Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0098(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0343/2010

Rozpravy :

PV 17/01/2011 - 12
CRE 17/01/2011 - 12

Hlasovanie :

PV 18/01/2011 - 7.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0004

Doslovný zápis z rozpráv
Utorok, 18. januára 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

8. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Teraz pristúpime k vysvetleniam hlasovania.

 
  
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Odporúčanie do druhého čítania: Catherine Stihler, (A7-0343/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Stavebný priemysel je v každej krajine veľmi dôležitým odvetvím hospodárstva. Keď sa usilujeme o hospodársky rast a zlepšenie životnej úrovne, nemôže sa prehliadať táto dôležitá časť trhu. Všetci si uvedomujú význam správne postavenej alebo rekonštruovanej stavby pre bezpečnosť a pohodlie. Zároveň sa všetci snažíme znížiť náklady na výstavbu domov, priemyselných a verejných budov. Cieľom správy je odstrániť trhové prekážky, umožniť efektívny predaj stavebného materiálu a zaistiť konkurencieschopné ceny v odvetví. Výhody tejto iniciatívy pocítia ľudia v celej Európe. Plne podporujem aj návrhy spravodajkyne týkajúce sa zvýšenia bezpečnosti zamestnancov v odvetví.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Pokiaľ ide o správu pani Stihlerovej, je jasné, akú významnú úlohu zohráva stavebný priemysel v Európe. Skrátka sme sa museli venovať problémom 12 miliónov občanov, ktorí sú v tomto odvetví priamo zamestnaní.

Správa pani Stihlerovej je cenným nástrojom na obmedzenie vnútroštátnych administratívnych a technických prekážok, ktoré bránia uvádzaniu stavebných výrobkov na trh v Európskej únii, a na ďalšie budovanie jednotného trhu v tomto odvetví.

Podporujem skutočnosť, že sa v správe uznal význam malých a stredných podnikov v stavebnom priemysle, a takisto podporujem, že sa osobitná pozornosť musí venovať potrebe recyklácie stavebných výrobkov; táto otázka je pre boj proti zmene klímy mimoriadne dôležitá. Chcel by som však využiť túto príležitosť a upozorniť na otázku zdravia a bezpečnosti pracovníkov zamestnaných v stavebnom priemysle. Usmernenia, ktoré spravodajkyňa v tejto súvislosti zahrnula do správy, sú užitočné, ale musia sa rozpracovať.

Našou povinnosťou je diskutovať v najbližšej budúcnosti o týchto návrhoch a ďalej ich rozvinúť, aby sme zaistili, že pre pracovníkov zamestnaných v stavebnom priemysle bude zabezpečená vysoká úroveň ochrany. Nešťastné úmrtia, ktoré sú zaznamenané v súvislosti s prácou, sú záležitosťou, ktorá sa týka celej Európy. Dúfam, že vďaka našej práci im budeme môcť zabrániť.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) V prvom rade by som chcel poďakovať pani Stihlerovej za túto vynikajúcu správu. Sústrediť sa na harmonizáciu uvádzania stavebných výrobkov na trh je veľmi dôležité, keďže v budúcnosti budeme potrebovať lepšiu a kvalitnejšiu výstavbu.

Nesmieme zabudnúť, že hoci je toto odvetvie veľmi konkurencieschopné, dôležitá nie je samotná hospodárska súťaž, ale konečný výsledok. Dôležité je, aby boli budovy stavané v Európe bezpečné pre svojich užívateľov a aby boli počas procesu výstavby bezpečné aj pre stavbárov a ostatných zamestnancov.

Veľmi dôležité je, aby sme mali harmonizáciu aj v oblasti uvádzania stavebných výrobkov na trh, a mohli si tak vymieňať osvedčené postupy. Je pravda, že v súčasnosti sa ešte v mnohých krajinách Európy používajú materiály, ktoré pre obyvateľov nie sú zdravé. V mnohých členských štátoch Európskej únie máme napríklad obrovský problém s plesňou, a preto je dôležité používať osvedčené postupy a inovácie, aby uvádzanie stavebných výrobkov na trh zahŕňalo výrobky, ktoré sú pre užívateľov zdravé a vyhovujúce.

Preto by som chcel pani Stihlerovej poďakovať za túto jej vynikajúcu správu. Európa potrebuje dobré stavebné výrobky a systém marketingu, ktorý špecificky zohľadní bezpečnostné predpisy.

 
  
MPphoto
 
 

  Daniel Hannan (ECR). – Minulý týždeň prišiel do Londýna francúzsky premiér a povedal, že sa musíme pripojiť k projektu na podporu eura. Nechajme na chvíľu bokom otázku, či by sme sa mali opäť nechať zatiahnuť do problému druhých; sústreďme sa miesto toho na základnú logickú chybu. Hovorí, že európska integrácia nefunguje, a preto by mala byť európska integrácia väčšia. Som si istý, že ste si všimli problém tejto úvahy. „Môj čln sa stále prevracia, preto by som chcel veliť zaoceánskej lodi.“ „Moja motokára nabúrala, nechajte ma teda viesť kamión.“ Vyzerá to tak, že bez ohľadu na problém odpoveďou je vždy užšia európska integrácia.

EÚ je riešením pri hľadaní problému, ale určite príde deň, keď už nebudeme môcť klamať trhy a verejnú mienku. Čaro opadáva a šamanistické zaklínadlá strácajú svoju silu.

 
  
  

Správa: Michèle Striffler (A7-0375/2010)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Dámy a páni, keď zvážime, že príspevky Európskej únie predstavujú viac ako 40 % celkovej medzinárodnej humanitárnej pomoci, je EÚ najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Humanitárna politika Únie je praktickým prejavom jej záväzku podporovať ľudí v krajinách tretieho sveta, ktorí potrebujú pomoc, keď sú najzraniteľnejší.

Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra podpísali predsedovia Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Komisie, predstavuje významný krok vpred. Musím tu poukázať na to, že záväzky vyplývajúce z konsenzu platia pre členské štáty a aj pre Európsku komisiu.

V posledných rokoch sme videli, že nehumanitárne subjekty sa čoraz častejšie zapájajú do reakcií na humanitárne krízy. Je nevyhnutné, aby sa politické orgány a vojenské a humanitárne organizácie pôsobiace v rovnakom pracovnom prostredí viac o sebe dozvedeli a zapájali sa do dialógu, pričom musia zároveň zohľadniť – a nekompromitovať – svoje príslušné úlohy a mandáty. Samozrejme, keď sa využívajú zdroje civilnej ochrany, musí to byť v súlade s medzinárodnými usmerneniami uvedenými v európskom konsenze.

 
  
MPphoto
 

  Antonello Antinoro (PPE).(IT) Myslím si, že správa, ktorú sme dnes prijali – za čo ďakujem a blahoželám pani spravodajkyni Strifflerovej –, je textom, ktorý prispeje k účinnejšej a dôslednejšej humanitárnej pomoci.

Európsky parlament dnes vyzýva Úniu na užšiu spoluprácu, aby sa dosiahol konsenzus zameraný na posilnenie našej spoločnej reakcie na humanitárne krízy a najmä na striktné presadzovanie úplného dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva.

Musíme preto zabezpečiť, aby humanitárna pomoc a humanitárni pracovníci mali lepší prístup k obyvateľom v núdzi, a keďže je v súčasnosti viac takýchto obyvateľov, musíme toho dosiahnuť ešte viac ako doteraz, či už prostredníctvom Komisie, alebo prostredníctvom bilaterálnych programov. Hoci sú potreby obrovské, distribúcia pomoci sa stáva čoraz ťažšou a aj riskantnejšou a nebezpečnejšou, čo je zapríčinené stále zložitejším medzinárodným rámcom.

Vzhľadom na tieto požiadavky presadzuje táto dohoda európsky konsenzus, v ktorom je potvrdené, že pomoc EÚ je jednoznačne založená na humanitárnych zásadách neutrality, nezávislosti a nestrannosti a obetiam krízy musí byť poskytovaná rýchlo a účinne podľa zistených potrieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Dramatický nárast počtu prírodných katastrof a ich intenzity spoločne s rastúcim počtom zložitých kríz znamenajú, že čelíme čoraz vážnejšiemu porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva a zúženiu humanitárneho priestoru.

Nedávne tragédie na Haiti a v Pakistane opäť dokazujú, že sa musia zlepšiť nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii na reagovanie na prírodné katastrofy. Súhlasím so všeobecným prístupom správy a najmä s tvrdením, že Európska únia musí dôsledne presadzovať humanitárne zásady. Služba pre vonkajšiu činnosť Európskej únie ustanovená v Lisabonskej zmluve by mala odrážať politickú váhu a vplyv Únie ako hlavného medzinárodného darcu.

Hlasoval som za správu pani Strifflerovej, pretože súhlasím s tým, že je nevyhnutné, aby sme pracovali na posilnení vykonávania Európskeho konsenzu a súvisiaceho akčného plánu, ako aj na celosvetovej koordinácii a rozdelení záťaže, pričom sa musí zohľadniť regionálna zodpovednosť krajín, ktoré sú schopné stať sa významnými prispievateľmi v oblasti humanitárnej pomoci.

 
  
  

Správa: Daciana Octavia Sârbu (A7-0376/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jim Higgins (PPE). – Veľmi rád som hlasoval za túto špecifickú správu, pretože sa v nej potvrdzuje, že potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom. Odvetvie poľnohospodárstva musí uspokojiť dopyt rastúcej populácie po bezpečných a postačujúcich potravinách napriek prekážkam, ktoré spočívajú v obmedzených prírodných zdrojoch, vysokých cenách energie a zmene klímy. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa výroba potravín bude musieť zvýšiť najmenej o 70 %, aby mohla uspokojiť rastúci dopyt svetovej populácie, ktorá má do roku 2050 prekročiť hranicu 9 miliárd.

Navyše asi 900 miliónov ľudí na celom svete trpí chronickým hladom v dôsledku extrémnej chudoby, zatiaľ čo 2 miliardám ľudí chýba skutočná dlhodobá potravinová bezpečnosť v dôsledku rôznych stupňov chudoby. V Európe žije ešte 16 % občanov pod hranicou chudoby. V podstate mám na mysli to, že tento problém musíme nekompromisne riešiť. Je nevyhnutné, aby to financovanie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 zohľadnilo, a potrebujeme aspoň to, aby rozpočet zostal minimálne na súčasnej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Parlament sa dnes rozhodol oficiálne uznať poľnohospodárstvo za strategické odvetvie v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou. To sme my v Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu uznali už pred mnohými rokmi. Takisto uznávame skutočnosť, že poľnohospodárstvo je strategickým odvetvím, pokiaľ ide o kvalitu potravín, verejné zdravie a udržateľný hospodársky rast. To však nie je dôvodom pre programy podpory konzumácie ovocia a mlieka. Nie je to dôvod ani pre viac programov na dotáciu mlieka podporovaných trhom. Chceli by sme zdôrazniť, že sme hlasovali proti týmto návrhom, a je nám ľúto, že nás prehlasovali.

To však nesmie zničiť celkový obraz, že musíme zabezpečiť dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Maslové hory, vínové jazerá a školské programy však nepredstavujú cestu vpred. Intervencie a narušenia trhu nezaistia príjem poľnohospodárov. Namiesto toho musíme investovať do výskumu a poskytnúť poľnohospodárom možnosti na používanie nových technológií pre alternatívne formy príjmu. Celkovo považujeme správu za dobrú, a preto sme hlasovali za ňu ako celok.

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, ktoré sa zabezpečí len vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický, sociálny a hospodársky prístup k postačujúcim potravinám.

Nová spoločná poľnohospodárska politika EÚ musí tieto nové požiadavky zohľadniť, a preto musí jasne a jednoznačne reagovať na problém potravinovej bezpečnosti a na ďalšie problémy, najmä zmenu klímy, hospodársku krízu a zachovanie územnej rovnováhy v rámci EÚ.

Musíme presadzovať nielen konkurencieschopnosť našich výrobkov, ale aj tradičné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo, organické poľnohospodárstvo a miestnu distribúciu. Tieto modely poľnohospodárstva vždy cenným spôsobom prispievali a aj naďalej budú prispievať k potravinovej bezpečnosti, pretože často predstavujú najúčinnejší spôsob využívania pôdy v rôznych zemepisných regiónoch EÚ, keďže používajú metódy, ktoré sa v rôznych regiónoch špeciálne vyvíjali počas dlhých časových úsekov.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Našou úlohou ako poslancov Európskeho parlamentu je konať s cieľom zlepšiť život občanov EÚ. Najvyššou prioritou by malo byť zabezpečiť im prístup k bezpečným potravinám najvyššej kvality. Nedostatok potravín a vysoké ceny väčšinou sprevádzajú sociálne nepokoje a nemôžeme pripustiť, aby takáto situácia nastala na našom kontinente. Keď zoberieme do úvahy rastúci počet obyvateľov, zmenu klímy a prírodné katastrofy, je globálna potravinová bezpečnosť ohrozená. Mnoho ľudí už hladuje a na nájdenie riešenia potrebujeme rozumnú a spravodlivú spoločnú poľnohospodársku politiku a finančnú podporu pre toto odvetvie. Poľnohospodárstvo by malo mať osobitné postavenie, ktoré umožní prijatie špeciálnych opatrení a použitie primeraných nástrojov v prípade vzniku potravinových kríz.

 
  
MPphoto
 

  Mario Pirillo (S&D).(IT) Potravinová bezpečnosť a zaručené dodávky potravín pre obyvateľov zostávajú hlavnými problémami poľnohospodárstva, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete.

Som veľmi spokojný s obsahom tejto správy predovšetkým preto, že potravinová bezpečnosť je uznaná za základné ľudské právo. Potravinová bezpečnosť je cieľom, ktorý je možné dosiahnuť len vtedy, ak sa vážna pozornosť bude venovať dvom dôležitým otázkam – kolísaniu trhov a cien a stenčujúcim sa zásobám potravín. Európa musí byť schopná zasiahnuť prostredníctvom spoločných a účinných opatrení, aby zabezpečila dodávky potravín a zabránila vážnym asymetriám medzi výrobkami EÚ a výrobkami z krajín mimo EÚ, ktoré z hľadiska bezpečnostných noriem stále existujú.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Chcel by som povedať, že ma veľmi potešila správa o uznaní poľnohospodárstva za strategické odvetvie v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, pretože opäť dáva do popredia význam vidieckeho hospodárstva. Prvým záverom pre mňa je, že aj naďalej potrebujeme silnú európsku spoločnú poľnohospodársku politiku. Chcel by som tiež poďakovať pani spravodajkyni.

V správe bol však jeden bod, za ktorý som so správou nehlasoval, a ten sa týkal vytvorenia európskeho programu potravinovej pomoci v rámci Európskej únie. Myslím si, že poskytovanie pomoci v praxi, inými slovami, pomoci na zabezpečenie toho, aby v Európskej únii nikto netrpel hladom, musí zostať zodpovednosťou členských štátov jednoducho preto, že takéto problémy by sa mali riešiť tam, kde vznikajú, a to v členských štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Diane Dodds (NI). – V tejto správe sa poukazuje na potrebu potravinovej bezpečnosti pre občanov, ktorých zastupujeme. Zdôrazňujú sa v nej tiež dôležité verejné statky, ktoré poľnohospodári vyrábajú často s malým alebo žiadnym uznaním. Mám však pocit, že tam bude problém.

V poslednom čase som počula dôležité prejavy, v ktorých sa tvrdilo, že spoločná poľnohospodárska politika by sa v skutočnosti mala zmeniť na environmentálnu politiku. Myslím si, že by nás to nakoniec doviedlo k tomu, že by sme mylne verili, že európskych poľnohospodárov nepotrebujeme, a možno by sme len dovážali potraviny z krajín mimo EÚ.

To by sa nemalo stať. Naši poľnohospodári by mali byť podporovaní, aby vyrábali potraviny spôsobom, ktorý neškodí životnému prostrediu, a pokiaľ ide o dovážanie potravín, svetové trhy sú jednoducho príliš nestále z hľadiska cien a aj z hľadiska neporušenosti dodávok.

Je mnoho vecí, ktoré musíme urobiť. Musíme mať silný rozpočet pre spoločnú poľnohospodársku politiku. Musíme lákať mladých poľnohospodárov do tohto odvetvia, aby sme mu zaistili budúcnosť. Potrebujeme viac výskumu a inovácií, aby boli výrobné metódy účinnejšie, a potrebujeme menej byrokracie – a určite nie žiadnu zelenú byrokraciu na obmedzovanie našich poľnohospodárov.

 
  
MPphoto
 

  Giommaria Uggias (ALDE).(IT) Počas posledných týždňov rôzne parlamentné výbory, ktoré sa zaoberajú témou spoločnej poľnohospodárskej politiky, skúmali otázku reformy po roku 2013.

Potravinová bezpečnosť je jednoznačne jedným zo základných prvkov poľnohospodárstva. Túto myšlienku treba preto posudzovať v súvislosti so správou, ktorá nám dnes bola predložená na hlasovanie a v ktorej je potravinová bezpečnosť definovaná ako základné právo, ktoré sa musí preto chrániť všetkými možnými spôsobmi.

Vážený pán predsedajúci, takáto pozornosť je potrebná vždy vtedy, keď nastanú naliehavé prípady, akým je napríklad situácia spojená s dioxínovým škandálom, ktorej sme v súčasnosti svedkami, keď sa zistilo, že v krmivách sa používa dioxín, ale takisto a predovšetkým na zabezpečenie toho, aby sme mali spoločný výrobný proces, ktorý bude uznávať odvetvie ako celok, ktorý bude uznávať kvalitu práce poľnohospodárov, rešpektovať životné prostredie a marketing a tým aj spotrebiteľov.

Táto správa je súčasťou súboru opatrení, ktoré tento Parlament vypracoval na podporu poľnohospodárstva, a preto môžem povedať, že som spokojný.

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE).(HU) Výroba potravín vo svete dnes musí čoraz viac čeliť rôznym problémom. Jedným takým problémom je zmena klímy, ktorá môže, bohužiaľ, spôsobiť nepredvídateľný nedostatok potravín a ohroziť tak uspokojenie rastúceho dopytu svetovej populácie, ktorá podľa odhadov prekročí v roku 2050 hranicu 9 miliárd. Spoločná poľnohospodárska politika musí jednoznačne reagovať na úlohy súvisiace s potravinovou bezpečnosťou, zmenou klímy a hospodárskou krízou. Podporovať musíme nielen konkurencieschopnosť, ale aj tradičné poľnohospodárstvo a organické poľnohospodárstvo a miestne hodnoty. V dôsledku zmeny klímy je čoraz viac prírodných katastrof, ktoré spôsobia zníženie možnosti využitia veľkých oblastí poľnohospodárskej pôdy, čím sa ohrozí potravinová bezpečnosť. Na dosiahnutie uvedených cieľov a v záujme rozumných cien potravín a spravodlivého príjmu pre poľnohospodárskych výrobcov sa rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky musí zachovať minimálne na súčasnej úrovni. Z tohto dôvodu je dôležité pristupovať k poľnohospodárstvu ako k odvetviu, ktoré je strategické z hľadiska potravinovej bezpečnosti. Aj preto som podporil túto správu.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Ako prvé chcem povedať, že je výborné, že Európsky parlament uznáva poľnohospodárstvo v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou za strategické odvetvie.

Je veľmi dôležité, aby sme zabezpečili, že potraviny, ktoré v Európskej únii vyrábame, budú predovšetkým bezpečné a zdravotne vyhovujúce. Dosť ma znepokojuje, že máme sklon venovať viac pozornosti kvantite ako kvalite. Dôraz na účinnosť akosi prehliadol tieto zdravotné požiadavky. Keď hovoríme o potravinovej bezpečnosti, je veľmi dôležité zaistiť, aby potraviny, ktoré sa poskytujú európskym spotrebiteľom, boli bezpečné, kvalitné a výživné.

Takisto je veľmi dôležité zaistiť, aby si jednotlivé členské štáty Európskej únie zachovali vlastné poľnohospodárske postupy. Keď čelíme prírodným katastrofám, je dôležité, aby sme mali poľnohospodárstvo, ktoré je sebestačné. Takýmto spôsobom môžeme na riešenie problémov, ktoré môžu vzniknúť v prípade katastrofy, využiť zásadu získavania miestnych potravín.

Chcel by som zdôrazniť predovšetkým význam týchto zásad, ktoré sú v záujme zdravia a sú dôležité. Dúfam, že uvidíme viac tohto smerovania k miestnym potravinám. Dôležité je v celej Európe zabezpečiť, aby bolo poľnohospodárstvo úplne životaschopné a aby každý členský štát Európskej únie mohol vykonávať poľnohospodársku činnosť. Je to dôležitý a silný základ pre budúcnosť, ktorý potrebujeme osobitne v potravinárskom odvetví.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Tatarella (PPE).(IT) Rozhodne som hlasoval za túto dôležitú správu a chcel by som osobitne zdôrazniť odsek 35 správne štruktúrovaného stanoviska Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý sa domnieva, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zohráva hlavnú úlohu pri hodnotení a oznamovaní všetkých rizík spojených s potravinovým reťazcom v rámci súboru opatrení určených na ochranu zdravia a blaha verejnosti, a dúfa, že všetky členské štáty zriadia príslušné vnútroštátne orgány, ktoré budú spolupracovať s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

Ako dokazujú nedávne vážne udalosti v Nemecku, všetky členské štáty by mali teraz zriadiť vnútroštátne orgány pre bezpečnosť potravín. Je prekvapujúce, že talianska vláda po zriadení takéhoto orgánu z rozpočtových dôvodov zmenila svoj názor. Podľa mňa by sa potravinová bezpečnosť nemala zanedbávať pre obmedzenia rozpočtu.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Jiří Maštálka (A7-0363/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny, súhlasím s ich prijatím na prvom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Súhlasila som s touto správou a s návrhom Európskej komisie, pretože si myslím, že je veľmi dôležité zjednodušiť a vysvetliť právne predpisy Spoločenstva, aby boli jasnejšie a zrozumiteľnejšie pre všetkých občanov. Tento cieľ však nie je možné dosiahnuť, pokiaľ mnohé ustanovenia, ktoré boli viackrát často veľmi podstatnou mierou zmenené a doplnené, zostávajú rozptýlené a na identifikovanie aktuálnych pravidiel je potrebné vykonať veľa výskumnej práce a porovnaní mnohých rôznych nástrojov. Kodifikácia právnych predpisov je osobitne dôležitá v podnikateľskej oblasti, ktorá je regulovaná značným množstvom právnych predpisov Spoločenstva, aby mohla zabezpečiť bezproblémový a nepretržitý voľný pohyb osôb, tovaru a služieb. Konsolidácia právnych predpisov, ktoré upravujú zlúčenie a splynutie akciových spoločností, je vítaným krokom k zlepšeniu právnych predpisov Spoločenstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) V Európe je veľké množstvo spoločností, vyskytujú sa vo veľkom množstve rôznych foriem a podliehajú veľkému množstvu pravidiel. Od roku 1978 však na úpravu zlúčenia a splynutia akciových spoločností z rovnakého členského štátu existujú európske právne predpisy. Upravovať tieto zlúčenia a splynutia je dôležité, keďže môžu významne ovplyvniť záujmy zamestnancov, spoločníkov a veriteľov týchto spoločností. Môžu mať negatívny vplyv na tieto záujmy, ak sa napríklad zlúčenie alebo splynutie následne zruší. V tejto európskej záležitosti, takisto ako v ostatných, potrebujeme prehľadnosť a právnu istotu. To sa kodifikáciou tejto smernice snažíme dosiahnuť. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že dôvera je neuveriteľnou hnacou silou rastu.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI), písomne.(RO) Hlasoval som za túto správu, pretože Komisia v návrhu na kodifikáciu tretej smernice Rady 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností zohľadnila redakčné alebo oficiálne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy konzultačnej skupiny právnej služby, ktoré sa ukázali byť odôvodnené. Konzultačná skupina napríklad tvrdí, že je veľmi dôležité, aby akcionári spoločností, ktoré sú predmetom zlúčenia alebo splynutia, boli adekvátne informovaní takým objektívnym spôsobom, ako je len možné, a aby ich práva boli vhodne chránené. Nie je však potrebné, aby návrh zmluvy o zlúčení alebo splynutí preskúmal nezávislý znalec. Správne alebo riadiace orgány každej zúčastnenej spoločnosti okrem toho informujú valné zhromaždenie svojej spoločnosti a správne alebo riadiace orgány ostatných zúčastnených spoločností o každej významnej zmene, ku ktorej došlo medzi dňom prípravy návrhu zmluvy o zlúčení alebo splynutí a dňom konania valných zhromaždení, na ktorých sa rozhoduje o návrhu podmienok zlúčenia alebo splynutia.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Hlasovala som za správu pána Maštálku, pretože konzultačná pracovná skupina právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie starostlivo posúdili predmetný návrh, a spoločne ho považujú za kodifikáciu, čo znamená, že to je len racionálnejšia verzia platného textu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne.(IT) Len včera bol v Taliansku predstavený prieskum, ktorý ukázal, že v súčasnosti najlepšie odolali kríze podniky, ktoré dokázali zvýšiť svoje aktíva. V prieskume, ktorý vykonala uznávaná talianska univerzita pre talianske najaktívnejšie podnikateľské združenie, sa predovšetkým tvrdí, že zlúčenia a splynutia boli hlavnými prostriedkami konsolidácie. Nie je to náhoda, že významné finančné operácie vrátane zlúčení a splynutí sprevádza vo všetkých hospodárskych odvetviach reštrukturalizácia a snaha o efektivitu. Preto je povinnosťou európskych inštitúcií, aby v rámci jednotného trhu stanovili pravidlá, ktoré poskytnú záruky všetkým zúčastneným a slušnejším podnikom umožnia lepšie konkurovať bez akýchkoľvek právnych nejasností, byrokracie a záväzkov spôsobených obyčajným nedorozumením. Moderné, liberálne a účinné hospodárstvo – akým by podľa mňa malo byť to naše – potrebuje osobitné právne predpisy o zlúčeniach a splynutiach, ale len ak budú – ako dnes predložená smernica – racionálne a nebudú zasahovať a budú ochraňovať slobody a práva ľudí, ktorým by tieto operácie mohli uškodiť.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Parlament dnes na tomto rokovaní na základe návrhu, ktorý bol zmenený a doplnený Parlamentom a Radou, preskúmal legislatívny návrh uznesenia o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie) a prijal návrh predložený Komisiou. Keďže predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia legislatívnych textov bez ich podstatnej zmeny a zároveň zlepšenie pracovných postupov a vzhľadom na to, že obsahuje formy navrhnuté a odôvodnené konzultačnou pracovnou skupinou právnych služieb, hlasujem za tento návrh, pretože uznávam, že povedie k významného zlepšeniu fungovania akciových spoločností najmä prostredníctvom ich modernizácie a racionalizácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za túto správu, pretože podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie obsahuje predmetný návrh iba jasnú a jednoduchú kodifikáciu platných textov bez ich podstatnej zmeny, a preto by sa mali existujúce texty v záujme zrozumiteľnosti a racionálnosti kodifikovať.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Veci sa určite uľahčia, keď sa po určitom počte pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vykoná kodifikácia, ktorá zabezpečí prehľadnosť. Všeobecne však musíme zvážiť, či je takéto množstvo pravidiel a predpisov vôbec potrebné. V niektorých oblastiach sa to preháňa a spotrebitelia nemôžu očakávať viac zdravého rozumu, pričom v iných oblastiach predpisy upravujú také veci ako zmeny názvov potravín. Na ochranu záujmov akcionárov a tretích strán je koordinácia právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zlúčenia a splynutia akciových spoločností vhodným spôsobom, ako zaistiť dodržiavanie práv na informácie. S niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi nemôžem súhlasiť, preto som hlasoval proti správe ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, keďže sa obmedzuje len na kodifikáciu platných textov o zlúčení a splynutí akciových spoločností. Dňa 21. septembra 2010 prišla konzultačná pracovná skupina príslušných právnych služieb Parlamentu, Rady a Komisie po preskúmaní návrhu na kodifikáciu tretej smernice Rady 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy, k jednomyseľnému záveru, že návrh je v podstate iba jasnou a jednoduchou kodifikáciou platných textov bez ich podstatnej zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) Pri svojom posudzovaní návrhu legislatívneho uznesenia o zlúčení a splynutí akciových spoločností som skúmal tieto legislatívne akty: návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu; spoločnú pozíciu ustanovenú na prvom čítaní 17. júna 2008; články 294 a 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila Parlamentu návrh; medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov; články 86 a 55 rokovacieho poriadku Parlamentu; a na záver správu Výboru pre právne veci.

Na základe toho som sa rozhodol nadviazať pozíciu Parlamentu v prvom čítaní, pretože je v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a predovšetkým pre skutočnosť, že predstavuje len kodifikáciu platných textov bez ich podstatnej zmeny.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne.(PT) Podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zmenený a doplnený návrh smernice o zlúčení a splynutí akciových spoločností obmedzuje na kodifikáciu platných textov bez ich podstatnej zmeny. Preto som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Po žiadosti o právne poradenstvo útvary uviedli so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu legislatívnych textov a osobitne so zreteľom na bod 4 tejto dohody sa 21. septembra 2010 konala schôdza konzultačnej pracovnej skupiny príslušných právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie okrem iného s cieľom preskúmať návrh Komisie.

Na tejto schôdzi prišla konzultačná pracovná skupina po preskúmaní zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa kodifikuje tretia smernica Rady 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy, k jednomyseľnému záveru, že návrh je iba jasnou a jednoduchou kodifikáciou platných textov bez ich podstatnej zmeny. Vzhľadom na to sme sa rozhodli návrh podporiť.

 
  
  

Odporúčanie: Gabriele Albertini (A7-0373/010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Súhlasím s podpísaním Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii 1. januára 2007.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI), písomne.(RO) Hlasoval som za správu takisto ako moji kolegovia. Okrem formálnej stránky je z hľadiska celosvetovej úlohy zjednotenej Európy v jednotlivých regiónoch dôležitá nielen jej hospodárska, ale aj jej politická úloha. Zaistili, že oblasť Stredomoria bola a stále je regiónom strategického záujmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam prijatie tohto uznesenia. Podporujem uzavretie protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Znenie legislatívneho uznesenia, o ktorom sme práve hlasovali, prešlo zjednodušeným postupom stanoveným v článku 46 rokovacieho poriadku. Vzhľadom na to, že predmet tohto uznesenia nie je protichodný, považujem to za odôvodnené. Euro-stredomorská dohoda medzi Európskymi spoločenstvami a Jordánskom musí zahŕňať Bulharsko a Rumunsko, aby navrhnutý protokol mohol nadobudnúť účinnosť a aby mohol mať jednomyseľnú podporu Európskeho parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Euro-stredomorská dohoda ustanovuje pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej a protokol slúži na aktualizáciu dohody, ktorá sa dočasne uplatňovala od 1. januára 2007, a teraz zohľadní pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii. Rada v tomto legislatívnom uznesení predkladá Parlamentu žiadosť o udelenie súhlasu s uzavretím protokolu. Keďže nemám žiadne námietky proti takémuto schváleniu, hlasoval som za toto odporúčanie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá je jednoduchou prevádzkovou aktualizáciou existujúcej dohody s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharska a Rumunska. Návrh nemá žiaden vplyv na rozpočet EÚ a nie je kontroverzný.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Tento protokol len prispôsobuje Euro-stredomorskú dohodu o pridružení medzi EÚ a Jordánskom tomu, čo sa v skutočnosti uplatňovalo od 1. januára 2007. Je to čisté klamstvo. Nedočkavosť zaviesť euro-stredomorskú zónu voľného obchodu do roku 2015 odôvodňuje všetky porušenia demokratických zásad. Takéto zaslepené metódy v Tunisku práve dokázali svoje obmedzenie. Budem hlasovať proti tomuto textu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Hlasoval som za uznesenie o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, keďže boli splnené všetky podmienky a ide tu predovšetkým o formálny úkon.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Toto odporúčanie k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii si zaslúži môj hlas. Je naozaj dôležité, aby sme sa snažili o silnú, dôslednú a účinnú susedskú politiku. Keďže Rada predložila Parlamentu v súlade s podmienkami právne stanovenými v zmluvách žiadosť o udelenie súhlasu s uzavretím tohto protokolu, prijatiu tohto uznesenia nestojí nič v ceste.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) Euro-stredomorské dohody získavajú čoraz väčší význam, pokiaľ ide o činnosť Európy súvisiacej s pridružením. V tomto prípade chcem preto podporiť návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o uzavretí protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, ktoré Parlament už schválil, aby sa mohol uzatvoriť protokol.

K mojej podpore prispieva aj súbor aktov, a to návrh rozhodnutia Rady, návrh protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii, žiadosť Rady o udelenie súhlasu predložená v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6, druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s článkami 81, 90 ods. 8 a 46 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu a odporúčanie Výboru pre zahraničné veci.

Vzhľadom na to všetko súhlasím s tým, aby EÚ prijala spoločný prístup.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne.(PT) Hlasoval som za uzavretie tohto protokolu, ktorý je úplne odôvodnený vzhľadom na skutočnosť, že je potrebné zaradiť Bulharskú republiku a Rumunsko ako zmluvné strany Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej, ktorá bola uzavretá v Bruseli 24. novembra 1997 a nadobudla platnosť 1. mája 2002.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06903/2010), so zreteľom na návrh protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Jordánskym hášimovským kráľovstvom na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (09373/2008), so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0384/2010), so zreteľom na článok 81, článok 90 ods. 8 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku, so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0373/2010) súhlasí skupina Verts/ALE s tým, aby Parlament udelil svoj súhlas s uzavretím protokolu.

 
  
  

Správa: Dieter-Lebrecht Koch (A7-0361/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Ide o odporúčanie o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou o niektorých aspektoch leteckých služieb. Hlasovala som za uznesenie o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou o niektorých aspektoch leteckých služieb. V súčasnosti má Spoločenstvo výhradnú právomoc v súvislosti s rôznymi aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva. Rada preto splnomocnila Komisiu na začatie rokovaní s tretími krajinami s cieľom nahradiť určité ustanovenia v platných dvojstranných dohodách dohodami so Spoločenstvom. Komisia dojednala so Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou dohodu, ktorá zabraňuje diskriminácii medzi leteckými dopravcami EÚ, umožňuje zdaňovanie leteckého paliva v prípade činnosti na území Európskej únie a uvádza do súladu s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži ustanovenia dvojstranných dohôd, ktoré jasne narúšajú hospodársku súťaž, konkrétne povinné obchodné dohody medzi leteckými spoločnosťami.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Prenos kompetencií členských štátov na Európsku úniu je dôvodom na nahradenie dvojstranných dohôd o leteckých službách novými dohodami, v ktorých je Európska únia jednou zo zmluvných strán.

Uznesenie, o ktorom sme hlasovali, sa týka konkrétnych záležitostí tohto charakteru a má za cieľ zosúladiť medzinárodné právne nástroje, ktoré platia v súčasnosti, a prispôsobiť ich dodatočným požiadavkám vyplývajúcim z právnych predpisov EÚ. Táto záležitosť je veľmi technická a týka sa nahradenia dohôd, ktoré boli predtým v platnosti, pričom nezahŕňa zmeny v obsahu a ani žiadne významné ideologické zmeny. Túto interpretáciu potvrdzuje skutočnosť, že výbor hlasoval jednohlasne za. Takže na plenárnej schôdzi bolo treba iba ratifikovať konsenzuálne rozhodnutie. Hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Správa, ktorú predložil pán Koch, navrhuje uzavretie Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou o niektorých aspektoch leteckých služieb. Cieľom zastúpenia Európskej únie v zmluvách je štandardizovanie postupov v celej EÚ. Preto, ako rozhodol aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev, nemá žiaden význam, aby sme mali dvojstranné dohody o leteckých službách medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu vítam prijatie tejto dohody, ktorá posilní väzby územnej súdržnosti v Európe a zabezpečí súlad s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Na pozadí situácie, ktorej v súčasnosti čelí civilné letectvo, sme presvedčení o tom, že návrh tejto dohody vyvoláva závažné pochybnosti o jej pôsobnosti a možných dôsledkoch. V tejto oblasti, ktorá je z hľadiska zabezpečovania vnútroštátnych záujmov z rôznych dôvodov strategická, doteraz prijímali členské štáty nezávislé rozhodnutia o spôsobe zostavovania zmlúv a o ich pôsobnosti. Zámer je však taký, že odteraz bude aj v tejto oblasti rozhodovať trh. Predovšetkým nemôžeme podceniť to, že predpokladané vytvorenie rovnakých podmienok pre rozličné európske spoločnosti môže prispieť k monopolnej koncentrácii v sektore, ku ktorej už dochádza, a k zníženiu schopnosti členských štátov brániť svoje letecké spoločnosti.

Všadeprítomnú a nedotknuteľnú takzvanú voľnú hospodársku súťaž bránime všetkými prostriedkami a opäť sa stala pilierom, na ktorom spočíva táto iniciatíva. Dôsledok pre tento sektor sa v zásade neodlišuje od dôsledku pre iné sektory. Je ním monopolná koncentrácia, ktorá sa v konečnom dôsledku v takýchto prípadoch uplatňuje vždy. Z uvedených dôvodov sme nehlasovali za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože Spoločenstvo má výhradnú právomoc v súvislosti s rôznymi aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva, ktoré zvyčajne upravovali dvojstranné dohody o leteckých službách medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Dohody so Spoločenstvom musia nahradiť určité ustanovenia jestvujúcich 47 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie. Aby sa zabránilo diskriminácii medzi leteckými dopravcami EÚ, nahrádzajú sa zvyčajné ustanovenia o určení vzťahujúce sa na leteckých dopravcov členského štátu, ktorý podpísal dvojstrannú dohodu, ustanovením o určení EÚ, ktoré sa vzťahuje na všetkých dopravcov EÚ. Aj keď zvyčajné dvojstranné dohody majú tendenciu oslobodzovať letecké pohonné hmoty od zdaňovania, smernica Rady č. 2003/96/ES, ktorou sa mení štruktúra rámcových predpisov Spoločenstva v oblasti zdaňovania energetických produktov a elektrickej energie, takéto zdaňovanie umožňuje v prípade činnosti na území Európskej únie. Navyše sa ustanovenia v dvojstranných dohodách, ktoré jednoznačne narúšajú hospodársku súťaž (napríklad povinné obchodné dohody medzi leteckými spoločnosťami), uvádzajú do súladu s právom EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Africké krajiny v regiónoch so zvlášť zložitými geografickými a klimatickými podmienkami vyžadujú osobitné zaobchádzanie. Tamojší obyvatelia však okrem potravín a vody potrebujú aj vzdelanie, navyše chcú pracovať dôstojne a mať možnosť pohybu. Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou, ktorou sa nahrádzajú určité ustanovenia predchádzajúcich dohôd, významným spôsobom napomáha procesy leteckej dopravy medzi zmluvnými stranami dohody a zlepšuje ich spravodlivé rozloženie z trhového hľadiska. Zabraňuje nespravodlivým monopolným praktikám a bežným občanom uľahčuje cestovanie. Vznikajú aj nové príležitosti pre turistov z celého sveta, s čím súvisí aj rozvoj tohto odvetvia afrického hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Hlasoval som za odporúčanie týkajúce sa uzavretia Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou o niektorých aspektoch leteckých služieb. Cieľom tejto dohody, ktorú dojednala Komisia, je nahradiť určité ustanovenia súčasných dvojstranných dohôd uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie. Ako jednu z najdôležitejších zmien týkajúcich sa dohody, o ktorej sme dnes hlasovali, chcem spomenúť ustanovenia zamerané na zabránenie diskriminácii medzi leteckými dopravcami Európskej únie. Práve z tohto dôvodu sa zvyčajné ustanovenia o určení vzťahujúce sa na leteckých dopravcov členského štátu, ktorý podpísal dvojstrannú dohodu, nahrádzajú ustanovením o určení EÚ, ktoré sa vzťahuje na všetkých dopravcov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za schválenie tohto návrhu. Táto dohoda je jednou z horizontálnych dohôd o leteckých službách a má za cieľ uviesť súčasné dvojstranné dohody o leteckých službách do súladu s právnymi predpismi EÚ. Je to výsledok rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z roku 2003, ktorým bola Spoločenstvu udelená výhradná právomoc v súvislosti s rôznymi aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva, ktoré zvyčajne upravovali dvojstranné dohody o leteckých službách. Rovnako ako iné horizontálne dohody o leteckých službách, aj táto dohoda obsahuje ustanovenie o určení EÚ, ktoré všetkým dopravcom umožňuje využiť výhody práva usadiť sa, zaoberá sa otázkami bezpečnosti a zdaňovania leteckého paliva a rieši možné porušovanie pravidiel EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Európskej únii už nestačí, že rovnako ako všade inde vo svete zákerným spôsobom urýchľuje rozdrobenie africkej regionálnej integrácie. Teraz navyše uvaľuje svoju neoliberálnu diktatúru na africké nebo. Stimuly ustanovené Komisiou sa to ani nijako nesnažia skryť.

Nie je cieľom tejto dohody „zvýšiť celkový objem leteckej dopravy“? Úplná absencia kontrol pri takomto náraste dopravy je však jednoznačná!

Táto dohoda „nebude členským štátom brániť ukladať dane, odvody, clá a poplatky na palivo“? Uvalením týchto obmedzení sa však ekologická účinnosť zníži na nulu!

V skutočnosti to bude tak, že v prípadoch, v ktorých členské štáty doteraz samy určovali dohody so spoločnosťami týkajúce sa prístupu, bude odteraz rozhodovať trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Existencia 47 dvojstranných zmlúv medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie jednoznačne nestačí pokryť všetky aspekty leteckých služieb. Preto by sme mali túto dohodu uvítať, nahradia sa ňou totiž niektoré ustanovenia jestvujúcich dvojstranných dohôd dohodami Spoločenstva. Oplatí sa vyzdvihnúť odkazy v dohode o zabránení diskriminácii medzi leteckými dopravcami EÚ a o zdaňovaní leteckých pohonných hmôt v súlade so smernicou o zdaňovaní energetických produktov a elektrickej energie. Takisto treba zdôrazniť, že ustanovenia dohôd sú v súlade s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Cieľom tejto dohody je nahradiť niektoré ustanovenia jestvujúcich 47 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie. V skutočnosti je vhodné harmonizovať rozličné ustanovenia jestvujúcich dvojstranných dohôd prostredníctvom horizontálnej dohody Spoločenstva. Opätovne sa tak vytvorí právna istota dvojstranných dohôd o poskytovaní leteckých služieb uzavretých medzi členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie a členskými štátmi EÚ. Umožní sa tým zabrániť negatívnym dôsledkom pre členské štáty EÚ, ktoré nepodpísali dvojstrannú dohodu s členským štátom Západoafrickej hospodárskej a menovej únie. Zabráni sa tak diskriminácii medzi dopravcami v oblasti určenia alebo zdaňovania leteckých pohonných hmôt.

Ustanovenia v dvojstranných dohodách, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, sa uvádzajú do súladu s právom EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. Dohoda posilní vzťahy v oblasti letectva medzi EÚ a Afrikou a posilní spoluprácu v oblasti letectva medzi EÚ a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou vo viacerých významných oblastiach, ako napríklad v oblasti bezpečnosti letectva a leteckej dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Je potrebné vykonať revíziu všetkých dvojstranných dohôd s cieľom vytvoriť jednotný základ pre lety mimo územia EÚ a následne zaručiť právnu istotu. Po splnomocnení zo strany Rady dojednala Komisia so Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou dohodu, ktorou sa nahrádzajú niektoré ustanovenia jestvujúcich 47 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie. Hlasujem za túto správu, pretože všeobecne uplatniteľná dohoda má v tomto kontexte obrovský význam.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Touto dohodou sa jednoducho nahrádza 47 dvojstranných dohôd s jednotlivými členskými štátmi, v dôsledku čoho nadobúda EÚ viac právomocí v oblasti zahraničnej politiky. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa vzťahuje na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou o niektorých aspektoch leteckých služieb. Vzhľadom na to, že EÚ má v súčasnosti výhradnú právomoc v tejto oblasti, splnomocnila Rada Komisiu na začatie rokovaní s tretími krajinami s cieľom nahradiť zvyčajné dvojstranné dohody o leteckých službách uzavreté medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Návrh dohody preskúmal Výbor pre dopravu a cestovný ruch, ktorý vydal pozitívne stanovisko. Z neho by som chcel okrem iného vyzdvihnúť zavedenie ustanovenia o určení Spoločenstva, ktorého cieľom je zabrániť diskriminácii medzi leteckými dopravcami EÚ a umožniť zdaňovanie leteckého paliva v prípade činnosti na území Európskej únie. Chcel by som vyzdvihnúť tieto dva body v pozitívnom stanovisku Výboru pre dopravu a cestovný ruch, pretože vďaka nim som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) Európska únia má výhradnú právomoc v súvislosti s rôznymi aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva, ktorú zvyčajne upravovali dvojstranné dohody o leteckých službách uzavreté medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

V júni 2003 začala Komisia rokovať s tretími krajinami s cieľom nahradiť určité ustanovenia jestvujúcich dvojstranných dohôd dohodami EÚ. Zahŕňajú dohodu, ktorou sa nahrádza 47 jestvujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou. Medzi hlavné aspekty dohody patrí ustanovenie o určení, ktorým sa nahrádza dvojstranná dohoda a ktorého cieľom je zabrániť diskriminácii medzi leteckými dopravcami Európskej únie, zdaňovanie leteckého paliva na území EÚ vo všeobecnosti a článok 6, ktorým sa obchodné dohody medzi leteckými spoločnosťami uvádzajú do súladu s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži.

Dohoda dojednaná Komisiou sa začala predbežne uplatňovať 30. novembra 2009. Vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia súdneho dvora o výhradnej právomoci Spoločenstva, o ktoré sa opieram, musím povedať, že som jednoznačne za opätovné dojednanie týchto dohôd, a to preto, lebo odporujú vzrastajúcemu významu zvrchovanosti Európy a tiež preto, lebo tento návrh rozhodnutia je v súlade s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži a o rozpočte.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody, ktorá v rámci výhradnej právomoci udelenej EÚ a týkajúcej sa rôznych aspektov letectva mimo územia Spoločenstva má za cieľ nahradiť určité ustanovenia 47 jestvujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie, aby sa dosiahol ich súlad s právnymi predpismi EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev má Spoločenstvo výhradnú právomoc v súvislosti s rôznymi aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva, ktorú zvyčajne upravovali dvojstranné dohody o leteckých službách uzavreté medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Preto Rada v júni 2003 splnomocnila Komisiu na začatie rokovaní s tretími krajinami s cieľom nahradiť určité ustanovenia jestvujúcich dvojstranných dohôd dohodami Spoločenstva. Komisia tak dojednala so Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou dohodu, ktorou sa nahrádzajú určité ustanovenia jestvujúcich 47 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie.

Parlament má právo vyjadriť súhlas s uzavretím tejto dohody v súlade s článkom 81 rokovacieho poriadku. Parlament rozhodne prostredníctvom jediného hlasovania, pričom k dohode nie je možné predkladať žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Na základe toho spravodajca navrhol, aby Výbor pre dopravu a cestovný ruch a následne aj Parlament ako celok zaujal súhlasné stanovisko k uzavretiu tejto zmluvy. Skupina Verts/ALE to spravila.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Výhradná právomoc v súvislosti s niektorými aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva ustanovená rozhodnutím o otvorenom nebi z roku 2003 Európskej komisii umožňuje dohodnúť zmluvy s tretími krajinami s cieľom prispôsobiť európsky trh leteckej dopravy pravidlám EÚ a zároveň umožniť, aby bol konkurencieschopný a transparentný. Vítam prijatie tejto dohody s členskými štátmi Západoafrickej hospodárskej a menovej únie, pretože považujem za dôležité, aby Európska únia predložila politiku dôslednosti v sektore leteckej dopravy mimo územia Spoločenstva, čím by sa postupne znížil počet rôznych ustanovení jestvujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách medzi oboma stranami.

Z obsahu dohody by som chcel zdôrazniť ustanovenie o nediskriminácii medzi leteckými dopravcami EÚ, ustanovenie o zdaňovaní leteckého paliva podľa smernice o zdaňovaní energetických výrobkov a elektrickej energie a tiež skutočnosť, že uvádza do súladu ustanovenia dvojstranných dohôd s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži a zavádza nad nimi regulačnú kontrolu. Tieto opatrenia umožnia otvorenie trhov a následne vytvorenie investičných možností pre obe strany. Tieto dohody sa budú musieť chápať ako prostriedok posilnenia strategickej spolupráce oboch organizácií.

 
  
  

Odporúčanie do druhého čítania: Catherine Stihler, (A7-0343/010).

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Súhlasím s tým, že je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa odvetvia stavebníctva, pretože toto odvetvie je pre európske hospodárstvo dosť dôležité. Na HDP sa podieľa 10 % a tvorí ho takmer 65 000 malých a stredných podnikov s menej ako 250 zamestnancami. Cieľom tohto návrhu je v prvom rade zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti stavebných výrobkov a v druhom rade zlepšiť podmienky ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v tomto odvetví. V súčasnosti predstavujú vnútroštátne technické pravidlá vzťahujúce sa na voľný obeh tovaru a služieb prekážku obchodu v odvetví stavebníctva, čo vyvoláva potrebu revízie smernice č. 89/106/EHS o stavebných výrobkoch.

Vzhľadom na nové podmienky dohľadu nad trhom vrátane nového legislatívneho rámca by mohol návrh nariadenia o harmonizovaných podmienkach predaja stavebných výrobkov predstavovať dôležitý medzník na ceste k aktualizácii, zjednodušeniu a nahradeniu tejto smernice.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Súhlasila som s týmto dokumentom, pretože vzhľadom na rozsah uvádzania stavebných výrobkov na trh EÚ a na prekážky obchodu v odvetví stavebníctva je dôležité okamžite prijať opatrenia. Keďže je stavebné odvetvie jedným z najväčších priemyselných odvetví, ktoré sa podieľa 10 % na HDP a priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ, je náležité nariadenie veľmi dôležité. Som presvedčená o tom, že tento návrh nariadenia o harmonizovaných podmienkach uvádzania stavebných výrobkov na trh uľahčí aktualizáciu, zjednodušenie a nahradenie smernice o stavebných výrobkoch v kontexte zmenených podmienok týkajúcich sa napríklad dohľadu nad trhom vrátane nového legislatívneho rámca.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Aj keď sa pracovné podmienky v odvetví stavebníctva v posledných desaťročiach zlepšili, musí Európska únia mať prostriedky na to, aby naďalej určovala trend vysokej kvality v tejto oblasti. Na základe toho som hlasovala za uznesenie stanovujúce harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh. Nový právny predpis o uvádzaní stavebných výrobkov na trh musí zahŕňať aj označovanie nebezpečných látok, aby sa zaručila vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov a ostatných používateľov stavebných výrobkov. Toto nariadenie aktualizuje a nahrádza súčasné pravidlá s cieľom znížiť byrokraciu a zvýšiť transparentnosť, a to najmä novými zjednodušenými postupmi posúdenia parametrov malých podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. Odvetvie stavebníctva je jedným z najväčších priemyselných odvetví v Európe a podieľa sa 10 % na HDP a 50,5 % na hrubom fixnom kapitáli. Toto odvetvie priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ a závisí od neho ďalších 26 miliónov pracovných miest v iných odvetviach. Hospodársky pokles vážne zasiahol odvetvie stavebného priemyslu v EÚ. Mnohé spoločnosti v celej EÚ zbankrotovali a pracovníci prišli o zdroj obživy. V EÚ ešte stále existujú prekážky obchodu v odvetví stavebníctva, pretože členské štáty naďalej využívajú vnútroštátne technické pravidlá zabraňujúce voľnému obehu tovaru a služieb v odvetví stavebníctva. Revízia smernice o stavebných výrobkoch v tomto kontexte predstavuje veľmi potrebný impulz, ktorý by mal pomôcť odvetviu tým, že výrobcom odstráni prekážky pre obchod, čím pomôže spoločnostiam, aby mohli naďalej podnikať, a pracovníkom pomôže zostať na pracovných miestach. Je veľmi dôležité, aby sa zároveň s odstraňovaním administratívnych prekážok zabezpečila nezávislosť a transparentnosť orgánov technického posudzovania, preto podporujem návrh ustanoviť normy transparentnosti a zabezpečiť, aby boli v technických výboroch európskych organizácií pre normalizáciu zastúpené všetky zainteresované strany, čím by sme sa vyhli konfliktu záujmov.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI), písomne. (RO) Ako som zdôraznil aj vo svojom včerajšom prejave, hlasoval som za túto správu. Musíme dosiahnuť pokrok v našich opatreniach zameraných na harmonizáciu globálneho stavebného trhu. Nemám na mysli iba témy týkajúce sa bezpečnosti a migrácie pracovníkov, ale aj bezpečnosť stavebných materiálov z hľadiska nášho zdravia. Pokiaľ ide o budúce kontaktné miesta pre výrobky v stavebníctve, veľmi by som chcel, aby poskytovali nestranné informácie, aby boli v členských štátoch čo najskôr vytvorené a sprevádzkované a aby dostávali finančnú podporu, aby mohli byť užitočné pre občanov a príslušné spoločnosti. Dúfam, že sa nové nariadenie prejaví čo najskôr a že si ako obyčajní ľudia všimneme, že sme dosiahli pokrok a že stavebný priemysel ako celok už nie je jedným z najnebezpečnejších odvetví na vykonávanie činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Označovanie nebezpečných látok obsiahnutých vo výrobkoch všetkých druhov, či ide o chemické, alebo stavebné výrobky, a poskytovanie informácií o takýchto látkach je jedným z úspechov Európskej únie.

Od nadobudnutia platnosti nariadenia REACH ukázala EÚ pridanú hodnotu, ktorú prináša v oblasti bezpečnosti a transparentnosti nebezpečných látok. Tu v Štrasburgu sme opäť raz prijali nariadenie, ktorým sa harmonizujú podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zabezpečuje, aby vyhlásenie o parametroch každého výrobku obsahovalo aj informácie o nebezpečných látkach.

Zdravie a bezpečnosť sú priority a mali by sme uvítať skutočnosť, že európske normy umožňujú túto vysokú úroveň transparentnosti a bezpečnosti. Náš vnútorný trh je teraz chránený, ale môžeme povedať to isté o globalizovanom trhu, na ktorom sa nachádzame? Teraz musíme využiť svoj vplyv na partnerov mimo EÚ, ktorí možno nemajú normy na rovnakej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Vzhľadom na rozsah odvetvia stavebníctva je mimoriadne potrebné prijať opatrenia týkajúce sa uvádzania stavebných výrobkov na trh v EÚ. Odvetvie stavebníctva je jedným z najväčších priemyselných odvetví v Európe a podieľa sa 10 % na HDP a 50,5 % na hrubom fixnom kapitáli. Toto odvetvie priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ a závisí od neho ďalších 26 miliónov pracovníkov. Hospodársky pokles vážne zasiahol odvetvie stavebníctva EÚ. Mnohé spoločnosti v EÚ zbankrotovali a mnohí pracovníci prišli o zdroj obživy. Platí to aj pre Rumunsko, ktoré po rozmachu na stavebnom trhu teraz stojí pred zúfalým nedostatkom objednávok. Podľa odborníkov nepríde v roku 2011 k rozmachu na stavebnom trhu. V skutočnosti dokonca predpokladajú, že by sa mohol dostať na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov.

Za týchto okolností predstavuje každé opatrenie, ktoré by sa mohlo prijať na podporu odvetvia stavebníctva, vítaným impulzom. Revízia smernice o stavebných výrobkoch by v tomto kontexte mala pomôcť odvetviu odstránením prekážok obchodu pre výrobcov, čím by pomohla spoločnostiam, aby mohli naďalej podnikať, a robotníkom, aby mohli zostať na svojich pracovných miestach.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Z hľadiska vytvárania HDP sa stavebníctvo podieľa na hospodárskom výkone Európskej únie 10 %. Odvetvie stavebníctva naďalej stojí pred celým radom prekážok, ktoré bránia plnému rozvinutiu zjednoteného trhu. Cieľom predloženého nariadenia je zmeniť a doplniť jestvujúcu smernicu a tým zjednodušiť podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh. Zahŕňa najmä dohľad nad trhom a spoločný rámec na uvádzanie stavebných výrobkov na trh. Cieľom zmeny a doplnenia tejto smernice je pomôcť odvetviu stavebníctva v čase hospodárskeho poklesu pri odstraňovaní obchodných prekážok, čím sa zachovajú pracovné miesta a udrží sa veľké množstvo stavebných firiem, ktoré by hospodársky pokles inak neprežili. Vo svojej pozícii v prvom čítaní vypustila Rada pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, ktoré mali za cieľ zaviesť povinnosť deklarovať, či stavebné výrobky obsahujú nebezpečné materiály (napríklad azbest). Považujem to za veľmi nebezpečné, preto podporujem predloženú správu, ktorá opätovne navrhuje, aby stavebné firmy povinne deklarovali, či stavebné výrobky obsahujú nebezpečné materiály. Musíme chrániť zdravie našich občanov. V neposlednom rade oceňujem snahu zabezpečiť, aby členské štáty zaručili nezávislosť zástupcov Stáleho výboru pre stavebníctvo, ktorý hodnotí a overuje vlastnosti stavebných výrobkov. Správa obsahuje okrem iného aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa zvýšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, a to nielen stavebných robotníkov, ale aj užívateľov budov. Z uvedených a aj z iných dôvodov som sa rozhodla správu podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za tento návrh nariadenia, pretože ustanovuje harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a kladie si za cieľ aktualizovať, zjednodušiť a nahradiť smernicu o stavebných výrobkoch vzhľadom na zmenené okolnosti týkajúce sa najmä dohľadu nad trhom vrátane nového legislatívneho rámca. Vzhľadom na veľkosť odvetvia stavebníctva je nevyhnutné prijať opatrenia týkajúce sa uvádzania stavebných výrobkov na trh v EÚ. Podporujem uznanie nevyhnutnosti prísnych noriem ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v tomto odvetví. Tento návrh odstráni prekážky obchodu pre výrobcov a pomôže spoločnostiam, aby mohli naďalej podnikať, a pracovníkom pomôže, aby neprišli o svoje pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Nariadenie o harmonizácii uvádzania stavebných výrobkov na trh je krokom vpred na ceste k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu v tejto oblasti a voľného obehu stavebných výrobkov. Zároveň je dôležité pripomenúť, že vykonávanie tohto nariadenia pomôže obmedziť na minimum prípady neúmyselného nesúladu stavebných výrobkov s ich vyhlásením o parametroch, čím sa minimalizujú materiálne škody. Predchádzať riziku nesúladu je nevyhnutné, ak chceme zabrániť uvádzaniu takých výrobkov na trh, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, čím sa zaručí, že stavebné výrobky budú náležite fungovať a budú splnené základné požiadavky na stavby.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Dušek (S&D), písomne.(CS) Návrh odporúčania, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, vyžaduje najvyšší možný stupeň ochrany, a to tak pracovníkov, ako aj užívateľov stavieb. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že právomoc monitorovať nebezpečné látky v stavebných výrobkoch je nevyhnutne potrebná, a podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh o tom, že je nevyhnutné deklarovať, či stavebné výrobky obsahujú nebezpečné látky. Nechápem pozíciu Rady, ktorá ho z pôvodného návrhu úplne vypustila. Ak chceme zvýšiť informovanosť o nových a jestvujúcich stavebných výrobkoch, mali by sa vytvoriť takzvané kontaktné miesta, ktoré musia byť nestranné, čiže finančne a personálne nezávislé od orgánov, ktoré sa zúčastňujú postupu na získanie označenia CE. Rada navrhla príliš veľa výnimiek z požiadaviek na označovanie značkou CE. Je nevyhnutné to revidovať a čo najviac obmedziť, v opačnom prípade stratí celý systém označenia CE svoj význam. Podporujem navrhované nariadenie v jeho zmenenej a doplnenej podobe a budem hlasovať za jeho prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože presadzuje potrebu odstrániť prekážky obchodu v stavebnom priemysle. Súčasná hospodárska recesia spôsobila tomuto odvetviu vážne škody. Navrhované nariadenie, ktorým sa nahradí platná smernica, pomôže zvrátiť túto situáciu. Odstránenie prekážok obchodu pre výrobcov pomôže v prvom rade spoločnostiam, aby mohli naďalej podnikať, a v druhom rade pomôže pracovníkom, aby neprišli o svoje pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Podľa údajov v správe, citujem: „je stavebníctvo jedným z najväčších priemyselných odvetví Európy, ktoré sa podieľa 10 % na HDP a 50,5 % na hrubom fixnom kapitáli. Toto odvetvie priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ a 26 miliónov pracovníkov je na ňom závislé nepriamo. Okrem toho približne 92 % výrobcov stavebných výrobkov, čo je 65 000 podnikov, tvoria malé a stredné podniky s menej než 250 zamestnancami.“ Tieto údaje odzrkadľujú skutočný význam odvetvia stavebníctva pre európske hospodárstvo. Práve preto sú potrebné spoločné pravidlá, ktoré by riadili odvetvie a umožnili náležité fungovanie vnútorného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Zámerom tohto návrhu nariadenia je harmonizácia uvádzania stavebných výrobkov na trh, aktualizácia a zjednodušenie platnej smernice pri súčasnom zohľadnení nového legislatívneho rámca (nariadenie 765/2008/ES a rozhodnutie 768/2008/ES). Zameriava sa na rôzne aspekty, akými sú vyhlásenie o parametroch a označenie CE, preprava nebezpečných látok, národné kontaktné miesta na získanie informácií o stavebných výrobkoch, nezávislosť a transparentnosť všetkých zúčastnených orgánov v tejto oblasti, recyklácia stavebných výrobkov, väčší dôraz na otázky zdravia a bezpečnosti, zlepšenie elektronickej komunikácie a zavedenie nových metód informačných technológií. Hlasoval som za toto nariadenie, ktorým sa určite zvýši bezpečnosť pri preprave takýchto produktov, ochráni zdravie a zlepšia bezpečnostné podmienky všetkých pracovníkov odvetvia. Prispeje tiež k zrušeniu, aj keď postupnému, postupov, ktoré škodia životnému prostrediu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Aj keď druhé čítanie tejto správy a konečná dohoda s Radou obsahujú určité pozitívne aspekty, nesmieme zabúdať na to, že sa sústreďuje na zásadu konsolidácie jednotného trhu.

V tomto kontexte ide o prijatie nariadenia, ktoré má za cieľ stanoviť harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh. Znamená to, že zavádza pravidlá, ktoré musia členské štáty dodržiavať, ak chcú, aby sa ich výrobky dostali na trh v Európskej únii.

Som presvedčená o tom, že sa na niektorých aspektoch zhodneme, konkrétne pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosti, a to aj pokiaľ ide o pracovníkov, ale aj pokiaľ ide o používanie výrobku počas jeho životného cyklu, najmä ak obsahuje nebezpečné látky.

Nemôžeme sa však zhodnúť na rozhodnutiach, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ohroziť výrobu týchto výrobkov v krajinách so zraniteľnejším hospodárstvom alebo v malých a stredných podnikoch, pre ktoré je ťažké sa prispôsobiť, ak nedostanú vopred nejakú podporu, ak má byť cieľom týchto rozhodnutí ochrana záujmov európskych hospodárskych skupín, ktoré majú v skutočnosti za cieľ ovládnuť trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne.(IT) Krok smerom k liberalizácii stavebných výrobkov v odvetví stavebníctva je prejavom jednej z požiadaviek na väčšiu ohľaduplnosť, ktorú predložili malé a stredné podniky. Vzhľadom na celkový význam odvetvia stavebníctva vo všetkých členských štátoch si myslím, že ďalšia liberalizácia je potrebným krokom vpred. Vyzdvihujem najmä odstránenie niekoľkých byrokratických obmedzení a potrebnú možnosť vystopovať výrobky obsahujúce látky, ktoré by mohli byť škodlivé pre človeka. Z tohto dôvodu som sa rozhodol podporiť odporúčanie pani Stihlerovej.

 
  
MPphoto
 
 

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne.(PL) Fungovanie vnútorného trhu ešte stále obmedzuje množstvo prekážok. Z tohto dôvodu s veľkou radosťou vítam prijatie uznesenia o harmonizovaných podmienkach uvádzania stavebných výrobkov na trh. Toto uznesenie by malo viesť k ľahšiemu toku stavebného tovaru medzi členskými štátmi.

Uznesenie navyše zavádza dôležité pravidlá, ktoré spoločnostiam uľahčia podnikanie. Po prvé, požaduje od členských štátov, aby vytvorili kontaktné miesta pre výrobky, na ktorých budú spoločnosti môcť získať informácie o stavebných výrobkoch. K dispozícii budú aj informácie o nariadeniach, ktoré pomôžu aj najmenším podnikom plniť nové požiadavky na prípravu vyhlásení o vlastnostiach pre užívateľov a požiadavky týkajúce sa značiek CE. Nemali by sme však zabúdať na to, že toto uznesenie obsahuje množstvo nových požiadaviek týkajúcich sa označenia značkou CE a prípravy vyhlásení o vlastnostiach, ktoré budú musieť obsahovať aj informácie o nebezpečných látkach nachádzajúcich sa v stavebných výrobkoch.

Dúfam, že Európska komisia aj členské štáty urobia všetko pre to, aby sa informácie o nových nariadeniach dostali k výrobcom čo najskôr, aby sa mohli začať pripravovať a prispôsobovať novým ustanoveniam uznesenia čo najskôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Vyjadril som súhlas s týmto návrhom, pretože stavebníctvo je jedným z najväčších priemyselných odvetví v Európe, ktoré sa podieľa 10 % na HDP a priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ, pričom 26 miliónov pracovníkov je od neho závislých. Okrem toho približne 92 % spoločností vyrábajúcich stavebné výrobky tvoria malé a stredné podniky (MSP). Keďže MSP sú základným pilierom nášho hospodárstva, musí tento návrh uznať ich úlohu a ich potreby. Revízia smernice o stavebných výrobkoch (89/106/EHS) predstavuje veľmi potrebný impulz, ktorý by mal pomôcť odvetviu tým, že odstráni prekážky obchodu pre výrobcov, čím pomôže spoločnostiam, aby mohli naďalej podnikať, a pracovníkom pomôže zostať na pracovných miestach. Návrh nariadenia o harmonizovaných podmienkach uvádzania stavebných výrobkov na trh (KOM(2008)311) má za cieľ aktualizovať, zjednodušiť a nahradiť smernicu o stavebných výrobkoch v kontexte zmenených okolností. Teší ma, že bola upriamená pozornosť a prejavený konkrétny záujem o nebezpečné látky v týchto výrobkoch. Možnosť vystopovať nebezpečné látky až k výrobkom je skutočne dôležitá. Keby sme vedeli, kde v budovách sa nachádza azbest, nemuseli by robotníci pracujúci na stavbe ani obyvatelia budov trpieť chorobami, ako je mezotelióm. Z hľadiska budúcej ochrany zdravia, bezpečnosti a transparentnosti je dôležité znovu predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (PDN 7, 17, 49) o nebezpečných látkach.

 
  
MPphoto
 
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. (FI) Už bol najvyšší čas na reformu a nahradenie smernice o stavebných výrobkoch životaschopnejším nariadením, ktoré by nám skutočne umožnilo zabezpečiť voľný obeh stavebných výrobkov na vnútornom trhu. Komisia vo svojej iniciatíve správne uľahčuje praktické vykonávanie jestvujúcej smernice a zvyšuje účinnosť tohto procesu vykonávania. Stavebné výrobky sa jednoznačne líšia od iných výrobkov, ktorých obeh na vnútornom trhu riadia smernice. Zatiaľ čo bezpečnostné požiadavky na výrobky sú v rôznych smerniciach vo všeobecnosti štandardizované, stavebné výrobky sú polotovary určené na využitie v stavebných projektoch. Vďaka tejto osobitej vlastnosti sa ciele smernice o stavebných výrobkoch dosiahnu prostredníctvom úspešného stanovenia harmonizovaného prístupu s cieľom zabezpečiť, aby bolo vyhlásenie o parametroch produktov presné a spoľahlivé. V tejto súvislosti bude nové nariadenie predstavovať podstatné zlepšenie.

Dôležité je tiež zohľadniť rozličné okolnosti v celej Európe, aby sme zabezpečili prežitie mikropodnikov podnikajúcich na miestnej úrovni. Členské štáty, prirodzene, stanovujú odlišné podmienky pre stavby v závislosti od klimatických podmienok. Aj tak je však dôležité, aby sme sústredili pozornosť na nezmyselné požiadavky na testovanie a odstránili ich s cieľom znížiť administratívne zaťaženie. Som presvedčená o tom, že toto nariadenie zlepší fungovanie vnútorného trhu, ako aj proces normalizácie stavebných výrobkov v Európe. Z tohto dôvodu som hlasovala za nariadenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. (CS) Podporujem tento nový prístup, lebo cieľom právnej úpravy nie je definovať bezpečnosť produktov, ale vytvoriť transparentné prostredie, v ktorom sa budú poskytovať spoľahlivé informácie o vlastnostiach výrobkov. Oceňujem tiež skutočnosť, že Európsky parlament sa rozhodol uprednostniť elektronické dokumenty, a to najmä vo vzťahu k vyhláseniam o vlastnostiach výrobkov uvádzaných na trh. Mám však pochybnosti týkajúce sa legislatívnej systematickosti pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 45, ktorý sa vzťahuje na článok 17. Zatiaľ čo podporujem navrhovanú zásadu spravodlivého a vyváženého zastúpenia rôznych účastníkov na tvorbe harmonizovaných noriem, myslím si, že táto záležitosť by sa mala kompletne vyriešiť v rámci revízie európskeho systému normalizácie, a nie nesystematicky v jednotlivých právnych aktoch. Podľa môjho názoru bude vybraný prístup mať za následok nejednoznačné právne predpisy.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Podporil som správu pani Stihlerovej s cieľom prijať nariadenie ustanovujúce harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, pretože som presvedčený o tom, že odvetvie stavebníctva je pre európske hospodárstvo veľmi dôležité. V tomto kontexte predstavuje dosiahnutie vysokej úrovne harmonizácie pravidiel týkajúcich sa stavebných výrobkov cieľ, ktorý sa Európa musí donútiť dosiahnuť čo najskôr. V období, ako je toto, keď musíme stimulovať hospodársky rast, nemôžeme zabudnúť na strategickú úlohu tohto odvetvia. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť kvalitné a spoľahlivé informácie o parametroch stavebných výrobkov, aby sme sa mohli spoľahnúť na bezpečné budovy postavené z materiálov, ktoré nemajú negatívne účinky na ľudské zdravie. Okrem toho považujem kroky v oblasti bezpečnosti pri práci za veľmi dôležité, ak chceme chrániť milióny európskych občanov zamestnaných v tomto odvetví a zaručiť im primeranú úroveň ochrany.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Chcel by som zablahoželať našej škótskej kolegyni Catherine Stihlerovej ku kvalitnej práci o tejto veľmi odbornej téme. Hlasoval som za správu, ktorá by mala zabezpečiť viac transparentnosti orgánov vytvárajúcich normy v odvetví stavebníctva. Táto správa kladie dôraz na recykláciu a prostredníctvom zjednodušených postupov uľahčuje malým a stredným podnikom cestu na jednotný trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Skutočnosť, že odvetvie pozemných stavieb predstavuje veľkú časť hrubého domáceho produktu (HDP) Európskej únie, pričom podľa pani spravodajkyne ide približne o 10 % HDP a 50,5 % hrubého fixného kapitálu, je dôvodom na harmonizované podmienky, ktoré tu boli prijaté. Nedávna hospodárska recesia tomuto odvetviu priniesla vážne problémy. Podniky prepúšťali a pracovníci prichádzali o svoje pracovné miesta. Každé opatrenie, ktoré je možné prijať s cieľom pomôcť tomuto odvetviu, je preto mimoriadne dôležité. Revízia smernice o stavebných výrobkoch 89/106/EHS v tomto kontexte predstavuje veľmi potrebný impulz, ktorý by mal pomôcť odvetviu najmä tým, že na jednej strane odstráni prekážky obchodu pre výrobcov a na druhej strane pomôže spoločnostiam naďalej podnikať a pracovníkom pomôže udržať si pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Stavebníctvo je v skutočnosti jedným z najväčších hospodárskych faktorov v celej Európe. Kríza však toto odvetvie tvrdo zasiahla. Malé a stredné podniky, ktoré sa často zaoberajú distribúciou, sú zvlášť ťažko postihnuté a mnohé dokonca prestali podnikať. Ak chceme zabezpečiť prežitie spoločností, a teda aj pracovných miest, je potrebné odstrániť prekážky obchodu. Môžu sa tým vytvoriť spravodlivejšie podmienky, ktoré budú na úžitok všetkým zainteresovaným. Z tohto dôvodu som hlasoval proti návrhom predloženým príslušným výborom v druhom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne.(IT) Stavebníctvo je dôležitým európskym odvetvím z hľadiska zamestnanosti i z hľadiska rozvoja našich malých a stredných podnikov.

Je preto nevyhnutné podporiť nariadenie zavádzajúce harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, ktoré zaručuje bezpečnosť použitých materiálov a zdravie pracovníkov. Naďalej zaznamenávame prípady úrazov a poškodenia zdravia v neposlednom rade tých občanov, ktorí každý deň prichádzajú do kontaktu s nebezpečnými látkami používanými pri výstavbe mestských budov, napríklad s azbestom.

Podporujem preto správu pani Stihlerovej, ktorá bola dnes prijatá v druhom čítaní, lebo zdôrazňuje význam zavedenia spoločných pravidiel označovania používaných látok a výrobkov v globalizovanom svete s cieľom zaručiť bezpečnosť a spoľahlivosť a zároveň znížiť náklady výrobcov s osobitným odkazom na malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Harmonizačné opatrenia v správe sú príliš rozsiahle. Stavebníctvo je citlivá oblasť. Je veľmi dôležité pre rozvoj infraštruktúry, a teda aj pre jednotlivé členské štáty ako miesta na podnikanie. Pracovné, sociálne a environmentálne normy sú často dôležité na ochranu ľudí a životného prostredia v tomto odvetví. Každý členský štát by mal v tomto smere do veľkej miery prijímať vlastné rozhodnutia. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Cieľom návrhu nariadenia Parlamentu a Rady, ktoré zavádza harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, je zabezpečiť voľný pohyb stavebných výrobkov na vnútornom trhu. Hlasoval som za návrh nariadenia konkrétne z toho dôvodu, že zaručenie jasných a spoľahlivých informácií prostredníctvom používania označenia CE na stavebných výrobkoch uvádzaných na trh predstavuje ďalší krok k voľnému a konkurencieschopnému trhu, ktorý bude schopný chrániť malé a stredné podniky. Keďže stavebné výrobky sú polotovary s hotovou štruktúrou, harmonizácia nových európskych pravidiel zaručuje bezpečnosť a kvalitu štruktúry, vytvára rovnaké podmienky pre všetky stavebné spoločnosti, zlepšuje kontrolu materiálov, ktoré sú už na trhu, a napokon prináša väčšiu transparentnosť obchodu so stavebnými výrobkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že je potrebné odstrániť prekážky brániace vyššej plynulosti obchodu v stavebnom priemysle. Momentálna hospodárska situácia zvlášť postihuje stavebný priemysel a cieľom návrhu nariadenia je presadiť voľný, účinný a transparentný pohyb tovaru a služieb v stavebníctve. Odstránenie prekážok cezhraničnej činnosti a odstránenie vnútroštátnych administratívnych a technických prekážok má pre stavebný priemysel mimoriadne veľký význam. Členské štáty sa totiž v stavebnom priemysle skrývajú za vnútroštátne technické normy, aby zablokovali voľný obeh tovaru a služieb. Keďže odvetvie stavebníctva predstavuje 10 % hrubého domáceho produktu EÚ a v súčasnosti sa nachádza v období vážnej recesie, všetky opatrenia, ktoré sa dajú prijať na podporu stavebníctva, sú vítané a budem za ne hlasovať. Tieto opatrenia totiž umožnia spoločnostiam pokračovať v podnikaní a pracovníkom udržať si pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) V EÚ ešte stále existuje priveľa prekážok obchodu v odvetví stavebníctva, v dôsledku čoho členské štáty obhajujú technické pravidlá zavádzané s cieľom obmedziť voľný pohyb tovaru a služieb.

Toto rýchlo rastúce odvetvie vytvára 10 % HDP a 50,5 % hrubého fixného kapitálu. Poskytuje pracovné miesta 12 miliónom občanov a 92 % z neho tvoria malé a stredné podniky – chrbtová kosť nášho hospodárstva.

Myslím si preto, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na harmonizáciu trhu s týmito výrobkami, ako aj zaručiť pracovníkom odvetvia vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti. Vzhľadom na recesiu – ktorá tomto v odvetví spôsobila závažné problémy vrátane bankrotov spoločností – potrebujeme liberalizačné opatrenia, ktoré zabezpečia prežitie podnikov z hospodárskeho hľadiska a zachovanie pracovných miest.

Tento návrh nariadenia má za cieľ aktualizovať, zjednodušiť a nahradiť smernicu o stavebných výrobkoch vzhľadom na zmenené okolnosti týkajúce sa napríklad dohľadu nad trhom. Má tiež poskytnúť vyššiu ochranu, pokiaľ ide o označenie CE, nebezpečné látky, národné kontaktné miesta pre výrobky, nezávislosť a transparentnosť, zdravie a bezpečnosť, ako aj elektronickú komunikáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Vzhľadom na rozsah odvetvia stavebníctva je mimoriadne potrebné prijať opatrenia týkajúce sa uvádzania stavebných výrobkov na trh v EÚ. Podľa Európskeho výboru pre normalizáciu je stavebníctvo jedným z najväčších priemyselných odvetví Európy, ktoré sa podieľa 10 % na HDP a 50,5 % na hrubom fixnom kapitáli. Toto odvetvie priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ a závisí od neho ďalších 26 miliónov pracovníkov. Približne 92 % výrobcov stavebných materiálov, teda 65 000 podnikov, sú navyše malé a stredné podniky s menej než 250 zamestnancami. Keďže malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou nášho hospodárstva, tento návrh žiada o uznanie ich úlohy a potrieb, ako aj o vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pre pracovníkov tohto odvetvia. Hlasovala som za túto správu, lebo návrh prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti odvetvia prostredníctvom zjednodušenia existujúcich právnych predpisov, zvýšenia transparentnosti a zníženia administratívneho zaťaženia, ktoré podniky musia znášať. Chcela som aj podporiť záujem Rumunska na zavedení povinného hodnotenia parametrov výrobkov, na ktoré sa vzťahujú harmonizované normy, na vydávaní vyhlásenia o parametroch a na uvádzaní označenia CE.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na význam odvetvia stavebníctva v európskom hospodárstve je mimoriadne dôležité odstrániť technické prekážky obchodu so stavebnými výrobkami s cieľom podporiť ich voľný pohyb v rámci vnútorného trhu. Je preto dôležité podporiť stanovenie harmonizovaných technických špecifikácií, ktoré vzhľadom na nevyhnutné zdôrazňovanie problematiky ochrany zdravia a bezpečnosti umožňujú aj konsolidáciu jednotného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne.(IT) Dnes sme v pléne hlasovali o odporúčaní o harmonizovaných podmienkach uvádzania stavebných výrobkov na trh.

Vzhľadom na význam odvetvia je nevyhnutné vyvinúť opatrenia týkajúce sa uvádzania stavebných výrobkov na trh v EÚ. Podľa Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) je stavebníctvo jedným z najväčších priemyselných odvetví Európy, ktoré sa podieľa 10 % na HDP a 50,5 % na hrubom fixnom kapitáli.

Tento návrh nariadenia zavádza harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh prostredníctvom zavedenia spoločných pravidiel označovania, ktoré sú zamerané na posilnenie záruk týkajúcich sa bezpečnosti a spoľahlivosti výrobku a zároveň na zníženie nákladov výrobcov s osobitným odkazom na malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Toto nariadenie prichádza do Parlamentu do druhého čítania, aby bolo definitívne prijaté. Prvé čítanie sa v Parlamente uskutočnilo počas predchádzajúceho volebného obdobia. Rada svoju pozíciu prijala v roku 2010 a potom počas belgického predsedníctva sa uskutočnili intenzívne neformálne trojstranné rokovania s cieľom nájsť kompromisné riešenie. Toto nariadenie je veľmi technické, no z politického hľadiska je pre zelených veľmi dôležité, pretože jeho hlavným cieľom je harmonizácia požiadaviek súvisiacich s uvádzaním stavebných výrobkov na trh.

Skupine Verts/ALE ide okrem iného najmä o to, (i) aby boli postupy transparentné (predovšetkým by normalizačné orgány nemali byť monopolizované zástupcami najväčších podnikov a mali by sa zohľadniť problémy malých a stredných podnikov a ďalších zainteresovaných strán), (ii) aby požiadavky a postupy v oblasti stavebníctva dokázali stimulovať inovatívne a ekologickejšie modely, (iii) aby osobitné postupy platné pre mikropodniky neumožňovali odvetviu obchádzať požiadavky alebo postupy.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože som presvedčená, že v stavebnom priemysle v Európe stále existuje priveľa prekážok obchodu. Revízia tejto smernice by mala prispieť k odstráneniu prekážok obchodu, čo bude znamenať ochranu pracovných miest v stavebných spoločnostiach, ktoré sú stále postihnuté svetovou hospodárskou krízou. Plánuje sa na zavedenie osobitných nových opatrení, pomocou ktorých sa bude kontrolovať recyklácia stavebných výrobkov a bude sa presadzovať ich opätovné používanie ako spôsob na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy.

Sú potrebné aj nové záruky na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov tohto odvetvia, v ktorom, žiaľ, stále zaznamenávame veľký počet úmrtí v súvislosti s prácou. A napokon, požiadavka na postupné nahradenie tlačených verzií dokumentov elektronickými verziami je zameraná na ešte väčšiu harmonizáciu trhu so stavebnými výrobkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne.(IT) Napriek tomu, že úvod nariadenia obsahuje niekoľko neprijateľných všeobecných vyhlásení, najmä pokiaľ ide o úplne voľný pohyb služieb v odvetví stavebníctva – ktorý nemôžeme podporiť, pretože bude znamenať riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže, kým nedôjde k harmonizácii nákladov na pracovnú silu medzi jednotlivými členskými štátmi –, budeme hlasovať za.

Dôvodom je to, že nariadenie sa zaoberá výhradne právnymi predpismi týkajúcimi sa uvádzania na trh výrobkov v odvetví stavebníctva, pre ktoré malo toto obdobie hospodárskej recesie veľmi vážne dôsledky vrátane zatvorenia mnohých podnikov a straty pracovných miest. Návrh zabezpečuje harmonizáciu a označovanie výrobkov s obsahom nebezpečných látok a tiež zjednodušuje, aktualizuje a nahrádza súčasné pravidlá s cieľom odstrániť niektoré legislatívne prekážky v prospech pracovníkov a tiež malých a stredných podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Mimoriadne ma teší, že moji kolegovia podporili správu o stavebníctve, ktorej som bola spravodajkyňou, a schválili ju ako právny predpis. Výsledkom správy bude uvádzanie nebezpečných látok na označení stavebných výrobkov a Komisia uskutoční v tomto smere ďalšie štúdie. Sú tam aj ustanovenia, ktoré malým a stredným podnikom uľahčia umiestňovanie výrobkov na vnútornom trhu. Správa sa zaoberá aj potrebou väčšej transparentnosti pri schvaľovaní výrobkov s označením CE a ja sa teším na opatrenia, ktoré budú zavedené v júli 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ruší sa smernica Rady 89/106/EHS. Stavebníctvo je veľké priemyselné odvetvie Európy, ktoré priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ, pričom 26 miliónov pracovníkov je od neho závislých. Hospodársky pokles vážne zasiahol odvetvie stavebného priemyslu v EÚ, pričom mnohí pracovníci prišli o pracovné miesto. V rokoch 2008 až 2009 to viedlo k poklesu činnosti v odvetví o 14,2 %. Revízia smernice o stavebných výrobkoch (89/106/EHS) v tomto kontexte ponúka opatrenie na podporu odvetvia stavebníctva tým, že odstráni prekážky obchodu pre výrobcov, čím pomôže spoločnostiam, aby mohli naďalej podnikať, a pracovníkom pomôže udržať si pracovné miesta. Stavby ako celok i ich jednotlivé časti musia byť prispôsobené použitiu, na ktoré sú určené, a zohľadňovať predovšetkým zdravie a bezpečnosť zúčastnených osôb počas životného cyklu stavieb. Stavby musia byť aj energeticky účinné. Počas životného cyklu musia spotrebovať čo najmenej energie, čo používateľom zabezpečí najnižšie náklady.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Som presvedčený, že odvetvie stavebníctva do veľkej miery odráža hospodársku situáciu. Litovský stavebný priemysel v druhom štvrťroku 2010 poklesol až o 42,9 %, čo je jeden z najprudších poklesov v Európe. Odvtedy sa situácia mierne zlepšila, no nerobme si ilúzie – oživenie litovského stavebného priemyslu potrvá dlho. Je preto dosť predčasné hovoriť o stabilnom oživení. Stále však existuje priestor na zlepšovanie. Odvetvie stavebníctva sa napríklad v našej krajine oživí rýchlejšie, ak sa zlepší využívanie pomoci EÚ. Stavebníctvo je jedným z najväčších odvetví litovského a európskeho hospodárstva. Toto odvetvie priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ a 26 miliónov pracovníkov je od neho závislých. Odvetvie stavebníctva je pre Litvu veľmi dôležité, lebo vytvára veľa pracovných miest, posilňuje vnútorný dopyt a prináša do rozpočtu peniaze. Toto odvetvie je dôležité aj pre malé a stredné podniky, základný kameň nášho hospodárstva. Približne 92 % spoločností vyrábajúcich stavebné výrobky tvoria malé a stredné podniky s menej ako 250 zamestnancami. Súhlasím aj s návrhom pani spravodajkyne na používanie elektronickej komunikácie a informačných technológií na zlepšenie jednotného trhu so stavebnými výrobkami. Je to dôležité s ohľadom na budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Stavebný priemysel predstavuje pre Európsku úniu rôzne dôležité otázky od významného podielu na hospodárstve až po bezpečnosť občanov EÚ v ich domovoch a na pracoviskách. Hlasoval som za nariadenie o stavebných výrobkoch. Je to odraz potreby modernizovanej, bezpečnej a transparentnej smernice o stavebných výrobkoch. Návrh požaduje zlepšenie postupov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti v celom odvetví a jasné uvádzanie nebezpečných látok. Ustanovenie o označení dôvery CE na výrobkoch okrem toho poskytne tým, ktorí uskutočňujú vlastné projekty, istotu, že použité materiály sú bezpečné. Európske hospodárstvo je do veľkej miery založené na odvetví stavebníctva, ktoré sa na HDP EÚ podieľa 10 % a priamo zamestnáva 12 miliónov občanov EÚ. Väčšina týchto zamestnaných sa nachádza v malých a stredných podnikoch, ktoré predstavujú veľmi dôležitú časť európskeho hospodárstva. Stavebníctvo je však stále jednou z najnebezpečnejších oblastí, v ktorých sa pracuje. Preto podporujem toto nariadenie, ktoré zlepší bezpečnosť európskych občanov na pracovisku a doma, či už budú uskutočňovať projekty nezávisle, alebo ako povolanie.

 
  
  

Správa: Michèle Striffler (A7-0375/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, ktorá sa usiluje zefektívniť humanitárnu pomoc EÚ. Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci je významným krokom vpred. Revízia tohto akčného plánu však musí byť súdržnejšia s použitím merateľnejších cieľov a spoľahlivejších ukazovateľov. Je to jediný spôsob, ako môžeme účinnejšie poskytovať pomoc. Vzhľadom na rastúci počet a závažnosť prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy súhlasím s predloženým stanoviskom, podľa ktorého je dôležité nielen poskytovať jednorazovú pomoc, ale tiež podporovať vlastné kapacity komunít v oblasti prípravy na katastrofy; je potrebné posilniť akčný plán z Hjóga.

Úsilie tiež treba zamerať na problematiku ľudských práv vyplývajúcu z medzinárodných konfliktov a zložitých kríz. Je potrebné zlepšiť schopnosť zainteresovaných orgánov v oblasti prístupu k obyvateľstvu, čo bude možné, len ak sa bude jasne rozlišovať medzi vojenskými, politickými a humanitárnymi úlohami. Súhlasím aj s účinným uplatnením európskej spôsobilosti rýchlej reakcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za tento dokument, pretože je veľmi dôležitý na účinnejšie poskytovanie humanitárnej pomoci. Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci je prvým spoločným dokumentom o politike humanitárnej pomoci vypracovaným od prijatia nariadenia v roku 1996. Je to nástroj so zásadným významom najmä vzhľadom na hĺbkové zmeny v humanitárnych záležitostiach, akou je napríklad častý výskyt prírodných katastrof, ktorý spôsobuje premiestňovanie veľkého počtu ľudí, a podobne. Dúfam, že európsky konsenzus o humanitárnej pomoci bude významným krokom k dosiahnutiu najúčinnejších opatrení EÚ v oblasti humanitárnej pomoci a že prispeje k presadzovaniu humanitárnych zásad a medzinárodného humanitárneho práva, ku koordinácii a súdržnosti poskytovania humanitárnej pomoci EÚ, k objasneniu využívania vojenských prostriedkov a kapacít a prostriedkov a kapacít civilnej ochrany, k znižovaniu rizika katastrof a k posilneniu väzby medzi núdzovou pomocou, obnovou a rozvojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Táto správa zaväzuje Európsku úniu k úzkej spolupráci založenej na spoločnom pohľade na humanitárnu pomoc. Myslím si, že intenzita prírodných katastrof je spôsobená aj ľudskou činnosťou, ktorá je príčinou zmeny klímy. Vyzývam tiež členské štáty, aby sa zapojili do vykonávania európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci. Podporujem opatrenia presadzované v tejto oblasti: presadzovanie humanitárnych zásad a medzinárodného humanitárneho práva, zlepšenie z hľadiska kvality koordinácie a súdržnosti poskytovania humanitárnej pomoci EÚ, objasnenie využívania vojenských prostriedkov a kapacít a prostriedkov a kapacít civilnej ochrany v súlade s konsenzom o humanitárnej pomoci a s usmerneniami Organizácie Spojených národov, znižovanie rizika katastrof a posilnenie väzby medzi núdzovou pomocou, obnovou a rozvojom. Preto som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Európska únia je globálnym aktérom. Práve s týmto presvedčením posilnili autori Lisabonskej zmluvy ambície Európy na svetovej úrovni. Humanitárny rozmer má v tomto dôležitom projekte významné miesto. Únia je už najvýznamnejším svetovým darcom, ktorý poskytuje 40 % všetkých príspevkov. Toto spoločné vyhlásenie „je založené na spoločných zásadách a prístupoch a zamerané na povzbudenie koordinovaných opatrení v rámci EÚ a s ďalšími aktérmi, čo zabezpečí kolektívnu reakciu na humanitárne krízy“. Preto som hlasovala za toto uznesenie, ktoré pripomína, že humanitárna pomoc sa musí poskytovať vhodným a účinným spôsobom, zdôrazňuje význam dobrej koordinácie a tiež druhotný charakter pomoci poskytovanej vojenskými kapacitami a kapacitami civilnej ochrany, ako aj zásadný význam znižovania rizík vyvolaných prírodnými katastrofami, a napokon vyzýva Úniu na posilnenie väzby medzi núdzovou pomocou, obnovou a rozvojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Európska únia je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci – poskytuje viac než 40 % celkovej oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. Na celom svete dochádza k významnému nárastu počtu a intenzity prírodných katastrof zapríčinených predovšetkým následkami zmeny klímy. Humanitárna situácia sa v posledných rokoch zásadne zmenila, preto je potrebné zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na katastrofy. Som presvedčený, že Európska únia musí posilniť svoje úsilie v oblasti znižovania rizika katastrof a okrem jednorazovej pomoci poskytovať aj podporu kapacitám miestnych komunít v oblasti prípravy na katastrofy. Je znepokojivé, že porušovanie medzinárodného humanitárneho práva je stále bežnejšie a situácia v tejto oblasti sa zhoršuje. Súhlasím s tým, že Európska únia musí podniknúť kroky na zlepšenie koordinácie humanitárnej pomoci a skoncovať s každým druhom zneužívania tejto pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) V roku 2010 bolo veľa humanitárnych kríz: Haiti, Pakistan a takto by som mohol pokračovať ďalej. Tragédie, ktoré niektoré populácie, často tie najviac znevýhodnené, zažívajú na celom svete, si vyžadujú rýchle a účinné opatrenia medzinárodných organizácií, ale aj Európskej únie, ktorá je významným subjektom v oblasti rozvojovej pomoci a krízového manažmentu.

Preto sme dnes, v utorok 18. januára, prijali správu pani Strifflerovej, ktorá požaduje zvýšené financovanie humanitárnej pomoci. Mali by sme tiež vytvoriť európsku jednotku rýchlej reakcie pre všetky tieto krízy. Európska komisia je tejto myšlienke otvorená a mala by predložiť návrh s cieľom optimalizovať existujúci systém civilnej ochrany.

Je jasné, že musíme používať prostriedky, ktoré už členské štáty majú k dispozícii, no zároveň sa tiež musíme omnoho účinnejšie a praktickejšie koordinovať. Pomalé reakcie, zdvojená pomoc a nekonzistentnosť v teréne sú len niektoré z vecí, ktoré musíme odstrániť. Máme veľký priestor na zlepšovanie a uznesenie prijaté týmto Parlamentom má za cieľ zabezpečiť prvotnú reakciu v tomto smere.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za správu Parlamentu o vykonávaní európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci: preskúmanie akčného plánu v polovici obdobia a ďalšie smerovanie. Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci zaväzuje Úniu k úzkej spolupráci založenej na spoločnom pohľade na humanitárnu pomoc. Cieľom konsenzu je zlepšiť účinnosť Európskej únie, hájiť a presadzovať základné humanitárne zásady ľudskosti, neutrality a nezávislosti a podporovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Pri vykonávaní preskúmania v polovici obdobia bol zaznamenaný nedostatok špecifických informácií o opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa len majú prijať, ako aj to, že okrem zástupcov zapojených do humanitárnej práce je len málo ľudí informovaných o konsenze. Je preto potrebné vyvinúť významné úsilie na zviditeľnenie konsenzu a lepšie oboznámenie členských štátov, ďalších inštitúcií a vojenských orgánov s týmto dokumentom. Humanitárna situácia sa v posledných rokoch výrazne zmenila, a preto je ešte dôležitejšie, aby sa európsky konsenzus o humanitárnej pomoci vykonával nekompromisne a energicky.

Rada by som zdôraznila, že je nevyhnutné posilniť úsilie v oblasti znižovania rizika katastrof a okrem poskytovania jednorazovej pomoci podporovať aj vlastné kapacity komunít v oblasti prípravy na katastrofy. Okrem toho je potrebné sústrediť viac úsilia na začlenenie rodovej otázky a ochrany proti sexuálnemu násiliu, ktoré sa stále viac používa ako vojnová zbraň, do humanitárnych reakcií.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Európska únia je najväčším darcom na svete, keď sa na celkovej poskytnutej pomoci podieľa vo výške 40 %. V roku 2009 dostalo viac než 100 miliónov osôb vo viac ako 70 krajinách od Európskej únie pomoc vo výške takmer 1 miliardy EUR. Veľmi často však, žiaľ, presadzujeme poskytovanie darov štátom, ktoré sa neskôr rozhodnú prijať priame zahraničné investície z Číny. Dary a investície by sa možno mali minimálne koordinovať namiesto toho, aby sme nariekali nad tým, že Čína sa stala druhým najväčším hospodárstvom na svete. Humanitárna situácia sa v posledných rokoch výrazne zmenila, a preto je ešte dôležitejšie, aby sa konsenzus o humanitárnej pomoci vykonával nekompromisne a energicky.

Prvý faktor, ktorý je potrebné spomenúť v tomto premenlivom prostredí, je významný nárast počtu a intenzity prírodných katastrof, čo je predovšetkým spôsobené zmenou klímy. Preto je nevyhnutné okrem jednorazovej pomoci poskytovať aj podporu vlastným kapacitám komunít v oblasti prípravy na katastrofy. V tomto smere boli prijaté politické opatrenia – v podobe stratégie EÚ a akčného plánu z Hjóga –, no sú s nimi stále spojené problémy, pokiaľ ide o vykonávanie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Campbell Bannerman (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť spojeného kráľovstva (UKIP) je presvedčená, že najlepšou reakciou nezávislých národných štátov na humanitárne katastrofy je dobrovoľná koordinácia úsilia v oblasti pomoci, nie jej centralizované stanovenie nedemokratickou EÚ. Berieme na vedomie debakel pomalej a obmedzenej pomoci EÚ na Haiti, preto si myslíme, že EÚ nemožno dôverovať v budúcich humanitárnych krízach.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo Európska únia je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Jej príspevok predstavuje viac než 40 % celkovej oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. V roku 2009 poskytla humanitárnu pomoc, ktorej celkový objem dosiahol sumu 950 miliónov EUR, približne 115 miliónom osôb vo viac než 70 krajinách. Európska únia prostredníctvom humanitárnej politiky dokazuje svoj záväzok podporovať ľudí v mimoriadne citlivej situácii v tretích krajinách. Súhlasím s preskúmaním konsenzu o humanitárnej pomoci v polovici obdobia, pretože som presvedčená, že je veľmi dôležité usilovať sa o jeho zviditeľnenie medzi členskými štátmi, ďalšími inštitúciami a vojenskými subjektmi. Chcem naliehavo vyzvať Komisiu, aby zdvojnásobila úsilie zamerané na znižovanie rizika katastrof a aby venovala pozornosť stále početnejším porušeniam medzinárodného humanitárneho práva a najzraniteľnejším skupinám, napríklad ženám, deťom a nedobrovoľne vysídleným osobám. Dôležité je aj podporovať dialóg medzi politickými, vojenskými alebo humanitárnymi orgánmi, ktoré pôsobia v tom istom pracovnom prostredí, ako aj vytvorenie európskej spôsobilosti rýchlej reakcie, konkrétne európskej jednotky civilnej ochrany.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Proti správe o humanitárnej pomoci som hlasoval z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že trvá na prepojení civilnej ochrany a humanitárnej pomoci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a jej zahraničnou politikou, zatiaľ čo je zjavné, že kritériá zásahu by mali byť jednoznačne len a len humanitárne. Dôvodom je aj to, že neverím, že prepojenie civilných a vojenských kapacít s cieľom riešiť humanitárne krízové situácie je krok správnym smerom. Je jasné, že za istých okolností sú potrebné osobitné poznatky a použitie špeciálneho vybavenia, ktoré vždy vlastnila a používala armáda. Aby sme teda udržali a ochránili čisto civilný charakter humanitárnych operácií, civilná ochrana by sa namiesto podporovania všetkých týchto vojenských výdavkov mala financovať tak, aby mala k dispozícii takéto osobitné vybavenie, a, samozrejme, tak, aby bolo možné poskytnúť odbornú prípravu pracovníkom civilnej ochrany. Je to jediný spôsob, ako v humanitárnych krízach poskytnúť skutočnú a účinnú pomoc bez nebezpečenstva prítomnosti vojska.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Pri vykonávaní preskúmania európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci v polovici obdobia musím zdôrazniť, že je poľutovaniahodné, že informovanosť verejnosti o tomto dokumente nie je na požadovanej úrovni a že členské štáty robia málo na jeho vykonávanie. Namiesto hľadania chýb však musíme presadiť a stanoviť cestu, ktorou by sme sa mali uberať v oblasti humanitárnej pomoci. Humanitárna situácia sa v posledných rokoch výrazne zmenila. Zaznamenali sme prírodné katastrofy, viac vysídlených osôb, znásobenie rôznych vnútroštátnych konfliktov, potravinové krízy atď. Viac ako kedykoľvek predtým je naliehavo potrebná vyvážená a účinná celosvetová reakcia založená na špecifických potrebách, zameraná na výsledky a vedená zásadou, že úspora prostriedkov na obživu znamená záchranu životov, pričom zároveň sa zohľadní potreba vlastného rozvoja a sebestačnosti v dotknutých oblastiach. Ak to chceme dosiahnuť, je veľmi dôležité, aby konsenzus presadzoval tieto humanitárne hodnoty a aby jednotlivé subjekty optimalizovali prostriedky.

Ešte raz by som chcel uviesť, že je naliehavo potrebné vytvoriť európsku jednotku civilnej ochrany, o ktorej sa hovorí v správe pána Barniera z mája 2006. Rád by som zablahoželal pani kolegyni Strifflerovej k pozitívnemu obsahu návrhov, ktoré predložila. Chcem tiež zopakovať svoje stanovisko, podľa ktorého je konsenzus zásadným nástrojom, ktorý je v súčasnej situácii nanajvýš dôležitý.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Konsenzus o humanitárnej pomoci je kľúčovým nástrojom, ktorého hodnota sa ukazuje zvlášť v súčasnom veľmi sa meniacom humanitárnom prostredí. Zaznamenali sme významný nárast počtu a intenzity prírodných katastrof spôsobených najmä vplyvom zmeny klímy, zvýšený výskyt zložitých kríz, najmä vnútroštátnych konfliktov, ako aj premenlivý charakter konfliktov, ktoré v mnohých prípadoch so sebou prinášajú vysídlenie obrovského počtu ľudí.

Porušovanie medzinárodného humanitárneho práva je stále bežnejšie. Zvlášť šokujúcou stránkou tohto porušovania je častejšie využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane. Podporujem stanovisko pani spravodajkyne a myslím si, že sú potrebné tvrdé opatrenia na zvýšenie ochrany proti aktom sexuálneho násilia v humanitárnych podmienkach. Pripájam sa k stanovisku autorky správy, podľa ktorého nedávne humanitárne katastrofy na Haiti a v Pakistane opäť poukázali na potrebu zlepšiť schopnosť EÚ reagovať na katastrofy, pokiaľ ide o účinnosť, rýchlosť reakcie, koordináciu a zviditeľnenie.

Podporujem aj vytvorenie európskej spôsobilosti rýchlej reakcie (európskej jednotky civilnej ochrany).

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra dosiahli Parlament, Rada a Komisia, predstavoval významný krok vpred z hľadiska vymedzenia, pôsobnosti a rozsahu európskej humanitárnej pomoci. Touto správou, ktorej závery majú moju silnú podporu, pristupujeme k jeho preskúmaniu v polovici obdobia naplánovanému v akčnom pláne z mája 2008. V tejto situácii by som chcel pani Strifflerovej zablahoželať k vynikajúcej práci, ktorú vykonala. Pokiaľ ide o myšlienky vyjadrené v správe, chcel by som podčiarknuť dôraz na „skutočné a trvalé začlenenie... príjemcov pomoci na správe pomoci“. Presadzujem túto zásadu, ktorá by mala viesť k tomu, že EÚ zameria svoju činnosť viac na občiansku spoločnosť a miestne orgány. Zníži sa tým dôraz na vzťahy medzi EÚ a členským štátom, ktoré by mali naďalej zohrávať určitú úlohu, no nie vo výhradnom vzťahu, ako sa to doteraz často ukázalo. Chcel by som tiež zdôrazniť potrebu predložiť návrhy zamerané na „zriadenie európskej jednotky civilnej ochrany založenej na optimalizácii súčasného mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany“, ktoré bude znamenať zvýšenie vedľajších nákladov na dosiahnutú synergiu prostredníctvom kapacít, ktoré už sú v členských štátoch vytvorené.

 
  
MPphoto
 
 

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne.(IT) Humanitárna pomoc má teraz väčšiu a významnejšiu úlohu než v minulosti. Rozdielna rýchlosť rozvoja a rastúca nerovnosť príležitostí a rozdeľovania zdrojov zo zemepisného, sociálneho a generačného hľadiska, narastajúca zmena klímy (za ktorú sú čiastočne zodpovední ľudia) a s ňou spojené zvyšovanie počtu prírodných katastrof, zvýšené znečistenie životného prostredia, nevyvážený antropický tlak sústredený vo veľkých mestských oblastiach a nerovnomerný nárast obyvateľstva v niektorých častiach planéty viedli k zvýšeniu počtu humanitárnych katastrof, v ktorých pomoc zohráva základnú úlohu pri obnove životných podmienok a ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na to platí, že ak je humanitárna pomoc potrebná na podporu ľudí postihnutých katastrofami, zásahy vyplývajúce zo zahraničnej politiky EÚ – ktorú ešte treba definovať – nemôžu byť rozvrhnuté podľa oblastí záujmu a vplyvu jednotlivých členských štátov, ale musia mať európsky rozmer.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu o vykonávaní európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci. Humanitárna politika EÚ je praktickým prejavom jej záväzku podporovať ľudí, ktorí potrebujú pomoc, keď sú najzraniteľnejší. Európska únia je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Jej príspevok predstavuje viac než 40 % z celkovej oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. V roku 2009 sme poskytli humanitárnu pomoc približne 115 miliónom osôb vo viac než 70 krajinách, ktorej celkový objem dosiahol sumu 950 miliónov EUR. Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci podpísaný 18. decembra 2007 zdôrazňuje vôľu EÚ úzko spolupracovať v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu účinnosť, hájiť a presadzovať základné humanitárne zásady ľudskosti, neutrality a nezávislosti a aktívne podporovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Pred nami je ešte veľa úloh. Nedávne humanitárne katastrofy na Haiti a v Pakistane opäť poukázali na to, že je potrebné výrazne posilniť schopnosť EÚ reagovať na katastrofy. Zníženie rizika katastrof je potrebné úplne začleniť do politiky rozvoja a humanitárnej pomoci. Je potrebné vyjasniť aj využívanie vojenských prostriedkov a kapacít a prostriedkov a kapacít civilnej ochrany v súlade s konsenzom a s usmerneniami OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne.(FR) Nedávne humanitárne katastrofy na Haiti a v Pakistane opäť poukázali na potrebu posilniť schopnosť EÚ reagovať na katastrofy, pokiaľ ide o účinnosť, koordináciu a zviditeľnenie.

Preto som hlasovala za túto správu, ktorá presadzuje vytvorenie európskej spôsobilosti rýchlej reakcie (európskej jednotky civilnej ochrany). Túto koncepciu začal uplatňovať pán komisár Barnier po cunami v Ázii a Európsky parlament ju odvtedy opakovane požadoval.

Táto spôsobilosť by mala predstavovať optimalizáciu už dostupných nástrojov, ktorých účinnosť a viditeľnosť by vzrástla, pričom cieľom je prostredníctvom užšej spolupráce umožniť okamžitú mobilizáciu všetkých nevyhnutných prostriedkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že je potrebné preskúmanie akčného plánu o európskom konsenze. Humanitárna situácia sa v posledných rokoch výrazne zmenila v neposlednom rade v dôsledku významného nárastu počtu a intenzity prírodných katastrof, ktoré sú spôsobené aj vplyvom zmeny klímy. Je nevyhnutné úplne začleniť zníženie rizika katastrof do politiky rozvojovej pomoci a humanitárnej pomoci, a preto je ešte dôležitejšie, aby sa konsenzus o humanitárnej pomoci nekompromisne a energicky uplatňoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Je jasné, že v súčasnosti sa na celom svete mnohonásobne zvyšuje počet katastrof a núdzových humanitárnych situácií. Európska únia preberá významnú úlohu v boji proti týmto pohromám. Dúfam, že v tom bude pokračovať a že dokonca túto úlohu v rámci možností čo najviac posilní. Hladnému človeku však nestačí dať rybu; treba ho naučiť chytať ryby.

Myslím si, že poskytnutie ľudských a materiálnych zdrojov na zvládanie budúcich kríz menej majetným krajinám je takmer také dôležité ako riešenie núdzových situácií, ku ktorým dochádza. Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci si zasluhuje moju podporu a dúfam, že kompromis európskych inštitúcií sa odrazí v stále lepšom využívaní prostriedkov, ktoré má Únia k dispozícii, pričom prioritou bude poskytovanie pomoci tým, ktorí majú najmenej a najviac trpia, a úplná neutralita z hľadiska politického a ideologického programu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V posledných rokoch sa stal svet svedkom výrazného nárastu katastrof z hľadiska postihnutej zemepisnej oblasti aj počtu obetí. Hoci táto problematika je veľmi dôležitá, riešenie vplyvu zmeny klímy na tieto katastrofy nepatrí do tejto diskusie. Podpísanie európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci Radou Európskej únie, Parlamentom a Komisiou 18. decembra 2007 bolo významným krokom vpred z hľadiska humanitárnej pomoci najmä vzhľadom na to, že sa stanovil päťročný akčný plán a jeho preskúmanie v polovici obdobia. To je cieľom tejto správy. Celý svet pozná a uznáva kľúčovú úlohu EÚ v humanitárnej pomoci. Parlament sa touto otázkou zaoberal na viacerých rokovaniach najmä prostredníctvom našich prejavov. Nedávne udalosti v Brazílii, na Haiti, v Pakistane, na Madeire a inde boli totiž dôvodom našich úvah o účinnosti podpory civilnej ochrany a humanitárnej pomoci. Ako táto správa ukázala, napriek obmedzeným dostupným informáciám dochádza na európskej úrovni k pozitívnemu vývoju, čoho dôkazom je zriadenie pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc. Je však potrebné vykonať ešte veľký kus práce.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Takzvaná humanitárna pomoc EÚ hrá nie bezvýznamnú úlohu v tom, čo sa stále častejšie definuje ako zahraničná politika. Často využíva skutočné potreby pomoci a spolupráce, na ktoré je dôležité reagovať, najmä núdzové situácie, na to, aby mohla v skutočnosti sledovať veľa rôznych cieľov. Uskutočnené akcie a použité metódy, ktoré zahŕňajú vojenský zásah a okupáciu, sa snažia napodobniť a prehĺbiť formy dominantného postavenia v politickej a hospodárskej oblasti a ovládnuť trhy a prírodné zdroje rozvojových krajín. Na pozadí súčasnej prehlbujúcej sa krízy kapitalizmu sa tieto zámery vždy vyznačujú aj tým, že rôznym spôsobom a formou bránia ľudským snahám o väčšiu spravodlivosť a sociálny pokrok po celom svete.

Pod maskou údajných humanitárnych záujmov množstvo mimovládnych organizácií, logistických spoločností a iných čerpá z tejto taktiky výhody a podieľa sa na nej, pričom presadzuje vlastné záujmy a záujmy tých, čo stoja za nimi. Tieto záujmy môžu byť verejné alebo súkromné a môžu byť motivované politicky, finančne, nábožensky alebo inak. V zásade sme za konkrétne vyjadrenia solidarity s obeťami akejkoľvek katastrofy či konfliktu. Musia však byť založené na záujmoch týchto ľudí, na dodržiavaní medzinárodného práva a na nezávislosti a zvrchovanosti týchto krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Myslím si, že je potrebné, aby sme zlepšili nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii na to, aby reagovala na také katastrofy, aké zažilo Haiti, keď po minuloročnom zemetrasení nasledovala nedávna epidémia cholery. Tak ako naša skupina, aj ja si myslím, že je potrebné, aby sme presadzovali zvýšenie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc, čím by sme umožnili viac zásahov, a najmä tých, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším ľuďom. V rámci toho musíme zabezpečiť jasné rozlišovanie medzi mandátmi vojenských a humanitárnych subjektov, keďže vojenské prostriedky by sa mali využívať v čo najmenšej miere a ako krajné riešenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – EÚ ako celok je najvýznamnejším svetovým poskytovateľom humanitárnej pomoci. Napriek tomu nedávne katastrofy poukázali na isté nedostatky v schopnosti EÚ konať urýchlene, účinne a koordinovane. Správa pani Strifflerovej niektoré z týchto vecí zdôrazňuje a my dúfame, že z dnešného hlasovania vyplynú pozitívne kroky.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) S touto správou som súhlasil, pretože nie je len povinnou úlohou, ale poskytuje tiež možnosť zamyslieť sa nad súčasnou humanitárnou pomocou. V uplynulých rokoch sa humanitárne prostredie výrazne zmenilo. Prvý faktor, ktorý je potrebné vyzdvihnúť v tomto premenlivom prostredí, je významný nárast počtu a intenzity prírodných katastrof, čo je predovšetkým spôsobené zmenou klímy. Preto je nevyhnutné posilniť úsilie v oblasti znižovania rizika katastrof a poskytovať – okrem jednorazovej pomoci – podporu kapacitám miestnych komunít v oblasti prípravy na katastrofy. Ďalšími faktormi sú zvýšený výskyt zložitých kríz, najmä vnútorných konfliktov, a premenlivý charakter konfliktov, ktoré v mnohých prípadoch so sebou prinášajú vysídlenie obrovského počtu ľudí (utečencov a vnútorne vysídlených osôb), ako aj väčšie násilie na civilistoch. Porušovanie medzinárodného humanitárneho práva je stále bežnejšie a situácia v tejto oblasti sa zhoršuje. Zvlášť šokujúcou stránkou tohto porušovania je častejšie využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane. Mali by sme vyvinúť veľké úsilie, aby humanitárna pomoc zahŕňala aj ochranu pred sexuálnym násilím. Osobitná pozornosť by sa mala venovať najzraniteľnejším skupinám, akými sú ženy, deti a násilne vysídlené osoby (či už vnútorne, alebo ako utečenci). Nedávne humanitárne katastrofy na Haiti a v Pakistane opäť poukázali na potrebu posilniť nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii na reagovanie na katastrofy, a to pokiaľ ide o účinnosť, koordináciu a zviditeľnenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Rok po zemetrasení na Haiti vidíme, že kroky, ktoré robíme, ani spôsob, akým pomáhame, nie sú dokonalé. Európsky konsenzus, ktorý má uľahčiť poskytovanie humanitárnej pomoci, nesmie byť preto premárnený. EÚ ako jeden z najbohatších a najrozvinutejších regiónov vo svete má morálnu povinnosť pomáhať slabým a ľuďom v núdzi. Predovšetkým musíme zachovať solidaritu voči obetiam prírodných nešťastí a katastrof, ktoré nie sú pripravené na to, čo ich postihne.

Mali by sme preto podniknúť kroky na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti a uľahčiť výmenu osvedčených postupov. Mali by sme urobiť všetko preto, aby bol systém pomoci účinný a efektívny a aby sa nepremárnil ani jediný cent. V záujme väčšej efektivity je preto nevyhnutné spolupracovať s inými medzinárodnými, mimovládnymi orgánmi a organizáciami, ktoré tiež poskytujú pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Hlasoval som za správu pani Strifflerovej, lebo ešte stále je veľmi potrebné zdôrazňovať význam aj citlivosť tejto otázky.

Hlasovanie Parlamentu malo zdôrazniť, aké je dôležité, aby cieľom Európskej únie bolo presadzovanie ľudských práv na neutralitu, nestrannosť a nezávislosť. Čo sa týka solidarity, nikdy nie sme úplne pripravení ani vystrojení vynikajúcimi plánmi. Je potrebné, aby sme stále viac vyzývali všetkých európskych hráčov vrátane Komisie a jednotlivých členských štátov na podporu presadzovania všeobecného dodržiavania ľudských práv. Čo sa mňa týka, budem tento modus vivendi podporovať aj naďalej, a to aj vo Výbore pre rozpočet, ktorého som členom, a podporovať akékoľvek opatrenia určené na zvýšenie finančnej pomoci na tie činnosti, ktoré sú konkrétnejšie zamerané na ochranu týchto dôležitých práv, a tým umožniť, aby Európska únia pokračovala v úsilí pomáhať tým skupinám obyvateľstva, ktoré to potrebujú najviac, a podporovať ich.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Nedávno sme zaznamenali významný nárast počtu a intenzity prírodných katastrof – či už spôsobených človekom, alebo nie – spolu so zvýšením nepriaznivého vplyvu porušovania medzinárodného humanitárneho práva a zlej správy. Ako je dobre známe, Európska únia je svetovým darcom humanitárnej pomoci číslo jeden a jej príspevok predstavuje viac než 40 % oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. Toto dosvedčuje 115 miliónov príjemcov pomoci z približne 70 krajín, ktorí dostali príspevok v celkovej výške takmer 1 miliardy EUR. Hlasoval som za tento konsenzus, lebo si myslím, že EÚ prostredníctvom svojej humanitárnej politiky prakticky dokazuje svoj záväzok voči ľuďom, ktorí pomoc skutočne potrebujú. V tejto súvislosti potrebujeme dostatočné ľudské a materiálne zdroje a musíme podporiť zlepšenie koordinácie medzi inštitúciami a organizáciami zapojenými do tohto procesu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vrelo vítam túto správu, v ktorej sa uvádzajú návrhy na posilnenie konsenzu o humanitárnej pomoci. Poukazuje na niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú pozornosť, vrátane presadzovania humanitárnych zásad a medzinárodného humanitárneho práva, otázok týkajúcich sa povahy poskytovania humanitárnej pomoci EÚ, jej koordinácie a súdržnosti, objasnenia využívania vojenských prostriedkov a kapacít a prostriedkov a kapacít civilnej ochrany v súlade s konsenzom a s usmerneniami Organizácie Spojených národov a posilnenia väzby medzi humanitárnou pomocou, obnovou a rozvojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Predložená správa je veľmi aktuálnou reakciou na mnoho prírodných katastrof, ktoré sme prežili v uplynulých rokoch. Je nevyhnutné, aby sa EÚ poučila zo skúsenosti poskytnutia účinnej pomoci po predchádzajúcich katastrofách, napríklad v Austrálii, na Haiti a v Rusku, a mala celkom jasné postupy a prostriedky na poskytnutie účinnej humanitárnej pomoci. Európsky kontinent sa zatiaľ katastrofám takéhoto rozsahu vyhol, ale to neznamená, že by sme nemali pripraviť účinný rad štruktúr a prostriedkov. Skúsenosti z uplynulých rokov ukazujú, že zabezpečenie dopravy do postihnutých oblastí nie je možné bez technickej a organizačnej podpory vojenských jednotiek. Mimovládne humanitárne organizácie takéto kapacity nemajú.

Je zrejmé, že obyvatelia postihnutých oblastí veľmi často zostávajú odrezaní od dopravného spojenia po krajine a kapacita civilných leteckých prostriedkov je obmedzená. Ak je využitie vojenských síl v nejakom prípade odôvodniteľné a prijateľné, potom je to určite v prípade humanitárnych či prírodných katastrof.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Prírodné katastrofy sa v uplynulom čase jednoznačne vyskytujú s rastúcou intenzitou. Platí tiež, že EÚ je jedným z hlavných globálnych aktérov v oblasti humanitárnej pomoci, a je dôležité, aby sme si túto úlohu udržali napriek krízam, ktoré prežívame. V každom prípade verím, že okrem pomoci najviac znevýhodneným a všetkým tým, ktorí sú týmito katastrofami postihnutí, je tiež nevyhnutné poskytovať ľudské zdroje a finančné prostriedky najchudobnejším krajinám, teda tým, ktoré sú v takejto situácii najzraniteľnejšie, aby pomoc zvonku nebola až taká potrebná. To je možné dosiahnuť len rozvojovými politikami a strednodobou a dlhodobou pomocou pre tieto krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Humanitárne prostredie je čoraz zložitejšie a náročnejšie. Často sa porušuje humanitárne právo, zmätok v úlohách vedie k čoraz častejšiemu napádaniu humanitárnych pracovníkov a prírodné katastrofy sa vyskytujú v čoraz väčšom počte a intenzite. V roku 2010 sme boli svedkami troch najväčších humanitárnych katastrof v priebehu uplynulých rokov: zemetrasenia na Haiti, sucha v Saheli a záplav v Pakistane. Ako však povedala pani komisárka Georgievová, kvalita našej humanitárnej pomoci je mimoriadne dôležitá. Zachraňuje približne 140 miliónov ľudí ročne.

Vzhľadom na tieto úvahy súhlasím so spravodajkyňou, ktorá vyzýva na značné zvýšenie finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc a poznamenáva, že konsenzus o humanitárnej pomoci nie je dostatočne známy. Musíme naďalej posilňovať povedomie a presadzovanie humanitárnych zásad a zásad medzinárodného práva. Musíme podporiť vytvorenie európskej spôsobilosti rýchlej reakcie, čo som ja už mala možnosť urobiť. Musíme sa viac zamerať na prevenciu rizika katastrof.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Správa o vykonávaní európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci obsahuje niekoľko dôležitých návrhov, ktoré je potrebné v budúcnosti zrealizovať. Jedným z príkladov je budovanie kapacít a prostriedkov civilnej ochrany, kde je kľúčovou myšlienkou vytvorenie Európskej jednotky civilnej ochrany. Dôležité je aj zlepšenie koordinácie, a to nielen medzi členskými štátmi, ale aj na medzinárodnej úrovni s Organizáciou Spojených národov. Za rozumnú myšlienku považujem aj prístup spočívajúci v zabezpečovaní potravín a podobných vecí na miestnej úrovni v krízových situáciách, a teda podporu miestneho hospodárstva. Správa však, žiaľ, nie je v niekoľkých oblastiach dostatočne konkrétna ani ambiciózna, a preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože Európska únia ako najvýznamnejší svetový darca humanitárnej pomoci musí vzhľadom na významný nárast počtu prírodných katastrof a vnútorných konfliktov venovať väčšiu pozornosť humanitárnej pomoci v tých oblastiach, kde je naliehavo potrebná. Členské štáty by mali k procesu vykonávania tohto konsenzu prispievať účinnejšie a zahrnúť ho do národných humanitárnych stratégií. Vzhľadom na potrebu humanitárnej pomoci je nevyhnutné vyčleniť na ňu väčšie finančné prostriedky a umožniť urýchlené a účinné financovanie operácií.

Súhlasím s návrhom, že je potrebné veľmi jasne rozlišovať medzi mandátmi vojenských a humanitárnych subjektov, aby sa vojenské prostriedky a kapacity využívali len vo veľmi obmedzenom počte prípadov a ako krajné riešenie najmä v oblastiach postihnutých ozbrojenými konfliktmi. Na zabezpečenie primeranej a účinnej koordinácie humanitárnej pomoci je ďalej potrebné vytvoriť Európsku jednotku civilnej ochrany a európsku spôsobilosť rýchlej reakcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Európska únia je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Jej príspevok predstavuje viac než 40 % z celkovej oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. Humanitárna politika EÚ poukazuje na jej záväzok voči ľuďom v krajinách, ktoré potrebujú pomoc. Po podpísaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci boli v oblasti spolupráce na tomto poli podniknuté mnohé kroky s cieľom optimalizovať jej účinnosť, hájiť a presadzovať základné humanitárne zásady ľudskosti, neutrality a nestrannosti pri pomoci tým, ktorí sú v najväčšej núdzi. Napriek tomu sa zdá, že v súvislosti s konsenzom ešte stále vládne nedostatočná informovanosť. Musíme preto posilniť úsilie o jeho zviditeľnenie. Myslím si, že v takom citlivom sektore, akým je humanitárna pomoc, je dôležité uvedomiť si, ako sa v priebehu rokov zmenila situácia, a myslieť na významný nárast počtu a intenzity prírodných katastrof. Myslím si, že v dôsledku toho musíme viac úsilia venovať znižovaniu rizika katastrof a podporovať vlastné kapacity spoločenstiev v tejto oblasti. Aby mohla humanitárna pomoc plynulo smerovať k plnému využitiu, musíme tvrdošijne nástojiť na zachovaní „humanitárneho priestoru“. Dúfam, že vďaka hlasovaniu za správu pani Strifflerovej budeme môcť prejsť k prijatiu praktického akčného plánu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Európska únia, združujúca Európsku komisiu a členské štáty, je najvýznamnejším svetovým poskytovateľom humanitárnej a rozvojovej pomoci. Jej príspevok predstavuje viac než 40 % z celkovej oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. Prísne preskúmanie vykonávania európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci v polovici obdobia môže dospieť len k tomu záveru, že je nevyhnutné presadzovať väčšiu informovanosť o tomto mechanizme, väčšiu koordinovanosť a účinnosť medzi všetkými zainteresovanými subjektmi. Hospodárske príspevky samy osebe môžu byť zbytočné, ak ich nesprevádza úzka a účinná koordinácia vo všetkých fázach a všetkých formách pomoci EÚ. Žijeme v kritickom období: humanitárna situácia sa v priebehu posledných rokov výrazne zmenila, a preto je ešte dôležitejšie, aby sa konsenzus o humanitárnej pomoci vykonával nekompromisne a energicky. Hlasujem za túto správu a chcela by som vyzvať na politiku systematického dialógu, lepšiu spoluprácu v teréne, lepšie riadenie a záväzok predchádzať katastrofám. Podporujem vytvorenie Európskej jednotky civilnej ochrany, o ktorej sa hovorí v správe pána Barniera, zverejnenej v máji 2006.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) EÚ je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci – poskytuje viac než 40 % oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci.

Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra podpísali Rada, Parlament a Európska komisia, zaväzuje EÚ a členské štáty k úzkej spolupráci v tejto oblasti na základe akčného plánu na obdobie piatich rokov. V bode č. 33 sa stanovuje revízia akčného plánu v polovici obdobia, ktorá má riešiť nedostatok informovanosti o humanitárnom sektore, vážnu zmenu klímy, zvyšujúci sa výskyt zložitých kríz a rastúce násilie.

Podporujeme preto vytvorenie európskej spôsobilosti rýchlej reakcie (Európskej jednotky civilnej ochrany), ako ju chápe pán Barnier, ktorá by mala umožniť optimalizáciu dostupných nástrojov, ktorých účinnosť a viditeľnosť by vzrástla, pričom cieľom je prostredníctvom lepšej koordinácie dosiahnuť okamžitú mobilizáciu všetkých nevyhnutných prostriedkov.

Vzhľadom na nahlásené údaje a zavedenie náležitej politiky humanitárnej pomoci EÚ Lisabonskou zmluvou úplne súhlasím s tým, že potrebujeme preskúmanie v polovici obdobia, zamerané na posilnenie akčného plánu týkajúceho sa presadzovania humanitárnych zásad, na doručovanie humanitárnej pomoci, objasnenie využívania vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany, na znižovanie rizika katastrof a posilnenie väzby medzi humanitárnou pomocou a rozvojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá predstavuje prehľad vykonávania európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci a vyjadruje návrhy, ktorých cieľom je pomôcť zviditeľniť ho a posilniť jeho účinnosť pri dosahovaní jeho cieľov. Tento nástroj sa stal ešte dôležitejším v súčasnom humanitárnom prostredí, ktoré je poznačené významným nárastom počtu a intenzity prírodných katastrof, a je nutné, aby sme sa pokúsili v plnej miere splniť záväzky, ktoré z tohto vyplývajú, a aby sa členské štáty vo väčšej miere podieľali na jeho vykonávaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. (IT) Dnes sme v pléne hlasovali o správe o európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

Európska únia združujúca Európsku komisiu a členské štáty je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Jej príspevok predstavuje viac než 40 % z celkovej oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci. Humanitárna politika Európskej únie je konkrétnym prejavom toho, ako sa Európska únia angažuje v prospech obyvateľov tretích krajín, ktorí potrebujú pomoc v situáciách, keď sú mimoriadne zraniteľní.

Je dôležité zdôrazniť, že poskytovanie pomoci musí vychádzať výlučne zo zistených potrieb a že stupeň zraniteľnosti a kvalitu a objem pomoci určuje predovšetkým počiatočné hodnotenie, ktoré sa ešte musí zlepšiť, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kritérií zraniteľnosti, najmä čo sa týka žien, detí a skupín so zdravotným postihnutím.

Ďalej skutočné a trvalé začlenenie – a podľa možností aj účasť – príjemcov pomoci do správy pomoci je jednou zo základných podmienok kvality humanitárnej reakcie, a to najmä v prípade dlhotrvajúcich kríz.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Od 1. decembra 2009, keď nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, upravuje humanitárnu činnosť Únie článok 214 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý zriaďuje osobitnú politiku EÚ pre humanitárnu pomoc ako spoločnú kompetenciu členských štátov a Únie. Preto keď sa v rámci spolurozhodovacieho postupu bude revidovať nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci, bude mať vlastný právny základ. Lisabonská zmluva tiež ustanovuje vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Výbor DEVE vyjadril pripomienku, že humanitárna pomoc by nemala byť nástrojom ESVČ, a podporuje zachovanie nezávislosti generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc. Žiada tiež o objasnenie úloh pani komisárky Ashtonovej a pani komisárky Georgievovej.

Keďže preskúmanie v polovici obdobia ponúka možnosť zvýšiť úsilie EÚ v niekoľkých oblastiach, správa upozorňuje, okrem iného, na tieto body: presadzovanie humanitárnych zásad a medzinárodného humanitárneho práva, otázky týkajúce sa povahy poskytovania humanitárnej pomoci EÚ, jej koordinácie a súdržnosti, objasnenie využívania vojenských prostriedkov a kapacít a prostriedkov a kapacít civilnej ochrany v súlade s konsenzom a s usmerneniami Organizácie Spojených národov, znižovanie rizika katastrof a posilnenie väzby medzi humanitárnou pomocou, obnovou a rozvojom.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Európska únia združujúca Európsku komisiu a členské štáty je najvýznamnejším svetovým darcom humanitárnej pomoci. Jej príspevok predstavuje viac než 40 % oficiálnej medzinárodnej humanitárnej pomoci.

Len v roku 2009 poskytla humanitárnu pomoc približne 115 miliónom osôb vo viac než 70 krajinách, ktorej celkový objem dosiahol sumu 950 miliónov EUR. Politiky Únie sú konkrétnym prejavom toho, ako sa Európska únia skutočne angažuje v prospech obyvateľov, ktorí potrebujú pomoc v situáciách, keď sú mimoriadne zraniteľní. Naším cieľom je vedieť lepšie naplánovať koordinovanú civilnú a vojenskú reakciu, aby náš zásah pri prírodných katastrofách bol čoraz účinnejší. Tieto tragické udalosti sa vyskytujú čoraz častejšie a v uplynulých rokoch zapríčinili vo svete státisíce úmrtí.

Osobitná pozornosť sa musí venovať ženám a deťom, najmä utečencom a vysídleným osobám, keďže porušovanie medzinárodného humanitárneho práva v súvislosti s týmito skupinami je čoraz častejšie. Okrem zabezpečenia účinnejšieho zásahu je potrebné vyvinúť veľké úsilie aj v oblasti aktívnej a pasívnej prevencie. Spoločenstvá, ktoré podliehajú najväčšiemu riziku, musia byť na takýto typ javu pripravené lepšie, a to prostredníctvom presadzovania všetkých politík trvalo udržateľného rozvoja, zameraných na minimalizovanie škôd.

 
  
  

Správa: Daciana Octavia Sârbu (A7-0376/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  John Stuart Agnew a David Campbell Bannerman (EFD), písomne. – 14/1: Hlasoval som za túto správu, lebo podľa mňa oslabuje právne predpisy EÚ a povedie k uľahčeniu dovozu geneticky nemodifikovaných sójových bôbov do Veľkej Británie. To je pre naše hydinárske odvetvie kľúčové.

14/2: Hlasoval som za túto správu, keďže zníži negatívny dosah právnych predpisov EÚ na náklad geneticky nemodifikovaných sójových bôbov, určený pre Veľkú Britániu.

14/3: Zdržal som sa hlasovania, hoci môže ísť o želané úsilie – vláda Veľkej Británie by nepodliehala kontrole zo strany EÚ –, ale podľa mňa ešte nejde o kritickú otázku a ja nechcem rozšíriť právomoc EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) EÚ by sa mala obracať na inovačné iniciatívy, ktoré, po prvé, využívajú prebytok potravín a, po druhé, umožňujú nasýtiť ľudí, ktorí trpia nedostatkom. Malo by sa to zabezpečiť pri revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky. Takmer 50 % prípadov nedávneho zvyšovania cien bolo výsledkom špekulácií, preto by sa v rámci skupiny G20 mala použiť spoločná stratégia na podporu vytvorenia nástrojov cenovej stabilizácie na medzinárodných fórach. EÚ musí viesť medzinárodné hnutie, ktorého cieľom bude uzavrieť v rámci Organizácie Spojených národov dohodu o trvalom a účinnom poskytovaní potravín krajinám, ktoré ich majú nedostatok.

Chcem zdôrazniť aj to, aký význam má podporovať dôveryhodnosť odvetvia poľnohospodárstva, a to najmä prostredníctvom jeho presadzovania medzi kvalifikovanými a podnikavými mladými ľuďmi ako činnosti, ktorá môže byť spojená s inováciou a výskumom.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré uznáva, že potravinová bezpečnosť je ľudské právo. Dosiahne sa vtedy, keď všetci ľudia za každých okolností budú mať fyzický, sociálny a hospodársky prístup k postačujúcej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá bude spĺňať ich výživové potreby a potravinové preferencie z hľadiska aktívneho a zdravého života. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že svetové zásoby základných potravín sú obmedzenejšie ako v minulosti, pretože počas potravinovej krízy v roku 2007 klesli na rekordnú úroveň 12 týždňov svetových zásob potravín. Svetová produkcia potravín zároveň čoraz citlivejšie reaguje na extrémne poveternostné podmienky spojené so zmenou klímy, čo môže spôsobiť náhly a nepredvídateľný nedostatok potravín. EÚ by preto mala do tohto systému svetových zásob potravín prispievať.

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme podporovali nielen konkurencieschopnosť v odvetví poľnohospodárstva, ale aj tradičné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo, organické poľnohospodárstvo a miestnu distribúciu. Navyše som presvedčená, že v súvislosti so starnúcim vidieckym obyvateľstvom je veľmi dôležité zaručiť mladým poľnohospodárom prístup k pôde a úverom.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Nedávne kolísanie cien potravín a základných potravinových výrobkov vyvolalo vážne znepokojenie, pokiaľ ide o fungovanie potravinového reťazca na úrovni Európy aj sveta. Zvyšovanie cien potravín najviac zasiahlo najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Táto správa podporuje zabezpečenie zdravých a vysokokvalitných potravín pre spotrebiteľov za rozumné ceny, ako aj zaručenie určitej úrovne príjmov pre poľnohospodárov, čo sú dva kľúčové ciele Európskej únie. Hlasovala som za túto správu. Európa môže prispieť k svetovej potravinovej bezpečnosti tým, že bude konkurencieschopnejšia.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Ako prvá vykonaná politika a donedávna aj hlavná výdavková položka zastáva poľnohospodárstvo v európskom projekte ústredné miesto. V priebehu niekoľkých posledných desaťročí došlo v tejto oblasti jednoznačne k poklesu v prospech iných dôležitých oblastí, no skutočnosť, že poľnohospodárska nezávislosť Európy je hlavnou strategickou úlohou, nesmieme strácať z očí. Ako na začiatku tohto nového roka navyše zdôraznil predseda Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) Joseph Daul, potravinová bezpečnosť bude v roku 2011 dôležitou otázkou. Svetový nedostatok potravín a z neho vyplývajúce krízy nás musia upozorniť na vážnosť situácie: pozorujeme prudký rast cien a skromné zásoby základných zdrojov. Európa musí na túto novú úlohu reagovať. Na komplexnosti a rozsahu problému sa podieľajú aj environmentálne otázky. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto uznesenie, ktoré má zabezpečiť uznanie strategickej povahy tejto otázky. Poukazuje na úlohu, ktorú môže Únia zohrať pri hospodárení so svetovými zásobami a pri udržateľnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v súvislosti s týmito úlohami, a upozorňuje na škodlivý vplyv špekulácií v oblasti cien komodít.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) V súčasnosti trpí vo svete hladom, ktorý je sprievodným javom extrémnej chudoby, 900 miliónov ľudí a až 2 miliardy si nemôžu byť isté zásobovaním potravinami, pretože žijú pod hrozbou chudoby.

Keďže na uspokojenie potrieb rastúcej svetovej populácie sa musí produkcia potravín zvýšiť aspoň o 70 %, je nutné odvetvie poľnohospodárstva posilniť. V tomto smere podporujem túto dôležitú správu o poľnohospodárstve a zásobovaní potravinami. Vzhľadom na dopyt po potravinách v EÚ a vo svete musí vzniknúť silná, finančne podporovaná spoločná poľnohospodárska politika, ktorá zabezpečí vysokokvalitné potraviny za rozumné ceny.

Je potrebné posilniť programy Ovocie v škole a Mlieko v škole a program pre odkázané osoby. Ľudia v EÚ musia mať napriek hospodárskym ťažkostiam prístup k postačujúcej zdravej potrave.

Vzhľadom na hrozbu, ktorú predstavujú zmena klímy a prírodné katastrofy, je znepokojujúce, že svetová zásoba potravín nie je taká veľká ako predtým, a preto podporujem to, čo sa v správe hovorí o vytvorení svetového systému na tvorbu zásob potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. Vzhľadom na rýchly rast svetovej populácie musí odvetvie poľnohospodárstva riešiť rastúci dopyt po bezpečnej a postačujúcej potrave, a to napriek prekážkam, akými sú obmedzené prírodné zdroje, vysoké ceny energie a zmena klímy. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa musí produkcia potravín zvýšiť aspoň o 70 %, aby sa naplnili rastúce potreby svetovej populácie, ktorá podľa odhadov presiahne v roku 2050 9 miliárd. Navyše asi 900 miliónov ľudí na celom svete chronicky trpí hladom z dôvodu extrémnej chudoby, zatiaľ čo 2 miliardám ľudí chýba pre rôznu mieru chudoby skutočná dlhodobá potravinová bezpečnosť. Dostupnosť potravín je teda stále nerozriešeným kľúčovým problémom. Súhlasím s tým, že je potrebné, aby nová SPP, ktorá sa bude uplatňovať po roku 2013, podporovala v záujme potravinovej bezpečnosti nielen konkurencieschopnosť, ale aj tradičné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo, organické poľnohospodárstvo a miestnu distribúciu. Navyše som presvedčený, že v súvislosti so starnúcim vidieckym obyvateľstvom je veľmi dôležité zaručiť mladým poľnohospodárom prístup k pôde a k úverom, udržať rozumné ceny potravín a zabezpečiť postačujúci príjem pre poľnohospodárov.

 
  
MPphoto
 
 

  George Becali (NI), písomne. (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože v Európskej únii pretrvávajú chudoba a hlad. 79 miliónov ľudí v EÚ ešte stále žije pod hranicou chudoby. Moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zdôrazňujú skutočnosť, že právo na výživu je základné ľudské právo a dosiahne sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický, sociálny a hospodársky prístup k postačujúcej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby z hľadiska aktívneho a zdravého života. Rád by som zdôraznil najmä význam rozmanitosti európskeho poľnohospodárstva a zabezpečenia spoločnej existencie rôznych poľnohospodárskych modelov, ako aj rozmanitosti a kvality potravín a výživy v celej Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder (EFD), písomne. (NL) Hlasoval som za toto uznesenie. Naša strana, delegácia holandskej Reformovanej politickej strany, vo svojom programe jasne zdôraznila strategický záujem odvetvia poľnohospodárstva a poľnohospodárstvo dokonca nazvala základom potravinovej bezpečnosti. Bez ohľadu na vznešenosť samotných návrhov však musím vyjadriť dve pripomienky k textu. EÚ by nemalo zasahovať do programov Mlieko v škole či Ovocie v škole. Nechajte to na členské štáty, ak to budú chcieť. Okrem toho som tiež hlasoval proti odseku, ktorý sa týka liberalizácie a presadzovania dovozu geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Naša strana zastáva názor, že GMO nie sú riešením problému zásobovania sveta potravinami. Ešte sa nepreukázala žiadna súvislosť medzi genetickou modifikáciou a väčšou úrodou. Podľa nášho názoru si musíme v súvislosti s genetickou modifikáciou klásť aj otázky etického charakteru.

Som však spokojný s celkovým tónom uznesenia, ktoré znovu poukazuje na to, aké dôležité je zabezpečiť významné a náležité financovanie SPP po roku 2013. Navyše si myslím, že výzva, aby rozvojové krajiny na zabezpečenie zásobovania potravinami pre vlastné obyvateľstvo využívali v prvom rade pôdu, má veľký význam a je to mimoriadne naliehavá vec.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Poskytnutie prístupu k potravinám všetkým ľuďom napriek rastúcemu globálnemu dopytu a nedostatku potravín pre niekoľko miliárd ľudí vo svete je veľká a nevyhnutná úloha. V samotnej Európskej únii žije 16 % ľudí pod hranicou chudoby a majú problém naplniť svoje najzákladnejšie potreby, akými sú bývanie, zdravie a, samozrejme, výživa.

S touto myšlienkou a s cieľom rozprúdiť diskusiu sme hlasovali za uznesenie, ktoré v kontexte potravinovej bezpečnosti uznáva poľnohospodárstvo ako strategické odvetvie. V čase, keď uvažujeme o budúcnosti SPP, je nevyhnutné neprehliadnuť túto potrebu a toto právo – ktoré by malo byť všeobecné – na potraviny pre všetkých.

Jedným z našich cieľov je bojovať proti špekuláciám v odvetví poľnohospodárstva. Vyzývame na revíziu právnych predpisov týkajúcich sa finančných nástrojov. Potrebujeme menšie kolísanie cien a väčšiu transparentnosť. Navrhujeme tiež vytvoriť cielený svetový systém zásob potravín, ktorý by pomohol zvládať krízy účinnejšie, a vyzývame Komisiu, aby sa nad týmto druhom opatrenia zamyslela.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Je povinnosťou Európskej únie prijať výzvy, aké predstavujú potravinová bezpečnosť, zabezpečenie vysokokvalitných potravín, ochrana životného prostredia, rozmanitosť vidieckych oblastí a zachovanie územnej rovnováhy prostredníctvom zlepšenia životných podmienok vo vidieckych oblastiach. Spoločná poľnohospodárska politika ponúka na tieto výzvy budúcnosti odpovede a riešenia. Je dôležité, aby sa ciele a nástroje, ktoré táto politika pomenúva, snažili v čo najväčšej miere napĺňať potrebu začleniť do štruktúry spoločnej poľnohospodárskej politiky špecifický národný rozmer. Poľnohospodári zjavne potrebujú značnú priamu podporu, a to aj v budúcnosti. Súčasné rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti priamych platieb však nesmú pretrvávať, lebo to má priamy dosah na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych výrobkov na jednotnom trhu.

SPP musí prevziať zodpovednosť za to, ako sa používajú peniaze EÚ, a platby zamerať len na obrábané územia a v prípade odvetvia chovu dobytka len na zvieratá, ktoré sú v poľnohospodárskych podnikoch v tom roku, ktorého sa platby týkajú. Prvý pilier SPP by mal pokryť kompenzačné platby pre poľnohospodársky znevýhodnené oblasti a agroenvironmentálne platby. To napomôže predchádzať opúšťaniu poľnohospodárskej pôdy a udeľovaniu výhod v oblasti životného prostredia, ktoré sú výsledkom nadmernej poľnohospodárskej činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo potravinová bezpečnosť je ľudské právo, ktoré sa dosiahne vtedy, keď budú mať všetci ľudia prístup k vhodnej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá dokáže spĺňať ich výživové potreby a potravinové preferencie z hľadiska aktívneho a zdravého života. 16 % obyvateľov v Európe stále žije pod hranicou chudoby a dostupnosť potravín je stále nerozriešeným kľúčovým problémom. Potravinová bezpečnosť si preto naďalej vyžaduje silnú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). Nová SPP, ktorá by sa mala uplatňovať po roku 2013, musí reagovať na problém potravinovej bezpečnosti a ďalšie problémy, najmä na zmenu klímy, hospodársku krízu a zachovanie územnej rovnováhy v rámci EÚ. Na druhej strane, ambiciózne ciele EÚ v oblasti energetiky podporujú pestovanie biopalív vo veľkom rozsahu, produkcia biopalív však konkuruje produkcii potravín, čo môže mať eventuálne negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som proti správe, a to napriek tomu, že obsahuje výrazne pozitívne body a uznáva úlohu poľnohospodárstva pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti a adekvátnosti. Správa však má jeden veľmi vážny nedostatok, ktorý nie je možné prehliadnuť. Bol prijatý jeden konkrétny bod, ktorým Európsky parlament „vyzýva Komisiu, aby v rámci EÚ navrhla rýchlejší proces schvaľovania dovozu nového, geneticky modifikovaného potravinového variantu po dokázaní jeho bezpečnosti“. Naše stanovisko proti dovozu a používaniu akéhokoľvek modifikovaného materiálu, potravín či krmiva zostáva pevné a za žiadnych okolností by som nemohol hlasovať za správu, ktorá prvýkrát formuluje pozitívny postoj Európskeho parlamentu k modifikovaným organizmom, ktoré sa pán Barroso s takým oduševnením snaží zaviesť v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom. Dnes sa odhaduje, že asi 900 miliónov ľudí na celom svete trpí chronickým hladom, zatiaľ čo mnohým iným chýba postačujúca zdravá potrava v dôsledku rôznych stupňov chudoby. Potravinová bezpečnosť sa dosiahne vtedy, keď všetci ľudia za každých okolností budú mať fyzický a hospodársky prístup k postačujúcej potrave, ktorá je bezpečná a bude spĺňať ich výživové potreby. Potravinová bezpečnosť si vyžaduje silnú spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá však musí byť dôsledná a venovať sa sociálnym otázkam. Dôsledná musí byť v tom zmysle, že nedovolí nadprodukciu, ktorá by narušila trh a spôsobila environmentálne problémy, a sociálnym otázkam sa musí venovať v tom zmysle, že bude zabezpečovať, aby všetci ľudia zo všetkých sociálnych prostredí mali prístup ku kvalitným potravinám.

Na druhej strane vítam spôsob, akým sa rieši otázka rozmanitosti európskeho poľnohospodárstva; konkurencieschopnosť a inovácia môžu a mali by ísť ruka v ruke s tradičným poľnohospodárstvom, drobným poľnohospodárstvom, organickým poľnohospodárstvom a miestnou distribúciou. Finančné investície do týchto odvetví spolu s investíciami do energie, ktorá znižuje závislosť medzi potravinovou bezpečnosťou a energetickou bezpečnosťou, budú pre účinné využívanie pôdy v rôznych regiónoch kľúčové.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Návrh uznesenia o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v kontexte potravinovej bezpečnosti je veľmi potrebný a dobre načasovaný dokument, keďže sa objavil práve vtedy, keď pozorujeme čoraz rýchlejšie zvyšovanie cien veľkého počtu potravinových výrobkov. Odporúčania obsiahnuté v tejto správe sú realistické a relevantné, venujú sa skutočným problémom v tejto oblasti. Chcela by som spomenúť, aké dôležité je pripravovať a podporovať nové generácie poľnohospodárov v EÚ, čo je v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom kľúčové. Chcem tiež spomenúť dôraz na zachovanie rozmanitosti poľnohospodárstva v Únii, ktorý dáva ďalšiu šancu aj tradičnému poľnohospodárstvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Vzhľadom na to, že právo na potravinovú bezpečnosť je základné ľudské právo, si myslím, že Európska únia musí vytvoriť lepšie podmienky na vykonávanie stravovacích programov v členských štátoch, ako aj programov Ovocie v škole a Mlieko v škole.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Táto iniciatívna správa, ktorú predložil Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, zahŕňa nápady a návrhy všetkých politických skupín. V snahe dosiahnuť realizovateľné kompromisy sme teda vytvorili veľmi obsiahly text, ktorý má spoločného menovateľa a s ktorým v zásade súhlasím. Okrem toho, že som presvedčený o tom, že potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, poľnohospodárstvo tiež považujem za strategické odvetvie, ktoré je absolútne nevyhnutné pre budúcnosť nášho kontinentu. Inými slovami, vnímam ho ako neoddeliteľnú súčasť našej zvrchovanosti ako únie národov a krajín. Tým chcem povedať, že právo na potravinovú bezpečnosť, okrem toho, že je základným ľudským právom, by malo byť zaručené našou vnútornou produkciou. Na zaistenie tohto cieľa je preto nevyhnutná spoločná poľnohospodárska politika (SPP). Chcel by som preto zopakovať, že základným cieľom SPP by malo byť zachovanie konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva a podpora poľnohospodárstva v EÚ, čím by sa zabezpečila výroba potravín najmä na miestnej úrovni a vyvážený územný rozvoj. Som tiež presvedčený, že v odvetví poľnohospodárstva by mali byť zaručené spravodlivé zisky, pretože podpora udržateľných a etických systémov výroby je možná len vtedy, ak sa poľnohospodárom poskytnú riadne kompenzácie za investície a záväzky, ktoré prijali.

 
  
MPphoto
 
 

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne.(IT) Poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji spoločenstiev. Z hospodárskeho hľadiska sa definícia jeho výstupov ako primárneho odvetvia netýka len historického trendu jeho vývoja, ale aj a predovšetkým jeho úlohy pri stabilizovaní spoločností a ich hospodárstiev. Vyvážená poľnohospodárska produkcia sa musí zameriavať nielen na vyprodukovanú kvantitu, ale aj a predovšetkým na kvalitu výroby, aby tým pomáhala zdravému vývoju populácie. Z tohto hľadiska teda potravinová bezpečnosť zohráva kľúčovú úlohu a jej ochrana – najmä pokiaľ ide o tradičnú a miestnu výrobu – zvyšuje možnosti rozvoja celého územia. Pozitívny vzájomný vzťah medzi potravinovou bezpečnosťou a kvalitou a zdravotnou bezchybnosťou poľnohospodárskych produktov zahŕňa tiež zvýšenie ich ekologickosti, pričom mimoriadnu pozornosť treba venovať dominovému efektu spôsobenému nekontrolovaným zavádzaním geneticky modifikovaných organizmov s cieľom poskytnúť najskôr potrebné záruky, pokiaľ ide o strednodobé a dlhodobé účinky, ktoré by tieto produkty mohli mať na zdravie a miestne hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Pri definovaní budúcej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky sa nachádzame na križovatke. Ide o tému, ktorá, prirodzene, zaujíma Európanov, ale aj občanov na celom svete. Táto nová politika by preto mala byť súčasťou globálnej vízie. Jej hlavnou výzvou bude schopnosť reagovať na zdvojnásobenie dopytu po produkcii a dodávkach potravín, ku ktorému dôjde do roku 2050, v kontexte, pre ktorý budú typické nedostatok vody, obmedzenie obrábateľnej pôdy a nová situácia v oblasti energetiky vyvolaná bojom proti zmene klímy. Premyslieť treba aj globálnu organizáciu poľnohospodárskych trhov, kde treba zohľadniť dve hlavné inšpirácie spoločnej poľnohospodárskej politiky, a to zaručenie potravinovej bezpečnosti a zachovanie živobytia malých poľnohospodárov a ich rodín, doma aj v najchudobnejších krajinách sveta. Závisí to aj od vytvorenia cieleného svetového systému zásob potravín, ktorý bude zahŕňať núdzové zásoby na odstránenie hladu a zásoby na reguláciu cien komodít. Tento systém by mala riadiť Organizácia Spojených národov prostredníctvom svojej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne.(FR) Na svete trpí 900 miliónov ľudí chronickým hladom z dôvodu extrémnej chudoby. Napriek zdanlivo dostatočným zásobám si značná časť svetovej populácie nemôže dovoliť základné potraviny, ktoré potrebuje. Dostupnosť potravín preto ostáva naďalej kľúčovou otázkou, ktorú treba riešiť.

Potravinová bezpečnosť je cieľom, ktorý nemožno dosiahnuť bez toho, aby sme neriešili dve najdôležitejšie otázky súčasnosti: kolísavosť trhov a cien a stenčovanie zásob potravín. V tejto súvislosti by sme mali podporiť revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zaviesť do obchodovania viac transparentnosti a minimálne prahové hodnoty pre subjekty, ktoré na týchto trhoch môžu obchodovať.

Navyše svetové zásoby základných potravín sú oveľa obmedzenejšie ako v minulosti, pričom klesli na rekordne nízku úroveň. Napokon SPP musí jasne a jednoznačne reagovať na problém potravinovej bezpečnosti a ďalšie výzvy, najmä na zmenu klímy a hospodársku krízu v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, pretože predkladá dôležité návrhy o tom, ako má spoločná poľnohospodárska politika, ktorá sa bude uplatňovať od roku 2013, reagovať na výzvy týkajúce sa okrem iného potravinovej bezpečnosti, zmeny klímy, hospodárskej krízy a zachovania územnej rovnováhy v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) nedávno upozornila na možný nárast cien potravín v roku 2011 po tom, čo v roku 2010 dosiahli nové historické maximá v dôsledku potravinovej krízy z júna 2008. Index cien potravín FAO, ktorý zahŕňa 55 základných potravín, sa počas šiestich po sebe idúcich mesiacov zvýšil na 214,7 bodu, čo je viac ako predchádzajúce historické maximum 213,5 bodu z júna 2008.

Ceny cukru a mäsa dosahujú nové historické rekordy a pokiaľ sa aspoň o 2 % nezvýši produkcia obilnín, ceny týchto komodít budú naďalej rásť. Túto iniciatívu by sme preto mali uvítať a ako som zdôraznil v otázke predloženej minulý týždeň Európskej komisii, vzhľadom na to, že kolísavosť cien ovplyvňuje všetkých hráčov na trhu, som presvedčený, že by sa v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou mali prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie produkcie, zlepšenie zásobovania trhov a zaistenie väčšej stability cien, ako aj zaručenie toho, že produkcia bude zodpovedať výrobným potrebám Európy. Poľnohospodárstvo by podľa môjho názoru malo byť považované za strategické odvetvie, najmä v časoch krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Keďže potravinová bezpečnosť je ľudským právom, inštitúcie Európskej únie jej musia venovať mimoriadnu pozornosť. Okrem toho, že odvetvie poľnohospodárstva musí poskytovať bezpečné dodávky potravín, je tiež nevyhnutné, aby tieto dodávky boli postačujúce. Z tohto dôvodu nesmieme zabúdať na odporúčania Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o naliehavej potrebe zvýšiť produkciu potravín aspoň o 70 %, aby sme zabezpečili potraviny pre svetovú populáciu, ktorá má do roku 2050 dosiahnuť 9 miliárd. Som rád, že toto uznesenie bolo prijaté, pretože uznáva úlohu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín ako orgánu zodpovedného za monitorovanie a podávanie správ o rizikách prítomných v potravinovom reťazci a nabáda členské štáty, aby zriadili orgány, ktoré s ním budú spolupracovať. Chcel by som tiež zdôrazniť, že sa v ňom uznávajú tradičné formy poľnohospodárstva, najmä organické a drobné poľnohospodárstvo, ktoré sa využívajú najmä v znevýhodnených regiónoch a ktoré predstavujú nielen hospodársky prínos, ale predovšetkým prínos pre životné prostredie, pretože sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity. Dúfam, že nová spoločná poľnohospodárska politika bude účinne reagovať na problémy, ktorým čelí toto odvetvie, ako sú zmena klímy, udržanie stálych spotrebiteľských cien a zaručenie príjmov pre poľnohospodárov.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Pani spravodajkyňa sa zaoberá naliehavými otázkami a poukazuje na závažné problémy, ktoré ohrozujú potravinovú bezpečnosť, ako sú kolísavosť cien v dôsledku finančných špekulácií, zaberanie pôdy v rozvojových krajinách alebo nedostatočné strategické zásoby. Prístup k týmto problémom, ako aj k všetkým ostatným problémom týkajúcim sa potravinovej bezpečnosti je však veľmi nedôsledný, niekedy protirečivý a v niektorých prípadoch úplne nesprávny. Nehovorí sa o dôsledkoch súčasných poľnohospodárskych politík – konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej následných reforiem –, ako ani o liberalizácii trhov a zrušení regulačných nástrojov a následnom krachu tisícov malých a stredných výrobcov, ktorí za svoje výrobky dostávajú ceny, ktoré často nepokrývajú ani výrobné náklady.

Stále viac sa diskutuje o tom, že „na nasýtenie Európy a tretích krajín budeme potrebovať všetky formy poľnohospodárstva“. To je skrytá podpora pre neudržateľné výrobné modely, ktoré vyrábajú intenzívne a na vývoz, ako aj pre geneticky modifikované plodiny. Správa tiež vyzýva na to, aby sa zjednodušil a urýchlil proces schvaľovania dovozu týchto geneticky modifikovaných plodín. Spravodajkyňa napokon „víta návrh nariadenia o [mimoburzových] derivátoch, ktorý predložila Komisia“, pričom osobitný spravodajca Organizácie Spojených národov pre právo na potravu odsudzuje tento návrh, pretože nedokáže zabrániť špekuláciám.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fidanza (PPE), písomne.(IT) Hlasoval som za správu pani Sârbovej. V tomto čase, keď pripravujeme reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013, dnešné hlasovanie ukazuje smer, ktorým sa Parlament mieni uberať. Ak chce EÚ zaistiť bezpečné dodávky cenovo dostupných potravín, musí si vytvoriť silnú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ktorá odradí špekulantov s potravinovými komoditami a pomôže mladým ľuďom vstúpiť do poľnohospodárskeho odvetvia. Považujem za dôležité zdôrazniť, že budúca SPP musí tiež zabezpečiť obyvateľom prístup k primeranej ponuke potravín, umožniť šírenie informácií o výžive a vytvoriť lepšie podmienky pre zavádzanie programov, ako sú školské mliečne a ovocné programy. Navyše dnešné hlasovanie poveruje Komisiu, aby preskúmala možnosti zavedenia „cieleného svetového systému zásob potravín“ s núdzovými zásobami na odstránenie hladu a ďalšími zásobami na použitie pri regulácii cien komodít. Osobitnú pozornosť tiež treba venovať otázke geneticky modifikovaných organizmov. Keďže ide o takú citlivú otázku, bude potrebné postupovať opatrne, aby sme sa vyhli ich nekritickému a neobmedzenému zavádzaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne.(IT) Dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a nezávislosti v Európe je absolútne nevyhnutné, a preto som hlasoval za. Vítam skutočnosť, že sa spomenula ambiciózna vízia spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Nesmieme zabúdať, že SPP je nevyhnutná na podporu poľnohospodárov, ktorí okrem výroby komodít a verejných statkov tiež udržiavajú našu pôdu a starajú sa o ňu. Ak sa chceme vyrovnať s novými potravinovými výzvami, ktorým máme v budúcnosti čeliť, musíme zaistiť, aby sme sa stali sebestačnými výrobcami a aby sme dovážali stále menej poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín, pretože sa v nich nedodržiavajú právne predpisy v oblasti životného prostredia a zdravia ani práva pracujúcich.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. (IT) Zlepšenie potravinovej bezpečnosti je jednou z výziev, ktoré sa budú musieť riešiť v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013.

Schopnosť zaručiť dostatočné zásoby potravín pre občanov EÚ musí odrážať predpokladaný prudký nárast celosvetového dopytu po potravinách do roku 2050. Vzhľadom na to je prioritou Európskej únie, aby naďalej zaručovala toto základné ľudské právo v rámci svojich hraníc aj mimo nich a snažila sa zvýšiť poľnohospodársku produktivitu a zároveň zaistila bezpečné dodávky cenovo dostupných potravín. Okrem toho je teraz nevyhnutné chrániť európske vidiecke prostredie.

Nemôžeme dovoliť, aby finančné špekulácie ďalej spôsobovali nekontrolovaný nárast cien a kolísavosť cien na svetových trhoch s potravinami. Na ochranu európskej produkcie musíme obnoviť rovnováhu v zmluvných vzťahoch medzi výrobcami a moderným distribučným systémom.

Nesmieme podceniť skutočnosť, že nerovnaká vyjednávacia sila, praktiky narúšajúce hospodársku súťaž a nedostatok transparentnosti sú často príčinou deformácií trhu, čo má vážne dôsledky pre konkurencieschopnosť celého potravinového dodávateľského reťazca.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. (FR) Áno, odvetvie poľnohospodárstva je strategickým odvetvím a potravinová bezpečnosť je nevyhnutná. Európe trvalo desiatky rokov, kým si to uvedomila. Názov správy je však zavádzajúci. Nikde sa v nej nehovorí o odsúdení ničivých dôsledkov globálneho voľného obchodu a trhovej logiky.

Naďalej budeme v zime jesť jahody, bez ohľadu na to, či pochádzajú z južnej pologule alebo zo skleníkov pohlcujúcich energiu a vodu. Naďalej budeme podporovať dovoz africkej fazule na úkor domácich plodín, ktorý konkuruje našim vlastným výrobcom.

Naďalej budeme vyzývať na reguláciu trhov s poľnohospodárskymi produktmi a z nich vyrobenými produktmi, hoci táto predstava je absurdná a my by sme mali podporovať kvalitné poľnohospodárstvo a krátky dodávateľský reťazec potravín a zároveň by sme mali stíhať zneužívanie sprostredkovateľov a veľkých maloobchodných predajcov.

Budeme sa bezmocne prizerať, ako cudzie krajiny, ktoré premrhali svoj potenciál, preberajú kontrolu nad ornou pôdou tých najzraniteľnejších krajín, a budeme sa stále viac znepokojovať, ale nebudeme konať v situácii, ktorá je potenciálne výbušná.

Dosiahli ste určitý pokrok, ale stále je tu ešte čo robiť. Ak sa odmietnete popasovať so systémom, ktorý nám tieto problémy spôsobil, povedie to k vášmu zlyhaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Potravinová bezpečnosť je kľúčovou otázkou, na ktorú musí Európska únia účinne zareagovať. Preto som hlasovala za správu svojej kolegyne zo Skupiny socialistov, ktorá podporuje silnú, zodpovednú spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá bude zameraná na mladých poľnohospodárov, ktorá navrhuje boj proti špekuláciám na poľnohospodárskych trhoch a kolísaniu cien, ktoré to spôsobuje, a ktorá potvrdzuje, že boj proti chudobe v rámci EÚ a na svete sa musí stať prioritou, pretože potravinová bezpečnosť a dostupnosť potravín sa považuje za základné ľudské právo. EÚ musí riešiť súčasné problémy týkajúce sa potravín a predvídať, aké problémy sa v tejto oblasti v budúcnosti vyskytnú. Preto je myšlienka vytvorenia cieleného globálneho systému zásob potravín podľa môjho názoru celkom relevantná, hoci jej realizácia nebude jednoduchá.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti správe pani Sârbovej napriek jej mnohým dobrým bodom. Potraviny sú otázkou zásadného významu, ktorej dôležitosť sa bude stále zvyšovať. Je nevyhnutné, aby EÚ zaujala koordinovaný postoj vo vzťahu k odvetviu poľnohospodárstva s cieľom čeliť výzvam, ktoré nás čakajú. Nemyslím si však, že geneticky modifikované organizmy môžu zohrávať legitímnu úlohu pri dosahovaní bezpečnosti dodávok potravín, a nemohol som podporiť správu, ktorá navrhuje dať zelenú genetickej modifikácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s touto správou, pretože potravinová bezpečnosť je ľudským právom a zaručuje aktívny a zdravý život. Veľké množstvo ľudí na svete trpí chronickým hladom alebo nedostatkom skutočnej dlhodobej potravinovej bezpečnosti. Napriek zdanlivo dostatočným zásobám si značná časť svetovej populácie nemôže dovoliť základné potraviny, ktoré potrebuje. Dostupnosť potravín preto ostáva naďalej kľúčovou otázkou, ktorú treba naliehavo riešiť. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky sociálne skupiny ľudí mali prístup k potrave. Potravinová bezpečnosť je cieľom, ktorý nemožno dosiahnuť bez toho, aby sme neriešili dve najdôležitejšie otázky súčasnosti: kolísavosť trhov a cien (na ktorú majú výrazný vplyv špekulácie na trhu s komoditami) a stenčovanie zásob potravín. Za žiadnych okolností nesmieme dovoliť špekulácie s cenami potravín. Musíme podporovať nielen konkurencieschopnosť, ale aj tradičné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo, organické poľnohospodárstvo a miestnu distribúciu a zabezpečiť tak rozmanitosť poľnohospodárstva v celej Európe. Navyše som presvedčený, že v súvislosti so starnúcim vidieckym obyvateľstvom je veľmi dôležité zaručiť mladým poľnohospodárom prístup k pôde a úverom. Naším cieľom je udržať rozumné ceny potravín a slušný príjem pre poľnohospodárov. Za žiadnych okolností však nepodporím používanie geneticky modifikovaných materiálov, ich dovoz pre spotrebiteľov a ďalšie aktivity, ako ani povoľovanie výrobných postupov uplatňovaných v tretích krajinách, pretože neexistujú žiadne údaje, ktoré by nás oprávňovali veriť, že nepoškodzujú zdravie ľudí alebo životné prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Kadenbach (S&D), písomne. (DE) Žiaľ, v dôsledku hlasovania konzervatívnych poslancov bola do tohto textu zahrnutá klauzula s návrhom na zrýchlený schvaľovací proces v rámci EÚ na dovoz nových odrôd geneticky modifikovaných krmív, pokiaľ sa preukáže ich bezpečnosť. Dopyt po potravinách sa však v žiadnom prípade nesmie zabezpečovať pomocou metód genetického inžinierstva. Naďalej kategoricky odmietam geneticky modifikované potraviny a chcela by som Európskej komisii pripomenúť zásadu prevencie: ak aj existujú vedecké štúdie, ktoré považujú geneticky modifikované potraviny za neškodné pre zdravie, je možné, že zatiaľ nemáme správne testovacie metódy, ktoré by to potvrdili. Napokon, musíme rešpektovať želania spotrebiteľov, ktorí takýto druh potravín odmietajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Poľnohospodárstvo je pre globálnu potravinovú bezpečnosť nesmierne dôležité, a preto musíme urobiť potrebné opatrenia. Hlavnými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky musia byť preto zabezpečenie príjmov poľnohospodárov a dostatočné dodávky kvalitných potravín. Kolísanie trhových cien v odvetví poľnohospodárstva predstavuje tiež prvok neistoty a musíme sa ním zaoberať. Podporujem túto správu, ktorá jasne dokazuje, že potravinová bezpečnosť je aj v Európskej únii hlavným záujmom a vyžaduje si koordináciu jednotlivých oblastí politiky. Len ak budú oblasti poľnohospodárskej politiky, rozvojovej politiky, obchodnej politiky, finančnej politiky a energetickej politiky a aj výskum pracovať spoločne, je možné dosiahnuť zlepšenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pani Sârbovej, pretože zabezpečenie nepretržitých, ale aj bezpečných zásob potravín je hlavnou úlohou, ktorú spoločnosť pripisuje poľnohospodárstvu. Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, čo znamená, že všetci ľudia by mali mať neustále fyzický, sociálny a hospodársky prístup k dostačujúcej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby mohli viesť aktívny život. V niektorých častiach sveta je toto právo často považované za samozrejmosť, zatiaľ čo v iných je sotva zaručené z rôznych príčin a na základe rôznych faktorov, ktorých kombinácia spôsobuje vážne ohrozenie zdravia spotrebiteľov. V súčasnom období, ktoré charakterizuje rozprava o spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2013, nám táto správa umožňuje navrhnúť určité usmernenia týkajúce sa etickej, sociálnej a hospodárskej úlohy, ktorú poľnohospodárstvo musí zohrávať, a to aj v krátkodobom horizonte, pričom môžeme identifikovať rizikové faktory, ktoré ho ohrozujú, a chopiť sa príležitosti a spraviť z neho baštu globálneho boja proti hladu.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) Hlasoval som za správu pani Sârbovej o uznaní poľnohospodárstva ako strategicky dôležitého odvetvia v kontexte potravinovej bezpečnosti. Historicky patrila potravinová bezpečnosť celé stáročia medzi najvyššie priority každej vlády. Finančné a hospodárske kritériá preto nemôžu byť rozhodujúcimi faktormi.

Výroba lacných, ale kvalitných potravín je veľmi dôležitá z hľadiska trhu a kúpnej sily ľudí, najmä tých s nízkym príjmom. Ešte dôležitejšia je však schopnosť vyrábať potraviny. Nemôžeme dovoliť, aby nastala situácia, že budeme dovážať potraviny len preto, že nám ich niekto dokáže v danom čase predať lacnejšie. Môžeme dovážať, ale musíme si zachovať schopnosť vyprodukovať také množstvo potravín, aké potrebujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) V súčasnej kritickej situácii, keď ceny potravín neustále stúpajú a stále viac sa hovorí o ďalšej potravinovej kríze, veľká časť populácie Európskej únie žije pod hranicou chudoby a my musíme nevyhnutne zabezpečiť, aby boli potraviny dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti. Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že Európske únia potrebuje silnú poľnohospodársku politiku, ktorá bude založená na inovácii a zameraná predovšetkým na dosiahnutie stability na trhoch a motiváciu a podporu poľnohospodárov. Zároveň majú európski spotrebitelia nárok na zdravé, vysoko kvalitné potraviny za rozumné ceny, čo sú hlavné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a kľúčové ciele Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ale zdržal som sa hlasovania pri troch častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 14, ktoré sa týkali geneticky modifikovaných organizmov. V zásade nie som proti geneticky modifikovaným potravinám, ale tento pokus o urýchlenie dovozu geneticky modifikovaného materiálu a používanie výrobných postupov z tretích krajín ma znervóznil. Vedecké dôkazy o tom, že geneticky modifikované organizmy sú bezpečné, musia byť presvedčivé a verejnosť musí mať plnú dôveru v to, že príslušné orgány podnikli všetky potrebné bezpečnostné opatrenia a vykonali prísne testy. V tomto sa nemôžeme ponáhľať.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa potvrdzuje, že potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom. V tomto kontexte sú dve hlavné otázky, ktoré by toto právo malo riešiť, identifikované ako kolísavosť cien na trhoch, na ktorú majú výrazný vplyv špekulácie, a pokles zásob potravín. Správa uvádza, že špekulácie sú zodpovedné za 50 % nedávnych nárastov cien, a preto podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch v záujme transparentnosti tak, aby slúžili záujmom hospodárstva a poľnohospodárskej výroby a aby sa zabránilo tomu, že špekulácie budú ohrozovať výkonné poľnohospodárske podniky. V situácii, keď cenu potravín vo veľkej miere ovplyvňujú špekulanti, ktorí nemajú absolútne žiadny záujem o poľnohospodárstvo, táto správa podporuje obmedzenie prístupu na poľnohospodárske trhy.

Zo štrukturálneho hľadiska sa však nárast vplyvu finančnej sféry na poľnohospodárske trhy nespochybňuje. Správa tiež navrhuje vytvorenie globálneho systému zásob potravín spravovaného Organizáciou Spojených národov. Okrem toho vyzýva Komisiu, aby urýchlila schválenie dovozu geneticky modifikovaných potravín, s čím zásadne nesúhlasím. Vzhľadom na to, ale s cieľom podporiť dobré zámery a návrhy, ktoré sú obsiahnuté v správe, som sa zdržala hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. (FR) Zmienka o tom, že potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, ktoré musí byť zaručené, výzva na zaplatenie poľnohospodárom za ich úsilie a navrhnutie systému zásob potravín spravovaného Organizáciou Spojených národov, to všetko sú ústupky našim tézam. Túto skutočnosť vítam. Zmenu postojov naznačuje aj akceptácia odlišnosti komoditných derivátov spomedzi finančných produktov a obmedzenie prístupu k poľnohospodárskym finančným trhom na subjekty spojené s poľnohospodárskou výrobou.

Presun a ukončenie produktivizmu, ktoré sú potrebné pre potravinovú sebestačnosť a zachovanie biodiverzity, sú však stále veľmi vzdialené. Nárast vplyvu finančnej sféry na poľnohospodárske trhy sa v zásade nespochybňuje. A čo je horšie, objavujú sa povolenia na geneticky modifikované odrody. S cieľom podporiť dobré záujmy som sa preto zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Koncepcia potravinovej bezpečnosti je veľmi jasná. Dosiahne sa vtedy, keď všetci ľudia za každých okolností budú mať fyzický, sociálny a hospodársky prístup k postačujúcej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá bude spĺňať ich výživové potreby a potravinové preferencie z hľadiska aktívneho a zdravého života. Niet teda pochýb o tom, že neustále zvyšovanie cien potravín v dôsledku zvýšených cien surovín je stále viac dôvodom na znepokojenie v EÚ. Na druhej strane odvetvie poľnohospodárstva musí uspokojiť potrebu potravín pre narastajúci počet ľudí napriek tomu, že sa musí vyrovnať so stenčujúcimi sa prírodnými zdrojmi a vysokými výrobnými nákladmi. Vzhľadom na budúce potreby niet pochýb o tom, že poľnohospodárstvo sa musí stať strategickým odvetvím alebo dokonca kľúčovým odvetvím pre hospodársky rozvoj EÚ a celého sveta.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Pokiaľ ide konkrétne o potravinovú bezpečnosť, problém spočíva v tom, že členské štáty EÚ stále väčšmi strácajú svoju sebestačnosť. Zatiaľ sa neukázalo, že je možné zastaviť znepokojujúci trend prechodu poľnohospodárov od vykonávania činnosti na plný úväzok k práci popri hlavnom zamestnaní a ďalších, ktorí úplne odchádzajú z odvetvia poľnohospodárstva. Ak hovoríme o potravinovej bezpečnosti, musíme navrhnúť plán, ako zastaviť tento znepokojujúci trend a tiež ako zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o regionálnych výrobkoch. V tejto súvislosti je najmä potrebné preskúmať dotácie EÚ s ohľadom na možnosť zníženia prepravy potravín krížom-krážom po Únii. Nie je to len v prospech životného prostredia, v súvislosti s ktorým je potrebné uplatňovať ciele Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií, ale zníži to aj úroveň škodlivého hluku, najmä pre ľudí, ktorí žijú alebo pracujú v blízkosti tranzitných ciest.

V neposlednom rade by sme mali uvažovať o tom, ako by sme mohli lepšie podporovať alternatívne pohonné systémy, pretože výroba biopalív začína ohrozovať konvenčné poľnohospodárstvo, pričom zapríčiňuje nedostatok potravín a zvyšovanie cien. Tieto aspekty v správe nie sú zahrnuté, a preto som sa rozhodol zdržať hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne.(IT) Spravodajkyňa zdôrazňuje význam poľnohospodárstva v súvislosti s novými potravinovými výzvami.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyhlásila, že produkcia potravín sa musí zvýšiť aspoň o 70 %, pretože svetová populácia podľa odhadov do roku 2050 presiahne 9 miliárd. Potravinová bezpečnosť si preto naďalej vyžaduje silnú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).

Hlavné ciele SPP sú: zvýšiť poľnohospodársku produktivitu, pomôcť poľnohospodárom dosiahnuť primeranú životnú úroveň, stabilizovať trhy a zaistiť bezpečnú dodávku cenovo dostupných potravín. Jej úspech však spôsobil neúmyselnú nadprodukciu a prebytok, ktorý narušil trh a vyvolal environmentálne obavy. Nová SPP by preto mala zlepšiť potravinovú bezpečnosť zvýšením produktivity, pričom by mala zároveň podporiť environmentálne udržateľnú produkciu potravín. Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby financovanie SPP odrážalo jej ambicióznu víziu a ciele politiky.

Na udržanie rozumných cien potravín a predovšetkým slušného príjmu pre poľnohospodárov a tiež na zaistenie potravinovej bezpečnosti by sa mala SPP zachovať na súčasnej úrovni. Zlepšenie a posilnenie kontrol potravinovej bezpečnosti v Únii a v tretích krajinách je nevyhnutné, a preto som hlasoval za uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne.(IT) Potravinová bezpečnosť je ľudským právom a jedným z cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky musí byť zaistenie jednoduchého prístupu k potravinám pre všetkých, pričom treba zohľadniť nárast populácie, zmenu klímy, vysoké náklady na energiu a prekážky v podobe obmedzených prírodných zdrojov.

Súhlasím s pani spravodajkyňou Sârbovou a podporujem ju v jej pláne zaistiť, aby nová SPP po roku 2013 dokázala reagovať na požiadavky a výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti. Je preto dôležité podporiť rozmanitosť poľnohospodárskej produkcie, čo zahŕňa veľké obchodné reťazce, tradičné poľnohospodárstvo a drobné poľnohospodárstvo, zabezpečiť prístup mladých poľnohospodárov k úverom a podporiť rozvoj programov na riadenie zásob potravín, aby sme zjednodušili svetový obchod a dosiahli zníženie celosvetových trhových cien.

Nesúhlasím však s vývojom geneticky modifikovaných organizmov a ich používaním ako krmív až dovtedy, kým sa nebudú považovať na bezpečné pre dobytok a európskych spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za túto správu. Ľutujem však, že počas hlasovania bolo odstránených niekoľko dôležitých ustanovení, ako napríklad ustanovenie o preskúmaní možnosti povolenia zavádzania výrobných metód používaných v tretích krajinách v súvislosti s geneticky modifikovanými organizmami. Niektoré štáty urobili v tejto oblasti obrovské kroky, zatiaľ čo Európska únia zaostala a nevyužíva všetky dostupné možnosti. Ľutujem tiež odstránenie bodu, v ktorom sa hovorilo o probléme obrovských oblastí neobrábanej poľnohospodárskej pôdy v niektorých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Správa obsahuje niekoľko veľmi dobrých iniciatív, ako sú stimuly pre tradičné a organické poľnohospodárstvo, podpora najmä drobných poľnohospodárov a ochrana domácich poľnohospodárov pred konkurenčným tlakom z tretích krajín so značne nižšími normami kvality. Na druhej strane spravodajkyňa presadzuje používanie geneticky modifikovaných organizmov. Preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Potravinová bezpečnosť je kľúčovou výzvou poľnohospodárstva nielen v Európskej únii, ale aj v celosvetovom meradle, najmä v rozvojových krajinách. Podľa organizácie FAO sa celosvetový dopyt po potravinách do roku 2050 zdvojnásobí a počet ľudí na svete stúpne z dnešných 7 miliárd na 9 miliárd. Svetová výroba potravín sa preto bude musieť úmerne tomu zvýšiť na pozadí tlaku na prírodné zdroje. Svetová výroba potravín sa bude musieť zvýšiť a zároveň sa bude musieť znížiť spotreba vody, energie, hnojív, pesticídov a využívanie pôdy. Informácie o tom, že celkovo na svete hladuje viac ako 1 miliarda ľudí, zatiaľ čo v Európskej únii je vyše 40 miliónov ľudí žijúcich v chudobe hladných, sú alarmujúce. Aj z tohto dôvodu som presvedčený, že by sa mal využívať vedecký pokrok, ak môže priniesť vhodné riešenia s cieľom zmierniť hlad na celom svete, najmä vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. EÚ musí naďalej zaisťovať potravinovú bezpečnosť pre svojich občanov a podieľať sa na dodávkach potravín do celého sveta, pričom musí užšie a súdržnejšie spolupracovať so zvyškom sveta, najmä s rozvojovými krajinami, aby im pomohla s dlhodobo udržateľným rozvojom odvetvia poľnohospodárstva. To bol jeden z dôvodov, prečo som hlasoval za prijatie správy o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v kontexte potravinovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v kontexte potravinovej bezpečnosti, pretože pre narastajúci počet spotrebiteľov, veľké množstvo ľudí trpiacich hladom, situáciu, v ktorej sa nachádzajú poľnohospodári, kolísanie cien potravín a špekulácie s kapitálovými fondmi je mimoriadne dôležité použiť určité opatrenia na reguláciu odvetvia poľnohospodárstva. Predovšetkým je potrebné vyvinúť prostredníctvom finančných stimulov maximálne úsilie na podporu tradičného, drobného alebo organického poľnohospodárstva s cieľom zaistiť trvalú potravinovú bezpečnosť. Vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú geneticky modifikované materiály pre verejné zdravie, nesúhlasím s návrhom umožniť dovoz geneticky nemodifikovaných výrobkov, v ktorých je prítomné malé množstvo geneticky modifikovaného materiálu.

Musíme podniknúť všetky potrebné kroky na zaistenie toho, aby nebol schválený dovoz nových odrôd geneticky modifikovaných krmív do EÚ a možnosť používať výrobné postupy uplatňované v tretích krajinách. Nemôžeme riešiť problémy týkajúce sa dostupnosti potravín tým, že porušíme požiadavky na bezpečnosť potravín a budeme vystavovať riziku zdravie ľudí. Vzhľadom na narastajúcu veľkosť starnúceho vidieckeho obyvateľstva a s cieľom pritiahnuť a podporiť mladých ľudí, aby začali pracovať v poľnohospodárstve, je potrebné mladým poľnohospodárom poskytnúť prednostné podmienky na získanie úveru.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom, ktoré sa dosiahne vtedy, keď všetci ľudia budú mať fyzický, sociálny a hospodársky prístup k dostačujúcej potrave. Napriek zdanlivo dostatočným zásobám si značná časť svetovej populácie nemôže dovoliť základné potraviny, ktoré potrebuje, a približne 900 miliónov ľudí na svete trpí hladom v dôsledku extrémnej chudoby. Dostupnosť potravín ostáva naďalej kľúčovou otázkou, ktorú treba riešiť. Potravinová bezpečnosť si naďalej vyžaduje silnú spoločnú poľnohospodársku politiku schopnú zvyšovať poľnohospodársku produktivitu, stabilizovať trhy a predovšetkým zaistiť bezpečnú dodávku cenovo dostupných potravín. Tento cieľ však nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sme riešili kolísanie trhov a cien. Keďže táto otázka je veľmi dôležitá, hlasoval som za správu pani Sârbovej, ktorá takisto schvaľuje rýchlejší postup v rámci EÚ pre dovoz nových geneticky modifikovaných odrôd krmív a zároveň skúma možnosť povoliť používanie výrobných postupov uplatňovaných v tretích krajinách. Svojím hlasovaním som tiež chcel podporiť prítomnosť malého množstva geneticky modifikovaných organizmov vo výrobkoch vstupujúcich na trh EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za správu pani Sârbovej, pretože poľnohospodárstvo je dôležitým a rastúcim odvetvím, ktoré by malo byť v politickom programe prioritou z dôvodu jeho strategickej úlohy v kontexte potravinovej bezpečnosti. Revízia spoločnej poľnohospodárskej politiky na rok 2013 by mala predložiť návrhy týkajúce sa tejto otázky. Nedávne kolísanie cien potravín a základných výrobkov vyvolalo v Európe a na celom svete veľké znepokojenie. Finančná kríza a stále závažnejšie poveternostné javy, ako napríklad dlhodobé sucho a požiare v Rusku a veľké záplavy v Pakistane, ku ktorým došlo v roku 2010, prispeli k obrovskej nestabilite. EÚ nesmie zostať závislá od protekcionistických rozhodnutí krajín ako Rusko a Ukrajina, ktorých svetový vývoz pšenice predstavuje asi 30 %, alebo Argentíny, veľkého svetového výrobcu mäsa. Som presvedčená, že EÚ je povinná nasýtiť európskych občanov a svetovú populáciu, ktorá sa podľa odhadov zvýši o 2 miliardy, a preto bude potrebné 70 % zvýšenie objemu potravín do roku 2050. Zvýšená produkcia by mala spĺňať kritériá týkajúce sa životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných podmienok. Distribúcia sa presunula do najmenej rozvinutých krajín, ale zdá sa, že tieto krajiny nie sú schopné tieto kritériá splniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne.(IT) Potravinová bezpečnosť je základným právom, ktorého uplatňovanie brzdia obmedzené prírodné zdroje, vysoké ceny energie a zmena klímy.

Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa bude musieť produkcia do roku 2050 zvýšiť o 70 %, keďže približne 900 miliónov ľudí na svete trpí hladom a len v Európe žije 16 % obyvateľov pod hranicou chudoby. Silná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je nevyhnutná a skutočne aj nasleduje túto líniu, ale potrebuje reformu, ktorá umožní jej udržateľnosť a zlepší potravinovú bezpečnosť. Tento cieľ je možné dosiahnuť len vtedy, keď sa vyrieši otázka kolísania cien (spôsobeného špekuláciami) a stenčujúcich sa zásob potravín.

V tomto kontexte správa podporuje potrebu revízie existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch a vytvorenie globálneho systému zásob potravín s cieľom uľahčiť svetový obchod, keď dôjde k nárastom cien a protekcionistickým zásahom. Nová SPP po roku 2013 musí byť na toto všetko pripravená, a preto hlasujem za túto správu, ktorá podporuje konkurencieschopnosť, tradičné poľnohospodárstvo, prístup k pôde a úverom pre mladých poľnohospodárov a lepšiu integráciu potravín a energetiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. (SV) Na planéte, ktorej počet obyvateľov čoskoro dosiahne 9 miliárd, je dodávka potravín v budúcnosti kľúčovou otázkou. Táto správa sa zameriava na túto obrovskú výzvu a kladie niekoľko dôležitých otázok, napríklad v súvislosti s problémom zaberania pôdy, a to, samozrejme, podporujeme. Zároveň však táto správa, nanešťastie, obsahuje požiadavky na niekoľko spoločných opatrení – ako sú európske programy výživy, mliečne a ovocné programy na školách, ako aj zvýšený rozpočet pre tieto programy –, ktoré považujeme za niečo, o čom by mali rozhodovať samotné členské štáty. Preto sme sa rozhodli zdržať sa konečného hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa musí zvýšiť produkcia potravín aspoň o 70 %, aby sa pokryli potreby neustále rastúcej svetovej populácie, ktorá do roku 2050 podľa odhadov presiahne 9 miliárd. Navyše asi 900 miliónov ľudí trpí chronickým hladom v dôsledku extrémnej chudoby, zatiaľ čo až 2 miliardám ľudí chýba skutočná dlhodobá potravinová bezpečnosť v dôsledku rôznych stupňov chudoby. Vzhľadom na to, že dopyt po potravinách neustále rastie a 16 % občanov EÚ žije pod hranicou chudoby, právo na potraviny a na prístup k potravinách sa stáva prioritou. Na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti preto stále potrebujeme silnú, trhovo orientovanú, oddelenú a environmentálne uvedomelú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ktorá bude obsahovať aj významný prvok vidieckeho rozvoja a bude riešiť ďalšie problémy, najmä zmenu klímy, hospodársku krízu a udržanie územnej rovnováhy v rámci EÚ. Potravinová bezpečnosť je cieľom, ktorý nemožno dosiahnuť bez toho, aby sme neriešili dve najdôležitejšie otázky súčasnosti: kolísavosť trhov a cien a stenčovanie zásob potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Základnú povahu tohto problému potravinovej bezpečnosti som zdôrazňoval pri niekoľkých príležitostiach. V súčasnej situácii by členské štáty nemali chápať poľnohospodárstvo ako jednoduchú otázku hospodárstva, ale skôr ako otázku strategickej obrany. Preto je nesmierne dôležité, ako zdôrazňuje pani spravodajkyňa, zabezpečiť, aby nová spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 adekvátne reagovala na náročné úlohy, ktorým dnes toto odvetvie čelí, najmä pokiaľ ide o stabilitu cien, a aby dokázala ochrániť záujmy poľnohospodárov a posilniť zásoby potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne.(IT) Blahoželám pani Sârbovej. Ak chce EÚ zaistiť bezpečné dodávky cenovo dostupných potravín, musí si vytvoriť silnú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ktorá odradí špekulantov s potravinovými komoditami a pomôže mladým ľuďom vstúpiť do poľnohospodárskeho odvetvia.

Budúca SPP musí skutočne urobiť oveľa viac pre mladých poľnohospodárov. Len 7 % poľnohospodárov v EÚ je vo veku do 35 rokov, pričom EÚ bude v nasledujúcich 10 rokoch potrebovať 4,5 milióna poľnohospodárov. Vyzývam preto na posilnenie existujúcich opatrení určených na pritiahnutie mladých ľudí do poľnohospodárstva, ako sú príspevky na začatie činnosti a dotované úrokové sadzby na pôžičky.

Navyše na zaistenie toho, aby existujúce finančné nástroje pomáhali poľnohospodárom prekonať krízu a nie špekulantom spôsobovať extrémne kolísanie cien, žiadam revíziu európskych právnych predpisov o finančných produktoch s cieľom umožniť väčšiu transparentnosť rokovaní. Takisto vyzývam Európsku komisiu, aby neodkladne podnikla rázne a trvalé kroky na zavedenie jasných obmedzení špekulácií a na riešenie nestability na komoditných trhoch s potravinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa bola prijatá bez podpory Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, ktorá hlasovala proti. Dôvodom negatívneho hlasovania bolo to, že odsek 14 bol ponechaný v texte. Tento odsek „vyzýva Komisiu, aby navrhla technické riešenie problému nízkeho zastúpenia geneticky modifikovaného materiálu v rámci dovozu geneticky nemodifikovaných plodín a aby v rámci EÚ navrhla rýchlejší proces schvaľovania dovozu nového geneticky modifikovaného potravinového variantu po dokázaní jeho bezpečnosti“.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom a dosiahne sa len vtedy, keď sú splnené výživové potreby a potravinové preferencie danej osoby z hľadiska aktívneho a zdravého života.

Najmä s výhľadom na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky plánovanej na rok 2013 musí podpora poskytovaná európskym poľnohospodárom vždy umožňovať, aby plne spĺňali normy v oblasti bezpečnosti potravín a životného prostredia. Napriek výkonnosti európskej výroby tu v súčasnosti žije stále približne 80 miliónov ľudí pod hranicou chudoby a mnohým z nich pomáhajú programy potravinovej pomoci. Silná spoločná poľnohospodárska politika zachová hospodársku úlohu poľnohospodárov ako výrobcov potravín, ale tiež zaručí živobytie a pracovné miesta pre viac ako 28 miliónov občanov zamestnaných vo vidieckych oblastiach Európy.

Ak vezmeme do úvahy aj hospodársku krízu, priame platby poľnohospodárom bude treba zachovať aj po roku 2013, ak chceme stabilizovať ich príjmy a pomôcť im prekonať kolísanie trhu. Napokon budú prijaté osobitné iniciatívy na podporu vstupu mladých ľudí do odvetvia poľnohospodárstva, ako je napríklad poskytovanie zjednodušeného prístupu k pôžičkám a podpora odbornej prípravy a špecifického technického vzdelávania, pričom sa budú po celej Európe šíriť „osvedčené postupy v oblasti poľnohospodárstva“.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne.(IT) Ponechám bokom pochybné zmienky o údajoch o raste svetovej populácie, ktoré neodrážajú zníženie pôrodnosti v poslednom čase v rôznych neeurópskych krajinách. Potravinová bezpečnosť je jednoznačne spojená s dobrým využívaním poľnohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá je zameraná na zvýšenie vysoko kvalitného a ekologického poľnohospodárstva a na pomoc poľnohospodárom pri dosahovaní slušnej životnej úrovne, je teda jednoznačne žiaduca. Ak do toho zahrnieme aj energetickú politiku, ktorá je do odvetvia poľnohospodárstva zahrnutá prostredníctvom používania biopalív, mali by sme tento argument ďalej preskúmať, pretože výroba biopalív konkuruje výrobe potravín. Záver správy je takisto rozumný: nemôžeme uvažovať o znížení rozpočtu SPP.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Celkove je táto správa dosť užitočným príspevkom do rozpravy o úlohe poľnohospodárstva v dodávkach potravín. Parlament správne identifikoval problémy, s ktorými poľnohospodári musia bojovať v čase extrémnej kolísavosti trhu a cien, a upozornil na ťažkosti, ktorými poľnohospodári v tomto ohľade v súčasnosti prechádzajú. Komisia musí prísť s prísnymi a trvalými opatreniami na riešenie kolísavosti na poľnohospodárskych trhoch. To je nevyhnutné na udržanie výroby v EÚ. Obrovské nárasty cien poľnohospodárskych komodít na finančných trhoch boli vo veľkej miere zapríčinené špekuláciami. Špekulatívne správanie sa podpísalo pod takmer 50 % nedávnych nárastov cien.

Je dobré, že Európsky parlament podporil závery osobitného spravodajcu OSN pre právo na potravu, pokiaľ ide o katastrofálnu úlohu veľkých inštitucionálnych investorov, ako sú hedžové fondy, penzijné fondy a investičné banky, pretože prostredníctvom svojich aktivít na trhoch s derivátmi ovplyvňujú cenové indexy surovín. Parlament predložil všeobecne rozumnú analýzu tejto situácie, ale potom úplne minul cieľ, pretože v správe nesformuloval relevantné postrehy o úlohe geneticky modifikovaných organizmov v poľnohospodárstve. Táto diskusia prebieha inde a sem nepatrí, a preto som nakoniec hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Csanád Szegedi (NI), písomne. (HU) Nemôžem podporiť iniciatívu, ktorá zjednodušuje alebo urýchľuje dovoz akýchkoľvek geneticky modifikovaných rastlín. Vynikajúce vlastnosti poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii umožňujú mnohým krajinám vrátane Maďarska, Poľska, Talianska a Francúzska produkovať krmivá vysokej kvality. Nepotrebujeme geneticky modifikované varianty krmív. Takisto nepodporujem dovoz geneticky modifikovaných výrobkov do Európskej únie z dôvodu ich dlhodobého škodlivého účinku na zdravie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Termín potravinová bezpečnosť zdôrazňuje potrebu urobiť konkrétne opatrenia na zvýšenie svetových zásob potravín. Je to ľudské právo, ktoré zahŕňa fyzický a hospodársky prístup k zdravým, dostatočným a výživným potravinám. Považujem prijatie tejto správy zdôrazňujúcej odvetvie poľnohospodárstva za nesmierne dôležité. Predpokladaný nárast populácie a pretrvávajúca chudoba znamenajú, že na uspokojenie potrieb populácie je potrebné zvýšiť produkciu potravín najmenej o 70 %. Klimatické javy, špekulácie a kolísanie cien mali negatívny vplyv na kapacitu poľnohospodárov.

Po roku 2013 potrebujeme spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá dokáže zaručiť právo na potravinovú bezpečnosť tým, že bude výrazne podporovať konkurencieschopnosť a inovácie a tiež zvyšovanie počtu mladých poľnohospodárov, ktorí dokážu reagovať na nové globálne výzvy. Poľnohospodárska politika musí byť prispôsobená a podporovať tradičné a miestne poľnohospodárstvo, v neposlednom rade organické potraviny a tie z miestnych zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. (FR) Európsky parlament prijal správu o uznaní poľnohospodárstva, v hlasovaní o ktorej som sa musela zdržať. Táto správa zahŕňa veľa otázok, ktoré sú pre poľnohospodárov nesmierne dôležité, ako je pomoc pre malovýrobu, mladých poľnohospodárov a boj proti cenovým špekuláciám. Táto správa tiež zdôrazňuje potrebu značného financovania budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Hoci je správa celkovo pozitívna, zahŕňa neprijateľné opatrenie: aby Komisia urýchlila autorizačný postup pre geneticky modifikované organizmy.

Toto opatrenie neberie do úvahy riadne ohodnotenie produktov predtým, ako sa umiestnia na trh, a vôbec nespomína riziká predaja geneticky modifikovaných organizmov, ktoré boli mnohokrát odsúdené.

Toto opatrenie neberie vôbec do úvahy potravinovú bezpečnosť a zásady prevencie. Je to nebezpečné opatrenie a je škandalózne, že bolo zahrnuté do správy, ktorej cieľom je zohľadniť strategický význam poľnohospodárstva.

Otázka geneticky modifikovaných organizmov by mala byť predmetom samostatnej rozpravy, ktorú európske orgány odmietajú uskutočniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje potrebu dať v európskej politike prioritu poľnohospodárstvu. Európski občania majú stále viac požiadaviek v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, ktorá musí byť zaručená v celej výrobnej, spracovateľskej a distribučnej sieti. Problémov, ktoré sa musia riešiť s cieľom zaistiť udržateľné, bezpečné a spravodlivé poľnohospodárstvo, je veľa: prispôsobenie sa zmene klímy, kontrola vplyvu globalizácie, zachovanie biodiverzity, udržanie životnej úrovne poľnohospodárov a zaručenie potravinovej sebestačnosti na svetovom trhu, ktorý podlieha silnému tlaku. Poľnohospodárstvo je neodlučiteľnou súčasťou nášho dedičstva a vždy formovalo našu identitu, spôsob života a terén krajín. Vítam úsilie EÚ vo vzťahu k poľnohospodárstvu, ale stále je potrebné vykonať dôležitú prácu v súvislosti s reformou SPP. Preto vyzývam EÚ, aby nasmerovala svoje úsilie na malých poľnohospodárov, ktorí tvoria najväčšiu, ale predovšetkým najzraniteľnejšiu skupinu. Uznanie toho, že poľnohospodárstvo je strategickým odvetvím, by malo byť príležitosťou na posilnenie jeho sociálneho rozmeru, ktorému sa doteraz nedostávalo veľa pozornosti. Aj poľnohospodári potrebujú istotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne.(PL) Som si celkom istý, že uznanie poľnohospodárstva ako strategického odvetvia umožní vytvoriť lepšie podmienky na zavádzanie programov pomoci a informačných programov. Niet pochýb o tom, že programy potravinovej pomoci by sa mali realizovať pre najchudobnejších členov spoločnosti. Často zabúdame na to, že takmer 80 miliónov ľudí v Európskej únii žije pod hranicou chudoby.

Okrem programov pomoci by sme mali vytvoriť aj programy na podporu zdravej výživy, predovšetkým pre deti a študentov stredných škôl. Dôsledky zanedbávania týchto záležitostí môžeme veľmi jasne vidieť v USA, kde sa počet obéznych tínedžerov za posledné roky strojnásobil. Je veľmi dôležité, aby sa programy na podporu konzumácie ovocia a mlieka zavádzali vo vzdelávacích inštitúciách, pretože správne stravovacie návyky budú mať pozitívny vplyv na zdravie mladých Európanov, čím sa v budúcnosti znížia výdavky na zdravotníctvo a sociálnu oblasť. Do realizácie programov tohto druhu by sa malo zapájať čo najviac miestnych výrobcov a distribútorov potravín, keďže sa tým posilní pozícia malých a stredných poľnohospodárskych podnikov.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia