Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 18. januára 2011 - Štrasburg

3. Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskom – Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskom (rozprava)

  Predsedajúca. – Prvým bodom programu je spoločná rozprava o dohode medzi ES a Srbskom.

– Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskom. Odporúčanie Jelka Kacina v mene Výboru pre zahraničné veci (A7-0362/2010). Odporúčanie k návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej [15619/1/2007 – C7-0341/2010 – 2007/0255(NLE)]

– Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskom. Vyhlásenia Rady a Komisie [2010/2980(RSP)]

  Jelko Kacin, spravodajca. – (SL) Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Srbskom bola podpísaná v apríli 2008 a prechodná, dočasná dohoda o obchode so Srbskom sa úspešne uplatňuje od februára 2010.

Ratifikačný proces sa začal v septembri 2008, keď srbský parlament najskôr ratifikoval túto dohodu.

Dohoda poskytuje politický, právny a hospodársky rámec pre spoluprácu medzi Európskou úniou a Srbskom. Srbsko nemohlo pokračovať v ceste európskej integrácie bez toho, aby začalo ratifikačný proces.

V roku 2009 sa na programe Európskeho parlamentu neobjavili žiadne správy týkajúce sa Srbska, pretože ratifikačný proces sa v členských štátoch zastavil po tom, čo Srbsko v plnej miere nespolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ) v Haagu. Doposiaľ túto dohodu ratifikovalo jedenásť členských štátov, a preto dnes vyzývam zvyšné členské štáty, aby čo najskôr urobili to isté.

Ak dnes dohodu ratifikujeme na tomto vyššom zhromaždení, vyšleme dôraznú a jasnú správu o tom, že podporujeme snahu Srbska o členstvo v EÚ. To samotné však nezaručí úspešné zavŕšenie ratifikačného procesu.

Uznesenie o Srbsku, o ktorom budeme zajtra hlasovať, obsahuje práve túto myšlienku podpory. Musíme Srbsko podporiť na jeho dlhej a ťažkej ceste k členstvu v Európskej únii.

Ako krajina, ktorá bola dlho izolovaná a ktorá zostala mimo moderného prúdu európskej politiky a hospodárstva, čelí Srbsko mnohým problémom.

Za posledné dva roky sme svedkami toho, že politická scéna v Srbsku sa stáva európskejšou. Srbskí vedúci predstavitelia nám poskytnú ten najlepší dôkaz o svojom úprimnom záväzku voči európskym hodnotám a európskemu spôsobu života vtedy, keď úspešne vyriešia problémy a zavedú všetky potrebné reformy.

Istý pozitívny vývoj sme už zaznamenali. Úprimne sme privítali ochotu Srbska robiť kompromisy a spoločné uznesenie o Kosove, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo v septembri 2010.

Srbsko zrušilo 1. januára 2011 povinnú vojenskú službu a generácie mladých srbských občanov dostali ďalšiu príležitosť učiť sa, študovať a rozvíjať sa. Posilnený bol aj civilný dohľad nad ozbrojenými silami.

Na druhej strane pokrok Srbska v približovaní sa k EÚ veľmi brzdí skutočnosť, že dve osoby, ktoré MTTJ obvinil z vojnových zločinov, ostávajú na slobode.

Ratko Mladič je na úteku viac ako 15 rokov od genocídy v Srebrenici, ktorá je najväčším zločinom spáchaným na európskej pôde od druhej svetovej vojny.

Vítame vyhlásenie srbskej vlády, že dokončenie svojej spolupráce s tribunálom v Haagu považuje za prioritu. Vyzývame však srbské orgány, aby – ako povedal hlavný žalobca MTTJ – presvedčivým spôsobom zmiernili priepastný rozdiel medzi politickou vôľou, ktorú prejavujú, a konkrétnymi výsledkami.

Nadišiel čas, aby Srbsko uzavrelo túto bolestnú kapitolu a urobilo nový krok k uzmiereniu v regióne.

Ako sa uvádza v záveroch Rady z 25. októbra 2010, Srbsko si nebude môcť zaistiť štatút kandidátskej krajiny, kým nedokáže, že plne spolupracuje s tribunálom v Haagu.

Najpresvedčivejším dôkazom tejto spolupráce by bolo zatknutie a vydanie obvinených osôb. Doterajšia snaha Srbska dosiahnuť to nepriniesla výsledky a je naďalej nedostatočná.

Podarilo sa dosiahnuť významné posuny v rámci regionálnych vzťahov na západnom Balkáne, o ktorých svedčí najmä vzťah medzi Srbskom a Chorvátskom. Vítame postoj srbského prezidenta, ktorého nový prístup dal silný impulz na trvalé uzmierenie v regióne.

Napriek tomu sú tu ešte ďalšie úlohy. V nadchádzajúcom dialógu s Prištinou musí Belehrad preukázať konštruktívny vzťah. Bez ohľadu na otázku štatútu Kosova sa vzťah medzi Belehradom a Prištinou musí stať partnerstvom, aby bolo pre celý región jednoduchšie urobiť pokrok v približovaní sa k Európe.

To platí aj pre vzťahy Srbska s Bosnou a Hercegovinou. Belehrad musí podporiť reformy, ktoré Bosne a Hercegovine – ako krajine s vlastnými inštitúciami – umožnia rokovať o členstve v Európskej únii. V súčasnosti to tak ešte stále nie je.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Je pre mňa veľkou cťou, že sa do Európskeho parlamentu vraciam v novej funkcii zástupkyne maďarského rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dúfam, že ma budete vnímať ako bývalú poslankyňu tohto Parlamentu a ako záruku toho, že maďarské predsedníctvo bude mať s Parlamentom dobré vzťahy.

Teším na spoluprácu s vami všetkými počas nasledujúceho päť a pol mesiaca tohto predsedníctva a veľa si od nej sľubujem. Teraz budem hovoriť vo svojom rodnom jazyku.

(HU) Som veľmi rada a je mi veľkou cťou, že sa môžem zúčastniť na tejto rozprave, po ktorej bude Parlament hlasovať o schválení Dohody o stabilizácii a pridružení podpísanej so Srbskou republikou. Rada by som tiež využila túto príležitosť na to, aby som sa poďakovala spravodajcovi Európskeho parlamentu pánovi Kacinovi, ktorý vypracoval vynikajúcu správu o tejto problematike, a aby som s nadšením privítala uznesenie o európskom integračnom procese Srbska. Podobne ako pre iné krajiny v regióne, aj pre Srbsko sú vyhliadky na členstvo v Európskej únii prínosom. V posledných rokoch urobila krajina v tomto smere značný pokrok. Dohoda o stabilizácii a pridružení je v tejto súvislosti pre Srbsko významným krokom vpred na ceste do Európskej únie.

Dohoda posilňuje už aj tak úzke väzby medzi Európskou úniou a Srbskom a vytvára medzi týmito dvomi stranami zmluvný vzťah. Dohoda stanovuje nový rámec pre politický dialóg. Vytvára zónu voľného obchodu a posilňuje dvojstranné hospodárske vzťahy, prostredníctvom ktorých sa majú Srbsku priniesť veľké hospodárske výhody. Dohoda podporuje reformné procesy, ktoré prispejú k rastu srbského hospodárstva a pomôžu Srbsku rozvinúť plne fungujúce trhové hospodárstvo. Okrem toho dohoda kladie základy posilnenej spolupráce, ktorá sa môže v budúcnosti rozvinúť medzi Európskou úniou a Srbskom v mnohých oblastiach, v neposlednom rade v rámci boja proti organizovanému zločinu a nezákonnému cezhraničnému obchodu, ako aj v súvislosti so zlepšovaním súčasných nariadení v oblasti ochrany životného prostredia.

Rada začala ratifikačný proces tejto dohody 14. júna 2010. Doteraz podporilo dohodu prostredníctvom svojich parlamentov jedenásť členských štátov, samozrejme, vrátane Maďarska. Sme pevne presvedčení, že v krátkom čase ju ratifikujú všetky členské štáty. Rada by uvítala, keby Dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť do konca roka 2011, ale najneskôr začiatkom roka 2012. To by znamenalo, že Srbsko by vstúpilo do ambiciózneho zmluvného vzťahu s Európskou úniou práve v tom čase, keď sa začne intenzívnejšie pripravovať na vstup do EÚ. Vaše hlasy dodajú tomuto procesu ešte viac dôležitosti a podpory, a to vďaka jednohlasnej podpore, ktorú vyjadrili všetky politické sily na schôdzi Výboru pre zahraničné veci, ktorá sa konala 1. decembra. Srbsko vyjadrilo svoj záväzok voči Európskej únii prostredníctvom žiadosti o pristúpenie, ktorú predložilo v decembri 2009. V októbri minulého roka Rada požiadala Komisiu, aby predložila svoje stanovisko. Očakávať ho môžeme v druhej polovici roka 2011.

Všetci vieme, že európsky integračný proces prináša Srbsku mnoho výhod. Zároveň však Srbsko musí ešte urobiť veľké reformy. Patria medzi ne ďalšie úsilie v oblastiach verejnej správy a zásad právneho štátu, reforma súdnictva, boj proti korupcii a organizovanému zločinu a spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

Ako sa uvádza aj v správe, ktorú predložil pán Kacin, integračný proces sa odvíja od pokroku, ku ktorému dochádza v tejto oblasti. Vítam skutočnosť, že mnohé výsledky sa už podarilo dosiahnuť. Pri tejto príležitosti by som zároveň rada zdôraznila, že minulý rok urobilo Srbsko historické kroky k dosiahnutiu mieru so svojimi susedmi v regióne. Vítam tiež úzku spoluprácu Srbska s Európskou úniou v lete 2010 a z nej vyplývajúce uznesenie OSN, ktoré otvorilo cestu dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Rada plne podporuje vysokú predstaviteľku pani Ashtonovú v práci, ktorú robí v tejto oblasti. Je to veľká výzva, ale možnosť nadviazať dialóg ponúka Kosovu aj Srbsku príležitosť priblížiť sa k Európskej únii.

Nakoniec mi dovoľte podeliť sa s vami o záverečnú myšlienku. Som presvedčená, že Európska únia si musí zachovať dôveryhodnosť, pokiaľ ide o proces rozširovania. Prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa máme vo svojich rukách. Myslím si, že ak sa počas maďarského predsedníctva podarí úspešne ukončiť prístupové rokovania s Chorvátskom, vyšle to aj Srbsku pozitívny signál o tom, že proces prebieha a že balkánske krajiny majú svoje miesto v spoločenstve národov Európskej únie.

Pani predsedajúca, dámy a páni, rok 2011 bude pre Srbsko dôležitým rokom, ktorý mu prinesie isté úlohy, ale aj príležitosti. Vítam príležitosť, ktorú táto nová dohoda dáva Srbsku, aby sme mohli spoločne budovať budúcnosť v mierovej Európe.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Som veľmi rád a je mi veľkou cťou, že dnes môžem vystúpiť v Európskom parlamente v súvislosti s hlasovaním o udelení súhlasu Dohode o stabilizácii a pridružení so Srbskou republikou. Chcel by som sa tiež srdečne poďakovať pánovi spravodajcovi pre Srbsko Jelkovi Kacinovi za správu o európskom integračnom procese Srbska.

Dohoda o stabilizácii a pridružení je pre Srbsko veľkým krokom vpred na jeho ceste k Európskej únii. Základným cieľom tejto dohody je pripraviť pôdu na ďalšiu európsku integráciu a reformy a pripraviť Srbsko na členstvo v Európskej únii. Tento dôležitý medzník poslúži Srbsku ako povzbudenie, keďže obnovilo svoje úsilie o podporu uzmierenia v regióne.

Dohoda o stabilizácii a pridružení vytvára komplexný inštitucionálny rámec prostredníctvom rady pre Dohodu o stabilizácii a pridružení a výboru pre Dohodu o stabilizácii a pridružení, obnovený rámec pre politický dialóg a sieť podvýborov, ktoré do značnej miery pokrývajú väčšinu oblastí politiky Európskej únie. Samozrejme, ustanovuje aj osobitný orgán medzi týmto Parlamentom a srbským parlamentom, a to spoločný parlamentný výbor.

Z hospodárskeho hľadiska Dohoda o stabilizácii a pridružení predpokladá postupné vytváranie zóny voľného obchodu a postupnú integráciu Srbska do vnútorného trhu Európskej únie, čo prinesie hospodárske výhody Európskej únii aj Srbsku. Tak ako to bolo v strednej Európe v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, dohoda podporí investície, a to predovšetkým priame investície. Kľúčovým spôsobom prispeje k rastu srbského hospodárstva a pomôže Srbsku posunúť sa smerom k fungujúcemu trhovému hospodárstvu.

Výhody, ktoré táto dohoda prinesie Európskej únii, sú rovnako významné. Srbský trh sa teraz otvoril vývozcom z Európskej únie. Pomerne vysoké clá, ktoré existovali v minulosti, sa v priebehu niekoľkých rokov úplne odstránia, s výnimkou niekoľkých veľmi citlivých poľnohospodárskych výrobkov.

Okrem toho vďaka postupnému integrovaniu Srbska do vnútorného trhu budú podmienky pre investorov stabilnejšie a predvídateľnejšie. Pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci sú v súlade s pravidlami Európskej únie. Ochrana práv duševného vlastníctva sa tiež postupne približuje normám Európskej únie. Aj pomerne rozsiahly srbský trh verejného obstarávania sa postupne otvára európskym uchádzačom.

Nadviazanie užších väzieb so Srbskom prináša mnoho ďalších výhod najmä Európskej únii, keďže uľahčí spoluprácu v oblastiach spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, životného prostredia, dopravy a colnej politiky, ak mám spomenúť len niekoľko z nich. Vďaka tomu je teda politika Európskej únie v juhovýchodnej Európe dôveryhodnejšia a účinnejšia.

Na záver treba povedať, že je mimoriadne pozoruhodné, že Srbsko urýchlilo vykonávanie dočasnej dohody. Oficiálne nadobudla platnosť vo februári 2010, ale Srbsko sa rozhodlo uplatniť ju už krátko po tom, ako bola podpísaná v apríli 2008. Srbsko tým dokázalo svoj záväzok hospodárskej integrácie do Európskej únie a zatiaľ zaznamenáva pozitívne výsledky.

Od 14. júna 2010, keď sa Rada rozhodla začať ratifikačný proces tejto dohody, deväť členských štátov oznámilo ratifikáciu a dva ďalšie zaručili schválenie zo strany svojich parlamentov. Dnešné hlasovanie Európskeho parlamentu by preto malo dať tomuto procesu dodatočný podnet, a to vďaka jednomyseľnej podpore všetkých politických skupín. Dúfam, že čoskoro bude nasledovať ratifikácia aj zo strany ďalších členských štátov.

Na záver mi dovoľte zamerať sa na návrh uznesenia o európskom integračnom procese Srbska ako na dobre pripravený príspevok k dnešnej politickej rozprave. Som za to pánovi spravodajcovi Jelkovi Kacinovi vďačný. Uznesenie vysiela Srbsku jednak signál o podpore zlepšovania vzťahov medzi EÚ a Srbskom, a jednak signál o očakávaní v súvislosti s kľúčovými úlohami, ktoré ho čakajú na ceste k členstvu v Európskej únii. V súvislosti s prípravami stanoviska k žiadosti Srbska o členstvo v EÚ je to zvlášť dobre načasované.

Minulý rok v novembri som bol v Belehrade, aby som premiérovi a podpredsedovi vlády pre európsku integráciu odovzdal podrobný dotazník. Srbské orgány v súčasnosti usilovne pracujú na svojich odpovediach, ktoré očakávame do konca mesiaca. Povzbudilo ma, že po zverejnení správy Komisie o pokroku srbská vláda 30. decembra prijala akčný plán. Komisia dôkladne preskúma odpovede na otázky v dotazníku a kroky, ktoré srbské orgány podniknú v nadchádzajúcich mesiacoch, aby dokončila svoje hodnotenie s cieľom vydať stanovisko v druhej polovici roka 2011.

Ako povedala naša maďarská kolegyňa, rok 2011 je pre Srbsko dôležitý: je to rok náročných úloh, ako aj rok príležitostí. Cesta je vytýčená a ciele sú dobre známe. Je však na Srbsku, aby sa vydalo touto cestou, splnilo požadované kritériá, a keď bude pripravené, zapojilo sa do procesu rokovania s Európskou úniou. Som presvedčený, že s našou spoločnou podporou bude Srbsko aj naďalej robiť správne európske rozhodnutia a pokročí vo svojej snahe o integráciu. Vyšle to pozitívny odkaz celému regiónu v čase, keď potrebujeme znovu potvrdiť jeho európsku perspektívu, aby sme upevnili mier a podporili hospodársku prosperitu na západnom Balkáne.

  György Schöpflin, v mene poslaneckého klubu PPE. – Správa o Srbsku je podľa mňa vynikajúca. Pánovi spravodajcovi Jelkovi Kacinovi blahoželám.

Zdá sa mi, že Srbsko sa nakoniec rozhodlo, že naozaj chce európsku budúcnosť. Väčšina politickej elity si myslí, že je to tá najlepšia možnosť. Na toto rozhodnutie sa treba pozerať v súvislosti s turbulenciami, ku ktorým došlo za posledné dve desaťročia. Srbsko zažilo pád komunizmu, rozpad Juhoslávie, vojny, ktoré nasledovali, vládu Slobodana Miloševiča, bombardovanie v roku 1999, rozmach mafie a kriminality, šírenie násilia a nárast počtu utečencov – sú to deprimujúce a traumatické dejiny. Rozhodnutie zvoliť si Európu je preto veľkým úspechom a naznačuje, že Srbsko sa stáva prvkom stability v regióne.

Zostávajú dva závažné politické problémy: zatknutie a prevoz Ratka Mladiča do Haagu a vyrovnanie sa s nezávislosťou Kosova. Obidva tieto problémy poukazujú na psychologické bariéry. Mladič má svojich ochrancov a strata Kosova je bolestná pre značnú časť srbskej spoločnosti. Každá strata územia je bolestná. K týmto problémom možno pridať niekoľko ďalších oblastí, ktorým je potrebné venovať pozornosť. Ide predovšetkým o zlepšenie verejnej správy a výkonu spravodlivosti, vytvorenie trhových podmienok a úplnú otvorenosť v otázke minulosti Srbska vrátane otvorenia archívov.

Náznaky na ceste približovania sa Srbska k Európe sú pomerne dobré. V tomto smere existuje jasný záväzok. Elita a spoločnosť pochopili, aké úlohy majú pred sebou, a technické prípravy napredujú. Ak pôjde všetko dobre, Srbsko by mohlo túto jeseň dostať stanovisko a následne štatút kandidátskej krajiny. Cesta do Európy nebude ľahká, ale Európe ako celku prinesie stabilné a demokratické Srbsko úžitok.