Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/0255(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0362/2010

Rozpravy :

PV 18/01/2011 - 3
PV 18/01/2011 - 5
CRE 18/01/2011 - 3
CRE 18/01/2011 - 5

Hlasovanie :

PV 19/01/2011 - 6.8
PV 19/01/2011 - 6.9
CRE 19/01/2011 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0015

Rozpravy
Utorok, 18. januára 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

5. Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskom – Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskom (pokračovanie rozpravy)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je pokračovanie spoločnej rozpravy o dohode medzi ES a Srbskom.

 
  
MPphoto
 

  Maria Eleni Koppa, v mene skupiny S&D.(EL) Aj ja by som rada zablahoželala pánovi Kacinovi k vyváženému a podrobnému textu, ktorý predložil. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente bezvýhradne podporuje vyhliadky Srbska na pristúpenie. Táto krajina urobila za posledné roky obrovský pokrok a tvorí základný kameň upevňovania mieru a stability na západnom Balkáne. Dnešný súhlas Parlamentu s uzatvorením Dohody o stabilizácii a pridružení je preto historickou chvíľou a my ho vítame. V uznesení Európskeho parlamentu vítame aj žiadosť o pristúpenie, ktorú táto krajina podala, ale zdôrazňujeme, že ešte treba urobiť ďalšie kroky.

Musí byť jasné, že rozvoj regionálnej spolupráce je stále tou najvyššou prioritou Únie na západnom Balkáne. Vzhľadom na to je spolupráca medzi Srbskom a Medzinárodným trestným súdom absolútnym medzinárodným záväzkom a musí rýchlo napredovať. Nie však preto, lebo to chce Európa, ale preto, lebo výkon spravodlivosti si vyžaduje zmierenie s minulosťou a umožňuje, aby sa zlepšili vzťahy medzi všetkými národmi bývalej Juhoslávie.

Nesmieme však zabúdať na to, že srbský ľud bol obeťou tejto vojny. V rámci Európy je teraz Srbsko krajinou s najvyšším počtom utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu. Títo ľudia potrebujú starostlivosť a bývanie a potrebujú sa začleniť do trhu práce. Únia musí v tomto smere prakticky podporiť všetky snahy, najmä v súvislosti s úverovou krízou. Vítame preto, že sa prezident Srbska a prezident Chorvátska nedávno zaviazali, že nájdu spoločné riešenia problému s utečencami.

Rozhodnutie nadviazať dialóg s orgánmi v Kosove je mimoriadne dôležité pre stabilitu v tejto oblasti. Podporujeme dialóg, ktorý musí pre dobro každého, kto žije v Kosove, začať čo najskôr, a dúfame, že prispeje k spoločnej európskej budúcnosti národov v regióne. Na záver by som rada zablahoželala podpredsedovi srbskej vlády pánovi Djeličovi k jeho včerajšiemu vyhláseniu, ktoré adresoval Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, že Srbsko sa snaží o historický kompromis týkajúci sa Kosova. Tento kompromis je skutočne nevyhnutný a všetci musíme dopomôcť k jeho dosiahnutiu.

 
  
MPphoto
 

  Norica Nicolai, v mene skupiny ALDE.(RO) Ako liberálka musím zdôrazniť, že Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu vždy podporovala proces rozširovania, pretože veríme v Európu, ktorú tvoria všetci jej členovia, teda v silnú a jednotnú Európu. Ako Rumunka môžem túto európsku cestu, ktorou sa Srbsko vydalo, len privítať, pričom zároveň zdôrazňujem, že Srbsko je európska krajina a jeho cesta k Európe sa nezavŕši bez ťažkostí, ktoré vyplývajú z jeho búrlivej minulosti. Srbsko však musí hľadieť dopredu a musí sa pokúsiť zabudnúť na minulosť, pretože zmierenie s minulosťou nesmie stáť v ceste budúcemu osudu v Európe.

Chcela by som zdôrazniť, že je veľmi dôležité, aby sa kodanské kritériá uplatňovali správne, rázne a svedomito v celom regióne, teda aj v Srbsku, pretože len tieto kritériá zaručujú rešpektovanie európskych hodnôt, zásad právneho štátu a životaschopných demokracií. Myslím si, že tieto posledné dva roky od historického rozhodnutia vydať sa na európsku cestu dokazujú, že vláda v Belehrade aj srbský ľud sú motivovaní a odhodlaní. Úprimne veria v tento európsky projekt. Veď čo môže byť dôležitejšie ako európske rozhodnutia vlády, ktorá nebola nútená rozhodnúť sa ani na základe právnych požiadaviek, ani na základe požiadaviek stanovených pravidlami tejto politickej hry?

Veľmi dôležité je aj to, aby Srbsko stabilizovalo svoje hospodárstvo. Náznaky, ktoré v tejto chvíli vidíme v srbskom hospodárstve, sú skutočne vynikajúce. Najdôležitejšie je, aby Srbsko upevnilo svoju demokraciu. Veľkú pozornosť však treba venovať multikulturalizmu na Balkáne, ktorý predstavuje citlivú otázku. Problém menšín v tomto regióne nesmie vyvolať konflikt. Myslím si, že model, ktorý presadzuje pomoc a podporu zameranú na menšiny a kultúrne zmierenie, je absolútne nevyhnutný.

 
  
MPphoto
 

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE.(NL) Skupina zelených/Európska slobodná aliancia je verným zástancom pristúpenia Srbska k EÚ. Preto nás teší jednoznačne európske smerovanie súčasnej vlády. Podľa môjho názoru však ani jedna strana nebude práve ocenená za to, akým spôsobom rieši prístupový proces. EÚ skrátka dovoľuje, aby ju brali na ľahkú váhu.

S cieľom podporiť európsku politiku Srbska bola vízová povinnosť zrušená ešte predtým, ako krajina úplne splnila kritériá. Srbsko dostalo oznámenie v októbri výmenou za to, že zaujalo umiernený postoj ku Kosovu. EÚ vysiela správu, že prístupový proces budú určovať politické hry, nie dodržiavanie kritérií. Nemali by sme byť nútení odmeňovať Srbsko za to, že sa správa ako vyspelá európska demokracia. V skutočnosti by sme mali od Srbska očakávať, že pokiaľ ide o Kosovo a Bosnu, prevezme zodpovednú úlohu vedúcej krajiny v regióne úplne samozrejme a bez toho, aby sme ho za to museli odmeniť, ako keď dá niekto malému dieťaťu cukrík za to, že bolo dobré.

Aspoň jedna vec, ktorú by sme mali urobiť, je prestať ustupovať zakaždým, keď ide o pátranie po Mladičovi a Hadžičovi. Hovoríme tu o páchateľoch strašných vojnových zločinov a genocídy. Nemali by sme dovoliť, aby im prešla vražda. Srbsko môže a musí urobiť oveľa viac, aby ich zatklo. Nemôžeme dovoliť, aby sa z plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) stala maličkosť, ktorú možno prehliadnuť v záujme diplomacie. Rozhodnutie o tom musí závisieť od tých, ktorí sú schopní posúdiť, či Srbsko plne spolupracuje, a to je pán žalobca Brammertz. Preto vás žiadam, aby ste hlasovali za náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vynikajúca správa pána Kacina svedčí o tom, že pokrok Srbska v súvislosti s členstvom v EÚ naberá na obrátkach, a to oprávnene.

Keď som bol v októbri minulého roka v Srbsku, zapôsobili na mňa oddanosť a úsilie tamojšej dynamickej a západne orientovanej demokratickej vlády. Srbsko toho určite musí urobiť ešte veľa, pokiaľ ide o reformu súdnictva a boj proti organizovanému zločinu. My Európski konzervatívci a reformisti tiež dúfame, že sa podarí zadržať Ratka Mladiča a poslať ho do Haagu, hoci vôbec nie je isté, či sa nachádza na srbskom území. Je však veľmi dôležité, aby EÚ a jej členské štáty oplatili a odmenili pokrok Srbska, a to napríklad tým, že by teraz ratifikovali Dohodu o stabilizácii a pridružení. Mali by to urobiť v neposlednom rade preto, lebo niektorí susedia Srbska, ako je napríklad Chorvátsko, sú na ceste k pristúpeniu k EÚ oveľa ďalej.

Vzťah Srbska s Chorvátskom je problematický, ale nie neriešiteľný. Ja osobne si myslím, že spravodlivé, úplné a konečné urovnanie sporu založené na rozdelení územia a zásadách „pôdu za mier“, aké vidíme na Blízkom východe, by bolo najlepšou cestou vpred. Podľa môjho názoru by mala EÚ počas nadchádzajúceho dialógu, ktorý dohodla pani vysoká predstaviteľka, riadne zvážiť túto možnosť. Jej zamietnutie by bolo nebezpečne krátkozraké a len by udržiavalo stav neistoty, v ktorom sa Kosovo nachádza, pokiaľ ide o medzinárodné uznanie na úrovni EÚ, NATO a OSN.

 
  
MPphoto
 

  Miloslav Ransdorf, v mene skupiny GUE/NGL. (CS) Najväčšia osobnosť srbských dejín svätý Sáva povedal, že Srbi sú ľuďmi Východu, ako aj Západu. Z toho vyplýva problém, že neveria ľuďom Západu, pretože sa považujú za ľudí Východu, a neveria ľuďom Východu, pretože sa považujú za ľudí Západu. V skutočnosti je Srbsko mostom medzi východom a západom Európy, je kľúčovou krajinou pre európsku jednotu a koniec koncov aj román významného srbského spisovateľa Dobricu Čosiča Čas smrti ukazuje, že Srbsko má kľúčový význam tam, kde ide o jednotu alebo rozpad Európy.

Myslím si, že je načase, aby sme si uvedomili zásadný význam Srbska pre európsku jednotu. Je to kľúčové balkánske hospodárstvo a bez Balkánu Európa jednotná nebude. Chcel by som zdôrazniť, že máme spoločné úlohy, ktoré sa dajú riešiť pomerne rýchlo, ako sú napríklad problémy s utečencami v Srbsku (Srbsko má na svojom území okolo 750 000 utečencov), environmentálne problémy (niektoré z nich sa začali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia) a sprevádzkovanie lodných trás na Dunaji (v Európskom parlamente máme pracovnú medziskupinu, ktorá sa venuje Dunaju), pričom by sme sa mali zamerať aj na to, aby sme Srbsku pomohli s odvážnou reformou súdnictva a s bojom proti organizovanému zločinu.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD.(EL) Myslím si, že správa pána Kacina vytvára dokonalú rovnováhu, ku ktorej mu blahoželám. Pokrok, ktorý Srbsko urobilo z hľadiska potrebných reforiem, sa v tejto správe odráža realistickým spôsobom. Práve včera podpredseda srbskej vlády uspokojivo predstavil vývoj situácie Výboru pre zahraničné veci.

Dôležitou nevyriešenou otázkou je však spolupráca s Medzinárodným trestným súdom vrátane vydania posledných stíhaných osôb na úteku do Haagu, čo je základným predpokladom pokroku Srbska v pristúpení.

Sloboda tlače je jedným z najzávažnejších problémov, ktoré musí srbská vláda vyriešiť. Nemali by existovať žiadne politické tlaky ani iné vplyvy, ktoré by bránili srbským novinárom v nezávislosti.

Ďalším problémom, ktorý Srbsko trápi, je vysoký počet utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu, ktorí čelia problémom s bývaním a chudobe, pričom nezamestnanosť predstavuje takmer 19 %. Myslím si, že by sme mali Srbsku pomôcť, pričom nesmieme zabúdať na to, že táto krajina nedávno prešla vojnou.

 
  
MPphoto
 

  Barry Madlener (NI).(NL) Nemali by sme sa zameriavať len na zatknutie a súdenie vojnového zločinca Mladiča. Srbsko má obrovské problémy s organizovaným zločinom. Niekoľko rečníkov to už spomenulo a tieto problémy nesmieme podceňovať. Rozhodne sa urobil pokrok, ale nie dostatočný na to, aby sa dosiahla prijateľná úroveň, to ani zďaleka.

Samozrejme, ďalšia vec je, že Srbsko je chudobná krajina – rovnako ako všetky tieto kandidátske krajiny. Sú to chudobné krajiny a ich pristúpenie bude pre európskych občanov veľmi nákladné. Srbsko je dokonca ešte skorumpovanejšie než Rumunsko a Bulharsko. Rumunsku a Bulharsku sme nikdy nemali dovoliť vstúpiť do Únie. Povedie to k mnohým problémom z hľadiska korupcie, pričom Srbsko je ešte skorumpovanejšie. Považujem to za zvlášť pretrvávajúci problém, ktorý sa nedá vyriešiť len tak. Preto vás vyzývam, aby ste ho nepodceňovali.

Okrem toho potenciálne pristúpenie Srbska, rovnako ako zrušenie vízovej povinnosti, povedie k ešte väčšej emigrácii do západnej Európy, ktorá nám neprinesie žiadny úžitok.

 
  
MPphoto
 

  Adrian Severin (S&D). – Dohoda o stabilizácii a pridružení a integrácia Srbska do EÚ sú dôležité pre Srbsko aj pre Európsku úniu.

Rád by som uviedol dve poznámky. Ak chceme rokovať o dohode náležite a náležite riadiť aj proces integrácie, Európska únia by si mala najskôr určiť a zistiť svoje vlastné záujmy. Európa má nevyriešený albánsky problém, chýba jej geopolitická súdržnosť na južnej strane a má čiernu dieru organizovaného zločinu a korupcie v balkánskej oblasti. To znamená, že hlavnou prioritou Únie je potreba rozšíreného, funkčného a súdržného trhu a lepších dopravných koridorov v tejto oblasti. Žiadny z týchto problémov sa nedá vyriešiť bez prispenia Srbska.

Po druhé, musíme sa vyhnúť tomu, aby sme so Srbskom zaobchádzali ako s druhotriednou európskou krajinou a pri každej príležitosti ho poučovali. Srbsko naozaj spáchalo veľa hriechov, ale euroatlantický príspevok k týmto spáchaným hriechom bol tiež podstatný. Rok 2011 je pre Srbsko aj Európsku úniu skutočne rokom podnetných príležitostí. Nebudeme schopní tieto príležitosti využiť, kým nenecháme bokom všetok narcizmus a nebudeme brať Srbsko ako partnera.

Len dôstojné Srbsko môže byť spoľahlivým partnerom v historickom uzmierení na Balkáne a historickom znovuzjednotení v rámci Európskej únie. Správa pána Kacina poskytuje v tomto smere pozoruhodný príspevok.

 
  
MPphoto
 

  Sarah Ludford (ALDE). – Pripájam sa k tým, ktorí chvália a vítajú správu nášho kolegu Jelka Kacina, a úplne súhlasím s jeho názormi, že budúcnosť Srbska je v Európskej únii a že Srbsko sa stane dôležitým hráčom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v regióne západného Balkánu.

Cieľ prijať krajiny západného Balkánu do EÚ podporujem už desať rokov a podporovala som ho aj v čase, keď som bola podpredsedníčkou delegácie pre Balkán. S naším spravodajcom som úzko spolupracovala na presadzovaní bezvízového styku a potešilo ma, keď sa ho pred rokom podarilo zabezpečiť medzi inými aj pre Srbsko. Myslím si, že je to skutočne dôležitý prínos k osobným kontaktom a k rozširovaniu obzorov a – koniec koncov – aj k zaručeniu bezpečnosti v jej širšom zmysle.

Niektoré úlohy, ktoré má Srbsko pred sebou, sa už spomínali. Chcela by som niečo dodať k úlohe, ktorá sa spája s reformou súdnictva. Minulý rok na jeseň sa v správe Komisie o pokroku objavila obava, že postupy opätovného menovania sa vykonávajú netransparentne, pričom dochádza k ohrozovaniu zásady nezávislosti súdnictva a vzniká vysoké riziko politického vplyvu. To je očividne kľúčový problém, pokiaľ ide o zásady právneho štátu.

Pokiaľ ide o spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu, pán Kacin včera večer Výboru pre zahraničné veci povedal, že Srbsko robí úplne všetko, čo je v jeho silách, aby vypátralo a zatklo zvyšné dve obvinené osoby a previezlo ich do Haagu, ale hlavný žalobca Serge Brammertz vo svojom prejave adresovanom Bezpečnostnej rade OSN v septembri povedal, že Srbsko musí prekonať priepasť medzi záväzkom zatknúť týchto zločincov, ktorý si stanovilo, a účinnosťou svojho konania v tejto oblasti. Nevidíme výsledky. Srbsko musí aktívnejšie pristupovať k zatknutiu stíhaných osôb na úteku. Obávam sa, že je tu priepasť medzi slovami a činmi, ktorú však treba rozhodne prekonať.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE).(DE) Aj my podporujeme pristúpenie západného Balkánu k Európskej únii a, samozrejme, aj pristúpenie Srbska. Každá krajina je, pravdaže, samostatná, ale región je poprepájaný a konanie každej krajiny v regióne má závažný vplyv na úspech samotného procesu.

V tejto súvislosti by som chcela opäť zdôrazniť, že pokiaľ ide o nás, prístupový proces Srbska nemôže pokročiť ďalej bez toho, aby mu dal Medzinárodný trestný súd konečnú zelenú, ani bez aktívnejšej a predovšetkým účinnejšej spolupráce so súdom v tejto oblasti, ako práve povedala naša kolegyňa poslankyňa.

Došlo aj k pozitívnym udalostiam. Jednou z nich bolo prijatie zákona o rodovej rovnosti, ktoré nás veľmi potešilo. Teraz chceme byť svedkami naozaj rýchleho uplatnenia tohto zákona a vyzývame Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na podporu tohto procesu. Ak sa chce tento región postupne zrásť, potrebujeme tiež to, aby bolo v celom regióne opäť viac možností verejnej dopravy. Aj v tejto súvislosti Komisiu vyzývam, aby prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) poskytla v tejto oblasti väčšiu podporu a viac finančných prostriedkov, pretože sme presvedčení, že je potrebný aj kontakt medzi ľuďmi, nie iba medzi vedúcimi predstaviteľmi. Ten sa do veľmi veľkej miery posilní, ak sa uľahčí mobilita ľudí v regióne.

Mobilita je tiež otázkou, ktorú by som chcela len rýchlo spomenúť, kým skončím, a to predovšetkým v súvislosti so štátnymi poznávacími značkami, ktoré Belehrad aj naďalej vydáva pre sedem regiónov na severe Kosova. Vyzývame Belehrad, aby konečne prestal vydávať tieto poznávacie značky pre Kosovo.

 
  
MPphoto
 

  Ryszard Czarnecki (ECR).(PL) Srbsko je európska krajina. Srbsko je súčasťou európskej histórie. Srbsko je súčasťou európskej kultúry. Srbsko nie je len súčasťou geografie Európy. Srbsko preto musí byť súčasťou politickej mapy Európy, takže nehľadajme zámienky na predlžovanie jeho cesty do Európskej únie. Mám dojem, že EÚ niekedy s touto krajinou zaobchádza macošsky a že je rozdiel v tom, ako sa správa k niektorým krajinám na Balkáne a ako sa správa k Srbsku. Musíme tento rozdiel raz a navždy odstrániť. Opäť zdôrazňujem, nehľadajme zámienky na predlžovanie cesty Srbska do Európskej únie. Srbský národ urobil dosť pre to, aby čo najskôr získal miesto medzi európskymi národmi.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder (EFD).(NL) Hospodárska kríza v Srbsku a na západnom Balkáne v tejto chvíli vrcholí. Táto nepríjemná situácia so sebou prináša riziko opätovného nárastu populistických a nacionalistických nálad. Pán komisár Füle, nenastal čas, aby sme zriadili rozvojový fond pre západný Balkán v súlade s povojnovým Marshallovým plánom?

Pán komisár, mám pre vás druhú otázku. Včera ma jeden zainteresovaný človek informoval o potenciálnom novom ohnisku problémov v Srbsku. Ide o činnosti radikálnych islamských síl v Sandžaku. Jedno meno, ktoré sa v tejto súvislosti spomína, je meno regionálneho muftiho pána Zukorliča. Aké konkrétne informácie má Európska komisia k dispozícii o tejto záležitosti a o akých protiopatreniach uvažuje?

 
  
MPphoto
 

  Dimitar Stoyanov (NI). (BG) Desaťtisíce Bulharov žijú na východe Srbska v oblastiach okolo Bosilegradu a Caribrodu. Tvoria etnickú menšinu, ktorá ostala v Srbsku po skončení prvej svetovej vojny.

Nebol by som príliš ďaleko od pravdy, keby som povedal, že patria medzi najchudobnejších ľudí v Európe. Srbská vláda nielenže nedokáže s touto vecou nič urobiť – mohla by napríklad investovať do toho, aby sa hospodárstvo v regióne trochu rozbehlo, ale v novembri minulého roka bez vysvetlenia porušila svoje medzinárodné záväzky a zastavila činnosť skupiny bulharských občanov poskytujúcich pomoc deťom z tohto regiónu, ktoré sa chodili učiť do Bulharska.

Chcel by som zástupcom srbskej vlády pripomenúť, že voľný pohyb osôb a otvorené hranice predstavujú základnú hodnotu Európskej únie. Kým sa to nenaučíte a nebudete to uplatňovať, nie je tu pre vás miesto.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok (PPE).(DE) Chcel by som sa pánovi Kacinovi poďakovať za text, ktorý predložil. Jeho správa poskytuje jednoznačné argumenty, prečo by sme za ňu mali hlasovať.

Myslím si, že pokiaľ ide o všetky otázky, v ktorých Srbsko naďalej kritizujeme, o všetky požiadavky týkajúce sa vnútorných reformných procesov, nevyhnutnosť spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), o otázky týkajúce sa boja proti korupcii, ktorá je mimoriadne ďalekosiahla najmä v Srbsku, a činnosti mafiánskych bánd, ktoré ovplyvňujú hospodársky život – proti tomuto všetkému bude treba roky bojovať. Pre Srbsko je to podmienka, aby mohlo pokračovať v pozitívnom európskom smerovaní k členstvu v Európskej únii, keďže sme mu v Solúne dali pevný sľub a tento sľub musíme dodržať.

Chcel by som však povedať aj to, že je nevyhnutné so Srbskom spolupracovať. Musíte len nazrieť do histórie regiónu, aby ste zistili, že trvalý mierový rozvoj tu môže nastať len vtedy, ak bude Srbsko na palube, a že preto musíme Srbsko vnímať nielen ako žiadateľa o budúce členstvo v Európskej únii, ale aj ako hlavného strategického partnera v rámci citlivého vývoja celého regiónu. Preto by sme mali Srbsko podporovať a nemali by sme s ním zaobchádzať horšie ako so štátmi, ktoré už sú členskými štátmi Európskej únie alebo ktoré na ceste k pristúpeniu zašli ďaleko, a to zo žiadnych historických dôvodov, ani z dlhodobých, ani z krátkodobých. Vzhľadom na odvahu, s akou prezident Tadič bojuje za európske smerovanie, a na to, ako v Srbsku čelí útokom, je nevyhnutné podporiť tieto politické sily a povzbudiť ich, aby mohli svojmu obyvateľstvu dokázať, že aj pre ľudí je lepšia cesta do Európy než nacionalistická cesta.

Preto by som chcel všetkých – a najmä členské štáty – vyzvať, aby sa s ratifikačným procesom rýchlo pokročili a vyslali tým signál, že kroky, ktoré Srbsko robí smerom k Európe, treba podporiť, aby sme dosiahli dlhodobú bezpečnosť v regióne.

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Pred niekoľkými dňami som bol v Chorvátsku a o Srbsku sa tam nikdy nehovorilo toľko ako v posledných dňoch, a to hlavne vo veľmi pozitívnom zmysle. Dôvodom bolo presne to, čo povedal pán Brok: odvážne kroky, ktoré urobili pán Tadič spolu s prezidentom Josipovičom – a viem tiež o tom, že v tejto súvislosti je výrazne zaangažovaný aj pán podpredseda vlády Djelič –, sú významnými krokmi smerom k Európe. Sú to prvky regionálnej spolupráce, ale ide o regionálnu spoluprácu s veľkým politickým, ako aj humanitárnym významom. Preto je veľmi dôležité – a v tejto súvislosti plne podporujem to, čo povedal pán Brok a iní poslanci – povzbudiť Srbsko, aby takéto kroky robilo aj naďalej.

Je jasné, že to platí aj pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou. Všetci vieme, aké je dôležité, aby sa Srbsko pozitívne angažovalo – a to isté platí pre Chorvátsko. Cieľom je, aby táto krajina držala spolu a tiež aby uskutočnila príslušné reformy. V tomto smere je Srbsko naozaj veľmi odvážne a pre regionálnu spoluprácu je absolútne kľúčové.

Chcel by som však upozorniť na jeden veľmi dôležitý prvok, ktorým je spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Samozrejme, pozval som pána Brammertza, aby navštívil pracovnú skupinu Výboru pre zahraničné veci, ktorej predsedám. V tejto oblasti nie sme celkom spokojní – dá sa urobiť viac. Naše podnety sa v tejto súvislosti skutočne nezrealizovali. Chcel by som preto všetkých požiadať, aby vyvinuli tlak s cieľom zrealizovať ich.

Ako už povedala pani Koppová, nie je to otázka len pre Európu. Srbsko musí na týchto otázkach pracovať aj pre svoje vlastné dobro. Práve tak, ako odznelo ospravedlnenie vo Vukovare, ktoré sa určite zapíše do dejín krajiny, musí tiež pokračovať boj proti tým, ktorí spáchali závažné zločiny.

 
  
MPphoto
 

  Anna Ibrisagic (PPE).(SV) Nemôžeme si nevšimnúť, že Srbsko urobilo v poslednom čase obrovský pokrok. Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov: úspešné ukončenie procesu liberalizácie vízového režimu, regionálna spolupráca v oblastiach dopravy aj energetiky, politická vôľa prispieť k procesu uzmierenia v regióne a nové politické vedenie, ktoré bolo najočividnejšie počas návštevy prezidenta Tadiča v Srebrenici a vo Vukovare.

Všetky tieto úspechy dokazujú nielen dobré vedenie konkrétnych jednotlivcov a obrovskú túžbu Srbska priblížiť sa k členstvu v EÚ, ale aj rozhodnutie Srbov vybrať si práve tento druh vedenia.

Sme preto radi, že Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom je teraz v platnosti a že vysielame Srbsku jasné signály, ktoré mu majú ukázať, že vidíme výsledky jeho úsilia a že má miesto v rodine EÚ.

Je jasné, že zostáva ešte veľa úloh: boj proti organizovanému zločinu, pokračujúce právne reformy a vyriešenie otázok týkajúcich sa menšín. Väčšina týchto problémov však nie je špecifická len pre Srbsko, ale majú ich aj iné balkánske krajiny.

Jednou otázkou, ktorá je pomerne špecifická a treba ju v tejto súvislosti spomenúť, je však spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Srbská vláda má politickú vôľu. Uvedomuje si aj skutočnosť, že je nevyhnutné spolupracovať s tribunálom. Dúfajme teraz, že Ratko Mladič bude čoskoro späť v Haagu.

 
  
MPphoto
 

  María Muñiz De Urquiza (S&D).(ES) Mám jednu minútu na to, aby som zdôraznila, aké dôležité je dokončiť sformovanie Európskej únie členstvom Srbska, ktoré bude, dúfam, možné tento rok potvrdiť na základe významného pokroku, ktorý krajina urobila. Tento pokrok uznala Rada v rámci svojho rozhodnutia postúpiť v prístupovom procese, ako aj Parlament v rámci správy pána Kacina, ktorému blahoželám.

Počas tejto jednej minúty musím zároveň zdôrazniť, že rôzne postoje ku Kosovu, ktoré existujú v rámci Európskej únie, podporili Srbsko v tom, aby sa jasne zaviazalo voči Európe, čo je veľmi dôležité pre upevňovanie mieru a demokracie na Balkáne a pre dosahovanie konštruktívneho prístupu k regionálnej integrácii, ako dokázalo stretnutie na vysokej úrovni v Sarajeve, ktoré sa konalo 2. júna počas španielskeho predsedníctva.

Dúfam, že Srbsko má plnú podporu EÚ pri uskutočňovaní reforiem, ktoré potrebuje v oblasti spravodlivosti, boja proti korupcii a vnútroregionálneho dialógu.

 
  
MPphoto
 

  Eduard Kukan (PPE). – Som rád, že Srbsko preukázalo silné odhodlanie a urobilo v rámci procesu integrácie výrazný pokrok. Uzatvorenie Dohody o stabilizácii a pridružení a jej uplatnenie predstavujú ďalšie dôležité kroky na tejto ceste.

Srbskú vládu by sme mali pochváliť za kroky, ktoré podnikla, aby sa dostala do tohto štádia. Som si istý, že SAA prinesie krajine konkrétne hospodárske a obchodné výhody v oblastiach, ako sú životné prostredie, energetika, doprava a mnohé iné. Túto dohodu zatiaľ ratifikovalo trinásť krajín. Dúfam, že jej ratifikácia zo strany Európskeho parlamentu povzbudí aj zvyšné krajiny, aby čoskoro ukončili tento proces.

Srbsko aj EÚ však stále majú pred sebou niekoľko úloh. Srbsko sa musí zaviazať k úplnej spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a predviesť pred súd zvyšných vojnových zločincov. Naliehavo tiež treba urobiť pokrok v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a zaviesť ďalšie reformy v oblastiach spravodlivosti a verejnej správy. Srbský parlament tiež musí skončiť s praktikami, ktoré súvisia s prázdnymi mandátmi a ľubovoľným prideľovaním kresiel v parlamente.

Na záver chcem povedať, že dialóg medzi Srbskom a Kosovom sa, dúfam, dostane na tú správnu cestu a zaručí bežným ľuďom lepšie vyhliadky do budúcnosti. Európsky parlament vždy silno podporoval integráciu západného Balkánu. Srbsko je jej dôležitou súčasťou s týmto záväzkom...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Emine Bozkurt (S&D).(NL) Toto je dôležitý moment pre stabilitu na Balkáne. Srbsko jasne ukázalo svoje rozhodnutie usilovať sa o európsku budúcnosť, ale bude musieť tvrdo pracovať, aby ju dosiahlo. Na ceste k možnému členstvu v EÚ leží niekoľko kameňov úrazu. Okrem toho sa stále nepodarilo zatknúť dvoch posledných podozrivých, ktorých stíha Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, teda Gorana Hadžiča a Ratka Mladiča. Bohužiaľ, ako je zrejmé zo správy hlavného žalobcu pána Brammertza, Srbsku sa nedarí presvedčiť medzinárodné spoločenstvo o tom, že do pátrania po týchto zločincoch vkladá všetko svoje úsilie.

Podľa názoru pána Brammertza srbská vláda namiesto toho, aby urobila všetko pre zatknutie týchto podozrivých, urobila v skutočnosti len absolútne minimum, ktoré sa od nej vyžaduje. Od srbskej vlády potrebujeme jasnú a jednotnú správu. Rovnako dôležité je, aby bola Európska komisia pripravená vyvinúť oveľa väčší tlak. Dôležité je aj to, aby práva žien a homosexuálov ostali na popredných priečkach programu Srbska. Očakávam, že Srbsko urobí všetko pre to, aby umožnilo otvorený proces.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Gál (PPE). (HU) Najskôr by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi aj pánovi tieňovému spravodajcovi k tomu, že sa im v tomto texte podarilo dosiahnuť primeraný kompromis a že vypracovali dobrú správu. Minulý rok urobilo Srbsko v mnohých ohľadoch významné kroky smerom k integrácii, čo zohľadňuje aj správa, a preto by som chcela spomenúť len niekoľko bodov.

Jedným z nich je otázka bezvízového styku, ktorú by mali brať srbské orgány veľmi vážne, a v budúcnosti by mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby občanov varovali pred zneužívaním tejto príležitosti. Inak sa v budúcnosti zhoršia európske vyhliadky mladých ľudí, pretože pri bezvízovom styku – ktorý sme vždy podporovali – ide práve o mladé generácie, ktoré sa spájajú s Európou a odstraňujú existujúcu priepasť, a s tým sa nesmie hazardovať. Srbsko musí zároveň urobiť okamžitý pokrok v rámci spolupráce s medzinárodným tribunálom a musí dosiahnuť výsledky v rokovaniach s Kosovom.

Chcela by som však zdôrazniť otázku práv menšín, ktoré sa uvádzajú v kodanských kritériách. Som rada, že správa venovala pozornosť týmto veciam v správnom čase, pretože Srbsko musí v tejto oblasti pokračovať vo svojej činnosti. Právne predpisy týkajúce sa štatútu Vojvodiny a národných rád treba zaviesť do praxe takým spôsobom, ktorý im umožní, aby boli skutočne účinné. Európska únia sa však musí poučiť z pristúpení v rokoch 2004 a 2007, že tieto...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Rozhodnutie Rady začať postup ratifikácie Dohody o stabilizácii a pridružení povzbudí Srbsko v tom, aby pokračovalo vo svojich reformách s cieľom dodržať kodanské kritériá. Nadobudnutie platnosti tejto dohody otvorí obchod medzi EÚ a Srbskom a ponúkne skutočné vyhliadky na pristúpenie.

Doteraz sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok, a to najmä v rámci spolupráce s misiou EULEX, v oblasti reformovania súdnictva a v oblasti boja proti korupcii. Zároveň si myslím, že odmietnutie uznať nezávislosť Kosova nesmie stáť v ceste euroatlantickým snahám Srbska. Srbská vláda predovšetkým ukázala, že je pripravená nadviazať s Kosovom nový dialóg pod záštitou EÚ.

Chcela by som spomenúť aj kľúčovú úlohu, ktorú Srbsko hrá pri zabezpečovaní mieru na Balkáne. Myslím si, že v tejto súvislosti je najdôležitejšie pokračovať v politike otvorených dverí voči všetkým krajinám na západnom Balkáne. Rumunsko bezvýhradne podporuje rozšírenie tohto regiónu smerom k EÚ a NATO, pričom uvádza konkrétne Srbsko.

Na záver zdôrazním, že európske štáty musia uznať a zároveň podporiť snahu a ambície tejto krajiny. Je našou povinnosťou podporiť našich partnerov na Balkáne v tom, aby pokračovali euroatlantickou cestou, ktorú si už zvolili.

 
  
MPphoto
 

  Andrey Kovatchev (PPE). (BG) Najskôr by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi Kacinovi za vynikajúcu prácu, ktorú v rámci tejto správy urobil. Budúcnosť Srbska a západného Balkánu je v Európskej únii. Som presvedčený, že historické chyby a neprávosti, ktoré postihli Balkán v minulom storočí, možno prekonať len prostredníctvom európskej integrácie.

Naším spoločným cieľom je zmeniť súčasné hranice z hraníc rozdelenia na hranice zjednotenia. Nemalo by záležať na tom, na ktorej strane hranice občania žijú, a to bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť, či žijú v Niši alebo v Kalotine, v Caribrode alebo v Sofii, v Prištine alebo v Leskovaci, európska integrácia je pre srbských občanov, ako aj pre ich susedov jedinou cestou k stabilite, bezpečnosti a prosperite.

Správa pána Kacina zahŕňa aspekty toho, čo sa v Srbsku dosiahlo a čo ešte treba urobiť. Podporujeme Srbsko na jeho ceste k integrácii a budeme ho podporovať aj naďalej. Tí, ktorí pochádzame z východnej Európy, však môžeme dať našim srbským priateľom niekoľko užitočných rád, aby neopakovali naše chyby.

Jednou z týchto rád by bolo, aby otvorili spisy represívneho komunistického systému v Juhoslávii. V Bulharsku máme trpkú skúsenosť s tým, čo prináša oneskorené otvorenie spisov. Bývalé tajné služby sú úzko spojené s korupciou a organizovaným zločinom v regióne. Blahoželám Srbsku k jeho snahám obmedziť vplyv komunistických štruktúr vo svojej vláde. Budúcnosť demokratickej krajiny by nemala byť pod kontrolou jej totalitnej minulosti.

My vo východnej Európe si veľmi jasne uvedomujeme manipuláciu zo strany bývalých komunistov, ktorí robia všetko, čo je v ich silách, aby prezentovali svoje činnosti ako ochranu národného záujmu. Nedajte sa oklamať. Jediná vec, o ktorú im ide, sú ich vlastné záujmy.

Kto kontroluje minulosť, kontroluje aj budúcnosť. Otvorenie spisov komunistických tajných služieb bude pre Európu jasným znakom toho, že Srbsko chce skoncovať s režimom, ktorý ho na celé desaťročia odrezal od Európy. Občania bývalej Juhoslávie majú právo poznať svoje najnovšie dejiny.

Prajem Srbsku, aby bolo na svojej ceste k európskej integrácii, v ktorej ho podporujeme, úspešné. Tešíme sa na to, že ho uvidíme v európskej demokratickej rodine.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Koumoutsakos (PPE).(EL) Na úvod by som sa rád poďakoval pánovi spravodajcovi za vynikajúcu prácu a text o Srbsku, ktorý predložil. Podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom predstavuje mimoriadne dôležitý posun pre Srbsko aj pre Európsku úniu. Teraz je ďalšou fázou, ďalším dôležitým krokom získať štatút kandidátskej krajiny. Myslím si, že by sme o tom mali rozhodnúť v decembri budúceho roka. Nezabúdajme na to, že rok 2011 je pre Srbsko predvolebným rokom. Parlamentné a komunálne voľby sa majú konať v marci 2012.

Tí z nás, ktorí včera mali možnosť vypočuť si podpredsedu vlády pána Djeliča vo Výbore pre zahraničné veci, boli svedkami toho, že Srbsko je oduševnené a odhodlané urobiť všetko pre to, aby splnilo európske kritériá a predpoklady. Videli sme aj pozitívny a konštruktívny postoj Srbska a srbskej vlády k zásadnému dialógu s Prištinou. Musíme Srbsko povzbudiť.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Vzhľadom na závery Rady o pokroku, ktorý Srbsko urobilo v oblasti reforiem, by sme mali tejto krajine zablahoželať, no, bohužiaľ, niektoré veci nás znepokojujú. Keďže Srbsko kráča k Európskej únii, treba vyvinúť obrovské úsilie v určitých oblastiach, a to najmä v rámci zlepšenia jeho podnikateľského prostredia. Skúsenosti litovských investorov vzbudzujú pochopiteľné otázky týkajúce sa podnikateľského prostredia a ochrany investícií v Srbsku. Srbská vláda obvinila litovské spoločnosti, ktoré investovali 34 miliónov EUR, z nedodržania podmienok a vypovedala privatizačnú zmluvu, pričom porušila dohodu medzi Srbskom a Litvou, ktorá zabezpečovala podporu a vzájomnú ochranu investícií. Srbsko musí nájsť prostriedky, ako zaistiť transparentnosť a predvídateľné podnikateľské prostredie, a vyriešiť byrokratické obmedzenia, právnu neistotu a podobné otázky. Je úplne samozrejmé, že podporujeme ciele Srbska týkajúce sa integrácie do Európskej únie a dúfame, že Srbsko vyrieši problematické otázky.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). (HU) Nielenže končíme proces, ale dúfam, že tento rok budeme zároveň schopní začať prístupové rokovania, pretože Srbsko toho v poslednom čase veľa dosiahlo. Chcel by som spomenúť skutočnosť, že sám hlavný žalobca pán Brammertz považuje spoluprácu s medzinárodným tribunálom v Haagu za bezchybnú. Dlhý čas to bola citlivá otázka. To isté platí pre partnerstvo NATO, pričom v prípade západného Balkánu považujem za mimoriadne dôležité to, že Srbsko má chvályhodnú menšinovú politiku, ktorá by mohla byť príkladom pre mnohé členské štáty EÚ, keďže rozsiahla kultúrna autonómia, ktorá sa prejavuje v rámci skutočného fungovania rád rôznych národnostných menšín, zaručuje trvalú existenciu menšín. Okrem toho pokrok v otázke Kosova, ktorá je emocionálne veľmi komplikovanou a zložitou otázkou, je mimoriadne dôležitý, ale Srbsko sa vydalo veľmi dobrou cestou...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Ivo Vajgl (ALDE).(SL) Správa nášho kolegu pána Kacina je v rovnakej miere realistická aj povzbudzujúca.

Úplná integrácia Srbska do Európskej únie je v záujme európskej stability a bezpečnosti. Jeho integrácia bude zároveň znamenať, že sa odstráni alebo že sa urobí významný krok k odstráneniu sivej zóny v juhovýchodnej Európe.

Podporujem Srbsko a jeho strategické ciele, o ktorých nás informoval podpredseda vlády pán Djelič.

Riešenie je v rukách Srbska a Srbsko musí splniť podmienky. To by mohlo byť zároveň príležitosťou, aby celá srbská verejnosť pochopila, že generál Mladič by mal byť hanbou, nie pýchou srbského národa.

Chcel by som zdôrazniť, že vítam všetky kroky, ktoré srbská vláda a srbská verejnosť urobili, aby vybudovali dobré susedstvo. Zároveň musím poukázať na to, že hranica je jednou z kľúčových otázok, pokiaľ ide o susedské vzťahy.

 
  
MPphoto
 

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE).(DE) Aj ja by som chcela podporiť pristúpenie Srbska k Európskej únii a myšlienku, že srbský ľud má budúcnosť v spoločnej Európe, rovnako ako ju má aj západný Balkán ako celok. Ja osobne dám zelenú aj Dohode o stabilizácii a pridružení, hoci cítim, že musím zároveň poukázať na to, že spolupráca Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) stále nie je taká, aká by mala byť. Dúfam tiež, že väčšina tohto pléna podporí náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh a že slová pána Brammertza budú platiť aj v budúcnosti.

Chcela by som sa poďakovať pánovi Kacinovi za jeho správu a za miestami veľmi pozitívne informovanie o pokroku, ku ktorému v Srbsku došlo, a zároveň o tých oblastiach, kde stále pretrvávajú problémy.

Teraz prejdem k vzťahom s Kosovskou republikou. Ako spravodajkyňa tohto Parlamentu pre Kosovo sa na srbskú vládu obraciam s výzvou. Veľmi pozorne som sledovala, čo pán podpredseda vlády Djelič včera povedal, keď vyhlásil, že Srbsko je ochotné uzatvoriť takúto historickú dohodu, ale že treba zároveň jasne povedať, že dialóg medzi Srbskou republikou a Kosovskou republikou...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Úvodom chcem vysloviť podporu podpisu asociačnej dohody so Srbskou republikou.

Srbsko bolo a stále je vplyvnou balkánskou krajinou. Občania tejto krajiny však už dlhé roky doplácajú na chyby svojich politických lídrov, ktorí svojimi avanturistickými rozhodnutiami dostali krajinu do zložitej politickej situácie. Ak však chceme dlhodobo stabilizovať politické pomery na Balkáne, musíme mať otvorené a korektné vzťahy so všetkými krajinami tohto regiónu.

Srbsko pre nás preto musí byť rovnako váženým partnerom ako ďalšie stabilné krajiny tohto regiónu, aby sme v otvorenom dialógu a dobrej spolupráci pomohli obyvateľom tejto krajiny čo najskôr a čo najlepšie sa integrovať do spoločenstva slobodných, demokratických európskych krajín.

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI). (HU) Ako Maďarku ma maďarské predsedníctvo veľmi teší a prajem Rade veľa úspechov. Tento prejav o pristúpení Srbska k EÚ ma však predsa len trochu zarmútil a vyvolal vo mne pocit, že tu niečo chýba. Dôvodom bolo to, že neobsahoval žiadnu zmienku o mimoriadne hrubom porušovaní ľudských práv páchanom na našich maďarských spoluobčanoch vo Vojvodine. Chcela by som sa opýtať, či maďarské predsedníctvo alebo Komisia poznajú správy organizácií na ochranu ľudských práv a správy pozorovateľov, a to predovšetkým o prípade mladých mužov z Temerína. Prípad mladíkov z Temerína dokazuje, že došlo k zjavnému porušeniu ľudských práv prostredníctvom neprimerane prísneho trestu v celkovej výške 61 rokov vo väzení, ktorý bol uložený piatim mladým mužom za bitku v hostinci. Tento trest si musia odpykať v podmienkach tretieho sveta, pričom sú týraní a vystavení neľudskému a krutému zaobchádzaniu. K tomu sa zároveň pridáva skutočnosť, že tie najbrutálnejšie zločiny páchané na Maďaroch sa nevyšetrujú. Viete...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Napriek názoru tých zástancov EÚ, ktorí nosia ružové okuliare, samotné pristúpenie k Únii nestačí nato, aby sa všetky konflikty vyriešili len tak. Najmä v prípade Turecka, ktoré žiada o pristúpenie, môžeme vidieť, že EÚ používa dvojaký meter. Srbsko je predsa pripravené zapojiť sa do rokovaní s Kosovom, hoci postoj EÚ je očividne rozporuplný: v Bosne sa majú početné etnické skupiny natlačiť do multikultúrneho štátu, pričom v Kosove sa považuje za legitímne, aby sa jedna etnická skupina oddelila od štátu.

Srbsko nielenže prejavilo ochotu rokovať s Kosovom, ale zároveň sa ospravedlnilo za genocídu v Srebrenici. Napriek tomu je Belehrad stále obviňovaný, že nedokáže primerane spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Porušenia ľudských práv v Turecku, kde už len diskutovanie o arménskej genocíde stačí na to, aby ste si zaslúžili trest, však očividne možno prehliadať.

Obvinenie kosovského premiéra Thaçiho z obchodovania s ľudskými orgánmi tiež dokazuje, že na vojnové zločiny sa nemožno pozerať jednostranne. Tieto obvinenia treba úplne vyriešiť. Pre pristúpenie k EÚ je veľmi dôležité, aby si Srbsko a Kosovo najskôr vyriešili svoje spory.

 
  
MPphoto
 

  Victor Boştinaru (S&D). – Dohoda o stabilizácii a pridružení so Srbskom predstavuje ďalší významný krok v procese integrácie do EÚ, do ktorého sa Srbsko pustilo. Hovoríme o krajine, ktorej pokrok bol už za posledné roky pôsobivý, a myslím si, že ďalšia politická a hospodárska integrácia na základe Dohody o stabilizácii a pridružení bude poslednou vzpruhou, ktorú Srbsko potrebuje na svojej ceste k EÚ.

Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú Srbsko zohráva na západnom Balkáne, bude mať Dohoda o stabilizácii a pridružení pozitívny vplyv nielen na EÚ a na Srbsko, ale aj na región ako celok, pretože posilní jeho bezpečnosť, stabilitu a rozvoj a zároveň položí pevné základy procesu rozširovania na západnom Balkáne.

Dúfam, že po tom, ako proces ratifikácie Dohody o stabilizácii a pridružení dostal zelenú od Európskeho parlamentu, bude možné čo najskôr ho uzavrieť. Chcel by som preto členské štáty požiadať, aby zaistili čo najhladší a najrýchlejší ratifikačný proces.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Spolupráca s našimi európskymi susedmi je základným prvkom politiky EÚ. Srbsko, podobne ako všetky krajiny na Balkánskom polostrove, je veľmi špecifický prípad. Pre rozpad Juhoslávie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a vojny, ktoré sa tam viedli, tieto krajiny dodnes bojujú s hospodárskymi a politickými problémami. Úlohou Európskej únie je podporiť tieto krajiny a pomôcť im. História nás naučila, že politická situácia v regióne ovplyvňuje celý kontinent a že všetci ešte dlho cítime jej následky.

Do istej miery nesie Európa zodpovednosť za udalosti, ktoré sa stali. Preto máme voči týmto krajinám väčší morálny záväzok a dohody, o ktorých dnes hovoríme – a ktoré sa týkajú spolupráce vo všetkých oblastiach a opatrení, ktoré majú uľahčiť veci pre občanov týchto krajín –, sú nevyhnutné v neposlednom rade preto, aby sa táto história nezopakovala.

 
  
MPphoto
 

  Zoran Thaler (S&D).(SL) Dnešok opäť dokázal, že demokratické a európske Srbsko má v Európskej únii mnoho spojencov.

Je pravda, že len demokratické a európske Srbsko má príležitosť dohnať dvadsaťročné oneskorenie v rozvoji demokracie, hospodárstva a kvality života svojich občanov.

Srbská demokratická vláda a prezident Tadič si zaslúžia našu podporu. Srbsko je kľúčom k stabilite na Balkáne. Moderné európske Srbsko tu má veľkú zodpovednosť.

V prvom rade má zodpovednosť za to, aby zaistilo stabilnú, európsku, mierovú a lepšiu budúcnosť pre svojho suseda, teda Bosnu a Hercegovinu, a po druhé za to, aby urobilo historický kompromis so susedným albánskym národom.

Obidva tieto ciele patria medzi zámery súčasnej srbskej vlády, tak s ňou spolupracujme a podporme jej ciele.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Grzyb (PPE).(PL) Pán komisár Füle povedal, že je len na Srbsku, či sa rozhodne správne. Je to nepochybne tak, ale zároveň si musíme uvedomiť, a my ako nové členské štáty to vieme, že tento proces by sa mal posilniť. Podpísaním Dohody o stabilizácii a pridružení urobilo Srbsko správne rozhodnutie. Zaviazalo sa, že uskutoční celý rad nepochybne ťažkých reforiem. Ako Európsky parlament musíme tieto reformy podporiť, pretože nielen vláda, ale predovšetkým spoločnosť musí urobiť toto náležité európske rozhodnutie. Keď som sledoval ústavné referendum, povedal som Srbom, povedal som našim európskym kolegom: „Pozrite sa na Belehrad a týchto ľudí, Srbov – sú to Európania a my by sme im mali pomôcť na ceste k reforme.“ Myslím si, že všetko, čo sa deje v rámci ratifikačného procesu Dohody o stabilizácii a pridružení, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu, môže Srbsku do veľkej miery pomôcť na jeho ceste.

 
  
MPphoto
 

  Štefan Füle, člen Komisie. – Chcel by som váženým poslankyniam a váženým poslancom poďakovať za túto bohatú rozpravu, ktorá dokázala, že tento Parlament konštruktívne podporuje proces integrácie Srbska do Európskej únie. Podpora, ktorú Parlament poskytol ratifikačnému procesu Dohody o stabilizácii a pridružení, je pre Srbsko dôležitým signálom a prispeje k zintenzívneniu jeho úsilia na ceste k Európskej únii.

Dovoľte mi stručne sa vyjadriť k niektorým otázkam, ktoré ste mi počas dnešnej rozpravy položili. Najskôr k otázke pána Beldera, ktorá sa týkala Sandžaku. Hovoril by som skôr o spolitizovaní otázky moslimského zastúpenia než o vlne radikálnej islamizácie. V tejto súvislosti sa tešíme na nasledujúce voľby do bosnianskej národnej rady v apríli tohto roka, ktoré by mali byť pokojné a prístupné pre všetkých, pričom pomôžu podporiť dialóg a vyhnúť sa radikalizácii.

Pokiaľ ide o otázku rozvojového fondu, vedieme so Srbskom a s ďalšími krajinami z regiónu západného Balkánu úzky dialóg, ktorý sa týka toho, ako čo najlepšie využiť nástroj predvstupovej pomoci a ako ho ešte viac zefektívniť. Uvažuje sa o podpore technologického rozvoja.

Pokiaľ ide o otázku pani Morvaiovej, dovoľte mi povedať, že venujeme osobitnú pozornosť ľudským právam, ako aj ochrane práv menšín. Napíšem jej v súvislosti s konkrétnym prípadom, ktorý uviedla v rámci svojho vystúpenia.

Mňa osobne veľmi povzbudil seriózny a konštruktívny prístup, ktorý má Srbsko k súčasnému štádiu procesu rozširovania. Tam, kde sme včera hovorili o obavách, dnes hovoríme o Srbsku, ktoré je na správnej ceste, pokiaľ ide napríklad o riešenie dôležitej otázky reformy súdnictva. Tento dobrý základ pomôže Srbsku plne využiť možnosť integrácie, ktorú ponúka rok 2011.

 
  
MPphoto
 

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady.(HU) Ďakujem vám veľmi pekne za túto vynikajúcu rozpravu. Objavili sa vynikajúce postrehy k vynikajúcej správe a skutočnosť, že väčšina položených otázok bola zahrnutá do správy, mi dokazuje vynikajúcu kvalitu tejto správy, a preto si myslím, že bola vynikajúcim základom diskusie.

Všetci ste potvrdili, že tu nejde o ukončený proces, ale skôr o začiatok. Myslím si, že po tomto začiatku sa prediskutujú všetky otázky, na ktoré ste upozornili aj vy v rámci rozpravy. Urobil sa výrazný pokrok, a preto sme sa dostali do toho bodu procesu, v ktorom sa nachádzame, a čaká nás ešte veľa práce. Vy sami ste upozornili na veľmi veľa otázok, ako napríklad na prehĺbenie demokracie, na utečencov, rozvíjanie podnikateľského prostredia, problémy týkajúce sa bezvízového styku alebo situáciu menšín.

Počuli sme, že Srbsko dosiahlo veľký pokrok v rámci menšinovej politiky, ako zdôraznil aj pán Tabajdi, no zároveň platia kodanské kritériá a Komisia na to upozorňuje. Je to pre nás dôležitý ukazovateľ a budeme ho pozorne sledovať v každej chvíli a pri každom hodnotení, ktoré urobíme.

Odznelo aj to, že situácia je nestabilná. Úplne s tým súhlasím, a preto je mimoriadne dôležité podporiť Srbsko v tom, aby pokračovalo v tejto ceste. Zdôraznili to aj pán Brok a pán Swoboda. Myslím si, že najzákladnejšou vecou je, ako spomenula aj pani Nicolaiová, že toto rozhodnutie urobilo Srbsko z vlastnej vôle a že je oddané Európskej únii a členstvu v EÚ a my tento proces napomôžeme všetkými možnými prostriedkami. Skutočnosť, že si túto cestu vybralo z vlastnej vôle, považujem za záruku toho, že Srbsko prijme všetky potrebné opatrenia. Pani predsedajúca, som pevne presvedčená, že po tejto vyváženej rozprave bude Parlament súhlasiť s uzatvorením Dohody o stabilizácii a pridružení.

 
  
MPphoto
 

  Jelko Kacin, spravodajca.(SL) Dnešná bohatá rozprava najlepšie dokazuje živý záujem o Srbsko a jeho podporu tu v Európskom parlamente a v ďalších európskych inštitúciách.

Popri všetkých problémoch, ktoré zdedilo ešte z čias vojen prebiehajúcich v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, je teraz Srbsko predovšetkým v procese kladenia základov právneho štátu.

Reforma súdnictva, ktorá sa začala v roku 2009, ostáva v mnohých smeroch neúplná, ale to si vyžaduje systematickú nápravu.

Právny štát je kľúčovým kodanským kritériom. Srbsko musí zaistiť nezávislosť, kompetentnosť a účinnosť svojich súdnych orgánov, aby zaručilo právnu istotu a hospodársky rozvoj.

Vítame úsilie Belehradu pochopiť tieto úlohy, ktoré prejavilo v ostatnom čase. Jednou zo súčastí tohto postupu je reštitúcia, ktorá predstavuje vrátenie skonfiškovaného majetku a ochranu súkromného vlastníctva.

Teším sa na príchod rečníka z národného zhromaždenia Srbska, ktorý navštívi Európsky parlament už tento mesiac. Musíme posilniť úlohu a zodpovednosť srbského parlamentu a všetkých jeho členov.

Musíme si tiež viac získať srbskú opozíciu, ktorá musí prevziať väčšiu zodpovednosť za úspech procesu integrácie Srbska.

Predloženie odpovedí srbskej vlády na dotazník Európskej komisie, ktorý pán premiér Cvetkovič odovzdá tento mesiac pánovi komisárovi Fülemu, bude pre Srbsko a všetkých jeho občanov historickým krokom.

Myslím si, že tento krok bude mimoriadne významný a úspešný, a preto tiež želám maďarskému predsedníctvu veľa úspechov pri podporovaní európskych síl v Srbsku.

Viem, že úrad srbskej vlády pre integráciu do EÚ na čele s Milicou Delevičovou robí vynikajúcu prácu, a preto spolupráca nebude ťažká.

Okrem toho dnešná prítomnosť srbského podpredsedu vlády a ministra pre vedu pána Božidara Djeliča je dôkazom živého záujmu srbskej vlády o našu prácu a o budúcnosť Srbska v Európskej únii.

Na záver by som vám chcel povedať jednu vec na zamyslenie.

Pred necelými tromi rokmi bolo Srbsko na pokraji dobrovoľnej izolácie. Dnes toto nebezpečenstvo pominulo a Srbsko pevne kráča cestou k Európskej únii. Akým tempom bude postupovať, závisí len od Srbska samotného.

Prostredníctvom tohto uznesenia povzbudzujeme Srbsko na jeho historickej ceste a vysielame mu jasný odkaz, že oceňujeme jeho úspechy a poznáme všetky problémy, ktorým čelí.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Na záver tejto rozpravy predložil Výbor pre zahraničné veci návrh uznesenia. Hlasovanie o ňom sa uskutoční zajtra o 12.30 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Vítam a podporujem všetky kroky, ktoré vedú k rýchlej integrácii Srbska do EÚ, pretože väčšina Srbov si túto integráciu praje. Zároveň by som však chcel povedať, že väčšinu nedostatkov, ktoré sa Srbsku v návrhu uznesenia Európskeho parlamentu vyčítajú, možno považovať za dôsledky predchádzajúcej dlhoročnej deštruktívnej angažovanosti niektorých členských štátov EÚ na Balkáne a priamej agresie NATO proti Srbsku. Mali by sme uľahčiť vstup Srbska do EÚ, pretože členstvo nie je odmenou pre túto krajinu, ale príležitosťou pre EÚ prispieť k vyriešeniu mnohých problémov, ktoré vlastne priamo alebo nepriamo spôsobila. Chcel by som naliehavo upozorniť na potrebu veľmi obozretného a vyváženého prístupu, pokiaľ ide o etnické menšiny v Srbsku. Návrh uznesenia Európskeho parlamentu uznáva „ďalšiu túžbu albánskej menšiny“ v Srbsku a hovorí o rešpektovaní jej „práva na provinčnú autonómiu“. Ak sa majú problémy menšín „riešiť“ vytváraním kolektívnych právnych predpisov, ktoré im poskytujú osobitné práva, bude to „riešenie“ s katastrofálnymi dôsledkami pre daný štát, a to platí nielen pre Srbsko. Jedinou cestou k zaisteniu práv menšín je dôsledne presadzovať a chrániť ľudské práva jednotlivca.

 
  
MPphoto
 
 

  Csanád Szegedi (NI), písomne.(HU) Maďarsko ratifikovalo Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom 16. novembra 2010. Maďarsko, ktoré sa v tom čase pripravovalo na svoje funkčné obdobie v rámci predsedníctva EÚ, sa nepoučilo zo svojej historickej chyby, keď mohlo pristúpenie Rumunska podmieniť regionálnou autonómiou pre pôvodné maďarské menšiny v Transylvánii. Dôsledky tejto premeškanej príležitosti sú dodnes stále citeľné: maďarské cintoríny sú znesväcované a v Transylvánii prebieha tichá genocída Maďarov. Prostredníctvom Dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom musia Európska únia a maďarské ministerstvo zahraničných vecí presadiť ochranu menšín. Na Európsku úniu sa vyvíja veľký tlak, aby kandidátskym krajinám prostredníctvom uzatvárania a urýchľovania dohôd o pridružení ukázala, že pristúpenie k EÚ je dosiahnuteľný cieľ. Kým Jobbik podporuje napríklad pristúpenie Chorvátska ako krajiny, ktorá spĺňa kritériá, je zásadne proti ďalším, unáhleným krokom v súvislosti so Srbskom. Oveľa väčšia miera autonómie pre pôvodnú maďarskú menšinu žijúcu v Srbsku vrátane plnej regionálnej a kultúrnej autonómie musí byť stanovená ako podmienka pokračovania prístupového procesu. Nesmieme zavrhnúť ani myšlienku umožniť ľuďom z Vojvodiny, aby prostredníctvom referenda vyjadrili svoju vôľu, pokiaľ ide o ich regionálne postavenie, čím by sa do istej miery zmenšila nezmazateľná ujma, ktorú Maďarom spôsobila Trianonská zmluva.

 
  
  

(Rokovanie bolo prerušené o 10.25 hod. a pokračovalo o 10.30 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia