Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 2. februára 2011 - Brusel

15. Situácia v oblasti Stredozemia, najmä v Tunisku a Egypte (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v oblasti Stredozemia, najmä v Tunisku a Egypte.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Všetci veľmi pozorne sledujeme posledné udalosti v Tunisku a v poslednej dobe aj v Egypte.

Ľudia v oboch krajinách prejavili legitímnu nespokojnosť a ambície a očakávajú primeranú reakciu nielen od vlastných krajín, ale aj od svojich partnerov vrátane Európskej únie. Ich posolstvo je jasné: ich politické systémy dosiahli bod, odkiaľ niet návratu, a teraz musí prísť zmena.

Využívam túto príležitosť na vyjadrenie svojho obdivu voči ich dôstojnosti a odvahe a v súvislosti s tým, čo teraz vidíme na televíznych obrazovkách najmä z Egypta, vyzývam na pokoj, zdržanlivosť a dialóg.

Najskôr budem hovoriť o Tunisku. Zmeny, ktoré sa tam udiali, sú pozoruhodné a pripravili pôdu pre demokratickejší rozvoj krajiny. Napriek mnohým problémom už môžeme v Tunisku vidieť pozitívny vývoj a snahu splniť požiadavky obyvateľstva. Prechodná vláda uskutočnila niekoľko dôležitých krokov, keď predovšetkým prepustila politických väzňov, umožnila slobodu prejavu a začala stíhať členov rodiny bývalého prezidenta bin Alího za korupciu.

Navyše, boli zriadené tri nezávislé komisie, ktoré už začali pracovať: Komisia pre vyšetrovanie korupcie a zneužívania verejných prostriedkov, Komisia pre vyšetrovanie násilností počas represálií v priebehu nedávnych udalostí a Vysoká komisia pre politickú reformu.

Zaznamenala som aj poslednú reorganizáciu vlády v reakcii na požiadavky ľudu. Vláda získala podporu hlavných opozičných strán a hlavného odborového zväzu – Tuniského všeobecného odborového zväzu. Mier a stabilita sú dôležité z hľadiska prípravy demokratických a transparentných volieb v Tunisku a uskutočnenia nevyhnutných politických, hospodárskych a sociálnych zmien. Európska únia je tu, aby podporila krajinu a jej ľud v tejto ťažkej chvíli premeny, a zareagovali sme okamžite – nie s cieľom vnucovať svoje názory či myšlienky, ale s úmyslom ponúknuť pomoc a spolupracovať.

Minulý týždeň som hovorila s novým ministrom zahraničných vecí pánom Ounaiesom po jeho vymenovaní a dnes sme sa stretli v Bruseli. Mali sme tu dôležitú diskusiu – toto je prvé miesto, ktoré navštívil od menovania do úradu – o najlepšom spôsobe, ako môže Európska únia podporiť premenu a pomôcť tuniským ľuďom. Dnes potvrdil žiadosť o podporu zo strany EÚ v prípravnej fáze volieb a pri monitorovaní budúcich volieb. Čoskoro vyšleme do Tuniska misiu odborníkov s cieľom preskúmať volebný zákon a poskytnúť právne poradenstvo orgánom zodpovedným za zmenu. Minulý týždeň bol priamo v Tunisku výkonný riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Hugues Mingarelli a diskutoval s ľuďmi o ich potrebách.

Čo sa týka iných foriem pomoci, zvýšili sme objem finančných prostriedkov na spoluprácu s občianskou spoločnosťou. To skombinujeme so zmenou orientácie svojich programov pomoci na priamejšiu podporu ľudí. Liberálne politiky samy osebe nemôžu priniesť potrebný hospodársky a sociálny blahobyt a rozdelenie bohatstva pre všetkých tuniských občanov. Takže spolu s Tuniskom preskúmame svoje priority a s ohľadom na novú situáciu prispôsobíme svoju pomoc ich sociálnym potrebám.

Dnes ma minister podrobne informoval o problémoch a plánoch, ktoré majú, aby sme spolu s ďalšími medzinárodnými partnermi mohli zareagovať.

Ponúkla som konkrétnu podporu, najskôr v oblastiach podpory volieb, riadenia a prechodu na demokraciu, podpory občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, podpory princípov právneho štátu a reformy súdnictva, hospodárskeho riadenia a boja proti korupcii, hospodárskeho a sociálneho rozvoja (vrátane podpory chudobných oblastí v strede a na juhu Tuniska).

Spolu s členskými štátmi sme tiež pripravení uvažovať o opatreniach týkajúcich sa mobility a o zlepšenom prístupe na trh. Kontakty na pracovnej úrovni sú v súvislosti s týmito všetkými otázkami už nadviazané a budeme pokračovať v dialógu. O dva týždne plánujem cestovať do Tuniska.

Čo sa týka požiadavky tuniských orgánov na zmrazenie majetku pána bin Alího a ľudí blízkych jeho režimu, už sme podnikli prvotné kroky. Urýchlili sme postupy, ktoré Rade pre zahraničné veci umožnia v pondelok prijať rozhodnutie o reštriktívnych opatreniach s cieľom zmraziť majetok osôb stíhaných za spreneveru štátnych prostriedkov v Tunisku. Tuniské orgány nám poskytli zoznam osôb, ktorých by sa mali týkať tieto opatrenia.

Ako som povedala, náš výkonný riaditeľ Hugues Mingarelli cestoval do tejto oblasti minulý týždeň. Diskutoval s dočasnou vládou a s predsedami všetkých troch novozaložených komisií a stretol sa s predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

Chcem privítať aj iniciatívu Európskeho parlamentu vyslať do Tuniska delegáciu. Domnievam sa, že je dôležité, aby Tunisania v kritickom okamihu prechodu na demokraciu cítili silnú podporu zo strany EÚ a najmä zo strany Európskeho parlamentu. Musíme posilniť všetky možné medziľudské kontakty a osloviť občiansku spoločnosť a to zahŕňa podporu mimovládnych organizácií, profesijných združení a výmen študentov.

Teraz máme príležitosť posilniť partnerstvo medzi Tuniskom a Európskou úniou na základe potvrdenia demokracie a hospodárskej a sociálnej reformy. Dúfam, že budeme môcť stavať na vzájomnom rešpekte a dôvere medzi svojimi ľuďmi s cieľom zaistiť stabilitu a demokratickú a prosperujúcu budúcnosť pre Tunisko. V tejto súvislosti sa teším na nadchádzajúce slobodné a demokratické voľby a vytvorenie novej vlády. S tuniským ministrom zahraničných vecí sme sa dohodli na skorom obnovení rokovaní o rozšírenom štatúte, ktoré by sa mali dokončiť po ustanovení novej, demokraticky zvolenej vlády.

A nakoniec, minister zahraničných vecí opísal atmosféru ako atmosféru zmierenia. Dúfam, že dokážeme spolupracovať s Tuniskom s cieľom premeniť túto atmosféru na novú, slobodnejšiu demokraciu.

Teraz sa vyjadrím k situácii v Egypte. Len pred viac ako týždňom sme tam boli svedkami vzniku mimoriadneho hnutia. Protivládne protesty – jednoznačne inšpirované udalosťami v Tunisku a inde a organizované predovšetkým prostredníctvom sociálnych médií a ústneho podania – prekvapili podľa mňa celý svet.

Veľkou silou tohto ľudového povstania je to, že prebieha v celom Egypte. Státisíce ľudí, mladých i starých, mužov i žien, vychádzajú do ulíc a žiadajú svoje legitímne politické a sociálno-hospodárske práva. Protesty sa rozšírili z Káhiry do Alexandrie a Suezu a ďalej do celého Egypta, veľkosť a rozmanitosť davov stále rastie a protestujúci sú jednotní vo svojich požiadavkách na zmenu režimu a dodržiavanie základných ľudských práv.

Pôvodne pomerne pokojné protesty sa menia na čoraz násilnejšie, keď polícia používa slzný plyn, gumené náboje a vodné delá. Máme obavy, že mohli byť použité aj ostré náboje. Tak ako všetky vážené poslankyne a vážení poslanci odsudzujem značné obete na životoch počas demonštrácií a moje myšlienky sú s tými, ktorí stratili svojich milovaných. Veľký počet zranených a uväznených osôb je takisto dôvodom veľkých obáv a všetky strany musia prejaviť zdržanlivosť a zastaviť násilie.

Na zasadnutí Rady pre zahraničné veci v pondelok sme na základe svojich záverov pripravili výzvu, aby egyptské orgány okamžite prepustili všetkých pokojných demonštrantov, ktorí sú zadržiavaní. Sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú základné ľudské práva pre všetkých a štát je povinný ich chrániť. Nariadené obmedzenia médií vrátane internetu sú neprijateľné a naliehavo vyzývam egyptské orgány, aby bezodkladne obnovili všetky komunikačné siete.

Celonárodnými demonštráciami egyptskí občania vyjadrujú svoju túžbu po zmene. Na jednotlivých zhromaždeniach po celej krajine sa stretávajú státisíce ľudí. Rozhodujúce je, aby boli tieto hlasy teraz vypočuté a aby sa táto situácia riešila prostredníctvom naliehavých, konkrétnych a rozhodných opatrení. Nastal čas náležitej premeny a pokojnej a rozsiahlej transformácie.

Orgány sa musia snažiť o otvorený dialóg s politickými silami a musia ho brať vážne. Dôležité je, aby v tomto dialógu zohrávala kľúčovú úlohu občianska spoločnosť. Egyptské orgány musia rýchlo vytvoriť širokospektrálnu vládu a prostredníctvom skutočného procesu rozsiahlych demokratických reforiem pripraviť pôdu pre slobodné a spravodlivé voľby.

Egyptu, ktorý sa bude snažiť o transformáciu na demokratickejšiu a pluralitnejšiu krajinu, ponúkneme svoju plnú podporu. Máme spoločný záujem o mier a prosperitu v oblasti Stredozemia a na Blízkom východe.

Teraz musíme prispôsobiť a posilniť prostriedky, ktoré máme k dispozícii na podporu potrebných politických, hospodárskych a sociálnych reforiem. V našej spolupráci sú demokracia, ľudské práva a princípy právneho štátu už teraz podstatnými prvkami a túto prácu musíme zintenzívniť a posilniť.

Pre mňa je politika o zmene vecí: o pomoci ľuďom formovať ich životy. V celom arabskom svete vidíme veľa potenciálne pozitívnych zmien, ktorých motorom sú požiadavky ľudí.

Našou ponukou ako Európskej únie tomuto regiónu a ľuďom je solidarita a podpora zavádzania reforiem. Sme únia demokracií – máme demokratické poslanie, takže tento proces zmeny podporíme kreativitou a odhodlaním.

PREDSEDÁ: Stavros LAMBRINIDIS
podpredseda

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Bez ohľadu na to, ako dopadne situácia v Egypte, sa domnievam, že môžeme s istotou hovoriť o období pred udalosťami v Tunisku a po nich.

Podľa môjho názoru by sme nemali v tomto Parlamente hľadať vinníkov, pretože kríza zastihla Európsku úniu nepripravenú, myslím si však, že by sme mali v tejto veci urobiť isté závery.

Po prvé, Európska únia musí byť viditeľnejšia, musí vystupovať jednotne a vyhýbať sa akejkoľvek kakofónii. Práve z tohto dôvodu sme vytvorili Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a funkciu vysokej predstaviteľky.

Po druhé, mali by sme sa poučiť z lekcií, ktoré nám dali politiky tolerovania nepriateľov slobody, počnúc Bieloruskom, cez krajiny Stredozemia až po Kubu. Musíme si položiť otázku, či je tu naozaj viac stability, viac prosperity a viac demokracie, čo bolo zámerom Barcelonského procesu.

Po tretie, pán predsedajúci, myslím si, že musíme rozlišovať medzi tým, čo musí Európska únia robiť v strednodobom výhľade, a tým, čo musí robiť v krátkodobom výhľade. V krátkodobom výhľade – myslím si, že pani barónka Ashtonová pripravila stratégiu – musí Európska únia poskytnúť jednoznačnú podporu týmto procesom premien, aby nefrustrovala nádeje týchto priateľských krajín na slobodu. Našou povinnosťou, pán predsedajúci, je aj varovať ich pred rizikami, ktoré zahŕňajú tieto procesy, aby neboli zneužité nepriateľmi slobodnej spoločnosti.

Zo strednodobého hľadiska, pán predsedajúci, je dôležité, aby Európska únia dôkladne prehodnotila strategický prístup k reforme našej susedskej politiky, o čo sme požiadali aj pána Füleho na včerajšom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci.

Toto všetko treba urobiť, pán predsedajúci, a pritom mať na pamäti, že často je náročnejšie udržať rovnováhu slobody ako striasť sa jarma tyranie.

  Adrian Severin, v mene skupiny S&D. – Aktuálne udalosti v Tunisku, Egypte a v iných krajinách tohto regiónu nám musia pripomenúť, že stabilita bez slobody je iba ilúzia alebo aspoň neudržateľná realita.

Musíme tiež pamätať na to, že revolúcia alebo sociálny prevrat sú zárukou zmeny, ale nie sú zárukou zmeny k lepšiemu. Dúfam, že nájdeme inšpiráciu pomáhať v tomto procese, aby to bol proces, ktorý prinesie zmenu k lepšiemu, nie k horšiemu.

Je potrebná dôkladná analýza situácie v Tunisku i Egypte (a nielen tam), pretože ak chceme zabrániť týmto krízam, musíme pochopiť, či sme v minulosti konali správne. Aké kroky by sme mali v budúcnosti podniknúť na to, aby sme dokázali predpovedať podobné krízy alebo sa im vyhnúť? A nakoniec, čo môžeme urobiť, ak chceme zaistiť, aby súčasná kríza posunula veci smerom k slobode ľudí, ktorých sa to týka, a k stabilite regiónu a aby nedošlo k vývoju smerom k ešte väčšej nestabilite či k inému typu nestability, totalitarizmu alebo útlaku?

Musíme v tejto súvislosti zaujať preventívny a aktívny postoj a to si vyžaduje stratégiu. Naše posolstvo bolo rozhodne správne, keď sme kľúčové slovo „reforma“ vyvážili kľúčovými slovami „poriadok“ či „stabilita“. Diabol je však práve v detailoch a mnohí z nás naozaj cítia, že sme sa ešte nevenovali detailom a že sme ešte neukázali dosť vízie či dosť sily pri reakcii na tieto problémy. Ďalším dôležitým faktorom je naša schopnosť diskutovať so všetkými relevantnými aktérmi vrátane islamských síl takým spôsobom, aby sme dokázali všetkých integrovať do pozitívneho procesu.

Dúfame, že Komisia a Rada budú schopné vytvoriť v budúcnosti takúto stratégiu, a boli by sme radi, keby nám o tom mohli povedať viac.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – (FR) Domnievam sa, že udalosti, ktoré v tejto chvíli prebiehajú v Tunisku a najmä počas posledných niekoľkých hodín v Egypte, sú historické a zároveň veľmi tragické.

Teraz sme počuli, že v priebehu posledných niekoľkých hodín boli zranené stovky a stovky ľudí. Hovorím o tom predovšetkým preto, lebo vidím podobnosť medzi tým, čo sa teraz odohráva na Blízkom východe, v severnej Afrike, a tým, čo sa stalo v Európe v roku 1989. Práve preto som prekvapený, šokovaný a sklamaný tým, že Európa robí v súčasnosti presne tie isté chyby, ktoré urobila v roku 1989, a to chcem jasne povedať.

Je neuveriteľné, pán predsedajúci, že my, takzvaný demokratický kontinent, sme stále nedokázali vyjadriť bezvýhradnú podporu davom v uliciach – davom, ktoré nežiadajú nič iné než našu podporu.

(potlesk)

Dámy a páni, nepočul som, že by pani barónka Ashtonová už ponúkla našu podporu, či už včera, alebo dnes.

Prečo, pani Ashtonová, reaguje Európa tak chabo? V podstate sme takmer nijako nezareagovali. Zareagovali ste vy a potom Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo takisto vydali vyhlásenia bez vzájomnej konzultácie, akoby Európa ani neexistovala. Musím povedať, že jediný uspokojivý európsky prejav prišiel zvonku Únie, konkrétne od tureckého premiéra pána Erdogana, ktorý povedal pánovi Mubarakovi, že by mal počúvať požiadavky svojho ľudu, a preto by mal odstúpiť. To bolo jediná slušná reakcia na európskej úrovni.

(potlesk)

Myslím si, že váš dnešný prejav je veľmi dôležitý pre ľudí v uliciach, ktorí možno dokonca bojujú o svoje životy. Domnievam sa, že Európa urobila v posledných dňoch dve chyby.

Po prvé, neuvedomujeme si, aký historický moment to je, a po druhé, a to je omnoho dôležitejšie, zle sme vyhodnotili situáciu. Máme strach – a preto je tu táto zle vyhodnotená komunikácia –, že po voľbách sa k moci dostane islamský režim. Nuž, dovoľte mi povedať, že ja strach nemám. Dôverujem ľuďom v Tunisku a ľuďom v Egypte.

(potlesk)

Oni chcú demokraciu a skutočnosť, že kopti a moslimovia teraz kráčajú plece pri pleci, je dostatočným dôkazom toho, že chcú skutočne otvorenú demokraciu.

Dám vám ešte jeden príklad, aby som vám ukázal, prečo sa nemusíme báť vyzývať na otvorenú demokraciu v týchto krajinách. Všetci poznáte Muhammada Bouaziziho, muža, ktorý svojím sebaobetovaním v podstate spustil revolúciu v Tunisku. Nuž, pani Ashtonová, na rakve pána Bouaziziho neboli žiadne zelené vlajky islamu. Bola na nej červená vlajka Tuniska, takže to, čo dnes vidíme, nie sú islamské revolúcie. Práve naopak, sú to revolúcie za slobodu.

(potlesk)

Preto teraz, keď sa v Káhire už takmer týždeň zhromažďujú tisíce ľudí a keď prebiehajú demonštrácie v Jordánsku, Jemene, Sýrii a Alžírsku, vyzývam vás, pani Ashtonová, aby ste zmenili pozíciu Európskej únie. Chcel by som, aby ste hovorili v našom mene a jasne dnes v tomto Parlamente povedali, že Európska únia na 100 % stojí za ľuďmi v Egypte a ich požiadavkami. Chceme, aby prezident Mubarak konečne vypočul svojich ľudí a svojím odstúpením oslobodil krajinu, aby sa dnes mohla tešiť z demokracie a slobody. Toto je posolstvo, ktoré chcem počuť v reakcii, ktorú o chvíľu prednesiete.

(potlesk)

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Pani barónka Ashtonová, vyzývate na pokoj. Musíme však nazývať veci pravými menami. Násilie na námestia Egypta dnes neprinášajú demonštranti, ale jednotky pána Mubaraka. Nežiadajte preto, aby všetci boli pokojní. Požiadajte pána Mubaraka, aby zastavil útoky proti demonštrantom, pretože to robí preto, aby potom mohol povedať: „Urobím poriadok v tomto chaose.“ To je pasca, ktorú pre nás pripravuje, a jediné, čo dokážeme urobiť, je povedať obom stranám, aby sa upokojili. Nie, rozhodne nie. Musíme povedať pánovi Mubarakovi, aby sa upokojil, a najlepším spôsobom, ako veci upokojiť, je, aby odstúpil, odišiel. Potom bude v Káhire pokoj.

Videli ste, že ľudia, ktorí prišli s nožmi, boli Mubarakovi policajti? Boli to chudobní ľudia privezení dnes ráno autobusom z odľahlých miest Egypta, kto spôsobil problémy. To treba povedať, pani Ashtonová, a nesmieme pred tým zatvárať oči. Niečo ma na vás udivuje: dnes ste pochopili všetko, čo sa stalo, čo sa dialo pred troma týždňami v Tunisku. Keď sme vás však pred troma týždňami v Európskom parlamente vyzvali, aby ste zastavili rokovania o zlepšení postavenia Tuniska, pretože je to diktatúra, povedali ste nám, že to nie je možné. Dnes to už možné je. Ste bojovníčkou odporu v poslednej chvíli. Tým sa všetko vyjasňuje. Preto vás, pani Ashtonová, žiadam o jednu vec: povedzte nám, kde v Tunisku Európa investovala svoje peniaze. Povedzte nám, ktoré firmy dostávali európske peniaze, povedzte nám, ktoré zo spoločností pána bin Alího a jeho ženy boli podporované európskymi peniazmi. Môžete nám to povedať. Tento Parlament má právo to vedieť.

Po druhé, pani Ashtonová, keďže vravíte, že teraz podporíte ľudí v Tunisku, chcem vás požiadať, aby ste zaistili jednu vec: aby počas demokratického procesu v rámci premeny existovala rovnosť príležitostí. Ak budú nové voľby – ako viete, tuniské Demokratické ústavné zhromaždenie (RCD) má peniaze, ale opozičné strany, ktoré boli roky zakázané, nie –, Európska únia musí zohrať úlohu pri podpore demokratickej spravodlivosti a rovnosti. V prípade Egypta, pani Ashtonová, je dnes jasná jedna vec: ak sa nám nepodarí podporiť Egypťanov v oslobodzovacom procese, ľudia na Blízkom východe, Arabi, sa nám opäť otočia chrbtom, a to v čase, keď tú máme mimoriadnu situáciu, situáciu, o ktorej ste ani vy, pán Verhofstadt, nehovorili: v Gaze sa uskutočnila demonštrácia na podporu Egypťanov a Hamas túto demonštráciu zakázal. To je dôkazom, že proti teokraciám na Blízkom východe a aj v arabských krajinách teraz zavial vietor slobody, a našou úlohou je pomôcť im. Roky sme nariekali, že jedinou možnosťou bola voľba medzi diktatúrami a teokraciami. Nuž, inšaláh! Je tu tretia možnosť a tou je sloboda a boj za slobodu proti diktatúram a teokraciám a našou úlohou ako Európanov je podporiť tých, ktorí vedú tento boj.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Niki Tzavela (EFD). – Pri všetkej úcte k pánovi Verhofstadtovi a k pánovi Cohnovi-Benditovi chcem povedať pani vysokej predstaviteľke, že mám veľmi veľké výhrady voči tomu, čo povedali títo dvaja páni. Celá táto situácia mi pripomína Irán. Prosím, buďte obozretní, keď ide o severnú Afriku. Táto časť sveta nie je Európa.

Otázka znie: nespomínate si, čo sa stalo v Iráne? Nevidíte žiadnu podobnosť? Nesúhlasíte s tým, že tu musíme zaistiť dobre organizovanú premenu?

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – (FR) Pani Tzavelová, neodvážil by som sa dávať vám lekcie z histórie, chcem však aj tak pripomenúť, že v Iráne to bol práve Západ, Spojené štáty, kto podporoval iránskeho šacha, a že až do poslednej chvíle, dokonca aj za vlády Bachtiara, sme boli na nesprávnej strane a dali sme iránskej teokracii všetky zbrane, ktoré potrebovala na víťazstvo.

A to je presne to, čo som vám chcel povedať: ak nedokážeme podporiť tých, ktorí bojujú za slobodu, skončia v slepej uličke a vyhrá druhá strana. Presne toto sme sa naučili v Iráne, pani Tzavelová. Lekciu, ktorú sme dostali v Iráne, zhrnul pán Gorbačov: „História potrestá tých, ktorí prídu príliš neskoro.“

Žiadam, aby Európa aspoň raz neprišla do tohto regiónu príliš neskoro.

(potlesk)

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Francúzsko, samozrejme, chránilo ajatoláha Chomejního a potom ho poslalo späť do Teheránu.

Prejdem ale k ďalšej téme: Egypt je republikou od roku 1956, ale Mubarak je len tretím prezidentom tejto krajiny. V Tunisku bol bin Alí len druhým lídrom od vyhlásenia nezávislosti pred 53 rokmi. Keď politická situácia poskytuje tak málo nádeje na zmenu, frustrácia nevyhnutne prekročí únosnú hranicu – ako to teraz vidíme na hurikáne zmien, ktorý zmieta celým regiónom.

Naša skupina, skupina ECR, vyzýva na skutočnú demokratickú a pokojnú premenu v Egypte. Dnes vidíme znepokojujúci trend smerom k násiliu. Je ťažké predstaviť si inú dôveryhodnú úlohu Mubaraka v tejto premene ako jeho odstúpenie.

Stále to vrie aj v Tunisku a čím dlhšie to bude trvať, tým je väčšie nebezpečenstvo, že politickej iniciatívy sa chopia islamisti. Tunisko možno bolo autoritárske a skorumpované, bolo však hlboko sekulárne a prozápadne orientované, na to nesmieme zabúdať.

Takéto riziko hrozí aj v Egypte, kde sa práve v tejto chvíli snaží islamské Moslimské bratstvo zaplniť politické vákuum. Radikalizácia egyptskej politiky by bola katastrofou pre túto krajinu i pre susedný Izrael. Mohla by však mať aj vážne dôsledky na prevádzku Suezského prieplavu.

Diplomatické úsilie EÚ v Tunisku a v Egypte sa musí zamerať výlučne na zaistenie stability a poriadku a na obranu proti tým, ktorí by chceli šíriť násilie a strach, ako to vidíme dnes. Ak chceme v týchto krajinách bez liberálnych tradícií vybudovať liberálnu demokraciu, EÚ, USA a naše politické skupiny expertov v Európe musia teraz investovať značné zdroje do umiernených demokratických politikov a nových strán, ktoré musia byť oddané demokratickému pluralizmu a slobodným a spravodlivým voľbám a ktoré musia byť na rozdiel od Moslimského bratstva pripravené odovzdať moc v prípade porážky vo voľbách. Toto je obrovská výzva a, samozrejme, možno sme práve svedkami historického okamihu pádu Berlínskeho múra v moslimskom svete.

V krajinách s moslimskou väčšinou už existujú dobré demokratické vzory, ktoré by Egypt a Tunisko mohli napodobniť, napríklad Indonézia, Turecko a Bangladéš. Dúfajme, že budúca voľba v moslimskom svete nebude medzi sekulárnou tyraniou a islamskou teokraciou, ale bude to voľba trvalej demokracie.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Chcel by som sa len obrátiť na pána Tannocka a odsúdiť jeho postoj voči tým, ktorí dnes demonštrujú, a tiež doplniť to, čo povedali pán Verhofstadt a pán Cohn-Bendit.

Toto je ľudové povstanie, pretože ľudia trpia biedou. Lídri, ktorých sme podporovali, i keď len s cieľom zaistiť istú úroveň stability a odvrátiť hrozbu islamizmu, vládnu násilím a držia ľudí v chudobe. Preto by som sa vás chcel spýtať, či súhlasíte s tým, že ľudia majú právo vzbúriť sa, keď sú držaní v chudobe.

(potlesk)

  Charles Tannock (ECR). – Myslím si, že som vo svojom prejave veľmi jasne povedal, že nechcem, aby akúkoľvek krajinu v našom susedstve riadil sekulárny tyran či islamská teokracia. Samozrejme, chcel by som liberálneho demokrata, ktorý by súhlasil so slobodnými a spravodlivými voľbami. Myslím si, že hospodárska situácia a vysoká úroveň nezamestnanosti v Tunisku a v Egypte sú vážnym problémom a musíme urobiť všetko, čo sa dá, aby sme ho vyriešili. O to však teraz nejde. Teraz ide v zásade o to, aby v týchto krajinách došlo k pokojnej a mierovej premene a nedošlo k zlyhaniu práva a poriadku. Vo svojom susedstve chceme vidieť stabilitu, mier a, samozrejme, demokraciu.

  Predsedajúci. – Len poznamenám, pán Tannock, že vaša pozitívna zmienka o liberálnych demokratoch vyvolala veľa radosti v strede miestnosti. Možno budete mať neskôr čo vysvetľovať.

(smiech)

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Nechcela som sa veľmi venovať minulosti, počula som však niekoľko prekvapujúcich prejavov. Myslím si, že v poslednej dobe – teraz to už bude niekoľko mesiacov – sme boli prakticky jediní, kto spolu s niekoľkými poslancami EP zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie vyzýval na rozpravu o situácii v Tunisku. Ako správne povedal pán Cohn-Bendit, je tu naozaj veľa bojovníkov odporu v poslednej chvíli. Mohli by sme toho veľa povedať o minulosti, ale povedali sme to vo svojom uznesení a myslíme si, že predovšetkým by sme sa mali sústrediť na budúcnosť.

V prvom rade sa musíme vyhnúť akémukoľvek zasahovaniu do vnútorných záležitostí týchto krajín. Nie je našou úlohou ako Európanov hovoriť, aké by malo byť zloženie vlád týchto krajín. Tunisania sa sami dokázali oslobodiť od diktátorského režimu. Musíme im umožniť, aby sa sami vyjadrili, a podporiť ich na ceste k demokracii. Každý, kto sleduje situáciu v Tunisku, vie, že minulosť ešte nie je mŕtva a pochovaná a že sú tam ľudia, ktorí ťahajú za nitky a intrigujú za scénou.

Násilie, ku ktorému dnes dochádza v Egypte, tiež ukazuje, že veci sú zložité. Takže, áno, dôrazne odsúďte všetko násilie a nežiadajte len jeho zmiernenie, ako ste to urobili v prípade Tuniska. Policajné násilie je vždy neprijateľné. Je neprijateľné dnes rovnako ako v minulosti, je neprijateľné v Tunisku a v Egypte rovnako ako všade inde. Spýtajme sa tuniských orgánov a tuniských občanov, čo očakávajú, bez toho, aby sme im čokoľvek vnucovali.

Hovorili ste o svojich rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí, ale dodali ste – zjavne bez toho, aby sa vás na to niekto pýtal –, že chcete zlepšiť prístup na trh v Tunisku. To je podľa mňa pomerne nevhodné, keďže v tejto oblasti nechýbala pomoc zo strany Európskej únie.

Zdá sa, že dnes sa všetci zobúdzajú, pokiaľ ide o korupciu režimu pána bin Alího. Áno, z hospodárskej liberalizácie v Tunisku profitovali rodiny bin Alího a Trabelsího vďaka pomoci Európskej únie. Áno, Európska únia musí byť neústupná v súvislosti so všetkými prípadmi porušovania ľudských práv. Európska únia stratila veľa zo svojej dôveryhodnosti v týchto krajinách. A nakoniec, áno, musíme podporovať demokratov a odsúdiť všetky diktatúry.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) V Maghrebe sa mení starý poriadok a táto kríza prináša množstvo problémov, ktoré nebude ľahké vyriešiť.

Sú tu riziká, ako aj nádeje. Môže sa stať, že sekulárne autoritárske režimy nahradia agresívne, destabilizujúce islamské fundamentalistické teokracie. Mali by sme pamätať na to, čo sa stalo v Iráne: je ťažké, aby demokratický vývoj šiel ruka v ruke s revolúciou. Z udalostí v Iráne sa rozhodne môžeme poučiť.

Ďalším nebezpečenstvom je to, že hospodárska kríza v tejto oblasti sa pravdepodobne zhorší, čo bude viesť k ešte vyššej nezamestnanosti mladých ľudí a veľkému prílivu migrantov, s ktorými si už Európa nedokáže poradiť.

Tieto udalosti sú známkou toho, že naša európsko-stredomorská politika je nedostatočná, a ukazujú, že doteraz realizovaná politika spolupráce nedokáže plniť úlohu vytvárať podmienky pre rozvoj a demokraciu. To, čo sa deje, nespôsobila len hospodárska kríza, hoci bola vážna, ale aj chýbajúca sociálna stabilita, inými slovami, chýbajúce nástroje zastupujúce záujmy ľudí, ako sú odborové zväzy, slobodná tlač, politický pluralizmus, dobrovoľnícky sektor, princípy právneho štátu a rovnaké príležitosti pre všetkých.

Podpora krajín tohto regiónu na ich ceste by mala byť prioritou politiky Európy spolu s hospodárskou a obchodnou pomocou. To je spôsob, ako dosiahnuť skutočnú stabilitu: nie stabilitu poskytovanú autoritárskymi režimami, ale stabilitu vychádzajúcu zo sociálneho konsenzu, účasti a demokratických inštitúcií.

  Nicole Sinclaire (NI). – Momentálne, keď sa pripravujem na zajtrajšiu ad hoc delegáciu do Tuniska – som rada, že som jej súčasťou –, je u mňa na prvom mieste dobro tuniských občanov a potreba, aby sme všetci pamätali na to, aké je to veľmi dôležité a prečo rešpektujeme ich kultúrne hodnoty a ich identitu, keď im budeme pomáhať budovať novú budúcnosť založenú na princípoch právneho štátu a demokratických myšlienkach.

Ľudia očakávajú zmenu a očakávajú pomoc bez podmienok. Veľmi ma teší, že pán Cohn-Bendit nadviazal na to, o čom som hovorila v delegačnom výbore dnes ráno, teda čo sa dialo s peniazmi EÚ počas celých tých rokov. Predstaviteľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v tejto krajine povedal, že sa minuli na reformy. Aké reformy? Ak by sa uskutočnili riadne reformy, ľudia by sa nevzbúrili takým spôsobom, akým sa vzbúrili. Môžeme dostať nejaké pravdivé odpovede? Musíme tlačiť na dočasnú vládu, aby vyšetrila, kam tieto peniaze išli, a zaistiť, aby sa akékoľvek peniaze EÚ v budúcnosti použili správne.

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Arabský svet je naším partnerom v Únii pre Stredozemie. Pri všetkých svojich kontaktoch s ním sme vždy presadzovali zásady pluralitnej demokracie, slobodu médií, prejavu a zhromažďovania, dodržiavanie ľudských práv, nezávislé súdnictvo a dobrú správu vecí verejných. Vždy sme však trvali na tom, že tieto zásady sa musia realizovať zvnútra, nesmú byť vnucované zvonka.

Ľudia v Tunisku dokázali zvnútra vzdorovať útlaku, policajnému štátu a mučeniu a vydobyť si slobodu a demokraciu. Tuniské orgány musia rešpektovať vôľu ľudu, okamžite začať s procesom demokratizácie a vyvodiť zodpovednosť za prípady korupcie alebo útlaku zo strany prisluhovačov bin Alího.

Z podobných dôvodov ľudia v Egypte vzdorujú zabíjaniu, zatýkaniu, slznému plynu a guľkám a požadujú chlieb a slobodu, dôstojnosť a emancipáciu.

Pozor: demokracia neznamená voľby. Znamená omnoho, omnoho viac. Jednoznačne podporujeme ľudí v Egypte a vyzývame ich súčasných vedúcich predstaviteľov, aby načúvali múdrosti svojho ľudu a nestali sa prekážkou realizácie ich ambícií.

Našim európskym predstaviteľom, Rade a podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke hovorím: je sklamaním počuť prezidenta Obamu či Hillary Clintonovú, ako hovoria odvážne a načas, kým vy, ako vždy, hráte druhé husle, ktoré sotva počuť.

  Véronique De Keyser (S&D). – (FR) Sú časy, keď človek musí vedieť, ktorú stranu si zvoliť. V Európskej únii mi to bolo už mnohokrát povedané. Dnes je celkom zrejmé, ktorú stranu si treba zvoliť: ako povedali moji kolegovia, je to strana slobody, je to hlas ľudu.

Presne v tejto chvíli je múzeum v Káhire v plameňoch, začína sa bojovať v uliciach a myslím si, že prinajmenšom v prípade Egypta sme sa nevyjadrili dostatočne jasne. Prezident Mubarak musí odísť, to treba jasne povedať. Prezident Mubarak vo svojom súčasnom postavení – a rešpektujem jeho dlhý boj – nie je schopný viesť politickú premenu. Je bláznovstvo žiadať to od neho a nechať Mubarakov klan merať si dnes sily s El Baradejovým klanom v uliciach Káhiry. V tejto záležitosti musíme prevziať zodpovednosť.

Chcem vám tiež povedať, že počas niekoľkých posledných dní a nocí som neprestala myslieť na chybu, ktorú sme urobili. Urobili sme obrovskú chybu: podporovali sme skorumpované režimy v mene stability bez ohľadu na sociálnu spravodlivosť či túžbu ľudí po slobode.

(potlesk)

To je chyba, ktorú musíme napraviť, a teraz je čas urobiť to.

Druhou chybou, obávam sa, dámy a páni, je to, že sme nepochopili politický islam. Nehovorím, že sme neprijali politický islam. Je rozdiel medzi teroristami, fundamentalistami a niektorými Moslimskými bratmi. Je na nás, aby sme videli tento rozdiel, začali dialóg, odsunuli na bok tých, ktorých nechceme. Dnes sme však vydláždili cestu pre týchto fundamentalistov. Vydláždili sme cestu pre niektorých teroristov.

Nastal čas prehodnotiť tieto pozície a, nakoniec, musíme sa držať minulých úspechov týchto krajín, Tuniska, Egypta a ďalších. Hovorím o sekulárnych štruktúrach týchto krajín a o právach žien, ktorých bolo v týchto krajinách veľa, v ich sekulárnych štruktúrach a ústavách nesúvisiacich so zákonom šaría. Demokracie možno budovať s mimoriadne odlišnými stranami. Nevylievajme so špinavou vodou aj dieťa. Držme sa tejto myšlienky sekulárneho štátu a rešpektovania rôznych náboženstiev a vierovyznaní a politickej rozmanitosti.

(potlesk)

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Myslím si, že dnes je najnaliehavejšou otázkou situácia v Egypte. V roku 2005 som bol predsedom malej pozorovacej misie počas tamojších volieb. Boli sme požiadaní, aby sme sa zúčastnili na prvom kole a potom na druhom kole, ale prvé kolo bolo také chaotické a neuveriteľne zle zorganizované, také skorumpované, že sme sa rozhodli nevrátiť sa na druhé kolo.

Egypt je krajinou, v ktorej približne 30 rokov vládol diktátor – v osobe Mubaraka – s absolútnou mocou mimoriadne brutálnym, tyranským a svojvoľným spôsobom. Všetci oceňujeme úžasný vývoj v uliciach Egypta, ale zároveň v Mubarakovej reakcii vidíme reakciu človeka, ktorý cíti, že má podporu, a to nielen v Egypte, ale aj inde.

Uvedomujeme si aj to, že Európska únia nemá šiestu flotilu. Sme schopní vyvíjať len morálny nátlak, takže keď pani barónka Ashtonová hovorila na začiatku tejto rozpravy veľmi opatrne, nepoužila, žiaľ, príliš veľký bič. Takže musíme sa vyjadrovať opatrne, to áno, ale aj jednotne a myslím si, že problémom Európy v súčasnosti je to, že nehovorí jednotným hlasom na úrovni Cathy Ashtonovej a ďalších predstaviteľov.

Už sa o tom hovorilo – premiéri Británie, Francúzska a Nemecka vydali samostatné vyhlásenia. Hovorme spoločne. Hovorme úplne jasne svoje názory – na podporu demokracie a ľudských práv, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete, a najmä teraz v Stredozemí.

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE). – (DE) Pani barónka Ashtonová, chcela by som zopakovať výzvu, aby ste nám poskytli zoznam prijímateľov peňazí EÚ v týchto krajinách. Existujú oprávnené obavy, že klan bin Alího a jeho podniky využívajú aj peniaze EÚ.

Myslím si, že musíme prehodnotiť svoju činnosť v tomto regióne. Musí sa objasniť, ako sa používajú naše peniaze, a jednoznačne musíme zmeniť kurz. Ak chceme dosiahnuť túto jednoznačnú zmenu kurzu, v prvom rade potrebujeme v Tunisku nového vedúceho delegácie. Chcela by som vám prečítať, čo nám dnes napísal v e-maile:

(FR) Európsku stratégiu v Tunisku netreba revidovať. Budeme mať väčšiu voľnosť pri výbere partnerov, ale odvetvia, v ktorých zasahujeme, a naše dohody s touto krajinou sa dnes ukazujú ako ešte dôležitejšie.

Myslím si, že je neuveriteľné, že vedúci delegácie píše, že nemusíme revidovať svoje politiky voči Tunisku. Vyzývam vás, aby ste prebrali zodpovednosť za výmenu vedúceho delegácie.

Chcem dodať ešte jednu vec v súvislosti s tým, čo povedala pani De Keyserová: myslím si, že je tiež čas, aby ste v rámci tejto premeny podporili ženy. Prečo napríklad nezorganizovať veľkú konferenciu s vašou podporou, na ktorú by ste išli a na ktorej by ste podporili ženy v tejto premene, zdôraznili ich úlohu a podporili ich s cieľom posilniť a podčiarknuť laické a sekulárne procesy v týchto krajinách? To by bola pre vás dobrá feministická agenda.

(potlesk)

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Politické mocnosti na celom svete sú šokované masovými protestmi v Tunisku a najmä v strategicky dôležitom Egypte. Sú možné rôzne scenáre, počnúc pokojným prevzatím moci demokratickými silami až po hospodársky chaos a vypuknutie ozbrojeného konfliktu, pričom sa nedá vylúčiť ani použitie jadrových zbraní.

Situácia sa neustále vyvíja a je ťažko predvídateľná. Arabská spoločnosť, ktorej boli celé roky odopierané základné práva, ako sú sloboda prejavu či právo zúčastniť sa na slobodných voľbách, je odhodlaná dosiahnuť zmenu moci za každú cenu. Európsky parlament by mal dospieť k spoločnej pozícii a podniknúť kroky na zaistenie toho, aby nedošlo k destabilizácii celého regiónu. Nesmieme zabúdať na uznesenie o prenasledovaní kresťanov, ktoré nedávno prijal náš Parlament a v ktorom sa spomínal aj Egypt. Mali by sme zvážiť prijatie konkrétnejších opatrení a vyslať do Egypta pozorovaciu misiu.

  Willy Meyer (GUE/NGL). – (ES) Európska únia musí revidovať svoju susedskú politiku, pretože je jasné, že naše správanie vyvoláva dojem, že nás viac zaujíma uzatváranie dohôd o voľnom obchode ako osud ľudí a ich ľudských práv. Problémom, pani Ashtonová, nie je dnešný postoj Európskej únie k režimom bin Alího či Mubaraka, ale postoj, ktorý Európska únia zaujala predvčerom, keď nevyjadrila ani najmenšiu podporu zmenám, ktoré žiadajú ľudia v uliciach.

Toto je problém, ktorý musí Európska únia vyriešiť: že neprejavujeme žiadnu podporu zmenám, ktoré ľudia žiadajú, a to nielen v Tunisku, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku a Jemene. Týka sa to veľkého množstva ľudí, ktorí už nemôžu znášať autokraciu či krízu, ktorá postihuje tých najslabších. Túto revíziu musí Európska únia urobiť a musí byť v čele vývoja prostredníctvom zmeny smerovania svojej susedskej politiky.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Neprekvapuje, že vzrušujúci politický vývoj v Tunisku a v Egypte pozorne sleduje Iránska islamská republika. Hlasy v uliciach podporujú iránska vláda i opozícia. Zaujímavé je, že obe strany si pripisujú zásluhy za toto arabské ľudové povstanie. Iránsky režim tlieska príchodu revolučnej vlny, ktorá vznikla v jeho vlastnej krajine v roku 1979 a ktorá, ako sa domnieva, sa teraz šíri v celom arabskom svete, kým iránska opozícia sa považuje za iniciátora masových ľudových protestov v Tunise a Káhire.

Keďže pragmatický arabský tábor na Blízkom východe sa blíži k neodvratnému kolapsu, iránske vedenie má viac dôvodov na optimizmus ako opozícia. Európska únia by nemala zatvárať oči pred touto hrozbou. Radikalizácia arabského sveta je rozhodne nezlučiteľná s dôstojným životom, ktorý je túžbou tuniských a egyptských protestujúcich, ako oprávnene tvrdia. Iránska islamská republika by v žiadnom prípade nemala byť považovaná za vzor, ale za výstrahu.

  Philip Claeys (NI). – (NL) To, čo sa teraz deje v krajinách ako Tunisko a Egypt, je mimoriadne dôležité. Ľudia sa búria proti diktátorským despotom a to je dobré.

Veľkou otázkou, samozrejme, je, čo bude nasledovať po týchto udalostiach. V súvislosti s demokratizáciou islamského sveta platí určitý paradox, že viac demokracie často prináša viac islamizmu, čo následne oslabuje demokraciu. Samozrejme, my v Európe by sme mali podporiť demokratický proces. Podporu by sme však mali poskytnúť skutočne demokratickým silám a nikdy by sme nemali zámerne pomáhať organizácii, ako je Moslimské bratstvo, v zavádzaní teokratickej diktatúry v Egypte tým, že jej poskytneme podporu EÚ. V opačnom prípade sa celý región ocitne v situácii podobnej tej v Iráne.

Buďme teda opatrní pri výbere partnerov. Koniec koncov, bin Alí a jeho strana boli až do obdobia len pred niekoľkými týždňami členmi Socialistickej internacionály. Teraz, keď sa vietor otočil, z nej bol zo dňa na deň vylúčený. Nuž, dámy a páni, buďte v budúcnosti opatrní, dôsledne si vyberajte partnerov a neuľahčujte veci islamistom.

  Hans-Gert Pöttering (PPE). – (DE) Naša reakcia na udalosti v arabskom svete musí byť založená na našej zásade ľudskosti. Každý človek, či už moslim, žid, kresťan, alebo človek bez konkrétnej viery, má rovnakú hodnotu a rovnaké právo na dôstojný život. Ak je to tak, potom to tiež znamená, že ľudia v arabských krajinách majú právo žiť v slobode, v demokracii a takým spôsobom života, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť.

Dnes je teda našou povinnosťou, našou zodpovednosťou a dôležitou úlohou pre budúcnosť povedať ľuďom v arabskom svete, ktorí pokojne povstali za slobodu a demokraciu, že solidárne stojíme na ich strane. Vyjadrujeme svoju solidaritu s mierumilovnými moslimami v arabskom svete.

(potlesk)

Už sme raz urobili chybu, keď sme zatvárali oči v súvislosti s totalitným komunizmom, pretože sme hovorili, že potrebujeme stabilitu. Dnes nesmieme túto chybu urobiť znova, pretože stabilita zahŕňa aj slobodu a demokraciu, a tie by sme mali podporiť.

Ak je pravda to, čo teraz počúvame – predtým som nevedel, že sa v Káhire strieľa, a armáda bola doteraz v Tunisku i v Egypte tiež zdržanlivá –, že armáda používa násilie, potom to môže trvať len krátko. V Európe sme mali povstania vo Východnom Nemecku v roku 1953, v Maďarsku v roku 1956, v Československu v roku 1968 a potom prišlo hnutie Solidarita.

Sloboda nakoniec zvíťazí, a preto musíme všetkým, ktorí dnes používajú násilie, povedať: zastavte streľbu a dajte ľuďom slobodu prostredníctvom slobodných volieb. Mali by sme vynaložiť svoje maximálne úsilie na podporu tohto procesu slovami i činmi, a to aj v tomto Parlamente.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Niektorí ľudia hovoria, že z histórie sa nedá poučiť. Aj tak by sme sa však o to mali pokúsiť. Čo sa týka negatívnych poznámok v súvislosti s Iránom – a pán Cohn-Bendit už na to odpovedal –, chcel by som ešte raz povedať, čo sa vtedy stalo v Iráne. Podporovali sme špinavý režim. Viac-menej sme tolerovali tajnú políciu, ktorá v tom čase pracovala proti ľuďom a mučila ich. Spojené štáty spolu so Spojeným kráľovstvom zvrhli Muhammada Mossadegha, ktorý chcel pokojnú revolúciu.

Dosiahli sme už v tejto súvislosti určitý pokrok, ale stále ešte nie dostatočný. Domnievam sa, že musíme veľmi jasne povedať – a v tejto veci súhlasím s kolegom poslancom, ktorý to už povedal –, že musíme byť na strane ľudí, ktorí začali túto revolúciu a posúvajú ju ďalej – a to neboli islamisti. Mala by nás tešiť veľká príležitosť, ktorú predstavuje skutočnosť, že revolúciu nezačali islamisti, ale ľudia v uliciach, obyčajní občania, ktorí boli nespokojní so sociálnou nespravodlivosťou, hospodárskou situáciou a chýbajúcou demokraciou. Práve toto sa tu stalo.

Pani Ashtonová, dámy a páni, pozrime sa na seba kritickým okom, pretože časť našej susedskej stratégie zlyhala práve z tohto dôvodu. Navyše, časť našej susedskej stratégie vychádzala z toho, že tam bude stabilita. Potrebujeme mier na Blízkom východe. Očakávali sme, že s diktatúrami a diktátormi zostane na Blízkom východe mier, a to nie je možné ani prijateľné.

Preto musíme prehovoriť a jasne vyjadriť svoj názor. Mier na Blízkom východe bude trvalý len vtedy, keď bude založený na demokracii a nie na diktatúre. Preto, pani Ashtonová, musíme svoj názor vyjadriť nahlas a jasne. Viem, že ste známa svojím miernym prístupom, ale v tomto prípade súhlasím s kolegami poslancami, že sa musíme vyjadriť jasne a nahlas. Musíte hovoriť tak nahlas, aby ste prekričali mnohé hlasy našich ministrov zahraničných vecí, a niekedy dokonca tak nahlas, aby sme nepočuli hlas Hillary Clintonovej, ale hlas Catherine Ashtonovej. Presne to tento Parlament očakáva. To, že očakávame, že sa budete vyjadrovať veľmi jasne, berte aj ako dôkaz našej dôvery voči vám.

  Metin Kazak (ALDE). – (BG) Protesty v Tunisku a v Egypte, ktoré sa začali v dôsledku hnevu a neochoty tolerovať stúpajúcu nezamestnanosť mladých ľudí, brutálne metódy polície, korupciu a autoritárstvo, ako aj pohŕdanie ľudskými právami, slobodou prejavu a demokratickými zásadami, sú výzvy, ktorým čelia aj ďalšie arabské krajiny, ktoré už chcú zmenu.

Udalosti v Tunisku, ktoré bolo považované za oázu stability a hospodárskej bezpečnosti, sú pozoruhodne podobné tým, ktoré spustili pád sovietskeho bloku vo východnej Európe. Sú iskrou, ktorá predznamenáva kolaps arabského pseudomodelu stability a spustí demokratické zmeny v regióne.

Požiadavky sú jasné a tuniský a egyptský ľud nebude súhlasiť so žiadnymi polovičatými opatreniami. Mnohé z predpokladov demokratickej premeny sa už dostávajú do popredia, napríklad aktívna, dobre organizovaná občianska spoločnosť, slobodná tlač, uznávané osobnosti opozície a existujúce politické strany. Ale, pani Ashtonová, musíme úplne prehodnotiť svoju súčasnú zahraničnú politiku.

Európska únia by mala urobiť strategickú voľbu a nájsť rovnováhu medzi svojimi politickými a hospodárskymi záujmami a demokratickými hodnotami, ktoré nás zjednocujú. Európa musí dokázať, že rozhodne stojí za demokraciou a nejde jej len o podporu stability v regióne. Dôvodom je to, že keď dôjde k tejto zmene, ľudia si budú pamätať, kto stál na ich strane a kto podporoval súčasný neudržateľný stav.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Pred 60 rokmi znamenala revolúcia v arabskom svete koniec európskej koloniálnej nadvlády. Druhá revolúcia v arabskom svete prebieha teraz pred našimi očami. Toto je chvíľa, keď sa Európska únia musí rozhodnúť, či sa postaví na správnu alebo nesprávnu stranu histórie.

Úlohou je podporiť rozvoj nezávislej občianskej spoločnosti v arabskom svete. Musíme vykonať revíziu rozpočtu EÚ s cieľom riešiť naliehavé potreby Tuniska, ktoré trpelo 23-ročnou autokraciou.

Väčšina Tunisanov neverí tejto dočasnej, nezvolenej vláde. Proces pravdy v Tunisku sa už začína, ale Európska únia samotná potrebuje proces pravdy – až taká veľká bola jej ľahostajnosť voči ľudským právam a demokratickým hodnotám v arabskom svete za celé tie roky. Toto je naozaj čas ľudských práv.

  Ivo Strejček (ECR). – Nestotožňujem sa s názorom, že prebiehajúce povstanie v Egypte riadia hlavne sily túžiace po demokracii v európskom štýle. Súčasné nepokoje a chaos považujem za revolúciu za zmenu motivovanú túžbou po lepšom živote.

Zásadnou otázkou pre nás Európanov je však hrozba, že túto dramatickú situáciu by mohli zneužiť radikálni islamisti. Ak by došlo k takejto dramatickej politickej zmene, Európa i Amerika by stratili umierneného arabského spojenca a egyptská mierová zmluva by bola ohrozená. Egypt sa rýchlo a ľahko môže zmeniť na režim, ktorý je nepriateľský voči Európe, Izraelu i Amerike, a priblížiť sa k Hamasu. Pozícia EÚ musí jednoznačne zostať na strane tých, ktorí bojujú za slobodu a neúnavne podporujú slobodné voľby.

  Takis Hatzigeorgiou (GUE/NGL). – (EL) Prevažná väčšina v Parlamente evidentne podporuje povstanie v Egypte a to je, samozrejme, úplne správne, hoci je tu aj pár výnimiek, ako sme práve počuli. Myslím si však, a mali by ste so mnou súhlasiť, že politika znamená konať rýchlo a včas, a domnievam sa, že my všetci si musíme priznať, že v posledných desaťročiach sme nevideli, čo sa deje v Egypte.

Kde sme všetci boli, keď Spojené štáty vynakladali miliardy dolárov na podporu tohto režimu v Egypte? Sme s Egypťanmi, ktorí protestujú za svoje práva na prosperitu, zdravie a vzdelanie. Práve preto by mal Parlament aj naďalej vyjadrovať svoju jednomyseľnú podporu. Chcem pripomenúť, že počas celého tohto procesu musíme myslieť aj na Palestínčanov, aby sa nestali obeťami. Tí z nás, ktorí tu zastupujú Cyprus, jedného zo susedov Egypta, udalosti veľmi pozorne monitorujú a, opakujem, podporujeme práva Egypťanov v tomto povstaní.

  Lorenzo Fontana (EFD). – (IT) Ako mnohí povedali, je rozhodne žiaduce, aby sa v severnej Afrike vybudovala demokracia, tak ako máme demokraciu aj tu v Európe.

Sú tu však aj riziká, ktorým musíme čeliť. Všetci si pamätáme na útok na koptských kresťanov, ku ktorému došlo priamo tu v Egypte počas Vianoc. Máme strach, pani Ashtonová, že jedného dňa môžeme skončiť s islamskou diktatúrou v severnej Afrike.

Z tohto pohľadu je dôležité, aby bola Európa v strehu, aby sme sa nedostali do situácie, keď budú v severnej Afrike, ktorá, na to musíme pamätať, má veľa obchodných kontaktov s Európou, nepriateľské krajiny. Niet pochýb, že v súčasnej hospodárskej kríze nebudú naše hospodárstva dobre reagovať na takúto destabilizáciu. Musíme tiež mať na pamäti, že táto destabilizácia bude mať rozhodne negatívne dôsledky na prisťahovalectvo, najmä do juhoeurópskych krajín.

Preto vyzývam Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby boli v týchto veciach obozretní.

  Barry Madlener (NI). – (NL) Pani barónka Ashtonová, nebuďte taká naivná. Pán Verhofstadt, ani vy nebuďte naivný. Koniec koncov, Moslimské bratstvo chce šaríu a šaría nie je demokracia.

Najdôležitejšia opozičná strana Moslimské bratstvo chce vojnu s Izraelom. Pani Ashtonová, o tom ste nepovedali ani slovo. Tvárite sa tu naivne, keď žiadate lepšiu budúcnosť pre Egypt, ale zároveň odmietate priznať nebezpečenstvá, ktoré predstavuje islam. Pretože islam a demokracia nemôžu existovať vedľa seba.

Chcel by som, aby ste to nahlas a jasne povedali, pretože nechcem vidieť naivnú pani Ashtonovú, ako ide do Egypta s nesprávnym posolstvom. Pani Ashtonová, buďte si vedomá rizík, ktoré čakajú Egypt i nás, a hovorte o nich. Varujte Egypťanov, že šaría znamená katastrofu, katastrofu pre nás všetkých.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Nirj Deva (ECR). – Otázka, ktorú chcem položiť kolegovi poslancovi, znie: ako môže demokracia prekvitať v spoločnosti, v ktorej nie sú inštitúcie ani história demokratickej tradície?

Demokracia sa len tak neobjaví na neúrodnom poli. Stále hovoríme o budovaní demokratických štátov, ale nepracujeme na budovaní demokratických inštitúcií, z ktorých demokracia vyrastá.

  Barry Madlener (NI). – (NL) S pánom Devom môžem iba súhlasiť. Samozrejme, demokracia sa neobjaví len tak, pre Egypt však nevidím žiadnu inú alternatívu. Naozaj nie som schopný menovať nikoho v Egypte, kto by mohol prevziať riadenie štátu. Koniec koncov, je na Egypťanoch, aby si vybrali svojich predstaviteľov.

Môžeme však urobiť to, že budeme vyzývať Egypťanov, aby nevolili Moslimské bratstvo, ale sekulárnych lídrov.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Pani barónka Ashtonová, možno som bol na vás v minulosti prísny, musím však priznať, že táto záležitosť vám musí veľmi komplikovať život, takže dúfam, že to, čo poviem, vám pomôže.

Prvá vec, ktorú chcem veľmi jasne povedať, je, že úlohou štátu je chrániť svojich občanov, nie riadiť ich životy. Keď vláda riadi životy občanov namiesto toho, aby ich chránila, prestáva byť vládou a stáva sa režimom. Presne toto sa stalo v Tunisku a v Egypte, pretože politická situácia, ktorá sa začala obrovským idealizmom s cieľom získať nezávislosť, sa zmenila na dlhoročné režimy. Našou úlohou je brániť slobodu a demokraciu v srdciach tých, ktorí ich dnes bránia v uliciach.

Druhá téma, o ktorej chcem hovoriť, sa týka nás, Európskej únie. Musíme si priznať, že nemáme politickú stratégiu pre európsko-stredomorský región, čo znamená priznať si, že Barcelonský proces a Únia pre Stredozemie zlyhali. Je to len pretvárka: sú to len politické hry, ktoré nemajú žiaden účel a nič nedosiahli. V tejto veci musíme konať rozhodne. Musíme začať rozvíjať túto stratégiu. Musíme ju naplánovať a zrealizovať tak, ako sme to urobili v prípade východnej Európy a Balkánu, hoci k tomu museli byť prinútení. Ak nebudeme mať túto stratégiu, bude jedno, či budeme vystupovať jednotne alebo nie, pretože naše slová nebudú mať žiaden význam.

  Pier Antonio Panzeri (S&D). – (IT) Pani Ashtonová, mám dojem, že si ešte dostatočne neuvedomujete, čo sa deje v oblasti Stredozemia. Musím povedať, že pomalosť inštitúcií EÚ pri riešení otázky Stredozemia možno vysvetliť jedine nedostatkom informácií o situácii a neschopnosťou cítiť blížiace sa zmeny.

Dostávame sa na koniec politickej a historickej éry, v ktorej bola politika Európy voči juhu zmätená a kontraproduktívna. Hospodárska kríza, ťažkosti spojené s migráciou a chýbajúca výmena medzi vládnucimi triedami vytvorili výbušnú kombináciu, ktorá teraz pôsobí v Tunisku a v Egypte, ale pravdepodobne sa rozšíri aj do ďalších krajín.

V reakcii na niektorých kolegov poslancov chcem povedať, že sa z toho nedostaneme tým, že si budeme myslieť, že stačí jednoducho podporiť demonštrácie, ktoré momentálne prebiehajú. Európa musí ukázať väčšiu politickú dospelosť. Na to musíme preladiť politickú anténu Európy. Zahraničná politika Európy sa musí vymaniť zo svojho polotajnostkárskeho režimu a prevziať vedúcu úlohu na medzinárodnej scéne pri podpore procesov demokratických premien, ktoré v súčasnosti prebiehajú.

Konkrétne potrebujeme jasné politiky vo viacerých oblastiach: novú partnerskú a susedskú politiku, novú bezpečnostnú politiku pre oblasť Stredozemia, väčšiu ochotu celej Európy riešiť otázku Stredozemia a politiku spoločnej činnosti, aby Európa pôsobila v tejto oblasti spolu s ďalšími aktérmi, ako sú Spojené štáty a Turecko.

Potrebujeme zásadnú zmenu kurzu a to si vyžaduje značnú skromnosť zo strany Komisie pri opätovnom otváraní diskusie o zahraničnej politike voči Stredozemiu a pri novom pohľade na Úniu pre Stredozemie, pričom zároveň musí zaistiť, aby v nej Európa zohrávala svoju úlohu. To je pre Európu kľúčové a musíme si to plne uvedomiť.

PREDSEDÁ: Diana WALLIS
podpredsedníčka

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Svet sa posúva a mení a nikde to neplatí viac ako v arabskom svete, kde, chcem vám pripomenúť, 40 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby a mladí ľudia majú najvyššiu mieru nezamestnanosti na svete.

Arabi túžia po rozvoji a demokracii, a keďže tie idú ruka v ruke, v Tunisku a Egypte títo ľudia zobrali osud do vlastných rúk, aby si vynútili zmenu, na ktorú majú právo. Navyše, napriek všetkým provokáciám – ako sme dnes opäť videli v Káhire – a všetkým ťažkostiam, nikto a nič toto hnutie nezastaví.

V prípade Tuniska včera a Egypta dnes sme počuli jediný hlas, hlas Spojených štátov, ktorý sa dôrazne postavil na stranu demokratov. Verím v Európu, verím však aj tomu, že by nemala zmysel, ak by sa aj ona pri každej príležitosti dôrazne nepostavila za demokratov. Bolo by to mojím snom, keby sa Európa chopila tejto príležitosti, bola by som nadšená. Ale neurobila to. Netýka sa to len úlohy, ktorú ste zohrali, ale aj prehnanej opatrnosti jej vedúcich predstaviteľov, ktorí príliš často uprednostňujú nečinné postávanie pred konaním.

Viac ako 20 rokov po páde Berlínskeho múra sme svedkami historickej zmeny. Naliehavo vás vyzývam, aby sme sa jej chopili a nepremeškali príležitosť písať svetovú históriu.

  Derk Jan Eppink (ECR). – Všetko, čo som chcel povedať, už vlastne bolo povedané, takže sa obmedzím na jedinú otázku pre vysokú predstaviteľku.

Pán Blair, bývalý britský premiér, ktorého pravdepodobne poznáte, dnes veľmi chválil egyptského prezidenta Husního Mubaraka. Pre televíziu CNN dnes povedal, že Mubarak je mimoriadne odvážny a je silou dobra. Pán Blair tiež varuje pred unáhlením sa, čo sa týka volieb v Egypte.

Pán Blair je v súčasnosti vyslancom izraelsko-palestínskeho mierového procesu, ktorý podporuje Európska únia. Čo si myslíte o vyhlásení Tonyho Blaira?

  Gerard Batten (EFD). – Veľkým nebezpečenstvom pre Egypt a ďalšie severoafrické krajiny je, samozrejme, to, že zvrhnutie ich vlád nepovedie k liberálnej demokracii západného typu, ale skôr k islamskej fundamentalistickej vláde a novému veku temna, ako sme to videli v Iráne.

V každom prípade prináša vidina toho, že utláčaný ľud zvrhne svoje nedemokratické a nereprezentatívne vlády, určité uspokojenie. Všetky vlády, dokonca i tyranie, čerpajú svoju moc v prvom rade od súhlasu ľudí, ktorým vládnu. A môžete ľudí utláčať veľmi dlho a veľmi silno, ale vždy je tu možnosť, že budú rebelovať.

Ponúka sa aj paralela s Britániou, kde po sebe idúce vlády všetkých politických farieb neprestajne zrádzali našu krajinu a odovzdávali naše práva na demokratické sebaurčenie Európskej únii. Podľa Magny Charty majú Angličania právo na zákonné povstanie. Uvažujem o tom, ako ďaleko to ešte musí zájsť, aby vyšli do ulíc ako Egypťania.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Všetci by sme mali tlieskať pádu alebo blížiacemu sa pádu represívnych režimov, ale možno len vtedy, keď vieme – alebo sme si tým dostatočne istí –, kto alebo čo ich pravdepodobne nahradí.

Tunisko, tak ako Irak a Egypt, bolo politicky represívnym režimom aj na pomery Blízkeho východu, ale bolo tiež na pomery Blízkeho východu sekulárnym či dokonca sociálne liberálnym režimom. Je tu nebezpečenstvo, že sociálne liberálnu autokraciu môže nahradiť sociálne represívna autokracia alebo dokonca sociálne represívna demokracia.

Tí, ktorí očakávajú pokojnú a civilizovanú výmenu moci vo všetkých týchto krajinách alebo v niektorých z nich, by sa mali znova zamyslieť. Ak v týchto krajinách dôjde k občianskym vojnám, zverstvám a zničeniu hospodárstva, môžeme dávať dobré rady a naši obyvatelia môžu posielať pomoc, ale dúfam, že nebudeme považovať za svoju povinnosť poslať tam na smrť svojich vojakov. Rozhodne nie je našou úlohou zachraňovať obyvateľov týchto krajín a voziť ich do Európy.

  Mário David (PPE). – (PT) Svet a najmä Európa nemôžu zostať ľahostajní voči sile intenzívneho hnutia ľudového odporu vo viacerých krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu a musia si uvedomiť význam a legitimitu týchto demonštrácií. Všetkým ľuďom, ktorí túžia po demokracii a slobode, musíme ponúknuť úplnú solidaritu, čo sme urobili aj pre svojich priateľov z východnej Európy v nedávnej minulosti.

V súčasnosti prežívame výnimočný historický okamih: jeden z tých, ktoré menia smer dejín a vytvárajú novú skutočnosť. Objektívne treba povedať, že islamský extrémizmus sa objavil ako politická – a nie náboženská – reakcia na niektoré z týchto problémov a živí ho sociálne vylúčenie. Budúcnosť tejto oblasti potrebuje pevné a tolerantné demokracie, ktoré rešpektujú menšiny a v ktorých štát slúži všetkým a nie je zneužívaný len niektorými.

Hneď vedľa nás je časť sveta, ktorá musí využiť tento okamih znovuzrodenia a vydať sa cestou mieru a sociálneho pokroku. Musí dokázať, že v tomto susediacom regióne dokážu všetci žiť spolu v mieri a so vzájomným rešpektom bez ohľadu na náboženskú vieru, politickú voľbu či etnický pôvod.

Pani predsedajúca, už budem končiť. Pani Ashtonová, je potrebné, aby namiesto hŕstky vedúcich činiteľov, ktorí konajú spoločne či sami – v Portugalsku hovoríme, že je ťažké byť kňazom vo vlastnej farnosti –, prevzala vedúcu úlohu pri podpore týchto reforiem Európa ako celok a našla pre Blízky východ nový model, ktorý zabráni radikalizmu a bude rešpektovať ľudské práva a najmä práva žien.

  Saïd El Khadraoui (S&D). – (NL) Práve v tejto chvíli dochádza k násilným stretom medzi podporovateľmi a odporcami prezidenta Mubaraka. Musíme pánovi Mubarakovi vyslať jasný signál a vyzvať jeho podporovateľov, aby sa okamžite stiahli a zabránili zbytočnému krviprelievaniu.

To, čo sa deje v Egypte, nás všetkých prekvapilo. Mali by sme sa k tomu postaviť ako k neuveriteľnej príležitosti pomôcť zmene tohto regiónu po rokoch politickej a hospodárskej stagnácie na skutočnú demokraciu s príležitosťami pre všetkých. Tu mám na mysli predovšetkým milióny mladých ľudí, ktorí sú hladní po slobode a po možnosti rozvoja. Význam tejto príležitosti nemožno podceniť. Niektorí hovoria o podobnom okamihu pre arabský svet, akým bol rok 1989, uvidíme však, či to tak nakoniec bude alebo nie.

Európska únia by mohla prejaviť o niečo viac vôle výrazne podporiť proces premeny a, samozrejme, bol by som rád – ako už povedali aj iní poslanci –, keby ste o tejto veci hovorili. Veľmi skoro by sme mali jasne povedať, že tento proces premeny sa musí začať ihneď a že pán Mubarak už jednoznačne nemá žiadne oprávnenie viesť alebo riadiť tento proces.

Preto musíme čo najskôr vypracovať harmonogram, jasný program opatrení a reforiem, ktoré by mali viesť k prvým slobodným a transparentným voľbám v septembri tohto roku. To napríklad znamená novelizovať ústavu a volebný zákon a zmeniť spôsob, akým médiá informujú o politických otázkach, aby mohli všetci kandidáti predstaviť svoje kampane ľuďom.

Všetky demokratické sily by si mali čo najskôr sadnúť k stolu, aby tento vývoj nasmerovali správnym smerom, a Európa by v tom mala zohrať pozitívnu a konštruktívnu úlohu.

Zároveň si však musíme byť vedomí zložitosti situácie. Armáda napríklad dostala pochvalu za svoj zmierlivý a rozhodný postoj. Dostalo sa jej za to veľa chvály, je to však aj veľmi dôležitý hospodársky hráč. Ak chceme uskutočniť skutočné demokratické reformy, budú potrebné aj hospodárske reformy a to nebude ľahké.

  Annemie Neyts-Uyttebroeck (ALDE). – (NL) S veľkým záujmom som si vypočula to, čo povedali pani vysoká predstaviteľka a moji kolegovia poslanci. Mnohí z vás ste povedali, že ste úplne prekvapení tým, čo sa deje v Tunisku a v Egypte. Dovolím si povedať, že takýmito vyhláseniami som šokovaná, pretože už dlho vieme, že toto nie sú práve demokratické režimy, ale autoritárske či veľmi autoritárske režimy, ktoré majú svojich občanov pod palcom.

Rozhodli sme sa neriešiť túto situáciu priamo, pretože sme si mysleli, že to bude najlepší spôsob, ako zaistiť stabilitu v tomto regióne a v celom Stredozemí. A tak máme teraz ďalší dôkaz toho, že podpora autoritárskych a skorumpovaných režimov s cieľom dosiahnuť stabilitu a vyhnúť sa chaosu zvyčajne končí nestabilitou, chaosom a stratou veľkých budúcich príležitostí.

Dúfam, že budeme rozumní a že podporíme demokratický proces rozumným spôsobom. V tejto súvislosti vás chcem požiadať, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť podpore celej škály politických strán v Tunisku i v Egypte. Sú to slabé strany. V posledných rokoch mali len málo príležitostí vytvoriť si nejaké štruktúry. Budú preto potrebovať všetku možnú pomoc, aby dokázali zohrať svoju úlohu v azda spravodlivých a skorých voľbách.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Chcem konkrétne povedať, že pri príliš mnohých príležitostiach vidíme, že útočisko našich slobodných spoločností na Západe využívajú extrémisti, ktorí sa nakoniec vrátia do svojich rodných krajín s nenávisťou k našim hodnotám a prinesú tam revolúciu. Včera bolo 32. výročie návratu ajatoláha Chomejního z Paríža do Iránu. Vieme, k čomu to viedlo.

Rašíd Ghannouchi, ktorý obhajuje zničenie štátu Izrael, sa práve vrátil do Tuniska po dvoch desaťročiach v Londýne. Vedenie Palestínskej samosprávy považuje za nelegitímne a podporuje Hamas. Hamas je, samozrejme, odnožou Moslimského bratstva, jedinej dobre organizovanej politickej skupiny v Egypte. Takéto organizácie budujú svoju mocenskú základňu prostredníctvom riešenia každodenných potrieb ľudí a potom upevňujú svoju moc pomocou násilia.

Musíme prijať dôraznejšie opatrenia na predídenie inkubácii extrémizmu vo svojich hlavných mestách a musíme sa viac snažiť osloviť legitímnu občiansku spoločnosť v krajinách ako Egypt a Tunisko prostredníctvom správne cielenej pomoci vrátane dobre kontrolovanej finančnej pomoci.

  Vito Bonsignore (PPE). – (IT) Súhlasím s tým, čo už povedali moji kolegovia z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Chcem však zdôrazniť to, že nedávne udalosti v Stredozemí nás všetkých šokovali, pretože len pred niekoľkými týždňami boli úplne nepredvídateľné.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť vedená barónkou Ashtonovou sa zdá byť zaskočená prekvapením a podľa môjho názoru teraz ukazuje slabú schopnosť reagovať. Momentálne rozmýšľam o tom, či sa vyplatí míňať toľko peňazí na službu, ktorá je takto organizovaná. Opäť vidíme úplnú neprítomnosť Európy na európsko-stredomorskej scéne.

Podporujeme právo všetkých ľudí vybrať si svoju vládu a svoju vládnucu triedu prostredníctvom slobodných, demokratických volieb, nie prostredníctvom opatrení vnútených hrubou silou a extrémizmom. Ako bolo povedané, je čas, aby stabilita a demokracia išli ruka v ruke. Preto teraz využívame všetky legitímne prostriedky na posilnenie demokracie a politického pluralizmu s dodržiavaním princípov právneho štátu, ľudských práv a bezpečnosti občanov.

Celý svet a predovšetkým my Európania potrebujeme Stredozemie, v ktorom vládne mier. Európska únia musí zmeniť svoju politiku a bez ďalších odkladov poskytnúť primeranú pomoc a spoluprácu s cieľom priniesť potrebný sociálno-hospodársky rozvoj do všetkých krajín Stredozemia.

  Carmen Romero López (S&D). – (ES) Tuniskí demokrati nám v poslednej dobe dávajú príkladnú lekciu z vyspelosti. Takže v týchto okamihoch napätia, ktoré prežívame, a vzhľadom na masaker, ku ktorému dochádza v Egypte, by sme chceli mať v Európskej únii jednotný hlas, aby sme mohli skutočne zastaviť tento masaker a aby tento vietor slobody mohol aj v Egypte priniesť skutočné hlboké zmeny smerom k demokracii.

V prípade Tuniska však stále máme čas. Tu v Parlamente budeme zajtra hlasovať o uznesení – do krajiny bude vyslaná delegácia – a naša podpora, naša demokratická záruka je v týchto chvíľach takisto veľmi dôležitá, a to najmä pre Tunisko a potom pre Egypt a všetky ostatné krajiny, ktoré žiadajú viac slobody.

Ešte stále toho môžeme veľa urobiť, pretože náklady hospodárskeho krachu spôsobeného rozvratom a revolúciou tohto typu sa musia udržať na minime. Je príliš veľa nepriateľov, ktorí chcú zmeniť Tunisko na vzor, ktorý je úplne odlišný od toho, ktorý chceme. Tunisko sa zmenilo na vzor a v skutočnosti vidíme koniec postkoloniálnej éry a začiatok skutočnej nezávislosti.

Hospodárska situácia Tuniska je preto príležitosťou – okrem pomoci, o ktorej hovorila pani Ashtonová – pre Európsku centrálnu banku, aby zaujala takú pozíciu, aby neprišla o skúsenosti, ktoré môžu byť dôležité pre budúcnosť Stredozemia. Je kľúčové, aby sa toto rozhodnutie prijalo naliehavo.

  Marietje Schaake (ALDE). – Práve teraz, keď tu stojíme, sú občania Egypta chytení v pasci na námestí Tahrír a armáda a polícia na nich údajne útočia namiesto toho, aby ich chránili. Prostredníctvom pokojných protestov Egypťania rôzneho pôvodu žiadajú rešpektovanie ľudských práv a demokracie, politickú reformu, dobrú správu vecí verejných a sociálno-hospodársky rozvoj.

Možno vám tieto požiadavky znejú povedome, pretože sú to presne ciele programov EÚ na Blízkom východe a konkrétne v Egypte. Samotná Komisia na to minula sumu takmer 3 miliardy EUR za posledných 15 rokov. Keďže požiadavky ľudí sú už teraz v súlade s našimi politickými cieľmi, prečo je také ťažké rýchlo vydať rozhodné vyhlásenie EÚ?

Potreba silnej, aktívnej Európy je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Slnko slobody a demokracie stúpa nad Blízkym východom, ale mraky rozdelenia ohrozujú európsku jednotu a schopnosť prevziať zodpovednosť. Naliehavo vás žiadam, aby ste sa pozreli na to, čo sa deje vo chvíli, keď sa tu rozprávame, a jednohlasne podporili ľudí. Ich práva a dôveryhodnosť EÚ sú prepojené.

Ďalším fenoménom, ktorý sa stabilne vyskytuje vo vzťahoch medzi ľuďmi a diktatúrami, sú komunikačné a informačné technológie. Tuniská vláda patrila medzi najintenzívnejších používateľov technológií cenzúry, dohľadu a filtrovania s cieľom utláčať občanov. Európske spoločnosti, napríklad Vodafone a French Telecom, majú v Egypte silné zastúpenie a podieľali sa na prerušovaní spojenia, čím Egypt odpájali od siete. Chcela by som vidieť prešetrenie úlohy, ktorú zohrali európske spoločnosti pri porušovaní ľudských práv obmedzovaním slobody prejavu, slobodnej tlače a prístupu k informáciám a vytváraním prostredia, v ktorom nie je možné zdokumentovať porušovanie ľudských práv.

  Tomasz Piotr Poręba (ECR). – (PL) Európska únia podľa môjho názoru urobila vo svojich minulých vzťahoch s Tuniskom a Egyptom viacero chýb. Čo sa týka Tuniska, urobili sme chybu, keď sme sa neozvali po tom, ako bin Alí vyhral prezidentské voľby v roku 2009. Chcem len pripomenúť, že získal 90 % hlasov, ale voľby neboli ani slobodné, ani demokratické. To isté platí aj o novele trestného zákonníka v Tunisku, ktorý ukončil činnosť mimovládnych organizácií a organizácií v oblasti ľudských práv. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré dnes musí Európa prijať v regióne severnej Afriky, nemôžeme si dovoliť takúto politiku pasivity a nečinnosti. Bude veľmi ťažké vrátiť regiónu stabilitu, ak nezohráme aktívnu úlohu a neukážeme odhodlanie dosiahnuť tento cieľ. Vlády, ktoré rešpektujú ľudské práva, slobodu prejavu a médiá, sa vrátia k moci v severnej Afrike len vtedy, keď zvolíme aktívny a rozhodný prístup k udalostiam v týchto krajinách. Ďakujem veľmi pekne.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (FR) Pred rokom sme v tomto Parlamente diskutovali o vzťahoch Európskej únie s Tuniskom a vtedy som povedal, že sociálne úspechy, na ktoré boli Tunisania takí hrdí, by mali byť sprevádzané politickým pokrokom.

Navyše, v priebehu posledných týždňov sme videli, že došlo k politickému pokroku prinajmenšom v tom zmysle, že začínajúca vzbura je mimoriadne jasným a evidentným prejavom túžby po slobode. Situácia v Egypte je podobná, hoci veci sa hýbu rýchlo. Nevieme, aký bude výsledok, a v budúcnosti sa takáto túžba po slobode nepochybne rovnako jednoznačne prejaví aj na iných miestach.

Zároveň, ako sme dnes večer videli, niektorí z nás sa boja, že tento vietor zmeny nemusí nevyhnutne viesť k sekularizmu či k vytvoreniu sekulárneho štátu, k umiernenosti a k stabilite. Domnievam sa, že si musíme byť vedomí toho, že je naozaj možné, že v priebehu nasledujúcich týždňov a rokov nebude mať tento región politické režimy, ktoré budú stabilné a zároveň inšpirované slobodou a umiernenosťou. To je úplne možné a myslím si, že musíme byť pripravení aj na túto možnosť.

Chcel by som preto povzbudiť pani barónku Ashtonovú, aby možno nasmerovala stratégiu Únie späť na kurz, ktorý naplánovala Komisia v roku 2005 vo svojej správe pre barcelonský samit.

  Kader Arif (S&D). – (FR) Až doteraz som mal podozrenie, že ľudia majú vždy náskok pred svojimi politickými elitami. Dnes som si tým už celkom istý. V prvom rade by som chcel vzdať hold odvahe a odhodlaniu Tunisanov a Egypťanov. Pripomenuli nám, že hodnoty, ktorých sa zastávame vo svete – ľudské práva a demokracia –, nie sú len hodnotami Západu, ako niektorí tvrdia, ale univerzálnymi hodnotami, s ktorými sa všetci stotožňujú.

Európa už podľa môjho názoru nemôže robiť chyby v tejto časti sveta a tackať sa medzi chybnými analýzami a pomýlenými projektmi. Títo ľudia očakávajú od nás reakciu, ktorá bude rovnocenná ich odvahe a ambíciám. Nežiadajú o charitu, ale rozhodne žiadajú o solidaritu a ešte viac o zodpovednosť. V týchto neistých časoch nikto nechce chaos, ale nikto by už viac nemal akceptovať ani súčasný stav.

Musíme podporiť nádej, ktorú priniesli udalosti v Tunisku a Egypte, s cieľom pomôcť vyhlásiť a vybudovať demokracie, ktoré budú prínosom pre tieto krajiny a ich obyvateľov, ale ktoré budú prínosom aj pre nás. Domnievam sa, že ste to vyjadrili veľmi rozhodne, pani Ashtonová.

Na záver odcitujem jedného básnika: „Svet spí pre nedostatok impulzívnosti.“ Títo ľudia celkom oprávnene impulzívne žiadajú slobodu, predovšetkým však dúfam, že sa im podarilo prebudiť naše svedomie.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Pani barónka Ashtonová, chcem vás požiadať, aby ste boli odvážnejšia. Choďte do Káhiry ešte pred zasadnutím Rady ministrov zahraničných vecí. Porozprávajte sa s tamojšími vládnymi predstaviteľmi a s opozíciou. Vráťte sa do Bruselu a povedzte svojim kolegom, čo ste tam videli a počuli. Stanovte program a nepočúvajte 27 rozdielnych názorov, s ktorými je potom veľmi ťažké naozaj niečo urobiť.

Keď pán Mingarelli ide do Tuniska – čo považujem za veľmi pozitívne –, informujte nás o tom, aby sme o tom vedeli a aby aj verejnosť vedela, že Európa je tam prítomná. Najskôr som sa dozvedel, že je tam Američan, a až potom som počul, že je tam aj pán Mingarelli. Ste ministerkou zahraničných vecí Európy a ja vám vážne radím, aby ste na jednej strane naozaj boli našou ministerkou zahraničných vecí. Na druhej strane však ako ministerka zahraničných vecí Európy nesmiete skočiť na všetko, čo pred vás ľudia postavia.

Objavili sa tu dnes porovnania s rokom 1989 a myslím si, že to je správne. Myslím si, že námestie Tahríh v Káhire v roku 2011 je ekvivalentom námestia Alexanderplatz v Berlíne v roku 1989. Odohráva sa tam revolúcia. Keď si však na okamih spomenieme na revolúciu z roku 1989, vybaví sa nám, že vtedy sme mali tú istú dilemu. Chceli sme slobodu, stabilitu a demokraciu a prehliadli sme skutočnosť, že tento proces, premena zo stabilnej diktatúry na demokraciu, je málokedy mierový, pokojný a stabilný. Z tohto pohľadu majú svoje miesto aj diplomacia, organizácia a opatrnosť.

To by nás ale nemalo odvádzať od skutočnosti, že táto revolúcia nás mimoriadne teší. Je to revolúcia proti diktatúre a za slobodu. Som presvedčený, že Európa môže riadiť procesy v týchto krajinách. Naša radosť však musí byť viditeľná a evidentná je aj ďalšia vec, a to, že rozhodne nebude možné budovať štát s pánom Mubarakom, a to ani s obmedzeným vplyvom. S dnešným násilím na námestí Tahrír sa stratili aj posledné pozostatky legitímnosti jeho vlády v Egypte.

  Sajjad Karim (ECR). – Táto chvíľa prichádzala už dlho. Na jej čele stoja starší ľudia i tí, ktorí nepoznali v Egypte nič iné ako Mubaraka. Našou reakciou bolo, že Egypt by sa už nemal destabilizovať viac, ako je to teraz, a že ľudia v Egypte si majú vybrať vládu, akú chcú, prostredníctvom svojej slobodnej vôle.

Nuž, to je pravda, ale to nestačí. A potom tu dnes z lavíc tohto Parlamentu počúvam varovania pred islamským cunami, ktoré čaká na to, aby nás všetkých zničilo.

Obávam sa, že jediné, čo prezentáciou takýchto argumentov robíte, je to, že sa prihovárate za totalitný režim jemne prekrytý veľmi tenkou vrstvou demokracie, pričom nijako neoceňujete ľudí, ktorí zaplatili svojou krvou a svojimi životmi v Tunisku i v Egypte. Zaplatili svojimi životmi v boji za slobodu svojich krajanov a vašu slobodu si nebudú ceniť o nič menej. Tí v uliciach, hoci ich je veľmi veľa, predstavujú hlasnú menšinu, ktorá v skutočnosti zastupuje ešte väčšiu tichú väčšinu.

Pani vysoká predstaviteľka, toto nie je čas ochabnutých pästí. Buďte vo svojom konaní silná, vyšlite jasné posolstvo: Mubarak musí teraz odísť.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Niet pochýb, že Európa mohla urobiť omnoho viac na pomoc arabskému svetu a jeho krajinám na ich ceste k demokracii. Ak by sme však mali uviesť jeden pozitívny výsledok dramatických udalostí, ktorých sme svedkami, rozhodne to musí byť to, že Arabi prevzali kontrolu nad svojím osudom, aby zlepšili svoju situáciu.

Koniec koncov, história je plná príkladov zásahov zo strany Západu, ktoré napáchali viac škôd ako úžitku. Musíme sa preto zbaviť myšlienky, že musíme bežať na pomoc vždy, keď treba niečo napraviť, a diktovať a kázať druhým, ako konať. Dnes by sme sa mali v súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrávajú, spýtať samých seba, ako by sme mali odteraz postupovať.

Podľa môjho názoru musíme urobiť dve veci. V prvom rade musíme zasiahnuť so všetkou ráznosťou, ktorú dokážeme pozbierať, a so všetkou pomocou, ktorú môžeme ponúknuť, s cieľom zlepšiť demokratické prostredie v týchto krajinách a najmä posilniť demokratické inštitúcie. Takto budú môcť prekvitať a zároveň potláčať nových extrémistov a diktátorov.

Po druhé, musíme si položiť otázku, kde sme urobili chybu. Musíme sa spýtať, či naša európsko-stredomorská politika neboli len slová a žiadne činy. Akú úlohu v tomto všetkom zohrala Únia pre Stredozemie? Prestane niekedy Európa len reagovať a namiesto toho sa rozhodne sama konať?

  Rosario Crocetta (S&D). – (IT) Nastal čas, aby sa Európa pokúsila poskytnúť tuniskému ľudu a jeho dočasnej vláde konkrétnu podporu a obnoviť európsko-stredomorský dialóg, ktorý bol v posledných rokoch vážne zanedbávaný.

Výbuch hnevu medzi mladými ľuďmi a chudobnými v Maghrebe a v Egypte bol spôsobený nerovnomerným rozdelením bohatstva a obmedzovaním ľudí, ktorí si uplatňovali svoje základné slobody. Severná Afrika je rozvášnená a žiada viac demokracie, lepšie hospodárstvo, viac účasti a vyššiu zamestnanosť, pričom sa neveriacky pozerá na starý európsky kontinent, ktorý je nehybný a neschopný uchopiť sociálnu transformáciu, ktorá sa odohráva v tomto regióne, či vytvoriť skutočné politiky pokroku a mieru.

Európa sa musí viac venovať ľudským právam a demokracii a musí podporovať intenzívnejší dialóg, lepšiu spoluprácu a viac skutočnej hospodárskej pomoci. Európa musí otvoriť dvere a srdce severnej Afrike, aby sa Stredozemné more mohlo stať morom mieru. Nesmie už dochádzať k odmietaniu migrantov prostredníctvom násilnej spolupráce s krajinami, ako je Líbya. Potrebujeme viac investícií, viac otvorenosti, viac pomoci a viac európsko-stredomorskej politiky. Žiada to od nás história.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Nemôžeme porovnávať vnútornú situáciu Tuniska a Egypta. Hlavná príčina masových protestov bola rovnaká, ale majú úplne odlišné dôsledky na medzinárodnú situáciu.

Zásadné zmeny v Tunisku spôsobené stratou verejnej podpory bin Alího môžu znamenať šancu na lepšiu budúcnosť pre túto krajinu. Naopak, pri posudzovaní situácie v Egypte je potrebná istá opatrnosť. Napriek svojej feudálnej vláde pôsobil Husní Mubarak ako garant stability v Egypte. Ak bude teraz zvrhnutý, tak vzhľadom na to, že doteraz chýbajúce vhodné podmienky znamenali, že sa nevytvorila žiadna demokratická opozícia – a tento fakt chcem zdôrazniť –, sa zdá, že Egypt by sa mohol ocitnúť v rukách extrémnych politických skupín spojených s Moslimským bratstvom. Mali by sme zvážiť medzinárodné dôsledky takéhoto vývoja udalostí. Možné spojenectvo s Hamasom, tvrdá politika voči Izraelu, intenzívnejšie prenasledovanie kresťanov a zhoršenie situácie v regióne – sú tieto možnosti lepšie ako stabilita za Mubaraka? Hoci poznáme jeho zásadné nedostatky a uznávame legitímnosť protestov proti tomu, čo sa deje za jeho režimu, mali by sme sa zamyslieť nad tým, aké je optimálne riešenie tejto situácie a aký prístup by mala zvoliť Európska únia.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Udalosti, ktoré sa odohrávajú v Tunisku a v Egypte, sú veľmi dôležité a je možné, že tieto procesy zmeny sa rozšíria aj do ďalších krajín oblasti Stredozemia, ktorá má pre Európsku úniu obrovský význam. Tieto krajiny sú priamo na našom prahu a máme s nimi mnohé silné priateľské väzby.

V uplynulom desaťročí Európska únia nebola schopná presvedčiť ich orgány, aby uskutočnili potrebné reformy. V poslednom volebnom období som aj ja zdôrazňoval, že stabilita by sa už nemala používať na ospravedlnenie chýbajúcich zmien, ale že tieto krajiny potrebujú hlboké politické, hospodárske a sociálne reformy. Teraz túto zmenu a reformy žiadajú ľudia v uliciach.

Dámy a páni, vítam skutočnosť, že Rada si v pondelok konečne všimla tieto udalosti a zaujala stanovisko. Aj ja mám dojem, že proces premeny sa v Tunisku uberá správnym smerom. Všeobecný názor je však, bohužiaľ, taký, že Európska únia v týchto procesoch počas uplynulých týždňov takmer úplne chýbala. Počuli sme viacero prejavov prezidenta Obamu, počuli sme vyhlásenia ministerky zahraničných vecí Clintonovej a počuli sme aj o kontakte medzi tuniskou armádou a predstaviteľmi armády USA…

Viditeľnosť Únie nebola v žiadnom prípade porovnateľná. Nové mechanizmy Lisabonskej zmluvy mali byť aktívnejšie a viditeľnejšie, a to vrátane predsedu Európskej rady.

Pani Ashtonová, vítam vašu cestu do Tuniska o dva týždne, ale tiež si myslím, že musíme zlepšiť svoju schopnosť predpovede a reakcie. Chceme byť veľkým globálnym hráčom? Potom musíme začať byť relevantní minimálne na regionálnej úrovni.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Európska únia veľmi pozorne monitoruje situáciu v Tunisku a podporuje snahu tuniských občanov o pokojnú demokratickú premenu. Prvé opatrenia dočasnej vlády v Tunisku sa uberajú správnym smerom. Vyzývame nové orgány, aby plne zrealizovali svoje záväzky týkajúce sa riadenia, dodržiavania princípov právneho štátu a základných slobôd, ako aj hospodárskych a sociálnych reforiem. Myslím si, že všetky tieto reformy sú jedným z najlepších spôsobov, ako investovať do budúcnosti Tuniska a pomôcť mu vybudovať stabilnú demokraciu.

Európa sa snaží o stabilné partnerstvo s Tuniskom v rámci projektu EUROMED a musí zmobilizovať všetky nástroje, ktoré má, s cieľom uľahčiť proces premeny, vytvoriť silné demokratické inštitúcie a podporiť vznik aktívnej občianskej spoločnosti, ktorá sa bude podieľať na realizácii reforiem. Naším veľkým záujmom je stabilné, prosperujúce a demokratické Tunisko, s ktorým môžeme rozvíjať vzájomne prospešnú spoluprácu založenú na spoločných záujmoch a hodnotách.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Už mnohokrát bolo povedané, čo teraz treba urobiť – v tom existuje všobecná zhoda. Naše uznesenie je jednoznačné, pokiaľ ide o Tunisko, ale čo sa týka Egypta, budeme ho musieť podľa potreby rozšíriť prostredníctvom ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Myslím si, že máme dôvody na sebakritiku. Naše riadiace orgány v Bruseli a v členských štátoch sa príliš dlho držali súčasnej situácie. Ak by sme v každodennej politike brali vážne vlastné zásady, čo sa týka univerzálneho charakteru ľudských práv a demokracie, museli by sme s Tuniskom a Egyptom jednoznačne hovoriť o ich zjavných nedostatkoch. Vedeli sme, že opatrenia proti islamistom a fundamentalistom neboli zamerané výlučne na tieto skupiny, ale aj na akúkoľvek kritiku politiky príslušnej vlády. Ešte stále nie je neskoro. Žiadanie demokracie a ľudských práv nie je zasahovaním do vnútorných záležitostí ani ho nemožno odsúdiť ako niečo, čo prispieva k destabilizácii situácie. Žiadna diktatúra, žiaden autoritársky režim nie je sám osebe stabilný. So svojou súčasnou politikou sme len jednoducho získavali čas, ale nie stabilitu.

Tunisko a Egypt slúžia ako príklady pre ostatných. Každý vie aj o ďalších v tomto regióne. Mnohí ľudia sa boja pomenovať ich. Podľa mňa je možným kandidátom napríklad Saudská Arábia. Táto situácia si vyžaduje politické vedenie zo strany vysokej predstaviteľky. Našich 27 členských štátov nemá odlišné záujmy. Ak je váš úsudok správny, nečakajte, kým posledný diplomatický skeptik opäť neinformuje svojho ministra zahraničných vecí. To, čo predvčerom povedal senátor John Kerry a dnes večer Barack Obama v súvislosti s Egyptom, mohlo prísť aj od vás. Emancipujte sa v záujme Únie, aby jedine samotná EÚ formulovala svoje budúce politiky vo svojom susedstve. Možno by ste dokonca mohli ísť na budúci týždeň do Tuniska a Egypta a potom nám o dva týždne v Štrasburgu podať správu.

  Richard Howitt (S&D). – Spolu so všetkými ostatnými v tejto rozprave hlboko súcitím s pokojnými protestujúcimi v Egypte, a to najmä vo svetle ďalšieho dnešného násilia.

Chcem v rámci tejto rozpravy vysloviť obavy v súvislosti s pretrvávajúcim zatvorením al-Džazíry, o ktorom Európa doteraz mlčala, a so zatknutím šiestich novinárov al-Džazíry. Chcem tiež upozorniť na nutnosť, aby sme s informačnými spoločnosťami a s internetovými a mobilnými operátormi vrátane spoločnosti Vodafone z našej krajiny diskutovali o rozhodnutiach, ktoré uskutočnili v Egypte v priebehu posledných týždňov.

Takisto by som si želal, aby predstavitelia EÚ povedali už skôr to, čo hovoria dnes. Prezident Sarkozy v decembri 2007 povedal: „Chcem povedať prezidentovi Mubarakovi, ako veľmi si cením jeho skúsenosti, múdrosť a umiernený pohľad. … Prezident Mubarak je náš priateľ.“ Dnes vyzýva na zmeny.

Alebo je tu Alistair Burt, minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, ktorý hovorí, že chce stabilitu v Egypte viac ako čokoľvek iné. William Hague, ktorý odmietal povedať, ako skoro by si želal konanie volieb, teraz vyzýva na zmeny.

A nakoniec, súhlasím s pani barónkou Ashtonovou, našou vysokou predstaviteľkou. Európa je dobrá v oblasti justície v prechodnom období, volieb a budovania demokracie, v oblasti rozvoja spoločnosti. Bez ohľadu na chyby a problémy minulosti by sme to spolu s ňou mali vidieť ako krízu v tomto regióne, ale aj ako príležitosť pre Európu, aby venovala svoje zdroje na budovanie rešpektu voči demokracii a ľudským právam. Toto nie sú hodnoty, ktoré vnucujeme z Európy. Žiadajú ich ľudia v uliciach Tunisu a Káhiry a našou povinnosťou je počúvať.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Každá revolúcia prináša riziko, že požiadavky ľudu na demokraciu a chlieb si privlastnia nepriatelia princípov právneho štátu postaveného na zákonných a skutočne demokratických základoch. Nemáme žiadnu záruku, že vzbury v Tunisku, Egypte a v iných krajinách v tejto oblasti sa nestanú zámienkou na uchopenie moci islamskými extrémistami, ako sa to stalo v Iráne. Blíži sa aj okamih pravdy pre európske inštitúcie. Európska únia má skvelú príležitosť konečne zohrať úlohu, na ktorú bola vytvorená. Mala by účinne podporovať pluralistické politické sily. Mala by tiež revidovať susedskú politiku, pretože je úplne zrejmé, že spôsob, akým sa doteraz vykonávala, viedol k jej zneužitiu na podporu vlád skorumpovaných lídrov. Podstatná časť peňazí vyčlenených na rozvoj susedných oblastí a na slobodu, demokraciu a prosperitu by sa mala dostať k občanom týchto krajín prostredníctvom úzkej spolupráce s mimovládnymi organizáciami a s akademickými a kultúrnymi obcami. Prioritou by mala byť aj podpora projektov zameraných na mladých ľudí a združenia žien.

Pani Ashtonová, doterajšia politika Európskej únie v tomto regióne sveta skončila fiaskom. Mali by sme zariskovať a podporiť Egypt bez Mubaraka na ceste k pluralitnej, sekulárnej republike, k Egyptu, ktorý rešpektuje svoje menšiny. Nastal už čas, aby Mubarak odišiel. Jeho čas uplynul. Ten, ktorý mal, premárnil.

  Nicole Sinclaire (NI). – (kladie pánovi Howittovi otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.) Uviedli ste niekoľko vyjadrení prezidenta Sarkozyho a pána Burta. Neviem, či ste boli v sále pred chvíľou, keď jeden kolega spomínal vyhlásenia pána Blaira v súvislosti s pánom Mubarakom. Môžete povedať, či súhlasíte alebo nesúhlasíte s pánom Blairom?

  Richard Howitt (S&D). – Zopakujem, čo som povedal vo svojom prejave, a to, že máme za sebou veľa chýb minulosti, o ktorých by sme všetci mali rozmýšľať a poučiť sa z nich.

Ale to by nás ako Európsku úniu nemalo odradiť od pôsobenia v Egypte a v arabskom svete s cieľom podporovať demokraciu a ľudské práva a očakávam od svojej kolegyne, že napriek svojim rozdielnym pohľadom na Európu bude súhlasiť s týmto mojím názorom.

  Dominique Vlasto (PPE). – (FR) Povedalo sa už veľa vecí, ale chcela by som zopakovať všetky slová solidarity a podpory, ktoré boli venované ľuďom v Tunisku a v Egypte. Sú symbolom nádeje pre všetkých tých, ktorí bránia slobodu. Moje myšlienky sú aj s obeťami.

Chcela by som teraz povedať, že Európska únia, ktorá je známa svojou nedostatočnou reakciou, ako povedali ostatní, musí skutočne podporiť ľudí z Tuniska a Egypta a pomôcť im úspešne otvoriť ich krajiny reformám a vybudovať demokraciu.

Európska únia sa rozhodla podporiť tuniských predstaviteľov v ich úsilí začať pokojnú premenu, zorganizovať nasledujúce voľby, v ktorých zvíťazí sloboda, a pomôcť tuniským občanom dosiahnuť prosperitu, ktorá pochádza z rozvoja a sociálneho zmierenia a z hospodárstva, ktoré dáva prácu mladým ľuďom.

Na záver chcem povedať, že Únia pre Stredozemie má pred sebou dôležitú úlohu, pretože jazmínová revolúcia spustila vlnu vo všetkých štátoch severnej Afriky a Blízkeho východu. Musí vypracovať silnú stratégiu v súvislosti s týmito krajinami. Chcem však varovať: tvárou v tvár tomuto legitímnemu demokratickému hnutiu musí Európa nájsť rovnováhu medzi nezasahovaním do vnútorných záležitostí, podporou legitímnych ambícií týchto ľudí a stabilitou.

  Alf Svensson (PPE). – (SV) V Európskom parlamente často hovoríme o rešpektovaní demokracie a ľudských práv a slobôd, pravda však je – a to určite musíme dnes večer uznať –, že sme často dávali prioritu niečomu inému, konkrétne politickej stabilite a dobrým obchodným vzťahom. Teraz sme si zrazu takmer ako blesk z jasného neba uvedomili, že aj ľudia v arabskom svete chcú slobodu a túžia po nej. Veľa teraz hovoríme o rizikách spojených s touto premenou. Je jasné, že naozaj jestvujú. Zrejme tu nie je nikto, kto by sa postavil a zatlieskal Moslimskému bratstvu. Vieme však, že z dlhodobého hľadiska každý jednotlivec túži po slobode a dodržiavaní ľudských práv a slobôd a má aj právo to dosiahnuť.

Teraz sa musíme postarať o to, aby EÚ už nebola len divákom, ktorý nechá prebiehať veci tak, ako sa dejú. Naopak, musíme prevziať iniciatívu a pokúsiť sa podieľať na budovaní demokracií, presne ako tu zdôraznila pani barónka Ashtonová. Je pôsobivé, že tieto vzbury začali mladí ľudia, čiastočne možno vďaka komunikačným prostriedkom, ktoré sú dnes dostupné. Preto si nemyslím, že by sme sa v súčasnosti mali príliš pozerať na tieto hnutia z ideologického či náboženského pohľadu. Ale bez ohľadu na to, čo chcú, musí byť pre nás, ktorí sme tu teraz v tomto Parlamente, i pre Európsky parlament ako taký z dlhodobého hľadiska prioritou sloboda a dodržiavanie ľudských práv a slobôd.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Vďaka monitoringu už viac ako dva roky pozorujeme postupnú degradáciu demokracie, slobody prejavu, zhromažďovania, vierovyznania v krajinách, ktoré sú predmetom našej diskusie. Výsledky volieb v týchto krajinách sú jasným dôkazom.

Totalitné režimy nevzniknú z jedného dňa na druhý. Napriek nepopierateľným signálom sa Európska únia jasne nepostavila na stranu dodržiavania ľudských práv. Bohužiaľ, aj teraz sme jedným z posledných, kto zaujíma spoločnú pozíciu.

Pýtam sa: prečo sme počas francúzskeho predsedníctva vytvorili Stredomorskú úniu? Nemali sme diplomatické prostriedky negociovať stabilitu v tejto časti sveta?

Počas desaťročí štáty Európskej únie podporovali tieto vlády, a to hlavne ekonomickými prostriedkami. Dnes tí istí začínajú rozmýšľať, ako zmraziť kontá, ako podporovať odporcov vlád. Nie je to istá forma pokrytectva? Situácia v Stredomorí nám dáva lekciu z nerešpektovania ľudských práv. Ako napríklad sloboda vierovyznania nie je rešpektovaná a môže sa stať zbraňou radikálov a teroristov, a vtedy je to začiatok totalitného režimu.

Hovorím to preto, že je ešte veľa krajín, ktoré majú obdobný vývin.

  Ernst Strasser (PPE). – (DE) Rozprava v tomto Parlamente, ktorú so záujmom sledujete, pani Ashtonová, má jedného spoločného menovateľa a tým je požiadavka na vás. Zdvihnite hlas. Spravte krok dopredu, buďte o niečo odvážnejšia a tiež o niečo hlasnejšia. Zastaňte sa tých, ktorí v modernej civilizovanej spoločnosti podporujú demokraciu a slobodu prejavu a tlače.

V Tunisku, Egypte a možno v niektorých ďalších krajinách dochádza k zložitým zmenám. Potrebujú pri tom našu podporu, preto je chybou, keď váš hlavný zástupca v tejto krajine povie, že nie je potrebná žiadna zmena stratégie. Naopak, potrebujeme stratégiu pre Stredozemie a možno aj stratégiu pre Blízky východ alebo možno zmenu uvažovania o spolužití za hranicami Stredozemia. Samozrejme, hlavnou prioritou a niečím, čo musíme urobiť veľmi rýchlo, je adaptácia a príprava na voľby a ich podpora.

Pozornosti hlavného predstaviteľa EÚ v tejto krajine by nemalo uniknúť, že dočasná vláda v Tunisku chce teraz uzavrieť štyri medzinárodné dohody o ochrane ľudských práv, že boli prepustení všetci politickí väzni, vrátili sa disidenti a pripravuje sa usporiadanie demokratických volieb. Tento proces musíme podporiť a Parlament chce, aby ste o tejto otázke hovorili dôraznejšie.

  Marco Scurria (PPE). – (IT) Táto kríza by nám mala dať podnet prehodnotiť, či Európska únia naozaj chce zohrávať úlohu v zahraničnej politike.

Zahraničná politika je vážna vec: potrebuje stratégie, pevné ciele a jasné spojenectvá. Nemôžeme ďalej cestovať po svete, potľapkávať všetkých po pleciach a predstierať, že všetko je vždy v poriadku. Pred niekoľkými týždňami sa v Egypte uskutočnili voľby a my sme nepovstali do zbrane, pretože sme si uvedomili, že je tam diktatúra, ktorá nás všetkých klame. Teraz, keď milióny ľudí vyšli do ulíc, všetci hovoríme o demokracii a ľudských právach. Toto chceme a pokúsime sa dosiahnuť, aby sa to podarilo, ale mali by sme byť opatrní pri nasledovaní davu. Spomínam si na to, ako povstali Iránci, aby sa zbavili šacha, a vieme, ako to dopadlo: režimom, ktorý ešte aj dnes vešia desiatky ľudí.

Dúfam napríklad, že egyptská vláda dokáže udržať extrémistov na uzde a zohrá stabilizujúcu úlohu v izraelsko-palestínskej kríze. Pani Ashtonová, v tejto časti sveta rozhodne treba viac demokracie, ale aj viac európskej politiky.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Sme svedkami silného napätia a konfliktov medzi vládou a občianskou spoločnosťou v Tunisku a v Egypte, ktoré museli zákonite vzniknúť vzhľadom na vážne, dlhodobé a štátnymi orgánmi ignorované problémy v ekonomickej a sociálnej sfére.

Fyzické násilie počas zrážok je nanajvýš poľutovaniahodné a len potvrdzuje silnú potrebu podpory mierového prechodu k demokracii aj zvonku. A preto Európska únia by mala pohotovo zamerať všetky svoje prostriedky na posilnenie právneho štátu a ľudských práv v týchto krajinách vrátane náboženských práv a neželáme si, aby vládu získali netolerantní a militantní islamisti.

V rámci zachovania dobrých susedských vzťahov a bezpečnosti v regióne sa treba zamerať na aktivity smerujúce k posilneniu občianskych spoločností, vytváraniu zdravej opozície a zabezpečeniu demokratických volieb, aby sa zabránilo uzurpovaniu moci extrémistickými radikálnymi skupinami.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Samotná skutočnosť, že diskutujeme o Tunisku – našej pôvodnej téme – v čase, keď Egypt dosiahol bod varu, ukazuje, ako veľmi zaostávame za realitou, hoci názov našej rozpravy možno ľahko zmeniť.

Naša verejná reakcia bola ustráchaná, vyjadrujúca obavy a zbožné výzvy na zdržanlivosť a dialóg vo víre revolúcií, čím sme prejavili nedostatok zdravého rozumu. Dokonca aj očakávania, že revolúcie povedú k spoločnostiam založeným na našom súbore hodnôt, ignorujú kultúrne a náboženské rozdiely, ktorými sa tieto spoločnosti líšia od našich.

Ako teda reagovať? Najskôr by sme si mali uvedomiť, že toto je úloha, ktorá vyžaduje spoločnú koordinovanú odpoveď, nie súťaž v tom, kto ako prvý prejaví najviac súcitu. Pani Ashtonová, vaše slová budú mať u poslucháčov potrebnú autoritu len vtedy, keď ich verejne podporí celá Rada.

Po druhé, mali by sme sa začať zaoberať konečným výsledkom týchto revolučných pohybov. Aké režimy z nich vzídu? Nakoniec by sme však mali rešpektovať ich právo na samostatné rozhodnutie.

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) Keď sa skončí revolúcia, ktorá momentálne prebieha v uliciach Káhiry, egyptskí občania si zvolia politický systém a svojich predstaviteľov. Existuje možnosť, že tam budú aj takí, ktorí budú pripisovať zásluhy prezidentovi Mubarakovi za pozitívnu úlohu, ktorú zohral pri udržiavaní určitého stupňa stability na Blízkom východe. To však nie je to, čo chcem teraz povedať.

Vývoj v Tunisku a Egypte odhalil okrajovú úlohu, ktorú zohráva Európska únia v Stredozemí a vo všetkých regiónoch, ktorých sa týka naša susedská politika. Musíme zreformovať európsku susedskú politiku, potrebujeme dynamickú stratégiu, ktorá sa bude týkať riešenia aktuálnych otázok, počnúc Bieloruskom, Osetskom, Abcházskom, Náhorným Karabachom, Podnesterskom, Cyprom, Palestínou až po Západnú Saharu. Potrebujeme stratégiu pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu v strednej Ázii a v Zakaukazsku. Aj ich zasiahne vietor demokratizácie – nemusíte byť prorokom, aby ste to videli. Je pred vami veľa práce, pani Ashtonová. Buďte ambiciózna a my vás podporíme.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE). – (FR) Keďže sme omylom podporovali diktátorské režimy na južnom pobreží Stredozemia, údajne ako ochranu pred islamským fundamentalizmom, musíme sa teraz chopiť úlohy, ktorú prinášajú tieto historické udalosti.

Európa musí revidovať svoju súčasnú politiku v súvislosti s autoritárskymi režimami a diktatúrami. Prezident Mubarak musí teraz odstúpiť. Je našou povinnosťou podporiť demokracie a demokratické procesy, pre ktoré sa rozhodli ľudia v týchto krajinách, nielen im vnucovať našu víziu. Počúvajme ich hlasy, prejavme skromnosť, nemýľme si sekularizmus s bezpečnosťou. V týchto krajinách už dochádza k zmene. Naše finančné nástroje sa musia upraviť, aby mohli poskytnúť spoľahlivú podporu zástancom demokracie…

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Myslím si, že tieto dve krajiny i ďalšie v tomto regióne ukazujú, že pri viacerých príležitostiach v posledných rokoch boli európski predstavitelia častejšie na strane obchodu ako na strane demokracie a častejšie na strane diktátorov ako na strane chudobných.

Súčasná situácia v Egypte a dnešný vývoj ma úprimne znepokojujú, takže si myslím, že nesmieme prejavovať pokoj, ale skôr solidaritu. Musíme prejaviť solidaritu s miliónmi Egypťanov v Káhire a v celej krajine, ktorí už majú dosť hladovania, majú dosť útlaku a majú dosť nezamestnanosti. Preto po dnešnom prejave prezidenta Mubaraka, po tom, ako režim vypustil svojich psov, a po tom, ako pripravuje cestu násiliu, musíme povedať, že budeme stáť po boku týchto ľudí. Nesmieme dovoliť, aby vznikla stratégia strachu, ktorá ich donúti ísť domov.

Keby sme počuli tieto návrhy pred 36 rokmi v Portugalsku, išli by sme domov. Je dobré, že sme nešli domov, pretože to znamenalo, že sme mali demokratickú revolúciu.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Európska zahraničná služba disponuje veľkým počtom zamestnancov, odborníkov či analytikov. Preto by naši experti mali vedieť profesionálne posúdiť spoločenské dianie tak v Tunise, ako aj v Egypte a odporučiť Vám zvoliť vhodné kroky, ktorými Európa pomôže obyvateľom týchto krajín prekonať problémy s neželanými politickými lídrami. Pštrosia politika, ktorú doposiaľ vo vzťahu k občianskym nepokojom v afrických krajinách prezentujeme, však vyvoláva isté pochybnosti o akcieschopnosti našej zahraničnej služby.

Vážená pani vysoká predstaviteľka Európskej únie, pri dlhšom otáľaní s profesionálnou reakciou na aktuálne dianie v Tunise aj v Egypte sa naši daňoví poplatníci budú oprávnene pýtať: začo platíme to množstvo všelijakých úradníkov v zahraničnej službe Európskej únie, keď nie sú schopní pripraviť pre Vás okamžitú profesionálnu reakciu na búrlivé dianie v Európe.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Optimisti veria, že revolučné udalosti v Tunisku a v Egypte by mohli byť začiatkom niečoho ako arabská Jar národov – udalostí ako tie, ktorých svedkami sme sa stali napríklad vo východnej Európe v roku 1989. Ako Európania by sme, samozrejme, mali byť vždy na strane slobody a demokracie a veľmi by nás potešilo, keby to bolo tak. Nemali by sme však zabúdať, že aj my Európania a Západ ako celok sme do istej miery uzavreli dohody s najnepríjemnejšími a najbrutálnejšími diktatúrami v arabskom svete.

Nemali by sme si robiť žiadne ilúzie. Hoci Facebook, internet a Twitter sú modernými prostriedkami na vedenie revolúcie, nenahradia demokratické štruktúry a právny štát, ktoré musia existovať v pozadí, ak má revolúcia zabezpečiť prechod na demokratický systém. My Európania však môžeme a mali by sme urobiť to, že vyjasníme svoje stanovisko a prispejeme k vybudovaniu týchto demokratických štruktúr, čo nám napokon umožní priniesť do týchto regiónov právny štát a slobodné trhové hospodárstvo, ktoré sú pre demokraciu nevyhnutné.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Dovoľte mi na úvod vyjadriť sa úplne jasne. Neakceptujem princíp, že Európa je nejakým spôsobom pomalá alebo pozadu. Ako prví sme vydávali vyhlásenia týkajúce sa Tuniska i Egypta. O Tunisku sme začali hovoriť 10. januára a vyhlásenia týkajúce sa Egypta som vydala minulý týždeň. Urobili sme to skôr než všetci ostatní. Nejde o súťaž a nejde ani o pretek, ale túto kritiku neprijímam.

Neakceptujem ani to, že sme konali pomaly. Každú hodinu sme v kontakte s ľuďmi v Tunisku a v Egypte, s našimi delegáciami, ktorým vzdávam hold za to, čomu sa museli za posledných pár týždňov venovať. Sme v priamom kontakte aj s vládou a so službami. Určite viete aj o ďalších veciach, ktorým sa pritom venujeme, takže neakceptujem vyhlásenia, že sme príliš ticho. Nesúhlasím s tým, že nerobíme dosť.

Nesúhlasím s tým, že môžeme urobiť viac. Dali ste mi s Lisabonskou zmluvou všetky nástroje, ktoré potrebujem? Pravdepodobne nie. Dali ste mi všetky potrebné prostriedky? Asi nie, ale urobíme všetko, čo bude možné, v situácii, keď máme Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a funkciu, ktorú zastávam. Nie som človek, ktorý môže niekam ísť a vyjadrovať osobné názory. Hovorím za Európsku úniu. Počúvam vás, počúvam členské štáty a počúvam Komisiu. Túto úlohu ste stanovili v Lisabonskej zmluve a práve to budem robiť.

Pre tých z vás, ktorí tu predtým neboli, uvediem, že tuniský minister zahraničných vecí bol dnes u mňa v kancelárii. Bola to jeho úplne prvá návšteva mimo Tuniska práve v Európskej únii, pretože som ho pozvala a pretože vie, akí sme dôležití nielen dnes, ale aj budúci týždeň, budúci mesiac a budúci rok. Keď sa s ním rozprávam, hovorím v mene Európy. Vie, že za mojimi slovami bude stáť 27 krajín – dúfam, že s podporou Európskeho parlamentu a tiež s podporou Komisie.

Pre týchto ľudí to niečo znamená. Znamená to, že naše slová predstavujú jedno posolstvo, hoci nie nevyhnutne – ako ľudia stále hovoria – jeden hlas. Ide o rovnaké posolstvo, či už sa vyjadruje nemecká kancelárka, britský premiér, alebo prezident ďalšej krajiny Európskej únie, ktorejkoľvek z 27. Hovoríme to isté. Preto je pre ľudí v teréne také dôležité pondelkové stretnutie ministrov zahraničných vecí, závery, ku ktorým dospeli, a tlačové konferencie, ktoré usporiadali v súvislosti so všetkými záležitosťami, ktorým sa venujeme vo svojom susedstve i ďalej. Musíme to mať na zreteli pri všetkom, čo robíme.

Súhlasím s vami, že musíme byť aktívnejší v teréne, ak chceme viac dosiahnuť, a úplne súhlasím s tým, že musíme prehodnotiť susedskú politiku. Hovorím to už dlho. Musíme zabezpečiť, že prístup bude diverzifikovanejší, že si vezmeme každú krajinu a určíme, čo s jej obyvateľmi chceme dosiahnuť. Áno, ide o to, aby sme zvýšili spoluprácu s občianskou spoločnosťou, zamerali sa na ľudské práva a na demokraciu a venovali sa spoločným otázkam spoločnej zahraničnej politiky. Súhlasím. Usilujem sa to robiť. Ak sa pozriete na prácu, ktorú sme vykonali za posledné dva či tri mesiace, uvidíte v mojich slovách spoločný prvok – potrebu byť aktívnejší v našom susedstve. Po vytvorení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť by to mala byť naša prvoradá priorita. Táto politika musí byť lepšia, inteligentnejšia a viac zodpovedať ich potrebám.

Nemôžem niesť zodpovednosť za to, čo sa stalo pred mojím nástupom do funkcie. Prijímam však zodpovednosť za pretvorenie zdedených záležitostí do stratégie do budúcnosti, na ktorú budete môcť byť takí hrdí, ako to mám v úmysle. Začína sa to tým, čo robíme teraz, a tým, do akej miery sme schopní niesť zodpovednosť a posunúť sa dopredu.

Nepodceňujem zložitosť situácie a rýchlosť, akou sa mení. Súhlasím s tými, ktorí poukazujú aj na to, že demokracia nie je okamih v čase. Je to proces. Vybudujete demokraciu a vytvoríte organizácie, ktoré môžu pracovať s ľuďmi, aby im pomohli chápať, aké sú ich demokratické práva, čo znamená demokracia a čo môže spôsobiť – transformáciu spoločnosti. Toto slovo používame v záveroch Rady odôvodnene, pretože ja verím v transformáciu nielen dnes a zajtra, ale z dlhodobého hľadiska. Práve to ponúka Európa. Európa to ponúkla našim susedom, ktorí sa stali našimi partnermi, a rovnako to ponúkla vlastným členom. Priniesla transformáciu, ktorá potrvá generácie. To je náš zámer. Naším zámerom nie sú neuvážené reakcie. Máme v úmysle urobiť niečo, čo dáme ľuďom na celý život, na celý život ich detí a ešte dlhšie.

A, samozrejme, pri tomto všetkom nezabúdam na všetky ďalšie problémy. Sledujem udalosti v Jordánsku. Som s nimi v kontakte. Samozrejme, zaoberám sa udalosťami, ku ktorým dochádza v Iráne. Predminulý víkend som strávila rokovaniami s Iráncami a zo všetkých mojich vyhlásení a všetkých vecí, na ktoré poukazujeme, viete, ako zanietene sa venujem ľudským právam v Iráne.

Určite nezabúdam na mierový proces na Blízkom východe. Včera som sa rozprávala s pánom Georgeom Mitchellom. Zajtra sa stretneme s premiérom Fajjádom. Konáme v rámci Kvarteta. V sobotu sa stretnú na konferencii o bezpečnosti v Mníchove, kde budem pri tejto príležitosti predsedať Kvartetu.

Nezabúdam na žiadny z ďalších problémov. Nezabúdam ani na Albánsko, kam sa v mojom mene tento týždeň vracia pán Miroslav Lajčák, aby pokračoval v dialógu. Nezabúdame na nič iné, čomu sa treba venovať, a už vôbec nie na záležitosti, o ktorých bude dnes večer tento Parlament viesť rozpravu.

A nezodpovedám za slová Tonyho Blaira. Možno používam ten istý jazyk, možno som z rovnakej politickej strany, no nie som zaňho zodpovedná a ani nebudem niesť zodpovednosť za jeho osobu.

Budúci týždeň idem aj vo vašom mene do Bezpečnostnej rady. V Bezpečnostnej rade máme znova príležitosť ukázať, čo môže Európska únia dnes a zajtra ponúknuť týmto ľuďom. Je skutočne dôležité, aby ste ma v tom podporili – nebudem to robiť potichu, dokážem hovoriť veľmi nahlas –, no poriadne, aby tam bola súdržnosť, smerovanie, zámer, stratégia a plán, nech môžem tuniskému ministrovi zahraničných vecí predložiť plán, keď príde za mnou do kancelárie. Nehovorím, že ho veľmi rada uvidím, nech príde a budeme sa päť minút rozprávať pred televíznymi kamerami. Nie. Povedala som mu, že si sadneme na hodinu a vypracujeme plán obsahujúci veci, ktoré mu podľa mňa môžeme ponúknuť. Koľko peňazí? Čo môžem urobiť? Čo musím zmeniť? Aké nástroje musíme dať dohromady? Aká je momentálna pružnosť? Koľko jej ešte potrebujem získať? Čo potrebujete od nás, od Európskej investičnej banky, od banky Africkej únie, od Spojených štátov a od ďalších partnerov? Ako pripravíme plán?

Potom som sa stretla s jemenským ministrom zahraničných vecí a urobili sme to isté. Ako zostaví skupina krajín, ktoré sú priateľmi Jemenu, nový rozvojový fond? Urobíme to s arabskými krajinami, s ktorými rokujem? Čo urobíme?

Takto by podľa môjho názoru mala Európa pracovať a práve to každý deň robím a naďalej budem robiť vo vašom mene.

Teraz dúfam, že budem môcť čoskoro odísť z tejto rozpravy a požiadať ďalšieho komisára, aby ma zastúpil. Ospravedlňujem sa za to, no udalosti v Egypte, ako správne uvádzate, napredujú a môžem vám povedať, čo sme robili, kým sa tu rozprávame. Poslali sme správy a hovorili sme so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí v mojom mene. Správy teraz priamo prišli. Bezpečnostné sily musia okamžite zasiahnuť, aby zastavili stupňovanie násilia. Toto moje posolstvo bolo odoslané, kým tu sedím a rozprávam sa s vami. Musia prijať zodpovednosť. Vláda je zodpovedná za to, že príde armáda a bude pomáhať ľuďom. Musí tiež teraz zabezpečiť ochranu občanov. Je potrebné umožniť vjazd a výjazd sanitiek z námestia, pretože sa dozvedáme, že im vjazd nie je povolený. Len čo odídem z Parlamentu, budem hovoriť s pánom viceprezidentom Sulejmanom. Momentálne sa nadväzuje telefonické spojenie, preto musíte ospravedlniť môj odchod.

Prebieha stretnutie, ktoré sa usiluje vypracovať plán s opozíciou, keď sú teraz európski lídri zaneprázdnení tým, že v našom mene rokujú s ďalšími lídrami v regióne a usilujú sa dosiahnuť, aby aj oni telefonovali. Musí to byť nevídaný telefonický pavúk lídrov rozprávajúcich sa s lídrami a komunikujúcich posolstvo do Egypta. Zatiaľ čo sa toto všetko deje, v mojich kanceláriách prebieha krízové stretnutie, ktoré má presne určiť, čo budeme robiť bez ohľadu na to, v akej situácii sa ocitneme.

Práve to robím každý deň od začiatku tejto krízy, pokiaľ ide o udalosti v Albánsku a v Bielorusku a o naše aktivity v Sudáne, kde náš osobitný zástupca viedol pracovnú skupinu a kde pani Véronique De Keyserová na vlastné oči videla v teréne, čo Európa robí.

Toto robíme. Mohli by sme urobiť viac? Samozrejme. Chcela by som robiť štvornásobne viac? Áno. Myslím si, že nástroje sú správne? Nie. Myslím si, že dosahujeme pokrok? Áno. Myslím si, že môžeme urobiť oveľa viac? Samozrejme.

Ak odo mňa chcete len to, aby som sa zviditeľnila a objavovala sa vedľa každého, neurobím to. Vykonám však pre vás to, na čo bola podľa mňa Európa vytvorená. Ide o to, že demokracia a ľudské práva musia byť stredobodom každého opatrenia, ktoré prijímame, a že dnes musíme podporiť obyvateľov Egypta a Tuniska.

(potlesk)

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesení⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o návrhoch uznesení o Tunisku sa uskutoční vo štvrtok.

Hlasovanie o návrhoch uznesení o Egypte sa uskutoční počas druhej schôdze vo februári.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Situácia v Tunisku a v ďalších krajinách na južnom brehu Stredozemného mora vrcholí počas niekoľkých posledných dní. Desiatky osôb, ktoré sa zúčastnili na násilných demonštráciách proti vysokým životným nákladom a proti neexistencii voľného trhu v krajine, prišli o život. Rád by som pri tejto príležitosti pripomenul, že v roku 1995 spustila EÚ v Barcelone partnerský program pre oblasť Stredozemia, ktorý mal priniesť hospodársku, politickú, vojenskú a sociálnu spoluprácu. Tieto ciele sme však v súčasnosti zďaleka nedosiahli. Dramatická situácia v Tunisku je dôkazom naliehavej potreby európskej vízie pre oblasť Stredozemia alebo dokonca zapojenia krajín na južnom pobreží do súčasnej partnerskej a susedskej politiky. Len za pár posledných hodín sa situácia v Egypte ešte viac zhoršila. Správy hovoria o tom, že viacero ľudí sa zranilo a prišlo o život počas nepokojov, ku ktorým dochádza po celej krajine medzi políciou a obyvateľmi protestujúcimi proti vláde prezidenta Mubaraka. Som presvedčený, že cesta, ktorou sa musíme vydať v záujme týchto krajín, no najmä v záujme Európy, spočíva v podpore hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré dokážu splniť očakávania väčšiny obyvateľov a ktoré by mali priniesť mier a postupné zlepšenie životných podmienok v severoafrických krajinách.

  Richard Falbr (S&D), písomne. – (CS) V roku 1995 si Európska únia vytýčila ambiciózny cieľ vytvoriť v Stredozemí oblasť mieru, stability a prosperity. Stredozemské krajiny získali finančné prostriedky pod podmienkou, že prijmú potrebné hospodárske a politické reformy. Nič z toho sa však nestalo. Pokus EÚ o pomoc južným susedom viedol vo väčšine prípadov strach, že by sa k moci mohli dostať islamskí radikáli, čo by ohrozilo stabilitu v regióne. Ako ukazujú dejiny, podpora autoritárskych režimov sa nevypláca. Nevyplatila sa Spojeným štátom v Južnej a Strednej Amerike a nevypláca sa ani EÚ. Niektorí kritici nás celkom oprávnene nazývajú pokrytcami. Hovoríme o ľudských právach, o potrebe sociálneho dialógu a o hospodárskom rozvoji a zároveň už niekoľko desaťročí ignorujeme skutočnosť, že v Tunisku a v ďalších severoafrických krajinách vládnu kruté a nedemokratické režimy. Je potrebné povedať, že ide o dramatické zlyhanie ľudí, ktorí presadili takúto politiku. Trápna výzva zástupcov EÚ, aby Mubarak usporiadal demokratické voľby, je len smutným výsledkom tejto neúspešnej politiky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vlna rozhorčenia v afrických krajinách a boj ich obyvateľov, najmä obyvateľov Tuniska a Egypta, si od nás vyžaduje veľkú pozornosť a solidaritu. Konkrétne v prípade Egypta, ktorého obyvatelia ďalej bojujú za svoje sociálne a pracovné práva, za sociálnu spravodlivosť, za demokraciu a za slobodu, dôrazne odsudzujeme represiu, ktorá na príkaz vlády prezidenta Mubaraka bola a stále je namierená proti bojujúcim pracovníkom a obyvateľom. Zároveň vzdávame hold takmer 100 egyptským občanom, ktorí boli obeťou štátneho násilia.

Rovnako ako v Tunisku a v niekoľkých ďalších krajinách arabského sveta a Afriky aj situácia v Egypte neoddeliteľne súvisí s prehlbovaním krízy kapitalizmu a s násilnou protisociálnou ofenzívou, ktorá je pre ňu charakteristická, v neposlednom rade vzhľadom na exponenciálny nárast nezamestnanosti postihujúci mladých ľudí a exponenciálny nárast cien potravín.

Nedávne udalosti v Egypte a rozsiahle sociálne hnutie, ktoré je pre ne charakteristické, neoddeliteľne súvisia aj s odvahou, vytrvalosťou a odhodlaním organizácií, ktoré zastupujú pracovníkov, a ďalších hnutí pokrokových ľudí, ktoré dlhé roky vo veľmi zložitých podmienkach podnikajú dôležité kroky v tomto boji. Naďalej presadzujeme politické riešenie dosiahnuté v rámci prísneho dodržiavania zvrchovanej vôle egyptského národa bez vonkajších zásahov, manipulácie alebo nátlaku.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Momentálne udalosti v Tunisku a Egypte by mohli byť kľúčom k budúcnosti celého regiónu. Spoločnosti v tomto regióne veľmi dlho nemali príležitosť vyjadriť svoje ambície, sny alebo obavy. Zatiaľ nevieme, aký bude výsledok udalostí v severnej Afrike. Isté však je, že by sme sa mali usilovať viac ovplyvniť vývoj situácie. K týmto udalostiam napokon dochádza v krajinách v našom bezprostrednom susedstve. Európa sa totiž významne angažuje v oblasti, o ktorej diskutujeme. Už dlho vieme, že miestne vlády nie vždy spĺňajú očakávania spoločnosti. Protesty boli vyvolané problémami, ktoré najčastejšie podnecujú sociálnu nespokojnosť – chudobou, beznádejou a aroganciou úradov. Neverím, že Tunisko a Egypt snívajú o demokracii v západnom zmysle slova. Ľudia jednoducho snívajú o lepšom živote a lepší život neznamená nevyhnutne demokraciu. Zaslúžia si lepší život? Áno, celkom určite zaslúžia. Každý má právo na lepší život a právo na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu a rozvoj. Azda sa ich nádeje naplnia rýchlo a bez krviprelievania. Ďakujem veľmi pekne.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Prvý záver, ktorý treba vyvodiť z hĺbkových zmien, ku ktorým dochádza v Tunisku, Egypte a ďalších krajinách, je, že demokratický svet na ne vôbec nebol pripravený. EÚ i USA boli zaskočené a pri reagovaní a prispôsobovaní sa tomuto revolučnému vývoju musia stále improvizovať.

To isté sa stalo pred 20 rokmi pri páde Sovietskeho zväzu. Ukázalo sa, že tisícky sovietológov vo svojich analýzach nebrali do úvahy skrytú mocnú silu, ktorá napokon zneškodnila sovietsku diktatúru – túžbu zotročených ľudí po slobode.

Súčasná situácia odhaľuje vnútornú slabosť vznikajúcej spoločnej európskej zahraničnej politiky. Odhaľuje chronickú krízu hodnôt, na ktorých je EÚ oficiálne založená. V reálpolitike sa tieto hodnoty systematicky zanedbávajú alebo podceňujú v prospech stability alebo krátkozrakých pragmatických vzťahov.

Je to správna chvíľa na to, aby sme pochopili, že ak prehliadame potláčanie slobody pod zámienkou ochrany stability a hospodárskych záujmov, musí to viesť k zničujúcim politickým omylom. Len skutočná demokracia môže zabezpečiť dlhodobú stabilitu. Spoliehanie sa na autokratické režimy znamená rast bubliny sebaklamu, ktorá skôr či neskôr praskne, čo ich demokratickým partnerom spôsobí ťažké morálne straty.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Odborníci sú presvedčení, že nepokoje v Tunisku vyvolali domino efekt. Je vysoko pravdepodobné, že po Tunisku a Egypte bude Jemen ďalšou krajinou regiónu, v ktorej nastanú zmeny. Spomínajú sa aj Líbya, Alžírsko, Jordánsko, Sýria a Maroko. Globalizácia a s ňou spojený voľný tok informácií otvárajú občanom týchto režimov oči. Chcú zmenu, dôstojný život v modernom demokratickom štáte a právne predpisy prijaté podľa transparentných zásad. V takýchto situáciách by mala EÚ podporovať tieto hodnoty a robiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že v arabských krajinách nedôjde k občianskej vojne ani k prevzatiu moci extrémistami. Rád by som zdôraznil, že naša podpora sa musí obmedziť na politické opatrenia a nesmie zahŕňať vojenské operácie. Ako EÚ by sme mali arabské krajiny podporovať v pokojnom presadzovaní reforiem. Jednoznačne je potrebný dialóg jednak so zástupcami odstupujúcich orgánov a jednak s opozíciou vrátane islamských hnutí. EÚ musí zvýšiť svoju prítomnosť v regióne a celú európsku susedskú politiku je potrebné prehodnotiť. Umožní sa tým účinnejšie presadzovanie demokracie nielen v arabských krajinách, ale aj v krajinách, s ktorými susedíme na východe, napríklad v Bielorusku. Potrebujeme účinné strategické plány, ktoré budú obsahovať primeranú finančnú pomoc EÚ na podporu demokracie, občianskej spoločnosti a ľudských práv. Som presvedčený, že EÚ by mala vystupovať jednotne a vyjadriť jednoznačné odsúdenie protidemokratických režimov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Udalosti, ku ktorým dochádza v mnohých arabských krajinách, najmä v Tunisku a v Egypte, sú prejavom toho, čo bude zaznamenané v dejinách oslobodzovania národov spod autoritárskych režimov, ktoré nedodržiavajú základné pravidlá demokratickej spoločnosti: právny štát a ochranu ľudských práv.

Myslím si, že teraz bude dôležité prehodnotiť krátkodobé a dlhodobé stratégie pre Tunisko a Egypt v dlhom procese demokratickej premeny s cieľom zabrániť nástupu extrémistov k moci. Vítam misiu EÚ v Tunisku zameranú na zhodnotenie právneho stavu v období pred voľbami a volebnú pozorovateľskú misiu: rovnaké opatrenia je potrebné prijať, len čo sa v Egypte dosiahne stabilita.

Považujem však za mimoriadne dôležité prehodnotiť susedskú politiku, pretože sme boli svedkami toho, že zlyhala pri plnení jedného zo svojich cieľov – podpory demokracie a ľudských práv. Myslím si, že euro-stredomorské dohody by mali mať diverzifikovanejší prístup, čo by malo priamo ovplyvniť občiansku spoločnosť. Dialóg s Tuniskom, Egyptom a susednými krajinami musí mať za cieľ zabezpečenie demokratickej stability. Ak to chceme dosiahnuť, je potrebné vytvoriť stratégie a zvýšiť prostriedky, ktoré sú k dispozícii na nevyhnutné sociálno-hospodárske a politické reformy.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Hoci je potrebné podporiť demokratický proces v arabskom svete, strategické záujmy EÚ by nemali byť ohrozené. Udalosti v Tunisku a v Egypte ukázali, že autokracia nie je riešením. Samotné udalosti však nie sú zárukou demokratického výsledku. Nedávna história ukázala, že dobre organizovaný militantný islam môže zneužiť demokratické revolúcie. Iránska revolúcia z roku 1979 je známym príkladom toho, ako sa demokratický prevrat stal autokratickým. Mali by sme nájsť správnu rovnováhu medzi sociálnou politikou prezidenta Mubaraka a strategickým smerovaním Egypta. Egypt je vytrvalý spojenec. Pripojil sa k vojskám, ktoré oslobodili Kuvajt, a viac ako 30 rokov zabezpečoval mier s Izraelom. Prebiehajúce udalosti v Egypte prinášajú nádej a tiež nebezpečenstvo. Demonštranti a ich legitímne požiadavky sú skutočným vyjadrením potreby otvorenej diskusie. V rámci egyptskej spoločnosti však existuje obrovský potenciál tyranského správania, postupov a politiky. Rozšírená je ženská obriezka, schvaľovanie verejných popráv, mučenie a striktný výklad islamského práva. Moslimské bratstvo, ktoré má podporu 20 % voličov, otvorene presadzuje tento program. Ak má byť demokracia budúcnosťou Egypta, momentálne je potrebná opatrnosť.

  Antonio Masip Hidalgo (S&D), písomne. – (ES) Nestabilita v oblasti Stredozemného mora a Suezu dáva našim tvrdeniam týkajúcim sa dôležitosti uhlia väčší význam.

Podporujme energiu vyrábanú v EÚ, ktorá je bezpečným zdrojom.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Nepokoje, ktoré vyvolal v arabskom svete mladý Muhammad Bouazizi tým, že sa upálil, nemajú v sebe vôbec žiadny zjavný náboženský ani ideologický prvok. Sociálno-hospodárske požiadavky sú prirodzene prvoradou obavou v čase, keď v Egypte nárast cien potravín zhoršuje ťažké podmienky, v ktorých bojuje o prežitie polovica z 80 miliónov obyvateľov krajiny, ktorí žijú pod prahom chudoby za dva doláre denne. Som presvedčená, že náš postoj k udalostiam prebiehajúcim v arabskom svete musí na jednej strane zohľadniť prirodzenú podporu túžby po slobode, no na druhej strane nemôžeme ignorovať ohrozenie svetovej stability, ktoré by mohlo vyplynúť zo zrútenia tohto regiónu, ktorý je stále viac nepredvídateľný, chaotický alebo pod islamským vplyvom. Varovné znamenia ukazujú, že mnohí demonštranti vôbec nemajú za cieľ západný model demokracie, práve naopak. Na záver musím pripomenúť vpád Ruska do Gruzínska pred dvoma rokmi, keď sa zaskočený západný svet len ticho prizeral a ignoroval ho. Opäť dochádza k dôležitému vývoju pozdĺž hraníc EÚ a my na to nie sme pripravení. Opäť sa na udalostiach nezúčastňujeme, hoci v mnohých ohľadoch priamo ovplyvňujú stabilitu Európy.

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Prvá zahraničná návšteva nového tuniského premiéra smerovala do Európskej únie. Pani barónka Catherine Ashtonová premiéra privítala a jednoznačne ocenila, že cieľom jeho prvej zahraničnej návštevy bola EÚ. Toto rozhodnutie je dôležité, pretože tuniský premiér chcel vyslať jasný signál týkajúci sa cesty, ktorou sa podľa neho má jeho krajina uberať. EÚ predstavuje demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Predstavuje stabilitu a bezpečnosť, v tomto prípade v oblasti Stredozemia. Tunisko je jedným z najbližších susedov Malty v severnej Afrike. Udalosti tohto prechodného obdobia nie sú dôležité len pre našu krajinu, ale aj pre región. Keďže ide o umiernený štát, som optimista a verím, že zahraničná politika Tuniska bude pokračovať tým istým smerom. Dúfam tiež, že sa zlepší jeho vnútorná situácia. Je dôležité, aby sa EÚ zviditeľnila v rámci jednotlivých programov pomoci a rozvojových programov, ktoré môže ponúknuť Tunisku. Krajiny, ktoré presadzujú demokratické hodnoty a prispievajú k stabilite a bezpečnosti regiónu, je potrebné oceniť za ich úsilie. Preto je veľmi dôležité, aby EÚ viditeľne i hmatateľne prejavila svoje uznanie.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) OSN včera oznámila, že v dôsledku nepokojov sprevádzajúcich revolúciu v Tunisku zahynulo viac než 200 osôb. Je to tragická stránka udalostí na juhu, ktoré sú takým prekvapením. Malo by nás to všetkých viesť k vynaloženiu čo najväčšieho úsilia na dosiahnutie demokratizácie tejto krajiny i celej oblasti najmä vzhľadom na to, že starý režim sa pred našimi očami rúca aj v Egypte. Žiaľ, jednota Európskej únie neprichádza do úvahy. Nemali by sme si klamať, že novovytvorená diplomacia EÚ zohrá vedúcu úlohu už od začiatku, keď majú jednotlivé členské štáty také silné osobitné záujmy. V prípade Tuniska sú však nástroje, ktoré máme k dispozícii, možno menej pozoruhodné, no môžu priniesť veľmi hmatateľné výsledky. Patrí medzi ne susedská politika EÚ, ktorá sa momentálne reviduje a ktorú by bolo potrebné vzhľadom na momentálne udalosti primerane pozmeniť. Patrí medzi ne aj možnosť vyslať pozorovateľskú misiu EÚ a pravdepodobne už nikoho netreba presviedčať o tom, že je to potrebné. To sú konkrétne úlohy, na ktoré musí Európsky parlament upriamiť svoju pozornosť.

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Rada by som zopakovala obdiv vyjadrený v rozprave vo vzťahu k odvahe obyvateľov Tuniska a Egypta, ktorí vyjadrili nespokojnosť a sklamanie zo svojich režimov. Nepokoje už prerástli do stavu, ktorý nie je možné zvrátiť, a Európska únia musí prispieť k transformačnému procesu, ktorý bol spustený. Niekoľko opatrných hlasov požaduje zachovanie statusu quo najmä v Egypte. Argumentujú tým, že zvrhnutie režimu by mohlo viesť k občianskej vojne, ktorá by zas mohla umožniť nástup fundamentalistov k moci. Myslím si, že našou úlohou nie je predpovedať možný vývoj v týchto krajinách. Rada by som vám pripomenula, že keď už bol východný blok na spadnutie, niektorí mu chceli zabrániť zo strachu z budúcej nestability v regióne. Neurobme túto chybu a radšej pomôžme obyvateľom Tuniska a Egypta položiť základy skutočnej demokracie najlepšie, ako dokážeme. Verím, že islam a demokracia nie sú nezlučiteľné – Indonézia, ktorá je demokratická, má najväčšiu moslimskú populáciu na svete.

(1) Pozri zápisnicu.