Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 19. januára 2011 - Štrasburg

7. Vysvetlenia hlasovania

  Predsedajúca. – Teraz pristúpime k vysvetleniam hlasovania.

Ústne vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie do druhého čítania: Françoise Grossetête (A7-0307/2010)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Touto smernicou o právach pacientov sme dnes dosiahli historický kompromis. Domnievam sa, že to je historicky najvýznamnejšia dohoda, ktorú sme dosiahli, odkedy som v Parlamente. Je to historický kompromis, ktorý sa podarilo dosiahnuť medzi dvoma stranami, ktoré si boli príliš dlho veľmi vzdialené, teda medzi Parlamentom na jednej strane a Radou na strane druhej. Usilovnou prácou sa nám teraz podarilo zabezpečiť kompromis, ktorý bude prospešný pre pacientov, pretože ich ochráni pred neprimerane dlhými čakacími dobami, a zároveň sme našli rovnováhu, vďaka ktorej budú členské štáty schopné monitorovať situáciu z lekárskeho i finančného hľadiska.

Výsledok, ktorý sme tu dnes dosiahli, je mimoriadne pozitívny a prinesie výhody pacientom i členským štátom. Myslím si, že máme dôvod zablahoželať v prvom rade rokovacím stranám, a potom, samozrejme, čo je najdôležitejšie, aj európskym občanom k tomuto výsledku, ktorý sme tu dnes odhlasovali.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Doteraz existovalo príliš veľa pochybností a neistoty okolo dostupnosti liečby a preplácania nákladov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Smernica, ktorú sme dnes schválili, konečne umožní všetkým pacientom využívať sériu práv a služieb zdravotnej starostlivosti v celej Európe.

Cieľom v žiadnom prípade nie je stimulovať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť ako takú, ale zabezpečiť jej dostupnosť, bezpečnosť a kvalitu, ak sa ukáže ako užitočná alebo potrebná. Potrebujeme viac informácií o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na zdravotnícku starostlivosť poskytovanú v členskom štáte, ktorý nie je členským štátom, v ktorom je pacient poistený, a ich väčšiu zrozumiteľnosť.

Aktuálna situácia je neuspokojujúca. Smernica poskytne pacientom dôležitú možnosť voľby, ktorá sa zakladá na ich potrebách, nie na ich prostriedkoch, a o ktorej sa rozhodujú na základe informácií, nie pod nátlakom.

  Andres Perello Rodriguez (S&D). – (ES) Španielska delegácia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente hlasovala rovnako ako zvyšok našej skupiny za, nemohol by som však spokojne odísť bez toho, aby som jasne nevyjadril svoje obavy v súvislosti so začlenením otázky transplantácie orgánov do tejto smernice. Bola začlenená v rozpore s úsudkom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v dôsledku tvrdohlavého odhodlania Rady začleniť transplantáciu do tejto smernice.

Dúfam, že začlenenie tejto otázky nenaruší účinnosť rozumných právnych predpisov, ktoré sme prijali v tomto Parlamente, teda smernice o transplantácii alebo akčného plánu, ktoré sme len nedávno takmer jednohlasne prijali. Chcem povedať, že budeme dbať na to, aby začlenenie otázky transplantácie nenarušilo skvelú prácu, ktorú vykonávajú také úspešné organizácie, ako je Španielska národná transplantačná organizácia, a, samozrejme, ambíciu zachrániť 20 000 životov, ktorú obsahuje smernica o transplantácii i akčný plán, ktoré sme, opakujem, tu prijali.

Preto by som to chcel objasniť a dodať, že budeme aj naďalej zaisťovať dodržiavanie smernice v tejto oblasti.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Opäť tu dnes máme niečo, čo pretlačili ľudia, ktorí neboli zvolení, konkrétne Európsky súdny dvor, ktorý prostredníctvom série rozhodnutí vyvinul tlak na riadne zvolené inštitúcie, aby vypracovali túto smernicu, za ktorú sme dnes hlasovali.

Povedal by som, že na zlepšovaní šancí Európanov na riadnu zdravotnú starostlivosť je jednoznačne niečo príťažlivé. Problémy, ktoré táto smernica vytvorí, však jasne zatieňujú výhody, ktoré prináša. Čo napríklad urobíme, ak bude na systém zdravotnej starostlivosti nejakej krajiny taký silný tlak, že poradovníky sa stanú nezvládnuteľnými? Čo sa stane, ak lekári začnú hromadne posielať ľudí do nejakej krajiny – samozrejme, s predchádzajúcim súhlasom, ale aj tak? Mohlo by to byť Dánsko, odkiaľ pochádzam, Nemecko, Holandsko alebo iná krajina EÚ, ktorej zdravotná starostlivosť je známa vysokou kvalitou. Bude to znamenať, že občania príslušnej krajiny budú na konci radu, pričom v žiadnom prípade nesmú byť znevýhodnení, pretože práve oni prostredníctvom svojich daní zaplatili za kvalitný systém zdravotnej starostlivosti.

Chcel by som preto jasne povedať, že nedostatky a potenciálne katastrofy, ktoré táto smernica môže spôsobiť vo vnútroštátnych systémoch zdravotnej starostlivosti, jednoznačne zatieňujú výhody, o ktorých hovorili moji kolegovia poslanci.

  Jim Higgins (PPE). – Pán Messerschmidt má pravdu. Hodil to na nás Súdny dvor, ale ja to vítam a chcem vzdať poklonu pani Grossetêtovej za vypracovanie vynikajúcej správy, pretože vďaka tejto smernici budú mať pacienti k dispozícii úplné a transparentné informácie, keď budú v zahraničí potrebovať zdravotnú starostlivosť. Je úplne jasné, o čo ide.

Pacienti so zriedkavými ochoreniami budú môcť využívať cezhraničných odborníkov a diagnostiku v prípade, že liečba nie je dostupná v ich členskom štáte. Cieľom smernice je poskytnúť pacientom možnosť voľby, ktorá sa zakladá na ich potrebách, nie na ich prostriedkoch, a o ktorej sa rozhodujú na základe informácií, nie pod nátlakom, takže si myslím, že je to naozaj veľmi pozitívne. A nakoniec, smernica umožňuje spoluprácu medzi členskými štátmi.

Vítam skutočnosť, že stavia úplne mimo zákon niečo, čo by sa mohlo zneužívať, a to je celá oblasť zdravotnej turistiky. Takže pre mňa to je ďalší krok správnym smerom, ďalší krok k posilneniu spolupráce medzi členskými štátmi a k dosiahnutiu väčšej súdržnosti v rámci Únie. Myslím si, že dnešok je dobrým dňom pre pacientov v Európe.

  Constance Le Grip (PPE). – (FR) Aj ja som si priala hlasovať za správu mojej kolegyne pani Grossetêtovej o smernici o prístupe k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Skutočne vítam pokrok, ktorý tento text predstavuje z hľadiska mobility pacientov v Európe. Po mnohých rokoch neistoty, najmä právnej neistoty, a usilovnej práce zo strany Európskeho parlamentu ponúka tento text zjednodušenie, vyjasnenie a kodifikáciu podmienok, podľa ktorých môžu európski občania využívať zdravotnú starostlivosť aj v inom európskom štáte, ako je štát, v ktorom majú trvalý pobyt, a to pokiaľ ide o prístup i o preplácanie nákladov. Konkrétne mám na mysli všetkých pacientov, ktorí trpia zriedkavými ochoreniami a ktorí konečne získajú prístup k primeranej špecifickej liečbe zodpovedajúcej ich potrebám.

Chcela by som zdôrazniť, že táto smernica je konkrétnym európskym opatrením, ktoré smeruje k Európe pre ľudí a ktoré dáva Európanom nové práva. Je preto absolútne rozhodujúca pre mobilitu občanov v rámci Únie.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Hlasoval som za smernicu, ktorú predložila pani Grossetêtová, aby sa konečne po mnohých rokoch rokovaní mohla uviesť do praxe zásada cezhraničnej liečby. Smernicu v jej súčasnej podobe považujem za dobrý kompromis založený predovšetkým na právach pacientov, ale aj na ochrane záujmov zdravotníckych fondov v jednotlivých členských štátoch.

Pre občanov z krajín, ako je Poľsko, znamená možnosť byť ošetrený v zahraničí rovnaké príležitosti z hľadiska využívania modernej zdravotnej starostlivosti. Pacientom je často odopieraný prístup k rýchlej a primeranej zdravotnej starostlivosti v dôsledku preľudnených nemocníc, dlhých radov a poradovníkov na niektoré kľúčové liečebné postupy. Čas je v niektorých prípadoch rozhodujúci faktor. Smernica tiež umožní občanom rozhodnúť sa, či chcú čakať mnoho mesiacov na liečebný postup v ich vlastnej krajine, alebo si zvolia liečbu niekde inde. Bude pre nich jednoduchšie rozhodnúť sa, ako chcú byť liečení, keď budú tiež vedieť, že náklady na liečbu im budú preplatené – aspoň do veľkej miery a niekedy dokonca úplne – v prípade, že sa vykoná v inom členskom štáte Európskej únie.

Zjednodušovanie pravidiel týkajúcich sa liečby v zahraničí možno, samozrejme, považovať aj za mobilizáciu trhových síl v zmysle všeobecného prístupu k službám zdravotnej starostlivosti. Podľa môjho názoru preto tieto riešenia pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť služieb zdravotnej starostlivosti a následne budú mať aj významný vplyv z hľadiska urýchlenia skvalitňovania týchto služieb.

  Mairead McGuinness (PPE). – Vítam túto smernicu o zdravotnej starostlivosti, ale som opatrná, pretože diabol sa skrýva v detailoch.

Je veľmi dôležité, aby si naši občania uvedomili, že táto smernica nebude platiť ešte 30 mesiacov. Aj dovtedy však občania môžu prekračovať hranice a využívať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte a môžu im byť preplatené náklady na túto starostlivosť. Nepochybujme teda, že už aj dnes existujú občania, ktorí cestujú cez hranice za zdravotnou starostlivosťou. To je veľmi dôležité.

Pre tých, ktorí majú záujem o podrobnosti o tejto zložitej smernici, som strávila nejaký čas prípravou otázok a odpovedí, ktoré sú dostupné na mojej webovej stránke. Nabádam tých občanov, ktorí nás sledujú cez internet alebo inak, aby sa na ne pozreli a upozornili ma, ak som nepoložila tie správne otázky, pretože musíme šíriť informácie o tomto veľmi pozitívnom kroku smerom k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Európska spoločnosť je čoraz mobilnejšia. Študujeme, pracujeme, oddychujeme a cestujeme za hranicami našej vlastnej krajiny. Občania žijúci v Európskej únii by mali mať právo využívať bezplatnú núdzovú zdravotnú starostlivosť všade v Európe. Je samozrejmosťou, že by sme mali vytvoriť nástroje, ktoré zabránia takzvanej zdravotnej turistike a zároveň pomôžu pacientom, ktorí najviac potrebujú využívať nové príležitosti. Predovšetkým mám na mysli liečbu nezvyčajných a zriedkavých ochorení vykonávanú v špecializovaných centrách, často za hranicami krajiny, v ktorej pacient žije. Nemôžeme však dopustiť zasahovanie do štruktúry politík členských štátov v oblasti zdravotníctva. To je vnútroštátna právomoc a členské štáty môžu slobodne prijímať vlastné rozhodnutia v tejto oblasti. Touto smernicou sa prijímajú určité opatrenia v tomto smere. Prirodzene, hlasoval som za.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Bol už najvyšší čas stanoviť spoločné európske pravidlá na ochranu našich občanov a pacientov. Je tiež skvelé, že sa vytvorila samostatná smernica o tejto téme a že to nebolo zapracované do smernice o službách, pretože počas jej prípravy sa zistilo, koľko vecí zostalo úplne opomenutých alebo nerozhodnutých v čase prijatia smernice o službách.

Právo pacientov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť prinúti členské štáty EÚ zaistiť, aby v ich krajinách neboli poradovníky.

Je potrebný systém predbežnej autorizácie: bez neho by mohli mať mnohé členské štáty problémy s kontrolou nákladov na svoje systémy zdravotnej starostlivosti a s plánovaním a hodnotením budúcnosti. Mohlo by to skončiť aj tak, že rozhodujúcim faktorom by bol majetok a nie potreba.

V každom prípade sa to v podstate nedotkne veľkého počtu Európanov. Väčšina chce využívať zdravotnú starostlivosť v blízkosti svojich domovov a vo svojom rodnom jazyku. Takýto systém je však potrebný a ak sa vytvoria poradovníky, bude možné využiť zdravotnú starostlivosť v inej krajine.

  Marian Harkin (ALDE). – Aj mňa veľmi teší dohoda, ktorú sme dnes dosiahli a ktorá podľa mňa zaistí, aby pacienti mali prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti primeraným a spravodlivým spôsobom.

Ako už povedali viacerí rečníci, súčasný návrh tu máme, samozrejme, preto, lebo jedna občianka z vašej krajiny, z juhu Anglicka, spochybnila systém a Súdny dvor potvrdil jej práva.

Myslím si, že dnes sa tu snažíme – a spolu s Radou sa nám to aj podarilo – zaistiť, aby boli potvrdené práva občanov, pričom spájame potreby a práva občanov do právneho predpisu. A práve presne toto by mal tento Parlament robiť.

Stále je tu niekoľko vecí, ktoré treba upraviť. Myslím si, že vzájomné uznávanie predpisov medzi členskými štátmi je veľmi dôležité, pretože tu nejde len o zdravotnú starostlivosť, ale aj o následnú starostlivosť, ale máme určitý čas na to, aby sme doriešili podrobnosti.

Posledná poznámka, ktorú asi urobím, je, že v súčasnej finančnej kríze sa mnoho občanov pýta, či Európa funguje. Prináša svojim občanom úžitok? To je otvorená otázka, ale myslím si, že dnes môžeme s určitou istotou povedať, že Európa funguje.

  Gerard Batten (EFD). – Hlasoval som proti tomuto opatreniu o právach pacientov v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pretože bude znamenať len ďalšiu obrovskú záťaž pre britských daňových poplatníkov a pre náš vnútroštátny systém zdravotnej starostlivosti.

Tento systém sa už teraz využíva ako medzinárodný systém zdravotnej starostlivosti a je predmetom rozsiahleho zneužívania zo strany zahraničných občanov, pričom náklady sú stovky miliónov, ak nie miliardy libier ročne. Túto záťaž nesú najmä moji voliči v Londýne. Týmto sa náš vnútroštátny systém zdravotnej starostlivosti ešte viac zaviaže poskytovať liečbu občanom EÚ, ktorí nikdy nezaplatili ani penny na daň v Británii. Predpokladané opatrenia na spätné získavanie platieb od členského štátu pacienta sa ukážu ako nevymáhateľné.

Je správne, aby zahraničný štátny príslušník v prípade potreby dostal v Británii núdzové ošetrenie, ale žiadny zahraničný štátny príslušník by nemal byť vpustený do Británie, ak si predtým nevybavil riadne cestovné a zdravotné poistenie. Takáto politika je správna a spravodlivá a, samozrejme, nedosiahnuteľná, kým Británia zostane členom Európskej únie. To je ďalší dôvod, ak je vôbec potrebný, prečo by sme mali vystúpiť.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Myslím si, že je skvelé, že sa konečne podarilo dosiahnuť tento historický kompromis medzi Parlamentom a Radou. Dalo by sa povedať, že tento právny predpis týkajúci sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti by mohol priniesť zrušenie poradovníkov, ktoré sa začali objavovať v mnohých členských štátoch. Bola by to tiež príležitosť na výmenu osvedčených postupov. V tejto súvislosti je tiež dôležité zaistiť stanovenie záujmov či práv pacientov. Ďalej je rovnako dôležité pamätať na to, že pri nadväzovaní cezhraničnej spolupráce je rozhodujúca bezpečnosť pacientov, a zároveň všade zaistiť vytvorenie adekvátnych noriem zdravotnej starostlivosti a liečby.

Preto som s nadšením privítal túto správu pani Grossetêtovej a dúfam, že bude podporovať verejné zdravie v Európe a že nám pomôže zachrániť veľa ľudí a urýchliť ich liečbu.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Myslím si, že je dôležité, aby sme nevyužívali vnútroštátne daňové systémy na pôsobenie proti vnútornému trhu. To je kľúčové najmä v prípade cezhraničných služieb, kde je potrebné rovnaké zaobchádzanie. Momentálne vidíme negatívny príklad v Maďarsku, kde sa používajú cenové limity so spätnou pôsobnosťou ako určitá forma krízovej dane. To je neprijateľné a bude to mať vážne dôsledky pre sektory financií, poisťovníctva a obchodu a tiež pre energetický priemysel. Dúfam, že podobná vec sa nestane v budúcnosti aj v oblasti služieb zdravotnej starostlivosti.

Chcel by som požiadať pána Orbána, aby prehodnotil tieto právne predpisy, pretože sú v úplnom rozpore s koncepciou vnútorného trhu.

  Syed Kamall (ECR). – Šťastný nový rok, pani predsedajúca. Je skvelé vidieť vás v predsedníckom kresle.

Jednou z vecí, na ktorej sa zhodneme všetci v tomto Parlamente – hoci viem, že sú tu aj pozoruhodné výnimky – je naša viera vo fungujúci jednotný trh.

Keď mi moji voliči píšu a hovoria, že vo svojom volebnom obvode nedostávajú kvalitné služby a chceli by odcestovať do zahraničia do iného členského štátu EÚ, aby tam dostali lepšie služby zdravotnej starostlivosti, sú si neistí svojím právnym postavením. Preto ja i mnohí ďalší vítame toto dnešné hlasovanie o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Dúfam, že v jurisdikciách, kde pacienti dostávajú nekvalitné služby, budú títo pacienti hlasovať nohami a v súlade so svojimi právami podľa tejto smernice odídu do iného členského štátu, čím vyvinú tlak na systémy zdravotnej starostlivosti, aby zlepšili svoje služby a zaistili plnenie potrieb svojich pacientov.

Musíme však umožniť postup, na základe ktorého môžu členské štáty žiadať vrátenie výdavkov ktoréhokoľvek zo svojich občanov, ktorí cestovali do zahraničia alebo im boli ponúknuté služby niekde inde. Keď vyriešime tieto problémy, mohla by to byť smernica, na ktorú budeme môcť byť všetci hrdí.

Odporúčanie: Yannick Jadot (A7-0371/2010), (A7-0370/2010)

  Joe Higgins (GUE/NGL). – (GA) Hlasoval som za uznesenie týkajúce sa dohôd medzi Európskou úniou a Kamerunom a medzi Európskou úniou a Konžskou republikou v oblasti práva v lesnom hospodárstve a obchodovania s drevom z týchto krajín. Je nesmierne dôležité chrániť tropické lesy a zachovávať tak rovnováhu našich ekosystémov. Je tiež veľmi dôležité chrániť pôvodných obyvateľov lesa, ktorí sú pod intenzívnym tlakom v dôsledku využívania životného prostredia veľkými nadnárodnými spoločnosťami a výrubu lesov, od ktorých závisí ich živobytie, na účely zisku týchto spoločností.

Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa uvádza, že lesy a lesné hospodárstvo by mali byť v štátnom vlastníctve a pod demokratickou správou pracovníkov v tomto hospodárstve, ako aj pôvodných obyvateľov, ktorí tieto lesy obývajú.

Odporúčanie: David Martin (A7-0365/2010)

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Voľný obchod je v skutočnosti jediným spôsobom, ako dosiahnuť prosperitu. Vidíme to na vnútornom trhu medzi členskými štátmi EÚ a niet pochýb, že to tak bude aj v prípade rozvojových krajín. To je jediná skutočne rozvojová iniciatíva, ktorú môžeme a naozaj by sme mali priniesť svetu.

Ak sa pozrieme na to, ako na celom svete fungujú iné veľké regióny, ako uzatvárajú dohody a ako sa na svojich partnerov pozerajú zo strategického hľadiska, určite uvidíme, že všetky sa vyvíjajú čoraz rýchlejšie. Máme obrovskú zónu voľného obchodu medzi Severnou a Južnou Amerikou, v krajinách organizácie ASEAN, v Ázii a v krajinách zoskupenia Mercosur atď. Jediná oblasť, ktorá v tejto súvislosti zaostáva a je takmer paralyzovaná problémami globalizácie, je EÚ.

Hoci podporujem správu, o ktorej sa dnes hlasovalo, chcel by som povedať, že iniciatíva týkajúca sa voľného obchodu s Fidži a s Papuou-Novou Guineou je sotva tým najpôsobivejším výsledkom, aký sme mohli očakávať po toľkých rokoch rokovaní. A čo Čína? Čo Spojené štáty? Alebo India? Všetci tí, ktorí nám dnes berú všetky naše pracovné miesta? Sklame Európa svojich pracovníkov aj v tejto veci?

  Syed Kamall (ECR). – Je známa pravda, že väčšina najprosperujúcejších spoločností sú najslobodnejšie a najslobodnejšie spoločnosti sú najprosperujúcejšie, a vďaka tomu by sme si mali uvedomiť úlohu, ktorú zohráva voľný trh. Bohužiaľ, keď príde na medzinárodné viacstranné diskusie o voľnom obchode, kolo rokovaní WHO v Dauhe stagnuje, a z tohto dôvodu teraz EÚ nasleduje príklad USA a ďalších a podpisuje čoraz viac dvojstranných dohôd.

Môžeme priniesť výhody voľného obchodu mnohým občanom chudobnejších krajín, pričom musíme zohľadniť niektoré problémy súvisiace s takýmto prechodom, ktorým budú čeliť pri prispôsobovaní sa zvýšenej konkurencii. V konečnom dôsledku by sme však mali presunúť dôraz zo záujmov výrobcov na spotrebiteľov. Mnohí spotrebitelia v rozličných rozvojových krajinách sa ma pýtajú, prečo nemajú rovnakú možnosť výberu z hľadiska prístupu k tovarom a službám, akú máme my na Západe. Nuž, jedným zo spôsobov, ako im môžeme pomôcť, je prostredníctvom lepšieho voľného obchodu, ktorý by poskytol našim spotrebiteľom väčší výber. Nech to vydrží čo najdlhšie.

  Nirj Deva (ECR). – Už dlho je Tichomorie popoluškou, pokiaľ ide o zámorské rozvojové iniciatívy Európskej únie. Veľmi ma teraz potešilo zistenie, že iniciatívy prijaté Fidži a Papuou-Novou Guineou týkajúce sa uzavretia dohody o hospodárskom partnerstve nepomôžu len nám pri voľnejšom obchode s nimi, ale umožnia aj im obchodovať medzi sebou v rámci regiónu.

Jednou z najlepších vecí, ktoré doteraz priniesla táto dohoda, je skutočnosť, že pravidlá týkajúce sa pôvodu rýb by konečne mali umožniť ľuďom z tichomorskej oblasti pridať skutočnú hodnotu svojmu rybárstvu. Niektoré z týchto tichomorských krajín dovážajú ryby napriek tomu, že ich moria sú plné rýb. Teraz sa dosiahlo to, že môžu spracúvať ryby, ktoré ulovia, a mali by byť schopní pridať hodnotu a vyvážať tieto ryby do EÚ. Toto je cesta vpred z hľadiska rozvoja a znižovania chudoby.

Návrh uznesenia: (B7-0029/2011)

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Dnes som hlasovala za otázku na ústne zodpovedanie o medzinárodnej adopcii v Európskej únii.

Medzinárodná adopcia sa ukázala ako postup, ktorý poskytuje najväčšiu príležitosť nájsť trvalú rodinu tým deťom, pre ktoré nie je možné nájsť vhodnú rodinu v ich krajine pôvodu. Spolupráca medzi orgánmi členských štátov zodpovednými za medzinárodné adopcie je dôležitá na zaistenie vykonávania adopcií v najlepšom záujme detí a s rešpektom k ich základným právam, ako aj z hľadiska predchádzania predávaniu detí a obchodovaniu s nimi.

Je tiež potrebné zjednodušiť postupy medzinárodnej adopcie, pretože príliš často je v nich priveľa byrokracie, ktorá odrádza rodiny od pokusu adoptovať si dieťa. A na záver, obavy spôsobuje Rumunsko, ktoré je poslednou krajinou Európskej únie, ktorá má zákon zakazujúci medzinárodné adopcie. V krajine je v súčasnosti približne 70 000 sirôt, z toho 40 000 v detských domovoch a 30 000 v pestúnskej starostlivosti.

Komisia by mala trocha objasniť prípad Rumunska, aby mohli byť tieto opustené deti privítané v rodinách prostredníctvom medzinárodnej adopcie.

  Andrea Češková (ECR). – (CS) Keďže som sa z dôvodu rodičovských povinností nemohla zúčastniť na evidentne zaujímavej rozprave v pondelok, chcela by som aspoň teraz vyjadriť svoju plnú podporu pred týmto zhromaždením, ktorú som vyjadrila aj hlasovaním. Veľmi dúfam, že kroky v nadväznosti na toto uznesenie povedú na jednej strane k obmedzeniu byrokratických postupov v oblasti medzinárodnej adopcie detí a zároveň umožnia lepšie monitorovanie toho, čo sa s nimi deje, a pomôžu v boji proti obchodovaniu s deťmi.

  Mairead McGuinness (PPE). – Mnohí poslanci tohto Parlamentu možno nevedia o veľmi škaredej slovnej vojne v tejto otázke adopcií, ktorá je nanajvýš neužitočná a nevítaná. Ak naozaj dosiahneme to, aby stredobodom tejto diskusie boli práva detí, čo sa nám podarilo v tomto Parlamente i v rámci tohto uznesenia, potom urobíme dobrú vec pre všetky deti bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa narodili.

Je dôležité nehovoriť o konkrétnych členských štátoch, ale uvedomiť si, že vo všetkých krajinách sú opustené deti alebo deti, o ktoré nie je postarané v rámci základnej rodiny, ako ju poznáme, a ktoré potrebujú iné formy starostlivosti. Áno, je veľa rodín, ktoré chcú deťom poskytnúť milujúci domov. Síce sa asi musíme zaoberať byrokraciou, neoslabujme ale kontrolu.

Na záver chcem povedať, že do určitej miery sa s tými, ktorí adoptujú deti a sú úspešní, zaobchádza prísnejšie ako s tými, ktorí deti len porodia.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Moje myšlienky sú teraz s tisícami párov na celom svete, ktoré dennodenne čelia nevyhnutným ťažkostiam spojeným s adopciou dieťaťa.

Adopcia je hodnota, skutočný prejav lásky, ktorá otvára dvere do novej rodiny pre dieťa, ktoré už, žiaľ, nemôže počítať s citmi zo strany svojich najbližších. Tí, ktorí si v sebe nesú bolesť opustenia, majú nárok na to, aby mohli vyrastať v šťastnom prostredí s ľuďmi, ktorí im môžu ponúknuť nový život.

Preto je našou povinnosťou pomôcť sirotám, aby svetlá budúcnosť pre ne už viac nebola len nedosiahnuteľným snom. Dnešné prijatie tohto spoločného uznesenia by malo vyslať jasné a naliehavé posolstvo. Musíme podporovať politiky Únie zamerané na prekonávanie ťažkých rodinných situácií. Byrokratická letargia a legislatívne odklady nemôžu a nesmú ničiť sny detí a ich nádeje na rodinu a šťastnú budúcnosť.

  Diane Dodds (NI). – Vítam návrh uznesenia o medzinárodnej adopcii, o ktorom sa dnes hlasovalo. Vo vlastnom volebnom obvode viem o niekoľkých ľuďoch, ktorí prešli alebo momentálne prechádzajú týmto procesom, a s radosťou sledujem spoločnú radosť v tvárach rodičov i detí po jeho dokončení. K tomuto bodu však príliš často vedie dlhá cesta, v mnohých prípadoch aj mnoho rokov. Ako hovorí návrh, môže ísť o nadmerne byrokratický proces a je správne, aby sme ako Parlament hľadali spôsoby zníženia takejto byrokracie prostredníctvom vytvorenia jednoduchšieho procesu.

Najdôležitejšie v tomto všetkom sú však potreby a bezpečnosť detí, z ktorých mnohé žijú vo veľkej núdzi. Je správne, aby sa všetkými možnými spôsobmi zaistila ochrana detí pred umiestnením tam, kde by mohli byť zraniteľné. Zdá sa však, že často sa stáva, že na potenciálnych milujúcich, starostlivých rodičov je toho priveľa a jednoducho tento proces vzdajú. V takomto prípade prehrávajú rodičia i deti.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Problémom medzinárodnej adopcie sa v Európe zaoberáme už mnoho rokov a dnešné uznesenie sa konečne snaží priniesť svetielko nádeje do situácie, ktorá je čoraz zložitejšia a náročnejšia.

Namiesto toho, aby pristúpenie nových krajín podnecovalo medzinárodnú adopciu, ešte viac skomplikovalo mnohým párom možnosť poskytnúť nový domov a rodinu deťom, ktoré vo svojich krajinách prežívajú veľké utrpenie a núdzu.

Kým na jednej strane rastúca byrokracia bráni adopcii detí, na druhej strane rastie počet prípadov obchodovania s orgánmi a detskej prostitúcie. Práve preto sme za tento návrh uznesenia. Sme presvedčení, že je nutné zjednodušiť postupy medzinárodnej adopcie, a musíme zaistiť, aby bol konečne vytvorený európsky systém adopcie, ktorý by všetkým deťom v núdzi poskytol budúcnosť.

  Julie Girling (ECR). – Vážená pani predsedajúca, za klub vašich fanúšikov v tomto rohu vám chcem poďakovať za efektívne predsedanie.

Máme tu veľký problém. Medzinárodná adopcia je, samozrejme, nesmierne dôležitá. Je dôležité, aby sme to urobili správne. Veľmi vítam toto uznesenie, ktoré podobne ako mnohé uznesenia prijaté v tomto Parlamente obsahuje veľa veľmi citlivých, múdrych a dobre zvolených slov. V skutočnosti však chcem povedať – a veľa som sa toho naučila, keď som pomáhala jednému voličovi, a aj teraz pomáham jednému voličovi –, že nestačí to len všetko napísať do uznesenia.

My v Európskom parlamente nie sme žiadnym žiarivým príkladom toho, ako zjednodušovať veci a zabezpečovať, aby organizácie pracovali pre občanov. Chcela by som poprosiť, aby sa pekné slová v tomto uznesení aj realizovali, aby sme naozaj zjednodušili veci, aby sme sa zbavili byrokracie a aby sme vykonali nápravu. V opačnom prípade budeme v Európe len znova vynachádzať koleso a dopadne to tak, že tento proces bude ešte náročnejší.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Aj ja chcem povedať, ako ma potešilo toto uznesenie o medzinárodnej adopcii. Mal som možnosť zblízka sledovať niekoľko takýchto prípadov. Viem, že adopcia v súčasnosti zahŕňa veľa byrokracie, a je dobré, že ju možno takýmto spôsobom zmenšiť. Výsledkom je, že procesy možno urýchliť a sprehľadniť.

Je v záujme všetkých, aby adopcia nezahŕňala nič, čo by bolo neetické alebo spojené s obchodovaním s ľuďmi či priamo s deťmi. Je veľmi dôležité zaistiť, aby dieťa nebolo prostriedkom na dosiahnutie nejakého cieľa, ale aby prostredníctvom adopcie našlo milujúci domov a zaobchádzalo sa s ním ako s jedinečným, vzácnym jednotlivcom. Je dôležité, aby dieťa malo šancu mať otca a matku, aby malo toto právo, a preto je pri prijímaní rozhodnutí o adopcii dôležité brať do úvahy celkovú rodinnú situáciu.

To sú veľmi citlivé otázky. Vieme, že niektoré štúdie ukázali, že vo svojej DNA nesieme kultúrny genotyp, ale musíme zaistiť, aby dieťa dostalo dobrý, milujúci domov a aby mohlo vyrastať v kultúrnom prostredí, v ktorom by sa z neho stal vyrovnaný človek a občan.

Návrh uznesenia: (B7-0021/2011)

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Srbsko je pravdepodobne európskou krajinou, ktorá bola za posledných tisíc rokov histórie najviac napádaná, najskôr Turkmi, potom Nemcami a potom Rusmi. Teraz máme príležitosť premeniť to, čo bolo z pohľadu dlhodobej i nedávnej histórie zlými časmi, na svetlú budúcnosť.

Niet pochýb, že z pohľadu Belehradu nie sú NATO so svojím masakrom v hlavnom meste ani EÚ so svojou barbarskou podporou odtrhnutia kľúčovej časti Srbska, Kosova, od krajiny príliš príťažlivými spojencami. V každom prípade sú to však spojenci. Sú to priatelia a to každý dobre vie. Preto je dôležité nadviazať racionálne partnerstvo, aby sme mohli nechať minulosť za sebou a pozerať sa do budúcnosti. Z tohto dôvodu naša strana podporuje pokračovanie tohto dialógu.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi európskymi spoločenstvami a Srbskom vytvorí základ pre úzke a trvalé vzťahy založené na reciprocite a spoločných záujmoch a prispeje k politickej, hospodárskej a inštitucionálnej stabilizácii v Srbsku, ako aj na celom Balkáne.

Pre Srbsko je taktiež novou príležitosťou transformovať sa a prosperovať vďaka celkovej reštrukturalizácii a modernizácii hospodárstva. Som však presvedčený, že Srbsko musí pokračovať v upevňovaní demokracie a právneho štátu, vynaložiť viac úsilia pri reformovaní súdnictva a verejnej správy, uplatňovaní princípov spravodlivosti, a celkovo posilniť administratívne a súdne štruktúry.

Za základnú podmienku integrácie Srbska do Únie považujem doriešenie závažných prípadov porušovania ľudských práv a s ním súvisiacu úzku spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

  Daniel Hannan (ECR). – Pani predsedajúca, ďakujem vaším zamestnancom a všetkým tlmočníkom za trpezlivosť počas tohto nezvyčajne dlhého zasadnutia.

Keď má Európska únia na výber medzi demokraciou a nadnárodnosťou, takmer vždy sa rozhodne pre nadnárodnosť, a nikde inde to nie je evidentnejšie, ako v jej politike na západnom Balkáne. V podstate zachovávame protektoráty v Bosne, Kosove a pravdepodobne aj v Macedónsku, a to s jediným účelom zabrániť vytvoreniu etnografických hraníc podľa toho, čo by si zvolili miestni obyvatelia.

Je veľmi ťažké mať fungujúcu demokraciu, keď ľudia necítia, že majú navzájom dosť spoločného na to, aby prijali vládu zo strany toho druhého. Ak chcete mať vládu ľudí a pre ľudí, musíte mať ľud, ku ktorému každý cíti istú identitu, istú lojalitu.

Inými slovami, demokracia potrebuje „demos“, jednotku, s ktorou sa stotožňujeme, keď používame slovo „my“. Nevravím, že je to jednoduché. Ľudia môžu byť lojálni voči viacerým veciam, obyvateľstvo môže byť premiešané, ale prednostne, keď sú ostatné veci rovnaké, by sme mali podporovať národné sebaurčenie. Ak z demokracie zoberiete „demos“, zostane vám len „kratos“, teda moc systému, ktorý musí vynucovať zákonom to, na čo sa v mene občianskeho patriotizmu neodváži spýtať.

  Nirj Deva (ECR). – Toto je naozaj veľmi dobrá správa. Keď si uvedomíme, akú dlhú cestu prešlo Srbsko v zmysle princípov právneho štátu a medzinárodného práva, a vzhľadom na to, čím bolo Srbsko pred 20 rokmi v porovnaní s tým, čím je dnes, musíme pochváliť srbskú administratívu za kroky, ktoré vykonala s cieľom dosiahnuť dodržiavanie princípov právneho štátu v Srbsku. Dokonca i pokiaľ ide o jeho vzťah ku Kosovu, sú dnes princípy právneho štátu evidentne rozhodujúce. Aj v jeho vzťahu k Medzinárodnému trestnému súdu sú princípy právneho štátu rozhodujúce.

Reformy súdnictva sú založené na medzinárodných precedensoch a na medzinárodných osvedčených postupoch. Dokonca i nezávislá verejná služba, ktorú vytvárajú, je vysokej kvality a očakávajú od nej aj príslušne kvalitný výkon. Dodržiavajú sa kodanské kritériá. Takže vo všetkých týchto rôznych ohľadoch sa krajina, ktorá má za sebou veľmi náročnú vojnu, dnes stáva národom, ktorý je zdravý a pripravený stať sa dobrým partnerom ostatným členským štátom Európskej únie. K tomu im blahoželám.

Odporúčanie: Jelko Kacin (A7-0362/2010)

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Rád by som povedal ešte jednu vec k otázke Srbska. Dohoda medzi Európskou úniou a Srbskom, o ktorej sme dnes hlasovali, je míľnikom na ceste k začleneniu tejto krajiny do európskych štruktúr. Dvanásť členských štátov už ratifikovalo zmluvu, ktorej cieľom je otvoriť dvere členstvu Srbska v Európskej únii. Dohoda má moju plnú podporu a chcel by som vyzvať zostávajúce členské štáty, aby ju ratifikovali čo najskôr. Integrácia Srbska do európskych štruktúr si, samozrejme, vyžaduje plnú spoluprácu Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, pokiaľ ide o zodpovednosť za vojnové zločiny, a tiež pokračovanie dialógu o Kosove a prijatie všetkých potrebných opatrení na zabránenie diskriminácie Rómov. Všetky opatrenia zamerané na rozšírenie demokracie a posilnenie ochrany ľudských práv v Srbsku, inými slovami, opatrenia, ktoré vedú k politickej, hospodárskej a spoločenskej stabilizácii v krajine, ma v každom prípade veľmi tešia a majú moju podporu.

Správa: Marisa Matias (A7-0366/2010)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že oznámenie Komisie o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií je dôležitým krokom na ceste ku spojeniu rôznych jestvujúcich zdravotných politík v Európe s cieľom bojovať proti tomuto druhu ochorenia. Hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože môj otec trpel Alzheimerovou chorobou, ako aj moja stará mama a dúfam, že ja túto genetickú líniu ukončím.

Naším zámerom je preto opätovne sa zaviazať k boju proti rozdrobeným opatreniam, jestvujúcim rozdielom v odozve v rámci Európy a prevažne odlišným podmienkam, pokiaľ ide o prístup k liečbe a liečbu ochorenia. Namiesto toho chceme podporovať včasné určenie diagnózy a kvalitu života, zlepšovať epidemiologické poznatky o ochorení a koordinovať jestvujúci výskum a zároveň podporovať solidaritu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

V tejto správe vyzývame na zlepšenú koordináciu medzi členskými štátmi a účinnejšiu a solidárnu odozvu zameranú na prevenciu a liečbu osôb trpiacich demenciou, najmä Alzheimerovou chorobou, ako aj ľudí v ich okolí, či už ide o zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov služieb alebo príbuzných.

Pre fungovanie akejkoľvek európskej stratégie v tejto oblasti je dôležité – už končím –, aby jednotlivé krajiny prioritne vypracovali národné akčné plány.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Hlasoval za túto správu a teší ma, že bola prijatá takmer jednohlasne. Musím povedať, že som sa zúčastnil celej rozpravy v Parlamente, ale nedostal som príležitosť vystúpiť. Preto využívam túto minútu na to, aby som predniesol niekoľko pripomienok.

Najdôležitejšou pripomienkou je, že existuje naliehavá potreba výskumu zameraného na odhalenie príčiny tohto ochorenia. Akú úlohu zohrávajú pri tomto ochorení potraviny, ktoré jeme? Akú úlohu zohráva pri tomto ochorení životný stres? Akú úlohu zohrávajú pri tomto ochorení naše gény? Prečo trpí týmto ochorením dvakrát viac žien ako mužov?

Sú to veľmi dôležité otázky. Na tieto otázky nemožno odpovedať bez výskumu, a preto Komisiu vyzývam, aby vybrala jedno renomované zdravotné stredisko, ktoré uskutoční tento výskum a nájde na tieto otázky odpoveď.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Alzheimerova choroba je ochorenie, na ktoré ľudstvo zatiaľ nenašlo liek. Údaje zo zdravotníckych služieb ukazujú alarmujúci nárast počtu diagnostikovaných prípadov, pričom trend starnúcej Európy bude mať v blízkej budúcnosti drastické následky. Problém demencie postihuje nielen tých, ktorí týmto ochorením trpia, ale aj ich najbližšiu rodinu a priateľov, ktorí sú často nútení venovať svoje životy starostlivosti o svojich milovaných. Naliehavo potrebujeme správy tohto druhu, v ktorých sa poukáže na problém a predložia sa návrhy iniciatív na zlepšenie kvality nášho zdravia a života. Nie je potrebné hovoriť, že spojenie úsilí členských štátov EÚ, vytvorenie programov prevencie a poskytnutie sociálnej podpory celým rodinám sú všetko projekty, ktoré si zasluhujú našu podporu v každom ohľade. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli trpiacim a minimalizovali počet tých, ktorí padnú za obeť tomuto ochoreniu v budúcnosti.

  Jim Higgins (PPE). – Na tejto správe sa mi páči to, že sa tak všestranne pokúša riešiť znepokojivý problém, ktorým je celá problematika Alzheimerovej choroby. Hovoríte o prevencii, diagnostike, liečbe a lieku. Skutočnosť je taká, že z chorôb sa ľudia najviac desia rakoviny a Alzheimerovej choroby. Urobili sme toho strašne veľa, pokiaľ ide o zvládnutie v prvom rade diagnostikovania príčin rakoviny, po druhé prevencie rakoviny a po tretie riešenia otázky liekov. Prešli sme dlhú cestu.

Hoci bola Alzheimerova choroba objavená v roku 1906, v celej oblasti demencie existuje špecifický jav: stále nepoznáme príčinu a stále nemáme žiaden liek. Táto správa je však veľmi vítaná. Zároveň sú však pred nami veľké výzvy: čo zamýšľame robiť, pokiaľ ide o diagnostikovanie príčin, aby sme mohli vytvoriť prevenciu a potom zaviesť nejaký definitívny liek?

Návrh uznesenia: (B7-0023/2011)

  Syed Kamall (ECR). – Tí z nás, ktorí buď navštívili Haiti, alebo videli strašnú skazu, ku ktorej tam nedávno došlo, a videli, čo sa stalo, budú súhlasiť, že bolo absolútne správne, že mimovládne organizácie a spoločenstvo poskytujúce pomoc sa spojili a riešili problém prístrešia, jedla, prikrývok a všetky ostatné veci priamo na mieste.

Teraz sa však pozrime, ako vyzerá situácia o rok neskôr. Vidíme niektoré problémy, na ktoré poukazuje toto uznesenie – skutočnosť, že Haiťania majú na odstraňovanie následkov len lopaty, krompáče a fúriky, a nie veľké zariadenia, ktoré potrebujú. Uznesenie takisto ľutuje hlbokú bytovú krízu na Haiti a hovorí o potrebe systému a vlastníctva pozemkov, ale tiež vyzýva Komisiu, aby v duchu konsenzu zabezpečila, aby sa v spolupráci s vládou vyvinulo výrazné úsilie na vyriešenie problému.

Jednou otázkou, na ktorú sa tu, zdá sa, zabúda, je úloha súkromného sektora. Ak máme z dlhodobého hľadiska vyriešiť niektoré z problémov, ktorým čelíme, z krátkodobého hľadiska je úplne správne, že pracujeme s mimovládnymi organizáciami a organizáciami poskytujúcimi pomoc, ale z dlhodobého hľadiska v tom musí zohrávať úlohu aj súkromný sektor.

  Nirj Deva (ECR). – Rok po zemetrasení na Haiti je odstránených 5 % trosiek, milión ľudí nemá strechu nad hlavou, 230 000 je mŕtvych, 300 000 je zranených a uskutočnilo sa len 15 % možných presídlení do obývateľných oblastí.

Prečo? Prečo sa odstránilo len 5 % trosiek? Keď dôjde k zemetraseniu, popadá veľa muriva. Kto ho môže pozbierať? Mimovládne organizácie lopatami? Európski komisári vedrami? Nie! Tieto veci dokážu pozbierať len ťažké zdvíhacie zariadenia a tie má len jedna skupina ľudí: konkrétne vojsko – vzdušné sily, námorníctvo a armáda. Čo sa však stalo? Keď prišli vzdušné sily, námorníctvo a armáda na pomoc, ľavica v tomto Parlamente a ľavica na celom svete kričali, aby z Haiti odišli. Tak teda odišli! A teraz zostala celá krajina po celý rok v takom stave, v akom bola.

Je politicky zarážajúce, že nebola priznaná zodpovednosť za túto situáciu, ja však za zodpovednú za túto katastrofu jednoznačne považujem ľavicu v tomto Parlamente a medzinárodné spoločenstvo.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Chcel by som povedať niekoľko slov o situácii na Haiti. Teraz, keď prebieha aktualizácia informácií o situácii na Haiti, je veľmi dôležité uvedomiť si, že úroveň koordinácie bola neuspokojivá. Potrebujeme zlepšiť koordináciu, čo dokazuje skutočnosť, že veci postupujú pomaly.

Je v podstate pravda, ako už povedal pán Deva, že situácia sa čiastočne aj spolitizovala. Nie je v nikoho záujme, ak sa situácia spolitizuje. Haiti potrebuje dostať pomoc a základné veci oveľa rýchlejšie, ako ich dostala minulý rok. Pomoc sa potrebuje dostať na príslušné miesto určenia.

Keď sa pozrieme na prácu vykonanú na najnižšej úrovni, môžeme konštatovať, že rôzne organizácie poskytujúce pomoc si počínali dobre. Keď sa pozrieme na to, čím prispela na Haiti Európa, môžeme konštatovať, že vynikajúcu prácu na najnižšej úrovni vykonali kresťanské organizácie – t. j. pomáhali ľuďom prežiť. Mali by sme aj naďalej brať na vedomie toto úsilie a náležite ho podporovať, lenže kríza na Haiti si okrem toho vyžaduje rozsiahlejšie a koordinovanejšie opatrenia na európskej úrovni a, prirodzene, aj na úrovni OSN.

Návrh uznesenia: (B7-0031/2011)

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Litva je zvrchovaný členský štát. Parlament krajiny vedie rozpravu o návrhoch týkajúcich sa vyjadrenia sexuality v médiách a na verejnosti. Demokracia v Litve funguje výborne. Prezidentka krajiny podobné návrhy zablokovala už dvakrát. Politická diskusia o nových návrhoch už začala, pričom jej konečný výsledok sa dá zatiaľ len ťažko predvídať.

Väčšina Európskeho parlamentu sa však chytila tejto témy. Vlastne by sa zdalo, že väčšina tohto Parlamentu má osvietený morálny kompas, ktorý jej umožňuje kvalifikovane posúdiť, čo je a čo nie je morálne prípustné. Ešte skôr, ako je jasné, či bude nový zákon prijatý, alebo nie a aký bude, všetko vidiace oko našich parlamentných kňazov je už pevne zaostrené na Litvu. Takúto aroganciu v žiadnom prípade nemôžem podporiť.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Právo prijímať vnútroštátne právne predpisy prináleží zákonodarnému orgánu príslušného štátu. A do tohto práva suverénneho štátu nemožno zvonku nijako zasahovať. Aj Litva má svoje suverénne právo.

V kontexte Európskej únie je taktiež nutné pripomenúť, že definícia manželstva a rodiny patrí jedine do rodinného práva jednotlivých členských štátov a Európska únia v tejto oblasti nemá čo zasahovať. Ochrana rodiny, ktorá vychováva deti a pripravuje ich na život, preto nesmie byť vnímaná negatívne alebo nejako diskriminačne.

Čo sa týka ochrany neplnoletých detí pred škodlivými účinkami verejných informácií, aj Európsky parlament sa nedávno zhodol na tom, že rôzne druhy reklamy, ktoré sa rozmáhajú prostredníctvom nových komunikačných médií v posledných rokoch, sa stali spoločenským fenoménom. Fenoménom prinášajúcim so sebou úmyselné zavádzanie, prekrúcanie informácii a nebezpečenstvo zneužitia dôvery, na čo musí štát primerane reagovať.

Výskumy dosvedčujú, že neplnoleté deti si zasluhujú zvláštnu ochranu pred určitými druhmi informácií, ktoré môžu mať na zdravý vývoj jedinca ďalekosiahle následky. A to hovorím ako lekár.

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Tu sú moje poznámky k uzneseniu odsudzujúcemu Litvu za to, že sa nič nestalo. Prijatý text nezahrnuje najdôležitejší uhol pohľadu. K odôvodneniu som sa neúspešne pokúsil pripojiť nasledujúci ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh: „keďže zasahovanie Európskeho parlamentu do rokovaní národných parlamentov v prvej fáze práce na akomkoľvek navrhovanom právnom predpise je v rozpore so základnou zásadou zvrchovanosti a subsidiarity členských štátov a poukazuje na to, že sa Európsky parlament stále viac približuje k sovietskym praktikám“ atď. v prijatom znení.

Zámienkou pre takéto uznesenie bol len jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený jedným poslancom národného parlamentu. Zdôrazňujem, jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V texte, ktorý Parlament práve prijal, sa však táto skutočnosť tvrdošijne a nelogicky uvádza v množnom čísle a dokonca sa tam šesťkrát uvádza, že sa údajne predložilo veľmi veľa zlých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Absurditu obsahuje aj názov uznesenia. Hovorí sa tam „o porušovaní“. Nedošlo k žiadnemu porušeniu, len k predloženiu návrhu jedným poslancom parlamentu; parlament neprijal žiadne rozhodnutie, ktoré by sa dalo označiť za porušenie, ku ktorému došlo. Takéto vyhlásenia odrážajú veľmi nízku kvalitu práce pri vypracovávaní návrhov, nehovoriac o nedostatku zodpovednosti tých, ktorí vypracovali a predložili na hlasovanie tento text, ktorý si vyžadoval prinajmenšom inteligentnejšie znenie, ak nemal byť rovno hodený koša. Hlasoval som preto proti tomu celému.

  Daniel Hannan (ECR). – Členské štáty Európskej únie sa už desaťročia pomalými krokmi jednoznačne približujú k zásadám rovnosti pred zákonom, súkromia a osobnej slobody, takže dúfam, že v žiadnom členskom štáte sa v otázke rovnosti na základe sexuálnej orientácie neurobí krok späť. Nemyslím si, že sa to stane. Počas tejto rozpravy sa neprihliadalo na skutočnosť, ako nám práve pripomenul pán Landsbergis a ako nám už predtým pripomenul pán van Dalen, že ide o návrh. Nejde o legislatívne uznesenie.

Ako sa asi pamätáte, aj v Británii sme absolvovali diskusie na túto tému. Viedli sme spory v súvislosti s oddielom 28. Bol som vtedy v našej strane výnimkou v tom, že som bol proti nemu. Bol som proti nemu aj úplne na začiatku, keď sa ešte volal oddiel 27. Zdalo sa mi vtedy úplne ohavné použiť zákon ako mechanizmus na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s niečím. Keď sme to urobili, vložili sme do rúk štátu neuveriteľne mocnú zbraň, ktorá bola neskôr použitá pri zákaze pištolí a lovu a tak ďalej.

Tu však ide o to, že nie som litovským zákonodarcom. Môžeme mať v tomto Parlamente veľmi vyhranené názory na interrupčný zákon v Poľsku alebo na zákon o eutanázii v Holandsku. Sú to pre našich voličov veľmi citlivé otázky, o ktorých sa musí riadne rozhodnúť na základe vnútroštátnych mechanizmov každého členského štátu. Mali by sme pokorne uznať právo na demokraciu a parlamentnú suverenitu v 27 členských štátoch.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie do druhého čítania: Françoise Grossetête (A7-0307/2010).

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za tento dokument, ktorého cieľom je posilnenie práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Treba povedať, že v súčasnosti existuje príliš veľa neistoty v otázkach dostupnosti liečby, preplácania nákladov a zodpovednosti za následnú klinickú starostlivosť vo vzťahu k cezhraničnej starostlivosti. Táto smernica má za cieľ poskytnúť všetkým pacientom, nielen tým, ktorí disponujú najlepšími informáciami, alebo tým najbohatším, celý rad práv v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré už uznal Súdny dvor Európskej únie. Treba zdôrazniť, že cieľom tohto dokumentu nie je v žiadnom prípade stimulovať cezhraničnú starostlivosť ako takú, ale zabezpečiť jej dostupnosť, bezpečnosť a kvalitu, ak sa ukáže ako užitočná alebo potrebná. Občania Európskej únie potrebujú viac informácií o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na cestovanie do členského štátu, ktorý nie je členským štátom, v ktorom je pacient poistený, s cieľom využiť zdravotnú starostlivosť, a ich väčšiu zrozumiteľnosť. Súhlasím, že musíme bojovať proti „zdravotnej turistike“, ale aby bolo možné chrániť práva pacientov, musíme zaviesť systém predchádzajúceho povoľovania, jednoduchší pre pacientov, ktorý však umožní vopred upozorniť riadiacich pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti na prípadné mimoriadne náklady spojené s cestovaním do zdravotníckych inštitúcií v iných členských štátoch EÚ.

  Antonello Antinoro (PPE), písomne. – (IT) Toto odporúčanie Rade bolo mimoriadne dôležité z hľadiska poskytnutia čo najväčšej právnej istoty pacientom, aby mohli uplatňovať svoje práva súvisiace s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou v praxi, ako konštatoval Európsky súdny dvor.

Tento prístup však nezasahuje do výhradnej právomoci členských štátov, pokiaľ ide o riadenie ich vnútroštátnych systémov zdravotníctva alebo ich rozhodnutia v oblasti vnútroštátnej zdravotnej politiky, tak ako to stanovuje zmluva. Ide hlavne o nasledujúce oblasti: zriedkavé ochorenia; normy kvality a bezpečnosti; postupy preplácania nákladov a predchádzajúceho povoľovania a zálohové platby; úloha kontaktných miest ako „jednotných kontaktných miest“; výlučná právomoc členských štátov, pokiaľ ide o „nákupné koše služieb zdravotnej starostlivosti“ a etické rozhodnutia v oblasti zdravotnej starostlivosti a elektronické zdravotníctvo a spolupráca medzi členskými štátmi.

Odporúčanie takisto objasňuje práva pacientov, tak ako ich stanovuje Európsky súdny dvor, a zlepšenie celkovej právnej istoty v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Cieľom je uľahčenie prístupu k bezpečnej a kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vrátane preplácania nákladov a podpora spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdravotnej starostlivosti.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlasoval som za túto správu, pretože je pravda, že v súčasnosti existuje príliš veľa neistoty v otázkach dostupnosti starostlivosti, liekov a preplácania nákladov v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Aj keď je veľmi dôležité nezvyšovať zaťaženie vnútroštátnych systémov zdravotníctva alebo neprispievať k nerovnosti v týchto systémoch, musia mať pacienti právo a slobodu vyhľadať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a musia mať informácie o týchto právach. Treba odstrániť právnu neistotu, ktorá existuje v otázkach oprávnenosti na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a preplácanie nákladov, a pacienti musia mať k dispozícii informácie o tom, kedy a ako sa uhrádza lekárske ošetrenie v iných členských štátoch.

Oceňujem to, čo sa v správe hovorí o vytvorení kontaktných miest vo všetkých členských štátoch, ktoré budú informovať pacientov o dostupnej zdravotnej starostlivosti, o tom, ako požiadať o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ako podať sťažnosť alebo odvolanie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Občania Európskej únie od svojich členských štátov očakávajú poskytovanie bezpečných, kvalitných a účinných služieb zdravotnej starostlivosti. Členské štáty samy zodpovedajú za svoje vlastné systémy zdravotnej starostlivosti, a preto sa dostupnosť a kvalita v rôznych členských štátoch trochu líšia. Pacientom nemôže byť vždy poskytnutá náležitá liečba v ich vlastnom členskom štáte, čo je v podstate v rozpore so slobodami, ktoré zaručuje Zmluva o EÚ. Ešte treba vyriešiť aj otázku uznávania lekárskych predpisov, ktorá spôsobuje veľké problémy ľuďom, ktorí cestujú. Nemám pocit, že voľný pohyb pacientov a právo rozhodnúť sa pre liečbu v inom členskom štáte prispejú k rastu zdravotnej turistiky. Podľa mňa to môže byť pre členské štáty pozitívnym stimulom na to, aby uskutočnili potrebné reformy v oblasti služieb zdravotnej starostlivosti a zabezpečili čo najväčší výber a čo najvyššiu kvalitu poskytovaných služieb zdravotnej starostlivosti, aby mohla byť pacientom v prípade potreby poskytnutá liečba v inom členskom štáte.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležitým krokom smerom k posilneniu mobility pacientov v rámci Európskej únie. Jej cieľom je objasnenie a uľahčenie prístupu k cezhraničnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane práv pacientov na preplácanie nákladov členským štátom, v ktorom je pacient poistený, a tým aj podpora spolupráce medzi členskými štátmi. Navyše z toho vyplývajú jasné výhody pre pacientov, zvlášť pre tých, ktorí trpia zriedkavými a komplikovanými ochoreniami, keďže ich bude možné diagnostikovať a liečiť v najvhodnejšom členskom štáte. Takáto mobilita tiež pacientom umožní legitímne sa vyhnúť vnútroštátnym poradovníkom a využiť služby zdravotnej starostlivosti ponúkané v iných krajinách EÚ. Táto smernica umožní všetkým pacientom využiť niektoré práva, ktoré už uznal Súdny dvor Európskej únie. Ide nepochybne o krok vpred v procese európskej integrácie, v posilňovaní solidarity a v posilňovaní Európy, ktorá je zameraná na svojich občanov. Z týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu a chcel by som poďakovať pani spravodajkyni za vykonanú prácu a za predložené návrhy. Podporujem myšlienku, že by sa pacienti mali rozhodovať na základe svojich potrieb, a nie podľa svojich finančných možností a na základe dostatočných informácií, a nie pod tlakom. Mobilita pacientov namiesto vnútroštátnych poradovníkov je nevyhnutnosťou pre európskych občanov, ale zvlášť pre občanov z nových členských štátov vrátane Rumunska. Hlasoval som tiež za myšlienku vytvorenia zjednodušeného systému predchádzajúceho povoľovania pre pacientov.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Stále viac Európanov vyhľadáva zdravotnú starostlivosť v členskom štáte inom, ako je ich vlastný, ale často to robia bez toho, aby mali akúkoľvek predstavu o svojich právach v tejto oblasti. Ľudia musia prekonávať rôzne prekážky, aby dosiahli preplatenie liečby, ktorá im bola poskytnutá v zahraničí, a je pre nich veľmi ťažké nájsť informácie, ktoré potrebujú.

Počas tejto prvej plenárnej schôdze v roku 2011 sme prijali smernicu objasňujúcu práva európskych pacientov, ktorí sa rozhodnú vyhľadať liečbu v zahraničí. Text, ktorý bol prijatý veľkou väčšinou, umožňuje, aby bola pacientom preplatená liečba, ktorá im je poskytnutá v inom členskom štáte. Je to dobrá správa pre všetkých pacientov, ktorí sa nachádzajú na dlhých poradovníkoch a majú problémy s poskytnutím liečby vo svojom vlastnom členskom štáte.

Podporiť mobilitu ako spôsob zlepšenia poskytovania liečby európskym pacientom: to je náš cieľ. Tiež sa posilní spolupráca pri zriedkavých ochoreniach s cieľom zlepšiť liečbu pacientov, ktorí si vyžadujú vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože cieľom tohto návrhu smernice je poskytnúť všetkým pacientom právo a príležitosť na čo najrýchlejšie poskytnutie dôležitých služieb zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch. Okrem toho jasne stanovuje prípady, v ktorých sa môžu takéto služby využiť, pretože súčasné pravidlá týkajúce sa preplácania nákladov pri využívaní týchto služieb nie sú vždy jasné a zrozumiteľné. Chcela by som zdôrazniť, že táto smernica sa musí týkať všetkých pacientov – nielen tých najlepšie informovaných alebo najbohatších – a mala by zaistiť bezpečnosť všetkých pacientov. Parlament podporil túto smernicu už v prvom čítaní, Rada však, žiaľ, nevzala všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu do úvahy. Rada napríklad ignorovala veľmi dôležitú otázku liečby zriedkavých ochorení. Zriedkavými ochoreniami však trpí okolo 25 miliónov Európanov, ktorým by malo byť umožnené využiť zdravotnú starostlivosť v iných členských štátoch. Okrem toho súhlasím s pozíciou Parlamentu, že, aby sa zabránilo diskriminácii ľudí s nižšími príjmami, členský štát pôvodu musí zaplatiť priamo nemocnici v druhom členskom štáte, ktorý poskytuje liečbu, bez toho, aby od občanov požadoval uhradiť účet vopred, alebo by mal prinajmenšom pacientovi ihneď preplatiť všetky vynaložené náklady. Tiež je veľmi dôležité, aby všetky členské štáty udržiavali národné kontaktné miesta, ktoré budú pacientom poskytovať všetky potrebné informácie, t. j. o dostupnej zdravotnej starostlivosti, postupoch a potrebnej dokumentácii.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu pani Grossetêtovej, pretože po mnohých rokoch odstraňuje neistotu v otázke preplácania nákladov a od nej sa odvíjajúcej otázky prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Kým doteraz výhody cezhraničnej zdravotnej starostlivosti využívali prevažne lepšie informovaní alebo motivovanejší pacienti, teraz sa táto možnosť otvára aj všetkým ostatným. Súhlasím s podmienením úhrady nákladov na základe predchádzajúceho povolenia v odôvodnených a presne stanovených prípadoch, keď cezhraničná zdravotná starostlivosť zahrnuje pobyt pacienta v nemocnici aspoň jednu noc a vyžaduje si vysoko špecializované a nákladné lekárske vybavenie alebo predstavuje zvláštne riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo. V takýchto prípadoch považujem predchádzajúci súhlas za nástroj predchádzania nadmernej zdravotnej turistike.

Vzrastajúca zdravotná turistika nie je dobrou vizitkou mnohých európskych systémov zdravotníctva. Ak je však pacient vo svojej vlastnej krajine vystavený neprimerane dlhým čakacím lehotám, nemožno sa mu diviť, že túži vycestovať tam, kde mu bude starostlivosť poskytnutá rýchlejšie a navyše možno aj vo vyššej kvalite. V krajinách, kam budú vo väčšej miere cestovať cudzinci za lekárskym ošetrením a operáciami, však hrozí, že domáci pacienti budú prichádzať na rad až potom, čo bude uspokojený dopyt tých zahraničných.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Táto smernica stanovuje pravidlá na uľahčenie prístupu k bezpečnej a kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a podporuje spoluprácu v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych jurisdikcií. Zahrnuje základné spoločné hodnoty univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, rovnosti a solidarity. Vyplývajú z toho jasné výhody pre pacientov, zvlášť pre tých, ktorí trpia zriedkavými a chronickými ochoreniami, keďže budú môcť využiť a navštíviť centrá odborných znalostí týkajúce sa ochorenia, ktorým trpia. Táto smernica je ďalším príkladom toho, ako Európa slúži občanom tým, že im umožňuje vybrať si ústav, ktorý poskytne náležitú zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na to, v ktorej európskej krajine sa nachádza.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Členské štáty sú zodpovedné za poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej zdravotnej starostlivosti podľa potrieb svojich občanov. Táto smernica preto nesmie ohroziť slobodu členských štátov rozhodovať o najvhodnejšej forme zdravotnej starostlivosti. Žijeme v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v rámci ktorého občania disponujú slobodou pohybu. To znamená, že vytvorenie jasných pravidiel poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je mimoriadne dôležité, najmä pokiaľ ide o otázku nákladov na zdravotnú starostlivosť vzniknutých v inom členskom štáte. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie poskytuje táto smernica európskym občanom väčšiu bezpečnosť tým, že im umožňuje využiť zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú, v inom členskom štáte a získať preplatenie nákladov až do sumy stanovenej v rámci ich vnútroštátneho systému. Je dôležité vytvoriť zjednodušený systém predchádzajúceho povolenia pre nemocničnú starostlivosť, ktorý nebude predstavovať prekážku pre poskytovanie bezpečnej a kvalitnej lekárskej starostlivosti pacientom. Táto smernica je veľmi dôležitým prvým krokom smerom k zabezpečeniu mobility pacientov v rámci EÚ, pretože existencia štandardizovaných minimálnych pravidiel je lepšia ako nutnosť uchyľovania sa pri každom prípade k súdnym rozhodnutiam.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Vítam prijatie smernice, ktorej cieľom je zavedenie nových pravidiel, ktorými sa má riadiť cezhraničná zdravotná starostlivosť. Európska únia týmto novým právnym predpisom podniká dôležitý krok. Nedôjde tým len k uľahčeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, zvlášť v pohraničných regiónoch, a zlepšeniu príležitostí na liečbu pre občanov EÚ; podporí sa tým tiež všeobecné napredovanie v zdravotnej starostlivosti vďaka výskumným stimulom vyplývajúcim zo spolupráce medzi členskými štátmi. Zvlášť vítam prijatie právneho predpisu na posilnenie spolupráce v oblasti zriedkavých ochorení. Umožní to ľuďom, ktorí nimi trpia, využiť výhody užšej spolupráce v oblasti zdravotnej spolupráce medzi členskými štátmi. Okrem toho požiadavka, aby bolo preplatenie nákladov podmienené tým, aká liečba a náklady sa uhrádzajú zdravotným systémom v pacientovej vlastnej krajine, a požiadavka predchádzajúceho povolenia liečby vyžadujúcej si hospitalizáciu sú poistky, ktoré pomôžu zaručiť stabilitu vnútroštátnych služieb zdravotnej starostlivosti. Smernica preto umožňuje dosiahnutie významného pokroku v zlepšovaní služieb zdravotnej starostlivosti vytvorením správnej rovnováhy medzi potrebami členských štátov, ktoré sú zodpovedné za poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti, a potrebami občanov, ktorí sú hlavnými používateľmi takýchto služieb.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO)Návrh legislatívneho uznesenia k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je dôležitým dokumentom a prijatie tohto uznesenia by znamenalo zo sociálneho hľadiska významný krok vpred. To, že bude môcť byť občanom EÚ poskytnutá liečba kdekoľvek v rámci EÚ, prinúti členské štáty, ktorých systémy zdravotnej starostlivosti sú v zlom stave, zmeniť svoje priority a venovať tejto oblasti náležitú pozornosť.

Podobne postaví táto príležitosť jednotlivé systémy do priameho konkurenčného vzťahu, čo ich prinúti rozvíjať sa a venovať náležitú pozornosť očakávaniam a potrebám pacientov.

Zároveň to podnieti vytváranie špičkových cezhraničných zdravotných centier, ktoré budú zároveň plniť úlohu centier poskytovania inštruktáže a špeciálnych školení pre študentov a lekárov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) V rámci smernice týkajúcej sa platieb za zdravotnú starostlivosť poskytovanú v zahraničí považujem za užitočné zavedenie požiadavky vypracovať zoznam špecifických kritérií a podmienok, na základe ktorých môže vnútroštátny orgán zdôvodniť svoje odmietnutie poskytnúť liečbu pacientovi v zahraničí. Tieto podmienky musia zohľadňovať možné riziko hroziace pacientovi alebo širokej verejnosti v situácii, keď dôjde k podaniu viacerých takýchto žiadostí. Dúfam, že smernici dá zelenú aj Rada, aby mohla čo najskôr nadobudnúť platnosť pre dobro pacientov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem tento návrh týkajúci sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. K zdravotnej starostlivosti by sa nemalo nikdy pristupovať ako ku komerčnej trhovej službe. Cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť, aby neexistovali žiadne zbytočné prekážky pre pacientov žiadajúcich o zdravotnú starostlivosť v členskom štáte inom, ako je ich vlastná krajina. Snaží sa uviesť do praxe to, čo Európsky súdny dvor stanovil v mnohých doterajších rozhodnutiach. Okrem toho je jej cieľom odstrániť nejasnosti, pokiaľ ide o právo pacienta na preplatenie nákladov svojím domovským štátom. Okrem zabezpečenia vysoko kvalitnej, bezpečnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je tiež dôležité zabezpečiť správnu rovnováhu medzi právom pacientov z EÚ vyhľadať liečbu v zahraničí a kapacitou vnútroštátnych systémov zdravotníctva a prioritami jednotlivých členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti. Táto smernica vnesie jasno do otázky preplácania nákladov na liečbu, ktorá bola pacientom poskytnutá v inom členskom štáte, a zabezpečí dobré fungovanie a finančnú vyváženosť vnútroštátnych systémov zdravotníctva. Je dôležité, aby sa mohli členské štáty rozhodnúť zaviesť dobre definovaný systém predchádzajúceho povoľovania preplácania nákladov na nemocničnú alebo špecializovanú starostlivosť.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Návrhom systému, v ktorom budú potreby pacientov prioritou, vysielame našim spoluobčanom veľmi pozitívny signál. Európsky parlament zastával jednotnú a pevnú pozíciu, pokiaľ ide o skutočné uznanie potrieb pacientov v Európe, ktoré predstavuje prvý krok smerom k posilneniu ich práva na prístup k bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti v Európe. Na základe nových pravidiel bude môcť byť pacientom preplatená liečba poskytnutá v inom členskom štáte do výšky nákladov, aké by si podobný typ liečby vyžadoval v ich vlastnej krajine. Orgány budú oprávnené od pacientov požadovať, aby žiadali o predchádzajúce povolenie na liečbu, ktorá si vyžaduje pobyt pacienta v nemocnici alebo špecializovanú zdravotnú starostlivosť, pričom každé odmietnutie bude musieť byť jasne odôvodnené. Vyhľadanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí by mohlo byť prínosom predovšetkým pre pacientov, ktorí sú na dlhých poradovníkoch, alebo tých, ktorí nemôžu nájsť špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Teraz musíme zabezpečiť, aby sa na vykonanie tejto smernice náležite dohliadlo a aby priniesla skutočné výsledky v oblasti zdravotnej starostlivosti pre pacientov v Európe.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) O otázke cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa diskutuje už dlho a nevôľu spôsobila, keď v rámci predchádzajúceho návrhu vzniklo riziko vytvorenia dvojrýchlostnej zdravotnej starostlivosti osobitne podporujúcej zdravotnú turistiku pre bohatších pacientov a poškodzujúcej členské štáty, ktoré si nemohli naplánovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe dopytu, ktorý závisel od ponúkanej kvality... Text, ktorý sme prijali v stredu, odráža väčší konsenzus. Umožňuje európskym pacientom využiť druhy liečby, ktoré nie sú v ich vlastných krajinách dostupné alebo pri ktorých existujú veľmi dlhé poradovníky. Náklady na liečbu poskytnutú v inom členskom štáte sa preplácajú v krajine, v ktorej je pacient registrovaný, čo sa však obmedzuje na sumu, ktorá by bola zaplatená za podobnú liečbu... Pacienti budú musieť požiadať o predchádzajúce povolenie v prípade špecializovaných druhov liečby alebo takých, ktoré si vyžadujú pobyt v nemocnici. Každé odmietnutie udeliť povolenie však bude musieť byť odôvodnené. Ide o ďalší krok smerom ku skutočnejšej Európe zdravia. To nás môže len tešiť.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) V oblasti prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vládne všeobecná neinformovanosť a a priori zamietavý postoj. V rámci slobôd EÚ by malo byť zo zásady umožnené každému občanovi využiť služby zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, pokiaľ sa tam dočká kvalitnejšej alebo rýchlejšej liečby alebo ošetrenia v prípade, že si toto ošetrenie alebo liečbu uhradí sám. Umožnenie využitia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte je preto prioritnou otázkou. Táto diskusia prebieha už roky bez toho, aby sme dosiahli nejaký významný pokrok. V inom členskom štáte vás ošetria len v núdzových situáciách. Plánovať si zdravotnú starostlivosť, prípadne lekársky zákrok v inom členskom štáte preto nie je možné.

Vždy sa vyžaduje zdravotné poistenie daného štátu, ktoré však môže získať len občan EÚ s trvalým bydliskom v danom štáte. To je úplný nezmysel, pretože žiadny občan nemôže mať zdravotné poistenie v dvoch či viac krajinách EÚ, pretože má len jednu hlavnú trvalú adresu, a to v krajine, v ktorej trvalo žije. Legislatívne tak bránime občanom EÚ, aby do svojho zdravia a liečby investovali vo väčšej miere, pokiaľ sa o to usilujú. Odporúčanie predstavuje aspoň malý krok správnym smerom, a preto budem hlasovať za jeho prijatie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh objasňuje a uľahčuje prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a uplatňovanie práva na preplatenie nákladov členským štátom, v ktorom je pacient poistený, s cieľom umožniť všetkým pacientom v EÚ využívať zdravotnú starostlivosť v iných členských štátoch. Tieto práva už vlastne uznal Súdny dvor Európskej únie. Ide o krok vpred v európskom integračnom procese a v posilňovaní solidarity formou zredukovaných poradníkov, zlepšenej kvality zdravotnej starostlivosti a stimulovania vedeckého výskumu. Prioritou sú zriedkavé ochorenia, pričom diagnóza a liečba sa teraz môžu uskutočňovať v členskom štáte, ktorý tomuto účelu najlepšie vyhovuje. Táto smernica je určená pre všetkých Európanov, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť. Portugalská ministerka zdravotníctva sa preto veľmi mýli, keď hovorí, že táto možnosť je určená pre vzdelanejších ľudí a ľudí s väčšími finančnými prostriedkami: to sa deje teraz, bez smernice. Portugalsko má vynikajúcu zdravotnú starostlivosť a nemôže zostať mimo tohto dôležitého projektu: táto krajina musí túto smernicu využiť na ešte väčšiu modernizáciu a musí byť schopná konkurencie, pokiaľ ide o schopnosť poskytovať služby v tejto oblasti všetkým Európanom, ktorí ich potrebujú.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Vítam nový právny predpis upravujúci práva pacientov na lekárske ošetrenie v inom členskom štáte EÚ. Práca Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) v úzkej spolupráci s ostatnými politickými skupinami bola znova raz rozhodujúca. Schválenie správy našej francúzskej kolegyne pani Grossetêtovej prichádza po dlhých rokovaniach s Radou a umožní dosiahnutie významného pokroku v oblasti, v ktorej doterajšie právne predpisy neboli postačujúce. Nový právny predpis, ktorý sa týka len ľudí, ktorí sa rozhodnú pre liečbu v zahraničí, stanovuje, že občania EÚ môžu mať preplatené lekárske ošetrenie, ktoré im bolo poskytnuté v inom členskom štáte, za predpokladu, že systém zdravotníctva v členskom štáte, v ktorom sú poistení, uhradí liečbu a súvisiace náklady. Všetko toto je zvlášť významné, keď zvážime, že vyhľadanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí by mohlo byť prínosom predovšetkým pre pacientov, ktorí sú na dlhých poradovníkoch, alebo tých, ktorí nemôžu nájsť špecializovanú starostlivosť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti smernici o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti aj napriek tomu, že bolo k pôvodnému textu pridaných niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Tento konečný text je výsledkom kompromisu s väčšinou Rady a poskytuje členským štátom 30 mesiacov na jeho transpozíciu.

Hlasovali sme proti z dôvodu uplatnenia zásady voľného pohybu služieb zdravotnej starostlivosti bez zohľadnenia ich špecifík vrátane potreby existencie verejného vnútroštátneho zdravotného systému, ktorého hlavným účelom v každej krajine je reagovať na potreby jej občanov.

Mali by sme si uvedomiť, že tento návrh Komisie prišiel po tom, ako Parlament v roku 2007 odmietol umožniť zahrnutie služieb zdravotnej starostlivosti do smernice o službách na vnútornom trhu vďaka zásadnému úsiliu zamestnancov a verejnosti, ktoré pomohlo zabrániť prijatiu tejto časti smutne známeho Bolkesteinovho návrhu smernice.

Konečné rozhodnutie Parlamentu, proti ktorému sme vždy bojovali, však zahrnuje množstvo ústupkov umožňujúcich každému členskému štátu, ktorý si to želá, uplatniť určité mechanizmy na ochranu svojich verejných služieb.

Preto hoci to môže sťažiť prístup k službám zdravotnej starostlivosti, zvlášť ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť súkromnú zdravotnú starostlivosť alebo si nemôžu dovoliť cestovať do zahraničia, praktické dôsledky jej uplatňovania budú aj tak závisieť od rozhodnutia portugalského parlamentu a vlády.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Je veľmi dôležité zlepšiť situáciu, pokiaľ ide o právo občanov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, keď sa nachádzajú v inom členskom štáte. Dúfam, že obavy z nadmerného zasahovania európskych právnych predpisov do právnych predpisov členských štátov sa nepotvrdia. Podľa mňa je však dobre, ak majú pacienti právo na lekárske ošetrenie v inom členskom štáte a na úhradu nákladov do výšky, ktorú stanovuje ich vlastný systém zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu som sa rozhodol podporiť odporúčanie pani Grossetêtovej.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Podporujem právo pacienta vyhľadať nevyhnutné lekárske ošetrenie v európskej krajine, ktorá nie je pacientovou domovskou krajinou. Každý írsky občan a vlastne každý európsky občan má právo cestovať do inej krajiny Európskej únie s cieľom vyhľadať lekárske ošetrenie. Nie som zástancom „zdravotnej turistiky“, podporil by som však systém, ktorý by pomáhal dôchodcom žijúcim v zahraničí a ľuďom so zriedkavými alebo nezvyčajnými ochoreniami.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Počas predchádzajúcich diskusií v parlamentných výboroch sa často opakovalo, že cieľom tejto smernice nie je stimulovanie „zdravotnej turistiky“, ale len vytvorenie jasných pravidiel cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Je potrebné, aby lekárske ošetrenie poskytnuté v členskom štáte inom, ako je členský štát, v ktorom je pacient poistený, vychádzalo z preukázateľnej, objektívnej potreby, aby sa predišlo zaťaženiu vnútroštátnych systémov zdravotníctva nadmernými nákladmi, čo by nevyhnutne viedlo k zhoršeniu ich účinnosti. Urobil sa krok vpred, pokiaľ ide o zriedkavé ochorenia: pacienti ľahšie získajú prístup k vysoko špecializovanej liečbe a budú mať možnosť požiadať o navštívenie špecialistu v inom členskom štáte.

Myslím si preto, že vytvorenie národných kontaktných miest s cieľom zabezpečiť plné informovanie pacientov o liečbe dostupnej v iných krajinách a o tom, ako využiť a získať úhradu cezhraničnej liečby, je dôležité. Na záver by som chcela zdôrazniť, že výhradná právomoc členských štátov, pokiaľ ide o dostupné druhy liečby a etické rozhodnutia v oblasti zdravia, by sa nemala za žiadnych okolností spochybňovať.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti je nesmierne dôležitým novým nástrojom, ktorý môže viesť k významnému zlepšeniu situácie pacientov v Európskej únii. V súčasnosti pacienti, ktorí si želajú využiť lekárske služby v krajine inej, ako je ich vlastná, narážajú na množstvo administratívnych a finančných prekážok. Výsledkom je, že luxus liečby v zahraničí si môžu dovoliť len tí najbohatší. Návrh, ktorý na tieto problémy reaguje, prináša čo najväčšie zjednodušenie administratívnych postupov napríklad obmedzením potreby predchádzajúceho povolenia liečby vnútroštátnym orgánom zdravotnej starostlivosti a zabezpečením lepšej výmeny informácií o lekárskych službách v iných krajinách vytvorením národných kontaktných miest. To neznamená podporu „zdravotnej turistiky“, ako tvrdia niektorí, ale zabezpečenie práva na spoľahlivú a kvalitnú starostlivosť v prípade jej potreby. Tiež si myslím, že smernica môže z dlhodobého hľadiska navzájom priblížiť úroveň lekárskych služieb v jednotlivých členských štátoch.

Dobro pacienta by malo byť v popredí našich úvah pri posudzovaní návrhu smernice. Úlohou zákonodarcu je prijať zákon, ktorý minimalizuje formality spojené so získaním prístupu k lekárom a poskytuje chorým občanom možnosť vybrať si zo širokej ponuky lekárskych služieb. Bezvýhradne preto podporujem návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a dúfam, že rokovania, ktoré prebiehajú už sedem rokov, vyústia do dohody s Radou.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Nakoniec som hlasoval za smernicu o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Kompromis dosiahnutý medzi Parlamentom a Radou je prijateľný zvlášť preto, lebo uznáva právo štátov prijímať opatrenia na zaručenie finančnej vyváženosti ich systémov sociálneho zabezpečenia v neposlednom rade prostredníctvom systému predchádzajúceho povoľovania preplácania nemocničnej liečby poskytnutej v inom členskom štáte. To zabráni akémukoľvek druhu zdravotnej turistiky.

Bývalá Komisia mylne pokladala zdravotnú starostlivosť za ďalšiu komerčnú službu. Niektorí poslanci Európskeho parlamentu sa mýlia, keď prehlasujú, že Európa zdravia je teraz už realitou. Tá najlepšia liečba nikdy nebude dostupná radovým občanom, ale bude závisieť od vzťahov a najmä od veľkej peňaženky. To je, žiaľ, realita, ktorú smernica nedokáže zakryť.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Vítam správu pani Grossetêtovej o prijatí smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Dnešné hlasovanie nás posunulo o krok bližšie ku kodifikácii práv pacientov v rámci európskych právnych predpisov. Je nevyhnutné, aby po nadobudnutí platnosti tejto smernice pacienti nemuseli niesť finančné bremeno cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a aby sa preplácanie nákladov uskutočňovalo včas, rýchlo a bezproblémovo. Vysoká kvalita, rovnosť, solidarita a univerzálnosť v zdravotnej starostlivosti musia zostať hlavnými zásadami počas transpozičnej a vykonávacej fázy v jednotlivých členských štátoch. Vlády by okrem toho mali vytvoriť verejné harmonogramy a akčné plány na čo najlepšie sledovanie a zabezpečenie vykonávania tohto druhu právneho predpisu.

A nakoniec, aby bola táto smernica skutočne účinná, musí Komisia sledovať a dohliadať na koordináciu medzi členským štátom, v ktorom je pacient poistený, a štátom, kde sa poskytuje liečba, a zabezpečiť, aby sa predišlo akejkoľvek nerovnosti a rozdielom medzi pacientmi, pokiaľ ide o prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Ako niekto, kto pochádza z jediného regiónu vo Francúzsku, ktorý hraničí s tromi inými členskými štátmi EÚ, a kto zastupuje volebný obvod, ktorého sa osobitne dotýkajú otázky cezhraničného styku, vnímam tieto problémy veľmi citlivo. V skutočnosti sú hranice stále až príliš často prekážkou v oblastiach každodenného cezhraničného života. Európa je založená na zásade voľného pohybu osôb, pričom táto sloboda, táto mobilita občanov sa musí vzťahovať aj na pacientov. Otázka cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je teda jednoznačne kľúčovou otázkou. Preto som hlasovala rozhodne za túto správu o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Tento text umožní pacientom ľahšie vyhľadať liečbu v inom členskom štáte. Predovšetkým objasňuje pravidlá, ktorými sa to bude riadiť; pacienti budú mať prístup k väčšiemu množstvu informácií (zvlášť prostredníctvom kontaktných miest) o svojich právach alebo o preplácaní nákladov. Ide teda o rozhodný a veľmi konkrétny krok, ktorý dodá skutočnú pridanú hodnotu budovaniu sociálnej Európy a skutočnej Európy zdravia.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Vítam smernicu o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti v čo najkratšom čase a s jasným dôrazom na pacienta, ktoré môžu využiť aj iné členské štáty, je základným predpokladom pre väčšie zblíženie Európy. Cezhraničná zdravotná starostlivosť je každodennou realitou v pohraničných oblastiach, ako je tá, z ktorej pochádzam. Vzhľadom na to ma veľmi teší, že bude ľahšie získať prístup k vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a získať úhradu nákladov na liečbu. Zvlášť podporujem poskytnutie pridanej hodnoty pacientom, ktorí sú na poradovníkoch. Tieto nové predpisy im umožnia rýchlejšie dosiahnuť poskytnutie liečby v inom členskom štáte namiesto toho, aby museli dlho čakať na liečbu vo svojej vlastnej krajine. Je pravda, že vytvorenie pravidiel pre zamietnutie predchádzajúceho povolenia je rozumným krokom a robí celú situáciu prehľadnejšou. Niektoré problémy spojené s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou však zostávajú nevyriešené, zvlášť pokiaľ ide o ľudí dlhodobo dochádzajúcich do práce do iného členského štátu, ktorí po odchode do dôchodku, nebudú mať žiadny alebo len obmedzený prístup k službám, ktoré sú pre nich dôležité, v krajine, kde predtým pracovali.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento text, ktorý v konečnom dôsledku zaručuje, aby sa zdravotná starostlivosť nepremenila len na ďalšiu komoditu. Okrem toho by som chcela za to vyjadriť vďaku španielskemu predsedníctvu, ako aj za to, že podporilo opätovné zavedenie systému predchádzajúceho povoľovania pri cezhraničnej a špecializovanej starostlivosti.

Áno, Európska únia podporuje mobilitu svojich občanov a má povinnosť prijímať právne predpisy v oblasti služieb zdravotnej starostlivosti. Musíme však zabezpečiť, aby zdravie zostalo verejným statkom prístupným všetkým a za čo najlepších podmienok, a nie zdrojom rastu, ktorý stavia proti sebe vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti je kľúčovým krokom smerom k zrušeniu bariér, na ktoré pacienti v členských štátoch EÚ doteraz narážali. Jej hlavným cieľom je uľahčiť Európanom prístup k zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch EÚ, zvlášť prístup k službám, ktoré nie sú ľahko dostupné v ich vlastnej krajine. Je to osobitne dobrá správa pre ľudí, ktorí bývajú v prihraničných oblastiach, a predovšetkým pre osoby trpiace zriedkavými ochoreniami, ktoré potrebujú špecializovanú liečbu, ktorá nie je v ich vlastnej krajine k dispozícii. Teší ma tiež množstvo ustanovení, ktoré zabezpečujú určité výhody pacientom, ako je vzájomné uznávanie lekárskych predpisov, odstránenie potreby doplnkového poistenia v zahraničí a prístup k zdravotným záznamom. Kľúčový význam má aj myšlienka vytvorenia národných kontaktných miest, ktorých úlohou je informovať pacientov o ich právach.

Pacienti by mali byť komplexne informovaní o postupoch na získanie prístupu k liečbe v zahraničí. Podobne by mali byť informovaní o postupoch na získanie preplatenia nákladov takejto liečby, ktoré budú preplatené podľa súčasných nákladov v krajine, v ktorej je pacient poistený. Som presvedčená, že nájdené riešenia uľahčia pacientom využívanie bezpečnej, kvalitnej zdravotnej starostlivosti v celej Európskej únii.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Pred niekoľkými rokmi som hlasoval za vyňatie zdravotnej starostlivosti z rozsahu pôsobnosti smernice o službách a v prvom čítaní som hlasoval proti smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Vtedy bolo jasné, že v rámci Komisie existuje tendencia pristupovať k zdravotnej starostlivosti ako k obchodovateľnej komodite. Ja sa na zdravotnú starostlivosť takto nepozerám – k pacientom by sa nemalo pristupovať len ako k platiacim spotrebiteľom. Rada však tento návrh právneho predpisu výrazne zlepšila a jeho právny základ už zďaleka nie je len záležitosťou vnútorného trhu. Preto som hlasoval za túto správu a som presvedčený, že zlepší práva pacientov v celej Európe.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože sa zameriava na posilnenie práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Je poľutovaniahodné, že v súčasnosti existuje v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou príliš veľa neistoty okolo dostupnosti starostlivosti, preplácania nákladov a zodpovednosti za následnú klinickú starostlivosť. Cieľom tejto smernice je poskytnúť všetkým pacientom, nielen tým, ktorí disponujú najlepšími informáciami, alebo najbohatším, celý rad práv v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré už uznal Súdny dvor Európskej únie. V žiadnom prípade nie je cieľom tohto dokumentu stimulovať cezhraničnú starostlivosť ako takú, ale zabezpečiť jej dostupnosť, bezpečnosť a kvalitu, ak sa ukáže ako užitočná alebo potrebná. Zámerom smernice je poskytnúť pacientom výber, ktorý sa zakladá na ich potrebách, nie na ich prostriedkoch, a o ktorom sa rozhodujú na základe informácií, nie pod nátlakom. Okrem toho súhlasím s pozíciou Parlamentu, že členský štát pôvodu musí zaplatiť priamo nemocnici v druhom členskom štáte, v ktorom sa liečba poskytuje, bez toho, aby od občanov požadoval uhradiť účet vopred, alebo by mal prinajmenšom pacientovi ihneď preplatiť všetky vynaložené náklady, aby sa zabránilo diskriminácií ľudí s nižšími príjmami. Veľmi dôležité je aj to, aby všetky členské štáty určili národné kontaktné miesta, ktoré budú pacientom poskytovať všetky potrebné informácie, t. j. informácie o dostupnej zdravotnej starostlivosti, postupoch a potrebnej dokumentácii.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy pani Grossetêtovej z niekoľkých kľúčových dôvodov. Smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti má veľa pozitívnych prvkov. Odstraňuje prekážky pre liečbu, zabezpečuje rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých v celej EÚ, znamená ukončenie diskriminácie pacientov, zavádza vzájomné uznávanie lekárskych predpisov, skracuje doby čakania na lekárske vyšetrenia a odstraňuje potrebu doplnkového poistenia v zahraničí. V prospech smernice hovorí aj to, že zavádza široký prístup k lekárskej starostlivosti pre ľudí, ktorí trpia zriedkavými ochoreniami, a vyššie miery úhrady pre zdravotne postihnuté osoby.

Smernica sa snaží zabrániť zdravotnej turistike tým, že náklady na liečbu sa budú preplácať do výšky zaručovanej v krajine, v ktorej je pacient poistený, a ak skutočne vynaložené náklady budú nižšie než táto úroveň, náklady budú preplatené v plnej výške.

Mnohé diskusie vyvolala otázka povoľovania. Predchádzajúce povolenie národného fondu zdravia bude potrebné len v prípade nemocničného ošetrenia alebo nákladných lekárskych postupov a nebude sa požadovať pre žiadnu inú formu liečby za predpokladu, že je zahrnutá v takzvanom koši zaručovaných služieb. Keby členský štát pacientom neschválil špecializovanú zdravotnú starostlivosť na vnútroštátnej úrovni, smernica nevytvára pacientom žiadne nové právo na využitie takejto zdravotnej starostlivosti v zahraničí ani na preplatenie nákladov na liečbu. Dôležitou výnimkou je prípad jednotlivcov so zriedkavými ochoreniami.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Smernica o práve občanov Európskej únie využívať lekársku starostlivosť v každom z 27 členských štátov je významným krokom smerom k lepšej zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Vzhľadom na rozšírenú mobilitu pracovníkov v rámci EÚ je smernica veľmi dobre načasovaná. Keď smernica vstúpi do platnosti, pacientom budú poskytované rozsiahle informácie o nových predpisoch, aby sa občania mohli dozvedieť, aké nové príležitosti majú a v plnej miere ich využívali. Občania budú môcť využívať počiatočné ošetrenie v každom členskom štáte a lekári ho nebudú môcť odmietnuť. Smernica stanovuje, že občania si budú môcť v budúcnosti vybrať, v ktorom členskom štáte využijú plánované služby zdravotnej starostlivosti.

Budú však musieť získať predchádzajúce povolenie od svojho domovského štátu, pretože za zdravotnú starostlivosť sa bude platiť v cenách, ktoré sú bežné v štáte, v ktorom má pacient bydlisko. Napriek tomu je to však krok správnym smerom, pretože zvýši dostupnosť zdravotníckych služieb. Mali by sme si pripomenúť, že ak občania nemajú k dispozícii služby zdravotnej starostlivosti tam, kde žijú, majú právo využiť tieto služby v jednom z členských štátov. Osobitne dôležité je to v prípadoch komplikovaných alebo zriedkavých zdravotných problémov. Z tohto dôvodu náš poslanecký klub a ja podporujeme túto smernicu, pretože predstavuje dôležitý krok zo strany Parlamentu, krok, ktorý bude mať priaznivý vplyv na životy občanov Európy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Podporil som odporúčanie pani Grossetêtovej, pretože tento návrh smernice bude prínosom pre európskych občanov. Nové predpisy o lekárskej starostlivosti v podstate stanovujú, že európski občania môžu mať preplatenú lekársku starostlivosť, ktorá im bola poskytnutá v inom členskom štáte, za predpokladu, že náklady na takúto liečbu sa bežne uhrádzajú v ich vlastnej krajine. Tento výsledok bude prínosom pre pacientov a významne skráti poradovníky, ktoré sú niekedy veľmi dlhé. Naša spoločnosť je čoraz mobilnejšia a myslím si, že dnes je viac ako kedykoľvek predtým dôležité uľahčiť mobilitu občanom Európskej únie vrátane mobility v takej životne dôležitej oblasti, akou je zdravotná starostlivosť. Myslím si tiež, že je dôležité upozorniť na nové právne predpisy o boji proti zriedkavým ochoreniam, pretože sa zameriavajú na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby európski pacienti mohli v plnej miere využívať svoje právo na poskytnutie liečby.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Smernicu o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti považujem za úspech, a preto som hlasovala za prijatie jej ustanovení. Zdravie je naším najcennejším majetkom. Chcela by som, aby Európania mali prístup k zdravotnej starostlivosti na najvyššej možnej úrovni. Smernica je zdrojom príležitostí a nádeje pre pacientov a vyžaduje si uskutočnenie ďalších reforiem systémov zdravotnej starostlivosti. Smernica otvára európske nemocnice a kliniky aj poľským pacientom. Je potvrdením toho, že Európa je v procese budovania a že našou prioritou je zlepšiť a podporiť spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti ochrany zdravia.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu na základe toho, že teraz sa objasnilo, že britskí pacienti môžu v zahraničí využívať len štátom platenú zdravotnú starostlivosť, ktorú by mali právo získať v rámci vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti (NHS). Vítam skutočnosť, že boli zamietnuté všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa snažili rozšíriť nároky poskytnutím prístupu ku všetkým spôsobom liečby, ktoré medzinárodná lekárska veda dostatočne otestovala alebo k rovnako účinnej zdravotnej starostlivosti. Nekontrolované využívanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti by mohlo enormne zaťažiť britský systém zdravotnej starostlivosti.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Predložený dokument sa vracia k rozprave, ktorá sa v Európskom parlamente uskutočnila v minulom volebnom období. Samotný návrh Komisie obsahoval určité nedostatky a riziká, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na spotrebiteľov starostlivosti, a teda na občanov. Vítam kompromis obsiahnutý v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 107 najmä preto, lebo zvyšuje záruky pre pacientov pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a zdôrazňuje pozitívny trend smerom k väčšej informovanosti pacienta. V neposlednom rade považujem za pozitívne, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za poskytovanie bezpečnej, vysokokvalitnej, účinnej a dostupnej starostlivosti na svojom území. Za dôležité považujem aj vymedzenie podmienok, za ktorých môže členský štát odmietnuť udeliť predchádzajúce povolenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahuje aj pozitívne kroky v interoperabilite a podporuje spoluprácu v oblasti prevencie a diagnostiky.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Ako môžeme zaručiť základné právo všetkých európskych občanov na voľný pohyb v našom spoločnom priestore bez toho, aby sme im ponúkli možnosť jednoduchého prístupu k zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, než v ktorom majú bydlisko? Prijatie tohto návrhu smernice konečne umožní doplniť do právneho textu mobilitu pacientov, prvok, ktorý je súčasťou mobility občanov. Chcela by som zablahoželať pani spravodajkyni k dosiahnutiu dohody s Radou o tomto dôležitom texte, ktorého prijatie sa veľmi dlho zdržiavalo. Veľmi dúfam, že transpozícia tohto právneho predpisu našimi členskými štátmi umožní európskym občanom získať v dlhodobom horizonte skutočný prístup ku kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Pokiaľ ide o cezhraničnú starostlivosť, veľkej väčšine Európanov nie sú v súčasnosti jasné otázky dostupnosti zdravotnej starostlivosti, preplácania a zodpovednosti za následnú klinickú starostlivosť. Cieľom tejto smernice je poskytnúť všetkým pacientom, nielen tým, ktorí disponujú najlepšími informáciami, niektoré práva v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré však už uznal Súdny dvor Európskej únie. Táto smernica napriek tomu nezbavuje členské štáty zodpovedností týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti o svojich občanov. Týka sa len pacientov a ich mobility v rámci EÚ, nie voľného pohybu poskytovateľov služieb.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Keď sú poradovníky na operácie vo vlastnej krajine pacienta plné, ako obrovská úľava prichádza záruka, že náklady na liečbu v zahraničí uhradí jeho zdravotná poisťovňa. Pacientom s chronickými ochoreniami umožnia tieto predpisy mobilitu v rámci Európskej únie. Tieto predpisy však budú užitočné len vtedy, ak budú môcť zaručiť aj to, že nebude existovať zdravotná turistika, ktorá by vyvíjala ešte väčší tlak na už aj tak vážne postihnuté zdravotné poisťovne. Okrem možnosti rýchleho ochromenia niektorých oblasti zdravotníctva v krajinách s vysokými normami v oblasti zdravotnej starostlivosti tu existuje aj riziko, že chudobnejšie členské štáty EÚ, ktoré investovali do zdravotnej starostlivosti menej, budú musieť uhrádzať obrovské náklady. V tejto súvislosti nesmieme prehliadnuť ani to, že nefunguje systém, ktorý by mal umožniť vzájomné preplácanie v rámci systémov sociálneho zabezpečenia krajín EÚ, a že v priebehu mnohých rokov sa nahromadili dlhy vo výške miliónov eur. Aj keď členské štáty môžu v prípade obáv, že príliv pacientov zo zahraničia ohrozí ich systémy zdravotnej starostlivosti, teoreticky vylúčiť určité druhy liečby, v praxi to nebude jednoduché. Nedokázali sme vyriešiť ani súčasné problémy s preplácaním a je nepravdepodobné, že opatrenia na predchádzanie zdravotnej turistike budú účinné. Hlasoval som proti tomuto návrhu uznesenia s cieľom zabrániť prudkému nárastu nákladov na sociálne zabezpečenie.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu, ktorú predložila pani Grossetêtová, pretože zabezpečenie prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti predstavuje jednoznačný úspech v prospech európskych občanov. Mnohí naši občania nemajú prístup k starostlivosti v členskom štáte, v ktorom žijú, z dôvodu ochorení, ktorými trpia. Preto im musíme poskytnúť príležitosť, aby mohli vyhľadať túto starostlivosť kdekoľvek v rámci Európskej únie, ako aj možnosť preplatenia nákladov na túto liečbu.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Európsky parlament prijal 19. januára 2011 smernicu o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na zjednodušenie pravidiel upravujúcich liečbu v zahraničí. Som rád, že Európsky parlament ako spoločný zákonodarca zohrával kľúčovú úlohu pri formulovaní jasných ustanovení, ktoré sú prospešné pre pacientov okrem iného v súvislosti s preplácaním nákladov na lekársku starostlivosť v iných krajinách. Ustanovenia týkajúce sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sú o to dôležitejšie, že sa dotýkajú všetkých občanov Európskej únie. Nová smernica zaručuje vzájomné uznávanie lekárskych predpisov a jednoduchší prístup k informáciám o liečbe v zahraničí, zväčšuje tiež rozsah liečby jednotlivcov trpiacich zriedkavými ochoreniami a poskytuje viac možností zdravotne postihnutým osobám získať vyššiu mieru preplácania nákladov na lekársku starostlivosť. Európsky parlament bude zohrávať úlohu aj pri zriaďovaní národných kontaktných miest v každom členskom štáte, ktoré budú poskytovať informácie o všetkých aspektoch liečby v zahraničí. Tieto miesta budú navzájom úzko spolupracovať. Nakoniec by som chcel povedať, že smernica, ktorú sme prijali, je naliehavo potrebná, pretože právne predpisy o liečbe v zahraničí, ktoré platia v súčasnosti, sú nejasné a príliš komplikované a v záujme všetkých členských štátov EÚ je nevyhnutné tieto záležitosti zjednodušiť.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za odporúčanie na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pretože som presvedčený, že je dôležité zaručiť v celej Európskej únii primeranú zdravotnú starostlivosť, ktorá spĺňa vysoké normy kvality a bezpečnosti pacienta. Pacienti, ktorí budú chcieť vyhľadať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte, budú musieť po prijatí tejto smernice požiadať o predchádzajúce povolenie. To zaručí kvalitu a bezpečnosť služieb zdravotnej starostlivosti a liečby. Potom budú môcť pacienti požiadať o preplatenie nákladov na svoju liečbu. Pri preplácaní nákladov sa bude vychádzať z výšky nákladov, ktoré by členský štát, v ktorom sú pacienti poistení, prevzal, ak by sa rovnaká liečba poskytla na jeho území. Pacienti budú mať nárok na ochranu, liečbu a preplatenie nákladov aj vo všetkých prípadoch zriedkavých ochorení. Prínosom pre liečbu zriedkavých ochorení bude spolupráca členských štátov vo výskume.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Všetky členské štáty sú zodpovedné za poskytovanie zdravotnej starostlivosti svojim občanom. Táto smernica stanovuje pravidlá na uľahčenie prístupu k bezpečnej a vysokokvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a podporuje spoluprácu členských štátov v oblasti zdravotnej starostlivosti pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych jurisdikcií.

Rozvoj vysokošpecializovanej zdravotnej starostlivosti prebiehal asymetricky, v určitých krajinách spolu s rozvojom centier excelentnosti pre zriedkavé alebo chronické ochorenia, ktoré nie sú na danom konkrétnom mieste obvyklé, ale vyžadujú si špecializáciu. To je nepochybne jeden z predpokladov, ktoré stoja za podporením voľného pohybu v tejto oblasti.

Táto smernica je ďalším príkladom toho, ako Európa slúži Európanom a zároveň podporuje solidaritu medzi svojimi občanmi a vytvára výhody pre pacientov, najmä tých, ktorí trpia zriedkavými alebo chronickými ochoreniami a mohli by využiť prístup do centier excelentnosti v oblasti ochorení, ktorými trpia.

Zo všetkých týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Smernica umožní všetkým pacientom využívať práva, ktoré už uznal Európsky súdny dvor, pričom ponecháva systémy sociálneho zabezpečenia v plnej kompetencii členských štátov, pretože smernica sa zaoberá pacientmi a ich mobilitou v rámci Európskej únie a nie voľným pohybom poskytovateľov služieb.

Som za revíziu súčasnej nevyhovujúcej situácie v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, ktorá sa vyznačuje rozštiepením medzi judikatúrou a vnútroštátnymi systémami. Chcel by som poukázať na to, že tento Parlament zaujal v prvom a druhom čítaní rovnakú pozíciu, keď kodifikoval judikatúru Súdneho dvora o cezhraničnej starostlivosti (európski občania majú právo na rovnaké ošetrenie v inej krajine ako vo vlastnej krajine) a stotožnil sa s požiadavkou Rady bojovať proti zdravotnej turistike.

Návrh obsahuje osobitnú ochrannú doložku a systém predchádzajúceho povoľovania, ktorý je flexibilný pre pacientov, ale zároveň umožňuje upozorniť na prípadné mimoriadne náklady. Cieľom je preto posilniť práva pacientov zabezpečením poskytovania informácií a spolupráce medzi členskými štátmi.

Členský štát, v ktorom sú pacienti poistení, musí zabezpečiť, aby mali jeho občania prístup k informáciám. Odporúčanie do druhého čítanie ide ešte ďalej a náležite zohľadňuje potenciál elektronického zdravotníctva.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu s cieľom podporiť európskych občanov, pretože správa stanovuje jasnejšie pravidlá týkajúce sa práv pacientov na vyhľadanie liečby v zahraničí a možnosť výberu, ktorý sa zakladá na ich potrebách, nie na ich prostriedkoch, a ktorý musí byť informovaný a nie robený pod nátlakom. Smernica stanovuje tieto zásady: pacienti budú môcť využívať ambulantnú starostlivosť, na ktorú majú nárok vo svojom členskom štáte, v inom členskom štáte bez predchádzajúceho povolenia a získať úhradu nákladov na svoje ošetrenie do výšky, ktorú stanovuje ich vlastný systém zdravotnej starostlivosti. Kľúčovou otázkou je aj informovanosť. Každý členský štát bude preto povinný udržiavať národné kontaktné miesta, ktoré budú informovať pacientov o dostupnej zdravotnej starostlivosti, administratívnych postupoch, sťažnostiach, odvolaniach a podobne.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tejto smernice, ktorá nadväzuje na prípady, ktorými sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie, je objasniť a posilniť práva používateľov na prístup k bezpečnej a vysokokvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti podporením mobility pacientov v rámci EÚ a posilnením spolupráce a solidarity členských štátov v tejto oblasti. Hlasoval som za túto správu, pretože smernica predstavuje významný krok vpred v európskej integrácii.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Právny predpis, ktorý sme dnes prijali, predstavuje dôležitý krok vpred z hľadiska práv pacientov v EU. Zelení sú presvedčení, že konečný kompromis, ktorý sme dnes prijali, vytvára správnu rovnováhu medzi zaručením práva pacientov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ochranou poskytovania kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti na vnútroštátnej úrovni. Pacienti budú mať právo na nemocničné ošetrenie v iných členských štátoch a na preplatenie nákladov, ako keby boli liečení doma. Toto právo by však nemalo byť na úkor životaschopnosti vnútroštátnych systémov zdravotníctva. Zelení spolu s poslancami, ktorým sa podarilo obmedziť zoznam dôvodov, z ktorých môže byť pacientovi zamietnutá cezhraničná liečba, sú presvedčení, že konečný kompromis umožňuje členským štátom vytvoriť rozumný systém predchádzajúceho povoľovania preplácania nákladov na liečbu. Dôležité je, že po udelení predchádzajúceho povolenia členské štáty už nebudú môcť zamietnuť preplatenie nákladov, čo bola hlavná obava.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa má dnes hlasovať, predstavuje revolúciu a ja mám z toho radosť. Právomoci Európskej únie v oblasti zdravotnej starostlivosti sú veľmi citlivou otázkou a je len správne, aby si každý členský štát vytvoril vlastný systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia v súlade s vlastnou osobitnou kultúrou. Načo však budovať Európu a zaručovať voľný pohyb, ak to nesprevádza možnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti v celej Európskej únii? Parlament už tri roky bojuje za vytvorenie právnej istoty v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a objasnenie podmienok preplácania nákladov. Urobíme významný krok a ďakujem svojej kolegyni pani Grossetêtovej za vykonanú prácu. Toto je historická chvíľa: budujeme Európu zdravia a cezhraničná zdravotná starostlivosť už nebude rizikom, ale príležitosťou. Zabezpečme, aby sme to uviedli do praxe, aby každý európsky občan mohol využívať vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť. To je cena, ktorú musíme zaplatiť za zdravie.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Dnes som hlasovala za väčšiu právnu zrozumiteľnosť a mobilitu pacientov v prípadoch, keď občania musia cestovať za zdravotnou starostlivosťou do zahraničia. V ideálnom prípade by žiadny pacient nemusel opustiť svoju domovskú krajinu, aby získal lekársku starostlivosť, ale v tých prípadoch, keď je to potrebné, pacienti by mali mať možnosť tak urobiť a vedieť, na čo majú nárok z hľadiska ošetrenia a preplatenia nákladov. Dôležité je aj to, aby zdravotné služby členských štátov poznali svoje záväzky a aby si ponechali právo vyberať, riadiť a poskytovať svoje služby zdravotnej starostlivosti podľa vlastného uváženia.

Správa sa zaoberá obidvomi týmito kľúčovými otázkami, ako aj mnohými ďalšími dôležitými otázkami vrátane liečby zriedkavých ochorení a európskych referenčných sietí na podporu výmeny osvedčených postupov. Otázka cezhraničnej zdravotnej starostlivosti nebola vždy jednoduchá a ďakujem pani spravodajkyni a tieňovým spravodajcom za ich náročnú prácu na tejto záležitosti.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, pretože sa zaoberá niektorými súčasnými problémami, ktoré vlády neriešili. Nie je to smernica, ako niektorí tvrdia, ktorá by členským štátom hovorila, ako majú spravovať svoje zdravotnícke systémy. Je to správa, ktorú môže Spojené kráľovstvo z veľkej časti podporiť, pretože boli odstránené mnohé problémy týkajúce sa predchádzajúcich správ. Zmyslom smernice o právach pacientov je podporiť tie práva, ktoré už pacienti majú, konkrétne tí pacienti, ktorí nemôžu získať primeranú liečbu v Spojenom kráľovstve, teraz môžu podľa ustanovení, ktoré už existujú, cestovať niekde inde v rámci EÚ. To, že to bude pravdepodobne využívať stále veľmi málo ľudí, vyplýva z charakteru rodinnej podpory týchto chorých; najdôležitejšiu úlohu tu zohráva blízkosť rodinných príslušníkov.

V Spojenom kráľovstve by sa mali náklady uhrádzať v prípadoch, keď existujú rozumné dôvody na liečbu v zahraničí. Nie je to bianko šek pre zdravotnú turistiku, je to ustanovenie súčasných práv, ktoré majú občania Spojeného kráľovstva.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti – ktorú podporujem – udeľuje pacientom jednoznačné práva na využívanie lekárskej starostlivosti v zahraničí a na preplatenie nákladov podľa sadzieb, ktoré platia v ich krajinách. To poskytuje väčšiu právnu istotu pacientom v pohraničných oblastiach, ľuďom, ktorí navštevujú inú krajinu, pacientom postihnutým zriedkavými ochoreniami a pacientom, ktorí čelia dlhým čakacím lehotám. Členské štáty však môžu v záujme ochrany kvality starostlivosti a spravodlivého prístupu ku starostlivosti požadovať, aby pacienti získali pre takúto liečbu predchádzajúce povolenie. To sa bude požadovať v prípade hospitalizácie a veľmi nákladnej alebo vysokorizikovej liečby.

Za určitých, veľmi obmedzených okolností môže byť zamietnuté aj preplatenie nákladov (napríklad ak je rovnocenná liečba dostupná aj vo vlastnej krajine pacienta) a členské štáty budú mať právo zasiahnuť v prípade akýchkoľvek príznakov nadmernej spotreby. Smernica preto zachováva rovnováhu medzi právom pacientov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a právom členských štátov financovať vlastné sociálne zabezpečenie a organizovať vlastnú zdravotnú starostlivosť. Okrem toho dúfam, že želanie pacientov využívať liečbu niekde inde nebude vyvíjať žiadny zbytočný tlak na vysokokvalitné služby, ktoré si prednostne vyberá veľká väčšina pacientov, v krajine, v ktorej sa tieto služby poskytujú.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Právo využívať výhody voľného pohybu majú aj pacienti. Preto som hlasovala za správu o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. V Alsasku a vo všetkých pohraničných regiónoch je otázka cezhraničnej zdravotnej starostlivosti veľmi významná napríklad v prípade, keď je zdravotná starostlivosť poskytovaná v zahraničí bližšie k domovu než zdravotná starostlivosť poskytovaná v členskom štáte, v ktorom majú pacienti bydlisko.

Táto správa umožní všetkým európskym občanom získať informácie o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a dozvedieť sa o svojich právach v tejto oblasti prostredníctvom kontaktných miest, ktoré budú vytvorené vo všetkých členských štátoch. Prijatie tohto textu predstavuje východiskový bod pre skutočnú Európu zdravia, z ktorej bude mať prospech 500 miliónov občanov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Na dosiahnutie cieľa, ktorým je vybudovanie vnútorného trhu založeného na voľnom pohybe medzi členskými štátmi, sú potrebné určité opatrenia. Voľný pohyb ľudí a služieb upriamuje osobitnú pozornosť na zdravotnú starostlivosť, ktorú môžu občania jedného členského štátu využívať v druhom členskom štáte. Súdny dvor uznal práva pacientov najmä z hľadiska prístupu k zdravotnej starostlivosti, zabezpečenia vysokej kvality a bezpečnosti tejto zdravotnej starostlivosti a že pacientom by sa mali preplácať náklady. Z požiadavky na väčšiu právnu istotu v tejto oblasti vyplýva záväzok členských štátov vzájomne spolupracovať, najmä prostredníctvom uznávania lekárskych predpisov vydaných v inom členskom štáte a zabezpečenia kvalitnej služby na svojom území. Chcel by som zdôrazniť to, že Komisia je povinná prijať opatrenia s cieľom uľahčiť zrozumiteľnosť informácií týkajúcich sa lekárskych predpisov a pokynov na používanie liekov vrátane údajov o účinnej látke a dávke, ktoré budú jednoznačným prínosom pre pacientov. Vzhľadom na špecifický charakter tejto otázky bude okrem smernice o službách potrebná samostatná smernica. Hlasoval som za túto správu, ktorú vypracovala pani Grossetêtová, moja kolegyňa z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), pretože som presvedčený, že je dôležité potvrdiť práva pacientov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej starostlivosti je mimoriadne dôležitým dokumentom pre občanov EÚ, a preto som veľmi pozorne sledovala prácu na tejto záležitosti. S uspokojením konštatujem, že smernica dáva pacientom právo výberu miesta, kde bude poskytnutá zdravotná starostlivosť, a tým posilňuje spoločný trh, ktorý je hlavnou témou mojej práce v Európskom parlamente. Znamená to tiež, že zavádza úpravy, ktoré zohľadňujú slobodu občanov cestovať a pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Táto smernica, ktorá by sa mohla nazývať Schengenom pre zdravie, obsahuje také otázky, ako je vzájomné uznávanie lekárskych predpisov, ukončenie diskriminácie pacientov na základe krajiny pôvodu a odstránenie potreby doplnkového poistenia v zahraničí.

Ďalšou veľmi dôležitou otázkou z hľadiska spoločného trhu je otázka falšovaných liekov a liečivých prípravkov. Smernica zdôrazňuje, že tieto sú vážnym problémom najmä v kontexte cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a to isté platí pre zdravotnú turistiku. Smernica rieši tento problém tak, že náklady na liečbu sa budú preplácať do výšky zaručovanej v krajine pôvodu alebo, ak budú náklady na liečbu alebo zákrok nižšie ako táto suma, preplatia sa skutočne vynaložené náklady. Uvedené riešenia pomôžu zlepšiť situáciu pacientov v Európskej únii a posilnia spoločný trh, a preto som hlasovala za prijatie tejto smernice.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) S radosťou som hlasoval za túto správu, ktorá po dohode s Radou počas druhého čítania prinesie významné zlepšenia voľného pohybu pacientov v rámci Európskej únie. Ambulantná starostlivosť teraz nepredstavuje pre občanov EÚ žiadne problémy a nemocničná starostlivosť sa výrazne zjednodušila. Práve v týchto oblastiach môže Európa prispieť významnou pridanou hodnotou. Výsledkom je, že zdravotnícky sektor sa postupne transformuje z mozaiky jednotlivých služieb do jedného celku.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Je veľmi dôležité, aby naši občania mali možnosť získať potrebné a vysokokvalitné služby zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú doma alebo v zahraničí. Som rád, že táto správa hovorí aj o mobilite pacientov v EÚ. Litovčanom, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, sa musí zaručiť možnosť získať v prípade potreby ošetrenie bez toho, aby platili absurdné sumy peňazí alebo mesiace čakali v neistote. Rozhodujúce sú informácie. Podporujem návrh pani spravodajkyne, aby každý členský štát udržiaval národné kontaktné miesta, ktoré budú informovať pacientov o dostupnej zdravotnej starostlivosti a administratívnych postupoch. Niekedy však vo vlastnej krajine občana nie je liečba dostupná pre všetky ochorenia a v takýchto prípadoch by sa mala liečba poskytnúť v inej krajine. Musíme sa snažiť zabezpečiť, aby služby cezhraničnej zdravotnej starostlivosti alebo zdravotná turistika (ako v tomto prípade poznamenáva pani spravodajkyňa) neoslabili naše vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti. Je potrebná dokonalá rovnováha. Pre iných obyvateľov EÚ, ktorí by mohli hľadať príležitosti lacnejšej liečby a lacnejších operácií v zahraničí, je Litva osobitne príťažlivá pre nízke ceny a jednoduché cestovanie. Zdravotná turistika, pokiaľ nebude prísne kontrolovaná, by mohla novým členským štátom EÚ, ako je Litva, spôsobiť prebytok služieb alebo zbytočné logistické náklady.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Štruktúra zdravotníckych služieb v EÚ sa značne líši a podporujem túto smernicu, ktorá načrtáva koherentný prístup k financovaniu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Aj keď sa cezhraničná zdravotná starostlivosť dotýka len malého percenta občanov EÚ, objasnenie existujúcich práv týchto pacientov v tomto jedinom právnom predpise zabezpečí, že občania, ktorí budú chcieť cestovať za lekárskou starostlivosťou do iného členského štátu, budú finančne chránení. Je dôležité, aby sa poskytovala finančná podpora napríklad pacientom, ktorí žijú v blízkosti štátnych hraníc, ako aj obyvateľom menších členských štátov, ktorí trpia zriedkavými ochoreniami a vyhľadajú lekársku starostlivosť niekde inde v EÚ.

Dohoda umožní, aby pacienti mali preplatené ošetrenie, ktoré dostanú, do výšky, ktorú stanovujú vlastné vnútroštátne systémy zdravotníctva za podobné ošetrenie. Táto smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti tiež zabezpečí, aby členské štáty vytvorili kontaktné miesta, ktoré budú poskytovať informácie občanom, ktorí budú chcieť vycestovať za liečbou do zahraničia.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament prijal 19. januára európske právne predpisy o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov EÚ, bez ohľadu na štát, v ktorom žijú, môžem len podporiť. To však nie je hlavným cieľom tohto textu, ktorý sa zameriava v prvom rade skôr na posilnenie vnútorného trhu než na podporenie univerzálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti.

V texte sa uvádza, že cestovanie za lekárskou starostlivosťou do zahraničia by mohlo byť prínosom predovšetkým pre pacientov, ktorí sú na dlhých poradovníkoch, alebo tých, ktorí nemôžu nájsť špecializovanú zdravotnú starostlivosť.

Prvým právom pacientov je rýchle a náležité ošetrenie v mieste bydliska bez akýchkoľvek prekážok. Predstavovať ako právo povinnosť chorej osoby, aby sa musela presúvať a financovať výlet do zahraničia s cieľom získať náležité ošetrenie, je nemorálne.

Namiesto podporenia systémov zdravotníctva, aby zaručovali rovnaký prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, pacienti sú vyzývaní, aby si vybrali svoju liečbu v celej Európe rovnako, ako hociktorý iný tovar daný do voľného obehu v rámci Európskej únie.

Takéto chápanie zdravotnej starostlivosti nemôžem podporiť.

Návrh uznesenia: (B7-0028/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Súhlasila som s týmto uznesením o dobrovoľných dohodách o partnerstve s Kamerunskou republikou a Konžskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (FLEGT). Je potrebné zdôrazniť, že tieto dobrovoľné dohody o obchode s drevom nemôžu ohroziť celkový cieľ EÚ v boji proti zmene klímy a musia zaručovať trvalo udržateľné využívanie lesov. Dúfam, že tieto dobrovoľné dohody skôr pomôžu ako zabránia zámeru spoločne zastaviť obchodovanie s nezákonne ťaženým drevom a prispieť v celosvetovom meradle k snahám zastaviť odlesňovanie a zhoršovanie stavu lesov a s tým súvisiace emisie CO2, ako aj stratu biodiverzity.

Preto podporujem výzvy, aby Komisia zabezpečila konzistentnosť politiky EÚ a v plnej miere sa sústredila na zabezpečenie toho, aby dobrovoľné dohody o partnerstve nepodporovali rozšírenie priemyselnej ťažby do nedotknutých lesných porastov, a aby spolupracovala so všetkými vládami, ktoré tieto dohody podpíšu v budúcnosti, v monitorovaní priamych aj nepriamych negatívnych účinkov komerčnej ťažby na voľne žijúce zvieratá a prijímaní krokov na ich odstránenie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP) vzhľadom na to, čo predstavujú z hľadiska boja proti obchodovaniu s nezákonne vyťaženým drevom v EÚ. Chcela by som zdôrazniť ich význam v boji proti odlesňovaniu a zhoršovaniu stavu lesov, ako aj následným emisiám CO2 a strate biodiverzity na celom svete. Vyššie uvedené správy zároveň podporujú hospodársky rast, ľudský rozvoj a trvalo udržateľné zdroje potravy. Vyzývam Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť politiky EÚ, aby účinne prispievala k medzinárodným záväzkom všetkých strán dobrovoľných dohôd o partnerstve.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Podľa Organizácie Spojených národov je 20 – 40 % celosvetovej produkcie dreva výsledkom nezákonnej ťažby. Odlesňovanie sa navyše každý rok rozširuje o 13 miliónov hektárov a podľa odhadov spôsobuje 20 % celosvetových emisií CO2. Vďaka postupom nezávislého overovania a politikám dobrej správy lesov pomôžu dobrovoľné dohody o partnerstve, ktoré Parlament práve prijal, bojovať proti obchodovaniu s nezákonne ťaženým drevom zlepšením sledovateľnosti dreva vyťaženého v Konžskej republike a v Kamerune. Všeobecnejšie povedané, tieto dohody pripomínajú Európskej únii zodpovednosti, ktoré má pri rokovaniach o obchodných dohodách. Európska komisia musí vykonávať konzistentnú obchodnú politiku a musí zabezpečiť, aby obchodné dohody neviedli k rozsiahlemu odlesňovaniu, aby spĺňali požiadavky voľného obchodu s drevom alebo výroby biopalív. Preto Parlament trvá na tom, aby Európska komisia predkladala pravidelnú správu o vykonávaní týchto dohôd.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o dobrovoľných dohodách o partnerstve (DDP) o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode, pretože rokovania o týchto DDP nám umožnia definovať osvedčené postupy pre budúce rokovania s krajinami dodávajúcimi drevo s cieľom odstránenia nezákonnej ťažby, ochrany a trvalo udržateľného využívania lesných zdrojov na celom svete.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nezákonná ťažba nie je nič iné než drancovanie prírodných zdrojov krajín, ktoré dodávajú drevo, spravidla rozvojových krajín, a znamená jasný útok na biodiverzitu a kvalitu života ľudí a ich budúce vyhliadky. Ak sa tieto dohody, ktoré sa dosiahli s Konžskou republikou a Kamerunskou republikou, ukážu ako účinné v boji proti tejto pohrome, môžu tvoriť dobrý základ pre budúce dohody rovnakého druhu. Vítam záujem Európy o ochranu prírodných zdrojov iných krajín, ale musím zdôrazniť, že napriek regulačnému rámcu v zmysle týchto dohôd každé víťazstvo v boji proti obchodovaniu s nezákonne vyťaženým drevom závisí hlavne od vlád a inštitúcií krajín produkujúcich drevo. Bez ich účasti a účinného záväzku budú všetky nástroje, na ktorých sa dohodnú, zbytočné. Tento model je preto výzvou aj pre tieto partnerské krajiny EÚ, aby prevzali zodpovednosť a pochopili potrebu chrániť záujmy svojich budúcich generácií, aby nepodľahli vábeniu okamžitého zisku a konali v záujme všetkých.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia vedie boj proti nezákonnej ťažbe dreva a zároveň sa usiluje o ochranu lesných zdrojov a podporu ich trvalo udržateľného využívania na celom svete.

Preto vítam podpísanie dobrovoľných dohôd o partnerstve s Kamerunom a Konžskou republikou s cieľom zlepšiť správu lesného hospodárstva a reformovať existujúce právne predpisy podľa potreby tak, aby sa zabezpečilo, že činnosti v oblasti lesného hospodárstva budú transparentné, budú dodržiavať práva domorodého obyvateľstva a nebudú prispievať k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie.

Tieto dohody sú rozhodujúce pre odstránenie nezákonnej ťažby a tým pre zastavenie odlesňovania a zhoršovania stavu lesov a s tým súvisiacich emisií CO2, ako aj straty biodiverzity na celom svete. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť dôležitosť výzvy adresovanej Komisii, aby pravidelne vypracúvala a predkladala Parlamentu správy o pokroku vo vykonávaní rôznych ustanovení všetkých súčasných a budúcich dohôd o partnerstve.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie správne konštatuje, že intenzívne priemyselné využívanie tropických pralesov je neudržateľné, pretože vedie k úpadku a ničeniu ekosystémov, ktoré majú veľký význam z funkčného hľadiska aj z hľadiska prírodného bohatstva, ktoré chránia. Sme tiež presvedčení, že je správne a príhodné, že toto uznesenie poukazuje na obmedzenia a protirečenia dobrovoľných dohôd o partnerstve o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode. Uznesenie však nespĺňa očakávania v tom, čo je potrebné na riešenie príčin problému nezákonnej alebo neudržateľnej ťažby. Je dôležité spomenúť najmä to, že tento problém nemožno oddeľovať od obrovských slabín v hospodárstvach týchto krajín, vysokej úrovne chudoby ich obyvateľstva a od toho, že v súčasnosti je táto činnosť pre mnohé rodiny jediným zdrojom príjmu. To nevyhnutne vedie k záveru, ktorý je súčasťou nášho navrhovaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý bol, žiaľ, zamietnutý, že nezákonnú a neudržateľnú ťažbu bude možné zastaviť len vtedy, keď sa bude riešiť otrasná sociálna a hospodárska situácia v týchto krajinách, keď sa zmení hospodársky model založený na silnej závislosti od ťažby a vývozu vybraného počtu surovín do industrializovaných krajín, ktorý podporuje neokoloniálne vzťahy závislosti, drancovanie zdrojov a podrobenie rozvojových krajín.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Znova chcem využiť fórum Európskeho parlamentu, aby som každému pripomenul význam lesov pre klímu, vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a kultúru príslušnej krajiny alebo regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach. Tovar vyrobený z dreva má aj značnú trhovú hodnotu. Preto si musíme byť absolútne istí, že drevo z Kamerunu, Konžskej republiky alebo ktorejkoľvek inej tretej krajiny sa získalo, dopravilo a uviedlo na trh zákonne pri rešpektovaní potrieb miestnych spoločenstiev a právnych predpisov pre správu lesného hospodárstva. Výsledkom uzatvorenia partnerstva s týmito krajinami bude zlepšenie lesného hospodárstva a väčšia dôveryhodnosť a konkurencieschopnosť vyvážajúcich krajín na medzinárodnej scéne.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, ktoré sprevádza schvaľovacie postupy v súvislosti s dobrovoľnými dohodami o partnerstve o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s drevom, uzavretými s Kamerunom a Kongom. Uznesenie správne zdôrazňuje, že ak majú dobrovoľné dohody o partnerstve dosiahnuť svoje ciele, veľmi dôležité bude dostatočné financovanie, monitorovanie a zapojenie mimovládnych organizácii a občianskej spoločnosti.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) V boji proti drancovaniu biodiverzity je absolútne kľúčovou otázka ničenia lesov. Ničenie lesov je predovšetkým výsledkom logiky súčasnej globalizácie zameranej na výrobu, a preto je stále úplne zákonné. Vykonávanie dvojstranných dobrovoľných dohôd o partnerstve v oblasti boja proti nezákonnému využívaniu lesov je veľmi čiastkovým krokom smerom k nevyhnutnému vytvoreniu mechanizmu na trestanie všetkých ekologických trestných činov. Tieto dohody, ktoré sú ešte veľmi provizórne, si napriek tomu zasluhujú podporu a predovšetkým vylepšenie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ťažba dreva v afrických krajinách sa často vykonáva nezákonne, čo má veľmi výrazný vplyv na ochranu prírodných zdrojov producentských krajín a zároveň je to útok na biodiverzitu a kvalitu života ľudí a ich vyhliadky do budúcnosti.

Podpísanie dohody tohto typu s Konžskou republikou a Kamerunskou republikou by mohlo pomôcť zvrátiť tento trend, ak budú tieto dohody účinné a jasne sa im podarí zastaviť nezákonnú ťažbu v týchto afrických krajinách. Pozoruhodné je to, že EÚ využíva tento typ dohody na ochranu prírodných zdrojov iných krajín. Aby však tieto iniciatívy boli úspešné, je veľmi dôležité, aby tento boj podporili aj vlády a inštitúcie producentských štátov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Od dohôd o partnerstve o trvalo udržateľnom využívaní lesných zdrojov na celom svete nemôžeme čakať žiadne zázraky. Účinne bojovať proti nezákonnej ťažbe bude možné len vtedy, keď bude možné zvýšiť odolnosť miestnych systémov proti korupcii, keď sa podarí zatvoriť zadné dvierka, ktoré sa v súčasnosti využívajú na obchádzanie existujúcich nariadení, a napokon, keď sa za nedodržanie týchto nariadení budú môcť ukladať pokuty a sankcie. Pokiaľ ide o škodu na životnom prostredí spôsobenú činnosťami v lesníckom odvetví, je dôležité nezabúdať na škodu spôsobenú prepravou. Aj keď nemôžeme očakávať od tejto dohody zázraky, je to krok správnym smerom, a preto som hlasoval za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o dobrovoľných dohodách o partnerstve (DDP) o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s drevom a produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie. Hlasovala som za, pretože som presvedčená, že rokovanie o týchto DDP nám umožní získať usmernenia o osvedčených postupoch, ktoré môžu slúžiť ako príklad pre prebiehajúce rokovania o ďalších DDP s krajinami produkujúcimi drevo.

V tejto súvislosti vítam, že EÚ prevzala svoj podiel zodpovednosti za odstránenie nezákonnej ťažby, ako aj za súvisiaci obchod a za posilnenie úsilia spojeného s ochranou a trvalo udržateľným využívaním lesných zdrojov na celom svete. Vítam skutočnosť, že záväzky zainteresovaných strán, pokiaľ ide o zlepšenie správy lesov, sú transparentné a rešpektujú práva domorodého obyvateľstva a zároveň zabezpečujú biodiverzitu lesov, klímu a trvalo udržateľný ľudský rozvoj.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia o dobrovoľných dohodách o partnerstve s Kamerunom a Konžskou republikou. Chcel by som zdôrazniť, že pri rokovaniach o budúcich dohodách tohto typu je potrebné stanoviť opatrenia, ktoré zabezpečia splnenie cieľov v oblasti odstránenia nezákonnej ťažby, ochrany a trvalo udržateľného využívania lesných zdrojov a rešpektovania práv miestneho obyvateľstva.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Po dôkladnom preskúmaní spoločne s niekoľkými mimovládnymi organizáciami sme sa rozhodli podporiť podpísanie týchto dvoch dobrovoľných dohôd o partnerstve. Odporúčania zelených boli vo výbore jednomyseľne prijaté. V našej dôvodovej správe sme však žiadali, aby Komisia podrobnejšie vysvetlila niektoré detaily. Preto, aby sme vyjadrili niektoré ďalšie obavy, sme s podporou všetkých politických skupín predložili otázku na ústne zodpovedanie s rozpravou, v ktorej zdôrazňujeme, že Komisia musí zaistiť, aby určité kritériá boli zaručené nielen počas podpisovej fázy, ale aj počas najdôležitejšej, vykonávacej fázy dohôd. Napríklad žiadame Komisiu, aby do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti akejkoľvek dobrovoľnej dohody o partnerstve predložila správu o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť pokračovanie dialógu medzi zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou vrátane miestneho a domorodého obyvateľstva a jeho udržiavanie počas realizačnej fázy. V texte sa zdôrazňuje aj riziko intenzívneho využívania lesov a priameho aj nepriameho vplyvu komerčnej ťažby na voľne žijúce zvieratá, biodiverzitu, odlesňovanie, zhoršovanie stavu lesov a miestne a domorodé obyvateľstvo. Pokúsili sme sa upozorniť aj na to, že je mimoriadne potrebné zabezpečiť slobodu prejavu a dodržiavania ľudských práv v každej krajine, ktorej sa dobrovoľné dohody o partnerstve týkajú, aby boli vypočuté všetky sťažnosti.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Dobrovoľné dohody o partnerstve o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s drevom a produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie, predstavujú európsky model boja proti nezákonnému medzinárodnému obchodu s drevom, ktorý je v súčasnosti v etape návrhu.

Schválené partnerstvá s Kamerunskou republikou a Konžskou republikou obsahujú usmernenia pre osvedčené postupy, ktoré by mohli tvoriť dôležitý príklad pre ďalšie prebiehajúce rokovania s krajinami produkujúcimi drevo. Kľúčovým prvkom schváleného textu je myšlienka spoločne zastaviť obchodovanie s nezákonne ťaženým drevom a s výrobkami z tohto dreva a prispieť v celosvetovom meradle k zastaveniu odlesňovania a poškodzovania lesov a s tým súvisiacich emisií CO2, ako aj straty biodiverzity. Zároveň by sa tým podporil trvalo udržateľný hospodársky rast, trvalo udržateľný ľudský rozvoj a úcta k domorodým a miestnym obyvateľom.

Zatiaľ čo lesy sú zvrchovaným majetkom krajiny, v ktorej sa nachádzajú, lesné prostredie je spoločným dedičstvom ľudstva a musí sa chrániť, zachovávať a v prípade potreby obnovovať s konečným cieľom zachovania biodiverzity a funkcií ekosystémov na celom svete a ochrany svetovej klímy pred zmenami, ktoré sa teraz objavujú.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Krajiny vyvážajúce tropické drevo začali v rámci akčného plánu FLEGT vypracúvať dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP) s EÚ s cieľom zaručiť sledovateľnosť a zákonnosť dreva. Týmito dohodami sa ustanovujú aj nezávislé postupy overovania. To im umožňuje stanoviť normy pre správu a využívanie lesov. Môžem len uvítať skutočnosť, že Komisia uzavrela dohody s Kamerunom a Konžskou republikou. Tieto dohody tvoria dobrý základ pre budúce dobrovoľné dohody o partnerstve, napríklad s určitými ázijskými krajinami a Konžskou demokratickou republikou.

Ďalším dôležitým faktorom pre Skupinu zelených/Európsku slobodnú alianciu je fakt, že Komisia sa zaviazala, že do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti dobrovoľnej dohody o partnerstve predloží správu o opatreniach prijatých s cieľom umožniť a udržiavať trvalý dialóg medzi zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou vrátane miestneho a domorodého obyvateľstva. Nadmerné využívanie lesov ohrozuje nielen miestne obyvateľstvo, ale aj faunu a flóru a biodiverzitu. Tieto dohody obmedzia tento druh masívneho odlesňovania, ktorý vedie k zvýšenému globálnemu otepľovaniu.

Odporúčanie: Yannick Jadot (A7-0371/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím s cieľom poskytnúť legislatívny rámec na identifikáciu a zabezpečenie sledovateľnosti produktov z dreva, vytvorenie nezávislých vládnych postupov overovania, ktoré potvrdzujú, že všetky produkty z dreva vyvážané Kamerunskou republikou na európske trhy boli získané, vyťažené, prepravené a vyvezené zákonným spôsobom s cieľom vytvoriť základy zákonnej správy a ťažby v kamerunskom drevárskom odvetví, a posilnenie uplatňovania právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a správy. Tiež si myslím, že táto dohoda je mimoriadne významná, pretože táto krajina je hlavným africkým vývozcom dreva do Európy a na viacerých úrovniach správy sa vyskytujú vážne problémy, akými sú zhoršovanie životného prostredia a korupcia. Je tiež potrebné zabezpečiť plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti životného prostredia medzi EÚ a Kamerunom, týkajúcich sa prijatia dohľadu občianskej spoločnosti a intenzívnejšieho zapojenia miestnych a domorodých spoločenstiev, pričom bude zabezpečené dodržiavanie základných práv druhej spomenutej skupiny.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto odporúčanie. Kamerun, ktorého 40 % územia pokrývajú lesy, je najväčším africkým vývozcom tvrdého dreva určeného pre Európu. Až 80 % rezaného dreva predáva do EÚ. Odvetvie má však vážne problémy v oblasti správy, ktoré spôsobujú poškodzovanie životného prostredia, nerovnosti, prehlbovanie chudoby a korupciu. Výskumy vypracované mimovládnymi organizáciami doteraz vykazujú, že 20 % konžského dreva dovážaného na európsky trh je nezákonného pôvodu, či už ide o produkciu, predaj, spracovanie alebo export. Táto dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunom je dobrým príkladom toho, ako môžeme prostredníctvom zodpovedného nakupovania pozitívne vplývať na kvalitu životného prostredia v tretích krajinách alebo vo svete celkovo, znížiť znečistenie a bojovať proti zmene klímy, chudobe a korupcii. Myslím si, že zásada zodpovedného nakupovania môže výrazne prispieť k znižovaniu objemu nespravodlivého a nezákonného obchodu a k ochrane lesov a biodiverzity.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam záväzky prijaté medzi EÚ a Kamerunskou republikou s cieľom zlepšiť správu lesného hospodárstva a reformu existujúcich právnych predpisov podľa potreby, aby sa zabezpečilo, že aktivity v oblasti lesného hospodárstva budú transparentné, že budú rešpektovať práva domorodého obyvateľstva a neprispejú k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie.

Lesné prostredie je súčasťou spoločného svetového dedičstva a musí sa ochraňovať, zachovávať a, pokiaľ je to možné, obnovovať spolu s konečnými cieľmi zachovania globálnej biodiverzity a funkcií ekosystému a ochrany klímy. Aby sa tieto ciele dosiahli, je nevyhnutné, aby partnerské vlády v Afrike a tretích krajinách vypracovali plány na riadenie zdrojov a využívanie pôdy. Súčasne musia určiť, aká pomoc bude potrebná zo strany zahraničných partnerov a medzinárodných organizácií, aby sa presadili tieto ciele.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uzatvorenie dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve, pretože poskytne právny rámec pre zákonnú správu ťažby dreva v Kamerune a jeho vývoz do EÚ. Jej cieľom je odstrániť korupciu, z ktorej vyplýva nezákonný obchod s drevom, a vytvoriť súbor dobrých postupov riadenia v tejto oblasti.

Zapojenie členov občianskej spoločnosti do uzavretia dohody je pozitívny krok a musí pokračovať aj naďalej s cieľom zaistiť vonkajšiu kontrolu nad priebehom postupov na odstránenie podvodov a rozvoj udržateľného obchodu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie o dobrovoľnej dohode o partnerstve medzi EÚ a Kamerunskou republikou, pretože stanovuje politické a legislatívne reformy, ktoré umožnia kamerunskému drevárskemu odvetviu podporovať dobrú správu a transparentnosť s cieľom bojovať proti podvodom a nezákonnému obchodu s drevom.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Uzatvorenie dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou o zavedení právnych predpisov, správy a obchodu v odvetví lesného hospodárstva v súvislosti s produktmi z dreva dovezenými v rámci akčného plánu EÚ na vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) má mimoriadne veľký význam vzhľadom na negatívny vplyv, ktorý so sebou nevyhnutne prináša nezákonný obchod s drevom. Táto dohoda by mala umožniť určenie pôvodu dreva a podporiť zavedenie nezávislých postupov overovania, ktoré to môžu dokázať. Dúfam, že záväzok Kamerunu k akčnému plánu FLEGT účinne zredukuje zdroje dostupné priekupníkom a vytvorí tak účinný a transparentný systém na kontrolu zákonného pôvodu dreva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia vedie boj proti nezákonnej ťažbe dreva a zároveň sa usiluje o ochranu lesných zdrojov a podporu ich trvalo udržateľného využívania na celom svete.

Preto vítam podpísanie dobrovoľnej dohody o partnerstve s Kamerunom s cieľom zlepšiť správu lesného hospodárstva a reformovať existujúce právne predpisy podľa potreby tak, aby sa zabezpečilo, že činnosti v oblasti lesného hospodárstva budú transparentné, budú dodržiavať práva domorodého obyvateľstva a nebudú prispievať k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie.

Tieto dohody sú rozhodujúce pre odstránenie nezákonnej ťažby a tým i pre zastavenie odlesňovania a poškodzovania lesov a s tým súvisiacich emisií CO2, ako aj straty biodiverzity na celom svete. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť dôležitosť výzvy adresovanej Komisii, aby pravidelne vypracúvala a Parlamentu predkladala správy o pokroku vo vykonávaní rôznych ustanovení všetkých súčasných a budúcich dohôd o partnerstve.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek tomu, že ciele stanovené v tejto dohode, ktoré sú zamerané na sledovateľnosť a certifikáciu produktov z dreva pochádzajúcich z Kamerunskej republiky, sú očividne chvályhodné, nezodpovedajú rozsahu, ktorý je podľa nás potrebný v súvislosti s problémom ničenia lesov, spolu s ohrozením integrity zdrojov nesmiernej hodnoty z ekologického a ochranárskeho hľadiska, a ktoré sú nevyhnutné pre existenciu životného štýlu miestnych spoločenstiev a domorodého obyvateľstva. Samotný spravodajca si uvedomuje slabé stránky dohody, pričom načrtáva dlhý zoznam problémov, ktorými sa otvorene nezaoberá. V prvom rade dohoda nevylučuje možnosť zvýšeného poškodzovania lesov a odlesňovania prostredníctvom rozsiahlej priemyselnej ťažby, vrátane panenských lesov s vysokými úrovňami biodiverzity. Spravodajca uznáva, že dohoda zjednoduší dovážanie dreva pochádzajúceho z Kamerunu do EÚ a že to môže vyvolať rozpor s cieľom EÚ bojovať proti zmene klímy. Pripúšťa sa, že miestne spoločenstvá a domorodé obyvateľstvo neboli priamo zapojené do diskusií o dohode. Uznáva sa aj nedostatok cieleného financovania, ako aj nedostatok technickej podpory a ľudských zdrojov potrebných na zavedenie dohody. Toto sú okrem iného niektoré z príčin, prečo sme sa zdržali hlasovania.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Vzhľadom na skutočnosť, že Kamerun je popredným africkým vývozcom tvrdého dreva určeného pre Európu, je nevyhnutné regulovať tok tovarov prostredníctvom dohody o partnerstve, o ktorej dnes hlasujeme. Korupcia a nezákonnosť, ktoré ohrozujú obchod v Kamerune, sa musia riešiť pomocou rozvoja systému na kontrolu zákonnosti a nezávislých auditov celého systému. Napriek tomu, že pretrvávajú obavy týkajúce sa skutočnej účinnosti tejto dohody, som presvedčený, že je správne podporiť odporúčanie pána Jadota.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože cieľom dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Kamerunom a Európskou úniou je poskytnúť legislatívny rámec s cieľom stanoviť a zabezpečiť sledovateľnosť dreva, zaviesť postupy nezávislého overovania a overovania na vládnej úrovni, ktorými sa potvrdí, že všetko drevo vyvážané z Kamerunu na európske trhy bolo získané, vyťažené, prepravené a vyvezené zákonným spôsobom, aby sa zabezpečila zákonná správa a ťažba kamerunských lesov, a posilniť uplatňovanie právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a správy. Podľa mňa musíme zastaviť nezákonný obchod s drevom a korupciu a vytvoriť účinný, transparentný systém na monitorovanie zákonného pôvodu dreva a produktov z dreva. Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi Kamerunom a EÚ, ktorá bola uzatvorená v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), obsahuje celý rad politických a regulačných reforiem, ktoré umožnia kamerunskému odvetviu lesného hospodárstva začať uplatňovať dobrú správu a zvýšiť transparentnosť. Touto dohodou sa ustanovuje inovačný postup na účely boja proti podvodom a nezákonnosti v oblasti obchodu s drevom: predovšetkým vymedzenie toho, čo predstavuje zákonný obchod s drevom, vypracovanie systému overovania zákonnosti, ako aj nezávislých auditov celého systému v záujme udržateľnejšieho obchodu s drevom. Je potrebné zdôrazniť, že tieto dobrovoľné dohody o obchode s drevom nesmú byť v rozpore s celkovým cieľom EÚ v zmysle boja proti zmene klímy a musia zabezpečiť udržateľné využívanie lesov, zastaviť odlesňovanie a poškodzovanie lesov a s tým súvisiace emisie CO2 a straty biodiverzity na svetovej úrovni.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Spomínaný návrh uznesenia sa týka dôležitej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou. Hlavným cieľom tohto partnerstva je poskytnúť legislatívny rámec s cieľom stanoviť a zabezpečiť sledovateľnosť dreva, zaviesť postupy na overenie dreva vyvážaného z Kamerunu do európskych krajín a preskúmať, či je obchod v súlade s právnymi požiadavkami a najmä požiadavkami na ochranu životného prostredia. Kamerun je najväčším africkým vývozcom tvrdého dreva určeného pre Európu, ktorá nakupuje 80 % jeho produkcie. Vzhľadom na túto skutočnosť musíme zvážiť potrebu prijatia monitorovacích systémov a postupov v tejto oblasti trhu s cieľom zabrániť tomu, aby sa trhové činnosti vykonávali prostredníctvom nezákonných postupov. Rozhodol som sa podporiť toto odporúčanie, pretože som presvedčený, že je potrebné rozvíjať dohody s krajinami mimo Európy. Chcel by som však zdôrazniť, že tieto partnerstvá sa musia riadiť pravidlami ustanovenými s cieľom chrániť životné prostredie a musia podliehať prísnym kontrolám, aby sa tak zabezpečilo, že tieto činnosti sa stanú skutočnými príležitosťami na rozvoj a rast.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) V boji proti drancovaniu biodiverzity je absolútne kľúčovou otázka ničenia lesov. Ničenie lesov je predovšetkým výsledkom logiky súčasnej globalizácie zameranej na výrobu, a preto je stále úplne zákonné. Vykonávanie dvojstrannej dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi EÚ a Kamerunom v oblasti boja proti nezákonnému využívaniu lesov je veľmi čiastkovým krokom smerom k nevyhnutnému vytvoreniu mechanizmu na trestanie všetkých ekologických trestných činov.

Nezávislosť rozhodnutí týkajúcich sa udelenia a overovania vývozných licencií by mali zabezpečiť verejné služby a podpora obchodu s drevom, ako aj rozvoj lesného hospodárstva by sa mali obmedziť na to, čo je ekologicky udržateľné. Nedostatok takýchto opatrení je zvlášť poľutovaniahodný. Navyše by sa mali vzniesť vážne výhrady týkajúce sa spoľahlivosti kontrolného systému vzhľadom na zanedbanie povinností zo strany orgánov v Kamerune.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ťažba dreva v afrických krajinách sa často vykonáva nezákonne, čo má veľmi výrazný vplyv na ochranu prírodných zdrojov producentských krajín a zároveň je to útok na biodiverzitu, na kvalitu života ľudí a na ich vyhliadky do budúcnosti.

Dúfam, že dohoda uzatvorená s Kamerunom bude účinne bojovať proti nezákonnej ťažbe dreva v krajine, a tak prispeje k zlepšeniu podmienok pre obyvateľstvo žijúce z príjmu z tohto hospodárskeho odvetvia a že tiež prispeje k zlepšeniu biodiverzity a ochrane prírodných zdrojov v Kamerune.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Aj keď dohoda o partnerstve s Kamerunom v oblasti lesného hospodárstva je chvályhodná a keďže sa zavádza počas Medzinárodného roka lesov, ide tiež o veľmi vhodný spôsob na zlepšenie imidžu EÚ, je však otázne, či je táto dohoda hodná papiera, na ktorom je napísaná. Korupcia je v Kamerune na dennom poriadku. V rebríčku krajín, ktorý vypracovala organizácia Transparency International v roku 2010, bol na 146. mieste. Environmentálne organizácie tvrdia, že vláda Kamerunu vie o ekologických trestných činoch, ktoré sa vykonali v lesnom hospodárstve, ale že korupcia zabraňuje monitorovaniu a trestnému stíhaniu spoločností. Zahraničné spoločnosti vraj kontrolujú viac ako 60 % ťažby a spracovania dreva a tri štvrtiny jeho vývozu. Hoci nemôžeme od tejto dohody očakávať zázraky, je to krok správnym smerom, a preto som hlasoval za túto správu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Štyridsať percent povrchu Kamerunu pokrývajú lesy – zatiaľ, pretože Kamerun je najväčším vývozcom tropického dreva v Afrike a v žiadnej inej krajine sa toľko nevyrubujú lesy. Odborníci odhadujú, že o 10 až 15 rokov zmizne väčšina ekologicky dôležitých druhov stromov v Konžskej panve, ak bude ťažba pokračovať rovnakým spôsobom ako doteraz – so zameraním na maximálny zisk. Toto v konečnom dôsledku ohrozuje zelené pľúca Afriky, ktoré sú mimoriadne dôležité pre globálnu klímu, a jedinečné rastliny a živočíchy v Kamerune. V rámci ochrany tropických lesov je nevyhnutný boj proti korupcii a podplácaniu (na úrovni úradníkov, ale aj na úrovni nájomcov lesov vo vlastníctve štátu v rámci spoločenstva), účinné trestné stíhanie, udržateľné lesné hospodárstvo, kde sa vyrúbe len také množstvo, aké opäť vyrastie, a lepšia odborná príprava pre drevorubačov s cieľom zabrániť škodám na pôde počas ťažby. Európske spoločnosti musia v prvom rade prevziať istú zodpovednosť, pretože približne 80 % úrody sa prepravuje do Európy. EÚ musí konať v tejto súvislosti prijatím priamych a ráznych opatrení. Preto som hlasoval za túto správu, lebo ide týmto smerom.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za podpísanie dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou, ktorej cieľmi sú posilňovanie správy lesov, podpora kamerunských produktov z dreva a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny na medzinárodnom trhu.

Tieto ciele musia zohľadňovať ciele a záväzky dohody o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode: posilnenie vlastníctva pôdy miestnou komunitou a jej práv na prístup k nej, zabezpečenie účinnej účasti občianskej spoločnosti – s osobitným zreteľom na domorodé obyvateľstvo – na tvorbe politiky v oblasti lesného hospodárstva, zvyšovanie transparentnosti a znižovanie korupcie. Bez ozajstného a účinného zapojenia orgánov Kamerunskej republiky sa zo spomínaných cieľov nedosiahne nič.

Súhlasím so spravodajcom, keď vzhľadom na nové právomoci udelené prostredníctvom Lisabonskej zmluvy zdôrazňuje, že Európsky parlament musí monitorovať rôzne štádiá rokovaní a zavádzania dobrovoľnej dohody o partnerstve, a keď vyzýva Komisiu, aby poskytla Parlamentu štúdie o spoločenskom, hospodárskom a ekologickom vplyve dohody okrem iných dokumentov hodnotiacich jej zavedenie.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Zámerom dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou, uzatvorenej 6. mája 2010, je poskytnúť legislatívny rámec s cieľom stanoviť a zabezpečiť sledovateľnosť dreva, zaviesť postupy nezávislého overovania a overovania na vládnej úrovni, ktorými sa potvrdí, že všetko drevo vyvážané z Kamerunu na európske trhy bolo získané zákonným spôsobom, a posilniť uplatňovanie právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a správy.

Väčšina kritérií vyplývajúcich z definícií tejto dohody bola dodržaná. V Kamerune 40 % územia pokrývajú lesy a Kamerun je najväčším africkým vývozcom tvrdého dreva určeného pre Európu, pričom do EÚ sa predá 80 % narezaného dreva. Existujú však vážne problémy v oblasti správy (korupcia), ktoré majú za následok poškodzovanie životného prostredia.

Je preto nevyhnutné bezodkladne zaviesť postupy na účely boja proti podvodom pri obchodovaní s drevom s cieľom lepšie analyzovať obchodné toky a dohliadať na ne. Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Kamerunom obsahuje celý rad politických a regulačných reforiem a nadobudne platnosť hneď potom, ako sa vykonajú prisľúbené legislatívne zmeny a zriadi sa systém overovania zákonnosti.

Na základe všetkých týchto dôvodov hlasujem za návrh, ktorý Parlamentu umožní nadviazať na pozíciu Rady.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. –(PT) Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi Kamerunom a EÚ obsahuje celý rad politických a legislatívnych reforiem, ktoré umožnia kamerunskému odvetviu lesného hospodárstva zaviesť dobré postupy riadenia a zvýšiť transparentnosť. Je dôležité zabezpečiť, aby sa akékoľvek drevo a produkty z dreva pochádzajúce z Kamerunu dostali na európske trhy úplne zákonným spôsobom a tiež aby akékoľvek vykonané reformy zabezpečovali dodržiavanie práv miestnych a domorodých spoločenstiev a mali skutočný vplyv na úroveň boja proti korupcii a posilnenie kapacít miestnej občianskej spoločnosti. Preto som hlasoval za podpísanie tejto dohody a dúfam, že prijaté záväzky a ciele týkajúce sa vynútiteľnosti práva a správy v lesnom hospodárstve a obchode sa budú v plnej miere dodržiavať, keď sa bude dohoda vykonávať.

  Csanád Szegedi (NI), písomne. – (HU) Správa, ktorá súhlasí s uzatvorením dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Kamerunom a Európskou úniou, si zaslúži podporu v hlasovaní. Myslím si, že pre Kamerun ako najväčšieho vývozcu tvrdého dreva z Afriky do Európy je veľmi dôležité zaviesť prísne predpisy v rámci svojich činností v tejto oblasti. Nesmieme dopustiť, aby pokračovalo zneužívanie a ničenie životného prostredia. Je potrebné vytvoriť účinný a transparentný monitorovací systém. Som presvedčený, že európski politici musia venovať mimoriadnu pozornosť ochrane životného prostredia a musia podporovať každé úsilie zamerané na ochranu alebo pomoc pri chránení dobrého stavu nášho životného prostredia, a to nielen v Európe, ale aj na globálnej úrovni.

Odporúčanie: Yannick Jadot (A7-0370/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím s cieľom poskytnúť legislatívny rámec na identifikáciu a zabezpečenie sledovateľnosti produktov z dreva, vytvorenie nezávislých vládnych postupov overovania, ktoré potvrdzujú, že všetky produkty z dreva vyvážané Konžskou republikou na európske trhy boli získané, vyťažené, prepravené a vyvezené zákonným spôsobom s cieľom vytvoriť základy zákonnej správy a ťažby v konžskom drevárskom odvetví, a posilnenie uplatňovania právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a správy. Táto dohoda je kľúčová, keďže táto krajina ročne vyváža drevo a produkty z dreva v hodnote viac ako 250 miliónov EUR, z čoho viac ako polovica je určená pre EÚ. Tiež súhlasím s potrebou zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných záväzkov, ktoré prijala Konžská republika v súvislosti s ľudskými a environmentálnymi právami.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam záväzky prijaté v dobrovoľnej dohode o partnerstve medzi EÚ a Konžskou republikou s cieľom zlepšiť správu lesného hospodárstva a vykonať reformu existujúcich právnych predpisov v tejto oblasti. Je dôležité zabezpečiť, aby boli činnosti v odvetví lesného hospodárstva transparentné, aby rešpektovali ľudské práva a neprispievali k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Chcela by som zdôrazniť úlohu, ktorú zohrávajú nezávislé vnútroštátne organizácie občianskej spoločnosti a nezávislí externí pozorovatelia pri monitorovaní riadneho vykonávania dobrovoľných dohôd o partnerstve zo strany všetkých zúčastnených strán.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie o dobrovoľnej dohode o partnerstve medzi EÚ a Konžskou republikou, pretože stanovuje politické a legislatívne reformy, ktoré umožnia konžskému drevárskemu odvetviu podporovať dobrú správu a transparentnosť s cieľom bojovať proti podvodom a nezákonnému obchodu s drevom.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Obchod s nezákonne vyťaženým drevom je problém, ktorý výrazne ovplyvňuje producentské krajiny, medzi ktoré patrí Konžská republika, a ohrozuje ekosystémy, spôsob života a samotné hospodárstva rozvojových krajín. Európska únia, žiaľ, naďalej akceptuje nezákonne vyťažené drevo, preto sú vítané opatrenia, ktoré bránia jeho dovozu do EÚ. V tomto zmysle je dohoda o partnerstve zameraná na určenie pôvodu a zákonnosti dreva, ktoré sa dostáva do EÚ, jednoznačne pozitívnym opatrením. Pokiaľ ide o ostatné spotrebiteľské tovary, spotrebiteľ by mal vedieť určiť pôvod dreva a ubezpečiť sa, že zodpovedá právnym požiadavkám, ktoré sa naň vzťahujú.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia vedie boj proti nezákonnej ťažbe dreva a zároveň sa usiluje o ochranu lesných zdrojov a podporu ich trvalo udržateľného využívania na celom svete.

Preto vítam podpísanie dobrovoľnej dohody o partnerstve s Konžskou republikou s cieľom zlepšiť správu lesného hospodárstva a reformovať existujúce právne predpisy podľa potreby tak, aby sa zabezpečilo, že činnosti v oblasti lesného hospodárstva budú transparentné, budú dodržiavať práva domorodého obyvateľstva a nebudú prispievať k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie.

Tieto dohody sú rozhodujúce pre odstránenie nezákonnej ťažby a tým i pre zastavenie odlesňovania a poškodzovania lesov a s tým súvisiacich emisií CO2, ako aj straty biodiverzity na celom svete. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť dôležitosť výzvy adresovanej Komisii, aby pravidelne vypracúvala a Parlamentu predkladala správy o pokroku vo vykonávaní rôznych ustanovení všetkých súčasných a budúcich dohôd o partnerstve.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto dohoda je zameraná na zabezpečenie sledovateľnosti a certifikácie produktov z dreva pochádzajúcich z Konžskej republiky. Tieto ciele sa javia ako chvályhodné, ale nezodpovedajú rozsahu, ktorý je podľa nás potrebný v súvislosti s problémom ničenia lesov, spolu s hrozbou pre integritu zdrojov nesmiernej hodnoty z ekologického a ochranárskeho hľadiska, a ktoré sú nevyhnutné pre existenciu spôsobu života miestnych spoločenstiev a domorodého obyvateľstva. Obavy, ktoré vyslovuje samotný spravodajca, sú dostatočným dôkazom slabých stránok dohody a dôvodom nášho zdržania sa hlasovania. Aby som bol konkrétny, samotná dohoda nezabezpečuje boj proti odlesňovaniu a rozsiahlemu poškodzovaniu nedotknutých lesov a možno ich aj podporuje prostredníctvom neexistujúcich dodatočných alebo doplňujúcich opatrení, keďže je zameraná na podporu dovozu produktov z dreva z Konžskej republiky do EÚ. Toto môže predstavovať očividné rozpory s cieľmi EÚ, akými sú boj proti zmene klímy a ochrana biodiverzity. Ako zdôrazňuje spravodajca, za zmienku stojí aj nedostatok cieleného financovania alebo technickej podpory a ľudských zdrojov potrebných na zavedenie dohody.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Vzhľadom na ustanovenia o Kamerune a hoci mi je ľúto, že Lisabonská zmluva neudeľuje Európskemu parlamentu právomoc na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ale vyžaduje len jeho súhlas, som sa rozhodol podporiť odporúčanie pána Jadota. Kongo každý rok vyvezie drevo a produkty z dreva v hodnote viac ako 250 miliónov EUR, z čoho polovica ide do Európskej únie. Napriek skutočnosti, že rovnako ako v prípade Kamerunu existujú obavy v súvislosti so skutočnou účinnosťou dohody, o ktorej hlasujeme, rozhodol som sa podporiť ju, pretože predstavuje prvý krok smerom k boju proti podvodom a nezákonnému obchodu s drevom.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože cieľom dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Kongom a Európskou úniou je poskytnúť legislatívny rámec s cieľom stanoviť a zabezpečiť sledovateľnosť dreva, zaviesť postupy nezávislého overovania a overovania na vládnej úrovni, ktorými sa potvrdí, že všetko drevo vyvážané z Konga na európske trhy bolo získané, vyťažené, prepravené a vyvezené zákonným spôsobom. Podľa mňa musíme zastaviť nezákonný obchod s drevom a korupciu a vytvoriť účinný, transparentný systém na monitorovanie zákonného pôvodu dreva a produktov z dreva. Kongo vyvezie drevo a produkty z dreva v hodnote viac ako 250 miliónov EUR, z čoho polovica ide do Európskej únie. Doteraz je 20 % konžského dreva dovážaného na európsky trh nezákonného pôvodu, či už ide o produkciu, predaj, spracovanie alebo export. Za sebou nasledujúce vojny od roku 1993 do roku 1999 nezlepšili túto situáciu a vytvorili podmienky pre rast korupcie. Preto bolo nevyhnutné bezodkladne zaviesť postupy boja proti nezákonnému obchodovaniu s drevom s cieľom lepšie analyzovať obchodné toky, ktoré sú často zložité, a dohliadať na ne. Je potrebné zdôrazniť, že tieto dobrovoľné dohody o obchode s drevom nesmú byť v rozpore s celkovým cieľom EÚ v zmysle boja proti zmene klímy a musia zabezpečiť udržateľné využívanie lesov, zastaviť odlesňovanie a poškodzovanie lesov a s tým súvisiace emisie CO2 a straty biodiverzity na svetovej úrovni.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Všetci si veľmi dobre uvedomujeme, že veľa dreva používaného v Európskej únii pochádza z Konžskej republiky. Prieskumy vypracované mimovládnymi organizáciami v tejto oblasti ukázali, že najmenej 20 % konžského dreva má nezákonný pôvod. Cieľom tohto odporúčania k návrhu rozhodnutia o presadzovaní práva v oblasti lesného hospodárstva je zabezpečiť, aby aj v Kongu mohla Európska únia vykonať to, čo už žiadala v prípade Kamerunu, to znamená vykonať kroky na zabezpečenie toho, aby obchod s drevom nebol vystavený žiadnemu nezákonnému, a teda aj neprijateľnému zasahovaniu. Ako sa navrhuje v odporúčaní, dá sa to dosiahnuť prostredníctvom prijatia opatrení, ktoré umožnia EÚ zabezpečiť, aby politické reformy zavedené prostredníctvom dohôd o partnerstve naozaj prispeli k očisteniu hospodárstva, z právneho aj environmentálneho hľadiska, s cieľom ochrániť krajinu pred trestnou činnosťou a zneužívaním jej zdrojov.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Kongo vyvezie drevo a produkty z dreva v hodnote viac ako 250 miliónov EUR, z čoho polovica ide do Európskej únie. Výskumy vypracované mimovládnymi organizáciami doteraz vykazujú, že 20 % konžského dreva dovážaného na európsky trh je nezákonného pôvodu, či už ide o produkciu, predaj, spracovanie alebo export. Za sebou nasledujúce vojny od roku 1993 do roku 1999 nezlepšili túto situáciu a vytvorili podmienky pre rast korupcie. Preto bolo nevyhnutné bezodkladne zaviesť postupy boja proti nezákonnému obchodovaniu s drevom s cieľom lepšie analyzovať obchodné toky, ktoré sú často zložité, a dohliadať na ne. Táto dobrovoľná dohoda o partnerstve by mala pomôcť v boji proti korupcii a výrazne znížiť obchodovanie s nezákonne vyťaženým drevom.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) V boji proti drancovaniu biodiverzity je absolútne kľúčovou otázka ničenia lesov. Ničenie lesov je predovšetkým výsledkom logiky súčasnej globalizácie zameranej na výrobu, a preto je stále úplne zákonné. Vykonávanie dvojstrannej dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi EÚ a Kongom v oblasti boja proti nezákonnému využívaniu lesov je veľmi čiastkovým krokom smerom k nevyhnutnému vytvoreniu mechanizmu na trestanie všetkých ekologických trestných činov. Nezávislosť rozhodnutí týkajúcich sa udelenia a overovania vývozných licencií by mali zabezpečiť verejné služby a mala by sa poskytnúť pomoc v súvislosti s bojom proti nezákonnému využívaniu lesov. Nedostatok takýchto opatrení je zvlášť poľutovaniahodný.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ťažba dreva v afrických krajinách sa často vykonáva nezákonne, čo má veľmi výrazný vplyv na ochranu prírodných zdrojov producentských krajín a zároveň je to útok na biodiverzitu a kvalitu života ľudí a ich vyhliadky do budúcnosti. Dúfam, že dohoda uzatvorená s Konžskou republikou bude účinne bojovať proti nezákonnej ťažbe v krajine, a tak prispeje k zlepšeniu podmienok pre obyvateľstvo žijúce z príjmu z tohto hospodárskeho odvetvia a že tiež prispeje k zlepšeniu biodiverzity a ochrane prírodných zdrojov v Konžskej republike.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Tento druh dohody bude mať zmysel len vtedy, keď budeme mať istotu, že zahraničné spoločnosti nevykorisťujú miestne spoločnosti, ktoré nemajú skúsenosti v oblasti lesného hospodárstva a životného prostredia, a keď Konžská republika rázne zakročí proti korupcii. Cieľom musí byť vytvorenie odvetvia lesného hospodárstva, ktoré koná zodpovedne a plánuje s ohľadom na budúce generácie. Kým si miestne obyvateľstvo nebude uvedomovať tieto otázky, celá záležitosť bude naďalej len pretvárkou.

Pokiaľ nebude neschopnosť dodržiavať právne predpisy týkajúce sa ťažby trestaná pokutami a sankciami, dohoda EÚ bude úplne neúčinná. Aj keď sa uskutoční selektívna ťažba, je dôležité mať na pamäti, o koľko stromov prídeme počas prepravného procesu, napríklad s cieľom vybudovať cesty mimo lesov. Hoci nemôžeme od tejto dohody očakávať zázraky, je to krok správnym smerom, a preto som hlasoval za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Tiež som hlasovala za dobrovoľnú dohodu o partnerstve (DDP) medzi Európskou úniou a Konžskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s drevom a produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do EÚ. Vítam cieľ vytvoriť legislatívny rámec, ktorý okrem iného umožní identifikáciu produktov z dreva a zabezpečenie ich sledovateľnosti, vytvorenie nezávislých a vládnych postupov overovania, ktoré potvrdia, že všetky produkty z dreva vyvážané Konžskou republikou na európske trhy boli získané, vyťažené, prepravené a vyvezené zákonným spôsobom s cieľom vytvoriť základy zákonnej správy a ťažby v konžskom drevárskom odvetví, a posilnenie presadzovania práva a správy lesného hospodárstva.

V rámci DDP medzi Kongom a EÚ, uzatvorenej 9. mája 2009, by som chcela zdôrazniť splnenie kritérií vyplývajúcich z definícií DDP vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na rokovací proces, ktorý vyvrcholil do inovatívnej dohody, ktorej cieľom je účinne bojovať proti zlým postupom riadenia, z ktorých pramení nezákonný obchod s drevom a korupcia, a vytvoriť účinný, transparentný systém na monitorovanie zákonného pôvodu dreva a produktov z dreva.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Ciele dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Konžskou republikou (DDP medzi EÚ a Konžskou republikou) je poskytnúť legislatívny rámec s cieľom zabezpečiť sledovateľnosť dreva, zaviesť postupy nezávislého overovania a overovania na vládnej úrovni, ktorými sa potvrdí, že všetko drevo vyvážané z Kamerunu na európske trhy bolo získané zákonným spôsobom, a posilniť uplatňovanie právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a správy.

Výskumy vypracované mimovládnymi organizáciami doteraz vykazujú, že 20 % konžského dreva dovážaného na európske trhy v ktoromkoľvek štádiu procesu je nezákonného pôvodu. Dámy a páni, preto je nevyhnutné bezodkladne zaviesť postupy na boj proti podvodom pri obchodovaní s drevom.

DDP medzi Kongom a EÚ obsahuje celý rad politických a regulačných reforiem, ktoré umožnia konžskému drevárskemu priemyslu vytvoriť dobré postupy riadenia a zvýšiť transparentnosť. Je dôležité zabezpečiť, aby prijaté politické a legislatívne reformy prispievali k zníženiu chudoby a hmatateľnému zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva.

DDP nadobudne platnosť hneď, ako sa vykonajú prisľúbené legislatívne zmeny a zriadi sa systém overovania zákonnosti. Na základe uvedených dôvodov podporujem návrh spravodajcu nadviazať na pozíciu Rady.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi Kongom a EÚ obsahuje celý rad politických a legislatívnych reforiem, ktoré umožnia drevárskemu odvetviu Konžskej republiky zaviesť dobré postupy riadenia a zvýšiť transparentnosť. Je dôležité zabezpečiť, aby sa akékoľvek drevo a produkty z dreva pochádzajúce z Konžskej republiky dostali na európske trhy úplne zákonným spôsobom a tiež aby akékoľvek vykonané reformy zabezpečovali dodržiavanie práv miestnych a domorodých spoločenstiev, prispievali k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva a ochrane životného prostredia a mali skutočný vplyv na úroveň boja proti korupcii a posilnenie kapacít miestnej občianskej spoločnosti.

Preto som hlasoval za podpísanie tejto dohody a dúfam, že prijaté záväzky a ciele týkajúce sa vynútiteľnosti práva a správy v lesnom hospodárstve a obchode sa budú v plnej miere dodržiavať, keď sa bude dohoda vykonávať.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podporujem toto uznesenie, pretože si myslím, že sa musíme pokúsiť vyriešiť vážny problém, akým je odlesňovanie a poškodzovanie lesov. Prioritou ostáva zachovanie integrity lesov.

Komisia a Rada musia zvýšiť svoje úsilie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v Konžskej republike. Ďalším problémom, na ktorý je potrebné uplatniť preventívne opatrenia, je korupcia, ktorú treba podstatne zredukovať. Aby sme zabezpečili zníženie korupcie, je dôležité podporiť opatrenia navrhnuté na zaistenie nezávislosti miestneho súdnictva a vytvorenie nových súdnych postupov.

Je tiež nevyhnutné aktualizovať právne texty, ktorých cieľom je zlepšiť sociálnu spravodlivosť a dodržiavanie práv miestnych a domorodých spoločenstiev. Na záver by som chcela zdôrazniť potrebu doplnkových technických a finančných zdrojov na podporu zavedenia systému kontroly zákonného pôvodu dreva.

Odporúčania: Yannick Jadot (A7-0371/2010) a (A7-0370/2010)

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. –(DE) Súhlas Európskeho parlamentu s dobrovoľnou dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou a Konžskou republikou vedie k vykonaniu dôležitého kroku v boji proti nezákonnej ťažbe a proti nezákonnému obchodovaniu s drevom. Systém certifikácie, ktorý zabezpečuje jednoznačnú sledovateľnosť, bude prínosom nielen pre európske hospodárstvo a najmä európsky drevársky priemysel, ale aj pre hospodárstvo a drevársky priemysel v Kamerune a Kongu. Jednoznačne súhlasím s týmito dvoma dohodami.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Krajiny vyvážajúce tropické tvrdé drevo začali v rámci akčného plánu FLEGT (vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve) podpisovať dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP) s EÚ s cieľom zaručiť sledovateľnosť a zákonný pôvod dreva a overovacie postupy. Cieľom dvoch DDP s Konžskou republikou a Kamerunskou republikou v rámci akčného plánu FLEGT je poskytnúť legislatívny rámec, ktorého cieľom je: (i) stanoviť a zabezpečiť sledovateľnosť dreva, (ii) zaviesť postupy nezávislého overovania všetkého dreva vyvážaného z partnerskej krajiny na európske trhy s cieľom zabezpečiť zákonnú správu a ťažbu konžských a kamerunských lesov a (iii) posilniť uplatňovanie právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a správy. Jedna DDP už bola podpísaná v roku 2009 medzi EÚ a Ghanou. Prostredníctvom Lisabonskej zmluvy má Európsky parlament spolurozhodovacie právomoci a musí vysloviť oficiálny súhlas s dvoma DDP týkajúcimi sa Kamerunu a Konžskej republiky. V blízkej budúcnosti sa objaví viac DDP, predovšetkým s niektorými ázijskými krajinami, ako aj s Konžskou demokratickou republikou.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za tieto uznesenia, pretože je podľa mňa dôležité zachovať prírodné lesy, ktorých využívanie môže viesť k poškodzovaniu lesov a odlesňovaniu, ako aj k ničeniu životného prostredia.

Reforma právneho rámca v odvetví lesného hospodárstva je preto nevyhnutná, aby sme mali dobrovoľnú dohodu o partnerstve, ktorá je v súlade s cieľmi akčného plánu na vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), a na zabezpečenie plnenia sociálnych a environmentálnych kritérií. Právne texty navrhnuté na zlepšenie sociálnej spravodlivosti musia byť aktualizované, aby dodržiavali práva miestnych a domorodých spoločenstiev, čím sa zabezpečí, aby sa tieto skupiny mohli priamo zúčastňovať na vypracovávaní nových právnych predpisov a na vykonávaní dohody o transparentnosti.

Komisia musí dohliadať na to, aby sa dodržiavali práva miestnych a domorodých spoločenstiev, ktoré sú často prvou obeťou klimatických a environmentálnych výkyvov.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament hlasoval za niekoľko dohôd o boji proti podvodom pri obchodovaní s drevom medzi Európskou úniou a Kongom a Európskou úniou a Kamerunom.

Tieto medzinárodné dohody sú určené na zabezpečenie sledovateľnosti dreva vyvážaného do EÚ s cieľom bojovať proti odlesňovaniu a zachovať biodiverzitu, ale aj chrániť práva domorodého obyvateľstva.

Spravodajca pán Jadot zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie zahrnul mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica.

Je potrebné zaviesť tieto správy a musíme sa uistiť, že Komisia skutočne zohľadní stanoviská Európskeho parlamentu.

Tieto správy môžu byť predsa len zdrojom podpory pre všetkých tých, ktorí bojujú za iný druh vzťahu s krajinami na juhu a najmä s krajinami subsaharskej Afriky.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za to, aby EÚ podpísala dobrovoľnú dohodu o partnerstve s Kamerunskou republikou a s Konžskou republikou. Rok 2011 je Medzinárodným rokom lesov. Zdravé lesy sú nevyhnutné pre zachovanie miestnej biodiverzity a značne prispievajú ku klimatickým cieľom, ktoré sme si stanovili, pretože pôsobia ako prírodné pohlcovače CO2. Na celom svete vrátane Strednej Afriky sa ničí vegetácia a lesy. Satelitné snímky dokazujú, že za posledných 30 rokov bolo zničených približne 25 000 km² afrických lesov a inej vegetácie. Tieto nové dohody o partnerstve budú podporovať zodpovedné riadenie v odvetví lesného hospodárstva v týchto dvoch krajinách, za čo nesie nepriamu zodpovednosť EÚ prostredníctvom svojho dovozu dreva. EÚ teraz prijíma túto zodpovednosť. Zavedenie sledovateľnosti produktov z dreva a systémov na overenie ich zákonnosti tiež zabezpečí potrebnú transparentnosť.

Návrh uznesenia: (B7-0022/2011)

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Napriek tomu, že toto uznesenie sa vzťahuje na pracovné víza, je veľmi nepravdepodobné, že by si občania tichomorských štátov spomedzi celej EÚ vybrali Maltu ako miesto, kde hľadať zamestnanie. Z tohto dôvodu som hlasoval za pôvodný návrh textu.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Uznesenie vysvetľuje obavy Parlamentu týkajúce sa dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve. Poukazuje na ciele dohody (rozvoj, posilnenie obchodných prepojení medzi EÚ a tichomorskými štátmi) a zdôrazňuje problémy vyvolané výnimkami z pravidiel pôvodu týkajúcich sa spracovaných produktov rybolovu. Napriek tomu všetkému som v súlade so svojím odmietnutím prijať dohodu hlasoval proti uzneseniu, ktoré podľa mňa dostatočne nezdôrazňuje problémy vyvolané výnimkami z pravidiel týkajúcimi sa spracovaných produktov rybolovu, najmä tuniaka.

Teším sa na to, ako nám Európska komisia poskytne hodnotenie vplyvu, ktoré sa uvádza v dohode. Analyzuje následky tejto dohody na zamestnanosť v EÚ a tiež v Tichomorí, ako aj na európsky rybolov a spracovateľské odvetvie. Nie je možné overiť pôvod spracovaného tuniaka, ktorý sa dostane na európsky trh. Budem sledovať rokovania o konečnej dohode o partnerstve medzi EÚ a tichomorskými štátmi a postarám sa o to, aby dohoda neobsahovala žiadne výnimky z pravidiel týkajúce sa pôvodu spracovaných produktov rybolovu z Papuy-Novej Guiney.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam úsilie vynaložené na prehĺbenie obchodných vzťahov medzi Tichomorím a EÚ s cieľom podporiť regionálnu integráciu a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) do svetového hospodárstva.

EÚ zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja krajín AKT a prispievaním k všeobecnému úsiliu zameranému na odstránenie chudoby v týchto krajinách. Obchodné vzťahy medzi týmto regiónom a EÚ by mali podporovať a zvyšovať obchod, trvalo udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu, pričom by mali podporovať ekonomickú diverzifikáciu a zmierňovať chudobu.

Obchodná politika sa stáva pre rozvojový svet dôležitejšou ako kedykoľvek predtým z dôvodu súčasnej hospodárskej a finančnej krízy a ja žiadam, aby sa rokovania so všetkými 14 tichomorskými štátmi AKT o komplexnej dohode o hospodárskom partnerstve čo najviac urýchlili.

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne. – (DA) Vzhľadom na pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6, odsek 23 (3) sme presvedčení, že o vydaní víz príslušníkovi tretej krajiny by mali vždy rozhodovať jednotlivé členské štáty. Ak ide o pracovné víza, práca by sa mala vykonávať za rovnakých podmienok, ako keby ju vykonával občan EÚ v príslušnom členskom štáte. Tiež by sme chceli presnejšiu definíciu pojmov opatrovníci a podobné profesie.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Súčasná finančná a hospodárska kríza poukazuje na to, že obchodná politika je pre rozvojové krajiny dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Osobitný charakter regiónu poznačený závislosťou od rybolovu a s ním súvisiacich činností a odvetví predstavuje najväčší potenciál pre nárast vývozu v budúcnosti za predpokladu, že sa rybolov bude uskutočňovať environmentálne udržateľným spôsobom.

Čo sa týka iniciatívy Pomoc pre obchod, jej cieľom je podporiť schopnosti rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie o dočasnej dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a tichomorskými štátmi vzhľadom na skutočnosť, že ide len o jeden krok smerom k rokovaniam o novej, rozsiahlejšej dohode o partnerstve.

Európska komisia musí mať zároveň na pamäti, že o budúcej dohode bude musieť rokovať s viacerými štátmi v regióne s cieľom zabrániť tomu, aby sa stala dôvodom rozdelenia v rámci regiónu. Táto dohoda by okrem toho nemala umožňovať spoločnostiam z tretích krajín využívať výhody oslobodenia od ciel EÚ na úkor miestnych odvetví, pracovníkov a príjmov.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že dohoda o partnerstve podporí regionálnu integráciu a presadí postupnú integráciu ekonomík afrických, karibských a tichomorských štátov do svetového hospodárstva, pričom zároveň podporuje udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj týchto krajín a prispieva k odstráneniu chudoby.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Napriek tomu, že dočasnú dohodu o partnerstve s EÚ podpísali len Papua-Nová Guinea a Republika Fidžijských ostrovov, si myslím, že si zaslúži našu podporu, pretože umožňuje európskym trhom, aby ostali otvorené miestnym produktom, a na druhej strane umožňuje postupné otváranie trhov týchto krajín európskym produktom. Dúfam, že obchodné vzťahy medzi tichomorskými štátmi a EÚ budú rásť a silnieť a súčasne zohľadňovať špecifiká rôznych oblastí a osobitné potreby tých, ktorí toho majú najmenej. Tento obchodný mechanizmus by sa preto mal používať pri zohľadnení potrieb rozvoja krajín, ktoré podpísali dohodu, a ako nástroj na podporu týchto potrieb. Komplexná dohoda, ktorá bude možno uzatvorená, by nemala prehliadnuť kľúčové otázky uvedené v uznesení: 1) rokovania o právach duševného vlastníctva; 2) transparentnosť verejného obstarávania a 3) poskytovanie pracovných víz.

  David Martin (S&D), písomne. – Moje uznesenie, ktoré sprevádza udelenie súhlasu dočasnej dohode o partnerstve medzi EÚ a tichomorskými štátmi, jasne poukazuje na to, že zatiaľ čo Parlament víta túto dočasnú DHP vzťahujúcu sa len na Fidži a Papuu-Novú Guineu, je presvedčený, že akýkoľvek krok smerom k úplnej DHP musí zahŕňať všetkých 14 tichomorských ostrovných štátov. Toto je dôležité pre regionálnu solidaritu, súdržnosť a integráciu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Cieľom dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a tichomorskými štátmi musí byť rozšírenie obchodu, trvalo udržateľný rozvoj a regionálna integrácia, pričom dohoda by mala podporovať aj hospodársku diverzifikáciu a zmierňovanie chudoby. Aj keď v súčasnosti podpísali dohodu len Papua-Nová Guinea a Republika Fidžijských ostrovov, ide o významný krok smerom k budúcemu hospodárskemu rozvoju tohto regiónu, ktorý tvorí 14 štátov, a je podstatný pre rozvoj medzinárodného obchodu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Mimoriadne dôležitým aspektom tohto uznesenia Európskeho parlamentu o dočasnej dohode o partnerstve medzi ES a tichomorskými štátmi je rozšírený názor, že podpora obchodných vzťahov medzi týmto regiónom a EÚ by mala podporiť a zvýšiť obchod, udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu, pričom by zároveň podporovala hospodársku diverzifikáciu a odstránenie chudoby. Prostredníctvom tejto dohody budú dosiahnuté rozvojové ciele tisícročia.

Tento bod spolu s vytvorením skutočného regionálneho trhu predstavuje nevyhnutný predpoklad na úspešné uplatňovanie DDHP – rovnako aj akejkoľvek budúcej úplnej DHP. Regionálna integrácia a spolupráca majú zásadný význam pre sociálny a hospodársky rozvoj tichomorských štátov.

Hlasovala som za, pretože som presvedčená, že táto DHP môže prispieť k hospodárskemu rozvoju týchto regiónov, a stotožňujem sa s obavami uvedenými v uznesení, že takýto rozvoj by mali sprevádzať politiky o environmentálnej udržateľnosti a zapojení. Je na Parlamente, aby v zmysle právomocí udelených Lisabonskou zmluvou monitoroval vykonávanie tejto dohody.

  Maurice Ponga (PPE), písomne. – (FR) Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu schváliť dočasnú dohodu medzi Európskou úniou a tichomorskými štátmi. Dohoda odzrkadľuje záväzok Európskej únie voči tomuto regiónu sveta a vysiela silný politický signál štátom v tomto regióne. To ma teší. Politické uznesenie, ktoré sprevádza toto rozhodnutie o schválení dohody, nám poskytuje príležitosť na zdôraznenie našich požiadaviek. Chceme vytvoriť vyvážený a spravodlivý vzťah s tichomorskými štátmi, a to taký, ktorý umožní rozvoj týchto ostrovných štátov a zároveň ochráni záujmy našich občanov. Hoci dočasná dohoda obsahuje osobitné ustanovenia o pravidlách pôvodu týkajúcich sa produktov rybolovu, bolo dôležité vyriešiť túto výnimku. Aby sme naozaj zabezpečili, že táto výnimka, ktorá by mala umožniť vytvorenie pracovných miest a bohatstva, bude mimoriadne prospešná pre miestne obyvateľstvo a neuškodí európskemu spracovateľskému a konzervárenskému priemyslu zameranému na produkty rybolovu, je nevyhnutné čo najskôr vypracovať hodnotenie jej vplyvu a podľa potreby umožniť jej pozastavenie. Existujú záruky, ktoré zabezpečia spravodlivosť dohody a podľa potreby aj vykonanie opatrení na ochranu našich záujmov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie o dočasnej dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a tichomorskými štátmi v nádeji, že táto dohoda – ktorá je v súčasnosti obmedzená na dve krajiny: Papuu-Novú Guineu a Republiku Fidžijských ostrovov – by mohla pripraviť pôdu pre rozsiahlejšiu dohodu. Takáto dohoda by bola nástrojom na podporu udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja, odstránenie chudoby a posilnenie regionálnej integrácie a spolupráce v tichomorskom regióne v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Dočasná dohoda o partnerstve medzi Papuou-Novou Guineou, Republikou Fidžijských ostrovov a Európskym spoločenstvom bola podpísaná 14. decembra 2007.

To boli jediné krajiny z tichomorskej oblasti, ktoré podpísali zmluvu, pretože najaktívnejšie udržiavali obchodné vzťahy s Európskou úniou a predovšetkým preto, že ich zaujímala ochrana ich cukrovarníckych odvetví a odvetví lovu a spracovania tuniaka. Dohoda by mala tiež zaistiť ďalšie výnosy týchto krajín vďaka novému nariadeniu o bezcolnom a bezkvótovom prístupe na trhy.

Prostredníctvom lepšieho prístupu na európske trhy budú tieto krajiny ťažiť aj z nových investičných príležitostí, ktoré budú mať tiež pozitívny vplyv na zamestnanosť. Dohoda o hospodárskom partnerstve ustanovuje výbor ad hoc, aby následne monitoroval jej vykonávanie a pravidelne kontroloval jej účinky na miestnu spoločnosť a hospodárstvo.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) Uznesenie vysvetľuje obavy Parlamentu týkajúce sa dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve. Poukazuje na ciele dohody (rozvoj, posilnenie obchodných prepojení medzi EÚ a tichomorskými štátmi) a zdôrazňuje problémy vyvolané výnimkami z pravidiel pôvodu týkajúcich sa spracovaných produktov rybolovu. Práve preto som hlasovala za toto uznesenie, a preto som podporila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Skupinou zelených, ktoré sú v plnej miere v súlade s našimi obavami. Teším sa na to, že Európska komisia predloží hodnotenie vplyvu uvedené v dohode a budem pozorne sledovať rokovania o konečnej dohode o partnerstve.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podporil som dočasnú dohodu o partnerstve s Papuou-Novou Guineou a Fidži, pretože je dôležité rozvíjať silné prepojenia s vyvážajúcimi krajinami tichomorskej oblasti. Napriek obavám určitých poslancov sa domnievam, že musíme rozvíjať úzku spoluprácu s týmito krajinami, pretože EÚ tak bude môcť monitorovať lov tuniakov a iných rýb, ktoré sa spracúvajú v konzervárňach v Papue-Novej Guinei. Tento priemysel zároveň vytvára stovky pracovných miest pre miestne obyvateľstvo v tejto zbedačenej krajine.

Odporúčanie: David Martin (A7-0365/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že pomôže vytvoriť nové obchodné dohody s Republikou Fidžijských ostrovov a s Papuou-Novou Guineou, ktoré sú v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Dočasné dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) sú dohody o obchodovaní s tovarom, ktorých zámerom je zabrániť prerušeniu obchodu medzi krajinami skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov a Európou. Aj keď dočasné dohody možno považovať za prvý krok v tomto procese, z právneho hľadiska ide o úplne nezávislé medzinárodné dohody, ktoré nemusia nevyhnutne viesť k riadnej DHP. Vítam odporúčania týkajúce sa podpísania konečných dohôd, pôvodu prostriedkov EÚ na financovanie týchto dohôd, ktoré by nemali pochádzať z Európskeho rozvojového fondu, nutnosti, aby parlamentný výbor monitoroval vykonávanie dohody, a doložky o revízii, ktorá predpokladá realizáciu celkového posúdenia vplyvu v priebehu troch až piatich rokov.

  Bastiaan Belder (EFD), písomne. – (NL) Dohody o hospodárskom partnerstve by mali podporovať obchod medzi EÚ a Papuou-Novou Guineou a Fidži a mali by prispievať k obchodu, rozvoju, udržateľnému rastu a obmedzovaniu chudoby. Pri rozvoji týchto krajín je rozhodujúca regionálna integrácia. Komisia by teda mala vysvetliť, ako tieto dočasné dohody prispejú k tomuto cieľu. Je dôležité, aby sme podpísali konečnú dohodu s krajinami v tomto regióne. Uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa pôvodu ponúka Papue-Novej Guinei a Fidži výbornú možnosť podporiť miestne hospodárstvo.

Dôležité je však zaistiť aj to, aby sa najchudobnejšie krajiny nevyužívali len ako tranzitné krajiny výrobkov z iných krajín, ktoré nespĺňajú podmienky tohto osobitného systému prístupu. Základom sú v tomto prípade záujmy miestneho hospodárstva. Komisia by mala sledovať vykonávanie a primerane konať v prípadoch, keď jej štúdie vplyvu zistia závažné narušenie na trhu.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Táto dohoda poskytuje tovarom z tichomorskej oblasti preferenčné podmienky prístupu na európsky trh. Podporujem síce rozvoj tohto regiónu, ale výnimky z pravidiel pôvodu pre spracované produkty rybolovu považujem za neprípustné. Táto výnimka vlastne umožňuje vznik nespravodlivej hospodárskej súťaže pre európsky konzervárenský priemysel a miestnemu obyvateľstvu neprináša skutočné výhody.

Dovoz tuniaka z Papuy-Novej Guiney sa navyše za posledné dva roky zdvojnásobil a je dôvod obávať sa, že tento trend sa v budúcnosti ešte zosilní. Ako podpredseda Výboru pre rybné hospodárstvo som sa rozhodol hlasovať proti tejto dohode. Ignoruje totiž stanovisko prijaté vo výbore, v ktorom sa navrhuje zrušenie výnimiek z pravidiel pôvodu pre spracované produkty rybolovu na záver rokovaní o dočasnej dohode o partnerstve.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Napriek malému počtu krajín, ktoré prijali dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP), táto skutočnosť dokazuje záväzok Európy podporovať rozvoj tichomorských krajín pomocou mechanizmu, ktorý presahuje rámec obyčajných postupov pomoci a snaží sa o mobilizáciu miestnych hospodárstiev s cieľom vytvoriť podniky a pracovné miesta a zabezpečiť väčší pohyb ľudí a tovarov. Aj keď v zásade s takýmto nástrojom súhlasím, nemôžem ignorovať svoje pochybnosti týkajúce sa vplyvu, ktorý môže mať DHP na rybné hospodárstvo. Bol by som preto rád, keby sa Komisia pozrela na túto tému mimoriadne starostlivo, a domnievam sa, že predloženie správy Komisie Parlamentu o rybolove v tichomorskej oblasti a o riadení populácie rýb v tomto regióne, ako ju žiadal spravodajca, je oprávnené.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o záveroch dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a dvomi tichomorskými štátmi Papuou-Novou Guineou a Republikou Fidžijských ostrovov, a to z týchto dôvodov: 1. tieto krajiny sú najväčšími hospodárstvami regiónu a už v minulosti podpísali dohody o hospodárskom partnerstve s EÚ; 2. napriek možným prínosom rozšírenia tohto partnerstva na ďalšie krajiny v regióne sa toto rozšírenie zatiaľ nepodarilo zrealizovať; 3. ide o dočasnú dohodu, ktorú tento Parlament bude musieť znovu posúdiť, ak by sme ju chceli premeniť na komplexnú dohodu; 4. Republika Fidžijských ostrovov dala EÚ prísľuby v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu; 5. napriek kritike zo strany členov občianskej spoločnosti a politikov v regióne by mohlo toto partnerstvo prispieť k strategickému rozvoju týchto krajín.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Už dlho kritizujeme podpísanie týchto dohôd o hospodárskom partnerstve s krajinami patriacimi do skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov. Bez ohľadu na ich účel a rétoriku, s akou sú prezentované, sú tieto dohody v zásade zamerané na voľný obchod so všetkými mimoriadne negatívnymi následkami, ktoré z toho vyplývajú. Na poslednom Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ, ktoré sa konalo v decembri 2010, Rada krajín AKT nedávno vyjadrila svoje obavy z toho, že Európska komisia nerešpektuje jej námietky vo veciach súvisiacich s ochranou ich hospodárstiev. Okrem toho je tu rozpor medzi toľko vychvaľovanou flexibilitou Komisie a nepružným postojom, ktorý zaujíma v technických rokovaniach. Pri tejto dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve s Republikou Fidžijských ostrovov a Papuou-Novou Guineou bola EÚ vystavená vážnej kritike zo strany sociálnych a politických organizácií v tichomorskej oblasti v dôsledku tlaku, ktorý bol vyvíjaný na tieto dve krajiny, aby dohodu podpísali, pod hrozbou straty ich privilegovaného prístupu na európske trhy. Kritici hovoria tiež o tom, že od podpísania tejto dohody medzi tichomorskými štátmi výrazne poklesla solidarita a vznikli pocity rozdelenia, čo viedlo k rozpadu určitých regionálnych skupín ako následok tlakov, ktorým boli vystavené, keď mali podpísať dočasné dohody.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Nič nie je dôležitejšie ako zdravie detí a ochrana práv a blaha detí. Deti musia mať právo na život v rodine a treba zaistiť, aby deti nemuseli tráviť dlhé obdobie života v detských domovoch.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Dohoda medzi EÚ a tichomorskými štátmi umožňuje Papue-Novej Guinei všeobecnú výnimku z pravidiel pôvodu týkajúcich sa produktov rybolovu a najmä tuniaka. Táto doložka znamená, že tovary z tejto krajiny možno považovať za papuánske tovary a potom ich oslobodiť od všetkých ciel a kvót, dokonca aj keď rybári, rybné oblasti a továrne, ktoré konzervované ryby vyrábajú, nie sú papuánske.

V tejto chvíli z toho profitujú Číňania, Austrálčania a Thajčania a všetky ďalšie rybárske flotily, ktoré vykladajú svoje úlovky v papuánskych prístavoch. Práve oni majú konzervárenské továrne, ktoré zriadili v Papue-Novej Guinei, ktoré však zamestnávajú cudzích štátnych príslušníkov za pochybných podmienok. Plnú silu tejto nespravodlivej a nezákonnej hospodárskej súťaže cíti jednoznačne európsky a najmä francúzsky sektor tohto priemyslu.

V rokoch 2008 a 2009 sa v Európskej únii zvýšil dovoz tuniaka z Papuy-Novej Guiney o 76 %, pričom len v samotnom Francúzsku sa v tom istom období zvýšil o 1 500 %. Zvrátené hospodárske a sociálne účinky tejto výnimky sú dobre známe a obavy v súvislosti s populáciou rýb v tomto regióne sú úplne opodstatnené. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto dohode.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Tichomorské štáty tvoria jedinečnú oblasť pozostávajúcu najmä z ostrovných štátov, ktoré sú etnicky veľmi rozmanité a ktorých kultúra je vo veľkej miere odlišná od európskej kultúry. Vyžadujú si odlišné politické a hospodárske priority. Uzatvorením dohody s týmito štátmi chceme zjednodušiť voľný tok tovarov a služieb, čo by malo priniesť obom stranám hospodárske výhody. Pri snahe o liberalizáciu trhu však musíme zaistiť aj to, aby nás nevnímali ako votrelcov, ktorí si len chcú zaistiť prístup k zdrojom a týmto procesom oslabiť regionálnu solidaritu, ako nám to podávajú kritici. Uzatvorme dohody, otvorme trhy a podporujme konkurencieschopnosť, ale zabezpečme, aby naše konanie vo všetkých prípadoch viedlo triezve uvažovanie a vzájomné prínosy, a to najmä vtedy, keď pomáhame regiónom ako tichomorské štáty, ktoré sú často postihované prírodnými pohromami.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Dočasnú dohodu o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a dvomi krajinami AKT, konkrétne Papuou-Novou Guineou a Fidži, na strane druhej, treba považovať za krok smerom ku komplexnej dohode. Dočasná dohoda o partnerstve sa zaoberá všetkými dôležitým oblasťami obchodnej dohody, ale neskôr by sa mohla zaoberať aj otázkami práv duševného vlastníctva a rozvoja v rámci verejného obstarávania. Túto dohodu podporujem, no zároveň si veľmi dobre uvedomujem možný vplyv, ktorý by mohla mať na európske rybné hospodárstvo. V tejto súvislosti očakávam, že Komisia prešetrí tento vplyv, ako sa to od nej vyžaduje v odseku 15 uznesenia prijatého Parlamentom.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Iniciatíva, ktorú dnes Parlament schválil, vytvorila dohodu, ktorá nepochybne posilní obchodovanie medzi Európskou úniou a tichomorskými štátmi. Konkrétne bola uzatvorená dočasná dohoda o partnerstve s Papuou-Novou Guineou a Republikou Fidžijských ostrovov, od ktorej sa očakáva, že ochráni ich odvetvia výroby cukru a lovu a spracovania tuniakov. Podľa mňa je to krok smerujúci k rozvoju a prosperite. Vďaka pravidlám o pôvode prinesie skutočnú pridanú hodnotu rybnému hospodárstvu a vývozu z týchto regiónov. Musím zdôrazniť aj to, že táto dohoda by mohla výrazne ovplyvniť vzťahy s ďalšími tichomorskými štátmi vrátane Austrálie a Nového Zélandu.

  David Martin (S&D), písomne. – Som rád, že Parlament vo veľkej miere podporil moje odporúčanie, aby sme odsúhlasili dočasnú DHP medzi EÚ a tichomorskou oblasťou. Dočasná dohoda medzi Papuou-Novou Guineou a Republikou Fidžijských ostrovov na jednej strane a Európskym spoločenstvom na strane druhej bola iniciovaná 14. decembra 2007. Tieto dve krajiny boli v tichomorskej oblasti jedinými, ktoré mali dohodu podpísať. Ostatní členovia tichomorskej regionálnej skupiny sa totiž rozhodli dohodu nepodpísať v dôsledku svojej nízkej miery obchodovania s tovarmi s EÚ. Fidži a Papua-Nová Guinea uzavreli túto dohodu hlavne s nádejou, že tak ochránia svoje odvetvia výroby cukru a lovu a spracovania tuniakov, ktoré by v rámci všeobecného systému preferencií utrpeli značne škody. Dočasná dohoda sa dotýka pravidiel pôvodu a problematiky prístupu na trh. Pokiaľ ide o pravidlá pôvodu, zasahuje oblasti rybného hospodárstva, textilného priemyslu a poľnohospodárstva, ktoré by mali viesť k investíciám a príležitostiam na tvorbu pracovných miest. Čo sa týka prístupu na trh, má sa zaručiť bezcolný prístup na trh bez kvót, čím sa majú zabezpečiť investície a pracovné príležitosti. Problematika obchodu a rozvoja sa má riešiť v širšom regionálnom rámci.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Dočasná dohoda o partnerstve podpísaná medzi EÚ a Papuou-Novou Guineou a Republikou Fidžijských ostrovov je výsledkom nehanebného tlaku. Táto dohoda zabezpečuje postupné zrušenie ciel v rozsahu, ktorý je pre tieto štáty neudržateľný, zákaz všetkých kvantitatívnych obmedzení vývozu a dovozu a zrušenie všetkých subvencií na vývoz poľnohospodárskej produkcie do tichomorských štátov pre Papuu-Novú Guineu a Fidžijské ostrovy. Obsahuje aj revíznu doložku zameranú na úspešné uzatvorenie momentálne prebiehajúcich rokovaní týkajúcich sa komplexnej dohody o hospodárskom partnerstve (DHP). Tieto dohody sú ďalším dôkazom neokolonializmu Európskej únie. Hlasoval som proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Cieľom dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a tichomorskými štátmi musí byť rozšírenie obchodu, trvalo udržateľný rozvoj a regionálna integrácia, pričom dohoda by mala podporovať aj hospodársku diverzifikáciu a zmierňovanie chudoby. Aj keď v súčasnosti podpísali dohodu len Papua-Nová Guinea a Republika Fidžijských ostrovov, ide o významný krok smerom k budúcemu hospodárskemu rozvoju tohto regiónu, ktorý tvorí 14 štátov, a je podstatný pre rozvoj medzinárodného obchodu. Ide o prvý krok smerujúci k rozšíreniu tejto dohody aj na ostatné krajiny regiónu a k výraznému oživeniu ich hospodárstiev a zabezpečeniu blaha ich obyvateľstva.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za dočasnú dohodu o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a tichomorskými štátmi, pretože sa domnievam, že pre Európu sú dôležité dohody o hospodárskom partnerstve s tretími krajinami schopnými vyvážať produkty, ku ktorým majú európske krajiny horší prístup. Rozvoj medzinárodného obchodu logicky sprevádzajú dohody, ktoré uľahčujú obchod a zabezpečujú zlepšenie dostupnosti obchodnej siete. Rokovania o nových dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) sa začali v roku 2002 s cieľom vybudovať a posilniť procesy regionálnej integrácie v krajinách AKT. Spomínaná dohoda sa týka pravidiel pôvodu v súvislosti s rybným hospodárstvom, textilným priemyslom a poľnohospodárstvom a má viesť k investičným a pracovným príležitostiam a prístupu na trh, pričom sa má umožniť prístup na trh bez ciel a kvót, ktorým by sa zabezpečili investície a tvorba pracovných miest. Táto dočasná dohoda by mala mať za následok aj obmedzenie politického priestoru vlád v podobe regulačných právomocí.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie, aby sa uzatvorila dočasná dohoda o partnerstve medzi EÚ a tichomorskými štátmi z dôvodov, ktoré uvádzam ďalej. Fidžijské ostrovy a Papua-Nová Guinea sa rozhodli uzatvoriť túto dohodu najmä s nádejou, že tak ochránia svoje odvetvia výroby cukru a lovu a spracovania tuniakov. Táto dočasná dohoda obsahuje pravidlá pôvodu vo vzťahu k rybnému hospodárstvu, textilnému priemyslu a poľnohospodárstvu, pričom však zároveň vytvára výnimky, ktoré by mohli ohroziť konkurencieschopnosť niektorých odvetví EÚ. Pokiaľ ide o odvetvie konzervárenského spracovania tuniakov, poskytnutá výnimka umožňuje krajinám ako Papua-Nová Guinea fungovať ako skutočná základňa na spracovanie obrovských objemov tuniaka z rôznych zdrojov: z Filipín, Thajska, Číny, Spojených štátov, Austrálie a podobne. Tento tuniak je vyložený v prístavoch Papuy-Novej Guiney a spracováva sa v továrňach, ktoré narýchlo zriadili subjekty z týchto krajín len preto, aby mohli využiť celkovú výnimku z colnej povinnosti, ktorú poskytla EÚ na základe tejto dočasnej dohody. Škodí to európskemu konzervárenskému priemyslu, ktorý sa sťažuje na nespravodlivú hospodársku súťaž.

Pripájam sa preto k spravodajcovi a jeho výzve, aby bola Parlamentu predložená správa o konkrétnych aspektoch rybného priemyslu tichomorských štátov s cieľom posúdiť skutočný možný vplyv týchto opatrení na trh EÚ.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Rokovania o nových dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi krajinami skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov a Európskou úniou s cieľom nahradiť predošlý jednostranný režim obchodných preferencií v prospech krajín AKT sa začali v roku 2002.

Keďže konkrétne otázky, ktoré boli predmetom záujmu, boli témou jednotlivých rokovaní na vnútroštátnej úrovni a keďže bolo nepravdepodobné, že sa podarí okamžite uzatvoriť dohody o partnerstve, rozhodlo sa koncom roka 2007 o uzatvorení dočasných DHP so zameraním na obchodovanie s tovarom. Ich zámerom bolo zabrániť narušeniu obchodu, pričom nemusia nevyhnutie viesť ku komplexným DHP.

V tichomorskej oblasti pristúpili k uzatvoreniu takejto dohody len Fidži a Papua-Nová Guinea. Táto dohoda sa zaoberá pravidlami pôvodu v súvislosti s rybným hospodárstvom, textilným priemyslom a poľnohospodárstvom, pričom by mala viesť k investičným a pracovným príležitostiam. Európska komisia dúfa, že s tichomorskou regionálnou skupinou uzatvorí komplexnú dohodu o hospodárskom partnerstve, o ktorej sa momentálne rokuje.

Považujem za vhodné podporiť pozíciu Rady a tým aj dočasnú dohodu o partnerstve, pretože zaručenie dodávok prostriedkov považujem za prioritu najmä vzhľadom na ich nedostatok a na zhoršovanie stavu životného prostredia. Rozhodujúce je tiež udržať dohody s krajinami AKT, staré už celé desaťročie, hoci aj v inej podobe.

  Maurice Ponga (PPE), písomne. – (FR) Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu schváliť dočasnú dohodu medzi Európskym spoločenstvom a tichomorskými štátmi. Dohoda odzrkadľuje záväzok Európskej únie voči tomuto regiónu sveta a vysiela silný politický signál štátom v tomto regióne. To ma teší. Politické uznesenie, ktoré sprevádza toto rozhodnutie o schválení dohody, nám poskytuje príležitosť na zdôraznenie našich požiadaviek. Chceme vytvoriť vyvážený a spravodlivý vzťah s tichomorskými štátmi, taký, ktorý umožní rozvoj týchto ostrovných štátov a zároveň ochráni záujmy našich občanov. Hoci dočasná dohoda obsahuje osobitné ustanovenia o pravidlách pôvodu týkajúcich sa produktov rybolovu, bolo dôležité vyriešiť túto výnimku.

Aby sme naozaj zabezpečili, že táto výnimka, ktorá by mala umožniť vytvorenie pracovných miest a bohatstva, bude mimoriadne prospešná pre miestne obyvateľstvo a neuškodí európskemu spracovateľskému a konzervárenskému priemyslu zameranému na produkty rybolovu, je nevyhnutné čo najskôr vypracovať hodnotenie jej vplyvu a podľa potreby umožniť jej pozastavenie. Existujú záruky, ktoré zabezpečia spravodlivosť dohody a podľa potreby aj vykonanie opatrení na ochranu našich záujmov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že posilnenie obchodných vzťahov medzi tichomorskými štátmi a EÚ by mohlo prispieť k podpore udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja regiónu, k odstráneniu chudoby a k posilneniu regionálnej integrácie a spolupráce v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia. Súhlasím však s obavami, ktoré vyjadril pán spravodajca a ktoré sa týkajú výnimiek z pravidiel pôvodu a ich negatívneho vplyvu na spracovateľský a konzervárenský priemysel EÚ v oblasti rybných produktov, ktorý musí Komisia primerane vyhodnotiť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zelení naďalej trvajú na svojom dlhodobom zápornom postoji k DHP s ktorýmkoľvek regiónom krajín AKT, a teda nevidia žiadnu pridanú hodnotu v uzatvorení dočasnej DHP s dvomi tichomorskými štátmi.

V tomto konkrétnom prípade sa zelení obávajú aj ďalšieho rozdeľovania tohto regiónu roztrúseného v Tichom oceáne v dôsledku preferenčných obchodných opatrení na základe dočasnej DHP s EÚ. Predpokladaný neobmedzený nárast tradičného vývozu orientovaného na suroviny, ako sú meď, cukor, kopra, ryby a palmový olej (agropalivá!), je navyše úplne v rozpore s potrebami udržateľného rastu. Zelení preto podporili (neúspešnú) žiadosť ministrov obchodu tichomorských štátov o revidovanie rozhodujúcich bodov dočasnej DHP, konkrétne definície toho, čo sa označuje pojmom „v podstate celý obchod“, zákazu používania vývozných daní, slabých záruk pre rozvíjajúci sa priemysel a doložky najvyšších výhod.

Z hľadiska globálneho získavania zdrojov by mohlo byť alternatívnym riešením obmedziť ustanovenia na lov v rámci 340-kilometrovej exkluzívnej hospodárskej zóny namiesto všetkých vôd. V neposlednom rade treba spomenúť, že Fidži nemá demokratický režim. Náš tieňový spravodajca pán José Bové v tejto súvislosti predložil 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) Táto dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi ES a tichomorskými štátmi poskytuje tovarom z tichomorskej oblasti preferenčné podmienky prístupu na európsky trh. Podporujem rozvoj tohto regiónu, ale myslím si, že výnimka z pravidiel pôvodu pre spracované produkty rybolovu je neprípustná. Umožňuje totiž, aby boli od cla oslobodené produkty vyrobené v krajine zo surovín, ktoré nemajú pôvod v danej krajine. Táto výnimka bude stimulovať lov v tejto tropickej oblasti bez toho, aby mali subjekty akýkoľvek záujem o riadenie populácie rýb. Keďže obchodné preferencie neovplyvňujú len rybárske oblasti v Papue-Novej Guinei, je ťažké monitorovať pôvod vylovených rýb. Je to teda v rozpore so záväzkami, ktoré Európska únia prijala, na zastavenie nezákonného, nedeklarovaného a neregulovaného rybolovu. Moje obavy sa týkajú aj sledovateľnosti produktov, ktoré sa z tejto oblasti dovezú do Európy. Tým, že som hlasovala proti, som chcela ukázať, že neschvaľujem takúto doložku, ktorá by podľa mňa v budúcnosti už nemala figurovať v žiadnej obchodnej dohode.

Návrhy uznesení: (RC-B7-0029/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o medzinárodnej adopcii v Európskej únii, ktoré bojuje za blaho každého dieťaťa a uznáva právo osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu. Súhlasím s výzvami na preskúmanie možnosti koordinovať stratégiu s opatreniami týkajúcimi sa medzinárodnej adopcie pri zohľadňovaní medzinárodných dohovorov. Vzhľadom na záujmy detí je však potrebné zdôrazniť, že ak je to možné, treba uprednostniť adopciu v krajine, odkiaľ dieťa pochádza.

Je veľmi dôležité vypracovať rámec na zabezpečenie transparentnosti a koordinovať konanie s cieľom zabrániť obchodovaniu s deťmi na účely nezákonnej adopcie. Zároveň musíme zlepšiť, zefektívniť a uľahčiť medzinárodnú adopciu a obmedziť nepotrebnú byrokraciu, pričom nesmieme zabudnúť na ochranu práv detí z tretích krajín.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Ochrana práv detí zakotvená v Lisabonskej zmluve je jedným z cieľov Európskej únie, ktorému treba po nadobudnutí účinnosti Charty základných práv Európskej únie venovať ešte väčšiu pozornosť. Politika Európskej únie musí preto zaručiť a uplatňovať právo detí na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože si myslím, že je potrebné rozšíriť politiku v oblasti ochrany práv detí. Znepokojuje nás počet opustených detí a detí umiestnených v detských domovoch, ktorý je v niektorých členských štátoch veľmi veľký. Okrem toho sú hlavným problémom v Európskej únii aj naďalej porušovanie práv detí, násilie páchané na deťoch, obchodovanie s nimi, navádzanie na prostitúciu, nezákonná práca a iné nezákonné činnosti. Súhlasím s tým, že je nevyhnutné vyhodnotiť fungovanie vnútroštátnych systémov na európskej úrovni, aby bolo možné objasniť otázky týkajúce sa ochrany práv detí a v prípade potreby prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili účinnejšiu ochranu detí bez domova a dali by im možnosť získať rodinu a bezpečie.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože závažnosť problému opustených detí v Európskej únii sústavne rastie. Je dôležité chrániť právo na vykonávanie medzinárodných adopcií, aby sme zabránili tomu, že tieto deti budú odkázané na život v detských domovoch. Komisia nás musí informovať o tom, aké opatrenia prijala alebo prijme na úrovni EÚ na ochranu maloletých osôb, aby mali možnosť byť adoptované európskymi občanmi. Myslím si, že je potrebné zabezpečiť adopciu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi. Komisia nám musí vysvetliť, ako tieto postupy zabezpečia, aby boli vždy chránené najlepšie záujmy dieťaťa.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za spoločné uznesenie o medzinárodnej adopcii, pretože som hlboko presvedčená o tom, že európska koordinácia stratégií a nástrojov adopcie prinesie zlepšenie v postupoch ako takých a že dokonca zabezpečí lepšiu ochranu osirotených a opustených detí a ich práva na život v rodine. Synergia medzi medzinárodnými organizáciami, inštitúciami EÚ a členskými štátmi by viedla k jasnému cyklu, v ktorom by hlavnú prioritu – potreby detí – sprevádzala záruka poskytovania informácií a prípravné a podporné služby pre adoptívne rodiny. A na záver som presvedčená aj o tom, že zlepšenie koordinácie môže zabezpečiť väčšiu istotu pre adoptované deti z hľadiska správnych postupov adopcie a vzájomného uznávania dokumentov, čím sa zabráni obchodovaniu s deťmi.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o medzinárodnej adopcii v Európskej únii. Ochrana a blaho detí patria medzi najdôležitejšie ciele Európskej únie. Musíme chrániť blaho každého dieťaťa a brániť jeho záujmy. V súčasnosti existuje množstvo platných dohovorov o ochrane detí a rodičovských právach a povinnostiach. Cieľom Európskeho dohovoru z roku 1967 o adopcii maloletých je koordinovať zákony členských štátov týkajúce sa adopcie. Všetky členské štáty sú signatármi Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych adopciách z roku 1993 (Haagsky dohovor). Hoci oblasť adopcií patrí do právomocí členských štátov, domnievam sa, že je potrebné preskúmať možnosť koordinácie stratégie na európskej úrovni s opatreniami týkajúcimi sa medzinárodnej adopcie. Je veľmi dôležité zaručiť, aby sa pri vypracovaní takejto stratégie prihliadalo na medzinárodné dohovory. Musíme sa zamerať na zlepšenie informačných služieb, prípravy medzištátnej adopcie, spracovania žiadostí o medzinárodnú adopciu a služieb po adopcii, pričom nesmieme zabúdať na to, že všetky medzinárodné dohovory týkajúce sa ochrany práv dieťaťa uznávajú právo osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu. Inštitúcie EÚ a členské štáty musia napríklad aktívne bojovať proti obchodovaniu s deťmi na účely nezákonnej adopcie.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Rumunsko je európsky štát, ktorý dovolil asi tie najhoršie spôsoby zneužívania v súvislosti s medzinárodnou adopciou v 90. rokoch 20. storočia hneď po páde komunizmu. Môžeme to vlastne pripísať na vrub nedostatočným skúsenostiam v štáte, ktorý prekonal temné obdobie trvajúce takmer polstoročie, ale rovnako aj tým, ktorí boli v plnej miere pripravení využiť tieto slabé stránky. V dôsledku toho sme stratili možnosť sledovať takmer tisíc detí adoptovaných v rámci medzinárodných adopcií. Rumunsko vypracovalo s podporou Európskej únie, do ktorej sa pripravovalo vstúpiť, rozsiahle pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k právnym predpisom v oblasti adopcie aj napriek obrovskému medzinárodnému tlaku, aby sa neuchyľovalo k takému drastickému opatreniu, ako je zrušenie medzinárodných adopcií. Za týchto okolností a na základe smutných skúseností Rumunska s medzinárodnými adopciami sa dá pochopiť neochota prijať orgán, akým je európska agentúra pre adopcie, ktorá so sebou prinesie vznik skutočného európskeho trhu s adopciami.

Cieľom všetkých uznesení o medzinárodných adopciách môže byť výlučne bezpečnosť maloletých osôb bez ohľadu na záujmy štátov alebo osvojiteľov. Okrem toho si ja osobne myslím, že bez ohľadu na akékoľvek uznesenie alebo rozhodnutie by mali mať v každom právnom systéme teraz aj v budúcnosti domáce adopcie prednosť.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o medzinárodnej adopcii v Európskej únii na základe skúseností Rumunska v tejto oblasti. Je skutočne potrebné vykonať analýzu všetkých vnútroštátnych systémov adopcie, aby sme zistili, aké sú ich silné a slabé stránky a odporučili členským štátom osvedčené postupy adopcií. Primeraný pokrok sa nám podarí docieliť až potom, keď dosiahneme koordináciu politík a stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť pomoc poskytovanú v oblastiach, akými sú informačné služby, príprava na medzištátnu adopciu, spracúvanie žiadostí o medzinárodnú adopciu a služby po adopcii, pretože právo osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu sa musí stať skutočnosťou.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie o medzinárodnej adopcii v rámci Európskej únie. Hoci by sa touto otázkou mali zaoberať členské štáty, som presvedčená, že ochrana práv detí by mala byť jedným z cieľov EÚ. V tejto súvislosti zastávam názor, že treba uvažovať o možnosti koordinácie stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie a služieb po adopcii na európskej úrovni, pričom je potrebné pamätať na to, že všetky medzinárodné dohovory o ochrane práv detí uznávajú právo opustených alebo osirotených maloletých osôb na rodinu a ochranu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Adopcia detí je zvlášť citlivou témou. Ľudská dôstojnosť a v tomto prípade aj osobitná starostlivosť, ktorá je potrebná v záujme maloletých, vychádza z odporúčaní medzinárodných dohovorov a z ich dodržiavania, ako aj zo štúdie osvedčených postupov a výmeny skúseností medzi členskými štátmi. Európska únia bude môcť monitorovať tieto snahy a pomôcť riešiť závažný problém obchodovania s deťmi, ktorý sa dotýka najmä najchudobnejších krajín a ľudí, ktorí sú zo slabších sociálnych vrstiev.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska únia vždy bojovala za ochranu práv detí a obhajovala ich najlepšie záujmy. Cieľom tohto uznesenia je zvážiť možnosť koordinácie stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie na európskej úrovni v súlade s medzinárodnými dohovormi, aby sa zlepšila pomoc v oblastiach informačných služieb, prípravy na medzištátnu adopciu, spracovania žiadostí o medzinárodnú adopciu a služieb po adopcii, pričom je potrebné mať na pamäti, že všetky medzinárodné dohovory týkajúce sa ochrany práv detí uznávajú práva osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že aj keď otázka adopcií patrí do pôsobnosti členských štátov, určite je potrebná minimálna európska konvergencia za predpokladu, že sa budú vždy rešpektovať najlepšie záujmy detí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Všetci sa zhodneme na tom, že je potrebné brániť blaho detí a zaručiť ich práva tak, ako sa to uvádza v tomto parlamentnom uznesení. Nestačí však urobiť všeobecné vyhlásenia. Je tiež nevyhnutné poznať príčiny, ktoré viedli k situácii, keď v rámci medzinárodnej adopcie dochádza k zneužívaniu detí.

Medzi hlavné príčiny toho, že deti bývajú opustené, patria chudoba, neprimerané systémy sociálneho zabezpečenia, nedostatočná sieť sociálnej infraštruktúry alebo nedostatok primeraných verejných služieb, ako aj konflikty a vojenské zásahy.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Ak chcú európske inštitúcie a členské štáty vymedziť narastajúci problém opustených detí, mali by sa aktívnejšie zúčastňovať na vylepšovaní nástrojov medzinárodnej adopcie tým, že zjednodušia a budú koordinovať postupy medzinárodnej adopcie na európskej úrovni bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom ohrozila bezpečnosť a ochrana práv detí, pričom budú dodržiavať všetky medzinárodné dohovory ochraňujúce práva dieťaťa. Únia a členské štáty musia zabezpečiť dôslednejšiu kontrolu v prípadoch medzinárodnej adopcie, aby zabránili využívaniu, zneužívaniu, únosom detí a obchodovaniu s nimi. Členské štáty by mali nájsť rovnováhu medzi vysokými medzinárodnými zárukami a normami, aby mohli chrániť práva dieťaťa, znížiť administratívnu byrokraciu a zjednodušiť postupy medzinárodnej adopcie. Členské štáty by mali okrem toho zabezpečiť transparentnejšie pravidlá týkajúce sa postupov medzinárodnej adopcie a mali by tiež udržať neustálu výmenu informácií o podmienkach a pomeroch adoptovaného dieťaťa v novom životnom prostredí. Na záver chcem povedať, že pri postupoch medzinárodnej adopcie je potrebné venovať sa v prvom rade najlepším záujmom dieťaťa s osobitným dôrazom na deti so špeciálnymi potrebami, aby boli zaručené práva detí a práva rodín.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto spoločné uznesenie, ktoré nám umožňuje chrániť právo rodičov adoptovať si dieťa z iného členského štátu a zároveň zabezpečiť ochranu maloletých osôb pri ich adopcii a po nej. Medzinárodná adopcia by, samozrejme, mala mať rámec osobitných pravidiel, aby bolo možné zabrániť zneužívaniu, akým je napríklad obchodovanie s deťmi.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Všetky naše vnútroštátne právne systémy majú vlastné spôsoby, ako riešiť otázku adopcie a iné otázky týkajúce sa starostlivosti o deti. Keďže však problémy ako obchod s ľuďmi a sexuálne zneužívanie detí majú taký medzinárodný rozsah, je pravdepodobne primerané konať na úrovni EÚ. Nesmieme nikdy zabudnúť na skutočnosť, že prvoradé sú najlepšie záujmy dieťaťa, a v súlade s tým som hlasoval za toto uznesenie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto dôležité uznesenie o medzinárodnej adopcii v Európskej únii, pretože ochrana práv dieťaťa je jedným z kľúčových cieľov Európskej únie. V súčasnosti existuje množstvo platných dohovorov o ochrane detí a rodičovských právach a povinnostiach. Domnievam sa, že je potrebné preskúmať možnosť koordinácie problémov týkajúcich sa medzinárodnej adopcie na európskej úrovni s cieľom zlepšiť informačné služby, prípravu na medzištátnu adopciu, spracúvanie žiadostí o medzinárodnú adopciu a služby po adopcii. Je veľmi dôležité vytvoriť systém, ktorý by zabezpečil transparentnosť a zastavil by obchodovanie s deťmi na účely adopcie. Chcel by som tiež zdôrazniť, že ak je to možné, adopciu je potrebné v prvom rade podporovať vždy v krajine pôvodu dieťaťa, aby sa tak konalo v najlepšom záujme dieťaťa.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie vyzývajúce na to, aby sme zvážili možnosť koordinácie stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie na európskej úrovni v súlade s medzinárodnými dohovormi s cieľom zlepšiť pomoc v oblastiach informačných služieb, prípravy na medzinárodnú adopciu, spracovania žiadostí o medzinárodnú adopciu a služieb po adopcii, pričom je potrebné mať na pamäti, že všetky medzinárodné dohovory o ochrane práv dieťaťa uznávajú práva osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Počet opustených detí za posledné roky neustále rastie a tento jav môžeme vidieť vo všetkých našich členských štátoch. Deti, ktoré sú obeťami konfliktov a sociálneho vylúčenia a ktoré sú zneužívané zločineckými sieťami a využívané na všetky druhy obchodovania, sú obeťami zlyhania mechanizmu medzinárodnej adopcie. Treba povedať aj to, že väčšina týchto detí sú dievčatá, ktoré sú ľahkými obeťami sietí prostitúcie a iných foriem moderného otrokárstva. Jedna z odpovedí, ktorou môžeme prispieť k riešeniu tejto smutnej situácie, je zjednodušenie postupov medzinárodnej adopcie. Medzinárodná adopcia by mala dostať podobu reálneho právneho predpisu. Všetky deti by mali mať zaručené právo na adopciu.

Hoci v súčasnosti nesú v tejto oblasti stále zodpovednosť členské štáty, mali by sme napriek tomu zdôrazniť, že ochrana najlepších záujmov dieťaťa je základnou zásadou Európskej únie a je zakotvená v Charte základných práv. Keďže v tejto oblasti chýbajú európske právne predpisy, Európska únia by mala urobiť všetko, čo je v jej moci, aby zjednodušila tieto adopcie a aby v najbližších mesiacoch umožnila najmä vzájomné uznávanie dokladov o občianskom stave a rozhodnutí o adopcii.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Adopcia detí je otázkou, ktorá vždy patrila medzi záujmy EÚ a ktorú treba riešiť s najvyššou možnou starostlivosťou. Deti predstavujú budúcnosť každej spoločnosti a je preto potrebné správať sa k nim s maximálnou dôstojnosťou. Je potrebné pamätať na ich najlepšie záujmy, čo znamená, že sa vyžaduje a odporúča dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory. Európska únia je preto povinná vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola schopná riešiť závažný problém obchodovania s deťmi, ktorý sa dotýka hlavne detí z najchudobnejších krajín a detí zo slabších sociálnych vrstiev.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Deti sú najslabším článkom v našej spoločnosti. Ochrana ich práv a potom aj zabezpečenie toho, aby sa tieto práva dodržiavali, musia patriť medzi hlavné priority v celej EÚ. Deti sa však stále stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi a zneužívania v rámci Európskej únie, často v dôsledku neregulovanej adopcie. Napriek tomu, že adopcia je účinným spôsobom zabezpečenia toho, aby deti nestrávili svoj život v detských domovoch, v záujme zabránenia zneužívaniu je nevyhnutná prísna kontrola najmä zo strany medzinárodných organizácií. Zdržiavam sa hlasovania, pretože uznesenie neobsahuje dostatok opatrení na zaručenie toho, aby sa zabránilo využívaniu detí v dôsledku adopcie.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Adopcia je vždy veľmi citlivou témou a zaslúži si osobitnú pozornosť, pretože sa rozhoduje o budúcnosti detí. Adopcia je často užitočným spôsobom zabezpečenia toho, aby opustené a osirotené deti netrávili nešťastné detstvo v detských domovoch bez lásky a starostlivosti, z ktorých by sa malo tešiť každé dieťa. Bolo by kruté a nespravodlivé, keby sme odmietli nevinnému dieťaťu možnosť mať milujúcich rodičov, ktorí by mu dali lásku a viedli by ho životom a ktorí by mu boli vždy k dispozícii. Preto som hlasoval za toto uznesenie. Pevne totiž verím v moc adopcie ako spôsobu lepšieho života detí, ktoré sú budúcnosťou tohto sveta. Je potrebné vytvoriť koordinovanú štruktúru na európskej úrovni, ktorá by sa opierala o transparentné a účinné procesy, podporu po adopcii a kontrolný mechanizmus dohľadu nad činnosťami každého členského štátu. Adopcia dieťaťa znamená zabezpečiť mu budúcnosť, ktorá by bola lepšia, v ktorej by bolo chránené a bola by plná nádejí. Domnievam sa preto, že je rozhodujúce uplatňovať osobitné právne predpisy v tejto oblasti, ktoré by riešili medzinárodné rozdiely.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes som hlasoval za spoločné uznesenie o medzinárodnej adopcii v EÚ, ktorého cieľom je zlepšiť systém adopcie medzi členskými štátmi a poskytnúť záruky na zabezpečenie toho, že adopcia sa bude vykonávať v záujme dieťaťa a pri maximálnom rešpektovaní jeho základných práv. Zdôrazňujeme, že uznesenie hovorí o potrebe venovať sa týmto otázkam: vytvorenie európskej stratégie adopcií, ktorá by zaviedla pravidlá adopcie pre najchudobnejšie aj najrozvinutejšie krajiny a ktorá by umožnila monitorovanie vývoja každého dieťaťa, ktoré bolo adoptované v rámci medzinárodnej adopcie, prostredníctvom pravidelných správ vypĺňaných príslušnými vnútroštátnymi orgánmi spoločne s orgánmi krajiny pôvodu; zefektívnenie postupov adopcie a odstránenie byrokracie; skrátenie obdobia, počas ktorého sú deti v inštitúciách a detských domovoch; uprednostnenie vnútroštátnych adopcií; zastavenie nezodpovedného konania zločineckých skupín, ktoré využívajú deti a obchodujú s nimi na účely adopcie.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu o medzinárodnej adopcii v Európskej únii. Táto iniciatíva je naplnením cieľa Únie, ktorý je stanovený v článku 3 Lisabonskej zmluvy a ktorý sa týka ochrany práv dieťaťa.

Hospodársky rozvoj krajín EÚ nedokáže zabrániť tomu, aby v oblasti práv detí ďalej nedochádzalo k vážnym zlyhaniam. Konkrétne stále pretrváva problém neistého detstva a predovšetkým problém detí, ktoré boli opustené a umiestnené do domovov, ako aj problém násilia páchaného na týchto deťoch. Ďalšie zlyhanie je v súvislosti s obchodovaním s deťmi na účely adopcie, prostitúcie, nezákonnej práce, nútených sobášov, žobrania na uliciach alebo na iné nezákonné účely, z ktorých všetky naďalej predstavujú vážny problém pre EÚ.

Práve tento kontext vyjadruje dôležitosť tejto iniciatívy, ktorá vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť koordinácie stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie na európskej úrovni. Potrebujeme stratégiu, ktorá bude v súlade s medzinárodnými dohovormi, aby sme zlepšili pomoc v oblastiach informačných služieb, prípravy a spracúvania žiadostí a služieb po adopcii. Táto stratégia musí zohľadňovať ochranu práv detí a uznávať právo osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Zastavenie medzinárodných adopcií bolo jednou z podmienok vstupu Rumunska do Európskej únie. Po tom, ako spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Rumunsko pani barónka Emma Nicholsonová odsúdila obchodovanie s deťmi a kritizovala Rumunsko za zanedbávanie detí v tejto krajine, sa Rumunsko v roku 2001 rozhodlo, že zavedie moratórium na medzinárodné adopcie. Myslím si, že v záujme detí musíme v čo najväčšej miere uprednostňovať adopcie v rámci krajiny pôvodu dieťaťa s možnými alternatívnymi riešeniami zahŕňajúcimi nájdenie opatrovníckej rodiny, osobnej alebo ústavnej starostlivosti alebo nájdenie rodiny v rámci postupov medzinárodnej adopcie, a to všetko v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi. Umiestnenie dieťaťa v detských domovoch by sa malo využívať len ako dočasné riešenie. Zároveň je dôležité vytvoriť metodický rámec na európskej úrovni, aby sa mohlo vykonávať hodnotenie vývoja adoptovaných detí v ich nových rodinách, pričom by sa využívali pravidelné správy po adopcii zostavené sociálnymi službami v krajine, do ktorej boli adoptované deti umiestnené, ktoré by sa ďalej posielali príslušným orgánom v krajine, z ktorej boli tieto deti adoptované. Tento mechanizmus je potrebné zaviesť na základe koordinácie krokov medzi členskými štátmi a Európskou komisiou a v spolupráci s Haagskou konferenciou, Radou Európy a organizáciami na ochranu detí, ktoré sa usilujú o zastavenie obchodovania s deťmi na účely adopcie.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Adopcia detí je zvlášť citlivou témou, ktorá si zaslúži maximálnu pozornosť členských štátov EÚ. Hoci sme po Haagskom dohovore o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych adopciách dosiahli značný pokrok, neisté detstvo, porušovanie práv detí, násilie páchané na deťoch a obchodovanie s deťmi na účely adopcie, prostitúcie, nezákonnej práce, nútených sobášov, žobrania na uliciach alebo na iné nezákonné účely stále predstavujú problém v EÚ.

Preto sa musí vynaložiť všetko možné úsilie na to, aby sa chránilo právo dieťaťa na rodinný život. Na to, aby sme to dosiahli, je potrebné zvážiť možnosť koordinácie stratégií týkajúcich sa nástroja medzinárodnej adopcie na európskej úrovni, a to v súlade s medzinárodnými dohovormi, aby sme zlepšili pomoc v oblastiach informačných služieb, prípravy a spracúvania žiadostí a služieb po adopcii.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My Skupina zelených/Európska slobodná aliancia sme sa zdržali hlasovania. Po rokovaniach medzi politickými skupinami boli v spoločnom návrhu uznesenia nahradené negatívne body uznesenia od poslaneckého klubu PPE. Uznesenie však iniciovali Taliani v reakcii na veľmi konkrétnu vnútroštátnu potrebu a v súvislosti so záležitosťou, ktorá nepatrí do európskych kompetencií. Podarilo sa nám dosiahnuť, že uznesenie len vyzýva na možnosť koordinácie stratégií súvisiacich s nástrojom medzinárodnej adopcie na európskej úrovni bez toho, aby sa spomínali konkrétne vnútroštátne problémy. Keďže na tejto téme už pracujeme vo výboroch JURI a LIBE, takéto uznesenie nebolo potrebné.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Právo dieťaťa vyrastať v zdravom rodinnom kruhu, ktorý prispieva k jeho harmonickému vývoju, je kľúčovou myšlienkou tohto uznesenia. Narastajúci počet detí žijúcich v detských domovoch a rozširujúce sa porušovanie ich práv – najmä obchodovanie s ľuďmi, nezákonné adopcie a nezákonná práca a prostitúcia –, ku ktorým v Európskej únii stále dochádza, viedli k postoju, ktorý sa snaží zvrátiť túto situáciu. Zároveň však treba spomenúť aj rastúci počet nezákonných medzinárodných adopcií, do ktorých sú zapojené tretie krajiny, ktoré nie sú v súlade s podmienkami stanovenými Haagskym dohovorom. Inštitucionalizácia práv detí v EÚ uvedená v článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jeden z cieľov EÚ a v článku 24 Charty základných práv vydláždili cestu na koordináciu politík a stratégií medzi členskými štátmi v súlade s medzinárodnými nástrojmi, ktoré sú už v platnosti. Domnievam sa, že na úrovni EÚ je naliehavo potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý ukáže fungovanie rôznych vnútroštátnych systémov v tejto oblasti. Transparentný a účinný mechanizmus monitorovania adopcie detí pred adopciou aj po nej a zapojenie medzinárodných organizácií do procesu by viedlo nielen k presadzovaniu práv detí, ale umožnilo by aj ich harmonickú výchovu.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Vďaka novým migračným tokom sa problém opustených detí, ktorý sa postupne riešil, stáva čoraz závažnejším a výraznejším.

Rozhodujúce je nájsť zákonný rámec, ktorý by zastrešoval ochranu detí a rodičovské práva a povinnosti, ktorý by odstránil nepotrebnú byrokraciu z praktických postupov a ktorý by harmonizoval zákony členských štátov v súlade s Dohovorom o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych adopciách z roku 1993 a s Lisabonskou zmluvou.

Chcel by som spomenúť spôsob riešenia adopcií v Nemecku ako príklad, ktorý by sa nemal napodobňovať, najmä pokiaľ ide o umiestnenie detí do rodín, kde jeden partner je Nemec a druhý je z iného štátu EÚ. Rozhodujúcim cieľom zákonodarcu musí byť, samozrejme, zaručiť deťom právo na ochranu a starostlivosť, ktoré potrebujú pre svoje blaho, a pritom sa snažiť zabrániť tomu, aby museli žiť v detských domovoch.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Medzinárodné adopcie by mali byť povolené pre dobro detí, ale len v prípade, že sa vyčerpali možnosti adopcie v danom členskom štáte. Malo by platiť pravidlo, že dieťa by malo vyrastať v krajine, ktorej je občanom.

Zahraničné adopcie sa uskutočňujú aj v našej krajine Poľsku. Zvyčajne sa týkajú detí, ktoré majú malú nádej na adopciu v rámci Poľska v dôsledku rôznych chorôb. V roku 2006 sa napríklad 202 zahraničných rodín rozhodlo postarať sa o 311 našich občanov – 214 poľských detí si našlo talianskych rodičov, 25 si našlo francúzskych rodičov, 22 si našlo amerických rodičov, 20 si našlo holandských rodičov, 15 si našlo švédskych rodičov, sedem z nich má teraz nemeckých rodičov, šesť detí má švajčiarskych rodičov, jedno dieťa si našlo belgických a jedno kanadských rodičov. Problém osirotených detí v západnej Európe prakticky nejestvuje, je tu však veľký záujem o možnosť adopcie detí z krajín strednej a východnej Európy.

Domnievam sa, že Európska komisia by mala v prvom rade: 1) informovať Parlament o tom, aké opatrenia boli alebo budú prijaté na európskej úrovni, aby sa zabránilo tomu, že sa medzinárodné adopcie stanú priestorom pre obchodovanie s deťmi; 2) poskytnúť odpoveď na otázku, ako Komisia plánuje zabrániť adopciám detí podľa poslednej módy. Európania sú totiž čoraz odhodlanejší adoptovať si deti z Afriky, pretože medzi filmovými hviezdami sa to stalo hitom. To však nie je primeraný ani seriózny základ pre adoptívne rodičovstvo.

Návrh uznesenia: (B7-0021/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto uznesením o procese integrácie Srbska do EÚ, ktoré potvrdzuje, že budúcnosť Srbska je v EÚ, a nabáda túto krajinu, aby pokračovala vo svojom úsilí smerom k tomuto cieľu. Srbsko dosiahlo pokrok pri realizácii reforiem, je však potrebný ďalší pokrok, aby krajina splnila kodanské kritériá. Otázka Kosova je veľmi dôležitá. Podporujem preto výzvu v uznesení, aby srbská vláda rozpustila paralelné srbské štruktúry v Kosove, ktoré oslabujú proces decentralizácie a zabraňujú úplnej integrácii srbskej komunity do kosovských inštitúcií.

EÚ musí vyslať jasný signál srbskej vláde, že očakávame, že Srbsko zaujme konštruktívny postoj k blížiacim sa všeobecným voľbám v Kosove. Súhlasím s názorom uvedeným v uznesení, že účasť kosovských Srbov na volebnom procese je nevyhnutná, aby sa predišlo marginalizácii komunity kosovských Srbov.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Proces rozširovania Európskej únie je založený na politickom, právnom a technickom súlade s náročnými štandardmi a normami EÚ. Už v roku 2003 dostali krajiny západného Balkánu sľub, že môžu vstúpiť do Európskej únie, keď splnia súbor kritérií. Cieľom Európskej únie je zaistiť dlhodobú stabilitu a udržateľný rozvoj západného Balkánu. Keďže tempo integrácie krajín v tomto regióne je rozdielne, každá krajina musí vyvinúť maximálne úsilie, uskutočniť nevyhnutné reformy a podniknúť potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a stability jednotlivých krajín, ako aj celého regiónu. Srbsko dosahuje výrazný pokrok v mnohých oblastiach a nadviazalo úspešnú a konštruktívnu spoluprácu s Európskou úniou. Zrušenie víz EÚ od roku 2009 ukázalo srbským občanom, že EÚ má pozitívny názor na reformy, ktoré sa v krajine začali. Súhlasím s poznámkami uvedenými v uznesení, že musia pokračovať reformy týkajúce sa ochrany občianskych a menšinových práv, plurality médií, nezávislosti súdnictva, väzníc a mnohých ďalších oblastí. Úsilie o presadzovanie princípov právneho štátu, ktoré zaistia demokratické fungovanie vládnych inštitúcií a účinnú ochranu ľudských práv a slobôd, musí zostať jednou z hlavných priorít srbských orgánov.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovanie o Dohode o stabilizácii a pridružení je pre Srbsko povzbudením. Dúfam, že ratifikačný proces sa dnešným pozitívnym hlasovaním v Európskom parlamente urýchli. Chcel by som poznamenať, že jedna z otázok zdôraznených v správe o Dohode o stabilizácii a pridružení sa týka toho, že Srbsko neuznáva kosovské orgány a zachováva paralelné štruktúry. Ani Rumunsko neuznalo nezávislosť Kosova, ktorá bola vyhlásená jednostranne v rozpore s medzinárodným právom. Srbsko je skvelým susedom Rumunska a spájajú nás storočia histórie. A Rumunsko chápe a podporuje svojich priateľov. Budúcnosť Srbska je jednoznačne v Európe a jeho spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu by mala byť dôkazom oddanosti Belehradu európskym hodnotám, demokracii a ľudským právam.

Srbsko bude musieť jednoznačne ísť po tej istej ceste vstupu do EÚ ako všetky členské štáty. Musí sa s ním však aj rovnako zaobchádzať, pokiaľ ide o túto cestu. Nedávny vývoj ukázal, že Srbsko pochopilo, čo od neho európske spoločenstvo očakáva. Dosiahol sa viditeľný pokrok, EÚ však musí niektoré aspekty nedávnej histórie Belehradu, ktoré sa vážne dotýkajú srbského ľudu, riešiť s taktom.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Európska únia je založená na zásadách, ako sú zmierenie a mierové spolužitie, a zameriava sa na rovnaké ciele zlepšovať vzťahy medzi národmi v tomto regióne. V tomto kontexte si myslím, že budúcnosť Srbska je po boku krajín EÚ, a domnievam sa, že táto krajina musí vystupňovať svoje úsilie smerom k dosiahnutiu tohto cieľa.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si uvedomujem, že Srbsko je v pozícii stať sa dôležitým hráčom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability na Balkáne. Budúcnosť Srbska je nevyhnutne v EÚ. Preto si myslím, že táto krajina by mala pokračovať v úsilí dosiahnuť tento cieľ. Pokrok, ktorý už dosiahla v reformnom procese, je chvályhodný.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Každý, kto sa pozrie na mapu Európskej únie, si rýchlo uvedomí, že osudom západného Balkánu je stať sa jej súčasťou. Som presvedčený, že sa nakoniec podarí dosiahnuť členstvo týchto krajín v nej. Cesta Srbska smerom k tomuto cieľu bola po rozpade bývalej Juhoslávie po páde sovietskej moci mimoriadne náročná. Jeho podiel ako agresora v bratovražedných vojnách a brutálny vplyv, ktorý to malo na susedné krajiny a na medzinárodné spoločenstvo ako celok, mal vážne dôsledky pre krajinu a jej ľudí. Odtrhnutie Kosova, ktoré zostáva mimoriadne kontroverznou témou, zvýšilo napätie v regióne a stále má obrovský potenciál vyvolať nestabilitu. Dúfam, že Srbsko vydrží na svojej ceste do EÚ, a musím zablahoželať jeho ľuďom a ich predstaviteľom k pokroku, ktorý v tejto súvislosti dosiahli.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Budúcnosť Srbska je v EÚ. Vítam preto žiadosť Srbska o členstvo v Európskej únii, ktorá bola podaná 22. decembra 2009, a rozhodnutie Rady ministrov z 25. októbra 2010 požiadať Komisiu o preskúmanie žiadosti Srbska.

Chcel by som zablahoželať Srbsku k pokroku, ktorý dosiahlo v reformnom procese. Chcel by som zdôrazniť, že rozvoj regionálnej spolupráce zostáva kľúčovou prioritou EÚ a má slúžiť ako katalyzátor zmierenia, dobrých susedských vzťahov a zlepšovania medziľudských kontaktov na západnom Balkáne. Vyzývam preto Srbsko, aby prijalo konštruktívny prístup smerom k inkluzívnejšej regionálnej spolupráci.

Chcem zdôrazniť, že plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ) je základnou podmienkou toho, aby Srbsko pokročilo na ceste k členstvu v EÚ. Treba poznamenať, že Srbsko aj naďalej primerane reaguje na žiadosti MTTJ o pomoc. Vyzývam srbskú vládu, aby aj naďalej úzko spolupracovala s tribunálom vrátane rýchleho poskytovania všetkých požadovaných dokumentov a včasného uzavretia prípadov, ktoré MTTJ posunul späť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu predovšetkým z dôvodu požiadaviek voči Srbsku a neprijateľného postoja EÚ v otázke Kosova. Parlament napríklad vyzýva srbskú vládu, aby rozpustila paralelné štruktúry v Kosove, ktoré, ako vyhlasuje, „oslabujú proces decentralizácie a zabraňujú úplnej integrácii srbskej komunity do kosovských inštitúcií“, a má aj ďalšie požiadavky na Srbsko v súvislosti s jeho spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Tento tlak na Srbsko je neprijateľný a je to o to zložitejšie, že porovnateľné opatrenia neboli prijaté voči Kosovu napriek sťažnostiam verejnosti v súvislosti s obchodovaním s ľudskými orgánmi zo strany kosovských predstaviteľov.

Je tiež neprijateľné, že Parlament vyvíja tlak na Srbsko, aby „začalo dialóg s Kosovom bez toho, aby naďalej nastoľovalo otázku nových rokovaní o jeho statuse či rozdelení“.

Uznesenie o procese integrácie Srbska do EÚ poukazuje na niečo, na čo už dlho upozorňujeme. Dnes je jasné, že vojna vedená NATO a hlavnými mocnosťami EÚ na čele s Nemeckom mala za cieľ rozpad Juhoslávie a rozdelenie jej územia na krajiny, ktoré by mohli chrániť hospodárske záujmy veľkých podnikov v EÚ.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Nehlasoval som za toto uznesenie o procese integrácie Srbska do EÚ. Nebolo to pre samotný proces, ale pre nejednoznačnosť textu, pokiaľ ide o otázku Kosova.

Spomína sa spoločné uznesenie medzi Európskou úniou a Srbskom prijaté Valným zhromaždením OSN, nikde sa však nehovorí, že ho nemožno považovať za oficiálne uznanie nezávislosti Kosova Srbskom alebo tými členskými štátmi Únie, ktoré ju neuznali.

Nikde sa nehovorí ani o veľmi znepokojujúcej správe Rady Európy o obchodovaní s orgánmi odoberanými srbským väzňom zo strany Kosovskej oslobodzovacej armády (KLA), čo spochybňuje pôsobenie súčasného premiéra Kosova, zatiaľ čo dôležitou podmienkou vstupu Srbska do EÚ je vydanie dvoch zostávajúcich stíhaných osôb na úteku Medzinárodnému trestnému súdu.

Tak ako v prípade rôznych vojen, ktoré znamenali rozpad bývalej Juhoslávie, zlo sa pripisuje len jednej strane a pokánie sa žiada len od jedného tábora. Z dlhodobého hľadiska je to čoraz komplikovanejšie, hoci sa zdá, že srbská vláda, zaslepená vábením Európskej únie, to prijíma v nádeji na pristúpenie.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Kroky Srbska smerom k členstvu v EÚ treba privítať a dúfam, že posilnia mier a prosperitu v tejto oblasti. Uznesenie Parlamentu vyzýva na plné rešpektovanie menšinovej kultúry a jazykov, čo sú otázky, ktoré sú pre skupinu Európskej slobodnej aliancie kľúčové.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi ES a Srbskou republikou nadobudla platnosť 1. februára 2010. Napriek tomu, že odvtedy uplynulo 11 mesiacov, nie všetky členské štáty EÚ už ratifikovali túto dohodu. Týmto návrhom uznesenia chcel Európsky parlament po prvé, zdôrazniť význam úlohy Srbska v rámci Európskej únie a po druhé, vyjadriť súhlas so sociálnymi a politickými zlepšeniami, ktoré srbská vláda zaviedla v posledných rokoch. Chcel tiež poukázať na kroky, ktoré táto krajina ešte musí prijať, aby splnila požiadavky Európskej únie na demokratizáciu, slobodu a prijatie spravodlivých a udržateľných politík. Keďže som presvedčený, že vstup Srbska do EÚ je významným krokom vpred pre EÚ i Srbskú republiku, hlasoval som za návrh uznesenia, pretože si myslím, že tejto krajine sa veľmi skoro podarí prekonať všetky nedostatky, ktoré boli tak dlho dôvodom veľkých rozdielov medzi nimi.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré poukazuje na pokrok Srbska v oblasti reforiem a na nedávnu požiadavku Rady, aby Komisia pripravila stanovisko k žiadosti Srbska o členstvo v EÚ. Uznesenie v každom prípade správne uvádza, že úplná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu“ vrátane vydania dvoch zostávajúcich stíhaných osôb na úteku do Haagu „je základnou podmienkou toho, aby Srbsko pokročilo na ceste k členstvu v EÚ.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasujem proti tomuto textu na prejav solidarity so srbským ľudom. Doplnenie podmienky splniť kodanské hospodárske kritériá ku krutým sociálnym škrtom vyplývajúcim z úsporných programov vnútených Medzinárodným menovým fondom (MMF) od januára 2009 je sociálnym zločinom, ktorý odmietam podporiť. A to ani nehovorím o rôznych porušeniach zvrchovaného práva srbského štátu odmietnuť rokovať s predstaviteľmi separatistickej provincie Kosovo, ktoré obsahuje tento text.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všetci sa zhodneme na tom, že osudom krajín oblasti západného Balkánu je stať sa súčasťou EÚ, čo sa stane v blízkej budúcnosti realitou.

Srbsko je súčasťou tejto skupiny a je to krajina so zložitým vývojom po rozpade bývalej Juhoslávie, ku ktorému došlo po páde sovietskeho impéria. Navyše, bratovražedné vojny, na ktorých sa podieľalo, a brutálny vplyv, ktorý to malo na susedné krajiny a na celé medzinárodné spoločenstvo, mali nešťastné dôsledky pre krajinu a jej ľud. Takzvaná „vojna“ v Kosove, ktorá je stále nedoriešená a veľmi kontroverzná v celom medzinárodnom spoločenstve, tiež prispela k skutočnosti, že mier v tomto regióne stále nie je realitou.

Preto je žiaduce, aby Srbsko pokračovalo na svojej ceste do Európy. Chcel by som využiť túto príležitosť a zablahoželať srbským predstaviteľom a ľuďom k ich úsiliu a k pokroku, ktorý dosiahli.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval za tento návrh uznesenia o procese integrácie Srbska do EÚ, pretože rozvoj regionálnej spolupráce zostáva kľúčovou prioritou EÚ a slúži ako katalyzátor realizácie politík zmierenia a dobrých susedských vzťahov na západnom Balkáne. Srbsko sa chce stať dôležitým hráčom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v tomto regióne, preto je jeho budúcnosť úzko spätá s Európskou úniou a musí vyvinúť maximálne úsilie, aby sa stalo plnohodnotným členom EÚ. Ak chce Srbsko dosiahnuť status kandidátskej krajiny EÚ a začať rokovania s EÚ, musí začať dialóg s Kosovom, zaujať konštruktívny postoj k blížiacim sa všeobecným voľbám v Kosove a vyvinúť maximálne úsilie na zabránenie marginalizácii srbskej komunity v Kosove. Súhlasím s návrhom v tom, aby bol status kandidátskej krajiny udelený Srbsku len vtedy, keď začne plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ).

Okrem toho, Srbsko musí pokračovať v prebiehajúcich reformách a uskutočniť ďalšie. Srbské orgány musia urobiť všetko pre zaistenie riadneho dodržiavania princípov právneho štátu a demokracie v krajine a postarať sa o to, aby úroveň korupcie v Srbsku neustále klesala a aby úradníci, ktorí zneužívajú svoje postavenie, dostali prísne tresty.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia o procese integrácie Srbska do EÚ si zaslúži moju podporu z nasledujúcich dôvodov.

V júni 2003 bol na zasadnutí Európskej rady v Solúne vyslovený záväzok voči všetkým štátom západného Balkánu, že keď splnia vstupné kritériá, budú môcť vstúpiť do Európskej únie. Tempo integrácie krajín západného Balkánu je individuálne a závisí najmä od ich odhodlania splniť všetky požiadavky a povinnosti, vykonať všetky reformy a prijať potrebné opatrenia, ktoré členstvo v EÚ vyžaduje.

Úloha Srbska ako ručiteľa za bezpečnosť a stabilitu regiónu je kľúčová. Preto toto uznesenie potvrdzuje, že budúcnosť Srbska je v EÚ, a nabáda túto krajinu, aby pokračovala vo svojom úsilí smerom k tomuto cieľu. Chváli Srbsko za dosiahnutý pokrok v reformnom procese a víta rozhodnutie začať ratifikačný postup Dohody o stabilizácii a pridružení so Srbskom, ktorú Rada uzatvorila 14. júna 2010, ako aj skutočnosť, že túto dohodu už ratifikovalo 10 členských štátov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré potvrdzuje, že budúcnosť Srbska je v EÚ, poukazuje na pokrok vo vykonávaní reforiem a naliehavo vyzýva túto krajinu, aby pokračovala v úsilí splniť požiadavky a kritériá, ktoré členstvo v EÚ vyžaduje.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina hlasovala za, pretože 16 zo 17 predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov bolo prijatých alebo zahrnutých do kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vypracovaných spravodajcom, a to vrátane toho, ktorý žiadal, aby bola kandidatúra spojená s užšou spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTTJ). Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkali Kosova, rodovej rovnosti, práv menšín, občianskej spoločnosti, verejnej dopravy, životného prostredia a vzťahov s Bosnou.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Táto správa odstraňuje prekážky v obchode medzi Európskou úniou a Srbskom a je krokom na ceste k možnému pristúpeniu tejto balkánskej krajiny.

Dohoda o stabilizácii a pridružení bola podpísaná už v roku 2008, odvtedy ju však ratifikovalo len 12 členských štátov vrátane Talianska. Dôležitý cieľ, ktorý sme dnes dosiahli, musí byť v každom prípade novým štartovacím bodom pre Srbsko, ktoré podalo žiadosť v decembri 2009. Srbsko musí aj naďalej plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, čo bolo vždy základnou podmienkou jeho vstupu.

  Csanád Szegedi (NI), písomne. – (HU) V Srbsku sú závažné nedostatky v oblasti dodržiavania ľudských práv. Obyvatelia maďarskej národnosti sú považovaní za druhoradých občanov a časté sú prípady policajnej brutality. Prípad chlapcov z Temerína stále nebol vyšetrený. Kým Srbsko nedosiahne zreteľný pokrok v uvedených oblastiach, nemôžem podporiť proces jeho integrácie do Európy. Okrem toho sa domnievam, že je kľúčové, aby bola pôvodnému maďarskému obyvateľstvu vo Vojvodine udelená úplná územná autonómia.

Odporúčanie: Jelko Kacin (A7-0362/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na dočasné rozhodnutie Rady a Komisie (15191/2007) a na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Srbskom súhlasím s uzatvorením tejto dohody.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu a nebude to prvýkrát, čo tu pri udávaní dôvodov uvediem aj osobné dôvody. Západný Balkán a Srbsko predstavujú viac než len región strategického významu pre Európsku úniu a nielen občania tohto regiónu potrebujú nás, ale my všetci potrebujeme ich. EÚ je hlavným obchodným partnerom Srbska a to hovorí za všetko. Srbsko má v Európe jedinečnú pozíciu, pretože je to krajina s najvyšším počtom utečencov a vysídlených osôb. Som pevne presvedčený, že urýchlenie procesu integrácie Srbska prospeje celému regiónu západného Balkánu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za uznesenie o integrácii Srbska. Jedným z významných dôvodov pre takéto hlasovanie je to, že Srbsko sa môže stať dôležitým subjektom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v tomto regióne. Konštruktívne stratégie týkajúce sa regionálnej spolupráce a dobré susedské vzťahy sú zároveň kľúčovými prvkami procesu stabilizácie a pridruženia. Všetky tieto aspekty sú kľúčovými faktormi v procese premeny západného Balkánu na región s dlhodobou stabilitou a udržateľným rozvojom.

Proces integrácie Srbska do EÚ urýchľuje aj pokrok, ktorý dosiahlo v reformnom procese. Úsilie Srbska v oblasti ochrany menšín je chvályhodné, hoci sa ešte musí zlepšiť prístup k informáciám a vzdelaniu v menšinových jazykoch, najmä čo sa týka rumunskej menšiny, ktorá bola v priebehu posledného storočia výrazne diskriminovaná.

Výrazný pokrok sa dosiahol aj v súvislosti s podporou rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o prijatie zákona o rodovej rovnosti a národného akčného plánu na zlepšenie postavenia žien a podporu rodovej rovnosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Rozhodujúca úloha Srbska v rámci západného Balkánu je jednoznačná: pre tento región bude náročné dosiahnuť stabilitu, ak nebude stabilné Srbsko. Reformy, ktoré začala uskutočňovať táto krajina, si zaslúžia chválu, pretože ich cieľom je posilnenie demokracie, transparentnosti a mechanizmov právneho štátu. Okrem toho bolo vyvinuté úsilie o obnovu vzťahov a partnerstiev so susednými krajinami, s jej bývalými nepriateľmi, čo je krok, ktorý vítam, pretože je dôležitý z ľudského hľadiska. Dohody, ktoré Srbsko uzatváralo s EÚ, a nedávne vzájomné otvorenie hraníc nasvedčujú tomu, že nebola zanedbaná politika postupného vytvárania skutočnej solidarity. Dúfam, že EÚ zváži žiadosť Srbska o členstvo s primeranou prísnosťou, ale zároveň dúfam, že to urobí so zreteľom na dôležité posolstvo, ktoré by takýto vstup – spolu s Chorvátskom, ktoré už je v pokročilejšom štádiu – predstavoval pre Srbov, pre celý región i pre samotnú EÚ.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Budúcnosť Srbska je v EÚ. Vítam preto žiadosť Srbska o členstvo v Európskej únii, ktorá bola podaná 22. decembra 2009, a rozhodnutie Rady ministrov z 25. októbra 2010 požiadať Komisiu o preskúmanie žiadosti Srbska.

Chcel by som zablahoželať Srbsku k pokroku, ktorý dosiahlo v reformnom procese. Chcel by som zdôrazniť, že rozvoj regionálnej spolupráce zostáva kľúčovou prioritou EÚ a má slúžiť ako katalyzátor zmierenia, dobrých susedských vzťahov a zlepšovania medziľudských kontaktov na západnom Balkáne.

Vyzývam preto Srbsko, aby prijalo konštruktívny prístup smerom k inkluzívnejšej regionálnej spolupráci. Súhlasím s týmto návrhom rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Vítam Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom. Dohoda o stabilizácii a pridružení (SAA) odstraňuje prekážky v obchode medzi Európskou úniou a Srbskom a je krokom smerom k možnému vstupu tejto balkánskej krajiny do EÚ. Dohoda bola podpísaná v roku 2008, odvtedy ju však ratifikovalo len 12 členských štátov vrátane Talianska. Dnešné hlasovanie je dôkazom súhlasu Parlamentu s touto dohodou a vysiela signál zostávajúcim 15 členským štátom, aby ju tiež ratifikovali. Napriek tomu, že Srbsko bolo ťažko skúšané udalosťami, ktoré definovali jeho nedávnu históriu, začalo sa pomaly spamätávať a konsolidovať svoju demokratickú štruktúru. Zemepisná poloha a strategická úloha nepochybne stavia Srbsko do stredobodu procesu integrácie balkánskych krajín do EÚ. Srbsko je aj dôležitým obchodným partnerom a okrem iného zohráva kľúčovú úlohu v oblasti železiarskeho a oceliarskeho priemyslu. Dnešné hlasovanie prichádza po inom dôležitom kroku vpred v decembri 2009, keď boli zrušené víza v celom schengenskom priestore, vďaka čomu sa srbskí občania môžu cítiť európskejšie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dnes bola prijatá nová Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom, ktorá umožňuje vznik zóny voľného obchodu a dáva tejto krajine perspektívu vstupu do EÚ. Vzhľadom na náš názor na rozširovanie sme sa zdržali hlasovania o tejto správe.

S niektorými jej aspektmi však nesúhlasíme, konkrétne s podmienkami zo strany EÚ a predovšetkým s požiadavkou na plnú spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ktorá je aj naďalej predpokladom budúceho vstupu Srbska do EÚ. Tieto otázky neboli predložené iným krajinám v podobnej pozícii. Mali by sme pamätať aj na to, že ak má táto dohoda nadobudnúť platnosť, musí ju ratifikovať všetkých 27 členských štátov.

Dohoda o stabilizácii a pridružení (SAA) podpísaná v roku 2008 umožňuje vznik zóny voľného obchodu medzi EÚ a Srbskom a dáva tejto krajine perspektívu vstupu do EÚ. Srbsko podalo žiadosť o členstvo v EÚ v decembri 2009. V októbri minulého roka Rada požiadala Komisiu, aby vypracovala stanovisko k požiadavke tejto krajiny na vstup, ktoré predstaví túto jeseň.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) V súvislosti s procesom rozširovania si situácia na západnom Balkáne zaslúži zvláštnu pozornosť. Krajina ako Srbsko nepochybne predstavuje problémy, ale zdá sa, že situácia v Belehrade je omnoho lepšia ako v ostatných krajinách tejto oblasti. Keďže dúfam, že dôjde k zásadnému urýchleniu procesu spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, podporujem tento text, pričom tiež dúfam, že si ho srbskí občania a orgány vysvetlia ako podnet.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasovaním som vyjadril súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení so Srbskom, pripomínam však, že doteraz dohodu ratifikovalo len 11 členských štátov. Vyzývam ostatných 16 štátov, aby to urobili čo najskôr.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom – tak ako všetky dohody tohto druhu – odsudzuje ľudí na extrémnu chudobu v prospech rýchleho prechodu na trhové hospodárstvo a vytvorenia zóny voľného obchodu v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Európska únia nie je hodná vlastných občanov ani občanov krajín, ktoré chcú do nej vstúpiť. Hlasujem proti tejto správe na prejav solidarity s ľudom Srbskej republiky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všetci sa zhodneme na tom, že osudom krajín oblasti západného Balkánu je stať sa súčasťou EÚ, čo sa stane v blízkej budúcnosti realitou.

Srbsko je súčasťou tejto skupiny a je to krajina so zložitým vývojom po rozpade bývalej Juhoslávie, ku ktorému došlo po páde sovietskeho impéria. Navyše, bratovražedné vojny, na ktorých sa podieľalo, a brutálny vplyv, ktorý to malo na susedné krajiny a na celé medzinárodné spoločenstvo, mali nešťastné dôsledky pre krajinu a jej ľud. Takzvaná „vojna“ v Kosove, ktorá je stále nedoriešená a veľmi kontroverzná v celom medzinárodnom spoločenstve, tiež prispela k skutočnosti, že mier v tomto regióne stále nie je realitou.

Preto je žiaduce, aby Srbsko pokračovalo na svojej ceste do Európy. Chcel by som využiť túto príležitosť a zablahoželať srbským predstaviteľom a ľuďom k ich úsiliu a k pokroku, ktorý dosiahli. Chcem vyzdvihnúť úlohu, ktorú Srbsko zohráva z hľadiska stabilizácie regiónu západného Balkánu ako celku a najmä stability a súdržnosti Bosny a Hercegoviny.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože považujem za kladný pokrok, ktorý dosiahlo Srbsko pri realizácii reforiem v oblastiach verejnej správy, právneho rámca a boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Súhlasím s výzvou spravodajcu, aby všetky členské štáty EÚ začali proces ratifikácie Dohody o stabilizácii a pridružení so Srbskom. Základnou podmienkou pre pokrok Srbska na ceste k členstvu v EÚ, z ktorej vychádza táto správa, je plná spolupráca s tribunálom v Haagu. Chcel by som tiež naliehavo vyzvať Srbsko, aby prijalo silnejšie záväzky v oblasti politík zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

Chcem tiež túto krajinu požiadať, aby vytvorila prostredie priaznivé pre rozvoj demokracie, princípov právneho štátu, trhového hospodárstva a dodržiavanie ľudských práv. Srbsko dosiahlo pokrok v oblasti životného prostredia. Krajina by však mala vystupňovať svoje úsilie v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti. Stále ešte treba vykonať transpozíciu hlavných prvkov acquis v oblasti obnoviteľnej energie. Krajina musí prijať legislatívny rámec v oblasti energetickej účinnosti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za uznesenie o procese integrácie Srbska do EÚ a o Dohode o stabilizácii a pridružení s Európskou úniou, pretože sa domnievam, že konštruktívny prístup k regionálnej spolupráci a dobré vzťahy so susednými krajinami sú rozhodujúce prvky procesu stabilizácie a pridruženia a zohrajú kľúčovú úlohu v procese transformácie západného Balkánu na oblasť dlhodobej stability a udržateľného rozvoja. Srbsko zohráva dôležitú úlohu aj v oblasti bezpečnosti, stability a zmierenia ľudí v tomto regióne. Európska únia odsudzuje všetky vojnové zločiny, ktoré zničili bývalú Juhosláviu, a podporuje prácu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (MTTJ). Zdôrazňuje tiež, že budúcnosť Srbska je v členstve v Európskej únii, a nabáda túto krajinu, aby pokračovala vo svojom úsilí smerom k dosiahnutiu tohto cieľa.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Neexistujú žiadne prekážky, aby Európsky parlament vyslovil svoj súhlas s návrhom rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej.

V kontexte súčasných právomocí Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodných dohôd Rada predložila žiadosť o prijatie dohody a Výbor pre zahraničné veci zverejnil svoje stanovisko vo forme odporúčania, aby dohoda bola uzavretá.

Hlasovala som za, pretože sa domnievam, že táto dohoda je mimoriadne dôležitým príspevkom k silnej a účinnej susedskej politike, v rámci ktorej zohráva Srbsko úlohu z hľadiska geopolitickej rovnováhy na Balkáne.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie, na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Srbskou republikou, na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na článok 81 a článok 90 rokovacieho poriadku Parlamentu a na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci považujem za úplne logické a potrebné podporiť pozíciu Parlamentu.

Schvaľujem preto tento návrh rozhodnutia Rady a Komisie s cieľom podporiť, po prvé, užšiu spoluprácu so Srbskom a, vo všeobecnejšej rovine, opatrenia zamerané na stabilizáciu a spoluprácu v rámci Európskej únie.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Reformy, ktoré sa začali v Srbsku, umožnia tejto krajine dosiahnuť výrazný pokrok na ceste k budúcemu členstvu v EÚ. Preto sa domnievam, že treba podporiť uzavretie tejto Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Súhlas Parlamentu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom v nadväznosti na rozhodnutie Rady začať proces ratifikácie je dôležitým krokom na ceste smerom k integrácii krajín západného Balkánu do EÚ. Hlasovala som za vzhľadom na svoju víziu EÚ ako popredného hráča, ktorý je povinný podporovať úplnú stabilizáciu západného Balkánu. Medzinárodná dôveryhodnosť EÚ je úzko spojená s jej schopnosťou konať v súvislosti so susednými krajinami. V prípade krajín západného Balkánu vrátane Srbska sa zdá, že jedinou možnou cestou je vstup do EÚ. Tento vstup je však spojený so sériou podmienok. Srbsko preukazuje skvelé predpoklady na pokrok smerom k vstupu do EÚ.

Okrem súhlasu, ktorý dnes dal Parlament, však bolo prijaté aj uznesenie, ktoré napriek tomu, že voči Srbsku vyznieva pozitívne, poukazuje aj na to, že aj naďalej je rozhodujúcim faktorom cesty Belehradu do EÚ jeho spolupráca s Medzinárodným trestným súdom a plná oddanosť demokracii a princípom právneho štátu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporili sme tento text, pretože väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sme predložili, bola prijatá. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkali Kosova, rodovej rovnosti, práv menšín, občianskej spoločnosti, verejnej dopravy, životného prostredia a vzťahov s Bosnou. Jediný návrh, ktorý bol odmietnutý, bude opäť predložený, pretože neprešiel pre nerozhodné hlasovanie (27 k 27). Je veľmi dôležitý, pretože vyzýva Srbsko, aby začalo dialóg s Kosovom bez toho, aby nastoľovalo otázku nových rokovaní o jeho statuse či rozdelení.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za uzavretie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskou úniou a Srbskou republikou. Srbsko je významné z hľadiska stability celého regiónu Balkánu, a preto je dôležité, aby sme s touto krajinou viedli nepretržitý dialóg na inštitucionálnej úrovni. V posledných rokoch dosiahlo Srbsko veľký pokrok na ceste do Európy. Po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova nebolo porušením medzinárodného práva, musí Európa zohrávať aktívnu mierovú úlohu. Musíme tiež všetkými možnými spôsobmi podporiť Srbsko v jeho úsilí o spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Veľmi ma potešil výsledok dnešného hlasovania o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou. Od roku 2007 dosiahlo Srbsko viditeľný pokrok v oblasti spolupráce s Európskou úniou, čo umožnilo obnoviť rokovania s EÚ. Boli dokončené 10. septembra 2007 a po konzultáciách s členskými štátmi EÚ sa 7. novembra 2007 v Bruseli začali práce na dohode o stabilizácii a pridružení. Musíme však pamätať na to, že predpokladom plnohodnotnej spolupráce je, aby Srbsko splnilo politické podmienky stanovené Radou pri prijímaní smerníc o rokovaní, najmä čo sa týka plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

Správa: Marisa Matias (A7-0366/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto iniciatívnu správu, ktorej cieľom je ďalší rozvoj celej škály opatrení, najmä čo sa týka podpory včasného určovania diagnózy a kvality života, zlepšovania epidemiologických poznatkov o ochorení a koordinácie existujúceho výskumu, podpory výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a úcty voči ľuďom postihnutým ochoreniami súvisiacimi s demenciou. V súčasnosti sa každý rok objaví demencia nejakého typu u približne 14 miliónov Európanov, pričom za polovicu všetkých prípadov je zodpovedná Alzheimerova choroba.

Je potrebné spojiť rôzne politiky, ktoré sa momentálne uplatňujú, s cieľom riešiť túto situáciu koordinovaným, objektívnym a efektívnejším spôsobom a podporiť opatrovateľov a rodiny v oblastiach, ako sú posilňovanie rôznych systémov zdravotnej starostlivosti, odborná príprava a poradenstvo. Domnievam sa, že je dôležité, aby európska stratégia v oblasti demencie kládla väčší dôraz na sociálne aspekty života ľudí trpiacich demenciou a viac sa zamerala na výskum a prevenciu, ako aj na včasnú diagnostiku.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií, ktorej základný prístup je založený na zlepšenej koordinácii medzi členskými štátmi a účinnejšej a solidárnej reakcii zameranej na prevenciu a liečbu osôb trpiacich demenciou, najmä Alzheimerovou chorobou, ako aj na pomoc ľuďom v ich okolí, či už ide o zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov služieb alebo príbuzných. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií je základným krokom smerujúcim ku konkrétnym návrhom zameraným na prepojenie rôznych existujúcich politík a spôsobov boja proti tomuto typu ochorenia. Rozdrobené opatrenia, existujúce rozdiely v reakcii na európskej úrovni a výskyt nerovnakých podmienok v súvislosti s prístupom k liečbe a s liečbou tohto ochorenia sú viac než dostatočným dôvodom na zavedenie tejto iniciatívy.

Preto je nevyhnutné zamerať sa na včasnú diagnostiku a prevenciu a prijať opatrenia na zlepšenie informovanosti o tom, čo znamená život s demenciou. Európska stratégia sa tiež musí snažiť zabezpečiť existenciu služieb, ktoré zaručia maximálne možné pokrytie a rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k liečbe a liečbu pacientov bez ohľadu na ich vek, pohlavie, finančné prostriedky alebo bydlisko.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Každých 24 hodín je diagnostikovaný nový prípad neurodegeneratívneho ochorenia (poruchy nervového systému). V súčasnosti toto ochorenie predstavuje jednu z hlavných príčin nespôsobilosti starších ľudí a Alzheimerova choroba je zodpovedná za viac ako polovicu všetkých prípadov. Očakáva sa, že počet postihnutých ľudí bude výrazne rásť. To spôsobuje obavy vzhľadom na nárast priemernej dĺžky života a pokles pomeru medzi počtom pracujúcich ľudí a počtom ľudí na dôchodku. Podporujem návrh Európskej komisie na vytvorenie európskej stratégie, solidárnej reakcie zameranej na prevenciu a liečbu osôb trpiacich demenciou (postupné zhoršovanie duševných schopností), ako aj na pomoc ľuďom v ich okolí. Európska stratégia by sa tiež mala snažiť zabezpečiť existenciu služieb, ktoré zaručia maximálne možné pokrytie a rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k liečbe a liečbu pacientov bez ohľadu na ich vek, pohlavie, finančné prostriedky alebo bydlisko.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Demencia je ochorenie charakteristické pomalou a postupnou stratou pamäti, koncentrácie a schopnosti učiť sa a zvyčajne postihuje ľudí vo veku nad 65 rokov. Demencia patrí do skupiny neurodegeneratívnych ochorení, ktoré by sa nemali považovať za normálnu súčasť starnutia. Podľa odhadov trpí neurodegeneratívnymi ochoreniami viac ako 8 miliónov Európanov vo veku 30 až 99 rokov, čo predstavuje 12,5 prípadu na 1 000 ľudí, pričom ženy bývajú častejšie postihnuté ako muži. Vedci priznávajú, že toto číslo sa môže v priebehu nasledujúcich 20 rokov zdvojnásobiť. Najčastejšou formou demencie v Európe je Alzheimerova choroba, ktorá predstavuje 50 až 70 % prípadov. Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je zlepšenie kvality života a blaha pacientov, podpora výskumu a prevencie a zlepšenie komunikácie medzi členskými štátmi s cieľom efektívnejšej a začleňujúcejšej reakcie, ktorá umožní prevenciu a liečbu ľudí trpiacich ochoreniami súvisiacimi s demenciou, najmä Alzheimerovou chorobou, ako aj pomoc ľuďom v ich okolí. Dôležitý je aj návrh na vyhlásenie Európskeho roka duševného zdravia.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporujem spravodajkyňu a hlasoval som za jej návrh. Alzheimerova choroba je čoraz rozšírenejšia a postihuje čoraz viac ľudí, najmä vzhľadom na to, že aj naďalej klesá pomer medzi pracujúcimi ľuďmi a dôchodcami. Zmeny v správaní a osobnosti pacientov vytvárajú ich závislosť na ľuďoch v ich blízkosti. Návrh, ktorý nám predkladá spravodajkyňa, má zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi, solidaritu a podporu nielen tých, ktorí sú týmto ochorením postihnutí, ale aj tých, ktorí sú s nimi akýmkoľvek spôsobom spojení.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Čoraz viac ľudí v Európe i na celom svete trpí Alzheimerovou chorobou, pričom v posledných desaťročiach klesá priemerný vek postihnutých osôb. Už aj v minulosti bolo toto ochorenie sociálnym a zdravotným problémom, dnes sa však stalo naliehavou prioritou programov vnútroštátnych politík zdravotnej starostlivosti. Preto je úsilie, ktoré chce Európska únia vyvinúť v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov v oblasti koordinácie politík na európskej úrovni, pozitívne. Bude sa týkať výskumu a výmeny osvedčených postupov v oblasti liečby Alzheimerovej choroby, včasnej diagnostiky a podpory rodín chorých osôb, keďže v mnohých členských štátoch sú dnes rodiny pod silným finančným a psychologickým tlakom, pretože sa musia starať o ľudí, ktorí potrebujú neustálu starostlivosť a liečbu. Hlasujem za správu pani Matiasovej v nádeji, že sa urobí veľa práce – viac ako doteraz – v oblasti tohto ochorenia, ktoré je čoraz častejšie, ale ktorého veľké sociálne dôsledky nie sú až tak všeobecne známe.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Súhlasím s európskou iniciatívou o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií, pretože každý rok sa u čoraz vyššieho počtu ľudí vyvinie nejaký typ demencie. Keďže obyvateľstvo Európy starne a sociálne a hospodárske dôsledky tohto trendu významne postihujú systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch, treba naliehavo prijať opatrenia a konkrétne iniciatívy na boj proti tomuto vážnemu ochoreniu. Nedávne výsledky v Európe ukázali, že Alzheimerova choroba je v EÚ stále nedostatočne diagnostikovaná a že existuje veľa rozdielov v členských štátoch, pokiaľ ide o prevenciu, prístup k liečbe a poskytovanie primeraných služieb. Pozornosť by sa mala zamerať na včasnú diagnostiku a prevenciu Alzheimerovej choroby. Významným faktorom vzniku Alzheimerovej choroby je stravovanie, prioritou by sa preto mala stať prevencia demencie na základe prispôsobiteľných intervencií a osobitná pozornosť by sa mala venovať preventívnym faktorom ako zdravá výživa, podpora fyzickej a kognitívnej aktivity a kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov, ako diabetes, vysoká hladina cholesterolu, vysoký krvný tlak a fajčenie. Okrem toho je dôležité zvýšiť dôstojnosť všetkých pacientov počas celého priebehu ochorenia a znížiť rozdiely, teda zabezpečiť existenciu služieb, ktoré zaručia pokrytie a rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k liečbe a liečbu pacientov bez ohľadu na ich vek, pohlavie, finančné prostriedky alebo bydlisko.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Alzheimerova choroba pôsobí všade rovnako. Keďže vedeckému pokroku sa nedarí diagnostikovať ju pred jej nástupom ani nájsť liek, je o to nevyhnutnejšie, aby sme hľadali riešenia na zlepšenie života tých, ktorí ňou trpia. Viac ako 8 miliónov Európanov trpí neurodegeneratívnymi ochoreniami a predpovede nie sú vôbec sľubné – v priebehu 30 rokov sa počet pacientov zdvojnásobí. Preto sa musí zlepšiť koordinácia medzi členskými štátmi a musí sa prijať účinnejšia a solidárna reakcia zameraná na prevenciu a liečbu osôb trpiacich demenciou, najmä Alzheimerovou chorobou, ako aj na podporu ľudí v ich okolí. Z hľadiska fungovania akejkoľvek európskej stratégie v tejto oblasti je dôležité, aby všetky krajiny prioritne vypracovali národné akčné plány. Musíme sa zamerať aj na včasnú diagnostiku a prevenciu a na zhromažďovanie a spracúvanie epidemiologických údajov o tomto ochorení.

Po uskutočnení týchto základných krokov sú potrebné integrované opatrenia počnúc výskumom až po poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Je dôležité odstrániť nedostatky, ktoré stále existujú v oblastiach, ako sú odborné vzdelávanie a podpora rodín, a prijať opatrenia na zlepšenie informovanosti verejnosti o problémoch, ktoré život s demenciou prináša.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe, pretože Európska komisia a vlády členských štátov sa podujali zaviesť európske a národné akčné plány na: podporu výskumu príčin ochorenia na európskej úrovni, prevenciu a liečbu Alzheimerovej choroby a zvýšenie ich financovania, zlepšenie prevencie a včasnej diagnostiky a usporiadanie informačných kampaní pre všeobecnú verejnosť s cieľom zlepšiť schopnosť rozpoznať symptómy tohto ochorenia, uvedomiť si ťažkú prácu opatrovateľov pacientov s demenciou a poskytnúť psychologickú podporu pacientom a ich rodinám. Najdôležitejšou vecou však je zaistiť a podporovať verejný prístup k tomuto ochoreniu vo všeobecnosti. Verejne financovaný výskum, prevencia, liečba a podpora pre pacientov a ich rodiny a príbuzných sú dôležité nielen z principiálneho hľadiska.

Tento verejný prístup je potrebný aj s cieľom zabrániť špekuláciám zo strany farmaceutických spoločností a iným súkromným záujmom. Členské štáty musia poskytovať potrebné štátom financované služby a infraštruktúru, aby bolo možné riešiť zdravotné a sociálne dôsledky pre pacientov a prostredie, v ktorom žijú.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Odhaduje sa, že 7,3 milióna Európanov trpí rôznymi formami demencie, pričom vo väčšine prípadov ide o Alzheimerovu chorobu. Je to veľký zdravotný problém, pretože by sme mali pamätať na to, že rôzne formy demencie nepostihujú len tých, ktorí nimi trpia, ale týkajú sa aj tých, ktorí sa o nich starajú. Keby v tejto oblasti existovala európska stratégia, umožnila by integrovanejší prístup, účinnejšiu reakciu na liečbu a lepšiu informovanosť o duševných ochoreniach, vďaka čomu by európska verejnosť bola citlivejšia k poruchám mozgu spojeným so starnutím.

Po prvé, domnievam sa, že je dôležité zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych stratégií a plánov týkajúcich sa Alzheimerovej choroby. Po druhé, myslím si, že je dôležité zabezpečiť väčšiu podporu a lepšie poskytovanie služieb pacientom a ich rodinám. A nakoniec, domnievam sa, že je dôležité posilniť výskum, liečbu a prevenciu tohto typu ochorenia. Chcel by som zablahoželať pani Matiasovej k správe, ktorú predložila, a podporujem odporúčania Komisii a Rade, ako aj členským štátom.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Odhaduje sa, že v Európe trpí demenciou 9,9 milióna ľudí, pričom väčšine z nich – viac ako 7 miliónom – bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba. Vedecké štúdie poukazujú na to, že toto číslo sa môže každých 20 rokov zdvojnásobiť. Táto situácia si vyžaduje nový postoj zo strany Európskej únie a členských štátov k otázke prevencie a liečby tohto ochorenia.

Správa, o ktorej sme dnes hlasovali a ktorej obsah podporujem, navrhuje zlepšenú koordináciu medzi zdravotníckymi a sociálnymi službami členských štátov a ľuďmi, ktorí sú v blízkosti tých, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou, teda zdravotníckymi pracovníkmi, príbuznými či súkromnými charitatívnymi organizáciami. Chcel by som tiež zdôrazniť význam, ktorý správa prikladá včasnej diagnostike, existencii prepojených referenčných centier, multidisciplinárnemu prístupu k tomuto ochoreniu, odbornej príprave špecializujúcej sa na tento typ ochorení a sieti podpory rodín. Dôležitá je aj navrhovaná podpora informačných kampaní o degeneratívnych ochoreniach zameraných na širokú verejnosť. Súhlasím aj s myšlienkou vyjadrenou v správe, že európska stratégia v oblasti týchto ochorení musí chrániť služby, ktoré umožňujú všeobecný a zemepisne rozšírený prístup k tomuto systému.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) V Európe trpí 10 miliónov ľudí duševnými poruchami a najmä Alzheimerovou chorobou. Európska reakcia zostáva slabá a situácia pacientov, ich rodín a opatrovateľov je v rámci Európy veľmi nevyvážená: v súčasnosti má len sedem členských štátov vytvorené vnútroštátne stratégie. Preto Európsky parlament naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali konkrétne programy a stratégie na vnútroštátnej úrovni na boj proti tomuto ochoreniu a jeho účinkom. Tieto stratégie sa musia týkať sociálnych a zdravotných následkov tohto ochorenia, ako aj služieb a podpory, ktoré ľudia trpiaci týmto ochorením a ich rodiny potrebujú. Úsilie v oblasti podpory včasnej diagnostiky a služieb zdravotnej starostlivosti zameraných na prevenciu a výskum sa musí stať prioritou zdravotnej starostlivosti aj na úrovni Európskej únie. Preto sa na európskej úrovni musí podporovať vytvorenie verejno-súkromného programu zameraného na výskum, vývoj a investície. Rýchlosť, akou sa nám podarí spomaliť postup Alzheimerovej choroby, možno až do jej úplného odstránenia, bude mať vplyv na významnú zmenu počtu odkázaných ľudí a pomôže starším ľuďom čo najdlhšie žiť svoje životy na čo najvyššej úrovni.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných formách demencie, pretože zavádza opatrenia na zaistenie dôstojnosti osôb trpiacich demenciou, zníženie rozdielov a prevenciu sociálneho vylúčenia, ako aj na podporu včasnej diagnostiky a výskumu prevencie týchto ochorení.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V Európe trpí istou formou demencie približne 9,9 milióna ľudí, čo znamená, že Európa sa zaraďuje na druhé miesto so zreteľom na výskyt tohto typu ochorenia. Len v Portugalsku sa odhaduje počet pacientov trpiacich demenciou na 153 000, pričom vyše 90 000 z nich trpí Alzheimerovou chorobou a podľa predpokladov sa tieto počty do roku 2020 zdvojnásobia. Tým, že obyvateľstvo starne, predstavuje reakcia spoločností a vlád na tento typ ochorenia, ktorý je vo veľkej miere spojený s vekom, na začiatku tohto tisícročia veľký problém. Z tohto dôvodu nemám inú možnosť ako výrazne podporiť iniciatívu, ktorá navrhuje, aby sa demencia vyhlásila za prioritu v oblasti zdravotníctva EÚ, a nalieha na členské štáty, aby vypracovali konkrétne národné stratégie a plány týkajúce sa Alzheimerovej choroby. Strana Demokratického a sociálneho stredu – Ľudová strana v Portugalsku obhajuje tento prístup, keďže je jednou z priorít a v plnej miere spĺňa zdravotné politiky a priority EÚ, pričom od vlády požaduje národný plán proti demencii, ktorý zaručí dôstojnú, humánnu a kvalifikovanú podporu a starostlivosť ľudom trpiacim Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V Európe pribudne každoročne 1,4 milióna prípadov niektorého typu demencie, čo znamená, že každých 24 sekúnd je diagnostikovaný nový prípad. V Portugalsku trpí demenciou pravdepodobne 153 000 ľudí, pričom 90 000 z nich trpí Alzheimerovou chorobou. Tým, že obyvateľstvo EÚ starne, odborníci predpokladajú, že tieto počty sa do roku 2040 zdvojnásobia.

Keďže obyvateľstvo starne a pomer medzi pracujúcou populáciou a populáciou na dôchodku sa znižuje, očakáva sa, že demencia bude jedným z hlavných problémov v rámci udržateľnosti vnútroštátnych sociálnych systémov a systémov zdravotníctva. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby vlády vypracovali konkrétne národné stratégie a plány týkajúce sa Alzheimerovej choroby s cieľom reagovať na sociálne a zdravotné následky demencie, a to nielen prostredníctvom poskytovania služieb, ale aj podpory ľuďom trpiacim demenciou a ich rodinám.

Vítam návrh vyhlásiť Európsky rok duševného zdravia s cieľom zvýšiť povedomie o mozgových ochoreniach súvisiacich so starnutím a o spôsoboch zisťovania a určovania raných symptómov takýchto ochorení, pričom jeho súčasťou by mali byť verejné informačné kampane o prevencii a liečbe týchto ochorení.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Alzheimerova choroba a iné formy demencie sú ochorenia, ktoré odôvodnene priťahujú pozornosť a zvyšujú obavy. Podľa správy organizácie Alzheimer’s Disease International z roku 2010 sa počet ľudí trpiacich týmito ochoreniami v Európe odhaduje na 9,9 milióna a očakáva sa, že ich počet sa do roku 2020 výrazne zvýši. Problematike nedostatku profesionálnych opatrovateľov starajúcich sa o ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou je nutné venovať značnú pozornosť, pretože ak neprijmeme primerané opatrenia, táto situácia sa v budúcnosti len zhorší. K týmto opatreniam musí patriť odborná príprava dostatočného počtu odborníkov v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb a zabezpečenie poskytovania primeranej starostlivosti prostredníctvom verejných služieb, pričom je nutné podľa možnosti rešpektovať želanie pacientov, ktorí chcú zostať vo vlastnom domácom prostredí, a podporovať základné zásady dôstojnosti a sociálneho začlenenia, ako aj nezávislosti a sebestačnosti pacientov. Keďže s týmto ochorením sú spojené veľmi vysoké náklady na liečbu, ktoré väčšina pacientov nedokáže uhradiť, je nevyhnutné zvýšiť mieru financovania týchto liekov. Je absolútne nevyhnutné podporiť a zintenzívniť výskum v tejto oblasti, predovšetkým v súvislosti s prevenciou, diagnostikou a liečbou, pričom hlavnou zásadou je, aby verejný sektor prevzal zodpovednosť bez obmedzenia výhod pre pacientov alebo prístupu k liečbe.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Plne podporujem tento projekt v oblasti Alzheimerovej choroby a iných typov demencie. Alzheimerova choroba je hlavnou príčinou demencie a trpí ňou vyše 44 000 ľudí v Írsku a približne 10 miliónov ľudí v rámci Európy.

Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie, čo znamená, že postupom času je mozog vystavený čoraz vyššej miere poškodenia. Súčasne sa zhoršujú aj symptómy ochorenia. Žiaľ, tým, že európske obyvateľstvo starne, je veľmi pravdepodobné, že počet ľudí, ktorí trpia týmto ochorením, sa zvýši. Je nevyhnutné zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi vo vzťahu k výskumu so zameraním na hlavné príčiny ochorení súvisiacich s demenciou a vo vzťahu k osvedčeným postupom v oblasti starostlivosti.

Bremenom starostlivosti sú často zaťažení rodinní príslušníci. V Írsku sa o ľudí trpiacich demenciou denne stará 50 000 osôb. Chcel by som vzdať veľkú poctu týmto opatrovateľom, ako aj Írskej spoločnosti pre Alzheimerovu chorobu, ktorí neoceniteľne pomáhajú ľuďom trpiacim Alzheimerovou chorobou.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Podľa odhadov trpí v Európe demenciou takmer 10 miliónov ľudí, pričom väčšina z nich trpí Alzheimerovou chorobou. Toto číslo sa môže zdvojnásobiť prakticky každých 20 rokov. Toto ochorenie by do roku 2020 mohlo postihnúť každého štvrtého človeka staršieho ako 65 rokov. Vo Francúzsku sa počet postihnutých každý rok zvýši o 160 000. Môžeme teda povedať, že všetci Európania budú raz priamo alebo nepriamo čeliť problémom spojeným s Alzheimerovou chorobou alebo inými formami demencie. Z tohto dôvodu som plne podporila túto iniciatívnu správu, ktorá žiada Európsku komisiu, aby zaradila boj proti Alzheimerovej chorobe medzi priority Európy v oblasti zdravotníctva. Ľuďom trpiacim Alzheimerovou chorobou je nevyhnutné zabezpečiť prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti a predovšetkým zaviesť v Európe užšiu spoluprácu v oblasti výskumu (v súvislosti s nasledujúcim rámcovým programom pre výskum), prevencie, diagnostiky (vrátane spoločných kritérií, spoločných protokolov a podobne) a liečby. Zároveň žiadame vyhlásenie Európskeho roka duševného zdravia, ktorý by dopĺňal Svetový deň boja proti Alzheimerovej chorobe, ktorý nám, dúfam, pomôže naďalej zvyšovať povedomie v súvislosti s touto problematikou.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Ako predsedníčka európskeho združenia pre boj proti Alzheimerovej chorobe môžem len uvítať opatrenia, ktoré odporúča táto európska iniciatíva a ktorej cieľom je rozšíriť epidemiologické poznatky o tomto ochorení a koordinovať súčasný výskum. Vďaka európskej podpore boli vytvorené spoločné výskumné programy a dúfam, že prinesú ovocie. Dovtedy je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola každá stratégia založená na prevencii a aby sa úsilie sústredilo na včasné určenie diagnózy, ako sa zdôrazňuje v tejto správe. Členské štáty by okamžite mali začať konať, napríklad prostredníctvom kampaní v oblasti prevencie založených na ambicióznom európskom pláne boja proti tomuto ochoreniu. Zmeny správania alebo osobnostné zmeny zapríčinené týmto ochorením spôsobujú postupne rastúcu závislosť osôb, ktoré ňou trpia, od iných. Pacienti nie sú jediní, ktorí týmto ochorením trpia, trpia aj ich rodiny a opatrovatelia. Okrem toho by som chcela vzdať poctu organizácii Alzheimer Europe, ktorá spolu s vnútroštátnymi združeniami bojujúcimi proti tomuto ochoreniu zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci pacientom a ich rodinám.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Plne som podporila túto iniciatívnu správu, ktorá žiada Európsku komisiu, aby zaradila boj proti Alzheimerovej chorobe medzi hlavné priority so zameraním na činnosť v oblasti zdravotníctva. Našou úlohou je nielen podporovať metódy včasnej diagnostiky, vyvíjať prostriedky na čo najskoršie odhalenie symptómov tohto ochorenia a sústrediť sa na výskum v oblasti neurodegeneratívnych ochorení, ale predovšetkým snažiť sa o zlepšenie každodenného života pacientov a ich rodín, keďže verejné politiky toto hľadisko ešte stále často prehliadajú. Nakoniec je nutné venovať osobitnú pozornosť ženám, pretože toto ťažké ochorenie postihuje dvakrát toľko žien ako mužov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pani Matiasovej sa zaoberá čoraz významnejšou problematikou týkajúcou sa našej starnúcej spoločnosti. Škótska vláda označila demenciu za národnú prioritu tejto krajiny, pričom sa škótske odborné poznatky využívajú vo výskumoch medzinárodného významu. Túto európsku iniciatívu je nutné uvítať ako prostriedok lepšej koordinácie činnosti EÚ proti demencii.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií, pretože základný prístup je založený na zlepšení koordinácie medzi členskými štátmi a účinnejšej a solidárnej odozve zameranej na prevenciu a liečbu osôb trpiacich demenciou, najmä Alzheimerovou chorobou, ako aj ľudí v ich okolí, či už ide o odborných zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov služieb alebo príbuzných. Je dôležité a nevyhnutné podporovať včasnú diagnostiku a vysokú kvalitu života, spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a klinických štúdií v tejto oblasti a rešpektovať práva a očakávania ľudí žijúcich s týmto ťažkým ochorením. Je to základný krok smerujúci ku konkrétnym návrhom zameraným na prepojenie rôznych existujúcich politík a spôsobov boja proti tomuto typu ochorenia a na zabezpečenie maximálneho pokrytia a rovnakých podmienok, pokiaľ ide o prístup k liečbe a samotnú liečbu pacientov bez ohľadu na finančné prostriedky.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Na dnešnom hlasovaní o správe pani Matiasovej chcel Európsky parlament zdôrazniť, že boj proti Alzheimerovej chorobe je prioritou EÚ v oblasti zdravotníctva. Podľa správy o Alzheimerovej chorobe vo svete z roku 2009 žije v Európe približne 28 % ľudí trpiacich demenciou, pričom toto percento sa pravdepodobne zvýši, keďže obyvateľstvo Európy starne. Preto sa domnievam, že inštitúcie nesmú toto ochorenie podceňovať a musia vyvíjať konkrétne úsilie zamerané na podporu pacientov a ich rodín. V tejto súvislosti musí byť úlohou Európskeho parlamentu podporovať politiku zvyšovania verejného povedomia v súvislosti s touto problematikou a vyzývať Radu a Komisiu, aby toto ochorenie zohľadnili pri príprave budúcich opatrení v oblasti politiky zdravotnej prevencie. Z opatrení navrhnutých v správe by som chcel zdôrazniť vypracovanie usmernení pre realizáciu služieb včasnej diagnostiky a vymedzenie nástrojov na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) V čase, keď počet Európanov trpiacich demenciou dosahuje 9,9 milióna, pričom väčšinu z týchto prípadov predstavuje Alzheimerova choroba, je prijatie správy o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe dôležitým krokom v boji proti tomuto ochoreniu. Prijatie tejto správy umožní členským štátom prijať koordinované opatrenia zamerané na boj proti tomuto ochoreniu v rámci Európskej únie. Myslím si, že jedným z možných riešení je využiť prostriedky hlavnej iniciatívy stratégie EÚ do roku 2020 s názvom Inovácia v Únii a pilotného európskeho partnerstva v oblasti inovácií týkajúceho sa aktívneho a zdravého starnutia, ktoré sa má začať na jar tohto roku.

So zreteľom na očakávaný prudký nárast počtu pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou do roku 2020 bude nevyhnutné rozvíjať spoluprácu na úrovni verejných inštitúcií, ako aj medzi súkromnými a verejnými inštitúciami v súvislosti s realizáciou výskumných projektov, a tak využívať na boj s dôsledkami Alzheimerovej choroby a iných typov demencií zariadenia, zdroje a skúsenosti zo súkromnej aj verejnej sféry.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zvýšiť spoločenské povedomie o výskyte demencie u ľudí pokročilého veku, je poukázať na tento problém a viesť aktívnu informačnú kampaň. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať Alzheimerovej chorobe, keďže predstavuje čoraz vážnejší problém nielen v EÚ, ale aj na celosvetovej úrovni, pričom podľa odborníkov počet ľudí, ktorí ňou trpia, neustále rastie. Naša spoločnosť starne a o tomto probléme musíme otvorene hovoriť a hľadať riešenia. Predovšetkým musíme zdôrazniť význam predchádzania tomuto ochoreniu. Z tohto dôvodu som hlasovala za správu pani Matiasovej o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto iniciatívnu správu, ktorá je reakciou Parlamentu na oznámenie Komisie o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií.

K jej hlavným cieľom patrí: podpora včasného určovania diagnózy a kvality života, zlepšovanie epidemiologických poznatkov o ochorení a koordinácia existujúceho výskumu, podpora solidarity medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny najlepších postupov a napokon dodržiavanie práv ľudí postihnutých demenciou.

Všetky tieto návrhy vítam, pretože sa domnievam, že európska stratégia proti demencii by mala klásť väčší dôraz na sociálny rozmer ľudí trpiacich demenciou a ich opatrovateľov a naďalej podporovať výskum zameraný na prevenciu a včasnú diagnostiku.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Zo správy o Alzheimerovej chorobe z roku 2009 vyplýva znepokojujúca štatistika: na celom svete trpí približne 35,6 milióna ľudí niektorým typom demencie. Tento odhad sa v rámci Európy neustále zvyšuje, keďže priemerný vek obyvateľstva prudko narastá.

Preto je nevyhnutné, aby členské štáty vytvorili spoločnú sieť štatistických údajov a platformu na koordináciu výskumu príčin, prevencie a liečby Alzheimerovej choroby. Keďže včasná diagnostika dokáže znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť v rámci Európy, je zároveň nevyhnutné rozdeliť úroveň finančných investícií a vypracovať politiky na európskej úrovni v záujme podpory cielenej prevencie.

Musím tiež zdôrazniť, že je nevyhnutné zohľadniť osobitné potreby žien, ktoré sú medzi pacientmi postihnutými týmto ochorením v porovnaní s mužmi zastúpené dvojnásobne a v neprimerane väčšom počte sú zastúpené aj medzi opatrovateľmi v oblasti medicínskeho a sociálneho výskumu, zdravotnej a sociálnej politiky. Alzheimerova choroba predstavuje pre európsku spoločnosť veľký problém. Len spoločným úsilím budeme schopní reagovať na sociálne a zdravotné následky demencie a poskytovať služby a podporu ľudom trpiacim neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako aj ich rodinám.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Naša strana v Portugalsku, strana Demokratického a sociálneho stredu – Ľudová strana, odjakživa dôrazne žiada o vypracovanie národného plánu proti demencii, aby na ľudí trpiacich týmto typom ochorenia mohli dôstojným a humánnym spôsobom dohliadať kvalifikovaní odborníci. Preto si nemôžem dovoliť nepodporiť túto iniciatívu EÚ, ktorej cieľom je zaradiť boj proti demencii k prioritám EÚ. Počet Európanov postihnutých Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie je natoľko vysoký, že určenie priorít je nevyhnutné. V úvodných fázach je veľmi dôležitá činnosť zameraná na úspešnú liečbu tohto typu ochorenia a na zabezpečenie čo najvyššej kvality života ľudí, ktorí ňou trpia.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Alzheimerova choroba je zákerné ochorenie, na ktoré napriek rozsiahlemu výskumu neexistujú účinné lieky. Je nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti objavíme liek na toto ochorenie a jeho následky, ku ktorým patrí zvýšená strata pamäti a iných vyšších funkcií mozgu a ktoré vedú k stavu úplnej závislosti od iných. Je teda o to dôležitejšie začať s liečbou v počiatočnej fáze. Jedným z dôležitých opatrení je vzdelávanie verejnosti o prevencii, ale aj o včasnom rozpoznaní a oddialení vypuknutia tohto ochorenia. Mnohí praktickí lekári podľa všetkého začínajú s liečbou prostredníctvom liekov proti demencii príliš neskoro, pretože nechcú prekročiť svoj rozpočet, čo je kontraproduktívne. Podľa odborníkov v oblasti zdravotníctva možno liečbou správnymi liekmi oddialiť odchod osoby trpiacej týmto ochorením do drahého ústavu až o rok.

V tejto súvislosti nemožno zabúdať na vážne fyzické a psychické napätie, ktoré zažívajú rodinní príslušníci starajúci sa o týchto chorých ľudí. Toto napätie vedie k depresiám, vyhoreniu a podobným poruchám, ktorými trpí približne tretina opatrovateľov. Snažíme sa zmierniť utrpenie ľudí postihnutých Alzheimerovou chorobou na úrovni EÚ. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu pani Matiasovej.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Podporujem správu pani Matiasovej, keďže Európa musí docieliť úzku spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, ktoré budú schopné účinne reagovať na prevenciu a liečbu Alzheimerovej choroby, ktorá dnes postihuje 6 miliónov Európanov.

Bez podpory zo strany Európy so zameraním na úsilie jednotlivých štátov nielen v oblasti prevencie a liečby, ale aj koordinácie financovania výskumu, šírenia osvedčených postupov a primeraného financovania farmaceutického priemyslu s cieľom objaviť účinné lieky nebudeme schopní podporiť sebestačnosť a dôstojnosť osôb trpiacich vážnymi ochoreniami, ktoré robia z ľudí invalidov z citového hľadiska, ako aj v rámci spoločenských vzťahov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za správu o Alzheimerovej chorobe vyplýva z túžby zlepšiť súčasnú európsku stratégiu boja proti tomuto ochoreniu. Postupné starnutie európskeho obyvateľstva sprevádza značný nárast počtu ľudí trpiacich neurodegeneratívnymi ochoreniami, pričom 50 % prípadov prerastie do Alzheimerovej choroby. Z tohto dôvodu je táto správa krokom vpred v boji proti tomuto vážnemu ochoreniu. Myslím si, že v tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa na prevenciu v súvislosti s včasnou diagnostikou a zhromažďovaním epidemiologických údajov. Zároveň je nevyhnutné odstrániť nedostatky, ktoré stále existujú v oblastiach, ako je odborné vzdelávanie a poskytovanie podpory rodinám, a to prostredníctvom zvyšovania verejného povedomia o tom, čo život s demenciou znamená.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe, pretože prispeje k zvýšeniu kvality života pacientov a ich príbuzných a k zníženiu rozdielov medzi členskými štátmi v súvislosti s prevenciou, k lepšiemu prístupu k liečbe a poskytovaniu primeraných služieb pacientom trpiacim demenciou. V Európe trpí niektorou formou demencie 1,4 milióna občanov a viac ako 8 miliónov Európanov vo veku 30 až 99 rokov trpí neurodegeneratívnymi ochoreniami, pričom polovica z nich trpí Alzheimerovou chorobou a očakáva sa, že tento počet sa každých 20 rokov zdvojnásobí. Hlavným cieľom tejto správy je zlepšiť súčasnú situáciu, podporiť včasné určovanie diagnózy a prevenciu, ako aj zvýšiť kvalitu života pacientov, zabezpečiť solidárnu a jednotnú odozvu medzi jednotlivými štátmi od výskumu po lekársku starostlivosť a posilniť dôstojnosť pacientov počas liečby.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií. Stotožňujem sa s niektorými obavami, ktoré sú naznačené v správe pani Matiasovej, a podporujem výzvu, aby Rada vyhlásila demenciu za prioritu v oblasti zdravotníctva EÚ.

Je dôležité, aby sme konali na globálnej úrovni. Úroveň cezhraničnej koordinácie je v EÚ v skutočnosti pomerne nízka, čo vedie k roztrieštenosti a obmedzenej výmene poznatkov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pričom výskum Alzheimerovej choroby zaostáva za výskumom iných vážnych ochorení v Európe.

Na základe týchto skutočností, ktoré sú v tejto správe veľmi dobre zdokumentované, je potrebné vypracovať nielen konkrétne národné plány a stratégie týkajúce sa Alzheimerovej choroby, ktoré sú nevyhnutné, ale aj nástroj na európskej úrovni, ktorý podporí účinnú koordináciu európskeho výskumu v tejto oblasti. Domnievam sa, že toto je správny spôsob, ako zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s osvedčenými postupmi súčasne vo všetkých európskych krajinách. Týmto spôsobom sa budeme môcť vyhnúť rozdielnym odozvám a výskytu nerovných podmienok v súvislosti s prístupom k liečbe a liečbou tohto ochorenia.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Štatistika týkajúca sa Alzheimerovej choroby a iných foriem demencie je mimoriadne znepokojujúca, napríklad pokiaľ ide o skutočnosť, že u 1,4 milióna občanov Európskej únie každoročne prepukne jeden z typov demencie, pričom každých 24 sekúnd je diagnostikovaný nový prípad.

Takmer každý dvadsiaty človek starší ako 65 rokov trpí demenciou a odhaduje sa, že viac ako 8 miliónov Európanov trpí ochoreniami tohto druhu. V tejto súvislosti je potrebná koordinácia jednotlivých vnútroštátnych politík v rámci Európy. Rozdrobené opatrenia, existujúce rozdiely v odozve v rámci Európy a výskyt nerovných podmienok v súvislosti s prístupom k liečbe a liečbou tohto ochorenia sú viac než dostatočným dôvodom na zavedenie tejto iniciatívy. Je založená na štyroch hlavných cieľoch: podpora včasného určovania diagnózy, zlepšovanie epidemiologických poznatkov o ochorení, podpora solidarity medzi členskými štátmi a dodržiavanie práv ľudí postihnutých rôznymi formami demencie.

Liek na Alzheimerovu chorobu sa doteraz nenašiel. Je teda nevyhnutné zintenzívniť mimofarmakologickú liečbu a podporiť opatrenia, ktoré zlepšia stav postihnutých osôb. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v plnej miere podporujem lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a účinnejšiu reakciu na prevenciu demencie.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Táto správa je zásadným krokom vpred pri vypracovaní európskej stratégie v tejto oblasti, ktorá je založená na štyroch hlavných cieľoch: podpora včasného určovania diagnózy a kvality života, rozširovanie epidemiologických poznatkov o ochorení a koordinácia existujúceho výskumu, podpora solidarity medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny najlepších postupov a dodržiavanie práv ľudí postihnutých demenciou, ako aj ich opatrovateľov. V Európe pribudne každoročne 1,4 milióna prípadov niektorého typu demencie. Každých 24 sekúnd je diagnostikovaný nový prípad. Takmer každý dvadsiaty človek starší ako 65 rokov a každý piaty starší ako 80 rokov trpí demenciou. Podľa odhadov trpí viac ako 8 miliónov Európanov vo veku 30 až 99 rokov neurodegeneratívnymi ochoreniami, pričom polovica z nich trpí Alzheimerovou chorobou a vedci očakávajú, že tento počet sa každých 20 rokov zdvojnásobí. Z dôvodu existujúcich rozdielov v súvislosti s prístupom k diagnostike a liečbe, a to nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj v rámci nich, je nutné vypracovať národné akčné plány, ktoré zabezpečia solidárnu odozvu zameranú na prevenciu a liečbu osôb trpiacich demenciou, najmä Alzheimerovou chorobou, ako aj podporu ľuďom v ich okolí, či už ide o odborných zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov služieb alebo príbuzných.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (FR) Podľa odhadov trpí v Európe demenciou 9,9 milióna ľudí, pričom veľká väčšina z nich trpí Alzheimerovou chorobou. Neurodegeneratívne ochorenia sú jednou z hlavných príčin zdravotného postihnutia a straty sebestačnosti starších ľudí a očakáva sa, že počet ľudí trpiacich rôznymi typmi demencie by sa do roku 2020 mohol zdvojnásobiť.

V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť význam tejto správy: upozorňuje na to, že členské štáty a EÚ musia výrazne posilniť spoluprácu a koordináciu inovatívneho a multidisciplinárneho klinického výskumu v oblasti príčin, prevencie a liečby Alzheimerovej choroby, ako aj výmenu informácií a zvýšiť úroveň finančných prostriedkov v tejto oblasti. Zároveň by som chcel zdôrazniť význam pripisovaný včasnej diagnostike, odbornej príprave odborných pracovníkov, podpore rodinám a verejným informačným kampaniam, pričom cieľom všetkých týchto opatrení je zabezpečiť týmto pacientom poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s osvedčenými postupmi.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Každých 24 sekúnd sa v EÚ diagnostikuje nový prípad neurodegeneratívneho ochorenia. Takmer každý dvadsiaty človek starší ako 65 rokov a každý piaty starší ako 80 rokov trpí demenciou. Viac ako polovica z nich trpí Alzheimerovou chorobou. Celkovo trpí týmito ochoreniami viac ako 8 miliónov Európanov vo veku 30 až 99 rokov, pričom vedci očakávajú, že tento počet by sa mohol každých 20 rokov zdvojnásobiť. Európska únia musí vyvíjať iniciatívy, na základe ktorých bude možné v nadchádzajúcich desaťročiach reagovať na nárast počtu ľudí postihnutých týmito ochoreniami. Podporil som uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva predovšetkým členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom spomaliť postup ochorenia u pacientov, ako je napríklad podpora zdravého životného štýlu a zabezpečenie liekov pre všetkých pacientov, vytvoriť špecializované centrá, zabezpečiť dostatočné lekárske vybavenie na celonárodnej úrovni a vypracovať strategické akčné plány zamerané na výskum v tejto oblasti.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podporili sme tento návrh, pretože okrem iného vyzýva Radu, aby vyhlásila demenciu za prioritu v oblasti zdravotníctva EÚ a dôrazne nalieha na členské štáty, aby vypracovali konkrétne národné plány a stratégie týkajúce sa Alzheimerovej choroby s cieľom riešiť spoločenské a zdravotné dôsledky demencie a poskytovať služby a podporu osobám trpiacim demenciou a ich rodinám, čo je realitou v niektorých členských štátoch, v ktorých plán s názvom Alzheimerova choroba a príbuzné ochorenia, ktorý sa začal vykonávať v roku 2008, umožnil koordináciu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj klinického a základného výskumu týchto ochorení na celoštátnej úrovni.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Priemerný vek európskeho obyvateľstva sa neustále zvyšuje, čím sa zvyšuje aj vážnosť problémov súvisiacich s vekom, najmä jednotlivých typov demencií.

Odhaduje sa, že na celom svete trpí vyše 35 miliónov ľudí demenciou, pričom tento počet by sa každých 20 rokov mohol zdvojnásobiť. V Európe trpí demenciou 9,9 milióna ľudí, pričom mnohí z nich trpia Alzheimerovou chorobou.

Zo štúdie organizácie Alzheimer’s Disease International vyplýva, že každý pacient trpiaci Alzheimerovou chorobou stojí krajiny EÚ 24 000 EUR ročne, čo je spolu približne 161 miliárd EUR. Očakáva sa, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude demencia jedným z hlavných problémov udržateľnosti vnútroštátnych systémov zdravotníctva.

So zreteľom na štatistiku počtu postihnutých ľudí je nevyhnutné poskytovať služby a podporu osobám trpiacim demenciou a predovšetkým ich rodinám, ktoré sú hlavnými zdrojmi podpory starostlivosti o tieto osoby. Niektoré členské štáty, ktoré zaviedli plán s názvom Alzheimerova choroba a príbuzné ochorenia, tieto činnosti vykonávajú. Spoločným cieľom musí byť podpora väčšieho verejného povedomia o ochoreniach súvisiacich so starnutím a doplnenie Svetového dňa boja proti Alzheimerovej chorobe, ktorý pripadá na 21. september, verejnými informačnými kampaňami o prevencii týchto ochorení a liečbe cievnych mozgových príhod.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Hlasovala som za správu o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií. V Parlamente sa nedávno konala rozprava o problémoch starších ľudí v súvislosti s hospodárskou krízou, požiadavkami trhu práce a zvyšovaním miery zamestnanosti. Štatistika týkajúca sa počtu ľudí, ktorým bola diagnostikovaná demencia, odhaľuje rozsah tohto problému. Každých rok je v Európe diagnostikovaných 1,4 milióna prípadov demencie, pričom počet postihnutých sa odhaduje na 10 miliónov. V Poľsku trpí Alzheimerovou chorobou vyše 200 000 ľudí. Neurodegeneratívne ochorenia sú jednou z hlavných príčin zdravotného postihnutia starších ľudí a tento problém sa neustále zhoršuje z dôvodu zvyšovania priemernej dĺžky života.

Alzheimerova choroba predstavuje veľký hospodársky problém pre každú spoločnosť. V správe o Alzheimerovej chorobe, ktorá bola vydaná v roku 2010, sa uvádza, že náklady spojené s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie na celom svete dosahujú 600 miliárd USD každý rok. Potrebujeme spoločnú európsku stratégiu na boj proti demencii. Musíme vypracovať a presadzovať preventívne opatrenia zamerané na boj proti Alzheimerovej chorobe či, inými slovami, na zdravý životný štýl, čiže fyzickú a psychickú aktivitu, účasť v komunite a zdravé stravovanie. Osobám starajúcim sa o pacientov by sa mala poskytovať primeraná finančná a psychologická podpora. Európska stratégia na boj proti Alzheimerovej chorobe by mala venovať osobitnú pozornosť potrebám žien, u ktorých je v porovnaní s mužmi dvojnásobná pravdepodobnosť výskytu demencie a ktoré sú vo väčšom počte zastúpené aj medzi opatrovateľmi o postihnutých.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Bez pochybností som hlasoval za túto iniciatívnu správu o Alzheimerovej chorobe. Poskytuje veľmi dobrý prehľad opatrení, ktoré je nutné prijať v tejto oblasti. V súvislosti s textom, ktorý prijal Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo naznačuje, že tieto odporúčania si získali širokú podporu. Navyše by som vás chcel požiadať, aby sme venovali pozornosť zvyšujúcemu sa počtu chirurgických zákrokov v rámci komunít bojujúcich proti demencii, ktoré sa zakladajú v krajinách, ako sú Nemecko, Belgicko a Škótsko. Rovnako musíme zohľadniť aj vplyv predpokladov na vývoj tohto ochorenia. Bezdôvodne negatívne očakávania môžu mať často na toto ochorenie negatívny účinok, čo vyplynulo aj zo záveru konferencie, ktorú zorganizovalo belgické predsedníctvo na konci minulého roka. Tieto poznámky by tiež mali byť zahrnuté v tejto politike.

  Csanád Szegedi (NI), písomne. – (HU) Súhlasím so správou v tom, že je nevyhnutné prepojiť rôzne spôsoby liečby tohto ochorenia. V Európe postihne demencia každý rok 1,4 milióna ľudí, včasná diagnostika a prevencia majú teda osobitný význam. Potrebná je aj lepšia koordinácia medzi členskými štátmi. Podporujem tiež to, že sa musíme snažiť, aby sme zabezpečili čo najväčšie pokrytie v súvislosti s prístupom k liečbe a rovnakými podmienkami pre pacientov bez ohľadu na ich vek, pohlavie, finančné prostriedky alebo bydlisko.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za túto správu, ktorá ponúka pôsobivý a podrobný opis problémov, želaní a obáv pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a ich opatrovateľov a ktorá nás vyzýva k spoločným krokom. V súčasnosti trpí demenciou len každý pätnásty Európan starší ako 65 rokov, ale toto číslo sa v nadchádzajúcich desaťročiach značne zvýši. Budeme teda čeliť obrovskému problému.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Plne podporujem túto novú iniciatívu v oblasti Alzheimerovej choroby a iných typov demencií. Demencia bude podľa očakávaní v nadchádzajúcich rokoch jedným z hlavných problémov v oblasti zdravotníctva a je nevyhnutné, aby krajiny nadviazali spoluprácu s cieľom zlepšiť prevenciu, diagnostiku a starostlivosť. Správa požaduje zvýšenie informovanosti o tejto problematike a potrebu včasného rozpoznania symptómov Alzheimerovej choroby. Toto prispeje k včasnej diagnostike jednotlivých prípadov a k zlepšeniu prístupu k starostlivosti. Spolu s ochranou blaha osôb trpiacich demenciou je nevyhnutné zvyšovať povedomie opatrovateľov, ktorí sa často stretávajú s emocionálnymi a finančnými ťažkosťami, pričom vypracovanie akčných plánov zameraných na zlepšenie každodennej situácie opatrovateľov je ďalším krokom smerujúcim k zlepšeniu života ľudí postihnutých Alzheimerovou chorobou alebo demenciou.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Počas tejto plenárnej schôdze sme hlasovali o uznesení Európskeho parlamentu o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných typoch demencií. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože predstavuje veľmi dôležitú súčasť procesu zameraného na vypracovanie podrobných návrhov na prepojenie existujúcich politických stratégií a spôsobov boja proti ochoreniam tohto druhu. Neurodegeneratívne ochorenia sú v súčasnosti jednou z hlavných príčin zdravotného postihnutia starších ľudí a je veľmi pravdepodobné, že počet ľudí postihnutých týmito ochoreniami sa značne zvýši. Táto skutočnosť má ešte väčší význam, ak zoberieme do úvahy zvyšujúcu sa priemernú dĺžku života a znižujúci sa pomer medzi počtom pracujúcich ľudí a ľudí na dôchodku. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti je zvlášť nevyhnutné zakladať všetky stratégie na prevencii a snažiť sa o včasné určovanie diagnóz. Ako zástupca ľudí cítim spoločnú zodpovednosť za to, aby EÚ uplatnila svoje právomoci a zaoberala sa vyššie uvedenou problematikou.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Z dôvodu prudkého zvýšenia počtu ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie je nevyhnutné, aby EÚ čo najskôr prijala opatrenia, ako je napríklad zvýšenie dôrazu na včasnú diagnostiku a prevenciu. To napríklad znamená, že ohrozené osoby by mali v počiatočnom štádiu podstúpiť testy a cielené vzdelávacie kampane by mali byť zamerané na to, aby pomohli príbuzným starších ľudí odlíšiť bežné znaky starnutia od počiatočných symptómov demencie. Členské štáty si musia vymieňať odborné znalosti a zapojiť do tohto procesu vedcov, ako aj odborných zdravotníckych pracovníkov. Znepokojujúci počet ľudí trpiacich týmto ochorením a náklady jednotlivých členských štátov, ktoré sú s tým spojené, výrazne zvyšujú potrebu prevencie. Tá musí mať podobu zdravého stravovania a opatrení na oddialenie vypuknutia ochorenia. Správa sa zaoberá aj poskytovaním praktickej a psychologickej podpory príbuzným. Je dokázané, že pacient v domácej starostlivosti potrebuje troch opatrovateľov, ktorí sa vo všeobecnosti musia vzdať svojej práce. Správa napokon zdôrazňuje význam zachovania dôstojnosti ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. To možno dosiahnuť prostredníctvom programu vzdelávania, ktorý by mal začať v školách.

Návrh uznesenia: (B7-0026/2010)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za návrh uznesenia o petícii vo veci zlyhania Komisie pri prijímaní opatrení v súvislosti s prípadom v oblasti hospodárskej súťaže a jeho škodlivými dôsledkami pre dotknutú spoločnosť. Chcela by som upozorniť na to, že Komisia prostredníctvom odpovede Výboru pre petície nereagovala dostatočne na otázky predkladateľa petície a členov výboru, ani na obavy, ktoré vo svojom stanovisku uviedol Výbor pre právne veci. Preto je nevyhnutné, aby Komisia bezodkladne prijala potrebné kroky a uzavrela tento nedokončený postup, ktorý bol začatý v roku 1997 v rámci ochrannej doložky článku 8 smernice 93/42/EHS. Komisia musí okrem toho bezodkladne reagovať na oprávnené obavy predkladateľa petície, ktorý túto netolerovateľnú situáciu znáša už 13 rokov a ktorý v jej dôsledku prišiel o značné príjmy, ako aj prijať potrebné opatrenia, aby umožnila predkladateľovi presadiť svoje práva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Tento prípad, ktorý nie je ukončený vyše desať rokov, spôsobil danej spoločnosti značné finančné straty, pretože ešte stále nedostala konečnú odpoveď od Komisie, pokiaľ ide o nedorozumenie s nemeckými orgánmi. Je nevyhnutné, aby sa všetky zdravotnícke pomôcky v EÚ predávali v súlade s právom Únie a aby v záujme obrany a ochrany spotrebiteľov spĺňali bezpečnostné normy. Je však povinnosťou Komisie prijať potrebné opatrenia v záujme uzatvorenia tohto prípadu, keďže spory je nutné vyriešiť v primeranom čase.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Problematika, o ktorej diskutujeme, sa týka inhalátora pre astmatikov, ktorý je na trhu od roku 1996. Nemecké orgány vyslovili obavy v súvislosti s týmto výrobkom a upovedomili Komisiu o začatí a ukončení ochranného postupu. Komisia však túto záležitosť s výrobcom neprediskutovala a nevydala žiadne rozhodnutie, následkom čoho je rozhodnutie v danej veci stále otvorené a predkladateľ petície nemá k dispozícii žiadne prostriedky na dosiahnutie právnej nápravy. Výrobca umiestnil pomôcku na trh v roku 2003 pod novým názvom a vláda Horného Bavorska v roku 2005 nariadila, aby bola v súlade s nemeckým zákonom o zdravotníckych pomôckach stiahnutá z trhu, bez toho, aby o tom informovala Komisiu. Výrobca informoval Komisiu o druhom zákaze predaja s úmyslom začať konanie proti Nemeckej republike vo veci porušenia právnych predpisov, ale Komisia tvrdí, že nemala dostatok dôkazov o tom, že by inhalátor spĺňal základné požiadavky uvedené v smernici, a dospela k záveru, že nie je potrebné opätovne preskúmať bezpečnosť výrobku.

Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že je nevyhnutné, aby Komisia bezodkladne reagovala na oprávnené obavy poškodenej strany a umožnila jej presadiť svoje práva.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Som rád, že Parlament dnes prijal uznesenie týkajúce sa petície pána Kleina. Výbor pre petície sa tomuto prípadu venuje už veľmi dlho. Pán Klein v deväťdesiatych rokoch vyvinul inhalátor pre astmatikov, pričom na tento výrobok bol dvakrát vydaný sporný zákaz predaja. Bez zachádzania do podrobností chcem vyjadriť presvedčenie, že pôvodný zákaz predaja inhalátora z roku 1996 nebol úplne v súlade so zákonom. Prinajmenšom je nutné kriticky preskúmať okolnosti, ktoré viedli k jeho vydaniu. Komisia bola požiadaná, aby ukončila postup v rámci ochrannej doložky a umožnila dotknutej strane odvolať sa. Proces ešte stále nie je ukončený. Právny základ a legitímnosť druhého zákazu sú nepochybne sporné. Podľa všetkého však došlo aj k porušeniu práva Európskej únie. Preto sa stal pán Klein obeťou zjavného popretia spravodlivosti a túto situáciu je nutné napraviť. Je nevyhnutné, aby Komisia rýchlo našla spôsob, ako vyriešiť tento problém raz a navždy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Môj hlas za tento návrh uznesenia bol založený na potrebe vyjadriť skutočnosť, že Európa a predovšetkým Európsky parlament ako demokraticky volený orgán boli vždy na strane svojich občanov. Uznesenie, ktoré sme dnes prijali, je založené na petícii 0473/2008 nemeckého občana Christopha Kleina vo veci zlyhania Komisie pri prijímaní opatrení v súvislosti s prípadom v oblasti hospodárskej súťaže, ktorého predmetom je stiahnutie pomôcky pre astmatikov z predaja. V prvom rade ako európski občania a v druhom rade ako poslanci Európskeho parlamentu musíme v podobných prípadoch zabezpečiť, aby sme skutočne mohli uplatniť ochranné prostriedky v prípade, ak jedna z európskych inštitúcií nesplní ustanovenia zmlúv. To je v skratke dôvod môjho hlasovania. K tomu ešte dodám nádej, že Komisia napraví svoje správanie a že prinajmenšom poskytne konkrétne odpovede v súvislosti s otázkou stiahnutia pomôcky pre astmatikov z trhu a objasní, čo sa stalo.

  David Martin (S&D), písomne. – Táto správa dokazuje hodnotu činnosti Výboru Európskeho parlamentu pre petície. Reagujeme ňou na odôvodnenú sťažnosť istého nemeckého občana v súvislosti s inhalátormi pre astmatikov. Uznesenie vyzýva Komisiu, aby bezodkladne reagovala na oprávnené obavy predkladateľa petície, ktorý túto netolerovateľnú situáciu znáša už 13 rokov a ktorý v jej dôsledku prišiel o značné príjmy, a aby prijala potrebné opatrenia a umožnila predkladateľovi presadiť svoje práva.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento typ konfliktu škodí všetkým zainteresovaným: dotknutej spoločnosti z dôvodu príslušných finančných strát a Európskym inštitúciám z dôvodu mimoriadne negatívneho obrazu, ktorý si vytvárajú odďaľovaním uzatvorenia tohto procesu. Mám pocit, že 10 rokov je príliš dlhá doba na vyriešenie konfliktu a je povinnosťou Komisie urýchlene nájsť riešenie v prospech všetkých dotknutých strán. Musím však zdôrazniť, že je zvlášť nevyhnutné, aby všetky zdravotnícke pomôcky, ktoré sa uvádzajú na trh v EÚ, spĺňali všetky bezpečnostné normy Únie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Smernica Rady 93/42/EHS o zdravotníckych pomôckach presne stanovuje požiadavky, ktoré musia pomôcky spĺňať v prvom rade na to, aby boli schválené, a v druhom rade na to, aby mohli zostať na trhu. Ak má výrobok označenie CE, spĺňa tieto požiadavky. Je povinnosťou členských štátov zaviesť kontroly s cieľom predchádzať neoprávnenému použitiu označenia CE a v prípade potreby stiahnuť výrobky z trhu. Príslušný orgán musí bezodkladne informovať Komisiu o prípadných opatreniach tohto druhu, ktoré boli vykonané. Zdržal som sa hlasovania, pretože podľa môjho názoru nie je potrebné, aby Komisia v tomto prípade podnikala kroky.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré na základe petície predloženej istým nemeckým občanom vo veci uvedenia inhalátorov pre astmatikov na trh vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na ukončenie postupu, ktorý, nanešťastie, trvá už 13 rokov a ktorý spôsobil dotknutej spoločnosti značné finančné straty.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Európsky parlament prijatím tohto uznesenia:

1. usudzuje, že Komisia neposkytla Výboru pre petície dostatočnú odpoveď na otázky predkladateľa petície a členov výboru ani na obavy, ktoré vo svojom stanovisku uviedol Výbor pre právne veci,

2. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala potrebné kroky a uzavrela tento nedokončený postup, ktorý bol začatý v roku 1997 v rámci ochrannej doložky článku 8 smernice 93/42/EHS, a

3. naliehavo vyzýva Komisiu, aby reagovala na oprávnené obavy predkladateľa, ktorý túto netolerovateľnú situáciu znáša už 13 rokov a ktorý preto prišiel o značné príjmy, a aby prijala potrebné opatrenia a umožnila predkladateľovi presadiť svoje práva.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Astmatické záchvaty spôsobujú náhle dýchacie ťažkosti, ktoré môžu trvať aj niekoľko hodín.

Nemecko vydalo zákaz predaja konkrétnych inhalátorov pre astmatikov po prvýkrát v roku 1997 a následne v roku 2005. Komisia bola vyzvaná, aby reagovala na legitímnosť týchto zákazov, ale nikdy nevydala rozsudok, čím porušila postup v rámci ochrannej doložky vyplývajúci zo smernice 93/42/EHS, na základe ktorého bola Komisia k tomuto kroku zaviazaná.

Vážnosť tohto zlyhania ešte zhoršuje skutočnosť, že podľa spoľahlivých predpokladov mohli inhalátory stiahnuté z trhu zlepšiť kvalitu života približne 30 miliónov astmatikov.

Otázka, ktorú predložila pani Mazzoniová, vyzýva Komisiu, aby reagovala na porušenie ochrannej doložky vymedzenej v článku 8 smernice 93/42/EHS. Ak v zmysle tohto článku členský štát vyzve Komisiu, aby vydala rozsudok v súvislosti s vnútroštátnym legislatívnym opatrením v oblasti zdravotníctva, musí čo najskôr začať rokovať s príslušnými stranami a informovať ich o tom, či vnútroštátne opatrenie je alebo nie je legitímne. V tejto fáze postupu je nutné zriadiť vyšetrovací výbor, ktorý stanoví skutočnú zodpovednosť Komisie, ako rozhodol aj Súdny dvor.

Návrhy uznesení: RC-(B7-0023/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o situácii na Haiti rok po zemetrasení, v ktorom Európsky parlament opakovane potvrdzuje solidaritu s obyvateľmi Haiti, ktorí sa stali obeťami zemetrasenia a epidémie cholery. Súhlasím s mimoriadne dôležitou výzvou, aby medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ vyvinulo pevné a dlhotrvajúce úsilie a splnilo všetky sľuby prijaté na medzinárodnej konferencii darcov v New Yorku. Je dôležité bezodkladne konať a koordinovať poskytovanie humanitárnej pomoci obyvateľom Haiti, z ktorých viac ako milión ešte stále žije v neorganizovaných táboroch, ktoré mali byť dočasné. Združenia na ochranu ľudských práv naďalej odsudzujú hrozné životné podmienky v týchto táboroch, predovšetkým znásilnenia a sexuálne násilie, ktorým sú vystavené ženy.

Je však zrejmé, že humanitárne agentúry z dlhodobého hľadiska nemôžu a nesmú pokračovať v zmierňovaní nedostatkov haitského štátu ani ho naďalej zastupovať a že je konečne potrebné bezodkladne konať v oblasti dlhodobého rozvoja, predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a pitnej vode a obnovu miest. Na politickej úrovni je potrebné okamžite prijať opatrenia, ktoré umožnia haitskému štátu zabezpečiť demokraciu a dobrú správu, ktoré sú nevyhnutné na obnovu krajiny, a dohliadať na účasť občianskej spoločnosti a haitského obyvateľstva.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som toto uznesenie, ktoré hodnotí situáciu na Haiti rok po zemetrasení. Situácia v tejto krajine je naďalej veľmi zložitá a chaotická, vyvíja sa veľké úsilie na začatie obnovy, milióny ľudí hladujú a zemetrasenie malo obrovský vplyv na viac ako 800 000 detí, ktoré boli vystavené nebezpečenstvu násilia, sexuálneho zneužívania, obchodu s ľuďmi a vykorisťovania. Situáciu v krajine ešte zhoršila politická kríza v dôsledku prezidentských a parlamentných volieb. Hoci medzinárodné spoločenstvo účinne reagovalo na tragédiu na Haiti vyčlenením finančnej a humanitárnej pomoci, do dnešného dňa bola z prisľúbenej sumy vo výške 10 miliárd USD vyplatená len malá časť. Epidémia cholery, ktorá krajinu zasiahla, zvýraznila neschopnosť haitského štátu primerane reagovať na túto situáciu, ako aj hranice systému medzinárodnej pomoci. Pretrvávajúce politické nepokoje brzdia úsilie o začatie obnovy a poskytovanie pomoci obetiam a celú situáciu len zhoršujú. Európska únia musí ako hlavný poskytovateľ finančnej pomoci zohrávať vedúcu politickú úlohu pri koordinácii úsilia o obnovu na Haiti a zabezpečiť, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju najviac potrebujú.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Po tom, ako ani úsilie medzinárodného spoločenstva nepomohlo zlepšiť situáciu na Haiti, ktoré zničila občianska vojna a prírodné katastrofy a ktoré teraz zasiahla aj epidémia cholery, sa situácia v tejto krajine mimoriadne zhoršila. Minuloročné ničivé zemetrasenie upriamilo pozornosť celosvetovej verejnosti na Haiti. Napriek spoločnému úsiliu na pozadí silnej vlny emócií sa však situácia nemení k lepšiemu. Z tohto dôvodu je pravdepodobne najdôležitejším hľadiskom tohto uznesenia, ktoré prijal Európsky parlament, výzva, aby OSN prehodnotila mandát misie MINUSTAH na Haiti v dôsledku epidémie a napätia spôsobeného nedávnymi veľmi spornými národnými voľbami, ktorých integritu medzinárodné spoločenstvo vážne spochybňuje. Chudobné obyvateľstvo tohto malého štátu je v skutočnosti hlavným porazeným v súvislosti so všetkými týmito problémami.

Je absolútne nevyhnutné, aby OSN bola aj naďalej poverená koordináciou všetkých civilných a vojenských operácií so zreteľom na opätovné nastolenie bezpečnosti a poskytovanie humanitárnej pomoci, ako aj obnovu a rozvoj. Celé medzinárodné spoločenstvo a predovšetkým Európska únia sa musia v čo najvyššej miere zúčastňovať na obnove Haiti, kým pre jeho obyvateľstvo nebude neskoro.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam výraznú reakciu medzinárodného spoločenstva na ničivé zemetrasenie na Haiti a jeho skutočnú politickú vôľu podporovať obnovu tejto krajiny. Zvlášť vítam spoločný záväzok Komisie a členských štátov darovať celkom 1,2 miliardy EUR, z toho 460 miliónov EUR na nehumanitárnu pomoc Komisie.

Rozsah katastrofy na Haiti je však poľutovaniahodný a jej následky sú rok po zemetrasení ešte stále jasne viditeľné. Podmienky bezpečnosti, zdravotníctva, verejného zdravia a bývania sú tiež poľutovaniahodné a je nevyhnutné obnoviť schopnosť haitského štátu zabezpečiť demokraciu a dobrú správu, ktoré sú nevyhnutné na obnovu krajiny, a dohliadať na účasť občianskej spoločnosti a haitského obyvateľstva. Je naďalej nevyhnutné, aby sme tejto krajine pomohli zotaviť sa po zemetrasení, je však rovnako dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo využilo túto príležitosť na to, aby pomohlo vyriešiť hospodárske, sociálne a politické rozdiely na Haiti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Po uplynutí jedného roka sú účinky katastrofy na Haiti znepokojivé a situácia je z ľudského, hospodárskeho a sociálneho hľadiska chaotická. Je mi ľúto, že musím povedať, že prakticky nedochádza k obnove, objem odstránených trosiek je zanedbateľný, úroveň chudoby je extrémna a násilie zdrvujúce, pričom sa šíri cholera a ženy v utečeneckých táboroch sú znásilňované.

Tento stav je nutné zmeniť. Medzinárodné spoločenstvo musí s haitskou vládou nadviazať pevnú a dlhotrvajúcu spoluprácu, splniť prijaté sľuby a vyvíjať maximálne úsilie v záujme ochrany obyvateľov Haiti. Vyzývam Európsku komisiu, aby bezodkladne vyvinula úsilie zamerané na ochranu vyše 800 000 detí vystavených násiliu, sexuálnemu zneužívaniu, detskej práci a obchodovaniu s ľuďmi.

Navyše považujem za nevyhnutné, aby bolo úsilie o obnovu zamerané na miestnu výrobu potravín a potravinovú bezpečnosť prostredníctvom rozvoja vidieckej infraštruktúry a pomoci malým poľnohospodárom. Vítam úsilie a činnosť humanitárnych organizácií v tejto oblasti, ale musím odsúdiť neschopnosť dočasnej komisie pre obnovu Haiti v súvislosti s koordináciou tisícov humanitárnych agentúr a darcov finančných prostriedkov určených na obnovu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Pre obyvateľov Haiti je veľmi dôležité, aby im Európska únia prejavila solidaritu po katastrofe, ktorá ich zasiahla a zapríčinila značné ľudské a materiálne straty. Preto oceňujem rozhodnutie Európy podieľať sa na finančnej pomoci určenej na proces obnovy v tejto krajine, ktorá predstavuje približne 1,2 miliardy EUR, ako aj návrh vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Catherine Ashtonovej prijať hospodársky plán na ďalších desať rokov so zameraním na rozvoj a rast v tomto regióne, ako aj na obnovu krajiny. Je to dôležité rozhodnutie predovšetkým preto, lebo EÚ je jedným z najväčších darcov, ktorí poskytujú finančné prostriedky tejto krajine v karibskej oblasti. Domnievam sa však, že prostriedky EÚ by sa mali rozdeľovať podľa podobných kritérií, aké uplatňujú členské štáty, alebo podľa konkrétnych programov, a to nielen na opätovnú výstavbu domov, škôl, ciest a iných zložiek infraštruktúry, ale aj na poskytovanie mikroúverov, ktoré podporia rozvoj a začatie mikroprojektov na hospodársku obnovu na základe súčasného modelu, ktorý v EÚ využívajú mikropodniky. Po druhej svetovej vojne USA zaviedli Marshallov plán, ktorý vo výraznej miere prispel k obnove západnej Európy. Európa teraz môže začať realizovať podobný program v Haiti.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hrozná katastrofa, ktorá pred rokom zasiahla Haiti, nás všetkých šokovala a podnietila celosvetovú vlnu dobrej vôle, čo malo za následok okamžité poskytnutie logistických, ľudských, finančných a humanitárnych zdrojov značného rozsahu.

Po uplynutí jedného roka bolo primerané zhodnotiť situáciu v tejto oblasti v neposlednom rade preto, lebo Haiti už nevládne titulkom v masmédiách. Predložené uznesenie predkladá toto hodnotenie a poukazuje na možnosti a riešenia obrovských a vážnych problémov, ktorým čelí obyvateľstvo v každodennom živote. Podľa môjho názoru svoj cieľ splnilo: jediné, čo chýba, je vyššia miera účasti miestnych komunít a združení na rozdeľovaní prostriedkov a hľadaní riešení do budúcnosti.

Chcel by som však zdôrazniť „dlhotrvajúce úsilie“ a hľadanie riešení, ktoré „raz a navždy“ odstránia „základné príčiny chudoby na Haiti“, ako aj výzvu, aby sa EÚ a členské štáty „v rámci úsilia o obnovu na Haiti zamerali na miestnu výrobu potravín a potravinovú bezpečnosť prostredníctvom rozvoja vidieckej infraštruktúry a pomoci malým poľnohospodárom“.

Dúfam tiež, že sa nám podarí rýchlo nájsť definitívne riešenie v súvislosti s dočasnými utečeneckými tábormi, v ktorých žije skoro milión ľudí v takmer neľudských podmienkach.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pred vyše rokom otriasli svetom následky zemetrasenia, ktoré spustošilo Haiti, zabilo viac ako 200 000 ľudí a zanechalo po sebe stopu absolútne hrozivej skazy. Medzinárodné spoločenstvo sa vtedy zmobilizovalo a prišlo na pomoc obetiam, pričom medzinárodné inštitúcie, ako aj celosvetová verejná mienka a médiá tento záväzok podporili. Medzinárodná pozornosť sa, žiaľ, presunula na iné oblasti, je teda povinnosťou Európskeho parlamentu zopakovať, čo sa stalo a podať správu o súčasnej situácii. Musíme si uvedomiť, že po uplynutí jedného roka sa nič výrazne nezmenilo a krajine, ktorá už mala vážne problémy a ktorú tento prírodný jav položil na lopatky, sa ešte nepodarilo pozviechať. Po zhromaždení dostupných údajov všetko poukazuje na to, že sa nič neudialo dostatočne rýchlo, účinne ani primerane. Viac ako milión ľudí je stále bez domova. Medzinárodné spoločenstvo nemôže túto krajinu opustiť a dopustiť, aby sa z nej stal ďalší štát, ktorý zlyhal.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Rok po zemetrasení je situácia na Haiti naďalej chaotická, krajina sa stále nachádza v núdzovom stave a obnova je len v začiatkoch. Vítam úsilie humanitárnych organizácií v tejto oblasti, ktoré zabezpečujú starostlivosť o ranených, zásobovanie pitnou vodou a potravinami. Chcel by som však zdôrazniť, že úloha obnovy patrí k povinnostiam haitskej vlády, pretože obnova krajiny si vyžaduje predovšetkým politickú stabilitu. Preto som presvedčený, že haitská vláda by mala podporovať a uplatňovať záväzky uvedené v národnom pláne obnovy a posilniť autoritu štátu, a tak zvýšiť účinnosť miestnych samospráv a posilniť právomoci miestnych a národných inštitúcií.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Realita v tejto krajine ukazuje, čo sa uznesenie podľa všetkého pokúša skryť, čiže to, že hlavným zámerom USA, s ktorým súhlasila aj EÚ, bolo, aby si zabezpečili a udržali politický zásah, a teda aj hospodársku a geostrategickú nadvládu nad Haiti, pričom ignorovali ľudskú tragédiu, ktorú obyvatelia Haiti zažívajú celé desaťročia. Po zavedení politiky štrukturálneho prispôsobenia v tejto krajine prostredníctvom Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorá zničila jej hospodárstvo a vytvorila katastrofálnu sociálnu situáciu, reagovali USA na minuloročné zemetrasenie vojenskou inváziou. To všetko nedávno zhoršila epidémia cholery, pričom teraz už vieme, že ju tam priniesli vojaci misie OSN pôsobiacej v tejto krajine, stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov na Haiti (MINUSTAH), hoci akúkoľvek zodpovednosť odmietajú. Väčšina tohto Parlamentu sa k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadrila. Nehovorilo sa ani o tých, ktorí tejto krajine prejavili skutočnú solidaritu: o Kube a Bolívarskej aliancii pre Ameriku (ALBA). Kuba vyslala lekárov a špecializovaných pracovníkov, ktorí doteraz liečili viac ako 50 000 ľudí proti cholere, a s pomocou haitských orgánov sa podarilo dostať aj k najizolovanejším komunitám a zabezpečiť, aby žiadny občan nemusel čeliť cholere bez pomoci, čím sa podarilo zachrániť tisíce životov.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Zemetrasenie a epidémia cholery, ktorá po ňom nasledovala, predstavovali pre obyvateľov Haiti absolútnu katastrofu. Vyzývam medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ, aby splnilo všetky sľuby prijaté minulý rok na medzinárodnej konferencii darcov v New Yorku a aby tieto peniaze bezodkladne odovzdalo obyvateľom Haiti a zaangažovaným mimovládnym organizáciám.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Situácia na Haiti naďalej vzbudzuje veľké obavy. Úsilie mnohých humanitárnych pracovníkov, ktorých statočná oddanosť si zaslúži pochvalu, čelí neschopnosti vládnuceho režimu znížiť riziko občianskej vojny, ktoré tomuto ostrovu hrozí. Musíme vyžadovať plné uplatňovanie Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci v záujme intenzívnej a koordinovanej činnosti s cieľom zlepšiť kolektívnu reakciu na humanitárne krízy a zdôrazniť, že sľuby prijaté na medzinárodnej konferencii darcov 31. marca s osobitným zameraním na obnovu Haiti by sa mali stať skutočnosťou a nemali by zostať len slovami.

  Elie Hoarau (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o kompromisnom uznesení politických skupín Európskeho parlamentu o Haiti. Urobil som tak preto, lebo napriek tomu, že má dobré základy, neponúka žiadne trvalé riešenie, ktoré by Haiti skutočne pomohlo dostať sa z tejto krízy, a nekladie dostatočný počet otázok v súvislosti so skutočne vyplatenou výškou pomoci, ktorú prisľúbila Európska únia.

Obyvatelia Haiti potrebujú skutočnú rozvojovú pomoc, pričom túto prioritu je nutné zabezpečiť nasadením medzinárodných tímov na obnovu budov a realizáciu verejných prác vrátane primeraného vybavenia, ktoré by sa aktívne zúčastňovali na naliehavo potrebnej obnove verejných a súkromných budov v tejto krajine, pričom by začali od najchudobnejších štvrtí, miest a obcí. Obyvatelia Haiti potrebujú tiež skutočnú lekársku pomoc, spočiatku predovšetkým na čo najrýchlejšie zastavenie a odstránenie cholery. Je nevyhnutné nasadiť veľké množstvo lekárov, liekov a služieb lekárskej starostlivosti.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o situácii na Haiti, pretože Európsky parlament opakovane potvrdzuje solidaritu s obyvateľmi Haiti, ktorí sa stali obeťami zemetrasenia a epidémie cholery. Súhlasím s veľmi dôležitou výzvou, aby medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie vyvinulo pevné a dlhotrvajúce úsilie a bezodkladne splnilo všetky sľuby, pretože viac ako milión ľudí žije v neorganizovaných táboroch, ktoré mali byť dočasné, pričom združenia na ochranu ľudských práv uvádzajú, že životné podmienky v týchto táboroch sú hrozné a že „ženy sú vystavené znásilneniam a sexuálnemu násiliu“. Ľudia v súčasnosti nemajú dostatok potravín a 80 % obyvateľov Haiti žije v úplnej chudobe. Je nutné zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode a hygiene. Je nutné prijať opatrenia, ktoré na Haiti zabezpečia dlhodobý rozvoj. Preto súhlasím s tým, že EÚ a členské štáty by mali zahrnúť obnovu a rekonštrukciu Haiti medzi svoje hlavné priority a že nadišiel čas pomôcť Haiti stať sa hospodársky a politicky silnou a sebestačnou krajinou. Medzinárodné spoločenstvo musí využiť túto príležitosť na to, aby raz a navždy odstránilo hlavné príčiny chudoby na Haiti.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dňa 12. januára 2010 si zemetrasenie, ktoré zasiahlo Haiti, vyžiadalo približne 222 750 obetí a pripravilo takmer 2 milióny ľudí o domovy. Desať mesiacov po tejto tragédii vypukla na ostrove epidémia cholery, ktorá si doteraz vyžiadala 3 333 životov. Tieto tragické čísla jasne ukazujú, že situácia v krajine nie je jednoduchá. Krajina je navyše ešte stále bez vlády napriek tomu, že voľby sa konali v novembri; existuje silné podozrenie na manipuláciu s hlasmi. Na dnešnom hlasovaní sme požiadali Európsku úniu, aby nadviazala spoluprácu s inštitúciami na Haiti s cieľom vypracovať pravidlá a nariadenia, ktoré tejto krajine pomôžu lepšie využiť celú finančnú pomoc, ktorú v priebehu minulého roka dostala, a to predovšetkým v súlade so zásadami demokracie a legálnosti. Zdôraznenie významu prepojenia núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja a podpory politiky zameranej na úzku spoluprácu s miestnou vládou je skrátka výsledok, ktorý by sme prijatím tohto uznesenia chceli dosiahnuť.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré oceňuje úsilie a úspechy humanitárnych organizácií, ako sú Červený kríž, mimovládne organizácie a Organizácia Spojených národov, ako aj členských štátov, a ktoré zdôrazňuje, že je potrebné informovať o účinkoch humanitárnej práce, ktoré nie sú viditeľné, ako aj to, že situáciu bolo možné zvládnuť predovšetkým zabezpečením starostlivosti o ranených, zásobovaním pitnou vodou a potravinami, ako aj zabezpečením dočasných prístreší.

Uznesenie však konštatuje aj to, že epidémia cholery odhalila takmer úplnú neschopnosť haitského štátu čeliť ochoreniu, ktorému sa dá ľahko predísť a ktoré sa dá ľahko liečiť, ako aj hranice systému medzinárodnej pomoci v krajine, v ktorej sa hromadne vykonáva humanitárna činnosť, keďže tu pôsobí 12 000 mimovládnych organizácií, a zdôrazňuje, že humanitárne agentúry nemôžu a nesmú pokračovať v zmierňovaní nedostatkov haitského štátu ani ho naďalej zastupovať a že je potrebné konečne bezodkladne konať v oblasti dlhodobého rozvoja, predovšetkým zabezpečením prístupu k zdravotnej starostlivosti a pitnej vode a obnovy miest.

Toto uznesenie víta aj spoločný záväzok Komisie a členských štátov vo výške 1,2 miliardy EUR, z toho 460 miliónov EUR na nehumanitárnu pomoc Komisie, ktorý prijali na medzinárodnej konferencii darcov pre obnovu Haiti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Uplynulo niečo vyše roka od tragédie na Haiti, ktorá pripravila o život viac ako 200 000 ľudí a zasiahla vyše 3 milióny Haiťanov. Podľa združení na ochranu ľudských práv žije milión vysídlených osôb ešte stále v neľudských podmienkach v dočasných utečeneckých táboroch. Pred rokom vyvinulo medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ obrovské úsilie s cieľom poskytnúť pomoc Haiti a zabrániť tým účinkom tejto prírodnej katastrofy, ktorých sme teraz svedkami. Preto nastal čas, aby sme si týchto ľudí opäť pripomenuli: nesmierne trpia, predovšetkým najzraniteľnejší z nich a to sú ženy a deti. Nastal čas, aby sme spojili sily a vrátili v tejto krajine, ktorou otriasli prírodné javy, všetko do normálu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Rok po ničivom zemetrasení na Haiti sa situácia v tejto krajine vôbec nezlepšila. V skutočnosti situáciu značne zhoršilo vypuknutie cholery napriek všetkej humanitárnej a hospodárskej pomoci, ktorá je krajine poskytovaná. Hlavné mesto Port-au-Prince je ešte stále pochované pod tonami trosiek a miestni ľudia majú na ich odstraňovanie k dispozícii len lopaty a fúriky. Kým tisíce ľudí sú stále bez strechy nad hlavou a obchodovanie s deťmi prekvitá, v krajine, ktorej vládne diktátor, aj po voľbách pretrváva politický chaos. Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože obyvatelia Haiti potrebujú našu pomoc a západný svet musí prevziať svoju zodpovednosť.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Dňa 12. januára sme si pripomenuli prvé výročie zemetrasenia na Haiti, ktoré malo veľmi tragické následky. Vyžiadalo si 222 750 životov a prinútilo približne 1,7 milióna ľudí opustiť svoje domovy. V súvislosti s týmito tragickými udalosťami prijal Európsky parlament 19. januára uznesenie, ktoré opisuje situáciu na tomto ostrove rok po katastrofe. Napriek úsiliu mnohých medzinárodných organizácií a medzinárodnej pomoci zameranej na obnovu tejto krajiny je situácia na Haiti naďalej búrlivá a krajina sa nachádza v hlbokej kríze. Desať mesiacov po zemetrasení zápasil ostrov s epidémiou cholery, pričom medzinárodní pozorovatelia navyše spochybnili platnosť prezidentských a parlamentných volieb. V súvislosti so súčasnou situáciou v krajine Európsky parlament vyzýva Európsku úniu a medzinárodné spoločenstvo ako celok, aby preukázali ostrovu solidaritu a nadviazali užšiu spoluprácu s haitskými orgánmi, a konštatuje, že akékoľvek opatrenia na obnovu krajiny by sa mali prijať až po konzultácii s ľuďmi, ktorí tam žijú. Dôležité je, že Parlament poukazuje aj na spôsob, akým by sa Haiti mala poskytovať pomoc, teda formou darov, nie pôžičiek, ktoré krajinu zadlžia. Nakoniec by som chcel tejto krajine vyjadriť solidaritu a dúfam, že činnosť zameraná na jej obnovu sa zefektívni.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Rok po strašnom zemetrasení na Haiti, jednej z najničivejších prírodných katastrof v dejinách ľudstva, sú jeho znaky ešte stále hlboko vyryté. Je neuveriteľné, že niekoľko mesiacov po tomto hroznom zemetrasení sem priniesol hurikán epidémiu cholery, ktorá ešte zhoršila komplikovanú politickú situáciu. Moje rozhodnutie hlasovať za toto uznesenie je v prvom rade založené na potrebe zmobilizovať činnosť a zásahy, prostredníctvom ktorých bude možné poskytnúť krajine všetku pomoc, ktorú potrebuje prinajmenšom na obnovu prijateľných životných podmienok. Súčasné občianske a politické napätie spôsobuje len zvyšovanie obáv, keďže bráni poskytovaniu humanitárnej pomoci EÚ a spomaľuje tak tempo obnovy. Preto sa domnievam, že je nevyhnutnosťou a povinnosťou európskych inštitúcií poskytnúť maximálnu mieru pomoci a prinajmenšom zaručiť, aby ľudia, ktorí prišli o všetko, mali zabezpečené bývanie, lekársku starostlivosť, potraviny a základné sociálne služby. Len s našou pomocou budú obyvatelia Haiti schopní pomaly sa vrátiť do normálneho života.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za spoločné uznesenie o situácii na Haiti rok po zemetrasení: humanitárna pomoc a obnova. Uznesenie poukazuje na otázky, ako je napríklad ochrana ľudských práv a dôstojnosti. Pripomína nám, že odhliadnuc od podmienok chudoby a pocitu neistoty, ktoré prevládajú medzi občanmi, z ktorých 60 % žije vonku a 80 % v úplnej chudobe, na Haiti v súčasnosti prevládajú značné obavy v súvislosti so situáciou najzraniteľnejších osôb, ktoré čelia násiliu, sexuálnemu zneužívaniu, obchodovaniu s ľuďmi, vykorisťovaniu a opusteniu. Európsky parlament v tomto uznesení vyzýva Komisiu, aby tieto prípady nielen registrovala, ale aby skutočne prispela k zavedeniu systému sociálnej ochrany na Haiti.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Rok po zemetrasení je situácia na Haiti naďalej chaotická, krajina sa stále nachádza v núdzovom stave a väčšina obyvateľstva žije v mimoriadne rizikových podmienkach. Medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ preto musí vyvinúť dlhotrvajúce úsilie a splniť všetky sľuby, ktoré prijalo v súvislosti s pomocou pri obnove Haiti a so zlepšením životných podmienok obyvateľstva tejto krajiny.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Situácia na Haiti je opäť naliehavá. Týmto uznesením znovu vyjadrujeme solidaritu s haitským obyvateľstvom, ktoré trpí následkami zemetrasenia a epidémie cholery, a zdôrazňujeme, že úsilie o obnovu musí zahŕňať nielen konzultácie s haitským obyvateľstvom a haitskou občianskou spoločnosťou, ale aj ich účasť. Zároveň dôrazne žiadame, aby medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ vyvinulo pevné a dlhotrvajúce úsilie s cieľom splniť všetky sľuby prijaté na medzinárodnej konferencii darcov v New Yorku a bezodkladne poskytlo finančné prostriedky. Ďalej zdôrazňujeme, že humanitárna pomoc a obnova zo strany EÚ sa musí poskytovať vo forme grantov a nie pôžičiek, ktoré treba splácať.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Zo všetkých katastrof, ktoré postihli našu planétu v roku 2010, zemetrasenie na Haiti zanechalo ranu, ktorá sa bude najťažšie hojiť.

Dnes, rok po druhom najzničujúcejšom zemetrasení v dejinách ľudstva, sú jeho stopy ešte stále bolestivo viditeľné. Viac ako milión ľudí, z toho polovica detí, stále žije v narýchlo postavených táboroch a epidémia cholery, ktorá vypukla minulého októbra, zapríčinila viac ako 4 000 úmrtí. Problémom je naďalej nedostatok potravín, prístup k pitnej vode a hygiene a nedostatok škôl. Z 500 miliárd USD, ktoré prisľúbili vlády a súkromné organizácie, Haiti dostalo len 6 miliárd USD, čo je veľmi málo, a zvyšná časť finančných prostriedkov ešte stále nebola poskytnutá.

Dnešné prijatie tohto spoločného návrhu uznesenia je veľmi dôležitým krokom k zavedeniu jednotného prístupu na riešenie budúcich úloh. Čo príroda zničí, ľudia znova vybudujú. Tieto slová nás musia inšpirovať k prijatiu ešte väčšieho záväzku.

Návrhy uznesení: RC-(B7-0031/2010)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie Európskeho parlamentu, pretože dúfam, že Litovská republika bude mať politickú vôľu odmietnuť návrh zákona, ktorý by porušoval ľudské práva a slobody. Dúfam, že každá forma diskriminácie bude zastavená, a to vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Parlament Litovskej republiky ešte neprijal tento návrh zákona, a preto Európsky parlament chce týmto uznesením vyjadriť znepokojenie Európskej únie v súvislosti s legislatívnymi návrhmi, ktoré porušujú ľudské práva a diskriminujú občanov. Okrem toho tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch sú v rozpore s článkom 25 Ústavy Litovskej republiky, ktorý stanovuje, že „človeku nemožno brániť v hľadaní, získavaní a odovzdávaní informácií a myšlienok“, a s článkom 29, ktorý uvádza, že „všetky osoby sú si pred zákonom, súdom a inými štátnymi inštitúciami a úradníkmi rovné“. Litovská vláda vyjadrila nesúhlasné stanovisko k návrhu, o ktorom sa diskutovalo v litovskom parlamente, pretože je v rozpore s medzinárodnými právnymi predpismi, právnymi predpismi Európskej únie, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi. Okrem toho výbor pre ľudské práva litovského parlamentu ešte len predloží svoje stanovisko k týmto navrhovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Preto dúfam, že litovský parlament zoberie do úvahy medzinárodnú kritiku, kritiku zo strany Európskej únie, uznesenie Európskeho parlamentu a nesúhlasné stanovisko litovskej vlády.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na medzinárodné a európske záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré EÚ dodržiava, najmä pokiaľ ide o práva všetkých menšín a boj proti všetkým formám diskriminácie, je neprijateľné, aby jeden z členských štátov zaviedol zákony, ktoré jednoznačne spochybňujú hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená. Rešpektujem právo každého štátu rokovať, meniť a dopĺňať a schvaľovať vnútroštátne právne predpisy, ale jedine na základe úplného rešpektovania ľudských práv a bez porušovania základných zásad, v tomto prípade zásady nediskriminácie, či už sú takéto zásady stanovené v zmluvách, alebo v Charte základných práv. Dúfam, že Litva či ktorýkoľvek iný členský štát nachádzajúci sa v rovnakej situácii neschváli vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v rozpore s úplne všetkými pravidlami, zásadami alebo hodnotami ustanovenými v európskych právnych predpisoch, alebo ich čo najdôkladnejšie a najrýchlejšie zreviduje a upraví.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem toto uznesenie, ktoré vyzýva litovský parlament, aby zamietol návrh právneho predpisu, ktorého cieľom je trestať „verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov“ pokutou. Impulzom pre vypracovanie tohto uznesenia Európskeho parlamentu bola séria znepokojujúcich udalostí, ako napríklad prijatie zákona o ochrane neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, pokus miestnych orgánov zakázať pochody za rovnosť a sprievody homosexuálov a používanie poburujúcej alebo výhražnej rétoriky a nenávistných slovných prejavov zo strany vedúcich politikov a poslancov. V záveroch nedávnej správy Agentúry pre základné práva sa uvádza, že „pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by potenciálne mohli kriminalizovať takmer akékoľvek verejné vyjadrenie alebo popis homosexuality, či informácie o nej“. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú jednoznačne v rozpore s povinnosťami Litvy vyplývajúcimi z jej ústavy, Európskej charty základných práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Uznávam pevný postoj, ktorý pri niekoľkých príležitostiach zaujala prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaitė, ktorá odsúdila návrh homofóbneho zákona ako predpis poškodzujúci litovských občanov a obraz Litvy, a podporujem prezidentku, aby vetovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch, ak by boli schválené.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) V uplynulých mesiacoch litovský parlament schválil niekoľko právnych predpisov zakazujúcich alebo trestajúcich akúkoľvek zmienku o homosexualite alebo bisexualite na verejnosti. V Parlamente sa momentálne rokuje o návrhu právneho predpisu, ktorým by sa novelizoval zákon o správnych priestupkoch s cieľom trestať „verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov“ pokutou až do výšky 2 900 EUR.

Takýto právny predpis je úplne v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie a zmlúv Európskej únie, ktoré zaväzujú EÚ a členské štáty presadzovať slobodu prejavu a základné slobody a ktoré poskytujú európske prostriedky na boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv.

Prijatím tohto uznesenia vyzývame, aby sa návrh zákona zamietol, aby sa rešpektovanie sexuálnej orientácie zaradilo na zoznam chránených dôvodov v zákone o vzdelávaní, aby sa neplnoletým osobám umožnil slobodný prístup k informáciám o sexuálnej orientácii a objasnil sa význam zákazu v zákone o reklame.

Nestalo sa prvýkrát, že členský štát obmedzil práva a slobody európskych občanov týkajúce sa sexuálnej orientácie pod rúškom zásady nezasahovania, čím v podstate podporuje diskrimináciu. Túto homofóbnu hystériu treba zastaviť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože presadzuje skutočnosť, že inštitúcie EÚ a členské štáty sú povinné zabezpečiť dodržiavanie, ochranu a podporu ľudských práv v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach, Chartou základných práv Európskej únie a článkom 6 Zmluvy o Európskej únii, a to bez rozlišovania na základe sexuálnej orientácie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dňa 12. novembra 2010 sa litovský parlament rozhodol začať proces novelizácie litovského správneho poriadku, v rámci ktorej by sa verejná propagácia homosexuálnych vzťahov mala trestať pokutou. Litovské orgány v súčasnosti tieto zmeny prehodnocujú. Táto skutočnosť je dôležitá v našich rokovaniach v tom zmysle, že ešte neboli prijaté žiadne právne predpisy, ktoré by porušovali niektoré z pravidiel EÚ. Preto sa zdržím hodnotenia politických, legislatívnych a súdnych krokov, ktoré sú výhradne v právomoci legislatívnych, výkonných a súdnych orgánov Litvy. Naliehavo však žiadam litovské orgány, aby rešpektovali zásady slobody, rovnosti a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Povinnosťou a zodpovednosťou Európskej únie a jej inštitúcií je presadzovať dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín. Musí preto odmietať akúkoľvek formu diskriminácie a bojovať proti nej, najmä pokiaľ ide o diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.

V tejto súvislosti podporujem uznesenie Parlamentu ako iniciatívu na upevnenie hodnôt a zásad, na ktorých je založená identita Európskej únie, bez toho, aby bola ohrozená základná zásada subsidiarity. Chcem zdôrazniť, že členskému štátu, ako je napríklad Litva, treba uznať právo slobodne diskutovať a porovnávať rôzne koncepcie a myšlienky v rámci procesu zmien a doplnení a procesu schvaľovania vnútroštátnych právnych predpisov a rešpektovať ho. Chcel by som tiež zdôrazniť, že litovské orgány nás uistili o svojom odhodlaní dodržiavať európsky právny rámec a neporušovať ho, ako aj podporovať dodržiavanie ľudských práv.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Litva sa snaží kontrolovať kázne osôb s určitou menšinovou sexuálnou orientáciou a nepochybne si celkom oprávnene želá, aby sa radšej propagovala rodina pozostávajúca z otca, matky a ich detí, pretože ide o základnú jednotku každej spoločnosti. Niektorí ľudia to chápu ako neprijateľný útok na ľudské práva a ako otvorenú diskrimináciu. Uznesenie predložené Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) však správne poukazuje na to, že legislatívny proces prebiehajúci v Litve ešte zďaleka nie je ukončený a momentálne sa skúma príslušnými dozornými orgánmi, pokiaľ ide o ústavné a medzinárodné záväzky krajiny.

Uznesenie tiež zdôrazňuje „právo každej demokracie... upravovať a prijímať právne predpisy a ustanovenia bez toho, aby sa zasahovalo do rozpráv národných parlamentov“. Samotná skutočnosť, že tu diskutujeme o tejto otázke a predkladáme texty, však predstavuje zásah do práv Litvy a jej občanov a porušenie týchto práv. To je neprijateľné. Keďže ide o podobné témy, chcel by som tiež využiť príležitosť a ako občan Francúzska vyjadriť vážne znepokojenie nad prípadom, ktorý sa dostal pred francúzsky ústavný súd v mene nediskriminácie a ktorý spochybňoval články občianskeho zákonníka, v ktorých je celkom prirodzene zakotvená zásada manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Vítam skutočnosť, že Európsky parlament zaujal stanovisko, keď vyzval Litvu, aby zamietla návrh právneho predpisu, ktorým by sa zaviedla pokuta za „verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov“. Pripomeňme si, že v Európe nie je miesto pre homofóbiu a že článok 21 Charty základných práv jasne zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z rôznych dôvodov vrátane sexuálnej orientácie. Rada ešte stále blokuje zavedenie komplexnej smernice o boji proti diskriminácii zameranej na zabezpečenie rovnakej ochrany proti všetkým formám diskriminácie. Je však najvyšší čas, aby sme konali s cieľom zabrániť rozšíreniu právnych predpisov, ako je tento, po celej Európe, pretože sú veľmi vzdialené od hodnôt, ktoré tu zastávame.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Jednou z prvých úloh znovuzaloženého škótskeho parlamentu bolo vyňať právny predpis, ktorý zakazoval „propagáciu homosexuality na školách v Škótsku“, zo súboru právnych predpisov. Tento právny predpis schválila pravicová unionistická vláda Margaret Thatcherovej, ktorá medzi škótskym obyvateľstvom nemala žiadnu legitimitu. Škótsky parlament však veci vnímal inak a právny predpis upravil tak, aby viac zodpovedal 21. storočiu. Treba len dúfať, že litovské obyvateľstvo bude mať podobný názor.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Motto Európskeho parlamentu „zjednotení v rozmanitosti” je zásadou, ktorá nás musí viesť v celej našej práci v Európskej únii aj mimo nej. V súlade s touto zásadou som hlasoval za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že aj keď Európsky parlament možno nechce zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny, mal by mať možnosť vyjadriť svoje názory a konať ako platforma na vyjadrenie potrieb európskej verejnosti ako celku. Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, slúži na zdôraznenie spoločnej pozície Parlamentu, pokiaľ ide o konanie litovského parlamentu. Obsahuje žiadosť o zmenu a doplnenie návrhu právneho predpisu, ktorým by sa novelizoval zákon o správnych priestupkoch s cieľom trestať „verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov“, keďže, ako text jasne zdôrazňuje, takýto návrh by potenciálne mohol kriminalizovať takmer akékoľvek verejné vyjadrenie alebo popis homosexuality, či informácie o nej. Preto si myslím, že dnes je našou povinnosťou ako poslancov Európskeho parlamentu, ale v prvom rade ako občanov, požiadať litovský parlament, aby zamietol nové právne predpisy v mene dôležitej zásady, ktorou je ochrana základných ľudských práv.

  David Martin (S&D), písomne. – Diskriminácia na základe sexuálnej orientácie (alebo z akýchkoľvek iných dôvodov) sa v Európskej únii nesmie tolerovať. Preto vítam toto uznesenie, ktoré zaujíma tvrdý postoj k známkam neznášanlivosti v Litve a jasne uvádza, že inštitúcie EÚ sa nebudú prizerať a nedovolia Litve, aby prijala právne predpisy, ktoré diskriminujú určitú skupinu spoločnosti.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) V prvom rade chcem zdôrazniť, že boj proti všetkým formám diskriminácie, najmä diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, je jednou zo základných zásad Európskej únie. V súčasnosti máme rozsiahly súbor európskych právnych predpisov v tejto oblasti, čo znamená, že táto zásada sa môže plne uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Mali by sme prijať tento boj proti homofóbii tu v Parlamente aj v našich národných parlamentoch. Treba tiež zdôrazniť, že text, o ktorom dnes diskutujeme, je v tomto štádiu len návrhom právneho predpisu, ktorý predložilo niekoľko členov litovského parlamentu.

Navyše navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je trestať verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov, si vyslúžil kritiku zo strany litovskej prezidentky a vlády. Preto by sme sa nemali unáhliť a odsúdiť krajinu alebo vládu. Namiesto toho by som chcela vyzvať litovských kolegov poslancov, aby zaistili prísne dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva a najmä článku 21 Charty základných práv, ktorý zakazuje všetky formy diskriminácie.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európa až príliš často robí kompromisy, pokiaľ ide o zásadu rovnosti občanov. Chceli by sme, aby reagovala vždy, keď sa táto zásada nerešpektuje. Toto uznesenie nesúhlasí s inštitucionalizáciou právneho predpisu, ktorý by prehliadal zásadu rovnosti medzi Litovčanmi, pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu, a dokonca ich za ňu trestal. Vítam toto uznesenie, za ktoré budem určite hlasovať.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednou z funkcií inštitúcií a členských štátov EÚ je zabezpečiť dodržiavanie, ochranu a podporu ľudských práv v EÚ v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach, Chartou základných práv Európskej únie a článku 6 Zmluvy o Európskej únii, a to bez rozlišovania na základe sexuálnej orientácie. Tento návrh uznesenia je v súlade s touto funkciou. Upozorňuje na to, že Litovská republika porušuje slobodu a zásadu rovnosti a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) zaručuje, že osoby s odlišnou sexuálnou orientáciou nebudú vystavené diskriminácii. Podpísaním Lisabonskej zmluvy sa Litva zároveň stala signatárom EDĽP. Európsky parlament je presvedčený, že prijatie zákona o ochrane neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií litovským parlamentom predstavuje jasné porušenie zmluvy. Vyzýva tiež litovskú vládu, aby zamietla ďalšie legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na túto tému a aby zahrnula sexuálnu orientáciu na zoznam chránených dôvodov. Zdržal som sa hlasovania, pretože podľa môjho názoru nie je jasné, do akej miery EÚ zasahuje do vnútroštátnych záležitostí.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Inštitúcie a členské štáty EÚ sú povinné zabezpečiť dodržiavanie, ochranu a podporu ľudských práv v Európskej únii, ako sa uvádza v Európskom dohovore o ľudských právach, Európskej charte základných práv a článku 6 Zmluvy o Európskej únii, a to bez rozlišovania na základe sexuálnej orientácie. Je preto dôležité vyzvať litovské orgány, aby neprijali žiadne právne predpisy, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnosti a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Znova sme museli vyzvať litovský parlament, aby zamietol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch, zaradil sexuálnu orientáciu na zoznam chránených dôvodov v zákone o vzdelávaní, umožnil neplnoletým osobám slobodný prístup k informáciám o sexuálnej orientácii a objasnil význam zákazu v zákone o reklame. Zároveň však uznávame pevný postoj, ktorý pri niekoľkých príležitostiach zaujala prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaitė, ktorá odsúdila návrh homofóbneho zákona ako predpis poškodzujúci litovských občanov a obraz Litvy. Parlament vyzýva prezidentku, aby vetovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch, ak by boli schválené.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Litovský parlament v roku 2010 prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k správnemu poriadku, ktorým by sa zaviedol zákon na ochranu neplnoletých osôb proti škodlivým vplyvom verejných informácií prijatý v roku 2009.

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by zabránil masmédiám, aby propagovali sexuálne vzťahy alebo iné formy homosexuálneho správania, ktoré nie sú zakotvené v ústave alebo v občianskom zákonníku, v neposlednom rade vzhľadom na vplyv, ktorý masmédiá majú na emocionálny a psychický rozvoj detí.

V článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa uvádza, že každý má právo na slobodu prejavu. Uplatňovanie týchto slobôd však so sebou prináša aj určité povinnosti a zodpovednosti a môže podliehať pokutám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú potrebné na ochranu verejnej morálky.

Často sa zdá, že pri reagovaní na dynamiku trhu masmédiám nezáleží na tom, že deti sú jednotlivci, ktorých možno jednoducho emocionálne ovplyvniť. Preto by naším spoločným cieľom malo byť venovanie väčšej pozornosti záležitostiam, ktoré sa týkajú detí a mladistvých, čo znamená pracovať s rôznymi odborníkmi z oblasti médií a rozvíjať silný zmysel pre kolektívnu zodpovednosť.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o porušovaní slobody prejavu a o diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v Litve. Medziparlamentný dialóg (medzi Európskym parlamentom a vnútroštátnymi parlamentmi) sa od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy stal dôležitým prvkom Európskej únie. Okrem toho Európska únia je založená na nenapadnuteľných hodnotách, ktoré zahŕňajú boj proti všetkým formám diskriminácie, a počas môjho funkčného obdobia budem zastávať tieto hodnoty.