Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 8. marca 2011 - Štrasburg

17. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0019/2011).

Pretože tak meškáme, skôr ako začnem hodinu otázok, chcem povedať niečo o spôsobe, akým ju budem viesť. Ak vás môžem zdvorilo požiadať, bola by som vďačná, keby dávali pozor všetci vrátane komisárov, ktorí budú odpovedať. Doplňujúce otázky prijmem len od autora otázky, pretože na viac nemáme dosť času, ak máme prejsť dostatočný počet otázok. Požiadala by som komisárov, ktorí odpovedajú alebo poskytujú svoju prvú odpoveď, aby ste nám, prosím vás, nečítali dlhú esej. Chceli by sme na našu otázku veľmi jasnú a informatívnu odpoveď, aby ste mohli s autorom otázky viesť nejaký dialóg.

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Musím pripustiť, že podporujem vaše argumenty o čase, ktorý je k dispozícii. Chcel by som vás však požiadať, aby ste vzali do úvahy jednu vec. Poslanci, ktorí sa chcú spýtať otázky, nie sú zodpovední za skutočnosť, že tak meškáme. Môj problém je, že som položil otázku Rade týkajúcu sa záležitosti, ktorou sa teraz bude zaoberať otázka č. 2. Moja otázka Rade bola identická s touto otázkou, ale hodina otázok pre Radu je teraz zrušená bez náhrady. Toto je, samozrejme, dosť nešťastné a chcel by som vás požiadať, aby ste prehodnotili svoj inak úplne logický a pochopiteľný prístup, pokiaľ ide o túto jednu otázku.

  Predsedajúca. – V situácii, v ktorej sa dnes večer nachádzame, nemám žiadnu inú možnosť. Je mi veľmi ľúto všetkých autorov otázok, ale najlepšie, čo môžem urobiť, je prejsť čo najviac otázok a dať priestor autorom otázok. Nie je to situácia, z ktorej sa teším, a myslím si, že viete, že podnikáme kroky, aby sme sa posunuli k novej, reálnejšej forme hodiny otázok, aby sme odzrkadlili novú situáciu, v ktorej sa nachádzame po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Úprimne povedané, čím skôr sa to stane, tým lepšie, ale teraz pokračujme.

Prvá časť

Otázka č. 15, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-000075/11)

Vec: Rámcová smernica o minimálnej mzde v Európskej únii

Minulý rok prijal Európsky parlament správu o úlohe minimálnej mzdy v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, v ktorej uvádza, že by bolo vhodné prijať rámcovú smernicu o zabezpečení minimálnej mzdy v Európskej únii.

Nedomnieva sa Komisia, že vzhľadom na to, že v Európe žije viac než 85 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, by bolo potrebné prijať rámcovú smernicu o systéme zaručujúcom primeranú minimálnu mzdu v celej Európe?

  László Andor, člen Komisie. – Ľudia často hovoria, že spoločnosti by sa mali posudzovať podľa spôsobu, akým sa správajú k svojim najslabším členom. Je jasné, že ak sa nám nepodarí poskytnúť primeranú podporu osobám v núdzi, pravdepodobne ich vylúčime ešte viac, a tak sťažíme ich integráciu do spoločnosti a do trhu práce.

Komisia je presvedčená, že systémy minimálnych príjmov okrem pôsobenia ako automatické stabilizátory môžu zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane najzraniteľnejších pred najhoršími účinkami krízy poskytovaním záchranných sietí.

Odporúčanie Komisie o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce aj závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľov (EPSCO) zo 17. decembra 2008 o spoločných zásadách aktívneho začleňovania zameraných na účinnejší boj proti chudobe zdôrazňujú dôležitosť prístupu k primeraným zdrojom a zároveň ku kvalitným službám a inkluzívnym trhom práce.

Toto odporúčanie vyzýva členské štáty predovšetkým na to, aby uznali „základné právo jednotlivca na prostriedky a sociálnu pomoc, ktoré sú dostatočné na to, aby človek viedol dôstojný život v rámci komplexného a konzistentného úsilia v boji proti sociálnemu vylúčeniu”.

Prístup načrtnutý v odporúčaní sa ukázal ako krok správnym smerom najmä počas hospodárskej krízy. Je však potrebné urobiť viac pre to, aby sa plne realizovali reformy aktívneho začlenenia.

Ako oznámila Komisia vo svojom oznámení o Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v roku 2012 predloží správu o vykonávaní spoločných zásad aktívneho začleňovania, ktorá sa bude zameriavať okrem iného na účinnosť systémov minimálnych príjmov.

Komisia navrhne kroky založené na tomto hodnotení vrátane spôsobov, akými môžu finančné nástroje EÚ podporiť aktívne začlenenie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Pán komisár, ďakujem vám za odpoveď, ale neodpovedali ste na moju otázku. Moja otázka bola formulovaná tak, či má Európska komisia v úmysle iniciovať rámcovú smernicu o zabezpečení primeranej minimálnej mzdy, pretože inak určite neprekonáme chudobu. Dokonca aj minulý rok, ktorý bol Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v jednotlivých členských štátoch chudoba vzrástla. Pán komisár, ešte jedna vec – keďže skutočne vysoký počet starších ľudí upadá do chudoby, čo si myslíte o tom, že by Komisia iniciovala jednotné kritériá, pokiaľ ide o minimálny dôchodok na úrovni Európskej únie?

  László Andor, člen Komisie. – Komisia podporuje minimálny príjem a tiež minimálnu mzdu, ale hovoríme tu o kompetenciách a zodpovednostiach členských štátov a veľmi intenzívne vstupuje do tejto diskusie zásada subsidiarity.

Súhlasím, že v krízovom období musíme venovať zvláštnu pozornosť príslušníkom zraniteľných skupín v spoločnosti, najmä tým, ktorí zostávajú bez príjmu, pretože sú tiež bez práce, ale musíme podporovať členské štáty, aby využívali rôzne prostriedky – a toto je len jedna možnosť –, aby zabránili upadaniu ľudí do chudoby.

Takže priestor na legislatívne iniciatívy je tu nesmierne malý, aj keď v určitých obdobiach je politický dopyt po nich veľmi významný.

Pokiaľ ide o chudobu starších ľudí, toto je veľmi zložitá téma, na ktorej musíme pracovať v oblastiach zamestnanosti, sociálnych služieb a sociálnej ochrany. To ma privádza k budúcoročnej kampani o aktívnom starnutí, ktorá bude podporovaná politikami v oblasti zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia a celoživotného vzdelávania, pretože sme presvedčení, že najväčší pokrok, ktorý môžeme dosiahnuť z hľadiska životných podmienok a sociálneho začlenenia, bude vo zvyšovaní účasti na trhu práce. Potom môžeme na tom vybudovať ďalšie politiky.

  Predsedajúca. – Otázka č. 16, ktorú predkladá Silvana Koch-Mehrin (H-000084/11)

Vec: Energeticky úsporné žiarivky

Je Komisii známa štúdia nemeckého spolkového úradu pre životné prostredie, podľa ktorej hrozí z energeticky úsporných žiariviek nebezpečenstvo otravy ortuťou, ak sa tieto žiarivky v domácom prostredí rozbijú? Aké závery vyvodí Komisia z tejto štúdie?

Je Komisia ochotná prehodnotiť svoje rozhodnutie stiahnuť z trhu klasické žiarovky?

Je Komisia ochotná zrušiť zákaz klasických žiaroviek aspoň pre súkromné domácnosti?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Komisia si je vedomá správy nemeckého spolkového úradu pre životné prostredie a, samozrejme, ešte raz dôkladne skúma fakty. Pozadie tejto situácie je takéto. V dôsledku rozhodnutia Európskej rady z roku 2007 a následných uznesení Európskeho parlamentu a Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku – inými slovami po rozsiahlych konzultáciách s Parlamentom a členskými štátmi – Komisia v roku 2009 predložila svoj návrh nariadenia o ekodizajne. Návrh obsahoval postupný prechod od klasických žiaroviek k energeticky úsporným žiarivkám, ktoré účinnejšie využívajú elektrickú energiu. Myslíme si, že na európskom trhu osvetlenia a žiaroviek bude možné dosiahnuť celkovú úsporu 40 miliárd kilowatthodín, čo zodpovedá nákladom na elektrickú energiu vo výške 5 až 10 miliárd EUR. Smernica obsahuje niekoľko bezpečnostných opatrení so zameraním na ortuť a maximálne limity. Tieto boli znova podstatne znížené v septembri minulého roka, aby sa ešte viac znížili možné riziká pre verejnosť.

Zistenia štúdie, ktorú si objednal nemecký spolkový úrad pre životné prostredie, nás viedli k tomu, aby sme požiadali Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká, aby vydal ďalšie vyjadrenie. Po preskúmaní obrovského množstva vedeckej literatúry výbor prišiel k záveru, že je veľmi nepravdepodobné, aby rozbité kompaktné žiarivky predstavovali akékoľvek riziko pre ľudské zdravie.

V tejto oblasti je však jeden problém. Štúdie sú založené na testovaniach, do ktorých sú zapojení dospelí. Samozrejme je jasné, že o deťoch je potrebné uvažovať samostatne, a preto spolupracujeme s nemeckým spolkovým úradom pre životné prostredie, aby sme čo najskôr dospeli k príslušným výsledkom pre deti. Situáciu monitorujeme veľmi dôkladne. Som v kontakte s už zmieneným úradom, aby sme mohli uskutočniť rýchle spoločné zhodnotenie všetkých dodatočných testov, ktoré pripravuje.

Náš celkový záver je, že vzhľadom na potrebu dôvery medzi všetkými zúčastnenými stranami budeme pokračovať v postupnom vykonávaní nariadenia. Radi však budeme znovu Parlament informovať, ak vyjdú najavo zistenia, ktoré by mohli viesť k odlišnému hodnoteniu. Taká je momentálna situácia.

  Silvana Koch-Mehrin (ALDE). – (DE) Pán Oettinger, je dobré, že ste poverili Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká, aby znovu preskúmal túto záležitosť. To ma teší. Otázka však zostáva: Ako môžeme občanom Európy vysvetliť, že pre nariadenia EÚ musia do svojich domov vpustiť niečo, čo predstavuje zdravotné riziko pre ich deti? Máte deti a viete, ako to je. Veci sa často rozbíjajú. Pána Leichtfrieda z Rakúska a mňa to veľmi znepokojuje. Ako môžeme dať jasne najavo, že toto je niečo nebezpečné? Zdá sa, že nie sme schopní poučiť sa z minulých chýb. Vy ste však neboli zodpovedný za pôvodné rozhodnutie, takže môžete ukázať ochotu poučiť sa bez toho, aby ste stratili tvár. Mohli ste povedať, že odvoláme tento zákaz aspoň pre súkromné domácnosti. Boli by ste ochotný znovu zvážiť svoje rozhodnutie?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) V odpovedi na otázku by som chcel zdôrazniť, že po prechode budú na trhu dostupné žiarovky, ktoré nepredstavujú žiadne potenciálne riziko. Otázka sa týka CFL alebo kompaktných žiarivkových lámp. Z tohto dôvodu musíme zvážiť zintenzívnenie našich aktivít vo vzťahu s verejnosťou v súvislosti so smernicou o ekodizajne, aby sme mohli informovať občanov o svetelných zdrojoch LED a novej generácii halogénových žiaroviek. Tieto nám umožnia dosiahnuť obidve veci: na jednej strane naše ciele v oblasti životného prostredia a úspory energie podľa nariadenia a na druhej strane zabránenie akýmkoľvek možným rizikám. Rád sa tým budem znovu detailnejšie zaoberať.

  Predsedajúca. – Otázka č. 17, ktorú predkladá Claude Moraes (H-000079/11)

Vec: Balík opatrení na zabezpečenie práv obetí

Dôležitou súčasťou Štokholmského programu je skvalitnenie poskytovania podpory obetiam trestných činov. Reálne obavy občanov EÚ vyvolávajú najmä otázky týkajúce sa pomoci obetiam cezhraničnej trestnej činnosti v Európe. Existuje len málo zavedených praktických postupov na podporu alebo poradenstvo obetiam a rodinám, ktoré sa v dôsledku trestného činu a vážneho ublíženia na zdraví v cudzine ocitli v zložitej situácii. V súčasnosti pomáham jednému z občanov, ktorého syn sa stal obeťou násilného útoku počas dovolenky na Kréte. Existuje skutočná potreba, aby sa EÚ zapojila do činnosti v tejto oblasti a splnila tak svoj záväzok voči európskym občanom.

Komisárka Redingová oznámila, že bude predložený balík opatrení týkajúcich sa ochrany obetí trestných činov. Kedy plánuje Komisia v tejto súvislosti predložiť návrh tohto balíka opatrení pre obete trestných činov? Mohla by Komisia poskytnúť viac informácií o obsahu tohto legislatívneho návrhu? Mohla by Komisia poskytnúť podrobnejšie informácie o nelegislatívnych opatreniach, ktoré majú byť súčasťou tohto balíka?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Každý rok je podľa správ viac ako 30 miliónov ľudí v celej Európe obeťami trestných činov. Je dôležité, aby sme zaistili, že tieto obete budú mať prístup k svojim právam a dostanú podporu a ochranu, ktorú potrebujú. Toto je pre Komisiu strategická priorita.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť a poukázať na odvahu pani Hughesovej, ktorá vedie kampaň za väčšie práva obetí po celej Európe. Myslím si, že jej odhodlanie by malo slúžiť ako inšpirácia pre nás všetkých, aby sme posilnili práva obetí a upevnili dôveru občanov v naše súdne systémy. Túto silnejšiu vzájomnú dôveru potrebujeme, aby sme zaistili, že potreby obetí budú uznávané a chránené nielen doma, ale aj v zahraničí. Musíme tiež zaistiť, aby na obete nezabúdali naše súdne a právne systémy.

Preto Komisia v máji navrhne komplexný balík o obetiach. Balík sa bude zaoberať kvalitou zaobchádzania s obeťami po trestnom čine a počas trestného konania. Zaistí, že obetiam sa dostane rovnakých minimálnych noriem zaobchádzania vo všetkých členských štátoch EÚ bez ohľadu na ich národnosť alebo krajinu pôvodu. Naše návrhy sa snažia podporiť zmenu v postojoch k obetiam, urobiť viac na zaistenie ich zotavenia a minimalizovať riziko, že sa im bude ďalej ubližovať opakovaným šikanovaním počas konania.

Z čoho veľmi konkrétneho bude balík pozostávať? Po prvé, z horizontálnej smernice o postavení obetí v trestnom konaní, ktorá napríklad jasne stanoví tieto vynútiteľné práva: ľahko dostupné služby na podporu obetí vo všetkých členských štátoch, právo na tlmočenie počas vypočutia, minimalizovanie kontaktu medzi páchateľom a obeťou počas konania, projektovanie všetkých nových súdov tak, aby poskytovali oddelené priestory na čakanie, a právo požiadať vo všetkých členských štátoch o preskúmanie trestného konania.

Po druhé, navrhnem tiež nariadenie o vzájomnom uznávaní občianskoprávnych ochranných opatrení, aby sa zaistilo, že každá obeť, ktorá je ohrozená a využíva ochranné opatrenie prijaté proti potenciálnemu páchateľovi v jednom členskom štáte, mohla takéto opatrenie naďalej využívať aj vtedy, keď sa presťahuje alebo keď cestuje do iného členského štátu. Tento nástroj bude doplnený ďalším nástrojom na vzájomné uznávanie trestnoprávnych ochranných opatrení.

Máme tiež v úmysle zaviesť širokú škálu nelegislatívnych opatrení, aby sme zaistili, že nové právne predpisy budú účinne fungovať a navrhneme podrobný plán na posilnenie práv obetí, aby sme zaistili, že tieto práva zostanú prioritami politického programu v nasledujúcich rokoch.

  Claude Moraes (S&D). – Ako viete, minulý týždeň sme navštívili váš úrad s Maggie Hughesovou, jednou z mnohých tisícok statočných obetí trestných činov.

Musím povedať, že po rozhovore s vašimi pracovníkmi sme veľmi nadšení, že by to potenciálne mohol byť balík, ktorý obnoví dôveru a pridanú hodnotu pre občanov, ktorí potrebujú pomoc, keď sa stanú obeťami trestných činov.

Maggie Hughesová a mnohé ďalšie obete trestných činov nám povedali, že sa im páčia opatrenia, ktoré navrhujete, ale chcú vidieť koncentráciu pomoci. Napríklad ak existuje úrad na podporu obetí, mal by byť ľahko prístupný a mali by sme mať jednotlivcov, ktorí pomáhajú v nemocnici, v policajnej cele a so súdnym systémom.

Toto požadujú naši občania a až doteraz to nedostali. Je to teda naozaj naliehavá žiadosť na vás, aby ste z tohto urobili potenciálne skvelý návrh, aký z toho môže byť.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Úplne súhlasím. Aj ja mám pocit, že na obete sa trocha zabúda.

Pokiaľ ide o procesné práva, zamerali sme sa hlavne na ľudí, ktorí sa dostali do problémov, lebo možno spáchali trestný čin: zaoberali sme sa tým, aby sa dodržiavali ich práva, čím by sme sa v našej spoločnosti založenej na právach aj mali zaoberať. Veľmi často sú však obete šikanované druhýkrát, keď prídu na súd, a nikoho to nezaujíma. Je to veľmi nespravodlivá situácia, ktorá sa v podstate rovná popretiu práv. Preto dúfam, že tento balík o obetiach zmení nielen zákony, ale aj mentalitu a že všade na našich súdoch, našich policajných staniciach a v našich nemocniciach – ako správne vyzýval vážený poslanec – budú ľudia venovať špeciálnu pozornosť obetiam a budú vedieť, že by sa s nimi nemalo zaobchádzať ako so všetkými ostatnými. Je maximálne dôležité, aby to platilo aj v zahraničí pre ľudí v členskom štáte, ktorý nie je ich krajinou pôvodu.

Spolieham sa teda na Parlament, že pomôže Komisii vytvoriť najlepšie možné právne predpisy a tiež že bude rýchly, pokiaľ ide o spolurozhodovacie aspekty balíka, aby mohol byť balík predložený na dohodu s Radou.

Druhá časť

  Predsedajúca. – Otázka č. 18, ktorú predkladá Marian Harkin (H-000063/11)

Vec: Návrhy Komisie o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb

Mohla by Komisia podať vysvetlenie o aktuálnej situácii v súvislosti so svojimi návrhmi o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) je dôležitá iniciatíva pri odstraňovaní prekážok jednotného trhu a bola v ročnom prieskume rastu identifikovaná ako iniciatíva podporujúca rast, ktorá by mala byť dobre pripravená. Skutočne bude riešiť niektoré hlavné fiškálne prekážky konkurencieschopnosti spoločností.

Nedostatok spoločných pravidiel pre daň z príjmu právnických osôb a rozdielnosť vnútroštátnych daňových systémov v súčasnosti často vedú k nadmernému zdaneniu a dvojitému zdaneniu. Okrem toho podniky čelia veľkým administratívnym záťažiam a vysokým nákladom na dodržiavanie daňových predpisov. Táto situácia vytvára prekážky investíciám v EÚ a je v rozpore s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020.

Zatiaľ sa dosiahol významný pokrok v technickej príprave návrhu CCCTB. Teraz je čas poskytnúť spoločnostiam jednotný súbor pravidiel, aby bolo podnikanie na jednotnom trhu jednoduchšie a lacnejšie.

Prijatie CCCTB kolégiom komisárov je naplánované na 16. marca 2011. Som presvedčený, že konečný návrh výrazne prispeje k lepšiemu prostrediu pre podniky, rast a pracovné miesta v EÚ.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem vám za odpoveď, pán komisár. Mám len tri krátke otázky a dúfam, že na ne budete vedieť odpovedať.

Predpokladáte, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb bude dobrovoľný?

Po druhé, predvídate nejaké okolnosti, za ktorých by domáce súdy mohli stratiť svoju súdnu právomoc v daňovej oblasti, ak by nejaké rozhodnutie, ktoré prijmú, ovplyvňovalo výnosy v inom členskom štáte?

A na záver, predpokladám, že v tejto fáze sa dospelo k nejakému vzorcu na rozdelenie daní, ktoré sú splatné v rôznych členských štátoch. Urobila Komisia nejakú analýzu vplyvov na víťazov a porazených? Tým mám na mysli víťazov a porazených z finančného hľadiska, nech už ste pripravili akýkoľvek vzorec.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – V otázke, či bude spoločný konsolidovaný základ dane príjmu právnických osôb (CCCTB) dobrovoľný alebo povinný, budem veľmi stručný. Odpoveď je áno, bude dobrovoľný: návrh zabezpečuje spoločnostiam dobrovoľnú možnosť uplatňovať pravidlá pre CCCTB.

Pokiaľ ide o úlohu domácich súdov, návrh CCCTB ustanovuje pravidlá urovnávania sporov a úloha domácich súdov nebude v dôsledku tohto návrhu oslabená.

Návrh ustanovuje vzorec na prideľovanie s rovnocenným rozdelením medzi obrat, pracovnú silu a aktíva a faktor pracovnej sily bude rozdelený na dve zložky: mzdy a počet zamestnancov.

Áno, urobili sme posúdenie vplyvu a bude zverejnené spolu s naším návrhom. Som pevne presvedčený, že tento návrh bude prínosom pre európske podniky, a myslím, že ja pre írske podniky.

  Predsedajúca. – Vážení kolegovia, uvedomujem si, že tu sú niektorí poslanci, ktorí prišli do rokovacej sály po tom, čo sme začali hodinu otázok, a nie sú si vedomí toho, že máme príliš málo času na to, aby sme sa pokúsili pokročiť. Zámerom je odpovedať na čo najviac otázok. Preto som na začiatku povedala, že prijmem doplňujúce otázky len od poslancov, ktorí položili pôvodné otázky.

Dovoľte mi teraz povedať, že mojím cieľom, ktorý do istej miery závisí od dĺžky odpovedí Komisie, je prijať pred 20.45 hod. tieto otázky: otázky pani Jensenovej, pána Papanikolaoua, pána Posselta a pani Ţicăovej. Taký je plán.

Otázka č. 19, ktorú predkladá Anne E. Jensen (H-000086/11)

Vec: Poľnohospodárske produkty a oslobodenie od DPH v Rumunsku

Dánske podniky, ktoré investovali do rumunského poľnohospodárskeho odvetvia, boli informované, že v budúcnosti nebudú musieť uplatňovať DPH na produkty predané sprostredkovateľom. Naopak, poľnohospodári musia naďalej fakturovať túto DPH v prípade produktov predávaných koncovým používateľom (napríklad výrobcom pečiva, iným poľnohospodárom atď.). Rumunská vláda informovala DG TAXUD o tomto návrhu, ktorého cieľom je oslobodiť od DPH predaje uskutočnené so sprostredkovateľmi.

Vyjadrila Komisia súhlas s tým, aby boli poľnohospodárske produkty predávané sprostredkovateľom oslobodené od DPH? Ak je tomu tak, z akých dôvodov? Domnieva sa Komisia, že tento mechanizmus môže svojou podstatou zmeniť odvetvia poľnohospodárskych produktov v Rumunsku? Domnieva sa Komisia, že môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, ak budeme finančne nabádať poľnohospodárov, aby predávali svoje produkty konkrétnym nákupcom? Plánuje Komisia dohliadať na to, aby sa na všetkých rumunských poľnohospodárskych výrobcov uplatňoval jednotný režim DPH?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Vzhľadom na situáciu s podvodmi v oblasti DPH v súvislosti s určitými poľnohospodárskymi výrobkami je Komisia v kontakte s Rumunskom, aby stanovila najvhodnejší spôsob na riešenie tohto problému.

Jedným z možných riešení problému s týmto takzvaným kolotočovým podvodom v tomto odvetví by bolo použitie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Podľa tejto úpravy, ktorá nie je režimom oslobodenia od dane, zostávajú dodávky zdaňované, ale osobou zodpovednou za zaplatenie DPH daňovému úradu už nie je dodávateľ, ale prijímajúci daňovník.

Skutočnosť, že za zaplatenie dane je zodpovedný príjemca namiesto dodávateľa, je jedinou zmenou oproti štandardnému režimu, podľa ktorého daňovník dodávajúci tovar inému daňovníkovi vyberá DPH a platí ju štátu, zatiaľ čo prijímajúci daňovník si môže túto sumu odpočítať prostredníctvom priznania DPH.

Ak je prijímateľ konečným spotrebiteľom, podľa štandardného režimu aj podľa režimu prenesenia daňovej povinnosti si nemôže odpočítať DPH a plne ju znáša.

Preto DPH stále zostáva pre daňovníkov neutrálna a nedochádza k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže si prijímateľ vo svojom priznaní DPH môže súčasne platiť a odpočítavať presne tú istú sumu, prínosom tejto úpravy je odstránenie potreby faktického zaplatenia DPH daňovému úradu. Preto zabraňuje podvodným dohodám, ktoré sú založené na nezaplatení DPH dodávateľom a následnom odpočítaní si DPH zákazníkom, ktorý vlastní platnú faktúru.

Nevýhodou tohto systému je skutočnosť, že by mohol vytvárať iné riziká podvodov, pretože celá DPH by sa vyberala v poslednej fáze dodávateľského reťazca.

Preto by podľa názoru Komisie mal byť takýto systém pokiaľ možno obmedzený len na poľnohospodárske výrobky, ktoré sa zvyčajne predávajú sprostredkovateľom – zdaniteľným osobám – a nie sú určené na dodávku konečným spotrebiteľom.

V každom prípade, keďže táto úprava by sa odchyľovala od bežných pravidiel pre DPH stanovených v smernici o DPH, Rumunsku by Rada musela udeliť výnimku na základe tejto smernice. Komisia túto záležitosť stále skúma.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Ďakujem vám, pán komisár. Nie som si istá, či som pochopila všetky podrobnosti, ale môžem sa, samozrejme, na ne bližšie pozrieť neskôr. Predpokladám, že tento nový systém, ktorý bol vytvorený na zamedzenie podvodom, však môže predstavovať konkrétny problém pre výrobcov z inej krajiny, ktorí investovali v Rumunsku a ktorí preto majú výdavky na DPH v inej krajine, ktoré si nemôžu vykompenzovať príjmom z DPH v Rumunsku, pretože nemajú žiadny príjem z DPH. Uvažovala Komisia, ako by sme mohli vyriešiť tento problém výrobcov z inej krajiny EÚ, ktorí majú podniky v Rumunsku aj v iných krajinách EÚ, aby sa im neznemožnilo vykompenzovať si DPH na vstupe príjmom z DPH? Ďakujem.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Chcel by som len povedať, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti nie je novým mechanizmom a uplatňuje sa v niekoľkých členských štátoch. Uplatňuje sa napríklad tiež v systéme obchodovania s emisiami v niektorých členských štátoch. Je pravda, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v skutočnosti znamená výber DPH na konci dodávateľského reťazca namiesto jej výberu vo všetkých častiach dodávateľského reťazca.

Keď sa zaoberáme žiadosťami členských štátov o použitie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, skúmame, samozrejme, všetky podrobnosti a zvažuje sa tiež otázka narušenia vnútorného trhu. Preto sa návrhy Komisie nerobia automaticky, ale prostredníctvom štúdie, na základe ktorej predkladáme návrh Rade.

Pokiaľ ide o Rumunsko, už viac ako pol roka – alebo ešte dlhšie – pracujeme na tom, aby sme našli spôsob, ako vyriešiť podvody v oblasti DPH v poľnohospodárskom odvetví v tejto konkrétnej krajine.

  Gay Mitchell (PPE). – Som tu od začiatku hodiny otázok, ktorá mala začať o 19.30 hod. V našej krajine, ktorá bude mať od zajtra novú vládu, je veľa ľudí, ktorí sa zaujímajú o otázku, ktorú som položil komisárovi Rehnovi. Prosím vás, aj keby sme museli zasadať o niekoľko minút dlhšie, aby ste prijali moju otázku a aby ste komisárovi umožnili odpovedať na ňu.

  Predsedajúca. – Poslanci už odišli z rokovacej sály, pretože som im povedala, že sa nemôžem zaoberať ich otázkou ani doplňujúcimi otázkami. Bolo to ťažké popoludnie. Naďalej je to ťažký večer. Naznačila som tie otázky, ktorými sa chcem zaoberať do 20.45 hod. Uvidíme, ako to zvládneme, ale naozaj robím maximum, aby som bola spravodlivá k všetkým zúčastneným a samozrejme ku komisárom, ktorí čakajú, kým dostanú slovo.

Otázka č. 22, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-000061/11)

Vec: Vyhlásenie riaditeľa OECD o prípadnej reštrukturalizácii dlhu členských štátov z eurozóny a stanovisko Komisie

Vo štvrtok 28. januára 2011 riaditeľ OECD Angel Gurría v rámci prác svetového ekonomického fóra v Davose zdôraznil, že ak existuje krajina, ktorá možno potrebuje reštrukturalizáciu, je ňou Grécko. Treba pripomenúť, že ide o prvú verejne vyjadrenú pozíciu k otázke reštrukturalizácie dlhu členskej krajiny eurozóny, ktorú prijal riaditeľ poverenej medzinárodnej organizácie úzko spolupracujúcej s Úniou na širokom okruhu politických, hospodárskych a sociálnych otázok.

Aká je stanovisko Komisie k tejto konkrétnej otázke najmä vzhľadom na pozíciu, ktorú vyjadril generálny tajomník OECD?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Komisia spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom nedávno ukončila tretie preskúmanie programu hospodárskeho posúdenia Grécka. Naše spoločné celkové posúdenie sa skladá z dvoch častí a stručne ho načrtnem.

Po prvé, program dosiahol ďalší pokrok v plnení cieľov a po druhé, zostáva prekonať značné problémy, aby sa zabezpečila fiškálna udržateľnosť, obnovila konkurencieschopnosť a zaistil sa funkčný bankový sektor.

Zatiaľ čo v niektorých oblastiach prišlo k oneskoreniu, základné fiškálne a iné reformy potrebné na splnenie strednodobých cieľov programu sa teraz zavádzajú do praxe. Ešte stále však treba navrhnúť a zrealizovať hlavné reformy, aby sa vybudovalo kritické množstvo reforiem potrebné na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti a hospodárskeho oživenia.

Náročné konsolidačné snahy podporí odvážny privatizačný program, ako naznačil pán premiér Papandreou. Vláda vyjadrila svoj záväzok výrazne rozšíriť privatizačný program s cieľom dosiahnuť výnosy z privatizácie vo výške 50 miliárd EUR do roku 2015. To by mohlo potenciálne znížiť mieru zadlženosti o viac ako 20 percentuálnych bodov HDP v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Navyše odhodlanie zaviesť privatizačný program zvýši hospodársku účinnosť a podporí vyššie investície a vývoz.

Z týchto dôvodov budú plný záväzok vlády k tomuto procesu privatizácie a v neposlednom rade aj jej odhodlanie zaoberať sa výsadami a záujmovými skupinami rozhodujúce pre realizáciu týchto ambicióznych cieľov, a teda pre využitie potenciálu na podstatné zlepšenie trhového postoja voči Grécku. Komisia preto povzbudzuje Grécko, aby ukázalo odhodlanie vo svojom privatizačnom programe.

Vyplýva to z poznámky, ktorú vyslovil generálny tajomník OECD: tento rok, rok 2011, je pre Grécko rozhodujúcim rokom, čo sa týka obnovenia dôveryhodnosti jeho hospodárskych politík. To je podmienka, ak chce znovu získať prístup na trh v priebehu budúceho roku.

S týmto cieľom by mali orgány dosiahnuť alebo dokonca prekonať fiškálny cieľ na tento rok a formulovať ráznu strednodobú rozpočtovú stratégiu.

Navyše by Grécko malo počas nadchádzajúcich týždňov a mesiacov dosiahnuť rozhodujúci pokrok v štrukturálnych reformách. Odhodlaná realizácia programu by mala posilniť dôveryhodnosť a dôveru občanov aj investorov.

Na záver dodám, že obavy týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu sa môžu a budú riešiť prostredníctvom kombinácie týchto politických opatrení – t. j. splnenia fiškálnych cieľov a realizácie privatizačného programu – a opatrení EÚ na predĺženie splatnosti pôžičiek a revíziu cenovej politiky v zmysle dlhovej udržateľnosti.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Minulý rok sme spolu podpísali memorandum s Gréckom, ktoré upravuje splácanie pôžičky poskytnutej na obdobie tri a pol roka. Dnes ste osobne vo svojom vyhlásení navrhli, aby toto obdobie bolo predĺžené na sedem rokov, čo zjavne znamená, že sa spravila výpočtová chyba. Zároveň agentúra Moody’s znížila úverový rating Grécka na rovnakú úroveň, ako má Angola. Bolo to neodôvodnené a je to neprijateľné.

Koniec koncov, pán komisár, všetci si lámeme hlavu nad tým, čo bude nakoniec postačovať, aby sa Grécko postavilo späť na nohy: jednoduché predĺženie? Zníženie úrokových sadzieb, ako ste sa tiež zmienili? Nové rokovanie o podmienkach memoranda? Eurodlhopisy? Európsky rastový dlhopis? Všetko už spomenuté? Alebo možno niečo iné? Možno viac úsporných opatrení v Grécku? Čo myslíte, pán komisár?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Základnou vecou a potrebnou podmienkou je dodržiavať ciele fiškálnej konsolidácie a s pevnou rozhodnosťou realizovať štrukturálne reformy v súlade s memorandom.

Okrem toho, je pre Grécko nevyhnutné – ako som povedal vo svojej predchádzajúcej odpovedi –, aby začalo veľmi ambiciózny program privatizácie, ktorý pomôže znížiť dlhové zaťaženie. V súvislosti s komplexnou stratégiou, o ktorej sa má v marci rozhodnúť v Európskej únii, je tiež veľmi dôležité, aby sa členské štáty zaoberali otázkou dlhovej udržateľnosti. Môžem len povzbudiť členské štáty, aby sa rozhodli predĺžiť splatnosť pôžičiek Grécku a aby tiež revidovali cenovú politiku pre tieto pôžičky.

  Jim Higgins (PPE). – Je to úplná fraška a toto je procedurálna námietka. Bolo nám povedané, že hodina otázok má byť od 19.30 do 20.30 hod. Vy alebo niekto rozhodol, že predchádzajúca rozprava bude môcť pokračovať aj cez hodinu otázok. Je to jedna z mála možností na to, aby sa ľudia mohli pýtať komisára. V Írsku máme krízu a moji kolegovia Gay Mitchell, Pat the Cope Gallagher a ja sme predložili otázky. Kto rozhodol? Chcem teraz vedieť – a toto je oprávnená otázka–, kto rozhodol, že dvadsaťminútové zasadnutie, z ktorého uplynulo len osem minút, by sa malo skrátiť na osem alebo deväťminútové zasadnutie. Kto o tom rozhodol, pani predsedajúca?

  Predsedajúca. – Pán Higgins, práve teraz som sa chystala urobiť vyhlásenie predtým, ako odovzdám slovo komisárovi na poslednú otázku, pretože, to mi verte, som taká nahnevaná ako vy. Nepáči sa mi tu sedieť za týchto okolností, keď musím sklamať toľkých poslancov a nechať niekoľko komisárov čakať. Bola by som rada, keby ste sa zamerali na vedúcich predstaviteľov svojich skupín, a poviem to ešte raz jasne a zreteľne: predsedovia skupín stanovujú program a takmer každý plenárny týždeň nás dostávajú do situácie, keď nemáme dostatok času, aby sme riadne prebrali hodinu otázok pre Komisiu alebo prípadne pre Radu. Je to neuspokojivé; už som predtým vyjadrila svoj názor. Chcela by som požiadať každého jedného poslanca, ktorému na tom záleží, aby kontaktoval vedúcich predstaviteľov svojej skupiny a povedal im, čo si myslí, pretože keď preberám predsedníctvo, musím sa držať takého programu, aký dostanem, a neteší ma to.

  Gay Mitchell (PPE). – Ale kto rozhodol, že pán komisár Šemeta mohol odpovedať na tri otázky a pán komisár Rehn iba na jednu otázku? Otázka pána Higginsa bola druhou otázkou pánovi komisárovi Rehnovi a moja bola treťou otázkou. Ako to, že jeden komisár dostane niekoľko otázok a iný iba jednu otázku? Nerozumiem tomu.

  Predsedajúca. – Prešli sme dve otázky a teraz dávam pánovi Šemetovi otázku, ktorá je v skutočnosti adresovaná pánovi komisárovi De Guchtovi. Preto. Musím postupovať podľa určitého poradia a mrzí ma to. Je mi vás troch ľúto, ale navrhla by som vám, keďže viem, že pán komisár Rehn má veľké pochopenie, som si istá, že keď odíde z rokovacej sály, bude pripravený s vami tromi hovoriť. To je jediné riešenie, ktoré môžem ponúknuť, a viem, že nie je uspokojivé.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Keď som si prečítal tieto tri otázky, otázku č. 23 od pána Higginsa, otázku č. 24 od pána Mitchella a otázku č. 25 od pána Gallaghera, môžem len predpokladať, že pán komisár by tieto tri otázky spojil. Preto sa pýtam, či nemôžeme alebo nemáte právo pokračovať s nimi počas nasledujúcej rozpravy? Pretože vždy je to hodina otázok, ktorá na to doplatí. Takže ak môžeme pokračovať, možno budú komisári takí dobrí, aby nám venovali trochu viac svojho času po deviatej hodine.

  Predsedajúca. – Pán Gallagher, nemôžem pokračovať po začiatku ďalšej časti zasadnutia. Už som naznačila pánovi Posseltovi a pani Ţicăovej, že prijmem ich otázky, a otázka od vás troch by skutočne bola poslednou, ak by sme boli rýchlejší, ale nie sme. Teraz je pre mňa zložité prijať dokonca otázku pána Posselta. Taká je realita. Naozaj ma to mrzí, a ako som povedala, som nahnevaná, ale toto je situácia, do ktorej nás dostali. Vidíte, čo sa deje celý deň s programom, a nie je to uspokojivé. Takže ak môžem, chcela by som prejsť, ako som povedala, k otázke položenej pánovi komisárovi De Guchtovi, na ktorú odpovie pán Šemeta, a s veľkým poľutovaním musím povedať, že to bude posledná otázka tohto večera.

Otázka č. 31, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-000068/11)

Vec: Zahraničný obchod a Východné partnerstvo

Ako Komisia hodnotí vývoj obchodu medzi EÚ a štátmi Východného partnerstva a aká je v tomto kontexte úloha stratégie pre oblasť Čierneho mora, resp. akú úlohu zohrávajú zakaukazské štáty?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Globálna finančná a hospodárska kríza negatívne ovplyvnila dvojstranný obchod medzi EÚ a východnými partnerskými krajinami. Celkovo obchod medzi EÚ a šiestimi východnými partnerskými krajinami klesol od roku 2008 do roku 2010 o 20 %.

Treba pripomenúť, že Východné partnerstvo sa začalo realizovať, keď bola finančná kríza v plnom prúde. Jeho otvárací samit sa konal 7. marca 2009. V tomto počiatočnom období sa vytvorili pracovné štruktúry a konali sa prvé stretnutia viacstranných platforiem. Východné partnerstvo bolo jednoducho príliš mladé na to, aby zmiernilo negatívne účinky finančnej a hospodárskej krízy.

Pokiaľ ide o úlohu Čiernomorskej synergie v obchode s EÚ, možno povedať, že je zanedbateľná, keďže iniciatíva Čiernomorská synergia je rámec regionálnej spolupráce, nie obchodná dohoda.

Zakaukazské krajiny, či už jednotlivo, alebo ako skupina, nezohrávajú žiadnu osobitú úlohu v rozvoji obchodu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva.

V súčasnosti prebiehajú prípravy na budúce rokovania o dvojstrannej, hĺbkovej a komplexnej zóne voľného obchodu s Gruzínskom a Arménskom, zatiaľ čo v prípade ustanovení dohody o partnerstve a spolupráci s Azerbajdžanom, ktoré sa týkajú obchodu, sa pracuje na lepšej verzii.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Ďakujem vám, pán Šemeta, za veľmi presnú odpoveď. Budem veľmi stručný. Myslíte si, že existujú možnosti na zintenzívnenie obchodu s krajinami južného Kaukazu okrem iného znížením napätia medzi nimi, a najmä pokiaľ ide o vonkajšiu energetickú politiku?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Ako som povedal vo svojej odpovedi, pracujeme na otázke hĺbkovej a komplexnej zóny voľného obchodu a týmto krajinám sme predložili kľúčové odporúčania o tom, čo musia urobiť, aby sa začali rokovania o takýchto dohodách.

Takéto dohody by, samozrejme, znamenali značný pokrok, a ak si tieto krajiny splnia svoje úlohy – a prinajmenšom niektoré z nich sa o to naozaj vážne snažia –, potom budú vyhliadky na zintenzívnenie obchodu oveľa lepšie.

  Brian Crowley (ALDE). – Čakal som s prerušením, kým skončíte s otázkami, pretože som vedel, že nemáte čas, ale chcel by som, tak ako naši ďalší kolegovia, dať do zápisu Parlamentu, že toto je ďalšie zoslabenie kľúčového prostriedku pre poslancov – najmä pre radových poslancov tohto Parlamentu. Myslím si, že nie je správne, že vás dostali do pozície, v ktorej ste boli nútená nás obmedziť, ale rovnako si tiež nemyslím, že je to všetko chyba vedúcich predstaviteľov, pretože riadenie časového rozvrhu počas dňa je úlohou každého, kto predsedá. Evidentne ten, kto predsedal pred vami, pripustil, že došlo k narušeniu priebehu, čo vás dostalo do nepríjemnej pozície.

Možno by sme mohli dospieť k dohode a vy s predsedníctvom a podpredsedami by ste mohli súhlasiť s tým, že táto časť, hodina otázok, je nedotknuteľná a že sa to nezmení. Ak je potrebné rozpravu zastaviť a pokračovať v nej po hodine otázok, tak dobre. Predložím to nášmu predsedovi skupiny a dúfam, že ostatní urobia to isté, ale požiadal by som aj vás, aby ste to predniesli na predsedníctve.

  Predsedajúca. – Prednesiem to predsedom skupín, pretože, nerada to hovorím, tam spočíva problém: na Konferencii predsedov, kde stanovujú program. Je to otázka príliš veľkého množstva materiálu zaradeného do programu predtým, ako sa dostaneme k hodine otázok. Máte pravdu. Je potrebné stanoviť nejaký druh hranice, aby sa zaistilo, že sa bude dodržiavať tento čas, v ktorý poslanci môžu brať na zodpovednosť Komisiu alebo Radu. Súhlasím s vami a ubezpečujem vás, že ako prvú vec zajtra ráno budem formulovať túto požiadavku.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Predtým ste povedali, že sa dostaneme k otázke, ktorú som predložila pánovi komisárovi De Guchtovi. Bohužiaľ, vidím, že pán komisár odišiel a ja som zostala tu v rokovacej sále čakať na odpoveď. Myslím si, že sme sa ani len nedržali žiadneho postupu, a nerozumiem, čo sa stalo.

  Predsedajúca. – Pani Ţicăová, chcela som prijať vašu otázku, ale povedala som tiež, že časové obmedzenie je také, že musíme skončiť o tri štvrte, a tento čas uplynul predtým, než sme sa dostali k vašej otázke. To je jednoduchá odpoveď. Mrzí ma to.

Ako hovorím, nie som spokojná s pozíciou, do ktorej nás dostali, ale dnes večer som vo svojej snahe prejsť viac otázok nemohla urobiť nič viac. Nepovolila som doplňujúce otázky v snahe dosiahnuť viac pre vás, ale ľutujem, nepodarilo sa mi dostať sa k vašej otázke.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.50 hod. a pokračovalo o 21.05 hod.)

PREDSEDÁ: ISABELLE DURANT
podpredsedníčka