Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 2. februára 2011 - Brusel

16. Referendum o budúcom štatúte južného Sudánu (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o referende o budúcom štatúte južného Sudánu.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Chcela by som prečítať svoje vyhlásenie a potom bude v rozprave pokračovať kolega Michel Barnier, čo ma veľmi teší, a aj ju uzavrie z dôvodov, ktoré, myslím si, vážené poslankyne a vážení poslanci chápu.

Sme svedkami historickej chvíle pre Sudán a v skutočnosti aj pre celú Afriku. Obyvatelia južného Sudánu veľmi dlho čakali na možnosť uplatniť svoje právo na sebaurčenie. Dobre načasované, pokojné a dôveryhodné uskutočnenie referenda bolo obrovským úspechom, na ktoré by mal byť každý hrdý.

Predbežné výsledky referenda v desiatich južných štátoch boli vyhlásené 30. januára a ukázali, že prevažná väčšina obyvateľstva (99,5 %) hlasovala za osamostatnenie. Stále čakáme na konečné výsledky, ktoré budú zverejnené v nasledujúcich týždňoch.

Blahoželáme obyvateľom južného Sudánu k odhodlaniu, dôstojnosti a trpezlivosti, ktoré preukázali tým, že sa zúčastnili referenda v takom veľkom počte. Zároveň chválime južné strany, ktoré uzavreli Dohodu o úplnom prímerí, za ich vedenie a sudánske orgány zodpovedné za referendum za vynikajúcu prácu, ktorú odviedli pri organizácii referenda napriek obrovským problémom, ktorým museli čeliť.

Úspech tohto referenda je predovšetkým sudánskym úspechom, ale odráža aj podporu Africkej únie a vykonávacieho panelu AÚ na vysokej úrovni pod vedením prezidenta Mbekiho, ktorý pomohol stranám pohnúť sa vpred, ako aj trvalú diplomatickú podporu zo strany medzinárodného spoločenstva vrátane OSN, Spojených štátov a, samozrejme, Európskej únie.

Sudán mal v posledných mesiacoch popredné miesto v našom politickom programe. Hovorili sme o ňom počas zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktoré sa konalo v novembri a v decembri. Tento týždeň sme opäť súhlasili so závermi zasadnutia Rady pre zahraničné veci a budeme pokračovať v monitorovaní situácie.

Najviac však chcem poďakovať pani Véronique de Keyserovej, hlavnej volebnej pozorovateľke referenda v južnom Sudáne, a jej tímu v pozorovateľskej misii EÚ za dôležitú úlohu, ktorú zohrali pri vytváraní dôvery v tento proces medzi obyvateľstvom Sudánu. Vyslanie veľkej a skúsenej pozorovateľskej misie bolo dôležitým a hmatateľným európskym príspevkom a chcem sa vám čo najúprimnejšie poďakovať, pretože viem, že ste osobne zohrali významnú úlohu, ktorú si veľmi ceníme.

Sudánskym orgánom zodpovedným za referendum sme poskytli aj technické odborné znalosti a finančnú podporu.

Kým čakáme na konečné výsledky, chcela by som opäť zdôrazniť, že EÚ bude rešpektovať výsledky referenda vyjadrujúce želanie ľudí južného Sudánu. Potešili nás vyjadrenia prezidenta al-Bašíra, ktoré predniesol 4. januára v Džube a opätovne ich zdôraznil na minisamite o Sudáne, ktorý sa konal 31. januára v Addis Abebe, že sudánska vláda prijme výsledky referenda a ako prvá uzná nový štát a nadviaže s ním plnú spoluprácu. Naliehavo žiadame všetky zainteresované strany, aby naďalej postupovali rozvážne a aby zaistili pokoj v krajine, ako aj bezpečnosť a ochranu všetkých obyvateľov Sudánu.

Aj keď bolo referendum o sebaurčení pre južný Sudán obrovským úspechom, nesmieme sa uspokojiť s tým, čo sme dosiahli. Máme pred sebou obrovské úlohy.

Referendum o oblasti Abyei, ktoré sa malo uskutočniť spolu s referendom o južnom Sudáne, sa ešte stále nekonalo. Znepokojuje nás násilie, ktoré sa v predvečer referenda odohralo v oblasti Abyei, a naliehavo žiadame všetky strany, aby zabránili ďalšiemu násiliu a aby našli skutočné riešenie na vytvorenie základov pre dlhodobé spolužitie miestnych komunít v tejto oblasti.

V súvislosti s Dohodou o úplnom prímerí ešte stále existujú nedoriešené otázky, ktoré treba vyriešiť, napríklad vymedzenie hraníc medzi severnou a južnou časťou krajiny a zorganizovanie ľudových konzultácií v štátoch Modrý Níl a Južný Kordofán. Dúfame, že strany teraz presmerujú svoje úsilie o vyriešenie týchto záležitostí, ako aj o hlavné otázky po referende vrátane otázok týkajúcich sa občianstva, bezpečnostných opatrení, ziskov z predaja ropy a ďalších hospodárskych otázok. Sme radi, že obidve strany sa dohodli na niekoľkých zásadách, najmä na zásade budovať dva životaschopné štáty s „mäkkými“ hranicami a rozvíjať konštruktívne vzťahy. Treba však urobiť ešte veľa práce a budeme aj naďalej podporovať sprostredkovateľské úsilie prezidenta Mbekiho.

Stojíme tiež pred dôležitou humanitárnou úlohou. Každý deň sa zo severu vracia do južného Sudánu okolo 2 000 ľudí, ktorí potrebujú pomoc pri opätovnom začleňovaní do svojich miestnych komunít.

Naďalej mám veľké obavy, pokiaľ ide o narastajúce násilie v Dárfúre, ktoré nedávno viedlo k presídleniu desiatok tisícov ľudí, a vážny dosah, ktorý to má na humanitárne operácie. Traja európski občania sú ešte stále držaní ako rukojemníci.

Naďalej nás znepokojuje aj zadržiavanie obhajcov ľudských práv, novinárov, opozičných politikov a pokojne protestujúcich študentov. Jednou so základných zásad Dohody o úplnom prímerí bolo zavedenie demokratického riadenia založeného na rešpektovaní rozmanitosti a slobôd a chceme, aby sa základné slobody a zásada demokratického riadenia skutočne prístupného každému dodržiavali v severnom aj južnom Sudáne.

Pokiaľ ide o budúcnosť, môžem vás uistiť, že táto záležitosť ostane na popredných miestach nášho programu. Budeme naďalej spolupracovať s Chartúmom aj s Džubou. Sme pripravení zintenzívniť spoluprácu s Chartúmom a posilniť svoj dialóg. Sme naďalej odhodlaní poskytovať pomoc ľuďom na severe a predovšetkým vo vojnou postihnutých oblastiach, ako je východná časť, prechodná oblasť a Dárfúr. Južný Sudán nebude stabilný, ak nebude stabilný severný Sudán, a naopak. Ministri zahraničných vecí EÚ oznámili, že sú pripravení dôkladne sa zaoberať podporou zo strany EÚ, pokiaľ ide o medzinárodné odpustenie dlhov Sudánu v súlade s politickým pokrokom.

EÚ musí výrazne prispieť k stabilizácii, rozvoju a budovaniu inštitucionálnych kapacít v južnom Sudáne. Okrem dôležitých bilaterálnych programov členských štátov už podporujeme aj základné služby a rozvoj poľnohospodárstva a zaoberáme sa dlhodobejšou stratégiou rozvojovej spolupráce s južným Sudánom.

Uvedomujeme si však, že aj Dárfúr si zaslúži rovnakú úroveň pozornosti, ktorá sa v poslednej dobe venovala vykonávaniu Dohody o úplnom prímerí. Preto vyzývame všetky strany, aby ukončili prejavy nepriateľstva, uzatvorili dohodu o prímerí a posunuli sa smerom ku komplexnému a spravodlivému politickému riešeniu, a my zefektívnime svoje úsilie podporovať všetky strany, aby sa skutočne zapojili do mierového procesu v Dauhe.

Na záver poviem pár slov o spravodlivosti. Trvalý mier v Dárfúre nemožno dosiahnuť bez spravodlivosti a zmierenia. Treba skoncovať s beztrestnosťou. Rada opakovane upozornila na to, že vláda Sudánu je povinná plne spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom.

Som presvedčená, že EÚ musí zohrávať dôležitú úlohu v podpore pokojnej, stabilnej a demokratickej budúcnosti pre sudánsky ľud, či už v jednej krajine, alebo v dvoch. Dlhujeme to sudánskemu ľudu na severe i na juhu, aby sme pri ňom stáli a ponúkli mu podporu a povzbudenie v týchto kritických časoch.

  Mariya Nedelcheva, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Sudánska vláda v Chartúme vysiela pozitívne signály, ktoré zahŕňajú hladký priebeh referenda a ochotu prijať výsledky referenda v južnom Sudáne.

Nebudem preháňať, ak poviem, že po desaťročiach občianskej vojny ide o historický okamih pre Afriku. Historické okamihy sú však dočasné, netrvajú večne. Ak chceme obrátiť stranu a posunúť sa do nového obdobia v histórii, aktéri zmeny nesmú zaspať na vavrínoch. Musia vytvoriť jasné, rozumné a životaschopné základy, ktoré zabezpečia lepšiu budúcnosť.

Južný Sudán sa nachádza v prechodnom období, pretože do 9. júla, keď oficiálne získa nezávislosť, sa môže stať ešte veľa vecí. Tieto dva štáty musia ešte veľa vecí vyriešiť. Najnaliehavejšou otázkou je otázka hraníc. Štatút oblasti Abyei ostáva nejasným. Treba nájsť riešenie, aby sa predišlo vzniku konfliktov.

Potom tu je otázka takzvaných navrátilcov. Ako budú títo ľudia prijatí? Dokáže tento mladý štát začleniť toľko ľudí v takom krátkom čase? Treba vytvoriť stabilné inštitúcie – súdnictvo, políciu, armádu a rozsiahly administratívny systém –, aby sa zabezpečilo, že títo jednotlivci budú môcť využívať občianstvo, nájdu si prácu a budú žiť v dôstojných podmienkach.

Referendum však predstavuje náročnú úlohu aj pre severný Sudán: orgány sa budú musieť prispôsobiť novej politickej realite. Tento víkend sa tam už konali demonštrácie. Bude vláda podporovať politickú, etnickú, kultúrnu a náboženskú rozmanitosť? Jedno je isté: nemôžeme si dovoliť opakovať chyby z minulosti.

Pre obe krajiny je kľúčom k úspechu zabezpečenie pluralistickej politickej scény založenej na etnickej a náboženskej rozmanitosti, ktorá je v súlade so základnými zásadami právneho štátu. Až potom budú tieto dve krajiny tvoriť skutočné demokracie.

Chcela by som doplniť ešte poslednú vec. Hospodárska, sociálna a politická vzájomná závislosť by mali povzbudiť orgány v oboch krajinách, aby viedli neustály dialóg a navzájom spolupracovali. Európska únia bude ponúkať skutočné rozvojové projekty, a tak bude kľúčovým partnerom v budúcnosti oboch krajín.

  Véronique De Keyser, v mene skupiny S&D. – (FR) V nadväznosti na diskusie o Tunisku, Egypte a ďalších krajinách, ktoré v súčasnosti žiadajú slobodu, by som chcela povedať, že naša pozorovateľská misia pre referendum v južnom Sudáne bola vynikajúcou a príkladnou skúsenosťou. Referendum bolo príkladné, pretože bolo úspešné napriek všetkým katastrofickým scenárom. Bolo tiež vynikajúcou skúsenosťou, pretože bolo zrejmé, že obyvateľstvo južného Sudánu hlasovalo so slzami v očiach po takom dlhom očakávaní tejto chvíle (v niektorých prípadoch viac ako 50 rokov), po prežití občianskej vojny, a prijímalo tento mierový prechod s neopísateľnou radosťou.

Je pravda, že nasledujúce mesiace budú náročné, ale musíme sa tešiť z tohto zlomového bodu. Musím povedať, že vzhľadom na nástroje Európskej únie a na to, ako som kritizovala iné pozorovateľské misie, ktoré neboli svedkami úspešného výsledku, misia, ktorej som sa zúčastnila, bola skutočným požehnaním.

Južný Sudán sa 9. júla stane päťdesiatym štvrtým štátom Afriky. Ako povedala pani barónka Ashtonová, v súčasnosti stojí pred niekoľkými otázkami.

V prvom rade ide o ropu v oblasti Abyei nachádzajúcej sa na hraniciach medzi severným a južným Sudánom, pre ktorú však neboli určené jasné hranice a ktorá nemala vlastné referendum. Pre oblasť Abyei treba nájsť riešenie, ale v tejto chvíli je táto otázka ešte stále otvorená. V tejto oblasti, ako aj v štáte Jednoty a v Južnom Kordofáne došlo počas referenda k násiliu. Tento región má potenciál destabilizovať situáciu v celej krajine.

Potom tu je otázka, ktorú spomenula pani Marija Nedelčevová (Mariya Nedelcheva) – ktorej by som chcela poďakovať za jej účasť v pozorovateľskej misii – aj pani barónka Ashtonová, a tou je občianstvo. Desaťtisíce až státisíce obyvateľov južného Sudánu, ktorí žili a pracovali na severe a v niektorých prípadoch dokonca vlastnili majetok, utiekli na juh. Teraz bude zrejme potrebné opätovne ich začleniť do hospodárstva južného Sudánu. Títo ľudia nedôverujú severnému Sudánu a nevedia, či sa im podarí udržať pracovné miesta – takmer určite nie tie vo verejnom sektore –, čo je závažný problém.

Na záver, je tu problém v súvislosti s Medzinárodným trestným súdom. Prezident južného Sudánu Salva Kiir chce nadviazať spoluprácu so severným Sudánom pod podmienkou, že severný Sudán uzná výsledok referenda. Už sa mu podarilo presvedčiť prezidenta al-Bašíra, aby navštívil južný Sudán, kde bol oficiálne privítaný v Džube. Bol to ohromujúci krok a predstavoval zmierenie a novú éru. Salva Kiir nám povedal, že ak by mal teraz podpísať rímsky štatút, musel by prezidenta al-Bašíra pri jeho nasledujúcej návšteve zatknúť. Pýtal sa, ako budú za takýchto podmienok spolupracovať a ako dosiahnu toľko oslavované zmierenie medzi severom a juhom. „Nežiadajte to od nás,“ povedal. My, samozrejme, máme záväzok voči Medzinárodnému trestnému súdu, ale zároveň si uvedomujeme, že spolupráca medzi severným a južným Sudánom je kľúčom k mieru.

Preto sa obávam, že treba vyriešiť ešte veľa problémov. Ako som povedala, misia bola vynikajúcou skúsenosťou, ale Sudán ostane jednou krajinou až do 9. júla.

PREDSEDÁ: Rainer WIELAND
podpredseda

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE. – (FR) Už viac ako dvadsať rokov vieme, že obyvateľstvo južného Sudánu sa nechce riadiť právom šaría, ktoré zaviedol Chartúm. To bol dôvod vzniku občianskej vojny, ktorá si vyžiadala životy viac ako dvoch miliónov ľudí. Dohoda o úplnom prímerí, ktorá bola podpísaná v roku 2005, ukončila túto vojnu.

Minulý týždeň obyvatelia južného Sudánu oficiálne vyjadrili želanie získať nezávislosť a osamostatniť sa od severného Sudánu. Želanie však nestačí. Krajina musí byť schopná každý deň riadiť túto nezávislosť.

Nový štát ešte nemá oficiálne hranice so severom. Nevieme ani, ako sa budú deliť zisky z ťažby ropy. Tisíce ľudí sa stále sťahujú zo severu na juh. Potenciál na rozvoj je ešte stále dosť nejasný vzhľadom na obmedzené zdroje v južnom Sudáne na jednej strane a neuveriteľne nízku úroveň vzdelania na strane druhej. Tento nový štát sa v podstate bude musieť vytvoriť od nuly.

Aj keď vytvorenie nového štátu je predovšetkým záležitosťou obyvateľstva južného Sudánu, nezávislosť so sebou prinesie niekoľko zásadných zmien. Odteraz bude akýkoľvek konflikt medzi severom a juhom medzinárodnou otázkou a nielen vnútorným problémom, ako to bolo v minulosti. Preto sa pravidlá zmenia aj pre Bezpečnostnú radu OSN.

Naliehavo potrebujeme jasnú stratégiu na určenie hlavných politických a hospodárskych priorít, ktoré vymania obyvateľstvo južného Sudánu z extrémnej chudoby. Keďže Európska únia rešpektuje právo všetkých národov na sebaurčenie, ako hlavný poskytovateľ pomoci musí spĺňať očakávania ľudí v tejto oblasti. Európska únia musí tiež prevziať zodpovednosť za vedenie všetkých tých, ktorí budú spolupracovať s novým štátom na herkulovskej úlohe reformovať túto časť Afriky.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Sme svedkami zrodu nového štátu. Veľmi ma to teší, mám však aj obavy. Napokon, južný Sudán je jednou z najchudobnejších krajín Afriky. Je to tiež krajina, ktorá má na svojom území obrovské zásoby ropy. Okrem toho je to aj krajina, do ktorej sa vracia mnoho ľudí a utečencov, ktorí nemajú domov, sú bez jedla a bez práce. To je recept na katastrofu a dokonca aj na ozbrojený konflikt.

Kým tí, ktorí majú kontrolu nad zdrojmi ropy v južnom Sudáne a nad prístavmi v severnej časti krajiny, cez ktoré sa ropa prepravuje, nedospejú k dohode, potom naozaj môže vzniknúť medzinárodný konflikt, ako povedal kolega poslanec pán Goerens. Čo teda môžeme robiť?

Európa tam musí mať zastúpenie a musí tam ostať. Napríklad by mohla do južného Sudánu vyslať misiu EUPOL, ktorá by pomohla zaviesť zásady právneho štátu a poskytla by krajine nové vlastné príležitosti, a ktovie, tá krajina sa skutočne môže stať príkladom pre ostatné krajiny Afriky. Veľmi dúfam, že sa tak stane.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Nikdy som nepochyboval, že rozdelenie Sudánu je jediný spôsob, ako zaručiť mier, spravodlivosť a rozvoj južného Sudánu. Preto ma veľmi teší, že ľud južného Sudánu hlasoval s takým obrovským odhodlaním za suverénnu a nezávislú budúcnosť.

Skutočnosť, že viac ako 99 % voličov hlasovalo za osamostatnenie, je jasnou obžalobou mesta Chartúm a prezidenta Bašíra za desaťročia trvajúce úsilie poraziť kresťanov a animistov južného Sudánu a podrobiť ich extrémnemu islamizmu a právu šaría.

Južný Sudán by teraz mal byť najvyššou prioritou EÚ v oblasti humanitárneho rozvoja. Referendum nie je koniec procesu, ale jeho začiatok. Južný Sudán musí mať istotu, že záväzok EÚ voči nemu je absolútny a neochvejný, a jednou z vecí, ktoré žiadam, je, aby pani vysoká predstaviteľka zabezpečila, žeby sa všetky finančné prostriedky z Európskeho rozvojového fondu (ERF) hneď teraz poskytli novému štátu ešte pred ratifikáciou Dohody z Cotonou.

Vyzývam tiež všetkých 27 členských štátov EÚ, aby 9. júla ihneď uznali tento nový africký národ, ako je ustanovené v Dohode o úplnom prímerí. Ak tak neurobia, všetok pokrok, ktorý južný Sudán dosiahol v posledných rokoch, bude zbytočný. Ďalšia vojna by mala nepredstaviteľné následky pre celú Afriku.

Na záver dúfam, že sa prijímajú opatrenia, ktoré zaručia, že personál a finančné prostriedky vyčlenené na delegáciu EÚ v Džube budú primerané.

Zároveň verím, že pani vysoká predstaviteľka bude môcť čoskoro navštíviť južný Sudán. Ako britského občana ma tiež veľmi teší, že nová vláda v Džube sa zaviazala uznať nezávislosť Somálskej republiky, ktorá bola pôvodne protektorátom Britského Somálska, a som presvedčený, že mnoho ďalších afrických a európskych štátov bude čoskoro nasledovať tento príklad.

Chcel by som tiež pozdraviť pána doktora Francisa G. Nazaria, vedúceho predstaviteľa misie južného Sudánu do EÚ a budúceho veľvyslanca južného Sudánu, ktorý je prítomný na galérii. Pán doktor Nazario, chcem vás poprosiť, aby ste sa vy a delegácia južného Sudánu, ktorá tam tiež sedí, postavili.

(potlesk pre Dr. Nazaria a delegáciu južného Sudánu)

  Sabine Lösing, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Naozaj sa situácia pre obyvateľstvo južného Sudánu zlepší alebo je rozdelenie skôr v záujme Západu, aby sme mohli získať kontrolu nad zásobami ropy? V každom prípade južný Sudán má pred sebou mnoho úloh. Bez fungujúcej infraštruktúry a pri súčasnej katastrofickej hospodárskej situácii bude ešte dlho potrebná civilná a humanitárna pomoc.

Žiaľ, nebezpečenstvo násilných konfliktov zrejme nebolo natrvalo odstránené. Odborníci si však myslia, že sa to nevyrieši vojenskými prostriedkami. Práve naopak, sústredenie sa na vojenské prostriedky bráni tomu, aby sa našlo skutočné riešenie konfliktov. Potrebnú civilnú pomoc možno poskytovať oveľa účinnejšie bez vojenského zásahu. Presun civilných úloh na armádu brzdí udržateľný rozvoj civilných štruktúr.

Príkladom je Dárfúr. Obrovský vojenský aparát tam teraz prebral úlohy humanitárnych a rozvojových organizácií, čo tieto organizácie ostro kritizujú. Požadujeme, aby sa dôraz kládol na čisto civilné riadenie konfliktov a pomocné opatrenia, inými slovami, aby sa misie OSN zredukovali na civilné zložky a aby nebolo možné využívať bojové zoskupenia EÚ. Okrem toho v záujme rozvoja krajiny vyzývame, aby sa odpustil dlh Sudánu.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Všetko nasvedčuje tomu, že výsledkom referenda, ktoré sa uskutočnilo 9. januára v južnom Sudáne, bude prakticky jednomyseľná podpora nezávislosti. Je to celkom pochopiteľné aj rozumné a skutočne to treba privítať.

Napokon, južný Sudán za sebou nedávno zanechal 23 rokov občianskej vojny s arabským severom, v ktorej prišlo o život 2,5 milióna ľudí a viac ako 4 milióny ľudí bolo vyhnaných. A to nespomínam otroctvo na severe, ktorého obeťami boli zrejme státisíce žien a detí z južného Sudánu. Na tomto historickom pozadí je úplne samozrejmé, že pri vytváraní tohto najmladšieho štátu bude potrebná všetka medzinárodná pomoc, ktorú mu možno poskytnúť na budovane inštitúcií.

Takýto proces si však určite vyžaduje spoľahlivé policajné sily. Len minulý týždeň som v súvislosti s tým dostal niekoľko znepokojujúcich správ o závažnom nezákonnom konaní novej policajnej akadémie v Radžafe. Preto chcem Európu požiadať, aby upriamila pozornosť a úsilie na pomoc pri riešení tohto problému, ale rovnako aj na pomoc pri všetkých naliehavých štátnych záležitostiach, ktorým bude južný Sudán čeliť.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Z návštevy Sudánu som si priniesol dve veci. Po prvé, vieru v životaschopnosť južného Sudánu a po druhé, fakt, že k tejto viere v životaschopnosť južného Sudánu neexistuje iná alternatíva. Tak ako v prípade malého dieťaťa, aj tu je potrebné podporovať tento mladý štát, až kým nebude schopný byť nezávislý. To jednoducho žiadame od medzinárodného spoločenstva.

Chcel by som sa vyjadriť k dvom veciam. V prvom rade k zrušeniu dlhu. Ako rakúskeho poslanca Európskeho parlamentu ma táto záležitosť zvlášť zaujíma, pretože, koniec koncov, Rakúsko je najväčším veriteľom v Parížskom klube. Som presvedčený, že tu musíme ísť príkladom, a aj keď ide o úlohu pre členské štáty, je veľmi dôležité, aby existovala vynikajúca koordinácia členských štátov pod dohľadom Európskej únie.

Druhá vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že sa nachádzame v patovej situácii: na jednej strane máme zatýkací rozkaz od Medzinárodného trestného tribunálu a na strane druhej vôľu a potrebu vyplatiť finančné prostriedky z 10. Európskeho rozvojového fondu. Myslím si, že musíme nájsť rýchle, ale veľmi pragmatické riešenie.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Sme veľmi radi, že referendum v južnom Sudáne prebehlo mierumilovne. Naši pozorovatelia spoločne chvália udalosti, ktorých boli svedkami počas pozorovateľskej misie. Pozitívne hodnotia aj samotné referendum z hľadiska noriem, ktoré presadzujeme. Referendum bolo dôveryhodné a dobre zorganizované a poskytlo voličom príležitosť vyjadriť ich názory. Bolo tiež jasne vidieť, že občania južného Sudánu prikladali tomuto referendu veľký význam, keďže na štvrtý deň sa dosiahla účasť 60 %. Je to jasným dôkazom odhodlania obyvateľstva dosiahnuť sebaurčenie.

Prezident Bašír bol týmto Parlamentom často kritizovaný, teraz ho však musíme pochváliť za vyhlásenie, ktoré predniesol 24. januára v Džube a o ktorom hovorila pani Ashtonová. Vyhlásil, že uzná akékoľvek rozhodnutie vyplývajúce z referenda, aj keby to znamenalo osamostatnenie južného Sudánu, a všetko nasvedčuje tomu, že ľudia žijúci v tejto oblasti vyjadrili svoju vôľu veľmi jasne. Zopakujem želania a nádeje, ktoré vyjadrili iní kolegovia, že ak sa Sudán naozaj rozdelí na dve krajiny, tieto krajiny budú spolunažívať v mieri.

Teraz je dôležité, aby pokojná atmosféra, ktorá vládla počas referenda, pokračovala pokojným obdobím, v ktorom budú oznámené výsledky a v ktorom tieto dva štáty prejdú zmenami. Mnoho pozorovateľov sa obáva, že súčasná vlna nepokojov a demokratických požiadaviek v niekoľkých krajinách vrátane Sudánu by mohla byť zámienkou na zmrazenie mierového procesu a mohla by znemožniť realizáciu ambicióznych plánov. Na druhej strane, z niektorých oblastí máme pozitívne signály, napríklad z Africkej únie, ktorá, ako vieme, je pripravená uznať nezávislosť nového afrického štátu. Musíme si však tiež uvedomiť, že referendum neuzavrie túto záležitosť a že definitívnym úspechom bude splnenie želaní občanov Sudánu. Ako vieme, ich želania sa môžu splniť 9. júla 2011, keď bude vyhlásená nezávislosť Sudánu, a až potom budeme môcť oslavovať koniec tohto krvavého a dlhotrvajúceho konfliktu.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) V nadväznosti na správu z roku 2005 a referendum, ktoré sa uskutočnilo pred mesiacom, je osamostatnenie južného Sudánu reakciou na etnickú a náboženskú neznášanlivosť po štyroch desaťročiach občianskej vojny, ktorej výsledkom sú viac ako 2 milióny mŕtvych a 4 milióny utečencov. Zainteresované strany súhlasili s týmto rozdelením a pevne verím, že to urýchli a uľahčí prijatie južného Sudánu do medzinárodného spoločenstva. Kontinentu, ktorý traumatizujú vojny spôsobené umelými hranicami, ktoré sú dedičstvom z koloniálnych čias, však hrozí riziko domino efektu. Preto je šesťmesačné obdobie prechodu k úplnému rozdeleniu rozhodujúce z hľadiska vymedzenia cesty, ktorou sa nový štát bude v budúcnosti uberať.

Na jednej strane čelí vojenským a strategickým úlohám, ožívaniu násilia medzi bývalými vojenskými predstaviteľmi separatistického hnutia, zásahom zo strany milície, privatizácii vnútornej bezpečnosti, incidentom na hraniciach s islamským Sudánom a problému, ako si s ním rozdeliť zisky z predaja ropy. Na druhej strane tu ide aj o veľký humanitárny problém a Európska únia by sa mala vo významnej miere zapojiť do jeho riešenia. V opačnom prípade budeme čeliť katastrofe, ktorá zvýši nestabilitu v oblasti. V Sudáne zomrie počas prvého roka života jedno z desiatich detí a pred dovŕšením piatich rokov je to jedno zo siedmich detí. V krajine je obmedzený prístup k pitnej vode a k službám zdravotnej starostlivosti, pričom štyri pätiny obyvateľstva sú negramotné. Polovica obyvateľstva na juhu je mladšia ako 18 rokov, a ak sa im podarí uniknúť nástrahám detskej úmrtnosti, hrozí im chudoba, nedostatok vyhliadok či riziko, že skončia ako strelivo pre delá v konfliktoch, ktoré môžu oslabiť nezávislosť nového štátu.

Dúfam, že Európska únia vezme do úvahy zložitosť tohto problému.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Som rada, že občania južného Sudánu dostali možnosť vybrať si svoju budúcnosť. Som hrdá na to, že môžem povedať, že konečný nespochybniteľný výsledok sa dosiahol vďaka silnej podpore zo strany medzinárodného spoločenstva a Európskej únie.

Blížime sa k historickému zlomovému bodu: k vytvoreniu trvalého mieru a nového štátu v krajine, ktorá prekonala takmer 40 rokov občianskej vojny z 55 rokov svojej nezávislosti. Znamená to začiatok novej éry, éry rokovaní medzi severným a južným Sudánom o otázkach, ktoré treba vyriešiť, aby sa mohla vykonávať Dohoda o úplnom prímerí z roku 2005, a tými sú občianstvo, vymedzenie hraníc, rozhodnutie, či oblasť Abyei bude pripojená k severnému alebo južnému Sudánu, rozdelenie zdrojov ropy a záležitosti týkajúce sa dlhu.

Európska únia musí, samozrejme, podporovať tento politický proces, ako aj rozvoj nového štátu. Medzinárodné spoločenstvo a Európska únia však nesmú zabúdať na severný Sudán a nesmú zabúdať ani na Dárfúr, kde sa konflikt ešte ani zďaleka nevyriešil a kde sa násilie za posledných 12 mesiacov výrazne zvýšilo, pričom viac ako 270 000 osôb muselo opustiť svoje domovy a viac ako tri milióny ešte stále žijú v táboroch.

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (ES) Základnou zásadou Európskej únie je demokracia a vzhľadom na to, že prevažná väčšina obyvateľov južného Sudánu hlasovala za nezávislosť, Európska únia musí podporiť okamžité vytvorenie nového štátu. Musíme tak urobiť, pretože demokracia je okrem iného základom stability, bezpečnosti a prosperity v Afrike, ako aj v Stredozemí. Zároveň by som chcel zdôrazniť, že právo na sebaurčenie ako nástroj medzinárodných vzťahov nadobúda medzinárodný význam. Videli sme to v Kosove a teraz to vidíme v južnom Sudáne.

Samotný Medzinárodný trestný súd dospel k názoru, že demokratické procesy za nezávislosť sú v rámci medzinárodných právnych predpisov úplne zákonné. Vymedzenie hraníc sa opäť stáva tým, čím by malo byť: otázkou demokracie. Preto s cieľom posilniť samotnú Úniu, EÚ musí byť pripravená uznať právo na sebaurčenie európskych krajín, napríklad Katalánska, Škótska alebo Flámska, ktoré sa demokraticky rozhodli pre nezávislosť.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Žijeme v apokalyptických časoch. Od Mauritánie až po Omán ľudia neustále prechádzajú zmenami. Na celom svete umierajú počas prírodných katastrof tisíce ľudí. V Amerike a Európe je tanec okolo zlatého teľaťa v podobe eura a dolára čoraz divší. Kresťania sú prenasledovaní v mnohých krajinách.

Nikto nevie, kedy nastane koniec sveta, ale Biblia nám prikazuje, aby sme boli obozretní a pripravení.

Práve uprostred tohto celosvetového nepokoja sme však svedkami vynikajúceho vývoja: zrodenia južného Sudánu. Po mnohých rokoch utláčania a vojny sú ľudia južného Sudánu vyslobodení z otroctva. Ľudia južného Sudánu sú vyslobodení z domu otroctva vedeného medzinárodne hľadaným zločincom Omarom al-Bašírom. To je dôvod na skutočnú vďačnosť a radosť.

V tejto súvislosti srdečne blahoželám priateľom z južného Sudánu, ktorí tu sú dnes prítomní. Dúfam, že táto nová krajina sa bude riadiť múdrosťou, aby právo a spravodlivosť mohli rozkvitať. Nech je to krajina, v ktorej sa spája milosrdenstvo a viera. Nech je to národ, v ktorom sa prepája mier so spravodlivosťou.

Chcel by som konkrétne požiadať Komisiu, ktorú tu dnes zastupuje pán Barnier, aby ihneď uznala nový štát južného Sudánu, teda hneď, ako to bude možné. Žiadam ju tiež, aby po tomto uznaní začala konať, aby podporovala južný Sudán všade, kde to je možné, a aby dala tejto krajine prioritu vo svojej zahraničnej politike. Teším sa na konkrétnu odpoveď Komisie na moju požiadavku.

  Gay Mitchell (PPE). – Toto je príležitosť pre obyvateľov severnej aj južnej časti krajiny sústrediť sa na rozvoj ich hospodárstiev a využívať bohatstvo, ktoré im môžu priniesť zásoby ropy, na zabezpečenie potravín a vzdelávania pre ich ľudí, aj my však musíme pomôcť a musíme tak urobiť ihneď.

V súčasnosti 80 % obyvateľov južného Sudánu nemá prístup k hygienickým zariadeniam. Jedno z desiatich detí zomrie skôr, než dovŕši jeden rok. V najchudobnejších častiach južného Sudánu dokončí školu menej ako jedno percento detí. Sudán každoročne vyvezie ropu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Ak severný a južný Sudán nájdu diplomatické a mierové riešenie, a oni ho nájdu, potom obe strany môžu využívať svoje bohaté prírodné zdroje na to, aby sa dostali zo strašnej chudoby, ktorá ničí ich krajinu, a v tom im budú pomáhať ich priatelia.

Budúcnosť obidvoch vlád bude, samozrejme, závisieť od otázok, ako napríklad vymedzenie hraníc, rozdelenie ziskov za predaj ropy a štatút oblasti Abyei, spornej pohraničnej oblasti bohatej na ropu, ktorá sa nachádza medzi severným a južným Sudánom. Naliehavo žiadam pani vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby podporovali rýchle uskutočnenie diplomatických rokovaní medzi severným a južným Sudánom s cieľom v čo najkratšom čase vyriešiť zostávajúce otázky a najmä aby tejto záležitosti dali v programe Európskej únie vysokú prioritu.

Teším sa, že čoskoro privítame poslancov z oboch strán, ktorí budú plnohodnotne zastupovať svoje krajiny na budúcom zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia krajín AKT a tohto Parlamentu. Bude to známkou toho, že sa im podarilo dosiahnuť štátnu suverenitu. Myslím si, že by sme to čo najskôr mali podporiť.

  Guido Milana (S&D). – (IT) Nechcem pokaziť túto radostnú atmosféru.

Je pravda, že sme sa dostali na koniec obdobia, ktoré sa začalo v roku 2005 a počas ktorého diplomacia pomohla zabezpečiť, aby bol priebeh udalostí čo najlepší. Ešte však treba vyriešiť množstvo problémov. Je to mladá krajina a bude to mladá krajina, keď sa osamostatní. Je to krajina, ktorá ešte musí vymedziť svoje hranice a riešiť otázky týkajúce sa oblasti Abyei, ktorá už bola niekoľkokrát spomenutá, ropovodu, ktorý je najdôležitejšou záležitosťou krajiny, ako aj systému medzinárodnej pomoci.

Preto by som chcel pani komisárke povedať veľmi jednoduchú skutočnosť. Musíme urobiť dve alebo tri veci. Musíme vytvoriť stratégiu pre južný Sudán a 7. februára uznať vznik tohto nového štátu. Nemali by sme čakať do 9. júla, keď budú výsledky referenda oficiálne. Tiež by sme mali ihneď zaviesť medzinárodné služby a zriadiť delegáciu v južnom Sudáne.

To je jediný spôsob, ako podporiť demokratický proces, a jediný spôsob, ako môže rozumná a strategická diplomacia podporiť krajinu na ceste k demokracii. Chcel by som poznamenať, že krajina by v prvom rade mala vytvoriť ústavu a Európa jej v tom môže veľmi pomôcť.

  Niccolò Rinaldi (ALDE). – (IT) Začal som pracovať v Európskom parlamente ako politický poradca v roku 1991 a už v tom čase predstavoval konflikt medzi severným a južným Sudánom opakujúcu sa krízu. Po 20 rokoch sa konečné zdá, že je nádej na ukončenie tohto dlhého a zložitého konfliktu.

Ako už poznamenal pán Milana a ďalší rečníci, ešte treba veľa urobiť, ale mnohí z nás sa pripravovali na to najhoršie a očakávali, že sa opäť začne občianska vojna. Preto blahoželám severnej aj južnej časti krajiny k počiatočnému výsledku referenda. Teraz sa až do vyhlásenia nezávislosti počíta každý deň. Nikto z nás si nemôže dovoliť urobiť nesprávny krok či už v Chartúme, v Džube, v Bruseli, alebo v Africkej únii v Addis Abebe. Napríklad myšlienka zriadiť delegáciu EÚ, ktorá by mala až do vyhlásenia nezávislosti osobitné postavenie, je jednoznačne vítaná. Sudán sa nám, medzinárodnému spoločenstvu, chystá dať vynikajúcu lekciu o cynizme a krízach, ktoré skôr z pocitu rezignácie ako z iného dôvodu považujeme za neriešiteľné.

  Frank Engel (PPE). – (FR) Vítam budúcu nezávislosť južného Sudánu a blahoželám obyvateľstvu južného Sudánu k jej dosiahnutiu.

Ako práve povedal kolega poslanec pán Goerens, ktorý bol veľmi láskavý a pri tejto príležitosti sa na mňa obrátil, ľudia majú právo neriadiť sa zákonom šaría. Je to právo, ktoré musíme rešpektovať. Musím tiež zdôrazniť, že existuje niekoľko národov, ktoré dostali príležitosť získať právo na túto slobodu. Obyvatelia neďalekého Somálska takúto príležitosť nemajú.

Chcel by som tiež, aby sme zrevidovali svoju politiku, keďže ešte stále neuznáva úsilie obyvateľov Somálskej republiky, ktorí v oblasti vybudovali slobodný a demokratický islamský štát, ale ku ktorému sa správame, akoby neexistoval.

Pokiaľ ide o južný Sudán, aj ja by som chcel povedať niekoľko slov o štatúte krajiny. Južný Sudán je stále najchudobnejšou krajinou Afriky napriek skutočnosti, že počas uplynulých piatich rokov mal prístup k polovici zdrojov ropy celého Sudánu. Vidím, že krajina je neuveriteľne zaostalá, čo bolo až doteraz vo veľkej miere dôsledkom nedbalosti a prehliadania zo strany Chartúmu.

Chcel by som však, aby Európska únia odteraz zdôrazňovala potrebu riadenia a rozvoja a aby nepomáhala financovať zaostalosť, ktorá by sa mohla stať budúcnosťou južného Sudánu.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Mali by sme odolať pokušeniu byť počas dnešnej rozpravy príliš optimistickí. Predpovedanie udalostí v Sudáne je len pohľadom do krištáľovej gule. Napriek všetkým nádejam, ktoré vzbudilo nedávne referendum, nesmieme predpokladať, že vec je už uzavretá. Ani zďaleka to nie je tak a nikto ešte nevie, či sa krajina rozdelí podľa želaní ľudí žijúcich na juhu.

Ďalším problémom je, že južnú časť krajiny momentálne spája averzia voči islamskému severu. Keď tieto emócie oslabnú a nastane čas budovať štátne inštitúcie, veľmi rýchlo sa ukáže, aká je rovnováha medzi týmito troma kultúrne a jazykovo odlišnými kmeňmi. Táto otázka bude mať obrovský význam a hneď teraz by sme na ňu mali upriamiť pozornosť.

Ďalšia otázka, ktorú si musíme položiť a na ktorú musíme nájsť odpoveď, je, prečo zrazu dúfame v mierové ukončenie konfliktu, ktorý trval pol storočia? Odpoveď je jasná: ropa. Vôňu dolárov z obchodu s ropou zachytili nielen zahraničné koncerny, bez ktorých by nebolo možné ťažiť ropu v takej chudobnej krajine, ale aj predstavitelia obidvoch častí krajiny.

Dúfajme, že nás nezaslepí chamtivosť a že naša túžba pomôcť nielenže zabezpečí, že finančné prostriedky sa budú poskytovať na opatrenia, ktoré prispejú k budovaniu štátu, ale zároveň nám umožní realizovať programy, ktoré budú pre spoločnosť prospešné.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Pred referendom sme mali veľké obavy zo sprievodných nepokojov a som rada, že referendum dopadlo pokojne a bolo platné. Je však nutné zabezpečiť, ako povedala lady Ashton, korektné dodatočné referendum v Abyei, ale i v oblasti, kde sa nachádza ropa. Pozorovateľská misia Európskeho parlamentu bude nutná aj pri tomto doplňujúcom hlasovaní.

Aj po vyhlásení nezávislosti Južný Sudán zostane jednou z najchudobnejších krajín sveta. V oblasti pracujú aj viaceré slovenské MVO a bude dôležité, či budú mať podmienky pre svoju prácu. Zdôrazňujem aj úlohu lokálnej cirkvi a cirkevných organizácií, ktoré by mali nájsť miesto v našej podpore. Založili a spravujú viaceré školy a zdravotnícke zariadenia a sú v oblasti veľmi rešpektované.

Ešte jednu vec, po rozdelení Sudánu by sme nemali zabudnúť na menšinu Juhosudáncov, ktorí ušli na sever pred prenasledovaním a žijú tam už veľa rokov. Ak Severný Sudán neuzná dvojité občianstvo, ako to sľubuje prezident al-Bašír, bude platiť šaría, a mohli by sa stať druhoradými občanmi.

  María Muñiz De Urquiza (S&D). – (ES) Dnes diskutujeme o úspešnom príbehu, o tom, že Sudán po rokoch konfliktu pokojne a mierumilovne prešiel zložitým procesom osamostatnenia v súlade s kritériami ustanovenými v medzinárodnom práve: právom na sebaurčenie každého národa, ktorý je pod zahraničnou, koloniálnou alebo rasovou nadvládou, a každého národa, ktorý súhlasí s osamostatnením prostredníctvom uznesenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo dohody medzi zainteresovanými stranami.

Bol to aj úspech pre Európsku úniu, ktorá podporovala a monitorovala volebný proces a čoskoro tak bude konať aj v Čade a Ugande. Dúfajme, že Európska únia prevezme v rámci medzinárodného spoločenstva vedúcu úlohu v podpore nového štátu, ktorý vznikne na základe výsledkov referenda v južnom Sudáne, aby pomohla vyriešiť všetky zostávajúce problémy, ktoré tu boli spomenuté, od navrátilcov až po prírodné zdroje. Dúfajme teda, že Európska únia poskytne svoju plnú podporu.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Chcela by som tu vzdať hold ukončeniu referenda v južnom Sudáne. Vďaka demokratickému procesu sa komplexnej spoločnosti s etnickými a náboženskými rozdielmi a závažnými hospodárskymi spormi podarilo ukončiť konflikt, ktorý si vyžiadal dva milióny životov. Preto by som chcela zablahoželať hlavným aktérom procesu a uznať úlohu Organizácie Spojených národov, ktorá splnila svoju mierovú misiu. Okrem toho by som chcela, aby aj iné konflikty nasledovali tento príklad, a dúfam, že niektoré tu prítomné štáty sa už nebudú obávať zásad, akými sú právo ľudí na voľbu a uplatňovanie práva na sebaurčenie.

Ambície, neústupnosť, neschopnosť uznávať menšiny a ich práva a neschopnosť akceptovať pluralitu v mnohých prípadoch spôsobujú napätie. Dialóg a politické opatrenia slúžia na riešenie tohto napätia. Včasné využívanie dialógu a politických opatrení zabraňuje konfliktom, ale ak budeme popierať to, čo sa deje, a pokúšať sa o predchádzanie konfliktov bez toho, aby sme hovorili pravdu, určite to nakoniec budeme ľutovať.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL) . – (EL) Žiaľ, nestotožňujem sa s obrovským optimizmom, ktorý vyjadrila väčšina rečníkov v Parlamente. Po prvé, musíme si položiť otázku, prečo práve južný Sudán dosiahol nezávislosť „tak jednoducho“ v čase režimu v Západnej Sahare, ktorý, ako vieme, neuznal jeho právo na nezávislosť. Pre mňa a Komunistickú stranu Grécka je odpoveď veľmi jednoduchá. Južný Sudán má šťastie, že má zásoby ropy.

Dúfame, že ropa sa pre obyvateľstvo južného Sudánu nestane prekliatím, ako to bolo v prípade obyvateľstva Iraku a iných národov. Ešte stále sú tam vážne a nevyriešené problémy. Žiaľ, myslíme si, že hospodárska súťaž medzi veľmocami o túto oblasť sa zvýši, a preto vyzývame robotníkov južného Sudánu, aby sa nepoddali stratégii rozdelenia a vládnutia, ale spojili sa s robotníkmi severného Sudánu s cieľom vytvoriť iné vyhliadky pre svoju krajinu.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) V nedávnom referende v južnom Sudáne sa ľudia rozhodli, že staré svojvoľné hranice z koloniálnych čias by mali padnúť. V júli oficiálne vznikne 193. štát sveta. Za nezávislý štát hlasovalo 3,8 milióna ľudí a len 45 000 hlasovalo za to, aby sa nič nezmenilo. To znamená, že prevažná väčšina uplatnila právo na sebaurčenie, a to je dôvod na veľkú radosť.

Samotné rozdelenie však nevytvorí stabilitu v krajine. Sudán je stále problematickou krajinou a na severe je všadeprítomný radikálny islamizmus. Okrem iných opatrení je preto nevyhnutné, aby sa vytvorili správne štruktúry, pretože nové hranice treba riadiť a monitorovať.

To si vyžaduje účinnú bezpečnostnú politiku v celom regióne – v Somálsku, v Sudáne a južnom Sudáne. Vyzývame pani vysokú predstaviteľku EÚ, ako aj medzinárodných aktérov, aby podporovali bezpečnosť a stabilitu v tomto regióne a najmä aby bojovali proti radikálnym tendenciám a statočne podporovali južný Sudán.

  Seán Kelly (PPE). – Konečne tu máme príbeh s dobrými správami po všetkých tých katastrofických scenároch. Som veľmi hrdý, že Európska únia zohrala v tomto príbehu veľmi dôležitú úlohu. Skladám poklonu pani barónke Ashtonovej a jej kolegom, ako aj poslancom Parlamentu, ktorí dohliadali na referendum.

Skutočná práca sa, samozrejme, práve začína, a tou je prechod k slobode a národnej zvrchovanosti južného Sudánu. Je to veľmi náročné a svetové dejiny ukázali, že to často vedie k občianskej vojne.

Európska únia však môže zohrať kľúčovú úlohu pri uskutočnení tohto prechodu, ktorý ľuďom južného Sudánu zaručí základné ľudské práva, ktoré spomínal pán Mitchell, ako napríklad vzdelanie a dokonca hygienické zariadenia.

Myslím si, že kľúčovými otázkami budú najmä hranice a rozdelenie zdrojov ropy. Slávny írsky hrdina Michael Collins raz povedal, že územie v okolí hraníc je a vždy bude problematické.

Európska únia, ktorá sa vníma ako nezávislá a objektívna, môže zohrať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o dosiahnutie zmeny v krajine, ktorá to nevyhnutne potrebuje. Ďakujem veľmi pekne. Želáme sudánskemu obyvateľstvu veľa šťastia.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Pani barónka Ashtonová ma požiadala, aby som si každého vypočul a počúval som veľmi pozorne. Chcel by som sa vám poďakovať za pochopenie, keďže pani barónka Ashtonová musela z naliehavých dôvodov opustiť Parlament po tom, ako z pozície vysokej predstaviteľky vysvetlila svoje stanovisko k mimoriadne citlivej otázke Sudánu.

V tomto obrovskom regióne Afriky jasne vidieť, že čo sa stane v jednej krajine, môže ovplyvniť všetky ostatné krajiny z hľadiska rozvoja, mieru a stability, a na to ste, dámy a páni, poukázali vo všetkých svojich prejavoch. Nesmieme zabúdať, že so Sudánom susedí deväť krajín. Preto je dianie okolo referenda také dôležité.

Chcel by som oceniť úlohu pani De Keyserovej ako hlavnej volebnej pozorovateľky, ktorá nám podobne ako pani barónka Ashtonová pripomenula úspech tohto referenda – príkladného procesu a prechodu, ktorý má byť pokojný. Tak ako pani poslankyňa, aj ja by som chcel poďakovať poslancom Európskeho parlamentu a ostatným za dobrú spoluprácu, ktorú v tomto procese prejavili európske inštitúcie a najmä Európsky parlament.

Dámy a páni, viacerí z vás hovorili o Dárfúre. Čo sa mňa týka, nezabudol som na to, keď som ešte ako francúzsky minister odišiel v roku 2004 v čase vrcholiacej krízy do Al-Fašíru hlboko v Dárfúre, ani na to, čo som tam počul a videl.

Preto som rád, že som dostal príležitosť vyjadriť sa k tejto situácii v mene barónky Ashtonovej. Venujeme tomu veľa pozornosti a, samozrejme, s veľkými obavami sledujeme vývoj situácie a súčasné dianie a zároveň odsudzujeme mnohé porušenia ľudských práv a únosy pracovníkov Organizácie Spojených národov. Preto od všetkých strán očakávame, že sa zapoja do tohto mierového procesu. Tento mierový proces musíme, samozrejme, podporovať. Je to cieľom našej politickej činnosti a všetkých opatrení, ktoré sa prijímajú na vytvorenie stability, a ešte konkrétnejšie, je to, samozrejme, cieľom našej humanitárnej pomoci.

Chcel by som zdôrazniť, že od roku 2003 Európska únia prispela sumou 776 miliónov EUR na humanitárnu spoluprácu so Sudánom, a najmä s Dárfúrom, ktorý to nevyhnutne potrebuje, a s južným Sudánom. Chcel by som tiež zdôrazniť alebo potvrdiť, že úrad Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) bude aj naďalej aktívny, a chcel by som poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí spolupracovali s úradom ECHO, ako aj s Organizáciou Spojených národov, pokiaľ ide o opätovné začlenenie ľudí, ktorí sa vracajú do južného Sudánu zo severu.

Pokiaľ ide o spoluprácu s južným Sudánom, Európska únia bude poskytovať v tejto veľmi konkrétnej oblasti väčšiu pomoc s cieľom podporovať rozvoj vidieka a schopnú poľnohospodársku výrobu, čo títo obyvatelia nevyhnutne potrebujú, aby neboli navždy závislí od dovozu, ktorý sa stáva čoraz drahším z dôvodu nestálosti cien. Tí, ktorí ma poznajú, vedia o mojom neochvejnom záväzku voči tejto záležitosti, ktorý dnes mám z pozície komisára a predtým som mal v iných funkciách. Komisia podrobne hovorila o tejto otázke vo svojom vyhlásení, ktoré predniesla dnes dopoludnia. Komisia bude preto naďalej zvyšovať svoju pomoc vo veľmi dôležitých oblastiach, ako je rozvoj vidieka, rozvoj poľnohospodárstva, základné služby, vzdelávanie a zdravie. Momentálne plánujeme vytvoriť osobitné fondy, ktoré by mali k dispozícii asi 150 miliónov EUR určených najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva v Sudáne a, samozrejme, v južnom Sudáne.

Toto som chcel povedať. V krátkosti by som chcel uviesť ešte tri poznámky. Pokiaľ ide o otázku občianstva, ktorú spomenulo niekoľko poslancov Parlamentu, chcel by som povedať, že plne podporujeme prácu vykonávacieho panelu pod vedením prezidenta Mbekiho, ktorý uľahčuje proces rokovaní týkajúcich sa budúceho občianstva a iných otázok spojených s týmto závažným problémom občianstva.

Pokiaľ ide o medzinárodný tribunál, Európska únia bude naďalej podporovať Medzinárodný trestný súd bez akýchkoľvek výhrad. Opakovane sme vyzvali všetky orgány, najmä orgány v Sudáne, aby plne spolupracovali s Medzinárodným trestným súdom.

Na záver by som sa chcel vyjadriť k téme, ktorú niektorí z vás spomenuli, a tou je dlh. Chcel by som vám pripomenúť nedávne závery Rady, ktoré boli veľmi jasné: Európska únia bude podporovať odpustenie dlhov tejto krajine, pričom tak ako aj iní partneri vezme do úvahy pokrok, ktorý očakávame a ktorý chceme sprevádzať a podporovať politickými a hospodárskymi opatreniami s cieľom zabezpečiť stabilitu krajiny.

Tieto odpovede som chcel poskytnúť v mene pani barónky Ashtonovej.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. – Situácia v celej severnej Afrike je naozaj nebezpečná, ale zároveň nádejná. Regionálne charakteristiky si budú vyžadovať, aby sa osobitná pozornosť venovala humanitárnym a vojenským kapacitám s cieľom zaručiť bezpečnosť a stabilitu. Keď sme sa však prizerali, ako EÚ predáva Rusku moderný vojenský materiál, ako napríklad vojnové lode Mistral, uvedomil si niekto, že Rusko ešte neprešlo takouto demokratickou revolúciou?

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Skutočnosť, že južný Sudán hlasoval v referende za rozdelenie, sa dala očakávať. Tiež sa dalo očakávať, že sa tým v žiadnom prípade nevyriešia problémy v regióne. V prvom rade preto, lebo juh je ešte stále nestabilný a najskôr sa musí preukázať ako nezávislý štát. To sa môže stať ešte pred predpokladaným termínom v júli, pretože strata 25 % územia a 20 % obyvateľstva nezasiahne severný Sudán ani zďaleka tak ťažko ako strata značného podielu na ziskoch z predaja ropy. Z toho dôvodu musí EÚ pomôcť novému štátu udržať si nezávislosť a musí chrániť jeho zvrchovanosť, pretože rozvojová pomoc pre južný Sudán môže hrať dôležitú úlohu aj v súvislosti s budúcim zásobovaním Európy ropou. EÚ by si mala vziať príklad od Číny najmä preto, lebo Peking veľmi šikovne prepojil rozvojovú pomoc s dodávkami surovín. A tak majú obidve strany úžitok z čínskeho modelu. Ignorovať sa nesmie ani problém nezákonnej migrácie do Európy. Preto treba s vládou južného Sudánu uzavrieť dohodu o readmisii vlastných občanov, ktorí do Európskej únie vstúpili nezákonne. Potom musíme pozorne sledovať, či je južný Sudán skutočne pripravený na splnenie tejto dohody.