osobne ďalší laureáti Sacharovovej ceny – Chu Ťia z Číny a kubánske hnutie Ženy v bielom. Oleg Orlov, ktorému bola Sacharovova cena udelená minulý rok v mene organizácie Memorial, tu dnes s nami nie je, hoci bol na slávnostné udeľovanie ceny pozvaný.

Dámy a páni, Guillermovi Fariñasovi bola táto cena udelená za boj za obnovenie slobody prejavu na Kube. Dlhé roky aktívne odmietal cenzúru, riskoval svoj život a zdravie a dvadsaťtrikrát držal protestnú hladovku. Jedenásť rokov strávil vo väzení. Nedávno sa počas protestnej hladovky dostal na pokraj smrti, no až vtedy na Kube začali prepúšťať opozičné osobnosti a väzňov svedomia. Vo významnej miere sa o to pričinila katolícka cirkev. Tak, ako to bolo kedysi v našej krajine, pre obyvateľov Kuby plní cirkev úlohu inštitúcií občianskej spoločnosti. Jedenásť ľudí je, nanešťastie, ešte stále vo väzení a sú medzi nimi aj manželia niektorých Žien v bielom. Dnes na tomto mieste v mene nás všetkých žiadam ich okamžité prepustenie.

(hlasný a súvislý potlesk)

Citujem z uznesenia, ktoré sme prijali v marci a v ktorom žiadame vysokú predstaviteľku a podpredsedníčku Komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisárku pre medzinárodnú spoluprácu, aby okamžite začali viesť a organizovať dialóg s kubánskou občianskou spoločnosťou a s tými, ktorí podporujú mierovú transformáciu Kuby. Dnes nás ešte čaká rozprava o správe pani Andrikienėovej o ľudských právach vo svete za rok 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti. Dozvieme sa tak o plánoch pani Ashtonovej v súvislosti s posilnením politiky EÚ v oblasti ľudských práv.

Dámy a páni, napriek tomu, že ľudia ako Guillermo Fariñas sú prenasledovaní a väznení, ich hlas nemožno umlčať. Úlohou Európskeho parlamentu a úlohou každého z nás je posilniť tento hlas. Preto vám s radosťou oznamujem, že o chvíľu si vypočujeme odkaz, krátky príhovor, ktorý nám nahral tohtoročný laureát Sacharovovej ceny pán Guillermo Fariñas. Prichádza okamih, v ktorom malo byť laureátovi odovzdané ocenenie. Nanešťastie som nútený položiť toto ocenenie na prázdnu stoličku, ale dúfam, že mi v mene nás všetkých dovolíte zaželať nášmu laureátovi veľa síl a zdravia, úspechu v boji za slobodu a nakoniec aj to, aby nás v budúcnosti mohol navštíviť v Európskom parlamente a osobne si ho prevziať spolu s odmenou. Ďakujem veľmi pekne.

(hlasný a súvislý potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Guillermo Fariñas (PPE).(ES) Odkaz Európskemu parlamentu

Santa Clara, 14. decembra 2010

Vážený pán predseda Európskeho parlamentu,

vážené podpredsedníčky, vážení podpredsedovia, vážení európski poslanci tohto mnohonárodného demokratického fóra,

v dôsledku nedostatku tolerancie, ktorým tak veľmi trpí táto v kŕčoch sa zmietajúca planéta, nemôžem byť medzi vami ako zástupca kubánskeho rebelujúceho národa a tej časti kubánskych občanov, ktorá sa už prestala báť totalitnej vlády, ktorá nás v priebehu tohto potupného obdobia utláča už 52 rokov a ktorej poslednou obeťou je martýr Orlando Zapata Tamayo.

Na nešťastie pre tých, ktorí nám tak zle vládnu v našej vlasti, sa domnievam, že skutočnosť, že nemôžem dobrovoľne opustiť ostrov, na ktorom som sa narodil, ani sa naň vrátiť, je už sama osebe tým najjasnejším dôkazom toho, že v autokratickom systéme mojej krajiny sa žiaľ nič nezmenilo.

Súčasná vládnuca garnitúra Kuby nás, kubánskych občanov, považuje za to, čím boli moji predkovia, ktorých v minulých storočiach väznili v Afrike a násilím vyviezli do Ameriky. Ak chcem ja osobne alebo ktorýkoľvek obyčajný občan slobodne cestovať do zahraničia, potrebujem tzv. kartu slobody, ktorú kedysi potrebovali otroci. Jediný rozdiel je v tom, že tá súčasná sa nazýva biela karta.

Z celého srdca dúfam, že nepodľahnete spevu sirén krutého režimu divokého komunizmu, ktorý má v nadväznosti na predstierané imaginárne hospodárske zmeny len jedinú túžbu: aby Európska únia a Európsky parlament ustúpili od spoločnej pozície, aby Kuba mohla

využívať úvery a investície, prostredníctvom ktorých sa poskytuje podpora krajinám tretieho sveta v rámci dohody z Cotonou.

Vo vašej blízkosti už určite niekedy sedeli bývalí politickí väzni alebo väzni svedomia, ktorých divoký komunistický režim nedávno prepustil. Bolo by chybné myslieť si, že boli oslobodení: oni samotní, ako aj ich rodiny sú vystavení psychologickému vyhnanstvu, pretože osoby, ktoré sú im najdrahšie, boli podrobené vydieraniu zo strany kubánskej neostalinistickej vlády.

My, prívrženci pacifistickej opozície v krajine ako najviac znevýhodnená časť obyvateľstva, stoicky a systematicky čelíme všetkým materiálnym a duševným problémom, ako aj hroziacej strate slobody, či dokonca

života. Tu na Kube trpíme všetci, ale nesťažujeme sa. Práve preto dúfame, že sa môžeme spoľahnúť na vašu podporu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, žiadam vás, aby ste neustúpili pred požiadavkami kubánskej vládnej elity, pokiaľ nebude splnených týchto päť bodov:

po prvé, prepustenie všetkých politických väzňov a väzňov svedomia bez toho, aby boli vyhostení, a verejné prijatie záväzku, že už nikdy nebudú väznení nenásilní prívrženci politickej opozície;

po druhé, okamžité ukončenie násilia a vyhrážok voči mierumilovným prívržencov opozície v krajine zo strany príslušníkov vojenských a polovojenských jednotiek režimu;

po tretie, oznámenie, že všetky kubánske zákony, ktoré nie sú v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, budú preskúmané a zrušené;

po štvrté, zabezpečenie, aby v bežnom živote existovala možnosť zakladať opozičné politické strany, vytvárať médiá, ktoré nepodliehajú socialistickému štátnemu zriadeniu, nezávislé odbory a rôzne ďalšie druhy pacifistických spoločenských subjektov;

po piate, verejné uznanie, že všetci Kubánci patriaci k diaspóre majú právo zúčastňovať sa na kultúrnom, hospodárskom, politickom a sociálnom živote Kuby.

V tejto historicky kľúčovej chvíli, ktorú prežíva moja krajina, by ste mali tak vy, ako aj všetci muži a všetky ženy dobrej vôle na svete venovať pozornosť nepretržitým sociálnym nepokojom a protestom, ku ktorým dochádza v krajine v dôsledku frustrácie spôsobenej arogantnosťou vlády, ktorá je schopná prikázať likvidáciu mojich spoluobčanov.

Dúfajme, že Boh nepripustí, aby došlo k zbytočnej občianskej vojne medzi Kubáncami v dôsledku zaslepenosti a neochoty uznať, že štátny socializmus ako politický model bol a je neúspechom vo všetkých zemepisných oblastiach, kde sa vyskytli snahy o jeho presadenie. Túto skutočnosť pripustil pred zahraničnou tlačou sám historický vodca nesprávne nazvanej Kubánskej revolúcie.

Starí kubánski vodcovia nechcú pri svojom každodennom opovrhovaní ľuďmi, ktorým vládnu, pochopiť, že by mali slúžiť štátu a že všetci tí, ktorí skutočne slúžia štátu, umožňujú svojim spoluobčanom, aby ich nahradili alebo potvrdili vo funkcii. Nikto vo vedúcej pozícii nesmie chcieť, aby mu slúžili tí, ktorým vládne, ako sa to deje na Kube.

Moji spolubojovníci a spolubojovníčky, ktorí zastávate rovnaké demokratické ideály, ktorí ste naďalej väznení, ktorí ste zdanlivo slobodní v uliciach a ktorí ste si museli zvoliť ťažkú cestu exilu, my všetci pokračujeme v nenásilnom a nerovnom boji proti útlaku Castra, v ktorom, s pomocou božou, zvíťazíme bez preliatia krvi.

To, o čo sa snažím v spoločnosti mojich priateľov disidentov, je vypudenie akéhokoľvek pocitu horkosti z duše voči mojim politickým protivníkom. Pravda je – a to nás všetkých robí lepšími v záujme obnovy krajiny – že v tomto boji som sa naučil riadiť sa slovami prvého známeho disidenta, Ježiša Krista: „Milujte svojich nepriateľov“.

Ďakujem predsedovi Európskeho parlamentu, že neopustil kubánsky ľud v jeho vyše päťdesiatročnom boji za demokraciu. Cenu Andreja Sacharovova za slobodu myslenia, ktorá mi bola udelená za rok 2010, prijímam len preto, že sa cítim ako malá súčasť tohto odboja, ktorému je oddaný tento národ, ku ktorému hrdo a čestne patrím.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, som vám nesmierne vďačný za toto gesto, ktoré je prejavom toho, že nezabúdate na naše utrpenie, a ktoré je pre moju krajinu zábleskom slobody.

Daj Bože, aby na Kube čoskoro nastal zmier medzi jej deťmi a aby v krajine zavládla demokracia.

Guillermo Fariñas Hernández

Diplomovaný psychológ

Knihovník a nezávislý novinár, bývalý trojnásobný politický väzeň

(potlesk)

 
  
  

PREDSEDÁ: Stavros LAMBRINIDIS
podpredseda

 

9. Hlasovanie (pokračovanie)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, chcela by som popriať všetko dobré pánovi Fariñasovi a zablahoželať mu k cene, ale zároveň by som chcela pripomenúť Parlamentu, že pred rokom sme tu mali predstaviteľov organizácie Memorial, ktorí si tiež nepochybne zaslúžili túto cenu. Odvtedy boli dvaja z nich zatknutí a aj napriek tomu sa Rusko na úkor piatich krajín EÚ stalo hostiteľskou krajinou prestížnych futbalových majstrovstiev sveta, ktoré sa budú konať v roku 2018.

Prečo Európsky parlament nevyjadril svoje znepokojenie? Ak má táto cena niečo znamenať, musíte sa vzoprieť tomuto porušovaniu ľudských práv.

 

9.1. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Noord Holland ICT, Holandsko (A7-0353/2010, Barbara Matera) (hlasovanie)

9.2. Rozhodné právo pre rozvod a právnu rozluku (A7-0360/2010, Tadeusz Zwiefka) (hlasovanie)
 

– Po ukončení hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Tadeusz Zwiefka, spravodajca.(PL) Vážený pán predsedajúci, pred niekoľkými mesiacmi udelil Európsky parlament Rade súhlas prvýkrát uplatniť postup posilnenej spolupráce. Po prvýkrát v dejinách Európskej únie. Je to veľmi dôležitý krok, ktorý vytvára úplne nový základ spolupráce medzi skupinou členských štátov Európskej únie v situáciách, keď nie je možné získať súhlas všetkých 27 členských štátov. Je to veľmi dôležité rozhodnutie. Dnes sme potvrdili, že tento postup funguje správne.

Rád by som úprimne poďakoval Rade predovšetkým za pozíciu, ktorú prijala v rámci spolupráce s Európskym parlamentom. Ide o príklad dokonalej medziinštitucionálnej spolupráce. Počas práce na tomto uznesení figuroval Parlament len ako poradný orgán, pričom frekvencia rokovaní Rady a zahrnutie všetkých návrhov, ktoré predložil Európsky parlament a o ktorých hlasoval Výbor pre právne veci, do konečného dokumentu je dokonalým príkladom, ktorý je dobrým znamením pre postup posilnenej spolupráce v budúcnosti. Zároveň chcem poďakovať Rade za silnú podporu nášho návrhu o rýchlom preskúmaní nariadenia Brusel IIa, ktoré je kľúčom pri nachádzaní podrobných riešení, napríklad pokiaľ ide o otázky týkajúce sa potreby prijatia pravidla forum necessitatis, prostriedku, ktorý umožní členským štátom zachovať si istotu v súvislosti s fungovaním vnútorných právnych systémov, a zároveň poskytne našim občanom nádej, že si v budúcnosti budú môcť slobodne zvoliť nielen rozhodné právo, ale aj súd. Rád by som tiež poďakoval svojim tieňovým spravodajcom z Výboru pre právne veci a spravodajcom z výborov požiadaných o stanovisko.

 

9.3. Ratingové agentúry (A7-0340/2010, Jean-Paul Gauzès) (hlasovanie)
 

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 81:

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Gauzès, spravodajca.(FR) Vážený pán predsedajúci, ide o čisto technický pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je zohľadniť dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia ustanovujúceho Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ako aj to, že toto nariadenie môže nadobudnúť účinnosť až po tomto dátume.

Mali by sme teda upraviť jedno odôvodnenie a jeden článok tohto textu, o ktorom budeme hlasovať. Z odôvodnenia 22 by sme mali vymazať druhú vetu a v článku 2 tiež navrhujem vymazanie druhej vety. Tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh predstavuje informáciu a dohodu jednotlivých skupín, ktoré podpísali kompromisnú dohodu. Tento text, o ktorom dnes budeme hlasovať, dopĺňa reguláciu ratingových agentúr a je súčasťou politiky Európskej únie zameranej na zlepšenie regulácie finančných služieb.

Chcel by som pri tejto príležitosti poďakovať pánovi komisárovi Barnierovi a belgickému predsedníctvu za veľmi silnú angažovanosť v tejto problematike.

 
  
 

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

 

9.4. Zrušenie smerníc týkajúcich sa metrológie (A7-0050/2010, Anja Weisgerber) (hlasovanie)

9.5. Iniciatíva občanov (A7-0350/2010, Zita Gurmai/Alain Lamassoure) (hlasovanie)

9.6. Predloženie pracovného programu Komisie na rok 2011 (B7-0688/2010) (hlasovanie)
  

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7:

 
  
MPphoto
 
 

  Doris Pack (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, chcela by som preformulovať koniec tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Jeho znenie je veľmi negatívne a chcela by som ho zmeniť takto:

Iniciatíva Mládež v pohybe podčiarkuje dôležitosť týchto programov.

 
  
 

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 14:

 
  
MPphoto
 

  József Szájer (PPE). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som len povedať, že sťahujeme pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14.

 
  
 

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 16:

 
  
MPphoto
 
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, ide tu o Úniu pre Stredozemie. Vieme, že v súčasnosti je nečinná a že ju chceme oživiť. Súčasné znenie to nevyjadruje dostatočne jasne, takže by sme doň chceli vložiť takýto text:

Súčasná patová situácia Únie pre Stredozemie.

(DE) Viem, že tu dochádza k rozporu. Možno by bolo možné iné znenie, ale text, ktorý navrhujeme, znie nasledovne:

Súčasná patová situácia Únie pre Stredozemie.

 
  
 

(Parlament zamietol ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.)

 

9.7. Budúcnosť strategického partnerstva medzi Afrikou a EÚ pred tretím samitom Afrika – EÚ (B7-0693/2010) (hlasovanie)
  

– Pred hlasovaním o odseku 8:

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, ide len o správny názov toho, o čom sa hovorí. V texte by malo byť: Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle. Toto bolo v texte chybné.

 
  
 

(Parlament súhlasil s prijatím ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.)

 
  
 

– Po ukončení hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, mohli by ste nám povedať meno osoby na sekretariáte, ktorá je zodpovedná za zasadací poriadok, a či sa táto osoba náhodou nenachádza v rokovacej sále?

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. − Podľa mojich informácií pripravujú zasadací poriadok politické skupiny na plenárnom zasadnutí.

 

9.8. Základné práva v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (A7-0344/2010, Kinga Gál) (hlasovanie)

9.9. Vplyv reklamy na správanie spotrebiteľov (A7-0338/2010, Philippe Juvin) (hlasovanie)

9.10. Akčný plán pre energetickú účinnosť (A7-0331/2010, Bendt Bendtsen) (hlasovanie)

10. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážení kolegovia, máme veľa vysvetlení hlasovania, takže budeme musieť prísne dodržiavať časové limity. Po jednej minúte každému vypnem mikrofón. Ospravedlňujem sa za to, ale bude to takto.

 
  
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 po úpravách Rady

 
  
MPphoto
 

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som vysvetliť, prečo som hlasoval proti rozpočtu na rok 2011. Hlasoval som proti, pretože v čase úsporných opatrení by EÚ mala preukázať zdržanlivosť. Mali by sme znižovať výdavky, nie ich zvyšovať. Podľa môjho názoru bolo hanebné, že Komisia pôvodne navrhla nárast o 6 % a Parlament to podporil.

Myslím si, že náš premiér David Cameron urobil dobre, keď stlačil toto zvyšovanie na 2,9 %, ale vieme, že to bol kompromis. Nie je to kompromis, ktorý by zvlášť potešil britských konzervatívcov. S hrdosťou som hlasoval proti márnotratnosti EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE).(FI) Vážený pán predsedajúci, je významné, že Parlament mal prvýkrát možnosť schvaľovať rozpočet. V nasledujúcej rozpočtovej politike by podľa mňa Parlament mal zabezpečiť, aby medzi prioritami bolo to, aby EÚ dokázala zvýšiť svoj príspevok, aby rozpočet podporoval efektívnosť zdrojov a politiku v oblasti zmeny klímy prostredníctvom vlastného výberu politík a aby sa týmto spôsobom dosiahla stratégia EÚ do roku 2020 a ekologickejšie hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, tak ako môj kolega pán Fox, aj ja mám rovnaké obavy ako mali mnohí britskí konzervatívci.

Ako sa opovažujeme v čase úsporných opatrení, keď sa vlády v celej Európskej únii a vlastne vlády v celom svete snažia uťahovať opasky a krátiť výdavky, žiadať zvýšenie príjmov od daňových poplatníkov? Rozhodne nastal čas, aby sme si utiahli opasky a išli príkladom. Nemali sme žiadať zvýšenie, nemali sme dokonca žiadať ani zmrazenie, mali sme žiadať zníženie rozpočtu EÚ, aby daňoví poplatníci v Európskej únii mohli brať svojich politikov vážne a vedieť, že chápeme bolesť, ktorú v súčasnosti cítia, a delíme sa s nimi o ňu, namiesto toho, aby sme vyzerali ako volená elita, ktorá vôbec nevenuje pozornosť ľuďom, ktorí ju zvolili.

 
  
  

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0369/2010)

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, právo vypracovať rozpočet je hlavným právom parlamentu. Toto sa vzťahuje aj na Európsky parlament. Zodpovednosť, dôvera a partnerstvo sú tri kľúčové aspekty spolupráce medzi Parlamentom, Komisiou a Radou. Proces konzultácie o rozpočte na rok 2011 v tomto smere neprispel k budovaniu dôvery. Vyzývam Komisiu a predovšetkým Radu, aby dodržiavali práva Európskeho parlamentu, pretože, ako som už povedal, právo vypracovať rozpočet je hlavným právom Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, včera som si lámal hlavu nad tým, či som sa nedostal do časopriestorovej slučky a neocitol sa v 70. rokoch 20. storočia. Dnes si zasa lámem hlavu nad tým, či toto nie sú 70. roky 18. storočia.

Dovoľte, aby som citoval myšlienku Thomasa Jeffersona o vzdialenej vláde. Jefferson povedal, že „z takej vzdialenosti a pod chabým dohľadom svojich voličov“ guvernéri musia zákonite mať tendenciu ku „korupcii, sprenevere a plytvaniu“. Aký dokonalý opis toho, čo sa deje s rozpočtom EÚ, s jeho nepotvrdenými účtami, zlým rozdeľovaním zdrojov a týmito neustále rastúcimi číslami napriek pokusom 27 členských štátov krátiť svoje výdavky. Toto sa stáva, keď neexistuje súvislosť medzi zdanením, reprezentáciou a výdavkami, keď EÚ očakáva cukor za míňanie peňazí, ale nie bič za zvyšovanie výdavkov.

Jediný spôsob, ako dokážeme vrátiť tieto čísla do súladu s verejnou mienkou, je obnovenie zodpovednosti v oblasti rozpočtu pre národné parlamenty a poslancov, ktorí sa musia obhajovať pred svojimi voličmi, ktorí sú aj ich daňovými poplatníkmi.

 
  
  

Správa: Jean-Paul Gauzès (A7-0340/2010)

 
  
MPphoto
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, sme za toto opatrenie a ďakujeme pánovi spravodajcovi, ktorý bol veľmi presný.

Napriek tomu si myslíme, že táto práca by mala prinútiť európske inštitúcie, aby naďalej monitorovali budúci vývoj v tejto novej disciplíne, pretože v minulosti sa, bohužiaľ, až príliš často objavovali nejasné situácie, čo zanechalo negatívne následky na finančnom systéme na úkor podnikov a klientov bánk.

Považujeme za veľmi dôležité, aby sme mali nový európsky systém pre agentúry a aby sa vykonával dohľad nad všetkými centrálnymi bankovými orgánmi s cieľom zabezpečiť, že ratingy budú efektívne reagovať na moderný finančný systém a budú pre verejnosť užitočné. Ďakujem preto pánovi spravodajcovi.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, otázka znie: Kto vykonáva dohľad nad orgánmi dohľadu? Dokonca aj futbaloví rozhodcovia musia prejsť procesom kontroly alebo schvaľovania. Ak toto platí pre futbal, určite to musí platiť aj pre finančné trhy. V tomto prípade sa proces hodnotenia schopnosti splácať dlh a spoľahlivosti finančných produktov, bánk a dokonca celých krajín prenechal ratingovým agentúram. Keď sa však tieto agentúry stanú monopolmi a podarí sa im vyhnúť akejkoľvek forme dohľadu, získajú akoby božské postavenie a zistíme, že sú uctievané. Toto nesmieme dopustiť. V Biblii sa píše: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ Táto správa sa pokúša napraviť situáciu zavedením dohľadu nad ratingovými agentúrami. V správnom čase by sa Parlament mal sám seba opýtať, či tieto opatrenia boli skutočne úspešné.

 
  
  

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0369/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dnešné hlasovanie o rozpočte na rok 2011 potvrdzuje uzavretie nového postupu, ktorý, akokoľvek bol bolestný, ukázal zodpovedný a ustálený postoj rozpočtových orgánov.

Hoci ide o kompromisné riešenie, ktoré si vyžiadalo obete na strane Parlamentu aj Rady, zabránilo zavedeniu systému dvanástin, ktorý by mal vážne dôsledky na financovanie programov Európskej únie.

Parlament je spokojný s cieľmi, ktoré sme dosiahli. Viní však tých, ktorí spôsobili zlyhanie dohody o programe Medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora a o flexibilite. Únia v skutočnosti stratila dôveryhodnosť v očiach medzinárodných partnerov a existuje riziko, že nebude schopná finančne plniť svoje záväzky a zabezpečiť nové oblasti opatrení, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy.

Musíme si preto od januára 2011 stanoviť priority a nastaviť ich tak, aby boli finančne udržateľné na nasledujúce roky.

 
  
  

Správa: Anja Weisgerber (A7-0050/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Pirillo (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, potreba zmodernizovať systémy merania a zároveň zlepšiť reguláciu nás donútila zrušiť európske smernice o metrológii.

Takisto som presvedčený, že toto je prvý krok k radikálnej a presnejšej reforme v tejto oblasti. Takisto je nepochybné, že sa musíme dohodnúť na dostatočnom časovom rámci, aby sme umožnili členským štátom posúdiť dôsledky zrušenia týchto nariadení na ich vlastné zákony a urobiť všetky nutné zmeny.

Na záver, rozhodnutie zrušiť rôzne smernice dokonale reaguje na potrebu väčšieho zjednodušenia, ktorú je mimoriadne intenzívne cítiť vo všetkých oblastiach. Dúfame však, že nezistíme, že tento liek je horší ako choroba.

 
  
  

Správa: Zita Gurmai, Alain Lamassoure (A7-0350/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Lisabonská zmluva zaviedla kľúčovú inováciu v oblasti demokratického fungovania Európskej únie poskytnutím tohto nového praktického nástroja účasti občanov na európskej diskusii a integrácii.

V skutočnosti európska iniciatíva občanov zavádza nový koncept medzinárodnej demokracie a dáva Európskej únii novú formu participatívnej demokracie. Všetci naši občania sa môžu priamo obrátiť na Európsku komisiu a podať legislatívny návrh.

Vítame návrh Komisie, keďže zapojenie občianskej spoločnosti a tvorba politík v oblasti rozhodovania posilňujú demokratickú legitimitu našich inštitúcií a približujú Európsku úniu k občanom.

 
  
MPphoto
 

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel vyjadriť spokojnosť so schválením európskej iniciatívy občanov, pre ktorú som bol tieňovým spravodajcom Výboru pre kultúru a vzdelávanie. Zároveň som nespokojný, že Parlament neodhlasoval dve otázky, ktoré považujem za zásadné: právo mladých ľudí starších než 16 rokov podpísať túto iniciatívu a hlasy pre osoby s trvalým bydliskom v členských štátoch.

Vieme, že Lisabonská zmluva sa týmito iniciatívami nezaoberá, a to sú niektoré z dôvodov, prečo sme proti tejto zmluve.

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Vážený pán predsedajúci, dánska Liberálna strana dnes hlasovala za iniciatívu občanov, pretože podporuje účasť občanov a urobí EÚ oveľa prístupnejšou. Parlamentu sa podarilo zaradiť niekoľko štandardizovaných podmienok, aby iniciatívu občanov sprístupnil pre všetky členské štáty a zabezpečil, že tento nástroj bude naďalej jednoduché použiť. Minimum však je, že občania musia pochádzať zo štvrtiny členských štátov, pričom počet občanov z každého členského štátu sa musí prinajmenšom rovnať počtu poslancov Európskeho parlamentu tohto štátu vynásobenému číslom 750, a občania musia mať taký vek, aby mohli hlasovať v parlamentných voľbách. Myslíme si, že tieto podmienky sú dôležité, ak chceme zabezpečiť, aby iniciatíva občanov dosiahla aj právoplatnosť, ktorá je potrebná na to, aby bola považovaná za vážny príspevok k rozvoju demokracie.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, chcel by som povedať niekoľko slov o iniciatíve občanov. Je pravda, že Lisabonská zmluva znamenala, že sme boli sami sebe prospešní novou iniciatívou, ktorá podnecuje našich občanov, aby sa zúčastňovali na demokracii. Keď milión občanov podpíše petíciu, Komisia súhlasí, že sa tým bude zaoberať, ale ide len o to? Podľa mňa je to výborná iniciatíva, ale musíme zvážiť, ako ju môžeme posunúť ďalej.

Predpokladáme, že naši občania by sa mali zúčastňovať na demokratickom procese hlavne tak, že budú voliť vo voľbách. To by bola cesta, ako by sme mohli posunúť ďalej záležitosti, ktoré sú pre ľudí dôležité. Preto táto nová iniciatíva zrejme posilní zapojenie občanov, hoci na druhej strane si viem predstaviť, že by to mohlo viesť k situácii, keď Komisia bude iba odpovedať na iniciatívy bez akéhokoľvek konkrétneho výsledku. V takom prípade budeme musieť prehodnotiť, ako môžeme skutočne podporiť ľudí, aby sa zúčastňovali na politickom rozhodovaní.

 
  
MPphoto
 

  Morten Løkkegaard (ALDE).(DA) Vážený pán predsedajúci, iba na doplnenie toho, čo už bolo povedané, čo sa týka podpory dánskej Liberálnej strany, chcel by som povedať, ako už bolo spomenuté, že toto je mimoriadne dôležitá iniciatíva. Je to aj experiment, ktorý – a na toto vyzývam – musíme veľmi intenzívne monitorovať a zabezpečiť, že trojročné obdobie, ktoré sa teraz stanovilo pre túto iniciatívu, bude dodržané. Musíme aj posúdiť, či je to skutočne pravá iniciatíva občanov alebo, ak to tak môžem povedať, slúži iným záujmom. Je to dôležité pre jej úspech, ktorý všetci dúfame, že táto iniciatíva bude mať, aby to jednoducho boli občania, ktorí sa chopia iniciatívy. V tejto súvislosti by som chcel tiež povedať, že osobne dúfam, že tam budú nejaké prezieravé, konštruktívne a pozitívne otázky, na ktoré chcú občania upozorniť, čo sa týka projektu EÚ, aby sa postupne neukázalo, že je to stále klub „nie“, ktorý si privlastňuje používanie tohto typu iniciatívy.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi pozorne som sledovala legislatívny postup pre európsku iniciatívu občanov a som šťastná – čiastočne na základe vyhlásení Rady a Komisie –, že prvé petície sa začnú o rok.

Som takisto hrdá, že môžem Európskemu parlamentu oznámiť, že v Taliansku vzniklo po schválení poburujúcej smernice o testovaní na zvieratách široké miestne hnutie občanov, asociácií a výborov. Toto hnutie nebude tento rok sedieť so založenými rukami, ale bude pripravovať návrh pre Komisiu. Návrh, ktorý dá Európskej únii moderné a civilizované zákony a ktorý odmietne testovanie na zvieratách – krutý a vedecky neefektívny postup –, pričom významne podporí alternatívne metódy.

Odmietnutie pitvy zaživa musí byť cieľom Európskej únie, keďže je to túžba jej občanov.

 
  
MPphoto
 

  Ashley Fox (ECR). – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že iniciatíva občanov by mohla byť užitočná, lebo umožní občanom hovoriť priamo s Komisiou, ale je otázne, ako bude Komisia reagovať na návrhy, ktoré sa jej nebudú páčiť.

Myslím si, že môžeme očakávať veľké množstvo iniciatív, ktoré budú žiadať, aby Komisia robila viac, aby bola európska integrácia užšia, a je nepochybné, že Komisia bude na takú požiadavku reagovať nadšene.

Ako však bude reagovať na také návrhy, aby bolo menej európskej integrácie alebo aby Európa robila veci lepšie alebo menej plytvala peniazmi alebo možno na vyhlásenie, aby nikdy neboli zavedené európske dane? So záujmom očakávam, ako bude Komisia reagovať na takéto návrhy. Bude tieto návrhy posudzovať s úctou? Ak bude reagovať len na návrhy, ktoré sa jej páčia, tak bude táto iniciatíva zbytočná.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Vážený pán predsedajúci, s potešením som hlasoval za tieto návrhy a myslím si, že obidvaja spravodajcovia urobili veľmi dobrú prácu nielen pre Európsku úniu, ale vo všeobecnosti pre našich občanov.

Iniciatíva občanov bola pred vyše rokom veľmi dôležitou súčasťou schvaľovania Lisabonskej zmluvy v Írsku, ale chvíľu sa zdalo, že celý proces bude zmarený komplikáciami a reguláciou. Vďaka práci spravodajcov sa proces zjednodušil a mimoriadne vítaná je myšlienka, že tento proces začne sedemčlenný výbor zo siedmich rôznych krajín. Myslím, že toto a ďalšie opatrenia zabezpečia, že budú môcť byť predložené skutočné problémy občanov, pričom, dúfam, zastavia tých, ktorí majú sebecké záujmy.

(GA) Chcel by som preto skončiť porekadlom z nášho jazyka, ktoré hovorí, že dobrý začiatok je polovicou práce. Týmto máme za sebou dobrý začiatok.

 
  
MPphoto
 
 

  Nicole Sinclaire (NI). – Vážený pán predsedajúci, toto je naozaj falošná demokracia. Je to hanba, že ste v skutočnosti nechceli vypočuť Európanov pred tým, než ste realizovali Lisabonskú zmluvu, ktorá zaviedla iniciatívu občanov.

Aby som odpovedala na to, čo povedal pred chvíľou pán Fox: po prvej fáze tohto procesu by Komisia mohla rozhodnúť, že to nestojí za to. Problém však je, že táto iniciatíva nemá žiadny záväzný mandát. Komisia ju môže jednoducho ignorovať. Znovu raz vidíme, ako Európska únia neberie do úvahy želania Európanov. Prekristapána, počúvajte ľudí, prosím, pretože oni toto nechcú.

 
  
  

Návrhy uznesení RC-B7-0688/2010

 
  
MPphoto
 

  Jim Higgins (PPE). − Vážený pán predsedajúci, vítam pracovný program Komisie na rok 2011 a hlasoval som zaň.

Finančná kríza je veľkým problémom a treba jej čeliť priamo. Želám Komisii veľa úspechov, čo sa týka cieľov, ktoré si stanovila. Čo sa týka eura, je absolútne zásadné z hľadiska integrity a súdržnosti únie a z hľadiska solidarity v rámci Európskej únie, aby sme mali spoločnú menu a urobili všetko, čo sa dá, pre to, aby sme ju ochránili.

Čo sa týka pracovných miest a hospodárstva, vítam skutočnosť, že v januári 2011 Komisia prijme svoj prvý ročný prieskum rastu. Tento ročný prieskum rastu bude analyzovať hospodársku situáciu únie vrátane možných nerovnováh a systémového rizika. Toto je nevyhnutné na transformáciu Európy na inteligentné a udržateľné hospodárstvo.

V neposlednom rade sme spoločenstvom 500 miliónov ľudí. Musíme sa prekonať na medzinárodnej európskej a svetovej scéne. Želám Komisii v nasledujúcom roku veľa úspechov.

 
  
MPphoto
 
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Hlasoval som proti tomuto návrhu z viacerých dôvodov, ale najzvláštnejší odsek je ten, v ktorom sa uvádza, že podľa tohto Parlamentu by členské štáty mali mať povinnosť dávať 0,7 % svojho hrubého domáceho produktu na rozvojovú pomoc a že Komisia by mala zabezpečiť, aby túto povinnosť dodržiavali.

Okrem otázky, či rozvojová pomoc má alebo nemá zmysel toto predstavuje aj vážny zásah do zásady subsidiarity. Ďalšou zvláštnosťou je odsek 52, ktorý Komisiu žiada, udržiaval proces rozširovania v pohybe. Môže mi niekto povedať, v akom pohybe? Máte na mysli neustále provokácie zo strany Turecka alebo masívne porušenia ľudských práv v tejto krajine, prípadne stále silnejšiu islamizáciu?

 
  
  

Návrhy uznesení RC-B7-0693/2010

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) V tomto uznesení je rozhodne niekoľko dobrých vecí, napríklad odsúdenie účasti prezidenta Mugabeho, ktorý je zločincom, na Lisabonskom samite a zmienka o škodlivých dôsledkoch úniku mozgov z afrického kontinentu.

Uznesenie tiež správne zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rozvoja kapacít v oblasti poľnohospodárstva.Na druhej strane sa skutočne musíme zbaviť tej absurdnej normy 0,7 %. Rozvojová pomoc za jednu miliardu USD, ktorá prúdila do Afriky 60 rokov, spôsobila len to, že je tento kontinent ešte chudobnejší, než bol. Namiesto poskytovania stále väčšej pomoci potrebujeme okrem iného venovať energiu boju s nezákonnými finančnými tokmi, ktorý toto uznesenie tak či tak zdôraznilo.

Vôbec na mňa neurobil dojem ani odsek o migrácii, čo je dôvod, prečo som nakoniec hlasoval proti.

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (ECR). – Vážený pán predsedajúci, keď sa pozrieme na hrozný stav, v akom vidíme, že sa nachádzajú mnohé africké krajiny, samozrejme, že my v EÚ a rôznych členských štátoch EÚ im chceme pomôcť zbaviť sa chudoby, ale myslím si, že by sme mali byť rozumnejší, pokiaľ ide o to, ako používame pomoc. Keď dôjde ku katastrofe, je celkom správne, že pomoc hrá v krátkodobom horizonte rozhodujúcu úlohu, ale keď riešime dlhodobý rozvoj, niekedy je naša pomoc prideľovaná nesprávne.

Určite nie je správne, aby naši daňoví poplatníci v rôznych členských štátoch EÚ posielali peniaze vládam v Afrike, ktoré nevládnu svojej krajine slušným spôsobom, pričom sa peniaze nedostávajú k tým, ktorí ich skutočne potrebujú. Najlepší spôsob, ako pomôcť rozvoju, je pomôcť podnikateľom v chudobnejších krajinách, ktorí dokážu vytvoriť bohatstvo vo svojich vlastných spoločenstvách a vytrhnúť z chudoby svojich priateľov a susedov.

Otvorme trhy, zacieľme pomoc radšej na podporu obchodu a rozvoja než len na finančnú pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, spolu s viacerými poslancami tohto Parlamentu som nedávno navštívil samit AKT v Kinshase, v oficiálne druhej najhoršej krajine na svete. OSN vydáva index šťastia a v tom Konžská demokratická republika skončila len nad Zimbabwe. Obyvatelia Konga si však, samozrejme, na rozdiel od obyvateľov Zimbabwe nemôžu povedať, že veci sa zlepšia, ak sa zmení vláda: mali voľby, na ktorých sa zúčastnilo viacero strán, medzinárodne uznanú ústavu a tak ďalej.

Konžská demokratická republika zväčšuje a koncentruje tragédiu Afriky. Myslím si, že za tak trochu silovejšie riešenia než v susedných krajinách sú zodpovedné tamojšie skúsenosti s kolonizáciou, no nebudem opakovať celú tragédiu slobodného štátu Kongo. Je tam, samozrejme, prekliatie prírodných zdrojov, ktoré ruší spojenie medzi zdanením a výdavkami a z politiky robí honbu za slávou a bohatstvom. No predovšetkým je tam heterogénnosť, nedostatok vlasteneckých pocitov, nedostatok spoločných cieľov v jazykovej a etnickej rovine. „Ak milujete svoju krajinu, plaťte dane,“ hlásal žalostný slogan v Kinshase. Samozrejme, že nikto to nerobí.

Predpokladám, že viete, prečo o tom hovorím. Predseda Európskej rady povedal, že patriotizmus vedie k vojne. Nuž rád by som ho zaviedol na miesto, kde nie je žiaden patriotizmus, aby videl, k čomu to vedie.

 
  
  

Návrhy uznesení RC-B7-0688/2010

 
  
MPphoto
 
 

  József Szájer (PPE).(HU) Vážený pán predsedajúci, všetci vieme, že v dôsledku finančnej krízy sa štátny pilier dôchodkového systému, ktorý ponúka vyššiu úroveň bezpečnosti, stáva vo viacerých európskych krajinách čoraz atraktívnejším. Viaceré krajiny prehodnocujú svoje systémy a snažia sa posilniť štátny dôchodkový systém. Hoci dôchodkový systém je záležitosťou, ktorá je v kompetencii členských štátov, smer, akým sa diskusie o týchto záležitostiach v Európe uberajú, je stále dôležitý. Preto vítam skutočnosť, že bod 30 rozhodnutia o pracovnom programe Komisie, ktorý bol teraz prijatý s podporou troch najväčších skupín v Európskom parlamente – ľudovcov, socialistov a liberálov –, zdôrazňuje, že prvý, teda štátny pilier dôchodkového systému je nutné posilniť. Naša vlasť Maďarsko urobila dôležitý krok týmto správnym smerom zákonom, ktorý včera prijala. Diskusia o dôchodkoch v rámci EÚ, čo sa týka bielych a zelených kníh, musí pokračovať v tomto duchu a práve na to Komisiu vyzýva Európsky parlament, a preto som veľmi spokojný s týmto návrhom.

 
  
  

Správa: Kinga Gál (A7-0344/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nový inštitucionálny rámec, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva, zdôrazňuje, že efektívna ochrana a podpora ľudských práv a základných slobôd sú piliermi demokracie a právneho štátu v Európskej únii.

Hlasoval som za túto správu, pretože som si istý, že únia potrebuje novú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá je efektívna a komplexná a ktorá zabezpečuje efektívne mechanizmy zodpovednosti na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, aby sa mohla venovala početným porušeniam práv, ktoré každodenne vidíme.

Chceli by sme zdôrazniť, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy radikálne zmenilo vzhľad legislatívy Európskej únie. Charta základných práv má teraz rovnakú právnu silu ako základné zmluvy a predstavuje najmodernejšiu kodifikáciu základných práv, pričom ponúka rovnováhu medzi právami a solidaritou a zahŕňa občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, rovnako ako práva tretej generácie.

 
  
MPphoto
 

  Antonello Antinoro (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rozhodol som sa hlasovať za túto správu nielen preto, že sa tak rozhodla naša politická skupina, ale aj preto, že som absolútne presvedčený, že táto správa má veľký význam v inštitucionálnej oblasti a je nevyhnutná v čase, keď sú právomoci Parlamentu definované, ale chvíľu trvá, kým sa doladia detaily.

Samozrejme, želali sme si, aby naše prvé schvaľovanie rozpočtu podľa Lisabonskej zmluvy bolo významnou udalosťou. Bolo preto nevyhnutné, aby sme si všetci stanovili spoločné stanovisko. Preto sa pani spravodajkyňa snažila dohodnúť kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby zabránila rozhodnutiam, ktoré by znamenali len to, že by trvalo dlhšie, kým by sme dosiahli konečnú verziu uplatňovania Lisabonskej zmluvy.

Pani Gálovej preto ďakujem za jej prácu a dúfam, že táto správa bude viesť ku kolektívnemu zlepšeniu v oblasti činností európskych inštitúcií.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som chcel zablahoželať spravodajkyni pani Gálovej k tejto vynikajúcej správe o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii. Je to však len správa. Musíme pamätať na to, že stále je veľa toho, čo musíme v Európskej únii spraviť. Bohužiaľ, nedodržiavajú sa základné práva všetkých, hoci sa teoreticky hovorí, že sa dodržiavajú. Príkladom je obrovská rómska menšina, ktorej základné práva sa neplnia vo všetkých ohľadoch.

Máme aj problémy so slobodou názoru. V mene slobody názoru sme udelili Sacharovovu cenu kubánskemu disidentovi, ale aj my v Európe máme ešte problémy. Nie všade môžu ľudia slobodne hovoriť alebo vyjadriť svoj názor. Konkrétnym príkladom je jeden kolega poslanec v Európskom parlamente, ktorého sprevádzajú príslušníci ochranky, pretože sa bojí o svoju bezpečnosť. Musíme sa postaviť za základné práva v Európe a bojovať za to, aby sme zabezpečili, že každý v Európskej únii bude mať slobodu prejavu.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, je dobre známe, že konanie talianskej vlády predstavuje neustále porušovanie Charty základných práv. Stačí si spomenúť na dohodu medzi Talianskom a Líbyou, ktorej sa podarilo porušovať desiatky článkov charty alebo na navrhovaný zákon bavaglio, ktorý smeruje k tomu, aby umlčal tlač a právny systém.

Hovoríme o vláde, ktorú podporuje nedemokraticky zvolený parlament volený bez toho, aby mali občania možnosť vyjadriť, komu dávajú prednosť, vláde, ktorá včera prežila hlasovanie o dôvere vďaka hlasom poslancov opozície, ktorí verejne priznali, že boli oslovení so sľubmi miest na kandidátskej listine v budúcich voľbách a peňazí za hlasy.

(Rečníčku prerušil výtržník.)

Fakty preukazujú, že prišlo ku korupcii. Toto je bežné konanie skorumpovaného pána Berlusconiho, ako dokazujú záverečné rozsudky, ktoré boli vydané v prípadoch Mondadori a Mills.

(Hádam len Európsky parlament teraz neprijíma klebetnice?)

Európsky parlament 9. decembra slávil medzinárodný deň boja proti korupcii. V talianskom parlamente bol včera prvý deň legalizácie korupcie poslancov.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pani Ronzulliová, prosím, sadnite si a prestaňte rozprávať. Toto nie je vhodné v rokovacej sále Európskeho parlamentu. Nemáte slovo a nemôžete týmto spôsobom prerušovať iných rečníkov. Prosím, rešpektujte to. Pani Alfanová, pokračujte, prosím. Dám vám ešte 30 sekúnd.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, Európsky parlament 9. decembra slávil medzinárodný deň boja proti korupcii. V talianskom parlamente bol včera prvý deň legalizácie korupcie poslancov.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pani Ronzulliová, toto je poslednýkrát, čo vám to hovorím. Ak sa znovu postavíte a prerušíte zasadnutie, požiadam vás, aby ste opustili rokovaciu sálu. Je to dosť jasné? Už to nerobte.

 
  
MPphoto
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE).(FI) Vážený pán predsedajúci, po prijatí Lisabonskej zmluvy je jednou z najzásadnejších nových oblastí pre blahobyt našich občanov Charta základných práv, ktorá je teraz pre nás všetkých záväzná. Ďalším krokom, na ktorý by sa mali zamerať rôzne inštitúcie EÚ, je dohľad nad dodržiavaním základných práv a ich podpora vo všetkých oblastiach politík únie a vo všetkých členských štátoch spôsobom, ktorý je záväzný a čo najefektívnejší.

Aby sme to dosiahli, je dôležité, aby sa jednotlivci, ako aj rôzne inštitúcie snažili zabezpečiť, aby sa smernica o rovnakom zaobchádzaní, ktorú v súčasnosti v Rade pochovali, posunula ďalej a aby sme tak získali právne záväzný spôsob, ako zasiahnuť v prípadoch diskriminácie v členských štátoch.

Dovoľte mi ešte povedať, že je mimoriadne dôležité zasiahnuť v prípadoch skrytej, rovnako ako otvorenej diskriminácie. Skrytou diskrimináciou trpia napríklad starší ľudia.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som, samozrejme, proti tejto politicky korektnej správe. Ako flámsky nacionalista považujem za úplne neprijateľné, aby tento Parlament automaticky dával na jednu úroveň nacionalizmus so xenofóbiou a diskrimináciou.

Návrh doplniť konania vo veci porušenia predpisov voči členským štátom postupom, ktorý zablokuje niektoré politické opatrenia, kým Komisia rozhodne, či začne formálne konanie o porušení práva, alebo nie, je priamo nebezpečné. To neznamená nič iné než prísny dohľad nad členskými štátmi a táto situácia je neprijateľná.

V budúcnosti Európska komisia bude môcť zablokovať efektívnu politiku v oblasti deportácií a týmto spôsobom ďaleko prekročí svoje právomoci. Vykonávanie a uplatňovanie týchto úloh by malo zostať v pôsobnosti jednotlivých členských štátov, nie Európskej komisie.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, v prílohe k románu 1984 George Orwell napísal kapitolu o newspeaku. Písal o tom, ako jazyk môže byť znehodnotený a zmenený a zmeniť tak naše uvažovanie. Ako príklad uviedol slovo „slobodný“. Dokázal si predstaviť slovo „slobodný“ v newspeaku použité len vo význame „neženatý“ či „nevydatá“. Takže koncept intelektuálnej alebo politickej slobody zmizol, pretože neexistovali slová, ktorými by sa dal vyjadriť. Bol to zvláštne predvídavý príklad, pretože to je viac-menej to, čo sa stalo so slovom „slobodný“ v našej dobe.

Kedysi to znamenalo slobodu proti štátnemu nátlaku: slobodu slova, slobodu zhromažďovania, slobodu vierovyznania. Dnes to znamená nárok. Mám slobodu mať prácu, mám slobodu využívať štátny systém zdravotnej starostlivosti alebo hocičo. Táto správa o ľudských právach sa posunula od konceptu práv ako záruk osobnej slobody k právu ako nároku, ktorý možno vyžadovať od všetkých ostatných. Namiesto zaručenia toho, aby sa naše práva posudzovali rovnako, presadzuje, aby sa naše práva posudzovali rozdielne. V Európe nie je kríza ľudských práv, je tu kríza demokracie a túto krízu nevyriešime posúvaním moci od volených zástupcov k nevoleným právnikom.

 
  
 

***

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ospravedlňujem sa za to, čo sa pred chvíľou stalo, ale ako Talianka neznesiem určitý druh postoja. Som znechutená, pretože pani Alfanová naďalej využíva minúty na vysvetlenia hlasovania na to, aby hovorila klamstvá a prekrúcala, čo sa skutočne v Taliansku deje. Hlasovanie o dôvere vláde sa včera odohralo v talianskom parlamente na základe princípu voľby jedného kandidáta za každý voličský obvod a za úplne demokratických podmienok. Vzdávam sa preto vysvetlenia svojho hlasovania a vyhlasujem, že som hlasovala za správu pána Juvina.

 
  
  

Správa: Philippe Juvin (A7-0338/2010)

 
  
MPphoto
 

  Mario Pirillo (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj ja som presvedčený o dôležitej úlohe, ktorú môže reklama zohrávať v podnecovaní hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti medzi podnikmi, aby rozšírili možnosti výberu pre spotrebiteľov.

Európa musí napriek tomu dosiahnuť uplatňovanie prísnejších nariadení pre odvetvie, v ktorom inak vládne riziko, že sa stane čoraz agresívnejším, hlavne v dôsledku používania nových technológií. V skutočnosti spotrebitelia čoraz častejšie poskytujú citlivé údaje bez toho, aby vedeli, aké výsledky sa z nich môžu získať.

Preto podporujem správu pána Juvina, hlavne pre jej zameranie na najzraniteľnejších jednotlivcov, ako sú deti, ktoré nedokážu objektívne zhodnotiť komerčné ponuky predkladané stále agresívnejšou reklamou.

 
  
MPphoto
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE).(FI) Vážený pán predsedajúci, reklama je často užitočným zdrojom informácií pre spotrebiteľov a pomáha im urobiť rozumné rozhodnutia. Odvetvie sa zapojilo aj do vynikajúcich postupov samoregulácie, čo sa týka etických kódexov, ktoré určujú, aký druh reklamy je prípustný a dobrý.

V ostatných rokoch však táto prax išla bokom, ako môžeme vidieť napríklad na tom, ako sa v reklamách využívajú deti, rovnako ako na reklamách určeným deťom. Z tohto dôvodu si myslím, že Parlament by mal v tejto záležitosti zasiahnuť a v neskoršom období využiť túto vynikajúcu správu ako základ pre skúmanie, či je nutné túto smernicu prehodnotiť a sprísniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Vážený pán predsedajúci, reklama je zásadnou súčasťou dobre fungujúceho vnútorného trhu, ktorý podnecuje hospodársku súťaž a dáva spotrebiteľom na výber. Hlasovala som za túto správu o reklame. Nenavrhuje nové právne predpisy ani pravidelnú reklamu, ani nekontroluje a neobmedzuje internet.

Správa prispieva k zvyšovaniu informovanosti o potrebe zodpovednej reklamy na boj proti nekalým obchodným praktikám v reklame a k rešpektovaniu osobných údajov a súkromia spotrebiteľov.

Vyzývam podnikateľskú obec, aby prevzala svoju časť zodpovednosti za samoreguláciu a prijala dobrovoľné opatrenia na zabránenie klamlivej, skrytej a dotieravej reklame. Vyzývam najmä na to, aby boli deti oslobodené od reklamy. Prestaňte používať Batmana, Spidermana a Bamseho proti našim deťom.

 
  
  

Správa: Bendt Bendtsen (A7-0331/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jim Higgins (PPE).(GA) Vážený pán predsedajúci, vítam správu pána Bendtsena a hlasoval som za ňu. Musíme zdôrazniť úspory energie ako spôsob znižovania dopytu po energii, a tým dosiahnuť energetickú efektívnosť v rámci Európskej únie. Často diskutujeme o obnoviteľných zdrojoch, ale je veľmi ľahké zabudnúť na našu spotrebu elektriny. Hlasoval som za túto správu, pretože je mimoriadne dôležitá. Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi.

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, máme tu hore nejakú zaujímavú agresiu zo strany našej talianskej kolegyne.

Minulý týždeň veľa ľudí cestovalo ďaleko do Cancúnu, ale v boji proti zmene klímy sa ďaleko nedostali. Dnešným hlasovaním o energetickej efektívnosti sme v skutočnosti urobili krok vpred. Ako táto správa správne poznamenáva, energetická efektívnosť je nákladovo najefektívnejší a najrýchlejší spôsob znižovania emisií CO2. Opatrenia, ktoré sa prijímajú v členských štátoch, však zďaleka nie sú dostatočné. Na základe nášho súčasného úsilia sa nám podarí dosiahnuť len polovicu z 20 % do roku 2020. Preto potrebujeme záväzný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti. Táto správa obsahuje viacero riešení. Teraz ich je nutné vykonať. Chcel by som sa poďakovať pánovi Bendtsenovi a zablahoželať mu k vynikajúcej práci, ktorú na tejto správe urobil.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať spravodajcovi pánovi Bendtsenovi k tejto veľmi dôležitej správe o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť. Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že je dôležitá nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj z hľadiska konferencie v Cancúne. Podarilo sa nám tam dosiahnuť nejaké spoločné východisko, a preto najdôležitejšie je pokračovať v práci, ktorú Európska únia začala doma znižovaním emisií CO2. Energetická efektívnosť je jednou z najvhodnejších ciest. Členské štáty musia mať účinné národné akčné plány v tejto oblasti vrátane mechanizmov financovania. Je potrebná dohoda medzi členskými štátmi a Európskou komisiou na konkrétnej pomoci. Všetci Európania by mali mať úžitok z rozhodnutí, ako je to dnešné, pretože hovoríme o mnohých nezávislých oblastiach – doprave, nových technológiách a efektívnosti budov, výrobnej infraštruktúre a infraštruktúre transferov. Tento dokument je zbierkou opatrení namierených nielen na ochranu životného prostredia, ale aj na pomoc ekonomikám členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, aj ja som hlasoval za správu pána Bendtsena o energetickej efektívnosti. V Európskej únii nás program Európa 2000 tiež zaviazal k energetickej efektívnosti, úsporám energie a používaniu obnoviteľných zdrojov energie. Musíme však pamätať na to, že keď si dávame tento druh cieľov, každý sa k nim musí zaviazať. Toto bol v Európe problém: ciele boli dobré, ale členské štáty sa k nim nezaviazali.

Keď hovoríme o efektívnom používaní energie, je, samozrejme, treba dúfať, že sa nebude obmedzovať len na Európu, ale bude sa uplatňovať širšie. Samozrejme, energetická efektívnosť a úspory v žiadnom prípade nesmú byť prekážkou v konkurencieschopnosti. Musíme tiež zabezpečiť, aby sme boli schopní konkurovať na svetových trhoch a tak zabezpečovať prosperitu a konkurencieschopnosť v Európe. Ako som povedal, je dôležité dodržiavať záväzky, ktoré sme prijali.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, myslím si, že Európska únia už nemôže cúvnuť pred energetickými problémami, ktoré rozhodnú o osude planéty.

Musíme vyvrátiť mýtus, že hospodársky rozvoj krajiny je úzko spätý so zvyšovaním spotreby energie. Európa musí byť priekopníkom nového udržateľného hospodárskeho modelu, ktorý bude založený na používaní menej zdrojov – vrátane energie – s väčšou produktivitou. Musíme preto zrušiť spojenie medzi hospodárskym rastom a rastom predaja energie priemyselným odvetviam a verejnosti a namiesto toho ho spojiť so zvyšovaním energetických služieb, ktoré vytvárajú pracovné miesta a sú energeticky efektívne.

Preto si myslím, že energetická efektívnosť predstavuje prioritu pre budúcnosť EÚ z hľadiska hospodárstva aj životného prostredia, a dúfam, že Komisia okamžite podnikne nevyhnutné opatrenia na vykonávanie záväzných cieľov, ktoré dnes Parlament stanovil.

 
  
MPphoto
 

  Sirpa Pietikäinen (PPE).(FI) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za záväznejšiu a ambicióznejšiu politiku v tomto akčnom pláne pre energetickú efektívnosť a som veľmi spokojná so záverečnou pozíciou Parlamentu v tejto záležitosti.

Zmene klímy sa nezabráni len tým, že máme medzinárodné záväzky alebo vyhlásenia: potrebujeme praktické riešenie, aby sme dosiahli ciele v oblasti znižovania emisií. Zlepšenie energetickej efektívnosti je v tejto snahe veľmi zásadným, hlavným projektom. Aby sme to dokázali dosiahnuť, potrebujeme veľmi širokú a komplexnú politiku o zlepšení energetickej efektívnosti. Takú, ktorá je záväzná a v prípade nutnosti finančne motivovaná a ktorá zahŕňa sankcie. Tento akčný plán je dobrým krokom týmto smerom.

 
  
 

***

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Silvestris, tlieskate mi alebo máte procedurálnu námietku počas vysvetlení hlasovania? To je pozoruhodné, ale nech sa páči.

 
  
MPphoto
 

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vidíte, že tlieskam, pričom zároveň využívam príležitosť, aby som vzniesol procedurálnu námietku.

Vážený pán predsedajúci, chystáte sa tiež prijať kroky proti poslancom, ktorí majú to šťastie a môžu využívať čas, ktorý majú k dispozícii, na urážanie vlády svojej krajiny?

Vo vašej prítomnosti kolegyňa poslankyňa práve urazila taliansku vládu, ktorej včera taliansky parlament vyslovil dôveru a ktorá má aj dôveru talianskej verejnosti. Uvedenej poslankyni sa to nemusí páčiť, ale je to jej vlastný problém a môže si ho vyriešiť s priateľmi. Táto poslankyňa zneužila svoj čas na to, aby urážala vládu svojej krajiny, ktorá je aj mojou krajinou, namiesto toho, aby vysvetlila svoje hlasovanie.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa spýtať, či mienite tolerovať tieto záležitosti napriek rokovaciemu poriadku, pretože v takom prípade sa budem v budúcnosti zúčastňovať na všetkých vysvetleniach hlasovania, aby som sa vyjadril v prospech vlády, ktorá Taliansko vedie zákonne v zhode medzi krajinou a jej parlamentom.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dúfam, že si vážite to, že som vám umožnil vystúpiť, hoci to, čo ste uviedli, v skutočnosti nebola procedurálna námietka. Nie je mojou úlohou dohliadať na to, čo sa poslanci rozhodnú povedať. Mojou úlohou je zabezpečiť, že to povedia v čase, keď to povedať majú, namiesto toho, aby si skákali do reči, a to, mohol by som doplniť, dosť neslušným a hlasným spôsobom. Takže vám ďakujem za pripomienku. Budem trvať na tom, aspoň vtedy, keď predsedám, aby sa poslanci k sebe správali civilizovane a budem sa snažiť dodržiavať čas, ako najlepšie viem. To, čo poslanci v tejto sále, v demokratickej sále, ako je táto, povedia, sa týka ich, nie mňa.

***

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Vážený pán predsedajúci, mám k tejto téme niekoľko poznámok.

Myslím si, že v boji proti zmene klímy sa doteraz kládol takmer všetok dôraz na obnoviteľnú energiu, ktorá je, samozrejme, veľmi dôležitá. Oveľa viac by sa však dalo urobiť v oblasti energetickej efektívnosti, a preto vítam túto správu.

V oblasti budov by sa dalo urobiť oveľa viac, hlavne čo sa týka tejto budovy, budov v Bruseli a mnohých ďalších verejných budov. Je veľmi dôležité, aby sme ich urobili energeticky efektívnejšími. To isté sa týka mnohých druhov dopravy. Mnohých obrovských motorov, ktoré žerú naftu. Výrobcovia by mali byť donútení, aby ich vyrábali energeticky efektívnejšie.

Jednu skupinu by som však chcel pochváliť. V našej krajine robia školy fantastickú prácu v oblasti zelenej vlajky. To by malo byť ocenené a podporované, pretože prostredníctvom nich sa dostávajú k deťom a ich rodičom a vytvárajú pozitívny vzťah.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Reimer Böge (A7-0367/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Rozpočtová prax Európskej únie spĺňa istý počet zásad, ku ktorým patrí zásada špecializácie. To znamená, že suma vyčlenená na určitú politiku môže byť použitá len na túto politiku. Táto zásada spolu s ostatnými zabezpečuje správne finančné hospodárenie Únie. Zároveň však spôsobuje aj určitú nepružnosť rozpočtu. Ročný rozpočet a predovšetkým viacročný finančný rámec nemôže predvídať všetky budúce výdavky EÚ. Preto už niekoľko rokov existuje nástroj flexibility. Pozostáva z finančnej rezervy, ktorej výška je každý rok zahrnutá v rozpočte. Umožňuje financovanie politík a projektov, ktorých náklady nebolo možné predvídať. Správa pána kolegu Bögeho odporúča, aby sa tento nástroj používal na financovanie programu celoživotného vzdelávania, programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a pomoci Palestíne. Keďže ide o tri oblasti, ktoré si podľa mňa zaslúžia pozitívne opatrenia zo strany EÚ, neváhala som hlasovať za tento text.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Súhlasím s rozhodnutím Európskeho parlamentu vyčleniť dodatočnú finančnú pomoc na implementáciu programu celoživotného vzdelávania a programu pre konkurencieschopnosť a inovácie v roku 2011. Cieľ vytýčený v lisabonskej stratégii, ktorý je zameraný na premenu Európskej únie na globálne konkurencieschopnú a znalostnú ekonomiku založenú na trvalo udržateľnom hospodárskom rozvoji a vytváraní nových pracovných miest, ako aj na zlepšenie sociálnej súdržnosti, by bolo možné dosiahnuť zavedením týchto programov.

S cieľom zlepšiť globálnu konkurencieschopnosť Európskej únie by sa mala venovať osobitná pozornosť malým a stredným podnikom, pričom je nutné poskytnúť im potrebnú pomoc a finančnú podporu. Investície do zelených inovácií a rozvoj vedeckého výskumu by navyše podnietili využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čo by umožnilo vytváranie nových trvalo udržateľných pracovných miest v rôznych odvetviach vrátane energetiky, výrobného priemyslu a dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder (EFD), písomne. – Správa pána Bögeho o používaní nástroja flexibility nemôže počítať s mojou podporou. Návrhu Európskej komisie chýba primerané odôvodnenie v súvislosti s otázkou, prečo je toto dodatočné financovanie potrebné. Okrem toho vo všeobecnosti veľmi kriticky pristupujem k používaniu nástroja flexibility. S cieľom umožniť financovanie rozpočtových riadkov, ktoré si vyžadujú odôvodnené dodatočné financovanie, je nutné znížiť iné rozpočtové riadky.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Nástroj flexibility poskytuje možnosť financovania špecificky vymedzených výdavkov, ktoré nie je možné financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov viacročného finančného rámca. Jeho použitie v rozpočte na rok 2011 je teda spojené s potrebou financovania programu celoživotného vzdelávania a programu pre konkurencieschopnosť a inovácie v rámci stratégie EÚ 2020, ako aj financovania pomoci Palestíne, mierového procesu a Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA). Na základe významu týchto programov mám v úmysle hlasovať za tento návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne. (IT) Parlament musí mať nepochybne kladný postoj k správe pána Bögeho o mobilizácii nástroja flexibility pre program v oblasti celoživotného vzdelávania, pre program pre konkurencieschopnosť a inovácie a pre Palestínu. Súhlasím s potrebou ďalších výdavkov a ich následným vyčlenením nad rámec stropov v rámci okruhov 1 a 4. So zreteľom na súčasnú hospodársku situáciu sú tieto výdavky kľúčové z rôznych hľadísk, v boji proti kríze, ako aj v záujme našej medzinárodnej dôveryhodnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Je neprijateľné, aby bolo financovanie pomoci Palestíne, európskych programov vzdelávania a odbornej prípravy a programov zameraných na zlepšenie konkurencieschopnosti a voľnej hospodárskej súťaže zahrnuté v jedinom texte. Zlý úmysel je tu priam badateľný. Táto kombinácia ma núti zdržať sa hlasovania. Opätovne zdôrazňujem, že plne podporujem problematiku palestínskeho ľudu.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som za túto správu s cieľom zabezpečiť mobilizáciu finančných prostriedkov EÚ v celkovej výške približne 70 miliónov EUR vo viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkoch z Fondu solidarity Európskej únie na prírodné katastrofy v Portugalsku, ktoré požiadalo o finančné prostriedky v súvislosti s katastrofou spôsobenou zosuvmi pôdy a záplavami na ostrove Madeira, ako aj vo Francúzsku, ktoré o ne požiadalo po katastrofe spôsobenej búrkou Xynthia. Domnievam sa, že musíme týmto členským štátom preukázať podporu, aby mohli riešiť a minimalizovať následky týchto prírodných javov. Fond solidarity EÚ bol založený s cieľom preukázať solidaritu Európskej únie s obyvateľmi regiónov zničených katastrofami. Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že požaduje mobilizáciu finančných prostriedkov na tento účel a že jej cieľom je teda zabezpečiť správne použitie mechanizmu, ktorý máme k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Sumy uvedené v tejto správe sú úplne nereálne. Odhliadnuc od skutočnosti, že súčasný finančný rámec by musel byť dostatočný na to, aby pokryl tieto ciele, ak by malo dôjsť k zvýšeniu, naplánované sumy sú značne nižšie. Prispôsobenie finančného rámca návrhom uvedeným v správe by nezvýšilo flexibilitu Únie, ale by ju obmedzilo. Práve z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Predovšetkým by som chcel vyjadriť spokojnosť s tým, že Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu v súvislosti s financovaním programu celoživotného vzdelávania a programu pre konkurencieschopnosť a inovácie. Chcel by som zvlášť upozorniť na program celoživotného vzdelávania. Pozostáva zo štyroch sektorových programov. Osobitný význam má podľa môjho názoru program Erasmus, ktorý vo významnej miere umožňuje výmenné pobyty študentov. Je to veľmi dôležité v súvislosti so získavaním nových vedomostí a zručností, ako aj s nadväzovaním nových známostí a zoznamovaním sa s kultúrami členských štátov. Podobnú úlohu vo vzťahu k mladým ľuďom v školskom veku zohráva program Comenius.

Tieto programy sú nielen prospešné pre európske hospodárstvo, ale zabezpečujú aj vytváranie európskeho povedomia založeného na nadnárodnej sieti známostí. Tieto programy by mali mať vysokú prioritu bez ohľadu na rozpočtovú situáciu, pretože sú investíciou, z ktorej bude mať Európska únia prospech v mnohých oblastiach, nielen v hospodárstve, ale aj v kultúre a politike. Rozhodnutie týkajúce sa pomoci Palestíne je významné z iných dôvodov, ale považujem ho tiež za odôvodnené.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Európska komisia predložila návrh na mobilizáciu nástroja flexibility v rámci nového rozpočtového manévru na rok 2011 po neúspechu zmierovacieho konania. Hlasoval som za predovšetkým z toho dôvodu, že toto zvýšenie má vplyv na dva programy, konkrétne na program celoživotného vzdelávania a program pre konkurencieschopnosť a inovácie (KIP), ktoré si zaslúžia najvyššiu mieru podpory a prostriedkov Európskej únie. Nástroj flexibility ustanovuje medziinštitucionálna dohoda o rozpočtovej disciplíne. Po dosiahnutí dohody medzi oboma zložkami rozpočtového orgánu (Európskym parlamentom a Radou) umožní financovanie nad rámec stropov stanovených vo finančných výhľadoch v súvislosti s potrebami, ktoré neboli predvídateľné v období zostavovania viacročného finančného rámca, do maximálnej ročnej výšky 200 miliónov EUR. Pre Európsky parlament je to dôležitý záver, pretože ide o úspech v rámci dialógu s Radou v súvislosti s rozpočtom.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Chcel by som uvítať dohodu dosiahnutú počas zmierovacieho konania vo vzťahu k používaniu nástroja flexibility predovšetkým na financovanie programu celoživotného vzdelávania. Domnievam sa, že je nevyhnutné, aby Európska únia investovala do rozvoja kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a podporovania vysokých úrovní úspechu. Len prísnosť a kvalitná výučba môžu prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu nástroja flexibility na financovanie jednoznačne špecifikovaných výdavkov, ktoré by nebolo možné financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viacero okruhov viacročného finančného rámca. Rozpočet na rok 2011 si vyžaduje dodatočné výdavky presahujúce stropy okruhov 1a a 4. Z toho dôvodu sa navrhuje mobilizovať nástroj flexibility v súlade s bodom 27 medziinštitucionálnej dohody. Je nutné mobilizovať tieto sumy: 18 miliónov EUR na program celoživotného vzdelávania v okruhu 1a, 16 miliónov EUR na program pre konkurencieschopnosť a inovácie v okruhu 1a, 71 miliónov EUR pre Palestínu v okruhu 4. Chceli by sme pripomenúť obom zložkám rozpočtového orgánu, že rozhodnutie o vyššie uvedených bodoch musí byť zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr v čase zverejnenia rozpočtu na rok 2011.

 
  
  

Návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011 po úpravách Rady

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Rozpočet Spoločenstva na rok 2011 predstavuje 141,8 miliardy EUR na záväzky a 126,5 miliardy EUR na platby. Za priority Parlamentu v súvislosti s týmto rozpočtom možno považovať upevňovanie a posilňovanie financovania vzdelávania a inovácií. V rámci okruhu 1a Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť sa dosiahol nárast vo výške 18 miliónov EUR na program celoživotného vzdelávania a v okruhu 3b Občianstvo je k dispozícii o 3 milióny EUR viac na program Mládež v akcii.

Teší ma záväzok nasledujúcich štyroch predsedníctiev EÚ (vlád Maďarska, Poľska, Dánska a Cypru) v súvislosti so zapojením Európskeho parlamentu do budúcich diskusií a rokovaní so zameraním na ďalší viacročný finančný rámec (VFR).

Vítam záväzok Európskej komisie predložiť oficiálny návrh do konca júna roku 2011, čím sa zabezpečí, že o návrhoch týkajúcich sa jej vlastných zdrojov sa bude rokovať v rovnakom čase ako o VFR. Zapojenie Európskeho parlamentu do tejto problematiky ustanovuje aj Lisabonská zmluva (článok 312, bod 5 a články 324 a 311).

Dúfam, že jednomyseľnosť, ktorá je potrebná v rámci Rady v súvislosti s prijatím ďalšieho viacročného finančného rámca a s novými vlastnými zdrojmi, sa nezmení na neprístupnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) Rada s Európskym parlamentom dosiahli dohodu v súvislosti s rozpočtom na rok 2011. Hlasoval som za prijatie rozpočtu so zreteľom na politické a inštitucionálne zásady, na ktorých je založený, ktoré okrem iného navrhujú posilnenie úlohy Európskeho parlamentu v rámci rokovaní o novom finančnom rámci po roku 2013 a účasť na rozprave o nových zdrojoch príjmu vrátane eurodane. Ďalším prínosom rozpočtu je väčšia flexibilita v nepredvídaných situáciách. Vyhli sme sa riziku, že budeme fungovať na základe dočasného rozpočtu, ktorý by do značnej miery paralyzoval chod Únie. Takýto stav by bol zvlášť negatívny v čase, keď musíme intenzívne bojovať proti hospodárskej kríze a uviesť do platnosti Lisabonskú zmluvu. Veľkú zásluhu má na tom pozícia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE), písomne.(PL) Prijatie rozpočtu na rok 2011 je dôkazom toho, že v Európskej únii je možné dosiahnuť kompromis. Návrh finančného plánu na rok 2011 bol schválený a odhlasovaný vďaka dobrej vôli všetkých inštitúcií, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní. Tento kompromis je nutné oceniť zvlášť preto, lebo rozhodovacie postupy nasledujúce po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sú nové a Európsky parlament po prvýkrát v dejinách dospel k spoločnému rozhodnutiu o výdavkoch na jednej úrovni s Radou Európskej únie a Európskou komisiou. Nie je to ideálny rozpočet, ale myslím si, že náklady boli rozvrhnuté rozumným spôsobom a pokrývajú všetky priority Európskej únie. Pri hlasovaní o prijatí rozpočtu na rok 2011 som aj ja vyjadril podporu ďalšiemu rozvoju a myšlienke európskej integrácie.

 
  
  

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0369/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za túto správu, keďže rozpočet Spoločenstva na rok 2011, ktorý počas schôdze predložil parlamentný Výbor pre rozpočet, posilňuje financovanie priorít vymedzených Európskym parlamentom, ako napríklad vzdelávanie, inovácie, mierový proces na Blízkom východe a v Palestíne, program celoživotného vzdelávania, výskumný program Ľudia a program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Blahoželám Parlamentu, Rade a Komisii k tomu, že sa dohodli aj na tom, že ak budú potrebné dodatočné finančné prostriedky na dosiahnutie súladu s právnymi záväzkami EÚ, v priebehu roka 2011 sa vypracujú opravné rozpočty, keďže z právneho hľadiska rozpočet EÚ nemôže vykazovať deficit. Okrem rozpočtu mal Parlament určité politické požiadavky v súvislosti so zavedením pravidiel vymedzených v Lisabonskej zmluve, predovšetkým pokiaľ ide o nový systém vlastných zdrojov, pričom vo vzťahu k týmto požiadavkám je dobré vedieť, že Komisia teraz vyhlásila, že predloží oficiálnu iniciatívu do konca júna roku 2011, čím sa zabezpečí, že o návrhoch týkajúcich sa vlastných zdrojov sa bude rokovať v rovnakom čase ako o budúcom finančnom výhľade.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie a podporila som rozpočet EÚ na rok 2011. Vítam dohodu, ktorú konečne dosiahli Rada, Komisia a Európsky parlament, a dúfam, že pôjde o udržateľný rozpočet, ktorý bude možné v plnej miere a predvídateľne uplatniť od začiatku rozpočtového roka. Prijatím tohto uznesenia v mene Európskeho parlamentu zabezpečíme financovanie a kontinuitu rozpočtu, na ktorom sa dohodla Rada s Výborom pre rozpočet. Som presvedčená, že bolo nevyhnutné vyčleniť viac finančných prostriedkov na vzdelávanie, výskum a inovácie, keďže EÚ si musí zvýšiť účinnosť a konkurencieschopnosť s cieľom vymaniť sa z finančnej a hospodárskej krízy. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí EÚ vypracovať dlhodobú stratégiu, ktorej súčasťou by mal byť tento rozpočet.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne.(EL) To, že Európsky parlament schválil rozpočet Spoločenstva na rok 2011 len niekoľko dní potom, ako ho zamietol, je dôkazom toho, že celý postup je zle nastavenou hrou, ktorej cieľom je odpútať pozornosť od podstaty rozpočtu, čiže podporiť veľké podniky pri snahe presunúť bremeno hospodárskej krízy a rozrastajúce sa imperialistické zásahy na pracovníkov. Táto dobre premyslená hra zároveň zdôraznila vážnu konkurenciu medzi imperialistami, ako aj to, že orgány Spoločenstva sa bijú o to, kto po prijatí Lisabonskej zmluvy dokáže najlepšie slúžiť záujmom plutokracie. Rozhodnutie zamerané na zníženie akýchkoľvek minimálnych rozpočtových prostriedkov, ktoré sa mohli využiť v prospech chudobných poľnohospodárov, pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb, a zvýšenie rozpočtových prostriedkov, ktoré smerujú priamo do monopolných skupín, do služieb a infraštruktúr civilno-vojenských zásahov a na prenasledovanie a utláčanie pracujúcej triedy a hnutia radových občanov, bolo prijaté už dávnejšie.

Politickí hovorcovia kapitálu sa takýmito trikmi nebudú schopní vyhnúť nelichotivým vyjadreniam. Ich úloha je čoraz jasnejšia. Pracujúca trieda a trieda radových občanov posilňujú boj proti politikám EÚ a buržoáznych vlád, čím vytvárajú nové vyhliadky na ľudové hospodárstvo, ktoré bude slúžiť ich potrebám, nie potrebám kapitálu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Príprava ročného rozpočtu na rok 2011 opäť podnietila skutočné politické rokovania medzi poslancami EP a vládami členských štátov. V súčasnej dobe, v ktorej prevládajú rozpočtové škrty, chcela Rada Európskej únie, ktorá zastupuje vlády členských štátov, docieliť, aby sa Únia zúčastnila na úsporných opatreniach, ktoré zavádzajú európske krajiny. Napriek tomu, že Európsky parlament spolu s Komisiou, naopak, chceli, aby sa kríza riešila dobrovoľnými politikami, Parlament podporil pozíciu Rady, čím jasne vyjadril solidaritu s členskými štátmi. Výmenou za tento ústupok Parlament žiadal, aby sa konala rozprava o zdrojoch EÚ a predovšetkým o možnosti Parlamentu mať vlastné zdroje nezávisle od príspevkov členských štátov. Rada bola spočiatku nekompromisná, ale nakoniec pristúpila na naše oprávnené požiadavky. Z toho dôvodu sme spolu s ostatnými poslancami EP súhlasili s týmto rozpočtom, ktorého ambície sú z krátkodobého hľadiska obmedzené, ale ktorý umožňuje otvorenie budúcich vyhliadok v súvislosti s politikami EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Hlasoval som za plnenie rozpočtu na rok 2011. Tento rozpočet posilnili nové postupy vymedzené v Lisabonskej zmluve. Tieto zdĺhavé a namáhavé rokovania zamerané na dosiahnutie dohody v súvislosti s rozpočtom na rok 2011 dokazujú, že po nadobudnutí účinnosti nových rozpočtových zásad budeme nútení nájsť racionálne inštitucionálne kompromisy v súvislosti s najdôležitejšími oblasťami politiky EÚ. Po prvýkrát od nadobudnutia platnosti novej zmluvy využil Európsky parlament právomoci, ktoré mu boli udelené, s cieľom plne sa zúčastniť na zložení rozpočtu Európskej únie. Prvý neúspešný pokus o dosiahnutie dohody a zohľadnenie oprávnených požiadaviek Európskeho parlamentu svedčí o konflikte, ktorý ešte vždy prevláda medzi inštitúciami a ktorý by v skutočnosti nemal existovať, keďže bráni účinnej medziinštitucionálnej spolupráci. Cieľom všetkých inštitúcií EÚ je zabezpečiť čo najbezproblémovejšie prijatie dohôd, ktoré majú osobitný význam pre celú EÚ a jej občanov. Preto som presvedčený, že v budúcnosti je nutné zaviesť zásadné zmeny v rámci zásad fungovania samotných inštitúcií, pričom účasti Európskeho parlamentu vo všetkých fázach rokovaní, predovšetkým v súvislosti s rozpočtom, je nutné prikladať osobitný význam v záujme zavedenia zásady zastupiteľskej demokracie.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Európska únia si musí stanoviť rozpočet, ktorý zodpovedá jej ambíciám. Nesmie sa nechať uniesť krízou, ale postaviť sa tvárou v tvár problémom, ktorým čelí. Na základe Lisabonskej zmluvy sa teraz Parlament pohybuje na rovnakej úrovni ako Rada a vyznačil sa ako aktívny orgán. Hlasoval som za rozpočet na rok 2011, keďže je našou povinnosťou ako poslancov Európskeho parlamentu poskytnúť Európe jasný politický smer. V roku 2011 Európa splní priority, ktoré si vytýčila. Bude schopná zrevidovať a zvýšiť svoje finančné potreby a uplatniť tak svoje nové právomoci. Napriek náročnej hospodárskej situácii sa Parlamentu podarilo získať silné záväzky zo strany členských štátov.

Na žiadosť Parlamentu začne Komisia v roku 2011 diskusie v súvislosti s rôznymi druhmi vlastných zdrojov, zdrojov, ktoré Európa potrebuje na to, aby si v budúcnosti dokázala zabezpečiť finančnú nezávislosť. Vážne ma však znepokojuje to, že Parlament nedospel k dohode v súvislosti s dodatočnými finančnými prostriedkami potrebnými na projekt ITER od roku 2012. Na termonukleárny experimentálny reaktor, vlajkový projekt medzinárodného výskumu a európskej vedeckej dynamiky, sa mohla použiť nevyužitá a prebytočná časť rozpočtu na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Potom, ako si Parlament na rokovaniach s Radou obhájil svoje požiadavky v súvislosti s rozpočtom na rok 2011, s podmienkami vypracovania ďalšieho viacročného finančného rámca a s otázkou vlastných zdrojov EÚ, boj prehral. Prijatím rozpočtu na rok 2011 počas decembrovej schôdze sme ukázali, že Rada mala pravdu. Naše obavy sa netýkali čísel, ale politických požiadaviek. Nezabudli sme na našich sedem požiadaviek, ktoré boli prijaté počas predchádzajúcej schôdze. Pozitívom je, že Komisia na jar roku 2011 tiež predloží návrh týkajúci sa vlastných zdrojov. Parlament sa bude zúčastňovať na týchto diskusiách, ako aj na diskusiách potrebných na vytvorenie finančných výhľadov. Ešte stále je však nutné stanoviť podmienky, pričom boj o spolurozhodovanie, ktoré v tejto oblasti požadujeme, teda ešte len začal.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) Prijatie rozpočtu EÚ na rok 2011 zo strany Parlamentu naznačuje, že keď sa nadviaže dialóg medzi Komisiou a zákonodarcami, možno dospieť k obojstranne prospešnej dohode. Komisia si uvedomila, že Európsky parlament má teraz väčšie slovo, pokiaľ ide o financie EÚ, a síce neskôr, ale predsa sa rozhodla rešpektovať túto situáciu. V praxi rozpočet neprekračuje hranice stanovené Radou, ale zároveň zahŕňa niektoré priority zákonodarného orgánu. Dosiahnutiu dohody predchádzala zvláštna situácia, mali sme totiž rôzne druhy stratégií a programov, ktoré vôbec nefigurovali v plánovaných rozpočtoch na budúci rok. Tieto stratégie a programy nemôžu zostať len na papieri, pretože by slúžili len na zdôraznenie nedôslednosti a nedostatočnej dôvery v akty prijaté samotnou Európskou úniou.

Je zrejmé, že nie je možné vyvíjať programy na podporu mladých ľudí, inovácií a výskumu a vyhlasovať sa za aktívneho účastníka v rámci globálnej zahraničnej politiky bez finančných prostriedkov určených na financovanie všetkých týchto plánov. Parlamentu sa pred Radou podarilo úspešne obhájiť potrebu pravidelných hodnotení prínosov nových právnych predpisov a ich financovania. Ako predstavitelia volení priamo občanmi Európskej únie musíme daňovým poplatníkom dokázať, že ich peniaze sa využívajú správne.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Som spokojná s rozpočtom, ktorý sme dnes schválili, keďže sú v ňom zachované prioritné riadky, ktoré prijal Parlament v októbri a ktoré posilňujú kľúčové oblasti, ako napríklad vzdelávanie, mládež, výskum a inovácie. Je nevyhnutné poskytnúť EÚ udržateľný rozpočet, ktorý možno zaviesť v plnej a predvídateľnej miere od začiatku rozpočtového roka, na rozdiel od systému dočasných dvanástin, ktorý by ohrozil zavádzanie politík EÚ. Je rovnako dôležité usilovať sa o dosiahnutie vizionárskeho rozpočtu v čase krízy, ktorý posilní oblasti podporujúce hospodársky rast a vytváranie väčšieho množstva kvalitnejších pracovných miest, ako je napríklad oblasť vedy a inovácií. V Európe bude možné dosiahnuť hospodársku obnovu len prostredníctvom ambiciózneho rozpočtu.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédéric Daerden (S&D), písomne.(FR) Rozpočet na rok 2011 bol odhlasovaný so zodpovednosťou, trpkosťou a presvedčením. So zodpovednosťou: Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente spolu s Parlamentom si splnili zodpovednosť a hlasovali za tento rozpočet s cieľom vyhnúť sa patovej inštitucionálnej situácii a nevrátiť sa k systému dočasných dvanástin. S trpkosťou: spolurozhodovanie o rozpočtových záležitostiach je prehratý boj. Napriek ústupkom zo strany Parlamentu niektoré členské štáty, ktoré na rozdiel odo mňa neveria v pridanú hodnotu európskeho rozpočtu, preukázali nepružnosť. S presvedčením: budúcnosť Únie závisí od nových vlastných zdrojov a od dane z finančných transakcií. Ak sa má tento základný cieľ stať skutočnosťou, potrebujeme Komisiu, ako aj to, aby sa tejto problematike venovala. Potrebujeme program na uľahčenie obchodovania a dopravy (TTF), ako aj rozpočet na rok 2011, a z toho dôvodu som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý v tejto súvislosti znovu predložila Skupina zelených, čo bol symbolický, ale nezodpovedný krok. Program TTF je príliš dôležitý na to, aby sa s ním zahrávalo prostredníctvom politických stratégií, v rámci ktorých pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predkladajú subjekty, ktoré nie sú ich pôvodnými autormi, pričom rozpočtový riadok je na nulovej úrovni. Pôvodne socialistický pozmeňujúci a doplňujúci návrh mal posunúť túto rozpravu počas rozpočtového postupu vpred, ak by sa však dnes prijal, znamenalo by to, že sme si zvolili Úniu bez rozpočtu.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som za rozpočet, ktorý takmer nepresiahol rozpočet na rok 2010, pretože som chcela dokázať, že Parlament sa v čase hospodárskej krízy, ktorá ochromuje národné vlády, dokáže zachovať zrelo a zodpovedne. Nie je správne zvyšovať rozpočet na rok 2011 v čase, keď vo väčšine členských štátov nadchádza obdobie prísnej kontroly rozpočtu. Teší ma, že náročné rokovania o týchto otázkach, na ktorých sa zúčastnili jednotlivé inštitúcie, viedli ku kompromisu a že sme sa vyhli rozpočtovej kríze v roku 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu o návrhu rozpočtu na rok 2011, pretože posilňuje financovanie oblastí, ktoré Európsky parlament vymedzil ako prioritné a ku ktorým patrí vzdelávanie, inovácie, konkurencieschopnosť a kohézia pre rast a zamestnanosť, ako aj ochrana a nakladanie s prírodnými zdrojmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm (S&D), písomne.(SV) My švédski sociálni demokrati sme dnes hlasovali za návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011. Je to reštriktívny rozpočet, ale obsahuje aj dôležité investície do výskumu, iniciatívy pre mladých ľudí a potrebné iniciatívy pomoci Palestíne a umožňuje vytvorenie novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nových orgánov finančného dohľadu.

Zdržali sme sa však hlasovania o texte, ako aj o navrhovaných rozpočtových riadkoch týkajúcich sa nových vlastných zdrojov EÚ. Podporujeme revíziu systému vlastných zdrojov EÚ a preskúmanie dane z finančných transakcií, ale domnievame sa, že v súčasnosti máme príliš málo informácií na to, aby sme v súvislosti s touto otázkou dokázali zaujať podrobné stanovisko.

Nech už bude mať nový systém príjmov EÚ akúkoľvek formu, chceli by sme zdôrazniť, že musí byť rozpočtovo neutrálny a musí rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti daní.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Rozpočet na rok 2011 bude prvým rozpočtom EÚ, ktorý sa schváli po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Hoci táto dohoda, ku ktorej sme dospeli v rámci nového spolurozhodovacieho postupu, nereaguje na všetky obavy Európskeho parlamentu, je základom vzájomnej zhody v súvislosti s rozpočtovými prioritami EÚ. V súvislosti s novými problémami, ktorým čelí Európska únia, je nevyhnutné vytvoriť nástroj, ktorý umožní Komisii zaviesť zmeny v rozpočte v tom prípade, ak vyčlenené finančné prostriedky nebudú dostatočné na dosiahnutie strategických cieľov, konkrétne v rámci priorít vymedzených v stratégii EÚ 2020.

V tom istom zmysle bude úlohou Európskeho parlamentu a Rady nájsť spoločnú reč v záujme rýchlej a účinnej reakcie, čím sa vytvoria podmienky pre rovnostárskejšiu a konkurencieschopnejšiu Úniu, ktorá bude schopná prekonať nové problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Výsledok rozpravy o rozpočte na rok 2011 bol predvídateľný, pričom zohľadňuje zodpovednosti Rady a hlavných politických skupín Parlamentu, či už ide o vymedzenie a prijatie súčasného viacročného finančného rámca, alebo o schválenie ďalších rozpočtov, ktoré bude musieť pokryť.

Tejto dohode sa však nepodarilo odstrániť mnohé dôvody, na základe ktorých musíme k tomuto rozpočtu pristupovať kriticky a ktoré sme tu vynechali, pričom táto dohoda ich ešte zosilňuje. V súvislosti so zhoršujúcou sa hospodárskou a sociálnou krízou, nezamestnanosťou a životnými podmienkami miliónov ľudí, k čomu vo veľkej miere prispievajú plány skutočného sociálneho terorizmu, ktoré EÚ plánuje zaviesť v členských štátoch, opäť všetci spoznáme skutočný význam toľko ospevovanej európskej solidarity: rozpočet, ktorý neprekračuje 1 % hrubého národného dôchodku (HND) Spoločenstva, ktorý nie je schopný splniť svoju funkciu pri prerozdeľovaní majetku, zabezpečiť hospodársku a sociálnu súdržnosť a ktorý nepochybne zdôrazní škodlivé účinky politík, ktoré EÚ presadzuje. Opäť zdôrazňujeme, že k tomuto rozpočtu existuje alternatíva, ktorá je nielen možná, ale aj skutočne potrebná. Alternatíva, ktorá by zahŕňala výrazné posilnenie rozpočtu Spoločenstva na základe spravodlivých príspevkov zo strany členských štátov v súlade s ich HND.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne.(GA) Vítam predovšetkým dohodu medzi Európskym parlamentom a vládami 27 členských štátov, pretože ak by k nej nedospeli, došlo by k omeškaniu platieb, ktoré írski poľnohospodári dostanú budúci rok.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne.(PL) Hrozba zavedenia predbežného rozpočtu na rok 2011 prinútila Európsky parlament a Radu Európskej únie zintenzívniť diskusie, ktorých výsledok, návrh rozpočtu, o ktorom sa dnes hlasovalo, možno považovať za pragmatický kompromis. Rokovania medzi inštitúciami viedli k tomu, že väčšina návrhov Parlamentu bola do rozpočtu zahrnutá. Rada nás ubezpečila, že je ochotná nadviazať spoluprácu počas zriaďovania finančného rámca na roky 2014 – 2020, čo bude predstavovať naplnenie ustanovení Lisabonskej zmluvy v praxi. Parlament v tejto súvislosti dosiahol dohodu aj s premiérmi Maďarska, Poľska, Dánska a Cypru, inými slovami, s tými členskými štátmi, ktoré budú počas nasledujúcich dvoch rokov predsedať Rade EÚ. Teší nás aj rozhodnutie Rady zachovať mechanizmus flexibility v rozpočte Európskej únie na úrovni 0,03 % HDP EÚ. Tieto finančné prostriedky umožnia financovanie kľúčových výdavkov, ktoré neboli plánované v rámci rokovaní o predchádzajúcom finančnom rámci, ako je napríklad Európska služba pre vonkajšiu činnosť a systém Galileo. Ústupkom zo strany Parlamentu je odklad rozpravy o budúcich zdrojoch financií Európskej únie, čo požadovala aj Európska komisia. Myšlienka zmiernenia vnútroštátnych príspevkov do rozpočtu EÚ sa stretla s rozhodným odporom zo strany skupiny členských štátov, ktorá sa obávala reakcie verejnej mienky. Nepochybne sa k tejto rozprave vrátime v lete roku 2011, keď Komisia predloží viacero nových možností financovania EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Julie Girling (ECR), písomne. (v mene konzervatívnej delegácie Spojeného kráľovstva) Konzervatívci Spojeného kráľovstva dnes hlasovali proti zvýšeniu rozpočtu o 2,9 %, pretože sa domnievame, že keďže hlavné mestá členských štátov hľadajú spôsoby, ako znížiť vlastné deficity alebo ako si zlepšiť fiškálnu situáciu, nie je primerané, aby poslanci EP žiadali zvýšenie európskych výdavkov. Ako tvrdia niektorí poslanci EP, rozpočet EÚ sa v čase prijímania úsporných opatrení nemôže používať ako doplnok k vnútroštátnym rozpočtom, ale mal by skôr odzrkadľovať zložitú situáciu, v ktorej sa nachádzajú členské štáty EÚ. Preto konzervatívci pôvodne predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý požadoval dlhodobé zmrazenie platieb na úrovni roku 2010, pričom tento krok by jednoznačne ubezpečil občanov, že EÚ sa podieľa na tom, aby udržala dlhodobé verejné výdavky pod kontrolou a aby zvýšila ich udržateľnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Estelle Grelier (S&D), písomne.(FR) Dnešné prijatie rozpočtu na rok 2011 zdôraznilo dvojitý neúspech Európskeho parlamentu. Rozpočet, ktorý prijal, je príliš malý: +2,91 %, čo je oveľa menej oproti prvému čítaniu (+6 %) a pôvodnému návrhu Komisie (+5,8 %). Prijaté sumy sú totožné s navrhovanými sumami, pričom Rade v podstate nezostal priestor na rokovania, čo je sotva uspokojivé v súvislosti rokovaním o budúcich rozpočtoch. Od zavedenia Lisabonskej zmluvy rozhodoval Parlament o rozpočtových záležitostiach spolu s Radou, pričom tým, že sme doposiaľ nedostali žiadne konkrétne záväzky v súvislosti s úlohou, ktorú ako poslanci EP budeme mať pri pripravovaní ďalšieho finančného rámca, ani v súvislosti s potrebnou spätnou väzbou so zameraním na nové vlastné zdroje, podstupujeme riziko, že umožníme Rade stať sa pánom budúcnosti európskeho projektu. V súvislosti s pozíciou istých členských štátov existuje skutočné riziko, že tento projekt uviazne na mŕtvom bode. Najviac ma desí prístup európskej pravice, keďže na začiatku rokovaní bola pevne odhodlaná odstúpiť v okamihu, keď začali zvoniť telefóny zo strany vedúcich predstaviteľov štátov alebo predsedov vlád. O politickej dôslednosti takéhoto zvratu si každý urobí vlastný názor.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne.(PL) Vítam prijatie rozpočtu EÚ na rok 2011 jasnou väčšinou hlasov. Na základe dohody medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ sme sa vyhli použitiu predbežného rozpočtu, ktorý by mohol narušiť úsilie o dosiahnutie kohéznej a poľnohospodárskej politiky EÚ. Sú to zvlášť dobré správy pre poľské miestne samosprávy, poľnohospodárov a podnikateľov, ktorí v rastúcej miere využívajú finančné prostriedky EÚ, pretože napriek hospodárskej kríze sa platby v porovnaní s rokom 2010 zvýšia o 2,91 %. Zároveň ma teší zvýšenie prostriedkov na prioritné oblasti, ktoré prijal Parlament, vrátane mládeže, vzdelávania, výskumu a inovácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. (FR) Hlasovala som za nový rozpočet a teší ma, že európske inštitúcie konečne našli spoločnú reč. Prostredníctvom tohto hlasovania chce Európsky parlament poskytnúť Európskej únii stabilný rozpočet, ktorý bude možné zaviesť bezprostredne na začiatku roka 2011, takže nebudeme musieť používať systém dočasných dvanástin, ktorý by ohrozil zavedenie mnohých európskych politík. Kritizujem však nedostatočnú pružnosť tohto nového rozpočtu, ako aj voľbu istých politických skupín, predovšetkým socialistov, ktorou ohrozili projekt ITER, jediný základný dlhodobý výskumný projekt, v ktorom Európska únia zohráva vedúcu úlohu, a to odložením hlasovania o jeho financovaní. Tým, že socialisti zamietli úvery vo výške 600 miliónov EUR určené na financovanie projektu ITER na pozadí krízy, v ktorej sú európske verejné prostriedky vzácne, ukázali svoju nezodpovednosť a nedôslednosť a ohrozujú strategický projekt, ktorý vytvára pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne.(PL) Teší ma, že napriek mnohým komplikáciám sa nám podarilo dospieť k dohode a prijať rozpočet EÚ na rok 2011 po úpravách Rady. Je to veľmi dôležité nielen z toho dôvodu, že sme sa vyhli predbežnému rozpočtu, ale najmä so zreteľom na skutočnosť, že si môžeme byť istí naplánovaním výdavkov súvisiacich s kohéznou politikou, čo je nesmierne dôležité pre obyvateľov EÚ a predovšetkým pre prijímateľov finančných prostriedkov EÚ. Okrem toho by som chcela zdôrazniť, že zdroje na kohéznu politiku sa zvýšili o 10 %. Je dôležité, že sme dosiahli politickú dohodu. Preukázali sme tak európsku solidaritu, čo nám zabezpečí finančnú stabilitu v roku 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne.(FR) Dnes som hlasovala za rozpočet na rok 2011. Po zdĺhavých rokovaniach sa nám podarilo dosiahnuť dohodu, s ktorou je Parlament spokojný. Parlament v skutočnosti čaká na zavedenie ustanovení Lisabonskej zmluvy. V zmluve je zakotvené, že naša inštitúcia sa má zúčastňovať na rokovaniach o ďalšom dlhodobom rozpočte, pričom táto zmena by mala byť prijatá na každej úrovni. Parlament chcel navyše v rozpočte na rok 2011 ponechať isté rezervy. Typickým príkladom je suma vo výške 425 000 EUR, ktorá je v rozpočte na rok 2011 vyčlenená na Európsku policajnú akadémiu (CEPOL) a môže sa teraz uvoľniť len za určitých podmienok. Potom, ako Parlament odmietne podporiť zavedenie rozpočtu CEPOL, bude teda táto inštitúcia musieť zaviesť odporúčania poslancov EP, aby bolo možné vydať rozhodnutie o plnom vyčlenení jej rozpočtu na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Rozpočet na rok 2011, prvý, ktorý mohol Parlament preskúmať, len dokázal, aké malé právomoci má naše zhromaždenie. Neuspokojil sa so schválením neoliberálnych antireforiem ani s tým, že namiesto občanov, ktorí Parlament zvolili, slúži finančným trhom, a dokonca kapituluje v mene naliehavosti. Tieto odsúdeniahodné praktiky svojím hlasom nepodporím.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Po intenzívnych rokovaniach bolo konečne možné dosiahnuť dohodu v súvislosti s rozpočtom na rok 2011, a hoci nešlo o ideálny rozpočet, je to dokument, ktorý umožní dosiahnutie cieľov navrhnutých Európskou úniou. Tento rozpočet Spoločenstva na rok 2011, ktorý bol prijatý na dnešnej schôdzi, posilňuje financovanie priorít vymedzených Európskym parlamentom, ako napríklad vzdelávanie, inovácie a mierový proces na Blízkom východe a v Palestíne.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. So zreteľom na nespočetné množstvo byrokratov v Európskom parlamente, ako aj v Európskej komisii, sa Európske spoločenstvo prostredníctvom tohto uznesenia stále viac približuje k premyslenému a účinnému rozdeľovaniu svojich zdrojov. Pozorne som si preštudoval ostatné vyhlásenia v správe a s radosťou som zistil, že isté osoby v Parlamente rozumejú potrebe využívať financie včas, nie vtedy, keď už je príliš neskoro. Hlasoval som za tento rozpočet.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Tak ako v prípade predchádzajúceho návrhu na zvýšenie rozpočtu na rok 2011 som aj teraz musel vyjadriť nesúhlas v záujme občanov Európy. Je nepochopiteľné, ako si EÚ môže dovoliť zvýšiť rozpočet, keď sa v celej Európe prijímajú úsporné programy. Predchádzajúce zvýšenie je odôvodnené na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a vzniku nových inštitúcií, ktoré vytvorila, ako je napríklad Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Slobodná strana Rakúska s veľkou mierou prezieravosti hlasovala proti Lisabonskej zmluve, ktorá síce mala isté pozitívne stránky, ale jej primárnym výsledkom bolo zvýšenie byrokracie a nákladov občanov. Z tohto dôvodu som vyjadril nesúhlas s rozpočtom na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne.(FR) Podporujem hlasovanie Európskeho parlamentu zo stredy 15. decembra 2010, na základe ktorého bol prijatý rozpočet na rok 2011 na zasadnutí v Štrasburgu v nadväznosti na rozpravu, ktorá sa konala v utorok. Prijatý rozpočet zahŕňa zvýšenú mieru financovania väčšiny priorít, ktoré stanovil Parlament, pričom dodržiava základné hranice, ktoré stanovila Rada. Počas tohtoročných rokovaní o rozpočte kolegovia poslanci Európskeho parlamentu tiež uzatvorili dohody s Radou a Komisiou v súvislosti s množstvom politických požiadaviek týkajúcich sa rozpočtu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Návrh rozpočtu po úpravách Rady EÚ plne neodráža potreby a požiadavky, ktoré vytýčil Parlament, ale Európska únia nemôže niekoľko prvých mesiacov v roku 2011 ostať bez schváleného rozpočtu. Preto počas trialógu zo 6. decembra Komisia, Rada a Parlament dospeli k správnemu kompromisu v súvislosti s rozpočtom, ktorý možno v plnej miere zaviesť od samotného začiatku rozpočtového roka 2011. Hlasoval som za, pretože základný postoj je v súlade s úsilím Parlamentu poskytnúť občanom EÚ primerané finančné zdroje, ako potvrdzuje schválenie spoločného vyhlásenia o výdavkových rozpočtových prostriedkoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože sa domnievam, že napriek tomu, že návrh rozpočtu po úpravách Rady plne neuspokojuje skutočnú potrebu udržateľného, súdržného a účinného rozpočtu EÚ, cieľ Parlamentu poskytnúť Únii rozpočet, ktorý možno zaviesť v plnej a predvídateľnej miere od začiatku rozpočtového roka, bol splnený.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že napriek tomu, že návrh rozpočtu po úpravách Rady plne neuspokojuje skutočnú potrebu udržateľného, súdržného a účinného rozpočtu EÚ, cieľom Parlamentu bolo poskytnúť Únii rozpočet, ktorý možno zaviesť v plnej a predvídateľnej miere od začiatku rozpočtového roka.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne.(FR) Bol to veľmi výnimočný okamih, keď minulý mesiac všetky politické skupiny prikročili k činu a nad rámec rozpočtu na rok 2011 dosiahli politickú dohodu v súvislosti s budúcim financovaním EÚ. Takže po celom tom hurhaji, ktorý hlavné tri politické skupiny spôsobili počas rokovaní, v záverečnej fáze ustúpili. Napriek tomu, že Európsky parlament využil svoje nové právomoci, v súvislosti s rozpočtovými záležitosťami si práve nechal ujsť príležitosť presadiť sa v úlohe orgánu s rozhodovacou právomocou. List belgického premiéra, ktorý nám predložilo belgické predsedníctvo a ktorý zaručuje dodržiavanie zmluvy (!), ako aj to, že Parlament sa bude zúčastňovať na budúcich diskusiách, neposkytuje záruku dobrého politického výsledku. Náš hlas proti odzrkadľuje túto premeškanú príležitosť a následnú doložku rendez-vous.

Najlepším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je, rovnako ako v prípade postupu zakotveného v dohovore, spojiť Európsky parlament, národné parlamenty, národné vlády a Európsku komisiu. Pokiaľ ide o megaprojekt ITER, ktorý si vyžaduje a naďalej si bude vyžadovať závratné množstvo finančných prostriedkov, nie je nám ľúto, že bol odložený. Hneď po jeho opätovnom predložení Výboru EP pre rozpočet sa opäť pokúsime ukázať, ako sa v rámci neho plytvá finančnými prostriedkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Chystáme sa schváliť rozpočet Európskej únie na rok 2011, pričom po prvýkrát postupujeme v súlade s novým režimom Lisabonskej zmluvy. Som spokojný s presadením úlohy Európskeho parlamentu v tejto súvislosti a podporujem hlavné priority zdôraznené v dokumente, o ktorom dnes hlasujeme. V roku 2011 je nutné venovať osobitnú pozornosť téme mládeže, vzdelávania a mobility, priorite, ktorá je zohľadnená vo všetkých oddieloch rozpočtu. Musíme investovať do našich mladých ľudí a do odbornej prípravy všetkých európskych občanov, konkrétne prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania Erasmus Mundus a Eures.

Je tiež nevyhnutné podporovať investície do výskumu a inovácií, ako aj úlohu MSP ako hnacieho motora na zvýšenie dynamiky nášho hospodárstva. So zreteľom na význam politiky súdržnosti ako dominantného prvku v rámci všetkých európskych politík vítam jej plánované začlenenie do dokumentu, čo je kľúčom k jej úspešnému zavedeniu. Na základe uvedených dôvodov a presvedčenia, že Európska únia prechádza obdobím, ktoré si vyžaduje väčšiu mieru úsilia v súvislosti s posilnením Európy a zvýšením jej konkurencieschopnosti, ako aj zachovanie potreby posilniť medziinštitucionálny dialóg, hlasujem za tento návrh, ktorý predložil Parlament.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. − (DE) Hlasoval som za túto správu. Parlament v rámci rokovaní s Radou vystrčil pazúry. Minulý rok Rada urobila značné ústupky Parlamentu v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Pri tomto rozhodnutí o rozpočte sa Parlament priklonil k pozícii Rady. Tento kompromis je podľa všetkého prijateľný.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. O rozpočte na rok 2011 sa rozhodlo v náročnom a nestabilnom období. V období značných škrtov v rozpočtoch členských štátov je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme zabezpečili, že Európa bude schopná poskytnúť zdroje na riešenie účinkov krízy. V mojom volebnom obvode sú prínosy financovania z prostriedkov EÚ badateľné, pričom pomáhajú tým, ktorí budú trpieť z dôvodu súčasnej deštrukčnej politiky, ktorá sa zavádza v Spojenom kráľovstve.

S istými časťami tohto rozpočtu však nemôžem súhlasiť. Napríklad si nemyslím, že je vhodné hlasovať za márnotratné poľnohospodárske dotácie a za zvýšenie reprezentačných výdavkov. Domnievam sa, že v tomto neistom hospodárskom období je nutné výdavky obmedziť. Z tohto dôvodu som sa rozhodol zdržať sa hlasovania o rozpočte na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Glenis Willmott (S&D), písomne. Labouristickí poslanci EP hlasovali proti rozpočtovému balíku, pretože sa domnievame, že v čase takých vážnych škrtov vnútroštátnych verejných výdavkov nie je vhodné zvýšiť rozpočet EÚ.

V žiadnom prípade nepodporujeme spôsob, akým mnohé vlády ohrozujú svoje hospodárstva tým, že znižujú verejné výdavky. To však neznamená, že by sme mali automaticky podporovať zvýšenie celkových výdavkov Európskej únie.

EÚ čaká v priebehu budúceho roka veľmi veľa dôležitej práce, v mnohých prípadoch bude podporovať oblasti, ktoré najvýraznejšie zasiahnu vnútroštátne škrty. Domnievame sa však, že v prípade, ak budú potrebné nové výdavky, bude možné nájsť úspory, z ktorých sa budú môcť uvoľniť finančné prostriedky na dôležité projekty.

So zreteľom na súčasný tlak na ekonomiky členských štátov mohli byť rokovania o rozpočte príležitosťou presvedčiť vedúcich predstaviteľov EÚ, aby sa zaoberali márnotratnými výdavkami EÚ v oblastiach, ako sú poľnohospodárske dotácie, ktoré často narúšajú hospodárstva krajín, ktorým má rozpočet medzinárodnej pomoci EÚ pomáhať. Tento rozpočtový balík sa však týmito dotáciami v podstate nezaoberá.

V tejto súvislosti nemohli labouristickí poslanci EP podporiť zvýšenie rozpočtu EÚ.

 
  
  

Správa: Barbara Matera (A7-0353/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 613 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 46 (veľkoobchod okrem obchodu s motorovými vozidlami a motocyklami) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Noord Holland v Holandsku na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Európskej komisie a s príslušnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Európsky parlament. Súhlasím tiež s tým, že fungovanie a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by sa mali posúdiť v kontexte všeobecného hodnotenia programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006, a to v rámci postupu preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici jeho trvania.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne.(PT) Pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku reštrukturalizácie a presunu výroby by mala byť dynamická a pružná, aby sa dala rýchlo a účinne zrealizovať. Z hľadiska štrukturálnych zmien v oblasti medzinárodného obchodu je dôležité, aby bolo európske hospodárstvo schopné rýchlo realizovať nástroje na podporu takto postihnutých pracovníkov a zároveň im poskytnúť zručnosti potrebné na rýchly návrat na trh práce. Finančná pomoc by sa preto mala poskytovať individuálne. Rovnako je dôležité zdôrazniť, že táto pomoc nie je náhrada za zodpovednosti, ktoré bežne prináležia spoločnostiam, a nie je ani určená na financovanie a reštrukturalizáciu spoločností. Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 613 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 18 (veľkoobchod okrem obchodu s motorovými vozidlami a motocyklami) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Noord Holland v Holandsku, hlasujem za túto správu, alebo inak povedané, za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc Holandsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Finančná a hospodárska kríza, ktorú zažívame, spolu s neustálymi zmenami na trhu práce spôsobenými zmenami štruktúry medzinárodného obchodu majú za následok mnohé obete nezamestnanosti, ktorá je mnohých prípadoch dlhodobá. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený, aby riešil takéto situácie. V tomto prípade ide o mobilizáciu sumy pre Holandsko o niečo vyššej ako dva milióny päťstotisíc eur na podporu 613 pracovníkov prepustených v období od 1. mája 2009 do 31. januára 2010 z dvoch obchodných a maloobchodných podnikov. Vzhľadom na to, že Komisia si po zvážení žiadosti myslí, že je správna a spĺňa stanovené požiadavky, a preto odporúča schválenie žiadosti, hlasoval som za uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Vzhľadom na sociálny vplyv svetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne ovplyvňuje zamestnanosť, má správne využívanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii kľúčový význam pri pomoci mnohým sužovaným európskym občanom a rodinám tým, že prispieva k ich opätovnému sociálnemu začleňovaniu a profesionálnemu rozvoju popri súčasnom zabezpečení nových zdrojov, ktoré vyhovujú potrebám spoločností a oživujú hospodárstvo. Tento intervenčný plán pre Holandsko sa predkladá práve v tejto súvislosti, v spojitosti s prepustením 613 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 46 (veľkoobchod okrem obchodu s motorovými vozidlami a motocyklami) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Noord Holland v Holandsku na úrovni NUTS II. Preto dúfam, že európske inštitúcie posilnia svoje odhodlanie vykonávať opatrenia, aby urýchlili a zlepšili mieru využitia takého dôležitého zdroja, akým je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý má v súčasnosti veľmi nízku úroveň mobilizácie. Tento rok sa požiadalo len o 11 % z dostupných 500 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je jeho súčasťou. Táto podpora je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v ére globalizácie. Stále väčší počet spoločností presídľuje svoje podniky a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom fondu EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania podnikov, a má zásadný význam pri zjednodušovaní prístupu k novým pracovným miestam. EGF už v minulosti využili iné krajiny EÚ, preto je správne poskytnúť pomoc Holandsku, ktoré predložilo žiadosť o mobilizáciu EGF v súvislosti s prepustením 613 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 46 (veľkoobchod okrem obchodu s motorovými vozidlami a motocyklami) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Noord Holland v Holandsku na úrovni NUTS II.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Zamestnanci, ktorí v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy prišli o prácu, by mali dostať príležitosť rýchlo sa vrátiť do sveta práce. Členské štáty musia prijať vhodné opatrenia na pomoc týmto ľuďom. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii poskytuje na tento účel prostriedky, o ktoré môžu členské štáty požiadať. Hlasujem za túto správu, keďže mobilizácia prostriedkov pre Holandsko je plne oprávnená a boli splnené všetky kritériá.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na to, že Holandsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 613 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 46 (veľkoobchod okrem obchodu s motorovými vozidlami a motocyklami) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Noord Holland v Holandsku na úrovni NUTS II, hlasovala som za uznesenie, pretože súhlasím s návrhom Európskej komisie a s príslušnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré k návrhu predložil Európsky parlament.

Takisto súhlasím s tým, že:

– Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mal podporovať individuálne opätovné zaradenie prepustených pracovníkov do zamestnania a chcela by som zopakovať, že pomoc z EGF nie je náhradou za opatrenia, ktoré sú zodpovednosťou podnikov vyplývajúcou z vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, ani nie je určená na financovanie reštrukturalizácie podnikov alebo odvetví;

– fungovanie a pridaná hodnota EGF by sa mali vyhodnotiť v súvislosti so všeobecným posúdením programov a rozličných iných nástrojov vytvorených na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006.

Vítam návrh Komisie na vytvorenie alternatívneho zdroja prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých zdrojov Európskeho sociálneho fondu, s cieľom reagovať na opakované vyhlásenia Európskeho parlamentu, že je potrebné určiť rozpočtové mechanizmy vhodné na presun prostriedkov, keďže EGF bol zriadený ako osobitný a samostatný nástroj s vlastnými cieľmi a lehotami financovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Plne súhlasím s pani spravodajkyňou Materovou, ktorá s potešením uviedla, že Komisia pokračuje na základe početných minulých žiadostí Európskeho parlamentu v hľadaní alternatívnych zdrojov platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré nepochádzajú z nevyužitých prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.

Takisto súhlasím so spravodajkyňou, že alternatívy vybraté v posledných prípadoch (rozpočtový riadok určený na podporu podnikania a inovácie) nie sú uspokojujúce vzhľadom na vážne nedostatky, s ktorými sa Komisia stretáva pri plnení programov pre konkurencieschopnosť a inovácie. V čase hospodárskej krízy by sa tieto rozpočtové prostriedky mali skôr zvyšovať. Spravodajkyňa preto vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti pokračovala vo svojom úsilí identifikovať vhodnejšie rozpočtové riadky na platby.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Žiadosť o pomoc z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorú podalo Holandsko v súvislosti s prepustením 613 pracovníkov v dvoch podnikoch zaradených do divízie 46 (veľkoobchod okrem obchodu s motorovými vozidlami a motocyklami) klasifikácie NACE rev. 2 pôsobiacich v regióne Noord Holland v Holandsku na úrovni NUTS II, spĺňa všetky právne záväzné kritériá oprávnenosti. Podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 a zriaďuje sa Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa v zásade dočasne rozšíril rozsah EGF, ako sa aj očakávalo, aby bol schopný zasahovať v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku finančnej a hospodárskej krízy prepustených „najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie a dúfam, že mobilizácia EGF prispeje k úspešnému začleneniu týchto pracovníkov do trhu práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Európsky parlament týmto hlasovaním: 1. žiada zúčastnené inštitúcie, aby prijali potrebné opatrenia na urýchlenie mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF); 2. pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; zdôrazňuje úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; 3. zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF by sa malo zaistiť, aby EGF podporoval opätovný vstup jednotlivých prepustených pracovníkov do zamestnania; a opakovane zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedné podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu pracovníkov v odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT), ktorí boli prepustení v regióne Noord Holland v Holandsku.

Odvetvie IKT zasiahla finančná a hospodárska kríza a tiež štrukturálne zmeny na celosvetovom trhu IT zapríčinené najmä premiestňovaním výroby do Číny a Indie, čo sa odrazilo aj na ukazovateli IKT 5.

Ukazovateľ IKT 5 zhŕňa hlavné výsledky výskumu obchodného cyklu, výdavkov a zostavovania rozpočtu v odvetví IKT. Tento ukazovateľ pre západnú Európu klesol z hodnoty približne 160 v auguste 2008 na približne 30 v apríli 2009.

Holandsko vypracovalo koordinovaný balík personalizovaných služieb pre 613 pracovníkov prepustených z dvoch podnikov patriacich do spoločnosti Randstad, ako napríklad poskytovanie poradenstva pri prechode z jedného pracovného miesta na iné, zriadenie centier mobility, umiestňovanie prepustených pracovníkov, zabezpečenie odbornej prípravy a preskúmanie zamestnateľnosti. Celková suma potrebného rozpočtu je 3 934 055 EUR a Holandsko podalo 8. apríla 2010 žiadosť o získanie finančného príspevku z EGF vo výške 2 557 135 EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. − (DE) Hlasoval som za návrh správy. Opäť môžeme pomôcť nájsť prácu občanom EÚ, ktorí boli prepustení zo svojho podniku, keď sa dostal do ťažkostí.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Táto žiadosť je len jednou z mnohých podaných Holandskom, ktoré sme v poslednej dobe schválili vo Výbore pre rozpočet. Samozrejme som hlasovala za správu pani Materovej o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu občanov v regióne Noord Holland, ktorí boli prepustení. Cieľom EGF je poskytnúť dostupné prostriedky na pomoc jednotlivým občanom, ktorí v dôsledku globalizácie prišli o prácu. Počas rokovaní o rozpočte, ktoré sa konali v posledných pár týždňoch, vynikala vláda Holandska neústupčivou reakciou na odôvodnené stanoviská Európskeho parlamentu, ktorý je vždy ochotný pristúpiť na kompromis. V tejto súvislosti by som chcela povedať, že mi to pripadá ako postoj k politike z hľadiska vnútroštátnych záujmov, keď na jednej strane žiadajú o pomoc EÚ vo výške desiatok miliónov EUR a na druhej strane odmietajú viesť opodstatnenú diskusiu o bodoch predložených Parlamentom.

 
  
  

Správa: Tadeusz Zwiefka (A7-0360/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že v EÚ musí byť v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku posilnená spolupráca. Myslím si, že právne predpisy EÚ v tejto oblasti by mali mať všeobecný charakter. Inými slovami, na základe globálnych kolíznych pravidiel sa môže určiť, že sa uplatňuje ktorékoľvek právo – právo zúčastneného členského štátu, právo nezúčastneného členského štátu alebo právo štátu, ktorý nie je členom Európskej únie. Únia si sama sebe určila cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb, preto je cieľom poskytnúť manželom slobodu zvoliť si rozhodné právo, s ktorým majú úzku väzbu, ale ak takáto možnosť voľby nie je, s cieľom zaistiť, aby sa toto právo uplatnilo na ich rozvod alebo právnu rozluku, by sa toto právo malo uplatniť aj vtedy, keď nie je právom zúčastneného členského štátu. Narastajúca mobilita občanov si vyžaduje väčšiu flexibilitu a väčšiu právnu istotu, ktoré nové nariadenie EÚ môže umožniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. (IT) Potreba vytvoriť jasný, komplexný právny rámec pre rozhodné právo pre rozvod a právnu rozluku vznikla z naliehavej potreby riešiť problémy, ktoré sa vynárajú v prípadoch „medzinárodných“ rozvodov. Rozdiely vnútroštátnych predpisov doteraz neuľahčovali zaručenie rovnakých príležitostí medzi manželmi ani nechránili najlepšie záujmy dotknutých detí. Naopak, podporovali „ponáhľanie sa na súd“. Ako mediátorka Európskeho parlamentu pre deti, o ktoré sa sporia rodičia s odlišnou štátnou príslušnosťou, a na základe skúseností, ktoré som získala počas svojej uplynulej práce, podporujem tento návrh nariadenia, aby sa vytvorila právna istota pre dotknuté páry a zabezpečila sa predvídateľnosť a flexibilita.

Jednou z inovatívnych myšlienok obsiahnutých v texte nariadenia je možnosť poradiť sa s rodinným mediátorom pred rozvodovým konaním, počas neho a po ňom. Nie je to len preto, že táto osoba veľmi pomáha párom tým, že ich informuje o rôznych formách a podmienkach rozvodu a rieši spory medzi nimi, ale tiež pretože chráni práva dotknutých detí, pomáha im robiť vhodné a prijateľné rozhodnutia na ochranu blaha ich potomkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Keď ide o zlepšenie súladu medzi európskymi právnymi predpismi o manželských veciach, je ťažké dosiahnuť, aby sa v tejto veci zhodlo 27 členských štátov. Našťastie, od roku 1997, kedy bola uzatvorená Amsterdamská zmluva, sa môžu stretnúť členské štáty, ktoré si to želajú, s cieľom dosiahnuť pokrok v určitej oblasti prostredníctvom „posilnenej spolupráce“ tak, že môžu vytvoriť jadro vedúcich štátov s cieľom posunúť Úniu ďalej. Problémy, s ktorými sa stretávajú manželia, keď chcú, aby bol ich stav uznaný v celej Európe, najmä počas rozvodu alebo právnej rozluky, viedli niektoré členské štáty k tomu, aby sa stretli a zlepšili koordináciu vnútroštátnych predpisov. Skutočne si veľmi želám, aby bola vykonaná táto posilnená spolupráca, do ktorej sa Francúzsko chce zapojiť. Podľa mňa je táto iniciatíva v záujme zblíženia Európanov v oblasti, ktorá sa týka nás všetkých a v ktorej je právna istota základom. Preto som hlasovala za navrhnuté uznesenie, ktorým sa táto posilnená spolupráca vykonáva. V budúcnosti sa táto posilnená spolupráca musí čo najviac využívať.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne.(ES) Hlasovala som za túto správu, pretože cieľom nariadenia je vytvoriť právnu istotu pre páry z odlišných členských štátov, ktoré sa chcú rozísť alebo rozviesť, a zaručiť predvídateľnosť a flexibilitu.

V tejto súvislosti je schválená iniciatíva krokom vpred, ale je poľutovaniahodné, že sa nevyužila príležitosť, a, po prvé, nerozšíril sa rozsah pôsobnosti na uznanie manželstva, anulovanie manželstva, starostlivosť o deti a dedičstvo. Nepokrýva ani existenciu iných druhov zväzkov, ako napríklad zväzky homosexuálnych párov, ktoré sú v niektorých členských štátoch uznané.

Po druhé, takisto je poľutovaniahodné, že len 15 z 27 členských štátov je ochotných zapojiť sa do tejto posilnenej spolupráce, čo bude na škodu občanov krajín, ktoré tak neurobia.

Preto dúfam a želám si, aby sa v budúcnosti rozšíril rozsah pôsobnosti a aby sa zvýšil počet krajín, ktoré túto posilnenú spoluprácu schvália: dlhujú to občanom, ktorých zastupujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu Európskeho parlamentu o posilnenej spolupráci v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, pretože sa musí vytvoriť zrozumiteľný a jasný právny základ, podľa ktorého sa budú uplatňovať právne predpisy rozhodného práva. Chcela by som upozorniť na to, že jedným z hlavných cieľov Európskej únie je udržanie a rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručená sloboda pohybu osôb. Pokiaľ ide o otázku, ktoré právo sa má uplatňovať na rozvod alebo právnu rozluku v prípade manželov odlišnej štátnej príslušnosti, právny stav na úrovni EÚ je v súčasnosti veľmi neprehľadný. Táto situácia vedie často k „ponáhľaniu sa na súd”, keď jeden z manželov podá žiadosť o rozvod skôr než druhý, aby si tak zabezpečil, že rozvodové konanie sa bude riadiť tým právnym poriadkom, ktorý podľa neho lepšie chráni jeho záujmy. Chcela by som zdôrazniť, že navrhované nariadenie by malo vytvoriť pre dotknuté páry právnu istotu a tiež zaručiť predvídateľnosť a flexibilitu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne.(IT) Chcel by som zablahoželať pánovi Zwiefkovi k vypracovaniu tejto správy, ktorú podporujem. Cieľom tohto opatrenia je vytvoriť jasný, komplexný právny rámec pre rozhodné právo pre rozvod a právnu rozluku, čím sa zúčastneným stranám umožní určitý stupeň autonómie. Rozličný charakter týchto predpisov v členských štátoch môže v skutočnosti v prípade „medzinárodných“ rozvodov spôsobiť problémy.

Popri právnej neistote týkajúcej sa určenia rozhodného práva v jednotlivých prípadoch sa môže objaviť aj „ponáhľanie sa na súd“, aby sa zabezpečilo, že rozvodové konanie sa bude riadiť tým právnym poriadkom, ktorý lepšie chráni záujmy jedného z manželov. Európska únia musí preto obmedziť tieto riziká a nedostatky tým, že zavedie možnosť, aby si dotknuté strany na základe vzájomnej dohody mohli vybrať rozhodné právo. Preto súhlasím s tým, že je potrebné čím skôr zabezpečiť stranám spravodlivé a presné informácie, ktoré ich oboznámia s ich možnosťami.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. (CS) Podľa Lisabonskej zmluvy môžu teraz členské štáty nadviazať posilnenú spoluprácu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a konkrétnejšie v záležitostiach rozvodu a právnej rozluky. Toto nariadenie definuje posilnenú spoluprácu medzi určitými členskými štátmi (Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). Hlavným cieľom toho je, aby sa jednoznačne vylúčila diskriminácia na základe pohlavia, zachovali rovnaké príležitosti medzi oboma manželmi a aby v centre pozornosti zostali záujmy dieťaťa. Manželia často „súťažia“ o to, kto z nich podá ako prvý žiadosť o rozvod, aby sa rozvodové konanie riadilo právom krajiny, ktoré lepšie ochráni záujmy dotyčného partnera. Zámer tohto nariadenia je posilniť právnu istotu pre dotknuté páry a zároveň zabezpečiť predvídateľnosť a flexibilitu konania. Podporila som toto nariadenie aj keď sa v súčasnosti Českej republiky netýka. Celkovo si myslím, že zavedenie tohto nariadenia bude dobrým príkladom pre ostatné členské štáty vrátane Českej republiky. Ostatné členské štáty budú môcť v budúcnosti prijať toto nariadenie a využiť tak skúsenosti priekopníckych členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Tento návrh sa nepokúša harmonizovať rozhodné hmotné právo pre rozvody a právne rozluky, ale pokúša sa vytvoriť harmonizované pravidlá na riešenie medzinárodných jurisdikčných sporov. Znamená to, že musíme pracovať v rámci medzinárodného súkromného práva a nie v rámci hmotného rodinného práva, v ktorom bude mať každý štát aj naďalej svoje vlastné právne predpisy.

Preto je dôležité, aby sme nezabudli, že napríklad navrhované nariadenie prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k článku 7a nevyžaduje, aby členský štát uznal ako manželstvo – aj keď len na zabezpečenie jeho zrušenia – úkon, ktorý sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov za manželstvo nepovažuje alebo ktorý by bol v rozpore so zásadou subsidiarity. To však nebude môcť obmedziť práva ľudí, ktorých zväzok nie je v štáte uznaný; na túto otázku musíme nájsť kompromisné riešenie.

V súvislosti s vyššie uvedeným považujem zabezpečenie väčšej právnej istoty, pokiaľ ide o riešenie konfliktov medzinárodnej jurisdikcie v kontexte rodinného práva, predovšetkým pokiaľ ide o zrušenie manželstva a právnu rozluku, za dôležitý krok smerom k vybudovaniu prostredia slobody a spravodlivosti, v ktorom je sloboda pohybu ľudí realitou.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Teší ma prijatie tejto správy, ktorá by mala umožniť manželom z odlišných členských štátov alebo žijúcim v inej krajine ako ich vlastnej zvoliť si právne predpisy, ktoré sa použijú pri ich rozvode.

V EÚ bolo v roku 2007 jeden milión rozvedených manželstiev, z čoho sa 13 % týkalo párov, ktoré tvorili partneri s odlišnou štátnou príslušnosťou. Pri týchto rozvodových konaniach čelili európski občania právnym problémom ovplyvňujúcim ich rozchod.

Chcel by som poukázať na to, že Portugalsko sa zúčastňuje na procese posilnenej spolupráce, ktorý umožní dosiahnutie pokroku v tejto otázke, ktorú Rada blokuje.

Chcel by som zdôrazniť, že je potrebné, aby táto správa nemala za následok, že členský štát bude povinný uznať ako manželstvo – aj keď len na účel jeho zrušenia – stav, ktorý sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov za manželstvo nepovažuje alebo ktorý by bol v rozpore so zásadou subsidiarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne.(PL) Chcela by som zablahoželať spravodajcovi k tomu, že sa tak starostlivo vyrovnal s takou zložitou témou, akou je otázka výberu rozhodného práva pre rozvody a právne rozluky. Aká chúlostivá je táto otázka, je možné vidieť na skutočnosti, že nariadenie Rím III je v histórii EÚ prvým príkladom posilnenej spolupráce vykonanej podľa postupov stanovených v zmluvách. Preto bude rozsah územnej pôsobnosti nariadenia obmedzený na 14 z 27 členských štátov EÚ. Poľsko medzi nimi nie je. Myslím si, že zavedením zásady, ktorá zúčastneným stranám umožňuje vybrať si rozhodné právo pre rozvod, prispeje nariadenie Rím III k väčšej právnej predvídateľnosti a istote. Keď však zoberieme do úvahy obmedzený záber tohto nariadenia – bude sa týkať len rozhodného práva vo veci medzinárodného rozvodu –, dôležité je tiež odpovedať na otázku, ktorý súd má právomoc rozhodnúť v konkrétnom prípade.

Tento problém je predmetom ďalšieho nariadenia EÚ – Brusel IIa. Preto si takisto ako spravodajca myslím, že je dôležité, aby toto nariadenie bolo čo najrýchlejšie revidované s cieľom zaviesť pravidlo forum necessitatis. Rozptýli to obavy mnohých členských štátov, pokiaľ ide o to, či ich súdy nebudú nútené rozhodovať o rozvodoch párov, ktoré ich právny systém nepovažuje za zosobášených, čo ich následne povzbudí, aby prijali všeobecné európske zásady v oblasti medzinárodných rozvodov, čo určite uľahčí život mnohým občanom EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Ak sa dvaja ľudia s odlišnou štátnou príslušnosťou alebo jednoducho ľudia, ktorí už nežijú v rovnakom členskom štáte, chcú rozviesť, mali by vedieť, ktorý súd má právomoc a v ktorej krajine. Odteraz sa títo dvaja rozvádzajúci sa ľudia budú môcť rozhodnúť, ktorým právnym systémom Európskej únie sa bude riadiť ich rozvod. Predstavuje to ďalší veľmi konkrétny krok smerom k postupnému vytvoreniu spoločného európskeho právneho priestoru, ktorý sa priamo uplatňuje v každodennom živote nás všetkých. Vítam síce prijatie tejto správy a to, že sa prvýkrát využila takzvaná posilnená spolupráca, ale je mi ľúto, že sa musel použiť tento postup a nebolo možné dosiahnuť dohodu medzi všetkými členskými štátmi EÚ. Dúfam, že sa ostatné členské štáty do tejto spolupráce čoskoro zapoja.

 
  
MPphoto
 
 

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. (CS) Česká republika je zastúpená v Európskom parlamente. Česká republika sa nezapojila do mechanizmu posilnenej spolupráce v oblasti zlučiteľnosti uplatniteľných pravidiel týkajúcich sa kolíznych noriem. Je to z toho dôvodu, že Česká republika nepokladá návrh nariadenia za opatrenie potrebné na riadne fungovanie vnútorného trhu. Podobne považuje Česká republika nariadenie za sporné z hľadiska zásady subsidiarity, keďže neposkytuje žiadnu pridanú hodnotu, ktorá by odôvodňovala zásah do vnútroštátnych predpisov rodinného práva členských štátov. Česká republika považuje návrh za sporný tiež z hľadiska zásady proporcionality, keďže zvolená právna forma nariadenia nie je vhodným nástrojom na zabezpečenie zlučiteľnosti pravidiel o kolíznych normách v oblasti medzinárodného rodinného práva. Napriek tomu však nechcem svojím hlasovaním brániť štátom, ktoré si zvolili mechanizmus posilnenej spolupráce ako nástroj na harmonizáciu kolíznych noriem, pokiaľ ide o určenie rozhodného práva v manželských záležitostiach, aby sa vydali touto cestou.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Návrh nariadenia, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, pomáha riešiť často zložité a citlivé záležitosti, ktoré sú spojené s rozvodovými konaniami pre manželstvá, ktoré sú právoplatne uzavreté medzi osobami rôznych s odlišnou štátnou príslušnosťou. Rozvádzajúcemu sa páru to umožňuje lepšiu orientáciu a výber rozhodného práva. Takisto hneď od začiatku výrazne zvyšuje ich právnu istotu. Keďže prijaté právne predpisy budú mimo rámca acquis communautaire, uplatňovanie mechanizmu posilnenej spolupráce je krok, ktorý zúčastneným členským štátom umožní riešiť niektoré legislatívne problémy medzinárodnej spolupráce spojené s rozvodmi týchto manželstiev.

Ostatným členským štátom, ktoré sa v tejto fáze nezúčastňujú, to dáva dostatočnú možnosť s časovým odstupom vyhodnotiť pozitívne a negatívne účinky tohto návrhu nariadenia a zvážiť možnosť zapojenia sa. V Českej republike sa v riadne odôvodnených prípadoch už mnohé roky uplatňuje cudzie právo v takýchto prípadoch rozvodových konaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nové nariadenie umožní medzinárodným párom (párom s odlišnou štátnou príslušnosťou, párom, ktoré žijú v odlišných krajinách, alebo párom, ktoré žijú v krajine odlišnej od ich krajiny pôvodu) vybrať si vnútroštátne právo, ktoré sa bude uplatňovať pri ich rozvode, za predpokladu, že jeden z partnerov má väzbu s predmetnou krajinou, napríklad obvyklý pobyt alebo štátnu príslušnosť. Nové pravidlá tiež upresňujú právo, ktoré sa bude uplatňovať v prípade, že sa partneri nedohodnú. Nové nariadenie napríklad umožní španielsko-portugalskému páru žijúcemu v Belgicku rozhodnúť sa, či sa má pri ich rozvode uplatňovať právo Portugalska, Španielska alebo Belgicka.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. − Rozvod je vážna vec. Pomerne často so sebou prináša rozbité riady a rozdelené majetky. Úprimne obdivujem idealizmus pána spravodajcu Tadeusza Zwiefku. Čo sa stane, ak sa chce nemecký manžel rozviesť v Nemecku, ale jeho žena sa chce rozviesť na Sicílii, pretože jej matka je Sicílčanka? Ako rozdelíte vysávač a umývačku, ak nie je žiadna dohoda? Myšlienka je dobrá, ale potrebuje vylepšiť. Deväťdesiat percent rozvodov je plných tragédií a škandálov. Som za, ale pozrime sa na detaily, keď zvažujeme takýto dokument. Potrebujeme právo, nie pravidlá.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Rozluka a rozvod sú vždy ťažké a prinášajú so sebou celý rad právnych následkov. Všetko sa stane osobitne problematickým, keď muž a žena pochádzajú z odlišných krajín. Hľadali sme riešenie v rámci Európskej únie, ale podarilo sa nám dohodnúť len na posilnenej spolupráci, ktorá len mierne uľahčuje situáciu pre dotknuté osoby, inými slovami, pre páry z rozdielnych členských štátov EÚ, ktoré sa rozvádzajú. Rozsah pôsobnosti tohto postupu nebol stanovený, a preto nie je úplne jasný.

Spolupráca, samozrejme, neznamená, že rozsudky, ako napríklad v prípade rozvodu, musia byť uznané v členskom štáte, kde na to neexistuje právny predpis. Podobne nesmie postup poskytnúť možnosť, aby sa zadnými dvierkami členské štáty nútili uznať partnerstvá medzi rovnakými pohlaviami. Rovnako sa venovala malá pozornosť právam rodičov v prípadoch cezhraničných rozvodov. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože považujem za potrebné vytvoriť jasný a komplexný právny rámec pre rozhodné právo pre rozvod a právnu rozluku. Po prvý raz dostali páry vďaka zavedeniu článku 3a možnosť určiť vzájomnou dohodou rozhodné právo pre rozvodové konanie. Myslím si tiež, že by sme mali zabezpečiť, aby bolo rozhodnutie zúčastnených strán informované, inými slovami, aby obidvaja manželia boli riadne informovaní o praktických následkoch svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné zaistiť, aby boli informácie správne a úplné. Myslím si, že je dôležité chrániť vzťah páru, aby sa úkon rozchodu uskutočnil jasným a transparentným spôsobom na základe vzájomnej dohody medzi obidvoma stranami, ktoré tak budú mať rovnaké rozhodovacie právomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Portugalsko sa spolu s ďalšími 13 krajinami EÚ (Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko) zapojilo do prvého experimentu posilnenej spolupráce v histórii EÚ. Táto posilnená spolupráca sa vykonáva v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku ľudí a majetku.

Hlasovala som za túto správu týkajúcu sa nariadenia, ktoré stanovuje jasné pravidlá týkajúce sa postupu pre medzinárodné páry (kde majú manželia štátnu príslušnosť), ktoré chcú vo svojich krajinách pôvodu alebo pobytu rozvod alebo právnu rozluku ľudí alebo majetku. Je to plne konsenzuálna záležitosť, ktorá mnohým Európanom uľahčí život. Je to tiež symbolický moment, keďže to je prvý raz, čo sa vykonáva posilnená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ.

Cieľom týchto pravidiel je posilniť právnu istotu a predvídateľnosť, pokiaľ ide o rozvod a právnu rozluku ľudí a majetku. Dohoda len zabezpečuje harmonizáciu kolíznych situácií a nie harmonizáciu základných vnútroštátnych pravidiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Jeden z hlavných cieľov Európskej únie je udržanie a rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručená sloboda pohybu osôb. Pokiaľ ide o otázku, ktoré právo sa bude uplatňovať na rozvod alebo právnu rozluku v prípade manželov odlišnej štátnej príslušnosti, právny stav na úrovni EÚ je v súčasnosti veľmi neprehľadný. Táto situácia vedie často k „ponáhľaniu sa na súd”, keď jeden z manželov podá žiadosť o rozvod skôr než druhý, aby si tak zabezpečil, že rozvodové konanie sa bude riadiť tým právnym poriadkom, ktorý podľa neho lepšie chráni jeho záujmy. Zámer tohto návrhu nariadenia je vytvoriť právnu istotu pre dotknuté páry a zároveň zabezpečiť predvídateľnosť a flexibilitu konania. Preto musím súhlasiť so spravodajcom pánom Zwiefkom, ktorý podporuje podstatu pravidiel na určenie rozhodného práva pre prípad rozvodu a právnej rozluky.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko (3. marca 2010 stiahlo svoju žiadosť), Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko predložili Komisii žiadosť, v ktorej uvádzajú, že majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti rozhodného práva v manželských veciach, a vyzvali Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrh Rade. Neustále rastúca mobilita občanov si vyžaduje na jednej strane väčšiu flexibilitu a na druhej strane väčšiu právnu istotu. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa týmto nariadením mala posilniť autonómia strán vo veciach rozvodu a právnej rozluky tým, že sa im poskytne možnosť zvoliť si rozhodné právo pre svoj rozvod alebo rozluku.

Nariadenie sa bude uplatňovať len na zrušenie manželstva alebo ukončenie manželských povinností (právna rozluka), ale nebude sa uplatňovať na spôsobilosť fyzických osôb na právne úkony, existenciu, platnosť alebo uznanie manželstva, anulovanie manželstva, meno manželov, majetkové práva vyplývajúce z manželstva, rodičovské práva a povinnosti, vyživovaciu povinnosť, zverenecké práva alebo dedenie, aj keď sa v kontexte konania týkajúceho sa rozvodu alebo právnej rozluky vynoria len ako predbežné otázky.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb, predstavuje jeden z najzákladnejších cieľov Európskej únie. Preto vítam tento návrh, ktorý zavádza väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o určenie rozhodného práva pre medzinárodné rozvody a rozluky, a chcel by som, aby sa ostatné členské štáty spojili v úsilí dosiahnuť zlučiteľnosť vnútroštátnych pravidiel o kolízii právnych noriem v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Zámerom tohto textu je vyriešiť napríklad takéto problémy: A a B sú štátnymi príslušníkmi rôznych členských štátov, ktorí vstúpili do manželstva osôb rovnakého pohlavia v jednom z členských štátov, ktoré zaviedli právne predpisy na povolenie takýchto manželstiev. Tri roky majú obvyklý pobyt v členskom štáte, ktorý neumožňuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ale ktorý sa zúčastnil na prijatí nariadenia o rozhodnom práve podľa postupu posilnenej spolupráce. A a B by chceli zrušiť svoje manželstvo.

Podľa ustanovení nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci sú jedinými súdmi, ktoré sú za týchto okolností príslušné, súdy členských štátov, v ktorých majú obvyklý pobyt. Je zrejmé, že to je nespravodlivé pre dotknutý pár, ktorý by bol vystavený značným nepríjemnostiam a vynaložil by veľa času, aby dosiahol postúpenie svojho rozvodového konania inému súdu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alf Svensson (PPE) , písomne.(SV) Keď dnes Európsky parlament hlasoval o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, rozhodol som sa zdržať sa hlasovania. Podľa mňa je rodinné právo, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa rozvodov, oblasťou, kde by sa mala zachovať zásada subsidiarity a kde by každý členský štát mal prijímať svoje vlastné rozhodnutia. Spolupráca, ktorá sa v správe rozoberá, je pre členské štáty EÚ dobrovoľná a v súčasnosti sa zapojilo 14 krajín. Švédsko nie je jednou z nich. Podľa mňa nie je úplne vhodné, aby som ako švédsky poslanec EP zaujal stanovisko k legislatíve, ktorá sa týka výhradne formy spolupráce, ktorej sa Švédsko nezúčastňuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Vzhľadom na to, že v EÚ existuje 16 miliónov manželstiev medzi partnermi s odlišnou štátnou príslušnosťou, z ktorých sa odhadom 140 000 každý rok skončí rozvodom, je potrebné rokovať a dohodnúť sa o tejto otázke, aby sa občanom zaručila právna istota. Potom, čo jednotlivé členské štáty vetovali mnohé iniciatívy v tejto oblasti, umožnila posilnená spolupráca aspoň 14 krajinám, aby zaviedli potrebné kritériá.

 
  
  

Správa: Jean-Paul Gauzès (A7-0340/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za túto správu, pretože svetová finančná kríza, ku ktorej ratingové agentúry čiastočne prispeli, ukázala, že je potrebné zaviesť mechanizmus klasifikácie a kontroly ratingových agentúr. Súhlasím s touto správou v tom, že podporuje vytvorenie európskeho systému registrácie ratingových agentúr, ktoré vydávajú ratingy používané v Európskej únii, a dohľadu nad nimi, a v tom, že vzala do úvahy podmienky, za ktorých sa môžu v rámci Európskej únie používať ratingy vydané agentúrami tretích krajín. Dohoda dosiahnutá v otázke štruktúry európskeho dohľadu, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2011, teraz umožní vykonávanie účinného dohľadu nad týmito agentúrami. Je skutočne mimoriadne dôležité, aby bol Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) hneď od svojho vzniku schopný vykonávať svoje právomoci, ktorými zabezpečí riadny dohľad nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v Európskej únii, ako aj nad agentúrami tretích krajín, ktorých ratingy budú v Európskej únii povolené, v plnej spolupráci s ich vnútroštátnymi orgánmi. Takisto vítam skutočnosť, že USA sa rozhodli vypracovať prísnejšie pravidlá pre dohľad v tejto oblasti, keďže Komisia tiež zvažuje, že bude pracovať na dosiahnutí ďalšej medzinárodnej harmonizácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že je potrebné zriadiť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad nimi. Svetová finančná kríza, ku ktorej ratingové agentúry prispeli, ovplyvnila túto iniciatívu. Súhlasím s návrhom Európskej komisie, aby sa upravilo vydávanie povolení ratingovým agentúram a dohľad nad nimi zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). Je však veľmi dôležité, aby bol ESMA hneď od svojho vzniku schopný vykonávať svoje právomoci, ktorými zabezpečí riadny dohľad nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v Európskej únii, ako aj nad agentúrami tretích krajín, ktorých ratingy budú v Európskej únii povolené.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Ratingové agentúry v zásade zverejňujú nezávislé názory na úverovú bonitu subjektu, dlhu, finančného záväzku alebo finančného nástroja. Posudky týchto agentúr však niekedy môžu mať vážne následky na hospodárstvo krajiny, ktorej finančnú korektnosť hodnotia. Únia prijala v roku 2009 nariadenie (ES) č. 1060/2009, ktorého zámerom je regulovať činnosť agentúr s cieľom chrániť investorov a európske finančné trhy pred rizikom zneužitia. Stanovuje podmienky na vydávanie úverových ratingov a takisto pravidlá upravujúce registráciu ratingových agentúr a dohľad nad nimi. Medzitým vydal panel odborníkov správu, ktorej záverom bolo, že na zníženie rizika budúcich finančných kríz a ich závažnosti sa musí zlepšiť rámec pre dohľad. Nariadením o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa zriadil európsky orgán dohľadu. Aby sa zabezpečilo, že tento orgán bude bez problémov fungovať a bude riadne integrovaný do celkového rámca finančnej regulácie, bolo potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1060/2009. Hlasovala som za túto správu, pretože zlepšuje kontrolu nad ratingovými agentúrami.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Pierre Audy (PPE) , písomne.(FR) Na základe správy nášho vynikajúceho kolegu a priateľa Jeana-Paula Gauzèsa z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som hlasoval za nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) o ratingových agentúrach a celkom novému Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa udeľujú právomoci dohľadu nad týmito subjektmi. Podporujem zlepšenia, ktoré spravodajca ponúka, najmä presun nových právomocí na ESMA, ktoré Komisia zamýšľala ponechať pre seba, najmä v súvislosti s penále. Myslím si, že je dôležité, aby ESMA mohol delegovať časť svojich úloh na vnútroštátne orgány. Ľutujem, že v správe (aj keď tento regulačný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pravdepodobne nie je správnym médiom) nie je žiadna zmienka o otázke ratingu členských štátov a o špecifickom dohľade, ktorý by mal fungovať v oblasti ratingu štátov. Navrhujem vytvorenie európskeho verejného orgánu, ktorý by mal na starosti rating štátov, čo by zaručilo potrebnú technickú stránku veci a nezávislosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Svetová finančná kríza ukázala, že je nevyhnutné vytvoriť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad nimi. Potrebujeme spoločný dohľad nad ratingovými agentúrami a spoločnú integrovanú kontrolu týchto agentúr na úrovni celej EÚ. Hlasoval som za tento dôležitý dokument. V roku 2009 sa prijalo nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie umožnilo vytvoriť európsky systém registrácie ratingových agentúr, ktoré vydávajú ratingy používané v Európskej únii, a dohľad nad týmito agentúrami. Stanovili sa v ňom tiež podmienky, za ktorých sa môžu v rámci Európskej únie používať ratingy vydané agentúrami tretích krajín. Potrebujeme spoľahlivý systém dohľadu a kontroly, a preto podporujem navrhnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré posilnia Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Táto inštitúcia sa musí začleniť do dohľadu nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v EÚ a musí účinne vykonávať svoje právomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za túto správu, pretože hospodárska a svetová finančná kríza, ktorá postihla celý svet, ukázala, že je potrebné vytvoriť mechanizmus monitorovania ratingových agentúr a dohľadu nad nimi. Z tohto dôvodu predložila Európska komisia návrh na úpravu vydávania povolení ratingovým agentúram a dohľad nad nimi zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). Dôležité je, že tento orgán bude mať svoje vlastné právomoci dohľadu, ale tiež vyšetrovacie právomoci, a bude môcť postihovať nedodržiavanie tohto nariadenia. Súhlasím s pozíciou Európskeho parlamentu, že potrebujeme spoločný dohľad nad produktmi ratingových agentúr a ich spoločnú integrovanú kontrolu na úrovni celej EÚ. Parlament ďalej navrhuje zamerať sa na zapojenie ESMA do dohľadu nad agentúrami a na vymedzenie jeho nových úloh a právomocí. Je veľmi dôležité, aby bol ESMA hneď, ako bude zriadený, schopný vykonávať svoje právomoci, ktorými zabezpečí riadny dohľad nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v Európskej únii, ako aj agentúrami tretích krajín, ktorých ratingy budú v Európskej únii povolené.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Zdržal som sa hlasovania o správe o ratingových agentúrach. Tieto ratingové agentúry otvorene slúžia záujmom medzinárodných špekulantov. Od začiatku krízy hrajú zápornú úlohu a robia tak aj naďalej. Ich cielené a svojvoľné znižovanie úverového ratingu krajín v Európe a aj mimo nej dostalo tieto krajiny do ničivého kruhu špekulácie a pôžičiek. Zvyšovanie rozpätí zvyšuje finančné problémy krajín a obohacuje trhy na ich úkor. Úloha a praktiky ratingových agentúr majú predovšetkým v eurozóne negatívny následok na stabilitu eura. EÚ nesie vážnu politickú zodpovednosť, keďže im udelila právo posudzovať spoločnosti a tiež hospodárstva členských štátov. Myslím si, že je potrebné okamžite prijať účinné opatrenia, aby sa ukončila špekulatívna povaha ratingových agentúr, a teda radikálne zmenilo a doplnilo nariadenie (ES) č. 1060/2009. Správa obsahuje niekoľko pozitívnych, ale, bohužiaľ, slabých návrhov a robí len nesmelé kroky týmto smerom.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Potreba tejto zmeny vyplýva z potreby prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1060/2009 novej štruktúre európskeho dohľadu a zo zavedenia nových mechanizmov na centralizáciu činností ratingových agentúr.

Na tento účel dostane európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy – ESMA) vlastné právomoci týkajúce sa dohľadu, vyšetrovania a uplatňovania sankcií. Teraz musíme zabezpečiť, aby bol ESMA schopný vykonávať svoje právomoci a zabezpečiť riadny dohľad nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v Európskej únii, ako aj agentúrami tretích krajín, ktorých ratingy budú v Európskej únii povolené.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne.(GA) Táto správa je technickým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom existujúcej smernice a od januára 2011 udeľuje právomoci novému orgánu dohľadu, Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). Nesmieme zabudnúť na to, že sa očakáva, že na jar 2011 dôjde ku komplexnejšiemu zlepšeniu ratingových agentúr.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, teoreticky už existuje dohľad nad ratingovými agentúrami a ich regulácia na európskej úrovni. Ale spochybnilo to dominantné postavenie troch amerických agentúr, ktoré vládnu na európskych trhoch, s vplyvom na štátny dlh, a teda úrokové sadzby, za ktoré si európske štáty môžu požičiavať? Obávam sa, že nie. Nezastavilo to agentúru Standard & Poor, aby sa pomerne nedávno vyhrážala znížiť úverový rating Belgicka, ani agentúru Moody's, aby hrozila Španielsku, a ani agentúru Fitch, ktorá hrozila Írsku.

Žiadna z týchto agentúr nebola penalizovaná, či už zo strany klientov, alebo tým, že by sa poškvrnila ich povesť, za to, že neodviedli dobrú prácu počas krízy okolo Enronu alebo krízy rizikových hypoték. Teraz vyhlasujú, že majú politickú úlohu: vyhrážanie sa Belgicku je pokusom vnútiť vytvorenie vlády; absencia hrozby voči Francúzsku je pokusom umelo zabrániť rozpadnutiu eurozóny. Pravda je, že majú moc len preto, že trhy nie sú regulované, a váš text, za ktorý som aj tak hlasoval, neurobí veľa preto, aby veci zlepšil.

 
  
MPphoto
 
 

  Takis Hadjigeorgiou (GUE/NGL) , písomne.(EL) Toto nariadenie sa zaoberá dohľadom nad ratingovými agentúrami zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a dohľadom nad používaním úverových ratingov jednotlivými subjektmi, ktoré podliehajú dohľadu na vnútroštátnej úrovni. Vnútroštátne orgány dohľadu zostanú zodpovedné za dohľad nad používaním úverových ratingov týmito individuálnymi subjektmi. Vnútroštátne orgány však nebudú mať právomoci prijať opatrenia v oblasti dohľadu proti ratingovým agentúram, ktoré porušia toto nariadenie. Presne tento bod návrhu sa skúma z hľadiska zlučiteľnosti so zásadou proporcionality. Návrh vytvára systém kontroly, ale v kontexte súčasného neoliberálneho prostredia nie je zabezpečené jeho skutočné, základné vykonávanie, je to len psychologicky nové opatrenie určené predovšetkým širokej verejnosti.

Nie je určený na nahradenie predchádzajúceho systému; je určený na zavedenie nového systému kontroly, ktorý predtým neexistoval ani v takejto forme, čo umožnilo predovšetkým ratingovým agentúram napredovať plným tempom bez ohľadu na všetko ostatné. V tomto zmysle je možno lepšie mať tento systém ako žiadny.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Havel (S&D), písomne. (CS) Hlasoval som za správu o zriadení centralizovaného dohľadu nad ratingovými agentúrami. Plne súhlasím s obsahom správy pána Gauzèsa o návrhu nariadenia, ktorý vymedzuje model centralizovaného dohľadu nad ratingovými agentúrami zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) najmä vzhľadom na značnú mobilitu služieb, ktoré ratingové agentúry poskytujú, a ich priamy vplyv na finančné trhy. Centralizovaný dohľad by mohol viesť k vyššej transparentnosti vo svete ratingových agentúr a mohol by podporiť lepšiu hospodársku súťaž medzi jednotlivými agentúrami. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu. Obávam sa však, že navrhované obdobie, počas ktorého majú byť vykonané všetky zmeny týkajúce sa prenesenia kompetencií a povinností z príslušných orgánov dohľadu v členských štátoch na ESMA, je príliš krátke a myslím si, že by sa malo predĺžiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za túto správu, pretože globálna finančná kríza, ku ktorej prispeli aj úverové agentúry, ukázala, že je potrebné vytvoriť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad nimi. Na tento účel bolo v roku 2009 schválené nariadenie o ratingových agentúrach. Nariadenie umožnilo vytvoriť európsky systém registrácie ratingových agentúr, ktoré vydávajú ratingy používané v Európskej únii, a dohľad nad týmito agentúrami. Stanovili sa v ňom tiež podmienky, za ktorých sa môžu v rámci Európskej únie používať ratingy vydané agentúrami tretích krajín. Dohoda dosiahnutá v otázke štruktúry európskeho dohľadu, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2011, ustanovuje, že Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) bude vykonávať svoje právomoci dohľadu, predovšetkým pokiaľ ide o úverové agentúry. Preto je potrebné zmeniť a doplniť nariadenie o ratingových agentúrach, aby sa upravilo vydávanie povolení ratingovým agentúram a dohľad nad nimi zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Tento orgán bude mať svoje vlastné právomoci dohľadu, ale tiež vyšetrovacie právomoci, a bude môcť postihovať nedodržiavanie tohto nariadenia. Pokuty budú vyberať členské štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) Mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad nimi je potrebný. Musíme brať do úvahy skutočnosť, že ratingové agentúry čiastočne prispeli ku kríze. V roku 2011 dostaneme od Komisie návrh rôznych doplnkových opatrení týkajúcich sa ratingov a po prijatí tejto správy bude možné zaviesť tieto opatrenia. Uvedené úvahy ma presvedčili, aby som podporil túto správu, čím som vyjadril svoje presvedčenie, že rýchlo nadobudne platnosť a uvidíme pozitívne výsledky.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Súkromné ratingové agentúry dostali nové práva na určovanie noriem a prísľuby od verejných orgánov, že im budú delegované právomoci. Ich závislosť od súkromných partnerov nepozná žiadne hranice. Ani ich svojvoľná povaha. Verejné orgány rezignovali. Je to hanba.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Je potrebné podniknúť kroky na túto zmenu, aby sa nariadenie (ES) č. 1060/2009 mohlo prispôsobiť novej štruktúre európskeho dohľadu a aby sa mohol zaviesť nový mechanizmus na centralizáciu činností ratingových agentúr. Preto dostane európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy – ESMA) vlastné právomoci týkajúce sa dohľadu, vyšetrovania a uplatňovania sankcií. Je veľmi dôležité, aby bol ESMA schopný vykonávať svoje právomoci a zabezpečiť riadny dohľad nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Nemohol som podporiť túto správu, lebo hoci som za mnohé z bodov v správe a celkovo za návrhy o zvýšenej transparentnosti, lepšej informovanosti a dohľade nad ratingovými agentúrami a ostatnými finančnými subjektmi, bude tento návrh slúžiť záujmom investorov, ktorí sú veľmi ďaleko od takzvaného „skutočného hospodárstva“, keďže im správa dáva väčšiu právnu istotu. Preto, hoci si myslím, že je potrebné, ako je v správe uvedené, usilovne pracovať na dosiahnutí transparentnosti a práva na jasné informácie vo finančnom systéme, považujem za potrebnejšie ukončiť finančné špekulácie a pracovať na dosiahnutí nariadenia, ktoré finančné trhy vystaví dohľadu členských štátov. Táto správa sa usiluje o transparentnosť, informácie a určitý stupeň dohľadu nad finančnými subjektmi, ale robí to opatrne a z kapitalistického hľadiska, ktoré sa snaží vyhovieť finančnému odvetviu, s čím sa nestotožňujem a ani to nepodporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. Je to veľmi dôležitý nástroj na informovanie občanov EÚ o pomeroch v spoločnostiach a v bankách, ale tiež na porovnanie konkurencieschopnosti rôznych značiek a výrobkov. Hlasoval som za túto správu. Takisto dúfam, že v budúcnosti sa toto nariadenie doplní o kontrolu ratingov politických strán a masmédií, aby sa zabránilo manipulácii verejnej mienky za peniaze. Ratingové agentúry nepracujú intenzívne na tom, aby získali informácie a analyzovali ich. Sú ochotné ukázať vyhovujúci výsledok tým, ktorí zaplatia. Každý, kto manipuluje verejnou mienkou a klame tak spoločnosť, si zaslúži prísne potrestanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Viac ako čokoľvek iné nám finančná kríza ukázala, že ratingové agentúry majú nebezpečný monopol a že ich hodnotenia nie sú vždy správne a niekedy sú veľmi riskantné. Preto je dôležité vytvoriť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad nimi. Keďže sú súčasťou veľmi komplexného systému finančných trhov, bolo prijaté rozhodnutie zaviesť na tento účel dvojitý systém. Navyše sú v správe stanovené podmienky, za ktorých sa môžu v rámci Európskej únie používať ratingy vydané agentúrami tretích krajín.

Pre systém dohľadu je, samozrejme, nevyhnutné, aby sa mohli ukladať sankcie. Budúcnosť ukáže, do akej miery sa budú naozaj uplatňovať. Skutočnosť, že sa teraz zriadilo viacero orgánov dohľadu EÚ, čo zahŕňa zvýšenú administratívu a náklady, nie je pre európskych daňovníkov dobrá. Pri hlasovaní som to zobral do úvahy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že:

– registrácia ratingových agentúr v Únii a neustály dohľad nad nimi by mali byť výhradnou zodpovednosťou európskeho orgánu dohľadu, a to Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý by mal mať výlučné právomoci na podpisovanie dohôd o spolupráci o výmene informácií s príslušnými orgánmi v tretích krajinách;

– európsky orgán dohľadu (ESMA) má byť zodpovedný za registráciu a stály dohľad nad ratingovými agentúrami a má mať právo prostredníctvom jednoduchej požiadavky alebo rozhodnutia požadovať všetky potrebné informácie od ratingových agentúr, od jednotlivcov, ktorí sa zúčastňujú na činnosti ratingových agentúr, od organizácií, ktoré sú predmetom ratingu, a tretích strán s nimi spojených, od tretích strán, ktoré sú subdodávateľmi akýchkoľvek prevádzkových služieb pre ratingové agentúry, a od akýchkoľvek jednotlivcov, ktorí majú s ratingovými agentúrami alebo ich činnosťami úzke alebo významné väzby;

– registrácia ratingovej agentúry, ktorú schváli príslušný orgán, by mala po prenesení právomocí v oblasti dohľadu z príslušných orgánov na európsky orgán dohľadu (ESMA) zostať platná v celej Únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) Globálna finančná kríza, ku ktorej prispeli aj ratingové agentúry, ukázala, že je nevyhnutné vytvoriť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad nimi. Na tento účel bolo v roku 2009 prijaté nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach.

Nariadenie umožnilo vytvoriť európsky systém registrácie ratingových agentúr, ktoré vydávajú ratingy používané v Európskej únii, a dohľad nad týmito agentúrami. Stanovili sa v ňom tiež podmienky, za ktorých sa môžu v rámci Európskej únie používať ratingy vydané agentúrami tretích krajín, a to uplatnením dvojitého systému uznávania a potvrdzovania ratingov. Preto som hlasoval za túto správu a podporil som spravodajcu pána Gauzèsa, ktorý navrhuje zamerať sa na zapojenie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) do dohľadu nad agentúrami a na vymedzenie jeho nových úloh a právomocí. Je skutočne mimoriadne dôležité, aby bol ESMA hneď od svojho vzniku schopný vykonávať svoje právomoci, ktorými zabezpečí riadny dohľad nad ratingovými agentúrami pôsobiacimi v EÚ, ako aj agentúrami tretích krajín, ktorých ratingy budú v EÚ povolené.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s tým, že transparentnosť informácií, ktoré poskytuje emitent finančného nástroja hodnoteného vymenovanou ratingovou agentúrou, môže pre fungovanie trhu a ochranu investorov predstavovať eventuálne významnú pridanú hodnotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Globálna finančná kríza, ku ktorej prispeli aj ratingové agentúry, ukázala, že je nevyhnutné vytvoriť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad týmito agentúrami. Na tento účel bolo v roku 2009 prijaté nariadenie (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie umožnilo vytvoriť európsky systém registrácie ratingových agentúr, ktoré vydávajú ratingy používané v Európskej únii, a dohľad nad týmito agentúrami. Stanovili sa v ňom tiež podmienky, za ktorých sa môžu v rámci Európskej únie používať ratingy vydané agentúrami tretích krajín, a to uplatnením dvojitého systému uznávania a potvrdzovania ratingov. Počas diskusií, ktoré predchádzali prijatiu nariadenia (ES) č. 1060/2009, spravodajca zdôrazňoval, že je nevyhnutné zaviesť spoločný dohľad nad ratingovými agentúrami a spoločnú kontrolu ich produktov na úrovni celej EÚ.

Táto zásada bola prijatá a Komisia sa zaviazala prísť s legislatívnym návrhom v tomto zmysle. Dohoda o európskej štruktúre dohľadu, ktorá nadobudne platnosť 1. januára 2011, umožní vykonávanie účinného dohľadu nad ratingovými agentúrami. V nariadení o zriadení ESMA sa zdôrazňuje, že tento orgán bude mať vlastné právomoci v oblasti dohľadu týkajúce sa najmä ratingových agentúr.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL), písomne.(EL) Toto nariadenie sa zaoberá dohľadom nad ratingovými agentúrami zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a dohľadom nad používaním úverových ratingov jednotlivými subjektmi, ktoré podliehajú dohľadu na vnútroštátnej úrovni. Vnútroštátne orgány dohľadu zostanú zodpovedné za dohľad nad používaním úverových ratingov týmito individuálnymi subjektmi. Vnútroštátne orgány však nebudú mať v prípade porušenia tohto nariadenia právomoci prijať opatrenia v oblasti dohľadu proti ratingovým agentúram. Presne tento bod návrhu sa skúma z hľadiska zlučiteľnosti so zásadou proporcionality.

Návrh vytvára systém kontroly, ale v kontexte súčasného neoliberálneho prostredia nie je zabezpečené jeho skutočné, podstatné vykonávanie okrem jeho psychologicky nového účinku, ktorý je určený predovšetkým širokej verejnosti. Nie je však určený, aby nahradil predchádzajúci systém; je určený na zavedenie nového systému kontroly, ktorý predtým neexistoval, ani v takejto forme, čo umožnilo ratingovým agentúram napredovať plným tempom bez ohľadu na všetko ostatné. V tomto zmysle je možno lepšie mať tento systém ako žiadny.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. − (DE) Rád som hlasoval za túto správu. Postupný proces regulácie finančných trhov začína dostávať konečnú podobu. Zlepšila sa ochrana investorov a zvýšila sa transparentnosť. Nariadenia majú teraz väčší záber a sú komplexnejšie, a preto poskytujú zúčastneným lepšiu ochranu.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Svetová finančná kríza, ku ktorej prispeli čiastočne aj ratingové agentúry, zapríčinila, že je potrebné vytvoriť mechanizmus na monitorovanie ratingových agentúr a dohľad nad týmito agentúrami. Z tohto dôvodu vznikne 1. januára 2011 Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

Pretrvávajúca kríza a neustále nové poznatky o trhových mechanizmoch si zároveň vynucujú, aby sa úlohy a právomoc tohto orgánu neustále prispôsobovali a v prípade potreby rozšírili. Preto veľmi vítam podrobné vymedzenie a objasnenie právomocí ESMA vo vzťahu k príslušným vnútroštátnym orgánom. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

 
  
  

Správa: Anja Weisgerber (A7-0050/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za tento dokument, pretože prispieva k potrebnému zjednodušeniu právneho rámca EÚ. Myslím si, že osem smerníc, ktoré v súčasnosti platia v oblasti metrológie, prácu v tejto oblasti viac sťažujú ako ju podporujú. Zároveň sa stotožňujem so stanoviskom spravodajkyne, že členské štáty by mali dostať viac času na preskúmanie, či zrušenie smerníc nepovedie k právnej neistote, čo by si vyžiadalo zosúladenie európskych predpisov. Preto si myslím, že sa musí prijať riešenie, ktoré smernice zruší, ale ktoré poskytne aj dostatok času na analýzu možných následkov pri širšom preskúmaní základných právnych nástrojov v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Metrológia je vedou meraní. Európania už oddávna prijímajú mnoho systémov merania vo všetkých oblastiach (dĺžka, objem, liehometria atď.). Napríklad schválenie metrického systému viedlo k lepšej spolupráci medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi na kontinente a potom globálne. V mnohých oblastiach však existuje široká škála mier a systémov merania. Pretože Únia chce odstrániť tieto prekážky spolupráce medzi Európanmi, vykonáva dlhodobú politiku harmonizácie systémov merania. Smernica 2004/22 bola v tejto politike dôležitým krokom. Keď teraz pripravujeme revíziu tejto legislatívy, ukázali sa mnohé nástroje ako prekonané a mali by sa odstrániť, aby bola táto legislatíva zrozumiteľnejšia. Podporila som tento text, pretože vhodne upravuje právne predpisy v oblasti metrológie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Súhlasím s tým, že je potrebné zjednodušiť acquis Spoločenstva a aktualizovať smernice, ktoré sa už neuplatňujú, prispôsobiť ich našej dobe. Predmetné smernice sú prekonané a neprispievajú k lepšej právnej úprave. Komisia si myslí, že právne predpisy v oblasti metrológie nie je potrebné harmonizovať, pretože je presvedčená o tom, že medzi členskými štátmi je dostatočná spolupráca a že súčasný stav vzájomného uznávania pravidiel vychádzajúcich z medzinárodných noriem jednotlivých členských štátov funguje uspokojivo. Musí sa však vziať do úvahy, že by bolo na škodu, keby existovala medzera v právnej úprave tejto oblasti, a že by sme nemali prispievať k právnym nejasnostiam.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Správa, o ktorej diskutujeme, hovorí o možnosti stiahnutia ôsmich smerníc týkajúcich sa metrológie v šiestich odvetviach s cieľom zjednodušiť podstatu európskeho práva v tejto oblasti: vodomery na studenú vodu pre neupravenú vodu (smernica 75/33/EHS); liehomery a liehové tabuľky (smernice 76/765/EHS a 76/766/EHS); závažia strednej a vyššej triedy presnosti (smernice 71/317/EHS a 74/148/EHS); tlakomery na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel (smernica 86/217/EHS); meranie násypnej hustoty obilia (smernica 71/347/EHS), a kalibrácia nádrží plavidiel (smernica 71/349/EHS).

Po preskúmaní rôznych možností týkajúcich sa týchto ôsmich smerníc – úplné zrušenie, zrušenie s podmienkami, bez rušenia – došla Komisia k záveru, že žiadna z možností nie je jednoznačne najlepšia. Z dôvodu zlepšenia právnej úpravy však Komisia uprednostňuje zrušenie všetkých smerníc, to jest, uprednostňuje novú právnu úpravu v rámci meradiel.

Podporujem túto voľbu Komisie z hľadiska legislatívnej kvality, i keď si myslím, že členské štáty by mali mať k dispozícii dostatok času na analýzu možných následkov pri širšom preskúmaní základného právneho nástroja v tejto oblasti, a to smernice o meradlách (smernica 2004/22/ES).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Jednoduché a aktuálne acquis Spoločenstva sú jedným z cieľov EÚ. Nemá význam zachovávať platnosť predpisov, ktoré sú už úplne prekonané. Pokiaľ ide o metrológiu, vládne presvedčenie, že harmonizácia nie je nutná, keďže legislatíva platná v súčasnosti je v stave vzájomného uznávania pravidiel vychádzajúcich z medzinárodných noriem jednotlivých členských štátov. Je však dôležité, aby sa v právnych predpisoch nevytvorila medzera a nevznikli tak právne nejasnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som za túto správu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zrušujú smernice týkajúce sa metrológie, keďže, tak ako spravodajkyňa, podporujem všeobecný cieľ lepších právnych predpisov. Podporujem tiež názor, že „členské štáty by mali mať k dispozícii viac času na preskúmanie toho, či zrušenie smerníc povedie k právnej neistote“. Myslím si, že tieto smernice týkajúce sa meradiel by sa mali zrušiť a zjednodušiť po preskúmaní právneho základu metrológie: smernice o meradlách. Celkove si myslím, že zjednodušenie právnych predpisov EÚ je pozitívnym krokom, keďže pre občanov to zlepší prístup k právnym predpisom a umožní účinnejšiu prácu v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Osem smerníc EÚ v súčasnosti pokrýva oblasť metrológie v šiestich rôznych odvetviach. Z dôvodov lepšej tvorby právnych predpisov navrhuje Komisia zrušenie smerníc. Podľa Komisie nie je harmonizácia nutná, keďže súčasná situácia vzájomného uznávania vnútroštátnych pravidiel funguje uspokojivo. Spravodajkyňa si však myslí, že členské štáty by mali mať k dispozícií viac času, aby mohli preskúmať, či zrušenie smerníc nepovedie k právnej neistote. Hlasoval som za túto správu, keďže problémy právnych nejasností spravodajkyňa zohľadní.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Zrušenie európskych smerníc v podstate znamená, že v systéme Európskej únie vznikne regulačné vákuum, ale modernizácia takého systému, akým sú smernice v oblasti metrológie, je určite krokom smerom k rozsiahlejšiemu a pokrokovejšiemu spoločnému systému. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu o zrušení ôsmich smerníc Rady v oblasti metrológie. Vyváženosť zásady, s ktorou sa stotožňujú Rada a aj Komisia, je však krehká, pretože každý členský štát sa bude musieť spoľahnúť na vzájomné uznávanie vnútroštátnych noriem zabraňujúc vzniku problémov pre podniky v odvetví, ktoré sa spolieha na pravidlá metrológie, do schválenia revízie smernice o meradlách, ktorá zlúči príslušné právne predpisy na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Súhlasím so stanoviskom spravodajkyne, ktorá podporuje lepšie právne predpisy v oblasti metrológie.

Komisia uprednostňovala úplné zrušenie všetkých ôsmich smerníc týkajúcich sa metrológie; stanovisko spravodajkyne je však vyváženejšie, keďže poskytuje členským štátom viac času, aby mohli preskúmať, či zrušenie smerníc nepovedie k právnej neistote, čo by si vyžiadalo zosúladenie európskych predpisov týkajúcich sa metrológie na európskej úrovni. Stanovilo sa tak prechodné obdobie na analýzu možných následkov zrušenia smerníc a na analýzu potreby preskúmať základnú smernicu v tejto oblasti (smernica 2004/22/ES).

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Súhlasím so spravodajkyňou pani Weisgerberovou, ktorá podporuje všeobecný cieľ lepšej tvorby právnych predpisov. Ale pokiaľ ide o tento návrh, nie je úplne jasné, ktorá možnosť je najlepšia. Komisia došla pri hodnotení rôznych možností týkajúcich sa týchto ôsmich smerníc v oblasti metrológie (úplné zrušenie, zrušenie s podmienkami, bez rušenia) vo svojom posúdení vplyvov k záveru, že „žiadna z možností nie je jednoznačne najlepšia“.

Z dôvodu zlepšenia právnej úpravy však Komisia uprednostňuje zrušenie všetkých smerníc (a spolieha sa na vzájomné uznávanie vnútroštátnych predpisov) pred ich zosúladením, t. j. novými úpravami smernice o meradlách. Zopakujem, že súhlasím so spravodajkyňou, ktorá si myslí, že členské štáty by mali mať k dispozícii viac času na preskúmanie toho, či zrušenie smerníc nepovedie k právnej neistote, čo by si vyžiadalo zosúladenie európskych predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Zrušenie všetkých ôsmich smerníc veľmi pravdepodobne povedie k ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, keďže členské štáty budú môcť zavádzať vnútroštátne predpisy o meradlách, čo teraz pokrývajú rušiace sa smernice. Ani smernice, ktoré sa rušia, ani smernice, ktoré zostávajú v platnosti, nezvýšia všeobecnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Možno to dosiahnuť len ich úpravou. Myslím si, že členské štáty by mali mať k dispozícii viac času na preskúmanie toho, či zrušenie smerníc nepovedie k právnej neistote, čo by si vyžiadalo zosúladenie európskych predpisov. Podporujem tiež návrh spravodajkyne, aby sa celý proces ukončil najneskôr do 1. mája 2014. Preto som hlasovala za túto správu, keďže je v nej zvolené riešenie, v rámci ktorého sa smernice zrušujú, ale ktoré poskytuje tiež dostatočný čas na analýzu možných následkov pri širšom preskúmaní základného právneho nástroja v tejto oblasti, smernice o meradlách (2004/22/ES).

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Súhlasím so všeobecným cieľom lepších právnych predpisov v oblasti metrológie. Myslím si však, že by bolo vhodné lepšie to zvážiť, pretože unáhlená štandardizácia by mohla priniesť skôr problémy a právnu neistotu ako osoh.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – EP týmto hlasovaním dokázal, že podporuje všeobecný cieľ lepšej tvorby právnych predpisov. Ale pokiaľ ide o tento návrh, nie je úplne jasné, ktorá možnosť je najlepšia. Komisia došla pri hodnotení rôznych možností týkajúcich sa týchto ôsmich smerníc v oblasti metrológie (úplné zrušenie, zrušenie s podmienkami, bez rušenia) vo svojom posúdení vplyvov k záveru, že „žiadna z možností nie je jednoznačne najlepšia“. Z dôvodu zlepšenia právnej úpravy však Komisia uprednostňuje zrušenie všetkých smerníc (a spolieha sa na vzájomné uznávanie vnútroštátnych predpisov) pred ich zosúladením, t. j. novými úpravami smernice o meradlách. EP zastáva názor, že členské štáty by mali mať k dispozícii viac času na preskúmanie toho, či zrušenie smerníc nepovedie k právnej neistote, čo by si vyžiadalo zosúladenie predpisov na európskej úrovni.

Preto sme zvolili riešenie, v rámci ktorého sa smernice zrušia, ale ktoré zároveň poskytne dostatočný čas na analýzu možných dôsledkov pri širšom preskúmaní základného právneho nástroja v tejto oblasti, smernice o meradlách (2004/22/ES).

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. − (DE) Hlasoval som za túto správu, pretože výrazne prispieva k zníženiu byrokracie, čo neustále požadujeme, a umožňuje zrušenie viac ako 20 smerníc, ktoré sú zastarané alebo už nepotrebné. Je to správny prístup na dosiahnutie zrozumiteľnejšej a jednoduchšej Európy.

 
  
  

Správa: Zita Gurmai, Alain Lamassoure (A7-0350/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Podporila som toto dôležité uznesenie, pretože som presvedčená, že európska iniciatíva občanov bude silným nástrojom slúžiacim na tvorbu programu a podporí väčšie cezhraničné diskusie v EÚ. Iniciatíva občanov poskytuje európskym občanom právo predkladať legislatívne návrhy. Aby sa táto iniciatíva stala účinná, mali by organizátori európskej iniciatívy občanov vytvoriť občiansky výbor zložený z osôb z rôznych členských štátov. Zabezpečí sa tým, že nové témy budú skutočne európske, a spolu s tým sa od úplného začiatku zaručí aj pridaná hodnota pomoci poskytnutej na zbieranie podpisov. Myslím si, že iniciatíva občanov bude úspešná len vtedy, ak budú právne predpisy EÚ jednoduché s ohľadom na občanov, nebudú vyžadovať plnenie zložitých povinností od organizátorov a spôsobovať ich frustráciu. Tiež je veľmi dôležité, aby bol tento proces v súlade s požiadavkou EÚ na ochranu údajov a bol dokonale transparentný od začiatku až do konca. Európska iniciatíva občanov je novým nástrojom participatívnej demokracie na úrovni kontinentu, a preto by sa mala značná pozornosť venovať komunikačným a informačným kampaniam s cieľom zvýšiť informovanosť o európskej iniciatíve občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne.(EL) Kompromis medzi Európskym parlamentom a Radou o nariadení o takzvanej iniciatíve občanov, ktorého dosiahnutie sprevádzali absurdné triumfálne reči o posilnení demokratických inštitúcií EÚ, nie je ničím iným ako urážajúcim pokusom o manipuláciu a oklamanie ľudí. Táto iniciatíva falošne nazvaná iniciatíva občanov nie je len zbytočná, môže sa ukázať ako nebezpečná pre ľudí. Okrem schválených procedurálnych požiadaviek na vyzbieranie 1 000 000 podpisov, ktoré sú potrebné, aby sa Komisii mohla predložiť žiadosť o prijatie legislatívnej iniciatívy, je to v podstate to isté: Komisia nemá žiadnu povinnosť navrhnúť legislatívnu iniciatívu a nie je viazaná ani jej obsahom.

Naopak, takýto druh „iniciatívy občanov“, ktorú usmerňujú a manipulujú mechanizmy kapitalistického a buržoázneho politického systému, môžu orgány EÚ využiť na to, aby maximálne protiľudové a spiatočnícke rozhodnutia EÚ a monopoly predstavili ako údajnú „požiadavku ľudu“. Takáto „iniciatíva“ bude navyše využívať podpisy, memorandá a požiadavky proti organizovanému ľudovému hnutiu, hnutiu pracujúcej triedy, masovým demonštráciám, snahám a rôznym druhom boja. Rôzne „iniciatívy občanov“ nemôžu skryť spiatočnícku tvár EÚ, ani nebudú môcť zvrátiť vyhrotenie triedneho a ľudového boja.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Iniciatíva občanov bola sľúbená v Lisabonskej zmluve, teraz sa konečne vykonáva. Táto nová forma účasti na tvorbe politiky Európskej únie umožňuje európskym občanom priamo osloviť Komisiu a požiadať ju, aby predložila návrh vo veciach, ktoré ich zaujímajú, za predpokladu, že tieto záležitosti sú v rámci právomocí EÚ. Aby sa toto nové právo európskych občanov stalo realitou, čakali sme len na stanovenie pravidiel postupu. To sa teraz stalo a ja som návrh v hlasovaní podporila. „Občiansky výbor“ pozostávajúci z osôb pochádzajúcich najmenej zo siedmich členských štátov môže u Komisie zaregistrovať iniciatívu. Potom môže začať proces zbierania podpisov v papierovej forme alebo elektronicky. Milión podpisov, ktoré sú požadované, musí pochádzať najmenej zo štvrtiny členských štátov EÚ a podpisy musia byť vyzbierané počas obdobia v trvaní najviac 12 mesiacov. Členské štáty budú overovať vyhlásenia o podpore. Všetky podpisy musia pochádzať od občanov Európskej únie, ktorí dosiahli dostatočný vek na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Nakoniec Komisia ako strážkyňa zmlúv prijme konečné rozhodnutie, či sa má začať navrhnutý legislatívny postup.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Podporujem rozhodnutie prijaté Európskym parlamentom o práve predkladať legislatívny návrh prostredníctvom európskej iniciatívy občanov. Existuje domnienka, že zavedenie iniciatívy vytvorí priame spojenie medzi občanmi a inštitúciami, čím sa preklenie ich vzájomná vzdialenosť a zabezpečí sa, aby inštitúcie riešili konkrétne problémy, ktoré sú dôležité pre občanov. Prostredníctvom európskej iniciatívy občanov sa môžu občania obrátiť priamo na Európsku komisiu s cieľom iniciovať právny akt. Komisia rozhodne o tom, aké opatrenia budú nasledovať po úspešných iniciatívach občanov. Európsky parlament bude môcť podporiť dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom organizovania verejných vypočutí alebo prijímania uznesení. Keďže to je nová iniciatíva, bolo by dobré, keby Komisia každé tri roky predkladala správu o jej vykonávaní a v prípade potreby navrhla revíziu nariadenia. Na zabezpečenie účinného uplatňovania iniciatívy by sa malo vyhnúť komplikovaným administratívnym postupom. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby bol tento proces v súlade s požiadavkami EÚ na ochranu údajov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Potom, ako sa dosiahol kompromis o pravidlách upravujúcich európsku iniciatívu občanov, bola správa schválená veľmi veľkou väčšinou: 628 hlasov bolo za, len 15 proti a 24 poslancov sa zdržalo hlasovania. Teší ma toto hlasovanie, ktoré umožňuje, aby bolo od roku 2012 jasnejšie počuť hlasy európskych občanov. Koncepcia je jednoduchá, je tu určitý druh petície na európskej úrovni: občiansky výbor pozostávajúci z členov najmenej siedmich členských štátov bude mať jeden rok na to, aby vyzbieral jeden milión podpisov o nejakej veci vo verejnom záujme, ktorá si vyžaduje pozornosť Komisie. Komisia potom musí do troch mesiacov rozhodnúť, či legislatívny návrh o tejto veci považuje za vhodný alebo nie a musí udať dôvody svojho rozhodnutia. Možno sme proti niektorým podmienkam, ktoré dosiahli členské štáty, ako napríklad požiadavka, že na podpísanie petície musí byť podpisujúci občanom a nielen obyvateľom Európskej únie, alebo možnosť, že štáty môžu od jednotlivcov požadovať preukazy totožnosti na kontrolu ich podpisov. V každom prípade je však iniciatíva občanov pozitívnou myšlienkou a krokom smerom k participatívnej demokracii, ktorá sa teraz musí uskutočniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože európska iniciatíva občanov, ktorú priniesla Lisabonská zmluva, je obrovským krokom smerom k užším vzťahom medzi Európskou úniou a európskymi občanmi. Nová iniciatíva poskytne občanom tie isté právomoci politickej iniciatívy, ako majú teraz Rada ministrov a Európsky parlament. Okrem toho poskytne občanom prostriedok, aby boli ich hlasy vypočuté tým, že sa im umožní predkladať európskym inštitúciám niektoré témy, ktoré ich zaujímajú. Takýto recipročný vzťah je obojstranne prospešný. Zavedenie iniciatívy zaručí, že inštitúcie Európskej únie budú riešiť konkrétne problémy, ktoré sú dôležité pre občanov. Európsky parlament bude môcť navyše pomáhať občanom dosiahnuť tieto ciele takým spôsobom, že využije všetky prostriedky, ktoré sú v jeho právomociach, aby podporil zvolené iniciatívy občanov predovšetkým prostredníctvom organizovania verejných vypočutí a prijímania uznesení.

Európska únia však musí zabezpečiť, aby bol tento proces v súlade s požiadavkami EÚ na ochranu údajov a bol dokonale transparentný od začiatku až do konca. Jedine zaručením bezpečného prostredia, v ktorom môžu občania predkladať návrhy, budeme môcť získať ich dôveru a podporovať ich záujem o prácu Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) Iniciatíva občanov, ktorá poskytuje jednému miliónu Európanov právo navrhovať legislatívne iniciatívy, zavádza do Európskej únie koncepciu participatívnej demokracie, čo je v skutočnosti stanovené v Lisabonskej zmluve. Tento krok EÚ je nový a dôležitý a Parlament tak dostane od občanov, ktorých zastupuje, odozvu, či to, čo robí, je dobré alebo nie. Vítam skutočnosť, že Parlament sa čo najviac snažil, aby bol postup na predkladanie legislatívnej iniciatívy pre občanov EÚ čo najjednoduchší a ľahko použiteľný, pretože ho v skutočnosti budú využívať práve títo občania. Nepotrebujeme komplikovaný postup, ktorý by občanom EÚ spôsobil len frustráciu.

Schválili sa základné požiadavky Parlamentu, napríklad aby sa prípustnosť kontrolovala na začiatku a nie po vyzbieraní 300 000 podpisov. Za víťazstvo pre Parlament a občanov EÚ považujem to, že minimálny počet členských štátov, z ktorých musia pochádzať vyzbierané podpisy, je jedna štvrtina a nie jedna tretina, ako bolo pôvodne navrhnuté. Dúfam, že v roku 2012, kedy rozhodnutie Parlamentu nadobudne platnosť, predložia občania EÚ čo najviac iniciatív.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Hlasoval som za správu o iniciatíve občanov, pretože veľmi dobre viem, že to je jednoducho prostriedok na vyjadrenie vôle európskych občanov a nie významný prostriedok, ktorý by zabezpečil účasť na tvorbe politík alebo zvrátil súčasné politiky. Komisia sa snažila, aby čo najviac obmedzila toto špecifické občianske právo, a preto konečný text neodráža skutočné ambície, na vykonávanie tohto práva stanovuje napríklad osobitné komplikované postupy. Bohužiaľ, dôležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Konfederatívnou skupinou Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice boli zamietnuté, a v dôsledku toho nemôžu iniciatívy podpisovať obyvatelia EÚ, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, čo bráni rovnakej účasti obyvateľov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ani neexistuje záruka, že podpisy budú zodpovedať číslam preukazov totožnosti signatárov.

Napriek tomu je konečný text omnoho lepší ako pôvodne predložený text, keďže ako minimálny počet členských štátov stanovuje jednu štvrtinu, navrhuje, aby boli iniciatívy zaregistrované ihneď, a požaduje, aby Komisia pre každú úspešnú iniciatívu zorganizovala verejné vypočutie a zabezpečila absolútnu transparentnosť, pokiaľ ide o financovanie každej iniciatívy.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Túto iniciatívu som vždy považoval za jednu z najdôležitejších inovácií Lisabonskej zmluvy. Možnosť, že jeden milión občanov pochádzajúcich z významného počtu členských štátov bude môcť predložiť legislatívnu iniciatívu, by mala prispieť k posilneniu európskych občianskych práv a povinností občianskej spoločnosti organizovanej na úrovni EÚ. Zdôraznil som rozsah tohto opatrenia, pretože poslanci Európskeho parlamentu nemajú právo navrhovať legislatívne iniciatívy. Dúfam, že praktické uplatňovanie tejto legislatívnej iniciatívy sa neukáže ako príliš byrokratické, čo by odrádzalo od využívania tohto nového nástroja.

 
  
MPphoto
 
 

  Cornelis de Jong (GUE/NGL), písomne. − Hoci plne podporujem európsku iniciatívu občanov, hlasoval som proti konečnému legislatívnemu uzneseniu, pretože som sklamaný z toho, ako málo sa s týmto sľubným nástrojom v konečnom dôsledku dosiahlo. Nesúhlasím predovšetkým s ustanovením, v ktorom sa požaduje, aby signatári vo väčšine členských štátov poskytovali svoje čísla preukazov totožnosti. Takisto som proti obmedzeniu účasti na európskej iniciatíve občanov len na občanov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Schválenie základných pravidiel pre „občiansku iniciatívu“ stanovenú v Lisabonskej zmluve predstavuje ďalší krok k priamej demokracii v Európe. Komisia bude musieť v budúcnosti zvážiť vypracovanie nového európskeho právneho predpisu, keď to bude požadovať jeden milión občanov pochádzajúcich najmenej zo štvrtiny členských štátov. Tento nový nástroj preto poskytuje európskym občanom možnosť na skutočné ovplyvňovanie legislatívneho procesu takým spôsobom, že požiadavka alebo záujem vyjadrené vôľou ľudí sa predložia na európskej úrovni. Predstavuje to víťazstvo pre naše hnutie, ktoré stále požaduje zblíženie Európskej únie s jej občanmi prostredníctvom vybudovania pevnejšej, transparentnejšej a prístupnejšej Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne.(FR) Teší ma, že som spolu s obrovskou väčšinou poslancov hlasovala za správu o „iniciatíve občanov“, ktorá do legislatívneho procesu EÚ zavádza nebývalú mieru ľudovej účasti. Tým, že Parlament udelil jednému miliónu občanov právo politickej iniciatívy, potvrdil sa ako skvelý vzor participatívnej demokracie. To je pre Európsku úniu cesta vpred: musí sa stále zbližovať so svojimi občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Ehrenhauser (NI), písomne. (DE) V porovnaní s pôvodným návrhom došlo k niekoľkým malým zlepšeniam. Preto som hlasoval za správu. Chcel by som však povedať, že dokonca aj s touto nevýraznou iniciatívou občanov v EÚ, ktorá nemá žiadnu formu priamej demokracie, stále existuje demokratický deficit. V dôsledku toho musí byť ďalším krokom zavedenie povinných referend pre úspešné iniciatívy. Zaradenie povinných verejných vypočutí iniciátorov petície s účasťou Komisie a Parlamentu je veľmi vítané. Členské štáty teraz musia rýchlo vykonať iniciatívu občanov bez strácania času alebo prílišnej byrokracie.

Kontroly preukazov totožnosti miestnymi orgánmi, ako napríklad kontroly, ktoré sa vykonávajú v prípade vnútroštátnych petícií týkajúcich sa referend, nebudú potrebné na vyhodnotenie vyhlásení o podpore. Vnútroštátne volebné orgány by sa mali spoliehať na náhodné výbery, ako to navrhuje Európsky parlament.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o iniciatíve občanov, čo je jedným z najpodstatnejších ustanovení Lisabonskej zmluvy, za podmienok, podľa ktorých môže jeden milión občanov požiadať Komisiu, aby predložila určité legislatívne návrhy. Návrhy prijaté Európskym parlamentom by mali umožniť, aby pravidlá týkajúce sa iniciatívy občanov boli jasnejšie, jednoduchšie a použiteľnejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Iniciatíva občanov, ktorá bola dnes schválená, je jedným z krokov smerom k vytvoreniu Európy tvorenej ľuďmi pre ľudí, ktorá zvyšuje svoju demokratickú povahu a transparentnosť. Iniciatíva podporuje Európu, aby sa priblížila k svojim občanom a k aktívnej, zainteresovanej a participatívnej občianskej spoločnosti. Odteraz bude možné, aby európski občania predložili žiadosť, aby Európska komisia navrhla právne predpisy v určitej oblasti za predpokladu, že bol zabezpečený minimálny počet signatárov pochádzajúcich najmenej z jednej pätiny členských štátov.

Musím však vyjadriť prekvapenie nad vylúčením kolektívnych subjektov a organizácií ako „organizátorov“ (článok 2 ods. 3), myslím pritom predovšetkým na mimovládne organizácie a politické strany, ktoré sú zakladajúcimi organizáciami zastupiteľskej demokracie, prekvapila ma aj zvolená terminológia na určenie skupiny organizátorov – „občiansky výbor“.

Čudujem sa aj pokusu stanoviť minimálny vek signatárov na 16 rokov, keď vo väčšine členských štátov získavajú občania právo voliť aktívne alebo pasívne vo veku dospelosti, t. j. dovŕšením 18 rokov. To by malo byť meradlom, tak ako navrhuje Komisia v odsekoch 7 a 2 článku 3 návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Teší ma schválenie tejto správy o európskej iniciatíve občanov, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva a ktorej cieľom je udeliť občanom rovnaké právomoci politickej iniciatívy ako v súčasnosti majú Rada ministrov a Európsky parlament.

Každá iniciatíva bude mať 12 mesiacov na vyzbieranie jedného milióna podpisov, ktoré musia pochádzať najmenej zo štvrtiny členských štátov; v súčasnosti to je sedem. Minimálny počet signatárov na krajinu sa líši od 74 250 pre Nemecko po 3 750 pre Maltu. V prípade Portugalska bude minimálny počet signatárov potrebných na podporu iniciatívy 16 500.

Platnosť vyhlásení o podpore budú posudzovať členské štáty. Aby sa započítal podpis signatára v Portugalsku, bude potrebné číslo preukazu totožnosti, cestovného pasu alebo občianskeho preukazu. Signatári by mali byť občanmi EÚ a mali by dosiahnuť dostatočný vek, aby mohli hlasovať v európskych voľbách (18 rokov v Portugalsku).

Potom Komisia iniciatívu posúdi a do troch mesiacov rozhodne, či v predmetnej veci predloží európsky právny predpis. Výkonná zložka Spoločenstva potom určí opatrenia, ktoré plánuje prijať, a dôvody svojho rozhodnutia. Toto odôvodnenie sa potom zverejní.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. (IT) Vítam správu pána Lamassoura a pani Gurmaiovej o iniciatíve občanov. Týmto hlasovaním sa schválili a dokonca pomohli stanoviť základné pravidlá fungovania európskej iniciatívy občanov, ako sa ustanovuje v Lisabonskej zmluve.

Keď Komisia vykoná kontrolu prípustnosti, môže občiansky výbor zložený z osôb pochádzajúcich najmenej zo siedmich členských štátov registrovať iniciatívu a začať zbierať 1 milión potrebných podpisov v papierovej forme alebo elektronicky. Tento príklad participatívnej demokracie má veľký potenciál, pretože priamo zapája občanov a umožňuje im, aby sa v určitom zmysle stali súčasťou našej práce.

Spoločná práca dvoch spravodajcov dokázala, že je možné prekonať dokonca aj ideologické rozpory, keď sa práca vykonáva účinne a v záujme občanov. Tento zásadný postoj je typický pre Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorý je vždy aktívny, otvorený dialógu a spolupráci, ale zároveň je založený na pevných a stabilných hodnotách.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Toto je jasne demagogická iniciatíva, je to propaganda Európskej únie, ktorá slúži len snahe skryť ožobračovanie demokracie, ktoré sa deje, a na to, aby sme zabudli, že takzvanú iniciatívu občanov pripravili ľudia, ktorí sú v Európe na vedúcich postoch a ktorí zabránili referendu o samotnej Lisabonskej zmluve.

Na druhej strane, samotná Lisabonská zmluva stanovuje obmedzenia týkajúce sa takýchto iniciatív občanov, keď v článku 11 ustanovuje, že je potrebný milión podpisov pochádzajúcich z významného počtu členských štátov, a ďalej uvádza, že občania môžu len vyzvať Európsku komisiu, aby predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny nástroj Únie.

Inými slovami, po všetkej námahe zbierania podpisov a splnenia podmienok, ktoré stanovuje návrh nariadenia, nie sú žiadne záruky, že želania občanov budú zohľadnené. Správa schválená EP v každom prípade trochu zlepšuje návrh Európskej komisie, ale musí dodržiavať podmienky Lisabonskej zmluvy, ktorá v skutočnosti od začiatku obmedzuje akékoľvek prehĺbenie iniciatívy občanov. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne.(GA) Akúkoľvek iniciatívu občanov musí podpísať najmenej jeden milión občanov Európskej únie a títo signatári musia pochádzať najmenej z jednej štvrtiny členských štátov Európskej únie: to bol najdôležitejší bod tohto nariadenia. Írska vláda zamýšľa overovať signatárov z Írska kontrolou írskeho zoznamu voličov pre voľby do Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (S&D), písomne.(FR) Zdržal som sa hlasovania o nariadení, ktorým sa vykonáva európska iniciatíva občanov. Podľa mňa sa Parlament uberá nesprávnou cestou, keď chce čo najviac uľahčiť tieto iniciatívy predovšetkým znížením počtu členských štátov, z ktorých musia pochádzať podpisy. Ja som aj naďalej zástancom zastupiteľskej demokracie. Iniciatívy občanov nepomôžu vyriešiť hospodárske, sociálne, ekologické a spoločenské problémy EÚ. To, čo sa nazýva iniciatíva občanov, bude v podstate slúžiť extrémistickým politickým silám, ktoré sa zmocnia týchto nástrojov, aby viedli kampaň za obnovenie trestu smrti, proti výstavbe minaretov, proti „postupnej islamizácii“ Európy a iným populistickým témam.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Všetci sme na to čakali od minulého roku, kedy Lisabonská zmluva nadobudla platnosť: nariadenie o iniciatíve občanov, ktoré stanovuje postupy pre jej vykonávanie, pravidlá a základné postupy a ktoré predovšetkým konečne umožní využívanie tohto nového nástroja. Odteraz môže jeden milión európskych občanov, t. j. len 0,2 % obyvateľov EÚ požiadať Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa určitých oblastí. Je to dôležitý krok smerom k participatívnej demokracii, ktorý by mal umožniť a podporiť cezhraničné diskusie v Európe, keďže iniciatívu musia predložiť občania bývajúci v rôznych členských štátoch; je to významný krok na zblíženie občanov Európy v nádeji, že európski občania budú naozaj využívať tento nový nástroj, že tento nástroj bude účinný a Európska komisia bude môcť nadviazať na návrhy predložené občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Európska iniciatíva občanov je jednou z najzaujímavejších inovácií v Lisabonskej zmluve. Táto európska petícia umožní jednému miliónu európskych občanov z reprezentatívneho počtu členských štátov EÚ zaradiť nejakú vec do programu Komisie. Inými slovami, táto iniciatíva občanov predstavuje vznik skutočnej legislatívnej právomoci európskych občanov, keďže Komisia bude povinná reagovať na iniciatívu občanov takým spôsobom, že zadá prieskum alebo navrhne smernicu. V kontexte, v ktorom je pocit spolupatričnosti občanov s Úniou stále príliš slabý a v ktorom sú miery neúčasti najmä v európskych voľbách zvlášť znepokojujúce, umožní tento nový nástroj európskym občanom stať sa plnohodnotnými aktérmi v európskej demokracii. Preto som dnes považovala za trocha poľutovaniahodné, keď som počula hlasy o rizikách spojených s iniciatívou občanov. Kompromis dosiahnutý s Komisiou je úplne uspokojivý a kritériá upravujúce prípustnosť projektu zabezpečia, že nikdy nevzniknú nečestné iniciatívy. Nemali by sme sa obávať diskusií, ktoré iniciujú občania využívajúci tento nástroj. Hlasovala som za tento text.

 
  
MPphoto
 
 

  Salvatore Iacolino (PPE), písomne. (IT) Európska iniciatíva občanov predstavuje zásadný krok v procese budovania Európy založenej na právach občanov. Prísne kritériá prípustnosti, prijateľné a zjednodušené postupy a zastúpenie členských štátov predstavujú základné piliere nástroja, ktorý obnovuje primát hodnoty participatívnej demokracie.

V súlade s hodnotami Únie poskytuje Lisabonská zmluva minimálne jednému miliónu občanov pochádzajúcich najmenej zo štvrtiny členských štátov skutočnú možnosť efektívnej účasti občanov na tvorbe predpisov v súlade s očakávaniami Európanov. Dúfame, že tento nástroj posilní práva občanov a že čoskoro dosiahneme obdobie, kedy budeme schopní pozitívne vyhodnotiť dosiahnuté výsledky a v prípade potreby urobiť potrebné nápravy v záujme občanov, aby bol tento skutočne inovatívny projekt ešte jednoduchší a pružnejší. Takýmto spôsobom bude Únia založená na eure koordinovaná s Európou, ktorá stojí na práve Európanov na občianstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože európska iniciatíva občanov je novým nástrojom participatívnej demokracie na úrovni kontinentu. Je to nástroj, ktorý by mali využívať samotní občania a ktorého cieľom je posilnenie priamej demokracie, aktívneho občianstva a vplyvu európskych občanov na politiky Únie. Túto iniciatívu zaviedla Zmluva o Ústave pre Európu a potom Lisabonská zmluva s cieľom poskytnúť občanom tie isté právomoci politickej iniciatívy, aké už majú Rada ministrov a Európsky parlament. Teší ma, že správa presadzuje využitie modernej technológie ako vhodného nástroja participatívnej demokracie. Zavedením iniciatívy sa vytvorí priame prepojenie medzi občanmi a inštitúciami, čím sa preklenie priepasť medzi nimi a zabezpečí sa, aby inštitúcie EÚ riešili konkrétne problémy, ktoré sú dôležité pre občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne. (DE) Iniciatíva občanov, ktorá bola dnes schválená, je dôležitým krokom k zblíženiu Európskej únie a jej občanov. Občania Európskej únie tak konečne dostávajú možnosť aktívne sa zúčastňovať na politickom dianí. Okrem toho im iniciatíva umožňuje nielen sa zapájať do politiky, ale aj priamo vyzvať Komisiu, aby konala.

Je dôležité zaistiť, aby bola iniciatíva čo najviac orientovaná na občanov a čo najjednoduchšia a aby sa neposkytol podnet na jej zneužitie. Bez ohľadu na to, ako dobre bude iniciatíva občanov prispôsobená občanom, ak sa bude nadmerne využívať, znehodnotí sa. Iniciatíva občanov zavedie viac demokracie a významne prispeje k modernizácii a oživeniu Európy pre jej občanov. Znova by som chcel vyzvať Parlament i Komisiu, aby zabezpečili, aby Výbor pre petície zohrával v tomto procese náležitú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Jedným z hlavných cieľov európskej iniciatívy občanov je priblížiť európske inštitúcie k občanom a bežným Európanom uľahčiť uplatňovanie ich práv a výsad. Určite sa tým zlepší život obyvateľov členských štátov a pomôže sa vytvoriť sociálny obraz Únie. Autori návrhu sa tiež usilovali dosiahnuť najjednoduchší možný model organizovania stretnutí a zberu podpisov v rámci iniciatívy. Ak budú Európania chcieť vyjadriť svoje názory týkajúce sa záležitosti, ktorú považujú za dôležitú, je našou povinnosťou zabezpečiť, aby boli vypočutí a aby sa ich požiadavky zvážili. Napokon v tom predsa spočíva skutočná demokracia.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne.(LV) Európsky parlament dnes prijal historické rozhodnutie, ktoré občianskej spoločnosti dáva príležitosť oveľa aktívnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu. Aktívna občianska spoločnosť, ktorá sa podieľa na politických rozhodnutiach, je jedným zo základných kameňov demokracie. Je to jedna z hlavných požiadaviek politiky vysokej kvality, ktorá v priebehu mnohých rokov umožnila členským štátom Európskej únie dosiahnuť vysokú úroveň demokracie, ľudských práv i prosperity a ktorá Európe ako celku umožnila stať sa najrozvinutejším regiónom sveta. Úloha občianskej spoločnosti nespočíva iba v účasti vo voľbách. Občania sa tiež musia zúčastňovať na každodennom rozhodovacom procese a vyjadrovať svoje názory na konkrétne rozhodnutia či udalosti v rámci politického programu. Je v ich záujme, aby sa podieľali na demokratickej kontrole orgánov a kritizovali politikov za ich konanie. Bez aktívnej občianskej spoločnosti by nebolo možné obnoviť nezávislosť pobaltských štátov a zabezpečiť náš návrat do Európy. Z tohto dôvodu hlasujem za iniciatívu občanov s veľkým presvedčením.

Európske právne predpisy doteraz neobsahovali dostatočne rozvinutý a jasný mechanizmus, ktorý by Európanom umožňoval zapájať sa do rozhodovacieho procesu a ktorý by upozorňoval európske inštitúcie na aktuálne obavy občanov. Som presvedčená, že iniciatíva občanov zvýši dôveru ľudí v Európsku úniu a posilní legitímnosť prijatých rozhodnutí.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. − Hlasoval som za predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu týkajúce sa iniciatívy občanov, pretože som presvedčený, že posilnia iniciatívu a umožnia účasť väčšiemu počtu občanov. Je to historická chvíľa, v ktorej sa európskym občanom poskytuje konkrétne opatrenie na to, aby mohli predkladať dôležité otázky a témy na úrovni EÚ. Naliehavo žiadam Komisiu, aby zobrala na vedomie pozmeňujúci a doplňujúci návrh žiadajúci jednoduchšie postupy a transparentné informácie pre občanov. Jedna vec je vytvoriť taký mechanizmus. Ten však musí byť aj prístupný a zrozumiteľný pre občanov EÚ, aby ho mohli plne využívať. Parlament požaduje zjednodušenie kritérií, pokiaľ ide o signatárov, pričom žiada, aby pochádzali najmenej z pätiny namiesto tretiny členských štátov.

Tiež žiada vytvorenie ľahšie prístupného a bezplatného systému elektronického zberu podpisov. Zvlášť by som chcel zdôrazniť potrebu zvolávať občianske výbory s cieľom organizovať iniciatívy. Hnutie občianskych výborov bolo jedným z najdôležitejších faktorov vedúcich k obnoveniu nezávislosti Estónska v roku 1991. Je to jasný znak toho, že občania spoločne dokážu rúcať múry.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Podporujem rozhodnutie Parlamentu zaviesť možnosť iniciatívy občanov pre občanov EÚ. Nový petičný systém v celej EÚ je dôležitým prostriedkom, ktorý umožňuje občanom viac sa angažovať a ktorý zaistí viac priamej demokracie. Zmluva o Európskej únii ako celok zlepšuje demokratické fungovanie Únie. Občania sa môžu podieľať na demokratickom živote Únie a priamo sa obrátiť na Komisiu. Iniciatíva občanov poskytuje občanom podobné právo na iniciatívu, aké majú Európsky parlament a Rada. Správna realizácia iniciatívy si vyžaduje minimálne jeden milión podpisov najmenej z jednej pätiny všetkých členských štátov. Okrem toho Parlament vo svojom uznesení odporúča opatrenia, ktoré uľahčia použitie iniciatívy občanov.

Komisia by mala napríklad zvážiť využitie existujúcich programov podporujúcich mobilitu a aktívne občianstvo, ako aj nové formy komunikácie, ako napríklad sociálne siete, ktoré podporujú verejnú diskusiu. Vítam skutočnosť, že zastúpenia a úrady v členských štátoch budú vystupovať ako styčné miesta a poradné orgány.

 
  
MPphoto
 
 

  Sabine Lösing a Sabine Wils (GUE/NGL), písomne. (DE) Napriek vylepšeniam európskej iniciatívy občanov, ktoré sú výsledkom kompromisu medzi Komisiou a Parlamentom, iniciatíva naďalej zahŕňa zbytočné byrokratické prekážky. Navyše je tu riziko, že ju ako nástroj budú využívať napríklad veľké spoločnosti a organizácie. Hoci je transparentnosť zaručená, neexistuje žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o darcovstvo zo strany spoločností. Okrem iného aj z týchto dôvodov sme sa pri záverečnom hlasovaní zdržali hlasovania.

Medzi naše kritické pripomienky patria tieto:

1. Podniky nie sú z iniciatívy vylúčené.

2. Neprijalo sa žiadne rozhodnutie, pokiaľ ide o účasť mladších občanov vo veku od 16 rokov. Namiesto toho ich účasť závisí od vnútroštátnych volebných zákonov.

3. Účasť štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v EÚ nie je možná.

4. Pri vyššom počte podpisov ako 100 000 sa neposkytujú žiadne náhrady (0,005 EUR za podpis). V dôsledku toho bude iniciatíva pre iniciátorov veľmi nákladná, a teda nebude rovnako prístupná všetkým.

5. Príspevky firiem na podporu európskej iniciatívy občanov nie sú zakázané a nie je stanovená ani ich horná hranica.

6. K dispozícii nie sú žiadne konkrétne informácie o možnosti odvolať sa na Európskom súdnom dvore, ak bude iniciatíva zamietnutá.

7. Ak Európska komisia zamietne súvisiaci návrh legislatívneho textu, svoje rozhodnutie nie je povinná odôvodniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne.(RO) Iniciatíva občanov vytvorí priame spojenie medzi občanmi a inštitúciami, čím sa vyplní súčasná medzera a zabezpečí sa, aby inštitúcie EÚ riešili závažné problémy, ktorým čelia občania. Chcel by som zdôrazniť niekoľko bodov, ktoré sa nesmú prehliadnuť.

1. Iniciatíva občanov bude úspešná len vtedy, ak bude príslušné nariadenie ľahko pochopiteľné a použiteľné pre občanov, pričom nezaťaží organizátorov neprimeranými povinnosťami.

2. Po rokovaniach s Komisiou a Radou máme spoločnú dohodu, na základe ktorej musia podporovatelia iniciatívy občanov poskytnúť určité prvky identifikácie a členské štáty zabezpečiť prostriedky na ich overenie. Je však nevyhnutné zaistiť, aby sa tento proces riadil právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov. Každá organizácia, ktorá má možnosť podporovať iniciatívu občanov, musí zabezpečiť úplnú transparentnosť týkajúcu sa poskytovanej podpory, aby signatári vedeli, kto je za iniciatívou, ktorú sa rozhodli podporiť.

3. Informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch a informačné siete Komisie, ako napríklad služby Europe Direct a Citizen Signpost Service, musia byť zapojené do poskytovania všetkých potrebných informácií o občianskej iniciatíve.