Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 15. februára 2011 - Štrasburg

9. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Evelyne Gebhardt (A7-0012/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Cieľom smernice o službách, ktorá nadobudla platnosť v decembri roku 2006, je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v EÚ a odbúrať všetky protekcionistické a svojvoľné prekážky a diskriminačné pravidlá.

Európsky parlament vždy trval na tom, aby táto smernica nebola zámienkou na nebezpečnú dereguláciu a liberalizáciu tohto odvetvia, čo by malo škodlivý vplyv na práva pracovníkov. Zásada krajiny pôvodu, ktorá bola kritizovaná za to, že vedie k sociálnemu dumpingu, bola zrušená a nahradená zásadou krajiny určenia.

Hlasoval som za túto správu, pretože so zameraním na vykonávanie predmetnej smernice v jednotlivých členských štátoch kladie osobitný dôraz na neodôvodnené oneskorenia a zlyhania, ako aj na množstvo problémov s jej výkladom a uplatňovaním. Vážená pani predsedajúca, týmto ukončím svoj príhovor, pretože je pomerne ťažké hovoriť za týchto okolností.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Rozvoj európskeho trhu so službami zohráva absolútne nevyhnutnú úlohu pri stimulácii hospodárskeho rastu v Európskej únii. Preto jednoznačne musíme uvítať, že Európsky parlament dôkladne skúma spôsob vykonávania smernice o službách. Sú nevyhnutné aj ďalšie opatrenia na podporu náležitého rozvoja európskeho trhu so službami. Naším prvoradým cieľom bolo uľahčiť poskytovanie služieb na celoeurópskej úrovni. Preto so znepokojením pozorujeme, že niektoré členské štáty majú sklon schvaľovať a uplatňovať zákony, ktoré v žiadnom prípade nie sú odôvodnené ustanoveniami tejto smernice. Činnostiam poskytovateľov služieb sa teda stavajú do cesty umelé prekážky.

V súčasnosti vzniká v odvetví služieb až 90 % nových pracovných miest. Preto sa domnievam, že účinne fungujúca smernica je nevyhnutným predpokladom rozvoja jednotného trhu a kľúčovým projektom európskeho hospodárstva. Teší ma teda, že začíname vidieť hmatateľné výsledky tejto smernice, ako je napríklad veľké množstvo oznámení o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch právnych predpisov, ktoré dostávame od členských štátov.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) S veľkým presvedčením som hlasoval proti prijatiu a uplatňovaniu smernice o službách, ktorá je známa aj ako Bolkesteinova smernica. Cieľom smernice malo byť vytvorenie väčšej hospodárskej súťaže v Európe a podpora rozvoja malých a stredných podnikov.

Nanešťastie však bolo hlavným cieľom podľa všetkého napadnúť a poraziť naše malé a stredné podniky. V Taliansku existujú odvetvia, ktoré predstavujú naše skutočné silné stránky, napríklad plážové koncesie, do ktorých majitelia investovali celý svoj majetok a ktorým priniesli obrovské obety. Teraz vďaka tejto smernici prišli o všetko.

Nemali by sme zavádzať systém byrokratickej Európy a veľkých podnikov a nadnárodných spoločností, ktorých cieľom je vpadnúť do Talianska a premôcť naše podniky. Nemôžeme to pripustiť, pričom budem stáť po boku týchto malých a stredných podnikov a brániť ich, aby sme ochránili tradície a silné stránky Talianska.

  Sergej Kozlík (ALDE). - (SK) Platná smernica o službách od všetkých krajín Európskej únie vyžaduje odstránenie byrokratických prekážok a uľahčenie života podnikateľom. Uvádzanie smernice do praxe však viazne. Hlavnými problematickými oblasťami sú nedodržovania rozsahu smernice, meškanie pri vytváraní jednotných kontaktných miest, nedostatky v administratívnej spolupráci či rozdielnosti vo vzájomnom hodnotení. Správa, ktorú som podporil, za veľmi dôležité pokladá urýchlene zaviesť do praxe jednotné kontaktné miesta. Tam by bolo možné vybaviť všetko potrebné pre cezhraničné poskytovanie služieb vrátane zrozumiteľných informácií o formalitách a administratívnych postupoch danej krajiny. Služby predstavujú až 40 % hrubého domáceho produktu Únie. Odstránenie zbytočných prekážok a prieťahov môže výrazne napomôcť pri zvýšení konkurencieschopnosti a tvorbe nových pracovných miest.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Verím, že vyhodnotenie smernice o službách bolo dobrou príležitosťou na to, aby sme skontrolovali, či skutočne umožňuje lepší rozvoj odvetvia služieb a či sa jej ustanovenia náležite vykonávajú v členských štátoch. Je nevyhnutné, aby všetky fázy vykonávania tejto smernice sprevádzala dohoda o tom, že smernica by sa nemala vzťahovať na verejné služby, ale že by mala zabezpečiť sociálne práva a spĺňať požiadavky pracovného práva.

Je zrejmé, že Komisia a členské štáty musia zvýšiť svoje úsilie so zameraním na vytvorenie vysokokvalitných miest jednotného kontaktu v členských štátoch. Na tento účel musí byť vyčlenené primerané financovanie s cieľom zabezpečiť, aby tieto centrá poskytovali vysokokvalitné a dostupné informácie.

  Daniel Hannan (ECR). – Od založenia Európskej únie sa stretávame s nedorozumením v súvislosti s tým, čo myslíme pod voľným trhom tovarov a služieb.

Keď moji voliči v roku 1975 hlasovali za členstvo v EHS, pod spoločným trhom rozumeli vzájomné uznávanie výrobkov. Ak môžete predávať istú minerálnu vodu v Spojenom kráľovstve, mali by ste mať možnosť predávať tú istú vodu vo Francúzsku, Nemecku alebo Taliansku a naopak. V praxi sa zistilo, že ide o štandardizáciu, čo znamená, že voda musí obsahovať určité minerálne látky a nielen niektoré z nich a že jej objem nesmie byť väčší ako „x“ a menší ako „y“ a podobne. Potom zistíte, že na výrobok, ktorý nikdy nebol určený na vývoz, môžu byť vo vlastnej krajine pôvodu vyrubené pokuty.

Opakovane sme toho boli svedkami v prípade tovarov aj služieb. Namiesto zvýšenia došlo k obmedzeniu spotrebiteľského výberu, ktorý často ovláda jeden konkrétny výrobca niekde v Európskej únii, ktorý náhodou spĺňa množstvo kritérií a ktorý považuje právne predpisy EÚ za spôsob presunu svojich nákladov na konkurentov. Toto je dôvod, prečo náš podiel na svetovom HDP naďalej klesá a prečo sa z krajiny, z ktorej pochádzam, stal preplnený a stiesnený regionálny blok.

  Syed Kamall (ECR). – Pamätám si na to, aké sporné boli mnohé časti smernice o službách, keď bola po prvýkrát predložená Parlamentu v rámci predchádzajúceho mandátu. Ako autor správy o obchode a službách si osobne pamätám aj na značne sporné reakcie, keď som hovoril o potrebe liberalizácie mnohých služieb, ako sú napríklad finančné služby, zdravotná starostlivosť, služby v oblasti vzdelávania a vodohospodárstva, s cieľom poskytnúť spotrebiteľom väčší výber a lepšie služby a nespoliehať sa na odpísané staré štátne monopoly, ktoré daňoví poplatníci často nedostatočne financovali.

Tu sa stretávame s definíciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako keby sa disciplíny, ktoré nám umožňujú úžasný výber supermarketov alebo iných druhov služieb, akýmsi spôsobom nevzťahovali na vodohospodárstvo, vzdelávanie a zdravotníctvo. Je načase, aby sme aktualizovali politiky spred 30 rokov, keď niektoré služby dokázal poskytnúť len štát. Z toho vyplývalo, že neboli dostatočne financované a náležité poskytované. Zabezpečme vyššiu mieru liberalizácie služieb v rámci EÚ, ako aj na celom svete.

Správa: Antonio Cancian (A7-0020/2011)

  Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Rada by som vysvetlila, prečo sa väčšina Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu zdržala hlasovania o tejto smernici. Je správne, že sme dospeli k rozhodnutiu a že sa rešpektujú práva osôb so zdravotným postihnutím. Avšak je to tak len v prípade dlhších vzdialeností. Mnohé z ďalších bodov nie sú hodné európskej smernice. Keďže táto smernica napríklad pokrýva len vzdialenosti dlhšie ako 250 kilometrov, na mnohé krajiny sa nevzťahuje. Cyprus, Malta a Luxembursko nemajú žiadne práva, rovnako ako niektoré iné členské štáty, ktoré nemajú autobusové trasy dlhšie ako 250 kilometrov. Voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je jednou z hlavných zásad Európy. Teraz nie sú chránení chudobnejší cestujúci, pretože v niektorých členských štátoch neexistuje systém práv cestujúcich. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania. Smernica obsahuje niekoľko pozitívnych, ale aj veľa negatívnych stránok, preto sme sa zdržali hlasovania.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Cieľom návrhu nariadenia, ktorý predložila Komisia v roku 2008, je zaviesť v celej Európe nové práva ochrany cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave porovnateľné s právami v iných druhoch dopravy a zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre prepravcov a pre rôzne druhy dopravy v rámci jednotlivých členských štátov. Na vypracovanie textu, o ktorom dnes hlasujeme, bolo potrebné dlhé a náročné rokovanie s Radou, ako aj uplatnenie zmierovacieho postupu.

Konečný text môžeme považovať za veľmi uspokojujúci a vyvážený kompromis, keďže dokáže zabezpečiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval veľké zaťaženie pre dopravcov, pričom nesmieme zabúdať, že ide predovšetkým o malé a stredné podniky.

Výsledok zmierovacieho postupu možno vcelku odôvodnene považovať za úspech Európskeho parlamentu, keďže do dokumentu boli zahrnuté niektoré z našich hlavných požiadaviek, konkrétne pokiaľ ide o jeho rozsah, základné práva cestujúcich bez ohľadu na vzdialenosť, výnimky a nakoniec zabezpečenie primeraných foriem náhrady nákladov, pomoci a odškodnenia cestujúcich v prípade nehôd, zrušenia a meškania spoja.

  Guido Milana (S&D). – (IT) Nadchádza nová éra práv, ktoré však mohli byť rozsiahlejšie. Musíme si uvedomiť, že v prípade vzdialeností kratších ako 250 km toto opatrenie vôbec nepokrýva práva najzraniteľnejších osôb, čiže osôb so zdravotným postihnutím, starobných dôchodcov a osôb so zníženou pohyblivosťou.

Ak je pravda, že sa zavádzajú jednotné normy kvality, rovnako je pravda, že vylúčenie miestnej dopravy vážne obmedzuje počet dotknutých cestujúcich. Ich zavedenie v priebehu nasledujúcich štyroch rokov umožní tomuto odvetviu dostatočne sa pripraviť, ale zároveň budeme musieť dohliadať na zriaďovanie orgánov zodpovedných za presadzovanie týchto nariadení.

Výsledkom tohto procesu je víťazstvo Parlamentu, čo je pozitívnym dôkazom toho, že venujeme pozornosť potrebám našich občanov. Podmienkou na dosiahnutie kompromisu je však vždy mediácia a v tomto prípade ústupky z cieľov Parlamentu. V podstate sme ukázali, že v porovnaní s Radou, ktorá ukázala, že zastupuje len záujmové skupiny, sme dobrými tlmočníkmi potrieb.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Chcel by som zablahoželať pánovi Cancianovi k vynikajúcej práci pri dokončovaní tohto opatrenia.

Musím vyjadriť nesúhlas s názorom pána Mastellu, že toto opatrenie je veľkým víťazstvom v prospech našich občanov. Je nutné podotknúť, že občania sú chránení len vtedy, ak cestujú autokarovou alebo autobusovou dopravu na vzdialenosti dlhšie ako 250 km. Kde je ochrana práv európskych občanov, ak sú z nej vyňaté celé štáty, ako napríklad Cyprus, Luxembursko a Malta, ako už spomenula pani Meissnerová?

Z týchto dôvodov sa naša skupina zdržala hlasovania. Nehlasovali sme proti tejto správe, pretože chráni niektoré práva, napríklad práva osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Z tohto dôvodu sme sa zdržali hlasovania. Pokiaľ ide o zvyšok, chceli by sme sa k tejto problematike čo najskôr vrátiť, aby sme našim občanom poskytli skutočnú ochranu.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) V prvom rade by som chcel povedať, že je chvályhodné a dôležité, že sa zaoberáme právami našich občanov. Vždy, keď hovoríme o právach, si musíme uvedomiť, že s právami sú spojené aj povinnosti, takže práva bez povinností neexistujú.

Správa o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave obsahuje veľa dobrých a pozitívnych bodov. Musíme pamätať aj na to, že celoeurópske autobusové a autokarové spoločnosti sa od seba veľmi odlišujú. Napríklad vo Fínsku existuje veľa malých rodinných firiem a mohli by sme si položiť otázku, či by sme tieto malé spoločnosti mali neustále zaťažovať novými nákladmi a povinnosťami, keďže bojujú o to, aby boli ziskoví.

Môžem povedať, že v súvislosti s touto problematikou sme z rôznych hľadísk preukázali pružnosť a že sme zohľadnili práva rôznych cestujúcich. Rešpektovanie potrieb osôb so zdravotným postihnutím je vždy spojené s jasnou pridanou hodnotou. Je veľmi dôležité, aby sme osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou zabezpečili lepšie možnosti cestovania a prepravy vo všeobecnosti a aby sme vo zvýšenej miere brali do úvahy ich potreby. Je to dobrý prístup, ale ako som už spomenul, táto otázka je mierne nedôsledná, pretože keď hovoríme o právach a povinnostiach, musíme tiež zabezpečiť, aby sa týmto malým spoločnostiam v odvetví autobusovej a autokarovej dopravy príliš nezvýšili náklady.

  Marian Harkin (ALDE). – Hlasovala som za toto nariadenie, hoci som presvedčená, že nie je dostatočné. Je to však začiatok a v rámci Parlamentu a EÚ niekedy robíme len malé kroky. Takýto krok sme urobili aj dnes.

Je poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty sú z tohto nariadenia vyňaté a že sa v skutočnosti vzťahuje len na cesty dlhšie ako 250 kilometrov. Nepochybne by som uprednostnila návrh Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, podľa ktorého by sa práva cestujúcich uplatňovali na oveľa kratšie cesty. Teší ma však, že niektoré základné práva tohto nariadenia sa vzťahujú na cestujúcich na kratších vzdialenostiach. Tieto práva sa predovšetkým vzťahujú na osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou. Niektoré z týchto práv zahŕňajú nediskriminačný prístup k doprave a odbornú prípravu personálu autobusov a autokarov v oblasti prepravy osôb so zdravotným postihnutím.

Žiaľ, obdobie, počas ktorého majú členské štáty povolené výnimky, predstavuje až desať rokov, a hoci malé podniky potrebujú primeranú lehotu na splnenie požiadaviek, chcela by som požiadať a vyzvať členské štáty, aby sa pokúsili dosiahnuť súlad s týmto nariadením čo najskôr.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Plne podporujem práva cestujúcich a predovšetkým rozšírenie práv osôb so zdravotným postihnutím.

S dosiahnutým kompromisom nie som celkom spokojný. Na rozdiel od pani kolegyne by som uprednostnil hranicu 200 kilometrov, keďže by to umožnilo Írsku vyňať vidiecke oblasti z môjho volebného obvodu. Mám na mysli časti severnej a západnej oblasti Donegal, Mayo, ako aj Galway. Väčšina vidieckych oblastí je mimo hranice, ktorá predstavuje 250 kilometrov. Úroveň práv, ktorú sa snažíme dosiahnuť v súvislosti s odškodnením, nie je primeraná typu služieb poskytovaným vo vidieckych oblastiach.

Chcem spomenúť aj náklady, najmä náklady na poistenie, ktoré by mohli niektoré subjekty donútiť odísť z trhu. V mnohých prípadoch nie je dostupná alternatívna verejná doprava.

Samozrejme, musíme akceptovať rozhodnutie, ktoré dnes bolo prijaté, a dúfam, že obdobie, počas ktorého sú povolené výnimky, umožní ľuďom, na ktorých sa hranica 250 kilometrov nevzťahuje, prispôsobiť sa.

Hoci teda v zásade s touto správou súhlasím, na základe vyššie uvedených dôvodov som sa musel zdržať hlasovania.

  Sergej Kozlík (ALDE). - (SK) Každoročne viac ako 70 miliónov cestujúcich v Európe cestuje autobusovou alebo autokarovou dopravou. Je najvyšší čas, aby do platnosti vstúpilo nariadenie, ktoré bude podobne ako v leteckej, lodnej či vlakovej doprave chrániť práva cestujúcich. Cestujúci budú mať 12 základných práv platných pre akúkoľvek dopravnú vzdialenosť. Okrem toho pri cestách dlhších ako 250 km bude nárok na náhradu za meškanie, pomoc pri nehodách či úmrtiach, náhradu škody pri strate či poškodení batožiny, ako aj na lepšiu informovanosť. Najmä pre malé krajiny však limit 250 km je absolútne na hrane. Oceňujem, že cestujúci so zníženou pohyblivosťou budú mať právo na osobitnú pomoc, ako je už v súčasnosti pri leteckej doprave. V budúcnosti určite podporím zavedenie spoločného nariadenia, ktoré zjednotí už existujúce nariadenia o právach cestujúcich v jednotlivých dopravných systémoch, čo výrazne sprehľadní celý systém práv cestujúcich občanov.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorá je v Európskej únii frekventovane využívaná, si vyžadujú jasnú právnu úpravu, podobne ako je tomu v prípadoch leteckej, vlakovej a lodnej dopravy. Konečný text predkladaného nariadenia považujem za uspokojivý kompromis. Obzvlášť ma teší prijatie dvanástich základných práv cestujúcich prislúchajúce všetkým cestujúcim tohto druhu dopravy a to bez ohľadu na vzdialenosť. Obzvlášť vítam uznanie a zohľadnenie osobitných potrieb osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Zaručenie práva na náhradu straty alebo škody vzniknutej na invalidnom vozíku alebo inom vybavení zabezpečujúcom pohyblivosť a odborná príprava personálu autobusov alebo autokarov v oblasti dopravy osôb so zdravotným postihnutím sa stávajú významným nástrojom v boji s ich diskrimináciou a často aj sociálnym vylúčením týchto osôb.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Hlasoval som za túto správu, pretože predstavuje výrazný pokrok v porovnaní so súčasnou situáciou. Podarilo sa nám dosiahnuť vyvážené riešenie, ktoré chráni práva cestujúcich v autobusovej doprave a aj naďalej zaručuje existenciu malých a stredných poskytovateľov prepravných služieb. Toto nariadenie pokrýva vzdialenosti presahujúce 250 kilometrov a oprávňuje cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave požadovať odškodnenie v prípade zrušenia alebo meškania dopravy o viac ako dve hodiny či nadmernej rezervácie. Prevádzkovatelia autobusovej dopravy sú často malé alebo stredné podniky, ktoré by nadmerné nároky na odškodnenie priviedli na pokraj krachu. Toto je jedna z úspešných čŕt tohto nariadenia, ktorá zabezpečí, že platby odškodného sa nemôžu vymknúť z rúk. Pokiaľ ide o vzdialenosť 250 kilometrov, neexistuje dôvod, prečo by sme najprv nemali tento nový právny predpis uviesť do platnosti a až následne hľadať spôsoby, ako ho zlepšiť.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) V prvom rade by som chcel zablahoželať pánovi spravodajcovi Cancianovi, pretože dokument, ktorý sme dnes prijali, je skutočne veľmi uspokojivým a vyváženým kompromisom. Zaručuje práva cestujúcich bez toho, aby zároveň výrazne zaťažoval dopravcov, z ktorých väčšina je zastúpená malými a strednými podnikmi. Občania Európskej únie budú môcť pociťovať väčšiu ochranu. Táto dohoda zlepšuje aj podmienky cestovania osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Zároveň vymedzuje jasné pravidlá v súvislosti s odškodnením a uľahčením pomoci.

Som presvedčený, že vo významnej miere zlepší podmienky cestovania našich občanov a poskytne im väčšiu právnu jednoznačnosť v prípade nehody alebo iných nepredvídaných udalostí.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Chcel by som zablahoželať pánovi Cancianovi k skvelej práci a najmä k dobrému výsledku, ktorý dosiahol v rámci zmierovacieho postupu s Radou. Z hľadiska rozsahu pôsobnosti smernice, ako aj z hľadiska približne 12 základných práv obsiahnutých v návrhu predstavuje dosiahnutý kompromis dôležitý krok v rámci ochrany práv cestujúcich.

Návrh náležite zohľadňuje práva a potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou, predovšetkým so zreteľom na nediskriminačný prístup k doprave, práva na náhradu v prípade straty alebo poškodenia vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti, podávanie a vybavovanie sťažností, odbornú prípravu personálu autobusov alebo autokarov v oblasti prepravy osôb so zdravotným postihnutím a informácie poskytované počas cesty.

Konečnému textu sa tiež podarilo zaručiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň vyvíjal tlak na dopravcov, z ktorých väčšina je zastúpená malými a strednými podnikmi a nedokázala by uniesť ťažké bremená.

  Diane Dodds (NI). – Hoci uznávam, že táto správa obsahuje veľa pozitívnych bodov a plne podporujem právo osôb so zdravotným postihnutím na prístup k doprave a k odškodneniu, domnievam sa, že takéto typy systémov by mali zaviesť vlády jednotlivých členských štátov.

Domnievam sa tiež, že finančná záťaž spojená s týmto návrhom by bola pre mnohých poskytovateľov dopravných služieb príliš vysoká. Parlament si musí uvedomiť, že mnohé autokarové spoločnosti sú súkromné, pomerne malé a pod rastúcim finančným tlakom z dôvodu obrovského zvýšenia cien pohonných látok v priebehu ostatných 12 až 18 mesiacov. V prípade mnohých súkromných spoločností a v skutočnosti aj vládnych dopravných schém budú mať dodatočné náklady len dva dôsledky: vyššie ceny cestovných lístkov pre cestujúcich a nižší počet trás. V podstate donúti mnohé subjekty v sektore dobrovoľníctva, ktoré uplatňujú veľa schém pre osoby so zdravotným postihnutím, úplne ukončiť svoju činnosť.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) K dnešnému hlasovaniu o tejto správe viedla dlhá cesta, preto by som chcel zopakovať poklony kolegov poslancov určené pánovi Cancianovi, ktorý tak húževnato bojoval za to, aby sme sa sem dostali. Pre všetky druhy dopravy teraz konečne existujú osobitné nariadenia o právach cestujúcich. Myslím si, že ďalším krokom je vypracovanie primeraného jednotného aktu, ktorý spojí všetky tieto nariadenia.

Rozsah pôsobnosti je rozumný, hoci sme o ňom rokovali na základe iných predpokladov, ale nepochybne je pozitívne, že sa nám podarilo zahrnúť doň všetky členské štáty s dvomi výnimkami, ako aj to, že mnohé doložky sú povinné, dokonca aj v prípade kratších vzdialeností ako 250 km, pričom sme sa museli vzdať niektorých iných foriem odškodnenia.

Počas dnešnej rozpravy niektorí poslanci uviedli, že nariadenie neobsahuje ustanovenie zamerané na primeranú ochranu cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, ale predchádzajúce príhovory to, našťastie, vyvrátili. Naopak, táto ochrana je veľkým krokom vpred so zreteľom na civilizovanosť tohto kompromisu a mali by sme byť na to hrdí.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Hlasujem proti tomuto dokumentu, pretože predložený akt nezaručuje rovnaké zaobchádzanie s cestujúcimi. Neporovnáva navzájom jednotlivé druhy dopravy ani cestujúcich z jednotlivých štátov. Následkom toho boli viaceré malé štáty Európskej únie vynechané z rozsahu pôsobnosti nariadenia. V niektorých ostatných členských štátoch funguje tento akt len čiastočne.

Nevyriešil sa ani problém v súvislosti s cezhraničnou autokarovou dopravou. Autokary využívajú ľudia s nízkym príjmom a mladí ľudia vrátane študentov a školopovinných detí. Preto je neprijateľné, aby sa zavedenie nariadenia odložilo na neskôr.

Správa: Martin Callanan (A7-0287/2010)

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) V súvislosti s komerčnými vozidlami a emisnými normami bol dosiahnutý kompromis medzi návrhmi Komisie a Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku, ako aj Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, pričom emisné normy pre tieto vozidlá sa v priebehu 10 rokov znížia z 203 g na 147 g na kilometer. Nová emisná norma, ktorá bola zavedená, je prijateľná pre výrobcov aj používateľov a má veľký význam v súvislosti s nákladmi používateľov spôsobenými zvýšením cien týchto vozidiel. Túto skupinu používateľov tvoria predovšetkým malé a stredné podniky, obchodníci a rodinné firmy, pričom počas tejto schôdze sme hovorili práve o nástrojoch EÚ zameraných na finančnú podporu malým a stredným podnikom. Jedným z cieľov v tejto oblasti je znížiť prekážky rastu malých a stredných podnikov. Dúfame, že zvýšenie nákladov na vozové parky ľahkých komerčných vozidiel, ktoré vyplýva z hraničných hodnôt emisií a vyšších nákladov na výrobu, nebude vážnou prekážkou. V roku 2014 budeme môcť skontrolovať, či sa úspešne zaviedli zásady súvisiace s týmto nariadením.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Európskemu parlamentu sa napriek nesúhlasu Rady a Komisie podarilo zaviesť ambiciózny dlhodobý cieľ, ktorý do roku 2020 obmedzí emisie CO2 malých úžitkových vozidiel na maximálnu úroveň 147 gramov na kilometer. Túto ambicióznu, ale zároveň realistickú úroveň možno dosiahnuť prostredníctvom inovatívnych environmentálnych technológií. Vozidlá budú podstatne čistejšie, ale naďalej dostupné pre malé a stredné podniky. To bolo pre nás zvlášť dôležité, pretože zmene klímy nepomôže, ak bude cena nových vozidiel taká vysoká, že na našich cestách zostanú staré úžitkové vozidlá, ktoré budú naďalej zaťažovať životné prostredie. Som rád, že sme dnes hlasovali o tomto uznesení a že ho prijala prevažná väčšina.

  Vicky Ford (ECR). – Práve sme hlasovali o správe o výkonových emisných normách pre ľahké komerčné vozidlá. Ako pri väčšine právnych predpisov EÚ ide o rozvláčny názov skutočnej problematiky. Dovoľte mi preložiť ho: ľahké komerčné vozidlá sú, samozrejme, úžitkové vozidlá a výkonové normy sú palivové emisie, ktoré závisia od spotreby paliva.

Teraz sme všetci svedkami zvyšovania cien palív na čerpacích staniciach, ale pre samostatných podnikateľov, ako sú stavitelia, inštalatéri a tesári predstavuje prevádzka úžitkového vozidla náklady nevyhnutné na podnikanie. Chcú úsporné vozidlá a úspora paliva bola pre nich vždy základným prvkom pri kúpe.

Na príklade výrobnej linky továrne spoločnosti General Motors v Lutone v mojom volebnom obvode som tiež zistila, že inovácie potrebné na zvýšenie kvality pochádzajú zo samotnej továrne.

Niekto sa domnieva, že len preto, že sa ciele v rámci Európy stanovujú v Parlamente, skutočne sa aj dosiahnu. Pravda však je, že dosiahnutie týchto cieľov bude znamenať, že prichádzajú inovácie, či už v oblasti úžitkových vozidiel alebo v rámci iných odvetví, pričom budú vychádzať z požiadaviek spotrebiteľov a inovácií zo strany výrobcov a nielen z európskych právnych predpisov.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Vážená pani predsedajúca, je mi ľúto, že som sa nemohol zúčastniť na tejto rozprave, ale mal som v tom čase iné stretnutia. Chcem sa vám preto poďakovať, že ste mi teraz dali príležitosť povedať niekoľko slov.

V stratégii EÚ 2020 kladieme veľký dôraz predovšetkým na obnoviteľné energie, čo je len správne. Rovnako dôležité ako plnenie našich cieľov však bude dosiahnutie energetickej účinnosti, predovšetkým vo vzťahu k súkromným aj komerčným motorovým vozidlám.

Komerčné vozidlá sú na cestách každý deň a prekonávajú veľké vzdialenosti. Prostredníctvom takejto smernice môžeme prispieť k splneniu stratégie EÚ 2020 v súvislosti s palivovou úspornosťou, pretože prinúti dizajnérov, aby vyrábali úspornejšie motory, a hoci z krátkodobého hľadiska môžu byť náklady vysoké, úspora so zreteľom na spotrebu paliva na kilometer, ako aj na životné prostredie je obrovská.

Správa: Klaus-Heiner Lehne (A7-0021/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Rada nám poslala návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje postup posilnenej spolupráce v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov. Dôvodom je, že niektoré členské štáty vrátane Talianska a Španielska pri viacerých príležitostiach namietali proti prijatiu plánovaného trojjazyčného systému prekladania, ktorý by bol koniec koncov skutočne diskriminačný, keďže otvorene porušuje zásadu rovnakého postavenia všetkých oficiálnych jazykov EÚ.

Napriek mnohým rokovaniam, ktoré sa doposiaľ konali, ako aj dnešnému hlasovaniu sa zdá, že jednomyseľné prijatie tohto nariadenia bude nemožné. Z právnych a inštitucionálnych záujmov však vyplýva alebo podľa všetkého vyplývalo, že by sme mali počkať na stanovisko Súdneho dvora, ktoré sa očakáva v nadchádzajúcich dňoch a ktoré by mohlo nielen objasniť mnohé technické hľadiská jednotného patentového systému, ale aj zdôrazniť všetky z neho plynúce dôsledky v oblasti jurisdikcie. Túto cestu sme si nezvolili a preto som hlasoval proti tomuto návrhu.

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Keď sedím v tejto rokovacej sále a počúvam túto rozpravu o posilnenej európskej spolupráci v súvislosti s jednotným európskym patentom, nedokážem tu sedieť bez úsmevu, zhovievavého úsmevu na tvári. Politici z niektorých krajín, ktorých vlastný jazyk je podľa nich najdôležitejší na svete, tvrdia, že ak nadviažeme posilnenú spoluprácu, zničíme vnútorný trh v tejto oblasti. Je to, samozrejme, absurdné tvrdenie, keďže nemáme vnútorný trh v oblasti jednotného patentu. Získať patent v EÚ je asi desaťkrát drahšie ako získať patent v USA, čo predstavuje ročný obrat našich podnikov vo výške 250 miliónov EUR. Preto je dobré, že sme dnes konečne schválili posilnenú spoluprácu, čo znamená, že isté krajiny už nebudú môcť spôsobovať prekážky. Čo je veľa, to je veľa. Nesplnili sme cieľ, ale dnes sme dosiahli väčší pokrok za jeden deň ako za uplynulých desať rokov.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Rozpravy o vytvorení jednotného systému ochrany patentov vedieme na európskej úrovni už vyše 20 rokov. Veľmi zložitý systém registrácie patentov, ktorý je v súčasnosti platný a ktorý je v porovnaní s americkým systémom časovo a finančne náročný, nie je pre európskych podnikateľov vôbec prínosný. Patenty zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji a raste moderného hospodárstva a podpore vedeckého výskumu. Keďže konkurencieschopnosť globálnych trhov neustále rastie, nemôžeme si viac dovoliť odkladať rozhodnutia v tejto súvislosti. Preto musíme posilniť úsilie zamerané na vytváranie jednotného trhu s patentmi. Napriek tomu, že by sme mali podporovať túto myšlienku, však nesmieme ignorovať sporný charakter mnohých otázok, napríklad jazykovej otázky. Naším cieľom by preto nepochybne mal byť boj proti diskriminácii menších, redšie obývaných a často chudobnejších členských štátov.

  Alfredo Pallone (PPE). – (IT) Žijeme na trhu, na ktorom naše podniky konajú so zreteľom na svetovú hospodársku súťaž. Základným predpokladom reformy jazykového režimu patentov je podľa vyhlásenia Komisie zníženie nákladov na preklad s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť na trhoch, na ktorých konkurujeme USA, predovšetkým na ázijskom trhu.

Preto sa pýtam, či by nebolo účinnejšie vypracovať patent len v jednom jazyku. To by skutočne pomohlo konkurencieschopnosti našich podnikov na globálnom trhu. Navyše je dobre známe, že v súčasnosti v Európe existujú dva právne systémy s rôznymi charakteristikami a pravidlami. Myslím si, že by bolo rozumnejšie začať s ich harmonizáciou.

A nakoniec, zavedenie posilnenej spolupráce je nielen v rozpore s podstatou Európskej únie, ale narúša aj vnútorný trh, ktorý tak podlieha geografickej segmentácii a deformácii hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, čo znamená, že niektoré štáty na tom určite budú horšie ako ostatné.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Hoci na jednej strane oceňujem cieľ, ktorý Európa – po mnohých rokoch – dosiahla zavedením takého dôležitého nástroja, ako sú patenty, ktorý Európskej únii konečne zabezpečí rovnaké podmienky, aby mohla konkurovať ostatným územným organizáciám, na druhej strane ma veľmi mrzí, že sme tento výsledok dosiahli na úkor ďalších území, ako je Taliansko, ktoré je trvalým zástancom posilňovania úlohy Únie.

Rozhodnutie vydávať patenty iba v jednom z troch pracovných jazykov patentového úradu v skutočnosti spôsobí nerovnosť medzi talianskymi podnikmi a krajinami, ktoré sú súčasťou navrhovaného jazykového režimu. Chcel by som pripomenúť, že pred pár mesiacmi som požiadal Komisiu, aby bránila používanie talianskeho jazyka. Medzičasom sa tomuto rozhodnutiu podriadilo 25 z 27 krajín, čo ma viedlo k tomu, aby som sa zdržal hlasovania.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Nikto nie je spokojný so súčasnou reakciou na problém ochrany patentov v EÚ a v členských štátoch. Zavedenie systému jednotnej ochrany patentov je preto rovnako nevyhnutné pre hospodárstva našich členských štátov, ako aj pre celé hospodárstvo EÚ. Nový systém by mal predovšetkým pomôcť stimulovať vedecký výskum a inovácie. Zavedenie pomerne jednoduchého systému založeného na jednotnej forme – i keď táto téma je predmetom sporov – používania troch jazykov, hoci sa hovorilo o používaní jedného jazyka alebo viacerých jazykov s následným prekladom do rodného jazyka žiadateľa, predstavuje dôležitý krok vpred.

Toto opatrenie má osobitný význam pre malé a stredné podniky, pretože mnohé z nich nemajú dosť finančných prostriedkov na žiadosť o udelenie patentov. Dúfam, že tento krok sa ukáže ako kľúčový z hľadiska podpory skupiny malých a stredných podnikov, o ktorých spravidla hovoríme ako o „spiacich inovátoroch“. Často diskutujeme predovšetkým vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku o tom, ako podporiť túto skupinu podnikov, aby zavádzali inovácie a nechali si patentovať vlastné vynálezy. Cieľom tohto nového nariadenia je mobilizovať malé a stredné podniky a zároveň poskytnúť lepšiu ochranu patentovaným vynálezom v Európskej únii.

  Constance Le Grip (PPE). – (FR) Hlasovala som za správu pána Lehneho, ktorou Európsky parlament vyjadruje súhlas s posilnenou spoluprácou v snahe vytvoriť jednotný patent v Európskej únii. Je najvyšší čas. Trvalo dvadsať rokov, kým sme dosiahli výsledok a dospeli do bodu, v ktorom môžeme urobiť konkrétne kroky pre európske podniky, pre malé a stredné podniky, ako aj pre veľké spoločnosti, ktoré na tento dôležitý nástroj na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu čakajú už dlho.

Vyjadrením súhlasu s posilnenou spoluprácou Európsky parlament potvrdzuje svoj záujem o tento konkrétny postup posilnenej spolupráce – a chcela by som zdôrazniť, že tento postup sa uplatňuje druhýkrát –, ale taktiež vysiela veľmi pozitívny a veľmi konkrétny odkaz v úsilí podporiť inovácie a konkurencieschopnosť našich podnikov. Ako tu už zaznelo, 25 z 27 členských štátov sa rozhodlo pokračovať v postupe posilnenej spolupráce s cieľom vytvoriť jednotný patent Európskej únie. Nepodceňujem problémy, ktorým môžu niektoré členské štáty stále čeliť, ale posuňme sa ďalej a buďme príkladom. Práve to podniky očakávajú.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Zdržala som sa hlasovania o tejto správe, pretože rozhodnutie vytvoriť jednotný patent prostredníctvom posilnenej spolupráce považujem za ďalší neúspech Rady. Je to iba dohoda medzi deviatimi členskými štátmi a samotný dokument pripúšťa, že ciele nie je možné dosiahnuť v rámci primeraného obdobia. Konkurencieschopnosť? Efektívnosť?

Navyše Súdny dvor stále nerozhodol o súdnej príslušnosti vo vzťahu k jazykovým pravidlám. Rada sa mala usilovať o dosiahnutie spoločnej pozície a možno mala urobiť viac pre to, aby sa používal jeden jazyk, pri zohľadnení počtu registrácií a jazyka, ktorý sa vo väčšine z nich používa, s cieľom zvýšiť našu konkurencieschopnosť v globálnom kontexte.

Znovu opakujem, vnútroštátny uhol pohľadu členských štátov priniesol v otázke používania troch jazykov roztrieštený výsledok bez akýchkoľvek jasných kritérií. Ak zavedieme opatrenia v súčasnej podobe, nikdy nedosiahneme pokrok v konsolidácii európskeho projektu.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Ak má Európska únia posilniť svoju konkurencieschopnosť a získať si svetové prvenstvo v oblasti inovácií, musí byť jej kreatívny potenciál primerane zabezpečený.

Patentový systém Európskej únie však trpí mnohými nedostatkami, ktoré bránia vytvoreniu jednotnej ochrany patentov, ale aj rozvoju vnútorného trhu, čím sa znižuje právna istota vynálezcov a inovatívnych firiem. Poskytovanie jednotnej ochrany vynálezov vo všetkých členských štátoch prostredníctvom existencie jednotného európskeho konania pre udeľovanie patentov na základe jednotného systému patentového práva by jednoznačne sprehľadnilo komplikovaný systém a zároveň by prinieslo zníženie nákladov predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktoré musia vynakladať až trikrát vyššie náklady, ako napríklad v Spojených štátoch. Keďže snahy o vytvorenie jednotnej ochrany patentov v celej Európskej únii nenaplnili očakávania vzhľadom na fakt, že všetky právne podmienky stanovené pre posilnenú spoluprácu v oblasti vytvárania jednotlivej ochrany patentov sú splnené, súhlasím s tým, aby Európsky parlament udelil svoj súhlas.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Keď americký telekomunikačný priemysel pred sto rokmi neuznal patent Antonia Meucciho, nebolo to z dôvodu neznalosti angličtiny alebo preto, že hovoril taliansky, ale dôvodom bolo to, že nesplnil podmienku: nemal dosť peňazí na registráciu patentu na ďalší rok.

Dnes sme sa ocitli v rovnako paradoxnej situácii a bez ohľadu na výsledok hlasovania si myslím, že schvaľovanie trojjazyčného patentového systému, ktorý vylučuje taliančinu, je v podstate dôkazom slabosti našej vlády, jej neschopnosti vyjadriť svoj názor v európskej politike a bezmocnosti nášho politického systému, ktorá sa prejavuje predovšetkým v oblasti výskumu a inovácií.

Stačí, keď si v tejto súvislosti spomenieme na štúdiu o konkurencieschopnosti uverejnenú vlani v decembri, v ktorej sa uvádza, že Taliansko v posledných rokoch dobrovoľne poskytlo 4 miliardy EUR krajinám, ktoré hostili našich výskumných pracovníkov. Títo pracovníci určite nie sú odkázaní na používanie taliančiny, pretože hovoria anglicky, francúzsky a nemecky a majú všetky potrebné prostriedky na predloženie týchto patentov, čo je na škodu talianskych výrobkov.

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Chcem vysvetliť, prečo som dnes hlasoval proti tejto správe. Vytvorenie tohto patentu nepochybne prinesie patentovému systému v Európe výhody, ale výsledok by bol oveľa lepší, ak by sme použili iný postup. Použitím postupu posilnenej spolupráce sme sa podľa môjho názoru vyslovene dostali do slepej uličky.

Súčasný postup je vlastne len poslednou fázou v dlhej histórii schvaľovania patentov v Európskej únii. Tento postup sa vracia do roku 1990 a žiadalo ho iba 12 členských štátov.

Hlasoval som proti uzneseniu, pretože je nezlučiteľné s požiadavkou poslednej možnosti uvedenej v článku 20 ods. 2 Zmluvy. Návrh Komisie nevytvára jednotný patentový systém pre celé územie Únie v zmysle požiadavky článku 118 a posilnená spolupráca má negatívny vplyv na zakladanie podnikov a voľný pohyb kapitálu.

Navyše z politického hľadiska by bolo omnoho kultivovanejšie a vhodnejšie počkať na rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré je naplánované na 8. marca. Vzhľadom na toto rozhodnutie budeme zrejme musieť naše stanovisko prehodnotiť.

  David-Maria Sassoli (S&D). – (IT) Opäť sme svedkami neschopnosti talianskej vlády chrániť proeurópske renomé Talianska a záujmy jeho podnikov v takej kľúčovej oblasti, ako je schválenie európskeho patentu. Dvadsaťpäť z dvadsiatich siedmich krajín a prevažná väčšina Parlamentu podporuje návrh, ktorý reguluje oblasť patentov, a ktorý má reálny účinok na najinovatívnejšie podniky a na podniky najviac orientované na medzinárodné trhy.

Ak sa v Taliansku budeme riadiť vlastnými pravidlami a nie týmto rozhodnutím, vystavíme sa riziku, že v Európe a vo svete nebudeme dostatočne chránení. Je dosť nepochopiteľné, že vláda, ktorá nerobí nič pre šírenie talianskej kultúry vo svete, ktorá škrtá výdavky kultúrnym inštitúciám a neváži si jazyk krajiny s najväčším počtom lokalít svetového dedičstva, ide v otázke jazyka cez mŕtvoly, kým naše podniky vždy žiadali o udelenie patentov iba v angličtine, ktorá je v súčasnosti dorozumievacím jazykom svetového hospodárstva. Dosiahli sme však výsledok, ktorý umožňuje každému, kto predkladá patenty, používať vlastný jazyk.

Nič nenútilo pán Barniera, aby nás k riešeniu tohto problému tlačil prostredníctvom unáhleného hlasovania, kým nemáme stanovisko Súdneho dvora, ktoré sa, ako vieme, očakáva v prvom marcovom týždni, a ktoré sa bude zaoberať najmä dvomi zásadnými otázkami: používaním vlastného národného jazyka na obhajobu pred patentovým súdom Európskej únie a legitímnosťou vytvorenia patentového súdu. Všetci dobre vieme, že tieto problémy je dôležité vyriešiť skôr, ako prijmeme akékoľvek rozhodnutie. Preto sa talianska delegácia Demokratickej strany (PD) rozhodla zdržať hlasovania.

  Seán Kelly (PPE). – Tento návrh určite nie je bezchybný a zrejme bude potrebné ho v priebehu niekoľkých týždňov prehodnotiť na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Napriek tomu si myslím, že je to krok správnym smerom, preto som tento návrh podporil.

Zúčastnil som sa mnohých seminárov o inováciách, ktoré sa konali tu v Európskom parlamente. Spoločnosť General Electric uskutočnila v Európskej únii niekoľko prieskumov, ktoré potvrdzujú, že väčšina ľudí zastáva názor, že recesiu prekonáme iba s pomocou inovácií. Inovácie znamenajú výskum, vývoj a nové výrobky. Je potrebné patentovať nové výrobky, a čím to bude jednoduchšie, tým lepšie. Musíme sa pokúsiť o vytvorenie systému pre celú Európsku úniu, ktorý bude rovnako jednoduchý a rentabilný ako systém v USA.

K tomu máme ešte ďaleko, ale zároveň sa aspoň snažíme vykročiť týmto smerom. Preto som dnešné návrhy podporil.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Lehneho, nie však z dôvodu, že by som mal výhrady k vytvoreniu systému jednotnej ochrany patentov. Práve naopak. Podniky vo Flámsku tento systém žiadajú už dávno. Myšlienku ako takú môžeme len uvítať, najmä ak si uvedomíme, aký nákladný a ťažkopádny je súčasný postup, podľa ktorého treba v každom členskom štáte žiadať o udelenie každého patentu zvlášť.

Zdržal som sa hlasovania, pretože jazykový režim stále nie je úplne jasný. Uvidíme, do akej miery umožní návrh nariadenia Komisie používať iné oficiálne jazyky okrem angličtiny, francúzštiny a nemčiny. V každom prípade zastávam a budem zastávať názor, že by sme mali umožniť predkladanie dokumentov aj v holandčine.

Správa: Ivo Belet (A7-001/2011)

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Kodifikácia uvedených ustanovení platných textov spolu s uvedenými zmenami bezpochyby prinesie potrebné sprehľadnenie právnej úpravy o rádioaktivite v potravinách.

Domnievam sa však, že v kontexte prijatia Lisabonskej zmluvy je žiaduce prehodnotiť právny základ návrhu nariadenia, ktorý musí zohľadniť nové právomoci aj Európskeho parlamentu v oblasti ochrany verejného zdravia. A tu sa stotožňujem s názorom, že článok 168 odsek 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, poskytuje práve ten právny základ návrhu, keďže priamym cieľom opatrení prijatých na tomto základe je ochrana verejného zdravia, čo platí v prípade (citujem) „stanovenia najvyšších povolených úrovní kontaminácie v potravinách a krmivách“.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Z väčšej časti podporujem predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto textu, ktorý v podstate len kodifikuje predošlý právny predpis týkajúci sa najvyšších povolených hodnôt rádioaktivity v potravinách a krmivách.

Zabúdame na to, a vôbec si neuvedomujeme, že hovoríme o odpade, ktorý vznikol ako následok jadrových havárií. To znamená, že musíme naďalej venovať veľkú pozornosť rizikám, ktoré sú spojené s jadrovými elektrárňami, a skutočnosti, že ide o prehnité a škodlivé dôsledky niečoho, čo podporujeme a rozvíjame v niektorých štátoch. Toto opatrenie nás preto musí všetkých podnietiť k čo najväčšej opatrnosti.

Pokiaľ ide o podstatu problému, myslím si, že viac by sme dosiahli povinným okamžitým oznámením, ktoré by umožnilo riešiť všetky rizikové faktory naraz. Navyše by nebolo možné vyhnúť sa povinnosti oznámiť prípadnú haváriu štátnym orgánom.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Nariadenia, ktoré zabezpečujú, že potraviny nie sú kontaminované rádioaktívnymi látkami, sa zaviedli po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle. Ide o veľmi dôležitú problematiku najmä z hľadiska verejného zdravia, táto problematika je však zároveň veľmi zložitá. Uplatňovanie Lisabonskej zmluvy znamená, že niektoré nariadenia vrátane tých, o ktorých hovoríme, bude treba aktualizovať napriek tomu, že medzi návrhmi Európskej komisie a Parlamentu vzniká rozpor týkajúci sa právneho základu. Parlament sa odvoláva na článok 168 ods. 4 Lisabonskej zmluvy, zatiaľ čo Komisia na článok 31 zmluvy o Euratome. Je dôležité znovu pripomenúť potrebu ochrany spotrebiteľov, ale zároveň zdôrazniť potrebu chrániť farmárov, ktorým by sme mali poskytnúť kompenzáciu za straty spôsobené haváriou. Rozprava tiež potvrdila veľké rozdiely v názoroch, pokiaľ ide o posúdenie možných hrozieb vrátane úrovní radiácie spôsobenej haváriami alebo prírodnými zdrojmi. Treba zdôrazniť aj to, že na trhu Európskej únie rastie podiel dovážaných poľnohospodárskych výrobkov a potravín z rôznych častí sveta, keďže sa musia dodržiavať normy v oblasti verejného zdravia vrátane tých, ktoré zabezpečujú, že potraviny nie sú kontaminované rádioaktívnymi látkami.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Začlenenie nového odôvodnenia do návrhu na kodifikáciu troch nariadení prijatých v období rokov 1987 až 1990 a stanovenie úrovne rádioaktívnej kontaminácie v prípade rádiologického havarijného stavu prináša potrebnú ex post motiváciu pre existujúci článok a vyhradzuje Rade priame vykonávacie právomoci pri schvaľovaní nariadenia s cieľom urýchlene podporiť núdzové opatrenia navrhované Komisiou.

Súhlasím s pánom spravodajcom Beletom v tom, že túto problematiku nemožno vyňať z príslušného článku, pretože s ním priamo súvisí. Vzhľadom na nové pravidlá stanovené Lisabonskou zmluvou si musíme v každom prípade ujasniť, či toto odôvodnenie poskytuje dostatočnú motiváciu na vyhradenie vykonávacích právomocí Rade a či sú tieto vykonávacie právomoci, ktoré sa prenášajú na Radu, riadne vymedzené a sformulované.

Musíme chrániť záujmy občanov tým, že zabezpečíme účinné riadenie situácie po havárii. Opatrenia navrhnuté na tento účel sa týkajú zracionalizovania postupu v prípade jadrovej havárie a jasného stanovenia úlohy dohľadu, ktorý bude vykonávať Komisia. Tá zároveň vysvetlí systém svojich aktov.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie: Eva Joly (A7-0018/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím so stanoviskom spravodajkyne v súvislosti s hľadaním konsenzu potrebného na uzatvorenie dohody, ktorá teraz obsahuje nové ustanovenia v súlade s cieľmi EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce v zmysle článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na druhej strane si myslím, že tento prístup bol všeobecne zameraný na obchodné a hospodárske záujmy a na voľný obchod na úkor dôslednejšieho prístupu k oblasti rozvoja. Vítam nové ustanovenia, ktoré by mali tvoriť súčasť revidovanej dohody, najmä v oblasti boja proti chudobe, účinnosti pomoci, rozvojových cieľov tisícročia a prepojenia medzi migráciou a rozvojom. Za tento návrh však hlasujem preto, že vzťahy a obchod s Južnou Afrikou majú podľa môjho názoru zásadný význam pre obidve strany.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za tento dokument, pretože obsahuje dôležité zmeny. Treba uvítať, že veľmi dôležitým prvkom tejto dohody sa stalo odzbrojovanie – presnejšie povedané – spolu s demokratickými zásadami, ľudskými právami a zásadami právneho štátu. Sú to veľmi dôležité ustanovenia, ktoré prispievajú k udržaniu mieru a bezpečnosti v regióne, ako aj k rešpektovaniu ľudských práv a rozvoju demokracie. Súčasťou dohody je aj zásada účinnosti pomoci (ako cieľ rozvojovej spolupráce) a prioritou sa stali aj operácie, ktoré osobitne prispievajú k boju proti chudobe v rámci plnenia rozvojových cieľov tisícročia (RCT).

Treba tiež povedať, že rozšírenie spolupráce o množstvo nových oblastí je z hľadiska rozvoja Južnej Afriky pozitívnym prvkom revidovanej dohody. Navyše toto rozšírenie spolupráce, ktoré bolo v pôvodnej dohode z roku 1999 uvedené len ako možnosť, si želali obidve strany. Okrem toho je tiež dôležité, že venujeme veľkú pozornosť obchodným a hospodárskym záujmom, ako aj záujmom voľného trhu, čo by malo prispieť k hospodárskemu rozvoju regiónu.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Revidovaná dohoda prináša množstvo zmien predovšetkým z hľadiska rozvoja demokratických zásad a spolupráce v oblasti odzbrojovania a nešírenia zbraní hromadného ničenia. Vítam iniciatívu s cieľom uprednostniť operácie, ktoré pomáhajú splniť rozvojové ciele tisícročia (RCT), a to: stratégie zamerané na znižovanie chudoby, zlepšovanie životných a pracovných podmienok a vytváranie nových pracovných miest. Myslím si, že je potrebné začať dôsledný politický dialóg v oblasti boja proti terorizmu a praniu špinavých peňazí, financovania terorizmu a organizovaného zločinu a boja proti výrobe, obchodovaniu so zbraňami a ich hromadeniu. Navyše sa domnievam, že sa treba zamerať aj na rozvojovú spoluprácu s cieľom zlepšiť situáciu v sektoroch vzdelávania a zdravotníctva. Z týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Južná Afrika je krajina, ktorá rýchlo napreduje vo všetkých oblastiach, a s ktorou chce Európska únia vybudovať nadštandardné vzťahy. Na základe pozitívneho odporúčania Výboru pre rozvoj a súhlasu Výboru pre medzinárodný obchod som podporila podpísanie tejto dohody, ktorá posilní našu spoluprácu s touto krajinou.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za obnovenie dohody o spolupráci medzi EÚ a Južnou Afrikou v znení zmien a doplnkov z roku 2009, pretože dáva spolupráci medzi Európskou úniou a Južnou Afrikou nový rozmer. Pôvodná dohoda z roku 1999 zabezpečovala obchodnú spoluprácu, podporu Južnej Afriky v procese hospodárskych a sociálnych zmien, hospodársku integráciu krajiny v rámci južnej Afriky a rozvojovú spoluprácu. Dnes sa dohoda rozširuje o tieto oblasti: boj proti chudobe, účinnosť rozvojovej pomoci, plnenie rozvojových cieľov tisícročia, boj za bezpečnosť, boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a boj proti terorizmu. Tieto oblasti sú predmetom strategickej spolupráce a považujem ich za dôležité z hľadiska aktívnej spolupráce Európskej únie s Južnou Afrikou a jej vplyvu na juhoafrický región.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam novú dohodu, ktorá je zameraná na zintenzívnenie bilaterálnej spolupráce v mnohých oblastiach. Chcela by som zdôrazniť význam práv detí, rodovej rovnosti, boja proti násiliu páchanému na ženách, environmentálnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o zmenu klímy, kultúrnej spolupráce, spolupráce súvisiacej s bojom proti drogám a praniu špinavých peňazí, spolupráce v oblasti zdravotníctva, najmä v boji proti AIDS. Prepojenie medzi spoluprácou a rozvojom by sa malo vzťahovať na stratégie zamerané na znižovanie chudoby, zlepšovanie životných a pracovných podmienok a vytváranie pracovných miest, účasť migrantov na rozvoji krajiny ich pôvodu, spoluprácu pri posilnení kapacít najmä v sektoroch zdravotníctva a vzdelávania s cieľom kompenzovať negatívny dosah tzv. odlivu mozgov na trvalo udržateľný rozvoj v Južnej Afrike. Vítam posilnenú spoluprácu v mnohých nových oblastiach a som rada, že sa prijali nové ustanovenia o rozvoji, ktoré sa stali súčasťou revidovanej dohody, najmä pokiaľ ide o boj proti chudobe, účinnosť pomoci, rozvojové ciele tisícročia a prepojenie medzi migráciou a rozvojom.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože podporujem implementáciu nových ustanovení tejto dohody súvisiacich s rozvojom. Je dôležité, aby orgány EÚ zabezpečili účinné monitorovanie v súlade s Lisabonskou zmluvou v úsilí dosiahnuť ciele zamerané na znižovanie a odstránenie chudoby v Južnej Afrike.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Južná Afrika je krajina, ktorá od zvrhnutia režimu apartheidu vzbudzuje medzinárodný záujem, podporu a úctu, a to vďaka spôsobu, akým napriek ťažkostiam a prekážkam dokázala zabezpečiť pomerne pokojný prechod od rasistického režimu k demokracii, v ktorej existuje všeobecné volebné právo. V tejto súvislosti nie je možné nespomenúť inšpiratívnu postavu Nelsona Mandelu a jeho dôstojnosť, dobrosrdečnosť a zmierenie, ktoré majú na túto krajinu stále pozitívny vplyv.

Dnes môžeme povedať, že Južná Afrika je kľúčovým geopolitickým a geostrategickým hráčom Afriky a príkladom pre ostatné krajiny, ktoré sa stále nedokázali vymaniť spod diktatúry, ktorá ich utláča a brzdí vo vývoji. EÚ má eminentný záujem na posilnení vzťahov s Južnou Afrikou a na vytvorení vzájomne prospešného partnerstva. Preto podporujem zmeny týkajúce sa Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi EÚ a Južnou Afrikou.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej nadobudla platnosť 1. mája 2004. Napriek tomu, že táto dohoda bola schválená 11. októbra 1999 v Pretórii na dobu neurčitú, obsahovala ustanovenie o vykonaní revízie do piatich rokov od nadobudnutia jej platnosti.

Preto vítam toto odporúčanie, ktoré ukončí zdĺhavý rokovací proces, keďže revidovaná dohoda bola podpísaná 11. septembra 2009 v Kleinmonde. Toto odporúčanie zabezpečí nadobudnutie platnosti nariadenia, ktoré okrem mnohých ďalších dôležitých zmien pôvodnej dohody obsahuje významné zmeny najmä v oblasti odzbrojovania a nešírenia zbraní hromadného ničenia, ako aj v oblasti boja proti chudobe splnením rozvojových cieľov tisícročia.

Hoci súhlasím s názorom pani spravodajkyne v súvislosti s presadzovaním obchodných záujmov na úkor rozvojového prístupu, hlasujem za toto odporúčanie, ktoré v EÚ predstavuje ďalší krok vpred z hľadiska rozvojovej spolupráce, čo pomôže splniť cieľ konečne odstrániť chudobu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Navrhované zmeny a doplnenia Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci (DORS) by sa mali vzhľadom na komplexný balík finančných prostriedkov rozvojovej pomoci preskúmať z hľadiska úsilia, ktoré EÚ vynakladá v Južnej Afrike s cieľom uzavrieť dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP), čím sa snaží prekonať kritiku a oprávnený odpor k súčasnej DORS a k potenciálnej DHP, ktorú EÚ plánuje uzavrieť. DORS prehĺbila hospodársku nerovnováhu medzi obidvomi stranami v prospech EÚ, keďže zintenzívnila vývoz EÚ do Južnej Afriky. Politika EÚ v oblasti liberalizácie obchodu s tovarom, službami a kapitálom nepochybne zlyhala.

Dôkazom toho je aj zhoršenie hospodárskej a finančnej krízy kapitalizmu. Namiesto presadzovania vzájomnej pomoci a reciprocity podporujeme konkurencieschopnosť a deľbu práce, čo spôsobilo nárast vývozu poľnohospodárskych výrobkov z Južnej Afriky a vývozu priemyselných výrobkov z EÚ. Prospech z toho majú vždy tí istí: hlavné veľmoci EÚ a ich hospodárske záujmové skupiny. Dôsledky tohto konania sú zrejmé nielen v rozvojových krajinách, ale aj v krajinách EÚ, ako je napríklad Portugalsko: oslabenie produktívnych sektorov, zvýšenie závislosti od dovozu, nezamestnanosť, chudoba atď.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože revidovaná dohoda prináša množstvo zaujímavých zmien pôvodnej dohody predovšetkým v oblasti rozvoja: veľmi dôležitou súčasťou dohody sa stalo odzbrojovanie – presnejšie povedané – spolu s demokratickými zásadami, ľudskými právami a zásadami právneho štátu, zavádza sa zásada účinnosti pomoci (ako cieľ rozvojovej spolupráce) a prioritou sa stali aj operácie, ktoré osobitne prispievajú k boju proti chudobe v rámci plnenia rozvojových cieľov tisícročia (RCT). Súhlasím s cieľom zintenzívniť podporu Medzinárodného trestného súdu a jeho práce v úsilí skoncovať s beztrestnosťou a zabezpečiť rešpektovanie medzinárodného súdnictva; spolupráca v oblasti migrácie musí byť tiež predmetom štandardného politického dialógu a v tejto súvislosti sa musí vytvoriť aj prepojenie medzi spoluprácou a rozvojom, ktoré zahŕňa napríklad stratégie zamerané na znižovanie chudoby, zlepšovanie životných a pracovných podmienok a vytváranie pracovných miest, účasť migrantov na rozvoji krajiny ich pôvodu, spoluprácu pri posilnení kapacít najmä v sektoroch zdravotníctva a vzdelávania s cieľom kompenzovať negatívny dosah tzv. odlivu mozgov z Južnej Afriky na jej trvalo udržateľný rozvoj, zákonné, rýchle a rentabilné spôsoby prevodu peňazí, ktoré do krajiny posielajú osoby žijúce v zahraničí. Medzi najdôležitejšie aspekty patrí udržiavanie mieru a bezpečnosti v regióne, ako aj dodržiavanie ľudských práv a rozvoj demokracie.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Podporujem uzatvorenie dohody medzi EÚ a Južnou Afrikou o rozšírení bilaterálnej spolupráce. Okrem konsolidácie zásad právneho štátu budú prijaté dôležité opatrenia na boj proti terorizmu a financovaniu terorizmu a na zabránenie používania zbraní hromadného ničenia. Výrazná podpora tejto dohody v Európskom parlamente prispeje k zlepšeniu pracovných podmienok, systému zdravotnej starostlivosti a k zníženiu chudoby v Južnej Afrike.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou podpísaná v októbri 1999 v Pretórii nadobudla platnosť v roku 2004 a obsahovala ustanovenie o revízii do piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti. Dnes, po siedmich rokoch od ratifikácie dohody, sa Európskemu parlamentu podarilo vyjadriť svoje stanovisko k rokovaniam vedeným Komisiou na základe smerníc Rady. Text nám bol predložený na schválenie a ja som sa rozhodol hlasovať za jeho prijatie, keďže sa v prvom rade týka rozvoja Južnej Afriky. Hlavným zámerom tohto dokumentu je, aby sa obidve strany dohodli na prijatí záväzku v snahe bojovať za zníženie a definitívne odstránenie chudoby, čo výrazne prispeje k plneniu rozvojových cieľov tisícročia. To sa však podarí iba vtedy, ak Južná Afrika sama uskutoční reálne kroky a zavedie náležitú politiku odzbrojovania ako skutočný základ, na ktorom bude možné stavať projekt rozvoja krajiny.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam dohodu medzi EÚ a Južnou Afrikou, ktorá obsahuje nové ustanovenia o rozvoji, najmä pokiaľ ide o boj proti chudobe, účinnosť pomoci a rozvojové ciele tisícročia. Južná Afrika je významným partnerom pre obchodné a rozvojové vzťahy.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto dohoda je zasadená do špecifického kontextu, ktorý pani spravodajkyňa zrejme ignoruje. Európska komisia vyvíja neuveriteľný tlak na krajiny južnej Afriky, najmä na Juhoafrickú republiku, v snahe uzatvoriť škodlivé dohody o hospodárskom partnerstve (DHP). Spomínané rokovania o DHP a pozastavenie všetkých obchodných rokovaní s cieľom prejsť na novú dohodu sú názorným príkladom tohto vydierania. Hlasujem proti tejto správe, ktorá návrh dohody Komisie pod vedením pána Barrosa skôr uznáva, ako odsudzuje.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Pôvodná Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej bola podpísaná 11. októbra 1999 v Pretórii a nadobudla platnosť 1. mája 2004 na dobu neurčitú. Táto dohoda obsahuje ustanovenie o revízii do piatich rokov od nadobudnutia platnosti. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy si vyžiadalo aj prijatie novej dohody, aby EÚ mohla vykonávať všetky práva a povinnosti, ktoré predtým vykonávalo Európske spoločenstvo.

Revidovaná dohoda uzatvorená v roku 2009 v Kleinmonde priniesla niekoľko dôležitých zmien a doplnení k pôvodnej dohode najmä v oblasti rozvoja: odzbrojovanie, demokratické zásady, ľudské práva a zásady právneho štátu, spolupráca v otázkach odzbrojovania a nešírenia zbraní hromadného ničenia.

Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o tejto problematike, pretože: (1) Juhoafrická republika disponuje obrovskými prírodnými zdrojmi a je schopná vyriešiť si svoje problémy sama, (2) miera korupcie v Južnej Afrike je taká vysoká, že tieňové hospodárstvo ovláda viac ako 60 % jej trhu, (3) existujú krajiny, ktoré si svoje problémy nevedia vyriešiť samy, ich situácia je omnoho beznádejnejšia a finančnú podporu EÚ potrebujú viac, (4) EÚ môže Juhoafrickej republike pomáhať svojimi radami.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za text predložený pani Jolyovou o dohode medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou, pretože vzhľadom na novú medzinárodnú situáciu v posledných rokoch je potrebné dohody s Južnou Afrikou o obchode, rozvoji a spolupráci revidovať. Pokiaľ ide o hospodárske vzťahy, dohody sú prospešné pre priemysel obidvoch strán. Južná Afrika je napríklad dôležitým obchodným partnerom Talianska v oblasti spolufinancovania projektov a obchodu. Ďalším cieľom revízie týchto dohôd je vytvorenie koordinácie v boji proti terorizmu, čo sčasti súvisí s vytvorením Medzinárodného trestného súdu, a tiež začatie rozhovorov o spoločných hodnotách a záujmoch v oblastiach, ako sú migrácia, energetika, vesmír, doprava a bezpečnosť.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uzatvorenie dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci (DORS). Od nadobudnutia platnosti DORS sa objem tovaru EÚ vyvážaného do Južnej Afriky neustále zvyšuje. EÚ je hlavným obchodným partnerom Južnej Afriky, v roku 2009 bola EÚ cieľovou destináciou pre približne 34 % celkového vývozu z Južnej Afriky, pričom podiel EÚ na celkovom dovoze do Južnej Afriky predstavoval približne 35 %. Rovnováha medzi dovozom a vývozom je zrejmá, no znepokojujú ma výrobné metódy používané v Južnej Afrike v súvislosti s výrobkami vyvážanými do EÚ: tieto výrobky by mali spĺňať rovnaké normy, aké požadujeme od európskych výrobcov v rovnakom odvetví. Tieto ukazovatele potvrdzujú, že výsledky prvej dohody uzatvorenej v roku 1999 sú už viditeľné. Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že treba rešpektovať ciele EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, predovšetkým tie, ktoré sú zamerané na zníženie a napokon na odstránenie chudoby.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto odporúčanie o revízii Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Južnou Afrikou. V porovnaní s pôvodnou dohodou podpísanou 11. októbra 1999 v Pretórii sa revidovaná dohoda, ktorá bola podpísaná 11. septembra 2009 v Kleinmonde, zameriavala na rozšírenie politického dialógu medzi zmluvnými stranami v dôležitých oblastiach, ako je boj proti zbraniam hromadného ničenia a proti terorizmu, ako aj rozšírenie rozvojovej spolupráce s osobitným dôrazom na operácie, ktoré prispievajú k boju proti chudobe, v kontexte plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Preto si myslím, že navrhnuté zmeny a doplnenia treba uvítať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Parlament súhlasí s uzatvorením dohody a žiada, aby sa nové ustanovenia dohody zamerané na rozvoj a nová forma spolupráce, ktoré dohoda zavádza, riadne uplatňovali, a aby sa tieto ustanovenia po implementácii dohody pozorne sledovali v súlade s článkom 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, t. j. v súlade s cieľmi Únie v oblasti rozvojovej spolupráce. Tieto ciele musí Únia zohľadňovať vo všetkých uplatňovaných politikách, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny, pričom základným cieľom je znížiť a z dlhodobého hľadiska odstrániť chudobu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože sa plne stotožňujem s jeho obsahom, najmä pokiaľ ide o želanie posilniť bilaterálnu spoluprácu medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou. Keďže ide predovšetkým o hospodársku a obchodnú dohodu, zmenený a doplnený text podporuje proces hospodárskych a sociálnych zmien v Juhoafrickej republike, regionálnu spoluprácu a dáva nový podnet hospodárskej integrácii krajiny do svetového hospodárstva.

Čiastočne v dôsledku svojich inštitucionálnych úloh považujem za prioritu posilnenie politického dialógu s touto krajinou, najmä v súvislosti s témami, ktoré sú pre africké, karibské a tichomorské (AKT) štáty zvlášť zaujímavé. Podporujem predovšetkým rozhodnutie, v zmysle ktorého sa má veľká časť zo sumy 980 miliónov EUR, ktoré má EÚ k dispozícii na obdobie rokov 2007 – 2013, vyčleniť na vytváranie nových pracovných miest, ako aj na financovanie výstavby potrebnej infraštruktúry v Južnej Afrike s cieľom zabezpečiť poskytovanie základných služieb v oblasti zdravotníctva a bezpečnosti. Presadzovanie týchto cieľov, na ktorých sa bude reálne podieľať občianska spoločnosť, znamená vytrvalo kráčať cestou plnenia rozvojových cieľov tisícročia, pričom prvoradým cieľom musí byť odstránenie hladu a všetkých foriem chudoby.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto dohodu, pretože zlepší obchodné a rozvojové vzťahy Európy s Južnou Afrikou, čo má pre nás i pre juhoafrický región mimoriadny význam.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Rok 1999 priniesol uzatvorenie prvej Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Juhoafrickou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2004. Táto dohoda mala jasne hospodársky charakter, bola založená na liberalizácii obchodu a nechávala malý priestor pre rozvojovú spoluprácu. Revízia, o ktorej sa zmieňovala prvá dohoda, bola podpísaná v roku 2009 a priniesla dôležité zmeny v rozvojovej politike, predovšetkým pokiaľ ide o spoluprácu v otázkach odzbrojovania a nešírenia zbraní hromadného ničenia, začlenenie zásad právneho štátu a ľudských práv, zásadu účinnosti pomoci, najmä v otázkach týkajúcich sa boja proti chudobe, a splnenie rozvojových cieľov tisícročia.

Doplnili sa nové oblasti, ktorých cieľom bolo zlepšiť spoluprácu: boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, predchádzanie žoldnierskym činnostiam, boj proti výrobe ručných a ľahkých zbraní, obchodu s nimi a ich hromadeniu; a spolupráca v oblasti migrácie. Vítam prijatie tejto dohody so strategickým partnerom EÚ a inštitucionalizáciu neštátnych subjektov ako partnerov na spoluprácu, v dôsledku čoho sa tieto subjekty budú môcť uchádzať o finančnú pomoc.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Podporila som odporúčanie Európskeho parlamentu, ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci v oblasti práv, slobôd a bezpečnosti. Som presvedčená o tom, že ak chceme dosiahnuť pokrok v plnení rozvojových cieľov tisícročia, je dôležité, aby sme do rozvojovej spolupráce zaviedli prístup založený na výsledkoch. Hlavný cieľ zameraný na vytváranie pracovných miest rieši zásadný problém hospodárskeho rozvoja Južnej Afriky. Dlhé roky sa žiadalo predloženie koncepcie na zakladanie malých a stredných podnikov v krajine. EÚ, ktorá je najdôležitejším obchodným partnerom Južnej Afriky, môže krajine poskytnúť cennú pomoc v procese hospodárskej a sociálnej transformácie.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Jolyovej o revízii dohody medzi Európskou úniou a Juhoafrickou republikou, ktorá platí od roku 2004.

Cieľom spomínanej revízie je v podstate vytvoriť nové možnosti v oblasti liberalizácie obchodu v konkrétnych odvetviach a zároveň prispôsobiť dohodu novému medzinárodnému kontextu. Podľa môjho názoru je nutné zdôrazniť, že táto revízia vytvára základy na zlepšenie a rozšírenie dialógu medzi Európskou úniou a Južnou Afrikou o dôležitých otázkach, ako je migrácia, využívanie energetických zdrojov a bezpečnosť.

Odporúčanie: Maria Eleni Koppa (A7-0372/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, keďže štyri dohody začlenené do návrhu Komisie ponúknu možnosť zvýšenia príspevkov poskytovaných štátmi Európskej zóny voľného obchodu/Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) zameraných na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EHP.

Treba zdôrazniť dohodu medzi EÚ, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom a dohodu medzi EÚ a Nórskom o dvoch finančných mechanizmoch na obdobie rokov 2009 – 2014, ktoré stanovujú celkový balík vo výške 1,8 miliardy EUR predstavujúci 31 % nárast vo finančnom mechanizme EHP a 22 % nárast v nórskom finančnom mechanizme v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Tieto zdroje sa sprístupnia Islandu, 12 členským štátom, ktoré pristúpili ako posledné, a Portugalsku, Španielsku a Grécku a pomôžu obnoviť niektoré z európskych hospodárstiev, ktoré sú najviac oslabené krízou.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hlasovala som proti tejto správe, lebo pochybujem o správnosti poskytnutia akýchkoľvek úľav Islandu vzhľadom na dovoz produktov rybného hospodárstva do EÚ, keďže naďalej trvajú na svojom prístupe k riadeniu lovu makrel, ktorý bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na morský rybolov v EÚ. Dohoda z roku 1994 povoľuje Islandu, Lichtenštajnsku a Nórsku účasť na jednotnom trhu EÚ bez obvyklého členstva v EÚ. Výmenou za to sú povinní prijať všetky právne predpisy EÚ, ktoré sa týkajú jednotného trhu, okrem tých, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva a rybného hospodárstva. Island môže vyvážať produkty rybného hospodárstva do EÚ s kvótami oslobodenými od cla.

Voľný vývoz celého úlovku makrel Islandu do EÚ je trpká pilulka, keďže Island nehanebne ignoruje medzinárodné riadenie populácie makrel a v roku 2010 uviedol úlovok 100 000 ton. Zatiaľ čo sa úľavy v oblasti rybného hospodárstva poskytnuté Islandu nemuseli v novej dohode zmeniť, správanie Islandu sa vzhľadom na riadenie rybného hospodárstva určite zmenilo a v tomto zmysle pochybujem o tom, že by sa táto dohoda mala ratifikovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto uznesenia je návrat k štyrom dohodám medzi Európskou úniou a Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom, na základe ktorých sa stanovujú a posilňujú príspevky týchto krajín, pokiaľ ide o predchádzajúce obdobie, zamerané na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore. Tento návrh zvyšuje príspevok príslušných štátov a podstatne nemení úľavy v oblasti rybného hospodárstva. Z tohto hľadiska je obdobie rokov 2009 – 2014 v podstate obnovenie predchádzajúcich dohôd z obdobia rokov 2004 – 2009. Jednohlasné hlasovanie Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rybné hospodárstvo je znakom nespochybniteľného charakteru tejto záležitosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Komisia predložila Parlamentu návrh na štyri dohody. Dve z týchto dohôd o finančných mechanizmoch na obdobie rokov 2009 – 2014 stanovujú celkový balík v celkovej výške 1,8 miliardy EUR. Jedna sa týka dohody medzi EÚ, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom, ktorá predstavuje 31 % nárast vo finančnom mechanizme Európskeho hospodárskeho priestoru, a druhá sa týka dohody medzi EÚ a Nórskom, ktorá predstavuje 22 % nárast v nórskom finančnom mechanizme. Ďalšie dve dohody sa týkajú úľav v oblasti rybného hospodárstva pre Island a Nórsko na obdobie rokov 2009 až 2014 a stanovujú ich obnovenie.

Úľavy pre Island zostávajú nezmenené. V prípade Nórska mierne vzrástli, na základe čoho sa obnoví dohoda o preprave rýb, ktorej platnosť uplynula 30. apríla 2009.

Hlasujem za návrh, na základe ktorého sa sprístupnia finančné prostriedky EHP 12 členským štátom, ktoré pristúpili ako posledné, a tiež Portugalsku, Grécku a Španielsku, a financované oblasti budú zahŕňať životné prostredie, najmä zmenu klímy a obnoviteľné energie, občiansku spoločnosť a ochranu kultúrneho dedičstva.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uzatvorenie tejto dohody, ktorá dnes bola prijatá, nadväzuje na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorá je platná od roku 1994 a zahŕňa štáty EHP/Európskeho združenia voľného obchodu. V tej dobe tieto štáty schvaľovali príspevky na päťročné obdobia s cieľom znížiť hospodárske a sociálne rozdiely v EHP a my, samozrejme, toto úsilie podporujeme. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa dostupné finančné prostriedky na toto päťročné obdobie (2009 – 2014) viac než zdvojnásobili.

Tieto finančné prostriedky EHP sa sprístupnia 12 členským štátom, ktoré pristúpili ako posledné, a tiež Grécku, Portugalsku a Španielsku a môžu sa použiť v mnohých dôležitých oblastiach vrátane ochrany životného prostredia, rozvoja ľudských zdrojov a sociálneho rozvoja a ochrany kultúrneho dedičstva. Vzhľadom na rozšírenie EÚ a zhoršenie sociálnej a ekonomickej situácie v mnohých jej krajinách, ako napríklad v Portugalsku, si myslíme, že je dôležité zvýšiť tieto finančné prostriedky.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Ako predseda Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so Švajčiarskom, Islandom a Nórskom a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru vítam túto správu. Práve ja som vypracoval stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo k tejto správe.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani Koppovej o finančnom mechanizme týkajúcom sa rybného hospodárstva. Napriek tomu to však neznamená, že je so záležitosťami rybného hospodárstva medzi EÚ a EHP všetko v poriadku. Odmietnutie Islandu uzavrieť dohodu s EÚ a Nórskom vzhľadom na lov makrel je veľmi poľutovaniahodné a naliehavo vyzývam všetky strany, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, lebo od nadobudnutia platnosti Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v roku 1994 štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko), poskytujú príspevky na zmierňovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EHP. Posledné päťročné obdobie finančných príspevkov sa skončilo v roku 2009 (1,467 miliardy EUR). Súčasný návrh Komisie obsahuje štyri dohody. Tieto dohody stanovujú balík vo výške 1,8 miliardy EUR, ktorý zahŕňa 31 % nárast vo finančnom mechanizme EHP a 22 % nárast v nórskom finančnom mechanizme v porovnaní s obdobím rokov 2004 – 2009. Tento výsledok zodpovedá smerniciam na rokovania schválené Radou, ktorá požadovala „výrazné zvýšenie“ finančných prostriedkov. Finančné prostriedky EHP sa sprístupnia 12 členským štátom, ktoré pristúpili ako posledné, a tiež Grécku, Portugalsku a Španielsku. K prioritným odvetviam patrí životné prostredie, zmena klímy a obnoviteľné energie, občianska spoločnosť, rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj a ochrana kultúrneho dedičstva. Finančné prostriedky, ktoré vyčlenilo Nórsko, sa sprístupnia 12 členským štátom, ktoré pristúpili ako posledné. K prioritným odvetviam patrí zachytávanie a ukladanie uhlíka, ekologické inovácie, výskum a štipendiá, rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj, spravodlivosť a vnútorné veci, podpora dôstojnej práce a trojstranný dialóg. Dva protokoly týkajúce sa určitých úľav v oblasti rybného hospodárstva pre Island a Nórsko na obdobie rokov 2009 – 2014 obnovujú predchádzajúce protokoly z rokov 2004 – 2009 s nezmenenými úľavami pre Island a relatívne mierne zvýšenými úľavami pre Nórsko, na základe čoho Nórsko obnoví dohodu o preprave rýb.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Podporujem dohodu medzi EÚ, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom, ktorá sa týka ďalšieho fungovania finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), keďže by sme sa všetci mali usilovať o zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov v EHP. Celkový balík vo výške 1,8 miliardy EUR predstavuje nárast o 31 % alebo 22 % v porovnaní s posledným päťročným obdobím. Predĺženie protokolov o úľavách v oblasti rybného hospodárstva a o prístupe na trh sú dôležitými, dlhodobými nariadeniami v oblasti akvakultúry.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Parlament dnes hlasoval za dohodu, ktorú navrhla Komisia a ktorá sa na jednej strane týka finančných mechanizmov na obdobie rokov 2009 – 2014 medzi Európskou úniou a Islandom, Lichtenštajnským kniežatstvom a Nórskom a dohody medzi Európskou úniou a Nórskom na strane druhej. Tieto dohody stanovujú nárast vo finančnom mechanizme Európskeho hospodárskeho priestoru určenom na zmenu klímy a obnoviteľné energie, občiansku spoločnosť, rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj a ochranu kultúrneho dedičstva. Konkrétne stanovuje celkový balík vo výške 1,8 miliardy EUR. 12 štátov, ktoré pristúpili ako posledné, spolu so Španielskom, Gréckom a Portugalskom sú krajiny, ktoré budú môcť využívať tieto finančné prostriedky. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu, lebo si myslím, že by sme mali podporiť hospodársku spoluprácu, a tiež preto, že nesmieme nikdy zabudnúť, že blahobyt jedného členského štátu prispieva k zlepšeniu hospodárstva celej Európy, a tým aj k zlepšeniu kvality života jej 500 miliónov občanov.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za návrh, ktorý dáva príležitosť na posilnenie príspevkov štátov EHP a EZVO zameraných na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore. Úľavy v oblasti rybného hospodárstva zostávajú nateraz nezmenené pre Island a mierne vzrástli v prípade Nórska.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tieto dohody stanovujú celkový balík vo výške 1,8 miliardy EUR, ktorý zahŕňa 31 % nárast vo finančnom mechanizme Európskeho hospodárskeho priestoru a 22 % nárast v nórskom finančnom mechanizme. Treba zdôrazniť, že finančné prostriedky EHP by sa mali zamerať na financovanie ochrany životného prostredia, zmeny klímy a obnoviteľných energií, občianskej spoločnosti, rozvoja ľudských zdrojov a sociálneho rozvoja a na ochranu kultúrneho dedičstva, ktoré patria k prioritným odvetviam. Finančné zdroje Nórska budú smerovať do prioritných odvetví, do ktorých patrí zachytávanie a ukladanie uhlíka, ekologické inovácie, výskum a štipendiá, rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj, spravodlivosť a vnútorné veci, podpora dôstojnej práce a trojstranný dialóg.

Dva protokoly týkajúce sa určitých úľav v oblasti rybného hospodárstva pre Island a Nórsko na obdobie rokov 2009 – 2014 obnovujú predchádzajúce protokoly z rokov 2004 – 2009 s nezmenenými úľavami pre Island a relatívne mierne zvýšenými úľavami pre Nórsko, na základe čoho obnoví Nórsko dohodu o preprave rýb.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Správa dáva zelenú obnoveniu dohôd týkajúcich sa Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Od nadobudnutia platnosti Dohody o EHP v roku 1994 štáty EHP/Európskej zóny voľného obchodu – teraz Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – poskytujú príspevky na zmierňovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EHP. Tieto príspevky sa schvaľovali vždy na päťročné obdobia a teraz sa snažíme o obnovenie dohôd na obdobie rokov 2009 – 2014. Zároveň s týmito rokovaniami, ale nezávisle od nich, sa začali rokovania s Islandom a Nórskom na základe dvoch bilaterálnych protokolov o rybách, ktoré sa ukončili 18. decembra 2009. Vzhľadom na výsledok spomenutých rokovaní treba zdôrazniť najmä výrazný nárast vo finančnom mechanizme, hoci pozícia Islandu ostáva nezmenená z dôvodu ťažkej krízy, ktorú zažila. Vzhľadom na dohody týkajúce sa určitých úľav v oblasti rybného hospodárstva pre Island a Nórsko na obdobie rokov 2009 – 2014 vyjadrujem rovnaké priaznivé stanovisko ako Výbor pre rybné hospodárstvo, ktoré zdôrazňuje mierne zvýšenie úľav pre Nórsko, na základe čoho Nórsko obnoví dohodu o preprave rýb, ktorej platnosť uplynula 30. apríla 2009. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Od nadobudnutia platnosti Dohody o Európskom hospodárskom priestore v roku 1994 štáty EHP/Európskej zóny voľného obchodu – teraz Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – poskytujú príspevky na zmierňovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EHP. Tieto príspevky sa schvaľovali vždy na päťročné obdobia a v súčasnosti sa diskutuje o dosiahnutých dohodách o finančných mechanizmoch na obdobie rokov 2009 – 2014 spolu s obnovením dvoch bilaterálnych protokolov o úľavách v oblasti rybného hospodárstva s Islandom a Nórskom. V týchto protokoloch sa neuskutočnili výrazné zmeny oproti predchádzajúcemu obdobiu, takže úľavy pre Island zostávajú nezmenené a úľavy pre Nórsko len mierne vzrástli. Dohody o finančných mechanizmoch vyústili do výrazného zvýšenia príspevkov zo štátov EHP/EZVO na obdobie rokov 2004 – 2009 so zamýšľaným celkovým balíkom vo výške 1,8 miliardy EUR, ktorý sa sprístupní 12 členským štátom, ktoré pristúpili ako posledné, a tiež Grécku, Portugalsku a Španielsku s cieľom financovať prioritné odvetvia, ku ktorým patrí ochrana životného prostredia, zmena klímy a obnoviteľné energie, rozvoj ľudských zdrojov a sociálny rozvoj a ochrana kultúrneho dedičstva. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tento návrh dáva príležitosť: na posilnenie príspevkov štátov EHP a EZVO zameraných na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore a na výrazné zvýšenie finančného mechanizmu oproti nezmeneným úľavám pre Island a mierne zvýšeným úľavám pre Nórsko. Z tohto dôvodu som navrhol, aby Výbor pre rybné hospodárstvo vyjadril priaznivé stanovisko k návrhu Komisie KOM(2010)234.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podporila som toto odporúčanie, lebo predstavuje príležitosť na posilnenie príspevkov štátov Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) zameraných na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore. Úľavy v oblasti rybného hospodárstva zostávajú nezmenené pre Island, zatiaľ čo v prípade Nórska mierne vzrástli.

Dve dohody týkajúce sa finančných mechanizmov na obdobie rokov 2009 – 2014 medzi EÚ, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom a medzi EÚ a Nórskom stanovujú celkový balík vo výške 1,8 miliardy EUR s výrazným zvýšením v porovnaní s obdobím rokov 2004 – 2009. Teraz musíme pracovať na vyriešení rozdielov, ktoré stále existujú medzi EÚ, Islandom a Nórskom v záležitostiach týkajúcich sa riadenia morského života, najmä lovu veľrýb.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto dohodu, ktorá posilní príspevky štátov EHP – EZVO zamerané na riešenie sociálnych a hospodárskych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za dohodu, lebo je to ďalší logický krok smerom k harmonizácii spolupráce medzi členmi Európskeho združenia voľného obchodu. Ako podpredseda delegácie som veľmi rád, že pokračujeme smerom k privilegovanému partnerstvu.

Odporúčanie: Silvia-Adriana Ţicău (A7-0004/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto odporúčanie, keďže táto horizontálna dohoda umožní odstrániť vnútroštátne obmedzenia v súčasných dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi a Brazíliou, z čoho bude mať výhody celé európske odvetvie leteckej dopravy. Okrem toho táto dohoda umožní obnovenie pevného právneho základu pre vzťahy medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy, čo bude významný krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v tejto oblasti. Predpokladám, že táto dohoda vytvorí prínosy pre spotrebiteľov v podobe nižších sadzieb až do výšky 460 miliónov EUR, podporí zamestnanosť a vytvorí nové podnikateľské príležitosti pre letecké spoločnosti EÚ.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Keďže Európska únia má výhradnú právomoc v súvislosti s určitými aspektmi politiky letectva mimo územia Spoločenstva, bolo z právneho hľadiska nevyhnutné nahradiť tucet dvojstranných dohôd uzavretých medzi členskými štátmi s Brazílskou federatívnou republikou dohodami prerokovanými a uzavretými Európskou úniou. Na základe schválenia Radou Európskej únie v roku 2003 rokovala Európska komisia o dohode, ktorú som sa dnes rozhodla podporiť. Dohoda umožní dosiahnuť „komplexnú dohodu o leteckých službách s Brazíliou založenú na postupnom otváraní trhu, regulačnej spolupráci a konvergencii“. Výsledkom tejto budúcej dohody budú lepšie služby pre cestujúcich a silnejšia pozícia pre európske letecké spoločnosti.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že dohoda o vzťahoch v leteckej oblasti medzi Európskou úniou a Brazíliou poskytne pevný právny základ a bude znamenať významný prvý krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v tejto oblasti. Verím, že táto dohoda im umožní ďalej rozširovať spoluprácu v tejto oblasti a začať rokovania o globálnej dvojstrannej dohode o leteckých službách.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, keďže je to významný krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy, a umožní im pristúpiť k rokovaniu o komplexnej dohode o leteckých službách.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dohoda, ktorú sme dnes prijali, je významný krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy. Očakáva sa, že táto dohoda by mohla viesť k prínosom pre spotrebiteľov v podobe nižších sadzieb až do výšky 460 miliónov EUR, ako aj k podpore zamestnanosti a vytvoreniu nových podnikateľských príležitostí pre letecké spoločnosti EÚ a pre tých, ktorí cestujú medzi EÚ a Brazíliou. Vzhľadom na osobitné väzby, ktoré spájajú Portugalsko a Brazíliu, vítam uzatvorenie tejto dohody, ktorá vytvorí nové bližšie vzťahy medzi Európou a Brazíliou so všetkými hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi prínosmi, ktoré môže priniesť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, podstatne zmenila právomoci rôznych inštitúcií v EÚ, najmä Parlamentu, ktorý, v novej podobe, bol vyzvaný, aby rozhodoval o záležitostiach, ktoré predtým nepatrili do jeho pôsobnosti, ako je aj prípad medzinárodnej dohody medzi EÚ a Brazílskou federatívnou republikou o leteckých službách.

Táto dohoda, ktorá bola uzatvorená 14. júla 2010, sa usiluje nahradiť ustanovenia obsiahnuté v dvojstranných dohodách o leteckých službách medzi 12 členskými štátmi a Brazílskou federatívnou republikou dvojstrannou dohodou medzi EÚ a Brazílskou federatívnou republikou. Podporujem túto dohodu, lebo predstavuje významný krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rovnako ako pri predchádzajúcich dohodách týkajúcich sa tejto oblasti, ktoré boli nedávno prijaté Parlamentom, a na základe osobitného kontextu, v ktorom civilné letectvo pôsobí, vznikajú aj pri tomto návrhu vážne obavy z jeho rozsahu a možných následkov. Týka sa záležitosti so zjavným účinkom na letecké spoločnosti v odvetví, ktoré je, z rozličných príčin, strategické pre zabezpečenie vnútroštátnych záujmov. V prípade Brazílie je táto obava ešte naliehavejšia. Pozadie jeho cieľa je jasné a pani spravodajkyňa sa ho ani nesnaží skrývať: jeho cieľom je otvoriť trh, aby sa vytvorili „nové podnikateľské príležitosti pre letecké spoločnosti EÚ“.

Vieme, že navrhované vytvorenie rovnakých podmienok pre rozličné európske spoločnosti prispieva k procesu zjednodušenia sústredenia monopolu v tomto odvetví, ktoré už prebieha, ako aj k následnému oslabeniu schopnosti členských štátov hájiť, na mnohých úrovniach, svoje letecké spoločnosti pôsobiace pod svojou vlajkou, a tým aj ich oprávnené záujmy. „Voľná hospodárska súťaž“, ktorá sa neustále spomína a považuje sa za posvätnú, sa bráni za každú cenu a opäť je pilierom, o ktorý sa táto iniciatíva opiera. Následok pre toto odvetvie sa podstatne nelíši od následku pre iné odvetvia: sústredenie monopolu, ktoré je v týchto prípadoch nakoniec vždy vnútené.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Spolu s mojimi talianskymi kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som sa rozhodol zdržať sa dnešného hlasovania, ktoré sa týka vzťahov medzi Európskou úniou a Brazíliou v súvislosti s určitými aspektmi leteckých služieb. Je to z dôvodu obsahu uznesenia týkajúceho sa prípadu Cesareho Battistiho. Bol by som radšej, keby sa hlasovanie odložilo, kým Federálny súd v Brazílii nevynesie nové rozhodnutie o vydaní zločinca Cesareho Battistiho.

Vzhľadom na nenaliehavý charakter tohto dokumentu by presunutie hlasovania na nasledujúcu schôdzu alebo na aprílovú schôdzu určite nemalo predstavovať problém, najmä ak sa zamyslíme nad bolesťou rodín obetí tohto masového vraha. Tieto rodiny už 31 rokov čakajú na vykonanie spravodlivosti a na to, aby si Cesare Battisti odpykal trest vynesený súdnym systémom Talianska v našich väzeniach.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, lebo EÚ má výhradnú právomoc v súvislosti s rôznymi aspektmi letectva mimo územia Spoločenstva, ktoré boli zvyčajne upravované dvojstrannými dohodami o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Rada preto 5. júna 2003 splnomocnila Komisiu na začatie rokovaní s tretími krajinami s cieľom nahradiť určité ustanovenia v platných dvojstranných dohodách dohodami EÚ. Dohoda bola podpísaná 14. júla 2010. Zahŕňa také aspekty ako bezpečnosť, zdaňovanie leteckých pohonných látok, pravidlá hospodárskej súťaže atď. Uzatvorenie tejto dohody je významný krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v oblasti leteckej dopravy a umožnilo Brazílii a EÚ ďalej rozširovať spoluprácu v tejto oblasti a pristúpiť k rokovaniam o komplexnej dohode o leteckých službách. Dohoda je založená na postupnom otváraní trhu, regulačnej spolupráci a konvergencii. Očakáva sa, že touto dohodou sa podarí vytvoriť spotrebiteľský prebytok (prínos v podobe nižších sadzieb) až do výšky 460 miliónov EUR. Bude to mať pozitívny dosah na zamestnanosť a očakáva sa, že dohodou sa vytvoria významné nové podnikateľské príležitosti pre letecké spoločnosti v EÚ, ako aj výhody pre cestujúcich.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto horizontálnu dohodu, ktorá sama osebe nie je dôležitá, ale je významným krokom smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v oblasti leteckej dopravy a umožní Brazílii a EÚ ďalej rozširovať spoluprácu v tejto oblasti a pristúpiť k rokovaniam o komplexnej dohode o leteckých službách medzi nimi. Dohoda je založená na postupnom otváraní trhu, regulačnej spolupráci a konvergencii. Prínosom pre EÚ bude viac leteckých liniek a nižšie sadzby pre spotrebiteľov.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Skutočnosť, že som sa zdržala hlasovania o správe týkajúcej sa dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o leteckých službách, vyjadruje stanovisko, ktoré presahuje rámec tejto záležitosti.

Neschvaľujem konanie brazílskej vlády v súvislosti s prípadom Cesareho Battistiho. Malo by sa umožniť vydanie, ktorého postupy sú vymedzené v dvojstrannej dohode. Výklad zo strany justičných orgánov predstavuje porušenie prijatých záväzkov. Rozsudok, ktorý by si mal pán Battisti odpykať v Taliansku, vyniesol bežný sudca a uplatňovali sa pri ňom bežné právne predpisy týkajúce sa bežného zločinu: masovej vraždy. Je zložité podporovať také medzinárodné vzťahy, aké sú definované v správach, o ktorých hlasoval Parlament, s krajinou, ktorá nedodržiava dohody a ktorá sa predovšetkým vyjadruje o základnom práve na ochranu života.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ vždy obhajovala voľnú hospodársku súťaž. Mandát udelený Komisii 15. októbra 2010 na rokovanie o komplexnej dohode o leteckých službách s Brazíliou založenej na postupnom otváraní trhu, regulačnej spolupráci a konvergencii má teda absolútny zmysel. Táto dohoda poskytuje všetkým leteckým prepravcom v EÚ nediskriminačný prístup k spojeniam s Brazíliou a nahrádza alebo dopĺňa ustanovenia súčasných 14 dvojstranných dohôd o leteckých službách medzi členskými štátmi a Brazíliou.

Je to významný krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v oblasti leteckej dopravy, ktorý im umožní pokračovať v posilňovaní spolupráce na tejto úrovni a pristúpiť k rokovaniam o komplexnej dohode o leteckých službách medzi Brazíliou a EÚ. Pre všetkých spotrebiteľov bude táto dohoda, ktorá ponúka možnosť nižších sadzieb na leteckú dopravu do Brazílie, prínosom.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Zdržal som sa hlasovania o odporúčaní predložených pani Macoveiovou spolu s dvoma ďalšími správami v zmysle konania brazílskych orgánov v prípade Cesareho Battistiho. Treba vziať do úvahy nevydanie teroristu, za ktorého ho Brazília nepovažuje. Z tohto dôvodu som sa spolu so zvyškom delegácie talianskeho Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) rozhodol zdržať sa hlasovania o návrhu rozhodnutia o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Brazíliou o krátkodobých vízach na účely podnikania a turistického ruchu, ako aj o správe o zlepšení dohôd týkajúcich sa leteckých služieb medzi EÚ a Brazíliou. Samozrejme, naše konanie nie je vyjadrením nášho nesúhlasu s obsahom správ, ale je politickým signálom, prostredníctvom ktorého sme opäť chceli zdôrazniť naše sklamanie z konania brazílskych orgánov v súvislosti s prípadom Cesareho Battistiho.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovaním za túto správu poskytujeme nevyhnutné priaznivé stanovisko Európskeho parlamentu k medzinárodnej dohode uzatvorenej medzi EÚ a Brazíliou. Je to horizontálna dohoda s Brazíliou, ktorá vytvorí pevný právny základ pre vzťahy medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy. Predstavuje významný prvý krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy, ktorým sa umožní obidvom stranám pokračovať v posilňovaní spolupráce na tejto úrovni a pristúpiť k rokovaniam o komplexnej dohode o leteckých službách. Očakáva sa, že touto dohodou sa podarí vytvoriť prínos pre spotrebiteľov v podobe nižších sadzieb až do výšky 460 miliónov EUR. Bude to mať pozitívny dosah na zamestnanosť a očakáva sa, že sa ňou vytvoria nové podnikateľské príležitosti pre letecké spoločnosti v EÚ s výhodami pre tých, ktorí cestujú medzi EÚ a Brazíliou. V tejto súvislosti súhlasím s pani spravodajkyňou s návrhom, aby Parlament prijal túto správu, a s požiadavkou, aby Rada ukončila tento postup bez nenáležitých odkladov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Na základe významných väzieb, ktoré spájajú Portugalsko a Brazíliu, samozrejme vítam prijatie tejto správy. Nahradí určité ustanovenia v 12 dvojstranných dohodách o leteckých službách medzi členskými štátmi a Brazílskou federatívnou republikou. Táto dohoda poskytne základ pre upevnenie vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy a očakáva sa, že vytvorí významný prínos pre spotrebiteľov v podobe nižších sadzieb až do výšky 460 miliónov EUR, ako aj nové podnikateľské príležitosti pre letecké spoločnosti EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je to horizontálna dohoda s Brazíliou, ktorá obnoví pevný právny základ pre vzťahy medzi EÚ a Brazíliou v odvetví leteckej dopravy. Predstavuje významný prvý krok smerom k upevneniu vzťahov medzi EÚ a Brazíliou v oblasti leteckej dopravy, ktorým sa Brazílii a EÚ umožnilo ďalej rozširovať spoluprácu v tejto oblasti a pristúpiť k rokovaniam o komplexnej dohode o leteckých službách medzi Brazíliou a EÚ. Rada ministrov dopravy EÚ poverila 15. októbra 2010 Európsku komisiu na jej vlastnú žiadosť rokovaním o komplexnej dohode o leteckých službách s Brazíliou založenej na postupnom otváraní trhu, regulačnej spolupráci a konvergencii.

Očakáva sa, že touto dohodou sa podarí vytvoriť spotrebiteľský prebytok (prínos v podobe nižších sadzieb) až do výšky 460 miliónov EUR. Bude to mať pozitívny dosah na zamestnanosť a očakáva sa, že sa ňou vytvoria významné nové podnikateľské príležitosti pre letecké spoločnosti v EÚ, ako aj výhody pre cestujúcich.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto dohodu, ktorá podporí ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a Brazíliou v oblasti civilného letectva. Odvetvie leteckej dopravy EÚ bude mať prospech z odstránenia obmedzení týkajúcich sa štátnej príslušnosti medzi členskými štátmi a Brazíliou.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Európskou úniou a Brazíliou majú mimoriadny význam v súčasnom kontexte európskych vonkajších vzťahov. Táto dohoda, ktorá je, podľa mňa, prvý krok z mnohých smerom k novej politike EÚ v oblasti civilného letectva s Brazíliou, má vytvoriť všeobecný rámec pre rozvoj vzťahov v tejto oblasti. Volá sa horizontálna dohoda, lebo vytvára pevný právny základ pre množstvo aspektov civilného letectva medzi dvoma stranami nahradením tradičných dvojstranných dohôd ustanoveniami pre všeobecné a jednotné vykonávanie na celom území EÚ na základe tejto dohody.

Návrh odporúčania, pre ktorý som bol tieňový spravodajca, víta podmienky dohody, ktorá rieši také dôležité otázky ako bezpečnosť a zdaňovanie leteckých pohonných látok pre všeobecné vykonávanie na celom území Európy a požiadavku dodržiavania právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži.

Myslím si, že táto dohoda umožní vytvoriť nové hospodárske prínosy či už pre spotrebiteľov, alebo letecké spoločnosti, a upevní vzťahy v oblasti spolupráce medzi obidvoma transatlantickými stranami, čo bude pre EÚ predstavovať výhodu. Z týchto dôvodov som hlasoval za tento dokument.

Odporúčanie: Wim van de Camp (A7-0007/2011).

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07853/2010), na návrh Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dodatočných pravidlách týkajúcich sa Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 a na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, v rámci právneho rámca a v súlade s odporúčaním Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podporujem uzatvorenie tejto dohody.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Islandom, Nórskom, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom o dodatočných pravidlách týkajúcich sa Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013. Všetky krajiny zapojené do vykonávania, uplatňovania a vývoja schengenského acquis by sa mali zúčastniť na Fonde pre vonkajšie hranice v súlade s rozhodnutím zriaďujúcim tento fond. Táto dohoda by preto mala stanoviť vykonávanie noriem na územiach zúčastnených krajín tak, aby umožnila Komisii prevziať konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu fondu v týchto krajinách. Berie do úvahy aspekty na úrovni finančného riadenia a kontroly fondu a zriaďuje tiež ustanovenia týkajúce sa finančných príspevkov z týchto krajín do rozpočtu fondu.

Chcel by som tiež zdôrazniť rozhodnutie Lichtenštajnska, ktoré oznámilo prostredníctvom spoločného vyhlásenia, že sa nezúčastní na fonde, hoci to neovplyvní jeho povinnosť finančne doň prispievať, keďže bol zriadený na rozdelenie zaťaženia a poskytovanie finančnej podpory pre vykonávanie schengenského acquis v oblasti vonkajších hraníc a vízovej politiky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Návrh sa týka uzatvorenia, v mene EÚ, dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom. V širšom význame sa táto dohoda týka účasti týchto krajín na Fonde pre vonkajšie hranice na základe ich účasti na vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis. Predpokladá sa, že budú uzatvorené ďalšie dohody, ktoré určia nevyhnutné ustanovenia pre zabezpečenie tejto účasti, najmä ustanovenia, ktoré zabezpečia ochranu finančných záujmov EÚ, a ustanovenia, ktoré umožnia Dvoru audítorov vykonávať dohľad nad celým procesom. Konečné prijatie dohody Radou bude nasledovať po hlasovaní Parlamentu za túto dohodu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa týka návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi EÚ a Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dodatočných pravidlách týkajúcich sa Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013.

Vzhľadom na to, že táto dohoda patrí do cieľov, ktoré viedli k podpísaniu Schengenskej dohody o voľnom pohybe ľudí a tovaru, vzhľadom na dohody, ktoré EÚ predtým uzatvorila so spomenutými krajinami, pokiaľ ide o ciele stanovené v Schengenskej dohode, a vzhľadom na to, že EÚ vytvorila Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 v rámci všeobecného programu s názvom „Solidarita a riadenie migračných tokov“, vítam uzatvorenie tejto dohody, ktorá pomôže posilniť kohéziu v Európe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa týka dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dodatočných pravidlách týkajúcich sa Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013.

Je spojená s existujúcimi dohodami o slobode pohybu ľudí medzi týmito štátmi a krajinami EÚ, alebo s dohodami, ktoré sa stále implementujú.

Z tohto dôvodu chce EÚ za určitých podmienok poskytnúť podporu Únie z Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 s cieľom podporiť monitorovanie vonkajších hraníc najmä v oblasti prisťahovalectva. Ciele činností, ktoré v tejto súvislosti vykonáva Európska únia a Komisia, si zaslúžia našu kritiku, keďže nemôžeme ignorovať neprijateľnú smernicu o návrate.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Ako predseda Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy so Švajčiarskom, Islandom a Nórskom a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru vítam túto správu.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto dohodu, ktorá umožní štátom pridruženým k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju Schengenskej dohody zúčastniť sa na Fonde pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Z pohľadu skutočnej Európskej únie – z politického, hospodárskeho a predovšetkým geografického hľadiska – je podľa mňa nevyhnutné a zásadne dôležité hlasovať za tento návrh, keďže krajiny ako Island, Nórsko a Lichtenštajnsko, ako aj Švajčiarsko, sú geograficky umiestnené v Európe. Z tohto dôvodu si myslím, že by sa mala vykonávať politika jednotného riadenia hraníc s cieľom uľahčiť integráciu a pohyb z jednej krajiny do druhej. Zriadenie európskeho fondu riadenia hraníc by bolo opodstatnené a významné opatrenie na dosiahnutie centralizovanej koordinácie v zmysle zdrojov aj vykonávacích politík. Uľahčilo a podnietilo by to tiež cestovný ruch a voľný pohyb dopravných prostriedkov a ľudí.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Na základe nových právomocí udelených Parlamentu Lisabonskou zmluvou sa stáva nevyhnutným prijať návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení, v mene Európskej únie, dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o dodatočných pravidlách týkajúcich sa Fondu pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci odporúča prijatie tejto dohody. Dohoda predpokladá účasť tretích krajín zapojených do vykonávania, uplatňovania a vývoja schengenského acquis na Fonde pre vonkajšie hranice. Túto účasť možno dosiahnuť prostredníctvom ďalších dohôd, ktoré by sa mali uzatvoriť s cieľom spresniť nevyhnutné ustanovenia pre túto účasť vrátane ustanovení o ochrane finančných záujmov EÚ a právomoci Dvora audítorov vykonávať audit. Strany dospeli k dohode, a keďže v stanoviskách neboli vyjadrené žiadne kritické pripomienky, hlasovala som za toto uznesenie.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Na základe smernice 574/2007/ES Parlamentu a Rady z 23. mája 2007, ktorou sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013, by sa mali tretie krajiny zapojené do vykonávania, uplatňovania a vývoja schengenského acquis zúčastniť na tomto fonde. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že sa uzatvoria dohody, ktoré budú špecifikovať dodatočné pravidlá, ktoré sú nevyhnutné pre účasť vrátane ustanovení zabezpečujúcich ochranu finančných záujmov EÚ a právomoc Dvora audítorov vykonávať audit. Tento návrh sa týka uzatvorenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom, ktorej jednoznačným cieľom je definovanie dodatočných pravidiel o účasti týchto krajín na vyššie uvedenom fonde. Myslím si, že si to zaslúži moju podporu v súlade s odporúčaním Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V súlade s naším stanoviskom počas hlasovania vo Výbore LIBE (vedúci výbor) sme sa v skupine Verts/ALE rozhodli hlasovať proti tomuto návrhu.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za dohodu, lebo tieto štáty nemajú problém s kvalitou alebo spoľahlivosťou, a preto nepredstavujú pre EÚ bezpečnostné riziko.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Odporúčanie sa týka uzatvorenia dohody s tretími krajinami pridruženými k Schengenu, v tomto prípade Islandu, Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska. Majú sa zapojiť do vykonávania, uplatňovania a vývoja schengenského acquis. V tejto súvislosti sú nevyhnutné dodatočné nariadenia na ochranu finančných záujmov EÚ na poskytnutie právomoci Dvoru audítorov vykonávať audit. Tieto dodatky sú rozumné a z tohto dôvodu som hlasovala za uzatvorenie dohody.

Odporúčanie: Carlos Coelho (A7-0008/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože schengenský priestor už umožňuje voľný pohyb na území s vonkajšími námornými hranicami v dĺžke 42 673 km a s pozemnými hranicami v dĺžke 7 721 km, ktoré zahŕňa 25 krajín so 400 miliónmi obyvateľov. Postupné rozširovanie tohto priestoru umožnilo tretím krajinám, ktoré majú s EÚ osobitné vzťahy, zúčastňovať sa na schengenskej spolupráci. Švajčiarskej konfederácii zas umožnilo prijať od 1. marca 2008 schengenské acquis. Vzhľadom na politiku otvorených hraníc medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnským kniežatstvom – mikroštátom, ktorý sa od svojho vstupu do Európskeho hospodárskeho priestoru v roku 1995 postupne začleňuje do európskej zóny obchodu, vzhľadom na to, že už vo svojom vnútroštátnom práve uplatňuje 98,4 % smerníc EÚ, a vzhľadom na to, že je súčasťou jednotného trhu, nemám dôvod byť proti jeho vstupu do schengenského priestoru.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Lichtenštajnsko je mikroštát nachádzajúci sa medzi Švajčiarskom a Rakúskom, ktorý má rozlohu 160 km² a 35 000 obyvateľov. Hoci krajina nie je členom Európskej únie, je k nej pridružená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Uplatňuje takmer všetky európske právne predpisy a požiadala o vstup do schengenského priestoru voľného pohybu osôb. Vzhľadom na tradíciu spolupráce medzi Európskou úniou a Lichtenštajnskom a na nulové riziko v súvislosti so vstupom krajiny do schengenského priestoru som hlasovala za tento vstup.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto odporúčanie, podľa ktorého bol protokol medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis podpísaný 28. februára 2008.

Švajčiarsko vstúpilo do schengenského priestoru osobitne 12. decembra 2008, keď došlo k zrušeniu hraničných kontrol na pozemných hraniciach. Dňa 29. marca 2009 nasledovalo zrušenie hraničných kontrol na letiskách pri letoch v rámci schengenského priestoru. Po prvý raz bolo potrebné zaviesť kontroly tam, kde 100 rokov nebola skutočná hranica. Hranica v dĺžke 41 kilometrov, ktorá oddeľuje tieto dve krajiny, sa stala vonkajšou schengenskou hranicou.

V roku 2007 bol Európsky parlament prvýkrát požiadaný o stanovisko v súvislosti s uzavretím tohto protokolu. Na žiadosť v tom čase určenej spravodajkyne – pani Ewy Klamtovej – vydal Výbor pre právne veci 11. júna 2007 jednomyseľné stanovisko s odporúčaním, že je potrebné zmeniť právny základ, aby odkazoval na druhý pododsek článku 300 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý požaduje súhlas Európskeho parlamentu namiesto obyčajnej konzultácie.

Vítam nové pravidlá zavedené v Lisabonskej zmluve, vďaka ktorým môže byť Európsky parlament lepšie informovaný o medzinárodných dohodách.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa päť členských štátov rozhodlo odstrániť vnútorné hranice, ktoré ich oddeľovali, a vytvoriť jedinú vonkajšiu hranicu. V súčasnosti sú plnoprávnymi členmi Schengenu všetky členské štáty s výnimkou Spojeného kráľovstva, Írska, Cypru, Bulharska a Rumunska. Zapojené sú aj tri pridružené štáty: Nórsko, Island a Švajčiarsko; Lichtenštajnsko by sa malo stať štvrtým. Dúfalo sa, že Lichtenštajnsko sa pridruží k Schengenu súčasne so Švajčiarskom v roku 2008. Proces sa však nevyvíjal podľa očakávaní najmä v dôsledku výhrad týkajúcich sa otázok spojených s daňovými únikmi, ktoré vyjadrili dva členské štáty – Nemecko a Švédsko. Keďže do Schengenu vstúpilo len Švajčiarsko, bolo potrebné zaviesť kontroly v oblastiach, kde viac než sto rokov nebola skutočná hranica, a 41 kilometrov oddeľujúcich Švajčiarsko od Lichtenštajnska sa stalo vonkajšou hranicou.

Vzhľadom na nové pravidlá zavedené v Lisabonskej zmluve, ktoré Parlamentu umožňujú zapojiť sa omnoho viac do uzatvárania medzinárodných dohôd, ako aj na to, že výhrady existujúce v rámci Rady boli odstránené, navrhujem, aby Parlament súhlasil s uzatvorením tohto protokolu. Zároveň dúfam, že Lichtenštajnsko bude môcť čo najskôr vstúpiť do Schengenu.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že zrušenie kontrol na hraniciach s Lichtenštajnskom je nevyhnutné a prirodzené vzhľadom na veľkosť tohto štátu, ako aj na jeho vzťahy so susedmi – s Rakúskom a Švajčiarskom, s ktorým má tradíciu voľného pohybu. Účinné pridruženie Lichtenštajnska k schengenskému a dublinskému acquis bude okrem toho prirodzené, lebo táto krajina už uplatňuje veľkú časť právnych predpisov EÚ a na prístup do systémov SIS a VIS používa rovnakú infraštruktúru ako Švajčiarsko, ktoré je už súčasťou schengenského priestoru.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na politiku otvorených hraníc medzi Lichtenštajnským kniežatstvom a Švajčiarskou konfederáciou sa očakávalo, že krajiny vstúpia do Schengenu súčasne. To sa však nestalo. Švajčiarsko vstúpilo do schengenského priestoru osobitne 12. decembra 2008. Dohoda o pristúpení Švajčiarska však už obsahovala ustanovenie o možnom pridružení Lichtenštajnska prostredníctvom protokolu, ktorý teraz Parlament schvaľuje. Po tomto pristúpení bolo po prvý raz potrebné zaviesť hraničné kontroly medzi Lichtenštajnskom a Švajčiarskom tam, kde sto rokov nebola skutočná hranica.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie radí Parlamentu schváliť uzatvorenie protokolu medzi Európskou úniou, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarska k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktorý bol podpísaný 28. februára 2008.

Cieľom Schengenskej dohody je vytvoriť priestor s voľným pohybom osôb a tovarov bez vnútorných hraníc medzi štátmi a s jedinou vonkajšou hranicou. Na základe Amsterdamskej zmluvy z roku 1999 začlenila EÚ schengenskú spoluprácu medzi svoje zákonné právomoci. Lichtenštajnské kniežatstvo a Švajčiarska konfederácia uplatňovali počas desaťročí politiku otvorených hraníc s voľným pohybom osôb. Vstup Švajčiarska do schengenského priestoru v roku 2008 priniesol problém z hľadiska pohybu medzi oboma štátmi, pretože hranica medzi nimi sa stala vonkajšou hranicou. Teraz ide o vyriešenie tohto problému.

Vzhľadom na výhody, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti tohto protokolu, teda nič nebráni jeho prijatiu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Schengenská dohoda pochádza z roku 1985, v ktorom ju uzatvorili Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko. Dohoda a následný dohovor prijatý v roku 1990 sú zamerané na zrušenie systematických kontrol na spoločných hraniciach a na zavedenie systému voľného pohybu osôb.

Schengenským dohovorom sa zrušili kontroly na vnútorných hraniciach signatárskych štátov a vytvorila sa jediná vonkajšia hranica so spoločnými pravidlami vonkajších hraničných kontrol, so spoločnou vízovou politikou, s policajnou a justičnou spoluprácou a so zavedením Schengenského informačného systému (SIS).

Schengenský priestor má v súčasnosti 25 členských štátov: členské štáty EÚ (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), ako aj tri pridružené krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ (Nórsko, Island a Švajčiarsko). Bulharsko, Rumunsko a Cyprus v súčasnosti uplatňujú schengenské acquis len čiastočne, a preto sa na ich hraniciach stále vykonávajú kontroly.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pána Coelha. Škótsko síce nie je súčasťou schengenského priestoru, no uplatňujeme niektoré časti schengenského acquis. Škótska vláda sa v tomto smere aktívne angažuje na úrovni Rady a ja som rád, že môžem podporiť túto prácu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za odporúčanie, podľa ktorého bol protokol medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode EÚ o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis podpísaný 28. februára 2008. Švajčiarsko vstúpilo do schengenského priestoru osobitne 12. decembra 2008, keď došlo k zrušeniu hraničných kontrol na pozemných hraniciach. Dňa 29. marca 2009 nasledovalo zrušenie hraničných kontrol na letiskách pri letoch v rámci schengenského priestoru. Po prvý raz bolo potrebné zaviesť kontroly tam, kde 100 rokov nebola skutočná hranica. Hranica v dĺžke 41 kilometrov, ktorá oddeľuje tieto dve krajiny, sa stala vonkajšou schengenskou hranicou. Vítam nové pravidlá zavedené v Lisabonskej zmluve, vďaka ktorým môže byť Európsky parlament lepšie informovaný o medzinárodných dohodách. Postupným rozširovaním schengenského priestoru sa tretie krajiny, ktoré majú s EÚ osobitné vzťahy, začali zúčastňovať na schengenskej spolupráci. Predpokladom na pridruženie nečlenských krajín EÚ k schengenskému acquis je dohoda o voľnom pohybe osôb medzi týmito štátmi a EÚ. Účasť znamená pre tieto krajiny nasledujúce veci: sú súčasťou priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach; uplatňujú ustanovenia schengenského acquis a všetkých textov s významom pre Schengen, ktoré boli na základe neho prijaté; zapájajú sa do rozhodovania v súvislosti s textami s významom pre Schengen.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) V roku 2008 bol podpísaný protokol o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskom. Vyplynula z toho požiadavka, aby toto kniežatstvo vykonávalo, uplatňovalo a vyvíjalo schengenské acquis. Hoci sa však Lichtenštajnské kniežatstvo už v roku 1995 stalo členom Európskeho hospodárskeho priestoru a transpozíciou mnohých smerníc do vnútroštátneho práva sa postupne dostalo do súladu s európskymi právnymi predpismi, ešte nezačalo rokovania o pristúpení k schengenským dohodám. Táto dohoda, ktorú som podporil, stanovuje práva a povinnosti oboch strán, vďaka čomu je možný voľný pohyb osôb. Zaviedla sa aj séria vykonávacích predpisov k ustanoveniam Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týkajú medzinárodných dohôd, aby sa zvýšil význam úlohy Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o ich komunikovanie a prijímanie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Lichtenštajnsko je alpský mikroštát s dvoma vnútrozemskými hranicami, ktorý na západe a na juhu hraničí so Švajčiarskom a na východe s Rakúskom. Má rozlohu 160 km2, počet jeho obyvateľov sa odhaduje na 35 000 a má najvyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa na svete. Od svojho vstupu do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) v roku 1995 sa Lichtenštajnsko postupne začleňuje do európskej zóny obchodu. Krajina v súčasnosti vo svojom vnútroštátnom práve uplatňuje 98,4 % smerníc EÚ. Lichtenštajnsko je tiež súčasťou jednotného trhu, v rámci ktorého sa na všetky zúčastnené štáty vzťahujú rovnaké základné pravidlá.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Na dosiahnutie Európy bez hraníc je nevyhnutný vstup nových krajín do Schengenského informačného systému (SIS). Lichtenštajnsko je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru od roku 1995 a postupne sa začleňuje do európskej zóny obchodu. Podstúpilo rôzne hodnotiace postupy najmä v oblasti ochrany údajov, systému SIS, vzdušných, pozemných a námorných hraníc, policajnej spolupráce a vízovej politiky. Pristúpením k tejto dohode sa Lichtenštajnsko stane súčasťou schengenského acquis.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Schengenská dohoda bola uzatvorená 14. júna 1985 medzi Nemeckom, Belgickom, Francúzskom, Luxemburskom a Holandskom. Schengenská spolupráca je teraz začlenená do právneho a inštitucionálneho rámca Európskej únie a zahŕňa 25 členských štátov Schengenu vrátane troch krajín, ktoré sú pridružené k EHP: Nórska, Islandu a Švajčiarska. Švajčiarsko vstúpilo do schengenského priestoru osobitne 12. decembra 2008, keď došlo k zrušeniu hraničných kontrol na pozemných hraniciach. Dňa 29. marca 2009 nasledovalo zrušenie hraničných kontrol na letiskách pri letoch v rámci schengenského priestoru. Keďže Lichtenštajnsko sa nestalo členom a medzi týmito dvoma krajinami existuje veľmi aktívna politika voľného pohybu, po prvý raz bolo potrebné zaviesť kontroly tam, kde 100 rokov nebola skutočná hranica. Hranica v dĺžke 41 kilometrov, ktorá oddeľuje tieto dve krajiny, sa stala vonkajšou schengenskou hranicou. Touto dohodou sa prostredníctvom vstupu Lichtenštajnského kniežatstva do Schengenu odstraňuje táto prekážka. Vítam nové pravidlá zavedené v Lisabonskej zmluve, vďaka ktorým môže Parlament zohrávať pri prijímaní týchto dohôd aktívnu úlohu. Zo všetkých uvedených dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Dohoda o pristúpení Švajčiarskej konfederácie k schengenskému acquis, ktorá je v platnosti od 1. marca 2008, výslovne predpokladala možné pridruženie Lichtenštajnska prostredníctvom protokolu. Vzhľadom na politiku otvorených hraníc, ktorá desaťročia existuje medzi Lichtenštajnským kniežatstvom a Švajčiarskou konfederáciou, sa očakávalo, že obe krajiny vstúpia do schengenského priestoru súčasne. To sa však nestalo a Švajčiarsko pristúpilo k schengenskému acquis osobitne 12. decembra 2008. Bolo tak napokon potrebné zaviesť kontroly tam, kde 100 rokov nebola skutočná hranica. S cieľom prekonať túto prekážku a vzhľadom na to, že Lichtenštajnsko je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru a jednotného trhu, som podporil uzatvorenie tohto protokolu v očakávaní, že pridruženie Lichtenštajnska k schengenskému acquis sa teraz konečne môže zavŕšiť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V roku 2007 bol Európsky parlament prvýkrát požiadaný o stanovisko v súvislosti s uzatvorením tohto protokolu. Na žiadosť v tom čase určenej spravodajkyne pani Klamtovej vydal Výbor pre právne veci 11. júna 2007 jednomyseľné stanovisko s odporúčaním, že je potrebné zmeniť právny základ, aby odkazoval na druhý pododsek článku 300 ods. 3 Zmluvy o ES (návrhy na rozhodnutie Rady boli zamerané na zmenu „osobitného inštitucionálneho rámca“ upraveného hlavnou dohodou, ktorej je navrhnutý protokol neoddeliteľnou súčasťou), ktorý požaduje súhlas Európskeho parlamentu, nielen konzultáciu s ním. Z tohto dôvodu a vzhľadom na nadchádzajúce nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy bola táto správa vrátená Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto odporúčanie, lebo si myslím, že môže prispieť k nadobudnutiu platnosti, vykonávaniu a vývoju schengenského acquis v krajinách, ako je Island, Nórske kráľovstvo, Švajčiarska konfederácia a Lichtenštajnské kniežatstvo.

Je naozaj dôležité, aby sa tieto krajiny v období rokov 2007 – 2013 zúčastňovali na Fonde pre vonkajšie hranice v súlade so súčasnými opatreniami a dohodami. Aby sme docielili ešte zjednotenejšiu Európu, ktorá však nestratí zmysel pre praktickosť, ich účasť budú upravovať dodatočné pravidlá, ktoré zabezpečia aj ochranu finančných záujmov Európskej únie a audítorskú právomoc Dvora audítorov.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za dohodu o pristúpení Lichtenštajnska k dohode o schengenskom acquis, lebo je to logický krok vpred, ktorý nám nespôsobí žiadne problémy. Dá sa očakávať hladké fungovanie dohody.

Odporúčanie: Monika Hohlmeier (A7-0013/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto odporúčanie vzhľadom na to, že dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku uzavretá 26. októbra 2004 so Švajčiarskou konfederáciou upravuje možné pridruženie Lichtenštajnska k dublinskému acquis prostredníctvom protokolu. Vzhľadom na politiku otvorených hraníc medzi týmito dvoma krajinami a na to, že v roku 2001 Lichtenštajnsko vyjadrilo záujem pristúpiť k dohode, k čomu však nedošlo v dôsledku rozporov medzi Radou a Parlamentom, ktoré sa vyriešili v Lisabonskej zmluve, nie je dôvod, aby som bol proti uzatvoreniu tejto dohody.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za tento dokument, v ktorom sa uvádza, že dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku uzavretá 26. októbra 2004 so Švajčiarskou konfederáciou (Dublinská dohoda so Švajčiarskom) upravuje možné pridruženie Lichtenštajnska k dublinskému acquis prostredníctvom protokolu.

Dňa 27. februára 2006 udelila Rada Komisii príslušné oprávnenie na začatie rokovaní s Lichtenštajnskom a Švajčiarskom. Po rokovaniach bol predložený návrh protokolu o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Právnym základom návrhu protokolu o pridružení Lichtenštajnska, ktorý Komisia predložila 4. decembra 2006, bol článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, v ktorom sa stanovuje konzultácia s Európskym parlamentom.

Vítam, že Európsky parlament sa opätovne zaoberá návrhom rozhodnutia Rady a teda že rokovania o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom pokračujú. Ako už Parlament požadoval v prvom čítaní, na uzavretie tohto protokolu s Lichtenštajnskom je potrebné získať súhlas Parlamentu. Vzhľadom na úspešne ukončené rokovania s Lichtenštajnskom a zmenený právny základ by sme mali udeliť súhlas s uzatvorením protokolu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku – Dublinská dohoda alebo dohoda o systéme Eurodac – bola uzatvorená v roku 2004. Keďže medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom počas desaťročí existovala politika otvorených hraníc s voľným pohybom osôb, bolo by logické zapojiť Lichtenštajnsko do týchto rokovaní. Hoci Lichtenštajnsko prejavilo záujem, bolo z rokovaní vynechané, lebo ešte nemalo s Európskym spoločenstvom uzatvorenú dohodu o zdaňovaní úspor.

Vzhľadom na nové pravidlá zavedené v Lisabonskej zmluve, ktoré Parlamentu umožňujú zapojiť sa omnoho viac do uzatvárania medzinárodných dohôd, ako aj na to, že Lichtenštajnsko uzatvorilo predmetnú dohodu, ktorá je v platnosti od 1. júla 2005, podporujem rozhodnutie Parlamentu udeliť súhlas s uzatvorením tohto protokolu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte bola so Švajčiarskom uzatvorená v roku 2004. Táto dohoda upravuje možnosť pridruženia Lichtenštajnska prostredníctvom protokolu. Dňa 27. februára 2006 udelila Rada Komisii príslušné oprávnenie na začatie rokovaní s Lichtenštajnskom a Švajčiarskom. Dňa 21. júna 2006 sa rokovania skončili a bol parafovaný návrh protokolu o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Teraz je na Parlamente, aby schválil uzatvorenie tohto protokolu. Som presvedčený, že by k tomu malo dôjsť, preto hlasujem za toto odporúčanie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Rada predložila návrh protokolu medzi Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou, ktorá sa týka kritérií a mechanizmov na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku.

Vítam prijatie tohto protokolu, na ktorom sa podieľa Európska únia s dvoma štátmi, ktoré majú históriu dobrých susedských vzťahov a voľného pohybu osôb. Súhlasím so závermi, ktoré predložila pani spravodajkyňa, a vítam predovšetkým pokračovanie rokovaní o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Dúfam, že k nemu čoskoro dôjde.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto problematika sa týka práva na azyl a kritérií a mechanizmov na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku.

Dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku uzavretá 26. októbra 2004 so Švajčiarskou konfederáciou – Dublinská dohoda so Švajčiarskom – upravuje možné pridruženie Lichtenštajnska k tomuto acquis.

Keďže medzi Lichtenštajnskom a Švajčiarskom počas desaťročí existovala politika otvorených hraníc s voľným pohybom osôb, Lichtenštajnsko vyjadrilo v roku 2001 záujem o pristúpenie k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Keďže však nemalo s EÚ uzatvorenú dohodu o zdaňovaní úspor, nebolo pridružené k rokovaniam so Švajčiarskom.

Po následnom uzatvorení a nadobudnutí platnosti tejto dohody medzi EÚ a Lichtenštajnskom krajina v roku 2005 potvrdila želanie pridružiť sa k dublinskému acquis.

V roku 2006 udelila Rada Komisii príslušné oprávnenie na začatie rokovaní s Lichtenštajnskom a Švajčiarskom. Rokovania boli ukončené a návrh protokolu bol parafovaný.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, v ktorom sa uvádza, že dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku uzavretá v roku 2004 so Švajčiarskou konfederáciou (Dublinská dohoda so Švajčiarskom) upravuje možné pridruženie Lichtenštajnska k dublinskému acquis prostredníctvom protokolu. Vítam, že Európsky parlament sa opätovne zaoberá návrhom rozhodnutia Rady a teda že rokovania o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom pokračujú. Vzhľadom na úspešne ukončené rokovania s Lichtenštajnskom a zmenený právny základ by sme mali udeliť súhlas s uzatvorením protokolu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za odporúčanie pre Komisiu, ktoré sa týka kritérií a mechanizmov na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte, vo Švajčiarsku a – ak bude protokol ratifikovaný, ako dúfa väčšina Európskeho parlamentu – aj v Lichtenštajnskom kniežatstve. Cieľom Dublinskej dohody je poskytnúť zúčastneným štátom kritériá na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl, čím sa zabezpečí lepšie zaobchádzanie so žiadateľmi a štáty zároveň získajú nástroje na boj proti organizovanej trestnej činnosti. Význam tejto problematiky – teda ochrany utečencov a medzinárodnej bezpečnosti – si vyžaduje neustále starostlivé úsilie všetkých európskych inštitúcií, aby sa utečenci a žiadatelia o azyl mohli spoľahnúť na jasné zákonné a regulačné kritériá a referencie.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam, že Európsky parlament sa opätovne zaoberá návrhom rozhodnutia Rady a teda že rokovania o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom pokračujú. Ako už Parlament požadoval v prvom čítaní, na uzatvorenie tohto protokolu s Lichtenštajnskom je potrebné získať súhlas Parlamentu. Podporujem uzatvorenie protokolu. Vzhľadom na úspešne ukončené rokovania s Lichtenštajnskom a zmenený právny základ som hlasoval za udelenie súhlasu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vítam skutočnosť, že opätovne prebiehajú konzultácie s Európskym parlamentom v súvislosti s návrhom rozhodnutia Rady a teda že rokovania o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom budú pokračovať. V súlade so želaním, ktoré Parlament vyjadril v prvom čítaní, musí uzatvorenie tohto protokolu s Lichtenštajnskom schváliť Parlament. Vzhľadom na vzťah, ktorý už existuje medzi Lichtenštajnskom a EÚ, som presvedčený, že uzatvorenie protokolu je dôležité spolu s príslušnými zmenami právneho základu. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku uzavretá 26. októbra 2004 so Švajčiarskou konfederáciou – známa pod názvom Dublinská dohoda so Švajčiarskom – upravuje možné pridruženie Lichtenštajnska k dublinskému acquis prostredníctvom protokolu. Keďže medzi Lichtenštajnskom a Švajčiarskom počas desaťročí existovala politika otvorených hraníc s voľným pohybom osôb, Lichtenštajnsko v roku 2005 opäť vyjadrilo záujem o pristúpenie k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Ku konečnému uzatvoreniu dohody dochádza až teraz z viacerých dôvodov. Po prvé preto, že neboli uzatvorené ďalšie dohody, o ktorých sa s Lichtenštajnskom rokovalo, po druhé preto, že existoval spor v súvislosti s právnym základom, a napokon z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Námietkam Parlamentu je napokon vyhovené, keďže neprebiehajú len konzultácie s ním, ale má udeliť priaznivé stanovisko. Vítam túto skutočnosť a hlasujem za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Dohoda o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku uzavretá 26. októbra 2004 so Švajčiarskou konfederáciou – Dublinská dohoda – upravuje možné pridruženie Lichtenštajnska k dublinskému acquis prostredníctvom protokolu. Keďže medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom počas desaťročí existovala politika otvorených hraníc s voľným pohybom osôb, Lichtenštajnsko vyjadrilo v roku 2001 záujem o pristúpenie k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Nebolo však pridružené k rokovaniam, pretože nemalo s Európskym spoločenstvom uzavretú dohodu o zdaňovaní úspor. Po následnom uzatvorení a nadobudnutí platnosti tejto dohody medzi Európskym spoločenstvom a Lichtenštajnskom táto krajina 10. júna 2005 potvrdila želanie pridružiť sa k dublinskému acquis. Námietky Rady v súvislosti s právnym základom boli vyriešené a je potrebný súhlas Parlamentu. Verím preto, že sú splnené všetky podmienky na udelenie súhlasu s týmto protokolom s Lichtenštajnskom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hoci pani spravodajkyňa víta, že opätovne prebiehajú konzultácie s Európskym parlamentom v súvislosti s návrhom rozhodnutia Rady a teda že rokovania o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom pokračujú, a zároveň žiada o súhlas Parlamentu, skupina Verts/ALE sa rozhodla neriadiť sa týmto odporúčaním. Preto sme hlasovali proti návrhu, ako sme to už urobili aj vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, lebo podporujem uzatvorenie protokolu o pristúpení Lichtenštajnska k Dublinskej dohode so Švajčiarskom. Táto dohoda už Švajčiarsku umožnila používať významné nástroje v boji proti medzinárodnej trestnej činnosti a nezákonnému prisťahovalectvu.

To nie je všetko. Zavedenie takejto spolupráce môže zabrániť viacnásobným a neoprávneným žiadostiam o azyl. Teraz ide o to, aby mohlo tieto výhody využívať aj Lichtenštajnsko, čím sa dostane ešte bližšie ku konečnému cieľu stať sa plnoprávnym členom Európskej únie.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Som rád, že som mohol hlasovať za pristúpenie Lichtenštajnska k dohode o azylovom systéme EÚ. Zabráni sa tým podávaniu viacnásobných žiadostí o azyl v EÚ a v Lichtenštajnsku. Ak bude žiadosť o azyl zamietnutá v Lichtenštajnsku, zamietne sa aj v EÚ, a naopak. Spolu so zjednodušením postupu sme dosiahli aj ďalšiu harmonizáciu.

Odporúčanie: Monica Luisa Macovei (A7-0011/011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto odporúčanie, pretože súčasná dohoda medzi EÚ a Brazíliou stanovuje recipročné oslobodenie od vízovej povinnosti pri cestovaní na účely cestovného ruchu a podnikania pre všetkých občanov Brazílie a EÚ vrátane štátnych príslušníkov štyroch členských štátov, ktoré v súčasnosti nemajú s Brazíliou bezvízový styk. Keďže dohoda nenahrádza, ale skôr dopĺňa existujúce dohody medzi niektorými členskými štátmi a Brazíliou, ktoré sa vzťahujú na iné účely, ako je cestovný ruch a podnikanie alebo zárobková činnosť, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa nemala uzatvoriť. Trvanie pobytu v schengenskom priestore sa obmedzilo na tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia, takže nevzniknú žiadne obavy v súvislosti s nezákonným pobytom brazílskych občanov.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov. Táto dohoda medzi EÚ a Brazíliou stanovuje recipročné oslobodenie od vízovej povinnosti, ako je vymedzené v dohode, pri cestovaní na účely cestovného ruchu a podnikania pre všetkých občanov Brazílie a EÚ vrátane štátnych príslušníkov štyroch členských štátov, Estónska, Lotyšska, Cypru a Malty, ktoré v súčasnosti nemajú s Brazíliou bezvízový styk. Je potrebné poznamenať, že v dôsledku spoločnej vízovej politiky a výlučnej právomoci Európskej únie v tejto oblasti môže rokovať o dohodách o zrušení vízovej povinnosti a uzatvárať ich len Únia a nie jednotlivé členské štáty.

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ, je dôležité, aby sa do dohody zahrnulo ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že Brazília ju môže pozastaviť alebo vypovedať len vo vzťahu ku všetkým členským štátom EÚ. Recipročne môže Únia pozastaviť alebo vypovedať túto dohodu iba vo vzťahu ku všetkým svojim členským štátom. Súhlasím s názorom spravodajkyne, že v rámci vízovej politiky EÚ musíme zaručiť uplatňovanie zásady reciprocity.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) V súlade s nariadením Rady (ES) č. 539/2001 môžu štátni príslušníci Brazílie cestovať do všetkých členských štátov Európskej únie na krátkodobý pobyt bez víz. Brazília však na vstup na svoje územie ešte stále požaduje víza od štátnych príslušníkov štyroch členských štátov (Estónska, Cypru, Malty a Lotyšska). Ostatné členské štáty majú s Brazíliou uzavreté bilaterálne vízové dohody, ktoré ich štátnym príslušníkom umožňujú vstúpiť na územie Brazílie na krátkodobý pobyt bez víz.

V dôsledku výlučnej vonkajšej právomoci Európskej únie v tejto oblasti môže rokovať o dohodách o zrušení vízovej povinnosti a uzatvárať ich len ona a nie jednotlivé členské štáty. Preto Rada 18. apríla 2008 prijala rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu začať rokovania o uzatvorení dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch medzi Európskou úniou a Brazíliou. Na základe rokovaní bola dohoda parafovaná a zo strany Únie a Brazílie bola oficiálne podpísaná v Bruseli 8. novembra 2010.

Schválenie uzavretia tejto dohody o zrušení vízovej povinnosti považujem za nevyhnutné na to, aby mohli všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania bez víz, rovnako ako občania Brazílie môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých členských štátov EÚ. Je potrebné bezodkladne začať presadzovať spoločnú vízovú politiku EÚ.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Hoci brazílski občania môžu cestovať na krátkodobý pobyt do všetkých členských štátov EÚ bez víz, existujú štyri členské štáty EÚ, Estónsko, Cyprus, Malta a Lotyšsko, ktorých občania potrebujú na vstup na územie Brazílie víza. Hoci s Brazíliou rokovali o bilaterálnych dohodách s cieľom zaručiť zrušenie vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch všetky ostatné členské štáty, v súčasnosti už nie je možné, aby členské štáty uzatvorili tento typ dohody jednotlivo.

EÚ tak má výlučnú vonkajšiu právomoc v oblasti spoločnej vízovej politiky. Z uvedeného dôvodu sa 8. novembra 2010 uzavrela dohoda medzi EÚ a Brazíliou, ktorou sa stanovuje recipročné oslobodenie od vízovej povinnosti na účely cestovného ruchu a podnikania pre všetkých občanov Brazílie a EÚ. Podporujem skutočnosť, že uvedená dohoda tak zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ a zaručuje, že zo strany Brazílie alebo EÚ ju možno pozastaviť alebo vypovedať len vo vzťahu ku všetkým členským štátom EÚ.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože v rámci spoločnej vízovej politiky medzi EÚ a Brazíliou zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými európskymi občanmi. Dohoda nenahrádza, ale dopĺňa existujúce bilaterálne dohody, ktoré sa vzťahujú na iné účely než cestovný ruch alebo podnikanie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Počas posledného portugalského predsedníctva vytvorila Európska únia osobitné strategické partnerstvo s Brazíliou. Je zrejmé, že v súlade s charakterom, ktorý by mal v rámci podobnej dohody prevládať, je potrebné privítať všetky opatrenia, ktorými sa odstránia prekážky na vytváranie kontaktov medzi európskymi občanmi a občanmi tejto ďalšej portugalsky hovoriacej krajiny. Vzhľadom na to, že štyri európske krajiny stále nevyužívajú oslobodenie od vízovej povinnosti, som presvedčený, že je len výhodné zahrnúť do tohto systému aj ich a tak pozitívne zhodnotiť dohodu, ktorá sa v súčasnosti navrhuje. Vzhľadom na vzťahy medzi EÚ a Brazíliou je potrebné mať na pamäti, že strategický význam tejto krajiny si už dávno vyžadoval vytvorenie osobitnej delegácie, ku ktorému už došlo v prípade iných krajín, pričom sa vytvorilo kvarteto Brazílie, Ruska, Indie a Číny, ako aj v prípade krajín, ktoré sú na medzinárodnej scéne z objektívneho hľadiska menej významné.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Na základe nariadenia (ES) č. 539/2001 môžu brazílski občania cestovať do všetkých členských štátov Európskej únie bez víz pod podmienkou, že ide o krátkodobý pobyt.

Nie všetci z Európskej únie však majú rovnaké výsady. Uvedená situácia sa týka štátnych príslušníkov týchto krajín: Estónsko, Cyprus, Malta a Lotyšsko. Znamená to, že sa nedodržiava zásada reciprocity.

Aby mali títo občania rovnaké podmienky ako ostatní obyvatelia EÚ a Brazílie, je potrebné uzavrieť dohodu medzi EÚ a Brazíliou. Nemôžeme mať dvojrýchlostnú EÚ, preto vítam prijatie tejto dohody. Dôvodom nie je len to, že sa zdá byť spravodlivá vo svojej podstate, ale aj to, že ukončí jeden z niekoľkých prípadov negatívnej diskriminácie, ktorá medzi občanmi v EÚ stále existuje.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Spoločne s talianskymi kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som sa rozhodol zdržať dnešného hlasovania, ktoré sa týka vzťahov medzi Európskou úniou a Brazíliou v súvislosti so zrušením vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov. Dôvodom je to, že vzhľadom na obsah uznesenia o prípade Cesareho Battistiho by som uprednostnil, keby sa hlasovanie odložilo až do nového rozhodnutia federálneho súdu v Brazílii o vydaní zločinca Cesareho Battistiho.

Vzhľadom na nenaliehavý charakter tohto spisu by odloženie hlasovania do nasledujúcej schôdze alebo do aprílovej schôdze určite nemalo predstavovať problém, najmä ak sa zamyslíme nad bolesťou rodín obetí tohto masového vraha. Tieto rodiny už 31 rokov čakajú na vykonanie spravodlivosti a na to, aby si Cesare Battisti trest vynesený súdnym systémom Talianska odpykal v našich väzeniach.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uvedená záležitosť sa týka rozšírenia jednotného cestovného pasu na krajiny EÚ, v ktorých je ešte vždy potrebné zrušenie vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch.

V správe sa vyjadruje súhlas so schválením čo najskoršieho uzavretia tejto dohody o zrušení vízovej povinnosti, aby tak mohli všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania, rovnako ako brazílski občania môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých členských štátov EÚ. Ide o vykonávanie politiky vízovej reciprocity.

Parlament je presvedčený, že vízovú reciprocitou je potrebné uplatňovať dovtedy, kým budú môcť všetci občania zo všetkých členských štátov vstúpiť bez víz do všetkých krajín, ktorých občania už môžu cestovať bez víz do EÚ, a to vrátane USA a Kanady. Sme presvedčení, že je to spravodlivé.

  Jacqueline Foster (ECR), písomne. – Európsky letecký priemysel a jeho zákazníci to v priebehu niekoľkých uplynulých mesiacov nemali jednoduché. Neslávne známa kríza vyvolaná sopečným popolom nastala práve v období, keď sa letecké spoločnosti a, samozrejme, aj ich cestujúci vyrovnávali s následkami veľmi zložitej recesie.

Avšak uprostred týchto problémov prichádza dobrá správa pre priemysel, ako aj pre cestujúcich. Dnešné hlasovanie o dohode medzi EÚ a Brazíliou o leteckých službách prináša výrazné vzájomné výhody.

Po prvé, Brazília je pre EÚ zo strategického hľadiska veľmi dôležitý partner s obrovským potenciálnym trhom v budúcnosti. V súčasnosti sa medzi Brazíliou a EÚ letecky prepravujú viac ako štyri milióny cestujúcich ročne. V prípade krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim odvetvím cestovného ruchu sa môže ich počet len zvýšiť.

Z hľadiska obchodu je São Paulo finančným hlavným mestom Južnej Ameriky. Rozvoj vysoko špecializovaného ropného odvetvia a finančného odvetvia povedie k zvýšenému dopytu po leteckej doprave.

Hlavným výsledkom tohto vývoja je odstránenie obmedzení týkajúcich sa štátnej príslušnosti zo súčasných bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi a Brazíliou. Ide o mimoriadne dôležitý prvý krok v rámci posilnenia vzťahov v leteckej doprave medzi EÚ a Brazíliou, ktoré umožnili Brazílii a EÚ pokročiť smerom k rokovaniu o komplexnej dohode o leteckej doprave.

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Salvatore Iacolino (PPE), písomne. – (IT) Zdržal som sa záverečného hlasovania o správe pani Macoveiovej, rovnako ako aj o správach pani Ţicăovej a pána Encia, pretože som chcel vyjadriť sklamanie z postupu brazílskej vlády v súvislosti s vydaním teroristu Cesareho Battistiho.

Dohody o zrušení vízovej povinnosti a leteckých službách potvrdzujú dobré vzťahy medzi Brazíliou a Európskou úniou. Počas stretnutia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) som požiadal, aby sme si vypočuli brazílskeho veľvyslanca v Európskej únii s cieľom rokovať o niektorých zásadných otázkach, ako napríklad dodržiavanie ľudských práv, boj proti terorizmu a názory na slobodu a bezpečnosť v Európe a Brazílii. Som presvedčený, že môžeme dosiahnuť konkrétne výsledky pre európskych, ako aj pre brazílskych občanov.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov. V súlade s nariadením Rady (ES) č. 539/2001 môžu brazílski štátni príslušníci cestovať pri krátkodobom pobyte do všetkých členských štátov Európskej únie bez víz. Brazília však na vstup na svoje územie ešte stále požaduje víza od štátnych príslušníkov štyroch členských štátov (Estónska, Cypru, Malty a Lotyšska). Ostatné členské štáty majú s Brazíliou uzavreté bilaterálne vízové dohody, ktoré ich štátnym príslušníkom umožňujú vstúpiť na územie Brazílie na krátkodobý pobyt bez víz. Vzhľadom na spoločnú vízovú politiku a výlučnú právomoc Európskej únie v tejto oblasti môže rokovať o dohodách o zrušení vízovej povinnosti a uzatvárať ich iba Únia a nie jednotlivé členské štáty. Je nevyhnutné schváliť uzavretie tejto dohody o zrušení vízovej povinnosti, aby mohli všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania bez víz, rovnako ako občania Brazílie môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých členských štátov EÚ. Musíme bezodkladne prijať opatrenia v tejto oblasti.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za súhlas Parlamentu s čo najskorším uzavretím dohody o zrušení vízovej povinnosti, aby mohli všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania bez víz, rovnako ako občania Brazílie môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých členských štátov EÚ. Je nutné bezodkladne začať presadzovať politiku vízovej reciprocity EÚ.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Skutočnosť, že som sa zdržala hlasovania o správe týkajúcej sa Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov, vyjadruje stanovisko, ktoré presahuje rámec tejto záležitosti.

Neschvaľujem postup brazílskej vlády v súvislosti s prípadom Cesareho Battistiho. Bolo potrebné umožniť vydanie, ktorého postupy sú vymedzené v bilaterálnej dohode. Výklad zo strany justičných orgánov predstavuje porušenie prijatých záväzkov. Rozsudok o treste, ktorý by si mal pán Battisti odpykať v Taliansku, vyniesol bežný sudca a uplatňovali sa pri ňom bežné právne predpisy týkajúce sa bežného zločinu, v tomto prípade masovej vraždy. Podporovať také medzinárodné vzťahy, ako sú vymedzené v správach, o ktorých hlasoval Parlament, s krajinou, ktorá nedodržiava dohody a ktorá sa predovšetkým vyjadruje o základnom práve na ochranu života, je zložité.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V súlade s dohodou, ktorú práve prijal Parlament, nebudú všetci občania Európskej únie, ktorí chcú cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania, potrebovať víza na pobyty kratšie ako tri mesiace, rovnako ako brazílski občania môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých krajín EÚ. Táto dohoda bude prospešná najmä pre občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, ktorí na vstup na územie Brazílie stále potrebujú víza. Uvedená dohoda sa týka držiteľov bežných cestovných pasov. Po prijatí tejto dohody budú môcť všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, v prípade ktorých Brazília aj naďalej požadovala víza, vstúpiť na územie tejto krajiny na účely cestovného ruchu a podnikania bez víz, rovnako ako brazílski občania môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých členských štátov EÚ. Trvanie pobytu v schengenskom priestore je obmedzené na tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia. Uvedená dohoda sa bude vzťahovať na 90 – 95 % všetkých cestovateľov.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu, pretože pomoc brazílskym občanom pri osídľovaní obrovských území považujem za nevyhnutnú. Technická a finančná pomoc zabezpečia konkurencieschopnosť odvetvia potravín a nízke ceny. Ak sa poskytne podpora v správnych oblastiach, Brazília sa môže zmeniť z poľnohospodárskeho výrobcu na veľkého spotrebiteľa európskeho tovaru, môže otvoriť nový trh predaja a rozšíriť svoje služby v oblasti cestovného ruchu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Na základe nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 môžu brazílski občania cestovať do všetkých členských štátov Európskej únie bez víz pod podmienkou, že ide o krátkodobý pobyt. Brazília však ešte stále požaduje na vstup na svoje územie víza od občanov štyroch členských štátov EÚ: Estónska, Cypru, Malty a Lotyšska. Ostatné členské štáty uzavreli priamo s Brazíliou bilaterálne dohody. Aby sa uvedená situácia vyriešila a vzhľadom na výlučnú vonkajšiu právomoc EÚ v tejto oblasti, prijala Rada rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu začať rokovania o uzatvorení dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch medzi EÚ a Brazíliou. Súčasná dohoda medzi EÚ a Brazíliou, za ktorú som hlasovala, stanovuje recipročné oslobodenie od vízovej povinnosti pri cestách na účely cestovného ruchu a podnikania pre všetkých občanov Brazílie a EÚ vrátane štátnych príslušníkov štyroch členských štátov, ktoré v súčasnosti nemajú s Brazíliou bezvízový styk. Táto dohoda nenahrádza, ale dopĺňa existujúce bilaterálne dohody medzi niektorými členskými štátmi EÚ a Brazíliou, ktoré sa vzťahujú na iné účely než cestovný ruch a podnikanie, napríklad na študentov a výskumných pracovníkov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzatvorenie dohody medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov s cieľom zaručiť, aby mohli v súlade s požiadavkami zásady reciprocity a zásady rovnakého zaobchádzania všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, ktorí aj naďalej na vstup na územie Brazílie potrebujú víza, cestovať do Brazílie bez víz na účely cestovného ruchu a podnikania, rovnako ako občania Brazílie už teraz môžu využívať bezvízový styk s členskými štátmi EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Súčasná dohoda medzi EÚ a Brazíliou stanovuje recipročné oslobodenie od vízovej povinnosti pri cestách na účely cestovného ruchu a podnikania, ako je vymedzené v dohode, pre všetkých občanov Brazílie a EÚ vrátane štátnych príslušníkov štyroch členských štátov, ktoré v súčasnosti nemajú s Brazíliou bezvízový styk. Táto dohoda nenahrádza, ale dopĺňa existujúce bilaterálne dohody medzi niektorými členskými štátmi EÚ a Brazíliou, ktoré sa vzťahujú na iné účely než cestovný ruch a podnikanie (napríklad na študentov a výskumných pracovníkov).

Z rozsahu pôsobnosti tejto dohody je vyňatá aj kategória osôb cestujúcich na účely vykonávania zárobkovej činnosti. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ sa do dohody zahrnulo ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že Brazília môže pozastaviť alebo vypovedať túto dohodu len vo vzťahu ku všetkým členským štátom EÚ. Recipročne môže Únia pozastaviť alebo vypovedať túto dohodu iba vo vzťahu ku všetkým svojim členským štátom.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) V Lisabonskej zmluve sa ustanovuje, že uzatváranie dohôd o spoločnej vízovej politike s tretími krajinami je výlučnou právomocou EÚ. Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 už umožňuje brazílskym občanom cestovať do všetkých členských štátov Európskej únie bez víz. Brazília však ešte stále požaduje na vstup na svoje územie víza od občanov štyroch členských štátov EÚ, Estónska, Cypru, Malty a Lotyšska. Dohoda o recipročnom oslobodení od vízovej povinnosti je zameraná na cesty na účely cestovného ruchu a podnikania, ktoré prinesú hospodárske výhody obom stranám. Trvanie pobytu v schengenskom priestore je obmedzené na tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia.

Som presvedčený, že je dôležité zdôrazniť, že v uvedenej dohode sa zohľadňuje situácia v členských štátoch, ktoré ešte v plnom rozsahu neuplatňujú schengenské acquis, konkrétne Cyprus, Bulharsko a Rumunsko. Štátnym príslušníkom Brazílie sa tak umožňuje zdržiavať sa na území každého z týchto členských štátov bez víz počas troch mesiacov nezávisle od lehoty vypočítanej pre celý schengenský priestor. Hlasujem za túto dohodu, pretože som presvedčený, že je nevyhnutné zabrániť diskriminácii medzi občanmi jednotlivých členských štátov a primeraným spôsobom uplatňovať zásadu reciprocity, ktorá predstavuje jednu z hlavných zásad Európskej únie.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Privítal som výsledky tohto hlasovania. Pevne verím, že našu podporu si zaslúži každé opatrenie, ktoré znamená zrovnoprávnenie občanov všetkých členských štátov Európskej únie. Ešte viac ma teší skutočnosť, že toto zrovnoprávnenie sa týka dôležitých otázok, ako je napríklad slobodné prekročenie hraníc. Ako Poliak sa pamätám na mnohé ťažkosti, ktoré sa spájali s prekračovaním hraníc, skôr ako sa Poľsko stalo členským štátom Európskej únie. Preto považujem za mimoriadne dôležitý každý krok, ktorý uskutočňujeme smerom k celkovému a vzájomnému zrušeniu vízovej povinnosti. Odporúčanie pani Macoveiovej je dôležité aj z iného dôvodu. Spravodajkyňa v dôvodovej správe uvádza, že dve tretie krajiny, konkrétne Kanada a Spojené štáty, ešte stále ukladajú vízovú povinnosť. Ide o tri členské štáty v prípade Kanady a o štyri členské štáty v prípade Spojených štátov. Som presvedčený, že opatrenia, ktoré nedávno prijal Parlament, ako je napríklad písomné vyhlásenie 89/2010, budú mať plánovaný účinok a spôsobia zmeny vo vízových politikách Spojených štátov a Kanady.

Odporúčanie: Ioan Enciu (A7-0010/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto odporúčanie, pretože podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 Brazília nepatrí na zoznam krajín, ktorých občania môžu prekročiť vonkajšie hranice EÚ bez víz. Štyri členské štáty však stále nemajú prospech z uplatňovanej reciprocity. Keďže zmeny, ktoré zavádza Lisabonská zmluva, znamenajú, že spoločná vízová politika vo vzťahu k tretím krajinám je v súčasnosti vo výlučnej právomoci EÚ, budú výhody zrušenia vízovej povinnosti s Brazíliou využívať všetky členské štáty. Okrem toho sú stále zaručené súčasné bilaterálne dohody medzi členskými štátmi a Brazíliou, pretože sa vzťahujú na niektoré kategórie cestujúcich, na ktoré sa nevzťahuje dohoda medzi EÚ a Brazíliou. Súhlasím aj so stanoviskom spravodajcu, ktorý konštatuje, že táto dohoda by mala slúžiť ako príklad reciprocity v prípade ďalších krajín, konkrétne USA a Kanady.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Táto dohoda recipročne umožňuje krátkodobé bezvízové pobyty pre všetkých občanov EÚ a Brazílie, ktorí sú držiteľmi diplomatického, služobného alebo úradného pasu. Aby sa v súvislosti s bezvízovými pobytmi zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ, v článku 8 tejto dohody sa uvádza, že Brazília môže pozastaviť alebo vypovedať dohodu iba spoločne všetkým členským štátom Únie a naopak, EÚ môže pozastaviť alebo vypovedať dohodu iba za všetky členské štáty.

V dohode sa ustanovuje vytvorenie výboru odborníkov, ktorý bude riešiť prípadné spory vznikajúce pri výklade alebo uplatňovaní jej ustanovení. Podľa dohody sa zabezpečí aj výmena vzoriek pasov medzi Brazíliou a členskými štátmi. Som presvedčená, že zachovanie súčasných bilaterálnych dohôd by malo byť pre Európsku úniu aj naďalej veľmi dôležité, pretože umožňujú krátkodobé bezvízové pobyty tým kategóriám cestovateľov, na ktoré sa nevzťahuje dohoda medzi EÚ a Brazíliou.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že keby Brazília vypovedala bilaterálne dohody, Európska únia by mohla uplatniť ustanovenie o pozastavení platnosti zrušenia vízovej povinnosti medzi EÚ a Brazíliou. Dohoda o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov predstavuje pokrok pri zavádzaní celkového recipročného oslobodenia od vízovej povinnosti v súlade s nariadením (ES) č. 539/2001.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Hoci Brazília patrí na takzvaný „pozitívny zoznam“ krajín, na ktorých štátnych príslušníkov sa pri prekročení vonkajších hraníc Európskej únie nevzťahuje vízová povinnosť, štátni príslušníci štyroch krajín EÚ, Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, stále nemôžu pri cestách do Brazílie využívať výhody podobného právneho predpisu. Podľa Lisabonskej zmluvy je spoločná vízová politika s tretími krajinami výlučnou právomocou EÚ, takže rokovanie o tejto dohode je na EÚ, aby tak zaručila rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ.

Dohodlo sa na podpísaní dvoch samostatných dohôd: jednej pre držiteľov bežných cestovných pasov a druhej pre držiteľov diplomatických, služobných a úradných pasov. Podporujem toto rozhodnutie, pretože umožňuje rýchlejšie nadobudnutie platnosti aspoň v prípade dohody týkajúcej sa diplomatických, služobných a úradných pasov. Na rozdiel od dohody o bežných pasoch si totiž nevyžaduje ratifikáciu zo strany brazílskeho Kongresu.

Súčasné bilaterálne dohody zostanú v platnosti, pretože sa v nich stanovuje oslobodenie od vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre určité kategórie cestujúcich, na ktorých sa vôbec nevzťahuje dohoda medzi EÚ a Brazíliou.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Ako spravodajca Európskeho parlamentu som hlasoval za schválenie tejto dohody. Touto dohodou sa zruší vízová povinnosť v prípade Brazílie pre držiteľov diplomatických, služobných a úradných pasov a pre občanov štyroch členských štátov, konkrétne Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru. Som presvedčený, že dohoda predstavuje značný pokrok smerom k zavedeniu celkovej vízovej reciprocity pre všetkých občanov EÚ vo vzťahu k tretím krajinám. Uvedené úsilie je zamerané na zaručenie zachovania celkovej reciprocity s cieľom zrušiť vízovú povinnosť v prípade Kanady a USA pre občanov z piatich členských štátov: Rumunska, Bulharska, Českej republiky, Cypru a Poľska.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože predstavuje pokrok smerom k celkovému a recipročnému zrušeniu vízovej povinnosti medzi EÚ a Brazíliou pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov. Podpísanie tejto dohody by malo slúžiť ako príklad pre ďalšie krajiny, konkrétne USA a Kanadu, ktoré aj naďalej od niektorých členských štátov EÚ požadujú víza.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pokiaľ ide o uznesenie, ktoré sa týka podpísania Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov, o ktorom sme dnes hlasovali, je ešte dôležitejšie, aby mali z tejto dohody výhody aj držitelia diplomatických, služobných alebo úradných pasov. Pri tomto druhu dohody predstavuje reciprocita základ a je dôležitá na zaručenie toho, aby takéto zrušenia neobmedzovali administratívne alebo byrokratické požiadavky, ktoré by mohli ohroziť oprávnené očakávania občanov. Brazília je čoraz dôležitejším partnerom Európskej únie, s ktorou má spoločnú históriu a jazyk. Akékoľvek kroky, ktoré podporujú vzťahy medzi touto dôležitou juhoamerickou krajinou a Európou, treba len uvítať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Na základe nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 môžu brazílski občania cestovať do všetkých členských štátov Európskej únie bez víz pod podmienkou, že ide o krátkodobý pobyt.

Nie všetci z Európskej únie však majú rovnaké výsady. Uvedená situácia sa týka štátnych príslušníkov týchto krajín: Estónska, Cypru, Malty a Lotyšska. Znamená to, že sa nedodržiava zásada reciprocity.

V roku 2008 prijala Rada rozhodnutie, ktorým poverila Komisiu, aby rokovala o podpísaní dohody medzi EÚ a Brazíliou, prostredníctvom ktorej by sa ukončilo porušovanie zásady reciprocity. Aby sa urýchlil proces a neodkladalo nadobudnutie jej platnosti, zmluvné strany sa rozhodli vypracovať dve dohody: jednu pre držiteľov bežných cestovných pasov a druhú pre držiteľov diplomatických pasov (v prípade druhej dohody sa nevyžaduje ratifikácia zo strany brazílskeho Kongresu).

Z uvedeného dôvodu oceňujem túto iniciatívu, ktorá zaručí rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Európskej únie a úplné dodržiavanie zásady reciprocity.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Spoločne s talianskymi kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som sa rozhodol zdržať dnešného hlasovania, ktoré sa týka vzťahov medzi Európskou úniou a Brazíliou v súvislosti so zrušením vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov. Dôvodom je to, že vzhľadom na obsah uznesenia o prípade Cesareho Battistiho by som uprednostnil, keby sa hlasovanie odložilo až do nového rozhodnutia federálneho súdu v Brazílii o vydaní zločinca Cesareho Battistiho.

Vzhľadom na nenaliehavý charakter tohto spisu by odloženie hlasovania do nasledujúcej schôdze alebo do aprílovej schôdze určite nemalo predstavovať problém, najmä ak sa zamyslíme nad bolesťou rodín obetí tohto masového vraha. Tieto rodiny už 31 rokov čakajú na vykonanie spravodlivosti a na to, aby si Cesare Battisti odpykal trest vynesený súdnym systémom Talianska v našich väzeniach.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Brazília patrí na takzvaný pozitívny zoznam krajín, na ktorých štátnych príslušníkov sa pri prekročení vonkajších hraníc Európskej únie nevzťahuje vízová povinnosť. V súlade so zásadou reciprocity, ktorá je základom tohto nariadenia, by mali mať všetci občania EÚ pri ceste do Brazílie rovnaké právo.

Doteraz sa zásada reciprocity uplatňovala prostredníctvom bilaterálnych dohôd o zrušení vízovej povinnosti uzatvorených medzi Brazíliou a členskými štátmi jednotlivo. Štyri krajiny EÚ, Estónsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus, však dohody tohto druhu nepodpísali. Ich občania tak majú pri ceste do Brazílie ešte vždy vízovú povinnosť, čím sa porušuje zásada reciprocity.

Dohoda o zrušení vízovej povinnosti medzi EÚ a Brazíliou, ktorá nenahrádza ostatné bilaterálne dohody podpísané s jednotlivými členskými štátmi, sa v súčasnosti vzťahuje aj na cestovanie na účely cestovného ruchu alebo podnikania pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože dohoda recipročne umožňuje krátkodobé bezvízové pobyty pre všetkých občanov EÚ a Brazílie, ktorí sú držiteľmi diplomatického, služobného alebo úradného pasu. Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ, v článku 8 tejto dohody sa uvádza, že Brazília môže pozastaviť alebo vypovedať dohodu iba spoločne všetkým členským štátom Únie a naopak, EÚ môže pozastaviť alebo vypovedať dohodu iba za všetky členské štáty. Táto dohoda o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov predstavuje pokrok pri zavádzaní celkového recipročného oslobodenia od vízovej povinnosti v súlade s nariadením č. 539/2001.

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Hlasovala som za to, aby Európsky parlament udelil súhlas na uzatvorenie dvoch dohôd o zrušení vízovej povinnosti s Brazíliou. V súčasnosti brazílski občania víza na vstup do EÚ nepotrebujú, kým občania Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru ich na vstup do Brazílie potrebujú. Uvedené dohody zaručia uplatňovanie zásady reciprocity v súvislosti so zrušením vízovej povinnosti medzi EÚ a Brazíliou.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Zrušenie vízovej povinnosti sa vzťahuje na držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov, ktorí cestujú na účely cestovného ruchu alebo podnikania. Občania zmluvných strán sa môžu zdržiavať na území druhej zmluvnej strany maximálne tri mesiace v období šiestich mesiacov nasledujúcom po dátume prvého vstupu na jej územie. Výnimky z vízovej povinnosti na cestovné účely iné než tie, ktoré sú stanovené v dohode, možno ešte uplatniť prostredníctvom bilaterálnych dohôd, ktoré Brazília podpísala s 23 z 27 členských štátov. V dohode sa zohľadňuje postavenie členských štátov, ktoré ešte v plnom rozsahu neuplatňujú schengenské acquis. Kým tieto členské štáty (Cyprus, Bulharsko a Rumunsko) nie sú súčasťou schengenského priestoru, zrušením vízovej povinnosti sa štátnym príslušníkom Brazílie udeľuje právo zdržiavať sa tri mesiace na území každého z týchto členských štátov nezávisle od lehoty vypočítanej pre celý schengenský priestor.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Skutočnosť, že som sa zdržala hlasovania o správe týkajúcej sa Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov, vyjadruje stanovisko, ktoré presahuje rámec tejto záležitosti.

Neschvaľujem postup brazílskej vlády v súvislosti s prípadom Cesareho Battistiho. Bolo potrebné umožniť vydanie, ktorého postupy sú vymedzené v bilaterálnej dohode. Výklad zo strany justičných orgánov predstavuje porušenie prijatých záväzkov. Rozsudok o treste, ktorý by si mal pán Battisti odpykať v Taliansku, vyniesol bežný sudca a uplatňovali sa pri ňom bežné právne predpisy týkajúce bežného zločinu, v tomto prípade masovej vraždy. Podporovať také medzinárodné vzťahy, ako sú vymedzené v správach, o ktorých hlasoval Parlament, s krajinou, ktorá nedodržiava dohody a ktorá sa predovšetkým vyjadruje o základnom práve na ochranu života, je zložité.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V súlade s dohodou, ktorú v súčasnosti schválil Európsky parlament, občania Európskej únie, ktorí chcú cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania, nebudú potrebovať víza na pobyty kratšie ako tri mesiace, rovnako ako brazílski občania môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých krajín EÚ. Táto dohoda bude prospešná najmä pre občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, ktorí na vstup do Brazílie stále potrebovali víza. Táto dohoda sa vzťahuje na držiteľov diplomatických, služobných a úradných pasov. Jej schválením budú môcť všetci občania EÚ vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, v prípade ktorých Brazília aj naďalej požadovala víza, vstúpiť do tejto krajiny na účely cestovného ruchu a podnikania bez víz, rovnako ako brazílski občania môžu už teraz využívať bezvízový styk na cestovanie do všetkých členských štátov EÚ. Trvanie pobytu v schengenskom priestore je obmedzené na tri mesiace počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Podľa Lisabonskej zmluvy je spoločná vízová politika s tretími krajinami výlučnou právomocou EÚ. O dohode o zrušení vízovej povinnosti s Brazíliou nemôžu rokovať členské štáty jednotlivo. Uvedenú možnosť má len EÚ. Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy to bolo inak. V tejto správe sa analyzuje dohoda medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných a úradných pasov. K oficiálnemu podpísaniu dohody zo strany Únie a Brazílie došlo v Bruseli 8. novembra 2010. Táto dohoda o zrušení vízovej povinnosti nenahrádza ostatné bilaterálne dohody podpísané s jednotlivými členskými štátmi, ale dopĺňa ich. Dohoda, ktorú uzatvorila Únia, však bude mať prednosť pred bilaterálnymi dohodami v oblastiach, na ktoré sa obe vzťahujú, predovšetkým v oblasti ciest na účely cestovného ruchu a podnikania. Vítam ustanovenia o reciprocite medzi brazílskymi štátnymi príslušníkmi a občanmi EÚ a zaručenie rovnakého zaobchádzania so všetkými občanmi EÚ. Prijalo sa ustanovenie, že Brazília a EÚ môžu dohodu pozastaviť alebo vypovedať len vo vzťahu ku všetkým členským štátom. Za správu som hlasovala z uvedených dôvodov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za podpísanie dohody medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov s cieľom zaručiť, aby mohli v súlade s požiadavkami zásady reciprocity a zásady rovnakého zaobchádzania všetci občania EÚ, ktorí sú držiteľmi diplomatických, služobných alebo úradných pasov, vrátane občanov Estónska, Lotyšska, Malty a Cypru, ktorí aj naďalej na vstup na územie Brazílie potrebujú víza, cestovať do Brazílie na účely cestovného ruchu a podnikania bez víz, rovnako ako občania Brazílie už teraz môžu využívať bezvízový styk s členskými štátmi EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zrušenie vízovej povinnosti sa vzťahuje na držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov, ktorí cestujú na účely cestovného ruchu alebo podnikania. Občania zmluvných strán sa môžu zdržiavať na území druhej zmluvnej strany maximálne tri mesiace v období šiestich mesiacov nasledujúcom po dátume prvého vstupu na jej územie. Výnimky z vízovej povinnosti na cestovné účely iné než tie, ktoré sú stanovené v dohode, možno ešte uplatniť prostredníctvom bilaterálnych dohôd, ktoré Brazília podpísala s 23 z 27 členských štátov.

V dohode sa zohľadňuje postavenie členských štátov, ktoré ešte v plnom rozsahu neuplatňujú schengenské acquis. Kým tieto členské štáty (Cyprus, Bulharsko a Rumunsko) nie sú súčasťou schengenského priestoru, zrušením vízovej povinnosti sa štátnym príslušníkom Brazílie udeľuje právo zdržiavať sa tri mesiace na území každého z týchto členských štátov nezávisle od lehoty vypočítanej pre celý schengenský priestor.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Brazília patrí na „pozitívny zoznam“ krajín, na ktorých štátnych príslušníkov sa pri prekročení vonkajších hraníc Európskej únie nevzťahuje vízová povinnosť. Doteraz sa táto politika reciprocity uplatňovala prostredníctvom bilaterálnych dohôd medzi Brazíliou a členskými štátmi. Štyri členské štáty, Estónsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus, však nepodpísali žiadne druhy dohôd a na ich občanov sa vzťahuje vízová povinnosť. Účelom tejto dohody je zrušenie vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov a jej cieľ a rozsah je rovnaký ako v prípade dohody, ktorá sa vzťahuje na držiteľov bežných pasov.

Podľa brazílskych právnych predpisov si však dohoda, ktorá sa vzťahuje na držiteľov diplomatických pasov, nevyžaduje ratifikáciu zo strany brazílskeho Kongresu, a preto nadobudne platnosť skôr. Tieto dve dohody nenahrádzajú bilaterálne dohody podpísané medzi členskými štátmi a Brazíliou. Jednoducho ich dopĺňajú. Som presvedčený, že je dôležité, aby sa v rámci týchto dohôd o zrušení vízovej povinnosti uplatňovala v súvislosti s tretími krajinami zásada reciprocity s cieľom odstrániť súčasnú diskrimináciu, predovšetkým pokiaľ ide o USA a Kanadu.

Odporúčania: Silvia-Adriana Ţicău (A7-0004/2011), Monica Luisa Macovei (A7-001/2011) a Ioan Enciu (A7-0010/2011)

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hoci podporujem obsah tejto dohody, rozhodla som sa zdržať hlasovania s cieľom protestovať proti politickým rozhodnutiam, ktoré brazílska vláda už istý čas prijíma v súvislosti s Cesarem Battistim.

Je pravda, že tento vrah, ktorý bol už mnohokrát odsúdený, si neodpykáva tresty, ktoré vyniesol taliansky súdny systém.

Správa: Evelyne Gebhardt (A7-0012/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Schvaľujem túto správu, pretože uznávam potenciál, ktorý má smernica o službách pre zlepšenú integráciu hospodárstva. Myslím si tiež, že vykonávanie smernice môže skonsolidovať vzájomne sa posilňujúci vzťah medzi interným trhom a politikou súdržnosti. Aby sa dosiahol tento cieľ, je potrebná väčšia transparentnosť v súvislosti s informovaním občanov a podnikov. Je dôležité poukázať na podmienky neuplatňovania zásady krajiny pôvodu v určitých záležitostiach či aktivitách, najmä v súvislosti s rôznymi právnymi predpismi obsiahnutými v iných nástrojoch EÚ a so súborom záruk, ktoré by mal spravujúci štát poskytnúť vyslaným pracovníkom. Táto záležitosť spôsobila dlhú diskusiu a znemožnila skoré vykonávanie smernice. Obávam sa, že uplatňovanie tejto smernice na regionálnej a miestnej úrovni by mohlo zapôsobiť proti deregulačným opatreniam a sťažiť pokusy o zjednodušovanie administratívnych postupov, najmä keď si môže vyžiadať dodatočné zdroje, pretože pri príslušnej kompenzácii počas prechodného obdobia majú príspevky štrukturálnych fondov a iných nástrojov zásadnú dôležitosť. V tomto kontexte vyzývam na väčšiu súdržnosť a koordináciu medzi všetkými politikami.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice o službách, ktorá nadobudla platnosť v roku 2006. Cieľom smernice je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, ktorá je základom spoločného trhu. Inými slovami, európskym poskytovateľom služieb treba umožniť ponúkať svoju prácu bez byrokratických prekážok kdekoľvek v EÚ. Smernica sa vzťahuje na rôzne služby, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) tvorí 40 % HDP Európskej únie. Očakávame, že vykonávanie tejto smernice môže vyniesť zisk až 140 miliárd EUR a že HDP EÚ môže vzrásť o 1,5 %. Ak však má smernica priniesť očakávané výhody, musí sa náležite vykonávať. Žiaľ, zistilo sa, že nie všetkým členským štátom EÚ sa podarilo smernicu plne transponovať do vnútroštátneho práva do konca roka 2009. Súhlasím s tým, že zriadenie jednotných kontaktných miest má zásadnú dôležitosť pre účinné vykonávanie tejto smernice.

Cieľom týchto jednotných kontaktných miest je poskytovanie požadovaných informácií a vytvorenie príležitosti realizovať všetky postupy elektronickým spôsobom a nielen v štátnom jazyku. Podľa údajov Európskej komisie 22 členských štátov EÚ založilo takéto jednotné kontaktné miesta, ale iba 17 z nich sprístupnilo portály elektronickej verejnej správy, pričom aj tieto sa v jednotlivých členských štátoch navzájom značne odlišujú. Treba zdôrazniť, že bez riadne fungujúcich jednotných kontaktných miest nedostanú spotrebitelia všetky informácie, čo nám znemožní splniť ciele určené smernicou.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Možné výhody plynúce z vykonávania smernice o službách sú nepopierateľné. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica, tvoria 40 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pracovných miest v Európskej únii. Správnym uplatňovaním smernice by sme mohli uvoľniť obrovský hospodársky potenciál, vytvoriť pracovné miesta a prispieť k oživeniu hospodárstva. Kvalita vykonávania smernice členskými štátmi má rovnako zásadnú dôležitosť ako dodržiavanie termínov určených na tento účel.

V rokovaniach predchádzajúcich prijatiu smernice Parlament už preukázal, že dokáže zohrávať kľúčovú rolu. Preto si myslím, že Parlament by mal poskytovať monitorovanie priebehu vykonávania smernice členskými štátmi. Európskym poskytovateľom služieb treba umožniť ponúkať svoje činnosti v celej Európskej únii bez toho, aby ich brzdili byrokratické prekážky. Počas realizačnej fázy si však musíme uvedomovať aj iné aspekty, najmä administratívne náklady, ktoré v súčasnosti zaťažujú členské štáty.

Súhlasím s pani spravodajkyňou, že postup vzájomného hodnotenia zavedený Radou vedie k zbytočnej byrokratickej záťaži pre správne orgány členských štátov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dúfam, že potenciálne výhody týchto postupov čo najskôr vyhodnotíme – inak sa nezbavíme vysokých byrokratických nákladov.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento text. Nešlo o hodnotenie vykonávania smernice o službách prijatej Parlamentom v roku 2006, pretože na to je dnes ešte stále priskoro. Šlo nielen o poukázanie na dôležitosť – hospodársku i spoločenskú – otvorenia odvetvia služieb v Európe (dotknuté oblasti tvoria 40 % HDP a pracovných miest EÚ a potenciál rastu by bol v rozmedzí 0,6 až 1,5 % HDP), ale aj o zvýraznenie základných súčastí transpozície smernice. Po prvé, sú to jednotné kontaktné miesta. Ich účelom je zjednodušiť poskytovanie služieb v celej Európe. V praxi to znamená, že podnikateľovi, ktorý si želá založiť pobočku v zahraničí alebo poskytovať cezhraničné služby, treba umožniť využitie jednotného kontaktného miesta. To mu vysvetlí všetky formality a postupy, ktoré treba absolvovať pri založení podniku. Tieto jednotné kontaktné miesta sú kľúčom k úspechu smernice o službách. Po druhé, je to rozsah pôsobnosti smernice: domnievam sa, že musíme na európskej úrovni viesť skutočnú politickú diskusiu o tom, čo označujeme za služby všeobecného záujmu a aké predpisy by sme na ne chceli uplatňovať.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. Cieľom smernice o službách je vo veľkej miere uľahčiť najmä samostatne zárobkovo činným osobám a malým a stredným podnikom vykonávať činnosť v iných členských štátoch, rozvíjať v nich nové oblastí obchodu a zamestnávať nových pracovníkov. Odvetvie služieb, ktoré tvorí 40 % HDP Európskej únie, je z hľadiska hospodárskeho rastu a v boji proti nezamestnanosti mimoriadne dôležité. Táto smernica je kľúčovým krokom smerom k jednotnému trhu so službami, ktorý by mal podnikom – najmä malým a stredným podnikom – umožniť, aby v rámci celého vnútorného trhu poskytovali lepšie služby za konkurenčné ceny a uvoľnili tak obrovský potenciál európskeho vnútorného trhu so službami v oblasti hospodárstva a vytvárania pracovných miest. Ak majú poskytovatelia služieb riadne využívať výhody smernice o službách, vo všetkých členských štátoch by sa malo zabezpečiť jej úplné a včasné vykonávanie. Myslím si, že Komisia musí podrobne monitorovať uplatňovanie smernice v členských štátoch a predkladať pravidelné správy o jej vykonávaní, aby sa podarilo odstrániť zvyšné prekážky v odvetví služieb a uvoľniť jeho hospodársky potenciál.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Smernica o službách prijatá v decembri 2006 zavádza do praxe zásadu voľného pohybu s cieľom vytvoriť spoločný trhu so službami v Európskej únii. Hoci bola prijatá v roku 2006, toto zhodnotenie jej vykonávania odhalilo viaceré oneskorenia v jej transpozícii niektorými členskými štátmi, ktoré boli spôsobené legislatívnymi i technickými problémami, keďže na jej správne vykonávanie boli potrebné iné legislatívne nástroje.

Plne funkčný jednotný trh so službami má pre hospodársku obnovu Európy zásadnú dôležitosť, pretože tvorí vyše 70 % pracovných miest a čistého rastu pracovných miest v rámci jednotného trhu. Zisky na úrovni Európskej únie by mohli dosiahnuť celkovú výšku 60 až 140 miliárd EUR, čo zodpovedá možnému rastu vo výške 0,6 až 1,4 % HDP.

Vo svetle vyššie uvedeného som podporil túto správu o vykonávaní smernice o službách, pretože hodnotenia vykonávania smerníc považujem za dôležité, ak si uvedomíme skutočnosť, že takéto hodnotenia môžu odhaliť existujúce slabiny vo vykonávaní smerníc, čo nám umožní ich nápravu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Vykonávanie smernice o službách je podľa môjho názoru príležitosťou poukázať na jej nedostatky, najmä pokiaľ ide o rozsah jej pôsobnosti. Vo svojom stanovisku v mene Výboru pre zamestnanosť som spomenul právnu neistotu, ktorá v súčasnosti obklopuje služby všeobecného záujmu, a nevyhnutnú potrebu zohľadnenia ich osobitnej povahy. Hoci sa jednomyseľne zhodujeme na potrebe vyjasniť si koncepcie (služby všeobecného záujmu hospodárskeho a nehospodárskeho charakteru, sociálne služby), v Parlamente naďalej počuť veľmi rozdielne názory na to, ako by sme to mohli dosiahnuť. Prihováral som sa za potrebu jasného právneho rámca – ak by to bolo nevyhnutné, aj prostredníctvom rámcovej smernice. Hoci ľutujem, že to nie je zahrnuté v konečnom texte, blahoželám pani Gebhardtovej, ktorej sa podarilo tieto otázky spomenúť vo svojej správe v mene Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ktorá sa zamerala najmä na vzájomné hodnotenie a jednotné kontaktné miesta. Odsek 45 sa zmieňuje o potrebe právneho rámca, hoci len na úrovni odvetví, a pripomína záväzok vyslovený pánom Barnierom v jeho nedávnom oznámení o predkladaní návrhov k službám všeobecného záujmu v roku 2011. Čakám teda na predloženie týchto návrhov a na opatrenia, ktoré konečne dokážu dať odpoveď poskytovateľom služieb a miestnym i regionálnym orgánom, ale tiež uznajú nenahraditeľný prínos, ktorý tieto služby znamenajú pre sociálnu a územnú súdržnosť.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Európska smernica o službách nadobudla platnosť v decembri 2006 s ambicióznym cieľom otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu voľného pohybu tovaru a služieb v Únii. Podľa ustanovení smernice treba európskym poskytovateľom služieb umožniť ponúkať svoju prácu bez byrokratických prekážok kdekoľvek v Európskej únii.

Iniciatívnu správu, o ktorej diskutujeme, predložil Parlament, aby pozorne sledoval a sprevádzal postup vykonávania smernice vo vnútroštátnych právnych systémoch. Správa hodnotí prácu, ktorú dosiaľ vykonali členské štáty. Konkrétne sa odhalili oneskorenia v postupe vykonávania smernice, ako aj značné problémy pri výklade v súvislosti s rozsahom jej pôsobnosti.

Preto – v rámci ochrany hospodárskych subjektov na trhu – naliehavo požadujem jednoznačné definovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Na záver sa domnievam, že účinné uplatňovanie informačného systému vnútorného trhu, rozširovanie jeho funkcií a väčšia digitalizácia jednotných kontaktných miest v Európe by nepochybne predstavovali obrovskú výhodu pre poskytovateľov služieb a malým a stredným podnikom by uľahčili prístup k informáciám.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože cieľom smernice o službách je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, ktorá je základom spoločného trhu. Rozsah pôsobnosti smernice o službách v zásade zahŕňa všetky komerčné služby, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb so sídlom v niektorom členskom štáte. Nie sú doň zahrnuté napr. služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, finančné služby, dopravné služby, služby agentúr sprostredkujúcich krátkodobé zamestnanie, zdravotnícke služby a sociálne služby v oblasti starostlivosti, starostlivosti o deti a bytovej výstavby. Smernica nespochybňuje služby všeobecného záujmu a jej účelom v žiadnom prípade nie je narúšanie základných verejnoprospešných služieb. Je potrebné nielen jednoznačne rozlišovať medzi službami patriacimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a službami všeobecného záujmu, ale aj zabezpečiť ochranu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom rámcových právnych predpisov.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Smernica o službách v žiadnom prípade nepovedie k deregulácii či liberalizácii odvetvia služieb, ako by sa mohlo zdať podľa niektorých špekulácií. Jej účelom je zaistiť prístup na národné trhy tak, že sa odbúrajú svojvoľné prekážky a že predpisy, ktoré zostanú v členských štátoch zachované, budú primerané a nediskriminačné. Smernica výslovne uvádza, že tieto legislatívne ustanovenia sa nedotknú ani pracovného práva, ani práv zamestnancov. Parlament dokonca na tomto bode nástojil, keď prezentoval Rade svoj postoj.

V článku 16 sa uvádza, že žiadnemu členskému štátu sa nebráni v tom, aby stanovil požiadavky v súvislosti s poskytovaním služby, ak budú takéto požiadavky oprávnené z hľadiska verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia či ochrany životného prostredia.

Vykonávanie smernice sa v niektorých členských štátoch oneskorilo, no to je spôsobené najmä jej rôznymi výkladmi. Preto je dôležité jasne a transparentne definovať rozsah pôsobnosti smernice. Treba nielen jasne rozlišovať medzi službami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a službami verejného záujmu, ale tiež chrániť služby všeobecného hospodárskeho záujmu pomocou právneho rámca, ktorý na to bude pamätať.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Cieľom smernice o službách, ktorá nadobudla platnosť v decembri roku 2006, je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v EÚ odbúraním všetkých protekcionistických a svojvoľných prekážok a diskriminačných pravidiel. Okrem toho Parlament vždy trval na tom, že sa táto smernica nesmie stať zámienkou na nebezpečnú dereguláciu a liberalizáciu tohto odvetvia.

Hlasoval som za túto správu, ktorá oprávnene poukazuje na (často neodôvodnené) oneskorenia a spory v súvislosti s vykonávaním smernice o službách, ktorá sa zaoberá odvetvím tvoriacim približne 40 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pracovných miest v EÚ. Smernica ďalej prináša tú výhodu, že umožní európskym podnikateľom – najmä malým a stredným podnikom – poskytovať lepšie služby za konkurenčné ceny. Náležitá a transparentná transpozícia smernice o službách by mala pozitívny účinok uvoľnenia obrovského potenciálu vnútorného trhu so službami v oblasti hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ktorý sa odhaduje na 0,6 až 1,5 % európskeho HDP – a to je niečo, čo Európska únia naliehavo potrebuje. Úplná transpozícia smernice v celej EÚ preto na vnútorný trh uvedie aspekty konkurencie, ktoré vyústia do výhod pre občanov i podniky.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Smernica o službách predstavuje základný nástroj rastu Európskej únie a vo veľkej miere uľahčuje najmä samostatne zárobkovo činným osobám a malým a stredným podnikom vykonávať činnosť v iných členských štátoch, rozvíjať v nich nové oblasti obchodu a zamestnávať nových pracovníkov. Tieto činnosti tvoria 40 % HDP a pracovných miest EÚ, a teda sú kľúčovým odvetvím z hľadiska hospodárskeho rastu a v rámci boja proti nezamestnanosti. Je dôležité konsolidovať obrovský potenciál hospodárskeho rozvoja a vytvárania pracovných miest, ktorý predstavuje vnútorný európsky obchod so službami, pretože je kľúčovým krokom smerom k skutočnému vnútornému trhu so službami, ktorý by mal umožniť podnikom, najmä malým a stredným podnikom (MSP), aby občanom v rámci celého vnútorného trhu poskytovali lepšie služby za konkurenčné ceny. Dúfam, že sa v blízkej budúcnosti začne dariť spĺňať ciele smernice a že z toho bude ťažiť celá EÚ a jej regióny, čím prispejú k skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom tvorby slušných, udržateľných, kvalitných pracovných miest, pričom sa zvýši kvalita a bezpečnosť poskytovaných služieb.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Parlament hlasuje o vykonávaní smernice o službách, ktorej stiahnutie nám sľubovali ešte vtedy, keď sa volala Bolkesteinova smernica. Európsky parlament teraz rozhoduje, či bola v členských štátoch riadne transponovaná.

Služby tvoria 40 % HDP a pracovných miest v Európskej únii, pričom badať značné rozdiely medzi členskými štátmi. Smernica o službách navrhuje právne „zlepšenia“ a štandardizáciu, ktorá prebehne na úkor francúzskeho národa a spôsobí, že sa sociálne normy zarovnajú smerom nadol.

Ochrana trhov a pracujúcich, pretože práve oni prispievajú k bohatstvu našej krajiny a nášho kontinentu, je nevyhnutná, no Európska únia sa – ako vždy – stavia proti tejto myšlienke.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že vykonávanie smernice o službách bolo zo strany členských štátov zatiaľ iba čiastkové a obmedzené. Napriek tomu, že pri tejto smernici ide o jeden z najdôležitejších európskych zákonov, ktorého cieľom je otvoriť odvetvie služieb pre voľný pohyb v rámci Európskej únie, je pred nami ešte dlhá cesta. Je potrebné zaručiť, že tento právny predpis schválený pred vyše troma rokmi bude správne uplatňovaný, a to najmä v súvislosti s účinným zriadením „jednotných kontaktných miest“, ktoré bude môcť na získanie potrebných informácií využiť ktorýkoľvek občan, ak bude chcieť predávať služby v inej krajine.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Účelom smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, čo má za cieľ vytvorenie skutočného vnútorného trhu pre dané odvetvie. Odvetvie služieb tvorí 40 % HDP a zamestnanosti v Únii a má obrovský potenciál rastu a tvorby pracovných miest najmä v rámci malých a stredných podnikov. Termínom transpozície smernice bol koniec roka 2009, no niektorým členským štátom sa naďalej nedarí jej správne a účinné uplatňovanie.

Internetový portál so všetkými potrebnými administratívnymi informáciami funguje iba v 22 štátoch a spomedzi týchto 22 je iba v 14 štátoch možné všetky potrebné postupy uskutočniť elektronicky. Je potrebné zaručiť a monitorovať správne uplatňovanie tejto smernice členskými štátmi s cieľom odbúrať svojvoľné prekážky a/alebo zabezpečiť primeranosť a nediskriminačnú povahu predpisov, ktoré zostanú v členských štátoch zachované.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia sa týka vykonávania smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu.

Zásadu voľného pohybu osôb a tovaru na celom území Európskej únie nájdeme vo všetkých jej zmluvách, pričom cieľom je podpora vytvorenia spoločného trhu. Smernica 2006/123/ES bola schválená s cieľom odbúrať byrokraciu obmedzujúcu činnosť v odvetví služieb v členských štátoch.

Vidíme však, že nie všetky členské štáty smernicu vykonávajú, vzhľadom na určité aspekty, o ktorých tvrdia, že ešte nie sú dostatočne vyjasnené. Preto je toto uznesenie dôležité.

Schvaľujem vytvorenie rýchlych a účinných prostriedkov reagovania na požiadavky podnikateľov a zástupcov zamestnancov v podobe „jednotných kontaktných miest“ a dúfam, že sa neobmedzia na elektronický formát, ale že im bude venovaná aj ľudská pozornosť, pretože vieme, aké je to dôležité, keď sa nachádzame na území cudzej krajiny.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tejto správe v súlade so všetkými našimi predošlými stanoviskami na tému neblaho známej Bolkesteinovej smernice a jej neprijateľných cieľov uľahčenia liberalizácie služieb (vrátane verejných služieb) v rámci vyhovenia záujmom hospodárskych a finančných zoskupení v Európskej únii za cenu zvýšenia nezamestnanosti a poklesu kvality služieb poskytovaných príslušným používateľom, ako to už jasne vidno v odvetviach, ktoré sa vydali touto cestou.

Táto správa sa snaží vyvinúť tlak na členské štáty, ktoré pri transponovaní smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu ešte nepokročili tak rýchlo, ako by si to želala väčšina poslancov Európskeho parlamentu v rámci ochrany záujmov európskych hospodárskych zoskupení. Táto smernica nadobudla platnosť 28. decembra 2006 a jej cieľom je, ako uvádza správa, „otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, ktorá je základom spoločného trhu“.

Čo však bolo potrebné, bolo nezaujaté zhodnotenie následkov uplatňovania liberalizácie a neskoršej privatizácie služieb (v niektorých prípadoch verejných služieb zásadnej dôležitosti), aby sme sa vrátili k nekompromisnej obhajobe práv ľudu a pracujúcich.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Bolkesteinova smernica sa dostala do časového sklzu, pretože členským štátom údajne pridlho trvá jej transpozícia a vraj ju uplatňujú nesprávne. Je pravda, že vo Francúzsku bola len čiastočne transponovaná do vnútroštátneho práva. A celkom oprávnene! Aby sa zabránilo verejnej diskusii, a teda aj ďalším protestom, vláda pána Sarkozyho sa úmyselne rozhodla nepoužiť rámcový zákon, ale radšej integrovala zásady zo smernice do všetkých príslušných textov. Dá sa dokonca povedať, že existuje len jediná zásada: plná a absolútna sloboda zakladať a sloboda poskytovať služby. Roztrieštenie legislatívnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vyústilo do procesu, ktorému chýba transparentnosť. Naďalej nie je jasný rozsah pôsobnosti textu: na niektoré sociálne služby, ktoré sú zo smernice údajne vyňaté, sa smernica v skutočnosti vzťahuje takisto. A tie, ktoré sú dnes naozaj vyňaté, sme jednoducho načas odsunuli do úzadia – Komisia však každé tri roky môže navrhnúť zrušenie týchto výnimiek. Navyše pokiaľ ide o najškandalóznejšiu doložku v texte, zásadu krajiny pôvodu, hoci bola formálne vymazaná, podarilo sa jej vkradnúť späť vďaka možnostiam, ktoré smernica otvára pri vyslaných pracovníkoch a nariadením o zákonoch platných pre zmluvné záväzky.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu na základe toho, že odvetvie služieb vytvára 70 % všetkých pracovných miest a všetok čistý rast pracovných miest na jednotnom európskom trhu a predstavuje najdôležitejší zdroj priamych zahraničných investícií. Smernica o službách vytvára základný rámec pre vyšší stupeň voľného pohybu poskytovateľov služieb, posilňuje práva spotrebiteľov ako prijímateľov služieb a zvyšuje dostupnosť informácií, pomoc a transparentnosť v súvislosti s poskytovateľmi služieb a ich službami.

Z týchto príčin by náležité vykonávanie smernice o službách malo pre Komisiu zostať jednou z hlavných priorít. Komisia preto musí v súčinnosti s členskými štátmi ďalej skvalitňovať administratívnu spoluprácu mechanizmov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice, a to najmä zaistením zriadenia plne funkčných jednotných kontaktných miest členskými štátmi.

Ďalej vyzývam Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi pokračovala v rozvoji jednotného trhu so službami na základe procesu „vzájomného hodnotenia“ ustanoveného v smernici o službách, čo jej prinesie aktualizovanú spätnú väzbu od spotrebiteľov, občanov a podnikov v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami na vykonávanie smernice o službách v jednotlivých členských štátoch, vďaka čomu členské štáty skutočne budú môcť jednotný trh prijať za svoj.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Smernica o službách bola prijatá v roku 2006 a do vnútroštátneho práva mala byť transponovaná pred 28. decembrom 2009, no naďalej vyvoláva otázky v členských štátoch i v miestnych orgánoch, ktorých sa priamo dotýka. Parlamentná iniciatívna správa zostavená pani Gebhardtovou, ktorá navrhuje úvodné hodnotenie vykonávania smernice, sa zaoberá niektorými z týchto problémov, predovšetkým neistotou súvisiacou so sociálnymi službami a službami všeobecného hospodárskeho záujmu (Ako ich definujeme? Ktorých oblastí sa to týka?), ako aj nedostatkom transparentnosti procesu transpozície v niektorých členských štátoch. Navyše treba povedať, že Francúzsko tu vystupuje z radu vzhľadom na svoj problematický nedostatok transparentnosti a nepružnosť pri vykonávaní tejto smernice. Má desiatky dekrétov a vykonávacích zákonov spolu s reštriktívnym výkladom výnimiek stanovených smernicou, čo vzbudzuje pochybnosti o budúcnosti niektorých služieb, napríklad starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb pre zdravotne postihnutých. Práve teraz je táto iniciatívna správa, ktorú sme prijali veľkou väčšinou, príležitosťou dať najavo, že poslanci EP – a predovšetkým socialisti – budú aj naďalej ostražití v súvislosti s vykonávaním tejto smernice a jej vplyvom na verejné služby.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Štyri roky po prijatí smernice o službách Európsky parlament v tomto týždni vyniesol súd nad vykonávaním smernice v členských štátoch. Nedostatok informácií, uviaznutie na mŕtvom bode v súvislosti s cezhraničnými službami, nepotrebné administratívne obmedzenia atď. – túto kritiku vyslovil Európsky parlament v správe, ktorú sme prijali a za ktorú som zahlasovala. Členské štáty skutočne musia urobiť pokrok pri vykonávaní tejto smernice, aby zlepšili a uľahčili poskytovanie cezhraničných služieb. Odhliadnuc od toho by som chcela zdôrazniť zložitú otázku rozsahu pôsobnosti smernice, z ktorej boli vyňaté viaceré oblasti, napríklad služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru a niektoré služby (sociálne služby, starostlivosť o deti, pomoc ľuďom atď.) realizované poskytovateľmi poverenými štátom. Dva pojmy – „služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru“ a „poverení“ – pritom nie sú jasne definované a/alebo je ich výklad v jednotlivých členských štátoch odlišný. To má za následok nedostatok právnej jednoznačnosti, čo hlboko ľutujem.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Pre spoločný európsky vnútorný trh má zásadnú dôležitosť, aby členské štáty rýchlo a účinne začali uplatňovať smernicu o službách. Pre malé a stredné podniky, ktoré chcú ponúkať cezhraničné služby, je osobitne dôležité mať k dispozícii jednotné kontaktné miesta, ktoré im poskytnú nevyhnutné informácie a vysvetlia potrebné postupy.

Dnes už uplynulo vyše roka od termínu, kedy mali členské štáty začať vykonávať smernicu o službách. Nemá veľký zmysel, aby sme naďalej diskutovali o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Užitočnejšie by bolo dôslednejšie prešetriť postup vykonávania. Hoci niektoré členské štáty už prijali potrebné opatrenia, ostatné akoby zabudli na dokument, ktorý podpísali. Musíme preto zabezpečiť okamžité a náležité vykonávanie smernice vo všetkých 27 členských štátoch, aby sme čo najrýchlejšie zjednodušili proces poskytovania služieb v iných krajinách.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice o službách, ktorá nadobudla platnosť v roku 2006. Cieľom smernice je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, ktorá je základom spoločného trhu. Účelom smernice je upraviť prístup na trhy členských štátov tak, aby sa odbúrali svojvoľné prekážky a aby predpisy, ktoré zostanú v členských štátoch zachované, boli primerané a nediskriminačné. Výslovne sa potvrdilo, že tento zákonodarný projekt neovplyvní ani pracovné právo, ani práva zamestnancov, čo je aspekt, ktorému Parlament prisudzuje osobitnú dôležitosť. Európskym poskytovateľom služieb treba umožniť ponúkať svoju prácu bez byrokratických prekážok kdekoľvek v EÚ. Smernica sa vzťahuje na rôzne služby, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) tvorí 40 % HDP Európskej únie. Súhlasím s tým, že zriadenie jednotných kontaktných miest má kľúčovú dôležitosť pri účinnom vykonávaní tejto smernice.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Smernica o službách je kľúčovým krokom smerom k skutočnému jednotnému trhu so službami, ktorý umožní podnikom, najmä MSP, aby občanom ponúkali lepšie služby za konkurenčné ceny. Podporil som pozíciu pani spravodajkyne, ktorá sa domnieva, že zriadenie jednotných kontaktných miest je kľúčovým prvkom pri účinnom vykonávaní tejto smernice. Tento nástroj môže mať pre malé a stredné podniky značnú dôležitosť. Jednotné kontaktné miesta musia sprístupniť presné, úplné a zrozumiteľné informácie o formalitách, administratívnych postupoch, pracovnom práve, daňových systémoch používaných v členských štátoch (najmä vo vzťahu k DPH) atď. Podnikateľom by sa navyše mala poskytovať pomoc pri absolvovaní nevyhnutných administratívnych postupov. Myslím si, že po plnej transpozícii bude mať zásadnú dôležitosť, aby prebehlo komplexné zhodnotenie vplyvu smernice o službách na hospodársku činnosť, kvalitatívnu i kvantitatívnu úroveň zamestnanosti, sociálnu ochranu, spĺňanie environmentálnych cieľov a kvalitu služieb ponúkaných spotrebiteľom.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie. Cieľom smernice o službách prijatej v roku 2006 bolo harmonizovať určité aspekty jednotného trhu súvisiace s poskytovaním služieb. Úplnú realizáciu členskými štátmi sme mali dosiahnuť koncom roka 2009. Vyzývam tie členské štáty, ktoré si ešte nesplnili svoje záväzky, aby tak urobili a považovali túto záležitosť za naliehavú.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Jediným prínosom tohto textu je výzva, aby členské štáty „zabezpečili väčšiu transparentnosť“ pri transponovaní tejto smernice o službách. Francúzska vláda si to nevšíma! Odhliadnuc od toho táto správa od sociálnodemokratickej poslankyne legitimuje neoliberálny diktát tejto škodlivej smernice, ba dokonca sa odvažuje napomenúť členské štáty, ktorým „chýba ambicióznosť“ pri jej vykonávaní. Čo je ešte horšie, Parlament priznáva, že nie je schopný odhadnúť dôsledky jej vykonávania! To je asi dôvod, prečo sa neuskutoční hlasovanie podľa mien. Mená zodpovedných tak zostanú v tajnosti. Ja budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa snaží odbúrať prekážky, ktoré naďalej sťažujú poskytovanie cezhraničných služieb. Po určitých ťažkostiach pri transpozícii smernice, vzhľadom na pochybnosti na strane niektorých členských štátov, sa konečne vo všetkých členských štátoch podarí uviesť do praxe usmernenia tohto postupu, ktorého úlohou je zjednodušiť koordináciu medzi členskými štátmi v oblastiach ochrany spotrebiteľa, ochrany životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti, a táto správa prispeje k ešte účinnejšiemu vykonávaniu a lepšej funkčnosti predkladaných opatrení. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) EÚ ponúka najmä poskytovateľom služieb širokú škálu príležitostí. Štandardizované nariadenia EÚ značne uľahčili prácu v zahraničí a zamestnanci dostávajú čoraz viac ponúk stimulov, aby niekoľko rokov strávili prácou v zahraničí. Často však narazia na vnútroštátne právne predpisy súvisiace so službami, ktorým nerozumejú a ktoré často vedú k problémom či nedorozumeniam. Nehlasoval som za správu, pretože neposkytuje dostatok informácií o nákladoch na zriadenie jednotných kontaktných miest.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Prijatie smernice o službách má za cieľ uľahčiť podnikanie mimo hraníc svojej vlastnej krajiny. Zavedený systém podstatne znížil množstvo administratívnych prekážok. Skúsenosti nám však ukazujú, že v niektorých členských štátoch Európskej únie budú musieť malé podniky ešte prekonávať mnohé byrokratické nástrahy. Plánovaná zásada jednotných kontaktných miest v mnohých krajinách nefunguje alebo nefunguje poriadne – podnikatelia sú niekedy nútení získavať nekonečné množstvo licencií, ktoré musí schvaľovať celá armáda kontrolných orgánov. S takýmito komplikáciami nebojujú iba miestni podnikatelia, ale aj poskytovatelia služieb, ktorí by ich radi predávali v iných členských štátoch EÚ. Súhlasím preto s textom správy a vyzývam členské štáty EÚ, aby naďalej uľahčovali život podnikaniu a zabezpečili voľný pohyb služieb.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Proces transponovania smernice o službách sa zakladá na krehkom postupe, ktorého cieľom je vytvoriť transparentnosť a jednotnosť v systémoch členských štátov, pokiaľ ide o dôsledky vykonávania samotnej smernice, ako aj o hodnotenie dôsledkov pre vnútorný trh po transpozícii. To je cieľom správy, za ktorú som zahlasoval, keďže je potrebné preverovať prácu členských štátov. Podporovať zbližovanie nariadení pomocou vzájomného hodnotenia ich účinnej transpozície by nielen uľahčilo prácu členských štátov (ktoré sa dostali do takého časového sklzu, že Parlament v tejto správe považuje za nutné monitorovať ich prácu), ale určilo by tiež jasný rámec systému jednotných kontaktných miest, ktorý zaručí tok informácií pre potreby malých a stredných podnikov. Rád by som len poznamenal, že naše hospodárstvo sa zo 75 % zakladá na službách a tieto jednoznačne musia na globálnom trhu predstavovať našu silnú stránku. Domnievam sa, že väčšia liberalizácia, ktorá sa nerovná absencii pravidiel, ale iba väčšej konkurencii, by bola pre našu budúcnosť prospešná.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Smernica o službách sa snaží prispieť k dokončeniu vnútorného trhu so službami so sprievodnou zárukou vysokej úrovne kvality a sociálnej súdržnosti. Ide o nástroj, ktorého zámerom je slúžiť účelu rastu v rámci EÚ a ktorého uplatňovanie je súčasťou rámca tvoreného stratégiou Európa 2020 a Aktom o jednotnom trhu. Transpozícia smernice o službách je pre členské štáty, orgány verejnej správy a miestne orgány veľkou výzvou jednak preto, lebo ustanovuje právo usadiť sa a slobodne poskytovať služby, ako aj preto, lebo zriaďuje jednotné kontaktné miesta na pomoc poskytovateľom služieb, najmä malým a stredným podnikom (MSP). Táto smernica umožňuje najmä samostatne zárobkovo činným osobám a malým a stredným podnikom oveľa ľahšie vykonávať činnosť v iných členských štátoch, ako aj v nich rozvíjať nové oblasti obchodu a zamestnávať nových pracovníkov. Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že vzhľadom na to, že informačný systém o vnútornom trhu a jednotné kontaktné miesta si vyžadujú veľkú snahu o administratívnu spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými orgánmi, podnietia väčšiu interoperabilitu a tvorbu sietí na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni v celej EÚ, vďaka čomu sa aj najvzdialenejšie regióny priblížia ku skutočnému vnútornému trhu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Účelom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernice o službách) je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, ktorá je základom spoločného trhu. Je to dôležitý nástroj na ceste k skutočnému vnútornému trhu so službami a jeho cieľom je umožniť najmä malým a stredným podnikom, aby na celom území EÚ poskytovali lepšie služby za konkurenčné ceny, čím prispejú k podpore prosperity a konkurencieschopnosti, ako aj k vytváraniu pracovných miest. Je preto nevyhnutné, ako správne pripomína pani spravodajkyňa, zaistiť uspokojivú transpozíciu a vykonávanie smernice členskými štátmi, ktoré musia zaručiť odstránenie byrokratických prekážok a prístup k relevantným informáciám pre podnikateľov konkrétne podporou zriadenia jednotných kontaktných miest.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu o vykonávaní smernice o službách, pretože si myslím, že je veľmi vyvážená. Zameriava sa na posúdenie praktických problémov a predkladá konkrétne návrhy ich riešení. Pochádzam z krajiny, kde smernica o službách nebola aplikovaná vo vnútroštátnom práve. Domnievam sa, že aplikovanie smernice je nevyhnutné, pričom musí byť sprevádzaná opatreniami na zabránenie tvorby lacných pracovných síl a sociálneho dampingu. Podľa môjho názoru je tiež dôležité, že správa o vykonávaní smernice o službách poukazuje na oblasti, ktoré smernica úmyselne opomína, napríklad sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti. To treba počas vykonávania dodržať do poslednej bodky.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Takmer štyri a pol roka po prijatí neslávne známej smernice o službách, nazývanej tiež Bolkesteinova smernica, sa táto základná otázka týkajúca sa širokého spektra činností tvoriacich približne 40 % HDP a pracovných miest EÚ znova dostáva na program Európskeho parlamentu. Situácia sa, našťastie, už upokojila a zdá sa, že ľavicové strany sa vzdali svojich dogmatických póz v súvislosti so smernicou o službách, ktorej účelom – a to treba podotknúť – je odbúranie nepotrebných a obmedzujúcich prekážok pri poskytovaní služieb v rámci Európskej únie. Mali by sme spomenúť, že správa pani Gebhardtovej, o ktorej dnes hlasujeme, sa menej zaoberá obsahom textu než hodnotením snáh členských štátov o jeho transpozíciu.

Táto transpozícia je v súlade so smernicou, pretože od členských štátov sa požaduje zjednodušenie administratívnych postupov a zriadenie „jednotných kontaktných miest“ ku koncu roka 2009, aby podnikatelia vďaka využitiu elektronických prostriedkov mohli ľahšie spĺňať všetky formálne požiadavky. Prinajmenšom treba povedať, že mnohé členské štáty ešte musia ďalej napredovať, aby posilnili jednotný trh a uľahčili každodennú činnosť malých a stredných podnikov, z ktorých iba 8 % pôsobí za hranicami ich vlastného štátu.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme v Parlamente hlasovali o správe o vykonávaní smernice o službách. Cieľom smernice je tvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu voľného pohybu tovarov a služieb v Únii, ktorý je srdcom jednotného trhu. Stručne povedané: európskym poskytovateľom služieb treba umožniť ponúkať svoju prácu bez byrokratických prekážok kdekoľvek v Európskej únii.

Iniciatívna správa zostavená pani Gebhardtovou nám umožňuje zhodnotiť vykonávanie smernice o službách, ktorej trojročné obdobie uvádzania do praxe sa skončilo 28. decembra 2009, pretože táto mimoriadne dôležitá smernica nadobudla platnosť v decembri 2006. Hodnotenie pani spravodajkyne skutočne ukazuje, že niektoré členské štáty ešte stále neprijali všetky horizontálne právne predpisy vyžadované touto smernicou, ak má byť správne vykonávaná, a preto treba ďalej pracovať a snažiť sa sfunkčniť všetky mechanizmy ustanovené smernicou o službách.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Napokon sme zahlasovali proti textu, pretože v súvislosti so službami všeobecného záujmu správa konštatuje, že väčšina členských štátov sa nestretla so žiadnymi závažnejšími problémami. Hoci toto znenie o čosi oslabuje pôvodný návrh tieňového spravodajcu poslaneckého klubu PPE Handzlika z Poľska, podľa ktorého sa nevyskytli vôbec žiadne problémy, naďalej badať tendenciu ignorovať neistotu vytvorenú smernicou najmä v súvislosti so sociálnymi službami a otázkou, či sú alebo nie sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti smernice.

Správa tiež vyjadruje nadšené očakávania, pokiaľ ide o vplyv na zamestnanosť, hoci Komisia nevypracovala žiadne hodnotenie vplyvu a niektoré vnútroštátne hodnotenia vplyvu indikujú veľmi nízke kvantitatívne ukazovatele vplyvu, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest; celkom nám chýbajú údaje o počte stratených pracovných miest a navyše nie je nič známe o vplyve na kvalitu pracovných miest, ani nehovoriac o tlaku na úroveň pracovných noriem, ktorý vytvorila časť judikatúry Európskeho súdneho dvora po prijatí smernice.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že úplná realizácia dynamického trhu so službami je pre Európsku úniu jednou zo základných priorít. V súčasnosti i napriek významnému pokroku, ktorý dosiahol jednotný trh, tvoria služby iba jednu pätinu celkového obchodu v Európe a iba 8 % malých a stredných podnikov pôsobí v inom členskom štáte ako vo svojom vlastnom. Čísla spomenuté v oznámení o jednotnom trhu, ktoré prijala Komisia minulý rok v októbri, sú celkom jasné: liberalizáciou služieb by sme v priebehu najbližších 10 rokov dosiahli nárast hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 %. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len vypracovaním a uplatňovaním spoločných pravidiel.

V súčasnom krízovom období musíme zužitkovať existujúci potenciál rastu tak, že pomôžeme podnikom, aby sa mohli ďalej rozrastať, aby mohli inovovať a vytvárať ďalšie pracovné miesta. Len tak sa nám podarí ponúkať kvalitnejšie a konkurencieschopnejšie služby spotrebiteľom i podnikom. Jednotný trh služieb musí byť nástrojom obnovy hospodárskeho rastu, opätovného získania dôvery spotrebiteľov a záruky spoľahlivých produktov pre všetkých.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Stále existuje viacero obmedzení služieb na jednotnom trhu. Ide tu o dôležitú správu, pretože analyzuje vykonávanie prijatých riešení. Cieľom smernice o službách je dosiahnuť úplnú realizáciu jednotného vnútorného trhu so službami. Jej zámerom je tiež malým a stredným podnikom značne uľahčiť zakladanie a rozširovanie ich obchodných činností. To podporí tvorbu nových pracovných miest a pomôže v boji proti nezamestnanosti. Občania si budú môcť vybrať spomedzi služieb vyššej kvality za konkurenčnejšie ceny a zvýši sa úroveň bezpečnosti v odvetví.

Veľmi dôležité však bude vyhodnotenie vplyvu smernice po jej úplnom uvedení do praxe členskými štátmi. Európsky parlament ako jeden z kľúčových hráčov v projekte by mal zaujať významnú rolu pri monitorovaní tohto procesu. Rýchle a náležité vykonávanie smernice je kľúčovou podmienkou spĺňania cieľov politiky súdržnosti a regionálnej politiky a môže nám pomôcť splniť ciele stratégie EÚ 2020, pretože nám poslúži na prekonanie únavy z jednotného trhu, ktorá je dnes v odvetví služieb zjavná.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) V roku 2006 sa zaviedla liberalizácia trhu so službami. V tom čase Skupina zelených/Európska slobodná aliancia hlasovala proti smernici o službách, pretože vykazovala mnohé nedostatky a nepodarilo sa jej zaručiť právnu istotu. Správa, ktorá má byť dnes predložená na hlasovanie, bilancuje ťažkosti, s ktorými sme sa stretli pri vykonávaní tejto smernice o službách. Hoci obsahuje niektoré dobré prvky, napríklad požiadavku pravidelných hodnotení a preskúmania dlhodobých účinkov, rovnako obsahuje aj prvky, s ktorými nesúhlasím, napríklad výrok, že sa členské štáty v priebehu vykonávania smernice stretli len s nemnohými alebo nepatrnými ťažkosťami. To skrátka nie je pravda, pretože naďalej nie je jasné, či sa smernica vzťahuje alebo nevzťahuje na určité sociálne služby. Správa je tiež príliš optimistická, pokiaľ ide o možnosť tvorby nových pracovných miest.

Nikdy sa neuskutočnil prieskum, ktorý by zistil počet vytvorených pracovných miest, takisto žiadny, ktorý by vyčíslil stratu pracovných miest, ku ktorej došlo, či opísal kvalitu dostupných pracovných miest, nehovoriac o zvýšenom tlaku na pracovné podmienky po vynesení rozsudkov Súdneho dvora. V správe navyše nenájdeme ani slovo o právnej neistote, ktorá nastane v dôsledku skutočnosti, že pre zásadu krajiny pôvodu zatiaľ nebola sformulovaná žiadna jasná alternatíva. Zelení však požadovali prehodnotenie zákazu uvaleného na členské štáty, ktoré voči poskytovateľom služieb zaviedli dodatočné požiadavky, no naša požiadavka bola zamietnutá. Hlasoval som proti.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu o vykonávaní smernice o službách 2006/123/ES. Je dôležité, aby popri skvalitňovaní vnútorného trhu so službami boli rešpektované sociálne práva a pracovné právo – to všetko prospeje obchodníkom i spotrebiteľom.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – Dôrazne podporujem správu pani Gebhardtovej. Termín vykonávania smernice o službách uplynul pred rokom a vítam skutočnosť, že Parlament upriamuje pozornosť na napredovanie členských štátov. Odvetvie služieb sa vo veľkej miere podieľa na tvorbe HDP Európskej únie, no cezhraničný obchod so službami naďalej značne zaostáva za úrovňou obchodu s tovarom. Táto správa ukazuje, že vykonávanie je neúplné a že občania zatiaľ nepocítili všetky výhody smernice. Jednotné kontaktné miesta v každom členskom štáte, ktoré poskytovateľov služieb informujú o právach a príležitostiach v iných členských štátoch EÚ, sú dôležitým ustanovením smernice. Podľa môjho názoru je kľúčovým problémom, na ktorý poukazuje správa, absolútne nedostatočné využívanie týchto jednotných kontaktných miest. Rozhodne podporujem návrh, aby sa viedla účinná informačná kampaň za zvýšenie viditeľnosti jednotných kontaktných miest. Komisia by mala vyčleniť finančné prostriedky na propagačnú kampaň. Zároveň však podčiarkujem úlohu, ktorú majú zohrávať orgány priamo v teréne v členských štátoch, pretože majú kontakty a odbornosť potrebné na zaručenie správneho zamerania kampane. Ak túto vec zanedbáme, snahy Únie podporovať cezhraničný obchod so službami vyjdú nazmar.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Uplatňovanie nepodareného protipracovného zákona o „liberalizácii“ služieb známeho ako Bolkesteinova smernica podporuje rozsiahle reakcionárske zmeny na úkor pracujúcej triedy a radových občanov. Otvorenie trhov so službami tvoriacich 40 % HDP a pracovných miest v EÚ so sebou prinesie rušenie kolektívnych dohôd a oslabenie mzdových, pracovných, sociálnych a iných práv vydobytých pracujúcimi a výpredaj strategických verejných sektorov hospodárstva, ktoré sú vlastníctvom ľudu. Európsky parlament vo svojom návrhu uznesenia o službách požaduje urýchlenie kapitalistickej reštrukturalizácie v EÚ a vyzýva buržoázne vlády v členských štátoch, aby v plnom rozsahu uplatňovali smernicu o „liberalizácii“ služieb na základe nedávneho oznámenia Komisie z roka 2011 nazvaného Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, pričom cieľom je urobiť ďalšie drastické škrty pracovnej sily a umožniť monopolom preniknúť do nových, pre kapitál ziskových odvetví. Zriadenie jednotných kontaktných miest vo všetkých členských štátoch pre spoločnosti poskytujúce služby je len zámienkou na zrýchlené uplatňovanie protipracovnej smernice, ktorej ratifikácia vyvolala búrku protestov pracujúcich vo všetkých členských štátoch. Komunistická strana Grécka hlasovala proti tomuto návrhu uznesenia o vykonávaní smernice o službách.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Správa pani Gebhardtovej o vykonávaní smernice o službách má moju plnú podporu. Aktivity smernice z roka 2006 tvoria 40 % HDP a pracovných miest v EÚ. Rozdielne metódy vykonávania v členských štátoch však odvetviu služieb sťažili optimálne zužitkovanie výhod smernice. Umožniť poskytovateľom služieb pôsobiť aj mimo svojej vlastnej krajiny je nerozlučnou súčasťou jednotného trhu EÚ a znižovanie byrokracie na vnútroštátnej úrovni môže smernici umožniť prispievať k hospodárskemu rastu EÚ a jej cieľom v oblasti zamestnanosti. Podľa správy musí každý členský štát zaistiť, že podniky, ktoré si želajú poskytovať cezhraničné služby, budú lepšie informované. Keď sa to bude diať prostredníctvom jednotných kontaktných miest, odvetviu služieb to umožní čerpať výhody z cezhraničného obchodu. Zaistiť, aby jednotné kontaktné miesta boli dostupné ako fyzické aj elektronické kontaktné miesta, je takisto nevyhnutné nato, aby používatelia dostali všetky relevantné informácie a odpovede na svoje otázky. Správa tiež navrhuje zahrnutie služieb, ktoré boli v roku 2006 vynechané z pôvodnej smernice: zdravotnú starostlivosť, dopravu a sociálne služby. To by ďalej rozšírilo rozsah pôsobnosti smernice a prinieslo výhody väčšiemu počtu zamestnancov v odvetví služieb.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) V EÚ tvorí odvetvie služieb približne 70 % HDP. V niektorých krajinách, napríklad v Rakúsku, odkiaľ pochádzam, je toto odvetvie motorom hospodárskeho rastu. Cieľom smernice je odbúrať neodôvodnené prekážky pri poskytovaní cezhraničných služieb. Najmä malé a stredné podniky často narážajú na byrokratické prekážky a diskrimináciu, ktoré im znemožňujú čerpať všetky výhody spoločného vnútorného trhu. Smernica zohľadňuje spoločenské osobitosti jednotlivých členských štátov. Posilnenie možností kontroly v cieľovej krajine predstavuje dôležitý krok vpred. Rýchlo by sme však mali sfunkčniť mechanizmus účinného postihovania tých zahraničných poskytovateľov služieb, ktorí porušujú zákony. Hlasovala som za správu pani Gebhardtovej, pretože dúfam, že vykonávanie smernice o službách sa stane novým impulzom pre pracovný trh.

Správa: Antonio Cancian (A7-0020/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Schvaľujem túto správu, pretože som presvedčený o tom, že predstavuje uspokojujúci a vyvážený kompromis, ktorý dokáže zaručiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých veľkú časť tvoria malé a stredné podniky.

Táto správa preto predstavuje úspech Parlamentu, ktorému sa podarilo zmeniť rozsah pôsobnosti z 500 km, ktorý podporovala Rada, na 250 km, a tiež pokiaľ ide o práva cestujúcich, čo sa týka najmä osôb so zníženou pohyblivosťou. Mali by sme zdôrazniť aj nasledujúce body: zaručenie ubytovania v prípade zrušenia spoja, právo na bezprostrednú pomoc v prípade nehody, právo na náhradu v prípade zrušenia spoja a poskytnutie aktualizovaných informácií v elektronickej podobe pre cestujúcich.

  Marta Andreasen (EFD), písomne. – Hlasovali sme proti tomuto právnemu predpisu, pretože je jednoznačné, že:

1. dodatočné náklady vyplývajúce z dodatočných práv budú mať za následok trvalé celoplošné zvýšenie cien cestovných lístkov pre všetkých cestujúcich;

2. autobusové a autokarové spoje, ktoré dosahujú zanedbateľný alebo žiaden zisk a ktoré nemajú priestor na zvýšenie cien cestovných lístkov, budú úplne zredukované a doprava sa nebude poskytovať.

EÚ by nemala mať právo vytvárať právne predpisy pre Spojené kráľovstvo. Uplatňujeme právo Spojeného kráľovstva ako národného štátu, aby sa riadilo samo a vytváralo vlastné právne predpisy, čo platí aj pre právne predpisy v oblasti dopravy a životného prostredia.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, v ktorom Európsky parlament vyjadruje svoj postoj k ochrane práv cestujúcich. Nariadenie sa vzťahuje na pravidelnú dopravu v rámci jednotlivých členských štátov EÚ a medzi nimi, keď plánovaná vzdialenosť je kratšia než 250 km. Hovoríme o právach cestujúcich v autobusovej doprave v prípade, ak sa autobusová alebo autokarová doprava zruší alebo ak mešká viac než 120 minút. V tomto prípade by sa cestujúcim bezodkladne mala poskytnúť možnosť výberu medzi pokračovaním v ceste alebo presmerovaním do miesta určenia bez ďalších dodatočných nákladov alebo by sa im mala poskytnúť náhrada ceny cestovného lístka. Ak dopravca túto možnosť neponúkne, cestujúci majú popri náhrade ceny cestovného lístka nárok na náhradu škody. Je dôležité, aby sa cestujúcim v prípade zrušenia alebo meškania spoja poskytli všetky potrebné informácie. Okrem toho sa pomoc musí ponúknuť aj vtedy, ak sa zruší cesta trvajúca viac než tri hodiny alebo ak sa odchod omešká o viac ako 90 minút.

V takýchto prípadoch sa musí ponúknuť jedlo alebo občerstvenie, ako aj ubytovanie v hoteli v maximálnom trvaní dvoch nocí. Povinnosť poskytnúť ubytovanie sa však neuplatňuje, ak je zrušenie alebo meškanie spôsobené náročnými poveternostnými podmienkami alebo veľkými prírodnými katastrofami. Vzhľadom na ťažkosti, ktoré cestujúci prekonávali túto zimu, keď sa pre poveternostné podmienky nevedeli dostať do cieľa svojej cesty a niekoľko nocí dokonca museli stráviť na staniciach, by malo byť zaručené ich právo na ubytovanie.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) V Európskej únii každoročne cestuje autobusovou a autokarovou dopravou viac než 70 miliónov Európanov. Pevný postoj, ktorý zaujal Európsky parlament k právam osôb cestujúcich v autobusovej alebo autokarovej doprave, znamená, že poskytovatelia dopravných služieb budú poskytovať informácie, pomoc a náhradu v celej EÚ tak, aby boli v súlade s právami cestujúcich. Európania teraz využívajú ochranu na úrovni EÚ bez ohľadu na to, aký druh dopravy využívajú. Podporujem túto správu, ktorá upravuje nadmerné rezervácie autobusov a autokarov alebo odchody meškajúce viac ako dve hodiny, ak ide o vzdialenosti presahujúce 250 kilometrov, ako aj rušenie spojov. Okrem toho si myslím, že politika nediskriminácie osôb so zníženou pohyblivosťou je odzrkadlená v súbore základných práv týkajúcich sa poskytovania pomoci na autobusových staniciach vrátane dopravy zariadení, ako sú invalidné vozíky, zdarma. Hlasovala som za túto správu, ktorá podporuje práva osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou, ako napríklad nediskriminačný prístup k doprave a právo na náhradu straty alebo škody na invalidných vozíkoch alebo inom vybavení na zabezpečenie pohyblivosti.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Osoby so zdravotným postihnutím musia mať prístup k systému dopravy a práva osôb so zníženou pohyblivosťou musia byť zabezpečené vo forme poskytnutia pomoci na zastávkach a nástupištiach. Zatiaľ čo súhlasím s tým, že cestujúci majú právo na lepšie informácie a pomoc od subjektov a na nástupištiach v celej EÚ, je dôležité, aby malé, vnútroštátne alebo dobrovoľnícke subjekty pôsobiace vo vidieckych oblastiach neboli neprimerane zaťažované, tým by sa ne totiž vyvinul tlak, aby zredukovali poskytovanú dopravu.

Autobusová doprava, ktorú poskytujú vnútroštátne alebo dobrovoľnícke subjekty, je pre miestne a vidiecke spoločenstvá často veľmi významná. Dodatočné náklady, ktoré správa odporúča, by mali za následok zvýšenie cien a obmedzenie počtu dostupných spojov a niektoré subjekty by pravdepodobne museli ukončiť svoju činnosť. Nadmerná regulácia by znamenala obrovské zaťaženie pre tieto subjekty, z ktorých niektoré sú už pod tlakom. Výsledkom by bolo obmedzenie dopravy pre obyvateľov vidieka. Systém dopravy, ktorý dobre funguje na miestnej úrovni, je lepší než služba, ktorá sa pre nadmernú reguláciu ukončí.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Rast odvetvia dopravy a zvýšená mobilita občanov EÚ vyžadujú zavedenie práv na ochranu cestujúcich na úrovni EÚ a zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých dopravcov z rôznych členských štátov. Cestujúci v leteckej doprave majú mnohé práva už dlho, cestujúcim vo vlakovej doprave v EÚ boli poskytnuté rovnaké práva pred dvoma rokmi a bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany. Podobné práva sa musia zabezpečiť aj cestujúcim v autobusovej doprave a osobám so zníženou pohyblivosťou sa musia zlepšiť príležitosti na cestovanie. Som presvedčený o tom, že po zdĺhavých a zložitých rokovaniach sa podarilo dosiahnuť skutočne dobrú a vyváženú dohodu s Radou, ktorá v plnej miere chráni práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavovala veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Odteraz budú mať cestujúci v autobusovej doprave právo na náhradu škody v prípade zrušenia, meškania alebo odloženia spoja. Riešila sa aj téma poškodenia alebo straty batožiny a boli ustanovené jednoznačné pravidlá týkajúce sa náhrady škody v prípade nehody.

  Gerard Batten a Nigel Farage (EFD), písomne. – Hlasovali sme proti tomuto právnemu predpisu, pretože je jednoznačné, že:

1. dodatočné náklady vyplývajúce z dodatočných práv budú mať za následok trvalé celoplošné zvýšenie cien cestovných lístkov pre všetkých cestujúcich;

2. autobusové a autokarové spoje, ktoré dosahujú zanedbateľný alebo žiaden zisk a ktoré nemajú priestor na zvýšenie cien cestovných lístkov, budú úplne zredukované a doprava sa nebude poskytovať.

EÚ by nemala mať právo vytvárať právne predpisy pre Spojené kráľovstvo. Uplatňujeme právo Spojeného kráľovstva ako národného štátu, aby sa riadilo samo a vytváralo vlastné právne predpisy, čo platí aj pre právne predpisy v oblasti dopravy a životného prostredia.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Zosúladenie práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave s právami cestujúcich v železničnej a leteckej doprave je, samozrejme, výborný zámer. Hlasovania som sa však zdržal, pretože sa domnievam, že sa v texte nezachádza dostatočne ďaleko.

Obmedzenie poskytovania náhrady v prípade veľkých problémov na vzdialenosť 250 kilometrov v praxi znamená vylúčenie troch členských štátov Európskej únie. Pre tieto štáty sa však mohol zaviesť jednoduchý mechanizmus výnimky. Všeobecnejšie povedané sú cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave na tom celkove horšie. Keďže mobilita je téma, ktorá sa objavuje často, bolo by dobré vyslať im odkaz týkajúci sa oveľa kratších vzdialeností než 250 kilometrov.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Pokiaľ ide o predložený text, musím podporiť správu pána Canciana, ktorou sa v jadre inštitucionálnej diskusie usilujeme nielen o vytvorenie spoločného systému záruk práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ale aj o náležité zváženie požiadaviek pohyblivosti hendikepovaných osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Z tohto dôvodu naliehame na autobusové a autokarové spoločnosti, aby zabezpečili vybavenie a odbornú prípravu personálu s cieľom poskytovať osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou minimálnu úroveň pomoci, pokiaľ cestujúci informuje spoločnosť o svojej potrebe najneskôr 36 hodín pred odchodom spoja. Preto si myslím, že dosiahnutý kompromis ustanovuje spoločné minimálne normy, ktoré sú vo veľkej miere v prospech cestujúcich, pričom nadmerne nezaťažuje dopravcov, ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Výsledkom utorkového hlasovania je, že Európsky parlament úspešne doplnil chýbajúcu časť európskych právnych predpisov o právach cestujúcich, ktoré sa budú celoplošne uplatňovať od jari 2013.

Rokovania boli zložité. Pokryjú však všetku vnútroštátnu a cezhraničnú cestnú dopravu na vzdialenosti presahujúce 250 km. Normy cestnej dopravy bolo potrebné štandardizovať v čase, keď európski občania čoraz viac využívajú tento druh dopravy, pretože predstavuje lacnejšiu a výhodnejšiu možnosť dopravy na krátke vzdialenosti, ktoré nepokrýva letecká doprava. V kontexte európskej dopravy je iba prirodzené, aby odvetvie cestnej dopravy malo rovnaké pravidlá náhrad, aké sa vzťahujú na leteckú dopravu a ktoré boli štandardizované už dávno.

Cestní dopravcovia v primnohých prípadoch uplatňujú zásadu vlastného rozhodnutia, a to najmä v nových členských štátoch. Tým, že na nich prenesieme zodpovednosť, môžeme jedine pomôcť zlepšiť ponúkané služby. Všetci cestujúci, či už cestujú letecky, alebo využívajú cestnú dopravu, si musia byť vedomí svojich práv, a to najmä v situáciách, keď platia za určitú službu a niekedy dostanú niečo celkom iné. Dúfam, že o výnimku z týchto nariadení nebude žiadať priveľa členských štátov a že sa od roka 2013 začnú celoplošne uplatňovať.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som zablahoželať pánovi Cancianovi k vynikajúcej práci, vďaka ktorej sa nám podarilo dosiahnuť uspokojujúci a dobre vyvážený kompromis. Vďaka tejto správe budú od tohto dňa skutočne zaručené aj práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktoré doteraz ako jediné neboli osobitne chránené na európskej úrovni. Preto som hlasoval za tento dokument. Cením si aj pozornosť, ktorá sa v texte venuje automobilovým spoločnostiam pôsobiacim v odvetví.

Dosiahnutými dohodami sa skutočne podarilo vyhnúť nadmernému zaťaženiu dopravcov, ktorými sú často rodinné a pomerne malé podniky. Zároveň si myslím, že je dôležité, aby Európska únia prijala konkrétne nariadenie, ktoré onedlho vyústi do listiny práv cestujúcich a bude klásť dôraz najmä na potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Schválený text nariadenia považujem za vyvážený kompromis, ktorý zabezpečuje práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval nadmerné administratívne zaťaženie pre prevádzkovateľov dopravy, ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Považujem za úspech, že Európsky parlament v rozpore s vôľou Rady rozšíril rozsah pôsobnosti nariadenia na všetku pravidelnú vnútroštátnu a cezhraničnú dopravu, keď sa vzdialenosť rovná alebo je dlhšia ako 250 km. Rada navrhovala minimálnu vzdialenosť 500 km. Vítam skutočnosť, že v prípade zrušenia alebo meškania spoja o viac ako 120 minút alebo v prípade nadmernej rezervácie budú cestujúci okrem práva pokračovať v ceste alebo presmerovania na miesto určenia či vrátenia ceny lístka mať právo aj na náhradu vo výške 50 % z ceny lístka. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie o právach cestujúcich v autobusovej doprave je prepojené s nariadením o právach cestujúcich v železničnej doprave, ma neteší, že na rozdiel od cestujúcich v autobusovej doprave budú cestujúci v železničnej doprave v mnohých členských štátoch EÚ musieť počkať na uplatňovanie svojich práv, najmä práva na náhradu štvrtiny až polovice cestovného v prípade meškania spoja o viac než hodinu.

České ministerstvo dopravy tiež využilo možnosť odložiť vykonávanie tohto európskeho právneho predpisu o päť rokov. Ako dôvod uviedlo pomerne rozsiahle stavebné práce na českej železničnej sieti, ktoré majú za následok meškanie vlakov. V konečnom dôsledku to znamená zavedenie systému dvojakých štandardov, ktoré znevýhodnia jednu skupinu cestujúcich oproti druhej.

  David Campbell Bannerman (ECR), písomne. – Hlasovali sme proti tomuto právnemu predpisu, pretože je jednoznačné, že:

1. dodatočné náklady vyplývajúce z dodatočných práv budú mať za následok trvalé celoplošné zvýšenie cien cestovných lístkov pre všetkých cestujúcich;

2. autobusové a autokarové spoje, ktoré dosahujú zanedbateľný alebo žiaden zisk a ktoré nemajú priestor na zvýšenie cien cestovných lístkov, budú úplne zredukované a doprava sa nebude poskytovať.

EÚ by nemala mať právo vytvárať právne predpisy pre Spojené kráľovstvo. Uplatňujeme právo Spojeného kráľovstva ako národného štátu, aby sa riadilo samo a vytváralo vlastné právne predpisy, čo platí aj pre právne predpisy v oblasti dopravy a životného prostredia.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na ustavičný rast odvetvia dopravy je dôležité, aby sme zabezpečili uplatňovanie práv ochrany cestujúcich porovnateľné s právami, ktoré platia pre iné druhy dopravy, v celej EÚ, aj v oblasti autobusovej a autokarovej dopravy, ktorá dosiahla viac ako 5 % rast a podľa záznamov prepravila za rok 72,8 milióna cestujúcich. Je dôležité tiež zabezpečiť rovnaké podmienky z hľadiska hospodárskej súťaže pre dopravné spoločnosti v rôznych členských štátoch a pre rôzne druhy dopravy. Preto považujem za dôležité, že sa po takmer dvoch rokoch rokovaní podarilo dospieť k dohode, ktorá tomuto druhu cestujúcich umožní využívať celý súbor práv, najmä pokiaľ ide o pomoc v prípade nehôd, meškania a rušenia spojov, náhrad a pod., a zároveň venuje osobitnú pozornosť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. Podporujem tento kompromis, pretože som presvedčený o tom, že je pomerne uspokojujúci a vyvážený, keďže dokáže zaručiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých vo väčšine prípadov tvoria malé a stredné podniky.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že je dobrým znamením, že konečný text možno považovať za veľmi uspokojujúci a dobre vyvážený kompromis, ktorý dokáže zabezpečiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň ustanovil nadmerne obmedzujúce opatrenia pre dopravcov, ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) V decembri 2008 Komisia predložila návrh nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Hlavným cieľom tohto návrhu bolo zaviesť spoločné ustanovenia vzťahujúce sa na tieto práva. Toto sa teraz podarilo dosiahnuť a ja sa teším, že cestujúci, ktorí cestujú autobusom aspoň 250 km, budú mať teraz v celej EÚ rovnaké práva na informácie, pomoc a náhradu v prípade zrušenia, nadmernej rezervácie alebo meškania spoja o dve hodiny alebo viac.

Cestujúci by mali mať možnosť výberu medzi náhradou ceny cestovného lístka a pokračovaním v ceste za rovnakých podmienok a bez dodatočných nákladov. Ak je jedinou možnosťou náhrada, bude sa musieť vyplatiť náhrada škody vo výške 50 % ceny lístka. Cestujúci budú mať navyše právo na náhradu straty alebo škody vzniknutej na batožine.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Tento týždeň hlasoval Európsky parlament o správe, ktorej zámerom je zabezpečiť na európskej úrovni práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Kompromis s Radou predstavuje krok správnym smerom, rozsah pôsobnosti nariadenia je však, žiaľ, obmedzený, a preto sme sa rozhodli zdržať hlasovania.

Sme presvedčení o tom, že vynechanie troch členských štátov Luxemburska, Malty a Cypru z dohody predstavuje problém, pretože sa tým výrazne oslabuje celková ochrana cestujúcich v Európe. Tiež sme presvedčení o tom, že vzdialenosť 250 km je príliš veľká na to, aby sa dala použiť ako základ pre európsky právny predpis, pretože v praxi to znamená, že cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave cestujúci z Luxemburgu do Štrasburgu alebo z Malmö do Växjö nebudú chránení týmto právnym predpisom. To je škoda.

Nesúhlasíme ani s doložkou o vyššej moci, ktorá obmedzuje zodpovednosť dopravcov v prípade zrušenia alebo meškania spoja v dôsledku zložitých poveternostných podmienok alebo veľkých prírodných katastrof. Považujeme to za vytvorenie znepokojujúceho precedensu pred nadchádzajúcou revíziou nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave.

Vítame však zlepšenie v oblasti práv cestujúcich so zdravotným postihnutím, ktoré dohoda obsahuje, a aj ďalšiu pomoc, ktorá sa bude odteraz poskytovať týmto osobám.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, pretože sa im poskytujú práva porovnateľné s právami cestujúcich využívajúcich iné druhy dopravy. Nové nariadenie obsahuje dôležité ustanovenia, najmä pokiaľ ide o práva osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb so zníženou pohyblivosťou, ako aj o práva cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania spoja.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Bez ohľadu na použitý spôsob dopravy majú cestujúci právo na kvalitnú a bezpečnú dopravu. Z toho dôvodu považujem zámer zaviesť harmonizované pravidlá týkajúce sa práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave na celom území EÚ za pozitívny. Okrem toho som presvedčený, že práva cestujúcich by mali byť v zásade rovnaké bez ohľadu na použitý druh dopravy, okrem prípadov, keď by to bolo nezlučiteľné s vlastnosťami daného druhu dopravy. Na záver by som chcel zablahoželať pani Kratsovej-Tsagaropoulouovej, pánovi Simpsonovi, pánovi spravodajcovi a všetkým, ktorí sa zúčastňovali rokovaní v Zmierovacom výbore, k vykonanej práci a k dohode dosiahnutej v súvislosti s konečnou verziou tohto nariadenia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka spoločného textu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o základných právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorý schválil Zmierovací výbor.

V prvom rade by som chcel zablahoželať Zmierovaciemu výboru k vykonanej práci a dosiahnutému konsenzu. Tri práva, ktoré pôvodne predložila Rada, sa napokon podarilo rozšíriť na 12, z ktorých by som chcel zdôrazniť pravidlá zodpovednosti, náhrady, pomoci, náhradnej dopravy a zvláštnej pozornosti pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou.

Preto vítam tento dodatočný krok Európskej únie, ktorý, ako som presvedčený, zvýši počet cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave vďaka pocitu bezpečnosti a pohodlia, ktorý zavedie, čo výraznou mierou prispeje k zníženiu emisií CO2.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dohoda o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorú dosiahli Parlament a Rada v rámci Zmierovacieho výboru, nanovo definuje rozsah pôsobnosti nariadenia vytvorený v druhom čítaní, pričom ho obmedzuje na cestujúcich využívajúcich cestnú dopravu známu ako diaľková doprava, ktorú definuje ako dopravu na vzdialenosť rovnajúcu sa alebo dlhšiu ako 250 km. Zároveň definuje 12 práv osôb cestujúcich na krátke vzdialenosti, pričom sa zameriava na potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou, ako napríklad na náhradu v prípade straty alebo poškodenia invalidného vozíka a iného vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti, nediskriminačné cestovné lístky a podmienky prepravy a právo na informácie.

Prirodzene, tieto návrhy podporujeme. Musíme však vyjadriť určité pochybnosti v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predloženými v rámci Zmierovacieho výboru, ako aj s kritériami týkajúcimi sa vykonávania nariadenia. Rozličné veľkosti a vlastnosti jednotlivých členských štátov EÚ sťažujú uplatnenie nariadenia v niektorých z nich, najmä v najmenších členských štátoch, v ktorých je ťažké zahrnúť mnohé spoje do prijatej koncepcie takzvanej diaľkovej dopravy, čo môže mať za následok, že cestujúci týchto spojov budú ochudobnení o príslušné práva bez rozumného odôvodnenia.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Po mnohých rokoch práce predstavuje prijatie tohto dokumentu významný pokrok v oblasti práv cestujúcich v Európe, najmä práv osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Prijatím tohto nariadenia (ktoré sa vzťahuje na dopravu autobusom a autokarom) budú odteraz všetky druhy dopravy v Európskej únii pokryté právnym predpisom zabezpečujúcim práva a záruky cestujúcich v prípade, ak bude ich spoj zrušený alebo ak bude meškať, alebo ak sa im stratí batožina a tak ďalej. Z tohto dôvodu ma mrzí, že toto nariadenie sa vzťahuje iba na vzdialenosti presahujúce 250 km, pretože v podstate vylučuje tri členské štáty Európskej únie (Luxembursko, Maltu a Cyprus) a aj mnohé trasy, napríklad Brusel – Amsterdam alebo Budapešť – Viedeň. Na záver chcem povedať, že ma mrzí aj nedostatočná flexibilita v prípade „spojov“ v cezhraničných oblastiach, pretože predstavuje prekážku mobility Európanov. Inak povedané, tento dokument je oveľa menej ambiciózny než text, ktorý sme pred niekoľkými mesiacmi obhajovali v Zmierovacom výbore, a tiež oveľa menej ambiciózny ako to, čo by som si bola želala pre cestujúcich v Európe.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento dokument, lebo sa usiluje o zlepšenie práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave formou náhrad a pomoci v prípade nehody, a tiež preto, lebo zdôrazňuje zásadu nediskriminácie osôb so zníženou pohyblivosťou, ktoré by tiež mali mať náležitý prístup k týmto druhom dopravy, ktoré sa v súčasnosti podieľajú 10 % na celkovej pozemnej osobnej doprave v Európe. Navyše vítam skutočnosť, že vďaka tomuto dokumentu sú práva cestujúcich odteraz chránené vo všetkých druhoch dopravy.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za udelenie nových dôležitých práv cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave. Myslím si, že sme dosiahli spravodlivú rovnováhu medzi právami spotrebiteľov a potrebami poskytovateľov dopravy. Dnešné hlasovanie bude mať mimoriadny význam pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré budú mať z dnešného hlasovania prospech.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, v ktorom Európsky parlament vyjadruje svoj postoj k ochrane práv cestujúcich. Som presvedčený, že prispeje k zlepšeniu podmienok cestujúcich a poskytne im viac právnej jednoznačnosti v prípade nehody alebo iných nepredvídaných udalostí. Rozšírené práva cestujúcich uvedené v tomto dokumente sa budú vykonávať bez toho, aby zároveň predstavovali veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Čo je najdôležitejšie, práva, ktoré budú využívať cestujúci v autobusovej doprave, budú porovnateľné s právami uplatňovanými v iných druhoch dopravy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Po zložitých rokovaniach Rady a Parlamentu napokon až dnes konečne prijímame správu, ktorú vypracoval pán Cancian. Ja som mohol hlasovať iba za jej prijatie, pretože táto správa umožňuje Európskej únii trvať na tom, aby jednotlivé členské štáty prijali právne predpisy týkajúce sa tejto záležitosti v súlade s pokynmi uvedenými v správe, ktorých cieľom je dosiahnuť väčší rešpekt voči cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave. Vzhľadom na to, že autobusy sú po autách najviac používaným dopravným prostriedkom, pričom tento trend ešte narastá, je Európa povinná postaviť sa na stranu svojich občanov, ktorí využívajú tieto služby. Správa predstavuje dobrý kompromis a myslím si, že musím skutočne zdôrazniť, že sa venovala náležitá pozornosť právam osôb so zdravotným postihnutím, keďže správa vyžaduje viac pomoci zo strany autobusových a autokarových spoločností pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou. Nadobudnutie platnosti tohto právneho predpisu znamená, že všetci občania budú mať právo na jednoznačné a spoločné pravidlá týkajúce sa náhrady za škodu alebo náhrady v prípade meškania oproti cestovnému poriadku.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) V utorok 15. februára 2011 prijal Európsky parlament správu, ktorá prinesie dlho očakávaný výsledok, konkrétne rovnaké práva pre cestujúcich vo všetkých odvetviach dopravy. Boli posilnené práva cestujúcich využívajúcich pravidelnú autobusovú dopravu, a to v prípade straty batožiny, straty osobných vecí, v prípade úmrtia alebo poškodenia zdravia, problémov, za ktoré je zodpovedný dopravca, atď. Pozitívnou črtou nariadenia je, že upravuje práva cestujúcich v celej Európskej únii. Je potrebné zdôrazniť, že tieto základné práva zahŕňajú potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Toto nariadenie má za cieľ zaručiť prístup k doprave bez diskriminácie. Upravuje aj povinnosti cestujúcich a dôsledky ich porušenia, ktoré môžu mať za následok zmarenie príležitosti na požadovanie náhrady za škodu. Vzhľadom na to som hlasoval za nariadenie, ktoré je dobre vypracované a ktoré dopĺňa súbor nariadení o právach cestujúcich v Európskej únii.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Dnes, po dvoch rokoch zložitých rokovaní s členskými štátmi Európsky parlament hlasoval o prijatí dohody o nariadení, ktoré pokryje všetky práva cestujúcich využívajúcich vnútroštátnu alebo cezhraničnú diaľkovú dopravu. Hlasoval som za túto dohodu, pretože obsahuje 12 základných práv, ktoré majú prvoradý význam pre zlepšenie kvality dopravy. Týkajú sa najmä práva cestujúcich na informácie pred cestou a po nej a potrieb osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Zavedenie týchto práv nám umožní zabezpečiť nediskriminačný prístup k doprave.

Táto správa navyše uvádza práva cestujúcich, ktoré považujem za veľmi dôležité, konkrétne povinnú náhradu straty batožiny, náhradu určitej časti nákladov v prípade úmrtia alebo telesného zranenia cestujúceho, ako aj náhradu vo výške 50 % hodnoty cestovného lístka popri náhrade celej ceny cestovného lístka v prípade, ak prevádzkovateľ zruší spoj, čím poruší zmluvu o doprave.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá ustanovuje nový súbor práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a mala by zvýšiť kvalitu ponúkaných služieb, čím vyvíja tlak na poskytovateľov dopravy, aby sprehľadnili svoje konanie v prípade meškania alebo zrušenia spoja a straty alebo poškodenia batožiny. Správa tiež zahŕňa kľúčové ustanovenia s cieľom zlepšiť dostupnosť miestnej autobusovej dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou.

  Gesine Meissner (ALDE), písomne. – Toto nariadenie predstavuje krok správnym smerom, pretože vytvára súbor práv na úrovni EÚ v prospech cestujúcich v autobusovej doprave. Okrem niekoľkých základných práv sa však vzťahuje na pravidelnú dopravu, keď sa vzdialenosť rovná alebo je dlhšia ako 250 km. Takýto obmedzený rozsah pôsobnosti môže iba ťažko tvoriť základ skutočne európskeho právneho predpisu v záujme všetkých cestujúcich v autobusovej doprave a skupina ALDE nemôže také niečo podporiť.

Takisto nesúhlasíme s doložkou o vyššej moci, ktorá dopravcom udeľuje výnimku z povinnosti poskytnúť cestujúcim ubytovanie v prípade zrušenia alebo meškania spoja v dôsledku vážnych poveternostných podmienok alebo veľkých prírodných katastrof, pretože sa tým môže vytvoriť precedens pre iné európske právne predpisy o právach cestujúcich. Aj keď nejde o ideálny dokument, predsa len ide o zlepšenie, najmä pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou. Dokázali sme dosiahnuť podmienky nediskriminačného prístupu k doprave, odbornú prípravu personálu dopravcov a osôb pracujúcich na nástupištiach v oblasti dopravy osôb so zdravotným postihnutím, ktorí pracujú priamo s cestujúcimi, a náhradu v prípade straty alebo poškodenia vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti na všetkých spojoch bez ohľadu na vzdialenosť. Vzhľadom na uvedené a s cieľom vytvoriť harmonizovaný súbor európskych práv pre všetkých cestujúcich sme nehlasovali proti a v záverečnom hlasovaní sme sa zdržali hlasovania.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Doteraz sa konkrétne právne predpisy vzťahovali iba na cestujúcich v leteckej, železničnej a lodnej doprave. Odteraz budú zaručené aj práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave budú mať teda práva porovnateľné s právami cestujúcich využívajúcich iné druhy dopravy. Nariadenie, ktoré sme dnes schválili, zabezpečí cestujúcim pomoc a náhradu v prípade nehody, zrušenia alebo meškania spoja, ako aj nediskriminačný prístup pre cestujúcich so zdravotným postihnutím. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na všetku pravidelnú vnútroštátnu a cezhraničnú dopravu s plánovanou vzdialenosťou aspoň 250 kilometrov. Z hľadiska ochrany práv občanov to predstavuje významný pokrok.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Hlasoval som za, ale chcel by som dodať, že autobusové a autokarové spoločnosti by mali spĺňať aj požiadavku na vytvorenie systémov bezpečnosti a núdzovej pomoci v medzinárodnej a diaľkovej doprave, lebo ľudia sa môžu zraniť pri nehodách. Potrebné je zaviesť aj dodatočné nariadenia týkajúce sa zodpovednosti autobusových spoločností za životy a zdravie cestujúcich vrátane povinných zdravotných prehliadok s cieľom zistiť zdravotný a celkový stav vodičov autobusov a autokarov, ktorí sú zodpovední za zdravie a bezpečnosť cestujúcich.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Dnes sme hlasovali za dokument, ktorý síce nie je ideálny, ale aj tak predstavuje dobrý kompromis a Rade a Európskemu parlamentu pomohol dospieť k dohode. Toto nariadenie o právach cestujúcich ustanovuje pravidlá týkajúce sa náhrad v prípade nehody alebo odloženia spoja, vybavovania sťažností cestujúcich a práv osôb so zdravotným postihnutím. Jednoznačne je neuspokojivé, že sa nariadenie bude vzťahovať na vzdialenosti 250 a viac km. V prípade malých krajín by to skutočne nebolo odôvodnené, ale nehovoríme len o lokálnych, ale aj o medzinárodných spojoch, a preto si myslím, že pre cestujúcich občanov EÚ sa tento dokument stane zárukou ich práv, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať právam osôb so zdravotným postihnutím.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia rozširujúceho práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Tento dokument je výsledkom kompromisu dosiahnutého po zdĺhavých rokovaniach, ktorý uľahčí vykonávanie práv cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval dodatočné zaťaženie pre dopravcov.

Považujem za dôležité zabezpečiť, aby boli práva cestujúcich v autobusovej doprave porovnateľné s právami vzťahujúcimi sa na iné druhy dopravy a aby mali dopravcovia zaručené rovnaké podmienky.

Súhlasím s návrhom, že by sme sa pri snahe o legalizáciu primeranej náhrady za vzniknutú škodu mali stanoviť hranicu náhrady, ktorou sa členské štáty budú musieť riadiť. Osobitne dôležité je zabezpečiť spravodlivú a dostatočnú náhradu v prípade smrti, a preto som presvedčený, že strop takejto náhrady v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov nesmie byť nižší než minimálna suma stanovená v nariadení. Navyše musí byť pre prípad nehody zabezpečená náležitá operačná pomoc, ktorá poskytne cestujúcim služby a veci, ktoré budú najviac potrebovať.

Súhlasím s ustanoveniami nariadenia, ktoré poskytujú cestujúcim dostatočné záruky v prípade zrušenia alebo meškania spoja a dokonca ustanovujú dodatočnú náhradu. Vítam skutočnosť, že sa nariadenie vzťahuje najmä na cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a na poskytnutie pomoci pre nich počas cesty.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Práca na nariadení o právach cestujúcich, ktorú vykonal pán Cancian v zmierovacom procese, viedla k prijatiu európskeho právneho rámca na ochranu cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorý bude existovať súbežne s vytváraním jednotného trhu dopravy. Právne vákuum až doteraz ponechávalo reguláciu v rukách vnútroštátneho práva na úkor hospodárskej súťaže (vzhľadom na rôznorodé rozdiely) a na úkor občanov so zdravotným postihnutím a/alebo občanov so zníženou pohyblivosťou, ktorých práva teraz zaručuje Európska únia. Hlasoval som za správu, pretože si myslím, že ide o výborný dokument, ktorému sa podarilo dosiahnuť dobrý kompromis, čím núti európske dopravné politiky k rozhodnému posunu vpred, a to nielen zabezpečením práv cestujúcich, ale aj tým, že nepreťažuje dopravné spoločnosti, ktoré poskytujú túto dopravu.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Návrh uznesenia o návrhu nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave výrazne zlepšuje práva cestujúcich. Napriek tomu, že rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou trvali niekoľko mesiacov, konečné znenie kompromisu ustanovuje súbor práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorí cestujú 250 km alebo viac, aj keď Rada pôvodne navrhovala vzdialenosť 500 km.

Do štyroch rokov, ktoré predstavujú termín zavedenia tohto konkrétneho ustanovenia, budú môcť grécki cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave požadovať náhradu za meškanie alebo zrušenie spojov alebo neoprávnené zmeny cestovného poriadku. Zabezpečenie týchto práv je veľmi správne, preto som hlasoval za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Vítam skutočnosť, že konečný text predstavuje uspokojujúci a vyvážený kompromis, pretože dokáže zaručiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých veľkú časť tvoria malé a stredné podniky. Návrh Komisie o vykonávaní ochrany práv cestujúcich na úrovni EÚ porovnateľných s právami uplatňovanými v iných druhoch dopravy, ako aj zabezpečenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže pre dopravné spoločnosti v rôznych členských štátoch a pre rôzne druhy dopravy je opatrenie, z ktorého môže mať úžitok každý. Rokovania boli dlhé a vyústili do zmierovacieho procesu. Najtvrdším orieškom tohto procesu boli vnútroštátne orgány presadzovania a rozsah pôsobnosti nariadenia. Nariadenie sa napokon má uplatňovať na všetku vnútroštátnu a cezhraničnú dopravu, keď sa plánovaná vzdialenosť rovná alebo je dlhšia ako 250 km (diaľková doprava). Nariadenie ustanovuje aj náhradu a pomoc v prípade nehody, zabezpečuje práva cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania spoja a práva osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo som presvedčený o tom, že konečný text nariadenia, ktorý schválil Zmierovací výbor, predstavuje vyvážený kompromis, ktorý zabezpečí primeranú ochranu cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave tým, že im prizná dôležitý súbor práv, a to najmä v prípade nehôd, zrušenia alebo meškania spojov, vo vzťahu k informáciám a predkladaniu a vybavovaniu sťažností a vzhľadom na potreby osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Zdržala som sa hlasovania o tomto nariadení o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktoré prijala väčšina socialistov a konzervatívcov. Mrzí ma významný ústup z pôvodnej pozície Parlamentu, a to v troch hlavných bodoch. 1. Pokryté budú iba vzdialenosti nad 250 km. V praxi to znamená, že ľudia cestujúci z Bruselu do Amsterdamu autokarom nebudú chránení, ale ľudia cestujúci lietadlom áno. Je to nespravodlivé, najmä keď vieme, že týmto druhom dopravy často cestujú ľudia, ktorým sa nedarí najlepšie. 2. Autokarové spoločnosti môžu veľmi ľahko uplatniť doložku o vyššej moci (nepriaznivé poveternostné podmienky alebo prírodné katastrofy), aby sa vyhli zaplateniu náhrad cestujúcim v prípade zrušenia alebo meškania spoja. 3. Výnimky umožnia členským štátom podľa vlastného želania odložiť nadobudnutie platnosti tohto nariadenia až do roku 2021! Napriek tomu však vítam prednosti tohto textu: povinnú pomoc osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou a práva a náhrady v prípade nehody, zrušenia alebo meškania spoja. Parlament však pristúpil na lacnú a nedostatočne vypracovanú dohodu. Veľké množstvo výnimiek a úľav bude mať za následok podstatné obmedzenie rozsahu týchto práv v neprospech cestujúcich v autokarovej doprave.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Tento Parlament dnes hlasoval o správe o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. V decembri 2008 Komisia predložila návrh nariadenia o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Týmto návrhom si Komisia stanovila cieľ ustanoviť na európskej úrovni práva na ochranu cestujúcich, ktoré by boli porovnateľné s právami uplatňovanými v iných druhoch dopravy, ako aj zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre dopravné spoločnosti v rôznych členských štátoch a pre rôzne druhy dopravy.

Hlavné body, ktorých výsledkom bolo dosiahnutie dohody v Zmierovacom výbore, sú: rozsah pôsobnosti, výnimky týkajúce sa časového plánu, náhrada škody a pomoc v prípade nehôd, práva cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania spoja a práva osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Konečný text môžeme považovať za veľmi uspokojujúci a vyvážený, keďže dokáže zabezpečiť práva cestujúcich bez toho, aby zároveň predstavoval veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých tvoria väčšinou malé a stredné podniky.

Výsledok zmierovacieho postupu sa musí vnímať ako víťazstvo Parlamentu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Veľmi ma teší, že rokovania Parlamentu s členskými štátmi napokon vyvrcholili prijatím nariadenia, ktoré zaručuje rozšírené práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Toto nariadenie vypĺňa medzeru v právnych predpisoch o právach cestujúcich: na rozdiel od situácie v odvetví leteckej a železničnej dopravy doteraz neexistoval európsky právny predpis upravujúci túto oblasť.

Okrem iného zabezpečuje tento dokument zavedenie niekoľkých druhov náhrad: ľahké jedlo a občerstvenie v prípade meškania o viac ako 90 minút; náklady na ubytovanie na jednu noc v prípade prerušenia cesty, nehody alebo meškania vyžadujúceho prenocovanie a hornú hranicu náhrady najmenej 1 200 EUR v prípade straty alebo poškodenia batožiny odovzdanej do opatery spoločnosti.

Okrem toho boli udelené osobitné práva cestujúcim so zdravotným postihnutím, v neposlednom rade požiadavka, aby im spoločnosti poskytli pomoc, a to pod podmienkou, že budú informované o potrebe danej osoby 36 hodín vopred, a vyplatenie náhrady škody alebo preplatenie poškodeného alebo strateného špeciálneho zariadenia na zabezpečenie pohyblivosti. Nariadenie sa bude vzťahovať na všetku pravidelnú vnútroštátnu a cezhraničnú diaľkovú dopravu (na vzdialenosť rovnajúcu sa alebo presahujúcu 250 km) od jari 2013.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pod belgickým predsedníctvom Rada výrazne oslabila pozíciu Parlamentu, ktorá bola prijatá v prvom a druhom čítaní. Rozsah pôsobnosti nariadenia bol stanovený pre dopravu na minimálnu vzdialenosť 250 km, čo znamená, že sa nebude týkať väčšiny autobusovej dopravy. Text obsahuje aj ustanovenie o náhrade v prípade meškania spoja (najmenej o 2 hodiny, pričom sa poskytne náhrada vo výške polovice ceny cestovného lístka; na porovnanie: v železničnej doprave sa náhrada poskytuje už pri hodinovom meškaní). Na záver chcem povedať, že práva osôb so zníženou pohyblivosťou boli zúžené a oslabené a nie je zabezpečený bezbariérový prístup k autobusovej doprave. Z uvedených dôvodov sme hlasovali proti.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré konečne plne uznáva a chráni práva cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, čím ich stavia do centra dopravnej politiky. Zvýšená ochrana práv cestujúcich napomáha stimulovať využívanie verejnej dopravy a podporuje zdravú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi, pričom ich podnecuje k rozvíjaniu konkurencieschopnejších služieb. Je dôležité zdôrazniť, že nové nariadenie sa bude uplatňovať v úplnom súlade so zásadou subsidiarity.

Dvoma dôležitými novinkami v texte sú ustanovenie o finančnej náhrade v prípade zranenia alebo poškodenia alebo straty batožiny a zabezpečenie pomoci v prípade meškania spoja alebo prerušenia cesty, ktoré vychádzajú z modelu využívaného pri vlakoch a lietadlách. Konečný text uznáva a chráni cestujúcich, pričom venuje osobitnú pozornosť cestujúcim so zníženou pohyblivosťou a osobám so zdravotným postihnutím, ktorým zaručuje náležité informácie a služby. Dôležité je tiež zdôrazniť, že podnikom pôsobiacim v odvetví tým nevzniknú dodatočné náklady, pretože sú chránené pred rizikom neúnosných nákladov na prispôsobenie sa. Zaručí sa tým spravodlivá rovnováha medzi právami cestujúcich a zárukami pre malé a stredné podniky.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Zásluhou tohto nariadenia sú práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave konečne zakotvené v právnom predpise. Napriek tomu, že Komisia navrhla toto nariadenie už v roku 2008, až teraz sa podarilo dosiahnuť dôstojný kompromis, takže jediný druh dopravy, ktorý ešte stále nemal práva na ochranu cestujúcich, ich teraz má.

Osobitná pozornosť sa venovala osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. Jediným sporným bodom v texte je rozsah pôsobnosti pravidiel, ktoré sa vzťahujú iba na dopravu na vzdialenosť presahujúcu 250 km. Pomoc v prípade meškania bude zahŕňať povinnosť poskytnúť jedlo, nápoje a náhradnú dopravu. V prípade zrušenia dopravy dostane cestujúci náhradu a okrem toho mu v nevyhnutných prípadoch bude poskytnuté ubytovanie v maximálnom trvaní dvoch nocí. Strata alebo poškodenie batožiny sa môžu nahradiť do maximálnej výšky 1 200 EUR.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Hlasovala som proti správe, o ktorej dnes diskutujeme a ktorá sa týka práv cestujúcich v autokarovej doprave, pretože som presvedčená, že nezohľadňuje všetky členské štáty Európskej únie a z rozsahu smernice vynecháva veľké množstvo autokarovej dopravy. Vzdialenosť 250 km je jednoznačne priveľká, lebo úplne vylučuje Maltu, Cyprus a Luxembursko. Vylúčená je aj väčšina autokarovej dopravy v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Dánsku, Holandsku a Belgicku. Musím, žiaľ, priznať, že v zmierovacom postupe estónska vláda podporovala dokonca ešte väčšiu vzdialenosť 500 km, čím by sa Estónsko úplne vylúčilo. Dúfam, že sa blíži deň, keď sa počas prechádzania smernice legislatívnym procesom estónska vláda postaví na stanu práv cestujúcich v autokarovej doprave a nie na stranu zisku autokarových spoločností.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Toto je už štvrtý balík o ochrane práv cestujúcich. Vychádzajúc zo schém ustanovujúcich práva cestujúcich v leteckej, železničnej a lodnej doprave sme teraz obrátili pozornosť na práva cestujúcich v autobusovej doprave. Odteraz budú dostávať náhradu v prípade meškania dopravy na vzdialenosť presahujúcu 250 km, pomoc, ak bude ich spoj zrušený, ochranu v prípade nehôd a smrteľných úrazov a náhradu straty alebo škody vzniknutej na veciach. Cestujúci so zníženou pohyblivosťou budú mať navyše nárok na osobitnú pomoc, akú už poskytujú letecké spoločnosti. Pozícia Európskeho parlamentu z prvého a druhého čítania bola v konečnom výsledku výrazne oklieštená. Parlament chcel, aby sa pravidlá vzťahovali na dopravu presahujúcu 50 km. Rada chcela, aby sa pravidlá vzťahovali na dopravu presahujúcu 500 km. Kompromis predstavuje 250 km.

Znamená to, že sa nevzťahujú na mnohé súčasné trasy, ako napríklad Brusel – Amsterdam, Luxemburg – Štrasburg alebo Viedeň – Budapešť. Pozitívne však je, že právny predpis uvádza zoznam 12 základných pravidiel platných pre všetky vzdialenosti, ktoré sa zameriavajú na potreby osôb so zdravotným postihnutím a iných osôb so zníženou pohyblivosťou. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia je však mimoriadne sklamaná týmto veľmi nedostatočným výsledkom. Preto som spolu so ostatnými poslancami zo Skupiny zelených hlasoval proti tejto dohode.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorej zámerom je poskytnúť cestujúcim v autobusovej a autokarovej doprave viac práv vrátane práva na pomoc pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou. Ochrana spotrebiteľov je hlavnou prioritou Labouristickej strany v Európe.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie tejto správy, a to najmä z toho dôvodu, že zavádza výhody na pomoc osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, podporu predkladania a vybavovania sťažností a podporu náhrady a pomoci v prípade nehody. Napriek tomu by som chcel zdôrazniť naliehavú potrebu zabezpečiť, aby členské štáty dôsledne dodržiavali ustanovenia týkajúce sa práv cestujúcich v prípade zrušenia alebo meškania spoja s cieľom predchádzať mnohým porušeniam, ktoré boli zaznamenané pri vykonávaní nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hlavným cieľom návrhu Európskej komisie je zabezpečiť, aby cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave mali rovnaké práva ako cestujúci v iných druhoch dopravy, ako aj zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre dopravcov v rôznych členských štátoch a pre rôzne druhy dopravy. Napriek nezhodám v priebehu procesu vítam skutočnosť, že toto nariadenie bolo prijaté, pretože umožní zabezpečiť práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, pričom zároveň priveľmi nezaťaží malé a stredné podniky pôsobiace v tomto odvetví. Toto nariadenie ustanovuje súbor základných práv, z ktorých by som chcel zdôrazniť osobitnú pozornosť venovanú osobám so zníženou pohyblivosťou a osobám so zdravotným postihnutím a právo na náhradu škody a pomoc v prípade nehody, zrušenia alebo meškania spoja.

Tieto práva sa uplatňujú na všetku pravidelnú vnútroštátnu a cezhraničnú dopravu, keď sa precestovaná vzdialenosť rovná alebo je dlhšia ako 250 km. Vzťahujú sa aj na cestujúcich, ktorí využijú iba časť tejto diaľkovej dopravy. Ustanovený bol aj súbor práv cestujúcich v pravidelnej doprave na krátku vzdialenosť, najmä nediskriminačný prístup k doprave a právo na informácie počas cesty.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Nariadenie o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave je vynikajúcim príkladom prejavenia záujmu Európskeho parlamentu o práva spotrebiteľov. Po zložitých rokovaniach s Európskou radou sme prijali text, ktorý sa venuje poslednému druhu dopravy, v ktorom práva cestujúcich ešte neupravovali právne predpisy EÚ. Na začiatku rokovaní Parlament požadoval, aby sa nové pravidlá zaviedli pre dopravu na vzdialenosti presahujúce 50 km, zatiaľ čo Rada požadovala vzdialenosť viac ako 500 km. Po dosiahnutí kompromisu bola vzdialenosť stanovená na viac ako 250 km. Cestujúci týchto spojov budú mať zaručené viaceré ústupky a práva podobné tým, aké majú zaručené cestujúci v leteckej doprave. Európske právne predpisy jednoznačne upravujú moje práva, ak sa mi stratí batožina alebo ak sa odlet lietadla omešká o dlhý čas. Cestujúci v autobusovej a autokarovej doprave boli doteraz v oveľa horšej situácii. Dnes budú môcť okrem iného žiadať náhradu za meškanie spoja alebo náhradu škody vzniknutej na batožine, kým osoby so zníženou pohyblivosťou dostanú osobitný sprievod.

Vytvorenie listiny práv cestujúcich bude znamenať, že občania budú vedieť viac o tom, čo môžu očakávať od dopravcov. Listina bude obsahovať súbor základných práv, na ktoré má nárok každý cestujúci bez ohľadu na vzdialenosť, ktorú precestuje. To je príklad dobrého právneho predpisu, ktorý sa sústreďuje na občanov. Toto nariadenie nám umožňuje posilniť práva spotrebiteľov a spoločný trh, a preto som hlasovala za jeho prijatie.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za toto nariadenie o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Ustanovuje práva cestujúcich využívajúcich autobusovú a autokarovú dopravu, ktoré sú porovnateľné s právami v iných druhoch dopravy. Nariadenie sa vzťahuje na všetku pravidelnú vnútroštátnu a cezhraničnú dopravu, keď plánovaná vzdialenosť predstavuje aspoň 250 km.

Tieto práva sa týkajú nediskriminačného prístupu osôb so zdravotným postihnutím k doprave, ako aj poskytnutie náhrady v prípade úmrtia, telesného zranenia alebo straty alebo poškodenia batožiny cestujúceho. V prípade zrušenia spoja alebo meškania o viac ako 120 minút sa cestujúcim bezodkladne poskytne možnosť výberu medzi presmerovaním do miesta určenia bez ďalších dodatočných nákladov alebo náhradou ceny cestovného lístka. Ak dopravca túto možnosť neponúkne, majú cestujúci popri náhrade ceny cestovného lístka nárok na náhradu škody vo výške 50 % ceny cestovného lístka. Ak sa zruší cesta trvajúca viac než tri hodiny alebo ak sa odchod omešká o viac ako 90 minút, musí dopravca ponúknuť pomoc a ubytovanie v hoteli do výšky 80 EUR na osobu a noc v maximálnom trvaní dvoch nocí.

Žiadam, aby boli cestujúci dostatočne informovaní o svojich právach, aby mohli v prípade ich porušenia požadovať náhradu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby poskytovatelia dopravy zaobchádzali s cestujúcimi slušne a aby osoby so zdravotným postihnutím nemuseli pri využívaní dopravy prekonávať prekážky. Dôležité je tiež zabezpečiť rovnaké podmienky pre dopravcov z rôznych členských štátov, ako aj pre rôzne druhy dopravy. Potrebujeme dobre vyvážený kompromis, ktorý by zaručil práva cestujúcich vo všetkých členských štátoch EÚ, ktoré sa svojou veľkosťou niekedy podstatne líšia, a zároveň by nepredstavoval veľké zaťaženie pre dopravcov, ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky. Najdôležitejšie je, aby každé nové pravidlo zlepšilo kvalitu odvetvia dopravy EÚ a zvýšilo konkurencieschopnosť. Nesmieme však zabudnúť na otázku bezpečnosti na cestách. V Litve sme mimoriadne závislí od cestnej dopravy, keďže viac ako 90 % všetkých cestujúcich využíva autá. Približne 8 % využíva autobusy a autokary. Bezpečnosť na cestách je veľmi dôležitá otázka, ktorej sa podľa môjho názoru nevenovala dostatočná pozornosť. Podľa štatistík EÚ pripadá v Litve na milión obyvateľov 110 úmrtí na cestách. Na porovnanie: vo Švédsku pripadá na milión obyvateľov 39 a v Spojenom kráľovstve 41 úmrtí na cestách. Túto litovskú mieru úmrtnosti na cestách nemožno tolerovať. Je oveľa vyššia než priemer EÚ, ktorý predstavuje 70 úmrtí na cestách na milión obyvateľov. Toto sa musí zmeniť.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam správu o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, pretože predstavuje dôležitý krok pri zabezpečovaní lepšej ochrany cestujúcich, ako aj zvyšovaní pohodlia a pohody cestujúcich so zdravotným postihnutím. Správa zabezpečuje, aby osoby cestujúce autokarom na dlhé vzdialenosti v celej Európe mali prístup k lepším informáciám, podpore a náhrade v prípade meškania alebo zrušenia dopravy. Cestujúci budú mať nárok na občerstvenie v prípade krátkeho meškania odchodu, náhradu ceny cestovného lístka v prípade meškania o viac ako dve hodiny a náhradu až do výšky 1 200 EUR za stratu alebo poškodenie batožiny.

Podporujem dôležité zlepšenia uvedené v tejto správe, ktoré sú v prospech práv cestujúcich so zdravotným postihnutím. Po prvýkrát je zaručený nediskriminačný prístup k doprave. Nariadenie totiž uvádza, že všetok personál autobusov a autokarov musí absolvovať odbornú prípravu s cieľom pomôcť osobám so zdravotným postihnutím. V prípadoch, keď nie je možné poskytnúť vhodnú pomoc, môže osoba sprevádzajúca osobu so zdravotným postihnutím a zabezpečujúca jej pohodlie cestovať s ňou zadarmo. Je to významný krok smerom k zjednocovaniu Európy proti diskriminácii. Môj hlas v prospech tejto správy odzrkadľuje potrebu európskej normy v oblasti práv cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorá by zabezpečila ich pohodlie, bezpečnosť a spravodlivé zaobchádzanie pri cestovaní po Európe.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré navrhuje ucelený právny predpis o právach cestujúcich vo verejnej cestnej doprave. Preto sa zavedú konkrétne opatrenia na zvýšenie právnej istoty, zlepšenie práv a informovanosti cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave. Odteraz budú využívať rovnaké záruky poskytnutia náhrad ako cestujúci v odvetví železničnej a leteckej dopravy, a to najmä v prípadoch meškania alebo zrušenia spoja. Toto hlasovanie je súčasťou politickej vôle EÚ vytvoriť spoločné právne predpisy pre cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy. Vítam tiež uplatnenie opatrení v prospech osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou. Tieto opatrenia im totiž uľahčia prístup k cestnej doprave. Toto rozhodnutie pomáha odstraňovať prekážky voľného pohybu osôb cestujúcich na území Európskej únie. Na záver chcem povedať, že návrhom pružného právneho predpisu sa podarilo dosiahnuť rovnováhu, čím sa zabezpečí, že spoločnosti pôsobiace v diaľkovej doprave, ktoré často patria medzi malé podniky, nebudú sankcionované. Podľa môjho názoru pomôžu tieto nové pravidlá podporiť druh dopravy, ktorý je prístupný najväčšiemu počtu ľudí, a to najmä v odvetví cestovného ruchu.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pána Canciana, lebo konečne ustanovuje základné záruky pre 70 miliónov európskych občanov, ktorí každoročne cestujú autobusom alebo autokarom po Európe a ktorí už nejaký čas čakali na zakotvenie svojich práv.

Bez ohľadu na zvolený druh dopravy budú európski občania chránení a bude o nich postarané. Je to výsledok záväzku Európskej komisie dôkladne revidovať jestvujúce nariadenia a zjednotiť ich v jednom právnom predpise, ktorý zabezpečí spoločné normy pre všetky druhy cestovania, ako aj osobitné ustanovenia týkajúce sa konkrétneho vybraného druhu dopravy.

Správa: Martin Callanan (A7-0287/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že priemerné zníženie emisií CO2 v období rokov 2002 – 2007 pre ľahké komerčné vozidlá dosahovalo ročne len úroveň 0,4 – 0,5 % a že ciele EÚ týkajúce sa nových ľahkých komerčných vozidiel sú potrebné v záujme zabránenia fragmentácii v rámci vnútorného trhu, hlasujem za tento návrh. Treba však poznamenať, že ľahké komerčné vozidlá sa nedajú porovnávať s osobnými automobilmi a že návrh 150 g CO2/km je ambiciózny, ale realizovateľný.

Súhlasím tiež s tým, aby výrobcovia mali možnosť zoskupovať osobné automobily a ľahké komerčné vozidlá, pretože sa preukázalo, že tento krok znižuje náklady výrobcov na dodržiavanie noriem a zvyšuje zamestnanosť v rámci ekologickejšieho hospodárstva v súlade so stratégiou Európa 2020. Súhlasím tiež s tým, že táto otázka by sa mala vyriešiť v niekoľkých etapách do roku 2011, a nie až do roku 2014, ako to navrhuje Komisia.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, v ktorom EP podporuje nové nariadenie EÚ zavádzajúce limity CO2 od roku 2014 pre ľahké komerčné vozidlá (ĽKV). Domnievam sa, že nové požiadavky a limity CO2 pomôžu bojovať proti globálnemu otepľovaniu, znížiť prevádzkové náklady prostredníctvom úspor paliva a podnietiť inovácie a konkurencieschopnosť európskych výrobcov automobilov. S týmito pravidlami treba do vozidiel zabudovať ekologické technológie, pričom však automobily musia zostať cenovo dostupné. Počnúc rokom 2014 bude musieť 70 % nových komerčných vozidiel do 3,5 tony spĺňať priemerný limit emisií vo výške 175 gramov CO2 na kilometer. V roku 2020 sa limit zníži na 147 gramov. Tento plán je ambiciózny, ale realizovateľný.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 8. a 9. marca 2007 prijala pevný záväzok znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov Spoločenstva o minimálne 20 % pod úroveň z roku 1990 a o 30 % za predpokladu, že sa ďalšie rozvinuté krajiny zaviažu k porovnateľnému zníženiu emisií a že hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú úmerne k svojim možnostiam. Ak sa má dosiahnuť potrebné zníženie emisií, politiky a opatrenia by sa mali vykonávať na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ vo všetkých odvetviach hospodárstva EÚ a nielen v odvetviach priemyslu a energetiky. Cestná doprava je druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v EÚ a emisie z tohto sektora vrátane emisií z ľahkých komerčných vozidiel stále stúpajú. Ak budú emisie z cestnej dopravy aj naďalej stúpať, výrazne to oslabí snahy ostatných sektorov v oblasti boja proti zmene klímy. Až doposiaľ v EÚ neboli právne predpisy upravujúce emisie CO2 z ľahkých komerčných vozidiel napriek tomu, že dopyt po týchto vozidlách v EÚ stúpa. Domnievam sa, že sa nám s Radou podarilo dosiahnuť dohodu o vyváženom dokumente, ktorý pomôže znížiť emisie CO2 a podnieti automobilový sektor, aby investoval do nových a menej znečisťujúcich technológií.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Myšlienka je ušľachtilá: znížiť emisie CO2 ľahkých vozidiel. To, čo nám bolo predstavené ako reálny kompromis s Radou, je však v skutočnosti treťotriednou dohodou. Schválená správa obmedzuje emisie CO2 nových ľahkých komerčných vozidiel na úroveň 175 g/km, pričom dlhodobý cieľ je 147 g/km a ten sa nedosiahne skôr než v roku 2020. To nestačí. Európska komisia navrhovala limit 135 g/km, čo bol ambicióznejší a rovnako realistický návrh. Hlasoval som proti tejto správe, pretože je mi ľúto, že sme nedosiahli kompromis, ktorý by nás posunul bližšie k návrhu Európskej komisie. Zlepšenia v oblasti energetickej účinnosti a riadenia inovácií sú dnes prioritami, to všetci uznávajú, ale aj tak musíme dodržať naše slová a predložiť ambiciózne návrhy.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Návrh nariadenia týkajúceho sa zníženia emisií oxidu uhličitého z ľahkých komerčných vozidiel patrí do strategického rámca Komisie v súvislosti so znižovaním emisií CO2 v atmosfére. Niekoľko grafov v poslednej správe Európskej environmentálnej agentúry však jasne ukazuje, že emisie CO2 spôsobené cestnou dopravou v EÚ-15 a EÚ-27 sú stabilné alebo sa od roku 2003 znižujú. Okrem toho treba pouvažovať o skutočnosti, že ľahké komerčné vozidlá zodpovedajú len za približne 1,5 % emisií oxidu uhličitého zo sektora dopravy.

Zdĺhavé a náročné rokovania vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sa sústredili predovšetkým na dlhodobý limit emisií, ktorý bol odsúhlasený na úrovni 147 g CO2/km. Táto hodnota, aj keď je lepšia než úvodný návrh, úplne nespĺňa moje očakávania. V záujme ochrany priemyslu v tomto odvetví Taliansko žiadalo, aby úroveň neklesla pod 160 g CO2/km, a zdalo sa, že mnohé členské štáty v Rade smerovali k dohode o minimálnej hranici 155 g CO2/km.

Na záver poviem, že výsledok dosiahnutý v trojstranných rozhovoroch Komisie, Rady a Parlamentu o dlhodobom znižovaní emisií CO2 podľa mňa stále nie je úmerný vzhľadom na osobitné charakteristiky automobilového odvetvia, a chcel by som vyjadriť obavy z rizika poškodenia priemyslu a miery zamestnanosti v tomto odvetví.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Ľahké komerčné vozidlá používajú najmä podniky vrátane malých a stredných podnikov. Momentálne tvoria ľahké komerčné vozidlá približne 12 % vozového parku. Musíme tiež uznať, že tieto vozidlá často nakupujú vo veľkých množstvách nákupcovia vozového parku, a práve preto sú už podrobne posudzované vzhľadom na svoju účinnosť a prevádzkové náklady. Priemerné zníženie emisií CO2 z ľahkých komerčných vozidiel dosiahlo v rokoch 2002 – 2007 ročne úroveň 0,4 až 0,5 % a tieto zlepšenia palivovej úspornosti vyvažuje nárast dopytu po doprave a veľkosti vozidiel. Preto je prijatie cieľov pre nové ľahké komerčné vozidlá na úrovni Spoločenstva potrebné v záujme zabránenia fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku prijímania rôznych opatrení na úrovni členských štátov. Stanovenie noriem emisií CO2 pre nové ľahké komerčné vozidlá je navyše potrebné v záujme zabránenia riziku regulačnej medzery vyplývajúcej z miery prekrývania registrácií osobných automobilov a ľahkých komerčných vozidiel.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho doterajšej práci. Pozitívne hodnotím podstatu tohto textu, ktorého cieľom je prispieť k zámerom Európskej únie v oblasti znižovania emisií CO2 aj prostredníctvom výroby lepšie fungujúcich ľahkých komerčných vozidiel. Je však dobre známe, že tieto dopravné prostriedky sa využívajú takmer výlučne na komerčné účely, a preto je tu v porovnaní s osobnými automobilmi menší priestor na úpravu ich tvaru alebo hmotnosti.

Keďže chápeme, že najlepší spôsob dosiahnutia cieľa – ako to uvádza aj pán spravodajca – je úprava motorov a mechanických častí, podporujem dosiahnutú dohodu o časovom harmonograme realizácie týchto zmien. Myslím si, že pôvodný krátkodobý cieľ dosiahnutia úrovne 175 g CO2/km v rokoch 2014 a 2017 je skutočne celkom rozumný, pričom ďalšie zníženie emisií na úroveň 147 g CO2/km sa dá logicky dosiahnuť do roku 2020.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Na jednej strane je pochopiteľné, že návrh do značnej miery vychádza z právnych predpisov o emisiách CO2 osobných automobilov, na druhej strane však treba vziať do úvahy, že tieto odvetvia nefungujú rovnakým spôsobom. Ľahké úžitkové vozidlá majú dlhší vývojový a výrobný cyklus a používajú sa prevažne na obchodné účely a na rozdiel od osobných automobilov je u nich menej možností na úpravu tvaru a hmotnosti, čím by sa znížili emisie. Hlavná možnosť, ako toto u ľahkých úžitkových vozidiel dosiahnuť, je upraviť motor a mechaniku vozidiel, čo je oveľa dlhší a nákladnejší postup ako jednoduchá zmena karosérie vozidla. Dôležitú úlohu tu zohráva aj skutočnosť, že u ľahkých úžitkových vozidiel sa ako palivo oveľa častejšie používa nafta.

Mám výhrady k návrhu, aby sankcie pre výrobcov, ktorí neznížia emisie CO2 ľahkých úžitkových vozidiel, boli vyššie než sankcie za nezníženie emisií v odvetví osobných automobilov. Domnievam sa, že sankcie by mali byť v oboch odvetviach rovnocenné. Chápem dôvody na zavedenie povinných zariadení na obmedzenie rýchlosti pre ľahké úžitkové vozidlá, ale obávam sa, že by sa z toho mohol stať precedens na zavedenie zariadení na obmedzenie rýchlosti aj pre iné druhy vozidiel. Treba starostlivo zvážiť, či tu nejde o nadmerne obmedzujúcu reguláciu nad rámec zásady proporcionality.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Stratégia udržateľného rozvoja sa zaoberá najnaliehavejšími problémami udržateľného rozvoja, akými sú doprava, zmena klímy, verejné zdravie a úspora energie. Odvetvie cestnej dopravy je druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v Únii a jeho emisie vrátane emisií z ľahkých komerčných vozidiel stále stúpajú. Ak budú emisie v tomto odvetví aj naďalej stúpať, toto zvyšovanie výrazne oslabí snahy ostatných sektorov v oblasti boja proti zmene klímy. Je dôležité dosiahnuť technologický pokrok a podporovať ekologické inovácie pri zohľadnení budúceho technologického rozvoja v záujme zvýšenej dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu a vytvárania ďalších kvalitných pracovných miest. Keďže pripúšťame vysoké náklady na výskum a rozvoj a keďže chceme zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu, mal by sa uplatňovať režim stimulov, ako napríklad kompenzácia za ekologické inovácie a poskytovanie superúverov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že tento návrh nariadenia je založený na predpoklade, že zníženie spotreby paliva v ľahkých komerčných vozidlách (ĽKV) povedie k zníženiu celkovej úrovne emisií CO2 z dopravy, čím sa zmierni zmena klímy a stanovia sa limity emisií CO2 pre nové ĽKV v Európskej únii.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o výkonových emisných normách pre nové ľahké komerčné vozidlá, ktorá prichádza po stratégii EÚ v oblasti zníženia emisií z ľahkých vozidiel. Táto správa obsahuje opatrenia – ako napríklad superúvery pre neznečisťujúce vozidlá alebo vozidlá s nízkymi emisiami, pokuty v prípade prekročenia limitov a stimuly ekologických inovácií, ktoré majú výrobcom pomáhať vyvíjať nové a ekologickejšie technológie –, ktoré podnietia konkurencieschopnosť EÚ a vytvoria pracovné príležitosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Teraz, keď sa rozprava o emisiách CO2 stala nevyhnutnosťou, pretože je kľúčom v diskusii o zmene klímy, je dôležité nájsť riešenia potrebného zníženia emisií z ľahkých komerčných vozidiel. Zámerom schválenia cieľov EÚ pre nové ľahké komerčné vozidlá je zabrániť fragmentácii vnútorného trhu v dôsledku prijímania rôznych opatrení na úrovni členských štátov. Ako zdôrazňuje pán spravodajca, toto nové nariadenie poslúži aj ako stimul pre automobilové odvetvie a jeho investície do nových technológií.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Odvetvie cestnej dopravy je druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v Európskej únii a jeho emisie stále stúpajú. Všetky typy vozidiel preto musia byť zastrešené nariadeniami týkajúcimi sa znižovania týchto emisií vrátane ľahkých komerčných vozidiel.

Cieľ znižovania skleníkových plynov sa dosiahne ľahšie, ak bude existovať právny predpis EÚ a nielen vnútroštátne právne predpisy s inými cieľmi. Okrem toho tak budeme mať väčšiu právnu istotu a spoľahlivosť pre sektor výroby motorových vozidiel.

Musíme však skombinovať ambície s realizmom a zdravým rozumom. Preto a tiež vzhľadom na to, že ľahké komerčné vozidlá používajú najmä malé a stredné podniky, ktoré tvoria vyše 99,8 % spoločností v EÚ a 67,4 % pracovných miest, nemôžeme stanoviť ciele, ktoré by ich znevýhodnili.

Súhlasím preto s cieľom limitu emisií na úrovni 147 g CO2/km pre nové ľahké komerčné vozidlá registrované v EÚ za predpokladu, že sa potvrdí realizovateľnosť tejto možnosti. Vítam tiež to, že pre tento typ vozidiel sa nezaviedlo jednotné európske obmedzenie rýchlosti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Podporujeme vývoj a uplatňovanie technológií, ktoré znižujú spotrebu fosílnych palív a tým aj úrovne atmosférických emisií plynov vznikajúcich pri ich spaľovaní. Dôvodom sú kvalita životného prostredia a zdravia a blaha ľudí, ako aj postupujúci a nezvratný svetový nedostatok zásob fosílnych palív, s ktorými treba nakladať mimoriadne rozumne a obozretne. Tento prístup sa nedá oddeliť od zamerania sa na spôsoby dopravy, ktoré sa neopierajú o túto formu energie, ako napríklad železničná doprava, ktorá si vyžaduje investície do zaistenia svojho rozvoja. V tomto konkrétnom prípade sa domnievame, že výkonové emisné normy pre nové ľahké komerčné vozidlá nesmú ignorovať rozmanitosť výrobcov automobilov ani legitímne záujmy a potreby malých a stredných podnikov v rôznych členských štátoch.

Diskusia o tomto dokumente ukázala, že možností obmedzenia emisií z vozidiel je niekoľko, pričom každá z nich má vlastnú výšku investičných nákladov a tiež rôzne horizonty uplatnenia, ktoré treba starostlivo vyhodnotiť. Medzi tieto rôzne možnosti patrí zavedenie zariadení na obmedzenie rýchlosti vo vozidlách, ktoré okrem zníženia emisií môžu mať pozitívny dosah aj na bezpečnosť cestnej dopravy.

  Karl-Heinz Florenz (PPE), písomne. – (DE) Dnes som sa zdržal hlasovania, pretože som nemohol podporiť dosiahnutý kompromis. Nerieši to, čo je potrebné, a 147 gramov nie je dostatočne ambicióznym dlhodobým cieľom. Nehlasoval som však proti tejto správe, pretože kompromis sa bude vykonávať rýchlo a umožní rýchle zavedenie potrebných inovácií. Prísne environmentálne normy nepoškodia priemysel. Práve naopak, len náročné ciele vytvoria potrebný tlak na inovácie a je to jediná cesta, ktorá zabezpečí, že náš priemysel zostane na čele. Zvlášť oslabovanie dlhodobého cieľa je pre mňa dôkazom, že automobilový priemysel sa nepoučil z právnych predpisov o limitoch CO2 pre autá, ktoré boli zavedené pred dvomi rokmi, že v budúcnosti bude môcť predávať len čisté autá. Zdá sa, že automobilový priemysel veľmi neverí zdravému rozumu svojich zákazníkov. Namiesto výskumu nových technológií tento priemysel vynakladá celé svoje úsilie do boja proti navrhovaným nariadeniam.

Využil všetky možné spôsoby obhajoby a neprejavil žiaden záujem zúčastniť sa na konštruktívnej spolupráci. Je to sklamanie. Okrem toho sme znovu premeškali príležitosť jasne ukázať, že ak chránime náš priemysel týmto spôsobom, nerobíme mu tým vôbec dobre. Budúcnosť volá, ale my nepočúvame. Len včera predstavila spoločnosť VW na výstave automobilov v Detroite svoje auto s objemom motora 1 liter. To len ukazuje, čo všetko je možné.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Prijatie návrhu Komisie týkajúceho sa nariadenia, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy pre nové ľahké komerčné vozidlá, mi pripadá predovšetkým ako hazard s budúcnosťou. Dosiahnutý kompromis o obmedzení priemerných emisií CO2 na úroveň 147 g/km do roku 2020 nespĺňa pôvodné ambície našich kolegov poslancov z Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorí predtým obhajovali rozhodne ambicióznejší cieľ (135 g/km). Podporila ich aj Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica. Za touto bitkou o čísla je však rovnováha, ktorú treba dosiahnuť, medzi problémami životného prostredia, ktoré všetci uznávame, a určitými sociálnymi a priemyselnými požiadavkami, na ktoré nesmieme zabudnúť. Preto mi pripadá vhodné, aby sa kompromis prijal až po revízii nariadenia v januári 2013 a až po uskutočnení štúdie realizovateľnosti a prehodnotení cieľov. Táto revízia nám nielenže umožní vrátiť sa rýchlo k tejto téme a ísť ďalej v boji proti znečisťovaniu spôsobenému automobilmi, ale bude tiež príležitosťou na riešenie témy výskumu a inovácií EÚ v oblasti cestnej nákladnej dopravy. Termín je stanovený na rok 2012.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Ak chceme reagovať na ambiciózne ciele Európskej únie v oblasti udržateľného rozvoja a boja proti zmene klímy, je dôležité, aby Európska únia konala v automobilovom odvetví. V tomto smere je prijatie tejto správy ďalším krokom vedúcim k výrobe vozidiel, ktoré spôsobujú menšie znečistenie. Vyjadrujem však veľkú ľútosť nad nedostatočnou ambicióznosťou tohto nariadenia, pokiaľ ide o zníženie emisií CO2 z nových ľahkých komerčných vozidiel. Hlasovala som síce za toto uznesenie, no hlasovala som za pôvodný návrh Európskej komisie, teda za cieľ 135 g CO2/km do roku 2014 a 120 g CO2/km do roku 2020 (a nie za cieľ, ktorý bol napokon prijatý, teda 175 g CO2/km do roku 2014 a 147 g CO2/km do roku 2020). Dnes sú dostupné technológie, ktoré by nám umožnili dosiahnuť oveľa nižšie limitné hodnoty a umožnili by nám ich dosiahnuť oveľa rýchlejšie, než to predpokladajú ciele v tejto správe.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Zníženie emisií CO2 vo všetkých typoch dopravy vrátane malých komerčných vozidiel je želaným cieľom. Je dôležité stanoviť limity, aby boli výrobcovia vozidiel podnecovaní k prijatiu ambicióznejšieho prístupu. Dohoda o limitoch je okrem iného výsledkom vyjednávacích schopností belgického predsedníctva.

Tento kompromis obsahuje krátkodobý cieľ zníženia emisií na úroveň 175 gramov na kilometer do roku 2014. Okrem toho sa bude zavádzať postupné, pomalé znižovanie, aby sa do roku 2020 dosiahol dlhodobý cieľ na úrovni 147 gramov na kilometer. Tieto ciele sprevádzajú opatrenia, ktoré poskytujú stimuly priemyslu, aby vyrábal energeticky účinné komerčné vozidlá. Dosiahnutie týchto cieľov neprinesie výhody len malým a stredným podnikom, ktoré sú hlavnými používateľmi úžitkových vozidiel a dodávok, ale aj súkromným jednotlivcom a najviac životnému prostrediu.

Ak dokážeme vyrábať bezpečné a čisté autá, v budúcnosti budeme schopní zohrávať našu úlohu nielen na úrovni EÚ, ale aj na svetovom trhu. Okrem toho nesmieme dovoliť, aby sa naše skúsenosti vyviezli do iných krajín, ako napríklad do Číny, v dôsledku oneskorení pri tvorbe politík EÚ. Namiesto toho sa k tomu musíme postaviť ako k príležitosti zaviesť udržateľnú európsku politiku v oblasti životného prostredia, ktorá bude mať pozitívny dosah nielen na Európu ako priemyselnú lokalitu, ale aj na zamestnanosť.

Vítam tento kompromis, a preto som ho podporil.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s tým, že tak ako smeruje k znižovaniu emisií sektor osobných automobilov, tak by k nemu mal smerovať aj sektor ľahkých komerčných vozidiel. Výrobcovia by tak na trh uvádzali nové automobily so zlepšenou výkonnosťou v oblasti emisií CO2. Používatelia by tak mohli zlepšiť svoje vozové parky a znížiť svoj príspevok k tzv. uhlíkovej stope dopravy. Účelom tohto navrhovaného právneho predpisu je znížiť emisie CO2 z ľahkých komerčných vozidiel. Je to náročnejšie než pri osobných automobiloch, pretože karosérie ĽKV sa nedajú tak ľahko a lacno zmeniť, aby boli účinnejšie. Všetky zmeny sa preto musia udiať v motoroch alebo mechanike. Predstavuje to značnú investíciu. Je však otázne, či tento návrh splní tento zámer. Panujú značné obavy, či opatrenia splnia pôvodný cieľ, ktorým je predchádzanie zmene klímy, a či sú navrhované ciele a časový harmonogram reálne a hospodársky realizovateľné. Je tu aj obava, že by mohli obmedziť konkurencieschopnosť tohto sektora. Mám však pocit, že by sme sa mali viac zamyslieť nad týmito tromi oblasťami: hospodárske spomalenie a jeho vážny dosah na výrobcov automobilov a ich používateľov, potreba podporiť priemysel (výrobcov) a nie ho znevýhodňovať ťažkými opatreniami (či dokonca pokutami) a potreba podporiť podniky (používateľov) a nie vyvolávať ďalšie náklady v dôsledku pochybných politických opatrení.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Počas legislatívneho procesu som predložil mnoho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu nariadenia týkajúceho sa emisií z nových ľahkých komerčných vozidiel zameraných na zmiernenie úrovní emisií CO2, ktoré boli v úvode predložené, a na zaistenie toho, aby sa na dosiahnutie cieľov vymedzilo dlhšie časové obdobie. Teší ma, že sa na moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy bral ohľad. Domnievam sa, že nariadenie v podobe, v akej bolo hlasovaním prijaté, pomôže znížiť emisie CO2. Priemysel dostal možnosť prispôsobiť svoje návrhy a zaviesť príslušné nariadenia v rámci určeného časového horizontu. Vozidlá typu N1 používajú malé podniky, ktoré sú citlivé na zvyšovanie cien a ktoré zároveň čoraz viac prevládajú na trhu. Toto nariadenie im neprinesie nadmerné náklady. Nariadenie poskytuje odmeny vo forme úverov pre najlepších výrobcov, ktorí splnia ciele emisných noriem predčasne. Spoločnosti, ktorým sa nepodarí prispôsobiť sa načas, riskujú pokuty, ktoré nebude možné preniesť na spotrebiteľov. Hlasoval som za prijatie tohto uznesenia.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh stanovujúci vyššie výkonové emisné normy pre nové ľahké komerčné vozidlá. Mal by významne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia najmä v centrách miest.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Pred dvomi rokmi bol schválený právny predpis o emisiách osobných automobilov. Teraz je čas, aby Európsky parlament schválil zavedenie limitov CO2 aj pre nové ľahké komerčné vozidlá. Tieto vozidlá používajú najmä spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov a v súčasnosti tvoria približne 12 % vozidiel na cestách. Tieto vozidlá by mali byť prínosom k lepšej kvalite ovzdušia a k dosahovaniu klimatických cieľov EÚ a zároveň by mali priniesť aj väčšie úspory paliva pre malé spoločnosti, ktoré sú od nich závislé. Zámerom uvedených cieľov je podnietiť inovácie v priemysle. Nariadenie stanovuje cieľ na úrovni 175 g CO2/km, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2014 a ktorá by mala postupne do roku 2020 klesnúť na úroveň 147 g CO2/km. Sankcie, ktoré sa majú uložiť v prípade, že výrobcovia nesplnia toto nariadenie, sa musia dôsledne uplatňovať.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Ak chcú výrobcovia dosiahnuť výrazné zníženie emisií CO2, musia zmeniť návrh vozidiel, aby v budúcnosti neprekračovali špecifickú úroveň. Opatrenia, ktoré vyzerajú technicky realizovateľné v prípade osobných automobilov, sa nemusia dať dosiahnuť v prípade ľahkých komerčných vozidiel. Keďže nie je reálne možné zmeniť tvar vozidiel, inžinieri sa budú musieť sústrediť na motor a mechanické súčasti, čo je podľa odborníkov dlhodobý proces. Z tohto dôvodu musíme nájsť alternatívne riešenia, ktoré povedú k zníženiu emisií CO2 z ľahkých komerčných vozidiel. Momentálne sú dve možnosti. Jednou je vo väčšej miere znížiť používanie osobných áut, čím by sa kompenzovali emisie z komerčných vozidiel. Druhou je namontovať zariadenie na obmedzenie rýchlosti, čo by tiež viedlo k výraznému poklesu emisií. Nemohol som hlasovať za správu, pretože podľa mňa poskytuje príliš málo možností.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Naším cieľom musí byť zníženie emisií CO2 v čo najväčšej možnej miere, a preto je veľmi dôležité stanoviť emisný limit pre vozidlá vzhľadom na ich negatívny vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie. O návrhu predloženom v uznesení o zvýšení emisných cieľov pre nové ľahké komerčné vozidlá, ktoré stanovuje ten istý cieľ ako pre osobné automobily, sa však primárne vedie rozprava v dôsledku opatrení, ktoré sa predpokladajú na dosiahnutie tohto cieľa, a ich vplyvu na výrobcov úžitkových vozidiel. Návrh inštalovať zariadenia na obmedzovanie rýchlosti do osobných automobilov by mal negatívny vplyv na podniky a znížil by ich konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu. Výrobcovia úžitkových automobilov by navyše museli zvýšiť ceny vzhľadom na vzniknuté náklady.

Pred prijatím takýchto dôležitých rozhodnutí by sme preto mali uskutočniť rozsiahly vedecký výskum, ktorý by preukázal, či by zavedenie zariadení na obmedzenie rýchlosti výrazne znížilo úroveň emisií CO2. Musíme tiež vytvoriť jasný a primeraný mechanizmus úverovania a načrtnúť podporné iniciatívy. Domnievam sa, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti európskych výrobcov automobilov by sa mala väčšia pozornosť venovať stimulačným opatreniam.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Zámery znížiť emisie CO2 z automobilov sú dôležitými aspektmi európskej stratégie v oblasti boja proti znečisťovaniu a zmene klímy. Znečistenie z ľahkých komerčných vozidiel je v porovnaní s celkovým znečistením z dopravy minimálne, ale každý konkrétny sektor potrebuje limity, ktoré umožnia dosiahnutie vopred stanovených cieľov, a preto som hlasoval za túto správu. Cieľom Európy je znížiť emisie CO2 na úroveň 120 g CO2/km s cieľom postupne znižovať priemerné emisie. Súhlasím preto so štruktúrou tohto nariadenia, ktoré bude od januára 2014 požadovať od novo registrovaných a vyrobených ľahkých komerčných vozidiel, aby produkovali menej než 175 g emisií CO2/km a z dlhodobého hľadiska (do roku 2020) menej než 147 g emisií CO2/km, sčasti aj s cieľom dosiahnuť kompromis po zohľadnení požiadaviek na návrh týchto vozidiel.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za predloženú správu o novom právnom predpise, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy pre nové ľahké komerčné vozidlá ako súčasť integrovanej koncepcie Spoločenstva v oblasti znižovania emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel. Moje rozhodnutie bolo založené na rôznych údajoch predložených v rôznych dokumentoch, ktoré boli základom procesu, najmä na tom, že tieto vozidlá v súčasnosti tvoria približne 12 % vozidiel na cestách. Je potrebné stanoviť emisné normy CO2 pre nové ľahké komerčné vozidlá s cieľom zabrániť regulačným medzerám a rovnako dôležité je podnecovať automobilový sektor, aby investoval do nových technológií. Súhlasím so spravodajcom, keď zdôrazňuje, že je potrebné, aby aj ľahké komerčné vozidlá nasledovali príklad automobilového sektora, ktorý sa pokúša o zníženie emisií CO2. Na rozdiel od osobných automobilov však zmeny v týchto vozidlách nie sú založené na tvare ani hmotnosti, ale na úprave ich motorov a mechanických častí, čo proces spomaľuje a predražuje. Napriek tomu je však potrebné podporovať technologický pokrok v prospech všetkých.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Tento návrh nadväzuje na stratégiu Spoločenstva v oblasti znižovania emisií CO2 z ľahkých komerčných vozidiel (ĽKV), a to takto:

– od roku 2020 má platiť dlhodobý cieľ stanovujúci úroveň 147 g CO2/km ako priemerné emisie nových ĽKV registrovaných v Únii za predpokladu, že sa potvrdí realizovateľnosť tohto cieľa. Do 1. januára 2013, po kompletnej revízii, sa v prípade potreby prijme pozmeňujúci a doplňujúci návrh;

– krátkodobý cieľ stanovený na úrovni 175 g CO2/km; postupné zavádzanie od 1. januára 2014 pri úplnom dodržiavaní noriem pre nové vozové parky od roku 2017;

– začlenia sa špecifické emisné ciele pre vozidlá na alternatívne palivá zamerané na podporu ďalšieho nasadzovania vozidiel na určité alternatívne palivá na trhu Únie;

– pre viacstupňové vozidlá sa určia výrobcovi základného vozidla špecifické emisie CO2 dokončených vozidiel. Superúvery pre výrobcov vyrábajúcich ĽKV s emisiami CO2 pod úrovňou 50 g CO2/km budú obmedzené hranicou 25 000 ĽKV na výrobcu;

– pokuty: od roku 2019 stanovené na hodnotu 95 EUR, pričom sa budú zavádzať postupne od 1. januára 2014 do roku 2018.

Pomoc výrobcom pri vývoji ekologických technológií pre úžitkové vozidlá bude prínosná pre spoločnosti aj z hľadiska tvorby pracovných miest.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Výnimky nemôžu existovať. Aj komerčné vozidlá budú musieť byť ekologické. Hlasovala som za tento návrh smernice, ktorá v priebehu ďalšej dekády od výrobcov vyžaduje zníženie emisií CO2 úžitkových vozidiel a ďalších komerčných vozidiel. Tento návrh sa vo veľkej miere inšpiroval európskym právnym predpisom o emisiách CO2 z osobných automobilov, ktorý platí od roku 2008.

Toto hlasovanie bolo rozumné a nadväzovalo na dohodu s Radou, ktorá sa v podstate vrátila k hlavným návrhom Európskej komisie, a to k povinnosti znížiť znečisťujúce emisie z komerčných vozidiel na úroveň 175 g CO2/km do roku 2014 pre 100 % vozového parku a postupne ich znižovať až na úroveň 147 g/km do roku 2020. Je tu však aj isté sklamanie, pretože v septembri 2010 sme vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín hlasovali za ambicióznejší cieľ.

Čo sa týka nákladov navyše pre výrobcov úžitkových vozidiel a minibusov, budú dobre kompenzované tým, že tieto vozidlá budú menej znečisťovať a menej spotrebúvať, čo je práve hlavným záujmom motoristov.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Chcem zablahoželať pánovi spravodajcovi Callananovi k vynikajúcej práci. Dnes sme prijali dohodu, ktorú dosiahli vlády členských štátov, o nových limitoch emisií CO2 pre európske komerčné vozidlá, ktorej súčasťou sú aj stimuly pre priemysel, aby vyrábal úžitkové vozidlá, ktoré sú energeticky účinnejšie, a sankcie pre tých, ktorí nové pravidlá nerešpektujú. Prijatý právny predpis predstavuje náročný vyvážený akt a stanovuje skupinu ambicióznych, ale realizovateľných environmentálnych cieľov pre výrobcov.

Tento nový právny predpis dopĺňa európsky regulačný rámec a pridáva sa k pravidlám pre emisie z osobných automobilov, ktoré boli stanovené pred dvomi rokmi. Ak výrobcovia vyrobia úžitkové vozidlo s emisiami pod úrovňou 50 g CO2/km, získajú superúver platný určitý obmedzený čas. Pri výpočte priemerných emisií sa každé takéto vozidlo počíta ako 3,5 ľahkého komerčného vozidla v rokoch 2014 až 2015, ako 2,5 ľahkého komerčného vozidla v roku 2016 a 1,5 ľahkého komerčného vozidla v roku 2017, ktorý je posledným rokom na uplatnenie superúveru. Na druhej strane, novo vyrobené vozidlá, ktorých emisie sú vyššie než stanovený limit, budú od roku 2019 postihované pokutami vo výške maximálne 95 EUR za gram.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Napriek hlasovaniu proti návrhu vo výbore (32/25/0) Skupina zelených/Európska slobodná aliancia súhlasila s inými skupinami, že sa treba usilovať o rokovania o dohode s Komisiou v prvom čítaní najmä v dôsledku hodnotenia, že politické väčšiny sa pravdepodobne v pléne nezlepšia a rokovania s nadchádzajúcim maďarským a poľským predsedníctvom len ťažko dosiahnu lepší výsledok.

Hlavným obsahom dohody v prvom čítaní bolo odloženie záväzného priemerného limitu na úrovni 175 g CO2/km o jeden rok (2017); zníženie cieľa do roku 2020 na úroveň 147 g/km, ktorý musí byť potvrdený legislatívnym postupom; zníženie pokuty za nadmerné emisie na hodnotu 95 EUR/g a mierne zvýšenie a predĺženie superúverov až do roku 2017. Záverečný výsledok v pléne však bol výrazne neuspokojivý, a preto sme sa rozhodli hlasovať proti.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že treba podporovať cieľ ochrany životného prostredia. Ide o dôležitý dokument, ktorý pomôže automobilovému priemyslu naplánovať si výrobu účinnejšie a tým zaistiť nižšie emisie CO2. Toto rozhodnutie podnieti inovácie a výskum, čím pomôže spotrebiteľom a predovšetkým malým a stredným podnikom pri tvorbe úspor.

Na záver dlhých rokovaní medzi Parlamentom a Radou sa dosiahol dôležitý výsledok, teda vyvážený kompromis medzi rôznymi stanoviskami 27 členských štátov. Prijatie týchto nových cieľov a noriem celkom určite prinesie hmatateľné výsledky a zároveň bude lepšie chrániť zdravie všetkých európskych občanov. Boj proti zmene klímy nemožno odkladať a rovnako to platí aj pre znižovanie emisií z vozidiel.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Dnes som hlasovala za prerokúvanú správu týkajúcu sa emisných noriem pre nové ľahké komerčné vozidlá. Domnievam sa, že vzhľadom na ciele Európskej únie súvisiace s globálnym otepľovaním a znižovaním emisií je táto správa potrebná. Rovnako treba poznamenať, že keďže spomínané ľahké komerčné vozidlá prevádzkujú a používajú najmä malé a stredné podniky (MSP), pri vykonávaní všetkých potrebných zmien je potrebné zohľadňovať ich možnosti. Úprimne verím, že ak máme dosiahnuť úroveň stanovenú touto správou, potrebujeme primeraný kompromis zohľadňujúci MSP fungujúce v Európe a globálne ciele Európskej únie.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) V plnej miere som podporil úvodný návrh stanovenia emisných noriem CO2 pre nové ľahké komerčné vozidlá (ĽKV) s cieľom zabrániť medzere vyplývajúcej z určitej miery prekrývania, ktoré momentálne existuje medzi registráciou osobných automobilov a ĽKV. V súčasnosti mnohé vozidlá, ktoré sú homologizované ako osobné automobily, ako napríklad športovo-úžitkové vozidlá, sú registrované ako ĽKV často preto, že kategória ĽKV je predmetom nižšieho zdaňovania a dostáva daňové stimuly. Aj keď právny predpis týkajúci sa osobných automobilov (podobne ako tento návrh) je založený na typovom schvaľovaní vozidiel (nie na registrácii), chýbajúce nariadenie o ĽKV znamená riziko, že výrobcovia relatívne veľkých osobných automobilov budú žiadať o typové schválenie ĽKV.

Znamenalo by to, že tieto vozidlá s vysokými emisiami by zostali mimo pôsobnosti noriem pre emisie CO2. Dohoda v prvom čítaní sa napokon zmenila na veľmi slabú dohodu, keď bol záväzný cieľ dosiahnutia úrovne 175 g CO2/km odložený o rok. Cieľ do roku 2020 zostal na úrovni 147 g/km a pokuty za nedodržiavanie predpisov boli znížené zo sumy 120 EUR/g na sumu 95 EUR/g. Je to neprimerané symbolické gesto, ktoré bude znamenať, že tento zákon neprinesie nič významné do rozpravy o klíme. Je zrejmé, že z návrhu zmizol pocit naliehavosti. Preto som hlasoval proti.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporil som túto správu, ktorá je súčasťou stratégie Spoločenstva v oblasti znižovania emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel. Tým, že výrobcom pomôžeme vyvíjať ekologické technológie, pomôžeme spoločnostiam a budeme tiež vytvárať pracovné miesta, pričom zároveň budeme riešiť problémy životného prostredia, ktorým čelíme.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) V záveroch stratégie udržateľného rozvoja iniciovanej Komisiou sa zdôrazňujú najnaliehavejšie problémy udržateľného rozvoja, a to opatrenia na zaistenie energetickej účinnosti v sektore dopravy. Vzhľadom na boj proti zmene klímy v súvislosti s emisiami CO2 a vzhľadom na zvýšenú konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu je zámerom tohto nariadenia vytvoriť systémy stimulov, konkrétne poskytovania superúverov a platieb za ekologické inovácie a tiež menej pokút. Dohoda dosiahnutá Parlamentom v tomto smere je ambiciózna, ale zároveň je realizovateľná. Postupný krátkodobý cieľ EÚ je úroveň 175 g CO2/km, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2017, a dlhodobý cieľ je úroveň 147 g CO2/km, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2020.

Nariadenie zároveň zabezpečuje superúvery pre vozidlá, ktoré spĺňajú kritériá účinnosti, a ukladá primerané pokuty v prípade prekročenia maximálnych limitov CO2. Domnievam sa, že schválenie tohto nariadenia je v súlade s politikami Európskej únie v oblasti udržateľnosti životného prostredia a zároveň chráni výrobcov, z ktorých väčšinu tvoria malé a stredné podniky, a používateľov, a takisto podporuje inovácie v tomto odvetví.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy pre nové ľahké komerčné vozidlá ako súčasť integrovanej koncepcie Európskej komisie v oblasti znižovania emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel. Umožní nám to nabádať výrobcov vozidiel na používanie ekologických inovácií v záujme zaistenia konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu.

Toto nariadenie ukladá platby pokút pre výrobcov ľahkých komerčných vozidiel za prekročenie priemerných špecifických emisií, ktoré sú v ňom definované.

Chcela by som poukázať na to, že na obmedzenia znečisťujúcich emisií sa nesmieme pozerať len z hľadiska ponuky, napríklad z pohľadu toho, ako sa musia ľahké úžitkové vozidlá modernizovať, aby boli čistejšie, ale aj z hľadiska dopytu. Je dôležité, aby nové vozidlá, ktoré budú dodržiavať ustanovenia tohto nariadenia, boli pre spotrebiteľov dostupné. Toto nariadenie tak bude môcť poskytovať stimuly na výrobu vozidiel ponúkajúcich účinné úspory paliva a ukladať pokuty výrobcom, ktorí neplnia dohodnuté ciele. Od 1. januára 2012 bude povinnosťou každého členského štátu každoročne zaznamenávať podrobnosti každého nového ľahkého komerčného vozidla registrovaného v danej krajine a zaistiť dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Dnes som hlasoval za túto správu, pretože signalizuje ďalší krok správnym smerom v boji proti zmene klímy. Limity CO2 pre nové úžitkové vozidlá povedú k čistejším a palivovo úspornejším vozidlám v EÚ. Ciele boli stanovené a dúfam, že stimuly na výrobu účinnejších úžitkových vozidiel naštartujú inovačné činnosti v celom odvetví. Spoločnosti vrátane mnohých malých podnikov vo Walese, ktoré sa spoliehajú na tieto úžitkové vozidlá, by tak mali dostať príležitosť používať palivovo úspornejšie úžitkové vozidlá a kontrolovať náklady v čase nárastu cien ropy.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Nehlasovala som za správu pána Callanana aj napriek tomu, že je postavená na dobrých základoch a predstavuje posun správnym smerom. Zastávam však názor, že limity emisií CO2 na kilometer by mali byť oveľa ambicióznejšie. Podporujem preto návrh Komisie na 135 gramov CO2 na kilometer. Tento cieľ by bol dosiahnuteľný vďaka kombinácií emisných zoskupení, ktoré môžu výrobcovia vytvárať v rámci svojej ponuky výrobkov, a obmedzenia rýchlosti na 120 km/h, aj keď by si to vyžadovalo veľké úsilie. Zároveň by sme v záujme životného prostredia nemali dovoliť odloženie žiadnej z týchto lehôt. Mali by sme sa držať roku 2014.

Odporúčanie: Klaus-Heiner Lehne (A7-0021/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na zdĺhavý vývoj tejto problematiky, počnúc návrhom nariadenia Komisie z roku 2000 a jeho následným schválením v Parlamente v roku 2002, počiatočné výsledky v podobe vážnych problémov pri jeho prijímaní zo strany členských štátov, závery Rady z roku 2009, netransponovanie jej pozície, neprekonateľné problémy v rámci kola rokovaní v decembri 2010 a následný záväzok minimálneho počtu členských štátov zaviesť posilnenú spoluprácu v tejto oblasti napriek tomu, že to nepatrí do výlučnej právomoci EÚ, toto odporúčanie schvaľujem. Súhlasím s týmto návrhom nariadenia, pretože neexistencia jednotnej ochrany patentov v celej EÚ môže viesť k roztrieštenosti, zložitosti a nákladnosti patentového systému. Keďže všetky požiadavky boli splnené, vnútornému trhu to môže priniesť iba výhody.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) V posledných mesiacoch som opakovane vyjadrovala nesúhlas s trojjazyčným režimom pre patenty. Dokonca sa domnievam, že využívanie európskej inštitúcie na posilnenie spolupráce s cieľom obísť veto Talianska a Španielska a tým zabrániť pokračovaniu rozpravy s cieľom nájsť spoločné a menej nákladné riešenie je otázka nebývalého politického významu. Tento návrh rozhodnutia je takisto nezlučiteľný s požiadavkou poslednej možnosti uvedenej v článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje, že posilnená spolupráca môže byť povolená len vtedy, keď po preskúmaní všetkých ďalších možností nie je možné dosiahnuť stanovené ciele v primeranej lehote.

Navyše viac ako jeden rok po prijatí Lisabonskej zmluvy sa už zásada rovnakého postavenia európskych jazykov zavrhla, čo ohrozuje konkurencieschopnosť a inovačné schopnosti miliónov malých a stredných európskych podnikov, ako aj práva európskych občanov. Tento patentový režim poškodzuje vnútorný trh, výsledkom čoho je geografická segmentácia, ktorá by bola prekážkou pre obchod medzi členskými štátmi a mala by negatívny vplyv na stabilitu podnikov a voľný pohyb kapitálu. Na zdôraznenie svojich námietok poviem, že sa domnievam, že skôr, ako túto problematiku prerokujeme v Parlamente, by bolo dobré počkať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 8. marca.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európa robí pokroky. Vďaka Lisabonskej zmluve má teraz skupina krajín, ktoré chcú spoločne riešiť určitú problematiku, možnosť urobiť tak aj v prípade, že sa o ňu niektoré krajiny nezaujímajú. Je to prípad predpisov platných pre manželské páry dvoch odlišných národností, ktoré sa chcú rozviesť. Hovoríme tomu „posilnená spolupráca“. Želala som si, aby to platilo aj pre ochranu európskych vynálezov, a bola by som rada, keby sa posilnená spolupráca využívala na vytvorenie európskeho patentu. Dôvodom je, že zatiaľ čo ochrana vynálezov prostredníctvom patentu stojí v Európe 10-krát viac ako v Spojených štátoch, a to najmä z dôvodu nákladov na preklad, 25 z 27 členských štátov si želá vytvoriť spoločný európsky patent; takýto patent by stál menej, pretože by bol jednotný. Jednotný patent sa bude podávať vo francúzskom, anglickom alebo nemeckom jazyku a bude chrániť naše vynálezy v 25 zúčastnených krajinách. Táto ochrana bude konečne zabezpečená za dostupnú cenu. Aj v prípade, že Španielsko a Taliansko nebudú s takýmto systémom súhlasiť z jazykových dôvodov, je dôležité, aby 25 členských štátov, ktoré oň majú záujem, dosiahlo v tejto veci spoločný pokrok. Hlasovala som za tento postup, pretože predstavuje veľký krok vpred pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Vytvorenie jednotnej ochrany patentov v Európskej únii je dôležitou súčasťou rozvoja inovácií a zlepšenia konkurencieschopnosti. Podporil som toto uznesenie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov. Patentový systém bol doteraz v Európskej únii roztrieštený z dôvodu vysokých nákladov a zložitosti schvaľovania patentov v jednotlivých členských štátoch. Aj keď viac ako deväť členských štátov oznámilo svoj zámer vytvoriť medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov, Komisia a zúčastnené členské štáty by mali podporovať účasť čo najväčšieho množstva členských štátov. Posilnená spolupráca by zjednodušila riadne fungovanie vnútorného trhu a viedla by k odstráneniu prekážok pre voľný pohyb tovaru, čím by sa zvýšil počet vynálezcov a zabezpečil prístup k jednotnej ochrane patentov v celej EÚ.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európsky patentový systém je nevyhnutnosťou. Existencia rôznych výkladov a rozhodnutí v každom členskom štáte vedie k právnej neistote. Povinný preklad každého patentu do 23 úradných jazykov je finančne náročný a zdĺhavý proces, ktorý vedie k strate konkurencieschopnosti. Preto vo všeobecnosti prevažná väčšina zainteresovaných strán vrátane profesijných združení súhlasí s možnosťou jeho podávania výlučne v anglickom jazyku.

Návrh, o ktorom sa diskutuje, uprednostňuje tri jazyky (angličtinu, francúzštinu a nemčinu), pričom všetky ostatné jazyky opomína. Pokiaľ však ide o význam jazykov vo svete, portugalčina je oveľa dôležitejším jazykom ako francúzština alebo nemčina. Takisto mám výhrady k možnosti využívania posilnenej spolupráce v tomto prípade. Nástroj, ktorý má skupine krajín umožniť začať proces väčšej integrácie, ktorá by postupne mohla zahŕňať všetky ostatné krajiny, sa nesmie zmeniť na súkromný klub a mechanizmus vylúčenia alebo na nástroj, ktorý stanovuje prevahu niektorých krajín nad inými krajinami. Preto som proti správe pána Lehneho.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Aj keď oceňujem zmysel tejto reformy, ktorej cieľom je zabezpečiť pre Európu jednotný patent a tým znížiť náklady na preklad, rozhodne som hlasoval proti nemu. Návrh rozhodnutia, ktorý predložila Európska rada, povoľuje proces posilnenej spolupráce v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov, pretože niektoré členské štáty vrátane mojej vlastnej krajiny boli proti prijatiu plánovaného systému prekladov. Išlo by o trojjazyčný systém, ktorý by bol diskriminačný, pretože porušuje zásadu rovnakého postavenia všetkých jazykov Európskej únie.

Podľa môjho názoru by systém posilnenej spolupráce navyše poškodil vnútorný trh, pretože by v rámci neho viedol k rozčleneniu a narušil by hospodársku súťaž. Preto by bolo vhodné počkať na rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré očakávame v najbližších dňoch a ktoré predovšetkým objasní mnohé technické aspekty týkajúce sa jednotného patentového systému.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Roztrieštený systém ochrany patentov predstavuje podľa môjho názoru prekážku na vnútornom trhu, ktorá škodí najmä inovatívnym podnikom z kategórie malých a stredných podnikov (MSP). Preto podporujem vznik zjednodušeného nenákladného jednotného patentu pre celú EÚ. Mrzí ma, že sa nepodarilo dospieť k dohode v otázke spoločného riešenia z dôvodu neprekonateľných rozdielov v otázke názoru na úpravu prekladov patentov. Neústupčivé trvanie na nutnosti prekladať patenty do väčšiny úradných jazykov EÚ pokladám za prejav národného sebectva, pretože z toho vyplývajúce náklady, administratívne požiadavky a časová náročnosť by do značnej miery odstránili výhody jednotného patentu.

Veľmi vítam skutočnosť, že sa k posilnenej spolupráci, ktorú sme dnes podporili, rozhodla pripojiť aj moja krajina, Česká republika, a doplnila tak prevažnú väčšinu členských štátov, ktoré tak už urobili. Aj keď jednotný patent nebude pokrývať celé územie EÚ, nepochybujem o tom, že bude prospešným nástrojom na rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti MSP.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Ochrana patentov patrí k základným nástrojom konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu. Podporuje činnosti v oblasti vedeckého výskumu, čím zvyšuje zamestnanosť v sektore s vysokou pridanou hodnotou. Podporila som odporúčania Parlamentu k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti jednotnej ochrany patentov, pretože vychádza zo záverov Rady zo 4. decembra 2009, ktoré definujú budúcu podobu jednotného patentového systému. Tento európsky patentový systém má byť založený na dvoch pilieroch, a to na jednotnom systéme pre riešenie sporov týkajúcich sa patentov (Súd pre európske patenty a patenty EÚ) a na vytvorení patentu EÚ (nástroj na platnosť patentu v celej EÚ).

Posilnená spolupráca v oblasti patentov povedie k jednoduchšiemu schvaľovaniu európskych patentov na území členských štátov, ktoré sa na tejto posilnenej spolupráci zúčastnia, čím sa znížia náklady a zjednoduší postup pri získavaní patentov. Tento mechanizmus zároveň prispeje k vedecko-technickému pokroku a posilní fungovanie vnútorného trhu. K posilnenej spolupráci sa začiatkom februára tohto roka pripojila aj Česká republika, a preto verím, že zapojenie mojej krajiny do systému jednotnej ochrany patentov povedie k podpore vedeckých kapacít a k lepším vedeckým výsledkom nielen v Českej republike.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vytvorenie európskeho patentu bude stimulom pre inovácie a vedecký a technologický rozvoj v EÚ. Som presvedčená, že je dôležité vyriešiť problematiku európskeho patentu. Mám však výhrady voči jazykovému režimu, ktorý sa má zaviesť. Podľa mňa by bolo najlepším riešením používať len angličtinu, ale ak sa jazykový režim rozšíri o ďalšie jazyky, je nutné uvažovať o portugalčine. Hospodárska súťaž je celosvetová a portugalčina je po angličtine a španielčine tretím najrozšírenejším západným jazykom.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Európsky patentový systém je nevyhnutnosťou. Existencia rôznych výkladov a rozhodnutí v každom členskom štáte vedie k právnej neistote. Povinný preklad každého patentu do 23 úradných jazykov je finančne náročný a zdĺhavý proces, ktorý vedie k strate konkurencieschopnosti. Preto vo všeobecnosti prevažná väčšina zainteresovaných strán vrátane profesijných združení súhlasí s možnosťou jeho podávania výlučne v anglickom jazyku. Návrh, o ktorom sa diskutuje, uprednostňuje tri jazyky (angličtinu, francúzštinu a nemčinu), pričom všetky ostatné jazyky opomína. Pokiaľ však ide o význam jazykov vo svete, portugalčina je oveľa dôležitejším jazykom ako francúzština alebo nemčina. Takisto mám výhrady v súvislosti s možnosťou využívania posilnenej spolupráce v tomto prípade. Nástroj, ktorý má skupine krajín umožniť začať proces väčšej integrácie, ktorá by postupne mohla zahŕňať všetky ostatné krajiny, sa nesmie zmeniť na súkromný klub a mechanizmus vylúčenia alebo na nástroj, ktorý stanovuje prevahu niektorých krajín nad inými krajinami. Preto som proti správe pána Lehneho.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za toto legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu, pretože súhlasím s jeho obsahom. Mrzí ma však absencia portugalského jazyka v európskom patentovom režime.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Vnútorný trh a politika hospodárskej súťaže sú dva piliere procesu európskeho zjednocovania, ktorého cieľom je nielen posilniť hospodárstvo Európskej únie a jeho podniky, ale predovšetkým využívať základné slobody Únie. Tento cieľ je potrebné dosiahnuť v záujme všetkých európskych občanov a podnikov, pretože bude ponúkať rovnaké príležitosti a potrebnú rovnosť, pričom bude predchádzať problémom, dodatočným nákladom a nadnárodným štruktúram, ktoré by mohli diferencovať, diskriminovať alebo obmedzovať možnosti využívania, resp. ochrany práv jednotlivca. Dať všetkým občanom Európskej únie právo vyjadriť sa vo svojom vlastnom jazyku pri styku s inštitúciami EÚ je základným právom, pokiaľ ide o rovnosť, rovnaké príležitosti a nediskrimináciu. Používanie len niektorých úradných jazykov možno technicky odôvodniť iba v rámci činností inštitúcií EÚ a nie v rámci ich vzťahov s občanmi, podnikmi a inštitúciami v členských štátoch. Postup posilnenej spolupráce je užitočný vtedy, keď prispeje k zabezpečeniu väčšieho množstva príležitostí pre tých, ktorí sa na ňom zúčastňujú bez toho, aby rovnaké príležitosti upierali ostatným. Preto som hlasoval proti tomuto odporúčaniu, keďže si myslím, že posilnená spolupráca je v takej chúlostivej oblasti, ako je politická rovnosť jazykov, neprijateľná, pretože by viedla k diskriminácii, pokiaľ ide o právo na rovnaké príležitosti prístupu k základným slobodám EÚ.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Som veľmi spokojná s bodom, ku ktorému sme dospeli v tejto veci, ktorá čakala na prerokovanie od 90. rokov 20. storočia. V decembri 2009 Rada prijala zásadu vytvorenia patentu EÚ. O rok neskôr však Rada potvrdila, že v súvislosti s režimom prekladov, ktorý si vyžadoval jednomyseľnosť, vznikli neprekonateľné ťažkosti. Tejto problematiky sa ujalo belgické predsedníctvo EÚ, ale keďže prekážky neboli odstránené, 12 členských štátov požiadalo o návrh nariadenia, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotného patentu. Rada pre konkurencieschopnosť tak povolila posilnenú spoluprácu v marci 2011. Rada by som vám pripomenula, že vytvorenie jednotného patentu prinesie výhody používateľom patentového systému v Európe a predovšetkým malým a stredným podnikom, na ktoré sa často neberie ohľad, umožní zlepšiť ich konkurencieschopnosť prostredníctvom zlepšenia prístupu k ochrane na základe patentu a znížiť náklady.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotného patentu je v súčasnosti najlepším riešením, a dúfam, že medzičasom sa na nej zúčastnia všetky členské štáty v prospech európskych občanov. Jednotný patent výrazne prispeje k zníženiu administratívnych nákladov pre malé a stredné podniky, podporí inováciu a pomôže vytvárať nové pracovné miesta v čase, keď ich EÚ tak veľmi potrebuje.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Je dôležité, aby sme disponovali celoeurópskymi právnymi predpismi, ktoré budú chrániť patenty s cieľom ochraňovať práva duševného vlastníctva. Budeme tak mať jednotnú ochranu na území zúčastnených členských štátov a zároveň sa znížia náklady a zjednodušia administratívne postupy. Chcel by som zdôrazniť, že v súčasnosti sú náklady na registráciu patentu v Európe približne 10-krát vyššie ako náklady na patent v Japonsku alebo Severnej Amerike. Pre inovácie a vedecký výskum preto bude jednotný patent prínosom a zároveň sa zlepší aj vnútorný trh. Podľa komisára Barniera neprejavili o túto posilnenú spoluprácu záujem len Španielsko a Taliansko. V tomto konkrétnom prípade má však isté právne výhrady k uplatniteľnosti postupu posilnenej spolupráce.

Podľa článku 328 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej je „posilnená spolupráca (...) pri nadviazaní otvorená všetkým členským štátom a podmienená dodržaním všetkých podmienok účasti, ktoré ustanovuje rozhodnutie, ktorým bola povolená. Naďalej je im kedykoľvek otvorená, pokiaľ okrem uvedených podmienok dodržiavajú aj právne akty už prijaté v jej rámci“. Chcel by som poukázať na to, že jazykový režim tejto posilnenej spolupráce budú tvoriť len tri jazyky: angličtina, francúzština a nemčina.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Som proti tomu, aby Parlament schválil využívanie postupu posilnenej spolupráce na vytváranie jednotného patentového systému, pretože sa domnievam, že otázka jazykového režimu má pre záujmy Talianska zásadný význam vzhľadom na to, že Taliansko je v Európe na štvrtom mieste v počte podaných patentov. Myslím si, že postup posilnenej spolupráce sa cynicky využil. Bol vytvorený preto, aby výrazne prispel k procesu integrácie Európskej únie zabezpečením možnosti riešenia určitej problematiky s menším počtom členských štátov, keď nie je možné dosiahnuť jednomyseľnú dohodu.

Jeho presadzovanie by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens, pretože to poškodzuje členské štáty a obchádza zásadu jednomyseľnosti, ktorú vyžaduje Lisabonská zmluva v súvislosti s vnútorným trhom, ako aj zásadu nenarúšania hospodárskej súťaže v rámci tohto trhu. Radšej by sme preto počkali na rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré očakávame 8. marca.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tejto správe z troch zásadných dôvodov.

Je neprijateľné, aby Parlament schválil návrh posilnenej spolupráce v tejto oblasti pre takzvané jednotné patenty, pretože ide len o snahu ohroziť práva členských štátov chrániť svoje záujmy, a to najmä v prospech najmocnejších krajín.

Je to už druhýkrát, čo sa použila zásada posilnenej spolupráce podľa Lisabonskej zmluvy. Účel jej začlenenia už pomaly začína byť jasný.

Je neprijateľné, aby sa vyvíjal nátlak na štáty, ktoré patria do EÚ, ale ktoré neakceptujú podmienky, ktoré im chce väčšina nanútiť, najmä v takých chúlostivých oblastiach, ako sú jazyky, pretože navrhovaná dohoda ohrozuje jazyky väčšiny krajín.

Nakoniec musím povedať ešte záverečnú poznámku a znovu potvrdiť stanovisko, ktoré delegáti Portugalskej komunistickej strany v Európskom parlamente vždy zastávali vo svojej neochvejnej obrane portugalského jazyka.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Nie každý deň máme príležitosť rokovať o takej dôležitej téme, ako je patent EÚ, ktorý je predmetom odporúčania pána Lehneho. Preto som veľmi rada, že mám príležitosť prispieť do tejto rozpravy. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že v súčasnosti sa nachádzame v počiatočnej fáze postupu posilnenej spolupráce. Všetko, čo sa odporúčaním Európskeho parlamentu dosiahne, je umožniť Rade, aby oficiálne schválila prijatie opatrení. Dovtedy je preto ešte všetko možné, alebo, ak mám byť konkrétnejšia, k návrhu nariadenia Európskej komisie je ešte možné predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Bez toho, aby som v súvislosti s návrhmi nariadenia o samotnom patente alebo jazykovom režime zachádzala do detailov, by som chcela povedať, že pri realizácii tohto veľkého európskeho projektu musíme mať na pamäti záujmy všetkých európskych podnikateľov, alebo inými slovami tých, ktorí patentujú vynálezy, a tých, ktorí majú záujem o jednoduchý prístup k technickým informáciám o týchto vynálezoch. Mám na mysli napríklad výrobcov generických liekov.

Keďže som zarytou zástankyňou európskeho patentu a zároveň zástupkyňou Poľska, krajiny, ktorá v súčasnosti, žiaľ, patenty väčšmi prijíma, ako vydáva, budem sa snažiť zabezpečiť, aby bol rozsah rozpravy o patente čo najširší a aby zohľadňoval názory všetkých zúčastnených strán, najmä názory malých a stredných podnikov, ktoré sú potrebné pre inovatívne európske hospodárstvo.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Európsky patent má pomôcť podporiť inováciu, tak prečo nemôžeme byť inovatívni aj my pri rozprave na túto tému? Mali by sme sa hanbiť. Hovoríme iba o patentovom práve; hovorme aj o zavedení optimálnej podoby patentov. V súčasnosti máme krátke a dlhé patenty, ale to nevyhnutne neznamená, že dlhé patenty sú lepšie skoncipované. Opis patentu je často zámerne oveľa rozsiahlejší s cieľom zastrieť a skomplikovať podobu patentu.

Myslím si, že musíme pre patenty vytvoriť transparentnú úpravu, ako aj postup na ich opis, aby sa mohli čo najlepšie využiť internet a elektronické metódy zaznamenávania. Dôležitou otázkou je jazyk, pričom na riešenie tohto problému by sa mohol použiť súbor algoritmov. Myslím si, že najlacnejším systémom, ktorý by nevyžadoval preklad do rôznych jazykov, by bol európsky elektronický patent. Možno Komisia začne rozmýšľať inovatívnym spôsobom. Hlasoval som za túto správu, aj keď sa domnievam, že Komisia v tejto veci nejaví dostatočnú iniciatívu.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Vzhľadom na podnet zo strany Komisie a Parlamentu na opätovné naštartovanie jednotného trhu nebola potreba harmonizovaného systému vydávania a regulovania patentov nikdy väčšia. Z tohto dôvodu som hlasoval za toto legislatívne uznesenie.

V rámci súčasného roztriešteného patentového systému sa patenty musia prekladať do jazyka každého štátu, pre ktorý boli vydané, čo pre podnikateľov, začínajúce podniky a ostatné MSP založené na inovácii predstavuje mimoriadne vysoké náklady na preklad: získanie patentu je v EÚ 13-krát drahšie ako v USA a 11-krát drahšie ako v Japonsku. V rámci nového systému, ktorý majú prijať členské štáty podieľajúce sa na posilnenej spolupráci v tejto oblasti, bude jednotný patent zaradený do oveľa dostupnejšieho režimu prekladov, ktorý bude zložený výlučne z francúzskeho, anglického a nemeckého jazyka, či povedie k zníženiu nákladov. Zavedenie jednotného a finančne dostupného patentového systému, aj keď len v niektorých členských štátoch EÚ, bude zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní jednotného trhu, najmä tým, že v Únii podporí inovácie a tvorivosť pri výrobe tovarov a poskytovaní služieb, ktoré tak zúfalo potrebuje.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Už niekoľko rokov sme svedkami zabrzdenia európskeho hospodárstva z dôvodu neexistencie konkurenčného patentu EÚ v porovnaní s ostatnými veľkými svetovými mocnosťami. Európska komisia približne 15 rokov navrhuje vytvorenie jednotného európskeho patentu. Nakoniec, vďaka postupu „posilnenej spolupráce“, ktorá niekoľkým členským štátom umožňuje spolupracovať v konkrétnej oblasti v prípade zablokovania legislatívnej iniciatívy, sme schopní vydať sa týmto smerom. Preto som nadšene hlasovala za túto správu, ktorá nám umožňuje zaviesť tento postup posilnenej spolupráce v záujme vytvorenia patentového systému EÚ. Je to dôležitý krok vpred pre všetky európske podniky, ako aj pre malé a stredné podniky, ktoré dlho čakali na tento nástroj, nástroj, ktorý je nevyhnutný pre inovácie, výskum a vývoj, ako aj pre konkurencieschopnosť v Európe.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto odporúčanie týkajúce sa povolenia posilnenej spolupráce v oblasti vytvárania európskeho patentu. V decembri 2010 chcelo 12 členských štátov vrátane Francúzska z dôvodu jazykových rozdielov využiť postup posilnenej spolupráce po nezhode medzi 27 krajinami v súvislosti so zavedením patentového systému EÚ. Nakoniec sa pre účasť rozhodli všetky členské štáty s výnimkou Talianska a Španielska. Bola by som rada, keby sa týmto dvom krajinám umožnilo kedykoľvek sa do tejto iniciatívy zapojiť. V súčasnosti je podanie patentu v Európskej únii 11-krát drahšie ako v Spojených štátoch. V budúcnosti budú môcť naši výskumní pracovníci a podniky konečne účinne konkurovať v oblasti inovácie Spojeným štátom a Ázii.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Po viac ako 10 rokoch sa práca na jednotnom európskom patente konečne blíži ku koncu. Napriek skutočnosti, že sme dosiahli len čiastočný úspech, keďže systém jednotnej ochrany patentov sa nevzťahuje na celé územie Európskej únie, to možno bezpochyby považovať za dôležitý krok vpred. Zjednodušenie postupu registrácie a výrazné zníženie nákladov prispeje k rozvoju vnútorného trhu a podporí vedecko-technický pokrok v celej EÚ, dokonca aj keď sa to bude vzťahovať len na 12 členských štátov. Hoci sa právne predpisy zharmonizujú len do určitej miery, táto harmonizácia bude mať v skutočnosti dosah na podnikateľov v celej EÚ, pretože investori so sídlom v nezúčastnených členských štátoch budú môcť takisto využívať výhody jednotnej ochrany patentov. Sami sa budú môcť individuálne rozhodnúť, či si vyberú ochranu v rámci právneho systému jedného alebo niekoľkých členských štátov, alebo či budú využívať jednotný európsky patent.

Som presvedčený, že by sme mali pokračovať v opatreniach zameraných na rozšírenie pôsobnosti jednotnej ochrany patentov, aby sa v konečnom dôsledku vzťahovala na celé územie Európskej únie. Z výhod týchto opatrení nebudú ťažiť len jednotliví podnikatelia, pretože európsky trh sa zároveň stane v porovnaní s ostatnými hospodárskymi veľmocami, ako sú Spojené štáty, Čína a Japonsko, konkurencieschopnejší.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE), písomne. – (LV) Podporil som tento návrh uznesenia o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov, pretože sa domnievam, že systém registrácie patentov prispeje k zníženiu administratívnych prekážok pre európske podniky. Európska únia si nemôže dovoliť roztrieštený systém registrácie patentov. V súčasnosti napreduje míľovými krokmi smerom k systému jednotnej registrácie. Súčasný stav, keď podniky musia svoje patenty registrovať samostatne v každom členskom štáte, je veľkou prekážkou pre ich rozvoj. Pomalý a zložitý proces registrácie patentov v Európskej únii doteraz obmedzoval možnosti dynamického rozvoja našich podnikov. Jasný a účinný postup, v rámci ktorého si každý môže zaregistrovať patent, ktorý bude platný v celej Európskej únii, zabezpečí rýchlejší vstup nových výrobkov na trh, čím sa podporí miera rozvoja podnikov. Víťazmi budú tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto systéme registrácie patentov a podnikatelia v týchto krajinách, ktorí budú môcť tieto výrobky rýchlejšie dodávať všetkým európskym spotrebiteľom.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) V súčasnosti je vnútorný trh mimoriadne roztrieštený z dôvodu vysokých nákladov na ochranu patentov v Európskej únii, pričom európski vynálezcovia nemôžu využívať všetky výhody jednotného trhu. Problém nastáva vtedy, keď sa snažia dosiahnuť čo najvyššiu úroveň ochrany v celej Únii. Táto situácia má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť EÚ, pretože činnosti zahŕňajúce inovácie produkujú ľudský kapitál, ktorý je zvyčajne mobilnejší ako v iných oblastiach.

Súčasné menej výhodné podmienky pre inováciu spôsobujú, že Európska únia je menej atraktívnym miestom pre tvorivosť a inovácie, a to pre vynálezcov z Európy aj mimo nej. Hlasoval som za toto odporúčanie, pretože posilnenie spolupráce v rámci skupiny členských štátov v oblasti jednotnej ochrany patentov zabezpečí záujmy Únie na základe skutočnosti, že sa tým podporí konkurencieschopnosť EÚ, čím sa EÚ stane pre zvyšok sveta atraktívnejšou. Vytváranie jednotnej ochrany patentov pre skupinu členských štátov by okrem toho zlepšilo úroveň ochrany patentov a znížilo náklady a komplikovanosť spojené s príslušnými krajinami, čo by uľahčilo vedecko-technologický pokrok a fungovanie vnútorného trhu.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Domnievam sa, že povolená úroveň radiácie v potravinách sa musí zvýšiť a navyše je potrebné zlepšiť jej monitorovanie a dodržiavanie. V závislosti od výsledku záverečného čítania má toto nariadenie potenciál prispieť k tomuto procesu. Vítam skutočnosť, že toto nariadenie sa bude vzťahovať aj na potraviny alebo krmivá dovážané z tretích krajín v režime colného tranzitu alebo určené na vývoz.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Sféra práv duševného vlastníctva, najmä práva priemyselného vlastníctva, si bezpochyby zasluhuje mimoriadny záujem a pozornosť. Orgánom a inštitúciám EÚ sa to však nie vždy darí. Komplexné systémové riešenie však veľakrát maria detaily, či dokonca lobistické záujmy. Problém patentu EÚ – kedysi patentu Spoločenstva – je toho príkladom. V súčasnosti sa ponúka možnosť aspoň čiastočného riešenia formou posilnenej spolupráce medzi niektorými členskými štátmi v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov. Česká republika má záujem o účasť v tejto posilnenej spolupráci a chce sa tak podieľať aj na ďalšom prerokúvaní konkrétnych návrhov nariadenia o jednotnom patente a jeho jazykovom režime. Neúčasť na posilnenej spolupráci by znamenala nemožnosť ovplyvňovať podobu budúceho patentového systému EÚ. Významným aspektom je aj hospodársky prínos, resp. výhody pre podniky prichádzajúce s novými technickými riešeniami, a to so zreteľom na veľkosť spoločného trhu účastníkov posilnenej spolupráce. Rád by som ešte pripomenul, že Česká republika si ponecháva možnosť vystúpiť z posilnenej spolupráce pre prípad, že by sa táto spolupráca uberala smerom, ktorý by bol v rozpore s pozíciami Českej republiky, a to najmä v otázke jazykového režimu a oblasti patentového súdnictva.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o tejto správe. Nie je to preto, že som proti zvrchovanému právu členských štátov uzavrieť medzi sebou dohodu o posilnenej spolupráci, a to aj pokiaľ ide o patenty. Nedostali sme však žiadnu záruku v súvislosti s ekologickými a hygienickými normami, ktoré sa budú uplatňovať počas schvaľovacieho procesu pre tieto patenty, najmä pokiaľ ide o geneticky modifikované organizmy. Kým táto správa nebude obsahovať nevyhnutné požiadavky na zachovanie verejného zdravia, tento typ dohody nepodporím.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Schválením tejto správy, ktorej cieľom je vytvoriť posilnenú spoluprácu v súvislosti s registráciou a ochranou patentov, vzniká riziko zavedenia jazykového režimu vymedzeného len na tri jazyky – angličtinu, nemčinu a francúzštinu, pričom preklad patentov do príslušného národného jazyka v každom členskom štáte už nebude potrebný. Hoci účel vytvorenia patentu EÚ je pozitívny v tom zmysle, že by pomohol oživiť a podporiť inováciu v Európe, napriek tomu tvrdím, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť porušením základných zásad samotného európskeho občianstva, porušením súdržnosti Spoločenstva a roztrieštením vnútorného trhu alebo zavedením nových faktorov diskriminácie, nerovnosti a nerovnováhy.

Portugalčina – tretí najdôležitejší európsky jazyk všeobecnej komunikácie – bude zavedením tejto „posilnenej spolupráce“ nevýslovne diskriminovaná. Preto som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Spor pre jazyky používané v oblasti patentov EÚ trvá už viac ako 30 rokov. Počas týchto 30 rokov museli európske spoločnosti znášať vysoké náklady na preklady a v niektorých prípadoch museli na globálnom trhu čeliť konkurenčnému znevýhodneniu. Je ťažké vyčísliť nehmotný majetok, ako sú obchodné známky a patenty. Používajú sa však na zabezpečenie úverov a zohľadňujú sa tiež pri vypracúvaní úverových ratingov.

V tejto súvislosti je v rámci nového patentového práva vypracovaného prostredníctvom procesu posilnenej spolupráce, ktoré sa uplatňuje aspoň v častiach EÚ, potrebné, aby sa patenty prekladali len do nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Rozhodne sa tým zníži množstvo súvisiacej byrokracie. Toto nové nariadenie takisto posilňuje postavenie nemčiny, ktorá je podľa prieskumu vykonaného v roku 2006 ešte stále najpoužívanejším rodným jazykom v rámci EÚ. V zásade ide o dobrú myšlienku, ale pravidlá týkajúce sa jazykov nie sú úplne jasné, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Vytvorenie jednotnej ochrany patentov v Spoločenstve (v súčasnosti Európska únia) a zabezpečenie účinnej ochrany patentov v celej EÚ je krokom k lepšej konkurencieschopnosti EÚ. V súčasnosti sú vynálezcovia pracujúci v Európskej únii znevýhodnení v porovnaní so svojimi kolegami z ostatných krajín vo svete; ochrana vynálezov v celej EÚ je zdĺhavý a finančne náročný proces. Z dôvodu procedurálnych problémov sme však, žiaľ, neboli schopní zaviesť jednotný systém v celej EÚ. Napriek tomu blahoželám tým členským štátom, ktoré sa rozhodli začať postup spolupráce v oblasti ochrany patentov (som veľmi rada, že medzi tieto členské štáty patrí aj Litva), a hlasujem za schválenie tejto spolupráce.

  Tiziano Motti (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som proti zavedeniu trojjazyčného systému do nariadení o patentoch. Preklad patentov výlučne do angličtiny, francúzštiny a nemčiny by vážne poškodil talianske podniky, ktoré by museli znášať mimoriadne vysoké náklady na technický preklad patentov, ktoré podávajú. Naša parlamentná skupina nás vyzvala, aby sme hlasovali za túto správu, ale ja nemám pocit, že by som mal schváliť právny predpis, o ktorom sa domnievam, že poškodzuje záujmy mojej krajiny a jej občanov, konkrétne všetkých talianskych malých a stredných podnikov a našich spotrebiteľov. Je zrejmé, že vyššie náklady pre podniky by viedli k vyšším výrobným nákladom na úkor spotrebiteľov. Posilnená spolupráca by mala zostať mechanizmom, ktorý sa bude používať vo výnimočných prípadoch, pričom by sa nemal využívať na vylúčenie členských štátov, ktoré sú pripravené rokovať, ako sú Taliansko a Španielsko. Podporujem návrh Talianska písať patenty v jazyku krajiny vynálezcu a zabezpečiť aj preklad do anglického jazyka. Týmto spôsobom môžeme zachovať nezávislosť nášho jazyka a ochrániť záujmy našej krajiny. Posilnená spolupráca medzi 10 alebo 12 krajinami v tejto oblasti však predstavuje riziko narušenia podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže v prospech zúčastnených krajín.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto uznesením o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov. Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď je veľmi zložité a finančne náročné získať európsky patent, súhlasím s návrhom uplatňovať postup spolupráce a umožniť všetkým zainteresovaným členským štátom EÚ vytvoriť jednotný patentový systém.

Musíme vynaložiť úsilie na vyriešenie problému jazykového režimu, ktorý by prispel k zníženiu nákladov na získanie európskeho patentu pre spoločnosti pôsobiace v EÚ. Účinné fungovanie ochrany patentov by navyše zjednodušilo postup urovnávania sporov a prispelo k zníženiu administratívnej záťaže.

Som rád, že mnohé členské štáty Európskej únie prispievajú k iniciatíve vytvárania jednotného patentu, a dúfam, že ostatné krajiny takisto čoskoro prispejú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je vytvorenie jednotného patentu na zlepšenie podmienok hospodárskej liberalizácie v rámci Európskej únie. Len posilnená spolupráca uľahčí riadne fungovanie vnútorného trhu tým, že odstráni prekážky pre voľný pohyb tovaru.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za odporúčanie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov. Budúcnosť Európy a členských štátov, ako je Grécko, ktoré boli ťažko zasiahnuté krízou a ktoré vkladajú svoju nádej do obnovenia svojich národných hospodárstiev a výrobnej štruktúry, závisí od inovácií. Z hospodárskeho hľadiska je preto nevyhnutné a zo sociálneho hľadiska spravodlivé zabezpečiť právnu ochranu patentov, ktoré sa týkajú vynálezov a realizácie inovačných nápadov a výrobkov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Som za európsky patentový systém, ale po zvážení a z jazykových dôvodov som sa zdržala hlasovania o tejto správe. Za túto správu by som bola hlasovala iba v tom prípade, keby sa mala používať iba angličtina, pretože v dnešnej dobe funguje ako dorozumievací jazyk. Hlasovania som sa zdržala z troch zásadných dôvodov: po prvé, pretože vytvorenie patentového systému s povinným prekladom každého dokumentu do 23 úradných jazykov by bolo finančne náročné, pomalé a predstavovalo by to vážnu konkurenčnú nevýhodu; po druhé, pretože v súčasnosti sa v praxi angličtina bežne používa ako dorozumievací jazyk; a po tretie, pretože 90 % žiadostí o udelenie patentu sa aj tak podáva v anglickom jazyku. Nemôžem súhlasiť so zahrnutím francúzštiny a nemčiny do tohto procesu na úkor jazykov, ktorými hovorí väčšie množstvo ľudí, ako sú portugalčina a španielčina (ako keby v EÚ existovali jazyky s rôznymi štatútmi, čo je myšlienka, ktorú odmietam). Preto som sa zdržala hlasovania v presvedčení, že európsky patentový systém je potrebný, ale že najlepším riešením by bol len jeden jazyk: angličtina.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zdržal som sa hlasovania, pretože aj keď si myslím, že je nevyhnutné zlepšiť patentový systém v Európe, najmä prostredníctvom vytvorenia jednotného patentu a Súdu pre európske patenty a patenty EÚ, ktorý by malým a stredným podnikom umožnil prekonať problémy spôsobené súčasným roztrieštením existujúceho systému, ktorý sa vyznačuje vysokými nákladmi a nadmernou zložitosťou, zároveň chápem výhrady, ktoré vyjadrili niektoré krajiny v súvislosti s režimom prekladov patentov EÚ. Preto nie som proti začatiu posilnenej spolupráce v tejto oblasti, aj keď som presvedčený, že to nie je najvhodnejšie a najlepšie riešenie tohto problému.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Neexistencia jednotnej ochrany patentov v celej Európskej únii predstavuje pre európske podniky v porovnaní s podnikmi z USA a Japonska zreteľnú konkurenčnú nevýhodu. Náklady na prihlásenie patentu v Európe sú takmer 10-krát vyššie ako náklady na prihlásenie patentu v USA a Japonsku, a to najmä z dôvodu nákladov na ich preklad do jazykov rôznych krajín EÚ. Ak chceme zabezpečiť väčšiu konkurencieschopnosť portugalského a európskeho priemyslu v tomto kontexte, za rozhodujúci považujem rýchly pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie systému jednotnej ochrany patentov, ktorý bude menej nákladný a zložitý a ktorý bude môcť fungovať ako stimul pre inovácie a vedecko-technický rozvoj v Portugalsku a EÚ. Preto som hlasoval za toto uznesenie. Napriek tomu musím vyjadriť poľutovanie nad voľbou v súvislosti s jazykovým režimom. V podstate si myslím, že existujú presvedčivé argumenty proti súčasnému trojjazyčnému riešeniu, teda používaniu angličtiny, nemčiny a francúzštiny. Preto som presvedčený, že by bolo v každom prípade vhodnejšie rozhodnúť sa pre režim s výlučným používaním anglického jazyka.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Dnes som hlasovala za zavedenie posilnenej spolupráce v oblasti jednotnej ochrany patentov, pretože si myslím, že zablokovanie v Rade v dôsledku jazykového režimu je neopodstatnené. Podľa môjho názoru je, samozrejme, veľmi dôležitá diskusia. Hlasovanie za toto uznesenie pre mňa neznamená, že plne súhlasím s obsahom pôvodných návrhov Komisie. Táto problematika bude pre nás vo Výbore pre právne veci prioritou a určite predložíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s početnými návrhmi na zlepšenie. Chcela by som vysvetliť, že tí, ktorí sa domnievajú, že dnešné hlasovanie bude viesť k tomu, že Parlament stratí svoje práva, sa mýlia. Legislatívny postup je len začiatok. Parlament dnešným hlasovaním jednoducho udelil povolenie skupine členských štátov na začatie postupu posilnenej spolupráce, čo bolo možné len na základe Lisabonskej zmluvy. Zvyšný postup bude zahŕňať: a) konzultáciu s Parlamentom o jazykovom režime (rozhodnutie musí v tomto prípade prijať Rada), b) účasť Parlamentu na rozhodovaní o obsahu nariadenia o patentoch ako súčasť riadneho legislatívneho postupu, c) získanie súhlasu Parlamentu pre patentovú jurisdikciu. V rámci týchto možností nedôjde k žiadnej zmene, pokiaľ ide o účasť Parlamentu na tomto procese. Dokonca ani poslanci Európskeho parlamentu z tých členských štátov, ktoré sa nezapojili do posilnenej spolupráce, nestratia svoje právo hlasovať počas zostávajúcej časti postupu, pretože sú európskymi a nie národnými zástupcami.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Belgické predsedníctvo Európskej únie bolo veľmi úspešné. Medzi mnohé veci, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť, patrí dohoda o európskom patente, nariadenie, ktoré je nevyhnutné pre podporu inovácie a konkurencieschopnosti v Európe. Liberálni Európania si takýto typ harmonizácie právnej ochrany želali takmer 15 rokov. Prestanú sa tak plytvať finančné prostriedky, ktoré sa odhadujú na takmer 400 000 EUR ročne a ktoré vyplývajú z koexistencie národných patentov a európskych patentov. Navyše, to, že 12 členských štátov (Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) využíva postup posilnenej spolupráce, je veľmi pozitívne, keďže to bol jediný spôsob, ako ukončiť patovú situáciu v tejto veci. Lisabonská zmluva sa vhodným spôsobom použila na schválenie „priekopníckej európskej úlohy“ minimálne deviatich členských štátov v oblasti spolupráce pri zablokovaní legislatívnej iniciatívy.

Z uvedených dôvodov je hlasovanie Európskeho parlamentu o správe pána Lehneho dnes napoludnie dôležité. Je pozitívnym signálom pre európske podniky, ktoré sa musia vyvíjať v kontexte stabilného právneho rámca, aby mohli dosiahnuť rovnakú úroveň v rámci medzinárodnej hospodárskej súťaže, ako aj pre vynálezcov, ktorých tvorivú činnosť musí Európska únia lepšie chrániť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Naša skupina nemôže dať svoj súhlas a začať tento postup, pretože ako povedal generálny advokát Súdneho dvora: „Plánovaná dohoda o vytvorení jednotného systému riešenia patentových sporov nie je v súčasnosti kompatibilná so zmluvami.“ Naša skupina požiadala o odloženie hlasovania, pretože k rozhodnutiu Súdneho dvora o uvedenom stanovisku generálneho advokáta sa má dospieť už 8. marca a Parlament by si mal byť plne vedomý právnych dôsledkov „posilnenej spolupráce“ predtým, ako sa pustí do takéhoto výnimočného projektu.

Ostatné politické skupiny našu žiadosť o odloženie nepodporili. Tento súhlas sa netýka konkrétnych opatrení zavádzajúcich posilnenú spoluprácu. Takéto návrhy budú predložené neskôr, ak sa posilnená spolupráca schváli (t. j. nariadenia Rady o vytvorení jednotnej ochrany patentov a režime prekladov pre jednotné patenty).

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som proti tomuto uzneseniu, pretože si myslím, že po dlhom legislatívnom procese, ktorý sa začal v roku 2000, je v súčasnosti neprijateľné, že sa nenavrhlo spoločné riešenie týkajúce sa lingvistického aspektu európskych patentov. Taliansko a Španielsko mnoho rokov vyvíjali veľký tlak na to, aby sa v oblasti technológie a vedy stala angličtina jediným úradným jazykom. Týmto riešením, využívaním jedného jazyka, by sa znížili náklady a podnecovali predovšetkým malé a stredné podniky k využívaniu európskeho patentu, pretože ich hospodársky rozmer znamená, že si často nemôžu dovoliť vysoké náklady na preklad.

Aby bolo možné obísť zásadu jednomyseľnosti, ktorú si táto chúlostivá záležitosť vyžaduje, bola predložená otázka využívania posilnenej spolupráce (ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve), ktorá by umožnila prijímať rozhodnutia len jednej tretine členských štátov. Vlády Talianska a Španielska už niekoľko mesiacov poukazovali na nezvyčajnú povahu tohto postupu, ktorý by v prípade, že ho Európsky parlament a Rada schvália kvalifikovanou väčšinou, znamenal, že európsky patent by sa neuplatňoval iba v štátoch zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci, ale vzťahoval by sa aj na podniky so sídlom v ostatých členských štátoch.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Taliansko a Európa budú trpieť v dôsledku rozhodnutia o využívaní posilnenej spolupráce v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov. Zavedenie postupu posilnenej spolupráce v tejto otázke je veľkým omylom, pretože sa tým zmarí snaha o vytvorenie európskeho patentu, ktorý by bol platný vo všetkých členských štátoch.

Takisto sme proti rozhodnutiu pokúsiť sa presadiť toto hlasovanie v Parlamente bez ohľadu na dôsledky rozsudku Súdneho dvora o zlučiteľnosti súdu pre jednotné patenty so zmluvou. Taliansko aj Španielsko správne namietali proti uznaniu výlučne troch jazykov (angličtiny, francúzštiny a nemčiny) na podávanie európskych patentov namiesto toho, aby sa rešpektovala zásada rovnakého postavenia jazykov, ako sa uvádza v zmluve. Je zrejmé, že nejde len o diskrimináciu, ale že táto problematika skutočne poškodzuje podniky v krajinách používajúcich iné jazyky, ako sú tieto.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Som presvedčená, že posilnená spolupráca v oblasti ochrany patentov prispeje k odstráneniu roztrieštenosti v tejto oblasti, zaistí lepšie rámcové podmienky pre inovatívne podniky v celej Únii, povedie k väčšej konkurencieschopnosti EÚ v globálnom meradle a k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu EÚ. Nezanedbateľné je aj očakávané zníženie nákladov súvisiacich s procesom ochrany patentov. Preto som hlasovala za túto správu.

  Csanád Szegedi (NI), písomne. – (HU) Hlasoval som za toto odporúčanie, pretože považujem za neospravedlniteľné, že sme ešte stále neboli schopní dosiahnuť v tejto otázke spoločnú pozíciu. Musíme si uvedomiť, že Európa v globálnej hospodárskej súťaži v oblasti inovácií zaostáva. Nemôžeme dosiahnuť inováciu bez komplexnej ochrany patentov, ale univerzity, menšie výskumné inštitúty a vynálezcovia nemôžu hradiť náklady súvisiace so schvaľovaním patentov. Získaním patentu iba vo svojej krajine v podstate poskytujú globálnemu trhu svoje vynálezy bezplatne. Schvaľovanie patentov EÚ má rozhodujúci význam. Je mimoriadne dôležité môcť získať európsky patent na základe jedinej žiadosti. Je nevyhnutné, aby si to uvedomili všetky európske krajiny vrátane tej našej, Maďarska.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Európska komisia pred viac ako 20 rokmi navrhla čo najskôr vytvoriť jednotný európsky patent a zdôraznila naliehavú potrebu takéhoto patentu. V súčasnosti sa patenty v Európe musia schvaľovať samostatne v jednotlivých krajinách a zakaždým sa musia prekladať do príslušného národného jazyka.

Na to, aby patent mohol byť schválený čo len v polovici členských štátov EÚ, je potrebné vynaložiť až 20 000 EUR, z čoho 14 000 EUR je určených na preklad. V Spojených štátoch na to stačí približne 1 850 EUR. Neexistencia európskeho patentu je prekážkou našej konkurencieschopnosti, ako aj európskej inovácie, výskumu a vývoja. Z tohto dôvodu je posilnená spolupráca v tejto oblasti plne oprávnená, čo je základom pre budúcnosť EÚ.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Vytvorenie európskeho jednotného patentu v rámci Európskej únie prinesie výhody všetkým zúčastneným používateľom, najmä malým a stredným podnikom, pretože prispeje k ich konkurencieschopnosti prostredníctvom zníženia nákladov. Táto problematika, o ktorej sa diskutuje už dve desaťročia, si vyžaduje jednomyseľnú dohodu v Rade s cieľom stanoviť jazykový režim uplatniteľný na práva duševného vlastníctva v Európskej únii. V tejto súvislosti a so zreteľom na skutočnosť, že vytvorenie jednotnej ochrany patentov nebolo zahrnuté do zoznamu oblastí patriacich do výlučnej právomoci Európskej únie, sa súčasné odporúčanie týka možnosti posilnenia spolupráce v tejto oblasti. Hoci v tejto fáze procesu potrebujeme len súhlas Parlamentu pre metódu rozhodovania v tejto oblasti, za ktorú som hlasoval, tento Parlament bude zakrátko vyzvaný, aby rozhodol o kontroverznom jazykovom režime a o dvoch nariadeniach, ktoré je potrebné vypracovať v súvislosti s pravidlami európskeho patentového systému.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov, pretože sa domnievam, že je potrebné prijať opatrenia na vytvorenie jednotného patentu EÚ.

Podľa správy, ktorú v roku 2011 vypracovala spoločnosť Thomson Reuters s názvom „Patentované v Číne“, Čína v počte patentov čoskoro predbehne Japonsko a USA. Zámerom Číny v rámci programu spusteného v roku 2006 bolo stať sa krajinou zameranou na inovácie a vďaka tomu dokázala zvýšiť počet patentov o 14,1 %, 33,55 % a 15,9 % v porovnaní s USA, EÚ a Japonskom.

V EÚ je súčasný patentový systém roztrieštený a, pokiaľ ide o požiadavky na preklad, finančne mimoriadne náročný. Náklady na patent EÚ platný v 13 krajinách dosahujú 20 000 EUR, z čoho zhruba 14 000 EUR ide len na náklady súvisiace s jeho prekladom. Európsky patent je tak 10-krát drahší ako americký. Domnievam sa, že povolenie posilnenej spolupráce v oblasti vytvárania jednotných patentov môže prispieť k rozvoju jednotného patentu, ktorý bude atraktívny pre používateľov európskeho patentového systému, bude ponúkať ochranu duševného vlastníctva v celej EÚ a odstráni náklady a ťažkosti s cieľom stimulovať výskum, vývoj a inovatívne MSP.

Správa: Ivo Belet (A7-0001/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Schvaľujem predloženú správu, pričom mám na pamäti, že konzultačná pracovná skupina právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vo svojom stanovisku dospela k záveru, že príslušný návrh neobsahuje podstatné zmeny a doplnenia okrem tých, ktoré sú vyznačené v návrhu alebo v tomto stanovisku, a že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami a doplneniami, predmetom návrhu je iba priama kodifikácia platných aktov bez podstatných zmien. Súhlasím, že treba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia európskych občanov v prípade rádioaktívnej kontaminácie a poskytnúť demokratickú legitimitu prijatiu súčasnej smernice, keďže právny základ sa musí prispôsobiť novej Lisabonskej zmluve.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o najvyšších povolených hodnotách rádioaktivity, spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu, v potravinách a krmivách. Všetci sa pamätáme na tragédiu v Černobyli 26. apríla 1986, keď do atmosféry unikli značné množstvá rádioaktívnych materiálov, ktoré zamorili potraviny (obilie, zeleninu, bobuľovité plody a huby) a krmivá v niekoľkých európskych krajinách a významne ohrozili ľudské zdravie. Došlo aj ku kontaminácii polí rádioaktívnym spadom, čo spôsobilo zvýšenie rádioaktivity lesných plodov a poľnohospodárskych produktov v postihnutých oblastiach. Vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia je jedným z cieľov Európskej únie.

Preto je naliehavo potrebné, aby sme vytvorili systém, ktorý Európskej únii po jadrovej havárii alebo inom prípade rádiologického núdzového stavu, ktorý by viedol alebo mohol viesť k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmív, umožní pevne stanoviť najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia. Všetci občania EÚ musia byť v prípade jadrovej alebo rádiologickej havárie v najväčšej možnej miere chránení a Európska komisia musí byť pripravená rýchlo reagovať. Je nevyhnutné, aby sa na potraviny a krmivá uplatnili vopred stanovené najvyššie povolené úrovne kontaminácie.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) V tejto správe sa stanovujú najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity, spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným rádiologickým núdzovým stavom, v potravinách a krmivách pre zvieratá. Súhlasím s tým, že Európsky parlament musí zohrávať kľúčovú úlohu v situáciách, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie verejnosti. Domnievam sa tiež, že Európska komisia musí pri jadrovej havárii alebo rádiologickom núdzovom stave prevziať úlohu vykonávania dohľadu, vyhlásiť stav núdze a prijať zoznam základných potravín a krmív. Členské štáty musia udržiavať systém úradných kontrol týchto výrobkov a informovať širokú verejnosť o akýchkoľvek rizikách. Hlasovala som za túto správu, ktorá zaisťuje bezpečnosť potravín európskych občanov v prípade jadrovej havárie alebo rádiologického núdzového stavu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia je jedným z cieľov, ktoré musí Európska únia pri určovaní svojej politiky dosiahnuť. Nariadenia EÚ, v ktorých sa stanovujú úrovne rádioaktívnej kontaminácie v prípade rádiologického núdzového stavu sa od roku 1990 nezmenili, a preto je nevyhnutné tieto ustanovenia preskúmať a aktualizovať. Musíme vytvoriť komplexný systém, ktorý Únii po jadrovej havárii alebo inom prípade rádiologického núdzového stavu, ktorý môže viesť k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmív, umožní pevne stanoviť najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia. Súhlasím, že je nevyhnutné pravidelne skúmať povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie, aby sa zohľadnil najnovší medzinárodný vedecký pokrok a vedecké odporúčania a aby sa vyhlo existujúcim odchýlkam v dozornej praxi.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, v ktorej sa navrhuje stanoviť postup na určenie najvyšších povolených hodnôt rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmív, ktoré môžu byť uvedené na trh po jadrovej havárii alebo inom rádiologickom núdzovom stave, ktorý pravdepodobne povedie alebo viedol k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmív. V prílohách I a III sú zároveň stanovené najvyššie povolené hodnoty kontaminácie potravín a krmív. Hoci sa pri tomto návrhu používa postup prepracovania, domnievam sa, že musíme podstatne zmeniť a doplniť návrh, nielen túto jednu sivú zónu, aby sa zaručila právna istota a konzistentnosť znenia. Je potrebné zracionalizovať postup v prípade jadrovej havárie tým, že sa úloha dohľadu jasne zverí Komisii a objasní sa systém jej aktov (prijatie, revízia). Okrem toho sa musíme usilovať slúžiť záujmom občanov lepším riadením situácie po havárii. Musíme zabezpečiť právnu istotu celého návrhu prostredníctvom zosúladenia zastaraných postupov (analogicky prijatých komitologických postupov v rámci Zmluvy o Euratome), ktoré sa majú kodifikovať na základe tohto návrhu, s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Vzhľadom na to, že tri nariadenia o rádioaktívnom žiarení, ktoré sa príslušnou správou menia a dopĺňajú, boli prijaté po katastrofe v Černobyli pred približne dvadsiatimi rokmi, sa domnievam, že správa pána Beleta je vo svojej súčasnej podobe po hlasovaní prvým pokusom zlepšiť prístup k problému rádioaktívnej kontaminácie potravín a pôdy a opätovne priblížiť tento problém. Som síce za zmenu právneho základu a posilnenie úlohy Európskeho parlamentu s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť právnych predpisov a rozsiahlejšiu ochranu občanov, považujem však správu za nedostatočnú a niekoľko krokov pozadu v porovnaní s vecným prístupom k problému. Mení a dopĺňa sa v nej to, čo už bolo schválené, a, skrátka, upravuje skôr následky problému ako jeho zdroj. Navyše zostávajú najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie naďalej mimoriadne vysoké a v dôsledku toho sa ani zďaleka nepribližuje cieľu ochrany verejného zdravia. Z vyššie uvedených dôvodov som sa v záverečnom hlasovaní zdržal hlasovania.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Domnievam sa, že členské štáty EÚ sú zodpovedné za sledovanie dodržiavania úrovní stanovených v tomto nariadení na ochranu pred rádioaktívnou kontamináciou, a to najmä prostredníctvom kontroly noriem bezpečnosti potravín aj krmív, ako aj sledovaním environmentálnych parametrov. Podporujem myšlienku vytvoriť systém, ktorý EÚ po jadrovej havárii alebo inom rádiologickom núdzovom stave umožní stanoviť najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia verejnosti.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu týkajúcu sa rádioaktívnej kontaminácie potravín, ktorej cieľom je stanoviť najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity v potravinách a krmivách po jadrovej havárii alebo inom rádiologickým núdzovom stave. Preto je hlavným cieľom tohto nariadenia ochrana verejného zdravia a v súlade s tým je nevyhnutné, aby bol právnym základom článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia európskych občanov v prípade rádioaktívnej kontaminácie a tiež poskytnúť demokratickú legitimitu prijatiu súčasného nariadenia. Niet pochýb o tom, že je nevyhnutné prispôsobiť jeho právny základ novej Lisabonskej zmluve s cieľom udeliť Parlamentu úlohu pri rozhodovaní o nariadení, ktoré môže ovplyvniť verejné zdravie. Účelom tohto návrhu je v podstate kodifikácia nezmenených ustanovení troch nariadení, ktoré sa prijali v období rokov 1987 až 1990, v ktorých sa stanovujú povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v prípade rádiologického núdzového stavu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Všetci ľudia majú právo na zdravú výživu. Ide o nespochybniteľné právo, ktoré odráža Lisabonská zmluva, a o nevyhnutný predpoklad dosiahnutia kvalitného života, o ktorý sa všetci usilujeme.

Otázka rádioaktívnej kontaminácie životného prostredia získala po katastrofe v Černobyli (1986) na dôležitosti a stala sa dôvodom prijatia troch nariadení (v období rokov 1987 až 1990), v ktorých sa stanovujú najvyššie povolené hodnoty kontaminácie v prípade rádiologického núdzového stavu alebo jadrovej havárie, pretože bolo zrejmé, že tieto následky sú dlhodobé a veľmi často môžu byť nepriame (kontaminácia zalesnených plôch).

Hoci zámerom návrhu je v podstate kodifikácia nezmenených ustanovení už uvedených nariadení, hlasujem za túto správu o návrhu nariadenia Rady (Euratom), pretože hrozí, že dodržiavanie vysokej úrovne ochrany zdravia európskych občanov nebude zaručené.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Účelom tohto návrhu je v podstate kodifikácia nezmenených ustanovení troch nariadení, ktoré sa prijali v období rokov 1987 až 1990, v ktorých sa stanovujú povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v prípade rádiologického núdzového stavu. Začlenenie nového odôvodnenia vysvetľujúceho potrebu zachovania súčasného článku, ktorý vyhradzuje uplatňovanie vykonávacích právomocí Rade, je však zásadnou zmenou, ktorá odôvodňuje využitie postupu prepracovania.

Obsahom nariadenia je mechanizmus dvojstupňového prístupu v prípade rádiologického núdzového stavu alebo jadrovej havárie, ako navrhuje Komisia:

– bezprostredné prijatie ad hoc nariadenia Komisie, ktorým sa majú uplatňovať najvyššie povolené úrovne rádioaktívnej kontaminácie uvedené v prílohách I a III tohto návrhu v konkrétnom prípade, určitej oblasti a na obmedzené obdobie;

– stanovenie obdobia jedného mesiaca od jeho prijatia, v rámci ktorého Komisia postúpi návrh Rade na úpravu alebo potvrdenie tohto ad hoc nariadenia.

Z rozpravy v samotnom odbornom výbore a z alternatívneho návrhu, ktorý predkladá, je zrejmé, že medzi Komisiou a Radou prebieha v tejto oblasti boj o moc. Prvoradým cieľom by však malo byť slúžiť záujmom občanov lepším riadením situácií po havárii, pričom sa dodržia právomoci postihnutých členských štátov. Preto sme sa zdržali záverečného hlasovania.

  Vicky Ford (ECR), písomne. – My Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) sme podporili túto správu, lebo sme presvedčení, že je potrebné zmeniť právny základ tohto právneho predpisu z článku 31 Zmluvy o Euratome (ESAE) na článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). Článok 31 ESAE (zameraný na skupinu osôb, ktoré by mohli byť vystavené rádioaktívnej kontaminácii) sa podľa pôvodného nariadenia považoval za najvhodnejší právny základ, pretože článok 168 ZFEÚ (ktorý sa týka verejného zdravia) neexistoval. Keby bol právnym základom tohto nariadenia článok 168 ZFEÚ, znamenalo by to zmenu z konzultačného postupu na riadny legislatívny postup a návrh by bol predmetom úplného preskúmania Európskym parlamentom a, čo je najdôležitejšie, úplného posúdenia vplyvu vrátane konzultácií s výrobcami potravín a spotrebiteľmi. Poslankyne a poslanci EP patriaci do skupiny ECR síce určité aspekty správy prijatej Parlamentom možno nepodporujú, sme však pevne presvedčení, že je potrebné zmeniť právny základ tohto nariadenia tak, aby sa na legislatívnom postupe v plnej miere podieľal Európsky parlament a aby tento postup dopĺňalo ešte posúdenie vplyvu. Skupina ECR preto hlasovala za túto správu.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Nariadenia, ktoré sme dnes pripravili, majú obrovský hospodársky význam pre Európsku úniu a jej jednotný trh. Katastrofa v Černobyli nám ukázala, že lineárna extrapolácia rizika súvisiaceho s radiáciou vedie k zbytočným hospodárskym stratám. V Bielorusku a na Ukrajine boli evakuované oblasti, ktoré sa veľkosťou vyrovnajú mnohým krajinám. Občania Bieloruska sa teraz vracajú do týchto oblastí, v ktorých je rádioaktivita rovnako vysoká ako v centre Varšavy. Môže sa to zdať neuveriteľné, ale je to tak. Na druhej strane niektoré z obetí katastrofy v Černobyli, čiže z približne 8 miliónov Ukrajincov dostávajúcich príspevky, ktoré sú však v každom prípade príliš nízke na to, aby z nich bolo možné vyžiť, nebudú o návrate uvažovať zo strachu, aby neprišli o toto úbohé odškodnenie. Európska únia by z tejto mimoriadne dôležitej skúsenosti mala vyvodiť závery.

V rámci bývalého ZSSR bolo jednoduché presídliť obyvateľov a po katastrofe sa toto presídlenie vykonalo efektívne. Je ťažké predstaviť si, ako by sa to uskutočnilo v husto obývaných oblastiach Európy. Kto by bol zodpovedný za takúto úlohu? Finančná náhrada by sa mala udeliť najmä poľnohospodárom, ktorí môžu prísť nielen o svoju úrodu, ale na mnoho rokov aj o príležitosť pestovať akékoľvek plodiny. To isté platí pre lesy, hoci v menšej miere. Je dobre známe, že znečisťovateľ by mal platiť, ale ako rozhodneme, kto je zodpovedný a kto by mal platiť v prípade postihnutia rádioaktívnym spadom z tretích krajín? Kto sa tým bude zaoberať? EÚ, samozrejme. Preto som hlasoval za prijatie tejto správy.

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne. – (FR) Pokiaľ ide o správu pána Beleta, ktorá žiada najmä o to, aby sa Parlament stal spoluzákonodarcom v oblasti ochrany zdravia v prípade rádioaktívnej kontaminácie potravín, nemohla som hlasovať za správu, v ktorej sa rázne neodmietajú súčasné dávky navrhované Komisiou. Najvyššie hodnoty kontaminácie, ktoré navrhla Komisia a ktoré sú v platnosti od roku 1987, sú príliš vysoké. Štúdie ukazujú, že deti trpia vážnymi srdcovo-cievnymi a endokrinnými ochoreniami dokonca aj pri malých dávkach. Navrhované najvyššie hodnoty by mali za následok neprijateľný nárast počtu prípadov rakoviny. Okrem toho vzhľadom na to, že neexistuje nijaký mechanizmus na odškodnenie poľnohospodárov v prípade kontaminácie, ktorá presahuje povolené hodnoty, Komisia musí bezpodmienečne navrhnúť kompenzačný mechanizmus v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Parlament dnes hlasoval za zmenu právneho základu právneho predpisu o rádioaktívnej kontaminácii potravín. Ide o mimoriadne dôležitú otázku a je len správne, že tento Parlament má spolurozhodovacie právomoci.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument o najvyšších povolených hodnotách rádioaktivity, spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu, v potravinách a krmivách. Je mimoriadne dôležité stanoviť najvyššie povolené hodnoty uplatňované na potraviny a krmivá s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a vyvarovať sa opakovaniu katastrofy podobnej havárii v Černobyli, keď boli potraviny (obilie, zelenina, bobuľovité plody, huby atď.) a krmivá, ako aj polia kontaminované rádioaktívnym spadom, čo spôsobilo zvýšenie rádioaktivity lesných plodov a poľnohospodárskych produktov v postihnutých oblastiach. Musíme vytvoriť mechanizmus na primerané a účinné zaistenie bezpečnosti v prípade jadrovej alebo rádiologickej havárie. Vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia je jedným z hlavných cieľov Európskej únie.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Rádioaktívna kontaminácia je nebezpečná pre ľudské zdravie a my ako poslanci Európskeho parlamentu máme za úlohu urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili bezpečnosť a zdravotnú bezchybnosť potravín dodávaných spotrebiteľom. Mali by sme preto urobiť nevyhnutné prípravy, aby sme v prípade nebezpečenstva boli schopní reagovať dostatočne rýchlo a účinne, pričom je zároveň potrebné neustále aktualizovať nariadenia a prispôsobovať ich súčasnej situácii a technologickému pokroku. Je potrebné zjednodušiť postupy a preniesť právomoci na členské štáty, ktoré dokážu účinne riešiť takéto situácie. V tomto prípade sa ukazuje, že na zaistenie bezpečnosti spoločnosti a prirodzeného životného prostredia má kľúčový význam stanovenie limitov koncentrácií rádioaktívnych látok.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) V prípade jadrovej havárie alebo iného druhu rádiologického núdzového stavu je potrebné primerane zakročiť. Preventívne opatrenia a pomoc pre postihnuté osoby sú dôležité. Kompenzačné platby určené poľnohospodárom sú nevyhnutné, aby sa pomohlo výrobcom poľnohospodárskych produktov, ktorí nie vlastnou vinou utrpeli škodu. Je tiež nevyhnutné, aby boli odškodnení aj poľnohospodári v členskom štáte, ktorých postihla kontaminácia v dôsledku takejto havárie v inom členskom štáte. Nesmieme dovoliť, aby následky jadrových havárií ohrozili živobytie poľnohospodárov. Podporujem správu pána Beleta, pretože musíme zabezpečiť ochranu poľnohospodárov pred škodami spôsobenými vonkajšími tretími krajinami.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa a ekologické katastrofy, o riadení ktorých sa v nej hovorí, nám pripomínajú, aké je naliehavé prestať používať jadrovú energiu. V tejto správe sa však otázka vzdania sa jadrovej energie vôbec nespomína. To je jeden aspektov, v ktorých je táto správa nedostatočná. Bolo by stálo za to prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Okrem toho je cieľom tejto správy udeliť Komisii všetky právomoci nevyhnutné na zavedenie bezpečnostných opatrení potrebných v prípade jadrovej katastrofy. Úloha vedúcich predstaviteľov členských štátov konať v tejto záležitosti sa tak stáva len dobrovoľnou napriek tomu, že ich zvolili občania. Je nemysliteľné, aby sa právomoci týmto spôsobom delegovali na nezodpovednú Komisiu, najmä pokiaľ ide o verejné zdravie. Hlasujem proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Navrhované nariadenie ustanovuje postup na určenie najvyšších povolených hodnôt rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmív pre zvieratá, ktoré môžu byť umiestnené na trh po jadrovej havárii alebo inom rádiologickom núdzovom stave, ktorý môže zapríčiniť alebo zapríčinil značnú rádioaktívnu kontamináciu potravín a krmív pre zvieratá. Zastávam názor, že musíme zostať ostražití a byť pripravení na každú núdzovú situáciu, ktorá môže v Európe nastať. Každý pokus o to, aby bolo možné platné nariadenia využívať rýchlejšie a svižnejšie, vytvorí pridanú hodnotu pre celé územie Európskej únie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Rádioaktívna kontaminácia niektorých potravín môže predstavovať problém na mnohé roky. Ťažkosti nastávajú, keď sa kontaminované potraviny, ako napríklad divé lesné plody z oblastí, ktoré boli po stáročia vystavené rádioaktivite, nielen konzumujú na mieste, ale tiež sa predávajú v inak nekontaminovaných oblastiach, kde sú spotrebitelia presvedčení, že sú neškodné. Podľa našich súčasných poznatkov neexistujú úrovne radiácie, ktoré by bolo možné s absolútnou určitosťou klasifikovať ako neškodné. Výskum príčin širokej škály nových foriem chorôb, ako sú alergie, je ešte stále na samom začiatku. Napriek tejto skutočnosti sú potraviny naďalej ožarované a nikto zatiaľ neuvažoval o otázke možnej interakcie s genetickým inžinierstvom. Všetky obmedzenia sú koniec koncov zbytočné, ak sa náležite nevykonávajú kontroly potravín v kontaminovaných regiónoch a ich okolí. Tieto úvahy som zohľadnil pri hlasovaní.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože racionalizuje postup zásahu v prípade núdzového stavu a posilňuje úlohu Komisie vyhlásením, že Komisia, a nie Rada, je priamo zodpovedná za prijímanie rozhodnutí v prípade jadrovej havárie, pričom stanoví opatrenia, ktoré okamžite nadobudnú účinnosť. Komisii pomáha skupina nezávislých odborníkov s právomocami v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín.

Okrem toho musí Komisia sprístupniť dostupné vedecké informácie, aby bolo možné posúdiť ich význam. Členské štáty musia prijať opatrenia na minimalizovanie rizík kontaminácie vrátane informovania verejnosti. Táto správa v podstate prispieva k ochrane občanov a dáva Komisii a Parlamentu vedúcu úlohu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Dnes sme hlasovali o nariadení týkajúcom sa najvyšších povolených hodnôt rádioaktivity, spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu, v potravinách a krmivách, v ktorom sa ustanovujú usmernenia pre reakciu na jadrovú alebo rádiologickú haváriu. Tento dokument má čisto technický charakter, rozoberajú sa v ňom v podstate obmedzenia právomocí Komisie, Rady a členských štátov a stanovujú sa hodnoty kontaminácie.

Chcela by som vyzdvihnúť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený Parlamentom, v ktorom sa navrhuje zahrnutie ustanovenia o odškodnení poľnohospodárov, ktorých pôda bola počas jadrovej alebo rádiologickej havárie kontaminovaná jedovatými látkami. Keďže žijeme v pomerne nestálych časoch a môžeme pozorovať niekoľko prípadov, keď nedbalé hospodárske činnosti ľudí sú často príčinou veľkých nešťastí, musíme prijímať právne predpisy s jasnými ustanoveniami o tom, ako reagovať v kritických situáciách.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s predloženým návrhom nariadenia Rady stanovujúcim najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity, spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu, v potravinách a krmivách. Ochrana ľudského zdravia je jedným z prioritných cieľov Európskej únie, a preto musíme vytvoriť mechanizmus na primerané a účinné zaistenie bezpečnosti v prípade jadrovej alebo rádiologickej havárie.

Hodnoty rádioaktivity, spôsobenej jadrovou haváriou, v potravinách a krmivách je nevyhnutné zvlášť prísne regulovať vzhľadom na ich možné negatívne dôsledky pre verejnosť. Musíme prijať všetky možné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby v prípade havárie rádioaktívne častice uvoľnené do ovzdušia v čo najmenšej miere kontaminovali potraviny a aby sa vplyv rádioaktivity znížil na minimum.

Súhlasím s návrhom, že je potrebné uplatniť základnú environmentálnu zásadu EÚ „znečisťovateľ platí“, čím sa v prípade havárie zaistí účinný kompenzačný mechanizmus zameraný najmä na poľnohospodárov, ktorí by v tomto prípade utrpeli najväčšie straty.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka legislatívneho návrhu, ktorého účelom je v podstate kodifikácia nezmenených ustanovení troch nariadení, ktoré sa prijali po katastrofe v Černobyli (1986) v období rokov 1987 až 1990, keď bola otázka rádioaktívnej kontaminácie čoraz dôležitejšia. V týchto nariadeniach sa ustanovujú povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v prípade rádiologického núdzového stavu. Obsahom nariadení je mechanizmus dvojstupňového prístupu v prípade rádiologického núdzového stavu alebo jadrovej havárie, ako navrhuje Komisia: a) bezprostredné prijatie ad hoc nariadenia Komisie, ktorým možno uplatňovať najvyššie povolené úrovne rádioaktívnej kontaminácie stanovené v prílohe I a III tohto návrhu v konkrétnom prípade, definovanej oblasti a s obmedzeným obdobím účinnosti; b) stanovenie obdobia jedného mesiaca od jeho prijatia, v rámci ktorého Komisia postúpi návrh Rade na úpravu alebo potvrdenie tohto ad hoc nariadenia. Hlasujem za túto správu, pretože si myslím, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Európskym parlamentom sú pozitívne a dodávajú zneniu súčasnú logiku. Keďže hlavným cieľom tohto nariadenia je ochrana verejného zdravia, domnievam sa, že právnym základom by mal byť článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Rádioaktívna kontaminácia potravín jednoznačne vzbudzuje obavy o zdravie európskych občanov a vzhľadom na to je nevyhnutné, aby sa o tomto právnom predpise rozhodovalo na tomto základe, s Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom. Návrh však vo svojej súčasnej podobe očividne nespĺňa to, čo je potrebné na ochranu európskej verejnosti, najmä detí, pred rádioaktívnou kontamináciou potravinami. Najvyššie navrhované úrovne rádioaktívnej kontaminácie sú podľa analýzy odborníkov príliš vysoké – niektoré z nich sú dokonca vyššie ako hodnoty platné v čase, keď došlo ku katastrofe v Černobyli.

Z navrhovaných úrovní by vyplývalo, že verejnosť bude vystavená vyšším radiačným hodnotám, ako sú najvyššie hodnoty stanovené v existujúcich právnych predpisoch EÚ o normách bezpečnosti v prípade ionizujúceho žiarenia. To by vystavilo európsku verejnosť, najmä zraniteľné skupiny a deti, zbytočnému riziku kontaminácie a vzniku rakoviny. Je jednoducho neprijateľné, aby táto revízia právneho predpisu nezabezpečila absolútnu ochranu občanov Európy pred rádioaktívne kontaminovanými potravinami.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože prináša na svetlo základný problém, ktorý by sa nemal nikdy podceňovať. Stále viac krajín začína využívať jadrovú energiu na civilné a, žiaľ, aj na vojenské účely. V súčasnosti ide o otázku celosvetového významu, ktorá sa, nanešťastie, týka aj mimoriadne politicky nestabilných oblastí. V prípade krízy alebo havárie si Európska únia nemôže dovoliť byť nepripravená na zvládnutie núdzového stavu. Reakcie musia byť okamžité, účinné a dokonale koordinované medzi rôznymi členskými štátmi. Rádioaktívny spad vznikajúci pri takejto udalosti potom vedie ku kontaminácii potravín a krmív, ktoré by v prípade, že sa dostanú do potravinového reťazca, mohli spôsobiť nevyčísliteľné škody a na desaťročia kontaminovať celé oblasti. Európski občania majú právo na pokojný, bezpečný spánok s vedomím, že v prípade núdzového stavu – všetci však dúfame, že mu nebudeme musieť nikdy čeliť – nebudú vydaní napospas udalostiam. Je nevyhnutné, aby zracionalizované postupy s jasnými pravidlami a povinnosťami pre všetkých slúžili záujmom občanov.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za správu, v ktorej sa ustanovujú najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity v potravinách, pretože racionalizuje postupy zásahu v prípade núdzového stavu a posilňuje úlohu Komisie, keďže jej udeľuje právomoc prijímať rozhodnutia v prípade jadrovej havárie.

V správe sa uvádzajú aj najvyššie hodnoty radiácie v potravinách pre ľudí aj v krmivách pre zvieratá. Počas hlasovania bol prijatý, a to opäť s našou podporou, aj ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zabezpečuje odškodnenie poľnohospodárov nepriaznivo postihnutých tým, že stratili príležitosť predávať akékoľvek kontaminované výrobky.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) K jadrovým haváriám môže dôjsť kdekoľvek, kde sa používajú, skladujú alebo prepravujú rádioaktívne materiály, teda nielen v jadrových elektrárňach, ale aj v nemocniciach, na univerzitách, vo výskumných laboratóriách a priemyselných zariadeniach, na cestách a železničných tratiach, v prístavoch a lodeniciach.

Spravodajca správne poznamenáva, že rádioaktívne látky môžu mať vplyv mnoho rokov a hlavným cieľom by vždy mala byť ochrana ľudského života a zdravia. V súčasnosti sa stále viac potravín ožaruje, aby vydržali dlhšie. Stojí za to mať na pamäti, že ožarovanie ničí vitamíny: až 90 % vitamínu A v prípade kurčiat, 86 % vitamínu B v prípade ovsa a 70 % vitamínu C v ovocných džúsoch. Potraviny sa upravujú, aby vydržali dlhšie, ale na úkor ich výživovej hodnoty. Výskum preukázal, že ožarovanie zabíja baktérie, ale neničí vírusy ani neodstraňuje špinu či toxíny, ktoré sa môžu dostať do mäsa v nesterilných a nehygienických podmienkach na bitúnkoch a v podnikoch na spracovanie mäsa.

Ožarovanie prispieva aj k drahej a nehospodárnej preprave potravín vo veľkom rozsahu, najmä veľkými spoločnosťami. V prípade potravín, ktoré sa vyrábajú a spotrebúvajú na mieste, nie je ožarovanie potrebné. Som presvedčený, že členské štáty by si mali zachovať svoje systémy kontroly potravín a krmív, pokiaľ ide o najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie, a neustále ich zdokonaľovať a skúmať, ako to navrhuje spravodajca.