Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 19. januára 2011 - Štrasburg

12. Situácia v Bielorusku

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Ashtonovej o situácii v Bielorusku.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Udalosti, ktoré nasledovali po voľbách v Bielorusku 19. decembra, nás všetkých šokovali: sila, ktorou orgány zakročili proti svojim občanom, podnietila na celom svete vyhlásenia vyjadrujúce znepokojenie a odsúdenie.

Spolu s kolegami sme sa stretli s mnohými dotknutými spomedzi členov opozičného hnutia, občianskej spoločnosti, s rodinami odsúdených a občanmi vo všeobecnosti. Mali sme príležitosť prejaviť svoje pochopenie a solidaritu a počúvať. Vážené poslankyne, vážení poslanci, nastal však čas konať.

Veľmi oceňujem skutočnosť, že sa poslanci tohto Parlamentu už vyjadrujú k našim úvahám o tejto otázke a že môj kolega pán komisár Füle minulý týždeň predniesol naše súčasné úvahy Výboru pre zahraničné veci. Teším sa, že si preštudujem uznesenie EÚ, ktoré vzíde z vašich diskusií. Pre nás všetkých je dôležité, aby sme sa vzhľadom na naliehavosť situácie, ktorú riešime, čo najviac sústredili na naše úvahy.

V Bielorusku som sa stretla s množstvom zástupcov opozície a širšej verejnosti vrátane, ako som už spomenula, príbuzných zadržaných osôb. Stretla som sa aj s ministrom zahraničných vecí pánom Martynovom. Po týchto rozhovoroch vôbec nepochybujem o tom, že udalosti, ktorých sme sa stali svedkami, sú urážkou našej vízie dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a demokracie. Nielenže došlo k neoprávnenému použitiu sily, ale zadržiavanie zástupcov občianskej spoločnosti a opozície evidentne podkopáva aj volebný proces ako taký. Hodnotenie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva tento záver podporuje.

Mnohých z tých, ktorých zadržali v minulých niekoľkých týždňoch, už prepustili. Významná skupina – asi 30 ľudí – však stále čelí obvineniam, výsledkom ktorých môžu byť veľmi vysoké tresty odňatia slobody a, ako vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, v tejto skupine sú aj niekoľkí prezidentskí kandidáti.

Pán predseda, odsúdila som už represívne opatrenia orgánov v Minsku a vyzvala som na okamžité prepustenie všetkých osôb zadržaných z politických dôvodov, ako aj na opätovné otvorenie úradu OBSE v Minsku. Tento odkaz som podporila v spoločnom vyhlásení s americkou ministerkou zahraničných vecí Hillary Clintonovou.

Na stretnutí s ministrom zahraničných vecí pánom Martynovom som zdôraznila, že EÚ očakáva okamžitú reakciu bieloruských orgánov na požiadavky medzinárodného spoločenstva. Pri určovaní našich nasledujúcich krokov musíme vychádzať zo základných zásad.

Prvou z týchto zásad, ktorú musíme mať stále na pamäti, je bezpečnosť a ochrana mierumilovných aktivistov vrátane prezidentských kandidátov.

Po druhé, Bielorusi sú naši susedia a partneri a ich záujmy by mali byť prvoradé. Keď vyjadrujeme naše obavy v súvislosti s úradmi, nemôžeme izolovať obyvateľov.

Tretia zásada sa týka dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, stojí v centre zahraničnej politiky EÚ a Východného partnerstva a tvorí súčasť súboru spoločných hodnôt, ktoré máme spoločné s našimi najbližšími partnermi. S týmito partnermi budeme spolupracovať rovnako, ako spolupracujeme so Spojenými štátmi, aby sme maximálne zdôraznili posolstvo, ktoré Bielorusku vyslalo medzinárodné spoločenstvo.

Pán predseda, naše hodnotenie vedie k jasnému záveru, že by sme mali prostredníctvom našich kanálov rozhodne a rýchlo reagovať. Táto reakcia by mala bieloruským orgánom jasne ukázať, aké sú naše postoje, bez izolácie občanov a občianskej spoločnosti. Naša reakcia by mala byť vyvážená. Na jednej strane musíme zvážiť opatrenia zamerané proti bieloruským orgánom a podľa mňa vykonať revíziu sankcií. Na druhej strane potrebujeme intenzívnejší dialóg a podporu občianskych spoločností a občanov – čo prakticky znamená pokračovanie našej pomoci mimovládnym organizáciám, médiám a študentom a možno zvýšenie úsilia na posilnenie mobility občanov, ktorí chcú cestovať do Európskej únie.

Z krátkodobého hľadiska môžeme nepochybne opätovne zaviesť zákaz cestovania pre prezidenta Lukašenka a rozšíriť tento zákaz na ďalších konkrétnych jednotlivcov, ak zadržiavané osoby neprepustia.

V súvislosti so zvýšenou podporou občianskej spoločnosti som požiadala službu pre vonkajšiu činnosť, aby v spolupráci s Komisiou pripravila možnosti naliehavých opatrení zameraných na mimovládne organizácie, médiá a študentov. Viem, že Európsky parlament má možnosť ponúknuť štipendiá študentom vylúčeným z vysokých škôl, a dúfam, pán predseda, že tento nástroj možno využiť. Samozrejme, mali by sme sa pokúsiť získať ďalšie zdroje z iných oblastí vrátane členských štátov.

Už som spomínala otázku mobility a myslím konkrétne na zjednodušenie vízového režimu: chcem vyzvať konzuláty členských štátov v Minsku, aby zjednodušili vydávanie víz ako účelové opatrenie v záujme bieloruských občanov.

Pán predseda, krátkodobé opatrenia, ktoré som práve opísala, bude musieť 31. januára, samozrejme, zvážiť Výbor pre zahraničné veci, nie je však priskoro uvažovať o niektorých dlhodobých aspektoch našich vzťahov s Bieloruskom.

Po prvé, ako som už skôr povedala, na tejto otázke musíme spolupracovať s ďalšími medzinárodnými partnermi a to je hlavný dôvod, prečo by sa Bielorusko malo naďalej podieľať na mnohostrannom smerovaní, ktoré máme k dispozícii, preto sa musíme dôsledne pridať ku krajinám nášho Východného partnerstva, aby sme dospeli k zhode v tejto otázke.

Po druhé, pokiaľ ide o dvojstrannú finančnú pomoc z nástroja európskeho susedstva a partnerstva (NESP), mali by sme klásť väčší dôraz na obyvateľstvo a občiansku spoločnosť.

Napokon, minulý rok sme vypracovali spoločný predbežný plán, ktorý mapuje vývoj našich vzťahov s Bieloruskom zo strednodobého hľadiska. Myslím si, že tento proces musíme pozastaviť. To neznamená vzdať sa spoločného predbežného plánu, potrebujeme však ďalšie konzultácie vrátane konzultácií s občianskou spoločnosťou a v prípade potreby jeho revíziu.

Pán predseda, to je rámec, v ktorom v súčasnosti pracujeme. Teraz si veľmi rada vypočujem názory poslancov Parlamentu.

  Jacek Protasiewicz, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) V mysliach medzinárodných pozorovateľov nie je priestor na pochybnosti a priestor na pochybnosti by vôbec nemal byť ani v našich mysliach. Nedávne decembrové prezidentské voľby v Bielorusku neboli spravodlivé. Neboli spravodlivé, a preto viac nemôžeme pokračovať v politike dialógu s Bieloruskom a v úsilí o zmierenie, ktoré presadzujeme vo vzťahu k bieloruským orgánom od roku 2008. Nie je čas naďalej robiť veci po starom; nastal čas nových rozhodnutí, novej politiky a tvrdej línie v rokovaniach s bieloruským režimom, čím myslím aj politické sankcie a vízovú povinnosť, čo nevylučuje ani hospodárske sankcie. Samozrejme, sankcie by sme mali využívať rozumne a zamerať sa na to, aby sme zaistili, že neovplyvnia životy obyčajných Bielorusov, nemali by sme sa však zdráhať zaviesť ich vrátane pozastavenia bieloruského členstva v iniciatíve Východné partnerstvo.

Pretože voľby neboli spravodlivé, ich výsledky nie sú dôveryhodné. Preto môžeme pokojne a s plným vedomím faktov vyhlásiť, že si bieloruská demokratická opozícia môže v týchto voľbách nárokovať morálne víťazstvo. Preto by sme mali podporiť opozíciu v jej úsilí o vytvorenie politického zastúpenia tu v Bruseli, ktoré by v politickej rovine zastupovalo jej záujmy, ako aj záujmy celého slobodného Bieloruska pri rokovaniach s Európskou úniou a členskými štátmi. Napokon, mali by sme požadovať prepustenie zadržiavaných osôb, či už prezidentských kandidátov, politických aktivistov, nezávislých novinárov, študentov a vysokoškolských učiteľov. Všetkých musia prepustiť skôr, než začneme ďalšie rozhovory s predstaviteľmi bieloruského štátu.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente vyjadruje veľkú ľútosť nad tým, že tieto prezidentské voľby sú len ďalšou premrhanou príležitosťou, aby sa krajina dôrazne a s odhodlaním vydala na cestu demokracie.

Môžeme však povedať, že je mimoriadne dôležité, že politika postupných rokovaní Európskej únie s Bieloruskom za istých podmienok priniesla určité výsledky, preto by sme mali byť opatrní vo výzvach na radikálnu zmenu našej politiky.

Hovorím to, pretože vďaka nášmu zapojeniu do prezidentskej kampane sa konečne podarilo dosiahnuť určitý pokrok a to môže byť dôvod, prečo sa na námestí v Minsku zhromaždilo oveľa viac ľudí, než organizátori očakávali. Inými slovami, pravdepodobne sme vytvorili atmosféru väčšej slobody, ktorú bieloruskí občania správne pochopili.

Odteraz však musíme v prvom rade dôrazne a jasne vyjadrovať naše požiadavky voči bieloruským úradom, aby prepustili zadržiavané osoby a okamžite prestali s prenasledovaním všetkých tých, ktorí sa zúčastnili na organizovaných protestoch v akejkoľvek forme. V tomto nemôžeme ustúpiť a musíme celkom jasne vyjadriť, čo chceme.

Ďalším prvkom je však to, čo môžeme urobiť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Po prvé, nesmieme pripustiť, aby sa krajina opäť dostala do izolácie, pretože predstavitelia opozície a občianskej spoločnosti by sa tak ocitli pod tlakom; izolácia Bieloruska znamená izoláciu občanov tejto krajiny.

V rámci politiky, ktorú voči Bielorusku už presadzujeme, sa musíme pokúsiť podniknúť určité opatrenia na úpravu našej politiky, aby z nej mali prospech občania tejto krajiny a aby podporovala tamojšie médiá, občiansku spoločnosť a opozíciu. Takto môžeme vytvoriť prostredie, v ktorom bude možné uskutočniť demokratické voľby.

Myslím si, že by sme na tom mali spolupracovať s krajinami mimo EÚ, ktoré s Bieloruskom susedia, s Ruskom a Ukrajinou, a z pozície Parlamentu sa usilovať o využitie možností, ktoré nám poskytuje Východné partnerstvo a Euronest, na zapojenie ostatných piatich krajín v rámci Partnerstva v spoločných činnostiach pri demokratizácii Bieloruska.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Viem, že mám len 30 sekúnd.

Možno to spôsobila nejasnosť prekladu, pán Vigenin, no ja som skutočne počul, ako ste povedali, že demonštráciu, ktorá sa konala po voľbách, alebo, inými slovami, demonštráciu, ktorá sa uskutočnila na protest proti sfalšovaniu týchto volieb a proti všetkým nezrovnalostiam, ku ktorým došlo, považujete za dôkaz, že sa v skutočnosti voľby a situácia zlepšujú. Takto to vyznelo. Len veľmi ťažko dokážem pripustiť, že vaše slová boli skutočne preložené správne.

  Kristian Vigenin (S&D). – (BG) Možno som sa nevyjadril dosť jasne, alebo určité významové odtienky zanikli pri preklade. Chcel som povedať, že sa situácia v Bielorusku zmenila v zmysle, že čoraz viac ľudí vníma potrebu demokracie a potrebu boja za demokraciu. V tomto zmysle vnímam skutočnosť, že na námestie v Minsku prišlo viac ľudí, než sa očakávalo, ako pozitívny signál.

To som mal na mysli a v žiadnom prípade som nechcel naznačiť, že to umožnil bieloruský režim.

  Predseda. – Možno je to problém tlmočenia do angličtiny. Je to problém tlmočenia do angličtiny? Prosím, preverte to. Nie, nie je to tlmočením. Je to problém mikrofónu. Už je to v poriadku?

  Kristian Vigenin (S&D). – Vždy sa snažím hovoriť vo svojom rodnom jazyku, no niekedy mám pocit, že by som to v takýchto citlivých otázkach nemal robiť.

Usiloval som sa vyjadriť, že sa domnievam, že sa situácia zlepšuje v tom zmysle, že čoraz viac ľudí v Bielorusku chápe, že Bielorusko potrebuje demokraciu, a čoraz viac ľudí rozumie, že za demokraciu v Bielorusku treba bojovať. Preto som povedal, že považujem za pozitívny signál, keď na námestí v Minsku bolo viac ľudí, oveľa viac ľudí, než organizátor očakával. Dúfam, že sa mi podarilo vysvetliť, čo som tým myslel.

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Radi sme si vypočuli pani vysokú predstaviteľku a plne súhlasíme s tým, čo povedala. Je veľmi dôležité, že Európska únia dokázala reagovať na zlyhanie bieloruských prezidentských volieb.

Chcela by som, aby sme mali odvahu prejaviť také odhodlanie, dôraz a zásadovosť aj v prípade krajiny, ktorá susedí s Bieloruskom, v ktorej sa tiež stalo úplne bežným potláčanie demokratickej opozície a porušovanie zásad právneho štátu a ľudských práv.

Narúšanie demokracie v Rusku môže byť tiež hlavným dôvodom, prečo Kremeľ uznal bieloruské prezidentské voľby a o násilnom potláčaní sa vyjadril ako o vnútornej záležitosti Bieloruska. Takáto ľahostajnosť voči otrasnej situácii v Bielorusku je zreteľným signálom tendencií v Rusku.

Európsky parlament predložil dôrazné uznesenie, ktoré navrhuje vízové a hospodárske sankcie zamerané proti zločinnému Lukašenkovmu režimu. Je kľúčové, aby sa v tomto Európska únia zjednotila a aby sa členské štáty prestali usilovať o akékoľvek dvojstranné iniciatívy s Lukašenkom a jeho režimom. Do prepustenia politických väzňov musíme pozastaviť iniciatívu Východné partnerstvo a ostatnú spoluprácu. Zároveň musíme zvýšiť podporu občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a nezávislých médií v Bielorusku, aby sme ich pripravili na budovanie Bieloruska po Lukašenkovom páde, ku ktorému, dúfajme, dôjde prostredníctvom demokratických volieb.

Preto by som bola rada, pani vysoká predstaviteľka, aby ste sa zasadili o celoeurópske fórum o budúcnosti Bieloruska.

  Heidi Hautala, v mene skupiny Verts/ALE. – Myslím si, že pani vysoká predstaviteľka úplne vyjadruje naše pocity, keď vraví, že bola šokovaná.

Po 19. decembri sme boli skutočne šokovaní, keďže mnohí z nás už dúfali, že sa Bielorusko bude postupne otvárať Európskej únii. Teraz si myslím, že s množstvom týchto nádejí sa môžeme nateraz rozlúčiť. Je to veľmi znepokojujúce, keď počúvame takmer každú hodinu správy o pokračujúcich represiách v Minsku a ostatných častiach Bieloruska.

Práve včera pokračovalo domovými prehliadkami, zatýkaním a zadržiavaním prenasledovanie organizácie na ochranu ľudských práv Viasna. Táto organizácia veľmi odvážne obhajuje ľudské práva v Bielorusku. Úrady stále neumožnili jej registráciu.

Bieloruský helsinský výbor dostal varovanie, keď kontaktoval osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov. Má dobrý dôvod sa domnievať, že ľudia obvinení z týchto vážnych trestných činov nebudú mať právo na spravodlivý súdny proces.

Dnes sme sa dozvedeli o bývalom prezidentskom kandidátovi pánovi Sannikovovi, jeho manželke Irine Chalipovej, novinárke a dopisovateľke denníka Novaja Gazeta v Minsku, a ich dieťati – bola to celosvetová senzácia. Dozvedeli sme sa, že po zadržaní rodičov dieťaťu možno dovolia bývať so starými rodičmi. Chcela by som vás však varovať, že toto ešte nie je dobrá správa. Ešte stále potrebujeme potvrdenie, ktoré môže prísť budúci týždeň.

Prečo v Bielorusku prebieha táto tvrdá kampaň? Skutočne musíme trvať na nezávislom medzinárodnom vyšetrení toho, čo sa stalo, aby sme porozumeli celému kontextu a pochopili, či toto násilie skutočne iniciovali provokatéri – násilie, ktoré sa už považuje za trestné – a nie tí, ktorí len vyzývali na demokraciu v Bielorusku. Podľa mňa je najvhodnejším orgánom na vykonanie takéhoto vyšetrovania OBSE, a ak by zlyhalo, Organizácia Spojených národov.

A čo nové voľby? Mali by sme byť opatrní, aby sme na nové voľby nevyzývali priskoro, pretože musíme zabezpečiť plán smerujúci k demokratickým reformám. Musíme zaručiť slobodu tlače, zhromažďovania a združovania. Bez toho by sme veľa nedosiahli, ani keby sa nové voľby konali už dnes.

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Hovoríme o situácii v Bielorusku, no nezbavujme sa zodpovednosti. Je jednoduché obviňovať Lukašenkov režim, ktorý si takéto obvinenia zaslúži, a skutočne by sme ho mali obviniť a odsúdiť. Časť viny by si však mala priznať aj Európa. Nie je to tak v prípade návštevy talianskeho premiéra pána Berlusconiho, vďaka ktorej získal režim istú dôveryhodnosť? Nie je to tak v prípade návštevy litovskej prezidentky pani Grybauskaitėovej, vďaka ktorej získal režim dôveryhodnosť? Nie je to tak v prípade návštevy ministrov zahraničných vecí Nemecka a Poľska pánov Westerwelleho a Sikorského, vďaka ktorým získal režim dôveryhodnosť a ktoré mu skutočne priniesli úžitok? Faktom je, že politici členských štátov Európskej únie dali pánovi Lukašenkovi istý priestor na politické manévrovanie bez toho, aby za to čokoľvek žiadali. Dnes musíme požadovať dodržiavanie ľudských práv, no tiež priznať vinu, keď je odôvodnená.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Naša skupina nepodpísala kompromisné uznesenie o Bielorusku. Chcel by som však objasniť, že by sa to z našej strany nemalo vnímať ako akceptovanie výsledkov volieb, zatýkania a represií proti tým, ktorí majú odlišné názory. Spravodlivé, transparentné a demokratické voľby – sloboda opozície podľa Rosy Luxemburgovej – sú základnou požiadavkou nadviazania vzťahov s Bieloruskom a všetkými ostatnými štátmi. Patrí sem aj okamžité prepustenie všetkých politických väzňov.

Pochybujem však, že sankcie sú skutočne účinným prostriedkom na presadenie okamžitého prepustenia politických väzňov a radikálnych zmien v demokratickom systéme Bieloruska. Sankcie v Bielorusku a inde mali v minulosti len malý účinok. Dámy a páni, rovnako ako ja, všetci ste si toho veľmi dobre vedomí. Za lepší prístup považujem, aby sme sa prostredníctvom argumentov a požiadaviek v rámci politického dialógu priamo postavili tým, ktorí majú politickú moc, aby nemali príležitosť na diskreditáciu kritiky občianskej spoločnosti poukazovaním na vonkajšiu kritiku, a zavedenie transparentného politického systému a zosúladenie nášho úsilia so všetkými partnermi našej zahraničnej politiky v Bielorusku. Považujem to aj za čestnejšie v súvislosti s našimi vlastnými argumentmi, ako sa dnes ukázalo v diskusii o maďarskom predsedníctve.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Brutálne potláčanie každej politickej alternatívy režimu prezidenta Lukašenka od volieb z 19. decembra 2010 jednoznačne zúžilo manévrovací priestor Minsku vo vzťahu k vonkajšiemu svetu. Bielorusko z vlastnej iniciatívy náhle prerušilo kyvadlovú diplomaciu, ktorá v minulých troch rokoch prebiehala medzi Moskvou a Bruselom. V súčasnosti sa prezident Lukašenko usiluje udržať si silné politické a hospodárske väzby s Kremľom. Práve tento vzťah závislosti si vyžaduje väčšiu angažovanosť Európy v bieloruskej občianskej spoločnosti.

Preto všetkými prostriedkami naďalej presadzujme stratégiu zmeny myslenia ako nevyhnutný krok k zmene režimu. Aktívne prejavujme európsku solidaritu. Napríklad čo najrýchlejšie znížme vízové náklady pre Bielorusov. Následne iniciujme kľúčovú strategickú diskusiu s bieloruskou opozíciou a v rámci rovnakého procesu venujme mimoriadnu pozornosť reformným silám v rámci mocenského aparátu. To je vyvážená politika. Brusel teraz nemôže Minsk opustiť. Nenechávajme Bielorusov napospas ruskému alebo čínskemu právu; navrhnime im nezávislú cestu k slobodnej spoločnosti a demokratickému právnemu štátu.

  Traian Ungureanu (PPE). – Alexander Lukašenko si nikdy nenechal ujsť príležitosť prejaviť sa ako diktátor. Decembrové voľby boli v skutočnosti rituálom jeho opätovného vymenovania. V EÚ sme sa držali ilúzie, že sa Lukašenko zázračne zmenil. Skutočne sme hovorili, že počkáme na decembrové voľby. Voľby prišli, Lukašenko ostáva rovnaký a opozícia je buď v nemocniciach, alebo vo väzení.

Myslím si, že nastal čas, aby EÚ prehodnotila svoj postoj k Bielorusku. Vo Východnom partnerstve jednoznačne nie je miesto pre Bielorusko. Členstvo Bieloruska treba pozastaviť. Naším jediným partnerom by mala byť občianska spoločnosť. Očakávam výsledky zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktoré sa uskutoční 31. januára, a dúfam, že pani Ashtonová a pán komisár Füle odporučia pozastavenie členstva.

Napokon, v súvislosti s dôsledkami na parlamentné zhromaždenie Euronest nemôžeme viac Lukašenkovi dávať právo veta v zhromaždení Euronest. Bielorusko Euronest často blokovalo. Z toho teda vyplýva, že zhromaždenie Euronest by sa malo čo najskôr začať.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Uznesenie Európskeho parlamentu, o ktorom budeme zajtra hlasovať, by malo vyslať jasný signál Bielorusom, celej Európe a svetu. Čo najskôr musíme dosiahnuť aspoň návrat do stavu, ktorý existoval pred 19. decembrom, a spojeným úsilím zaistiť, aby Bielorusko išlo cestou k demokracii a posilňovaniu ľudských práv. Dnešným najdôležitejším cieľom je prepustenie politických väzňov a zastavenie útokov proti opozícii, mimovládnym organizáciám a slobodnej tlači. Súhlasím však s pani vysokou predstaviteľkou, že ak udrieme na režim, nesmieme zasiahnuť bieloruských občanov. Musíme počítať s milimetrovou presnosťou, aby sme neuškodili Bielorusom alebo vzájomne prínosným vzťahom s členskými štátmi EÚ v oblasti obchodu, kultúry, vzdelávania a cestovného ruchu, ktoré sú mimoriadne dôležité pre otváranie sa Bieloruska Európe.

Nedávna politika dialógu s Bieloruskom priniesla isté ovocie: takmer polovica všetkých Bielorusov dnes podporuje užšie vzťahy s Európskou úniou. Musíme reagovať na udalosti v Minsku, aby sa toto číslo od budúceho roku ešte väčšmi zvýšilo. Bola by to značne bolestivá odmena pre organizátorov 19. decembra. Na záver by som rád spomenul finančný berlínsky múr súvisiaci s vízovou povinnosťou, ktorý, žiaľ, vyrástol medzi Európskou úniou a jej východnými susedmi a ktorý sa v Bielorusku prekonáva najťažšie. Je najvyšší čas zbúrať tento múr a umožniť, aby bežní Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci a Rusi mali prístup k vízam a dostávali víza do Európskej únie bez akýchkoľvek problémov. Tie milióny eur, ktoré sa vyberajú za nepochopiteľne vysoké vízové poplatky, sa nevyplácajú, pretože prehlbujú priepasti zdedené z minulosti tentoraz medzi členskými štátmi Európskej únie a jej susedmi. Takto by to skutočne nemalo byť.

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). – (NL) V živote a určite aj v politike je veľmi dôležitá nádej. Nádej prináša čosi, na čo sa tešíme, nádej umožňuje ľuďom dúfať, že sa veci v budúcnosti zlepšia, a nádej je čosi, čo v Bielorusku od 19. decembra veľmi chýba. Nádej, že by tieto voľby boli demokratickejšie ako tie predchádzajúce. Nádej, že opozícia by mala tentoraz väčšiu nádej, že by bieloruské médiá predložili bieloruským občanom vyváženejší obraz. Všetky tieto nádeje boli zmarené.

Práve preto by EÚ mala zmeniť svoju politiku voči Bielorusku. Žiaľ, politika zblíženia s režimom nepriniesla výsledky. EÚ bude musieť zaviesť sankcie pre vedúcich predstaviteľov Bieloruska. Sankcie, ktoré nezasiahnu jeho občanov, ale jeho vedúcich predstaviteľov. Sankcie, ako napríklad odobratie všetkých víz vedúcim predstaviteľom a ich rodinám. Táto posledná vec je dôležitá, ak máme prerušiť zložité spojenia medzi politickou a hospodárskou mocou v Bielorusku.

Našťastie sa zdá, že pani Ashtonová je na správnej ceste. Komisia tiež primerane zareagovala požadovaním okamžitého prepustenia všetkých politických väzňov. Aj tento Parlament by mohol prispieť čo najskorším vyslaním misie do Bieloruska, aby ukázal opozícii, slobodným médiám a mimovládnym organizáciám, že ich podporujeme. Len vďaka ich pomoci a ich úsiliu bude môcť vzniknúť nové Bielorusko.

Na záver chcem povedať, že EÚ by mala dať programu susedstva nový impulz. Zatiaľ tento program nesplnil presne to, čo sľuboval. Nemali by sme podporovať len rozvoj občianstva v Moldavsku, na Ukrajine, v Gruzínsku, v Arménsku a v Azerbajdžane. Pomocou rovnakého prístupu by sme mohli ukázať aj Bielorusom, aké dôležité je aj pre ich krajinu úsilie o zblíženie s Európou. Ak to urobíme, zaistíme, že sa bieloruským občanom opäť vráti nádej.

  Werner Schulz (Verts/ALE). – (DE) Naše nádeje, že by sa Bielorusko po prezidentských voľbách priblížilo k demokracii, zažili trpké sklamanie. Napriek našim negatívnym skúsenostiam a našim výhradám voči vláde pána Lukašenka EÚ v minulých mesiacoch ponúkla Bielorusku pomocnú ruku. Úplne jasne sa povedalo, že rozsah navrhovanej spolupráce bude závisieť od týchto volieb a na chvíľu sa zdalo, že voľby budú aspoň sčasti spravodlivé, korektné a slobodné.

Mierne ústupky však, samozrejme, otriasli represívnym systémom tak, že prezident opäť ukázal svoju pravú tvár bezohľadného diktátora. Jeho údajné zvolenie je otrasný podvod, jeho moc nie je legitímna a jeho násilie proti opozícii je brutálnym zločinom. Volebný podvod a potláčanie protestov predstavuje pre Bielorusko výrazný krok späť. V krajine opäť zavládla atmosféra strachu a útlaku. Iniciátori volebného podvodu nehanebne vyhlásili, že zasiahli zahraničné tajné služby a diplomati, hoci agitátorov v skutočnosti vyslal samotný systém. Rovnako je neslýchané, že tajná služba, ktorá je pod kontrolou prezidenta a stále sa volá KGB, používa metódy zo Stalinových čias na terorizovanie opozície a občianskej spoločnosti.

Porušovanie základných ľudských práv členom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je neprijateľné. Postkomunistický režim sa stal neúnosným. Vypracovali sme uznesenie Parlamentu, ktoré tvorí dobrý základ diskusií medzi európskymi ministrami zahraničných vecí. Uznesenie sa v prvom rade zameriava na okamžité prepustenie zadržiavaných osôb, zdravotnícku starostlivosť pre zranených, zrušenie absurdných obvinení a vytvorenie nezávislej vyšetrovacej komisie spolu s cielenými politickými a hospodárskymi sankciami, ktoré budú mať vplyv na tých, ktorí sú pri moci, nie však na obyvateľstvo.

Musíme teraz podporiť proeurópske sily v rámci krajiny, ktorých nádej vzrástla, ktoré chcú zmenu vlády a ktoré odovzdali svoj hlas. Budúcnosť svojej krajiny vidia v EÚ a nie v užších vzťahoch s Ruskom. Skutočnosť, že prvými vedúcimi predstaviteľmi, ktorí pánovi Lukašenkovi blahoželali k víťazstvu vo voľbách, boli ruský prezident pán Medvedev, ruský premiér pán Putin a ukrajinský prezident pán Janukovič, poukazuje na ich chápanie demokracie a pochmúrne vyhliadky, ktoré v tomto smere Bielorusko očakávajú.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Chcel by som začať niekoľkými správami pre pani Hautalovú. Dúfam, že si opäť nasadila slúchadlá. Pani Hautalová, k informáciám, ktoré ste nám poskytli o organizácii Viasna, treba doplniť ešte jednu vec. Nielenže organizácii neumožnili registráciu, ale nedávno polícia zhabala všetky jej počítače a v pondelok – a toto je správa, ktorú vám prinášam – začala v Poľsku zbierka prenosných počítačov, ktoré im pošleme.

Prejdime k veci, pani komisárka. Začnem zopakovaním toho, že podľa vášho názoru nastal čas konať. Je to pravda. Druhou veľmi dôležitou vecou, ako ste povedali, je, že nesmieme izolovať bieloruskú spoločnosť. Opatrenia, ktoré prijmeme, by sa mali držať tejto zásady a skutočne to musia byť „mierne“ opatrenia alebo, inými slovami, budovanie občianskej spoločnosti, podpora médií a študentov a zrušenie vízovej povinnosti. Takéto opatrenia by sme mali podporovať a hlavne na ne vyčleniť viac finančných prostriedkov. Súhlasím však aj s tým, že by mali existovať tvrdšie opatrenia, ako napríklad tie, ktoré navrhol pán Protasiewicz alebo pani Ojulandová. V tejto veci by sa mali prepojiť oba typy opatrení.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). – Myslím si, že stanovená diagnóza a plánovaná liečba sú správne. Problémom nie je to, že sme v minulosti mali takú rozdielnu diagnózu a plán liečby, ale to, že sme urobili tak málo. Možno by sme sa teda mali opýtať sami seba, či sme dostatočne odhodlaní robiť to tentoraz inak.

Samozrejme, mali by sme odsúdiť režim a požadovať oslobodenie, zaviesť sankcie a zvážiť dozor, ak sa však nedostaneme ďalej ako k slovnému odsúdeniu a morálnej podpore, tieto kroky neprinesú žiadny prospech. Potrebujeme dlhodobú stratégiu a postup a skutočne pôjde o skúšku novej zahraničnej politiky, ktorú práve vedie pani Ashtonová.

Nejde len o Bielorusko. To, ako si poradíme s bieloruskou otázkou, určí skutočnú politickú dynamiku celého regiónu: v Moldavsku, na Ukrajine a aj v Rusku a inde. V tejto chvíli sled udalostí z geopolitického hľadiska vzďaľuje Bielorusko od Európy a Európa je na ústupe, rovnako ako na Ukrajine. Prirodzene, správne odporúčame prístup dvojitej kontroly: sankcie a izoláciu režimu a otvorenú zvýšenú pomoc spoločnosti. Povedal by som to takto: vymeňme politiky cukru a biča doteraz zamerané na režim za bič pre režim a cukor pre spoločnosť. V oveľa väčšej miere by sme si mali pamätať, že naším partnerom je spoločnosť, nie režim.

Pani Ashtonová povedala, že by sme mali naďalej pomáhať. Mali by sme prestať robiť tak málo ako v minulosti. Urobili sme všetko, čo sme mali urobiť? Nie, bola to žalostne skromná pomoc a to musíme zmeniť.

  Richard Howitt (S&D). – Zatiaľ čo tu dnes rokujeme, zdá sa, že Alexander Lukašenko urýchľuje plány na svoju inauguráciu tento piatok bez účasti medzinárodných hostí práve preto, že medzinárodné spoločenstvo neuznáva bieloruské voľby ako slobodné, spravodlivé a transparentné. Ak to bude takto pokračovať, bude to čierny piatok, ktorý nadviaže na takzvanú krvavú nedeľu 19. decembra, keď bolo zatknutých 700 demokratických protestujúcich vrátane siedmich z deviatich prezidentských kandidátov, ktorí sa na voľbách zúčastnili, jednému z nich zlomili obe nohy a ďalšieho bili príslušníci poriadkovej polície, kým neutrpel poškodenie mozgu.

Žiadam pani podpredsedníčku a vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby podporili poľské návrhy zákazu udeľovania víz, ako sa jasne uvádza v našom uznesení, aby podporili zásadu ďalších cielených hospodárskych sankcií.

V tejto súvislosti jedna z vecí, ktorú môže Európska únia urobiť, je vyjadriť jasné a jednoduché požiadavky na prepustenie všetkých politických väzňov, aby orgány zrušili všetky hrozby zákazu alebo obmedzenia činnosti bieloruského helsinského výboru, a na rýchly prechod k zorganizovaniu nových volieb.

Pre budúcnosť súhlasím s tým, čo dnes vyhlásila pani Catherine Ashtonová a naša skupina, že musíme udržiavať otvorené mnohostranné smerovanie a musíme klásť dôraz na občiansku spoločnosť a jej podporu. Hovorím však, že toto jednoducho nie je zlomový moment pre demokraciu a ľudské práva v Bielorusku: je to skúška vlastnej európskej susedskej politiky. Áno, usilujeme sa o jasnú a užšiu spoluprácu a partnerstvo s našimi susedmi na podporu procesu zvyšovania zhody tam, kde je na našich hraniciach skutočne spoločné odhodlanie dosiahnuť ju. Nebude to však fungovať, ak chýbajú kroky, chýba to spoločné odhodlanie a nič sa nedarí.

Bolesť, ktorej by sme sa mali v tejto rozprave obávať, nie je bolesť, ktorú spôsobia navrhované inteligentné sankcie, ktoré Európa zavedie pre Bielorusko, ale fyzická bolesť spôsobená bitím ľudí, ktorí cítia spoločne s Európou záväzok voči demokracii a ľudským právam a ktorí potrebujú solidárnu podporu, aby sa v Bielorusku skončili dlhé roky bolesti.

  Elisabeth Schroedter (Verts/ALE). – (DE) Vážená pani barónka Ashtonová, chcela by som vám poďakovať za vašu rýchlu reakciu na udalosti v Minsku. Obdivujem aj koncepciu, ktorú ste pripravili. Prináša dobrú rovnováhu medzi sankciami proti tým, ktorí zodpovedajú za vážne porušenia ľudských práv, a opatreniami na podporu bieloruského obyvateľstva.

Chcela by som tiež poďakovať bezpečnostnej konferencii v Mníchove, ktorá zrušila pozvanie pána Lukašenka. Vyslala tým jasný signál, že diktátori nemajú miesto v medzinárodných výboroch a nemali by byť uznávaní pozývaním na ich zasadnutia.

Medzinárodné uznanie samozvaného prezidenta oslabuje opozíciu v jeho krajine a mohlo by sa považovať aj za medzinárodné uznanie nedemokratických volieb. Práve preto konferencia zareagovala správne.

Vieme, že na politické zmeny v tejto krajine budeme musieť dlho čakať. Uvedomujeme si aj to, že pán Lukašenko je pri moci už dlho a jeho reakcia je typická. Pani barónka Ashtonová, v súvislosti s humanitárnou situáciou v Bielorusku však nemôžeme čakať. Musíme reagovať veľmi rýchlo a zaistiť, aby prepustili politických väzňov, aby sa rodičia vrátili k svojim deťom a deti k svojim rodičom. Neurobili nič viac než to, že prejavili podporu svojich demokratických práv a svoje pocity jasne vyjadrili na uliciach. Reakcia na ich činy bola neoprávnená.

Pani barónka Ashtonová, vyzývam vás, aby ste konali rýchlo a v každom vyhlásení jasne vyjadrili, že politickí väzni nie sú zločinci. Chcela by som poslať pozdravy Andrejovi Sannikovovi a ostatným, ktorí sú vo väzení. Mali by vedieť, že im vyjadrujeme našu solidaritu.

  Edvard Kožušník (ECR). – (CS) Minulý mesiac totalitný režim na Kube odmietol umožniť nositeľovi Sacharovovej ceny Guillermovi Farinasovi vycestovať do Štrasburgu. O niekoľko dní neskôr sme boli svedkami série represií, ku ktorým došlo po prezidentských voľbách v Bielorusku. Asi nikto nepochybuje, že Lukašenkov režim je autoritatívny režim, je však aj totalitný práve tak ako Castrov režim na Kube.

Dnes tu rokujeme o tom, či zabrániť vrcholným predstaviteľom Lukašenkovho režimu vstúpiť na územie EÚ. Som za to, aby sme boli otvorenejší voči radovým bieloruským občanom, ktorí nikdy nepoznali, ako vyzerá sloboda a demokracia. Každá forma politickej izolácie hrá len do karát Lukašenkovi. Bieloruskí občania by mali byť v Únii vítaní. Na druhej strane by sme však mali ignorovať predstaviteľov Lukašenkovho totalitného režimu a mali by sme na nich byť veľmi tvrdí. Ľudia, ktorí nedodržiavajú demokratické hodnoty, jednoducho nemajú v slušnej spoločnosti miesto.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Politika, ktorú v súvislosti s Bieloruskom v ostatnom čase robia isté európske vlády, žiaľ, aj vrátane našej krajiny, Poľska, spôsobila úplnú katastrofu. Pán Lukašenko, posledný európsky diktátor, si z nás strieľa, povzbudzovaný našou ľahostajnosťou prenasleduje svojich politických odporcov a zatvára ich do väzenia. Politikou dohody a tolerancie nemôžeme dosiahnuť želaný účinok. Opäť sa ukazuje, že naše rokovania s diktatúrou si Bielorusko vysvetlilo ako podporu pána Lukašenka, a naše ilúzie v decembri zničilo brutálne bitie, útoky a zatýkanie stoviek opozičných aktivistov.

Je nevyhnutné, aby sme my poslanci Európskeho parlamentu vyslali Bielorusku jasný signál. Európa nebude tolerovať potláčanie slobody bieloruskou diktatúrou. Sankcie musia byť presne zacielené a musia ovplyvniť predstaviteľov režimu, nie radových občanov. Práve naopak, obyvatelia, rovnako ako komunitné organizácie, nezávislé médiá a opozícia potrebujú našu pomoc. Môžeme im poskytnúť skutočnú pomoc v oblasti vzdelávania a zjednodušenia vízového režimu. Východné partnerstvo sa v prípade Bieloruska musí buď pozastaviť, alebo sprísniť, aby sa zaistilo, že režim už neuvidí ani euro. Čím väčšia bude prítomnosť Európy v Bielorusku, tým skôr padne posledný diktátor na našom kontinente.

  Seán Kelly (PPE). – Jednou z najvýznamnejších udalostí v modernom svete je podľa mňa prechod od totality k demokracii v krajinách východnej Európy. Maďarsko, o ktorého prelomovom predsedníctve sme rokovali dnes ráno, je toho príkladom, a náš predseda pán Buzek je žiarivým príkladom tohto vývoja.

Existujú však iné krajiny, kde prechod neprebehol tak hladko. Žiaľ, príkladom toho je Bielorusko a pani Ashtonová zhrnula najmä to, čo treba urobiť, aby sme túto situáciu vyriešili.

Prinajlepšom sa dá povedať, že prijali demokraciu, keď urobili dva kroky vpred a jeden vzad. V nedávnych voľbách pravdepodobne urobili tri kroky vzad a žiadny krok vpred, myslím si však, že pani Ashtonová má pravdu, keď hovorí, že musíme spolupracovať s občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami a našimi medzinárodnými partnermi na vyvíjaní tlaku na prezidenta Lukašenka, aby ukončil represie a diktatúru.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) To, čo sa stalo 19. decembra v Bielorusku, je porušením slobody a demokratických slobôd. Zatknutie 700 jednotlivcov vrátane všetkých prezidentských kandidátov ani netreba komentovať. Voľby boli nespravodlivé. Teraz ide o skúšku EÚ a aj tých krajín, s ktorými má EÚ privilegovaný vzťah, napríklad Ruska, ktoré výsledky volieb uznalo.

Musíme podporiť opozíciu a vyslať jasný signál, že väzňov musia prepustiť skôr, než budeme rokovať o čomkoľvek v súvislosti so vzťahmi s Bieloruskom, a najmä s bieloruskou vládou. Žiadne prijaté obmedzenia však nesmú zasiahnuť občanov tejto krajiny. Musíme nasledovať kroky Poľska a uvoľniť vízový režim. Mali by sme poskytnúť pomoc tým, ktorí prišli o prácu, a umožniť študentom, ktorých vyhodili z vysokých škôl, študovať v iných krajinách. Našu podporu potrebujú nezávislé médiá vrátane rozhlasových staníc aj televízie Belsat. Nie je to len úlohou Litvy a Poľska, ale aj ostatných členských štátov a európskych inštitúcií. Chcel by som o to čo najdôraznejšie požiadať.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D). – (EL) Pokiaľ ide o naše zásady a presvedčenie, veci v Bielorusku sa, prirodzene, vyvíjajú veľmi zle. Lukašenko stojí na čele krajiny a opozícia je vo väzbe. Obyvatelia preto očakávajú, že sa zameriame na občiansku spoločnosť, ktorá si, ako sa tu už správne spomínalo, ctí Európsku úniu a jej zásady, budeme vyžadovať slobodu tlače a prepustenie väznených vedúcich predstaviteľov opozície a v prvom rade pripravíme politiku, o akej hovorila pani Ashtonová, s ktorou úplne súhlasím, aby sme vytvorili nové podmienky, za akých opäť nadviažeme vzťahy s Bieloruskom.

  Charles Tannock (ECR). – Voľby bieloruského prezidenta priniesli veľké sklamanie tým z nás, ktorí túto krajinu už roky sledujú. Stretol som sa s bieloruským veľvyslancom v Londýne, ktorý ma uistil, že tentoraz bude všetko inak, bude to podľa medzinárodných noriem a OBSE bude môcť vyhlásiť, že voľby boli spravodlivé a slobodné.

Žiaľ, Lukašenkove inštinkty človeka homo sovieticus prevládli nad všetkým ostatným. Jeho rebelantské správanie nedokázali predvídať ani jeho vlastní vedúci funkcionári vrátane veľvyslancov. Aj ja sa teraz pripájam k výzve na prepustenie všetkých politických väzňov a opakovanie volieb s dlhodobou pozorovacou misiou EÚ v krajine a plným súhlasom OBSE, že voľby spĺňajú všetky požadované normy, aby boli v prvom rade slobodné a spravodlivé.

Je veľmi nepravdepodobné, že s tým Minsk bude súhlasiť, no musíme sa o to aspoň pokúsiť. V opačnom prípade musíme okamžite opätovne zaviesť sprísnené, cielené sankcie, zmraziť Lukašenkove aktíva – ak ich nájdeme – a zaviesť zákaz cestovania preňho a jeho vedúcich funkcionárov.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL). – (LV) Pokiaľ ide o mňa, chcel by som podporiť správu pani Ashtonovej pre jej rozvážny postoj, ktorý zaujíma k udalostiam v Bielorusku. Veľmi často sa uchyľujeme k čisto emotívnym hodnoteniam a zakladáme ich na svojich pocitoch. Hovoríme o politických väzňoch, ktorí musia byť prepustení. Ešte stále však neprebehol súdny proces. Zatiaľ nevieme, aký bude rozsudok. Preto teraz opäť žiadam kolegov poslancov o veľmi rozvážny postoj k udalosti tohto druhu. Pred dvoma rokmi sa rovnaká vec stala v Lotyšsku – kým sa míting neuskutočnil, nikto nemal zakázané organizovať mítingy. Keď však dav, zjavne ovládaný provokatérom, prišiel a začal ničiť budovu parlamentu, polícia zasiahla. Podobne ako v Bielorusku. Veľmi rád by som vedel (už končím), odkiaľ pochádzajú peniaze na financovanie bieloruskej opozície. Takto by sme im mohli pomôcť. Ďakujem.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) V médiách opakovane čítame, že opätovné zavedenie sankcií proti bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi, ktoré boli pred viac ako dvoma rokmi uvoľnené, by sa rovnalo priznaniu, že naše dlhodobé úsilie o zbližovanie zlyhalo.

Myslím si, že toto úsilie zlyhalo už v čase prezidentských volieb, alebo keď boli v Minsku zatvorené úrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Správanie posledného diktátora v Európe opäť ukazuje, že EÚ má problém v súvislosti s porušeniami ľudských práv. Škandál súvisiaci s letmi CIA či nekonzistentný prístup ku konfliktu medzi územnou celistvosťou štátov a právom ich národov na sebaurčenie, napríklad na Balkáne, poškodzuje imidž EÚ ako obrancu ľudských práv. Dôveryhodnosť Únie poškodzuje aj to, že ide proti obdivuhodným zásadám z Kodane a uskutočňuje prístupové rokovania s Tureckom, krajinou, v ktorej je zlá situácia v oblasti ľudských práv.

Tak či onak, kocky v Bielorusku sú hodené, nepochybne s prispením samotného pána Lukašenka.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Vzhľadom na čoraz väčšie represie zo strany Lukašenkovho režimu je solidarita s bieloruskými občanmi našou povinnosťou. Naša pomoc by sa mala zamerať na podporu nezávislých médií, inter alia tým, že im umožníme fungovať na území EÚ, dobrým príkladom je televízia Belsat v Poľsku. Rovnako granty pre študentov a žiakov škôl sú dobrým spôsobom poskytovania podpory, keďže veľký počet mladých ľudí vyhodili z univerzít a zo škôl pre takzvanú opozičnú činnosť. To isté platí o vízach, ktoré sú pre Bielorusov v súčasnosti jednoducho príliš drahé, a to by sa malo bezodkladne napraviť. Bieloruskí občania by mali mať úplnú slobodu cestovania do EÚ, samozrejme, s výnimkou predstaviteľov režimu. Podpora občianskej spoločnosti je najvyššou prioritou, keďže pravá občianska spoločnosť prinesie v Bielorusku zmeny a zaistí lepšiu budúcnosť pre celé Bielorusko.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Prezidentské voľby z 19. decembra znamenali krok späť pre rozvoj demokracie v Bielorusku aj vo vzťahoch s EÚ. Použitie sily a zatýkanie predstaviteľov opozície v žiadnom prípade neprináša spôsoby riešenia politických konfliktov. Práve naopak, upieranie práva opozície na zastúpenie v parlamente spôsobuje prehlbovanie sociálneho napätia.

V tejto situácii si myslím, že autoritatívny režim v Minsku nemá oprávnenie, aby využíval výhody vyplývajúce z Východného partnerstva. Okrem toho Bielorusko nepotvrdilo svoj záväzok v rámci tejto politiky tak, ako to urobili ostatné krajiny v regióne, najmä Gruzínsko a Moldavská republika. Pozastavenie členstva Bieloruska vo Východnom partnerstve by bolo skutočne priamou, hmatateľnou sankciou proti vláde. Dúfam, že na ďalšom zasadnutí Rada pre zahraničné veci sama uvedie takéto sankcie v spoločnej pozícii.

  Krzysztof Lisek (PPE). – (PL) Vážená pani Ashtonová, rád by som vám položil trochu netaktnú otázku. Viete, čo v roku 1982 po večeroch robieval Jerzy Buzek? Alebo čo robieval Janusz Lewandowski, či Donald Tusk? Všetci zapínali svoje rádiá a počúvali rádio Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky, alebo BBC, aby zistili pravdu o tom, čo sa dialo v Poľsku. Chcem vám položiť ďalšiu dôležitú otázku: Ako mohol prežiť Lech Wałęsa a ako mohol prežiť ktorýkoľvek iný opozičný aktivista po tom, čo ho komunistický režim v Poľsku pripravil o prácu? Všetci prežili, pretože americkí odborári posielali finančnú pomoc. Tí, čo počúvali rádio, mali tú možnosť vďaka podpore a finančným prostriedkom poskytovaným rozhlasovým staniciam. Dnes leží zodpovednosť na nás, aby sme zaistili, že sa pravda dostane k Bielorusom a že sa k bieloruskej opozícii dostane finančná pomoc.

  Peter Šťastný (PPE). – Plne súhlasím so svojimi kolegami, ktorí navrhujú sankcie proti hlavným Lukašenkovým prisluhovačom a poskytovanie podpory a pomoci bieloruskej opozícii, mimovládnym organizáciám a radovým občanom.

V spoločnom návrhu uznesenia sa uvádza možnosť odobrať Bielorusku právo organizovať majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2014, ak neprepustí politických väzňov. Je to rozumný a mimoriadne účinný nástroj. Pán Lukašenko je veľký hokejový fanúšik a to isté platí aj o bieloruských občanoch. Takýto krok by v celej krajine určite vzbudil pozornosť a vyvolal mnohé otázky.

Takéto rozhodnutie je v právomoci Medzinárodnej hokejovej federácie. Mohla by to byť príležitosť napraviť si svoj pokrivený imidž po prijatí bývalého vysokého dôstojníka KGB a komunistického špióna v USA a osoby, ktorá pripravila státisíce občanov o miliardy dolárov, do rady Medzinárodnej hokejovej federácie. Dúfam, že keď príde ten správny čas, Medzinárodná hokejová federácia sa rozhodne správne.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Je dobré, že niektorí z nás tu otvorene priznali, že takzvaná politika dialógu EÚ a mnohých členských štátov zlyhala. Lukašenko dokázal ako šikovný politický aktér využiť program svojej kampane, profitoval zo všetkých politických a hospodárskych výhod a súčasne naďalej prejavoval neúctu voči demokracii a ľudským právam. Dokonca sa mu podarilo zapôsobiť na niekoľkých politikov, ako napríklad tu na pána Rubiksa, ktorí sa v tejto situácii najviac obávajú toho, či opozícia získa pomoc zo zahraničia.

Sankcie, ktoré uznesenie požaduje, sa určite musia zaviesť proti politickému vedeniu. Súčasne však musíme zaistiť, aby sa pomoc dostala k radovým občanom, ktorí prišli o prácu a možnosť študovať, a dúfať, že to prinesie demokraciu. EÚ má skutočne poslednú príležitosť ukázať svoju pravú tvár a prejaviť, že podporujeme bieloruských občanov v boji za demokraciu a že chceme, aby posledný diktátor v Európe padol.

  Predsedajúci. – Vážení kolegovia, dovoľte mi všeobecne poznamenať, že by sme boli veľmi radi, keby sa tí, ktorí predkladajú otázky podľa postupu „catch the eye“, zúčastnili rozpravy. Oveľa jednoduchšie by sa im na túto živú rozpravu reagovalo.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Dnes pre nás v súvislosti so solidaritou s Bieloruskom nadišla chvíľa pravdy. Všetci sme si vedomí, že Bielorusko je poslednou diktatúrou v Európe, a mali by sme preukázať plnú solidaritu. Všetci tiež vieme, že Spojené štáty poskytujú v tejto oblasti len obmedzené finančné prostriedky, a návrh, ktorý by sme dnes chceli predložiť, predstavuje veľmi výrazný program financovania zameraný na podporu opozície, médií a mimovládnych organizácií, no predovšetkým na mladú elitu. Hovorím tu hlavne o stovkách, či dokonca tisícoch bieloruských študentov, ktorí v súčasnosti nemôžu pokračovať v štúdiu, a chcel by som predložiť veľmi konkrétny návrh na prípravu špeciálneho programu Erasmus v rámci už fungujúceho systému Erasmus, ktorý by sa zameriaval výlučne na bieloruských študentov. Vieme, že prostredníctvom tohto programu môžeme dosiahnuť výrazné úspory a že si to nevyžiada priveľa úsilia, vytvorenie modernej mladej budúcnosti pre demokratický štát sa však môže z dlhodobého hľadiska ukázať ako účinné a chcel by som požiadať pani komisárku, aby to zaistila.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Veľmi rada by som poďakovala váženým poslancom, ktorí dnes prispeli do tejto veľmi dôležitej, sústredenej a premyslenej rozpravy. Samozrejme, preštudujem si rozhodnutie Parlamentu o tejto dôležitej a náročnej otázke.

Od začiatku krízy ubehol ešte len mesiac, no udalosti sa vyvíjajú rýchlo. Prirodzene, dúfam, že sa teraz budú vyvíjať pozitívnym smerom v súlade so spoločnými cieľmi nás všetkých. Zadržané osoby musia byť prepustené a Bielorusko musí položiť základy a pustiť sa do inkluzívneho reformného procesu. Zdôrazňujem svoju nádej, že parlamentná spolupráca bude v tomto procese naďalej zohrávať dôležitú úlohu.

Mnohí vážení poslanci podporili myšlienky, ktoré som uviedla na začiatku: potrebu úplne jasne vyjadriť, že to, čo sa stalo, je neprijateľné, jasne vyjadriť vôľu v tomto smere konať a jasne vyjadriť, že chceme podporiť občiansku spoločnosť, mladých ľudí, médiá a študentov – skupiny, o ktorých mnohí vážení poslanci hovorili.

Poznámky, ktoré tu odzneli, mi dávajú veľkú nádej. Teraz postúpime vpred, aby sme zaistili, že to dosiahneme.

Napokon, keď som sa stretla s rodinami a vedúcimi predstaviteľmi opozície, ktorí prišli na stretnutie so mnou, úplne jasne som vyjadrila, že očakávame prepustenie ľudí z väzenia a že Bielorusko postúpi vpred smerom, ktorý si všetci želáme, smerom k skutočnej demokracii.

Veľmi priamo som sa vyjadrila aj na stretnutí s ministrom zahraničných vecí. Je na nich, aby zmenili svoju pozíciu a urobili to, čo vedia, že musia urobiť. Ak to neurobia, medzinárodné spoločenstvo musí a bude konať.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 20. januára 2011.

– Vážená pani podpredsedníčka a vysoká predstaviteľka, viem, že ste v tejto rokovacej sále od 15.00 hod. a teraz je 18.15 hod. Chceli by ste, aby sme si dali päťminútovú prestávku na oddych? Záleží na vás, inak môžeme pokračovať.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Vážený pán predsedajúci, musím odísť, aby som sa vydala na cestu do Turecka na rozhovory s Iránom; poslednej časti tejto rozpravy sa preto zúčastní môj vážený kolega a priateľ Štefan Füle.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. – (FR) Situácia v Bielorusku je mimoriadne znepokojujúca a EÚ musí podniknúť príslušné kroky. V tejto súvislosti by som vám chcel povedať o rozšírenej konšpiračnej teórii, o ktorej mi včera povedal bieloruský podnikateľ.

Tvrdil, že samotný prezident Lukašenko túto situáciu po voľbách nechcel, ale je výsledkom kolaborácie bieloruskej a ruskej tajnej služby zameranej na podkopanie úsilia o spoluprácu medzi EÚ a Bieloruskom.

Takéto teórie, prirodzene, nemožno potvrdiť, napriek tomu by sme však mali zvážiť skutočnosť, že zavedením sankcií pre zodpovedných predstaviteľov Bieloruska môžeme ublížiť aj bieloruským občanom, občianskej spoločnosti a podobne. Vzhľadom na pravdepodobnú, hoci tichú účasť Ruska v tejto situácii, by som chcel zopakovať čosi, čo som tomuto Parlamentu už povedal: Ceterum censeo, Francúzsko sa rozhodlo predať Rusku vojnovú loď triedy Mistral a som presvedčený, že svoj krok oľutuje.