Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 2. februára 2011 - Brusel

14. Príprava zasadnutia Európskej rady (4. februára 2011) (rozprava)

  Predseda. - Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o prípravách na zasadnutie Európskej rady 4. februára 2011. Ako prvá v mene Rady prehovorí pani Győriová, úradujúca predsedníčka Rady. Nech sa páči.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. − (HU) Som rada, že k vám môžem prehovoriť pred najbližším zasadnutím Európskej rady, hoci za prípravu zasadnutí Európskej rady podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá definuje aj úlohu úradujúceho predsedníctva, je zodpovedný najmä stály predseda. Úradujúce predsedníctvo však úzko spolupracuje so stálym predsedom na príprave zasadnutia Európskej komisie, ako to bolo napríklad aj v prípade Rady pre všeobecné záležitosti, ktorej zasadnutie sa konalo v pondelok počas maďarského predsedníctva. Prirodzene, sledujeme tiež vykonávanie záverov Európskej rady, a to tak záverov Rady pre všeobecné záležitosti, ako aj iných zoskupení Rady.

Dovoľte mi, aby som najprv načrtla hlavné témy programu februárového zasadnutia, ktoré sa sústredí najmä na energetiku a inovácie. Pri definovaní stratégie Európa 2020 sa v marci 2010 Európska rada rozhodla, že bude viesť rozpravu o otázke energetiky a inovácií. Som presvedčená, že nie je potrebné zdôrazňovať mimoriadnu dôležitosť týchto dvoch sektorov pre európsky hospodársky rast a zamestnanosť. Úlohou Európskej rady totiž nie je len reagovať na priame krízové situácie, ale tiež formulovať strategické usmernenia do budúcnosti.

Začnime otázkou energetiky. Energetická bezpečnosť je pre nás všetkých prioritou. Vyžaduje si však lepšiu mieru integrácie a vzájomného prepojenia trhu s energiou. Musíme zvýšiť výdavky na výskum a vývoj, zlepšiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť hospodárstva a upevniť spoluprácu medzi hlavnými tranzitnými krajinami, krajinami vyrábajúcimi energiu a krajinami, v ktorých sa energia spotrebúva. Prvou zložkou je preto integrovaný a vzájomne prepojený trh s energiou. Je nevyhnutné vytvoriť kompletný vnútorný trh s energiou. Európska rada musí preto prijať rozhodnutie o niekoľkých dôležitých krokoch.

V prvom rade musí vykonávať právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu s energiou. Stále máme pred sebou aj regulačné úlohy. Musíme napríklad zjednodušiť autorizačné postupy v súvislosti s budovaním novej infraštruktúry. Musíme tiež vyvinúť značné úsilie, aby sme zmodernizovali a rozšírili európsku energetickú infraštruktúru a aby sme prepojili trhy prostredníctvom cezhraničnej spolupráce. Nesmieme dovoliť, aby niektorá krajina alebo región EÚ zostal izolovaný. Všetky tieto kroky musí financovať najmä súkromný sektor. Takisto je potrebné stanoviť primerané zásady rozdeľovania nákladov v prípadoch cezhraničných investícií. Po tretie, objavia sa projekty, ktoré napriek výnimočnej dôležitosti pre energetickú bezpečnosť nebudú pre súkromný kapitál dostatočne atraktívne, aby sa z neho v plnej miere financovali. V takýchto prípadoch by bolo oprávnené zabezpečiť obmedzené verejné financovanie projektov zo zdrojov členského štátu alebo EÚ. Cieľom tejto diskusie však nie je vopred hodnotiť rozpravu, ktorá je naplánovaná na koniec júna a bude sa zaoberať viacročným finančným rámcom.

Druhou dôležitou témou v oblasti energetiky je energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. Netreba ani hovoriť, že tieto prvky, samozrejme, zvyšujú konkurencieschopnosť a podporujú bezpečnosť dodávok energie a tiež ponúkajú udržateľnosť za nižšie náklady. V roku 2011 Rada preskúma návrh týkajúci sa nového plánu energetickej účinnosti, ktorý predloží Komisia. V návrhu sa bude zohľadňovať doposiaľ dosiahnutý pokrok v súvislosti s cieľmi v oblasti energetickej účinnosti EÚ stanovenými do roku 2013 a predstavia sa aj ďalšie opatrenia. V energetickej politike sú mimoriadne dôležité aj zahraničné vzťahy. Potrebná je systematickejšia koordinácia činností EÚ a členských štátov týkajúcich sa kľúčových výrobcov, tranzitných krajín a spotrebiteľských krajín. Bolo by napríklad vhodné, keby si členské štáty navzájom poskytovali informácie týkajúce sa nielen dohôd uzavretých v súvislosti so zemným plynom, ako to robia v súčasnosti, ale aj informácie týkajúce sa iných druhov energie. Ak chceme vybudovať partnerstvo s kľúčovými aktérmi, musíme začať konkrétne konať s ohľadom na regulačné prístupy vo všetkých otázkach spoločného záujmu. Týka sa to, samozrejme, Ruska, ale aj všetkých partnerských a susediacich krajín EÚ.

Prejdime k téme inovácií. Inovácie sú prostriedkom na vyriešenie najkritickejších sociálnych problémov tohto obdobia, ako sú napríklad problémy zdravotníctva, potravinovej bezpečnosti, energetickej bezpečnosti, udržateľného rozvoja, zmien klímy a starnutia populácie, pričom zároveň prinášajú príležitosti pre nové trhy. Inovácie by tiež mohli pomôcť vyriešiť dilemu medzi prísnou rozpočtovou politikou a politikou rastu. Odkiaľ získame prostriedky na financovanie rastu, kým zabezpečíme to, že bude sám osebe udržateľný? Nie z úveru, pretože takúto možnosť nechceme využívať. Veď nám napokon ide o zastavenie narastania dlhu. A preto práve sú inovácie tým, čo môže odhaliť rezervy tvorivosti a poskytnúť nám správne riešenia. V rámci inovácií sa preto musíme sústrediť na riešenie významných sociálnych problémov a dosahovanie pokroku smerom k Európskej výskumnej oblasti. Musíme zabezpečiť voľnú mobilitu výskumných pracovníkov, zlepšiť rámcové podmienky týkajúce sa inovačných podnikov a Európska rada sa tiež musí zamerať na otázku klasifikácie štátnej pomoci.

Investície do energetiky a inovácií – to sú investície do budúcnosti. Európska rada sa však musí zaoberať aj súčasnými hospodárskymi a finančnými otázkami, keďže všetci vieme, že kríza stále nie je zažehnaná. Nachádzame sa v chúlostivej situácii. Musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme ochránili svoju spoločnú menu euro a upokojili trhy. Preto je potrebné posilniť Európsky nástroj finančnej stability a diskutovať aj o záťažových testoch bánk. Maďarské predsedníctvo sa venuje najmä balíku šiestich právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskeho riadenia. Chceli by sme o tom hlavám štátov a predsedom vlád podať správu, o tom, ako prebiehajú konzultácie v Rade a v Parlamente. A nakoniec sa musíme zaoberať tým, aké ďalšie spoločné opatrenia sú potrebné na zabezpečenie konkurencieschopnosti, pričom v súčasnej a akútnej situácii budú hlavy štátov a predsedovia vlád, samozrejme, hovoriť aj o Tunisku a Egypte.

Dámy a páni, verím, že táto Európska rada sa bude zaoberať veľmi zložitými témami, pri ktorých je možné formulovať špecifické otázky, ktoré tiež určia smerovanie práce Rady počas nadchádzajúcich mesiacov. Pán predseda Herman Van Rompuy vás o tom bude informovať po zasadnutí.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Toto zasadnutie Európskej rady sa koná v momente, ktorý je veľmi dôležitý pre našich susedov, konkrétne pre Egypt, Tunisko a Bielorusko. Hoci rešpektujeme rozdiely medzi špecifickými situáciami v týchto krajinách, očakávam, že Európska rada veľmi jasne uvedie, že je potrebné uzákoniť a dodržiavať zásady právneho štátu a dodržiavať základné práva a pluralitnú demokraciu. Demokracia je skutočne najlepším spôsobom, ako dosiahnuť stabilitu a prosperitu v týchto krajinách rovnako ako všade inde.

Tento piatok sa bude Európska rada zaoberať dvomi témami, ktoré sú veľmi dôležité aj pre budúcnosť Európy a jej hospodárstva, a to energetikou a inováciami. Obe témy sú kľúčovými prvkami stratégie Európa 2020 a sú základnou zložkou dosiahnutia nášho cieľa, ktorým je obnovenie udržateľného rastu a zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie. Nezabúdajme ani na to, že energetika a inovácie sú tiež dvomi oblasťami, kde prístup Spoločenstva a európsky rozmer môžu priniesť veľkú pridanú hodnotu. V súčasnej situácii na to treba skutočne poukázať.

Prostredníctvom stratégie Európa 2020 sme už vyjadrili súhlas so skupinou ambicióznych cieľov a úloh v oblasti energetických inovácií. Mohol by som spomenúť pilotnú iniciatívu Inovácia v Únii, ktorá bola prijatá minulý rok v októbri, alebo pilotnú iniciatívu s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje, ktorá bola prijatá len minulý týždeň a ktorá sa v prevažnej miere zaoberá energetickými otázkami.

Európska rada by teda na svojom tohtotýždňovom zasadnutí mala identifikovať jasné a konkrétne výsledky. Diskusia a jej výsledok by mali byť čo najoperatívnejšie a najproduktívnejšie.

Energetickú politiku som charakterizoval ako ďalší veľký projekt európskej integrácie a nie je ťažké pochopiť, prečo sú bezpečné, spoľahlivé, udržateľné a dostupné dodávky energie kľúčom k našim hospodárskym a strategickým záujmom ako globálneho hráča. V minulosti sme urobili veľký pokrok v súvislosti so svojím klimatickým a energetickým balíkom a s právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu. Musíme stavať na týchto základoch, využívať príležitosti, ktoré nám poskytuje Lisabonská zmluva, prehlbovať svoju existujúcu spoluprácu a zavádzať iniciatívy v nových oblastiach, ako je napríklad energetická bezpečnosť.

Prvým testom dôveryhodnosti našej energetickej politiky teda bude to, či splníme, na čom sme sa už dohodli.

Komisia predstavila opatrenia, ktoré považuje za naliehavo potrebné v rámci našej stratégie v oblasti energetiky do roku 2020 a v rámci sietí energetickej infraštruktúry. Chcem, aby Európska rada podporila tieto priority a aby sa najmä jasne zaviazala, že do roku 2014 dokončí náš vnútorný trh s energiou. V tomto roku by sa mala stanoviť aj spoločná technická norma pre systémy nabíjania elektromobilov a do konca roku 2012 by sa mala určiť aj spoločná technická norma pre inteligentné siete a merače.

Skutočne integrovaný vnútorný trh s energiou je kľúčom k dosiahnutiu vyššieho rastu, väčšieho počtu pracovných miest, podpore technologického pokroku, modernizácii našej infraštruktúry, zníženiu našej závislosti od dovozu a k obmedzeniu rizika kolísania cien.

Musíme tiež zabezpečiť, aby v súvislosti s energiou nezostal žiaden členský štát izolovaný od zvyšku Európy. Žiadam členské štáty, aby súhlasili s tým, že v roku 2015 prestanú v Európe existovať energetické ostrovy.

Dokázali sme dobre pripojiť pobaltské krajiny ku kontinentálnemu systému. Teraz sa zameriam na strednú a východnú Európu, aby sme pokročili v budovaní severojužných energetických prepojení. Chcel by som, aby sme na jeseň dospeli k dohode o pláne projektov, ktoré sú potrebné na prepojenie Baltského mora s Jadranským morom.

Sme síce na ceste k dosiahnutiu svojich cieľov v oblasti obnoviteľnej energie, ale pri súčasnej výkonnosti splníme iba polovicu svojich cieľov týkajúcich sa energetickej účinnosti. Účinnejšie využívanie energie je pritom kľúčom k získaniu obrovských environmentálnych a hospodárskych výhod a tým aj k zníženiu ročných výdavkov Európy na energiu o približne 200 miliárd EUR. Do roku 2020 by sa tak zabezpečilo aj vytvorenie dvoch miliónov pracovných miest.

Budem teda žiadať Európsku radu, aby nám dala nové podnety v našom úsilí o dosiahnutie energetickej účinnosti. Na skutočné podnietenie rozvoja v oblasti energetickej účinnosti môžeme v EÚ využiť aj verejné obstarávanie a to znamená zvyšovanie počtu miestnych pracovných miest, ktoré nie je možné presunúť na iné spoločnosti, zvyšovanie počtu pracovných miest pre malé a stredné podniky a skutočné úspory v oblasti priemyslu aj domácností.

Komisia v najbližších týždňoch prijme plán energetickej účinnosti, ktorý navrhuje konkrétne opatrenia na podnietenie energetickej účinnosti. Do 1. januára 2012 by napríklad všetky členské štáty mali začleniť normy energetickej účinnosti do rámca verejného obstarávania. Komisia potom prehodnotí postup dosiahnutý pomocou týchto opatrení do roku 2013 a v prípade nutnosti zváži ďalšie opatrenia vrátane navrhnutia právne záväzných cieľov.

Členské štáty by sa mali dohodnúť na termíne, do ktorého začlenia normy energetickej účinnosti do všetkých prípadov verejného obstarávania týkajúceho sa verejných budov a služieb. Komisia je v tejto súvislosti pripravená preskúmať nové opatrenia v oblasti úspor energie pre mestá, v oblasti udržateľných biopalív, inteligentných sietí a uskladňovania energie.

Musíme sa tiež zamerať na vonkajší rozmer európskej energetickej politiky. Len pred dvomi týždňami som viedol podnetný rozhovor s prezidentmi Azerbajdžanu a Turkménska o prístupe Európy ku kaspickým plynovým poliam, vďaka čomu by bolo možné realizovať južný koridor. Podpis spoločného vyhlásenia s Azerbajdžanom a konkrétny prísľub Turkménska o dodávkach plynu do Európy predstavujú dôležitý zlom.

Zo stretnutia som si odniesol toto ponaučenie: ak prijímame kľúčové rozhodnutia o energii spoločne v celej Európe, sme silným hráčom v celosvetových pretekoch o zdroje energie. Kľúčovým odkazom Európskej rady by malo byť zdôrazňovanie významu vonkajšieho rozmeru energetickej politiky Európskej únie. Teším sa preto na veľmi dôležitú diskusiu o energetických otázkach na tomto zasadnutí Európskej rady a s potešením môžem povedať, že aj tu v Európskom parlamente. Viem, že tento Parlament výrazne podporuje silnú európsku energetickú politiku a že predseda Parlamentu presadzuje dôraznejšie záväzky Európy z pohľadu energetickej politiky.

Prejdem teraz k téme inovácií. Myslím si, že už panuje všeobecná zhoda na tom, čo sa očakáva od Európskej rady. Menej evidentná je naliehavosť, zúfalá naliehavosť konania, to, prečo práve teraz musíme podnietiť rozvoj a inovácie, teraz, keď členské štáty prijímajú náročné rozhodnutia o tom, kde v rozpočtoch dokážu znížiť výdavky.

Fiškálne hľadiská a verejná podpora inovácií nie sú nezlučiteľné politiky. Niekoľko členských štátov je dôkazom toho, že je možné znížiť celkový rozpočet a zároveň udržať výdavky v prospech rastu zvlášť v oblasti výskumu a inovácií. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože vytváranie inovačného hospodárstva znamená výraznú a kľúčovú štrukturálnu zmenu. Naši konkurenti to vedia a už stavajú na inováciách.

Ak nechceme zostať pozadu, potrebujeme, aby Európska rada podporila náš strategický a integrovaný prístup k inováciám. Inovácie musia byť súčasťou našej hospodárskej politiky a nielen nástrojom výskumu, ako si to niektorí ľudia myslia.

Vylepšením rámcových podmienok výskumu a inovácií v Európskej únii môžeme na európskej úrovni pridať skutočnú hodnotu. Európa sa musí stať prirodzeným domovom inovácií prostredníctvom účinnej štandardizácie, lepšieho uplatňovania práv duševného vlastníctva, verejného obstarávania v prospech inovácií a opatrení, ktoré malým inovačným spoločnostiam zabezpečia financovanie.

Na väčšinu z toho nie sú potrebné peniaze, ale politická vôľa. Politická vôľa prijímať opatrenia, ktoré využívajú európsky prístup a európsky rozmer.

Oveľa viac dokážeme vyťažiť aj z Európskej výskumnej oblasti, ak v plnej miere využijeme jednotný trh a zlepšíme napríklad mobilitu výskumných pracovníkov.

Musíme síce zachovať výdavky, no zároveň musíme finančné prostriedky vynakladať lepšie. Pri preskúmaní rozpočtu sme začali rozpravu o tom, ako zjednodušiť spôsob využívania peňazí Európskej únie a ako zabezpečiť financovanie spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie. Inými slovami to znamená, že ak chceme dosiahnuť viac za tie isté peniaze, musíme obmedziť byrokraciu a umožniť vedcom, ktorí získali financie od EÚ, aby mohli tráviť viac času v laboratóriách alebo pri svojej práci a nie plnením byrokratických požiadaviek. S nelogickou skupinou nástrojov financovania založenou na zložitých a byrokratických pravidlách sa nám nikdy nepodarí prilákať tých najlepších vedcov a najinovačnejšie spoločnosti.

Na zasadnutí Európskej rady sa teda tento mesiac bude diskutovať o energetických otázkach a o inováciách. Nevyhne sa však ani diskusii o hospodárstve. Hospodárstvo a problémy nezamestnaných sú stále najdôležitejšími otázkami, ktoré trápia našich občanov.

Práve sa začal prvý európsky semester, v rámci ktorého sme zaviedli do praxe hospodárske riadenie. Ročný prieskum rastu bol prijatý pozitívne. Odkazy boli presne zamerané a jasné. Poskytuje nám potrebné usmernenia na európskej úrovni, aby členské štáty mohli pri vlastných politických rozhodnutiach zohľadňovať našu vzájomnú prepojenosť.

Dobrý pokrok sme dosiahli aj v oblasti legislatívnych návrhov, ktoré podporia náš nový systém hospodárskeho riadenia. Rád by som sa poďakoval maďarskému predsedníctvu. Maďarské predsedníctvo má moju plnú podporu, čo sa týka urýchľovania prác, aby sa do júna zabezpečilo prijatie.

V rámci tejto komplexnej reakcie bude okrem toho podobné vyriešiť aj zostávajúce problémy týkajúce sa Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Namiesto potreby rozširovania pôsobnosti ENFS je teraz potrebné zvýšiť jeho účinnú úverovú kapacitu, ako to uvádza Komisia v ročnom prieskume rastu.

Túto otázku je, samozrejme, potrebné riešiť v kontexte komplexnej reakcie. Rozhovory na piatkovom zasadnutí Európskej rady sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou zaoberať potrebou posilnenia koordinácie hospodárskych politík v Európskej únii a v eurozóne. Vítam takúto diskusiu, ktorá sa veľmi dobre hodí do ročného prieskumu rastu Komisie. Európsky semester sa v skutočnosti nezaoberá len koordináciou rozpočtových politík, ale venuje sa aj širšej problematike, ako napríklad makroekonomickým nerovnováham a rozdielom v konkurencieschopnosti.

Nedávno sme navyše počuli niekoľko autoritatívnych ohlasov, ktoré obhajovali prehĺbenie hospodárskeho riadenia, pričom zároveň vyhlasovali, že je to možné dosiahnuť len prostredníctvom medzivládnej metódy.

V tejto oblasti musíme mať jasno. Komisia víta prehlbovanie a urýchľovanie hospodárskeho riadenia a koordinácie politík aj v rámci eurozóny. Sme však pevne presvedčení, že zmluva poskytuje ten najlepší rámec a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa. Nijako by sme si nepomohli, keby tu vznikali paralelné štruktúry, ktoré by v konečnom dôsledku fungovali nejednotne.

Zavedenie systému posilneného hospodárskeho riadenia pre EÚ a osobitne pre eurozónu mimo rámca Únie vyvoláva dôležité a politicky veľmi chúlostivé otázky. Členské štáty by v skutočnosti mali prijať opatrenia, ktoré sú v plnej miere zlučiteľné s metódou Spoločenstva a rámcom, ktorý poskytuje zmluva. Pokiaľ opatrenia patria do vnútroštátnej kompetencie – a za niektoré z nich sú, samozrejme, zodpovedné jednotlivé štáty –, je potrebné túto právomoc vykonávať v súlade s celkovým rámcom Únie.

Skutočne som presvedčený, že táto záležitosť je mimoriadne dôležitá, pretože v otázkach týkajúcich sa hospodárskeho riadenia môžeme dosiahnuť naozaj veľký pokrok. Potrebujeme väčšiu koordináciu politík a lepšie hospodárske riadenie, ktoré aj presadzujeme, ale musíme to urobiť spôsobom, ktorý bude v súlade so zmluvami a prístupom Spoločenstva a bude s nimi zlučiteľný.

Komisia sa bude osobitne zaoberať týmito otázkami. Zmluva s metódou Spoločenstva, ktorá z nej vyplýva, predpokladá úplné rešpektovanie úlohy všetkých európskych inštitúcií.

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Čo si odnesie európska verejnosť zo zasadnutia svojich vedúcich predstaviteľov tento piatok v Bruseli? Pochopí, že o európsku reakciu na európske otázky, akými sú otázky eura, energetiky, výskumu a inovácií a zamestnanosti, sa usilujeme v dobrej viere? Alebo skôr to, že sa tu znovu uchyľujeme k úbohému divadielku o rozdelení moci a boji o moc? Aké titulky sa objavia v najznámejších novinách? O čom sa budú ľudia rozprávať v sobotu v blogoch a v službe Facebook, keď sa budú odvolávať na rozhodnutia Európskej rady? O tom, aká je Európa bojazlivá, keď musí čeliť situácii v stredozemských krajinách, ktoré chcú, aby sa dodržiavali ich práva, alebo, naopak, o jej vedúcom postavení? V tejto súvislosti je úloha Európy úplne jasná: musí využiť všetky svoje zdroje a všetky diplomatické skúsenosti, aby napomohla prechod na demokratické a otvorené voľby a ich organizovanie.

Vážené dámy a vážení páni, čo sa týka Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), myslíme si, že riešenie našich problémov spočíva v ďalšom posilňovaní Európy, nie v jej oslabovaní. Riešenie nespočíva vo väčšom počte tzv. národných víťazstiev, ale v spoločných víťazstvách a koordinovanejších reakciách. Riešenie nespočíva v nedbalom prístupe k uplatňovaniu našich spoločných pravidiel, ale vo väčšej disciplíne. Riešenie, dámy a páni, nespočíva vo väčších rozdieloch medzi našimi rozpočtami, našimi pracovnými právami a našimi výškami daní, ale vo väčšej konvergencii.

Čo sa týka poslaneckého klubu PPE, myslíme si, že z tejto krízy si môžeme odniesť jedno ponaučenie, a to, že bez spoločnej vízie a bez spoločných zdrojov sa naše krajiny ponoria do pomalého rastu a upadnú do sociálnej krízy. Ak si z tejto krízy môžeme odniesť len jedno ponaučenie, malo by to byť to, že ak myslíme, pracujeme a investujeme ako Európania, naše krajiny sa dostanú zo zložitého obdobia, ktorým teraz prechádzajú, a vzídu z neho navždy ešte silnejšie.

Čo iné nás donúti zareagovať ako jednotný celok, ak nie ťažkosti, ktoré práve zažívame? Spolu s Európskou komisiou, väčšinou kolegov v tomto Parlamente a som presvedčený, že aj s väčšinou z 500 miliónov Európanov, chceme Európskej rade položiť túto otázku: kedy začneme konať a reagovať vo väčšej miere ako jednotný celok?

Čo sa týka eura, teraz už viem, že naše vlády situáciu zvládnu a nedovolia, aby špekulanti zničili 60 rokov európskej integrácie. Vyzývam ich teraz, aby sa sústredili na konsolidáciu finančného stabilizačného mechanizmu, pretože to je teraz rozhodujúce. Osobitne ich vyzývam, aby posilnili svoju rozpočtovú disciplínu a pokračovali v snahe o zníženie verejného dlhu. Európske riadenie je nevyhnutným predpokladom úspechu nášho spoločného projektu. Naša skupina ho podporuje tak, ako podporuje aj euro, teda absolútne.

Ako som už uviedol na začiatku svojho prejavu, riešením našich problémov je posilňovanie pozície Európy a nie jej oslabovanie. Platí to v prípade zamestnanosti a hospodárstva a takisto to platí aj v prípade energetiky, teda témy, ktorou sa Rada bude zaoberať v piatok. Viac Európy znamená v prvom rade úplné vykonávanie právnych predpisov, ktoré už existujú v súvislosti s vnútorným trhom s energiou. Treba neustále zdôrazňovať, že ak zabezpečíme riadne fungovanie tohto trhu, zvýši to našu konkurencieschopnosť, zaistí to bezpečnosť našich dodávok a zaručí výrazné zvýšenie výroby z obnoviteľných zdrojov energie.

Viac Európy znamená tiež povzbudzovanie našich štátov k tomu, aby sa pustili do riešenia problému a aby do roku 2020 zvýšili svoju energetickú účinnosť o 20 %. Tento cieľ si stanovili samy. Musíme zabezpečiť, aby sa im to podarilo, lebo inak budeme musieť zvýšiť svoje normy, ktoré musia na tento účel splniť. No a napokon, viac Európy v oblasti energetiky znamená viac investícií. Komisia odhaduje, že dosiahnutie požadovanej úrovne infraštruktúry bude stáť 1 miliardu EUR. Ak to máme dosiahnuť, očakávame od Európskej rady ambiciózne rozhodnutia. Európa potrebuje bezpečnú a čistú energiu presne tak, ako potrebuje politiku v oblasti výskumu a vývoja a politiku na podporu priemyselných inovácií. Aj v tomto prípade spočíva riešenie v posilňovaní pozície Európy a zvýšenej pozornosti venovanej malým a stredným podnikom. Riešenie spočíva v znížení byrokracie na minimum a nakoniec v dosiahnutí dohody o európskom patente. V oblasti inovácií tiež očakávame od svojich vedúcich predstaviteľov spoločné riešenia a nie dedinské hádky.

Dámy a páni, nastal čas, aby sme prestali reagovať bez rozmýšľania a na základe ideológií ako v minulosti. Podporovanie našich rozdielov je dobré a je v poriadku, ale ak sa v nich budeme navzájom dopĺňať, bude to ešte lepšie. Prijímanie individuálnych iniciatív môže byť užitočné, ale zápasy vyhrávajú tímy. Prechovávanie národných ambícií je úplne oprávnené, ale budúcnosť pre Európanov zaručíme len vtedy, keď pochopíme, že vyhrať na medzinárodnej úrovni môžeme len ako tím.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) V Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa včera konalo vypočutie, počas ktorého sme sa pripravili na tohtovíkendový samit o energetických otázkach. Naša kolegyňa pani Ulvskogová neskôr podrobnejšie vysvetlí, o čom sme diskutovali. Preto by som sa rád obmedzil na dva základné prvky.

Ak vyhodnotíme úroveň vykonávania cieľov 20 – 20 – 20, ktoré sme prijali a ktoré niektoré vlády Európskej únie oslavovali, na vnútroštátnej úrovni, za súčasných okolností je možné dosiahnuť maximálne 9 % z toho, čo sme si sami stanovili. Čo sa teda týka energetickej politiky, tohtovíkendový samit je krízovým samitom, a ak nebudeme v tejto veci skutočne a riadne konať a nezaviažeme sa, tieto ciele sa nedosiahnu.

Druhá vec, ktorú chcem spomenúť, je to, že na trhu s energiou sme svedkami trendu, ktorý vedie k energetickej chudobe v Európe. Energiu a dodávky energie začína veľká časť domácností vnímať ako privilégium. Ďalšie náklady zahrnuté v prenájme sa zvyšujú až do takej miery, že v budúcnosti ľudia s nižším príjmom budú musieť chodiť teplo naobliekaní, pretože si nebudú môcť doma zakúriť. Odpájanie ľudí od dodávok energie je otázkou sociálnej nespravodlivosti. A práve aj týmto sa treba zaoberať na takomto energetickom samite.

(potlesk)

Na tomto samite však budeme, samozrejme, diskutovať aj o iných veciach a chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán predseda Komisie. Vláda Nemeckej spolkovej republiky, na ktorej čele stojí spolková kancelárka, urobila úplnú zmenu. Všetko, čo predtým bolo zlé na hospodárskom riadení, ktoré je socialistickou myšlienkou, je zrazu správne. Nuž, lepšie neskoro než nikdy. Pán predseda Komisie však má pravdu v jednej veci. Táto úplná zmena nesmie viesť k zmene smerovania, ktorá by narušila rovnováhu európskych inštitúcií.

Jedna vec je celkom jasná, a to, že všetkými európskymi politikami, ktoré v súčasnosti existujú v rámci aktuálnych dohôd, je potrebné sa zaoberať v rámci existujúcich inštitúcií. Ich jadrom je pritom jedine Komisia a môžem dodať, že hlavným dôvodom je to, že Komisia je inštitúcia, ktorá je z tohto hľadiska spätá s Parlamentom, a základom je parlamentné schvaľovanie krokov vo veciach suverenity, pričom menové otázky sú kľúčovými záležitosťami suverenity. Preto hovoríme „áno“ hospodárskemu riadeniu, ale s jeho praktickým zavádzaním so základom v Komisii a za predpokladu dôkladnej kontroly zo strany Európskeho parlamentu. Ide o základnú podmienku udržania rovnováhy európskych inštitúcií.

(potlesk)

Sme v situácii, keď Európa čelí vnútorným problémom a tiež problémom v oblasti medzinárodnej politiky. Poviem to tu celkom otvorene. Som znepokojený vyhláseniami niektorých európskych politikov. Som znepokojený neprítomnosťou Európy v historickom procese. Vážený pán Barroso, vyjadrili ste svoje stanovisko. Výborne. Pán Van Rompuy tiež vyjadril svoje stanovisko. Aj to je výborné. Pani barónka Ashtonová vyjadrila stanovisko. Vynikajúce. Potom pani Merkelová, pán Sarkozy a pán Cameron vyjadrili stanovisko v rámci spoločného oznámenia, hoci neviem, čo je za touto novou alianciou. Aj to je vynikajúce. Nenájde sa však nikto, nikto v reálnom svete, kto by v priamom rozhovore s ľuďmi bojujúcimi za svoju demokraciu hovoril o tom, ako môžu Európania pomôcť v tomto procese a podporiť ho.

Na papier sa dá napísať čokoľvek, ale papier nám nepomôže. Nesmieme premrhať príležitosť, ktorú máme. Pripúšťam, že len minulý týždeň som si vďaka pánovi Cohnovi-Benditovi uvedomil vynikajúcu príležitosť, ktorá sa objavila. Musím pripustiť, že som si to v prvom momente neuvedomil, ale ľudia demonštrujúci na uliciach, ľudia, ktorí sú vodcami tejto revolúcie, myslia na všetko možné, len nie na náboženstvo. Chcú sekularizmus. Chcú občiansku demokraciu. Títo ľudia sú našimi partnermi. Musíme spolupracovať s týmito ľuďmi a vytvoriť z toho obrovskú príležitosť pre Európu.

(potlesk)

V tomto smere je tiež dôležité, aby pán Mubarak odstúpil. Bol by to pozitívny a povzbudivý signál. Keďže hovoríme o svojich hodnotách, svojej demokracii a svojej slobode prejavu, som rád, že je tu pani Győriová. Chcel by som vám povedať jednu vec, pani Győriová. Čítal som teraz odpoveď maďarskej vlády na list od Komisie. Musím povedať, že list Komisie bol vynikajúci. Bola to slušná žiadosť, či by maďarská vláda nebola taká dobrá a nepovedala nám, či je tu možnosť, že bude súhlasiť s tým, že zákon, ktorý vypracovala, možno nie je úplne v poriadku – a ešte raz sa ospravedlňujeme za opýtanie! Odpoveď bola takáto: Ako sa nás vôbec môžete na niečo také pýtať? Tu je všetko v poriadku. Toto by sa v Európe nemalo stávať. Poviem to znovu: tento zákon nie je zlučiteľný so základnými európskymi pravidlami.

(potlesk)

Nie je zlučiteľný so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách. Pani Kroesová to sama povedala veľmi elegantne. Ak sa tento zákon nezmení a nedoplní, budem sa cítiť podvedený úradujúcim predsedníctvom Rady. Maďarský prezident a premiér v tomto Parlamente povedali: „Ak bude Komisia namietať, zákon zmeníme a doplníme.“ Komisia vyjadrila pripomienky, a preto očakávam, že Maďarsko zmení a doplní tento zákon. Ako sa inak chceme rozprávať o demokracii v Stredomorí, aby to znelo dôveryhodne, keď ju sami v Európe neuplatňujeme?

  Lena Ek, v mene skupiny ALDE. – V čase krízy sú potrebné dve stratégie: jedna na zastavenie bezprostrednej hrozby a druhá na využitie príležitostí a napredovanie.

Pokiaľ ide o energetickú a klimatickú krízu, ako reaguje Rada? Budem úprimná, považujem to za sklamanie aj hanbu.

Svet okolo Európy sa stavia k energetickým problémom priamo. Spojené štáty investujú do ekologických technológií obrovské sumy peňazí. V minulotýždňovom prejave o stave Únie prezident Barack Obama zdôrazňoval energetickú účinnosť a možnosti, ktoré ponúkajú ekologické technológie.

(Predseda stručne zasiahol do prejavu v procedurálnej veci.)

Prezident Obama dokonca prirovnal tieto nové technológie k vesmírnym pretekom a nazval ich „sputnikovským momentom našej generácie“.

Vážená Rada, kde je náš projekt „vyslania človeka na Mesiac“? Veď vy sa ani neodvážite hovoriť o záväzných cieľoch v oblasti energetickej účinnosti. Energetická účinnosť je obľúbenou témou každého rečníka alebo politika pôsobiaceho v oblasti energetiky a Rada túto tému odloží do roku 2012.

Čína výrazne investuje do výskumu a nových technológií. Dnes je v Číne viac než 400 fotovoltaických spoločností. Pred desiatimi rokmi pritom bol ich podiel na celosvetovom trhu nula percent. Teraz majú 23 %. Pred desiatimi rokmi bol ich podiel na trhu s veternou energiou nula percent. Dnes majú 50 %.

A čo robíme my v Európe? Program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) bojuje o podporu a financovanie Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (SET) sa znížilo na menej ako polovicu. Tak toto robíme my, len pre porovnanie s Čínou a USA. Máme dokonca aj členské štáty, ktoré už plánujú 30 % zníženie emisií, ako napríklad Nemecko, ale Rada sa neodváži nijako v tomto napredovať a, mimochodom, ani Komisia. Podľa najnovšej spoločnej správy spoločností Barclays a Accenture vedie presun k nízkouhlíkovému hospodárstvu k pozoruhodnému vývoju udržateľných nízkouhlíkových technológií. Banky sa teda hýbu.

A kde je európske vodcovstvo? Rada sa dohaduje o energetických cieľoch. Ani nevidíte, že členské štáty napĺňajú tretí balík o trhu s energiou a dokonca sa vedie diskusia o financovaní výskumu a inovácií v dlhodobom rozpočte. Takáto je situácia v Európe a Rada neprejavuje absolútne žiadne vodcovstvo v oblastiach energetiky, klímy, konkurencieschopnosti a pracovných miest. Takáto je naša situácia.

  Krisztina Morvai (NI). – (otázka podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 adresovaná pánovi Schulzovi) (HU) Videli sme, že pán Martin Schulz, vodca európskych socialistov, je mimoriadne znepokojený z demokracie a ľudských práv v Maďarsku. Musím sa vás opýtať, pán Schulz, kde ste boli v rokoch 2002 až 2010, keď vaši socialistickí druhovia, ktorí v Maďarsku boli pri moci, násilím rozohnali všetky protivládne protesty? Kde ste boli 23. októbra 2006, keď bolo 14 ľudí zasiahnutých do očí gumenými projektilmi vypálenými vo výške hlavy? Kde ste boli na jeseň 2006, keď boli stovky ľudí, ako v tejto veci už aj rozhodol s konečnou platnosťou súd... (Predseda prerušil rečníčku.) Podľa rokovacieho poriadku mám jednu minútu, pán predseda, či nie? Kde ste boli vtedy? A chcela by som sa tiež opýtať, prečo sa vás vláda Fideszu a vaši kamaráti už nepýtajú na to isté? Čo v tom bráni vláde Fideszu?

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Veľmi pozorne sledujem vnútornú politiku Maďarska. V rokoch 2002 až 2010 som bol v Maďarsku celkom často. Zažil som aj demonštrácie vašej zjednotenej strany Jobbik v Budapešti. Nebudem vám hovoriť, čo mi tieto demonštrácie pripomenuli. Ako Nemec to tu nebudem rozvádzať.

V rokoch 2002 a 2010 – aby som vám jasne odpovedal – bolo Maďarsko tak ako teraz demokratickým štátom na základe zásad právneho štátu s ľavicovou vládou riadiacou krajinu podľa demokratických pravidiel. Doposiaľ nemám žiadne pochybnosti o tom, že to tak v Maďarsku zostane aj naďalej s konzervatívnou vládou. Som si však istý jednou vecou, a to tým, že vaša strana je pravicovou extrémistickou a neofašistickou stranou.

(potlesk)

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Najnovšie správy z južného Stredozemia a z Egypta uvádzajú, že v Káhire sa strieľa. Situácia sa stáva naliehavou. Na základe týchto správ môžem jedine naliehať na európske hlavy štátov a predsedov vlád, aby s dohodou o správnom odkaze, ktorý vyšleme do Egypta, nečakali do piatkového obeda. S tým, aby sme pánovi Mubarakovi povedali, že musí okamžite odstúpiť, už dlho meškáme. Je to pritom potrebné, aby sa tieto nepokoje v Egypte ešte viac nevystupňovali a aby sa zaistilo, že vývoj bude pokračovať podobne, ako to bolo predtým v Tunisku. Bolo by jednoducho nehanebné, ak by sme len tak čakali na to, čo sa v Egypte stane.

(potlesk)

Tento samit mal byť v skutočnosti o energetických otázkach. Keď však vidím prebiehajúce prípravy na tento samit, vlastne ma vôbec neprekvapuje, že sa do programu dostávajú aj ďalšie témy. Na základe hesla, že potrebujeme zabezpečiť dodávky energie, dochádza k rozsiahlym kontaktom – najmä z vašej strany, pán Barroso – s krajinami ako Azerbajdžan a Turkménsko. Pán Oettinger nedávno vystúpil vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku a hovoril o tom, ako rozvinieme svoje vzťahy v oblasti energetiky s Irakom, Gruzínskom a Turkménskom.

Vzhľadom na udalosti v južnom Stredozemí, kde vidíme aj následky svojich politík týkajúcich sa našich vlastných záujmov a našej vonkajšej energetickej politiky, to považujem za značne rizikové. Viem, že potrebujeme diverzifikáciu, pretože aj smerom na východ je situácia s Ruskom a tranzitnými krajinami Bieloruskom a Ukrajinou veľmi problematická a náročná. Diverzifikácia však nemusí znamenať, že nadviažeme vzťahy s despotami a s krajinami v kríze.

Riešením lepších a bezpečnejších dodávok energie sú energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a musím povedať, pán Barroso, že v tejto súvislosti ste boli veľmi tolerantný. Pán Oettinger opomenul oblasť, ktorú dobre riadil pán Piebalgs, alebo – dá sa na to pozrieť aj negatívne – sa znovu rozhodol nepodporovať technológie budúcnosti, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť, a vrátil sa späť k starému energetickému mixu. Zrazu zisťujeme, že na samite sa bude hovoriť o výkupných sadzbách pre jadrové elektrárne, pre jadrovú energiu. Dobrý bože, aké je vlastne naše stanovisko v tejto rozprave o modernizácii a inováciách? Teraz som už celkom stratila trpezlivosť.

(potlesk)

V skutočnosti sme možno boli až príliš trpezliví, pokiaľ ide o hospodárske riadenie. Zdá sa, že Nemecko sa vybralo smerom navrhnutým pánom Schäublem. To, čo momentálne máme na stole, však nie je nič závratné. Potrebujeme viac než len malú zmenu a doplnenie nástroja stability. Naliehavo musíme prijať rozhodnutie o zmene a doplnení úverových podmienok pre Grécko a Írsko, lebo inak tieto krajiny napokon zničíme. Potrebujeme viac peňazí v rámci krízového nástroja, inak môžeme zabudnúť na poskytnutie pomoci Španielsku a Portugalsku v blízkej budúcnosti.

A aby sme sa v tomto bode veľmi jasne chápali, potrebujeme konečne návrh toho, akým spôsobom plánujeme riešiť reštrukturalizáciu dlhu. Nedá sa tomu vyhnúť, to všetci dobre vieme, a my ako Parlament o tom chceme tiež viac diskutovať.

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – (CS) Energetická bezpečnosť je oblasťou, v ktorej by sa Európska únia mala angažovať a v ktorej by mala postupovať čo najjednotnejšie a koordinovanejšie na rozdiel od mnohých iných európskych iniciatív, a preto my ako skupina Európskych konzervatívcov a reformistov podporujeme vytvorenie spoločného trhu s energiou. Posilní sa tým totiž pozícia členských štátov voči hlavným dodávateľom a tiež sa obmedzí zneužívanie dominantného postavenia niektorých dodávateľov strategických surovín na zahraničné politické hry. Zároveň však hovoríme, že aj v rámci energetickej integrácie sa musia zohľadňovať národné osobitosti, teda národné energetické mixy vrátane využívania jadrovej energie.

K hospodárskemu hľadisku mi dovoľte povedať, že našu frakciu tvoria v prevažnej miere strany zo štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, a ktoré teda nepoužívajú euro. Ale neznamená to, že by sme si želali slabú a nestabilnú eurozónu alebo že by sme chceli, aby euro skrachovalo. Na druhej strane jasne hovorím, že ozdravenie hospodárstva Európskej únie a finančná stabilita nesmú viesť k ďalším nadnárodným tendenciám, nesmú viesť k fiškálnej federalizácii, nesmú sa stať zámienkou na ďalšie prevádzanie právomocí z vnútroštátnej úrovne na úroveň európsku. To jednoducho odmietame!

Niekoľko poznámok k tomu, čo sa deje v severnej Afrike – v Tunisku a v Egypte. Do veľkej miery to pripomína to, čo sa v roku 1989 odohrávalo v strednej a východnej Európe. Demokratizačné tendencie v týchto štátoch určite vítame a mali by sme ich podporovať. Stojíme o to, aby bezprostredné susedstvo Európskej únie bolo stabilné a demokratické. Zároveň si ale dajme pozor na to, aby tieto oprávnené snahy a volanie ľudu týchto krajín neskĺzli na druhú stranu a aby neviedli k nedemokratickým, autoritárskym a náboženským diktatúram. Európska únia by mala postupovať tak, aby takémuto vývoju zabránila.

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Ako vieme, sektor energetiky je rozhodujúci pre vytváranie nových pracovných miest, preto by hlavnou úlohou a sloganom zasadnutia Rady, na ktoré sa momentálne pripravujeme, mala byť príležitosť. Ale, bohužiaľ, to tak nie je.

Potrebujeme osobitné investície, ktoré by v našich mestách riešili problém energetickej účinnosti, najmä v krajinách, ktoré zažívajú najzávažnejšie špekulatívne útoky, a predovšetkým v krajinách s najvyššími mierami nezamestnanosti. Vlády v reakciách na túto problematiku však naďalej postupujú podľa starých vzorcov a my sa ich stále pokúšame presadzovať.

Na tomto zasadnutí Rady potrebujeme energetickú revolúciu. Nepotrebujeme len ďalšie verejno-súkromné partnerstvá, pretože to je len pokračovanie v zlyhávaní. Až príliš sa stále viažeme na staré zdroje energie – na fosílne palivá a jadrovú energiu – a chýbajú nám ambície využívať nové zdroje energie, pričom len práve tieto zdroje môžu zaistiť rovnosť prístupu a len práve tieto zdroje môžu zaistiť to, že veľké projekty budú mať rovnaký význam ako miestne projekty. Len kombináciou možností by sme dosiahli skutočne integrovanú politiku a presne z tohto dôvodu plánuje Rada pokračovať ako doteraz a neurobiť zlom oddeľujúci minulosť, ako by to urobiť mala.

Pán predseda, chcem požiadať o vaše dovolenie vysloviť ešte jednu žiadosť. Krízové situácie si vyžadujú krízové výzvy, a preto vás žiadam o dovolenie vyzvať vedúcich predstaviteľov Európy, aby v súvislosti s tým, čo sa deje v Egypte, prejavili aspoň toľko solidarity s ľuďmi na uliciach, koľko jej prejavili s autoritárskymi režimami, ktorých vládnutie bolo len o hospodárstve a nerešpektovalo demokraciu.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – Chcela by som nášmu drahému pánovi Barrosovi úprimne zaželať veľa šťastia. Veľa šťastia nám všetkým s Azerbajdžancami a Turkménmi na trhu. Hovoria, že dodávky plynu už prisľúbili ešte ďalším piatim stranám.

A preto tu vzniká jedna veľká otázka. Pred niekoľkými rokmi sme zažili rusko-ukrajinskú krízu a doteraz s tým bojujeme. Teraz tu máme severoafrickú krízu. Cena ropy už stúpa.

Je teda načase zaradiť do programu piatkového zasadnutia aj to, že Európa by mala hľadať svoje vlastné zdroje a nerastné suroviny. Je načase zaradiť do programu ťažbu, dobývanie zdrojov a podobne. Myslím si, že by ste mohli požiadať členské štáty, aby pripravili mapy ťažby zdrojov energie a ďalších surovín v jednotlivých členských štátoch, aby vyhodnotili najsľubnejšie projekty, prijali stimuly, ktoré podnietia aj súkromné podniky, aby sa zapojili do ťažby, a aby zistili, čo sa dá robiť s našimi vlastnými surovinami.

Máme pred sebou najhrozivejší scenár straty Suezského prieplavu. Pre Egypt aj pre všetkých nás teda platí: usporiadaný prechod. Inak budeme mať obrovské problémy.

  Francisco Sosa Wagner (NI). – (ES) Vďaka mnohým rokom usilovnej práce sú nám teraz ciele v oblasti energetickej politiky v Európe úplne jasné: vytvorenie domáceho trhu, bezpečné dodávky, podpora obnoviteľných zdrojov energie a energetická účinnosť.

Vzhľadom na tieto ciele, ktoré sme navrhli my sami, je dokument, na ktorom bude pracovať Európska rada, veľmi neambiciózny a do istej miery nezaujímavý. Ak má hnacia sila spoločnej európskej energetickej politiky pochádzať od hláv štátov a predsedov vlád, môžeme len dúfať a zúfať, pretože sa zdá, že u nich prevládajú národné, neprezieravé a zastarané názory.

Nehovoríme tu pritom o žiadnej maličkosti, pretože energetická politika je základnou oporou Európy. Jej zásady treba po celom svete obhajovať jednotne, ale od toho máme, žiaľ, veľmi ďaleko.

  Herbert Reul (PPE). – (FR) Samit Európskej rady sa koná v čase, keď je tu okrem témy, o ktorej je naplánovaná rozprava, aj absurdne veľa ďalších naliehavých tém.

Pán Schulz veľmi správne poznamenal, že od Európskej rady očakávame vyhlásenie vo vzťahu k Egyptu a k tomu, čo sa tam deje, a očakávame, že sa touto vecou bude zaoberať. To je správne. Pán Schulz, v tomto by som bol s vami aj úplne súhlasil, keby ste v druhej časti svojho prejavu znovu neurobili chybu a neuchýlili sa k lacnému politickému straníckemu predstaveniu a naťahovaniu sa s Maďarmi. To s vecou nemá absolútne nič spoločné, pretože teraz hovoríme o zasadnutí Rady a o témach, ktoré sú na programe.

Pani Harmsová, chcel by som sa tiež jasne vyjadriť k jednej veci, ktorú ste povedali. Keď správne hovoríte, že všetky tieto naliehavé záležitosti – hospodárske problémy, problémy týkajúce sa eura a Egypta – treba riešiť, nemôžete potom obviniť pána komisára Oettingera za to, že sa už primerane nezaoberá energetickou problematikou. To je absurdné. Veď je to preto, že Rada sa musí zaoberať aj inými záležitosťami.

Či už vám energetická politika vyhovuje, alebo nevyhovuje alebo či majú ďalší ľudia iný názor, to neurčuje, či je dobrá alebo zlá. Nedá sa hodnotiť podľa takéhoto kritéria. Myslím si, že Komisia sa v priebehu posledných mesiacov veľmi dôkladne a rozumne pripravovala na samit. Neriadila sa zásadou, že treba stále žiadať niečo nové. Namiesto toho venuje čas dôslednej a dôkladnej príprave a potom prijíma opatrenia, ktoré skutočne povedú k zmene.

Mimochodom, pán Schulz,... on ani nepočúva, ale veď na tom nezáleží, toto je len parlamentná diskusná hra, v ktorej si očividne hovoríme každý o niečom inom.

(protestné pokrikovanie)

Hovorili ste o chudobe, ktorá môže vzniknúť v dôsledku cien za energie. Máte úplnú pravdu. Ak však máme byť spravodliví, pán Schulz, musíme si tiež položiť otázku, prečo sú ceny energie také vysoké. Aký to má dôvod? Akú úlohu v tom zohrávame my, keď prijímame politické opatrenia, ktoré ceny sústavne dvíhajú? Aj tento faktor k tomu prispieva a nie je jediný, a preto by sa mal spomenúť v úprimnej rozprave. Zohľadniť musíme aj nové požiadavky, ktoré sa tu od rána do noci sústavne prijímajú.

Podľa mňa tento samit predstavuje obrovskú príležitosť, aby sme sa konečne pohli vpred, čo sa týka infraštruktúry, a aby sme zaistili realizáciu investícií do infraštruktúry a energetiky, pretože všetky ostatné témy závisia od toho, ako zvládneme tento bod. Vzniká tu otázka cien, spoľahlivosti a tiež toho, či dokážeme správne začleniť obnoviteľné energie do siete, a na to, žiaľ, potrebujeme značné investície. Štát navyše nebude schopný znášať tieto náklady sám.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty na základe článku 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

PREDSEDÁ: Libor ROUČEK
podpredseda

  Rebecca Harms (Verts/ALE). – (DE) Čo sa týka dôkladných príprav na samit o energetických otázkach a politických prioritných oblastí, pán Reul, aký máte názor na to, že vo veľkom rozhovore, ktorý dnes vyšiel v Nemecku v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung, pán Oettinger varoval Európsku úniu pred stanovovaním si príliš ambicióznych cieľov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie? A to hovorí len pár týždňov po tom, čo nadobudla účinnosť smernica o obnoviteľnej energii, na ktorú sme tu všetci veľmi hrdí. A čo sa týka dôkladných príprav v oblasti energetickej účinnosti, aký je váš názor na to, že akčný plán v oblasti energetickej účinnosti stále leží v zásuvke a že vlastne nebude žiadna šanca hovoriť o ňom na tomto samite?

  Herbert Reul (PPE). – (DE) Existujú politici, ktorí stále žiadajú niečo nové, ale nikdy nedovedú nič do konca. Existujú aj politici, ktorí sa dôsledne pripravujú a vykonávajú iniciatívy. A presne o to ide. Nedomnievam sa, že predkladanie ďalších nových požiadaviek je správne, a preto má pán Oettinger absolútnu pravdu. Najprv urobme to, k čomu sme sa už zaviazali.

Pán Schulz celkom správne poukázal na to, že v mnohých členských štátoch sa otázkou účinnosti ešte ani nezačali poriadne zaoberať a že mnohé členské štáty zatiaľ nedosiahli svoje kvóty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie. Postupujeme celkom dobre, ale nie dosť dobre. Inými slovami, stále sme ešte veľmi ďaleko od toho, kde chceme byť. Niekedy je rozumnejšie dosiahnuť najprv to, čo ste si stanovili ako prvé, a až potom podniknúť ďalší krok. Sú ľudia, ktorí sa pokúšajú ísť príliš rýchlo a potom sa potknú o vlastné nohy.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Ako už spomínal pán Schulz, v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa včera konal alternatívny samit o energetických otázkach. Konal sa v čase, keď si čoraz viac rodín a občanov nemôže dovoliť vykurovanie svojich domovov a keď zároveň priemysel, ktorý od energie závisí a ktorý musí byť konkurencieschopný, zaplavili ťažkosti. Ďalším dôvodom jeho konania bolo to, že iniciatív na najvyššej politickej úrovni v EÚ je pomenej a sú v tejto oblasti mimoriadne slabé. Zareagujem aj na to, čo povedal pán Reul. Iniciovali sa nejaké veci, ale potom len jednoducho zostali na papieri a dostali sa maximálne do zásuvky v kancelárii.

Náš odkaz z alternatívneho samitu o energetických otázkach pre zajtrajší samit EÚ je veľmi jednoduchý a jasný. Konajte, robte niečo – tu a teraz. Zaistite, aby sme mali záväzné ciele v oblasti energetickej účinnosti, ktoré sa budú naozaj dodržiavať. V EÚ je napríklad približne 190 miliónov budov, ktoré treba vykúriť. Investície do týchto budov, ktoré by zabránili súčasným únikom energie, by zabezpečili finančné prínosy aj nové pracovné miesta. Investujte do obnoviteľných zdrojov energie, ak sa teda nedomnievate, že existujúce zdroje, ktoré máme, sú nekonečné, a investujte do distribučných sietí, ktoré sú moderné a účinné pre všetky typy energie. Dajte spotrebiteľom a občanom silné a jasné práva vo vzťahu k energetickým spoločnostiam. Postarajte sa o to, aby bol trh s energiou transparentný a aby ho zároveň bolo možné monitorovať. Rovnako ako nechceme finančný trh, ktorý nefunguje správne a ktorý je uzatvorený a úplne neregulovaný, nechceme ani trh s elektrinou, ktorý by fungoval podobne ako finančný trh pred krízou.

Využite radikálne iniciatívy a ukážte, že dopyt po energii je otázkou sociálnej zodpovednosti a politických rozhodnutí a nie súkromnou záležitosťou jednotlivých občanov, s ktorou si musia dať rady sami. Ukážte, ako práve povedal pán Schulz, že chápeme, že energetická politika je aj sociálnou politikou, priemyselnou politikou a politikou budúcnosti.

  Fiona Hall (ALDE). - Predpokladá sa, že samit sa tento piatok bude strategicky orientovať na energetiku a inovácie. Dúfam, že pozornosť hláv štátov a predsedov vlád veľmi neodpúta situácia v Egypte. Dúfam tiež, že pozornosť venovaná diskusiám o energetickej infraštruktúre a cezhraničnej spolupráci, teda o strane ponuky energie, neodvedie pozornosť od diskusie o strane dopytu po energii, ktorá je rovnako dôležitá.

Čo sa týka cieľa 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020, už veľmi dlho ideme po nesprávnej ceste. Od svojich vedúcich predstaviteľov potrebujeme v piatok počuť dôrazný záväzok, že podniknú okamžité kroky, aby sme sa vrátili na tú správnu. Najjednoduchšie by bolo to, keby sa cieľ 20 % stal okamžite záväzným. Inak budeme len výrazne strácať na strane ponuky energie, ktorú tak draho získavame. Toto nie je dobré hospodárenie a už vôbec nie v čase krízy.

  Claude Turmes (Verts/ALE). - Myslím si, že význam energie je jasne vidieť z toho, že pán Van Rompuy tu nie je, pretože sa zúčastňuje tlačovej konferencie, a pán Barroso odišiel. Len toľko k tomu, aký význam prikladajú tomu, aby si nás vypočuli.

Na základe pozvánky skupiny S&D bol včera v Bruseli pán Jeremy Rifkin, ktorý jasne predstavil novú hospodársku víziu. Po prvé, obnoviteľné zdroje energie, teda myšlienka, ktorú sme zaviedli smernicou. Po druhé, každá budova, ktorá dnes spotrebúva 40 % energie, sa dá transformovať na nízkoenergetickú budovu pomocou obnoviteľných zdrojov energie, dokonca na budovu s kladnou energetickou bilanciou. Po tretie, myslím si, že sa celkovo zhodneme na tom, že treba urýchliť rozvodné siete elektrickej energie. Po štvrté, musíme využívať ďalší výskum a vývoj na vytvorenie technológií uskladňovania. A po piate, elektromobily.

Pomocou týchto bodov a, samozrejme, s tým, čo spomínala Fiona v rámci účinnosti vo všetkých odvetviach, by sme v prvom rade zabezpečili oveľa menšiu geopolitickú závislosť európskeho hospodárstva. Po druhé by sme ušetrili 300 miliárd EUR prevádzaných mimo európskeho hospodárstva a využili by sme ich na investície do pracovných miest a ďalšie investície tu. Po tretie, preteky o ekologické technológie sa už začali, stačí si len prečítať nový čínsky päťročný plán.

Ak v najbližších mesiacoch nevytvoríme rámec, aby sa Európa stala vedúcim trhom všetkých týchto technológií, stratíme jeden z mála sektorov, kde máme vo svetovom hospodárstve stále vedúcu pozíciu. Je taká škoda, že tento samit nie je dobre pripravený, za čo sčasti zodpovedá pán Van Rompuy a vlastne aj pán Oettinger. Nepripravil v oblasti účinnosti a obnoviteľných zdrojov nič dobre premyslené a posledné tri mesiace strávil ako trójsky kôň pre dve alebo tri veľké nemecké spoločnosti, ktoré chceli zničiť odvetvie obnoviteľných zdrojov energie.

Na záver niečo, čo sme dosiahli: je šanca 26 k 1, že pán Oettinger utrpí porážku pri ničení vnútroštátnych systémov podpory. Podporuje ho len Holandsko. To je výrazné víťazstvo a obnoviteľné zdroje budú pokračovať. Toto je energia budúcnosti číslo jeden.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Chystáme sa prijať rozhodnutie o vyčlenení 1 miliardy EUR na rozšírenie energetickej infraštruktúry v Európskej únii. Míňanie verejných peňazí na energetické záležitosti má zmysel len vtedy, keď to pomôže naplniť požiadavky v oblasti bezpečnosti. Energetická bezpečnosť Európskej únie závisí od rozsiahlej diverzifikácie, čo predpokladá nielen nové prenosové trasy, ale aj prístup k novým zdrojom palív. Inak budeme opakovať chyby programu TEN-T, ktorý za európske považoval aj také projekty, ako napríklad Nord Stream. Nepotrebujeme žiadne ďalšie nové spôsoby, ako napumpovať viac rovnakého ruského paliva na európsky trh. Ak budeme opakovať tie isté staré chyby, naša 1 miliarda EUR nám kúpi len atrapu trhu a hospodárskej súťaže.

  Vladimír Remek (GUE/NGL). – (CS) Od energetického samitu očakávam predovšetkým komplexný, ale zároveň rozumný a zodpovedný prístup k záujmom občanov. Podľa posledných prieskumov Eurostatu je pre veľkú časť obyvateľov Únie jednou z hlavných priorít stabilita cien energií. Nie je náhoda, že tieto štatistiky vedie Česká republika. U nás nezodpovedná politicko-hospodárska loby presadila neprimeranú finančnú podporu fotovoltaických elektrární. Divoký nástup podnikavcov vrátane zahraničných a ich honba za rozprávkovými ziskami stavia verejnosť všeobecne proti obnoviteľným zdrojom, pretože ľudia čelia zbytočne vysokému nárastu cien elektrickej energie. Iste, nie je jednoduché zaistiť dostatok energie za prijateľné ceny, ale môžeme sa k tomu aspoň približovať. Cestou je podľa mňa okrem iného aj snaha o vyvážený energetický mix od obnoviteľných zdrojov po jadrovú energiu pri odbúraní extrémnych stanovísk z oboch strán. Len tak budeme mať dôveru občanov Únie, kvôli ktorým tu koniec koncov sme.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Na zasadnutí Rady sa bude treba venovať tomu, že výrobný systém Európy nemá žiadnu obranu proti kolísaniu cien ropy na trhoch, pretože trhy s futuritami sa stali rukojemníkmi premyslenej medzinárodnej finančnej špekulácie, čo znamená, že ceny teraz majú už len veľmi málo spoločné so základnými zásadami dopytu a ponuky. Rada si musí dať za cieľ poskytnúť Európskej únii praktický nástroj, ktorým sa vytvorí regulovaný trh otvorený pre vybraných obchodníkov a spravovaný úplne dôveryhodným európskym partnerom.

To je kľúčová myšlienka návrhu talianskej vlády na vytvorenie európskej burzy s ropou s cieľom vytvoriť stabilný trh s ropou, ktorý by priniesol obrovské prínosy podnikom aj spotrebiteľom. Nadšenie špekulantov z komodít ovplyvňuje ceny ropy, ktoré už nie sú založené na spotovom trhu, keďže kumulatívny účinok nákupov vopred a špekulačných ťahov napokon ovplyvní dopyt a ponuku na skutočnom trhu. Európska burza by premenila súčasný „netrh“ s papierovými barelmi na účinný, regulovaný a monitorovaný skutočný trh založený na skutočných bareloch ropy. Aj o tomto by sme mali diskutovať s Radou.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Teší ma, že na zasadnutí Európskej rady sa bude diskutovať súčasne o témach energetickej bezpečnosti aj inovácií. Niet pochýb o tom, že o energetickej bezpečnosti nemožno hovoriť bez toho, aby sa hovorilo aj o inováciách. Sme, prirodzene, presvedčení, že vybudovanie severojužného plynovodu ako doplnku k východozápadnému je dôležité, ale tým sa ani zďaleka nevyriešia problémy týkajúce sa dodávok energie. Dokonca sa tým ani nijako výrazne nezníži závislosť, zmení sa len smerovanie tejto závislosti. Závislosť sa dá zminimalizovať len v dlhodobom časovom horizonte a len ak odteraz presunieme dôraz z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie.

A presne v tomto duchu som si všimol, že medzi prioritami v oblasti inovácií sa kladie nedostatočný dôraz na tému obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti treba spomenúť osobitne dve veci. Na jednej strane musia byť obnoviteľné zdroje energie cenovo dostupné, čo znamená, že obyvateľstvo nesmie niesť ďalšiu záťaž v dôsledku používania energie z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane sa závislosť voči krajinám mimo Európskej únie nesmie premeniť na závislosť v rámci EÚ. To znamená, že menej rozvinuté nové členské štáty vrátane Maďarska, Poľska a Českej republiky musia dostať možnosť dohnať v oblasti obnoviteľných zdrojov energie staré členské štáty, ktoré sú momentálne hlavnými mocnosťami v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako napríklad Belgicko, Holandsko alebo Rakúsko.

Len úzkou integráciou energetickej bezpečnosti a inovácií zabránime blížiacej sa energetickej kríze, ktorá by ovplyvnila aj Európu.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Sociálny pokrok sa nedosiahne bez rastu a rast sa nedosiahne bez energie.

Energia je základom európskeho sociálneho paktu za prosperitu. Z krajín mimo Únie pochádza 50 % našich dodávok energie. Je naliehavo potrebné, aby sme diverzifikovali dodávky, zvýšili ich bezpečnosť a postarali sa o menší podiel uhlíka. Svojim občanom dlhujeme svoju energiu a bezpečnosť.

To ma vedie k tomu, vážená pani úradujúca predsedníčka Rady, aby som aj vás vyzval na podporu záväzkov, ktoré sme prijali na medzinárodnej scéne s projektom ITER, teda s projektom jadrovej syntézy. Táto technológia je bezpečná, je udržateľná, je bezplatná a je nevyčerpateľná. Bolo by dobre, keby Európska rada ako najvyššia politická autorita tento projekt podporila pri svojich rozhovoroch s medzinárodným spoločenstvom.

To ma privádza k téme výskumu a inovácií. Už od 80. rokov minulého storočia sú rámcové programy výskumu a vývoja nástrojmi, ktorými Európa zasahuje do situácie. Na obdobie rokov 2007 – 2013 bola vyčlenená suma 53 miliárd EUR. A kde sme teraz? Už štyri mesiace čakáme, pán komisár, na vaše oznámenie o revízii siedmeho rámcového programu pre výskum. Pán Barroso povedal: „Menej byrokracie.“ Má pravdu. Uviazli sme v administratívnom zovretí a tí, ktorí sa výskumu zúčastňujú, sa odvracajú od európskych programov.

Chcel by som vás upozorniť na naliehavú potrebu nielen zjednodušiť budúce postupy, ale aj vyriešiť konflikty minulosti, pretože v súvislosti s výskumnými inštitútmi máme problém dôvery. V tejto súvislosti chcem poďakovať pani komisárke Geogheganovej-Quinnovej za jej vynikajúcu prácu.

Vzťahy s priemyselnou politikou nie sú uspokojivé a musíme ich vyhodnotiť. Po neistom začiatku teraz spoločné technologické iniciatívy dosahujú pozitívne výsledky z pohľadu rozpoznávania priemyselných potrieb.

A napokon, ako plánujeme zorganizovať svoj európsky priestor? Európska rada pre výskum sa musí stať riadnou organizáciou, aby bol náš výskum skutočne európsky. To je Európa výsledkov, ktorú naši európski občania očakávajú.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Včera sa v našej skupine konal alternatívny samit o energetických otázkach, na ktorom sme požadovali záväzný cieľ 20 % zvýšenia energetickej účinnosti a 30 % podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020.

Nebudem sa zameriavať podrobne na naše požiadavky, ako to urobili niektorí naši kolegovia, ale chcela by som zdôrazniť, že bez jednej veci nebude možné zrealizovať ciele, ktoré som spomenula, a to bez infraštruktúry. Otázka znie: naozaj chceme európsky trh, kde tretina energie bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov? Ak je odpoveď áno, nemali by sme hovoriť aj o záväznom 10 % vzájomnom prepojení sietí do roku 2020?

Plnenie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie si vyžaduje vytvorenie siete, ktorá bude inteligentnejšia a predovšetkým bude vzájomne prepojenejšia, aby sa dala náležite riadiť jej variabilita. Od dosiahnutia tohto cieľa 10 %, ktorý stanovila Európska rada na zasadnutí v Barcelone takmer pred 10 rokmi, sme však stále ďaleko. Deväť štátov tento cieľ ani do dnešného dňa nesplnilo. Som presvedčená, že so mnou budete súhlasiť, že ak chceme byť úspešní, tento cieľ sa musí plniť rovnako ako predchádzajúce.

Preto by som chcela pani úradujúcej predsedníčke Rady predniesť želanie našej skupiny, aby ďalší samit priniesol ambicióznejšie závery, závery, ktoré budú hovoriť o 30 % podiele obnoviteľnej energie, 20 % účinnosti a 10 % vzájomnom prepojení sietí, pričom všetky tieto ciele by boli záväzné.

Chcela by som sa ešte dotknúť témy inovácií. Väčšiu ambicióznosť v záveroch Rady by sme radi videli aj v oblasti inovačného štátneho obstarávania. Vo svojej skupine považujeme uzatváranie zmlúv na inovačné produkty, procesy a služby za jeden z kľúčových prvkov podpory inovácií na trhoch.

Máme osobitný záujem o podporu a analýzu jeho prepojenia s európskymi združeniami pre inovácie v rámci EÚ pre inovácie. Je to ďalší bod, ktorý by Rada nemala ignorovať.

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). - Investície do energetickej infraštruktúry považujem za východiskový bod plnenia našich politických cieľov, ktorým by sa zaistilo, že naši občania a podniky by mali prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej energii na fungujúcom vnútornom trhu a že sa dosiahne ambiciózny balík Komisie v oblasti energetickej infraštruktúry, čo považujem za pozitívny krok.

Rovnako ako ambiciózni by sme však mali byť aj pragmatickí. Namiesto nalievania peňazí do veľkých projektov by sme sa mali sústrediť na identifikáciu a financovanie menších, nákladovo efektívnejších a pragmatických projektov, ktoré dokážu zabezpečiť skutočnú zmenu, ako sú napríklad lepšie vzájomné prepojenia. Myslím si, že by sme mali pouvažovať o projektových dlhopisoch EÚ ako o riešení, ktorým by sa mohli podnietiť potrebné investície do infraštruktúry.

Celkovo nás však táto kríza núti prijímať rozumný, otvorený a integrovaný prístup k našej energetickej politike. V prvom rade musíme zohľadniť všetky zložky energetického mixu bez toho, aby sme ich (alebo aspoň niektoré z nich) považovali za morálne neprípustné. A po druhé musíme pomocou integrovaného plánu zladiť svojee niekedy protichodné ciele v oblastiach klímy, bezpečnosti dodávok a konkurencieschopnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vieme už, že rozširovanie jednotného trhu bude znamenať väčšiu liberalizáciu, a teda aj zvýšenú koncentráciu monopolov v prospech najväčších hospodárskych zoskupení vo vyspelejších krajinách Európskej únie.

Chceli by sme jasne vysloviť, že sme proti tomuto smerovaniu napríklad v oblastiach, ktoré súvisia s energiou, ktoré majú strategický význam pre hospodársky a sociálny rozvoj, a to najmä krajín v okrajových oblastiach. Najzávažnejším problémom však je to, že všetko, čo tu spomínala Rada a Komisia – hlavne vo vzťahu k posilňovaniu tzv. hospodárskeho riadenia –, ignoruje realitu sociálnych problémov, zhoršovania nerovností, nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia a energetickej chudoby. S rastom cien elektriny a paliva sa pritom energetická chudoba v niektorých krajinách zvyšuje exponenciálne.

Hospodárska politika a energetická politika by mali sledovať jeden hlavný cieľ: sociálny pokrok a zlepšenie životných podmienok našich ľudí. Deje sa však presný opak. A presne to je dôvodom rozhorčenia, ktoré stále narastá a ktoré vidíme v uliciach mnohých krajín, teraz aj v Tunisku a v Egypte. Vyjadrujeme svoju solidaritu s ľuďmi týchto krajín a chceme, aby sa ich práva rešpektovali, aby ich rešpektovala najmä Rada, ktorá by k celému tomuto dianiu mala zaujať jasné stanovisko.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). - Ak sa pozrieme na problematiku energetickej bezpečnosti, geopolitickú situáciu okolo nás a samotnú energetickú politiku, bude nám úplne zrejmé, v akej veľkej miere sa dnes EÚ potrebuje „nabiť energiou“.

Únia by nemala prestať držať krok s vývojom, ako sa to stalo v Egypte a Tunisku. Ak však budem citovať nášho kolegu pána Gahlera, USA sú jeden krok za vývojom, členské štáty sú jeden krok za USA a Brusel je jeden krok za členskými štátmi.

Pred štyrmi rokmi sme tu mali vážnu energetickú krízu a v roku 2007 sme prijali tu v Parlamente správu o energetickej bezpečnosti. A o štyri roky neskôr sme v úplne úvodnej etape spoločnej energetickej politiky a energetickej bezpečnosti. Je veľmi dôležité, aby táto Rada na svojom nadchádzajúcom samite preniesla túto zmenu od slov k činom.

Potrebujeme fyzickú bezpečnosť a nielen plány a dokumenty a slová a papiere. Je čas zobudiť sa. Čo ak sa z geopolitického hľadiska zhorší situácia v severnej Afrike a na Blízkom východe? Pred našimi očami dochádza k veľkej tektonickej zmene. Ropa teraz znovu stojí 100 USD. Ak by došlo k zablokovaniu Suezského prieplavu, čo je najhorší scenár, ako sme ako Únia pripravení zaistiť bezpečnosť dodávok? Kde sa nachádzame? Po štyroch stratených rokoch nie sme pripravení na ďalšiu energetickú krízu, ak by k nej došlo.

Práve preto od Európskej rady očakávame najmä to, že zabezpečí reálnu zmenu, pokiaľ ide o skutočný vnútorný trh s energiou a skutočnú bezpečnosť dodávok v materiálnom a fyzickom zmysle.

  Jo Leinen (S&D). – (DE) V piatok sa uskutoční prvý samit o energetických otázkach v histórii Európskej únie, pretože po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy nesie Únia po prvýkrát priamu zodpovednosť za vývoj v tomto sektore. Súhlasím s pánom Barrosom, že energetická politika sa môže stať ďalším veľkým integračným projektom Európskej únie. Táto problematika má veľa aspektov a pán predseda Buzek stále hovorí, že v EÚ potrebujeme energetické spoločenstvo.

Pokiaľ ide o tento samit, mnohí sme dúfali a očakávali, že prinesie odpovede na strategické otázky Európskej únie týkajúce sa dodávok energie. Aké sú tieto strategické otázky? Áno, pán Saryusz-Wolski, ide aj o závislosť EÚ od dovozu energie. Ide o obrovské objemy energie, ktoré sa stále strácajú, a ide aj o negatívne vplyvy súčasného energetického systému na ekosystémy a najmä na atmosféru Zeme. Keď sa pozriem na závery Rady, musím povedať, že tento samit o energetických otázkach bude veľkým sklamaním, pretože na žiadnu z týchto významných otázok neodpovie. V skutočnosti je slabo pripravený z pohľadu spoločnej vízie, ktorú potrebujeme, a je slabo pripravený aj z pohľadu spojitosti medzi prostriedkami a nástrojmi, ktoré používame.

Chcem znovu spomenúť, že včera bola na alternatívnom samite o energetických otázkach, ktorý sa konal v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, navrhnutá koncepcia piatich pilierov, ktorá ukazuje možnosti riešenia týchto strategických otázok, možnosti obmedzenia dovozu energie a mrhania energiou a, samozrejme, možnosti zmiernenia negatívneho dosahu na životné prostredie. V navrhovaných prostriedkoch na dosiahnutie týchto cieľov sa opierame o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, o energetickú účinnosť a o využívanie informačných technológií na vzájomné prepojenie týchto rôznych zdrojov energie. To je inovačný samit. Doposiaľ som nepočul, že by sa informačné technológie využívali ako strategický faktor. Domnievam sa preto, že potrebujeme technologickú revolúciu, a tento samit by nám mal ukázal správnu cestu. Mám však pocit, že tá cesta bude nesprávna.

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

  Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady bude prebiehať na pozadí pokračujúcej kapitalistickej krízy a zostrujúcej sa konkurencie medzi monopolmi v oblasti energetiky a inovácií, a to tak v rámci Európskej únie, ako aj medzi Európskou úniou a ostatnými imperialistickými centrami. Ide o dve rozhodujúce oblasti pre kapitál. Veľké oblasti, ako napríklad Blízky východ, Ázia a Afrika, sú miestami, kde panuje ostrá imperialistická hospodárska súťaž a zásahy s cieľom ovládať hojné zdroje a prepravné trasy energie, čo spôsobuje obrovskú chudobu, kruté využívanie a potláčanie v spolupráci s domácimi buržoáznymi triedami na úkor ľudí. Táto spiatočnícka politika spôsobuje vznik ľudových povstaní, ktoré teraz napríklad prepukli v Egypte a v iných krajinách, čo dokazuje, že práve ľudia sú tvorcami histórie.

Komunistická strana Grécka vyjadruje svoju solidaritu s ľuďmi protestujúcimi v Egypte. Vyzýva ľudí, aby vyjadrili svoju skutočnú podporu a solidaritu. Základnou prioritou samitu, ktorá nie je formálne zahrnutá do jeho programu, ale o ktorej sa bude hovoriť, je stratégia EÚ 2020. Tým istým smerom sa budú uberať aj priority vykonávania posilneného hospodárskeho riadenia.

  Paulo Rangel (PPE). – (PT) Vôbec nepochybujem, že toto zasadnutie Rady bude veľmi dôležité, v zásade preto, že sa bude zaoberať otázkami týkajúcimi sa obnovy hospodárstiev Európy a najmä energetikou a inováciami. Musím preto zdôrazniť, že toto zasadnutie Rady je v podstate súčasťou vykonávania stratégie Európa 2020. Je súčasťou jednej jej časti, jednej strany mince, ktorú tvorí rast, hospodárska súťaž a obnova hospodárstva.

Práve preto, že ide o významnú vec, by som tu chcel predniesť jednu výzvu, pre ktorú som tiež žiadal o slovo. Vyzývam Radu, aby sa okrem takých dôležitých tém, ako sú energetika a inovácie, zaoberala aj témou finančnej krízy, ktorú Európska únia zažíva, a vypracovala riešenie. Domnievam sa, že už nemôžeme strácať viac času.

Ak navyše nemožno od piatkového zasadnutia Rady očakávať riešenie tohto problému a ak dokonca musíme na toto riešenie počkať až do marcového zasadnutia Rady, je rozhodujúce, aby sa hlavy štátov a predsedovia vlád pripravili a zabezpečili väčšiu flexibilitu fondu stability počnúc 4. februárom a aby sa rovnako pripravili na opätovné spustenie európskej hospodárskej vlády.

Považujem túto tému za základ, a preto nemôže zostať na okraji programu tohto zasadnutia Rady. Teraz, ak mi dovolíte, by som povedal ešte jednu poznámku k Rade. Dúfam, že vypracuje aj európsku stratégiu pre Stredozemie, dúfam, že vypracuje reakciu na situáciu, ktorá je momentálne v Tunisku a v Egypte. Inými slovami, aj napriek významu tém energetiky a inovácií dúfam, že sa táto Rada bude na svojom zasadnutí zaoberať aj problematikou finančnej krízy a politickej krízy v severnej Afrike.

  Kathleen Van Brempt (S&D). - (NL) Chcela by som požiadať poslancov, aby sa pozreli na pozvánku pána Van Rompuya na ďalšie zasadnutie Rady. Hovorí v nej, že sa bude diskutovať o energii a že by sa rád zameral najmä na dodávky energie a energetickú bezpečnosť. Rada však plánuje nesprávnu diskusiu. Dodávky energie a energetická bezpečnosť sú naozaj dôležité, to je samozrejmé, ale predovšetkým v rámci globálnejšieho cieľa a najmä v rámci energetického systému, ktorý bude úplne nezávislý a úplne udržateľný z dlhodobého hľadiska.

Súhlasím, prirodzene, s mnohým z toho, čo tu odznelo, ale rada by som nasmerovala túto rozpravu o niečo ďalej do budúcnosti. Pán Reul, predseda Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, aj keď tu práve nie je, povedal, že politici by nemali predkladať príliš veľa nových návrhov. Nuž, v tom sa mýli. Je úlohou politikov mať predstavu o budúcnosti a primerane tomu formulovať ciele.

Naším cieľom by mal byť úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie do roku 2050. Nehovorí to len niekoľko jednotlivých politikov alebo niekoľko politických skupín. Nie, hovoria to vedci. Hovoria, že ak začneme robiť správne veci hneď teraz, že je úplne reálne, aby sme tento cieľ do roku 2050 skutočne dosiahli. Potom je tu aj otázka energetickej účinnosti, na ktorú poukázali mnohí poslanci. Mimochodom, pán Barroso na túto tému povedal veľa dobrých vecí a ja úprimne dúfam, že príslušný zodpovedný komisár bude schopný tieto výsledky dosiahnuť.

Okrem toho musíme výrazne investovať do využívania obnoviteľných zdrojov energie, a to miestne, na úrovni okresov, ale aj v rámci mnohých špeciálnych významných projektov, ako sú napríklad severomorský energetický okruh a veľké projekty súvisiace so solárnymi panelmi.

A napokon potrebujeme energetickú sieť, ktorá zaručí, že toto všetko sa stane realitou. A v tejto oblasti má Európa veľmi špeciálnu úlohu. Je zodpovednosťou Európskej únie zabezpečiť toto financovanie. A Rada by mala v piatok prijať rozhodnutia.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Samit o energetických otázkach možno vráti Európsku úniu späť na cestu k hospodárskemu rastu. Ambícia stať sa najudržateľnejším svetovým hospodárstvom si vyžaduje vytvorenie novej energetickej vízie Európy. Na zaistenie výroby aj účinnosti je potrebný premyslený prístup Spoločenstva.

Výroba znamená zdroje, dopravu a distribúciu. Oblasti Čierneho mora a Kaspického mora majú nové energetické zdroje, ktoré sa dajú využívať dlhý čas. V tomto regióne sa dajú vytvoriť nové prepravné trasy. V tejto súvislosti majú prvoradý význam južný koridor a najmä plynovod Nabucco. Aj stratégia pre podunajskú oblasť môže pomôcť pri rozvoji nových trás dodávok zemného plynu a ropy. Nemôžeme hovoriť o spoločnej politike, ak nebudeme mať spoločnú energetickú sieť. Prvým krokom k jednotnému vnútornému trhu s energiou je vzájomné prepojenie vnútroštátnych sietí.

Nevyhnutnosťou je energetická účinnosť. Podnikli sa síce už kroky týmto smerom, ale Únia musí v nasledujúcich rokoch vykonávať akčný plán v tejto oblasti. Energetická účinnosť bude mať obrovský vplyv na hospodársky rast, na spôsoby používané na obmedzenie emisií CO2 a na vytváranie pracovných miest v takých oblastiach, ako sú informačné technológie, výstavba a služby.

Čo sa týka situácie v severnej Afrike, musíme zabezpečiť, aby návrhy akcií predložené Radou zaručili pokojný prechod v tomto regióne a aby nové organizácie prevzali moc demokraticky.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Energetika a inovácie sú veľmi dôležitými otázkami, ktoré sú významnou súčasťou stratégie EÚ do roku 2020 a ktoré môžu prispieť k inteligentnému, trvalo udržateľnému rastu a k vytváraniu ďalších a lepších pracovných miest.

Energetika a inovácie sú vlastne oblasti, v ktorých naša krajina, Portugalsko, už istý čas uskutočňuje rozsiahle investície, ktoré prinášajú dobré výsledky. V uplynulých rokoch zdvojnásobilo Portugalsko svoje investície do výskumu a vývoja a dosiahlo prvú päťku, pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu: Už teraz pochádza 31 % spotrebovanej elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom sa očakáva, že v roku 2020 to bude 60 %.

Ako však už bolo povedané, táto Rada nemôže ignorovať to, čo sa deje v Egypte: ľudová revolúcia. Nemôže ignorovať ani finančnú a hospodársku krízu. Členské štáty patriace do eurozóny, ktoré majú najväčšie ťažkosti, robia to, čo musia, prijímaním úsporných opatrení, ktoré sú nevyhnutné na zmiernenie deficitu a upokojenie trhov. Tieto opatrenia si vyžadujú veľké obete od rodín a podnikov.

Pokiaľ ide o EÚ, robí to, čo by mala? Myslím si, že nie. Európska reakcia na útoky na euro zo strany špekulantov – pretože špekulanti útočia na jednotnú menu prostredníctvom vládneho dlhu – bola kusá, oneskorená a neúčinná. Diagnóza bola určená a recept je dobre známy: Európska únia musí zlepšiť hospodársku koordináciu a posilniť a spružniť Európsky finančný a stabilizačný fond, aby mohol skupovať verejný dlh krajín, ktoré sa nachádzajú pod najväčším tlakom trhov. Inými slovami, čelíme globálnym problémom, ktoré si vyžadujú globálne riešenia. Aj to očakáva verejnosť od nadchádzajúceho zasadnutia Európskej rady.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Mimoriadne časy si vyžadujú mimoriadne opatrenia a teraz, keď sa snažíme zotaviť z krízy, je určite dobré, že sa v programe Rady našlo miesto konkrétne pre energiu a inovácie. Sú to kľúčové faktory pre udržanie európskej konkurencieschopnosti a tiež pre vytváranie pracovných miest v blízkej budúcnosti. Už bolo dosť čísel a správ. Teraz sa musíme pohnúť dopredu a dosiahnuť nejaký pokrok.

Zvlášť zaostávame v oblasti cezhraničnej infraštruktúry a vzájomných prepojení. Mali by sme sa teraz pohnúť dopredu pomocou nových nástrojov, ako sú projektové dlhopisy, a začať využívať záruky Európskej investičnej banky na to, aby sme mohli vyvinúť väčšie úsilie s cieľom umožniť investície.

Druhý bod sa týka, prirodzene, inovácií. Tento týždeň bol zverejnený prieskum European Scoreboard on Innovation, z ktorého jasne vyplýva, že niektoré krajiny zaostávajú. V čase krízy je to pochopiteľné, lenže nemali by sme mobilizovať aj iné nástroje? Napríklad štrukturálne fondy, pri ktorých si dokončenie iniciatív vyžaduje verejné spolufinancovanie. Absolútne sa nám to nedarí robiť presne v čase, keď treba klásť oveľa väčší dôraz na verejné investície a inovácie. To naznačila aj pani ministerka. Tento druh inovácií by mal posunúť veci dopredu bez toho, aby sme museli byť ihneď pripravení investovať ďalšie peniaze. To by nám v konečnom dôsledku pomohlo dosiahnuť ciele stratégie EÚ do roku 2020, pokiaľ ide o udržateľnosť, inteligentné opatrenia a vytváranie pracovných miest. Želám vám veľa úspechov.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Na európskom samite o energii, ktorý sa bude konať 4. februára, musí Európska únia dosiahnuť dohodu na najvyššej politickej úrovni o prioritných opatreniach zameraných na vytvorenie vnútorného trhu s energiou a energetickej infraštruktúry, ako aj o opatreniach na zníženie spotreby energie, posilnenie energetickej účinnosti a podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Potrebujeme najmenej 10-ročný akčný plán, ktorý zabezpečí solidaritu medzi členskými štátmi v prípade akýchkoľvek vážnych narušení dodávok energie, ako aj posilnenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom diverzifikácie trás a zdrojov dodávok energie. Únia musí modernizovať svoje energetické infraštruktúry a zabezpečiť prepojenia medzi energetickými infraštruktúrami členských štátov. V tejto súvislosti musím zdôrazniť geostrategickú dôležitosť širšieho regiónu Čierneho mora pre energetickú bezpečnosť Európskej únie.

Spoločný trh s energiou musí fungovať tak, aby slúžil radovým občanom, pre ktorých musí cena energie zostať dostupnou, a pomohol dosiahnuť ekologickú účinnosť európskeho priemyslu, a to jednak vytváraním pracovných miest v Európskej únii, ako aj prostredníctvom rozvoja priemyslu.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) V oblasti energetiky sme si stanovili ciele, ktoré pokrývajú všetky tri piliere spoločnej energetickej politiky: konkurencieschopnosť, trvalú udržateľnosť a bezpečnosť dodávok. S cieľom dosiahnuť tieto ciele sme už prijali dva rozsiahle balíky: prvým je klimatický a energetický balík a druhým je liberalizačný balík. Z tohto dôvodu si nemyslím, že v oblasti energetiky potrebujeme ďalšie právne predpisy; skôr si myslím, že by sme sa mali viac zamerať na uplatňovanie existujúcich právnych predpisov.

Aký má zmysel dávať na papier ďalšie požiadavky, navyše stále prísnejšie požiadavky, ak nedokážeme plniť už existujúce požiadavky. Musíme zlepšiť dôveryhodnosť Únie, a preto hovorím, že na to, aby došlo k zlepšeniu energetickej účinnosti, nepotrebujeme žiadne nové požiadavky. Podniky a domácnosti sa musia rozhodovať podľa podmienok na trhu. Zlepšovanie účinnosti sa doteraz ukázalo ako ekonomicky najvýhodnejšie opatrenie, ako situácia, ktorá je, takpovediac, prínosom pre všetkých, a preto naozaj nevidím žiadnu potrebu nových záväzných cieľov.

Musíme tiež vytvoriť prostredie, ktoré bude podporovať investovanie do infraštruktúry. Konať musí trh, nie verejné prostriedky z európskych a vnútroštátnych rozpočtov. Musíme sa vyhýbať vládnym dotáciám a netrhovým mechanizmom, ktoré vedú k centralizácii hospodárstva, bránia hospodárskej súťaži a potláčajú tvorivosť. Energetika je súčasťou systému obchodovania s emisiami, pričom hlavným motorom rozvoja musí byť cena uhlíka.

V oblasti energetiky tiež potrebujeme zlepšenú cezhraničnú koordináciu a strategické plánovanie novej infraštruktúry. Preto by mala byť Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov (ACER), ktorá začne svoju prácu v marci v Ľubľane, poskytnutá všetka možná podpora, aby si dokázala účinne plniť svoje úlohy.

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predseda, v zásade podporujem myšlienku európskeho paktu hospodárskej súťaže, ktorý vytvorí podmienky pre harmonizáciu dôchodkového veku a najmä urýchli proces vzájomného uznávania akademických a odborných kvalifikácií a tiež bude viesť k lepšej koordinácii úsilí v oblasti výskumu a vývoja.

Zdôrazňujem potrebu vytvorenia plne integrovaného trhu s energiou do roku 2015. Môžem dúfať, že v priebehu štyroch rokov prestanú byť Estónsko, Lotyšsko a Litva izolovanými energetickými ostrovmi z hľadiska dodávok plynu?

Od maďarského predsedníctva očakávame skutočný zlom vo vytváraní integrovanej európskej siete plynovej, ropnej a elektrickej infraštruktúry a prepojení od Baltiku až po Jadranské more.

Tiež vyzývam Radu, aby chránila trvalo udržateľnú miestnu výrobu elektriny vytváraním rovnakých podmienok hospodárskej súťaže pre výrobcov z EÚ a z krajín mimo EÚ. Takisto je už načase, aby sa začal na úrovni EÚ riešiť problém úniku uhlíka v sektore elektrickej energie.

Na záver chcem povedať, že je poľutovaniahodné, že sa ministri zahraničných vecí EÚ nedokázali dohodnúť na jasnom odsúdení sektárskych útokov proti kresťanom v Egypte a Iráne. Pred dvoma týždňami poskytol Parlament solídny základ, aby mohol zaujať pevnú a jednotnú pozíciu k tejto dramatickej otázke. Z neschopnosti Európskej rady včas reagovať môže vzniknúť dojem, že bránenie tradičných kresťanských menšín mimo Európy nie je prioritou EÚ.

  Gunnar Hökmark (PPE). – V prvom rade treba povedať, že občania arabských štátov majú rovnaké právo na demokraciu a ľudské práva ako ktokoľvek iný. Podľa mňa je teraz dôležité, aby politika Európskej únie podporovala demokratické sily vo všetkých krajinách, kde vidíme, že dochádza k zmenám. Musíme zabezpečiť, aby tá zmena viedla k demokracii a dodržiavaniu ľudských práv, pretože sme svedkami zmeny v celom európskom susedstve. Sme svedkami zmeny v krajinách Východného partnerstva, ako aj v krajinách severnej Afriky. Musíme byť rozhodní, dôslední a dôrazní vo vyjadrovaní podpory demokratickým silám, kdekoľvek ich nájdeme, a musíme čo najviac prispieť k ich posilneniu.

Po druhé, v oblasti energetiky potrebujeme energetickú účinnosť. Dosiahnuť nám to pomôže množstvo programov, ktoré máme. Takisto však musíme na európskej úrovni zabezpečiť spoločné rozvodné siete a systémy distribúcie plynu a elektriny. To je jeden spôsob účinného využitia zdrojov energie. Po druhé, musíme tiež zabezpečiť, aby sme mali k dispozícii výrobu nevyhnutnú na to, aby sme mohli zanechať fosílne palivá a umožniť dosiahnutie nízkych cien bez emisií oxidu uhličitého. Postupné vyraďovanie používania jadrovej energie nás brzdí. Používanie našich zdrojov energie spolu so spoločnou rozvodnou sieťou a spoločným trhom s energiou je jednou z ciest, ako sa pohnúť dopredu.

  Othmar Karas (PPE). – (DE) Budem úplne úprimný. Nevidím žiadne odhodlanie, úprimnosť alebo dynamiku. Čas sa kráti. Niekedy mám pocit, akoby sme sa stále pokúšali popriať veľa šťastia vedúcim predstaviteľom štátov a vlád namiesto toho, aby sme sa pokúšali zistiť, čo treba robiť. Na to, aby sme mali viac Európy, naliehavo potrebujeme viac odvahy. Majte odvahu dohodnúť sa na tom, čo je potrebné, nielen na tom, čo je možné. Porušte tradíciu večného blokovania alebo odďaľovania toho, čo treba urobiť, z dôvodov vnútropolitických záujmov. Nevytvárajte zoznamy vecí, ktoré sú nemožné z dôvodu národného egoizmu a protekcionizmu, ale vecí, ktoré musíme ako Európa spoločne urobiť, aby sme dosiahli konkurencieschopnosť a našli správne riešenie krízy.

Udalosti si vyžadujú nové akty solidarity. Vyžadujú si podniknutie ďalšieho kroku smerom k integrácii. Vyžadujú si rýchlu nápravu štrukturálneho nedostatku v rámci menovej únie, konkrétne nápravu hospodárskej a sociálne únie. Podporujem pakt hospodárskej súťaže a podporujem vnútorný trh s energiou, pretože ten môže okrem iného viesť k poklesu cien, zvýšeniu našej nezávislosti a vytváraniu rastu a pracovných miest. Musíme však tiež povedať „áno“ priestoru výskumu, inovácií a vzdelávania, inými slovami väčšej europeizácii politiky vzdelávania a výskumu. Tiež podporujem hospodárske riadenie za predpokladu, že doň bude zapojená aj Komisia, ale nepodporujem nový medzivládny prístup, ktorý podkopáva Lisabonskú zmluvu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – Očakáva sa, že Európska rada prijme opatrenie na to, aby po roku 2015 žiadny členský štát EÚ nezostal energetickým ostrovom.

Prepojenia spravidla chýbajú v tých členských štátoch, kde v odvetví zemného plynu dominuje oficiálny prevádzkovateľ. Akýkoľvek pokrok v oblasti infraštruktúry, ktorý by umožnil prístup novej strane, je veľmi pomalý, pretože vertikálne integrované monopoly investujú najmä do ďalšieho upevňovania svojho dominantného postavenia a je veľmi ťažké pritiahnuť nových investorov do zatvoreného trhu.

Uplatnenie smernice EÚ o plyne – t. j. plné oddelenie vlastníctva – je jediným účinným a rozumným spôsobom, ako podporiť investície do infraštruktúry (v tomto prípade v Litve), zaviesť hospodársku súťaž a urýchliť integráciu do vnútorného trhu EÚ s energiou.

Je však absurdné, aby bol členský štát EÚ vystavený hrozbám alebo dokonca diskriminovaný za to, že uplatňuje právne predpisy EÚ, kým samotná EÚ, zdá sa, stojí bokom.

Preto by som vás chcela požiadať, kolegovia a členovia Komisie a Rady, aby ste využili každú príležitosť na vyjadrenie otvoreného nesúhlasu s vyvíjaním tlaku na členský štát, aby upustil od uplatňovania acquis EÚ, a aby ste posilnili jeho podporu na zasadnutí Európskej rady. Chcela by som ešte uviesť, že uplatňovanie smernice EÚ o plyne v Litve pozorne sledujú iné členské štáty, kde vládnu podobné podmienky.

Bez tohto prístupu bude ohrozený cieľ dosiahnuť do roku 2014 plne integrovaný a fungujúci vnútorný trh EÚ s energiou.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Názory na to, čo má z hľadiska rozvoja energetiky v Európe najväčší význam, sa v tomto Parlamente rôznia. Niektorí si myslia, že odpoveďou sú obnoviteľné zdroje energie, kým iní si myslia, že je to jadrová energia; iní si zase myslia, že najdôležitejšie sú úspory energie. Všetci sa však zrejme zhodneme na tom, že v Európe potrebujeme spoločné energetické siete, aby sa skončila situácia, keď sú niektoré členské štáty úplne odrezané od ostatných, či už v oblasti trhu s elektrinou alebo v odvetví plynu. V súvislosti s tým prebehne na zasadnutí Rady, ktoré sa má konať tento piatok, diskusia o tom, ako vybudovať spoločné energetické siete v Európe, pričom podľa mňa sú najdôležitejšou otázkou v tejto oblasti zdroje financovania. Zdroje financovania treba nájsť aj pre tie projekty, ktoré nie sú z krátkodobého hľadiska priamo komerčne perspektívne – spoločné financovanie eliminácie energetických ostrovov.

Ďakujem vám za pozornosť.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Chcel by som zablahoželať maďarskému predsedníctvu k tomu, že sa na najvyššej úrovni v Rade konečne diskutuje o tejto mimoriadne dôležitej téme. Cenovo prijateľná a všeobecne dostupná energia je v záujme všetkých členských štátov EÚ. Európska únia musí využiť všetky potenciálne zdroje energie. Ušlo nám však niečo, čo si nikto nevšimol. György Oláh, nositeľ Nobelovej ceny narodený v Maďarsku, objavil metanolové hospodárstvo. Obrovské množstvo metanolových staníc už existuje v Číne, ale v Európe sa tento zdroj energie používa len na Islande. V rámci EÚ neexistuje žiadne hospodárstvo založené na výrobe energie na báze metanolu, hoci je to mimoriadne lacné, pretože energia sa vyrába z oxidu uhličitého, vody a elektriny, čo možno využiť na pohon áut, výrobu elektriny, kúrenie a iné účely.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Jednou z otázok, o ktorých sa bude diskutovať na zasadnutí Európskej rady, je vylepšenie rámcových podmienok – nech už je to čokoľvek – v oblasti výskumu a inovácií v Európskej únii.

Je, samozrejme, rozdiel medzi vynálezom a inováciou a medzi týmito dvoma vecami a žiadosťami o udelenie patentu. Keby ste však hľadali geografický zdroj akejkoľvek z týchto vecí alebo ich všetkých, nevideli by ste rovnomerné geografické rozšírenie vo svete.

Zistili by ste, že neúmerne veľa ich pochádza z určitých krajín sveta s priamymi alebo historickými väzbami na Európu. Prečo by to malo byť tak? Mohol by byť dôvod vysvetlením toho, prečo inovačná únia tak sústredene hľadá rámcové podmienky? Aké by mohlo byť vysvetlenie? Nuž, keď sme zavrhli klímu, niečo vo vode, tradičnú stravu a plienkový tréning v studenej klíme, čo by ešte mohlo zostať?

Nuž, obávam sa, že mi nikto neodpovie. Ale nech je to už čokoľvek, nesmieme to zavrhnúť len z nevedomosti.

  András Gyürk (PPE). – (HU) Energetický samit, ktorý sa bude konať 4. februára, by mohol byť skutočným zlomom v tom zmysle, že slová by sa už konečne mohli premeniť na skutky. Pred Radou stojí otázka stratégie a zároveň otázka infraštruktúry potrebnej na jej realizáciu. Dúfam, že výsledok potvrdí naše očakávania a že 4. februára budeme svedkami vytvorenia skutočnej spoločnej európskej energetickej politiky.

Dovoľte mi ešte poslednú myšlienku, pán predseda. Chcel by som uviesť, že vítam dialóg medzi Európskou komisiou a maďarskou vládou v otázke maďarského mediálneho zákona. Som rád, že tento dialóg prebieha podľa procedurálneho postupu obvyklého v takýchto záležitostiach. To by malo upokojiť všetkých, ktorým záleží na vyriešení tohto problému. Som presvedčený, že táto vec by sa mohla uzavrieť v priebehu niekoľkých týždňov. Akékoľvek ďalšie zákerné a neopodstatnené politické útoky budú zbytočné. Som presvedčený, že práve to je v záujme EÚ a nie to, čo bolo dnes, žiaľ, predvedené v tomto Parlamente v rámci jedného vystúpenia.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Nadchádzajúce desaťročie bude kľúčovým pre celú Európsku úniu, pretože členské štáty budú musieť prijať vážne rozhodnutia: nahradiť existujúce zdroje a infraštruktúru a uspokojiť rastúci dopyt po energii, čo bude kľúčové z hľadiska budúceho hospodárskeho rozvoja Európy. Toto zasadnutie Európskej rady o energii je naozaj veľmi dôležité. Môže sa z neho stať historická udalosť, ak sa dosiahne dohoda o konkrétnych zásadách rozvoja vnútorného trhu s energiou. To by naozaj umožnilo všetkým 27 členským štátom Európskej únie koordinovať svoje kroky a zamerať svoje úsilie na zväčšenie rozsahu a zvýšenie konkurencieschopnosti nášho hospodárskeho prostredia, na vytváranie nových pracovných miest a na znižovanie sociálneho vylúčenia. Podľa mňa je veľmi dôležité stanoviť osobitné kalendáre, ktoré by umožnili zredukovanie alebo odstránenie energetických ostrovov v členských štátoch. Aby sa to dosiahlo, je osobitne dôležité zaistiť potrebnú politickú vôľu a solidaritu a zabezpečiť, aby projekty, ktoré vypracujeme, boli nielen komerčne atraktívne, ale aj užitočné pre Európsku úniu. Takisto si myslím, že je veľmi dôležité stanoviť záväzné harmonogramy pre členské štáty, aby si včas plnili svoje záväzky, pokiaľ ide o realizáciu týchto projektov. Hoci investičné rozhodnutia zvyčajne závisia od účastníkov trhu, veľmi významnú úlohu vo vytváraní stabilného a transparentného investičného prostredia zohrávajú aj politické rozhodnutia.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Táto rozprava jasne potvrdzuje, že energetika aj inovácie majú pre budúcnosť Európy a európskeho hospodárstva absolútne kľúčový význam. Určite by sme sa všetci zhodli na tom, že ak teraz podnikneme správne kroky, môžeme nielen z krátkodobého hľadiska pozitívne prispieť k hospodárskemu zotaveniu, ale tiež môžeme z dlhodobého hľadiska dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

Takisto súhlasím so všetkými z vás, ktorí požadovali konkrétne ciele a podniknutie konkrétnych krokov. Komisia sa preto veľmi snaží o stanovenie veľmi jasných cieľov. Chceli by sme mať skutočný vnútorný trh v oblasti energetiky do roku 2014. Musíme konečne odblokovať potenciál v tejto veľmi dôležitej oblasti hospodárstva. Uvediem len jeden údaj: ak to urobíme správne, môžu spotrebitelia ušetriť 13 miliárd EUR tým, že budú mať možnosť získať elektrinu od lacnejšieho poskytovateľa. Je to viac ako 100 EUR ročne na spotrebiteľa a to je len začiatok. Preto musíme tlačiť na Európsku radu, aby sa skutočne chopila vnútorného trhu v oblasti energetiky a aby dohliadla na samotnú dôležitú transpozíciu právnych predpisov, a to nielen na európskej úrovni, ale aj na vnútroštátnej úrovni v každom členskom štáte.

Veľmi pozorne som si vypočul našich poslancov z pobaltských krajín. Myslím si, že je najvyšší čas prekonať situáciu, keď máme izolované energetické ostrovy. Rok 2015 je preto tým správnym časom na dokončenie práce na tomto veľmi dôležitom projekte a na skutočné pripojenie našich pobaltských členských štátov k európskej rozvodnej sieti.

Ak bolo niečo, s čím som úplne nesúhlasil, tak to bolo vyhlásenie v správe o stave Únie Baracka Obamu. Vypočul som si ho a musím povedať, že bolo do veľkej miery inšpirované tým, čo robíme tu v Európe – čo sme navrhli v rámci stratégie EÚ do roku 2020. Hovoril o energetickej účinnosti, dôležitosti vzdelávania, novom impulze pre ochranu životného prostredia a znižovaní chudoby. To sú presne ciele, ktoré sme si stanovili na nasledujúcich 10 rokov.

Naozaj som presvedčený, že v oblasti environmentálnych politík stojíme na čele my. Môžete si preveriť pozíciu Európskej únie na všetkých samitoch týkajúcich sa životného prostredia a uvidíte, koľko energie sa investovalo do úsilia nasmerovať svet na správnu cestu v tejto konkrétnej oblasti. Pokiaľ ide o naše ciele – naše slávne ciele do roku 2020 –, v oblasti znižovania emisií si počíname celkom dobre. Takisto si počíname celkom dobre, pokiaľ ide o zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v rámci celej našej výroby energie.

Je však pravda – a to tu musím priznať –, že zaostávame v plnení cieľov v oblasti energetickej účinnosti. Preto budeme ako Komisia veľmi dôkladne monitorovať vývoj v tejto oblasti a v roku 2013 uskutočníme revíziu cieľov. Môžem vám sľúbiť, že ak ciele nebudú dosť ambiciózne, budeme vážne zvažovať stanovenie aj právne záväzných cieľov v tejto oblasti. Všetci vieme, že najčistejšia energia je najbezpečnejšia energia.

Pokiaľ ide o pripomienky k inovačnému hospodárstvu, myslím si, že je úplne jasné, že musíme zvýšiť úroveň inovačných priorít a inovačných politík. Musíme odblokovať potenciál, ktorý v Európe v tejto oblasti existuje už mnoho rokov. Vidíme, že pokiaľ ide o zužovanie inovačnej priepasti, ktorá nás oddeľuje od USA a Japonska, nepočíname si tak dobre, ako by sme očakávali. Vidíme, ako nás doháňajú rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, čo znamená, že sa na túto oblasť musíme zamerať čo najviac.

Musíme analyzovať skutočné príčiny svojho nedostatočne ambiciózneho napredovania v tejto oblasti. Jedna z nich bola spomenutá, konkrétne problém byrokracie a príliš komplikovaných pravidiel. Preto Komisia už navrhla – bolo to prijaté minulý týždeň – zjednodušenie pravidiel všetkých inovačných politík v rámci siedmeho rámcového programu. Podľa mňa sa nám v rámci diskusie o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci všetkým naskytne výborná príležitosť na zlepšenie spôsobu uskutočňovania a plnenia európskych programov, pretože budeme diskutovať aj o rozpočtových pravidlách. Musíme sa usilovať o dosiahnutie rovnováhy medzi náležitou kontrolou a nevyhnutnou pružnosťou pri uskutočňovaní programov, aby sme nevytvárali ďalšiu byrokraciu vo vzťahu k programom, ktoré majú osobitný význam pre podporu inovačných politík v Európe.

Bude sa diskutovať, samozrejme, aj o hospodárstve. Februárové zasadnutie Európskej rady bude zasadnutím prechodu a hľadania komplexného prístupu k súčasným hospodárskym problémom v Európe, či už vo vzťahu k eurozóne, alebo v oblasti zlepšovania hospodárskeho riadenia v celej Európskej únii. Môžem vás uistiť, že Komisia nepoľavuje v navrhovaní opatrení na stabilizáciu situácie na finančnom trhu a v hľadaní dlhodobých riešení. Sme presvedčení, že musí ísť o komplexné riešenie, ktoré nám umožní konečne opustiť reaktívny režim a plánovať dlhodobé opatrenia a dlhodobé posilnenie európskeho hospodárstva.

Pokiaľ ide o pripomienky týkajúce sa zmeny zmluvy a vytvorenia trvalého európskeho mechanizmu stability, Komisia je presvedčená, že zmluva poskytuje správny rámec pre ďalšie posilňovanie hospodárskeho riadenia. Je úplne jasné, že uskutočňovanie tohto procesu mimo rámca Únie nastoľuje politické a inštitucionálne otázky, ktoré bude musieť Komisia veľmi dôkladne preskúmať. Som si istý, že o tejto otázke budú diskutovať aj vedúci predstavitelia na piatkovom zasadnutí Európskej rady.

O situácii v Egypte a Tunisku sa diskutovalo dnes ráno v kolégiu komisárov. Bola vyjadrená jasná podpora legitímnym ašpiráciám obyvateľov Egypta a jasné potvrdenie toho, že Komisia je pripravená zintenzívniť svoju pomoc Egyptu a jeho obyvateľom počas tohto transformačného procesu. Diskusia o situácii v Tunisku a Egypte bude pokračovať a som si istý, že mojej kolegyni pani Cathy Ashtonovej sa podarí vyjadriť sa k nej presnejšie.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Chcela by som sa rečníkom poďakovať za všetky ich pripomienky a vystúpenia. Bola som tu v Parlamente svedkom mimoriadne hodnotnej diskusie, ktorá prispeje k piatkovej diskusii vedúcich predstaviteľov štátov a vlád k otázke energetiky a inovácií.

Plne chápem Parlament, keď hovorí, že to, čo robíme pre energetiku alebo inovácie, nie je dosť. Sme plne odhodlaní presadzovať ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa vytvorenia európskeho vnútorného trhu s energiou; sme pevne odhodlaní pohnúť sa týmto smerom. Prirodzene, aby sme v tejto oblasti dokázali urobiť viac, potrebujeme vašu podporu. Nechcem ísť do detailov, pretože pán podpredseda Šefčovič sa podľa mňa vyjadril dostatočne podrobne k všetkým aspektom budúcej spoločnej energetickej politiky v Európe.

To isté platí pre inovácie. Všetci si myslíme, že v oblasti inovácií musíme predložiť viac návrhov; inovačná únia je vynikajúcou investíciou do budúcnosti.

Silná Európa nemôže žiť bez silných spoločných politík, z ktorých jednou by mala byť európska energetická a inovačná politika.

Moja otázka pánovi Schulzovi znie, prečo mi umožnil odpovedať ako predstaviteľke maďarskej vlády. Pán Schulz zrejme čítal iný list ako list, ktorý sme zaslali Komisii. Povedal, že maďarská vláda ignoruje konsenzus dosiahnutý v Komisii a nechystá sa vziať ho do úvahy. Dovoľte mi citovať niekoľko riadkov z tohto listu, počnúc vyhlásením, že vláda Maďarskej republiky je pripravená zmeniť a doplniť zákon o médiách. „Mohla by sa zvážiť úprava právneho predpisu.“ „Maďarská vláda je tiež ochotná v prípade potreby preskúmať možnosť nájdenia iných právnych riešení.“ A nakoniec, „ak Komisia... stále považuje za potrebné“ po konzultáciách „zmeniť a doplniť maďarský právny predpis..., sme pripravení začať s vypracovávaním týchto úprav“.

Takže by som vás len chcela informovať, že, ako sa jasne uvádza v liste, prebiehajú konzultácie. Sme pripravení. Komisia včera vyjadrila potešenie nad príchodom tejto odpovede. Odborníci sa dajú do práce a je našou úlohou nájsť riešenie takéhoto problému. Pevne dúfam, že v budúcnosti sa bude čo najviac diskusií venovať energetike a inováciám a pozornosť predsedníctva nebudú rozptyľovať rôzne pohľady určitých politických strán.

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto Rada prijíma ako témy na rozpravu energetiku a inovácie. Navrhuje sa integrácia a „dokončenie“ jednotného trhu pre elektrickú energiu a zemný plyn. Dobre si uvedomujeme, že tento proklamovaný cieľ je synonymom obmedzovania plného uplatňovania sociálnej úlohy členských štátov prostredníctvom náležite vybavených, financovaných a aktívnych verejných služieb a synonymom liberalizácií a privatizácií, za ktorými skôr či neskôr nasleduje nevyhnutná monopolná koncentrácia na úrovni EÚ. V tejto strategickej, nesmierne dôležitej oblasti to preto nebude iné. Uprostred tohto všetkého a ako najľahší prostriedok spriechodnenia tejto cesty sa nastoľujú otázky (demagogicky) týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie: tie sú určite dôležité a treba sa nimi zaoberať a vyriešiť ich, lenže na základe iného rámca. Inovácie sa už teraz považujú predovšetkým len za prostriedok, ako dať hodnotu myšlienkam v rámci trhu, a nie za to, za čo by sa mali: za nevyhnutný prostriedok pomáhajúci riešiť mnohé problémy, ktorým čelí ľudstvo. Počas rozpravy sa však jasne ukázalo, že tieto otázky nie sú ničím iným ako dymovou clonou pre inú diskusiu: pre diskusiu o prehlbovaní katastrofálnych a protidemokratických mechanizmov takzvaného „hospodárskeho riadenia“ a upevňovania kontroly nad národmi a krajinami, ako je medzi inými Portugalsko.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Oblasti energetiky a inovácií majú kľúčový význam pre rast a zamestnanosť. Energetika je obrovským projektom európskej integrácie, tak ako bol v minulosti vnútorný trh. Európa potrebuje v oblasti inovácií a energetiky ambicióznu víziu a konkrétny plán. Dúfam, že piatkové zasadnutie Európskej rady bude v tomto zmysle dôležitým míľnikom. V oblasti európskej energetickej a klimatickej stratégie sa toho už urobilo veľa, ale musíme ísť ešte ďalej. Musíme si udržať popredné postavenie v oblasti technológie tým, že investujeme viac do výskumu a inovácií s cieľom vybudovať potrebnú infraštruktúru a vyškoliť viac inžinierov, vedcov a technikov. V tejto rozhodujúcej chvíli, keď prechádzame hospodárskou krízou, je naliehavo potrebné konať. A existuje spôsob, ako to dosiahnuť: radikálnou zmenou spôsobu výroby a využívania energie v našej spoločnosti.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne. – (PL) Cieľom energetického samitu, ktorý sa bude konať tento týždeň, bude poukázať na dôležitosť energetickej solidarity. Najúčinnejšími spôsobmi, ako zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie, sú plne spoločný trh, celoeurópska sieť, presadzovanie právnych predpisov a transparentné pravidlá. Niektorí vedúci predstavitelia našich krajín to, žiaľ, nechápu. Radšej sa spoliehajú na svoje vlastné vnútroštátne riešenia energetických otázok a rokujú s dodávateľmi z tretích krajín. Mali by sme preto vziať na vedomie nedávne výzvy európskych energetických spoločností na liberalizáciu trhu a plné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky. Pri príprave infraštruktúrneho balíka si musíme byť istí, že európske projekty, do ktorých chceme investovať, budú vybraté na základe jasných a transparentných kritérií. Pri vytváraní celoeurópskej siete musíme klásť osobitný dôraz aj na investovanie do krajín, ktoré majú veľmi slabo vyvinutú a zastaranú energetickú infraštruktúru, ako povedal pán Barroso. Trh sa o to sám nepostará, vyžaduje si to verejné opatrenia. V oblasti energetiky si nemôžeme dovoliť dvojrýchlostnú Európu. Ďakujem.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Aby mohla Európska únia splniť stanovené ciele, hlavnou prioritou musí byť správna a rýchla realizácia tretieho balíka pre trh s elektrinou a plynom. Vývoj energetickej infraštruktúry zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že osobitnú pozornosť treba venovať financovaniu tejto infraštruktúry v časovom rámci až do roku 2020. Európska komisia musí uviesť konkrétne čísla k investičným požiadavkám a čo najskôr predložiť nový nástroj financovania energetickej infraštruktúry. Okrem opatrení, ktoré musí prijať Európska komisia, je dôležité posilniť partnerstvá Európskej únie s medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom identifikovať inovatívne finančné nástroje. Tiež treba vytvoriť vhodný rámec financovania, zvlášť zlepšením pravidiel prideľovania finančných prostriedkov na cezhraničné projekty alebo technologicky pokročilé projekty.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. – (PL) Domnievam sa, že na svojom nadchádzajúcom samite 4. februára by sa Európska rada pre energetiku mala usilovať o zabezpečenie toho, aby sa k všetkým zdrojom energie, tradičným aj netradičným, pristupovalo rovnako. Osobitný dôraz treba klásť na domáce zdroje energie vrátane minerálnych palív (uhlie a bridlicový plyn), aby sa zaručila energetická bezpečnosť EÚ. Využívanie týchto zdrojov, s náležitou podporou EÚ, bude rozhodujúcim faktorom nielen bezpečnosti dodávok energie, ale aj konkurencieschopnosti a úrovne zamestnanosti EÚ. Zároveň by som chcel podotknúť, že zabezpečením náležitých investícií do energetickej infraštruktúry EÚ zaručíme ďalší rozvoj členských štátov. Dúfam, že závery zasadnutia Európskej rady budú verným odrazom doterajších rozpráv k cieľom do roku 2050 a že nebudú zverejnené pred rozpravou k týmto cieľom, ktorá sa má konať v marci 2011. Ďakujem.

  Iuliu Winkler (PPE), písomne. – (RO) V rámci EÚ momentálne funguje 27 trhov s energiou. Výsledkom ich nedostatočného prepojenia je neschopnosť plniť ciele EÚ v oblasti hospodárskej konkurencieschopnosti a energetickej bezpečnosti. Dôsledkom neexistencie jednotného integrovaného trhu je neschopnosť energetickej politiky EÚ poskytnúť účinné riešenia problémov súvisiacich so zmenšovaním sa európskych zásob ropy a plynu, rastom cien ropy a zemného plynu, rastom globálneho dopytu po energii a globálnym otepľovaním. Vítam oznámenie pána komisára Oettingera týkajúce sa ambiciózneho termínu navrhovaného Európskou komisiou, podľa ktorého bude konečným termínom dokončenia vnútorného trhu s energiou rok 2015. Tiež vítam zámer prepojiť plynové a elektrické siete 27 členských štátov a vytvoriť infraštruktúru nevyhnutnú na to, aby mohla EÚ dosiahnuť svoje ciele. Dúfam, že angažovanosť Komisie budú európski vedúci predstavitelia chápať ako výzvu postaviť do popredia skutočné dlhodobé záujmy členských štátov. Iniciovať vytvorenie a posilnenie jednotného trhu s energiou a spoločnej politiky v tejto oblasti bude možné len vtedy, ak sa čo najrýchlejšie prijmú pevné rozhodnutia. To sú jediné faktory, ktoré môžu všetkým zo strednodobého a dlhodobého hľadiska zaručiť energetickú bezpečnosť.

  Martin Kastler (PPE), písomne. – (DE) Je šokujúce, že na celom svete pokračuje prenasledovanie a vraždenie kresťanov. Je skutočne dôkazom slabosti Európy, že ministri zahraničných vecí členských štátov na to nedokážu v rámci Rady reagovať. Vôľou parlamentu pohŕdajú. EÚ musí niečo urobiť. Vyzývam Radu, aby prejavila zodpovednosť za základné právo na slobodu náboženstva, rýchlo vypracovala realizovateľnú stratégiu ochrany kresťanov v celom svete a vytvorila osobitný útvar pre medzikultúrne a náboženské záležitosti v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Tieto veci treba urobiť teraz, nie niekedy v budúcnosti.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Mám pripomienky k dvom záležitostiam: 1. Energetická politika: Ak pôjdeme cestou, na ktorej sa v súčasnosti nachádza naša energetická politika, bude nám dosahovanie cieľa trvať príliš dlho. Prostredníctvom zjednodušených a urýchlených postupov pri rozvoji energetickej infraštruktúry môže EÚ dosiahnuť významný pokrok vo vytyčovaní svojho smeru, pričom to však v žiadnom prípade nesmie byť na úkor občanov a nesmie to viesť k porušeniu Aarhuského dohovoru. Transparentnosť a vysledovateľnosť činností sú nevyhnutnými predpokladmi. Malé a stredné podniky so svojimi inovačnými schopnosťami musia byť do toho, prirodzene, zapojené ako rovnocenní partneri. 2. Finančná kríza: Svet finančných trhov sa točí oveľa väčšou rýchlosťou, akou bola doteraz schopná reagovať Rada. Zmierňovanie výslednej všeobecnej neistoty medzi občanmi a vo finančnom svete si vyžaduje rozhodné kroky.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Počas nadchádzajúceho samitu Európskej rady plánovaného na 4. februára budú vedúci predstavitelia štátov a vlád diskutovať o dvoch témach; o energetickej politike Spoločenstva a o výskume a vývoji. Základnými otázkami pri prvej téme budú energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie a bezpečnosť dodávok (otázka osobitného významu pre Poľsko), kým základnými otázkami pri druhej téme budú medzinárodná vedecká spolupráca a racionalizácia vedeckých programov EÚ. Mám však dojem, že samit, ktorý bol zvolaný pod heslami energetiky a inovácií, sa zmení na konferenciu o aktuálnych záležitostiach – týkajúcich sa jednak Európskej únie (hospodárska politika), ako aj zdanlivo vzdialeného zahraničia (politická situácia v Tunisku, Egypte a Bielorusku). EÚ sa musí skrátka zaoberať stále väčším množstvom problémov, pričom tento problém nevyrieši ani častejšie konanie samitov EÚ, ako navrhuje predseda EÚ pán van Rompuy. EÚ musí rýchlo nájsť odpovede na rôzne otázky, ako je napríklad to, či je potrebné zvýšiť financovanie európskeho nástroja finančnej stability, ako treba koordinovať hospodársku politiku členských štátov, aby sa zabezpečilo, že nástroj už v budúcnosti nebude potrebný, a nakoniec, ako by sme mali reagovať na udalosti s výrazným medzinárodným rozmerom, aby sa zabezpečilo, že hlas EÚ bude vypočutý. Pri formulovaní odpovedí nebudú mať mimoriadnu dôležitosť len čísla, t. j. energetické ukazovatele, ktoré treba dosiahnuť do roku 2020, ale aj skutočná politická vôľa členských štátov. Európa spotrebúva jednu pätinu svetovej energie; koľko času sa bude venovať energetike na piatkovom stretnutí v Bruseli?

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Na problém energetickej politiky Európskej únie sa upozornilo počas rozpravy o prípravách na samit Európskej rady, ktorý sa má konať 4. februára 2011. Energetická bezpečnosť je prioritnou oblasťou a vytvorenie spoločného trhu s energiou by malo byť spoločným európskym cieľom, o dosiahnutie ktorého sa musíme usilovať pomocou integrovaných opatrení. Ďalším kľúčovým bodom v tejto rozprave boli alternatívne zdroje energie, ktoré začínajú v Európe zohrávať stále väčšiu úlohu. Na energetickú politiku sú úzko napojené rozvoj moderných technológií a vytváranie ekologických pracovných miest. Osobitnú pozornosť treba venovať potrebe rozšírenia Európskej výskumnej oblasti. To sú ideálne príklady opatrení, ktoré zapadajú do myšlienok, z ktorých vychádza stratégia EÚ do roku 2020, v rámci ktorej sú prioritami inovácie a rozvoj vedeckého výskumu, ako aj vytváranie ekologických pracovných miest. Európa by mala spojiť svoje sily aj v tejto oblasti.