Zoznam 
Doslovný zápis z rozpráv
PDF 2706k
Štvrtok, 16. decembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka
1. Otvorenie rokovania
 2. Značka „Európske dedičstvo“ (rozprava)
 3. Účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (rozprava)
 4. Dobré životné podmienky nosníc (rozprava)
 5. Podpora sprísnenia zákazu Európskej únie týkajúceho sa odstraňovania žraločích plutiev – Väčšia podpora Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni – Stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva (písomné vyhlásenia)
 6. Hlasovanie
  6.1. Značka „Európske dedičstvo“ (A7-0311/2010, Chrysoula Paliadeli) (hlasovanie)
  6.2. Účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (A7-0334/2010, Doris Pack) (hlasovanie)
  6.3. Kontrola uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi (A7-0355/2010, József Szájer) (hlasovanie)
  6.4. Ľudské práva vo svete za rok 2009 a politika Európskej únie v tejto oblasti (A7-0339/2010, Laima Liucija Andrikienė) (hlasovanie)
  6.5. Nová stratégia pre Afganistan (A7-0333/2010, Pino Arlacchi) (hlasovanie)
  6.6. Zavedenie stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny (hlasovanie)
  6.7. Situácia na Pobreží Slonoviny (B7-0707/2010) (hlasovanie)
  6.8. Dobré životné podmienky nosníc (hlasovanie)
 7. Vysvetlenia hlasovania
 8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 9. Oficiálne privítanie
 10. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)
  10.1. Malajzia: používanie bitia
  10.2. Uganda: Bahatiho návrh zákona a diskriminácia lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov
  10.3. Eritrejskí utečenci zadržiavaní ako rukojemníci na Sinaji
 11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
 12. Hlasovanie
  12.1. Malajzia: používanie bitia (B7-0708/2010)
  12.2. Uganda: Bahatiho návrh zákona a diskriminácia lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (B7-0709/2010)
  12.3. Eritrejskí utečenci zadržiavaní ako rukojemníci na Sinaji (B7-0712/2010)
 13. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
 14. Pozície Rady v prvom čítaní: pozri zápisnicu
 15. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu
 16. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu
 17. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu
 18. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu
 19. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu
 20. Prerušenie zasadania
 PRÍLOHA (písomné odpovede)


  

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

 
1. Otvorenie rokovania
Videozáznamy z vystúpení
  

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

 

2. Značka „Európske dedičstvo“ (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Prvým bodom je správa pani Paliadeliovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie na podporu značky „Európske dedičstvo“ (KOM(2010)0076 – C7-0071/2010 – 2010/0044(COD)) (A7-0311/2010).

 
  
MPphoto
 

  Chrysoula Paliadeli, spravodajkyňa. (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, podpora európskeho povedomia, ktoré rešpektuje a chráni multikulturalizmus, predstavuje pre európske inštitúcie hlavnú úlohu v rámci snahy dosiahnuť širokú súdržnosť a solidaritu medzi občanmi členských štátov Európskej únie.

Vedomosti o našej histórii, oboznámenie sa s naším multikultúrnym dedičstvom a informácie určené mladej generácii o myšlienkach a osobách, ktoré stáli v popredí pri budovaní Európskej únie, môžu pomôcť preklenúť priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi.

Európska komisia sa na základe pokynov Rady Európskej únie zaviazala, že vypracuje návrh premeny medzivládnej značky „Európske dedičstvo“ na inštitúciu Spoločenstva. Široká verejná diskusia a posúdenie vplyvu ukázali, že začlenenie tejto inštitúcie do európskych iniciatív by pomohlo zlepšiť obraz a dôveryhodnosť značky za predpokladu, že by sa zakladala na vopred jasne stanovených kritériách a že by zdôrazňovala skôr symbolický než estetický charakter pamätihodnosti alebo pamiatky. Inými slovami, vypovedalo by to o tom, že európska história je výsledkom bohatého a vzájomne sa dopĺňajúceho spoločného kultúrneho dedičstva a že Európska únia je založená na silných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv, kultúrna rozmanitosť, tolerancia a solidarita.

K tejto značke sme začali pristupovať veľmi ambiciózne. Ako zbraň v arzenáli našej zahraničnej politiky, ktorá by presahovala hranice Európskej únie, by mohla byť priznaná ďalším štátom v Európe a – prečo nie – dokonca aj mimo nášho kontinentu. Zatiaľ by sa zdalo reálnejšie, aby sa využívala ako prostriedok prehlbovania súdržnosti medzi členskými štátmi Únie a aby sa spočiatku obmedzovala na členské štáty.

Na návrh Komisie, že značka by sa mala priznať maximálne 27 pamiatkam, sme reagovali návrhom, že postup by sa mal opakovať každé dva roky, aby sme zachovali hodnotu inštitúcie a poskytli čas na výber a následné monitorovanie pamiatok po priznaní značky. Súhlasíme, že vzhľadom na symbolickú hodnotu priznania značky ako faktora, ktorý prispieva k zjednoteniu Európy, sa musia uprednostňovať nadnárodné pamiatky, pretože podporujú súdržnosť, vytváranie sietí a spoluprácu medzi členskými štátmi alebo regiónmi. Preto by mali byť v rámci kvóty na prvom mieste. Z praktických dôvodov bude jeden členský štát vystupovať ako koordinátor medzi európskou skupinou odborníkov a Komisiou.

K premene značky sme nepristupovali ako k administratívnej zmene starej nadnárodnej inštitúcie, ale ako k novej inštitúcii s jasne vymedzenými kritériami výberu a so záväznými povinnosťami zo strany prijímateľov, ak si ju chcú udržať. Skupina odborníkov, vytvorenie siete, symbolický charakter a monitorovanie pamiatok, ktorým bola priznaná značka, naznačujú iný prístup, ktorý by sme si nemali zamieňať s predchádzajúcou nadnárodnou inštitúciou. S cieľom zabezpečiť starú inštitúciu a podporiť platnosť novej inštitúcie sme preto mali pocit, že prechodné ustanovenia v článku 18 návrhu Komisie nie sú potrebné. Chceli sme tiež nájsť spôsoby, ako v texte Komisie posilniť úlohu dvanásťčlenného tímu odborníkov, a to tým, že sme ho rozšírili o ďalšieho člena navrhnutého Výborom regiónov, a snažili sme sa zaistiť, aby bol tím viac zapojený do postupu priznávania alebo odnímania značky.

V tej istej súvislosti a s cieľom posilniť úlohu Európskeho parlamentu sme trvali na tom, aby Komisia pred konečným výberom povinne zverejnila kompletný zoznam predbežne vybraných pamiatok a informovala o tom Európsky parlament a Radu. To poskytne Európskemu parlamentu a Rade čas na to, aby mohli zareagovať, ak vzniknú akékoľvek problémy.

Na záver tohto krátkeho prednesenia by som sa rada poďakovala tieňovým spravodajcom, zástupcom Komisie a Rade za tvorivý prínos k správe, o ktorej budete mať zakrátko možnosť hlasovať. Verím, že v ďalšej fáze konzultácií budeme spolupracovať v rovnakom duchu.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. (EL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som sa rada poďakovala Európskemu parlamentu a najmä pani spravodajkyni Paliadeliovej a tieňovým spravodajcom za jednoznačnú podporu návrhu Komisie týkajúceho sa značky „Európske dedičstvo“. Ako viete, tento návrh bol jedným z prvých, ktoré schválila nová Komisia po tom, ako nastúpila do úradu, a v nasledujúcich rokoch bude jednou z našich priorít v oblasti kultúry.

Prostredníctvom tejto značky je naším cieľom dať európskym občanom, a to najmä mladým občanom, nové príležitosti dozvedieť sa o ich spoločnom a zároveň rozmanitom kultúrnom dedičstve a vývoji Európskej únie. Som si istá, že to pomôže priblížiť európskych občanov k Európskej únii. Značka „Európske dedičstvo“ tiež pomôže zvýšiť kultúrny cestovný ruch a prinesie vecné a finančné výhody.

Spolupráca medzi Parlamentom a Komisiou týkajúca sa značky bola v posledných mesiacoch mimoriadne konštruktívna a som rada, že náš prístup sa v mnohých základných otázkach zhodoval. Väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré ste dnes schválili, je plne v súlade s našimi ambíciami týkajúcimi sa novej značky. Súhlasíme s názorom Parlamentu, že kvalita a opodstatnenosť iniciatívy sú nesmierne dôležité. Oceňujeme aj kroky, ktoré ste podnikli s cieľom zachovať maximálnu zrozumiteľnosť, jednoduchosť a pružnosť pravidiel a postupov, aby boli pre verejnosť ľahko pochopiteľné a aby ich členské štáty a Európska únia mohli ľahko uplatňovať.

Niekoľko vašich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je však z politického hľadiska chúlostivejších. Mám na mysli najmä vypustené prechodné ustanovenia. Pamiatky, ktorým bola priznaná medzivládna značka, a členské štáty majú obrovské očakávania v súvislosti s prechodným obdobím, ktoré im dá príležitosť rýchlo sa zapojiť do nového systému, samozrejme, za predpokladu, že spĺňajú nové kritériá kvality. Toto je možno jedna z hlavných otázok, ktoré musíme s Radou prediskutovať počas našich trojstranných rozhovorov v nasledujúcich mesiacoch.

Som si však istá, že nájdeme kompromisy, ktoré budú prijateľné pre všetky strany a ktoré zabezpečia dlhodobý úspech značky „Európske dedičstvo“. Preto dúfame, že vynikajúca spolupráca s Parlamentom v tejto oblasti bude pokračovať. Ešte raz vám ďakujem za vynikajúcu spoluprácu.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, v mene poslaneckého klubu PPE. (FR) Vážený pán predsedajúci, keďže je to úplne oprávnené, chcela by som zablahoželať našej pani spravodajkyni nielen k jej práci, ale predovšetkým k jej schopnosti počúvať.

Hoci v celkovom kontexte tohto Parlamentu sa táto správa nemusí javiť veľmi dôležitá, zdá sa mi, že pravdepodobne podnieti skutočné kroky Spoločenstva. Práve malé potoky vytvárajú veľké rieky.

Ak Výbor pre kultúru a vzdelávanie hlasoval za to, aby sa zachoval názov značky „Európske dedičstvo“ – v čo dúfal predovšetkým Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) –, je to preto, lebo táto iniciatíva sa neobmedzuje na obdobie dejín Európskej únie, ale zameriava sa na veľkú myšlienku Európy, čo je oveľa staršia koncepcia.

Značka je mocným nástrojom, ktorý by mal predovšetkým podporovať európsku identitu prostredníctvom kultúrnej rozmanitosti. Nemala by sa vnímať ako obyčajná premena medzivládnej iniciatívy, ale skôr ako reálny nástroj, ktorý na základe skúseností prinesie skutočnú pridanú hodnotu jednak prostredníctvom impulzu, ktorý môže dať podpore európskych hodnôt zo strany členských štátov alebo miestnych orgánov, a aj z hľadiska vedomostí našich občanov o týchto hodnotách.

Jej cieľom je posilniť u európskych občanov pocit príslušnosti k Európe a pomôcť dosiahnuť spoločné povedomie. V čase, keď verejná oddanosť európskej myšlienke ostáva hlavným problémom, ktorému musíme čeliť, Európa tiež potrebuje symboly, ktoré ju budú dennodenne rozvíjať a posilňovať, keďže sa, bohužiaľ, zdá, že európska identita je zjavnou skutočnosťou, ktorá sa má ešte len vynájsť.

 
  
MPphoto
 

  Mary Honeyball, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, úplne súhlasím so všetkými ostatnými rečníkmi, že toto je vynikajúca iniciatíva, a veľmi ma teší, že Výbor pre kultúru a vzdelávanie a pani Paliadeliová ju predkladajú.

Rada by som sa poďakovala predovšetkým našej pani spravodajkyni, ktorá v súvislosti s touto iniciatívou urobila vynikajúcu prácu. Je veľmi dobrým prostriedkom podpory Európy, podpory našej spoločnej kultúry a histórie. Som si istá, že bude mať obrovský úspech. Uplatnili sme rôzne spôsoby, ako zaistiť, aby bola úspešná. Konečné pamiatky vyberie skupina odborníkov, ktorí budú mať odborné znalosti v tejto oblasti. Ako som povedala už predtým, zameriame sa predovšetkým na cezhraničné pamiatky s cieľom podporiť myšlienku Európy.

Od úspešných kandidátov tiež žiadame splnenie konkrétnych kritérií: chceme pozdvihnúť európsky význam vybraných pamiatok; od úspešných kandidátov sa bude očakávať, že budú organizovať vzdelávacie podujatia, a to najmä pre mladých ľudí; bude tu dochádzať k výmene myšlienok týkajúcich sa začatia spoločných projektov s ďalšími pamiatkami, ktorým bude priznaná značka; budú sa organizovať umelecké a kultúrne aktivity, ktoré podporia dialóg, a, samozrejme, tieto pamiatky bude môcť navštíviť čo najvyšší počet ľudí.

Myslím si teda, že keď budú tieto pamiatky zabehnuté, budú mať obrovský prínos pre Európu. Ľudia ich budú môcť navštevovať a tešiť sa z nich, pričom budú podporovať myšlienku Európy a to, čo robíme my v Parlamente a EÚ.

Preto vám všetkým túto správu odporúčam. Som si istá, že keď bude tento projekt fungovať, bude to obrovský úspech, a som veľmi hrdá, že som súčasťou tejto iniciatívy.

 
  
MPphoto
 

  Oriol Junqueras Vies, v mene skupiny Verts/ALE. (ES) Vážený pán predsedajúci, značka „Európske dedičstvo“ je nepochybne veľmi dôležitým projektom, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé umožňuje európskym občanom cítiť sa bližšie k ich spoločným a rozmanitým dejinám a dedičstvu. Po druhé je to dobrý nástroj podpory kultúrneho cestovného ruchu a oživenia hospodárstva.

Preto by som sa rád poďakoval pani komisárke Vassiliouovej a pani spravodajkyni Paliadeliovej za iniciatívu a usilovnú prácu a rád by som využil túto príležitosť na to, aby som povedal, že hoci spočiatku to bola iniciatíva členských štátov, teraz jej musíme dať jasný rozmer EÚ.

To znamená, že značka „Európske dedičstvo“ by nemala byť súhrnom miest, ktoré vybrali členské štáty, ale skôr by mala odrážať spoločnú európsku víziu. Mať európsku víziu si vyžaduje spoločné kritériá a úplnú transparentnosť v rámci predbežného výberového procesu zo strany členských štátov. Znamená to tiež, že musíme rešpektovať regionálnu, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

Jej úspech závisí od nás.

 
  
MPphoto
 

  Emma McClarkin, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, podpora a rozvoj pamätných miest v Európe je nevyhnutným a vítaným projektom, ktorý si zaslúži našu plnú pozornosť. Naše bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo je niečo, na čo by mali byť občania Európy hrdí, a rozhodne je jedným z hlavných dôvodov, prečo milióny ľudí z celého sveta každoročne navštevujú Európu. Projekt má potenciál dať historickým pamiatkam možnosť dostať sa k ďalším finančným prostriedkom a zachovať a rozšíriť si zariadenia, čo je v týchto ťažkých hospodárskych časoch veľmi potrebný prínos. Ak však vzbudzujeme očakávania občanov, sme zodpovední za to, aby sme ich splnili.

Táto správa však bola od začiatku formulovaná vo federalistickom jazyku, ktorý sa snažil podporovať falošný alebo nútený európsky demos, pričom pokus premenovať projekt na značku „Dedičstvo Európskej únie“ stál na politickom základe a vylúčil by tisícky potenciálnych miest, ktorých história a dedičstvo predchádzajú a skutočne zatieňujú mnohé súčasné pamiatky.

Okrem toho moje pokusy a pokusy ďalších ľudí zaistiť, aby sa značka aj naďalej zameriavala na dedičstvo a nie na politickú integráciu, boli zamietnuté. To nevyhnutne povedie k nespravodlivému vylúčeniu mnohých významných pamiatok.

Financovanie tohto programu tiež vzbudilo vážne obavy, a to predovšetkým vzhľadom na úsporné opatrenia, ktoré v súčasnosti sužujú ministerstvá kultúry v celej Európe. Dúfam, že sme to pri ďalšom postupe vzali do úvahy. Nadmerné rozširovanie pamiatok a pravdepodobná duplicita programu UNESCO nám asi tiež pridajú problémy.

Hlavným cieľom tejto značky by malo byť zachovanie a oslava nášho spoločného a rozmanitého dedičstva, ale, bohužiaľ, nezaručili sme, že pridáme hodnotu. Toto musíme mať na pamäti.

 
  
MPphoto
 

  Giancarlo Scottà, v mene skupiny EFD. (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, teší ma táto iniciatíva, ktorej cieľom je premeniť značku „Európske dedičstvo“ na oficiálnu iniciatívu Európskej únie, aby sa zvýšila jej účinnosť, viditeľnosť, prestíž a dôveryhodnosť.

V tomto smere by som rád zdôraznil význam profesionálnosti členov skupiny odborníkov, ktorí boli poverení posúdiť pamiatky, ako aj prísnosti postupov priznania značky a posúdenia jej zachovania po určitom čase. Tieto prvky sú nevyhnutné na zaručenie špecifickosti a kvality samotnej značky.

Značka sa však musí zamerať skôr len na symbolickú a vzdelávaciu hodnotu než na krásu pamiatky – k čomu majú sklon iné iniciatívy na podporu kultúrneho dedičstva –, aby sme ju od týchto iniciatív jasne odlíšili. Súhlasím preto aj s tým, aby sa nadnárodným pamiatkam venovala osobitná pozornosť, pretože majú symbolický význam.

 
  
MPphoto
 

  Hans-Peter Martin (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, značka tohto druhu je zmysluplná, ale len pod dvomi podmienkami: prvou je, že by mala byť veľmi viditeľná, aby sa zaistilo povedomie – koniec koncov, už máme mnoho takýchto symbolov. Druhou podmienkou je, že by sme nemali dovoliť, aby sa byrokracia, ktorá sa s ňou spája, stala samoúčelnou, ako je to v prípade toľkých podobných iniciatív a inštitúcií EÚ. Bolo by naozaj paradoxom európskej kultúrnej tradície, keby niečo, čo by pre nás mohlo byť také prospešné a čo jasne stanovuje postoj, ktorý sa celkom odlišuje od Číny v spôsobe, akým pristupuje k svojej starovekej kultúre, alebo od Spojených štátov, ktoré majú historicky malý zdroj kultúrnych pamiatok, malo byť pri konečnej analýze vnímané ako mimoriadne byrokratický a zložitý spôsob vytvárania rodinkárskych pracovných miest.

V jednej veci si musíme urobiť celkom jasno: kultúra je zdrojom inšpiratívnych myšlienok a vízií, ktoré sa tu často podporujú, ale oveľa menej často uskutočňujú. Táto mimoriadna príležitosť vytvoriť identitu, ktorú zahŕňa aj zásada subsidiarity, môže existovať len vďaka kultúre, a práve preto musíme v tejto oblasti urobiť ešte viac. Myslím aj na špecifickú podporu spisovateľov a ďalších umelcov bez samoúčelných byrokratických organizácií a inštitúcií, ktoré máme sklon vytvárať v európskom kontexte.

 
  
MPphoto
 

  Marco Scurria (PPE). (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som privítal pani komisárku Vassiliouovú a poďakoval sa jej za silnú podporu tejto iniciatívy. Rovnako by som sa chcel poďakovať pani Paliadeliovej a všetkým tieňovým spravodajcom za dobrú prácu, ktorú urobili.

Európa v súčasnosti zažíva hospodárske a finančné ťažkosti. V skutočnosti teraz diskutujeme o tom, ako zasiahnuť, aby sme pomohli niekoľkým krajinám Európskej únie, ktoré majú problémy. Samozrejme, táto vec je dôležitá, ale Európa nesmie zabúdať na význam hodnôt, ktoré Únii umožnili vyjsť víťazne z nespočetného množstva problémov, ktoré musela riešiť vo svojich dejinách.

Bohatstvo Európy spočíva v jej histórii, kultúre, umení, vedúcich osobnostiach, krajine, symbolických miestach, intelektuáloch, filozofoch a – trúfam si povedať – v jej civilizácii. Táto značka môže predstavovať toto všetko a zdôrazňovať všetky nespočetné formy európskej identity, ktorými členské štáty postupom času prispievali.

Teraz sa musíme zamerať na rokovania s Radou, aby sme vyriešili pár rozdielov vo výklade niekoľkých bodov. Verím, že sporné body sa vyriešia rýchlo a možno dokonca ľahko vzhľadom na dôležitosť tejto témy. Zároveň som presvedčený, že hneď po definitívnom prijatí tejto správy sa budeme všetci cítiť viac európsky, a to vďaka spoločným hodnotám a tradíciám. Myslím si, že prostredníctvom Komisie a práce, ktorú vykonávajú Parlament a Rada, skutočne robíme dobrú prácu pre všetkých našich občanov.

(Rečník súhlasil, že bude odpovedať na otázku pána Martina signalizovanú modrou kartou v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Hans-Peter Martin (NI). (DE) Vážený pán predsedajúci, som pánovi Scurriovi veľmi zaviazaný. Veľmi oceňujem, čo povedal k tejto záležitosti. Chcel by som sa ho len opýtať, ako by ako zástupca najväčšieho poslaneckého klubu v tomto Parlamente zhodnotil riziko, ktoré nám môže priniesť nadmerná byrokracia spájajúca sa so správou a s uplatňovaním tejto značky kultúrneho dedičstva. Má nejaké návrhy, ako zabezpečiť, aby sa táto byrokracia udržala v rozumných medziach, aby sme tak nemuseli čeliť nadmernému počtu nekonečne uvažujúcich porôt a aby nám neušiel náš súčasný spoločný cieľ, teda veľmi viditeľná značka, ktorú primerane uznávajú aj v médiách?

 
  
MPphoto
 

  Marco Scurria (PPE). (IT) Vážený pán predsedajúci, veľmi rád odpoviem pánovi Martinovi, pretože vieme, že práve problém byrokracie niekedy odlišuje a oddeľuje európskych občanov od ich inštitúcií. Keď sa na to pozrieme z tohto pohľadu, myslím si, že cesta, ktorou sa vydala táto správa, je celkom jasná. Budeme o tom hovoriť aj s Radou.

Keďže sa už členské štáty rozhodli, ktorým pamiatkam by sa mohla udeliť značka „Európske dedičstvo“, a keďže sa schádza skupina skutočných odborníkov, ktorým sme dali šancu vybrať pamiatky za nevyhnutný, ale nie príliš dlhý čas – a ešte musíme zistiť, kto bude mať v tejto veci posledné slovo, ale to je otázka, ktorú budeme musieť prediskutovať s Radou aj s Komisiou –, nevidím z tohto pohľadu nadmernú byrokraciu. Byrokratické problémy majú mnohé iné opatrenia, ale nie toto opatrenie týkajúce sa značky, ktoré podľa mňa možno ľahko uplatniť v bezpečnom časovom rámci a s jasnými výsledkami pre všetkých európskych občanov.

 
  
MPphoto
 

  Maria Badia i Cutchet (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, aj ja by som rada zablahoželala pani Paliadeliovej k vynikajúcej práci, ktorú urobila.

Myslím si, že teraz môžeme povedať, že keď bude správa prijatá, bude úspešným vyvrcholením nového záväzku k európanstvu, a nemyslím si, že zaviazať sa k európanstvu je v dnešných časoch bezvýznamné.

Som tiež presvedčená, že rozhodnutie členských štátov, pani komisárky a Komisie zahrnúť značku „Európske dedičstvo“ do rámca Európskej únie pomôže zvýšiť jej viditeľnosť, prestíž a dôveryhodnosť, ale zároveň posilní hlboko zakorenené ideály súdržnosti a solidarity medzi európskymi občanmi.

Značka je dôležitým krokom k európskej integrácii, pretože nás aj všetkých občanov priblíži k našej spoločnej histórii.

Keď existuje toľko hlasov, ktoré treba vypočuť a ktoré si tak často nárokujú samostatnú históriu – často národnú históriu –, som presvedčená, že iniciatíva, ako je tá, o ktorej dnes hlasujeme a ktorá si má nárokovať a dať na známosť spoločnú históriu, má naozaj symbolickú a mimoriadne významnú hodnotu.

Myslím si, že to, čo urobíme prostredníctvom tejto značky „Európske dedičstvo“, pomôže aj mladším generáciám porozumieť myšlienkam zakladateľov Európskej únie, aby dokázali pochopiť, že táto Európska únia, tento proces európskej integrácie, ktorým prechádzame, je proces a že tak ako pri všetkých procesoch jeho záver závisí od tých, ktorí v rámci neho pracujú. Myslím si, že v tomto smere bude Európska únia tým, čím jej obyvatelia chcú, aby bola. Preto každého vyzývam, aby spolupracoval. Jasne som počula, ako pán Martin práve povedal, že by sme sa mali vyhnúť byrokracii. Samozrejme, že by sme mali! Predovšetkým sa však musíme zaviazať k našej spoločnej histórii a dať ju na známosť.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Takkula požiadal o povolenie položiť otázku.

Pán Takkula, môžete položiť otázku pani Badiovej.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, mojím hlavným zámerom bolo požiadať o možnosť vystúpiť, pretože som koordinátorom Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a preto, lebo by som v jej mene rád poďakoval pani Paliadeliovej za túto vynikajúcu správu a povedal pár slov o histórii nášho národa a o značke „Európske dedičstvo“. Takže moja otázka vlastne znie...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Takkula, moment: postup je taký, že vám čoskoro dáme slovo ako dodatočnému rečníkovi, pretože zástupca vašej skupiny naozaj nebol prítomný.

Vyzveme vás spolu s rôznymi rečníkmi, ktorí budú vystupovať ako ďalší v poradí, a budete mať na svoj príspevok dve minúty.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR).(PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pred malou chvíľou počas tlmočenia prejavu pani Badiovej i Cutchetovej tlmočníčka použila výraz „europeizmus“, pravdepodobne omylom. Žiadne takéto slovo v poľštine neexistuje a v skutočnosti mám pocit, že aj iniciatíva, o ktorej teraz diskutujeme, vytvára niečo, čo nejestvuje: „europeizmus“, alebo nejaký druh umelého výtvoru, ktorý je pešiakom v politickej hre.

Som presvedčený, že to, čo robíme, je zbytočné. Ako raz povedal jeden slávny filozof, „entity sa nesmú znásobovať nad rámec nutnosti“. Mám dojem, že značka „Európske dedičstvo“ predstavuje entitu, ktorá sa znásobuje nad rámec nutnosti. Nespomeniem obrovský otáznik, ktorý visí nad otázkou, akým spôsobom sa má značka udeľovať a odnímať. Nespomeniem skutočnosť, že táto iniciatíva bude stáť európskych daňových poplatníkov 1 350 000 EUR. Moja otázka je základného charakteru a má dosť ďaleko od týchto inak závažných vecí. Znie: prečo to robíme? Naozaj potrebujeme vytvoriť niečo, čo nie je európanstvo, ale len europeizmus, ktorý som pred chvíľou spomínal?

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, súčasná myšlienka kultúry nie je nič nové – počuli sme o nej už predtým počas diskusie o iných správach v Parlamente a opäť sme tu o nej počuli aj dnes – má blízko k tomu, aby sme ju v Európskej únii považovali za užitočnú. Prejavuje sa to rôznymi spôsobmi: či už v súvislosti s takzvanou kultúrnou diplomaciou, v ktorej sa kultúra považuje za nástroj zahraničnej politiky, alebo v oblasti tvorby značky „dedičstvo Európskej únie“, o ktorej sa teraz diskutuje, aby sa podľa slov pani spravodajkyne „posilnila dôvera Európanov v Európsku úniu a jej vedúcich predstaviteľov“ a „prekonala priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi“.

Pani spravodajkyňa je uvážlivá a uvedomuje si, že existujú iné účinnejšie prostriedky, ako to dosiahnuť, o ktorých by sa dalo povedať oveľa viac. Chcel by som zdôrazniť, že žiadna značka nebude stačiť na to, aby sa odstránili viditeľné účinky, ktoré majú uplatňované politiky a hospodárske riadenie EÚ na občanov a národy Európy: stručne povedané, ide o plány skutočného sociálneho terorizmu, ktoré EÚ zavádza s tichým súhlasom národných vlád.

Mali by sme sa zamyslieť aj nad účinkami politík, ako sú okrem iného spoločná poľnohospodárska politika alebo spoločná politika rybného hospodárstva, na zničenie významných kultúrnych značiek a živých prvkov kultúrneho a historického dedičstva európskych národov. Zamyslime sa nad budúcim rozpadom pobrežných alebo sekulárnych vidieckych spoločenstiev, ku ktorému dôjde v priebehu len jedinej generácie. Táto iniciatíva, ktorá má prevažne symbolický význam, sa zakladá na rozvíjaní mylnej predstavy o jednotnej európskej identite a jednotnej európskej kultúre a okrem toho aj na hodnotách ako sloboda, demokracia, tolerancia a solidarita s využitím mimoriadne citlivej oblasti, akou je kultúrne dedičstvo, a následne aj histórie, čo vzbudzuje vážne obavy, že to podnieti znepokojivé prepisovanie histórie, ktorej svedkami sme v poslednej dobe.

Kultúra, podobne ako iné historické javy, nevychádza z nejakej homogénnej spoločnej identity, ale skôr sú pre ňu príznačné antagonizmy, konflikty a kultúrna nadvláda. Položme si ešte raz otázku, aký zmysel má značka „dedičstvo Európskej únie“, ktorá sa udeľuje len na základe toho, kde sa nachádzajú príslušné prvky dedičstva. Keďže vieme, že európske dedičstvo je vypožičané z mnohých kultúr a mohol by si ho nárokovať aj islamský svet, stredomorské kultúry alebo kultúry ľudí vystavených európskemu kolonializmu, ide o „dedičstvo Európskej únie“ alebo o „dedičstvo v Európskej únii“?

Pán predsedajúci, na záver by som chcel povedať, že okrem pár výnimiek pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila pani spravodajkyňa, vo všeobecnosti zlepšili návrh Komisie, ale v tomto prípade sú konkrétne ciele správy oveľa menej dôležité ako mylné predstavy, ktoré tvoria jej základ.

 
  
MPphoto
 

  Corneliu Vadim Tudor (NI).(RO) Vážený pán predsedajúci, dnes, teda 16. decembra, si pripomíname 240. výročie narodenia Ludwiga van Beethovena, ktorý zložil hymnu zjednotenej Európy.

Pokiaľ ide o túto vynikajúcu správu pochádzajúcu z Výboru pre kultúru a vzdelávanie, chcel by som ako rumunský historik a spisovateľ navrhnúť na značku „Európske dedičstvo“ výnimočné miesto, ktoré je na svete jedinečné – Jaskyňu sv. Andreja, ktorá sa nachádza blízko miesta, kde sa Dunaj vlieva do Čierneho mora. Ako potvrdil Origenes, jeden zo zakladateľov kresťanskej cirkvi, ktorý sa o tom dozvedel od svojho otca, ktorý sa to zase dozvedel od učeníkov sv. Andreja, prvý človek, ktorého mal povolať Ježiš Kristus, prišiel sem, do tejto malej jaskyne v provincii Skýtia, a šíril evanjelium. Je to takmer určite prvý kresťanský kostol v Európe.

Počas niekoľkých prvých mesiacov roku 2011 sa chystám podniknúť potrebné kroky, aby som získal podporu Spoločenstva pre veľký projekt. Mám v pláne vztýčiť impozantnú sochu nášho Spasiteľa Ježiša Krista v rumunskej časti Transylvánie, v regióne mesta Brašov, aby som bol presný. Bude mať 40 metrov, takže bude vyššia ako podobné sochy v Brazílii, Portugalsku a Poľsku. Bude mať tiež kostol ako základňu, kde sa budú sláviť svadby, krsty a bohoslužby, ktoré predstavujú veľké kresťanské sviatky. Temné dni, ktoré máme pred sebou, prekonáme a vyjdeme z nich víťazne len vo svetle kresťanského kríža.

 
  
MPphoto
 

  Hella Ranner (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší, že táto iniciatíva, ktorú už niektoré členské štáty uplatnili, sa teraz dostala pred Európsku úniu ako celok. Bolo správne a primerané, aby sa zvolil dvojročný cyklus, pokiaľ ide o priznávanie značky. Aj ja by som sa v tejto veci rada poďakovala pani spravodajkyni. Musím však priznať, že mám malú výhradu k tomu, že musíme dokázať urobiť presný rozdiel medzi programom svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a európskym charakterom tejto značky. Inak bude pre našich občanov ťažké pochopiť, prečo má táto konkrétna značka osobitný európsky rozmer.

Pozrela som sa na to, aké pamiatky zatiaľ členské štáty navrhli, a zistila som, celkom prirodzene, že ide predovšetkým o stavby, ktoré vytvoril človek. Našou myšlienkou vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie bolo uznať nielen budovy, hoci budovy sú významným prvkom, ale – čo je dôležitejšie – aj hodnotné predmety a ďalšie pamiatky, alebo dokonca skúsenosti, ktoré sa spájajú s európskym rozvojom.

To ma privádza k poslednému bodu v rámci mojich pripomienok. Bude mimoriadne dôležité vymenovať do porôt príslušných odborníkov, ktorí si tieto ciele osvojili a ktorí ich pomôžu realizovať a rozvíjať. Ak to bude takto, nemali by sme sa obávať byrokracie, ktorá by sa prípadne mohla objaviť.

 
  
MPphoto
 

  Silvia Costa (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, myslím si, že počas fázy svojej existencie, v ktorej Európa prechádza krízou identity a vyhliadok, je vytvorenie značky „Európske dedičstvo“, ktorá určuje tie materiálne aj nemateriálne pamiatky, ktoré majú pre našu históriu a vytvorenie Európskej únie vysokú symbolickú a vzdelávaciu hodnotu, mimoriadne dôležité.

Moja úprimná vďaka patrí pani spravodajkyni Paliadeliovej, ktorá účinne zohľadnila návrhy a dodatky, ktoré navrhovali mnohí z nás vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie. Ide najmä o postupy, ktoré sú istejšie a viac rešpektujú Lisabonskú zmluvu, pokiaľ ide o rozdelenie úloh medzi členské štáty, Komisiu, Radu a Parlament. Ako si už niektorí kolegovia poslanci všimli, snažíme sa tiež zaistiť, aby nedochádzalo k žiadnemu prekrývaniu medzi značkou a inými iniciatívami Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) alebo historickými a kultúrnymi cestami Európskej rady.

Na základe presne vymedzených kritérií členské štáty v skutočnosti predstavia každé dva roky maximálne dve aktívne spravované pamiatky. Toto je dôležitý bod: členské štáty musia dokázať, že veria v tieto pamiatky, a preto ich musia spravovať vzdelávacím spôsobom a zapojiť do toho ľudí. Komisia bude zatiaľ zodpovedná za predbežné výberové konanie po vypočutí skupiny odborníkov, ale prevezme na seba aj monitorovaciu úlohu, bude každých šesť rokov posudzovať účinnosť spravovania pamiatok a môže tiež značku odňať. Parlament z toho vychádza s významnejšou úlohou, a to nielen preto, lebo menuje štyroch zo 16 členov európskej skupiny, ale aj preto, lebo má aktívny vzťah so zoznamom predbežne vybraných pamiatok.

Podporujem tiež poskytnuté riešenie zložitého problému značiek, ktoré už boli na medzivládnom základe pridelené mnohým členským štátom, ktoré si v každom prípade, hoci nie sú vhodné pre nový systém a nové kritériá, ponechajú svoju predošlú značku, a tak sa ich význam nezníži.

Oceňujem tiež prioritu udelenú nadnárodným pamiatkam, čo bude pre Európu veľmi zaujímavou úlohou, a rolu, ktorá bola pridelená Výboru regiónov ako súčasť prístupu subsidiarity, ako aj dôraz na nevyhnutné zapojenie členských štátov vrátane obcí a regiónov do výberovej fázy, aby sa predišlo tomu, že budú zapojené len čiastočne. Myslím si však, že zvýšené úsilie zo strany členských štátov by tiež nebolo na škodu. Bolo by pre nich veľmi významné, keby začali organizovať súťaže zamerané na mladých ľudí na školách a univerzitách s cieľom začať postup určovania pamiatok, čo by sa zároveň stalo spôsobom, ako obnoviť spoločnú európsku históriu a osud, a znamenalo by to, že aj oni by prispeli k pocitu spolupatričnosti a európskeho občianstva.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula, v mene skupiny ALDE.(FI) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, najskôr by som sa vám chcel poďakovať za príležitosť vystúpiť na chvíľu v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a povedať niečo o tejto dôležitej správe o značke „Európske dedičstvo“.

Keď som počúval dnešnú rozpravu, moje dojmy mi občas pripomínali, čo mi raz povedal jeden učiteľ: čokoľvek, čo možno zle pochopiť, bude zle pochopené. Myslím tým to, že niektorí sa snažia vidieť tento vynikajúci projekt – ktorého cieľom je zlepšiť profil Európy a ukázať, že jej sila spočíva v jej rozmanitosti, v skutočnosti, že je jednotná vo svojej rozmanitosti – ako hrozbu pre pojem národného štátu alebo hrozbu pre európsku identitu, či pre niečo iné. O tom to nie je.

Som presvedčený, že je to vynikajúca iniciatíva, a povedal by som, že sa o Európe musíme dozvedieť viac. Musíme sa dozvedieť jeden o druhom, pretože takým spôsobom môžeme v budúcnosti vybudovať lepšiu Európu.

Európa je mozaika národov, kde sa rozvinuli spoločné myšlienky o demokracii, ľudskej dôstojnosti a slobode názoru. Sú to základné hodnoty, v ktorých chceme pokračovať.

Keď hovoríme o európskom kultúrnom dedičstve, treba povedať, že je veľmi bohaté. Som presvedčený, že táto naša malá investícia, teda 1,3 milióna EUR na celý program, prinesie tým pamiatkam, ktoré získajú značku „Európske dedičstvo“, mnohonásobne väčší úžitok, dokonca aj z finančnej stránky. Finančný úžitok tu však aj tak nie je to najdôležitejšie: predovšetkým je to psychologický prínos, ktorý je výsledkom posilneného európskeho ducha a lepšieho chápania toho, ako sa zrodila táto európska mozaika a aké sú jej základy. Keď budeme poznať náš pôvod a naše dejiny, budeme tiež schopní vybudovať udržateľnú budúcnosť.

Pán predsedajúci, znova by som sa chcel poďakovať pani spravodajkyni Paliadeliovej za jej správu. Podľa mňa je vynikajúca a potrebná. Okrem toho na základe tejto správy stojí za to, aby sme s projektom značka „Európske dedičstvo“ pokročili.

 
  
MPphoto
 

  Raffaele Baldassarre (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, vytváranie európskej identity a zvyšovanie záujmu občanov o Európsku úniu a jej pôvod sú dve úlohy, ktorým musia európske inštitúcie čeliť, aby dosiahli výraznú súdržnosť a solidaritu.

Okrem toho tieto úlohy tvoria podstatu cieľov Lisabonskej zmluvy. Článok 3 tejto zmluvy skutočne stanovuje, že EÚ je povinná chrániť európsky kultúrny rozvoj. Ak v tejto chvíli prechádza európsky sen ťažkým obdobím, dôvodom nie je len slepá ulička týkajúca sa Európy ako politického projektu alebo pretrvávajúca hospodárska kríza, ale môžu za to aj ťažkosti, ktorým čelí Únia založená na ešte stále nevyjasnenej identite.

V tejto situácii je potrebné viac ako kedykoľvek predtým zmenšiť priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi a informovať o mnohonárodnom, ale predsa spoločnom kultúrnom dedičstve Európskej únie jej občanov a predovšetkým budúce generácie. Zmysel a význam značky „Európske dedičstvo“ je takýto: spojiť Európu v jej rozmanitosti a zároveň podporovať spoločnú kultúru a integráciu medzi miestami, ktoré sa nachádzajú na jej území.

Aby sa podarilo tento cieľ zrealizovať, nová značka sa bude zameriavať skôr na symbolickú vzdelávaciu hodnotu než na estetickú krásu pamiatky, pričom bude podporovať spoluprácu medzi pamiatkami a spoločné projekty medzi nimi. Chcel by som preto vzdať hold vynikajúcej práci, ktorú urobili pani Paliadeliová a zvyšok Výboru pre kultúru a vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o postup výberu pamiatok a posilnenie úlohy Európskeho parlamentu počas výberového konania.

Som si istý, že rozhodnutie členských štátov zasadiť značku do rámca Európskej únie prispeje k zvýšeniu jej viditeľnosti a prestíže, aby sa splnili ciele súdržnosti a solidarity medzi európskymi občanmi.

 
  
MPphoto
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D) . – (RO) Vážený pán predsedajúci, aj ja by som sa na úvod rád poďakoval pani spravodajkyni za vynikajúcu správu, ktorú sa jej podarilo vypracovať, a za rokovania, ktoré viedla s Komisiou a Radou. Hoci sa jej nepodarilo presadiť značku „kultúrne dedičstvo Európskej únie“, značka „Európske dedičstvo“ je predsa len skvelá, rovnako ako aj samotný projekt. Som pevne presvedčený, že ak pôjde v šľapajach projektu Európske hlavné mesto kultúry, bude veľmi úspešný. Je to vynikajúca iniciatíva, a to najmä preto, lebo podporuje vznik cezhraničných projektov.

Mnohé štáty spolupracujú, aby mali rovnaké hodnoty a tradície, z ktorých sa spoločne tešia stovky rokov. Pochádzam z mesta, ktoré sa nachádza na východnej hranici Európskej únie. Je to možno najväčšie kultúrne mesto na východnej hranici, leží od nej len 10 km. Bol som však aj v meste Santiago de Compostela, ktoré sa nachádza prakticky na západnej hranici Európskej únie. Sú to dve kultúrne centrá, ktoré majú veľmi veľa vecí spoločných, ale existuje medzi nimi aj veľmi veľa rozdielov. Jedno miesto je pravoslávnym a druhé katolíckym pútnickým centrom. Naše spoločné hodnoty vidíme najzreteľnejšie vtedy, keď ideme za hranice Európskej únie, keď cestujeme na iné kontinenty. Vtedy si urobíme veľmi jasný obraz o hodnotách, ktoré máme spoločné stovky rokov, a o skutočnosti, že máme spoločnú kultúru a isté črty, ktoré nás odlišujú od iných národov. Takže Európska únia, alebo skôr značka „Európske dedičstvo“, nadobúda svoj význam vtedy, keď ideme za hranice Európskej únie.

Ešte raz vám blahoželám k tejto správe a pevne verím, že to bude úspešný projekt.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sógor (PPE).(HU) Vážený pán predsedajúci, vítam skutočnosť, že počas tohto zasadnutia hlasujeme už o druhom návrhu, ktorý má v úmysle prekonať priepasť medzi Európskou úniou a jej občanmi. Zavedenie značky „Európske dedičstvo“, ktorá sa zmenila z medzivládnych programov niekoľkých európskych krajín na oficiálnu iniciatívu EÚ, posilní pocit príslušnosti k EÚ a podporí uznanie rozdielov a medzikultúrny dialóg. Vďaka nemu si občania, a to najmä mladí ľudia, uvedomia význam svojej úlohy v rámci európskej histórie a význam európskeho symbolizmu. Môže nám to zvýšiť povedomie o našom spoločnom kultúrnom dedičstve.

Pamiatky, ktorým bude priznaná značka, budú prístupnejšie – najmä mladým ľuďom – a predmety, ktoré predstavujú našu spoločnú históriu, sa budú používať primeranejšie. Mňa osobne najviac tešia organizačné aspekty tejto iniciatívy, konkrétne, že výber a postupy dohľadu sa budú vykonávať v súlade so spoločnými, jasnými a transparentnými kritériami a že profesionálna výmena skúseností sa bude rozširovať. Ako zvolený poslanec zastupujúci národnostnú menšinu s uspokojením konštatujem, že napríklad v prípade Rumunska budú mať pamiatky, ktoré navrhli nestranní medzinárodní odborníci, tiež šancu, aby ich vybrali a pridali k štyrom pamiatkam, ktoré už značku majú. Medzi tieto pamiatky patrí Telekiho knižnica v meste Târgu-Mureş, ktoré je známe ako jedna z bášt maďarskej kultúry, alebo Čierny kostol v Brašove, ktorý je považovaný za typický príklad saskej gotickej architektonickej jedinečnosti.

 
  
MPphoto
 

  Olga Sehnalová (S&D). (CS) Vážený pán predsedajúci, značka „Európske dedičstvo“ je nepochybne dobrou iniciatívou a pokračovaním medzivládneho projektu, ktorý funguje už od roku 2006. Cieľom tejto iniciatívy je prispieť k vytvoreniu spoločnej európskej identity a zároveň zvýšiť záujem o Európsku úniu a jej hodnoty.

Pojem „kultúrne dedičstvo“ je veľmi široký a to je dobré. Som veľmi rada, že v správe bol prijatý aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý do tejto kategórie začleňuje priemyselné dedičstvo. Priemysel je jednou z dôležitých súčastí spoločnej európskej histórie – koniec koncov, Európa bola kolískou priemyselnej revolúcie v 19. storočí a počiatok EÚ sa spája so založením Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Spája sa s ním však aj spoločná história hnutí za občianske a sociálne práva.

Jednou z oblastí, ktoré by podľa očakávaní mali mať osoh zo značky „Európske dedičstvo“, je oblasť cestovného ruchu. Som pevne presvedčená, že toto je príležitosť využiť pamiatky spoločnej európskej histórie na rozvoj cestovného ruchu aj v tých regiónoch, ktoré nie sú tradičnými turistickými destináciami. Tento druh pamiatok je podľa môjho názoru neprávom prehliadaný a treba len objaviť a využiť jeho potenciál. Správu teda veľmi vítam a podporujem a v tejto súvislosti by som rada poďakovala pani spravodajkyni Paliadeliovej.

 
  
MPphoto
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, v období pred prijatím Lisabonskej zmluvy sme čelili situácii, keď sa občania EÚ začali nápadne čoraz menej zaujímať o jej záležitosti a činnosti. Prijatie Lisabonskej zmluvy malo nielen poskytnúť riešenie problémov týkajúcich sa potreby lepšie fungujúcich inštitúcií, ale aj užšie zapojiť európskych občanov do činností EÚ, a to napríklad prostredníctvom občianskej iniciatívy. Značka „Európske dedičstvo“ je ďalším krokom k vytvoreniu európskej identity a posilneniu prepojení medzi občanmi a EÚ.

Za ostatné štyri roky členské štáty určili 64 pamiatok, ktoré majú pre Európu osobitný význam. Vďaka odhaleniu našej spoločnej histórie a tomu, že sa naučíme niečo o úlohe Európskej únie a jej kultúrnej rozmanitosti založenej na spoločných demokratických hodnotách a ľudských právach, môžeme v rámci EÚ posilniť v obyvateľoch nášho Spoločenstva pocit príslušnosti k veľkej európskej rodine.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Vážený pán predsedajúci, tieto návrhy vítam a myslím si, že podporia rast a rozvoj odvetvia cestovného ruchu, čo je v týchto dňoch veľmi potrebné.

Napriek všetkej kritike, ktorej Európa čelí, si myslím, že väčšina občanov si stále cení Európu a najmä značku, ktorá nesie názov Európy. Videl som to v súvislosti s Európskym hlavným mestom športu. Mestu Limerick v mojom volebnom obvode bol tento titul udelený nedávno a bol vysoko cenený. To isté platí o Európskych hlavných mestách kultúry a určite sa to bude týkať aj pamiatok so značkou „Európske dedičstvo“.

Je na tom niekoľko dobrých vecí, ktoré by sme mali pochváliť. Jednou z nich je, že pamiatku musíte udržiavať, takže značku nezískate navždy bez toho, aby ste sa skutočne postarali o to, že si ju zaslúžite. Po druhé je tu poznámka pána Martina, na ktorú dobre odpovedal pán Scurria, že byrokracia ju nepotlačí. Myslím si, že na ňu môžeme byť veľmi hrdí. Má veľký potenciál.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Vážený pán predsedajúci, medzi občanmi často prebiehajú diskusie o budúcnosti Európskej únie. Základy silnej Únie a úspešná budúcnosť sú postavené na dôvere a vzájomnom prispôsobovaní sa, rovnako ako v rodine. Pomocou značky „Európske dedičstvo“ ľudia zistia viac o druhých, objavia veci a spoznajú osobnosti a hnutia, ktoré symbolizujú budovanie Európy. Určenie spoločného kultúrneho dedičstva predstavuje príležitosť, ako posilniť jednotnú a zjednotenú Európu. Všetky národy a krajiny, my všetci máme rôzne a rozmanité historické skúsenosti, ktoré sú často bolestivé, ale práve tieto rozdiely sa spájajú, aby vytvorili našu rodinu a sformovali našu európsku identitu. Chcela by som zdôrazniť predovšetkým rozdelenie Európy, ktoré trvalo mnoho rokov, a rozdielne alebo úplne chýbajúce príležitosti na rozvoj demokracie. Hovorím o východnej Európe a okupácii Sovietskym zväzom. Aj tu však vždy existoval boj za myšlienku zjednotenej Európy a musíme oceniť...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, nikto nás nemôže obviniť, že nie sme dôslední. V Lisabonskej zmluve sme stanovili občianstvo EÚ pre jej obyvateľov a včera sme mali príležitosť hlasovať o občianskej iniciatíve. Dnes prijímame symbol, a to značku „Európske dedičstvo“. To nepochybne podporí identitu EÚ a občianstvo alebo, inými slovami, všetky hodnoty, ktoré sú pre nás také dôležité. Som presvedčený, že táto značka bude slúžiť ako vynikajúci doplnok k zoznamu UNESCO a k Európskym kultúrnym trasám, ako aj k Európskym hlavným mestám kultúry. Každý, kto cestuje, pozná hodnotu a význam takýchto projektov.

Myslím si, že pre Európanov je základným aspektom podpora európskej kultúry až po samotné srdce Európy. Veľká časť Európy je v tomto smere ešte stále neobjavená, ale podpora európskej kultúry mimo Európy tiež zohráva kľúčovú úlohu. Najdôležitejšie je, že túto značku úspešne podporia pani komisárka aj členské štáty.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papanikolaou (PPE).(EL) Vážený pán predsedajúci, tiež by som rád zablahoželal našej spravodajkyni pani Paliadeliovej k vynikajúcej správe a k celému doterajšiemu úsiliu. Táto nová značka „Európske dedičstvo“ vyzdvihuje našu kultúru, zdôrazňuje európskeho ducha a uspokojuje nás všetkých, ktorí často navštevujeme pamiatky v Európe a myslíme si, že je hanba, že nevyzdvihujeme pridanú hodnotu Európy a všetkých týchto historických pamiatok, ktoré musíme nutne spropagovať.

Ako viete, v tejto chvíli Európu neznepokojuje len hospodárska kríza, čo je len prirodzené. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy chce Európa zdôrazniť svoju kultúrnu súdržnosť, bohatú históriu a mozaiku, ktorá ju definuje. Samozrejme, treba to urobiť za aktívnej účasti Európskeho parlamentu. Verím, že rokovania s Radou o článku 18 skončia dobre.

 
  
MPphoto
 

  Iosif Matula (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, vítam, že medzivládny projekt týkajúci sa značky „Európske dedičstvo“ sa mení na oficiálnu iniciatívu Európskej únie v čase, keď sa počiatočný projekt neteší pozornosti a prestíži, ktoré si zaslúži. Tento projekt nám umožňuje otvoriť dvere aj tým krajinám, ktoré obohacujú kultúru nášho kontinentu bez toho, aby boli súčasťou Európskej únie.

Kľúčovým aspektom je prehodnotenie pamiatok, ktoré už boli označené na základe medzivládnej dohody, ako aj zabezpečenie spravodlivosti, pokiaľ ide o štáty s rôznym počtom pôvodne zaregistrovaných pamiatok. Navyše v prípade, že pamiatky nemožno prehodnotiť priamo, je dôležité, aby mali možnosť opäť sa uchádzať o značku, aby sa im ponúklo viac príležitostí.

Priznávanie značky „Európske dedičstvo“ na neobmedzený čas a bez pravidelného prehodnocovania by napomohlo účinnejšie využitie obmedzeného rozpočtu, ktorý bol vyčlenený na tento projekt. Značka „Európske dedičstvo“ zvýši povedomie širokej verejnosti o rozmanitosti nášho spoločného kultúrneho dedičstva a pozdvihne kultúrny cestovný ruch.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, vytváranie európskej identity a zvyšovanie úrovne záujmu o EÚ sú dôležité úlohy. Dokážu vytvoriť súdržnosť a solidaritu vo veľkom rozsahu. Značka „Európske dedičstvo“ by mohla plniť svoje ciele účinnejším spôsobom, keby bola riadená ako iniciatíva EÚ. Musí sa zakladať na rovnakých kritériách a musí mať veľmi jasne vymedzený systém monitorovania. Jedným z jej výsledkov bude oživenie kultúrneho cestovného ruchu. Takisto ako v prípade pamiatok svetového dedičstva UNESCO, aj táto značka zvýši počty turistov a zabezpečí nové oživenie miestnych hospodárstiev.

Vítam zámer Komisie použiť značku „Európske dedičstvo“ spolu s ďalšími navrhnutými nástrojmi na vytvorenie silnejšieho spojenia medzi EÚ a jej občanmi. Na záver by som rada zdôraznila význam podpory medzikultúrneho dialógu.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, zdá sa, že väčšina poslancov, ktorí dostali slovo, zdôraznila význam tejto európskej iniciatívy a jej skutočnú pridanú hodnotu. Poslanci zdôraznili význam tejto iniciatívy pri podpore Európy, spoločnú európsku históriu a dedičstvo, vzdelávaciu hodnotu tejto iniciatívy a jej dôležitosť pri vytváraní a podporovaní kultúrnejšieho dialógu.

Toto schválenie ma veľmi teší a som zaň veľmi vďačná. Chcela by som objasniť, že odborníci, ktorí budú vymenovaní, aby prijímali rozhodnutia o tejto dôležitej iniciatíve, budú mať určite tie najvyššie odborné osvedčenia, aby sa zaistilo, že vyberú nielen tie najlepšie a najhodnotnejšie pamiatky, ale aj myšlienky. Dovoľte mi pripomenúť, že toto dedičstvo je nielen o pamiatkach, ale aj o nehmotnom kultúrnom dedičstve. Napríklad v Portugalsku máme dekrét, ktorý bol prvým dekrétom v Európe rušiacim trest smrti. Bol zaradený do zoznamu značiek, takže toto dedičstvo môže byť aj nehmotné.

Chcem tiež objasniť, že naším zámerom je skutočne zabezpečiť zjednodušený postup, ktorý sa síce bude vyznačovať kvalitou, ale zjednodušenie je dôležité. Preto sme neprijali návrh Rady, aby po zhodnotení skupiny odborníkov šla iniciatíva na komitológiu, pretože by to vytváralo byrokraciu a mrhalo drahocenným časom potrebným na rozhodnutie, ktoré sa má prijať.

Na záver by som chcela povedať, že v týchto časoch hospodárskej krízy, ktoré rozdeľujú európske národy z politického, sociálneho a hospodárskeho hľadiska, potrebujeme iniciatívy, ako je táto, ktoré Európanov spoja. Budú mať zmysel pre identitu, pričom musíme zdôrazniť význam nášho spoločného kultúrneho dedičstva, ktorého bohatstvo skutočne spočíva v jeho rozmanitosti. Spoločné, no rozmanité kultúrne dedičstvo je to, čo nás zjednotí.

Ešte raz by som sa vám chcela poďakovať za podporu. Ďakujem predovšetkým pani Paliadeliovej a tieňovým spravodajcom za vynikajúcu spoluprácu a teším sa na konečné prijatie tejto dôležitej iniciatívy v blízkej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Chrysoula Paliadeli, spravodajkyňa.(EL) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som rada vyhlásila, že súhlasím s vyjadrenými názormi, ktoré sa týkali jednak posúdenia vplyvu značky „Európske dedičstvo“ a jednak jej pridanej kultúrnej hodnoty. Samotná značka nedokáže prekonať priepasť medzi verejnosťou a Európskou úniou. Spolu s ďalšími iniciatívami môže len pomôcť riešiť tento problém. Samozrejme, nemôžem zakryť skutočnosť, že v čase krízy, ako je súčasná kríza, ktorú zažívame a ktorú sprevádza krutý útok na euro a Európsku úniu, sa verejnosť nespolieha na to, že jej hlavné každodenné problémy vyrieši iba kultúra. Znalosť histórie a rešpektovanie multikulturalizmu však môžu slúžiť ako nástroj súdržnosti a ako stimul rastu miestnych spoločenstiev vďaka tomu, že ich vyzvú, aby spolupracovali na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni, ako sa uvádza v návrhu Komisie a ako sme to prijali aj my. Z tohto pohľadu predstavuje myšlienka značky kultúrneho dedičstva pre Európsku úniu – ďakujem pánovi Ivanovi, ktorý si spomenul na pôvodný návrh –, ktorá má zvýšiť povedomie európskej verejnosti o jej spoločnom dedičstve a zároveň podporiť kultúrny cestovný ruch, pozitívny krok týmto smerom. Hodnoty ako demokracia a sloboda, ktoré sú zakorenené v kultúrnej minulosti Európy, sú v dnešnej dobe rovnako dôležité ako transparentnosť a solidarita, najmä ak chceme prekonať priepasť medzi európskymi inštitúciami a občanmi členských štátov Únie a priepasť medzi občanmi členských štátov. Samozrejme, budeme musieť riešiť problémy byrokracie, ale môžem vás uistiť, že transparentnosť a zloženie európskeho tímu odborníkov budú podliehať mimoriadne jasným podmienkam. Niet pochýb, že táto inštitúcia bude fungovať absolútne transparentne.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne.(RO) Premena iniciatívy týkajúcej sa značky „Európske dedičstvo“ na oficiálnu iniciatívu EÚ dodá mimoriadnu pridanú hodnotu všetkým činnosťami, ktoré vykonávajú členské štáty, pričom zároveň významne prispeje k vytvoreniu spoločnej európskej identity. Vítam túto iniciatívu, ako aj správu, ktorá bola predložená. Chcem tiež spomenúť, že značka „Európske dedičstvo“ by sa mohla veľmi úspešne rozšíriť a mohla by mať priaznivý vplyv na činnosti týkajúce sa tradičného vidieckeho cestovného ruchu, teda odvetvia, ktoré v európskych štátoch prekvitá. Toto je vlastne jeden z návrhov, ktoré sa chystám predložiť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, keď budem predkladať stanovisko k úlohe, ktorú vidiecky cestovný ruch a agroturistika zohrávajú pri dosahovaní cieľa EÚ zmeniť Európu na turistickú destináciu číslo jeden na svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Emil Stojanov (PPE), písomne.(BG) Chcel by som zablahoželať pani Paliadeliovej k práci na tejto správe. Vytvorenie a priznávanie značky „Európske dedičstvo“ je iniciatívou, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť. Európsky rozmer a význam navrhnutých pamiatok pomôže podporiť európsku identitu a pocit európskeho občianstva. História nášho kontinentu je dôležitým prvkom, ktorý by mohol prispieť k zjednoteniu európskych národov. Naša mladšia generácia si musí byť náležite vedomá nášho spoločného európskeho dedičstva, pretože je veľmi dôležité, aby neexistovali žiadne rozdiely v rôznych verziách ani pokusy o populistickú interpretáciu, keďže toto je naša spoločná európska história a odráža našu celú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Výberové konanie musí zaistiť, že budú vybrané len pamiatky primeranej kvality. Myslím si, že členské štáty by mali predložiť svoje návrhy v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi. To pomôže spopularizovať pamiatky na vnútroštátnej úrovni a prekonať priepasť medzi európskymi inštitúciami a európskymi občanmi. Ako poslanec Európskeho parlamentu, teda jediného demokraticky zvoleného orgánu, ktorý zastupuje svojich občanov, si myslím, že v rámci tejto iniciatívy musí hrať významnejšiu rolu.

 
  
MPphoto
 
 

  Csanád Szegedi (NI), písomne.(HU) Úplne súhlasím s vyhlásením, ktoré sa uvádza v tejto správe, že existuje obrovská priepasť medzi EÚ a občanmi európskych členských štátov, keďže viac ako polovica z nich nemá o EÚ príliš lichotivú mienku. Prostredníctvom premenovania značky „Európske dedičstvo“ na značku „dedičstvo Európskej únie“ a prostredníctvom sprievodných úprav začíname ďalšiu veľkolepú, nákladnú a zbytočnú kampaň, ktorej cieľom je, aby si EÚ urobila reklamu a propagandu. Odhliadnuc od takých drobných detailov, ako je mohyla slovenského nacionalistu a separatistu Štefánika, ktorá je považovaná za ukážkový artefakt dedičstva spolupráce Európskej únie, ani tejto novej iniciatíve sa nepodarí priblížiť ľudí k EÚ. Okrem toho nie je jasná táto vec: ak značka „Európske dedičstvo“ skutočne nemá v úmysle duplikovať už existujúci zoznam svetového dedičstva UNESCO, prečo sa potom plánuje rozšíriť na tretie krajiny a ktoré krajiny má správa v tejto súvislosti na mysli?

 

3. Účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je odporúčanie pani Packovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa ustanovujú podmienky účasti Švajčiarskej konfederácie na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (2007 – 2013) (12818/2010 – C7-0277/2010 – 2010/0231(NLE)) (A7-0334/2010).

 
  
MPphoto
 

  Doris Pack, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, som veľmi rada, že máme dnes príležitosť viesť túto rozpravu, pretože si pamätám, že sme obaja vždy spolupracovali so Švajčiarskom v Európskej rade, a preto si obaja uvedomujeme, aké dôležité je pre Švajčiarsko zúčastňovať sa na týchto programoch. V roku 2006, predtým, ako sa obnovili tieto programy, sme si v Európskom parlamente, prirodzene, uvedomovali, že nežijeme v izolácii, ale že by sme sa mali snažiť do našich aktivít zapojiť všetkých ostatných. Hoci Švajčiarsko nie je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, malo záujem zapojiť sa do programov v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania. Tak ako všetkých ostatných aj mňa veľmi potešil tento vývoj. V roku 2004 som bola členkou delegácie, ktorá v švajčiarskom parlamente navštívila Výbor pre odbornú prípravu. Podrobne sme diskutovali o príslušných otázkach, napríklad o mobilite a spolupráci medzi školami a univerzitami. V tom čase som si jasne uvedomovala, že sa neskôr vypracuje tento návrh, a teraz ho vítam.

Pri pripravovaní týchto programov sme nemysleli len na naše vlastné záujmy, ale aj na záujmy všetkých susedných krajín, ako sú krajiny západného Balkánu a samotné Švajčiarsko, ktoré sa nachádza v strede. Preto sme dnes zaznamenali značný pokrok. Vzhľadom na predchádzajúcu rozpravu vám teraz môžem povedať, že Švajčiarsko má tiež v úmysle požiadať o začlenenie sa do programu Kultúra. Má tiež záujem zapojiť sa do systému označovania kultúrneho dedičstva, do ktorého sa môže zapojiť len vtedy, ak sa zapojí do tohto programu.

Dámy a páni, čo by sme vlastne mali dnes urobiť? Môžeme hlasovať za alebo proti. Nik z nás si nedovolí povedať nie, pretože sme vždy boli za to, aby sa Švajčiarsko zapojilo. Chcem povedať, že pod spojením „zapojiť sa“ mám na mysli, že tiež zaplatí svoj podiel. Podľa článku 218 našou jedinou možnosťou je povedať áno alebo nie a, samozrejme, v tejto otázke budeme jednoznačne hlasovať za.

Aké sú hlavné body tejto dohody so Švajčiarskom? Prirodzene, podmienky, pravidlá a postupy pre projekty a iniciatívy, ktoré predložia švajčiarski účastníci, budú rovnaké ako tie, ktoré platia pre účastníkov z členských štátov a nimi navrhované projekty. Švajčiarsko bude musieť zriadiť národnú agentúru, tak ako sme to urobili my všetci v jednotlivých krajinách, ktorá bude koordinovať vykonávanie programov na vnútroštátnej úrovni a ktorá bude musieť každý rok finančne prispievať na každý z týchto programov. V roku 2011 to bude 1,7 milióna EUR na program Mládež v akcii a 14,2 milióna EUR na program celoživotného vzdelávania. Pokiaľ ide o ustanovenia o finančnej kontrole a audite, Švajčiarsko bude musieť dodržiavať ustanovenia Európskej únie vrátane tých, ktoré sa týkajú kontrol vykonávaných inštitúciami EÚ a švajčiarskymi orgánmi. Dohoda sa bude vykonávať až dovtedy, kým jedna zo strán nebude chcieť dohodu ukončiť. Som však presvedčená, že nikto by nevstupoval do programu, ako je tento, so zámerom niekedy z neho vystúpiť. Je to v záujme mladej generácie vo Švajčiarsku a, samozrejme, mladých ľudí zo susediacich krajín, ktorí by sa chceli zúčastňovať na školských výmenách so Švajčiarskom v rámci programu Comenius-Regio alebo v rámci individuálnych partnerstiev škôl, ako aj na programe Erasmus.

Samozrejme, zástupcovia švajčiarskych orgánov sa budú môcť zúčastňovať na zasadnutiach nášho výboru v prípade, že sa body rokovania budú týkať ich krajiny. Dovoľte mi povedať jednu vec: veľmi si želáme, aby bol tento krok pre Švajčiarsko veľmi významný. O takéto usporiadanie prejavuje dlhodobo záujem. Dúfame, že európske povedomie sa vo Švajčiarsku posilní, keď bude mať mladá generácia možnosť stretávať sa s inými mladými Európanmi. Možno to bude znamenať, že budúce referendá dopadnú inak ako tie v minulosti. Vkladáme nádej do mladej generácie a do týchto dvoch skvelých programov. Som si istá, že o tri roky sa pridá aj program Kultúra.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie je na uzavretie tejto dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou potrebný súhlas Parlamentu, aby dohoda mohla nadobudnúť platnosť.

Chcem sa poďakovať Výboru pre kultúru a vzdelávanie, a najmä jeho predsedníčke pani Doris Packovej, za konštruktívny prístup k dohode.

Keďže Švajčiarsko sa odmietlo pripojiť k Európskemu hospodárskemu priestoru, až doteraz žiadna dohoda neumožňovala priamu alebo nepriamu spoluprácu v oblasti vzdelávania medzi EÚ a Švajčiarskom.

Už dávno však Švajčiarsko prejavuje záujem o naše programy zamerané na vzdelávanie a mládež. Dokonca vypracovalo vnútroštátny systém podpory, ktorý má stimulovať vytváranie partnerstiev s organizáciami členských štátov EÚ zapojených do týchto programov. Okrem toho sa Švajčiarsko zapojilo do bolonského procesu a vytvorenia európskeho priestoru vyššieho vzdelávania.

Švajčiarsko tiež pozorne sledovalo, aj keď len zvonku, rozpravu o politike vzdelávania v Európskej únii. Švajčiarsko bude prvou krajinou, ktorá sa zapojí do našich programov a ktorá nie je ani členským štátom EÚ, ani členom Európskeho hospodárskeho priestoru, ani aktuálnou alebo potenciálnou kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ.

Komisia víta zapojenie sa Švajčiarska do týchto dvoch programov. Dohoda umožní švajčiarskym vzdelávacím a mládežníckym organizáciám, ako aj jednotlivým študentom, učiteľom a mladým ľuďom, aby sa zapojili do programov EÚ, a to Mládež v akcii a programov v oblasti celoživotného vzdelávania, za úplne rovnakých podmienok ako občania EÚ. Na projekty a iniciatívy, ktoré predložili účastníci zo Švajčiarska, sa budú vzťahovať rovnaké podmienky, pravidlá a postupy ako na projekty z členských štátov.

Švajčiarsko zriadilo národnú agentúru, ktorá má koordinovať vykonávanie programov na vnútroštátnej úrovni. Každý rok bude finančne prispievať na obidva programy a bude sa zúčastňovať na zasadnutiach výborov jednotlivých programov ako pozorovateľ, pokiaľ sa body rokovania budú týkať Švajčiarska.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ďakujem vám za dobrú prácu, ktorú ste v tomto prípade vykonali.

 
  
MPphoto
 

  Marco Scurria, v mene poslaneckého klubu PPE.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, okrem Komisie by som určite chcel poďakovať aj predsedníčke Výboru pre kultúru a vzdelávanie pani Packovej za jej prácu a oddanosť, s akou sa venovala tejto problematike.

To, o čom tu dnes hovoríme, je dôležité, pretože nástroje ako Mládež v akcii vytvárajú šírenie myšlienok, blízkosť a priateľstvo medzi krajinami Európskej únie, ale aj, a predovšetkým, medzi tými, ktoré nie sú jej súčasťou, ako je Švajčiarsko alebo ďalšie krajiny.

Je to obrovské bohatstvo našich viacročných programov, ktoré pomocou nástrojov, ako sú Mládež v akcii, Erasmus, Erasmus Mundus, programy celoživotného vzdelávania, Media, Media Mundus a mnoho ďalších, umožňujú budovanie vzťahov medzi krajinami Európskej únie a tretími krajinami.

Pomocou týchto programov sme oživili Európsku úniu a umožnili mnohým občanom – predovšetkým mladým ľuďom – stretávať sa, vymieňať si skúsenosti a spoznávať iných ľudí. Dali sme učiteľom a pracujúcim vo všeobecnosti možnosť zlepšiť si profesionálne zručnosti a umožnili sme riaditeľom spoločností, výrobcom a združeniam v jednotlivých krajinách, aby mohli lepšie vykonávať svoju prácu.

Tieto programy sú teda dôležité, a preto sme boli trochu znepokojení, keď sme ich nevideli v pracovnom programe Komisie na budúci rok. Dnes teda schvaľujeme dôležitý krok, ktorý umožní, aby EÚ rástla, aby sa na našom kontinente posilňovalo občianstvo. Vzhľadom na to, že sme o tom hovorili pred chvíľou v súvislosti so značkou „Európske dedičstvo“, je to krok, ktorý prispeje k vytváraniu našej európskej identity.

 
  
MPphoto
 

  Joanna Senyszyn, v mene skupiny S&D.(PL) Vážený pán predsedajúci, v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente schvaľujem návrh správy pani spravodajkyne týkajúci sa súhlasu s účasťou Švajčiarskej konfederácie na programe Mládež v akcii a na programe v oblasti celoživotného vzdelávania. Dohoda bola náležite prerokovaná a chráni záujmy EÚ. Právne základy pre európske programy v oblastiach týkajúcich sa vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže umožňujú účasť Švajčiarska. Zásady, ktorými sa táto účasť má riadiť, boli podrobne vypracované, čo zaručuje, že sa tieto programy budú vykonávať primerane a spravodlivo. Švajčiarsko chce s EÚ spolupracovať v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, takže naša dohoda by mala byť samozrejmá.

Teší nás, že vzdelávacie programy EÚ sú natoľko atraktívne a užitočné, že sa do nich zapájajú aj iné krajiny. Posledný výskum Európskej komisie ukázal, že program Mládež v akcii zvyšuje jazykové schopnosti mladých ľudí a ich šance na pracovnom trhu. Možnosti vzdelávania dospelých sa však stále nevyužívajú v plnej miere, hoci je v tejto oblasti obrovský potenciál.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula, v mene skupiny ALDE.(FI) Vážený pán predsedajúci, hneď na začiatku by som chcel poďakovať skvelej predsedníčke nášho výboru pani Packovej, ktorá tiež vypracovala túto správu. Môžem povedať, že ak bol tento návrh v rukách Doris Packovej, tak bol v dobrých rukách. Ako vážená pani komisárka veľmi dobre vie, pani Packová má veľké profesionálne skúsenosti a vzdelanie práve v týchto oblastiach programov zameraných na celoživotné vzdelávanie a mládež. Keď sa robili prípravy v súvislosti s touto problematikou, bolo radosť sledovať, ako dobre táto práca postupovala. Je úžasné, že aj mladí ľudia vo Švajčiarsku sa budú môcť podieľať na úspechu, ktorý sme v Európskej únii vytvorili.

Je pravda, že dokonca aj tí, ktorí sú kritickí k Európskej únii, ktorí sú dokonca proti nej, sa napriek tomu jednoznačne zhodujú v názore, že Európska únia je v určitých oblastiach skutočne úspešná, ako napríklad v programoch, ktoré sa týkajú celoživotného vzdelávania, mládeže a kultúry. To je jeden z najlepších aspektov Európskej únie, pre ktorý by sme mali veľa urobiť, aby sme zaistili, že bude naďalej viditeľný.

Vďaka Európskej únii a týmto programom sme dokázali podporovať záujem mladých Európanov o vzdelávanie a odbornú prípravu a zvyšovanie ich osobného kapitálu. Zároveň sa tak zvýšil aj kapitál jednotlivých národov.

V tejto súvislosti je veľmi dôležité, aby Švajčiarsko nebolo v žiadnom prípade vylúčené z tohto systému spolupráce, aj keď nie je členom EÚ ani Európskeho hospodárskeho priestoru. Namiesto toho by mali mladí ľudia vo Švajčiarsku dostať možnosť zapojiť sa do programov a tieto záležitosti by sa preto mali posúvať dopredu na recipročnej báze. Som presvedčený, že to vytvorí pridanú hodnotu vo všetkých ohľadoch.

Pán predsedajúci, na záver by som chcel poďakovať pani spravodajkyni. Dúfam, že tento program bude úspešný aj pre Švajčiarov, tak ako bol úspešný pre nás, občanov členských štátov Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski, v mene skupiny ECR.(PL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, táto správa bola jednomyseľne prijatá vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie, kde všetci uznali, že je to dobrá myšlienka. Je to skutočne dobrá myšlienka, ktorá by nemala byť v ničom sporná, keďže je príkladom hodnôt, o ktorých hovoríme. Táto správa bude napokon možno jednou z tých, ktoré by mohol tento Parlament jednohlasne podporiť, aj keď je situácia Švajčiarska jedinečná, ako povedala pani komisárka. Je to veľmi zaujímavá krajina, ktorá je veľmi špecifická z politického hľadiska a ktorá sa veľmi zaujímavými spôsobmi zapája do spolupráce s Európou, pričom nie je zmluvnou stranou mnohých európskych dohôd, a práve z tohto dôvodu je vhodné s touto krajinou budovať vzťahy pomocou nekontroverzných a všeobecne akceptovaných programov tohto druhu.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD.(SK) Aj keď sa Švajčiarska konfederácia doposiaľ nerozhodla stať sa členským štátom Európskej únie, dlhodobo prejavuje vážny záujem o širokú spoluprácu s Európskou úniou v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy mládeže. Po vytvorení programu Mládež v akcii a programu celoživotného vzdelávania v roku 2006 bol vytvorený právny základ pre takúto spoluprácu Švajčiarskej konfederácie a Európskej únie v tejto oblasti.

Európska komisia v zmysle odporúčaní Európskej rady po rokovaniach so švajčiarskymi partnermi pripravila dohodu, ktorá nám umožní rozvinúť efektívnu spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy mládeže, ako aj v oblasti celoživotného vzdelávania s našimi švajčiarskymi priateľmi. Dohoda je korektná, vyvážená a vyjadruje záujmy obidvoch zmluvným strán rozširovať vzájomnú spoluprácu a podporovať výmenu poznatkov a vedomostí v záujme skvalitnenia vzdelávacieho procesu.

Preto považujem, vážená pani komisárka, túto dohodu Európskej únie so Švajčiarskou konfederáciou za dobrý krok správnym smerom.

 
  
MPphoto
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D).(LT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať pani spravodajkyni Packovej a plne súhlasím s jej odporúčaniami týkajúcimi sa programov Mládež v akcii a celoživotné vzdelávanie a účasti Švajčiarska v týchto programoch. Povedal by som, že Švajčiarsko nie je iba krásnou a usporiadanou krajinou. Je to krajina, o ktorú sa Európska únia môže zaujímať vzhľadom na jej priamu demokraciu, na jej konfederáciu kantónov. Na druhej strane aj Európska únia musí byť zaujímavá pre Švajčiarsko, pretože Švajčiarsko je celé obklopené členskými štátmi EÚ. Na záver chcem povedať, že Švajčiarsko prispôsobuje svoj životný rytmus Európskej únii. Som presvedčený, že keď sa prijme tento program, bude možné to ešte viac zlepšiť. Švajčiarsko sa ešte viac priblíži k Európskej únii a EÚ bude lepšie rozumieť Švajčiarsku. Ako uviedla naša kolegyňa Doris Packová, budeme môcť v referendách očakávať lepšie výsledky.

 
  
MPphoto
 

  Liam Aylward (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, vítam kroky Švajčiarska na posilnenie spolupráce s EÚ v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Program Mládež v akcii je veľmi dôležitým programom pre mladých európskych občanov. Je potrebné, aby sa tento program viac zdôrazňoval a aby sa jeho ciele a zámery realizovali, najmä pokiaľ ide o aktivity Európskej dobrovoľníckej služby v rámci programu Mládež v akcii.

Vzhľadom na to, že budúci rok je Európskym rokom dobrovoľníctva, je mimoriadne dôležité, aby sa posilnila Európska dobrovoľnícka služba, ktorá podporuje účasť mladých ľudí v dobrovoľníckych aktivitách a ktorej cieľom je rozvíjať solidaritu a povzbudzovať aktívne občianstvo medzi mladými ľuďmi.

V Írsku majú tisícky mladých ľudí vďaka dobrovoľníctvu v amatérskych športových organizáciách možnosť športovať a rozvíjať svoje riadiace schopnosti. Tieto organizácie nabádajú mladých ľudí k aktívnemu občianstvu a zároveň podporujú zdravie, telesnú kondíciu a aktívny životný štýl. Tento program a jeho dobrovoľnícke opatrenia by sa mali rozšíriť a v tejto oblasti by sa mali so Švajčiarskom vybudovať pevné väzby.

V rámci programu Mládež v akcii je veľa možností a mali by sa zachovať a výrazne podporiť všetky opatrenia na rozšírenie jeho cieľov a na motivovanie a podporu mladých ľudí v EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D).(LT) Vážený pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, chcem vám poďakovať za vašu prácu a povedať, že skutočne podporujem vaše odporúčanie, aby Európsky parlament schválil rozhodnutie Rady o účasti Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na programe celoživotného vzdelávania, pretože dohoda Komisie a švajčiarskych orgánov spĺňa všetky požiadavky, ustanovenia a podmienky. Okrem toho bude švajčiarska národná agentúra spolupracovať na vykonávaní programov na vnútroštátnej úrovni a každý rok bude finančne prispievať na obidva programy. Dvojstranná dohoda je veľmi dôležitá pre samotné Švajčiarsko aj pre Európsku úniu, pretože mladí ľudia zo Švajčiarska budú môcť využívať výhody rôznych príležitostí na základe programu Mládež v akcii a, naopak, mladí občania z Európskej únie sa budú môcť zúčastňovať na všetkých projektoch po boku mladých ľudí zo Švajčiarska. Som preto veľmi rada, že aj keď Švajčiarsko nie je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a nie je ani členským štátom EÚ, napriek tomu úzko spolupracuje s Európskou úniou v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, odkedy som prišiel do Európskeho parlamentu, pýtam sa sám seba, prečo Švajčiarsko a Nórsko nevstúpili do Európskej únie, a rozmýšľam, či to nie je preto, lebo majú to najlepšie z oboch svetov. Výhody toho, že sú v Európskej únii, ale bez povinností. Dnes mám teda tiež trochu pochybnosti. Pani komisárka povedala, že budú musieť platiť. Samozrejme, že budú musieť platiť, ale zvyčajne nečlenovia platia viac ako členovia klubov.

Skláňam sa však pred obrovskou múdrosťou a skúsenosťami pani Packovej a hovorím, že toto môže byť cesta vpred. Môže to pomôcť vytvoriť medzi občanmi Švajčiarska silnejšie európske povedomie a jedného dňa možno vstúpia do Európskej únie. Ak sa tak stane, a ja dúfam, že áno, myslím si, že všetko uznanie bude patriť pani komisárke a pani Packovej za ich rozumný prístup. V tomto období dobrej vôle som pripravený súhlasiť s návrhmi.

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE).(HU) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, európska mládež je generáciou, ktorá dostala privilégium dospieť na mierovom kontinente takmer bez hraníc, pre ktorý je typická mobilita a mnohojazyčnosť a ktorý tiež ponúka širokú škálu kultúrnych a hospodárskych príležitostí. Ak chceme zabezpečiť, aby sa stále viac a viac mladých ľudí aktívne zapájalo do občianskej spoločnosti, musíme vytvoriť trvalé programy pomoci v oblasti politiky pre mládež. Je pravda, že Švajčiarsko nie je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, ale úzko spolupracuje s Európskou úniou, a to nielen v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Od roku 2008 sa Švajčiarsko zúčastnilo na niekoľkých projektoch, ktorých cieľom je zmenšiť hospodárske a sociálne rozdiely v rámci rozšírenej Európy, aj ich financovalo. Švajčiarsko prejavilo solidaritu a angažovanosť pri rozširovaní Európskej únie a chce si vytvoriť stabilné hospodárske a politické vzťahy s novými členskými štátmi. Súhlasím s kľúčovými bodmi dohody o účasti Švajčiarska na programe, na základe ktorej sa stane rovnocenným partnerom...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Silvia Costa (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak sa tento program dnes dovedie do úspešného konca, je to vďaka odhodlaniu pani Packovej a vôli pani komisárky Vassiliouovej.

Ako občianku Talianska a Švajčiarska ma teší, že Švajčiarsko je prvou krajinou mimo Európskej únie, ktorá sa má zapojiť do vzdelávacích programov EÚ pre mladých ľudí vo vyššom vzdelávaní, ako aj v ďalšej odbornej príprave zručností. Nesmieme zabúdať, že dokonca aj keď Švajčiarsko nie je súčasťou Európskej únie, vo veľkej miere prispelo k budovaniu hodnôt a slobôd, ktoré sú spoločným dedičstvom európskeho kontinentu.

Je to prejavom úspešnosti programov, ako je Mládež v akcii, keď Švajčiarsko žiada, aby sa mobilita európskych programov rozšírila na jeho mladých ľudí, a je preto veľmi významné, že Švajčiarsko požaduje nielen rozšírenie hospodárskej oblasti, ale aj rozšírenie vzdelávacej oblasti. Som presvedčená, že pre mladých ľudí z Európskej únie a zo Švajčiarska bude veľmi zaujímavé, keď sa budú môcť spoznávať, a som si istá, že to položí základy, ktoré ovplyvnia aj budúcnosť Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, je celkom pochopiteľné, že Švajčiarsko, ktoré sa čiastočne podieľa na financovaní programu Mládež v akcii a programu celoživotného vzdelávania, má teraz záujem zapojiť sa do týchto programov. Ak však hovoríme o vzdelávaní, bolo by dobré, keby EÚ v otázke priamej demokracie nasledovala príklad Švajčiarska. Ak občania Švajčiarska nesúhlasia s výstavbou minaretov, potom je toto rozhodnutie akceptované. To isté platí aj o nedávnej iniciatíve deportovať zločincov zo zahraničia. Švajčiarske orgány si uvedomujú, že ak ľudia povedia „nie“, myslia tým „nie“, preto už ďalej nepokračujú v hlasovaní s cieľom dosiahnuť výsledok podľa svojich predstáv, ako sa to stalo v EÚ napríklad v prípade Írska.

Faktom je, že pôvodné odmietnutie ústavnej zmluvy pre Európu v tom čase mohlo pomôcť tomu, aby niektorí Švajčiari hlasovali za prijatie Schengenskej dohody a Dublinskej dohody. Môže byť pre nich jednoduchšie uzatvoriť spojenectvo s voľnou federáciou štátov než s centralistickou Európskou úniou. To je niečo, čo nemôžu zakryť ani hlasy, ktoré v súčasnosti vo Švajčiarsku vyzývajú na to, aby vstúpilo do EÚ. Nie všetko v Európskej únii je ružové; narastajú centralistické tendencie a vývoj sa neúprosne posúva smerom k transferovej únii.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vyjadriť veľkú vďaku pani Packovej a pani komisárke za to, že sa ujali tejto iniciatívy. Myslím si, že Švajčiarsko, enkláva obklopená zo všetkých strán členskými štátmi EÚ, skutočne musí byť otvorené týmto programom. Myslím si, že mladí ľudia si často neuvedomujú, že keďže zatiaľ nie sú súčasťou Európskej únie, nemôžu využívať výhody tohto nadnárodného európskeho programu, ktorý poskytuje skvelú príležitosť integrovať mladých ľudí a vymieňať si osvedčené postupy a ktorý naozaj zaisťuje to, aby spolupráca a celoživotné vzdelávanie boli skutočne európske.

Chcel by som tiež vyjadriť veľkú vďaku za skutočnosť, že dnes budeme môcť preniesť model európskych programov do krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie. V rovnakom duchu súhlasu a pozvania by som chcel vyzvať pani Packovú a pani komisárku, aby podobné programy možno rozšírili tak, aby zahŕňali ďalšie krajiny, ktoré by mali o ne záujem. Mám teraz na mysli najmä východné partnerstvo a tiež Balkán alebo, inými slovami, krajiny, ktoré zatiaľ formálne nie sú členskými štátmi Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Hella Ranner (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, tak ako všetci ostatní tu prítomní mám pocit, že Švajčiarsko sa týmto spôsobom bude stále viac približovať k Európe a napokon – a dúfam, že čoskoro – sa stane plnohodnotným členom Európskej únie, čo by sme určite veľmi uvítali. Táto malá biela škvrna v strede mapy Európy by nás mala povzbudzovať.

Podľa odhadov sa do programu Mládež v akcii zapojí približne jeden milión ľudí. Dôležitým prevládajúcim cieľom je, aby sa zapojili mládežnícke organizácie. To je signál pre ďalšiu generáciu, že jej aktívna účasť je veľmi vítaná. Chcela by som tiež vyjadriť uznanie pani Packovej za jej úsilie.

Musíme z Únie osloviť aj iné krajiny, v tomto prípade Švajčiarsko, pretože to je jediný spôsob, ako môžeme dosiahnuť úspech. Iba čakať na to, že Švajčiarsko požiada o vstup do Európskej únie, pravdepodobne v týchto časoch nebude stačiť. Okrem toho nesmieme zabúdať, že najmä finančná podpora pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie nám umožňuje dúfať, že Švajčiarsko sa čoskoro zapojí aj do ďalších programov.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcem sa všetkým poďakovať za to, že tak vrelo privítali túto iniciatívu. Bolo mi potešením podpísať tento akt medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorý bol prvým aktom, ktorý som podpísala ako komisárka pre vzdelávanie, kultúru a mládež. Vítam tento vývoj a želám si, aby sa k nám Švajčiarsko mohlo pripojiť aj v programe Kultúra, čo nemôže urobiť z vnútorných ústavných dôvodov.

Ako zdôraznili mnohí rečníci, vítame budovanie užších vzťahov medzi mládežou Švajčiarska a mládežou členských štátov EÚ. Chápeme to ako prípravu pôdy väčšej podpore európskeho projektu vo Švajčiarsku a dúfame, že v budúcnosti zmení názor a rozhodne sa pripojiť k Európskej únii.

Všimla som si, že vážené poslankyne a vážení poslanci povzbudzujú ďalšie nečlenské štáty EÚ, aby sa zapojili do tohto programu, čo budeme, samozrejme, podporovať. Srdečne vám ďakujem za podporu.

 
  
MPphoto
 

  Doris Pack, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma teší, že niektorí z našich kolegov poslancov z radov euroskeptikov hlasovali za tento návrh a súhlasia s tým, že je úžasné, že sa Švajčiarsko zapojí do tohto programu a že bude ešte viac európskej spolupráce v oblasti vzdelávania. To otvorí nové obzory možno aj samotným členským štátom, ale určite mladej generácii vo Švajčiarsku. To nás teší.

Pán Mölzer tu už nie je, ale všimla som si, že nespomenul skutočnosť, že Švajčiarsko neusporiadalo referendum o tejto spolupráci. Je skutočne pozoruhodné, že Švajčiarsko sa rozhodlo neurobiť takýto krok práve v tejto oblasti. Napokon, môže si byť isté, že mladá generácia dlho čakala na možnosť takejto spolupráce. Pán Mölzer si, samozrejme, nevšimol, že referendum sa v tomto prípade nekonalo. Nie je potrebné pýtať sa na názor ľudí v každom jednom prípade. Dobré veci, ako je vstup do Európskej únie, budú samozrejmé. Dúfam, že mladá generácia bude využívať výhody plodnej spolupráce v týchto programoch zameraných na vzdelávanie a mládež a že sa stane skutočnými Európanmi, ktorí jedného dňa povedia: „Teraz prišiel čas, aby sme tiež vstúpili do Európskej únie a postupovali spoločne so zvyškom Európy aj v iných oblastiach politiky. Sme jeden kontinent a mali by sme sa zhodnúť aj v týchto otázkach.“ Som si istá, že tieto programy v oblasti vzdelávania budú hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskeho povedomia medzi ľuďmi vo Švajčiarsku.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pani Packová, chcel by som vám zablahoželať nielen k tejto správe, ale aj k vašej usilovnej práci a oduševneniu a tiež k tomu, že budete cez víkend v Madride propagovať odovzdávanie ceny LUX. Nebudem môcť byť s vami 17. decembra, hoci by som tam veľmi rád bol. Osemnásteho a devätnásteho sa budem môcť zúčastniť na stretnutiach. Ďakujem vám, je pravda, že Parlament potrebuje ľudí, ako je pani Packová, aby dosiahol účinnosť, ktorú všetci potrebujeme.

(potlesk)

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Iosif Matula (PPE), písomne. (RO) Považujem za povzbudivé, že Švajčiarsko sa chce zapojiť do programov Európskej únie v oblasti vzdelávania a mládeže, najmä preto, že táto krajina zatiaľ nie je členom EÚ ani Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto účasť na programoch EÚ je dôležitá aj z toho hľadiska, že sme doteraz nemali priamu dohodu v oblasti kultúry a vzdelávania. Účasť Švajčiarska na bolonskom procese a vytvorenie európskeho priestoru vyššieho vzdelávania však zaručujú, že budeme môcť spoločne vytvoriť podmienky na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020, pričom sa v tomto procese vytvoria silné väzby medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Stretávanie mladých ľudí, výmena skúseností medzi učiteľmi a výskumnými pracovníkmi a viac možností na celoživotné vzdelávanie nám pomôžu vytvoriť spoločnú európsku identitu. Chcem však zdôrazniť, že musíme uvažovať aj o zahrnutí ďalších krajín susediacich s EÚ do našich programov, pretože vzdelávanie a kultúra sa nesmú zastaviť na našich hraniciach. To nám umožní prebudovať európsky kontinent a povzbudiť mladých ľudí, aby sa aktívne zapájali do formovania našej spoločnej budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne.(IT) Účasť Švajčiarska, ktoré sa rozhodlo, že sa nestane súčasťou Európskej únie, na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania, sa nemôže a priori vylúčiť, ale musí sa dôkladne posúdiť. Z toho dôvodu podporujem znenie dohody medzi Komisiou a švajčiarskou vládou, takže budem hlasovať za správu pani Packovej. Poskytnúť Švajčiarsku výhody programov je správne, ale rovnako správne je chrániť všetky finančné a iné záujmy Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne.(PL) Cieľom programu v oblasti celoživotného vzdelávania, ktorý je zahrnutý do 7. rámcového programu, je rozvíjať rôzne formy vzdelávania počas pracovného života ľudí prostredníctvom podpory spolupráce medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy v krajinách, ktoré sa zapoja do programu. Cieľovou skupinou programu nie sú len študenti vysokých a stredných škôl, ale aj dospelí vďaka programu Grundtvig a vyučujúci, ktorým sa poskytujú študijné návštevy. Medziročný nárast rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tento program, ktoré v roku 2011 dosiahnu takmer 1,028 miliardy EUR, je znakom opodstatnenej potreby rozvoja a spolupráce v tejto oblasti.

V čase takej vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí v dôsledku vzdelávania, ktoré nie je prispôsobené potrebám pracovného trhu, a nedostatku vhodnej odbornej prípravy absolventov sa musíme zamerať na čo najväčšie využitie možností, ktoré nám poskytuje program v oblasti celoživotného vzdelávania, a nájsť riešenie tejto zložitej situácie. Vítam túto iniciatívu, aby sa Švajčiarsko zapojilo do spolupráce v tejto oblasti. Dúfam, že vzájomná výmena skúseností pomôže zvýšiť mieru zamestnanosti a mobilitu na pracovnom trhu.

 

4. Dobré životné podmienky nosníc (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o dobrých životných podmienkach nosníc, ktorú Komisii predložil Paolo De Castro v mene Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (O-0178/2010 – B7-0657/2010).

 
  
MPphoto
 

  Paolo De Castro, autor. (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, dnešný deň ponúka významnú možnosť diskutovať o strategickej otázke ochrany dobrých životných podmienok zvierat v poľnohospodárstve. 1. januára 2012 nadobudnú účinnosť podmienky smernice Rady 1999/74/ES ustanovujúcej minimálne normy na ochranu nosníc, čo znamená zákaz bežných batériových klietok ako chovného systému na výrobu vajec. Tento spôsob chovu zvierat bude zakázaný a nahradený chovnými systémami, ktoré zaručujú lepšie životné podmienky zvierat.

Vážený pán predsedajúci, zasadnutie Rady Európskej únie o poľnohospodárstve, ktoré sa uskutočnilo 19. júla 1999, mám v čerstvej pamäti. Bol to významný deň, v ktorý som ako zástupca našej krajiny (v tom čase som bol talianskym ministrom poľnohospodárstva) prispel k schváleniu tejto dôležitej smernice tým, že som za ňu hlasoval.

Teraz, rok po tom, čo tento nový právny predpis nadobudol účinnosť, údaje ukazujú, že európski výrobcovia pristupujú k úprave svojich výrobných systémov, no neprebieha to bez ťažkostí. Potrebujeme, aby sa Komisia konkrétne zaviazala k zabezpečeniu dobrých životných podmienok zvierat, k ochrane výrobcov, ktorí prispôsobili svoj chovný systém smernici Rady 1999/74/ES, a zároveň účinne zaručila prijímanie nových právnych predpisov a vyhla sa rušivým vplyvom v oblasti hospodárskej súťaže na trhu.

Preto som spolu s kolegami poslancami považoval za vhodné doplniť túto dôležitú tému do programu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorému mám česť predsedať. Úsilie, ktoré počas uplynulých mesiacov vyvinuli všetky parlamentné skupiny, viedlo k tomu, že 28. októbra 2010 bola predložená otázka na ústne zodpovedanie, ktorá Komisii predkladá tri dôležité záležitosti:

po prvé, správu o vykonávaní nového právneho predpisu v členských štátoch;

po druhé, kroky, ktoré musia členské štáty podniknúť v záujme zaručenia plnenia podmienok smernice, a v prípade potreby pristúpenie na kompromis vo vzťahu k podnikom, ktoré preukazujú úprimnú túžbu prispôsobiť sa;

a napokon, prijatie opatrení a záruk na zamedzenie krízam na trhu s vajcami v nasledujúcich rokoch a na predchádzanie nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany tretích krajín, ktoré nie sú povinné plniť smernicu Európskej únie na európskom vnútornom trhu.

Toto sú otázky, na ktoré očakávame konkrétne a rozhodné odpovede zo strany Komisie. Na záver pani komisárku žiadame, aby zaručila transparentnejší trh v súlade s koncepciou takzvanej reciprocity pravidiel a tým uľahčila vyhliadky na väčšiu medzinárodnú konvergenciu v otázkach noriem týkajúcich sa životných podmienok zvierat uplatňovaných Európskou úniou.

V súvislosti s touto záležitosťou, o ktorej sme vo výbore diskutovali od začiatku funkčného obdobia niekoľkokrát, je nevyhnutné zabrániť tomu, aby trh, ktorý nie je schopný rozpoznať sociálne hodnoty úzko spojené s potravinami, považoval úsilie Európy v oblasti životných podmienok zvierat – naše úsilie, pani komisárka – za zbytočné. Musíme obmedziť rušivý vplyv, ktorý prináša možnosť, že výrobcovia z krajín, na ktoré sa nevzťahuje systém európskych pravidiel, premenia menšie obmedzenia, ktorým podliehajú, na väčšie konkurenčné výhody.

Vážený pán predsedajúci, prijatie návrhu uznesenia týkajúceho sa dobrých životných podmienok nosníc, o ktorom budeme hlasovať dnes dopoludnia, by mohlo predstavovať prvý dôležitý krok týmto smerom.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem povedať, že pán komisár Dalli ma požiadal, aby som ho ospravedlnila za to, že tu nemôže byť osobne, no rada som túto otázku prevzala ako bývalá komisárka zodpovedná za dobré životné podmienky a zdravie zvierat.

V mene Komisie by som chcela zdôrazniť, že zákaz bežných klietok, ktorý bol prijatý v roku 1999, predstavuje dôležité zlepšenie životných podmienok zvierat v Európskej únii. Navyše po celom svete rozprúdil intenzívnu diskusiu. Chcela by som tiež zdôrazniť, že za vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany nosníc nesú zodpovednosť v prvom rade členské štáty.

Komisia sa všemožne snaží monitorovať uplatňovanie týchto právnych predpisov v členských štátoch, a to aj prostredníctvom kontrol vykonávaných odborníkmi z Komisie a prostredníctvom údajov, ktoré jej členské štáty každoročne poskytujú na základe osobitného rozhodnutia Rady v súvislosti s kontrolami životných podmienok zvierat v poľnohospodárskych podnikoch.

Uplynulý mesiac, v novembri 2010, predložilo Komisii oficiálne údaje za rok 2009 o chovných staniciach nosníc 24 členských štátov. Do dnešného dňa predložilo úplné údaje len 18 členských štátov. Z týchto údajov vyplýva, že 66 % chovných staníc v týchto 18 členských štátoch drží nosnice v systémoch voľného chovu, 29 % v systéme znáškových hál, 3,5 % v bežných klietkových systémoch a 1 % v prispôsobených klietkových systémoch.

Komisia si však uvedomuje, že ešte stále tu existujú informačné medzery, že tri členské štáty neodpovedali vôbec a že šesť členských štátov poskytlo len čiastočné údaje. Uvedený obraz preto nie je ani zďaleka úplný. Komisia neustále členské štáty žiada, aby doplnili chýbajúce údaje, a to pri každej možnej príležitosti vrátane zasadnutí Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a stretnutí vedúcich veterinárnych pracovníkov.

Komisia ďalej prostredníctvom oficiálneho listu členské štáty požiadala, aby predložili svoje národné akčné plány na zavedenie zákazu, ktoré jej pomôžu lepšie analyzovať situáciu v EÚ.

V tejto fáze zameriava Komisia svoje úsilie na to, aby členské štáty zaviedli opatrenia nevyhnutné na zavedenie zákazu bežných klietok v zákonom stanovenej lehote. Členské štáty nesú zodpovednosť za to, aby vajcia, ktoré neboli vyrobené v súlade so smernicou o ochrane nosníc, neboli podľa právnych predpisov EÚ zákonne uvádzané na trh.

Lepší obraz o situácii bude k dispozícii budúci rok po stretnutí zainteresovaných strán. Stretnutie zainteresovaných strán sa uskutoční v januári 2011.

Dnes je dovoz čerstvých vajec značne obmedzený v dôsledku krátkej trvanlivosti výrobku, ako aj požiadaviek EÚ na bezpečnosť potravín. Podľa právnych predpisov EÚ balenia obsahujúce vajcia dovážané z tretích krajín, v ktorých neplatia dostatočné záruky, pokiaľ ide o rovnosť výrobných noriem, majú niesť označenie spôsobu chovu ako takého, ktorý nespĺňa normy EÚ. Toto označenie umožní jasne rozlíšiť dovezené vajcia, ktoré neboli vyrobené v súlade s požiadavkami EÚ na dobré životné podmienky.

Komisia ďalej preskúma situáciu všetkých zainteresovaných strán, ako som povedala, na stretnutí, ktoré sa uskutoční 19. januára 2011 v Bruseli, kde sa bude diskutovať o možnostiach zabezpečenia hladkého presadzovania smernice.

 
  
MPphoto
 

  Esther de Lange, v mene poslaneckého klubu PPE.(NL) Vážený pán predsedajúci, závratnou rýchlosťou sa rútime do situácie, keď milióny vajec nebudú spĺňať európske pravidlá. Ako už dnes bolo povedané, očakáva sa, že 30 % všetkých vajec vyrobených v roku 2012 poruší zákaz chovu v batériových klietkach, ktorý sme odsúhlasili v roku 1999.

Pani komisárka, je to len jednoduchá matematika. Získať takéto vajcia spôsobom šetrným k zvieratám od sliepok nedržaných v batériových klietkach stojí chovateľa o 8 až 13 % viac. Na druhej strane, či sa nám to páči, alebo nie, priemerný spotrebiteľ si ešte stále vyberie lacné vajcia a za takéto vajce vyrobené spôsobom šetrným k zvieratám je ochotný zaplatiť len o 3 až 4 % viac. Konkurenčné znevýhodnenie, ktoré z tejto situácie vyplýva, sa teda javí veľmi jasne.

Kľúčová otázka znie, čo ako Európska komisia urobíte preto, aby chovatelia, ktorí náležite plnia požiadavky a ktorí investovali do alternatívneho chovu, neboli potrestaní v prospech ich kolegov, ktorí za nimi zaostávajú. Pani komisárka, neodbite nás, prosím, znova tou istou frázou, že za vykonávanie a kontroly nesú zodpovednosť členské štáty. Vy ste strážkyňou zmlúv, a preto sa oči nás všetkých upierajú na vás. Tiež považujem za poľutovaniahodné, že ešte stále diskutujeme o údajoch a spoliehame sa na to, že budúci rok získame lepší obraz, pretože potom už bude príliš neskoro!

Čo spravíme? Musíme vyvinúť väčší tlak! Vo svojom uznesení, samozrejme, okrem iného žiadame zachovať zákaz klietkového chovu, viac kontrol, to, aby boli konečne vypracované národné akčné plány, a zákaz vývozu všetkých vajec, ktoré nie sú vyrobené v súlade s pravidlami.

Komisia, ste na rade! Ak neurobíte nič, utrpia tým nielen poctiví chovatelia sliepok, ale obávam sa, že aj vaša dôveryhodnosť a dôveryhodnosť všetkých európskych nariadení týkajúcich sa životných podmienok zvierat. Toto je podľa mňa situácia, ktorej sa všetci chceme vyhnúť.

 
  
MPphoto
 

  Luis Manuel Capoulas Santos, v mene skupiny S&D.(PT) Vážený pán predsedajúci, tak ako predseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pán De Castro, aj ja som mal ako minister poľnohospodárstva pred 12 rokmi možnosť podieľať sa na rozhodnutí prijať právny predpis, o ktorom tu dnes diskutujeme. Bola to veľmi dlhá a náročná diskusia, pretože sme pred sebou mali dve protichodné hodnoty: vytvorenie predpokladov na dobré životné podmienky zvierat a zabezpečenie konkurencieschopnosti odvetvia. Dospeli sme k riešeniu uprednostniť dobré životné podmienky zvierat a dať odvetviu dostatočne dlhú dobu na prispôsobenie.

Hoci nové nariadenia nadobudnú účinnosť až o jeden rok, údaje, ktoré máme k dispozícii o poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sa ešte neprispôsobili, nás znepokojujú, ako už potvrdila pani komisárka. Nemôžeme dovoliť, aby spoločnosti, ktoré vynaložili investície a veľké úsilie na to, aby splnili požiadavky tohto právneho predpisu, boli potrestané alebo vystavené nespravodlivej hospodárskej súťaži.

Som pani komisárke vďačný za informácie, ktoré nám poskytla, no chceli by sme získať ešte podrobnejšie informácie o tom, do akého bodu jednotlivé členské štáty v skutočnosti dospeli. Chceli by sme tiež vedieť, aké konkrétne kroky hodlá Komisia urobiť, aby spoločnosti ako také mohli 1. januára 2012 splniť požiadavky tohto právneho predpisu, okrem tých krokov, ktoré pani komisárka spomenula, a či medzi rôznymi členskými štátmi v skutočnosti existuje aspoň trochu jednotný rámec sankcií. Toto je zámer uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme a ktoré, som si istý, Parlament výrazne podporí. Naša skupina však bude hlasovať proti celkovému či čiastočnému odstráneniu bodov F, 8, 9 a 14 obsahujúcich formulácie a ciele, keďže pochybujeme o ich zlučiteľnosti s právom EÚ, a ak by boli zachované, zmenšili by dôveryhodnosť uznesenia.

 
  
MPphoto
 

  George Lyon, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, rád by som pani komisárke poďakoval za informácie, ktoré zazneli na začiatku tejto rozpravy.

Bez ohľadu na to, či máte úplný obraz, alebo nie, neúprosným faktom je, že 1. januára budúceho roka bude 80 miliónov vajec v Európskej únii pravdepodobne vyrobených v protizákonných klietkových systémoch. Toto bude fakt. Máme dvanásťmesačný znáškový cyklus. Nie je možné, aby sa tento údaj do tej doby dramaticky zmenil.

Chcel by som vedieť, čo poviem ľuďom, ako je John Campbell zo spoločnosti Glenrath Farms, a všetkým výrobcom v Spojenom kráľovstve, z ktorých každý v priemere vynaložil 2 milióny GBP na to, aby splnil požiadavky tohto právneho predpisu, a ktorým teraz vznikajú ďalšie náklady o 8 až 10 % vyššie než v prípade bežného klietkového systému. Čo poviem spotrebiteľom v našej krajine, ktorým sme sľúbili, že do 1. januára 2012 už na trhu nebudú žiadne vajcia vyrobené v starom bežnom systéme batériových klietok?

Viem, čo chcem počuť od tohto Parlamentu a Komisie. Chcem mať možnosť vrátiť sa a povedať im, že podnikneme prísne kroky, aby boli splnené požiadavky právneho predpisu. Žiadne výnimky a žiadne predĺženia. Veď výrobcovia mali na splnenie požiadaviek desať rokov. Chcem, aby členské štáty, ktoré požiadavky splnili, mohli svojich spotrebiteľov a výrobcov chrániť tým, že budú mať možnosť zakázať dovoz nezákonne vyrobených vajec od tých výrobcov a z tých krajín, ktoré požiadavky nesplnili. Myslím si tiež, že keď bude mať Komisia dané informácie, mala by zostaviť zoznam a pomenovať vinníkov, ktorí požiadavky nesplnili. Nemôžeme sa vyhovárať na to, že sme si neuvedomili, že sa to blíži. Desať rokov je dosť dlhá doba na prípravu a investovanie v cykle ktoréhokoľvek podniku.

Pani komisárka, dúfam, že keď budete končiť túto rozpravu, dôrazne sa vyjadríte, že chápete znepokojenie výrobcov a spotrebiteľov, a prisľúbite prísne kroky na ochranu oboch skupín.

 
  
MPphoto
 

  Martin Häusling, v mene skupiny Verts/ALE.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, vaše odpovede ma nepresvedčili. Podrobnosti, ktoré Komisia poskytla Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, tiež neboli ani zďaleka presvedčivé. Ako už uviedol pán Lyon, toto je problém, ktorý nás neskôr čaká. Od roku 2012 bude na trhu 30 % nezákonne vyrobených vajec. Nemáme však žiadnu predstavu o tom, ako s nimi naložiť. Zdá sa, že máme veriť, že štáty splnia svoju povinnosť predkladať správy. Dovoľte mi spýtať sa, prečo nezačneme konanie vo veci porušenia predpisov alebo aspoň takýmto konaním nepohrozíme, aby bolo nakoniec celkom jasné, že európske právo musí platiť vo všetkých členských štátoch a pre všetkých poľnohospodárov. V súvislosti s dobrými životnými podmienkami zvierat sme si vybudovali veľmi vysokú mieru dôvery a to je niečo, čo tiež musíme brániť. Občania právom očakávajú uplatňovanie týchto noriem. Verejnosť je veľmi citlivá na otázky životných podmienok zvierat. Veď predsa poľnohospodárskej komunite poskytujeme financie a verejnú podporu, pretože vo vzťahu k ochrane životného prostredia a životných podmienok zvierat máme prísnejšie nariadenia. Nie je prehnané niečo za to od všetkých členských štátov očakávať. Chcel by som sa preto opýtať: čo teraz hodlá Komisia urobiť? Na úrovni výboru sme už vyslovili požiadavku. Vlastne je potrebné, aby sme ihneď predložili katalóg opatrení. Nemôžeme súhlasiť s možnosťou, že sa bude ďalej diskutovať o predĺžení lehôt. Nemôžeme teraz penalizovať tých, ktorí už politiku vykonávajú, tým, že ostatným umožníme pracovať s prechodnými lehotami ešte dlhšie. To by vyvolalo stratu dôvery poľnohospodárov v inštitúcie Európskej únie.

Položili ste otázku v súvislosti s označovaním. Čo sa napríklad stane s výrobkami, ktoré obsahujú tekuté vajcia a nie čerstvé vajcia? Ako môžeme označiť takéto výrobky? Aspoň tento bod je nutné regulovať okamžite.

Už niekoľkokrát zaznelo, že 10 rokov je dlhá doba. Každý v Európskej únii musel vedieť, že tieto lehoty bude potrebné dodržať. Členské štáty vrátane nových členských štátov sa nemôžu vyhovárať: „Ľutujeme, ale nestihli sme to. Desať rokov naozaj nestačilo.“

Európska únia má v oblasti životných podmienok zvierat vedúce postavenie. Môžeme ho využiť na podporu svojich argumentov vo svete. Môžeme ho využiť pri argumentácii so spotrebiteľmi, a preto musíme tento právny predpis vykonávať dôsledne, aby Parlament a Komisia nestratili dôveru v súvislosti s vykonávaním európskych noriem. Preto naliehavo Komisiu vyzývame, aby konala, nemrhala už ďalším časom a neriskovala tým vznik situácie, s ktorou po 1. januári 2012 nebude nikto spokojný.

 
  
MPphoto
 

  James Nicholson, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi v prvom rade povedať, že ani mňa úplne nepresvedčilo, čo nám dnes povedala pani komisárka. Vyskytli sa dva prípady, keď do Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prišli úradníci z Komisie a ich činnosť a to, čo nám povedali, bolo nielen neprijateľné, ale priam otrasné, a bola to hanba.

Počúval som, čo hovorila pani komisárka, a niektoré z jej vyjadrení som počúval s nesmiernym záujmom. Povedala nám však len toľko, že sa v januári stretnú so zainteresovanými stranami.

Čo teda v januári hodláte povedať zainteresovaným stranám, pani komisárka? Čo z toho vyplynie? Chceme to vedieť, lebo si musíte uvedomiť, že už dnes sú posledné sliepky v bežných klietkach, ktoré musia dodržať danú lehotu. Už sú v nich. Sliepky vložené do bežných klietok majú zvyčajne 13- až 14-mesačný cyklus znášky.

V rámci svojho prejavu ste vyslovili jednu poznámku a možno na ňu odpoviete alebo sa k nej vyjadríte bližšie. Povedali ste, že vajcia z krajín mimo EÚ nespĺňajúce rovnaké normy budú mať odlišné označenie. Čo tým myslíte? Pristúpite na to, aby vajcia, ktoré budú po 1. januári 2012 vyrobené v EÚ nezákonne, mali rovnaké označenie, nebolo ich možné vyvážať mimo krajiny, v ktorej boli vyrobené, alebo aby ich nebolo možné uviesť na trh?

Máme tu obrovský problém, pretože ako povedal pán Lyon, 1. januára 2012 tu bude 83 miliónov vajec – a to vieme určite – vyrobených nezákonne. To je pre nás v Európe hrozná situácia, keďže ľudia tu chcú jesť vajcia. Čo s tým teda budeme robiť?

Myslím si, že skutočne musíme vedieť, kam smerujeme. Dáte nám záruku, že v marci sa do Parlamentu vrátite s riadnym návrhom toho, čo hodláte robiť – aké opatrenia hodláte zaviesť –, aby ste mali túto situáciu skutočne pod kontrolou? Ako už naznačili iní, mnohí výrobcovia už vynaložili milióny libier na to, aby splnili normy. Nie je možné, aby tí, ktorí nie sú ochotní urobiť to isté, od nich teraz žiadali, aby túto ťažkú situáciu znášali ešte dlhšie.

 
  
MPphoto
 

  John Stuart Agnew, v mene skupiny EFD. – Vážený pán predsedajúci, Komisia vyvolala v odvetví výroby vajec obrovskú krízu. Či sa nám to páči, alebo nie, v deň „D“ – alebo skôr v deň „V“? – bude 100 miliónov vtákov ešte stále v klietkach. Na to, aby sa tomu predišlo, nie sú ani peniaze, ani logistika.

Nástojiť na nemilosrdnom presadzovaní jej pravidiel o rok neskôr z pohodlia kresla môže rečníkovi priniesť veľký pocit uspokojenia, no môže to vážne ohroziť dlhodobé zdravie britského odvetvia výroby vajec.

Pozrime sa na praktické dôsledky. Ako sa dá za 24 hodín premiestniť a zbaviť 100 miliónov sliepok? Alebo ako každý deň bezpečne rozbiť a zbaviť sa 83 miliónov vajec? Za predpokladu, že sa vám nejako podarí uspieť v jednej z týchto vecí, kde budú spotrebitelia každodenne hľadať svojich 83 miliónov vajec? Na Ukrajine, v Indii, v Argentíne, v Brazílii, kde sa všetky vajcia znášajú v batériových klietkach. Sú niektoré z týchto krajín známe prísnymi normami týkajúcimi sa dobrých životných podmienok?

Keď sa raz tento obchod začne, bude vďaka svojej konkurenčnej výhode napredovať veľmi rýchlo. Zastaviť ho bude veľmi ťažké. Úplne to podkope úsilie výrobcov vo Veľkej Británii vyrábajúcich vajcia v skupinovom chove. Povedie to k vývozu veľkej časti nášho odvetvia, ktoré nedávno vynaložilo veľké investície na to, aby splnilo pravidlá v EÚ.

Myslím si, že v žiadnom prípade nemôžeme zaviesť zákaz obchodovania v rámci Spoločenstva. Nielenže by bolo nemožné ustrážiť otvorené hranice, ale mohla by to napadnúť aj Svetová obchodná organizácia (WTO). Najmenej škodlivé riešenie – hovorím „najmenej škodlivé“ – je teda pod určitými podmienkami povoliť výrobcom nespĺňajúcim požiadavky dočasné výnimky.

V niektorých prípadoch sa rád pozriem na nahotu, no nepáči sa mi predstava nákladných áut plných nahých, neoznačených vajec opúšťajúcich batériové klietky v zahraničí a smerujúcich v roku 2012 do Veľkej Británie. Neoznačené vajcia sú darom pre podvodného obchodníka. Vo Veľkej Británii sme v tejto veci dostali bolestivú lekciu.

Vo Veľkej Británii sme to vyriešili tak, že vajcia sa mechanicky označujú číselnými kódmi, ktoré predstavujú spôsob ich výroby, priamo na znáškových farmách. Táto operácia práve v tejto chvíli prebieha na mojej vlastnej farme a tento postup je spoľahlivý. Komisia tvrdí, že je pre ňu príliš náročné zariadiť označovanie vajec nespĺňajúcich požiadavky osobitným kódom, a to napriek tomu, že je to očividne nevyhnutné. Áno, ide, samozrejme, o tú istú Komisiu, ktorá núti chovateľov oviec vo Veľkej Británii, aby zbytočne jednotlivé ovce označovali pomocou nespoľahlivého elektronického zariadenia. To je do očí bijúci rozpor!

„Najmenej škodlivé“ riešenie – znovu používam tento výraz – je, aby EÚ nástojila na tom, aby členské štáty, ktoré požiadavky nespĺňajú, použili svoje regionálne fondy na označovacie zariadenia a tiež na vyplatenie inšpektorátu, ktorý zamestnáva občanov členských štátov spĺňajúcich požiadavky. Tento inšpektorát bude navštevovať aj baliarne a vytvorí databázu spracovateľov, ktorí vo svojich výrobkoch používajú tieto vajcia z chovu v batériových klietkach.

Väčšina britských maloobchodných predajcov sa po stanovenej lehote rada vyhne obchodovaniu s vajcami z chovu v batériových klietkach, no môže sa im to podariť len vtedy, ak budú tieto vajcia náležite označené.

 
  
MPphoto
 

  Mike Nattrass (NI). – Vážený pán predsedajúci, tu nejde len o sliepky v nevhodných klietkach, ale o schopnosť EÚ dohliadať na jednotný trh.

Štáty dostali 10 rokov na to, aby do 1. januára 2012 splnili požiadavky, inak bude tento výrobok nezákonný. Nemci, Škandinávci, Holanďania, Briti a iní požiadavky splnili, no niektorí veľkí výrobcovia to jednoducho odmietli. Spájajú sa s tým obrovské kapitálové náklady a splniť požiadavky znamená požičať si peniaze. Nariadenie zvýšilo cenu tucta vajec približne o 15 pencí. Tí previnilci, ktorí požiadavky nespĺňajú, možno dostanú viac času, čo bude pre nich jasnou odmenou, pretože tým získajú cenovú výhodu.

Vajcia z nezákonných klietok budú lacnejšie než vajcia tých, ktorí poslúchli EÚ. Jeden výrobca si na splnenie požiadaviek tejto smernice požičal 10 miliónov GBP. Urobil správnu vec.

Zriekne sa Komisia zodpovednosti a spôsobí, že jeho vajcia nebudú konkurencieschopné? Ak dostanú viac času, vyplynie z toho poučenie, že ak EÚ vytvorí smernicu, oplatí sa ju ignorovať.

 
  
  

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Esther Herranz García (PPE).(ES) Vážený pán predsedajúci, v januári 2012 by mohlo zaniknúť 400 španielskych výrobcov vajec, čo predstavuje približne 30 % z ich celkového počtu v našej krajine, a znamenalo by to stratu výroby v objeme 300 000 ton vajec.

Európska únia by mohla prestať vyrábať 80 miliónov vajec, čo sa rovná 2 miliónom ton, a ak nebudeme konať veľmi rozumne, dosiahneme len to, že ich nahradia vajcia dovezené z tretích krajín, ktoré majú oveľa nižšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, než tie, ktoré má Európska únia.

Táto smernica z roku 1999, ktorá žiada zväčšenie priestoru v klietkach pre nosnice, si vyžaduje, aby sme konali rozumne a pozitívne, lebo inak len oslabíme európsku výrobu a poskytneme ďalšie obchodné príležitosti tretím krajinám, v ktorých je veľkosť priestoru na jedného vtáka oveľa menšia, než máme v Európskej únii v súčasnosti.

Táto smernica od európskych výrobcov požaduje značné úsilie, keďže vieme, že len v samotnom Španielsku to bude stáť okolo 600 miliónov EUR. Nemali by sme zabúdať ani na to, že má hospodársky dosah, ktorý sa vzťahuje aj na odvetvie výrobkov z vajec a na potravinársky priemysel ako taký.

Prosím vás preto o podporu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), k odseku 2, ktorý požaduje, aby sa riešenie našlo aspoň pre zodpovedné poľnohospodárske podniky a pre podniky, v ktorých prebieha proces transformácie a ktoré túto transformáciu ukončia do januára 2012. Je potrebné, aby sme ich pri transformácii ich zariadení podporili a dali im čas na to, aby mohli tento proces ukončiť. Tým by sa zabránilo tomu, aby poľnohospodárske podniky utrpeli nenapraviteľnú škodu, a predišlo by sa náhlemu nedostatku na trhu v EÚ, ktorý by viedol k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov.

Musíme rešpektovať túto smernicu, dať odvetviam výroby vajec a výrobkov z vajec šancu a tiež rešpektovať právo zvierat na dobré životné podmienky a právo spotrebiteľov na primeranú cenu.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Rodust (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dovoľte mi v tejto chvíli zdôrazniť, že o zákaze chovu v batériových klietkach sa už rozhodlo. Členské štáty a výrobcovia vajec mali na vykonanie smernice o ukončení bežného batériového chovu veľa času. Čas ešte celkom neuplynul – do úplného zákazu takéhoto spôsobu ešte stále zostáva dvanásť mesiacov.

Som presvedčená, že musíme zabezpečiť, aby bol batériový chov k 1. januáru 2012 zakázaný úplne. Musí existovať možnosť pohroziť právnymi krokmi, ako sú finančné pokuty, tým členským štátom, ktoré túto smernicu dovtedy nevykonajú.

Musíme tiež zabezpečiť, aby sa vajcia, ktoré pochádzajú z chovov nespĺňajúcich požiadavky európskeho práva, nepredávali na vnútornom európskom trhu.

 
  
MPphoto
 

  Britta Reimers (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, už dvanásť rokov vieme, že batériový chov bude v EÚ od 1. januára 2012 zakázaný. Ako je možné, že niektorým členským štátom nestačilo na včasné zavedenie tohto zákazu a na náležitú prípravu ich hydinárskeho odvetvia dvanásť rokov? Toto je len jeden z mnohých príkladov toho, ako nedostatočné vykonávanie vedie k frustrácii. Výrobcovia vajec v členských štátoch, ktoré zmeny vykonali včas, už pociťujú anomálie v hospodárskej súťaži, ktoré nie sú v súlade so zásadami EÚ.

Vyzývam Komisiu, aby požadovala dodržiavanie príslušného práva vo všetkých členských štátoch a aby pre zabezpečenie jeho vykonávania robila všetko, čo je v jej silách. Vajcia by sa po januári 2012 už nemali vyrábať v batériových klietkach a nemalo by byť dovolené, aby sa už vtedy nezákonné vajcia dostali do obchodov, čím by sa ukončil ich negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Poľnohospodári, ktorí zmenili svoje postupy tak, aby spĺňali požiadavky EÚ, by nemali pociťovať finančné znevýhodnenie, kým tí, ktorí zmenu ignorujú, žnú hospodárske výhody.

Je nemožné vysvetliť ľuďom v Európe, prečo právo EÚ neplatí rovnako vo všetkých členských štátoch a prečo niektoré členské štáty stále prešľapujú na mieste. Nedávne krízy ukazujú, kam nás to môže doviesť. Potrebujeme Európu, ktorá koná koordinovane, a nie takú, v ktorej si každý člen bez ohľadu na ostatných môže robiť, čo sa mu zapáči.

 
  
MPphoto
 

  Vicky Ford (ECR). – Vážený pán predsedajúci, tak ako mnohé matky, aj ja chcem slušné normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, no chcem aj cenovo dostupné vajcia. Nie som odborníčka na hydinu a všetky štyri pokusy mojej dcéry o chov kurčiat ako domácich miláčikov padli za obeť miestnej líške.

Preto si radšej vypočujem odborníkov, akým je poľnohospodár, chovateľ 30 000 spokojných sliepok chovaných v súlade s požiadavkami EÚ, ktorého som minulý mesiac vo svojom volebnom obvode navštívila. Vo Veľkej Británii odvetvie chovu ošípaných zistilo – a draho za to zaplatilo –, že bolo chybou jednostranne zavádzať prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat. Výrobcovia vajec vo Veľkej Británii svoju dôveru vložili do Komisie a investovali stovky miliónov libier do toho, aby sa pripravili na tento právny predpis.

Dôvera verejnosti v EÚ je na historickom minime. Musíte ochrániť tých, ktorí v dobrej viere splnili požiadavky tohto právneho predpisu. Nie je čas zahrávať sa s výrobcami vajec.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, rada by som poďakovala Komisii za odpoveď, aj keď neúplnú. Predseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka položil veľmi konkrétne otázky, ktoré neboli plne zodpovedané.

Zvlášť sa chcem opýtať na čísla a možno by ste ich mohli objasniť. Povedali ste, že 66 % výroby teraz pochádza z voľného chovu? Ja mám iné informácie. Odvážim sa povedať, že informácie, ktoré máte, majú preto selektívny charakter a vy sa musíte stretnúť so zainteresovanými stranami a dôkladne sa s nimi porozprávať. Dovolím si totiž povedať, že ide o veľmi nadsadené čísla. V žiadnom prípade neukazujú pravý obraz výroby vajec v Európskej únii.

Dovoľte mi tiež povedať, že ak by bolo ľahké splniť požiadavky tohto právneho predpisu a ak by naši spotrebitelia skutočne – a to myslím vážne –, ale naozaj skutočne chceli poľnohospodárske systémy ohľaduplné k životným podmienkam, zaplatili by za ne. Oni ich chcú. Nepripisujú im hodnotu a nechcú za ne platiť. Odkedy som od roku 2004 v Európskom parlamente, nedostala som od spotrebiteľa ani jednu žiadosť, v ktorej by ma prosil o vykonanie tohto právneho predpisu.

Pamätajte na to, priatelia. Taká je realita tejto situácie. Preto je dôležité, aby tento právny predpis, ktorý náš Parlament schválil, bol plne vykonaný a aby Európska únia chránila tých, ktorí do splnenia jeho požiadaviek investovali obrovské sumy peňazí. Myslím si, že Komisia vie, že bude mať na svedomí právny problém.

Dovoľte mi vyjadriť sa k situácii na trhu. Nastane veľmi viditeľné hromadenie vajec: 83 miliónov z nich bude 1. januára 2012 vyrobených nezákonne! Pre morálne a etické zásady tieto vajcia nemôžeme vyhodiť. Bolo by hrozné, keby sme to spravili, a tiež by tým utrpel trh, zvýšili by sa ceny pre spotrebiteľov a vyvolalo by to protesty a pobúrenie.

Je nutné, aby nám Komisia povedala, čo sa v ten deň stane, pretože sa nedá vyhnúť tomu, aby tieto vajcia boli na trhu, a vznikne tu istý druh čierneho trhu, preto túto vec potrebujeme objasniť.

Tí, ktorí sú v prechodnej fáze, tiež potrebujú vedieť, že sa neurobí krok späť, pretože zo správ, ktoré sa k nim dostávajú, sú zmätení.

Zo všetkých otázok, o ktorých sme tento týždeň diskutovali, je táto kľúčová pre našich spotrebiteľov, ale aj pre našich výrobcov. Potrebujeme, aby nám Komisia dala nejaké odpovede.

 
  
MPphoto
 

  Iratxe García Pérez (S&D). (ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, ako uvidíte, v tomto Parlamente sledujeme plnenie požiadaviek právnych predpisov vrátane tých právnych predpisov, ktoré ešte nenadobudli účinnosť. Ak by sme túto prax rozšírili aj na iné odvetvia, kde sa ešte len blížia termíny, museli by sme mať pätnásťdňové plenárne zasadnutia.

Dnes diskutujeme o odvetví, ktoré nedostáva pomoc zo spoločnej poľnohospodárskej politiky a trpí v dôsledku zvýšených cien krmiva. Pre toto odvetvie nie je ľahké vyrovnať sa s ďalšími nákladmi, ak má však splniť prísne výrobné normy, ktoré sme v EÚ stanovili, je to nutné.

Zdá sa, že všetko poukazuje na skutočnosť, že do 1. januára 2012 nebudú výrobcovia z mnohých členských štátov schopní na sto percent dodržať stanovený termín. Je vypočítané, že na pokrytie potrieb trhu EÚ bude chýbať 30 % výroby.

Povedie to k tomu, že tu sa budú vyrábať čerstvé vajcia a že budú pre spotrebiteľov drahšie. Vajcia na spracovanie budeme nakupovať inde a ukončíme tak časť európskej výroby, ktorá na ten trh smerovala. Dovtedy, dúfam, dosiahneme väčší úspech pri požadovaní vzájomnosti v našom vzťahu s tretími krajinami.

A na záver: tento právny predpis bude povinný od roku 2012. Medzitým môže Komisia presadiť ďalšie právne predpisy, ktoré nadobudli účinnosť, ako je napríklad elektronické označovanie oviec a kôz, ktoré prispieva k sledovateľnosti a dobrým veterinárnym podmienkam a tiež priamo vplýva na životné podmienky zvierat.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, je celkom jasné, čo sa hovorí v diskutovanom uznesení: nemajú existovať žiadne výnimky a žiadne odklady. Európska Komisia má pripraviť nástroje na presadzovanie právnych predpisov a na pokutovanie výroby, ktorá sa neprispôsobí požiadavkám. V predhovore uznesenia sa však, žiaľ, nijako nezohľadňuje, že niektorí výrobcovia mali na prispôsobenie sa 12 rokov, kým iní mali osem a ďalší len päť rokov. Dodávam, že výrobcovia, ktorí dostali na prispôsobenie sa najkratší čas, podporili svojich partnerov zo starých členských štátov EÚ v úsilí o prispôsobenie sa tým, že nevediac, aké problémy im to spôsobí, odkúpili od nich neprispôsobené klietky. Odborníci zistili, že po vykonaní smernice o nosniciach dopyt po konzumných vajciach v Európskej únii presiahne dodávku, čo v praxi znamená, že sa budú dovážať vajcia z tretích krajín vyrobené v klietkach, ktoré v žiadnom prípade neboli prispôsobené. Vyzývam preto Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť zachovania zákazu používania bežných klietok od 1. januára 2012 a našla tiež riešenia a jasne definované kritériá pre tých výrobcov, ktorí proces modernizácie do 1. januára 2012 neukončia, ako sa spomína v dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré podporuje naša skupina.

Podľa autorov uznesenia je kľúčovým argumentom na jeho prijatie, okrem dobrých životných podmienok zvierat a konkurencieschopnosti, skutočnosť, že prechodné obdobie na vykonanie úprav bolo dobre známe a zakotvené v smernici a že tento termín sa nemôže meniť. Dúfam, že poslanci, ktorí tento spôsob argumentácie prijmú a budú hlasovať za uznesenie, budú rovnako odhodlaní a jednotní, keď sa bude hlasovať za to, aby sa po roku 2013 ďalej nepredlžovalo prechodné obdobie na diferenciáciu priamych platieb v Európskej únii, keďže lehota, ktorou je rok 2013, bola zakotvená v zmluve pre toto prechodné obdobie. Je to tam zakotvené a nemyslím si, že by sme to mali meniť.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D).(HU) Vážený pán predsedajúci, z doterajšej diskusie jasne vyplýva, že medzi tými, ktorí prechod na nový systém uskutočnili, a tými, ktorí to ešte nespravili, je vážny konflikt záujmov. Vážny konflikt však existuje aj medzi starými a novými členskými štátmi. Úplne súhlasím s pánom Kalinowským v tom, že staré členské štáty mali na prechod oveľa viac času a že v skutočnosti svoje staré, zastarané zariadenia posunuli novým členským štátom ešte pred ich vstupom. Aj napriek tomu je jasné, že pravidlá sa musia dodržiavať, a tiež je jasné, že Európska únia znova konkurenčne znevýhodňuje vlastných výrobcov tým, že pre nich stanovuje prísnejšie pravidlá, než sú tie, ktoré uplatňuje na dovoz od dodávateľov z iných krajín. Nielenže žiada, aby sa tieto pravidlá dodržiavali, ale tiež pomerne často zlyháva v ich účinnej kontrole. Myslím si preto, že Európska komisia hodlá urobiť ďalšie rozhodnutie, ktoré výrobcov v EÚ znevýhodní v porovnaní s vonkajšími trhmi.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Papastamkos (PPE).(EL) Vážený pán predsedajúci, plne uznávam, že pre dobro tých výrobcov, ktorí splnili rozšírené požiadavky ustanovené smernicou, je v rámci Únie potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Zároveň však musíme podporiť tých výrobcov, ktorí sa zaväzujú splniť požiadavky, no nemôžu si dovoliť vynaložiť do stanoveného termínu vysoké náklady spojené s prispôsobením sa. Prijalo sa opatrenie, aby výrobky, ktoré od 1. januára 2012 nebudú vyrobené v súlade s týmto právnym predpisom, nemohli byť zákonne uvádzané na trh, ani sa s nimi nemohlo v rámci Spoločenstva obchodovať.

Zároveň sa však budú naďalej z tretích krajín dovážať výrobky vyrobené v súlade s nižšími normami týkajúcimi sa dobrých životných podmienok zvierat. Inými slovami, keď mnohým poľnohospodárskym podnikom v Únii bude v dôsledku zvýšených noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat hroziť krach, budeme dovážať výrobky z tretích krajín, ktoré nespĺňajú ani tie požiadavky, ktoré v Únii platia dnes. Áno, musíme chrániť životné podmienky zvierat, musíme zabezpečiť správne zaobchádzanie so zvieratami, no musíme chrániť aj európsku sociálnu a výrobnú štruktúru.

 
  
MPphoto
 

  Spyros Danellis (S&D) . – (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, hoci by mali všetci európski výrobcovia dodržiavať právne predpisy Spoločenstva a včas robiť potrebné úpravy, odhaduje sa, že 30 % výrobcov vajec ich do 1. januára 2012 nespraví. Tento stav, žiaľ, poukazuje na to, že Európskej komisii sa nepodarilo presvedčiť výrobcov o tom, že je to pre ich dobro, a že politika, ktorej sa nepodarilo presvedčiť priamo zainteresované strany, aby ju obhajovali, bude mať problém uspieť, nech sú predložené akékoľvek kontrolné opatrenia. Veríme, že integrovaný prístup, ktorý spája investičné náklady s výhodami, ktoré používanie prispôsobených klietok prináša výrobcovi aj spotrebiteľovi, by výrobcov skôr presvedčil, aby toto opatrenie prijali. Takýto prístup by zabezpečil výraznú odlišnosť európskych výrobkov, ktorá by sa zakladala na kvalite, bezpečnosti a normách týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat a chránila by ich pred nespravodlivou hospodárskou súťažou za nerovnakých podmienok zo strany tretích krajín, čiže presne pred tým, čoho sa obávame.

 
  
MPphoto
 

  Giovanni La Via (PPE). - (IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, otázkou životných podmienok zvierat sa tento Parlament zaoberal už mnohokrát a verím, že Parlament spolu s Komisiou a Radou urobil uvážené a vyvážené rozhodnutie. Nemyslím si, že v tomto môžeme ustúpiť.

Preto sme povinní hľadať najlepší spôsob, ako toto opatrenie uplatniť, a v tomto prípade ho musíme štruktúrovať so zreteľom na zodpovednosť a presadzovať ho zodpovedným spôsobom s ohľadom na všetkých tých prevádzkovateľov, ktorí upravujú svoj výrobný proces. Je zrejmé, že nebudeme môcť presunúť tento termín a dať k dispozícii ďalší čas na prechod k zodpovednému systému v oblasti životných podmienok zvierat. Sme povinní myslieť na všetkých tých ľudí, ktorí s procesom premeny začali a uskutočňujú ho počas obdobia krízy a investičných ťažkostí.

Dovoľte mi preto zdôrazniť otázku prechodnej fázy, ktorá berie ohľad na všetkých tých poľnohospodárov, ktorí s procesom prispôsobovania sa zohľadňujúcim životné podmienky zvierat začali, no ešte ho nedokončili. Myslím si teda, že v takomto ťažkom čase krízy by sa osobitná pozornosť mala venovať aj týmto výrobcom.

 
  
MPphoto
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, ani ja si nemyslím, že je spravodlivé, keď súhrnne hovoríme o desaťročnej lehote, ktorú mali členské štáty k dispozícii. Rumunsko a Bulharsko napríklad do Európskej únie vstúpili len pred tromi rokmi, no pravidlá sú pravidlá a dodržiavať ich musia všetci.

Chcem však kolegov poslancov vyzvať, aby hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2, ktorý predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Je tu veľký počet výrobcov, ktorí už začali investovať do modernizácie svojich chovných systémov alebo už plánujú začať investovať. Tieto investície sa však nedajú uskutočniť zo dňa na deň a bolo by nespravodlivé, keby boli spomínaní výrobcovia penalizovaní. Chcem znova zdôrazniť, že sa to týka len tých výrobcov, ktorí už začali upravovať svoje chovné systémy, a že pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa dotýka plnenia určitých jasne definovaných požiadaviek.

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, britskí výrobcovia investovali do prípravy na vykonanie tejto smernice značné sumy peňazí, ktoré zvýšili ich výrobné náklady, pretože vedia, že Veľká Británia tento právny predpis vykoná. Prečo by mali čeliť nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany krajín, ktoré tento právny predpis nevykonávajú alebo azda dostali výnimku alebo odklad na jeho presadzovanie?

Toto opatrenie bolo navrhnuté s úplne minimálnou mierou jeho presadzovania a ponechané na milosť veľmi odlišných noriem 27 členských štátov. Výrazy v ňom len sotva naznačujú rovnako prísne presadzovanie. Používa slová ako „primeraný“ a „odradzujúci“.

Nie som za to, aby EÚ vôbec prijímala právne predpisy v mene členských štátov. Ak sa však takéto právne predpisy prijmú, nie je prijateľné, aby boli niektoré krajiny donútené splniť ich požiadavky, kým iné dostanú účinnú výnimku. Zabezpečí Komisia, aby krajiny, ktoré požiadavky nesplnia, nemohli vyvážať vajcia do krajín, ktoré požiadavky spĺňajú, alebo aspoň to, aby sa nevyvážali vajcia z hospodárstiev, ktoré požiadavky nespĺňajú? Naši výrobcovia žiadajú ochranu pred nespravodlivou hospodárskou súťažou.

 
  
MPphoto
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE) . – (PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, pokiaľ ide o tému, o ktorej tu dnes diskutujeme, dovoľte mi na začiatok zdôrazniť, že po prvé je podľa mňa nutné, aby sa požiadavky smerníc skutočne plnili, a že to rovnako platí aj o smernici 1999/74/ES, a po druhé, že záujem o otázku životných podmienok zvierat je prioritou, ktorú by mala Európska únia presadzovať. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že prispôsobiť sa tejto smernici predstavuje pre spoločnosti v tomto odvetví dosť veľkú záťaž. V Portugalsku je to 30 % na jednu sliepku. Okrem toho program na rozvoj vidieka neposkytuje na tento účel žiadnu osobitnú podporu.

V dôsledku nedostatku kapitálu v tomto odvetví, obmedzených bankových úverov a krízy ako takej musíme nutne a bezodkladne uznať, že prispôsobovanie mnohých spoločností sa oneskorilo. Preto je dôležité, aby sme tým spoločnostiam – a len tým spoločnostiam –, ktoré sa už začali prispôsobovať požiadavkám, dali viac času.

 
  
MPphoto
 

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, nikto z nás nechce spochybniť, že je potrebné vykonať smernicu, ktorá vznikla v roku 1999, keďže v hre je dôveryhodnosť tejto inštitúcie, a nikto z nás nechce spochybňovať potrebu chrániť životné podmienky a zdravie zvierat.

Ale aj smernice sa musia opierať o zdravý rozum, a preto by som dnes v tomto Parlamente chcel predniesť pár rozumných postrehov. Po prvé, že medzi rokom 1999 a dnešným dňom došlo k hlbokej hospodárskej kríze, ktorá pribrzdila podniky, priemysel aj spotrebu, a preto mnohé podniky neboli schopné vykonať úpravy. Nemali by sme to vziať do úvahy?

Po druhé, prísne uplatňovanie smernice od 1. januára 2012 by z trhu odstránilo mnoho podnikov, a tým pripravilo pôdu dovozu vajec vyrobených spôsobmi, ktoré chránia zvieratá oveľa menej než tie, ktoré sú požadované a uplatňované v Európskej únii, alebo premiestneniu európskych výrobných zariadení mimo Európskej únie.

Ak chceme v čase krízy toto, čiže uprednostniť pokles zamestnanosti a nárast dovozu vajec vyrobených mimo Európy a za odlišných kritérií, než sú tie, ktoré platia pre našich výrobcov, potom si myslím, že páchame krivdu.

Otázke dôležitej prechodnej fázy sme venovali veľa úsilia a mám pocit, že som za ňu. Pani komisárka, žiadam vás, aby ste ju zaručili aj vy.

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – Vážený pán predsedajúci, ako sa vyjadrili mnohí kolegovia z tohto Parlamentu, chrániť výrobcov, ktorí splnili požiadavky tohto právneho predpisu a vynaložili obrovské sumy peňazí, je úplne správne a je to v tomto štádiu povinnosťou Komisie.

Myslím si však, že Komisia by si mala uvedomiť jednu vec. Hovorila som s mnohými z našich poľnohospodárov, pre ktorých je ťažké za týchto zložitých finančných a hospodárskych podmienok nájsť peniaze na investovanie. Zaujala ma poznámka o označovaní či pečiatkovaní vajec. Nedávno som dostala od Komisie list, ktorý v skutočnosti poukazuje na to, že ďalšie označenie by prinieslo len malý alebo žiadny osoh, pretože Komisia si nemyslí, že spotrebitelia to budú naozaj rozlišovať.

Preto Komisiu žiadam, aby sa vyjadrila, či zmenila na túto otázku názor alebo jednoducho nevie, čo robiť. Ďalej chcem Komisiu požiadať, aby sa vyjadrila, či sa vyberie cestou zákazu obchodovania v rámci EÚ. Vo svojom volebnom obvode mám spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na dovoz vajec z iných európskych krajín. Bude tieto spoločnosti jednoducho nútiť, aby sa spoľahli na dovoz z tretích krajín? Vajcia z nich budú s určitosťou vyrobené v oveľa menej prísnych systémoch, pokiaľ ide o životné podmienky.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, o tom, že poľnohospodári sa musia prispôsobiť smernici z roku 1999, sa nemôže diskutovať. Chápeme tých poľnohospodárov, ktorí už investovali peniaze do modernizácie klietok. Nehovoríme o tom, že niektorým poľnohospodárom by sme mali dať viac času než iným, ako hovoril jeden z predošlých rečníkov, ale o tom, že všetci by mali na plnenie požiadaviek, ktoré sú na nich kladené, a na zabezpečenie plnenia noriem dostať rovnaký čas.

Výrazy „nezákonná výroba“ a „starostlivosť o spotrebiteľov“ sú veľmi pôsobivé, no ja by som chcel vedieť, prečo neprejavujeme rovnaké odhodlanie pri ochrane spotrebiteľov pred spotrebou dovezených vajec vyrobených v podmienkach, ktoré nespĺňajú požiadavky zavedené v EÚ. Vždy sa snažím pochopiť situáciu rôznych skupín poľnohospodárov v jednotlivých krajinách a som zástancom riešení, ktoré im pomáhajú, pretože viem, že ako skupina sú z hľadiska príjmov vo výnimočne ťažkej situácii. Škoda, že iní poslanci tohto Parlamentu na to nemajú rovnaký pohľad.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, všetkým nám musí byť jasné, že zdravie našich zvierat a s tým spojené ľudské zdravie musí byť naším primárnym záujmom. Vo vedeckom výbore programu Hodnotenie vedeckých a technických možností (STOA), kde vykonávame hodnotenie technických možností, máme aj projekt Lepší život, ktorý skúma možnosti zlepšenia budúcich podmienok v oblasti výživy a krmív. Z tohto dôvodu, a to najmä v súvislosti s ôsmym rámcovým programom pre výskum, chcem pani komisárku požiadať, aby sa snažila zabezpečiť podporu výskumných programov v oblastiach potravín, respektíve krmív, aby vo výskume bezpečnosti potravín a zdravia zvierat a ľudí v tejto oblasti nastalo zlepšenie a aby sme tu v budúcnosti mohli pre občanov Európy pripraviť vhodné dokumenty.

 
  
MPphoto
 

  Mairead McGuinness (PPE). – Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za vašu zhovievavosť. Vo svojom príspevku som chcela spomenúť ešte dva iné body. Záležitosť vajec v škrupine je pomerne viditeľná a jasná. V cukrovinkárskom odvetví sa však v hojnej miere obchoduje so spracovanými vajcami a my potrebujeme vedieť, aké povinnosti týkajúce sa označovania budú platiť pre takýto výrobok.

Myslím si, že táto vec nás znepokojuje najviac, pretože čoraz viac vajec putuje do spracovateľského odvetvia a ja sa obávam, že my z Európskej únie vyvezieme klietky a potom dovezieme výrobky z tekutých vajec a sušených vajec z presne tých istých systémov v tretích krajinách.

Vidím, že súhlasne prikyvujete. Toto pre Európsku úniu predstavuje skutočný problém.

Moja ďalšia obava sa týka súbežných výrobných systémov a obrovského problému, ktorý na trhu vznikne, ak do výroby vstúpia prispôsobené klietky a zároveň vo výrobe zostanú aj súčasné systémy. To by výrobcom a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľom mohlo spôsobiť značné problémy. Nastaviť to správne si od Komisie bude vyžadovať akrobatický kúsok.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, je zrejmé, že v tejto otázke nevládne žiadny konsenzus. Počula som poslancov, ktorí sa prihovárali za to, aby sa nerobili žiadne výnimky a žiadne odklady, a na druhej strane som počula poslancov, ktorí žiadali predĺženie. Závisí to od toho, z ktorej krajiny pochádzajú, a v akom štádiu vývoja sa v príslušnom členskom štáte nachádzajú.

Dovoľte mi zdôrazniť stanovisko Komisie. Chcem zopakovať, že do januára 2012 musia byť bežné klietky nahradené prispôsobenými klietkami alebo alternatívnymi systémami. Preto vajcia z bežných klietok nebudú môcť byť po januári 2012 zákonne uvádzané na trh. Toto je naše stanovisko.

Komisia robí, čo je v jej silách, a naše úsilie sústredíme na to, aby sme členské štáty podporili pri plnení požiadaviek tejto smernice. Čo robíme? V prvom rade povzbudzujeme členské štáty k tomu, aby vypracovali a dokončili národné plány, a to v spolupráci s odvetvím a hlavnými zainteresovanými stranami, a dostávame národné plány, ktoré zahŕňajú aj sankcie pre tie odvetvia či tých poľnohospodárov, ktorí požiadavky smernice nespĺňajú.

Po druhé, s členskými štátmi si vymieňame informácie o dobrom spôsobe monitorovania s cieľom predkladania správ o pokroku v oblasti presadzovania týchto právnych predpisov. Usporadúvame návštevy odborníkov z Komisie, ktorí majú dohliadnuť na to, aby sa smernica vykonávala, a náležité stretnutia so zainteresovanými stranami. Ako som povedala, 19. januára 2011 máme veľké stretnutie so zainteresovanými stranami, na ktorom zástupcovia členských štátov prediskutujú súčasný stav, a uvidíme, ako čo najlepšie podporiť tie členské štáty, ktoré požiadavky neplnia, v tom, aby ich plnenie dokončili do konca roku 2011.

Toto je naše stanovisko. Ak sa po januári 2012 ešte vyskytnú vajcia vyrobené nezákonne, tieto vajcia nebudú môcť byť uvedené na trh, a ak sa preukáže neplnenie požiadaviek, Komisia by, samozrejme, mohla uskutočniť všetky opatrenia, ktoré má v súlade so súčasným právnym rámcom k dispozícii – konanie vo veci porušenia predpisov –, aby zabezpečila náležité presadzovanie právnych predpisov EÚ. Skúmame tiež alternatívy ku konaniu vo veci porušenia predpisov s cieľom predchádzať možnej nezákonnej distribúcii vajec vyrobených v bežných klietkach po januári 2012.

Vážení poslanci vyslovili množstvo ďalších pripomienok a ja sa postarám o to, aby sa všetky vaše obavy dostali k pánovi komisárovi Dallimu, ktorý sa nimi bude určite vážne zaoberať.

 
  
MPphoto
 

  Esther de Lange (PPE). – Vážený pán predsedajúci, viem, že je pomerne netradičné ujať sa slova po tom, čo prehovoril komisár. Veľmi ma teší, čo povedala pani komisárka. Ale záver, že Parlament je v tejto veci nejednotný, nie je opodstatnený. Dovoľujem si pani komisárku požiadať, aby si pozrela výsledok konečného hlasovania skôr, než usúdi, či je tento Parlament v tejto veci nejednotný, alebo nie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dostal som štyri návrhy uznesenia(1) predložené v súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

 
  
MPphoto
 

  James Nicholson (ECR). – Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi v prvom rade podporiť to, čo povedala Esther. Dovoľte mi tiež požiadať pani komisárku, aby v prípade, že sa nemôže vyjadriť dnes, azda pripravila písomné stanovisko, lebo si nemyslím, že tento Parlament je čo len na chvíľu nejednotný.

Mohla by bližšie objasniť, čo povedala o tom, že dovoz vajec z krajín mimo Európskej únie, ktoré nespĺňajú normy rovnocenné s normami EÚ, nebude povolený a že budú mať osobitné označenie? Aké označenie navrhuje pre tie vajcia v EÚ, ktoré nebudú môcť byť po 1. januári 2012 označené zákonnou značkou?

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Pán Nicholson, ľutujem, ale to nebola procedurálna námietka. Ako som povedal, rozprava sa skončila. Svoje pripomienky ste mali možnosť vyjadriť pred skončením rozpravy.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel som len poďakovať útvarom Parlamentu, lebo dnes sme skončili príkladným spôsobom, a to pätnásť minút pred hlasovaním, a preto sa vyhneme chaosu na plenárnom zasadnutí. Takýto usporiadaný postup vysiela smerom k verejnosti správne signály. Chcem preto útvarom Parlamentu osobitne poďakovať.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Kiežby to bolo stále tak. Ďakujem veľmi pekne.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.40 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Paolo Bartolozzi (PPE), písomne.(IT) Smernica Rady 1999/74/ES ustanovuje minimálne normy na ochranu nosníc v rôznych chovných systémoch a je doplnená o cieľ ochrany pred nespravodlivou hospodárskou súťažou medzi výrobcami v rôznych členských štátoch. Hoci podporujem zásady tejto smernice, nesmie sa pri súčasnom stave vecí brať na ľahkú váhu to, že veľmi veľa európskych výrobcov, ktorí začali s procesom prispôsobovania svojich zariadení, má skutočné problémy prispôsobovanie dokončiť a že je tu riziko, že do 1. januára 2012, čo je konečná lehota na splnenie požiadaviek tejto smernice, nebudú pripravení.

Ak si uvedomíme aj to, že mnohí výrobcovia čelili pri získavaní finančných prostriedkov na podporu procesov prispôsobovania skutočným ťažkostiam a že ešte aj dnes čelia vážnym hospodárskym ťažkostiam, ktoré majú vážny dosah na stabilitu ich podnikov a mieru zamestnanosti, som presvedčený, že musíme niečo spraviť. Členské štáty by mali zakročiť a podporiť opatrenia, ktoré môžu pomôcť európskym výrobcom v hydinárskom odvetví, ktorí v snahe prispôsobiť sa novým európskym právnym predpisom začali proces premeny svojich zariadení, no je veľmi nepravdepodobné, že ho do začiatku roka 2012 aj dokončia.

 
  
  

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

 
  

(1)Pozri zápisnicu.


5. Podpora sprísnenia zákazu Európskej únie týkajúceho sa odstraňovania žraločích plutiev – Väčšia podpora Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni – Stratégia EÚ v oblasti bezdomovstva (písomné vyhlásenia)
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 
 

  Predsedajúca. – Písomné vyhlásenia č. 0071/2010, 0062/2010 a 0061/2010 podpísala väčšina poslancov tohto Parlamentu, a preto budú v súlade s článkom 123 odsekmi 3 a 4 rokovacieho poriadku postúpené ich adresátom a spolu s menami signatárov uverejnené s ostatnými textami prijatými na tomto zasadnutí.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, v mene spolusignatárov Iva Beleta, Hanna Takkulu, Mary Honeyballovej a Joanny Senyszynovej ďakujem všetkým poslancom za podpísanie vyhlásenia. Dôležité je, že takmer 50 % signatárov predstavujú ženy. Chcel by som sa im preto veľmi pekne poďakovať za spoluprácu a tiež vyjadriť mimoriadne uznanie Joanne Senyszynovej. Vykonala množstvo práce a možno by tiež chcela povedať pár slov.

Všetkým sa vám chcem poďakovať a zaželať vám množstvo zábavy, hier a veľa športu počas Vianoc.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je písomné vyhlásenie č. 61/2010.

 
  
MPphoto
 

  Karima Delli (Verts/ALE).(FR) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, s určitými emóciami a v mene kolegov poslancov pani Thomsenovej, pani Lynneovej, pani Figueiredovej a pána Protasiewicza by som sa vám chcela úprimne poďakovať za podporu vyjadrenú písomnému vyhláseniu č. 61/2010 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva.

Zatiaľ čo Európska komisia dnes predstavuje svoju hlavnú iniciatívu Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, toto vyhlásenie Parlamentu vysiela silný odkaz Európskej komisii a členským štátom.

Dosť bolo rečí, prišiel čas konať. Teraz môžeme uplatniť konkrétne návrhy. Zabezpečme, aby po roku 2015 už nikto nespával na uliciach.

Všetkým vám želám pekné sviatky a dúfam, že budeme mať dobrý štart do nového roka.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. O slovo požiadal pán Besset. Nech sa páči.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Paul Besset (Verts/ALE).(FR) Vážená pani predsedajúca, v mene kolegýň poslankýň pani Pietikäinenovej a pani Sârbovej a kolegu poslanca pána Daviesa by som sa chcel úprimne poďakovať 410 poslancom Európskeho parlamentu, ktorí podpísali písomné vyhlásenie č. 71/2010 o podpore sprísnenia zákazu Európskej únie, týkajúceho sa odstraňovania žraločích plutiev, ktoré sme predložili.

Rovnako ako mnohé iné druhy je aj tento krehký živočíšny druh obeťou doslovného masakrovania na mori. Žralokom sa odrezávajú plutvy a po tomto zmrzačení sa ich telá vyhadzujú späť do mora.

Ďakujem všetkým poslancom za podpísanie tohto písomného vyhlásenia v takom veľkom počte. Toto vyhlásenie predstavuje výrazný signál pre Komisiu, aby začala posilňovať právne predpisy na ochranu tohto druhu.

(potlesk)

 

6. Hlasovanie
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

 

6.1. Značka „Európske dedičstvo“ (A7-0311/2010, Chrysoula Paliadeli) (hlasovanie)

6.2. Účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania (A7-0334/2010, Doris Pack) (hlasovanie)

6.3. Kontrola uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi (A7-0355/2010, József Szájer) (hlasovanie)

6.4. Ľudské práva vo svete za rok 2009 a politika Európskej únie v tejto oblasti (A7-0339/2010, Laima Liucija Andrikienė) (hlasovanie)
 

Po ukončení hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 12:

 
  
MPphoto
 

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na to, že je štvrtok a toto je posledné hlasovanie, hovoria niektorí kolegovia poslanci, že stačí, ak poviete iba „schválený“ alebo „zamietnutý“. Netreba hovoriť, že sa hlasovania zúčastnilo 452 poslancov, 53 bolo proti a 22 za a tak ďalej.

 
  
 

Pred hlasovaním o odseku 54:

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Vážená pani predsedajúca, ide o faktickú záležitosť. Chceme, aby sa odstránili slová „v Chorvátsku“. Nemyslím si, že by to ostatné skupiny považovali za kontroverzné.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 25:

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Vážená pani predsedajúca, ešte to nemáte zaznačené v hlasovacej listine, ale chcel som vás upozorniť na to, že pri druhej časti tohto návrhu a pri nasledujúcej platí sloboda hlasovania. Ďakujem.

 
  
 

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7:

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler (Verts/ALE). – Vážená pani predsedajúca, máme dve veci na doplnenie do textu. Doplnenie slova „závažné“ po výraze „zoznam osôb zodpovedných za“. Potom zmenu a doplnenie nasledujúcej vety, ktorá bude znieť takto: „také porušovanie ľudských práv, ako sú mučenie, cenzúra, znásilňovanie a mimosúdne popravy v Iráne“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, máme ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 7. Text bude potom znieť takto: „nalieha na Komisiu, aby zostavila zoznam osôb zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv, ako sú mučenie, cenzúra, znásilňovanie a mimosúdne popravy v Iráne, najmä po voľbách v roku 2009, a aby zvážila uvalenie sankcií na tieto osoby vo forme zmrazenia aktív a zákazu cestovania“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

Pred hlasovaním o odseku 140:

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė, spravodajkyňa. – Vážená pani predsedajúca, vzhľadom na určitý pozitívny vývoj v Rusku by sme chceli pozmeniť a doplniť vetu, ktorá začína takto: „vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány doposiaľ nepovolili ani jednu demonštráciu hnutia Stratégia-31“. Navrhujeme nahradiť „doposiaľ“ formuláciou „okrem poslednej, ktorá sa konala 31. októbra 2010“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

 

6.5. Nová stratégia pre Afganistan (A7-0333/2010, Pino Arlacchi) (hlasovanie)
  

Pred hlasovaním o odseku 30:

 
  
MPphoto
 

  Nicole Kiil-Nielsen (Verts/ALE).(FR) Vážená pani predsedajúca, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia by chcela zmeniť prvé slovo poslednej vety odseku 30, čiže nahradiť súčasné slovo „víta“ slovom „konštatuje“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

Pred hlasovaním o odseku 66:

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi, spravodajca. – Vážená pani predsedajúca, po rozhovoroch s inými politickými skupinami navrhujem zmeniť znenie odseku 66 takto: „konštatuje účasť pakistanskej spravodajskej služby (ISI), ktorej úlohou je zabezpečiť, aby mal aj Pakistan dostatočný prospech z akýchkoľvek mierových dohôd“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

Pred hlasovaním o odseku 71:

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi, spravodajca. – Navrhujem zmeniť znenie tretej časti odseku 71 takto: „a zabezpečiť, aby sa diaľkovo riadené lietadlá, špeciálne jednotky a miestne milície používali proti vodcom Talibanu v súlade s príkazom generála Petraeusa o nulovej tolerancii v prípade strát na životoch nevinných civilistov“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

 

6.6. Zavedenie stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny (hlasovanie)
  

Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Antolín Sánchez Presedo (S&D).(ES) Vážená pani predsedajúca, ako jeden z autorov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 9 chcem len uviesť technické objasnenie. Tam, kde sa uvádza skratka ESM, by malo byť uvedené ESM/EMF.

Všetkým želám pekné sviatky.

 
  
  

Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 12:

 
  
MPphoto
 

  Stephen Hughes (S&D). Vážená pani predsedajúca, v mene Skupiny S&D, poslaneckého klubu PPE, Skupiny liberálov a Skupiny zelených by som chcel predložiť tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „vyzýva Európsku radu, aby dala nevyhnutný politický signál na prešetrenie budúceho systému európskych dlhopisov Komisiou, pričom sa jasne stanovia podmienky, za ktorých by takýto systém priniesol úžitok všetkým zúčastňujúcim sa členským štátom a eurozóne ako celku“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

 

6.7. Situácia na Pobreží Slonoviny (B7-0707/2010) (hlasovanie)

6.8. Dobré životné podmienky nosníc (hlasovanie)

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Chrysoula Paliadeli (A7-0311/2010)

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážená pani predsedajúca, chcel by som povedať len toľko, že som hlasoval za túto vynikajúcu správu. Pani Paliadeliová urobila skvelú prácu v oblasti budovania európskeho kultúrneho dedičstva a jeho vlastnej značky.

Podľa môjho názoru je to vynikajúci príklad toho, ako môžeme v Európskej únii napokon vytvoriť vysokú pridanú hodnotu za málo peňazí. Som presvedčený, že pamiatky, ktoré získajú značku Európske dedičstvo, budú z tejto značky nepochybne profitovať. Prejaví sa to v zvýšenom počte turistov a prispeje to k zviditeľneniu Európy.

Nesmieme zabúdať na to, že Európa je zjednotená v rozmanitosti, a musíme zabezpečiť, aby ľudia rôznych krajín Európy mohli vo väčšej miere objavovať mozaikovitú európsku identitu.

To je všetko, čo som chcel povedať, pani predsedajúca. Je trochu ťažké sa sústrediť, keď ľudia odchádzajú z rokovacej sály, ale dúfam, že moje slová počuli.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonello Antinoro (PPE). (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, značka Európske dedičstvo má pre kontinent, na území ktorého sa nachádza väčšina pamiatok zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, veľký význam a v konečnom dôsledku vyzdvihuje prírodné, archeologické, mestské a kultúrne pamiatky, ktoré zohrávali významnú úlohu v histórii, kultúre a integrácii Európskej únie.

Schválenie značky predstavuje dôležitý krok v procese posilňovania súdržnosti EÚ a má svoj význam aj z hľadiska vzdelávania a vytvárania kultúrneho dialógu. Treba však poukázať aj na to, že toto rozhodnutie je dobrým znamením pre budúce generácie, ktoré budú mať lepšiu spoločnú predstavu o európskom dedičstve, čo ich môže historicky a kultúrne zblížiť.

Chcem poďakovať pani spravodajkyni za úsilie a úprimne jej zablahoželať k úspešnému výsledku rokovaní o tejto iniciatíve, ktoré viedla s Komisiou, čo má pre budúcnosť zachovania európskej kultúry veľký význam.

 
  
  

Odporúčanie: Doris Pack (A7-0334/2010)

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážená pani predsedajúca, chcel by som povedať, že program v oblasti celoživotného vzdelávania patrí k úspechom Európy, a mali by sme pani Packovej poďakovať za vynikajúcu prácu. Hlasoval som za túto správu a potešilo ma najmä to, že aj silní odporcovia európskej integrácie majú možnosť vidieť, že projekty, ako je program celoživotného vzdelávania, sú potrebné.

Je veľmi dôležité, že tento program sa môže rozšíriť aj za hranice Únie a teraz sa do neho zapojí aj Švajčiarsko. Navyše nás to ako daňových poplatníkov v Európskej únii nebude stáť nič, keďže Švajčiarsko si účasť na tomto programe bude financovať samo. Je dôležité, aby sa osvedčené postupy a kvalitné programy, ktoré máme v Európskej únii, šírili týmto spôsobom. Program v oblasti celoživotného vzdelávania a program Mládež v akcii sú toho dobrým príkladom. V tejto súvislosti by som chcel Švajčiarsko privítať v programoch európskej mládeže a kultúry.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, chcel by som Parlamentu položiť otázku. Prečo sa Švajčiarsku tak darí? Mohlo by sa zdať, že krajina, ktorá je až príliš naviazaná na finančný sektor, by počas nedávnej bankovej krízy mala veľké problémy, ale HDP Helvétskej konfederácie na jedného obyvateľa predstavoval v roku 2009 214 % HDP dosiahnutého v EÚ. Jej obyvatelia sú dvakrát takí bohatí ako občania členských štátov.

Na túto skutočnosť má, samozrejme, čiastočne vplyv aj dohoda, ktorú Švajčiari uzavreli s Bruselom. Švajčiari majú prístup na voľný trh, platí pre nich voľný pohyb tovaru, služieb a tak ďalej, ale sú mimo spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva, kontrolujú svoje vlastné hranice, všetky otázky ľudských práv si riešia sami, do rozpočtu prispievajú iba symbolickou sumou a môžu voľne podpisovať zmluvy s tretími krajinami v obchodných oblastiach.

Aký ideálny príklad pre Britániu! Ak môže sedemmiliónové Švajčiarsko, ktoré sa spolieha na bilaterálne dohody o voľnom obchode, zabezpečiť svojim občanom najvyššiu životnú úroveň na kontinente, o koľko viac by sme mohli svojim občanom poskytnúť my, šesťdesiatmiliónový národ, pobrežná krajina zameraná na obchod, ktorej kolonizačná a obchodná sila sa dotkla každého kontinentu?

A nemali by sme všetko nechávať na vzťahy s Bruselom! Ak chceme znovu získať moc, mali by sme kopírovať švajčiarsky systém regionalizmu a priamej demokracie a obmedziť právomoci na najnižšiu možnú úroveň.

 
  
  

Správa: József Szájer (A7-0355/2010)

 
  
MPphoto
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, zdržala som sa dnešného hlasovania o tejto správe o komitológii, pretože sa opäť usilujeme o to, aby antidampingové postupy boli nepoužiteľné alebo aby sa spájali s politickými rozhodnutiami na základe vlastného uváženia, hoci vieme, že tieto postupy sú jedným z mála zmysluplných obranných nástrojov na zamedzenie vzniku nespravodlivej hospodárskej súťaže.

Napriek tomu, že pán Szájer dospel spolu s Radou ku kompromisu, treba skutočne zdôrazniť, že tento návrh nezosúladil obchodnú politiku s komitologickými postupmi najmä v časti týkajúcej sa obchodných politík, čo poškodzuje európske podniky v čase vážnej krízy, zvyšuje nezamestnanosť a prináša novú vlnu presídľovania.

Bez náležitých pravidiel proti falšovaniu nemá význam hovoriť o opatreniach na obnovu európskeho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, vysvetlím to čo najjednoduchšie. Írski daňoví poplatníci a daňoví poplatníci EÚ sú vystavení okrádaniu s cieľom pomôcť európskemu bankovému systému a jednotnej mene. Včera Dolná snemovňa v našej krajine odhlasovala balík bilaterálnych pôžičiek Írsku, ktorý úprimní a štedrí poslanci podporili v dobrej viere pomôcť spriatelenej krajine.

Ale zadlženému priateľovi nepomôžete tým, že mu poskytnete ďalšiu pôžičku s prehnanou úrokovou sadzbou. Írsko zruinovala jednotná mena. V období rokov 1998 až 2007 sa reálne úrokové sadzby v Írsku pohybovali na úrovni -1 %. Všetci írski ekonómovia videli blížiaci sa krach, ale nemohli s tým už nič robiť, pretože v Írsku už žiadne úrokové sadzby neexistovali. Neboli žiadne sadzby, ktoré by sa dali zvýšiť. Teraz, keď prichádza krach, sa situácia ešte zhoršila v dôsledku toho, že nie je možná devalvácia. Ak chceme tento náš projekt udržať, občanov zrejme čaká obdobie deflácie, dlhov a vysťahovalectva.

Namiesto zachraňovania eura v Írsku by sme mali pomôcť Írsku, aby zachránilo euro a aby znovu zaviedlo vlastnú menu. Mohla by sa dočasne zaviesť libra, čo by umožnilo Írsku splatiť pôžičky a stabilizovať sa ako nezávislý a prosperujúci štát.

 
  
  

Správa: Laima Liucija Andrikienė (A7-0339/2010).

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) Vážená pani predsedajúca, na úvod by som chcel zablahoželať pani Andrikienėovej k úsiliu vynaloženému pri vypracovaní tejto správy. Chcel by som tiež povedať, že som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 ako taký, pretože si myslím, že atmosféra beztrestnosti v Rusku je mimoriadne nebezpečná.

Cieľom Európskej únie je chrániť na medzinárodnej scéne tie isté zásady, ktorými sa riadi aj vnútorne, a to demokraciu, zásady právneho štátu a ľudské práva. V každom prípade je úplne jasné, že v posledných rokoch bolo zavraždených mnoho aktivistov v oblasti ľudských práv, čo vyvoláva otázniky nad rozvojom skutočnej demokracie v Rusku.

Odkaz, ktorý sme chceli poslať ruským orgánom prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 25, hovorí o naliehavej potrebe vyšetriť smrť Sergeja Magnitského. Reakcia orgánov v Moskve na túto iniciatívu v skutočnosti svedčí o tom, že Rusi počúvajú odkazy Európskeho parlamentu. To je ďalší dôvod, aby sme dôrazne odsúdili, že vo vyšetrovaní tohto prípadu sa nepokročilo. Vyzývame Radu, aby túto záležitosť pozorne sledovala a aby prijala potrebné opatrenia v prípade, že nedôjde k pokroku vo vyšetrovaní.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážená pani predsedajúca, Európska únia obhajuje najslabších členov spoločnosti a tých, ktorí sú vystavení diskriminácii, a pomáha najchudobnejším a občanom v núdzi. Ľuďom z rôznych častí sveta udeľujeme Sacharovovu cenu. Európska únia však často zlyháva pri dodržiavaní ľudských práv na vlastnom území. Chcel by som upozorniť na pretrvávajúci problém diskriminácie voči menšinám vrátane poľskej menšiny v Litve, členskom štáte EÚ, ktorý je signatárom medzinárodných dohôd a zmlúv o ochrane ľudských práv a menšín. Litovský parlament mal dnes prijať rozhodnutie o obmedzení možností na získanie vzdelania v menšinovom jazyku. Toto rozhodnutie sa odložilo a Parlament v Litve sa ním bude zaoberať v blízkej budúcnosti.

Znovu vyzývam poslancov Európskeho parlamentu, predsedu Parlamentu a Európsku komisiu, aby zabezpečili účinné presadzovanie dodržiavania zásad demokracie a rešpektovania práv menšín v členských štátoch EÚ. Obmedzenie počtu vyučovacích hodín v materinskom jazyku na školách a opatrenia zamerané na zatváranie poľských škôl v Litve nie sú ničím iným ako diskrimináciou voči národnostnej menšine.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Vážená pani predsedajúca, aj ja som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25, najmä jeho druhú časť, v ktorej Európsky parlament navrhuje zaviesť zákaz vstupu niektorých ruských úradníkov zainteresovaných do tohto prípadu na územie EÚ a podporuje spoluprácu orgánov EÚ činných v trestnom konaní pri zmrazovaní bankových účtov a iného majetku týchto ruských úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ.

Myslím si, že táto problematika je pre Rusko i pre Európsku úniu mimoriadne závažná, a dôrazne vyzývam Komisiu a Radu, aby sa riadili odporúčaniami Európskeho parlamentu. Právomoci Európskeho parlamentu sa v poslednom období posilnili. Je najvyšší čas, aby sme prestali hovoriť a začali konať a aby sme tým, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, skutočne znepríjemnili život.

Myslím si, že spolupráca Ruska a Európskej únie bude mať reálne vyhliadky iba vtedy, ak sa v prípadoch Magnitského a Chodorkovského prijme transparentné riešenie a ak budú potrestaní tí, ktorí za tieto prípady nesú zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannu Takkula (ALDE). (FI) Vážená pani predsedajúca, hlasoval som za správu pani Andrikienėovej. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité hovoriť o otázkach ľudských práv a stavať ich do popredia záujmu. Táto oblasť je významnou súčasťou Európskej únie.

Musíme postupovať tak, aby sme konali v súlade s tým, čo kážeme. To môže byť problém. Máme, samozrejme, množstvo uznesení, ale otázka znie, ako ich realizovať.

Všetko začína každodennou realitou. Zrejme som mal dostať slovo a vzniesť procedurálnu námietku k záležitosti týkajúcej sa správy pána Arlacchiho. Na tejto strane rokovacej sály sa zdvihlo aspoň 50 poslancov. Počítali sme ich spolu s kolegami. Zistili sme, že tu nezostalo ani 40 poslancov, takže sme nedosiahli žiadny výsledok. Ak sa budeme k poslancom v tomto Parlamente, ktorí majú možno iný názor ako my alebo ako väčšina, stavať takto, nemáme žiadne právo kritizovať krajiny s demokratickým deficitom.

My v Európskej únii musíme dôsledne zabezpečiť, aby všetka práca, ktorú tu robíme, bola v súlade so zákonom, nariadeniami EÚ a všetkými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv. Preto si myslím, že ak chceme pri vysvetľovaní týchto záležitostí Rusku a zvyšku sveta pôsobiť dôveryhodne, máme v tejto oblasti čo zlepšovať. Musíme mať istotu, že nediskriminujeme žiadnu menšinu. Každý, kto pracuje v Európskej únii, musí mať možnosť plne si uplatňovať ľudské práva.

 
  
  

Správa: Pino Arlacchi (A7-0333/2010)

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen (ECR).(NL) Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave sa Parlament opäť uberá dobre známym smerom. Americké vojenské jednotky NATO robia v Afganistane chaos a Európska únia musí zakročiť ako anjel strážny a prevziať v tejto veci iniciatívu.

Aká je potom bežná reakcia mnohých poslancov v tomto Parlamente? – Ak by EÚ urobila len o trochu viac, bolo by opäť všetko v poriadku. Vážená pani predsedajúca, tento spôsob myslenia situáciu ešte zhorší, ak si prečítate odsek 63 správy, v ktorom sa odporúča zapojenie Iránu do hľadania riešenia problémov v Afganistane. Vážená pani predsedajúca, musel som si tento odsek prečítať trikrát, aby som sa uistil, že sa mi to nezdá, ale skutočne je to tak: v správe sa „odporúča zapojenie Iránu“! S takýmito čudnými návrhmi sa stretávam zriedka. Je to ako vyháňať diabla čertom. Z tohto dôvodu som rozhodne hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, mal som tú česť navštíviť Afganistan začiatkom tohto roka spolu s britskými jednotkami. Stretol som sa nielen s našimi vojakmi, ale aj s vojakmi z Estónska a Dánska, s ktorými bývajú v spoločnom tábore. Predovšetkým by som chcel povedať, že neexistujú slová, ktorými by som dostatočne vyjadril vďaku mužom a ženám z rôznych členských štátov, ako aj našim zahraničným spojencom, ktorí svoju energiu venujú nastoleniu mieru v tejto nešťastnej, hoci prekrásnej krajine.

O tejto správe by som chcel povedať len jedno. Ako západné spojenectvo robíme zrejme jednu chybu, ktorá súvisí s našou politikou likvidácie maku. Poslanci, ktorí tu zastupujú vidiecke volebné obvody, vedia, že nikto na svete nie je konzervatívnejší ako drobný poľnohospodár, ale našou politikou likvidácie úrody maku v Afganistane sme z obyvateľstva, ktorému veľmi záležalo na poriadku a majetku, urobili kriminálnikov a banditov, pretože uplatňujeme politiku ničenia úrody, pre ktorú existuje odbyt: je celosvetový nedostatok opiátov a morfia.

Stačilo by len obnoviť majetkové práva a v Afganistane by sme vytvorili základ prosperujúcej občianskej spoločnosti s nezávislým súdnictvom a následne so zastupiteľskou vládou.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0733/2010

 
  
MPphoto
 

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážená pani predsedajúca, hlasoval som proti uzneseniu o zavedení stáleho krízového mechanizmu v eurozóne, pretože vidíme, aká je realita v Írsku a Grécku, kde takéto mechanizmy na záchranu krízou postihnutého finančného systému ovládli špekulanti a rôzni ziskuchtiví podvodníci na úkor pracujúcich ľudí, dôchodcov a chudobných.

Európska rada dnes v Bruseli pravdepodobne rozhodne o zmene a doplnení Lisabonskej zmluvy v úsilí posilniť svoje právomoci, aby stanovila prísne podmienky prideľovania akejkoľvek finančnej pomoci členským štátom, čím inštitucionalizuje doktrínu, že spoločnosť musí za krízu platiť. Upozorňujem írsku vládu, aby si nemyslela, že túto zmenu Lisabonskej zmluvy podstrčí írskym občanom bez referenda. Írska vláda už z našej krajiny urobila vazalský štát Medzinárodného menového fondu, ktorý nehorázne podporuje špekulantov a finančné trhy. Žiadame referendum o akejkoľvek zmene Lisabonskej zmluvy, aby írski občania mali možnosť vzoprieť sa a nestali sa nevoľníkmi finančných trhov na plný úväzok.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Chrysoula Paliadeli (A7-0311/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za návrh Komisie rozšíriť pôvodnú koncepciu značky Európske dedičstvo z medzivládnej iniciatívy na oficiálnu iniciatívu EÚ, čo prispeje k posilneniu európskej identity. Hlasoval som tak z dôvodu, že podľa môjho názoru by navrhovaným cieľom tejto značky nemala byť iba podpora vnútornej súdržnosti Európskej únie, ale táto značka by mala byť aj prejavom európskej jednoty a hodnôt za hranicami Únie. Táto značka by sa mala posúdiť a zaviesť do praxe po efektívnom preukázaní výsledkov v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za uznesenie o návrhu Komisie využiť značku Európske dedičstvo ako jeden spomedzi iných účinnejších nástrojov na prekonanie priepasti medzi Európskou úniou a jej občanmi, spôsobu, ako zdôrazniť, že európska história je výsledkom rôznorodého, ale bohatého a komplementárneho spoločného kultúrneho dedičstva. Súhlasím s tým, že rozhodnutie členských štátov zahrnúť značku Európske dedičstvo do rámca EÚ pomôže nielen zvýšiť viditeľnosť, prestíž a dôveryhodnosť tejto značky, ale prispeje aj k dlho žiadanému dosiahnutiu ideálu súdržnosti a solidarity medzi európskymi občanmi. Podporujem názor spravodajkyne, že vzhľadom na symbolickú hodnotu značky v podobe príspevku k európskej integrácii by sa mali uprednostňovať nadnárodné pamiatky, keďže podporujú spoločné aspekty, vytváranie sietí a spoluprácu medzi štátmi a regiónmi. Domnievam sa, že myšlienka značky Dedičstvo Európskej Únie zameranej na posilnenie zmyslu európskych občanov pre spoločné dedičstvo (prostredníctvom vedomostí o histórii a účasti na činnostiach podporujúcich medzikultúrny dialóg), vďaka ktorej sa budovanie EÚ považuje za stále prebiehajúci proces, predstavuje krok týmto smerom.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) V roku 2007 sa niekoľko členských štátov Európskej únie spojilo v úsilí vytvoriť značku Európske dedičstvo. Táto iniciatíva bola zameraná na posilnenie podpory Európanov vo vzťahu k spoločnej európskej identite a na posilnenie zmyslu pre príslušnosť k spoločnému kultúrnemu priestoru výberom určitého počtu výnimočných pamiatok na celom kontinente. V roku 2008 predniesla Rada Európskej únie Komisii svoje závery, ktorými vyzvala Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by nám rovnako ako v prípade iniciatívy Európskych hlavných miest kultúry umožnil zmeniť túto medzivládnu iniciatívu na skutočnú značku Európskej únie. Po predložení návrhov Rady Komisia iniciovala hodnotenie vplyvu a verejnú konzultáciu. Po tejto konzultácii Komisia vydala návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo. Tento text som podporila.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za túto správu, pretože európska história je výsledkom rôznorodého, ale bohatého a komplementárneho spoločného kultúrneho dedičstva. To znovu potvrdzuje, že EÚ je založená na silných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv, kultúrna rozmanitosť, tolerancia a solidarita. Vzhľadom na všeobecne uznávaný prínos európskej kultúry vo svete Európsky parlament schvaľuje myšlienku rozšíriť túto značku za hranice Európskej únie a využiť ju ako ambiciózny nástroj pre potreby vonkajšej politiky. V úsilí dosiahnuť svoj politický cieľ by sa nová značka Európske dedičstvo mala zamerať na symbolickú alebo vzdelávaciu hodnotu pamiatok. Okrem toho by mala trvať na úzkej spolupráci medzi pamiatkami so značkou v záujme výmeny osvedčených postupov a iniciovania spoločných projektov. Chcela by som zdôrazniť, že rozhodnutie členských štátov zahrnúť značku Európske dedičstvo do rámca EÚ pomôže nielen zvýšiť viditeľnosť, prestíž a dôveryhodnosť tejto značky, ale prispeje aj k dlho žiadanému dosiahnutiu ideálu súdržnosti a solidarity medzi európskymi občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Európa je veľmi bohatá na kultúrnu rozmanitosť, ktorá sa dokonale odráža v rozmanitosti jej kultúrneho, umeleckého, architektonického a jazykového dedičstva. Práve táto rozmanitosť spolu s bohatou históriou a veľkou úctou k dedičstvu a jeho zachovávaniu robí Európu výnimočnou. Napriek tomu, že sa delíme o veľmi bohaté a relatívne malé spoločné územie, pravda je, že v mnohých prípadoch máme od seba ďaleko a nezaujímame sa jeden o druhého. Preto si myslím, že táto iniciatíva by mohla viesť k vytvoreniu užších vzťahov medzi európskymi občanmi, zlepšiť poznatky o európskom dedičstve a spoločných hodnotách, ktoré nás všetkých spájajú, a tým vytvoriť z Európy skutočne rozmanitú úniu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené pani spravodajkyňou vo všeobecnosti zlepšili pôvodný návrh Komisie. Existuje však aj niekoľko negatívnych aspektov. Pokiaľ ide o podporu viacjazyčnosti, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené spravodajkyňou neriešia základnú otázku, a preto neodstraňujú závažný nedostatok pôvodného návrhu. Skutočnú a účinnú podporu viacjazyčnosti nedosiahneme „využívaním viacerých jazykov Únie“, ale skôr využívaním rôznych jazykov Únie. Dôležitejšie ako konkrétne ciele správy sú však mylné predstavy o tejto koncepcii. Značka Európske dedičstvo (alebo Dedičstvo Európskej únie) je založená na šírení mylnej predstavy o jednotnej európskej identite a jednotnej európskej kultúre založenej na hodnotách, ako sú sloboda, demokracia atď.

Jednotné „európske kultúrne dedičstvo“ neexistuje. Celá história kultúry v Európe, rovnako ako celá jej história ako taká nie je postavená len na rôznorodosti a obdivuhodnej kreatívnej a modernej energii, ale aj na násilných, nepriateľských konfliktoch, neznášanlivosti a mnohých prvkoch a súvislostiach spojených s kultúrnou nadvládou. Téma dedičstva je v dôsledku úzkeho prepojenia s históriou zvlášť citlivá, čo spôsobuje vážne znepokojenie, že tento krok prerastie do obávaného procesu prepisovania histórie, akého sme v poslednej dobe svedkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Obraz Európskej únie a jej inštitúcií v očiach občanov má mimoriadny význam. Výsledky prieskumu verejnej mienky, žiaľ, svedčia o tom, že zmysel pre európsku identitu a jednotu je medzi európskou verejnosťou čoraz zriedkavejší, a to isté platí aj o dôvere v inštitúcie EÚ. Podpora poznatkov o našej spoločnej histórii a spoločných kultúrnych základoch môže pomôcť najmä v procese približovania EÚ k jej občanom a tiež pri posilnení zmyslu pre súdržnosť a solidaritu medzi občanmi. Nová značka Európske dedičstvo môže pomôcť práve z tohto hľadiska. Zjednodušenie postupov a štandardizácia kritérií pre prideľovanie značky zvýši jej prestíž, zlepší obraz EÚ a zvýši dôveru jej občanov v inštitúcie, ako je Európsky parlament.

 
  
MPphoto
 
 

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne.(PL) Dnes som hlasoval za správu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo. Podľa môjho názoru ide o zaujímavú a cennú iniciatívu, ktorá podporí európsku kultúru, prinesie výsledky a prispeje k rozvoju cestovného ruchu a jednotlivých regiónov. Treba uvítať, že sme ako Parlament zdôraznili, že značka Európske dedičstvo nielen kopíruje, ale aj dopĺňa ďalšie iniciatívy súvisiace s kultúrnym dedičstvom, ako je zoznam svetového dedičstva UNESCO a Kultúrne trasy Rady Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam návrh Komisie využiť značku Európske dedičstvo ako jeden spomedzi iných účinnejších nástrojov na prekonanie priepasti medzi Európskou úniou a jej občanmi, spôsobu, ako zdôrazniť, že európska história je výsledkom rôznorodého, ale bohatého a komplementárneho spoločného kultúrneho dedičstva, a ako ocenenia, že EÚ je založená na silných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv, kultúrna rozmanitosť, tolerancia a solidarita. Rozhodnutie členských štátov zahrnúť značku Európske dedičstvo do rámca EÚ pomôže nielen zvýšiť viditeľnosť, prestíž a dôveryhodnosť tejto značky, ale prispeje aj k dlho žiadanému dosiahnutiu ideálu súdržnosti a solidarity medzi európskymi občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne.(IT) Podporujeme návrh Komisie využiť značku Európske dedičstvo spolu s ďalšími iniciatívami ako nástroj na prekonanie priepasti medzi Európskou úniou a jej občanmi, spôsobu, ako zdôrazniť, že európska história je výsledkom rôznorodého, ale bohatého a komplementárneho spoločného kultúrneho dedičstva. Táto značka je uznaním toho, že EÚ je založená na silných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv, kultúrna rozmanitosť, tolerancia a solidarita.

Rozhodnutie členských štátov zahrnúť značku Európske dedičstvo do rámca EÚ pomôže nielen zvýšiť viditeľnosť, prestíž a dôveryhodnosť tejto značky, ale výrazne prispeje aj k dlho žiadanému dosiahnutiu ideálu súdržnosti a solidarity medzi európskymi občanmi, k posilneniu spoločnej európskej identity a zvýšeniu záujmu občanov o Úniu a jej pôvod – čo sú dve základné úlohy európskych inštitúcií.

Nová značka sa však musí zamerať skôr na symbolickú a vzdelávaciu než na estetickú hodnotu pamiatky a musí trvať na úzkej spolupráci medzi pamiatkami so značkou v záujme výmeny osvedčených postupov a iniciovania spoločných projektov v oblasti výskumu a vývoja.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Značka Európske dedičstvo je spolu s ďalšími iniciatívami jedným zo spôsobov, ako Európsku úniu priblížiť k občanom a posilniť ich zmysel pre príslušnosť k Európe. Umožní im tiež lepšie pochopiť spoločnú históriu a dedičstvo Európy. Táto značka podporí viacjazyčnosť a dialóg medzi kultúrami a prispeje k vytvoreniu sietí zameraných na podporu európskeho dedičstva. Pomôže stimulovať hospodársku atraktivitu najmä prostredníctvom cestovného ruchu zameraného na kultúru. Podporou tejto značky zlepšíme multikultúrny dialóg.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Domnievam sa, že účinnosť značky Európske dedičstvo je otázna práve z dôvodu, že členské štáty sa môžu samy rozhodnúť, či sa do tohto projektu zapoja. Navyše – a v tom súhlasím s pani spravodajkyňou – navrhované kritériá výberu a veľký počet pamiatok, ktoré by mohli získať značku, by mohli znamenať stratu kvality a prestíže. Úzka spolupráca s existujúcimi iniciatívami v oblasti kultúrneho dedičstva, ako je zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, by zrejme bola účinnejšia. Nehlasoval som za túto správu, pretože sa dostatočne podrobne nezaoberá potrebou zaviesť značku kultúrneho dedičstva na základe stanovených cieľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Rozhodnutie členských štátov zahrnúť značku Európske dedičstvo do rámca EÚ pomôže zvýšiť pocit príslušnosti občanov k Európskej únii a prispeje k dosiahnutiu ideálu súdržnosti, solidarity a integrácie. Hlasoval som za správu o značke Európske dedičstvo, pretože Európa si sama stanovila cieľ vytvoriť spoločnú identitu, priblížiť EÚ k občanom zvýšením povedomia o bohatom a rozmanitom historickom a kultúrnom dedičstve, ktoré identifikuje každého z nás, a prostredníctvom ktorého sa mladí ľudia môžu dozvedieť viac o vlastnej identite a podeliť sa o ňu s ďalšími mladými Európanmi. Formalizovanie značky pomôže tiež podporiť miesta, ktoré sa zapísali do histórie vzniku Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) S nadšením vítam návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje iniciatíva na podporu značky Európske dedičstvo. Cieľ vytvoriť spoločnú európsku identitu a presadzovať záujmy Únie je pre zachovanie mieru a podporu sociálnej súdržnosti nevyhnutný.

Navrhované opatrenie podporiť európske dedičstvo prostredníctvom nadnárodnej internetovej stránky vyzýva mladých Európanov a povzbudzuje ich, aby sa viac zaujímali o históriu kontinentu, aby sa oboznámili s multinárodným dedičstvom a spoločným kultúrnym dedičstvom a aby sa dozvedeli viac o ľuďoch a myšlienkach, ktoré viedli k vytvoreniu samotnej Európskej únie.

Toto opatrenie má veľkú symbolickú a vzdelávaciu hodnotu a propaguje európsku históriu a kultúru ako takú. Podporujem zámery správy zabezpečiť aktívnu účasť Európskeho parlamentu a Rady na výbere pamiatok a posudzovaní predloženého obsahu v úsilí dosiahnuť, aby iniciatíva bola skutočne transparentná a demokratická.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne.(IT) Blahoželám pani Paliadeliovej k vynikajúcej práci. Európsky parlament dal dnes zelenú značke Európske dedičstvo, zoznamu historických pamiatok, ktorých význam prekračuje hranice štátov. Európska únia má približne 500 miliónov obyvateľov, z ktorých väčšina má pocit, že sú predovšetkým občanmi svojej krajiny pôvodu, nie európskymi občanmi. Nedostatok silnej európskej identity môžeme považovať za prekážku v európskej integrácii, ale to nie je žiadnym prekvapením. Európsky kontinent je obrovskou mozaikou jazykov a zvyklostí a rozdiely medzi krajinami, ktoré Európu tvoria, sú často zreteľnejšie ako spoločné črty.

Táto iniciatíva umožní posilniť zmysel pre príslušnosť k Európe a vytvoriť väčšiu súdržnosť medzi občanmi rôznych krajín. Práve preto je dôležité poukázať na miesta, ktoré pripomínajú a symbolizujú európsku integráciu, ako aj na tie, ktoré oslavujú myšlienky a hodnoty Európskej únie. Navyše tak ako pamiatky zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, aj pamiatky s európskym logom by mali prilákať viac turistov, čo bude mať pozitívny vplyv na miestne hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vytvorenie spoločnej európskej identity a zvýšenie záujmu o Európsku úniu a jej vznik predstavujú pre európske inštitúcie úlohu, ktorú musia splniť v úsilí dosiahnuť širokú súdržnosť a solidaritu. Určite existujú iné radikálnejšie a samozrejmejšie spôsoby, ako posilniť dôveru Európanov v Európsku úniu a jej vedúcich predstaviteľov (nedávna finančná kríza ukázala, že na vyšších úrovniach správy toho treba ešte veľa dosiahnuť). Vedomosti o histórii nášho kontinentu a oboznámenie sa s jeho viacnárodným, ale spoločným kultúrnym dedičstvom, ako aj zameranie vzdelávania mladšej generácie na myšlienky a osoby, ktoré prispeli k budovaniu Európskej únie, môžu skutočne pomôcť prekonať priepasť medzi EÚ a jej občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Ako členka Výboru pre kultúru a vzdelávanie som hlasovala za uznesenie o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje iniciatíva Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo. Myšlienka vytvoriť značku EÚ je dôležitá z hľadiska zvýšenia povedomia občanov o histórii a kultúrnom dedičstve Európskej únie, o vytváraní európskej identity a väzbách medzi krajinami.

Výberom pamiatok v jednotlivých členských štátoch, ktoré sa uchádzajú o pridelenie značky EÚ Európske dedičstvo, si občania viac uvedomia, že história Európy sa týka každého z nás bez ohľadu na miesto, jazyk alebo kultúru. Zmena značky Európske dedičstvo na iniciatívu EÚ umožní posilniť jej dôveryhodnosť, viditeľnosť a prestíž. To sa môže následne prejaviť okrem iného v hospodárskych a sociálnych výhodách, pretože pamiatka, ktorá získa značku, sa stane atraktívnejšou pre turistov. Výberom pamiatok, ktoré získajú značku, zvýšime aj záujem mladšej generácie a ich znalosti o myšlienkach a ľuďoch v Európe, čo prispeje k vzájomnému zbližovaniu občanov Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Cieľom iniciatívy na podporu značky Európske dedičstvo je propagovať mestá, ľudí a činnosti, ktoré sa podieľali na procese európskej integrácie. Jej zámerom je zvýšiť povedomie občanov o základných hodnotách, ako sú demokracia, solidarita, kultúrna rozmanitosť a tolerancia, na ktorých je naše Spoločenstvo založené. Zoznam pamiatok so značkou Európske dedičstvo bude slúžiť ako mapa tradícií a kultúry nášho kontinentu, ako mapa miest, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v procese formovania európskej identity. Spoločné, ale rozmanité dedičstvo Európy môže u občanov zvýšiť pocit tejto identity a posilniť európsku súdržnosť. Táto iniciatíva vytvorí základ pre spoluprácu medzi krajinami a regiónmi Európy. Okrem toho môže mať pozitívny vplyv na odvetvie cestovného ruchu, pretože prispeje k zvýšeniu atraktívnosti regiónov a zároveň zlepší ich hospodársku situáciu. Súhlasím s tým, aby sa tento projekt stal oficiálnou iniciatívou pod záštitou EÚ, čím sa zvýši jeho všeobecné uznanie, dôveryhodnosť a prestíž. Lepšie zviditeľnenie projektu umožní väčšiemu počtu občanov stotožniť sa so značkami, ktoré symbolizujú a pripomínajú európsku integráciu.

Program by mal fungovať paralelne ako doplnok medzinárodného projektu UNESCO a projektu Európske hlavné mestá kultúry, keďže značka Európske dedičstvo je zameraná viac na vzdelávanie a symbolické hodnoty a menej na estetické a architektonické kvality. Mali by sme hľadať spôsob, ako u občanov zvýšiť zmysel pre príslušnosť k Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Csanád Szegedi (NI), písomne.(HU) Európske hodnoty, ako je staromaďarské runové písmo, považujem za veľmi dôležité a ich uznanie a ocenenie prostredníctvom pridelenia značky je nenahraditeľné. V tomto prípade však musíme zachovať tradíciu a značku prideľovať iba pamiatkam v EÚ. Je neprijateľné, aby sme značku šírili do tretích krajín, pretože v tom prípade by sme iba kopírovali svetový zoznam dedičstva UNESCO. Na druhej strane dúfam, že toto ocenenie nám umožní návrat k tradičným európskym hodnotám a pridelenie značky bude skutočným vyjadrením uznania. Na základe spomínaných rozporov v správe som sa zdržal hlasovania.

 
  
  

Odporúčanie: Doris Pack (A7-0334/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za odporúčanie o podmienkach účasti Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania, pretože ho považujem za pozitívny aspekt vo vzťahu k európskej stratégii pre mládež. Ide totiž o etapu v procese spolupráce s touto krajinou v oblasti odvetvových politík v Európskej únii. Keďže Švajčiarsko je z ľudského, hospodárskeho a sociálneho hľadiska ochotné zapojiť sa do tohto projektu súvisiaceho s mladými ľuďmi, Európska únia môže z účasti mladých ľudí z tretích krajín, ako je Švajčiarsko, v procese zvyšovania povedomia o integračnom procese EÚ medzi mladšími generáciami len získať.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože nepochybujem o tom, že spolupráca EÚ so Švajčiarskom v oblasti vzdelávania, vedy a v otázkach týkajúcich sa mládeže v EÚ bude vzájomným prínosom pre zlepšenie a účinné uplatňovanie politík v týchto oblastiach. Účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na programe v oblasti celoživotného vzdelávania v období rokov 2007 – 2013 dá týmto programom nový stimul a umožní vzájomnú výmenu účastníkov a skúseností a zároveň ochráni finančné a iné záujmy EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Program Mládež v akcii je zameraný na rozvoj a podporu spolupráce v oblasti týkajúcej sa mládeže v Európskej únii. Jeho cieľom je podporiť účasť mladých ľudí vo verejnom živote, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí alebo sú zdravotne postihnutí, a podporovať iniciatívu, podnikanie a tvorivosť. Program vzdelávania a celoživotného vzdelávania pomôže Únii rozvíjať sa ako moderná vzdelaná spoločnosť v súlade s cieľmi lisabonskej stratégie. Podporou a doplnením aktivít členských štátov sa program zameriava na zintenzívnenie výmeny, spolupráce a mobility medzi systémami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy Spoločenstva s cieľom dosiahnuť kvalitu na svetovej úrovni. Švajčiarsko, ktoré nie je členským štátom EÚ, sa v súčasnosti na takýchto programoch nezúčastňuje. Myslím si, že by to malo byť naopak a že v kontexte otvorenej Únie musíme našich helvétskych susedov zapojiť do týchto politík. Práve preto som hlasovala za toto legislatívne uznesenie, ktoré zapája Švajčiarsko do týchto dôležitých aktivít.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za toto odporúčanie vypracované Európskym parlamentom, pretože súhlasím s návrhom Rady o účasti Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na programe v oblasti celoživotného vzdelávania. Hoci Švajčiarsko sa rozhodlo nevstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru, napriek tomu úzko spolupracuje s Európskou úniou v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže. Táto dohoda má svoj význam, pretože Švajčiarsko sa zaviazalo dodržiavať podmienky a opatrenia stanovené Európskou komisiou. Navyše na projekty a iniciatívy, ktoré predložili účastníci zo Švajčiarska, sa budú vzťahovať rovnaké podmienky, pravidlá a postupy ako na projekty z členských štátov. Švajčiarsko bude dodržiavať ustanovenia Európskej únie o finančnej kontrole a o audite. V súlade s bilaterálnou dohodou Švajčiarsko zriadi na účely koordinácie vykonávania programov na vnútroštátnej úrovni národnú agentúru a bude na každý program ročne prispievať (v roku 2011 sumou 1,7 milióna EUR na program Mládež v akcii a 14,2 milióna EUR na program celoživotného vzdelávania).

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Spolupráca so Švajčiarskom v oblasti vzdelávania je dôležitým krokom vo vzájomných vzťahoch medzi EÚ a Švajčiarskom. Spomínané dva programy podporujú celoživotné vzdelávanie a zapojenie mladých ľudí do európskej integrácie šírením tolerancie a solidarity medzi mladými Európanmi. Dohoda uzatvorená medzi Komisiou a Švajčiarskom je prijateľná, keďže švajčiarski účastníci v týchto programoch majú rovnaké podmienky ako ostatní mladí Európania a keďže Švajčiarsko sa zaväzuje prijať európske pravidlá a kontrolu nad ich dodržiavaním a na obidvoch programoch sa bude podieľať aj po finančnej stránke.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – Ako predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so Švajčiarskom vítam prijatie tejto správy. Európska komisia, Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa dohodli na vytvorení programu Mládež v akcii, ktorý realizuje právny rámec na podporu neformálnych vzdelávacích aktivít pre mladých ľudí. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na programe v oblasti celoživotného vzdelávania. Švajčiarsko je jedinou európskou krajinou, ktorá sa na týchto programoch zúčastňuje napriek tomu, že nie je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, kandidátskou ani potenciálnou kandidátskou krajinou. Hoci Švajčiarsko sa rozhodlo nevstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru, preukazuje trvalý záujem o užšiu spoluprácu s EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Veľmi dobre si uvedomujeme, že kvalitný vzdelávací systém, ktorý mladým ľuďom zabezpečí to najlepšie vzdelávanie, je pre každú krajinu nesmierne dôležitý. Vysoká úroveň kvalifikácie, vedomostí a vzdelávania má priamy vplyv na kultúru a pracovný trh a v konečnom dôsledku aj na životnú úroveň občanov. Každá krajina chce byť hrdá na svojich mladých ľudí a každý mladý človek chce mať príležitosť zoznámiť sa s novými kultúrami a jazykmi a získať odborné skúsenosti v zahraničí. Európska únia môže byť hrdá na dôsledne prepracovaný systém výmeny študentov a na otvorené pracovné trhy, čo znamená, že každý mladý Európan má mnoho príležitostí na intelektuálny a profesijný rast. Účasť Švajčiarska na programe Mládež v akcii svedčí o tom, že spolupráca s Európskou úniou najmä v oblasti vzdelávania má pre Švajčiarsko veľký význam. Nemali by sme mladým Švajčiarom brániť využívať výhody a možnosti vzdelávania v Spoločenstve.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne.(RO) Pozornosť venovaná vzdelávaniu, odbornej príprave, výskumu a najmä možnostiam, ktoré Európska únia poskytuje mladým ľuďom, sa neustále zvyšuje. Poskytnutím nových príležitostí na vzdelávanie chceme našim občanom ponúknuť vyššie šance. Vzdelávanie, odborná príprava, programy zamerané na kultúru, výskum a mládež sú kľúčovým prvkom tejto stratégie. Cieľom programu Mládež v akcii je podnecovať pocit aktívneho európskeho občianstva, solidarity a tolerancie medzi Európanmi od dospievania až po dospelosť.

Program podporuje mobilitu v Európskej únii i za jej hranicami a začlenenie všetkých mladých ľudí bez ohľadu na ich vzdelanostné, sociálne a kultúrne zázemie. Ako člen delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom som hlasoval za túto správu, pretože si myslím, že dohoda medzi Komisiou a švajčiarskymi orgánmi je úplne prijateľná a je v spoločnom záujme obidvoch strán. Toto opatrenie umožní pomôcť čo najväčšiemu počtu mladých ľudí získať nové zručnosti a ponúkne im možnosti vzdelávania európskeho rozmeru.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Napriek tomu, že Švajčiarsko sa rozhodlo nevstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru, preukazuje pretrvávajúci záujem o užšiu spoluprácu s EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže. Právne základy pre vzdelávanie, odbornú prípravu a programy mladých v EÚ pôvodne neumožňovali účasť Švajčiarska, to sa však zmenilo v roku 2006, keď Parlament a Rada prijali rozhodnutie o vytvorení programu Mládež v akcii a programu v oblasti celoživotného vzdelávania na obdobie rokov 2007 – 2013. Vo februári 2008 Rada poverila Komisiu otvorením rokovaní o účasti Švajčiarska na týchto dvoch programoch. V auguste 2009 sa dosiahla dohoda a Rada už prijala rozhodnutie o súhlase s jej podpísaním a o predbežnom uplatňovaní dohody od roku 2011. Hlasoval som za tento návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne.(IT) Účasť Švajčiarska, ktoré sa rozhodlo, že sa nestane súčasťou Európskej únie, na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania, sa nemôže vylúčiť a priori, ale musí sa dôkladne posúdiť. Z toho dôvodu som podporil znenie dohody medzi Komisiou a švajčiarskou vládou, takže som hlasoval za správu pani Packovej. Poskytnúť Švajčiarsku výhody programov je správne, ale rovnako správne je chrániť všetky finančné a iné záujmy Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Hoci Švajčiarsko nie je členským štátom Európskeho hospodárskeho priestoru, prejavuje trvalý záujem o užšiu spoluprácu s EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže. Schválenie dohody o účasti Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti vzdelávania a celoživotného vzdelávania je veľmi pozitívnym výsledkom tohto úsilia. Význam vzdelávania a celoživotného vzdelávania je pre konkurencieschopnosť a znalostnú ekonomiku skutočne zásadný.

Týka sa všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy, každej životnej etapy a všetkých foriem vzdelávania. Musíme rozvíjať a posilňovať výmenu, spoluprácu a mobilitu. Okrem toho je veľmi dôležité povzbudzovať mladých ľudí, aby sa zapájali do verejného života, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí alebo sú zdravotne postihnutí, a podporovať iniciatívu, podnikanie a tvorivosť s cieľom podnietiť zmysel pre aktívne európske občianstvo, rozvíjať solidaritu a podporovať toleranciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Je celkom pochopiteľné, že Švajčiarsko, ktoré sa podieľa na financovaní programu Mládež v akcii a programu v oblasti celoživotného vzdelávania, má záujem zapojiť sa do týchto programov. Ak hovoríme o vzdelávaní, bolo by pozitívne, ak by EÚ v otázke priamej demokracie nasledovala príklad Švajčiarska. Ak občania Švajčiarska nesúhlasia s výstavbou minaretov, potom je toto rozhodnutie akceptované. To isté platí aj o nedávnej iniciatíve deportovať zločincov zo zahraničia. Švajčiarske orgány si uvedomujú, že ak ľudia povedia „nie“, myslia tým „nie“, preto už ďalej nepokračujú v hlasovaní s cieľom dosiahnuť výsledok podľa svojich predstáv, aby sa potom tvárili prekvapene pri poklese volebnej účasti. Príklad Švajčiarska by nám mal poskytnúť priestor na zamyslenie sa nad obavami občanov. Nemôžem celkom súhlasiť s nariadeniami v tejto správe, preto som hlasoval proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Hlasovala som za návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou, ktorou sa ustanovujú podmienky účasti Švajčiarskej konfederácie na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania na roky 2007 až 2013, pretože si myslím, že dohoda, o ktorej Komisia rokuje so švajčiarskymi orgánmi, je pozitívna, rozširuje výhody programu vo Švajčiarsku a chráni záujmy Európskej únie, v neposlednom rade jej finančné záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne.(IT) Dnes sme v pléne hlasovali o návrhu legislatívneho uznesenia v súvislosti s účasťou Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na akčnom programe v oblasti celoživotného vzdelávania. Napriek tomu, že Švajčiarsko sa rozhodlo nevstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru, opakovane potvrdilo záujem o užšiu spoluprácu s Európskou úniou v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže. Týmto odporúčaním sme uzatvorili dohodu medzi EÚ a Švajčiarskom, ktorá neskôr zabezpečí možnosť účasti Švajčiarska na programe Mládež v akcii a na programoch v oblasti celoživotného vzdelávania.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Napriek tomu, že Švajčiarsko sa rozhodlo nevstúpiť do Európskeho hospodárskeho priestoru, preukazuje pretrvávajúci záujem o užšiu spoluprácu s EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a v otázkach týkajúcich sa mládeže. Právne základy pre vzdelávanie, odbornú prípravu a programy mladých v EÚ pôvodne neumožňovali účasť Švajčiarska, ale to sa v roku 2006 zmenilo, keď Parlament a Rada prijali rozhodnutia o vytvorení programu Mládež v akcii a programu v oblasti celoživotného vzdelávania na obdobie rokov 2007 – 2013. Vo februári 2008 Rada poverila Komisiu otvorením rokovaní o účasti Švajčiarska na týchto dvoch programoch. V auguste 2009 sa dosiahla dohoda a Rada už prijala rozhodnutie o súhlase s jej podpísaním a o predbežnom uplatňovaní dohody od roku 2011. V súlade s článkom 218 ods. 6 Zmluvy o fungovaní EÚ musí Rada získať súhlas Európskeho parlamentu, aby dohoda mohla nadobudnúť platnosť. Rozhodnutia Parlamentu a Rady prijaté v roku 2006, ktorými sa vytvoril program Mládež v akcii a program v oblasti celoživotného vzdelávania, už v zásade počítali s účasťou Švajčiarska. Dohoda, ktorú Komisia (v rokovaniach) dosiahla s orgánmi Švajčiarska, je celkom primeraná: rozširuje výhody programov na Švajčiarsko, pričom chráni finančné a iné záujmy EÚ. Spravodajkyňa preto odporúča, aby Parlament návrh rozhodnutia Rady schválil.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Švajčiarsko je krajina, ktorá musí zápasiť s problémom nerovného prístupu k vyššiemu vzdelávaniu, hoci má vynikajúce vzdelávacie programy. Dúfajme, že spolupráca s EÚ prinesie mladým Švajčiarom, najmä tým, ktorí pochádzajú z prisťahovaleckých pomerov, lepšie šance na získanie vzdelania. Skúsenosti členských štátov s výmennými programami v oblasti vzdelávania mladých ľudí jasne potvrdzujú, že tieto programy nielen podporujú kvalitné vzdelávanie, ale zohrávajú pozitívnu úlohu aj v oblasti európskej integrácie, a to vďaka spoznávaniu jazykov, kultúr a tradícií jednotlivých krajín. Program celoživotného vzdelávania zároveň predstavuje vynikajúcu príležitosť upriamiť pozornosť na postavenie žien vo Švajčiarsku. Švajčiarsko dalo v 70. rokoch minulého storočia ženám právo zúčastniť sa na federálnych voľbách ako posledná krajina v Európe. Ženy dlhý čas tvorili sociálnu skupinu, ktorá mala problémy nielen sa plne zapojiť do občianskej spoločnosti, ale tiež získať prístup k vzdelávaniu a profesijnému uplatneniu.

Dnes sa ženy v strednom veku chcú zapojiť do pracovného trhu a často čelia problémom spojeným s nedostatočnou kvalifikáciou alebo praxou, pretože pre vysoké náklady na starostlivosť o dieťa mnohé z nich zostali doma a starali sa o rodinu.

 
  
  

Správa: Laima Liucija Andrikienė (A7-0339/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne.(EL) Dve správy o ľudských právach v EÚ a vo svete predstavujú výzvu pre zamestnancov, ktorí s narastajúcou kapitalistickou krízou čelia barbarským útokom EÚ na svoje práva a život. Kapitálové a buržoázne vlády sa snažia náklady spojené s krízou preniesť na zamestnancov a chránia zisky monopolov. Vyhlásenia politických predstaviteľov kapitálu, že EÚ je ochrancom ľudských práv, považujem za nehanebné vzhľadom na to, že EÚ prijíma novú, ešte spiatočníckejšiu doktrínu NATO 2020 a medzi prvými vykorisťuje ľudí, ťaží prírodné zdroje a podporuje zmanipulované a spiatočnícke režimy. Zároveň sme v každom členskom štáte EÚ svedkami porušovania pracovných a sociálnych práv nadobudnutých v tvrdých, krvavých bojoch, brutálneho potláčania obyčajných ľudí a boja za práva pracujúcich, narastajúceho prenasledovania prisťahovalcov a šírenia rasizmu, obmedzovania základných ľudských slobôd a demokratických práv a v mnohých krajinách aj zákazu činnosti komunistických strán a používania komunistických symbolov. Bežnou reakciou na údajné porušovanie ľudských práv na Kube a v iných krajinách, ktoré sa stavajú na odpor voči imperialistickým plánom, sú priame hrozby, násilie a nátlak s cieľom prinútiť ľudí, aby sa vzdali svojich práv slobodne rozhodovať o svojom osude.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Plenárna schôdza v decembri sa už tradične sčasti venuje ľudským právam. Jednou z pravidelných udalostí, ktorými sa táto schôdza vyznačuje, je okrem udeľovania Sacharovovej ceny prijatie uznesenia o výročnej správe o ľudských právach vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti. Podpora demokracie a ľudských práv vo svete je jedným z medzinárodných záväzkov Únie. V tohtoročnej správe sa konštatuje pretrvávajúce vážne porušovanie v tejto oblasti a situácia sa ešte zhoršila v dôsledku hospodárskej krízy, zmeny klímy, nových technológií a boja proti terorizmu. Správa odporúča plniť ciele Lisabonskej zmluvy najmä prostredníctvom novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Pani Andrikienėová, spravodajkyňa textu, uvádza, že prioritou dôslednej európskej zahraničnej politiky by mala byť podpora demokracie a ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za správu o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti, pretože skúma, hodnotí a na konkrétnych prípadoch analyzuje prácu Európskej únie v oblasti ľudských práv, demokracie a úloh do budúcnosti. Pokiaľ ide o násilie voči ženám, Európsky parlament vyjadruje veľké obavy z hlboko zakorenenej rodovej diskriminácie a domáceho násilia v niektorých krajinách a poukazuje na to, že ženy žijúce vo vidieckych oblastiach sú zvlášť zraniteľnou skupinou. Preto súhlasím s požiadavkou Parlamentu, aby sa všetky dialógy o ľudských právach otvorene zaoberali otázkou práv žien, a najmä otázkou boja proti všetkým formám diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám a ich odstraňovania, otázkou boja proti všetkým podobám škodlivých tradičných alebo zvykových praktík, ako sú napríklad mrzačene ženských pohlavných orgánov, manželstvá medzi maloletými alebo nútené manželstvá, otázkou boja proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi, domácemu násiliu a vyvražďovaniu žien, vykorisťovaniu pracujúcich a hospodárskemu vykorisťovaniu. Keďže milióny detí sú stále obeťami znásilnení, domáceho násilia a fyzického, emocionálneho a sexuálneho zneužívania vrátane sexuálneho a hospodárskeho vykorisťovania, súhlasím s názorom, že EÚ musí naliehavo prijať dodatočné opatrenia na boj proti detskej práci a efektívnejšie uplatňovať nástroje, ktoré má k dispozícii.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Úloha Európskej únie ako ochrankyne ľudských práv je základnou črtou, ktorej sa inštitúcie nesmú vzdať, a ktorá musí zostať prioritou diplomatickej práce. Najlepším dôkazom toho je príloha I tejto správy, v ktorej sa uvádzajú všetky prípady porušovania ľudských práv, ktoré sme v Európe pranierovali alebo odsúdili, od Afganistanu po Somálsko, od Ruska po Irán. Nezatvárame oči a nestrkáme hlavu do piesku ani v prípade, že v stávke sú strategické partnerstvá, pretože individuálne záujmy nesmú mať prioritu pred ochranou slobody a ľudských práv.

Podľa môjho názoru musí byť postoj Únie intervenčný a odvážny, bojujúci za ľudské práva a demokraciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Táto správa je súčasťou často používanej metódy čistého pokrytectva zo strany väčšiny, v ktorej dominuje pravica a sociálni demokrati, ktorí si pripisujú funkciu „vyslanca“ v oblasti ochrany ľudských práv. Táto metóda sa odhaľuje sama, pretože si evidentne protirečí, v neposlednom rade tým, že využíva údajnú ochranu ľudských práv na podporu intervencie v krajinách, v ktorých ide o jej vlastné záujmy, zakrýva nedostatky svojich spojencov a podporuje ich, najmä Spojené štáty.

Ako príklad uvediem prípad takzvaných letov CIA a spoluúčasť mnohých krajín EÚ na únose, mučení a nelegálnom presune väzňov do zálivu Guantánamo, pokračujúcu okupáciu Afganistanu vojenskými silami NATO a opakované masakre civilného obyvateľstva pod zámienkou boja proti terorizmu. Ďalšími príkladmi sú obhajoba izraelskej politiky apartheidu voči palestínskemu ľudu a podpora pokračujúcej okupácie Maroka na území Západnej Sahary, podpora nelegálnej americkej blokády na Kube, ktorú Valné zhromaždenie OSN odsúdilo pri osemnástich rôznych príležitostiach. Som znechutená z takejto politiky a z väčšín, ktoré ju podporujú: prichádza čas, keď ľudia túto politiku odmietnu.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Smernica o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí sa zameriava na vytvorenie nepriaznivého prostredia pre obchodníkov s ľuďmi tým, že presadzuje potrestanie zločincov a zabezpečuje lepšie predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a ochranu obetí. Je neprijateľné, že obchodovanie s ľuďmi je v Európe stále realitou a týka sa státisícov ľudí pochádzajúcich najmä zo zraniteľných sociálnych skupín, ako sú menšiny, ženy a deti, ktoré sú vystavené sexuálnemu vykorisťovaniu, nútenej práci, novodobému otroctvu a iným formám vykorisťovania. Dôrazne odsudzujem akékoľvek vykorisťovanie obetí obchodovania s ľuďmi, a preto som za posilnenie ochrany obetí a zavedenie vyšších sankcií voči obchodníkom s ľuďmi. Zlepšenie spolupráce medzi krajinami EÚ a posilnenie koordinácie medzi rôznymi inštitúciami a organizáciami na európskej, národnej a regionálnej úrovni má pre úspešné uplatňovanie tejto smernice mimoriadny význam. EÚ by mala využiť svoje medzinárodné vzťahy a presvedčiť svojich partnerov, aby prijali záväzok s cieľom obmedziť obchodovanie s ľuďmi a zabezpečiť dodržiavanie práv obetí na celom svete. EÚ by mala navyše do svojich politických dialógov s krajinami mimo EÚ zaradiť politické normy, štandardy a zásady medzinárodného systému v oblasti ochrany ľudských práv na prevenciu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne.(LV) Hlasujem za uznesenie a návrh, v ktorom kategoricky žiadame ruské orgány, aby predviedli pred súd osoby zodpovedné za vraždu ruského právnika Sergeja Magnitského, a vyzývam Parlament, aby zvážil možnosť odmietnuť ruským úradníkom zainteresovaným do tohto prípadu vstup na územie Európskej únie a zmraziť bankové účty a iný majetok týchto úradníkov vo všetkých členských štátoch EÚ. Takáto požiadavka by ruským orgánom vyslala jasný signál, že občania Európskej únie považujú za neprijateľné vážne nedostatky v ruskom súdnom systéme, selektívne uplatňovanie právnych predpisov v záujme orgánov a skutočnosť, že osoby zodpovedné za útok alebo dokonca smrť ochrancov ľudských práv, nezávislých novinárov a právnikov zostávajú až príliš často nepotrestané. Týmto signálom by EÚ podporila ochrancov ľudských práv v Rusku, ktorí pracujú v mimoriadne náročných podmienkach.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) Dodržiavanie ľudských práv je jednou zo základných hodnôt EÚ a jednou z hodnôt, ktorým Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente venuje osobitnú pozornosť, keďže táto téma je zaradená do programu prakticky každého stretnutia našej skupiny. Je dôležité, aby Parlament tejto téme venoval pozornosť aj ako celok. Pokiaľ ide o situáciu vo svete, vidíme určité, hoci pomalé zlepšovanie. Stále existujú krajiny, ktorých vlády neustále porušujú ľudské práva, ale sú aj také, v ktorých sa začali uskutočňovať zmeny. Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh spravodajkyne svedčí o pozitívnom vývoji v Rusku. Situácia na Kube však stále vyvoláva obavy, čo sa potvrdilo počas slávnostného odovzdávania Sacharovovej ceny za rok 2010. Rozhodne som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Výročná správa o ľudských právach je zjavne neaktuálny dokument, napriek tomu ju vítam. Táto správa sa zaoberá obdobím od júla 2008 do decembra 2009, tesne pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. S nadšením vítam záväzok Cathy Ashtonovej v oblasti ľudských práv a prísľub, ktorý nám dala počas rozpravy, že ľudské práva budú súčasťou aktivít Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Dúfam, že tento krok prinesie výsledky a že počas rozpravy o správe o ľudských právach na budúci rok budeme môcť hovoriť o ucelenejšom a dôslednejšom prístupe k ľudským právam zo strany EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne.(IT) Cieľom tejto výročnej správy je zdôrazniť pevné odhodlanie a dlhodobé úsilie Európskeho parlamentu o obhajobu ľudských práv a demokracie vo svete prostredníctvom rozvoja čoraz integrovanejšej a účinnejšej európskej politiky, ktorá zaručí väčšiu súdržnosť a dôslednosť vo všetkých politických oblastiach, či už prostredníctvom bilaterálnych vzťahov s tretími krajinami, alebo podporou medzinárodných a miestnych organizácií občianskej spoločnosti. Trváme najmä na potrebe vypracovať dôkladné hodnotenie aspektov ľudských práv európskej susedskej politiky (ESP), ktoré by sa malo zameriavať najmä na súdržnosť a efektívnosť existujúcich mechanizmov, akými sú napríklad akčné plány, správy o pokroku, dialógy o ľudských právach a postupy rozhodovania o prehlbovaní vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

Chceli by sme viac zviditeľniť budúce zapojenie Európskej únie do Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a považujeme ho za príležitosť, ktorou potvrdíme svoj záväzok chrániť ľudské práva v Európskej únii i mimo nej. Preto vyzývame všetky členské štáty, aby tento krok podporili a aby k tomu viedli aj svojich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne.(IT) Správa o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politika Európskej únie v tejto oblasti tvoria mimoriadne významný nástroj na posilnenie úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v oblasti politiky ľudských práv. Tieto témy vždy dávali Európskej únii vo svete punc výnimočnosti.

Súhlasím s pani Andirikienėovou v tom, že sloboda náboženského vyznania alebo viery predstavuje spomedzi všetkých ľudských práv hlavné a základné právo, ktoré sa musí dodržiavať, a že podmienenosť spojená s dodržiavaním ľudských práv, ktoré sú súčasťou bilaterálnych dohôd s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, sa musí presadzovať dôraznejšie a účinnejšie. Preto je namieste žiadať vysokú predstaviteľku, aby slobodu náboženského vyznania alebo viery začlenila do politiky EÚ v oblasti ľudských práv a aby predložila dôkladné hodnotenie situácie v oblasti náboženskej slobody alebo viery vo výročnej správe EÚ o ľudských právach. Hlasujem za správu pani Andrikienėovej.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriakos Mavronikolas (S&D), písomne.(EL) Európska únia musí urobiť všetko pre to, aby zabezpečila uplatňovanie zásad a slobôd týkajúcich sa ľudských práv a aby mohla zohrávať vedúcu úlohu v tejto oblasti. Treba vytvoriť osobitnú službu pre ľudské práva, a čo je dôležitejšie, Únia musí monitorovať územia, v ktorých pôsobia zástupcovia EÚ. Európska únia musí tiež dohliadať na dodržiavanie ľudských práv vo svojich členských štátoch a dôkladne monitorovať ich porušovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Túto správu som nepodporil, pretože neodsudzuje a nekritizuje dvojaký meter EÚ v oblasti dodržiavania a podpory ľudských práv v členských štátoch a v tretích krajinách, s ktorými má EÚ osobitné politické a obchodné vzťahy. V správe ako takej sa neuvádza, že vlády EÚ vytvorili a zaviedli politiky, ktoré sú v oblastiach, ako je prisťahovalectvo, v príkrom rozpore s ľudskými právami. Tieto politiky umožňujú hromadné vyhosťovanie a zadržiavanie ľudí na základe rasy alebo bezpečnosti, vážne porušovanie ľudských práv, ako je nelegálne zadržiavanie ľudí a ich prevoz do tajných väzníc, kde sú vystavení mučeniu.

EÚ sama prijala smernice, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami, ako je napríklad smernica o návrate, a iniciovala a vytvorila osobitné obchodné a politické vzťahy s vládami krajín, ako sú Maroko, Kolumbia alebo Izrael, ktoré systematicky porušujú ľudské práva. I keď oceňujem fakt, že v správe sa prvýkrát spomína situácia v oblasti ľudských práv v neautonómnych oblastiach Západnej Sahary, túto správu nepodporujem, pretože neobsahuje všetky spomínané prvky a nespomína negatívny vplyv dohôd EÚ o voľnom obchode na ľudské práva, nehovoriac o neoprávnenej a prehnanej kritike krajín, ako je Kuba a Venezuela.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Správa o ľudských právach vo svete v roku 2009 je veľmi podrobná a zaoberá sa širokou škálou problémov. Žiaľ, mám pocit, že správa je zúfalým pokusom spomenúť všetky možné problémy bez následného stanovenia jasnej stratégie. Pravda je taká, že podpora demokracie vo svete musí byť pre Európsku úniu dôležitou témou. To si však vyžaduje jasný prístup a jednoznačnú, dôslednú stratégiu na riešenie týchto problémov, z ktorých niektoré sú mimoriadne zložité. Keďže v správe nie je ani náznak takejto stratégie, zdržal som sa konečného hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. (LT) Hoci od podpisu Všeobecnej deklarácie ľudských práv uplynulo už viac ako 60 rokov, na svete je stále veľa miest, kde táto deklarácia neznamená nič viac ako len zdrap papiera. Veľa takýchto miest máme, žiaľ, aj v Európe, na kontinente, kde sa zrodila ochrana ľudských práv ako jedna zo zásad demokracie. Európska únia, o ktorej môžeme smelo povedať, že je vedúcou silou v oblasti ľudských práv, vynakladá značné úsilie s cieľom dosiahnuť, aby sa v ostatných častiach sveta zabezpečili aspoň minimálne normy ochrany ľudských práv. Preto blahoželám kolegyni pani Andrikienėovej k vypracovaniu skutočne komplexnej správy a k tomu, že upozornila na zložitú situáciu vo svete. Dúfam, že táto správa prispeje k zlepšeniu situácie a že tieto správy v budúcnosti nebudú také rozsiahle.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne.(LT) Hlasoval som za tohtoročnú správu Európskeho parlamentu o ľudských právach, pretože zahŕňa krajiny nachádzajúce sa v blízkosti EÚ, ako aj krajiny geograficky vzdialenejšie. V správe Európsky parlament vyzýva Čínu – krajinu s najväčším počtom popráv –, aby zverejnila štátne údaje o popravách, aby bolo možné uskutočniť transparentnú analýzu a diskusiu o treste smrti. To by malo krajinu povzbudiť k urýchlenému zrušeniu tejto barbarskej formy trestu. Na druhej strane je hanbou, že v takej demokratickej krajine, ako sú Spojené štáty americké, dodnes platí trest smrti. Správa vyjadruje znepokojenie nad situáciou detí zatiahnutých do ozbrojených konfliktov alebo inak nimi ovplyvnených, či dokonca detí nútených aktívne sa týchto konfliktov zúčastňovať. Vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tejto správe, ktoré schválil Výbor pre zahraničné veci Európskeho parlamentu, vyzývam Komisiu a Radu, aby vo vzťahoch s tretími krajinami zabezpečili povinné zosúladenie s usmerneniami EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch. Takisto vyzývam EÚ a inštitúcie OSN na prijatie okamžitých krokov na odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovnú integráciu detí, ktoré sa aktívne zúčastnili vojen.

Vyzývam orgány Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na uskutočnenie konkrétnych a jasných krokov smerom k zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv. Vyzývam Pchjongjang, aby umožnil nezávislým medzinárodným expertom uskutočniť inšpekciu všetkých väzenských zariadení a aby dovolil osobitným spravodajcom OSN navštíviť krajinu. Takisto vyzývam orgány Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na zrušenie obmedzení, ktoré medzinárodným pracovníkom znemožňujú monitorovať rozdeľovanie pomoci a na zabezpečenie toho, aby sa medzinárodná pomoc dostala k tým, ktorí ju potrebujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Táto správa o výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti sa podrobne zaoberá porušovaním ľudských práv vo svete. Na tomto mieste treba pripomenúť pevné odhodlanie a dlhodobé úsilie Európskeho parlamentu chrániť ľudské práva a demokraciu vo svete uplatňovaním tvrdej a účinnej politiky v oblasti ochrany ľudských práv v EÚ.

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa otvára historická príležitosť odstrániť nedostatky, ktoré v politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie stále pretrvávajú. Preto sa pripájam k stanovisku pani spravodajkyne, ktorá vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby konala v súlade s cieľmi a myšlienkami Lisabonskej zmluvy a aby zabezpečila, že dodržiavanie ľudských práv a ich podpora budú mať popredné miesto vo všetkých oblastiach intervencie vonkajšej politiky Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne.(FR) Včera Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskemu občanovi Guillermovi Fariñasovi v jeho neprítomnosti. Jeho miesto zostalo prázdne, pretože kubánska vláda by mu neumožnila návrat domov. Tento šokujúci a symbolický príklad nám nemilosrdne pripomína, že situácia v oblasti ľudských práv vo svete sa nezlepšuje. Vykonávanie trestu smrti v blízkosti domov v Bielorusku, prípady obesenia a ukameňovania v Iráne, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov v Somálsku, masové znásilňovanie v Konžskej demokratickej republike, vraždy novinárov v Rusku, 215 miliónov pracujúcich detí, svojvoľné zadržiavanie ľudí, nespravodlivé súdne procesy, cenzúra a mnohé iné barbarstvá si vyžadujú, aby Európska únia konala neochvejne a nekompromisne.

Správa, ktorú sme dnes prijali, žiada, aby sme ľudské práva dali na popredné miesto vonkajšej činnosti Európskej únie v oblasti rozvojovej, obrannej, obchodnej politiky, v oblasti politiky rybného hospodárstva, prisťahovalectva a súdnictva. Univerzálnosť týchto hodnôt musí mať prioritu pred geopolitikou, čo sa znovu cynicky prejavilo 10. decembra 2010 v súvislosti so zbabelou reakciou 15 krajín na jednoznačné rozhodnutie Číny bojkotovať udelenie Nobelovej ceny za mier čínskemu občanovi Liouovi Siao-poovi.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne.(IT) Chcel by som zablahoželať pani Andrikienėovej k vynikajúcej práci. Výročná správa Parlamentu o ľudských právach – tento rok vo vzťahu k roku 2009 – je východiskovým bodom pre všetkých, ktorí sú do tejto problematiky zainteresovaní. Táto správa je o to dôležitejšia, že ide o prvú správu od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá poskytuje Európskej únii väčšie právomoci v oblasti zahraničnej politiky. Najväčšou nádejou pre ľudské práva je uplatňovanie Lisabonskej zmluvy v oblasti zahraničnej politiky: Európska služba pre vonkajšiu činnosť musí odrážať priority a myšlienky Lisabonskej zmluvy.

Jednou z priorít dôslednej zahraničnej politiky by mala byť podpora demokracie a ľudských práv. Na záver by som chcel zdôrazniť, že výročná správa Parlamentu o ľudských právach nie je len vymenovaním dlhého zoznamu problémov, ale obsahuje aj návrhy riešení. Správa si všíma zrušenie trestu smrti v niektorých krajinách, pokrok v oblasti násilia voči ženám, ochranu detí, boj proti mučeniu, ochranu aktivistov v oblasti ľudských práv, podporu demokracie a náboženskej slobody a tak ďalej.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Záverečný text prináša, ako zvyčajne, dobré i zlé správy. Spomeniem niektoré pozitívne body: predovšetkým bol v dvoch častiach veľkou väčšinou prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa prípadu Magnitského (za 318 poslancov, proti 163 poslancov a 95 sa zdržalo hlasovania). Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupín S&D a ALDE boli prijaté (o právach lesbičiek, gayov, bisexuálov a transsexuálov, o treste smrti a popravách smrtiacou injekciou). Boli prijaté aj dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny GUE/NGL (o rovnom prístupe k zdravotnej starostlivosti/liečbe a o Kolumbii). Pokiaľ však ide o negatívne prvky, musíme spomenúť, že boli prijaté dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené spravodajkyňou (PPE), ktoré sa týkajú Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a potreby venovať viac pozornosti projektom o demokracii ako ľudským právam.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Andrikienėovej, pretože podľa môjho názoru musíme opäť zdôrazniť, že dodržiavanie ľudských práv je odrazom modernej spoločnosti. Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a navzájom rovné a je nepochybne našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby to platilo všade vo svete. Napriek tomu, že vonkajšia politika Európskej únie dosiahla v posledných rokoch významný pokrok, máme pred sebou ešte dlhú cestu prijímania spoločnej a súdržnej politiky podpory ľudských práv.

Rada a Komisia musia predovšetkým zlepšiť schopnosť Európskej únie urýchlene reagovať na porušovanie ľudských práv v tretích krajinách. Musíme sa snažiť dosiahnuť a posilniť dodržiavanie ľudských práv v každodennom živote počnúc jednoznačným odsúdením trestu smrti v Európskej únii. V tomto duchu by som na záver spomenula slová Mahátmu Gándhího, ktorý povedal, že ochrana ľudských práv je nevyhnutným predpokladom zachovania mieru. Na to by sme nemali nikdy zabúdať.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Správa o výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2009 a politike EÚ v tejto oblasti poskytuje takmer úplný prehľad problémov v oblasti ľudských práv vo svete. Správa sa venuje aj novým témam v oblasti ľudských práv, ako je ochrana ľudských práv a boj proti terorizmu. Vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie sa do správy zaradila kapitola o úlohe ľudských práv v novovzniknutej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS). Tento krok je veľmi dôležitý vzhľadom na to, že EEAS nám ako nový nástroj umožní preskúmať politiku EÚ v oblasti ľudských práv a chrániť ľudské práva ucelenejším a presvedčivejším spôsobom. Preto plne podporujem návrh vymenovať vysokého predstaviteľa, ktorý bude v spolupráci so svojím útvarom nepretržite koordinovať politiku Únie v oblasti ľudských práv. Základné posolstvo znie jasne: ľudské práva by mali byť prioritou zahraničnej politiky Európskej únie. Máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale Parlament bude túto oblasť pozorne sledovať. To je mimoriadne pozitívne.

 
  
  

Správa: Pino Arlacchi (A7-0333/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za správu o novej stratégii v Afganistane. Myslím si, že medzinárodná pomoc by sa mala poskytovať priamo afganským orgánom, čím sa vyhneme sprostredkovateľom. Pokiaľ ide o mierový proces, EÚ by mala dať Karzajovej vláde možnosť vybrať si partnerov na dialóg, ale zároveň trvať na tom, aby sa dodržali nasledovné podmienky: vyhnanie al-Káidy z krajiny, likvidáciu pestovania maku a snahu uplatňovať základné dodržiavanie ľudských práv. Čo sa týka policajného výcviku, súhlasím s cieľom zamerať sa nielen na zvýšenie počtu policajtov a vojakov, ale najmä na výcvik, organizáciu a väzby medzi políciou a príslušnými súdnymi orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za uznesenie a podporila som pragmatický prístup k Afganistanu a novú protipovstaleckú stratégiu, ktorá je zameraná na ochranu miestneho obyvateľstva a prestavbu oblastí, kde je zaistená bezpečnosť. Novej protipovstaleckej stratégii musíme dať čas, aby dosiahla výsledky, malo by sa prijať politické riešenie a mali by sa uskutočniť rokovania za účasti všetkých strán. Som presvedčená o tom, že každé dlhodobé riešenie musí obsahovať konkrétne opatrenia na odstránenie chudoby, zaostalosti a diskriminácie žien, na lepšie dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, posilnenie mechanizmov zmierenia, likvidáciu produkcie ópia, pevné úsilie o vybudovanie štátu a plnú integráciu Afganistanu do medzinárodného spoločenstva, ako aj na vyhnanie al-Káidy z krajiny. Mali by sme vzdať hold všetkým príslušníkom a príslušníčkam spojeneckých síl, ktorí položili život pri obrane slobody, a vyjadriť sústrasť ich rodinám, ako aj rodinám všetkých nevinných afganských obetí.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Situácia v Afganistane stále vzbudzuje znepokojenie. Hoci od zvrhnutia moci Talibanu západnou koalíciou uplynulo už takmer 10 rokov, mier a prosperita ani zďaleka nie sú pre Afgancov každodennou realitou. Stratégia, ktorá sa v tejto krajine využíva dlhé roky, je zlá a treba ju zmeniť. Únia musí trvať na svojom stanovisku k tejto otázke a vziať na vedomie neúspech vojenskej politiky Spojených štátov v tomto regióne. Naše jednotky uviazli v Afganistane a za týchto okolností zrejme nemajú šancu opustiť územie. Z tohto dôvodu som podporila uznesenie Parlamentu, ktoré vyzýva na vytvorenie novej stratégie v Afganistane. Systém, ktorý sa používal doteraz, sa musí zmeniť. Musíme bojovať proti korupcii a plytvaniu, aby medzinárodná pomoc napokon splnila svoj účel. Mier sa vráti prostredníctvom civilnej akcie. Koalícia musí byť pri kontrole finančných prostriedkov prísnejšia. Na druhej strane musíme prestať zasahovať do záležitostí Afganistanu. Afganská vláda musí sama nájsť svoj modus vivendi so všetkými skupinami, ktoré tvoria afganskú spoločnosť. Cesta k dosiahnutiu pokroku je stále dlhá a my nesmieme túto krehkú rovnováhu ohroziť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Zdržal som sa hlasovania o správe o novej stratégii v Afganistane. Správa určite obsahuje niektoré pozitívne skutočnosti a priznáva veľmi nešťastný vývoj súčasnej situácie a zodpovednosť medzinárodného spoločenstva, najmä NATO, EÚ a členských štátov, ktoré sa rôznym spôsobom angažujú vo vojne v Afganistane a v „riadení“ jeho „obnovy“. Správa tiež poukazuje na skutočnosť, že rozdelené peniaze a medzinárodná pomoc sa nedostávajú k afganským ľuďom. Naznačuje aj negatívny vplyv a absurdnosť prítomnosti zahraničných vojenských jednotiek v Afganistane, keďže okrem aspektu ľudských obetí sa potvrdzuje, že situácia v Afganistane sa zhoršila z hľadiska chudoby afganského ľudu, úrovne práv žien, prudkého nárastu úrody opiátov a dokonca z hľadiska šírenia mafiánskych organizácií a korupcie prostredníctvom sprivatizovaného bezpečnostného systému, ktorý zaviedli USA. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené konzervatívnymi silami, ktoré sú v rozpore s pôvodným textom, to však, žiaľ, zmenili. Správa víta „novú protipovstaleckú stratégiu“, schvaľuje časový plán prezidenta Obamu, vyzýva na užšiu spoluprácu EÚ s NATO a USA a uznáva účinnosť a potrebu prítomnosti vojenských jednotiek v Afganistane s cieľom chrániť jeho územie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Po deviatich rokoch vojenskej intervencie v Afganistane zrejme Európa a jej spojenci čelia najväčšej výzve v oblasti zahraničnej intervencie a svetovej bezpečnosti. Je pravda, že za posledné desaťročie sa bezpečnostná situácia v krajine napriek silnej – a nepretržitej – medzinárodnej prítomnosti v Afganistane zhoršila. Podpora a výcvik teroristov sú naďalej realitou a okrem toho hlavné sociálno-ekonomické ukazovatele nie sú uspokojivé. V súčasnosti by preto hlavným cieľom medzinárodného spoločenstva a Európy mala byť podpora vytvorenia silnej a stabilnej vlády, aby sa mierový proces posilňoval dovtedy, kým nebude rešpektovať tri základné záväzky uvedené v správe: (i) záväzok Afganistanu vyhnať al-Káidu z krajiny, (ii) likvidáciu pestovania ópiového maku a boj proti obchodovaniu s drogami a (iii) snahu uplatňovať základné dodržiavanie ľudských práv.

Z tohto hľadiska a v súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými v kontexte NATO by sa vojenská prítomnosť v Afganistane mala postupne znižovať, pričom by sa mala udržať medzinárodná podpora zachovania mieru a bezpečnosti s ohľadom na pointervenčnú stabilitu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fidanza (PPE), písomne.(IT) Táto správa je zrejme najlepším možným kompromisom, aký sa dá dnes v oblasti novej európskej stratégie v Afganistane dosiahnuť. Čiastočný podiel na tom majú mnohé významné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré túto správu zmenili z ideologického na pragmatickejší dokument, ktorý zohľadňuje dôležité poznatky získané počas viac ako deväťročného obdobia operácií na území Afganistanu, a umožňuje identifikovať pozitíva a smerovanie vývoja, aby sa zefektívnila prítomnosť medzinárodného spoločenstva a aby sa podporil prechod k úplnému návratu suverenity do rúk afganských orgánov.

Samotná vojenská reakcia nestačí, to je pravda. Je však nevyhnutným predpokladom v snahe oslabiť talibanské skupiny a prinútiť ich prerušiť akékoľvek prepojenie s al-Káidou, a teda sadnúť si za rokovací stôl. Zabrániť civilným masakrom je, samozrejme, naďalej prioritou, ale nesmieme sa brániť použitiu diaľkovo riadených lietadiel, ktoré si na území v okolí hranice s Pakistanom počínajú veľmi dobre.

Je potrebné posilniť záväzok policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL) s cieľom pokračovať vo výcviku policajných síl, ktoré budú schopné udržať verejný poriadok. Malo by sa zintenzívniť školenie sudcov a úradníkov v snahe posilniť afganské inštitúcie, znížiť korupciu a vytvoriť podmienky na vrátenie Afganistanu do rúk Afgancov.

 
  
MPphoto
 
 

  Joe Higgins (GUE/NGL), písomne. – Táto správa vyzdvihla mnohé problémy Afganistanu. Správa kritizuje poslanie spoločnej okupácie NATO a USA a porušovanie ľudských práv v Afganistane, najmä narastajúce utláčanie žien a zvyšujúcu sa chudobu. Protivojnové hnutie na tieto problémy upozorňovalo od začiatku vojny. Zdržal som sa hlasovania, pretože som nemohol hlasovať za podporu okupácie, ktorú správa presadzuje, a za „nápor“ zo strany Obamovej vlády. Zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyzývajúcich na väčšiu podporu afganského štátu. Podporujem rešpektovanie suverenity afganských občanov, ale Karzajov režim je skorumpovaný a neobhajuje záujmy väčšiny afganských ľudí. Žiadam, aby všetku pomoc demokraticky kontrolovali drobní poľnohospodári, robotníci a chudoba žijúca v Afganistane. Všimol som si, že táto správa vzdáva hold obyčajným vojakom, ktorí zahynuli v boji, a afganským ľuďom, ktorí sa stali obeťami vojny. Nemôžem však súhlasiť s názorom, že príslušníci vojenských síl položili život „pri obrane slobody“. Táto vojna sa vedie v záujme veľkých imperialistických mocností a nie v záujme obyčajných ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne.(FI) Kam miznú naše peniaze v Afganistane? Som spokojná s návrhom uznesenia o novej stratégii v Afganistane. Správa veľmi výstižne zdôrazňuje mnohé problémy tejto krajiny.

V správe sa tiež uvádza, že pre Afganistan neexistuje vojenské riešenie. Ak vojenské jednotky nedokázali nastoliť mier v Afganistane, nedokážu to ani peniaze, ktoré sme tam poslali. Správa dokonca konštatuje, že v období rokov 2002 až 2009 medzinárodná pomoc tejto krajine prekročila 40 miliárd USD. Z týchto 40 miliárd išlo afganskej vláde iba 6 miliárd, zvyšných 34 miliárd sa do krajiny dostalo z rôznych zdrojov. 70 % až 80 % tejto pomoci sa nikdy nedostalo k zamýšľaným príjemcom, teda k afganským občanom.

Navyše finančné prostriedky vynaložené na vojnu v Afganistane v období rokov 2001 – 2009 prekročili sumu 300 miliárd USD. Tieto obrovské sumy peňazí však afganským ľuďom neprinášajú žiadny osoh. Naopak, z peňazí v Afganistane najviac ťažia zbrojný priemysel, žoldnieri a medzinárodné spoločnosti. Je dôležité, že správa reálne poukazuje na tento neuspokojivý stav.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne.(LV) Plne podporujem správu, ktorá vyzýva na úsilie obnoviť Afganistan a na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv. Nemožno poprieť, že bezpečnostná situácia v Afganistane je dnes v porovnaní s obdobím spred deviatich rokov omnoho lepšia. Ľudia žijú v slobodnejšej spoločnosti, dievčatá majú prístup k vzdelávaniu a zdravotnícke služby sú oveľa prístupnejšie ako v režime Talibanu. Stále tam však pretrvávajú vážne problémy, ktorých riešenie nedosiahlo žiadny pokrok. To platí najmä o vojne proti drogám, ako sa v správe správne konštatuje. Podľa vyjadrení odborníkov 92 % ópia na svete pochádza z Afganistanu, odkiaľ sa distribuuje do celého sveta vrátane Európskej únie. Musíme brať do úvahy skutočnosť, že pestovanie ópiového maku predstavuje významný zdroj príjmov vo vidieckych oblastiach, v ktorých je ťažké nájsť iný spôsob zárobku. Práve preto likvidácia plantáží ópiového maku bez toho, aby sme ponúkli náhradný spôsob zárobku, nie je efektívnym riešením.

Vláda Afganistanu musí využívať medzinárodnú pomoc oveľa účinnejšie s cieľom podporiť malé podniky a poľnohospodárstvo v tých regiónoch, kde sa v súčasnosti pestuje ópiový mak. Európska únia významne investuje do obnovy Afganistanu, ale v tejto oblasti je stále čo zlepšovať. Najdôležitejšie je zaručiť bezpečnosť. Chcela by som zdôrazniť, že predčasné stiahnutie vojsk z Afganistanu by nielenže predstavovalo nebezpečenstvo pre miestne obyvateľstvo a hrozbu pre demokratický svet, ale týmto opatrením by sme zničili všetko dobré, čo sa v Afganistane dosiahlo. Ľudia zaplatili za mier v Afganistane vysokú cenu a my ich nesmieme sklamať.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Spravodajca sa rozhodol zamerať výhradne na štyri oblasti, v ktorých by podľa jeho názoru mohli cielené opatrenia priniesť skutočnú zmenu: medzinárodnú pomoc, dôsledky nedávno začatého mierového procesu, dôsledky policajného výcviku a obmedzenie produkcie ópia. Napriek tomu, že nepodporujem všetky závery, ktoré spravodajca navrhuje, hlasoval som za tento dôkladne vypracovaný a užitočný príspevok do rozpravy o Afganistane.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE), písomne.(IT) Správa o novej stratégii v Afganistane by sa mala hodnotiť vcelku pozitívne, preto hlasujem za jej prijatie. Obrovské pretrvávajúce problémy v Afganistane, z ktorých každý je iný a pre budúcnosť krajiny Blízkeho východu mimoriadne dôležitý, treba riešiť novým prístupom s iným stanovením priorít, ako to bolo doteraz.

Základný problém – ako správa, o ktorej ideme hlasovať, správne konštatuje – spočíva v tom, že „pokiaľ nebude bezpečnosť obyvateľov Afganistanu zaručená predovšetkým vlastnou zodpovednosťou štátu, nemožno v tejto krajine dosiahnuť stabilitu ani mier“. Vzhľadom na to dúfam, že spravodajca prehodnotí časť, v ktorej sa spomína použitie diaľkovo riadených lietadiel, hoci formou ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Táto správa vykresľuje katastrofický obraz dôsledkov vojny v Afganistane pod vedením NATO, ktoré má súhlas a podporu EÚ. Je poľutovaniahodné, že správa neodsudzuje vojnu ako takú a váha, či vojenské sily NATO ponechať v Afganistane alebo pokračovať v ich bezpodmienečnom sťahovaní. Napriek tomu sa vzhľadom na všetky dôležité kritické pripomienky, ktoré správa obsahuje, zdržím hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Jedným z hlavných dôvodov, prečo som nepodporil túto správu, je, že správa nielenže navrhuje okamžité stiahnutie európskych vojenských jednotiek, ale tiež „víta a podporuje“ plán na posilnenie činnosti EÚ. Zároveň takmer nespochybňuje úlohu medzinárodných síl na podporu bezpečnosti (ISAF) a vážne porušovanie ľudských práv. Považujem za pozitívne, že obsahuje vyhlásenia generála Stanleyho McChrystala, ktorý sa domnieva, že al-Káida v Afganistane nie je taká rozšírená, aby si vyžadovala rozmiestnenie vojenských jednotiek. Za pozitívne považujem aj to, že táto správa odporúča, aby policajný výcvik čo najskôr prestali vykonávať súkromní zmluvní partneri, ako aj konštatovanie, že koniec vojny v Afganistane je v dôsledku šírenia militarizmu a vojnového štvania zjavne v nedohľadne. Nepodporil som túto správu, pretože môj pevný, zásadový postoj k mierovým hodnotám mi káže kritizovať túto správu, ktorej myšlienky a cieľ sú v úplnom rozpore s potrebou demilitarizovať zahraničnú politiku EÚ a jej zahraničné vzťahy.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Spravodajca vo všeobecnosti situáciu v Afganistane zhodnotil veľmi správne. Uvedomuje si, že prideľovanie zdrojov a rozmiestňovanie vojenských jednotiek v Afganistane sa uskutočňujú úplne nesprávne a že ďalšie zdroje a vojenské jednotky situáciu nezmenia. Spravodajca správne konštatuje, že prítomnosť a povýšenecké správanie sa koalície sú hlavným dôvodom, prečo ju miestne obyvateľstvo absolútne odmieta. Uvedomuje si aj to, že ľuďom v Afganistane nemôžeme nanútiť demokraciu a západné hodnoty. Musím však spravodajcu skritizovať za to, že sa zaoberá témami, ako sú práva žien, ktoré sú síce veľmi dôležité, ale na miestnej úrovni sú úplne neprijateľné, a preto celý mierový proces len komplikujú.

Okrem toho pán spravodajca žiada zvýšiť prítomnosť vojenských jednotiek a zdrojov pre Afganistan napriek tomu, že si uvedomuje ich negatívny vplyv. Som presvedčený, že afganský konflikt je nespravodlivý a že pokračujúca okupácia krajiny neprospieva ani Európe, ani samotnému Afganistanu. Prvá obranná línia Európy nie je v Hindukúši. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Členské štáty Európskej únie, ktoré bojujú na americkej strane vojny v Afganistane, by mali čo najskôr stiahnuť svoje vojská z tejto krajiny. Od začiatku afganskej vojny uplynulo už takmer deväť rokov a stále sme nezaznamenali žiadny náznak zlepšenia bezpečnostnej situácie. Naopak, islamistický Taliban naberá na sile. Európa plytvá prostriedkami namiesto toho, aby ich pridelila tam, kde sú skutočne potrebné, napríklad na hraniciach EÚ s Balkánom. Ťažko povedať, aké európske záujmy sa vlastne v Hindukúši chránia. Zdá sa, že hlavným záujmom nie je vytvoriť v Afganistane demokraciu podľa západného modelu, ako to vyhlasujú Američania. Namiesto toho kľúčovú úlohu zohrávajú hospodárske záujmy najmä z dôvodu, že podľa New York Times sa odhaduje, že Afganistan ukrýva pod zemou prírodné zdroje v hodnote približne 1 miliardy USD. Od EÚ sa, samozrejme, žiada, aby pomáhala americkým koncernom trvalo ťažiť toto bohatstvo. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Správa o novej stratégii v Afganistane bola vypracovaná na základe záverov stretnutia Výboru pre zahraničné veci, počas ktorého sme diskutovali o tom, ako sa posunúť vpred v implementácii akčného plánu pre Afganistan a Pakistan. Na tomto stretnutí bola predložená prvá polročná správa o implementácii.

Plne podporujem stratégiu zameranú na ochranu obyvateľstva a obnovu území, kde je zaručená bezpečnosť, ako aj politické riešenia, o ktorých by mali rokovať všetky zúčastnené strany. Vítam zámer postupne do roku 2014 prenášať zodpovednosť za bezpečnosť na afganské sily.

Bezvýhradne podporujem výzvu Parlamentu, ktorou žiada Komisiu zabezpečiť úplnú transparentnosť finančnej pomoci poskytovanej afganskej vláde, medzinárodným organizáciám a miestnym mimovládnym organizáciám. Iba transparentný systém nám umožní zachovať súdržnosť pomoci a uspieť pri obnove a rozvoji Afganistanu, čo je konečným cieľom.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne.(IT) Chcel by som zablahoželať pánovi Arlacchimu. Správa, ktorú sme dnes prijali, navrhuje, aby stratégia Európskej únie v Afganistane bola založená na štyroch kľúčových faktoroch: plnej podpore mierových rokovaní medzi Karzajovou vládou, Talibanom a ostatnými povstaleckými skupinami, intenzívnom pláne výcviku afganskej polície, obmedzení produkcie ópia a zastavení škandalóznej medzinárodnej pomoci, z ktorej 80 % sa stráca na ceste z darcovských krajín do Afganistanu. Pokiaľ ide o posledný z týchto bodov, zistilo sa, že medzinárodná pomoc Afganistanu sa využíva na úplatky, ktoré predstavujú formu „legalizovanej korupcie“, a je predmetom rôznych krádeží, z ktorých sa často financuje nepriateľ.

Od roku 2002 len samotná EÚ minula na túto ťažko skúšanú krajinu 8 miliárd EUR, napriek tomu tam vzrástla úmrtnosť detí, úroveň gramotnosti sa znížila a počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa len za posledných šesť rokov zvýšil o 130 %. S cieľom korigovať nedostatočnú koordináciu a komunikáciu medzinárodných darcov EÚ žiada, aby sa vytvorila centralizovaná databáza všetkej pomoci EÚ a aby sa prostriedky prideľovali priamo konkrétnym projektom vytvoreným v spolupráci s afganskými inštitúciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa, ktorú sme dnes prijali, vychádza z rozsiahlych konzultácií, ktoré spravodajca inicioval za posledných šesť mesiacov v súvislosti so situáciou v Afganistane a jeho vzťahmi s medzinárodným spoločenstvom v snahe vysvetliť, prečo sa v Afganistane dosiahlo tak málo, hoci sa tam za posledných deväť rokov investovali obrovské sumy peňazí a obrovské množstvo úsilia. Priepasť medzi nádejou a realitou v Afganistane je väčšia ako kedykoľvek predtým a nová stratégia EÚ v tejto krajine by preto mala vychádzať z tohto predpokladu. Správa sa zameriava výhradne na štyri oblasti, v ktorých by cielené opatrenia mohli priniesť skutočnú zmenu: medzinárodnú pomoc, dôsledky nedávno začatého mierového procesu, dôsledky policajného výcviku a obmedzenie produkcie ópia.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Táto správa obsahuje niekoľko užitočných informácií o misii NATO/ISAF, upozorňuje na zložité problémy negramotnosti a zlé zaobchádzanie so ženami, hlboko zakorenenú korupciu a potrebu nového myslenia. Tým sa to mohlo skončiť. Neubránila sa však sústavnej kritike koalície a v konečnom dôsledku aj USA. Snaží sa nájsť spôsob, ako zvýšiť úlohu EÚ. Obhajuje zvyšovanie „financovania z prostriedkov EÚ“, hoci je jasné, že netreba viac peňazí, ale lepšiu kontrolu a lepšie využívanie obrovských súm, ktoré už boli poskytnuté. Skupina ECR sa preto zdržala hlasovania.

 
  
  

Správa: József Szájer (A7-0355/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že Európsky parlament týmto dokumentom posilňuje svoju úlohu v rámci svojich vzťahov s Komisiou. Súhlasím so stanoviskom Výboru pre zahraničné veci, že je nanajvýš dôležité, aby Parlament mohol v plnej miere a včas uplatňovať svoje výsady a aby Komisia aktívne informovala Parlament o všetkých návrhoch opatrení, pozmenených a doplnených návrhoch opatrení a o ich konečných návrhoch, ktoré zamýšľa prijať podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovuje, že ak sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie a vykonávacie právomoci sa zveria Komisii, kontrolu nad uplatňovaním takýchto vykonávacích právomocí Komisiou uskutočňujú len členské štáty. Mám pocit, že vzhľadom na osobitný charakter a politickú citlivosť vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať v rámci nástrojov vonkajšej finančnej pomoci, a v súlade s praxou bežnou pri dialógu o demokratickej kontrole by mal mať Parlament možnosť prispieť k procesu vedúcemu k vymedzeniu obsahu návrhov vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať v rámci nástrojov vonkajšej finančnej pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Úloha Komisie v architektúre Európskej únie pripomína vládu typického štátu. Komisia má legislatívnu iniciatívu, ale má aj právomoc vykonávať nariadenia, smernice a rozhodnutia. Komisiu možno preto považovať za výkonnú moc Únie. Má odvodené právomoci, ktoré jej umožňujú prijímať opatrenia na vykonávanie textov prijatých prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Rovnako ako nariadenia a obežníky vo Francúzsku musia rešpektovať platné zákony, vykonávacie akty Komisie nie sú nezávislé od európskych právnych predpisov. Je však možné, že pri uplatňovaní tejto pomerne prirodzenej právomoci vykonávania Komisia prekročí svoje právomoci vo väčšine prípadov bez toho, aby to mala nevyhnutne v úmysle. Z demokratických dôvodov sú za monitorovanie činnosti Komisie zodpovedné ostatné inštitúcie EÚ, aby sa dodržalo rozdelenie právomocí. Preto som hlasovala za tento návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady kontroly uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Nemohol som hlasovať za túto správu, pretože obetuje niektoré ťažko získané nové právomoci Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodného obchodu v prospech dohody s Radou o vykonávacích právomociach v iných oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Návrh Komisie je koordinovaným útokom na demokraciu. Táto správa sa uspokojuje so zmenou a doplnením bez toho, aby túto skutočnosť vlastne odsúdila. Komisia je jedinou skupinou štátnych úradníkov na svete, ktorá zostáva mimo kontroly svojej vlády (Rady). Budem hlasovať proti tomuto najnovšiemu autoritárskemu kroku.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Vždy existovali snahy o centralizáciu kontroly v rámci Európskej únie. Zdá sa, že tieto snahy sa v poslednej dobe zintenzívnili spoločne so zvýšením byrokracie, a to aj napriek všetkým tvrdeniam o opaku. Členské štáty musia aj naďalej rozhodovať o tom, aké právomoci chcú preniesť na EÚ alebo Komisiu. Túto skutočnosť nemožno zmeniť rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, ktorý, ako sa zdá, vo svojich rozhodnutiach mnoho rokov presadzoval zásadu centralizovaného štátu. Podobne nemožno na tento účel využiť Lisabonskú zmluvu, ani nemožno sledovať takéto ciele pod zámienkou krízového riadenia. Teoreticky sa zásada subsidiarity jasne akceptuje. V praxi sa však často ignoruje alebo obchádza. Hlasoval som za správu, pretože sa v podstate stavia proti tomuto trendu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Dosiahnutý kompromis znamená, že obchodnú politiku vrátane nástrojov na ochranu obchodu možno zahrnúť do všeobecného rámca komitológie. Tento postup je úplne súdržný a v súlade s charakterom aj znením Lisabonskej zmluvy. V plnej miere podporujem najmä potrebu posilnenia procesu rozhodovania a vykonávania, ktorý Komisii poskytuje nevyhnutné nástroje v spoločnom záujme Európskej únie, členských štátov a všetkých hospodárskych subjektov. Podporujem zásadu, že Komisia by mala prijať konečné antidampingové a vyrovnávacie opatrenia a že členské štáty by mali hlasovať na základe kvalifikovanej väčšiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Táto správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly uplatňovania vykonávacích právomocí Komisie členskými štátmi, je motivovaná novými pravidlami pre vykonávacie akty zavedenými Lisabonskou zmluvou.

Ide o chúlostivú záležitosť najmä z hľadiska otázok v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika tvorí v rámci súčasného systému postupu vo výbore väčšinu aktov.

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy sa súčasné nariadenia o postupe vo výbore budú musieť nahradiť delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi podľa ustanovení článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Problémy s prispôsobením existujúcich právnych predpisov ustanoveniam Lisabonskej zmluvy sú maximálne dôležité najmä pre politiky, ako sú napríklad politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ktoré neboli prijaté v rámci spolurozhodovacieho postupu.

Len skúška nových právnych predpisov, ktoré Európsky parlament a Rada vo veľkej miere zmenili a doplnili, dokáže určiť, či bude stanovená cesta viesť k účinnosti a vykonávaniu európskych politík.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Všetky skupiny prijali správu vo všeobecnosti dobre a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené výborom odrážajú dohodu, ktorá sa dosiahla s Radou a Komisiou v súvislosti s dohodou v prvom čítaní. Naša skupina je za túto dohodu.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0733/2010

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože je potrebné zaviesť stály krízový mechanizmus na ochranu finančnej stability eura. Európsky stabilizačný mechanizmus alebo Európsky menový fond by mali byť založené na solidarite, mali by byť prísne podmienené pravidlami a mali by sa okrem iných zdrojov financovať aj z pokút ukladaných členským štátom na základe postupu pri nadmerných deficitoch, nadmerných dlhoch alebo príliš veľkých nerovnováhach. Myslím si, že je tiež dôležité, aby financovanie stáleho krízového mechanizmu nevyhnutne vychádzalo zo zásady „znečisťovateľ platí“, čo znamená, že členské štáty, ktoré svojimi deficitmi a dlhovým zaťažením vytvárajú väčšie riziká, by mali financovať väčšiu časť celkových aktív. Tieto pokuty budú jedným z prostriedkov na zabránenie finančnej a hospodárskej kríze v krajinách eurozóny, ako bola kríza, ktorá vznikla pred niekoľkými mesiacmi v Grécku a ktorá ešte stále pretrváva.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne.(EL) Boj proti pracovníkom, samostatne zárobkovo činným osobám a drobným poľnohospodárom je strategickou voľbou buržoáznych vlád a EÚ s cieľom podporiť ziskovosť kapitálu. Dlh a deficit sú jednoducho zámienkou. Všetky národné vlády členských štátov eurozóny a EÚ sa vyzývajú, aby urýchlili prijímanie a uplatňovanie ešte krutejších a barbarskejších opatrení zameraných proti pracujúcim a obyčajným ľuďom, ktoré koordinuje EÚ, ECB a MMF. Na samite sa vytvorí takzvaný podporný mechanizmus, ktorý je v podstate konkurzným mechanizmom. Rozprava o zdrojoch a účasti súkromného kapitálu je zavádzanie pracovníkov. Cieľom je zabezpečiť, aby nezanikla plutokracia. Kapitál prispieva k zviditeľňovaniu trhov voči absolútnemu regulátoru mechanizmov Spoločenstva a v tom smere mení a dopĺňa Lisabonskú zmluvu, aby si zabezpečil zisky nadmerným využívaním pracovníkov a drancovaním bohatstva, ktoré vyprodukujú. Zavádza sa posilnená správa ekonomických záležitostí s cieľom kontrolovať kapitalistickú reštrukturalizáciu a zintenzívniť útok na život a práva pracovníkov. V súvislosti s týmto totálnym útokom zo strany kapitálu a plutokracie je nevyhnutne potrebné, aby sa bežní ľudia viac zjednotili s cieľom radikálne zvrátiť mocenské vzťahy v prospech spojenectva bežných ľudí a dosiahnuť odchod z EÚ, moc pre prostých ľudí a ľudové hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Hlavy štátov alebo predsedovia vlád vo štvrtok 16. decembra 2010 súhlasili, že zachovajú mechanizmus finančnej solidarity, ktorý bol zriadený pred niekoľkými mesiacmi ako reakcia na krízu. Má sa takto zabezpečiť stabilita eura ako celku v prípade ťažkostí v jednom alebo vo viacerých členských štátoch eurozóny. Udeľovanie finančnej pomoci bude však aj naďalej predmetom prísnych podmienok, čo je podľa môjho názoru nevyhnutné. Rovnako ako Parlament vo svojom uznesení vítam tento záväzok členských štátov, ktorý dokazuje skutočnú európsku solidaritu. Solidarita, ktorá nesklame, je dnes najlepšou odpoveďou, akú môžeme trhom dať.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Tento rok sa prijali dôležité rozhodnutia zamerané na vytvorenie rámca EÚ pre správu ekonomických záležitostí a finančný dohľad. EÚ bude svedkom zavedenia Európskeho výboru pre systémové riziká, ktorý je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom s cieľom zabrániť obdobiam rozsiahlych finančných ťažkostí a prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, čím by sa zabezpečilo udržateľné prispievanie k hospodárskemu rastu zo strany finančného sektora. Schvaľujem návrh na zavedenie stáleho európskeho stabilizačného mechanizmu, a teda na ďalšie posilnenie správy ekonomických záležitostí, aby bolo možné zabezpečiť účinný a prísny ekonomický dohľad a koordináciu so zameraním na prevenciu. Súhlasím s návrhom uvedeným v uznesení, že členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, by mali mať možnosť zúčastniť sa na vytvorení tohto mechanizmu a mala by sa im poskytnúť príležitosť získať v prípade potreby finančnú pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za toto uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa rozoberá potreba zavedenia stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku členskými štátmi. Cieľom tohto nástroja je účinný a prísny ekonomický dohľad a koordinácia so zameraním na prevenciu a zásadným spôsobom sa ním zníži pravdepodobnosť vzniku krízy v budúcnosti. Na zjednodušenie súčasných procesov koordinácie hospodárskej politiky a odstránenie presahov a s cieľom zabezpečiť, aby stratégia EÚ bola zrozumiteľná pre subjekty pôsobiace na trhoch a občanov, je nevyhnutné prikročiť k ucelenejším prístupom a dosiahnuť zmenu v rozhodovacom procese. Súhlasím, že musíme posilniť účasť Európskeho parlamentu na legislatívnych postupoch týkajúcich sa krízového mechanizmu v záujme zlepšenia demokratickej zodpovednosti a možnosti opierať sa o expertízu, nezávislosť a nestrannosť Komisie. Keďže európsky stabilizačný mechanizmus má doplniť nový rámec posilnenej správy ekonomických záležitostí, Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby po porade s Európskou centrálnou bankou predložila oznámenie, ktoré bude obsahovať komplexný opis tohto stáleho krízového mechanizmu.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne.(RO) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o zavedení stáleho krízového mechanizmu na ochranu finančnej stability eurozóny, keďže tento druh mechanizmu sa stal nevyhnutnosťou v súčasnej hospodárskej a finančnej kríze.

Podporujem toto uznesenie aj preto, lebo vyzýva, aby mechanizmus vychádzal z metódy Spoločenstva, ktorá zahŕňa rozhodovanie na spoločnej európskej úrovni. Disponovanie stálym krízovým mechanizmom prináša prospech všetkým členským štátom vrátane tých, ktoré ešte neprijali euro, a to vzhľadom na vzájomnú závislosť hospodárstiev Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu, pretože nesúhlasíme so stanoviskami, ktoré sa zaujali k finančným problémom členských štátov bez toho, aby sa zohľadnili príčiny týchto problémov a predložili podstatné opatrenia na stanovenie úplného riešenia. Medzi takéto riešenia patrí okamžité zrušenie Paktu stability a rastu, okamžitá zmena a doplnenie stanov a usmernení Európskej centrálnej banky, okamžité ukončenie liberalizácie kapitálového trhu a trhu s derivátmi a okamžité zrušenie daňových rajov.

Keďže Európska únia nechce prijať ani jedno z týchto opatrení, volí pozície, ktoré sotva zmenšia súčasný problém, ale sú stále značne závislé od finančného trhu a bohatších krajín.

V uznesení sa tiež trvá na ukladaní pokút členským štátom, ktoré nedodržiavajú pravidlá stanovené najmä v Pakte stability a rastu, čo ešte zhorší situáciu ako celok tých krajín, ktoré majú slabšie hospodárstvo.

To znamená, že najdôležitejšie sú záujmy veľmocí, ako je Nemecko, a že tak ospevovaná solidarita stále chýba.

 
  
MPphoto
 
 

  Jim Higgins, Seán Kelly, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE), písomne. – Hlasovali sme proti spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmu právnických osôb, ale nechceli sme zamietnuť ostatné dôležité aspekty tejto správy. Naša podpora všeobecných ustanovení sa nevzťahuje na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne.(LT) Súhlasil som s návrhmi uznesenia, pretože je potrebné, aby sme zaviedli stály krízový mechanizmus, ktorý bude dôveryhodný, pevný, trvalý, založený na základných odborných faktoch a bude vychádzať z metódy Spoločenstva, čím sa zabezpečí stabilita trhu a väčšia istota.

 
  
MPphoto
 
 

  Iliana Ivanovová (PPE), písomne. – Hlasovala som za uznesenie EP o stálom krízovom mechanizme najmä preto, že počas rokovaní vo Výbore pre hospodárske veci boli vypustené texty týkajúce sa zavedenia minimálnej sadzby dane z príjmu právnických osôb v EÚ vo výške 25 %. Rozhodne podporujem myšlienku, aby si členské štáty zachovali svoje vnútroštátne daňové politiky. Je kľúčové zachovať daňovú súťaž ako nástroj na umožnenie súdržnosti a podporenie hospodárskeho rastu EÚ. Ako inak budeme viesť konkurencieschopnosť EÚ, ak odstránime jeden z najlepších nástrojov na jej podporu, a čo vyriešime, ak dane úplne zosúladíme bez súhlasu všetkých členských štátov? Podporujem tiež návrh, aby členské štáty, ktoré svojimi deficitmi a dlhovým zaťažením vytvárajú väčšie riziká, viac prispievali do aktív krízového mechanizmu, pretože by to rozhodne podporilo prísnu fiškálnu disciplínu a zvýšilo pridanú hodnotu uplatňovania správnej hospodárskej a fiškálnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) Som veľmi znepokojený stálym krízovým mechanizmom na ochranu finančnej stability eurozóny. Toto je mimoriadne dôležitá otázka pre krajiny eurozóny a pre ostatné členské štáty Európskej únie. Vyše 150 miliónov občanov EÚ žije mimo eurozóny. Stabilizácia eura im uľahčí naplniť svoje ambície pripojiť sa k tejto zóne a môže celý systém chrániť pred ďalšími otrasmi. Uznesenie samo osebe nerieši nijaké problémy, ale môže vyslať silný signál Rade, Komisii a členským štátom. Uznesenie vyjadruje pevný úmysel Parlamentu posilniť prístup Únie a európsku solidaritu. Hlasoval som za toto uznesenie a vkladám do neho veľké nádeje.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie a najmä ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Hughesa, ktorým „vyzýva Radu, aby poskytla nevyhnutný politický signál na prešetrenie budúceho systému európskych dlhopisov Komisiou, pričom sa jasne stanovia podmienky, za ktorých by takýto systém priniesol úžitok všetkým zúčastňujúcim sa členským štátom a eurozóne ako celku“.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) V tejto správe sa vyjadruje podpora pre zavedenie európskeho mechanizmu finančnej stability a sociálne škrty, ktoré prinesie. To si vyžaduje úplný súlad s nariadeniami Medzinárodného menového fondu a zavádza kontrolu nad vnútroštátnymi rozpočtami zo strany Európskej komisie. Preto budem hlasovať proti tejto správe, ktorú tiež odsudzujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Návrh uznesenia, ktorý nám bol dnes predložený, s klamlivým názvom Zavedenie krízového mechanizmu je v skutočnosti len zúfalým pokusom imperialistov EÚ spojiť všetky členské štáty EÚ dohromady a pripraviť im spoločný európsky osud, a to na základe zásady „V jednote sme silní, v jednote padáme“. Od samého začiatku bolo euro mylne zhodnoteným výtvorom, ktorý musel zlyhať. Nemožno nasilu spojiť štáty s úplne odlišnými vnútroštátnymi hospodárstvami pod jedinou spoločnou menou. Pretože neexistuje túžba po väčšej integrácii alebo presune daní medzi národmi v Európe, bude nevyhnutné zrušiť existujúcu menovú úniu a vytvoriť úniu s tvrdou menou. Z tohto dôvodu som za to, aby sa táto problematika uzavrela, namiesto toho, aby nás ťahala z jednej katastrofy do druhej. Preto hlasujem proti tomuto návrhu uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Rád by som zopakoval, čo odznelo včera počas rozpravy, a povedal, že ma veľmi teší schválenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 12, hoci by som pridal ešte priamejšie odkazy. Musíme nájsť nové a inovačné nástroje na financovanie krízového mechanizmu. Prostredníctvom vydávania európskych dlhopisov sa bude krízový mechanizmus financovať na trhoch, bude čerpať zahraničný kapitál a zameriavať sa na ľudí, ktorí majú v úmysle investovať, bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na vnútroštátne rozpočty. Mechanizmus založený výlučne na pomerných príspevkoch vo forme obyčajného poskytovania rezerv by znamenal veľkú záťaž pre členské štáty, ktoré by museli hľadať finančné zdroje alebo kapitál na vklad, a to bez toho, aby im to prinieslo akýkoľvek zisk alebo aby sa im to vrátilo. V situácii, ako je tá dnešná, keď sa od členských štátov žiada, aby na jednej strane vykonávali prísne rozpočtové politiky s cieľom znížiť deficity a dlhy a na druhej strane platili príspevky v záujme účasti na stabilizačnom fonde, skutočne hrozí kolaps.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V tomto uznesení sa okrem iného vyzýva Európska rada, aby čo najskôr vymedzila zmeny v zmluve, ktoré budú nevyhnutné na zriadenie stáleho ESM. Európsky parlament pripomína, že uvítal zriadenie finančného stabilizačného mechanizmu na riešenie rizík neschopnosti splácať záväzky zo strany štátov – dlžníkov, ktorý čiastočne využíva článok 122 ZFEÚ ako právny základ tohto plánu, a že vzal na vedomie vnútorný nedostatok demokratických zásad a chýbajúcu zodpovednosť rozhodnutí Rady o záchranných balíkoch, pri ktorých neprebehli konzultácie s Európskym parlamentom. Takisto požaduje, aby bol Európsky parlament ako spoluzákonodarca zapojený do tvorby nadchádzajúcich návrhov a rozhodnutí týkajúcich sa záchrany a riešenia krízy, a zdôrazňuje, že z racionálneho, praktického a demokratického hľadiska nemôže byť úvaha o legislatívnom balíku o správe ekonomických záležitostí odpojená od rozhodnutia Európskej rady vytvoriť stály krízový mechanizmus.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0707/2010

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za toto uznesenie, v ktorom sa požaduje, aby sa obnovila demokracia v Republike Pobrežia Slonoviny po prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili 28. novembra 2010. Nezákonné rozhodnutie ústavnej rady Pobrežia Slonoviny, ktorej členov vymenoval odchádzajúci prezident, zmeniť výsledky oznámené volebnou komisiou, čím porušila zákon, ktorý je povinná vykonávať, je v rozpore s vôľou občanov Pobrežia Slonoviny, ktorú prejavili pri svojom hlasovaní vo voľbách. Toto rozhodnutie sa musí zrušiť, inak sa táto krajina nedokáže vymaniť z patovej politickej situácie, ktorá nastala po voľbách, a počet prípadov násilia, ktoré sa už uvádzajú, sa zvýši. V záujme dobrých životných podmienok ľudí Pobrežia Slonoviny a mieru v krajine preto podporujem výzvu adresovanú Laurentovi Gbagbovi a žiadosť, aby odstúpil a odovzdal moc Alassanovi Ouattarovi, ktorému voliči dali svoje hlasy ako znak dôvery.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Pobrežie Slonoviny bolo mnoho rokov archetypom dobrej dekolonizácie. Ako príkladný študent novoobjavenej nezávislosti sa krajina v 70. a 80. rokoch 20. storočia dočkala značného rastu. Nanešťastie, utajená politická kríza postupne oslabila Pobrežie Slonoviny. V posledných prezidentských voľbách sa dostal k moci vedúci predstaviteľ opozície Ouattara. Odchádzajúci prezident Gbagbo odmietol odovzdať moc. Odvtedy v krajine prevláda neuveriteľný zmätok. Dve strany bojujú o moc a vážne incidenty stáli životy prívržencov z oboch strán. Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa Gbagbo vyzýva, aby rešpektoval výsledky hlasovania a okamžite uvoľnil cestu svojmu legitímnemu nástupcovi. Podporuje sa v ňom tiež opatrenie Africkej únie, ktorým sa v súčasnosti vyvíja na krajinu tlak s cieľom zabezpečiť návrat k demokracii.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne.(RO) Spôsob, akým sa konalo druhé kolo prezidentských volieb v Pobreží Slonoviny, je poľutovaniahodný. Násilie, ktorého výsledkom boli úmrtia a zranenia, napokon viedlo k evakuácii medzinárodných pozorovateľov. Táto skutočnosť kladie veľký otáznik nad správnosť tohto hlasovania, ale aj nad povolebný vývoj udalostí v tejto krajine.

Dúfam, že táto krajina, ktorá voľakedy predstavovala vzor demokracie pre africký kontinent, sa úspešne dostane z bezvýchodiskovej situácie volebnej konfrontácie.

Obrovská účasť na voľbách napriek napätiam svedčí o veľkom záujme obyvateľov Pobrežia Slonoviny o budúcnosť svojej krajiny. Preto som presvedčená, že je potrebné rešpektovať vôľu občanov prejavenú hlasovaním vo voľbách, ktoré boli v minulosti šesťkrát zrušené.

Pobrežie Slonoviny má príležitosť ukončiť desaťročie politickej a vojenskej krízy a krízy dočasnej vlády, ktoré rozdelili krajinu na lojálny juh a odbojový sever. Jediným schodným riešením je rešpektovať vôľu voličov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Situáciu v Pobreží Slonoviny treba odsúdiť na všetkých úrovniach. Je znepokojujúce vidieť, že zvrchovaná vôľa voličov sa nerešpektuje a že ústavný súd zamedzil kandidátovi na prezidenta, ktorý podľa nezávislej volebnej komisie Pobrežia Slonoviny vyhral voľby, prevziať svoju funkciu. Počas druhého kola volieb sa objavili s nimi súvisiace prípady vážnych útokov na slobody, vznikla najmä napätá atmosféra a násilie, ktoré viedlo k niekoľkým úmrtiam a zraneniam. Politická situácia v Pobreží Slonoviny je neudržateľná, postoj ústavného súdu je neprijateľný a neúctivosť pána Gbagba pri prehre je v rozpore so zásadami demokracie a právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Plne podporujem výzvu v tomto uznesení, aby pán Gbagbo odstúpil a odovzdal moc Alassanovi Ouattarovi, demokraticky zvolenému prezidentovi Pobrežia Slonoviny.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Je našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa rešpektovali výsledky volieb vyplývajúce z hlasovania, pretože vyjadrujú vôľu obyvateľov Pobrežia Slonoviny. Výsledky zverejnené ústavnou radou Pobrežia Slonoviny sú v rozpore s vôľou týchto ľudí. Toto neústavné, nedemokratické zdržanie nemôžeme prijať. Nezávislá volebná komisia Pobrežia Slonoviny a takmer celé medzinárodné spoločenstvo vyhlásili pána Ouattaru 28. novembra 2010 za legitímneho víťaza prezidentských volieb. Pre stabilitu krajiny a subregiónu ako celku je nevyhnutné, aby sa čo najskôr skoncovalo so stratégiou zdržiavania, ktorú využíva pán Gbagbo.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Politická situácia v Pobreží Slonoviny je mimoriadne kritická. V zásade sa domnievam, že nie je poslaním Európskej únie zohrávať úlohu svetovej polície, pretože cudzie krajiny musia byť schopné určovať svoj osud bez toho, aby potrebovali požehnanie zo strany EÚ alebo USA. V tomto prípade však nečelíme vôli ľudu Pobrežia Slonoviny, ale skôr tyranskému útlaku týchto ľudí zo strany usadenej elity. Pred niekoľkými rokmi sme v Európe zažili situáciu, keď politické sily, ktoré mali k dispozícii potrebné vojenské prostriedky, vnútili občanom veľmi pochybnú formu štátu. Je dôležité nevytláčať tieto sily z ich pozícií násilným spôsobom. Je však rovnako dôležité, aby sa použitím mierových prostriedkov vyvíjal tlak na tieto osoby s cieľom sťažiť im ďalšie uplatňovanie nespravodlivých politík. Z tohto dôvodu som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Toto uznesenie je motivované vážnou politickou a inštitucionálnou krízou, ktorá postihla Pobrežie Slonoviny po druhom kole prezidentských volieb 28. novembra 2010.

Voľby, ktoré monitorovali Organizácia Spojených národov (OSN) a Európska únia, prebiehali vo všeobecnosti uspokojivým spôsobom. Ústavný súd krajiny však výsledky, ktoré uverejnila nezávislá volebná komisia Pobrežia Slonoviny, pričom oznámila víťazstvo pána Ouattaru, odmietol a zrušil s tvrdením, že v niektorých oblastiach došlo k podvodom, a vyhlásil za víťaza súčasného prezidenta Laurenta Gbagba.

Keďže jediným zdrojom demokratickej legitímnosti sú všeobecné voľby, ktorých výsledky potvrdila OSN, Európsky parlament týmto uznesením, za ktoré hlasujem, vyzýva pána Gbagba, aby odstúpil a odovzdal moc Alassanovi Ouattarovi, a dôrazne odsudzuje akty zastrašovania namierené proti pozorovateľom EÚ. Parlament týmto uznesením víta rozhodnutie Európskej rady prijať konkrétne opatrenia zamerané proti tým, ktorí bránia mierovému procesu a národnému zmiereniu, a podporuje rozhodnutie EÚ uplatniť voči Laurentovi Gbagbovi sankcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pri dnešnom hlasovaní o situácii v Pobreží Slonoviny sa ukázala obrovská zhoda. V uznesení EP, ktoré bolo hlasovaním schválené veľkou väčšinou, sa uvádza, že EP sa domnieva, že jediným zdrojom demokratickej legitímnosti sú všeobecné voľby, ktorých výsledky potvrdila OSN, a preto vyzýva pána Gbagba, aby odstúpil a odovzdal moc Alassanovi Ouattarovi; naliehavo žiada všetky politické a ozbrojené sily v Pobreží Slonoviny, aby rešpektovali vôľu ľudu, ktorá sa prejavila v podobe výsledkov volieb z 28. novembra, ako ich oznámila nezávislá volebná komisia a potvrdil osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad násilnými konfliktami, ktoré predchádzali vyhláseniu výsledkov druhého kola prezidentských volieb v Pobreží Slonoviny, a vyjadruje najhlbšiu solidaritu s obeťami a ich rodinami; vyjadruje poľutovanie aj nad politickými prekážkami a snahami o zastrašovanie členov nezávislej volebnej komisie, ktorá napokon oznámila predbežné výsledky s oneskorením, čo sťažilo riadny priebeh demokratického volebného procesu.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0705/2010

 
  
MPphoto
 
 

  Sonia Alfano (ALDE), písomne.(IT) Myslím si, že to bol dobrý nápad, aby sa Komisia zúčastnila na dnešnom zasadnutí Parlamentu a podala správu o zákaze používania neprispôsobených klietok pre nosnice, ktorý nadobudne účinnosť od januára 2012. Údaje o vykonávaní nie sú veľmi povzbudzujúce, a preto je potrebné podniknúť veľmi tvrdé kroky proti členským štátom, ktoré pre svoju ľahostajnosť nedosiahli určitý čas nijaký pokrok. Zákaz týchto klietok je známy od roku 1999 a tie členské štáty, ktoré pristúpili neskôr, si boli plne vedomé, že v tejto súvislosti budú musieť prijať opatrenia podľa presných časových rámcov. Oneskorenie je neprijateľné. Termíny sa musia dodržiavať, aby boli opatrenia Európskej únie dôveryhodné. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa požaduje, aby EÚ pri presadzovaní svojich politík brala ohľad na dobré životné podmienky zvierat ako cítiacich bytostí. Nesmieme sa vždy len skrývať za problém konkurencieschopnosti, ktorý netreba považovať za otázku kvantity a cien, ale predovšetkým kvality, environmentálnej udržateľnosti a tiež etiky. Kritický a uvedomelý spotrebiteľ musí byť stredobodom nového hospodárskeho modelu, ktorý by mala EÚ podnecovať. Preto dúfam, že Komisia rýchlo a rozhodne pristúpi k vykonávaniu smernice Rady 1999/74/ES, aby chránila zvieratá aj spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože zastávam určitú pružnosť pre tých, ktorí už začali tento proces prispôsobovania, ale pre súčasnú krízu ho nemohli dokončiť. Od 1. januára 2012 bude zakázaný chov nosníc v neprispôsobených klietkach, čím sa stanovia minimálne normy v súvislosti s ochranou nosníc. Je preto dôležité vedieť, že Komisia môže ukázať, aký pokrok dosiahli členské štáty pri príprave na zákaz chovu nosníc v bežných batériových klietkach, ktorý začne platiť od 1. januára 2012, aké opatrenia prijme proti členským štátom, ktorých výrobcovia nedodržia ustanovenia, a aké kroky podnikne s cieľom zabrániť možnej nespravodlivej súťaži zo strany tretích krajín na trhu EÚ s vajcami od 1. januára 2012.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Práve pred 10 rokmi bola v Európskej únii prijatá smernica, ktorá mala chrániť nosnice pred hroznými podmienkami, v akých boli chované v príliš veľkom počte poľnohospodárskych podnikov. Niekoľko členských štátov požadovalo preskúmanie smernice a svoje argumenty zakladali na značnom zhoršení situácie v odvetví, ktorú oslabili stúpajúce ceny krmiva zapríčinené špekuláciami na trhu s obilninami. Mala by sa uplatňovať najneskôr v roku 2012. Dva roky pred termínom sa mnoho poľnohospodárskych podnikov ani len neblíži k splneniu nových noriem. Súčasné uznesenie Európskeho parlamentu Komisiu vyzýva, aby si v tejto otázke pevne stála za slovom. Víta konzultáciu, ktorú Komisia iniciovala s odborníkmi z tohto odvetvia, ale naliehavo ju vyzýva, aby odmietla dodatočný čas, ktorý požadujú niektorí poľnohospodári. Od nadobudnutia účinnosti smernice uplynulo 10 rokov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Po 1. januári 2012 sa už nebudú predávať vajcia, ktoré znášajú sliepky chované v batériových klietkach s rozmermi menej ako 550 cm². Mnoho poľnohospodárskych podnikov však ešte nedosahuje túto normu. V prípadoch, keď niektoré členské štáty nie sú pripravené dodržať zákaz, môže dôjsť k nedostatku vajec a zvyšovaniu spotrebiteľských cien. Toto bude tiež viesť k zvýšenému dovozu vajec z tretích krajín, ktoré sa nie vždy riadia európskymi normami v oblasti zdravia. Preto Parlament bije na poplach. Výrobcovia a členské štáty boli vyzvaní, aby konali rýchlo, najmä so zreteľom na to, že do dnešného dňa mali vyše 12 rokov na to, aby dodržali právne predpisy. Výrobcovia, ktorí investovali, aby dodržali právne predpisy, a osoby, ktoré chovajú nosnice voľne, by mali mať spravodlivú hospodársku súťaž v rámci Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Otázka, ktorá sa tu predkladá, je podstatná, a to nielen z hľadiska hygieny a dobrých životných podmienok zvierat, ale aj potreby zabezpečiť uplatniteľnosť a účinnosť smernice 1999/74/ES, pričom sa zabráni možnému narušeniu hospodárskej súťaže. V iných situáciách týkajúcich sa prepravy zvierat sa už ukázalo, že neuplatnenie a nedodržanie predpisov EÚ určitými výrobcami a distribútormi vytvára situáciu nečestnej hospodárskej súťaže a narušenia trhu. Únia preto naliehavo potrebuje preukázať schopnosť donucovania pri uplatňovaní a dodržiavaní svojich smerníc na celom svojom území, aby trh vďaka dodržiavaniu tých istých pravidiel fungoval účinnejšie a bez odchýlok a narušenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne.(DE) Zákaz bežných batériových klietok v roku 2012 predstavuje obrovský úspech v rámci otázky dobrých životných podmienok zvierat. Tieto jednotné normy sa však musia uplatňovať v celej Európe, inak nebudú mať zmysel. Je mimoriadne dôležité, aby sme bojovali za tento celoeurópsky termín v záujme zvierat a výrobcov, ktorí už investovali do alternatívnych poľnohospodárskych postupov. Na zavedenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže musí Komisia zabezpečiť, aby sa vajcia, ktoré nie sú vyrobené správnym spôsobom, nemohli dostať na európsky trh. Spotrebitelia musia byť prinajmenšom schopní určiť, ktoré vajcia a výrobky z vajec boli vyrobené v súlade s európskymi normami. Bol som hovorcom kresťanských demokratov pre oblasť dobrých životných podmienok zvierat v nemeckom parlamente, keď Parlament rozhodol o tomto zákaze. V tom čase som obhajoval uznesenie, pretože sa malo uplatňovať na celú Európu. Očakávam, že Komisia podnikne vhodné kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa termín dodržal vo všetkých členských štátoch. To znamená, že po roku 2012 by sa už v Európe nemali používať nijaké bežné batériové klietky.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Zákaz chovu nosníc v tradičných klietkach nadobudne účinnosť v januári 2012. Znepokojuje nás riziko, že mnoho podnikov nedodrží právne predpisy. Obávame sa tiež možného nedostatku dodávok vajec a stúpania ich cien, keďže bude zakázané predávať vajcia z poľnohospodárskych podnikov, ktoré nedodržia ustanovenia smernice Rady 1999/74/ES. Hlasoval som za uznesenie, pretože oneskorenie by bolo nemysliteľné, ale podporili sme krajiny ako Španielsko a Portugalsko, aby zaviedli nástroj, ktorý zabezpečí pozvoľný prechod pre podniky, ktoré začali meniť svoje systémy chovu, ale nedokončia tento proces pred termínom. Nie je mojím želaním požiadať o odklad na úkor dobrých životných podmienok zvierat, ale zdôrazniť niekoľko zásadných bodov, ktoré treba dôrazne zopakovať. Po prvé, na základe zásady reciprocity sa od Európskej komisie požaduje, aby zaviedla monitorovací systém, ktorý bude kontrolovať kvalitu vajec dovezených do Európskej únie a zaručí úplné dodržiavanie európskych noriem a predpisov. Od členských štátov sa následne požaduje, aby do svojich plánov regionálneho rozvoja zahrnuli opatrenia na podporu odvetvia nosníc v tomto ťažkom období.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Dôrazne podporujem toto uznesenie, v ktorom sa požaduje, aby všetky členské štáty do termínu 1. januára 2012 v plnej miere vykonali všetky ustanovenia smernice 1999/74/ES o dobrých životných podmienkach nosníc. Vyhlasuje sa v ňom, že akékoľvek predĺženie termínu alebo tzv. obdobia postupného zavádzania je v prípade ktoréhokoľvek členského štátu neprijateľné – a to vzhľadom na to, že výrobcovia mali k dispozícii už 10 rokov na prispôsobenie sa – a malo by vážne následky na úspešné a včasné vykonávanie akýchkoľvek budúcich pravidiel týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Takisto sa v ňom požaduje, aby Komisia začala rýchle a účinne konať vo veci porušenia predpisov s vysokými a odrádzajúcimi pokutami za nedodržanie všetkých prvkov smernice.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Od prijatia ustanovenia uplynulo jedenásť rokov, preto je ťažké pochopiť, ako je možné, že na jeho vykonávanie sa podniklo tak málo krokov. To možno klásť za vinu Komisii, ktorá v minulosti často oslabila svoje pôvodné ustanovenia, takže sa už viac nebrali vážne. Ak aj tu skutočne dôjde k tomu, že sa dosiahne nedbanlivý kompromis, opäť to oslabí dôveryhodnosť EÚ. Pevne dúfam, že do 1. januára 2012 už na trhu nebudú nijaké poľnohospodárske podniky nezákonne využívajúce batériové klietky alebo že ich aspoň zasiahnu také trestné dane, že už viac nebudú využívať nijakú konkurenčnú výhodu. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne.(RO) Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 predložený Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), pretože mnoho výrobcov už začalo investovať v záujme modernizácie svojich chovných systémov alebo sa práve chystajú začať takéto investície realizovať. Tieto investície sa nedajú uskutočniť zo dňa na deň a bolo by nespravodlivé, keby bol spomínaným výrobcom uložený peňažný trest. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožní významnému počtu nielen rumunských výrobcov začať modernizačné práce v nadchádzajúcom období, aby nemuseli zastaviť svoju činnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) V smernici Rady 1999/74/ES sa stanovuje, že od 1. januára 2012 sa viac nebudú môcť využívať neprispôsobené klietky. Európski poľnohospodári si budú musieť vybrať, či svoje systémy zmenia na využívanie prispôsobených klietok – ktoré sú priestornejšie, aby zlepšili životné podmienky zvierat – alebo budú nosnice chovať vonku na pozemku alebo v organických systémoch. Podľa nedávnych prieskumov sa predpokladá, že 30 % európskych poľnohospodárskych podnikov ešte stále využíva neprispôsobené klietky. Zaznamenali sa skutočné ťažkosti s prispôsobovaním sa novým systémom pred termínom stanoveným v smernici. Platí to napríklad v Taliansku. Prostredníctvom zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo 22. februára 2010 Európska komisia vyjadrila, že pri uplatňovaní zákazu sa neposkytujú nijaké výnimky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh však znamená, že sa dosiahlo možné alternatívne riešenie pre tých výrobcov, ktorí začali nahrádzať svoje chovné systémy v prospech nových klietok. Preto som zaň hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne.(FR) Dobré životné podmienky zvierat vo všeobecnosti a nosníc konkrétne sú závažnou otázkou. Európska únia na dôkaz toho prijala na túto tému právne predpisy prostredníctvom smernice z roku 1999, ktorou sa zakazujú batériové klietky pre nosnice od 1. januára 2012, ale transpozícia tohto textu vyvolala v roku 2004 nezhody medzi Valónmi a Flámami. Je nevyhnutné, aby sme boli v tejto rozprave rozumní a našli riešenie, ktoré zohľadňuje dobré životné podmienky zvierat aj ohrozené hospodárske záujmy. Tí, ktorí tvrdia, že je potrebné dodržiavať predpisy Spoločenstva, že treba zabrániť nečestnej hospodárskej súťaži medzi chovateľmi a že 12-ročné prechodné obdobie je dostatočným časom na odpísanie investícií, majú pravdu.

Pravdu však majú aj odporcovia, ktorí požadujú trochu pružnosti v predpisoch najmä v tomto období úsporných opatrení a tvrdia, že prechod na systémy s prispôsobenými klietkami alebo neklietkové systémy bude stáť obrovské množstvo peňazí hydinárske odvetvie, ktoré nie je príjemcom priamej pomoci zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z toho dôvodu som podporila tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré odrážajú každodennú realitu všetkých európskych chovateľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Prijatím tohto uznesenia EP vyzýva Komisiu, aby zachovala požiadavku zákazu batériových klietok od 1. januára 2012 v zmysle smernice o dobrých životných podmienkach nosníc (1999/74/ES), a dôrazne sa stavia proti akýmkoľvek pokusom členských štátov o odklad tohto termínu; zdôrazňuje, že odklad zákazu alebo výnimky z neho by v zásade vážne poškodili životné podmienky nosníc, skreslili trh a znevýhodnili tých výrobcov, ktorí už investovali do bezklietkových systémov alebo systémov s prispôsobenými klietkami, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad značným počtom členských štátov a výrobcov vajec, ktorí nestíhajú splniť termín do roku 2012.

 
  
MPphoto
 
 

  Csanád Szegedi (NI), písomne.(HU) Jednoznačne podporujem myšlienku, že sa musí nájsť riešenie prípadov, keď výrobca už začal nahrádzať klietky, ale podľa všetkého tento proces nedokončí pred uplynutím dvanásťročného obdobia odkladu. Takýmto poľnohospodárom sa musí poskytnúť pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa im napriek ich skromným zdrojom podarilo čo najskôr zlepšiť svoje poľnohospodárstva. Z tohto dôvodu som hlasoval za predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne.(PL) Hlasoval som proti uzneseniu, hoci som v plnej miere za ochranu dobrých životných podmienok zvierat. Nemožno spochybňovať potrebu prispôsobenia sa s cieľom dodržať požiadavky smernice, ktorá zavádza zákaz bežných klietok, ale všetkým členským štátom by sme mali poskytnúť rovnaké množstvo času, aby ju vykonávali. Ťažkosti, ktorým čelí mnoho európskych výrobcov pri prispôsobovaní sa nariadeniam, ktoré majú nadobudnúť účinnosť k 1. januáru 2012, prinesú nedostatok konzumných vajec na trhu a výrazné zvýšenie cien týchto vajec, pokles konkurencieschopnosti odvetvia v porovnaní s vajcami dovezenými z tretích krajín, a čo je najpravdepodobnejšie, zastavenie výroby alebo jej značné zníženie. Pred konečným zavedením zákazu by sme mali posúdiť stav vykonávania smernice, keďže posúdenie tohto druhu by mohlo viesť k návrhom na prechodné riešenia pre postupné sťahovanie neprispôsobených klietok bez toho, aby boli znevýhodnení výrobcovia, ktorí už dosiahli súlad s nariadeniami.

 
  
 

(Rokovanie bolo prerušené o 13.00 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

 

8. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu
  

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

 

9. Oficiálne privítanie
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážené dámy, vážení páni, rád by som vás privítal na popoludňajšom rokovaní. Toto rokovanie pokračuje po prerušení a je posledným pred vianočnou prestávkou a Novým rokom. Chcem využiť túto príležitosť a privítať Výkonný výbor Ľudového zväzu pre starostlivosť o nemecké vojnové hroby (Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge) z Bádenska-Württemberska pod vedením jeho predsedu pána Nothelfera. Zväz so sídlom v Bádensku-Württembersku sa stará o hroby 90 000 obetí vojny a tyranie len v samotnom Bádensku-Württembersku. Ďakujeme vám za túto prácu a vítame vás v Európskom parlamente.

 

10. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)

10.1. Malajzia: používanie bitia
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Malajzii(1).

 
  
MPphoto
 

  Barbara Weiler, autorka.(DE) Vážený pán predsedajúci, členovia Komisie, dámy a páni, Malajzia je nádherná krajina so starobylými tradíciami a s kultúrnym bohatstvom. Ako členovia delegácie pre štáty Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sme sami často videli, ako rýchlo a pozoruhodne táto krajina rastie. Dosiahnutý rast hospodárskej sily Malajzie viedol k tomu, že krajina sa z hľadiska miery rastu dostala do prvej svetovej desiatky. Táto skutočnosť na nás urobila veľký dojem. Z tohto dôvodu chcem vyhlásiť v mene našej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ako aj v mene všetkých prítomných, ktorí sa podpísali pod uznesenie, že nedokážeme pochopiť, prečo Malajzia ešte stále používa tento prežitý spôsob trestu, ktorý pochádza z koloniálnej minulosti krajiny a nám v Európe pripadá takmer stredoveký.

Nie sme jediní, kto vyjadruje takúto kritiku: aj právnici v samotnej Malajzii sú proti tomuto postupu. Palicovanie porušuje všetky dohovory Organizácie Spojených národov o ľudských právach a my sa domnievame, že táto situácia sa musí rýchlo zmeniť.

Vítame chartu členských štátov združenia ASEAN, ktorá vo viacerých článkoch a v preambule zdôrazňuje, že medzi základné požiadavky tejto charty, ktorú ratifikovala aj Malajzia, patrí, citujem: „podpora a ochrana ľudských práv“.

Malajzia sa dlhodobo hlási k zásadám demokracie. To však zahŕňa aj právny štát so všeobecnými normami. Túto skutočnosť budeme pri návštevách Malajzie a ďalších členských štátov združenia ASEAN neustále opakovať a Európsky parlament ju zdôrazní týmto uznesením.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, palicovanie, teda bitie človeka palicou, je forma telesného trestu, ktorá sa v Malajzii často používa, a to je dôvod na znepokojenie, pretože tomuto druhu trestu sú vystavené desaťtisíce ľudí, prevažne prisťahovalcov, a zoznam priestupkov, ktoré môžu viesť k palicovaniu, sa rozširuje. Malajzia tým porušuje svoj záväzok vyplývajúci z rezolúcie č. 8/8 Rady OSN pre ľudské práva, v ktorej sa uvádza, že telesné tresty sa v podstate rovnajú mučeniu.

Právny proces vedúci k tejto forme trestu je často nedostatočný a prisťahovalci ani nevedia, aké obvinenia boli proti nim vznesené, alebo sa im upiera nárok na právneho zástupcu.

Vítame výzvu na zrušenie palicovania, ktorú vydala malajzijská advokátska komora zastupujúca 8 000 právnikov. Európsky parlament vyzýva malajzijské orgány, aby prijali moratórium na palicovanie a všetky ostatné formy telesných trestov a aby zároveň pripravovali ich zrušenie v zákonoch i praxi.

Komisia pre ľudské práva v Malajzii a Výbor pre právnu reformu v Malajzii by mali vláde predložiť vhodné odporúčania týkajúce sa zrušenia zákonov o telesných trestoch.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, autorka.(DE) Vážený pán predsedajúci, toto uznesenie odsudzuje používanie palicovania v Malajzii. Pojem palicovanie sa nemôže chápať ako zastaraný, neškodný nástroj vzdelávania, ale je to skôr hrozný, nedôstojný a ponižujúci trest, ktorý je podľa Dohovoru OSN proti mučeniu zakázaný. Každý, kto o tom pochybuje, by si mal pozrieť video, ktoré zobrazuje, ako sa tento trest v Malajzii vykonáva. Svojou brutalitou a hrôzou tieto zábery dokazujú, že nie sú ničím iným ako dokumentom o mučení. Malajzia používa tento strašný a ponižujúci postup na trestanie najmenej 66 priestupkov a každoročne je v malajzijských väzniciach palicovaných približne 1 000 ľudí. Toto brutálne zaobchádzanie sa navyše v uplynulých rokoch rozšírilo aj na prisťahovalcov vstupujúcich do krajiny bez dokladov a na užívateľov drog. Odhaduje sa, že postihnutá je skupina 350 000 až 900 000 ľudí. Preto naliehavo vyzývame malajzijskú vládu, aby okamžite upustila od tohto hrozného, nedôstojného a ponižujúceho postupu a v strednodobom výhľade zrušila príslušné zákony.

Malajzia je členom Rady OSN pre ľudské práva. Ako zdôraznila predchádzajúca rečníčka, tento orgán tiež stavia používanie telesných trestov na rovnakú úroveň s mučením. Z toho dôvodu by Malajzia mala zostať členom tohto orgánu, ale zároveň presadzovať zásady, ktoré rada zastáva.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, autor. – Vážený pán predsedajúci, Malajzia sa v uplynulých rokoch posunula bližšie k islamskej forme vládnutia. To vyvoláva určité znepokojenie, pretože Malajzia by ako demokratická ázijská krajina so strategickou polohou a rozvinutým hospodárstvom mohla byť pre EÚ významným spojencom.

Žiaľ, západná koncepcia ľudských práv je v Malajzii menej rozvinutá. Nie som si však istý, prečo sme sa tu zamerali na Malajziu. Malajzia je krajina s moslimskou väčšinou a takéto tresty sú bežné v mnohých krajinách, kde platí zákon šaría, a sú stanovené Koránom, ktorý predstavuje pre všetkých moslimov najvyššiu právnu autoritu.

Palicovanie je naozaj relatívne mierny trest v porovnaní s niektorými inými mimoriadne brutálnymi formami trestu, ktoré sa používajú v niektorých moslimských krajinách, vrátane amputácie, ukameňovania a sťatia. Na palicovanie sa môžeme pozerať aj v ázijskom kultúrnom kontexte: napríklad aj susedný sekulárny Singapur ukladá zločincom trest palicovania a indonézska provincia Aceh, ktorá dostáva od EÚ veľké množstvo pomoci, nedávno zaviedla palicovanie v rámci svojej politiky práva šaría.

V členských štátoch EÚ je tradičné vykonávanie telesných trestov právom zakázané a dúfajme, že Malajzia bude jedného dňa nasledovať náš osvietený príklad. Ale vôbec mi nie je jasné, či je palicovanie nezákonné podľa medzinárodného práva, ako sa to uvádza v uznesení.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt, autor.(DE) Vážený pán predsedajúci, keď niekoho milujete, niečo od neho očakávate. Rovnaké je to aj vo vzťahoch medzi štátmi. Štáty, s ktorými máme zvlášť blízke vzťahy, nepatria do rovnakej kategórie ako niektoré hrozné diktatúry na iných kontinentoch.

Malajzia je cenný blízky partner Európskej únie. Jej ústava je v niektorých ohľadoch príkladom pre európsku ústavu. Preto s takou vážnosťou sledujeme, čo sa v Malajzii deje.

Pán Tannock, palicovanie v Malajzii nezaviedol zákon šaría, ale je to pozostatok z britských koloniálnych čias. Rovnako ako už neexistuje britská koloniálna moc a Veľká Británia sa medzičasom zmenila, aj Malajzia sa musí zmeniť a pokúsiť sa zrušiť tento zastaraný a barbarský trest, ktorý porušuje medzinárodné právo a ľudské práva.

Toto chcem povedať veľmi jasne. Po desaťročia bola Malajzia krajinou, ktorú charakterizovala tolerancia medzi rozličnými etnickými skupinami a náboženskými spoločenstvami. Krajina by sa mala držať tejto cesty ako zvlášť blízky partner Európskej únie, čo, ako dúfame, povedie k zrušeniu tejto barbarskej formy trestu.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som položiť jednu otázku pánovi Posseltovi, ktorého si mimoriadne vážim.

Nie som odborník na medzinárodné právo, ale nevidím vôbec žiadny dôkaz toho, že medzinárodné právo zakazuje palicovanie. Je úplne jasné, že zakazuje vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a tak ďalej, ale palicovanie nie je podľa mňa medzinárodným právom zakázané. Dohovor proti mučeniu, ktorý Malajzia vlastne neratifikovala, konštatuje, že palicovanie by sa mohlo rovnať mučeniu, ale nie je to vždy nevyhnutne mučenie. Takže Bernd by mi azda mohol vysvetliť, prečo je palicovanie nezákonné – ako to opäť vyhlásil a ako sa to uvádza v uznesení – a v rozpore s medzinárodným právom. Myslím si, že ak sa nebudeme držať faktov, vrhneme na tento Parlament zlé svetlo.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Vážený pán Posselt, toto v skutočnosti nebola zo strany pána Tannocka otázka.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt, autor.(DE) Vážený pán predsedajúci, ja si tento posledný príspevok vysvetľujem ako otázku a v odpovedi by som chcel uviesť, že palicovanie určite predstavuje mučenie a že zákaz mučenia je súčasťou ľudských práv a medzinárodného práva bez ohľadu na to, či konkrétna krajina tieto zásady ratifikovala alebo neratifikovala.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat, autorka.(FR) Vážený pán predsedajúci, Malajzia je jedným zo štátov, pre ktoré sa spolupráca s Európskou úniou, hoci zatiaľ krátka a pomerne skromná, javí vcelku pozitívne. Samozrejme, platí to najmä z hospodárskeho hľadiska, ale aj spoločensky, vo vzťahu k vzdelávaniu, právam žien a najzraniteľnejším skupinám občanov.

Čo sa však týka demokracie a ľudských práv, situácia zďaleka nie je ideálna. Znepokojujúce náznaky pretrvávajú. Situácia, o ktorej dnes diskutujeme, je toho nešťastným príkladom.

Hoci Malajzia podpísala viacero medzinárodných dohovorov vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a Dohovoru OSN o právach dieťaťa (CRC), stále odmieta podpísať ďalšie dokumenty, a najmä Medzinárodný dohovor proti mučeniu. Malajzia je jednou z krajín, ktoré uplatňujú trest smrti. Dokonca je to povinný rozsudok v prípadoch obchodovania s drogami. Telesný trest je v Malajzii bežný a môžu ho udeliť komukoľvek: mužom, ženám – najmä tým, ktoré sú obvinené z nedovolených sexuálnych vzťahov –, a dokonca aj deťom, školákom, ktorí sa previnia závažnou neposlušnosťou. Pre ľudí odsúdených na takýto trest je horšie to, že pri jeho výkone pomáhajú lekári, ktorí, porušujúc lekársku etiku, zodpovedajú za oživovanie páchateľov, kým si tí nevytrpia zvyšok trestu. Ešte horšia je skutočnosť, že v uplynulých rokoch malajzijský parlament rozšíril zoznam trestných činov, ktoré sa môžu potrestať palicovaním. Dnes ich je vyše 60 vrátane nezákonného vstupu do krajiny. Navyše od roku 2002, keď tento trestný čin zaviedli, boli tomuto trestu, tomuto mučeniu vystavené tisíce utečencov.

Malajzijská vláda musí zastaviť tieto praktiky. Nemala by Európska únia v čase, keď sa zdá, že jej dialóg s Malajziou prináša ovocie, urobiť všetko pre to, aby presvedčila Malajziu, nech dosiahne v tejto oblasti pokrok?

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda, v mene poslaneckého klubu PPE.(RO) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcel odcitovať niektoré údaje zo štúdie, ktorú tento mesiac, v decembri 2010, vypracovala organizácia Amnesty International. Každý rok v Malajzii palicujú najmenej 10 000 odsúdených a najmenej 6 000 utečencov. Početné tresty palicovania sa vykonávajú vo väzenských zariadeniach a pán Tannock uviedol, že Malajzia, žiaľ, nie je jedinou krajinou, kde sa používajú anachronické tresty tohto typu: hovorí sa aj o Singapure.

V prípade Malajzie je však problematická skutočnosť, že trestu palicovania podlieha vyšší počet zločinov a priestupkov, presnejšie 66 v porovnaní s 30 v Singapure. Nehovoríme len o násilných alebo sexuálnych trestných činoch, ale aj o konzumácii drog, a najmä o porušovaní predpisov o prisťahovalectve. Na druhej strane súhlasím s postojom, ktorý zaujal môj kolega pán Posselt, že hovoríme o mučení, ktoré je podľa medzinárodného práva absolútne zakázané.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, uznesenie Parlamentu je aktuálne a dôležité. Každý rok sú v Malajzii vystavené palicovaniu tisíce ľudí. Palicovanie je nehumánna a ponižujúca forma trestu, ktorá by sa mala zrušiť na celom svete. Palicovanie je formou mučenia.

Podľa organizácie Amnesty International bola vlani v Malajzii, kde sa uplatňuje právo šaría, palicovaná moslimská žena. Príčinou tohto trestu bolo pitie piva. Organizácia Amnesty International informovala aj o palicovaní utečencov a prisťahovalcov pracujúcich v Malajzii.

Naliehavo žiadame vládu Malajzie, aby zrušila palicovanie ako formu trestu. Zároveň vyzývame malajzijskú vládu, aby ratifikovala protokol Dohovoru OSN proti mučeniu, ako aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR.(PL) Vážený pán predsedajúci, teší nás hospodársky rozvoj Malajzie a zlepšené životné podmienky malajzijského ľudu. Zároveň však s nedôverou prijímame správu organizácie Amnesty International, ktorá opisuje rozšírené používanie trestu palicovania v Malajzii. Je to skutočne krutý trest, ktorého použitie je často prehnané, pretože sa niekedy udeľuje za menej závažné a veľmi pochybné trestné činy. Podľa môjho názoru je zvlášť kruté vynášať tento trest pre nelegálnych prisťahovalcov alebo ľudí, ktorí sa na malajzijskom území ocitli bez platných dokladov vrátane politických utečencov z Mjanmarska.

Za bezohľadnou povahou tohto trestu sa však skrýva nevyslovená pravda o tradičných podmienkach a povahe trestu palicovania, ako sa vykonáva v Malajzii. Mnohé z priestupkov, ktoré vedú k trestu palicovania, sa týkajú porušovania islamského náboženského práva a zvykov vychádzajúcich z tohto práva. Príkladom toho je prípad Kartiky Sari Dewi Šukarnovej, ktorá bola v roku 2009 odsúdená na palicovanie za pitie piva v bare. Táto situácia si vyžaduje našu reakciu.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD.(SK) Islamské tradičné právo šaría uplatňované aj v mnohých umiernených moslimských krajinách pripúšťa telesné tresty za porušenie zákonov.

Známym prípadom z Malajzie bolo udelenie trestu šiestich úderov palicou modelke Kartike Sari Dewi Šukarnovej za to, že ju pristihli pri pití piva. Po zverejnení trestu, ktorý mal byť vykonaný ratanovou palicou v jednom ženskom väzení, však na základe rozhodnutia malajského sultána Ahmada Šáha, ktorý je dozorcom nad dodržiavaním pravidiel islamu v Malajzii, bol tento trest šiestich úderov palicou, udelený tridsaťdvaročnej matke dvoch detí, zmenený na trest odpracovania troch mesiacov vo verejnoprospešných prácach.

O niečo horšie však obišiel štyridsaťšesťročný Indonézan Nazarudín Kamaruddín, ktorý za rovnaký priestupok dostal trest šiestich rán palicou a jeden rok väzenia. „Cieľom verdiktu nie je potrestanie, ale ponaučenie“, vyjadril sa o rozsudku sudca Abdúl Rahmán Mohamed Yunos, ktorý odsúdil aj Kartiku Shukarnovú.

Rovnakú argumentáciu na obhajobu svojho rozhodnutia použil aj Wee Ka Siong, námestník ministra školstva, keď odôvodňoval telesné tresty detí v školách a doplnil, že vykonať trest umožní len riaditeľovi školy alebo niekomu, kto bude poverený, a že rodičia budú o treste informovaní a pri vykonaní trestu bude prítomný svedok.

No vážení, kolegyne, kolegovia, to, o čom hovoríme, to nie je exotika. To je reálny život v tzv. umiernenej moslimskej krajine. Preto ak môžme prostredníctvom diplomacie alebo iných ciest pomáhať ľuďom v takýchto krajinách zbaviť sa stredovekých trestov a manierov, neváhajme a pomáhajme!

 
  
MPphoto
 

  Bogusław Sonik (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, mali by sme absolútne odsúdiť používanie palicovania a všetkých foriem telesných trestov a neľudského zaobchádzania. Malajzia sa nemôže odvolávať na svoje vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých najmenej 66 zločinov vedie k trestu palicovania, aby odôvodnila svoje bezohľadné metódy, ktoré sa rovnajú mučeniu a ktoré sa podľa medzinárodného práva a dohovorov považujú za nezákonné. Aj správy organizácie Amnesty International o rastúcom počte utečencov a emigrantov, ktorí sú v Malajzii vystavení palicovaniu, sú alarmujúce.

Európska únia, ktorá má po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy k dispozícii účinnejšie metódy na zabezpečenie ochrany ľudských práv, by mala prejaviť väčšiu iniciatívu v boji proti brutálnemu zaobchádzaniu s ľuďmi na celom svete. Dodržiavanie ľudských práv by navyše malo byť základnou podmienkou, ktorú Európska únia stanoví na rozvoj ďalšej politickej spolupráce s Malajziou.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki (ECR). - (PL) Vážený pán predsedajúci, Malajzia je hospodárskym tigrom. Je to vysoko rozvinutá krajina, ktorá slúži ako model pre celý región juhovýchodnej Ázie. Tento tiger však čelí vážnemu problému, ktorým je používanie palicovania ako trestu. Iste, môžeme hovoriť o rešpektovaní kultúrnej identity a o skutočnosti, že Európania by mali byť mimoriadne citliví v súvislosti so zavádzaním svojich modelov na iných kontinentoch. V tomto prípade však skutočne hovoríme o ľudských právach, ktoré sú nedeliteľné a prekračujú hranice kontinentov, rás a náboženstiev. Podľa môjho názoru Európsky parlament nielen má, ale musí rozhodne brániť základné právo ľudskej dôstojnosti, a palicovanie určite túto dôstojnosť porušuje.

 
  
MPphoto
 

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predsedajúci, spôsobovanie fyzickej bolesti je proti ľudskej dôstojnosti. Palicovanie je vážnym porušovaním ľudských práv. Odporuje právu nebyť vystavený mučeniu, ale aj právu nebyť vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

V Malajzii je každý rok touto formou telesného trestu postihnutých vyše 10 000 ľudí. Podľa záznamov je bolesť taká veľká, že obete často strácajú vedomie. Správy ukazujú, že mnohí vykonávatelia tohto trestu sú ochotní prijímať úplatky, aby obete od tohto utrpenia ušetrili. Preto tu máme okrem veľkého porušovania ľudských práv aj vládnych úradníkov, ktorí páchajú zločin zneužívania ľudského utrpenia.

Vyzývam Komisiu a Radu, ako aj malajzijskú vládu, aby okamžite pripravili moratórium na vykonávanie palicovania a jeho následné vypustenie z právnych predpisov. Bitie a bičovanie ľudí v mene vlády sa musí skončiť.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE). - (RO) Vážený pán predsedajúci, považujem za poľutovaniahodné, že používanie palicovania v Malajzii dosiahlo také obrovské rozmery a naďalej sa rozširuje. Malajzijská vláda tento postup namiesto obmedzovania podporuje.

Orgány sa odvolávajú na nepodložený argument, podľa ktorého je palicovanie zákonné a má výrazný účinok v tom, že znižuje trestnú činnosť. Väzenskí dozorcovia navyše dostávajú za palicovanie väzňov finančné odmeny. Odhady potvrdzujú, že situácia je znepokojujúca: obeťami tohto postupu sa každoročne stáva vyše 6 000 utečencov a 10 000 odsúdených. Považujem za veľmi dôležité, aby obete spoza hraníc Malajzie mali právo na spravodlivý súdny proces. V súčasnosti sú im odopierané základné služby, ako napríklad tlmočenie alebo právne zastupovanie.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D). - (FI) Vážený pán predsedajúci, palicovanie na základe nariadenia súdu, pri ktorom je trestaná osoba priviazaná ku kovovej konštrukcii a na chrbát a zadok dostáva údery palicou, je neetické a porušuje ľudskú dôstojnosť. V Malajzii tieto praktiky nadobudli rozmery epidémie.

Štát, ktorý považuje telesné tresty za účinný spôsob prevencie kriminality, sa neriadi zásadami právneho štátu. EÚ by takejto krajine nemala poskytovať ďalšie obchodné výhody. Takéto kruté a neľudské formy trestov by sa mali zrušiť, nech sa vyskytujú v ktorejkoľvek krajine.

Parlament týmto uznesením celkom správne naliehavo žiada malajzijské orgány, aby okamžite zrušili telesné tresty a mučenie, a to v právnom systéme, ako aj v praxi.

 
  
MPphoto
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D). - (PL) Vážený pán predsedajúci, palicovanie sa v Malajzii vykonáva od 19. storočia, keď túto oblasť kolonizovala Veľká Británia. Malajzijská vláda nedávno ešte rozšírila zoznam trestných činov, ktoré sa môžu trestať palicovaním, a tento trest sa ukladá až za 66 rozličných priestupkov. Väzňov odsúdených na palicovanie držia vo väzení bez toho, aby väzni vedeli, kedy bude ich trest vykonaný. Organizácia Amnesty International odhaduje, že každoročne vynesú okolo 10 000 rozsudkov palicovania a že 60 % odsúdených ľudí sú nelegálni prisťahovalci, ktorí svojmu trestu v dôsledku jazykovej bariéry ani nerozumejú. Orgány tejto krajiny však nevidia žiadnu potrebu meniť právne predpisy, keďže palicovanie považujú za účinný spôsob boja proti kriminalite.

Európska únia osem rokov úzko spolupracuje s Malajziou. Vo finančnom výhľade na roky 2007 až 2013 bolo na rozvoj malajzijského hospodárstva vyčlenených 17 miliónov EUR. Je preto opodstatnené vyzývať nášho partnera, aby ratifikoval Dohovor OSN proti mučeniu, a jednoznačným spôsobom odsúdiť používanie palicovania, ktoré je nezlučiteľné s pozíciou Rady OSN pre ľudské práva.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D). - (RO) Vážený pán predsedajúci, vyše 10 000 občanov každoročne bičujú alebo palicujú v Malajzii, kde právne predpisy oficiálne stanovujú tento trest za 66 rôznych porušení zákona. Zoznam týchto trestných činov sa v uplynulých rokoch rozšíril, čo naznačuje znepokojivú tendenciu. Obeťami sú miestni aj zahraniční občania, pričom cudzinci sú vystavení mnohým vážnym prípadom zneužívania, od nedostatku potrebných informácií alebo neprítomnosti tlmočníka až po porušovanie profesionálnej etiky zo strany lekárov a odopieranie právnej pomoci.

Aj ja naliehavo žiadam európske inštitúcie, aby zintenzívnili svoje úsilie o zrušenie tohto trestu, ktorý sa podľa medzinárodného práva rovná mučeniu, a aby vyvinuli tlak na dodržiavanie práva na objektívny a nestranný súdny proces v Malajzii a na ukončenie zlého zaobchádzania s migrantmi a uchádzačmi o azyl.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia odsudzuje používanie telesných trestov. Sú v rozpore s medzinárodnými zásadami ľudských práv a normami stanovenými Organizáciou Spojených národov. Tieto zásady sa odrážajú aj v usmerneniach Európskej únie pre politiku EÚ voči tretím krajinám v súvislosti s mučením a ďalšími formami krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

Nedávna správa organizácie Amnesty International o používaní palicovania v Malajzii je znepokojujúca. Komisia by však chcela navrhnúť rozšírenie uznesenia tak, aby sa týkalo všetkých krajín, v ktorých sa súdom nariadené palicovanie, žiaľ, stále vyskytuje.

Európska únia spoločne s Organizáciou Spojených národov pri rokovaniach s Malajziou celkom pravidelne nastoľuje otázku palicovania. Robili to aj niektoré členské štáty v súvislosti s ratifikáciou Dohovoru OSN proti mučeniu a počas všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2009.

Iba minulý týždeň na seminári Organizácie Spojených národov pri príležitosti Dňa ľudských práv sa na Malajziu naliehalo, aby ratifikovala viaceré dohovory OSN, najmä Dohovor OSN proti mučeniu. Začiatkom roka 2010 otvoril rovnakú otázku vedúci predstaviteľ misie EÚ priamo s ministrom zahraničných vecí.

Je to problém, ktorému venujeme veľkú pozornosť. Európska únia a Malajzia čoskoro začnú rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá bude obsahovať ustanovenia o ľudských právach. Keď táto dohoda nadobudne platnosť, bude poskytovať dobrú formálnu základňu na intenzívnejší a pravidelný dialóg s Malajziou o ľudských právach. Medzitým budeme naďalej upozorňovať na tento problém na rokovaniach s malajzijskými orgánmi.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.


10.2. Uganda: Bahatiho návrh zákona a diskriminácia lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Ugande: Bahatiho zákon a diskriminácia obyvateľov, ktorí patria medzi lesbičky, gejov, bisexuálov a transrodové osoby(1).

 
  
MPphoto
 

  Véronique De Keyser, autorka.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, presne pred rokom sme v tomto Parlamente prijali uznesenie týkajúce sa gejov a lesbičiek a Bahatiho zákona v Ugande.

Prečo sa po roku vraciame s takmer identickým uznesením?

Pretože problém ani zďaleka nie je vyriešený. Po prvé, evanjelizačné hnutie Rodina, ktoré stálo za týmto Bahatiho zákonom, sa nevzdalo a vidíme, že tento zákon sa v Ugande stále znovu objavuje.

Druhým dôvodom je skutočnosť, že v októbri a novembri začali ugandské noviny Rolling Stone hanobiacu kampaň a zverejnili zoznam ugandských homosexuálov, ktorých okamžite začali vyhľadávať a útočiť na nich a ktorí sa aj dnes stále skrývajú ako štvanci. Ugandský ústavný súd zastavil vydávanie týchto novín, ale je zrejmé, že situácia sa zhoršila. Je to poľovačka na ľudí.

Po tretie, iba 13 afrických krajín uznáva práva homosexuálov. V ostatných krajinách platia veľmi odlišné zákony, ale v niektorých z nich – v Sudáne, severnej Nigérii, Mauritánii – stále trestajú homosexuálov smrťou.

A celkom nedávno, a tým skončím, vydala skupina afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) vyhlásenie – myslím si, že trochu jednostranné –, podľa ktorého sú si vedomé, že tento problém s homosexuálmi nás mierne znepokojil, ale že tieto aspekty sú súčasťou ich kultúry. Nie, sú to ľudské práva, sú to univerzálne hodnoty, a my skutočne chceme, aby Komisia a celá Európska únia tieto univerzálne hodnoty dôrazne obhajovali.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, autor. – Vážený pán predsedajúci, spoločnosti v Afrike sú vo všeobecnosti spoločensky konzervatívne. Žiaľ, homosexualita je v mnohých afrických krajinách nezákonná. Mnohí ľudia v Afrike majú pocit, že ich pokusy o podporu homosexuality ohrozujú, najmä ak tieto pokusy vedú mimovládne organizácie a organizácie so sídlom na Západe. V niektorých častiach Afriky je rozšírená predstava, že liberálne demokracie sa pokúšajú presadiť svoje tolerantnejšie hodnoty v spoločnostiach s veľmi odlišnými a starobylými tradíciami.

Ale nech je, ako chce, to neospravedlňuje ani neodôvodňuje nekontrolovateľnú homofóbiu, ktorá je v niektorých častiach Afriky veľmi rozšírená. Túto homofóbiu, žiaľ, často podnecujú vlády a ich mediálne hlásne trúby. Uganda je už zase v správach v dôsledku extrémizmu a hystérie niektorých svojich zákonodarcov. Tí podporujú zákon, ktorý by pre homosexuálov zaviedol trest smrti alebo doživotné väzenie v závislosti od povahy ich takzvaného zločinu. Ja odmietam, rovnako ako Európski konzervatívci a reformisti, tento drakonický zákon, ktorý by bol surovým porušením práv jednotlivca, a vyzývam prezidenta Museveniho, aby ho vetoval. Uganda je krajina, kde väčšina ľudí žije z jedného dolára denne. Tamojší zákonodarcovia si určite dokážu nájsť lepšie spôsoby, ako slúžiť záujmom ugandskej spoločnosti, než vystavovať gejov trestnému stíhaniu.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, takzvaný zákon proti homosexualite, predložený ugandskému parlamentu, umožňuje trestanie homosexuálnych stykov väzením na sedem rokov až doživotie, alebo dokonca trestom smrti. Európsky parlament rozhodne odsudzuje tento zákon, a tým nevnucujeme európske hodnoty iným štátom, ako to niektorí tvrdili v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a zodpovednosti za ochranu občanov, ktorí sú vystavení útokom na základe svojej sexuálnej orientácie.

Skutočnú hrozbu a atmosféru strachu posilnili októbrové a novembrové vydania miestnych novín Rolling Stone, ktoré uviedli zoznamy mien a osobných údajov ľudí označených za homosexuálov, pričom nabádali čitateľov, aby týmto ľuďom ubližovali alebo ich vešali. Viacerí ľudia boli následne napadnutí.

V skutočnosti je homosexualita zákonná iba v 13 afrických krajinách a v ďalších 38 je trestným činom. V Mauritánii, Sudáne a severnej Nigérii sa môže trestať smrťou.

Ugandské orgány sú v súlade s dohodou z Cotonou povinné dodržiavať medzinárodné a ľudské práva a Komisia, Rada Európskej únie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by tiež mali naplno využívať súbor nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv všetkých lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb.

 
  
MPphoto
 

  Raül Romeva i Rueda, autor. – Vážený pán predsedajúci, zákon proti homosexualite, ktorý v ugandskom parlamente predložil David Bahati a ktorý umožňuje trestanie homosexuálnych stykov väzením na sedem rokov až doživotie, ako aj trestom smrti, je jednoducho neprijateľný.

Nezabúdajme, že v Afrike je homosexualita zákonná iba v 13 krajinách a v 38 je trestným činom, pričom v Mauritánii, Sudáne a severnej Nigérii sa homosexualita trestá smrťou.

Preto musíme znovu pripomenúť skutočnosť, že sexuálna orientácia je otázka, ktorá je súčasťou individuálneho práva na súkromie. To je zaručené medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, podľa ktorého by sa mala ochraňovať rovnosť a nediskriminácia a zároveň zaručiť sloboda prejavu. Preto musíme opätovne odsúdiť každý pokus o vyvolávanie nenávisti a podporovanie násilia voči ktorejkoľvek menšinovej skupine, a to aj na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie. Musíme ugandským orgánom pripomenúť ich záväzky podľa medzinárodného práva a dohody z Cotonou.

Preto tiež žiadam Komisiu a Radu, ako aj Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby v kontaktoch s Ugandou naplno využívali súbor nástrojov na podporu a ochranu všetkých ľudských práv lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek, autor.(PL) Vážený pán predsedajúci, prebiehajúce pokusy o diskrimináciu ugandských občanov na základe ich sexuálnej orientácie sú vážnou záležitosťou. Uganda má v tejto otázke podporu mnohých afrických krajín, ktoré nechcú, aby medzinárodné spoločenstvo alebo Európska únia na ne vyvíjali nátlak s cieľom dekriminalizovať homosexualitu.

Základom konfliktu je skutočnosť, že my považujeme zrušenie diskriminácie v tejto oblasti za všeobecné ľudské právo, ako to už povedala pani De Keyserová. Väčšina afrických krajín to takto nevidí, a preto je dialóg taký zložitý. My hovoríme, že nemôžeme v týchto záležitostiach mlčať, a oni hovoria, že zasahujeme do vecí, ktoré sa nás netýkajú.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k ugandským právnym predpisom skutočne predstavujú radikálnu zmenu. Zavádzajú možnosť uloženia trestu smrti za opakované porušovanie už platných zákazov alebo za homosexualitu s priťažujúcimi okolnosťami, hoci v skutočnosti nie je jasné, čo sa tým myslí. Nesúhlasíme s týmito návrhmi a dúfame, že neprejdú.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat, autorka.(FR) Vážený pán predsedajúci, Uganda je jedným z afrických štátov, kde je homosexualita stále vážne potláčaná. V tejto oblasti má Uganda jednu z najhorších povestí, odkedy pod vedením amerických fundamentalistických kazateľov, ktorých blízkym spoločníkom je ugandská hlava štátu, začala ozajstnú krížovú výpravu proti homosexuálom. Nevieme spočítať množstvo ľudí, ktorí sú vystavení prenasledovaniu a týraniu len pre svoju sexualitu.

Moslimovia a kresťania sa spojili – prvý raz v tejto krajine –, aby odsúdili túto ohavnosť. Christopherovi Senyonjovi, sedemdesiatročnému anglikánskemu biskupovi, zakázali jeho nadriadení vykonávať obrady za to, že sa ako jeden z mála postavil na stranu homosexuálov.

Spomínaný zákon sa skutočne môže kedykoľvek znovu objaviť. Zachádza až tak ďaleko, že sa podľa neho odsudzujú na trest smrti homosexuáli podozriví z toho, že sú HIV pozitívni alebo že majú vzťahy s maloletými. Zákon požaduje oznámenie týchto prípadov.

Miestne noviny Rolling Stone, ktoré nemajú nič spoločné s časopisom rovnakého názvu, skutočne uverejnili zoznamy s menami a adresami vedúcich predstaviteľov komunity gejov pod odporným titulkom Obeste ich! Vydávanie tohto plátku bolo dočasne zakázané, ale ako už odznelo, krivdy, ktoré sa napáchali, sa už nedajú odstrániť.

V Afrike sa na homosexualitu veľmi často pozerá ako na zlo zo Západu, ktoré spôsobuje, že Afrika stráca hodnoty svojich predkov. Mimovládne organizácie tvrdia, že 500 000 z 32 miliónov obyvateľov Ugandy sú gejovia. Mnohí z nich žiadajú o azyl v európskych krajinách. Mohli by sme sa prinajmenšom vynasnažiť, aby sa týmto žiadostiam a, samozrejme, aj všetkým mužom a ženám, ktorí sú obeťami útlaku a týrania, venovala zvláštna pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Monica Luisa Macovei, v mene poslaneckého klubu PPE. – Vážený pán predsedajúci, som znepokojená využívaním trestného práva proti dobrovoľným vzťahom osôb rovnakého pohlavia, ktoré existujú v súkromí. Toto je už súčasťou ugandských právnych predpisov a trestom môže byť doživotné väzenie. Bahatiho zákon by však situáciu ešte zhoršil. Uplatniť by sa mohol aj trest smrti, pričom združovanie a diskusia o záležitostiach lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb by boli prakticky zakázané.

Nový zákon zosilní atmosféru strachu a nepriateľstva v krajine, kde sú už teraz lesbičky, gejovia, bisexuáli a transrodové osoby vystavené prenasledovaniu. Od ľudí sa bude vyžadovať, aby o sebe navzájom hlásili súkromné záležitosti. Životy týchto ľudí budú v ohrození. Ak sa takýto zákon prijme, ľudská dôstojnosť nebude v Ugande nič znamenať. Nesmieme to pripustiť.

 
  
MPphoto
 

  Michael Cashman, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, v tomto roku sa toho, samozrejme, veľa zmenilo. Tento Parlament 23. novembra opätovne zdôraznil, že zásada všeobecnej platnosti ľudských práv a nediskriminácie je základom pre posilňovanie nášho partnerstva so Spoločným parlamentným zhromaždením. Tento Parlament tiež vyzval na posilnenie zásady doložiek o neodňateľných ľudských právach a sankcií v prípade nerešpektovania týchto doložiek týkajúcich sa okrem iného diskriminácie a tak ďalej na základe sexuálnej orientácie.

Skutočnosť je, že tieto krajiny si zvolili spoluprácu s nami. Rozhodli sa pre partnerstvo s nami. Máme Spoločné parlamentné zhromaždenie so skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov, máme dohodu z Cotonou. Preto ich žiadame, aby sa spolu s nami zaviazali, že budú dodržiavať spoločné, všeobecné zásady. O tých sa nediskutuje. Ak s nami nechcú spolupracovať na tomto základe, vyzývam Komisiu a Radu, aby prijali potrebné sankcie na podporu toho, že máme zásady, na ktorých budeme trvať. Rovnako v súvislosti s budúcnosťou strategického partnerstva EÚ a Afriky naliehavo vyzývame, aby sa všetky aktivity v rámci rozličných partnerstiev realizovali bez diskriminácie na akomkoľvek základe vrátane sexuálnej orientácie.

Obhajovanie práv iných ľudí nie je kolonializmus. Ľudské práva sú všeobecné a nedeliteľné. Stáť a nečinne sa prizerať útokom na základné ľudské práva je spoluúčasť na tejto činnosti. V Afrike nemôžete podporovať homosexualitu. Každý, kto by sa v Afrike postavil a povedal: „Odo dneška som homosexuál“, by bol šialenec. Jeho život by bol ohrozený a jeho rodina by ho musela udať polícii. Predstavte si, že vy ste tým človekom, a podniknite kroky potrebné na obranu týchto práv.

 
  
MPphoto
 

  Alexandra Thein, v mene skupiny ALDE.(DE) Vážený pán predsedajúci, Dohovor Organizácie Spojených národov o ľudských právach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Charta základných práv Európskej únie zakazujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Európska únia nemá len záväzky vo vzťahu k ľudským právam na svojom území, ale má aj medzinárodnú povinnosť trvať na dodržiavaní týchto práv a kritizovať ich porušovanie na rokovaniach s tretími krajinami, najmä ak poskytujeme finančnú pomoc prostredníctvom Európskeho rozvojového fondu tretím krajinám ako Uganda, ktoré s nami uzavreli dohody o partnerstve.

Takže my skutočne máme právo vyjadrovať sa, keď tretie krajiny neplnia požiadavky v oblasti ľudských práv, ktoré sú stanovené v takýchto dohodách o partnerstve. Uganda teda musí dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, pretože je účastníkom dohody z Cotonou, ktorá stanovuje našu organizovanú rozvojovú pomoc skupine afrických, karibských a tichomorských krajín.

Iba pred rokom sme vyzývali Ugandu, aby nepokračovala vo svojich plánoch na zavedenie zákona kriminalizujúceho homosexuálov. O rok nato sa situácia zhoršila. Stále existuje hrozba dlhoročných trestov väzenia alebo dokonca trestu smrti. V máji tohto roku som spolu s ďalšími ľuďmi demonštrovala pred ugandským veľvyslanectvom. Nemalo to žiaden účinok. Chceme znovu zdôrazniť, že EÚ je všeobecne proti trestu smrti a proti homofóbnym právnym predpisom tohto druhu.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR.(PL) Vážený pán predsedajúci, toto je zaujímavá a dôležitá rozprava. Rád by som vás upozornil na dva problémy. Po prvé, skutočnosť je taká, že Uganda nie je ostrovom diskriminácie v mori úcty voči ľudským právam. Tri štvrtiny afrických krajín majú v tejto oblasti mimoriadne tvrdé predpisy, ktoré sa rovnajú diskriminácii. Nepochybne to nie je ani tak problém Ugandy ako širší problém zahŕňajúci celý kontinent a africkú kultúru. Druhá otázka znie takto: bez diskusie platí, že Uganda nie je práve vedúcou silou v oblasti rešpektovania ľudských práv v Afrike. Poznáme mnoho prípadov porušovania ľudských práv, čo znamená, že táto záležitosť je časťou väčšieho problému a my o ňom, samozrejme, musíme otvorene hovoriť.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Vážený pán predsedajúci, naše uznesenie sa zameriava na mimoriadne vážne prípady porušovania ľudských práv a trestanie homosexuality ako trestného činu je, nanešťastie, v Afrike bežné. Svedčia o tom právne predpisy 38 štátov, pričom iba 13 afrických štátov považuje homosexualitu za zákonnú.

V tejto súvislosti zákon, ktorého cieľom je zaviesť v Ugande určité sankcie – od trestov odňatia slobody po trest smrti –, predstavuje závažný útok proti ľudským právam vrátane práva na súkromie. Uverejnenie čiernej listiny 100 osôb obvinených z homosexuality v miestnych novinách a nabádanie čitateľov, aby ich obesili, je príkladom konkrétnej hrozby pre spoločenstvo ľudí, ktorých vinia za ich sexuálnu orientáciu.

Ako sa uvádza v uznesení, cieľom nášho opatrenia nie je, ako nás často obviňujú, vnucovanie špecifických európskych hodnôt, ale ochrana ľudských práv, čo je jedným z hlavných cieľov Európskej únie. Domnievam sa, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť a ďalšie európske inštitúcie musia v tomto zmysle zaviesť tvrdšie sankcie, aby zabezpečili dodržiavanie medzinárodných dohôd, ktoré podpísala aj Uganda.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, o Ugande a homosexualite sme v tomto Parlamente diskutovali aj pred niekoľkými mesiacmi. Odvtedy sa nič významné neudialo. Isteže, niekedy sa hovorí, že „žiadna správa, dobrá správa“. V tomto prípade to však nie je pravda, pretože aj keď návrh Davida Bahatiho nebol schválený, nebol ani stiahnutý. Ostáva zablokovaný v Komisii pre právne veci a otázky Parlamentu ani všetok vynaložený medzinárodný tlak napokon neviedli k tomuto výsledku, teda k stiahnutiu návrhu.

Skutočne hrozivá, a niektorí kolegovia poslanci o tom už obšírne hovorili, je kampaň proti gejom, ktorá v tejto krajine prebieha. Zjavne sa naďalej spoliehame na racionalitu orgánov a prípadne na víťazstvo zásady „Nie diskriminácii“.

 
  
MPphoto
 

  Joe Higgins (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, nenávistná kampaň proti gejom a lesbičkám v Ugande je skutočne desivá. Niektoré náboženské skupiny a časť médií rozpútavajú zvrátenú a spiatočnícku kampaň, ktorá zahŕňa aj hrozby zabíjania gejov. To znamená, že mnohé lesbičky, gejovia, bisexuáli a transrodové osoby v Ugande teraz žijú v obrovskej neistote a strachu. Je odsúdeniahodné, že túto situáciu využívajú aj niektorí politici a podnecujú nenávisť, keď navrhujú dokonca popravy ľudí, ktorí sú gejmi.

Vzdávam poctu odvahe členov spoločenstva gejov v Ugande, ktorí každodenne statočne bojujú proti tomuto nebezpečenstvu, ktoré ohrozuje ich identitu aj samotné životy. Homofóbna kampaň sa vedie pomocou ohovárania, lží a prekrúcania faktov o gejoch a o tom, čo znamená byť gejom. Ugandská vláda musí dostať to najdôraznejšie posolstvo vrátane prehodnotenia pomoci, aj keď, samozrejme, nechceme uškodiť obyčajným Uganďanom.

Mali by sme podporiť aktívnu solidaritu s organizáciami v Ugande, ktoré bojujú za práva gejov, pomáhať im v tomto mimoriadne dôležitom zápase o spravodlivosť a ľudské práva a o základné právo byť sám sebou.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, návrh zákona proti homosexualite, ktorý bol predložený v ugandskom parlamente, vyvoláva vážne otázky v oblasti ľudských práv. Ochrana ľudských práv lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb je pre EÚ prioritou. Plne sa stotožňujem so znepokojením Európskeho parlamentu nad situáciou v Ugande, ale aj v ďalších krajinách, kde boli prijaté trestné a diskriminačné právne predpisy proti lesbičkám, gejom, bisexuálom a transrodovým osobám alebo sa o nich uvažuje.

Komisia sa domnieva, že kriminalizovanie homosexuality, s ktorou počíta návrh zákona, odporuje záväzkom v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o ľudských právach, ktorého účastníkom je aj Uganda a ktorým sa preto musí riadiť.

Tento návrh zákona odporuje aj Deklarácii Organizácie Spojených národov o sexuálnej orientácii a rodovej identite. Predsedníctvo EÚ a vedúci misie EÚ v Ugande upozornili ugandskú vládu na túto záležitosť pri niekoľkých príležitostiach, počas stretnutí s prezidentom, premiérom, ministrom zahraničných vecí a ministrom spravodlivosti, v rámci formálneho politického dialógu a tiež pri stretnutiach s Ugandskou komisiou pre ľudské práva.

Uverejnenie zoznamu ľudí v novinách Rolling Stone 2. októbra 2010, ktorí boli označení za gejov, s fotografiami, menami a adresami a tiež s titulkom „Obeste ich“ bolo poburujúcim činom, ktorý ohrozil životy týchto ľudí, a my ho absolútne odsudzujeme.

Delegácia Európskej únie pokračuje v pozornom sledovaní situácie spoločne s misiami členských štátov zastúpených v Ugande, ako aj s partnerskými krajinami ako Nórsko a Spojené štáty a s Úradom vysokého komisára pre ľudské práva.

Otázkou sa zaoberala aj technická pracovná skupina pre ľudské práva, čo je fórum pre rozvojových partnerov v Ugande na diskusiu, monitorovanie, koordinovanie a podnikanie konkrétnych krokov v prípadoch súvisiacich s ľudskými právami. Komisia má v úmysle naďalej pri každej príležitosti vyjadrovať znepokojenie v súvislosti s návrhom zákona proti homosexualite a ďalšími aktmi prenasledovania lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb v Ugande.

Komisia bude aj naďalej podporovať miestne organizácie pre ľudské práva v ich úsilí o zmenu prístupu v krajine a zlepšenie právnej situácie lesbičiek, gejov, bisexuálov a transrodových osôb.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení nasledujúcej rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.


10.3. Eritrejskí utečenci zadržiavaní ako rukojemníci na Sinaji
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Nasledujúcim bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesení k otázke eritrejských utečencov zadržiavaných ako rukojemníkov na Sinaji(1).

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, približne 250 eritrejských migrantov údajne zadržiavajú ako rukojemníkov v Sinajskej púšti, a kým títo ľudia čakajú na výkupné, ktoré treba zaplatiť obchodníkom s ľuďmi za ich prepustenie, prichádzajú správy o neľudskom zaobchádzaní a znásilňovaní.

Nedávne udalosti sú súčasťou činnosti siete pašujúcej migrantov zo subsaharskej oblasti cez Egypt do Izraela, ktorá pôsobí na Sinaji od roku 2007. Vysoký komisár OSN pre utečencov by mal zintenzívniť diplomatické postupy voči egyptským orgánom, aby sa zlikvidovali siete obchodníkov s ľuďmi a zabránilo sa pašovaniu ľudí.

Egypt by mal zároveň zlepšiť zaobchádzanie s utečencami podľa medzinárodných noriem. To znamená, že pri oprávnenej ochrane hraníc by nemal používať voči prisťahovalcom alebo utečencom nadmernú, alebo dokonca smrtiacu silu. Túto radu by sme občas mali dať aj sami sebe v EÚ.

 
  
MPphoto
 

  David-Maria Sassoli, autor.(IT) Vážený pán predsedajúci, situácia je veľmi vážna. Myslíme si, že tejto záležitosti – ktorú sledujú aj európske médiá – by sa mali venovať Európska únia a Parlament, a naliehavo vyzývame aj Komisiu, aby sa ňou zaoberala, keďže ide o stav skutočnej humanitárnej núdze.

V tomto prípade musia členské štáty urobiť všetko pre to, aby sa pokúsili pomôcť týmto utečencom v odchode z danej oblasti, a domnievame sa, že by ich mohli prijať európske štáty. Vyzývame Komisiu, aby urobila všetko, čo sa dá, pre realizáciu tejto akcie vrátane použitia finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, autor. – Vážený pán predsedajúci, Európski konzervatívci a reformisti odsudzujú otrasné zaobchádzanie, ktorému sú vystavené tieto nevinné, prevažne eritrejské obete a ktoré sa rovná modernej forme otroctva zavedeného obchodníkmi s ľuďmi. Vítame tiež úsilie egyptskej vlády o vyšetrenie obvinení a zabezpečenie prepustenia utečencov, ale v prvom rade by sme sa mali zamerať aj na otázku, prečo títo nešťastní ľudia utekajú.

Odpoveď znie, že preto, lebo režim eritrejského prezidenta Afewerkiho je jedným z najrepresívnejších na tejto planéte. Každý, kto má možnosť ujsť pred jeho diktatúrou, to robí, a niektorí si dokážu vybudovať lepší život niekde inde. Tí, ktorí nemôžu opustiť Eritreu, buď podliehajú odvodu do armády na neurčitú dobu, alebo musia prežívať na periférii hospodárstva zničeného rokmi zbytočnej vojny so susednou Etiópiou, rozšírenou korupciou a zlým riadením hospodárstva. V Eritrei sa nikdy nekonali parlamentné voľby.

Nedávne odhalenia internetovej stránky WikiLeaks ukazujú, že americkí diplomati opisovali prezidenta Afewerkiho ako krutého a vzdorovitého vodcu. Hovorím to verejne bez výčitiek svedomia. Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, pre zosadenie tohto hrozného afrického tyrana, mali by sme ukončiť všetku pomoc EÚ jeho režimu a mali by sme zrušiť výhody, ktoré jeho krajine vyplývajú z dohody z Cotonou.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda, autor.(RO) Vážený pán predsedajúci, každoročne sa tisíce ľudí, ktorých ženie zložitá situácia v Africkom rohu, pokúšajú prekročiť hranicu medzi Egyptom a Izraelom. Nanešťastie, mnohí z týchto ľudí končia v rukách beduínskych obchodníkov s ľuďmi. Hovoríme o zločineckých sieťach, ktoré nemajú vôbec žiadny zmysel pre ľudskú dôstojnosť, keďže životy týchto ľudí sa stávajú prostriedkom na vyjednávanie. Podľa informácií aktivistov mimovládnych organizácií, usilujúcich sa o ochranu týchto emigrantov, obchodníci požadujú obrovské sumy, ktoré dosahujú až 8 000 USD za prepustenie každej osoby.

Určite nemôžeme ostať ľahostajní k utrpeniu týchto ľudí, ktorí sú vystavení mimoriadne krutému zaobchádzaniu. Okrem toho by som vás chcel upozorniť na zraniteľnú pozíciu žien, ktoré sú opakovane znásilňované. Zároveň sa domnievam, že v tomto prípade by sme mali zaujať konštruktívny postoj. To znamená, že by sme mali oceniť úsilie, ktoré vynakladajú egyptské orgány na oslobodenie týchto ľudí, a najmä podporovať túto krajinu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Preto potrebujeme nielen tvrdé slová, ale aj spoluprácu a konkrétne opatrenia v tejto mimoriadne zložitej záležitosti, s ktorou si žiadny štát sám neporadí.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares, autor.(PT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako už opísali viacerí kolegovia poslanci, situácia eritrejských utečencov v Sinajskej púšti je v súčasnosti veľmi vážna. Prirodzene, musíme sa vážne zaoberať obchodníkmi s ľuďmi, ktorí teraz držia týchto utečencov ako rukojemníkov a požadujú za nich mimoriadne vysoké výkupné. Zároveň však musíme chrániť aj obete, pretože sa jednoducho nemôžeme chcieť tvrdo porátať s obchodníkmi a potom úplne zabudnúť na obete. Musíme tiež poznať dôvody, ktoré ich viedli k tomu, že sa ocitli v Sinajskej púšti: ich migračná trasa kedysi viedla cez Líbyu, ale dohody medzi Talianskom a Líbyou a medzi EÚ a Líbyou, ktoré tu Komisia toľkokrát vykresľovala ako dobrú správu, znamenajú, že ľudia prichádzajúci z miesta, ktoré celkom oprávnene volajú „obrovský koncentračný tábor“ a „africká Severná Kórea“, nemajú kam utiecť.

Preto je potrebné prijať opatrenia, a to nielen v Egypte, ktorý zjavne robí oveľa menej, ako by mal, ale aj v samotnej Európskej únii. Na začiatok vyzývam Európsku komisiu, aby urýchlene vyslala do Egypta delegáciu s cieľom na mieste zistiť, aká je situácia. Opatrenia sú potrebné aj vo všetkých našich inštitúciách, pretože Eritrejci sú jasným prípadom na presídlenie, čo je politika, ktorú máme popri Európskom fonde pre utečencov. Títo utečenci sa nemôžu vrátiť do Eritrey a nemôžu zostať v tranzitnej krajine: jediným riešením je presídlenie. Dámy a páni, viete, prečo sa presídľovací balík nehýbe? Nehýbe sa preto, lebo Parlament už v máji urobil svoju časť spolurozhodovacieho postupu v prípade presídľovania, ale v dôsledku slávnej diskusie o delegovaných aktoch Rada odmietla urobiť svoju časť. Ak by bol presídľovací balík prijatý, mali by sme teraz núdzový postup, ktorý Parlament vložil do správy, ktorú som napísal a ktorá tu bola prijatá 500 hlasmi; Európska komisia by mohla začať núdzový postup na presídlenie týchto utečencov. Keďže Rada neurobila svoju časť toho, čo by sme mohli nazvať „spolunerozhodovací postup“, títo ľudia sú v Sinajskej púšti ktovie na ako dlho. Tento „spolunerozhodovací postup“ má dôsledky na skutočné životy skutočných ľudí a je čas, aby Rada vykonala svoj diel prác.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Lochbihler, autorka.(DE) Vážený pán predsedajúci, vďaka telefonickému rozhovoru medzi eritrejským kňazom v Taliansku a eritrejským rukojemníkom sa európska verejnosť dozvedela, že bezcharakterní obchodníci s ľuďmi sa teraz vyhrážajú zastrelením zadržiavaných eritrejských rukojemníkov, ak nebude zaplatené výkupné. Únoscovia ukázali, že nemajú žiadne zábrany a že niektorých ľudí už zbili alebo zastrelili.

Tento brutálny zločin viedol k dôkladnejšiemu pohľadu na to, čo sa deje na hraniciach medzi Egyptom a Izraelom, teda v oblasti, kde uviazne rastúci počet utečencov, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy alebo Izraela, ale nemajú potrebné doklady. Na egyptskej strane je vojenská uzavretá zóna. Každý, kto vstúpi do tejto oblasti, sa bude zodpovedať pred vojenským tribunálom. Podľa organizácie Human Rights Watch tam bolo od roku 2007 zastrelených najmenej 85 neozbrojených utečencov, ktorí sa pokúšali prekročiť hranicu. Izraelská vláda hovorí o vyše 1 000 migrantoch, ktorí sa každý mesiac pokúšajú vstúpiť do krajiny bez dokladov, a začala zvyšovať bezpečnosť a monitorovanie pozdĺž hranice. Okrem toho zriadila v Negevskej púšti veľký zadržiavací tábor.

Vyzývame príslušné vlády, aby spolupracovali s Úradom Organizácie Spojených národov pre utečencov a aby zaručili ochranu a práva utečencov na svojich hraniciach. Jednoznačne však uznávame, že my v Európe sme zodpovední za osud migrantov, ktorých vrátia od našich hraníc a ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov, v dôsledku čoho sú vystavení porušovaniu ľudských práv, ako je to v prípade týchto eritrejských utečencov.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek, v mene poslaneckého klubu PPE.(PL) Vážený pán predsedajúci, situácia eritrejských utečencov na Sinaji je tragická. Hľadajú lepší život, ale často sa stretávajú so smrťou, týraním a útlakom. Sú zneužívaní a podvádzaní. Egyptské orgány sa pokúšajú riešiť problém obchodovania s ľuďmi, ale ich reakcia nie je vždy účinná. Musíme pomôcť utečencom, rukojemníkom a všetkým, ktorí našu pomoc potrebujú. Mali by sme podporiť izraelské a egyptské orgány v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Stojí tiež za to premýšľať o príčinách týchto nebezpečných udalostí. Domnievam sa, že naším cieľom by malo byť zlepšenie situácie v samotnej Eritrei a v ďalších krajinách Afrického rohu, keďže zlepšenie situácie v afrických krajinách môže znížiť migračný tlak. Problém nevyriešime bojom proti spoločenským neduhom, ktoré sú samy spôsobené migráciou. Môžeme iba obmedziť menej žiaduce účinky a rozsah zhubného vplyvu na odhodlanie utečencov. Chcel by som vás požiadať, aby ste podporili návrh uznesenia, ktorý predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Sme presvedčení, že náš návrh uznesenia je v tomto prípade zlepšením spoločného uznesenia.

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes, v mene skupiny S&D.(PT) Vážený pán predsedajúci, Egypt nielen zatvára oči pred strašným zaobchádzaním s africkými utečencami, ktorí sa pokúšajú uniknúť cez Sinaj do Izraela zo svojich krajín, najmä Somálska a Eritrey, a pred ich zneužívaním. Egypt ich aj deportuje napriek tomu, že zjavne spĺňajú podmienky ako utečenci a žiadatelia o azyl, keďže prichádzajú buď z jednej krajiny, ktorá je v strašnej vojne s terorizmom a bez práva a poriadku, alebo z druhej – Eritrey –, ktorá je jednou z najrepresívnejších a najtyranskejších na svete. Egyptské orgány skutočne uplatňujú politiku streľby a podľa správy organizácie Human Rights Watch od roku 2007 už na Sinaji zahynulo 85 migrantov.

Vyzývame egyptské orgány, aby si plnili záväzky v oblasti ľudských práv, a najmä v oblasti týkajúcej sa migrantov a utečencov, a aby pri tom spolupracovali s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. Vyzývame aj európske orgány, aby robili to isté a aby plne podporili slová pána Tavaresa na túto tému, týkajúce sa možnosti presídlenia.

 
  
MPphoto
 

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE.(NL) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, buďme úprimní. Uznesenia vo svojom terajšom znení sú oslabenou verziou toho, s čím sme začínali začiatkom týždňa.

Ešte raz si to ujasnime: situácia je vážna. Zdôrazňujeme aj skutočnosť, že eritrejských utečencov držia na Sinaji ako rukojemníkov. Nie sme však pripravení diskutovať o väzbách medzi Talianskom a Líbyou a o uzatváraní Európy pred migrantmi, v dôsledku čoho musia politickí utečenci unikať na iné miesta. Teraz sa musia vydávať na trasy, ktoré sú ešte nebezpečnejšie než predtým.

Každý, kto utečie z Eritrey, sa automaticky stáva politickým utečencom, pretože sa nemôže vrátiť späť, a ak by to urobil, ohrozili by svoju rodinu. Zarmucuje ma, že my v tomto Parlamente nie sme pripravení povedať: ak sa Európa tak veľmi chce brániť pred migrantmi, bude musieť otvoriť svoje veľvyslanectvá v Eritrei, aby uľahčila ľuďom podávanie žiadostí o azyl. Nedovolili nám zahrnúť tento návrh do uznesenia.

Keď počujem Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) hovoriť o tom, čo všetko sa musí stať v Egypte, myslím si: čo musíme urobiť my a ako môžeme odmietať skutočnosť, že títo ľudia sú v nebezpečenstve jednoducho preto, že nie sme ochotní prevziať zodpovednosť? Zatvárame dvere pred ľuďmi, a tým ohrozujeme ich životy.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD.(SK) Sinajská hranica sa stala pre tisíce Eritrejčanov cestou, ktorou utekajú z vlastnej krajiny a pokúšajú sa dostať do lepšieho sveta.

Pri svojej nelegálnej púti za slobodou sú však odkázaní na asistenciu prevádzačov, ktorí sú ochotní za mastný bakšiš pomôcť utečencom prejsť aj bez potrebných dokladov cez sinajskú hranicu. V tomto divokom obchode nemajú utečenci v rukách prevádzačských gangov takmer žiadne práva, sú odkázaní na priazeň či nepriazeň osudu a na svojvôľu tých, ktorým za úplatok vložili do rúk svoj vlastný osud.

Smrť siedmich eritrejských utečencov zabitých na egyptsko-izraelskej hranici nám trochu poodhalila biednu situáciu utečencov nelegálne putujúcich za slobodou. Preto je na mieste, vážení kolegovia, vložiť sa do riešenia tohto problému a spolu s vládami dotknutých krajín pomôcť nájsť civilizované riešenie problému eritrejských utečencov.

 
  
MPphoto
 

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predsedajúci, Rada OSN pre ľudské práva (UNHCR) 7. decembra vyjadrila obavy, že asi 250 eritrejských utečencov zadržiavajú na Sinaji beduínski pašeráci.

Uvedomujeme si, že títo utečenci boli za svoju túžbu žiť v lepších podmienkach nútení zaplatiť určitú sumu peňazí. Utečencov údajne držia v kontajneroch na púšti a často ich bijú. Prístup samotnej eritrejskej vlády je alarmujúci: namiesto ochrany svojich občanov ich považuje za nežiaducich disidentov.

Vyzývame na rýchlu a spoločnú akciu predovšetkým zo strany Egypta a Izraela na zamedzenie činnosti obchodníkom s ľuďmi, likvidáciu tejto organizovanej zločineckej siete a, samozrejme, na zvýšenie úsilia o ochranu terajších a budúcich utečencov prostredníctvom zavedenia opatrení a noriem UNHCR.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, hneď na začiatku chcem zdôrazniť, že bezvýhradne podporujem uznesenie, ktoré predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Napriek zrozumiteľnosti textu nebola dosiahnutá dohoda s ostatnými skupinami o prijatí spoločného uznesenia, čo je poľutovaniahodné. Situácia v Africkom rohu je alarmujúca. Tento región sa stal jedným z významných operačných stredísk skupín organizovaného zločinu vzhľadom na vysoký počet afrických emigrantov, ktorí prechádzajú cez túto oblasť.

Dvestopäťdesiat rukojemníkov trpí neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a ich situácia sa zhoršuje. Navyše neexistuje predpoklad ich bezprostredného prepustenia, keďže rodiny rukojemníkov nedokážu zaplatiť požadované výkupné. Preto by mal Európsky parlament vyslať jasný signál na ich prepustenie. Je potrebné podniknúť bezodkladné kroky proti zločineckým organizáciám, ktoré by mali byť postavené pred súd, a mučiace tábory by mali byť natrvalo uzavreté.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI).(HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prirodzene, ostro odsudzujem spôsob zaobchádzania s eritrejskými utečencami a, samozrejme, rovnako podporujem skutočnosť, že Európska únia by mala čo najskôr podniknúť kroky na riešenie situácie týchto utečencov. Smerovanie sformulované v tejto správe je však, jednoducho povedané, slepou uličkou. Dva body považujem za úplne zarážajúce. Vytvorenie fondu na pomoc týmto utečencom je pre mňa celkom prijateľné až na to, že milióny občanov EÚ žijú v súčasnosti v existenčnej neistote a extrémnej chudobe. Viac ako tri milióny ľudí v Maďarsku žijú pod hranicou chudoby, väčšina dôchodcov si nemôže dovoliť platiť za lieky a tento trend v podstate narastá v celej Európe. Preto by sme sa mali v prvom rade snažiť pomáhať ľuďom v Európe a zároveň, samozrejme, vyjadrovať empatiu voči utečencom. Ďalším problémom je, že členské štáty by mali prijímať utečencov dobrovoľne. Kedy si uvedomíte, že Európska únia je nasýtená prisťahovalcami? EÚ by mala pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi Eritreou a eritrejskými utečencami, aby sa zaistil ich bezpečný návrat domov.

 
  
MPphoto
 

  Corina Creţu (S&D).(RO) Vážený pán predsedajúci, veľká väčšina eritrejských občanov, ktorí sa teraz nachádzajú v Sinajskej púšti, ušla pred tyranským režimom a ako takí by sa mali považovať za utečencov podľa noriem OSN. Preto sa domnievam, že musíme trvať na tom, aby si Egypt plnil medzinárodné záväzky a poskytol im pomoc. Vecou najvyššieho záujmu je však podľa mňa neľudské zaobchádzanie, ktorému sú títo migranti vystavení, keď ich zadržiavajú ako rukojemníkov v púšti v očakávaní výkupného. Predovšetkým tvrdenia desiatok žien o znásilnení sú hrozné a mali by zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo.

Rovnako obchodovanie s ľuďmi v Afrike dosiahlo alarmujúce rozmery. Egyptské bezpečnostné služby v uplynulých rokoch zabili desiatky migrantov pri pokusoch o ilegálny prechod do Izraela. Domnievam sa, že proti obchodu s ľuďmi v tejto oblasti by sa malo bojovať inými metódami, a myslím si, že je potrebný prístup zo strany vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, aby sa zabezpečila nevyhnutná pomoc pre týchto ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Zbigniew Ziobro (ECR).(PL) Vážený pán predsedajúci, eritrejskí utečenci sú v tragickej situácii. Pri posudzovaní tejto tragédie by sme však nemali zabúdať ani na príčinu tohto stavu. Skutočnosť je taká, že v Eritrei sa vo veľkom porušujú základné ľudské práva. Masové prenasledovanie nadobúda obrovské rozmery, pričom obeťami sú politickí oponenti, kresťania a tiež tisíce obyčajných ľudí. To je skutočný dôvod tragického problému, o ktorom dnes diskutujeme, a preto musíme urobiť všetko pre to, aby sa zmenila politika EÚ voči eritrejským orgánom, keď si navyše pamätáme, že terajšieho vodcu krajiny v roku 2007 srdečne privítala v Bruseli Európska komisia, hoci je zodpovedný za také strašné utrpenie takého množstva ľudí, ktorých to vedie k úteku a prináša to ešte viac tragédií tohto druhu. Preto je tu čas na pragmatickú a rozhodnú politiku voči tomuto tyranovi.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia sa stotožňuje so znepokojením Európskeho parlamentu. Prichádzajúce správy hovoria o niekoľkých stovkách utečencov z Eritrey, Etiópie, zo Sudánu a Somálska, ktorých zjavne držia obchodníci s ľuďmi ako rukojemníkov na Sinaji a požadujú vysoké sumy za ich prepustenie.

Od prvého oznámenia tento prípad sledujeme, zisťujeme fakty, hodnotíme situáciu a prijímame príslušné opatrenia. Delegácia Európskej únie v Káhire má úzke kontakty s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a spolupracuje s regionálnym zastúpením Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) v Káhire.

Všetci veľmi pozorne monitorujú situáciu. V koordinácii s veľvyslanectvami členských štátov EÚ sa obrátili na egyptské ministerstvo zahraničných vecí. EÚ vyjadrila naše znepokojenie, ako aj naše pevné presvedčenie, že egyptské orgány prijmú vhodné opatrenia na oslobodenie týchto ľudí a zaručia im primeranú ochranu. Správy hovoria o pokračujúcom vyšetrovaní s cieľom nájsť skupinu utečencov a my dúfame, že počas niekoľkých nasledujúcich dní sa veci vyjasnia.

Tento prípad nie je jediným dôvodom na znepokojenie. Migranti a utečenci v Egypte stále trpia v dôsledku mnohých medzier vo svojej ochrane. Najzávažnejšie incidenty sú hlásené zo Sinaja. Mnohí migranti, ktorí mali v úmysle prejsť do Izraela cez hranice na Sinaji, sú vystavení zneužívaniu a zlému zaobchádzaniu. Viackrát sme o tejto otázke hovorili s našimi egyptskými partnermi v rámci pravidelných zasadnutí podvýboru, venovaných buď problematike migrácie, alebo politickým záležitostiam vrátane ľudských práv.

Ostatnou príležitosťou upozorniť na tento problém bolo stretnutie Asociačného výboru EÚ – Egypt 14. decembra v Káhire. EÚ pravidelne vyzýva egyptské orgány na zlepšenie kvality pomoci a ochrany poskytovanej uchádzačom o azyl a utečencom. Zároveň ponúka finančnú a technickú pomoc v tomto úsilí. EÚ tiež vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili dodržiavanie zásady nenavracania pre všetkých migrantov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, vrátane Eritrejčanov.

EÚ požiadala, aby UNHCR dostal plné oprávnenie na vykonávanie svojho mandátu na celom území Egypta vrátane sinajskej oblasti. Treba zdôrazniť aj niektoré pozitívne výsledky. Na jar tohto roku prijal Egypt nové právne predpisy, ktoré kriminalizujú obchodovanie s ľuďmi a zároveň chránia jeho obete.

Ďalším vítaným pokrokom bolo prijatie zákona o transplantáciách, ktorý kriminalizuje nezákonné obchodovanie s orgánmi. Dúfame, že egyptská administratíva teraz prijme účinné opatrenia na zabezpečenie efektívneho uplatňovania tohto právneho rámca. Ponúkli sme spoluprácu v tejto oblasti.

Budeme pokračovať v podpore činnosti UNHCR a organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní lepších životných podmienok, ako aj riadnej právnej ochrany migrantov a utečencov žijúcich v tejto krajine. Naďalej budeme pozorne sledovať prípad unesených utečencov na Sinaji a budeme v tejto súvislosti pokračovať v kontaktoch s egyptskými orgánmi.

Skutočne verím v skoré riešenie tohto prípadu a ľutujem doteraz hlásenú stratu ôsmich životov.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, pán komisár prečítal svoju dobre pripravenú odpoveď, ako keby sa nik nebol obrátil na Komisiu s konkrétnymi bodmi.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Chceli ste hovoriť o rokovacom poriadku. Mali by ste hovoriť o tom a nie o niečom inom.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares (GUE/NGL). – Vážený pán predsedajúci, toto je, samozrejme, procedurálna námietka. Konkrétne sme požiadali Komisiu, aby sa vyjadrila, či vyšle do Egypta delegáciu, ktorá by na mieste preskúmala situáciu. Komisia mohla prinajmenšom požiadať o dokončenie presídľovania. Spolurozhodovanie vám poskytne právomoc...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Žiaľ, to nie je procedurálna námietka. Prirodzene, túto otázku môžete položiť Komisii a Komisia sa môže rozhodnúť, či vám odpovie. Inak táto záležitosť nepatrí do rokovacieho poriadku.

Týmto sa táto rozprava končí.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.


11. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

12. Hlasovanie
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

 

12.1. Malajzia: používanie bitia (B7-0708/2010)
 

Pred začiatkom hlasovania:

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, predtým než pristúpime k hlasovaniu, chcem v mene nášho poslaneckého klubu požiadať o to, aby sme pri hlasovaní o situácii eritrejských utečencov nehlasovali podľa mien o spoločnom uznesení, a žiadame o hlasovanie podľa mien o uznesení, ktoré navrhol Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Počuli ste požiadavku svojho kolegu poslanca. Ak nie sú námietky, budeme postupovať podľa tohto návrhu. Nevidím žiadne námietky.

 

12.2. Uganda: Bahatiho návrh zákona a diskriminácia lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (B7-0709/2010)

12.3. Eritrejskí utečenci zadržiavaní ako rukojemníci na Sinaji (B7-0712/2010)
 

Pred hlasovaním o odseku 7:

 
  
MPphoto
 

  Carlo Casini (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je, aby sme kroky Egypta posudzovali dôkladnejšie. Nie je to len otázka zistenia, že Egypt konečne niečo urobil, ale ide o požiadavku, aby zasiahol rýchlo a okamžite s cieľom oslobodiť týchto rukojemníkov, a o naliehavú výzvu, aby táto krajina nikdy nepoužívala smrtiacu silu na odohnanie ľudí prechádzajúcich cez Sinaj. Vyzývame aj Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, aby sa okamžite skontaktoval s ľuďmi, ktorých momentálne držia ako rukojemníkov.

„vyzýva egyptské orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie prepustenia Eritrejčanov, ktorých držia ako rukojemníkov, aby zabránili používaniu smrtiacej sily proti nezákonným prisťahovalcom, ktorí prekračujú hranice krajiny, aby chránili ich dôstojnosť a telesnú a duševnú integritu a aby zadržaným migrantom zaručili možnosť kontaktu s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a vysokému komisárovi zaručili prístup ku všetkým zadržaným žiadateľom o azyl a utečencom“.

 
  
 

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

Po odseku 7:

 
  
MPphoto
 

  David-Maria Sassoli, autor.(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, rád by som do uznesenia pridal odsek, ktorý je podľa nás dôležitý a príliš neovplyvní jeho štruktúru. Týka sa odseku 9 spoločného uznesenia.

Prečítam ho: „vyzýva členské štáty, aby túto núdzovú humanitárnu situáciu riešili prostredníctvom dobrovoľného presídlenia všetkých žiadateľov o azyl, ktorých sa táto kríza týka, v rámci Európskej únie; žiada Európsku komisiu, aby koordinovala túto operáciu a použila dostupné finančné prostriedky prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov“.

 
  
MPphoto
 

  Carlo Casini (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, chcel by som požiadať predkladateľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu o objasnenie tejto záležitosti.

Podľa prečítaného textu sa požadovaný zásah týka všetkých, ktorí žiadajú o právo na azyl. Radšej by som uviedol „tých, ktorí majú právo na azyl“, pretože „ktorí žiadajú“ je príliš nebezpečné, keďže je tu riziko, že o právo na azyl môže požiadať ktokoľvek.

Naopak, pri koordinovaní tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu so zásahom Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov bude túto záležitosť posudzovať Úrad.

V každom prípade žiadam predkladateľa, aby upravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh slovami „tých, ktorí majú právo na azyl“.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Som si vedomý, že desať percent vo všeobecnosti postačuje. Ale v tomto prípade by to nestačilo. Pýtal som sa však vopred a vy ste mali veľa času. Teraz budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

 

13. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

14. Pozície Rady v prvom čítaní: pozri zápisnicu

15. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

16. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

17. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

18. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

19. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu
Videozáznamy z vystúpení

20. Prerušenie zasadania
Videozáznamy z vystúpení
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za prerušené. Vzhľadom na poveternostné podmienky chcem zaželať svojim kolegom poslancom bezpečnú cestu domov. Prajem vám všetkým veselé Vianoce a dobrý začiatok, dúfajme, úspešného roka 2011.

(Rokovanie bolo prerušené o 16.35 hod.)

 

PRÍLOHA (písomné odpovede)
OTÁZKY PRE RADU (Zodpovednosť za tieto odpovede nesie výhradne úradujúce predsedníctvo Rady Európskej únie.)
Otázka č. 1, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-0568/10)
 Vec: Viacjazyčnosť v prihraničných oblastiach
 

Ako Rada hodnotí úspešnosť programov EÚ na podporu kultúry v prihraničných oblastiach, najmä čo sa týka podpory viacjazyčnosti a znalosti jazykov susedných krajín v materských škôlkach a školách?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Zatiaľ čo primárnu zodpovednosť za obsah vyučovania – a teda výber vyučovaných jazykov a úroveň, na ktorej sa vyučujú – znášajú výlučne členské štáty, treba poukázať na to, že Rada vždy podporovala iniciatívy a opatrenia zamerané na podporu vyučovania jazykov a jazykovú rozmanitosť. Medzi tieto iniciatívy a opatrenia patria prierezový podprogram programu celoživotného vzdelávania, zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES(1), odporúčanie z roku 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(2), spomedzi ktorých sa osobitná pozornosť venuje komunikácii v cudzích jazykoch, závery o mnohojazyčnosti, ktoré Rada prijala v máji 2008(3), a uznesenie Rady z 21. novembra 2008 o európskej stratégii pre viacjazyčnosť(4).

Váženého pána poslanca okrem toho upozorňujeme na skutočnosť, že na základe článku 15 ods. 5 vyššie uvedeného programu celoživotného vzdelávania má Komisia predložiť Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov predbežnú hodnotiacu správu o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch realizácie programu vrátane analýzy dosiahnutých výsledkov, a to do 31. marca 2011.

 
 

(1) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(3) Ú. v. EÚ C 140, 6.6.2008, s. 14.
(4) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 1.

 

Otázka č. 2, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-0571/10)
 Vec: Príspevok kultúry k hrubému domácemu produktu
 

Program belgického predsedníctva výslovne poukazuje na to, že považuje za veľmi dôležité možnú valorizáciu kultúrneho priemyslu a jeho príspevok k hrubému domácemu produktu členských štátov. Uvádza sa v ňom, že Rada bude počas polročného predsedníctva venovať osobitnú pozornosť politikám, ktoré budú realizovať a podporovať iniciatívy kultúrneho priemyslu, najmä ak tieto iniciatívy budú vychádzať od malých a stredných podnikov.

Vzhľadom na to, že v dôsledku finančnej krízy je dôležité zhodnotiť odvetvia rastu, ktoré sú inovačné a málo preskúmané, mohla by Rada odpovedať na tieto otázky?

Považuje Rada za dostatočný pokrok, ktorý sa vykonal počas belgického predsedníctva v oblasti pomoci a podpory kultúrneho priemyslu a malých a stredných podnikov, ktoré pôsobia v tomto odvetví?

Má Rada k dispozícii presné údaje o tom, v akej miere sa tieto odvetvia podieľajú na HDP členských štátov? V ktorých členských štátoch je vysoký podiel kultúrneho priemyslu v rámci HDP?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Vo svojom šesťmesačnom programe uviedlo belgické predsedníctvo zámer zdôrazniť v rámci stratégie EÚ 2020 potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho prínos k hrubému domácemu produktu (HDP), rastu a zamestnanosti v Európe. Rada 18. novembra prijala pracovný plán pre kultúru, ktorý definuje priority v tejto oblasti na ďalšie štyri roky, pričom kultúrny a kreatívny priemysel je medzi hlavnými prioritami. Predsedníctvo okrem toho uskutočnilo v októbri neformálne zasadnutie ministrov kultúry o otázke kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Počas tohto zasadnutia ministri zdôraznili, že stratégie a opatrenia, ktoré sa majú pre tento priemysel vypracovať na úrovni EÚ, by mali zohľadniť malé a stredné podniky (MSP), pretože väčšina podnikov v tejto oblasti patrí do tejto kategórie. Rada 26. novembra prijala závery o hlavnej iniciatíve EÚ 2020: Únia inovácií. Závery uznávajú, že kultúrne a kreatívne odvetvie predstavuje významný zdroj technologických a netechnologických inovácií a že je potrebné uvoľniť tento potenciál v plnom rozsahu.

Hoci Rada nevypracovala vlastné štatistiky o tejto veci, podľa zelenej knihy s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1) aktuálne štúdie o kultúrnom a kreatívnom priemysle potvrdzujú, že tento priemysel zamestnáva približne 5 miliónov ľudí v celej EÚ a prispieva približne 2,6 % k HDP EÚ. Okrem priameho prínosu k HDP je kultúrny a kreatívny priemysel dôležitý aj ako hnací motor v mnohých ďalších hospodárskych odvetviach. Podrobnejšie a harmonizované štatistiky momentálne pripravuje Eurostat prostredníctvom projektu ESSnet-culture s cieľom presnejšie vyhodnotiť hospodársky význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Výsledky projektu ESSnet-culture by sa mali zverejniť do konca roka 2011.

 
 

(1) Pozri dok. 9073/10.

 

Otázka č. 3, ktorú predkladá Seán Kelly (H-0576/10)
 Vec: Výsledok rokovaní v Kankúne
 

Môže sa Rada vyjadriť k výsledku rokovaní o klíme v Kankúne? Aké kroky plánuje Rada v nadchádzajúcich 12 mesiacoch v nadväznosti na rokovania v Kankúne?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Po troch rokoch rokovaní o akčnom pláne z Bali predstavovala konferencia o zmene klímy v Kankúne významný krok smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme.

Konferencia v Kankúne skutočne uspela pri prijímaní rozhodnutí, ktoré po prvé umožňujú okamžite konať v teréne a po druhé vytvárajú základy pre medzinárodnú dohodu po roku 2012, ktorá bude pevne založená na cieli udržať zvýšenie celosvetovej teploty pod 2 °C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou.

Čo sa týka okamžitých opatrení, môžeme uviesť prispôsobenie sa zmene klímy, technológiu, boj proti odlesňovaniu a financovanie.

Bol prijatý kankúnsky rámec na prispôsobenie sa a vytvorený výbor na prispôsobenie sa s cieľom posilniť zosúladené aktivity zamerané na prispôsobenie sa zmene klímy, ako aj zmierniť účinky zmien, ktoré už nastali. Tento nový orgán by mal pomôcť podporiť tie krajiny, ktoré sú najzraniteľnejšie z hľadiska účinkov zmeny klímy.

Bol vytvorený aj nový technologický nástroj s cieľom podporiť opatrenia na zmiernenie (redukcia skleníkových plynov) a prispôsobenie sa zmene klímy. Aby sa uľahčila realizácia opatrení v tejto oblasti, boli vytvorené dva nové orgány: Výkonný technologický výbor a Centrum a sieť pre klimatické technológie. Tieto nové orgány majú pokračovať v podpore účinnejšieho spôsobu výskumu a využívania, šírenia a transferu technológií.

Okrem toho sa zaviedol systém na boj proti odlesňovaniu. Finančné stimulačné opatrenia sa musia vypracovať na základe národných stratégií alebo akčných plánov rozvojových krajín.

Napokon bol vytvorený zelený klimatický fond, ktorý má podporiť dosiahnutie cieľa, a to poskytnutie 100 miliárd USD, prisľúbených rozvojovým krajinám do roku 2020.

Kankún je však len začiatok. Texty z Kankúnu vytvárajú základ pre budúcu medzinárodnú dohodu po roku 2012. Posilňujú systém transparentnosti pre rozvinuté krajiny a vytvárajú zásady tohto systému pre rozvojové krajiny. Veľká diskusia, ktorá bude pokračovať do budúceho roka, sa týka právnej formy: otázkou je, či bude možné presvedčiť všetky rozvinuté krajiny, ktoré sú signatármi Kjótskeho protokolu, aby súhlasili s druhým záväzným obdobím, a či Spojené štáty a veľké, rýchlo sa rozvíjajúce krajiny budú súhlasiť s novým právnym nástrojom v rámci dohovoru.

Rada začne počas nadchádzajúceho roka plniť úlohu zavádzania výsledkov a zameria sa na premenu tohto procesu na záväzný medzinárodný rámec, o ktorom by sa mohlo rokovať v Durbane v Južnej Afrike. Bude predovšetkým nevyhnutné zabezpečiť, aby úsilie, ktoré vyvinú rôzne strany, bolo skutočne v súlade s cieľom 2 °C.

Európsky parlament bude pravidelne informovaný o pokroku rokovaní.

 

Otázka č. 4, ktorú predkladá Jim Higgins (H-0578/10).
 Vec: Destigmatizácia demencie v Európe
 

V Írsku trpí 38 000 osôb demenciou a predpokladá sa, že tento počet sa do roku 2026 v dôsledku starnutia obyvateľstva ešte zdvojnásobí. O osoby postihnuté demenciou sa stará viac než 50 000 opatrovateľov, pričom odhaduje sa, že demencia sa bezprostredne dotýka 100 000 ľudí, ktorí sú nútení sledovať, ako ich najbližší trpia sociálnym vylúčením a diskrimináciou.

Aké opatrenia hodlá Rada prijať s cieľom zvýšiť informovanosť o demencii a prispieť k jej destigmatizácii?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada 3. júna 2003 prijala závery o boji proti stigmatizácii a diskriminácii v súvislosti s duševným zdravím. V týchto záveroch Rada vyzvala členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vplyvu problémov súvisiacich so stigmatizáciou a diskrimináciou v dôsledku duševnej choroby vo všetkých vekových skupinách a aby zabezpečili, že tieto problémy sa uznajú, a aby prijali aj opatrenia na boj proti stigmatizácii a podporovali sociálne začlenenie v aktívnych partnerstvách a dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. Rada vyzvala aj Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť aktívnej spolupráci vo všetkých príslušných politikách a aktivitách Spoločenstva, a najmä v aktivitách súvisiacich so zamestnávaním, nediskrimináciou, sociálnou ochranou, vzdelávaním a zdravím s cieľom znížiť stigmatizáciu a diskrimináciu v súvislosti s duševným zdravím.

Keďže najbežnejšou formou demencie v rámci Európskej únie je Alzheimerova choroba (70 % prípadov), Rada prijala 26. septembra 2008 závery o spoločnom záväzku členských štátov bojovať proti neurodegeneratívnym chorobám, predovšetkým proti Alzheimerovej chorobe.

Konferencia EÚ na vysokej úrovni s názvom Spoločne za duševné zdravie a pohodu sa uskutočnila 13. júna 2008 v Bruseli. Na tejto konferencii bol vyhlásený Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu. Výsledkom bolo vytvorenie rámca EÚ pre spoluprácu v oblasti duševného zdravia, v súvislosti s ktorým sa zrealizujú aktivity v piatich prioritných oblastiach. V priebehu roka 2010 sa uskutočnili dve tematické konferencie o týchto oblastiach: Podpora duševného zdravia a pohody starších ľudí (Madrid, 28. a 29. júna 2010) a Boj proti stigme a podpora sociálneho začlenenia (Lisabon, 8. a 9. novembra 2010), ktoré spoločne sponzorovali Komisia a členské štáty.

Len prednedávnom belgické predsedníctvo zorganizovalo v súvislosti s prioritnou oblasťou duševného zdravia starších ľudí konferenciu na vysokej úrovni o demencii, ktorá sa uskutočnila 25. a 26. novembra 2010 v Bruseli. Konferencia nadviazala na konferenciu z októbra 2008 o boji proti Alzheimerovej chorobe a príbuzným chorobám, ktorú zorganizovalo francúzske predsedníctvo a ktorá bola v súlade s oznámením Európskej komisie z roku 2009 o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných demenciách(1).

 
 

(1) Dok. 12392/09.

 

Otázka č. 5, ktorú predkladá Georgios Koumoutsakos (H-0580/10)
 Vec: Ako prilákať, udržať a odborne vyškoliť námorníkov
 

Podiel európskej navigácie na oživení európskeho hospodárstva je známy a dôležitý. Konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti sa však vyznačuje mnohými problémami. Jedným z nich – možno najväčším – je ako prilákať dostatok kvalifikovanej pracovnej sily k námorným povolaniam. Na zabezpečenie vysokej úrovne odborných znalostí treba mať koherentnú politiku, ktorá stimuluje mladých, aby si vybrali toto povolanie a aby sa v ňom udržali. Kvalita povolania nie je iba cieľom, ale aj nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho námorného sektora. Rastúci nedostatok námorníkov v Európe a znižovanie námorníckych odborných znalostí však predstavuje skutočnú hrozbu pre sektor námorníckych povolaní. V tejto súvislosti žiadame Radu, aby zodpovedala na túto otázku:

Preskúmalo predsedníctvo Rady postupy, ktoré by umožnili prilákať, udržať a odborne vyškoliť námorníkov a zároveň zlepšiť kvalitu ich života? Domnieva sa predsedníctvo Rady, že by malo vo väčšej miere podporovať túto otázku tým, že ju začlení do svojho pracovného programu?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) V oblasti, na ktorú odkazuje otázka váženého pána poslanca, nemôže Rada prijímať právne predpisy bez návrhu Komisie. Rada preskúma každý potenciálny návrh Komisie v tejto oblasti.

 

Otázka č. 6, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-0583/10)
 Vec: Knihy vo formáte dostupnom pre ľudí so zrakovým postihnutím a dyslexiou
 

V Európe žijú milióny obyvateľov, ktorí majú problémy s čítaním. Ide hlavne o slepých a o ľudí, ktorí trpia dyslexiou a nevedia poriadne čítať. Preto je nutné pre týchto ľudí zabezpečiť knihy v prístupných formátoch: audionahrávky, knihy písané Braillovým písmom alebo použitie veľkej tlače. Bohužiaľ, knihy takéhoto formátu vydavateľov zriedka kedy zaujímajú, pretože vo svete existuje asi len 5 % publikácií, ktoré sú prístupné ľuďom so zrakovým postihnutím.

Nemyslí si Rada, že by bolo možné zmeniť túto situáciu pozmenením medzinárodných autorských práv , čím by sa, v súlade s právnymi predpismi, mohli zdieľať zbierky kníh v celej Európskej únii aj za jej hranicami? Toto by umožnilo zrakovo postihnutým ľuďom, ktorí ovládajú cudzie jazyky, čítať viac kníh jednak v Európskej únii ako i mimo nej. Čo si myslí Rada o legislatívnom návrhu, ktorý by sa týkal dostupnosti kníh v osobitných formátoch pre osoby so zrakovým postihnutím a dyslexiou a ktorý by bol právne záväzný a podnietil by výmenu takýchto kníh medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Vzhľadom na všeobecnejšiu otázku rovnakého zaobchádzania s postihnutými osobami prijala Rada v júni 2010 uznesenie o novom Európskom rámci pre oblasť zdravotného postihnutia(1), v ktorom sa okrem iného uvádza, že prístup k zamestnaniu, tovarom a službám, k vzdelávaniu a k účasti na spoločenskom a verejnom živote sú popri ďalších oblastiach predpokladom plného začlenenia a účasti osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti(2). Rada v tejto súvislosti momentálne skúma návrh smernice Rady, ktorý predložila Komisia, o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom zaručiť rovnaké zaobchádzanie v mimopracovných oblastiach vrátane prístupu k tovarom a službám.

Vzhľadom na prístupnosť diel zrakovo postihnutým osobám je potrebné konkrétnejšie zdôrazniť, že Komisia 14. septembra 2010 podpísala Memorandum o porozumení po dialógu zainteresovaných strán EÚ o prístupe zrakovo postihnutých osôb a dyslektikov k dielam. Rada v každom prípade preskúma každý potenciálny návrh Komisie v tejto oblasti.

Na medzinárodnej úrovni predložili Európska únia a jej členské štáty Stálemu výboru o autorských a príbuzných právach Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) návrh spoločného odporúčania týkajúceho sa zlepšenia prístupu zrakovo postihnutých osôb a dyslektikov k dielam chráneným autorským právom. Cieľom návrhu je poskytnúť rýchle a praktické riešenie tohto problému.

 
 

(1) Ú. v. EÚ C 316, 20.11.2010, s. 1.
(2) Bod 17.

 

Otázka č. 7, ktorú predkladá Nikolaos Chountis (H-0589/10)
 Vec: Trvalý mechanizmus stability a účasť súkromných bánk
 

Rada 28. októbra 2010 schválila súbor inštitucionálnych zmien, ktoré navrhla osobitná pracovná skupina. Okrem iného predpokladá prijatie trvalého mechanizmu finančnej stability, v rámci ktorého bude určitú úlohu zohrávať súkromný sektor. Prezident Európskej centrálnej banky a predseda Euroskupiny však v súvislosti s účasťou súkromných bánk na trvalom mechanizme vyjadrili výhrady a uviedli, že by to v prípade ekonomicky slabých krajín viedlo k zvýšeniu ceny pôžičiek.

Mohla by Rada uviesť, prečo bola účasť súkromného sektora na trvalom mechanizme finančnej stability schválená? Na čo má slúžiť? Otvára sa tým cesta k mechanizmu kontrolovaného bankrotu štátov eurozóny? Zaoberá sa Rada obavami, ktoré vyjadrili páni Trichet a Juncker?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada nepreskúmala otázky vznesené váženým pánom poslancom.

Pozornosť váženého pána poslanca sa upriamuje na vyhlásenie, ktoré na túto tému vydali Euroskupina a ministri Rady ECOFIN 28. novembra 2010 a ktoré sa týka toho, že finančný balík programu na poskytnutie úveru Írsku bude financovaný z írskeho príspevku prostredníctvom hotovostnej rezervy ministerstva financií a investícií írskeho Národného dôchodkového rezervného fondu. Zvyšná časť celkového balíka by sa mala rovnomerne rozdeliť medzi európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) spoločne s bilaterálnymi úvermi od Spojeného kráľovstva, Dánska a Švédska a Medzinárodný menový fond.

Podľa tohto vyhlásenia Euroskupina veľmi rýchlo preskúma potrebu harmonizácie dátumov splatností financií pre Grécko a Írsko.

Európska rada má na svojom zasadnutí 16. – 17. decembra vyjadriť svoje rozhodnutie o usmerneniach pre nový budúci stabilizačný mechanizmus a o malom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý sa má vypracovať k zmluve v záujme vytvorenia tohto mechanizmu.

 

Otázka č. 8, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0592/10)
 Vec: Vzťahy medzi EÚ a Ruskom
 

Nedávny samit medzi Francúzskom, Nemeckom a Ruskom, ktorý sa uskutočnil v Deauville, by mohol znamenať začiatok novej kapitoly vzťahov medzi EÚ a Ruskom. Plánuje Rada nejakým spôsobom posilniť vzťahy medzi EÚ a Ruskom?

 
  
 

Odpoveď Rady

15.12.2010

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Európska únia prikladá veľký význam udržiavaniu úzkych a produktívnych vzťahov s Ruskom, ktoré patrí medzi jej strategických partnerov. Tieto vzťahy pokrývajú veľmi široký rozsah činností, ako napríklad hospodárske vzťahy, otázky súvisiace so spravodlivosťou, slobodou a bezpečnosťou, vonkajšou bezpečnosťou, výskumom, vzdelávaním a kultúrou. Všetky tieto oblasti sú zastrešené v prvom rade plánmi štyroch spoločných priestorov prijatými na jar 2005 a po druhé, samozrejme, rokovaniami o novej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktorých 13. kolo sa práve začalo. Dohoda dosiahnutá medzi Ruskom a EÚ 24. novembra o dvojstranných témach, ktoré stále nie sú vyriešené, v súvislosti s pristúpením Ruska k WTO, by mala výrazne uľahčiť prebiehajúce rozhovory.

Na samite v Rostove, ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2010, EÚ a Rusko spustili Partnerstvo pre modernizáciu v záujme zabezpečenia nového politického stimulu na realizáciu štyroch plánov a vyriešenia zostávajúcich otázok vo vzťahoch EÚ a Ruska. Spoločné vyhlásenie prijaté na samite poskytuje obsiahly prehľad postupov. Zámerom partnerstva je vytvoriť flexibilný rámec na účely podporovania reformy, udržateľného rastu a rozšírenia konkurencieschopnosti na základe štyroch priestorov a tiež doplnením partnerstiev pre modernizáciu, ktoré sa vytvorili dvojstranne medzi mnohými členskými štátmi a Ruskom, aj keď bez toho, aby sa tým nahradili pokračujúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom.

Zámerom Partnerstva pre modernizáciu je nielen podporovať obchod a investície, ale aj a predovšetkým podporovať demokraciu a právny štát, bez ktorých nemôže nastať skutočná modernizácia spoločnosti (na základe veľmi širokej definície slova „modernizácia“). Spoločné vyhlásenie sa teda sústreďuje na oblasti ako účinná správa spravodlivosti, posilnenie boja proti korupcii a zlepšenie dialógu s občianskou spoločnosťou. Ruskí koordinátori a Komisia vytvorili pracovný plán, ktorý bol predstavený na samite EÚ – Rusko v Bruseli 7. decembra 2010. Tento pracovný plán je flexibilným nástrojom, ktorý by sa mal pravidelne aktualizovať.

Pripravujú sa aj ďalšie projekty zamerané na posilnenie našich vzťahov, najmä rozhovory týkajúce sa dlhodobej liberalizácie vízového režimu medzi EÚ a Ruskom. Na zasadnutí Stálej partnerskej rady pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, ktoré sa konalo 19. novembra 2010, sa naši ministri dohodli na prístupe v podobe spoločných krokov, po ktorých sa bude môcť rokovať o možnom zrušení vízového režimu. Tento prístup potvrdili obe strany na najvyššej úrovni na poslednom samite EÚ – Rusko v Bruseli.

A napokon aj spolupráca na krízovom riadení je veľmi dobrá a úspešne sa prejavila v Čade a pri pobreží Somálska. Naši odborníci momentálne skúmajú spôsoby formalizácie takejto spolupráce na základe už existujúcich opatrení, pričom sa, prirodzene, rešpektuje autonómnosť EÚ prijímať rozhodnutia.

Všetky tieto opatrenia dopĺňajú intenzívny politický a technický dialóg, ktorý medzi EÚ a Ruskom prebieha, a to aj na najvyššej úrovni, a ktorý nám umožňuje vytrvalo pracovať na priblížení našich pozícií vo vzťahu k celému rozsahu oblastí zastrešovaných existujúcou dohodou medzi EÚ a Ruskom a štyrmi spoločnými priestormi.

Rada začala aj rozpravu o vzťahoch so strategickými partnermi, a to najmä v súvislosti s vytvorením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Rusko pritom, samozrejme, patrí medzi hlavné krajiny, na ktoré sa momentálne orientujú hlavy štátov a predsedovia vlád.

 

Otázka č. 9, ktorú predkladá Eleni Theocharous (H-0596/10)
 Vec: Embargo uplatňované Tureckom na plavidlá a lietadlá Cyperskej republiky
 

Turecko naďalej uplatňuje embargo na plavidlá a lietadlá Cyperskej republiky a porušuje tak rozhodnutia EÚ, ICAO a dodatkového protokolu. Je predsedníctvo Rady schopné konať, a ak áno, akým spôsobom, aby Turecko zmenilo svoje stanovisko, najmä so zreteľom na nadchádzajúci samit v decembri?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Napriek opakovaným výzvam Rady a napriek tomu, čo sa osobitne zdôrazňuje vo vyhlásení Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov z 21. septembra 2005 a v záveroch Rady, najmä v záveroch z decembra 2006 a z decembra 2009, Turecko naďalej odmieta dodržať svoje záväzky a úplne a nediskriminačne plniť dodatočný protokol k dohode o pridružení a neodstránilo všetky prekážky slobodného pohybu tovarov vrátane obmedzení priamych dopravných spojení s Cyprom.

Turecko navyše nedosiahlo žiaden pokrok v normalizácii svojich vzťahov s Cyperskou republikou. Naďalej uplatňuje právo veta na členstvo Cypru v určitých medzinárodných organizáciách vrátane OECD, ako aj jeho účasť na Wassenaarskej dohode o kontrolách vývozu konvenčných zbraní a tovaru a technológií s dvojakým použitím.

Pozícia EÚ k tejto téme je jasná a nezmenila sa. Úplné a nediskriminačné uplatnenie dodatočného protokolu k dohode o pridružení je zmluvnou povinnosťou Turecka, ktorú Turecko musí splniť. Tento odkaz bol jasne adresovaný Turecku v záveroch Rady z decembra 2010 o rozšírení. V záveroch Rady sa jasne uvádza, že ak sa v tejto otázke nedosiahne pokrok, Rada sa bude držať svojich opatrení z roku 2006, ktoré budú mať pokračujúci vplyv na celkový postup našich rokovaní s Tureckom. Bez omeškania teraz očakávame pokrok.

Rada bude aj naďalej podrobne sledovať túto tému, ako aj ďalšie aspekty súvisiace s reformnými opatreniami, ktoré má Turecko prijať, a bude o nich podľa potreby hovoriť na všetkých úrovniach. Uplatňovanie dodatočného protokolu k dohode o pridružení a normalizácia vzťahov s Cyperskou republikou sú totiž požiadavkami, na základe ktorých sa hodnotí pokrok Turecka v rokovaniach.

 

Otázka č. 10, ktorú predkladá Ilda Figueiredo (H-0598/10)
 Vec: Vzťahy Európskej únie s Kubou
 

Ako je známe, vzťahy Európskej únie s Kubou komplikuje „spoločná pozícia“ Rady z roku 1996.

Skutočnosť, že táto pozícia je jedinečná, a Európska únia nemá podobnú pozíciu vo vzťahu k žiadnej inej krajine na svete, poukazuje na jej diskriminačný charakter. Pravdou však je, že jej predlžovanie poškodzuje len Európsku úniu, keďže ju vystavuje do pozície, ktorá slúži len záujmom USA. Tie naďalej uplatňujú ekonomické embargo, ktoré je taktiež neprijateľné, keďže ho podľa poslednej diskusie v rámci OSN podporuje len Izrael a odmieta ho 187 krajín.

Prebieha v Rade diskusia o vzťahu ku Kube s cieľom čo najskôr ukončiť túto neprijateľnú spoločnú pozíciu?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v decembri v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Od začiatku belgického predsedníctva sa téma Kuby objavila v programe Rady pre zahraničné veci dvakrát: v júli (26. júla 2010) a v októbri (25. októbra 2010).

V októbri si členovia Rady počas spoločného obeda vymieňali názory na najnovší politický a hospodársky vývoj na Kube a na možnosti politiky EÚ voči Kube. Dohodli sa na tom, že preskúmajú situáciu a že požiadajú vysokú predstaviteľku, aby v rámci spoločnej pozície EÚ ku Kube preskúmala možnosti napredovania vo vzťahoch s Kubou a aby čo najskôr podala správu Rade.

 

Otázka č. 11, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0603/10)
 Vec: Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu
 

Môže Rada načrtnúť konkrétne ciele, ktoré Európska únia dosiahla v roku 2010, v Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?

 
  
 

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v decembri v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Cieľ odstránenia rizika chudoby a vylúčenia u najmenej 20 miliónov osôb do roku 2020 Európska rada schválila v júni 2010 ako súčasť cieľa podporovania sociálneho začleňovania v rámci stratégie Európa 2020(1). Tento cieľ by sa mal merať na základe troch ukazovateľov, ktoré vyjadrujú rôzne hľadiská chudoby a vylúčenia: mieru rizika chudoby, mieru materiálnej deprivácie a podiel osôb žijúcich v domácnostiach bez zamestnania.

Stratégia Európa 2020 obsahuje aj sedem hlavných iniciatív vrátane Európskej platformy na boj proti chudobe v záujme zaistenia sociálnej a územnej súdržnosti tak, aby sa prínosy z rastu a pracovných miest delili medzi všetkých ľudí a aby ľudia zažívajúci chudobu a sociálne vylúčenie mohli žiť dôstojne a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. Túto platformu predstaví Európska komisia koncom decembra 2010.

Dňa 21. októbra 2010 Rada v rámci vykonávania stratégie Európa 2020 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(2) vrátane usmernenia č. 10, ktoré konkrétne súvisí s podporovaním sociálneho začleňovania a s bojom proti chudobe. Vzhľadom na to, že stratégia Európa 2020 osobitne zdôrazňuje zásadu prístupu ku kvalitným, dostupným a udržateľným službám pre všetkých, 7. decembra 2010 Rada prijala aj závery o sociálnych službách všeobecného záujmu(3).

Dňa 6. decembra Rada prijala vyhlásenie o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s názvom Spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr(4) s cieľom zaistiť, aby úspechy tohto európskeho roka pokračovali. Príslušní ministri členských štátov majú podpísať toto vyhlásenie na záverečnej konferencii tohto európskeho roka, ktorá sa bude konať v Bruseli v dňoch 16. a 17. decembra 2010, aby mali tieto úspechy ešte väčšiu váhu.

 
 

(1) Desaťročná stratégia pre pracovné miesta a pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (dok. 7110/10).
(2) Dok. 14338/10.
(3) Dok. 16515/10.
(4) Dok. 16435/10.

 

Otázka č. 12, ktorú predkladá Pat the Cope Gallagher (H-0605/10)
 Vec: Útoky na kresťanské komunity v Iraku
 

Môže Rada po schválení uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o Iraku (P7_TA(2010)0448) uviesť, aké kroky zamýšľa podniknúť, aby sa predišlo ďalšiemu porušovaniu ľudských práv členov kresťanských komunít v Iraku?

 
  
 

Odpoveď Rady

15.12.2010

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada má veľké obavy z násilia, ktoré panuje v Iraku, najmä voči osobám patriacim k menšinám, a veľmi pozorne sleduje vývoj situácie v tejto krajine. Útok na kongregáciu v kostole Panny Márie Spasiteľky v Bagdade, pri ktorom bolo zranených alebo zabitých mnoho nevinných civilistov, bol skutočnou tragédiou. Vysoká predstaviteľka pani barónka Ashtonová okamžite odsúdila tento neprípustný útok na nevinných veriacich.

EÚ má veľké obavy zo všetkých foriem intolerancie a násilia voči osobám pre ich náboženstvo alebo vierovyznanie bez ohľadu na to, kde sa spáchajú, a odsudzuje ich. V mnohých krajinách sa ešte stále nedodržiavajú základné práva osôb patriacich k náboženským menšinám. EÚ je absolútne odhodlaná bojovať proti diskriminácii na základe náboženstva alebo vierovyznania, ako to potvrdila aj v novembri 2009 v záveroch Rady, v ktorých sa ministri EÚ rozhodli posilniť úsilie EÚ o presadzovanie slobody náboženstva alebo vierovyznania v dvojstranných vzťahoch a v multilaterálnom rámci.

Rada sa zaoberala témou násilia páchaného na náboženských menšinách všeobecne a v Iraku konkrétne na svojom novembrovom zasadnutí a prijala závery v súvislosti s touto krajinou. Vyjadrila svoje hlboké znepokojenie a otvorené odsúdenie posledných útokov v Iraku proti kresťanom a moslimom. Odsúdila každé podnecovanie k násiliu i samotné násilie, a to aj násilie motivované náboženskou a etnickou nenávisťou.

Pri tej príležitosti Rada zdôraznila aj naliehavú potrebu stabilnej a reprezentatívnej irackej vlády, ktorá by bola schopná zaviazať sa, že sa bude venovať národnému uzmierovaniu. Uvítala prvé kroky smerom k vytvoreniu novej inkluzívnej vlády v Iraku. Táto nová vláda bude musieť riešiť pretrvávajúce násilie v Iraku, ako aj mnohé ďalšie veľké problémy. Rada bude, samozrejme, aj ďalej prezentovať svoj názor a teší sa na zapojenie sa do činností spoločne s novou irackou vládou, konkrétne do činností súvisiacich s ľudskými právami.

EÚ bude aj naďalej otvárať tému ľudských práv vrátane ochrany osôb patriacich k menšinám pri každej príležitosti a na všetkých úrovniach a zdôrazňovať význam dodržiavania všetkých záväzkov prijatých na medzinárodnej úrovni, najmä tých, ktoré iracká vláda prijala v roku 2010 v Ženeve pri príležitosti všeobecného pravidelného preskúmania na zasadnutí Rady pre ľudské práva.

EÚ sa pripravuje na podpísanie dohody o partnerstve a spolupráci s Irakom. Rada dúfa, že v krajine bude čoskoro vytvorená nová vláda, aby mohol proces posilňovania našich vzťahov pokračovať. EÚ aj naďalej poskytuje Iraku rozvojovú pomoc, pričom súčasťou tejto pomoci je dôležitá oblasť právneho štátu. Rada tiež nedávno predĺžila platnosť misie Právny štát – EUJUST LEX až do júna 2012, ktorej súčasťou je výcvikový program v Iraku.

Iracká vláda naznačila, že má záujem splniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a že menšiny bude chrániť iracká ústava. My budeme naďalej s Irakom konštruktívne spolupracovať s cieľom podporiť úsilie, ktoré krajina vyvíja v tejto oblasti.

 

Otázka č. 13, ktorú predkladá Laima Liucija Andrikienė (H-0611/10)
 Vec: Hodnotenie samitu OBSE
 

Mohla by sa Rada vyjadriť k nedávnemu samitu OBSE, ktorý sa konal 1. a 2. decembra 2010? Aké sú jeho výsledky? Dosiahol sa nejaký pokrok, čo sa týka reformy OBSE? Dala sa pred samitom badať významnejšia koordinácia zo strany členských štátov EÚ?

 
  
 

Odpoveď Rady

15.12.2010

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Na samite OBSE, ktorý sa konal v Astane v dňoch 1. a 2. decembra 2010, prijali členovia tejto organizácie pamätné vyhlásenie. Toto vyhlásenie obsahuje kompletné a jednoznačné potvrdenie všetkých zásad, noriem a záväzkov prijatých účastníckymi štátmi OBSE v rámci tejto organizácie počnúc Helsinským záverečným aktom. Pamätné vyhlásenie navyše obsahuje záväzok účastníckych štátov, že budú upevňovať OBSE a pracovať na posilnení jeho efektívnosti a účinnosti.

Treba poznamenať, že počas samitu v Astane nebolo možné prijať akčný plán pre OBSE, ale pre Európsku úniu to bola a stále je priorita. Vďaka úsiliu EÚ však pamätné vyhlásenie poveruje budúce úradujúce predsedníctvo OBSE (Litvu), aby zorganizovalo nadväzujúci proces s cieľom vypracovať konkrétny akčný plán pre túto organizáciu s podporou všetkých jej orgánov a účastníckych štátov.

Na záver spomeniem, že koordinácia EÚ pred samitom a počas neho bola vynikajúca. Výsledkom bolo, že EÚ dokázala zohrávať ústrednú a konštruktívnu úlohu. Predseda Európskej rady pán Van Rompuy tiež vystúpil s prejavom v mene EÚ, v ktorom načrtol svoju predstavu o budúcnosti OBSE a znovu potvrdil svoju podporu pre túto organizáciu.

 

Otázka č. 14, ktorú predkladá Mairead McGuinness (H-0613/10)
 Vec: Upevňovanie jadra EÚ
 

Je Rada znepokojená vyhliadkou čoraz väčšieho upevňovania jadra EÚ s hŕstkou silných členských štátov a so slabšími členskými štátmi na okraji, čo môže viesť ku sklamaniu z projektu EÚ na úkor všetkých členských štátov?

Je to z pohľadu politiky a hospodárstva škodlivé? Aké kroky sa podniknú s cieľom riešiť túto situáciu?

 
  
 

Odpoveď Rady

15.12.2010

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola ústne prezentovaná počas hodiny otázok pre Radu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2010 v Štrasburgu.

(FR) Rada o tejto otázke nediskutovala, a preto nie je schopná váženej pani poslankyni odpovedať.

 

OTÁZKY PRE KOMISIU
Otázka č. 20, ktorú predkladá Marian Harkin (H-0574/10)
 Vec: Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011
 

Vzhľadom na to, že do začiatku Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 chýba už len niekoľko týždňov, by som rád položil Komisii túto otázku.

Aké sú jej plány na ďalšiu podporu dobrovoľníckej práce ako výrazu európskeho aktívneho občianstva?

Zabezpečí trvalý odkaz Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 podporou komplexného dokumentu o politike EÚ v oblasti dobrovoľníckej práce, akým je napríklad biela kniha o dobrovoľníckej práci?

 
  
 

Európsky rok dobrovoľníckej práce (EYV) bude predstavený na úrovni Európskej únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni s plným zapojením organizácií občianskej spoločnosti. Tieto činnosti siahajú od konferencií, rozpráv, výmeny osvedčených postupov, turné v rámci Európskeho roka dobrovoľníckej práce po ukážky dobrovoľníckej práce vo všetkých členských štátoch a mediálne udalosti v celej EÚ.

Dobrovoľníctvo poskytuje hodnotný príspevok k európskej integrácii. Rok 2011 bude rokom na zvýšenie informovanosti so štyrmi hlavnými cieľmi.

Prvým je obmedziť prekážky, ktoré stoja pred dobrovoľníckou prácou, čo si bude v mnohých prípadoch vyžadovať legislatívne a administratívne opatrenia na vnútroštátnej úrovni. Európsky rok prispeje k rozvoju politiky, ktorá to umožní, iniciovaním dialógu v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi a dobrovoľníckymi organizáciami.

Druhým cieľom je mobilizovať dobrovoľnícke organizácie a zvýšiť kvalitu dobrovoľníckej práce, napríklad prostredníctvom výmen osvedčených postupov. Konkrétnym krokom, ktorý Komisia podnikla v súvislosti s týmto cieľom, je nedávna výzva na predkladanie návrhov(1) na vlajkové projekty.

Tretím cieľom je odmeniť a uznať dobrovoľnícke činnosti. Existujú dva prístupy k „uznaniu“. Jeden sa týka merania príspevku odvetvia dobrovoľníctva k hospodárstvu a spoločnosti, t. j. zlepšenia dostupnosti medzinárodne porovnateľných štatistických údajov o dobrovoľníctve. Druhý prístup sa týka potvrdenia alebo uznania zručností a spôsobilostí, ktoré môže jednotlivec získať prostredníctvom dobrovoľníckej práce.

Štvrtým cieľom je zabezpečiť v rámci Európy aj v zahraničí zvýšenie informovanosti o hodnote dobrovoľníctva a jeho príspevku k hospodárskemu a spoločenskému životu a životu jednotlivca.

Komisia by chcela váženú pani poslankyňu uistiť, že existuje silné odhodlanie zabezpečiť, aby tento európsky rok mal zmysluplný, trvalý a pozitívny odkaz pre dobrovoľnícku prácu aj po skončení roku 2011. Komisia nadviaže na výsledky rôznych konferencií a udalostí počas tohto európskeho roka, ktoré budú slúžiť ako platforma na rozšírenie a prehĺbenie dosahu, obsahu a kvality dobrovoľníckej práce. Zatiaľ ešte nepoznáme presný charakter politických prínosov európskeho roka – viac sa dozvieme v priebehu európskeho roka samotného. Avšak podľa článku 11 rozhodnutia Rady, ktoré ustanovilo Európsky rok dobrovoľníckej práce (rozhodnutie Rady 2010/37/ES z 27. novembra 2009(2)), je Komisia povinná po skončení tohto európskeho roka predložiť správu ostatným inštitúciám EÚ (Parlamentu, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Rade). Táto správa pomôže určiť cesty pre ďalšie kroky v oblasti dobrovoľníctva.

 
 

(1) http://ec.europa.eu/citizenship/news/news1092_en.htm
(2) Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010

 

Otázka č. 21, ktorú predkladá Michael Cashman (H-0588/10)
 Vec: Kroky v nadväznosti na správu FRA (agentúry pre základné práva) o homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity
 

Agentúra pre základné práva nedávno prezentovala správu s názvom Homofóbia, transfóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.

V tejto správe sa súhrnne zdôrazňujú otázky, ktoré sa týkajú: práva na život a ochranu pred nenávisťou a násilím; ohrozenia slobody zhromažďovania a prejavu; nedávnej antidiskriminačnej smernice, ktorú v súčasnosti prerokúva Rada; vývoja judikatúry EÚ a politík, ktoré sa majú zaoberať diskrimináciou súvisiacou s rodovou identitou; vzájomného uznávania zväzkov rovnakého pohlavia; a ochrany skupiny osôb LGBT (lesby, gayovia, bisexuáli a transsexuáli), ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu.

Navrhne Komisia súhrnný plán rovnosti osôb LGBT s cieľom nadviazať na odporúčania agentúry vo všetkých uvedených oblastiach?

 
  
 

(EN) Komisia odmieta homofóbiu a transfóbiu ako očividné porušenia ľudskej dôstojnosti.

Komisia je odhodlaná zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ boli vždy v úplnom súlade s článkom 21 Charty základných práv EÚ, ktorý výslovne zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Toto ustanovenie charty je záväzné pre všetky členské štáty, keď uplatňujú právne predpisy EÚ.

Komisia v tomto ohľade víta aktualizáciu správy s názvom Homofóbia, transfóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ktorú Agentúra EÚ pre základné práva predložila 30. novembra 2010 vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Komisia pozorne študuje stanoviská agentúry, ktoré obsahuje táto aktualizovaná správa.

 

Otázka č. 22, ktorú predkladá Alexander Mirsky (H-0594/10)
 Vec: Nespravodlivé zaobchádzanie s príslušníkmi národných menšín v Lotyšsku
 

11. marca 2004 prijal Parlament uznesenie o pristúpení desiatich členských štátov do EÚ – medzi ktoré patria aj Lotyšsko a Estónsko (P5_TA(2004)0180, A5-0111/2004). Pre Lotyšsko tuto uznesenie jasne zdôrazňuje potrebu uľahčiť proces udelenia štátneho občianstva starším ľuďom a zároveň udeliť obyvateľom, ktorí síce nie sú občanmi ale dlhodobými rezidentmi, právo voliť a kandidovať v komunálnych voľbách.

Týmto chcem zdôrazniť, že Estónsko postupuje v súlade s týmto uznesením, zatiaľ čo Lotyšsko ho úplne ignoruje. V súčasnosti má Lotyšsko 335 000 obyvateľov, ktorí nie sú štátnymi občanmi, čo predstavuje približne 15 % populácie – väčšina z nich sa narodila a prežila väčšinu svojho života v tejto krajine – a ktorým sú odopierané ich základné práva: osoby bez lotyškého občianstva nemajú právo voliť ani kandidovať v komunálnych voľbách. Do akej miery je fakt, že 15 % obyvateľstva krajiny nemá právo voliť, v súlade s právnymi predpismi Európskej únie? Akou formou sa Komisia bude snažiť pomôcť lotyšskému štátu napraviť svoj nespravodlivý postoj zoči-voči svojim obyvateľom?

 
  
 

(EN) Komisia si uvedomuje, že situácia rusky hovoriacej menšiny v Lotyšsku je citlivá záležitosť. Vyvoláva veľa obáv, ktoré vyjadril aj Parlament prostredníctvom viacerých predchádzajúcich otázok. Odpovede poukázali na úsilie, ktoré bolo vynaložené v rámci predvstupovej stratégie, s cieľom podporiť proces udelenia štátneho občianstva a integráciu týchto osôb v súlade s odporúčaniami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy. Komisia samotná výrazne prispela k pomoci Lotyšsku v jeho úsilí podporiť integráciu.

Zároveň je potrebné venovať náležitú pozornosť tomu, že podmienky na získanie a stratu občianstva členských štátov upravuje výlučne vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov. Preto môže každý členský štát slobodne určovať podmienky pre nadobudnutie svojho občianstva. Podľa právnych predpisov EÚ nemá Komisia žiadnu právomoc zasahovať do týchto záležitostí.

Čo sa týka volebných práv, právne predpisy EÚ zaručujú občanom EÚ právo zúčastniť sa v komunálnych voľbách a vo voľbách do Európskeho parlamentu v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom sa zdržiavajú, bez toho, aby mali štátne občianstvo(1). Ďalšie aspekty, ktoré sa týkajú organizácie volieb v členských štátoch, patria do zodpovednosti členských štátov vrátane volebného práva občanov zdržiavajúcich sa na ich území, ktorí nie sú občanmi EÚ.

 
 

(1) Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, a smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, Ú. v. ES 329, 30.12.1993.

 

Otázka č. 23, ktorú predkladá Brian Crowley (H-0604/10).
 Vec: Akčný plán EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2009 - 2012
 

Môže Komisia predložiť stanovisko, v ktorom načrtne pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, a pretrvávajúce výzvy v súvislosti s plnením akčného plánu EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2009 – 2012?

 
  
 

(EN) Vážený pán poslanec požaduje načrtnutie pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s plnením akčného plánu EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2009 – 2012(1), ako aj pretrvávajúcich výziev, ktoré máme pred sebou.

Za monitorovanie plnenia akčného plánu EÚ na boj proti drogám je zodpovedná Komisia. Prvé preskúmanie plnenia akčného plánu EÚ na boj proti drogám (2009 – 2012) uverejnila 5. novembra 2010. Toto preskúmanie(2) bolo zaslané Parlamentu a Rade.

Preskúmanie ukazuje, že pokrok sa dosiahol vo väčšine opatrení v rámci akčného plánu na boj proti drogám. Medzi významné výsledky patrí:

– zníženie počtu nových prípadov HIV medzi užívateľmi drog;

– posilnená spolupráca v boji proti obchodovaniu s drogami; a

– strategickejší prístup k výskumu v súvislosti s drogami.

Napriek tomu zostáva viacero problémov, ktoré je potrebné riešiť, ako je:

– nárast počtu úmrtí spôsobených predávkovaním kokaínom;

– rýchle prenikanie nových psychoaktívnych látok, ktoré sa predávajú ako legálne alternatívy nelegálnych drog („legálne opojné látky“) a ktoré predstavujú zdravotné a sociálne riziká;

– nárast kombinovaného užívania legálnych a nelegálnych drog (užívanie viacerých drog súčasne);

– rýchla obmena ciest obchodovania s drogami, keďže skupiny organizovaného zločinu sa usilujú obchádzať prekážky, ktoré vytvárajú členské štáty EÚ, aby narušili ich obchod; a

– potreba zvýšiť orientáciu na politiky na zníženie dopytu po drogách v tretích krajinách v súvislosti s vonkajšou pomocou.

Komisia začne na budúci rok rozsiahle nezávislé hodnotenie protidrogovej stratégie EÚ na roky 2005 – 2012 a svojich dvoch vykonávacích akčných plánov. Bude to doposiaľ najkomplexnejšie hodnotenie protidrogovej politiky EÚ, ktoré posúdi osem rokov protidrogovej politiky v EÚ.

 
 

(1) Ú. v. EÚ 2008/C 326/07
(2) KOM (2010) 630 v konečnom znení

 

Otázka č. 27, ktorú predkladá Justas Vincas Paleckis (H-0584/10)
 Vec: Vzťahy medzi Európskou úniou a Bieloruskom
 

Aktuálna kampaň je z pohľadu bieloruských prezidentských volieb o niečo transparentnejšia a demokratickejšia ako predchádzajúca, aj keď ešte zďaleka nedosahuje európske kritériá. Európska únia prisľúbila príslušným orgánom krajiny približne 3 miliardy eur vo forme úverov a pomoci v prípade, ak voľby prebehnú demokraticky. Bieloruská ekonomika by mohla čeliť závažným krátkodobým ťažkostiam. Na riešenie problémov, ktoré prináša ekonomická kríza, sa niektoré členské štáty Európskej únie, napr. Litva, rozhodli spoločne s Bieloruskom a Ukrajinou vypracovať viacero projektov v oblasti energetiky, dopravy a kultúry, ktoré sa budú snažiť zrealizovať za pomoci Európskej únie. V krátkej dobe by mali vstúpiť do platnosti dohody medzi Bieloruskom a Poľskom, Litvou a Lotyšskom, aby sa tak uľahčil režim tranzitného prechodu pre obyvateľov pohraničných oblastí. Na budúci rok by sa mohli začať rokovania medzi Európskou úniou a Bieloruskom o znížení vízových poplatkov a readmisii.

Aký je názor Komisie na príspevok štátov Európskej únie a predovšetkým štátov susediacich s Bieloruskom na rozvoj vzťahov medzi Európskou úniou a Bieloruskom? Akú formu nadobudne tento príspevok po prezidentských voľbách v Bielorusku?

 
  
 

(EN) Od prepustenia politických väzňov v Bielorusku v roku 2008 rozvíjala EÚ politiku postupnej a kritickej angažovanosti v tejto krajine. Táto politika umožnila obnovenie stretnutí na vysokej úrovni, rozšírenie medziodvetvového dialógu a účasť Bieloruska vo Východnom partnerstve. EÚ okrem toho v súčasnosti pracuje na návrhu spoločného predbežného plánu reforiem (ktoré budú predmetom rokovaní a ktoré má zaviesť Bielorusko) a diskutuje o mandátoch pre zjednodušenie vízového styku a readmisné dohody, ktoré posilnia kontakty medzi ľuďmi.

Chápeme, že Bielorusko spolu s ďalšími partnermi z Východného partnerstva a niektorými členskými štátmi má v úmysle predložiť revidované návrhy na spoločné projekty podporované v rámci Východného partnerstva. Keď ich dostaneme, pozorne ich preskúmame a posúdime, či môžu mať výhody z Východného partnerstva.

Podpora Bieloruska jednotlivými členskými štátmi EÚ vrátane susedov krajiny je vítaná, ak sa bude poskytovať v súlade s prístupom EÚ k Bielorusku, ktorý schválila Rada. Okrem toho sa dokončujú dohody o malom pohraničnom styku medzi Bieloruskom a tromi susediacimi členskými štátmi. Komisia víta podpísanie takýchto dohôd, ktoré posilnia cezhraničné kontakty medzi ľuďmi.

Komisia si so záujmom vypočula nedávne vyhlásenia, podľa ktorých by Bielorusko mohlo v nasledujúcich troch rokoch počítať s podporu vo výške viac ako 3 miliardy EUR v prípade, ak uskutoční slobodné a spravodlivé voľby a zlepší vzťahy s EÚ. Hoci Komisia nie je v stave poskytnúť žiadne čísla, ďalšie zvýšenie pomoci EÚ by bolo v súlade s prístupom, ktorý Rada pre zahraničné veci stanovila 25. októbra 2010 vo svojich záveroch o Bielorusku.

Pokiaľ ide o voľby, stotožňujeme sa s názorom, že v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami bol zaznamenaný určitý pokrok. Komisia tlmočila Bielorusku žiadosť EÚ týkajúcu sa priebehu volieb v súlade s odporúčaniami Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva. Priebeh nadchádzajúcich volieb budeme pozorne sledovať. Jasný a merateľný pokrok v priebehu volieb oproti predchádzajúcim voľbám by poskytol nový impulz pre ďalší posun politiky spolupráce EÚ s Bieloruskom.

 

Otázka č. 28, ktorú predkladá Nikolaos Chountis (H-0586/10)
 Vec: Tajné rokovania EÚ s Tureckom
 

Podľa článku, ktorý bol uverejnený v tureckých novinách Millyet, Európska komisia tajne rokovala s Tureckom o sprístupnení tureckých prístavov pre cyperské plavidlá a letiska v Ercane, ktoré sa nachádza v obsadenej časti ostrova, pre lety z Európskej únie.

Mohla by Komisia dementovať alebo potvrdiť obsah týchto článkov? Ak sa rokovania naozaj uskutočnili, existuje spojitosť medzi osobitnou povinnosťou Turecka sprístupniť svoje letiská a prístavy pre cyperské plavidlá a lietadlá a sprístupnením letiska v Ercane pre lety z Európskej únie? Čo si myslí Komisia o stanovisku Výboru pre právne veci Európskeho parlamentu JURI_AL(2010)450882 , v ktorom sa uvádza, že celé územie Cypru je súčasťou európskej colnej únie, a preto nemôže byť riadené v rámci spoločnej obchodnej politiky, pretože by to znamenalo de facto uznanie demarkačnej línie rozdeľujúcej územie Cypru za vonkajšie hranice Únie? Má Komisia v úmysle rešpektovať stanovisko príslušného výboru Európskeho parlamentu?

 
 

Otázka č. 29, ktorú predkladá Barry Madlener (H-0595/10)
 Vec: Tajné rokovania Komisie s Tureckom
 

Môže Komisia potvrdiť, že vedie tajné rokovania s Tureckom s cieľom zabezpečiť takýmto spôsobom, aby táto krajina mohla otvoriť nové kapitoly a napokon pristúpiť k EÚ(1)?

Ak áno, ako to Komisia vysvetlí? Ak nie, prečo nie?

 
 
 

(1) http://www.euractiv.com/en/enlargement/commission-discrete-secret-negotiations-with-turkey-news-499528.

 

Otázka č. 30, ktorú predkladá Eleni Theocharous (H-0597/10)
 Vec: Povinnosti Turecka
 

V tlači boli uverejnené informácie týkajúce sa tajných rokovaní komisára Füleho s tureckými orgánmi. Komisár Füle tieto informácie neodmietol ani nepotvrdil. Požaduje naďalej Komisia, aby si Turecko plnilo svoje povinnosti v plnej miere, alebo by mohla akceptovať, aby ich plnilo len čiastočne? Mohla by Komisia súhlasiť s formuláciou, podľa ktorej by Turecko sprístupnilo svoj vzdušný priestor, ale nie svoje letiská, alebo by nesprístupnilo všetky, ale len jeden alebo dva prístavy alebo letiská? Domnieva sa naďalej Komisia, že nezákonné sprístupnenie letiska v Tympose môže byť náhradou za sprístupnenie tureckých letísk a vzdušného priestoru tejto krajiny?

 
  
 

(EN) Komisia plne podporuje pokračujúce úsilie dosiahnuť riešenie cyperského problému, ktoré by prospelo Cypru a EÚ všeobecne. Komisia okrem toho očakáva, že Turecko v plnej miere uplatní dodatkový protokol k dohode o pridružení.

Komisár zodpovedný za rozšírenie je v pravidelnom kontakte so všetkými zúčastnenými stranami a pozorne sleduje vývoj v súvislosti s cyperskou otázkou.

Dialóg so všetkými zúčastnenými stranami prebieha v súlade s ustanoveniami vyhlásenia Rady z 21. septembra 2005 a jej záverov z 11. decembra 2006.

Pokiaľ ide o druhú záležitosť, o ktorej sa hovorí v otázke, Komisia dôkladne zvažuje stanovisko Výboru pre právne veci uvedené v tejto otázke. Podľa názoru Komisie je však článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie primeraným právnym základom pre takzvané nariadenie o priamom obchode.

Komisia pri navrhovaní pravidiel pre priamy obchod so severnou časťou Cypru využila právny základ, ktorý zodpovedá obsahu opatrení. Účelom návrhu Komisie nie je zrušiť odklad a uplatňovať časť acquis v severnej časti Cypru, ale zabezpečiť klasický režim obchodných úľav. Acquis bude možné rozšíriť až po uzmierení a znovuzjednotení krajiny. Pred znovuzjednotením nie je acquis v týchto oblastiach zo zrejmých dôvodov vynútiteľné.

Komisia preto navrhla prijatie tohto aktu na základe článku 133 Zmluvy o ES (teraz článok 207 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktorý je náležitým právnym základom pre takéto obchodné režimy.

Skutočnosť, že táto oblasť je súčasťou členského štátu (Cypru), nespôsobuje neprimeranosť tohto právneho základu. V dôsledku odkladu uplatňovania acquis sú tieto oblasti mimo colného a fiškálneho územia EÚ.

Návrh Komisie nemá nič spoločné so štatútom demarkačnej línie na Cypre a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za vonkajšiu hranicu EÚ.

Komisia stojí za svojím návrhom a chápe stanovisko parlamentného Výboru pre právne veci ako prechodný krok v prebiehajúcom parlamentom postupe. Komisia bude oficiálne reagovať potom, keď Parlament prijme svoju pozíciu.

 

Otázka č. 31, ktorú predkladá Takis Hadjigeorgiou (H-0591/10)
 Vec: Dosiahnutie cieľa v oblasti zníženia percentuálneho podielu detí, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku
 

Mohla by Komisia spresniť, či je znepokojená odhadom uvedeným v správe o pokroku dosiahnutom Tureckom v roku 2010, v ktorej sa uvádza, že veľký počet neplnoletých (podľa niektorých informácií tento počet prevyšuje 200 000) a najmä dievčat je prinútený predčasne opustiť verejnú školu a že bezpečnosť zdravia dievčat v týchto školách je znepokojujúca?

Aké opatrenia navrhuje prijať na riešenie tohto problému?

 
  
 

(EN) Komisia si uvedomuje význam problému predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä v prípade dievčat na východe a juhovýchode Turecka, a pozorne sleduje úsilie Turecka o vyriešenie tohto problému. Aj keď počet študentov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, je naďalej veľký, Turecko v tejto oblasti vykazuje pozitívny trend.

Ako to uviedla Komisia vo svojej správe o pokroku Turecka za rok 2010, počet obyvateľov vo veku od 18 do 24 rokov s maximálne nižším stupňom stredoškolského vzdelávania, ktorí ďalej nepokračujú v odbornej príprave, sa stabilne znižoval z 58,1 % v roku 2000 na 44,6 % v roku 2010. Zápis do škôl v Turecku v rámci základného vzdelávania sa výrazne zvýšil v dôsledku zákona o základnom vzdelávaní z roku 1997. V celom Turecku sa počas školského roka 2009/10 čistá miera zápisov na základné školy (stupne 1 – 8) zvýšila na 98,47 % u chlapcov a 97,84 % u dievčat. Tieto čísla naznačujú aj to, že rozdiely medzi pohlaviami v rámci základného vzdelávania na vnútroštátnej úrovni sa prakticky odstránili. Na stredoškolskom stupni vzdelávania (stupne 9 – 12) čistá miera zápisov do škôl v školskom roku 2009/10 stúpla na 64,95 %. Existujú však obrovské geografické odchýlky. Miery zápisov do škôl v jednotlivých provinciách sa pohybujú od 27 % do 89 %, pričom východné provincie dosahujú najhoršie hodnoty, pretože zápis na stredné školy v Turecku nie je povinný. Je tu aj výrazná rodová nerovnováha, keď sa čistá miera zápisu do škôl pohybuje na úrovni 67,55 % u chlapcov a 62,21 % u dievčat.

Komisia podporuje snahy Turecka o zvýšenie zápisov detí do základného a stredného stupňa vzdelávania v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA). V tejto súvislosti mi dovoľte spomenúť dva projekty, ktoré Komisia nedávno schválila.

Prvý projekt má názov Zvyšovanie miery základnej školskej dochádzky u detí Turecka a jeho cieľom je znížiť výskyt predčasného ukončenia školskej dochádzky najmä na juhovýchode Turecka. EÚ na tento projekt prispela celkovou sumou 2,88 milióna EUR. Začiatok realizácie tohto projektu sa očakáva koncom roka 2011.

Druhý projekt má názov Zvyšovanie mier zápisu na stredné školy najmä u dievčat. EÚ na tento projekt prispela celkovou sumou 16 miliónov EUR. Zvyšovaním mier zápisu dievčat na stredné školy sa Komisia zameriava na uľahčenie prístupu žien k trhu práce. Začiatok realizácie tohto projektu sa očakáva v roku 2011.

 

Otázka č. 32, ktorú predkladá Pat the Cope Gallagher (H-0606/10)
 Vec: Prístupové rokovania medzi Islandom a EÚ
 

Môže Komisia poskytnúť aktuálne hodnotenie prebiehajúcich prístupových rokovaní medzi Islandom a Európskou úniou?

 
  
 

(EN) Prvú správu o pokroku Islandu poslala Komisia Parlamentu 9. novembra 2010 a v ten istý deň sa o nej diskutovalo vo Výbore pre zahraničné veci (AFET).

Pokrok sa dosiahol v rámci politických kritérií, pretože Island prijal kroky na riešenie nedostatkov, ktoré boli uvedené v stanovisku k menovaniu sudcov a ku konfliktu záujmov. Správa pozitívne hodnotila riešenie záverov špeciálneho vyšetrovacieho výboru. Komisia teraz musí pozorne monitorovať účinky týchto opatrení v realite.

Pokiaľ ide o hospodárske kritériá, situácia je problematickejšia. Hospodárstvo sa síce stabilizuje, ale problémom zostáva zaistenie správneho fungovania finančného sektora a zníženie úrovní zadlženosti.

Správa napokon potvrdzuje hodnotenie uvedené v stanovisku vo vzťahu k hlavným úlohám prístupových rokovaní: rybné hospodárstvo, životné prostredie, poľnohospodárstvo a reforma finančného sektora.

Čo sa týka prístupových rokovaní, stále sa nachádzame v relatívne včasnej fáze. Služby Komisie sú momentálne uprostred preverovania, teda analytického preskúmania acquis, ktoré sa začalo 15. novembra 2010 a bude pokračovať až do polovice júna 2011.

Služby Komisie sa začali zaoberať zložitejšími kapitolami, napr. finančnými službami, životným prostredím, poľnohospodárstvom, rybným hospodárstvom (previerka je naplánovaná na 16. a 17. decembra 2010), súčasne s menej zložitými kapitolami, najmä tými, ktoré zastrešuje Európsky hospodársky priestor (EHP). Prvé dojmy Komisie po približne štyroch týždňoch stretnutí s odborníkmi z Islandu v rámci previerok sú také, že islandské orgány sa na toto preverovanie dobre pripravujú a v plnej miere si uvedomujú úlohy, ktoré sú jeho súčasťou.

Riadne rokovania sa ešte nezačali. V Komisii momentálne prebieha proces hodnotenia stupňa pripravenosti Islandu a identifikácie potenciálnych nedostatkov pri vykonávaní acquis, ktoré sa možno budú musieť vyriešiť v prístupových rokovaniach.

Na základe informácií získaných počas stretnutí v rámci preverovania Komisia zhodnotí, či rokovania môžu pokračovať, a prednesie primeraný návrh členským štátom. Komisia dúfa, že do polovice roku 2011 bude možné otvoriť prístupové rokovania v niekoľkých politických oblastiach.

Celkovo je Island dobre pripravený prevziať záväzky vyplývajúce z členstva zo strednodobého hľadiska, najmä v oblastiach zastrešovaných Európskym hospodárskym priestorom (EHP) a schengenským priestorom.

 

Otázka č. 34, ktorú predkladá Chris Davies (H-0575/10)
 Vec: Vykonávanie právnych predpisov v oblasti zmeny klímy
 

Kedy Komisia uverejní podrobné výsledky týkajúce sa pokroku, ktorý jednotlivé členské štáty dosiahli pri plnení požiadaviek príslušných právnych predpisov v oblasti zmeny klímy, a výsledky hodnotenia pokroku, ktorý bol dosiaľ dosiahnutý pri uskutočňovaní cieľov v oblasti znižovania emisií CO2 stanovených do roku 2020?

 
  
 

(EN) Správa z roku 2010 na tému Pokrok pri dosahovaní cieľov Kjótskeho protokolu, ktorú Komisia zverejnila 12. októbra 2010, (http://ec.europa.eu/clima/policies/g-gas/reports_en.htm" ), ukazuje, že podľa najnovších predpovedí Komisie, ktoré zahŕňajú aj vplyv hospodárskej recesie a zrealizovaných národných politík a opatrení od roku 2009, existujúce politiky zamerané na zníženie emisií nebudú stačiť na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v roku 2020.

V kontexte stratégie Európa 2020 bude Komisia okrem toho ročne predkladať správy o pokroku dosiahnutom pri plnení klimatických a energetických cieľov do roku 2020 na úrovni členských štátov. Toto hodnotenie bude súčasťou ročného prieskumu rastu, ktorý sa bude zverejňovať každoročne v januári počnúc rokom 2011.

 

Otázka č. 35, ktorú predkladá Seán Kelly (H-0577/10)
 Vec: Štátna pomoc a banková kríza
 

Od roku 2008 Komisia schválila 15 programov rekapitalizácie bánk, 2 programy týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou, 6 programov pokrývajúcich likviditu bánk a 21 programov bankových záruk. Zvážila Komisia dlhodobé dôsledky mnohých prípadov takejto záchrany bánk, berúc do úvahy okrem iného skutočnosť, koľko peňazí daňových poplatníkov sa v dôsledku ľahkomyseľného správania bánk nenávratne stratilo? Čo považuje Komisia spomedzi mnohých programov navrhovaných vládami členských štátov za najlepší postup, čo sa týka ochrany daňových poplatníkov pred dlhodobým vystavením toxickým aktívam bánk?

 
  
 

(EN) Komisia by chcela poznamenať, že rozhodnutie o použití verejných prostriedkov na podporu finančných inštitúcií prijímajú členské štáty na základe svojich vlastných politík a na základe rozhodnutí svojich vlastných vládnych orgánov. Komisia pozorne dohliada na takéto prideľovanie, keď sa považuje za štátnu pomoc, pretože je potrebné udržiavať spravodlivosť na rôznych trhoch v celej Európskej únii. Komisia by chcela zdôrazniť, že jej prioritou je obmedzenie deformácie hospodárskej súťaže spôsobenej značnými sumami pomoci poskytovanými finančnému sektoru v EÚ.

Komisia schválila programy, ktoré vážený pán poslanec spomenul vo svojej otázke, na základe článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tento právny základ umožňuje Komisii, aby za zlučiteľnú s ZFEÚ považovala pomoc, ktorá bola udelená na nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu. Pri posudzovaní toho, či pomocné opatrenia možno považovať za zlučiteľné na tomto základe, musí Komisia overiť aj to, či je pomoc vhodná, potrebná a primeraná. V tejto súvislosti môže Komisia zohľadniť sumu pomoci poskytnutú prostredníctvom programu.

Komisia by chcela okrem toho poukázať na to, že väčšina programov obsahuje podmienky zaisťujúce, že banka, ktorá program využíva, podlieha reštrukturalizácii. Počas posudzovania plánu reštrukturalizácie sa Komisia zameriava na kritériá uvedené v oznámení Komisie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel o štátnej pomoci (ďalej len ako „oznámenie“). Plán reštrukturalizácie musí preto vyjadrovať: 1. ako sa v danej banke zabezpečí návrat k životaschopnosti, 2. že sa dosiahlo dostatočné rozdelenie záťaže a 3. že narušenia hospodárskej súťaže spôsobené pomocou sú napravené.

Komisia vyhodnotila veľa rôznych programov a jednotlivých opatrení ešte pred tým, než ich členské štáty zrealizovali. Zámerom týchto opatrení je riešiť rôzne problémy, s ktorými sa môžu stretnúť finančné inštitúcie. Komisia neuprednostňuje žiaden konkrétny typ opatrenia za predpokladu, že sa dá považovať za zlučiteľný s vnútorným trhom a že je v súlade s radami poskytnutými Komisiou v oblasti štátnej pomoci.

 

Otázka č. 36, ktorú predkladá Nadezhda Neynsky (H-0582/10)
 Vec: Primerané geografické zastúpenie v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť
 

Na októbrovej plenárnej schôdzi Európsky parlament schválil Rapkayovu správu týkajúcu sa zmien Služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súvislosti s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Jednou z najdiskutovanejších otázok bola zásada geografického zastúpenia, ktorej cieľom je, aby členské štáty mali v službe nielen primerané zastúpenie, ale aby pre ňu predstavovali aj prínos, a to prostredníctvom práce v regiónoch, na ktoré sú odborníci a s ktorými majú preukázateľné skúsenosti. Súhlasila by Komisia s podobným prístupom?

 
  
 

(EN) Zaviazal som sa k vytvoreniu skutočne európskej služby pozostávajúcej z diplomatov Komisie, Rady a členských štátov. Spojiť tieto rozdielne pracovné kultúry bude náročné, ale prínosy určite budú stáť za to.

Plánujem sa striktne držať ustanovení rozhodnutia Rady, najmä pokiaľ ide o požiadavku na vytvorenie transparentného výberového konania zamestnancov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) na základe kvality a súčasne zaistenie primeranej geografickej a rodovej rovnosti. ESVČ by teda mala ťažiť z rozmanitosti a dostatku skúseností získaných v rôznych zahraničných službách v Únii.

Ak chceme, aby bola služba úspešná, musíme sa sústrediť na regionálne skúsenosti našich diplomatov. Domnievam sa však, že by bolo nesprávne prepájať konkrétne regionálne skúsenosti s konkrétnym členským štátom alebo skupinou členských štátov. To by v praxi znížilo počet potenciálnych kandidátov na určitú pozíciu. Neumožnilo by nám to opierať sa o výber kandidátov na základe ich kvalít a na základe najširšieho možného geografického hľadiska a smerovalo by to proti samotnej podstate meritokratického výberového postupu, o ktorý sa usilujeme.

 

Otázka č. 37, ktorú predkladá Andres Perello Rodriguez (H-0590/10)
 Vec: Ničenie kultúrneho dedičstva v štvrti Cabanyal (Valencia, Španielsko)
 

V apríli tohto roka vydal španielsky ústavný súd príkaz na zastavenie búrania v historickej rybárskej štvrti Cabanyal, ktoré nariadila vláda autonómnej oblasti Valencia. Vláda autonómnej oblasti Valencia tak mienila konať v rozpore s nariadením vydaným minulý rok ministerstvom kultúry, ktorým sa zakazuje realizácia miestneho plánu na predĺženie triedy Avenida de Blasco Ibáñez až k moru, čím by sa zničilo dedičstvo štvrte, v ktorej sa nachádzajú niektoré z najvýznamnejších príkladov priemyselnej a občianskej architektúry 19. storočia v EÚ. Tak ombudsmanka autonómnej oblasti Valencia, ako aj samotný Všeobecný súd EÚ nedávno uznali za prípustné konanie vo veci sťažností občanov proti tomuto plánu, v ktorých odsudzujú plošné búranie a skutočnosť, že mestská rada zamieta žiadosti o povolenie na renováciu budov.

Komisia sa takisto zaoberala sťažnosťou ekologických organizácií v súvislosti s chýbajúcim environmentálnym hodnotením projektu. Mieni Komisia podniknúť vzhľadom na uvedené nové skutočnosti nejaké kroky, aby zaručila rešpektovanie európskeho kultúrneho dedičstva v prípade štvrte Cabanyal?

 
  
 

(EN) Komisia absolútne súhlasí s váženým pánom poslancom, že zachovávanie kultúrneho dedičstva má veľký význam. Komisia tieto zásady aktívne presadzuje, napríklad v rámci spolupráce na politike v oblasti kultúry, v rámci Európskeho programu pre kultúru a kultúrneho programu EÚ na roky 2007 – 2013.

Typ prípadu, ktorý popisuje vážený pán poslanec, však nepatrí do pôsobnosti Komisie v oblasti kultúry, ktorá je vymedzená v článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia preto nemôže zasiahnuť do prípadu opísaného váženým pánom poslancom.

Bez ohľadu na to sa Komisia opýtala príslušných regionálnych úradov, či do plánov predĺženia triedy Avenida de Blasco Ibáñez až k moru vo Valencii boli zapojené štrukturálne fondy. Odpoveď bola záporná.

Čo sa týka zmienky váženého pána poslanca o sťažnosti v súvislosti s chýbajúcim hodnotením vplyvu na životné prostredie a búraním budov, podľa vyšetrovaní, ktoré Komisia uskutočnila, v tejto fáze nie je žiaden schválený plán ani projekt a španielske súdy zastavili údajné búranie budov.

 

Otázka č. 38, ktorú predkladá Gay Mitchell (H-0593/10)
 Vec: Telesné skenery
 

Komisárka Reding začiatkom tohto roka sľúbila, že bude proti používaniu telesných skenerov. Ako sme v priebehu roka mohli vidieť, hrozba terorizmu neklesla. Zmenil sa pohľad Komisie na vec od začiatku roka?

 
  
 

(EN) Dňa 15. júna 2010 Komisia ako celok prijala oznámenie o používaní bezpečnostných skenerov na letiskách EÚ(1), v ktorom uviedla, že najvyššiu úroveň leteckej bezpečnosti aj najlepšiu možnú ochranu základných práv a zdravia môže právne zaručiť len európsky prístup k používaniu tohto zariadenia.

Komisia však uviedla, že pred navrhnutím akéhokoľvek právneho predpisu v tomto sektore, ktorý by mohol znamenať zahrnutie bezpečnostných skenerov do zoznamu prípustných kontrolných metód, je potrebné lepšie vyhodnotiť vplyv používania týchto zariadení z hľadiska výkonnosti pri odhaľovaní, základných práv a zdravia.

Komisia momentálne pracuje na tomto posúdení vplyvu, ktorého výsledok sa očakáva začiatkom roka 2011.

 
 

(1) KOM(2010)311 v konečnom znení.

 

Otázka č. 39, ktorú predkladá Ilda Figueiredo (H-0599/10)
 Vec: Koniec "spoločnej pozície" vo vzťahu ku Kube
 

Ako je známe, vzťahy Európskej únie s Kubou komplikuje „spoločná pozícia“ Rady z roku 1996.

Skutočnosť, že táto pozícia je jedinečná, a Európska únia nemá podobnú pozíciu vo vzťahu k žiadnej inej krajine na svete, poukazuje na jej diskriminačný charakter. Pravdou však je, že jej predlžovanie poškodzuje len Európsku úniu, keďže ju vystavuje do pozície, ktorá slúži len záujmom USA. Tie naďalej uplatňujú ekonomické embargo, ktoré je taktiež neprijateľné, keďže ho podľa poslednej diskusie v rámci OSN podporuje len Izrael a odmieta ho 187 krajín.

Aké kroky vyvíja vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s cieľom urýchlene ukončiť túto neprijateľnú spoločnú pozíciu voči Kube a podporiť obnovenie normálnych dvojstranných vzťahov?

 
  
 

(EN) Rada pre zahraničné veci rozhodla 25. októbra o začatí lehoty na zváženie a o tom, že dá mandát vysokej predstaviteľke a podpredsedníčke pani Ashtonovej na preskúmanie možností napredovania vo vzťahoch s Kubou, pričom vysoká predstaviteľka má čo najskôr predložiť správu Rade. Tento proces práve prebieha. Cieľom je identifikovať najúčinnejší spôsob, ako na Kube presadzovať hodnoty a záujmy EÚ a ako sa ďalej angažovať s cieľom byť súčasťou aktuálneho procesu na Kube (oslobodenie politických väzňov a ohlásenie hospodárskych reforiem). Na odvolanie spoločnej pozície z roku 1996 bude potrebná dohoda všetkých 27 členských štátov.

 

Otázka č. 40, ktorú predkladá Alan Kelly (H-0600/10)
 Vec: Záťažové testy bánk
 

Môže Komisia poskytnúť objasnenie v otázke záťažových testov bánk, ktoré nedávno schválila?

Komisia v týchto testoch vyjadrila skutočnú podporu budúcnosti írskych bánk Allied Irish Banka a Bank of Ireland. Smeruje však teraz politika Komisie k