Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 18. januára 2011 - Štrasburg

18. Porušovanie slobody prejavu a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie v Litve (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie o porušovaní slobody prejavu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve, ktorú Komisii predložili Renate Weberová, Sophia in ’t Veldová, Leonidas Donskis, Cecilia Wikströmová, Alexander Alvaro, Sonia Alfanová, Gianni Vattimo, Sarah Ludfordová a Ramon Tremosa i Balcells v mene skupiny ALDE (O-0190/2010 – B7-0669/2010),

– otázke na ústne zodpovedanie o porušovaní slobody prejavu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve, ktorú Komisii predložila Ulrike Lunaceková v mene skupiny Verts/ALE (O-0204/2010 – B7-0803/2010),

– otázke na ústne zodpovedanie o porušovaní slobody prejavu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve, ktorú Komisii predložil Cornelis de Jong v mene skupiny GUE/NGL (O-0207/2010 – B7-0804/2010), a

– otázke na ústne zodpovedanie o porušovaní slobody prejavu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve, ktorú Komisii predložili Michael Cashman, Monika Flašíková Beňová a Claude Moraes v mene skupiny S&D (O-0216/2010 – B7-0005/2011).

  Sophia in 't Veld, autorka. – Dnes diskutujeme, a nie po prvýkrát, o právnych predpisoch, ktoré možno schváli litovský parlament a ktoré môžu mať potenciálne veľmi negatívny účinok na postavenie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT) v Litve. Myslím, že je nešťastné, že znovu o tejto otázke diskutujeme, keďže Parlament už k nej prijal uznesenie.

Myslím, že uznesenie, ktoré sme navrhli na zajtrajšie hlasovanie, je veľmi jasné. Chceli by sme vyzvať našich litovských kolegov, aby si túto záležitosť ešte premysleli a ubezpečili sa, že žiadne právne predpisy, ktoré prijímajú, nebudú diskriminovať lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

Nemám veľmi čo povedať o tomto uznesení, ale myslím si, že je čoraz jasnejšie, že Európska únia potrebuje mať silnejšie nástroje na presadzovanie základných práv. Nedávno sme diskutovali o kontroverznom mediálnom zákone v Maďarsku a teraz riešime veľmi podobné otázky.

V európskych zmluvách sme stanovili zásady, ktoré sú spoločnými hodnotami 500 miliónov občanov, ale keď sa majú uplatniť v praxi, narážame na problémy. Preto by som, pani komisárka, chcela počuť vaše názory na európsky plán uplatňovania práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov. Európska únia v minulosti urobila veľa pre rodovú rovnosť a v skutočnosti máme pravidelné plány uplatňovania rodovej rovnosti. Máme všetky možné stratégie na boj proti rasizmu a xenofóbii, na boj proti sociálnemu vylúčeniu a na posilnenie základných práv, ale nie pre lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov. Myslím, že je veľmi naliehavé a veľmi potrebné, aby sme mali takúto stratégiu: stratégiu na boj proti predsudkom, nevedomosti, diskriminácii a nenávisti a na posilnenie práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

Príkladov tohto problému je mnoho. Dnes diskutujeme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli predložené litovskému parlamentu, ale to by nemalo odvrátiť našu pozornosť od skutočnosti, že homofóbia existuje vo všetkých členských štátoch.

Chcela by som upriamiť vašu pozornosť, pani komisárka, na ďalšiu skutočnosť a vypočuť si na ňu vaše názory. Týka sa to európskej azylovej politiky a je pravda, že osoby, ktoré žiadajú o azyl, pretože sú prenasledované na základe svojej sexuálnej orientácie, v členskom štáte, ktorý nebudem menovať, musia podstúpiť niečo, čo poznáme ako falometrický test. To je mimoriadne ponižujúce. V Európskej únii to nemá miesto. Chcela by som počuť, čo Komisia zamýšľa urobiť v tejto veci.

  Ulrike Lunacek , autorka. – Moja kolegyňa pani in ’t Veldová už vysvetlila, o čom je toto uznesenie, a zmienila sa o ňom, a veľmi súhlasím s otázkou, ktorú vám položila, pani komisárka: čo keby sme mali plán uplatňovania práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v tejto spoločnej Európskej únii?

Chcela by som sa však na vec pozrieť z iného uhla, aby som, dúfajme, presvedčila tých v tomto Parlamente, ktorí sa ešte nerozhodli, že budú hlasovať v prospech tohto uznesenia. A viete čo? Vlani v lete štyria poslanci Európskeho parlamentu, pani in ’t Veldová, ja, pán Cashman a pán Fjellner, ktorí sú predstaviteľmi štyroch skupín, väčšiny v tomto Parlamente, boli v litovskom Vilniuse spolu s prvým pobaltským pochodom Gay Pride, ktorý sa konal vo Vilniuse a ktorý posilňoval postavenie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v tomto meste a podporoval ich. Boli sme pod európskou vlajkou, ktorá všetkým dávala na známosť, že nás, lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, táto vlajka chráni a platí to aj pre Litvu.

Čo by sa nám a Litovčanom, ktorí by na budúci rok možno išli pochodovať za rovnosť našich práv vo Vilniuse, stalo teraz, ak by tento zákon schválil litovský parlament? Každý z nás by mohol dostať pokutu do výšky EUR 2 900 za verejnú propagáciu sexuálnej orientácie, v tomto prípade homosexuality, keďže predpokladám, že pre heterosexualitu to neplatí. Toto by si skutočne želal tento Parlament? Želal by si to litovský parlament, parlament krajiny, ktorá pred dvadsiatimi rokmi bojovala za vlastnú slobodu a medzi tými, čo za túto slobodu bojovali, boli aj homosexuáli a lesbičky?

Takže som veľmi rada, že litovská prezidentka a bývalá komisárka pani Grybauskaitėová a litovská vláda už povedali, že tento návrh zákona odporuje záväzkom Litvy podľa jej vlastnej ústavy. Dúfam, že bude jasné, že rôzne druhy sexuality, sexuálnej orientácie a spôsobov života boli a sú súčasťou všetkých kultúr a všetkých spoločností, a je to tak aj v Litve, a že zatajovanie takýchto skutočností pred verejnosťou, pred mladými ľuďmi je jednoducho základom pre podnecovanie nenávisti, nenávistných slovných prejavov a trestných činov z nenávisti. Myslím si, že niečo také by nechcel nikto v tomto Parlamente ani v litovskom parlamente.

Preto dúfam, že budeme mať podporu tohto Parlamentu a pani komisárky pre toto uznesenie. Nepotrebujeme vašu podporu, ale dúfam, že ju máme.

  Cornelis de Jong, autor. – (NL) Chcel by som sa postaviť za to, čo už povedali rečníčky predo mnou, ale chcel by som tiež zdôrazniť ďalší aspekt tejto otázky: dokončenie navrhovaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu môže mať vážne dôsledky nielen pre komunitu lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v Litve, ale aj pre iné osoby. Toto je ďalší príklad zákona, ktorý je možné použiť na odmietnutie uznania partnerstiev a sobášov párov rovnakého pohlavia z iných členských štátov. Už sme o tom v tomto Parlamente mali rozpravu vlani v septembri, a pretože niektoré otázky vtedy zostali nezodpovedané, spolu s ďalšími poslancami Európskeho parlamentu sme poslali list, v ktorom sme žiadali objasnenie. Vaša pani komisárka nám poslala odpoveď, v ktorej okrem iného napísala, že právo na pobyt takýchto dvojíc je uznané európskymi právnymi predpismi. Mám na vás takúto otázku: budete vyzývať Litvu aj na riešenie prípadov, keď jeden z partnerov nie je občanom jedného z členských štátov? Uvítal by som veľmi jasnú odpoveď na túto otázku.

V pracovnom programe Komisie som si prečítal, že Komisia bude v roku 2013 predkladať legislatívny návrh na vzájomné uznávanie účinkov niektorých aktov osobného stavu. Moja otázka znie: zahŕňa tento návrh aj vzájomné uznávanie sobášov a partnerstiev? Ak áno, je to v podstate dobrá správa, ale prečo až v roku 2013?

Komisia oznámila, že prijme nevyhnutné opatrenia, keď jej úradníci dokončia analýzu litovských právnych predpisov, a moja otázka znie: bola už analýza vykonaná a vzali vaši úradníci ako súčasť tejto analýzy do úvahy, aké to môže mať dôsledky na uznávanie partnerstiev a sobášov párov rovnakého pohlavia z iných členských štátov?

Aké opatrenia v takom prípade Komisia prijme proti Litve a čo spraví napríklad vo vzťahu k Rumunsku, ktorého právne predpisy špecificky vylučujú uznávanie?

Na záver, pani komisárka, počas septembrovej rozpravy ste sľúbili, že budete urýchlene reagovať na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva o homofóbii. Vo svojom liste ste sa však jednoducho odvolali na výročnú správu Komisie. Nemyslíte si, že vo svetle vývoja situácie v Litve by sa tejto záležitosti malo venovať oveľa viac pozornosti? Mohli by ste tiež sľúbiť, že čím skôr vydáte samostatnú správu o homofóbii v Európskej únii?

  Monika Flašíková Beňová, autorka. − (SK) Musím úprimne povedať, že nerozumieme tomu, čo sa deje v Litve, alebo možno ešte lepšie, že sme z toho rozčarovaní a rozhorčení.

Keď sa už zdá, že sme v Európskej únii dosiahli pokrok aspoň v tom, že vieme, čo sú to základné ľudské práva, príde z jedného z členských štátov signál, že to vlastne vôbec nie je pravda.

Úvahy o tom, že treba zákonom zakázať napríklad propagáciu iných než heterosexuálnych vzťahov, nám prídu neuveriteľne spiatočnícke a totálne ignorujúce to, čo sme za posledné roky v oblasti ľudských práv tu spoločne v Európskom parlamente aj v spolupráci s vami, s Komisiou, dosiahli.

Ochrana duševného zdravia detí je iba nedôstojnou zámienkou agendy zakomplexovaných politikov. Deti musíme a chceme chrániť. Chceme ich chrániť najmä proti násiliu, proti chudobe, chceme im zabezpečiť podmienky pre vzdelanie, bezpečnosť a osobný rozvoj. Všetci však alebo väčšina z nás z vlastných skúseností vie, že deťom nevadia prejavy náklonnosti a lásky a ani propagácia iných ako heterosexuálnych vzťahov.

Preto som presvedčená, že dnes už nie je namieste, aby sme s podporovateľmi takýchto názorov diskutovali, pani komisárka, a snažili sa im stále niečo vysvetľovať. Snažili sa im vysvetľovať, v čom sú ich postoje žalostne mylné.

Podľa môjho názoru treba razantným spôsobom zakročiť. Treba jednoznačne povedať, že homofóbne legislatívne snahy sú v jednoznačnom rozpore so základnými princípmi Európskej únie, sú úplne jasne v rozpore so zmluvami, s Chartou základných ľudských práv a s Európskym dohovorom o ľudských právach. Nerešpektujú slobodu prejavu a informácií a slobodu zhromažďovania, ako aj zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

Chcela by som sa tiež opýtať, pani komisárka, či v prípade schválenia takého zákona začne Komisia voči Litve konanie o porušení?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Na úvod by som chcela zdôrazniť, že Komisia jednoznačne odmieta homofóbiu, pretože je to nehorázne porušenie ľudskej dôstojnosti.

Aj preto som 22. novembra 2010 navštívila Litvu a diskutovala som s prezidentkou Daliou Grybauskaitėovou a ministrom spravodlivosti o návrhu novelizácie správneho poriadku, kde sa stanovuje nový priestupok, ktorý sa trestá pokutou za „propagáciu alebo financovanie propagácie homosexuálnych vzťahov na verejných priestranstvách“, ako aj o súvisiacom návrhu novelizácie trestného zákonníka.

Podľa najnovších informácií, ktoré mám k dispozícii, bolo schvaľovanie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k správnemu poriadku v litovskom parlamente odložené a očakáva sa na jar budúceho roka. To znamená, že sa o tom stále diskutuje.

Komisia skúma návrhy na novelizáciu litovského správneho poriadku a trestného zákonníka, ako aj ďalších litovských právnych predpisov z hľadiska súladu s relevantnými právnymi predpismi EÚ.

Komisia v roku 2009 vyjadrila vážne obavy smerom k litovským orgánom, čo sa týka súladu litovského zákona o ochrane neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií s právnymi predpismi Únie a základnými právami. Po intervencii Komisie bol tento zákon v decembri 2009 novelizovaný.

Podľa zákona sa za škodlivé pre neplnoleté osoby považujú informácie, ktoré „vyjadrujú pohŕdanie rodinnými hodnotami, podporujú koncept uzavretia iného manželského zväzku a vytvorenia inej rodiny, než ako je stanovené v Ústave Litovskej republiky a občianskom zákonníku Litovskej republiky“. Praktické uplatňovanie tohto zákona môže vyvolávať otázky, čo sa týka súladu so smernicami o elektronickom obchode a o audiovizuálnych mediálnych službách a so zásadou nediskriminácie. Komisia bude aj naďalej prešetrovať túto otázku.

Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, 18. októbra 2010 nadobudol platnosť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o poskytovaní informácií. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh stanovuje, že „reklama a audiovizuálna komerčná komunikácia (...) nesmú obsahovať prejavovanie alebo propagáciu sexuálnej orientácie“. Ak by tieto ustanovenia mali zostať v zákone, videli by sme tie isté problémy, čo sa týka súladu so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a čo sa týka možného porušenia článku 21 Charty základných práv EÚ.

Komisia v máji 2010 napísala litovskej vláde a vyjadrila obavy v súvislosti so zrušením pobaltského pochodu Gay Pride na poslednú chvíľu. To si budete pamätať. V liste sme pripomenuli, že sloboda pokojného zhromažďovania, ako je stanovené v Európskom dohovore o ľudských právach a v článku 12 Charty, je jednou zo zásad, na ktorých je založená Únia. Na tomto základe sa 8. mája 2010 konal pobaltský pochod Gay Pride. K tejto udalosti sa vyjadrila predchádzajúca rečníčka.

Čo sa týka otázky možnej európskej stratégie boja proti homofóbii, prioritou Komisie je zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ boli plne v súlade s Chartou základných práv EÚ vrátane článku 21, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Spôsob, ako to bude dosiahnuté, bol veľmi jasné vysvetlený v oznámení Komisie o stratégii účinného uplatňovania Charty základných práv, ktorá bola prijatá 19. októbra 2010. Vrátime sa k tejto otázke vo výročnej správe o uplatňovaní Charty, ktorá tiež obsahuje pokrok v uplatňovaní článku 21. To sa stane na jar tohto roku.

Podľa tejto logiky je falometrický test ako postup v rámci azylovej politiky, samozrejme, predmetom právnych predpisov EÚ a vzťahuje sa priamo na článok 21 Charty, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. To, samozrejme, znamená, že ak sa pri právnych predpisoch EÚ alebo pri ich uplatňovaní na vnútroštátnej úrovni vyskytne diskriminácia, Únia má právomoc zasiahnuť. Je celkom jasné, že Únia v tomto prípade môže zasiahnuť.

Na záver by som chcela zopakovať pevný záväzok Komisie bojovať proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v plnej miere právomocí, ktoré jej boli udelené v zmluvách.

Čo sa týka uznávania osobného stavu, nemáme zámer navrhovať právne predpisy, ktoré by zasahovali do vecného rodinného práva členských štátov alebo menili vnútroštátne definície sobáša. Toto je subsidiarita. Naša zelená kniha o uznávaní osobného stavu je určená na cezhraničné situácie, ako je uznávanie rodných listov, a netýka sa uznávania sobášov osôb rovnakého pohlavia. Nesmieme veci zmiešavať dokopy. Je na členských štátoch, aby určili, čo je sobáš. Je na Európskej únii, aby umožnila voľný pohyb a nediskrimináciu. Sú to dve úplne odlišné veci. Také je stanovisko v európskych právnych predpisoch a to v praxi uplatňujeme.

  Simon Busuttil, v mene poslaneckého klubu PPE. – Poslanecký klub PPE sa zaviazal presadzovať hodnoty a zásady, na ktorých je založená Únia, predovšetkým dodržiavanie ľudských práv. Európa by mala bojovať proti všetkým formám diskriminácie, a to vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Na druhej strane, musíme rešpektovať právo každej demokracie, pokiaľ dodržiava ľudské práva a zásadu nediskriminácie, diskutovať o právnych predpisoch, meniť a prijímať ich bez toho, aby sme zasahovali do rozpráv národných parlamentov, bez toho, aby sme porušovali zásadu subsidiarity, a bez toho, aby sme predčasne konali proti členskému štátu alebo ho predčasne odsudzovali.

Myšlienka odsudzovania členského štátu sa nám nepáči hlavne preto, že v tomto konkrétnom prípade sa o návrhoch na zmeny v pléne litovského parlamentu ani nehlasovalo a stále ich posudzujú litovské orgány. Okrem toho tieto návrhy na zmeny už považujú za nesúladné s európskymi právnymi predpismi aj samotné litovské orgány, ktoré vyhlásili, že prijmú opatrenia na nápravu situácie a na dodržiavanie zásady nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Takže tieto návrhy na právne predpisy sa možno nedostanú ani do litovskej zbierky zákonov, a preto nie je nutné odsudzovať tento členský štát.

Na záver chcem uviesť, že napriek tomu verím, že zajtra bude poslanecký klub PPE schopný podporiť spoločné uznesenie, pokiaľ toto uznesenie neodsúdi žiaden konkrétny členský štát a pokiaľ bude zmenené tak, aby bolo vyváženejšie.

  Sarah Ludford, v mene skupiny ALDE. – Veľmi dúfam, že Litva sa poučí zo skúsenosti Spojeného kráľovstva, ktoré si zažilo vlastné utrpenie prostredníctvom zákona, ktorý zakazoval propagáciu homosexuality na školách. Vtedajší líder konzervatívcov a dnes premiér David Cameron pred 18 mesiacmi povedal, že jeho strana urobila chybu, keď podporila tento zákon z roku 1988, ktorý bol neskôr zrušený. V skutočnosti David Cameron predpovedal, že prvým otvorene homosexuálnym premiérom v Spojenom kráľovstve bude toryovec. Uvidíme, ale takto to predpovedal.

Takže môžete vidieť obrovskú zmenu postojov v priebehu dvoch desaťročí. Tento vývoj postojov, o ktorom oveľa viac vie môj kolega pán Charles Tannock, a tento krok stredovej pravice sa odrážajú v dosť skromnom a miernom uznesení poslaneckého klubu PPE a vlastne v úvodných poznámkach Simona Busuttila. Dúfam, že poslanecký klub PPE by mohol byť schopný pridať sa k hlavnému uzneseniu, ak bude väčšina jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov počas zajtrajšieho hlasovania prijatá.

Situácia v Spojenom kráľovstve sa zmenila do takej miery, že majitelia jedného malého penziónu boli dnes donútení vyplatiť odškodné homosexuálnej dvojici, ktorú protiprávne odmietli ubytovať. Ako poznamenal sudca, majitelia mohli slobodne zastávať osobné názory na homosexualitu alebo o nich diskutovať, ale nesmeli na ich základe diskriminovať. Navrhovanými litovskými právnymi predpismi by boli ovplyvnené rozhovory, diskusia, rozprava a sloboda zhromažďovania.

Zákaz podpory alebo propagácie homosexuality by pravdepodobne mal hrozný účinok na slobodu prejavu a diskusií, ako zdôraznila Agentúra pre základné práva. Pridávam sa k výzve Sophie in ’t Veldovej na plán boja proti homofóbii a diskriminácii a vyzývam všetkých v tomto Parlamente naprieč politickým spektrom, aby sa spojili v podpore celej palety ľudských práv.

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Toto nie je prvýkrát, čo Litva porušila základné hodnoty EÚ a Zmluvu o EÚ. Litovský parlament je, zdá sa, čoraz nehanebnejší v spôsobe, akým obmedzuje práva homosexuálov.

Musíme konať, aby sme to zastavili. S hodnotami a právnymi predpismi EÚ nemožno zachádzať ako s menu v reštaurácii – vezmeme si toto jedlo, ale nie tamto. Ktokoľvek sa chce stať a zostať členom EÚ, musí dodržiavať všetky naše právne predpisy. To sa týka Litvy, ale aj Francúzska a Holandska. Predstavme si, napríklad, že Holandsko sa niekedy v budúcnosti začne zahrávať s právami migrantov. Musíme konať. Ak to neurobíme, znamená to, že nikto v Únii sa nebude môcť cítiť skutočne dobre chránený.

Som rada, že pani komisárka okamžite začala právnu analýzu, a dúfam, že sa v nej bude veľmi skoro pokračovať. Pretože celkom isto nemôžeme pripustiť situáciu, v ktorej sa najprv ľudia stanú obeťami týchto zákonov a potom musia ísť do susedných členských štátov, aby žiadali svoje práva ako občania EÚ prostredníctvom Európskeho súdu pre ľudské práva.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – EÚ je založená na zásade, že všetci jej občania majú rovnaké práva a slobody. Každá krajina, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ, sa musí zaviazať dodržiavať túto zásadu a musí byť signatárom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu.

Keď Litva pred siedmimi rokmi vstúpila do EÚ, zaviazala sa presadzovať spoločné hodnoty tolerancie a rovnosti. Odvtedy Charta základných práv EÚ – a myslím, že jej články 12 a 21 – nadobudli platnosť, čím posilnili právne záruky oslobodenia občanov od diskriminácie na základe sexuálnej orientácie na inštitucionálnej úrovni EÚ.

Ako hovorca našej strany a skupiny, ktorá sa zaoberá otázkami ľudských práv mimo Únie, môžem rozhodne povedať, že skupina ECR podporuje a schvaľuje zásady rovnosti, tolerancie a rozmanitosti vo všetkých oblastiach.

Napriek tomu mnohí Európania zastávajú, čo sa týka homosexuality tradičné názory, ktoré sú často založené na náboženskom presvedčení. Tak ako sa snažíme presadzovať zákon na ochranu práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, mali by sme sa snažiť zabezpečiť tiež to, aby tí, ktorí chcú vyjadriť odlišné, nepoburujúce názory v medziach zákona týkajúceho sa slobody prejavu, mali taktiež možnosť to spraviť.

Litovská spoločnosť nepochybne zostáva vcelku konzervatívna a mali by sme to chápať. Ľudia môžu zastávať vlastné názory, ale na inštitucionálnej a právnej úrovni nemôžeme ustúpiť od zásady, že sme si všetci rovní. Rovnosť je charakteristickým znakom našej pokrokovej spoločnosti v Európe a v skutočnosti si myslím, že právne záruky a práva jednotlivcov zaručené EÚ fungovali ako akýsi magnet pre krajiny, ako je Litva, keď sa vyslobodili spod komunistickej totalitnej nadvlády.

Preto by som chcel vyzvať litovské orgány, aby zvážili skutočnosť, že EÚ sa zaviazala zabrániť marginalizácii, urážaniu a prenasledovaniu menšín, ktoré boli v Európe v prvej polovici 20. storočia také rozšírené. Komisia by v skutočnosti mala preskúmať tento návrh litovského právneho predpisu a vyjadriť sa, či podľa jej názoru tento právny predpis je, alebo nie je v súlade s právnymi predpismi EÚ. Hoci, ako uviedol Simon Busuttil, je úplne možné, že tento návrh zákona sa nikdy nestane zákonom, keďže Litva je demokraciou a veľmi dobre vie o všetkých otázkach, ktorými sa budeme dnes večer v tejto rozprave zaoberať.

  Joe Higgins, v mene skupiny GUE/NGL. – Návrh zákona na zákaz toho, čo sa nazýva verejnou propagáciou homosexuálnych vzťahov v Litve, je ďalšou zámienkou na zlikvidovanie práv homosexuálov, lesbičiek, transsexuálov a bisexuálov v tomto štáte.

Aká krutá irónia, že krajina, ktorá sa len pred 20 rokmi zbavila okov stalinistickej diktatúry, by sa teraz mala vrátiť k napodobňovaniu jedného z mnohých zločinov tohto systému: popierania práva ľudí žiť slobodne a pokojne podľa svojej vlastnej sexuálnej identity.

Vzdávam hold odvahe stoviek homosexuálov a ich priaznivcov, ktorí vzdorovali nenávistnej kampani proti tomu, aby sa zúčastnili pobaltského pochodu Gay Pride v hlavnom meste Litvy Vilniuse v máji minulého roku. Pohľad na to, ako pravicoví politici robia z homosexuálov v Litve obetných baránkov, je odporný. Vláda tejto krajiny trpko sklamala svojich občanov, predovšetkým mladých. Rovnako ako v Írsku, trhový kapitalizmus a finančné špekulácie zničili aj hospodárstva pobaltských krajín vrátane Litvy, kde nezamestnanosť prudko stúpla na 18 % a nezamestnanosť mladých na šokujúcich 35 %. Za týchto okolností je používanie menšín vrátane homosexuálov ako obetných baránkov bežným, cynickým spôsobom, ako odvrátiť pozornosť od chýb vlády.

Rovnako ako pri nenávistnej kampani proti homosexuálom v Ugande, aj homofóbna kampaň v Litve sa snaží naznačiť, že homosexuáli predstavujú nebezpečenstvo pre deti a naznačuje sexuálne zneužívanie detí. Toto je jedovatá urážka na cti, ktorej úlohou je popliesť a pomýliť. Je to urážka na cti, ktorá spôsobí, že rodičia sa budú pri ochrane svojich detí pozerať nesprávnym smerom. Keďže pochádzam z Írska, bohužiaľ, môžem potvrdiť, že nebezpečenstvo deťom tradične hrozí zvnútra inštitúcií, v ktorých by mali byť v bezpečí, v niektorých rodinách a v niektorých oblastiach katolíckej cirkvi.

Je hanebné, že mladí ľudia v Litve, ktorí riešia vlastnú rozvíjajúcu sa sexualitu, čo je samo osebe dostatočne náročné obdobie, to musia teraz robiť v atmosfére netolerancie a strachu. Preto by sme mali solidárne stáť za právom všetkých ľudí v Litve, Rusku, v celej Európskej únii a inde žiť v mieri a v súlade s vlastnou identitou.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Hlavným odkazom rečníkov je podľa mňa to, že sa domnievajú, že navrhované zmeny budú diskriminovať homosexuálov. Nie sú si tým však istí. Je to len domnienka. Preto mi to trochu pripomína film Minority Report, v ktorom miestna polícia používala jasnovidcov, aby usvedčili ľudí skôr, než spáchali zločin.

V súčasnosti je Litva presne v takejto pozícii: odsudzujú ju za niečo, čo ešte nespravila. Tu je aj ďalší základný problém, ktorý nás bude mátať ešte mnoho rokov, a to konflikt medzi rôznymi právami rôznych skupín.

Viete, napríklad, že sloboda zhromažďovania, o ktorej tu teraz diskutujeme, nie je neobmedzená a absolútna. Zhromaždenie musí byť pokojné a musí sa konať za určitých podmienok, ktoré neohrozujú verejný poriadok.

Viem, že to ide nad rámec kontextu tohto konkrétneho prípadu, ale nezabúdajte na to v budúcnosti. Tieto konflikty práv sa čoraz častejšie budú stávať pre Európsku úniu obrovským problémom a v prípade, že budeme pokračovať v rozširovaní rozsahu pôsobnosti takzvaných občianskych práv a slobôd, dosiahneme bod, v ktorom sa budeme musieť rozhodnúť, čie práva a slobody sú nadradené iným.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) V Litve v súčasnosti nastala situácia, keď na jednej strane hovoríme o práve každej demokraticky zvolenej vlády vytvárať vlastné zákony vo vlastnej krajine, a na druhej strane o povinnosti dodržiavať ľudské práva chránené právnymi predpismi Európskej únie a medzinárodnými dohovormi. Úlohou Európskeho parlamentu je nepochybne okrem iného zvážiť každý prípad, v ktorom mohli byť porušené ľudské práva, čo môže byť spôsobené aj členstvom v určitých sociálnych skupinách. Parlament v tejto súvislosti navrhoval pri početných príležitostiach uznesenia. Vždy bol proti porušovaniu týchto práv.

Dnešná rozprava je taktiež výsledkom obavy, že navrhované zmeny litovského zákona by mohli viesť napríklad k obmedzeniu slobody prejavu v Litve na základe sexuálnej orientácie. Táto obava je opodstatnená v zmysle, že Európsky parlament opakovane upozorňoval na prípady selektívneho posudzovania ľudských práv v Litve zo strany vlády tejto krajiny. Myslím tým predovšetkým menšinové skupiny, s ktorými sa podľa litovských právnych predpisov nezaobchádza rovnocenne, pokiaľ ide o ich práva. Preto stojí za to zdôrazniť, že návrhy na právne predpisy krajín musia byť v súlade s určenými normami a v súlade s právnymi predpismi Európskej únie, ktoré zaručujú rovnaké zaobchádzanie pre určené menšiny vrátane etnických menšín.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Dnes pri rozprave o tom, čo je citlivou otázkou pre našu krajinu Litvu, by som chcela predovšetkým zdôrazniť, že Litva ako členský štát EÚ dodržiava ľudské práva a slobody a hodnoty EÚ. Bohužiaľ, stali sa prípady, keď jednotliví poslanci litovského parlamentu iniciovali zákony, ktoré porušujú ľudské práva a diskriminujú občanov. Napriek tomu by som chcela oznámiť, že minulú stredu litovská vláda vydala zamietavé stanovisko k návrhu, o ktorom sa rokuje v litovskom parlamente, na zavedenie pokút za verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov, pretože odporuje medzinárodným právnym predpisom a predpisom Európskej únie, ako aj ustanoveniam Ústavy Litovskej republiky, a považuje sa za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Okrem toho, keďže Litva ratifikovala Lisabonskú zmluvu, musí dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie, ktorá zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Tento návrh zákona odsúdila prezidentka Litovskej republiky pani Dalia Grybauskaitėová. Chcela by som upozorniť na to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona ešte neboli prijaté v parlamente Litovskej republiky. Okrem toho výbor pre ľudské práva litovského parlamentu ešte len predloží stanovisko k týmto navrhovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Dúfam, že Litva vezme do úvahy kritiku EÚ a medzinárodnú kritiku, zamietavé stanovisko vlády Litovskej republiky a uznesenie Európskeho parlamentu a že litovský parlament bude mať politickú vôľu odmietnuť tento návrh zákona, ktorý by porušoval ľudské práva a slobody, a že bude zastavená každá diskriminácia vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – Myslím, že je dosť jasné, že odkaz, ktorý chceme poslať litovskému parlamentu a nielen jemu, ale aj všetkým tým, ktorí sa stále odvažujú viesť rozpravu o základných skutočnostiach, je nevyhnutný viac ako kedykoľvek predtým. Myslím, že by sme mali pripomenúť dve skutočnosti niektorým kolegom, ktorí na ne možno zabudli. Prvou je, že homosexualita bola vyradená zo zoznamu duševných chorôb, a druhou, ktorá je v tomto prípade mimoriadne relevantná, je, že neexistuje žiaden dôveryhodný výskum, ktorý by preukázal, že výučba detí o homosexualite môže ovplyvniť ich sexuálnu orientáciu.

Toto sú skutočnosti a žiaden právny text alebo návrh právneho predpisu ich nemôže poprieť. Takže odkaz, ktorý chceme zajtra poslať, je jednoducho pripomenutie našim kolegom, že o týchto otázkach by sa nemala viesť diskusia. Preto potrebujeme prijať toto uznesenie a preto potrebujeme aj podporiť pokusy litovskej prezidentky zastaviť to, čo sa deje. Ale trvám na tom, aby tento odkaz nebol adresovaný len Litovčanom, ale aj všetkým tým, ktorí sa pri vhodnej príležitosti stále odvažujú otvárať diskusiu o takýchto otázkach.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Zdá sa mi, že na svete neexistuje precitlivenejší parlament, čo sa týka ochrany práv sexuálnych menšín, ako je Európsky parlament. Litovský zákon, ktorý bol zle preložený v uznesení, o ktorom budeme hlasovať, ešte nebol prijatý. Európsky parlament už začína kritizovať jeden zo svojich členských štátov. Myslím, že by sme nemali zasahovať do suverénneho legislatívneho procesu v suverénnom štáte Litva.

Určite by sme mali preukázať viac dôvery v legislatívny proces v Litve a viac porozumenia pre tých členov litovského parlamentu, ktorí v skutočnosti upozorňujú, že deti a najmä mladí ľudia by mali byť lepšie chránení pred často agresívnym vystavením materiálu so sexuálnym obsahom. Toto je úplne prirodzená diskusia. Zdá sa, že práva detí boli v tejto rozprave úplne ignorované. V tomto uznesení nenájdeme dôveru, úctu k suverenite, zdržanlivosť ani posúdenie práv detí. Z tohto dôvodu nemôžeme podporiť toto uznesenie.

  Joanna Senyszyn (S&D) . – (PL) Väčšina občanov Európskej únie si myslí, že všetci sú si rovní a každý má rovnaké práva. V niektorých európskych krajinách je však úroveň tolerancie voči sexuálnym menšinám stále príliš nízka. Sú tu prípady podnecovania nenávisti voči homosexuálom, zákazy pochodov za rovnosť, a dokonca právne nariadenia, ktoré odporujú právnym predpisom Európskej únie, ako je tento diskriminačný litovský návrh zákona. Vytvorenie jednotnej minimálnej úrovne ochrany osôb ovplyvnených diskrimináciou na základe veku, sexuálnej orientácie, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo svetonázoru na úrovni EÚ by zastavilo tieto postupy. Kedy sa to stane? Úplne oddelenie cirkvi od štátu je dôležité, keďže homofóbia sa šíri v tých oblastiach, v ktorých náboženstvo hrá príliš veľkú úlohu. Ešte aj dnes je homosexualita nelegálna v 76 krajinách sveta a 8 islamských krajín udeľuje za homosexuálne vzťahy trest smrti. V Európe máme nanajvýš ustanovenia alebo návrhy zákonov, ktoré zahanbujú slobodný svet. Preto sú naše uznesenie a smernica EÚ proti diskriminácii také dôležité.

  Catherine Trautmann (S&D). – (FR) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa práve zaoberá litovský parlament a ktorý by spravil z verejnej propagácie homosexuality trestný priestupok, bol navrhnutý v rámci zákona o ochrane neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií.

Ako môžeme v mene údajnej ochrany neplnoletých osôb podkopávať slobodu prejavu aj slobodu informácií a predovšetkým schváliť diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie? Veľmi dobre vieme, že takýto druh textu vedie k skrývaniu vlastnej sexuálnej orientácie a je proti právam lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ktoré sme bránili my aj tento Parlament. Okrem toho v čase, keď sme svedkami násilných činov a agresie voči homosexuálom, toto predstavuje podnecovanie kriminalizácie homosexuality a výzvu na násilie. Nemôžeme ponúknuť mladým ľuďom obraz Európy ako zatvorenej, netolerantnej, introspektívnej spoločnosti, ktorá ignoruje úctu k iným ľuďom.

Pre nás je preto tento zákon v úplnom protiklade k európskym hodnotám v podobe, v akej sú zahrnuté v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako už bolo povedané, ide to tiež proti celému súboru právnych predpisov Únie, ktorý veľmi prispel k tomu, aby naše vnútroštátne zákony viac presadzovali princíp rovnosti v mnohých aspektoch každodenného života od zamestnanosti až po informácie alebo vzdelávanie.

Ďakujem vám, pani komisárka, za veľmi jasné vyhlásenie a chcela by som, aby všetky skupiny pochopili váš argument, ako aj argumenty mojich kolegov poslancov. Chcela by som vyzvať všetkých kolegov poslancov zo všetkých politických skupín, aby sa pridali k Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D), Aliancii liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (Verts/ALE) a Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavici (GUE/NGL), ktoré prevzali iniciatívu a navrhli toto uznesenie.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Prečo sa tento parlament zaoberá návrhom zákona, ktorý predložil jeden poslanec národného parlamentu? Pýtam sa, kedy sa stalo, že sme začali diktovať zákonodarcom členských štátov, o čom môžu diskutovať a o čom už nie?

Táto debata ani návrhy uznesení, o ktorých budeme hlasovať zajtra, sa netýkajú platnej zákonnej normy. Týkajú sa nezáväzného textu, ktorý je predmetom diskusie v parlamente členského štátu Európskej únie. Zákon, ktorý potenciálne ohrozuje slobodu médií v Maďarsku, je platný zákon.

Väčšina z nás sa však nakoniec priklonila k názoru, že skôr než sa ním budeme zaoberať, je treba dať čas maďarskej vláde, aby mohla, ak to bude potrebné, zákon zmeniť. Keď už nič iné, buďme dôslední.

Vážení kolegovia, počkajme aj s touto rezolúciou aspoň na koniec diskusie v litovskom parlamente.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Pochádzam z Litvy a uznesenie, o ktorom je dnes rozprava, je založené na jednom z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu o správnych priestupkoch. Chcela by som zdôrazniť, že ide o nedokončený legislatívny proces v národnom parlamente, do ktorého sa Európsky parlament snaží zasahovať. Sme vo fáze čítaní, nie záverečného rozhodnutia, a nekonali sa dokonca ani žiadne rozpravy ani diskusie vo výbore. V mene spravodlivosti musím povedať, že inštitúcie, ktoré mali vyhodnotiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh našej parlamentnej skupiny, predložili stanoviská, ktoré nie sú naklonené návrhu, čo znamená, že plánovaný výsledok, o ktorom sa dnes diskutuje, pravdepodobne nebude taký, o akom tu hovoríme. Preto nemôžem podporiť uznesenie, keďže ide o prehnanú reakciu. Znovu by som sa chcela obrátiť na môjho priateľa pána Higginsa. Prosím, nehovorte o niečom, čo ste nezažili. Porovnávanie súčasnej Litvy so Sovietskym zväzom je jednoducho nepochopiteľné.

  Alexandra Thein (ALDE). – (DE) Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta základných práv Európskej únie zakazujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaväzujú orgány EÚ a všetky členské štáty na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie.

Litva je členským štátom EÚ, a preto sa zaviazala dodržiavať tieto spoločné hodnoty 500 miliónov občanov Únie. V prvom rade vítam skutočnosť, že po našom prvom uznesení z roku 2009 plánovaný zákon nadobudol v Litve platnosť v miernejšej podobe, že sme sa dodnes nedozvedeli o žiadnom prípade použitia tohto zákona a že jeho uplatňovanie, čo sa týka zákazu pochodu Christopher Street Day Parade, zlyhalo a pochod sa konal. Som preto o to viac prekvapená, že sa teraz navrhujú nové legislatívne opatrenia, podľa ktorých verejný prejav alebo poskytovanie informácií o homosexuálnych vzťahoch by v skutočnosti mohli byť potrestané pokutou do výšky 2 900 EUR a že už nebudú rovnaké príležitosti pre homosexuálne orientované osoby, ale minimálne pre ženy budú.

Preto vítam stratégiu Komisie na boj proti homofóbii a chcela by som zvlášť poďakovať pani komisárke Redingovej za zdôraznenie dôležitosti ochrany týchto základných práv prostredníctvom jej prítomnosti v tejto rokovacej sále, hoci je takmer polnoc.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Všimla som si veľmi širokú zhodu všetkých hlavných politických strán v tomto Parlamente na zásade nediskriminácie. Myslím si, že ak by existovalo uznesenie, ktoré by skutočne zdôrazňovalo túto zásadu a jej uplatňovanie vo vnútroštátnom práve – povinnosť, ku ktorej sa členské štáty zaviazali zoči-voči európskym pravidlám –, tak by toto bola veľmi dôležitá chvíľa.

Tí poslanci, ktorí jasne vyhlásili, že tu hovoríme o zákone, ktorý nie je zákonom, ale návrhom niektorých poslancov, majú pravdu, keď zdôrazňujú túto skutočnosť, ale chcela by som tiež zdôrazniť, že litovská prezidentka aj litovská vláda sa jasne vyjadrili proti týmto návrhom, ktoré predložili niektorí poslanci.

Dúfam, že takmer jednomyseľné rozhodnutie v zajtrajšom hlasovaní zdôrazní tieto zásady, na ktorých sa slobodne dohodlo 27 členských štátov. Sú to zásady, podľa ktorých sa riadia naše európske smernice a ktoré boli posilnené Chartou základných práv. Môžem len súhlasiť s dôrazným stanoviskom tohto Parlamentu.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala dva návrhy uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 19. januára 2011.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Hoci kritizujeme porušenia občianskych slobôd v tretích krajinách, musíme vykonávať podobnú kontrolu v členských štátoch. Je to veľké sklamanie, že litovský parlament zašiel až tak ďaleko – ku kriminalizácii šírenia informácií o sexuálnej orientácii pod zámienkou ochrany neplnoletých osôb, náboženského a politického presvedčenia. Je to jasné porušenie slobody prejavu a nemožno ho ospravedlniť dokonca ani želaním väčšiny obyvateľstva. Neporušiteľné práva menšín sú vždy znakom demokracie, ale litovský parlament si poplietol populizmus s demokraciou. Chcela by som byť svedkom, ako litovský parlament pozmení a doplní, alebo zruší zákony, ktoré sú vo svojej podstate homofóbne a porušujú litovské ústavné právo, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Chválim odvahu litovskej prezidentky Dalie Grybauskaitėovej v tom, ako sa verejne postavila proti diskriminácii a dúfam, že ju budú nasledovať ďalší. Ak však litovský parlament nedodrží svoje medzinárodné záväzky, bude potrebná intervencia zo strany Európskej únie.

(1) Pozri zápisnicu.