Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 20. januára 2011 - Štrasburg

4. Udržateľná politika EÚ na ďalekom severe (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Gahlera v mene Výboru pre zahraničné veci o trvalo udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (2009/2214(INI)) (A7-0377/2010).

  Michael Gahler, spravodajca. – (DE) Zástupcovia našich arktických susedov, ktorí sledujete túto rozpravu, z pozície spravodajcu ma nesmierne teší, že vám dnes môžem predložiť výsledok viac ako ročnej práce, ktorej som sa venoval spolu s tieňovými spravodajcami, ďalšími kolegami v arktickom fóre EÚ a mnohými odborníkmi a zástupcami, z ktorých niektorí pochádzajú priamo z arktického regiónu.

Dosiahli sme široký konsenzus a myslím si, že sme vytvorili trvalo udržateľnú politiku na ďalekom severe. Správa analyzuje nový význam arktického regiónu a vysvetľuje spôsob organizácie politiky EÚ vo vzťahu k našim severným susedom z pohľadu Európskeho parlamentu. Mojou hlavnou zásadou je ponuka spolupráce so štátmi a inštitúciami našich susedov na ďalekom severe.

Uvedomujeme si, že dvojstranná a mnohostranná spolupráca s arktickými štátmi už existuje. Odhliadnuc od záležitostí týkajúcich sa Arktídy sa Nórsko a Island už intenzívne zapájajú do Európskeho hospodárskeho priestoru a do spolupráce s krajinami Schengenu. EÚ je už ad hoc pozorovateľom v Arktickej rade, ale chcel by som zdôrazniť, že je potrebné, aby EÚ získala štatút trvalého pozorovateľa. Dôvodom je najmä to, že takmer všetky dôležité politické oblasti súvisiace s týmto regiónom sa aspoň sčasti týkajú Spoločenstva. Táto ponuka spolupráce je formulovaná v tomto duchu, pretože my ako EÚ nemôžeme svojvoľne konať alebo iniciovať aktivity v Arktíde. Sme vo veľkej miere závislí od ochoty najbližších susedných území s nami spolupracovať.

V tejto správe som sa zameral aj na ľudský rozmer. Pri presadzovaní akejkoľvek oblasti spoločnej politiky nesmie nikto zo zainteresovaných zabúdať na to, že treba náležite prihliadať na záujmy ľudí žijúcich v Arktíde. Mám na mysli pôvodných obyvateľov týchto krajín, ale aj iných ľudí žijúcich v týchto oblastiach, ktorých spôsob života a živobytia je v súlade so zásadou udržateľnosti.

Chápeme, že obyvatelia arktického regiónu chcú rozvíjať svoje biotopy, inými slovami, že odmietajú nariadenie o ochrane tejto oblasti v súčasnej podobe, ktoré túto oblasť zmení na niečo ako národný park. Práve preto pracujeme spolu s partnermi na tom, aby sme zabezpečili, že zásah do ekosystému a prirodzených biotopov bude vždy vychádzať zo zásad najvyššej možnej ochrany. EÚ je pre arktické štáty zaujímavým partnerom na spoluprácu, pretože sme priekopníkmi vo významných politických oblastiach, ako je ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy. Otázka, či najväčší vnútorný trh na svete bude alebo nebude presadzovať ambicióznu environmentálnu politiku, má na tento región zásadný vplyv.

EÚ je zaujímavým partnerom na spoluprácu aj preto, že sme významným odberateľom komodít pochádzajúcich z Arktídy – nielen ropy a plynu, ale napríklad aj vzácnych rúd. V tomto smere by sme mali nasledovať dobrý príklad spolupráce medzi Nórskom a Ruskom v Štokmanovom ložisku v Barentsovom mori. Partneri sa pri spolupráci na ťažbe nerastných zdrojov v tejto oblasti riadia najprísnejšími nórskymi environmentálnymi normami. Dúfam, že to isté bude platiť aj o kooperačnej dohode medzi Ruskom a spoločnosťou BP, ktorá bola schválená v uplynulých týždňoch s cieľom preskúmať Severný ľadový oceán. V budúcnosti nám v odvetví životného prostredia a pri otváraní nových lodných trás, ako je napríklad severovýchodná cesta, poskytnú cennú podporu monitorovacie satelity. Spolupráca v tejto oblasti umožní skrátiť lodné trasy napríklad do juhovýchodnej Ázie. Pre EÚ, ktorej podiel na svetovom obchodnom loďstve predstavuje približne 40 %, je tento faktor dôležitý najmä z finančného hľadiska.

Náš rámcový program pre výskum ponúka cennú podporu ďalšej vedeckej spolupráci medzi rôznymi polárnymi inštitútmi vo výskumných staniciach v Arktíde. Naši susedia na ďalekom severe vedia, že EÚ je vhodným partnerom na spoluprácu. V oblasti vypracovania, koordinácie a uplatňovania našich politík však máme stále čo zlepšovať. Zlepšenie možno dosiahnuť začlenením príslušných oblastí v rámci Komisie do kompetencie Generálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo a vytvorením príslušného orgánu v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť. Navyše Informačné stredisko pre Arktídu by zhromažďovaním a vyhodnocovaním dôležitých informácií tiež prispelo k skvalitneniu našej databázy. Vytvorenie mechanizmov spoločného financovania a plánovania pre subarktickú oblasť, na ktorých by sa podieľali všetci partneri na ďalekom severe, by tiež predstavovalo významný nástroj lepšej, účinnejšej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja.

Som presvedčený, že tento návrh politického dokumentu ponúka lepšie usmernenia na vytvorenie komplexnej a úspešnej politiky EÚ pre Arktídu, ktorá bude prínosom aj pre našich severných susedov.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Začiatkom minulého roka podpredsedníčka a vysoká predstaviteľka pani Ashtonová iniciovala návrh rozpravy o arktickom regióne. Rozprava v pléne nám umožnila vypočuť si vaše názory a zdôrazniť význam spolupráce s Arktídou ako súčasti vonkajších vzťahov Európskej únie.

S arktickým regiónom spolupracujeme na mnohých úrovniach. Po prvé, Únia i členské štáty uskutočňujú v tomto regióne aktívnu politiku v oblasti výskumu. Po druhé, presadzujeme dôslednú environmentálnu a námornú politiku. Po tretie, naša stratégia v boji proti zmene klímy sa zaoberá hlavnou príčinou zmien v Arktíde. A po štvrté, budeme naďalej presadzovať opatrenia v prospech pôvodných obyvateľov všade vo svete vrátane obyvateľov Arktídy.

Hoci uznávame, že náš dialóg s pôvodnými arktickými obyvateľmi za polárnym kruhom by sa mohol zlepšiť, v roku 2010 sme boli svedkami začiatku úspešného a širšieho procesu interakcie, ktorý budeme v nadchádzajúcich rokoch určite podporovať.

Pokiaľ ide o prístup k Arktíde a ťažbu jej zdrojov, musíme si udržať povesť zodpovedného spotrebiteľa v oblasti surovín a energetických zdrojov, ktorý dodržiava najprísnejšie bezpečnostné a environmentálne normy. Zároveň budeme dôrazne požadovať spravodlivé posudzovanie našich záujmov vrátane záujmov našich firiem.

Teší nás, že správa Parlamentu o ďalekom severe sa zaoberá týmito oblasťami a že obsahuje cenné návrhy o tom, ako ďalej postupovať. Táto správa je významným prínosom k postupnému vytváraniu politiky Európskej únie pre Arktídu a chcel by som poďakovať Michaelovi Gahlerovi za to, že sa ujal tejto iniciatívy.

Táto iniciatíva je mimoriadne chvályhodná, pretože spravodajca a niektorí ďalší poslanci Európskeho parlamentu podporili zaujímavý dialóg s tretími stranami a občianskou spoločnosťou Arktídy, na ktorom sme sa aktívne zúčastnili. Záverečná správa obsahuje rôzne názory a potvrdzuje záväzok Európskej únie načúvať všetkým zainteresovaným stranám v Arktíde a spolupracovať s nimi.

Teraz otvárame novú etapu rozvoja politiky EÚ pre Arktídu. Po oznámení Komisie z roku 2008 a záveroch Rady z roku 2009 sa správa Parlamentu stane tretím pilierom základnej štruktúry tejto politiky. Tieto tri texty sú jednotné a posielajú zodpovedný a pozitívny odkaz partnerským krajinám v Arktíde a ľuďom žijúcim v tomto regióne. Snažíme sa podporiť bezpečnejšiu, udržateľnú Arktídu. Rešpektujeme medzinárodné dohody a dohovory a máme záujem spolupracovať na ich rozvoji a zlepšení.

Oceňujem najmä nórsko-ruskú delimitačnú dohodu o Barentsovom mori, ktorá bola podpísaná vlani, ako referenčný bod pre dlhodobú mierovú spoluprácu v celom arktickom regióne.

Európska únia by uvítala posilnenie a zefektívnenie Arktickej rady, ktorá prijíma a realizuje kľúčové rozhodnutia o budúcnosti regiónu. Chceli by sme sa stať súčasťou Arktickej rady ako stály pozorovateľ v snahe podeliť sa o bohaté skúsenosti v oblasti medzinárodnej regionálnej spolupráce a sme veľmi vďační Parlamentu za podporu tohto úsilia.

Správa o ďalekom severe dá Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii silný podnet v oblasti vonkajšej činnosti týkajúcej sa arktického regiónu. Som presvedčený, že odkaz správy a jej prístup sú aktuálne a primerané.

Správa Parlamentu o ďalekom severe poskytne informácie aj pre potreby našej vlastnej správy o pokroku v oblasti politiky EÚ pre Arktídu, ktorú nás Rada žiada predložiť ešte v tomto roku. Naša správa bude adresovaná obidvom inštitúciám, Rade i Parlamentu, a dúfame, že s ňou budete spokojní.

  Inese Vaidere, v mene poslaneckého klubu PPE. – (LV) V prvom rade by som chcela poďakovať pánovi Gahlerovi za dôkladne pripravenú správu. Som skutočne rada, že politika Európskej únie vo vzťahu k ďalekému severu je jednou z tých oblastí, ktorými sa Európska únia zaoberala v pomerne krátkom čase. V Arktíde sa nachádzajú mimoriadne bohaté zdroje – približne štvrtina nevyčerpaných svetových zásob ropy a plynu, biogenetické zdroje, zdroje rybolovu a nerastných surovín. Arktída ponúka aj nové možnosti pre námornú dopravu. Roztápanie ľadovca spôsobilo, že lodná trasa do krajín Ázie sa skrátila približne o 40 %. Potenciál Arktídy je obrovský. Preto s ním treba zaobchádzať zodpovedne. Nezodpovedná ťažba zdrojov a nepremyslené dopravné toky môžu mať vážne ekologické dôsledky. Zároveň si treba uvedomiť, že využívanie bohatstva Arktídy môže otvoriť nové možnosti riešenia nielen energetických problémov, ale aj problémov spojených s nedostatkom surovín a potravín. Svetové veľmoci vedú tvrdý konkurenčný boj v snahe získať čo najväčší podiel na riadení a ťažbe týchto zdrojov. Hoci v Arktíde žije približne 3,7 milióna obyvateľov patriacich k niekoľkým desiatkam pôvodných národov, napriek tomu ich treba do istej miery považovať za súčasť spoločného sveta. Organizácia Spojených národov doteraz nedala privilégiá žiadnemu národu v Arktíde a dúfam, že to neurobí ani v budúcnosti. Práve preto musí byť naša politika zodpovedná. Európska únia musí vypracovať konkrétnu, koordinovanú stratégiu pre všetky oblasti spojené s ďalekým severom a schváliť financovanie tejto politiky a zdroje tohto financovania. Do úvahy treba brať aj otázky zmeny klímy, prosperity a rozvoja miestneho obyvateľstva a energetickej bezpečnosti. V záujme uplatňovania tejto politiky je dôležité získať štatút stáleho pozorovateľa v Arktickej rade. Napriek tomu, že Európska únia nemá priamu morskú hranicu s Arktídou, môže získať vedúce postavenie v skúmaní regiónu v oblasti zdrojov a nových lodných trás, ako aj v zabezpečení vysokej úrovne environmentálnej bezpečnosti. Ďakujem.

  Liisa Jaakonsaari, v mene skupiny S&D. – (FI) Na úvod chcem úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Gahlerovi za konštruktívnu spoluprácu. Najväčším ocenením tohto úsilia sú nepochybne slová komisára Füleho, ktorý povedal, že táto správa sa stane tretím pilierom politiky EÚ pre Arktídu.

Nie je žiadnym prekvapením, že politika pre Arktídu sa stáva ústrednou témou medzinárodnej politiky, keďže ako povedala pani poslankyňa predo mnou, arktický región má tretinu dosiaľ neobjavených prírodných zdrojov na svete: nerastných surovín, plynu a ropy. Zmena klímy a konkurenčný boj v snahe získať tieto prírodné zdroje sú témy, ktoré spolu súvisia, ale skutočný trend nepochybne udáva svetové hospodárstvo. Našťastie, vývoj v arktickom regióne je stabilný a je založený na ochote spolupracovať.

V budúcnosti bude pre nás politika pre Arktídu skúškou, ktorá ukáže, či vieme spoločnými silami zvýšiť stabilitu alebo, naopak, vyvoláme nové konflikty. Je dôležité, aby sa prírodné zdroje ťažili zodpovedne a opatrne s cieľom vyhnúť sa fenoménu „zlatej horúčky“ a katastrofám podobného druhu, akých sme boli svedkami v Mexickom zálive.

Prvoradé je, že máme vyváženú správu a že vysielame odkaz o potrebe posilniť Arktickú radu a o tom, že Európska únia sa intenzívnejšie zapojí do činnosti Arktickej rady ako pozorovateľ. Nemali by sme tam však len tak vtrhnúť, ale treba sa správať diplomaticky, rokovať, zapájať sa do rozumnej politickej spolupráce a predovšetkým stavať do popredia posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Podľa môjho názoru je vynikajúce, že správa poukazuje na význam Informačného strediska pre Arktídu a že navrhuje toto stredisko umiestniť na Laponskej univerzite v Rovaniemi vo Fínsku.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – (FI) Chcela by som úprimne poďakovať pánovi spravodajcovi Gahlerovi, ako aj všetkým tieňovým spravodajcom. Našu spoluprácu považujeme za vynikajúcu a je dôležité, že iniciatívna správa bola prijatá a že na základe tejto správy bol predložený návrh.

Správa rázne obhajuje veľké investície do budúcnosti, ktoré umožnia ľuďom v arktickom regióne prežiť, a investície do zamestnanosti, dopravy a životného prostredia. Za mimoriadne významné považujem aj stanovisko správy k potrebe uznať postavenie pôvodných národov, najmä Sámov. Sámovia sú jedinou pôvodnou skupinou obyvateľstva v Európe a EÚ, teda Komisia, Parlament a Rada s nimi musia spolupracovať ako s rovnocennými partnermi.

Správa tiež uznáva štatút Arktickej rady, o ktorej pán komisár Füle dokonca povedal, že EÚ je ochotná ju posilniť. Dosť ma však sklamalo konštatovanie komisára Füleho, že spolupráca v arktickom regióne sa postupne zlepšuje. Samozrejme, EÚ musí ukázať snahu, musíme investovať a prejaviť záujem o intenzívnejšiu spoluprácu v Arktíde. Nesmieme sa uspokojiť s postupným pokrokom, to je akoby sme pri práci používali len jednu ruku: táto oblasť musí byť jednou z priorít.

Na záver chcem povedať, že oceňujem návrh investovať do výskumu arktického regiónu a že sa správa zmieňuje o možnosti umiestniť stredisko výskumu na Laponskej univerzite. Laponská univerzita si zasluhuje uznanie, pretože je jedinou univerzitou, jedinou agentúrou, ktorá sa skutočne pričinila o vytvorenie tohto centra a venovala tejto práci veľa času a úsilia.

  Indrek Tarand, v mene skupiny Verts/ALE. – V prvom rade chcem úprimne zablahoželať a vzdať hold spravodajcovi a kolegom tieňovým spravodajcom a poďakovať im za dobrú spoluprácu a porozumenie. Chcem poďakovať aj svojim kolegom zo Skupiny zelených za ich spoluprácu a prínos.

Konečne môžeme povedať, že sme predložili dobrý dokument, ktorý nám, Európskej únii, umožní postupovať prijateľným spôsobom a prihliadať na všetky záujmy všetkých zainteresovaných strán. Hoci si zelení oprávnene myslia, že by sme mali byť ešte radikálnejší, sme radi, že táto správa berie do úvahy naše obavy a pochybnosti. Ide napríklad o návrhy, ktoré sme spravodajcovi predložili v súvislosti s tým, že vedecké údaje jasne potvrdzujú, že arktický ekosystém v súčasnosti čelí vážnym zmenám klímy a že táto situácia si vyžaduje, aby sme vo vzťahu k budúcemu rozvoju Arktídy prijali preventívny a vedecky založený prístup.

To je dôvod, prečo sme v rámci mnohostrannej dohody žiadali uskutočniť ďalšie vedecké štúdie s cieľom zvýšiť medzinárodné povedomie a ovplyvniť rozhodovanie o arktickom ekosystéme skôr, ako sa bude pokračovať v ďalšom významnejšom rozvoji. Ďakujeme ostatným skupinám za to, že túto skutočnosť akceptovali. Toto je príklad toho, ako sa veci dajú v širokom spektre rôznych volebných obvodov vyriešiť k všeobecnej spokojnosti. V tomto Parlamente je niekoľko skeptikov, ktorí si myslia, že arktický región si nezaslúži našu pozornosť, ale nie je to pravda, najmä pokiaľ ide o Island, ktorý sa zrejme stane 28. členom EÚ.

Arktída je „cool“. Nie je to však v dôsledku zmeny klímy a následného otepľovania inak studeného ďalekého severu. Arktída je „cool“ aj z dôvodu nových lukratívnych príležitostí, hoci tieto príležitosti so sebou prinášajú veľmi zložité a vážne problémy. Preto si myslím, že politici, ktorí riešia tieto problémy zodpovedným a politicky kultivovaným spôsobom sú „cool“, ako napríklad tí z nás, ktorí dnes budú hlasovať za správu pána Gahlera.

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Arktída sa skutočne mení. Najzreteľnejším dôsledkom týchto zmien je možnosť vytvoriť nové dopravné a obchodné trasy a možnosť ťažiť prírodné zdroje, ropu a plyn, ktorá je už evidentne na dosah. Reakcie sveta na tieto zmeny sú chaotické. Na jednej strane máme veľmi konštruktívnu nórsko-ruskú delimitačnú dohodu o Barentsovom mori, ale na druhej strane sa Rusi snažia presadiť politiku faits accomplis. Myslím si, že tu by mali zohrávať významnú úlohu Európska únia a medzinárodné spoločenstvo. Toto stanovisko je v správe jednoznačne vyjadrené a my ho podporujeme. Ďalšia vec, na ktorú sme upozornili, je potreba zabezpečiť rovný, nediskriminačný prístup k dopravným trasám. Regulačné ani finančné dôvody by nemali byť prekážkou rovného prístupu k trasám. To všetko je v správe jednoznačne vyjadrené. Preto správu v hlasovaní s radosťou podporíme.

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Veľmi pekne ďakujem pánovi Gahlerovi za jeho správu. Aj z tejto správy jasne vyplýva, že o prírodné zdroje arktického regiónu je obrovský záujem. V dôsledku zmeny klímy sa ropa, plyn a ďalšie zdroje dajú ťažiť čoraz jednoduchším spôsobom. O téme, ako lepšie využiť lodné trasy, sme už diskutovali.

Logickým dôsledkom toho bude nárast znečistenia v regióne. Priemyselný rozvoj – najmä prostredníctvom ťažby ropy a plynu, rozšírenia komerčného rybolovu a zvýšenia lodnej dopravy – bude nevyhnutne viesť k narušeniu alebo dokonca k zničeniu tohto veľmi citlivého ekosystému, čo bude mať ničivé následky.

Táto správa sa, žiaľ, zaoberá všeobecnými záležitosťami a neobsahuje žiadne účinné stratégie na boj proti týmto nebezpečenstvám. V správe sa nespomína, že EÚ nie je jediná, kto si uvedomuje rastúci geostrategický význam Arktídy. Hraničné štáty Rusko a členské štáty NATO USA, Kanada, Dánsko a Nórsko už začali s militarizáciou arktického regiónu a chcú chrániť svoje záujmy v tomto regióne.

Túto situáciu v Arktíde spôsobila zmena klímy. Musíme zabrániť katastrofickému pokračovaniu tejto zmeny, čo je možné dosiahnuť iba urýchleným prechodom na obnoviteľné zdroje energie. Táto stratégia však uplatňuje diametrálne odlišný prístup.

My Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica žiadame, aby sa zabránilo tomu, aby sa Arktída stala ďalším terčom geopolitických záujmov. Spolu s mnohými environmentálnymi organizáciami žiadame vyhlásiť moratórium na nové projekty zamerané na ťažbu ropy v Arktíde. Je potrebné schváliť zmluvu – podobnú zmluve o Antarktíde –, ktorá zakáže ťažbu nerastných surovín v regióne. V neposlednom rade vyzývame na okamžitú demilitarizáciu regiónu, a tým aj na vytvorenie demilitarizovanej zóny v Arktíde.

Keďže naša skupina a ani ja nemôžeme podporiť výsledky iniciatívnej správy, ktorá tu bola predložená, skupina GUE/NGL predložila alternatívnu správu.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Liisa Jaakonsaari (S&D). - (FI) Chcela by som sa opýtať, či si predstaviteľka Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice myslí, že je možné dosiahnuť niečo ako moratórium, keď nikto z aktérov a krajín v regióne takéto moratórium nechce. Ako by reagovali pôvodní obyvatelia, keby im Európska únia diktovala, čo majú robiť? Parlament sa už prehrešil, keď zakázal predaj výrobkov z tuleňa, čo ich poriadne nahnevalo. Prečo by sme ich mali rozhnevať ešte viac? Teraz je potrebná diplomacia a spolupráca.

  Sabine Lösing (GUE/NGL). – (DE) Ja toto riešenie nepodporujem a, samozrejme, niečo také nie je možné nariadiť zhora. Zostáva však otázka: S kým sme o tom diskutovali? O ktoré štáty ide? Ktorých pôvodných obyvateľov sa to dotkne? Uskutočnili sa konzultácie s ľuďmi, ktorí môžu z tejto situácie ťažiť, alebo s tými, ktorí môžu prísť o živobytie? Myslím si, že treba zintenzívniť dialóg. Rozhovory, ktoré sa uskutočnili doteraz, nestačia. Musíme sa snažiť o čo najširší dialóg a túto problematiku konzultovať aj so širšími vrstvami spoločnosti, najmä s pôvodnými obyvateľmi.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) V prvom rade veľmi oceňujem vynikajúcu prácu spravodajcu pána Gahlera.

Arktída má strategický význam najmä teraz, keď otepľovanie arktického regiónu, zdá sa, otvorilo nové možnosti pre dopravu a ťažbu zdrojov v tomto regióne. Toto územie sa vyznačuje aj veľmi zraniteľným životným prostredím najmä v dôsledku znečisťovania v Európe, Severnej Amerike, Rusku a Číne. Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že nároky štátov vo vzťahu k Arktíde nie sú vždy jasné. Napriek tomu, že EÚ nebude mať prístup k arktickému pobrežnému pásmu, pokiaľ sa Island nestane jej členom, EÚ má členské štáty v arktickom regióne.

Preto podporujem stratégiu EÚ pre arktické regióny, ktorá dá EÚ rovnakú pozíciu ako majú ostatné veľmoci, najmä Rusko, ktoré má jasný záujem o hospodárske využívanie tohto regiónu. V prípade, že sa hospodárske aktivity v nadchádzajúcich rokoch zintenzívnia, bude dôležité zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi životným prostredím a hospodárstvom a zapojiť do tohto úsilia aj miestne obyvateľstvo. Získanie štatútu stáleho pozorovateľa EÚ v Arktickej rade by bol krok správnym smerom.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Ako vieme, obrovské zásoby nerastných surovín v Arktíde spôsobili, že toto územie sa stalo predmetom ostrých sporov. Odhaduje sa, že pod ľadom sa nachádza až 90 miliárd barelov nevyužitej ropy. Objavuje sa, samozrejme, istý pocit znepokojenia, že spoločnosť British Petroleum, ktorá vlani spôsobila ropnú katastrofu v Mexickom zálive, by teraz mala ťažiť zdroje v tomto citlivom životnom prostredí, kde sú v porovnaní s Mexickým zálivom oveľa tvrdšie podmienky.

Skutočnosť je napokon taká, že arktický región je už v súčasnosti konečným miestom ukladania svetových emisií ortuti. Z hľadiska celosvetového dopytu po energetických zdrojoch je však zrejme nereálne očakávať rozhodnutie, ktoré by nás prinútilo vzdať sa arktických zásob ropy. Treba len dúfať, že Európska únia ako člen Arktickej rady zabezpečí prijatie lepších bezpečnostných noriem s cieľom zabrániť tomu, aby voľne žijúce zvieratá v Arktíde postihol rovnako hrozný osud, ako to bolo počas nedávnej ropnej katastrofy v Mexickom zálive.

Navyše má z pohľadu EÚ Arktída zásadný význam aj z hľadiska rozvoja nových svetových obchodných trás. Ak by bolo možné otvoriť novú obchodnú trasu medzi Európou, Áziou a Severnou Amerikou, okamžite by sme sa vyhli pirátom v Somálsku a EÚ by zároveň ušetrila množstvo peňazí, pretože misia Atalanta by už viac nebola potrebná. Predpokladáme, samozrejme, že pôvodné obyvateľstvo Inuitov nebude v dôsledku straty zdrojov obživy prinútené k zúfalým činom, ako je pirátstvo. Práve na to nesmieme pri plánovaní lodných trás a pri ťažbe ropy zabúdať.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Aj ja by som chcel, samozrejme, poďakovať pánovi Gahlerovi za veľmi dobrý návrh uznesenia a plodnú spoluprácu.

Pre mňa bol počas práce na tejto správe najdôležitejší rastúci význam výskumu a monitorovania environmentálnych zmien, pretože získané informácie majú zásadný vplyv na prijímanie politických a hospodárskych rozhodnutí. Zdá sa, že hlavným predmetom záujmu Európskej únie sú hospodárske záležitosti, ako je rybolov, doprava a prírodné zdroje. To je škoda, pretože veda nám nepochybne umožňuje posúdiť vplyv hospodárskych zmien na životné prostredie v regióne. Tento vplyv je v arktickom regióne v porovnaní s ostatnými regiónmi oveľa väčší. Čo presne tento vplyv spôsobuje? Na to nám vedia odpovedať len odborníci.

Otvoreniu výskumu v Arktíde však, žiaľ, čoraz viac bránia štáty, ktoré majú prístup k Severnému ľadovému oceánu. Dokonca aj na územiach, kde platia medzinárodné dohovory a zmluvy, sa v posledných dvoch alebo troch rokoch výrazne obmedzila sloboda aktivít a výskumu, často pod zámienkou ochrany životného prostredia. Klimatické a oceánske procesy v Arktíde majú výrazný vplyv na zmenu klímy a životného prostredia, preto je sloboda výskumu mimoriadne dôležitá v snahe zistiť, čo sa deje nielen v samotnej Arktíde, ale aj na miestach, kde žijeme, čo je ešte dôležitejšie. Navyše práca vedcov z krajín mimo Arktídy a investované peniaze nás oprávňujú na to, aby náš názor v záležitostiach týkajúcich sa severného polárneho regiónu bol vypočutý.

  Diana Wallis (ALDE). – Chcela by som poďakovať pánovi Gahlerovi za veľmi dôkladnú a podrobnú správu a, samozrejme, aj za jeho ochotu urobiť kompromis. Obávam sa však, že hoci je už po Vianociach, vyrobili sme povestný vianočný stromček želaní, ktoré zatieňujú hlavnú politickú tému.

Naše predchádzajúce rozpravy o politike pre Arktídu v tomto Parlamente v podstate vyprovokovalo oznámenie Komisie. Veľmi jasne sme trvali na tom, aby sa krehké životné prostredie v Arktíde chránilo koordinovaným spôsobom – aby sa chránili posledné oblasti divokej prírody, ktoré v súčasnosti čelia environmentálnej kríze.

Zdá sa, že sa podarilo dosiahnuť veľmi mierny pokrok – podvedomý posun – v našom myslení smerom k bezpečnosti: bezpečnosti dodávok energie a bezpečnosti vo využívaní zdrojov. Potvrdzuje to aj dohoda, ktorá sa dosiahla tento víkend medzi spoločnosťami Rosnefť a BP – BP Deepwater.

Ako Komisia a niektorí komentátori opakovane zdôraznili, v Arktíde je mnoho, mnoho regulačných medzier. Vplyv EÚ na životné prostredie v tejto oblasti nie je zanedbateľný.

Regulácia je neucelená a nejasná. Nadnárodné spoločnosti majú otvorené pole. Mali by sme konať dôslednejšie. Predtým sme hovorili, že chceme konať dôslednejšie. Chceli sme ucelenejší prístup. Pýtam sa, čo sa zmenilo, a myslím si, že aj naši občania sa môžu opýtať, čo sa zmenilo.

  Struan Stevenson (ECR). – Aj ja chcem zablahoželať Michaelovi Gahlerovi k vyváženej, vynikajúcej správe. Napriek problematickému charakteru životného prostredia v Arktíde vyvolali rastúce ceny ropy medzinárodný záujem o ťažbu v tejto oblasti. Všetci vieme, že ropa sa začala ťažiť v roku 1968 v Prudhoe Bay na aljašskom North Slope, ale mnohé oblasti Arktídy ešte neboli preskúmané.

Geologický prieskum USA z roku 2008 odhaduje, že v oblastiach severne od polárneho kruhu sa nachádza 90 miliárd barelov neobjavených zásob ropy – technicky dosiahnuteľnej ropy – a 44 miliárd barelov zemného plynu. V súčasnosti to predstavuje 13 až 20 % celkového objemu neobjavených zásob ropy vo svete. Pochopiteľne, získanie takéhoto množstva ropy bude mať pre Arktídu dramatické dôsledky a môže spôsobiť ekologické katastrofy globálneho rozsahu, preto sa podľa môjho názoru musíme sami seba opýtať, či je rozumné púšťať sa to tohto projektu v čase, keď sa odhodlane snažíme skoncovať so závislosťou od fosílnych palív a definitívne sa zamerať na bezuhlíkovú spoločnosť.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Oznámenie Komisie o Arktíde mi z nejakého dôvodu pripomína mačku, ktorá sa oblizuje pri predstave o miske smotany. Globálne otepľovanie a roztápanie ľadu na severnom póle nepochybne otvára nové príležitosti: prírodné zdroje, ropa, ryby, lodná doprava a tak ďalej. O tom všetkom sme už počuli. Podľa môjho názoru je však dôležité, aby sa EÚ touto predstavou príliš nenadchýnala, pretože v oblasti Severného ľadového oceánu nemá žiadne pobrežné pásmo. Mne ako dánskemu občanovi sa zdá dosť úbohé, že sa Dánsko využíva na zdôvodnenie prepojenia EÚ s Arktídou. Pravda je taká, že jediným spojením Dánska s Arktídou je Grónsko, ktoré sa v referende pred 26 rokmi rozhodlo vystúpiť z Európskej únie.

EÚ by takisto nemala očakávať veľa ani vo vzťahu k Islandu. Rozhodnutie o členstve Islandu v EÚ musia urobiť samotní občania Islandu bez nátlaku zo strany EÚ. Vôbec nič nenasvedčuje tomu, že by väčšina občanov na Islande podporovala členstvo v EÚ.

Preto by si EÚ namiesto predstavy o potenciálnej nadvláde v Arktíde mala možno uvedomiť svoju zemepisnú polohu a upevňovať dobré susedské vzťahy s krajinami, ktoré sa skutočne nachádzajú v Arktíde. Ide o našich priateľov v západných škandinávskych krajinách, Nórsku, Islande, Grónsku a Faerských ostrovoch. Najmä to by malo byť úlohou Európskeho parlamentu.

  Timo Soini (EFD). – (FI) Toto je veľmi dôležitá téma, a keďže Fínsko leží na severe, túto problematiku dobre poznám. Tentoraz súhlasím s fínskymi kolegami poslancami, že odborníci v Laponsku a na Laponskej univerzite v Rovaniemi tieto veci ovládajú. Súhlasím aj s názorom o postavení pôvodných obyvateľov.

Budem hlasovať za túto správu, hoci najviac kritizujem vyhlásenia o zmene klímy, podľa ktorých by sme mali uzavrieť dohodu založenú, takpovediac, na názoroch EÚ. Obchodovanie s emisiami v EÚ úplne zlyhalo. V roku 2008 sa zistilo, že došlo k zneužívaniu, podvodom v oblasti DPH a mnohým ďalším machináciám v celkovom objeme 5 miliárd EUR. Navyše počet týchto podvodov stále narastá. Obchodovanie s emisiami jednoducho nefunguje, prináša len škody. Ak to máme napraviť, musíme zaviesť systém špecifických emisií, ako máme pri automobiloch, kde je možné zistiť, kto a aké emisie produkuje, nie vytvárať medzinárodný obchod založený na zhovievavosti, kde si ľudia kupujú právo znečisťovať ovzdušie. To je dôležité.

Problematika Arktídy je tiež dôležitá, hoci ak vezmem do úvahy nedávne kroky EÚ, nie som si celkom istý, ako sa bude ďalej riešiť. Nie všetko, čoho sa EÚ dotkne, sa musí nevyhnutne pohnúť vpred. Dánsky poslanec rozprával o tamojších regiónoch veľmi rozumne. Sú to regióny so zvrchovanými právami a tieto práva si môžu pri rozhodovaní o vlastných záležitostiach uplatňovať.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) V prvom rade by som chcel zablahoželať kolegovi Michaelovi Gahlerovi k vynikajúcej správe, ktorú predložil. Táto správa vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili osobitnú politiku EÚ pre Arktídu, pričom vyzdvihuje skutočnosť, že prípadným pristúpením Islandu k Európskej únii by sa Únia stala jedným z pobrežných štátov Arktídy.

Ako spravodajca Parlamentu pre Island by som chcel zdôrazniť, že priority tejto krajiny vo vzťahu k Arktíde sú v súlade s požiadavkami Európskej únie. Posilňujeme politickú a administratívnu úlohu Arktickej rady, zabezpečujeme trvalo udržateľný rozvoj regiónu a napokon by som chcel spomenúť podporu práv pôvodných obyvateľov. Aj práve prebiehajúci proces navrhovania stratégie pre Arktídu na Islande i v Európskej únii môže okrem iného prispieť ku koordinácii obidvoch politík v súvislosti so žiadosťou Európskej únie o udelenie štatútu stáleho pozorovateľa v Arktickej rade.

Na záver by som chcel povedať, že Európska únia môže evidentne prispieť k účinnému mnohostrannému riadeniu na ďalekom severe. Chcel by som tiež povedať pánovi Søndergaardovi, že som si veľmi pozorne vypočul jeho slová o väčšine na Islande. Som presvedčený, že nás čaká zdĺhavý proces, v ktorom sa môžu udiať mnohé zmeny. Podľa môjho názoru je našou úlohou podporiť zodpovedný predvstupový proces a najmä vyváženú diskusiu o Európskej únii v tejto krajine.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Chcel by som pochváliť kolegu pána Gahlera, ktorý napriek tomu, že pochádza z južného Nemecka, preukázal pozoruhodné znalosti a pozitívny vzťah k Arktíde a ďalekému severu. Niektorí kolegovia povedali, že krajiny by mali riešiť vzniknuté problémy individuálne a že nepotrebujeme toľko koordinácie. Tento názor kategoricky odmietam. Práve Európska únia má najväčšie skúsenosti so spoluprácou a s reálnym vstupom na nezmapované územie, čo by mohlo v tomto regióne zohrávať veľmi dôležitú úlohu. Je to napokon jasné – buď sa rozhodneme pre konfrontáciu, neistý boj a konflikty, alebo pre mierovú spoluprácu a podporu regiónu, ktorý by mohol byť príkladom pre ostatné krajiny sveta. Je tu aj ďalší rozmer – zisk a hospodársky prínos alebo životné prostredie a ochrana. Som presvedčený, že Európska únia, ktorá vždy zohrávala vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, musí pri harmonizácii obidvoch prístupov naďalej klásť väčší dôraz na druhý rozmer.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – (GA) Arktická oblasť sa v dôsledku zmeny klímy výrazne mení, ľad a sneh sa roztápa. Otvárajú sa nové lodné trasy, sprístupňujú sa loviská rýb a vznikajú väčšie a lepšie príležitosti na reálny prieskum ložísk ropy a plynu.

EÚ zohráva v súvislosti s Arktídou aktívnu úlohu. EÚ sa napríklad významne podieľa na financovaní výskumu a vývoja prostredníctvom siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj. Európsky parlament sa aktívne zapája do prebiehajúceho dialógu so zvolenými zástupcami Arktídy prostredníctvom stáleho výboru poslancov arktického regiónu a ja ako predseda delegácie pri spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (SINEEA) zastupujem v tomto dôležitom orgáne Európsky parlament.

V septembri Parlament prvýkrát usporiadal stretnutie stáleho výboru, ktoré sa bude konať každé dva roky. Konferencia bola veľmi úspešná a umožnila Európskemu parlamentu prehĺbiť a posilniť vzťahy s arktickými národmi.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Nevystupujem tu ako poslankyňa žijúca za polárnym kruhom, chcem len všetkých upozorniť, že severný pól nemá len hospodárske a energetické dedičstvo, ale je aj jedným z najväčších príkladov prírodného dedičstva. Preto je veľmi dôležité, aby spoločnosti, ktoré tam budú realizovať výskum a ťažbu, nevstupovali na toto územie z pozície dávnych zlatokopov idúcich za vidinou zárobku, ale so zmyslom pre európsku zodpovednosť, ktorá sa sformovala koncom 20. a začiatkom 21. storočia. Nezabúdajme, že práce v tejto oblasti sa budú vykonávať v mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienkach a s použitím nových technológií. Je mimoriadne dôležité, aby sme v tejto oblasti nerobili ústupky a aby sme vo vzťahu k týmto spoločnostiam uplatňovali pravidlá, normy a požiadavky, ktoré umožnia technické riadenie týchto aktivít na najmodernejšej technologickej úrovni. Zároveň by sme mali zabezpečiť financie s cieľom zabrániť vzniku prírodnej katastrofy, akej sme boli svedkami v prípade ropnej plošiny Deep Horizon. Je veľmi dôležité, aby sme dodržali správne poradie: planéta, ľudia a produkt...

planéta, ľudia a produkt. Produktom sú v tomto prípade, samozrejme, zásoby plynu a ropy. Ďakujem za pozornosť a blahoželám spravodajcovi.

  Birgit Schnieber-Jastram (PPE). – (DE) Aj ja by som chcela poďakovať pánovi spravodajcovi Gahlerovi a všetkým tieňovým spravodajcom. Je pravda, že Európa sa postupne musí prispôsobiť novej realite a vyrovnať sa so zmenami v rovnováhe politickej moci. Vo vzťahu k politike pre Arktídu to znamená, že musíme pochopiť, že arktické štáty si želajú rozvíjať svoj región samy, ale sú otvorené spolupráci. Nemajú záujem o nové zmluvy, ale chcú, aby sa existujúce regulačné zmluvy ďalej rozvíjali.

Zmena klímy a nové lodné trasy so sebou prinášajú nielen riziká, ale môžu ponúknuť aj nové príležitosti. Vo vzťahu k Arktíde to znamená, že EÚ má príležitosť na lepšiu spoluprácu a rozvoj. Napokon, proti účinkom zmeny klímy nemôže nikto bojovať osamote, rovnako ako nikto nemôže osamote rozvíjať potenciál arktického regiónu. Európska únia má navyše trvalý záujem o bezpečný rozvoj...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Bohatstvo Arktídy nespočíva len v obrovských energetických zdrojoch a nových lodných trasách, ale aj v pôvodnom obyvateľstve. Nie je to arktické múzeum, ale domov tri a pol milióna ľudí. Preto ich musíme počúvať. Nikto nemá právo plieniť a rabovať tento región.

V budúcnosti tu určite nájdeme veľa baní, priemyslu a lodí, čo prinesie zvyšujúce sa nebezpečenstvo vzniku ekologických katastrof. Na to sa musíme zodpovedne pripraviť. Chrániť prírodu, ktorá je v tomto regióne zvlášť zraniteľná, je náročná úloha.

Nový výskum Laponskej univerzity prekvapivo ukazuje, že EÚ má už v arktickom regióne veľkú moc. Práve preto by mala byť aktívnejšia a zodpovednejšia. Mala by do regiónu investovať finančne a hmotne. To bude závisieť aj od prípadného budúceho členstva Islandu v EÚ. Aj ja si myslím, že Laponská univerzita v Rovaniemi je najvhodnejším miestom pre Informačné stredisko pre Arktídu.

  Riikka Manner (ALDE). – (FI) Predovšetkým by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi k vynikajúcej, vyváženej správe. Globálny záujem o severské regióny sa za posledných pár rokov výrazne zvýšil, a ako bolo povedané, dosiahol novú dimenziu. Preto je mimoriadne dôležité, aby Európska únia zohrávala v tomto smere aktívnu úlohu a aby sa navyše aktívne snažila získať štatút stáleho pozorovateľa v Arktickej rade.

Ako tu už zaznelo, tieto regióny majú obrovský potenciál napríklad z hľadiska prírodných zdrojov. Potrebujeme odvážnu víziu a spoluprácu, ale aj finančné investície, aby ľudia žijúci v tomto regióne mohli trvalo ťažiť z toho, čo im tento región ponúka.

Rovnako ako mnohí kolegovia poslanci, aj ja som veľmi rada, že sa v správe osobitne spomína Informačné stredisko pre Arktídu, schopnosti a skúsenosti Laponskej univerzity a vynikajúce možnosti, ktoré táto univerzita ponúka.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL) . – (LV) Téma, o ktorej dnes diskutujeme, je nepochybne veľmi dôležitá a podľa môjho názoru budeme v tomto storočí svedkami boja – medzi národmi, medzi vládami – s cieľom profitovať z Arktídy. Z tohto hľadiska dnešnú diskusiu o tejto téme schvaľujem. Čo ma vedie k tomuto záveru? Vieme, že Čína už teraz stavia ľadoborec. Sledujeme snahu mnohých krajín, ktoré nemajú hranicu so severnými moriami, stať sa členom Arktickej rady a som rád, že Európska únia je a bude jej členom. Sú tu však dva aspekty. Po prvé, odporúčal by som, aby Komisia v nadchádzajúcich dňoch zabezpečila ukončenie militarizácie v tomto regióne, pretože už…

  Anna Rosbach (EFD). – (DA) Táto správa obsahuje pekné slová o obavách v súvislosti so zmenou klímy, o ohľade na životné prostredie, no v skutočnosti je o honbe EÚ za zdrojmi v Arktíde. Hovorí o predpokladaných množstvách ropy, plynu, o nerastných surovinách, lesoch a rybách, ktoré bude môcť EÚ v blízkej budúcnosti využívať. V správe sa uvádza, že EÚ má obrovské územia pevniny vo Švédsku a Fínsku, ale nespomína sa, že ide o švédske a fínske územia. V správe sa tiež uvádza, že Únia má výlučné právomoci na zachovanie morských biologických zdrojov. Nie som si istá, či by s tým súhlasili aj grónski, ruskí a kanadskí Inuiti.

To, že je Arktída riedko obývaná, ešte neznamená, že tam môže hocikto prísť a robiť si, čo sa mu zachce. Táto oblasť nie je stavaná na hromadný cestovný ruch, nadmerný rybolov a obrovské rabovanie nerastných surovín. Arktída je mimoriadne citlivá oblasť s tradíciou spolupráce a väčšina arktických krajín jednoducho nie je členom EÚ. Grónsko vlastne vystúpilo z EÚ, ako práve spomenul pán Søndergaard.

PREDSEDÁ: ISABELLE DURANT
podpredsedníčka

  Anna Ibrisagic (PPE). – (SV) Chcela by som zablahoželať pánovi Gahlerovi k jeho skvelej iniciatíve a k vynikajúcej správe. Myslím si, že táto správa je vyvážená a zohľadňuje záujmy tých, ktorí chcú ťažiť prírodné zdroje, a zároveň aj tých, ktorých vážne znepokojuje vplyv na klímu.

Domnievam sa, že najlepšou formou ochrany Arktídy by bola globálna dohoda o klíme, ale medzitým musíme navrhnúť krátkodobejšie riešenia s cieľom obmedziť otepľovanie Arktídy. Uvítala by som, keby Európsky parlament priznal, že emisie sadzí majú veľký podiel na otepľovaní Arktídy. Preto by som chcela vyzvať Komisiu, aby urobila potrebné zmeny a doplnenia v smernici o národných emisných stropoch niektorých znečisťujúcich látok vrátane emisií sadzí.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Súhlasím s mnohými kolegami poslancami, najmä s pani Herczogovou a pánom Repom, ktorí hovorili o ekologickom význame tejto oblasti a o potrebe chrániť práva občanov. Arktída je nedotknuté, vzdialené územie. Žijú tam však ľudia, ktorí majú svoju kultúru. Životné prostredie v tejto oblasti má mimoriadny význam. Toto územie je dôležité z hľadiska boja proti zmene klímy a prispôsobenia sa tejto zmene. Som veľmi smutný z toho, že Európska únia sa teraz, keď sa v Arktíde roztápa ľad, zúčastňuje pretekov o to, kto bude prvý ťažiť zásoby ropy v tejto oblasti. Skutočnosť, že tak robia ostatní, nás ešte neoprávňuje robiť to isté. Náš názor musí vždy vyjadrovať naše hodnoty a musíme vždy konať v snahe chrániť tieto zdroje a podporovať hospodárstvo s nízkou produkciou uhlíka.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) V súvislosti s Arktídou sa objavujú tri hlavné otázky. Prvá otázka sa týka energetiky, spomínala sa tu ropa a plyn a v budúcnosti to bude aj metán, pretože zásoby využiteľného metánu v permafroste sú približne na 300 rokov. Orgány EÚ sa zatiaľ touto témou vôbec nezaoberali.

Druhou otázkou je doprava. Otvorením severnej trasy sa skracuje cesta na Ďaleký východ. Cesta z Hamburgu do Soulu trvá 21 dní. Ak by sme brali do úvahy túto možnosť, výrazne by sa znížili náklady a vytvorili by sa užšie kontakty medzi obidvomi regiónmi.

Tretia otázka sa týka životného prostredia, pretože využívanie energetických zdrojov a intenzívnejšia doprava prinesú tomuto regiónu celý rad ekologických rizík. Myslím si, že by bolo dobré vypracovať plán...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Chcela by som zablahoželať pánovi spravodajcovi Gahlerovi k iniciovaniu veľmi dôležitej a potrebnej správy Európskeho parlamentu o ďalekom severe a k reakcii na odporúčanie Európskej komisie vytvoriť politiku EÚ pre Arktídu, ktorá obsahuje veľmi konkrétne a komplexné návrhy: od zapojenia pôvodných obyvateľov do dialógu, stability a bezpečnosti v regióne po budúce projekty, ekologický rozmer a zmenu klímy. Pätina neobjavených zdrojov sveta sa nachádza práve v tomto regióne. Bezohľadné súperenie o prístup k prírodným zdrojom Arktídy je absolútne nežiaduce, ale reálne. Preto je dôležité zintenzívniť dialóg, aby sa arktický región nestal arénou konkurenčného boja medzi krajinami a ropnými spoločnosťami, ktorého obeťou by boli predovšetkým miestni obyvatelia a najmä mimoriadne citlivý arktický ekosystém. V správe sa uvádza, že v arktickom regióne, kde sú účinky zmeny klímy mimoriadne viditeľné, sa časom zvýši počet projektov zameraných na ťažbu ropy. Preto považujem za správne a mimoriadne dôležité zdôrazniť, že hodnotenie vplyvu na životné prostredie...

  Seán Kelly (PPE). – Podľa môjho názoru je správne, že Európska únia rozvíja politiku a stratégiu pre rozsiahle regióny, ako je pobaltský región, podunajský región, náš atlantický región a ďaleký sever, o ktorom dnes diskutujeme.

Vo vzťahu k ďalekému severu je však dôležité, aby sme nekonali didakticky, ale diplomaticky, aby sme nevyužívali nátlak, ale spoluprácu a aby sme namiesto výskumu nepodporovali zneužívanie. Keďže pôvodní obyvatelia sú veľmi dôležití, musíme prihliadať predovšetkým na ich záujmy. Sú spoločnosti a krajiny, ktoré sa na sever pozerajú nenásytnými očami, pretože táto oblasť má zdroje fosílnych palív, rýb a – pravdepodobne – poskytuje možnosti námornej dopravy. Európska únia vzhľadom na svoje zmluvy a svoj raison d'être nie je v pozícii vytvoriť rovnováhu.

Chcel by som povedať ešte jedno: ako člen delegácie pre vzťahy s Kanadou navrhujem, aby sme spolu s Kanadou a s podobne zmýšľajúcimi krajinami využívali kolegiálny prístup s cieľom zabezpečiť uplatňovanie pravidiel fair play na ďalekom severe, najmä vo vzťahu k pôvodným obyvateľom.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Drancovanie komodít, strategické záujmy, zmena klímy a v neposlednom rade narastajúci cestovný ruch vedú tento citlivý ekosystém na pokraj záhuby. Ekosystém ďalekého severu je však pomerne sebestačný, a preto aj mimoriadne citlivý. Z toho dôvodu je dôležité vytvoriť rovnováhu medzi využívaním zdrojov na jednej strane a maximálnou ochranou tohto citlivého systému na strane druhej. To však nie je možné dosiahnuť bez zavedenia obmedzení v oblasti ťažby komodít a metód tejto ťažby a bez prísnejších pravidiel v oblasti cestovného ruchu a obchodného loďstva.

Správa, že veľká ropná spoločnosť BP a ruský štátny podnik Rosnefť vytvorili spoločný plán na ťažbu ropy a plynu, nevyzerá byť krok smerom k rozumnému využívaniu komodít – práve naopak!

Preto niet pochýb, že ochrana Arktídy je záležitosť, ktorá presahuje rámec individuálnych národných strategických a hospodárskych záujmov a ktorá musí byť v centre pozornosti EÚ.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Chcela by som poďakovať pánovi spravodajcovi Gahlerovi a tieňovým spravodajcom za vynikajúcu, rôznorodú správu, ktorá vyváženým spôsobom nastoľuje rôzne problémy. Hovorí o potenciáli arktického regiónu, jeho obrovských prírodných zdrojoch, surovinových a energetických zdrojoch, o nových dopravných cestách a cestovnom ruchu, ale zároveň aj o zraniteľnosti krehkého životného prostredia v Arktíde a o právach jej pôvodných obyvateľov. Vo vzťahu k severu sa musíme správať skutočne veľmi zodpovedne a musíme vytvoriť dobrú stratégiu pre Arktídu.

Súhlasím aj s fínskymi kolegami poslancami, ktorí vyjadrili spokojnosť so správou v súvislosti s pozitívnym postojom k iniciatíve Laponskej univerzity vytvoriť vo svojich priestoroch Informačné stredisko EÚ pre Arktídu. Teším sa na správu Komisie o politike pre Arktídu, ako prisľúbil pán Füle.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Táto rozprava bola určite zaujímavá a ukázala, že spolupráca s Arktídou sa týka množstva dôležitých tém. Potvrdila, že pocity v našej spoločnosti vzhľadom na diskusiu o budúcnosti Arktídy sú veľmi rôznorodé. Dovoľte mi uviesť päť konkrétnych bodov vyplývajúcich z dnešnej diskusie.

Po prvé, Informačné stredisko pre Arktídu. Oznámenie Komisie z roku 2008 a závery Rady z roku 2009 žiadali Komisiu o preskúmanie možnosti vytvoriť nové informačné stredisko pre Arktídu. Dôkladne skúmame rôzne možnosti v Európskej únii vrátane strediska v Rovaniemi vo Fínsku (Laponsko) a predovšetkým úlohu, ktorú by toto stredisko malo plniť.

Po druhé, Európska únia je jedinou zainteresovanou stranou v Arktíde, ktorá priamo priznala, že ako priemyselný subjekt zodpovedáme spolu s ďalšími priemyselnými krajinami za zmeny, ktoré sa dejú v Arktíde. Oznámenie Komisie stavia do popredia ochranu životného prostredia a význam tejto ochrany potvrdzujú aj závery Rady z roku 2009.

Po tretie, sme hrdí na Sámov, ktorí sú občanmi EÚ, a sme hrdí na to, že viaceré ustanovenia v zmluvách EÚ a v regionálnej politike EÚ sa venujú Sámom. Naša cezhraničná spolupráca a európsky nástroj pre demokraciu a programy v oblasti ľudských práv podporujú Sámov žijúcich v severozápadnom Rusku a ďalších pôvodných obyvateľov v oblasti Barentsovho mora.

Po štvrté, Európska únia a členské štáty sú svetovým lídrom v oblasti výskumu v Arktíde a sme na to hrdí. Táto oblasť sa spomína v rámcovom programe. Prostredníctvom piateho, šiesteho a siedmeho rámcového programu Európska únia investuje do výskumu spolu 200 miliónov EUR. Nie je však rozumné presadzovať politiku snahy o poprednú a jednostrannú pozíciu vodcu v celkovej politike pre Arktídu, kým nie sme pobrežnou oblasťou Arktídy.

Po piate, Komisia prijala v roku 2010 oznámenie o ťažbe na mori, ktorým by sme sa mali riadiť všade vo svete vrátane arktického regiónu. Toto oznámenie podporuje obozretný prístup, ktorý budeme uplatňovať aj v Arktíde. Oznámenie je plne v súlade so zásadami EÚ o ochrane Arktídy a dôrazne žiada dodržiavať najprísnejšie environmentálne normy.

Správa Parlamentu o ďalekom severe nám dáva podrobný prehľad o činnosti, úlohách a záujmoch Európskej únie v arktickom regióne. Takisto posilňuje vyvážený prístup EÚ k Arktíde, ktorý je kombináciou ochrany a trvalo udržateľného rozvoja Arktídy. Sme presvedčení, že tento vyvážený prístup máme na dosah a že Európska únia sa stane nezvratným a pozitívnym príkladom spolupráce so subarktickou oblasťou.

  Michael Gahler, spravodajca. – (DE) Rád by som tiež poďakoval všetkým rečníkom. Pán komisár, keď som hovoril o politike vo vzťahu k našim susedom na ďalekom severe, nechcel som tým naznačiť, že ste sa dostali do sporu o právomoci s barónkou Ashtonovou. Chcel som to len vysvetliť.

Takmer vo všetkých vystúpeniach jasne zaznelo jedno: máme pred sebou úlohu dokázať prostredníctvom našej politiky, že vieme alebo musíme vedieť zosúladiť rôzne záujmy a aktivity.

Myslím si, že ako príklad je možné spomenúť mikrokozmos v Nórsku: Nóri lovia ryby, ťažia ropu a plyn, dodržiavajú najprísnejšie environmentálne normy na pevnine i na mori a zveľaďujú najsevernejšie regióny pre ľudí, ktorí tam žijú. Ak budeme schopní túto zásadu uplatňovať v celom regióne prostredníctvom spolupráce s miestnymi komunitami, potom budeme vzorom pre ostatné citlivé regióny. V politickej realite sa zmenilo to, že neveríme, že môžeme prinútiť ľudí, aby sa riadili našimi želaniami, no zároveň musíme prijať výzvu na splnenie všetkých našich cieľov: potrebujeme vysokú úroveň ochrany životného prostredia, výrazné obmedzenie zmeny klímy, trvalo udržateľnú politiku rybného hospodárstva, rozvoj bezpečných trás lodnej dopravy a prijateľnú úroveň rozvoja miestnych komunít. Ak sa budeme snažiť spolupracovať v úsilí stanoviť a neskôr splniť tieto ciele, potom v spolupráci s našimi partnermi skutočne dosiahneme dôležité výsledky v prospech regiónu i v prospech nás samých.

Ešte raz by som chcel poďakovať najmä všetkým tieňovým spravodajcom. Teším sa na ďalšiu rozpravu vyplývajúcu z tejto správy. Riešenie tejto problematiky by sa nemalo skončiť hlasovaním.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční neskôr.