Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2150(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0034/2010

Rozpravy :

PV 24/03/2010 - 21
CRE 24/03/2010 - 21

Hlasovanie :

PV 25/03/2010 - 8.3
CRE 25/03/2010 - 8.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0089

Rozpravy
Štvrtok, 17. februára 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Pablo Zalba Bidegain (A7-0210/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Vyjadrím sa k hlasovaniu o dvojstrannej ochrannej doložke. Podporujem prijatie nariadenia o vykonávaní ochrannej doložky o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Taktiež podporujem všetky pozmeňujúce návrhy vyzývajúce Komisiu, aby bdela nad správnym a včasným vykonávaním tohto právneho nástroja za účelom predchádzania vážnej ujmy odvetvia Európskej únie, aby pri uplatňovaní zohľadňovala oprávnené záujmy členských štátov so špecifickou hospodárskou situáciou v oblasti určitých výrobných odvetví.

Dohoda o voľnom obchode bude rozdielne vplývať na priemyselné odvetvia jednotlivých členských štátov, a preto musí existovať možnosť uplatniť vo výnimočných prípadoch ochranné opatrenia na regionálnej úrovni a verím, že dotknuté regióny musia mať k dispozícii možnosť uplatniť opatrenia na zabránenie závažnému negatívnemu vplyvu na regionálnu ekonomiku a na zamestnanosť.

 
  
  

Správa: Robert Sturdy (A7-0034/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD).(IT) Chcel by som zdôrazniť, že minulý týždeň šesť významných členských štátov Európskej únie, čiže Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Poľsko a Portugalsko, vyhlásilo, že Európa musí byť menej dôverčivá.

Týchto šesť štátov vyzýva na účinnejšiu a strategickejšiu obranu európskeho zahraničného obchodu, pretože v stávke je samotná existencia a rozvoj európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu. Poukazujú na to, že Európska únia otvorila 80 % svojho trhu tretím krajinám, zatiaľ čo iné veľké rozvinuté hospodárstva otvorili iba 20 % svojich trhov. Preto sa hovorí, že v zahraničnom obchode existuje asymetria a že treba rozvinúť koncepciu reciprocity. Tento problém zrazil na kolená mnohé naše malé a stredné podniky, pretože trpia v dôsledku nespravodlivej hospodárskej súťaže, ktorá im bráni v konkurencieschopnosti na trhu.

Vážený pán predsedajúci, pochádzam z mesta Prato, ktoré bolo kedysi považované za jednu z najdôležitejších textilných oblastí v Európe. Nespravodlivá hospodárska súťaž z Ázie ho premenila na mesto duchov, pretože podnikanie v Prate bolo celkom zničené. Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli hlasovať proti tejto dohode.

 
  
  

Správa: Ivailo Kalfin (A7-0019/2011)

 
  
MPphoto
 

  Sergej Kozlík (ALDE).(SK) V rámci revízie rozpočtovej záruky poskytovanej Európskej investičnej banke zo strany Európskej únie podporujem najmä prvky, ktoré majú zvýšiť hybnú silu tejto inštitúcie. Z perspektívneho hľadiska sa jedná predovšetkým o posilnenie a lepšie využitie vonkajšieho mandátu banky v období rokov 2014 až 2020 z prejavov o zvýšení objemu úverov a ich kvality.

Podporujem aj zámer umožniť Európskej investičnej banke reinvestovať uhradený rizikový kapitál, a osobitne úvery z predchádzajúcich operácií do nových operácií rovnakého typu v prospech partnerských krajín. V záujme zlepšenia prístupu chudobnejších skupín k finančným zdrojom v oprávnených krajinách by sa mal Európskej investičnej banke bezodkladne udeliť doplnkový mandát vo výške 500 miliónov EUR na financovanie mikroúverov.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD).(IT) Hlasoval som proti tejto správe, pretože považujem za neprijateľné, aby sme podporovali investície v tretích krajinách namiesto uľahčenia poskytovania investícií pre európske malé a stredné podniky, ktoré naozaj predstavujú najdôležitejšiu hospodársku štruktúru Únie. Jednoznačne som proti zaradeniu Turecka medzi predvstupové krajiny. Chcel by som poukázať na to, že Turecko ešte stále protizákonne okupuje časť územia Cypru, jedného z členských štátov EÚ.

Okrem toho nemáme žiadnu záruku transparentnosti, keď Európska investičná banka (EIB) poskytuje záruky a financie Únie tretím krajinám. Chcel by som zdôrazniť, že do fondov EIB prispievajú európski občania, preto by mali mať prioritu investície v rámci samotnej Európy. Mnohé investičné projekty podporované EIB sú v krajinách, v ktorých dochádza k nepokojom a povstaniam proti rôznym režimom.

Správa sa usiluje rozšíriť záruky Únie aj na iné krajiny, ktoré sú známe nedostatočnou úrovňou demokracie, napríklad na Kubu.

 
  
  

Odporúčanie: Robert Sturdy (A7-0034/2011)

 
  
MPphoto
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) Zatiaľ čo sme jednoznačne hlasovali za ochrannú doložku uvedenú v správe pána Zalbu Bidegaina, ktorému by som chcela opäť poďakovať za vynikajúcu prácu, s určitou dávkou poľutovania sme sa zdržali hlasovania o dohode o obchode s Kóreou. Je nám to ľúto, pretože aj keď táto dohoda skutočne otvára Únii dôležitý nový trh tým, že vytvára priestor pre budúce dohody o obchode s ďalšími hospodárskymi partnermi Únie, je pravda aj to, že pretrvávajú určité pochybnosti a obavy. Týkajú sa hlavných obchodných odvetví, najmä automobilového priemyslu, ale aj odvetvia textilu a odvetvia poľnohospodárstva.

Aj keď Európa ešte nedefinovala nariadenie o uvádzaní krajiny pôvodu na výrobkoch pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie, naďalej ponúkame krajinám privilegované postavenie za dovážanie výrobkov do Európy, pričom nepožadujeme pravidlá týkajúce sa zabezpečenia skutočnej rovnosti spoločností alebo poskytovania informácií ľuďom, ktorí tieto výrobky kupujú.

Zdržali sme sa hlasovania, čo znamená, že sme za voľný trh, ktorý však musí obsahovať potrebné záruky. Sme však proti uzatváraniu dohôd o obchode, ktoré neposkytujú dostatočné záruky pravidiel hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou prinesie nespočetné výhody pre európsky priemysel, podniky, podnikateľov a zamestnancov. Prispeje k celkovému hospodárskemu rastu a otvorí pre európsky tovar a služby nové pôsobivé príležitosti. Určité odvetvia však budú vystavené dodatočnej konkurencii, a preto by mala EÚ účinne zabezpečiť monitorovanie vykonávania dohody, rýchle urovnávanie sporov a následnú rýchlu ochranu oprávnených záujmov európskeho priemyslu a podnikateľov.

Jednoznačne musí byť zabezpečené dôsledné dodržiavanie pracovných, technických aj environmentálnych noriem, ako aj ustanovení o ochrane zdravej hospodárskej súťaže oboma stranami. Tovar a výrobky dostávajúce sa na európsky trh musia spĺňať všetky štandardy Európskej únie a v oblasti automobilového priemyslu vítam zriadenie monitorovacieho výboru, ktorý má napomôcť zabránenie takzvaného skrytého protekcionizmu prostredníctvom nových technických prekážok obchodu.

Som teda za udelenie konečného súhlasu s predmetnou dohodou za predpokladu, že bude vytvorený aj dvojstranný ochranný mechanizmus, ktorý má zabrániť prípadným závažným škodám na priemysle členských štátov alebo už len samotnej hrozbe takýchto škôd.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Hlasoval som za túto dohodu, sledoval som jej vývoj od začiatku a som rád, že bola dnes prijatá.

Na minulotýždňovom seminári v Bruseli sa istý vierohodný ekonóm vyjadril, že ide o jednu z najlepších dohôd o voľnom obchode, akú Európska únia kedy uzavrela. Zároveň povedal, že 90 % je bezcenných. Tak či onak, vítam príležitosť, ktorú poskytuje poľnohospodárskym výrobkom, najmä whisky, bravčovému mäsu a mliečnym výrobkom. Dúfam, že táto príležitosť bude využitá.

Výborné je aj to, že obsahuje ochrannú doložku. Pretože ak sa veci nezmenia tak, ako by sa mali, môžeme vykonať revíziu. Preto ma veľmi teší, že bola prijatá.

 
  
MPphoto
 
 

  Bendt Bendtsen (PPE).(DA) Myslím, že dnes tu bola dokončená skutočne vynikajúca dohoda. Mrzí ma len, že niektorí ľudia sú presvedčení, že odmietnutím tejto dohody dokážu chrániť neefektívne európske podniky. Hospodárstvo Južnej Kórey je pätnástym najväčším hospodárstvom na svete a tretím najväčším hospodárstvom v Ázii. Uvidíme čoraz lepšie možnosti vývozu. Naša krajina dosahuje úctyhodný hospodársky rast, má 50 miliónov obyvateľov a rastúcu kúpnu silu. Dohoda celkom jednoducho poskytne Európe príležitosť stať sa ešte lepšou v niektorých odvetviach služieb, v ktorých sme mimoriadne konkurencieschopní. To platí pre telekomunikácie, ochranu životného prostredia, lodnú dopravu a finančné a právne služby. Dnes by som tiež chcel zdôrazniť, že krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) majú dohodu o voľnom obchode od roku 2006, čo malo okrem iného za následok, že od roku 2006 Nórsko strojnásobilo objem svojho vývozu do Južnej Kórey. Z tohto dôvodu ide o dohodu, ktorá je pre Európu veľmi dobrá, a ja som preto za ňu hlasoval.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0120/2011

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Európa by mohla urobiť veľa vecí na podporu demokracie v Egypte. Jednou z najdôležitejších by pritom mohlo byť vnímanie udalostí v Egypte ako súčasti skutočnej vlny demokratizácie.

V priebehu niekoľkých týždňov sa zrútila tyrania a súbežne s tým sme boli svedkami zrútenia viacerých stereotypov, napríklad teórie o strete civilizácií.

V súčasnom arabskom svete nedochádza k žiadnemu konfliktu civilizácií, práve naopak. Mladí ľudia v Egypte riskujú životy pre rovnaké hodnoty, aké ctíme aj my. Ukazujú, že demokracia je univerzálnym cieľom a neexistuje kultúra, náboženstvo alebo civilizácia, ktorá by bola proti nej.

V súčasnosti sa však činí množstvo skeptikov a negativistov, ktorí podceňujú alebo prekrúcajú význam prechodu Egypta k demokracii.

Ľudia sa venujú vzbudzovaniu pochybností rôzneho druhu, keď označujú posledné udalosti ako prevrat, ako keby tieto udalosti iba otvorili cestu ďalšej islamskej vláde, ktorá sa opäť skončí autokraciou.

Ak chceme Egypťanom pomôcť, mali by sme byť pripravení reagovať na tieto spiatočnícke názory na vývoj dejín.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Egypt je významným hospodárskym a obchodným partnerom Európskej únie. Mnohí obyvatelia Poľska pravidelne chodievajú do Egypta na dovolenky. V posledných týždňoch sme boli svedkami národného povstania v Egypte, ktoré malo za následok odstúpenie prezidenta Mubaraka po 30 rokoch autoritatívnej vlády. Vždy je správne, keď zvíťazí vôľa národa, a Egypťania si za svoje víťazstvo zaslúžia uznanie. Hlasoval som za návrh uznesenia, čím som vyjadril svoju nádej na rýchlu stabilizáciu politickej situácie v Egypte a ďalší rozvoj dobrých vzťahov s európskymi krajinami. Nedávno sme boli svedkami hanebných udalostí týkajúcich sa diskriminácie koptských kresťanov. Sústredenie diplomatického úsilia EÚ na stabilizáciu, právo a poriadok v Egypte sa tým stáva dôležitou podmienkou náležitého rozvoja vzájomných vzťahov. Tiež je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa nadchádzajúce voľby konali tak, aby nevyvolávali kritiku a aby boli v súlade s demokratickými normami.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) Odhodlane podporujeme hnutie za demokraciu v Egypte, dôležité je však uvedomiť si, že slobodné voľby nestačia. Potrebujeme integrovaný prístup, aby sme Egypťanom dali perspektívu – niečo ako plán pre Stredozemie, akýsi Marshallov plán pre severnú Afriku a Egypt. Bude obsahovať poskytnutie sociálnych vyhliadok pre ľudí, posilnenie politiky vzdelávania, posilnenie malých a stredných podnikov, zabezpečenie boja proti trestnej činnosti a korupcii, ale najmä podnietenie úzkej spolupráce v oblasti energetickej politiky. V oblasti solárnej energie si severná Afrika a Európa môžu navzájom veľa ponúknuť.

Ešte musíme dokončiť skutočne dôležité úlohy. Egyptskí demokrati ukončili prvú fázu práce a teraz musíme my zintenzívniť svoje úsilie.

 
  
MPphoto
 

  Traian Ungureanu (PPE). – Situácia v Egypte sa naďalej vyvíja, ale kam smeruje?

Zatiaľ čo sme správne vyjadrili podporu túžbe Egypťanov po otvorenej spoločnosti, mali by sme si uvedomovať zložité problémy v Egypte a na Blízkom východe, ktoré ešte nie sú vyriešené. Situáciu v Egypte možno výstižne opísať ako vzburu pred revolúciou. Nová generácia priniesla do Egypta novinky, ale znalosti o sociálnych médiách nestačia. Egypt sa naďalej topí v zaostalosti, antisemitizme a extrémnych praktikách.

EÚ ešte iba musí vypracovať náležitú politiku reagujúcu na nový vývoj v severnej Afrike. Egypt potrebuje našu podporu, my však potrebujeme Egypt podliehajúci právu a ľudskej dôstojnosti. Naša úloha sa len začína. Nezabúdajme na posledný odkaz z iránskeho parlamentu, ktorý sa hlučne dožadoval popravy vedúcich predstaviteľov opozície. Dokazuje to, že by sme mali byť dobre pripravení a že nesmieme ustúpiť.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Tento návrh uznesenia je dobrý a zaujíma pozitívny postoj k silám požadujúcim demokratické a mierové zmeny. Aj tak by sme si možno mohli pripomenúť a uznať, že EÚ a Západ podporovali Mubaraka 30 rokov. Pre EÚ bola dôležitá stabilita, čiže rovnováha a dodávky ropy, a okrem toho aj skutočnosť, že obchod so zbraňami prinášal zisk. Teraz musí Európa nájsť spôsoby vrátane finančných opatrení, ako zvýšiť svoju podporu aktérov občianskej spoločnosti v Egypte, ako aj v iných nedemokratických krajinách v Afrike a arabskom svete.

Myslím si, že možno označiť za neúspech, že v uznesení sa nespomína obchod so zbraňami medzi EÚ a Egyptom a inými nedemokratickými krajinami. Obchod so zbraňami by mal byť v súlade s medzinárodnými dohodami o ľudských právach a humanitárnymi dohodami.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Egypt je na začiatku svojho demokratizačného procesu. Myslím si, že tie všetky obete, ktoré prišli v revolučných chvíľach o život, by mali byť vykúpené pevnou cestou za demokraciou. Európa by mala Egyptu určite v tomto pomáhať a verím, že nájdeme nástroje, ktoré zabránia, aby sa Egypt pohol totalitným spôsobom jedným smerom, napríklad extrémnym pohybom ku militantnému moslimskému hnutiu, ktoré nerešpektuje demokratické pravidlá a ktoré by bolo prekážkou aj demokratických volieb a uplatneniu sa občianskej spoločnosti. Takej spoločnosti, ktorá by bola spravodlivá pre všetkých občanov vrátane nemoslimov, vrátane kresťanov, a verím, že Egypt aj v nových podmienkach bude zachovávať svoje medzinárodné zmluvy so svojimi susedmi vrátane Izraela.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0129/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE).(DE) Tento návrh uznesenia predstavuje ďalší dôležitý krok správnym smerom, ale nič viac. Ako však navrhol pán komisár Hahn, ľudia teraz hovoria o stratégii pre podunajskú oblasť a nie o dunajskej stratégii, pretože nejde iba o vyčistenie rieky, aj keď aj to je dôležité. Ide o spoluprácu v celom veľkom regióne, ktorý sa rozprestiera od Bavorska a Bádenska-Württemberska cez bývalé Rakúsko-Uhorsko a zaberá aj veľkú časť Balkánu. Teší ma, že na našu žiadosť boli do oblasti pridané aj Česko a Slovinsko, aj keď neležia priamo na Dunaji.

Preto by som chcel, aby boli v budúcnosti zahrnuté aj také projekty, ako je hlavný železničný ťah zo Štrasburgu do Bratislavy a Budapešti TEN 17 a iné projekty, ktoré sa síce nenachádzajú priamo na Dunaji, ale opakovane ho pretínajú a majú strategický význam pre podunajskú oblasť. Zvlášť vítam články 36 až 40, ktoré sú venované kultúre a zapojeniu občianskej spoločnosti, pretože bez nich by stratégia pre podunajskú oblasť nebola úspešná.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0101/2011

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Už veľa rokov je jasné, že právny systém v Rusku nezriedka porušuje normy medzinárodných dohovorov a ľudské práva. Vo väčšine prípadov doručených Súdnemu dvoru a aj sem do Štrasburgu sa konanie viedlo proti Rusku. To je dôvod, prečo vážne pochybujeme o nezávislosti ruských súdov. Ako jednoznačné príklady možno uviesť nedávne udalosti: proces s pánom Chodorkovským a zatknutie demonštrantov. Tajomné vraždy a bitie iba znásobujú dojem, že Rusko je krajina, v ktorej neplatí právo.

Dúfam, že návrh uznesenia, ktorý sme dnes prijali, uľahčí zástupcom orgánov Európskej únie otvorenie týchto chúlostivých otázok v diplomatických vzťahoch s Ruskom. Chcel by som vyjadriť svoje obavy týkajúce sa ruských orgánov a dramatickej situácie v oblasti ľudských práv a obmedzení tamojšej občianskej spoločnosti. Vyzývam medzinárodné inštitúcie, aby vyvíjali na ruské orgány diplomatický tlak, aby sa v Rusku opäť nastolil právny štát a aby sa rešpektovali ľudské a občianske práva.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Hlasoval som za toto uznesenie. Ako výsledok snahy o dosiahnutie kompromisu je však odsek 8 priveľmi nejednoznačný a nezáväzný.

EÚ musí prijať konkrétne opatrenia a tým ukázať, že to s potrebou skutočného zlepšenia situácie v oblasti právneho štátu v Rusku myslí vážne.

Na jednej strane treba udržiavať hospodárske a politické kontakty a na druhej strane treba štátnym úradníkom, ktorí sú zodpovední za vážne porušenia zákona, vyslať jasný signál, že nie sú vítaní v hlavných mestách a turistických oblastiach Európy.

V takejto situácii nepovažujem za vhodné oficiálne pozvať prezidenta Medvedeva, aby prehovoril pred Európskym parlamentom, kým nesplní svoje sľuby týkajúce sa zlepšenia situácie v oblasti právneho štátu v Rusku.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vítam skutočnosť, že sme konečne prijali uznesenie o tejto veľmi dôležitej téme. Už veľa rokov podrobne sledujem politický vývoj v Rusku a situáciu týkajúcu sa právneho štátu v Rusku. Nedávno, minulý rok v septembri, som mala príležitosť navštíviť Rusko s oficiálnou delegáciou Podvýboru pre ľudské práva.

Počas tejto návštevy som mala možnosť na vlastné oči sa presvedčiť o dodržiavaní zásad právneho štátu v Rusku, keď som sa zúčastnila súdneho procesu s bývalým šéfom spoločnosti Jukos Michailom Chodorkovským a jeho obchodným spoločníkom Platonom Lebedevom. Súdny proces s pánmi Chodorkovským a Lebedevom je iba tým najzreteľnejším z mnohých príkladov selektívneho uplatňovania zásad právneho štátu v Rusku, čo znamená, že tam skutočný právny štát neexistuje. Ak chce Rusko byť strategickým partnerom EÚ, musí ísť cestou komplexnej modernizácie. Žiaden plán modernizácie však nebude úspešný, ak sa v Rusku nebude dynamicky rozvíjať právny štát.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE).(DE) Nepatrné známky začínajúceho právneho štátu v Rusku miznú a krajina sa nielenže neposúva vpred, ale dokonca ide vzad. Za to je zodpovedný pán Putin. Práve pán Putin spôsobuje zhoršovanie situácie v oblasti právneho štátu. Musíme si uvedomiť, že nepredstavuje riešenie problému, ale jeho hlavnú súčasť. Prezident Medvedev musí dokázať, a v tomto súhlasím s pánom Kelamom, že nie je iba milou tvárou pána Putina, trochu priateľskejšou tvárou, ale že sa pokúša alebo je v pozícii, keď môže trochu viac konsolidovať právny štát v tomto členskom štáte Rady Európy, ktorý je v konečnom dôsledku v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach povinný zabezpečiť právny štát.

Preto musíme zaujať skutočne kritický postoj. Samozrejme, musíme naďalej viesť dialóg, ale musíme tiež zabezpečiť dodržiavanie zásad právneho štátu. Je šokujúce, že súd, ktorý pána Chodorkovského odsúdil, teraz verejne vyhlásil, že pokyny týkajúce sa rozsudku dostal z Moskvy. S právnym štátom to nemá vôbec nič spoločné.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0097/2011

 
  
MPphoto
 

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE) . – (RO) Hlasovala som za tento návrh uznesenia. Keďže sa však v texte nespomína úloha politiky súdržnosti, spolu s kolegami poslancami z iných politických skupín som podpísala pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nemu, o ktorom sa dnes tiež hlasovalo.

Štrukturálne fondy a základné zásady politiky súdržnosti, ako napríklad integrovaný prístup, viacúrovňová správa vecí verejných a skutočné partnerstvo, sú kľúčovými prvkami dosahovania cieľov stratégie EÚ 2020, čo znamená, že v nej musia byť úplne integrované. Súhlasím s tým, že potrebujeme ambiciózny sociálny program, ktorý bude zahŕňať boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Možnosť vytvorenia udržateľných pracovných miest je však podmienená v prvom rade konkurencieschopným hospodárstvom, čo je presne úloha, ktorú zohráva politika súdržnosti. Preto ak budeme naďalej venovať politike súdržnosti menej pozornosti, ako si zaslúži, v nadchádzajúcich rokoch budeme svedkami pádu stratégie EÚ 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) Škodu, ktorú spôsobila finančná kríza, budeme pociťovať ešte dlho. Reálnu ekonomiku, ktorú zabrzdilo zlé finančné riadenie, treba čo najskôr opäť rozhýbať, aby sme jednotnému trhu umožnili opätovný rozvoj.

Stratégiu Európa 2020 nepovažujeme za najvhodnejšiu stratégiu na zabezpečenie rastu, v ktorý dúfame. Štrukturálne prekážky ako nedostatočné riadenie, porovnávanie medzivládnej metódy s metódou Spoločenstva, percentuálne a vyčíslené ciele podobné cieľom uvádzaným v päťročných plánoch v časoch Sovietskeho zväzu a programové predpovede, ktoré neposkytujú žiadnu záruku toho, že budú niekedy dosiahnuté: to všetko mi pripomína to, čo sa nám nepodarilo. Lisabonská zmluva pritom nebude posledným zlyhaním, pri ktorom si ani neuvedomíme, že našimi absolútnymi prioritami by mali byť vytváranie pracovných miest a boj proti nezamestnanosti.

Potrebujeme podnet, úsilie a stimul, ktoré v navrhnutej stratégii, žiaľ, nenachádzam. Heslom by malo byť „spustiť“, nevyhnutné je však aj definovanie pravidiel s cieľom zabrániť vytvoreniu alebo posilneniu monopolov a zabezpečiť, aby z toho mali úžitok ľudia a hospodárstvo ako také a nie niektorá finančná alebo politická skupina, ktorá je bezohľadnejšia než ostatné.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0114/2011

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Rýchly nárast cien potravín predstavuje záťaž pre chudobných obyvateľov rozvojových krajín, ktorí míňajú približne polovicu príjmov do domácnosti na potraviny.

To si vyžaduje integrovanú reakciu medzinárodného spoločenstva. Odhodlané zapojenie sa EÚ do vecí týkajúcich sa celosvetovej potravinovej bezpečnosti je naliehavo potrebné. Uznesenie, ktoré sme dnes schválili, je prvým krokom správnym smerom.

V uznesení sa uvádza, že právo na potraviny je základným ľudským právom, a spomína sa aj niekoľko užitočných odporúčaní. Musíme však predložiť ďalšie návrhy. Musíme zmeniť aspekty politík medzinárodnej pomoci SPP (spoločná poľnohospodárska politika), ktoré nie sú v súlade s cieľom zvyšovať celosvetovú produkciu potravín pri úplnom rešpektovaní ochrany životného prostredia, bezpečnosti potravín a pracovných noriem.

 
  
MPphoto
 

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR).(PL) Aj potraviny majú pre Európsku úniu strategický význam. Potraviny treba vyrábať, a preto sú dôležité aj pre trhy práce. Chcel by som sa sústrediť predovšetkým na odvetvie, ktoré je spolu s inými odvetviami tiež zdrojom výroby potravín: na rybolov. Odvetvie rybného hospodárstva zásobuje EÚ a svetový trh veľkým množstvom potravín. Európska únia je však najväčším dovozcom výrobkov z rýb z iných častí sveta. Nadmerná liberalizácia tohto trhu môže mať za následok jeho zrútenie a v dôsledku toho stratu tohto zdroja potravín v Európe. Preto by sa tomuto aspektu spoločnej politiky mala venovať pozornosť.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Táto téma je mimoriadne dôležitá. V tejto chvíli hladuje na svete miliarda ľudí. Odkedy si EÚ stanovila za cieľ odstrániť hlad a chudobu, pohli sa veci v skutočnosti opačným smerom.

Hlasovala som za tento návrh uznesenia a dúfam, že vysoká predstaviteľka EÚ pani barónka Ashtonová stanoví potravinovú bezpečnosť a jej rôzne aspekty ako jednu z priorít zahraničnej politiky EÚ. Parlament a aj celá EÚ by ju v tomto mali jednoznačne podporiť. Je dôležité, aby ľudia mali potraviny, aby si ich boli schopní kúpiť a aby sme v EÚ jednoznačne diskutovali aj o potrebe ukončiť potravinové škandály.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Miliarda obyvateľov zemegule trpí hladom. Rastúce ceny potravín vyvolali v roku 2008 nepokoje v 30 krajinách. Dnes máme podobnú situáciu. Táto situácia bola navyše spôsobená všeobecnou hospodárskou krízou. Teraz je ešte dôležitejšie vyvinúť sústredené úsilie s cieľom nájsť spravodlivé spôsoby rozdelenia potravinových výrobkov na celosvetovej úrovni.

Ceny potravín stúpajú, zisky poľnohospodárov však klesajú. Toto treba tiež veľmi jednoznačne zdôrazniť. V Európskej únii sa, žiaľ, zabúda na to, že spoločná poľnohospodárska politika je v podstate politika zameraná na zabezpečenie dodávok potravín vysokej kvality za primeranú cenu pre všetkých európskych spotrebiteľov, pričom sa má zaručiť slušný výnos pre poľnohospodárov. Nesmieme dovoliť ďalšie odstraňovanie nástrojov regulujúcich trh a musíme udržať zásoby na primerane vysokej úrovni, čo platí aj pre zásoby obilnín. Dôležité je tiež ukončiť špekulatívne aktivity na trhu. Je nehanebné, že kapitálové skupiny odsudzujú milióny ľudí na celom svete na hladovanie.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Pablo Zalba Bidegain (A7-0210/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo ochranná doložka umožňuje znovu zaviesť sadzbu podľa doložky najvyšších výhod (DNV), ak sa dovoz zvýši do takej miery – buď v absolútnom vyjadrení, alebo vo vzťahu k domácej výrobe –, že by mohol poškodiť odvetvie v Európskej únii, ktoré priamo konkuruje dovážaným výrobkom. Súhlasím preto so zavedením tejto ochrannej doložky a pripomínam, že od Lisabonskej zmluvy má Európsky parlament právomoc rozhodovať spolu s Radou. Ak by zlyhala dohoda o voľnom obchode s Kórejskou republikou, istotu by malo poskytnúť účinné nariadenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marta Andreasen (EFD), písomne. – Hlasovala som za správu pána Zalbu Bidegaina o dvojstrannej ochrannej doložke dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Južnou Kóreou, lebo primerane chráni nárast obchodu s Kóreou, ktorý spôsobuje dohoda o voľnom obchode. Dvojstranný ochranný mechanizmus umožní EÚ opätovne obnoviť predchádzajúce colné sadzby podľa doložky najvyšších výhod (DNV), ak by v dôsledku tejto dohody hrozili škody na našom priemysle. Táto dohoda o voľnom obchode dáva nášmu odvetviu služieb, poľnohospodárstva a výrobným odvetviam zvýšený prístup k veľkému a rastúcemu kórejskému trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonello Antinoro (PPE), písomne. (IT) Toto hlasovanie je pre novú medzinárodnú obchodnú stratégiu Európskej únie mimoriadne dôležité. Dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou je vlastne prvým príkladom novej generácie dohôd, ktorých cieľom je obmedziť obchodné a neobchodné prekážky a rozšíriť možnosti investovania v partnerskej krajine. Hneď po jej podpísaní v októbri 2009 sa dohoda stretla s ostrou kritikou európskeho automobilového priemyslu, ktorý sa cítil vážne poškodený istými doložkami, ktoré boli priznané kórejskému partnerovi, najmä vrátením cla.

Tieto obavy sa teraz podarilo čiastočne rozptýliť, v nemalej miere vďaka práci Parlamentu na nariadení pripojenom k ochrannej doložke k dohode a vďaka tomu, že juhokórejská vláda objasnila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vnútorným právnym predpisom o emisiách uhlíka. Dnes sme preto potvrdili hlasovanie Výboru pre medzinárodný obchod, aby sme umožnili ukončenie konania, aj vzhľadom na to, že Rada to už odsúhlasila.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) 23. apríla 2007 Rada poverila Komisiu začatím rokovaní s Kórejskou republikou so zámerom uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Dohoda obsahuje dvojstrannú ochrannú doložku, ktorá umožňuje znovu zaviesť sadzbu podľa doložky najvyšších výhod, ak sa v dôsledku liberalizácie obchodu dovoz zvýši do takej miery a uskutoční sa za takých podmienok, že spôsobí vážnu ujmu odvetviu EÚ, v ktorom sa vyrába podobný či priamo konkurujúci výrobok, alebo hrozí spôsobením takejto ujmy. Aby boli tieto opatrenia funkčné, musí sa ochranná doložka začleniť do právnych predpisov EÚ, v neposlednom rade preto, že je potrebné špecifikovať procesné aspekty uloženia ochranných opatrení, ako aj práva zainteresovaných strán. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý máme pred sebou, je právnym nástrojom vykonávania ochrannej doložky dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Chcem zdôrazniť, že legislatívna práca na tomto nariadení by sa mala obmedziť na otázky súvisiace s jeho vykonávaním bez jednostranného pozmeňovania základných ustanovení dohody a prijímania opatrení, ktoré sú v rozpore s jeho podstatou. Nemal by sa napríklad meniť druh uplatniteľných ochranných opatrení, dĺžka obdobia, na ktoré sa vzťahujú, či obdobie, počas ktorého sa môže ochranná doložka uplatniť.

 
  
MPphoto
 
 

  David Campbell Bannerman (ECR), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) chce, aby Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie a udržiavalo s ňou priateľské obchodné vzťahy na základe dohody o voľnom obchode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, ktorá by bola podobná dohode so Švajčiarskom a Nórskom, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ. Hlasoval som za túto dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, lebo môže slúžiť ako model a šablóna pre budúcu dohodu o voľnom obchode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, a preto, že ukazuje, že výhodný obchodný prístup k EÚ oslobodený od cla je možné dosiahnuť bez toho, aby bolo Spojené kráľovstvo (alebo Južná Kórea) členom EÚ. Toto osobitne platí v prípade Spojeného kráľovstva, ktoré by bolo najväčším samostatným obchodným partnerom EÚ. Dohoda o voľnom obchode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ by pravdepodobne len kopírovala súčasné obchodné dohody so Spojeným kráľovstvom ako členom EÚ, a preto by o nej bolo potrebné rokovať oveľa menej (napr. o znižovaní taríf) než o dohode s Južnou Kóreou.

 
  
MPphoto
 
 

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) si želá, aby Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie a udržiavalo s ňou priateľské obchodné vzťahy na základe dohody o voľnom obchode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, ktorá by bola podobná dohode so Švajčiarskom a Nórskom, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ. Hlasoval som za túto dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, lebo môže slúžiť ako model a šablóna pre budúcu dohodu o voľnom obchode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, a preto, že ukazuje, že výhodný obchodný prístup k EÚ oslobodený od cla je možné dosiahnuť bez toho, aby bolo Spojené kráľovstvo (alebo Južná Kórea) členom EÚ. Toto osobitne platí v prípade Spojeného kráľovstva, ktoré je najväčším samostatným obchodným partnerom EÚ. Dohoda o voľnom obchode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ by pravdepodobne len kopírovala súčasné obchodné dohody so Spojeným kráľovstvom ako členom EÚ, a preto by o nej bolo potrebné rokovať oveľa menej (napr. o znižovaní taríf) než o dohode s Južnou Kóreou.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že dvojstranná ochranná doložka dokáže zaručiť, že odvetvie v Európskej únii, ktoré vyrába podobné či priamo konkurujúce výrobky, nebude v dôsledku liberalizácie obchodu s Kórejskou republikou poškodené. Táto doložka by mala fungovať aj ako nástroj, ktorý odvetvie v Európe ochráni pred vážnymi stratami alebo mu pomôže prispôsobiť sa nepriaznivým situáciám spôsobeným nestálosťou na medzinárodnom trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Čo sa týka uzavretia procesu prijatia dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kóreou, Európska komisia vypracovala návrh nariadenia o ochrannej doložke, ktorý zabezpečí opätovné zavedenie colných sadzieb, ak by zvýšený dovoz konkrétneho výrobku vážne ohrozil súvisiace odvetvie. Zdá sa, že množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu Komisie poukazuje na istú nejasnosť v jeho znení, ako aj na túžbu členských štátov hájiť rôzne záujmy.

Dúfam, že uznesenie, ktoré sme dnes prijali, prispeje k zlepšeniu pôvodného textu a že dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kóreou sa uzavrie tak, aby podľa očakávania umožnila výrazný nárast obchodu medzi týmito dvomi trhmi. Pevne dúfam, že spomínaná dohoda bude plodná a že ochrannú doložku – ktorá bude, dúfam, jasná a schopná účinne fungovať vždy, keď to bude potrebné – nebude nutné nikdy uplatniť.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Táto správa sa týka návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý sa vzťahuje na dvojstrannú doložku dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Táto dohoda sa uzavrela 15. októbra 2009 a obsahuje ochrannú doložku, ktorá zaručuje opätovné zavedenie sadzieb v prípade, že sa dovoz zvýši do takej miery, ktorá poškodzuje odvetvie v Európskej únii, ktoré vyrába konkurujúce výrobky. Na to, aby sa toto opatrenie mohlo uplatniť, musí byť začlenené do právnych predpisov EÚ. Dúfam, že táto doložka bude účinná a že ju bude možné vykonávať s minimálnou mierou byrokracie. Vítam prijatie tohto návrhu, ktorý zavádza zvýšené záruky pre európske spoločnosti, a dúfam, že Európska únia bude dostávať pravidelné správy, ktoré jej umožnia hodnotiť dodržiavanie týchto ochranných mechanizmov.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Naše stanovisko v hlasovaní o tejto správe je potrebné vnímať v tej súvislosti, že podpísanie tejto dohody o voľnom obchode považujeme za veľmi negatívne. Vytvorenie tejto doložky znamená, že si uvedomujeme ničivé dôsledky liberalizácie a deregulácie, ktoré táto dohoda presadzuje. Doložka navyše neeliminuje nebezpečenstvá a obavy, ktoré táto dohoda prináša a vzbudzuje v súvislosti s budúcnosťou viacerých odvetví hospodárskej činnosti, najmä v niektorých členských štátoch, akým je Portugalsko, a v regiónoch, ktoré sú od týchto odvetví najviac závislé. Osobitným cieľom dvojstrannej ochrannej doložky je umožniť EÚ znovu zaviesť colné poplatky podľa doložky najvyšších výhod, ak sa dokáže, že liberalizácia, ktorá je výsledkom dohody, by mohla odvetviam EÚ spôsobiť vážnu ujmu.

Máme vážne pochybnosti, či bude tento mechanizmus postačovať na ochranu malých výrobcov alebo malých a stredných podnikov, pre ktoré bude veľmi ťažké udržať sa na liberalizovanom trhu nad hladinou, a či zabráni zníženiu ich výrobnej kapacity a následne stratám mnohých pracovných miest. Je dôležité, že sa spomína možnosť mobilizovať na zmiernenie vplyvu tejto dohody Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. Riešením by malo byť predchádzanie následkom, ktoré v súčasnosti predpokladáme, a nie naprávanie ich týmto spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne.(DE) Hlasovanie Európskeho parlamentu za správu pána Zalbu Bidegaina o dvojstrannej ochrannej doložke predstavuje dôležitý krok v dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou. Chcela by som spravodajcovi poďakovať za to, že sa podieľal na trojstranných rokovaniach medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, a zdôrazniť význam týchto ochranných doložiek pre európske hospodárstvo. Umožňujú dočasne zvýšiť clo, a tým chrániť európske hospodárstvo pred nadmerným zvýšením dovozu. Takéto ochranné doložky jednoznačne podporujem, a preto som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Počas tejto schôdze Parlament vyjadril svoje stanovisko k dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou a prijal správu o dvojstrannej ochrannej doložke tejto dohody. Môj názor na správu je pozitívny a hlasoval som za ňu. Skutočnosť, že som správu podporil, mi však nebráni v tom, aby som poradil, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť poľnohospodárskemu odvetviu. Kórea je v skutočnosti známa tým, že v nej platia určité zákony, ktoré obsahujú veľké obmedzenia v oblasti zdravia rastlín, a tie vážne obmedzujú našich poľnohospodárskych výrobcov. Bolo by prospešné, keby sa tieto ochranné doložky aktualizovali aj z tohto hľadiska. Hoci platí, že poľnohospodársky obchod s Kóreou každoročne dosahuje hodnotu približne 1 miliardy EUR, pravda je aj to, že odstránenie alebo aspoň obmedzenie týchto prekážok by nám umožnilo chrániť naše výrobky a poľnohospodárov najlepším možným spôsobom. Inak by sa mohli ocitnúť v menej priaznivej pozícii než ich kórejskí kolegovia.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto nariadenie, ktoré do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou začleňuje dvojstrannú ochrannú doložku, a tým umožňuje znovu zaviesť sadzbu podľa doložky najvyšších výhod, ak sa v dôsledku liberalizácie obchodu dovoz zvýši do takej miery – v absolútnom vyjadrení alebo vo vzťahu k domácej výrobe – a uskutoční sa za takých podmienok, že spôsobí vážnu ujmu odvetviu EÚ, v ktorom sa vyrába podobný či priamo konkurujúci výrobok, alebo hrozí spôsobením takejto ujmy. Aby boli tieto opatrenia funkčné, musí sa ochranná doložka začleniť do právnych predpisov EÚ, v neposlednom rade preto, že je potrebné špecifikovať procesné aspekty uloženia ochranných opatrení, ako aj práva zainteresovaných strán. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, za ktorý som hlasoval, je právnym nástrojom vykonávania ochrannej doložky v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) 23. apríla 2007 Rada poverila Komisiu začatím rokovaní s Kórejskou republikou so zámerom uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a touto krajinou. Dohoda bola podpísaná 15. októbra 2009. Dvojstranná ochranná doložka, ktorú táto dohoda obsahuje, umožňuje znovu zaviesť sadzbu podľa doložky najvyšších výhod, ak sa v dôsledku liberalizácie obchodu dovoz zvýši do takej miery – v absolútnom vyjadrení alebo vo vzťahu k domácej výrobe – a uskutoční sa za takých podmienok, že spôsobí vážnu ujmu odvetviu EÚ, v ktorom sa vyrába podobný či priamo konkurujúci výrobok, alebo hrozí spôsobením takejto ujmy. Ochranná doložka je veľmi dôležitá pre udržanie zdravej hospodárskej súťaže, ktorá nepoškodzuje ani jednu stranu.

Ak však máme dosiahnuť praktické výsledky, musí sa spomínaná ochranná doložka začleniť do právnych predpisov Európskej únie, keďže je potrebné špecifikovať nielen procesné aspekty uloženia ochranných opatrení, ale aj práva zainteresovaných strán. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zaoberáme, je právnym nástrojom vykonávania ochrannej doložky dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Myslím si, že dvojstranná ochranná doložka v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou je nepostačujúca a že nebude schopná účinne riešiť katastrofálne a dramatické následky, ktoré vyplynú z podpísania dohody o voľnom obchode. Táto dohoda vážne poškodí rôzne odvetvia hospodárstva, ako sú textilné odvetvie a poľnohospodárstvo, čoho dôkazom je potreba zahrnúť do dohody túto doložku. Nemohol som teda podporiť tento nástroj, lebo hoci si myslím, že by mohol zmierniť malú časť negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z dohody o voľnom obchode, ktorej som odporcom, považujem ho za nepostačujúci a neúčinný.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne.(DE) Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Severnou Kóreou obsahuje dvojstrannú ochrannú doložku, ktorá umožňuje znovu zaviesť colnú sadzbu podľa doložky najvyšších výhod, ak sa v dôsledku liberalizácie obchodných tokov zvýši množstvo dovážaného výrobku do takej miery – buď v absolútnom vyjadrení, alebo v porovnaní s domácou výrobou – a uskutoční sa za takých podmienok, že spôsobí výraznú škodu odvetviu hospodárstva v EÚ, v ktorom sa vyrába rovnaký či priamo konkurujúci tovar, alebo hrozí spôsobením takejto škody. Správa obsahuje dôležité návrhy, ktoré zabezpečujú možnosť skutočného uplatnenia tejto ochrannej doložky vo vážnych prípadoch, keď bude potrebné vyhnúť sa spôsobeniu značnej škody odvetviu EÚ. Hlasoval som preto za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorá ustanovuje dvojstrannú ochrannú doložku dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, je podľa mňa dôležitým nástrojom, ktorý má chrániť európsku výrobu v odvetviach, ktorým v dôsledku zvýšeného dovozu z Kórey momentálne hrozia vážne ťažkosti. Táto situácia, ktorá je dôsledkom nadobudnutia účinnosti dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, by mala zaistiť postupné a úplné odstránenie všetkých colných prekážok na obidvoch stranách. Hlasoval som preto za tento návrh. Jeho prijatie je totiž nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia účinnosti uvedenej dohody, ktoré sa plánuje na 1. júl 2011. Zabezpečenie dohôd o voľnom obchode medzi týmito dvomi stranami je nutné na zvýšenie počtu výrobkov vyrobených v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, lebo zavedenie dvojstrannej ochrannej doložky dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kóreou považujem za veľmi pozitívne. Táto doložka umožňuje znovu zaviesť sadzbu podľa doložky najvyšších výhod, ak sa v dôsledku liberalizácie obchodu dovoz zvýši do takej miery – v absolútnom vyjadrení alebo vo vzťahu k domácej výrobe – a uskutoční sa za takých podmienok, že spôsobí vážnu ujmu odvetviu EÚ, v ktorom sa vyrábajú podobné či priamo konkurujúce výrobky, alebo hrozí spôsobením takejto ujmy. Dúfam, že konečný návrh tohto mechanizmu bude jasný a že jeho realizácia bude jednoduchá a oslobodená od byrokracie. Dúfam, že Európska komisia bude monitorovať vykonávanie tejto dohody a kontrolovať dodržiavanie tohto ochranného mechanizmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vážne ľutujeme, že poslanci EP poslušne schválili túto problematickú obchodnú dohodu. Rozsiahla dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou vytvára nebezpečný precedens pre budúcu obchodnú politiku EÚ, lebo výrazne prekračuje odstránenie colných sadzieb a obsahuje radikálne ustanovenia o prístupe na trh na úkor sociálnych a environmentálnych noriem.

Spomedzi tých hanebnejších ustanovení tejto dohody spomeniem napríklad to, že EÚ sa podarilo dotlačiť Kóreu k tomu, aby poľavila vo svojich pravidlách týkajúcich sa emisií CO2 z automobilov, a tým európskym výrobcom automobilov umožnila vyvážať do Kórey viac žrútov benzínu. Tento nátlak zo strany EÚ, ktorý narušil environmentálnu integritu kórejských pravidiel pre emisie z vozidiel, nie je ničím iným ako škandálom. A čo je horšie, EÚ sa snaží túto environmentálnu kľučku obrátiť na pomoc pokrivkávajúcemu automobilovému priemyslu Európy v „spravodlivej hospodárskej súťaži“ na kórejskom trhu s menšími, ekologickejšími a efektívnejšími kórejskými autami.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Podporila som túto správu, lebo si myslím, že dvojstranná ochranná doložka dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou je účinným nástrojom na ochranu európskej výroby. V skutočnosti sa predpokladá, že po nadobudnutí účinnosti tejto dohody v júli tohto roka sa európsky vnútorný trh ocitne v ťažkostiach. Postupné odstraňovanie colných prekážok na obidvoch stranách vlastne povedie k výraznému zvýšeniu dovozu z Kórey. Teší ma, že bude možné zaviesť konkrétne opatrenia, aj keď sa zvýšenie dovozu do Európy bude sústreďovať len v určitých oblastiach. Toto ustanovenie zohľadňuje taliansku požiadavku o zavedenie skutočnej regionálnej ochrannej doložky, ktorá by platila len v určitých regiónoch Európskej únie. Zatváranie sa pred medzinárodným trhom je dnes len vzdušným zámkom – je to nielen nemožné, ale bolo by to aj škodlivé. Ustanovenie však predpokladá, že každé otvorenie sa trhu musí byť vyvážené a postupné, a berie do úvahy vnútorné požiadavky Európskej únie. Ochrana pracovných miest, ako aj kvalita výrobkov umiestnených na trh zostávajú pre Európu prioritou. Hospodárske vzťahy prospešné pre obidve strany bude možné vytvoriť len vtedy, ak sa budú rešpektovať tieto základné kritériá.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Sme za dvojstrannú ochrannú doložku dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, lebo zmierňuje škodlivé účinky tohto nástroja. Cieľom tejto doložky je umožniť pozastavenie či opätovné zavedenie sadzieb v prípade presvedčenia, že liberalizácia trhu vážne poškodzuje náš priemyselný systém.

Ochranná doložka sa môže uplatňovať maximálne po dobu 10 rokov od odstránenia colných sadzieb. Zavedenie tejto doložky, samozrejme, nemení naše hlasovanie proti textu dohody o voľnom obchode, ktorá našim podnikom v každom prípade spôsobí vážne hospodárske škody.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE), písomne.(FR) Rovnako, ako som podporila dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, hlasovala som aj za návrh nariadenia, ktoré ustanovuje dvojstrannú ochrannú doložku. Z môjho pohľadu ide o dôležitý dodatok k dohode, lebo v prípade škodlivého zvýšenia dovozu konkrétneho výrobku zaručuje opätovné zavedenie colných poplatkov. V tomto zmysle odpovedá na obavy, ktoré sme vyjadrili počas diskusií pred uzavretím dohody v septembri 2009. O opätovné zavedenie sadzby podľa doložky najvyšších výhod môžu požiadať členské štáty, Európsky parlament alebo európske združenia zastupujúce dotknuté odvetvie. Spoločnosti teda budú mať reálnu možnosť reagovať.

 
  
  

Správa: Ivailo Kalfin (A7-0019/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasujem za toto nariadenie, a to vďaka prvkom, ktoré sa zavádzajú v novom rozhodnutí. Európska investičná banka (EIB) môže investovať do projektov, ktoré sú pre EÚ dôležité: sú to predovšetkým projekty v oblasti boja proti zmene klímy, rozvoja sociálnej, hospodárskej a environmentálnej infraštruktúry a rozvoja miestneho podnikateľského sektora. Za ďalší dôležitý prvok tohto nariadenia považujem skutočnosť, že EIB môže podporovať prítomnosť EÚ v tretích krajinách prostredníctvom priamych zahraničných investícii, a tým prispievať k podpore nových technológií a k prenosu poznatkov. Považujem však za vhodné preskúmať výročné hodnotenia týkajúce sa prístupu k úverom, a tým podporiť transparentnosť a urýchliť byrokratické postupy. Stručne povedané, EIB môže účinne prispieť k cieľom rozvojovej spolupráce EÚ. Je dôležité, aby sa finančné prostriedky jednotlivým regiónom prideľovali spravodlivo a rovnomerne. Malé a stredné podniky by mali byť dobrým nástrojom na stimulovanie hospodárstva v boji proti nezamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Marta Andreasen (EFD), písomne. – Hlasovala som proti správe pána Kalfina o poskytnutí záruk EÚ EIB na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie. Nie som spokojná s mierou transparentnosti v oblasti úverov malým a stredným podnikom prostredníctvom sprostredkovateľských finančných inštitúcií. Nestačí, že iba EIB vie, kto dostáva peniaze. Sú to veľmi veľké úvery, ktoré sa údajne používajú na rozširovanie politiky EÚ v zahraničí, a daňovník, ktorý je konečným ručiteľom, má právo vedieť, komu sa poskytujú. Niektoré z týchto úverov sa používajú na hodnotné ciele, ale v dnešnej dobe musí daňovník vedieť, čo sa robí v jeho mene a prečo.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) Hlasovala som za tento text, lebo si myslím, že je dôležité, aby EÚ podporovala EIB s cieľom rozšíriť financovanie investičných projektov v tretích krajinách, čo povedie k dosahovaniu cieľov zahraničnej politiky Európskej únie. Aktivácia mandátu vo výške 2 miliárd EUR na financovanie opatrení v oblasti boja proti zmene klímy ponúka krajinám z Východného partnerstva, akou je Moldavská republika, významnú potenciálnu podporu. Moldavská republika je najchudobnejšou krajinou v Európe a každoročne ju postihujú záplavy, ktoré jej spôsobujú výrazné straty. Príprava projektov EÚ v tomto štáte je preto v dokonalom súlade s prioritou Únie, ktorou je odstrániť chudobu. Okrem toho musíme podporiť reformné snahy, ktoré táto krajina nedávno uskutočnila. Jedným z hlavných cieľov zahraničnej politiky EÚ v súlade s článkom 21 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii je aj nezávislosť. Energetickú nezávislosť EÚ zaručí vykonávanie projektu Nabucco. Z toho vyplýva kľúčová úloha, ktorou je rozvíjať hospodárske a politické vzťahy s hlavnými dodávateľmi Irakom, Azerbajdžanom a Turkménskom, a toto rozhodnutie k tomu prispieva.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Cieľom tohto rozhodnutia je zachovať mandát Európskej investičnej banky, konkrétne mandát týkajúci sa záruky, ktorú Európska únia poskytuje na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie. V rámci tohto rozhodnutia sa tiež mandát EIB rozširuje, čo sa týka právomocí, a zavádzajú sa nové prvky, ktorých cieľom je smerovať činnosti EIB k investíciám do projektov, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy, k budovaniu sociálnej, hospodárskej a environmentálnej infraštruktúry a k rozvoju miestneho súkromného sektora, predovšetkým malých a stredných podnikov. Chcem, aby EIB pokračovala vo vynikajúcej práci, ktorú doteraz robila, a naďalej podporovala množstvo projektov, ktoré prevzala od svojho založenia.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Európskej únie na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie. Mandát EIB uplynie v októbri. Okrem financovania projektov v Európskej únii EIB od roku 1963 uskutočňuje aj finančné operácie v regiónoch mimo Európskej únie, a tým sa podieľa na plnení cieľov vonkajšej politiky EÚ v oblasti politiky súdržnosti a rozvojovej politiky. Aby po októbri 2011 nenastalo vákuum, strany začali sériu stretnutí zameraných na dosiahnutie konsenzu, ktorý by mohol prijať Európsky parlament a ktorý by neprerušil pomoc poskytovanú zo strany EIB po tomto dátume. Súhlasím s týmto návrhom, pretože sa zaoberá lepšou spoluprácou medzi EÚ a EIB, prispieva k boju za odstránenie chudoby, stimuluje malé a stredné podniky, ako aj miestne komunity, zavádza väčšiu transparentnosť, podporuje zdravú prax v EIB, zvyšuje množstvo finančných prostriedkov určených na projekty v oblasti boja proti zmene klímy a krajinám, ktoré nevenujú pozornosť environmentálnym otázkam, neumožňuje získať finančné prostriedky.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Na základe rozhodnutia Parlamentu a Rady sa má Európskej investičnej banke poskytnúť záruka Európskej únie na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo EÚ. Ciele týchto projektov EIB, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú vo viacerých krajinách na rozličných svetadieloch, sú zamerané na rozvojovú spoluprácu a pomoc. Je prirodzené, že si ceníme to, keď sa tieto ciele a projekty, ktoré slúžia na ich dosahovanie, týkajú skutočnej spolupráce, zohľadňovania záujmov, priorít a osobitných podmienok krajín, v ktorých sa uskutočňujú. Napriek tomu platí, že hoci je financovanie projektov v oblasti miestneho rozvoja pozitívne, musíme sa veľmi kriticky vyjadriť k pokusu – jasne ho vidieť v článku 1 – podriaďovať ich hlavným zásadám európskej vonkajšej politiky či podmieňovať ich nimi, a tým skutočným rozvojovým potrebám tretích krajín pripisovať druhoradý význam a obmedzovať ich kapacity na administráciu a legitímne možnosti, zasahovať do ich politických rozhodnutí, vyvíjať v tejto oblasti tlak a ohrozovať ich zvrchovanosť a nezávislosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Využívam hlasovanie o tejto správe o financovaní projektov mimo Európskej únie zo strany EIB, aby som odsúdil veľmi vážnu vec, na ktorú nás upozornili európski lodiari: verejná banka financuje stavbu lodí v Kórei v lodenici, ktorá si účtuje najnižšie možné ceny a ktorá pred pár rokmi čerpala verejnú pomoc. Hoci sa nemusí zdať, že je až také nelogické, keď Európska investičná banka podporuje formou úverov a záruk za úvery vonkajšie politiky Únie, je absolútne neprijateľné, aby poškodzovala európske hospodárske záujmy a prispievala k deindustrializácii našich krajín. Je nutné, aby na to Komisia a členské štáty reagovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Havel (S&D), písomne. (CS) Okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v samotnej Európskej únii, Európska investičná banka (EIB) od roku 1963 uskutočňuje na podporu vonkajších politík EÚ aj finančné operácie mimo Európskej únie, a to predovšetkým v oblasti rozvojovej spolupráce. Cieľom navrhovanej záruky EÚ na obdobie rokov 2011 – 2013 je umožniť EIB, aby financovala investície mimo EÚ bez toho, aby to ovplyvnilo jej úverový rating. Návrh obsahuje aj niekoľko nových prvkov, napríklad aktiváciu doplnkového mandátu vo výške 2 miliárd EUR na boj proti zmene klímy, čo je v súlade so stratégiou Európa 2020, zavedenie nových horizontálnych cieľov a rozšírenie skupiny krajín oprávnených získavať úvery z EIB. Návrh tiež vyzýva na väčšiu transparentnosť, hodnotenie konkrétnych výsledkov a účasť Európskeho dvora audítorov na audite spomínaných transakcií. Návrh celkom správne zahŕňa opatrenia, ktoré EIB v takýchto záležitostiach umožňujú konať v súlade so zásadami účinnej pomoci, ktoré sa uvádzajú v Európskom konsenze o rozvoji a tiež v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v Parížskej deklarácii z roku 2005 a v Akčnom programe z Akkry z roku 2008. Celkovo si myslím, že správa, ktorú predložil náš kolega poslanec Ivailo Kalfin, poskytuje podrobnú analýzu daných otázok, poukazuje na súvisiace právne predpisy EÚ a tiež obsahuje náležité odporúčania týkajúce sa monitorovania účinnosti navrhovanej záruky, a preto odporúčam návrh prijať v predloženej podobe.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Kalfina o novom vonkajšom mandáte pre Európsku investičnú banku, ktorý zvyšuje jej rozpočet z 27,8 miliardy EUR na 29,567 miliardy EUR do konca roka 2013 a rozširuje jej pole pôsobnosti na oblasť zmeny klímy a presadzovania rozvojových cieľov v krajinách mimo EÚ. Myslím si, že EIB by mala oveľa väčšiu pozornosť venovať sociálnym problémom a budovaniu kapacít v krajinách, v ktorých pôsobí.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Európska únia poskytuje Európskej investičnej banke rozpočtovú záruku na riziká politického a štátneho charakteru spojené s jej úverovými operáciami a zárukami za úvery na projekty vykonávané mimo Európskej únie. Táto záruka EÚ predstavuje účinný prostriedok spájania rozpočtových prostriedkov EÚ s vlastnými prostriedkami EIB bez toho, aby to ovplyvnilo finančné zdravie EIB.

EIB urobila vo vykonávaní svojho mandátu veľký pokrok. Posilnila svoju koordináciu s Komisiou a posunula svoj dôraz smerom k podpore politických cieľov EÚ. Rozvoj jej vonkajšej činnosti sa teraz bude musieť odraziť vo zvýšení objemu a kvality úverov a v diverzifikácii nových príjemcov (miestnych orgánov).

EIB by mala okamžite dostať dodatočný mandát vo výške 500 miliónov EUR na financovanie mikroúverov, ktoré by zlepšili prístup najchudobnejších ľudí z oprávnených krajín k bankovým financiám. Čo sa týka otázky vnútornej organizácie, EIB by mala postupne rozdeliť všetky svoje vonkajšie činnosti na geografickom základe, aby sa mohla lepšie prispôsobiť osobitným požiadavkám jednotlivých oblastí a presadzovať zapájanie sa partnerských krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) EIB nesplnila minimálne podmienky, ktorými by nás uistila, že jej investície budú sociálne, environmentálne a dokonca aj eticky zodpovedné. Zdá sa, že opakované škandály týkajúce sa financovania zahraničných dcérskych spoločností Komisiu netrápia o nič viac než diktatúry, ak sa finančne vyplatia, ako je to v prípade Líbye. Čo sa týka environmentálnych a sociálnych otázok, táto správa sa o ne vôbec nezaujíma. Navrhuje, aby sme podporovali také škodlivé projekty, ako sú Desertec a Invest in Med. Hlasoval som proti tomuto textu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v Únii, Európska investičná banka (EIB) od roku 1963 uskutočňuje na podporu vonkajších politík Únie aj finančné operácie mimo Únie, čím umožňuje doplniť rozpočtové zdroje EÚ dostupné pre vonkajšie regióny o finančnú silu EIB v prospech prijímajúcich krajín. Týmto sa EIB podieľa na plnení všeobecných zásad a cieľov politík Európskej únie vrátane rozvoja tretích krajín a prosperity EÚ v zmenených podmienkach svetového hospodárstva.

Operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie sa musia aj naďalej uskutočňovať v súlade so zásadami zdravého bankovníctva.

Väčšina jej operácií vo vonkajších regiónoch čerpá z rozpočtovej záruky EÚ, ktorú spravuje Komisia s cieľom podporiť vonkajšiu činnosť EÚ a umožniť EIB financovať investície mimo EÚ bez toho, aby to ovplyvnilo jej úverovú pozíciu. Táto dodatočná záruka EIB umožňuje pokračovať v jej investičnej politike, ktorá je veľmi užitočná pre svetové hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) V rámci podpory zahraničnej politiky EÚ financuje Európska investičná banka aj projekty mimo územia EÚ, napríklad v oblasti rozvojovej spolupráce. Garančný fond založený v roku 2009 má zaručiť likviditu EIB v prípade oneskorených platieb. Po posúdení a zhodnotení došlo k rozšíreniu zoznamu krajín oprávnených na financovanie z EIB, čomu sa prispôsobil aj finančný rámec. Nesúhlasím úplne so všetkými navrhovanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie. EIB v skutočnosti financuje aj projekty v regiónoch mimo EÚ, čím prispieva k vykonávaniu cieľov vonkajšej politiky EÚ, ktoré sa týkajú politiky súdržnosti a rozvojovej politiky. Tento návrh sa zaoberá lepšou spoluprácou medzi EÚ a EIB, prispieva k boju za odstránenie chudoby, stimuluje malé a stredné podniky, ako aj miestne komunity, zavádza väčšiu transparentnosť, podporuje zdravú prax v EIB, zvyšuje množstvo finančných prostriedkov určených na projekty v oblasti boja proti zmene klímy a krajinám, ktoré nevenujú pozornosť environmentálnym otázkam, neumožňuje získať finančné prostriedky. Hlasujem za túto správu a podporujem posilnenie vonkajšej misie EIB, ktorú by mal sprevádzať zvýšený parlamentný dohľad, aby sa potvrdila demokratická legitimita operácií EIB. EIB by mala posilniť podávanie správ Parlamentu o všetkých aspektoch v rámci jej vonkajšieho mandátu, a to od celkovej politiky po praktické vykonávanie vrátane hodnotenia sociálnych, environmentálnych a ľudskoprávnych kritérií.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V článku 208 Lisabonskej zmluvy sa uvádza, že EÚ musí „zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“. EÚ sa týmto zaväzuje vyhýbať sa takým politickým rozhodnutiam, ktoré poškodzujú jej prospešnú prácu v oblasti rozvojovej spolupráce, a vlastne presadzovať činnosti, ktoré rozvojovým krajinám prospejú, a to v celej šírke politického spektra. Toto platí pre všetky inštitúcie EÚ vrátane EIB. Veľkú väčšinu krajín oprávnených na financovanie v rámci vonkajšieho mandátu EIB tvoria rozvojové krajiny. Preto je nevyhnutné, aby sa základné ciele vonkajšieho mandátu EIB otvorene zamerali na znižovanie chudoby. Okrem toho musí EIB zosúladiť svoje vonkajšie činnosti s Európskym konsenzom o rozvoji.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že upozorňuje na tému, ktorá sa len veľmi zriedka objaví v správach. Okrem svojho základného poslania, ktorým je financovanie investícií v samotnej Európskej únii, Európska investičná banka (EIB) uskutočňuje na podporu vonkajších politík EÚ aj finančné operácie mimo Európskej únie. Umožňuje to doplniť rozpočtové zdroje EÚ dostupné pre vonkajšie regióny o finančnú silu EIB v prospech prijímajúcich krajín. Týmto sa EIB podieľa na plnení všeobecných zásad a cieľov politík Európskej únie vrátane rozvoja tretích krajín a prosperity EÚ v zmenených podmienkach svetového hospodárstva. Operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie sa musia aj naďalej uskutočňovať v súlade so zásadami zdravého bankovníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne.(PT) Cieľom dokumentu, ktorým sa zaoberáme a o ktorom sa dnes hlasovalo v Európskom parlamente, je zabezpečiť, aby sa Európskej investičnej banke poskytla záruka Európskej únie na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Európskej únie. Strop stanovený pre EIB v rámci tejto záruky je 27,8 miliárd EUR až do konca súčasného obdobia, teda obdobia rokov 2007 – 2013.

Okrem tohto aspektu sa návrh Parlamentu snaží presadiť isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zlepšenie práce EIB mimo EÚ, napríklad aktivovať 2 miliardy EUR na boj proti zmene klímy. Medzi ďalšie nové opatrenia, ktoré Parlament navrhol, patrí zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k finančným prostriedkom EIB, zvýšenie transparentnosti operácií EIB a zavedenie väčšej flexibility v súvislosti s investíciami do rizikového kapitálu. Zároveň sa plánuje nahradiť súčasný systém regionálnych cieľov programom horizontálnych cieľov a vykonávať mandát pre vzťahy s krajinami, ako sú Island, Líbya, Irak a Kambodža.

Podporujem pozíciu Európskeho parlamentu a vonkajšiu činnosť EIB, hoci by som chcel zdôrazniť poľutovaniahodný fakt, že financovanie projektov mimo Európskej únie často poškodzuje konkurencieschopnosť v EÚ v prípadoch priamej hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Európska investičná banka sa prostredníctvom financovania projektov mimo Únie podieľa na realizácii zahraničnej politiky EÚ. Hlasovala som za správu pána Kalfina, lebo zvlášť vítam 2 miliardy EUR určených pre oblasť zmierňovania následkov zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene, ako aj expresnú podporu malých a stredných podnikov. Správa navyše vyzýva na plnenie komplexných záväzkov v oblasti informovanosti a transparentnosti vo vzťahu k občanom, Parlamentu a Komisii. Za absolútne nevyhnutné považujem aj to, že zohľadňuje práva Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. (SK) Európska únia nesie záväzok solidarity, ktorý priamo vychádza z nášho kresťanského dedičstva. Aj tí, ktorí by radi odstránili kresťanstvo z verejného priestoru, uznávajú, že EÚ sa musí spolupodieľať na rozvojovej pomoci. Táto solidarita je však priamo odvodená z kresťanskej náuky o dôstojnosti každého človeka a morálneho príkazu pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Európska investičná banka sa stáva dôležitým nástrojom Únie na odstraňovanie chudoby v najmenej rozvinutých regiónoch. Ako taká má v prvom rade pomáhať a na to potrebuje finančné záruky. Ale zároveň by mala zostať bankou, teda inštitúciou, ktorá zverené prostriedky nie míňa, ale efektívne investuje. Preto som hlasovala za prijatie správy o poskytnutí záruky EIB.

 
  
  

Odporúčanie: Robert Sturdy (A7-0034/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za toto odporúčanie, pretože juhokórejský trh ponúka nové obchodné príležitosti, a to nielen v odvetviach poľnohospodárstva a služieb. Kórejská republika je v súčasnosti jedným z najvýnosnejších vývozných trhov pre poľnohospodárov z EÚ, pričom ročný objem predaja je viac ako 1 miliarda EUR. Čo sa týka služieb, najmä finančných a právnych, telekomunikácií, environmentálnych služieb a služieb námornej dopravy, očakáva sa, že objem transakcií stúpne o 70 %. Dohoda o voľnom obchode navyše stanovuje účinný a jasný ochranný mechanizmus v záujme priemyselných odvetví EÚ, ktorý prispeje k rastu európskeho priemyslu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marta Andreasen (EFD), písomne. – Hlasovala som za odporúčanie správy pána Sturdyho o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou, pretože zvýši obchod a je výhodná pre Spojené kráľovstvo a ostatných dvadsaťšesť európskych krajín. Najdôležitejším faktorom tejto dohody je ochranná doložka, bez ktorej by som za ňu nemohla hlasovať. Dvojstranný ochranný mechanizmus umožní EÚ opätovne obnoviť predchádzajúce colné sadzby podľa doložky najvyšších výhod (DNV), ak by v dôsledku tejto dohody hrozili škody na našom priemysle. Táto dohoda umožňuje našim odvetviam služieb, poľnohospodárstva a výrobným odvetviam zvýšený prístup na veľký a stále rastúci kórejský trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonello Antinoro (PPE), písomne.(IT) Toto hlasovanie je mimoriadne dôležité pre novú medzinárodnú obchodnú stratégiu Európskej únie. Dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou je vlastne prvým príkladom novej generácie dohôd, ktorých cieľom je obmedziť obchodné a neobchodné prekážky a rozšíriť možnosti investovania v partnerskej krajine. Hneď po jej podpísaní v októbri 2009 sa dohoda stretla s ostrou kritikou európskeho automobilového priemyslu, ktorý sa cítil vážne poškodený istými doložkami, ktoré boli priznané kórejskému partnerovi, najmä vrátením cla.

Tieto obavy sa teraz podarilo čiastočne rozptýliť, v nemalej miere vďaka práci Parlamentu na nariadení pripojenom k ochrannej doložke k dohode a vďaka tomu, že juhokórejská vláda objasnila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vnútorným právnym predpisom o emisiách uhlíka. Dnes sme preto potvrdili hlasovanie Výboru pre medzinárodný obchod, aby sme umožnili ukončenie konania, aj vzhľadom na to, že Rada to už odsúhlasila.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou prinesie okamžité všeobecné výhody mnohým hospodárskym odvetviam v EÚ, hoci zároveň zdôrazní zraniteľnosť niektorých z nich. Okrem toho vytvorí prísne postupy urovnávania sporov a ochrany a umožní monitorovanie, ktorým sa zaistí primeraná úroveň bezpečnosti európskych spoločností. Kórejský trh jednoznačne ponúka významné príležitosti pre tovary a služby z EÚ, doteraz však bol pomerne uzatvorený v dôsledku vysokých colných sadzieb a nákladných necolných prekážok. Vďaka dohode sa rýchlo odstránia vývozné clá vo výške takmer 2 miliárd EUR, ktoré ročne zaplatia vývozcovia priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov z EÚ. Vzniknú tak okamžité výrazné úspory vo viacerých odvetviach hospodárstva. Prínosy budú ešte zreteľnejšie v odvetviach poľnohospodárstva a služieb, pretože Kórea je jedným z najhodnotnejších vývozných trhov sveta pre poľnohospodárov z EÚ, pričom ročný objem predaja je viac ako 1 miliarda EUR. V tejto súvislosti mi už zostáva len privítať prijatie dohody medzi EÚ a Kóreou v Európskom parlamente a dúfam, že takýchto dohôd o voľnom obchode bude čo najviac, počnúc Kanadou a USA a končiac štátmi BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína).

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Južná Kórea je štvrtým najdôležitejším trhom pre vývoz Európskej únie mimo Európy. Keď sa však európski vývozcovia snažili priviesť svoje výrobky do krajiny, museli čeliť colným a regulačným prekážkam. Súčasná dohoda o voľnom obchode je najrozsiahlejšou dohodou, akú kedy Únia uzatvorila, pretože ruší poplatky za takmer všetky produkty a rozširuje rozsah služieb, ktorých sa týka. Je pozitívna vo všetkých ohľadoch a obom stranám prináša výrazné zisky. Očakáva sa nárast európskeho vývozu do Južnej Kórey o viac ako 80 %. Dúfam, že európske spoločnosti a najmä tie z našej krajiny dokážu využiť príležitosti, ktoré vzniknú otvorením tohto trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Pred troma rokmi Európsky parlament prijal uznesenie zamerané na zlepšenie prístupu európskeho odvetvia obchodu na zahraničné trhy. Teraz sme vyzývaní, aby sme prijali dohodu o voľnom obchode, ktorá v praxi umožní spoločnostiam z Európskej únie prístup na juhokórejský trh – ktorý, ako vieme, je pre Európu dôležitý – prostredníctvom zvýšenia vývozu a tým aj vytvárania pracovných miest. Keďže je to prvá zo série obchodných dohôd uzavretých po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a prvé využitie spolurozhodovacích právomocí, predstavuje výraznú inováciu, pokiaľ ide o dvojstranné dodržiavanie noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), súlad s právnymi predpismi o verejnom obstarávaní, transparentnosť štátnej pomoci a realizáciu udržateľného rozvoja. Vítam prijatie tejto správy, ktorá predstavuje sériu nových príležitostí pre Európsku úniu – predtým nedostupných v dôsledku uplatňovania colných sadzieb – a ktorá chráni obchodné záujmy prostredníctvom pridanej hodnoty ochrannej doložky, inými slovami, opätovným zavedením ciel.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, preto jej prijatie sledujeme s obavami. Mnohokrát sme v Parlamente kritizovali katastrofálne následky liberalizácie svetového obchodu na mnohé odvetvia hospodárstva najmä v niektorých členských štátoch, napríklad v Portugalsku, a v regiónoch, ktoré sú od týchto odvetví najviac závislé. V tomto prípade nás znepokojujú najmä nasledujúce odvetvia: textil, automobily a súvisiace komponenty a elektronika. Dohoda sa však týka aj poľnohospodárskych produktov a podporuje rozsiahle a z hľadiska životného prostredia neudržateľné modely výroby, modely, ktoré sú v rozpore s miestnou výrobou a spotrebou, ktoré sú potrebné na zaistenie potravinovej suverenity a bezpečnosti. Stojíme zoči-voči najväčšej dohode o voľnom obchode, akú Európska únia uzavrela za mnoho rokov, ktorá má byť teraz prvým krokom pri uzatváraní „novej generácie dvojstranných dohôd o voľnom obchode“.

Analýza Komisie týkajúca sa týchto dohôd vždy hovorí iba o miliónoch eur, ktoré zarobia hospodárske skupiny a nadnárodné spoločnosti. Rovnako je potrebné vyčísliť počet stratených pracovných miest, čo spravodajca považuje za nevyhnutné, počet skrachovaných malých a stredných podnikov či dokonca počet ton emisií CO2 v dôsledku zvýšeného toku energie a tovarov, ktorý tieto dohody zahŕňajú. Je zaujímavé sledovať, kde v týchto prípadoch končia toľko ospevované záväzky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy…

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Hlasoval som za správu o ochrannej doložke, ktorá je súčasťou Dohody o voľnom obchode s Kóreou, a to napriek tomu, že sa zdá byť neprimeraná a jej realizácia je neistá. Na druhej strane som hlasoval proti dohode ako takej. Otváranie našich hraníc bez ochrany pred dovozom, ktorý priamo konkuruje našim výrobkom, je samovraždou, a to najmä v automobilovom priemysle. Dôvodová správa v rámci správy pána Sturdyho, ktorá tvrdí, že to bude mať len minimálne dôsledky na zamestnanosť, pričom zároveň predpokladá rozsiahlu mobilizáciu všetkých nástrojov Európskej únie na zmiernenie dosahu strát pracovných miest, je mimoriadne nedôsledná a mimoriadne cynická.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne.(DE) Kladným hlasovaním o správe pána Sturdyho vyslali poslanci Európskeho parlamentu jasný signál. Dnes sme veľkou väčšinou hlasov schválili doteraz najrozsiahlejšiu dohodu o voľnom obchode uzavretú EÚ. To predstavuje jednoznačné ÁNO európskemu hospodárstvu a jednoznačné ÁNO Európe ako základni hospodárskej činnosti. S 1,6 miliardy EUR ušetrenou na clách a s nárastom objemu obchodu o 19 miliárd EUR sú prínosy očividné. Konkrétne odvetvie poľnohospodárstva môže očakávať úspory na clách vo výške 380 miliónov EUR. To otvára nové príležitosti na vývoz pre našich domácich poľnohospodárov. Hlasovala som za nadobudnutie platnosti dohody o voľnom obchode.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Srdečne vítam schválenie Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Očakáva sa, že táto dohoda viac než zdvojnásobí dvojstranný obchod v nasledujúcich 20 rokoch. V priebehu nasledujúcich piatich rokov budú zrušené dovozné clá na 98 % produktov a budú odstránené aj ďalšie necolné prekážky. Dohoda zahŕňa dôležité sociálne, pracovné a environmentálne normy a dúfam, že ich uplatňovanie sa bude pozorne monitorovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Chcel by som pridať niekoľko poznámok v súvislosti s mojím názorom na proces prípravy Dohody o voľnom obchode (DVO) medzi EÚ a Kórejskou republikou a na súvisiace obavy a očakávania odvetví a iných strán, ktorých sa to týka. Dohodou sa dramaticky menia dlhotrvajúce obchodné pravidlá medzi EÚ a Kóreou. Dosah tejto dohody bude možné realisticky zhodnotiť až z dlhodobého hľadiska. Až výsledky a výpočty za dlhšie časové obdobie ukážu hospodársku situáciu oboch strán, dvojstranné zlepšenie obchodnej bilancie či príspevok dohody k zlepšeniu sociálnej situácie.

Celkový objem a rozsah vzájomne obchodovaných produktov sa musí monitorovať a pozorne hodnotiť koordinovaným spôsobom spolu s certifikovanou kvalitou a overiteľným miestom pôvodu týchto produktov. Akékoľvek priame uplatnenie predtým spomínaných ochranných mechanizmov založených na dvojstranných ochranných doložkách v rámci DVO medzi EÚ a Južnou Kóreou by bolo veľmi citlivou záležitosťou a výsledok by mohol ostro kontrastovať s eufóriou pri prijatí tejto dohody.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Táto dohoda o voľnom obchode (DVO) má poskytnúť podnikom z EÚ rozsiahly a rozšírený prístup na juhokórejský trh v širokej škále odvetví hospodárstva prostredníctvom série bezprecedentných aktov liberalizácie colných sadzieb.

Keďže je táto dohoda prvým krokom v rámci novej generácie dvojstranných DVO, obsahuje dôležité inovácie, napríklad kapitolu o udržateľnom rozvoji, ktorá ukladá obom stranám povinnosť dodržiavať kľúčové normy Medzinárodnej organizácie práce a vytvára systém založený na partnerskom preskúmaní, ktorým sa budú riešiť sťažnosti na ich nedodržiavanie. Zriaďuje tiež viaceré pracovné skupiny a monitorovacie výbory na zabezpečenie kvality jej realizácie a zmierovacích konaní.

Vítam túto DVO, pretože to je najkomplexnejšia dohoda, akú Európska únia doteraz uzavrela.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Odmietam Dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou a ľutujem jej uzavretie, pretože sa domnievam, že ako jedna z najväčších obchodných dohôd podpísaných EÚ v posledných rokoch prehlbuje negatívne dôsledky globálnej liberalizácie obchodu tým, že reaguje na mnohomiliónové záujmy veľkých európskych nadnárodných spoločností bez toho, aby brala do úvahy vážne hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky a dôsledky na zamestnanosť, ktoré vyplynú z jej prijatia za daných podmienok. Táto dohoda, ako priznáva aj spravodajca, bude teda znamenať neodvratnú stratu mnohých pracovných miest tisícov pracovníkov v Európe vo veľmi citlivých hospodárskych a strategických odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo a textilný priemysel. Táto dohoda je ďalším krokom späť z hľadiska potreby presadzovať potravinovú suverenitu a bezpečnosť, ktoré vyžadujú, aby sa EÚ pevne zaviazala k podpore miestnych trhov a poľnohospodárskych produktov. Táto dohoda núti európskych poľnohospodárov súťažiť s dovezenými poľnohospodárskymi produktmi, ktorých metódy výroby nemusia byť v súlade s najzákladnejšími právami pracovníkov či s minimálnymi zdravotnými alebo kvalitatívnymi normami.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne.(LV) Dôkladne som sa oboznámil s dohodami a domnievam sa, že mnohé z ich doložiek sú neúplné a povrchné. Obsahujú totiž časti, ktoré umožňujú nejednoznačnú interpretáciu. Napríklad pravidlá verejného obstarávania ponechali najdôležitejšie otázky spojené s hospodárskou súťažou a zneužívaním úplne v úzadí. Je, samozrejme, dôležité dosiahnuť pokrok v procese spolupráce s Ďalekým východom. Povrchné a nepresné znenie však u človeka vzbudzuje podozrenie, že táto práca nebola dotiahnutá do konca. Hlasoval som proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia o Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Kórejskou republikou. Po prvé, s cieľom dosiahnuť efektívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a Kóreou je dôležité odstrániť jestvujúce obchodné prekážky, ktoré doteraz izolovali kórejský trh. Nadobudnutie platnosti tejto dohody vytvorí priaznivé podmienky pre hospodársky rast a vytváranie nových pracovných miest. Vytvorí sa priaznivé podnikateľské prostredie pre vstup rastúcich, konkurencieschopných podnikov z EÚ do Južnej Kórey, kde sa otvára mnoho nových príležitostí pre obchod a služby EÚ, pričom sa zvýši objem obchodu a znížia vývozné náklady spoločností. Vzhľadom na predpokladaný budúci vývoj obchodu medzi EÚ a Južnou Kóreou sa tým ušetrí veľa peňazí vyberaných na clách, a to najmä v chemickom, priemyselnom a farmaceutickom odvetví. Ďalej sa tým zaistí spravodlivá hospodárska súťaž v odvetviach automobilového priemyslu, spotrebnej elektroniky a textilného priemyslu, kde má Kórea porovnateľnú výhodu oproti EÚ. Okrem toho liberalizácia vývozných colných sadzieb veľmi prospeje odvetviam poľnohospodárstva a služieb. Vítam skutočnosť, že dohoda kladie veľký dôraz na udržateľný rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Dohoda o voľnom obchode (DVO) uzavretá medzi EÚ-27 na jednej strane a Kórejskou republikou (Južnou Kóreou) na strane druhej má za cieľ zlepšiť prístup európskych spoločností na juhokórejský trh prostredníctvom série bezprecedentných aktov liberalizácie colných sadzieb. Hlasovala som za, pretože dohoda je celkovo veľmi pozitívna a prináša obom stranám výrazné zisky, pričom sa očakáva nárast európskeho vývozu do Južnej Kórey o viac ako 80 %. Dúfam, že aj portugalské spoločnosti dokážu využiť túto príležitosť najmä v odvetviach poľnohospodárstva a služieb, teda v oblastiach, v ktorých sú výhody mimoriadne pozoruhodné. Kórejská republika je v skutočnosti v súčasnosti jedným z najvýnosnejších vývozných trhov pre poľnohospodárov z Európskej únie na svete, pričom ročný objem predaja je viac ako 1 miliarda EUR. Táto DVO úplne liberalizuje takmer všetky vyvážané poľnohospodárske produkty EÚ, vďaka čomu odvetvie poľnohospodárstva ušetrí 380 miliónov EUR. To môžem len privítať.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vážne ľutujeme, že poslanci EP poslušne schválili túto problematickú obchodnú dohodu. Rozsiahla dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou vytvára nebezpečný precedens pre budúcu obchodnú politiku EÚ, lebo výrazne prekračuje odstránenie colných sadzieb a obsahuje radikálne ustanovenia o prístupe na trh na úkor sociálnych a environmentálnych noriem.

Spomedzi tých hanebnejších ustanovení tejto dohody spomeniem napríklad to, že EÚ sa podarilo dotlačiť Kóreu k tomu, aby poľavila vo svojich pravidlách týkajúcich sa emisií CO2 z automobilov, a tým európskym výrobcom automobilov umožnila vyvážať do Kórey viac žrútov benzínu. Tento nátlak zo strany EÚ, ktorý narušil environmentálnu integritu kórejských pravidiel pre emisie z vozidiel, nie je ničím iným ako škandálom. A čo je horšie, EÚ sa snaží túto environmentálnu kľučku obrátiť na pomoc pokrivkávajúcemu automobilovému priemyslu Európy v „spravodlivej hospodárskej súťaži“ na kórejskom trhu s menšími, ekologickejšími a efektívnejšími kórejskými autami.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože si myslím, že má vyvážený pohľad na Dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Juhokórejský trh bol doteraz pomerne uzavretý v dôsledku vysokých colných sadzieb a nákladných necolných prekážok, čoskoro však bude môcť ponúknuť významné nové príležitosti pre tovary a služby z EÚ. Dohodou o voľnom obchode sa rýchlo odstránia vývozné clá vo výške 1,6 miliardy EUR, ktoré ročne zaplatia vývozcovia priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov z EÚ, pričom porovnateľné číslo pre juhokórejských vývozcov je 1,1 miliardy EUR. Bude však dôležité pozorne monitorovať objem tovarov prichádzajúcich z tejto krajiny, aby sme mohli využiť ochrannú doložku v prípade, že sa prehnane zvýši a ohrozí európske pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne.(IT) Sme dôrazne proti tejto Dohode o voľnom obchode s Kórejskou republikou, pretože by poskytla našim kórejským konkurentom nezaslúžené konkurenčné výhody. Kórea by napríklad mohla ľahko vyvážať automobily a európski výrobcovia by sa ocitli v nevýhode, pretože 95 % automobilov zakúpených v Kórei sa vyrába práve tam.

Odstránenie colných prekážok bude hrať proti záujmom našich výrobných odvetví. Jediná doložka, ktorú možno použiť na zmiernenie nevýhod, je tá, ktorá môže viesť k prijatiu núdzových opatrení. Dočasné núdzové opatrenia, napríklad pozastavenie zrušenia colných sadzieb, by mohli byť prijaté v prípade vážneho poškodenia európskych výrobcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som za uzavretie Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou, pretože skutočne prospeje európskym podnikom. Ich vývoz do Kórey by sa mal zvýšiť o takmer 40 % a vývoz priemyselných a poľnohospodárskych produktov bude oslobodený od ciel až vo výške približne 1,6 miliardy EUR ročne. Navyše bude možné obmedziť prípadné nepriaznivé účinky na európske hospodárstvo uplatnením ochrannej doložky. A nakoniec, táto dohoda korunuje novú generáciu dohôd o voľnom obchode, pretože obsahuje kapitolu o udržateľnom rozvoji, ktorá zaväzuje obe strany k dodržiavaniu dohovorov MOP, ako aj ustanovenia stanovujúce podmienky pre skutočné zapojenie občianskej spoločnosti.

 
  
  

Návrhy uznesení B7-0210/2011 a B7-0034/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Chcem zablahoželať obom spravodajcom – pánovi Sturdymu aj pánovi Zalbovi Bidegainovi – k tomu, že nás previedli zložitým postupom prijímania samotnej dohody o voľnom obchode, ako aj dôležitej ochrannej doložky. DVO medzi EÚ a Južnou Kóreou je najkomplexnejšia a najambicióznejšia dohoda tohto typu, akú kedy EÚ uzavrela. Týka sa mnohých oblastí, ktoré prinesú prospech výrobcom i spotrebiteľom v EÚ, ako sú zrušenie colných sadzieb na vývoz priemyselných a poľnohospodárskych tovarov EÚ, lepší prístup na trh pre poskytovateľov služieb z EÚ, odstránenie necolných prekážok v oblasti elektroniky, farmaceutického priemyslu a zdravotníckych pomôcok, lepší prístup k verejnému obstarávaniu, ochrana práv duševného vlastníctva, lepší prístup na trh pre výrobcov automobilov z EÚ a, čo je veľmi dôležité, vďaka ochrannej doložke aj ochrana európskych výrobcov automobilov pred prípadnou nerovnováhou, ktorá by sa mohla v budúcnosti vyskytnúť v tomto odvetví.

Dúfam, že táto dohoda bude vzorom pre mnohé ďalšie DVO, ktoré sa pripravujú – napríklad s Kanadou, Singapurom a zoskupením MERCOSUR. Zároveň blahoželám Parlamentu k využitiu nových právomocí, pretože je to prvá DVO, ktorú schvaľujeme v súlade s Lisabonskou zmluvou.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0120/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, lebo Európska únia (EÚ) musí rýchlo zareagovať, pretože Egypt môže zohrať kľúčovú úlohu tak v mierovom úsilí na Blízkom východe, ako aj pri zmene mentality tohto regiónu sveta. Ak to chceme dosiahnuť, považujem za rozhodujúce, aby EÚ prehodnotila svoju susedskú politiku. Musíme tiež zmobilizovať a prehodnotiť súčasné nástroje na pomoc sociálnym, politickým a hospodárskym reformám a posilniť spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti, pretože udalosti v Egypte a v ďalších krajinách zdôraznili potrebu ambicióznejších politík a nástrojov. Úsilie EÚ by sa malo sústrediť na posilnenie princípov právneho štátu, dobrú správu vecí verejných, boj proti korupcii a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, aby sme zaistili vytvorenie tých správnych podmienok na vznik stabilnej demokracie.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, ktorý je podľa mňa spravodlivý a vyvážený. Ľudia v Egypte žiadajú splnenie svojich legitímnych očakávaní. Základnou podmienkou je odchod pána Mubaraka, ale to nestačí na to, aby sa Egypt vydal na cestu smerom k demokracii a ľudským právam. Na prechod dohliada armáda, ktorá si dopriala šesť mesiacov na riešenie tejto úlohy. Počas 18 dní demonštrácií, ktoré viedli k tomuto výsledku, utrpel Egypt finančné straty, ktoré sa každým dňom zvyšujú. Európska únia musí Egyptu ponúknuť svoju podporu, aby výdobytky revolúcie nezničila ťažká hospodárska a sociálna kríza. Doteraz EÚ využívala značné zdroje v rámci európskej susedskej politiky bez minimálnych výsledkov, čo príliš neprospelo dobrému menu EÚ. Naša úloha však zostáva kľúčová. Nemali by sme samých seba nespravodlivo kritizovať. Revolúcie sú osobité v tom, že po nich sa vždy zdá, že boli nevyhnutné, ale pred nimi sa zdajú byť nemožné. Sebakritika je však oprávnená a sme na správnej ceste, pretože Rada a Komisia ukázali túžbu radikálne prehodnotiť európsku susedskú politiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Posledných niekoľko týždňov bolo historických. V tomto zmysle je po Tunisku to, čo sa práve deje v Egypte, zdrojom veľkej nádeje najmä medzi mladými ľuďmi. Európska únia musí využiť situáciu a bez váhania podporiť demokratický proces. Okrem toho by nás tieto udalosti mali podnietiť prepracovať naše partnerské dohody, aby sme nezostali na okraji týchto udalostí. Európsky parlament sa musí pokúsiť zaistiť, aby sa naše slová a činy zosúladili do komplexnej a rozpoznateľnej európskej politiky voči Egyptu a celému regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Chcem vyjadriť solidaritu s Egypťanmi a zablahoželať im k odvahe a odhodlaniu – najmä mladším generáciám – v boji za oprávnené demokratické ambície. Odsudzujem násilie a neúmernú silu použitú proti protestujúcim. Je mi úprimne ľúto vysokého počtu mŕtvych a zranených a vyjadrujem sústrasť rodinám obetí. Musí sa nadviazať dialóg zo všetkými politickými a sociálnymi silami, ktoré rešpektujú demokraciu, princípy právneho štátu, ľudské práva a základné slobody. To sú hlavné zásady Európskej únie a predstavujú spoločný základ rozvoja euro-stredozemskej oblasti. Vyzývam na nezávislé prešetrenie incidentov, ktoré viedli k úmrtiam, zraneniam a zatknutiam, a na postavenie zodpovedných osôb pred súd. Požadujem okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých pokojných protestujúcich, väzňov svedomia a ochrancov ľudských práv z Egypta aj iných krajín, ako aj novinárov a právnikov. Vyzývam EÚ, aby revidovala svoju politiku na podporu demokracie a ľudských práv s cieľom vytvoriť mechanizmus zahrnutia doložky o ľudských právach do všetkých dohôd s tretími krajinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) V prvom rade chcem povedať, že vítam široký konsenzus dosiahnutý v Parlamente v súvislosti s práve prijatým spoločným návrhom uznesenia. Je to prejav jednoty, pokiaľ ide o základné hodnoty, ktoré bránime ako Únia ľudí a krajín – nechcel by som, aby sa to nespomenulo. Po druhé, dúfam, že prechod medzi starým režimom Egypta a jeho budúcou demokraciou prebehne pokojne, citlivo a s rozsiahlou dohodou medzi rôznymi politickými, občianskymi, vojenskými a náboženskými aktérmi v tejto dôležitej blízkovýchodnej krajine. Po tretie, dúfam, že tento historický okamih bude slúžiť ako pozitívna odpoveď na skutočné túžby ľudí: po slobode, demokracii a boji proti korupcii, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu. Na záver chcem zopakovať, že budúcnosť tohto regiónu si vyžaduje pevné, tolerantné demokracie, ktoré rešpektujú menšiny a v ktorých štát slúži všetkým a nie je zneužívaný len niektorými.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia o situácii v Egypte, pretože sa domnievam, že Európska únia by mala prejaviť solidaritu s egyptským ľudom v jeho oprávnených demokratických ambíciách a podporiť rýchly prechod k skutočnej demokracii. Ak to chceme dosiahnuť, EÚ musí podporiť Egypt v boji proti hospodárskym a sociálnym ťažkostiam, ktorým čelí, s cieľom dosiahnuť trvalý demokratický proces, do ktorého sa zapojí celá občianska spoločnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Podobne, ako keď padol Berlínsky múr, medzinárodné spoločenstvo a tlač a dokonca aj informačné a bezpečnostné služby popredných krajín zostali prekvapené udalosťami, ktoré nedokázali predpovedať a ktoré spochybnili mnohé predstavy a teórie o politike na Blízkom východe, ako aj o samotnej stabilite tohto regiónu. Strategický význam stavia Egypt do centra týchto zmien a čokoľvek sa tam stane, bude mať rozhodujúci vplyv na ostatné krajiny v regióne. Stále je ešte priskoro hovoriť o tom, aký smer naberie táto sila, ktorá priviedla tisíce ľudí do ulíc, žiadajúc koniec režimov, ktoré boli v jednotlivých krajinách pri moci celé desaťročia. V každom prípade sa domnievam, že Európska únia nemôže zostať ľahostajná voči tomuto vývoju a nemôže ignorovať to, čo sa deje na jej hraniciach. Musíme sa snažiť pomôcť tým, ktorí bojujú za vytvorenie demokracie a princípy právneho štátu a ktorí odmietajú voľbu medzi vojenskými sekulárnymi režimami a radikálnymi islamskými revolucionármi.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Minulý týždeň sme po mnohých dňoch ľudového povstania boli svedkami odstúpenia egyptského prezidenta Mubaraka, ktorý riadil krajinu viac ako 30 rokov. Pripájam sa k blahoželaniu Európskej únie egyptskému národu, ktorý ťažko bojoval za demokratickú zmenu.

EÚ má teraz dôležitú úlohu monitorovať politickú a sociálnu premenu Egypta, a čo je nemenej dôležité, revíziu ústavy, ako aj usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb bez porušovania ľudských práv. Má však aj povinnosť pomôcť Egypťanom finančne s cieľom podporiť potrebný hospodársky rozvoj.

Súhlasím s týmto návrhom uznesenia a dúfam, že prechod z diktátorského na demokratický režim sa v Egypte odohrá rýchlo a pokojne, pretože je to krajina, ktorá môže zohrať kľúčovú úlohu sprostredkovateľa dosiahnutia trvalého mieru na Blízkom východe.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hoci slová v tomto návrhu uznesenia, ktoré vyjadrujú „solidaritu s obyvateľmi Egypta“, ktoré vítajú ich „odvahu a odhodlanie, najmä čo sa týka mladej generácie“, a ktoré jednoznačne podporujú „ich oprávnené demokratické ambície“, len reagujú na okolnosti, sú pozitívne.

Väčšina Európskeho parlamentu, ktorá doteraz poukazovala na Egypt ako na príklad stability v tomto regióne, je teraz nútená tlieskať snahe Egypťanov vyslobodiť sa z tejto „stability“.

Demonštrácie Egypťanov, ktoré viedli k odstúpeniu Husního Mubaraka, sú príkladom obrovských možností demokratických víťazstiev skupín, ktoré sa odcudzili kapitalizmu a silám a režimom, ktoré mu slúžia. Egyptský ľud s veľkou vytrvalosťou a útočnou jednotou ukázal, že je možné dosiahnuť odstúpenie a posunúť sa bližšie k získaniu politických a demokratických slobôd, a to aj v krajine, v ktorej výrazne prevládajú imperialistické záujmy najmä USA, Izraela a Spojeného kráľovstva.

Kým nebude imperializmus úplne zvrhnutý, nikdy si neprizná porážku a nikdy sa nevzdá. Napriek pekným slovám sily, ktoré bránia svoje záujmy v Parlamente, vyrážajú do protiútoku, privlastňujú si právo zasahovať a pokrytecky chcú poučovať o demokracii prostredníctvom svojich politických „strán a nadácií“.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne.(IT) Po Tunisku je teraz na rade Egypt, pričom protesty sa šíria aj v ďalších krajinách Blízkeho východu. Teraz, keď sa mení geopolitická mapa Stredozemia a pravdepodobne aj rovnováha svetovej moci, Európska únia musí aktualizovať svoju zahraničnú politiku prehodnotením a zlepšením svojej stratégie poskytovania politickej a finančnej pomoci na demokratickú premenu v týchto krajinách vrátane podpory organizácie slobodných volieb. Európska únia by mala prijať opatrenia na podporu egyptských obyvateľov prostredníctvom všetkých dostupných nástrojov finančnej pomoci, ako aj iniciatív na podporu demokracie a ochrany ľudských práv. Rovnako musíme monitorovať aj situáciu, ktorá nastala v Stredozemí, najmä na talianskom pobreží, kde len za štyri dni pristálo 4 000 utečencov. Tieto čísla pripomínajú exodus, ktorý sa v biblických rozmeroch odohral v 90. rokoch 20. storočia, keď úbohé loďky privážali hordy nemajetných ľudí z Albánska na jadranské pobrežie. Vyhlásenie výnimočného stavu talianskou vládou je podľa mňa dôležitým a nevyhnutným rozhodnutím, je ale len prvým krokom, pretože sú tu reálne obavy, že po Tunisku sa to môže stať aj v Egypte a Alžírsku. Toto je problém, ktorý Taliansko nedokáže vyriešiť samo: preto musí Európa ako celok preskúmať protiopatrenia, prijať priame opatrenia a poskytnúť nádej doma tým, ktorí sú v pokušení zviesť sa na vlne pocitu, ktorý sa ženie krajinami Magrebu.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – EÚ a najmä Európskemu parlamentu trvalo príliš dlho, kým zareagoval a začal sa zaoberať varovnými známkami politickej a sociálnej krízy v Egypte – čo nakoniec viedlo ku geopolitickému debaklu posledných troch týždňov –, a to v súvislosti s regiónom, ktorý je k nám veľmi blízko, a napriek skutočnosti, že stabilita v stredozemskej oblasti je pre politické dobro, hospodársku silu a bezpečnosť samotnej Európy rozhodujúca.

V tejto chvíli je tu intenzívna potreba silného vedenia zo strany európskych inštitúcií: vedenia, ktoré sa musí spojiť s pragmatickým, integrovaným a holistickým prístupom zameraným na obnovu stability a bezpečnosti v tomto regióne. Je na EÚ, aby bola aktívna a pomohla politickému prechodu Egypta smerom k demokratickému systému riadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Po tom, ako sa krajinami južného Stredozemia prevalila bezprecedentná vlna revolučných hnutí, ktorá v Tunisku a Egypte viedla k pádu vlád, musí Európska únia prehodnotiť svoju víziu a svoje vzťahy s týmito krajinami. Hoci prichádza trocha neskoro, spoločný návrh rozhodnutia, ktorý sme dnes, vo štvrtok 17. februára 2011 prijali, bol potrebný, pretože vysiela silné posolstvo egyptskému ľudu tým, že mu ukazuje, že Európska únia podporuje jeho ambície a je pripravená pomôcť mu v úsilí zmeniť svoju krajinu na demokraciu a podporiť jej hospodársky rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Udalosti v Egypte možno nazvať historickými, pretože zahŕňajú rozpad určitého politického modelu, ktorý prenikal celou krajinou dve desaťročia. Žiaľ, stalo sa to za cenu značného množstva zranených alebo zabitých ľudí počas demonštrácií a bojov za slobodu, ktorú si tak želali. Prostredníctvom tohto návrhu uznesenia chce tento Parlament prejaviť svoju solidaritu s egyptským ľudom a pochváliť odvahu a odhodlanie mladých protestujúcich, ktorí tento mesiac rozhodne zohrali kľúčovú úlohu. Odstúpením prezidenta Mubaraka sa Egypt stal slobodnou krajinou, ktorá však potrebuje úplnú obnovu. Zámerom Európskeho parlamentu je pomôcť mu napríklad tým, že bude žiadať čo najskoršie začatie rozhovorov medzi politickými stranami s cieľom nájsť najlepší spôsob boja proti korupcii a porušovaniu zásad slobody prejavu a slobody informácií, čím sa vytvoria základy právneho štátu. Takisto vyzývame vysokú predstaviteľku, aby presadila zriadenie pracovnej skupiny s pomocou Parlamentu, ktorá bude podporovať formovanie novej reality v súlade so zásadami demokratického štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, hoci mi výrazne zaváňa pokrytectvom zo strany inštitúcií EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriakos Mavronikolas (S&D), písomne.(EL) Problém v Egypte je veľmi vážny vzhľadom na veľkosť tejto krajiny a jej geografickú polohu. Cyprus vždy udržiaval dobré susedské vzťahy s Egyptom a jeho potenciálny príspevok k vývoju netreba podceňovať. Dôležité je, aby súčasná kríza viedla k vytvoreniu demokratického režimu a právneho štátu, pričom treba zabrániť vzniku radikálneho moslimského štátu, ktorý by destabilizoval tento región. Egypt vždy na Blízkom východe vyčnieval vďaka svojmu pozitívnemu príspevku k riešeniu problémov v oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Európska únia musí aj naďalej rozvíjať skutočnú zahraničnú politiku, ktorá bude jednotná a účinná, pokiaľ ide o jej partnerov, a je kľúčové, aby hovorila rozhodne, jedným silným hlasom a aby opakovala svoju výzvu na skutočnú ochranu ľudských práv.

Egypt je kľúčovým partnerom Európskej únie v arabskom svete a zohráva aktívnu a rozhodujúcu úlohu pri podpore mierového procesu na Blízkom východe a zmierenia medzi všetkými časťami palestínskej spoločnosti. Preto musíme vyjadriť našu solidaritu s egyptským ľudom, podporiť ich oprávnené demokratické ambície, odsúdiť všetky formy násilia a použitie neúmernej sily proti protestujúcim a vyjadriť ľútosť nad vysokým počtom mŕtvych a ranených.

V tomto bode musia egyptské orgány okamžite zastaviť ďalšie násilie, pretože nie je riešením žiadnych problémov, ktoré egyptský ľud vyjadril pri svojich protestoch. Egyptské orgány a bezpečnostné zložky sú teraz povinné zaistiť bezpečnosť všetkých občanov a ich majetku a chrániť kultúrne dedičstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, aby som vyjadril svoju bezpodmienečnú podporu ľuďom, ktorí bojujú za svoje práva, a v tomto konkrétnom prípade ľuďom v Egypte v ich boji proti autoritárstvu a odsúdeniahodným politickým, sociálnym a hospodárskym podmienkam, ktoré museli trpieť počas posledných 30 rokov zo strany režimu vedeného prezidentom Mubarakom. Podporujem aj dôrazné odsúdenie násilia a použitia sily proti pokojným protestujúcim. Napriek tejto podpore nesúhlasím s veľkou časťou uznesenia, pretože odmietam postoj Európskej únie, ktorá chce zasahovať a prevziať iniciatívu pri prechode k demokracii. Domnievam sa, že samotný egyptský ľud je zodpovedný za definovanie svojej budúcnosti a že by to mal mať možnosť urobiť bez zasahovania vonkajších aktérov, ktorí chcú v mnohých prípadoch len brániť svoje privilégiá získané s podporou nelegitímneho autoritárskeho režimu. Odsudzujem aj skutočnosť, že uznesenie neobsahuje jasnú a rozhodnú sebakritiku Európskej únie, ktorá svojou súčasnou susedskou a obchodnou politikou v uplynulých rokoch podporovala Mubarakov režim a umožnila jeho existenciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Ako napísal Khaled Hroub, arabská jar ukázala, že sloboda a dôstojnosť sú ambície, ktoré majú spoločné všetci ľudia a všetky národy. Nesmieme zabúdať, že prvotné požiadavky obyvateľov, ktorí povstali, boli sociálne: ľudia v Egypte, tak ako vlastne aj ľudia v Tunisku, žiadajú lepšie rozdelenie bohatstva a budúcnosť. Obyvateľov v túžbe zmeniť svoje životné podmienky poháňajú hospodárske, sociálne a politické dôvody. Chcú „spravodlivý“ a demokratický štát, v ktorom bude spravodlivo rozdelené bohatstvo a v ktorom budú mať prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Jediným spôsobom, ako na to odpovedať, je zorganizovať voľby, či už rýchlo, alebo s väčším časovým odstupom, hoci (bývalá) opozícia je veľmi neorganizovaná. Musia byť zaručené politické práva ľudu, ale aj jeho hospodárske a sociálne práva. Európska reakcia preto musí zahŕňať budovanie demokracie, ale aj hospodársky rozvoj, aby sme pomohli čo najviac ľuďom. EÚ by mala zaviesť politiku skutočnej podpory demokratického procesu a mala by v ňom hrať vedúcu úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne.(LV) Predtým, ako prejavíme solidaritu s egyptským ľudom, musíme pochopiť, čo dalo vznik tomuto procesu. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, sú za touto destabilizáciou radikálni islamisti. Som rozhodne proti chaosu v arabskom svete. Som proti akejkoľvek finančnej pomoci extrémizmu či neporiadku. Parlament sa unáhlil ohlásením finančnej podpory pre protestujúcich, z ktorých mnohí otvorene vystavovali antisemitské slogany. Zaslepené citové záchvaty poslancov môžu v arabskom svete pochopiť ako výzvu na nepokoje. Vojna v Iraku a rozdvojená mocenská situácia v Pakistane stačia. Keď ide o islamské krajiny, musíme byť rozvážni a pragmatickí. Hlasoval som proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) EÚ musí prehodnotiť svoje naivné očakávania v súvislosti s úsilím Arabov dosiahnuť demokraciu. Popri všetkých oslavách „arabskej jari“ musí teraz Brusel uznať, že zmeny v Tunisku a Egypte nielenže požierajú stovky miliónov eur v platbách miestnej pomoci, ale začínajú ich pociťovať aj občania Európy v podobe tisícov hospodárskych migrantov, ktorí už prišli do Európy. Koniec koncov, ľudia v Tunisku a Egypte vyšli do ulíc nielen preto, aby dosiahli demokraciu a slobodu slova, ale aj a predovšetkým preto, lebo chcú väčšiu prosperitu. Táto prosperita nepríde zo dňa na deň, preto môžeme očakávať ďalší nárast prúdu hospodárskych migrantov opúšťajúcich severnú Afriku. Do Európy ich teda príde ešte viac, a to najmä z dôvodu skutočnej populačnej explózie v arabských krajinách v uplynulých dvoch až troch desaťročiach. EÚ bude posudzovaná aj podľa toho, či bude rešpektovať demokratické voľby, aj keď sa k moci dostanú islamisti.

V Egypte je Moslimské bratstvo, ktoré potenciálne môže získať 30 % hlasov, jedinou dobre organizovanou opozičnou silou. EÚ by v tejto súvislosti nemala mať žiadne ilúzie, ale mala by, naopak, seriózne zvážiť, ako sa postaví k volebnému víťazstvu islamistov. Keďže tento text v zásade tieto okolnosti berie do úvahy, hlasoval som za.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne.(DE) Návrh uznesenia víta reformy v prospech demokracie, právneho štátu a sociálnej rovnosti v Egypte. Vyzýva na zrušenie výnimočného stavu, na zodpovedné vedenie zo strany vlády, na boj proti korupcii a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v Egypte vrátane slobody svedomia, náboženského vyznania a myslenia, slobody slova, ako aj slobody tlače a médií. Cieľom je rýchla premena na mierový, demokratický a pluralistický Egypt. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Nedávne udalosti v Egypte a Tunisku ukázali, že myšlienka, že spoločnosť v arabských krajinách nedokáže prijať demokraciu, je mylná. Vychádzajúc z tohto pomýleného predpokladu, Európska únia – a takmer všetky ostatné svetové politické mocnosti – uprednostnili stabilitu regiónu pred právom ľudí v arabskom svete rozhodovať o svojej budúcnosti. Táto politika sa ukázala ako chybná. Treba dúfať, že následky tejto chyby nebudú príliš vážne. Dnes musíme prijať opatrenia na zmiernenie týchto následkov. Chyby treba, bohužiaľ, napraviť. Jedným z krokov vyplývajúcich z tohto návrhu uznesenia by malo byť zmrazenie majetku egyptských predstaviteľov zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov v Egypte. Preto vyzývam všetky členské štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby sa nám to podarilo. Nasledujúcich pár mesiacov bude pre Egypt kľúčových. Európsky parlament by mal všetkými možnými prostriedkami pomôcť rodiacej sa občianskej spoločnosti a demokratickým inštitúciám v Egypte. Prioritou by mala byť podpora slobodných a demokratických volieb. V nasledujúcich niekoľkých rokoch by nás mal viesť jeden cieľ. Demokracia v Egypte je skvelou dlhodobou investíciou, ktorá prinesenie dividendy občanom Egypta i ľuďom v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o situácii v Egypte, aby som v plnej miere podporil hlas Európskeho parlamentu, ktorý v súlade s vyhláseniami barónky Ashtonovej, predsedu Van Rompuya a predsedu Barrosa oceňuje odvahu egyptského ľudu a vyjadruje mu solidaritu. Európska únia teraz bude mať za úlohu monitorovať situáciu a snažiť sa podporovať politický dialóg prostredníctvom susedskej politiky s cieľom zaručiť prechod k demokracii a slobodné voľby a zabrániť nástupu fundamentalizmu. Egypt zohráva kľúčovú úlohu v podpore mierového procesu na Blízkom východe a armáda sľúbila, že v tom bude pokračovať a počas demokratickej premeny v Egypte rešpektovať rovnováhu moci a stabilitu regiónu. Domnievam sa tiež, že EÚ by mala prijať opatrenia na svoju ochranu pred akýmkoľvek potenciálnym masovým prílevom utečencov zo severoafrického pobrežia prostredníctvom pomoci Egyptu všetkými potrebnými prostriedkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia a chcem zdôrazniť jednoznačnú podporu Parlamentu pre reformy zamerané na demokraciu, princípy právneho štátu a sociálnu spravodlivosť v Egypte. Dúfam, že bude možné zrušiť výnimočný stav a že čoskoro sa v Egypte stanú realitou dobrá správa vecí verejných, boj proti korupcii a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody svedomia, náboženského vyznania a myslenia, slobody prejavu, slobody tlače a masmédií, slobody zhromažďovania, a takisto práva žien, ochrana menšín a boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Egypt je krajinou s tisícami rokov histórie a zaslúži si otvorenie novej, demokratickej kapitoly svojej histórie.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia a pripájam sa k vyjadreniu solidarity s egyptským ľudom, ktorý, hnaný oprávnenou túžbou po demokracii, slobode a lepších životných podmienkach, otvoril novú etapu politickej premeny v Egypte. Dúfam, že sa teraz vytvoria podmienky na to, aby Egypt mohol dosiahnuť pokrok v oblasti politických, hospodárskych a sociálnych reforiem nevyhnutných na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti a na vybudovanie rozsiahlej a tolerantnej demokracie, ktorá dodržiava ľudské práva a občianske slobody. Dúfam tiež, že tejto krajine zaručíme plnú podporu v tomto procese.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne.(FR) Vlna protestov, ktorá sa prehnala Egyptom v posledných týždňoch a viedla k odstúpeniu prezidenta Husního Mubaraka, znamená dôležitú etapu politickej premeny krajiny. Podporou spoločného návrhu uznesenia Európskeho parlamentu chcem vyjadriť svoju solidaritu s egyptským ľudom a vzdať hold jeho odvahe a odhodlaniu v boji za demokraciu. Myslím si, že je kľúčové, aby EÚ a členské štáty aktívne podporili rýchly prechod k demokratickému riadeniu, a to najmä zriadením „pracovnej skupiny“ s účasťou Európskeho parlamentu, ktorá by reagovala na požiadavky Egypťanov v súvislosti s týmto prechodom. Okrem toho udalosti, ktoré sa odohrali v Egypte a v Tunisku a ktoré sa v súčasnosti stále odohrávajú v ďalších krajinách, poukazujú na to, že Európa musí prehodnotiť Európsku susedskú politiku (ESP), aby pomoc, ktorú poskytuje svojim partnerom, priamo závisela od dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad. Revíziu tejto politiky musí sprevádzať stanovenie súboru politických kritérií, ktoré budú musieť susedné krajiny splniť, ak budú chcieť získať vyšší status vo svojich vzťahoch s EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne.(FR) Treba povedať, že dnes každý uznáva, že pán Mubarak bol diktátor, kým len pred mesiacom iba veľmi málo ľudí vrátane Európskeho parlamentu poukazovalo na túto skutočnosť. Je preto dôležité, aby Európska komisia a Rada prehodnotili „reálpolitiku“, ktorú roky uplatňovali v týchto častiach sveta, v Egypte i v Tunisku, a rovnako kľúčové je prehodnotiť rozporuplné vzťahy, ktoré EÚ udržiavala s diktátormi, ktorí celé desaťročia vládli v týchto krajinách. Je nutné zmraziť finančný majetok nielen pána Mubaraka a jeho spojencov, ale aj jeho rodiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože nedávne demonštrácie v rôznych arabských krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu zohrali mimoriadne významnú úlohu pri inštitucionálnych, politických a hospodárskych zmenách v tejto oblasti. Vietor zmeny opäť zavial v dôsledku silnej túžby ľudu po slobode a skutočnej demokracii, ktorá je základom dosiahnutia lepších životných podmienok pre všetkých obyvateľov. Základným cieľom Európskej únie je presadzovať dodržiavanie demokracie, ľudských práv a občianskych slobôd a tieto hodnoty sú aj spoločným základom rozvoja euro-stredozemskej oblasti. Prioritou teraz bude vytvoriť vládu, ktorú priamo vyberie egyptský ľud v slobodných voľbách, ktoré môžu s medzinárodnou podporou priniesť prechod k plnohodnotnej demokracii. V nej už koptské kresťanské komunity nebudú obeťami súčasných udalostí a všetky náboženské komunity budú môcť žiť v mieri a slobodne vyznávať svoju vieru v celej krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. (SK) Hlasovala som za spoločnú rezolúciu o situácii v Egypte, pretože pre toho, kto pri správe vecí verejných kladie na prvé miesto dôstojnosť človeka ako osoby, je demokracia najlepšou formou vlády vôbec. A to platí ako v Európe, tak v Egypte. Zároveň som však musela myslieť na Irán, kde zvrhnutie skorumpovaného autokratického režimu šacha viedlo ku vzniku neslobodnej islamskej republiky. Musela som myslieť na voľby Palestínčanov, ktorí si v prvých demokratických voľbách zvolili do svojej samosprávy teroristov a násilníkov. Myslela som na Irak, kde 6 rokov po zvrhnutí diktátora prenasledujú, vyháňajú a zabíjajú členov najstarších kresťanských komunít na svete. A modlím sa, aby to tentokrát dopadlo dobre. Egypt je na rázcestí a ja len dúfam, že si vyberie cestu slobody pre všetkých jeho občanov vrátane koptských kresťanov.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0129/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia, ktorý upozorňuje na dôležitosť prístupu, ktorý je súčasne vertikálny zhora nadol a horizontálny, zatiaľ čo tiež zapája všetkých aktérov do rozvoja stratégie. Skúsenosti ako táto ukazujú, že na účinné využívanie dostupných finančných prostriedkov je potrebný koordinovaný prístup. V tejto súvislosti by som zdôraznil dôležitosť technickej pomoci pri realizácii opatrení a projektov. Chcel by som vám tiež pripomenúť, že tento makroregión je mimoriadne významný pre Európu, pretože môže zlepšiť susedské vzťahy s juhovýchodnou Európou a podporiť politickú a hospodársku spoluprácu s Balkánom. Aby sa vyhodnotila účinnosť tejto stratégie, súhlasím, že by sa malo analyzovať jej vykonávanie; spolu s analýzou stratégie pre oblasť Baltského mora, ktorá by mohla naznačiť možné zdroje a metódy financovania pilotných projektov iných makroregionálnych stratégií v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. Podunajská oblasť zahŕňajúca 14 európskych krajín a 115 miliónov ľudí vnútri aj mimo EÚ predstavuje územie, na ktorom možno posilniť synergie medzi rozličnými politikami EÚ – politikou súdržnosti a dopravnou, hospodárskou, energetickou, environmentálnou, kultúrnou, vzdelávacou, poľnohospodárskou politikou, politikou rybného hospodárstva, ako aj politikou rozširovania a susedskou politikou. A čo je dôležité, stratégia by mohla významne prispieť k zlepšeniu viacúrovňového riadenia a zapojeniu partnerov pôsobiacich v podunajskej oblasti a občianskej spoločnosti a zaistila by v tejto oblasti prosperitu, trvalo udržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť. Súhlasím s výzvou uznesenia, aby členské štáty a regióny využívali štrukturálne fondy určené na obdobie rokov 2007 – 2013 na zaistenie maximálnej možnej podpory pri realizácii tejto stratégie, najmä podporou vytvárania nových pracovných miest a hospodárskeho rastu v oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté hospodárskou krízou. Podunajská oblasť je bránou Európy do západného Balkánu, a preto verím, že európska stratégia pre podunajskú oblasť bude nielen prospievať zlepšeniu susedských vzťahov v strednej a juhovýchodnej Európe, ale poskytne v rámci východoeurópskej politiky EÚ aj významnú pridanú hodnotu. Bude to pre celú Úniu vynikajúca príležitosť, ako posilniť politickú a hospodársku spoluprácu s Balkánom a prispieť k rozšíreniu a upevneniu európskej integrácie v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne.(RO) Stratégia pre podunajskú oblasť je projekt Európskej únie, na ktorom sú vyzvané zúčastniť sa aj tretie krajiny hraničiace s riekou s cieľom rozvinúť obrovský hospodársky potenciál podunajskej oblasti. Rieka Dunaj spája 10 európskych štátov, z ktorých je šesť členskými štátmi Európskej únie. Všetky tieto krajiny sú podporované v spolupráci v oblastiach, ako sú riečna doprava, sociálna ochrana a rozvoj, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, dopravná a energetická infraštruktúra, ochrana životného prostredia, cestovný ruch, kultúra a vzdelávanie. Navyše stratégia identifikuje spoločné odpovede na výzvy, ako sú zlepšenie kvality života, zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti lokalít pri Dunaji a schopnosť pritiahnuť investície do strategických oblastí. Som presvedčená, že je potrebná lepšia koordinácia medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami, ktoré podnikajú v podunajskej oblasti, aby sa zabezpečilo vytváranie pracovných miest a bezpečnosť v tejto oblasti. Podporujem tiež hospodársky a sociálny rozvoj podunajskej oblasti ako prioritnej oblasti Spoločenstva a propagáciu hlbšej regionálnej integrácie v tejto zóne, ktorá by poskytla dynamický podnet na širší európsky hospodársky priestor. Podporujem vykonávanie tejto stratégie, keďže podunajská oblasť ponúka významný sociálno-ekonomický potenciál v rámci Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) Hlasovala som za prijatie stratégie pre podunajskú oblasť. Je to výsledok veľkého úsilia Rumunska a Rakúska hneď od začiatku. Presadzovaním a podporovaním tohto projektu, ktorý teraz dostáva konečnú podobu počas maďarského predsedníctva, ktorému by som chcela zablahoželať, sa stratégia stane politickou, hospodárskou a finančnou prioritou. Rumunsko bude koordinovať štyri prioritné oblasti: riečnu dopravu, cestovný ruch, kultúru a riadenie rizík spôsobených extrémnymi javmi. Nová stratégia zároveň umožní vykonávanie novej koncepcie územnej súdržnosti, ktorá je zahrnutá v Lisabonskej zmluve. Nevyužité finančné prostriedky z nástrojov figurujúcich v súčasnom finančnom rámci EÚ sa môžu využiť ako súčasť stratégie pre podunajskú oblasť na makroregionálne projekty. Chcela by som zdôrazniť dôležitosť spolupráce s ostatnými partnermi vrátane mimovládnych organizácií a súkromného sektora. Na záver by som chcela povedať, že Rumunsko ako koordinátor bude monitorovať dodržiavanie záväzkov, ktoré v súlade s akčným plánom prevzali štáty hraničiace s Dunajom.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Vítam stratégiu pre podunajskú oblasť prijatú Európskou komisiou a súhlasím s akčným plánom, ktorý venuje najväčšiu pozornosť štyrom oblastiam (prepojenie podunajskej oblasti, ochrana životného prostredia, budovanie prosperity a posilnenie podunajskej oblasti) a zohľadňuje potrebu zlepšiť pohyb v podunajskej oblasti, energetickú bezpečnosť, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrne výmeny, bezpečnosť a civilnú ochranu. Okrem toho vítam skutočnosť, že táto stratégia bola pripravená po zdĺhavých konzultáciách so zainteresovanými stranami vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych vládnych inštitúcií a zástupcov akademickej a podnikateľskej komunity a mimovládnych organizácií, pretože toto je dôležitý faktor jej úspechu. V tomto regióne je potrebné založiť fórum občianskej spoločnosti, ktoré by spojilo aktérov vo verejnom a súkromnom sektore a poskytlo by im príležitosť podieľať sa na príprave makroregionálnych stratégií. Je potrebné pozdvihnúť kultúrne prostredie v povodí Dunaja podporovaním kultúrneho dialógu, výmenných programov medzi univerzitami a mládežníckych projektov založených na nadnárodnej spolupráci, podporovaním udržateľného cestovného ruchu a ochranou historického a architektonického dedičstva. Spolupráca v oblasti kultúrnych projektov zohráva životne dôležitú úlohu pri podpore kultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia medzi krajinami podunajskej oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) Je dôležité, aby bola stratégia EÚ pre podunajskú oblasť prijatá počas samitu Európskej rady v júni, aby sa jej vykonávanie mohlo začať čo najskôr. Je však rovnako dôležité pritiahnuť na rozvoj tohto regiónu existujúce európske finančné prostriedky, ktoré dosahujú 100 miliárd EUR, prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu. Tieto fondy poskytnú priamu podporu vykonávaniu stratégie. Ak nebudú žiadne konkrétne projekty, ktoré využijú tieto finančné prostriedky, stratégia sa stane bezcennou. Účelom stratégie pre podunajskú oblasť je vytvárať pracovné miesta a oživiť hospodársky rast v regiónoch zasiahnutých krízou. Využitie špecifických prvkov regiónu by mohlo viesť k oveľa účinnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a vytvoreniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni, zatiaľ čo nevyužité finančné prostriedky by tiež mohli poskytnúť zdroj financovania makroregionálnych projektov. Prijatie stratégie pre podunajskú oblasť je prirodzený výsledok samitu o tomto regióne, ktorý sa konal v Bukurešti na konci minulého roka, počas ktorého sa významne naznačila hospodárska dôležitosť, ktorú tejto rieke prikladá EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Rieka Dunaj spája desať európskych krajín. Dunaj s vyše 200 miliónmi ľudí žijúcimi v okolitom regióne tiež predstavuje významný sociálno-ekonomický potenciál. Podunajská oblasť je dôležitý stredobod záujmu programov kohéznej politiky EÚ. Stratégia pre podunajskú oblasť je zameraná na tri prioritné oblasti: prepojiteľnosť a komunikácie (vrátane dopravy, energetiky a informačnej spoločnosti); ochrana životného prostredia a prevencia prírodných katastrof; a podpora potenciálu sociálno-ekonomického rozvoja. Podľa mňa by sa mala stratégia pre podunajskú oblasť vykonávať prístupom zdola nahor uľahčením pohybu tovarov a zlepšením infraštruktúry, a tým zlepšením všeobecných podmienok podnikania v celom regióne. Stratégia by nemala byť dôvodom na vytvorenie nových inštitúcií. Jej hlavným účelom by malo byť posilnenie koordinácie medzi jednotlivými regionálnymi aktérmi. Z tohto dôvodu by stratégii nemali byť pridelené žiadne špecifické finančné prostriedky.

Je preto potrebné trvať na tom, aby sa uplatňovala zásada „troch nie“ schválená Radou: inými slovami, že existuje rozpočtová, legislatívna a administratívna neutralita. V tejto súvislosti by makroregionálna stratégia mala byť predovšetkým nástrojom na podporu účinnosti spolupráce a lepšie využívanie existujúcich prostriedkov. Treba tiež zareagovať na kritiku zámeru Komisie podporiť lodnú dopravu na Dunaji zlepšením jeho splavnosti. Kritici hovoria, že mechanické zmeny koryta rieky spôsobia poškodenie pobrežnej vegetácie a celkové zhoršenie životného prostredia v okolitej oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam integrovaný prístup, ktorý zahŕňa vypracovanie makroregionálnych stratégií použiteľných v celej Európskej únii, aby bola regionálna politika účinnejšia. Stratégia pre oblasť Baltského mora už poskytuje model koordinácie politík a financovania Európskej únie v geopolitických územných celkoch – makroregiónoch – vymedzených na základe osobitných kritérií. Vítam najmä prijatie stratégie pre podunajskú oblasť a podporujem sprievodný akčný plán, ktorý spĺňa potrebu zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrne výmeny, bezpečnosť a civilnú ochranu v podunajskej oblasti. Rovnako ako bola vytvorená táto regionálna stratégia, žiadam tiež vytvorenie euro-afrického atlantického priestoru, ktorý by umožnil prehĺbenie vzťahov medzi juhozápadným pobrežím Európy, najvzdialenejšími regiónmi a susediacimi štátmi skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov. Zlepšilo by to aj spoluprácu v otázkach, ako sú doprava, energetická bezpečnosť, vedecká výmena, rozvoj cestovného ruchu, bezpečnosť a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne.(RO) Myslím si, že stratégia EÚ pre podunajskú oblasť ponúka prostriedok na koordináciu politík EÚ a že bude musieť zareagovať na problémy, ktorým čelí tento región. Chceme poriadnu stratégiu založenú na nových technológiách, inováciách a investíciách, ktorá, keď bude vykonaná, nakoniec zlepší kvalitu života všetkých európskych občanov v podunajskej oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, pretože spĺňa potrebu zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrne výmeny, bezpečnosť a civilnú ochranu v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Podunajská oblasť má svoje vlastné charakteristické črty a osobitný historický význam, ktorý rovnako ako v prípade oblasti Baltského mora odôvodňuje konkrétnu stratégiu Európskej únie. V srdci tohto makroregiónu je jeho najdôležitejšia rieka, ktorá je mimoriadne dôležitou vodnou cestou v Európe. Mobilita, energetická bezpečnosť, ochrana životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrne výmeny, bezpečnosť a civilná ochrana v okolitej oblasti sa môžu zlepšiť prostredníctvom plánovaného zvýšenia vzájomnej závislosti. Vzhľadom na krajiny, ktoré tvoria podunajskú oblasť, takáto stratégia môže prispieť k urovnaniu minulých rozporov a zabrániť opätovnému vzplanutiu starých sporov, pričom umožní zvýšenú európsku súdržnosť a otvorenie dverí budúcemu rozširovaniu Únie. Dúfam, že investície do týchto regiónov ani neohrozia, ani neznížia podporu poskytovanú najvzdialenejším regiónom, ktoré si pre samotný charakter zasluhujú osobitnú pomoc a stimuly. Toto opatrenie tiež pomôže európskej súdržnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) V dôsledku žiadosti Európskej rady, aby Komisia vypracovala dokument stanovujúci stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť, minulý rok 8. decembra Komisia predložila návrh stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ktorý zahŕňal akčný plán. Geostrategický význam tejto oblasti v mnohých odvetviach – ako sú cestovný ruch, doprava, životné prostredie, energetika, dobré susedské vzťahy, územná súdržnosť atď. – znamenal, že Parlament bol kľúčovým partnerom pri stanovení tejto stratégie a musí ním naďalej byť počas jej vykonávania. Preto vítam prijatie tohto návrhu uznesenia s vedomím, že prinesie trvalo udržateľný rozvoj oblasti, ktorou preteká najväčšia rieka Európskej únie, v ktorej žije takmer 160 miliónov ľudí a ktorej zdroje životného prostredia a dedičstva si zasluhujú klasifikáciu Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) ako lokalita svetového dedičstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Článok 3 Zmluvy o Európskej únii uznáva, že územná súdržnosť je cieľom EÚ. Spoločný návrh uznesenia, o ktorom dnes Parlament hlasoval, požaduje, aby sa táto zásada uplatňovala aj v súvislosti s podunajskou oblasťou. Tento región zahrňuje 14 členských štátov EÚ vrátane Nemecka, ako aj Rumunska a Bulharska a najmä pre tieto krajiny žiadame účinné uplatňovanie zásady zakotvenej v článku 3. V roku 2008 Parlament naliehavo vyzýval Radu a predsedníctvo Rady, aby vypracovali strategický plán, ktorý by zabezpečil a zrealizoval pomoc pre tento región, aby sa mu poskytli vstupné zdroje, ktoré zúfalo potrebuje, aby sa mohol tešiť silnému hospodárstvu nezávislému od iných zdrojov financovania. O tri roky neskôr znovu požadujeme vykonávanie politiky vernej dosahovaniu inteligentného, udržateľného a celkového rastu; požadujeme podporu najviac znevýhodnených oblastí, ktorých rozvoj by viedol k zlepšeniu ekologických a sociálnych podmienok. Moje hlasovanie za návrh uznesenia je len malé gesto voči regiónu, ktorý potrebuje európsku pomoc; nemôžeme z toho teraz vycúvať.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. − Vítam toto uznesenie, ktoré: poukazuje na to, že z ekologického hľadiska je stredná a juhovýchodná Európa jednou z najbohatších, ale zároveň najzraniteľnejších oblastí Európy, ktorú charakterizuje ekosystém vysokej ekologickej zložitosti a nesmiernej hodnoty, ktorý si preto vyžaduje vysokú úroveň ochrany; víta cieľ európskej stratégie pre podunajskú oblasť vytvoriť udržateľnú a zároveň rozvinutú a prosperujúcu podunajskú oblasť, v ktorej sa dá žiť, a to riadením environmentálnych rizík, ako sú záplavy a priemyselné znečistenie, zachovaním kvality a kvantity zásob vôd a zabezpečením ich udržateľného využitia a ochranou biodiverzity, krajiny a kvality ovzdušia a pôdy; zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia v povodí Dunaja je dôležitým aspektom, ktorý by mal stimulovať zodpovedný rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v tejto oblasti; žiada, aby sa zlepšila ekologická situácia Dunaja a aby sa prijali opatrenia na zníženie znečistenia a na zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok; zdôrazňuje, že dobrý ekologický stav Dunaja je nevyhnutnou podmienkou každej ľudskej činnosti vykonávanej v podunajskej oblasti a odporúča, že by sa mali zvážiť najmä environmentálne ciele.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) So 100 miliónmi obyvateľov rozptýlenými v 14 krajinách, z ktorých je osem členských štátov EÚ, podunajská oblasť zahŕňa niektoré z najbohatších a najchudobnejších regiónov Európy a možno ju definovať ako makroregión s rôznorodými hospodárskymi kapacitami.

Účinnosť regionálnych politík sa rovná podpore rozvoja, ako aj uplatňovaniu stratégií, ktoré vyriešia rad miestnych problémov a podnietia hospodársky rast krajín, ktorých obyvateľstvo je spojené s riekou, aby sa podporil trvalo udržateľný rozvoj. Vzhľadom na to a pretože táto stratégia – ktorá je založená na troch vzájomne prepojených cieľoch sociálno-ekonomického rozvoja, zlepšenej dopravy a podpory alternatívnych zdrojov energie a ochrany životného prostredia – a sprievodný akčný plán prispejú k podpore tohto regiónu a minimalizácii existujúcich regionálnych rozdielov lepším koordinovaním úsilia ôsmich členských štátov v tomto regióne, vítam jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Stratégia pre podunajskú oblasť má za cieľ zlepšiť využívanie tejto rieky ako dopravnej trasy, čo si pravdepodobne vyžiada prehĺbenie plavebných kanálov. Okrem toho sa stratégia tiež týka oblasti energetiky – ktorá by za určitých okolností mohla zahrňovať rozšírenie výroby elektrickej energie z vodných elektrární. Stratégia je navyše plánovaná ako významný stimulačný faktor pre hospodárstvo. Musíme dúfať, že nový vlajkový projekt EÚ, ktorým je stratégia pre podunajskú oblasť, neskôr dostane nejaký pozorovateľný a skutočný obsah. Koľko života sa v skutočnosti vdýchne do tohto projektu, bude určite závisieť okrem iného od toho, ako sa vyrieši napätie medzi cieľmi ochrany životného prostredia a spojením podunajskej oblasti a či Dunaj bude dostatočný spoločný menovateľ na realizáciu tohto mamutieho projektu. Hlasoval som za tento projekt.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariya Nedelcheva (PPE), písomne.(BG) S radosťou som podpísala a hlasovala za návrh uznesenia Európskeho parlamentu o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť.

Stratégia pre podunajskú oblasť je príležitosťou na uvoľnenie potenciálu rozvoja a spolupráce mnohých európskych regiónov v rôznych oblastiach. Chcela by som sa sústrediť na dva pre mňa veľmi dôležité aspekty stratégie pre podunajskú oblasť: rozvoj cestovného ruchu a zachovanie bezpečnosti v tomto regióne. Pokiaľ ide o úlohu stratégie pre podunajskú oblasť v rozvoji cestovného ruchu, môže prispieť k vyrovnaniu sociálno-ekonomických rozdielov v Európe, vytváraniu pracovných miest a podpore kultúrneho dialógu a znalosti bohatého európskeho kultúrneho, etnického a prírodného dedičstva v regióne.

Stratégia pre podunajskú oblasť môže pomôcť zachovať bezpečnosť v regióne obklopujúcom Dunaj a zohrávať významnú úlohu pri kontrole migrácie v Únii a mimo nej a v boji proti zločinu.

Na dosiahnutie skutočných výsledkov sú veľmi dôležité spoločné operácie v citlivých oblastiach, ako napríklad bezpečnosť a migrácia. Preto vítam posilnenie regionálnej spolupráce v týchto oblastiach a zabezpečenie lepšej inštitucionálnej kapacity v tejto súvislosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne.(DE) Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť a jej 115 miliónov obyvateľov ponúka príležitosť urýchliť cezhraničnú spoluprácu, ako aj trvalo udržateľný hospodársky a kultúrny rozvoj v tomto regióne. V júni mala Rada stanoviť časový harmonogram a konkrétne kroky na jej realizáciu. Jadrom stratégie sú zlepšenia mobility, dodávky energie, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a zvládania katastrof. Dúfam, že privodí novú regionálnu dynamiku a že sa zapoja všetky záujmové skupiny a zainteresované strany v občianskej spoločnosti, aby sa podporené projekty využili optimálne. Tiež by sme si želali iniciatívu na makroregionálnej úrovni na zabezpečenie väčšej bezpečnosti, čo sa týka jadrovej politiky v podunajskej oblasti. Najmä tento región má ešte stále jadrové elektrárne, ktoré predstavujú riziko pre životné prostredie a obyvateľstvo, a predsa sú konzultácie so susednými štátmi a regiónmi v postupe posudzovania vplyvov na životné prostredie nedostatočné alebo nie sú vôbec žiadne. Tu treba konať. Veľmi vítam skutočnosť, že v rámci stratégie pre podunajskú oblasť sa môžu využívať len finančné prostriedky, ktoré už boli k dispozícii v štrukturálnych fondoch (približne 1 miliarda EUR na obdobie rokov 2007 – 2013) – inými slovami, že sa neprideľujú žiadne ďalšie finančné prostriedky a že nie sú potrebné ani nové inštitúcie, ani nové právne predpisy. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Dnes počas hlasovania som podporil tento spoločný návrh uznesenia o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. Myšlienka integrovaného prístupu vrátane vytvorenia stratégií pre makroregióny, ktoré sú stratégiami na úrovni EÚ, je najlepší príklad územnej spolupráce, dobrý spôsob na zvýšenie účinnosti regionálnej politiky a mala by sa podporiť a rozvinúť. Stratégia pre oblasť Baltského mora, ktorá bola prijatá v polovici minulého roka, je modelom koordinácie politiky EÚ a financovania makroregiónov – geopolitických územných celkov vymedzených na základe osobitných kritérií.

Rozsiahla podunajská oblasť, ktorá zahŕňa 14 európskych krajín a predstavuje 115 miliónov ľudí v rámci EÚ i mimo nej, vyžadovala vytvorenie jednotného plánu spájajúceho hospodárske, environmentálne, sociálne a kultúrne aspekty (toto sú tiež štyri piliere stratégie).

V súvislosti s potrebou vykonať predbežné analýzy plnenia stratégie, obdobne ako správa o stratégii pre oblasť Baltského mora, uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila konkrétne nástroje a kritériá hodnotenia projektov založené na ukazovateľoch, ktoré umožňujú porovnávanie. Parlament tiež zaviazal Komisiu, aby analyzovala prvé výsledky a skúsenosti v súvislosti s plnením stratégie EÚ pre podunajskú oblasť a aby na príklade dvoch stratégií (pre oblasť Baltského mora a podunajskú oblasť) podrobne naplánovala možné zdroje a metódy financovania makroregionálnych stratégií.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Na základe nespočetných úvah o plnení tejto stratégie som sa osobne rozhodol hlasovať za, najmä vzhľadom na skutočnosť, že podunajská oblasť zahŕňajúca 14 európskych krajín a asi 115 miliónov ľudí predstavuje územie, na ktorom možno posilniť synergie medzi rozličnými politikami EÚ – politikou súdržnosti, dopravnou, hospodárskou, energetickou a environmentálnou politikou, politikou rozširovania a susedskou politikou. Podľa môjho názoru by preto stratégia mala spájať hospodárske, environmentálne, sociálne a kultúrne prvky, pretože makroregión, ako je podunajská oblasť, by významne zvýšil hospodárske bohatstvo celej Európskej únie stimulovaním zamestnanosti a podporovaním integrovaného rozvoja. Preto si myslím, že zjednocujúci a integrujúci charakter stratégie vyjadruje presvedčenie všetkých členských štátov EÚ, že by mohla predstavovať významný príspevok k prekonaniu minulých rozporov v Európe a k celkovému úspechu a väčšej efektívnosti Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) V roku 2009 Európska rada požiadala Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu pre podunajskú oblasť, majúc na pamäti, že podunajská oblasť pozostáva zo 14 európskych krajín a 115 miliónov ľudí v rámci Európskej únie i mimo nej: sú to Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko a Ukrajina, a preto predstavuje územie, na ktorom možno posilniť synergie medzi rozličnými politikami EÚ. Musím privítať prijatie stratégie pre podunajskú oblasť Európskou komisiou a podporiť sprievodný akčný plán, ktorý je založený na štyroch pilieroch: spojení podunajskej oblasti, ochrane životného prostredia, vytváraní prosperity a posilnení podunajskej oblasti. Stratégia spĺňa potrebu zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrne výmeny, bezpečnosť a civilnú ochranu v podunajskej oblasti. Dúfam, že Európska rada prijme európsku stratégiu pre podunajskú oblasť a že sa čo najskôr dosiahne pokrok v jej uplatňovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Úlohou Dunaja je poskytnúť hlavnú oporu makroregionálnej štruktúre, ktorá obsahuje spolkové krajiny, regióny a členské štáty spolu s krajinami, ktoré ešte alebo vôbec do EÚ nepatria a všetky hľadajú spoločnú prosperitu. Dunaj už nie je modrý ako v názve Straussovho valčíka a projekty na ochranu životného prostredia sa skutočne odhadujú na 9 miliárd EUR. Všetky investície v povodí Dunaja musia byť realizované do inteligentných systémov založených na najmodernejšom vedeckom a technologickom rozvoji, pričom ochrana životného prostredia musí byť zahrnutá hneď od fázy navrhovania systému („inteligentné systémy založené na ekologických poznatkoch“).

Tieto investície znamenajú vytvorenie nových príležitostí na trvalo udržateľný hospodársky rast a zlepšenie kvality života, a tým rozvíjajú prírodné/environmentálne bohatstvo a podporujú environmentálnu politiku EÚ, napríklad vytvorenie systému riadenia a kontroly ekologických faktorov, odstraňovanie nepriaznivých environmentálnych vplyvov v prípade prírodných katastrof, ochranu biodiverzity, zachovávanie a rozširovanie zalesnených oblastí, parkov a zelených pásov v mestských oblastiach. Podpora miestnych orgánov a občanov je veľmi užitočná a zdôrazňuje, že vnútorný dialóg funguje a je účinný na všetkých úrovniach tak, aby stratégia pre podunajskú oblasť bola stratégiou pre európskych občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Týmto uznesením EP: 1. víta schválenie stratégie pre podunajskú oblasť Komisiou a podporuje sprievodný akčný plán zameraný na štyri piliere (prepojenie podunajskej oblasti, ochrana životného prostredia, budovanie prosperity a posilnenie podunajskej oblasti) a spĺňajúci potrebu zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrnu výmenu, bezpečnosť a civilnú ochranu v podunajskej oblasti; 2. pripomína, že Európsky parlament požaduje túto stratégiu od roku 2008 a vyzýva maďarské predsedníctvo Rady Európskej únie a Európsku radu, aby schválili stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť do júnového zasadnutia Európskej rady a aby čo najskôr začali jej vykonávanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože podunajská oblasť, ktorá pozostáva zo 14 európskych krajín a 115 miliónov ľudí, potrebuje, aby bola riadená prostredníctvom spoločného, kolektívneho plánu zameraného na jej hospodársku a kultúrnu podporu, aby sa zachovala jej nesmierna umelecká a environmentálna krása. Členské štáty by teraz mali využiť štrukturálne fondy, ktoré sú k dispozícii na roky 2007 – 2013, aby sa zaistila maximálna podpora tejto stratégie. Mal by tu byť najmä záväzok vytvárať pracovné miesta hlavne v oblastiach najviac postihnutých hospodárskou krízou. Ak bude stratégia pre podunajskú oblasť podporená silným politickým záväzkom, potom by mohla prispieť k prekonaniu minulých rozporov v Európe, a tak urobiť ďalší krok k skutočnej integrácii Európanov. Ak bude plán úspešný, bude mať pozitívne následky pre oveľa širšiu geografickú oblasť, čím sa zdôrazní strategická poloha regiónu ako brány Európy do západného Balkánu.

 
  
MPphoto
 
 

  Csanád Szegedi (NI), písomne.(RO) Stratégia pre podunajskú oblasť je projekt Európskej únie, na ktorom sú vyzvané zúčastniť sa aj tretie krajiny hraničiace s riekou s cieľom rozvinúť obrovský hospodársky potenciál podunajskej oblasti. Rieka Dunaj spája 10 európskych štátov, z ktorých je šesť členskými štátmi Európskej únie. Všetky tieto krajiny sú podporované v spolupráci v oblastiach, ako sú riečna doprava, sociálna ochrana a rozvoj, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, dopravná a energetická infraštruktúra, ochrana životného prostredia, cestovný ruch, kultúra a vzdelávanie. Navyše stratégia identifikuje spoločné odpovede na výzvy, ako sú zlepšenie kvality života, zvýšenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti lokalít pri Dunaji a schopnosť pritiahnuť investície do strategických oblastí. Som presvedčený, že je potrebná lepšia koordinácia medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami, ktoré podnikajú v podunajskej oblasti, aby sa zabezpečilo vytváranie pracovných miest a bezpečnosť v tejto oblasti. Podporujem tiež hospodársky a sociálny rozvoj podunajskej oblasti ako prioritnej oblasti Spoločenstva a propagáciu hlbšej regionálnej integrácie v tejto zóne, ktorá by poskytla dynamický podnet pre širší európsky hospodársky priestor. Podporujem vykonávanie tejto stratégie, keďže podunajská oblasť ponúka významný sociálno-ekonomický potenciál v rámci Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Podunajská oblasť pozostáva zo 14 členských štátov Európskej únie a z celkovo 115 miliónov ľudí. Je to veľmi rôznorodý región, v ktorom je vysoká mobilita a vysoká úroveň previazanosti. To ukazuje, že je to vhodná oblasť na posilnenie synergií medzi niekoľkými politikami, ako sú politika súdržnosti, dopravná, hospodárska, energetická, environmentálna politika a aj politika rozširovania a susedská politika.

Je to bohatý región so silnými hospodárskymi kapacitami, ktorý ale vyžaduje koordinované úsilie, aby sa rozvíjal súdržným, integrovaným a udržateľným spôsobom. Integrovaná a koordinovaná stratégia s cieľom spolupráce medzi členskými štátmi a ich regiónmi sa zdá byť vhodným spôsobom na dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti. Aby sa to dosiahlo, je podľa mňa nevyhnutné zapojiť všetkých inštitucionálnych a občianskych aktérov, hlavne prostredníctvom účasti v miestnych a regionálnych subjektoch.

Vykonávanie stratégie tiež musí zahŕňať účinnejšie využívanie štrukturálnych fondov a predovšetkým možnosť využívať finančné prostriedky, ktoré nie sú využité v makroregionálnych projektoch.

Hlasujem za tento návrh uznesenia o podunajskej oblasti a dúfam, že podobné stratégie sa vypracujú pre ostatné európske makroregióny.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0111/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia, pretože sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa stability právnych predpisov, ktoré regulujú oblasť podnikania, prípadmi Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva, spôsobom, akým ruské orgány bojujú proti terorizmu najmä v Predkaukazsku, a situáciou v oblasti ľudských práv. Toto uznesenie je dôležité, pretože kladie dôraz na partnerstvo pre modernizáciu. Hlasujem preto za toto uznesenie, pretože si myslím, že modernizácia ruskej spoločnosti si vyžaduje uplatňovanie zásad právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože zastávam názor, že úplné dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu Ruskou federáciou zlepší jej obraz a dôveryhodnosť vo svete, najmä pokiaľ ide o vzťahy s Európskou úniou. Pre Ruskú federáciu je dôležité dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré prijala hlavne v súvislosti s Radou Európy, kde sa zaviazala plne dodržiavať európske normy týkajúce sa demokracie, ľudských práv, základných práv a právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Hoci súhlasím s obavami vyjadrenými kolegami poslancami, nemôžem si nevšimnúť obrovský pokrok, ktorý už Rusko urobilo smerom k demokracii a právnemu štátu. Každý nestranný pozorovateľ musí uznať, že dodržiavanie ľudských práv a slobôd jednotlivca sa v súčasnom ruskom štáte značne zlepšilo v porovnaní so sovietskym režimom, ktorý mu predchádzal; režimom, ktorý nás stále aj naďalej šokuje, čím viac toho o ňom zisťujeme. Zatiaľ čo diskutujeme o právnom štáte v Rusku, musím vyjadriť svoju ľútosť a dôrazne odsúdiť tých, ktorí ho ohrozujú útočením, zráňaním a zabíjaním nevinných ľudí, aby sledovali radikálnu teroristickú agendu. Vyjadrujem preto obetiam najúprimnejšiu sústrasť. Dúfam, že Rusko sa bude naďalej odpútavať od svojho brutálneho sovietskeho dedičstva, bude sa stále viac zbližovať s Európskou úniou v dodržiavaní práv, slobôd a istôt svojich občanov a ujme sa svojej úlohy ako európska mocnosť, o ktorej sníval Peter Veľký.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Rusko je dôležitým partnerom Európskej únie a malo by prispieť k vytvoreniu udržateľnej spolupráce založenej na demokracii a právnom štáte. Je preto dôležité, aby neexistovali žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o ochranu právneho štátu ruskými orgánmi. Preto musia ruské súdne orgány a inštitúcie zodpovedné za uplatňovanie práva vykonávať svoje povinnosti účinným, nestranným a nezávislým spôsobom.

Odsudzujem útok na letisko Domodedovo a vyjadrujem sústrasť rodinám obetí. Zdôraznil by som potrebu, aby ruské orgány odpovedali na tento útok využitím zákonných a primeraných prostriedkov a aby umožnili ruskému súdnemu systému fungovať slobodne a nezávisle, aby postavil pred súd a odsúdil zodpovedných za útok.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne.(LV) Týmto návrhom uznesenia chcú poslanci upozorniť na znepokojujúce udalosti v Rusku, ktoré sa ako člen Rady Európy zaviazalo plne dodržiavať európske normy demokracie, ľudských práv a právneho štátu. V skutočnosti sa tieto normy ignorujú a hrubo porušujú. Do očí bijúcim príkladom toho je proces s Michailom Chodorkovským a Platonom Lebedevom, bývalými vlastníkmi Jukosu. Tento prípad klesol na úroveň frašky a nepôsobí dojmom, že v Rusku je jeden zákon a jeden systém spravodlivosti pre všetkých. Zatiaľ čo sa vynakladá úsilie na usvedčenie oponentov ruského premiéra Vladimíra Putina, nič sa nerobí preto, aby sa vyriešila vražda Anny Politkovskej a iných novinárov, ktorí boli zabití. Tým, ktorí v Rusku zmýšľajú inak, sa odopiera právo na organizovanie stretnutí a neposlúchnutie zákazu môže viesť k uväzneniu. Toto všetko je neprijateľné.

Chceme, aby bolo Rusko demokratickou, hospodársky rozvinutou a stabilnou krajinou, ktorá môže byť spoľahlivým partnerom pre svojich susedov, Európsku úniu a členské krajiny NATO. Žiaľ, vedúci politickí predstavitelia Ruska vedú úplne inú politiku, ktorá stále viac odcudzuje Rusko od iných demokracií. Ak sa Rusko chce stať členom Svetovej obchodnej organizácie, jeho vedúci politickí predstavitelia musia značne zmeniť svoj postoj k demokracii, právnemu štátu a ľudským právam.

 
  
MPphoto
 
 

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE), písomne.(LV) Podporil som návrh uznesenia Európskeho parlamentu o právnom štáte v Rusku, ktorý upozorňuje na porušovanie ľudských práv a základných práv, ako aj na hrozbu pre rozvoj demokracie v tejto krajine. Som rád, že Parlament prijatím tohto uznesenia v zásade uznáva, že právny štát a demokracia v Rusku neexistujú. Napriek tomu by som rád zdôraznil, že politika Európskej únie voči Rusku bude úspešná len vtedy, ak budú členské štáty presadzovať spoločnú zahraničnú politiku. Nedávne udalosti, keď Francúzsko uzavrelo dohodu o predaji vojnových lodí triedy Mistral Rusku, sú dôkazom toho, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európy je obyčajná fikcia. Záujmy Francúzska boli dôležitejšie ako spoločná zahraničná politika. Táto dohoda bola uzavretá napriek námietkam pobaltských štátov a poznámkam ruských generálov o potenciáli týchto lodí, ktorý chýbal vo vojne s Gruzínskom. Takéto transakcie narúšajú dôveru medzi európskymi štátmi a svedčia o úspechu ruskej politiky „rozdeľuj a panuj“. Európska únia môže podporiť právny štát v Rusku len vtedy, ak členské štáty nadradia spoločné záujmy všetkých európskych krajín nad svoje vlastné záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. − Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré odsudzuje skutočnosť, že v Rusku sú nezávislí novinári, aktivisti občianskej spoločnosti, právnici a ochrancovia ľudských práv často obeťami hrozieb a násilných činov, a takisto to, že protiextrémistické právne predpisy a nové ustanovenia zákona o federálnej bezpečnostnej službe (FSB) sú nejasné a v dôsledku toho sa často používajú na obťažovanie mimovládnych organizácií, náboženských menšín a médií.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne.(CS) Prečítal som si návrh uznesenia o právnom štáte v Rusku. Mám tri krátke poznámky. Predovšetkým si myslím, že je správne, že Európsky parlament využíva každú príležitosť na otvorenie otázok ľudských práv a kvality právneho štátu. Mali by sme to robiť častejšie a s viacerými krajinami. Moja druhá poznámka sa týka formy. Naše pripomienky musia byť vecné. To znamená nielen paternalisticky poučovať druhých, ale tiež ponúknuť pomocnú ruku. Úprimne povedané, netuším, ako si môžu byť kritici procesu s oligarchami Jukosu takí istí, že sa na súdny proces vyvíja politický nátlak. Napadnutie rozsudku a ignorovanie dôkazov, ktoré boli predložené o daňovom úniku a ostatných porušeniach zákona, je určite formou politického nátlaku. Prečo kritici automaticky predpokladajú, že dôkazy sú sfalšované? Môžem uviesť viacej podobných príkladov. Rusko má dva hlavné problémy súvisiace s právnym štátom. Prvým je skutočnosť, že krajina prechádza transformáciou svojho práva a právnej kultúry. Vyžaduje si to čas a neprebehne to len vďaka dobrej vôli Kremľa. Druhým problémom je nestabilná bezpečnostná situácia a nedostatok dôvery v dobré úmysly niektorých poradcov. Ako pomôže Európska únia Rusku v boji proti terorizmu a s vydávaním podozrivých z terorizmu, ktorí našli bezpečné útočisko v krajinách EÚ? Ako zasiahne EÚ proti porušovaniu politických práv takzvaných „neobčanov“ v krajinách EÚ? Nestačí len radiť, musíme ponúknuť aj pomoc.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Som presvedčený, že Rusko zostáva jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri udržiavaní svetovej bezpečnosti a stability a že spolupráca EÚ a Ruska sa preto musí zintenzívniť. Musíme posilniť náš záväzok spolupracovať s Ruskom pri reagovaní na spoločné problémy v kľúčových oblastiach, ako sú boj proti terorizmu, energetická politika a globálne hospodárske riadenie. EÚ a Rusko potrebujú zintenzívniť rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá bude komplexná a záväzná a ktorá bude zahŕňať oblasť demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských a základných práv. Treba rozvinúť spoločné iniciatívy s ruskou vládou zamerané na zvýšenie svetovej bezpečnosti a stability a najmä na spoločných susedov, aby sa dosiahlo mierové riešenie konfliktov v Náhornom Karabachu, Podnestersku a Gruzínsku v súlade s medzinárodným právom.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Právny štát je v Rusku naozaj v ohrození. Dalo by sa parafrázovať Marie Mendrasovú, že sme svedkami toho, ako je marené dobiehanie histórie. Od konca éry Jeľcina sme svedkami politiky, ktorá spočíva v oslabovaní všetkých verejných inštitúcií. Na povrchu sa veci môžu javiť ako zákonné, ale dodržiavanie zákona je potláčané príliš mnohými predpismi a nariadeniami. Procesy s Chodorkovským a Lebedevom sú typickým príkladom: fasáda zákona sa zachováva, ale zákon sa používa na iné účely, ako je jeho primárna funkcia. Hospodársky rast nepočíta s právnym štátom. Hospodárstvo pre hospodárstvo vedie k zneužívaniu, využívaniu a straníckym záujmom. Bohatstvo musí prispievať k slobode, podporovať kolektívny pokrok a umožniť každému jednotlivcovi prosperovať. Trhové hospodárstvo nemôže byť poctivé bez spravodlivého štátu, čím myslím štát, ktorý plne preberá svoje obvyklé úlohy čestným a spravodlivým spôsobom; štát, ktorý môže zaručiť, že jeho občania majú nestranný prístup ku všetkým základným právam, ako sú prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, spravodlivosti, ku kultúre, k štátnej správe a nevyhnutným základným potrebám.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Spoločný návrh uznesenia o Rusku zahŕňa niekoľko dôležitých bodov, ktoré sú existenčnými otázkami pre každú demokraciu: nezávislé súdy, rýchle a spravodlivé procesy a účinné trestné stíhanie trestných činov. Do tejto miery som za text, keď hovorí o potrebe napraviť existujúce nedostatky v ruskom právnom systéme a systéme súdnictva. Odsúdenie teroristických útokov na letisko Domodedovo je tiež dôležité a ukazuje solidaritu EÚ s týmto významným partnerským štátom. Prijatý tón, pokiaľ ide o isté ešte nezačaté alebo v súčasnosti prebiehajúce súdne konania (napríklad v Chodorkovského prípade), je však nesprávny a nediplomatický. Keď hovoríme o „politicky motivovaných procesoch“ alebo „vážnych justičných otázkach“, potom prijímame jazyk politických protivníkov ruského premiéra. Jasne sa to ukazuje, keď sa požaduje „nezávislé súdne preskúmanie“ rozsudkov.

Naznačuje to – bez akejkoľvek znalosti alebo predchádzajúceho vyšetrovania –, že celé ruské súdnictvo nie je nezávislé a vynáša „nesprávne“ rozsudky. Tieto „rozsudky“ zvonku bez znalosti skutočných faktov nie sú zmysluplné a navyše predstavujú zasahovanie do vnútorných záležitostí. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Vzhľadom na rozhovory medzi Európskou úniou a Ruskom o téme ľudských práv a keďže EÚ je stále rozhodnutá posilňovať a ďalej rozvíjať vzťahy medzi EÚ a Ruskom, pokiaľ ide o demokratické zásady a základné práva, myslím si, že Rusko zostáva dôležitým partnerom EÚ v súlade s výraznejším rozvojom spolupráce medzi krajinami. Hlasoval som za návrh, pretože si myslím, že zintenzívnenie rokovaní a nové dohody o partnerstve s Ruskom znovu posilnia širokú zhodu členských štátov v prospech demokracie a riadneho fungovania súdneho systému. Zdôraznil by som tiež skutočnosť, že plné dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu by zlepšilo obraz a dôveryhodnosť Ruska na svetovej scéne, najmä pokiaľ ide o jeho vzťah s Európskou úniou na základe strategického partnerstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Dodržiavanie európskych noriem týkajúcich sa demokracie, ľudských práv, základných práv a právneho štátu je zásadné pre všetky európske národy. Dodržiavanie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva musí byť nevyhnutné pre politiku, ktorej cieľom je, aby boli ľudia dobrými susedmi a vzájomne sa zbližovali. Súhlasím s požiadavkou návrhu uznesenia, aby ruský štát uplatnil opatrenia na nápravu porušení v jednotlivých prípadoch vrátane zaistenia účinného vyšetrovania a brania páchateľov na zodpovednosť, ako aj aby prijal všeobecné opatrenia na vykonanie akýchkoľvek rozsudkov, ktoré vyžadujú politické a právne zmeny, aby sa zabránilo opakovanému porušovaniu ľudských práv. Bola by som rada, keby Rada a Komisia ponúkli Rusku konkrétnu pomoc a špecializované znalosti, aby sa zvýšila nezávislosť právneho systému a služieb zodpovedných za uplatňovanie práva, aby sa zlepšila schopnosť právneho systému krajiny odolávať politickému a hospodárskemu tlaku. Bola by som najmä rada, keby sa vytvoril program súdnej pomoci, ktorý by prispel k vzdelávaniu a odbornej príprave zmierovacích sudcov, prokurátorov a sudcov, najmä čo sa týka ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Týmto uznesením EP: 1. znovu potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostane dôležitým partnerom Európskej únie pri budovaní udržateľnej spolupráce založenej na demokracii a právnom štáte; 2. dôrazne odsudzuje teroristický útok na moskovskom letisku Domodedovo a vyjadruje svoju sústrasť rodinám obetí a solidaritu tým, ktorí boli pri útoku zranení; zdôrazňuje potrebu, aby ruské orgány odpovedali na tento útok zákonným a primeraným spôsobom a aby umožnili ruskému súdnemu systému pracovať slobodne a nezávisle, aby stíhal a usvedčil tých, ktorí sú za útok zodpovední; 3. vyjadruje obavy zo správ o politicky motivovaných procesoch, nespravodlivých konaniach a neschopnosti vyšetriť vážne zločiny, ako sú napríklad zabitia, obťažovania a iné násilné činy; naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány zodpovedné za dodržiavanie zákonov, aby svoje povinnosti vykonávali účinne, nestranne a nezávisle s cieľom postaviť páchateľov pred súd.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože si myslím, že môže posilniť existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Osemdesiat percent zahraničných investícií v Rusku pochádza z Európy, a preto by posilnenie tohto partnerstva pomohlo Európe realizovať konkurencieschopnejšiu politiku vo všetkých oblastiach činnosti. Pokiaľ ide o energiu, viac ako 45 % nášho plynu a 29,9 % našej ropy sa dováža z Ruska; bez toho by kuchyne a vykurovacie systémy v polovici Európy prestali fungovať. Vzhľadom na naše spoločné záujmy v hospodárskej, energetickej a bezpečnostnej oblasti by nová dohoda o partnerstve s Kremľom zaručila hospodárstvu Európy väčšiu stabilitu po nedávnej finančnej kríze. Navyše toto uznesenie povzbudzuje Rusko ako člena Rady Európy, aby sa zaviazalo plne dodržiavať európske normy demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Prijatie spoločnej, dôslednej politiky na podporu ľudských práv by bolo krokom vpred v celosvetovom presadzovaní ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne.(FR) Je čudné, ako pri téme Rusko Európsky parlament upadá buď do prílišnej zhovievavosti, alebo do niečoho, čo by som nazvala „protiruský postoj“ motivovaný bývalým antisovietizmom, a teda zarytým antikomunizmom. Je načase uvedomiť si, že Berlínsky múr padol pred viac ako 20 rokmi a že súčasný režim už nemá žiadnu spojitosť so svojimi predchodcami. A predsa je to režim, ktorý nemá nič spoločné s právnym štátom a ktorý neustále opovrhuje najzákladnejšími ľudskými právami. Podľa mňa neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa malo s Ruskom zaobchádzať inak ako s ostatnými krajinami na svete.

Prinajmenšom sa musia odsúdiť tamojšie útoky na slobodu prejavu a zlá správa súdneho systému.

Toto uznesenie je príliš zhovievavé k ruskej vláde a najmä k Dmitrijovi Medvedevovi. Preto som sa rozhodla zdržať sa hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. (SK) Podporila som rezolúciu o právnom štáte v Rusku, hoci si myslím, že to nie je posledné takéto uznesenie, o ktorom sme v Európskom parlamente vo vzťahu k Rusku diskutovali a hlasovali. Napĺňa ma však nádejou to, že sa v Parlamente našla politická vôľa adresovať kritické slová štátu, od ktorého dodávok surovín je Európa do veľkej miery závislá. Európa a Rusko sú odsúdení na spoluprácu – a to nielen v oblasti priemyselnej výroby. Sme dve súčasti jednej civilizácie, naše histórie sú dvomi interpretáciami jedného súboru hodnôt. Ak má táto civilizácia prežiť, musia sa tieto dva pohľady na univerzálne hodnoty zblížiť. Bola by som rada, aby našu kritickú rezolúciu chápali Rusi ako snahu hľadať to spoločné a zároveň ako upozornenie, že niektoré konkrétne kroky a postupy štátnej moci sú s týmto hodnotovým základom v príkrom rozpore.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0128/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť investície Svetovej banky súvisiace s energetikou a rozvojové ciele. Súhlasím s tým, že energetická stratégia by mala riešiť a uľahčovať prechod k rozvoju udržateľnému z hľadiska životného prostredia a že Svetová banka by mala k rozvoju súkromného sektora zaujať taký prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a súčasne bude bojovať proti zmene klímy. Považujem za poľutovaniahodné, že pôžičky poskytované na projekty v oblasti fosílnych palív zohrávajú aj naďalej dominantnú úlohu napriek strategickému cieľu, ktorým je postupné rušenie financovania tohto typu projektov. S obavami sledujem aj pretrvávajúci nedostatočný dohľad nad väčšinou prípadov mnohostranného financovania, ktoré sa poskytuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov: sprostredkovatelia by mali sledovať jasné rozvojové ciele. Vyzývam Svetovú banku, aby svoju súčasnú stratégiu preorientovala z veľkoplošného energetického modelu orientovaného na vývoz na malé decentralizované energetické projekty, ktoré lepšie reagujú na základné potreby vo vidieckych oblastiach. Na záver by som chcel vyjadriť absolútny súhlas s tým, že Svetová banka musí predtým, ako sa zaviaže k poskytnutiu finančných prostriedkov, jasne identifikovať a zverejniť prínosy príslušnej operácie pre rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože energetická stratégia by mala byť osobitne zameraná na to, ako môže prístup k energii pomôcť ľudom vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia. Svetová banka by mala pri rozvoji súkromného sektora uplatňovať prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy. Environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej i miestnej úrovni sa musia zohľadňovať v rámci komplexnej analýzy nákladov a prínosov rôznych energetických možností. Treba si všimnúť, že pôžičky poskytované na projekty v oblasti fosílnych palív prevládajú v celkovom portfóliu energetiky Svetovej banky aj napriek tomu, že v poslednom čase vzrástol objem pôžičiek na iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti. Investície v oblasti fosílnych palív sa uskutočňujú aj prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a túto skutočnosť banka nezahŕňa do svojich výročných štatistík z oblasti odvetvia energetiky. Znepokojenie vyvoláva aj to, že banka aj naďalej výrazne investuje do uhoľných elektrární, čím predurčuje rozvojové krajiny k uhoľnej energetike aj v nadchádzajúcich desaťročiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Hlasoval som proti správe o energetickej stratégii Svetovej banky pre rozvojové krajiny, a to najmä preto, že bol prijatý mimoriadne negatívny pozmeňujúci a doplňujúci návrh Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorým sa mení dôležitý bod v pôvodnom návrhu uznesenia. Aby som bol presný, táto zmena odstráni z návrhu uznesenia vyjadrenie znepokojenia nad tým, že Svetová banka zaradí jadrovú energiu medzi „čisté“ formy energie. Návrh uznesenia tak uznáva využívanie jadrovej energie ako riešenia na obmedzovanie emisií uhlíka. Aby som to zhrnul, jadrová energia sa tým nielen uzná, ale návrh ju bude propagovať ako „čistú“ formu energie na boj proti zmene klímy a na obmedzovanie emisií uhlíka. Presadzovanie jadrovej energie je však v priamom rozpore s požiadavkou na svet bez jadrovej energie, či už na vojenské, alebo „mierové“ účely.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o energetickej stratégii Svetovej banky, pretože sa domnievam, že by mal podporiť prechod na cestu rozvoja energetiky, ktorý bude v najmenej rozvinutých krajinách udržateľný z hľadiska životného prostredia, a súčasne by mal prispieť k cieľom Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu klímy a boj proti chudobe.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Podľa údajov v návrhu uznesenia 1,5 miliardy osôb nemá v súčasnosti prístup k elektrine, pričom štyri z piatich týchto osôb žijú v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, a takmer 2,4 miliardy ľudí stále využíva na varenie a kúrenie tradičné palivá z biomasy, čo predstavuje neudržateľné využívanie prírodných zdrojov. Práve z tohto dôvodu je životne dôležité, aby Svetová banka prijala novú stratégiu financovania energetických projektov a zaviazala sa poskytovať účinnú, dostupnú a čistú energiu, ktorá bude prostriedkom znižovania chudoby a podpory hospodárskeho rastu. V tejto súvislosti, keď Svetová banka dokončuje svoju energetickú stratégiu, a vzhľadom na to, že sa predtým zaviazala, že polovica jej investícií v oblasti energetiky bude smerovať do projektov na zníženie emisií uhlíka, Parlament vyzýva, aby sa uprednostňovali projekty súvisiace s čistou energiou, a volá predovšetkým po jednoznačnom záväzku týkajúcom sa obnoviteľných zdrojov energie ako prostriedku podpory udržateľného rozvoja v znevýhodnených regiónoch.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa týka energetickej stratégie Svetovej banky pre rozvojové krajiny. Význam tejto problematiky môžeme pochopiť, ak uvážime, že vyše 1,5 miliardy osôb nemá v súčasnosti prístup k elektrine, čo je základné právo všetkých občanov. V čase, keď Svetová banka dokončuje svoju novú energetickú stratégiu, nadobúda ešte väčší význam detailný prístup. Napriek tomu, že o tejto téme sa diskutuje vyše 20 rokov, výsledky určite nie sú uspokojivé.

Namiesto toho, aby sme skúmali možnosti využívania alternatívnych zdrojov energie, zostávame príliš závislí od fosílnych palív. Urýchľujeme zmenu klímy a poškodzujeme národy, ktoré žijú v extrémnej chudobe. Som preto presvedčený, že Svetová banka musí zrevidovať svoju politiku využívania energie získavanej z fosílnych palív – a zvýšiť transparentnosť poskytovania pomoci tomuto sektoru – a podporovať ekologickú energiu, aby sa znižovalo nielen znečistenie ovzdušia, ale aby sa v prvom rade znižovala závislosť rozvojových krajín od vonkajších zdrojov energie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. Hlasoval som za uznesenie, ktoré víta energetickú stratégiu Svetovej banky a pripomína, že by mala byť osobitne zameraná na to, ako môže prístup k energii pomôcť ľudom vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby pri rozvoji súkromného sektora uplatňovala prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy, a zdôrazňuje, že environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej i miestnej úrovni sa musia zohľadňovať v rámci komplexnej analýzy nákladov a prínosov rôznych energetických možností.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nikto nepochybuje o tom, že prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a predpokladom hospodárskeho rozvoja a že dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje, aby energetické služby boli spoľahlivé, cenovo dostupné – najmä pre chudobných ľudí – a rovnomerne poskytované, aby sa odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Ani v 21. storočí približne 1,5 miliardy osôb nemá prístup k elektrine, pričom štyri z piatich týchto osôb žijú v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a takmer 2,4 miliardy ľudí stále využíva na varenie a kúrenie tradičné palivá z biomasy, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy a smrť 1,9 milióna ľudí ročne v dôsledku znečistenia ovzdušia v domácnostiach, ako aj environmentálne škody následkom neudržateľného využívania prírodných zdrojov.

Svetová banka by preto mala predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách Afriky a Ázie uprednostňovať malé projekty podporujúce prístup k energii na miestnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Približne 1,5 miliardy osôb na celom svete, najmä v rozvojových afrických a východoázijských krajinách, ešte stále nemá prístup k elektrine. Predovšetkým vo vidieckych oblastiach sa to prejavuje tým, že obyvateľstvo sa často uchyľuje k tradičným palivám z biomasy a používa napríklad sporáky na drevené uhlie. Treba mať však na pamäti, že to predstavuje nemalé zdravotné riziko. Svetovú banku, ktorá sa podujala presadzovať udržateľnú energiu, treba vyzvať, aby pred rozsiahlymi komerčnými projektmi uprednostňovala takéto regionálne projekty. V prvom rade by to umožnilo podporovať udržateľnú výrobu ekologickej energie a v druhom rade by to umožnilo, aby sa zohľadňovali regionálne podmienky. Ak chceme dosiahnuť ekologickú aj hospodársku udržateľnosť, bolo by vhodné uprednostňovať malé, alternatívne, miestne energetické projekty, pretože by sa tým predišlo nutnosti nakupovať energiu, ktorá je často drahá. Hlasovania sa zdržím, pretože som presvedčený, že by sme mali počkať, kým sa oboznámime so stratégiou Svetovej banky, ktorá by mala byť oznámená niekedy v polovici roka.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za návrh uznesenia o energetickej stratégii Svetovej banky pre rozvojové krajiny. Dopyt po energii v rozvojových krajinách rastie, a preto je potrebné brať do úvahy energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. Energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné a rovnomerne poskytované v rámci spoločnosti, aby umožňovali účinný boj proti chudobe a odstraňovanie rozdielov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Vzhľadom na potreby rozvojových krajín musí Svetová banka diverzifikovať energetické portfólio a zvýšiť objem pôžičiek na iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti. Súhlasím s návrhom v tom, že vyčlenené finančné prostriedky musia v prvom rade podporovať kombináciu energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Je nutné uprednostňovať malé decentralizované energetické projekty a klásť dôraz na zabezpečenie prístupu k energii pre obyvateľov rozvojových krajín. Treba upozorniť na to, že Svetová banka musí prikladať väčší význam hrozbe, ktorú pre dodávky potravín predstavujú biopalivá. Okrem toho sa musia prísnejšie monitorovať a kontrolovať činnosti finančných sprostredkovateľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Stotožňujem sa s obavami a súhlasím s návrhmi, ktoré Európsky parlament uvádza v tomto návrhu uznesenia o energetickej stratégii Svetovej banky, za ktorý som hlasovala. Vzhľadom na to, že prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a predpokladom hospodárskeho rozvoja a právo na energiu znamená, že energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné a rovnomerne poskytované, aby sa odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, je podľa mňa nanajvýš dôležité, aby sa presadzovala investičná politika založená na udržateľnom využívaní prírodných zdrojov. Z týchto dôvodov súhlasím s odporúčaniami Európskeho parlamentu, ktoré adresuje Svetovej banke v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Konečne sme hlasovali za navrhované uznesenie, pretože boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy č. 2, 3 a 4, ktoré mali odstrániť výraz „nízkouhlíkové“.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a predpokladom hospodárskeho rozvoja. Právo na energiu znamená, že energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné predovšetkým pre chudobných a rovnomerne poskytované, aby odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Energetická stratégia Svetovej banky tento prístup uplatňuje a musí obsahovať záväzok čoraz väčšou mierou ľudom pomáhať vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia. Svetová banka by mala preto pri rozvoji súkromného sektora uplatňovať prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne.(SV) Hlasovala som za správu, ktorá je z celkového hľadiska kvalitná. Nepodporujem však názor, že jadrová energia je zdrojom čistej energie.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0097/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia, pretože súčasná kríza zväčšuje obavy, že súčasné mechanizmy neumožnia krízu prekonať, pretože ju zhoršuje nedostatočná spojitosť pri dosahovaní piatich hlavných cieľov, v neposlednom rade v súvislosti s mierou zamestnanosti. Ročný prieskum rastu a rámec európskeho semestra predstavujú síce kľúčové nástroje, nemali by však nahrádzať všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti a ani by nemali znižovať ich význam. Mali by sme sa zaviazať k tomu, že vykonáme rad opatrení, ktoré zviditeľnia súbor hospodárskych opatrení, medzi ktoré patrí systém eurodlhopisov, verejný trh s dlhopismi s vysokou likviditou, nižšie úrokové sadzby a zavedenie európskej dane z finančných transakcií, ktorá by potláčala špekulatívne správanie. Nemali by sme hazardovať s rozvojom a vytváraním pracovných miest, takže navrhujem výraznejšiu úlohu pre Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj pri podpore investícií do infraštruktúry, technológií a malých a stredných podnikov. Chcel by som tiež zdôrazniť, že stratégiu pre rast a pracovné príležitosti nemôže ohroziť súčasná predstava konsolidácie rozpočtov v krátkodobom časovom horizonte; v rámci jej cieľov treba náležitú pozornosť venovať verejným investíciám.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o stratégii Európa 2020. Európsky parlament vyjadruje presvedčenie, že stratégia Európa 2020 by mala Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju tým, že sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast založený na piatich hlavných cieľoch EÚ, čo sa týka podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok na inovácie, výskum a vývoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začleňovania predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby. Som presvedčená, že kroky v rámci stratégie Európa 2020 majú rozhodujúci význam pre budúce vyhliadky všetkých európskych občanov tým, že zabezpečujú udržateľné pracovné miesta, dlhodobý hospodársky rast a sociálny pokrok, stotožňujem sa však s obavami zmienenými v návrhu uznesenia, že stratégia Európa 2020 nedokáže splniť svoje sľuby v dôsledku slabej štruktúry riadenia. Je dôležité poznamenať, že na to, aby bola stratégia Európa 2020 úspešne vykonávaná, musíme odstrániť priepasť medzi jej deklarovanými ambíciami, dostupnými zdrojmi a uplatňovanými metódami a musíme vykonať reformy a zabezpečiť masívne a včasné verejné aj súkromné investície do celej škály projektov. Európska komisia a Rada musia v tomto ohľade prispieť významnou mierou. Členské štáty by mali byť zároveň podnecované k tomu, aby vo svojich národných reformných programoch kládli mimoriadny dôraz na riešenie problému nezamestnanosti. Stratégia Európa 2020 bude úspešne realizovaná iba vtedy, ak EÚ a členské štáty spoja svoje sily.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Hospodárska a finančná kríza, ktorú práve zažívame, viedla k výraznému úbytku pracovných miest v Európe. Prioritou stratégie Európa 2020 a európskej stratégie zamestnanosti je vytvoriť viac kvalitnejších pracovných miest v Európe. Cieľom je transformovať Európu na inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo a súčasne zabezpečiť vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Aby sa Európa dostala zo súčasnej situácie, musí podniknúť spoločné kroky.

Tento návrh uznesenia je krok týmto smerom, vyzýva Komisiu a Radu spolu s Európskym parlamentom, aby do politík určených na obnovu pracovných miest a rastu zapojili národné parlamenty, sociálnych partnerov a regionálne a miestne orgány. Ak to chceme dosiahnuť, je potrebné posilniť metódu Spoločenstva a do legislatívneho balíka týkajúceho sa riadenia začleniť európsky semester. Vítame dôraz na úlohu malých a stredných podnikov a jednotného trhu pri vytváraní pracovných miest. Na záver by sme chceli poukázať na úlohu pripisovanú „programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ pri dosahovaní týchto cieľov. Z týchto dôvodov hlasujem za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Pred zasadnutím Európskej rady v marci a predtým, ako členské štáty v apríli predstavia svoje vnútroštátne ciele, sme rozhodli o stratégii EÚ 2020. Táto stratégia je momentálne iba na papieri a čím viac času uplynie, tým pravdepodobnejšie bude, že sa zopakuje neúspech lisabonskej stratégie. Musíme preto reagovať, musíme povedať „áno“ ambicióznym cieľom, nie však bez rozpočtových prostriedkov na ich dosiahnutie. Ciele musia ísť ruka v ruke so skutočnými rozpočtovými záväzkami, lebo ako inak by sme mohli vytvoriť niečo iné ako stratégiu na papieri? Či už to bude počas rokovaní o nasledujúcom finančnom rámci, alebo pri rozprave o vlastných zdrojoch EÚ, Parlament musí vystupovať rázne, aby zabezpečil náležité možnosti financovania pre chvályhodné ciele stratégie EÚ 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože členské štáty Európskej únie by mali byť podnecované k tomu, aby vo svojich vnútroštátnych programoch a plánoch za najvyššiu prioritu považovali riešenie nezamestnanosti a predchádzanie dlhodobému vylúčeniu z trhu práce. Malo by sa to spájať s opatreniami, ktoré by zabezpečili intenzívnejšie vytváranie pracovných miest, kvalitnejšie pracovné miesta a vysokú mieru kvalitnej zamestnanosti v strednodobom a dlhodobom horizonte. Chcela by som zdôrazniť, že členské štáty by mali venovať väčšiu pozornosť riešeniu detskej chudoby prostredníctvom vhodných opatrení tak, aby deti neboli obmedzované v osobnom rozvoji, aby mali rovnaké práva a boli plnohodnotnou súčasťou spoločnosti pri svojom vstupe do pracovného života. Vítam pilotné iniciatívy zamerané na realizáciu cieľov stratégie Európa 2020, ako sú napríklad Priemyselná politika vo veku globalizácie, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a ďalšie iniciatívy. Súhlasím s návrhmi týkajúcimi sa Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, chcela by som však podporiť konkrétnejšie kroky na zabezpečenie sociálneho začlenenia. Takisto je veľmi dôležité vypracovať konkrétny program zameraný na podporu dôstojnej práce, ktorý by zabezpečil práva pracujúcich v celej Európe a zlepšil pracovné podmienky a bojoval proti nerovnosti, diskriminácii a chudobe pracujúcich.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Cieľom stratégie Európa 2020 je dosiahnuť, aby sa prekonala kríza, a pripraviť hospodárstvo Európskej únie na nasledujúce desaťročie. Stratégia je zameraná na podporu znalostí, inovácií, vzdelávania a digitálnej spoločnosti, na zlepšenie účinnosti výrobnej infraštruktúry z hľadiska využívania zdrojov pri súčasnom posilňovaní konkurencieschopnosti a na zvýšenie miery zapojenia ľudí do trhu práce a získavania kvalifikácie a súčasne na boj proti chudobe. Osobitne by som chcela upozorniť na iniciatívu Inovácia v Únii, ktorá sa zaoberá hlavnými sociálnymi problémami, ako je energetická a potravinová bezpečnosť, zmena klímy, zdravie a starnutie obyvateľstva. Je však potrebné zlepšiť, posilniť a zabezpečiť financovanie výskumu, inovácií a vývoja v EÚ. Vyzývam na zvýšenie financovania už prijatých rozhodujúcich nástrojov výskumu, inovácií a uvádzania inovácií do praxe, napríklad strategického plánu pre energetické technológie (plán SET). Chcela by som poukázať aj na dôležitý prínos rámcového programu pre výskum a prínos štrukturálnych fondov k podpore výskumu, vývoja a inovácií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Hlasoval som proti návrhu uznesenia o stratégii Európa 2020. Stratégia Európa 2020 nadväzuje na neúspešnú lisabonskú stratégiu a nedokáže poskytnúť odpovede na otázky, ako je napríklad otázka, akým spôsobom dosiahneme obnovu po kríze a vytvoríme nové pracovné miesta. Doslovné uplatňovanie tejto stratégie – a teda aj chybných politík, ktoré viedli ku kríze – ešte viac oslabí práva európskych pracujúcich. Socioekonomické riadenie EÚ potrebuje alternatívnu politiku, ktorá odmietne akýkoľvek „pakt konkurencieschopnosti“ a pomôže dosiahnuť skutočnú hospodársku konvergenciu medzi členskými štátmi. Európska únia naliehavo potrebuje stratégie, ktoré podporia hodnoty, ako je napríklad súdržnosť, sociálna spravodlivosť, rodová rovnosť a skutočné úsilie o boj proti chudobe. Spolu s ostatnými poslancami Európskeho parlamentu z iných ľavicových skupín sme predložili alternatívny návrh uznesenia, ktorý opisuje opatrenia a mechanizmy potrebné pre Európu, ktorej cieľom je rast uskutočniteľný z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska, a to pri plnej zamestnanosti a dodržiavaní práv pracujúcich.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne.(RO) Myslím si, že zaradenie hospodárskeho rastu, sociálneho cieľa a boja proti chudobe do zoznamu cieľov Európskej únie je pre Európu takisto dôležité, pretože ich dosiahnutie pomôže zabezpečiť hospodársku nezávislosť Európskej únie. Hlavné problémy z hľadiska zamestnanosti a nezamestnanosti, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, by sa mali prejaviť v politickom rámci usmernení EÚ pre oblasť zamestnanosti a mali by v ňom byť začlenené.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V čase, keď sa vedie rozprava o balíku hospodárskeho riadenia, ktorého cieľom je podporiť financie členských štátov a Únie ako celku, jednoducho musím zdôrazniť význam vzťahu tohto balíka a stratégie Európa 2020. Za mimoriadne dôležitý považujem prínos stratégie k zlepšeniu konsolidácie financií členských štátov a Únie, k inováciám a v dôsledku toho aj ku konkurencieschopnosti a rastu. Tento návrh uznesenia, ktorý je v súlade s niektorými prerokovanými návrhmi týkajúcimi sa hospodárskeho riadenia, stanovuje základné zásady, ktoré sa majú dodržiavať pri rozpravách v budúcnosti, a určuje kľúčové myšlienky, ktoré sa majú zohľadňovať. Hovorím najmä o potrebe dodržiavať metódu Spoločenstva, ktorá povedie k vyššej miere jednoty medzi členskými štátmi, o začlenení európskeho semestra, ktorý umožní lepšiu koordináciu medzi vnútroštátnymi politikami, a o potrebe politík, ktoré podporia európsku konkurencieschopnosť, ako je napríklad podpora inovácií, malých a stredných podnikov a realizácie jednotného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Svet vo všeobecnosti a Európska únia zvlášť prechádzajú ťažkými časmi, ktorých príkladom je súčasná hospodárska a finančná kríza. Európska rada s cieľom skoncovať s týmto stavom 17. júna 2010 prijala stratégiu Európa 2020 pre oblasť zamestnanosti a na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Ide o stratégiu rasu na nasledujúce desaťročie, ktorá by mala posilniť európske hospodárstvo s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, sú ambiciózne: pokiaľ ide o vzdelávanie, ide o zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %, zvýšenie percentuálneho podielu 30- až 34-ročných absolventov na 40 %; pokiaľ ide o sociálne hľadisko, cieľom je vymaniť 20 miliónov ľudí z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Zámerom je tiež investovať 3 % hrubého domáceho produktu do vedeckého výskumu.

Vítam výber pilotných iniciatív stratégie Európa 2020 zameraných na vzdelávanie, zamestnanosť, mladých ľudí, inovácie, digitálny program, životné prostredie, globalizáciu, využívanie zdrojov a boj proti vylúčeniu, ktoré podporia rast a konkurencieschopnosť. Vítam aj prijatie tejto stratégie a vyzývam inštitúcie Európskej únie a vlády členských štátov, aby pri dosahovaní cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 vynaložili maximálne úsilie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Skutočnosť ukazuje, že na dosiahnutie týchto cieľov nestačí iba formálne vyhlasovať zámery, akokoľvek by boli skromné zo sociálneho hľadiska. Zvlášť pravdivé je to vtedy, keď sa navrhované politiky uberajú presne rovnakým smerom ako politiky prijaté predtým, ktoré sú hlavnou príčinou sociálnej krízy, v ktorej sa nachádzame. To je prípad stratégie Európa 2020, s ktorou sa teraz spája takzvané „hospodárske riadenie“.

Skok, ktorý sa pokúšajú urobiť pri tomto takzvanom hospodárskom riadení pomocou vytvorenia „európskeho semestra“ – sprísnením trestov súvisiacich s dodržiavaním Paktu stability a rastu, usmernení pre hospodárske politiky a ukazovateľov, ktoré by mohli byť prijaté –, nesprevádza podstatný nárast rozpočtu Spoločenstva, čo je vždy rozhodujúcou podmienkou smerovania k hospodárskej a sociálnej súdržnosti a podmienkou toho, aby sa zabránilo zhoršovaniu súčasných rozdielov. Majú v úmysle vytvoriť naozajstnú zvieraciu kazajku pre členské štáty, aby mohli zavádzať takzvané úsporné opatrenia, čo by zahŕňalo aj prehĺbenie neoliberálneho programu so všetkými jeho závažnými protisociálnymi dôsledkami.

Ak o tom máte akékoľvek pochybnosti, pozrite sa na francúzsko-nemecký projekt týkajúci sa takzvaného paktu konkurencieschopnosti, ktorého cieľom je zvýšiť vek odchodu do dôchodku, ohroziť kolektívne vyjednávanie a uštedriť ďalší úder pracovným a sociálnym právam, a to všetko s cieľom zabezpečiť vyššie príjmy pre hospodárske a finančné záujmové skupiny.

Z týchto dôvodov sme hlasovali proti tomuto návrhu uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Mathieu Grosch (PPE), písomne.(DE) Pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 2 má poukázať na to, že Komisia musí v tejto stratégii väčšiu pozornosť venovať úlohe mobilite a dopravy. V odvetví dopravy musíme nielen prispieť k obmedzovaniu emisií oxidu uhličitého, ale tiež zachovať postavenie Európy ako centra výroby a vývoja. Okrem iného to zahŕňa aj vyššie investície do výskumu a účinnú komodalitu pri vytváraní transeurópskych sietí.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne.(DE) Európska únia v stratégii Európa 2020 označila za kľúčovú otázku politiku zamestnanosti. Je dôležité, aby sa všetky členské štáty zameriavali na dosiahnutie deklarovaných cieľov spoločnými silami a aj samostatne, aby bolo možné v Európe dosiahnuť vysokú mieru zamestnanosti a produktivity. Tieto ciele možno dosiahnuť iba vtedy, ak budeme všetci spoločne konať v oblastiach, ako je napríklad boj proti štrukturálnej nezamestnanosti, rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily, podpora kvality pracovných miest a zlepšovanie výkonnosti vzdelávacích systémov. Podporujem preto tento návrh uznesenia, ktoré pre členské štáty stanovuje usmernenia pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Európa 2020 je vlastne projektom zahŕňajúcim všetky opatrenia, ktoré musí Európska únia prijať, aby aspoň o 20 miliónov znížila počet ľudí žijúcich v chudobe alebo ňou ohrozených. I keď je tento cieľ ambiciózny, predstavuje hlavnú zásadu stojacu za hospodárskou činnosťou Európskej únie. Tá, samozrejme, zahŕňa zodpovednú činnosť zameranú na zmenu samotnej hospodárskej stratégie, pokiaľ ide o členské štáty, ale aj bez ohľadu na to je potrebné, aby všetky európske inštitúcie spoločne pracovali na dosiahnutí jednotného cieľa. Parlament dnes schválením návrhu uznesenia o stratégii Európa 2020 prijal súbor návrhov pre Radu, aby sme spoločne mohli dosiahnuť konečný cieľ bez toho, aby sme zmarili nádeje všetkých európskych občanov. Tieto požiadavky sa týkajú potreby spolupracovať s Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj pri vypracúvaní balíka opatrení v oblasti energetiky, potravinovej bezpečnosti, zmeny klímy, zdravia, politiky v oblasti mládeže, výskumu a v prvom rade priemyselnej politiky zameranej na vytvorenie silných systémov sociálnej ochrany a na znižovanie miery nezamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje, že opatrenia stratégie Európa 2020 majú rozhodujúci význam pre budúce vyhliadky všetkých európskych občanov tým, že zabezpečujú udržateľné pracovné miesta, dlhodobý hospodársky rast a sociálny pokrok; vyjadruje obavy, že stratégia EÚ 2020 nedokáže splniť svoje sľuby v dôsledku slabej štruktúry riadenia, a preto dôrazne žiada Radu, aby posilnila metódu Spoločenstva; potvrdzuje význam začlenenia cieľov stratégie EÚ 2020 do rámca hospodárskeho riadenia a požaduje, aby sa európsky semester stal súčasťou legislatívneho balíka týkajúceho sa riadenia a aby boli národné parlamenty a sociálni partneri už v počiatočnom štádiu zapájaní do tohto procesu v záujme posilnenia demokratickej zodpovednosti, stotožnenia sa s úlohami a legitímnosti; zdôrazňuje, že splnenie stratégie Európa 2020 je nevyhnutné a nie dobrovoľné.

 
  
MPphoto
 
 

  Iosif Matula (PPE), písomne.(RO) Hospodárska kríza má na sociálne skupiny neúmerný dosah. Je znepokojivé, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je dvojnásobkom priemernej miery nezamestnanosti v Európskej únii. Na zmiernenie dôsledkov krízy sú potrebné reformné programy, ktoré povedú k vytváraniu pracovných miest. V tejto súvislosti môžem spomenúť opatrenia prijaté rumunskou vládou, ktoré sú zamerané na podporu podnikania medzi mladými ľuďmi. Okrem zvyšovania počtu pracovných miest je tiež nevyhnutné zlepšovať ich kvalitu. Tento cieľ môžeme dosiahnuť podnecovaním výskumu a inovácií, výraznejším zapojením podnikateľského sektora do akademického života a prispôsobením učebných osnov potrebám trhu práce.

V tejto súvislosti je potrebné v členských štátoch vykonať štúdie týkajúce sa hospodárskeho rozvoja. Tieto štúdie musia byť koordinované na úrovni EÚ a je potrebné identifikovať tie oblasti, v ktorých môže Európska únia na globálnom trhu dosiahnuť určité komparatívne výhody. Uznávanie diplomov na úrovni EÚ by navyše uľahčilo voľný pohyb pracovnej sily a podporilo vytváranie skutočne jednotného európskeho trhu. Tieto ciele stanovené v stratégii Európa 2020 budeme schopní dosiahnuť iba tak, že vypracujeme konkrétne návrhy a vyčleníme dostatočné množstvo finančných prostriedkov. V opačnom prípade nám bude hroziť neúspech, rovnako ako v prípade lisabonskej stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Tento návrh uznesenia podporuje lisabonskú stratégiu „sociálneho kolapsu“, ktorej pokračovaním je stratégia Európa 2020. Čo je horšie, návrh zjednodušuje kontrolu vnútroštátnych rozpočtov prostredníctvom európskeho semestra a podporuje voľný obchod. Hlasoval som proti tomuto návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Cieľom stratégie Európa 2020 je pomôcť Európe zotaviť sa z krízy a posilniť ju tým, že sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Vychádzať by mala z piatich hlavných cieľov Európskej únie, a to konkrétne: podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok pre výskum, vývoj a inovácie, plnenia cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začleňovania, predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby. Tieto ciele sú ambiciózne a všetci musíme vyvinúť mimoriadne úsilie, aby sa nám ich podarilo dosiahnuť v záujme EÚ a jej občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Odmietam návrh uznesenia o stratégii Európa 2020, pretože si myslím, že pokračuje v protisociálnom duchu bruselského konsenzu, ktorý sa nezaoberá európskymi občanmi, ale je určený na konsolidáciu neoliberálnych politík, ktoré nás priviedli do vážnej hospodárskej krízy, ktorú zažívame. Táto kríza, ktorou prechádzame, nie je prírodnou katastrofou, ale dôsledkom spôsobu, akým sa konzervatívne, liberálne a sociálnodemokratické politické sily preorientovali z washingtonského konsenzu na konsenzus bruselský a začali uplatňovať verejné nezasahovanie v hospodárstve, mzdové obmedzenia a privatizáciu verejných služieb a najdôležitejších podnikov v kľúčových odvetviach hospodárstva, ako je napríklad energetika a telekomunikácie. Dnes už poznáme dôsledky týchto neoliberálnych opatrení a bruselského konsenzu: kríza, rozšírenie nezamestnanosti, chudoba a obmedzovanie práv pracujúcich a sociálneho štátu. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tomuto uzneseniu o stratégii Európa 2020, pretože v tejto „novej“ stratégii nevidím takmer žiadnu zmenu: ide o neoliberálne opatrenia, ktoré nezahŕňajú potrebné prerozdeľovanie bohatstva a zlepšovanie sociálnych a zamestnaneckých práv európskych občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Realizácia stratégie Európa 2020 má zásadný význam pre posilnenie EÚ a nemala by byť iba formálnym doplnkom. Stratégia má podporiť budúce vyhliadky európskych občanov, pokiaľ ide o isté a udržateľné pracovné miesta, dlhodobý hospodársky rast a sociálny pokrok. Ak to máme dosiahnuť, musíme posilniť metódu Spoločenstva a tieto ciele zahrnúť do našich hospodárskych politík. Ak chceme zabezpečiť financovanie stratégie, je nevyhnutné mať k dispozícii zoznam politických iniciatív, ktoré by rozhodne zahŕňali aj zapojenie Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ako aj pritiahnutie súkromného financovania. Oživenie vnútorného trhu by nám malo umožniť rýchlejšie a účinnejšie dosahovať ambiciózne ciele. Okrem toho máme veľký počet pilotných iniciatív, spomeniem napríklad iniciatívy Inovácia v únii, Mládež v pohybe a Priemyselná politika vo veku globalizácie. Nehlasoval som za návrh uznesenia najmä preto, že sa nepodarilo vyriešiť otázku financovania stratégie Európa 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Chcel by som sa vyjadriť k návrhu uznesenia o stratégii Európa 2020, ktorý schválil Európsky parlament. Plne súhlasím so stanoviskom Parlamentu a som presvedčený, že by sme mali posilniť štruktúru riadenia tejto stratégie, pretože dosiaľ vykonané kroky neboli dostatočne konkrétne ani veľmi účinné.

Podľa môjho názoru je kľúčovým faktorom pre dosiahnutie ambícií stratégie Európa 2020 rodová rovnosť. V prvom rade musíme zvýšiť podiel žien v pracovnom procese tým, že do roku 2020 odstránime súčasné rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami (stratégia predpokladá, že ak sa majú rozdiely do roku 2020 znížiť o 10 %, pôjde o 1-percentné znižovanie za rok). Ďalšou veľmi dôležitou otázkou je znižovanie chudoby medzi ženami. Odhaduje sa, že 17 % žien žije v chudobe a že najväčšiu časť z nich tvoria osamelé matky a prisťahovalkyne.

Ciele tejto stratégie možno dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Tu mám na mysli finančnú podporu pre mladých ľudí a podporu pre programy súvisiace s mobilitou študentov a akademických pracovníkov. Veľký dôraz by sa mal klásť aj na odbornú prípravu a programy, ktoré podporujú zmenu kvalifikácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Potreba dostať sa z hospodárskej krízy, zabezpečiť udržateľnosť a rozvinúť „inteligentné hospodárstvo“ sú základné ciele stratégie, ktorá určí budúcnosť trhového hospodárstva Európskej únie. Základom novej cesty Európy by mala byť vysoká miera zamestnanosti, ktorá podporuje sociálnu a územnú súdržnosť, produktivitu, účinné využívanie zdrojov, inovácie a najmä pevnejšie hospodárske riadenie. Tieto ciele budú predmetom našej práce v priebehu nasledujúcich rokov. Rokovania Rady, hodnotenia a návrhy Komisie a politické usmernenia Parlamentu vychádzajúce z týchto cieľov by mali viesť ku konkrétnym výsledkom. Zo všetkých uvedených dôvodov som hlasoval za návrh uznesenia o stratégii Európa 2020. Toto uznesenie doplní pôvodný návrh a zdôrazní potrebu posilniť návrhy týkajúce sa riadenia stratégie a vyzve členské štáty, aby dôkladnejšie zohľadňovali ciele stratégie z rozpočtového hľadiska a zameriavali sa na boj proti nezamestnanosti prostredníctvom národných reformných programov.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne.(EL) Prvé náznaky týkajúce sa vykonávania stratégie EÚ v tomto desaťročí nie sú veľmi povzbudivé, rovnako ako neboli povzbudivé ani výsledky lisabonskej stratégie. Z hospodárskeho vývoja v eurozóne a problémov menovej únie, ktoré zdôraznila dlhová kríza v regióne, je zrejmé, že stratégia Európa 2020 sa musí zameriavať na rozpočtovú stabilitu, politiky rastu a potrebu európskeho hospodárskeho riadenia, ak chceme, aby ambiciózne ciele stanovené stratégiou, ako je napríklad zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí na 75 % a zvýšenie investícií do výskumu na 3 %, neskončili iba ako symbolické vyhlásenia. Návrh uznesenia predložený Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) o stratégii Európa 2020 je krok týmto smerom a pri hlasovaní som ho podporil.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Dokument Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanovuje súbor opatrení, ktoré by mali Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju tým, že sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Vychádzať by mali z piatich hlavných cieľov Európskej únie: podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok pre výskum, vývoj a inovácie, plnenia cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začleňovania predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby. Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože súhlasím s návrhmi, ktoré predložil Európsky parlament, predovšetkým s potrebou posilnenia riadenia stratégie Európa 2020. Musíme znova zdôrazniť, že kroky podniknuté v mene stratégie Európa 2020 sú nevyhnutné na splnenie očakávaní európskej verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Medzi články, ktoré nás viedli k podpore tohto textu, patrí článok č. 12, ktorý: víta pilotnú iniciatívu Inovácia v Únii ako hlavný motor dosahovania cieľov stratégie Európa 2020, ktorá sa zameriava na riešenie hlavných spoločenských výziev, akými sú energia a potravinová bezpečnosť, zmena klímy, zdravie a starnutie obyvateľstva; pripomína, že cieľ vo výške 3 % sa skladá z 2 % (súkromné výdavky) a 1 % (verejné výdavky); konštatuje, že v oblasti výdavkov súkromného sektora na výskum naďalej existujú špecifické nedostatky, ktoré možno prekonať len prispôsobením regulačného prostredia podnikom vrátane MSP, a víta preto zámer Komisie zlepšiť v oblasti inovácií rámcové podmienky pre podniky, najmä pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Európa čelí náročnému problému: má znížiť nezamestnanosť a súčasne vybudovať hospodárstvo orientované na ľudí. Uvedomujeme si, že stratégia Európa 2020 má ambiciózne ciele a vyžaduje si naše pevné odhodlanie na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Globálna hospodárska kríza, bohužiaľ, zničila mnohé doteraz dosiahnuté výsledky a ukázala, aké bývajú vnútroštátne hospodárstva krehké. Preto teraz viac ako kedykoľvek predtým musíme zdvojnásobiť naše úsilie na základe zásady, že spolu sme silnejší. Žiadny členský štát by nemal a ani nemôže účinne riešiť globálne problémy sám. Ak chceme oživiť úlohu udržateľného rastu, musíme využiť všetky politické prostriedky a finančné nástroje, ktoré máme k dispozícii. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože je nevyhnutná lepšia koordinácia politík členských štátov v oblasti zamestnanosti a možno ju dosiahnuť iba v prípade, ak budú spoločné ciele jednotné a dôveryhodné. Musíme vybudovať nový hospodársky model založený na znalostiach a vysokej miere zamestnanosti. Táto úloha je začiatkom novej fázy európskej integrácie, ktorá venuje väčšiu pozornosť zamestnanosti a sociálnemu zabezpečeniu a mobilizuje všetkých európskych aktérov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Cieľom stratégie Európa 2020 Európskej únie je dosiahnuť v nadchádzajúcich rokoch inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Pri dosahovaní tohto cieľa sú rozhodujúce určité aspekty, ako je napríklad posilnenie riadenia a financovanie politiky súdržnosti. Súčasný program Európskej únie by mal zahŕňať vyššiu mieru účasti všetkých zainteresovaných strán pri stanovovaní politík EÚ a prijímaní opatrení, pretože toto sa považuje za hlavnú príčinu neúspechu lisabonskej stratégie. Je preto nutné vyzvať všetkých inštitucionálnych aktérov – na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni –, ako aj občiansku spoločnosť, aby túto stratégiu vykonávali.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť potrebu vykonávať stratégiu Európa 2020. Nevyhnutným predpokladom na vykonávanie stratégie Európa 2020 je silná politika súdržnosti pre všetky európske regióny. Politika súdržnosti má univerzálny charakter, a preto je kľúčovou zložkou úspechu stratégie, takže treba poukazovať na jej komplementárny charakter. V rámci tohto programu by sa mali podnecovať hospodársky rast a prostredie vytvárania pracovných miest, aby osobitnú úlohu zohrali malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú motorom európskeho hospodárskeho rastu.

Z uvedených dôvodov som na plenárnej schôdzi hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. Stratégia Komisie Európa 2020 je nevyhnutná na zlepšovanie rastu a konkurencieschopnosti EÚ v čase, keď sa dostáva z hospodárskej krízy. Jej ciele však možno dosiahnuť iba koordinovaným a cieleným prístupom zo strany všetkých členských štátov. Hlasoval som za uznesenie o stratégii Európa 2020, pretože som presvedčený, že ustanovuje povinnosť, aby členské štáty boli plne oddané cieľom stratégie. Uznesenie vyzýva na lepšiu koordináciu hospodárskeho riadenia stratégie Európa 2020 a ja to plne podporujem, pretože uznesenie obsahuje povinnosť, aby vnútroštátne vlády zaviedli dôveryhodný rámec financovania. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby boli politiky aj rozpočty zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o ciele, ako je riešenie nezamestnanosti a sociálne začlenenie. Vítam aj návrhy v uznesení, aby nasledujúci viacročný finančný rámec zohľadňoval ambiciózne ciele stratégie Európa 2020.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0127/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne.(RO) Usmernenia pre zamestnanosť navrhnuté Komisiou a schválené Radou predstavujú súčasné spoločné priority Európskej únie a ciele členských štátov týkajúce sa ich vnútroštátnych politík zamestnanosti. Niektoré usmernenia pre zamestnanosť na úrovni EÚ so sebou prinášajú zvýšenú účasť na pracovnom trhu vrátane účasti špecifických podskupín obyvateľstva, zníženie štrukturálnej nezamestnanosti, podporu kvality pracovných miest, rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá uspokojí potreby pracovného trhu, a zdokonalenie výkonnosti vzdelávacích systémov, ktoré poskytujú odbornú prípravu na všetkých úrovniach.

Myslím si, že členské štáty a Európska únia sa musia podieľať na vypracovaní koordinovanej stratégie pre oblasť zamestnanosti, ktorá podporí zručnú, kvalifikovanú a prispôsobivú pracovnú silu a tiež pracovné trhy schopné rýchlo reagovať na rozvoj hospodárstva.

Súhlasím tiež s iniciatívou spravodajkyne podporiť boj proti sociálnemu vylúčeniu a presadiť zníženie chudoby, ktoré sú kľúčovými cieľmi stratégie Európa 2020. Z týchto dôvodov som hlasovala za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože je naliehavé, aby sme zintenzívnili úsilie na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie usmernení pre zamestnanosť Európskej únie. Len prostredníctvom riadneho vykonávania týchto usmernení bude možné zvýšiť účasť na trhu práce, rozvíjať zručnú pracovnú silu a zlepšiť kvalitu a výkonnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Cieľom usmernení pre politiky zamestnanosti je navyše zabezpečiť, aby sa v rámci stratégie Európa 2020 a systému hospodárskej správy dosiahli ciele zamestnanosti a zaistil sa udržateľný hospodársky rast a sociálny pokrok. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby členské štáty vyvinuli všetko možné úsilie na splnenie záväzkov prijatých s cieľom zvýšiť úrovne zamestnanosti, zlepšiť zručnosti ľudí, vytvoriť pracovné príležitosti, znížiť chudobu a zlepšiť sociálne začleňovanie. Európska komisia a členské štáty musia byť pripravené zabezpečiť, aby boli tieto usmernenia vykonávané spoločne so sociálnymi partnermi a regionálnymi a miestnymi inštitúciami, ktoré sa musia zapojiť do vypracovania a vykonávania národných programov reforiem. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy je situácia na pracovnom trhu Európy stále napätá, a preto musí byť pre Európsku úniu a aj pre členské štáty boj proti nezamestnanosti jednou z najdôležitejších politických priorít.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Európska stratégia zamestnanosti a vnútroštátne stratégie uplatňované členskými štátmi patria k hlavným nástrojom určeným na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Preto je veľmi dôležité pracovať s odvetvím obchodu a sociálnymi partnermi, aby sa usmernenia pre politiku zamestnanosti vykonávali správne a účinne. S nadšením vítam usmernenia a body uvedené v návrhu: potrebu posilniť vládnu zodpovednosť a vypracovať ambiciózne cieľové hodnoty, aby sa dosiahli ciele stanovené v stratégii Európa 2020; potrebu zaistiť, aby boli usmernenia pre politiku zamestnanosti vykonávané; a potrebu zaistiť, aby tvorba pracovných miest dostala v národných programoch reforiem najvyššiu prioritu.

Únii chýba silná horizontálna politika na boj proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, ktorá by mala určite zahŕňať súdržný balík hospodárskeho riadenia vhodný na reagovanie na potreby Únie a jej členských štátov; potrebovala by aj to, aby sa dosiahli ambiciózne ciele, ako napríklad ciele stanovené v stratégii Európa 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov je založený na viacerých bodoch, z ktorých by som chcel zdôrazniť: súčasnú hospodársku krízu, ktorá zvyšuje nezamestnanosť a sociálne vylúčenie; potrebu vytvárať synergie, ktoré podporia rozvoj s ohľadom na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; a návrh Komisie, aby sa podľa ročného prieskumu rastu na rok 2011 prijali rovnaké usmernenia pre zamestnanosť, ako boli na rok 2010. Na prekonanie tejto situácie je rozhodujúce, aby sa spoločné úsilie vyvinulo na všetkých úrovniach, teda na úrovni vlád, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

Európska únia tu podporovaním sociálneho dialógu a presadzovaním prijatia spravodlivých a účinných opatrení zohráva kľúčovú úlohu v riadení politík, ktoré sa majú vykonávať, a v dodržiavaní zásady subsidiarity. Dúfam, že tieto usmernenia prispejú k prekonaniu krízy, konsolidácii systémov sociálnej ochrany a opätovnému naštartovaniu hospodárstva, aby sme mohli dosiahnuť ciele stanovené v stratégii Európa 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Považujeme za poľutovaniahodné, že Európska komisia zachováva rovnaké usmernenia pre politiku zamestnanosti, ako boli schválené v roku 2010, takže naďalej máme rovnaký kritický postoj, aký sme prijali vtedy.

Hoci sa v návrhu uznesenia Európskeho parlamentu do určitej miery kritizujú uplatnené politiky a požaduje sa splnenie veľmi obmedzených sociálnych cieľov stratégie Európa 2020, nejde sa v ňom na koreň problému nezamestnanosti a neistoty zamestnania, nesnaží sa o odstránenie ich príčin, neodhodlalo sa zrušiť tieto úsporné programy a nekritizuje požiadavky uložené členským štátom s najväčšími ťažkosťami slepo dodržiavať absurdné kritériá Paktu stability.

Naopak, v návrhu sa predkladá názor, že nástroje európskeho semestra sú pozitívnou reakciou, pričom sa zabúda na to, že návrhy Európskej komisie týkajúce sa takzvaného hospodárskeho riadenia predstavujú nielen útok na zvrchovanosť členských štátov, ale aj zhoršujú sociálnu situáciu tým, že naďalej uprednostňujú peňažné kritériá pred sociálnym blahom a pokrokom.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Na základe oznámenia Komisie o ročnom prieskume rastu: vďaka pokroku v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu Parlament vrátane mňa hlasoval za uznesenie, v ktorom sa Rada a Komisia naliehavo vyzývajú, aby spolupracovali na dosiahnutí našich cieľov v oblasti zamestnanosti, ako sú stanovené v stratégii Európa 2020. Podľa názoru pani spravodajkyne Berèsovej musíme členským štátom poskytnúť politické poradenstvo, no bez prílišného zasahovania do vnútroštátnej politiky a usmernenia, aby všetky zúčastnené strany mohli pracovať podľa rovnakého plánu. Nedostatok pracovných miest je najmä v posledných rokoch vážnym problémom a musíme ho riešiť s trochou ctižiadosti, aby sme zabezpečili, že do roku 2020 budeme môcť 75 % Európanov zaručiť dôstojné, isté pracovné miesta, ktoré uspokoja potreby širokého okruhu ľudí, ktorí sa pripravujú na svet práce. Osobitné úsilie sa musí venovať určitým skupinám, do ktorých patria ženy – najmä matky –, mladí ľudia a prisťahovalci.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. − Hlasoval som za toto uznesenie, v ktorom sa zdôrazňuje význam politík uľahčujúcich prechod mladých ľudí zo školy do práce; zdôrazňuje sa v ňom, že riziko, ktoré pre mladých ľudí predstavuje skorý odchod zo školy, po ktorom následne čelia chudobe, je vysoké; zdôrazňuje sa v ňom, že akékoľvek formy pružných alebo dočasných pracovných zmlúv používaných v tomto kontexte by mali zahŕňať právo na odbornú prípravu a prístup k sociálnej ochrane a mali by pomôcť mladým ľuďom pri prechode k istejšiemu zamestnaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne.(IT) Počas týchto rokov, keď sa snažíme spamätať sa z hospodárskej a finančnej krízy, ktorá postihla mnoho krajín v Únii, keď sa naše vlády usilujú o vykonávanie spoločných politík a stratégií, aby sa dosiahli ciele, ktoré sme všetci stanovili a ktoré sme sa rozhodli spoločným úsilím dosahovať, považujem za dôležité uznať zaslúžené a právom získané hlavné postavenie Parlamentu ako inštitúcie v Európskej únii, ktorá je zastupiteľská do najväčšej miery. Ide o uznanie jeho zastupiteľského charakteru a jeho funkcie najmä s ohľadom na zmluvy.

Význam usmernení pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti musí byť určite hlavným záujmom európskeho semestra a musí sa prispôsobiť zmenám v ročnom prieskume rastu a dobám vykonávania v našich krajinách. Poradná funkcia si zaslúži náležitý priestor a čas potrebný na analýzu a prispôsobenie sa všeobecnému rámcu. Preto vyhlasujem, že som hlasovala za tento návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Usmernenia pre zamestnanosť sú synonymom zvýšeného veku odchodu do dôchodku a pružného pracovného trhu. Kladnou stránkou tohto návrhu síce je, že sa v ňom EÚ pripomína, že mzdová politika je vnútroštátnou zodpovednosťou, ale aj tak sa v ňom podporuje vyššie uvedené. Z tohto dôvodu som hlasoval proti nemu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov patria k hlavným nástrojom zameraným na usmernenie politiky Európskej únie a členských štátov pri dosahovaní cieľov a cieľových hodnôt stanovených v stratégii Európa 2020. Boj proti nezamestnanosti a tvorba udržateľných pracovných miest sú významnou úlohou Európskej únie na nadchádzajúcich 10 rokov a všetci musíme prispieť k úspechu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Jeden z kľúčových cieľov stratégie Európa 2020 je dosiahnuť mieru zamestnanosti vo výške 75 %. Hospodárska kríza, ktorej EÚ čelí, aj naďalej predstavuje problém, ako zamedziť rastúcej nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu. Európska stratégia zamestnanosti a jej usmernenia preto predstavujú dôležitý nástroj na zmiernenie nezamestnanosti. Jej zámerom je tiež nasmerovať úsilie členských štátov správnym smerom. V dôsledku toho sa od členských štátov požaduje, aby do svojich činností zapojili sociálnych partnerov, regionálne a miestne orgány a tiež občianske spoločnosti. Okrem toho by malo byť možné zaručiť, že usmernenia pre politiku zamestnanosti a tvorba nových pracovných miest budú zabezpečené. Na zdôraznenie významu tohto kľúčového cieľa majú členské štáty v budúcnosti predkladať správy o svojom pokroku. Od členských štátov sa navyše požaduje, aby sa venovali vnútroštátnym cieľom, ktoré zahŕňajú problémy začleňovania podskupín, ako napríklad žien, ľudí so zdravotným postihnutím a starších pracovníkov, a tiež problém chudobných pracujúcich. Nehlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože sa v ňom podľa mňa príliš zasahuje do vnútroštátneho práva najmä v oblasti regulácie sociálnych partnerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov je kľúčové pre vykonávanie usmernení zahrnutých v stratégii Európa 2020. Zapojenie sa Európskeho parlamentu do týchto politík sa nesmie zanedbávať. Rozpravy podnecujú nápady a nápady a stratégie sú potrebné na prekonanie súčasnej hospodárskej krízy. V tomto návrhu uznesenia sú mnohé dôležité body, s ktorými sa stotožňujem: zaistenie vykonávania usmernení pre zamestnanosť; zintenzívnenie krokov na dosiahnutie väčšieho počtu a lepších pracovných miest a rozhodné konanie na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Na zaistenie úspechu všetkých týchto politík je veľmi dôležité spojiť úsilie na všetkých úrovniach, teda na úrovni: vlád, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Parlament sa v tomto uznesení domnieva, že 1. vzhľadom na návrh Komisie presunúť usmernenia politiky zamestnanosti prijaté v roku 2010 na rok 2011 sa z odporúčaní pre národné programy reforiem členských štátov stal hlavný nástroj makroekonomického dohľadu a usmernenia, pričom odsudzuje neschopnosť zapojiť Parlamentu do tohto procesu a nedostatočné diskusie týkajúce sa tejto problematiky; 2. hlavné výzvy, ktorým čelia EÚ a členské štáty, pokiaľ ide o zamestnanosť a nezamestnanosť, by sa mali riadne odzrkadliť v budúcom procese týkajúcom sa makroekonomických nerovností v politickom rámci európskych usmernení pre zamestnanosť.

 
  
  

Správa: Pervenche Berès (A7-0040/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, pretože súhlasím s postojom spravodajkyne, že je potrebné zachovať stabilitu usmernení pre zamestnanosť do preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania. Integrované usmernenia pre hospodársku politiku a pre politiku zamestnanosti musia byť hlavnou náplňou európskeho semestra, a ak by sa kľúčové informácie ročného prieskumu rastu odchyľovali od obsahu usmernení, mali by sa upraviť, aby sa zabezpečila dôslednosť. Súhlasím tiež so zapojením zúčastnených strán do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných programov reforiem. Chcel by som tiež zdôrazniť odporúčania Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON), že by nemal klesnúť význam usmernení pre hospodársku politiku a pre politiku zamestnanosti členských štátov, aby sa dosiahla účasť a demokratická zodpovednosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Na základe hodnotenia predbežných národných programov reforiem (NPR) predložila Európska komisia návrh zachovať stabilitu usmernení pre zamestnanosť, ktoré Rada prijala minulý rok, do roku 2014, aby bolo možné zamerať sa čo najviac na ich vykonávanie. Tento návrh Komisie je pochopiteľný, pretože usmernenia pre zamestnanosť sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie Európa 2020 a musia sa v plnej miere transponovať do vnútroštátnych programov členských štátov, preto by sa členské štáty mali čo najviac zamerať na ich vykonávanie. Hoci sa tieto usmernenia nebudú preskúmavať pravidelne každý rok, hlavnou prioritou stratégie zamestnanosti Európskej únie musí byť aj naďalej plná zamestnanosť, ktorá zvýši hospodársky rast a konkurencieschopnosť a posilní sociálnu súdržnosť.

Preskúmanie návrhov národných programov reforiem členských štátov ukazuje, že členské štáty by sa mali naďalej všemožne snažiť riešiť tieto prioritné oblasti: zvýšenie účasti na pracovnom trhu a zníženie štrukturálnej nezamestnanosti, rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily reagujúcej na potreby pracovného trhu, podporu celoživotného vzdelávania, zlepšenie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvýšenie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní, podporu sociálneho začleňovania a boj proti chudobe. Preto by som chcela členské štáty vyzvať, aby vypracovaním, dodržiavaním a hodnotením týchto národných programov zaistili čo najúčinnejšie vykonávanie politiky zamestnanosti a sociálnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Antonio Cancian (PPE), písomne.(IT) Chcel by som vyjadriť svoje znepokojenie nad súčasnou situáciou v oblasti zamestnanosti. Dovolím si tvrdiť, že skutočným sociálnym problémom súčasnosti je nezamestnanosť. Hoci na makroekonomickej úrovni už badať dobré znaky obnovy, priemysel nemôže prijať späť všetkých pracovníkov, ktorých počas nedávnych mesiacov prepustil a ktorí teraz majú problémy vrátiť sa na trh práce. To isté platí o mladých ľuďoch a ženách. Tieto problémy sú mimoriadne dôležité a neodkladné. Spomedzi cieľov stratégie Európa 2020 Komisia určila prioritu zvýšeniu zamestnanosti, posilneniu jednotného trhu a povzbudeniu rastu. Európska únia a najmä tento Parlament veľmi dobre riešili tento problém, ale na dosiahnutie týchto cieľov sú potrebné konkrétne kroky.

EÚ musí pracovať na smerovaní a racionalizácii svojich prostriedkov a investovať do dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry: v tejto súvislosti bude kritickým bodom vytvorenie projektových spoločností, ktoré budú zaručené a financované prostredníctvom projektových dlhopisov. To Únii umožní udržať si konkurenčnú výhodu na globálnom trhu a poskytne ľuďom nové pracovné príležitosti. Celý systém by sa mal zrealizovať síce postupne, ale čo najskôr.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Hlasoval som proti správe pani Berèsovej o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov. V správe sa navrhuje, aby sa integrované usmernenia pre hospodársku politiku a zamestnanosť pre členské štáty prijaté na rok 2010 ponechali aj v roku 2011, a tým by sa stratégia Európa 2020 plne integrovala do národných programov reforiem. Bohužiaľ, v správe sa požaduje, aby sa uplatňovali tie isté hospodárske politiky a usmernenia pre zamestnanosť, ktoré viedli ku kríze a k neúspešnému prístupu k nej. Požaduje sa v nej, aby sme sa držali tých istých politických volieb a postupov, ktoré spôsobili, že Európanov sužujú úsporné opatrenia a zvrchované členské štáty padli za obeť špekulatívnej mafii. Nakoniec sa v nej požaduje, aby sa ďalej pokračovalo v politikách zamestnanosti, ktoré viedli k stredovekému pracovnému trhu, ktoré zvýšili nezamestnanosť a nedostatočnú zamestnanosť, ktoré podporujú pružné formy práce a útočia na platy, dôchodky a práva európskych pracovníkov, a to najmä mladých pracovníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem ročné preskúmanie stratégie Európa 2020, ktorá by sa mala zameriavať predovšetkým na integrované usmernenia pre hospodársku politiku a pre politiku zamestnanosti. Je potrebné, aby Komisia a Rada zabezpečili to, že integrované usmernenia budú predstavovať hlavnú podstatu európskeho semestra. Zapojenie zúčastnených strán vrátane sociálnych partnerov a parlamentných orgánov do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných programov reforiem je kľúčovým prvkom účinného riadenia politiky zamestnanosti a sociálnej politiky zo strany členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Ako som povedal o správe pani kolegyne Grunyovej a pána kolegu Őryho, spoločnosť sa vyvíja, svet sa mení a túto zmenu musí sprevádzať zmena pracovných vzťahov. Presne z tohto dôvodu si myslím, že preskúmanie usmernení pre zamestnanosť v rámci stratégie Európa 2020 by sa malo zamerať na pružnosť a na nové metódy práce ako spôsob podpory hospodárskeho rozvoja a boja proti chudobe.

Keďže v Európe sa počas krízy zvýšil počet nezamestnaných zo 16 miliónov v roku 2008 na 23 miliónov v roku 2010, každá východisková stratégia musí zahŕňať obnovu pracovných miest. To je možné len vtedy, ak sa jasne zameriame na inovácie, flexibilnú prácu a nové modely práce a odbornej prípravy pre mladých ľudí na trhu, na ktorom vládne čoraz väčšia hospodárska súťaž. Stratégia Európa 2020 im ponecháva otvorenú cestu a členské štáty ich musia primerane využiť, aby oživili zamestnanosť a stimulovali európske hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Zmluva o fungovaní Európskej únie zaväzuje Radu, aby každý rok vypracovala usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a aby tieto rozhodnutia pred ich prijatím prekonzultovala s Európskym parlamentom. Za týchto okolností nás požiadali o názor na túto vec.

Hospodárska a finančná situácia vo väčšine krajín si vyžaduje, aby sa zdvojnásobila pozornosť venovaná politikám pre zamestnanosť členských štátov. Stratégia Európa 2020 stanovuje tieto usmernenia, ale je potrebné, aby ich všetky členské štáty transponovali a premenili na konkrétne opatrenia, ktoré sa integrujú do národných programov reforiem, ktoré majú predložiť tento rok v apríli.

Súhlasím s odporúčaniami pani spravodajkyne, preto hlasujem za tento návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiku zamestnanosti členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Nesúhlasíme s tým, aby Európska komisia na rok 2011 ponechala tie isté usmernenia pre politiku zamestnanosti, ako boli prijaté na rok 2010, preto máme naďalej rovnaký kritický postoj, aký sme zaujali vtedy. Keď sa pozrieme na údaje o 25 miliónoch nezamestnaných a 30 miliónoch ľudí zamestnaných na neistých alebo slabo platených pracovných miestach, sú uvedené usmernenia v skutočnosti jednoznačne neprimerané.

Tiež je neprijateľné, že Európsky parlament podporuje úzku väzbu medzi týmito usmerneniami a neoliberálnymi hospodárskymi opatreniami, ktoré Komisia ďalej vypracováva, a to najmä opatrenia obsiahnuté v stratégii Európa 2020 alebo tiež v šiestich právnych predpisoch zahrnutých v balíku o takzvanom európskom semestri. Je známe, že návrhy Európskej komisie o takzvanom hospodárskom riadení predstavujú nielen útok na zvrchovanosť členských štátov, ale aj zhoršia sociálnu situáciu tým, že pokračujú v uprednostňovaní peňažných kritérií pred systémom sociálneho zabezpečenia a blahobytom.

Zo všetkých týchto dôvodov sme hlasovali proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) So zreteľom na starnutie obyvateľstva, demografické zmeny naznačujúce presun obyvateľov z vidieckych do mestských oblastí a rastúce rozvrstvenie spoločnosti z hľadiska príjmov je nevyhnutné, aby sme prijali preventívne opatrenia. Osobitne nepriaznivé fenomény je možné vidieť vo vidieckych oblastiach, kde stále klesá počet mladých ľudí, ktorí chcú prevádzkovať poľnohospodárske podniky. Odchádzajú z vidieckych oblastí, aby unikli nízkym príjmom a slabému prístupu k službám. Tí, ktorí ostávajú, si nevedia nájsť prácu inde ako v poľnohospodárstve. Najhoršie sú však na tom ženské obyvateľky vidieckych oblastí, ktoré sú veľmi zriedkavo majiteľkami poľnohospodárskych podnikov, napriek tomu však veľmi ťažko pracujú v manželovom poľnohospodárskom podniku.

Preto je nutné udržať mladých poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach tým, že im zaručíme slušný príjem a slušnú životnú úroveň. Ale tým mladým ľuďom, ktorí si nenájdu prácu vo vidieckych oblastiach, by malo byť zabezpečené vzdelávanie, ktoré im umožní nájsť si zamestnanie. Potrebná je tiež kampaň na presvedčenie ľudí, aby sa zapojili do programu celoživotného vzdelávania a aby sa rekvalifikovali. Potrebné sú tiež programy, ktoré podporujú podnikanie žien a uľahčujú ženám prevádzkovať vlastný podnik vrátane podnikov nesúvisiacich s poľnohospodárstvom.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Po vyhodnotení predbežných národných programov reforiem (NPR), ktoré predložili členské štáty v rámci stratégie Európa 2020, a súčasne s predložením prvého ročného prieskumu rastu Komisia prijala 12. januára návrh rozhodnutia Rady, v ktorom odporúča potvrdiť na rok 2011 platnosť integrovaných usmernení pre hospodársku politiku a zamestnanosť členských štátov, prijatých v roku 2010. V návrhu sa berie do úvahy skutočnosť, že nové integrované usmernenia Európa 2020 sa majú plne transponovať do politických opatrení a postupné zaradenie reforiem členských štátov sa má predložiť v konečných NPR, ktoré majú byť hotové v apríli 2011. Návrh Komisie ďalej vychádza zo záväzku, ktorý je zahrnutý v usmerneniach pre zamestnanosť z roku 2010, zachovať stabilitu usmernení pokiaľ možno až do roku 2014, aby sa členské štáty mohli zamerať na ich plnenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) V tejto správe sa podporujú škodlivé usmernenia Komisie a Rady pre zamestnanosť. V skutočnosti sa v nej podporuje autoritárstvo EÚ, pri ktorom ide o zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, vytváranie pružného pracovného trhu a znižovanie rozpočtov a platov. Spravodajkyňa to tiež podporuje. A pritom je členkou strany, ktorá o sebe vyhlasuje, že je socialistická. Hlasoval som proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov patria k hlavným nástrojom zameraným na usmernenie politiky Európskej únie a členských štátov pri uskutočňovaní cieľov a cieľových hodnôt stanovených v stratégii Európa 2020. Boj proti nezamestnanosti a tvorba udržateľných pracovných miest predstavujú pre EÚ v nadchádzajúcich 10 rokoch významnú úlohu a všetci sa musíme podieľať na dosiahnutí úspechu. Musíme zdôrazniť význam toho, aby sa ročné preskúmanie stratégie Európa 2020 zameriavalo na integrované usmernenia pre hospodársku politiku a zamestnanosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne.(IT) Som proti tejto správe o politikách pre zamestnanosť členských štátov v podstate z jedného dôvodu, ktorým je to, že sú v nej opakovane uvedené usmernenia prijaté týmto Parlamentom minulý rok v septembri, ktorých cieľom bolo uľahčenie prístupu k zamestnanosti pre Rómov. Súhlasím s tým, aby sa uľahčil prístup k pracovnému trhu pre ľudí s rôznymi schopnosťami, pre mladých, starších a ženy, ale skutočne nechápem, prečo by sme mali osobitne uľahčovať prístup pre určitú (a pomerne problematickú) etnickú skupinu, akou sú Rómovia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Hlasoval som za správu pani Berèsovej, pretože prijatím tohto textu budú musieť členské štáty podľa stratégie Európa 2020 predložiť svoje iniciatívy a usmernenia pre zamestnanosť na rok 2010 do apríla 2011. Návrh Komisie zachovať usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov prijaté v roku 2010 na rok 2011 je úplne v súlade so stratégiou Európa 2020 a Parlament ho prostredníctvom tejto správy podporuje. Všetky členské štáty EÚ sa preto vyzývajú, aby prostredníctvom konštruktívnych návrhov s presne stanovenými lehotami na zabezpečenie konkrétnej reakcie na problém zamestnanosti a chudoby bojovali proti nezamestnanosti a najmä nezamestnanosti mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov a súhlasím s odporúčaniami spravodajkyne. Zmluva o fungovaní Európskej únie zaväzuje Radu, aby každý rok vypracovávala usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a aby ich predtým prekonzultovala s Európskym parlamentom. Považujem za potrebné, aby Komisia a Rada zabezpečili, že usmernenia budú hlavnou podstatou európskeho semestra. Zapojenie zúčastnených strán vrátane sociálnych partnerov a parlamentných orgánov do navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných programov reforiem je kľúčovým prvkom účinného riadenia politiky zamestnanosti a sociálnej politiky zo strany členských štátov. Bez intenzívnej účasti členských štátov nemôže stratégia Európa 2020 uspieť. Dúfam, že sa to nestane.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Po vyhodnotení predbežných národných programov reforiem (NPR), ktoré predložili členské štáty v rámci stratégie Európa 2020, a súčasne s predložením prvého ročného prieskumu rastu Komisia prijala 12. januára 2010 návrh rozhodnutia Rady, v ktorom odporúča potvrdiť na rok 2011 platnosť integrovaných usmernení pre hospodársku politiku a zamestnanosť členských štátov prijatých v roku 2010. V návrhu sa berie do úvahy skutočnosť, že nové integrované usmernenia Európa 2020 sa majú plne transponovať do politických opatrení a postupné zaradenie reforiem členských štátov sa má predložiť v konečných NPR, ktoré majú byť hotové v apríli 2011. Návrh Komisie ďalej vychádza zo záväzku, ktorý je zahrnutý v usmerneniach pre zamestnanosť z roku 2010, zachovať stabilitu usmernení, pokiaľ možno až do roku 2014, aby sa členské štáty mohli zamerať na ich plnenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za správu pani Berèsovej, pretože súhlasím s tým, čo je v nej uvedené o politikách, ktoré by sa mali prijať na podporu zamestnanosti v Európskej únii. Nové integrované usmernenia Európa 2020 sa musia v plnej miere začleniť do politických opatrení a iniciatív členských štátov. Rozhodujúci bude pretrvávajúci záväzok každého jednotlivého členského štátu držať sa cieľov na rok 2014. Nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, zostáva jedným z cieľov vyžadujúcich si našu najväčšiu pozornosť, aby sme sa venovali jej príčinám, keďže táto nezamestnanosť znižuje nielen bezprostrednú kúpyschopnosť, ale aj všetky budúce investičné stratégie, čo spôsobuje veľmi vážne sociálne znepokojenie presahujúce čisto hospodárske faktory. Zvýšiť sa musí nielen počet pracovných miest, ale aj ich kvalita, a na to sú potrebné kroky osobitne zo strany členských štátov, ktoré musia tiež pokračovať vo svojom záväzku bojovať proti chudobe a podporovať sociálne začleňovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Nezamestnanosť je veľký problém, ktorý sa ťažko rieši. Odčerpáva verejné financie. Pokiaľ ide o stranu výdavkov, sumy vyplácané ako príspevky a ostatné sociálne dávky rastú, čo zvyšuje náklady na rôzne programy určené na boj proti nezamestnanosti a podporovanie návratu do práce. Pokiaľ ide o stranu príjmov, niet žiadnej výroby a nevyberajú sa dane. Počet nezamestnaných v Únii presiahol 23 miliónov, čo znamená, že počas uplynulého roka stratilo prácu pol milióna ľudí. Malo by sa vynaložiť všetko možné úsilie na dosiahnutie cieľa stanoveného v stratégii EÚ 2020 týkajúceho sa zvýšenia úrovne zamestnanosti ľudí vo veku od 20 do 64 rokov na 75 %. Nezabudnime, že nezamestnanosť je najvyššia u občanov mladších ako 25 rokov – viac ako 20 %.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0114/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože sa domnievam, že je potrebné postaviť sa čoraz intenzívnejšiemu kolísaniu cien potravín a komodít, ktoré v roku 2010 stúpli približne o 90 %, čo viedlo k problémom s fungovaním potravinových reťazcov. Preto sú potrebné opatrenia navrhnuté v tomto uznesení. Patria medzi ne vnútorné opatrenia, ako napríklad: silná spoločná poľnohospodárska politika schopná kompenzovať poľnohospodárov, ktorí čelia zvýšeným nákladom, väčšie využívanie malých ekologických poľnohospodárskych podnikov produkujúcich pre miestnu spotrebu, predloženie primeraných návrhov týkajúcich sa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi a smernice o zneužívaní trhu a väčšie právomoci pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, aby mohol dohliadať na trhy so surovinami, či dokonca vydať mandát regulačným orgánom a orgánom dohľadu s cieľom obmedziť špekulácie. Európska únia potrebuje aj stratégiu na globálnej úrovni na boj proti špekuláciám, ktorá bude zahŕňať medzinárodnú koordináciu mechanizmu predchádzania nadmernému kolísaniu cien a vytvorenie špeciálnej regulácie, ktorá by sa uplatňovala v čo najvyššom počte krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín. Ceny potravín dosiahli vrchol v siedmich po sebe nasledujúcich mesiacoch v rokoch 2010 a 2011, pričom sú najvyššie od roku 1990. Rast cien komodít sa stal destabilizujúcim faktorom svetového hospodárstva, čo podnietilo vzbury a nepokoje v mnohých rozvojových krajinách – v poslednej dobe v Alžírsku, Tunisku a Egypte. V Európskej únii stále existujú chudoba a hlad a 79 miliónov ľudí stále žije pod hranicou chudoby. Preto súhlasím s požiadavkou v uznesení na prijatie okamžitých opatrení na zaistenie potravinovej bezpečnosti občanov EÚ a na globálnej úrovni. Takisto je veľmi dôležité, aby boli potraviny dostupné spotrebiteľom za rozumné ceny a aby mali zároveň poľnohospodári zaručenú primeranú životnú úroveň. Preto vyzývam EÚ, aby podporila rozvoj vidieka zvýšením investícií do potravinovej bezpečnosti a tým, že sa bude zvlášť venovať potrebám v prípade naliehavého hladu, drobnému poľnohospodárstvu a programom sociálnej ochrany.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne.(IT) Index cien potravín na finančných trhoch ukázal nekontrolovateľný rast týchto cien v posledných mesiacoch zapríčinený medzinárodnou hospodárskou a finančnou krízou a tiež nedávnymi ekologickými katastrofami spôsobenými zmenou klímy. Situáciu ešte viac zhoršujú špekulácie, ktoré sú zodpovedné až za 50 % rastu cien, čo bráni ľuďom dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a vytvára politickú nestabilitu najmä v chudobnejších krajinách. Ako vieme, môže to mať dominový efekt a nakoniec to môže ohroziť mier a bezpečnosť v ďalších krajinách.

Potravinová bezpečnosť je základným ľudským právom a patrí medzi rozvojové ciele tisícročia a zároveň je cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európska únia je preto povinná potvrdiť svoje odhodlanie vytvoriť rozumnú poľnohospodársku politiku a politiku rozvoja vidieka, ako aj svoju podporu výskumu a technologických inovácií zameraných na zlepšovanie produktivity a zároveň plniť požiadavky energetickej účinnosti a udržateľnosti.

Udržateľnosť znamená aj podporu výroby tradičných miestnych produktov a obchodovania s nimi prostredníctvom vhodných finančných stimulov a možnosti prístupu malých a stredných podnikov k úverom. Domnievam sa, že rovnako dôležité je prijať jasné a transparentné právne predpisy na zabránenie špekuláciám, ktoré zvlášť škodia zdraviu mnohých Európanov, a zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskej výroby Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne.(EL) Ľudové povstania v Tunisku a Egypte a hromadné demonštrácie v mnohých ďalších krajinách sú priamo namierené proti chudobe a nezamestnanosti. Rozhnevané demonštrácie ľudí žijúcich pod hranicou chudoby zvýrazňujú slepú uličku, do ktorej sa dostali politické sily kapitálu a ich politickí predstavitelia v dôsledku všeobecnej hospodárskej krízy a svojho úsilia presunúť jej ťarchu na plecia pracovníkov. Len pred pár rokmi Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo upozornila na to, že počet ľudí, ktorí majú problémy alebo si nedokážu zaobstarať potraviny potrebné na prežitie, je vyšší ako kedykoľvek predtým v histórii ľudstva, keď prekročil hranicu 1 miliardy, a že to nevyhnutne povedie k vážnym sociálnym nepokojom. Problém chudoby vo svete nie je otázkou nedostatku zdrojov, ale je dôsledkom imperialistickej agresivity a kapitalistického využívania prírodných zdrojov založeného výlučne na motivácii zisku.

Po potravinovej kríze v roku 2007 sa zvyšovanie cien potravín nezastavilo, ale, naopak, je ešte prudšie. Pokiaľ ide o hospodársku krízu, špekulácie na burze cenných papierov s poľnohospodárskou výrobou a hladom ľudí sú spôsobom, ako neúmerne koncentrovať kapitál a udržať jeho ziskovosť. V roku 2010 dosiahla poľnohospodárska výroba najvyššie zisky na burzách cenných papierov.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne.(RO) Zvyšovanie cien potravín v Európskej únii a na celom svete predstavuje v roku 2011 veľký problém. Má rôzne príčiny a je ťažké ho predvídať a kontrolovať. Sú tu však aj príčiny, ktoré môžeme a musíme kontrolovať. Pomalý dodávateľský reťazec s príliš veľkým množstvom sprostredkovateľov, prírodné katastrofy spôsobené zmenou klímy, nízke príjmy v odvetví poľnohospodárstva či nestálosť trhu s poľnohospodárskymi výrobkami sú len niektoré z dôvodov neprijateľného zvyšovania cien poľnohospodárskych výrobkov v celej Európe.

Myslím si, že orgány zodpovedné za rozhodovanie na európskej úrovni musia prijať zníženie cien potravín za hlavný cieľ európskeho a globálneho politického programu. Samozrejme, nehovoríme o zasahovaní do fungovania voľného trhu, ale o odstránení špekulatívneho správania, ktoré sa neoprávnene priživuje na dopyte a dodávateľských reťazcoch, čo má nezákonný vplyv na stanovovanie cien a narúša tento proces. Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože Európa potrebuje opatrenia na zaistenie toho, aby ceny potravín umelo nezvyšovali sprostredkovatelia zapojení do špekulácií. Európska únia musí zjednodušiť potravinový reťazec, aby sa z obchodného cyklu odstránili parazitickí sprostredkovatelia. To bude na prospech občanom i výrobcom a uľahčí to prekonanie hospodárskej krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne.(RO) Hlasovala som za tento dokument. Hoci podľa predpovedí budú celosvetové zásoby obilia, pšenice a cukru väčšie ako v roku 2007 a nezdá sa, že by sa mala opakovať situácia, ktorá viedla k potravinovej kríze v roku 2008, trhy reagujú prehnane a výsledkom je nadmerná nestálosť, ktorú možno vysvetliť krokmi špekulantských investičných fondov. Navyše sú ohrozené celé odvetvia poľnohospodárstva. Vidím túto situáciu aj v našej krajine Rumunsku. Nárast miery DPH o 5 % na úroveň 24 % sa skutočne okamžite prejavil zvýšením cien. Je ťažko prijateľné, aby sa chovateľ hospodárskych zvierat, ktorý sa každý deň lopotí, stal obeťou trhovej hry, ktorá sa odohráva desaťtisíce kilometrov ďaleko v počítačoch spoločností, ktoré nemajú nič spoločné s poľnohospodárstvom, ale majú dosť peňazí na destabilizáciu globálnych trhov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) V našej správe o uznaní poľnohospodárstva za strategické odvetvie z hľadiska potravinovej bezpečnosti prijatej v decembri sme vyhlásili, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným ľudským právom a že EÚ má povinnosť zabezpečiť potraviny pre svojich občanov. V súlade s našou pozíciou je dnes našou povinnosťou odmietnuť zvyšovanie cien potravín, ktoré v posledných siedmich mesiacoch prudko stúpajú. Toto zvyšovanie má mnoho príčin, ale predovšetkým by sme sa mali sústrediť na kolísanie cien a špekulácie so základnými potravinami, pretože destabilizujú naše hospodárstva a vytvárajú neistotu. Zastavenie špekulácií je absolútne kľúčové, rovnako ako boj proti zmene klímy. Potravinová bezpečnosť a podmienky životného prostredia sú naozaj úzko prepojené, preto je koordinácia environmentálnych a poľnohospodárskych politík mimoriadne dôležitá. Svoju pozornosť by sme mali obrátiť aj na rozvojové krajiny a podporiť ich úsilie dosiahnuť potravinovú sebestačnosť, čo by kontrastovalo so všetkým, čo sa urobilo v posledných rokoch. Úloha je obrovská: len v samotnej Európe 80 miliónov ľudí stále žije pod hranicou chudoby.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože treba prijať konkrétne opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti občanov EÚ a na globálnej úrovni. Ceny potravín dosiahli vrchol v siedmich po sebe nasledujúcich mesiacoch v rokoch 2010 a 2011, pričom sú najvyššie, odkedy ich Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo začala merať v roku 1990. Rast cien komodít sa stal destabilizujúcim faktorom v mnohých rozvojových krajinách. Navyše významný vplyv na to mali aj nedávne vzbury a nepokoje v Alžírsku, Tunisku a Egypte. Potraviny musia byť spotrebiteľom dostupné za rozumné ceny a poľnohospodári by zároveň mali mať zaručenú primeranú životnú úroveň. Európska únia je teda povinná zaručiť potravinovú bezpečnosť svojich občanov. Pozornosť by sa mala venovať klesajúcim príjmom poľnohospodárskych podnikov v EÚ v dôsledku stúpajúcich výrobných nákladov a kolísania cien, čo negatívne ovplyvňuje schopnosť poľnohospodárov udržiavať úroveň výroby. Treba tiež upozorniť na náklady, ktoré vznikajú európskym poľnohospodárom dodržiavaním najprísnejších noriem potravinovej bezpečnosti, environmentálnych noriem, noriem týkajúcich sa životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete. Poľnohospodári by mali byť odškodnení za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných statkov spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne.(EL) Zdržal som sa hlasovania o zvyšovaní cien potravín. Návrh uznesenia obsahuje množstvo pozitívnych bodov, napríklad prioritu odvetvia poľnohospodárstva v rozvojovej politike. V spoločnom návrhu uznesenia však chýbajú dôležité body, ktoré obsahoval pôvodný návrh uznesenia Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice. Ak mám byť presný, neuvádza sa žiadne spojenie medzi potravinovou krízou a zvyšovaním cien potravín spôsobeným uplatňovanými poľnohospodárskymi a obchodnými politikami, preto správa neobsahuje ani žiadne návrhy na zmenu tohto rámca. Návrh uznesenia tiež žiada, aby potravinový problém riešila Svetová obchodná organizácia a skupina G20, čo nie je len v rozpore s požiadavkami poľnohospodárov, ale nahrádza to aj rámec OSN, čím sa presadzuje rozhodovanie tých istých ľudí, ktorí spôsobili a udržiavajú tento problém svojimi politickými rozhodnutiami. Návrh uznesenia tiež vôbec nikde nespomína základnú koncepciu potravinovej nezávislosti, a to napriek tomu, že je predpokladom potravinovej bezpečnosti. A nakoniec, problém špekulácií a zvyšovania cien potravín rieši veľmi neprimeraným spôsobom, keď v súvislosti s cenami potravín hovorí len o „transparentnosti“ a vôbec nespomína, ako skoncovať s finančnými mechanizmami, ktoré možno využiť na špekulácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne.(DA) Hlasovali sme za tento návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín. Uvedomujeme si, že v súčasnosti máme veľké problémy v potravinárskom odvetví, a v tejto súvislosti sme presvedčení, že výrazné výsledky môžeme dosiahnuť zásahmi v oblasti špekulácií s potravinami. Z tohto dôvodu sme hlasovali za toto uznesenie. Nepodporujeme však zvyšovanie rozpočtu na poľnohospodársku pomoc EÚ ani rozšírenie nástrojov na riadenie trhu. Takisto nie sme za zvýšenie využívania geneticky modifikovaných organizmov v potravinárskej výrobe.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Svetové ceny potravín nedávno dosiahli dramatickú úroveň. V decembri minulého roka prekonali ceny zaznamenané na vrchole hospodárskej krízy. OSN nedávno vyhlásila, že považuje za nepravdepodobný scenár, podľa ktorého by za týmto kolísaním cien bol nadmerný dopyt v porovnaní s ponukou. V polovici 90. rokov 20. storočia bol vytvorený špekulatívny trh, ktorého stredobodom boli potravinové výrobky a ktorý počas finančnej krízy narástol. Špekulanti v súčasnosti využívajú chýbajúcu reguláciu trhov a na tejto činnosti zarábajú milióny. Tento typ špekulatívneho správania má priamy dosah na životnú úroveň ľudí a môže prispieť k politickej nestabilite. Preto si myslím, že Európska únia musí bojovať proti špekuláciám s cenami potravín prostredníctvom regulácie a transparentnosti. Z tohto dôvodu som hlasoval za návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne.(RO) Celosvetová hospodárska kríza a zvyšovanie cien potravín a pohonných hmôt spôsobili chudobu a hlad miliónov občanov, ale najmä chudobných ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, ktorí sú najviac citliví na nepriaznivé účinky kolísania cien a potravinovej krízy. Európska únia ako celok je a zostáva hlavným výrobcom potravín. Z tohto dôvodu je nutné rozvinúť všeobecné zručnosti prostredníctvom výskumu a odbornej prípravy v oblasti udržateľných poľnohospodárskych metód a nových technológií s cieľom zmierniť dôsledky kolapsu poľnohospodárskych systémov a dočasne zastaviť túto krízu. Som presvedčená, že Európska únia a členské štáty majú povinnosť prijať spoločnú obchodnú stratégiu, ktorá poskytne dostatočnú ochranu trhom s potravinami, a prijať spoločné rozhodnutie o svojej poľnohospodárskej politike a politike potravinárskej výroby.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne.(SV) My švédski sociálni demokrati sme hlasovali proti návrhu uznesenia o zvyšovaní cien potravín. Vítame rozpravu o cenách potravín a kolísaní cien najmä v súvislosti so špekuláciami s potravinárskymi komoditami a s nízkou úrovňou hospodárskej súťaže v niektorých častiach potravinového reťazca, ale ani tak si nemyslíme, že toto uznesenie predstavuje dostatočný opis problému. Tvrdenia o priamej hrozbe pre dodávky potravín v Európe sú mimoriadne prehnané. Nestotožňujeme sa ani s tým, že obavy týkajúce sa rastúcich cien potravín sa využívajú na odôvodnenie európskej poľnohospodárskej politiky založenej na rozsiahlych priamych dotáciách a regulácii trhu. Monotónny dôraz uznesenia na odvetvie poľnohospodárstva znamená, že sa ignoruje význam ostatných sociálnych faktorov pre schopnosť riešiť výrazné zvyšovanie cien – predovšetkým máme na mysli chýbajúce demokratické inštitúcie v mnohých krajinách, nerovnosť, pokiaľ ide o príjmy, a nedostatočné systémy sociálneho zabezpečenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v januári varovala pred možným zvyšovaním cien potravinových výrobkov v roku 2011 po tom, ako v roku 2010 dosiahli rekordné hodnoty, a po náraste počas potravinovej krízy v roku 2008. Index cien 55 základných potravín organizácie FAO už šiesty mesiac po sebe rastie a dosiahol hranicu 214,7 bodu, čo je viac ako predchádzajúca rekordne vysoká hodnota 213,5 bodu v júni 2008. Momentálne sa ceny potravín zvýšili v siedmich po sebe nasledujúcich mesiacoch v rokoch 2010 a 2011, pričom dosiahli najvyššie úrovne, odkedy ich organizácia FAO začala analyzovať v roku 1990.

Ako som už povedal v minulosti, domnievam sa, že je nutné prijať konkrétne opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na zvýšenie výroby, zlepšenie dodávky na trhy a zaistenie vyššej cenovej stability i toho, aby výroba zodpovedala potrebám európskych spotrebiteľov. Ako tvrdím, poľnohospodárstvo sa musí považovať za strategické odvetvie, ktoré je kľúčové z hľadiska zaručenia potravinovej bezpečnosti obyvateľov najmä v časoch krízy, ako je tá súčasná.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Právo na výživu je základné právo, ktoré je zaručené vtedy, keď všetci ľudia majú trvalý fyzický a hospodársky prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín, ktoré spĺňajú ich požiadavky na aktívny a zdravý život.

Skutočnosť, že v Európskej únii a vo svete existuje hlad, považujem za neprijateľné zlyhanie. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že počet podvyživených ľudí vo svete v roku 2010 dosiahol 925 miliónov. Zvyšovanie cien potravín spojené s nepredvídateľnými výpadkami ich dodávok môže túto situáciu zhoršiť.

Som preto zástancom silného a udržateľného odvetvia poľnohospodárstva v EÚ a prosperujúceho a udržateľného vidieckeho prostredia. Tento cieľ by mala zaistiť spoločná poľnohospodárska politika. Chcem tiež upozorniť na klesajúce príjmy poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ktoré spôsobili stúpajúce výrobné náklady a kolísanie cien, čo negatívne ovplyvňuje schopnosť poľnohospodárov udržiavať úroveň výroby. Európski poľnohospodári musia navyše dodržiavať tie najprísnejšie normy potravinovej bezpečnosti, environmentálne normy, normy týkajúce sa životných podmienok zvierat a pracovné normy vo svete.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Návrh uznesenia obsahuje niekoľko významných aspektov, ako napríklad: potrebu urobiť z poľnohospodárstva prioritu v rámci rozvojovej pomoci a uznať, že sa v tejto oblasti neinvestuje, potrebu strategických zásob a zásahov a nutnosť, aby sa nástroje na zásahy na trhu stali kľúčovým aspektom budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, hoci tieto nástroje nie sú neskôr definované, pričom je pravda, že niektorí ľudia obhajujú len takzvané „núdzové mechanizmy“ kompatibilné s liberalizáciou trhu, ktorá sa doteraz realizovala. Uzneseniu v každom prípade chýbajú kľúčové body a obsahuje iné, ktoré sú negatívne či dokonca neprijateľné.

Nehovorí sa v ňom, že potravinová kríza je dôsledkom súčasných poľnohospodárskych a obchodných politík, napríklad spoločnej poľnohospodárskej politiky a voľného obchodu, a neobsahuje spravodlivú a potrebnú kritiku týchto politík ani výzvu na potrebnú zmenu. Akceptuje integráciu poľnohospodárstva do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a napriek tomu, že navrhuje opatrenia na zmiernenie dosahov tohto začlenenia, trváme na tom, že poľnohospodárstvo by malo zostať mimo WTO. Vôbec sa nehovorí o základnej zásade potravinovej nezávislosti, ktorú nemožno oddeliť od potravinovej bezpečnosti. Problém špekulácií sa spomína, ale veľmi nedostatočne. Navrhované opatrenia nepresahujú hranice požiadaviek na „väčšiu transparentnosť“ trhu, čo jednoznačne nestačí.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne.(IT) Zmena klímy a špekulácie na komoditných trhoch patria medzi hlavné faktory ohrozujúce potravinovú bezpečnosť v Európskej únii i mimo nej. Na základe tohto presvedčenia podporujem návrh uznesenia, ktorý žiada naliehavé opatrenia na boj proti manipuláciám s cenami potravinárskych komodít a na zaistenie zachovania poľnohospodárskej výroby v EÚ. Niet naozaj žiadnych pochýb o tom, že suchá, záplavy, požiare a búrky – fenomény, ktoré sa dnes vyskytujú častejšie ako v minulosti – znižujú kapacitu poľnohospodárskej výroby na celom svete. Dobré hospodárenie s vodou a pôdou je teda nevyhnutné, ak chceme predísť úbytku poľnohospodárskej pôdy. Je tiež potrebné potláčať nedovolené špekulácie, ktoré zaťažujú trhy s potravinovými výrobkami, poľnohospodárskymi surovinami a energiou. Potravinová bezpečnosť závisí od silnej politiky, ktorá zaručí budúcnosť pre mladých poľnohospodárov a podnieti zavádzanie efektívnejších a udržateľnejších poľnohospodárskych postupov v menej rozvinutých krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (S&D), písomne.(FR) Zvyšovanie cien potravín je neprijateľné. Slabá úroda v Rusku a na Ukrajine predsa nemôže vysvetliť zvýšenie ceny pšenice o 91 % a už vôbec nie zvýšenie ceny kukurice o 57 %, sójových bôbov o 33 % a cukru o 32 %. Bláznivý svet financií dnes jednoznačne špekuluje na trhoch s potravinami bez toho, aby mal vôbec záujem o samotné tovary, ktoré sa neustále len nakupujú a predávajú. Prístup na tieto trhy by sa mal obmedziť len na profesionálnych nákupcov. Hlavným problémom však zostáva potreba zvýšiť celosvetovú poľnohospodársku produktivitu. Ak chceme lepšie nasýtiť 9 miliárd ľudí, poľnohospodárska výroba sa musí zvýšiť o 60 – 70 %. Hlad porazíme len s pomocou efektívnejšieho poľnohospodárstva. Nové semená, ako aj techniky úspory vstupov a vody nám umožnia dosiahnuť želané výnosy. Počet poľnohospodárov, ktorí pestujú geneticky modifikované organizmy, každý rok stúpa. Je ich viac než 14 miliónov a obhospodarujú viac ako 10 % svetovej ornej pôdy. Len Európa ešte tvrdí, že sa zaobíde bez geneticky modifikovaných organizmov, hoci európske hospodárske zvieratá sa už teraz kŕmia potravou, ktorej dve tretiny pochádzajú z geneticky modifikovaných plodín od Američanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) V čase, keď je nutné vyhlásiť potravinovú bezpečnosť za základné ľudské právo, dosiahli svetové ceny potravín začiatkom roka 2011 vrchol, čo postihlo výrobcov a spotrebiteľov v EÚ i všetkých na celom svete. Tento trend, ktorý ešte zhoršuje kolísanie cien spôsobené špekulantmi, je absolútne neprijateľný, keď vieme, že viac ako miliarda ľudí vo svete trpí chudobou a hladom. Preto som hlasovala za tento návrh uznesenia, ktorý odporúča zavedenie celosvetovej regulácie s cieľom zabrániť tomu, aby špekulácie viedli k porušovaniu práva na jedlo, potvrdzuje odhodlanie Európskej únie stať sa jedným z hlavných aktérov v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva na globálnej úrovni, zohľadňuje zmenu klímy a nabáda členské štáty, aby zvýšili podiel oficiálnej pomoci určenej poľnohospodárstvu.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne.(DE) Vítam návrh uznesenia predložený Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) o aktuálnom probléme zvyšovania cien potravín. Európska únia je vyzývaná, aby urýchlila pokrok v globálnom boji proti chudobe a hladu. V rozvojových krajinách sa to týka poskytovania najzákladnejších životných potrieb. Vysoké ceny sú však problémom aj v rámci EÚ. Túto situáciu spôsobili nedostatok komodít, vysoké ceny pohonných hmôt, závislosť od úrody a vývozu, situácia na globálnom trhu a nečestné praktiky. Jediný spôsob, ako zaručiť budúce dodávky potravín v Európe, je prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aj samotní poľnohospodári sú rovnako závislí od rozumných cien, pretože musia čeliť vysokým výrobným nákladom. Vysoké spotrebiteľské ceny sa neodrážajú v príjmoch poľnohospodárov. Parlament žiada Komisiu, aby začala okamžite konať a prijala opatrenia vo všetkých oblastiach politík.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE), písomne.(FR) Súčasné zvyšovanie cien potravín a najmä cien potravinárskych komodít, ako sú obilniny a olejniny, je primárne spôsobené prírodnými katastrofami v Rusku a Austrálii.

Hoci by toto zvyšovanie cien potravinárskych komodít možno mohlo zvýšiť príjmy európskych poľnohospodárov, nesmieme zabúdať na to, že odvetvie chovu hospodárskych zvierat zažíva zodpovedajúci nárast cien krmiva.

Sme si až bolestne vedomí extrémnej závislosti Európskej únie od dodávok potravinárskych komodít, čo znamená, že v Európe sa ani zďaleka nedosiahla potravinová bezpečnosť.

Nemusíme chodiť príliš ďaleko – dôkaz nájdeme v krajinách severnej Afriky –, aby sme si uvedomili nebezpečné následky, ktoré takáto neistota môže mať.

Naša životná poistka spočíva v zachovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky hodnej svojho mena, aby sme zaistili spravodlivé príjmy našim poľnohospodárom, a v udržaní produktivity poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch Európy.

Preto som sa aktívne podieľala na tomto uznesení a hlasovala zaň.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie o zvyšovaní cien potravín. Podľa uznesenia ceny potravín dosiahli najvyššiu úroveň, odkedy ich Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) začala zaznamenávať v roku 1990. Hnev v súvislosti s prudko rastúcimi cenami potravín viedol k nepokojom v mnohých krajinách. Kľúčovou príčinou boli špekulácie obchodníkov a sprostredkovateľov, ktorí na týchto trhoch nemajú žiadne obchodné záujmy. Treba prijať opatrenia na boj proti neúmerným špekuláciám na komoditných trhoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia, pretože súhlasím so všetkými zásadami, ktoré sa v ňom uvádzajú. Som za produkciu zdravých potravín v dostatočných množstvách, ktorá účinne prispeje k uspokojeniu celosvetového dopytu po potravinách. Kľúčové je zaistiť príjmy poľnohospodárom a vytvoriť mechanizmy na predchádzanie obrovskej nestálosti cien a trhov. Ak chceme zabezpečiť dostatok jedla pre celú svetovú populáciu, musíme podporovať poľnohospodárov v rozvojových krajinách. Musíme zaistiť, aby sa urobilo všetko pre boj proti zmene klímy na celosvetovej úrovni, aby neubúdali prírodné zdroje a neklesali príjmy z poľnohospodárstva. Rozhodujúce je posilniť pozíciu poľnohospodárov v potravinovom reťazci. Ak má odvetvie výroby prosperovať, treba vyhodnotiť otázku rastu cien vzhľadom na iné vonkajšie náklady a na špekulácie so základnými poľnohospodárskymi výrobkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. (HU) Potravinová bezpečnosť je pre Európu zásadnou otázkou a práve z tohto dôvodu je potrebná nepoľavujúca rozsiahla spoločná poľnohospodárska politika (SPP). Potravinová bezpečnosť ako cieľ nebude dosiahnuteľná, kým nenájdeme riešenie dvoch najdôležitejších súčasných problémov, teda nestálosti trhov a cien a poklesu zásob potravín. Pribúdajúce špekulácie v súvislosti s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami sú v pozadí súčasného zvyšovania cien potravín. Investičné fondy pumpujú obrovské sumy peňazí do špekulácií s cenami potravín, čím nútia spotrebiteľov platiť ceny, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú výrobné náklady. Zvyšovanie cien zhoršuje problém dostupnosti najmä v prípade ľudí s nízkym alebo žiadnym príjmom. Výdavky na potraviny sú jednou z hlavných zložiek rodinných rozpočtov, pričom v rozvojových krajinách predstavujú 60 až 80 % a v menej rozvinutých členských štátoch 20 až 30 %. Finančné nástroje musia slúžiť hospodárstvu a musia pomôcť poľnohospodárskej výrobe prekonávať veľké krízy a klimatické udalosti a z tohto dôvodu nemožno dopustiť, aby špekulácie ohrozili poľnohospodársku výrobu. Odsudzujem špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami a surovinami, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kolísania cien a prehlbovaniu celosvetovej potravinovej krízy. Presne z tohto dôvodu súhlasím s tým – a podporujem to –, že v budúcnosti sa účinné opatrenia SPP proti veľkému kolísaniu cien nemôžu prijímať bez strategických zásob, takže sa musí posilniť úloha nástrojov na zásahy na trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože podporujem opatrenia na boj proti prekážkam, ktoré obsahuje a ktoré obmedzujú globálnu potravinovú bezpečnosť: obchodným špekuláciám, koncentráciám v potravinových distribučných reťazcoch, kolísaniu cien, nízkej úrovni príjmov poľnohospodárov a zmene klímy. Myslím si, že výzva na okamžité a trvalé opatrenia na zaručenie globálnej potravinovej bezpečnosti je pozitívna, a vítam potvrdenie práva na jedlo ako ľudského práva. Podporujem výzvu, aby EÚ zvýšila pomoc na rozvoj vidieka prostredníctvom investícií do programov sociálnej ochrany a drobného poľnohospodárstva a aby prijala účinné opatrenia na boj proti zmene klímy. Vítam skutočnosť, že uznesenie žiada Komisiu, aby do obchodných rokovaní s partnermi EÚ zahrnula súlad s normami zodpovedajúcimi normám EÚ, pokiaľ ide o životné prostredie, životné podmienky zvierat a bezpečnosť a kvalitu potravín. Podporujem aj výzvu, aby EÚ dodržiavala a presadzovala záruku udržateľnej budúcnosti pre poľnohospodárov v rámci obchodných dohôd a neohrozovala európsku poľnohospodársku výrobu, vidiecke poľnohospodárstvo a celosvetový prístup k potravinám.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Ceny potravín stúpli do rekordných výšok. Tento nárast má za následok zníženie potravinovej bezpečnosti miliónov ľudí, destabilizáciu svetového hospodárstva a zapríčiňuje vzbury a nepokoje. Medzinárodné spoločenstvo si navyše dalo záväzok znížiť hlad vo svete o polovicu do roku 2015 v rámci rozvojových cieľov tisícročia. Zaručenie dostatočnej a pravidelnej stravy pre každého človeka nie je len morálnou povinnosťou, ale aj naplnením základného ľudského práva. Toto neodcudziteľné a všeobecné právo bolo potvrdené na zasadnutí Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v decembri v Kinshase. Komisia musí ctiť svoje záväzky voči rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám a musí tiež podporovať silnú a udržateľnú spoločnú hospodársku politiku, ktorá odzrkadľuje potreby európskych poľnohospodárov. Stotožňujem sa s ich obavami, pretože pokles ich príjmov z dôvodu zvyšovania výrobných nákladov a kolísania cien znamenal, že nemali prospech zo zvýšenia cien potravín. Musia sa prijať účinné koordinované kroky na riešenie týchto problémov. Hojnosť a plytvanie sú neprijateľné, keď tragédia hladu naberá čoraz väčšie rozmery.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne.(LV) Súhlasím s návrhom uznesenia, ktoré však nehovorí nič o tom, čo bude nasledovať. Nestačí len uviesť jednoduchú skutočnosť, že potraviny sú drahé. Dôležité je, aby sme rýchlo vyvinuli systém riadenia na kontrolu a optimalizáciu cien potravín. Rozhodujúce je vytvoriť protimonopolný a protišpekulatívny mechanizmus na reguláciu a zastavenie nezákonných postupov. Tento mechanizmus by musel zahŕňať vytvorenie Všeobecnej európskej kontrolnej a dozornej agentúry pre ceny a služby. Musel byť tiež dokázať predpovedať produktivitu a efektívnosť v oblastiach výroby. To by nám poskytlo možnosť zabrániť nadprodukcii a nedostatkom a znížiť straty na minimum. Veľmi dôležitá je seriózna analýza. Tá by nám umožnila definovať skutočné náklady a zabrániť destabilizácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Kombinovaný efekt zvýšenia cien komodít, obmedzení vývozu, slabej úrody v dôsledku poveternostných podmienok, vyšších nákladov na dopravu, poľnohospodárskych špekulácií a rastúceho dopytu tlačí ceny nahor. EÚ by sa mala pozrieť na vlastné správanie. Keď je výnosnejšie využívať poľnohospodársku pôdu na výrobu biopalív ako na výrobu potravín, niet sa čo diviť, že je tu hospodárska súťaž o pôdu so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Tieto úvahy som zohľadnil pri hlasovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Mariya Nedelcheva (PPE), písomne. (BG) S radosťou som podpísala návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín a hlasovala zaň, pretože sú potrebné konkrétne opatrenia na zaistenie stability cien potravín.

Moji kolegovia a ja chceme, aby sa našlo riešenie problémov, ktoré sú základnou príčinou zvyšovania cien potravín: kupujúci zneužívajúci svoje dominantné postavenie, nečestné praktiky pri rokovaní o cenách, chýbajúce informácie o tvorbe cien, distribúcia ziskov v rámci potravinového reťazca a špekulácie na komoditných trhoch. Chceme reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá by zabezpečila stabilný prvý pilier na zachovanie ziskov poľnohospodárov a na prijatie opatrení na podporu trhu.

S cieľom obmedziť špekulácie na komoditných trhoch Európsky parlament chce, aby Komisia zaistila väčšiu transparentnosť prostredníctvom včasnej výmeny kvalitných informácií o vývoji trhu.

Okrem toho chceme týmto uznesením zlepšiť pozíciu poľnohospodárskych výrobcov v potravinovom reťazci, aby získali vyšší podiel ziskov v potravinárskom priemysle. Vítam aj výzvu na rýchlejšie opatrenia zo strany skupiny G-20 na koordináciu mechanizmov na zabránenie zvyšovaniu cien a prípravu nariadenia zaoberajúceho sa krízami, ktoré zasahujú potravinárstvo a poľnohospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Dnes sa hlasovalo o návrhu uznesenia o zvyšovaní cien potravín. Rýchlo rastúce ceny potravín ohrozujú potravinovú bezpečnosť miliónov ľudí v rozvinutých i rozvojových krajinách.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že účinky zvyšovania cien potravín najviac pocítili skupiny, ktoré sú v ťažkej sociálnej situácii, Európa by spolu s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami mala bezodkladne prijať tieto opatrenia. Je nevyhnutné zaviesť reguláciu a dohľad na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, čím sa vyrieši problém špekulácií na poľnohospodárskych trhoch (obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodársku výrobu).

Spoločná poľnohospodárska politika by mala byť vybavená dostatočnými nástrojmi na zásahy na trhu, pretože si myslím, že silná spoločná poľnohospodárska politika je jedinou zárukou vyriešenia problému potravinovej bezpečnosti. Je veľmi dôležité zaviesť primerané opatrenia na prevenciu a riadenie rizík s cieľom obmedziť dôsledky prírodných katastrof na poľnohospodársku výrobu. Pozornosť by sa mala venovať aj podpore poľnohospodárskej výroby pre miestnych a regionálnych spotrebiteľov.

Nedostatočná koordinácia v boji proti veľkému kolísaniu cien môže prispieť k rastúcim rozdielom v distribúcii potravín medzi bohatými a chudobnými krajinami a z dlhodobého hľadiska nás môže ohroziť potravinovou krízou. Nezodpovedané zostali otázky týkajúce sa potreby dodávok potravín neustále rastúcej populácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín v Európe. Právo na výživu je základným ľudským právom, a preto musíme vyvinúť všetko úsilie na zaistenie toho, aby boli ceny potravín regulované a prístupné všetkým, pričom mimoriadnu pozornosť musíme venovať otázke dostupnosti potravín v rozvojových krajinách. Súhlasím s návrhom, že Komisia musí prijať novú obchodnú a rozvojovú stratégiu, ktorá by rozvojovým krajinám poskytla väčšiu nezávislosť pri riešení otázky zvyšovania cien potravín. Pozornosť sa upriamuje na skutočnosť, že musíme vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie pre poľnohospodárov – najmä drobných poľnohospodárov – a podporovať ich, musia sa znížiť sadzby vývozných daní a musíme obmedziť priemyselné poľnohospodárske aktivity, ktoré môžu mať negatívny dosah na potravinové výrobné kapacity. Musíme vyvinúť maximálne úsilie na zaistenie väčšej podpory rozvoja odvetvia poľnohospodárstva, podporiť rozvoj vidieka, zaviesť inovačné výrobné metódy a poskytovať účinnú humanitárnu pomoc. Zvyšovanie cien potravín môžeme obmedziť jedine vykonávaním opatrení na zabránenie koncentráciám v rámci potravinového reťazca a špekuláciám s poľnohospodárskymi komoditami a na zníženie výrobných nákladov. Vzhľadom na potrebu potravinovej a energetickej bezpečnosti musíme rozvinúť alternatívne zdroje dodávok energie a minimalizovať potravinový odpad na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni. Na to, aby opatrenia na boj proti zvyšovaniu cien potravín uvedené v uznesení fungovali efektívne, musíme zriadiť nezávislú regulačnú agentúru a zaistiť správne a efektívne fungovanie systémov potravinovej bezpečnosti na regionálnej i miestnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Zvyšovanie cien potravinárskych komodít spôsobuje ťažkosti aj v Európskej únii. V posledných mesiacoch neustále rastú a dosiahli najvyššiu úroveň, aká bola kedy zaznamenaná v histórii Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo. To je spôsobené celou škálou faktorov vrátane chýbajúcej globálnej dohody o obchode, zvyšovania cien niektorých surovín a zvýšeného dopytu po potravinách, ale aj špekuláciami a „finančnými hrami“, ktoré sa odohrávajú na iných trhoch, ale majú dôsledky aj na globálny trh. K tomu sa pridávajú nezhody medzi rozvinutými a rozvojovými hospodárstvami, pričom tie druhé – ktoré boli krízou, hoci nepriamo, ťažko zasiahnuté – využívajú potraviny ako jedinú zbraň, ktorú majú k dispozícii. Táto situácia má dôsledky nielen na globálny trh, ale aj na malých výrobcov a spotrebiteľov, ktorí čelia niekedy výraznému zvyšovaniu cien základných potravín. Preto sa domnievam, že potravinová bezpečnosť je prioritou, ktorú treba brániť a rozvíjať, a je potrebné aj správne hľadať globálne riešenie tejto nestability, ktoré bude čo najvšeobecnejšie prijateľné.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne.(EL) Hlasoval som za spoločný návrh uznesenia o cenách potravín. EÚ ako globálna mocnosť v oblasti poľnohospodárskej výroby musí zobrať do úvahy nové problémy, ako sú extrémne poveternostné podmienky, obmedzená dostupnosť prírodných zdrojov, závislosť od dovozu potravín a čoraz častejšie špekulácie s komoditami, a účinne sa im prispôsobiť. Okrem toho sa potravinová kríza týka aj Európy. Sedemdesiatdeväť miliónov Európanov, teda 16 % obyvateľov EÚ, dostáva dotácie na potraviny a cenová inflácia základných potravín neustále rastie. Toto spolu s recesiou veľmi akútne pociťuje aj Grécko. Je jasné, že Európa musí dnes vyrábať viac s účinnejším využívaním menšieho množstva zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín, pretože za šesť mesiacov stúpli náklady na potravinový košík, ktorý vytvorila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a ktorý obsahuje 55 základných potravín, o 34 %. V Portugalsku máme neudržateľnú situáciu pre poľnohospodárov, keď sa cena poľnohospodárskej nafty blíži k rekordnej hodnote 1 EUR za liter z roku 2008, ceny elektrickej energie stúpli o takmer 4 %, pričom tento rok sa plánuje skončiť s poľnohospodárskou elektrinou. Prudko stúpli aj ceny krmiva, hnojív a pesticídov a úrokové sadzby poľnohospodárskych pôžičiek sú na úrovni približne 6 %. To je len niekoľko príkladov. Tiež si myslím, že v čase, keď sa veci zhoršujú všadeprítomnou krízou, je neprijateľné, aby spotrebitelia platili nafúknuté ceny bez toho, aby sa zvýšili príjmy poľnohospodárov. Tvrdím, že Európska komisia musí prevziať svoju zodpovednosť a pri skúmaní týchto vážnych problémov v odvetví poľnohospodárstva musí uvažovať o celom reťazci, a nie ako v prípade súboru opatrení týkajúcich sa mlieka vynechať jedného z kľúčových hráčov: veľkých predajcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne.(FR) Hlasovala som za návrh uznesenia o zvyšovaní cien potravín, pretože nikto nemôže byť spokojný so situáciou, ktorá trvá už mesiace a postihuje najmä drobných poľnohospodárov a spotrebiteľov. Ceny obilia dokonca prekonali rekordy z roku 2008, keď prudko rastúce ceny potravín spôsobili nepokoje na Haiti a v Egypte. Reakcie sa musia v prvom rade uskutočniť na globálnej úrovni a musia byť koordinované s Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo, ale musia sa rozšíriť aj na Európu, kde treba dosiahnuť cieľ cenovej stability. Preto vítam prijatie návrhov, ako je zníženie potravinového odpadu, ktoré sú v plnom súlade so zdravým rozumom, ako aj požiadavku, aby Komisia zaistila obmedzenie nakladania s derivátmi potravinárskych komodít na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy. Toto všetko sú opatrenia, ktoré vytvárajú silné a udržateľné európske poľnohospodárstvo. Komisár Cioloş nám včera správne pripomenul, že Európa tu nie je na to, aby dotovala biopalivá, ale aby podporovala využitie ornej pôdy na účely výroby potravín – je to také jednoduché.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne.(FR) V predvečer stretnutia ministrov financií skupiny G20 prichádza Európa k rokovaciemu stolu opäť nepripravená. Od januára 2011 vláda Spojených štátov požaduje kontrolu a transparentnosť pozícií prijatých finančnými fondmi na poľnohospodárskych trhoch. Komisia musí rýchlo predložiť návrhy v tejto súvislosti. Tento pokrok je prvým krokom smerom k tomu, aby sme zobrali špekulantom to, čo chcú. Dramatický a okamžitý je aj dosah na európskych chovateľov hospodárskych zvierat. Už viac nedokážu uživiť svoje zvieratá.

Stovky poľnohospodárskych podnikov čaká bankrot. Pred piatimi rokmi mala pšenica hodnotu 100 EUR za tonu. Dnes jej cena dosahuje takmer 300 EUR. Komisia požaduje, aby sa poľnohospodári prispôsobili signálom trhu. Bolo by dobré, keby sa dnes riadila svojimi vlastnými radami. Vzhľadom na krízu Európska únia nemôže čakať na predloženie riešení až do roku 2014.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože obsahuje silnú kritiku zvyšovania indexu cien potravinárskych komodít, ktorý v uplynulých mesiacoch dosiahol najvyššiu úroveň za 20 rokov. To spôsobilo sociálne krízy, napríklad povstania, ktoré od decembra otriasajú celým Maghrebom. Zvýšené ceny potravín jednoznačne znižujú životnú úroveň väčšiny pracovníkov, ktorí spravidla minú 50 % príjmu domácnosti na potravinové výrobky. Len v samotnej Európskej únii približne 80 miliónov ľudí stále žije pod hranicou chudoby a mnohí z nich dostávajú pomoc prostredníctvom programov potravinovej pomoci. Slabá úroda v Spojených štátoch, prírodné katastrofy v Rusku a Brazílii, nárast cien energie a ropy a starnutie pracovníkov v odvetví poľnohospodárstva patria medzi problémy, ktoré treba bez ďalších okolkov riešiť. Dnes je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým odsúdiť špekulácie a preskúmať myšlienku európskeho systému zásob potravín s cieľom prekonať krízy, ako je tá, ktorú teraz zažívame. Cieľom je hľadať spoločné, kolektívne stratégie na rýchlu reakciu na zvýšený dopyt po potravinách, v neposlednom rade aj prostredníctvom konkrétnych politík stimulov na prilákanie mladých ľudí do sveta poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentárna labouristická strana (EPLP) podporuje návrh uznesenia pripravený v reakcii na súčasný prudký nárast cien potravín a jeho dosah na globálnu potravinovú bezpečnosť. Posledné zvyšovanie cien upriamuje pozornosť na mnohé obavy, ktoré má strana EPLP už dlho, a to v súvislosti s deformáciami potravinového reťazca, vplyvom špekulácií na zhoršenie situácie a nedostatkom poľnohospodárskych investícií v mnohých rozvojových krajinách na posilnenie výrobných kapacít.

Strana EPLP podporuje potrebu globálnej reakcie na problém potravinovej bezpečnosti, chcela by však tiež zdôrazniť úlohu, ktorú môže pri riešení tohto problému zohrať ambiciózne reformovaná spoločná poľnohospodárska politika. Reformovaná spoločná poľnohospodárska politika musí byť v súlade s cieľmi globálnej potravinovej bezpečnosti a rozvojovej politiky, musí raz a navždy zrušiť všetky vývozné náhrady, ktoré narúšajú schopnosť rozvojových krajín posilňovať vlastnú poľnohospodársku výrobu, obmedziť mechanizmy zásahov na trhu, ktoré takisto narúšajú trh, a podporovať udržateľnú poľnohospodársku výrobu, ktorá pomôže odvetviu poľnohospodárstva zmierniť dôsledky zmeny klímy a prispôsobiť sa im, čím ochráni zásoby prírodných zdrojov EÚ a potravinové výrobné kapacity.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Politika potravinovej bezpečnosti je predovšetkým politikou obrany. Akákoľvek krajina, ktorá nedokáže svojim občanom poskytnúť bezpečné a cenovo dostupné potraviny a zaistiť primeranú životnú úroveň svojich poľnohospodárov, smeruje k nestabilite a potravinovým nepokojom. Právo na výživu je základným ľudským právom. Text, ktorý máme pred sebou, správne zdôrazňuje potrebu mnohorozmerného prístupu. Opatrenia potrebné na zaistenie bezpečných potravín úzko súvisia s opatreniami na účinnejší boj proti zmene klímy, zlepšenie rozvojovej pomoci, rozvoj ďalších obchodných štruktúr, väčšiu transparentnosť komoditných trhov, ako aj s opatreniami proti špekuláciám. Text by mohol byť ešte dôraznejší, najmä pokiaľ ide o tlak na zriadenie nezávislej celosvetovej agentúry, ktorá bude prísne regulovať špekulácie s potravinárskymi komoditami.

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia chcela navrhnúť aj opatrenia potrebné na zníženie potravinového odpadu: 20 až 30 percent plodín sa stráca už pri siatí a žatve. V rozvojových krajinách polovica úrody zhnije, pretože sa neuskladňuje ani nepreváža. Na druhej strane spotrebitelia a distribútori v rozvinutých krajinách vyhadzujú 40 percent potravinových výrobkov nedotknutých do koša. To je neprijateľné a neetické. A nakoniec, myslím si, že potraviny nepatria do fóra WTO. Potraviny nikdy nemôžu byť obyčajnou komoditou. Nikdy!

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie tohto spoločného návrhu uznesenia, ktorý zdôrazňuje hlavné faktory prispievajúce k dnešnému prudkému zvyšovaniu cien potravín. Sú to: zvyšovanie cien ropy, rastúca výroba biopalív, ktorá spotrebúva obrovské plochy poľnohospodárskej pôdy, čoraz častejší výskyt prírodných katastrof a špekulácie na trhoch. Cieľom už nie je dodávať potravinové výrobky za najlepšiu cenu, ale čo najviac na nich zarobiť. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo ceny dosiahli vrchol v januári a odhaduje sa, že keď sa ceny potravín zvýšia o 1 %, ohrozí to výživu ďalších 16 miliónov ľudí. Rast cien sa tak stáva obrovským problémom v rozvojových krajinách, ktoré už teraz vynakladajú takmer tri štvrtiny príjmov na nákup základných potravín. Preto máme obavy, že môže nastať ešte horšia sociálna a politická situácia ako počas nepokojov spôsobených hladom v roku 2008. Európa musí zohrať rozhodujúcu úlohu z hľadiska zaručenia globálnej potravinovej bezpečnosti. Dúfajme, že ministri krajín G20, ktorí sa stretnú v júni v Paríži, nájdu riešenia na boj proti kolísaniu cien potravín.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (RO) Právo na výživu ustanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je vážne ohrozené súčasnou hospodárskou a finančnou krízou. Predpokladaný rast obyvateľstva najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach a čoraz väčší nárast chudoby a hladu na celom svete ukazujú, že na uspokojenie potrieb obyvateľstva je potrebný nárast výroby potravín najmenej o 70 %. Finančné špekulácie s potravinárskymi komoditami, ktoré spôsobujú kolísanie cien potravinárskych komodít, zároveň vyhrocujú túto situáciu, podobne ako extrémne poveternostné podmienky a neustály rast výroby bioetanolu namiesto potravín. Domnievam sa, že je naliehavo potrebné prijať opatrenia na boj proti destabilizácii poľnohospodárskych trhov a podporiť tak poľnohospodárov a inovácie v tomto odvetví a zároveň posilniť úlohu spoločnej poľnohospodárskej politiky ako kľúčového cieľa Európskej únie. O tomto komplexnom probléme sa musí diskutovať mnohostranne, pretože sa týka ľudí na celom svete a jeho znásobujúce účinky sú nespochybniteľné. Vzbury, ktoré sa odohrávajú v rozvojových krajinách, sú toho príkladom. Mala by sa posilniť podpora ohrozených krajín, aby sme zabránili budúcim potravinovým krízam.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podporil som uznesenie vypracované v reakcii na zvyšovanie cien potravín, ktoré má dosah na globálnu potravinovú bezpečnosť. Posledný nárast cien zvýrazňuje obavy v súvislosti s deformáciami potravinového reťazca, s vplyvom špekulácií na zhoršovanie situácie a s nedostatkom poľnohospodárskych investícií v mnohých rozvojových krajinách, ktoré by posilňovali výrobné kapacity. Potrebujeme globálnu reakciu na problém potravinovej bezpečnosti, ale musíme tiež zdôrazniť úlohu, ktorú môže pri riešení tohto problému zohrať ambiciózne reformovaná spoločná poľnohospodárska politika. Reformovaná spoločná poľnohospodárska politika musí byť v súlade s cieľmi globálnej potravinovej bezpečnosti a rozvojovej politiky a musí raz a navždy zrušiť všetky vývozné náhrady, ktoré narúšajú schopnosť rozvojových krajín posilňovať vlastnú poľnohospodársku výrobu. Je potrebné podporovať udržateľnú poľnohospodársku výrobu, ktorá pomôže odvetviu poľnohospodárstva zmierniť dôsledky zmeny klímy a prispôsobiť sa im, čím ochráni zásoby prírodných zdrojov EÚ a potravinové výrobné kapacity.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia