Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 20. januára 2011 - Štrasburg

3. Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (rozprava)

  Predsedajúci. – Prvým bodom programu je správa pána Eppinka v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (2010/2137(INI)) (A7-0374/2010).

  Derk Jan Eppink, spravodajca. – V súčasnosti sa hospodárska súťaž často považuje za niečo, čo sťažuje život. Niektorí ľudia uprednostňujú bezpečné dohovory a pohodlie zákulisných dohôd ako ochranu pred nekompromisným svetom globálnej hospodárskej súťaže. Lenže, pán komisár, hospodárska súťaž nie je záhubou, ale záchranou európskeho hospodárstva. Európa stojí na rázcestí. Vytvorí transformačné hospodárstvo s nízkym rastom a vysokou štrukturálnou nezamestnanosťou alebo bude mať hospodárstvo vytvárajúce bohatstvo, ktoré obstojí v globálnej hospodárskej súťaži?

Futbalové mužstvo, ktoré nie je dosť súťaživé, pán komisár, prehráva zápas za zápasom. Hospodárstvo, ktoré nie je konkurencieschopné, stráca investície, pracovné miesta a nakoniec základ svojho sociálneho usporiadania. Keďže európska politika hospodárskej súťaže je vo výhradnej kompetencii Európskej komisie, rozhodujúcu úlohu zohrávate vy, pán komisár – alebo skôr pán komisár Almunia, ktorého zastupujete.

Tento týždeň zverejnila Organizácia Spojených národov údaje o priamych zahraničných investíciách v roku 2010. Spojené štáty pritiahli o 43 % viac zahraničných investícií ako v roku 2009. V Latinskej Amerike vzrástli priame zahraničné investície o 21 % a v Ázii o 10 %. V Európskej únii klesli o 20 % – a prečo je to tak? Peniaze idú tam, kde sa niečo robí. Investori očividne považujú Európu za kontinent nečinnosti, ktorý produkuje len slabé čísla rastu. Dokazuje to, že Európa trpí deficitom konkurencieschopnosti.

Pán komisár, musíte zabezpečiť rovnaké podmienky pre podnikateľskú činnosť v Európe, aby náš kontinent obstál v globálnej hospodárskej súťaži. Všetci vieme o Číne.

Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na niektoré aspekty politiky hospodárskej súťaže v roku 2009, ktorej mnohé črty sú dnes viditeľné. Základnou témou sú dnes dôsledky obrovskej štátnej pomoci finančnému sektoru: štáty vyčlenili peniaze daňových poplatníkov, aby zabránili kolapsu finančného sektora. Keby sme dovolili pád finančného sektora, pochovali by sme aj úspory a dôchodky miliónov európskych občanov. Je však jasné, že štátna pomoc takéhoto rozsahu vytvorila deformácie v oblasti hospodárskej súťaže. Preto to musí čo najskôr skončiť a peniaze sa musia vrátiť európskym daňovým poplatníkom.

Pán komisár, moja prvá otázka preto znie: aký dočasný je dočasný rámec a ako dôjde k jeho postupnému zrušeniu? Dúfam, že v mene pána komisára Almuniu túto otázku objasníte.

Ďalším aspektom je podpora likvidity pre určité banky zo strany Európskej centrálnej banky s cieľom udržať ich pri živote. Pripúšťam, že existuje styčná plocha medzi menovou politikou a politikou hospodárskej súťaže – ale viedli jej dôsledky k deformácii hospodárskej súťaže? To je moja otázka.

Ďalšou otázkou je súbor pravidiel odpredaja. Pracovné kritériá znižovania stavov v podnikoch sú dostatočne jasné a spravodlivé. Teraz by sme sa mali pozerať do budúcnosti: čo sa bude diať ďalej, pán komisár? Členské štáty už toho urobili veľa pre rekapitalizáciu finančného sektora prostredníctvom čiastočného alebo úplného znárodnenia inštitúcií pomocou peňazí daňových poplatníkov. To bude treba objasniť. Lenže keď sa členské štáty začnú sťahovať z finančných inštitúcií, aby obnovili ich súkromný štatút, hrozí, že za sebou zanechajú veno, niečo ako svadobný dar. Vená sa môžu použiť na posilnenie postavenia finančných inštitúcií na súkromnom trhu.

Tohto javu sme boli často svedkami počas privatizačného procesu. Veľmi dobre sa na to pamätám v poštovom odvetví. Vlády finančne pomohli svojmu poskytovateľovi poštových služieb tesne pred jeho vstupom na súkromný trh. V liste som pripomenul pánovi komisárovi Almuniovi dlhotrvajúce vyšetrovanie nemeckého poskytovateľa poštových služieb. Komisia v súčasnosti začína vyšetrovania britského, francúzskeho a belgického poskytovateľa poštových služieb, pretože tohto roku dôjde k liberalizácii týchto poštových trhov.

Takže, pán komisár, žiadam vás, aby ste venovali pozornosť javu vena vo finančnom sektore. Zabrániť problému je lepšie ako ísť dlhou cestou právnej nápravy.

Ďakujem vám, pán komisár – a tiež pánovi komisárovi Almuniovi –, za vašu spoluprácu a tiež ďakujem útvaru GR pre hospodársku súťaž, ktorý je, pokiaľ viem, jedným z najlepších v rámci Komisie.

  Štefan Füle, člen Komisie. – V mene pána podpredsedu Almuniu, ktorý dnes ráno nemohol prísť, by som chcel v prvom rade poďakovať pánovi spravodajcovi Eppinkovi za jeho prácu na správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009. Tiež by som rád poďakoval spravodajcom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu pani Kochovej-Mehrinovej, pánovi Buşoiovi a pánovi Cramerovi.

Komisia víta pozitívny tón správy a podporu vyjadrenú našim krokom v oblasti politiky hospodárskej súťaže v roku 2009 zvlášť v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou. Súhlasíme s vaším názorom, že hospodárska súťaž je nevyhnutná na zabezpečenie rovnakých podmienok na jednotnom trhu a na dosiahnutie udržateľného prekonania krízy. Preto je Komisia aj naďalej odhodlaná presadzovať svoje pevné stanovisko k správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž a fúziám.

Komisia berie na vedomie množstvo požiadaviek na konkrétne správy alebo štúdie – je ich viac ako 10. Vzhľadom na priority a obmedzené zdroje Komisie nie je pre nás zvládnuteľné vypracovať všetky tieto správy. Ako však v novembri oznámil pán podpredseda Almunia Výboru pre hospodárske a menové veci, Komisia zanalyzuje účinky dočasných opatrení štátnej pomoci prijímaných v súvislosti s krízou na hospodársku súťaž. Bude to náročná práca, kríza je však príležitosť na poučenie sa, ktorú jednoducho nemôžeme prepásť.

Po druhé, chcel by som tu opätovne zdôrazniť, že ide skutočne o dočasné opatrenia. Komisia predĺžila krízový rámec pre štátnu pomoc do konca roka 2011, pretože hospodárske podmienky sú stále neisté. Postupné rušenie týchto opatrení sa však už začalo. Niektoré opatrenia sa už prestali uplatňovať a v uplatňovaní iných sa pokračuje za prísnejších podmienok.

Po tretie, pokiaľ ide o súkromné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže, Komisia berie na vedomie podporu Parlamentu vytvoreniu európskej podoby kolektívneho uplatňovania nápravy a jeho požiadavku osobitných právnych predpisov EÚ na zabezpečenie náhrady škody obetiam porušení antitrustových právnych predpisov EÚ. Na začiatku roka 2011 začne Komisia verejné konzultácie o európskom prístupe ku kolektívnemu uplatňovaniu nápravy. Následne plánuje prijať oznámenie k výsledkom týchto konzultácií.

Nakoniec by som sa chcel vyjadriť k obavám vyjadreným v súvislosti s hospodárskou súťažou v konkrétnych odvetviach, ako sú energetika, doprava, potravinový dodávateľský reťazec a odvetvie digitálneho priemyslu. Komisia sa stotožňuje s vašimi obavami a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi protimonopolnými orgánmi budeme aj naďalej vykonávať intenzívne aktivity zamerané na presadzovanie práva v týchto oblastiach.

  Silvana Koch-Mehrin, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (DE) Politika hospodárskej súťaže je jednou z najdôležitejších, ústredných oblastí politiky EÚ. Dobrá politika hospodárskej súťaže umožňuje správne fungovanie trhov. Dobrá politika hospodárskej súťaže tiež umožňuje spotrebiteľom vybrať si zo širokej ponuky výrobkov za rozumné a dostupné ceny. Dobrá politika hospodárskej súťaže tiež prispieva k opätovnému vytváraniu rastu v Európe. Preto je také dôležité, pán komisár, zahrnúť do politiky hospodárskej súťaže všetky oblasti, ktoré ste spomenuli. Tiež je dôležité posilniť malé a stredné podniky, pretože ony sú hnacou silou rastu v Európe. Treba zrušiť trhové bariéry, čo tiež znamená skoncovanie s nadmernými nákladmi, ktoré ešte stále existujú tam, kde nefunguje hospodárska súťaž, ako sú roamingové poplatky pri mobilných telefónoch, kde stále neexistuje hospodárska súťaž – čo treba zmeniť.

Nakoniec by som chcela úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Eppinkovi za jeho vynikajúcu prácu a Komisii by som chcela povedať nasledovné: buďte ambiciózni vo svojich cieľoch.

(potlesk)

  Cristian Silviu Buşoi, spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko. – Na úvod by som chcel zablahoželať Komisii k jej flexibilite v uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Je veľmi dôležité, aby sa kríza nepoužívala ako zámienka na potláčanie hospodárskej súťaže, pričom Komisia už prejavila veľmi rozhodný postoj proti kartelom, čo je dobré. Musíme zabezpečiť existenciu východiskových mechanizmov a čo najrýchlejší návrat k normálnym trhovým podmienkam.

Existujú oblasti – o čom ste hovorili, pán komisár –, kde možno hospodársku súťaž ešte posilniť. Patrí sem napríklad trh s energiou, kde regulované ceny energií stále deformujú hospodársku súťaž, a významné výhody európskym cestujúcim môže priniesť aj dokončenie jednotného železničného trhu. Komisia by mala byť zvlášť opatrná, aj pokiaľ ide o hospodársku súťaž na trhu s liekmi, hlavne pokiaľ ide o postupy výrobcov originálnych liekov, ktorí obmedzujú vstup generických liekov na trh.

Ďalej vyzývam Komisiu, aby bola rozhodná v snahe o zabezpečenie hospodárskej súťaže medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami prijímaním rozhodných opatrení proti krížovým dotáciám, ktoré zvýhodňujú štátne nemocnice. Komisia musí účinnejšie oboznamovať spotrebiteľov s výhodami hospodárskej súťaže.

  Michael Cramer, spravodajca Výboru pre dopravu a cestovný ruch požiadaného o stanovisko. – (DE) Na úvod by som rád poďakoval pánovi spravodajcovi za jeho vynikajúcu spoluprácu.

Aj doprava je rozhodujúcou oblasťou, pokiaľ ide o hospodársku súťaž. Doprava je napokon zodpovedná za 30 % emisií CO2, a preto ma teší, že došlo k akceptovaniu názoru, že by mala byť doprava zahrnutá do ústredných požiadaviek stratégie EÚ 2020.

Stále však čelíme nespravodlivej hospodárskej súťaži a tu musí prijať Komisia opatrenia. Napríklad odvetvie leteckej dopravy, ktoré je zabijakom klímy par excellence, je oslobodené od dane z pridanej hodnoty a dane na pohonné hmoty. Znamená to, že európski daňoví poplatníci platia každý rok 30 miliárd EUR na leteckú dopravu len preto, aby mohli letecké spoločnosti ponúkať medzimestské lety za rovnaké ceny, aké sa platia za krátke cesty taxíkom. Znášanie bremena sa v tomto prípade vyžaduje od železníc. Máme povinné železničné mýto pre každú lokomotívu za každý prejdený kilometer. Ide o povinný poplatok, ktorý nemá žiadnu hornú hranicu. V oblasti cestnej dopravy sa členské štáty môžu rozhodnúť, či vôbec mýto zavedú. Mýta sa väčšinou vzťahujú iba na diaľnice a iba na nákladné vozidlá, ktoré vážia 12 ton a viac. Inými slovami, niektoré z našich členských štátov uvaľujú vysoké železničné mýto, ale žiadne cestné mýta. To nemôžeme dovoliť, pretože tu úplne uniká podstata. Napokon, ak nezmeníme dopravné návyky, nikdy sa nám nepodarí odvrátiť zmenu klímy. Je to však niečo, čo musíme dosiahnuť. Preto musíme zaviesť spravodlivú hospodársku súťaž aj v odvetví dopravy.

  Arturs Krišjānis Kariņš , v mene poslaneckého klubu PPE. – (LV) Všetci sme leniví. Ak si môžeme dovoliť niečo nerobiť, väčšina ľudí to naozaj robiť nebude. Podnikanie v tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou. Väčšina podnikateľov (o tom som presvedčený) sníva o možnosti byť monopolnými poskytovateľmi, ktorí môžu diktovať podmienky namiesto toho, aby im podmienky diktovali spotrebitelia. Hospodárska súťaž je presne to, čo zabezpečuje spotrebiteľom nielen nízke ceny, ale aj optimálnu kvalitu. V Európskej únii, žiaľ, stále máme niekoľko odvetví, kde neexistuje skutočná hospodárska súťaž. Prvým z nich je energetika. V niektorých oblastiach Európy stále existujú izolované trhy, kde z právnych a technických dôvodov neexistuje vôbec žiadna hospodárska súťaž. Čo je výsledkom? Umelo vysoké ceny pre spotrebiteľov. Konkrétnym príkladom je trh s plynom v pobaltských štátoch. Ako priznal sám pán komisár Oettinger, spotrebitelia v Nemecku platia v súčasnosti za zemný plyn o 30 % menej ako spotrebitelia v pobaltských štátoch. Prečo existuje hospodárska súťaž na jednej strane, ale nie v pobaltských štátoch? To sa musí zmeniť. Je ešte jedna oblasť, kde neexistuje skutočná hospodárska súťaž, konkrétne odvetvie poľnohospodárstva. Aj bez poukázania na to, aký vplyv majú dotácie ako také na poľnohospodársky trh, môžeme konštatovať, že máme v rámci Európy v jednotlivých členských štátoch v porovnaní s inými veľmi rozdielne poľnohospodárske platby alebo dotácie. Čo to znamená? Znamená to, že európski spotrebitelia platia v mnohých regiónoch umelo vysoké ceny a trpia, samozrejme, aj poľnohospodári. Dámy a páni, vyzývam vás, aby ste podporili túto správu, ktorá sa týka práce Komisie na programe „smerom k hospodárskej súťaži“ v roku 2009. Musím vám však pripomenúť, že táto práca týmto nekončí a že musíme rozšíriť prítomnosť hospodárskej súťaže aj do iných oblastí. Ďakujem vám za pozornosť.

  Antolín Sánchez Presedo, v mene skupiny S&D. – (ES) Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 je pravdepodobne jednou z najvyčerpávajúcejších a najkomplexnejších správ, aké Parlament doteraz vypracoval – Výboru pre hospodárske a menové veci sa podarilo zapracovať stanoviská troch ďalších parlamentných výborov –, pričom bola vypracovaná po uplynutí piatich rokov od vykonania dvoch významných nariadení, nariadenia o modernizácii a nariadenia o fúziách, ktoré v politike hospodárskej súťaže zohrali pozitívnu úlohu. Vykonávanie nariadení by sa však mohlo vylepšiť, keby sa lepšie zosúladili priority, zdvojnásobilo úsilie o spoluprácu, zmiernilo administratívne zaťaženie a keby sa podarilo zladiť vnútroštátne predpisy s predpismi EÚ.

Správa tiež spomína dôležitosť verejných služieb pri uspokojovaní potrieb občanov, pričom máme pocit, že to musíme zdôrazniť v rámci nového rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou. Preto a s ohľadom na dôležitosť informačnej spoločnosti vyjadrujeme podporu pomoci zameranej na poskytovanie širokopásmového pripojenia za dostupné ceny pre našich občanov a požadujeme, aby sa v následných správach venovala pozornosť vývoju roamingových cien v oblasti telekomunikácií.

Politika hospodárskej súťaže má kľúčový význam v oblasti finančných služieb. Poskytnutá pomoc prispela k stabilizácii a zmierneniu účinkov hospodárskej krízy. Správa vyzdvihuje jej prechodnú povahu a to, že jej ďalšie uplatňovanie musí prebiehať za prísnejších podmienok a že v rámci procesu prekonávania krízy sa musia znovu zaviesť rovnaké podmienky, aby sa predišlo morálnym rizikám a predovšetkým aby sa obnovilo konkurenčné postavenie finančných inštitúcií, ktoré nežiadali o štátnu pomoc.

V rámci finančného odvetvia sú zdôraznené tri body: transparentnosť finančných informácií, potreba prístupného, transparentného, nediskriminačného a účinného európskeho platobného systému a po tretie potreba boja proti mimoriadne vysokým cenám za cezhraničné transakcie pomocou platobných kariet. Správa tiež poukazuje na problémy v oblasti malých a stredných podnikov a berie do úvahy odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov – ktorá zastáva názor, že posilnenie rokovacej sily výrobcov a nové zmluvné vzťahy nesmú byť v rozpore s politikou hospodárskej súťaže – a žiada Komisiu o legislatívnu iniciatívu s cieľom uľahčiť individuálne alebo kolektívne uplatňovanie nápravy za škody spôsobené porušením právnych predpisov o hospodárskej súťaži a zároveň sa vyhnúť excesom systému Spojených štátov.

Blahoželám preto pánovi spravodajcovi Eppinkovi k vynikajúcej práci.

  Sophia in 't Veld, v mene skupiny ALDE. – V prvom rade by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi. Pracovali sme v tandeme (keďže ja som bola spravodajkyňou minulý rok), čo ma privádza k môjmu prvému bodu.

Tieto každoročné rozpravy o politike hospodárskej súťaže sa podľa mňa vyznačujú tým, že prebehne veľmi priateľská a slušná výmena názorov a potom Komisia jednoducho robí to isté, čo robila aj predtým, lebo má v tejto oblasti výlučné právomoci. Myslím si, že toto by sa v čase, keď diskutujeme o hospodárskom riadení Európskej únie, malo zmeniť. Európsky parlament by mal zohrávať oveľa dôležitejšiu úlohu vo formovaní politiky hospodárskej súťaže, a preto Komisiu vyzývam, aby sa riadila zvlášť odporúčaniami 3 a 4 a skutočne seriózne podala Európskemu parlamentu následnú správu o jeho odporúčaniach.

Po druhé, myslím si, že správa by mala byť viac než len zhrnutím podniknutých krokov. Mala by byť analýzou vplyvu politík hospodárskej súťaže, čo teraz chýba. Hovoríte, že vykonáte jednu analýzu, konkrétne analýzu dočasného rámca štátnej pomoci, pretože to je vaša priorita, lenže my takéto analýzy požadujeme už roky: analýzu ekologickej obnovy, štátnej pomoci inováciám, štátnej pomoci verejným službám. To je už stará záležitosť, takže by som chcela Komisiu požiadať, aby uskutočnila hlbšiu analýzu.

Na záver by som chcela znovu naliehavo vyzvať na odvetvový výskum v oblasti reklamy na internete a vyhľadávačov – na čo vyzývame už roky. Na toto sa čaká skutočne už veľmi dlho, preto by som chcela od Komisie počuť, kedy zamýšľa takýto výskum uskutočniť.

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Almuniovi, ktorý tu dnes nie je, ktorý však, hoci to nie je doménou Európskeho parlamentu, trávi s nami mimoriadne veľa času vo Výbore pre hospodárske a menové veci, čiže investuje veľa času do nepretržitého dialógu s Parlamentom o týchto otázkach.

Chcel by som tiež poďakovať pánovi spravodajcovi. Toto často robíme ako formalitu, lenže, pán Eppink, hoci sa naše strany často v mnohých veciach nezhodnú, musím povedať, že počas vypracovávania tejto správy neexistovali v našich diskusiách žiadne tabuizované témy. Všetkým otázkam sme sa venovali plne a vo veľmi konštruktívnom duchu, čo treba vyzdvihnúť.

Chcel by som teraz prejsť k trom oblastiam, v ktorých by podľa mňa mala Komisia dosiahnuť väčší pokrok. Jednou je, ako už bolo spomenuté, dôležitosť finančného sektora, ktorému sa v rámci hospodárstva skutočne prisudzuje veľká váha.

Vieme, že finančná kríza znamenala, že finančné skupiny, ktoré ju zvládli, z nej vyšli väčšie a silnejšie. Takže v tejto oblasti skutočne existuje problém deformácie trhu a netýka sa to len opatrení mimoriadnej štátnej pomoci zavedených členskými štátmi s cieľom pomôcť svojmu finančnému sektoru, ale tiež, čo sme zdôraznili v správe, rôznych foriem priamej pomoci zo strany Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré – je mi ľúto, že to musím povedať – nie sú ani trochu transparentné.

Komisiu preto naliehavo žiadame, aby preskúmala, akým spôsobom ECB pomohla týmto bankám, pretože je jasné, že bankám, ktoré žiadali ECB o pomoc, bola poskytnutá taká pomoc, akú nepožadovali ani lepšie spravované banky. Riadne spravované banky sa teda istým spôsobom stali obeťami deformácie trhu.

Druhým sektorom je sektor surovín, zvlášť potravinárske komodity. Vieme, že veľké agropriemyselné podniky a hlavní maloobchodníci disponujú na trhu postavením, ktoré im umožňuje vyvíjať až príliš veľký vplyv na tvorbu cien. Prieskum trhu v súvislosti s touto problematikou je absolútne nevyhnutný.

Ďalšou otázkou, a nie tou najmenej dôležitou, je hospodárska súťaž v daňovej oblasti. Viete, že väčšina členských štátov vrátane môjho vlastného praktikuje formy daňovej hospodárskej súťaže, ktoré veľmi škodia všeobecnému európskemu záujmu. S týmito formami hospodárskej súťaže treba skoncovať. Hoci viem, že sa Komisia začína o túto otázku znova zaujímať, naliehavo vyzývam pána komisára Almuniu a pána komisára Šemetu, aby začali tento problém riešiť.

Na záver chcem povedať, že nás potešilo, že pán komisár Almunia od začiatku svojho volebného obdobia už v niektorých odvetviach uvalil pokuty, zvlášť v odvetví nákladnej leteckej dopravy. Vítame tiež začatie vyšetrovania spoločnosti Google, čo je podľa mňa čiastočnou odpoveďou na otázku, ktorú pred chvíľou položila pani in ’t Veldová.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Predsedajúci. – Pán Lamberts, pán Hans-Peter Martin signalizuje pomocou modrej karty, že si želá položiť vám otázku. Ste ochotný si ho vypočuť? Ďakujem vám.

Pán Martin, máte 30 sekúnd na to, aby ste pánovi Lambertsovi položili otázku k príslušnej problematike.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Pán Lamberts spomenul mimoriadnu podporu, ktorú bankám poskytla Európska centrálna banka. Mohol by podrobnejšie vysvetliť, čo tým myslí a ako to fungovalo? Tiež uviedol, že má dôjsť k zrušeniu tejto podpory. Akým spôsobom by sme podľa neho mali dostať túto situáciu pod kontrolu a zabezpečiť, aby nesprávni ľudia nedosahovali tučné zisky?

  Predsedajúci. – To je síce príliš rozsiahla otázka na to, aby sa na ňu dalo odpovedať v priebehu tridsiatich sekúnd, mám však veľkú dôveru v sumarizačné schopnosti pána Lambertsa.

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Odpovedať na takúto otázku v priebehu 30 sekúnd je takmer nemožná úloha.

O čo tu ide? Európska centrálna banka (ECB) súhlasí s poskytnutím neobmedzenej likvidity bankám, ktoré o to požiadajú, pričom ako záruku za túto likviditu prijme akýkoľvek druh aktív. Nemáme však jasnú predstavu o povahe týchto aktív. Máme tiež silné podozrenie, že pri mnohých z nich ide, ako sa hovorí, o syfilitické alebo toxické aktíva, ktorých skutočná trhová hodnota sa dá veľmi ťažko určiť, pričom niektoré z týchto aktív môžu byť dokonca bezcenné.

Za takýchto podmienok to teda predstavuje priamu formu pomoci. Je jasné, že ak by ECB túto likviditu výmenou za tieto záruky, ktoré majú v skutočnosti dosť krátku životnosť, neposkytla, potom je možné, že niektoré z týchto finančných inštitúcií by zbankrotovali.

Nájsť odpoveď na túto otázku nie je jednoduché; prvým krokom je v každom prípade dosiahnutie transparentnosti, pokiaľ ide o tieto aktíva.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pán Lamberts, za takú jasnú odpoveď na takú komplikovanú otázku.

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – V prvom rade by som chcela zablahoželať svojmu kolegovi pánovi Derkovi Janovi Eppinkovi k jeho komplexnej a dobre prerokovanej správe, ktorá pokrýva veľké množstvo tém. Politika hospodárskej súťaže by mala byť vlastne základným kameňom európskeho jednotného trhu a pevné zásady hospodárskej súťaže by mali byť zapracované do všetkých právnych predpisov EÚ. Hospodárska súťaž by mala viesť k vytvoreniu silnejšieho trhu pre občanov EÚ a zabezpečiť EÚ väčšiu konkurencieschopnosť na globálnej úrovni.

Existuje nebezpečenstvo, že v rámci poslednej vlny právnych predpisov týkajúcich sa finančných služieb dochádza k potláčaniu tejto zásady. Musíme využiť každú príležitosť na vytvorenie konkurenčnejšieho prostredia na trhoch, ktorým dominujú veľkí účastníci trhu, a na vytvorenie energickejšieho trhu. V rámci právnych predpisov týkajúcich sa derivátov, o ktorých sa teraz rokuje, môžeme zabezpečiť, že nevytvoríme ani neposilníme monopoly podporou otvoreného prístupu k centrálnym zmluvným stranám (CCP) a podobne a zabezpečením dostupnosti dôležitých údajových tokov všetkým hráčom.

V rámci nadchádzajúcej revízie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi musíme mať na pamäti jej pôvodný účel, ktorým bolo otvorenie európskych kapitálových trhov hospodárskej súťaži, a po rozšírení jej uplatňovania na nové druhy aktív musíme zabezpečiť dodržiavanie zásad hospodárskej súťaže, pretože kombinácia týchto krokov za posledné tri roky v skutočnosti viedla k významnému zníženiu poplatkov za obchodovanie pre ľudí investujúcich do kapitálových fondov.

Pri reformách týkajúcich sa audítorov, ratingových agentúr a iných poskytovateľov finančných služieb sa môžeme pokúsiť zistiť, kde ležia bariéry prístupu na trh, a môžeme sa ich pokúsiť odstrániť. Som presvedčená, že zasadením sa za hospodársku súťaž v kľúčových odvetviach vytvoríme skutočný rastový potenciál EÚ a oživíme naše hospodárstva v tomto stále sa meniacom svete.

  Thomas Händel, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Podľa tejto správy uplatňuje Komisia úspešnú politiku hospodárskej súťaže. Nemali by sme však zabúdať na to, že neregulovaná hospodárska súťaž môže viesť aj k nárastu nezamestnanosti, a tým k stále väčšiemu rozširovaniu priepasti medzi bohatými a chudobnými.

V Európskej únii má voľná hospodárska súťaž stále prednosť pred sociálnymi potrebami našich občanov. Horlivá viera vo voľné trhy nemôže zamaskovať skutočnosť, že tieto trhy nielen opakovane zlyhávajú, ale tiež nedokážu nastoliť trvalú sociálnu spravodlivosť. Niekoľko opatrení zameraných na boj proti deformácii hospodárskej súťaže a úpravu cien nebude stačiť na vyriešenie týchto problémov. Spravodlivý a sociálny vnútorný trh bude fungovať len pri intenzívnej a spravodlivej regulácii. V tejto oblasti je nevyhnutné vykonať viac práce. Je napríklad neprijateľné, aby stále viac inštitúcií poskytujúcich služby všeobecného verejného záujmu muselo čeliť súkromnej konkurencii.

Správa predkladá odporúčania pre budúcu politiku Komisie v oblasti hospodárskej súťaže. Naliehavo potrebujeme oveľa dôraznejšiu ochranu spotrebiteľa a služby všeobecného verejného záujmu treba chrániť pred pravidlami hospodárskej súťaže a vyňať spod kontroly kartelov. Tiež treba zaviesť zmluvnú doložku, ktorá bude uprednostňovať trvalý sociálny pokrok a ktorá sa bude pokladať za rovnako dôležitú ako pravidlá hospodárskej súťaže.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Nestáva sa veľmi často, aby som hovoril pozitívne o Gordonovi Brownovi, lenže pri riešení bankovej krízy v Spojenom kráľovstve naozaj konal pohotovo a rozhodne, aj keď musím zdôrazniť, že k zhoršeniu situácie došlo predovšetkým počas desiatich katastrofálnych rokov jeho pôsobenia vo funkcii ministra financií.

Záchrana bánk v Spojenom kráľovstve však bola menej pohotová, ako mohla byť, a to v dôsledku uplatňovania politiky hospodárskej súťaže EÚ. Môj vážený kolega profesor Tim Congdon napísal o tom brožúrku. Ide o to, že táto problematika by sa mala riešiť na vnútroštátnej úrovni, nie na úrovni Komisie. Komisia jednoducho nevie, čo robí, a nemala by sa do toho miešať.

Počas posledných 15 sekúnd, ktoré mi zostávajú, musím reagovať na výnimočne deprimujúce vystúpenie pána Lambertsa a na jeho slová o hospodárskej súťaži v daňovej oblasti. Vďaka hospodárskej súťaži v daňovej oblasti máme nižšie dane. On obhajoval daňovú politiku pre celú EÚ, čo by znamenalo vyššie dane v celej EÚ. O to tu ide a chcel by som pána Lambertsa a jeho kolegov poprosiť, aby to nabudúce nazývali pravým menom.

  Predsedajúci. – Máme tu ani nie tak vystúpenie podľa postupu zdvihnutia modrej karty, ako skôr osobné vyjadrenie. Pán Lamberts, dôrazne vás žiadam, aby ste boli stručný, uvidíme, či dokážete svojmu kolegovi predostrieť svoj uhol pohľadu v priebehu len tridsiatich sekúnd, dobre?

  Philippe Lamberts (Verts/ALE). – Lord Dartmouth vykresľuje zelených ako zástancov vysokých daní pre vysoké dane. Chcem vám položiť len jednu veľmi jednoduchú otázku, lord Dartmouth. Ak sú služby ako vzdelávanie, zdravotníctvo a bezpečnosť dôležité, myslím si, že musíte nájsť spôsob, ako ich financovať. Nemám pravdu?

  Predsedajúci. – Nie, nebudeme teraz viesť o tejto problematike diskusiu.

Pánovi Lambertsovi môžete odpovedať neskôr na chodbe, pán Dartmouth. Predpisy však nedovoľujú odpovedať na jednu otázku druhou otázkou.

Máte 15 sekúnd.

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). – (úvodné slová nebolo počuť v dôsledku vypnutia mikrofónu)... osoba, ktorá položila otázku, má právo odpovedať. Vytvorili ste si nové pravidlá – vaše vlastné pravidlá – ako predsedajúci. Absolútne nemáte pravdu, pane.

  Predsedajúci. – Áno, naozaj vytváram pravidlá. Vytvárame pravidlá neustále a prispievame tým k pokroku v demokratickom fungovaní Parlamentu. – Ďakujem vám za to, že ste to uznali.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Na úvod by som vás chcel pochváliť za to, že ste dovolili takýto dialóg. Je trochu škoda, že pán Dartmouth nepochopil, že ste aj jemu dali možnosť odpovedať. Je podľa mňa veľmi pozitívne, že máme možnosť viesť živú diskusiu, keď niekto ako pán Lamberts príde s takými konkrétnymi návrhmi, takže ľudia musia poskytovať priamejšie odpovede, čo je presne to, o čo nám v tomto Parlamente ide. Možno mu poskytnete príležitosť na stručnú odpoveď neskôr.

Chcel by som pokračovať tam, kde skončil pán Lamberts. Niet pochýb o tom, že v bankovom systéme potrebujeme transparentnosť. Verejnosť stále vôbec netuší, že tieto dotácie poskytnuté v súvislosti s finančnou krízou v skutočnosti viedli k niečomu nepredstaviteľnému podľa noriem EÚ. Z nich jasne vyplýva, že hospodárska súťaž ako taká sa vždy nezaobíde bez dotácií, keď ide o vyššie ciele. Trpkosť celej záležitosti však spočíva v tom, že banky, ktorým bola poskytnutá pomoc, znova vykazujú zisky a v niektorých prípadoch v skutočnosti idú proti spoločným európskym záujmom. Toľko k finančnému trhu.

V druhom bode by som sa chcel venovať svojej starej téme – farmaceutickým výrobkom. Považujem za veľmi poľutovaniahodné, že sme stále nedosiahli pokrok, ktorý je potrebný a možný už desaťročia. Pre Európu by bolo skutočne veľkým krokom vpred, keby občania v mojej krajine Rakúsku, ako aj v Nemecku a v iných krajinách museli platiť za farmaceutické výrobky iba rovnaké sumy ako ich spoluobčania v ostatných členských štátoch EÚ. Je to dielo kartelov a veľkých koncernov. Myslím si, že Komisia má príležitosť a povinnosť podniknúť už konečne v tejto oblasti príslušné kroky.

Druhým aspektom tejto otázky je udeľovanie povolení pre farmaceutické výrobky. Stále sa uskutočňujú zbytočné pokusy na zvieratách, ako aj na ľuďoch. Mnohé činnosti sa zbytočne duplikujú. V kontexte európskeho vnútorného trhu je to niečo, čo sa malo vyriešiť už v minulom storočí. Znovu by som vás chcel vyzvať, aby ste v tejto oblasti podnikli energické kroky.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Naše oči sa momentálne upierajú na samit medzi Čínou a Spojenými štátmi, pretože tieto dva hospodárstva sa považujú za dve najväčšie hospodárstva sveta. Diskutujeme o tom, kedy sa Čína stane najväčším hospodárstvom, to však vychádza z nesprávneho predpokladu, pretože zabúdame na to, že najväčším hospodárstvom je Európska únia a Čína a Spojené štáty majú len väčšie trhy. Dôvodom je nedostatok hospodárskej súťaže v Európskej únii medzi členskými štátmi a v rámci jednotlivých oblastí.

Je to nedostatok hospodárskej súťaže, čo nás núti pozerať sa na nich, a nie na seba, ako na tých, čo sú sebaisto na čele. Preto je dôležité, aby sa v budúcnosti správa o hospodárskej súťaži zamerala na nedostatočné uplatňovanie platných právnych predpisov, ako aj na nedostatok hospodárskej súťaže v európskom hospodárstve. Musíme to robiť v mnohých oblastiach. Ak chceme byť vedúcim hospodárstvom, musíme sa stať aj najkonkurencieschopnejším hospodárstvom.

Dovoľte mi prezradiť vám tajomstvo: nikdy nebudeme najkonkurencieschopnejšími, ak nebudeme mať hospodársku súťaž. To, čo európskemu hospodárstvu bráni dostať sa na čelo, sú štátne dotácie a regulácia, ktoré odrádzajú nové subjekty. Preto musíme zabezpečiť, aby sa štátne dotácie poskytovali vždy len vo výnimočných prípadoch, keď sa nedá robiť nič iné alebo keď ich dokážeme nasmerovať tak, aby poslúžili spoločnému dobru bez deformovania hospodárskej súťaže.

V toľkých oblastiach európskeho hospodárstva, v koľkých to bude možné, musíme umožniť vstup na trh novým subjektom. V hospodárskej súťaži nejde o to predbehnúť ostatných. Ide o to, aby sa veľkým spoločnostiam umožnilo zlučovať sa a stávať sa stále väčšími na svetovej scéne, a o to, aby sa novým spoločnostiam umožnilo otvoriť sa novým inováciám. V tomto smere máme rezervy a je povinnosťou Komisie ukázať to a podniknúť kroky na to, aby sme mohli spoločne napredovať, aby sme boli v budúcnosti považovaní za vedúce hospodárstvo.

  Edit Herczog (S&D). – Politika hospodárskej súťaže je základným kameňom európskych právnych predpisov. Súhlasíme, že inovácia, tvorivosť a zlepšovanie sa nevyhnutne znamenajú výhodu na trhu, ale nesúhlasíme s tým, že by sa tieto výhody mali uplatňovať na trhu len preto, lebo niekto je väčší a silnejší, má lepší prístup k informáciám a zvlášť napojenie na vládu, a teší nás, že Komisia dohliada na to, aby to tak nebolo.

Chcela by som ešte raz poukázať na nový jav: niekedy sa zdá, že to nie sú samotní hráči, ale vláda, kto hrá tým, že poskytuje osobitné výhody z hľadiska politiky hospodárskej súťaže niektorým svojim obľúbeným spoločnostiam. Je to veľmi negatívny jav, ktorý vedie k straníckym pokladniciam.

Chcela by som požiadať Komisiu, aby sa vydala nasledujúcim smerom: majme inováciu, tvorivosť a malé a stredné podniky, ale nedovoľme v týchto oblastiach žiadne zneužívanie informácií alebo moci, či už hospodárskej, alebo politickej.

  Sylvie Goulard (ALDE). – (FR) Správa pána Eppinka je skutočne pozoruhodná, mám však trochu obavy – a nemá to nič spoločné s pánom spravodajcom –, že stále len opakujeme dookola tie isté argumenty. Je to trochu ako mlátenie prázdnej slamy. Úplne súhlasím s pani in ’t Veldovou a pánom Lambertsom, že musíme zaviesť náležitú kontrolu hospodárskej súťaže a zamyslieť sa nad tým, čo sa deje v odvetví poľnohospodárstva, ktoré má veľmi málo nákupcov a obrovské množstvo výrobcov – čo Komisiu doteraz nikdy neznepokojovalo, hoci keby išlo o priemyselné odvetvie, ihneď by sa vrhla na kartel nákupcov. Potrebujeme tiež nové pravidlá v odvetví internetu.

Náš vzťah s Komisiou je však hrozne nudný. Komisia pošle správu, v ktorej tri štvrtiny tém zametie pod koberec. My slušne odpovieme, že je zaujímavá a že do nej treba niečo doplniť; potom na ňu všetci zabudnú.

Len toľko som dnes chcela povedať a tiež by som chcela zopakovať to, čo povedal pán Hökmark: svet sa mení. Znie to veľmi pekne, keď povieme, že štátna pomoc je zlá, lenže faktom zostáva, že Čína, Kórea, Spojené štáty a ostatní poskytujú štátnu pomoc. Nie som stúpenkyňou štátnej pomoci. Nie som socialistická protekcionistická Francúzka; chcem len povedať nasledovné: otvorme trochu oči a prestaňme snívať!

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Odporúčanie číslo 4 vyžaduje od Komisie, aby podávala správy o tom, ako naloží so všetkými budúcimi odporúčaniami, a aby vysvetlila všetky disproporcie. Podľa mňa ide o veľmi rozumný návrh a chcel by som ho trochu skonkretizovať. Minulý rok sa Parlament počas príslušnej rozpravy rozhodol, že sa chceme zamerať na spravodlivú a nediskriminačnú hospodársku súťaž pre malé a stredné podniky. Komisia zatiaľ nič neurobila. Toto odporúčanie je znovu obsiahnuté v návrhu na uznesenie pána Eppinka.

Chcel by som od Komisie počuť, či už konečne zamýšľa uplatniť toto opakované odporúčanie, alebo by som ju chcel požiadať, aby nám aspoň povedala, čo jej bráni vziať takýmto spôsobom na vedomie konkrétne obavy malých a stredných podnikov.

Moja druhá pripomienka sa týka odvetvia komodít. Veľmi ma teší, že sa správa zaoberá nedostatočnou transparentnosťou v odvetví komodít. Som tiež rád, že sa venuje otázke špekulácií s komoditami. Mrzí ma však, že neprebrala celé odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktoré navrhuje, aby sme sa neriadili návrhom francúzskeho predsedníctva, konkrétne, že by sa otázka špekulácií mala obmedziť len na poľnohospodárske komodity, ale odporúča zahrnúť do toho aj špekulácie s kovmi. Podľa mňa je to rovnako dôležité.

  Vicky Ford (ECR). – Chcela by som poďakovať svojmu kolegovi pánovi Eppinkovi za vynikajúcu správu, ale predovšetkým by som chcela povedať niečo k trhu s energiou, ktorým sa bude tohto roku zaoberať Komisia.

Ako konštatovali aj iní poslanci, dodávky a ceny energií sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť. V regióne, ktorý zastupujem, nemá k bežnému zemnému plynu prístup takmer štvrtina obyvateľstva a väčšina z nich je odkázaná na domáci vykurovací olej. Počas jedného mesiaca medzi novembrom a decembrom vzrástli ceny na tomto trhu o vyše 50 %. Spotrebitelia sú znepokojení (a je im zima) – obávajú sa, že dochádza ku kartelovej tvorbe cien, a existujú podozrenia, že k tomu naozaj dochádza.

Je pravda, že by sa na to mali pozrieť v prvom rade domáce regulačné orgány, ale viem, že podobné obavy zaznievajú aj v iných členských štátoch. Preto by som chcela pána komisára požiadať: keď sa budete tohto roku zaoberať trhmi s energiou, nezabudnite na tých, ktorí žijú vo vidieckych, veľmi izolovaných oblastiach.

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE). – (HU) Ako vyplynulo aj z nášho včerajšieho prednesenia, posilnenie vnútorného trhu a podpora tvorby pracovným miest patria k prioritám maďarského predsedníctva. Keďže uplatňovanie hospodárskej politiky EÚ založenej na rovnakých podmienkach hospodárskej súťaže je základným predpokladom uvedených priorít, veľmi ma teší vypracovanie tejto správy. Lenže, dámy a páni, toto je dnes už dávna minulosť. Časy sa odvtedy zmenili. Napriek tomu si myslím, že treba z tejto správy vyvodiť závery, pričom za významnú považujem aj skutočnosť, že Európsky parlament – to znamená my poslanci – bude môcť v budúcnosti vo formovaní politiky hospodárskej súťaže zohrávať aktívnejšiu úlohu. Komisiu však žiadam, aby s nami na tom spolupracovala.

V prvom rade žiadam niečo, čo považujem za nevyhnutnosť, konkrétne aby bol Parlament pravidelne informovaný o všetkých iniciatívach, ktoré sa začnú v tejto oblasti. Po druhé, žiadam Komisiu, ako jediný orgán zodpovedný za hospodársku súťaž s právomocami na úrovni EÚ, aby každoročne podávala Parlamentu správy o uplatňovaní jeho odporúčaní a o akýchkoľvek odchýleniach sa od nich.

Je podľa mňa dôležité uvedomiť si – a v tom súhlasím s kolegami poslancami –, že politika hospodárskej súťaže sa nedá riadiť vertikálne. Koordinácia je potrebná aj vo všetkých funkčných a regulačných oblastiach. Za to je však zodpovedná Komisia. Z tohto dôvodu je dôležité zosúladiť politiky EÚ a priority stanovené v rámci stratégie EÚ 2020, ktorej cieľom je podpora rastu a zamestnanosti.

Na záver by som chcela spomenúť malé a stredné podniky, ktorých zapojenie sa je nevyhnutné pre rast celého európskeho hospodárstva a, samozrejme, aj pre zamestnanosť. Podmienky hospodárskej súťaže však musia byť rovnaké. To musí zaručiť politika hospodárskej súťaže. Žiadam Komisiu, aby venovala malým a stredným podnikom osobitnú pozornosť a zabezpečila im spravodlivé a nediskriminačné podmienky hospodárskej súťaže.

  Peter Skinner (S&D). – Predovšetkým mi dovoľte zablahoželať pánovi Eppinkovi k detailnej práci, ktorú v rámci tejto správy vykonal. Dúfajme, že bude v tejto oblasti zohrávať aj naďalej pozitívnu úlohu.

Vítam túto správu o stave politiky hospodárskej súťaže za rok 2009. Niektoré prvky hospodárskej politiky v EÚ treba v každom prípade viac posilniť a lepšie objasniť. Uvítal by som intenzívnejšiu spoluprácu medzi Komisiou a Európskym parlamentom v tejto oblasti. Iba tak sa nám podarí zachovať dôveru verejnosti v prijaté rozhodnutia. Okrem toho je nevyhnutné, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný o krokoch Komisie, s osobitným dôrazom na politiku v oblasti malých a stredných podnikov.

Teším sa na tieto správy a vyšetrovania, o ktorých sa hovorí v tejto správe – podľa posledného spočítania ide o 11 správ, šesť vyšetrovaní v rôznych oblastiach a opätovné vytvorenie útvaru pre štátnu fiškálnu pomoc GR pre hospodársku súťaž. Osobitne vítam zopakovanú výzvu na začlenenie základu výpočtu sankcií, o čom sme už diskutovali. To je podľa mňa absolútne nevyhnutné.

Bolo, mimochodom, veľmi zaujímavé počúvať aristokrata pána Dartmoutha, keď pred chvíľou hovoril o politike hospodárskej súťaže. Ako každý vie, aristokrati v Spojenom kráľovstve sa mimoriadne zameriavajú na sústreďovanie pôdy. Možno by sme mali úrady pre hospodársku súťaž požiadať, aby sa na to pozreli a zistili, ako aristokrati v celej Európskej únii celý tento čas so svojou pôdou zaobchádzali.

  Sławomir Witold Nitras (PPE). – (PL) Je radosť počúvať túto rozpravu. Chcel by som poďakovať pánovi Eppinkovi za jeho správu. Poznám jeho prístup a na jeho správu sa dívam s obdivom a som rád, že to bol on, kto ju vypracoval. Je tiež radosť počúvať vystúpenia kolegov poslancov, mám však pocit, že musím niečo povedať. Zameriavame sa tu na prácu Európskej komisie. Obviňujeme ju z toho, že nemá pevnú pozíciu alebo politiku, a z toho, že nebojuje proti protekcionizmu, ale v skutočnosti sú naším hlavným protivníkom alebo naším najväčším problémom – pán Hökmark hovoril o tom, že európske hospodárstvo nie je konkurencieschopné – členské štáty. Európska komisia pritom často nemá inú možnosť, ako – konajúc pod tlakom zo strany členských štátov – snažiť sa čo najviac chrániť voľnú hospodársku súťaž.

Pred niekoľkými týždňami sme v tomto Parlamente okrem iného hovorili o osobitných právnych predpisoch pre trh s uhlím. Pri tej príležitosti sme však nepočuli poslancov hovoriť o voľnej hospodárskej súťaži, len sme počuli hlasy ľudí požadujúcich uplatňovanie protekcionistických zásad a možnosť dotovania napríklad zatvorených baní – tak sa tomu hovorilo –, zatiaľ čo v skutočnosti išlo o pomoc baniam, ktoré sa nebudú vôbec zatvárať. Preto musíme byť vo svojej práci dôslední, pričom táto dôslednosť je to, čo v tomto Parlamente často chýba.

Hovorili sme o pomoci bankovému sektoru. Obávam sa, že Európska komisia pod tlakom zo strany členských štátov túto pomoc jednoducho potvrdila, a dnes, keď hovoríme o správe, ktorá sa v skutočnosti týka roku 2009 – tu súhlasím s kritikou –, sa mi zdá, že v správe chýba hodnotenie výsledkov, ktoré táto pomoc dosiahla, a toho, či v skutočnosti stabilným spôsobom viedla k reštrukturalizácii odvetvia bankovníctva. Podľa mňa, pán komisár, by mal byť tento aspekt – hodnotenie dôležitej politiky – v správe prítomný.

Správa tiež hovorí o tom, že Komisia bojuje proti protekcionizmu, okrem iného v automobilovom odvetví, existujú však príklady – ja som z Poľska –, keď bola zatvorená najlepšia továreň skupiny Fiat – možno nebola zatvorená, ale došlo k obmedzeniu výroby – a výroba bola premiestnená do Talianska. Ide o jasný prípad protekcionizmu a Európska komisia by mala proti tomuto problému bojovať.

Môžem uviesť ďalší príklad. V roku 2009 boli zatvorené dve poľské lodenice. Pochádzam z lodiarskeho mesta v Poľsku, problém je však väčší ako dve poľské lodenice. Problém spočíva v tom, že na svetovej úrovni núti európska politika hospodárskej súťaže lodiarsky priemysel súťažiť hlavne s výrazne dotovanými blízkovýchodnými lodenicami, a táto politika hospodárskej súťaže prakticky položila lodiarsky priemysel v Európe na kolená, pretože ho nútime súťažiť s dotovaným priemyslom. Na existencii lodiarskeho priemyslu v Európe by nám malo záležať. Ďakujem a ospravedlňujem sa za prekročenie svojho rečníckeho času.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Chcela by som podotknúť, že vypracovanie účinnej politiky hospodárskej súťaže a jej správne uplatňovanie z metodologického hľadiska je mimoriadne delikátna a zložitá úloha.

Je delikátna, pretože jej príliš dôsledné uplatňovanie by mohlo skutočne ovplyvniť jej samotné účinky a mohlo by mať vážne dôsledky pre sociálnu oblasť a hospodársky cyklus. Je zložitá, pretože prijaté parametre nemusia byť v takomto ťažkom období použiteľné paušálne vo všetkých oblastiach hospodárstva. Preto treba Komisii zablahoželať k práci, ktorú v tejto oblasti vykonala. Dokázala spojiť precíznu metodológiu s flexibilitou potrebnou v týchto hospodárskych podmienkach. Prijatie opatrenia umožňujúceho zhodnotenie ad hoc nástrojov prijatých na vnútroštátnej úrovni s cieľom prekonať krízu skutočne svedčí o prístupe, ktorý je nielen vysoko profesionálny, ale aj citlivý.

Európske právne predpisy o hospodárskej súťaži majú jednak široký rozsah pôsobnosti, a jednak sú vysoko špecializované. To znova stavia Európsku úniu do pozície vzoru, akéhosi vodiaceho svetla pre susediace krajiny, najmä pre tie menej rozvinuté. To pomáha zabrániť narastaniu rozdielov medzi krajinami ukazujúcimi cestu a tými, ktoré ich nasledujú. Preto je dvojnásobne dôležité zabezpečiť, aby toto vodiace svetlo v žiadnom prípade nezoslablo. Podľa mňa treba osobitnú pozornosť venovať analýze rôznych scenárov obdobia po kríze, ktoré by sa mali začať objavovať v roku 2010.

Je veľmi pravdepodobné, že to bude znamenať prehodnotenie rozsahu štrukturálnych zmien, s ktorými musíme počítať, a analýzu súčasného stavu rôznych priemyselných odvetví a sektorov. V takýchto neistých časoch musí byť kľúčovým slovom opatrnosť.

Chcela by som Komisiu vyzvať, aby sa zamerala na malé a stredné podniky, ako aj na zamestnanosť mladých ľudí, čo znova robí z hospodárskej súťaže celoeurópsky problém.

  Sari Essayah (PPE). – Chcela by som vyzdvihnúť správu za to, že sa veľmi pozitívne zmieňuje o jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Tento Parlament opakovane požadoval rýchly prechod na systém SEPA a dôvody sú jednoduché. V posúdení vplyvov Komisie sa cituje štúdia, podľa ktorej by sa vďaka systému SEPA v priebehu šiestich rokov v EÚ ušetrilo 300 miliárd EUR. Tieto úspory vyplývajú z posilnenia hospodárskej súťaže vďaka spoločným normám a procesom. Tiež to ušetrí čas a stres všetkým Európanom, ktorí potrebujú uskutočňovať platby v iných krajinách.

Takisto plne súhlasím s tvrdením správy, že štátna hospodárska pomoc bankám a iným spoločnostiam počas hospodárskej krízy viedla k deformácii hospodárskej súťaže. Tak ako mnohí kolegovia poslanci dnes ráno aj ja vyzývam Komisiu, aby zabezpečila analýzu týchto deformácií.

Dovoľte mi dodať ešte jednu myšlienku k potrebe spoločných noriem a procesov. Veľa budúcich vynálezov bude založených na informačných a komunikačných technológiách. V odvetví IKT potrebujeme viac hospodárskej súťaže, čomu by mohlo pomôcť zvýšené používanie softvéru s dostupným zdrojovým kódom v Európe. Predpokladám, že Európa takto dosiahne v tejto kľúčovej oblasti vo vzťahu k Spojeným štátom a ostatným dôležitým hospodárskym regiónom väčšiu konkurencieschopnosť, ako už povedal pán Hökmark.

  Danuta Jazłowiecka (PPE). – (PL) Autori uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme, správne konštatujú, že hospodárska kríza predstavovala pre politiku hospodárskej súťaže EÚ veľkú výzvu. Národné a politické záujmy opakovane víťazili nielen nad pravidlami voľného trhu, ale aj nad zdravým rozumom. Vážna hospodárska kríza, dôsledky ktorej v krajinách Európy cítiť dodnes, bola významným určujúcim činiteľom politiky hospodárskej súťaže v roku 2009. Bolo to obdobie, počas ktorého došlo k použitiu mechanizmov a nástrojov, ktorých hlavným cieľom bolo pomôcť finančným inštitúciám, ktoré mali problémy, ako aj niektorým veľkým podnikom, a nie podporiť dodržiavanie pravidiel trhového hospodárstva, pričom najhoršie dôsledky tejto politiky pocítili malé a stredné podniky.

Bude mať to, čo sa urobilo, z dlhodobého hľadiska pozitívny účinok? To zisťujeme až teraz. Preto by sme mali vyzvať Komisiu, aby vypracovala dôveryhodné analýzy, ktoré ukážu, aké účinky mala táto pomoc na hospodárstvo. To umožní nielen zhodnotenie toho, čo sa urobilo, ale tiež to umožní rýchle a účinné reagovanie na podobné hrozby v budúcnosti.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Politika hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, neoddeliteľnou súčasťou čoho je dohľad nad štátnou pomocou.

Počas súčasnej hospodárskej krízy však Európska komisia zároveň cítila potrebu schváliť poskytnutia štátnej pomoci, zvlášť v bankovom sektore, ale aj v iných sektoroch, ktoré zápasili s problémami. Členské štáty preto poskytli značné sumy v podobe systémov záruk, systémov rekapitalizácie a iných foriem financovania likvidity bankových inštitúcií s cieľom zabezpečiť im zdroj financovania a záruku proti rizikám.

Európska komisia však musí na sektor pozorne dohliadať a predložiť plány na reštrukturalizáciu a reguláciu finančných inštitúcií, aby sa zaručilo, že nebudú pokračovať v rizikovom správaní, ktoré ohrozuje finančnú stabilitu Európskej únie. V opačnom prípade bude štátna pomoc len prispievať k pretrvávaniu finančných problémov v Európskej únii.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Predložená správa potvrdzuje skutočnosť, že v oblasti korektnej hospodárskej súťaže máme v Európskej únii ešte značné rezervy.

Exemplárnou ukážkou toho je poľnohospodárska výroba, kde tak Európska únia, ako aj jednotlivé štáty, vstupujú rozličnými subvenciami a podporami do tohto prostredia a výrazne tým deformujú konkurenčné prostredie. Najmä poľnohospodárske podniky z nových členských krajín veľmi trpia v dôsledku nekorektnej dotačnej politiky Európskej únie. Ďalšou oblasťou, kde bude potrebné zásadným spôsobom upraviť a zlepšiť konkurenčné prostredie, je doprava. Preto považujem za veľmi dôležité akceptovať návrhy Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ktoré pregnantne poukazujú na deformácie v súťaži, aj medzi jednotlivými druhmi dopravy.

V každom prípade, správa je podnetná a dobrá, a bude dôležité, aby bola aj efektívne využitá na zlepšenie prostredia hospodárskej súťaži v Európskej únii.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Situácia, ktorú vytvorila hospodárska a finančná kríza, sa odrazila na tóne správy Komisie. Je to v každom prípade dobrá správa, čo potvrdzuje aj uznesenie Parlamentu. Sú tu však body, na ktorých by sa mohlo v budúcnosti trochu viac popracovať, predovšetkým v oblasti prevencie a poskytovania správnych informácií. Bez spolupráce sa nám nepodarí krízu prekonať, a preto je veľmi dôležité, aby nás Komisia uistila, že nám bude neustále poskytovať informácie o dosiahnutých výsledkoch. Dodržiavanie a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je jedným z kľúčov k úspechu jednotného trhu. Transparentnosť treba zvýšiť napríklad na trhoch so surovinami v oblasti energetickej politiky. Hospodárska súťaž tiež nie je plne zaručená v každom segmente odvetvia energetiky. Preto je nevyhnutné realizovať druhý balík v oblasti vnútorného trhu a tretí energetický balík. Takisto je už načase požadovať dôkladnejšie preskúmanie hospodárskej súťaže v ďalšom sektore, konkrétne v agropriemyselnom sektore. Prostredníctvom štúdie musíme identifikovať hlavných dodávateľov a distribútorov, ktorí sú zodpovední za narúšanie hospodárskej súťaže na trhu.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Chcela by som zdôrazniť dôležitosť vypracovania jasných pravidiel hospodárskej súťaže, z ktorých budú mať prospech a úžitok malé a stredné podniky. Sú nesmierne dôležité pre celé európske hospodárstvo, nehovoriac o obrovskom inovačnom potenciáli, ktorý ponúkajú. Vzhľadom na to by bolo podľa mňa vhodné pridať kapitolu venovanú malým podnikom s dôrazom na spravodlivú hospodársku súťaž. Politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability. To by účastníkom trhu zabránilo v blokovaní prístupu k technológiám.

Na záver by som chcela povedať, že uplatňovanie úspešnej politiky hospodárskej súťaže a neobmedzené fungovanie vnútorného trhu sú základnými predpokladmi trvalo udržateľného hospodárskeho rastu v Európskej únii.

  Mairead McGuinness (PPE). – Chcela by som sa zamerať na odsek 90 tejto správy, v ktorom sa hovorí, že konkurencia v poľnohospodárskej výrobe je predpokladom nižších cien v krajinách EÚ. Je v tom trochu pravdy, obávam sa však, že podstata tu úplne uniká. Vedieme medzi sebou, konkrétne skupiny v tomto Parlamente, diskusiu o tom, čo sa deje s poľnohospodárskymi trhmi a prečo nedochádza k spravodlivému presunu konečnej ceny, ktorú ako spotrebitelia platíme za potraviny, k tým, ktorí potraviny produkujú.

Je to veľmi vážny problém v čase, keď uskutočňujeme reformu poľnohospodárskej politiky, v rámci ktorej hrozí zníženie rozpočtu na poľnohospodárstvo, namiesto toho, aby sme sa pozreli na nedokonalosti na trhu. Takže správa by sa mala venovať tejto problematike oveľa viac. Správa vyzýva Komisiu, aby preskúmala hospodársku súťaž v agropriemyselnom sektore: áno, prosím, a preskúmajte ju aj v maloobchodnom sektore, ale potom prestaňte skúmať a začnite s tým niečo robiť! V tomto Parlamente sme dobrí v rečnení, ale v činoch až takí dobrí nie sme.

V súvislosti s hospodárskou súťažou mám ešte jednu poznámku. Predkladám Komisii sťažnosti v mene voličov. Malého človeka si štát nevypočuje, pričom chcem, aby Komisia vzala späť nasledovné: že je niekoľko sťažností, ktoré som ako poslankyňa ne...

(Predsedajúci prerušil rečníčku)

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pani McGuinnessová. V rámci budúcich rozpráv tejto povahy môže byť relevantné vypočuť si aj stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

  Czesław Adam Siekierski (PPE). – (PL) Vnútorný trh by mal byť slobodný, účinný, dynamický a inovatívny. Správna politika hospodárskej súťaže je najlepším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Ak na trhu tovarov a služieb funguje správne hospodárska súťaž, dokážeme spotrebiteľovi zaručiť lepšiu kvalitu, nižšie ceny a väčší výber. Je dobré, že uskutočňujeme tieto každoročné hodnotenia politiky hospodárskej súťaže. Takéto spätné posúdenie je veľmi poučné. Účinné uplatňovanie nástroja politiky hospodárskej súťaže prispelo k zlepšeniu hospodárskej stability a zmierneniu účinkov hospodárskej krízy na podniky a spotrebiteľov. Je nutné zlepšiť hospodársku súťaž na trhoch s liekmi a energiami. Nezabúdajme, že monopol, či už súkromný, alebo štátny obmedzuje hospodársku súťaž. Stojí za to zdôrazniť, že zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike znamenajú, že dotácie a vonkajšia pomoc už neobmedzujú hospodársku súťaž.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Komisia berie na vedomie výzvu Parlamentu na väčšiu transparentnosť, viac dialógu a väčšiu informovanosť v oblasti politiky hospodárskej súťaže. Budeme vás aj naďalej informovať o dôležitých politických rozhodnutiach týkajúcich sa hospodárskej súťaže a v reakcii na vašu správu sa budeme snažiť zohľadňovať vaše požiadavky, či už v rámci ďalšej správy o politike hospodárskej súťaže, alebo ad hoc, tak ako to požadoval pán Bütikofer a iní poslanci.

Beriem na vedomie vašu výzvu na uskutočnenie odvetvových prieskumov na niektorých trhoch. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že už samotné spravodlivé a dôrazné presadzovanie pravidiel má pozitívny vplyv na hospodársku súťaž v celom odvetví. Odvetvové prieskumy nie sú vždy najlepším spôsobom, ako presadiť uplatňovanie našich pravidiel v danom sektore. Sú veľmi drahé, pokiaľ ide o zdroje, a mali by sa používať len vtedy, keď si prieskum vyžadujú ciele politiky Komisie.

Môžem znovu potvrdiť, že dočasné opatrenia štátnej pomoci vyplývajúce z krízy sú naozaj dočasné. Počas obmedzeného času, ktorý mi zostáva, by som chcel skutočne v krátkosti nadviazať na niektoré vaše otázky.

Po prvé, pokiaľ ide o investície a finančný sektor, prebiehajú konzultácie o usmerneniach pre záchranu a reštrukturalizáciu.

Po druhé, pokiaľ ide o dopravu, Komisia pripravuje bielu knihu o budúcnosti dopravy, ktorá má byť prijatá v marci 2011. Tá načrtne niekoľko návrhov zameraných na urýchlenie dobudovania vnútorného trhu pre dopravu.

Po tretie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu, o tejto oblasti predloží Komisia správu v prvom štvrťroku tohto roku.

Po štvrté, pokiaľ ide o digitálnu agendu, Komisia plne uznáva dôležitosť presadzovania skutočne integrovaného digitálneho vnútorného trhu.

Po piate, pokiaľ ide o malé a stredné podniky, aby všetky spoločnosti, veľké aj malé, mohli prosperovať, nevyhnutne potrebujú rovnaké podmienky. Na dosiahnutie toho je nevyhnutné, aby Komisia presadzovala pravidlá hospodárskej súťaže. Zaoberali sme sa aj pravidlami štátnej pomoci v oblasti malých a stredných podnikov, inovácií, výskumu a vývoja a ekologických technológií.

V júni vám pán podpredseda Almunia predloží správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2010. Medzitým vás bude informovať o otázkach, ktoré ste položili, a v súvislosti s odsekom 4 správy Parlamentu dostanú útvary GR pre hospodársku súťaž pokyny, aby vám poskytli podrobnejšiu odpoveď.

  Predsedajúci. – Skončíme vystúpením pána spravodajcu Eppinka, ktorému, samozrejme, blahoželáme, keďže väčšina jeho kolegov jeho prácu ako autora tejto správy pochválila.

  Derk Jan Eppink, spravodajca. – Rád by som poďakoval pánovi komisárovi, ktorý zastupuje svojho kolegu, za to, že tu je. Vítam iniciatívu Komisie týkajúcu sa kolektívneho uplatňovania nárokov, ktorá sa mala realizovať už dávno. Hovorí sa o nej aj v správe a podľa mňa je v záujme spotrebiteľov – za predpokladu, že bude dobre zadefinovaná a dobre legislatívne upravená. Podľa mňa je dobrá. Začneme zelenou knihou, aby sme videli, aké rôzne stanoviská existujú. Vítam to.

V bankovom sektore vznikla veľmi zvláštna situácia: v rôznych krajinách je štátna pomoc na rôznej úrovni a v rôznych štádiách. V niektorých krajinách, ako je napríklad Španielsko, majú ťažkosti najmä regionálne banky (cajas), ktorých situácia si vyžaduje záchranu zo strany Európskej centrálnej banky – hoci, ako podotkol pán Lamberts v priebehu 30 sekúnd, ECB pri tom riskuje, že získa veľa zlých aktív. Tým sa stáva z ECB tak trochu zlá banka – čo by tak nemalo byť.

V ďalších krajinách sa štáty snažia stiahnuť z bankového sektora a tam vzniká riziko vena. Predpokladám, že na otázku vena nedokážete odpovedať – to je niečo pre pána komisára –, bolo by však veľmi nespravodlivé voči iným bankám, ktoré štátnu pomoc nedostali, keby niektoré, ktoré dostali pomoc alebo potrebovali záchranu, zrazu získali toto veno. Takže tu sa musíme zamerať na otázku rovnakých podmienok.

Nakoniec sa dostávam k otázke prijímania nadväzujúcich krokov, pretože pani in ’t Veldová, pani Gállová a pán Bütikofer mali niekoľko veľmi presných poznámok. Mali sme správu minulý rok, máme správu tohto roku a podobnú správu budeme mať pravdepodobne aj budúci rok. Všetko zostáva rovnaké. Vyzerá to trochu ako rituál na štýl Vatikánu, kde sa stále opakujú tie isté veci. Musíme sa pozrieť na to, aké kroky sa podnikli v nadväznosti na otázky, ktoré sme položili, pričom navrhujem, aby spravodajca a predchádzajúci spravodajca kontaktovali pána komisára a generálneho riaditeľa GR pre hospodársku súťaž, aby sa spoločne pozreli na to, ako sa naložilo s požiadavkou, ktorú sme predložili.

Potrebujeme správu, ktorá bude náležite realizovaná v zmysle poskytovania informácií. Preto navrhujem, aby sme uskutočnili náležité preskúmanie následných krokov, v čom ma pani in ’t Veldová určite podporí, aby sme videli, čo konkrétne Komisia robí.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pán Eppink. Som si istý, že ste si všimli reakciu vašich kolegov, z ktorej vyplýva, že váš návrh bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou potrebnú podporu.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes, vo štvrtok.