Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 14. februára 2011 - Štrasburg

14. Posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je odporúčanie pána Klausa-Heinera Lehneho v mene Výboru pre právne veci o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov [05538/2011 – C7-0044/2011 – 2010/0384(NLE)] (A7-0021/2011).

  Klaus-Heiner Lehne, spravodajca. – (DE) Druhýkrát sa tu venujeme téme posilnenej spolupráce. Pred pár mesiacmi sme prvýkrát rozhodli o posilnenej spolupráci v zmysle Lisabonskej zmluvy v oblasti rodinného práva. Teraz tak urobíme druhý raz. Ide tu čisto len o procedurálne rozhodnutie, ktoré tu máme prijať. Chcel som to ujasniť, keďže teraz nebudeme diskutovať o obsahu predmetných otázok. Takáto diskusia sa povedie neskôr.

Dovoľte mi na úvod poznamenať, že ma veľmi potešila dnešná prítomnosť maďarského predsedníctva. Je to prvýkrát, dá sa to tak povedať, keďže si myslím, že to je prvýkrát v histórii Európskeho parlamentu, že tu predsedníctvo je prítomné v pondelok večer. Možno to tiež dokazuje skutočný význam tohto portfólia, o ktorom dnes diskutujeme.

O otázke európskeho patentu diskutujeme na základe návrhu Komisie od roku 2001. V súvislosti s prvým čítaním zaujal Parlament v rámci správy pani Palaciovej Vallelersundiovej veľmi konkrétny postoj, a to aj k potenciálnym riešeniam. Ukázalo sa, že dosiahnuť dohodu v Rade týkajúcu sa patentov je nemožné, čo bolo zapríčinené v podstate dvoma problémami. Jeden z problémov je otázka súdov – ktorý súd má mať právomoc pre ktoré spory –, ale ešte tu je tiež jazyková otázka. Otázku súdov možno čoskoro vyrieši rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré bude vydané v stanovisku na začiatku marca, kedy budeme presne vedieť, čo sa dá urobiť a čo nie.

Pokiaľ ide o jazykovú otázku, nedosiahol sa nijaký pokrok. Belgické predsedníctvo muselo minulý rok na jeseň pripustiť, že je evidentne nemožné dosiahnuť riešenie jazykového problému, alebo aspoň je nemožné dosiahnuť riešenie a splniť požiadavku jednomyseľnosti stanovenú v Lisabonskej zmluve. Jednoducho je problém zosúladiť zásadu, že v Európskej únii je 23 úradných jazykov, ktoré majú byť rovnocenné, a skutočnosť, že patent môže spôsobiť obrovské náklady najmä na preklady. V tejto súvislosti sa vždy vynára problém, že ak sa má patent preložiť do všetkých jazykov, nemá takýto patent žiadny význam pre malé a stredné podniky, keďže je príliš drahý, nehľadiac na riziko právnych sporov, ktoré môžu existovať v jednotlivých členských štátoch. Takýto typ patentu v mnohých jazykoch v rámci súčasného systému Európskeho patentového úradu je v skutočnosti len pre veľké spoločnosti a nie pre malé a stredné podniky. To sa musí rozhodne zmeniť.

Európsky parlament od roku 2000 vo svojich uzneseniach často vyzýval, aby sa konečne pokročilo vo veci európskeho patentu – s ohľadom na lisabonský proces a nový proces stratégie EÚ 2020. Myslím si, že už toho bolo naozaj dosť. Belgické predsedníctvo požiadalo Komisiu, aby predložila konkrétny návrh postupu posilnenej spolupráce. Komisia sa tejto iniciatívy ujala. Rada nás oficiálne požiadala o udelenie súhlasu. Výbor pre právne veci to rozhodne podporil, 16 hlasov bolo za a 5 proti. Medzičasom podporuje tento návrh 25 členských štátov. Jednoducho teraz nastal čas, aby sme urobili krok vpred a udelili svoj súhlas – súhlas Parlamentu – s týmto postupom, aby sme sa konečne priblížili k cieľu.

Na záver spomeniem ešte jednu vec. V Európe nemáme veľa zdrojov. Máme svoju inteligenciu, svoju kreativitu a nápady, ktoré vznikajú na tomto kontinente. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby boli tieto nápady aj chránené. Kladiem si otázku, ako sa môžeme postaviť pred Čínu, Indiu a ostatné veľké rozvojové krajiny sveta a hovoriť im, že musia chrániť svoje práva duševného vlastníctva, keď to nie sme schopní urobiť dokonca ani tu v Európe? Preto teraz potrebujeme tento kvalitatívny pokrok smerom k európskemu patentu. Preto podporujem tento návrh na posilnenú spoluprácu a všetkých vás vyzývam, aby ste ho podporili.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Je pre mňa privilégiom a cťou, že môžem dnes vystúpiť pred týmto významným publikom. Ako pán Lehne práve spomenul, pondelňajšia prítomnosť predsedníctva dokazuje význam tejto problematiky.

V prvom rade by som chcela poďakovať Európskemu parlamentu za jeho konštruktívny prístup k snahám Rady zlepšiť podmienky získania patentovej ochrany v Európskej únii. Poďakovať by som chcela aj predchádzajúcemu belgickému predsedníctvu za jeho neúnavné úsilie pri podpore vytvárania jednotnej patentovej ochrany.

Po druhé, chcela by som vám oznámiť, že Rada sa dnes ráno prevažnou väčšinou rozhodla požiadať vás o udelenie súhlasu s posilnenou spoluprácou v tejto oblasti. V prípade vášho súhlasu sa očakáva, že Rada pre konkurencieschopnosť udelí 10. marca svoj súhlas.

Maďarské predsedníctvo prikladá zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ a podpore malých a stredných podnikov pôsobiacich v EÚ osobitný význam. Je našou spoločnou zodpovednosťou podporiť ich v inováciách, ktoré sú jednou z hnacích síl konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov na európskej a na globálnej úrovni.

Od začiatku bolo jasné, že jeden z kľúčových prvkov na splnenie tohto cieľa je vytvorenie patentu EÚ, čo sa odsúva viac ako 30 rokov. Je nemožné pokračovať v súčasnom stave. Milióny eur idú v EÚ každý rok na preklady a administratívne papierovanie na získanie patentovej ochrany v 27 rozličných právnych systémoch, zatiaľ čo v USA si vynálezca môže zaobstarať patent pre celé územie USA za sumu približne 1 850 EUR. V EÚ to stojí približne 20 000 EUR len pre 13 členských štátov.

Podľa výpočtov spôsobuje absencia patentu EÚ európskym podnikom straty vo výške sedemsto až osemsto miliónov eur. Táto suma by sa, samozrejme, mohla omnoho lepšie využiť, ak by sa investovala napríklad do technologického výskumu.

Pokiaľ ide o patentovú ochranu, v súčasnosti neexistuje vnútorný trh. Žiadateľ musí pracovať s 27 samostatnými vnútroštátnymi právnymi systémami. V dôsledku toho sa v praxi často žiada len o ochranu v určitej časti územia EÚ, čo vytvára vážne problémy pri voľnom obehu výrobkov, ktoré sú v niektorých jurisdikciách patentovo chránené, ale v iných sa môžu voľne vyrábať.

Našou jednoznačnou voľbou bolo vytvorenie skutočného patentu platného v celej EÚ, ktorý by pokrýval územie všetkých 27 členských štátov. Veľmi ľutujeme, že rokovania týkajúce sa jazykového režimu sa dostali do slepej uličky a nie je vyhliadka, žeby sa v dohľadnej budúcnosti dosiahla potrebná zhoda.

Musím tiež poukázať na to, že rozhodovacie orgány EÚ sú pod tlakom, aby v tejto oblasti rýchlo dosiahli pokrok. Nedávno vydaný prehľad výsledkov inovácií v EÚ potvrdzuje, že už existuje veľký rozdiel medzi inovatívnosťou v USA a Japonsku a inovatívnosťou v EÚ a veľké rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva nás rýchlo dobiehajú.

Hoci pravidlá schvaľovania patentov nie sú jediným faktorom určujúcim inovatívnu činnosť, ich význam je všetkým jasný. Každým rokom, čo pokračujeme v práci so súčasným súborom pravidiel, sa znižuje atraktívnosť a konkurencieschopnosť nášho roztriešteného systému.

Za týchto okolností si prevažná väčšina členských štátov myslí, že vytvorenie jednotnej patentovej ochrany v rámci posilnenej spolupráce je nateraz jedinou cestou vpred. 27 členských štátov poslalo oficiálne žiadosti s cieľom zriadiť posilnenú spoluprácu. Očividne očakávajú, že viditeľné výsledky sa dosiahnu v rozumnom čase.

Ako úradujúce predsedníctvo urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme v tejto oblasti dosiahli skutočný pokrok. Na druhej strane, predsedníctvo musí venovať pozornosť aj námietkam a výhradám Španielska a Talianska.

Dovoľte mi osloviť teraz ctených španielskych a talianskych poslancov tohto Parlamentu v ich rodnom jazyku.

(ES) Najprv by som chcela osloviť vážených poslancov nášho partnera, Španielska. Sme presvedčení, že pomocou posilnenej spolupráce, vytvorením systému jednotnej patentovej ochrany, robíme významný krok vpred smerom k ideálnej situácii, v ktorej bude systém jednotnej patentovej ochrany zahŕňať všetky členské štáty a celú Európsku úniu.

(IT) Teraz sa obraciam na našich talianskych partnerov. Aby sme sa vyhli akýmkoľvek pochybnostiam, musím zdôrazniť, že nijaký podnik a nijaký jedinec bez ohľadu na krajinu pôvodu nebude vylúčený z požívania výhod jednotného patentu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za trpezlivosť. Veľmi sa teším na budúcu spoluprácu s Parlamentom na tejto veci.

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Vyjadrením svojej podpory tejto posilnenej spolupráci, ako navrhuje pán Lehne, urobíte vďaka konečne jednotnej patentovej ochrane v Európe, dá sa povedať, rozhodujúci krok smerom k zlepšeniu situácie európskych podnikov a vynálezcov. Neschopnosť zabezpečiť lepšiu a dostupnejšiu ochranu vynálezov a diel najmä v priemyselnom odvetví je neuveriteľná a, myslím si, že neakceptovateľná slabina konkurencieschopnosti nášho kontinentu, ktorý čelí mimoriadne tvrdej medzinárodnej hospodárskej súťaži.

Preto som sa na svojom vypočutí pred vami 13. januára 2010 a odvtedy veľakrát zaviazal – určitým spôsobom v skutočnosti prisahal –, že dosiahnem pokrok v tejto veci, aby som bol posledný komisár EÚ, ktorý sa zaoberá touto otázkou. Predložili sme návrh. Vďaka aktívnemu a inteligentnému prístupu belgického predsedníctva bol návrh doplnený, zdokonalený a zlepšený, ale, ako viete, nedostali sme jednomyseľnú podporu, v ktorú sme v tejto veci dúfali. Takýmto spôsobom a z tohto dôvodu sa zrodila myšlienka posilnenej spolupráce podľa novej Lisabonskej zmluvy. Komisia rýchlo reagovala na žiadosť o posilnenú spoluprácu, ktorú, ako pán Lehne povedal, jej pôvodne predložil tucet členských štátov.

Dámy a páni, v tejto chvíli súhlasilo so zavedením tejto posilnenej spolupráce 25 členských štátov. Maďarské predsedníctvo prevzalo predsedníctvo od Belgicka a takisto ukazuje veľké odhodlanie, za čo mu ďakujem. Chce, aby táto spolupráca začala od začiatku marca, a som Parlamentu a najmä vám, pán Lehne, a členom vášho výboru vďačný za kľúčovú úlohu, ktorú s Výborom pre právne veci zohrávate s cieľom napredovať v tejto práci a rýchlo podať príslušné výsledky.

Dámy a páni, Komisia chce, aby sa do tejto posilnenej spolupráce zapojilo čo najviac členských štátov, a ja osobne dúfam, že nakoniec budú môcť všetky členské štáty podporiť tento návrh, ktorý je, zopakujem, pre všetky členské štáty politicky akceptovateľný a z hľadiska financií potrebný pre všetky podniky. Najširšia možná podpora – naozaj jednomyseľná podpora, ak to je možné – zaistí, že tento krok vpred prinesie európskym podnikom a európskym vynálezcom maximum výhod.

Ako komisár zodpovedný za vnútorný trh sa budem usilovať zaistiť, aby posilnená spolupráca zostala v súlade so zmluvami a najmä s pravidlami o fungovaní vnútorného trhu. Dámy a páni, to znamená, že jednotná patentová ochrana – ako pani Győriová veľmi dobre taliansky a španielsky vysvetlila – bude prístupná všetkým podnikom v EÚ bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sídlia. Nebude žiadna diskriminácia.

Výhody tejto jednotnej ochrany budú navyše rovnaké pre všetkých vynálezcov a všetky inovatívne spoločnosti v EÚ a to sa týka postupov, ktoré budú zjednodušené, a nákladov na preklady, ktoré sa znížia. Už bola vykonaná analýza globálneho vplyvu tohto projektu a v súčasnosti pracujeme na podrobnom posúdení jeho hospodárskeho vplyvu.

Na záver, Komisia, ktorej je ľúto, že zatiaľ nebolo možné dosiahnuť dohodu medzi 27 členskými štátmi, urobí maximum, aby rýchlo zriadila túto posilnenú spoluprácu – hneď ako Rada ministrov vydá v marci svoje stanovisko – predložením návrhov nariadení potrebných na jej zriadenie, aby sme mohli európskym podnikom veľmi rýchlo poskytnúť túto skutočne pridanú hodnotu. Ďakujem vám za pozornosť a vopred vám ďakujem za podporu tohto návrhu.

  Raffaele Baldassarre, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Parlament sa chystá výnimočne rýchlo a dynamicky udeliť súhlas s prvým prípadom posilnenej spolupráce, ktorá sa špecificky týka vnútorného trhu. Akceptovaným odôvodnením toho je, že diskusia o európskom patente je na programe už mnohé roky. Preto by sme mali vhodne spresniť, že návrh nariadenia o režime prekladov Komisia prijala až 30. júna 2010 a že Rada si nedostatok jednomyseľnosti a ťažkosti s dosiahnutím jednomyseľného rozhodnutia v blízkej budúcnosti všimla v novembri 2010.

Preletím teda tempo, akým sa Parlament venoval tejto veci, čo, dúfam, poslúži ako príklad do budúcnosti, keďže sme významne prekonali rekordy rýchleho a účinného legislatívneho postupu.

Keďže však nie je mojím úmyslom vystupovať len ako predstaviteľ záujmov našej krajiny, ktorá je v súčasnosti proti posilnenej spolupráci, a keďže si myslím, že problematika patentov je veľmi dôležitá pre vývoj priemyslu a európskeho podnikateľského systému, chcel by som len položiť určité otázky, ktoré považujem za dôležité pre výkon legislatívnych funkcií tohto Parlamentu a pre budúci postoj k nariadeniam o patente.

V prvom rade by sme mali uznať, že hlasovanie za posilnenú spoluprácu systematicky zavedie používanie tohto nástroja na rozvoj vnútorného trhu, ktorý by namiesto toho mal byť poslednou možnosťou. Vytvárame tak precedens, ktorý by sa mohol použiť vo všetkých oblastiach vnútorného trhu. Ďalej si myslím, že tento Parlament môže, keď čelíme ďalším témam, potom obšírne a samostatne vyjadriť svoj názor a jednotlivé návrhy by mali byť v záujme užívateľov a podnikov, a nie v záujme jednotlivých skupín krajín.

  Bernhard Rapkay, v mene skupiny S&D. – (DE) Dôvodová správa spravodajcu je úplne správna a nepotrebuje rozvinutie. Z tohto dôvodu udelí naša skupina súhlas s posilnenou spoluprácou. U nás zazneli aj nejaké opačné názory – to je úplne správne a tieto hlasy by mali byť vypočuté. To, čo povedali pán spravodajca, predsedníctvo Rady a pán komisár, však dokazuje, že je najvyšší čas a už nemôžeme ďalej okolkovať.

Nie je to tak, ako niektorí ľudia tvrdia, že to všetko bolo dohodnuté narýchlo bez akejkoľvek diskusie – to nie je vôbec pravda, tak ako ani mnohé iné argumenty. Problém jazykov sa nestal predmetom diskusie až vtedy, keď Komisia minulý rok predložila svoj posledný návrh, diskutuje sa o ňom už desaťročie alebo aj dlhšie. Nie je na tom nič nové. Nikto, kto sa pozrie na to, ako boli predložené rôzne modely a ako sa o nich diskutovalo, nemôže povedať, že sa o tom nediskutovalo dostatočne. Je čas rozťať gordický uzol.

Druhý argument, ktorý sa v tomto prípade stále používa, je, že riskujeme zničenie vnútorného trhu. Skutočnosť je taká, že, pokiaľ ide o patenty, nemáme vnútorný trh, takže ho v skutočnosti nemôžeme zničiť. Ak máme jasno v tom – ako to už je dlhú dobu –, že vnútorný trh na svoje dokončenie naozaj potrebuje postup jednotného patentu, potom sa týmto krokom nemôže zničiť celý vnútorný trh. V najhoršom prípade zostane všetko tak, ako je teraz. Verím však, že dosiahneme pokrok.

Tretím konkrétnym používaným argumentom bolo, že Parlament by súhlasom s posilnenou spoluprácou oslabil svoje práva: nič z toho nie je pravda. Chcel by som vám odporučiť, aby ste si prečítali Lisabonskú zmluvu a rokovací poriadok. Nevzdáme sa ani jedného práva. Teraz schvaľujeme posilnenú spoluprácu a keď to začne, budeme mať všetci svoje individuálne práva. Pokiaľ ide o jazykový režim, samozrejme, je to len vec konzultácie, keďže tu je potrebná jednomyseľnosť. Spolurozhodovací postup by sa však mal uplatňovať len na súčasné nariadenie o patente a na schválenie súdnej príslušnosti v prípade patentov. Nevzdávame sa ani jedného práva, v skutočnosti práve naopak.

  Cecilia Wikström, v mene skupiny ALDE. – (SV) Na úvod by som chcela poďakovať pánovi Lehnemu za dobrú prácu, ktoré v tejto veci vykonal, a tiež pánovi komisárovi Barnierovi, ktorý s touto záležitosťou efektívne a úspešne napreduje.

Ako sme počuli, o tejto otázke sa diskutuje mnoho desaťročí a teraz je jasné, že Rada nedosiahne jednomyseľnosť požadovanú v zmluve na prijatie rozhodnutia. Mnoho členských štátov preto žiadalo o posilnenú spoluprácu v tejto oblasti. Chcela by som vydvihnúť, že toto je otvorená forma spolupráce a že budeme radi, ak sa všetky členské štáty do nej zapoja, ak si to želajú.

Dnes preto rozhodujeme o tom, či Parlament má alebo nemá udeliť svoj súhlas so žiadosťou Rady o posilnenú spoluprácu. Podľa mňa a podľa názoru Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu by Európsky parlament mal v súlade s odporúčaním pána spravodajcu Lehneho túto žiadosť schváliť.

Získanie ochrany pre vynálezy alebo vedecké objavy je mimoriadne dôležité na premenu inovácií a vedomostí na použiteľné, užitočné výrobky, čo následne vytvorí rast a pracovné miesta. V súčasnosti je pre individuálneho vynálezcu alebo malú spoločnosť ťažké získať patentovú ochranu v celej Európe. Ako sme počuli, je to jednoducho príliš drahé a komplikované. Americký patent stojí v súčasnosti približne 1 800 EUR, pričom európsky patent stojí viac ako 20 000 EUR – 11-krát viac, čo je evidentne absurdné. Nadnárodné spoločnosti s veľkými zdrojmi a právnymi odbornými znalosťami sa s tým vždy vyrovnajú v každom systéme.

Cenu za to v súčasnom systéme platia európski individuálni vynálezcovia. Je najvyšší čas, aby aj oni získali ochranu svojich výtvorov, aby mohli rásť a v budúcnosti sa stali významnými zamestnávateľmi, ktorých naša Únia tak zúfalo potrebuje. Potrebujeme to teraz. Nemôžeme strácať čas.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Európsky patentový režim by pravdepodobne zlepšil situáciu niektorých obchodných a vedeckých oblastí. Musím však povedať, že nádeje vkladané do tohto patentu sú trochu príliš optimistické. Musíme tu zachovať schopnosť zostať nad vecou.

Som proti posilnenej európskej spolupráci. Nedávno sme sa v rámci posilnenej spolupráce venovali otázke rozvodov. Teraz, priamo po tomto rozhodnutí, máme pred sebou ďalšiu vec týkajúcu sa posilnenej spolupráce. Ak len jednoducho odmávneme tento súhlas, podporíme situáciu, keď bude posilnená spolupráca čoskoro jediným mechanizmom, ako dosiahnuť dohodu, pretože je príliš ťažké dosiahnuť dohodu na úrovni Rady. To nebolo zámerom zhromaždenia, keď sme diskutovali o posilnenej spolupráci.

Dobrá správa vecí verejných, o ktorej tu veľa hovoríme, znamená okrem iného transparentnosť a zrozumiteľnosť. Posilnená spolupráca vo svojich rozmanitých podobách v rôznych oblastiach však nepodporuje transparentnosť a zrozumiteľnosť. Myslím si, že vytvoríme veľký problém do budúcnosti, ak sa budú neustále vytvárať rôzne podskupiny krajín, aby sa dohodli na určitej veci. To sa, samozrejme, ľahko povie, že sa môžu všetci zapojiť. Otázka je, za akých podmienok? Myslela som si, že tentokrát – na rozdiel od všetkých predošlých rokov – by sme naozaj mali šancu dosiahnuť dohodu, ak by sa pokračovalo v rokovaniach.

Nemyslím si, že posilnená spolupráca je v prípade patentov správnou cestou. Z tohto dôvodu nebudem hlasovať za toto nariadenie.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) V Európe sa dlhé roky vedie diskusia o zavedení právnych predpisov v oblasti jednotného patentu. Ekonómovia a podnikatelia si myslia, že ich zavedenie by podnikom v celej Európskej únii výrazne znížilo náklady na patentovú ochranu a umožnilo by lacnú, účinnú a zlepšenú ochranu. Osobitne dôležité to je najmä pre odvetvie malých a stredných podnikov. Odporúčania a návrhy Európskej komisie mieria tiež týmto smerom.

Mali by sme však vziať do úvahy aj určité kontroverzné návrhy, ktoré sú v tomto prípade predmetom diskusie – už to dnes v Parlamente odznelo –, konkrétne otázky súvisiace s prekladmi patentov vykonávané Európskym patentovým úradom a návrh, aby sa tieto preklady robili len do troch jazykov. Je potrebné ďalej premyslieť a zvážiť, prečo by to mali byť tieto tri jazyky a nie iné, najmä preto, že by to poskytlo určitú výhodu podnikateľom, ktorí používajú jeden z týchto jazykov ako svoj rodný jazyk. Myslím si, že by sme to mali lepšie premyslieť.

  Gerard Batten, v mene skupiny EFD. – Európska komisia sa už pokúsila vytvoriť právne predpisy pre patent EÚ, ale v júni neuspela, keď ju odmietla Rada, v ktorej sa nepodarilo dosiahnuť jednomyseľné hlasovanie. Komisia v tom však chce rázne postupovať. Táto skutočnosť je len ďalším príkladom budovania ríše EÚ. Návrhy sú nepotrebné a inovatívne spoločnosti ešte viac zaťažia administratívou a nákladmi.

Takže kto presne je za túto vec? Presadzuje ju 12 krajín vrátane Spojeného kráľovstva. Nemalo by nikoho prekvapiť, že britská koaličná vláda je v tejto veci hlavnou hybnou silou, takisto ako boli mnohé britské vlády hlavnými hybnými silami vo väčšine projektov EÚ, pričom predstierali opak. Ak by Konzervatívna strana niekedy myslela na patentové klamstvá, podvody a falošnosti, zbohatla by na autorských honorároch a možno by bola schopná vyplatiť štátny dlh.

  Marielle Gallo (PPE). – (FR) Skutočnosť, že ľudské bytosti oddávna uvažujú nad životom a smrťou, dokážem pochopiť, ale neschopnosť Európskej únie prekonať problémy európskeho patentu od 70. rokov minulého storočia je naozaj úplne nepochopiteľná.

Najprv by som chcela oceniť prácu a vytrvalosť pána Lehneho v tejto veci a poďakovať mu za pozornosť, ktorú venoval našim španielskym a talianskym kolegom. Aj ja som počúvala ich argumenty a úplne ich chápem. Nie sme tu však preto, aby sme vyriešili jazykovú otázku. Návrh Európskej komisie z 1. júla 2010 je založený na jazykovom režime Európskeho patentového úradu, ktorý dokázal svoju účinnosť. Ešte raz však zopakujem, jazyková diskusia nie je bodom programu.

Dnes ide o to, umožniť 25 členským štátom, ktoré chcú prostredníctvom posilnenej spolupráce dosiahnuť pokrok, aby tak naozaj mohli urobiť. Dnes ide o to, aby sa reagovalo na požiadavku európskych podnikov, ktoré platia 11-krát viac za svoje patenty ako podniky v USA. Dnes ide o to, aby sa dokázalo, že Európsky parlament je dostatočne zrelý a dokáže sa povzniesť nad malicherné škriepky. Budeme mať mnoho času prediskutovať citlivé politické voľby, ktoré nás čakajú. Prestaňme však okolkovať a urobme krok vpred tým, že vyjadríme svoju podporu odporúčaniu pána Lehneho na tejto dlhej, predlhej ceste smerom k európskemu patentu.

  Edvard Kožušník (ECR). – (CS) Americký prezident Obama vo svojom každoročnom prejave o stave únie volal po posilnení USA v oblasti inovácií. O inováciách povedal: „Toto je chvíľa Sputnika pre našu generáciu.“ Teší ma, že EÚ vysiela prostredníctvom programu Európska únia inovácií jasný signál, pokiaľ ide o význam inovácií pre udržanie hospodárskej pozície Európy v globálnej hospodárskej súťaži. Podľa mňa je zavedenie jednotného patentu EÚ jedným z kľúčových nástrojov úspechu projektu Európska únia inovácií a na udržanie vedúcej pozície voči inovačným tigrom ako Čína a Brazília. Jednotný patent by podporil významné zvýšenie konkurencieschopnosti európskych podnikov. Preto sa cítim veľmi znechutený, že vytvorenie takéhoto kľúčového nástroja pre rozvoj inovácií v EÚ zadržiavajú niektoré krajiny pre druhoradé otázky, ako napríklad pre otázku ochrany jazyka. Preto podporujem návrh na posilnenú spoluprácu aj za cenu neúčasti niektorých členských štátov. Nesmieme pripustiť, aby nám unikla chvíľa Sputnika našej generácie.

  Antonio López-Istúriz White (PPE) . – (ES) Európska únia je založená na hodnotách ako rovnosť, solidarita a rešpektovanie všetkých jazykov. Všetci sa stotožňujeme s týmito zásadami.

Ako španielski poslanci podporujeme myšlienku systému patentov pre celú Európsku úniu a blahoželám nášmu kolegovi Lehnemu k tej časti správy. Podporujeme všetko, čo zlepšuje a rozširuje vnútorný trh.

No pre takú dôležitú záležitosť bol vybraný postup ustanovený v Lisabonskej zmluve – posilnená spolupráca –, ktorý by mal byť poslednou možnosťou a mal by spĺňať rad podmienok. Podľa nás je posilnená spolupráca, o ktorej budeme zajtra hlasovať, v rozpore s článkami 118 a 326 tejto zmluvy. Navyše si myslím, že v Rade sa zmenili pravidlá hry, ale naša vláda si s tým poradí.

Táto nová zmluva je pre EÚ nepochybne užitočným nástrojom, ale nemôže sa používať na zriadenie viacrýchlostnej Európy. Mnoho krajín, ktoré v súčasnosti podporujú posilnenú spoluprácu, budú čoskoro trpieť následkami a ak Rada a Komisia budú posilnenú spoluprácu naďalej používať takýmto spôsobom, nakoniec prehráme všetci.

Španielsky hovorí 850 miliónov ľudí. Z troch jazykov, ktoré Európska komisia navrhla pre systém patentov, je z hľadiska veľkosti len jeden z nich porovnateľný so španielčinou. Aké kritériá sa použili? Efektívnosť? Hovoríme o sume 1 850 EUR? Prečo potom nepoužiť len angličtinu a vynechať ostatné dva jazyky, ušetrili by sme tým ešte trojnásobne viac namiesto len 20-násobne. Ide o načasovanie?

Španielsko nebolo v minulosti proti patentu, ale iné krajiny, ktoré sa teraz ponáhľajú. Ide o politiku, ako sa domnievam? Musíme byť opatrní s byrokratickými manévrami, ktoré vzďaľujú milióny občanov – tisícky podnikov, ktoré používajú španielčinu – od reality Európskej únie.

Systém navrhnutý Komisiou je v rozpore s právom Európanov vyjadrovať sa v ich jazyku, uprednostňuje jeden jazyk pred druhými, jasne diskriminuje hospodársku súťaž, rozdeľuje trh a vytvára právnu neistotu. Tento boj len začal. Náhlenie niektorých spôsobilo, že budeme čeliť súdnemu konaniu na Európskom súdnom dvore trvajúcemu viacero rokov, ako už povedala moja vláda.

Tri inštitúcie budú musieť vysvetliť realizovaný postup a dôvody, prečo ignorovali upozornenia. Situáciu je možné napraviť, ak sa vrátime k myšlienke a textu zmlúv, ktoré Španielsko dodržuje.

  Luigi Berlinguer (S&D). – (IT) Už nie je možné tolerovať absenciu európskeho patentu. Podniky v Európe sú v nevýhode, pokiaľ ide o náklady na schválenie patentov, ktoré sú pre nich 10-krát vyššie ako pre ich konkurentov v USA a Japonsku. Okrem toho je roztrieštenosť autorských práv vyplývajúcich z patentov jednou z príčin, ktoré brzdia hospodársku obnovu.

Komisia nám ponúka posilnenú spoluprácu so špecifickým jazykovým režimom, čo sa nám nepáči. Je v tom však niečo nové. Zúčastňuje sa 25 z 27 členských štátov. Politický rámec sa zmenil. Pozitívny vývoj je možný, hoci napríklad zlepšením spôsobu vyjadrovania navrhovateľa.

Všetci musíme teraz pracovať na dosiahnutí lepšieho rešpektovania všetkých. Okrem toho chceme, aby bola taliančina chránená a pozdvihnutá, ale naša vláda znížila financovanie a veľmi zanedbáva túto stránku. Z tohto druhého dôvodu by sme mali na tom trvať, ale musíme dosiahnuť európsky patent.

  Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Neklamme samých seba. Tento postup je nastavený tak, aby sa francúzština a nemčina stali dôležitejšími ako španielčina, ktorou sa nehovorí len v Európe, ale hovorí ňou ďalších 700 miliónov ľudí vo zvyšku sveta, ako úplne správne povedal pán López-Istúriz White, čo je viac ako počet Európanov. Ako bolo úplne správne povedané, stali by sa dôležitejšími aj ako taliančina, keďže taliančina a španielčina už boli uznané ako jazyky na registráciu obchodných značiek.

Postup je plný neistôt, ktoré sa dotýkajú veľkých technologických spoločností digitálnej Európy, ako sú Blackberry, IBM, Nokia, Philips a Siemens, ktorých manifest sa, dúfam, dostane k všetkým napriek poľutovaniahodnému pokusu jednej vedúcej oddelenia Európskej komisie zastaviť ho.

Nevieme, aký bude rozsudok, jurisdikcia, či nástroje. Dámy a páni, zostaňme pokojní. Využime posilnenú spoluprácu v Lisabonskej zmluve bez bezhlavého zhonu, ktorý by ju mohol oslabiť a zabrániť jej. Malo by sa to robiť bez odsúdeniahodného zhonu, ktorý nastal dnes ráno a ktorý spôsobil, že ministri vzdelávania v Rade sa len pozerali.

Ďakujem maďarskej zástupkyni, že hovorila po taliansky a po španielsky...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Všetci vieme, že mnohojazyčnosť je obrazom kultúrnej a jazykovej rozmanitosti EÚ a že ako taká je mimoriadne dôležitá. Spor pre jazyky používané v oblasti patentov EÚ však trvá už viac ako 30 rokov. Počas týchto 30 rokov museli európske krajiny znášať vysoké náklady na preklady a v niektorých prípadoch konkurenčné znevýhodnenie na globálnom trhu. Nemožno poprieť, že je ťažké vyčísliť nehmotný investičný majetok ako obchodné známky a patenty. Používajú sa však na zabezpečenie úverov a zohľadňujú sa tiež pri vypracúvaní ratingov.

V tejto súvislosti sa v rámci nového patentového práva vypracovaného prostredníctvom postupu posilnenej európskej spolupráce, ktorý sa uplatňuje aspoň v častiach EÚ, vyžaduje, aby sa patenty prekladali len do nemčiny, angličtiny a francúzštiny, čo určite zjednoduší byrokratickú stránku. Najmä preto, že angličtina sa v niektorých odvetviach ako IT a medicína používa ako univerzálny technický jazyk. V neposlednom rade by sa dôsledným používaním troch pracovných jazykov, nemčiny, angličtiny a francúzštiny, mohla naozaj osloviť väčšina obyvateľstva. Dovolím si osobnú poznámku, teší ma, že nové nariadenie posilňuje aj postavenie nemeckého jazyka, ktorý je podľa prieskumu z roku 2006 stále najviac hovoreným rodným jazykom v EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vytvorenie európskeho patentu stimuluje inovácie a vedecký a technologický rozvoj v EÚ. Vyriešenie otázky európskeho patentu považujem za zásadnú vec. Mám však výhrady k jazykom, ktoré sa majú používať. Podľa mňa by bolo najlepším riešením používať len angličtinu, ak by sa však mali zahrnúť ďalšie jazyky, mala by sa zvážiť aj portugalčina. Hospodárska súťaž je celosvetová a portugalčina je po angličtine a španielčine tretím najviac hovoreným západným jazykom.

  Edit Herczog (S&D). – Vytváranie znalostí v Európskej únii je stále prioritou, čo úspešne zvládame. Riadenie znalostí však v Európskej únii nezvládame až tak dobre. Bolo mi veľmi ľúto, keď som sa dopočula, že belgické predsedníctvo nemôže dokončiť smernicu o patente, ako bolo naplánované, ale dúfam, že maďarské predsedníctvo urobí v nadchádzajúcich mesiacoch maximum, aby sme sa dostali do ďalšej fázy, ktorou je posilnená spolupráca.

Čas je jediný zdroj, ktorý nie je obnoviteľný. Čas, ktorý stratíme, sa nikdy nevráti. Nemôžeme Európu zažívať len cez úsporné programy. Potrebujeme skúmať znalosti, musíme sa rozvíjať, a preto je pre Európu mimoriadne dôležité, aby začali fungovať patenty, či už prostredníctvom posilnenej spolupráce, alebo prostredníctvom spoločnej európskej smernice.

Chcela by som zaželať veľký úspech všetkým zúčastneným v tejto spolupráci a všetkým, ktorí ju podporujú. Keďže sme Maďari, stratíme maďarský jazyk, ale je to malá cena v porovnaní s výhodami, z ktorých budeme ťažiť všetci.

  Toine Manders (ALDE). – (NL) Na úvod by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Barnierovi za jeho odvahu, že túto záležitosť predniesol takýmto spôsobom, pretože počas svojho vypočutia prisľúbil riešiť otázku európskeho patentu, a za to vám ďakujeme. Chcel by som poďakovať aj nášmu kolegovi poslancovi, pánovi Lehnemu, za jeho prístup.

Teraz musíme len rozhodnúť o tom, či máme súhlasiť s posilnenou spoluprácou. To je prvá vec, ktorá je potrebná. Je mi však ľúto, že sa rozlišuje medzi významom jazyka a identity ako kultúrneho fenoménu a tým, čo sa naozaj deje v praxi.

Pretože v skutočnosti systém, ktorý je teraz navrhnutý, používajú všetky členské štáty už 35 rokov a myslím si, že môžeme byť trochu šetrnejší, pokiaľ ide o spôsob, akým sa to navrhuje. Ľutujem, že rozprava do určitej miery viazne v spore o jazykoch, a dúfam – a Parlament to aj výslovne požadoval –, že členské štáty, ktoré sa v tejto fáze možno nezúčastňujú, sa budú môcť kedykoľvek pripojiť. Verím, že nám to pomôže ukončiť túto diskusiu a umožní nám to konečne získať európsky patent.

  Malcolm Harbour (ECR). – Keď som v roku 1999 prvýkrát prišiel do tohto Parlamentu, na programe bol jednotný európsky patent. Pamätám si, že sme s Klausom-Heinerom Lehnem pracovali na správe pani Palaciovej Vallelersundiovej. Teší ma, že začíname v tejto veci robiť vážne pokroky.

Nemôžeme podceňovať význam tohto návrhu pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. V súčasnosti diskutujeme o novom a veľmi vynachádzavom pláne pani Geogheganovej-Quinnovej s názvom Únia inovácií. Tento kontinent – Európska únia – musí byť inovatívnejší. Musíme tvoriť viac vynálezov a viac ich využívať. Je absolútne nevyhnutné, aby sme mali konkurencieschopný systém patentov.

Tento krok posilnenej spolupráce je vynachádzavý a posunie diskusiu ďalej. Dúfam, že naši španielski a talianski kolegovia sa pripoja, ale už nemôžeme dlhšie čakať, pretože celý svet ide po trhu s inováciami.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Tento postup veľa odhaľuje, pokiaľ ide o formu a obsah nových podmienok, za akých sa vedenie síl Európskej únie pokúša v rôznych oblastiach presadiť a chrániť svoje záujmy. Tieto nové podmienky priniesla Lisabonská zmluva, ako aj tento mechanizmus užšej spolupráce a chcel by som poukázať na to, že sme náležite varovali pred ich dôsledkami.

V tomto prípade, a nestraťme ani na sekundu z očí kľúčové otázky súvisiace s koncepciou patentu EÚ a s jeho cieľmi a dôsledkami, bude cieľom zaviesť privilegované postavenie pre angličtinu, francúzštinu a nemčinu pri registrácii patentov presne z toho dôvodu, ktorý som práve spomenul.

Ostatné jazyky ako portugalčina, ktorá je tretím najviac hovoreným európskym jazykom na svete, sa popritom znehodnotia, čím sa poškodia záujmy týchto ostatných krajín a obmedzí sa akákoľvek možnosť presadenia ich jazykov aj v oblastiach vedy a technológie. Ak sa tieto zámery zrealizujú, bude to ďalší – nie jediný – spôsob útoku na mnohojazyčnosť v Európskej únii, ktorý zákerne napreduje pod zámienkou zníženia nákladov.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Od roku 2000 sa Európska únia pokúša o intenzívnejšiu spoluprácu členských krajín v oblasti patentovej ochrany.

Posledné kolo rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v decembri minulého roku, však potvrdilo, že viaceré členské krajiny majú vážne výhrady voči navrhovanému riešeniu prekladov pre patenty Európskej únie, ktoré vychádza zo súčasného jazykového režimu Európskeho patentového úradu. Preto nie je možné dosiahnuť pozitívne jednomyseľné rozhodnutie Rady potrebné pre ďalší spoločný postup. V takejto situácii je teda prirodzené a logické, aká je reakcia tých členských štátov, ktoré si uvedomujú potrebu zlepšenia súčinnosti členských krajín pri ochrane duševného vlastníctva, že sa postupom podľa článku 20 Zmluvy Európskej únie usilujú medzi sebou nadviazať posilnenú spoluprácu v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany.

Som presvedčený, vážený pán komisár, kolegyne a kolegovia, že Európsky parlament nebude prekážkou pre takúto posilnenú spoluprácu tých členských krajín, ktoré chcú spolupracovať.

  Andreas Schwab (PPE). – (DE) Dnes sme počuli mnoho dobrých argumentov. Chcel by som sa venovať len niekoľkým dôležitým bodom. Mali by sme podporiť výzvu pána Lehneho a schváliť návrh predložený pánom komisárom Barnierom. V tejto súvislosti by som chcel opäť upozorniť na úspešnú prácu belgického predsedníctva Rady. Toto predsedníctvo dosiahlo veľa aj v iných oblastiach.

Ide tu o procedurálne rozhodnutie. Pán Lehne to už zdôraznil. Tu nejde o otázku, akými európskymi jazykmi hovorí koľko ľudí na celom svete alebo ktorý jazyk je esteticky najkrajší, ide tu o procedurálne rozhodnutie, ktoré chce Rada naozaj prijať. Súhlasím s predchádzajúcou rečníčkou zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie v tom, že by sme mali byť opatrní pri zvažovaní tohto procedurálneho rozhodnutia. Nestojíme však pred želaním podskupiny v rámci európskej Rady ministrov zriadiť jazykový režim, ale pred želaniami 25 z 27 členských štátov. Z tohto dôvodu si myslím, že aj keď sa rozhodnutie schváliť posilnenú spoluprácu musí prijať opatrne, Európsky parlament s ňou môže súhlasiť.

  Adam Gierek (S&D). – (PL) Európsky patent má podporovať inovatívnosť. Prečo v tom prípade nemôže byť samotný patent inovatívny? Hovoríme tu len o patentovom práve, ale mali by sme hovoriť aj o tom, aká je najlepšia forma patentu, pretože máme krátkodobé patenty a dlhodobé patenty, ale tie druhé nemusia byť nutne lepšie alebo lepšie napísané. Myslím si, že by sme mali vytvoriť formu patentu a postup opisovania inovácií, ktoré najlepšie využijú internet a elektronické metódy registrácie, a teda aj jazyka. Myslím si, že najlacnejšou formou, ktorá by sa nemusela prekladať do ostatných jazykov, by bol európsky elektronický patent.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Dlho podporujem jednotný európsky patent, keďže zvýši atraktívnosť investícií do inovácií, umožní spoločnostiam lepšie chrániť ich znalosti, urýchli prenos znalostí z výskumu do praxe a možno nás lepšie ochráni pred prívalom falošných výrobkov na vnútorný trh. Je to tiež veľká výzva. Skutočnosť, že Rada po desiatich rokoch dosiahla len posilnenú spoluprácu, uškodí našej konkurencieschopnosti. Vítam skutočnosť, že Česká republika prehodnotila svoj postoj a rozhodla sa pripojiť k rokovaniam. Zároveň však uznávam citlivosť precedensu posilnenej spolupráce najmä pre niektoré členské štáty, keďže ide o jazykový režim. Myslím si však, že prinesie osoh všetkým výskumníkom v EÚ.

V prípade patentov je dôležité, aby boli také lacné ako v USA, a preto dúfam, že Rada zavedie ďalšie zjednodušenia. Dôležité je, aby sme mali pre európske patenty nový súdny systém, ktorý by riešil mnoho otázok súvisiacich so softvérovými a biotechnologickými patentmi. Podporujem návrh na posilnenú spoluprácu.

  Małgorzata Handzlik (PPE). – (PL) Dnes sa už veľa povedalo o tom, ako Európa a európske podniky potrebujú patent, a ja s týmito hlasmi súhlasím. Bez právnych predpisov v oblasti patentov bude pre naše firmy ťažšie konkurovať čoraz dynamickejším a inovatívnejším podnikom rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Nemali by sme však zabudnúť na to, že posilnená spolupráca v oblasti patentov nie je z pohľadu spoločného európskeho trhu predsa len najvýhodnejším riešením. Ako zástankyňa silného spoločného trhu dávam prednosť tomu, aby sa prekážky trhu odstraňovali, a nie vytvárali. Preto sa s výzvou obraciam na všetkých, ktorí sa podieľajú na vypracovaní formy právnych predpisov v oblasti patentov, aby poskytli riešenia, ktoré prinesú osoh celej Európe. Myslím tu najmä na jazyky, ktoré sa majú používať, pretože podľa mňa nesmieme diskriminovať ľudí, ktorí nerozumejú francúzsky, nemecky alebo anglicky. Myslím si, že najlepším riešením by bolo, keby bol systém založený na jednom jazyku.

  Michel Barnier, člen Komisie. – (FR) Odpoviem na vašu poslednú poznámku, pani Handzliková, aby som, kým prídem k postupu, zdôraznil podstatu vecí, na ktorých sme, ako bolo povedané, tak tvrdo pracovali s belgickým predsedníctvom a počas posledných pár týždňov s maďarským predsedníctvom. Ak chce bulharská, slovenská, lotyšská alebo portugalská spoločnosť podať žiadosť o patent vo svojom jazyku, môže to v zmysle návrhu, o ktorom diskutujeme, urobiť a náklady na preklad budú vrátené.

Ak je tam spor, spoločnosť dostane ručný preklad vo svojom jazyku. Ak pred doručením prekladu poruší patent, pretože mu riadne nerozumie, jej dobrý úmysel bude chránený. Inými slovami, nebude musieť zaplatiť náhradu škody.

Aby sme mali všetci jasno v tom, o čom tu diskutujeme, chcel by som vám pripomenúť, dámy a páni, čo sa navrhlo alebo čo bude navrhnuté. Navrhol som, aby spoločnosť, ktorá to chce urobiť, mohla požiadať o patent aj vo svojom jazyku. Právna ochrana bude zaručená v jednom z troch jazykov Mníchovského dohovoru, ktorý je súčasťou histórie európskych patentov. Ja som tento dohovor nevymyslel, existuje už dlho. Sú v ňom tri jazyky. Jeden z tých troch jazykov – angličtina, francúzština alebo nemčina – sa automaticky použije na zaručenie právnej ochrany v celej EÚ.

Pod vedením belgického predsedníctva sme pridali návrh, o ktorom sa určite bude diskutovať. Išlo o použitie ďalších dvoch jazykov s ručným prekladom popri jednom z troch jazykov na právnu ochranu. Tie dva jazyky nebudú mať právnu hodnotu, ale budú veľmi cenné z hľadiska poskytovania informácií o tom, čo je obsahom patentu, a z hľadiska komunikácie. Môže sa použiť napríklad angličtina, a ak je také želanie, môže sa použiť aj portugalčina, lotyština alebo holandčina s prekladom do jedného z troch jazykov. Preklad bude navyše zadarmo – náklady naň budú uhradené. Situácia je teda takáto: jeden z troch jazykov sa použije na právnu ochranu a ďalšie dva jazyky na informovanie a komunikáciu. Chcel by som poslednýkrát dodať, že žiadne európske spoločnosti nebudú diskriminované, a to sa týka aj spoločností so sídlom v členskom štáte, ktorý sa nezúčastňuje posilnenej spolupráce.

Inými slovami, ak španielska spoločnosť požiada o európsky patent, bude ho môcť používať bez toho, že by bola diskriminovaná, ak sa Španielsko hneď nezapojí do posilnenej spolupráce. To je cieľom, a preto, dámy a páni, som tvrdo pracoval na tejto veci, ako som sa zaviazal. Vážne som na tom pracoval; nebol som ideologický ani neobjektívny, a prihliadol som na všetky prekážky a usiloval som sa o dosiahnutie úspechu.

Preto si myslím, že návrh je pre 27 členských štátov politicky akceptovateľný a finančne potrebný pre všetky spoločnosti EÚ. Pani Herczogová veľmi správne poznamenala – ako aj pán Harbour a ďalší, ako napríklad pán Schwab –, že táto záležitosť je dôležitá z ekonomického hľadiska. Musíme povzbudzovať, stimulovať, chrániť a odmeňovať tvorbu a inovácie. To je jednou z oblastí, v ktorej má Európa ďalšiu výhodu. Strážme si túto výhodu, upevnime a chráňme ju.

Mnohé malé podniky už nie sú finančne schopné chrániť svoje vynálezy, pretože nemajú tento európsky patent. A čo sa deje? Pani Roithová práve teraz spomenula slovo falšovanie. Ak patent nie je chránený, pretože nie sú prostriedky na jeho ochranu v celej Únii, bude chránený v dvoch alebo troch členských štátoch? A falošné výrobky budú môcť preniknúť do všetkých ostatných členských štátov? Keď už raz preniknú, sú na vnútornom trhu a zničia pracovné miesta a ohrozí sa verejná bezpečnosť a verejné zdravie. Mám na mysli napríklad vynálezy liečiv. Je to mimoriadne vážna vec, preto sme sa tým vážne zaoberali bez toho, že by sme zaujali ideologický prístup, ale jednoducho sme sa usilovali dosiahnuť pokrok a nájsť rozumné riešenie, ktoré je, úprimne verím, prijateľné.

Na záver by som chcel, pán predsedajúci, reagovať na poznámku pána Lópeza-Istúriza Whita, ktorého som pozorne počúval, a na poznámku pani Lichtenbergerovej. Povedali, že táto posilnená spolupráca, ktorá v súčasnosti zahŕňa 25 z 27 členských štátov, sa môže použiť na rozdelenie jednotného trhu. Úprimne si myslím, že takéto riziko neexistuje. Prečo? Pretože sa nachádzame v úplne výnimočnej situácii: máme právne predpisy v oblasti jednotného trhu, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť.

Takmer pri všetkých ostatných nariadeniach a zákonoch v oblasti jednotného trhu máme kvalifikovanú väčšinu. V tomto prípade potrebujeme jednomyseľnosť. Preto si myslím, že riziko rozdelenia neexistuje, Európska komisia bude naozaj dávať pozor, aby zabránila akémukoľvek rozdeleniu jednotného trhu.

Chcel by som ešte raz poďakovať pánovi Lehnemu za jeho odhodlanie a angažovanosť a tiež členom Výboru pre právne veci. Chcel by som vám tiež vopred poďakovať za podporenie tejto posilnenej spolupráce na základe tohto objektívneho návrhu.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Dnes večer som vo svojom prvom vystúpení hovorila jazykom, ktorý je jazykom európskeho patentu, a v dvoch jazykoch, ktoré nateraz nie sú jazykmi európskeho patentu. Dovoľte mi teraz hovoriť v mojom rodnom jazyku, ktorý za daných okolností takisto nie je jazykom európskeho patentu a ktorým hovorí celkovo len 15 miliónov ľudí na celom svete, z toho 10 miliónov v Maďarsku. Hovorím teda najmä španielskym a talianskym poslancom, že naozaj venujeme veľkú pozornosť rovnocennosti, významu a používaniu jazykov.

Dovoľte mi tiež krátko odbočiť od témy v mene členského štátu, ktorý som v určitom slova zmysle pred šiestimi týždňami zastupovala – pretože teraz nezastupujem žiadny členský štát –, ale pred šiestimi týždňami som zastupovala členský štát, ktorý mal na otázku patentu odlišný názor. V posledných pár mesiacoch maďarská vláda zmenila svoj pôvodný postoj. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Pokiaľ ide o okolnosť, ktorá spôsobila zmenu postoja maďarskej vlády, bol to veľmi vážny dialóg s podnikateľskou komunitou, so zástupcami malých a stredných podnikov, a tí jednoznačne požiadali vládu o zmenu jej spočiatku zdráhavého, alebo skôr negatívneho postoja, aby mohli maďarské malé a stredné podniky ťažiť z jednotného európskeho patentu a ušetriť náklady vďaka fungujúcemu jazykovému režimu.

Situácia, ktorá sa teraz vyvinula – 25 z 27 členských štátov – nie je ani zďaleka ideálna. Všetci sme zástancami jednotného trhu, ako je od začiatku aj Maďarsko. Veríme a myslíme si, že jeho dokončenie posilní európsky rast, ktorý – ako mnohí ctení poslanci povedali – je teraz v období po kríze v Európe nutnosťou. Aby sme to dosiahli, musíme robiť všetko, čo je v našich silách. Som presvedčená, že jednotný európsky patent a jazykový režim ako jeden z jeho prvkov sa musia vnímať v tejto súvislosti. Navyše, ako zdôraznil aj pán komisár Barnier, myslím si, že z vytvorenia systému jednotného európskeho patentu budú ťažiť aj talianske a španielske spoločnosti.

Chcela by som reagovať aj na ďalšie dve poznámky. Jedna je, prečo tento veľký zhon a prečo toto rýchle tempo, pretože Komisia svoj návrh predložila len v júli. V skutočnosti ste už zodpovedali aj túto otázku. Dovoľte mi pripomenúť vám, že len diskusia o jazykovom režime sa v Európskej únii vedie desať rokov, preto si myslím, že tu nejde o unáhlenú záležitosť. Ďalšia poznámka sa týkala krajného prostriedku, či sa urobilo naozaj všetko možné na nájdenie riešenia prijateľného pre všetky členské štáty.

Myslím si, že belgické predsedníctvo urobilo všetko, čo mohlo. Stačí, keď si spomenieme, že dokonca ešte na jeseň bolo predkladaných stále viac nových návrhov s cieľom zriadiť tento systém vo všetkých 27 krajinách jednotného trhu. Bohužiaľ, napriek všetkým snahám požiadalo nakoniec 12 členských štátov v decembri o začatie užšej spolupráce a, ako už bolo spomenuté, ich počet sa teraz zvýšil na 25. Nedalo sa už nič viac urobiť a predsedníctvo nemohlo urobiť nič iné, ako požiadať o užšiu spoluprácu, a preto vás požiadalo, a ja osobne vás teraz tiež žiadam, o vašu podporu v hlasovaní. Potrebujeme jednotný trh a potrebujeme ho posilniť. Vieme, ako viaceré prieskumy dokázali, že jednou z hlavných prekážok toho je chýbajúca jednotná patentová ochrana, a mali by sme konať, aby sme prestali prekážať svojim malým a stredným podnikom najmä v inováciách a lepšej výkonnosti.

  Klaus-Heiner Lehne, spravodajca. – (DE) Na záver by som chcel povedať tri veci. Pán komisár Barnier už poukázal na to, že posilnená spolupráca bola špecificky zriadená na to, aby prekonala prekážky, pokiaľ ide o jednomyseľnosť. Podľa Lisabonskej zmluvy je jednomyseľnosť absolútnou výnimkou. Inými slovami, potrebujeme ju len vo veľmi malom počte prípadov. Presne z tohto dôvodu bol zriadený postup posilnenej spolupráce.

Pokiaľ ide o tému jazyka: dnes nejde o jazyk. Dovoľte mi jasne zopakovať, dnes vedieme rozpravu len o postupe. Dovoľte mi však poukázať na to, že už sme v súvislosti so správou pani Palaciovej Vallelersundiovej diskutovali o skutočnosti, že jeden jazyk je lacnejší ako tri. Ako však už bolo povedané, ide tu o Európsky patentový dohovor (EPD). Európsky patentový úrad pracuje v jazykoch dohodnutých v EPD. Zmena tohto režimu by nutne znamenala zmenu EPD. Členské štáty Európskej únie však nemôžu jednostranne zmeniť EPD, pretože EPD zahŕňa všetky európske krajiny okrem, myslím, Malty. Všetky tieto krajiny vrátane napríklad Švajčiarska by museli s touto zmenou súhlasiť. Ak sa nevieme dohodnúť v rámci 27 členských štátov EÚ, ako môžeme dúfať, že nájde spoločnú reč 39 krajín EPD? Ak sa uberieme touto cestou, celá záležitosť sa jednoducho odloží na neurčito. O tejto otázke však budeme diskutovať, keď sa budeme zaoberať konkrétnym návrhom Komisie.

Mimochodom, právne služby všetkých troch inštitúcií jednoznačne potvrdili možnosť posilnenej spolupráce.

Možno by som k téme jazykov dodal ešte jednu poznámku: ľudia z praxe tomuto politickému boju moc nerozumejú. Je to preto, že ľudia z praxe – čím myslím tých, ktorí registrujú patenty – v skutočnosti pri svojej výskumnej práci pracujú len v jednom jazyku. Preto zainteresovaní nechápu principiálny spor o jazyku.

Na záver by som chcel uviesť pár vecí k diskriminácii. Ak som to správne pochopil – a som si istý, že áno –, tento nový európsky patent je otvorený pre všetky podniky a všetkých vynálezcov aj z krajín, ktoré sa nezúčastňujú posilnenej spolupráce, inými slovami, pre každú krajinu na svete. To je úplne samozrejmé.

Krajiny, ktoré sa nezúčastňujú posilnenej spolupráce, nie sú znevýhodnené. Pre nich bude naďalej platiť Európsky patentový dohovor. Inými slovami, ak chcem získať balík patentov v týchto krajinách, musím si ich nechať preložiť.

Mám ešte poslednú poznámku k jazykovému sporu. Nikomu sa nebráni, aby si nechal všetky tieto patenty preložiť do všetkých 23 úradných jazykov. Ak členský štát považuje svoj jazyk za taký dôležitý, že všetky patenty sa musia preložiť do jeho jazyka, môže sa do toho jednoducho pustiť. Nemalo by to však byť na náklady majiteľa patentových práv, ktorého inovácie pomáhajú nášmu hospodárstvu rozvíjať sa. Namiesto toho by malo platiť pravidlo: platí ten, kto si objednal. Takže je na príslušných štátoch a ich daňovníkoch, aby za to zaplatili.

Ak členský štát považuje svoj jazyk za taký dôležitý, že by sa mal použiť pri všetkých patentoch platných v Európe, musí konať dôsledne a mal by si nechať vypracovať právne záväzné preklady týchto patentov do príslušného jazyka. Mal by však za to aj zaplatiť. To je moja záverečná poznámka, ktorá možno pomohla objasniť diskusiu.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 15. februára 2011.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Práva duševného vlastníctva predstavujú najkonkrétnejšie uznanie výskumnej a inovačnej práce, ktorú európske podniky vykonávajú každý deň, aby prekonali problémy konkurencieschopnosti a vytvorili blahobyt v prospech všetkých. Preto musia byť chránené všetkými možnými spôsobmi a formami. Oceňujem skutočnosť, že Európsky parlament sa zaoberá touto záležitosťou, a som veľmi rada, že sa môžem zúčastniť hlasovania o tejto otázke. Ako sa však hovorí: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.“ Inými slovami, nepostačuje mať dobrú vôľu na vytvorenie dobrých právnych predpisov, ktoré by naozaj uľahčili prácu podnikov a ochránili ich pred nespravodlivou hospodárskou súťažou konkurentov, ktorí vyrábajú kópie za nízke ceny, pretože nemusia znášať náklady na ťažkú a zdĺhavú prácu pri výskume nových riešení rôznych problémov. V tomto prípade si na základe vedomostí, ktoré o oblasti, ktorú zastupujem, mám, myslím, že jazyková bariéra, ktorú predstavuje žiadosť o udelenie patentu, spôsobuje našim podnikom neúmerné náklady. Mám však provokatívnu otázku. Aký dosah by mal režim troch jazykov na prácu tohto Parlamentu? Suma v rozpočte vyčlenená na preklady a tlmočenie je jasnejšia ako akákoľvek odpoveď. Nemám inú možnosť, ako hlasovať proti.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – Teší ma, že Rada súhlasila s tým, aby 12 členských štátov použilo mechanizmus posilnenej spolupráce na presadenie vytvorenia jednotného patentu EÚ. Tento projekt je na stole už viac ako 10 rokov a, bohužiaľ, stále ho trápia spory medzi vládami členských štátov. Chýbajúca právna istota a vysoké náklady spojené so súčasným systémom, v ktorom musia byť patenty osobitne uznané v každom členskom štáte, potláča potenciál vnútorného trhu týkajúci sa rozvoja, inovácií a rastu. V súčasnosti je získanie európskeho patentu, ktorý je platný iba v polovici členských štátov, 10-krát drahšie ako v USA. Polovica týchto nákladov súvisí s prekladmi. Aby Únia zostala konkurencieschopná, je potrebný efektívnejší prístup. Tento patent platný v celej EÚ má význam. Žiadam o to, aby sa čo najskôr dokončili právne úpravy, a vyjadrujem nádej, že v budúcnosti všetky členské štáty pochopia, že je nevyhnutné byť súčasťou tohto systému.

  Tadeusz Zwiefka (PPE), písomne. – (PL) V tomto Parlamente často hovoríme o pokroku a rozvoji nových technológií, zatiaľ čo postup udelenia patentu pre inovácie v Európskej únii je jeden z najdrahších na svete. Náklady vynálezcov sú príliš vysoké a postupy príliš komplikované. Niet žiadnych pochybností o tom, že rozhodnutie o patente EÚ bolo zablokované v Rade. V takejto situácii poskytuje Lisabonská zmluva členským štátom právo začať postup posilnenej spolupráce. Ideálne by bolo dosiahnuť kompromis o otázke patentov na úrovni všetkých členských štátov, ale myslím si, že 20-ročné čakanie je dostatočne dlhé. Uvedomujem si, že použitie mechanizmu posilnenej spolupráce vyvoláva mnohé obavy. Nezabudnime však, že na jej použitie musia byť splnené špecifické podmienky a že žiadosti sa posudzujú vždy individuálne podľa predmetu každej žiadosti. Myslím si tiež, že posilnená spolupráca sa môže stať nástrojom, ktorý otvorí cestu ďalším rokovaniam, pričom zároveň poskytne aj väčšiu záruku úspechu. Chcel by som tiež poukázať na to, že teraz diskutujeme len o postupe a nie o veciach súvisiacich so samotnými patentmi. Ešte nie je nič rozhodnuté. Máme pred sebou nové kolo rokovaní. Toto je len začiatok práce na štruktúre patentu EÚ a na jazykovom režime, ktorí spôsobuje toľko sporov. Preto dúfam, že všetci budeme vo svojej práci úspešní a vytrvalí, aby konečný výsledok uspokojil všetky zainteresované strany.