Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 8. marca 2011 - Štrasburg

1. Otvorenie zasadania

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

  Predsedajúca. – Týmto vyhlasujem pokračovanie zasadnutia Európskeho parlamentu 2011 – 2012.

2. Otvorenie rokovania

  Predsedajúca. – Dobré ráno, dámy a páni. Dnes je 8. marec, Medzinárodný deň žien. Parlament si naplánoval mnohé podujatia. Máme príležitosť pripojiť sa k oslavám stého výročia tohto dňa a vyjadriť svoje názory na to, čo už ženy dosiahli a čo ešte zostáva urobiť.

3. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

4. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

5. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

6. Usmernenia pre rozpočet na rok 2012 – ostatné oddiely (rozprava)

  Predsedajúca. – Rokovanie bude teraz pokračovať. Prvým bodom je správa pána Josého Manuela Fernandesa v mene Výboru pre rozpočet o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2012, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (2011/2017 (BUD)) (A7-0049/2011).

  José Manuel Fernandes, spravodajca. – (PT) Predovšetkým mi dovoľte, aby som sa pozdravil vám, pani predsedajúca, aj pánovi komisárovi a všetkým kolegom poslancom, ktorí sú tu. Dovoľte mi začať poďakovaním všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na tejto správe, najmä tieňovým spravodajcom z rôznych politických skupín.

Výsledkom práce je široký konsenzus, ako dokázalo hlasovanie vo Výbore pre rozpočet minulý týždeň, kde bola správa schválená pomerom 34 hlasov k 1 a 1 sa zdržal hlasovania. Cieľom tejto správy je zosúladiť sa so súčasnou situáciou: s ekonomickou, finančnou a sociálnou situáciou, s ktorou zápasíme, s krízou, ktorú zažívame, a zároveň s tým, čo európska verejnosť vyžaduje od Európskej únie a jej inštitúcií.

Budeme mať rozpočet plný obmedzení a úspor, no zároveň rozpočet, ktorý bude musieť poskytnúť inštitúciám a Parlamentu prostriedky na uskutočnenie európskych projektov a na splnenie očakávaní európskej verejnosti.

Naším cieľom je dokonalosť v tvorbe právnych predpisov a bolo by veľmi zlé, keby nám chýbali potrebné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa. V tomto období by to bolo zlým znamením a znamenalo by to výdavky, ktoré by európska verejnosť musela znášať.

Aby sme dosiahli cieľ, budeme potrebovať príslušné zdroje. Máme nové právomoci, ktoré nám vyplývajú z Lisabonskej zmluvy. V danej situácii sa však prikláňame k neutrálnemu zvýšeniu, čo znamená, že sa prikláňame k zvýšeniu rovnému inflácii.

Konáme v súlade s listom pána komisára, s odporúčaním, ktoré poslal Parlamentu a iným inštitúciám. Preto keď to bude potrebné, ak to vôbec bude potrebné, navrhneme opravný list alebo opravný rozpočet na účel splnenia záväzkov, ako je napríklad ten, ktorý má Európska únia voči Chorvátsku, alebo ten, ktorý vyplýva z členstva ôsmich nových členov Lisabonskej zmluvy.

Aby sme dosiahli úsporný rozpočet, je jasné, že musíme viac ako inokedy dodržiavať zásady dobrého riadenia a hospodárnosti, zásady účinnosti a efektivity. Tieto zásady sa budú musieť prejaviť v rozpočtovej prísnosti, jednoduchosti a transparentnosti. Pomocou týchto zásad budeme schopní úspešne určiť škrty nielen v odhadoch, ktoré teraz budeme pripravovať, ale plánujeme úspory aj v plnení rozpočtu na rok 2012.

Takýmto spôsobom budeme schopní plniť svoje zodpovednosti. Takisto by sme chceli – a túto koncepciu sme zaviedli – rozpočet s nulovým základom, v ktorom je každý výdavok odôvodnený a v ktorom sú variabilné výdavky známe; v prípade odôvodnenosti by sa mala urobiť analýza nákladov a výnosov týchto výdavkov.

Pravdaže, neohrozíme projekty, ktoré sa už rozbehli, pretože to by nebol len krok späť, ale viac-menej strata. Mám na mysli projekty, ako je rozšírenie budovy Konráda Adenauera či Dom európskej histórie; tieto projekty budú pokračovať aj pri tomto obmedzenom rozpočte. Na základe toho tvrdíme, že nasledujúce rozpočty by mali byť viacročné, aby sa hneď od začiatku riadili celkovým plánovaním, ktoré je v súlade s viacročným finančným rámcom.

  Janusz Lewandowski, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, želám vám všetko najlepšie pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Vítam zásady sprísnenia rozpočtu, ktoré určil pán spravodajca Fernandes, najmä pokiaľ ide o administratívne riadky rozpočtu Európskej únie. Pre mňa je isté, že toto je smer, ktorým by sme sa v súčasných ekonomických podmienkach v Európskej únii mali vydať.

S týmto vedomím som preto požiadal svojich kolegov v Komisii, aby boli výnimočne citliví na zvýšenie v administratíve, a môžeme prisľúbiť, že naše výdavky sa zvýšia o necelé 1 %. To za predpokladu istých zmluvných záväzkov znamená, že na rok 2012 sú navrhnuté škrty v rozpočte v oblasti nákladov na informačné technológie, zasadnutia, konferencie a misie, ako aj v oblasti štúdií a publikácií.

Napísal som list predstaveným ostatných inštitúcií a toto je ich odpoveď. Myslím si, že toto je naozaj smer, ktorým by sme sa v roku 2011 mali uberať, pokiaľ ide o administratívne výdavky. Zo strany Rady máme náznaky, že aj tam sa chystajú obmedzenia.

Tá istá zásada by sa mala uplatňovať v súvislosti s budúcim rozširovaním. Myslím si, že odhady by sa mali zahrnúť do rozpočtu vo forme opravného listu alebo opravného rozpočtu, keď sa prijme formálne rozhodnutie o dátume pristúpenia. Pri tejto príležitosti vám však musím pripomenúť, že administratívne výdavky tvoria len necelých 6 % rozpočtu Európskej únie, takže tento pomer je celkom slušný.

Pokiaľ ide o prevádzkové výdavky, európsky rozpočet má vlastnú internú logiku. Programy časom nadobúdajú splatnosť, takže teraz už máme splatné hlavné programy, ktoré sa začali v roku 2007. Európsky rozpočet sa týka najmä investícií, nie spotreby a sociálnych transferov. Na jednej strane by sme mali obmedzovať administratívne výdavky, ale na druhej by sme mali chápať logiku vnútornej dynamiky európskeho rozpočtu, ináč vyrobíme množstvo takzvaných reste à liquider (RAL), ktoré vytvoria horu nevyčerpaných peňažných prostriedkov a nesplnených záväzkov, a to nie je v súlade so slušným rozpočtovým postupom.

Preto ešte raz vítam zásady, ktoré vidíme v správe pána Fernandesa. Podľa usmernení máme 30. marca viesť rozhovory a už teraz sa teším na naše stretnutie, ktoré bude tomuto trialógu predchádzať.

  Monika Hohlmeier, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Po prvé by som chcela vyjadriť svoje poľutovanie a sklamanie, že tu nie je prítomný generálny tajomník ani dvaja podpredsedovia zodpovední za Európsky parlament. Od Komisie normálne očakávame, že jej členovia by mali byť prítomní; to isté by sme mali očakávať od nášho najvyššieho predstaviteľa.

Po druhé by som sa rada vyjadrila k téme správy budov Parlamentu. Vítam skutočnosť, že projekt budovy KAD v Luxemburgu napreduje, a zdá sa, že náklady sú pod kontrolou a všetko ide podľa plánu. Keď sa dokončí projekt rozšírenia budovy KAD, umiestnenie zamestnancov pod jednou strechou by malo viesť k väčšej efektívnosti a súčinnosti, ako aj k zníženiu ročných nákladov, pretože sa zavrie osem úradov. Tento cieľ by sa mal jednoznačne splniť, keďže niektoré z týchto fondov potrebujeme na iné účely, ako už spomenul pán Fernandes.

Verím, že aj Dom európskej histórie je významný projekt, pretože pritiahne mnohých návštevníkov, ktorým veľmi efektívnym spôsobom ponúkne pohľad na význam, ciele a účel Európskej únie v súvislosti s európskou históriou.

Po tretie by som žiadala, aby sa zamestnanci so sídlom v Luxemburgu presídlili do Bruselu. Pretože pravidelne musia pracovať v Bruseli, neustále cestujú tam a späť, čo spôsobuje problémy aj poslancom. Toto sa vzťahuje len na malý počet podoblastí, preto by sa presťahovanie malo zvážiť z hľadiska efektívnosti.

Po štvrté považujem za dobré, že Európsky parlament počíta len s miernym rozšírením. To, že ostatné oblasti sa rozširujú len miernym tempom, by Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) nemala považovať za dôvod na masívne rozšírenie. Vyzývam všetky inštitúcie, aby v tomto období hospodárskych a finančných ťažkostí prispôsobili svoje nároky obmedzeným možnostiam.

  Derek Vaughan, v mene skupiny S&D. – Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi. Takisto sa chcem poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho správu, ale aj za prístup k zjednoteniu ostatných oddielov rozpočtu. Má pravdu v tom, že sa musí zosúladiť potreba zabezpečiť, aby Európsky parlament a ostatné súčasti mohli primerane fungovať, s potrebou udržať zvýšenie rozpočtu na absolútnom minime.

Vítam najmä jeho návrh, aby sa zvýšenie udržalo vo výške miery inflácie. Podľa môjho názoru je pôvodný návrh vo výške 5,2 % príliš vysoký. Pravdaže, aby sme dosiahli mierne úspory, ktoré presadzuje pán spravodajca a ostatní v Parlamente, musíme sa postarať o to, aby sme určili úspory v rámci rozpočtu. Preto som sa ponúkol, že budem s pánom spravodajcom spolupracovať pri hľadaní úspor. Verím tomu, že je možné nájsť potenciálne úspory napríklad v politike v oblasti budov a v súvislosti s rozširovaním – čo už spomenul aj pán komisár –, ale aj v takej sfére, ako sú navrhované náklady mimoeurópskeho úradu, ktorý je podľa mňa v tomto období luxusom, aký si nemôžeme dovoliť.

Napokon chcem povedať, že tiež musíme veľmi úzko spolupracovať s inými inštitúciami, najmä s Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, o ktorých viem, že sa takisto veľmi zaujímali o svoj rozpočet na rok 2012. Musíme sa postarať o to, aby rovnako ako my dokázali fungovať tak, ako majú, no zároveň obmedzili nárast výdavkov do budúcnosti. Môžem teda povedať, že Skupina socialistov a demokratov sa už veľmi teší na spoluprácu s pánom spravodajcom; podporujeme návrhy týchto usmernení a tešíme sa na diskusiu o odhadoch na budúci týždeň.

  Predsedajúca. – Chcela by som reagovať na poznámku pani Hohlmeierovej. Podpredseda zodpovedný za rozpočet pán Pittella je tu v Parlamente a počúva rozpravu.

  Alexander Alvaro, v mene skupiny ALDE. – (DE) Vážený pán Fernandes, ďakujem vám za túto úžasnú správu. Kľúčovými zásadami dobrého rozpočtového hospodárenia sú efektívnosť, šetrnosť a zodpovedné prerozdeľovanie finančných zdrojov, ktoré nám boli zverené. Vo všetkých rokovaniach o rozpočte sa však znovu a znovu objavuje niečo, čomu sa musíme vyhnúť – chamtivosť a túžba lipnúť na starých spôsoboch. Musíme rozlišovať medzi chamtivosťou a potrebou.

Niet pochýb o tom, že zvýšenie pracovných miest načrtnuté v Lisabonskej zmluve a vyžadované ako výsledok Lisabonskej zmluvy je potrebné. Mali by sme byť opatrní a zabezpečiť rovnováhu medzi pracovnými miestami v politických skupinách, výboroch a administratívnych pozíciách. Ako už spomenula naša kolegyňa pani poslankyňa, bolo by dobre, keby toto zasadnutie navštívil pán generálny tajomník a počul, čo hovoríme. Nové oddelenia, o ktorých hovoril pán Vaughan, nebudú v tejto forme potrebné, ak rozumne využijeme efekt súčinnosti v tomto Parlamente. Máme množstvo schopných ľudí v rôznych generálnych riaditeľstvách a som si istý, že ich dokážeme efektívne dať dokopy.

Pokiaľ ide o Dom histórie, súhlasil by som s pani Hohlmeierovou, že je dôležité, aby taký projekt mal od začiatku podnikateľský plán. Nemali by sme k tomu pristupovať ako k prehliadke požiadaviek, v ktorej každý dostane, čo chce; musíme naše zdroje riadiť múdro, na základe rozumného rozpočtu.

Napokon chcem dodať, že by sme nemali urobiť chybu a neinvestovať do budúcnosti z dôvodu pomýleného želania ušetriť peniaze. Investície, ktoré dnes vložíme napríklad do informačných technológií, nám v nadchádzajúcich rokoch môžu ušetriť veľa peňazí, a preto nemôžeme dopustiť, aby sa šetrenie ako také stalo jediným cieľom. Musí mať zmysel a s ohľadom na budúcnosť musí byť rozumné.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Aktuálne je témou rozpravy rozpočet Parlamentu na rok 2012. Rada by som zdôraznila, že z pohľadu Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie sa musí dosiahnuť správna rovnováha medzi obmedzeným a oprávneným zvýšením, ktoré sú dôsledkom najmä nových právomocí a zodpovedností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy, a sebadisciplínou a sebakontrolou v čase, keď verejné finančné prostriedky nie sú postačujúce. Pre vonkajší svet je rozpočet Parlamentu ešte vždy čosi ako vizitka Európskeho parlamentu a naďalej má symbolický význam. Ako zvládneme politiku šetrenia a potrebu tejto politiky, keď nás priamo zasahuje?

Pán Fernandes použil slová ako konsolidácia, obmedzovanie a sebakontrola. Doteraz sme však počuli len niekoľko reálnych návrhov na to, kde má v pláne urobiť škrty a kde oklieštiť zdroje. Pravdaže, je správne vyzývať na väčšiu efektívnosť v administratíve Parlamentu a aj ja z môjho hľadiska vidím istý priestor na zlepšenie.

Chcela by som sa teraz vyjadriť k otázke Domu európskej histórie. V zásade som za tento nápad. Nazdávam sa však, že projekt musí mať jasné podnikateľské plány. Ak chceme dať prioritu takému projektu – a tieto slová znovu adresujem najmä pánovi Fernandesovi – a ak slová ako sebadisciplína a konsolidácia myslíme vážne, potom musíme byť pripravení na navrhnutie škrtov v iných oblastiach.

Ak priority vznikajú ako výsledok politickej vôle, potom aby sa podľa definície vytvoril konsolidovaný rozpočet, musia iné sféry dostať sekundárnu prioritu. Rozprávať o konsolidácii bez príslušných odporúčaní znamená prekrúcať problém. Bude fungovať iba vtedy, ak budú ľudia pripravení povedať, kde sa majú uplatniť škrty – najmä ak ide o nové priority. Toto som mala na mysli, keď som spomenula vizitku Európskeho parlamentu: obmedzené zvýšenie a jasnú sebakontrolu.

  James Elles, v mene skupiny ECR. – Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k správe, ktorú považujem za veľmi vyváženú, najmä pokiaľ ide o hľadanie konsolidovaných zdrojov a úsporný rozpočet.

Zásady, ktoré určuje – kvalitná legislatíva, zásady správneho riadenia, presnosť a jednoduchosť a predkladanie plánov na zníženie nákladov –, by sa mali uplatňovať nielen na všetky ostatné inštitúcie okrem Komisie, ale aj na rozpočet samotnej Komisie.

Keď sa však pozrieme na technické otázky, ktoré spomína pán spravodajca, nemali by sme hľadať úspory len z dlhodobého hľadiska, ale aj z krátkodobého, keď by sme mali byť schopní navrhnúť opatrenia na zníženie nákladov.

Jednou z dôležitých otázok záujmu v našej skupine je bezpečnosť. Zdá sa, že kladieme priveľký dôraz na to, aby sme ľuďom nedovolili vchádzať do budov inštitúcií. Neposkytujeme im dostatočnú slobodu vstupu ani možnosť voľne sa pohybovať. Chcel by som navrhnúť, že keď sa páni podpredsedovia dostanú k tomuto bodu, mali by sa pozrieť na Kongres USA, ktorý zabezpečuje bezpečnostné prehliadky ľudí vchádzajúcich do budov, ale potom im umožňuje voľne sa v nich pohybovať. Umožňuje to využívanie profesionálnej bezpečnostnej služby.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Je hanba, že v súčasnej ekonomickej kríze je už predložený návrh 5 % zvýšenia rozpočtu Parlamentu na rok 2012. Príspevok na asistentskú výpomoc pre poslancov bol len minulý týždeň znovu zvýšený o 1,500 EUR na mesiac. Nevynakladá sa nijaké úsilie na riešenie škandalózneho mrhania spôsobeného troma kreslami v tomto Parlamente. A čo je horšie, Európsky parlament sa sumou 60 miliónov EUR zapojil do renovácie budovy, ktorá sa má využívať ako Dom európskej histórie – ako keby sme v Európe nemali múzeá! Chce EÚ prepisovať históriu? A čo Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorá bude zamestnávať medziiným 50 úradníkov, čo zarobia o 20 % viac ako britský premiér a budú potrebovať novú budovu, ktorá bude stáť 10,5 milióna EUR ročne?

Vážená pani predsedajúca, v mene britských daňových poplatníkov vás prosím o zastavenie tohto zdierania!

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Návrh rozpočtu predložený pánom Fernandesom na finančný rok 2012 sa zaoberá nákladovou efektívnosťou a konsolidáciou. Ako zástupcovia občanov Európy sa k nemu v Parlamente musíme vyjadriť. Nákladová efektívnosť je nevyhnutná.

Dodatočné výdavky spojené s pristúpením Chorvátska, založením ESVČ a troch nových finančných úradov však mali vplyv na rozpočet EÚ. Je pravda, že nové výdavky by nevyhnutne nemali – vlastne vôbec by nemuseli – viesť k zvýšeniu rozpočtu. Vo všetkých inštitúciách Únie možno nájsť potenciálne úspory – napríklad v personálnej politike, v politike v oblasti budov či v administratíve. Znovu by som chcela navrhnúť, aby sa viaceré agentúry podrobili auditu a aby sa hľadala súčinnosť s rôznymi členskými štátmi.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Najprv by som chcel pánovi Fernandesovi pogratulovať k jeho vynikajúcej práci.

Nie je ľahké hovoriť o inštitúciách, rozpočtoch a riadení zdrojov, najmä ak sa pokúšate diskutovať o zlepšení ich výkonu súbežne s potrebou ekonomickej konsolidácie, ktorej musia členské štáty a Európska únia čeliť v takých citlivých súvislostiach, aké dnes máme. Presne z tohto dôvodu plne podporujem jeho výzvu smerom k hodnotám kvalitnej legislatívy a riadneho finančného hospodárenia, ktoré sú smerodajnými zásadami, na ktorých by mala byť založená činnosť všetkých inštitúcií.

V čase krízy, keď naším hlavným cieľom musí byť znovu naštartovať európske hospodárstvo, musí najlepší príklad počestnosti naozaj vychádzať zo samotných inštitúcií. Počestnosť neznamená len šetrenie, ale skôr zvýšenú administratívnu účinnosť, aby sa zabezpečilo spravodlivé a lepšie využívanie zdrojov, čo všetkým inštitúciám umožní pracovať efektívnejšie aj účinnejšie, takže budú schopné dosiahnuť hlavné ciele, ktoré si Európa stanovila v posledných rokoch.

Keď prejdem konkrétnejšie k rozpočtu Parlamentu, podobne ako pán Fernandes verím, že rozpočet na rok 2012 bude rozpočtom konsolidácie, a beriem do úvahy, že by sa mal stať referenčným bodom a nie predmetom aktuálnej rozpravy o budúcom viacročnom finančnom rámci.

Napriek tomu si myslím, že časť zdrojov by sa mala využiť na zavedenie niektorých potrebných zlepšení, ktoré by poslancom umožnili plniť si povinnosti pomocou kvalitných služieb.

Preto sa nazdávam, že v bežných službách by sa malo šetriť, ale malo by sa vyvíjať úsilie aj v politike v oblasti nehnuteľností racionalizáciou priestoru, ktorý už máme k dispozícii, a prijatím strednodobého a dlhodobého plánu, ktorý nám umožní predbežne plánovať výdavky na budovy, ako aj vynášať transparentnejšie a racionálnejšie rozhodnutia v tejto oblasti.

  Jens Geier (S&D). – (DE) Je prirodzené, že by sme mali diskutovať o nákladoch, ktorým sa v tomto rozpočte treba vyhnúť alebo ich ušetriť. Chcem vás však všetkých vyzvať, aby ste vo svojich neuvážených reakciách na diskusiu v súvislosti s agentúrami boli objektívnejší. Pýtate sa prečo? Po prvé preto, lebo Výbor pre kontrolu rozpočtu sa neustále zapája do tejto rozpravy a tiež upriamuje pozornosť na spôsoby, akými je možné zlepšiť spoluprácu medzi agentúrami a vykonávanie ich povinností, a aj preto, lebo tento rok očakávame osobitnú správu o agentúrach od Európskeho dvoru audítorov, takže potom budeme mať objektívnejší podklad na diskusiu, momentálne dosť neuváženú, najmä pokiaľ ide o otázku, ako sú agentúry riadené a ako by sme mohli tieto úspory dosiahnuť.

Keď hovorím o úsporách, rád by som prešiel k ďalšej téme – k našej politike v oblasti budov. Je jasné, že pokiaľ ide o budovy Európskej únie, určite môžeme ušetriť nejaké zdroje. Keď mám hovoriť za seba, spýtal by som sa, či je naozaj dobrý nápad stavať nové budovy pre Európsky parlament v Bruseli, keďže táto stratégia má zmysel len vtedy, ak budú ceny nehnuteľností v Bruseli sústavne stúpať. V súčasnosti sa však nezdá, že by situácia na trhu podporovala túto predstavu. Ak ceny nehnuteľností na trhu nevzrastú, potom je naozaj skôr rozumnejšia možnosť prenájmu než nákupy, najmä keď sa s otvorenými očami prejdete po európskej štvrti a uvidíte, koľko kancelárskych priestorov je momentálne v tejto oblasti k dispozícii na prenájom.

Čo ma privádza k otázke Domu európskej histórie. Myslím si, že tu je potrebná väčšia legitimita, pretože nestačí, že všetky iniciatívy na založenie Domu európskej histórie sú zatiaľ založené len na uzneseniach predsedníctva tohto Parlamentu a nemajú nijakú demokratickú legitimitu. To sa musí zmeniť. V prvom rade potrebujeme vedieť, ako budú pokryté prevádzkové a následné náklady tejto inštitúcie.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Aj ja by som sa chcela poďakovať pánovi Fernandesovi za vynikajúcu správu a pánovi komisárovi Lewandowskému predovšetkým za jeho list európskym inštitúciám týkajúci sa regulácie našich tohtoročných administratívnych výdavkov. Myslím si, že tento list bol veľmi výstižný a pomôže vytvoriť prístup, s ktorým, ako veríme, sa nám bude ľahšie naliehať na zavedení úspor, a nazdávam sa, že musí platiť pre všetky inštitúcie. Musí sa vzťahovať na Výbor pre regióny, Ekonomický a sociálny výbor aj na Súdny dvor, ktorých výdavky, pochopiteľne, prudko vzrástli. Musí sa vzťahovať aj na Dvor audítorov. Pre malé inštitúcie, ako je Európsky ombudsman a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, to bude trochu ťažšie, na čo musíme, pravdaže, brať ohľad.

Myslím si však, že najmä my v Parlamente máme zodpovednosť dokázať, ako prejavíme svoju zdržanlivosť. Hoci Lisabonská zmluva nám pridelila nové úlohy, ktoré zahŕňajú dodatočné výdavky, nadchádzajúci rok 2012 musí byť rokom konsolidácie. Diskutovali sme o rozširovaní. Pristúpenie Chorvátska zahrnieme do opravného rozpočtu. Mnohí tu už spomenuli otázku Domu európskej histórie. Myslím si, že Dom európskej histórie ako súčasť našich služieb pre návštevníkov je výborný nápad. Mnohí mladí ľudia dosť dobre nepoznajú históriu, ktorá viedla k založeniu EÚ, a hovorí sa, že ak nepoznáme vlastnú históriu, sme odsúdení na to, aby sme si ju zopakovali. Podľa mňa je veľmi, veľmi dôležité, aby sa hovorilo o nedávnej európskej histórii, preto Dom európskej histórie podporíme.

V neposlednom rade by som chcela povedať, že naše výdavky sú veľmi úzko spojené s množstvom našich kresiel v Parlamente, čo stojí peniaze. Tým sa musíme dôkladne zaoberať. Bohužiaľ, práve s našimi najvyššími nákladmi nemôžeme urobiť nič. Tie sa týkajú našich povinných presunov medzi Štrasburgom a Bruselom. Ak Európska rada naozaj verí, že je potrebné zaviesť úspory, hlavy štátov Európy by sa mali zaoberať týmto problémom. Ďakujem, pani predsedajúca.

  Hynek Fajmon (ECR). – (CS) Je zrejmé, že celá Európska únia a jej členské štáty budú v roku 2012 ešte pociťovať pretrvávajúce dôsledky ekonomickej a finančnej krízy. Európsky parlament musí preto prispôsobiť svoju rozpočtovú stratégiu tomuto faktu. Musíme sa usilovať o maximálnu rozpočtovú disciplínu a úsporu. Som rád, že som túto skutočnosť našiel v správe a že ju správa zdôraznila. Úspora však nemôže znamenať, že výdavky budú rásť v súlade s infláciou. Naším cieľom musí byť udržať výdavky Parlamentu na tej istej úrovni ako tento rok. Všetko možné úsilie musí smerovať k šetreniu a lepšiemu využitiu existujúcich parlamentných zdrojov. Toto sa musí uplatňovať vo všetkých oblastiach činnosti Európskeho parlamentu, od racionalizácie správy budov až po lepšie využitie informačných technológií a politiky ľudských zdrojov. Aj tu sú potenciálne úspory, len musíme mať odvahu ich zaviesť.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) V období všeobecných hospodárskych ťažkostí je základnou úlohou európskych inštitúcií byť príkladom pre ostatných.

Táto správa je správne zameraná na splnenie kritérií efektívnosti a na riadenie nákladov a služieb. Preto uvažujem, či by nebola potrebná skutočná a okamžitá kontrola efektívnosti istých činností z vonkajších zdrojov. Mám na mysli najmä vnútornú bezpečnosť a bezpečnosť informačných technológií Parlamentu, čiastočne aj pokiaľ ide o nedávne udalosti, o ktorých všetci vieme: krádež na pošte minulý mesiac.

Ďalšiu kritiku je potrebné smerovať na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Hoci bola vytvorená s teoreticky nulovými nákladmi, aby sa znížilo plytvanie a zlepšila efektívnosť vonkajších vzťahov Európskej únie, ukazuje sa, že to bude prehra na obidvoch frontoch, politickom aj hospodárskom. Nežiadam od Európskeho parlamentu nič iné, len aby v tejto oblasti postupoval nekompromisne.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Minulý týždeň sa ma niekoľkí voliči z Flámska pýtali, ako je možné, že ako poslanci Európskeho parlamentu v čase hospodárskych problémov a neistoty, v tom istom čase, keď si obyčajní ľudia musia uťahovať opasky, ešte vždy dostávame 1 500 EUR mesačne na nábor pomocného personálu. V súčasnosti vlastne míňame ešte viac.

Otázky a pripomienky voličov boli jednoznačne presné. My predstavitelia Európskej únie by sme mali slúžiť ako príklad. Mali by sme míňať len toľko, koľko si môžeme dovoliť, a presne v tomto bode nemáme inú možnosť, len dospieť k nešťastnému záveru, že táto správa pána Fernandesa je príkladom zmeškanej príležitosti. Objavujú sa výzvy – a myslím si, že oprávnene –, aby sme v otázke rozpočtu prejavili zodpovednosť a umiernenosť. V odôvodnení A sa dokonca hovorí, citujem: „zaviesť prísne regulačné postupy, aby sa dosiahli úspory“, koniec citátu.

Je poľutovaniahodné, že táto správa nešpecifikuje, kde presne by sme mali urobiť škrty. Pravdaže, je niekoľko oblastí, kde by to bolo možné – mám na mysli Hospodársky a sociálny výbor a Výbor pre regióny, ako aj cesty medzi Bruselom a Štrasburgom, ktoré ročne stoja 200 miliónov EUR. Vyzývam Komisiu a Radu, ale aj Parlament, aby vykonali kontrolu a dali tieto záležitosti do poriadku, aby zistili, kde môžeme dosiahnuť úspory, a potom všetko preniesli do aktuálneho plánu, takže budeme môcť zahrnúť do rozpravy množstvo vecí, ktoré prinesú úspory.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Aj ja chcem poďakovať pánovi spravodajcovi za vyrovnanú, vynikajúcu správu. Každý tu hovorí o šetrnosti, čo je úžasná vec. Potrebujeme rozpočtovú disciplínu a efektívnosť, mali by sme sa však pevne držať toho, čo je našou hlavnou úlohou, a neprekračovať hranice tejto úlohy, ktorou je legislatívna práca.

Väčšina z vás hovorí, že musíme byť šetrní, ale napriek tomu hovoria o tom, na čom by sme nemali šetriť. Mali by sme hovoriť o konkrétnych opatreniach, ktoré nám umožnia zaviesť úspory. Môžeme ušetriť, keď prestaneme cestovať medzi troma miestami výkonu práce. Pravdaže si uvedomujeme, že z politického hľadiska by to bolo ťažké uskutočniť.

Chcel by som vyzdvihnúť ešte jednu vec, a to pojem bezpečnosti, ako ho spomenul pán Elles. Za jeden rok sme tu mali bankovú lúpež, bola vykradnutá jedáleň aj pošta. Nikoho nechytili. Hovoriť tu o bezpečnosti je ako zlý vtip.

Jasne zlyhávame v jednej oblasti: poslanci Parlamentu vstupujú do budovy, kde nie je primerane kontrolovaný vstup. Potrebovali by sme elektronický podpis. V súčasnosti máme zoznamy a kanceláriu, kde pracuje veľa ľudí, ktorí zapisujú mená a potom ich vkladajú do počítača. Je to plytvanie peniazmi. Mali by sme šetriť a zaviesť lepší, dôveryhodný systém bezpečnosti. Stačí to už len vykonať, poslanci však stále hovoria nie. Nesúhlasia s elektronickými podpismi, hoci týmto spôsobom by sme dosiahli jednoznačné úspory a mali lepší systém bezpečnosti.

Nechápem, prečo to v Kongrese USA funguje; tam s týmto systémom každý súhlasí, ale tu sa tieto veci akosi nedajú realizovať. Dúfam, že sa konečne zameriame na oblasti, kde sa naozaj dajú dosiahnuť úspory.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Z politického hľadiska považujem za veľmi dôležité, aby usmernenia pre rozpočet na rok 2012 odrážali ekonomickú a hospodársku realitu, v ktorej je tvorený.

V čase, keď sú členské štáty nútené šetriť a naši občania znášajú dôsledky finančnej a hospodárskej krízy, nie je možné počítať s dynamikou zvyšovania rozpočtu zaužívanou v predchádzajúcom roku. Naopak, musíme sa pozrieť, v ktorých oblastiach našej činnosti vieme ušetriť daňové prostriedky našich občanov bez toho, aby sa znižovala kvalita našej práce.

Isté rezervy, myslím si, máme priamo v našej organizácii práce. Tri sídla Európskeho parlamentu a pravidelné presúvanie sa tisícov pracovníkov a poslancov z Bruselu do Štrasburgu dvanásťkrát do roka sú verejnosti všeobecne známe. Takéto plytvanie verejnými prostriedkami sa, vážení kolegovia, nedá nazvať ináč ako pohŕdaním realitou.

Akékoľvek reči o úspornom hospodárení budú nedôveryhodné dovtedy, kým sa tento cirkus presúvania sa na rokovania Európskeho parlamentu nezruší.

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (PPE). – (PL) Začala by som poďakovaním pánovi Fernandesovi za načrtnutie usmernení pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie. Podľa môjho názoru usmernenia, ktoré vypracoval, sú kombináciou potreby zavádzať úspory, či skôr nevyhnutnosti zavádzať úspory, čo si všetci v danej hospodárskej situácii v Európskej únii uvedomujeme, so zárukou vhodných podmienok na tvorbu dobrých právnych predpisov.

Tu by som chcela zdôrazniť, že by sme nemali zabúdať na to, že Lisabonská zmluva a nadchádzajúce rozširovanie EÚ znamená, že Európsky parlament bude čeliť novým úlohám. Pre dobro občanov je preto absolútne nevyhnutné zaviesť riešenia, ktoré zjednodušia správne a náležité fungovanie Európskeho parlamentu.

Rada by som zdôraznila, že naďalej budem dúfať v spoluprácu so spravodajcom, ktorá zabezpečí, že rozpočet navrhnutý Európskym parlamentom na rok 2012 bude rozpočtom, pre ktorý bude charakteristická finančná disciplína a ktorý nebude brať do úvahy len nasledujúci rok alebo dva či tri roky po ňom, ale bude schopný zaviesť nástroje modernizácie, ktoré zjednodušia prácu Európskeho parlamentu, ako aj investície, ktoré, dúfam, v budúcnosti prinesú úspory.

  Jan Kozłowski (PPE). - (PL) Chcel by som zablahoželať pánovi Fernandesovi k jeho skvelej správe. Aj ja si myslím, že rozpočet na rok 2012 by mal byť realistický, prispôsobený súčasnej hospodárskej situácii. V dôsledku mnohoročných skúseností zo spravovania regionálneho rozpočtu a členstva vo Výbore pre rozpočet pri plánovaní výdavkov pripisujem osobitný význam disciplíne. Verím však, že by sme sa mali vyhnúť falošným úsporám, ktoré môžu vyústiť do hospodárskeho útlmu a zníženia hospodárskej konkurencieschopnosti. Zvýšená úroveň zamestnanosti a vytváranie kvalitných, trvalo udržateľných pracovných miest sú predpokladom ekonomického rastu a prekonania dôsledkov krízy. Rozpočet Európskej únie musí podporovať zvýšenie zamestnanosti. Kľúč k rastu nespočíva v znížení výdavkov, ale v zvýšení efektívnosti a v použití európskych peňažných prostriedkov na dosiahnutie strategických a merateľných výsledkov. Ďakujem.

  Giovanni Collino (PPE). – (IT) Som pánovi Fernandesovi vďačný za jeho prácu i za to, že sa sústredil na prípadné úspory, ktoré možno dosiahnuť v našich administratívnych výdavkoch. Personálna politika a politika v oblasti budov sú dve hlavné oblasti, na ktoré sa sústreďujú naše administratívne výdavky, čo jasne dokazuje aj správa.

V súvislosti s budúcim pristúpením Chorvátska do Európskej únie a budúcimi personálnymi požiadavkami bude potrebné a vhodné riadiť postupy pri výbere zamestnancov najmä prostredníctvom mobility. Hoci výber tejto možnosti politiky ľudských zdrojov na jednej strane ponúkne väčšiu pružnosť, na druhej si vyžiada zvyšovanie odbornej prípravy zamestnancov Európskej únie.

Pokiaľ ide o politiku v oblasti budov, v texte sa výslovne uvádza princíp centralizácie. Prísna politika, ktorú uplatňujeme pri rozpočtoch – počnúc rozpočtami členských štátov –, by nás mala zo strednodobého hľadiska prinútiť zvážiť vhodnosť udržania troch kresiel v Parlamente, čo je, pripúšťam, komplexná problematika, ale nemôžeme sa ňou nezaoberať.

  Gianni Pittella (S&D). – (IT) Veľmi pozorne som počúval rozpravu a môžem vás ubezpečiť, že návrh predsedníctva je modelom prísnej transparentnosti a efektívnej administratívy. Chcem konkrétne zdôrazniť tri body.

Prvým bodom je, že zvýšenie, ktoré sme navrhli v našom návrhu, neprekračuje priemernú mieru inflácie v Európskej únii. Po druhé, takisto mám obavy, preto pracujeme na obozretnej a prezieravej politike v oblasti budov, pokiaľ ide o bezpečnosť a zamestnancov. Tretím bodom je zvýšenie o 1 500 EUR, ktoré Výbor pre rozpočet odsúhlasil a začlenil do rezervy.

Túto rezervu uvoľnil Výbor pre rozpočet, nejde teda o peniaze, ktoré pôjdu do vreciek poslancov Parlamentu – toto nedorozumenie a dezinformácie je potrebné objasniť –, ale asistentom, ktorí budú poslancom pomáhať lepšie vykonávať povinnosti pridelené Lisabonskou zmluvou.

  Indrek Tarand (Verts/ALE). – Rád by som poukázal na jednu menej významnú oblasť, v ktorej by sme mohli ušetriť peniaze, a tou je softvér. Ročne platíme Billovi Gatesovi obrovské množstvo peňazí za používanie jeho softvéru Windows. Možno je to fajn chlapík, ktorý veľa z tých peňazí daruje na dobré účely, ale keby sme v tomto Parlamente používali softvér s otvoreným zdrojom, bol by to krok k jasnejšiemu, lacnejšiemu a modernejšiemu riadeniu.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Chcel by som sa spýtať pána komisára Lewandowského, aký je konkrétny postup na pristúpenie do záchrannej siete eura, inými slovami k peniazom poskytnutým Európskymi inštitúciami v roku 2012. Predloží Komisia návrh, ak konkrétny štát vyjadrí potrebu využiť záchrannú sieť? Má Európsky parlament plnú úlohu v spolurozhodovacom postupe a bude táto otázka na programe tento týždeň v súvislosti s rozširovaním záchrannej siete?

Po druhé, mám pripomienku k zvýšeniu asistentského príspevku o 1 500 EUR. Chcel by som požiadať všetkých poslancov, ktorí asistentský príspevok nevyužívajú v plnej výške, aby verejne vyhlásili, koľko peňazí ušetria – koniec koncov, ide o oblasť, ktorá sa dá ľahko zneužiť. Je možné, že niektorí poslanci vôbec nepotrebujú asistentský príspevok, pretože Parlament navštevujú len veľmi zriedka. V takých prípadoch by tieto peňažné prostriedky nemali byť použité v celkovej výške. Len tí, čo naozaj ťažko pracujú, by mohli použiť celý príspevok. Všetci ostatní by tieto peniaze mali vrátiť daňovým poplatníkom.

  Milan Zver (PPE). – (SL) Aj ja by som rád zablahoželal pánovi Fernandesovi k vynikajúcej správe. Súhlasil by som však s tými kolegami poslancami, ktorí povedali, že je potrebné najmä šetrenie v rozpočte.

Je naozaj pravda, že európsky rozpočet sa už niekoľko desaťročí zmenšuje. Keď sa pozrieme na HDP, ktorý sme v EÚ vytvorili, jeho objem sa sústavne znižuje. Nedávno pán komisár povedal, že na úplnom začiatku finančných výhľadov bol hrubý domáci produkt EÚ približne 1,3 %. To číslo je dnes sotva 1,12 %. Vnútroštátne rozpočty európskych krajín sa však zároveň výrazne zvýšili.

Napríklad za posledných desať rokov sa príslovečný skromný rozpočet Spojeného kráľovstva zvýšil o 100 %, čiže dvaapolkrát viac ako rozpočet EÚ. Rád by som si vypočul názor pána komisára konkrétne na to, či predpokladá, že budeme čeliť ťažkostiam pri plnení budúceho rozpočtu v roku 2012 z dôvodu skutočného poklesu európskeho rozpočtu v porovnaní s vnútroštátnymi rozpočtami členských štátov.

  José Manuel Fernandes, spravodajca. – (PT) Chcem poďakovať všetkým kolegom poslancom za ich príspevky. Rád by som spomenul, že tentoraz boli naším cieľom usmernenia. Zašli sme však ďalej a stanovili sme si osobitný cieľ: chceme dosiahnuť neutrálne zvýšenie, čo znamená, že v roku 2012 rozpočet neprevýši infláciu.

Veľmi dobre si uvedomujem, že máme nové právomoci. Uvedomujem si aj to, že na tieto právomoci potrebujeme zdroje, musíme však zohľadniť zásady dobrého riadenia a dosiahnuť úspory so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektivity.

Tieto zásady sa nepoužijú na to, aby sme sa usilovali o úspory naslepo: o úspory, ktoré sa v budúcnosti stanú nákladmi. Zavedieme úspory, ktoré neohrozia cieľ, ktorý sme si stanovili: dosiahnuť dokonalosť v tvorbe právnych predpisov.

Som si istý, že tento rozpočet bude aj rozpočtom zosúladenia: zosúladenia súčasných potrieb, súčasného krízového obdobia s požiadavkami, ktoré toto obdobie kladie na inštitúcie, aby reagovali efektívne a držali krok s tým, čo chcú ľudia, čo chce európska verejnosť.

Už len jeden odsek k nejasnosti, ktorá tu pretrváva: v rozpočte sa nezvýšilo nič pre poslancov a nebude sa zvyšovať ani budúci rok. Suma, ktorú tu všetci spomínajú – ktorá nie je určená poslancom, súvisí s možnosťou prijať ďalšieho asistenta –, bola stanovená už v roku 2010 a z rozpočtového hľadiska tu v roku 2011 nenastala nijaká zmena ani rozpočtové zvýšenie.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 11.30 v stredu 9. marca 2011.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Ako volení zástupcovia si všetci v tejto rokovacej sále určite uvedomujeme mnohé obete, ktoré museli naši voliči a národné vlády priniesť za posledné tri roky. Vzdelávanie, zdravotníctvo, doprava a ďalšie popredné služby sa v celej EÚ dočkali drastického zníženia finančných prostriedkov. Pre Európsky parlament je dôležité mať potrebný rozpočet, aby primerane spĺňal mandát, ktorý dostal od Európanov. Je však potrebné, aby poslanci tých istých Európanov aj zastupovali a zabezpečili, aby nedošlo k ľahkovážnemu míňaniu, nepotrebným zvýšeniam cien a aby sa na trhu, kde dodávatelia a podnikatelia bojujú o každé euro, našla hodnota. Verím, že moji kolegovia v tejto rokovacej sále, ako aj tí, čo pracujú v európskych inštitúciách, budú tieto zásady dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.

7. Chudoba žien – Rovnosť žien a mužov v Európskej únii – 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je dnes aktuálna spoločná rozprava o nasledujúcich správach o ženách v Európskej únii:

– správa pani Marije Nedelčevovej (Mariya Nedelcheva) v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (2010/2138(INI)) (A7-0029/2011) a

– správa pani Rovany Plumbovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o podobe chudoby žien v Európskej únii (2010/2162(INI)) (A7-0031/2011).

  Marija Nedelčevová, spravodajkyňa. – (FR) Narodila som sa v roku 1979, v čase, keď európski občania prvýkrát priamo volili svojich zástupcov. Som hrdá na to, že v tom istom roku prevzala prvýkrát v histórii Predsedníctvo Európskeho parlamentu žena Simone Veilová, statočná zástankyňa práv žien.

V súčasnosti som jedna z 35 % žien, ktoré sú zastúpené v tomto Parlamente. Ich počet v Európskom parlamente nebol nikdy predtým taký vysoký. Komu teda za to vďačíme? Vďačíme všetkým ženám, ktoré preukázali inteligenciu, silu a odvahu spojiť sa a žiadať o svoje volebné právo, o svoje právo na prácu a na vzdelanie. Vďačíme za to tým ženám, ktoré jednoducho chceli presadiť rešpektovanie svojej dôstojnosti a svojich práv. Proti nespravodlivej a bezdôvodnej diskriminácii bojujeme už 100 rokov. Určite sa dosiahol značný pokrok, boj proti nerovnostiam medzi ženami a mužmi je však každodenná činnosť a máme pred sebou ešte stále veľa práce.

Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, Európska únia mala vždy vedúce postavenie. Som presvedčená, že tento náš Parlament musí zaručiť, aby zostala v čele tejto dynamiky dokonca aj vtedy, keď pôjde o najcitlivejšie témy.

Súčasná hospodárska kríza nás donútila čeliť vlastným protirečeniam. Ako som zdôraznila vo svojej správe, kríza má závažnejší vplyv na ženy a jej následky budú v ich prípade trvať dlhšie ako v prípade mužov. Zdôraznila som však aj skutočnosť, že sa musíme prestať ľutovať, pokročiť a nájsť odpovede. Mali by sme využiť túto príležitosť na zmenu svojich postojov a napredovať.

V súčasnosti je mimoriadne dôležité zdôrazniť úlohu škôl v boji proti rodovým stereotypom. Vytvorením väčšieho množstva príležitostí v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania môžeme zlepšiť prístup žien k vyššej miere zodpovednosti. Nastal tiež čas skoncovať s pretrvávajúcimi rozdielmi v odmeňovaní práce žien a mužov. Rovnako som presvedčená, že musíme pokročiť aj v súvislosti so zložením správnych rád spoločností kótovaných na burze. Ženy predstavujú len 3 % členov správnych rád spoločností kótovaných na burze. To je neprijateľné. Nastal čas zintenzívniť úsilie. Čo ak ho budú veľké spoločnosti aj napriek celej našej snahe neustále brzdiť? V tom prípade budeme, bohužiaľ, nútení rozšíriť spektrum kvót a záväzných cieľov. O kvótach nehovorím príliš ochotne, pretože v podstate nie som ich zástankyňou. Ak však nefunguje cukor, potom zostáva jedinou možnosťou bič. Nemožno poprieť, že účasť žien na trhu práce môže byť pre hospodársky rast len prospešná.

Plán hospodárskej obnovy Európy bude mať v súčasnosti väčšiu šancu na úspech, ak sa jeho súčasťou stanú politiky rodovej rovnosti. Je nevyhnutné predložiť konkrétne návrhy na dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a dať tak najavo, že naše ambície môžu byť viac než len snom, pretože práve to sa od nás očakáva. Je veľmi dobré, ak sa riadime hodnotami a ideálmi, pragmatická a účinná však musí byť aj naša práca.

Pani predsedajúca, na záver by som chcela upozorniť na jeden posledný bod. Veľmi ma potešilo, že Európska komisia má v úmysle predložiť na jar návrh týkajúci sa boja proti násiliu páchanému na ženách. Proti problému násilia páchaného na ženách vo všetkých jeho podobách je potrebné bojovať zo všetkých síl. Pani komisárka, rada by som vám poďakovala, že ste v súvislosti s touto problematikou taká aktívna.

Pani predsedajúca, nie som pesimistka, a preto by som svoje vystúpenie chcela zakončiť pozitívnou poznámkou. Myslím si, že v tento deň stého výročia Medzinárodného dňa žien by sme mali vzdať hold odvahe, sile a odhodlaniu, ktoré preukazujú ženy v Tunisku, Líbyi, Iráne, Egypte a nespočetné množstvo iných žien vo svojom boji za obhajobu ľudských práv.

Závan slobody nad severnou Afrikou by mal odviať posledné pozostatky autoritatívneho režimu, chudoby a sociálneho vylúčenia, aby sa ženy v týchto krajinách emancipovali v sociálnej, politickej a hospodárskej oblasti a zároveň dodržiavali svoju kultúru a tradície. Našou úlohou v Európskom parlamente je vzdať hold aj týmto ženám, povzbudiť a podporiť ich v zúfalom boji za demokraciu a ľudské práva. Uvedomte si, prosím, že mám na mysli ľudské práva v tom najširšom zmysle slova.

  Rovana Plumb, spravodajkyňa. – V prvom rade mi dovoľte zaželať všetkým ženám všetko najlepšie k tomuto dôležitému dňu 8. marcu, keď si pripomíname sté výročie Medzinárodného dňa žien, 100 rokov boja za práva žien.

Chcela by som poďakovať všetkým svojim kolegom, tieňovým spravodajkyniam a všetkým zamestnancom sekretariátu za prínos k tejto správe.

Vo svojej správe sa zaoberám otázkou, ktorá je všeobecná, ale z hľadiska svojich následkov aj mimoriadne konkrétna, chudobou žien. Pod hranicou chudoby žije 85 miliónov Európanov a 17 % všetkých žien v EÚ je zaradených medzi obyvateľov žijúcich v chudobe. To sú fakty. Hospodárska, finančná a sociálna kríza zasahuje nás všetkých, poškodzuje však predovšetkým ženy na trhu práce a ich osobný život. V ich prípade totiž existuje väčšia pravdepodobnosť neistoty pracovného miesta a jeho straty a menšia pravdepodobnosť sociálneho zabezpečenia.

Taká je súčasná situácia. Čo môžeme robiť? Ženy očakávajú, že predložíme konkrétne návrhy, že prijmeme konkrétne opatrenia. Je 8. marca a ja sa pokúsim zhrnúť svoju správu do ôsmich bodov.

V prvom rade vyzývame členské štáty, aby vo svojich plánoch hospodárskej obnovy po recesii zohľadňovali rodové hľadisko tým, že budú podporovať a zvyšovať zamestnanosť žien a prijmú konkrétne opatrenia a že vykonajú úpravy v rozpočte, prostredníctvom ktorých zabezpečia rovnaký prístup k výdavkom verejného sektora s cieľom zvýšiť výrobnú kapacitu a uspokojiť sociálne a environmentálne potreby žien.

Po druhé, vyzývame Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie Európa 2020 prijali potrebné opatrenia na obmedzenie rodovej nerovnosti v zamestnaní. Dôrazne podporujem stanovenie cieľa znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov o 1 % ročne, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ zníženia týchto rozdielov o 10 %. Zdôrazňujem aj potrebu pozitívnych opatrení na zvýšenie zastúpenia žien v politických, hospodárskych a podnikových orgánoch s rozhodovacou právomocou.

Tretí bod sa týka zosúladenia súkromného a pracovného života. Vyzývam Radu a členské štáty, aby obnovili a splnili svoje záväzky týkajúce sa plnenia barcelonských cieľov v oblasti zabezpečenia prístupnej, cenovo dostupnej a vysokokvalitnej starostlivosti o deti a aby vypracovali nové ciele v oblasti starostlivosti o závislé osoby.

Po štvrté, vyzývame Komisiu a členské štáty, aby v oblasti zdravia vytvárali politiky zamerané na predchádzanie a boj proti praktikám, ktoré ohrozujú zdravie žien a sú príčinou sociálneho vylúčenia a chudoby.

Po piate, vyzývame členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zlepšenie príležitostí pre ženy v oblasti vzdelávania a zároveň potláčali stereotypy a odstránili zo školských osnov modely tradičných úloh.

Náš šiesty bod spočíva v priamej súvislosti medzi sociálnymi podmienkami rodín a výchovou detí. Preto vyzývame Komisiu a Radu, aby vypracovali a uplatňovali stratégiu na zníženie detskej chudoby na polovicu do roku 2012.

Po siedme, nemali by sme prehliadať násilie páchané na ženách. Jeho vplyv na riziko marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia sa zvyšuje. Vyzývam Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách.

Po ôsme, zdôraznime význam štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu ako kľúčových nástrojov na pomoc členským štátom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Myslím si, že tieto ciele môžeme dosiahnuť. Je to v našich silách. Sme dostatočne silní a rozumní, aby sme vyriešili túto dôležitú otázku na európskej úrovni a vo všetkých členských štátoch.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Je príjemné, že v deň stého výročia Medzinárodného dňa žien predsedá tomuto Parlamentu žena. Myslím si, že to má veľmi symbolický význam. Veľmi symbolické je aj to, že v tento deň máme vďaka spravodajkyni Mariji Nedelčevovej možnosť rokovať o týchto veľmi dôležitých bodoch programu, ktorý predstavuje obrovskú podporu práce Komisie v úsilí o rodovú rovnosť a zameriava sa na dôležité otázky, ktoré Komisia zdôrazňuje a bude zdôrazňovať aj naďalej.

Po sto rokoch sa tento boj ešte stále nekončí. Mrzí ma to, pretože vždy dúfam, že sa nám podarí zrušiť, takpovediac, každoročnú oslavu boja žien. Keďže sme však toto štádium nedosiahli, zrušiť ju nemôžeme. A do toho štádia sme sa skutočne ešte nedostali. Správa Parlamentu veľmi jasne ukazuje nedostatky. Tieto nedostatky sa týkajú otázky chudoby. Informovala nás o tom aj druhá správa. Pokiaľ ide o chudobu, ženy vedú, takže z tohto hľadiska nemožno hovoriť o nedostatku. Aké opatrenia však prijímame, aby sme dostali ženy z tejto pasce chudoby? Na túto otázku odpovie môj kolega Lászlo Andor.

Druhý bod sa týka žien vo svete zamestnanosti. Ešte stále sa stretávame s problémami, ktoré súvisia s rovnováhou medzi rodinným a pracovným životom. Ide o problematiku rozdielov v odmeňovaní. Ženy ešte vždy zarábajú v priemere o 17 % menej ako muži a 5. marca, ktorý je Európskym dňom rovnosti odmeňovania, ste na základe číselných údajov možno videli, o koľko viac musia ženy pracovať v porovnaní s mužmi, aby dosiahli rovnakú výšku odmeny. Skutočnosť je taká, že do 5. marca sme vlastne nedostávali odmenu, dovtedy sme museli pracovať bez nároku na ňu. Platiť nám v skutočnosti začali až 5. marca. Dúfam, že tento deň, deň rovnosti odmeňovania, raz budeme mať už 1. januára, čo by znamenalo, že v tom čase by bola odmena žien a mužov rovnaká.

Politický záväzok Európskej komisie je súčasťou našej novej stratégie. Témy, ktoré sú súčasťou našej stratégie pre rovnosť žien a mužov, sú rovnaké, ako spomínala spravodajkyňa. Ide o hospodársku nezávislosť žien, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, násilie páchané na ženách a presadzovanie rodovej rovnosti v rámci vonkajších opatrení.

Začnem vonkajšími opatreniami. Možne ste si všimli, ako sme sa spolu s Cathy Ashtonovou 8. marca prihovorili ženám mimo Európy a ako sme vzdali hold všetkým týmto ženám, ktoré bojujú o prežitie a za zavedenie demokracie. Musíme dať jasne najavo, že ich podporujeme. Ak hovoríme o všetkých týchto rozvratoch, ak hovoríme o vojnách a genocídach, ktoré, bohužiaľ, neustále pretrvávajú, všetci viete, že ženy stoja v prvých radoch. Ženy a deti sú v našich, ale aj v ostatných spoločnostiach najzraniteľnejšie, a práve preto Komisia pracuje na zefektívnení svojich jednotlivých politických iniciatív týkajúcich sa násilia páchaného na ženách a vytvorení súčinnosti medzi oblasťami s podobnými cieľmi.

Takže v súvislosti s vypracovaním ucelenej politickej reakcie na riešenie tohto obrovského problému sa nachádzame v spomínanej fáze. Ide o konkrétne opatrenia v oblastiach s jednoznačnými právnymi základmi s cieľom dosiahnuť účinnosť. V tejto súvislosti mám v úmysle v máji tohto roka predložiť balík opatrení na zabezpečenie práv obetí, v rámci ktorého budú mať, samozrejme, veľmi vysokú prioritu právne predpisy na pomoc ženám a deťom.

Svoje vystúpenie by som zrejme mala ukončiť témou, ktorá bola v priebehu niekoľkých posledných dní veľmi dôležitá. Viete, že 1. marca som zvolala výkonných riaditeľov veľkých európskych spoločností kótovaných na burze, aby som im oznámila, že už nesúhlasíme s deväťdesiatpercentnou kvótou pre mužov v správnych radách, pretože práve takýto je ich podiel. V správnych radách je na každých desať mužov len jedna žena, čo v skutočnosti znamená deväťdesiatpercentnú kvótu v prospech mužov. Myslíme si teda, že uvedený problém je potrebné riešiť predovšetkým preto, že všetky hospodárske a vedecké dôkazy týkajúce sa hospodárskej činnosti veľmi jasne poukazujú na to, že spoločnosti s rodovo vyváženou rozhodovacou štruktúrou majú vysokú návratnosť investícií a vytvárajú vyšší zisk ako spoločnosti s rozhodovacími štruktúrami zloženými výhradne z mužov.

Ženy teda znamenajú obchod. Viac zodpovednosti na strane žien je v záujme hospodárskeho rozvoja. V tejto súvislosti som vyzvala európske spoločnosti kótované na burze, aby do konca marca 2012 podpísali iniciatívu Ženy vo vedúcich pozíciách – záväzok Európy. Ide o záväzok s cieľom nahradiť mužov odchádzajúcich zo správnych rád kvalifikovanými ženami. Je ich také veľké množstvo, že by ich nemalo byť zložité nájsť. Máme v úmysle zisťovať, pozorovať, analyzovať a spracovávať údaje týkajúce sa priebehu tohto procesu v období od dnešného dňa do 8. marca budúceho roka. Ak nedôjde k zmene, som pripravená prijať opatrenia na úrovni EÚ a dosiahnuť nápravu v súvislosti s vyváženým zastúpením mužov a žien na riadiacich miestach vo veľkých podnikoch.

(potlesk)

  Predsedajúca. – Ďakujem vám, pani podpredsedníčka, vaše vystúpenie bolo mimoriadne symbolické a obsažné. V tejto chvíli dávam z dôvodu vyváženého zastúpenia slovo pánovi komisárovi Andorovi.

  László Andor, člen Komisie. – Ide skutočne o pozoruhodné výročie a účasť na tejto rozprave predstavuje veľkú zodpovednosť.

V prvom rade by som rád poďakoval spravodajkyniam z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a s pridruženého Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ktoré správu vypracovali. Uvedená správa je veľmi aktuálna, pretože otázka, ktorá sa v nej zdôrazňuje, je už na programe určitý čas. V dôsledku vplyvu finančnej a hospodárskej krízy na zraniteľné skupiny spoločnosti sa však stala naliehavejšou.

Rád by zdôraznil niektoré kľúčové prvky svojej politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, ktoré, domnievam sa, zlepšia pracovné príležitosti a podmienky žien. Je skutočne potrebné, aby členské štáty prijali v týchto oblastiach naliehavé opatrenia. Je napríklad potrebné, aby obmedzili segmentáciu trhu práce opätovnou úpravou rovnováhy v rámci právnych predpisov na ochranu zamestnanosti medzi pracovníkmi na trvalý pracovným pomer a pracovníkmi s neistými zmluvami na dobu určitú, ktorými sú často práve ženy.

Je tiež potrebné dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným alebo rodinným životom a odstrániť ďalšie prekážky týkajúce sa miery pracovnej aktivity druhých zárobkovo činných členov rodiny, ktorými sú opäť najmä ženy.

Je dôležité zvýšiť mieru zamestnanosti v EÚ a kľúčová úloha v tejto oblasti spočíva v účasti všetkých pracovníkov, mužov aj žien, na trhu práce. Som presvedčený, že Európsky sociálny fond sa bude musieť v budúcnosti lepšie a intenzívnejšie využívať na podporu dopytovo orientovaných politík s cieľom poskytnúť nové možnosti ženám, a to najmä tým, ktoré sa vracajú na trh práce po pôrode.

Skutočnosť, že viac ako 80 miliónov ľudí v súčasnej Európskej únii je ohrozených chudobou, je zdrojom vážnych obáv Komisie. Hlavnú zodpovednosť za boj proti chudobe nesú členské štáty, istú úlohu však zohráva aj Únia. Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometra tento názor zastávajú približne tri štvrtiny, teda 74 % našich európskych spoluobčanov.

Súčasťou hlavnej iniciatívy Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sú návrhy na praktické opatrenia zamerané na dosiahnutie číselne vyjadreného cieľa znížiť chudobu. Platforma je zameraná na neustály význam aktívneho začleňovania ľudí najviac vzdialených od trhu práce. Ako som už poznamenal, ženy tvoria dôležitú súčasť tejto kategórie. V roku 2012 predloží Komisia oznámenie s hĺbkovou analýzou vykonávania stratégií aktívneho začleňovania na vnútroštátnej úrovni.

Uviedol som, že v súčasnosti je v Európskej únii ohrozených chudobou viac ako 80 miliónov ľudí. Ešte znepokojujúcejšie je však to, že je medzi nimi viac ako 20 miliónov detí a ich počet sa postupne neznižuje. Pomôcť týmto deťom vymaniť sa z chudoby znamená pomôcť vymaniť sa z chudoby aj ich rodičom, a to predovšetkým osamelým rodičom, ktorými sú väčšinou matky. Riešenie tohto problému si vyžaduje širokospektrálny prístup, ktorý vychádza z politík zamestnanosti pri podpore rodičov pri hľadaní práce, vhodný systém daní a dávok, zabezpečenie hlavných služieb, ako napríklad bývania a kvalitnej starostlivosti o dieťa, vzdelávanie a ochrana práv dieťaťa. Ako je stanovené v platforme, Komisia má v roku 2012 v úmysle predložiť odporúčanie týkajúce sa chudoby detí. Načrtne v ňom spoločné zásady a účinné monitorovacie nástroje na boj s chudobou a jej prevenciu v ranom veku.

Dôležité je aj financovanie riešenia týchto problémov. Takmer tretina prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu vo výške 21,7 miliardy EUR pridelených na súčasné programové obdobie sa využíva na opatrenia na zlepšenia prístupu k zamestnaniu. Okrem toho sa takmer 3 miliardy EUR, aby som bol presný, 2,77 miliardy týchto pridelených prostriedkov využíva na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a začínajúcich podnikateľov. Príjemcami sú v tomto prípade veľmi často ženy.

Okrem toho sa nedávno vytvoril európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorého cieľom je podporovať vytváranie pracovných miest a samostatnú zárobkovú činnosť. V rámci tohto nástroja sa poskytujú pôžičky ľuďom, ktorí stratili zamestnanie a chcú si založiť alebo rozvíjať vlastný malý podnik. Osobitná pozornosť sa venuje ženám a mladým ľuďom. Vytvoril sa rozpočet vo výške 100 miliónov EUR na štyri roky, v rámci spoločnej iniciatívy s medzinárodnými finančnými inštitúciami je však možné zvýšiť ho na viac ako 500 miliónov EUR.

Spolupráca EÚ na základe otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálneho začlenenia a sociálnej ochrany pomohla v priebehu posledných desiatich rokov zvyšovať informovanosť a presadzovať boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu stanovila rámec na zníženie chudoby v celom rade politických oblastí. Urobme na dosiahnutie tohto cieľa všetko, čo je v našich silách.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

  Nadja Hirsch, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Ako spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko k správe o rovnosti som sa sústredila na trh práce. Bohužiaľ, rozdiely v odmeňovaní ešte stále dosahujú úroveň 17 % a ženy ešte stále nie sú vždy zastúpené v správnych a dozorných radách. V tejto oblasti je naliehavo potrebné prijať opatrenia.

Už si nemôžeme dlhšie dovoliť mrhať potenciálom žien v spoločnosti bez ohľadu na ich vek. Máme dobrú úroveň vzdelávania a štát do týchto mladých žien a matiek investuje. V tejto oblasti naozaj musíme dosiahnuť pokrok a vyžadovať od spoločností, aby konečne premenili krásne slová na skutky. V tejto súvislosti vítam skutočnosť, že spoločnosti skutočne dosahujú pokrok týkajúci sa dobrovoľnej kvóty.

Na druhej strane je však potrebné mať v rámci každej správy o rovnosti na pamäti, že z niektorých hľadísk sú znevýhodnení aj muži. Ide konkrétne o to, že chlapci nemajú v škole vždy príležitosť na rozvoj. Nedostatky existujú v oblasti domácich prác a starostlivosti o deti a muži sa môžu stať aktívnejší aj v tejto oblasti. Túto úlohu by sme si mali stanoviť všetci. Každý z nás bez ohľadu na pohlavie by mal dostať príležitosť nájsť si svoje miesto a žiť svoj život podľa vlastného uváženia.

  Gabriele Zimmer, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Pred sto rokmi ženy požadovali volebné právo a možnosť kandidovať vo voľbách a v súčasnosti ešte vždy vedieme kampane za rovnosť žien v mnohých oblastiach. Týkajú sa najmä možností výberu povolania, ale aj odmeňovania za vykonanú prácu a nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia, predovšetkým v starobe. Uvedenú skutočnosť neodhalil len rozdiel v odmeňovaní mužov a žien.

Aj napriek ich zvyšujúcej sa účasti na trhu práce štatistické údaje vo všetkých 27 členských štátoch Európskej únie ukazujú, že ženy ohrozuje chudoba viac ako mužov. Existuje veľa dôvodov, pre ktoré je chudoba problémom žien. Z časových dôvodov sa môžem venovať len niektorým z nich. Zvýšenie počtu neistých pracovných miest diskriminuje ženy z viacerých hľadísk. V porovnaní len so 7,4 % mužov je na čiastočný úväzok zamestnaných viac ako 30 % žien. Podľa štúdií dostávajú ženy dokonca aj na týchto pracovných miestach na čiastočný úväzok výrazne nižšiu odmenu ako muži, a to za rovnaký pracovný čas a rovnaký druh práce. Táto skutočnosť obmedzuje príležitosti na začlenenie do trhu práce a na pokračovanie v kariére. Dôchodkové nároky sú obmedzené, takže chudoba je vopred naprogramovaná, a to predovšetkým v prípade tých, ktorí si vyberú nezávislý život slobodného človeka. Sme však presvedčení, že život bez chudoby možno dosiahnuť politickými prostriedkami prostredníctvom rozvoja systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorých sú zaručené dôchodky a úrovne minimálnej mzdy nad hranicou chudoby a pracovný čas sa vo všeobecnosti skracuje.

Nechceme čakať ďalších sto rokov, aby sme zistili, že organizácia vlastného života nezávisle od rozhodnutí mužov a napriek deťom, v súvislosti s ktorými existuje vyživovacia povinnosť, je nepochybne právom žien.

  Barbara Matera, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Keďže dnes oslavujeme sté výročie Medzinárodného dňa žien, hlasujeme o dvoch správach, ktoré sa venujú oblastiam, v ktorých sú ženy odsúvané a vylučované zo spoločnosti.

Ženy tradične ohrozuje chudoba viac. Ide predovšetkým o osamelé matky a ženy staršie ako 65 rokov. Medzi päť cieľov, ktoré navrhuje Európska komisia v rámci stratégie Európa 2020, patrí aj cieľ boja proti chudobe. Uvedený cieľ mimoriadne zvyšuje význam správy pani Plumbovej, predovšetkým z hľadiska rodovej politiky v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou.

Zraniteľnosť vystavuje jednotlivé ženy riziku chudoby, sociálnemu vylúčeniu a následne izolácii. Z uvedeného dôvodu je inštitúcia, ktorú zastupujeme, povinná zaviesť konkrétne stratégie a programy. Ku kvalitnej správe blahoželám aj pani Nedelčevovej. V správe sa presadzuje rovnosť medzi mužmi a ženami v Európskej únii. Zastúpenie žien vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore je v porovnaní s mužmi veľmi nízke. Číselné údaje vo finančnom sektore sú dokonca ešte negatívnejšie. Ženy predstavujú len 10 % členov správnych rád hlavných európskych spoločností kótovaných na burze a 3 % predsedov týchto správnych rád.

Z tohto dôvodu podporujem zavedenie kvót na zvýšenie účasti žien vo verejnom a súkromnom sektore a predovšetkým v oblasti vzdelávania. Uvedené opatrenie je potrebné podporiť, pretože zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní tomu, aby učitelia smerovali svojich žiakov k odborným odvetviam podľa rodových stereotypov.

Na záver svojho vystúpenia pripomeniem slová jednej z prvých amerických starostiek, ktorá povedala: „Ženy musia akúkoľvek činnosť urobiť dvakrát lepšie ako muži, aby sa kvalita ich práce vnímala ako polovičná.“ Na záver mi dovoľte povedať, že, našťastie, pre nás ženy to nie je zložité.

  Vilija Blinkevičiūtė, v mene skupiny S&D. – (LT) Keďže si dnes v Parlamente pripomíname sté výročie Medzinárodného dňa žien, venujeme osobitnú pozornosť otázkam rodovej rovnosti a prekonávaniu chudoby žien. Pred viac ako sto rokmi ženy bojovali za právo na prácu a v súčasnosti musia bojovať, aby dostali za rovnakú prácu rovnakú odmenu. Napredujeme, pokrok v oblasti rodovej rovnosti je však pomalý. Na pracoviskách stále dochádza k diskriminácii, stretávame sa s výraznou rodovou segregáciou trhu práce, naďalej dochádza k rozdielom v odmeňovaní, v zodpovedných funkciách je stále nedostatok žien a nedostatočná je aj podpora materstva a slobodných matiek. V správe Európskeho parlamentu o rovnosti medzi mužmi a ženami sme konštatovali, že je nevyhnutné posilniť zásadu rodovej rovnosti v rodine a v spoločnosti, zastaviť násilie páchané na ženách a obchodovanie so ženami, zaručiť materskú dovolenku, vytvoriť vhodné podmienky na využívanie služieb materských škôlok a zariadení starostlivosti o deti, znížiť chudobu žien a posúdiť ich prínos, pokiaľ ide o rozvoj rodiny, spoločnosti a hospodárstva. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná spolupráca Európskeho parlamentu, Európskej komisie a členských štátov. V tento historický deň by som chcela pozdraviť všetky ženy a vyzvať ich, aby aj naďalej bojovali za svoje práva a rovnaké príležitosti.

  Antonyia Parvanova, v mene skupiny ALDE. – V prvom rade mi dovoľte zablahoželať všetkým kolegyniam k niekoľkoročnej prínosnej práci týkajúcej sa nerovnosti medzi mužmi a ženami, ktorá je zhrnutá v mojej správe, a dôležitej otázky chudoby, ktorá sa rieši v správe pani Plumbovej.

Keďže oslavujeme sté výročie Medzinárodného dňa žien, je nevyhnutné, aby tento Parlament posúdil dlhú cestu, ktorú ešte máme pred sebou, aby sme zaručili rodovú rovnosť v celej Únii a zaviedli ju vo všetkých odvetviach a oblastiach.

Začnime sektorom zamestnanosti a rozdielmi v odmeňovaní práce mužov a žien. Ako dlho budeme sedieť a uvažovať o štatistických údajoch poukazujúcich na nerovnaké postavenie, podľa ktorých je odmeňovanie žien v niektorých členských štátoch EÚ o 34 % nižšie? Musíme presadzovať opatrenia, ak to bude potrebné aj legislatívne, aby sme dosiahli konkrétne výsledky v praxi a nielen na papieri.

Postavenie žien na európskom trhu práce a množstvo prekážok, ktorým musia čeliť v podobe diskriminácie, prispievajú k rozširovaniu javu chudoby žien. V postavení pomernej hospodárskej neistoty a závislosti zostáva príliš veľké množstvo žien. Majú tendenciu sústreďovať sa na pracovných miestach na čiastočný úväzok a na dočasných pracovných miestach, ktoré sú horšie platené, alebo na druhoradých pozíciách.

Chudoba spôsobuje obchodovanie so ženami, vyvoláva násilie a, všeobecnejšie povedané, rôzne druhy vykorisťovania. Vieme tiež, že v dôsledku chudoby ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, radšej nepodnikajú kroky na vlastnú ochranu z dôvodu nedostatočného finančného zabezpečenia.

Pani Redingová, v tento symbolický deň sa tešíme na stratégiu EÚ v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách, ktorú ste sľúbili predložiť.

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Dňa 8. marca 2011 si pripomíname sté výročie Medzinárodného dňa žien. Toto výročie si vyžaduje oslavu všetkých našich úspechov, ako je napríklad volebné právo žien, právo na rovnaké zaobchádzanie a reprodukčné práva, a to aspoň v civilizovanejších krajinách. Tento deň je však aj smutným dňom v súvislosti so všetkými skutočnosťami, ktoré ešte stále nedosiahli uspokojivý stav. Ženy v EÚ sú ešte stále výrazne menej zastúpené v zodpovedných funkciách. Povinnosti týkajúce sa starostlivosti vykonávajú takmer výlučne ženy a ešte stále pretrvávajú rozdiely v odmeňovaní práce mužov a žien vrátané štátov mimo EÚ, pričom v niektorých prípadoch tieto štáty dokonca nezačali prijímať opatrenia ani v oblasti udelenia volebného práva pre ženy.

Sté výročie Medzinárodného dňa žien si tiež vyžaduje porovnanie z historického hľadiska. K prvému skutočne dôležitému kroku v prospech žien na trhu práce došlo počas dvoch svetových vojen a najmä počas druhej svetovej vojny. Počet mužov na prácu v továrňach a úradoch bol jednoducho nedostatočný. Zamestnávatelia nemali inú možnosť a ženy vstúpili na trh práce vo veľkom množstve. Podobné obdobie prežívame aj v súčasnosti. Tentoraz nie je, našťastie, dôvodom vojna, ale starnutie obyvateľstva. O päť až desať rokov znova dôjde k situácii, že jednoducho nebudeme mať dostatočný počet mužov na obsadenie pracovných miest na rozličných úrovniach. Zamestnávatelia musia ženy prilákať a udržať si ich. Starnutie obyvateľstva by mohlo poskytnúť ideálnu príležitosť na uplatňovanie rodovej rovnosti.

Je na nás ako európskych politikoch a na našich kolegoch v národných parlamentoch, aby sme podporovali tento vývoj prostredníctvom kvalitnej materskej dovolenky v prípade matiek a otcovskej dovolenky v prípade otcov, prostredníctvom poskytovania primeranej úrovne cenovo dostupnej starostlivosti o deti, poskytovania práva na flexibilný pracovný čas a práce na čiastočný úväzok s kvalitnými sociálnymi právami, prostredníctvom zavedenia kvót na začlenenie žien do výkonných orgánov spoločností a do politiky, pretože v opačnom prípade dôjde v tomto smere k strate dôveryhodnosti. Spoločne môžeme zaručiť, že dosiahnutie rovnakých práv a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach nebude trvať ďalších sto rokov.

  Andrea Češková, v mene skupiny ECR. – (CS) Som tieňovou spravodajkyňou správy o podobe chudoby žien v Európe, preto sa sústredím na túto správu. Spája sa v nej celý rad problémov, ktoré veľmi dobre opisujú postavenie žien v EÚ. Som rada, že v správe sa uvádza viacero bodov, ktoré poukazujú na potrebu využitia pružných foriem zamestnania, ktorými mám na mysli zmluvy na dobu určitú a čiastočné úväzky. Podľa môjho názoru je totiž najmä v prípade osamelých matiek a vo všeobecnosti v prípade rodín, ktoré vychovávajú malé deti, potrebné využiť širokú škálu ponúk pracovného trhu, aby tak bolo možné skĺbiť ich pracovný a rodinný život. Zároveň však vítam a v plnej miere podporujem skutočnosť, že pozornosť sa v tomto prípade znova sústreďuje na pretrvávajúce veľké rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov. Rada by som len stručne uviedla, že správa obsahuje aj niektoré otázky, ktoré je pre nás zložité podporiť. Patrí medzi ne napríklad požiadavka na vytvorenie európskej charty práv žien a zmienka o správe o materskej dovolenke, ktorú, ako vieme, členské štáty neprijali. V tejto súvislosti sme podporili niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Rada by som poďakovala spravodajkyni, pretože ide o skutočne kvalitnú a komplexnú správu.

  Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Sto rokov boja za rovnosť. Myslím si, že dnes je dôležité zamyslieť sa aj nad priekopníčkami, ktoré pred sto rokmi začali tento boj za rovnosť a ktoré pripravili pôdu pre pokrok, ktorý sme v každom prípade zaznamenali. Rada by som poďakovala všetkým svojim kolegom poslancom, všetkým mimovládnym organizáciám, všetkým tým, ktorí aj naďalej bojujú za rovnosť. Máme rokovať o situácii žien v EÚ, myslím si však, že v súčasnosti je dôležité aj preukázať solidaritu s tými ženami, ktoré sa práve v tejto chvíli nachádzajú na uliciach a námestiach a dávajú najavo obrovskú odvahu svojou účasťou na boji za demokraciu a spravodlivosť v iných krajinách. Myslím si, že dnes by sme si mali spomenúť aj na tieto ženy.

Správy, o ktorých tu rokujeme, poukazujú na nerovnosť na trhu práce, kde majú ženy neisté pracovné miesta a v priemere 17 % z nich je vystavených platovej diskriminácii. Len 6 z 10 žien v Európe sa zúčastňuje na trhu práce, a ak aj majú pracovné miesto, často ide o neisté pracovné miesto na čiastočný úväzok, ktoré im neposkytuje dôstojné životné podmienky. Na uvedenej situácii nie je nič zvláštne, pretože existujú silné vplyvy proti rozšíreniu starostlivosti o deti a ďalších predpokladov možnosti žien pracovať.

Rovnaké príležitosti na trhu práce znamenajú, že musíme mať smernicu o materskej dovolenke. Dúfam, že jej súčasťou bude aj otcovská dovolenka. Verím, že čoskoro sa nám podarí rokovať aj o rodičovskom zabezpečení, v prípade ktorého majú muži a ženy rovnakú zodpovednosť za zabezpečenie rodiny, ale aj za starostlivosť o deti. Keby ženy v EÚ pracovali v rovnakej miere ako muži, prosperita by sa zvýšila o viac ako štvrtinu. Nemôžeme si dovoliť zaobísť sa na trhu práce bez žien.

Požadujú sa kvóty. Som presvedčená, že kvóty predstavujú v spoločnosti, v ktorej len 3 % veľkých podnikov vedú ženy, potrebný nástroj. Využitie kvót môžem porovnať s antibiotikami. Nemám rada nadmerné používanie antibiotík, keď je však niekto chorý, som rada, že existujú. Ak sú vo vedúcich funkciách veľkých spoločností len 3 % žien, určite to svedčí o nezdravej spoločnosti. Kvóty preto predstavujú potrebný nástroj na nápravu v našej spoločnosti.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny EFD. – Tu v Európskej únii odznieva pri príležitosti Medzinárodného dňa žien mnoho blahoželaní samým sebe. Podľa mňa ste z toho urobili úplný chaos. Hovoríte o materskej dovolenke. Rád by som vám povedal, vážená pani, že v súvislosti s drakonickou materskou dovolenkou dochádza len k tomu, že v našej krajine zamestnávajú čím ďalej, tým menej mladých žien, pretože keď má človek malý podnik, musel by byť úplný šialenec, aby zamestnal mladú ženu. Takže ste im nijako nepomohli.

Vďaka ďalšiemu bláznivému rozsudku Európskeho súdneho dvora máme v súčasnosti rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o poistenie vozidla. Znamená to, že ak by sa aj mladým ženám podarilo získať pracovné miesto, nemohli by na cestu do práce používať autá, pretože im práve zdvojnásobili výšku poistného. A teraz hovoríte o kvótach. Čo je to za šialenstvo? Ženy odborníčky, ktoré celý život pracovali, aby sa v podniku dostali do zodpovednej funkcie, sú podporované pomocou kvót. V súčasnosti budú úspešné ženy sedieť na riadiacich miestach a ľudia sa poobzerajú po zasadacej miestnosti a opýtajú sa: ste tu len symbolicky alebo ste sa do tejto funkcie dostali, pretože ste dobrou odborníčkou? Celá táto záležitosť je úplne bláznivá a je tragické, že nikto z vás vo svojom živote ešte nič poriadne neurobil, pretože inak by ste to chápali.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL). – (SV) Pán Bloom, ak niekto žiada o rodičovské zabezpečenie a je presvedčený, že ide o správnu vec, neznamená to, že je úplný blázon. Je potrebné si len všimnúť tie členské štáty, ktoré majú dobre rozvinutý systém rodičovského zabezpečenia. Tieto krajiny, škandinávske krajiny, ako napríklad Švédsko, majú aj najvyššiu mieru zamestnanosti žien. Svedčí to o tom, že kvalitné rodičovské zabezpečenie znamená aj dosiahnutie vyššej miery zamestnanosti v prípade žien a, samozrejme, aj v prípade mužov. Rodičovské zabezpečenie je pre rovnosť na trhu práce prospešné. Aj ženy môžu prispievať k prosperite v EÚ.

(potlesk)

  Godfrey Bloom (EFD). – To jednoducho nie je pravda a štatistiky v našej krajine tento stav nepotvrdzujú. Porozprávajte sa s ktorýmkoľvek malým podnikateľom v našej krajine. Nezaujíma ma členský štát, z ktorého pochádza vážená pani poslankyňa, alebo iné štáty. Zaujíma ma naša krajina a naše hospodárstvo a môžem vám povedať, že všetci podnikatelia a podnikateľky vám potvrdia, že mladé ženy nezamestnajú z dôvodu drakonických právnych predpisov týkajúcich sa materskej dovolenky. Prajem si, zúfalo si prajem, aby ste sa vrátili späť do reality. Nech dvihnú ruku tí z vás, ktorí už niekedy skutočne pracovali.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Pán Bloom, samozrejme viete, že ženy v Európe sú vzdelanejšie ako muži a platí to aj pre krajinu, z ktorej pochádzate. Prečo si teda myslíte, že ak sa v spoločnostiach zavedú kvóty, jedna tretina bude predstavovať práve tie negramotné ženy, ktoré tiež pravdepodobne žijú v našej spoločnosti?

  Godfrey Bloom (EFD). – Odpoviem pani Oviirovej. Chcel by som vám len jednoducho poradiť, aby ste spoločnosti nechali robiť svoju prácu. Čím menej budete regulovať, čím menej budete zdaňovať a zasahovať, tým rýchlejšie sa obnoví naše hospodárstvo. Ide len o to a vážená pani poslankyňa to nedokáže pochopiť.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Pán Bloom, viete, v čom spočíva problém Spojeného kráľovstva? Že tam máte slabo platenú materskú dovolenku, ktorá trvá 52 týždňov. Len počas prvých šiestich týždňov sa vypláca 60 %, počas ďalších 33 týždňov sa vypláca iba symbolická suma a 13 týždňov je neplatených. Je len pre bohaté rodiny, v ktorých ženy môžu zostať doma a znížiť svoj rodinný rozpočet. Problém Spojeného kráľovstva spočíva v tomto a nie v našich návrhoch týkajúcich sa materskej dovolenky.

  Godfrey Bloom (EFD). – Pani Estrelovú môžem ubezpečiť, že problém našej krajiny spočíva v tom, že sme sa vzdali samostatnosti a že sme členmi Európskej únie. V tom je problém našej krajiny.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Vlastne chcem pánovi Bloomovi poďakovať za tieto názory, pretože sú dosť rozšírené. Keby to tak nebolo, dosiahli by sme oveľa väčší pokrok. Mnoho ľudí však mlčí. Chcela by som sa vás opýtať, pán Bloom, či si myslíte, že deti sú len deťmi žien, a či otcovia nemajú okrem práce žiadnu inú zodpovednosť a potrebu otcovskej dovolenky alebo iného druhu starostlivosti o svoje rodiny.

(potlesk)

  Godfrey Bloom (EFD). – Pani Jäätteenmäkiovej by som chcel povedať, že som presvedčený, že za deti nie je zodpovedný nikto iný než ich rodičia. Nesúhlasím s tým, aby niekto niesol zodpovednosť za susedove deti. Za deti majú byť zodpovední rodičia a takto to má byť. Myslím si, že čím zodpovednejší by sme boli voči sebe samým v Európe, a vlastne aj vo svete, tým by bolo lepšie.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Jedným zo znakov absolútnej chudoby našej spoločnosti je, že stále musíme diskutovať o otázke rovnosti medzi mužmi a ženami. Ženy sú znevýhodňované nielen vo svete práce, ale aj v spoločnosti vo všeobecnosti. Zdá sa, že tento zoznam je nekonečný, a práve preto sa obmedzím na niekoľko kľúčových slov: úroveň miezd, pracovné podmienky a podmienky prijímania, neisté pracovné zmluvy, dôchodkové nároky, starostlivosť o deti, sociálne zabezpečenie a rôzne formy násilia páchaného na ženách.

Existuje množstvo žien, ktoré sú kvalifikovanejšie ako muži, napriek tomu však zisťujeme, že rokujeme o rovnakej odmene za rovnakú prácu. Je to neuveriteľné. Rovnako neuveriteľné je aj to, že ženy sú chudobou ohrozené viac ako muži. Ohrozené sú najmä staršie ženy a osamelí rodičia. Rada by som vám pripomenula, že rok 2010 bol rokom boja proti chudobe. Chudoba je problémom žien. Táto skutočnosť má vážne dôsledky pre spoločnosť, pretože chudoba vedie k chorobe a následne môže vyústiť do nezamestnanosti.

  Edit Bauer (PPE). – (HU) Dnes sa v Parlamente uskutočňujú dve rozpravy, ktorých témy vychádzajú zo správ našich kolegýň poslankýň. Blahoželám im k ich správam. Je skutočne zložité povedať k uvedeným správam niečo nové, pretože situácia sa takmer nezmenila a v určitom zmysle sa v priebehu posledných rokov dokonca zhoršila. Napríklad v rozprave o mzdách mužov a žien každoročne tvrdíme, že ešte stále dochádza k výraznému rozdielu aj napriek tomu, že v Rímskej zmluve sa už v roku 1957 stanovila zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Okrem toho máme od roku 1975 v tejto oblasti aj sekundárne právne predpisy, hoci je pravda, že keby sme mali urobiť zoznam platných, ale neúčinných právnych predpisov, uvedené právne predpisy by mali dobrú šancu dostať sa na najvyššie miesta. Vlastne, ako sa tu už uviedlo, najnovšie štatistické údaje uvádzajú, že súčasný rozdiel je na úrovni 17,5 %. Niektorí z nás si však stále pamätajú, že pred niekoľkými rokmi bol tento rozdiel len na úrovni 15 %, pričom odlišnosť týchto údajov je v jednotlivých oblastiach mimoriadne vysoká. Nie je to problém malých a veľkých podnikov a nejde len o problém žien, ale aj o problematiku sociálnej spravodlivosti. Je potrebné neustále konštatovať, že rozdiely v odmeňovaní, na ktoré poukázali kolegovia poslanci viac menej v rovnakom zmysle, predstavujú trest žien za materstvo a vznikajú, keď sa mladé ženy vracajú na trh práce. Skutočný hlavný problém spočíva v tom, že malé podniky nikdy nevyriešia problémy spoločnosti. Parlament v tejto súvislosti žiadal o zabezpečenie transparentného rozdeľovania príjmu medzi mužov a ženy a zaručenie toho, že tí, ktorí túto zásadu neustále porušujú, prinajmenšom nezískajú podporu z európskych fondov. Podľa môjho názoru nejde o náročnú požiadavku. Je pravda, že došlo k určitému pokroku. Zavedenie dňa rovnosti odmeňovania predstavuje určité pokrokové opatrenie, skutočne veľkým úspechom by však bolo, keby tento deň pripadol na 1. alebo 2. januára a nie na 5. marca.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Ženy tvoria väčšinu na univerzitách a sú kvalifikovanejšie, čo sa však týka zodpovedných funkcií, ich postup blokuje takzvaný sklenený strop. Práve preto sú potrebné kvóty. Škoda, že pán Bloom už odišiel. Pokiaľ ide o politiku a hospodárstvo, treba poznamenať, že centrálna banka má len jednu guvernérku. Ženy neboli zodpovedné za finančnú krízu, mohli však pomôcť predísť jej.

Prečo vždy, keď hovoríme o kvótach, niekto začne hovoriť o zásluhách? Spochybňuje sa len zásluha žien? Je to tak, že muži nemajú zásluhy? Kvóta je potrebné a dočasné opatrenie na podporu vyváženého zastúpenia mužov a žien pri rozhodovaní, a preto by som rada zablahoželala Komisii k úsiliu, ktoré vynakladá na zaručenie toho, že rozhodovanie je spoločnou činnosťou aj na hospodárskej úrovni.

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Blahoželám všetkým k Medzinárodnému dňu žien. Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, problém nepredstavujú len rozdiely a sociálna spravodlivosť. Rodová rovnosť je predpokladom udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti. Investícia do opatrení v oblasti rodovej rovnosti sa vráti z hľadiska vyššej úrovne zamestnanosti žien, príspevku žien do HDP, vyššieho daňového výnosu a udržateľnej pôrodnosti. Naše chápanie rodovej rovnosti je v súčasnosti ešte vždy pre mnohých na úrovni stredoveku. Vyplynulo to aspoň z niektorých vystúpení.

V rámci tejto problematiky existuje strašiak a týmto strašiakom sú kvóty. Ľudia zabúdajú alebo možno nechcú vidieť, že kvóta sa nestanovuje v prípade zodpovedných funkcií a že nedosadí na mocenské pozície nekompetentné ženy. Ženy v Európe sú vzdelanejšie, sú schopné prevziať zodpovednosť a dokážu kvalitne pracovať a dostávať za svoju prácu spravodlivú odmenu. Krajiny, v ktorých sa kvóty uplatňujú, v ktorých sa využívali už pred 20 rokmi, mám tu na mysli krajiny na severe Európy, skutočne preukázali, že naše ciele možno dosiahnuť prostredníctvom tohto opatrenia. V súčasnosti, keď ľudia prehodnotili svoje správanie, kvóty nie sú potrebné v rovnakej miere ako v minulosti. Účasť žien vo všetkých spoločenských oblastiach sa považuje za normu. Samozrejme, rada by som uviedla viacero poznámok v súvislosti s chudobou a osamelými matkami, nemám však bohužiaľ dostatok času. Ďakujem všetkým rečníkom. Jedného dňa aj tak zvíťazíme!

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE). – (DE) Sté výročie Medzinárodného dňa žien nám ponúka dobrú príležitosť na oslavu, poďakovanie a na ďalší boj.

Zaoberáme sa správou o ženách a chudobe. Jedným z kľúčových dôvodov tohto problému sú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Ako sme už počuli, rovnaké odmeňovanie je zakotvené v Rímskych zmluvách od roku 1957. Rozdiely v odmeňovaní však stále dosahujú úroveň 17,5 % v celej Európe a 23 % v Nemecku. Tento Parlament v roku 2008 prijal vďaka vynikajúcej práci pani Bauerovej správu o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien. V uvedenej správe bola Komisia vyzvaná, aby vytvárala podnety na legislatívne iniciatívy s cieľom bojovať proti rozdielom v odmeňovaní mužov a žien. Odvtedy sa nepodnikli žiadne kroky. Okrem toho, pani komisárka Redingová, ste urobili len to, že ste 5. marec vyhlásili za Európsky deň rovnosti odmeňovania a oznámili ste to v piatok 4. marca. Našťastie ste si na to spomenuli skôr, ako tento deň uplynul.

Už nemáme čas na bezvýznamné tlačové správy. Už nechceme z vašich úst počúvať krásne slová. Chceme, aby ste konečne začali konať, aby sa tak zo stého výročia uzatvorenia Rímskych zmlúv nestal len ďalší deň, v ktorý budú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov vyššie ako 0 %. Rovnaké odmeňovanie chceme hneď.

Teraz by som sa rada venovala problematike kvót pre ženy a svojmu kolegovi poslancovi z Anglicka. Rada by som vedela, či sa domnieva, že „svoju prácu vedia robiť“ len 3 % žien v Anglicku a v celej Európe. Možno to vysvetľuje, prečo je v dozorných radách také malé množstvo žien. Nemyslím si, že je to tak. Potrebujeme kvótu.

Pani Redingová, povedali ste, že podniky musia prijať záväzok s cieľom vymenovať ženy do budúceho roka. Želáte si teda, aby sme do konca budúceho roka prijali záväzok alebo vymenovali ženy? Dúfam, že vám ide o druhý spomínaný cieľ.

  Tadeusz Cymański (ECR). - (PL) V uznesení, o ktorom rokujeme, sa upozorňuje na mimoriadne dôležitý problém chudoby žien. Je potrebné pripomenúť, že v dôsledku finančnej krízy nesú najväčšiu záťaž práve ženy. Predovšetkým ženy znášajú dôsledky tejto krízy z dôvodu zníženia úrovní zamestnanosti, nižšej odmeny a reštrukturalizačných opatrení. Okrem toho práve ženy nesú zodpovednosť za rodičovstvo a výchovu detí a zároveň sa zúčastňujú na veľmi zložitom a stále sa meniacom trhu práce.

Situácia žien v členských štátoch EÚ sa veľmi líši, a preto je mimoriadne dôležité prejaviť solidaritu a porozumenie pre ženy v regiónoch s mimoriadne naliehavým problémom chudoby. Problematika rozdielov v odmeňovaní by nás mala donútiť zastaviť a zamyslieť sa, pretože rozdiely v odmeňovaní existujú aj v spoločnostiach, ktoré vedú a vlastnia ženy. Táto skutočnosť je znepokojujúca a vyžaduje si, aby sme sa zamysleli nad tým, či existujú hlbšie príčiny a či sú v tomto prípade postačujúce administratívne pravidlá a nariadenia, teda záväzné právo, alebo či je potrebné zmeniť povedomie a kultúru ľudí vo všeobecnosti. Rešpekt a spoločenskú kultúru nenahradí nič, ani právne predpisy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Je mimoriadne dôležité, že tento rok rokujeme na Medzinárodný deň žien o správach, ktoré upriamujú pozornosť na pretrvávajúce nerovnosti a diskrimináciu. V niektorých krajinách spoločnosť dokonca robí spiatočnícke kroky.

Keď si pripomíname historický dátum, ktorý súvisí s bojom žien za uznanie a uplatňovanie ich práv, zdôrazňujeme zvýšenie nezamestnanosti a počtu nestabilných pracovných miest, ako aj nízke mzdy a diskrimináciu v súvislosti so mzdami a na základe materstva, ktorej sú vystavené pracujúce ženy. Uvedené javy nadobúdajú podoby, ktoré sú šokujúce a neprijateľné pre mladé generácie.

Pribúdajú situácie, v ktorých dochádza k strate príjmu a ženy chudobnejú. Situácia žien so zdravotným postihnutím, prisťahovalkýň a dôchodkýň s nízkym dôchodkom, ako aj situácia pracujúcich žien s nízkym príjmom je mimoriadne kritická.

Pribúdajú aj problémy žien na vidieku a v rámci rodinného poľnohospodárstva, pretože tieto ženy vedú mikropodniky a malé podniky. Vplyv úsporných opatrení v niektorých krajinách, ako je napríklad Portugalsko, Grécko a Írsko, má následky pre ženy ako pracovníčky, občianky a matky.

Ide o úmyselné znižovanie miezd, pozastavenie prijímania na univerzitné programy a blokovanie kolektívneho vyjednávania. Ide aj o znižovanie výdavkov v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia a rozličných foriem sociálnej podpory.

Zásadný problém preto predstavuje predchádzanie prijímaniu opatrení pod zámienkou krízy, čo ohrozuje právo žien na rovnosť a na potrebnú hospodársku a sociálnu súdržnosť. Pekné slová a vyhlásenia o dobrých zámeroch nestačia. Nastal čas skoncovať s neoliberálnymi politikami Paktu stability a rastu, s liberalizáciami a privatizáciami a s voľnou hospodárskou súťažou, ktoré sú vždy v záujme hospodárskych a finančných záujmových skupín. Nastal čas uprednostniť ženy a ich práva, rovnosť a hospodársku a sociálnu súdržnosť s cieľom vytvoriť kvalitnejšiu spoločnosť. Cieľ spočíva v skutočnom dodržiavaní ľudských práv a v upevňovaní pokroku, ku ktorému v našej spoločnosti prispeli ženy.

  Teresa Jiménez-Becerril Barrio (PPE). – (ES) Dnešný deň je pre rozpravu o rovnosti medzi muži a ženami veľmi príznačný, pretože oslavujeme Medzinárodný deň žien. Pripomíname si tých, ktorí pred 100 rokmi bojovali za pracovné a hospodárske práva žien a za ich volebné právo.

Za týchto 100 rokov sme dosiahli značný pokrok, je však potrebné vykonať ešte veľký kus práce. Skutočná rovnosť je stále ešte len snom a diskriminácia žien je realitou.

Som presvedčená, že všetci, muži aj ženy, môžu na dosiahnutie skutočnej emancipácie žien urobiť oveľa viac. Na svete existuje veľa žien, ktorých právo na život je ohrozené, narúša sa ich dôstojnosť a odopiera sa im sloboda.

Dovoľte mi, aby som v tento Medzinárodný deň žien preukázala nádej a podporu všetkým ženám, ktoré bojujú za svoje demokratické práva počas revolúcie v severnej Afrike. V arabských krajinách ani nikde inde vo svete nemôžu mať ženy o polovicu nižšiu hodnotu ako muži. Máme rovnakú hodnotu a zaslúžime si rovnaké zaobchádzanie. Budem aj naďalej bojovať za dosiahnutie tejto rovnosti a Medzinárodný deň žien bude existovať dovtedy, kým sa to nepodarí.

Aj napriek tomu, že mnohí sú proti nej, skutočnosť je taká, že niektoré ženy zarábajú o polovicu menej ako muži a domáce násilie sa týka najmä žien a detí. Musím zopakovať, že je aj naďalej potrebné predkladať v Parlamente správy o uvedenej problematike. Samozrejme, sľubujem, že sa o to budem usilovať aj naďalej.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Na úvod by som rád ocenil prácu našich kolegýň pani Nedelčevovej a pani Plumbovej.

V tento symbolický deň stého výročia Medzinárodného dňa žien by som mohol takmer doslova zopakovať vyjadrenia z minulého roka, pretože v boji naďalej pokračujeme.

Je pravda, že z hľadiska straty pracovných miest sú ženy voči súčasnej kríze odolnejšie. Pokiaľ ide o boj proti násiliu páchanému na ženách, očakávame, že Komisia uvedie svoje zámery, vyjadrí súhlas s našou výzvou na ustanovenie európskeho roka venovaného tejto problematike a predloží stratégiu. Dozvedel som sa, že k tomu dôjde čoskoro, a mám z toho radosť.

Bohužiaľ, rovnaké odmeňovanie nie je realitou ani napriek mnohým snahám zo strany niektorých členských štátov a predovšetkým zo strany Európskej komisie. Členské štáty, bohužiaľ, zamietli otcovskú dovolenku aj napriek maximálnemu úsiliu tohto Parlamentu a právo na umelé prerušenie tehotenstva stále neuznali v štyroch členských štátoch Únie a v ostatných ho spochybnili.

Vítam nový belgický zákon o kvótach týkajúcich sa zastúpenia žien v spoločnostiach a v správnych radách podnikov, ako aj nesmierne aktívny prístup, ktorý v rámci uvedenej problematiky preukázali pani Redingová a pán predseda Buzek dokonca aj v tlači na druhej strane Atlantického oceánu.

Na záver však chcem uviesť, že by sme mali vyjadriť radosť zo skutočnosti, že po 100 rokoch sme vďaka európskym a vnútroštátnym právnym predpisom prešli polovicu cesty smerom k rodovej rovnosti. Nemeňme smer, aby sme skutočnú rodovú rovnosť nedosiahli až o ďalších 100 rokov.

  Emma McClarkin (ECR). – Ako uviedlo mnoho poslancov, už niekoľko rokov dochádza k neustálemu pokroku v oblasti práv žien. Za posledných 30 rokov, od prvých volieb do Európskeho parlamentu až do roku 2009, keď som bola zvolená, sa zastúpenie žien viac než zdvojnásobilo. V súčasnosti zastávajú ženy popredné funkcie v politike, v odvetví obchodu, priemyslu a v médiách. Najdôležitejšie zrejme je, že ako spoločnosť sme sa naučili oceňovať potrebu úlohy žien a uznávať ich prínos, čím zároveň dosahujeme rovnosť.

Musíme však dbať na to, do akej miery a v ktorých oblastiach presadzujeme požiadavky na väčšiu rovnosť. Mali by sme sa sústrediť na to, čo ešte v súčasnosti nie je v poriadku. V Spojenom kráľovstve ženy stále predstavujú menej ako 20 % poslancov parlamentu, v správnych radách takmer polovice spoločností zo zoznamu FTSE 250 nie sú vôbec zastúpené a predstavujú len pätinu absolventov všetkých študijných odborov v oblasti techniky, prírodných vied a informačných technológii. Vzhľadom na rôznorodý charakter našich spoločností ide zjavne o otázku, ktorú členské štáty musia riešiť, a to bez svojvoľne stanovených kvót a cieľov na úrovni EÚ.

Okrem otázky zastúpenia však v EÚ a na celom svete žijú tisícky žien, ktoré sú vystavené násiliu, vykorisťovaniu a vylúčeniu. Tieto ženy nemajú možnosť prehovoriť. Práve diskriminované ženy, zámerne odrádzané od dosahovania úspechov alebo obete represií, si určite zaslúžia našu plnú pozornosť.

  Astrid Lulling (PPE). – (DE) V prvom rade by som chcela privítať niekoľko mužov, ktorí sa pripojili k niekoľkým ženám v tomto pléne. Je prirodzené, že som za rovnaké zaobchádzanie a za rovnaké príležitosti žien a mužov. Kampane zamerané na dosiahnutie týchto cieľov úspešne vediem na vnútroštátnej a európskej úrovni už viac ako 50 rokov.

Bohužiaľ, správa o rovnosti žien a mužov v EÚ – 2010 znova obsahuje prehnané požiadavky, ktoré sú v konečnom dôsledku pre ženy kontraproduktívne. Nemám dostatok času, aby som ich všetky objasnila. Za zložitosť správy spôsobenú veľkým počtom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nemôže spravodajkyňa.

Pokiaľ ide o kontroverznú otázku, či by mala EÚ zaviesť kvóty pre ženy v spoločnostiach kótovaných na burze, musím varovať pred uvádzaním Nórska ako žiarivého príkladu tohto opatrenia. Možno sa pýtate na dôvod. Od zavedenia kvóty pre ženy v období rokov 2003 až 2009 klesol počet spoločností kótovaných na burze z 554 na 362. Každá tretia spoločnosť uviedla ako dôvod svojho stiahnutia z burzy zavedenie kvóty pre ženy. V Nórsku zastáva približne 300 funkcií v správnych radách 70 žien, ktoré sú známe ako „zlaté sukne“. Je to neprirodzené, ale zaujímavé. Ak mám hovoriť za seba, možno by ma lákala kariéra „zlatej sukne“, pretože doteraz som ešte nebola členkou žiadnej správnej rady. Je potrebné, aby Komisia ešte pred príliš unáhlenou reakciou na tento problém dôkladne premyslela a zvážila dôsledky.

Mrzí ma tiež, že v tejto správe sa zároveň odporúča jednoduchý prístup žien k antikoncepcii a k umelému prerušeniu tehotenstva. Inými slovami, umelé prerušenie tehotenstva sa kladie na rovnakú úroveň s antikoncepciou ako jednoduchým spôsobom kontroly pôrodnosti. Je to urážka žien. Nemôžem s tým súhlasiť, nehovoriac o tom, že EÚ nemá v tejto oblasti žiadne právomoci. Subsidiarité oblige! Mrzí ma, že niektoré poslankyne tieto dve otázky neustále spájajú. Nie je to potrebné.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Rada by som pani Lullingovej položila veľmi jednoduchú otázku. Nedomnieva sa, že posun smerom k rovnosti mužov a žien sa dokonca aj v roku 2011 brzdí pre podobné názory, ako sú jej, teda pre názory ženy, o ktoré sa s nami dnes chce tak horlivo podeliť?

  Astrid Lulling (PPE). – (FR) Neviem, pred rokom 2011 som nehovorila nič. Prečo sa teda situácia zhoršila? Ak budeme aj naďalej realistickí, nebude sa zhoršovať. Ak však zaujmeme utopický a nerealistický prístup, zhorší sa.

(potlesk)

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Pani Lullingová, hoci by som mohol byť veľmi hrdý na to, že ste poďakovali niekoľkým mužom, ktorí sa zúčastnili na tejto rozprave, ako jeden z mála poslancov vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť by som sa mohol veľmi nahnevať, keby ste ma hádzali do rovnakého vreca ako pána Blooma. Rád by som vedel, či rozlišujete medzi pánom Bloomom a mnou, alebo či ma má mrzieť, že nás považujete za rovnakých, pretože naše zásadne odlišné stanoviská sú zrejmé.

  Astrid Lulling (PPE). – (FR) Pán Tarabella, pána Blooma som vôbec nespomenula. Teraz ste urobili pánovi Bloomovi veľkú službu, pretože vy ste mu položili otázky a poskytli mu príležitosť na ostentatívne vystúpenie. Som veľmi rada, že ste tieto otázky položili, pretože tak mám rečnícky čas, ktorý potrebujem.

Musím vám však povedať, pán Tarabella, že ste váženým členom Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Keď je potrebné presadiť rozumný názor, vždy sa na vás môžem spoľahnúť a mrzí ma, že pokiaľ ide o niektoré časti týchto správ, nepočúvali ani vás, ani mňa.

  Zita Gurmai (S&D). – V deň výročia Medzinárodného dňa žien, keď rokujeme o správe pani Plumbovej o podobe chudoby žien a o správe pani Nedelčevovej o nerovnosti mužov a žien v Európskej únii a keď sa inštitúcie sústreďujú na kvóty pre ženy v správnych radách, ženy zo Socialistickej skupiny venujú svoju kampaň na rok 2011 problematike systémov dôchodkového zabezpečenia a chudoby žien. Všetky európske spoločnosti majú problém v súvislosti so starnutím obyvateľstva a dochádza k reforme systémov dôchodkového zabezpečenia v celej Európe. EÚ musí z uvedeného dôvodu vyslať signál, že životy obyčajných žien patria k našim prvoradým záujmom.

Pokiaľ ide o základnú problematiku dôchodkov, vedúcu úlohu pri vypĺňaní štrukturálnych medzier medzi ženami a mužmi by mala zohrávať Európska komisia. Ženy by nemali byť znevýhodňované z dôvodov, ktoré nemôžu ovplyvniť. Ako spomínala naša kolegyňa, patria k nim napríklad rozdiely v odmeňovaní, starostlivosť o príbuzných alebo nedôstojná práca. Našou prvoradou úlohou je zvýšiť povedomie žien. Musíme zdôrazniť, že počas prebiehajúcich rokovaní o dôchodkoch sa hľadisko žien zohľadňovalo len zriedkavo. Chceme, aby si politickí činitelia uvedomovali dôsledky tejto situácie a zaručili dostupnosť presných údajov týkajúcich sa žien a dôchodkov.

Je potrebné, aby Komisia uskutočnila výskum týkajúci sa vplyvu pohlavia na reformy systémov dôchodkového zabezpečenia v Európe, a som si istá, že Viviane Redingová tento výskum uskutoční. Musíme sa zaoberať osvedčenými postupmi na vnútroštátnej úrovni a európskym prístupom. Skutočne nastal čas, aby sme sa zamysleli nad svojimi úspechmi za posledných 100 rokov. Potrebujeme jasnú budúcnosť pre naše deti.

Je tiež dôležité spomenúť si na činnosť Clary Zetkinovej pred sto rokmi, pretože odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní práce mužov a žien bola jej myšlienka. Veľmi dôležité bude aj uskutočnenie zmien v štýle Ginger Rogersovej a Freda Astaira, pričom musíme mať na pamäti, že Ginger Rogersová musela robiť všetko smerom „dozadu a na vysokých opätkoch“.

PREDSEDÁ: DAGMAR ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Správy o nerovnostiach medzi ženami a mužmi v Európskej únii obsahujú mnoho návrhov na činnosť a kroky potrebné na zmiernenie týchto nerovností. Chcela by som úprimne poďakovať pani komisárke Redingovej za opatrenia, ktoré prijíma na európskej úrovni s cieľom zmenšiť rozdiely medzi ženami a mužmi. Väčšinu týchto opatrení je však potrebné prijať na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni členských štátov. Práve tu sa často stretávame s tvrdým odporom zo strany politikov, inštitúcií a verejnej mienky. Ženské organizácie tak z uvedeného dôvodu často žiadajú o pomoc Komisiu. Mimoriadne dôležitá je však činnosť na miestnej úrovni, ako napríklad v prípade Poľska, kde sa podarilo prekonať tento odpor vďaka ženskému sociálnemu hnutiu, ktoré je známe pod názvom Kongres žien. V rámci sociálnej a právnej iniciatívy sme vyzbierali viac ako 100 000 podpisov a v dôsledku rozsiahlej diskusie, ktorá zmobilizovala verejnú mienku, poľský parlament odhlasoval tridsaťpäťpercentnú účasť žien na všetkých volebných zoznamoch vrátane zoznamov kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu. Som veľmi hrdá, že Poľsko sa pripojilo ku krajinám, v ktorých patrí rovnosť k právnym požiadavkám. Ide o prvý nový členský štát, ktorý má v úmysle uskutočniť výraznú zmenu. V súčasnosti budeme dôkladne monitorovať vplyv tohto opatrenia na účasť žien na politickom živote. Rada by som jasne uviedla, že by sme si mali okamžite stanoviť nové ciele a týmito cieľmi by mali byť rovnaká odmena rozličných skupín žien a rovnosť v ďalších orgánoch s rozhodovacou právomocou. Ďakujem veľmi pekne.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Ďakujem spravodajkyniam a tento 8. marec venujem aj ženám v severnej Afrike a na Blízkom východe, pretože mnoho z nich v tejto chvíli demonštruje v Káhire a v Iráne a bojuje za demokraciu a slobodu vo svojich krajinách. Dúfam, že v tejto súvislosti sa prijmú prísne opatrenia, a to aj v rámci vonkajšej činnosti Európskej komisie s cieľom vytvoriť vzťahy so spomínanými ženami.

Dokonca aj v Európe znova dochádza k obrovskej obrode účasti žien počnúc požiadavkami na rešpektovanie dôstojnosti žien v médiách a v rámci správania sa mužov v inštitúciách. Tieto požiadavky odzneli 13. februára na námestiach miest z úst milióna talianskych žien a mnohých zainteresovaných mužov.

Pokiaľ ide o predložené správy, chcela by som poznamenať, že existuje úzka súvislosť medzi rastúcou neistotou v pracovnej oblasti a životom mladých žien. Hoci sú vzdelanejšie a kvalifikovanejšie, neposkytuje sa dostatočná ochrana netypickým pracovníčkam, ktorými je väčšina žien, počas materstva a rodičovstva, existujú nedostatky v súčasných politikách zameraných na dosiahnutie rovnováhy, zaznamenávajú sa nižšie miery zamestnanosti žien, častejšie príklady chudoby žien a detí a nižšie úrovne ich dôchodkov, čím dochádza k ich vylúčeniu z rozhodovacích právomocí.

Súhlasím síce s iniciatívou pani Redingovej týkajúcou sa správnych rád, do menšej miery však podporujem iniciatívu v oblasti poistenia, ktorá predstavuje najmä riziko znevýhodnenia žien. Bez toho nebude možné uskutočniť stratégiu Európa 2020.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE). – (FR) Najskôr by som rada uviedla, že podľa mňa nemá boj za rovnosť medzi mužmi a ženami nič spoločné s ľavicou alebo pravicou, nejde o boj mužov alebo žien, ale o boj spoločnosti ako celku.

Ktorá súčasná spoločnosť by tak ako naša investovala do odbornej prípravy mladých dievčat len preto, aby potom odmietla 50 % dostupnej inteligencie na pracovisku? Spoločnosť, v ktorej žijeme, takto nesmie vyzerať. Žiadam Komisiu, Radu a Parlament o mobilizáciu, aby sme po sebe zanechali rovnoprávnejšiu, spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá robí viac pre podporu odborného vzdelávania mladých dievčat a svojej inteligencie.

Druhý bod, pani komisárka, sa týka rovnakého prístupu k zodpovedným funkciám. Ako viete, som Francúzka a bola som proti kvótam. Po 10 rokoch som si však uvedomila, že bez kvót nedosiahneme nič. Bez kvót nebude nikdy vo vedúcich funkciách

(potlesk)

také množstvo žien ako mužov. Počula som, ako tento názor minulý týždeň podporil predseda Parlamentu.

Myslím si, že v súčasnosti sa skutočne potrebujeme vydať týmto smerom. Viete, že som bola proti kvótam, pretože ochranu žien, ktoré by mali byť schopné napredovať na základe vlastných schopností, považujem za ponižujúcu. Zdá sa mi však, že v súčasnosti sa musíme uchýliť k tomuto prístupu.

Tretím a posledným bodom je naša potreba bojovať za rovnaké odmeňovanie mužov a žien. Ďakujem vám za vaše príspevky.

(potlesk)

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Dnes vzdávame hold dlhoročnému boju žien a ich úspechom. Zaznamenávame pretrvávajúce nedostatky v demokracii, ktoré v súčasnom období zhoršuje hospodárska kríza. Chudoba, obchodovanie so ženami, násilie, nezamestnanosť, sexuálne vykorisťovanie, rozdiely v odmeňovaní, hanobenie v médiách, pretrvávajúce stereotypy, nedostatočné zastúpenie v zodpovedných funkciách– všetky tieto podstatné mená sú v gréčtine ženského rodu – najviac škodia slobodným matkám, starším ženám, prisťahovalkyniam a ženám so zdravotným postihnutím.

Musíme prijať koordinovaný postup na európskej a vnútroštátnej úrovni: účinnejšie politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany zamerané na boj proti chudobe, viac opatrení na zosúladenie súkromného a pracovného života s cieľom podporiť pracujúce ženy a aktívne opatrenia a kvóty na dosiahnutie vyváženého zastúpenia v zodpovedných funkciách. Na odstránenie násilia a stereotypov je potrebné primerané vzdelanie a zvyšovanie povedomia. Máme pred sebou dlhú cestu, musíme ju však prejsť, pretože ženy si zaslúžia lepšie príležitosti bez predsudkov.

  Joanna Senyszyn (S&D) . – (PL) Ženy sú diskriminované vo všetkých oblastiach života, bijú ich a znásilňujú. Násilie zažila polovica Európaniek a viac ako milión z nich sa mu dennodenne vystavuje. Naďalej prebieha práca na smernici o násilí páchanom na ženách, v Európskej únii zároveň však, bohužiaľ, existujú krajiny vrátane Poľska, v ktorých je možné využívať právne odsúhlasené násilie páchané na ženách v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

Nedostatočná sexuálna výchova a jednoduchý prístup k antikoncepcii spôsobujú, že ženy, ktoré otehotnejú, a to aj neplnoleté, sú zákonom nútené dieťa porodiť. S tehotnou ženou sa zaobchádza ako s inkubátorom, ktorý je zbavený práva samostatného rozhodovania a práva na zdravie a súkromie, na ktoré má nárok každý človek. Zákaz umelého prerušenia tehotenstva neznižuje počet týchto zákrokov. Právne predpisy zakazujúce umelé prerušenie tehotenstva je potrebné odsúdiť, pretože prestavujú formu násilia páchaného na ženách zo strany štátu a diskrimináciu žien zo strany inštitúcií. Keby mali možnosť otehotnieť muži, umelé prerušenie tehotenstva by bolo posvätné.

  Iratxe García Pérez (S&D). – (ES) Rada by som vyjadrila uznanie a vďaku všetkým ženám. Veľa z nich je známych a píše sa o nich. Mnohé ďalšie sú len anonymné ženy, ktoré posledných 100 rokov pracovali a bojovali za dosiahnutie súčasného štandardu rovnosti.

Je však ešte potrebné vykonať veľa práce a tieto správy nás upozorňujú na otázky, ako sú zosúladenie rodinného a pracovného života, ťažkosti, pokiaľ ide o prístup na trh práce, alebo boj proti rodovo podmienenému násiliu ako jednému z najnegatívnejších javov v Európe a na celom svete. Rovnosť mužov a žien stále nie je realitou. Preto musíme v súčasnosti začať novú etapu, v rámci ktorej sa stanú záväzky skutočnosťou.

Počnúc európskymi inštitúciami a celou európskou spoločnosťou musíme zaručiť dosiahnutie pokroku smerom k skutočnej rovnosti mužov a žien. Takáto rovnosť môže poskytnúť príležitosť na vytvorenie spravodlivejšej a rovnoprávnejšej spoločnosti a na ceste k nej sú veľmi dôležití muži. Máme pred sebou ešte veľa práce a spoločne dosiahneme svoj cieľ.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Dnešný deň je príležitosť na to, aby sme si pripomenuli právo človeka na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na jeho pohlavie. Aj napriek mnohých opatreniam, ktoré sa prijali s cieľom zaručiť rovnaké práva, zostáva stále nedoriešená otázka rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Ženy sa stále nachádzajú v zložitejšej situácii. Zamestnávatelia často neposudzujú ich vhodnosť na isté pracovné miesto na základe ich kvalifikácie, ale na základe toho, či majú deti, a ak ich už majú, na základe toho, kto sa o ne postará v prípade choroby. Mužom alebo otcom pri prijímaní do zamestnania podobnú otázku nekladie nikto. Z uvedeného dôvodu by som rada zdôraznila potrebu zmien systému a prijatia opatrení, ktoré zmenia spôsob vnímania tohto problému zo strany spoločnosti a ktoré zaručia oslobodenie samotných žien od vnútorného presvedčenia, že za výchovu detí sú zodpovedné len ony. Umožnilo by sa tak odstránenie týchto nerovností. Keďže poznám charizmu a odhodlanosť pani komisárky Redingovej, som presvedčená, že sa to s najväčšou pravdepodobnosťou podarí. Ďakujem.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Tento Medzinárodný deň žien je vhodný na preskúmanie skutočného uplatňovania rovnosti v Európe. Máme nový spoločný problém, ktorým je feminizácia chudoby. Hoci ženy pracujú viac ako muži, platy mužov sú na vyššej úrovni a stále majú vyššie dôchodky. Je nesprávne, že muži bohatnú a ženy chudobnejú. Platí to predovšetkým pre staršie ženy a z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnúť im pomoc všetkými dostupnými spôsobmi.

Starnutie by nemalo predstavovať záťaž, a to najmä v prípade žien. Nemalo by sa považovať za príťaž, ale za obohatenie spoločnosti a Európy a za zdroj. Budúcnosť sveta a Európy bude závisieť hlavne od žien a predovšetkým od matiek. Samozrejme, je správne, aby synovia a manželia týchto matiek, teda pán Bloom a ja, vykonávali inú zmysluplnejšiu činnosť, ako bojovať vo vojnách. Blahoželám vám.

(potlesk)

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) Viedenská filharmónia, možno najlepší symfonický orchester na svete, umožnil ženám stať sa jeho členkami a vystupovať s ním len pred niekoľkými rokmi. Len si predstavte, ako by vyzeral a znel tento náš orchester, náš Parlament, keby sme tu nemali naše poslankyne, ktoré ho oživujú svojím temperamentom a fundovanými príspevkami.

Je zrejmé, že deň ako dnešok, deň, v ktorý si pripomíname nerovnosť žien, je viac ako potrebný. Ženy nemajú rovnaké postavenie v deň vyplácania odmeny, v deň prideľovania funkcií na pracovisku a ani vo všetky ostatné dni, keď je potrebné starať sa o deti a o rodinu. Náležitá tvorba právnych predpisov s cieľom dosiahnuť túto rovnosť je povinnosťou nás v Európskom parlamente a povinnosťou našich kolegov v národných parlamentoch. Myslím si však, že túto rovnosť môžeme presadzovať aj prostredníctvom starostlivosti a pozornosti voči ženám v každodennom živote.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Je dôležité, že o chudobe žien hovoríme práve dnes. No zároveň je škoda, že pri hľadaní riešení sme ešte stále v zajatí jednostranného myslenia.

Riešením chudoby žien nie je len násilná intervencia do prostredia rodiny. Najnovší výskum OECD ukazuje, že táto intervencia má len obmedzený úspech. Ženy venujú práci v domácnosti a starostlivosti o deti viac času ako muži. A dokonca aj vtedy, keď rodičovskú dovolenku využije muž. Nie preto, že by museli, ale preto, že chcú. A radšej siahajú po zamestnaní na čiastkový úväzok.

Podľa výpočtov OECD sa 30 až 50 % všetkej ekonomickej aktivity žien neobjaví v súčasných meraniach blahobytu, akým je napríklad HDP na hlavu. Riešením chudoby žien je preto aj uznanie práce, ktorú vytvoria v rámci solidarity medzi generáciami. Uznaním tejto práce urobíme základný krok k riešeniu chudoby.

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Rada by som sa vyjadrila inak. Pokiaľ viem, dnešný deň nie je dôvodom na oslavu. Je to deň, v ktorý by sme si mali pripomenúť ženy, ktoré prišli o život v americkom povstaní nie pred 100, ale pred 157 rokmi. Nemali by sme zabúdať ani na túto udalosť. Ak máme pokročiť, sú potrebné tri základné body:

- prvým sú podporné štruktúry pre pracujúce ženy: materské školy a detské jasle,

- druhým je, pán komisár Andor, finančná podpora žien a

- tretím je zmena postojov v školách. Pani komisárka Redingová, na dosiahnutie rodovej rovnosti navrhujem zavedenie kvót nielen v prípade správnych rád, ktoré pripomína rekonštrukciu domu od strechy, ale aj v prípade učiteľov v materských školách a školách.

Pani podpredsedníčka, na záver vás ako predsedajúcu a ženu žiadam, aby ste napriek rokovaciemu poriadku dali pri príležitosti oslavy Dňa žien slovo zostávajúcim desiatim rečníčkam.

  Ulrike Lunacek (Verts/ALE). – (DE) Kampaň za práva žien na pracovisku, v rodine, v demokracii, kampaň za hospodársku nezávislosť žien a proti násiliu mužov, proti chudobe žien a diskriminácii osamelých matiek, lesbických žien a migrantiek už prebieha príliš dlho. Dnes oslavujeme sté výročie Medzinárodného dňa žien. Dúfajme, že v budúcnosti budeme môcť oslavovať aj dosiahnuté úspechy a zároveň sa budeme zaoberať nevyriešenými otázkami.

Pani Morinová-Chartierová už uviedla, že pred desiatimi rokmi kvótam veľmi nedôverovala, zmenila však názor. Kvóty sú nevyhnutné. Ďakujem vám za to. Ak chcú ženy niečo dosiahnuť, bez kvót sa skutočne nezaobídu. Kvóty pre mužov existujú vo všetkých dozorných radách, vo všetkých štatutárnych orgánoch, v politike a v odvetví obchodu. Siete mužov fungujú bez problémov. Muži nezastávajú vplyvné funkcie nevyhnutne na základe výkonnosti, ale jednoducho preto, že patria do týchto sietí mužov. U niektorých ide skutočne o výkonnosť, neplatí to však zákonite pre všetkých. Práve preto sú potrebné kvóty a rovnaké odmeňovanie.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Myslím si, že dnešný deň je veľmi dôležitý. Pripomíname si Deň žien, sviatok žien, ktoré milujeme, ktoré si vážime, žien, ktoré sú našimi matkami, manželkami, sestrami a dcérami, ktoré sú pracujúcimi ženami a ženami v domácnosti. Chcel by som poďakovať celému nežnému pohlaviu a zdôrazniť, že osobne podporujem boj žien za rovnosť v spoločnosti a v práci, za rovnaké odmeňovanie a kvóty pre zodpovedné funkcie a odsudzujem všetky formy násilia páchaného na ženách a vykorisťovania žien.

Viac hovoriť nebudem, všetko už odznelo. Ďakujem všetkým dámam, ktoré sú na dnešnej schôdzi prítomné, a aj tým, ktoré tu nie sú.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Dnes by som rada osobitne zablahoželala všetkým ženám, ktoré dennodenne bojujú za dodržiavanie svojich práv v modernej spoločnosti, všetkým ženám, ktoré sa rozhodnú mať dieťa a vedia, že bude zložité zosúladiť svoj pracovný život s novou úlohu matky, všetkým ženám, ktoré si uvedomujú svoj talent a schopnosti a napriek mnohým prekážkam sa rozhodnú ísť vlastnou cestou.

Práve z uvedeného dôvodu podporujem aspoň počiatočné zavedenie povinných kvót pre ženy ako spôsobu na uskutočnenie zlomu v kultúre, ktorá pomáha len mužom. Som presvedčená, že by predstavovali príležitosť, na ktorú čaká mnoho mladých žien. Tieto ženy, vyzbrojené profesionálnymi zručnosťami a vzdelaním, si ju určite nenechajú ujsť.

Mám dieťa, ktoré má len pár mesiacov, a mám sen. Dúfam, že moja dcéra Vittoria nebude musieť bojovať ako my, aby prelomila tieto sklenené stropy, a že talent žien sa už nebude musieť vnímať ako príťaž, ale skôr ako skutočná pridaná hodnota.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Trockisti zmenili marxistický triedny boj na skupinový boj mnohých neprávostí. Spoločnosť sa mala rozčleniť na skupiny, ktoré možno ani nevedeli, že sa im krivdilo, kým im to nevysvetlili ochotní mladí militanti. Tieto skupiny sa pravdepodobne vymedzili na základe etnickej príslušnosti, náboženského vyznania, pohlavia, sexuality, veku alebo zdravotného postihnutia. Všetky sa mali naliehavo zapojiť do spoločného boja proti svojim utláčateľom.

Trockisti dospeli a možno úplne dozreli. V niektorých prípadoch sa dostali do mocenských a vplyvných funkcií. Ich myšlienky sa šírili oveľa rýchlejšie a ďalej ako oni sami. Pojem „diskriminácia“ sa spoločne s predložkou „voči“ stal úhlavným zlom. V mnohých prípadoch nemožno určiť páchateľa. Diskriminačný je zvyšok spoločnosti. Všetci sme vinníkmi. Ľudia si bez ohľadu na svoje skutočné nevýhody musia uvedomiť, kedy ich manipulujú, a musia sa tejto manipulácie zbaviť.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Sté výročie Medzinárodného dňa žien by malo byť aj príležitosťou na zamyslenie a hodnotenie. Dnes by som rada vyjadrila svoju vďaku ženám priekopníčkam, ktoré nám pripravili pôdu a umožnili veľkému množstvu žien zohrávať úlohu v politickom živote a v obchode.

Tento deň by však mal byť pre nás aj varovaním, aby sme neohrozili svoje doterajšie úspechy. Mnohé hľadiská programov jednotlivých členských štátov, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú pod zámienkou konsolidácie rozpočtu, sú zamerané konkrétne proti ženám, proti ich príležitostiam vzdelávať sa, proti možnostiam dostať spravodlivú mzdu dostatočnú na živobytie, proti príležitostiam žien zohrávať úlohu v politickom vývoji. Vyzývam predovšetkým mužov – vidím, že niekoľko z nich je teraz aj medzi nami –, aby s nami spolupracovali na zaručení dosiahnutia ambicióznych cieľov, aby sa tak z Medzinárodného dňa žien stal v budúcnosti skutočne slávnostný deň.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – (FR) Ďakujem vám, pretože som dostala dôrazný a zreteľný odkaz. Možno ho zhrnúť do jednej vety: väčšina z vás už neakceptuje deväťdesiatpercentnú kvótu mužov, ktorí vedú naše spoločnosti, a myslí si, že by sa to malo zmeniť.

(potlesk)

Spolupracujme, aby sme túto zmenu dosiahli!

Keď po vystúpení spravodajkyne a po všetkých ostatných vystúpeniach analyzujem vaše vyjadrenia, myslím si, že sa zhodneme v tom, že ženy si v oblasti politiky počínajú celkom dobre. Máme pred sebou ešte veľký kus práce, sme však na dobrej ceste.

Bohužiaľ, dostatočne dobre si nepočíname v hospodárskej oblasti. Nezúčastňujeme sa na rozhodovaní a dali ste mi najavo, že túto situáciu musíme zmeniť. Pracujeme na miestach s nízkymi príjmami, pričom ženy predstavujú 60 % absolventov vysokých škôl. V čase krízy sa stratili na ceste k funkciám, v ktorých ich potrebujeme na zlepšenie hospodárskej situácie.

Nemáme na výber. Môžeme dosiahnuť sedemdesiatpäťpercentnú zamestnanosť inak ako prostredníctvom nevyužitého potenciálu týchto kvalitne odborne pripravených žien? Skutočne musíme zmeniť spôsob prístupu k otázke zamestnanosti. Musíme dať ženám šancu, využiť talent tých, ktorým sme poskytli odbornú prípravu a vzdelanie a ktoré môžeme zamestnať.

Vzala som na vedomie vystúpenia, ktoré sa týkali obetí. Je pravda, že nie všetky obete sú ženy alebo deti. Môžu nimi byť aj muži, ale obete predstavujú predovšetkým ženy, a to aj malé dievčatá. Preto sa táto skutočnosť zohľadní v balíku o zlepšení práv obetí, ktorý predložím v máji.

Krátko po ukončení tejto rozpravy sa začne slávnosť pri príležitosti stého výročia Medzinárodného dňa žien. Nemali by sme zabúdať, že si pripomíname aj sté výročie udelenia Nobelovej ceny Marie Curiovej. Rada by som všetkým ženám v tejto rokovacej sále povedala, že by sme mali byť hrdé na to, že sme ženy.

(potlesk)

  László Andor, člen Komisie. – Som presvedčený, že je potrebné rešpektovať sto rokov boja a sto rokov pokroku. Musíme však uznať aj to, že súčasná Európa má ešte k úplnej rovnosti mužov a žien ďaleko. Veľké množstvo týchto rozdielov opakovane vzniká v dôsledku nerovnováhy na trhoch práce a predsudkov voči ženám v mnohých odvetviach a v mnohých inštitúciách v rámci trhu práce.

Preto som presvedčený, že ak chceme dosiahnuť pokrok, na zlepšenie situácie v tejto oblasti a na zlepšenie pracovných príležitostí a pracovných podmienok žien bude potrebné využívať európske politiky a európske finančné nástroje. Možné sú viaceré konkrétne opatrenia. Napríklad pokiaľ ide o európske fondy, podmienenosť na základe rovnakých príležitostí bude mať veľký význam pri každej vhodnej príležitosti. Máme v úmysle presadzovať uvedený prístup.

Dôležité je však aj priame vytváranie pracovných miest. Jedným z kľúčových smerov vytvárania pracovných miest v nadchádzajúcom desaťročí bude vytváranie takzvaných bielych pracovných miest, to znamená pracovných miest v odvetviach zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. V tomto smere sa musíme zamerať na vytváranie príležitostí, pretože veľkú časť tejto práce v každom prípade vykonávajú ženy, no bez primeranej odmeny a bez možnosti akumulovať práva vrátane nároku na starobný dôchodok.

Pokiaľ ide o otázku dôchodkov, v treťom štvrťroku tohto roka sa má zverejniť biela kniha o dôchodkoch, v ktorej budeme rodovému rozmeru venovať väčšiu pozornosť. Na tejto bielej knihe o dôchodkoch pracuje skupina komisárov a vďaka účasti a prínosu pani podpredsedníčky Redingovej sa nám podarí zaoberať sa rodovým rozmerom v oblasti dôchodkov dôraznejšie ako v predchádzajúcej zelenej knihe.

Súhlasím s pani Zimmerovou. Ide aj o otázku regulácie pracovného času. Je úplne zásadná. Potrebujeme reguláciu pracovného času na úrovni EÚ, ktorá umožní lepšie zosúladenie pracovných potrieb a povinností týkajúcich sa rodiny. Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je absolútne nevyhnutná. Predstavuje súčasť nášho programu o dôstojnej práci. Súhlasím s tými, ktorí zdôraznili, že táto otázka sa netýka len EÚ. Ide o medzinárodnú zodpovednosť, ktorou sa musíme zaoberať.

Chcel by som zdôrazniť ešte jednu súvislosť medzi trhom práce a vzdelaním. Tu je potrebný dôkladnejší prístup s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania, zvýšiť povedomie, učiť o právach vrátane práv žien a predovšetkým, a to je veľmi dôležité, o právach európskych menšín, či už ide o prisťahovalcov, alebo o iné etnické menšiny.

Na záver sa vyjadrím o otázke kvót pre správne rady podnikov. Minulý týždeň som mal možnosť diskutovať o tejto otázke s novým predsedom Konfederácie britského priemyslu. Som si istý, že to bude zaujímať pána Blooma. Táto otázka má viacero hľadísk. Okrem riešenia stereotypov a organizačného a kultúrneho hľadiska sme v rámci našej diskusie zdôraznili aj potrebu odlišnej organizácie rodinného života z dôvodu náročných časových požiadaviek týkajúcich sa pracovných miest na najvyššej úrovni. Preto musíme prijímať opatrenia v mnohých oblastiach. Túto diskusiu nemôžeme obmedziť len na pracovný a verejný život. Som presvedčený, že ak budeme v spomínanej diskusii aj v úsilí Komisie pokračovať dostatočne zodpovedným spôsobom, v budúcnosti môžeme dosiahnuť pokrok.

  Marija Nedelčevová, spravodajkyňa. – (FR) Chcela by som poďakovať všetkým svojim kolegom poslancom za ich príspevky a vystúpenia.

Znova opakujem, že dnešná rozprava je dôkazom toho, ako veľmi nám záleží na otázke rodovej rovnosti. Všetci máme spoločné hodnoty a zásady: rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, boj proti nerovnosti a diskriminácii.

Veľmi si vážim osobné a často aj národné konotácie, ktoré do týchto hodnôt a zásad vnáša každý z nás. Práve v nich spočíva bohatstvo európskej vízie v súvislosti s týmito otázkami. Spomínané konotácie však nesmú spôsobiť, že budeme zabúdať na naše spoločné ciele. Musíme sa aj naďalej usilovať o zlepšenie podmienok žien na pracovisku, aj na osobnej úrovni a na úrovni rodiny. Aj naďalej je potrebné podporovať ich prístup na trh práce, predovšetkým k zodpovedným funkciám. Zodpovednosť za to by mali niesť vnútroštátne orgány, inštitúcie, politické orgány a spoločnosti. Je na nás všetkých, aby sme preukázali, že tieto ciele možno dosiahnuť. Dnes skutočne veľakrát odznelo, že boj proti nerovnostiam medzi ženami a mužmi je každodenný boj. Silnú politickú vôľu treba podporiť konkrétnymi opatreniami. Vítam všetky opatrenia, ktoré načrtla Komisia, a vopred ďakujem aj všetkým kolegom poslancom za podporu, ktorú jej poskytneme.

Ešte jedna vec. Počas rozpráv ste ma kritizovali za dĺžku textu. Zdá sa, že každý rok je dlhší. Dôvodom je zjavne to, že sa v plnej miere neriadime predchádzajúcimi odporúčaniami. Musíme zaručiť, aby sa nimi riadili všetci. Som tiež presvedčená, že dôvodom je aj zložitosť problematiky a jej dynamický vývoj. Zdôrazňujem, že je na nás, aby sme s uvedeným vývojom držali krok a aby sme sa vyhli ovplyvňovaniu zastaranými myšlienkami a boli tak schopní tento vývoj usmerňovať.

Na záver chcem povedať, že sa domnievam, že otázka rodovej rovnosti sa aj naďalej bude týkať nás všetkých. Predovšetkým som presvedčená, že každý z nás má možnosť slobodne si to uvedomiť a usilovať sa o to, aby sa stala skutočnosťou. Rok 2011 je Európskym rokom dobrovoľníckej práce a naša najväčšia spoločná iniciatíva v priebehu tohto roka by mala spočívať v dosiahnutí skutočného pokroku v oblasti rodovej rovnosti.

  Rovana Plumb, spravodajkyňa. – Chcela by som poďakovať pani komisárke Redingovej a pánovi komisárovi Andorovi za výraznú angažovanosť v súvislosti s týmito dôležitými otázkami. Chcela by som tiež poďakovať všetkým svojim kolegom za silné posolstvá v rámci dnešnej dôležitej rozpravy.

V prvom rade by som chcela povedať, že rodová rovnosť nie je len otázkou sociálnej spravodlivosti, ale aj pokroku. Spoločne musíme budovať spravodlivú spoločnosť pre všetkých. Ďalej by som chcela uviesť, že v plnej miere podporujem kvóty. Áno, potrebujeme ženy vo vedúcich funkciách, nezabúdajme však na chudobu. Musíme sa ňou zaoberať, musíme jej predchádzať a znižovať ju a potrebujeme konkrétne opatrenia. Prevencia a znižovanie chudoby sú významnou súčasťou sociálnej solidarity a o solidarite žien som hlboko presvedčená. Musíme podporovať všetkých občanov. Potrebujeme podporu celej spoločnosti a chcela by som poďakovať mimovládnym organizáciám, sociálnym partnerom a všetkým ženám a mužom v spoločnosti, ktorí celé roky každodenne bojujú za dosiahnutie rodovej rovnosti.

Musíme túto rodovú rovnosť zmeniť na skutočnosť. V súčasnosti môžeme zintenzívniť svoje úsilie. Začnime teda konať. Ešte raz želám všetkým ženám všetko dobré.

  Predsedajúca. – Spoločná rozprava sa skončila.

Hlasovanie o týchto dvoch právach sa uskutoční dnes 8. marca napoludnie.

Po tejto rozprave bude nasledovať slávnosť na počesť stého výročia Medzinárodného dňa žien. Srdečne pozývame všetky ženy v tejto rokovacej sále, z Parlamentu, Komisie a Rady na spoločné fotografovanie, ktoré bude nasledovať po slávnosti. Dúfam, že tento oznam si vypočujú všetky dámy a všetci páni vo svojich kanceláriách a že ihneď prídu do plenárnej miestnosti.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Po slávnosti pri príležitosti stého výročia Medzinárodného dňa žien je vhodné zdôrazniť obohacujúcu úlohu, ktorú ženy zohrávajú v rozvoji rodiny, spoločnosti a hospodárstva. Táto úloha sa však často podceňuje a nedostatočne odmeňuje, čo výrazne zvyšuje riziko chudoby.

Jeden z hlavných problémov spočíva v obmedzenom prístupe k práci, v pracovných podmienkach, či dokonca v prístupe k úlohám, ktoré zodpovedajú ich kvalifikácii. Situáciu v oblasti zamestnanosti žien navyše v súčasnosti zhoršuje hospodárska kríza, ktorá postihla členské štáty Európskej únie. Ženy totiž majú sklon hľadať si nestále pracovné miesta. Súčasťou presadzovania rovnosti je aj boj proti násiliu páchanému na ženách. Či už ide o fyzické, psychické alebo sexuálne násilie, musíme proti nemu bojovať a odsúdiť ho. Preto je potrebné prijať konkrétne programy na presadzovanie aktívneho alebo opätovného začleňovania žien do trhu práce a zároveň vytvárať konkrétne príležitosti na celoživotné vzdelávanie zamerané na poskytovanie zručností a kvalifikácií, ako aj na budovanie sebadôvery a rozvoj zručností potrebný v súvislosti so stratégiou EÚ 2020.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) V deň, keď si pripomíname sté výročie Medzinárodného dňa žien, podporujem zásady stanovené v správe o rovnosti žien a mužov – 2010. Som však presvedčená, že v nadchádzajúcom období sa musíme posunúť od spravodlivých zásad k prijímaniu konkrétnych opatrení na zníženie súčasných nerovností medzi ženami a mužmi. Pokiaľ ide o diskrimináciu medzi ženami a mužmi, Rumunsko, krajina, z ktorej pochádzam, sa nachádza v hodnotení podľa Indexu globálneho rodového rozdielu v roku 2010 v strede, aby som bola presná, na 64. mieste. Rumunské ženy sú vo všeobecnosti vzdelanejšie ako rumunskí muži a v rámci celkového počtu absolventov sa zaznamenáva neustály rast ich podielu. V súčasnosti tvoria 60 % absolventov ženy a len 40 % muži. Príjem žien je však aj naďalej nižší ako príjem mužov. Vplyv rodových rizík na príležitosti na trhu práce je stále veľmi výrazný, a to od vyššieho rizika chudoby až po blokovanie prístupu ku kľúčovým funkciám. Dúfam, že na trhu práce sa bude so ženami zaobchádzať spravodlivejšie, a preto by som bola rada, keby sme túto situáciu pomohli zmeniť aj my. Táto správa predstavuje dôležitý krok k dosiahnutiu uvedeného cieľa.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Otázka rodovej rovnosti si zaslúži primeranú pozornosť, a to predovšetkým v čase stého výročia Medzinárodného dňa žien. Osobne považujem mnohé otázky z predloženej správy za mimoriadne dôležité. Jednou z otázok, ktorú by som chcela zdôrazniť, sú rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami. Tieto rozdiely sú spôsobené tým, že pracujúce ženy svoj profesionálny život prerušujú častejšie ako muži. Sú ochotnejšie prijať prácu na čiastočný úväzok alebo neisté pracovné podmienky, aby sa mohli starať o deti a chorých alebo starých rodinných príslušníkov a aby si mohli plniť rodinné povinnosti. Tento faktor vedie k rozdielom v dôchodkoch. Nemenej dôležitá je výzva na venovanie osobitnej pozornosti zraniteľným skupinám žien. Ide napríklad o ženy s postihnutím alebo staršie ženy, prisťahovalkyne, lesbické, bisexuálne a transrodové ženy alebo príslušníčky menšín a ženy s obmedzenou odbornou prípravou alebo bez nej, ktoré sa starajú o závislé osoby. V neposlednom rade považujem za dôležité zaručenie prístupu k službám podpory zameraným na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti a na ochranu žien pred takýmto násilím bez ohľadu na ich právne postavenie, rasu, vek, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod alebo náboženské vyznanie, na ktoré správa tiež vyzýva Komisiu a členské štáty.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Rovnosť žien a mužov je základnou zásadou súčasnosti, nerovnosti medzi mužmi a ženami však stále pretrvávajú. Podiel žien medzi vedcami a technikmi sa výrazne zvýšil. Ženy predstavujú 59 % absolventov vysokoškolského a 41 % absolventov doktorandského štúdia v EÚ. Pozornosť si však zaslúžia paradoxné číselné údaje.

Ak hovoríme o vedúcich úlohách, ženy sú v oblasti vedy zastúpené nedostatočne. Predstavujú len 19 % univerzitných profesorov v EÚ. Na základe uvedených údajov vzniká dojem, že máme problémy s prístupom žien k popredným miestam v akademickom svete. Je nevyhnutné nájsť riešenia, pomocou ktorých sa podarí zosúladiť úspešnú vedeckú kariéru so stabilným rodinným životom. Mám na mysli napríklad využívanie nových technológií, ktoré vedkyniam umožnia vykonávať svoju prácu z domu. Len tak sa nám podarí vyriešiť nerovnováhu medzi mužmi a ženami v oblasti vedy a výskumu, ktorá aj naďalej predstavuje prekážku pre európsky cieľ zvyšovania konkurencieschopnosti a maximalizácie inovačného potenciálu.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – (SK) Na životné podmienky občanov a občianok EÚ veľmi negatívne vplýva súčasná hospodárska a sociálna kríza. Vážne ohrozuje ženskú časť populácie, najmä v oblasti rodovej rovnosti, pracovných podmienok a prístupu k zamestnaniu. V oblasti pracovných podmienok či výšky príjmov boli ženy vážne zasiahnuté a pokiaľ sa bezodkladne nevykonajú vhodné opatrenia, hrozí, že sa situácia ešte viac zhorší.

Je tiež dôležité zohľadniť postavenie žien v rámci boja proti chudobe. Na celosvetovej úrovni – v porovnaní s mužskou populáciou – podľa štatistík až o 17% viac žien žije v chudobných podmienkach. Podceňovaná je rovnako zásluha žien na rozvoji rodiny a spoločnosti. A práve nerovnosti medzi mužmi a ženami najmä v oblasti prístupu k vzdelaniu či prerozdeleniu rodinných povinností, sú faktormi vedúcimi k prehlbovaniu chudoby žien. Závažné dôsledky zanecháva aj rozdielne odmeňovanie mužov a žien alebo tzv. sklenený strop, ktorý bráni ženám zastávať manažérske či vedúce funkcie.

Presadzovanie rodovej rovnosti je akýmsi bojom proti násiliu voči ženám. Bez ohľadu na závažnosť fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia je bezpodmienečne nutné proti jeho rôznym formám bojovať. Aj pre túto skutočnosť je zo strany vlád členských krajín EÚ i európskych inštitúcii žiaduce podporovať mechanizmy zamerané na dosiahnutie rodovej rovnosti v rôznych aspektoch sociálneho, hospodárskeho a politického života.

  Ville Itälä (PPE), písomne. –(FI) Samozrejme, je vhodné, aby sme na Medzinárodný deň žien rokovali o rodovej rovnosti, nestačí to však. Dôležitosť tejto otázky musí byť zreteľná aj počas všetkých ďalších dní, keď prijímame rozhodnutia. Okrem toho je nevyhnutnou súčasťou rovnosti nedotknuteľné právo človeka na vlastné telo. Toto právo sa ďalej vzťahuje na právo používať antikoncepciu, právo na umelé prerušenie tehotenstva a na dobré sexuálne zdravie. Všetky uvedené otázky zjavne boli a budú ešte dlho viditeľné v spôsobe hlasovania tohto Parlamentu. Spory však, bohužiaľ, až príliš často odrážajú postoje, ktoré podporujú podradenosť žien.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Rovnosť predstavuje jednu zo základných hodnôt Európy, ktorá je jednoznačne pozitívna. Jediný problém je, že táto rovnosť sa vykladá mnohými spôsobmi. Niektoré z týchto výkladov sú extrémne a nezohľadňujú sa v nich skutočné rozdiely medzi ľuďmi. Rozličné možné výklady viedli k vzniku ideológií, ktoré sa spájajú s rovnosťou a priamo s týmto termínom súvisia. Existujú príklady z minulosti, keď došlo k zločinom, medzi ktoré patrí dokonca genocída, v mene rovnosti chápanej v osobitnom zmysle a ako doktrína. Pokiaľ ide o rovnosť mužov a žien, riziko dogmatizmu je menšie, stále sa však zastávajú príliš radikálne postoje. Rovnosť mužov a žien sa nesmie obmedziť na politické vyhlásenia a právne predpisy. Veľmi dôležité je uplatňovanie noriem založených na zásade rovnosti, a aby to bolo možné, sú potrebné zmeny v spôsobe myslenia. Musíme podnecovať a podporovať opatrenia v oblasti vzdelávania a informačné opatrenia a presadzovať osvedčené postupy. Musíme zaručiť, aby bolo povedomie o otázkach rovnosti skôr pravidlom ako výnimkou. Skutočná rovnosť musí byť súčasťou ľudí, ich postojov a ich každodenného prirodzeného správania. Rovnosť totiž nepredstavuje izolovanú hodnotu. Nemali by sme prijať žiadne potvrdenie rovnosti, ktorého formulácia by vylučovala ostatné kľúčové hodnoty, ako sú sloboda, dôstojnosť a spravodlivosť.

  Jan Kozłowski (PPE), písomne. – (PL) Na úvod by som chcel zablahoželať spravodajkyniam k ich správam, v ktorých upozorňujú na dôležitú otázku rovnakých práv. V jednej zo správ sa uvádza, že obmedzený prístup na trh práce z dôvodu starostlivosti o dospelé závislé osoby má viac ako 20 miliónov Európanov, predovšetkým žien. Vieme aj to, aké zložité problémy riešia rodičia, ktorí chcú zladiť výchovu detí a profesionálny život. Som presvedčený, že prijímanie konkrétnych opatrení zameraných na zosúladenie profesionálneho a rodinného života je pre sociálny a hospodársky rozvoj v Európe nesmierne dôležité. Musíme prijímať opatrenia zamerané na podporu vytvárania systémov podpory na miestnej úrovni pre rodiny, ktoré sa starajú o deti a dospelé závislé osoby, a preskúmať právne predpisy a vo väčšej miere využívať nové technológie s cieľom odstrániť prekážky pružných foriem zamestnanosti. Som presvedčený, že Európska únia by mala vyvinúť maximálne úsilie s cieľom zaručiť, aby sa v plnej miere uvoľnil obrovský potenciál jej schopných a vzdelaných občianok.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Chcel by som uvítať celý rad otázok, na ktoré upozorňuje táto správa. Bez ohľadu na výbor, v ktorom pracujeme, nám umožnila nájsť niekoľko vzájomných vzťahov, ktoré je potrebné vytvoriť, aby sme vo väčšej miere prispeli k dosahovaniu cieľov v rámci stratégie EÚ 2020. Ako ste videli, objavujú sa výzvy na prijímanie opatrení na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom podporovať podnikanie žien vytvorením štruktúr na odborné vzdelávanie, profesijných štruktúr a štruktúr právneho poradenstva a uľahčovaním prístupu k verejným a súkromným finančným prostriedkom. Vítam predovšetkým potrebu rozvíjať podnikanie na miestnej a regionálnej úrovni ako hlavný zdroj vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rozvoja. Potenciál žien z hľadiska podnikania sa využíva len vo veľmi malej miere. Preto si myslím, že je potrebné, aby sa z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj podporovali činnosti, ktoré umožnia rozvoj podnikania žien. Pri prijímaní spomínaných opatrení nám určite môžu brániť kultúrne, materiálne alebo hospodárske rozdiely. Uvedené faktory však musíme zohľadniť a vypracovať rámec potrebný na ich prekonanie.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Boj za práva žien nepriniesol želaný výsledok ani po sto rokoch od ich prvých verejných demonštrácií. Naopak, pokiaľ ide o zavedenie rovnosti žien a mužov, súčasná kríza posúva koleso dejín o pár metrov späť. Ženy na celom svete znova vychádzajú do ulíc, rovnako ako pred sto rokmi. Sú na čele demonštrácií v Grécku, Španielsku, v Českej republike, v Belgicku a aj v krajinách severnej Afriky. EÚ sa donedávna chválila zlepšovaním situácie žien na trhu práce a zaručením vzdelania, slušnej životnej úrovne, prístupu žien k zdravotnej starostlivosti či vyšším zastúpením žien v ústavných orgánoch. Zdá sa však, že prehlbujúca sa kríza presunula uvedené oblasti na okraj záujmu Spoločenstva. Protikrízové opatrenia sú zamerané predovšetkým na mužské obyvateľstvo. Potreby žien sa považujú za druhoradé otázky. Posledných sto rokov ukázalo, čo ženy urobili pre svet a pre pokrok, koľko z nich položilo svoj život v boji za mier a koľko nových životov priviedli na svet. A to nie je málo. Svet však stále ženám niečo dlhuje. Nejde o to, aby sme im robili láskavosť, ale aby sme jasne deklarovali ich rovnaké postavenie v spoločnosti. Koniec koncov, tieto ženy nebojujú za seba, ale za lepší a ľudskejší svet.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Najskôr by som chcela oceniť ambicióznu a náročnú úlohu, ktorú splnila naša kolegyňa pani Nedelčevová, spravodajkyňa pre túto problematiku. Boj za rodovú rovnosť je vo všetkých našich štátoch každodenným zápasom. Naša generácia bola jedna z prvých, ktorá mala možnosť vidieť, ako ženy získali prístup k vysokým zodpovedným funkciám, predovšetkým k voleným funkciám. Preto som veľmi rada, že ženy v súčasnosti pracujú v mnohých oblastiach, ktoré boli pre ne ešte prednedávnom neprístupné. Nerovnosti však stále pretrvávajú a je ešte potrebné vynaložiť veľa úsilia. V neposlednom rade ide o neustále rozdiely v odmeňovaní a o zastúpenie žien v správnych radách veľkých spoločností. Na záver by som chcela zdôrazniť význam zaručenia prístupu všetkých žien ku kvalitnej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti. Odkedy som začala svoju politickú kariéru, vediem kampane za prístup žien k umelému prerušeniu tehotenstva v bezpečnom lekárskom prostredí. Musia mať aj ľahký prístup k antikoncepcii. Preto presadzujem, aby bola antikoncepcia bezplatná, a to najmä v prípade maloletých osôb.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Snaha o presadenie kvót pre ženy ako míľnika je jednoducho populizmus. Ženy vo svojom živote v skutočnosti potrebujú reálnu slobodu voľby. Musia mať istotu, že žiadne z ich rozhodnutí nebude mať nižšiu hodnotu. Dôležitým krokom v tomto smere by bolo zavedenie delenia daní v rodine vo všetkých členských štátoch, aby sa zo založenia rodiny nestala pasca chudoby. Kvóty pre ženy v dozorných radách podporujú len ženy, ak vôbec, ktoré už majú najvyššie príjmy. Odkedy sa v Nórsku zaviedla požiadavka kvót pre ženy v správnych radách spoločností kótovaných na burze, uvedené pozície jednoducho obsadilo malé množstvo žien, ktoré zastávajú viacero funkcií v rôznych správnych radách. V odvetví obchodu sa o týchto ženách často znevažujúco hovorí ako o „zlatých sukniach“, a to pre pracovnú atmosféru nie je práve najpriaznivejšie. Musíme začať v oblastiach, kde sú ženy skutočne znevýhodňované. Musíme sa pozrieť na postavenie neplatených opatrovateliek, na zamestnanie na čiastočný úväzok a na kritickú situáciu žien, ktoré ťažko pracujú, aby splnili požiadavky rodiny a kariéry.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Sociálna solidarita a európsky sociálny model predstavujú hodnoty, ktorými sa Európa líši od spoločností v iných častiach sveta. Je otázne, do akej miery sú tieto hodnoty udržateľné v kontexte výzvy na globálnu konkurencieschopnosť založenej na znižovaní nákladov na pracovnú silu, v kontexte zmierňovania pracovného práva, obmedzovania sociálnej ochrany pracovníkov a oslabenia úlohy štátu. Globálnu konkurencieschopnosť týmto spôsobom zrejme výrazne neposilníme. Pravdepodobnejšie je, že nezvratne narušíme sociálnu súdržnosť a v spoločnosti sa vytvoria rozdiely. Nezmýľte sa. Tieto opatrenia ženy zásadne ohrozujú. Rozdiely v odmeňovaní, rovnako ako obmedzenia prostriedkov v rozpočtoch verejného sektora majú výrazný vplyv. Z tohto hľadiska musia byť reformy systému dôchodkového zabezpečenia a systému sociálnej starostlivosti na vnútroštátnej úrovni spravodlivé pre obe pohlavia. To, že otázka európskej chudoby sa častejšie týka starších žien, nie je náhoda. Boj proti nerovnosti nepredstavuje virtuálnu realitu. Týka sa skutočných ľudí.

  Jutta Steinruck (S&D), písomne. – (DE) Keďže dnes v deň stého výročia Medzinárodného dňa žien rokujeme o správe pani Nedelčevovej, je najvyšší čas, aby sme konečne naplnili slová skutkami. Proti nevýhodám žien v Európe možno účinne bojovať len vtedy, ak namiesto dobrovoľných záväzkov zavedieme záväzné pravidlá. Patria medzi ne povinné kvóty pre ženy v správnych radách podnikov a na všetkých ostatných úrovniach, dôsledný boj proti neistým podmienkam zamestnávania, ktoré sa oveľa viac týkajú žien ako mužov, zlepšenie vyhliadok žien na budúce povolanie počas štúdia prostredníctvom systematického rozširovania palety ich pracovných príležitostí, zákaz finančného znevýhodnenia žien v prípade zdanenia a príjmu, zákonom stanovené prevádzkové a odvetvové plány na zabezpečenie rovnosti s cieľom podporovať ženy a pravidelné kontroly a predkladanie správ o dosiahnutom pokroku v prípade, že k nemu dôjde.

Dovoľte mi na záver povedať, že po stom výročí Medzinárodného dňa žien sa my ženy už neuspokojíme len s prázdnymi sľubmi. Chceme záväzné zákonom stanovené nariadenia a chceme, aby sa nakoniec uznal výrazný prínos práce žien k našej prosperite.

(Rokovanie bolo na chvíľu prerušené.)

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

8. Sté výročie Medzinárodného dňa žien

  Predseda. – Som nesmierne rád, že môžem nášmu Parlamentu predsedať spolu so svojimi kolegyňami poslankyňami. Šesť z nich je podpredsedníčkami Parlamentu, dve sú kvestorky a podpredsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť sedí vedľa mňa. Považujem to za mimoriadnu česť a výsadu.

Pokračujeme v rokovaní. Ďalším bodom programu je rozprava o stom výročí Medzinárodného dňa žien. Začneme krátkym filmom, ktorý ponúka prehľad dejín tohto významného dňa. Prosím o začatie premietania.

(premietanie filmu)

Dvojminútový film nemôže ukázať všetko, čo sa udialo v priebehu uplynulých sto rokov. Vlastne sme za tento čas zmenili Európu a my Európania môžeme byť hrdí, keď porovnáme Európu s mnohými inými miestami vo svete. Zároveň však vieme, že naša púť sa ešte neskončila. V politike je ešte stále príliš málo žien a tu v Európskom parlamente tvoria naše poslankyne len 35 % všetkých poslancov. Toto číslo je nepochybne o čosi vyššie než číslo v národných parlamentoch, no ešte stále nie je postačujúce. V hlavných rozhodovacích orgánoch nášho Parlamentu je to, našťastie, vyše 40 %, čo nás teší. Platí to aj v prípade predsedov výborov.

Zostava Európskeho parlamentu bude však o tri roky, teda po nastávajúcich voľbách, v zásade závisieť od národných parlamentov a od toho, ako si zvolia zástupcov do Európskeho parlamentu. Je na našich národných parlamentoch, aby zabezpečili, že počet žien v Európskom parlamente stúpne. Dnes ich na to vyzývame. Vyzývame tiež našich kolegov z národných parlamentov, aby napomohli zvýšenie počtu žien v Európskom parlamente tým, že nájdu primerané právne riešenia a prijmú primerané rozhodnutia.

Môžeme ísť príkladom aj v oblasti zamestnanosti žien. Európsky parlament zamestnáva 59 % žien a vyše 50 % týchto žien zároveň rieši zásadné veci. Mám v tejto oblasti rozsiahle skúsenosti a som hrdý na to, že kým som niesol zodpovednosť za vládu v našej krajine, asi päťdesiat žien zastávalo najvyššie ministerské funkcie a riaditeľské funkcie v najdôležitejších štátnych úradoch. Tento rekord ešte nebol prekonaný – ani predtým, ani za asi tucet rokov, ktoré odvtedy prešli.

Aj ako predseda Európskeho parlamentu žiadam väčší počet žien v Európskej komisii a vo vysokých funkciách v Európskej únii. Môže nás tešiť, že vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku je žena.

Zmenila sa aj situácia v európskych podnikoch, čo je veľkým prínosom nielen pre ženy, ale aj pre fungovanie týchto podnikov. Mali by sme tiež zabezpečiť, aby ženy a muži zamestnaní na rovnakých pracovných miestach a s rovnakými zručnosťami dostávali rovnakú odmenu. V tejto súvislosti nás čaká ešte veľa práce.

Veľmi dobre si uvedomujeme, že aj ženy dokážu bojovať za demokraciu a ľudské práva. Chcel by som oceniť prácu všetkých našich poslankýň Európskeho parlamentu a spomenúť si v tejto chvíli na ženy v severnej Afrike a na Blízkom východe, ktoré vo svojom boji za demokraciu preukazujú skutočnú odvahu. Pamätajme aj na to, že medzi minuloročnými víťazmi Sacharovovej ceny boli aj skvelé ženy, ako sú Aun Schan Su Ťijová, Leyla Zanová a Ženy v bielom. Preto by som rád ešte raz zopakoval, že nebudeme súhlasiť s tým, aby boli ženy zbavované dôstojnosti v mene nejakého právneho systému, náboženstva či kultúry. Nebudeme súhlasiť s tým, aby mali ženy menej práv než muži, či už v Európe, alebo kdekoľvek inde vo svete. Ak sa so ženami bude zaobchádzať nespravodlivo, budeme protestovať.

3. novembra 1793, teda pred 218 rokmi, bola v Európe sťatá Olympia de Gougeová za to, že vypracovala deklaráciu práv žien a občianok. To bol jediný dôvod. O sto rokov neskôr v roku 1906 získali ženy právo hlasovať. Prvá krajina, v ktorej k tomu došlo, bolo Fínsko. Pamätajme na to. V priebehu nasledujúceho storočia sme v dosahovaní rovnosti žien a mužov mimoriadne pokročili. Chcel by som zdôrazniť niečo, čo osobne považujem za veľmi dôležité, a to, že 8. marca je sviatok žien. To je pravda. Tento sviatok nám však v prvom rade slúži na to, aby sme počas ostatných 364 dní v roku pamätali na otázku, ktorá je dnes v Európe tá najdôležitejšia, konkrétne na rovnaké práva žien a mužov. Zásady, ktoré chceme 8. marec zdôrazniť, by mali platiť aj počas ostatných 364 dní v roku. Toto je naša hlavná úloha. Nestačí si len pripomenúť 8. marca. Na tento deň musíme myslieť aj počas všetkých ostatných dní v roku. Ďakujem veľmi pekne.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Keď sa začal oslavovať Medzinárodný deň žien, rovnosť žien bola úplne novou a revolučnou myšlienkou. Od tých čias sa rodová rovnosť stala jednou zo základných zásad modernej spoločnosti. Jej zdrojom je neodcudziteľná ľudská dôstojnosť, ktorú majú v rovnakej miere muži aj ženy. Žiadny úspech však nestačí len skonštatovať. Ľudská dôstojnosť vrátane charakteristickej dôstojnosti žien je v rôznych obdobiach a na rôznych miestach rôzne porušovaná. Od toho sa musí odvíjať to, čomu venujeme pozornosť, aj naše odpovede.

Je veľavravné, že táto spomienka prichádza po rozprave o správe s názvom Podoba chudoby žien v Európskej únii. Chudoba a Európska únia. Pred nejakým časom by bolo toto spojenie považované za nepravdepodobné. Hospodárska kríza mimoriadne vážne zasiahla menej chránené skupiny. Nadmerné zastúpenie žien v tejto kategórii nám samo osebe ukladá určité úlohy, nehovoriac o typickom osude množstva žien, ktorý dáva chudobe mimo Európy, v celosvetovom meradle ženskú tvár. Slovami svätého Františka z Assisi: Pani chudoba. Ženy s malými deťmi utekajúce pred vojnou či hladom, rozdelené rodiny bez otcov žijúce v chudobných štvrtiach, ženy a mladé dievčatá nútené do prostitúcie, a to dokonca aj v Európskej únii.

Maďarské predsedníctvo medzi svoje priority zahrnulo niekoľko vecí, ktorých presadenie by mohlo mať dosah na zvýšenie zamestnanosti žien. Najdôležitejšou z nich je stratégia EÚ 2020, ktorá má v rámci politiky zamestnanosti vlastné ciele pre oblasť obnovy po hospodárskej kríze a oblasť znižovania chudoby. Zamestnanosť žien posilňuje dôstojnosť žien. Pomáha im rozhodovať sa a slobodne formovať svoje životy.

Hlavná iniciatíva Platforma na boj proti chudobe zdôrazňuje, že kroky, ktoré majú znižovať chudobu, musia zohľadňovať aj rozdiely v situácii žien a mužov.

Maďarské predsedníctvo považuje rozhodnutie o obnove Paktu rovnosti žien a mužov do roku 2020, ktoré včera prijala Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), za dôležitý úspech. Popri opatreniach v oblasti hospodárskej politiky nesmieme zabúdať ani na osobitnú úlohu žien v spoločnosti. Musíme ženám umožniť zladiť kariéru s rodinným životom a dať im možnosť voľby. S týmto cieľom pracujeme na revízii smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok. Súvisiaca správa o pokroku bude pripravená na júnovú schôdzu EPSCO.

Priority maďarského predsedníctva zahŕňajú zvyšovanie povedomia o úlohe rodín v kontexte reakcií na sociálne, hospodárske a demografické problémy. S týmto cieľom budeme organizovať týždeň demografie, do ktorého budú zapojené mimovládne organizácie a ktorý bude zahŕňať neformálne stretnutie ministrov pre záležitosti rodiny. Cieľom bude diskutovať o prostriedkoch na zvýšenie miery pôrodnosti. V tomto všetkom, samozrejme, mimoriadnu úlohu zohrávajú ženy a ich rozhodnutia.

Osobitná pozornosť sa musí venovať situácii žien, ktoré patria do znevýhodnených skupín, a to v európskom rámci pre rómske stratégie členských štátov, ktorý by mal byť schválený do júnovej schôdze Európskej rady a ku ktorému v Európskom parlamente veľmi cenným spôsobom prispeli pani Járóková a iní, spravodajcovia a pomocníci. Aj v Rade sa chystáme oznámiť, že hodláme zdôrazniť úlohu rómskych žien pri udržiavaní súdržnosti rodín, čo by predstavovalo dobrý základ pre hľadanie odpovedí na otázky rómskeho obyvateľstva.

Na záver mi, prosím, dovoľte malé odbočenie. Zo skúsenosti v dejinách vieme, že silná občianska spoločnosť nemôže existovať bez činnej sociálnej zaangažovanosti žien. Ako spomenul aj pán Buzek, medzi protestujúcimi, ktorí žiadali slobodu na námestí Tahrir Square v Káhire, boli aj ženy. Aj ony chcú formovať zmeny, ktoré sa tam dejú. Európska únia musí ich úsilie podporiť, a to veľkoryso, bez ideologických stereotypov, otvorene a chápavo.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Dnes si pripomíname hlasy tých žien, ktoré 19. marca 1911 vyrazili na cestu z Nemecka, Rakúska, Dánska a Švajčiarska, po ceste vytvorili zástupy a zašli dokonca ešte ďalej, keď hájili práva žien na všeobecné volebné právo a na lepšie pracovné podmienky.

Dnes vzdávame hold storočnému boju a úspechu, ktorý priniesol osoh nám všetkým. Kde by boli naše demokracie a predovšetkým európska demokracia zastúpená tu v Európskom parlamente bez plnej účasti žien na verejnom živote? Kde by bola naša spoločnosť a naše hospodárstvo bez ženského talentu?

Európske ženy sú v mnohých ohľadoch príkladom pre zvyšok sveta. Miesto, ktoré zastávajú európske ženy v našej spoločnosti, je zdrojom inšpirácie pre ženy v celom svete. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť odvážny boj žien v severnej Afrike, ktoré bok po boku s mužmi robia všetko, čo je v ich silách, aby sa vzopreli diktatúram a zaviedli demokraciu. Aktívna úloha, ktorú teraz európske ženy hrajú v hospodárskom a politickom živote Európskej únie, je výsledkom ich rozhodného záväzku. Vítame európsku integráciu, ktorej základné zásady zahŕňajú rovnosť žien a mužov, čiže zásadu, ktorú v plnej miere uznáva Lisabonská zmluva. V priebehu rokov nám dôležité právne predpisy v oblasti rovnakého zaobchádzania a presadzovania rodovej rovnosti v európskych politikách umožnili pokročiť k rovnostárskejšej spoločnosti a pracovnému trhu.

Zároveň by nás však malo poburovať to, čo je naďalej neuspokojivé, neprijateľné, ba dokonca netolerovateľné. Mám na mysli priemernú mieru zamestnanosti žien, ktorá dosahuje 62,5 % v porovnaní s 80 % u mužov, a rastúce akademické úspechy žien, ktoré kontrastujú s ich kariérnymi vyhliadkami. Toto je stále neuspokojivé a musí sa to zmeniť. Ženy sú nadmerne zastúpené na menej platených či menej istých pracovných miestach a slabšie zastúpené v zodpovedných funkciách. Rozdiel v odmenách, ktoré dostávajú ženy a muži, dosahuje 18 %. Výsledkom je riziko, že 22 % žien vo veku nad 65 rokov sa dostane pod hranicu chudoby, pretože nebudú mať primeraný dôchodok. Toto je neprijateľné a musí sa to zmeniť. Podľa odhadov 20 až 25 % žien v Európskej únii bolo aspoň raz v živote obeťou fyzického násilia. Toto je netolerovateľné a musí sa to zmeniť.

Je potrebné, aby sme sa dnes opätovne zaviazali k spolupráci na tom, aby sa rodová rovnosť naozaj stala skutočnosťou. Všetci tým získame, či už z hľadiska sociálnej a hospodárskej súdržnosti, udržateľného rastu, alebo konkurencieschopnosti.

V septembri 2010 Komisia prijala stratégiu, ktorá na obdobie 2010 – 2015 stanovuje päť prioritných oblastí činnosti: rovnosť na trhu práce, rovnakú hospodársku nezávislosť mužov a žien, rovnaké odmeňovanie, rovnosť vo vedúcich pozíciách a presadzovanie rovnosti za hranicami EÚ.

Komisia bude naďalej stáť po boku žien zo všetkých kútov sveta, ktoré denne bojujú za prístup k vzdelávaniu a za právo pracovať, tých žien, ktoré bojujú za demokratizáciu a za uplatňovanie slobôd a politických a občianskych práv. Komisia urobí všetko, čo je v jej moci, aby sa tieto ciele stali skutočnosťou. Nesmieme však zabúdať na to, že právne predpisy – bez ohľadu na to, ako dobre sa vykonávajú – nie sú odpoveďou na všetko. Musia sa zmeniť aj správanie a postoje.

Dnes si pripomíname boj žien za rovnosť. V Európe dnes môžeme povedať, že EÚ by nebola možná bez európskych žien, a to všetkých európskych žien. Pre náš projekt založený na hodnotách – vrátane hodnôt rodovej rovnosti – sú kľúčovým prínosom.

  Eva-Britt Svensson, predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. – (SV) „Človek sa ženou nerodí, ale sa ňou stáva.“ Tento citát ukazuje, že naše chápanie toho, aké sú ženy a akí sú muži, tvorí základ všetkých našich rozhodnutí v živote – rozhodnutí závislých od nášho pohlavia, nie od našich záujmov, zručností, záväzku a podobne. Rodové stereotypy kladú mužov a ženy do odlišných priehradiek a ani sto rokov boja za rovnosť týmito rodovými stereotypmi neotriaslo.

Odmietame však čakať ďalších sto rokov, pretože tieto rodové stereotypy, tieto normy, ktoré okrem iného vedú k tomu, že 97 % veľkých spoločností riadia muži, že ženy sú vystavené diskriminácii v odmeňovaní a majú neisté pracovné miesta, ak vôbec majú prácu, a k tomu, že ženy majú na starosti neplatenú prácu v domácnosti. Na pleciach žien je hlavná zodpovednosť za deti. Ženy sú vystavené násiliu vrátane násilia v blízkych vzťahoch a násilia v sexuálnej podobe a ženy sú predávané ako tovar v obchode so sexom. Sledujeme feminizáciu chudoby. Vychádza to z rôznych noriem, z ktorých pozostáva spoločnosť.

V priebehu storočného boja sme výrazne pokročili. Ak porovnám príležitosti, ktoré mám z hľadiska rozličných životných rozhodnutí, s tými, ktoré mali moja matka a stará matka, vidím, aký pokrok sa dosiahol, no ešte stále je tu veľa práce. Boj bude preto pokračovať každý deň v roku, nielen 8. marca.

(potlesk)

  Lívia Járóka, v mene poslaneckého klubu PPE. – (HU) Dnes oslavujeme sté výročie Medzinárodného dňa žien a pripomíname si demonštrácie pracujúcich žien, ktoré v polovici 19. storočia viedli v New Yorku protest za rovnaké odmeňovanie. Cieľ, ktorý si stanovili pred vyše 150 rokmi v roku 1857 a ktorým bolo zabezpečiť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, je aktuálny ešte aj dnes. V Európskej únii zarábajú ženy o 15 % menej než muži. V našej krajine, v Maďarsku, je to 16,5 %, a hoci vyše polovicu celkovej svetovej populácie tvoria ženy, dostávajú len desaťpercentný podiel zo svetových príjmov.

Okrem odstraňovania rodových rozdielov v odmeňovaní je ešte stále potrebné riešiť vhodné posilnenie úlohy žien v rodine a presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania. Nesmieme dovoliť, aby v Európe mať deti znamenalo riskovať chudobu a aby byť ženou či matkou predstavovalo nevýhodu. Či sa pozrieme na iniciatívy, ktoré sa začali v rámci Organizácie Spojených národov, alebo na iniciatívy v rámci Európskej únie, na väčšine miest sa ešte stále neuplatňuje skutočná rovnosť mužov a žien. Málo zdôrazňujeme situáciu žien, ktoré žijú takmer na hranici chudoby, výskyt viacnásobnej diskriminácie a boj proti domácemu násiliu a násiliu páchanému na ženách.

  Britta Thomsen, v mene skupiny S&D. – (DA) Dnešný deň je to 100 rokov, odkedy sme prvýkrát oslavovali Medzinárodný deň žien. Pred sto rokmi išlo v boji okrem iného o hlasovacie právo žien – niečo, čo dnes berieme ako samozrejmosť. K dosiahnutiu úplnej rovnosti však vedie ešte dlhá cesta a chcela by som zdôrazniť, aké dôležité je, aby boli ženy zastúpené v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach. Je potrebné, aby sa ženy angažovali v politike, ale musia sa angažovať aj vo svete obchodu. Aj v bankách potrebujeme ženy.

Nemôžeme polovicu populácie vylúčiť z účasti na dôležitých hospodárskych rozhodnutiach. To nie je demokracia. Musíme využívať celú svoju talentovú základňu. V stávke je, jednoducho, aj naša konkurencieschopnosť. Vítam preto iniciatívu pani komisárky Redingovej „Ženy vo vedúcich pozíciách – záväzok Európy“. Je veľmi dobré, že EÚ bude znova na čele, čo sa týka rovnosti. Ak však majú byť kvóty v oblasti vedúcich pozícií niečo iné ako len symbolická politika, potrebujeme záväzné právne predpisy a ja dúfam, že na to máte odvahu. Ďakujem.

  Silvana Koch-Mehrin, v mene skupiny ALDE. – (DE) Rovnosť všetkých ľudí je zakotvená v prvých dvoch článkoch Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. V nej sa uvádza: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.” Aká úžasná veta! Toto sa nám však nepodarilo dosiahnuť ani sto rokov po prvom Medzinárodnom dni žien. Ešte stále nevidieť žiadny prejav skutočnej rovnosti mužov a žien.

Iste, v Európe sme už dosiahli veľa. Dnes nám už nejde najmä o právnu slobodu žien. Túto slobodu sme z veľkej časti dosiahli. Chcela by som vyjadriť svoju vďačnosť feministom a feministkám za ich doterajšiu prácu. Dnes nám ide hlavne o slobodu konania, o to, že muži by sa mali ujať otázky zlučiteľnosti práce s rodinným životom, a o to, že by malo byť bežné, že vo vedení podnikov či v politike uvidíme ženy.

Je fantastické pozorovať, ako sa na nás, na európske ženy, obracajú oslobodzovacie hnutia v severnej Afrike. Obracajú sa na nás ako na tie, ktoré majú mať priekopnícku úlohu. Je mimoriadne dôležité, aby sme zo zreteľa nestratili náš cieľ: slobodu prežiť svoj život v súlade s vlastnými predstavami. Vtedy sa rovnosť stane niečím, čo považujeme za samozrejmosť, a z Medzinárodného dňa žien sa namiesto spomienky stane deň oslavy slobody.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, si v skutočnosti nezasluhuje sviatok, ale mala by nás nabádať k tomu, aby sme sa znovu zhodli na uplatňovaní skutočnej rovnosti. Toto sté výročie by pre nás ženy malo byť príležitosťou obzrieť sa späť a bilancovať.

Pre mňa sú výsledky takéto: rovnosť musí byť zakotvená v ústavách a deklaráciách ľudských práv ako mimoriadne dôležitá zásada. Ak sa však tieto zásady majú stať skutočnosťou, potrebujeme zákony a nariadenia. Myslím si, že aj toto si vyžaduje použitie kvót.

Ak sa pozrieme na európske inštitúcie, vidíme, že veci tu nie sú o nič lepšie než vo vedení v podnikateľskom prostredí. V najvyšších riadiacich funkciách nie sú takmer žiadne ženy. Ak to chceme dosiahnuť, pani Redingová, pán Barroso, budeme potrebovať skutočné prísne nariadenia v oblasti kvót. Potešilo by ma, keby ste úprimne zhodnotili nedostatočnú rovnosť žien v európskych inštitúciách, lebo potom by ste si uvedomili, aké sú tieto kvóty dôležité.

(potlesk)

Myslím si, že je to hanba, že pri rozhodovaní v oblasti riadenia a pri plánovaní strategických politík ženy, bez ohľadu na ich spôsobilosť, ešte stále nemajú miesto pri stole. Nástroj, ktorým toto môžeme dosiahnuť, je kvóta.

Pani Redingová, pri tejto príležitosti stého výročia Medzinárodného dňa žien vás vyzývame: prijmite úprimný záväzok, že urobíte všetko preto, aby ste presadili skutočnú kvótu pre ženy v riadiacich pozíciách – takéto stanovisko už majú Nórsko, Španielsko a Francúzsko. Nerozumiem, prečo sa k tejto otázke ešte vo svojom prejave nevyjadril pán Barroso.

  Marina Yannakoudakis, v mene skupiny ECR. – Minulý týždeň predniesol lord Davies vláde v Spojenom kráľovstve prejav o tom, ako zvýšiť účasť žien v zasadacích miestnostiach. Jeho správa obsahovala dobrovoľné ciele pre podniky. Nikto nemôže protirečiť tomu, že v zasadacích miestnostiach potrebujeme viac žien. Pre mňa je však neprijateľné, že na to, aby sme to dosiahli, potrebujeme kvóty. Aký prejav nadradenosti! Je to takmer taký prejav nadradenosti ako to, že ženy pri vstupe do tejto sály dostali ružu. Nuž, ja som svoju ružu dala mužovi.

Pozitívne je, že Spojené kráľovstvo výrazne vedie pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Najnovšie údaje ukazujú, že rozdiel v odmeňovaní mužov a žien v zamestnaní na plný úväzok sa znížil na 10 %, čo je doteraz najnižšie zaznamenané číslo.

Na záver musím v Medzinárodný deň žien vzdať hold materstvu. Skutočná rovnosť znamená mať právo rozhodnúť sa a nebyť za tieto rozhodnutia súdený. Žena má právo sama sa rozhodnúť, či sa stane riaditeľkou v zasadacej miestnosti, chirurgičkou v nemocnici, opatrovateľkou na čiastočný úväzok, automechaničkou alebo ženou v domácnosti a matkou.

(potlesk)

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) V čase, keď oslavujeme sté výročie Medzinárodného dňa žien, vítame boj žien za slobodu, sociálny pokrok a mier. Ženy počas týchto sto rokov bojovali a dosiahli veľmi veľa, no ešte stále to nestačilo na odstránenie existujúcich nerovností, diskriminácie, ktorá pretrváva v prístupe k pracovným miestam s právami, nerovností v odmeňovaní, ktoré sa odrážajú v dôchodkoch, ťažkostí v kariérnom postupe a profesionálnom výkone a prekážok v prístupe k riadiacim a rozhodovacím pozíciám v hospodárskych, sociálnych a politických aktivitách. V čase hospodárskej a sociálnej krízy má táto situácia tendenciu ďalej sa zhoršovať.

Hoci materstvo je sociálna funkcia, ktorá je pre vývoj spoločnosti nenahraditeľná, ženy sú naďalej diskriminované za to, že sú matkami a pracovníčkami, a to je v 21. storočí škandalózne. Chceli by sme potvrdiť solidaritu našej skupiny so zápasmi týchto žien. Naďalej žiadame koniec nerovnosti a diskriminácie, koniec každého násilia páchaného na ženách a koniec rodových stereotypov. To si vyžaduje nielen skoncovať s neoliberálnymi politikami, ale tiež prijať vážny záväzok k alternatívnym politikám, ktoré kladú otázku ľudských práv a rodovej rovnosti do centra rozhodovania a politiky EÚ.

  Mara Bizzotto, v mene skupiny EFD. – (IT) Podarilo sa dosiahnuť veľa cieľov, no niektoré bitky sa ešte ani nezačali. Dnes je naliehavou otázka žien z iných kultúr, ktoré v Európe a vo svete žijú v podmienkach, kde majú problém žiadať čo i len minimálnu mieru dôstojnosti a ľudskosti.

Tento sviatok nemôžeme oslavovať bez toho, aby sme do popredia neposunuli otázku žien v arabsko-moslimskom svete. Inak budeme ignorovať problém, ktorý je dnes ich problémom, no čoskoro sa stane aj naším. Nemôžeme ignorovať počty zasiahnuté krízou, ktorá z roka na rok rastie v Európe, v našich mestách a školách, kde vyrastajú naše deti.

Už dlho rastie počet prípadov násilia rôzneho druhu, ktoré moslimské ženy znášajú vo vlastných rodinách. Preto už nejaký čas žiadam, a dnes o to žiadam znovu, aby Európa vytvorila cielené politiky namierené proti šíreniu islamského radikalizmu, proti núteným manželstvá, vraždám zo cti, zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov a domácemu násiliu.

My európski muži a ženy musíme bojovať za ženy žijúce v Európe aj mimo nej, ktoré nemajú možnosť vyjadriť sa a ktoré utláča netvor islamského fundamentalizmu.

  Nicole Sinclaire (NI). – Aj ja by som chcela vzdať hold všetkým ženám vo svete a všetkým ženám, ktoré už viac než sto rokov bojujú za rovnosť. Nový Zéland umožnil ženám hlasovať v roku 1893. Ak môžem oceniť našu krajinu, v roku 1970 istá politička Labouristickej strany, Barbara Castlová, presadila prvý zákon o rovnakom odmeňovaní v západnom svete. Bolo to, samozrejme, Spojené kráľovstvo, ktoré malo prvú premiérku v Európe.

Myslím si však, že Európsky parlament stratil kontakt s realitou. Som proti akejkoľvek diskriminácii, dokonca aj pozitívnej, pretože nutne vedie k vytváraniu obetí. Ženy nepotrebujú pomoc kvót, ale odstránenie prekážok v ich napredovaní. Členské štáty by sa mali radšej zamerať na otázky, akou je potreba zlepšiť služby starostlivosti o deti.

Dostali sme nedávny rozsudok Súdneho dvora o poistení áut, ktoré bojkotuje tradičné, odskúšané a rozumné metódy hodnotenia rizika. Napriek tomu, že EÚ chce v prospech žien uplatňovať pozitívnu diskrimináciu, tento prípad dokazuje, že ide o politicky korektné euronezmysly a bláznivé rozhodnutie, ktoré v skutočnosti život ženám sťažuje a zdražuje ho. Zdravý rozum je Európskej únii cudzí.

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

9. Hlasovanie

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

9.1. Žiadosť o zbavenie parlamentnej imunity Elmara Broka (A7-0047/2011, Francesco Enrico Speroni) (hlasovanie)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Predsedajúca, poznáte túto situáciu, pretože aj vám bolo zamietnuté podanie na Európsky súdny dvor v prípade zbavenia imunity v súvislosti so mnou.

Dúfam, že miernosť, ktorú prejavujeme voči pánovi Brokovi v súvislosti s jeho finančnou aférou, bude platiť aj pre slobodu prejavu tých poslancov Parlamentu, ktorí patria k menšine.

Rovnosť, ktorá pred 20 rokmi panovala v tomto Parlamente, robila dobré meno Parlamentu aj Výboru pre právne veci. Žiaľ, systém imunity sa zmenil na stranícko-politickú otázku. Osobne to odsudzujem a dúfam, že naša inštitúcia sa dá dohromady.

(potlesk)

  Francesco Enrico Speroni , spravodajca. – (IT) Musím len objasniť jednu štatistiku. V dôsledku nedorozumenia bolo v dôvodových správach v rámci týchto správ uvedená suma 2 900 EUR, zatiaľ čo správna suma je 2 356,41 EUR.

9.2. Všeobecná bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom (A7-0033/2011, Christel Schaldemose) (hlasovanie)

9.3. Riadenie situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 (A7-0035/2011, Michèle Rivasi) (hlasovanie)

9.4. Vymenovanie člena Európskeho dvora audítorov (pán Harald Wögerbauer – AT) (A7-0048/2011, Inés Ayala Sender) (hlasovanie)

9.5. Oblasť dohody Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (A7-0023/2011, Crescenzio Rivellini) (hlasovanie)

9.6. Inovačné financovanie na celosvetovej a európskej úrovni (A7-0036/2011, Anni Podimata) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1:

  Jean-Paul Gauzès (PPE). – (FR) Je mi ľúto, že nastal určitý zmätok v súvislosti so správou pani Podimatovej, ktorá otvára množstvo dôležitých otázok týkajúcich sa inovačného financovania. Chcel by som požiadať Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, aby stiahla alternatívny návrh, ktorý predložila, aby bolo možné dokončiť spoločnú prácu na návrhu.

Po druhé, je mi ľúto, že sa vytvorila mierne umelá opozícia v otázke dane z finančných transakcií a že máme dva veľmi podobné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je mi ľúto, že z tohto dôvodu Parlament nemôže vyjadriť výraznú podporu tejto dani za podmienok, ktoré sú opodstatnené z hľadiska konkurencieschopnosti Európy.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Pánovi Gauzèsovi môžem povedať toto: áno, máme v úmysle stiahnuť tento návrh alternatívneho riešenia. Odporučil som to našej skupine z veľmi jednoduchého dôvodu: nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podpísalo 120 poslancov zo všetkých skupín, ukazuje, že návrhy týkajúce sa dane z finančných transakcií nie sú doménou len jednej skupiny, či už socialistov, konzervatívcov, Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), alebo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie. Ide o to, že predkladáme inštitucionálny návrh a vydávame inštitucionálny signál, že v tomto Parlamente dokážu rôzne strany spoločne povedať, že chceme, aby súkromný sektor zaplatil svoj podiel na riešení problémov krízy. Nie je to požiadavka socialistov ani požiadavka poslaneckého klubu PPE, ale je to naše spoločné želanie. Ak sa nám to dnes podarí vyjadriť na inštitucionálnom základe, bude to veľkým úspechom Európskeho parlamentu. To je dôvod, prečo sťahujeme tento návrh.

(potlesk)

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE). – (EL) Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) včera v pléne predložil ďalší návrh, ktorý by mohol predstavovať kompromis. Išlo v ňom o to, či by sa nedalo jasne povedať, že zdroje budú nasmerované do rozpočtu EÚ a na podporný mechanizmus. Včera sme predložili túto tému na diskusiu a čakáme na odpoveď, aby sme mohli dosiahnuť kompromis a vyslať pozitívny signál inštitúciám EÚ.

9.7. Zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia (A7-0032/2011, Edite Estrela) (hlasovanie)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Margrete Auken (Verts/ALE). – (DA) Chcela by som sa obrátiť konkrétne na Dánov. V dánskom preklade bolo slovo „equitable“ (spravodlivý) preložené ako „ligelig“. Nie je to dobrý preklad, pretože ľudia si budú myslieť, že to znamená „jednotný“. Preto bude v záverečnej správe použité slovo „retfærdig“, ktoré znamená „spravodlivý“. Má odlišný význam a, samozrejme, odporučím všetkým našim kolegom v dánskej delegácii – a Švédi majú možno rovnaký problém –, aby hlasovali za opravu tohto slova v správe.

9.8. Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (A7-0027/2011, Eva Joly) (hlasovanie)

9.9. Poľnohospodárstvo a medzinárodný obchod (A7-0030/2011, Georgios Papastamkos) (hlasovanie)

9.10. Deficit bielkovín v EÚ (A7-0026/2011, Martin Häusling) (hlasovanie)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Martin Häusling, spravodajca. – (DE) Táto správa sa zaoberá tým, ako možno znížiť deficit bielkovín v Európskej únii vo výške 80 % prostredníctvom podpory pestovania bielkovinových plodín v Európe. Cieľom správy nie je podnietiť diskusiu o otázke nulovej tolerancie ani uľahčiť dovoz geneticky upravenej sóje. Chcem vás preto požiadať, aby ste hlasovali proti odsekom 3 a 9. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by dali správe úplne odlišný charakter. Ak budú prijaté tieto dva body, stiahnem svoje meno.

– Po ukončení hlasovania:

  Martin Häusling (Verts/ALE). – (DE) Pani predsedajúca, keďže výsledkom hlasovania je zmena textu správy, chcem vás požiadať, aby ste z dokumentu odstránili moje meno. Chcem správu vrátiť.

(potlesk)

9.11. Rovnosť žien a mužov v Európskej únii – 2010 (A7-0029/2011, Marija Nedelčevová) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 66:

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Prostredníctvom tohto ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem, aby bol v odseku 66 za spojenie „zdôrazňuje skutočnosť, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva“ pridaný po výraze „umelému prerušeniu tehotenstva“ nasledujúci text: „pričom zároveň uznáva právo nenarodeného dieťaťa na život; vyzýva členské štáty a Komisiu na uskutočnenie opatrení a krokov na podporu pokračovania tehotenstva prostredníctvom prijatia konkrétnych sociálnych politík a politík sociálneho zabezpečenia na pomoc ženám vyriešiť – vždy, ak to bude možné – problémy, ktoré sú príčinou voľby umelého prerušenia tehotenstva“.

Cieľom tohto ústneho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zaručiť ženám slobodu bezpečného prístupu k možnosti ukončenia tehotenstva, ale aj vyjadriť zásadu, že umelé prerušenie tehotenstva nie je oddialenou metódou antikoncepcie ani prostriedkom kontroly pôrodnosti.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý.)

9.12. Chudoba žien (A7-0031/2011, Rovana Plumb) (hlasovanie)

  Predsedajúca. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

10. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Christel Schaldemose (A7-0033/2011)

  Francesco De Angelis (S&D). – (IT) Chcel by som pani Schaldemoseovej poďakovať za správu, na ktorej treba oceniť predovšetkým to, že navrhuje konkrétne opatrenia na posilnenie systémov dohľadu pre pohyb v rámci spoločného európskeho trhu výrobkov, ktoré sú bezpečné pre európskych spotrebiteľov.

Ide o iniciatívnu správu, jej význam je však v tom, že sa uberá správnym smerom v záujme zavŕšenia jednotného trhu a ochrany európskych spotrebiteľov. Zaistiť bezpečnosť znamená zabezpečiť systémy vysledovateľnosti, ktoré sú spoľahlivé v priebehu celého životného cyklu výrobkov. Správa v tejto súvislosti predkladá účinné návrhy: vytvorenie databázy informácií z oblasti bezpečnosti výrobkov; posilnenie systému Spoločenstva na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) týkajúceho sa nebezpečných výrobkov z tretích krajín a vyčlenenie väčšieho množstva prostriedkov, ktoré by orgánom dohľadu umožnili sťahovať z obehu výrobky predstavujúce závažné riziko.

Na záver chcem zdôrazniť, že je našou úlohou zabezpečiť, aby výrobky, ktoré sú v obehu na európskom trhu, boli bezpečné pre tých najzraniteľnejších spotrebiteľov, predovšetkým deti, starších ľudí a zdravotne postihnutých.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) V súvislosti s potravinárskymi výrobkami sa viedli rozsiahle diskusie o bezpečnosti spotrebiteľov, občas však zabúdame, že rovnako vážne môžu zdravie a niekedy dokonca aj život ohrozovať obyčajné predmety bežnej spotreby, a to najmä v prípade malých detí. Základným nástrojom používaným na monitorovanie tovaru uvedeného na trh je nepretržitý dohľad a zásadný význam majú vhodné právne predpisy, predovšetkým pokiaľ ide o monitorovanie elektronického obchodu.

Je úplne samozrejmé, že nevyhnutná je primeraná spolupráca medzi spotrebiteľskými organizáciami, vnútroštátnymi orgánmi, výrobcami a predajcami. Nebuďme však príliš horliví a radšej v pokoji zvážme, ako zadefinovať nebezpečný výrobok. Nezabúdajme, že je dôležité nielen to, aby boli úžitkové predmety konštruované náležitým spôsobom a aby sa pri ich výrobe používali bezpečné materiály; rovnako dôležité je aj to, aby sa používali s rozumom a aby deti, ktoré k nim majú prístup, boli pod patričným dohľadom. Ďakujem veľmi pekne.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Parlament dnes prijal správu o problematike všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá je ďalším dôležitým krokom na ceste k posilneniu ochrany európskych spotrebiteľov.

Správa skutočne poukazuje na význam vysledovateľnosti výrobku počas celého jeho životného cyklu a žiada Komisiu, aby podnikla kroky, ktoré by pomocou posudzovania a vyhodnocovania nových technológií pri optimalizovaných nákladoch zabezpečili bezpečnosť spotrebiteľov. Ak európskym spotrebiteľom dáme možnosť, aby poznali všetky aspekty určitého výrobku, zvýši sa ich informovanosť a posilní sa ich ochrana. Som presvedčená, že nové technológie môžu byť užitočné v boji proti falšovaniu, a to najmä v textilnom odvetví.

Cieľom tejto správy je chrániť spotrebiteľov, ale tiež chrániť všetky spoločnosti pôsobiace v Európe, ktoré sa rozhodli nepresunúť svoje podnikanie inam. Prostredníctvom tejto správy rozhodne môžeme nájsť vynikajúce riešenie sústavných sporov týkajúcich sa označovania mimoeurópskeho pôvodu, ktoré by umožňovalo sledovanie výrobkov v plnom rozsahu.

Správa: Michèle Rivasi (A7-0035/2011)

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Prijatie správy pani Rivasiovej je výsledkom vyhodnotenia riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010, ktorého cieľom je stanoviť všeobecné normy pre postupy, ktoré by sa uplatňovali pri každej celosvetovej zdravotnej pohotovosti v budúcnosti.

Po dlhej a úspešnej fáze revízie sa hlavnými zásadami tejto správy stali spolupráca, nezávislosť a transparentnosť. Správa vyzýva na rozsiahlejšiu a lepšiu spoluprácu medzi zdravotníckymi orgánmi členských štátov a európskymi inštitúciami, aby sa zabezpečilo harmonizované a primerané riadenie rizík.

Medzi jej ciele patrí zmena stratégie členských štátov, pokiaľ ide o ich vnútroštátne plány riadenia situácie v súvislosti s chrípkou vrátane plánov týkajúcich sa zásob očkovacej látky, zverejnenia mien všetkých odborníkov, ktorí sú poradcami európskych zdravotníckych orgánov, a budovania účinného vzťahu s médiami, ktoré sa zaoberajú šírením informácií o verejnom zdraví, vybudovaného na dôvere. Z týchto dôvodov sme hlasovali za správu.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Veľmi dobre vieme, čo sa dialo v prípade chrípky typu A, a mali by sme sa z toho všetci poučiť. Neviem, či si pamätáte, ako sa to celé začalo, ale pravda je taká, že sa to spustilo jedným smerom a následná reakcia bola úplne neprimeraná rozsahu problému.

Práve preto je správa, o ktorej sa dnes hlasovalo, taká dôležitá: pretože sa z minulých činov musíme poučiť tak, aby sa už neopakovali. Máme právo vedieť, kto prijímal rozhodnutia, ako sa to všetko udialo a kto rozhodoval o tom, ako sa bude postupovať. Máme tiež právo vedieť, ktoré krajiny reagovali určitým spôsobom a prečo reagovali netransparentným spôsobom bez toho, aby minimalizovali naše pochybnosti, pretože ešte stále máme pochybnosti o tom, či za tým nestáli určité obchodné záujmy. Potrebujeme záruku, že nezostanú žiadne náznaky, ktoré by sa týkali toho, či sa v súvislosti s touto chrípkou uskutočňovali alebo neuskutočňovali určité obchodné transakcie.

Som preto presvedčená, pani predsedajúca, že je potrebné riešiť všetky riziká v oblasti verejného zdravia, nie však bez ohľadu na spôsob tohto riešenia a nie bez ohľadu na to, kto za tieto riziká zaplatí.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Jedným z kľúčových záverov vyvodených v správe o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1, ktorú sme odhlasovali, je chýbajúce nezávislé hodnotenie, ktoré by vykonávali vnútroštátne a európske zdravotnícke orgány. To má za následok neuvážené rozhodnutia v oblasti verejného zdravia. Je znepokojivé, že podľa názoru bývalej riaditeľky ECDC Zsuzsanny Jakabovej doteraz žiadna očkovacia látka nedostala povolenie na uvedenie na trh na základe takého malého množstva dostupných údajov o jej účinkoch. Uviedla to v odpovedi na otázku o bezpečnosti pomocných látok v očkovacej látke proti pandémii chrípky H1N1. Pri rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na ľudské zdravie, je potrebná väčšia transparentnosť. Poľský minister zdravotníctva napriek tlaku médií a mnohých ďalších skupín rozhodol, že očkovacie látky sa nezakúpia a neuskutočnia sa ani očkovacie programy. Možno prepáčiť, ak niekto nechápe, aké stresujúce muselo byť pre občanov, keď boli každý deň bombardovaní informáciami, aby sa dali zaočkovať. Tiež možno ospravedlniť, ak si niekto kládol otázku, či je morálne zamerať sa výlučne na zisk a zanedbať zdravie občanov a v dôsledku toho aj podkopať dôveru v oficiálne odporúčania týkajúce sa očkovania, ktoré nás má ochrániť pred epidémiou. Ďakujem veľmi pekne.

Správa: Crescenzio Rivellini (A7-0023/2011)

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Odporúčania, ktoré prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), boli doteraz do právnych predpisov EÚ transponované provizórne prostredníctvom každoročných nariadení o možnostiach rybolovu. Tieto nariadenia sa týkajú zachovania, riadenia, využívania, monitorovania a marketingu produktov rybného hospodárstva a akvakultúry v Stredozemnom mori.

Trvalá povaha týchto odporúčaní si však vyžaduje stabilnejší právny nástroj na ich transpozíciu do právnych predpisov EÚ. Je preto vhodné transponovať príslušné odporúčania prostredníctvom jediného legislatívneho aktu s možnosťou včleniť doň budúce odporúčania. To sme dnes urobili. Povedie to k väčšej právnej istote a súčasne to predstavuje významný krok smerom k zjednodušeniu.

Zmluvné strany GFCM sú teraz povinné zabezpečiť úplné vykonávanie dohodnutých opatrení od stanoveného dátumu. Bola preto potrebná včasná transpozícia, aby sa tieto medzinárodné opatrenia vzťahovali priamo na fyzické alebo právnické osoby v rámci celej EÚ a aby sa v tejto súvislosti zabezpečila právna istota.

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR). – (PL) Naša skupina podporila túto správu, pretože ide o absolútne nevyhnutnú súčasť plánov na spoločnú politiku rybného hospodárstva. Vzhľadom na zmeny, ktoré nás čakajú, má mimoriadny význam regionalizácia, ako aj to, aby sa zabezpečilo, že táto politika bude budovaná práve na základe tejto regionalizácie.

Čaká nás rozprava o problematike vyhadzovania odpadu z výlovu rýb do mora, hanebná rozprava o zle skoncipovaných právnych predpisoch. Právne predpisy by mali vychádzať z opatrení tohto druhu alebo, inak povedané, z regionalizácie a mali by sme vytvoriť spoločnú politiku rybného hospodárstva, ktorá to zohľadní. Ďakujem veľmi pekne.

  Syed Kamall (ECR). – Ak sa pozrieme do minulosti na naše spoločné dohody, spoločnú politiku rybného hospodárstva, spoločnú poľnohospodársku politiku, výsledok je pomerne zjavný.

Zatiaľ čo v niektorých oblastiach nás to priviedlo k zvýšeniu výroby pri umelých cenách, boli sme tiež svedkami vyčerpania populácií rýb a zaznamenali sme problémy s odpadom z výlovu. Je úplné jasné, že tento systém zlyhal. Je načase, aby sme uznali, že najlepšou cestou vpred bude systém založený na vlastníckych právach a prevoditeľných vlastníckych právach pre budúce generácie, ktoré majú záujem, aby zabezpečili zdroje pre seba i ďalšie generácie.

Keby sme mohli do praxe uviesť princípy právneho štátu a keby sme mohli vlastnícke práva uplatňovať pri politikách rybného hospodárstva, mali by sme k dispozícii udržateľnú politiku rybného hospodárstva nielen pre spoločnú politiku rybného hospodárstva v rámci EÚ, ale na celosvetovej úrovni a tieto dohody by sme nepotrebovali.

  Daniel Hannan (ECR). – Každý deň sa cez palubu plavidiel vyhadzujú do mora tisíce ton uhynutých rýb. Klesajú ku dnu, šupiny a kosti pokrývajú morské dno a – budem parafrázovať národného básnika Spojeného kráľovstva – more sa premieňa na niečo husté a zvláštne. V tomto prípade je táto metafora úplne výstižná. Európska komisia sa teraz oneskorene prebrala roky po tom, ako sa tento problém s odpadom z výlovu vyskytol po prvý raz, a pokúša sa ho nejako riešiť.

Každé riešenie navrhnuté Komisiou by však so sebou prinieslo zvrátené stimuly – možno obmedziť počet dní, ktoré loď strávi na mori, možno obmedziť veľkosť ôk siete, kapitánov možno donútiť, aby vyložili každú šprotu, ktorú chytia. Všetky tieto aspekty vychádzajú z existenčného problému spoločnej politiky rybného hospodárstva, a to, že ide práve o spoločnú politiku: rybolov definuje ako spoločný zdroj, ku ktorému majú všetky štáty rovnaký prístup. Nikto nie je jeho vlastníkom, a preto nikto nie je motivovaný k tomu, aby s ním zaobchádzal ako s obnoviteľným zdrojom.

Musíme napodobniť postup Islandu, Nového Zélandu, Falkland a ďalších a kapitánov motivovať na zachovávanie tohto zdroja a poskytnúť im vlastnícke práva. Jediný spôsob, ako to urobiť, je opätovné zavedenie kontroly jednotlivých štátov nad teritoriálnymi vodami.

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

Správa: Anni Podimata (A7-0036/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Parlament veľkou väčšinou znovu rozhodol, že ako poslanci tohto Parlamentu podporíme daň z finančných transakcií. Zo všetkých možných daní, ktoré by sme mohli prijať, je takzvaná Tobinova daň tá najhlúpejšia. Jediné pozitívum, ktoré možno pri tejto dani uviesť, je, že nikdy nič nepokazila, pretože ak by išlo o šelmu z Apokalypsy, prečo nebola zavedená už dávno?

Prvé úvahy o tejto dani sa vyskytli na začiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. V každom období krízy sa však táto karta znova vyťahuje, aby sme po krátkom čase prišli k záveru, že to nie je dobrý nápad. Zaviesť daň v samotnej Európe, jednoducho, nie je dobrý nápad, pretože tu máme daňové raje, a tak sa kapitál môže v Európe presunúť niekam inam. Ide skôr o daň z obchodu ako zo zisku. Tobinova daň vôbec nič nerieši a sám pán Tobin to pred pár rokmi uznal.

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Súčasná hospodárska a finančná kríza odhalila závažné nedostatky v regulačnom a dozornom rámci svetového finančného systému.

V Európskej únii po finančnej kríze nasledovala vážna fiškálna kríza, ktorej dôležitým činiteľom boli nadmerné a v niektorých prípadoch neoprávnené tlaky trhov namierené proti vnútroštátnym dlhopisom. Za touto krízou opäť stáli práve krátkodobé a mimoriadne špekulatívne transakcie, ktoré poukázali na jednoznačnú súvislosť medzi neúčinnou finančnou reguláciou na jednej strane a dohľadom a udržateľnosťou verejných financií na strane druhej.

Ešte stále je potrebné úplne vyhodnotiť hospodárske náklady krízy. Zatiaľ je však jasné, že svet a EÚ si nemôžu dovoliť ďalšiu krízu podobného rozsahu a nemali by dopustiť, aby k nej došlo.

Aby sme dokázali zabezpečiť komplexnú a integrovanú reakciu na krízu, potrebujeme nové a inovatívne mechanizmy financovania, ktoré dokážu potlačiť špekulácie a obnoviť primárnu úlohu finančného sektora. Sú preto potrebné zmeny, a to mimoriadne pozitívnym smerom.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Som za zavedenie poplatku za transakcie na celosvetovej úrovni. Komisia by nemala otáľať s uskutočnením posúdenia vplyvu, ktoré by sa týkalo toho, či by sa takýto poplatok mal v prvej fáze zaviesť na európskej úrovni, a po tejto štúdii by EÚ mala dospieť k rozhodnutiam.

V Londýne sa každý rok prostredníctvom dodatočnej dane z obratu na burze vyberú daňové príjmy vo výške 7 miliárd EUR. Nie je to to isté ako poplatok z transakcií, o ktorých vedieme rozpravu, ale výsledky z Londýna a ich dôsledky sú povzbudivé, takže Komisia by mala bezodkladne uskutočniť posúdenie vplyvu a potom by sme mali uskutočniť rozhodnutia na úrovni EÚ.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Hospodárska a finančná kríza, ktorá v posledných rokoch zasiahla Európu, odhalila závažné nedostatky v regulačnom rámci.

Musíme pripraviť nové nástroje, ktoré dokážu potlačiť špekulácie a obnoviť úlohu finančného sektora. Musíme uspokojiť potreby reálneho hospodárstva a podporovať dlhodobé investície a súčasne zabezpečiť spravodlivé rozdeľovanie záťaže medzi hlavných finančných aktérov. Týmto spôsobom úspešne vytvoríme nové dodatočné zdroje, ktoré nám umožnia riešiť náročné problémy na celosvetovej a európskej úrovni, ako je napríklad zmena klímy alebo ciele stanovené v stratégii EÚ 2020.

Dúfam však, že väčšia pozornosť sa bude venovať opatreniam pre verejný dohľad a transparentnosť inovatívnych systémov financovania, pretože ide o nevyhnutnú podmienku zavedenia týchto systémov.

  Salvatore Caronna (S&D). – (IT) Som presvedčený, že prijatie správy pani Podimatovej predstavuje významný krok vpred k dosiahnutiu vyváženejšej, progresívnejšej a silnejšej hospodárskej a fiškálnej politiky v Európe.

Každému je teraz jasné, že Európa si ako koordinujúca inštancia 27 krajín musí bezodkladne zadovážiť hospodárske a finančné nástroje, ktoré umožňujú hospodárstvo ovládať a nielen sa mu podriaďovať. Z tohto dôvodu navrhované zdanenie finančných transakcií vyvolalo pomerne veľký rozruch a diskusie a upútalo veľkú pozornosť. Skutočnosť, že väčšina v tomto Parlamente hlasovala za toto nariadenie, je dôležitá a významná, pretože po prvý raz neboli veci ponechané svojmu osudu a namiesto toho sme dosiahli pokrok.

Dúfam, že Komisia a Rada budú v nastúpenej ceste pokračovať.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Súčasná hospodárska kríza odhalila závažné nedostatky v rámci monitorovania finančného sektora a potrebu reagovať novými nástrojmi a novými fiškálnymi politikami.

Finančný systém začal prinášať zisk zo špekulatívnych transakcií a je absurdné, že tento sektor nepodlieha žiadnemu zdaneniu. Potrebujeme nápravné opatrenie, daň z finančných transakcií. Z tohto dôvodu som za správu hlasoval.

V prípade iných politík, napríklad v oblasti energetiky alebo životného prostredia, sa Európa dokázala dostať do vedúcej úlohy vo svete a stala sa vzorom a povzbudením pre ďalšie krajiny mimo Európskej únie. Som presvedčený, že to isté by sme mali urobiť v prípade finančného systému. Dúfam, že Komisia zareaguje už čoskoro a predstaví legislatívny návrh, ktorý dokáže naplniť očakávania občanov, ktorí znášajú bremeno tejto krízy.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Zavedenie novej dane je vždy opatrením, ktoré treba mimoriadne dôkladne zvážiť. Ak to na jednej strane umožňuje zavedenie systému stimulov, ktorý obmedzuje riziká a negatívne vonkajšie vplyvy, na strane druhej nepochybne vytvára deformácie, ktoré by mohli znevýhodňovať európske finančné trhy.

Som presvedčená, že príjem zo špekulatívnych činností a finančných transakcií by mal byť zdanený, rovnako mám však aj pocit, že by bolo vhodné starostlivo vyhodnotiť klady a zápory a dôkladne preskúmať takúto daň, aby viedla k požadovaným výsledkom a súčasne nezastavila tvorbu bohatstva.

Musím však zdôrazniť, že ak by Únia konala osamotene, logicky by to mohlo viesť k tomu, že stratí konkurencieschopnosť a nebude mať k dispozícii žiadne praktické prostriedky, aby presvedčila ostatných svetových hospodárskych aktérov, aby ju nasledovali. Práve preto podporujem zdanenie za predpokladu, že bude zavedené celosvetovo a po diskusii v rámci skupiny G20.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Dnes sme s radosťou prijali opatrenia navrhované pani Podimatovou. Pre nás z talianskej delegácie strany Italia dei Valori v rámci Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu išlo o moment veľkého uspokojenia, pretože to dokazuje, že Parlament vie, ako napĺňať svoje principiálne vyhlásenia.

Daň z finančných transakcií sme vskutku obhajovali už pri rozprave o správe pani Berèsovej o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze. Táto daň sa dnes stala skutočnosťou, takže s radosťou oznamujeme, že sme za ňu hlasovali, pretože táto daň presunie finančné prostriedky z finančného hospodárstva – a teda zo sféry finančných špekulácií – do reálneho hospodárstva. Daň bude aj odpoveďou na rozvojové ciele tisícročia a prispeje k veľkým európskym projektom v oblasti infraštruktúry, výskumu, ekologickej reštrukturalizácie a v našom systéme výroby.

  Syed Kamall (ECR). – Keď sa pozrieme späť na túto finančnú krízu, musíme zabezpečiť, aby sme sa z nej nejako poučili. Musíme sa poučiť napríklad v tom, že neprimeraná regulácia môže niekedy viesť k problémom, ako to bolo napríklad v prípade amerického zákona o investíciách v rámci spoločenstiev. Tento zákon podnecoval banky k tomu, aby poskytovali úvery nebonitným klientom. Keď jedna desatina týchto klientov prestala byť schopná splácať úver, nastala kríza rizikových hypoték. Odvtedy sme svedkami jej dôsledkov.

Musíme pochopiť dôsledky tlačenia príliš lacných peňazí a udržiavania nízkych úrokových sadzieb. Tieto postupy vedú k tomu, že ľudia investujú na základe nesprávnych rozhodnutí. Musíme pochopiť aj dôsledky nepochopenia toho, že peniaze majú hodnotu samy osebe. Ako povedal rakúsky ekonóm Ludwig von Mises, ak urobíte tieto zlé rozhodnutia a v dôsledku ľahko dostupných lacných peňazí a nízkych úrokových sadzieb investujete nesprávnym spôsobom, keď sa trh sám zreguluje, doplatia na to všetci a preruší sa úverový cyklus. Presne to sa stalo. Musíme sa poučiť aj v tom, že už nikdy by sme nemali dopustiť, aby banky dosiahli takú veľkosť, že im nebudeme môcť dovoliť zbankrotovať.

Ak zavedieme túto daň s cieľom získať finančné prostriedky, aké posolstvo vyšleme bankám? Banky si povedia, že môžu ďalej fungovať tak ako predtým bez náležitej opatrnosti a že môžu zbankrotovať a záchranné opatrenia zaplatí daňový poplatník.

Je načase, aby sme sa z finančnej krízy poučili.

Správa: Edite Estrela (A7-0032/2011)

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Jasným dôkazom toho, že ešte stále nie je zaručené právo na európske občianstvo, sú závažné nerovnosti, ktoré pretrvávajú medzi jednotlivými členskými štátmi. V porovnaní s inými miestami neexistuje právo na zdravie, ktoré si možno v rovnakom rozsahu uplatňovať v Bulharsku alebo Rumunsku, takže je zjavné, že toto uznesenie so všetkými svojimi komplikáciami môže slúžiť ako užitočný referenčný bod.

Dnes oslavujeme Medzinárodný deň žien a niet pochýb o tom, že prístup k liečbe a podpore je ešte stále oveľa komplikovanejší pre ženy. Potrebujeme preto viac informácií, väčšiu mieru prevencie, liečby a rehabilitácie a zdravší životný štýl.

Je potrebné, aby si ľudia volili vhodný životný štýl, takže musíme povedať nie závislosti, obezite, alkoholu, fajčeniu a infekčným chorobám. Aby sme to mohli uskutočniť, potrebujeme skutočnú politiku súdržnosti, ktorá otázku práva na zdravie považuje za skutočne európsky cieľ.

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Naším hlavným záujmom musí byť za každých okolností zachovanie zdravia a v druhom rade jeho prinavrátenie. Vo všetkých členských štátoch je kľúčom k tomu vzdelávanie. Mimoriadny význam má zdravá výživa a telesné cvičenie a dobrá úroveň všeobecného vzdelania. V podstate je to záležitosť členských štátov. Európa by mala podporovať výmenu skúseností súvisiacich so zdravotnou výchovou v rozličných oblastiach. Hlasovala som proti tejto správe napriek tomu, že obsahuje veľa dobrých myšlienok. Úplne nesúhlasím s odsekmi č. 25, 26 a 29. Dôležité etické a morálne rozhodnutia členských štátov, ako sú napríklad reprodukčné techniky a interrupcie, tu nemajú miesto. Zmieňovať interrupcie v tej istej vete ako antikoncepciu bez akejkoľvek úvahy o práve na život neodráža vôľu kresťanskej časti Európy.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Je v podstate pravda, že nerovnosti v oblasti zdravia sú v rámci Európskej únie pomerne nerovnomerne rozložené. Členské štáty sú veľmi odlišné, rovnako ako ich zaužívané postupy a tradície. Je zrejmé, že ak sa pozrieme do budúcnosti a ak chceme tieto rozdiely medzi zdravotnými službami na úrovni Európskej únie zmierniť, budeme potrebovať viac odbornej prípravy, vzdelávania a informovanosti o tom, čo ovplyvňuje zdravie.

Táto správa sa zjavne pomerne dôkladne venuje sociálno-ekonomickej situácii, ja som však presvedčený, že dôležité je zamerať sa na úplne základné otázky vrátane prístupu k zdravotným službám, telesného cvičenia, výživy a podobných záležitostí. Ak sa pozrieme do budúcnosti a chceme vybudovať lepšiu a zdravšiu Európu, práve na tieto záležitosti musíme poukázať a zdôrazniť ich význam. Podľa môjho názoru potrebujeme výmenu osvedčených postupov.

Ja osobne som sa zdržal hlasovania o tejto správe, pretože sa domnievam, že obsahuje veľa nepodstatných vecí. Verím, že sa môžeme sústrediť na všeobecné zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v Európskej únii.

Správa: Eva Joly (A7-0027/2011)

  Syed Kamall (ECR). – Myslím si, že jednou z mojich najväčších starostí v priebehu posledných pár rokov, keď sme diskutovali o myšlienke zdanenia na medzinárodnej úrovni, bolo napádanie krajín, ako sú napríklad Kajmanské ostrovy, i keď všetko, čo robili, bolo len nasledovaním našich rád, pokiaľ ide o otázky rozvoja. Dlhé roky sme karibským ostrovom a ďalším rozvojovým krajinám hovorili, že by mali diverzifikovať svoje hospodárstvo a odkloniť sa od výroby cukru a pestovania banánov, začať sa presúvať na vyššie úrovne hodnotového reťazca a získavať odborné znalosti, pokiaľ ide o služby.

Kajmanské ostrovy to urobili a vďaka systému daňovej neutrality 40 až 50 % ich hospodárstva v súčasnosti tvoria finančné služby. Nie daňové úniky, ale daňová neutralita. Finančné prostriedky, ktoré sa tam presunú, nepodrobujú dvojnásobnému ani trojnásobnému zdaneniu. Čo však urobia pokryteckí imperialisti z Európskej únie, keď sa Kajmanské ostrovy rozhodnú, že budú Únii konkurovať zdanením? Rozhodnú sa konať ako niekdajší imperialisti a budú sa snažiť Kajmanské ostrovy napádať za to, že chcú EÚ konkurovať. Tento imperializmus EÚ je hanebný.

  Nirj Deva (ECR). – Je pre mňa veľmi ťažké podporiť správu mojej priateľky pani Jolyovej, pretože otvorila tému európskej a celosvetovej dane.

Prostriedky vo výške 880 miliárd USD unikajú prostredníctvom rozličných zákonných a nezákonných prostriedkov z rozvojových krajín a sú ukladané do európskych a západných bánk. My zase rozvojovým krajinám poskytneme 60 až 70 miliárd z peňazí európskych daňových poplatníkov v rámci programov na odstraňovanie chudoby. Ak by tieto finančné prostriedky – 880 miliárd USD, ktoré uniknú z rozvojových krajín a vložia sa do našich bánk – zostali v týchto rozvojových krajinách na rozvoj týchto krajín, o čo lepšie by na tom boli, keby mohli rýchlejšie rásť, mali možnosti na tvorbu kapitálu, vlastnícke práva a etablované obchodné postupy?

Správa: Georgios Papastamkos (A7-0030/2011)

  Clemente Mastella (PPE). – (LT) V čase, keď Európska únia čelí výzvam, aby zreformovala svoju spoločnú poľnohospodársku politiku, je ešte dôležitejšie zabezpečiť súlad medzi poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu.

Politické programy poľnohospodárstva a obchodu sa vlastne prelínajú. Ich dynamika ovplyvňuje regulačné nastavenia na mnohostrannej, medziregionálnej, regionálnej a dvojstrannej úrovni a naopak je nimi do veľkej miery sama ovplyvňovaná. Tieto regulačné nastavenia nie sú statické, ale vytvárajú medzi sebou hierarchie a počas rokovaní sa vyvíjajú.

Regulačná rôznorodosť, nesúrodé obchodné záujmy, napätia a spory v obchode, to všetko odráža zložitosť domácich poľnohospodárskych politík a medzinárodného obchodu. Keďže poľnohospodárstvo nie je iba hospodárskou činnosťou, ale poľnohospodárske a potravinové politiky majú slúžiť základnému cieľu, akými sú potravinová bezpečnosť a bezpečnosť spotrebiteľov, hlavným problémom je efektívne zosúladiť obchodné a iné záujmy.

Naša obchodná politika bude preto zohrávať rozhodujúcu úlohu v tom, či poľnohospodárstvo bude aj naďalej v plnom rozsahu pozitívne prispievať k plneniu týchto cieľov bez toho, aby to ovplyvňovalo jej dynamiku.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Potravinová bezpečnosť je prioritou spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aby sa podarilo dosiahnuť skutočnú potravinovú bezpečnosť, mali by sme v medzinárodnom obchode udržiavať primerané pomery. V tejto súvislosti by sa mala kľúčová úloha pripisovať spravodlivej hospodárskej súťaži. Európski poľnohospodári a výrobcovia potravín musia spĺňať prehnané normy EÚ a vynakladajú značné finančné prostriedky, aby svoje výrobky prispôsobili reštriktívnym normám a pravidlám.

EÚ však napriek tomu v praxi nemá žiadnu kontrolu nad výrobcami a poľnohospodármi z tretích krajín, z ktorých dovážame obrovské množstvo potravinárskych výrobkov. Po prvé, takéto dohody sú nespravodlivé voči našim domácim výrobcom a, po druhé, takáto politika je tiež riskantná, pokiaľ ide o zdravie európskych spotrebiteľov, pretože EÚ nemá žiadnu reálnu kontrolu nad kvalitou týchto výrobkov. To sa musí bezodkladne zmeniť.

  James Nicholson (ECR). – V prvom rade by som chcel povedať, že som hlasoval za túto správu, pretože som presvedčený, že veľmi jasne opisuje problémy, ktorým čelí odvetvie poľnohospodárstva a poľnohospodári v Európskej únii, a to predovšetkým z hľadiska obchodnej politiky.

Dovoľte mi, aby som na rovinu povedal, že by sme odvetvie poľnohospodárstva Európskej únie nemali v žiadnom prípade obetovať len preto, aby sme si zaistili obchodné dohody, napríklad dohody so zoskupením Mercosur. Bohužiaľ, mám ale pocit, že presne týmto smerom sa veci vyvíjajú. Zdá sa, že na európske poľnohospodárstvo sa nazerá ako na ľahko použiteľný tromf pri rokovaniach. Ak je to skutočne tak, predpovedám veľké problémy v mnohých odvetviach poľnohospodárstva, a najmä v odvetví chovu hospodárskych zvierat. Pokiaľ ide o rovnaké normy, nikoho by nemali ohroziť naše požiadavky, aby dovoz do EÚ spĺňal rovnaké normy, ako požadujeme od našich vlastných výrobcov. Nepochybne nesieme zodpovednosť voči našim spotrebiteľom, aby sa takéto dodržiavanie rovnakých noriem zabezpečilo.

V tomto ohľade som tiež veľmi nespokojný s postojom Komisie voči Parlamentu. Je neprijateľné, aby sa nás pokúšala udržiavať v nevedomosti. Chcem, aby sa počas pokračovania rokovaní zohľadnilo stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Správa pána Papastamkosa prináša niekoľko veľmi dobrých návrhov. EÚ sa podieľa na množstve mnohostranných a dvojstranných obchodných rokovaní s rozličnými skupinami, ako je napríklad Svetová obchodná organizácia. Obchod s poľnohospodárskymi výrobkami zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu, najmä pokiaľ ide o prístup na trhy Európskej únie.

EÚ je čistým dovozcom poľnohospodárskych výrobkov. Za štyri roky po reforme trhu s cukrom sme sa z čistého vývozcu zmenili na čistého dovozcu. Dovážame 70 % poľnohospodárskych výrobkov, výrobkov, ktoré vyvážajú rozvojové krajiny. Máme obchodný deficit vo vzťahu ku krajinám zoskupenia Mercosur. Ako povedal pán Kalinowski, na trhy EÚ sa dovážajú poľnohospodárske výrobky, ktoré sa vyrábajú v súlade s inými normami, pričom európski poľnohospodári znášajú obrovské náklady spojené s dobrými životnými podmienkami zvierat a ochranou životného prostredia.

Úspechy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa financuje z rozpočtu EÚ, nemôžeme mariť prostredníctvom rozhodnutí, ktoré znižujú účinnosť tejto politiky. Musíme mať istotu, že medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a obchodnou politikou EÚ existuje potrebná súčinnosť.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Chcel by som tiež povedať pár slov o tejto správe pána Papastamkosa, ktorá je veľmi dôkladná. Mohol by som tiež povedať, že poskytuje dobrý a rozsiahly prehľad o vzájomnej súvislosti poľnohospodárskej politiky a obchodnej politiky EÚ a o spôsobe používania takéhoto nástroja tvorby politík v poľnohospodárskej politike EÚ.

Aj pri pohľade na náš rozpočet je celkom zrejmé, že poľnohospodárstvo tvorí jeho dôležitú zložku. Z tohto dôvodu sa téma poľnohospodárstva objaví pri každej diskusii o politike EÚ. Pri tejto otázke je dobré nezabúdať na to, že vzhľadom na to, že do Európskej únie dovážame množstvo potravín z rozličných častí sveta, predovšetkým z tretích krajín, musíme dodržiavať tieto etické normy. Bezúhonnosť je v tomto ohľade veľmi dôležitou otázkou.

Tiež je dôležité pripomenúť, že musíme prihliadať na problematiku poľnohospodárskej ochrany na vlastnom kontinente, v jeho rozličných častiach vrátane okrajových krajín aj Fínska, v ktorých je k dispozícii vysoká úroveň odborných znalostí, čistých výrobkov a tak ďalej. Keď hovoríme o poľnohospodárskej politike: ak do nej v budúcnosti budeme naďalej investovať, musíme dodržiavať tieto vysoké etické normy.

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Hlasoval som za správu pána Papastamkosa. Chcel by som vyjadriť svoj obdiv nad touto správou a som rád, že Európsky parlament sa jednoznačne postavil za ochranu potravinovej bezpečnosti Európy, ktorá je v dôsledku prehnaných ústupkov pri medzinárodných obchodných rokovaniach o potravinách ohrozená.

V Európskej únii pôsobí silná lobistická skupina, ktorá sa usiluje o zníženie výroby potravín v Európe a o zvýšenie dovozu potravín z tretích krajín, pretože jej tento vývoz prináša zisk. Bolo to očividné napríklad počas reformy trhu s cukrom. Európska únia by sa tejto lobistickej skupine nemala podvoliť, ale mala by sa jej v záujme vlastnej potravinovej bezpečnosti vzoprieť. Politika ústupkov voči tejto lobistickej skupine je v čase vyššieho dopytu po potravinách z dlhodobého hľadiska samovražednou politikou.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Spravodlivý obchod s poľnohospodárskymi výrobkami je jednou z najdôležitejších hybných síl hospodárskeho rozvoja rozvojových krajín. Je tiež nevyhnutné prispieť k znižovaniu chudoby a predchádzať potravinovým krízam. Mnohé regióny a krajiny v Európe sú závislé od poľnohospodárstva, predovšetkým najnovšie členské štáty, v ktorých poľnohospodárstvo dostáva výrazne nižšie priame platby ako predstavitelia starších členských štátov. Tieto regióny musia navyše konkurovať výrobcom z Latinskej Ameriky, ktorí nemusia dodržiavať rovnako prísne normy kvality a požívajú nižšie colné sadzby. Takáto situácia výrazne znižuje konkurencieschopnosť a zisky našich poľnohospodárov. Z týchto dôvodov som túto správu podporila, pretože vyzýva na revíziu obchodnej politiky Európskej únie, pravidelné vyhodnocovanie, uplatňovanie rovnakých noriem pre poľnohospodárske výrobky z tretích krajín a otvorenie trhu poľnohospodárskej výrobe z tretích krajín iba pod podmienkou, že naši poľnohospodári budú odškodnení za straty, ktoré by utrpeli následkom vyššieho objemu dovozu poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín. Ďakujem.

  Syed Kamall (ECR). – Keď sa rozprávam s priateľmi z mnohých chudobnejších krajín sveta a spýtam sa ich na najlepší spôsob, ako by sme im mohli pomôcť pri zmierňovaní chudoby v ich krajine a v boji proti nej, často vravia, že pomoc nie je riešením. Pomohlo by im, keby sme podnikateľom v ich krajine pomohli vytvárať bohatstvo na miestnej úrovni a keby mali možnosť obchodovať s nami v Európskej únii. Pomôcť im môžeme otvorením našich trhov.

Jedným z veľkých problémov tohto tvrdenia je to, že máme spoločnú poľnohospodársku politiku. Spojené štáty americké majú tiež rozličné možné dotácie. Zatiaľ čo hlásame otvorený obchod, sme pokryteckí, keď naše trhy zatvárame pred veľmi kvalitnými poľnohospodárskymi plodinami z rozvojových krajín. Okrem toho používame takzvané sanitárne a fytosanitárne normy. Isteže chceme bezpečnejšie potraviny, ale pomerne často sa tieto normy používajú ako mimocolná prekážka, ktorá má brániť dovozu z rozvojových krajín.

Je načase začať dôverovať spotrebiteľom. Pokiaľ sú potraviny bezpečné, ponechajme na spotrebiteľoch rozhodnutie, či chcú potraviny dopestované v Európe alebo inde. Prestaňme dotovať nevýnosné a neužitočné odvetvia v Európe.

  Daniel Hannan (ECR). – Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie je neprekonateľná vo svojom plytvaní, korupcii, spletitej byrokracii, egoizme, pokrytectve a nemorálnosti.

Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia bol argentínsky veľvyslanec v EÚ vymenovaný za hovorcu rozvojových krajín. Vyhlásil, že ak by Európa mala dotovať svojich poľnohospodárov, pochopia to, a že sa im nepáči, že svoj trh chránime pred ich výrobkami, ale rovnako to chápu. Požiadal nás však, aby sme im nezasadili dvojitý úder vtedajším dampingom našich prebytkov na ich trhoch. EÚ tomu vtedy ani potom nevenovala pozornosť.

Posledné rozhovory o svetovom obchode dostali optimistický názov Všetko okrem zbraní. Tieto rozhovory sa, pochopiteľne, veľmi rýchlo zvrtli na „všetko okrem poľnohospodárstva“, pretože EÚ je odhodlaná zachovať toto chránené a dotované postavenie tohto jedného vydeleného odvetvia.

Dedukujme z toho, čo sa stalo. Spoločná poľnohospodárska politika existuje od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tomuto sa EÚ venuje najdlhšie. Ak sa nám podarilo vymyslieť toto – ekologickú katastrofu, chudobu, inflačné dôsledky v podobe vyšších cien potravín –, nad čím premýšľame, ak tým istým inštitúciám chceme dať ďalšie právomoci?

  Nirj Deva (ECR). – Za normálnych okolností stopercentne súhlasím so svojím priateľom pánom Kamallom, no dnes si s ním dovolím nesúhlasiť. Po dlhých a ťažkých úvahách som dospel k názoru, že potravinová bezpečnosť je veľmi dôležitým aspektom nášho celosvetového populačného rastu. Európska únia by mala mať zaistenú vlastnú potravinovú bezpečnosť. To znamená sebestačnosť. Riešením nie je nadmerná výroba, keď prebytky predávame za dampingové ceny v rozvojových krajinách, ani nedostatočná výroba, keď potraviny odtŕhame hladným ľuďom od úst.

Takže by sme sa mali usilovať o dosiahnutie sebestačnosti v Európe, sebestačnosti v Ázii a sebestačnosti v Afrike a USA. Ak bude cieľom našich programov sebestačnosť, potom všetko ostatné môže do hry vstupovať v oblasti medzinárodného obchodu. S potravinami sa neradno zahrávať.

Správa: Martin Häusling (A7-0026/2011)

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Hlasovala som za správu pána Häuslinga. Bielkoviny sú nevyhnutné pre zdravú výživu zvierat. Európa musí podniknúť kroky, ktoré zabezpečia spoľahlivé dodávky bielkovín. V tomto ohľade sa musíme venovať všetkým úrovniam, od podpory výskumu a pestovania až po informácie a odbornú prípravu pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o výhody zaužívaných postupov a striedanie plodín. Nestrácajme zo zreteľa osvedčenú zásadu obehového hospodárstva. Komisia musí zrevidovať zákaz kŕmenia neprežúvavcov živočíšnymi bielkovinami pri súčasnom dodržaní zákazu kanibalizmu. Konkrétne to znamená, že musí zvážiť možné použitie živočíšnych bielkovín v kostnej múčke pre ošípané a hydinu. Tieto látky musia byť pripravené v súlade s platnými prísnymi nariadeniami na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. V tomto prípade sa v súčasnosti ničia cenné zdroje bielkovín iba preto, že nedokážeme zariadiť, aby sa k týmto výrobkom pristupovalo správne.

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Mrzí ma, že kvalitná správa pána Häuslinga nedokázala v dôsledku neuvážených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov získať podporu svojho vlastného autora. Aj ja som hlasoval proti jej prijatiu. Som presvedčený, že neexistuje dôvod použitia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tejto správe, ktoré podporujú ústupky v oblasti GMO v Európskej únii, a že by sme GMO nemali podporovať. Európa by mala chrániť tradičné a prirodzené poľnohospodárstvo. Geneticky modifikované plodiny predstavujú hrozbu pre európske poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť a z týchto dôvodov súhlasím s pánom spravodajcom. V tejto veci som nasledoval jeho príklad. Ďakujem veľmi pekne.

Správa: Marija Nedelčevová (A7-0029/2011)

  Francesco De Angelis (S&D). – (IT) Najskôr by som chcel pani spravodajkyni Nedelčevovej poďakovať za jej príspevok. Diskusia o rovnosti mužov a žien vo svete práce dnes nie je a nesmie byť iba rétorickým cvičením.

Práve naopak, zamestnanosť žien je pre Európu strategickou otázkou z kultúrneho aj hospodárskeho hľadiska. Ako je zrejmé z dostupných údajov, ak by bola miera zamestnanosti žien približne rovnaká ako v prípade mužov, hrubý domáci produkt by vzrástol o 30 %. Súčasná kríza nás preto nesmie donútiť spraviť krok vzad, ale musí nás, naopak, podnietiť k napredovaniu smerom k aktívnym politikám v oblasti zamestnanosti žien. Potrebujeme preto cielené politiky zamestnanosti, ktoré umožnia posúdiť vplyv krízy na ženy a zvážiť proticyklické riešenia.

Prínosom tejto správy je navyše jej zameranie na pozitívne politiky na podporu zamestnanosti žien, na otázku odbornej prípravy a na podnikanie žien. Na záver chcem povedať, že musíme čeliť ďalšiemu javu: závažnému problému násilia voči ženám. Európa teraz potrebuje komplexnú smernicu o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a boji proti nim.

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Po vypočutí rozpravy o kvótach pre ženy v správnych radách podnikov kótovaných na burze je zrejmé, že v tomto Parlamente sa opakovane vedie zákopová vojna, a je to vskutku hanebné. Nebudem tajiť, že veľmi dôrazne nesúhlasím so zákonom stanovenými kvótami, sčasti preto, lebo sa domnievam, že je to nepriaznivé pre spoločnosti, ale aj preto, že to škodí tým kvalifikovaným ženám, ktoré budú v správnych radách automaticky odsúvané na okraj. Kvótam preto hovorím nie. Mohli by sme však zaujať pragmatický prístup a diskutovať o tom, či by sme od spoločností kótovaných na burze nemali požadovať vypracovanie politiky rovnosti a určité vlastné ciele, pričom by sa samy rozhodli, aké ciele to majú byť. Bolo by to prínosné pre ženy, ktorým by sa podarilo presadiť vďaka tomuto prístupu, ale aj pre spoločnosti, pretože rozhodovanie o cieľoch, ktoré majú napĺňať, by mali vo vlastných rukách. Som presvedčený, že v záujme spoločností a žien, ktorých sa to týka, by sme mali vyskúšať trochu pragmatizmu.

  Debora Serracchiani (S&D). – (IT) Hlasovala som za správu o rovnosti medzi ženami a mužmi a o chudobe žien v Európe a som rada, že sa o nej viedla rozprava práve v deň, keď si pripomíname sté výročie Medzinárodného dňa žien.

Bez ohľadu na smernicu 2002/73/ES o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu, postup v zamestnaní a pracovné podmienky, na dosiahnutie náležitej transpozície je ešte stále potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. Stačí, keď poviem, že i napriek tomu, že úroveň vzdelania žien sa v posledných rokoch výrazne zvýšila a počet žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním je vyšší ako počet mužov v rovnakej kategórii, ženy sa i naďalej sústreďujú v tradičných ženských odvetviach a často dostávajú nižšiu mzdu a zastávajú menej zodpovedných funkcií vo všetkých sférach spoločnosti.

Nedostatočný prístup k službám podpory pre ich závislé osoby, ako sú napríklad deti, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby, k primeraným systémom dovoleniek a k flexibilným formám práce: všetko sú to prekážky, ktoré ženám bránia v práci.

Na záver by som si chcela pripomenúť ženy na celom svete, ktoré bojujú za tie najzákladnejšie práva, a chcela by som, aby tento Parlament vyjadril svoju solidaritu s iránskymi feministickými združeniami, ktoré dnes vyšli do ulíc a vyzvali ženy, aby demonštrovali bez hidžábu.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Dovoľte mi krátko vysvetliť, prečo som nepodporila uznesenie, ktoré hodnotí rok 2010 z pohľadu rovnosti.

Text uznesenia vo viacerých oblastiach podporuje rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi, ale zároveň podporuje potrat – ukončenie začatého života. Tento text je v rozpore s rezolúciami Organizácie Spojených národov, ktoré hovoria, že potrat nesmie byť nikdy používaný ako prostriedok regulácie pôrodnosti.

Prijatím tohto uznesenia Európsky parlament nielenže zasahuje do kompetencie národných štátov, ale hlavne ignoruje právo na život zakotvené v charte ľudských práv.

Ľutujem, že väčšina Parlamentu sa priklonila k tomuto textu. Je to alarmujúci signál a pozývam národné organizácie a asociácie, aby protestovali u svojich poslancov, ktorí ich zastupujú v Európskom parlamente.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme v Európskom parlamente diskutovali o rovnosti žien a mužov, a to nielen dnes, keď oslavujeme výnimočný deň: musíme o nej hovoriť stále. Je skutočne dôležité pripomínať si, že sme boli stvorení ako muži a ženy. Ide o zdroj bohatstva, neznamená to však, že ak ste mužom alebo ženou, ste akosi horší alebo slabší: všetci sme boli stvorení ako rovnocenné bytosti. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sme si konečne teraz, v prvej dekáde nového tisícročia, mohli byť v Európe rovní, čo by znamenalo, že na trhu práce by sa s mužmi a ženami zaobchádzalo rovnako. Samozrejme, za súčasného stavu sú na tom ženy ešte stále horšie, pokiaľ ide o mzdu a tak ďalej, a to v civilizovanej spoločnosti nesmieme dopustiť. Namiesto toho musíme zabezpečiť, aby sa rovnosť napĺňala v pravom zmysle slova.

Pokiaľ ide o kvóty, budú potrebné dovtedy, kým si neosvojíme spôsob myslenia, podľa ktorého sme si všetci rovní, a potom budú rozhodujúcim faktorom na trhu práce konečne schopnosti.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Dnes sme schválili jednu ďalšiu iniciatívu, ako však povedala pani komisárka, musíme prejsť od slov k činom.

Nerovnosť napriek opatreniam pretrváva. Ženy majú dobré vzdelanie. Podľa najnovších údajov z univerzít dosahujú lepšie výsledky, sme však i naďalej diskriminované. Osobitne to platí v prípade žien, ktoré sú zdravotne postihnuté, starších žien a prisťahovalkýň, ktoré sú vystavené dvojitej diskriminácii.

Dnes sme okrem tejto iniciatívy počuli veľa vyhlásení, nie sme však pripravení ísť príkladom. Stačí sa pozrieť na to, akého pohlavia je predseda Komisie, alebo sa pozrieť na členov Rady, rotujúce predsedníctva, predsedu Rady, predsedu Parlamentu a predsedu Dvora audítorov; členov Európskej centrálnej banky, medzi ktorými po prvý raz nebudú žiadne ženy; na predsedov parlamentných skupín tejto inštitúcie alebo na absenciu žien v delegáciách niektorých krajín.

Obraz európskej politiky má ešte stále mužský rod. Čaká nás ešte dlhá cesta. Preto som hlasovala za túto iniciatívu. Som presvedčená o správnosti kvót ako prostriedku na dosiahnutie pokroku na tejto ťažkej ceste a predovšetkým verím v motto, ktoré som spomenula v úvode: od slov k činom.

  Inese Vaidere (PPE). – (LV) Hoci sa situácia v oblasti práv žien zlepšila, i tak by som chcela pozornosť upriamiť prinajmenšom na tri aspekty. Po prvé, mzdové rozdiely sú i naďalej výrazné a počas krízy ešte vzrástli, pretože sme sa rozhodli podporiť banky, a nie školy a materské školy, v ktorých sú zamestnané prevažne ženy. Po druhé, podpora pre ženy, tehotné ženy a čerstvé matky je nedostatočná, a to najmä v nových členských štátoch. Diskriminácia panuje aj na trhu práce. Po tretie, v politike, kde by ideálny pomer mužov a žien bol 50 : 50, je zastúpenie žien ešte stále oveľa nižšie. Ten istý jav možno pozorovať v manažérskych funkciách. Som presvedčená, že táto naša správa nedokáže poskytnúť impulz na riešenie týchto problémov.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Hlasovala som za správu a hlasovala som za kvóty. V tejto súvislosti by som chcela pani komisárke Redingovej poďakovať za to, že navrhla – alebo azda by som mala povedať, že dala ultimátum –, že ak do roka nedôjde k zvýšeniu počtu žien v spoločnostiach kótovaných na burze, bude konať. Pani komisárka týmto vlastne iba vykonáva zmluvy a smernice EÚ, ktoré hovoria o rovnosti mužov a žien.

Viem, že kvóty vyvolávajú protichodné pocity a že nie sú symbolom korektnej demokracie, tú však nepredstavuje ani súčasný stav. Vo Fínsku boli kvóty zavedené na úrovni miestnych samospráv pred 10 až 15 rokmi. Stretli sa s odporom a predpokladalo sa, že ohrozia vnímanie žien v tejto sfére a že nebude dostatok žien, ktoré by tieto funkcie obsadili. Ženy sa však našli a prax ukázala, že prinajmenšom vo Fínsku tieto kvóty na úrovni miestnej samosprávy fungujú veľmi dobre.

  Daniel Hannan (ECR). – Pán predsedajúci, ďakujem, že ste sa zapojili a predsedáte tomuto zasadnutiu, a dovoľte mi poďakovať vašim pracovníkom a tlmočníkom. Nedávne rozhodnutie o tom, že poisťovne nesmú pri zohľadňovaní rozdielov v šoférskych schopnostiach alebo v dlhovekosti diskriminovať na základe pohlavia, je chybná na toľkých úrovniach, že ťažko rozhodnúť, kde začať. Zoberme si najskôr výdavky. Bude to stáť dodatočnú miliardu libier. Poistné sa zvýši a poistí sa menej ľudí.

Po druhé, zoberme si slabú jurisprudenciu, spôsob, akým Európsky súdny dvor vyniesol rozsudok na základe precedensu z Európskeho súdu pre ľudské práva. Po tretie, zoberme si podvodné úmysly. Aj po schválení smerníc o rovnosti namierených proti diskriminácii bolo jasné, že rozdiely vyplývajúce z poistnej matematiky budú aj naďalej legitímne.

Po štvrté, zoberme si sudcovský aktivizmus, spôsob, akým naši sudcovia ignorujú znenie zákonov a uprednostňujú svoju vlastnú interpretáciu. Po piate, zoberme si útok na slobodu pri uzatváraní zmlúv. Ak ma chcete poistiť a som spokojný s ponúknutými podmienkami, nie je úlohou štátu, aby medzi nás zasiahol a vyhlásil našu transakciu za nezákonnú.

Potom po šieste, vezmime si úplne zásadný argument: čo s tým má vôbec Európska únia spoločné? Každá krajina by predsa mohla v súlade s vlastnými príslušnými demokratickými mechanizmami a postupmi vypracovať vlastné pravidlá týkajúce sa rodovej rovnosti. Pán predsedajúci, súd, ktorý má vopred určený cieľ, je hrozbou. Najvyšší súd s vopred určeným poslaním je despotizmom.

Správa: Rovana Plumb (A7-0031/2011)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Chudoba žien je dlhodobý problém, ktorý má historické príčiny a určite nie je dôsledkom hospodárskej krízy.

Preto som hlasoval za správu pani Plumbovej, keďže som presvedčený o potrebe pokračovať na európskej i národnej úrovni v plnení pevného záväzku podporovať ďalší pokrok k rodovej rovnosti. Verím, že opatrenia uvedené v tejto správe poskytnú užitočnú podporu – zrejme nie úplnú, ale je to krok vpred – stratégiám uplatňovania Európskeho paktu pre rodovú rovnosť, ktorý prijala Rada Európy, a rámcu opatrení v oblasti rodovej rovnosti.

Presadzovanie osobitných programov na podporu aktívneho začleňovania alebo reintegrácie žien do trhu práce členskými štátmi je z tohto hľadiska najlepším rozhodnutím. Je však veľmi dôležité, aby tieto programy neboli koordinované iba na miestnej, národnej a európskej úrovni, ale aby sa našli spôsoby ich koordinácie s partnermi mimo Európskej únie.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Ženy stále robili prácu, ktorú nevidieť: vykonávajú domáce práce a poskytujú citovú oporu, teda veci, ktoré si nemôžete kúpiť a na ktoré si nemôžete niekoho najať. My sme si to však nevážili.

Teraz ženy vstupujú na trh práce. Naďalej však čelíme hrozbe chudoby, čo je situácia, ktorá sa zhoršuje v súvislosti s hospodárskou krízou. Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože je našou povinnosťou odstraňovať chudobu medzi ženami. Dá sa to dosiahnuť posilnením legislatívnych nástrojov a opatrení tak, aby bolo možné znížiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien.

Musíme realizovať aktívnu politiku zamestnanosti v prospech žien a preskúmať systémy sociálnej ochrany so zvláštnym ohľadom na staršie ženy a ženy so zdravotným postihnutím.

Podporujme vstup žien na trh práce, pretože prinášajú zvýšenie ziskov, a znižujme rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože to zvýši hrubý domáci produkt o 13 %, ako ukazujú mnohé štúdie.

Je to vec spravodlivosti, ale predovšetkým je to príležitosť pre konkurencieschopnosť v Európe.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Francesco Enrico Speroni (A7-0047/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Podľa nemeckého trestného zákonníka a daňového zákonníka sa trestný čin daňového úniku môže potrestať len vtedy, keď si je daňový poplatník vedomý, že ide o prípad daňového úniku a urobí ho úmyselne. V tomto prípade zjavne nešlo o úmysel daňového úniku, keďže uvedená suma bola transparentne uhradená na bežný účet poslanca po tom, ako spoločnosti Speakers Agency na ňu vystavil faktúru. Okrem toho je celkom bežné, že náhodné opomenutie priznať nízke sumy, ako to bolo aj v tomto prípade, sa vo všeobecnosti rieši v rámci správneho konania.

Skutočnosť, že toto opomenutie sa riešilo takýmto spôsobom a pán Brok nebol ani priamo informovaný o vznesení obvinenia, je úplne výnimočná. Fakt, že prokurátor dokonca ani nekvantifikoval presnú výšku nezaplatenej dane – aj z dôvodu nezaplatenia úrokov –, ešte viac nasvedčuje, že v tomto prípade ide o fumus persecutionis. Za týchto okolností je nevhodné zbaviť tohto poslanca imunity.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím so správou, ktorá považuje za nevhodné zbaviť tohto poslanca imunity. Pravdou je, že obvinenia z trestných činov boli vznesené proti známemu politikovi v súvislosti so sumou a za okolností, ktoré by v prípade bežného občana viedli iba k správnemu konaniu. Je to jeden z prípadov fumus persecutionis, pretože sa zdá, že konanie bolo začaté s jediným úmyslom poškodiť povesť dotknutého poslanca.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som proti zbaveniu Elmara Broka imunity, pretože obvinenia z trestných činov boli vznesené proti tomuto známemu politikovi v súvislosti so sumou a za okolností, ktoré by v prípade bežného občana viedli iba k správnemu konaniu. Navyše sa prokurátor nielen bezdôvodne snažil pred pánom Brokom zatajiť obvinenie z nepodložených a nanajvýš ponižujúcich dôvodov, ale postaral sa tiež o to, aby sa prípadu dostalo veľkej pozornosti v médiách, čím spôsobil dotknutému poslancovi veľkú ujmu. Je to jeden z prípadov fumus persecutionis, pretože sa zdá, že konanie bolo začaté s jediným úmyslom poškodiť povesť dotknutého poslanca, a preto za týchto okolností by bolo absolútne nevhodné zbaviť tohto poslanca imunity.

  David Martin (S&D), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o tejto správe. Zatiaľ čo na jednej strane veľmi obdivujem prácu pána Broka, na druhej strane mám vážne pochybnosti v súvislosti s využívaním poslaneckej imunity na zabránenie riadnemu zákonnému procesu v prípade vyhýbania sa plateniu daní.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Platenie daní je povinnosť, ktorej by nemal mať možnosť vyhnúť sa žiaden občan. Na to bol pán Brok upozornený. Účelom imunity nie je poskytovať ochranu pred postihovaním trestných činov, ale chrániť slobodu prejavu. Preto som rád, že napravil svoju chybu.

Napriek tomu je táto správa nepríjemná vo viacerých ohľadoch. Pán Speroni, 5 000 EUR nie je zanedbateľná suma, a nik pána Broka nenútil, aby sa dostal do tejto situácie. Preto sú obvinenia z prenasledovania za „náhodné opomenutie nízkej sumy” podľa mňa úplne nevhodné. Budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Za obranu nezávislosti mandátu poslancov Európskeho parlamentu zodpovedá Parlament a táto nezávislosť nesmie byť ohrozovaná. Pokiaľ ide o obvinenia, pán poslanec je terčom fumus persecutionis, inak povedané, konanie bolo začaté s jediným úmyslom poškodiť povesť dotknutého poslanca. Z tohto dôvodu nie som za to, aby bol zbavený imunity.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Napriek skutočnosti, že osobne nemám rád Elmara Broka pre jeho nevhodné správanie a protiukrajinskú rétoriku, myslím si, že na zbavenie imunity by mali byť presvedčivé dôvody. Je dobre známe, že žiadosť o zbavenie imunity je uvedená v liste prokurátora Bielefeldu, v ktorom sa tvrdí, že pán Brok do svojho priznania dane z príjmu za rok 2005 nezahrnul sumu 5 000 EUR za prednášku, s ktorou vystúpil dňa 28. októbra 2005 pri príležitosti podujatia s názvom Europa Forum usporiadaného koncernom HypoVereinsbank Group v Mníchove, z ktorej 2 900 EUR podliehalo zdaneniu. Je tiež známe, že pán Brok tieto peniaze nezaplatil a bol pri tejto chybe prichytený. Imunita sa dnes používa ako palica na vyrovnávanie si účtov s poslancami Parlamentu alebo ako prostriedok na ich manipuláciu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Nemecký prokurátor požiadal o zbavenie poslaneckej imunity poslanca pána Broka. Toto konanie sa vzťahuje na nepriznanie príjmu za prednášku, s ktorou vystúpil v Mníchove, keď za prijatú odmenu dlhoval daň zo sumy 2 900 EUR, ktorú však už zaplatil. Upozorňuje však na právne stanovisko, že predmetné konanie by neprebiehalo rovnakým spôsobom, ak by išlo o bežného občana, a že existujú jasné náznaky politického prenasledovania. Za týchto konkrétnych okolností a keďže ide o fumus persecutionis, hlasovala som za nezbavenie pána Broka poslaneckej imunity.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Európsky parlament touto správou rozhodol o tom, že nezbaví Elmara Broka imunity.

Správa: Christel Schaldemose (A7-0033/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu. Dobré fungovanie vnútorného trhu si vyžaduje bezpečné výrobky a dôveru spotrebiteľov. Hlavný záujem o vyššiu bezpečnosť trhu by nemal byť prekážkou jeho rozširovania. Po prijatí spoločného prístupu pri stanovovaní špecifikácií výrobkov, pričom pokrok sa odzrkadľuje v posilnení všeobecnej bezpečnosti výrobkov na vnútornom trhu, sú možné ďalšie zlepšenia, keďže v tejto oblasti sa stále vyskytuje príliš mnoho nehôd s tragickými následkami, pričom postihnuté bývajú predovšetkým deti.

Európska smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES (GPSD), ktorá upravuje všeobecné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti výrobkov, bola prijatá pred približne desiatimi rokmi, a tak prioritou je jej revízia s cieľom ukončiť existenciu dvoch úrovní odlišných pravidiel týkajúcich sa dohľadu nad trhom, ktoré boli zavedené a uplatňujú sa pri harmonizovanom tovare v závislosti od toho, či ide o spotrebiteľské výrobky alebo nie. Príslušný legislatívny rámec pozostáva z troch prvkov: nový legislatívny rámec, smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a harmonizačné smernice špecifické pre odvetvia. Je preto dôležité harmonizovať túto zložitú situáciu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Obyvatelia EÚ musia mať možnosť dôverovať bezpečnosti všetkých tovarov predávaných na trhu EÚ a vždy sa musia uplatňovať prísne zdravotné a bezpečnostné normy.

Táto správa je aktuálna a dôležitá a ja vítam jej obsah najmä v súvislosti s výmenou informácií o štúdiách týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov s cieľom obmedziť duplicitu služieb, a tým šetriť čas a prostriedky.

Európski spotrebitelia musia mať istotu, že výrobky, ktoré sa dovážajú do EÚ, spĺňajú rovnaké normy ako tunajšie výrobky a že rozvoj obchodu neovplyvní bezpečnosť výrobkov. Podporujem požiadavku voči Komisii uvedenú v správe, aby v rámci Medzinárodnej skupiny pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov urobila viac pre zaistenie toho, že sa nebezpečné materiály nedostanú na spoločný trh. Je veľmi dôležité, aby si jednotný trh dokázal poradiť s internetovým trhom a s jeho vplyvom na bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom.

V správe sa uvádza, že rastie počet výrobkov z tretích krajín kupovaných prostredníctvom internetu, ktoré nespĺňajú normy EÚ, čím ohrozujú spotrebiteľov v EÚ.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Európska smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES (GPSD), ktorá upravuje požiadavky všeobecnej bezpečnosti výrobkov, bola prijatá pred takmer desiatimi rokmi a ešte ju len bude treba preskúmať, hoci za uplynulé desaťročie sa udialo množstvo zmien celosvetovo aj v rámci EÚ. Stále existuje v tejto oblasti veľa problémov, ktoré treba riešiť, aby sa spotrebitelia v EÚ cítili bezpečne. Zvlášť dôslednú reguláciu si vyžadujú výrobky pre deti. Každoročne sa v EÚ stávajú nehody, pri ktorých deti používajú nebezpečné výrobky a ktoré sa niekedy dokonca končia smrťou. Základným prvkom revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov musí byť posilnenie dohľadu nad trhom, ktoré zabezpečí vysledovateľnosť výrobkov a výrobcov, ako aj stanovenie a uplatňovanie zásad normalizácie, čo umožní lepšiu ochranu našich spotrebiteľov a poskytne im zrozumiteľnejšie a presnejšie informácie o výrobkoch, ktoré si kúpili.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Cieľom revízie smernice 2001/95/ES je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, pričom osobitná pozornosť sa venuje najzraniteľnejším spotrebiteľom, konkrétne deťom a starším ľuďom. Snahou je zaviesť transparentnosť a aktívnejší dohľad nad trhmi, ako aj prostriedky na rýchlejší zásah, ktoré umožnia stiahnuť z trhu výrobky považované za nebezpečné. Dobre fungujúci vnútorný trh si vyžaduje bezpečné výrobky a informovaných spotrebiteľov schopných vybrať si. Preto som podporila túto správu.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Podľa môjho názoru dobré fungovanie jednotného európskeho trhu zahŕňa aj bezpečnosť výrobkov a dôveru spotrebiteľov.

Smerovanie k voľnému pohybu tovarov a ďalšiemu rozširovaniu rozmanitosti výrobkov skutočne nesmie odvádzať pozornosť od ochrany spotrebiteľa. V kontexte globalizácie trhov, v rámci ktorej stále viac výrobkov prichádza zo zahraničia, a najmä z Číny, sa prioritou stáva medzinárodná spolupráca v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou výrobkov.

Smernica 2001/95/ES upravuje požiadavky všeobecnej bezpečnosti, ktoré sa uplatňujú na výrobky. Transponovanie tejto smernice členskými štátmi však neprebehlo jednotným spôsobom a vyvolalo množstvo otázok týkajúcich sa rozsahu uplatňovania, ako aj skutočného nebezpečenstva spojeného s výrobkami. Preto sa domnievam, že je veľmi dôležité preskúmať túto smernicu tak, aby sme mohli odhaliť a zadržať výrobky, ktoré nie sú bezpečné, a tak zabezpečiť úplnú ochranu záujmov európskych občanov.

Na záver chcem uviesť, že plne podporujem návrh pani Schaldemoseovej na prijatie konkrétnych opatrení v oblasti vysledovateľnosti výrobkov. Verím, že tieto opatrenia umožnia orgánom, podnikom a spotrebiteľom identifikovať výrobky, pri ktorých sa po vstupe na európsky trh ukáže, že nie sú bezpečné.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Viac než kedykoľvek predtým potrebuje dnes európsky jednotný trh regulačné nástroje, ktoré zavedú jednotnú kontrolu bezpečnosti tovarov predávaných v našich krajinách.

Naliehavo to potrebujeme, pretože musíme chrániť našich spotrebiteľov pred prívalom výrobkov najmä z krajín ako Čína, ktoré sú vyrobené alebo zabalené bez najmenšieho ohľadu na bezpečnosť koncového používateľa. Tovary, ktoré vstupujú na náš trh, musíme monitorovať z hľadiska kvality a toho, či spĺňajú naše normy bezpečnosti spotrebiteľa, a predovšetkým musíme vnútroštátne postupy v oblasti dohľadu nad trhom, ktoré sú niekedy navzájom veľmi odlišné, spojiť do jedného nástroja.

Uvádzanie návrhov z tejto správy do praxe bude preto znamenať čo najskôr dosiahnuť text s cieľom riešiť aktuálne problémy európskej legislatívy, kde sa niektoré smernice prekrývajú niekedy bez toho, aby pokrývali všetky oblasti uplatnenia a všetky možné prípadové štúdie o bezpečnosti tovarov na trhu. Dobré výsledky je možné očakávať aj od výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ako to dôrazne odporúča správa v záverečnom prehľade návrhov textu pani Schaldemoseovej. Z týchto dôvodov budem hlasovať za správu pani Schaldemoseovej.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Množstvo výrobkov dostupných na vnútornom trhu sa za posledných 10 rokov sústavne zväčšuje a znásobuje. To je zhruba obdobie platnosti smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá reguluje všeobecné požiadavky na zaistenie toho, aby výrobky neohrozovali bezpečnosť osôb. Z tohto dôvodu je návrh na revíziu tejto smernice nanajvýš aktuálny. V súčasnosti máme smernicu, ktorá sa iba čiastočne prekrýva s novým legislatívnym rámcom prijatým v polovici roka 2008. Zosúladenie regulácií by nám poskytlo viac príležitostí na dosiahnutie cieľa, ktorým je súdržný vnútorný trh pre harmonizované i neharmonizované výrobky, a tiež umožnilo komplexnú ochranu záujmov spotrebiteľa. Tieto regulácie zároveň musia byť úplne transparentné, aby boli prístupné výrobcom. Z toho vyplýva, že je pre nás dôležité zbaviť sa dvoch prekrývajúcich sa úrovní odlišných pravidiel dohľadu nad trhom, ktoré sa uplatňujú pri harmonizovanom tovare v závislosti od toho, či ide o spotrebiteľské výrobky alebo nie.

Dohľad nad trhom úzko súvisí s bezpečnosťou výrobkov, pretože je to základný prvok, ktorý zaisťuje, aby boli výrobky v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných harmonizujúcich právnych predpisoch EÚ a aby neboli nebezpečné.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, ktorá navrhuje revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Naozaj som hlboko presvedčený, že jednotný trh môže dobre fungovať, iba ak posilní dôveru spotrebiteľov a poskytne im bezpečné výrobky. V skutočnosti Európska smernica 2001/95/ES, ktorá upravuje normy všeobecnej bezpečnosti uplatňované na výrobky, bola schválená pred 10 rokmi a teraz je čas ju aktualizovať v súvislosti s príchodom nových výrobkov na trh. Bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa vždy predstavovali prioritu v našej politickej činnosti, a preto je veľmi dôležité preskúmať túto smernicu tak, že sa aktualizujú ustanovenia o bezpečnostných požiadavkách na výrobky a zosúladia právne predpisy nového regulačného rámca.

Súhlasím s tým, že je potrebné zaviesť určité opatrenia. Mám na mysli napríklad potrebu posilniť dohľad nad trhom, podniknúť konkrétne kroky v oblasti vysledovateľnosti výrobkov vrátane využívania moderných technologických nástrojov na vytvorenie databázy informácií z oblasti bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a venovať viac pozornosti výrobkom pre deti. Skrátka, ak sa tieto opatrenia čoskoro zavedú, zvýšia dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní na európskom trhu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem iniciatívu na zlepšenie a posilnenie európskych opatrení na zaistenie bezpečnosti výrobkov na trhu, pričom hlavným záujmom je blaho a ochrana spotrebiteľov. Opatrenia navrhované na miestnej úrovni (výrobcovia a spoločnosti), predovšetkým tie, ktoré sa týkajú vysledovateľnosti, bezpečnosti výrobkov a transparentnosti elektronického obchodu, považujem za podstatné a základné kroky k odstraňovaniu medzier v európskom prístupe k týmto otázkam a následne k dobrému fungovaniu vnútorného trhu. Chcem zdôrazniť aj význam spolupráce medzi členskými štátmi, ktorá poslúži na harmonizáciu úrovne bezpečnosti a posilnenie dohľadu nad trhom.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože je podľa mňa veľmi dôležitá pre zaručenie toho, aby všetky výrobky umiestnené na jednotnom trhu boli bezpečné, a teda pre zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Členské štáty musia v spolupráci s Európskou komisiou koordinovane zaviesť tresty vrátane vysokých pokút pre hospodárske subjekty, ktoré zámerne umiestnia na vnútorný trh nebezpečné alebo nevyhovujúce výrobky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Aby sa dosiahla dôvera spotrebiteľov, je veľmi dôležité mať prísne predpisy v oblasti kvality výrobkov umiestnených na trhu. Predpisy EÚ s určitými úspechmi smerujú k tomuto cieľu. Podľa môjho názoru však tieto predpisy musia nevyhnutne spĺňať dve podmienky, ktoré sú iba dvomi stranami tej istej mince: (i) na jednej strane nemôžu viac obmedzovať európskych výrobcov ako ich medzinárodných konkurentov, ktorí umiestňujú svoje výrobky na rovnaký trh bez toho, že by dodržiavali rovnaké predpisy, a (ii) nemôžu byť natoľko náročné, že by ohrozovali hospodársku konkurencieschopnosť. S prihliadnutím na tieto dve obmedzenia musí preto Komisia preskúmať smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, pričom osobitnú pozornosť musí venovať najzraniteľnejším spotrebiteľom, predovšetkým deťom. Vieme, že z množstva nehôd, ktoré sa stávajú preto, že výrobky umiestnené na trhu nie sú bezpečné, väčšina postihuje deti. Vyžaduje si to konkrétne opatrenia týkajúce sa nielen bezpečnosti konečného výrobku, ale aj jeho vhodnosti pre verejnosť, ktorej je určený.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zaoberá potrebou preskúmať smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, ktorá bola prijatá pred takmer desiatimi rokmi. Za posledné desaťročie sa v tejto oblasti dosiahol v rámci Európskej únie výrazný pokrok, a tak sa všeobecne uznáva, že je možné aj žiaduce zlepšiť legislatívny rámec, ktorý zaručuje bezpečnosť výrobkov, čo prinesie úžitok zároveň spotrebiteľom aj spoločnostiam. V prvom rade je potrebné zosúladiť smernicu s novým legislatívnym rámcom. Potom treba odstrániť stav, že v niektorých oblastiach sa smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov prekrýva s novým legislatívnym rámcom a iné oblasti nie sú pokryté vôbec.

Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že predpisy v oblasti bezpečnosti výrobkov treba aktualizovať a harmonizovať s novým legislatívnym rámcom, aby sa prostredníctvom ustanovenia o kvalitnom výrobku optimalizovala ochrana spotrebiteľov a aby sa zaistila úplná transparentnosť pre výrobcov.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa obsahuje súbor usmernení pre budúcu revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom. Dôraz sa kladie na cieľ dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti výrobkov. Pokrok v tomto smere si vyžaduje väčší dohľad a je potrebné vyčleniť dostatočné prostriedky pre orgány dohľadu, aby sa okrem iných aspektov zabezpečila vysledovateľnosť pozdĺž celého dodávateľského reťazca. Rieši sa aj dôležitá otázka krajiny pôvodu výrobku a zodpovedného výrobcu. Okrem obrany práva spotrebiteľa na informácie to chráni aj priemyselné odvetvia v členských štátoch EÚ. Kritizovali sme dôsledky rozvoja a prehlbovania jednotného trhu na hospodársku a sociálnu rozmanitosť v rámci EÚ. Konkrétne návrhy predložené v tejto správe, ktoré sú zamerané na záujmy spotrebiteľov, si však zaslúžia náš súhlas.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek nášmu nesúhlasu s rozvojom európskeho vnútorného trhu, na predpoklade ktorého je založená táto správa, konkrétne návrhy, ktoré predkladá, a základná otázka, ktorú analyzuje, znamená zlepšenie podmienok pre spotrebiteľov a ich bezpečnosti.

Jej konkrétnym cieľom je stanoviť súbor usmernení pre budúcu revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom.

Pani spravodajkyňa položila veľký dôraz na potrebu zvýšeného dohľadu s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti výrobkov. Správa tiež zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť dostatočné prostriedky pre orgány dohľadu, aby sa zabezpečila vysledovateľnosť pozdĺž celého dodávateľského reťazca vzhľadom na jej význam pre určenie krajiny pôvodu výrobku a zodpovedného výrobcu, čo v prípade dovážaných výrobkov tiež chráni priemyselné odvetvia Európskej únie.

Preto sme hlasovali za.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Vzhľadom na dobrú prácu, ktorú vykonala naša dánska kolegyňa poslankyňa pani Schaldemoseová, hlasujem za správu týkajúcu sa smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom. Túto správu podporujem, pretože obsahuje opatrenia v oblasti vysledovateľnosti užitočné na zastavenie pohybu výrobkov, ktoré môžu byť škodlivé pre spotrebiteľov, a tiež preto, že zdôrazňuje prísnu kontrolu výrobkov z tretích krajín, predovšetkým z Číny.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Všetky komodity a výrobky predávané na trhu EÚ musia mať vysokú úroveň bezpečnosti, aby sa chránili spotrebitelia Európskej únie.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Bezpečnosť výrobkov je jedným z hlavných záujmov spotrebiteľov, ktorí nechcú, aby tovar, ktorý kupujú, predstavoval hrozbu pre ich zdravie. Je úplne samozrejmé, že bezpečnosť výrobkov závisí predovšetkým od výrobcov a dovozcov, ktorí tieto výrobky uvádzajú na trh. Pri zaisťovaní toho, aby sa na trh dostávali iba výrobky spĺňajúce bezpečnostné normy, zohráva významnú úlohu dohľad nad trhom. Európsky parlament vysiela prijatím tejto správy jasný signál, keď požaduje, aby smernice o bezpečnosti výrobkov boli v súlade s ostatnými legislatívnymi aktmi, čo zaručí lepšie fungovanie systému dohľadu nad trhom a jasné a transparentné regulácie pre podnikateľov a poskytne spotrebiteľom záruku, že výrobok, ktorý držia v rukách, spĺňa právne požiadavky.

Cez systém RAPEX však prichádza alarmujúci počet oznámení, ktoré sa v prevažnej väčšine týkajú výrobkov pochádzajúcich z Číny. V stanovisku Výboru pre medzinárodný obchod, ktoré som predložila k tejto správe, bolo jednou z mojich požiadaviek posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti výrobkov s našimi hlavnými obchodnými partnermi a pokračovanie v práci na zlepšovaní prevádzky systému RAPEX – Čína. Dúfam, že posilnenie spolupráce s Čínou povedie k zvýšeniu kvality výrobkov dovážaných z Číny na trhy EÚ.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES, ktorou sa stanovujú požiadavky všeobecnej bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov na úrovni Spoločenstva, je potrebné preskúmať a prostredníctvom integrácie zosúladiť s novým legislatívnym rámcom prijatým v roku 2008, predovšetkým s nariadením o dohľade nad trhom. Legislatívny rámec pre bezpečnosť výrobkov a dohľad nad trhom má tri roviny právnych aktov (smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nový legislatívny rámec a harmonizačné smernice špecifické pre odvetvia), čo vedie k neistote a nejasnostiam na vnútornom trhu. Úroveň dohľadu nad trhom sa medzi členskými štátmi značne líši, niektoré z nich nedokážu vyčleniť potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom a pojem „výrobky predstavujúce vážne riziko“ si vysvetľujú rozdielne, čo môže vytvoriť prekážky pre voľný pohyb tovaru, narušiť hospodársku súťaž a ohroziť bezpečnosť spotrebiteľov na vnútornom trhu. Súčasný právny rámec pre dohľad nad trhom neposkytuje dostatočnú súdržnosť, a preto by sa mal preskúmať a ďalej koordinovať. Odmietol som hlasovať za tento dokument, pretože sa domnievam, že ak by sme brali do úvahy iba bezpečnosť spotrebiteľov, obmedzili by sme voľný obeh a veľkú rozmanitosť výrobkov. Prijaté opatrenia musia byť primerané, ale zároveň musíme brať do úvahy bezpečnosť spotrebiteľov, ako aj voľný obeh a rozmanitosť výrobkov. Je tiež zrejmé, že dohľad nad trhom je pre niektoré členské štáty problematickou činnosťou, pretože nedokážu vyčleniť potrebné prostriedky na účinný dohľad nad trhom.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Podporujem výslednú podobu správy týkajúcej sa revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom. Oceňujem, že v konečnom znení sa už nevyskytujú návrhy na zriaďovanie ďalších agentúr a že tým nedôjde k ďalšiemu zaťažovaniu rozpočtu. Na správe by som chcel vyzdvihnúť, aký dôraz kladie na problematiku normalizácie ako regulačného nástroja, ktorý je zo svojej podstaty príkladom inteligentnej regulácie, teda regulácie, ktorá nie je direktívne navrhnutá zhora, ale vychádza zdola od zainteresovaných subjektov. Práve preto by som si dovolil vyzvať na väčšie zapojenie orgánov dohľadu nad trhom do procesu vytvárania bezpečnostných noriem, pretože to je príležitosť vhodným spôsobom zaistiť, aby sa v rámci procesu normalizácie zohľadnili ich vedomosti. V súvislosti s väčšou akcieschopnosťou v oblasti vytvárania noriem bezpečnosti výrobkov považujem za nevyhnutné zamerať sa na stabilitu európskeho systému normalizácie, zjednodušiť európske normy a skrátiť dobu, ktorá je potrebná na ich vytvorenie.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Predovšetkým by som chcel zablahoželať pani Schaldemoseovej k práci, ktorú vykonala. Správa, ktorú dnes prijal Parlament, sa týka dôležitej otázky bezpečnosti výrobkov a z toho vyplývajúcej ochrany občanov. Pevné európske odhodlanie chrániť spotrebiteľov pred chybnými a nebezpečnými výrobkami už viedlo k dosiahnutiu kvalitných noriem, ale myslím si, že je stále priestor na zlepšovanie, najmä vo vzťahu k takzvaným zraniteľným spotrebiteľom, ako sú deti, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím. V tejto oblasti je podľa mňa veľmi dôležité posilnenie systému dohľadu nad trhom prostredníctvom opatrenia na zvýšenie účinnosti hraničných kontrol spolu s úplnou vysledovateľnosťou výrobkov pozdĺž celého dodávateľského reťazca. Na záver opätovne zdôrazňujem potrebu revízie v súčasnosti platného regulačného rámca, ktorý predstavuje smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, podľa usmernení stanovených dnešným hlasovaním Parlamentu.

  David Martin (S&D), písomne. – Na trhu je ešte stále dostupných príliš veľa nebezpečných výrobkov. Vítam túto správu, podľa ktorej RAPEX (systém rýchleho varovania EÚ pre nebezpečné spotrebiteľské výrobky) potrebuje ďalšie zlepšenia. Konkrétne členské štáty musia zvýšiť účinnosť a viditeľnosť colných predpisov a orgánov v boji s nízkou úrovňou bezpečnosti výrobkov.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hoci sa z hľadiska požiadaviek na výrobky na vnútornom trhu Európskej únie za posledných 10 rokov dosiahol nesporný pokrok – čiastočne vďaka spoločnému prístupu –, ešte toho treba veľa urobiť. Určite by bolo dôležité preskúmať európske právne predpisy platné pre túto oblasť. Je zrejmé, že smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá bola prijatá pred viac ako desiatimi rokmi, si teraz vyžaduje revíziu. To by zároveň umožnilo brať do úvahy priority nového legislatívneho rámca týkajúceho sa výrobkov, ktorý bol schválený v roku 2008. Potom treba zaviesť do praxe dôkladnejšie monitorovanie trhu, ktoré ide ruka v ruke s bezpečnosťou výrobkov. Ozajstným problémom, ktorý treba riešiť – a skutočnou prioritou tejto správy –, je však pozornosť venovaná výrobkom určeným deťom a výrobkom, ktoré priťahujú ich pozornosť. Bolo by tiež vhodné, keby Komisia predložila návrh primeraného nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom. Nariadenie by malo obsahovať základné prvky, ako je prijatie konkrétnych opatrení v oblasti vysledovateľnosti, povinnosť výrobcov robiť podrobnú analýzu rizika v štádiu navrhovania výrobkov alebo, ešte raz, prísna regulácia predaja výrobkov prostredníctvom internetu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Pre uspokojivý hospodársky rozvoj EÚ je veľmi dôležitá konsolidácia vnútorného trhu. Táto snaha však môže byť úspešná, iba ak výrobky na trhu budú bezpečné a spotrebiteľ im bude dôverovať. Náš existujúci cieľ zabezpečiť voľný pohyb a stále väčšiu rozmanitosť výrobkov na trhu nemožno oddeliť od súvisiacej bezpečnosti spotrebiteľov. V priebehu posledných pár rokov sa v oblasti bezpečnosti výrobkov dosiahol veľký pokrok. Pokračovať však treba v sústavnom zlepšovaní, najmä v súvislosti s výrobkami určenými deťom, ktoré sú pri nedodržiavaní predpisov viac ohrozené.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Táto správa, ktorú jednomyseľne prijal Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, je určitým druhom príspevku Parlamentu k revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov 2001/95/ES. Dôležité je, že správa zdôrazňuje význam revízie súčasných európskych právnych predpisov, aby bolo možné zistiť nebezpečné výrobky a zastaviť ich predaj. Zámerom tohto a ďalších opatrení je chrániť obyvateľov EÚ pred výskytom nebezpečných výrobkov na trhu, a preto som hlasoval za.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Približne 60 % výrobkov, na ktoré upozornil systém RAPEX, pochádza z Číny. Väčšina nebezpečných výrobkov tak pochádza z trhu, ktorý je pre EÚ takmer nemožné kontrolovať. Dúfam, že nový systém RAPEX – Čína nám to pomôže riešiť. EÚ musí zaujať pevnú pozíciu, aby chránila spotrebiteľov a ich zdravie. Odstránenie nebezpečných výrobkov musí prebehnúť rýchlejšie a efektívnejšie a musí sa zlepšiť vysledovateľnosť v celom výrobnom reťazci. Táto správa ide týmto smerom, preto som hlasoval za ňu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Obrovská veľkosť európskeho trhu si vyžaduje účinnú a konkrétnu reguláciu, ktorá zaistí bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov, a preto si myslím, že EÚ musí aktualizovať svoje právne úpravy s cieľom zabezpečiť dohľad nad trhom. Správa pani Schaldemoseovej, za ktorú som hlasoval, potvrdzuje potrebu revízie smernice z roku 2001 vzhľadom na problémy, s ktorými sa členské štáty stretávali pri jej transponovaní. Členské štáty, ktoré smernicu neuplatňovali od roku 2004, spôsobovali problémy s dohľadom nad výrobkami a nezaručovali certifikáciu v rozsahu, v akom mohli. Súhlasím s dôrazom, aký správa kladie na boj proti falšovaniu výrobkov prostredníctvom ich lepšej identifikácie pomocou nových technológií s ohľadom na bezpečnosť spotrebiteľov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa vzťahuje na revíziu smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom. V súvislosti s voľným pohybom a stále väčšou rozmanitosťou výrobkov na trhu je veľmi dôležité, aby sme nestrácali zo zreteľa bezpečnosť spotrebiteľa. Zaistiť väčšiu bezpečnosť výrobkov je povinnosťou ako vlád, tak aj spoločností. Právne predpisy na európskej úrovni už priniesli úspech v podobe posilnenia všeobecnej bezpečnosti výrobkov na vnútornom trhu. Stále však existuje priestor na zlepšenie, pretože sú v tejto oblasti nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť spotrebiteľov a mohli by mať škodlivé následky. Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s návrhmi pani spravodajkyne, v ktorých sa zdôrazňuje význam revízie súčasných európskych právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, aby bolo možné zistiť nebezpečné výrobky a stiahnuť ich z trhu v záujme konečného spotrebiteľa. Predovšetkým chcem upozorniť na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k právnym predpisom o bezpečnosti výrobkov zamerané na najzraniteľnejších spotrebiteľov v rámci jednotného trhu, predovšetkým deti, starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som zablahoželať pani Schaldemoseovej k vynikajúcej práci, ktorú vykonala.

Spotrebiteľom treba zaručiť väčšiu ochranu pred chybnými a potenciálne nebezpečnými výrobkami. Touto správou oznamujeme Komisii, že musíme preskúmať smernicu a posilniť systém dohľadu nad trhom a mať dohľad nad trhom, ktorý bude rovnaký v rámci celého jednotného trhu.

Domnievam sa, že s cieľom účinného boja proti prítomnosti chybných výrobkov na spoločnom trhu je veľmi dôležité zlepšiť hraničné kontroly, najmä v prístavoch. Žiadam Komisiu a naše národné vlády, aby zaviedli prísnejšie sankcie za dovozy z tretích krajín, ktoré porušujú bezpečnostné normy.

Úplná vysledovateľnosť výrobkov pozdĺž celého dodávateľského reťazca je ďalším kľúčovým bodom, ktorý zabezpečí možnosť stiahnuť chybné výrobky z trhu dokonca už počas ich výroby. S týmto cieľom musíme zaistiť, aby mali pohraničné orgány dostatok prostriedkov. Chcel by som tiež požiadať o to, aby sa väčšia pozornosť venovala predaju prostredníctvom internetu, ktorý je na vzostupe, predovšetkým predaju výrobkov, ktoré môžu spôsobiť spotrebiteľovi priamu škodu, ako sú farmaceutické výrobky a potraviny.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu o revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Skutočne som za vyjasnenie terajšieho legislatívneho rámca pre bezpečnosť výrobkov, ktorý má tri roviny právnych aktov. Aby sme zabezpečili, že orgány dohľadu nebudú čeliť žiadnej neistote, mali by sme stanoviť spoločný európsky rámec vzťahujúci sa na všetky výrobky na vnútornom trhu alebo výrobky, ktoré na tento trh vstupujú. Okrem toho nezabúdajme na to, že s cieľom odradiť hospodárske subjekty od nezákonného konania je dôležité podniknúť kroky v oblasti trestov pre tie subjekty, ktoré na trh zámerne uvádzajú nebezpečné výrobky alebo výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami, a tiež v oblasti transparentnosti: akýkoľvek zákaz výrobkov by sa mal zverejniť. Táto správa sa zaoberá aj ďalším veľmi dôležitým faktorom: faktorom bezpečnosti výrobkov z globálneho pohľadu. V tejto súvislosti si musí Európska únia stanoviť ako cieľ zlepšenie výmeny informácií o nebezpečných výrobkoch pochádzajúcich z tretích krajín, ako napríklad z Číny a Indie, s cieľom riešiť problém bezpečnosti a vysledovateľnosti výrobkov pred ich vstupom na európsky trh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pre dobre fungujúci jednotný trh by mali byť charakteristické aj bezpečné výrobky a dôvera spotrebiteľov. Pri zameraní sa na voľný pohyb a čoraz väčšiu rozmanitosť výrobkov na trhu by sme nemali strácať zo zreteľa bezpečnosť spotrebiteľa. Celkový pohľad na oblasť bezpečnosti výrobkov ukazuje, že za posledné desaťročie sme v tomto smere zaznamenali v EÚ pokrok. Vlády i podniky prijímajú zodpovednosť za zaistenie väčšej bezpečnosti výrobkov a vďaka právnym predpisom na úrovni EÚ existuje spoločný prístup v oblasti požiadaviek na výrobky, čím sa zlepšila celková bezpečnosť výrobkov na vnútornom trhu. Napriek viditeľnému pokroku stále existuje priestor na zlepšenie v tejto oblasti. Je potrebné venovať tomu pozornosť, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti spotrebiteľa alebo dokonca k smrteľným následkom.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Prijatím tohto uznesenia Parlament zdôrazňuje, že s cieľom účinného boja proti prítomnosti chybných výrobkov na spoločnom trhu je veľmi dôležité zlepšiť hraničné kontroly, najmä v prístavoch.

Prijatý text žiada Komisiu a naše národné vlády, aby zaviedli prísnejšie sankcie za dovozy z tretích krajín, ktoré porušujú bezpečnostné normy. Väčšia pozornosť by sa mala venovať aj predaju prostredníctvom internetu, teda javu, ktorý je sústavne na vzostupe, a to predovšetkým predaju výrobkov, ktoré môžu spotrebiteľovi priamo ublížiť, ako sú farmaceutické výrobky a potraviny.

Úplná vysledovateľnosť výrobkov pozdĺž celého dodávateľského reťazca je ďalším kľúčovým bodom, ktorý zabezpečí možnosť stiahnuť chybné výrobky z trhu dokonca už počas ich výroby. S týmto cieľom musíme zaistiť, aby mali pohraničné orgány dostatok prostriedkov na vykonávanie kontrol.

Je dôležité zdôrazniť požiadavku, aby výrobcovia overovali možnosť ohrozenia bezpečnosti a zdravia dokonca už v štádiu navrhovania výrobkov a aby sa vytvorila verejná databáza bezpečnosti výrobkov.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Zámerom revízie smernice je zjednotenie a harmonizácia noriem, ktoré platia pre spotrebný tovar a ktoré sa v súčasnosti prekrývajú a odlišujú v otázke dohľadu nad trhom.

V globalizovanom svete, kde sme svedkami pohybu tovarov a ľudí, rastie potreba zavedenia systematických kontrol predávaných výrobkov.

Osobitnú pozornosť treba venovať výrobkom prichádzajúcim z tretích krajín, kde hygienické a zdravotné normy, výrobné postupy a používanie materiálov nepovolených v Európe prinášajú riziko kontaminácie výrobkov, ktoré končia na našich stoloch alebo v našich rukách.

Predovšetkým musíme testovať detské hračky na toxické látky, keďže deti si ich často dávajú do úst, a to najmä teraz, keď prakticky všetky hračky sa vyrábajú v Číne, teda v krajine, ktorá je neslávne známa svojimi nízkymi výrobnými nákladmi a nízkou úrovňou kontroly kvality. Veľký záujem vyvoláva vysledovateľnosť, užitočná na zastavenie pohybu výrobkov, ktoré môžu byť nebezpečné pre spotrebiteľov.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorá navrhuje ďalšie zlepšenia systému rýchleho varovania pre nebezpečné spotrebiteľské výrobky v EÚ. Zvýšenie účinnosti a viditeľnosti colných predpisov pomôže v boji s nízkou úrovňou bezpečnosti výrobkov, z čoho budú mať v konečnom dôsledku úžitok spotrebitelia.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – Bezpečný vnútorný trh je prioritou pre našich občanov a táto správa upozorňuje na nedostatky v právnych predpisoch o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, ako aj v spôsobe, akým sa uplatňujú na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Terajší nedostatok právnej istoty, keď sa na rôzne kategórie výrobkov uplatňujú rozličné právne nástroje a zároveň v iných oblastiach existujú medzery, je prekážkou bezpečnosti trhu a riadneho fungovania jednotného trhu. Smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a predpisy, ktorými sa riadi dohľad nad trhom, by malo nahradiť jedno nariadenie ako právny nástroj zaručujúci najvyššiu úroveň zrozumiteľnosti a jednotnosti.

Preto som to vyhodnotila ako jednu zo základných priorít na zaradenie do správy o Akte o jednotnom trhu pre Európanov, ktorú pripravuje pán Correia De Campos a pre ktorú som tieňovou spravodajkyňou. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že čoraz viac ľudí nakupuje prostredníctvom internetu, právne predpisy o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom treba teraz aktualizovať tak, aby obsahovali opatrenia pre oblasť internetového predaja, čo posilní dôveru spotrebiteľov v tejto oblasti.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Hlasovala som za návrh uznesenia pani Schaldemoseovej, lebo ide o vážnu a aktuálnu tému. Existujúce mechanizmy týkajúce sa všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa musia zlepšiť, pretože to pomôže zaručiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov.

Keďže pochádzam z krajiny, ktorá leží na geografickej križovatke, považujem tento návrh za mimoriadne konštruktívny, pretože mnohé výrobky dovážané z tretích krajín nespĺňajú zdravotné a kvalitatívne špecifikácie jednoznačne stanovené v právnych predpisoch EÚ. Dokážeme byť naozaj efektívni a pomôžeme vyčistiť trh a priniesť skutočný osoh spotrebiteľom, iba ak tieto výrobky budú prechádzať takýmito mechanizmami prevencie a dohľadu.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu o revízii smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom, pretože vo všeobecnosti podporujem posilňovanie dohľadu nad trhom v záujme účinnej ochrany spotrebiteľa. Považujem za dôležité chrániť deti, starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím, pretože Spoločenstvo má osobitnú zodpovednosť voči týmto skupinám. S odstupom desiatich rokov nadišiel čas na dôkladnú revíziu smernice, aby zahrnula aj nové kanály obchodovania, ako je obchodovanie prostredníctvom internetu.

Správa: Michèle Rivasi (A7-0035/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, lebo súhlasím, že v reakcii na pandémiu je potrebná lepšia spolupráca, a súhlasím, že je nevyhnutné preskúmanie plánov prevencie vypracovaných EÚ a jej členskými štátmi. Svetová zdravotnícka organizácia musí bezodkladne opätovne posúdiť vymedzenie pojmu pandémia a zohľadniť pritom nielen kritérium geografického rozšírenia, ale aj závažnosť pandémie. Myslím si, že lepšie riadenie tejto záležitosti by sa dosiahlo posúdením odporúčaných stratégií očkovania a že toto možno docieliť len vtedy, ak Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb bude účinnejšie vykonávať svoje právomoci ako nezávislá agentúra a bude mať na to k dispozícii náležité prostriedky.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Vítam túto iniciatívu, ktorá chce zaistiť lepšiu obozretnosť a úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o hodnotenie liekov odporúčaných v prípade zdravotnej pohotovosti, a zlepšiť stratégie očkovania a komunikácie, ktorých cieľom je príprava na pandémie a ich prevencia. Myslím si, že Európska únia musí vyčleniť viac prostriedkov na výskum a vývoj, pokiaľ ide o preventívne opatrenia v oblasti starostlivosti o verejné zdravie, s cieľom dosiahnuť zvýšenie investícií určených na lepšie hodnotenie a predvídanie vplyvu chrípkového vírusu v období medzi pandémiami, ako aj na začiatku pandémie. Preto som hlasovala za túto správu.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Európska únia sa musela poučiť z kontroverzného riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v Európe a prijať opatrenia nevyhnutné na zabránenie ďalších neprimeraných reakcií. Z tohto dôvodu som hlasovala za tento text, ktorý stanovuje viac spolupráce, viac nezávislosti a viac transparentnosti s cieľom účinne riešiť všetky ďalšie pandémie. Viac spolupráce v tom zmysle, že v tomto texte sa predpokladá preskúmanie plánov prevencie predložených Európskou úniou, preskúmanie úloh a zodpovednosti hlavných aktérov a zavedenie postupu, ktorý členským štátom umožní uskutočniť hromadný nákup vakcín a liekov. Tento text tiež vyzýva Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby do vymedzenia pojmu pandémia zahrnula aj kritérium jej závažnosti. Viac nezávislosti v tom zmysle, že na základe tohto textu by malo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb vykonávať svoje právomoci ako nezávislá agentúra, aby mala k dispozícii vedecké štúdie, ktoré nebudú ovplyvnené farmaceutickými spoločnosťami. Nakoniec, pokiaľ ide o viac transparentnosti, text vyzýva na posúdenie stratégií očkovania. Tento text preto umožní jednotnejšiu komunikáciu medzi členskými štátmi.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Chrípka A(H1N1), ktorá vypukla v roku 2009, si podľa údajov zverejnených koncom apríla 2010 Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vyžiadala v Európe 2 900 ľudských životov. Táto bilancia je nižšia než oficiálne odhady počtu úmrtí spôsobených sezónnou chrípkou, ktoré sú podľa Európskej komisie na úrovní 40 000 úmrtí v prípade mierneho roka a 220 000 úmrtí v priebehu mimoriadne kritickej sezóny. Tieto údaje sú takisto zreteľne nižšie než najoptimistickejšie predpovede zdravotníckych orgánov členských štátov EÚ. V súvislosti s týmto vírusom bol vyhlásený najvyšší stupeň pohotovosti, čo v niektorých členských štátoch viedlo k prijatiu množstva veľmi nákladných opatrení (napr. vo Veľkej Británii dosiahli náklady výšku 1,3 miliardy EUR a vo Francúzsku 990 miliónov EUR – v porovnaní s 90 miliónmi EUR vynaloženými na sezónnu chrípku), ktoré boli vo vzťahu ku skutočnej závažnosti vírusu neprimerané. Súhlasím s tým, aby Svetová zdravotnícka organizácia prepracovala vymedzenie pojmu pandémia nielen na základe rozšírenia vírusu, ale aby zohľadnila aj možnú závažnosť choroby s cieľom umožniť vhodnejšie reakcie a ochrániť občanov EÚ pred reálnymi nebezpečenstvami. Myslím si, že v tejto oblasti je potrebná lepšia spolupráca medzi členskými štátmi a zodpovednými inštitúciami a organizáciami, ako aj transparentnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi hlavných aktérov.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Chrípka A (H1N1) vyvolaná vírusom chrípky A H1N1 bola po prvý raz zaznamenaná v Mexiku koncom marca 2009 a následne sa rozšírila do rôznych krajín. V máji 2009 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznala mierny stupeň závažnosti chrípky A (H1N1) a v júni toho istého roku WHO vyhlásila šiesty stupeň pohotovosti zodpovedajúci fáze pandémie. Tento stupeň najvyššej pohotovosti vyhlásený WHO mal v Európe za následok prijatie radu opatrení. V niektorých prípadoch to boli veľmi nákladné opatrenia (napr. vo Veľkej Británii sa náklady odhadujú na 1,3 miliardy EUR a vo Francúzsku na 990 miliónov EUR v porovnaní s 87 miliónmi EUR vynaloženými na sezónnu chrípku). Reakcia bola neprimeraná. Každý členský štát reagoval podľa vlastného uváženia, bez väčšej súdržnosti alebo solidarity. Táto správa, ktorú som podporila, prichádza so správnymi závermi, na základe ktorých sa odporúča vyššia miera koordinácie medzi členskými štátmi a európskymi zdravotníckymi inštitúciami, ako aj objasnenie a preskúmanie úloh a zodpovednosti hlavných aktérov a štruktúr riadenia a zdravotných hrozieb na európskej úrovni. Nakoniec, uznáva potrebu uskutočnenia štúdií o očkovacích látkach a antivirotikách vrátane sledovania zaočkovanosti, ktoré by boli nezávislé od farmaceutického priemyslu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Pokiaľ ide o reakciu niekoľkých krajín Európskej únie vzhľadom na boj proti možnej pandémii vírusu H1N1, súhlasím, že sa musí zlepšiť formulácia reakcií, ktorá sa bude opierať o informácie dostupné v tomto type situácie. Podporujem preto preskúmanie plánov reakcie a prevencie v prípade rizika pandémie. Akákoľvek revízia sa musí usilovať o intenzívnejšiu spoluprácu a koordináciu medzi zdravotníckymi orgánmi členských štátov a európskymi inštitúciami. Ďalšie hľadisko, ktoré je podľa mňa mimoriadne dôležité, je nevyhnutná transparentnosť, pokiaľ ide o používané lieky a vedecké správy poskytnuté zdravotníckymi orgánmi s cieľom zabrániť konfliktu záujmov a zaistiť občanom bezpečnosť a poskytovanie informácií.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) EÚ bola najlepšie pripraveným regiónom na svete a mala najlepšiu reakčnú kapacitu na riešenie vypuknutia tejto pandémie, hoci to oslabili značné rozdiely v pripravenosti členských štátov a nedostatok skutočnej spolupráce medzi nimi. Za prípravu a reakciu vzhľadom na zdravotné riziká v EÚ nesú zodpovednosť členské štáty, a preto je nevyhnutné, aby sa zlepšila spolupráca a koordinácia medzi nimi, inštitúciami a medzinárodnými a regionálnymi organizáciami najmä počas prvej fázy vypuknutia vírusovej nákazy s cieľom odhadnúť jej závažnosť a môcť prijať vhodné rozhodnutia v oblasti riadenia a dosiahnuť súdržný prístup. Rozdielne odporúčania vypracované v EÚ a v členských štátoch vzhľadom na prioritné cieľové skupiny určené na zaočkovanie sú znakom výraznej neistoty a rozchádzajúcich sa názorov, ktoré pretrvávajú v súvislosti s primeranou reakciou. Náklady, ktoré boli dosť značné, mohli byť na základe intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi nimi a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb nižšie. Podporujem potrebu vypracovania európskeho kódexu správania týkajúceho sa vykonávania úlohy vedeckého odborníka v ktoromkoľvek európskom orgáne zodpovednom za bezpečnosť, riadenie a predvídanie rizík s cieľom zabrániť ďalším prípadom korupcie.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Riadenie situácie v súvislosti s epidémiou chrípky H1N1, ktorej predchádzalo varovanie, bolo neúspešné. Mali by sme sa preto poučiť z tejto krízy, aby sme dokázali účinnejšie riešiť každú budúcu hrozbu pandémie. Členské štáty budú musieť, samozrejme, viac spolupracovať nielen navzájom, ale aj s európskymi inštitúciami s cieľom poskytnúť účinnejšiu reakciu v prípade pandémie. Podobne musíme objasniť úlohu štruktúr riadenia zdravotných hrozieb na úrovni EÚ a zaistiť, aby WHO prepracovala vymedzenie kritérií pre vyhlásenie celosvetovej pandemickej pohotovosti. Nakoniec by bolo zrejme vhodné navrhnúť systém spoločného verejného obstarávania očkovacích látok členskými štátmi. V neposlednom rade pokiaľ ide o odborníkov, ktorí sú poradcami európskych orgánov verejného zdravia, musí tu existovať úplná transparentnosť, aby sa zamedzilo vzniku potenciálneho konfliktu záujmov.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vítam hlasovanie o tejto správe, pre ktorú som bola menovaná tieňovou spravodajkyňou za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). V záujme takmer 500 miliónov občanov, ktorých zastupujeme, sa musíme poučiť z tejto krízy, aby sme dokázali účinnejšie riešiť každú novú hrozbu pandémie. Text, ktorý bol včera prijatý, je veľmi dobrým kompromisom, pokiaľ ide o spoluprácu, nezávislosť a transparentnosť v oblasti zdravia.

Na základe dokázaného nedostatku skutočnej spolupráce v oblasti zdravia medzi členskými štátmi bolo nevyhnutné zaujať konštruktívny a praktický prístup, ktorý zahŕňa nasledujúce opatrenia:

posilnená spolupráca medzi členskými štátmi a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami s cieľom zabezpečiť účinnejšiu reakciu v prípade budúcej pandémie;

objasnenie úloh štruktúr riadenia zdravotných hrozieb na úrovni EÚ;

výzva pre WHO, aby prepracovala vymedzenie kritérií pre vyhlásenie celosvetovej pandemickej pohotovosti;

posúdenie stratégií očkovania a komunikácie uplatňovaných v členských štátoch na opätovné získanie dôvery občanov;

vytvorenie systému spoločného verejného obstarávania očkovacích látok členskými štátmi s cieľom zabrániť rozdielom;

uverejnenie vyhlásení o konflikte záujmov v prípade odborníkov, ktorí sú poradcami európskych orgánov verejného zdravia, s cieľom predísť akémukoľvek konfliktu záujmov.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že je potrebná lepšia spolupráca na úrovni EÚ v oblasti reakcie na epidemiologické riziká. Prípad chrípky H1N1 upozornil na chybné riadenie rizík na celkovej úrovni, najmä z dôvodu neprimeraného pomeru medzi stupňami pohotovosti a skutočným nebezpečenstvom, čo malo za následok obrovské mrhanie finančnými prostriedkami. V tejto súvislosti si myslím, že Európska únia musí zaviesť nezávislý systém na posúdenie rizík pandémie, ako aj lepšiu koordináciu, pokiaľ ide o riadenie týchto rizík. V tejto súvislosti musí byť Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb vybavené požadovanými kapacitami, aby mohlo zohrávať v tejto oblasti čo najaktívnejšiu úlohu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o riadení situácie v súvislosti s chrípkou H1N1, lebo zdôrazňuje dôležitosť posilnenia spolupráce, nezávislosti a transparentnosti v riadení budúcich kríz pandémie, najmä vďaka zlepšenému uplatňovaniu právomocí Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb ako nezávislou agentúrou.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V roku 2009 zachvátil svet strach z vírusu s rozsiahlym pandemickým a možným smrteľným potenciálom: strach z chrípky A. Našťastie sa nepotvrdili najhoršie obavy vzhľadom na chorobnosť a úmrtnosť spojovanú s vírusom H1N1. V Európe bol tento vírus zodpovedný za smrť 2 900 ľudí, čo je podstatne nižší údaj ako počet úmrtí spôsobených sezónnou chrípkou. Členské štáty však na základe vyhlásenej pohotovosti Svetovou zdravotníckou organizáciou a zo strachu prijali mimoriadne opatrenia, ako hromadné očkovanie, ktoré pre systémy zdravotníctva predstavovali značné náklady. Je dôležité skôr vyvodiť závery z riadenia situácie, ktorá vznikla v súvislosti s chrípkou A, než zdôrazňovať chyby. Podľa mňa je z nich najhlavnejší práve ten, že je lepšie chybovať vďaka nadbytku než pre nedostatok. Po druhé, mali by sme si vziať ponaučenia pre riadenie budúcich pandémií, ktoré by mohli byť agresívnejšie, a uvedomiť si, ako a kedy konať a aké prijať opatrenia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podľa údajov poskytnutých Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) si chrípkový vírus H1N1 vyžiadal našťastie menej úmrtí, než sa pôvodne predpovedalo, a v súčasnosti sa v EÚ považuje za chorobu s miernou závažnosťou. Na začiatku svojho šírenia vyvolala táto choroba určitý poplach, ktorý viedol k tomu, že niekoľko členských štátov výrazne investovalo do programov očkovania, ktoré sa ukázali byť nadbytočnými, lebo v krajinách ako Poľsko, ktoré neprijalo mimoriadne opatrenia, ostala miera úmrtnosti na úrovni tých krajín, ktoré vstúpili do národných očkovacích kampaní s odhadovanými nákladmi vo výške mnohých miliónov eur.

Podľa tejto správy „boli politiky nákupu očkovacích látok už vopred určené kúpnymi zmluvami, ktoré boli s farmaceutickými spoločnosťami podpísané v roku 2007“. V tomto postupe to odhaľuje nedostatok transparentnosti spôsobujúcej neprijateľnú závislosť členských štátov od farmaceutických spoločností. Musím preto súhlasiť s pani spravodajkyňou a dúfam, že Komisia a všetky členské štáty zohľadnia jej odporúčania, najmä pokiaľ ide o spoľahlivosť informácií a zásadu predbežnej opatrnosti, ktorá musí prinášať prospech skôr pacientom než spoločnostiam.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pokiaľ ide o problémový proces riadenia situácie v súvislosti s uvedenou pandémiou chrípky A (H1N1) a na základe potvrdených čísiel (2 900 mŕtvych v dôsledku chrípky H1N1, zatiaľ čo v tom istom roku si sezónna chrípka vyžiadala 40 000 úmrtí), vyzýva správa k transparentnosti, čo považujeme za chvályhodné. Týka sa toho, čo sa stalo – s úplným objasnením prijatých postupov a zodpovedností –, a týka sa aj prístupu k situáciám v budúcnosti. Spomenuté sú najmä nasledujúce záležitosti: otázka obstarávania očkovacích látok a antivírusovej liečby; informácie o zaznamenaných prípadoch a ich závažnosti; udelenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa klinických testov, výskumných protokolov a nežiaducich účinkov liekov (Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb) a konflikt záujmov medzi odborníkmi, ktorí sú poradcami európskych orgánov verejného zdravia. Správa „žiada preskúmanie plánov prevencie v prípade budúcich pandémií chrípky, ktoré boli zavedené v EÚ a jej členských štátoch, s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť a súdržnosť, nezávislosť a pružnosť“. Odporúča tiež posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti vzhľadom na vymedzenie pojmu závažnosti vypuknutia vírusovej nákazy aj proces rozhodovania. Z celkového hľadiska ju považujeme za pozitívnu a z tohto dôvodu sme za ňu hlasovali.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) V tejto fáze hodnotenia riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 si z nej treba zobrať ponaučenie a mali by sme uznať, že krajiny musia mať systémy verejného zdravia a rozšírené služby v oblasti verejného zdravia, ktoré budú môcť pôsobiť v rozličných oblastiach, najmä:

– pri vypracovaní a posúdení vedeckých štúdií nezávislých od farmaceutického priemyslu o účinnosti, bezpečnosti a pomere rizika a prínosu antivírusových očkovacích látok a liekov a o odporúčaných cieľových skupinách;

– pri posudzovaní informácií o odporúčaných liekoch v prípade zdravotnej pohotovosti, najmä v situáciách pandémie;

– pri posilnení kapacity, pokiaľ ide o riadenie a predvídanie rizík, a vo vzťahu k výskumu a vývoju v týchto oblastiach, ako aj vzhľadom na preventívne opatrenia v oblasti verejného zdravia.

Je potrebné tiež zlepšiť spoluprácu medzi rozličnými vnútroštátnymi útvarmi a medzi nimi a príslušnými medzinárodnými a regionálnymi inštitúciami a organizáciami.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Podporujem správu pani Rivasiovej o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v EÚ v rokoch 2009 – 2010, lebo jasne zdôrazňuje panikársky postoj Európskej únie pri hodnotení problému. Som za to, aby sa záležitostiam týkajúcim sa zdravia občanov EÚ venovala osobitná pozornosť, ale nie prostredníctvom prijatia neprimeraných panikárskych postojov, ktoré potom vyústia do prehnaných výdajov v oblasti verejného zdravia. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Návrh uznesenia, ktorý sme prijali, položil základy pre veľmi potrebné zhodnotenie reakcie Európskej únie na šírenie prasacej chrípky.

Ako si každý spomenie, členské štáty sa v tej dobe opevnili individualistickými postojmi namiesto toho, aby našli spoločné riešenia. Rôzne reakcie národných vlád sa vo vysokej miere líšili, od rozsiahleho očkovania až po nepristúpenie k očkovaniu ako v prípade Poľska. Tieto skúsenosti by mali byť pre nás motiváciou na zlepšenie koordinácie medzi vnútroštátnymi zdravotníckymi orgánmi a európskymi inštitúciami, preskúmanie stratégií prevencie a očkovania a redefinovanie kritérií pre pandemickú pohotovosť.

Rada by som zdôraznila, že účinnejšia spolupráca pri riadení týchto krízových situácií môže viesť nielen k zníženiu nákladov, minimálne prostredníctvom možného hromadného nákupu očkovacích látok členskými štátmi, ale predovšetkým môže zabezpečiť, že ľuďom bude poskytnutá lepšia ochrana, keďže, samozrejme, hranice vírus nezastavia.

Nakoniec dúfam, že sa Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb poskytne podpora, ktorú si zaslúži, aby mohlo naďalej, úplne nezávisle, vykonávať svoju prácu pri hodnotení a monitorovaní prípadov zdravotnej pohotovosti.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1. Napriek tomu by som rád zdôraznil, že toto „riadenie“ bolo v skutočnosti len ďalšou kapituláciou pred „zásadou predbežnej opatrnosti“, ktorá vyžaduje najprv konať, až potom riadne rozmýšľať. Skutočnosť, že generálna riaditeľka WHO vyhlásila hroziacu pandémiu, ale nedala sa zaočkovať, je presvedčivý obraz o rozpore medzi osobným posúdením závažnosti vypuknutia pandémie a verejným vyhlásením zodpovedných osôb. Od prípadu s infikovanou krvou nie je žiadny činiteľ v oblasti verejného zdravia ochotný prevziať za čokoľvek zodpovednosť.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Chrípka H1N1 bola mimoriadne poučná. Po prvé, naučila nás, ako vyhodiť peniaze von oknom. Náklady na „prasaciu“ chrípku (podľa údajov Dvora audítorov vo výške 900 miliónov EUR) nezodpovedajú počtu obetí. Obetí chrípky H1N1 bolo desaťkrát menej než obetí bežnej sezónnej chrípky. Je však pravda, že o týchto 2 000 obetí za rok, z ktorých väčšina boli starší alebo už chorí ľudia, sa nikto nezaujíma. Sú oveľa menej atraktívni.

Ďalej nás naučila, ako úplne zamaskovať nedostatok súdnosti poplašnými rečami a mávaním rukami. Desiatky miliónov dávok boli objednané zbytočne. Mali sme tu program hromadného očkovania, ktorý bol zorganizovaný bez ohľadu na zdravý rozum. Komunikácia bola taká prehnaná a rozporuplná, že ľudia vo Francúzsku sa s nedôverou odvrátili, a správne, od nariadení, ktoré im boli poskytnuté.

Existovalo tu podozrenie zo spoločného záujmu medzi tými, ktorí robili politické rozhodnutia, a tými, ktorí z toho profitovali finančne. Nakoniec nás chrípka H1N1 naučila, že vo Francúzsku by akokoľvek chybujúceho, nedbanlivého alebo nekompetentného ministra nič neprinútilo, aby rezignoval. A každodenné udalosti vo francúzskej vláde sú dôkazom tohto, že sa v tejto záležitosti nič, absolútne nič nezmenilo.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Spôsobu, akým sme v rokoch 2009 a 2010 riešili kmeň chrípky H1N1, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označila za pandémiu, chýbala transparentnosť. Hovorí sa o tom v správe o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ. Vítam túto správu najmä preto, lebo stanovuje úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o lieky používané v prípade urgentného lekárskeho zásahu a pandémie.

Členské štáty konali pri objednávaní a rozdeľovaní očkovacích látok individuálne. V tejto súvislosti je dôležité zhodnotiť stratégiu pre zásobovanie očkovacími látkami a v budúcnosti sa snažiť o spoločné obstarávanie očkovacích látok členskými štátmi. Rovnako dôležité je zlepšenie koordinácie medzi zodpovednými orgánmi v členských štátoch a európskymi agentúrami.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré predložila naša politická skupina (Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)), obsahuje táto správa konštruktívne návrhy, ktoré nám pomôžu poučiť sa z krízy v oblasti zdravia spôsobenej vírusom H1N1 najmä posilnením európskej koordinácie.

V skutočnosti obsahovala úvodná správa množstvo nepresností a mohla odradiť ľudí od zaočkovania. Správa v podobe, v akej dnes bola prijatá, sa však snaží obnoviť dôveru našich občanov v riadenie krízy v oblasti zdravia. Zdravotnícki pracovníci sa musia viac zapájať do vypracovania a vykonávania stratégie zameranej na prevenciu pandémie a boj proti nej. Nemôžeme viac pripustiť, aby imunizačné kampane sprevádzali takéto zmätky a podozrenia.

Bude nevyhnutné zlepšiť komunikáciu, keď si uvedomíme, ako ľahko môžu v nových médiách a po internete kolovať fámy bez vedeckého základu. Našťastie, chrípka bola menej závažná, ako sa predpokladalo, ale bolo by nebezpečné podceniť mieru nepredvídateľnosti a potenciálnej závažnosti budúcich pandémií.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, lebo Svetová zdravotnícka organizácia by mala bezodkladne zrevidovať vymedzenie pojmu tak, aby sa pri určovaní jednotlivých fáz pandémie zohľadňovala závažnosť ochorenia, čo by malo umožniť vhodnejšiu reakciu. V reakcii na pandémiu je potrebná lepšia spolupráca. Musia sa preskúmať plány prevencie, objasniť a v prípade potreby preskúmať úlohy a zodpovednosti hlavných aktérov a musí sa posilniť spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj účinnejšia koordinácia členských štátov s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, aby sa v súlade s medzinárodnými zdravotnými predpismi zabezpečilo súdržné riadenie rizík ako reakcia na pandémiu. Musí sa zaviesť postup, ktorý členským štátom umožní uskutočniť dobrovoľný hromadný nákup. Výrobcovia musia niesť plnú zodpovednosť za povolené indikácie svojich výrobkov a tento prvok by mali členské štáty v plnej miere uplatňovať pri všetkých zmluvách týkajúcich sa obstarávania očkovacích látok. Musí sa vykonať preskúmanie plánov prevencie v prípade budúcich pandémii chrípky, ktoré boli zavedené v EÚ a jej členských štátoch, s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť, súdržnosť a dostatočnú nezávislosť a pružnosť, aby ich bolo možné jednotlivo a na základe aktuálnych relevantných údajov v čo najkratšom čase náležite upraviť vzhľadom na reálne riziko. Súhlasím s názorom, že stratégie očkovania by sa mali v záujme svojej úspešnosti zakladať na týchto troch podmienkach: účinnosť očkovacej látky, prevaha prínosov očkovacej látky nad rizikami a zameranie sa na rizikové skupiny.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Myslím si, že uznesenie o hodnotení riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ jasne odhaľuje chyby, ktoré sa urobili, a súčasne kladie základy pre nové, účinné riadenie pandémie chrípky. Je dobre známe, že reakcia na šírenie chrípky H1N1 bola prehnaná v porovnaní so skutočným rozsahom problému. Práve z tohto dôvodu si myslím, že sa musia preskúmať európske plány prevencie pandémie chrípky s cieľom zaistiť rýchlu, konzistentnú a účinnú reakciu. V tejto súvislosti je podľa mňa nevyhnutné posilniť spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom dosiahnuť skutočne európsky strategický prístup k problému. Okrem toho si myslím, že by bolo užitočné, ako je spomenuté v texte uznesenia, aby sa do tohto procesu zapojili spolu so subjektmi z farmaceutického odvetvia nezávislí vedeckí odborníci, ktorých s farmaceutickým priemyslom nespájajú žiadne záujmy.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) V súvislosti so závažnosťou chrípky H1N1 a dôležitosťou zdravia našich občanov si myslím, že je táto správa mimoriadne významná, keďže zdôrazňuje aj správny spôsob riadenia týchto situácií. Mierny stupeň závažnosti tejto choroby potvrdila v roku 2009 Svetová zdravotnícka organizácia a rozličné prístupy, ktoré prijali členské štáty, mali za následok vynaloženie obrovských nákladov, predaj narýchlo vyrobených očkovacích látok a prepracovanie vymedzenia pojmu pandémia, pričom sa zohľadní nielen kritérium geografického rozšírenia, ale aj závažnosť pandémie. Tieto faktory zdôrazňujú skutočnosť, že rozdielny prístup je absolútna nevyhnutnosť. Európska únia požaduje viac spolupráce, transparentnosti a nezávislosti vzhľadom na riešenie týchto situácií.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Téma chrípky sa objavuje každý rok na programe nielen Európskeho parlamentu, ale aj mnohých národných parlamentov. Myslím si, že správa pani Rivasiovej v rozsiahlej miere pristupuje k problému chrípky H1N1, zaoberá sa ňou na základe niekoľkých hlavných tém, ako je spolupráca, nezávislosť a transparentnosť, ktoré budú absolútne dôležité v prípade budúcej pandémie. Myslím si, že Európska únia musí prijať účinné a rýchle opatrenia, a preto som hlasovala za prijatie správy o riadení situácie v súvislosti s chrípkou H1N1.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, lebo neobsahuje nič, proti čomu by sa mohlo namietať. Ale na základe mierneho účinku chrípky H1N1 mi nie je jasné, prečo sa Parlament rozhodol vynaložiť na to čas a prostriedky.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Chcel by som poďakovať pani spravodajkyni za veľmi podrobnú a úprimnú správu, ktorá obsahuje veľa alarmujúcich oznámení. Je nepochybné, že spoločný prístup EÚ počas pandémie preveril schopnosť spoločnej akcie, ale odhalil tiež výrazné slabiny, najmä v oblasti prevencie, objektívnej štatistiky a nákupu bezpečných a účinných liekov. EÚ bola nedávno už dvakrát postavená pred problém nebezpečnej vírusovej infekcie. Ani táto skúsenosť nás nepoučila. Vítam návrhy, ktoré sa týkajú sprísnenia overenia účinnosti liekov, tlaku na objektívny zber údajov a aj záujmu o ochranu všetkých občanov EÚ bez ohľadu na systém zdravotnej starostlivosti. Za zásadnú považujem požiadavku na financovanie výskumu a vývoja, ako aj pravidlo, že farmaceutické spoločnosti budú mať úlohu konzultačnú a nie rozhodovaciu. To isté sa týka štúdií a testovania očkovacích látok a ďalších liekov, ktoré musia byť vypracované nezávisle od farmaceutických firiem. Podporujem tiež požiadavku na prísnejšie pravidlá pre odborníkov a poradcov pracujúcich pre Európsku úniu. Verejnosť musí byť jasne a transparentne informovaná, ale spôsobom, ktorý nebude vyvolávať paniku, ale bude poskytovať kvalifikované a zrozumiteľné informácie. Ako kvestor zodpovedný za ochranu zdravia poslancov a zamestnancov Európskeho parlamentu (EP) by som rád povedal, že naše opatrenia v EP boli účinné, hoci nie lacné.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Na základe štatistických údajov uvedených v tejto správe bola reakcia na šírenie H1N1 skutočne neprimeraná vzhľadom na skutočný charakter tohto prípadu a v skutočnosti vyvolala v mnohých členských štátoch veľmi nákladné očkovacie kampane. Pani spravodajkyňa sa preto domnievala, že je vhodné upozorniť na mimoriadne závažné problémy, ktoré sa týkajú predovšetkým obrovského vplyvu farmaceutických spoločností. Naliehala, aby boli štúdie o antivírusových látkach nezávislé od farmaceutických spoločností. Urýchlené postupy schvaľovania ukázali svoje nedostatky, lebo nebol k dispozícii žiadny vedecký dôkaz, a preto sa stále používajú údaje, ktoré poskytol farmaceutický priemysel. Existuje tu tiež potreba lepšej spolupráce, požiadavka preskúmania plánov prevencie a úloh hlavných aktérov a tiež možnosť pre členské štáty, aby uskutočnili dobrovoľný hromadný nákup. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) by mala čo najskôr prepracovať vymedzenie pojmu pandémia a zahrnúť do svojej klasifikácie aj nákazlivosť vírusu. V tejto súvislosti je potrebné, aby bola očkovacia látka účinná, aby mala pozitívny pomer prínosu a rizika a bola skutočne zameraná na rizikové skupiny. Nakoniec, musíme zamedziť vzniku akéhokoľvek konfliktu záujmov, lebo môže vo verejnosti ihneď vyvolať podozrenie z nedovoleného tlaku.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Prednosťou tejto správy je odsúdenie nedostatku transparentnosti Európskej agentúry pre lieky, ako aj prepojenia medzi farmaceutickými spoločnosťami a odborníkmi na očkovacie a antivírusové látky. Je preto škoda, že správa nepožaduje, aby boli činnosti tejto agentúry pozastavené, pokiaľ sa neuskutoční naozajstná, úplná reforma. Hlasoval som s cieľom podporiť pani spravodajkyňu, aby nabudúce zašla ešte ďalej.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Riadenie situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v EÚ odhalilo rôzne ťažkosti, najmä vzhľadom na jej skutočnú závažnosť a rozsah; reakcia členských štátov bola na základe jej rozsahu neprimeraná a mimoriadne nákladná v porovnaní s úmrtiami, ktoré spôsobuje každý rok bežná chrípka, a sumami vynaloženými členskými štátmi na boj s ňou. Analýza riadenia situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v Európe zdôrazňuje hlavný problém: chýbajúce nezávislé hodnotenie vnútroštátnych a/alebo európskych zdravotníckych orgánov a z toho vyplývajúca neschopnosť čo najlepšie a v reálnom čase prispôsobiť opatrenia v oblasti verejného zdravia dostupným aktuálnym klinickým a epidemiologickým štatistickým údajom. Preto sú nevyhnutné zmeny v riadení budúcich prípadov pandémií, aby sa zabránilo všeobecnej panike medzi ľuďmi, ako aj zbytočným nákladom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Táto správa hodnotí riadenie situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ a zdôrazňuje prvky, ktoré by sa mali zlepšiť: spoluprácu, nezávislosť a transparentnosť v riadení budúcich pandemických kríz, a to pomocou lepšieho využívania právomocí agentúry ECDC.

Jedno hodnotenie však nepostačuje a nezaznamenal som žiadny ďalší vývoj v oblasti rýchlej a účinnej reakcie na vypuknutie chorôb a ani slovo o preventívnych opatreniach. Ako vždy je správa neurčitá a nekonkrétna. Hlasoval som za správu, lebo žiadna iná nie je.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V porovnaní so sezónnou chrípkou si chrípka typu A/H1N1, ktorá vypukla v roku 2009, vyžiadala menej úmrtí. Hoci WHO klasifikovala chrípku H1N1 ako menej závažnú chorobu, súčasne vyhlásila šiesty, najvyšší možný stupeň pandemickej pohotovosti. S cieľom splniť svoje záväzky voči obyvateľstvu vynaložili následne členské štáty EÚ miliardy na boj proti vypuknutiu chrípky, ktorej potenciálna hrozba je oveľa menšia ako pri bežnej chrípke. Média tiež prispeli k panike. Keď sa pandémia vyhlási za nebezpečnú, ale ukáže sa, že to bola búrka v pohári vody, potom sa už budúce výstrahy nebudú brať vážne a to je znepokojujúce. Toto jasne ukazuje, že WHO musí preskúmať svoje kritériá pandémie.

Samozrejme, dobrá spolupráca a spoločné obstarávanie sú v prípade pandémie prospešné a pomáhajú dosiahnuť zníženie ceny. Ak sa však urýchľuje schválenie nových liekov, aby sa riešili zdanlivé pandémie, potom stojíme pred veľkým problémom. Neberie sa tu do úvahy rola médií a farmaceutických spoločností v rozdúchavaní plameňov paniky. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo je ťažké predpovedať závažnosť pandémie a jej šírenie, a často, keď nastane pandémia, sa prijme veľa neprimeraných rozhodnutí. Z tohto dôvodu je potrebné venovať veľkú pozornosť zaisteniu spolupráce, nezávislosti a transparentnosti. Predovšetkým treba dôkladne preskúmať plány prevencie v prípade budúcich pandémií chrípky, ktoré boli zavedené v EÚ a jej členských štátoch, aby boli pružné a mohli sa vždy účinne upraviť, ak existuje riziko pandémie chrípky. Okrem toho musíme podporiť spoluprácu a koordináciu činnosti na medzinárodných a regionálnych úrovniach s cieľom riadne zaistiť riadenie rizík a okamžite reagovať na riziko pandémie. Myslím si, že by sa malo vyčleniť viac finančných prostriedkov na výskum a vývoj, a v neposlednom rade musíme zvýšiť investície do hodnotenia a predvídania vplyvu chrípkového vírusu. Je dôležité zaistiť, aby sa dopredu uzatvorené zmluvy na nákup a proces dodávky uskutočnili transparentne, čím sa zníži korupcia v tejto oblasti. Musíme obmedziť vplyv farmaceutických spoločností, nielen pokiaľ ide o distribúciu, ale aj o vypracovanie štúdií o očkovacích a antivírusových látkach. Vedeckí odborníci by mali verejne vyhlásiť, že nemajú vo farmaceutickom priemysle finančné ani iné záujmy.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o hodnotení riadenia situácie súvisiacej s chrípkou H1N1 v rokoch 2009 – 2010 v EÚ. V mnohých prípadoch vrátane Grécka poklesol zo strany inštitúcií a štátu záujem o túto záležitosť, lebo poklesol aj záujem verejnosti. Diskusia o chrípke sa skončila, ale vírus naďalej existuje; je dokázané, že je smrteľnejší ako predtým. Napríklad v Grécku bol nedávno zaznamenaný nárast počtu ochorení aj úmrtí spôsobených chrípkou so stratami prekračujúcimi 100 ľudských životov. Hlavnou príčinou bol nedostatok informácií: zraniteľné skupiny, ako napríklad chronicky chorí ľudia, ktorí by mali požadovať zaočkovanie, tak neurobili, lebo si mysleli, že nebezpečenstvo pominulo.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Správa o riadení situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 v EÚ v rokoch 2009 – 2010 zdôrazňuje nízku úroveň závažnosti, ktorú malo ochorenie v európskej oblasti z hľadiska štatistiky (z ľudského hľadiska je každá osoba, ktorá zomrela, nenahraditeľná strata). Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb oznámilo 2 900 úmrtí v Európe, ktoré si vyžiadal vírus H1N1 v roku 2009. Tento údaj je nižší než oficiálne odhady Európskej komisie o počte úmrtí spôsobených výlučne sezónnou chrípkou. Počet úmrtí je tiež zreteľne nižší než najoptimistickejšie predpovede poskytovateľov zdravotníckych služieb v členských štátoch EÚ. Skutočnosť, že členské štáty a európske inštitúcie prijali najvyšší stupeň pohotovosti vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), mala za následok súbor nákladných a neprimeraných opatrení, pokiaľ ide o závažnosť chrípky H1N1. Na základe odporúčania WHO si však nemyslím, že by sa mohli prijať ďalšie opatrenia. Týmto prípadom sa však treba stále zaoberať a súhlasím s názorom pani spravodajkyne, že EÚ požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi svojimi členskými štátmi, väčšiu nezávislosť a väčšiu transparentnosť, najmä vzhľadom na posúdenie nákladov a prínosov opatrení s veľkým finančným dosahom.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Správa sa domnieva, že v reakcii na pandémiu je potrebná lepšia spolupráca, a požaduje preskúmanie plánov prevencie, ktoré boli zavedené v EÚ a jej členských štátoch (ČŠ). Požaduje tiež posilnenie spolupráce medzi ČŠ a koordinácie ČŠ s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Naliehavo tiež vyzýva WHO, aby prepracovala vymedzenie pojmu pandémia na základe jej geografického rozšírenia a závažnosti. Vyzýva ECDC, aby využilo svoje právomoci ako nezávislá agentúra na posudzovanie a oznamovanie závažnosti rizík infekcie v EÚ a vypracovalo odporúčania o najlepších postupoch v oblastiach, ako sú techniky krízového riadenia a stratégie očkovania a komunikácie. Správa navyše požaduje posúdenie stratégií očkovania proti chrípke odporúčaných v rámci EÚ a uplatňovaných v ČŠ, ktoré bude zahŕňať účinnosť očkovacích látok, pomer ich rizika a prínosu a jednotlivé odporúčané cieľové skupiny s cieľom zabezpečiť bezpečné a účinné používanie a poskytovanie správ členskými štátmi Komisii s príslušnými informáciami (teda počet dávok očkovacej látky zakúpenej a skutočne použitej, počet nakazení H1N1 a ľudia, ktorí zomreli následkom infekcie a podobne). EÚ musí zlepšiť spoluprácu, nezávislosť a transparentnosť v riadení budúcich pandemických kríz.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Rád by som zablahoželal pani spravodajkyni Rivasiovej k jej vynikajúcej práci. Táto správa je dôležitý pokus o zdôraznenie pochybností, ktoré vznikli v súvislosti s neprimeranou reakciou na prasaciu chrípku v Európe, ako aj potenciálneho vplyvu farmaceutických spoločností na prijaté opatrenia.

Zastávam kritický postoj k reakcii EÚ na „prasaciu chrípku“, vírus H1N1, v rokoch 2009 –2010. V budúcnosti navrhujem, aby sa zaviedol hromadný nákup očkovacích látok, ktorý usporí peniaze, a účinnejšie pravidlá na zabránenie konfliktu záujmov, napríklad na základe vyhlásenia o konflikte záujmov odborníkov, ktorí sú poradcami európskych zdravotníckych orgánov. V tejto súvislosti chcem poznamenať, že podľa európskych právnych predpisov nesú zodpovednosť za očkovacie látky výrobcovia a nie národné vlády.

Vyzývam tiež Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby prepracovala vymedzenie pojmu „pandémia“ a zohľadnila aj nákazlivosť choroby a nielen geografické rozšírenie vírusu. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb musí mať zabezpečenú podporu, ktorú potrebuje na úplne nezávislé vykonávanie svojej úlohy, aby sa Únii poskytla vlastná kapacita na prevenciu rizík pandémie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – EP dnes obrátil svoju pozornosť na neprimeranú reakciu na vypuknutie prasacej chrípky v Európe. Členské štáty vynaložili miliardy eur na očkovacie látky, ktoré boli narýchlo schválené napriek miernemu stupňu závažnosti vírusu. Rozpočty na zdravotníctvo sú dlhodobo poddimenzované a existuje oveľa viac dôležitejších zdravotných problémov, s ktorými treba bojovať, než dávať príspevky veľkým farmaceutickým firmám. Poslanci EP dnes požadovali preskúmanie mechanizmov reakcie v oblasti zdravia v EÚ. Plány pripravenosti by sa mali stať dostatočne nezávislými a pružnými, aby ich bolo možné v čo najkratšom čase upraviť vzhľadom na reálne riziko. Hodnotenie liekov musí byť úplne transparentné a všetky vyhlásenia o konflikte záujmov by mali byť uverejnené, aby umožnili verejnú kontrolu možného konfliktu záujmov. EÚ slepo nasledovala WHO v reakcii na vypuknutie prasacej chrípky a toto sa musí jasne zmeniť. EP požaduje dôkladné zhodnotenie rizika v EÚ a poskytnutie vhodných prostriedkov Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb na vykonávanie všetkých jeho úloh, v neposlednom rade na posúdenie závažnosti rizika infekcie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hoci nákazlivosť chrípky H1N1 v Európe nebola mimoriadne agresívna, vírus si doteraz vyžiadal minimálne 4 700 úmrtí.

Správa uverejnená Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) uvádza, že EÚ sa pri riadení situácie v súvislosti s vírusom nedokázala rýchlo prispôsobiť zdravotníckym opatreniam potrebným na obmedzenie jeho šírenia. Pripisuje sa to vo veľkej miere stratégiám prevencie prijatým v rozličných členských štátoch, ktoré boli plánované po konzultácii so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), ktorá prebehla pred niekoľkými rokmi, bez toho, aby niekedy dostali dôležité aktuálne údaje.

S cieľom zabrániť opakovaniu takýchto situácií vzhľadom na prijatú ostrú kritiku spôsobu distribúcie očkovacích látok musíme naše budúce úsilie sústrediť najmä týmto smerom a optimalizovať postupy schvaľovania pre nákup liekov použitých pri reakcii na krízy v oblasti zdravia.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Podporujeme iniciatívnu správu, keďže si všetci uvedomujeme, že príliš veľká panika spojená s takzvanou pandémiou vtáčej chrípky stála EÚ asi 10-krát viac než bežná kampaň proti chrípke.

Skutočnosť, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prijala pohotovosť bez toho, aby konala nezávisle prostredníctvom analýz nákladov a rizík vypracovaných európskymi agentúrami, Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskou agentúrou pre lieky (EMA), viedla k nákladným a zbytočným očkovacím kampaniam a najmä podnietila obyvateľstvo nakupovať neprimerané množstvo sterilného jednorazového materiálu a dezinfekčných prostriedkov. Konečný výsledok, ktorý treba vziať do úvahy, pokiaľ ide o úmrtia, bol dokonca nižší než pri sezónnej chrípke.

Je preto dôležité, aby Komisia poskytla Parlamentu do šiestich mesiacov podrobnú analýzu prínosov a nákladov a uviedla, ako má v úmysle reagovať v podobných situáciách v budúcnosti. WHO by mala prepracovať vymedzenie pojmu pandémia s cieľom zohľadniť kritérium geografického rozšírenia a nákazlivosť infekcie.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, ktorá hodnotí riadenie situácie v súvislosti s chrípkou H1N1 a požaduje spoločný mechanizmus obstarávania očkovacích látok. Je dôležité poučiť sa z predchádzajúcich vypuknutí pandémie, aby sme sa mohli v budúcnosti lepšie chrániť.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za správu po tom, ako sa do určitej miery podarilo výboru vyriešiť obvinenia a chybné úsudky. Správa je kritická a ukazuje spôsoby, ako môže EÚ v budúcnosti lepšie zorganizovať spoločnú činnosť na zabránenie pandémii.

  Marina Yannakoudakis (ECR), písomne. – Zatiaľ čo je skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) za zlepšenie úrovne komunikácie a spolupráce medzi členskými štátmi vzhľadom na zdravotné hrozby, ako sú epidémie, správa o chorobe H1N1 nesprávne informuje členské štáty vo veciach súvisiacich s H1N1 a predbežnými opatreniami, ktoré by mali prijať v prípade ďalšej epidémie. V správe a dôvodovej správe existuje niekoľko sporných skutočností, ktoré môžu viesť k nesprávnemu pochopeniu situácie v súvislosti s H1N1, jej vplyvu na európske spoločnosti a na plány reakcie vlád. Myslíme si, že odporúčané kroky, ktoré by mali členské štáty uskutočniť v boji s ďalšími epidémiami (od nákupu očkovacích látok až po hlásenie údajov orgánom EÚ), nie sú rozumné a nevyriešili by hlavné problémy spojené s H1N1 alebo budúcimi pandémiami.

Správa tiež ukladá zodpovednosť za očkovacie látky výrobcom, čo môže zabrániť dodávke očkovacích látok a znejasniť hranice zodpovednosti. Dokument sa ďalej snaží rozšíriť mandát ECDC a pracovné vzťahy s členskými štátmi, čo je nežiaduce, keďže to môže viesť k zvýšeniu ich rozpočtových príspevkov. Skupina ECR preto hlasovala proti tejto správe.

Správa: Inés Ayala Sender (A7-0048/2011)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Podporujem priaznivý výsledok hlasovania vo výbore o vymenovaní Haralda Wögerbauera za nového člena Dvora audítorov na základe pozitívneho posúdenia jeho životopisu a písomných odpovedí, ktoré poskytol v dotazníku odovzdanom kandidátom na príslušnú pozíciu.

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne. – (FR) Dnes, v deň stého výročia Medzinárodného dňa žien, som hlasovala proti vymenovaniu pána Haralda Wögerbauera, lebo na Európskom dvore audítorov nie je dostatok žien.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto návrhom, lebo pán Harald Wögerbauer spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a bolo poskytnuté priaznivé stanovisko k vymenovaniu pána Haralda Wögerbauera za člena Dvora audítorov.

  David Martin (S&D), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o vymenovaní pána Haralda Wögerbauera za člena Dvora audítorov. Urobil som tak na základe správ kolegov o jeho nejasnej činnosti, pokiaľ ide o skúsenosti na rakúskom dvore audítorov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dvor audítorov je inštitúcia pre dohľad, ktorá je úplne nezávislá a ktorá preveruje zákonnosť a regulárnosť príjmov a výdavkov Európskej únie a zároveň kontroluje jej správne finančné hospodárenie. V tomto duchu sa musí vymenovanie jej členov riadiť kritériami spôsobilosti a nezávislosti. Z tohto dôvodu, na základe iniciatívy Rady, bol na Dvor audítorov navrhnutý Harald Wögerbauer. Predložil svoj životopis, vyplnil písomný dotazník a zúčastnil sa pohovoru vo Výbore pre kontrolu rozpočtu. Obhájil sa dostatočne na to, aby odôvodnil svoje vymenovanie za člena Dvora audítorov, kde bude vykonávať svoje úlohy spôsobilo a nezávisle.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Na základe ústavných reforiem, ktoré požadovala Lisabonská zmluva v roku 2010, zaviedli vládnuce strany v Rakúsku štandardizovaný postup vymenovania na niektoré pozície v EÚ. V zozname v článku 23 písm. c) rakúskej spolkovej ústavy, na základe ktorého treba rozhodnutia o vymenovaní na vedúce miesta oznámiť minimálne rakúskemu prezidentovi alebo ktoré dohodne spolková vláda s národnou radou, chýba množstvo dôležitých pozícií. Harald Wögerbauer, politický riaditeľ parlamentného klubu Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), sa stane novým členom výkonného výboru Európskeho dvora audítorov. Zdalo by sa, že pán Wögerbauer spĺňa technické kritériá. Zdržal som sa hlasovania, keďže si strana ÖVP zdanlivo uplatní nárok na výhradné zastupovanie pri očakávaných rozhodnutiach v oblasti obsadzovania pozícií na úrovni EÚ, čo odporuje demokratickým zásadám a neustále požadovanej väčšej miere transparentnosti v oblasti vymenovania do funkcií v EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, ktorá sa týka vymenovania Haralda Wögerbauera na miesto člena Dvora audítorov. Všetky predložené údaje, na základe ktorých som sa rozhodla, ukazujú, že boli splnené kritériá stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä záruky nezávislosti, a preto vítam vymenovanie Haralda Wögerbauera na miesto člena Dvora audítorov.

Správa: Crescenzio Rivellini (A7-0023/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, lebo niektoré odporúčania prijaté Všeobecnou rybárskou komisiou pre Stredozemné more (GFCM) a už uplatňované v zmluvných štátoch GFCM, musia byť transponované do jediného legislatívneho nástroja EÚ. Toto zjednodušenie je potrebné na to, aby sa zabránilo tvorbe každoročných nariadení určených na aktualizáciu právnych predpisov, ako sa dialo v minulosti.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. Cieľmi spoločnej politiky rybného hospodárstva (CFP) je zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov a vysokú úroveň ochrany ekosystému. Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) bola vytvorená v roku 1949 medzinárodnou dohodou a Európske spoločenstvo je členom tejto komisie. Komisia GFCM zohráva dôležitú rolu pri uskutočňovaní základných cieľov politiky rybného hospodárstva, ktorými sú podpora rozvoja zásob živých vodných zdrojov, ich zachovávanie a racionálne hospodárenie s nimi, formulácia a odporúčanie opatrení na ochranu a podpora projektov spolupráce v oblasti odbornej prípravy. Keďže odporúčania prijaté GFCM sú záväzné pre jej zmluvné strany a Spoločenstvo je jednou z nich, ustanovenia dohody by preto mali byť transponované do právnych predpisov Spoločenstva, čím sa zabezpečí jednotnosť a uplatnenie tejto politiky.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za tento dokument, ktorého cieľom je zlúčiť isté opatrenia prijaté Všeobecnou rybárskou komisiou pre Stredozemné more (GFCM) do jediného právneho predpisu EÚ. Doteraz Európske spoločenstvo prijímalo každoročné nariadenia na účely harmonizácie nariadenia. Táto správa značí krok smerom k byrokratickému a administratívnemu zjednodušeniu, ktoré je jedným z cieľov Európskej únie.

Prínosom tohto dokumentu je aj sprehľadnenie dokonca čisto technických stránok. Zavádza napríklad jasné opatrenia na obmedzenie rybolovu v Lionskom zálive a podrobne popisuje, aká je minimálna veľkosť ôk sietí v Stredozemnom mori a v Čiernom mori, pričom zakazuje používanie vlečných škrabákov a vlečných sietí v hĺbke viac ako 1 000 metrov. Rovnako podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27, ktorý zavádza podmienku každoročne vyhotoviť zoznam plavidiel s celkovou dĺžkou presahujúcou 15 metrov, ktoré sú oprávnené loviť v oblasti GFCM na základe vydaného povolenia na rybolov.

  Antonio Cancian (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že ide o pozitívny krok v hospodárskom odvetví pre Európu takým veľmi dôležitým, akým je rybné hospodárstvo. Som presvedčený, že každý zásah EÚ by mal vždy vychádzať z analýzy potrieb prameniacich z reálnej situácie miestnych podnikateľov, ktorí od tejto činnosti závisia, ktorú často charakterizuje prítomnosť malých a stredných podnikov, ktoré sú pre hospodárstvo a spoločnosť také dôležité.

V Stredomorí je toto charakteristické pre veľmi veľa oblastí, a tak je veľmi dôležité, aby legislatívne návrhy, ktorých cieľom je riešenie problémov rybolovu v tejto oblasti, boli jasne inšpirované zásadou subsidiarity, aby sme neriskovali kompromitáciu celého systému. Som tiež pevne presvedčený, že je predovšetkým dôležité ponúknuť špeciálnu ochranu malým a stredným podnikom pôsobiacim v tejto sfére, zapojiť ich do rozhodovania a poskytnúť im čo najväčšiu podporu, pretože je vlastne veľmi ťažké ich opätovne vytvoriť. Nariadenia, ktoré neberú do úvahy tieto špecifiká, môžu spôsobiť nenapraviteľnú škodu menším trhom nútením k prechodu do inej oblasti, čoho dosiahnutie by bolo veľmi komplikované.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s návrhom legislatívneho uznesenia o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more). Aby sme zabránili tomu, že si niekto privlastní právomoci Parlamentu, mali by sme z tohto návrhu odstrániť článok 28, ktorý hovorí, že ustanovenia tohto nariadenia je možné meniť a dopĺňať v súlade s komitologickým postupom, čím sa obmedzí úloha Parlamentu na obyčajné prijímanie informácií od Komisie, ktoré sa týkajú postupov riadiaceho výboru.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o oblasti dohody Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM), lebo transponuje odporúčania, ktoré GFCM prijala a ktoré sa už uplatňujú v členských štátoch GFCM, do jediného legislatívneho nástroja EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) prijíma odporúčania na svojich výročných zasadnutiach. Cieľom tohto návrhu nariadenia je jednoducho transponovať niektoré prijaté odporúčania do jediného legislatívneho nástroja EÚ s možnosťou včleniť aj budúce odporúčania. Obsah odporúčaní prijatých GFCM a záväzky, ktoré z nich vyplývajú, sa často úplne alebo čiastočne nachádzajú v skôr prijatých právnych predpisoch EÚ, pričom je potrebné transponovať iba aspekty, ktoré sa odlišujú. Nariadenie, o ktorom sme hlasovali, sa bude týkať všetkých komerčných činností rybolovu a akvakultúry, ktoré vykonávajú rybárske člny EÚ a štátni príslušníci členských štátov v oblasti dohody GFCM. Netýka sa rybolovných operácií vykonávaných výlučne na účely vedeckého výskumu, ktorý sa uskutočňuje na základe povolenia a na základe právomocí jednotlivých členských štátov. V tomto prípade je potrebné vopred informovať len Európsku komisiu a tie členské štáty, v ktorých vodách sa daná činnosť vykonáva. Som presvedčený, že návrh Komisie by sa mohol dostať do rozporu s právomocami Parlamentu vzhľadom na spomínanú vec, a to konkrétne článok 28, ktorý je potrebné nahradiť tak, aby sa zabezpečilo účinné zapojenie tohto Parlamentu pri budúcich zmenách a doplneniach tohto nariadenia, ako aj rešpektovanie jeho právomocí.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady je transponovať niektoré odporúčania, ktoré prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM). Transformácia tejto dohody na jediný legislatívny nástroj EÚ predstavuje významný pokrok. Umožňuje zlepšiť kontrolu ulovených druhov rýb vo vodách, na ktoré sa dohoda vzťahuje, ako aj spoluprácu, informovanosť a komunikáciu medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a výkonným sekretariátom GFCM. Za predpokladu, že predstavuje zjednodušenie postupov, teda skoncovanie s každoročnými nariadeniami, a že tieto odporúčania sa už uplatňujú v krajinách, ktoré sú členmi GFCM, s nadšením vítam túto iniciatívu, s ktorou plne súhlasím, a teším sa na uspokojivé plnenie tohto nariadenia.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pripúšťame a uznávame význam multilaterálnej spolupráce na podporu náležitého zachovania morských biologických zdrojov a hospodárenia s nimi, teda predmetu tejto dohody. Návrh nariadenia, ktorý bol prijatý, však obsahuje ustanovenie, ktoré považujeme za neprípustné a ktoré sme sa snažili zmeniť tým, že sme navrhli odstrániť jeden paragraf z článku 28. Väčšina toto odmietla, a tak sme hlasovali proti konečnému zneniu návrhu nariadenia. Cieľom návrhu je udeliť Komisii právomoc na prijímanie delegovaných aktov, ktoré by sa mohli týkať oblasti, ktorá je súčasťou výhradnej hospodárskej zóny (EEZ) jedného z členských štátov. Táto oblasť je známa ako Eratosthenes Seamount a tvorí súčasť výhradnej hospodárskej zóny Cyperskej republiky. Táto možnosť odporuje nezávislosti Cyperskej republiky zvlášť preto, že táto oblasť je politicky veľmi citlivá, ak uvážime, že o túto oblasť sa nezákonne sporí tretia krajina, ktorá kandiduje na členstvo v EÚ.

Morské dno v tejto oblasti obsahuje prírodné zdroje, na ktorých ťažbu má Cyperská republika zákonné právo v súlade s dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve. V tejto súvislosti by právomoc EÚ nemala presahovať otázky vzťahujúce sa na spoločnú politiku rybného hospodárstva.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vždy sme pripisovali najväčší význam multilaterálnej spolupráci na úrovni podpory náležitého zachovania morských biologických zdrojov a hospodárenia s nimi, čo je predmetom tejto dohody. Návrh nariadenia, ktorý bol prijatý, však obsahuje ustanovenie, ktoré považujeme za neprípustné a ktoré sme sa snažili zmeniť tým, že sme navrhli odstrániť jeden paragraf z článku 28. Väčšina toto odmietla, a tak sme hlasovali proti konečnému zneniu návrhu nariadenia.

Je tu spochybnená zvrchovanosť Cyperskej republiky, a to o to viac, že táto oblasť je z politického hľadiska veľmi citlivá, ak uvážime, že sa o túto oblasť nezákonne sporí tretia krajina, ktorá kandiduje na členstvo v EÚ. Morské dno v tejto oblasti obsahuje prírodné zdroje, na ktorých ťažbu má Cyperská republika zákonné právo v súlade s dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve. V tejto súvislosti by právomoc EÚ nemala presahovať otázky vzťahujúce sa na spoločnú politiku rybného hospodárstva.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, keďže hlavnými úlohami Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) je podpora rozvoja zásob živých vodných zdrojov, ich zachovávania a racionálneho hospodárenia s nimi, formulácia a odporúčanie opatrení na ochranu a podpora projektov spolupráce v oblasti odbornej prípravy. Zámerom súčasného návrhu nariadenia je jednoducho transponovať rôzne odporúčania, ktoré prijala GFCM a ktoré sa už uplatňujú v zmluvných štátoch GFCM, do jediného legislatívneho aktu Spoločenstva. Toto by znamenalo dôležitý krok smerom k zjednodušeniu, keďže Európske spoločenstvo doteraz prijímalo každoročné nariadenia s cieľom prispôsobiť a aktualizovať už existujúce pravidlá. Návrh obsahuje rad inteligentných riešení. Napríklad, pokiaľ ide o rybárske zariadenia, v návrhu nariadenia je podrobne opísané, aká je minimálna veľkosť ôk, ktoré sa majú používať v Stredozemnom mori (článok 15) a v Čiernom mori (článok 16), a zakazuje sa používanie vlečných škrabákov a vlečných sietí v hĺbkach viac ako 1 000 metrov (článok 17). Zaoberá sa tiež otázkami plavidiel, ktoré vykonávajú nezákonný, neregulovaný a nenahlásený (NNN) rybolov a podobne.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu o oblasti dohody Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more. Cieľom tohto návrhu nariadenia je jednoducho transponovať rôzne odporúčania prijaté GFCM a už uplatňované v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami GFCM, do jediného legislatívneho aktu s možnosťou začleniť budúce odporúčania prostredníctvom zmien a doplnení tohto aktu. Znamenalo by to dôležitý krok smerom k zjednodušeniu, keďže doteraz Európske spoločenstvo iba prijímalo každoročné nariadenia s cieľom prispôsobiť a aktualizovať už existujúce pravidlá.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Členstvo Európskej únie vo Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more stojí s týmto návrhom nariadenia pred dôležitým bodom zlomu. V skutočnosti sa ukazuje, že je mimoriadne zaujímavý pre zabezpečenie plnenia niektorých odporúčaní, ktoré prijala GFCM prostredníctvom jediného právneho predpisu EÚ. Tento akt ustanovuje právny nástroj, ktorý je určite stabilnejší než ten súčasný a ktorý umožňuje, aby bolo možné pridať budúce odporúčania len prostredníctvom zmeny alebo doplnenia samotného právneho predpisu. Predstavuje to významný krok smerom k zlepšeniu právnej istoty a tiež prispieva k zjednodušeniu nariadení. Navyše význam ustanovení týkajúcich sa minimálnej veľkosti ôk rybárskych sietí, článok 28 tohto navrhovaného nariadenia, tiež spochybňuje právomoci Parlamentu. V podstate stanovuje, aby sa ustanovenia, ktoré toto nariadenie obsahuje, mohli meniť na základe takzvaného komitologického postupu, pričom Komisii pomáhajú riadiace výbory, ktorým predsedajú zástupcovia Komisie a ktoré pozostávajú zo zástupcov členských štátov. Toto by v skutočnosti pripravilo Parlament o jeho právomoci, a preto sa zdá, že by sa žiadalo, aby Komisia konala prostredníctvom delegovaných aktov s tým, že Parlament alebo Rada budú mať možnosť odobrať prenesené právomoci.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s pánom spravodajcom, že je potrebné zjednodušiť pravidlá pre rybolov vydaním nariadenia, ktoré môže vykonať odporúčania prijaté Všeobecnou rybárskou komisiou pre Stredozemné more prostredníctvom jediného právneho predpisu.

Súhlasím tiež s cieľmi a zásadami uplatňovanými v spoločnej politike rybného hospodárstva, ale myslím si, že všetky pobrežné členské štáty musia zaručiť správnu rovnováhu medzi ochranou ekosystémov a ich sociálno-ekonomickou hodnotou. Inými slovami, som presvedčená, že by sme v súlade so všeobecnou zásadou mali žiadať ochranu záujmov miestnych spoločenstiev.

Nariadenie č. 1967/2006 presne vymedzuje zariadenia povolené na rybolov vo vodách oblasti GFCM, v našom konkrétnom prípade v Stredozemnom mori. Žiadam tento Parlament, aby zobral na vedomie, že zámer ochrany našich prírodných biotopov má niekedy, tak ako je to s terajšími nariadeniami, pre niektoré rybárske spoločenstvá vážne následky.

Z tohto pohľadu Taliansko od Komisie očakáva udelenie výnimky na zákaz lovu dvoch konkrétnych druhov rýb, ktoré sú hlavným produktom rozsiahleho odvetvia rybného hospodárstva. Preto by som chcela, aby si všetci zástupcovia 27 členských štátov a prostredníctvom nich aj Komisia uvedomili, že je potrebné porozmýšľať o tom, či by tieto nástroje nemohli byť flexibilnejšie, aby dali miestnemu rybnému hospodárstvu to, čo potrebuje na prežitie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) bola vytvorená v roku 1949 na základe medzinárodnej dohody. Oblasť, na ktorú sa dohoda vzťahuje, zahŕňa Stredozemné more, Čierne more a priľahlé vody, podporu rozvoja zásob biologických morských zdrojov, ich zachovania a hospodárenia s nimi, formuláciu a odporúčanie opatrení na ochranu a podporu projektov spolupráce v oblasti odbornej prípravy. Cieľom tohto návrhu nariadenia je jednoducho transponovať niektoré odporúčania, ktoré prijala GFCM a ktoré už v členských štátoch GFCM nadobudli účinnosť, do jediného legislatívneho nástroja EÚ s možnosťou pripojiť budúce odporúčania prostredníctvom zavedenia zmien a doplnení.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Úmyslom správy je transponovať rôzne odporúčania, ktoré prijala GFCM. Tieto odporúčania sa zaoberajú technickými opatreniami. Jedným z nich je otázka, ktorou sa zaoberá Výbor pre rybné hospodárstvo, ktorý považuje článok 28 (postup pri zmene a doplnení) návrhu za natoľko pochybné ustanovenie, že by mohlo ohroziť právomoci Parlamentu a súčasnú inštitucionálnu rovnováhu tým, že by sa bezdôvodne zväčšili vykonávacie právomoci Komisie až do bodu, že by sa na všetky budúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto nariadeniu vzťahovali právomoci Komisie. Výbor pre rybné hospodárstvo preto navrhuje vymazanie článku 28. Zdá sa, že Komisia sa nie celkom oboznámila s Lisabonskou zmluvou, a vyzerá to, že niektorí funkcionári sa rozhodli prijímať rozhodnutia, ktoré by v skutočnosti mal prijímať Parlament. Nesmieme to v žiadnom prípade dopustiť. Hlasoval som za, lebo si myslím, že táto drzosť zo strany Komisie už jednoducho zachádza priďaleko.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože rybolov, predovšetkým v Stredomorí, je viac než len hospodárskou činnosťou. Je súčasťou kultúry a spôsobu života. Na rybolove si zakladajú celé regióny. Je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť rybolovu v tejto oblasti, lebo rybolov sa v Stredomorí vyznačuje viacerými osobitosťami než kdekoľvek inde, a mal by byť preto predmetom osobitných opatrení. Myslím si, že je vhodné transponovať rôzne odporúčania, ktoré prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more do jediného legislatívneho aktu Spoločenstva vzhľadom na skutočnosť, že spomenuté odporúčania sa už uplatňujú. Okrem toho by bolo vhodné podrobne opísať technické opatrenia, posilnenie obmedzení na lov rýb v Lionskom zálive, sprísnenie požiadaviek na siete a vydávanie povolení na vykonávanie rybolovu.

Súhlasím, aby plavidlá oprávnené na lov koryfény veľkej podliehali prísnejšej kontrole a aby sa im zakázalo používať vlečné škrabáky a vlečné siete v hĺbkach viac ako 1 000 metrov. Okrem toho by bolo dobré stanoviť kontrolné opatrenia s definovaním možností, kedy môžu byť vykládky a prekládky rybárskych plavidiel tretích krajín podrobené kontrolám a inšpekciám a kedy členské štáty nesmú umožniť plavidlu tretích krajín použiť ich prístavy. Tešia ma návrhy na aktívnu spoluprácu a výmenu informácií s GFCM.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Rivelliniho, pretože plne súhlasím, že je dôležité zjednodušiť právne predpisy Európskej únie. Správa prináša príležitosť spojiť všetky odporúčania Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more do jediného právneho predpisu EÚ, a tým verejnosti uľahčiť prístup k dokumentom a pomôcť príslušným orgánom robiť budúce zmeny a doplnenia. Som presvedčený, že zjednodušenie právnych predpisov pre občanov a zainteresované osoby je povinnosťou, ktorú my ako ich tvorcovia musíme vykonať rýchlo a starostlivo, aby sme im pomohli pochopiť príležitosti, ktoré EÚ ponúka, a predovšetkým odstránili administratívnu záťaž, ktorá so sebou nesie vysoké dodatočné náklady.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) bola vytvorená v roku 1949 medzinárodnou dohodou. Oblasť, na ktorú sa dohoda vzťahuje, zahŕňa Stredozemné more, Čierne more a spájajúce vody. Hlavnými úlohami GFCM je podpora rozvoja zásob živých vodných zdrojov, ich zachovávanie a racionálne hospodárenie s nimi, formulácia a odporúčanie opatrení na ochranu a podpora projektov spolupráce v oblasti odbornej prípravy. Cieľom tohto návrhu nariadenia je jednoducho transponovať rôzne odporúčania prijaté GFCM a už uplatňované v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami GFCM, do jediného legislatívneho aktu s možnosťou začleniť budúce odporúčania prostredníctvom zmien a doplnení tohto aktu. Ustanovenia tohto nariadenia sú bežné typy vecí, ktoré takéto organizácie regulujú. Hlava II sa zaoberá obmedzeniami na rybárske zariadenia a činnosti (technické opatrenia). Hlava III pozostáva z kontrolných opatrení ako požiadavky na predkladanie správ, inšpekcie a podobne. Hlava IV sa zaoberá spoluprácou, informovaním a požiadavkami na vykazovanie, aby Komisia a členské štáty spolupracovali a vymieňali si informácie s výkonným sekretariátom GFCM.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože som presvedčená, že dozorná činnosť, ktorú vykonáva Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more, je veľmi dôležitá a jej cieľom je dosiahnutie trvalo udržateľnej úrovne rybného hospodárstva v Stredomorí.

Najnovšie štatistiky o zásobách rýb v Stredozemnom mori ukazujú, že viac ako 54 percent skúmaných zásob je vylovených. Je preto prioritou podniknúť legislatívne kroky na ochranu morského prostredia, aby sa využívanie zásob rýb vrátilo na trvalo udržateľné úrovne. Plná spolupráca medzi členskými štátmi bude teraz dôležitá, pretože musia čo najskôr zapracovať nové normy a uložiť náležité sankcie tým, ktorí sa nimi nebudú riadiť.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorá sa snaží zjednotiť existujúce opatrenia týkajúce sa rybárskej praxe v oblasti dohody pre Stredozemné more.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Európske spoločenstvo a Grécko sú zmluvné strany dohody Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more. Úmyslom návrhu nariadenia, ktorý sa týka niektorých ustanovení upravujúcich odvetvie rybného hospodárstva v oblasti dohody GFCM, je presunúť niektoré návrhy prijaté GFCM a už uplatňované v krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami GFCM, do jediného legislatívneho aktu Spoločenstva. Hlasovala som za tento konkrétny návrh uznesenia, lebo si myslím, že navrhované kontrolné opatrenia ochránia prírodné prostredie, a tým prospejú zmluvným stranám GFCM.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM. Spojenie schválených odporúčaní do budúceho jediného legislatívneho aktu Spoločenstva prinesie zjednodušenie administratívy a zvýšenie účinnosti, čo treba privítať. Jednotlivé navrhované technické regulačné opatrenia odrážajú moderné požiadavky na zodpovednú politiku rybného hospodárstva.

Správa: Anni Podimata (A7-0036/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Plne schvaľujem túto správu, pretože jej cieľom je iniciovanie novej formy zdanenia finančného sektora, čo je samo osebe naliehavé opatrenie, a je to tiež doplnok k nedávno schváleným nástrojom regulácie a dohľadu. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že „zavedenie dane z finančných transakcií by malo byť čo najširšie”, ako sa navrhuje v dokumente, a to tak, aby sa to vzťahovalo na všetky typy transakcií. Popri iných výhodách vedie daň z finančných transakcií k väčšej spravodlivosti a transparentnosti trhu, obmedzuje špekulácie a úroveň daňových podvodov a rozdeľuje bremeno krízy medzi finančných operátorov. Dodatočné zdroje získané vďaka tomuto opatreniu by mali pomôcť v boji proti chudobe, pri podpore vytvárania pracovných miest, financovaní sociálneho štátu, dosahovaní cieľov v oblasti klímy a životného prostredia a financovaní ostatných prvkov vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020. Na druhej strane súhlasím s tým, že je potrebné, aby Komisia preskúmala budúci systém eurobondov a plánované vydávanie spoločných európskych projektových dlhopisov ako opatrenia na stimulovanie investícií. Podporujem tiež zásadu, podľa ktorej znečisťovateľ platí. A nakoniec chcem uviesť, že nemôžeme prehliadať podporu rozvoja, keďže je potrebné, aby členské štáty potvrdili svoj prísľub vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na pomoc rozvojovým krajinám.

  Marta Andreasen (EFD), písomne. – Hlasovala som proti správe pani Podimatovej o inovačnom financovaní, pretože chce zaviesť daň z finančných prevodov, ktorá sa napriek tvrdeniu, že je potrebná na ochranu hospodárstva pred rizikovým obchodovaním a vytvorenie finančných prostriedkov, ktoré by sa použili v prípade ďalšej krízy, a že bude uvalená len na veľkoobchod a príslušné odvetvie, nevyhnutne prenesie na plecia spotrebiteľa a radového daňového poplatníka, ktorý už aj tak dosť trpí v tejto kríze. Daň bude mať hrozný dosah na londýnske City, odvetvie finančných služieb, ktoré je najväčším a najvýznamnejším prispievateľom do štátnej pokladnice v Británii. Bude to viesť k odchodu spoločností zo Spojeného kráľovstva, čo spôsobí stratu pracovných miest a daňových príjmov.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V súvislosti so súčasnými rozpočtovými škrtmi je diskusia o inovačnom financovaní nielen potrebná, ale aj životne dôležitá. Osobne podporujem najmä zavedenie dane z finančných transakcií, ideálne na medzinárodnej úrovni, alebo ak sa to nepodarí, na európskej úrovni. Som rada, že veľká väčšina kolegov poslancov toto opatrenia prijala.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Finančná a hospodárska kríza odkryla vážne slabosti v regulačnom a dozornom rámci globálneho finančného systému. Dnes je už jasné, že potrebujeme nové nástroje, ktoré dokážu potlačiť špekulácie a navrátiť finančnému sektoru jeho hlavnú úlohu, čím sa zaručí spravodlivé a rovnomerné rozloženie záťaže medzi kľúčových finančných aktérov. Musíme začať diskutovať o zdanení finančného sektora, ktorý je na rozdiel od ostatných odvetví do veľkej miery stále nezdanený. Tiež sa uplatňuje prístup oslobodenia všetkých základných finančných činností od DPH. Súhlasím so zavedením dane z finančných transakcií, ktorá by mohla pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, zvýšení efektívnosti samotného trhu, znížení nestálosti cien a vytvorení stimulov pre finančný sektor, aby uskutočňoval dlhodobé investície s pridanou hodnotou pre reálne hospodárstvo.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Týmto hlasovaním dosiahol Parlament ďalší míľnik na ceste ku globálnej finančnej regulácii. Vyslali sme jednoznačné posolstvo na podporu projektov francúzskeho predsedníctva skupiny G20. Keď sa v hospodárstve objavia prvé známky obnovy, budeme sa musieť spoločne snažiť o presadenie dobre premysleného, vyváženého modelu liberalizmu. Európska ľavica si chcela pripísať všetky zásluhy za myšlienku zdanenia finančných transakcií. To však nebola pravda. Európania vedia, kedy treba byť pragmatický. Dnešné hlasovanie ukazuje, že táto myšlienka je akceptovateľná naprieč celým politickým spektrom.

  Bastiaan Belder (EFD), písomne. – (NL) Nemôžem podporiť správu pani Podimatovej, pretože za daňovú politiku sú zodpovedné členské štáty. Správa túto situáciu nerešpektuje. Jej cieľom je zaviesť množstvo daní na úrovni EÚ vrátane dane z finančných transakcií a energetickej dane. Ak je zdanenie finančného sektora nevyhnutné, príjmy z neho by mali ísť do pokladníc členských štátov. Napokon práve ony museli finančne zachrániť banky. Členské štáty by mali tieto príjmy použiť na zníženie verejného dlhu, ktorý počas krízy narástol. Správa však bezvýhradne počíta s tým, že takéto príjmy by sa mohli použiť na podporu globálnych cieľov a cieľov v rámci politík EÚ. To by potom zahrňovalo zmenu klímy a rozvojovú spoluprácu.

Okrem toho sa správa zasadzuje za vyberanie príspevku solidarity z leteniek, ktorý má byť nástrojom na riešenie zdravotných problémov a zníženie poplatkov v odvetví dopravy. Pripúšťam, že by sme mohli sledovať takéto užitočné politické ciele a že by sa malo na tento účel vyčleniť viac prostriedkov. Keďže by to však malo dosah na naše daňové pomery, takéto iniciatívy by mali vyvíjať členské štáty, nemala by im to diktovať zhora Európa. Obávam sa, že takýto prístup by mohol brániť plodnej spolupráci s Radou.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Viac ako tri roky po vypuknutí krízy sú zavedené prvky regulácie finančných trhov stále pomerne nepostačujúce. Z tohto hľadiska by nová daň umožnila získanie nových zdrojov financovania a reguláciu najspornejších finančných praktík. Povedzme si to na rovinu: v súčasnosti vôbec nemôžeme povedať, že to, čo sa stalo pred tromi rokmi, sa v budúcnosti už nezopakuje. Už to dokáže priviesť človeka k zúfalstvu. Základnou otázkou preto je, či Európa disponuje náležitými prostriedkami na to, aby mohla podniknúť konkrétne kroky. Som presvedčený, že disponuje, a čím skôr podnikne kroky v tejto oblasti, tým lepšie.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Prijatie tejto správy v pléne naznačuje cestu, ktorou sa chce Európska únia zjavne vydať. Hoci sa zdá, že myšlienka zavedenia dane z finančných transakcií vychádza z potrieb širokej verejnosti, aj keď sa vedúcim predstaviteľom krajín skupiny G20 nepodarilo presadiť takýto príspevok na globálnej úrovni, cítim povinnosť zmieniť sa o tom, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by toto opatrenie mohlo mať negatívny účinok. Uloženie takejto dane len na kapitál vytvorený v rámci EÚ určite spôsobí únik tohto kapitálu do rozvinutých alebo rozvíjajúcich sa krajín mimo EÚ. Podľa ďalšieho scenára bude táto daň, aspoň v počiatočnej fáze, formou poplatkov prenesená na úverového spotrebiteľa alebo iné finančné služby. Nech už je situácia akákoľvek, zvráteným účinkom tohto opatrenia je to, že sa EÚ ešte viac priblíži k nebezpečnej situácii, v ktorej stratí svoju konkurencieschopnosť voči ostatným štátom, ako sú Spojené štáty, Japonsko alebo krajiny BRIC. Spomalí to hospodársky rast a vytvorí to problémy vrátane problémov v reálnom hospodárstve, ktoré je závislé od čo najlacnejších zdrojov financovania.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s názorom, že Európska únia musí hľadať nové inovačné nástroje financovania. Takéto nástroje by EÚ v skutočnosti umožnili riešiť súčasné problémy, pretože by jednak plnili regulačnú úlohu a jednak by predstavovali zdroj príjmov.

V tomto Parlamente už mnohokrát zaznelo, že hospodárska kríza poukázala na nedostatočnú reguláciu a dohľad nad globálnym finančným systémom. Takisto si uvedomujeme, že následky krízy v súčasnosti znášajú predovšetkým daňoví poplatníci, a to nielen prostredníctvom priameho zdanenia, ale aj v zmysle rastu nezamestnanosti, klesania príjmov, obmedzovania prístupu k sociálnym službám a rastúcej nerovnosti. Na uplatnenie holistických a integrovaných riešení krízy potrebujeme nové nástroje.

Súhlasím preto so zavedením eurobondov, o ktorých sa už tak dlho diskutuje a ktoré môžu umožniť spoločné riadenie dlhu zlúčením časti štátneho dlhu. Pani spravodajkyňa navrhuje aj ďalšie nástroje financovania určené na potláčanie špekulácií: napríklad ucelené a účinné zdanenie odvetvia energetiky a vypracovanie návrhov na zavedenie rozvojových daní, ktoré pomôžu zvýšiť objem zdrojov potrebných na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) V EÚ stále čelíme následkom finančnej krízy, ktorá v roku 2009 prerástla do rozpočtovej krízy, ktorej významným aspektom bolo nadmerné vydávanie štátnych dlhopisov. Na rozdiel od schválenej správy v tom však nevidím tlak trhu, ale skôr nezodpovednú rozpočtovú politiku mnohých národných vlád neochotných reformovať svoje dôchodkové, zdravotné a zamestnanecké systémy. Obviňovať zo zlyhania trh vnímam ako alibizmus a zatváranie očí pred chýbajúcou odvahou k potrebným reformám. Pravidlá posilnenej finančnej regulácie a dohľadu nad finančným trhom sme už schválili a teraz by sme mali pokročiť ďalej a prijať opatrenia na rozhýbanie európskeho hospodárstva, napríklad formou financovania spoločných projektov v oblasti infraštruktúry a daňových stimulov pre podniky, aby investovali do vedy a výskumu. Chcel by som varovať pred zavádzaním dane z finančných transakcií a rôznych foriem bankových daní, pretože to by malo za následok obmedzenie finančného trhu a narušenie hospodárskej súťaže. Eurobondy nie sú riešením, pretože tie by len znamenali presunutie fiškálnej nezodpovednosti na európsku úroveň, do miest vzdialenejších verejnej kontrole, kde by pokusy o nadmerné míňanie mali ešte vážnejšie následky ako na vnútroštátnej úrovni. Takisto nie som zástancom myšlienky celoeurópskej dane z uhlíka, pretože tá by neúmerne zaťažila predovšetkým energetický sektor a v konečnom dôsledku by tak znížila energetickú bezpečnosť EÚ.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Finančné transakcie tvoria veľkú časť zdrojov vo finančnom sektore, pričom práve rôzne špekulatívne operácie na finančných trhoch mali do značnej miery podiel na globálnej finančnej kríze. Určite nie je správne nechať niesť celú ťarchu z finančnej krízy daňových poplatníkov, ale je nutné časť tejto záťaže preniesť tiež na finančný sektor, aby sa tiež podieľal na nákladoch. Správa sa zameriava predovšetkým na tie transakcie, ktoré sú veľmi rizikové a špekulatívne, a teda v dôsledku budúceho zdanenia finančných transakcií povedie k väčšej miere zodpovednosti finančného sektora, čo paradoxne povedie k väčšej miere stability globálneho finančného sektora. Ďalším dôvodom zavedenia dane z finančných transakcií je skutočnosť, že vo väčšine členských štátov finančné služby nepodliehajú DPH.

  Antonio Cancian (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že ide o pozitívny krok smerom vytvoreniu budúcich nástrojov inovačného financovania, ktoré budú základom európskej hospodárskej obnovy. Pokladám za kľúčové, aby Európa našla na trhu zdroje na financovanie kľúčových sektorov nášho hospodárstva v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o transeurópsku dopravnú, energetickú a telekomunikačnú infraštruktúru potrebnú na ukončenie krízy.

Je to veľmi dôležité na rozhýbanie európskeho hospodárstva. Povinnosťou EÚ nie je zavádzať alebo zvyšovať dane, ale mať odvahu postaviť sa trhu. Riešením je dokázať nájsť nové formy financovania, ktoré dokážu zabezpečiť plnú realizáciu projektov v čo najkratšom čase vytváraním finančných prostriedkov ad hoc založených na vydávaní cenných papierov priamo naviazaných na realizáciu a hospodárske využívanie práce, ktoré sú známe ako projektové dlhopisy.

Akékoľvek zdanenie finančných transakcií by sa malo pre Európu navrhnúť len pod podmienkou jeho celosvetového zavedenia: Komisia by podľa mňa mala preskúmať možnosť zavedenia takejto dane na úrovni EÚ a pokúsiť sa pritom odhadnúť, či to bude mať negatívne dôsledky pre konkurencieschopnosť EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože súhlasím s cieľom Komisie zvýšiť objem rozpočtu EÚ použitím inovačných fiškálnych nástrojov a uznávam potenciálne výhody financovania súkromného sektora použitím verejných finančných prostriedkov. Takisto si myslím, že by takéto opatrenia malo sprevádzať transparentné výkazníctvo v kombinácii s investičnými usmerneniami, riadením rizika, obmedzeniami vystavenia a primeranými postupmi kontroly a dohľadu zavedenými demokraticky zodpovedným spôsobom.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Vítam podporu Európskeho parlamentu zavedeniu dane z finančných transakcií na európskej úrovni počas hlasovania v pléne. Daň z finančných transakcií na európskej úrovni bude trestať mimoriadne špekulatívne transakcie, ktoré nepredstavujú žiadny prínos pre spoločnosť, a zároveň zabezpečí Európskej únii každoročný príjem vo výške 200 miliárd EUR. Ide o hlasovanie proti paktu konkurencieschopnosti. Namiesto trestania štátov a občanov by sme mali zdaňovať finančné trhy. Komisia a Rada to musia naliehavo vziať na vedomie.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) S niekoľkými malými výhradami podporujem správu pani Podimatovej o inovačnom financovaní. Stotožňujem sa s obavami pani spravodajkyne v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou, ktorou prechádzame a ktorá má za následok nedostatok investícií. Takisto súhlasím, že je potrebné, aby sa investície premietli do väčšieho pokroku a inovácií a že Európa musí zvýšiť svoju schopnosť uskutočňovať inteligentné investície. Celkovo ma však znepokojuje to, že je správa zjavne prílišne naklonená tendencii zvyšovania daní v čase, keď v niektorých krajinách (napríklad v Portugalsku) už zažívame predávkovanie fiškálnou záťažou. Vo svojom konečnom znení správa vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií (na globálnej alebo aspoň na európskej úrovni) a zároveň priznáva, že treba preskúmať možné dôsledky takéhoto opatrenia (na účely čoho stanovuje vypracovanie štúdie a posteriori). Tlieskam obhajobe zavedenia eurobondov, ktoré by zraniteľnejším krajinám eurozóny uľahčili prístup na trh, a názoru, že by to bolo prínosom „pre všetky zúčastnené členské štáty a pre eurozónu ako celok“.

  Frédéric Daerden (S&D) , písomne. – (FR) Niektorí ľudia nepodporujú daň z finančných transakcií na európskej úrovni, pretože by podľa nich viedla k narušeniu hospodárskej súťaže na finančných trhoch na úkor Európy. Nemyslím si, že daň z týchto transakcií vo výške len 0,01 % spôsobí stiahnutie sa investorov z najväčšieho finančného trhu sveta.

Ak sa budeme spoliehať na to, že na globálnej úrovni príde s touto iniciatívou skupina G20, budeme čakať večne. Som preto rád, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh v prospech zavedenia dane z finančných transakcií na európskej úrovni predložený Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente bol prijatý. Podľa odhadov by táto daň poskytla ročný príjem vo výške 200 miliárd EUR, čo by Únii umožnilo náležité financovanie jej rozpočtu v čase, keď členovia Rady už ohlasujú svoje zámery znížiť ho napriek pridanej hodnote, ktorá vyplýva z európskych výdavkov.

Krízu, ktorú spôsobili aktéri na finančných trhoch, využívajú naše pravicové vlády ako argument na požadovanie rozpočtových škrtov najmä v oblasti sociálnych výdavkov. To znamená, že európski občania majú platiť za cudzie chyby. Daň z finančných transakcií by do európskych rozhodnutí znovu vniesla spravodlivosť konsolidáciou verejných financií na úkor tých, ktorí sú najviac zodpovední za ich oslabenie. Preto tento krok skutočne prichádza v pravý čas.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Finančná a hospodárska kríza poukázala na absolútne nedostatočné uplatňovanie etických zásad v tejto oblasti. Paradigma nového sociálneho hospodárstva, na základe ktorej je honba za individuálnym blahobytom kľúčom ku kolektívnemu blahobytu, ktorý je súhrnom jeho jednotlivých zložiek, je zjavná v celej svojej neprimeranosti. Podľa tohto prístupu si individuálny záujem nestanovuje žiadne hranice vo vzťahu ku kolektívnemu záujmu a už vôbec nie vo vzťahu k všeobecnému záujmu. Keďže však verejná vláda musí všeobecný záujem stanoviť ako základ činnosti a poskytnúť voľný priestor pre slobodu a individuálne práva v jeho rámci, potrebuje na to spravodlivý a progresívny daňový systém. V súlade s týmto prístupom, ktorý musia na globálnej úrovni podporiť EÚ a všetky krajiny skupín G8 a G20, musia byť príjmy z finančných transakcií porovnateľné s ostatnými príjmami prostredníctvom špecifického daňového systému, ktorý podporuje väčšiu zodpovednosť prevádzkovateľov spolu s ostatnými pravidlami a novými paradigmami. Zavedenie eurobondov určených na financovanie krízového fondu a projektov v oblasti infraštruktúry by mohlo posilniť schopnosť EÚ prijímať opatrenia, keby predstavovali zvýšenie prostriedkov rozpočtu EÚ. Zdá sa mi, že správa, ktorú sme prijali, predstavuje krok týmto smerom.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Súčasná kríza odhalila nedostatky v dohľade nad finančným sektorom. Potrebujeme preto nové nástroje a nové fiškálne politiky. Finančný systém v skutočnosti dosiahol značné zisky zo špekulatívnych transakcií, pričom nemusí platiť žiadne dane. Hlasovaním za daň z finančných transakcií, príjmy z ktorej by sa mohli užitočne nasmerovať do rozvojovej pomoci, dal Parlament najavo, že chce zastaviť túto nespravodlivosť. Táto daň by sa mala, samozrejme, uplatniť medzinárodne, ak sa to však nestane, budeme musieť EÚ požiadať, aby za to prevzala zodpovednosť tým, že to zrealizuje v Európe. Takto by Európa išla príkladom, a to z hľadiska inovačného financovania, ako aj z hľadiska preukázania solidarity s rozvojovými krajinami. Je teraz na Európskej komisii, aby nám predložila legislatívny návrh, ktorý bude spĺňať očakávania vyjadrené veľkou väčšinou tohto Parlamentu.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Vítam toto hlasovanie o dani z finančných transakcií, pretože Európsky parlament vyzýva na to, aby Únia toto daňové opatrenie realizovala bez čakania na hypotetické rozhodnutie o tejto záležitosti na globálnej úrovni. Európska únia má najväčší finančný sektor na svete. Mala by preto určovať smer.

Podľa rôznych štúdií by zavedenie dane z transakcií vo výške 0,05 % vytvorilo ročný príjem vo výške 200 miliárd EUR, ktoré by sa mohli použiť na financovanie obnovy a rozvojovej spolupráce a na ochranu životného prostredia a zároveň na prevenciu finančných špekulácií. Z tohto dôvodu som naďalej presvedčená, že takýto druh dane potrebujeme na medzinárodnej úrovni: Únia musí svojich partnerov nabádať k tomu, aby prijali predpisy o finančných daniach.

Hovorím to preto, lebo ak sa táto daň bude uplatňovať len v Európskej únii a nie medzinárodne hlavnými finančnými konkurentmi Európy, financie Únie tým mimoriadne utrpia. Zvlášť dúfam, že bude v tejto veci dosiahnutý kompromis počas francúzskeho predsedníctva skupiny G20.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Európski socialisti bojujú v Európskom parlamente za zavedenie dane z finančných transakcií už vyše 10 rokov. Táto daň by priniesla mnohé pozitíva: nielenže by odrádzala od finančných špekulácií; ale by tiež slúžila na financovanie pomoci rozvojovým krajinám a ich prispôsobovania sa zmene klímy a zároveň by predstavovala príspevok do rozpočtu Európskej únie.

Svet sa v súčasnosti nachádza v odlišnej situácii: recesia ešte viac zvýraznila potrebu stabilizácie finančných trhov; okrem toho potrebuje Európska únia nové zdroje na prekonanie tejto recesie – musí ju prekonať prostredníctvom obnovy, nie prostredníctvom úsporných opatrení.

Zavedenie tejto dane zároveň získava čoraz väčšiu podporu: myšlienku podporuje stále viac vlád a Európsky parlament hlasoval za zavedenie dane z finančných transakcií už niekoľkokrát. Toto nové hlasovanie za túto daň je dôležitým krokom: Parlament hovorí, že musíme konať okamžite na európskej úrovni, aj keď neexistuje žiadna globálna dohoda. Požiadavka Parlamentu je jasná a daň podporila prevažná väčšina poslancov: teraz musíme premeniť naše slová na činy a daň z finančných transakcií uplatniť.

  Lena Ek (ALDE), písomne. – (SV) Správa o inovačnom financovaní sa venuje množstvu dôležitých aspektov. Návrh, žiaľ, obsahuje, aby Európa zaviedla daň z finančných transakcií jednostranne. Podľa mňa by sme mali vziať do úvahy švédsky príklad jednostranného zavedenia istého druhu dane z finančných transakcií v osemdesiatych rokoch, ktorá viedla k tomu, že sa väčšina obchodu s akciami, dlhopismi a opciami presťahovala do Londýna, aby sme neurobili tú istú chybu na európskej úrovni. Existuje podľa mňa veľké riziko, že sa stabilizačné účinky na finančný trh nedostavia, ak EÚ takúto daň zavedie nezávisle. Riziko, že sa obchod s akciami, dlhopismi a opciami presťahuje na menej transparentné a menej otvorené trhy mimo Európy, je veľké. To nevytvorí lepšie podmienky pre kontrolu finančného trhu. Hlasovala som preto proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý navrhoval zavedenie európskej Tobinovej dane, ale napriek tomu, že tento návrh hlasovaním prešiel, rozhodla som sa v konečnom hlasovaní hlasovať za správu.

Rozhodla som sa na základe toho, že ako vyjednávačka Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu pre stratégiu Európa 2020 by som inak riskovala oslabenie rokovacej pozície skupiny v otázkach, ktoré považujeme za dôležité, ako je napríklad dôležitosť vytvorenia skutočného vnútorného trhu, umožnenie financovania projektov v oblasti infraštruktúry pomocou európskych projektových dlhopisov a možné riešenie, pokiaľ ide o európsku daň z uhlíka.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa zasadzuje za vytvorenie konkrétnych nástrojov, ako je zavedenie dane z finančných transakcií, ktorá by mohla prispieť k zlepšeniu účinnosti trhu, zvýšeniu transparentnosti, zníženiu nadmernej nestálosti cien a vytvoreniu stimulov pre finančný sektor, aby uskutočňoval dlhodobé investície s pridanou hodnotou pre reálne hospodárstvo.

  Göran Färm, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. – (SV) My švédski sociálni demokrati veľmi podporujeme myšlienku zavedenia dane z finančných transakcií na globálnej úrovni. EÚ by sa mala veľmi aktívne snažiť o vytvorenie takéhoto systému. Ak sa po čase ukáže, že medzinárodná dohoda je politicky nemožná, treba veľmi dôkladne zvážiť alternatívu zavedenia dane z transakcií len na úrovni EÚ. Malo by to vychádzať z veľmi dobre vyváženého posúdenia vplyvov. Komisia v súčasnosti pripravuje analýzu, čo však jej zástupcom nebránilo v tom, aby pri niekoľkých príležitostiach predbiehali udalosti vyjadrovaním jasne záporných postojov k zavedeniu dane na úrovni EÚ. To považujeme za neprijateľné. Preto sme sa rozhodli hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa jasne hovorí o zavedení dane na úrovni EÚ, aby sme Komisii vyslali jasný signál, že túto záležitosť treba brať vážne a že tento proces si vyžaduje nezaujatosť. Je veľmi dôležité stanoviť objektívnu a dobre zváženú základňu pre rozhodnutie vo vzťahu k tejto záležitosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zaoberá potrebou nájsť nové formy financovania verejného sektora na svetovej a európskej úrovni. Súčasná hospodárska a finančná kríza v skutočnosti núti členské štáty hľadať príjmy na zmiernenie ich rozpočtových kríz. Nové spôsoby financovania zahrnujú zdanenie finančného sektora a emisií CO2.

V poslednej dobe sa finančný sektor odklonil od svojho cieľa, ktorým je financovanie rozvoja hospodárstva, a s výhovorkou, že musí pokryť riziká, zvýšil sadzby, z čoho okamžite získal enormné zisky, ktoré sa vážne dotýkajú verejných financií a občanov. Pritom by sa zavedením dane z emisií CO2 dosiahla väčšia spravodlivosť a dôslednosť zásady, podľa ktorej znečisťovateľ platí, pretože by sa prispievalo nielen na zmierňovanie zmeny klímy, ale aj na financovanie investičných projektov v tejto oblasti. Súhlasím s existenciou dane z finančných transakcií na globálnej úrovni. Jej zavedeniu na európskej úrovni by podľa mňa mala predchádzať štúdia o vplyve. Takisto súhlasím so zavedením eurobondov, pretože ich považujem za spoločný nástroj riadenia dlhu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa hovorí o „inovačnom financovaní“. V skutočnosti sa však neodvracia od starých ošúchaných pozícií odmietajúcich najzákladnejšiu spravodlivosť. Finančný trh mal už dávno podliehať účinnej kontrole a regulácii. Proti špekuláciám sa malo zakročiť už dávno, či už sa týkali komodít vrátane potravín, nehnuteľností, dávok a dôchodkov, alebo štátneho dlhu štátov (aby som uviedol pár príkladov). Európska komisia však tvrdohlavo odmieta prikročiť k týmto návrhom. A to aj napriek tomu, že vie, že straty spôsobené daňovými únikmi a podvodmi sa v Európe odhadujú na 200 až 250 miliárd EUR ročne, ktoré by stačili na zníženie verejných deficitov bez potreby zvyšovania daní z príjmu – staré riešenie. Tiež tvrdohlavo odmieta zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni EÚ a nepresadzuje jej zavedenie na globálnej úrovni.

To isté platí pre škandalózne pokračovanie existencie daňových rajov. Týmito spôsobmi by sa dali získať prostriedky na boj proti chudobe a ostatným pretrvávajúcim hospodárskym a sociálnym problémom. Zo súčasných odhadov príjmov z dane z finančných transakcií, a to aj pri nízkej sadzbe, vyplýva, že na úrovni EÚ by sa ročne získalo okolo 200 miliárd EUR.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) Vítam uznesenie o inovačných finančných nástrojoch, ktoré predstavuje príspevok Parlamentu k diskusii o tom, ako vytvoriť nové príjmy, zabezpečiť spravodlivú daňovú politiku a maximalizovať príjmový potenciál. Podporujem zavedenie dane z finančných transakcií: súčasná kríza – ktorú spôsobil istý druh špekulatívneho financovania – ukazuje, ako štáty a občania nakoniec platia za škodu spôsobenú druhými.

Daň z finančných transakcií by do pokladnice EÚ každoročne priniesla okolo 200 miliárd EUR navyše a pomohla by potlačiť špekulatívne činnosti, pretože by boli drahšie, a preto menej atraktívne. Podľa mňa by sa však táto daň mala zaviesť globálne, nielen v Európe, aby sa predišlo vytvoreniu konkurenčnej nevýhody pre samotnú Európu, ktorá je, na to nezabúdajme, mimoriadne atraktívna tým, že je najväčším globálnym trhom. Takisto by sme mali uvítať skutočnosť, že Parlament podporuje eurobondy a projektové dlhopisy, ktoré podporia obnovu stimulovaním reálneho hospodárstva a stimulovaním tvorby infraštruktúry kľúčovej pre európske hospodárstvo.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dlhodobo tu existuje potreba kontrolovať a účinne regulovať kapitálový trh, zabraňovať špekuláciám s veľmi širokou škálou produktov vrátane komodít, obchodu s nehnuteľnosťami, dávok, dôchodkov a poistenia, ako aj s celým radom derivátov vrátane špekulácií so štátnym dlhom.

Európska komisia, žiaľ, v týchto návrhoch nepokročila, hoci je dobre známe, že straty spôsobené daňovými únikmi a podvodmi sa v Európe odhadujú na 200 až 250 miliárd EUR ročne, čo by samo osebe stačilo na zníženie verejných deficitov bez potreby zvyšovania daní z príjmu.

Keby sme však na svetovej úrovni a tým aj na európskej úrovni zaviedli dane z finančných transakcií a zároveň skoncovali s daňovými rajmi a špekulatívnymi finančnými produktmi, mali by sme k dispozícii ešte väčšie sumy na riešenie hospodárskych a sociálnych problémov.

Zo súčasných odhadov príjmov z dane z finančných transakcií, a to aj pri nízkej sadzbe, vyplýva, že na úrovni Európskej únie by sa ročne získalo okolo 200 miliárd EUR.

V tejto súvislosti nemôžeme akceptovať, aby sa jasné stanovisko k zavedeniu dane z finančných transakcií na úrovni Európskej únie odkladalo pod zámienkou ďalších štúdií či posudzovania.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Ak sa finančný systém zodpovedný za ľahkomyseľné obchodovanie a špekulácie pranieruje ako jedna z hlavných príčin finančnej krízy, potom je správne, aby vinníci zaplatili svoj diel poskytnutím najvýznamnejšieho hospodárskeho príspevku. Spôsob, ktorý navrhuje táto správa, sa však podľa mňa dotkne krehkej rovnováhy hospodárskej súťaže oslabením jej základov, pretože uplatniť by sa to muselo na globálnej úrovni. Z tohto dôvodu a aby sa predišlo vzniku nebezpečného precedensu vo vzťahu k európskemu daňovému systému, nepodporujem správu pani Podimatovej a hlasoval som proti nej.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Hlasoval som za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a tie časti textu, ktoré sa týkajú zdanenia finančných transakcií. Hlasoval som vlastne za zásadu, aby finančné inštitúcie museli pomôcť so znášaním dôsledkov recesie, za ktorú sú zodpovedné, a s konsolidáciou našich verejných financií.

Problém tejto správy, proti ktorej som hlasoval, spočíva však v tom, že jej hlavným cieľom je prostredníctvom inovácie vytvoriť nové dane, ktoré by boli spravované, kde je to možné, na európskej alebo globálnej úrovni, alebo by prinajmenšom medzinárodné orgány rozhodovali o tom, kto z nich bude mať úžitok a ako sa tieto peniaze použijú. Okrem toho neexistuje záruka, že by došlo k významnému zníženiu zdanenia práce. Podobne môžem len nesúhlasiť s daňou z uhlíka na každej úrovni, pretože tá by vždy trestala najmenej majetných občanov, ako to vidieť na nespravodlivom a nepopulárnom projekte pána Sarkozyho.

Nesúhlasím ani s vytvorením európskej agentúry zodpovednej za vydávanie európskych dlhopisov s cieľom zlúčiť verejný dlh – ide o skutočný bonus pre šialencov, ktorý im majú platiť ľudia, ktorí majú viac rozumu. Na záver by som chcel povedať, že mi je ľúto, že časť venovaná rozvojovému financovaniu síce oprávnene kritizuje vládnu korupciu a daňové raje, opatrne sa však vyhýba odsúdeniu hanebných praktík nadnárodných firiem, zvlášť ich praktiky používania transferových cien.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Správa o „inovačnom financovaní“ vysiela finančným inštitúciám a zvlášť bankovému sektoru jasné posolstvo, že je čas na ďalšiu reguláciu finančného sektora v tom zmysle, aby boli banky administratívne a právne zodpovedné za svoje ľahkomyseľné konanie a neúčinné postupy riadenia rizika. Ukázalo sa, že trh s finančnými službami často sám seba dostatočne regulovať nedokáže a že kvalita ochrany spotrebiteľa a záruky v odvetví finančných služieb si vyžadujú hmatateľné a výrazné zlepšenie zvlášť z hľadiska monitorovania a dohľadu. Súčasné situácie by sa mohli využiť ako príležitosť na posilnenie odvetvia finančných služieb a obnovenie dôvery občanov a spotrebiteľov v odvetvie, keďže oni sú tí, ktorí teraz platia za veľké chyby a záchranu veľkých finančných inštitúcií.

Vzhľadom na to by mala Komisia najprv posúdiť, aký vplyv by mala daň z finančných transakcií na európske hospodárstvo, pretože akékoľvek budúce návrhy by nemali byť založené výlučne na rozhodnutiach prijímaných impulzívne s cieľom riešiť to, o čom sa práve hovorí, ale mali by byť založené na pragmatickom prístupe, ktorý sa ukáže ako odolný voči náporom času a dokáže obnoviť dôveru európskych občanov vo finančné trhy.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Prijatím správy pani Podimatovej mal Európsky parlament šancu prejaviť jednoznačnú podporu zavedeniu dane z finančných transakcií na európskej úrovni. Až doteraz sa európskej pravici vždy darilo mariť návrhy socialistov v tejto záležitosti, či už v parlamentných výboroch, alebo na plenárnych schôdzach. To, že si tento projekt, za ktorý sa Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente zasadzuje už roky, získal podporu väčšiny poslancov Európskeho parlamentu, a teda aj časti pravice, je dobrá správa. To ukazuje, že spoločne si postupne začíname uvedomovať prínosy tohto projektu. Toto hlasovanie predstavuje novú etapu v procese zavádzania finančného nástroja, ktorý by slúžil predovšetkým na vytváranie dodatočných vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ, ale aj na podporu rozvojových iniciatív na medzinárodnej úrovni. Boj sa však ešte neskončil. Momentálne ide len o politickú pozíciu. Musíme pozorne sledovať nielen vyhlásenia európskych vedúcich predstaviteľov štátov alebo vlád, z ktorých väčšina sa nachádza napravo od stredu, ale aj to, či sú skutočne ochotní zaviesť túto daň.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Za zavedenie dane z finančných transakcií bojujeme už mnoho rokov. Napriek mnohým výhradám, s ktorými sa táto myšlienka stretla, je prijatie tohto uznesenia veľkou väčšinou dôležitým krokom. Vyjadrením podpory zdaneniu finančných transakcií na medzinárodnej úrovni a odporučením vytvorenia takejto dane v každom prípade v rámci Európskej únie kladie Parlament základy nového globálneho finančného poriadku. Okrem toho by sme mali spomenúť nové finančné vyhliadky, ktoré by takáto daň poskytla, keďže jej zavedením by sa získalo okolo 200 miliárd EUR ročne. Toto hlasovanie je veľkým víťazstvom; teraz je na medzinárodných orgánoch, aby preukázali rovnakú odvahu, akú preukázali poslanci Európskeho parlamentu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Zdanenie finančných transakcií je niečo, za čo socialisti a ľavica v Európe bojujú už dlho. Prijatie správy mojej kolegyne pani Anni Podimatovej veľkou väčšinou je svedectvom politického pokroku, ktorý Európsky parlament dosiahol. Je to veľké víťazstvo pre európsku ľavicu, víťazstvo, na ktoré môže byť hrdá. Hoci text nemá žiadny priamy legislatívny účinok, predsa len predstavuje rozhodný politický krok vpred: odteraz už európska pravica v Európskom parlamente nebude môcť zabrániť zavedeniu takejto dane. Ide o skutočný krok smerom k rozpočtovému federalizmu, ktorý je jediným spôsobom, ako môže Európska únia dosiahnuť svoje ciele v oblasti rastu, zamestnanosti a prekonávania recesie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, pretože jednou z hlavných výhod nástrojov inovačného financovania je to, že môžu priniesť dvojaký úžitok, pretože môžu prispieť k dosiahnutiu dôležitých politických cieľov, ako sú stabilita finančných trhov a transparentnosť, a zároveň poskytnúť významný príjmový potenciál, do úvahy však treba vziať aj účinok týchto nástrojov na nepriaznivé vonkajšie vplyvy vytvorené finančným sektorom. Súhlasím s týmto ustanovením a s požiadavkou, aby sa prostredníctvom opatrení inovačného financovania získalo od tohto sektora viac a aby sa tým prispelo k odstráneniu daňového zaťaženia z pliec pracujúcich ľudí. Mohlo by to zlepšiť účinnosť trhu, zvýšiť transparentnosť a potlačiť špekulácie, vyrovnať nadmernú nestálosť cien, vytvoriť stimuly pre finančný sektor, aby uskutočňoval dlhodobé investície s pridanou hodnotou pre reálne hospodárstvo, ako aj pomôcť s financovaním globálnych verejných statkov a so znižovaním verejných deficitov. Podporujem myšlienku vydávania spoločných európskych projektových dlhopisov na financovanie významných potrieb Európy v oblasti infraštruktúry a štrukturálnych projektov v rámci agendy Európa 2020 a nových očakávaných stratégií EÚ, ako je nová stratégia rozvoja energetickej infraštruktúry a iné projekty veľkého rozsahu. Projektové dlhopisy EÚ by takto zaistili potrebné investície, získali by podporu, ktorú potrebujú, a stali by sa dôležitým mechanizmom na získanie čo najväčšej podpory verejnosti. Tieto projekty musia tiež prispieť k ekologickej transformácii našich hospodárstiev a pripraviť cestu k hospodárstvu s nulovými emisiami oxidu uhličitého.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE), písomne. – (LV) Nová daň z finančných transakcií nevyrieši rozpočtové problémy členských štátov Európskej únie. Preto nepodporujem správu o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. V protiklade k tomu, čo si myslia niektorí ľudia, nebudú takúto daň platiť banky, ale ich zákazníci, takže tí istí starí dobrí daňovníci. V čase hospodárskej obnovy by sme nemali zavádzať nové dane; radšej by sme mali znižovať vládne výdavky. Nová daň by slúžila len na zakrytie neschopnosti vlád znížiť výdavky a nemala by želaný účinok.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Správa, o ktorej sa dnes v Parlamente hlasovalo, sa týka zavedenia inovačných nástrojov financovania. Chcel som podporiť uznesenie svojím hlasom, pretože hospodárska kríza posledných rokov poukázala na nedostatočnú reguláciu a potrebu vytvorenia nových finančných nástrojov, ktoré by si dokázali poradiť s vážnymi finančnými špekuláciami. Tomuto opatreniu EÚ sa preto podarí jednoznačne obnoviť nevyhnutnosť reagovania na potreby reálneho hospodárstva podporou dlhodobých investícií a vytvorením nových dodatočných zdrojov, ktoré nám pomôžu čeliť vážnym európskym problémom a vyriešiť ich a dosiahnuť tak rast a splniť rozvojové ciele v rámci stratégie Európa 2020. Prudký nárast objemu finančných transakcií odhalil zväčšujúcu sa priepasť medzi financiami a reálnym hospodárstvom. Zavedenie dane z finančných transakcií, vydávanie spoločných európskych dlhopisov a príprava dane z uhlíka sú niektoré z opatrení zameraných na vytvorenie nových procesov, ktoré sú potrebné pre naše hospodárstvo, ktoré však nesmú mať negatívny vplyv na najzraniteľnejších spotrebiteľov.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) S radosťou vítam výsledok hlasovania o správe o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. Táto správa pokrýva dve oblasti s kľúčovou dôležitosťou, konkrétne daň z finančných transakcií a eurobondy. Tieto by mohli byť dôležitými zdrojmi financovania, aby sa zvýšila finančná a hospodárska zdatnosť EÚ, čo by umožnilo realizovať veľké a strategicky dôležité projekty vrátane projektov v oblasti dopravy a energetiky, prípadne tiež podporiť mobilizáciu súkromného kapitálu. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente už nejaký čas volá po podobnom riešení. Teší ma, že jasná väčšina hlasovala za zavedenie týchto inovatívnych riešení.

  Sabine Lösing a Sabine Wils (GUE/NGL), písomne. – (DE) Ľavica podporuje zavedenie dane z finančných transakcií už mnoho rokov. Túto myšlienku Európsky parlament dnes vo všeobecnosti prijal. Iniciatívna správa pani Podimatovej prijatá Parlamentom nehovorí definitívne áno ani nie na otázku dane z finančných transakcií. Nie je jasné, či môžeme očakávať príslušný návrh zo strany Komisie, a ak áno, tak kedy. Máme pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa rozbehne legislatívny proces. Komisia v súčasnosti iba pripravuje štúdiu uskutočniteľnosti. Jednou z rámcových podmienok tejto štúdie uskutočniteľnosti je to, že daň z finančných transakcií by nemala oslabiť konkurencieschopnosť. V súčasnosti je dosť nereálne očakávať, že by sa daň z finančných transakcií zaviedla celosvetovo. Iniciatívna správa sa nevenuje len problému dane z finančných transakcií, ale aj hladkému fungovaniu politiky hospodárskej súťaže v EÚ a zavedeniu dane z uhlíka podľa vzoru DPH, ktorá by sa vzťahovala na každý výrobok na vnútornom trhu.

Túto uhlíkovú daň však nemôžeme prijať. Je to požiadavka z oblasti environmentálnej politiky zo strany konzervatívcov, ktorí sa usilujú o energetický mix, v ktorom sa kombinuje jadrová energia s obnoviteľnými energiami. Jadrovú energiu táto daň nezasiahne. Preto vyzývame na zdanenie energetických vstupov, ktoré prostredníctvom dane z kombinovanej primárnej energie/z uhlíka postihne aj jadrovú energiu. Zdržala som sa konečného hlasovania, pretože som nemohla hlasovať za správu spájajúcu jednu dobrú myšlienku – daň z finančných transakcií – s opatreniami, ktoré by na ľudí v Európe uložili ešte väčšie bremeno.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) V nedávnych rokoch svetová hospodárska a finančná kríza odkryla vážne slabosti v regulačnom a dozornom rámci globálneho finančného systému. Pre finančné transakcie je typické výrazné zvýšenie objemu a zjavný nepomer medzi objemom finančných transakcií a potrebami skutočného hospodárstva. Krátkodobé investície, ktoré prevládajú, viedli k masívnej nestabilite a rizikovému správaniu. V centre krízy boli krátkodobé špekulatívne transakcie, ktoré poukázali na jasnú súvislosť medzi neúčinnou finančnou reguláciou a dohľadom a udržateľnosťou verejných financií. Hlasoval som za túto správu, pretože problémy spôsobené týmto trhovým správaním mali ťažké dôsledky na verejné financie, európskych občanov aj iné. Správa navrhuje vytvoriť nástroje na zníženie špekulácií, zaručiť spravodlivé rozloženie zaťaženia medzi kľúčových finančných aktérov a vytvoriť nové dodatočné zdroje na riešenie hlavných problémov.

V súčasnosti sa odhaduje, že daňové úniky a podvody stoja členské štáty EÚ približné 250 miliárd EUR ročne. Daň z finančných transakcií je priekopníckym prvkom, ktorý pre EÚ vytvorí daňové výnosy vo výške približne 200 miliárd EUR ročne a zabráni špekulatívnym transakciám.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasovaním za túto správu europoslanci reagujú na žiadosť verejnosti o spravodlivé zdanenie finančného sektora. Finančný sektor je do značnej miery oslobodený od DPH a nedostatočne zdaňovaný, kým bežní občania čelia dôsledkom finančnej krízy a každý muž, žena i dieťa v EÚ prispeli do vládnej podpory sumou 9 500 EUR. V tomto hlasovaní poslanci podporili státisíce aktivistov, ktorí sa intenzívne usilujú o daň Robina Hooda – o nepatrnú daň z finančných transakcií, ktorá umožní nazbierať miliardy na splnenie priorít doma a našich záväzkov boja proti chudobe a klimatickým zmenám na medzinárodnej úrovni.

Najlepším spôsobom, ako zaviesť túto daň, by bola celosvetová dohoda. Kolková daň z akcií v Spojenom kráľovstve však dokazuje, že je možné zaviesť úspešnú, dobre navrhnutú daň z finančných transakcií (DFT) bez oslabenia konkurencieschopnosti. Koordinovaná celoeurópska DFT bude prvým krokom k celosvetovej DFT. Je čas konať a EÚ sa môže postaviť do čela tejto kampane za globálne spravodlivejšie zdaňovanie.

  Arlene McCarthy (S&D), písomne. – Labouristickí europoslanci reagujú na žiadosť verejnosti o spravodlivé zdanenie finančného sektora. Finančný sektor je do značnej miery oslobodený od DPH a nedostatočne zdaňovaný, kým bežní občania čelia dôsledkom finančnej krízy a každý muž, žena i dieťa v EÚ prispeli do vládnej podpory sumou 9 500 EUR. V tomto hlasovaní labouristickí europoslanci podporili státisíce aktivistov, ktorí sa intenzívne usilujú o daň Robina Hooda – o nepatrnú daň z finančných transakcií, ktorá umožní nazbierať miliardy na splnenie priorít doma aj našich záväzkov boja proti chudobe a klimatickým zmenám na medzinárodnej úrovni. Najlepším spôsobom, ako zaviesť túto daň, by bola celosvetová dohoda. Kolková daň z akcií v Spojenom kráľovstve však dokazuje, že je možné zaviesť úspešnú, dobre navrhnutú daň z finančných transakcií (DFT) bez oslabenia konkurencieschopnosti. Koordinovaná celoeurópska DFT bude prvým krokom k celosvetovej DFT. Je čas konať a EÚ sa môže postaviť do čela tejto kampane za globálne spravodlivejšie zdaňovanie.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (DE) Ľavica podporuje myšlienku zavedenia dane z finančných transakcií už roky. Táto myšlienka je dnes predmetom konsenzu. Tento ústupok je podľa nášho názoru vítaný. Daň z finančných transakcií by však mala byť zameraná výhradne na podporu všeobecného záujmu ľudí, nie na hladké fungovanie voľného obchodu alebo obchodovanie s právami na emisie, ktoré niektorí – a vlastne aj tento text – nazývajú „trh s emisiami“. Budem hlasovať proti tomuto bezohľadnému zneužívaniu pôvodne dobrej myšlienky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Napriek tomu, že súhlasím s veľkou časťou obsahu tejto správy, nemohol by som za ňu hlasovať, keďže obhajuje zavedenie dane z finančných transakcií (na celosvetovej alebo aspoň na európskej úrovni), hoci priznáva, že treba preskúmať možné dôsledky tohto opatrenia (tým, že navrhuje štúdiu a posteriori). Strana, ktorú zastupujem, vždy bojovala proti zavedeniu dane z finančných transakcií tohto druhu v Portugalsku z hľadiska jej možného nepriaznivého vplyvu na finančné trhy. Portugalsko je vyčerpané a nevládze sa vyrovnať s ďalšími daňovými zaťaženiami, keďže v konečnom dôsledku by túto daň aj tak znášali občania, pretože finančné inštitúcie by ju preniesli na svojich zákazníkov. Zavedenie takej dane len na európskej úrovni by mohlo viesť k tomu, že iné trhy by vo vzťahu k európskym finančným trhom získali konkurenčné výhody.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za správu pani Podimatovej, ktorá sa zaoberá inovačným financovaním na globálnej a európskej úrovni, keďže predstavuje myšlienku, ktorá je jedným z pilierov ľavice vo svete: zavedenie dane z finančných transakcií. Pravdaže, text mohol byť oveľa odvážnejší a nemusel podmieňovať túto daň tvorbou podobnej dane na celosvetovej úrovni.

Naša politická organizácia vždy obhajovala potrebu zavedenia dane z toku svetového kapitálu, niečoho podobného ako takzvaná Tobinova daň. Z tohto dôvodu, hoci mi návrh správy pripadá nedostatočný, verím, že je to krok správnym smerom.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) V dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy v roku 2007 sme mohli registrovať vážne slabosti v regulačnom a dozornom rámci globálneho finančného systému. V rámci Európskeho parlamentu som bol iniciátorom boja za inovačné financovanie a vytvoril som pracovnú skupinu pre uskutočniteľnosť dane z medzinárodných transakcií. Som presvedčený, že táto daň by nielen umožnila lepšiu reguláciu finančného sektora tým, že by obmedzila čisto špekulatívne aktivity, ale by aj pomohla najchudobnejším krajinám, najmä rozvojovým a spomedzi nich tým najmenej rozvinutým, splniť rozvojové ciele tisícročia a prijať opatrenia potrebné na prispôsobenie sa zmene klímy.

Daň z finančných transakcií by teoreticky na európskej úrovni mohla v Únii vytvoriť príjem okolo 200 miliárd EUR ročne a takmer 650 miliárd USD ročne na globálnej úrovni. Keby sme na európskej úrovni dosiahli jednotný postup uplatnením dane z medzinárodných finančných transakcií, zachovali by sme silné posolstvo, ktoré sme vyslali v decembri 2010, keď sme prijali odporúčanie s názvom „Finančná, hospodárska a sociálna kríza: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať“.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Prijatie tejto správy by zo strany Parlamentu bolo prvým silným signálom v prospech dane z finančných transakcií v čase, keď je postoj Komisie nejednoznačný, a hoci prejavuje ochotu regulovať finančných aktérov, zároveň ich oslobodzuje od dane. Je potrebné poukázať na pokrytecké vyhlásenia niektorých pravicových vodcov, ktorí vyzývajú na istú formu zdanenia finančného sektora, ale len na globálnej úrovni, kde, ako všetci vieme, je najmenej pravdepodobné, že sa uplatní. Komisia by mala vyslať presný a jasný signál o tom, že daň z transakcií musí platiť každý. Situácia, keď farmári platia daň a finančníci nie, nie je prijateľná. Sociálna nespravodlivosť rodí zlo a zhovievavosť zo strany vládnych inštitúcií znižuje ich vážnosť v očiach bánk. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zavedenie dane z finančných transakcií je krok správnym smerom a zasiahne najmä hedžové fondy a podobné produkty, ktoré, zdá sa, sú pre skutočné hospodárstvo slabým prínosom. Nepochybne je správne, že Európa sa v tejto oblasti chce ujať vedenia – koniec koncov, keby sme sa pokúsili zapojiť aj Američanov, museli by sme čakať donekonečna. Daň z finančných transakcií by sa však nemala využívať ako príležitosť zaviesť daň EÚ zadnými dvierkami. Žiaľ, správa pani Podimatovej nás však vedie práve týmto smerom. Daňová suverenita musí naďalej ostať zodpovednosťou členských štátov. Ak Brusel nedokáže spravovať peniaze, ktoré dostáva, potom si musí pritiahnuť opasok. Existuje už dosť právomocí, ktoré by sa lepšie regulovali na vnútroštátnej úrovni ako na úrovni EÚ. Ostatné výzvy obsiahnuté v správe, konkrétne na zavedenie eurobondov a dane z uhlíka, by mali byť zamietnuté. Na jednej strane sú eurobondy produktom, ktorý je proti hospodárskemu zmyslu, kým na druhej sa od fiškálne opatrných krajín eurozóny znovu nespravodlivo žiada, aby znášali náklady. EÚ by sa jednoducho stala transferovou úniou. Daň z uhlíka s pochybnými cieľmi by takisto poškodila európske hospodárstvo a zničila pracovné miesta, čo by malo negatívny dosah na väčšinu ľudí. Z tohto dôvodu by sme mali túto správu zamietnuť.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som proti tejto správe, pretože hoci sa myšlienka príspevku zo strany finančného systému, ktorý je z veľkej časti zodpovedný za krízu v posledných dvoch rokoch, zdá správna, spôsob, akým sa má uplatňovať, ma zaráža.

Musím povedať, že vítam návrh na vytvorenie eurobondov, a verím, že môžu byť užitočným nástrojom. Mám však problémy s tou časťou správy, ktorá sa zaoberá daňou z finančných transakcií. Myslím si, že je priveľkým rizikom uplatňovať ju len na úrovni Európskej únie, pretože tak by celý finančný systém EÚ mohol stratiť konkurencieschopnosť a finančné subjekty by ho bez väčších ťažkostí mohli obchádzať a sústrediť sa na iné trhy.

Okrem toho by som nechcel, aby táto daň vydláždila cestu vytvoreniu potenciálneho centralizovaného daňového systému EÚ, s čím by som dôrazne nesúhlasil.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Európski daňoví poplatníci až doteraz znášali hlavné finančné bremeno hospodárskej krízy. Je preto dôležité, aby sa použili iné nástroje, ktoré zabezpečia, aby hráči a špekulanti na finančných trhoch prevzali zodpovednosť na svoje plecia. Tak je to spravodlivé. Daň z finančných transakcií by sa však nemala využívať ako výhovorka na zavedenie priameho zdaňovania zo strany Bruselu. Podkopalo by to daňovú suverenitu a všeobecnú nezávislosť členských štátov. Táto správa odhaľuje tendencie týmto smerom, preto som hlasoval proti nej.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. Európa so svojím najväčším finančným trhom na svete sa postupne pokúša znovu postaviť na nohy po kríze, ktorej dôsledky budeme cítiť ešte niekoľko nadchádzajúcich rokov. V dôsledku toho je nevyhnutné zaviesť inovačné finančné opatrenia, ktoré by zaistili finančnú stabilitu a transparentnosť. V súčasnosti je väčšina finančných služieb oslobodená od DPH. Z toho dôvodu sa vo finančnom sektore strácajú značné príjmy a zvyšuje sa daňové zaťaženie pracujúcich ľudí. Verím, že daň z finančných transakcií je efektívnym finančným opatrením, ktoré by mohlo pomôcť znížiť špekulácie a deficit verejných financií. Keď dôsledne zhodnotíme jej možný negatívny vplyv na svetovú konkurencieschopnosť EÚ, musíme vynaložiť všemožné úsilie, aby sa uplatňovala aj na celosvetovej úrovni. Aby sa zvýšil HDP všetkých krajín, bolo by navyše rozumné zaviesť daň na aktíva bánk, ktorá by bola primeraná systémovému významu príslušnej úverovej inštitúcie a úrovni rizika obsiahnutého v konkrétnej aktivite. Súhlasím s návrhom na vydanie dlhopisov na projekty EÚ, ktoré ako bežný prostriedok spravovania dlhov pomôžu pritiahnuť zvýšené investície do európskych infraštruktúrnych projektov. Aby sa z uplatňovania dane z uhlíka dosiahol maximálny prínos, je okrem toho potrebné stanoviť minimálne povinné požiadavky pre všetky členské štáty, čo by zabránilo presunúť neúnosné bremená na spotrebiteľov s nízkym príjmom.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za iniciatívnu správu Európskeho parlamentu o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. Finančná kríza a dlhová kríza odhalili medzery v prevádzke a riadení súčasného finančného sektora. Zavedenie dane z globálnych finančných transakcií nie je novým návrhom, určite však bez výnimky nepopulárnym vo všetkých rozvojových krajinách, najmä v tých, kde sa uplatňujú politiky nízkeho zdaňovania. Napriek tomu, ak globálna dohoda nebude možná, zavedenie dane z finančných transakcií v EÚ, ak nepoškodí jej konkurencieschopnosť, pomôže zlepšiť prevádzku tohto konkrétneho sektora a zároveň vytvorí významné verejné príjmy. Toto je podstata pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 2, za ktorý som hlasoval.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa súvisí s inovačnými prostriedkami financovania na svetovej a európskej úrovni. Navrhuje opatrenia na vyrovnanie sa s vážnymi nedostatkami v regulačnom a dozornom rámci svetového finančného systému, ktoré odhalila globálna hospodárska a finančná kríza v rokoch 2007 až 2009. Finančné transakcie v súčasnosti charakterizuje enormné zvýšenie objemu a výrazný nepomer medzi objemom finančných transakcií a potrebami, ktoré sú s nimi spojené v „skutočnom svete“. Nové obchodné modely, ako sú krátkodobé investície a automatizované vysokofrekvenčné obchodovanie, ktoré prevzali ústrednú rolu v rámci globálnych finančných trendov a viedli k masívnej nestabilite a rizikovému správaniu, si zasluhujú pozornosť predstaviteľov vlád. To sú pre Európsky parlament dostatočné dôvody na to, aby v rámci svojich právomocí prispel svojím dielom a naznačil opatrenia, ktoré podľa neho budú vhodné na vyriešenie aktuálnej situácie.

  Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Správa o inovačnom financovaní sa zaoberá množstvom dôležitých oblastí, napríklad významom vytvorenia skutočného vnútorného trhu ako základu pre európsky rast, významom možnosti financovania európskych projektov infraštruktúry prostredníctvom európskych dlhopisov na projekty, ako aj možným riešením v súvislosti s európskou daňou z uhlíka, tak aby sme v Európe mohli prejsť k trvalo udržateľnej výrobe. Dôležitá je aj skutočnosť, že správa zdôrazňuje, že členské štáty EÚ musia splniť ciele pomoci, ktoré boli vytýčené.

Napriek tomu sme sa rozhodli zdržať sa konečného hlasovania, pretože si myslíme, že pre Európu nebude dobré zaviesť daň z finančných transakcií nezávisle, ak to isté neurobia aj iné krajiny. Podľa nás by sme mali zvážiť príklad jednostranného zavedenia istého druhu dane z finančných transakcií v osemdesiatych rokoch 20. storočia vo Švédsku, ktorá vyústila do presťahovania väčšiny obchodu s akciami, dlhopismi a opciami do Londýna, aby sme na európskej úrovni neurobili tú istú chybu.

Podľa nás existuje veľké riziko, že stabilizačné účinky, ktoré – dúfame – daň z finančných transakcií prinesie na finančný trh, sa neprejavia, ak EÚ takúto daň zavedie nezávisle. Riziko, že obchod s akciami, dlhopismi a opciami sa namiesto na menej transparentné a menej otvorené trhy presunie mimo Európy, je veľké. To nevytvorí lepšie podmienky na kontrolu finančného trhu a mohlo by to oslabiť spoločný európsky dohľad nad finančným trhom, ktorý sme zaviedli.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Aby sa vlády viacerých štátov vyrovnali s globálnou finančnou krízou a obrovskou recesiou, ktorá z nej vyplynula, zvýšili svoje vládne dlhy na neudržateľnú úroveň s cieľom zachrániť finančné spoločnosti a stimulovať svoje hospodárstvo. V rovnakom čase banky zhromažďujú zisky z rozdielu medzi pôžičkami získanými od centrálnych bánk s takmer nulovým úrokom a cenou, za ktorú poskytujú úvery zákazníkom a štátom. Preto je morálnou povinnosťou finančných podnikov vziať na svoje plecia zodpovednosť a čeliť kríze, ktorú spôsobili. Daň z finančných transakcií je to najmenej, čo môžeme žiadať.

Tým, ktorí sa usilujú túto zodpovednosť odsunúť na neskôr pod zámienkou, že takú daň je možné zaviesť len na celosvetovej úrovni, chcem povedať: 1. že pozícia EÚ sa jednostranným zavedením tejto dane výrazne posilní; 2. ak časť kapitálu použitého na špekulatívne transakcie má opustiť EÚ, dôsledkom bude zníženie nestability finančných trhov, čo by mohlo byť prínosom; 3. ak globálna finančná regulácia nebude uskutočniteľná alebo vhodná, budú potrebné rozumné pravidlá na obeh kapitálu. Táto správa predstavuje krok týmto smerom.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu, pretože pre EÚ je už najvyšší čas ujať sa vedenia a zaviesť daň z finančných transakcií na európskej úrovni. Som presvedčená, že keď urobíme tento prvý krok, zvýši sa pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa – daň z finančných transakcií na celom svete. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložila naša skupina a ktorý vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni EÚ bez ďalších odkladov (ako je požiadavka vypracovať viac štúdií) prešiel len tesnou väčšinou. Teraz chcem vyzvať zodpovedného komisára pána Šemetu, aby začal konať.

Uznesenie bolo prijaté drvivou väčšinou 529 hlasov za, 127 hlasov proti a 18 zdržaní sa hlasovania. Ide o jasný signál Parlamentu, ktorý Komisia nesmie ignorovať ani označiť za nepresvedčivý. Vyzývam pána predsedu Barrosa, aby začal konať, uplatnil právo Komisie chopiť sa iniciatívy a predložil nám, zákonodarnému orgánu, predbežný návrh. Týmto spôsobom by bolo možné vyzbierať celkovo 200 miliárd EUR – peňažné prostriedky, ktoré zúfalo potrebujeme a do ktorých by mali prispieť tí, čo krízu spôsobili. Nemali by sme sa obracať na daňových poplatníkov, aby napravili deficity spôsobené finančnou krízou, ale mali by sme žiadať od súkromného sektora, aby konečne prispel svojím dielom. Tieto peniaze by sa mali využiť na konsolidáciu rozpočtu a ako samostatný zdroj príjmov rozpočtu EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Európsky parlament dnes zopakoval výzvu na zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni EÚ ako súčasť správy o inovačnom financovaní prijatej poslancami Európskeho parlamentu. Skupina zelených už dlho vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií a uvítala hlasovanie s poznámkou poslanca za zelených pána Philippa Lambertsa: „Európsky parlament zotrváva v tlaku na zavedenie dane z finančných transakcií na úrovni EÚ. Hoci konečným cieľom by malo byť zavedenie globálnej DFT, pre jej jednoznačné prínosy ju EÚ musí presadiť sama. Poslanci EP dnes naliehali na Komisiu, aby podnikla kroky k tomuto cieľu. Zelení dlho bojujú za zavedenie dane z finančných transakcií ako prostriedku na potlačenie škodlivých špekulácií aj ako nového zdroja na vytvorenie verejných príjmov. Okrem toho, že daň z finančných transakcií je potenciálne významným zdrojom príjmov v čase, keď sú štátne pokladnice pod veľkým tlakom, je aj sociálne spravodlivá. DFT by ako prekážka riskantných špekulácií tiež výrazne zasiahla systémové riziko pochádzajúce z vysokofrekvenčného obchodovania. Je najvyšší čas, aby Komisia a členské štáty prestali prešľapovať na mieste.“

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Nedávna hospodárska kríza odhalila nedostatky systému regulácie a dohľadu nad globálnymi financiami.

Až príliš často objem týchto transakcií ďaleko prekročil potreby skutočného sveta a spôsobil špekulácie, čo postupom času vyvolalo nestabilitu vloženého kapitálu a riziko platobnej neschopnosti. Prví, ktorí znášali dôsledky v podobe stúpajúcej nezamestnanosti, zmenšujúcich sa príjmov, obmedzeného prístupu k sociálnym službám a zvyšujúcich sa nerovností, boli daňoví poplatníci.

Aby EÚ zabránila budúcim krízam, potrebuje teraz podporiť skutočné zmeny v regulácii a dohľade a vyformovať zdravšie a zdatnejšie finančné prostredie. Myšlienka odvodov z finančných transakcií predstavuje najmä v období po kríze, ako je tá súčasná, významné výhody: stabilizáciu trhov, poskytnutie stimulov na dlhodobé investície a zabezpečenie sledovateľnosti s cieľom kontrolovať jednotlivé transakcie.

Potlačenie špekulácií, podpora dlhodobých investícií a dosiahnutie väčšieho dlhodobého rastu v rámci stratégie Európa 2020 sú potrebné, aby sa toto všetko zavŕšilo zavedením podobného systému financovania aj mimo Európskej únie, aby dôsledkom neboli konkurenčné znevýhodnenia v náš neprospech.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) V dnešnom hlasovaní sme boli svedkami vyjadrenia podpory správe týkajúcej sa inovačného financovania vo svete a v Európe. Jediná časť, ktorá nedostala podporu, bol návrh vyzývajúci Komisiu na preskúmanie uskutočniteľnosti dane z uhlíka v EÚ, ktorá bude podobne ako DPH zavedená na vnútorný trh z každého výrobku. S potešením som si všimla podporu hlavných bodov vyzývajúcich Komisiu na preskúmanie uskutočniteľnosti a praktickosti rôznych nových daní a dôsledkov, ktoré z nich vyplynú. Po zavedení bankových daní, daní z finančných činností a daní z finančných transakcií bude mať každý vlastný hospodársky cieľ a potenciál na zaistenie príjmu sa bude líšiť, preto je dôležité, aby sa pred zavedením dodatočných daní vykonala hĺbková analýza.

Táto myšlienka získala podporu za predpokladu, že ak sa zavedie daň z finančných transakcií, mala by sa zaviesť v čo najširšej forme. Zároveň poslanci Parlamentu vrátane mojej osoby žiadali o vyjasnenie otázky, kto v konečnom dôsledku túto daň zaplatí, keďže daňové bremeno zvyčajne zaťaží zákazníka, ktorým by v tomto prípade boli drobní investori a jednotlivci. Ďakujem.

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Podporil som správu pani Podimatovej, ktorá obsahuje množstvo dobrých nápadov v súvislosti s daňou z finančných transakcií. Je pravda, že väčšia časť finančného sektora, najmä investičné banky, sa musí reformovať v dôsledku nedostatkov, ktoré odhalila finančná kríza. Dokonca aj guvernér centrálnej britskej banky Bank of England Mervyn King minulý týždeň pripustil, že náklady na úsporné opatrenia, ktoré sa prijímajú v Británii aj v celej Európe, znášali ľudia, ktorí neniesli vôbec žiadnu vinu, kým finančný sektor sa vrátil späť k svojmu podnikaniu, akoby sa nič nestalo.

Je správne, že súkromný sektor by mal splatiť svoj podiel na dôsledkoch finančnej krízy a poskytnúť prostriedky na možnú budúcu finančnú pomoc pri existencii mnohých bánk, ktoré sa ešte vždy považujú za „príliš veľké na to, aby skrachovali“. Teraz je na MMF a Európskej komisii, aby zhodnotili klady a zápory globálnej dane z finančných transakcií.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Počas dnešného hlasovania o správe pani Podimatovej o inovačnom financovaní sa hlasovalo aj o samostatnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý vyzýva Komisiu predložiť návrhy na navrhovanú daň z finančných transakcií na úrovni EÚ bez akýchkoľvek iniciatív na úrovni krajín G20.

Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh z dôvodu solidarity so skupinou a preto, lebo verím, že jasná podpora koncepcie DFT zo strany Európy môže podnietiť ďalšie diskusie na úrovni krajín G20.

Je mi však úplne jasné, že zavedenie DFT na úrovni EÚ, pokiaľ nebude zavedená aj celosvetovo, zvýši potenciálne riziko pre konkurenčné postavenie Spojeného kráľovstva ako finančného centra, čo priamo zasiahne občanov v juhovýchodnom Anglicku. Mám veľké obavy z DFT platnej len v EÚ a nazdávam sa, že každý návrh musí byť dôkladne zhodnotený z hľadiska jeho vplyvov, aby sa zabezpečilo, že kladné vplyvy prevážia záporné dôsledky na mojich voličov. Pred výsledkom takéhoto posúdenia vplyvov rovno odmietam návrhy na celoplošnú sadzbu DFT vo výške 0,05 % na všetky finančné transakcie ako svojvoľnú a zle premyslenú.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – (DA) Hlasoval som proti správe, pretože nezaručuje, že daň z finančných transakcií sa použije na účel, na aký by sa mala použiť Tobinova daň, konkrétne pre rozvojové krajiny a na investície do klímy. Správa je nejasná v tom, či daň pripadne rozpočtom EÚ, čo otvára možnosť ďalších problémov. Po prvé, som zásadne proti zvýšeniu vlastných zdrojov EÚ. Po druhé, ak EÚ bude mať právo disponovať s touto daňou – pozri návrh Komisie, že z dane by sa mali financovať projekty EÚ a medzery v rozpočte EÚ –, premárnime príležitosť zaviesť pravú Tobinovu daň. Moje hlasovanie by sa nemalo vykladať ako odpor voči dani z finančných transakcií v EÚ. Plne podporujem pravú Tobinovu daň. Podporujem aj pozitívne prvky správy, napríklad boj proti daňovým podvodom, zásadu, podľa ktorej znečisťovateľ platí, a výzvu na energetickú efektívnosť.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Dnes som znovu hlasoval za zavedenie dane z finančných transakcií (DFT) a súhlasil som s tým, že ak sa nám nepodarí zaviesť DFT na celosvetovej úrovni, EÚ by napriek tomu mala urobiť prvý krok. Musíme využiť tento impulz a zredukovať chamtivosť finančného a bankového sektora. Koniec koncov, globálna kríza si vyžaduje globálne riešenia a Európa ako najväčší finančný trh môže v tomto smere zohrať priekopnícku úlohu. Daň z finančných transakcií by mohla členským štátom poskytnúť dostatočný príjem na vyváženie rozpočtov a udržanie chodu hospodárstiev.

Pretože potenciálny výnos z DFT vo výške 0,05 % zodpovedá 200 miliardám EUR v EÚ a 650 miliardám USD na globálnej úrovni, táto daň by mohla tiež tvoriť dôležitú časť riešenia pri hľadaní nových a udržateľných zdrojov príjmu. DFT by mohla obmedziť špekulácie a stabilizovať trhy, vytvoriť stimuly na dlhodobé investície, a keďže každá transakcia sa dá vysledovať, mohla by zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby finanční hráči prijali svoj podiel na dôsledkoch krízy. Navyše správa vyzýva detailnejšie preskúmať možnosti vydávania eurobondov a zavedenia dane z CO2.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Na rozdiel od svojich kolegov – škótskych konzervatívcov a škótskych liberálov – som podporila túto správu, ktorá rieši množstvo možných zdrojov financovania vrátane dane z finančných transakcií. Takisto vyzýva na rozpravu o použití príjmov, ktoré by DFT mohla priniesť.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Počas hlasovania o správe o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni som dôrazne podporila zavedenie dane z finančných transakcií na celosvetovej úrovni. Možnosť uplatňovania takejto dane výhradne na európskej úrovni by však mala byť predmetom štúdie uskutočniteľnosti Európskej komisie. Skutočne by sme mali zistiť, či sa táto daň môže uplatňovať na európskej úrovni bez toho, aby mala nepriaznivé účinky na európsku konkurencieschopnosť z medzinárodného hľadiska.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hospodárska a finančná kríza odkryla vážne nedostatky v regulačnom a dozornom rámci globálneho finančného systému. Je potrebné reagovať na krízu prostredníctvom nových nástrojov, ktoré pribrzdia špekulácie, obnovia úlohu finančného sektora, zaručia spravodlivé rozdelenie bremien a vytvoria nové, dodatočné zdroje na riešenie globálnych problémov, ako sú zmeny klímy, ciele rozvoja a inteligentný, udržateľný, inkluzívny rast v rámci stratégie Európa 2020. Táto iniciatívna správa je výsledkom úsilia nájsť nové, inovačné zdroje financovania. Daňové nástroje založené na prijímaní príjmu sa nepokladajú za dostatočné. Dokument skúma nasledujúce možnosti inovačného financovania: zdanenie finančného sektora, eurobondy a zdanenie sektora energetiky. Podľa môjho názoru je nevyhnutné inovovať z hľadiska alternatívnych prostriedkov financovania, ktoré sú rovnocenné dnešným problémom a v súlade s moderným svetom, ale neodporúča sa urobiť to bez predchádzajúceho preskúmania ich skutočných dôsledkov. Rovnako dôležité ako zvýšenie príjmu je upevnenie regulačnej úlohy trhu vytvorením mechanizmov na posilnenie jeho transparentnosti, efektívnosti a stability. Z týchto dôvodov som počas plenárnej schôdze hlasoval za tento dokument.

  Georgios Toussas (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa je urážkou inteligencie pracujúcich tried a radových občanov, ktorí trpia v barbarskej vojne, ktorú proti nim rozpútal kapitál a jeho politickí predstavitelia. Od začiatku dáva najavo, že o zdanení kapitálu nemôže byť ani reči: „zdôrazňuje, že zvýšenie sadzieb a rozsahu existujúcich daňových nástrojov... nemôže byť dostatočným ani udržateľným riešením“. Preto, len aby oklamala pracujúcich, vyzýva EÚ na prijatie „dane z finančných transakcií“ vo výške 0,01 %, ktorú prezentuje ako údajne „spravodlivé rozdelenie bremena“ krízy medzi kapitál a pracujúcich a úsilie obmedziť špekulácie kapitálu. Zároveň sa zvyšuje priame zdaňovanie chudobných radových občanov a prudko stúpa nepriame zdaňovanie, ktoré doslovne požiera príjmy pracujúcej triedy a radových občanov. Daň z finančných transakcií nie je daňou z finančného sektora; je to ďalšia nepriama daň. Spolu s touto novou nepriamou daňou sa navrhuje aj celá séria takzvaných „opatrení inovačného financovania“ či skôr nových daní z príjmov radových občanov, ako je „daň z uhlíka“, „príspevok solidarity na letenky“ či dokonca „celosvetová lotéria“ na boj proti hladu. Grécka komunistická strana hlasovala proti tejto konkrétnej správe a zdôrazňuje, že jediná všeobecná cesta, ako sa dostať z kapitalistickej krízy, je zaútočiť na zisky monopolov.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – Hlasovala som za túto správu. Podľa mňa je správa pani Podimatovej veľmi dobre vyvážená a veľmi dobre vysvetlená a vítam aj štyri finančné prostriedky, ktoré správa zavádza. Všetky štyri opatrenia sú inovačné a chcela by som zdôrazniť, že sa neobmedzujú len na daň z finančných transakcií. Mali by sme však opatrne vyberať, ktoré nástroje uplatníme: podľa môjho názoru by sme mali vylúčiť daň z odvetví – napríklad z odvetvia energetiky –, ktoré majú znásobujúci účinok na životné náklady. Preto by v záverečnej fáze tohto problému Komisia mala vykonať zhodnotenie posúdením vplyvu účinnosti a potenciálnych dôsledkov použitia týchto nástrojov.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Správa obsahuje niektoré dobré myšlienky, napríklad daň z finančných transakcií vo výške len 0,05 %, ktorá do rozpočtu EÚ prinesie čistý zisk 200 miliárd EUR. V súčasnosti ešte nevieme odhadnúť prínos týchto peňazí, ktoré by len obmedzili, ale nezastavili špekulácie. Zaujímavou otázkou je, čo s touto iniciatívnou správou urobí Rada ministrov. Máme pred sebou ešte dlhú cestu.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Opatrenia obsiahnuté v tejto správe predstavujú možnosť získať miliardy eur a zmierniť záťaž, ktorú na rodiny kladú tieto náročné finančné okolnosti, keď občania z celej EÚ čelia zvyšujúcemu sa účtu za finančnú krízu.

Nepatrná daň z finančných transakcií sa bude môcť použiť na boj proti chudobe v Spojenom kráľovstve a na celom svete a na zmiernenie následkov zmeny klímy. Zástancovia tejto takzvanej dane Robina Hooda spolu s labouristickými poslancami EP teraz musia rozšíriť svoj úspech a pokračovať v nátlaku na globálny finančný sektor, aby sa tento systém použil na vytvorenie celosvetovej dane z finančných transakcií.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré je zamerané na povzbudenie inovačného financovania prostredníctvom dane z finančných transakcií, na zvýšenie kapacít na oživenie hospodárstva a na podporu prechodu k ekologickému rastu pri zachovaní pomoci rozvojovým krajinám. Hospodárska kríza veľmi pôsobivo poukázala na to, že je životne dôležité vytvoriť globálne finančné riadenie, aby sme už neboli predmetom vrtochov neviazaného finančného kapitalizmu. To je cieľom francúzskeho predsedníctva G20 a musíme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme ten cieľ dosiahli. Finančné špekulácie podporované nedostatočnými pravidlami a dohľadom zničili milióny pracovných miest, vážne zasiahli verejné financie a výrazne znížili životnú úroveň drvivej väčšiny Európanov. Je najvyšší čas odpútať sa od tejto krátkodobej vízie hospodárstva, kde záleží len na peniazoch a všade vládne nezodpovednosť, ktorá nás doviedla až na okraj priepasti, aby sa finančný systém mohol opäť ujať svojej úlohy a slúžiť reálnemu hospodárstvu a ľuďom. Európska únia by mala v tejto oblasti poslúžiť ako príklad a uznesenie prijaté týmto Parlamentom vysiela silný signál našim partnerom.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu pani Podimatovej o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni. Európski daňoví poplatníci až doteraz znášali hlavné bremeno finančnej a hospodárskej krízy v roku 2007 a v nasledujúcich rokoch. Toto je prvá správa, ktorá zvažuje viaceré inovačné mechanizmy navrhnuté na to, aby aj hráči na finančných trhoch znášali isté dôsledky. Návrh dane z finančných transakcií na globálnej úrovni, ak bude možná, bude uvítaný a malo by sa vážne uvažovať o podobnom systéme na úrovni EÚ ako o alternatíve.

Veľkou výhodou tejto dane nie je len možný príjem zo sektora, ktorý bol v minulosti zaťažený malou alebo nijakou daňou, ale aj súbežný regulačný vplyv. Je všeobecne známym faktom, že finančný sektor, ktorý je často postavený na špekuláciách, sa oddelil od reálneho hospodárstva. Zdanením finančného sektora by sme znovu mohli získať stimuly na dlhodobé investície a zohľadňovať potreby reálneho hospodárstva.

Správa: Edite Estrela (A7-0032/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože ako sa v nej píše, význam zmierňovania nerovností v oblasti zdravia je neoddeliteľne spojený so zmierňovaním sociálnych nerovností. Nerovnosti v oblasti zdravia začínajú v ranom veku a pretrvávajú celý život, pričom sa prenášajú aj do ďalších generácií. Z tohto dôvodu musia členské štáty prijať zásadu „zdravie vo všetkých politikách“. Okrem toho dôrazne podporujem odporúčania spravodajkyne, ktoré obhajujú potrebu presadzovať všeobecný prístup k zdraviu, a to aj pre neevidovaných migrantov, a prístup tehotných žien k sociálnej ochrane v súlade s právnymi predpismi v ich krajinách.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Správa pani Edite Estrelovej slúži ako prehľad nerovností v oblasti zdravia, ktoré existujú v Európskej únii, a opatrení, ktoré treba prijať na ich zmiernenie. Preto je to užitočná správa, za ktorú som hlasovala, a to nielen preto, aby sa potvrdil neporušiteľný charakter práva na potrat a potreba ľahkého prístupu k metódam antikoncepcie v dobe, keď tieto práva ešte neplatia vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Pochod smerom k rovnosti pokračuje.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Nerovnosti v oblasti zdravia medzi krajinami a regiónmi Európskej únie sú veľmi výrazné. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy niektoré členské štáty prijali úsporné opatrenia, ktoré viedli k zníženiu úrovne financovania verejného zdravia, prevencie chorôb a služieb dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Nie všetci občania EÚ majú prístup ku kvalitným zdravotným službám. Týka sa to najmä chudobnejších regiónov EÚ, kde pacienti nemajú prístup ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti a liečbe. Jestvujú veľké rozdiely z hľadiska preplácania liekov a liečby jednotlivých komplikovaných chorôb, napríklad Alzheimerovej choroby, čo bráni pacientom z niektorých členských štátov dostať lieky, ktoré si môžu nechať preplatiť, a liečbu, ktorú potrebujú, v ich krajine. Domnievam sa, že Európska komisia musí prijať opatrenia na zmiernenie rozdielov a nerovnosti v prístupe ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti, ktorým čelia ľudia v EÚ, a vytvoriť mechanizmy na monitorovanie nerovností v oblasti zdravia. Komisia by tiež mala predstaviť iniciatívu zameranú na presadzovanie a podporu rozvoja integrovaných vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia zo strany členských štátov.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európski občania dnes žijú dlhšie a zdravšie. Napriek tomu, že priemerná úroveň zdravia v Európskej únii sa časom zlepšuje, v Európe stále existujú rozdiely v oblasti zdravia medzi členskými štátmi i v rámci členských štátov. V dôsledku súčasnej hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy sa tieto rozdiely zväčšujú. Ako tieňová spravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa požiadaného o stanovisko som poukázala na potrebu hľadať riešenia. Tie sa budú nevyhnutne týkať všetkých zúčastnených: Európskej únie, národných vlád, regionálnych a miestnych orgánov a aktérov sociálneho hospodárstva. Úlohy, ktoré čakajú Európsku úniu v dôsledku demografických zmien, si vyžadujú konkrétny plán na boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia vo vidieckych oblastiach.

Posilnenie mechanizmu uznávania kvalifikácií umožní obeh zručností v rámci EÚ a mobilitu odborníkov. Z hľadiska zmierňovania nerovností v oblasti zdravia sú dôležité aj kampane na podporu zdravého životného štýlu a programy v oblasti prevencie a lekárskych prehliadok zamerané na špecifické skupiny. Z uvedených dôvodov som podporila túto správu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) V čase, keď ešte stále plne pociťujeme sociálne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy na naše európske spoločnosti, bolo dnes dôležité hlasovať za správu pani Estrelovej o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia. Táto správa vlastne pripomína, že nerovnosti postihujú aj zdravotné služby a že je dôležité riešiť základné príčiny týchto nerovností, aby všetci európski občania mohli konečne využívať svoje základné sociálne práva. Občania si nie sú rovní, či už ide o priemernú dĺžku života, chudobu, alebo sociálne vylúčenie, a nie všetkým hrozia zdravotné riziká. Správa spomína aj neevidovaných migrantov, ktorí často čelia obrovským ťažkostiam v prístupe k zdravotným službám v hostiteľských krajinách.

Žiadame preto členské štáty, aby zlepšili prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, či už pre svojich občanov, alebo iné osoby, a vyzývame ich, aby ešte viac koordinovali svoje vnútroštátne politiky v oblasti zdravia. Prístup k zdravotnej starostlivosti vysokej kvality je jedným z najzákladnejších práv, a preto by mal byť prioritou pre Úniu i členské štáty, ktoré stále majú v tejto oblasti právomoc.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) V Európskej únii jestvujú výrazné nerovnosti v oblasti zdravia a veľmi sa líšia aj opatrenia na boj proti nim v členských štátoch. Keďže sa domnievam, že tieto rozdiely v oblasti zdravia môžu mať značný vplyv na jednotlivcov počas celého života, predstavujú problém, ktorý treba riešiť odhodlane a s inovačným politickým pohľadom.

Táto správa obsahuje veľmi zaujímavé riešenia z hľadiska uznania osobitného práva občanov na zdravie, a to najmä prostredníctvom dôrazu na vzdelávanie obyvateľstva a na pokrytie zdravotnými službami. Sociálne dôsledky nedávnej hospodárskej a finančnej krízy sú evidentné: od začiatku krízy stúpol počet ľudí bez práce o 5 miliónov, mnohé domácnosti postihla recesia a teraz sú viac ohrozené chudobou alebo nadmernou zadlženosťou. Myslím si, že podstatné je, aby sa zmierňovanie týchto nerovností považovalo za prioritu na všetkých úrovniach rozhodovania. Vyzývam tiež Komisiu, aby sa tejto téme viac venovala v rámci stratégie EÚ do roku 2020 a aby zaistila plné zohľadnenie cieľa zmierňovania nerovností v oblasti zdravia pri budúcich iniciatívach.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože nerovnosti v oblasti zdravia sú problémom, ktorý treba naliehavo riešiť. Objavujú sa už v ranom detstve a pretrvávajú nielen do vysokého veku, ale aj do ďalších generácií. Skúsenosti s nerovnosťou v ranom veku, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj nerovnosťou založenou na rodovom a kultúrnom pozadí, môžu mať zásadný vplyv na zdravotný stav ľudí počas celého ich života. Chudoba a sociálne vylúčenie navyše majú významný vplyv na zdravotný stav. Týmto nespravodlivým zdravotným rozdielom sa dá v mnohých prípadoch zabrániť. S cieľom odstrániť tieto nerovnosti v oblasti zdravia treba prijať konkrétne opatrenia najmä v súvislosti s najzraniteľnejšími skupinami. Rozhodujúce je, aby sa zmiernenie nerovností v oblasti zdravia považovalo za kľúčovú prioritu a aby sa zaistili účinné posúdenia vplyvu v oblasti zdravia.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Kríza ťažko zasiahla služby zdravotnej starostlivosti mnohých členských štátov EÚ z hľadiska ponuky i dopytu. Na strane ponuky hospodárska a finančná kríza viedla k poklesu úrovne finančných prostriedkov vyčlenených na verejné zdravie a služby zdravotnej starostlivosti, a to aj z dlhodobého hľadiska v dôsledku rozpočtových škrtov a nižších príjmov získaných výberom daní. Na druhej strane z dlhodobého hľadiska stúpol dopyt po službách zdravotnej starostlivosti v dôsledku kombinácie faktorov prispievajúcich k zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva vo všeobecnosti. Viaceré členské štáty začlenili do svojich balíkov obnovy opatrenia na zmiernenie dosahu hospodárskej krízy na služby zdravotnej starostlivosti prostredníctvom investovania do infraštruktúry v zdravotníctve, optimalizácie využívania finančných prostriedkov vyčlenených na služby zdravotnej starostlivosti, ako aj reštrukturalizácie a reorganizácie systému zdravotnej starostlivosti.

V členských štátoch však existujú veľké rozdiely z hľadiska prijatých opatrení na boj proti nerovnostiam. V prípade všetkých verejných služieb je kľúčovou otázkou prístup. Zhromažďovanie a výmena informácií o účinných stratégiách, politikách a opatreniach pomôžu získať podporu na administratívnej úrovni a v rôznych odvetviach.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s tvrdením pani spravodajkyne Estrelovej, že medzi ľuďmi žijúcimi v rôznych regiónoch EÚ i medzi viac a menej zvýhodnenými skupinami obyvateľstva jestvujú obrovské nerovnosti v oblasti zdravia. Tieto nerovnosti sa zvyčajne objavujú už pri narodení a pretrvávajú do vysokého veku, pričom počas života ich ovplyvňuje prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti a môžu byť zvýraznené rozdielmi na základe pohlavia a rasy. Rozhodujúce je zmierniť rozsah jestvujúcich rozdielov, ktoré ohrozujú záväzky EÚ v súvislosti so solidaritou, sociálnou a hospodárskou súdržnosťou, ľudskými právami a rovnosťou príležitostí. Preto je toto opatrenie jednou z priorít stratégie EÚ na roky 2008 – 2013 v oblasti zdravia. Je však dôležité uvedomiť si, že politika v oblasti zdravia patrí do právomocí členských štátov podobne ako vytvorenie jednotlivých systémov zabezpečujúcich prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti. Správa uvádza viacero zaujímavých opatrení, neskúma však ich finančný dosah. Neteší ma ani otvorenie otázky potratov, ktorá patrí do vnútroštátnych, nie európskych právomocí.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Zásady univerzálnosti, prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti, spravodlivosti a solidarity sa musia stať realitou systémov zdravotnej starostlivosti Európskej únie. Preto Európsky parlament veľkou väčšinou prijal správu pani Estrelovej. V zdravotníckych systémoch 27 členských štátov sa stále vyskytuje mnoho nerovností. Poslanci EP preto vyzvali na zlepšenie všeobecného prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti. Základná starostlivosť musí byť lacnejšia a lieky musia byť cenovo dostupnejšie. Musia sa zmierniť nerovnosti medzi rôznymi sociálnymi a vekovými skupinami. Členské štáty by mali zlepšiť efektívnosť svojich výdavkov na zdravotníctvo, zamerať sa na prevenciu a ponúknuť cielené programy pre najzraniteľnejšie skupiny. Toto žiadajú poslanci EP od Európskej komisie a od vlád členských štátov s cieľom zaistiť v Európe úroveň zdravia, ktorá bude hodná európskeho sociálneho modelu, ktorý chceme.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Netrpezlivo som čakala na možnosť podporiť správu pani Estrelovej o zmiernení nerovností v oblasti zdravia medzi krajinami Európskej únie, ale aj v rámci nich. Dôvodom bolo jednoducho to, že sa týka veľmi pestrej škály pretrvávajúcich nerovností v tejto oblasti v rámci Únie. Tieto nespravodlivé nerovnosti sú produktom mnohých hospodárskych a environmentálnych faktorov, ako aj faktorov súvisiacich so životným štýlom, ale aj ťažkostí pri prístupe k zdravotnej starostlivosti, či už z hospodárskych dôvodov, alebo v dôsledku „zlého rozdeľovania zdravotníckych zdrojov“ v niektorých oblastiach Únie. I keď politika v oblasti zdravia zostáva (z väčšej časti) zodpovednosťou jednotlivých štátov, my poslanci EP máme povinnosť nabádať naše členské štáty, aby pokračovali v úsilí zmierniť sociálno-ekonomické nerovnosti a tým aj rozdiely v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Členské štáty musia zaistiť, aby zraniteľné skupiny (zdravotne postihnuté osoby, starší ľudia, migranti – a ženy!) naozaj mohli využívať spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti. Zvláštny dôraz sa tiež musí klásť na prevenciu a informovanosť v oblasti zdravia v koordinácii s organizáciami občianskej spoločnosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Napriek tomu, že správa obsahuje ustanovenia, ktoré považujem za veľmi dôležité z hľadiska rastúceho významu poskytovania zdravotnej starostlivosti starším ľuďom a potreby zlepšiť poznatky o chorobách, ktoré postihujú najmä starších ľudí, vo všeobecnosti obsahuje málo nového. Tým, že chce spomenúť všetko, sa vlastne nakoniec stáva zoznamom želaní, do ktorého spravodajkyňa pod zámienkou „zmierňovania nerovností v oblasti zdravia“ pridala otázky také rozdielne – a nesúvisiace s rovnosťou prístupu k zdravotnej starostlivosti –, ako sú domáce násilie, vyšetrovanie vo farmaceutickom odvetví a politiky členských štátov týkajúce sa dobrovoľného potratu a prístupu k liečbe neplodnosti pre homosexuálov. Nemyslím si, že toto by mala byť aréna, v ktorej by sa mali riešiť tieto otázky. Vieme, že prístup k potratom a lekársky asistovaná reprodukcia pre homosexuálne páry sú v členských štátoch kontroverznými otázkami a len členské štáty môžu o nich slobodne rozhodovať. Aj z tohto dôvodu nemôžem hlasovať za túto správu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Zdravie a priemerná dĺžka života sú úzko spojené so sociálnymi podmienkami. Rozhodujúce je, aby sa zmiernenie nerovností považovalo za kľúčovú prioritu na všetkých úrovniach politickej činnosti, pri realizácii stratégie „zdravie vo všetkých politikách“ a pri zaisťovaní vykonávania účinných posúdení vplyvu. Nerovnosti pretrvávajú, čo dokazuje aj skutočnosť, že v roku 2007 boli rozdiely v priemernej dĺžke života medzi členskými štátmi EÚ 14,2 roka v prípade mužov a 8,3 roka v prípade žien. Je tu potreba zlepšiť všeobecný prístup k systémom zdravotnej starostlivosti, ktoré budú finančne dostupné pre všetkých. Dôležité je zlepšiť prístup k prevencii chorôb a podpore zdravia, ako aj k základným a špecializovaným službám zdravotnej starostlivosti a zmierniť nerovnosti medzi rôznymi sociálnymi skupinami.

Nehlasoval som však za túto správu, pretože nesúhlasím s odsekom 29, ktorý, citujem, „vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia, pokiaľ ide o prístup k metódam asistovanej reprodukcie, na odstránenie diskriminácie žien na základe ich rodinného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo etnického či kultúrneho pôvodu“.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa obsahuje súbor usmernení, ktoré považujeme za oprávnené a spravodlivé. Musíme však povedať aj niekoľko pripomienok.

Takzvané úsporné politiky, ktoré sú vo svojej podstate i obsahovo hlboko protisociálne, so škrtmi vo verejných investíciách a sociálnych funkciách štátu – najmä čo sa týka zdravia –, okrem iných dôsledkov, ktoré sú mimoriadne škodlivé z hospodárskeho i sociálneho pohľadu, tiež zvýrazňujú nerovnosti v oblasti zdravia.

Keď sa v mene potreby znižovania rozpočtového deficitu zvyšujú náklady na prístup k verejným zdravotným službám, v dôsledku znižovania štátnych dotácií rastú ceny liekov dokonca aj v prípade chronických ochorení a ruší sa podpora prepravy pacientov na miesto liečby a poskytovania zdravotnej starostlivosti v oblastiach, kde neexistuje verejná doprava, nerovnosti v oblasti zdravia sa budú zvyšovať, ako sa to momentálne deje v Portugalsku. Výsledkom je to, že ľudia s nižšími príjmami majú čoraz ťažší prístup k zdravotnej starostlivosti.

Namiesto obyčajných slov je potrebná skutočná zmena obsahu politík. Neoliberálne politiky treba prekonať a je nutné zaručiť účinnú rovnosť príležitostí, v neposlednom rade aj pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa zaoberá súborom dôležitých otázok, nejde však do jadra problémov, ktoré v súčasnosti spôsobujú úsporné politiky a protisociálne politiky, zvyšujúce nerovnosti v oblasti zdravia.

Slová teda nestačia. Neoliberálne politiky treba prekonať a hlavnou prioritou sa musia stať prevencia a verejné zdravie s cieľom zaručiť účinnú rovnosť príležitostí v prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Treba skoncovať s Paktom stability, aby sme zabránili zvyšovaniu nákladov na prístup k verejným zdravotným službám, rastu ceny liekov dokonca aj v prípade chronických ochorení a rušeniu podpory prepravy pacientov na miesto liečby a poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v oblastiach, kde neexistuje verejná doprava. Toto všetko sa deje v mene potreby znižovania rozpočtového deficitu.

Vieme, že výsledkom týchto politík je zväčšovanie nerovností v oblasti zdravia, ako sa to momentálne deje v Portugalsku. Ľudia s nižšími príjmami majú čoraz ťažší prístup k zdravotnej starostlivosti. Preto namiesto pekných slov musíme skončiť so súčasnými politikami a zmeniť ich a prioritou sa musí stať dodržiavanie ľudských práv a hospodárska a sociálna súdržnosť.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Musíme uznať, že táto správa obsahuje množstvo veľmi zaujímavých vecí z hľadiska uznania skutočného práva občanov na zdravie (prístup k starostlivosti, vzdelávanie obyvateľstva, pokrytie službami atď.).

Nemôžeme si však pomôcť a musíme vyjadriť určité výhrady vyplývajúce z protirečení v samotnom dokumente, ktoré podnietili rozsiahlu diskusiu. Rovnosť by sa mala chápať v skutočnom význame a nie izolovaním jednotlivcov (najmä žien) z ich vzťahov s partnermi a deťmi a zo sociálneho kontextu, v ktorom sa skutočne odohráva sexualita a reprodukčná schopnosť. Znepokojuje ma tiež vyhlásenie „nových práv“, napríklad „práva na bezpečný potrat“, pretože toto vyhlásenie obmedzuje či dokonca ruší práva ostatných (očakávania otca či priemernú dĺžku života nenarodeného dieťaťa).

Podobne môžeme upozorniť na niektoré nedostatky, napríklad na to, že v dokumente sa vôbec nespomínajú profesionálni prevádzkovatelia. Nič sa nehovorí o ich úlohe a zodpovednosti, zaobchádza sa s nimi ako s robotmi a nie ako s profesionálmi, ktorí majú svoje zručnosti, schopnosti a predovšetkým svoje osobné svedomie.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Táto správa obsahuje niektoré poburujúce návrhy. Chce napríklad „umožniť“ zdravotníckym pracovníkom „zaujať medzikultúrny prístup založený na uznávaní a rešpektovaní rozmanitosti“ pri liečbe pacientov, ktorí sú prisťahovalcami. Ďalej chce odstrániť diskrimináciu v oblasti prístupu k metódam asistovanej reprodukcie – najmä diskrimináciu na základe veku alebo sexuálnej orientácie – a zároveň vyhlasuje, že musíme podporovať všeobecný prístup k potratom. Prevládajúcou témou je tu syntéza kultúry smrti a prevrátenia hodnôt. A nakoniec, chce prinútiť všetky členské štáty zaviesť ekvivalent štátnej lekárskej pomoci – konkrétne prístup k bezplatnej starostlivosti pre nelegálnych prisťahovalcov.

Spomeňme si, že vo Francúzsku je takáto starostlivosť naozaj dostupná akémukoľvek nelegálnemu prisťahovalcovi s akoukoľvek chorobou – pôvodným zámerom bolo reagovať na naliehavé prípady alebo na riziko epidémie – a podmienky tohto prístupu sú minimálne a neoveriteľné. Tento systém, ktorý nemá žiadne kontroly a obmedzenia, umožňuje paliatívnu liečbu, podporuje nelegálne prisťahovalectvo a zdravotnú turistiku, ako aj každý predstaviteľný druh podvodu, a to pri stále rastúcich nákladoch. V čase, keď sú naše nemocnice a systémy zdravotnej starostlivosti v troskách a keď sa čoraz viac našich spoluobčanov musí zaobísť bez zdravotnej starostlivosti, pretože si ju nemôžu dovoliť, je takýto návrh poburujúci.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia, ktorá sa týka rôznych rozdielov v zdravotnej starostlivosti v rámci 27 krajín EÚ. Spravodajkyňa zdôrazňuje to, že rozdiely v zdraví občanov v Únii sú v mnohých prípadoch výsledkom rozdielov v príležitostiach, v prístupe k službám a v materiálnych zdrojoch, sociálnom pozadí, príjmoch a vzdelaní, a tiež to, že tieto rozdiely sa ešte viac prejavili po finančnej kríze. Súhlasím s viacerými otázkami, o ktorých hovorí táto správa – jednou z nich je návrh, aby Komisia spolupracovala s členskými štátmi v oblasti podpory osvedčených postupov v súvislosti s tvorbou cien a preplácaním nákladov na lieky s cieľom optimalizovať cenovú dostupnosť a zmierniť nerovnosti v prístupe k liekom. Ďalším pozitívom je návrh, aby EÚ a členské štáty uznali všetky formy násilia páchaného mužmi na ženách za problém verejného zdravia, a tiež výzva, aby členské štáty prispôsobili svoje systémy zdravotnej starostlivosti potrebám najzraniteľnejších skupín v spoločnosti vytvorením metód stanovovania poplatkov účtovaných zdravotníckymi pracovníkmi, ktoré zaručia všetkým pacientom prístup k starostlivosti. Nesúhlasím však s časťou textu správy, ktorá presadzuje podporu potratov.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Bolo absolútne kľúčové, aby správa zobrala do úvahy nerovnosti v oblasti zdravia na základe veku, ako sa teraz aj stalo.

Nerovnosti v oblasti zdravia na základe veku vedú k obmedzenému prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti a inovatívnej liečbe. Starší ľudia by mali mať možnosť používať lieky, ktorých účinnosť a bezpečnosť boli testované na ľuďoch rovnakého veku. Ľudia tohto veku sú stále príliš často vylučovaní z klinických skúšok. Priemerný vek pacientov, ktorí sa zúčastňujú na klinických skúškach liekov na vysoký krvný tlak, je 63 rokov, hoci 44 % pacientov je starších ako 70 rokov, keď im prvýkrát diagnostikujú tento problém.

Únia a členské štáty sa musia bez ďalších okolkov pripraviť na sociálne a hospodárske následky starnúceho európskeho obyvateľstva a zobrať túto demografickú zmenu do úvahy.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia medzi krajinami a regiónmi EÚ, ktoré ešte zvýraznila hospodárska kríza, sa konečne stal prioritou vďaka prijatiu správy pani Estrelovej. Ako spravodajkyňa Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť požiadaného o stanovisko som hlasovala za túto správu, ktorej cieľom je zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, najmä pre zraniteľné skupiny, a podporiť lekársky a farmaceutický výskum. Takisto sa v nej tvrdí, že členské štáty by mali zastaviť rozpočtové škrty v oblasti služieb zdravotnej starostlivosti. Okrem toho táto správa berie do úvahy rodový aspekt nerovností v oblasti zdravia a zlepšuje prístup žien k reprodukčnej starostlivosti. Tieto podstatné kroky vpred sú len začiatkom boja proti nerovnostiam v oblasti zdravia v EÚ.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože napriek zlepšeniam v oblasti zdravotnej starostlivosti sú rozdiely v zdraví medzi ľuďmi na vrchnom a spodnom konci sociálneho rebríčka stále veľké a v niektorých oblastiach sa aj naďalej zväčšujú. Skúsenosti s nerovnosťou v ranom veku, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj nerovnosťou založenou na rodovom a kultúrnom pozadí, môžu mať zásadný vplyv na zdravotný stav ľudí počas celého ich života. Kombinácia chudoby s inými faktormi zraniteľnosti, ako sú detstvo či staroba alebo zdravotné postihnutie, ďalej zvyšuje zdravotné riziká a, naopak, zdravotné problémy môžu viesť k chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu. Vzťahu medzi spoločenskými činiteľmi a nerovnosťami v oblasti zdravia sa pripisuje čoraz väčší význam. To znamená, že sociálne problémy sú vnímané v spojitosti so zdravotnými problémami, pre ktoré treba hľadať spoločnú odpoveď. Sociálne dôsledky súčasnej hospodárskej a finančnej krízy sa už prejavili. Počet nezamestnaných stúpol o takmer 5 miliónov v porovnaní s obdobím na začiatku krízy. Mnohým domácnostiam klesol príjem, značný počet je oveľa viac vystavený chudobe a nadmernej zadlženosti a niektorí dokonca prišli o bývanie. Pracovníci s krátkodobými zmluvami boli medzi prvými, ktorých sa dotkla kríza. Najviac postihnutí boli prisťahovalci a mladí a starší pracovníci, ktorí častejšie obsadzujú neisté miesta, no v radoch nezamestnaných sa ocitli aj doteraz pomerne dobre chránení pracovníci. Na riešenie nerovností v oblasti zdravia je najmä u ľudí z nižších sociálno-ekonomických vrstiev potrebné inovatívne politické hľadisko.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – (FI) Doteraz sa otázke zmierňovania nerovností v oblasti zdravia v Európe venovala nedostatočná pozornosť. Tento problém treba vyriešiť. Nerovnosti v oblasti zdravia medzi rôznymi skupinami obyvateľov majú rôzne príčiny. Súvisia napríklad so životnými podmienkami, vzdelávaním a odbornou prípravou, zamestnaním, prevenciou chorôb a službami na podporu zdravia. Je dobré, že ľudia začínajú čoraz viac chápať spojenie medzi špeciálnymi problémami a zdravotnými problémami. Tieto problémy sa musia riešiť komplexne.

Faktory vedúce k nerovnostiam v oblasti zdravia možno riešiť prostredníctvom sociálno-politických opatrení. Napríklad konzumáciu alkoholu možno riešiť prostredníctvom politík realizovaných na vnútroštátnej úrovni (ako sú cenové a daňové politiky), prostredníctvom regionálnej politiky (zintenzívnením kontrol) i prostredníctvom miestnej politiky (napríklad rozvojom aktivít mladých ľudí vo voľnom čase).

Na európskej úrovni si musíme vymieňať informácie o osvedčených postupoch v oblasti zdravia medzi členskými štátmi. Je dôležité, aby sme zdôrazňovali potrebu zmierňovať nerovnosti v oblasti zdravia na všetkých úrovniach rozhodovania. Na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia je potrebná najmä trvalá spolupráca medzi všetkými aktérmi.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Všetci si veľmi dobre uvedomujeme význam zdravia. Žiaľ, často ho nedokážeme dostatočne oceniť, kým niekto z našej rodiny alebo priateľov neochorie alebo neochorieme my sami. Prístup k zdravotnej starostlivosti je len jedným z mnohých faktorov určujúcich zdravie občanov v danej krajine alebo oblasti. Medzi ďalšie faktory s rovnako významným vplyvom na zdravie občanov patria postavenie zamestnanca a výsledná materiálna situácia, prístup k vzdelávaniu, pokročilý vek alebo zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine a mnohé ďalšie. „Sociálne rozvrstvenie“ a archaické delenie na „triedy“ majú tiež za následok neprimerané rozdiely medzi Európanmi z hľadiska zdravia. Našou prioritou a prioritou Európskej únie by malo byť zaistiť, aby úplne všetci obyvatelia nášho kontinentu mohli využívať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, a odstrániť sociálne rozdiely.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Zdravie a blahobyt občanov sú prioritami, ktoré musí tento Parlament zaručiť a zabezpečiť. Navyše sme presvedčení, že je rozhodujúce zaručiť toto právo pre všetky európske krajiny.

Sociálno-ekonomické, kultúrne a štrukturálne nerovnosti často vytvárajú diverzifikovanú situáciu, keď nie všetci majú rovnaký prístup k zdravotníckym zariadeniam a k lekárskej starostlivosti. Preto sa stáva, že najzraniteľnejšie skupiny, teda migranti, starší ľudia, deti a zdravotne postihnuté osoby platia za to, že je im odoprené právo na zdravie, vysokú cenu – niekedy dokonca aj vlastnými životmi. To by sa nemalo stávať na európskej ani na vnútroštátnej či regionálnej úrovni. Obete zlého systému zdravotnej starostlivosti, ktorý je, bohužiaľ, veľmi rozšírený, sú rovnako nevinné ako tí, ktorí nemajú rovnocenný prístup k zdravotníckym zariadeniam.

Hlasoval som za uznesenie, ktoré sa snaží o odstránenie nerovností medzi členskými štátmi v súvislosti s úrovňou verejného zdravia a podporuje politiky v oblasti zdravia, ktoré budú efektívnejšie a cenovo dostupnejšie pre všetkých, nielen pre tých, ktorí ich budú využívať, ale aj pre tých, ktorým sa vo funkcii zamestnanca či zdravotníckeho personálu vytvoria vhodnejšie pracovné podmienky na účinnú prácu pre dobro všetkých.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Chcem oznámiť, že som hlasovala proti správe pani Estrelovej o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia, a to z dôvodu odseku 25, ktorý okrem iného zdôrazňuje, že Európska únia a členské štáty musia ženám zaručiť právo na bezpečný potrat.

Chcem povedať, že vyššie uvedený dokument otvára množstvo dôležitých otázok týkajúcich sa zdravia a predstavuje zaujímavý materiál ako základ našej ďalšej práce, nemohla som však hlasovať za jeho prijatie práve pre zmienku o potratoch. Vždy zdôrazňujem, že o potrate nemožno uvažovať bez zohľadnenia názorov na dôsledky spojené so začatím sexuálneho života, pretože ľudský život si zaslúži viac.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Nerovnosti v oblasti zdravia predstavujú problém, ktorý treba riešiť na európskej úrovni. Dôvody často súvisia s rozdielmi z hľadiska príležitostí, prístupu k službám a materiálnych zdrojov, ako aj s rôznymi životnými rozhodnutiami jednotlivcov. Na ich riešenie potrebujeme inovačný politický pohľad.

Hospodárska a finančná kríza v uplynulých rokoch viedla k poklesu úrovne financovania zdravotných služieb a dlhodobej starostlivosti v dôsledku rozpočtových škrtov a poklesu daňových príjmov, zatiaľ čo dopyt po zdravotných službách a dlhodobej starostlivosti stúpol. Viaceré členské štáty zahrnuli do svojich plánov obnovy opatrenia, ako sú investície do reštrukturalizácie zdravotnej starostlivosti a doplnkové financovanie systému zdravotnej starostlivosti.

Zásahy s cieľom riešiť nerovnosti v oblasti zdravia sa však medzi štátmi výrazne líšia. Zhromažďovanie a výmena údajov o stratégiách, politikách a účinných zásahoch pomôžu získať podporu vlád.

Rozhodujúce je, aby sa zmiernenie nerovností považovalo za vysokú prioritu prostredníctvom realizácie takéhoto prístupu vychádzajúceho zo stratégie „zdravie vo všetkých politikách“ a pri zaisťovaní vykonávania účinných posúdení vplyvu, ktoré budú brať do úvahy získané výsledky týkajúce sa rovnosti v oblasti zdravia.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu a vítam jej zameranie na nerovnosti v oblasti zdravia medzi nižšími sociálno-ekonomickými skupinami. Vítam pozornosť, ktorá sa venuje významu faktorov bývania a zamestnanosti v súvislosti so zdravím. Súhlasím aj s tým, že správa upriamuje pozornosť na zvýšené riziko obezity, fajčenia a alkoholizmu medzi nižšími sociálno-ekonomickými skupinami.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Chcel by som zablahoželať spravodajkyni k vynikajúcej práci a poďakovať jej za prijatie mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Otázka rovnakého prístupu k zdraviu je jedným z pilierov našej spoločnej politiky, a to dnes, ale najmä v budúcnosti. Nerovnaký výkon hospodárstiev a súčasná kríza by nemali obmedzovať zaisťovanie rovnakých príležitostí z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom EÚ, a to bez ohľadu na rozdiely medzi systémami zdravotnej starostlivosti. Podľa môjho názoru je veľmi podstatné, že text zdôrazňuje význam lepšej informovanosti pacientov a prvotriedneho právneho poradenstva pre prisťahovalcov, ako aj pre iné skupiny vrátane nelegálnych prisťahovalcov. Základnou zásadou musí byť zabezpečenie zdravia jednotlivých občanov prostredníctvom územnej a finančnej dostupnosti, a to nielen pokiaľ ide o lieky. Zaistenie koordinácie vzdelávania a odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov bude dôležitým faktorom pokroku spolu so stanovením minimálnych noriem pre kvalitu a bezpečnosť starostlivosti. Spravodajkyňa správne zdôrazňuje význam prevencie fajčenia a obezity, ako aj iných chorôb vplývajúcich na dĺžku aktívneho života. Podporujem dôraznú požiadavku pre Komisiu, aby nabádala členské štáty poskytovať a financovať liečbu pacientov s ochoreniami, ako sú Alzheimerova choroba, cukrovka alebo skleróza multiplex. Niektoré členské štáty liečbu týchto ochorení nefinancujú. Tieto ochorenia postihujú ako starších, tak aj mladých ľudí a vedú k sociálnemu vylúčeniu.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa upozorňuje na nerovnosti v oblasti zdravia medzi občanmi EÚ, mužmi a ženami, mladými a staršími ľuďmi, ktoré sú spojené s veľmi pestrou škálou faktorov: s hospodárskou, sociálnou a profesijnou situáciou, so vzdelaním a so životnými podmienkami. Zdôrazňuje význam zachovania a zlepšovania všeobecného prístupu všetkých ľudí k zdravotnej starostlivosti vysokej kvality, a to vrátane – okrem iných zraniteľných skupín – neevidovaných prisťahovalcov. Upriamuje pozornosť na to, že hospodárska a finančná kríza spolu s úspornými opatreniami zavedenými členskými štátmi majú vážny dosah na odvetvie zdravotníctva, čím sa nerovnosti ešte zvýraznia. Správa nabáda Komisiu a členské štáty, aby vytvorili súbor spoločných ukazovateľov na monitorovanie nerovností v oblasti zdravia a aby pokračovali v realizácii stratégie „zdravie vo všetkých politikách“. Zdôrazňuje tiež význam preventívnych opatrení a starostlivosti v zariadeniach nachádzajúcich sa v blízkosti pacienta. Z vyššie uvedených dôvodov a s cieľom podporiť návrhy v správe som hlasovala za.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zaistenie prístupu k starostlivosti pre každého, či už občanov, alebo ľudí, ktorí nie sú občanmi EÚ, bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú doklady, je základnou zásadou verejnej bezpečnosti. Najlepším spôsobom ochrany zdravia jednotlivých ľudí je ochrana zdravia všetkých ľudí ako celku. Vítam túto správu, ktorá tvrdí, že verejné zdravie je nevyhnutné pre spoločné dobro.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Správa, o ktorej sme tu hlasovali, sa týka niekoľkých dôležitých otázok, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu zásady rovnakej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, ktorá, žiaľ, zatiaľ v EÚ neplatí, a to najmä medzi viac znevýhodnenými skupinami, ako sú deti, starší ľudia a v niektorých prípadoch aj ženy. Podľa môjho názoru sa však zaoberá aj množstvom ďalších otázok, ktoré nemajú so zdravím nič spoločné. Najviac ma zaráža prístup v súvislosti s politikami členských štátov týkajúcimi sa dobrovoľného prerušenia tehotenstva a prístup k liečbe neplodnosti pre homosexuálov, ktoré by sa podľa mňa mali riadiť zásadou subsidiarity a malo by sa s nimi zaobchádzať menej pokútnym spôsobom. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za správu pani Estrelovej o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ.

Prístup k zdravotným službám pre všetkých občanov, či sú z EÚ, alebo ide o prisťahovalcov bez dokladov alebo s nimi, je jedným zo základných ľudských práv. Práve ľudia, ktorí sú najviac ohrození vylúčením, musia mať zaručené toto základné právo. Preto som hlasoval za túto správu.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Skúsenosti s nerovnosťou v ranom veku, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj nerovnosťou založenou na rodovom a kultúrnom pozadí, môžu mať naozaj zásadný vplyv na zdravotný stav ľudí počas celého ich života. Treba zdôrazniť, že nikomu sa nechce vážne zaoberať týmto problémom. Preto prichádza správa Edite Estrelovej práve včas. Keď sa nám podarí zaistiť rovnakú zdravotnú starostlivosť pre všetky vrstvy obyvateľstva, spoločnosť bude efektívnejšia z hospodárskeho, finančného i politického hľadiska. Hlasoval som za túto správu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Verejné zdravie je aj naďalej našou najväčšou hodnotou a vlády by ho mali považovať za absolútnu prioritu. Stále však existujú vážne rozdiely v rôznych členských štátoch EÚ, pokiaľ ide o zdravie obyvateľstva. Dôsledky sú očividné, najmä keď sa pozrieme na rozdielne úrovne priemernej dĺžky života, ktoré sa v rámci 27 členských štátov EÚ môžu líšiť o 5,6 roka v prípade mužov a až o 6,6 roka v prípade žien. Dôvody tohto stavu možno čiastočne nájsť v nízkej úrovni vzdelania a vysokej úrovni chudoby a nezamestnanosti. Preto vôbec neprekvapuje, že vlna prepúšťania, ktorá prišla po hospodárskej kríze, nemala pozitívny vplyv na verejné zdravie. Koniec koncov, strata príjmu v mnohých krajinách výrazne znižuje prístup k zdravotným službám. Nehlasoval som za túto správu, pretože neobsahuje dostatok konkrétnych podrobností o stratégiách na riešenie tohto problému.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Pokusy o zmiernenie nerovností v oblasti zdravia v Európskej únii treba rozhodne privítať z hľadiska trvalého sociálneho a hospodárskeho rozvoja, a preto som hlasoval za správu pani Estrelovej. Návrhy na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v Európe prostredníctvom zdravotnej výchovy, prístupu k liečbe, informovanosti a využívania mechanizmov merania, monitorovania, hodnotenia a poskytovania informácií sú dôležitým príspevkom k rozvoju efektívnych politík na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia. Myslím si však, že pri realizovaní týchto vecí je, samozrejme, rovnako dôležité dodržiavať zásadu subsidiarity a rešpektovať niektoré národné zvláštnosti a vlastnosti, ktoré treba podľa mňa zachovávať a chrániť.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ stanovuje rôzne opatrenia, ktoré považujem za užitočné a dôležité. Zdržala som sa však záverečného hlasovania, pretože nemôžem súhlasiť s tým, aby EÚ a členské štáty museli zaručiť ženám úplne slobodný prístup k potratu. Investovať by sa vždy malo na úrovni plánovaného rodičovstva a antikoncepcie a potrat by mal byť až poslednou možnosťou vo výnimočných situáciách. Takisto si nemyslím, že by mal existovať slobodný prístup k metódam asistovanej reprodukcie, ktoré by mali podliehať zásade subsidiarity a nikdy by sa nemali používať ako nástroj odstraňovania diskriminácie žien na základe ich rodinného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo etnického či kultúrneho pôvodu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Rozdiely v priemernej dĺžke života medzi jednotlivými štátmi EÚ dosahujú 14,2 roka v prípade mužov a 8,3 roka v prípade žien (11,86 u mužov a 7,38 u žien v Rumunsku). Dokonca aj v rámci krajín majú skupiny s rôznymi úrovňami vzdelania či sociálnymi úrovňami rôzne vyhliadky, čo sa týka zdravia. Nárast miery nezamestnanosti a úsporné opatrenia by mohli zvýrazniť nerovnosti v oblasti zdravia, ktoré už v EÚ existujú. Hlasovala som za toto uznesenie s cieľom vyzvať na zlepšenie monitorovania a preventívnych opatrení proti chorobám a upriamiť pozornosť na zraniteľné skupiny.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Keďže návrh správy obsahoval väčšinu dôležitých otázok, nebolo treba predkladať veľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Hoci sme my Skupina zelených/Európska slobodná aliancia podpísali množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov spolu so spravodajkyňou a tieňovými spravodajcami, boli sme jediní, kto sa do nich pokúsil začleniť aj kritiku súčasného modelu vývoja liekov na základe patentov, ktorý vedie k vysokým cenám inovácií v zdravotníctve a nedostatočnému prístupu k cenovo dostupným základným liekom. Žiadali sme vytvorenie nových modelov inovácií v zdravotníctve a riešenie otázky nedostatočného prístupu k cenovo dostupným základným liekom. Žiadali sme nové modely lekárskeho výskumu (inovačné systémy cien, spravodlivé udeľovanie licencií, patentové fondy, verejno-súkromné partnerstvá a sociálnu podmienenosť priznania financovania výskumu zo strany EÚ), ale tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli prijaté.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Čísla Eurostatu za rok 2010 sú jasné: stále existujú veľké nerovnosti medzi 27 členskými štátmi v súvislosti s kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Parametre ako priemerná dĺžka života v rôznych členských štátoch stále vykazujú príliš veľké rozdiely medzi regiónmi, čo ukazuje, že úroveň kvality zdravotnej starostlivosti je v rámci EÚ stále príliš heterogénna. Prístup k základnému a stredoškolskému vzdelávaniu, stabilné a uspokojivé zamestnanie, pohlavie, kultúrne pozadie a prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti sú faktory, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kvality života občanov viac ako čokoľvek iné.

Z tohto dôvodu by správa mala za prioritné považovať práva tých najslabších, predovšetkým žien, a ich osobitné potreby.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Hoci súhlasíme so základnou zásadou správy, teda s tým, že priemerná úroveň zdravia v Európskej únii sa aj naďalej zlepšuje napriek veľkým rozdielom v zdravotnej starostlivosti v dôsledku rôznych systémov v členských štátoch, správa je nedostatočná, pokiaľ ide o práva migrantov. Tí sú začlenení medzi najzraniteľnejšie skupiny, medzi ktoré patria zdravotne postihnuté osoby, starší ľudia a deti, pričom sa neprihliada na to, že mnohí migranti sú nelegálni a prišli teda do Európy nezákonne.

Nemôžeme preto migrantov brať rovnako ako zdravotne postihnutých ľudí, ktorí sú zraniteľnou skupinou, vyžadujúcou zvláštnu starostlivosť a pomoc zodpovedajúcu ich potrebám. Správa delí spoločnosť na triedy – bohatých, chudobných, etnické menšiny, mužov, ženy a deti –, pričom uplatňuje zastaranú metodológiu namiesto toho, aby hovorila o občanoch s právami, a chce merať tieto údajné nerovnosti v oblasti zdravia prostredníctvom príslušných právnych predpisov.

Schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy správu v podstate ešte zhoršili, pretože do nej zahrnuli rôzne témy, ako sú zmena klímy, násilie na ženách, asistovaná reprodukcia a rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre nelegálnych migrantov.

  Christel Schaldemose (S&D), písomne. – (DA) V mene štyroch dánskych sociálnych demokratov v Európskom parlamente (Dana Jørgensena, Christel Schaldemoseovej, Britty Thomsenovej a Oleho Christensena). Hlasovali sme za správu o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ. Správa obsahuje veľa dôležitých návrhov na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia. Navrhuje však aj to, aby mali neevidovaní migranti nárok na zdravotné služby v členských štátoch a aby im bol zaručený prístup k nim. S týmto názorom sa nestotožňujeme. Sme však presvedčení, že právo na využitie núdzovej liečby bez ohľadu na postavenie danej osoby v spoločnosti je ľudským právom.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, aby som podporil prístup spravodajkyne, ktorá stanovila zásady, ktoré by mali mať naozajstný význam pre zdravie žien. Mnohé ženy v európskej spoločnosti nemajú základné práva na programy v oblasti zdravia a na prístup k zariadeniam z dôvodu sociálneho a hospodárskeho postavenia v našej spoločnosti. Platí to najmä pre etnické menšiny a migrujúce ženy, ktoré môžu byť aj neevidované. Hoci je dôležité chrániť sa pred „zdravotnou turistikou“, ako sa tento fenomén nešťastne označuje, je tiež dôležité pamätať na náš záväzok dodržiavať základné ľudské práva.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorá sa zaoberá rôznymi nerovnosťami v oblasti zdravia v členských štátoch a nabáda ich, aby v čase finančnej krízy a obnovy aj naďalej považovali zdravotnú starostlivosť za prioritu. Je dôležité, aby sa snahou vlád šetriť peniaze tieto nerovnosti nezvyšovali.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ, pretože sa domnievam, že medzi členskými štátmi existujú v súčasnosti veľké rozdiely, pokiaľ ide o zdravie. Všetky členské štáty Únie musia napríklad zaistiť, aby mali ženy ľahký prístup k metódam antikoncepcie a aby mohli uplatňovať právo na potrat.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – Hlasovala som proti správe, pretože sa domnievam, že nerieši tému nerovností v oblasti zdravia, ale nabrala úplne odlišný kurz. Hoci je v správe veľa častí, s ktorými nesúhlasím, chcela by som sa venovať slobodám, ktoré sa priznávajú „neevidovaným“ migrantom, ako sa o nich hovorí v správe, ktorá je v podstate metódou na premenovanie nelegálnych migrantov. Správa presadzuje udeľovanie mnohých občianskych a so zdravím súvisiacich slobôd jednotlivcom, ktorí nelegálne vstupujú do mnohých krajín EÚ.

Táto správa prinesie veľa nevýhod členským štátom, ktoré dennodenne riešia otázku prisťahovalectva, ako sú Grécko a Taliansko. Nielenže dáva nelegálnym prisťahovalcom právo žiadať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, ale stane sa aj dôvodom, prečo bude ešte viac takzvaných „žiadateľov o azyl“ chcieť prísť do Európy, túžiac po výhodách bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ktorá vo väčšine krajín tretieho sveta neexistuje.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože opäť zadnými dvierkami podporuje potraty. Ľudské bytosti sú Božie stvorenia a nemali by sme sa stavať do pozície rozhodcov v otázkach života a smrti. Tu nie je miesto na žiadne kompromisy. Hoci s týmto názorom nie som vo väčšine, nebudem meniť svoj postoj a odmietam obetovať čo i len jediný život pre súčasnú morálku. Rovnaký postoj som zaujal aj v otázke predimplantačnej diagnostiky.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Správa pani Estrelovej sa zaoberá otázkou zmierňovania nerovností v oblasti zdravia v EÚ. Veľmi túto prácu vítam, pretože napriek tomu, že súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že sa musíme zaoberať predovšetkým hospodárskymi a právnymi otázkami, nikdy by sme nemali zabúdať na otázky ako zdravie, vzdelávanie a sociálne zabezpečenie. Vyššie ciele Spoločenstva, ako je stratégia EÚ do roku 2020, bude možné dosiahnuť len vtedy, keď budeme mať udržateľné systémy v rozsiahlej oblasti sociálneho zabezpečenia a rovnakých príležitostí. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

Správa: Eva Joly (A7-0027/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Schvaľujem túto správu s ohľadom na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Máme povinnosť odovzdávať naše skúsenosti s hospodárskym riadením, aby si rozvojové krajiny mohli vybudovať vlastné daňové systémy. Je to jediný spôsob, pomocou ktorého bude možné vytvoriť spravodlivejší a udržateľnejší daňový systém, bojovať proti únikom a v dôsledku toho podporovať lepšie medzinárodné daňové prostredie. Chcem tiež vyzdvihnúť dôležitosť tejto správy, pokiaľ ide o zdôraznenie naliehavosti zrušenia daňových rajov, pretože to je základné opatrenie v oblasti transparentnosti, ktoré umožní potrebnú automatickú výmenu daňových informácií.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hoci zdaňovanie môže byť spoľahlivým a trvalo udržateľným zdrojom financovania, pokiaľ existuje systém progresívneho zdaňovania, účinná daňová správa a transparentné a zodpovedné využívanie daňových príjmov, mnohé rozvojové krajiny neuplatňujú ani minimálnu daňovú sadzbu, aby mohli financovať verejné služby. Európska únia musí preto s týmito krajinami spolupracovať s cieľom podporiť dobrú správu v daňových záležitostiach. Hlasovala som preto za túto správu, ktorá umožní vytvorenie stabilnejšieho a účinnejšieho, ale aj spravodlivejšieho daňového systému, aby sa v týchto krajinách zmiernila chudoba. Správa takisto umožní vytvorenie transparentného, na spoluprácu zameraného a spravodlivého medzinárodného daňového prostredia.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Rozvojové krajiny čelia ťažkostiam pri zavádzaní daňových systémov (zavedenie, výber a správa daní). Boj proti daňovým rajom je jednou z hlavných úloh, ktoré boli stanovené v rozvojových cieľoch tisícročia, pretože oslabujú inštitúcie a politické systémy rozvojových krajín. Zahraničné (off-shore) centrá a daňové raje uľahčujú nezákonný únik kapitálu vo výške 1 bilión USD ročne. To predstavuje približne desaťnásobok finančných prostriedkov poskytovaných v rámci pomoci rozvojovým krajinám na zmiernenie chudoby a hospodársky rozvoj. Súhlasím s návrhmi v správe, že pri prideľovaní finančnej pomoci by mali darcovia podporovať úsilie rozvojových krajín v zlepšovaní správy daní a zabezpečiť to, aby sa pomoc využívala transparentne a zodpovedne.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Táto správa sa po dohode s Komisiou zameriava na posilnenie synergií medzi daňovými politikami a rozvojovými politikami. Na dosiahnutie toho Komisia zverejnila dve štúdie a pred rokom bolo tu v Parlamente schválené uznesenie na rovnakú tému. Hlasoval som za správu, pretože podporujem dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) a správu daňového systému, odhodlanie podporovať daňové systémy rozvojových krajín, dialóg a medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní.

Je však správne poukázať na pretrvávajúce nedostatky, pokiaľ ide o správu colných príjmov, súčasné nedostatky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a pokles daňových príjmov. Považujem za vhodné, aby Európska únia robila viac v boji proti neefektívnosti vrátane boja proti daňovým rajom, manipulácii s obchodnými cenami a slabosti medzinárodnej štruktúry. Je načase obmedziť manipuláciu obchodných cien, „kliatbu prírodných zdrojov“, a rozšíriť daňový základ, čím sa podporí lepšia koordinácia medzi daňovníkmi.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Narastajúca globalizácia trhov a mobility daňových poplatníkov spôsobuje, že zdaňovanie sa v dnešnej dobe stalo komplikovanou záležitosťou. Ešte komplikovanejšia a zložitejšia je náprava situácie v rozvojových krajinách v dôsledku vnútorných faktorov, ako sú obrovské neformálne odvetvia, prevaha poľnohospodárstva a obmedzené využívanie nových technológií. Vítam iniciatívu Komisie v oblasti spolupráce s týmito krajinami s cieľom podporiť dobrú správu v daňových záležitostiach prostredníctvom správy, v ktorej sa identifikovali hlavné problémy a riešenia spôsobom, ktorý podporuje synergie medzi daňovou politikou a rozvojovou politikou, pričom prispieva k ich väčšej účinnosti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Existencia efektívnych, transparentných a spravodlivých daňových systémov je nevyhnutná pre ďalší vývoj rozvojových krajín, pretože prispievajú k financovaniu ich verejných aktív, k udržateľnosti ich inštitúcií, k ich menšej závislosti od vonkajšej pomoci a k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia. V tejto súvislosti som presvedčený, že EÚ by sa mala na jednej strane sústrediť na vykonávanie opatrení proti daňovým rajom a daňovým únikom (ktoré narúšajú politické a hospodárske systémy v rozvojových krajinách tým, že podporujú finančné trestné činy a nerovnosť pri prerozdeľovaní daňových príjmov) a na druhej strane by mala nadviazať proces spolupráce a dialógu s daňovými úradmi týchto krajín.

Chcem tiež zdôrazniť význam rozšírenia daňového základu v týchto krajinách. Treba poznamenať, že daňové systémy v rozvojových krajinách sú charakteristické tým, že sú založené na nepriamom zdanení (kedy väčšina príjmov pochádza zo zdanenia tovarov a služieb), čo obmedzuje daňové príjmy a vytvára neefektívnosť v rámci týchto systémov. Úsilie treba zamerať na rozvoj priameho zdanenia. Nemenej dôležitá je potreba zvýšenia konzistentnosti medzi rozvojovou politikou Európskej únie a jej obchodnou politikou.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) V dôsledku liberalizácie trhov došlo v rozvojových krajinách k poklesu príjmov z ciel. Tieto straty zdrojov môže vykompenzovať lepšia správa a spravodlivejší a účinnejší daňový systém. Mali by sme preto v týchto krajinách pripraviť lepšiu technickú a právnu podporu s cieľom zaviesť spravodlivý, progresívny a transparentný daňový systém; mali by sme napríklad zrušiť všetky daňové výnimky a zvýhodnenia na základe voľného uváženia pre nadnárodné a ťažobné spoločnosti. Ďalším spôsobom, ako ešte môžeme pomôcť týmto krajinám, je zrušiť daňové raje, ktoré vážne bránia ich rozvoju. Spravodlivejší daňový systém a väčšia právna istota jednoznačne podporia súkromné zahraničné investície a v konečnom dôsledku aj rast. Žiadne z týchto ustanovení však nesmie viesť k zníženiu oficiálnej rozvojovej pomoci. V tejto otázke by sme mali byť ostražití, keďže členské štáty majú stále sklon znižovať podiel HDP, ktorý poskytujú na oficiálnu rozvojovú pomoc.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu z nasledovných dôvodov: správa zdôrazňuje potrebu riešiť otázky daňovej súťaže a daňových únikov v krajinách na juhu; uvádza sa v nej, že automatická výmena informácií v daňovej oblasti by sa mala uplatňovať univerzálne; zdôrazňuje význam princípu výkazníctva podľa krajín pre všetky nadnárodné spoločnosti; presadzuje boj proti fenoménu daňových rajov vo väčšej miere než nedostatočné opatrenia OECD; zdôrazňuje potrebu zvýšenia dôslednosti európskych politík na podporu rozvoja.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Základom pre túto správu je dokument Komisie, ktorý uznáva prepojenie medzi dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia a dobrou správou v oblasti daní. Zámerom tejto správy je potreba podporiť lepšiu synergiu medzi daňovou politikou a rozvojovou politikou, aby tak obe boli účinnejšie; identifikuje preto ťažkosti, ktoré existujú v rozvojových krajinách v súvislosti s mobilizáciou daňových príjmov. Táto správa takisto navrhuje spôsoby, pomocou ktorých môže Únia zlepšiť využívanie existujúcich fondov a nástrojov. Zdôrazňuje sa v nej význam podpory účinných a trvalo udržateľných daňových systémov najmä pomocou boja proti podvodom a daňovým únikom s cieľom prispieť k transparentnému a spravodlivému medzinárodnému daňovému systému predovšetkým prostredníctvom pomoci v boji proti daňovým rajom. Práve pomocou dobrej hospodárskej správy sa budú môcť tieto krajiny odpútať od svojej závislosti od vonkajšej pomoci, čo prispeje k rozvoju verejného a súkromného sektora a k hospodárskemu rastu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zaoberá daňami a rozvojom v rozvojových krajinách. Ak chcú tieto krajiny dosiahnuť ciele stanovené v roku 2000 Organizáciou Spojených národov (OSN) v rozvojových cieľoch tisícročia, musia vedieť podporiť dobrú správu v daňových záležitostiach pri maximálnom využití všetkej vonkajšej pomoci. V roku 2009 Európska komisia, ktorá má záujem o spoluprácu s týmito krajinami, uverejnila dokument s názvom „Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach“ s cieľom podporiť synergie medzi rozvojovou politikou a daňovou politikou tak, aby boli spravodlivejšie, transparentnejšie a účinnejšie. Parlament v roku 2010 prijal uznesenie s rovnakým názvom.

EÚ je presvedčená, že spravodlivejšie a dôslednejšie daňové systémy prispejú k zmierneniu chudoby a nahradeniu straty niektorých príjmov. Podporujem preto túto správu, ktorá vyzýva na zrušenie daňových rajov – skutočných „zbraní hromadného ničenia“ v súvislosti s rozvojovými krajinami –, boj proti hospodárskej trestnej činnosti, riešenie problémov s daňovými únikmi a nespravodlivou hospodárskou súťažou a rozvoj prostredníctvom dobrej správy.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa identifikuje súbor otázok, ktoré sú v súčasnosti veľmi dôležité, konkrétne: postavenie „boja proti daňovým rajom a korupcii do popredia v programe“; „ťažkosti, na ktoré rozvojové krajiny narazili pri zvyšovaní domácich príjmov..., pričom sa udelili viaceré výnimky veľkým domácim a zahraničným spoločnostiam s cieľom prilákať investície“; „daň z finančných transakcií“ na medzinárodnej úrovni ako „prvý krok na úrovni EÚ“; to, že „krajiny z nízkym príjmom potrebujú kapacity na účinné rokovanie s nadnárodnými spoločnosťami“ s cieľom „presadzovať kontrolu kapitálu“ a plne uplatňovať svoju suverenitu. Táto správa však obsahuje aj protirečenia najmä pri identifikácii problémov, ktoré vzniknú v dôsledku uplatňovania dohôd o hospodárskom partnerstve, a to vzhľadom na zníženie daňových príjmov, pričom sa neprijala jasná pozícia, ktorá by odmietala takéto dohody.

Takisto sa neprijala základná kritická pozícia v otázke zodpovednosti Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej obchodnej organizácie pri podpore politiky, ktorá napomáha zničenie výrobnej infraštruktúry a verejných služieb, vytvára nezamestnanosť a oslabuje vnútorné trhy týchto krajín a tým ďalej oslabuje ich daňové príjmy, rozpočty, suverenitu a nezávislosť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hoci uznávame, že spolupráca v oblasti daní je dôležitá, nemali by sme ignorovať to, že daňová politika je najdôležitejším nástrojom hospodárskej a sociálnej politiky, ktorej definíciu ovplyvňujú jasné politické kritériá a hodnotenia.

Preto Európskej únii neprináleží exportovať takzvanú „dobrú správu v daňovej oblasti“. Zvrchovanosť, voľby a možnosti rozvojových krajín treba v plnom rozsahu rešpektovať a zároveň treba venovať pozornosť ich konkrétnym situáciám a podmienkam.

Medzitým takzvané „dohody o hospodárskom partnerstve“, ktoré sme nanucovali rozvojovým krajinám napriek ich odporu, okrem iných vážnych škôd vážne obmedzujú ich daňové systémy z dôvodu značného zníženia príjmov z ciel, ktoré s nimi súvisia.

Okrem toho pokračujúca existencia daňových rajov vedie každoročne k veľmi veľkým stratám príjmov rozvojových krajín.

Európska únia preto musí zmeniť svoje politiky a vyriešiť tieto protirečenia.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože identifikuje pozitívne aspekty, ako napríklad jednoznačné pochopenie zdaňovania, ktoré má zásadný význam v tom, že predstavuje základ pre zodpovedný a reakcieschopný demokratický systém. Ďalším aspektom je skutočnosť, že EÚ sa zaviazala k zásade vlastnej zodpovednosti za rozvojové stratégie a uznáva primárnu zodpovednosť rozvojových krajín zlepšiť ich systémy príjmov podľa ich vlastných hospodárskych a politických okolností a rozhodnutí. Cieľom Komisie je využiť nástroje EÚ na poskytovanie väčšej podpory pri navrhovaní daňových systémov rozvojových krajín a vykonávaní zásad dobrej správy v oblasti daní, a to konkrétne tým, že bude venovať väčšiu pozornosť účinnému začleneniu zásad dobrej správy v daňovej oblasti do plánovania, vykonávania a monitorovania národných a regionálnych strategických dokumentov. Komisia podporuje vytvorenie štandardu finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín pre nadnárodné spoločnosti ako nástroj na odhaľovanie praktík daňových únikov a vyhýbania sa daniam v medzinárodnom meradle. Je tiež potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v oznámení o podnikovej sociálnej zodpovednosti sa zváži možnosť vyvinutia systému povinného zverejňovania informácií o riadení v ročnej účtovnej závierke. Komisia má v úmysle zintenzívniť medzinárodný dialóg a spoluprácu v daňových záležitostiach najmä posilnením účasti rozvojových krajín na príslušných medzinárodných fórach. Komisia tiež trvá na tom, že je potrebné uzatvárať a vykonávať dohody o výmene daňových informácií, a to aj prostredníctvom mnohostranných mechanizmov, pričom by sa vychádzalo zo vzoru smernice EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor na základe automatickej výmeny informácií.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Primerané daňové systémy tvoria základ trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a menovej stability. Rozvojové krajiny, kde takéto systémy nefungujú riadne alebo vôbec, čelia vážnym hospodárskym a politickým problémom.

Medzinárodné právne normy na podporu riadneho fungovania daňových systémov by mali mať pozitívny vplyv na hospodársku situáciu týchto krajín. Nezabúdajme však, že by sme za nijakých okolností nemali vnucovať daňovú politiku ostatným, keďže každá krajina sa sama musí rozhodnúť o otázke svojho daňového systému s ohľadom na svoje súčasné sociálne, politické a hospodárske podmienky. Podporujme teda dobré politiky zdaňovania, ale nevnucujme ich.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Úsilie o dosiahnutie udržateľnejších, spravodlivejších a transparentnejších daňových systémov pomáha aj pri presadzovaní budovania demokratických systémov. V dôsledku globalizácie je zložité zdaňovať medzinárodne mobilný kapitál. Rozvojové krajiny je potrebné podporiť a dať im dostatočný politický priestor na manévrovanie, aby sa zabránilo špekuláciám a zaistila sa finančná stabilita. Vítam spoločné iniciatívy na boj proti daňovým rajom, ako aj postupy, ktoré zintenzívnia medzinárodný dialóg medzi príslušnými krajinami. Zodpovedný prístup k zdaňovaniu bude mať určite dlhodobý pozitívny vplyv na rozvoj týchto krajín.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá sa zameriava na potrebu posilnenia kapacít dobrej správy v daňovej oblasti pre rozvoj a považuje za potrebné vytvoriť regulačný rámec určený na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti daní, transparentnosti, rozvoja verejného a súkromného sektora a hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že pomer dane k HDP v rozvojových krajinách dosahuje od 10 do 20 % oproti 25 až 40 % v rozvinutých krajinách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že darcovia doteraz poskytli príliš malú podporu pomoci v oblasti daní; víta v tejto súvislosti návrh Komisie poskytovať väčšiu pomoc rozvojovým krajinám pri uskutočňovaní daňových reforiem a posilňovaní daňovej správy, pokiaľ ide o Európsky rozvojový fond (ERF) pre skupinu afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov, nástroj financovania rozvojovej spolupráce a nástroj európskeho susedstva a partnerstva, ako aj podporu vnútroštátnym orgánom dohľadu, parlamentom a neštátnym subjektom a poznamenáva, že väčší dôraz by sa mal klásť na úsilie v záujme budovania kapacít v rozvojových krajinách s cieľom pomôcť im účinne využívať výmenu informácií a účinne bojovať proti daňovým únikom prostredníctvom vlastnej internej legislatívy.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Komisia vykonáva dobrú prácu na podporu zásad a kritérií pre rozvoj dobrej správy v daňových záležitostiach v spolupráci s krajinami v rozvojovom svete. Základnými kritériami sú transparentnosť, výmena informácií a spravodlivá daňová súťaž. Komisia sa snaží uplatňovať tento postup pomocou posilnenia synergií medzi daňovou a rozvojovou politikou s cieľom identifikovať ťažkosti, na ktoré tieto krajiny narážajú pri mobilizácii príjmov prostredníctvom zdaňovania. Komisia na druhej strane stále prehliada niektoré otázky, ktoré si vyžadujú okamžité riešenie. V skutočnosti považujeme za potrebné viesť rozhodný boj proti daňovým rajom s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia, ale nijakým spôsobom pritom neobmedziť ďalšie prijaté opatrenia najmä tým, že sa bude venovať pozornosť daňovým dohodám. Je preto žiaduce, aby väčšina medzinárodných organizácií mala konkrétny mandát v oblasti boja proti daňovým rajom. Na záver chcem uviesť, že je nevyhnutné rozšíriť daňový základ a prejsť od prispôsobenia daňovej reformy k rozvoju priameho zdanenia, aby sa tak vyriešili ťažkosti pri výbere spôsobené regresívnym systémom DPH.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Boj proti zahraničným (offshore) spoločnostiam a ďalším daňovým únikom je nevyhnutný. Hedžovým fondom tento Parlament zaručil takmer úplnú slobodu v ich fungovaní. Aký význam majú v takom prípade čisto deklaratívne obmedzenia v tejto správe? Dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré sa dosiahli nehanebným spôsobom za použitia nátlaku, ničia štáty AKT bez toho, aby mali možnosť obnovy z dlhodobého hľadiska. Správa o tomto všetkom nehovorí ani slovo. Ba čo je horšie, tvrdí sa v nej, že by nemalo dochádzať k žiadnemu znárodňovaniu alebo opätovnému znárodňovaniu. Hlasujem proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je realitou, že nedostatočná daňová správa škodí uspokojivému hospodárskemu výkonu členských štátov. Komisia teraz uznáva prepojenie medzi dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia a dobrou správou v oblasti daní. Je preto nevyhnutné bojovať proti daňovým únikom a vykonať konkrétne kroky na zosúladenie takýchto opatrení v rámci celej EÚ, pretože je známe, že niektoré krajiny sú v boji proti podvodom a daňovým únikom úspešnejšie než iné.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Mali by sme rozvojovým krajinám pomôcť vypracovať politiky a poskytnúť mechanizmy na zabránenie daňovým únikom; to zahŕňa väčšiu transparentnosť. Mali by sme tiež jednotlivým krajinám odovzdať naše skúsenosti v oblasti hospodárskeho riadenia a pomôcť im tak vybudovať vlastné daňové systémy. Výsledkom zníženia miery korupcie v rozvojových krajinách a zvýšenia ich príjmov bude stabilita a rovnováha. To odstráni napätie a zminimalizuje objem finančnej pomoci EÚ pre rozvojové krajiny. Táto správa je veľmi aktuálna a dôležitá, preto som hlasoval za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Som presvedčený, že rozvojové krajiny naliehavo potrebujú účinný daňový systém. Návrhy obsiahnuté v tejto správe sa na to dokonale hodia. Najmä pri zavádzaní nových daňových systémov s podporu EÚ by sa malo vynaložiť úsilie na zabezpečenie toho, aby dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a rozvojovými krajinami tento cieľ podporovali a nie aby pôsobili proti nemu. Investičná politika v EÚ musí tiež vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie pre investorov doma aj v zahraničí. Výsledkom všetkých opatrení by malo byť výrazné zlepšenie životných podmienok väčšiny obyvateľov, ku ktorým sa v súčasnosti nedostáva príjem z predaja surovín a ktorí sú často nútení emigrovať. Hlasoval som za túto správu, lebo poskytuje vyvážený pohľad na mnohé spomenuté faktory.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Je potrebné vykonať konkrétne opatrenia na zlepšenie podpory zásad zodpovedného správania v oblasti daní, napríklad v súvislosti s transparentnosťou, výmenou informácií a spravodlivou daňovou súťažou. Je dôležité, aby sa zlepšil synergický účinok medzi daňovou a rozvojovou politikou. Táto správa ide týmto smerom, preto som za ňu hlasoval.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Vzhľadom na skutočnosť, že rozvojové krajiny stratili značný príjem z daní z obchodu, je veľmi dôležité zaistiť účinnú spoluprácu v oblasti daní aj rozvoja. Je dôležité, aby všetky krajiny zaviedli účinný a efektívny daňový systém a politiku na jeho uplatňovanie, pretože to je základom pre ich verejné financie a možnosťou, ako prilákať investície. Musíme preto rozvojovým krajinám ponechať v tejto oblasti právomoci na základe voľného uváženia. Spolupráca musí byť založená na vzájomnej pomoci bez toho, aby sa voči ktorejkoľvek strane vytvárali dodatočné prekážky alebo záťaže. Súhlasím s návrhom, že musíme pomôcť zaistiť kvantitatívne a kvalitatívne zlepšenie mobilizácie príjmov v rozvojových krajinách. Pomoc pre rozvojové krajiny by mala byť cielená, efektívna a mala by sa poskytovať len vtedy, ak je nevyhnutná, a samotné krajiny by nemali mať právo rozhodovať o tom, či je potrebná.

Nemyslím si, že je vhodné uvaliť na EÚ ďalšie bremeno a nahrádzať rozvojovým krajinám znížené príjmy z ciel. Podľa môjho názoru by sme mali zaviesť daň z finančných transakcií, ktorou by sa obmedzili špekulácie a ktorá by zlepšila fungovanie trhu. Navyše musíme vyvinúť maximálne úsilie na zaistenie toho, aby sa táto daň zaviedla nielen v EÚ, ale v celosvetovom meradle.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Jolyovej o spolupráci s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach, pretože v súlade so stratégiou Európa 2020 som presvedčený, že je nevyhnutné vytvoriť globálnu správu na podporu globálneho dialógu a medzinárodnej spolupráce v oblasti daní. Súhlasím so správou, v ktorej sa uvádza želanie zvýšiť synergie medzi daňovou politikou a rozvojom prostredníctvom výmeny informácií v daňových otázkach a prostredníctvom mnohostranných mechanizmov, ktoré vychádzajú zo smernice EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor, a bojovať tak proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daniam. Konkrétnym cieľom spolupráce s rozvojovými krajinami v oblasti daní je predchádzať tomu, aby sa stali daňovými rajmi pre nadnárodné spoločnosti a tým narušili hospodársku súťaž s negatívnym dôsledkom na rozvoj hospodárskych procesov vzhľadom na charakter vzájomnej prepojenosti globálneho hospodárskeho systému.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach, pretože súhlasím s názorom spravodajkyne, že je dôležitá pre rozvoj účinného daňového systému v rozvojových krajinách. Daňový systém sa skutočne musí stať základom verejných financií v rozvojových krajinách. Nová politika EÚ v oblasti investovania v rozvojových krajinách musí prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre domáce aj externé súkromné investície, a k vytvoreniu podmienok pre účinnejšiu medzinárodnú pomoc. V snahe o podporu rastu sa musí investičná politika EÚ zamerať na rozvoj malých a stredných podnikov vrátane poskytovania mikroúverov, účinnosť verejných služieb, verejno-súkromné partnerstvá a odovzdávanie znalostí. Pracovný dokument Európskej komisie uverejnený v apríli 2009 s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach poskytuje východiská a metodológiu na podporu synergií medzi rozvojovou politikou a daňovou politikou s cieľom dosiahnuť ich väčšiu účinnosť.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože jednoznačne uznáva prepojenie medzi dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia a daňovou správou. Takisto uznáva, že zdaňovanie pomocou progresívneho daňového systému je nevyhnutné pre demokraciu. Uznáva, že zámer zahraničných (offshore) centier a daňových rajov sprostredkovať nezákonný únik kapitálu v spojení so systémami nulovej dane na prilákanie finančných prostriedkov a investícií má za následok presun bremena na pracovníkov a rodiny s nižšími príjmami, keďže sa znižuje kvalita a kvantita verejných služieb v chudobných krajinách, ako aj ich schopnosť bojovať proti chudobe. Pomoc justičným a protikorupčným službám rozvojových krajín v ich úsilí o vytvorenie progresívnych daňových systémov by bola zo strany EÚ vynikajúcou službou.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Parlament dnes vyzdvihol dôležitosť riešenia problému poklesu daňových príjmov v rozvojových krajinách, a to konkrétne vynakladaním väčšieho úsilia v boji proti daňových rajom. Ak chce byť EÚ v tomto smere dôveryhodná, musí najskôr jednoznačne zaraziť vlastné daňové raje a ísť nad rámec OECD. Správa tiež vyzýva na prijatie medzinárodného dohovoru v daňových záležitostiach, ktorý by zahŕňal sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch. Poslanci EP takisto zdôraznili potrebu zaistiť väčšiu transparentnosť nadnárodných spoločností, pokiaľ ide o ich dodržiavanie daňových povinností v rozvojových krajinách, najmä v ťažobnom priemysle, tým, že sa zaistí výkazníctvo podľa krajín. Pomoc EÚ v oblasti daní by mala povzbudzovať rozvoj progresívnych daňových režimov v rozvojových krajinách najmä pomocou zabezpečenia spravodlivého podielu na ziskoch spoločností. Dobrá správa v oblasti daní je kľúčová pre rozvoj a EÚ by mala v tomto smere rozvojové krajiny podporovať najmä na pozadí poklesu daní z obchodu v dôsledku celosvetovej liberalizácie obchodu. Vítam podporu poslancov pre túto správu, ktorá v tejto súvislosti predkladá jasné návrhy.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za text tejto správy, pretože podporujem myšlienku, že väčšia synergia medzi daňovou a rozvojovou politikou môže rozvojovým krajinám pomôcť.

Podľa posledných správ Komisie o daniach a rozvoji môže byť zdaňovanie, najmä ak je správne navrhnuté, zdrojom financovania rozvojových politík. Nie je žiadnou náhodou, že rozvojové krajiny v skutočnosti nedosahujú ani len minimálnu úroveň príjmov potrebných na financovanie základných verejných služieb.

Spolupráca pri posilňovaní ich daňového systému a boj proti daňovým rajom, ktoré uľahčujú nezákonný únik kapitálu, musia podporovať toto úsilie. Tento proces by mal povzbudiť zavedenie požiadaviek finančného výkazníctva pre každú krajinu s cieľom pomôcť bojovať proti chudobe.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Základnou podmienkou účinného fungovania štátu je to, aby dobre fungovala oblasť zdaňovania. Ak chcú rozvojové krajiny fungovať v globálnom hospodárstve, musia integrovať a reformovať svoje daňové systémy. Dane zohrávajú v demokratických krajinách hospodársku, politickú a sociálnu úlohu. Nielenže predstavujú hlavný zdroj štátnych príjmov, ale umožňujú aj dosahovanie mimoriadne dôležitých cieľov v sociálnej oblasti. Financujú sa z nich základné služby ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálna starostlivosť a dôchodky.

Daňové príjmy rozvojových krajín môžu vo veľkej miere financovať rozvoj týchto krajín a zlepšiť kvalitu života ich občanov. V súčasnosti však tieto príjmy často nepostačujú na pokrytie výdavkov na základné verejné služby alebo na boj proti chudobe. V ére globalizácie je kapitál, ktorý podlieha zdaneniu, mobilnejší a rušia sa obchodné prekážky, čo znižuje príjmy z daní a spôsobuje problémy nielen chudobnejším krajinám. Postupná liberalizácia obchodu, bez ohľadu na jej zrejmé výhody, znižuje príjmy z ciel. Je veľmi dôležité, aby sa dane v zahraničí nahradili daňami uvalenými v rámci danej krajiny. Zatiaľ čo je daň z príjmu jednou z hlavných foriem zdaňovania v bohatých krajinách, jej príspevok je v rozvojových krajinách minimálny. Väčšina ľudí je neformálne zamestnaná v poľnohospodárstve a nemá pravidelný príjem, čo sťažuje účinné zavedenie dane z príjmu.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, ktorá sa zameriava na dôležitosť zdanenia v súvislosti s uplatňovaním rozvojových politík a navrhuje spôsoby účinnejšieho využívania existujúcich prostriedkov a nástrojov EÚ na tento cieľ.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Prijatie správy o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach – je zvlášť dôležité vzhľadom na účinnosť rozvojovej pomoci, ktorú rozvojovým krajinám prideľujú členské štáty Európskej únie a Európska komisia. Zabezpečenie dodržiavania zásad dobrej správy v daňových záležitostiach (transparentnosť, výmena informácií a spravodlivá daňová súťaž) a boj proti daňovým rajom, ktoré bránia rozvoju najmenej rozvinutých krajín, sú úplne nevyhnutné a počas môjho funkčného obdobia budú prioritou.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Hlasovala som za tento konkrétny návrh uznesenia, pretože si myslím, že reformovanie a modernizácia daňových systémov rozvojových krajín je najdôležitejším spôsobom, ako zabrániť nezákonnému úniku kapitálu a bojovať proti daňovým únikom. Tento kapitál, ktorý často končí v daňových rajoch, má priamy vplyv na hospodárstvo týchto krajín najmä v tomto období hospodárskej krízy. Zlepšenie daňových systémov nám umožní pozitívne vplývať na rast v rozvojových krajinách, uplatňovať rámec dobrého hospodárskeho riadenia, podporovať transparentnosť a získať si dôveru občanov.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu pani Jolyovej. Vybudovanie plne funkčného daňového systému je základom každej zodpovednej demokracie. Správa vyzýva na podporu rozvojových krajín pri vytváraní týchto štruktúr, aby sa podporila zodpovednosť týchto štátov na základe trvalej udržateľnosti. Napokon samotná rozvojová pomoc nebude stačiť na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Správa sa čiastočne dotýka aj problému takzvaných „dravých fondov“, ktoré by podľa môjho názoru mali byť úplne zakázané. Nemali by sme dovoliť, aby sa medzinárodná rozvojová pomoc stala hračkou v rukách globálnych finančných hráčov.

Správa: Georgios Papastamkos (A7-0030/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Schvaľujem túto správu a vyzdvihujem význam odporúčaní v správe pána Papastamkosa, v ktorej sa uvádza, že neobchodné záujmy by sa mali radšej zahrnúť do rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Potreba určitej konzistentnosti medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu EÚ je tiež jasná – je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov z EÚ na svetovom trhu, ktorý nesmie podporovať nespravodlivú hospodársku súťaž. Ak sa to rokovaním nedosiahne, európski poľnohospodári budú naďalej čeliť nespravodlivej hospodárskej súťaži a budú znášať straty a diskrimináciu v porovnaní s konkurentmi z krajín mimo Európskej únie.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Podporujem dôležitú úlohu, ktorú zohráva poľnohospodárstvo v poskytovaní zamestnanosti a udržiavaní európskeho agropotravinárskeho modelu, ktorý je strategickým prvkom európskeho hospodárstva. Vzhľadom na to, že Európska únia je najväčším dovozcom poľnohospodárskych produktov na svete, výrobné metódy používané v tretích krajinách dovážajúcich do EÚ musia európskym spotrebiteľom poskytovať rovnaké záruky, čo sa týka zdravia, bezpečnosti potravín, trvalo udržateľného rozvoja a minimálnych sociálnych noriem, ako tie, ktoré sa vyžadujú od európskych výrobcov. Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že poľnohospodárska a potravinová politika musí spĺňať niektoré základné ciele, ako je bezpečnosť potravín.

  Richard Ashworth (ECR), písomne. – Delegácia britských konzervatívcov dôrazne podporuje zásadu voľného obchodu. Voľný obchod vytvára prosperitu a vo výraznej miere prispeje k obnove európskych hospodárstiev. Sme presvedčení, že táto správa kladie príliš veľký dôraz na ochranu poľnohospodárskych trhov EÚ pred vonkajšou konkurenciou a nedostatočne zdôrazňuje výrobné normy uplatňované na vývoz. Poľnohospodári EÚ musia dodržiavať prísne environmentálne normy a normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, na čo dostávajú čiastočné kompenzácie prostredníctvom systému dotácií. Produkty dovážané do EÚ z tretích krajín však veľmi často nespĺňajú rovnako prísne normy. Zatvorenie hraníc EÚ pre poľnohospodárske produkty z tretích krajín nie je riešením.

EÚ by sa mala aktívne snažiť presadiť dodržiavanie prísnych environmentálnych noriem a noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat na celom svete najmä pomocou otvorenejších medzinárodných trhov, a nie zameriavať sa na ochranné, protekcionistické riešenia. Z tohto dôvodu hlasovala delegácia britských konzervatívcov proti tejto správe.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Prostredníctvom tejto správy Európsky parlament výslovne žiada Radu a Európsku komisiu, aby lepšie zohľadnili poľnohospodárske záujmy v medzinárodných obchodných rokovaniach, najmä v diskusiách s Južnou Amerikou, veľkou oblasťou chovu dobytka a produkcie obilnín, ktorá nie vždy spĺňa európske normy kvality. Podľa môjho názoru je táto správa veľmi potrebná. Preto som za ňu hlasovala.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Odvetvie poľnohospodárstva EÚ má pre európske hospodárstvo veľkú pridanú hodnotu a zohráva strategickú úlohu pri riešení hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov, ktorým EÚ čelí. Politika zahraničného obchodu a dohody so zahraničnými dovozcami preto nesmú ohrozovať schopnosť EÚ udržať toto odvetvie silné a životaschopné. Komisia musí zaujať vo Svetovej obchodnej organizácii jasné stanovisko a vykonať konkrétne posúdenia vplyvu, pričom musí s ostatnými stranami rokovať o otázke dovozu niektorých produktov na trh EÚ. Musíme zabezpečiť dodržiavanie zásady, že výrobné metódy používané v tretích krajinách dovážajúcich do EÚ musia európskym spotrebiteľom poskytovať rovnaké záruky, čo sa týka zdravia, bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat, trvalo udržateľného rozvoja a minimálnych sociálnych noriem, ako tie, ktoré sa vyžadujú od výrobcov v EÚ. To je jediný spôsob, ako zaistiť, aby výrobcovia v EÚ dokázali konkurovať za rovnakých podmienok výrobcom z tretích krajín a aby boli chránené záujmy našich poľnohospodárov.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pána Papastamkosa. Medzinárodný obchod zohráva v rámci EÚ kľúčovú úlohu najmä vzhľadom na situáciu, keď sú európski poľnohospodári znevýhodnení dovozom z tretích krajín a neuplatňovaním zásady reciprocity, čo poskytuje neprimerané výhody zahraničným poľnohospodárom, ktorí často nemusia dodržiavať rovnako prísne a nákladné nariadenia, ako sú tie, ktoré musia dodržiavať európski poľnohospodári, aby mohli pôsobiť v rámci vnútorného trhu, najmä z hľadiska sanitárnych a fytosanitárnych opatrení. Naďalej budem bojovať za uplatňovanie vyššej miery konzistentnosti v Európe medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu EÚ. Takáto konzistentnosť musí európskemu poľnohospodárskemu modelu zabezpečiť zachovanie spravodlivých podmienok pre výrobcov EÚ na svetovom trhu.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Podľa môjho názoru je dôležité zdôrazniť prepojenie medzi poľnohospodárskou výrobou EÚ a medzinárodným obchodom, čo sa odzrkadľuje v skutočnosti, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom poľnohospodárskych produktov a zároveň je najväčším svetovým vývozcom spracovaných potravinových výrobkov. V tejto súvislosti som pevne presvedčený, že zabezpečenie čo najplynulejších obchodných tokov prispieva k väčšej flexibilite výrobcov a k zníženiu nákladov na výmenu tovarov a že to má priaznivý vplyv ako na príjmy výrobcov, tak aj na spotrebiteľské výdavky. Nemôžem preto súhlasiť s vyhlásením obsiahnutým v schválenom uznesení, že liberalizácia obchodu neumožní odstrániť vo svete hrozbu hladu. To nie je a ani nemôže byť úlohou obchodu. Schvaľujem to, že Komisia v rámci rokovaní Svetovej obchodnej organizácie a v rámci dvojstranných alebo bioregionálnych rokovaní využila opatrenia vyplývajúce z prebiehajúcich dlhodobých reforiem ako návrhy v oblasti poľnohospodárstva, pričom zároveň uznáva parametre spoločnej poľnohospodárskej politiky ako štartovaciu líniu. V tomto ohľade sa mi, žiaľ, schválený text uznesenia zdá dosť jednostranne zameraný, čím oslabuje kroky Komisie v doterajších politických rokovaniach o obchode. Akúkoľvek flexibilitu v nadchádzajúcich rokovaniach budem považovať za jednoznačnú príležitosť a výhodu. Pokiaľ ide o kritiku niektorých krokov, ako napríklad zníženie dovozných ciel na banány alebo reformu režimu v oblasti cukru, chcel by som dodať, že boli založené predovšetkým na záveroch riešenia sporov vo WTO (Svetovej obchodnej organizácii), čo potom takisto ovplyvnilo parametre následných opatrení EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s potrebou väčšej konzistentnosti medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu s cieľom zabezpečiť európsky poľnohospodársky model a následne rovnaké podmienky pre výrobcov z EÚ na svetovom trhu. Zosúladenie obchodných a neobchodných záujmov a potrebná konvergencia právnych predpisov sú nevyhnutné.

  Luigi Ciriaco De Mita (PPE), písomne. – (IT) Poľnohospodárstvo predstavuje strategické odvetvie Európskej únie. Hoci jeho vplyv, čo sa týka zamestnanosti a HDP, sa možno nevyrovná iným odvetviam, nadobúda väčší význam vzhľadom na charakteristiku našich regiónov a potravinových tradícií, pretože zabezpečuje našu sebestačnosť v mnohých zložkách, ktoré sú nevyhnutné pre našu poľnohospodársku výrobu, či už tradičnú, alebo inú. Okrem toho toto odvetvie zohráva podstatnú úlohu v ochrane životného prostredia a zabezpečuje trvalo udržateľný rozvoj našich regiónov. Je zrejmé, že sa musia uzatvárať obchodné dohody najmä v rámci rokovaní vo Svetovej obchodnej organizácii. Pritom však musí Európska únia venovať viac pozornosti ochrane kvality, tradičných a certifikovaných výrobkov, aby boli chránené na medzinárodnej úrovni a aby sa zabránilo podvodom na zahraničných trhoch, kde sa napríklad výrobky podvodne pripisujú našim krajinám. Zdá sa, že základný princíp schválenej správy ide správnym smerom.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Zlé zaobchádzanie s európskym poľnohospodárstvom v obchodných rokovaniach s tretími krajinami nemôže pokračovať. To je predmetom správy, ktorú sme práve schválili a ktorá hovorí o mnohých zásadách a vyzýva, aby boli do rokovaní lepšie zahrnuté neobchodné aspekty. Celkom oprávnene vyzýva na to, aby európski chovatelia dobytka dodržiavali záväzné environmentálne normy a zdravotné normy týkajúce sa hygieny výrobkov napriek tomu, že niektorí ich konkurenti umiestňujú na európsky trh produkty, ktoré nie vždy spĺňajú tieto normy. V skutočnosti naši poľnohospodári veľmi často trpia v dôsledku nespravodlivej hospodárskej súťaže, a teda v dôsledku deformácie hospodárskej súťaže, keď sú do nej zahrnuté tretie krajiny. Komisia musí zohľadniť varovania Parlamentu a poľnohospodárov, najmä pokiaľ ide o rokovania so zoskupením Mercosur, ktoré ohrozujú európskych chovateľov dobytka, ako aj producentov ovocia a zeleniny v najvzdialenejších regiónoch.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Správa o vzťahoch medzi poľnohospodárstvom EÚ a medzinárodným obchodom nám ukazuje katastrofálnu stratu výkonnosti, ktorú utrpelo európske poľnohospodárstvo, a snahu upozorniť európske inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za toto zlyhanie.

V súčasnosti je ťažké nakŕmiť Európu; zo spoločnej poľnohospodárskej politiky Komisia urobila hrobára odvetvia poľnohospodárstva. Každým dňom na plecia poľnohospodárov doliehajú ďalšie obmedzenia.

Všetka predchádzajúca výkonnosť európskeho poľnohospodárstva, ako aj jeho vývozná kapacita sa drasticky znížili, keďže Európa sa otvorila zahraničným poľnohospodárskym tovarom produkovaným s využitím metód, ktoré nedodržiavajú normy, ktoré si Európania stanovili pre seba.

Budúcnosť poľnohospodárstva je ohrozená a určite ho nemôžeme viac ponechať na Úniu a jej inštitúcie. Členské štáty musia mať schopnosť pomôcť svojim poľnohospodárom pre dobro všetkých.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o poľnohospodárstve EÚ a svetovom obchode, pretože zdôrazňuje význam zahrnutia neobchodných záujmov, ako sú sociálne, environmentálne otázky a otázky ľudského zdravia, ako aj otázky týkajúce sa zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, do vývoja programu rokovaní v Dauhe s cieľom splniť najprísnejšie environmentálne a sociálne normy a zabrániť strate konkurencieschopnosti poľnohospodárov z EÚ v rámci svetovej poľnohospodárskej výroby.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Poľnohospodárstvo má sociálne funkcie, ktoré presahujú hranice produkcie potravín, ako sú osídľovanie a plánované využívanie pôdy, ochrana životného prostredia a kultúrnych tradícií. Som presvedčený, že tieto funkcie si zaslúžia ochranu a podporu členských štátov a európskych inštitúcií. Napriek tomu, že som v zásade naklonený väčšiemu otvoreniu trhov, som presvedčený, že pokiaľ ide o odvetvie poľnohospodárstva, musíme byť mimoriadne prísni v súvislosti s požiadavkami reciprocity a potrebou zaistiť potravinovú bezpečnosť pre európskych spotrebiteľov. Európska únia by mala pamätať na potrebu vyváženosti protichodných hodnôt a najmä počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy zohľadniť vplyv obchodných dohôd, ktoré podpisuje, na životy európskych poľnohospodárov a ich podniky.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Jedným z odvetví, ktoré boli najviac ovplyvnené voľným pohybom osôb a tovarov, bolo poľnohospodárstvo. Napriek neustálym zmenám spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) – považovanej za symbol európskej integrácie – je situácia v tomto odvetví naďalej veľmi neistá, pretože je potrebné dodržiavať náročné normy týkajúce sa ochrany životného prostredia a bezpečnosti výrobkov, čo zhoršuje súčasná finančná kríza. Toto odvetvie sa prelína s ďalšími oblasťami, ako sú obchod, životné prostredie, priemysel, doprava atď., čo spôsobuje veľké ťažkosti pri prijímaní regulačného rámca, ktorý by uspokojil všetky zainteresované strany. Napriek pokroku, ako sú dohody o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a o technických prekážkach v obchode, ostáva ešte urobiť veľký kus práce.

Podporujem túto správu, pretože uznáva základnú úlohu odvetvia agropotravinárstva v rámci EÚ, ktoré je veľmi citlivým odvetvím, ktoré nemôže čeliť agresívnej hospodárskej súťaži. Pri podpisovaní nových dohôd je potrebné to zobrať do úvahy. Dúfam však, že nový hospodársky rámec pre SPP zlepší koordináciu medzi produktivitou a medzinárodným trhom.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je plná protirečení. Poukazuje na negatívne dôsledky liberalizácie obchodu, ale nestavia sa proti smerovaniu politík, ktoré sú koreňom hlavných problémov v poľnohospodárstve v krajinách EÚ (a tiež v rozvojových krajinách). Nenavrhuje nič, čo by toto smerovanie zmenilo. Oprávnene kritizuje prístup Komisie, ktorá záujmy poľnohospodárstva kladie za záujmy priemyslu a odvetvia služieb a ktorá robí v oblasti poľnohospodárstva ústupky, aby získala väčší prístup na trh (v iných oblastiach) v tretích krajinách. Uvádza príklady katastrofálnych dôsledkov tejto politiky – prvotriednym je príklad cukru. Uznáva, že väčšia liberalizácia svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorú podporujú dohody WTO, doteraz neumožnila zastaviť hrozbu hladu vo svete. Neodsudzuje však tento posun k zvýšenej liberalizácii a deregulácii svetového obchodu, ktorú presadzuje EÚ v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) či v rámci nespočetných dvojstranných dohôd, ani sa proti tomuto posunu nestavia.

Práve naopak, obhajuje ho. Už dlho kritizujeme zlyhanie neoliberálnych politík. Aj správa to robí, hoci veľmi neisto a niekedy nejednoznačne, ale vzápätí podporuje katastrofickú politiku. Toto považujeme za neprijateľné.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Videli sme mnoho príkladov toho, aké katastrofické dôsledky priniesla liberalizácia svetového obchodu odvetviu poľnohospodárstva. Táto správa upozorňuje na niekoľko prípadov a nevyhýba sa skutočnosti, že poľnohospodárstvo sa počas rokovaní v Svetovej obchodnej organizácii používalo ako tromf na presadzovanie iných záujmov, konkrétne záujmov veľkých spoločností poskytujúcich služby, medzinárodných obchodných spoločností a istých vedúcich odvetví.

Keďže správa nie je jednotná, podporujeme iné riešenia.

Chceme, aby sa medzinárodný obchod orientoval na vzájomné dopĺňanie a nie na hospodársku súťaž, a to medzi krajinami, výrobcami aj druhmi výroby. Chceme, aby sa poľnohospodárstvo orientovalo na zabezpečovanie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti každej krajiny, čo je v protiklade k nebezpečnej anarchii, ktorú predstavuje výroba pre liberalizovaný trh.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Chcem zablahoželať pánovi Papastamkosovi k správe a k vynikajúcej spolupráci, ktoré podporujem. Chcel by som zdôrazniť hlavný význam medzinárodného obchodu v EÚ a všetkých upozorniť na skutočnosť, že európski poľnohospodári sú znevýhodňovaní dovozom z tretích krajín, že sa neuplatňuje zásada reciprocity a dovážané poľnohospodárske výrobky často nie sú v súlade s rovnakými predpismi, ktoré platia pre európskych poľnohospodárov, a to najmä z hygienického a fytosanitárneho hľadiska. Tento problém ovplyvňuje nielen zdravie výrobkov, ale aj ich kvalitu. Medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu EÚ musí byť preto súlad. Takýmto súladom sa musí zabezpečiť zachovanie európskeho poľnohospodárskeho modelu, ako aj spravodlivé podmienky pre výrobcov EÚ na svetovom trhu.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Podporujem hlavné odporúčania tejto správy. Jedným veľmi dôležitým bodom správy je to, že Európska komisia často robí ústupky v obchodných záležitostiach, aby získala lepší prístup na trhy v tretích krajinách pre priemyselné výrobky a služby.

V správe sa tiež uvádza, že pre metódy výroby tovaru dovážaného z tretích krajín by mali platiť rovnaké normy v oblasti zdravia, potravinovej bezpečnosti, životných podmienok zvierat, udržateľného rozvoja a minimálnych sociálnych noriem, aké platia pre vlastných výrobcov EÚ.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Hoci som hlasovala za toto uznesenie, svoj hlas som, samozrejme, chcela použiť na to (najmä pri určitých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch), aby som ukázala svoj záväzok voči niekoľkým zásadám. Chcela som zdôrazniť skutočnosť, že v rámci mnohých rokovaní o obchodných dohodách, ktoré sa v súčasnosti vedú s niekoľkými partnermi EÚ, je nutné dosiahnuť vyvážené dohody založené na zásade reciprocity. V tejto súvislosti spomeniem, že dovezené výrobky pôvodom z tretích krajín by mali byť v súlade s predpismi v oblasti zdravia a v sociálnej oblasti, ako aj s predpismi na ochranu spotrebiteľov, životného prostredia a zvierat, ktoré sú podobné tým, aké máme v EÚ. Navyše sa v poľnohospodárstve príliš často robia ústupky s cieľom získať zvýšený prístup na trh v tretích krajinách pre priemyselné výrobky a služby. Tento prístup už nie je prijateľný a ja som chcela svoj hlas použiť na to, aby som ním znovu vyjadrila to, že nesmieme európske poľnohospodárstvo vnímať ako nástroj v službách obchodnej politiky EÚ. Na záver chcem povedať, že osobitný význam prikladám bodu o obrane režimu EÚ pre povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov a ich uvádzanie na trh. V čase, keď WTO tento režim čoraz viac napáda, je nevyhnutné, aby ho Európska komisia bránila.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Niet pochýb o tom, že existuje prepojenie medzi našimi politikami v oblasti medzinárodného obchodu, rozvoja a poľnohospodárstva. Európske poľnohospodárstvo sa stretáva s rastúcimi ťažkosťami, pokiaľ ide o vývoz výrobkov na svetový trh, pretože cenové hladiny na ňom sú nízke a výrobné náklady v EÚ sú vyššie. Ak nevzniknú podporné programy pre poľnohospodárstvo, tento nepretržitý trend bude mať aj naďalej negatívny vplyv. Preto vítam túto iniciatívnu správu, ktorá okrem iného poskytuje poľnohospodárom kompenzáciu v prípade, že ďalšie otváranie vnútorného trhu pre dovoz povedie u poľnohospodárov k stratám.

Dohody s tretími krajinami, o ktorých rokuje EÚ, sú samy osebe bezproblémové. Celková podstata týchto dohôd však sťažuje udržanie prísnych noriem v EÚ. Jedna z vecí, ktorú prekladaná iniciatívna správa žiada, je väčšia súdržnosť v poľnohospodárskej politike a spoločnej obchodnej politike v EÚ. V tomto kontexte podporujem výzvu, aby Komisia vykonala posúdenie vplyvu na obchodné dohody a zverejnila ho pred začatím rokovaní.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože v čase, keď EÚ uvažuje nad budúcnosťou svojej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), je čoraz dôležitejšie zabezpečiť súlad medzi poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu. Súladom medzi SPP a politikou zahraničného obchodu EÚ sa zabezpečí zachovanie európskeho poľnohospodárskeho modelu, ako aj spravodlivé podmienky pre výrobcov EÚ na svetovom trhu. Pre nás by mali byť najdôležitejšie potravinová bezpečnosť, bezpečnosť a kvalita za dostupné ceny pre občanov EÚ. Dopyt po potravinách vo svete rastie a rastú aj výrobné náklady, na poľnohospodárskych trhoch je veľká nestabilita, je menej pôdy, vody a znižujú sa energetické vstupy. Silná SPP je tiež rozhodujúca pre zachovanie a udržanie životného prostredia a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí EÚ a pre ochranu pred hrozbou opúšťania pôdy a vyľudňovania vidieka. Európske odvetvie poľnohospodárstva predstavuje jasnú pridanú hodnotu a zohráva hlavnú úlohu v stratégii Európa 2020, ktorá je zameraná na riešenie sociálno-ekonomických a environmentálnych problémov, ktorým EÚ čelí vnútorne, aj ako vedúci svetový hráč. Obchodná politika EÚ bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v tom, či poľnohospodárstvo bude aj naďalej v plnom rozsahu pozitívne prispievať k plneniu týchto cieľov. Obchodná politika by nemala brzdiť dynamiku odvetvia poľnohospodárstva EÚ. Naopak, obchodná politika a poľnohospodárska politika sa môžu a musia navzájom podporovať.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Svetová poľnohospodárska prax a najmä európska poľnohospodárska politika majú veľký význam pre potravinovú a rozvojovú politiku. Preto je také dôležité posilniť a rozvinúť medzinárodný obchod v tejto oblasti. Toto však nie je možné dosiahnuť, ak bude fungovať v rozpore s európskou poľnohospodárskou politikou, ale len v úzkej spolupráci s touto politikou. Tiež je nevyhnutné, aby sa aj na dovezené výrobky uplatňovali prísne európske normy.

Všetko ostatné by ohrozilo prísne požiadavky európskeho odvetvia poľnohospodárstva na kvalitu a bezpečnosť a následne by to malo negatívny vplyv na európskych výrobcov a spotrebiteľov. Potrebujeme a žiadame voľný obchod s tovarom. Ten však nie je možné dosiahnuť bez základnej požiadavky, ktorou sú spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Európski poľnohospodári hrajú dôležitú úlohu v zásobovaní vyše 500 miliónov ľudí v Európe potravinami a v zabezpečovaní dodávok potravín v celom svete. Žiaľ, postoj k poľnohospodárom nie je vždy spravodlivý. Plne podporujem dohody o voľnom obchode s inými krajinami či skupinami krajín, no pri uzatváraní takýchto dohôd nesmieme konkurenčne znevýhodniť našich poľnohospodárov. Skutočnými porazenými v tejto nespravodlivej hospodárskej súťaži budú ľudia v Európskej únii, ktorým musíme denne zabezpečovať prístup k hodnotným a kvalitným potravinám za rozumné ceny. Dosť často to považujeme za samozrejmosť a neuvedomujeme si, že túto bezpečnosť nám poskytujú naši poľnohospodári, ktorých príjmy sú často výrazne nižšie, než je priemerný príjem v ich krajinách. Nemusíme robiť ani nič nadprirodzené. Musíme jednoducho stanoviť, že na poľnohospodárske výrobky dovážané do Európskej únie by sa mali vzťahovať rovnaké environmentálne, sociálne, bezpečnostné normy a normy v oblasti životných podmienok zvierat, aké musia dodržiavať európski poľnohospodári. To by bolo spravodlivé a poľnohospodári, ktorí chcú svoje výrobky predávať v Európskej únii, by tak mali rovnaké konkurenčné východisko.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) V tejto správe Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby v medzinárodných rokovaniach rozhodnejšie zastupovala záujmy európskeho odvetvia poľnohospodárstva a spotrebiteľského odvetvia. Nemali by sme uzatváraním veľkého počtu hospodárskych dohôd len tak opúšťať kritériá, ktoré charakterizujú odvetvie poľnohospodárstva EÚ – najvyššie normy kvality a sociálne normy v poľnohospodárskej výrobe a najkvalitnejšie potraviny pre obyvateľstvo. Som za otvorenie trhu pre poľnohospodársky dovoz, len ak je možné zabezpečiť, že sa zachová konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Myslím si, že v oblasti poľnohospodárstva by sa v rámci kola rokovaní v Dauhe už nemali robiť žiadne ďalšie ústupky. Vítam jasné požiadavky uvedené v tejto správe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dnešným hlasovaním vysielame jasný signál Komisii: Európska únia nemôže robiť ďalšie ústupky, aby získala prístup na trh v tretích krajinách na úkor odvetvia poľnohospodárstva. V čase, keď Európska únia uvažuje nad budúcnosťou novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa nájdenie mechanizmov, ktoré by dokázali zabezpečiť súlad medzi SPP a politikou zahraničného obchodu, stáva prvoradým cieľom. Európske odvetvie poľnohospodárstva zaručuje verejnosti veľký prínos, a to aj v oblasti bezpečnosti a kvality potravín.

Preto musí byť obrana záujmov európskych poľnohospodárov prioritou a v tejto súvislosti ma teší, že dokument obsahuje niekoľko odsekov, ktoré európskym poľnohospodárom zaručujú reciprocitu v podobe žiadosti, aby sa na vývozcov mäsa do Európy vzťahovali rovnaké požiadavky ako na európskych poľnohospodárov, a tým sa zaistila bezpečnosť spotrebiteľa a spravodlivá obchodná hospodárska súťaž. V tomto bode rokovaní o dohode s krajinami združenia Mercosur a dohode s Marokom je podľa mňa nutné jasne Komisii vyjadriť naše obavy a tiež naše pevné odhodlanie brániť záujmy európskych a talianskych poľnohospodárov.

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Papastamkosa o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ. Chcela som predovšetkým podporiť túžbu Európskeho parlamentu, ktorou je dôrazne poukázať na nebezpečenstvá, ktoré obchodná stratégia Európskej komisie predstavuje pre poľnohospodárstvo v Európskej únii.

Je na nás, aby sme počas viacerých rokovaní Únie o obchodných dohodách s niekoľkými partnermi (Mercosur, Kanada, Ukrajina a tak ďalej) Európskej komisii pripomínali, že je potrebné vytvoriť obchodné partnerstvá – so zmyslom pre realitu, ale bez naivity –, ktoré budú, samozrejme, založené na zásadách voľného obchodu, ale aj na zásade reciprocity – vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel v oblasti zdravia a sociálnych pravidiel aj vo vzťahu k pravidlám na ochranu spotrebiteľov, životného prostredia a zvierat – a ktoré nebudú ohrozovať určité sféry činnosti v Európe. Mám na mysli predovšetkým odvetvie poľnohospodárstva, ktoré je počas obchodných rokovaní až príliš často „obetované“ v prospech priemyselných výrobkov a služieb.

So zreteľom na tento cieľ musí Európska únia zabezpečiť súlad medzi svojou poľnohospodárskou politikou, ktorá sa momentálne prehodnocuje, a svojou obchodnou politikou, ktorý jej umožní zachovať silné odvetvie poľnohospodárstva, a tým v súvislosti so zvýšenou nestabilitou trhu zaistiť pre našich spoluobčanov potravinovú bezpečnosť.

  Astrid Lulling (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu svojho kolegu pána Papastamkosa, pretože predkladá veľmi realistický pohľad na obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a tretími krajinami v odvetví poľnohospodárstva.

Náš deficit obchodnej bilancie s krajinami Mercosuru v tomto odvetví je alarmujúci. Rozdiel medzi naším vývozom a naším dovozom z týchto piatich krajín sa v priebehu menej než desaťročia zdvojnásobil a náš dovoz má teraz hodnotu 19 miliárd EUR, kým vývoz má hodnotu len 1 miliardy EUR.

Európska komisia robí v oblasti poľnohospodárskych výrobkov príliš často neprijateľné ústupky, čím ohrozuje existenciu európskych hospodárstiev pod zámienkou zabezpečenia lepšieho prístupu na trh v tretích krajinách pre naše priemyselné výrobky a služby.

Politika zahraničného obchodu EÚ by nemala obetovať naše odvetvie poľnohospodárstva, ktoré zaisťuje potravinovú bezpečnosť našich spoluobčanov v situácii zvýšenej nestability trhov. Aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže, krajiny Mercosuru musia uplatňovať rovnaké normy – v oblasti zdravia, potravinovej bezpečnosti, životných podmienok zvierat a udržateľného rozvoja –, aké sa požadujú od našich poľnohospodárov, ktorí okrem toho znášajú vyššie sociálne náklady.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, ktorá vysiela výrazne protekcionistický signál o postoji Parlamentu k obchodu. Ak by sme túto správu vzali doslovne, znemožnila by EÚ rokovať o akýchkoľvek zmysluplných dohodách o voľnom obchode či ukončiť kolo rokovaní o rozvoji v Dauhe.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ by mala prispievať k svetovej potravinovej bezpečnosti, a k tomu jej blahoželám. Jednako a napriek tomu, že správa spomína množstvo ničivých dôsledkov, ktoré liberalizácia trhu prináša poľnohospodárstvu, riešenia, ktoré navrhuje, znovu súvisia s posilňovaním voľného obchodu a poľnohospodársku politiku podriaďujú záujmom Svetovej obchodnej organizácie. Správa sa otvorene vyhráža Argentíne za to, že sa nepodriadila WTO a obmedzila dovoz potravinových výrobkov, ktoré priamo konkurujú domácim výrobcom. Zároveň však žiada viac obmedzení EÚ na dovoz a aktívne presadzovanie poľnohospodárskych záujmov EÚ. Správa jasne nespomína ani situáciu Brazílie. Z toho dôvodu a preto, že táto správa dáva prioritu liberalizácii a hospodárskej súťaži na poľnohospodárskych trhoch, som hlasovala proti.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Papastamkosa, ktorá vysiela silný signál o význame, ktorý sa musí európskemu poľnohospodárstvu pripisovať v medzinárodných rokovaniach. V čase, keď Európa v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti potrebuje posilniť svoju poľnohospodársku výrobu, sú rokovania o medzinárodných dohodách odvetviu poľnohospodárstva často na škodu. Aby sme si mohli včas uvedomiť dôsledky týchto dohôd na európske poľnohospodárstvo, chceme, aby Európska komisia vykonala dôkladné posúdenie vplyvu obchodných dohôd a zverejnila ho pred začatím rokovaní. Ďalej sa na výrobky vstupujúce na európske územie musia uplatňovať prísne normy v oblasti zdravia, životného prostredia a životných podmienok zvierat. Hraničné kontroly vykonávané členskými štátmi musia zabezpečiť správne vykonávanie európskych právnych predpisov v tejto oblasti.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) V kontexte budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ musíme vziať do úvahy vyváženosť medzi domácou výrobou a dovozom. Naše snahy sa budú musieť zamerať na väčší súlad medzi liberalizáciou trhu a ochranou domáceho hospodárskeho odvetvia. Potravinová bezpečnosť na úrovni členských štátov sa na pozadí zvýšenej nestability trhov dosahuje zachovávaním stabilného odvetvia poľnohospodárstva, ktoré neohrozuje politika zahraničného obchodu. Malí poľnohospodári vo významnej miere prispievajú k potravinovej bezpečnosti v regiónoch, v ktorých pôsobia. Myslím si, že obchodné dohody s tretími krajinami o dovoze poľnohospodárskych výrobkov je potrebné uzatvárať na základe kompenzácie pre poľnohospodárov v prípade možných strát. Zároveň podporujem poľnohospodársku politiku, ktorá sa v maximálnej miere orientuje na zabezpečenie prístupu poľnohospodárskych výrobkov EÚ na trhy v tretích krajinách. Cieľom propagácie výrobkov s európskym regionálnym označením je urobiť ich známymi mimo EÚ, čo by zároveň podporilo ich spotrebu. Podľa nedávnych štúdií rastie svetová populácia oveľa rýchlejšie než svetová výroba obilia. EÚ má mnohé regióny, ktoré sú spôsobilé účinnejšie využívať svoj potenciál výroby obilia a sú schopné účinne prispieť k zmenšovaniu týchto rozdielov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) V prospech tejto správy hovorí záujem, ktorý prejavuje o občanov v zámorí, a podpora potravinovej bezpečnosti. To si uvedomujem. Táto správa však schvaľuje aktívne presadzovanie poľnohospodárskych záujmov Európskej únie, zóny voľného obchodu a obchodné dohody medzi EÚ a spoločnosťami Chiquita či Dole. Ešte horšie je to, že sa otvorene vyhráža Argentíne sankciami za rozhodnutia, ktoré by som odporučil aj našej krajine. Hlasujem proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Poľnohospodárske výrobky sú nevyhnutnou súčasťou medzinárodného obchodu, a preto s nimi tak musíme aj zaobchádzať. Preto niet pochýb o tom, že neustály rast cien potravín v dôsledku zvýšených cien komodít je pre EÚ čoraz naliehavejším problémom. Na druhej strane platí, že aj odvetvie poľnohospodárstva musí uspokojovať potravinové potreby čoraz väčšieho počtu ľudí napriek tomu, že má čoraz menej prírodných zdrojov, a napriek vysokým cenám výrobných faktorov. K tomu môžeme pridať otázky týkajúce sa životného prostredia a ochrany prírodných zdrojov, ktoré môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, a to najmä v rozvinutých krajinách. Vzhľadom na budúce potreby niet pochýb o tom, že poľnohospodárstvo sa stane strategickým odvetvím – povedal by som dokonca kľúčovým odvetvím – pre hospodársky rozvoj EÚ a celého sveta.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Keďže poľnohospodárstvo nie je iba hospodárskou činnosťou a keďže poľnohospodárska a potravinová politika musí slúžiť základným cieľom, akými sú zásobovanie potravinami a potravinová bezpečnosť, hlavnou úlohou je účinne zosúladiť obchodné a mimoobchodné záujmy. EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín a dováža viac výrobkov než USA, Japonsko, Kanada, Austrália a Nový Zéland dovedna. Ak dovolíme, aby tieto krajiny získali väčší prístup na trh, mohlo by to mať negatívny vplyv nielen na európskych poľnohospodárov, ale aj na rozvojové krajiny v najväčšej núdzi. Z toho dôvodu by mala EÚ pri obchodných rokovaniach uplatňovať vyváženejší prístup medzi rôznymi odvetviami a presadzovať tak defenzívne, ako aj ofenzívne poľnohospodárske záujmy. Odvetvie poľnohospodárstva EÚ zohráva výnimočnú úlohu v stratégii Európa 2020 z hľadiska rôznych sociálnych a hospodárskych úloh. Obchodná politika EÚ má dôležitú a rozhodujúcu úlohu v tom, či poľnohospodárstvo bude aj naďalej pozitívne prispievať k plneniu týchto cieľov. Súhlasím s tým, že obchodná politika nesmie obmedzovať dynamiku odvetvia poľnohospodárstva EÚ, a preto som hlasoval za túto správu.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Nehlasoval som za túto správu o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode, lebo sa opiera o centrálny prvok obchodnej politiky EÚ, o dohody o voľnom obchode.

Je pravda, že správa obsahuje pozitívne body, ktoré si zaslúžia osobitný prístup, akým je zaručenie potravinovej sebestačnosti pre najvzdialenejšie regióny. Napriek tomu táto správa schvaľuje aktívne presadzovanie poľnohospodárskych záujmov EÚ bez toho, aby zohľadnila nerovnováhu medzi EÚ a jej obchodnými partnermi a záväzok voči zónam voľného obchodu bez toho, aby vzala do úvahy škodlivý vplyv, ktorý to bude mať na ľudí v tých regiónoch. Správa sa ďalej otvorene vyhráža Argentíne sankciami za to, že vykonáva protekcionistické opatrenia. Z týchto dôvodov som sa zdržal hlasovania.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Napriek skutočnosti, že ceny potravín sa už nejaký čas stále zvyšujú – a cena niektorých poľnohospodárskych výrobkov údajne vyletí nahor v dôsledku rozmarov počasia, zvyšovania cien palív a poľnohospodárskych špekulácií –, ceny v obchodoch nemajú nič spoločné s tým, čo za svoju ťažkú prácu dostanú malí poľnohospodári. Výrobcovia EÚ navyše môžu len sotva konkurovať cenami na svetovom trhu, pretože naše sociálne normy, normy v oblasti kvality, ochrany zvierat a životného prostredia sú veľmi vysoké. Ide o tie isté normy, ktoré nedokážeme alebo nechceme overovať pri dovoze potravín. Ak nechceme, aby naďalej ubúdali naše vidiecke oblasti a aby ďalej klesal počet poľnohospodárov, čo pre sebestačnosť členských štátov predstavuje vážnu hrozbu, potom je najvyšší čas, aby sme prestali vyplácať poľnohospodárske dotácie veľkým poľnohospodárskym podnikom a aby sme namiesto toho dávali peniaze tým, ktorí ich naozaj potrebujú na prežitie, teda malým poľnohospodárom.

Ak to nie je možné v centralizovanej EÚ, tak jedinou cestou vpred je návrat poľnohospodárskych dotácií na vnútroštátnu úroveň. V správe nenachádzame jasný záväzok voči malým a stredným poľnohospodárom, z ktorých mnohí otročia za almužnu. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Vital Moreira (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som proti uzneseniu Európskeho parlamentu o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode, pretože si myslím, že obchodnú politiku Únie úplne podriaďuje poľnohospodárskej politike, hoci je dobre známe, že len obchodná politika dokáže nášmu priemyslu, našim službám a dokonca aj nášmu poľnohospodárstvu zaručiť prístup na vonkajšie trhy. Tento prístup je kľúčový pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Únii. Ak budeme v budúcnosti pokračovať v politickej orientácii, ktorá sa tiahne celým týmto uznesením, bude prakticky nemožné uzatvoriť obchodné dohody s krajinami či regiónmi s významnými odvetviami poľnohospodárstva, akými sú napríklad Brazília alebo India. Spoločná obchodná politika, ktorá ovplyvňuje celú Úniu a všetky členské štáty, nemôže byť úplne vydaná na milosť záujmom odvetvia poľnohospodárstva, ktoré v skutočnosti ovplyvňuje len obmedzený počet členských štátov. Ľutujem tiež, že toto uznesenie obsahuje obvinenia voči Brazílii, ktoré sú úplne neopodstatnené, ako to bohato preukázala brazílska strana.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Medzi budúcou SPP a politikou zahraničného obchodu EÚ je blízky vzťah. Ide o dve entity, ktoré nie je možné posudzovať izolovane a ktorým musí Európska únia venovať osobitnú pozornosť.

Nemôžeme oddeľovať obchodné diskusie od ich vplyvu na poľnohospodársku výrobu v členských štátoch. Preto som za liberalizovaný trh, ktorý zohľadňuje aj požiadavky hospodárskych a obchodných partnerov EÚ. Zároveň si však myslím, že poľnohospodárska politika by mala byť súčasťou rokovaní o dohodách o monitorovaní kvality výrobkov, ktoré sa na naše trhy vyvážajú alebo ktoré naše trhy dovážajú, a o ochrane európskych výrobcov a našich dodávok potravín.

Preto som za správu pána Papastamkosa. V niektorých oblastiach obchodu však vznikla nerovnováha, ktorá je dôsledkom rozdeľovania zodpovedností medzi výbormi Parlamentu pre poľnohospodárstvo a obchod, ktoré by mali spolupracovať na definovaní zmluvnej rovnováhy platnej pre rôzne obchodné zmluvy v odvetví poľnohospodárstva EÚ.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za články 49, 53 a 54 z nasledujúcich dôvodov. Čo sa týka prvého článku, je absurdné, aby sa rokovania s Mercosurom viedli na základe dvanásťročného mandátu. Pokiaľ ide o články 53 a 54, chcem vám pripomenúť, že európski poľnohospodári musia plniť najprísnejšie normy kvality, potravinovej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a životných podmienok zvierat. Myslím si, že rovnaké požiadavky by mali spĺňať všetci naši obchodní partneri, a to nielen kvôli európskym poľnohospodárom, ale aj kvôli spotrebiteľom, ktorých je potrebné chrániť.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Na dnešnej plenárnej schôdzi v Štrasburgu prijal Európsky parlament uznesenie o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ. V uplynulých rokoch sme zaznamenali veľa prípadov, ktoré poukazujú na zhoršovanie stavu poľnohospodárstva EÚ. Okrem iného bol zaznamenaný aj výrazný pokles podielu EÚ na svetovom vývoze poľnohospodárskych výrobkov. Rastie aj obchodný deficit poľnohospodárskych výrobkov a početné ústupky EÚ neboli opätované.

Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby sa poľnohospodárska politika EÚ a jej spoločná obchodná politika dohodli a zhodli na spoločnom smerovaní pre oblasti poľnohospodárstva, obchodu a rozvoja. Dokument, ktorý sme prijali, vysiela dôležitý signál na obranu potravinového odvetvia v EÚ. Odsudzuje prehnanú ochotu Európskej komisie robiť kompromisy a zdôrazňuje, že rozhodnutia o otvorení sa novým trhom nesmú mať negatívny vplyv na poľnohospodárov EÚ.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ. EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskeho tovaru vo svete, ale jej podiel na poľnohospodárskom vývoze klesá v dôsledku rastu iných kľúčových poľnohospodárskych obchodných partnerov a cien na svetovom trhu, ktoré sú nízke, kým Únia má vysoké výrobné náklady. EÚ je najväčším svetovým dovozcom poľnohospodárskeho tovaru z rozvojových krajín, a preto je nutné chrániť záujmy poľnohospodárov EÚ a zabezpečiť mechanizmy na kompenzáciu ich strát. Musíme poľnohospodárov EÚ chrániť pred nespravodlivou hospodárskou súťažou, a preto musia pre výrobky dovážané z tretích krajín platiť rovnaké normy, aké platia pre odvetvie poľnohospodárstva EÚ. Tieto podmienky musia byť zahrnuté v dvojstranných obchodných dohodách. Ďalej musíme komplexne podporovať získavanie prístupu na trh v tretích krajinách pre výrobky EÚ. Som presvedčený, že návrh Komisie poskytnúť Pakistanu colnú kvótu s nulovou colnou sadzbou na ročný vývoz 100 000 ton etanolu do EÚ na obdobie troch rokov neposkytne priamu a okamžitú pomoc a bude to mať negatívny vplyv na odvetvie obnoviteľných zdrojov energie EÚ. Vzhľadom na skutočnosť, že ukrajinská výroba obilia je mimoriadne konkurencieschopná a má znížené sadzby, Komisia musí byť pri uplatňovaní ústupkov v rokovaniach s Ukrajinou opatrnejšia.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Správa o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode sa zameriava na obchodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami týkajúce sa poľnohospodárskych výrobkov. Európsky parlament v tejto správe odsudzuje Európsku komisiu, ktorá už niekoľkokrát čelila kritike v súvislosti s poľnohospodárskou politikou za to, že príliš často prijala závery, ktoré sú pre európsku poľnohospodársku politiku neudržateľné. Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že politická úloha Parlamentu, s ktorým sa Komisia zdráha konzultovať o obchodných vzťahoch s tretími krajinami, je nenahraditeľná. Súhlasím so žiadosťou, aby Komisia pozastavila dohodu s Mercosurom až do vypracovania novej dohody s danými krajinami, a tým zaručila kvalitné, bezpečné výrobky pre európskych spotrebiteľov, ako aj dobrý pomer medzi kvalitou a cenou na zahraničných trhoch.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože jasne háji záujmy európskych poľnohospodárov v kontexte medzinárodného obchodu. Myslím si, že politika zahraničného obchodu by nemala poškodzovať schopnosť EÚ udržať si silné odvetvie poľnohospodárstva a zaisťovať potravinovú bezpečnosť v situácii zvýšenej nestability trhov. V každom prípade nie je nič nezvyčajné, keď Komisia obetuje poľnohospodárske záujmy, aby získala lepší prístup na trhy v tretích krajinách pre priemyselné výrobky a služby. Okrem uvedeného je tiež dôležité pamätať na to, že európske odvetvie poľnohospodárstva musí spĺňať najprísnejšie normy v oblasti kvality, hygieny výrobkov, udržateľných výrobných metód, zdravia rastlín, dobrých životných a zdravotných podmienok zvierat, vysledovateľnosti, kontroly zvyškov pesticídov, veterinárnej medicíny a doplnkových látok. Tieto aspekty zvyšujú výrobné náklady a mali by sa počas mnohostranných a dvojstranných rokovaní zohľadňovať. Vo všeobecnosti si myslím, že rozhodnutia, ktoré ešte viac otvárajú trh EÚ pre poľnohospodársky dovoz, by sa nemali robiť bez predchádzajúcich štúdií vplyvu a záruk, že poľnohospodári v EÚ budú za ich straty kompenzovaní.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je symbolom európskej integrácie a predstavuje jednu z najpokrokovejších foriem nadnárodného rozhodovania EÚ. Vnútorné tlaky EÚ na trhovú orientáciu SPP a väčší dôraz na iné európske politiky sa rovnako odrážajú v politike zahraničného obchodu EÚ zameranej na otvorenie poľnohospodárskeho trhu výmenou za lepší prístup na trh v tretích krajinách pre európske priemyselné výrobky a služby. Toto zahŕňa aj zachovanie európskeho poľnohospodárskeho modelu, ako aj spravodlivých podmienok pre výrobcov EÚ na svetovom trhu. Multifunkčná úloha európskeho odvetvia poľnohospodárstva môže slúžiť ako katalyzátor nových paradigiem: potravinovej bezpečnosti, bezpečnosti a kvality za dostupné ceny pre občanov EÚ.

Dopyt po potravinách vo svete rastie a rastú aj výrobné náklady, na poľnohospodárskych trhoch sa zhoršuje nestabilita, je menej pôdy, vody a znižujú sa energetické vstupy. Silná SPP je tiež rozhodujúca pre zachovanie a udržanie životného prostredia a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí EÚ a pre ochranu pred hrozbou opúšťania pôdy a vyľudňovania vidieka.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme na plenárnej schôdzi hlasovali o správe o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode.

V správe pána Papastamkosa sa uvádza, že medzinárodná obchodná politika nesmie ohroziť schopnosť EÚ zaisťovať potravinovú bezpečnosť na pozadí zvýšenej nestability trhov či jej schopnosť zabezpečovať zachovanie silného európskeho odvetvia poľnohospodárstva.

Správa odsudzuje prístup Komisie, ktorý spočíva v robení ústupkov v oblasti poľnohospodárstva s cieľom získať zvýšený prístup na trh v tretích krajinách pre priemyselné výrobky a služby. Správa sa vyjadruje k rôznym otázkam vrátane posúdenia vplyvu, finančnej kompenzácie, WTO a Dauhy, ale najmä k problematickým dvojstranným obchodným dohodám, ako sú dohody s Marokom, Pakistanom, Ukrajinou a predovšetkým s Mercosurom. Za neprijateľné považuje aj to, aby Európska komisia pokračovala v rozhovoroch bez zverejnenia posúdenia vplyvu a bez začatia riadnej politickej diskusie s Radou a s Európskym parlamentom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vzhľadom na to, že v mnohostranných obchodných rokovaniach sme sa dostali do slepej uličky, EÚ sa venuje rokovaniam o dvojstranných a medziregionálnych obchodných dohodách, ktoré doplňujú mnohostranný rámec. V prípade Maroka v súčasnosti prebieha medzi USA a EÚ intenzívna hospodárska súťaž o to, kto vstúpi na nové kľúčové trhy prvý a za akých podmienok. Môj kolega pán José Bové mal vo svojej správe vo Výbore pre medzinárodný obchod možnosť jasne spochybniť prístup týchto dvojstranných dohôd v prípade Maroka, čo môže viesť k odmietnutiu dohody navrhovanej Komisiou. Hlasovali sme za túto správu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, lebo si myslím, že posilňuje postavenie poľnohospodárskej politiky, ktorá je uholným kameňom európskej hospodárskej a sociálnej súdržnosti, a to v neposlednom rade z pohľadu úloh, ktoré predstavuje stratégia Európa 2020.

Až doteraz je Európska únia najväčším svetovým dovozcom poľnohospodárskych výrobkov, predovšetkým výrobkov z rozvojových krajín. Objem dovozu sa za uplynulé desaťročie takmer zdvojnásobnil a v súčasnosti sám osebe predstavuje takmer 20 % svetového objemu dovozu.

Vzhľadom na túto situáciu je potrebné vytvoriť európsku obchodnú politiku, ktorá bude silná a bude vykonávať článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Európa musí spolupracovať na vykonávaní politík rastu v rozvojových krajinách. Terajšou prioritou je zabezpečiť, aby obchodná politika a európska poľnohospodárska politika spolupracovali vo svetovom kontexte, uľahčovali prístup na trhy rozvojových krajín a zároveň im prostredníctvom týchto postupov umožňovali podporiť hospodársky rozvoj.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Chcem zdôrazniť, aká dôležitá je táto správa, a to najmä v kontexte reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Myslím si, že medzi SPP a obchodnými politikami musí byť súdržnosť. Žiaľ, už sa mnohokrát stalo, že obchodné dohody s niekoľkými tretími krajinami spôsobili európskemu odvetviu poľnohospodárstva a poľnohospodárom v Európe veľké škody. Dúfam však, že táto situácia už v budúcnosti nevznikne. Chcem tiež poukázať na to, že naši poľnohospodári musia plniť veľmi prísne normy kvality, ochrany životného prostredia a životných podmienok zvierat. V záujme spravodlivej hospodárskej súťaže by výrobcovia z tretích krajín, ktorí dovážajú do EÚ, mali spĺňať rovnaké normy.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Na dnešnom hlasovaní sme videli, že správa o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode, ktorá sa vo veľkej miere zaoberá dovozom geneticky modifikovaných potravín a krmív do Európy, má podporu. Veľmi ma teší, že podporu získal aj bod, ktorý Komisiu vyzýva, aby rozhodne obhajovala systém EÚ na povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a ich uvádzanie na trh pred námietkami vo WTO. Toto v zásade znamená, že používanie GMO zostane prísne regulované, a to zlepší potravinovú bezpečnosť, ako aj situáciu našich poľnohospodárov. Podporu získali aj viaceré body týkajúce sa daní z dovozu rôznych poľnohospodárskych výrobkov, ako aj požiadaviek na kvalitu týchto výrobkov.

Okrem otázok súvisiacich s GMO sa rozoberali aj otázky potravinovej bezpečnosti. Napríklad Brazílii sa doteraz nepodarilo dôsledne spĺňať normy výrobcov a spotrebiteľov EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, identifikácie a vysledovateľnosti zvierat, zdravia zvierat a kontroly chorôb. Ďalšou znepokojujúcou otázkou je rozsiahle používanie pesticídov v Brazílii, ktoré sú v Európe zakázané, a dovoz výsledných výrobkov do Európy. Ďakujem.

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Správu o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ som v mene Európskej parlamentnej labouristickej strany (EPLP) nepodporil. Hoci správa poukazuje na niektoré cenné body v oblasti ochrany záujmov nášho odvetvia poľnohospodárstva, napríklad na potrebu chrániť zemepisné označenia v rámci dvojstranných a mnohostranných dohôd, zastávam názor, že správa obsahuje časti, ktoré sú príliš protekcionistické a stanovujú pre súčasné a budúce rokovania EÚ o obchodných dohodách nerealistické podmienky.

Zachovávať protekcionistické opatrenia v rámci EÚ ako prostriedok ochrany poľnohospodárskych výrobcov EÚ pred vonkajšou hospodárskou súťažou je navyše v rozpore s pozíciou EPLP o reforme SPP. Vždy sme argumentovali za odstránenie obchodných prekážok s cieľom presadiť účinnejšie a konkurencieschopnejšie odvetvie poľnohospodárstva, dať spotrebiteľovi lepšiu ponuku a ponúknuť menej hospodársky rozvinutým krajinám možnosti prístupu na trh.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za odseky 53 a 54 správy o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ, pretože si myslím, že je povinnosťou poslancov Európskeho parlamentu chrániť európskych poľnohospodárov a spotrebiteľov pred nebezpečenstvom, ktoré by predstavoval rozsiahly dovoz poľnohospodárskych výrobkov nízkej kvality, najmä výrobkov pôvodom z určitých latinskoamerických krajín. Nesmieme obetovať kvalitu našich poľnohospodárskych výrobkov z čisto obchodných dôvodov.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Som rád, že bola prijatá správa, ktorú predložil kolega poslanec pán Papastamkos. Správa ustanovuje základné kritériá, ktorými by sa mali riadiť vyjednávači Európskej únie, a zdôrazňuje, že mimoobchodné aspekty by sa mali lepšie začleniť do rokovaní.

Okrem toho už nesmieme akceptovať situáciu, v ktorej sú naši chovatelia dobytka, ktorí sú viazaní veľmi prísnymi environmentálnymi a zdravotnými normami (najmä v oblasti hygieny výroby, udržateľnej výroby a životných podmienok zvierat), obetovaní na oltári medzinárodného obchodu a obeťami nespravodlivej hospodárskej súťaže a hanebného narúšania hospodárskej súťaže vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré na európsky trh prinášajú výrobky, ktoré nedodržiavajú výrobné podmienky Únie, a nenesú za to žiadne dôsledky. Vyzývam tiež Komisiu a Európsky parlament, aby boli maximálne opatrní predovšetkým v otázke dohôd s Mercosurom, ktoré zjavne ohrozujú európsky chov dobytka.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Rovnováha medzi poľnohospodárskou, rozvojovou a spoločnou obchodnou politikou je pre Európsku úniu kľúčová. Európske odvetvie poľnohospodárstva si zasluhuje osobitnú pozornosť. Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršia spoločná politika a musí zostať silná. Chcel by som vám pripomenúť, že toto odvetvie plní mnohé úlohy a je potrebné prepojiť ho s ostatnými sociálnymi a politickými cieľmi, akým je stratégia Európa 2020. V každom prípade platí, že európske poľnohospodárstvo neexistuje izolovane od európskych vonkajších vzťahov, najmä čo sa týka medzinárodného obchodu a rozvojovej pomoci. Dôležitosť medzinárodných vzťahov, v neposlednom rade vo forme dohôd, akou je dohoda medzi EÚ a Mercosurom, sa odráža na hospodárskej a politickej úrovni aj na úrovni strategického partnerstva. Preto je nevyhnutné presadzovať súlad noriem, predovšetkým noriem týkajúcich sa poľnohospodárskych otázok. Z tohto dôvodu som hlasoval proti odsekom 53 a 54 tejto správy. Dohody o voľnom obchode okrem toho vystavujú odvetvie novým úlohám a odlišnej realite. Uviedol by som situáciu najvzdialenejších regiónov, ktoré majú krehké hospodárstvo založené hlavne na poľnohospodárskych výrobkoch podobné hospodárstvu našich latinskoamerických partnerov. Ako poslanec jedného z najvzdialenejších regiónov chcem zdôrazniť, aké dôležité je brať do úvahy špecifické črty týchto regiónov a snažiť sa vyhnúť tomu, aby sme počas budúcich rokovaní ohrozili ich rozvoj.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ, pretože medzi politikami EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a rozvoja je potrebné vytvoriť istú súdržnosť. Poľnohospodárstvo EÚ hrá dôležitú úlohu v poskytovaní zamestnanosti a udržiavaní životaschopnosti vo vidieckych oblastiach, kým európsky agropotravinársky model je strategickou súčasťou európskeho hospodárstva. Svetový dopyt po potravinách rastie pod vplyvom zmeny klímy, vyšších výrobných nákladov, ubúdania oblastí s dostupnou poľnohospodárskou pôdou a zdrojov pitnej vody. Chcela by som zdôrazniť, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami má pre hospodársky rozvoj a odstraňovanie chudoby veľký význam. Vyzývam EÚ, aby prijala opatrenia na podporu krajín, ktoré najviac postihla potravinová kríza. Podiel EÚ na svetovom poľnohospodárskom vývoze klesá. V tejto situácii si myslím, že dohoda o pridružení medzi EÚ a Mercosurom má obrovský význam. Preto by sa mal Európsky parlament intenzívne zapájať do všetkých rokovaní. Žiadame, aby poľnohospodársky dovoz do EÚ poskytoval európskym spotrebiteľom rovnaké záruky, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, dobré životné podmienky zvierat, ochranu životného prostredia a minimálne sociálne normy, aké poskytujú európske výrobné metódy.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Svojím hlasom som chcela zdôrazniť svoje pevné stanovisko: nesmieme náš poľnohospodársky model obetovať obchodným záujmom. Cieľ otvárať sa pre dovoz a liberalizovať obchod medzi Európskou úniou a jej partnermi nás nesmie viesť k prehodnocovaniu požiadaviek na kvalitu a bezpečnosť potravín, ktoré chránia spotrebiteľov. Preto som chcela jasne vyjadriť svoju túžbu, aby sa predpisy v oblasti obchodu, zdravia a v sociálnej oblasti v našich poľnohospodárskych vzťahoch s tretími krajinami uplatňovali recipročne a aby sme neprijímali ďalšie ústupky bez záruk. Rovnako odmietam myšlienku, že by sme mali poľaviť v obrane záujmov európskych poľnohospodárov. Ak sa Európe podarilo vytvoriť úzke prepojenie medzi jej poľnohospodárstvom a jej územím a dosiahnuť vynikajúcu kvalitu jej poľnohospodárskej výroby, je to vďaka práci poľnohospodárov. Preto je našou povinnosťou zabezpečovať spravodlivú hospodársku súťaž v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a jej partnermi. Z toho dôvodu vyzývam na zavedenie mechanizmov ochrany pre poľnohospodárov na európskej úrovni, ktoré by im pomohli riešiť každé možné narušenie hospodárskej súťaže.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu pána Papastamkosa o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ. Ako Rakúšanka si na základe skúseností z prvej ruky dobre uvedomujem problémy, ktorým čelia naši poľnohospodári. Európske poľnohospodárstvo je jedným z hlavných základných kameňov Európskej únie, našej spoločnej kultúry a životného priestoru. Spravodajca vyzýva Komisiu, aby rozhodnejšie a aktívnejšie zastávala poľnohospodárske záujmy EÚ. EÚ je vedúcim svetovým dovozcom poľnohospodárskych výrobkov. Je absolútne nevyhnutné, aby sme zabezpečili, že dovážané výrobky budú spĺňať rovnako prísne požiadavky kvality ako poľnohospodárske výrobky vyrobené v EÚ.

Správa: Martin Häusling (A7-0026/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože súhlasím s tým, že je potrebné, aby Komisia do reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zahrnula vhodné a konkrétne opatrenia, ktoré podporia poľnohospodárov pri zlepšovaní striedania plodín. Zníženie deficitu bielkovín v EÚ by malo byť nevyhnutnou súčasťou reformy SPP, ktorá prinesie osoh európskym poľnohospodárom a vnútornému trhu. Vzhľadom na to, že bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú len na 3 % ornej pôdy, a na skutočnosť, že EÚ dováža 40 miliónov ton bielkovinových plodín, čo predstavuje 80 % domácej spotreby, sú takéto opatrenia mimoriadne užitočné.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Dovozy bielkovinových plodín sa rovnajú 20 miliónom hektárov pôdy obrábanej mimo EÚ alebo viac než 10 % ornej pôdy Európskej únie, ale na tieto plodiny sa nevzťahujú rovnaké hygienické a environmentálne požiadavky ako na európske plodiny. Nedostatočný objem dovozu predstavuje dodatočnú záťaž v podobe nákladov odvetvia chovu hospodárskych zvierat a krmovinárskeho odvetvia EÚ a ohrozuje hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa. Opätovné nadobudnutie rovnováhy medzi ponukou a spotrebou obilnín, bielkovinových plodín a olejnín v Európskej únii by prinieslo značný hospodársky úžitok poľnohospodárom a potravinárskemu a krmovinárskemu priemyslu a pomohlo by aj zlepšiť sortiment zdravých, kvalitných potravín pre spotrebiteľov. V súvislosti so zmenou klímy môže produkcia bielkovinových plodín navyše znížiť emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom pohlcovania a viazania dusíka v pôde a následného zníženia používania syntetických dusíkatých hnojív. Tieto plodiny tiež pomáhajú znížiť prekyslenie pôdy, zlepšiť štruktúru pôdy, znížiť mieru využívania herbicídov a podporujú väčšiu biodiverzitu, čo prospieva opeľovaniu. Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem zlepšenie rovnováhy medzi produkciou rastlinných a živočíšnych bielkovín a tiež používanie pôvodných bielkovinových plodín.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Sedemdesiat percent bielkovinových plodín a olejnín, ktoré sa v súčasnosti spotrebujú v Európskej únii, sa dováža najmä z Brazílie, Argentíny a Spojených štátov. Keďže na týchto výrobcov sa nevzťahujú rovnaké environmentálne a hygienické obmedzenia a regulácia v oblasti geneticky modifikovaných organizmov ako na výrobcov v EÚ, Európska únia sa rozhodla preskúmať svoju politiku v oblasti bielkovín a zvýšiť domácu produkciu bielkovinových plodín. To by mohlo európskym spotrebiteľom priniesť osoh v podobe zdravších a rozmanitejších potravín. Preto som hlasovala za túto správu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto dôležité uznesenie. V Európskej únii počas posledných desiatich rokov klesla produkcia bielkovinových plodín, zatiaľ čo náš trh sa vo veľkej miere stal závislým od dovozov. Túto situáciu spôsobili medzinárodné obchodné dohody uzatvorené v minulosti, ktoré umožnili, že EÚ chránila svoju produkciu obilnín, ale na druhej strane umožnili bezcolný dovoz olejnín a bielkovinových plodín do EÚ. Vytvorilo to podmienky na lacný požadovaný dovoz a na zabezpečenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, najmä odvetvia chovu hospodárskych zvierat. V samotnej EÚ však poľnohospodári a spracovateľské podniky stratili záujem o toto odvetvie. Klesol počet výskumných programov v oblasti rastlinných bielkovín, ukončil sa vývoj odrôd odolných proti chorobám a vysoko výnosných odrôd a v celej Európe sa vytrácajú praktické skúsenosti s pestovaním bielkovinových plodín. Dnešná situácia neustáleho kolísania cien na trhoch a vysokých cien bielkovinových krmív môže mať negatívny vplyv na odvetvie chovu hospodárskych zvierat EÚ, ktoré vo veľkej miere závisí od dovozov. Komisia by mala okamžite zvážiť opatrenia na podporu pestovania a skladovania bielkovinových plodín v EÚ a poskytnúť pomoc poľnohospodárom, ktorí takéto plodiny pestujú, čo by sa malo zohľadniť v reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uľahčilo by to obnovu tohto odvetvia, zabezpečilo príjmy pre poľnohospodárov a prispelo k udržateľnému poľnohospodárstvu v EÚ.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Závislosť niektorých európskych odvetví od trhov mimo EÚ predstavuje problém, ktorý sa týka nielen surovín, ale aj krmiva.

Správa pána Häuslinga osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že do Európy sa ročne dováža viac ako 40 miliónov ton bielkovinových plodín, predovšetkým sójových bôbov a krmiva s obilným lepkom, čo predstavuje 80 % spotreby bielkovinových plodín EÚ.

Vzhľadom na túto situáciu mi neostáva nič iné, ako hlasovať za požiadavky, ktoré predložil pán Häusling, ktorý dúfa, že budúca spoločná poľnohospodárska politika privedie Európu k tomu, aby podporovala poľnohospodárske politiky zamerané na ukončenie tejto závislosti od dovozov, čo bude mať, samozrejme, pozitívny dosah na kontrolu kvality a udržateľnosť dodávateľského reťazca.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na pokles pestovania bielkovinových plodín v EÚ počas posledných 10 rokov musíme nutne bojovať proti riziku závislosti od medzinárodných trhov a kolísaniu ich cien. Preto podporujem uvedené reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na zavedenie nových opatrení, ktoré okrem podporovania poľnohospodárov pri zlepšovaní systémov striedania plodín presadzujú vedecké metódy a výskum zamerané na podporu bielkovinových bôbovitých strukovín. Chcela by som spomenúť aj význam decentralizovaného prístupu k výskumným programom, ktorý zohľadňuje miestne poznatky poľnohospodárov a udržateľné poľnohospodárske systémy. Preto podporujem návrh Komisie zvážiť opätovné zriadenie útvaru poľnohospodárskeho výskumu v rámci Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa údajov v tejto správe klesla produkcia bielkovinových plodín v Európskej únii počas posledných 10 rokov o 30 %. Spravodajca však hovorí, že „bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú celkovo na 3 % ornej pôdy EÚ (…). Napriek podpore odvetvia (…) sa produkcia suchých strukovín (…) opäť znížila zhruba na jeden milión hektárov v roku 2008. Ročne sa dováža viac než 40 miliónov ton bielkovinových plodín, čo predstavuje 80 % spotreby bielkovinových plodín EÚ”. Tieto údaje by mali postačovať na upútanie pozornosti politického vedenia a odôvodnenie zmeny politiky. V období, keď ceny potravín dosahujú historické stropy, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť, nemôže Európska únia, ktorá posudzuje svoju spoločnú poľnohospodársku politiku, prehliadať problém produkcie bielkovinových plodín a musí sa snažiť nájsť riešenie. Bude si to vyžadovať zníženie dovozov a zvýšenie pozornosti venovanej týmto plodinám, čo zvýši príspevok poľnohospodárstva k ochrane životného prostredia, pretože bielkovinové plodiny môžu výrazne znížiť emisie skleníkových plynov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podľa údajov, ktoré nedávno zverejnila Európska komisia, produkcia bielkovinových plodín v Európskej únii prudko klesla približne o 30 %, čo ukázalo, že s poľnohospodárskou politikou (SPP) nie je všetko v poriadku. Táto situácia núti EÚ dovážať viac ako 40 miliónov ton bielkovinových plodín a je dôsledkom dlhodobých dohôd, ktoré povoľujú bezcolný dovoz olejnín a bielkovinových plodín, ako je napríklad Všeobecná dohoda o clách a obchode a dohoda z Blair House. Nedávna zmena klímy pridala tento bod do programu a považujem to za dôležitú súčasť reformy SPP, ktorá sa čoskoro očakáva. Pestovanie bielkovinových plodín spolu s rozšíreným striedaním ostatných plodín prináša veľký osoh nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj preto, že obohacovanie pôdy dusíkom znižuje náklady.

Hlasujem za túto správu, ktorej zámerom je znížiť deficit bielkovín v EÚ, a dúfam, že jej odporúčania, ako napríklad podpora poľnohospodárov, ktorí zamýšľajú pestovať bielkovinové plodiny a striedať plodiny, sa zohľadnia pri vypracúvaní novej SPP.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Deficit bielkovín v Európe a nerovnováha medzi produkciou živočíšnych a rastlinných bielkovín predstavujú problém, ktorý sa zhoršuje, mení návyky ľudskej spotreby, kvalitu potravín a potravinovú bezpečnosť a spôsobuje, že chovatelia hospodárskych zvierat čelia kríze. Spravodajca uvádza čísla, ktoré sú poučné a znepokojujúce. Tieto čísla si vyžadujú, aby sa problému venovala pozornosť a aby sa prijali opatrenia na jeho vyriešenie. Príčiny týchto nerovnováh ležia v platných poľnohospodárskych a obchodných politikách a bez ich zásadných zmien sa nenájde riešenie. Správa sa o tom vôbec nezmieňuje. Prekonanie problému súčasných deficitov a nerovnováh musí byť založené na podpore rozšírenejšieho pestovania bielkovinových plodín, ich väčšej rozmanitosti a na politike postupného nahrádzania dovozov. Správa túto potrebu uznáva a navrhuje niekoľko dôležitých opatrení, ktoré považujeme za pozitívne, ako napríklad vytvorenie podmienok na trhu, ktoré budú podporovať miestnu produkciu, miestny predaj a miestnu spotrebu, a zavedenie modelov krátkych dodávateľských reťazcov bez geneticky modifikovaných organizmov (GMO).

Zároveň však umožňuje riešenia, na ktoré sa pozeráme s obavami a ktoré nemôžeme akceptovať, ako napríklad zrušenie nulovej tolerancie prítomnosti GMO v dovážanom krmive, čo ohrozuje striktné uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa snaží reagovať na problém deficitu bielkovín v Európe a na nerovnováhu medzi produkciou živočíšnych a rastlinných bielkovín. Ako vieme, predstavujú problém, ktorý sa zhoršuje, mení návyky ľudskej spotreby, kvalitu potravín a potravinovú bezpečnosť a spôsobuje, že chovatelia hospodárskych zvierat čelia kríze.

Príčiny nerovnováh ležia v platných poľnohospodárskych a obchodných politikách a bez ich zásadných zmien sa nenájde riešenie. Správa sa o tom, bohužiaľ, vôbec nezmieňuje.

Dovolíme si tvrdiť, že prekonanie problému súčasných deficitov a nerovnováh musí byť založené na podpore rozšírenejšieho pestovania bielkovinových plodín, ich väčšej rozmanitosti a na politike postupného nahrádzania dovozov. Hoci správa uznáva túto potrebu a navrhuje niekoľko dôležitých opatrení, ktoré považujeme za pozitívne, umožňuje riešenia, na ktoré sa pozeráme s obavami a ktoré nemôžeme akceptovať, ako napríklad zrušenie nulovej tolerancie prítomnosti geneticky modifikovaných organizmov v dovážanom krmive, čo ohrozuje striktné uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Dovážanie bielkovín z tretích krajín predstavuje veľký problém v tom, že u dovážaných strukovín nie sú zaručené rovnaké podmienky. Tieto bielkovinové plodiny sa používajú najmä v odvetví živočíšnej výroby, čo ohrozuje systém cien, keďže kolísanie týchto cien na medzinárodných trhoch rastie exponenciálnou mierou. Preto súhlasím s pánom Häuslingom v tom, že je potrebné ďalej znižovať závislosť EÚ od dovozov.

  Martin Häusling (Verts/ALE), písomne. – (DE) Správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom O deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? poskytla mnoho výborných riešení deficitu bielkovinových plodín v EÚ, ako napríklad prehodnotenie dohody z Blair House s USA, ktorá povoľuje bezcolný dovoz bielkovinových plodín zo Spojených štátov. Ďalšie riešenia zahŕňajú začlenenie bielkovinových plodín do striedania pestovaných plodín, posilnenie výskumu a poradenstva a rozšírenie vývoja osív a infraštruktúry na produkciu bielkovín. Bohužiaľ, väčšina poslancov troch skupín, Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Európskych konzervatívcov a reformistov a Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy proti tejto jasnej pozícii prijatej Parlamentom. Požadujú zjednodušenie dovozov bielkovinových plodín, predovšetkým sóje, vrátane geneticky modifikovaných organizmov (GMO), ktoré sú v EÚ zakázané. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, bohužiaľ, v plenárnom hlasovaní v Parlamente tesnou väčšinou prešli. Som však presvedčený o tom, že požadovanie zvýšených dovozov geneticky modifikovanej sóje je v rozpore s našimi skutočnými cieľmi posilnenia sebestačnosti EÚ. Tento postoj neodráža želania významnej väčšiny ľudí v Európe, ktorá odmieta používanie GMO v poľnohospodárstve. S poľutovaním som zaznamenal vývoj hlasovania a ako spravodajca som sa rozhodol vrátiť správu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky musí zahŕňať primerané a spoľahlivé nové opatrenia a nástroje, ktoré podporia poľnohospodárov v zlepšovaní systémov striedania plodín s cieľom podstatne znížiť súčasný deficit bielkovín a kolísanie cien. Deficit bielkovín v EÚ postupne rastie a EÚ pestuje len 30 % bielkovinových plodín používaných v krmivách. Bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú len na 3 % ornej pôdy EÚ, a preto je EÚ nútená dovážať 70 % týchto plodín určených na krmivá. Širšie využívanie bielkovinových plodín v striedaní plodín prináša rozsiahle agro-environmentálne výhody a prispieva k zmierneniu zmeny klímy. V súvislosti so zmenou klímy môžu bielkovinové plodiny pomocou pohlcovania a viazania dusíka v pôde značne znížiť emisie skleníkových plynov, a znížiť tak používanie dusíkatých priemyselných hnojív. Vyšší podiel bielkovinových plodín v striedaní plodín zlepšuje úrodnosť a štruktúru pôdy, zásoby živín a zdravotný stav nasledujúcich plodín. Trvalé zmesi trávy a ďateliny určené na krmivo, zmesi obilnín a bielkovinových plodín lepšie pokrývajú pôdu a znižujú tak odplavovanie živín do podzemných vôd a riek a zároveň poskytujú lepšie podmienky pre včely a iný opeľujúci hmyz. Rozšírené striedanie plodín znižuje potrebu zákrokov na ochranu plodín a môže prispieť k zachovaniu rozmanitosti divorastúcich a šľachtených druhov a odrôd.

  Peter Jahr (PPE), písomne. – (DE) Produkcia bielkovinových plodín sa v Európskej únii počas posledných rokov dramaticky znížila. V dôsledku toho sme teraz vo veľkej miere znepokojivo závislí od dovozov. Z tohto dôvodu by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi za to, že požiadal Komisiu, aby prijala strednodobé a dlhodobé opatrenia na riešenie tohto problému. Pokiaľ však Európska únia nebude sebestačná, mali by sme porozmýšľať aj nad zmenami našich dovozných podmienok. Technické riešenie malých stôp geneticky modifikovaných organizmov v dovážaných bielkovinových výrobkoch by mohlo zabezpečiť dostatočné dodávky sóje na európsky trh.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) V súčasnosti ide politika v oblasti plodín s vysokým obsahom bielkovín v Európe proti poľnohospodárom a pestovateľom, ktorí sú nútení platiť za ne kvóty závisiace od turbulencií na globálnom trhu. Ide tiež v neprospech spotrebiteľov, ktorí kupujú mäso a mlieko zo zvierat kŕmených krmivom s vysokým obsahom bielkovín. Miestne a klimatické podmienky umožnili, že pestovanie plodín s vysokým obsahom bielkovín v EÚ prešlo štrukturálnymi zmenami a takéto zmeny môžu byť v súvislosti s biodiverzitou a opatreniami na boj proti zmene klímy považované dokonca za vhodné. Krmivo dovážané z tretích krajín nepodlieha takým prísnym kontrolám ako európske krmivo, preto si nemôžeme byť na 100 % istí jeho kvalitou alebo poznať presný pôvod surovín, z ktorých bolo vyrobené. Mali by sme preto prijať okamžité opatrenia na zmenu tejto situácie, pretože v opačnom prípade sa ubezpečenia, ktoré sme dali, že európske potraviny budú bezpečné, zdravé a budú mať vysokú kvalitu, ukážu ako prázdne slová. Ďalším krokom, ktorý by sme mali urobiť na vyriešenie deficitu bielkovín v EÚ, by malo byť uvoľnenie nariadení zakazujúcich kŕmenie zvierat mäsom a kostnou múčkou. V prípade hydinového a bravčového mäsa sa nezistilo žiadne riziko šírenia chorôb v dôsledku tohto spôsobu kŕmenia a, napokon, zákaz mäsa a kostnej múčky bol pôvodne zavedený v súvislosti s BSE. Umožnenie využívania mäsa v chove hospodárskych zvierat by znížilo výrobné náklady, čo je mimoriadne dôležité vzhľadom na pokles výnosnosti výroby mäsa. To by nám umožnilo aj dovážanie krmiva s vysokým obsahom bielkovín z Ameriky.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Mnoho štúdií ukazuje, že deficit bielkovín v Európskej únii sa počas posledných desiatich rokov výrazne prehĺbil. Z tohto dôvodu sa zvýšila závislosť Európskej únie od dovážaných bielkovín. Mnoho odvetví podstupuje eventuálne riziko, že v dôsledku kolísania cien na medzinárodnom trhu nebudú schopné získať dodávky bielkovinových plodín za prijateľné ceny. Bohužiaľ, keď sa pred niekoľkými rokmi uzatvárali obchodné dohody s inými krajinami, vytvorili sa na pestovanie bielkovinových plodín v EÚ podmienky s nepriaznivým vplyvom na konkurencieschopnosť. Dnes pociťujeme dôsledky týchto neuvážených rozhodnutí, preto je dôležité, aby sme pochopili, čo sa stalo, a určili smer, ktorým sa musíme ubrať, aby sme prekonali problém deficitu bielkovín. V súčasnosti aktívne pracujeme na reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Zameriavame sa pritom na podporu aktívnych poľnohospodárov, ochranu životného prostredia a rozvoj vidieckeho života. V súvislosti s reformou SPP by sme však nemali zabúdať ani na ostatné veci. V tomto uznesení sa poukazuje na to, že širšie využívanie bielkovinových plodín v systéme striedania plodín výrazne zlepšuje poľnohospodárske prostredie a pomáha zmierňovať zmenu klímy. Myslím si, že tieto argumenty sú pre nás dostatočne presvedčivé na to, aby sme v rámci reformy SPP vyriešili aj problémy deficitu bielkovín.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) EÚ je v odvetví chovu hospodárskych zvierat v obrovskej miere závislá od dovozov krmív, pretože nevyrába krmivá, ktoré sama potrebuje. Sedemdesiat percent plodín s vysokým podielom bielkovín potrebných na krmivá sa dováža z Brazílie, Argentíny a Spojených štátov. V správe o deficite bielkovín je tento problém jasne opísaný a požadujú sa v nej prísne normy týkajúce sa krmív. Dovážaný tovar musí tiež spĺňať kvalitatívne, environmentálne a sociálne normy. Navyše sa suroviny vhodné na výrobu krmiva musia efektívnejšie používať. Je dôležité, aby sa znížila naša obrovská závislosť od tretích krajín, keďže tá zapríčiňuje kolísanie cien a nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o výrobné podmienky. To sa podarí, len ak v EÚ zoberieme produkciu bielkovinových plodín opäť do vlastných rúk, ako táto správa navrhuje. Som však rozhodne proti pestovaniu geneticky modifikovaných plodín na poliach Európy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Skutočnosť, že bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú len na 3 % ornej pôdy EÚ a ich produkcia zabezpečuje len 30 % bielkovinových plodín spotrebúvaných na krmivo, popisuje realitu, ktorú väčšina ľudí ťažko pochopí.

Zníženie dodávok bielkovinových plodín je paradoxné v čase, keď produkcia bielkovinových plodín prináša mnoho pozitívnych účinkov, ktoré sú potrebné pre poľnohospodársky ekosystém, prospešné pre kvalitu konečných živočíšnych výrobkov a dôležité pre udržanie kontroly nad cenami na trhu. Diskusia, ktorá začala už vo výbore, má zásadný význam pre novú definíciu úlohy, ktorú bude produkcia bielkovinových plodín zohrávať v súvislosti s budúcimi úlohami európskeho poľnohospodárstva. Na mysli mám boj proti zmene klímy a správne využívanie prírodných zdrojov, ktoré dostávajú v tejto fáze vypracúvania rámca budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky primeranú pozornosť.

Podporil som túto správu, o ktorej si myslím, že predstavuje novú fázu, ktorá musí teraz začať, aby sa znížil deficit bielkovín. Za prioritu považujem vytvorenie osobitného rámcového programu pre decentralizovaný poľnohospodársky výskum s cieľom zlepšiť spoluprácu, vymieňať si osvedčené postupy a urýchliť proces zdokonaleného pestovania lokálne prispôsobených bielkovinových plodín, aby sa táto oblasť v jednotlivých členských štátoch stala oblasťou inovácií.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) V poslednom desaťročí bol zaznamenaný pokles produkcie bielkovinových plodín v EÚ. Bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú len na 3 % ornej pôdy Európskej únie a táto produkcia zabezpečuje len 30 % bielkovín potrebných na krmivá. Podporujem názor spravodajcu, že táto situácia sa musí zmeniť, lebo to bude mať pozitívny vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie a biodiverzitu. Európska komisia by mala vypracovať správu o možnostiach a alternatívach, ako zvýšiť domácu produkciu bielkovinových plodín v EÚ prostredníctvom nových politických nástrojov. Vhodné by bolo tiež zriadiť mechanizmus na sledovanie pôvodu bielkovinových plodín dovážaných do EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá upozorňuje na deficit bielkovín v EÚ a na potrebu vyváženia tohto deficitu, ale som proti opatreniam, ktoré by znamenali zvýšenie dotácií pre poľnohospodárov na zabezpečenie produkcie bielkovín EÚ. Podľa mňa musí byť podporovanie domáceho pestovania bielkovinových plodín v súlade s reformovanou spoločnou poľnohospodárskou politikou, ktorá EÚ povedie smerom k udržateľnému poľnohospodárstvu a väčšej orientácii na trh, a čo je ešte dôležitejšie, preč od dotácií narúšajúcich obchod.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Pokles pestovania plodín s vysokým podielom bielkovín a nahradenie domácej výroby lacnými dovozmi v obrovskom meradle môže mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv v podobe straty znalostí o samotných pestovateľských metódach. Môže to viesť k značnému zníženiu výskumu pestovania týchto plodín v domácom prostredí. Považujem tiež za dôležité, aby sme si udržali dostatočnú rozmanitosť z hľadiska výberu alebo rozsahu ponuky týchto výrobkov. Ako je to v prípade mnohých správ alebo návrhov, o ktorých Parlament rokuje, aj tu sa spomína potreba kvalitných výrobkov. Pokiaľ ide o spomenuté výrobky, potrebná je tiež kontrola samotných vzoriek, ktorá by sa spojila s overovaním miestne používaných poľnohospodárskych postupov a zdrojov. Overovanie kvality pri dovoze prostredníctvom využitia moderných laboratórnych metód a jednoznačného určenia pôvodu tovaru by malo byť veľmi dôkladné a dôsledné. Pre väčšinu krajín EÚ existujú typické plodiny. Napríklad v Českej republike to je hrach, ktorý tam má dlhú tradíciu. Pestovanie hrachu však v súčasnosti upadá. Názor Českej republiky na predloženú správu je v podstate pozitívny.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Produkcia bielkovinových plodín v Európskej únii zaznamenáva čoraz výraznejší pokles, čo spôsobuje, že situácia sa stáva znepokojivou. Deficit bielkovín spôsobuje nerovnováhu nielen v poľnohospodárskej výrobe, ale tiež vo výskume a rozvoji poľnohospodárskych metód. Poľnohospodári v skutočnosti postupne strácajú záujem o bielkovinové plodiny, čo má na európskej úrovni za následok stratu praktických skúseností s týmito plodinami. Preto je potrebné zaoberať sa naliehavou situáciou opísanou v správe a vypracovať skutočne komplexnú európsku stratégiu. Na nové problémy, ako napríklad na zmenu klímy alebo stratu poľnohospodárskej biodiverzity, je možné reagovať len vtedy, ak bude v rámci EÚ existovať vyváženejšia ponuka a spotreba výrobkov z bielkovinových plodín. Preto dúfame, že Európska komisia preskúma možnosti, ako prekonať súčasný naliehavý problém deficitu bielkovín prostredníctvom radikálnej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá umožní zvládnutie nových úloh. Bolo by tiež dobré zaviesť prídavnú platbu pre poľnohospodárov, ktorí využívajú systém povinného striedania najmenej štyroch rôznych plodín vrátane najmenej jednej bielkovinovej plodiny. Na záver, bolo by potrebné zriadiť útvar poľnohospodárskeho výskumu v rámci Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Komisii s cieľom motivovať spotrebiteľov a stravovacie služby, aby si vyberali potraviny, ktorých výroba je šetrnejšia k životnému prostrediu.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za iniciatívnu správu o deficite bielkovín v EÚ. Európa z veľkej časti závisí od dovozov bielkovinových plodín, ktoré sa využívajú najmä na krmivo. S touto závislosťou súvisia zvýšené riziká spojené s kolísaním cien na medzinárodných trhoch. Na boj proti tomuto fenoménu navrhujeme, aby reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky zahŕňala zavedenie nových opatrení na pomoc poľnohospodárom v zdokonaľovaní systémov striedania plodín, investície do výskumu osív bielkovinových plodín a lepšiu odbornú prípravu poľnohospodárov v oblasti striedania plodín a kombinovaného poľnohospodárstva.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Správa pána Haüslinga bola dobrá. Zvýšenie bielkovinovej nezávislosti Únie, podpora kratších trás dodávok a pomoc poľnohospodárom, ktorí prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov, sú opatrenia, ktoré podporujem.

Loby za geneticky modifikované organizmy (GMO) a jej zástupcom sa však podarilo premeniť túto správu na žiadosť o povolenie prieniku kontaminovaných potravín do Európy. V správe sa tiež obhajuje návrat k živočíšnej múčke so všetkými jej rizikami, ktoré zahŕňa. Nastal čas na premiestnenie produkcie rastlinných bielkovinových plodín. Správa nám to vo svojej novej podobe neumožňuje. Ak Parlament schváli GMO a živočíšnu múčku, budem hlasovať proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je nevyhnutné zvýšiť produkciu bielkovinových plodín – rastlín s vysokým podielom bielkovín – s cieľom znížiť závislosť od dovážanej sóje, udržať potravinovú bezpečnosť a pomôcť životnému prostrediu. K dispozícii sú vedecké štúdie, ktoré dokazujú úžitok bielkovinových plodín pre životné prostredie z hľadiska emisií skleníkových plynov, zlepšenia biodiverzity a kvality pôdy. Je veľmi znepokojujúce, že len 3 % európskej poľnohospodárskej produkcie tvoria bielkovinové plodiny. Je neprijateľné, že dovážame 80 % našej potreby. Preto je veľmi dôležité, aby sa v rámci pomoci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 prijali opatrenia, ktoré túto situáciu zmenia.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Správa pána Häuslinga o deficite bielkovín v Európe a hľadaní riešení prináša niekoľko pozitívnych prvkov, ako napríklad pomoc pre poľnohospodárov, ktorí prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Napriek tomu som však hlasoval proti správe, pretože text jasne obhajuje geneticky modifikované organizmy a otvára dvere Európy dokorán používaniu kontaminovaných potravín a múčky živočíšneho pôvodu na európskom území.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – V správe sa od Komisie požaduje, aby reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zahŕňala adekvátne a spoľahlivé opatrenia a nástroje na podporu poľnohospodárov pri zlepšovaní striedania plodín. Požaduje legislatívny návrh, v ktorom sa povolí využívanie spracovaných živočíšnych bielkovín z jatočného odpadu na výrobu krmív pre monogastrické zvieratá (ošípané a hydina). Ak sa to povolí, čo sa zmení? Je nemožné regulovať zakazovanie. Načo je dobré míňať čas na správu, ktorá je nepotrebná a ktorú nie je ľahké pochopiť, len aby si to mohol spravodajca odfajknúť? Zdržal som sa hlasovania, keďže nehlasujem za nejasné, vymyslené iniciatívy.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Bielkovinové plodiny sú dôležitou súčasťou odvetvia výroby krmív, a preto sú významným hospodárskym faktorom. Pestovanie bielkovinových plodín je však otázkou, ktorá v Európe pritiahla málo pozitívneho záujmu. Počas posledných 10 rokov klesli tieto plodiny až o 30 %. Jedinou výnimkou je sója, v prípade ktorej bol pokles len 12 %. Na produkciu bielkovinových plodín sa využívajú len 3 % ornej pôdy v EÚ. Ako prieskumy ukazujú, nevedie to len k významným hospodárskym nevýhodám, pretože to má za následok 80 % podiel dovozov, ale prináša to nevýhody aj v oblasti poľnohospodárstva. A to z toho dôvodu, že pestovanie bielkovinových plodín obohacuje pôdu o dusík, čo následne podporuje úrodnosť. Pre nízku úroveň dopytu po osivách bielkovinových plodín trpí aj odvetvie výskumu. Negatívna špirála už začala. Hlasoval som proti tejto správe, pretože sa obávam, že by to mohlo brániť pestovaniu tradičných osív.

  James Nicholson (ECR), písomne. – Hlavnou myšlienkou tejto správy je, že namiesto dovozu bielkovín z tretích krajín by sme mali podporovať poľnohospodárov, aby ich pestovali tu v Európe. Tento názor ignoruje skutočnosť, že z dôvodu prírodných obmedzení Európa jednoducho nemôže za prijateľnú cenu produkovať objemy sóje a kukurice, ktoré sú potrebné na uspokojenie dopytu našich farmárov. Dostupné dovozy bielkovín z tretích krajín, ako napríklad z USA, sú kľúčové, ak chceme zaistiť potravinovú bezpečnosť a vytvoriť podmienky, v ktorých sa poľnohospodári budú môcť z poľnohospodárstva slušne uživiť. V správe sa navyše spomína skutočnosť, že by sme mali preskúmať možnosť používania živočíšnych bielkovín ako zdroja krmiva. Po našej skúsenosti s BSE si nemyslím, že by sme sa mali ubrať touto cestou, ani si nemyslím, že to je potrebné, ak budú mať poľnohospodári náležité dodávky sóje a kukurice. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tejto správe.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, ktorá poukazuje na viaceré významné problémy týkajúce sa spôsobu, akým funguje európske poľnohospodárstvo. Myslím si však, že by sme sa mali viac zamerať na riešenia. V tejto súvislosti by sme mali byť otvorenejší používaniu najnovších, moderných vedeckých riešení z odvetvia biotechnológie.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa podporuje používanie geneticky modifikovaných organizmov a kostnej múčky. Živočíšne bielkoviny by vo všeobecnosti mali byť v krmive povolené len vtedy, keď budú v poriadku všetky vedecké dôkazy a keď budú fungovať všetky kontroly, ktoré zabránia negatívnym vplyvom (chcel by som pripomenúť škandál s BSE). Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Deficit bielkovín v EÚ je závažným a významným problémom. Vzhľadom na skutočnosť, že tento problém je hlboko zakorenený v EÚ a nedostatok bielkovín neustále stúpa, musíme vynaložiť všetko úsilie, aby sa tento problém čo najskôr riešil a zvýšila sa produkcia miestnych bielkovinových plodín. Toto uznesenie považujem za dôležitý krok smerom k vyriešeniu tohto problému. Pestovanie bielkovinových plodín nielen zmierňuje vplyv zmeny klímy, ale má pozitívny vplyv aj na príjmy poľnohospodárov. Navyše je dôležitým faktorom, ktorý posilňuje odvetvie chovu hospodárskych zvierat EÚ, keď zvážime skutočnosť, že by to znížilo závislosť odvetvia od dovozov bielkovinových plodín a zvýšilo konkurencieschopnosť. Myslím si, že Komisia by mala prijať okamžité opatrenia, aby zabránila prístupu plodín aj s malým obsahom geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na trh EÚ. Nemôžeme dovoliť ani nízku úroveň prítomnosti GMO v bielkovinových plodinách dovážaných do EÚ určených na potraviny a krmivo. Súhlasím s návrhmi na podporu výskumu v oblasti šľachtenia osív bielkovinových plodín a zásobovania nimi a na rámec opatrení na rozvoj vidieka, ktorými sa zavedú zdokonalené, decentralizované zariadenia na výrobu krmív. Myslím si, že v EÚ sa musí prostredníctvom finančného podporovania poľnohospodárov aktívne podporovať striedanie plodín – znížilo by to súčasný deficit bielkovín a kolísanie cien.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu pána Häuslinga (A7-0026/2011), pretože podporuje dodávky bielkovín pre krmivá, ktoré po dlhý čas prispievali k nedostatočnej konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva. Počas posledných 10 rokov bol v Európskej únii znepokojujúci deficit produkcie bielkovinových plodín a v súčasnosti je v tejto oblasti značný úpadok. Hlavné suché strukoviny poklesli priemerne o 30 % a produkcia sóje o 12 %. Tento trend zvyšuje súčasnú znepokojivú závislosť Únie od dovozov bielkovinových plodín, ktoré sa používajú najmä na krmivá, a prináša veľké riziká predovšetkým pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat v EÚ. Problém prehlbuje skutočnosť, že kolísanie cien na medzinárodných trhoch sa značne zhoršilo. Pre Komisiu je prioritou rýchlo zaistiť bezproblémové dodávky sóje na trh EÚ, a to zabezpečením technického riešenia množstva geneticky modifikovaných organizmov v bielkovinových plodinách dovážaných do EÚ na potraviny a krmivá. Nedostatočný objem dovozu sóje predstavuje pre EÚ dodatočnú záťaž v podobe nákladov v odvetví chovu hospodárskych zvierat a krmovinárskeho odvetvia EÚ a ohrozuje hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú len na 3 % ornej pôdy Európskej únie (okrem ovocia a zeleniny). V roku 2008 klesla produkcia suchých strukovín približne o 1 milión hektárov. Ročne sa dováža približne 40 miliónov ton bielkovinových plodín, najmä sójových bôbov a krmiva s obilným lepkom, čo predstavuje 80 % spotreby bielkovinových plodín EÚ. Orná pôda mimo EÚ, ktorá sa využíva na pestovanie bielkovinových dovozov do EÚ, predstavuje 10 % ornej pôdy EÚ, čo je približne 20 miliónov hektárov. Vzhľadom na záväzky EÚ aktívne prispievať k svetovej potravinovej bezpečnosti a aktívne bojovať proti zmene klímy budúca politika v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka by mala nielen smerovať k väčšej vyváženosti produkcie živočíšnych a rastlinných bielkovín s cieľom znížiť tvorbu skleníkových plynov a odplavovanie živín do vodných tokov, ale mala by aj motivovať spotrebiteľov, orgány verejného obstarávania a stravovacie služby, aby si ako stravu vyberali vyváženejšie a pestré potraviny, ktorých výroba je šetrná voči životnému prostrediu.

Komisia by mala iniciovať právne predpisy na zníženie potravinárskeho odpadu v rámci celého potravinového reťazca vrátane odpadu z bitúnkov a pomyjí, čo ešte stále nie je náležite regulované.

  Evelyn Regner (S&D), písomne. – (DE) Včera som hlasovala proti správe o deficite bielkovín v EÚ, pretože si myslím, že tento problém nie je možné vyriešiť tým, že umožníme dovoz geneticky modifikovaných výrobkov do EÚ. Skutočnosť je taká, že už teraz musíme dovážať 80 % našej spotreby bielkovinových plodín. Pôvodný zámer správy – podnietenie opatrení na zvýšenie domácej výroby bielkovinových plodín s cieľom bojovať proti poklesu produkcie bielkovín v EÚ – sa prekrútil.

Loby v oblasti genetického inžinierstva sa podarilo dosiahnuť jasný úspech, pokiaľ ide o presadenie pozitívneho postoja k dovozom geneticky modifikovaných bielkovín, čo sa v správe prejavilo v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré väčšina v pléne, bohužiaľ, prijala. Dokonca aj spravodajca bol nútený hlasovať proti svojej vlastnej správe. Ako členka Sociálnodemokratickej strany v Rakúsku zastávam spolu so svojimi straníckymi kolegami v Parlamente politiku nulovej tolerancie geneticky modifikovaných organizmov.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Počas dnešnej schôdze bola v hlasovaní prijatá správa pána Häuslinga o deficite bielkovín v EÚ.

EÚ je veľmi závislá od dovozov bielkovinových plodín, ktoré sa využívajú najmä na krmivo. Prináša to so sebou značné riziká predovšetkým pre európske odvetvie chovu hospodárskych zvierat. Súbor kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov značne zlepšil pôvodnú správu.

V prijatej správe sa Komisia vyzýva, aby zvolila strednodobú a dlhodobú víziu politiky v oblasti bielkovinových plodín, a požaduje sa v nej reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľom zaviesť nové opatrenia na podporu poľnohospodárov pri zlepšovaní striedania plodín a tiež na zníženie deficitu rastlinných bielkovín a kolísania cien. V správe sa tiež požadujú výskumné štúdie o osivách a ich prispení k regulácii chorôb.

V správe sa od Komisie požaduje, aby zaistila bezproblémové dodávky sójových bôbov na európsky trh, a to zabezpečením technického riešenia prítomnosti malého množstva geneticky modifikovaných organizmov v bielkovinových plodinách dovážaných do EÚ na potraviny a krmivá.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Kľúčové body v správe sú: vytvoriť rámec na pestovanie a používanie bielkovinových plodín v EÚ s cieľom nahradiť dovoz bielkovinových plodín z tretích krajín; zrušiť dohodu z Blair House a v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky zlepšiť striedanie plodín; vytvoriť nový vedecký prístup a zlepšiť odbornú prípravu poľnohospodárov a zariadení pre nich. Výsledok hlasovania vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bol uspokojivý okrem zaradenia viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu a Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré správu kontaminovali podporovaním geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Zainteresovaný priemysel v oblasti GMO loboval za uvoľnenie politiky nulovej tolerancie EÚ, ktorá neumožňuje dovoz nepovoleného geneticky modifikovaného krmiva do EÚ. Na plenárnej schôdzi sa nám, bohužiaľ, nepodarilo dekontaminovať správu o deficite bielkovín od útoku na nulovú toleranciu GMO. Ale väčšiny na plenárnej schôdzi boli omnoho bližšie nášmu postoju ako vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Preto má význam intenzívne sa snažiť obrátiť postoj väčšiny v pléne, pokiaľ ide o otázky GMO. Pán Häusling (zelený) sa vzdal funkcie spravodajcu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Najnovšie odhady týkajúce sa odvetvia bielkovinových plodín odhaľujú znepokojivý trend poklesu produkcie bielkovinových plodín v Európskej únii, ktorý trvá posledné desaťročie. V Európe klesá produkcia strukovín každý rok o 30 % a produkcia sójových bôbov o 12 %, čo má za následok, že musíme dovážať 40 miliónov ton rastlinných bielkovín.

Obsah tejto správy ukazuje, že európske odvetvie chovu hospodárskych zvierat, ktoré je citlivé na kolísanie cien, je príliš závislé od dostupnosti dovozov rastlinných bielkovín. Táto závislosť ohrozuje ekonomickú výnosnosť domácej výroby mäsa, ktorú čoraz viac oslabujú ďalšie náklady na dovoz krmiva, nehľadiac na skutočnosť, že okrem hospodárskeho problému a v súvislosti s cieľmi v oblasti klímy by produkcia bielkovinových plodín výrazne prispela k zníženiu emisií skleníkových plynov.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Pestovanie strukovín zaznamenáva v posledných rokoch pokles produkcie, čo má za následok veľkú závislosť od dovozov z tretích krajín, keďže sa používajú na potraviny pre ľudí a krmivá pre zvieratá.

Strukoviny nielen znižujú deficit bielkovín v Európskej únii, ale po zbere ich plodov sú tieto plodiny aj vynikajúcou prídavnou látkou pre pôdu, ktorá potom potrebuje menej chemických hnojív. Dobré poľnohospodárstvo by malo zahŕňať striedanie plodín, čo by znížilo používanie hnojív a udržalo rozmanitosť druhov divorastúcich a šľachtených odrôd.

Podporujeme požiadavku, aby budúca poľnohospodárska politika zaviedla opatrenia na prekonanie deficitu bielkovín v Únii pomocou konštantného znižovania dovozov bielkovín.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za túto správu, pretože sa v nej poukazuje na význam zníženia závislosti od dovážaných bielkovín najmä preto, že táto závislosť prináša pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat v Európskej únii veľké riziká. Chcela by som však zdôrazniť, že geneticky modifikované organizmy (GMO) nepredstavujú jediné riešenie pre zníženie závislosti od bielkovín dovážaných z tretích krajín. Pre geneticky modifikovanú sóju existujú náhrady, ktoré by mohli pomôcť uspokojiť dopyt po bielkovinách, napríklad hrach siaty, bôb obyčajný a fazuľa poľná, bôb vlčí, šošovica, cícer, ale aj lucerna a ďatelina, ktoré zároveň môžu znížiť emisie skleníkových plynov. Nemal by sa ignorovať ani potenciál pestovania bielkovinových plodín, ako napríklad sóje, v nových členských štátoch, Rumunsku a Bulharsku.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Pôvodná správa spravodajcu bola lepšia ako text, ktorý bol teraz prijatý. Preto som hlasoval proti konečnému textu. Vyzývať Komisiu, aby teraz zabezpečila bezproblémové dodávky sóje na trh EÚ tým, že poskytne technické riešenie pre prítomnosť malého množstva geneticky modifikovaných organizmov v bielkovinových plodinách dovážaných do EÚ na potraviny a krmivá, znamená v skutočnosti dôležité víťazstvo intenzívnej poľnohospodárskej loby. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia podporuje maximálny rozvoj vlastnej produkcie bielkovinových plodín EÚ. Takáto politika by bola dobrá pre príjmy poľnohospodárov a významne by prispela k boju proti zmene klímy, zachovaniu biodiverzity a úrodnosti pôdy.

Kľúčové je zaviesť mechanizmus, prostredníctvom ktorého budeme môcť monitorovať pôvod dovážaných bielkovinových plodín a tým kontrolovať udržateľnosť poľnohospodárskych postupov uplatňovaných v krajine pôvodu. Pravidelné kontroly na mieste sú absolútne nevyhnutné. Diskusia o prehodnotení povoľovania spracovaných živočíšnych bielkovín z jatočného odpadu na využívanie vo výrobe krmív pre ošípané a hydinu sa môže viesť len z hľadiska (potravinovej) bezpečnosti a verejného zdravia. Zákaz recyklácie v rámci druhu a vylúčenie vynúteného kanibalizmu sú rozhodujúce, takisto ako spoľahlivé kontroly v odvetví krmív a správne uplatňovanie existujúcich právnych predpisov EÚ.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Ďakujem nášmu kolegovi poslancovi pánovi Häuslingovi za túto dôležitú správu, aj keď ma konečná verzia sklamala, preto som tak ako aj spravodajca nakoniec hlasoval proti nej. Na jednej strane ľutujem skutočnosť, že správu pokazilo zaradenie otázky nulovej tolerancie. Výzva na uvoľnenie podmienok nepovolených dovozov geneticky modifikovaných organizmov (GMO) nevyrieši problém deficitu bielkovín v Európskej únii, a preto sa o tom nemalo diskutovať. Na druhej strane musíme rozhodne zmierniť značný pokles pestovania bielkovinových plodín v Únii, čo zníži našu závislosť od dovozov rastlinných bielkovín, ktorá je už znepokojivá.

Chcel by som jasne odsúdiť dohody z Blair House, ktorých trhovo orientované ciele prispeli k extrémnemu kolísaniu cien. Tieto dohody sú navyše v absolútnom rozpore s Kjótskym protokolom a jeho cieľmi v oblasti globálneho otepľovania. V súvislosti s rozumným a zodpovedným riadením pôdy musíme do kolobehu striedania plodín pre budúcnosť zaradiť bielkovinové plodiny.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie správy pána Häuslinga. Som rád, že pán Häusling otvoril otázku deficitu bielkovín v Európe a poskytol dôležité informácie o tejto téme. Je jasné, že táto záležitosť si vyžaduje bezodkladné konanie.

Bielkoviny sú jednou z najdôležitejších súčastí našej každodennej stravy a nedostatok bielkovín môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Okrem toho je z výskumu uvedeného v správe jasné, že pestovanie plodín s vysokým obsahom bielkovín a rozšírené uplatňovanie princípu striedania plodín by znížili výrobné náklady a emisie skleníkových plynov.

Vzhľadom na nesprávne stravovacie návyky občanov členských štátov Európskej únie a tiež na nedostatočnú skúsenosť európskych poľnohospodárov s pestovaním bielkovinových plodín si myslím, že by sme sa v prvom rade mali zamerať na vzdelávanie. Myslím tu predovšetkým na zvýšenie informovanosti ľudí o pozitívnom vplyve bielkovín na ľudské zdravie (príkladom programu s podobným cieľom, ktorý sa v súčasnosti v Európskej únii vykonáva, je program podpory konzumácie ovocia na školách) a aj na vypracovanie systému stimulov pre poľnohospodárov, ktorí pestujú plodiny s vysokým obsahom bielkovín.

Správa: Marija Nedelčevová (A7-0029/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto výročnú správu o rodovej rovnosti v EÚ v roku 2010 a za odporúčania, ktoré obsahuje. Súčasná kríza má katastrofálne následky pre ženy, aj keď najviac boli zasiahnuté profesijné sektory, v ktorých dominujú muži. Chcel by som tiež zdôrazniť, že medzi mužmi a ženami ešte stále existujú mzdové rozdiely v priemernej výške 18 %, aj keď počet absolventiek vysokých škôl je vyšší ako počet absolventov. Z navrhovaných potrebných opatrení by som chcel zdôrazniť vypracovanie plánov pre rovnosť a boj proti domácemu násiliu vyhlásením Európskeho roka venovaného tejto problematike.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Dnes si pripomíname sté výročie Medzinárodného dňa žien, ktorý je symbolom boja za dosiahnutie sociálnej rovnosti a oslobodenia od diskriminačného a krutého správania, ktorému ženy boli a sú aj naďalej vystavené.

Každá krajina na svete sa líši, pokiaľ ide o vnímanie žien. Veľa sa hovorí o islamských krajinách a o spôsobe, akým sa ženy posudzujú a akým sa s nimi zaobchádza, čo je navyše ovplyvnené aj náboženstvom. My na Západe našťastie považujeme muža a ženu za rovných, fakty však poukazujú na znepokojivú situáciu. Pokiaľ ide o zamestnanie, súkromný život, zdravie, právo na prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave a obsadzovanie funkcií v netradičných odvetviach a funkcií s vyššou mierou zodpovednosti, v Európe naďalej pretrvávajú mnohé nerovnosti na úkor dievčat a žien. To však nie je všetko: ženy sú nielen terčom viacerých foriem diskriminácie, ale aj obeťami všetkých druhov psychického aj fyzického násilia.

Je preto nevyhnutné poskytnúť ženám ochranu a umožniť im, aby mohli žiť na kvalitatívne rovnakej úrovni ako muži. Rodová rovnosť nie je len otázkou sociálnej spravodlivosti, ale vytvára aj jeden z predpokladov dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, stanovených v stratégii EÚ do roku 2020.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Ženy z triedy pracovníkov a obyčajných ľudí, mladí ľudia, prisťahovalci a utečenci nič nezískajú z pretvárky alebo zo zoznamov želaní a klamstiev, ktoré im plutokracia neustále predkladá s cieľom udržať kontrolu nad kapitalistickým systémom vykorisťovania a lacnou pracovnou silou a zvýšiť výnos z kapitálu. Sám život je jasným dôkazom toho, že tvrdenie plutokracie o údajnom presadzovaní rovnosti mužov a žien v rámci kapitalistického barbarstva a politiky EÚ je nečestné a urážlivé. Protiľudová politika EÚ, buržoáznych vlád, Medzinárodného menového fondu (MMF) a ďalších imperialistických orgánov výrazne obmedzuje práva, ktoré ženy získali. Masová nezamestnanosť, drastické znižovanie miezd a sociálnych dávok, pružné formy zamestnania, zvýšenie dôchodkového veku a komercializácia sociálnych služieb v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a vzdelávania spolu zhoršujú životné podmienky žien a pracujúcich a obyčajných rodín ako celku. Stratégia EÚ 2020, hospodárske riadenie, rozpočtová disciplína MMF a Európska centrálna banka (ECB) uplatňujú v súvislosti so ženami protiľudové a protipracovné opatrenia. Túto politiku treba zmeniť. Vyzývame ženy, aby zintenzívnili svoj boj, pridali sa k odborovému hnutiu pracovnej triedy a spojili sa v úsilí dosiahnuť ciele moci ľudu a ľudového hospodárstva.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Súhlasím s niekoľkými bodmi uvedenými v tomto uznesení, ktoré som počas hlasovania podporila. Napríklad analýza, z ktorej vyplýva, že krajiny, v ktorých sa uplatňuje rovnaké zaobchádzanie s mužmi aj ženami na trhu práce, prosperujú v zmysle sociálneho a hospodárskeho rozvoja, sa mi preto zdá úplne oprávnená. Podľa môjho názoru je presadzovanie rovnosti žien a mužov samozrejmou požiadavkou zo sociálneho, ale aj z hospodárskeho hľadiska.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Rovnosť mužov a žien je jednou zo základných zásad právnych predpisov Európskej únie. Cieľom Európskej únie je v prvom rade zabezpečiť rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi a, po druhé, bojovať proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti. Napriek všetkým snahám v oblasti rovnosti mužov a žien v Európskej únii ešte aj dnes v tejto oblasti pretrvávajú nerovnosti. Miera zamestnanosti žien (58,6 %) je aj naďalej nižšia ako miera zamestnanosti mužov (70,7 %), aj keď väčšinu študentov a absolventov vysokých škôl tvoria ženy. V správnych radách spoločností EÚ pripadá na desať členov iba jedna žena a iba 3 % žien zastávajú funkcie výkonných riaditeliek.

Mzdové rozdiely mužov a žien v Európskej únii stále dosahujú priemerne výšku 18 %. Ak chce Európa dosiahnuť ciele v oblasti udržateľného rozvoja, zamestnanosti, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, musí pokračovať v boji proti pretrvávajúcim nerovnostiam medzi mužmi a ženami, a preto som hlasovala za túto správu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Výročná správa o rovnosti žien a mužov je príležitosťou na zdôraznenie problémov, ktorým čelíme v týchto časoch hospodárskej a sociálnej krízy. Túto správu, ktorá bola prijatá počas Medzinárodného dňa žien, treba prepojiť so správou pani Plumbovej o chudobe žien v Európskej únii. Ženy naozaj patria do kategórie zraniteľných ľudí, ktorých kríza zasiahla v plnej miere. Keďže ženy pracujú na čiastočný úväzok častejšie ako muži, keďže vykonávajú príležitostnú prácu v terciárnom sektore, keďže ich kariéra je rozdrobená, keďže ešte aj v dnešnej dobe sú za rovnaký druh práce platené horšie ako muži, v dôsledku čoho majú nižšie dôchodky, musíme zaručiť, aby ženy boli neustále v centre našej pozornosti.

Najcitlivejšou otázkou tejto správy sú kvóty na zastúpenie žien v správnych radách veľkých súkromných alebo verejných spoločností. Kvóty, samozrejme, nie sú všeliek a v ideálnej spoločnosti by sme sa radšej zaobišli bez nich. Ak však chceme zmeniť mentalitu ľudí, niet pochýb o tom, že kvóty sú potrebné.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) V tejto výročnej správe za rok 2010 Európska komisia zdôraznila problémy, ktorým musí Európa čeliť v dôsledku nedávnej hospodárskej a finančnej krízy, pokiaľ ide o rovnosť mužov a žien. Jeden zo závažných následkov tejto krízy sa týka zamestnanosti žien. Ženy boli krízou zasiahnuté neskôr ako muži, pretože vo väčšej miere pracujú v odvetviach, ktoré vplyvu krízy odolávali dlhšie (zdravotníctvo, vzdelávanie atď.). Hrozí však, že kríza sa dotkne aj týchto odvetví, čo môže v porovnaní s mužmi viesť k dlhodobému zneisteniu situácie pracujúcich žien.

Čiastočne aj z tohto dôvodu si myslím, že rovnosť mužov a žien v zamestnaní by už nemala byť iba cieľom, ktorý treba dosiahnuť, ale mala by sa stať realitou. Záväzok zo strany členských štátov a Komisie je preto nevyhnutný nielen z toho dôvodu, aby sa zachovala politika rovnosti mužov a žien, ale najmä preto, aby sa neznížili rozpočtové výdavky vyčlenené ženám. Nakoniec, keďže si myslím, že rovnosť možno presadzovať prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy občanov a najmä mladých ľudí, chcel by som upriamiť pozornosť Komisie na možnosť včasného obnovenia kampaní zameraných na zvyšovanie informovanosti v súvislosti s touto otázkou.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Rovnosť žien a mužov je jedným zo základných pilierov rozvoja účinného sociálneho a trhového hospodárstva, ako sa Európa vždy rada nazývala. Preto som presvedčená, že všetkými možnými prostriedkami musíme zabezpečiť, aby sa so ženami zaobchádzalo rovnako a aby mali rovnaké pracovné príležitosti ako muži. Nemôžem však podporiť stratégiu, ktorú navrhla pani Nedelčevová (Nedelcheva) ani za ňu hlasovať, pretože som presvedčená, že začínať od centra problémov jednej etnickej skupiny namiesto systematickej analýzy všetkých možností nie je metodologicky vhodným ani presvedčivým prístupom.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu a teší ma, že Európsky parlament venoval otázkam rodovej rovnosti osobitnú pozornosť. Musíme si uvedomiť, že ešte treba urobiť veľa práce, ak chceme zlepšiť postavenie žien v oblasti rodovej rovnosti, na trhu práce a v politike. Otázky týkajúce sa práv žien treba začleniť do všetkých oblastí politiky Európskej únie a dobré myšlienky a iniciatívy by jednoducho nemali ostať len na papieri, ale mali by sa vykonávať vo všetkých členských štátoch Európskej únie. V správe Európskeho parlamentu o rovnosti mužov a žien v Európskej únii sme preto uviedli, že je mimoriadne dôležité odstrániť rozdiely v odmeňovaní práce, zastaviť násilie voči ženám a obchodovanie so ženami, zaručiť právo na materskú dovolenku, vytvoriť vhodné podmienky na využívanie služieb materských škôl a centier starostlivosti o deti a znížiť chudobu žien. Pokiaľ ide o rodovú rovnosť v podnikoch, treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že len v prípade 3 % spoločností stoja na čele ich hlavného rozhodovacieho orgánu ženy, pretože čelia diskriminácii a prekážkam, ktoré im bránia v kariérnom raste a postupe na vedúce pozície. Čoraz viac poslancov Európskeho parlamentu súhlasí so zavedením systému kvót, pretože ak by spoločnosti samy nezaviedli zmeny na zlepšenie rodovej rovnosti v podnikoch, existujú plány na zakotvenie týchto kvót v právnych predpisoch. Dúfam, že v budúcnosti nájdeme riešenia a opatrenia, ktoré posilnia rodovú rovnosť a rovnaké príležitosti pre ženy v rodine a v spoločnosti.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som proti správe na túto tému, pretože aj keď súhlasím s niekoľkými prijatými bodmi, správa obsahuje prvky, ktoré by sa podľa môjho názoru mali odstrániť. Následkom krízy, ktorú prežívame, sa zhoršili pracovné podmienky žien a ich prístup k pracovným miestam. Preto súhlasím s otázkou, ktorou sa zaoberá správa Európskej komisie, týkajúcou sa potreby integrovať rodovú rovnosť do všetkých politík, ako aj do vzdelávania európskych detí od úplného začiatku. Treba naďalej bojovať proti násiliu páchanému na ženách a treba mu predchádzať prostredníctvom verejných informačných kampaní a výučby v školách. Napriek tomu však nesúhlasím so zavedením kvót do súkromného sektora, so zoznamami zraniteľných žien ani so zaručením minimálneho príjmu, pretože zavedenie týchto bodov považujem za nemožné.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 8. marca by som chcel zablahoželať pani Nedelčevovej k vypracovaniu správy o rovnosti žien a mužov. Súhlasím s jej zhodnotením, že ženy vážne zasiahla hospodárska a finančná kríza, ktorú prežívame. Všetko nasvedčuje tomu, že pokiaľ ide, okrem iného, o zamestnanosť, zdravie, vzdelávanie a sociálnu podporu, žien sa následky krízy dotknú citeľnejšie a budú trvalejšie ako u mužov.

Pokiaľ ide o výšku príjmov, pracovné podmienky alebo prijímanie do práce, zdá sa, že situácia žien sa zhoršuje rýchlejšie ako situácia mužov. Preto je dôležité vytvárať nové príležitosti a posilniť rodovú súčinnosť v oblasti rovnosti, čo prispeje k podpore obnovy a samotnému hospodárskemu rastu. Keďže rok 2010 bol Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, vítam zmienku o boji proti chudobe, pričom osobitná pozornosť sa venuje najzraniteľnejším skupinám žien. Považujem za poľutovaniahodné, že ľavica v Parlamente vniesla do tejto záležitosti aj kontroverznú tému umelého prerušenia tehotenstva bez ohľadu na to, aké sú právomoci Únie.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Vítam túto správu o rovnosti žien a mužov, keďže znovu predkladá výzvu Európskeho parlamentu na vyhlásenie Európskeho roka boja proti násiliu páchanom na ženách, ktorému je v priebehu svojho života podľa odhadov vystavených 20 až 25 % všetkých žien, a žiada vypracovanie smernice o násilí páchanom na ženách. Hospodárska kríza má vážne dôsledky pre ženy, ktoré sú chudobou ohrozené viac ako muži. V skutočnosti sú ženy v EÚ za rovnakú prácu odmeňované priemerne o 18 % menej ako muži, pričom v niektorých členských štátoch tento údaj presahuje 25 %, a častejšie majú neisté zamestnanie alebo zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok. Navyše je menej pravdepodobné, že v prípade straty zamestnania budú opätovne prijaté do práce. V dôsledku toho majú v neskoršej fáze života nižšie dôchodky. Riešenie rodových stereotypov je potrebné, ale nie postačujúce. Boj s týmito nevýhodami si zjavne vyžaduje vážne verejné investície do zariadení starostlivosti. Ciele Rady predložené na zasadnutí v Barcelone, týkajúce sa zariadení starostlivosti o deti, sa však ešte nedosiahli a to najviac ovplyvňuje rodiny s nižším príjmom. Musíme zabezpečiť vyššiu mieru politického zastúpenia žien na všetkých úrovniach v Európe. Rodová rovnosť nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj nevyhnutnosťou pre sociálny a hospodársky rozvoj.

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne. – (FR) Vítam hlasovanie o tejto správe o rovnosti mužov a žien. Pokiaľ ide napríklad o odmeňovanie, napriek pretrvávajúcemu legislatívnemu úsiliu na Európskej úrovni ženy v Európskej únii stále zarábajú za rovnakú prácu o 18 % menej ako muži. Chcela by som tiež zdôrazniť, že v rámci tohto Parlamentu sme museli dlho bojovať za to, aby sme také základné právo, akým je prístup k antikoncepcii, mohli aspoň spomenúť. Takýto druh spiatočníckej rozpravy neprospieva dobrému menu európskej pravice.

Našťastie, záverečná správa je dobrá. Stanovuje cieľ znížiť mzdové rozdiely do roku 2020 na menej ako 5 % a predovšetkým vyzýva členské štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na posilnenie zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov, a žiada uplatnenie sankcií voči členským štátom, ktoré túto zásadu nedodržiavajú. Správa požaduje záväzné ciele na zaistenie rovnosti v zodpovedných funkciách v podnikoch, vo verejnej správe a v politických orgánoch.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Dnes 8. marca pri príležitosti stého výročia Medzinárodného dňa žien je povinnosťou Parlamentu veľkou väčšinou prijať túto správu o rovnosti žien a mužov v Únii na rok 2011. Aj keď je zásada rodovej rovnosti zakotvená v Zmluve a v Charte základných práv, nemôžeme si nevšimnúť, že tento cieľ sa ešte nedosiahol. Či už ide o príležitostnú prácu, ktorú oveľa častejšie vykonávajú ženy ako muži, alebo o platy žien, ktoré sú v priemere o 18 % nižšie ako platy mužov v rovnakých zodpovedných funkciách, alebo o pracovné vyhliadky, ženy naďalej brzdí známy sklenený strop. Ženy sú tiež znevýhodnené, ak majú deti.

Zoznam sťažností je ešte stále dlhý. Správa, o ktorej sa dnes hlasovalo, zahŕňa konkrétne odpovede, napríklad stanovenie záväzných cieľov pre členské štáty, sankcie v prípade nedodržiavania predpisov a zavedenie kvót (nevyhnutného zla), aby sa naše snahy dosiahnuť rovnosť trochu zvýšili. Dúfame, že jedného dňa už nebude potrebné venovať konkrétny deň v roku viac ako polovici svetovej populácie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som už v tomto Parlamente povedal, „s mužmi a ženami sa musí zaobchádzať spravodlivo, musia sa im poskytnúť rovnaké práva, ale musí sa prihliadať aj na ich vlastné potreby. V prípade žien sa to týka najmä takých oblastí, akými sú podpora v materstve a zosúladenie pracovného a rodinného života“. Preto ma tu okrem iného potešil záujem o ochranu materských práv a podporu starších ľudí žijúcich doma, pretože ide o úlohy, ktoré v rámci rodiny často spočívajú na pleciach žien, a to spôsobuje, že je pre ne ťažké nájsť si prácu. Napriek tomu, aj keď uznávam, že niektoré myšlienky pani spravodajkyne sú veľmi prínosné, nesúhlasím s jej názorom, že rodovú rovnosť možno dosiahnuť zavedením systémov kvót. Kvóty znevažujú ženy, ktoré napokon budú zastávať niektoré pozície iba z dôvodu rodovej príslušnosti, a nie na základe svojich zručností, schopností alebo nadania. Želanie uplatňovať ich v súkromných spoločnostiach je preto neprijateľné. Na záver, som vytrvalým obhajcom zásady subsidiarity a domnievam sa, že mnohé otázky, ktoré táto správa analyzovala, musia ostať v právomoci členských štátov. Aj z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tejto správy je prispieť k posilneniu procesu vytvárania podmienok rovnosti mužov a žien v Európskej únii. Dnes pri príležitosti stého výročia Medzinárodného dňa žien by som chcel vzdať poctu všetkým ženám, ktoré počas posledných 100 rokov bojovali za uznanie práv žien a rodovú rovnosť. Chcel by som tiež vyjadriť solidaritu všetkým ženám, ktoré sú obeťami násilia, a všetkým ľuďom, ktorí na Blízkom východe a v severnej Afrike nedávno bojovali za sebaurčenie svojich národov. Európska únia bola vždy v popredí, pokiaľ ide o ochranu práv žien, a preto vítam prijatie tejto správy, ktorej cieľom je odstrániť pretrvávajúce rozdiely, napríklad mzdové rozdiely, prístup k vzdelávaniu a zamestnaniu, problémy so zladením osobného a pracovného života a vzdialenosť od funkcií s rozhodovacími právomocami. Preto dúfam, že EÚ sa presunie od teórie k praxi a umožní ženám, aby ukázali svoju hodnotu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je mimoriadne významné, že rozprava a hlasovanie o tejto správe, ktorá upriamuje pozornosť na pretrvávajúce nerovnosti a diskrimináciu, sa uskutočnili na Medzinárodný deň žien, ktorého sté výročie si pripomíname v roku 2011. Počas týchto 100 rokov sa odohralo mnoho zápasov. Dosiahlo sa aj mnoho víťazstiev. Tieto však nestačili na odstránenie existujúcich nerovností, diskriminácie, ktorá pretrváva v prístupe k pracovným miestam s právami, nerovností v odmeňovaní, ktoré sa odrážajú v dôchodkoch, ťažkostí v kariérnom postupe a profesionálnych úspechoch a prekážok v prístupe k riadiacim funkciám alebo funkciám s rozhodovacími právomocami v hospodárskych, sociálnych a politických aktivitách. V čase hospodárskej a sociálnej krízy má táto situácia tendenciu ďalej sa zhoršovať.

Ženy sú naďalej diskriminované za to, že sú matkami a pracovníčkami, a to je v 21. storočí škandalózne. Zo všetkých týchto dôvodov je dôležité naďalej žiadať odstránenie nerovností a diskriminácie. Bude to zahŕňať skoncovanie s neoliberálnymi politikami a skutočný záväzok zaviesť alternatívne stratégie, ktoré v rámci rozhodovania a politiky EÚ dávajú prioritu otázke ľudských práv a rovnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dnešný deň sa spája s bojom žien o uznanie a uplatňovanie svojich práv. Zarážajúce však je zvýšenie nezamestnanosti a počtu neistých pracovných miest, ako aj nízke mzdy a mzdová diskriminácia z dôvodu materstva, ktoré zasiahli pracujúce ženy. V súvislosti s tým vznikajú výrazy, ktoré sú mimoriadne šokujúce a neprijateľné pre mladšie generácie, ako sa to deje v Portugalsku.

Dôsledkom je rastúca chudoba žien. Situácia žien so zdravotným postihnutím, prisťahovalkýň, žien na dôchodku a pracujúcich žien s nízkymi príjmami je mimoriadne kritická. To sa týka aj žien vo vidieckych spoločenstvách, ktoré žijú samy so svojimi deťmi.

Väčšina z vyše 85 miliónov ľudí, ktorí žijú v Európskej únii v chudobe, sú ženy. Miera chudoby žien presiahla 18 %. Veľmi dôležitou otázkou je preto predchádzanie prijímaniu opatrení pod zámienkou krízy, ktoré ohrozujú právo žien na rovnaké zaobchádzanie a na potrebnú hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Je najvyšší čas, aby sa prioritou stali ženy a ich práva, rovnosť a hospodárska a sociálna súdržnosť, aby sa naša spoločnosť stala lepšou a aby sme skutočne mohli dodržiavať ľudské práva a upevňovať pokrok našej civilizácie, ktorý ženy pomohli dosiahnuť.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Rovnosť príležitostí a nediskriminácia neznamenajú odstránenie alebo popieranie rozdielov a vzájomného dopĺňania, ktoré sú v povahách mužov a žien, v ich želaniach a v spôsobe pohľadu na svet a život. Vyzdvihnutie tejto skutočnosti neznamená, že podporujem stereotypy. Ak vaša filozofia nerozlišovať medzi ženami a mužmi zachádza do krajnosti, tak je absurdná. Vedie to k absurditám, akou je napríklad toto „právo“ žien na nočnú prácu alebo povinnosť pracovať v noci. Zo sociálneho hľadiska ide o krok späť. Je to vaše právo. Vedie to k absurditám, napríklad k rozhodnutiu Francúzska zaručiť mužom voľné podmienky v súvislosti s dôchodkom, čo až doteraz bolo výsadou žien a trochu vyrovnávalo problémy v oblasti kariéry, ktoré ženám mohlo spôsobiť obdobie materstva a výchovy detí.

Je to absurdné, pretože to ohrozuje samotnú existenciu tejto výhody pre ženy. Absurdné je aj nedávne rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý stanovil, že štatistické rozdiely zaznamenané medzi mužmi a ženami sa nesmú brať do úvahy pri výpočte poistného, aj keď tvoria základ výpočtu rizika. Dámy, toto znamená koniec malých finančných výhod za to, že jazdíte bezpečnejšie a žijete dlhšie. Kam až zájde talibanizmus „rodovej rovnosti“?

  Louis Grech (S&D), písomne. – Budem hlasovať za túto správu najmä preto, že veľmi rozhodným a konkrétnym spôsobom podporuje základnú zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi. Je sklamaním, že napriek mnohým snahám a štúdiám na túto tému niektorí zákonodarcovia na vnútroštátnej úrovni naďalej nič nepodnikajú v súvislosti s ničivým vplyvom diskriminácie, ešte viac zhoršujú nerovnosti medzi ženami a mužmi a ohrozujú dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie. Vzhľadom na pretrvávajúce rozdiely medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti, pracovný čas, mzdy a prístup k riadiacim funkciám, vyzývam členské štáty, aby lepšie vykonávali postupy proti diskriminácii a obťažovaniu. Je potrebné zapojiť zainteresované strany na úrovni obyčajných ľudí, a to prostredníctvom informačných kampaní, využívaním mimovládnych organizácií, ako aj prostredníctvom formálnejších nástrojov, napríklad zahrnutím osobitných ustanovení do kolektívnych zmlúv a vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa rodovej rovnosti.

Súhlasím s rôznymi otázkami, ktoré správa zdôraznila, napríklad s posilnením opatrení na začlenenie žien a zaručením ich účasti na zodpovedných funkciách, podporou zamestnanosti a spravodlivého rozdeľovania príjmu, vytvorením kvalitných pracovných miest, zaručením prístupu k vysokokvalitným verejným službám a zlepšením sociálneho zabezpečenia. Napriek tomu však nemôžem podporiť odseky, ktoré sa zmieňujú o podpore umelého prerušenia tehotenstva.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Veľmi ma teší prijatie tohto uznesenia pri príležitosti 100. výročia Medzinárodného dňa žien. Aj keď je zásada rovnakého odmeňovania mužov a žien zakotvená v zmluvách EÚ, dnes vidíme, že ženy zarábajú o 17,8 % menej ako muži. Táto nerovnosť je prítomná vo všetkých oblastiach spoločnosti: napríklad len v prípade 3 % veľkých podnikov stojí na čele ich hlavného rozhodovacieho orgánu žena a ženy najviac postihuje nezamestnanosť a príležitostné zamestnanie. Z toho vyplýva alarmujúce zistenie, že v roku 2008 žilo v 27 členských štátoch Únie v chudobe 17 % žien. Ešte stále sú potrebné ďalšie opatrenia, napríklad lepšie rozdelenie zodpovednosti za rodinu a lepšia ochrana žien pred domácim násilím. Všetky tieto údaje nasvedčujú, že treba zaviesť záväzné opatrenia. Z tohto dôvodu som sa rozhodla hlasovať za túto správu, aj keď som v zásade nesúhlasila s myšlienkou vytvoriť stratégie pozitívnej diskriminácie v hospodárskej a politickej sfére. Dnes si musíme uvedomiť, že bez politík založených na skutočnej vôli zmeniť situáciu sa nám nepodarí dosiahnuť skutočnú rovnosť.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Každý rok poskytuje Medzinárodný deň žien príležitosť zhodnotiť práva žien a rodovú rovnosť v Európskej únii. Rozhodne došlo k významným zlepšeniam, ale je jasné, že sme ešte plne nedosiahli túto rovnosť ani v realite, ani v myslení ľudí. Rovnosť je však predpokladom dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. Preto som hlasovala za túto správu, ktorá zdôrazňuje potrebu zamerať sa na následky krízy a odstrániť ich. Zdôrazňuje tiež úlohu vzdelávania a vyzýva Európsku úniu, aby bojovala proti chudobe žien a všetkým formám násilia páchaného na ženách. Myslím si, že ďalším základným bodom tejto správy je odsek 66, ktorý potvrdzuje právo žien na ľahký prístup k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva. Nesmieme zabúdať na to, že umelé prerušenie tehotenstva ešte stále nie je úplne povolené v 11 krajinách Únie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza má katastrofálne následky na mieru zamestnanosti, životné podmienky a celkove na naše spoločnosti. Ženy táto kríza vážne zasiahla, najmä pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, prístup k zamestnaniu a postavenie v spoločnosti celkovo, ako aj v oblasti rodovej rovnosti. Či už ide o správne rady veľkých spoločností kótovaných na burze, alebo o zastúpenie v politike, ženy musia mať možnosť zaujať miesta zodpovedajúce ich schopnostiam. Ženy nemajú vždy prístup k zodpovedným pozíciám, v dôsledku čoho vzniká nesúlad medzi ich úrovňou vzdelania a postavením. Keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe, osobitnú pozornosť treba venovať najzraniteľnejším skupinám žien. Ak ich zraniteľnosť vyplýva zo zdravotného postihnutia alebo postavenia prisťahovalkýň, mali by sa prijať konkrétne opatrenia, ktoré zabránia, aby uviazli v neistých situáciách, a podporia ich sociálne začlenenie. Presadzovanie rovnosti znamená aj boj proti násiliu páchanému na ženách. Všetky formy fyzického, sexuálneho alebo psychického násilia sa musia bez ohľadu na ich závažnosť odsúdiť a musí sa proti nim bojovať. Pri príležitosti 100. výročia Medzinárodného dňa žien by som chcel pozdraviť všetky ženy.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som proti výzve uvedenej v odseku 66 pôvodného textu, týkajúcej sa ľahkého prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva. Aj keď uznávam právo jednotlivcov rozhodovať o svojom tele, zdôrazňujem, že každé rozhodnutie podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva tiež znamená ukončiť život inej ľudskej bytosti. Navyše takéto rozhodnutie by vždy malo byť založené na súhlase oboch rodičov (okrem prípadov vážnej choroby alebo znásilnenia). Žiadosť o ľahký prístup k umelému prerušeniu tehotenstva je preto zavádzajúca a vysiela spoločnosti signál, že umelé prerušenie tehotenstva možno využívať ako antikoncepciu bez toho, aby sa vzali do úvahy morálne a etické hodnoty.

V dnešnej európskej spoločnosti, v ktorej sú ľudia lepšie informovaní a majú jednoduchší prístup k zdravotnej starostlivosti ako kedykoľvek predtým, musíme podporovať zodpovedné správanie, ktoré zahŕňa prevzatie zodpovednosti za konanie jednotlivca. Výzva týkajúca sa ľahkého prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva je v rozpore s prevzatím tejto zodpovednosti. Umelé prerušenie tehotenstva sa často využíva ako jednoduchá cesta von zo zložitej situácie. EÚ by nemala podporovať takéto správanie, ale mala by prenechať zásadu subsidiarity členským štátom.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, v ktorej sa uvádza, že je potrebné posilniť rozmer postavenia žien a mužov v rámci boja proti chudobe. Keďže rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe, osobitnú pozornosť treba venovať najzraniteľnejším skupinám žien. Ak ich zraniteľnosť vyplýva zo zdravotného postihnutia, postavenia prisťahovalkýň alebo príslušnosti k menšine, mali by sa prijať konkrétne opatrenia, ktoré zabránia, aby uviazli v neistých situáciách, a podporia ich sociálne začlenenie.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Ako poslanec Európskeho parlamentu aj ako lekár súhlasím so závermi správy. Škody, ktoré spôsobila protisociálna politika väčšiny vlád členských štátov EÚ, sa skôr či neskôr prejavia na zdraví mnohých sociálne slabších skupín občanov a najmä žien. Obavy o zdravý vývoj dnešného a budúceho obyvateľstva Európy, ktorý je priamo úmerný kvalite zdravia a úplnej sociálnej rovnosti žien, ma viedli k tomu, aby som hlasoval za túto správu. Ak sa zaujímame o osud Európy, inými slovami o životaschopnosť a rozvoj EÚ, jej problémy nemôžeme vyriešiť bez zaistenia rovnocenného postavenia žien. Podceniť túto otázku znamená nerešpektovať práva 50 % občanov EÚ. Toto v konečnom dôsledku môže znamenať odcudzenie mnohých občianok od EÚ napriek tomu, že stratégia EÚ 2020 obsahuje riešenie týchto problémov. EÚ tvoria muži a ženy. Oni zosobňujú jej potenciál a tvorivý rozvoj. Kým chudoba a sociálne vylúčenie sa podľa štatistických prieskumov v EÚ týkajú takmer každého šiesteho občana, je na nás poslancoch Európskeho parlamentu, aby sme nielen vyzývali Komisiu a členské štáty, ale aj vyvíjali účinný tlak na vykonávanie konkrétnych opatrení prijatých v boji proti chudobe a protisociálnym úsporným opatreniam a zamedzili ďalšiemu zhoršeniu situácie v sociálnej oblasti, najmä pokiaľ ide o ženy.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Finančná kríza, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame, má katastrofálne následky na mieru nezamestnanosti, životné podmienky našich občanov vo všeobecnosti a najmä na ženy. Len pomyslite na ich pracovné podmienky, prístup k zamestnaniu a postavenie v spoločnosti.

V tejto správe za rok 2010 sa Európska komisia oprávnene zamerala na úlohy, ktoré nás čakajú v oblasti rovnosti mužov a žien, pričom zdôraznila, že krízu treba vnímať ako príležitosť na prehodnotenie konkrétnych úloh mužov a žien v našej spoločnosti, a to najmä prostredníctvom stratégie na ich úplné začlenenie do všetkých politík. Tento ideál rovnosti by sa mal dosiahnuť prostredníctvom konkrétnych a trvalých opatrení, a to najmä v oblasti vzdelávania.

Zdôrazňujeme význam úlohy žien vo funkciách s rozhodovacími právomocami, ktoré sú tradične vyhradené mužom. Presadzovanie rovnosti znamená aj boj proti násiliu páchanému na ženách. Všetky formy fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia sa musia bez ohľadu na ich závažnosť odsúdiť a musí sa proti nim bojovať. Boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti znamená, že sa budú realizovať kampane na zvýšenie informovanosti a deti a mládež sa budú vzdelávať, pokiaľ ide nebezpečenstvá, ktoré sú s týmto násilím spojené.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože zdôrazňuje potrebu odstrániť rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a presadzuje zásadu rovnakej odmeny pre ženy a mužov. Hlasovala som za ňu aj preto, lebo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v oblasti rodovej rovnosti uprednostňovali podporu záväzných opatrení namiesto nezáväzných stratégií a venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám žien, akými sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, prisťahovalkyne, lesbické, bisexuálne a transrodové ženy, príslušníčky menšín a ženy s obmedzenou odbornou prípravou alebo bez nej, ktoré sú zodpovedné za závislé osoby v ich starostlivosti, ženy so zdravotným postihnutím a slobodné matky.

Uznáva tiež potrebu žien mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva. Chcela by som tiež odsúdiť všetky druhy násilia páchaného na ženách. Dnes 8. marca 2011 ide, žiaľ, o potrebnú správu.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Výročná správa o rovnosti žien a mužov sa tento rok sústreďuje na následky hospodárskej krízy na ženské obyvateľstvo a zdôrazňuje, kedy ovplyvňujú existujúce kritické oblasti.

Pani Nedelčevová zvolila cestu návrhu a nielen domnienok a prenasledovania. Východiskovým bodom cielených opatrení je analýza hospodárskych údajov z trhu práce žien, pričom všetky údaje sú negatívne. Dôkazy z predchádzajúcich prieskumov ukazujú, že slabšie sociálne a hospodárske postavenie žien má vplyv na celé hospodárstvo a systému spôsobuje merateľné straty. Z tohto preto vyplýva, že treba prijať postup, ktorý je síce určený na znižovanie rozdielov, ale bude nasmerovaný na širokú verejnosť, pretože obsahuje systémové opatrenia.

Nesúhlasím s tou časťou správy, ktorá hovorí o podpore sexuálnych práv žien, najmä pokiaľ ide o opätovné potvrdenie zámeru „zjednodušiť“ prístup k umelému prerušeniu tehotenstva, a najmä vzhľadom na hlasovanie Parlamentu proti ústnemu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán Silvestris a ktorého cieľom bolo zavedenie zmienky o ochrane nenarodeného dieťaťa. Ide o citlivú otázku, ktorú nemožno predkladať so sloganmi s pochybným výkladom. Nesúhlasím s tým, že slobodu žien a sociálny pokrok možno dosiahnuť v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Správa pani Nedelčevovej predkladá bolestivé zistenie o pokroku Únie, pokiaľ ide o rovnosť žien a mužov. Je smutné, že sme museli čakať až do 8. marca, aby sme si pripomenuli, že 50 % európskych občanov tvoria ženy a že ich právo na rovnosť sa v rámci Európy porušuje.

Vítam túto správu, pretože vyjadruje želanie zaviesť záväzné opatrenia s cieľom presadzovať rovnaké práva. Ľutujem však, že chváli stratégiu EÚ 2020 a dôchodkový vek stanovený na 64 rokov a uvádza, že „rodina je základom našej spoločnosti“. Základom našej spoločnosti je občianstvo a právne predpisy. Musím odsúdiť tento proces, ktorý nás núti prehltnúť protisociálne a kultúrne regresívne pilulky obalené do bezcenných dobrých úmyslov.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Dnes, v utorok 8. marca 2011, som hlasoval za správu pani Nedelčevovej o rovnosti mužov a žien v Európskej únii. Táto správa poukazuje na obavu v súvislosti s nedostatočným pokrokom jednotlivých členských štátov k dosiahnutiu rovnosti mužov a žien. Z tohto dôvodu správa vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na boj proti tejto nerovnosti.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Rovnosť žien a mužov je základnou zásadou Európskej únie. Ešte aj dnes, žiaľ, pretrvávajú rozdiely medzi ženami a mužmi. Okrem toho finančná, hospodárska a sociálna kríza, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame, vážne zasiahla ženy, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, prístup k zamestnaniu, postavenie v spoločnosti a odmeňovanie.

Rovnosť mužov a žien v zamestnaní sa naozaj musí stať skutočnosťou. Politiky rovnosti treba plne dodržiavať a predovšetkým ich rozpočet sa nesmie znížiť. Zásadu rovnosti mužov a žien treba zahrnúť aj do všetkých politík vo forme osobitných a udržateľných opatrení a najmä do oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a profesijného poradenstva.

Ženy musia zohrať dôležitú úlohu aj v oblasti rozhodovania, či už v správnych radách, alebo v politických funkciách. Na záver nemôžem nespomenúť závažný problém fyzického, psychického a sexuálneho násilia páchaného na ženách. Všetku našu energiu treba venovať boju proti týmto ohavným zločinom bez ohľadu na stupeň závažnosti.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne. – (FR) Dnes pri príležitosti stého výročia Medzinárodného dňa žien a hlasovania o tejto správe o rovnosti žien a mužov sa sama seba pýtam, aká je to spoločnosť, ktorá je schopná pripraviť sa o 50 % svojej inteligencie a 50 % svojej energie.

A predsa je svet, v ktorom žijeme, taký. Už však nechceme, aby to bolo tak. Chcela by som, aby bola vyhlásená všeobecná kampaň na podporu rovnosti. Ak sa pozrieme na sumy, ktoré sa investovali do odbornej prípravy mladých žien, môžeme vidieť, že rozdiely v pracovnom živote ľudí sa neustále prehlbujú.

Je to neprijateľné, a preto podporujem správu, o ktorej sa bude hlasovať. Správa zdôrazňuje ťažkosti, ktorým ženy čelia. Boj, ktorý musíme vybojovať, nie je bojom pravice ani ľavice, ale spoločným bojom založeným na spolupráci všetkých, mužov aj žien.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za články, ktoré sa týkali práv žien v súvislosti s reprodukčným zdravím a umelým prerušením tehotenstva. Ako poslanec Európskeho parlamentu z krajiny, v ktorej umelé prerušenie tehotenstva bolo zakázané vyše 25 rokov, si plne uvedomujem význam tohto práva a závažné následky vyplývajúce z jeho spochybňovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Ženy naozaj potrebujú skutočnú slobodu voľby v živote. Musia mať istotu, že žiadne z ich rozhodnutí nebude mať nižšiu hodnotu. Dôležitým krokom týmto smerom by bolo zavedenie delenia daní v rodine vo všetkých členských štátoch, aby sa založenie rodiny nestalo pascou chudoby. Zavedenie kvót týkajúcich sa žien je však chybným krokom. Musíme začať v oblastiach, kde sú ženy skutočne znevýhodňované. Musíme sa pozrieť na postavenie neplatených opatrovateliek, na zamestnanie na čiastočný úväzok a na kritickú situáciu žien, ktoré musia ťažko pracovať, aby sa vyrovnali s požiadavkami rodiny a kariéry. Táto správa sa nezaoberá žiadnou z týchto otázok, a preto som hlasoval proti nej.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Výročná správa o rovnosti žien a mužov za rok 2010 zdôrazňuje potrebu prijať európsky záväzok s cieľom zabezpečiť rodovú rovnosť v čase hospodárskej krízy, ktorá ohrozuje doteraz vyvinuté úsilie v oblasti podpory práv žien. Hrozí, že nezamestnanosť a recesia ešte prehĺbia rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovisku. Preto sa správa pani Nedelčevovej sústredí na body, na ktorých treba pracovať s cieľom zabrániť diskriminácii: zaručenie finančnej a hospodárskej spravodlivosti pre všetkých občanov v súvislosti s odmeňovaním, príjmami a dôchodkami, práca na zvyšovaní kvót na lepšie zastúpenie žien a zaručenie osobných práv. Myslím si však, že pritom musíme dodržiavať zásadu subsidiarity a rešpektovať niektoré typické národné vlastnosti, ktoré podľa mňa treba brániť a ochraňovať.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Súčasná situácia všeobecnej krízy, ktorú prežívame, ovplyvňuje väčšinu Európanov, ale najzávažnejšie ovplyvňuje ženy. V tomto kontexte existujú obavy, že vynikajúce, ale pomalé a bolestivé víťazstvá, ktoré ženy v rámci EÚ vybojovali, sú výrazne ohrozené, a to, samozrejme, zasiahne priamo a nespravodlivo nielen ženy, ale aj naše spoločnosti, ktoré sú zdravšie a majú lepšie vyhliadky týkajúce sa rozvoja, ak zaručujú rodovú rovnosť. Je preto dôležité naďalej investovať do politík rovnosti a nielen zavádzať zásady rovnosti žien a mužov v súvislosti s pracovnými podmienkami, úrovňou príjmov, prístupom k práci a ich postavením v spoločnosti celkovo. Pokiaľ ide o politiky rovnosti, treba konať z dvoch rôznych uhlov pohľadu, ktoré musia byť vytvorené a udržiavané tak, aby sa vzájomne dopĺňali: z jedného uhla sa v smere zvonku dovnútra vytvárajú podmienky na existenciu rodovej rovnosti a z druhého uhla sa v smere zvnútra von vytvárajú podmienky pre ženy na vymanenie sa z podradného postavenia. Na druhej strane a napriek tomu, že súhlasím s mnohými vyhláseniami v správe, zdržala som sa záverečného hlasovania, pretože nesúhlasím so všeobecným ľahkým prístupom k umelému prerušeniu tehotenstva ani s domnienkou, že umelé prerušenie tehotenstva je druhom antikoncepcie, pretože to tak zjavne nie je.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože zdôrazňuje potrebu uprednostniť odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní medzi mužmi a ženami a presadzuje zásadu rovnakej odmeny pre ženy a mužov. Okrem toho vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v oblasti rodovej rovnosti uprednostňovali záväzné opatrenia pred nezáväznými stratégiami a venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám žien, akými sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, prisťahovalkyne, lesbické, bisexuálne a transrodové ženy, príslušníčky menšín a ženy s obmedzenou odbornou prípravou alebo bez nej, ktoré sú zodpovedné za závislé osoby v ich starostlivosti, ženy so zdravotným postihnutím a slobodné matky. Uznáva tiež potrebu žien mať možnosť rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva. Správa ďalej odsudzuje všetky druhy násilia páchaného na ženách. Ide, žiaľ, o správu, ktorá je 8. marca 2011 potrebná.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pani Nedelčevovej z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) bola prijatá pomerom hlasov 366 : 200 : 32. Návrh správy aj záverečné hlasovanie boli z nášho pohľadu v poriadku. Hlasovanie bolo pozitívne, pretože boli prijaté tieto body: zníženie mzdových rozdielov do roku 2020 na 0,5 %; riadne uplatňovanie zásady rovnakého platu za rovnakú prácu v členských štátoch (odsek 27); uplatnenie sankcií voči členským štátom, ktoré tieto predpisy nedodržiavajú (odsek 27, pôvodne pozmeňujúci a doplňujúci návrh Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie vo Výbore FEMM); záväzné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien a mužov (odsek 53); kvóty na zaručenie rovnoprávnosti v správnych radách spoločností podľa príkladu Španielska a Francúzska (odsek 53); zaručenie rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami na pracovných miestach so zodpovednosťou v spoločnostiach, vo verejnej správe a v politických orgánoch (odsek 56); zdravie a reprodukčné práva, ľahký prístup k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva (odsek 67).

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Napriek tomu, že správa je založená na tvrdeniach hodných podpory, prikláňa sa tiež k želaniu uznať osobitné kategórie občanov, v tomto prípade rómskych žien, ktoré považuje za mimoriadne znevýhodnené z dôvodu diskriminácie. Sme proti tomu, aby sa legitímne požiadavky žien o prejavy pozornosti a uznania v práci, pokiaľ ide o rovnakú účasť na trhu práce, mzdy a prístup k zodpovedných funkciám, zmenili na rasovú diskrimináciu.

Nesúhlasíme s tým, že členské štáty by mali venovať mimoriadnu pozornosť ženám v rámci európskej stratégie pre začleňovanie Rómov. Po prvé preto, lebo opatrenie, ktoré sa vzťahuje na rovnosť žien a mužov, nemá nič spoločné s Rómami. Po druhé, podľa nášho názoru, ak hovoríme o ľuďoch, ktorí sú obeťami diskriminácie, sú to tí občania, ktorí znášajú často nezákonnú prítomnosť rómskeho obyvateľstva.

Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na požiadavku uľahčiť prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a zaviesť kvóty týkajúce sa žien, hlasujeme proti tejto správe.

  Birgit Schnieber-Jastram (PPE), písomne. – (DE) V súvislosti s odsekom 66 si myslím, že výraz „ľahký prístup“ zachádza priďaleko. Na druhej strane však možnosť umelého prerušenia tehotenstva musí ostať otvorená.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Pri dnešnom hlasovaní som podporila mnohé kľúčové ustanovenia správy o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010. Chcela by som upriamiť osobitnú pozornosť na otázku rovnosti v podnikoch.

Ide o dôležitý krok smerom k zaisteniu rovnosti žien a mužov vo funkciách na úrovni riadenia podniku. Naším cieľom nie je urobiť z rodovej príslušnosti jediné kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri vymenúvaní osôb do správnych rád. Chceme však zabezpečiť, aby ambiciózne ženy, ktorých kvalifikácie sú rovnaké ako kvalifikácie ich mužských protivníkov, boli vyberané do funkcií, ktoré zvyčajne zastávajú muži, pretože výskum dokazuje, že to môže prispieť k lepšiemu a udržateľnejšiemu riadeniu spoločností a následne k lepším finančným výsledkom.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia predloženého v správe pani Nedelčevovej, pretože rodová rovnosť je podľa môjho názoru prioritou. Súhlasím so závermi pani spravodajkyne a s jej presvedčením, že opatrenia na boj proti tomuto problému treba posilniť na európskej úrovni napríklad vytvorením vhodných stratégií a nástrojov financovania. Myslím si, že riešenia navrhované v súvislosti so vzdelávaním a komunikáciou sú mimoriadne hodnotné, tak ako aj tie, ktoré sú zamerané na odstraňovanie mzdových rozdielov a zaistenie prístupu k riadiacim funkciám.

Hlavná iniciatíva v tejto oblasti je však naďalej v právomoci členských štátov. Úlohou Európskeho parlamentu, ktorý zastupuje občanov EÚ, je vyvíjať tlak na vlády, ako aj na Európsku komisiu a Radu EÚ, aby v rámci dialógu s organizáciami zapojenými do boja za rodovú rovnosť prijali dôsledné a účinné opatrenia.

V Poľsku sa čoraz viac diskutuje o otázke rovnakých práv, ale aj napriek zavedeniu rovnosti do volebných zoznamov treba urobiť ešte veľa napríklad na sociálnej scéne. Podľa môjho názoru by impulz zo strany EÚ bol pre našu krajinu mimoriadne cenný.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je riešiť rodovú nerovnosť v členských štátoch. So sklamaním musím poznamenať, že britskí konzervatívni kolegovia sa pri príležitosti 100. výročia Medzinárodného dňa žien rozhodli nepodporiť túto správu.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Správa o „rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010“ je mimoriadne významná, pretože dnes si pripomíname 100. výročie Medzinárodného dňa žien. Je celkom jasné, že ešte stále existujú značné rozdiely medzi mužmi a ženami v Európe. Je potrebné požadovať stanovenie záväzných cieľov, aby sa zaručilo rovnaké zastúpenie mužov a žien v zodpovedných politických funkciách, ako aj v rámci spoločností. Preto som hlasovala za túto správu.

  Alf Svensson (PPE) , písomne. – (SV) V dnešnom hlasovaní o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2010 som hlasoval proti, aj keď práve dnes je Medzinárodný deň žien. Niekoľko kolegov z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) hlasovalo proti iniciatívnej správe a každý z nich mal na to vlastné dôvody. Dovoľte mi stručne vyjadriť svoj dôvod. Čo sa mňa týka, najproblematickejšie odseky sú tie, ktoré presadzujú záväzné ciele pre členské štáty v súvislosti so zavedením rodových kvót. Okrem toho, že zo strany EÚ ide o porušenie sebaurčenia členských štátov, nesúhlasím so samotnou myšlienkou kvót. Ako keby ženy nemohli byť posudzované podľa ich vlastných zásluh, tak ako muži. Text tiež obsahuje časti, v ktorých sa hovorí o minimálnom príjme, čo by, samozrejme, mali riešiť sociálni partneri a nie politici na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni. Body, ktoré som spomenul, celkovo viedli k môjmu rozhodnutiu hlasovať proti správe, ktorú Európsky parlament aj tak prijal.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2010. Aj keď 59 % absolventov vysokých škôl v EÚ sú ženy, tento podiel sa neodráža v politickom a hospodárskom živote. Podiel žien v Európskom parlamente predstavuje len 35 %, v národných parlamentoch to je iba 15 % a len 3 % žien stoja na čele správnych rád hlavných európskych spoločností. Miera zastúpenia žien je dôležitá, pretože podporuje ženy v plánovaní kariéry v politike alebo pri uchádzaní sa o funkciu s politickými, administratívnymi alebo finančnými zodpovednosťami. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ dosahuje 17 % a zariadenia starostlivosti o deti mladšie ako tri roky nie sú postačujúce. To znamená, že mladé ženy sú častejšie nútené uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú a častejšie im hrozí nezamestnanosť. Žiadam, aby boli prijaté opatrenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, ktoré by podporovali podnikanie žien a uľahčili prístup k verejnému a súkromnému financovaniu. Vyzývame Komisiu, aby podporovala členské štáty pri presadzovaní obrazu žien, ktorý rešpektuje ich dôstojnosť, rôznorodosť úloh, ktoré vykonávajú, a ich identitu v médiách vo všeobecnosti a konkrétne v zverejňovaných a propagačných materiáloch.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe, pretože sa opäť usiluje zaviesť zadnými dvierkami prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Okrem toho je správa iba sériou fráz.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu pani Nedelčevovej o rovnosti žien a mužov v Európskej únii. Rovnosť žien a mužov a rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi sú základnými zásadami Európskej únie. Neustála verejná diskusia o počte žien v podnikoch, pretrvávajúce veľké rozdiely vo výške mzdy a početné nevýhody, ktoré musia ženy znášať na pracovisku, však jasne ukazujú, že ešte stále máme pred sebou dlhú cestu, kým dosiahneme rovnosť žien a mužov. Vyzývame členské štáty, aby krízu vnímali ako príležitosť pozrieť sa na svoje politiky z iného uhla a zintenzívniť snahy v tejto oblasti.

  Marina Yannakoudakis (ECR), písomne. – Skupina ECR uznáva, že základná zásada rovnosti medzi mužmi a ženami je zakotvená v európskych zmluvách a že ju rešpektuje a dodržiava každý členský štát EÚ. Vzhľadom na to sme nemohli hlasovať za túto správu z niekoľkých konkrétnych dôvodov. Po prvé, sme zásadne proti zavedeniu cieľov a kvót pre ženy v určitých profesiách na úrovni EÚ, podľa nášho názoru by to mali urobiť členské štáty. Po druhé, odmietame akceptovať otázku svedomia v politických správach a myslíme si, že právne predpisy týkajúce sa problematiky umelého prerušenia tehotenstva a antikoncepcie by mali prijať členské štáty. Po tretie, otázky zamestnanosti, ako sú dôchodky, vek odchodu do dôchodku a odmeňovanie, by sa mali riešiť na vnútroštátnej úrovni a hoci plne podporujeme odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, stanovenie normatívnych cieľov nie je záležitosťou EÚ.

Správa: Rovana Plumb (A7-0031/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, ktorá poukazuje na vážnu situáciu 17 % ženskej populácie v Európe žijúcej v chudobe, najmä matiek a starších žien. Správa tiež zdôrazňuje, že v 16 členských štátoch sú ženy dokonca vystavené extrémnej chudobe a že ich podiel na rozvoji hospodárstva sa spravidla podceňuje a dostatočne neodmeňuje. Nemali by sme zabúdať, že jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zníženie chudoby a to je možné dosiahnuť iba pomocou sociálnych politík a politík zamestnanosti, zosúladením rodinného a pracovného života a zabezpečením toho, aby všetky ženy mali nevyhnutné prostriedky na dôstojný život.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Ženy sú čoraz viac vystavené riziku chudoby, najmä skupiny žien s osobitnými potrebami, ako sú osamelé matky, ženy so zdravotným postihnutím a staršie ženy, ktorých platy a dôchodky často sotva prekračujú úroveň životného minima. Netreba opakovať, že musíme zabezpečiť prevenciu a znižovanie rizika chudoby a rovnaké zastúpenie žien a mužov na trhu práce. Žiaľ, u európskych žien je v porovnaní s mužmi štvornásobne vyššia pravdepodobnosť, že pracujú na čiastočný úväzok, že majú zmluvy uzavreté na dobu určitú, a sú často súčasťou čiernej ekonomiky, ktorá sa vyznačuje tým, že v nej úplne chýbajú pracovné zmluvy. Problémy feminizácie chudoby sa však netýkajú len práce, ale aj nedostatočnej starostlivosti o deti a starších ľudí.

Členské štáty sú zodpovedné za vytvorenie osobitných programov na podporu aktívneho začleňovania alebo reintegrácie žien do trhu práce a konkrétnych príležitostí na celoživotné vzdelávanie zameraných na získanie potrebných zručností a kvalifikácie. Zároveň musíme ženám zo znevýhodneného prostredia zabezpečiť rovnocenný prístup k systémom verejného zdravia, ako aj ku gynekologickej a pôrodníckej starostlivosti, dôstojnému bývaniu, súdnictvu, športom a kultúre.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Toto uznesenie analyzuje chudobu žien a ja sa s touto analýzou stotožňujem. Niet pochýb o tom, že nezamestnanosť spôsobila nedávna hospodárska kríza, ale spôsobili ju aj rôzne iné faktory, ako sú stereotypy, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, nedostatočné zosúladenie rodinného a pracovného života, vyššia priemerná dĺžka života atď. V tejto súvislosti rovnako ako naša spravodajkyňa vítam vytvorenie európskeho nástroja mikrofinancovania. Cieľom tohto nástroja je zabezpečenie lepšieho prístupu k mikrofinancovaniu a jeho dostupnosti tým ženám, ktoré majú problémy vstúpiť na trh práce alebo ktoré sa chcú osamostatniť, prípadne si založiť vlastný mikropodnik.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Z historického hľadiska sú to práve ženy, ktoré sú najviac vystavené riziku chudoby – najmä osamelé matky a ženy nad 65 rokov. Odhaduje sa, že chudoba žien dosahuje úroveň 36 % v porovnaní s 11 % u mužov. V EÚ sú najväčšiemu riziku vystavené staršie ženy – riziko chudoby u starších žien je 22 % v porovnaní so 16 % u starších mužov – v dôsledku problémov, ktorým čelia v súvislosti s prístupom k sociálnemu zabezpečeniu a dôchodkovému systému.

Hlasoval som za túto správu. Pani spravodajkyňa správne konštatuje, že chudoba žien zostáva skrytá, pretože ženy tvoria dve tretiny „neaktívneho“ obyvateľstva. Vítam stanovisko správy v súvislosti so zabezpečením toho, aby ženy, ktoré sa starajú o deti, pacientov, starších ľudí alebo zdravotne postihnutých, netrpeli v dôsledku tejto starostlivosti, ktorá je pre rodinu a spoločnosť nevyhnutná.

Týmto ženám musíme v staršom veku poskytnúť náležité sociálne zabezpečenie. Súhlasím s tým, že stratégia EÚ 2020 musí zlepšiť rovnaké zastúpenie a účasť na trhu práce, a plne podporujem reformy politík zamestnanosti a sociálnych politík s cieľom zabezpečiť ženám hospodársku a sociálnu rovnosť.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som túto správu. Chudoba v EÚ naďalej zostáva obrovským problémom a boj proti chudobe je jedným z piatich merateľných cieľov Komisie navrhovaných v stratégii Európa 2020. Integrované usmernenia stratégie Európa 2020 (podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe) sú zamerané na ochranu ľudí pred rizikom chudoby a to sa osobitne týka žien, rodín s jedným rodičom a starších ľudí, ktorí čelia väčšiemu riziku chudoby ako ostatné bežné obyvateľstvo. Politiky sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v znižovaní chudoby, ktorej sú ľudia vystavení. Členské štáty a Európska komisia sa musia dohodnúť na účinnejších opatreniach v snahe zabezpečiť právo najzraniteľnejších skupín spoločnosti na riadne vzdelanie vrátane odbornej prípravy a univerzitného vzdelania, ktoré by im umožnilo lepšie sa integrovať do aktívneho trhu práce a zastaviť riziko chudoby.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za tento text. Táto správa navrhuje niekoľko opatrení na boj proti chudobe žien v Európskej únii. Mnohé z nich podporujem, napríklad snahu zaviesť pohyblivý pracovný čas pre ženy alebo zmierniť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien za tú istú vykonanú prácu. Ženy sa nachádzajú v zložitej situácii. Musia sa starať o domácnosť, deti a manžela a zároveň pracovať. Veľmi často sa stávajú obeťami diskriminácie na pracovisku alebo násilia, pričom tieto vážne problémy sú v EÚ stále veľmi rozšírené. Realita je skutočne šokujúca, predovšetkým vo vidieckych oblastiach a v prípade rómskych žien. Za týchto okolností musíme využívať štrukturálne fondy na vytvorenie programov, ktoré zlepšia šance žien vstúpiť na trh práce. Tento krok musíme podporiť zlepšením prístupu k mikrofinancovaniu, ako aj podnietením a rozvojom podnikateľských zručností žien.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Napriek úsiliu vynaloženému v boji za rovnosť medzi ženami a mužmi sú dnes ženy stále vystavené väčšiemu riziku chudoby (17 %) ako muži (15 %), pričom tento rozdiel sa ešte zvyšuje v prípade starších ľudí (22 % žien v porovnaní so 17 % mužov). Väčšie riziko chudoby u žien je čiastočne spôsobené platovými rozdielmi medzi ženami a mužmi. Tieto rozdiely v odmeňovaní sa v Európskej únii stále pohybujú na úrovni približne 18 %, čo má negatívne dôsledky na celoživotný príjem, sociálnu ochranu a dôchodky.

Táto správa, ktorú som podporila, vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch hospodárskej obnovy po recesii zohľadňovali rodové hľadisko tým, že budú podporovať a zvyšovať zamestnanosť, presadzovať cielené zavedenie pružného pracovného času a rovnaké odmeňovanie na trhu práce a preskúmanie daňových a dôchodkových systémov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Nedávna hospodárska a finančná kríza priniesla celý rad negatívnych dôsledkov, ktoré ovplyvnili životné podmienky a pracovný život občanov a predovšetkým žien. Situácia žien jasne vyplýva zo štatistiky: takmer 17 % európskych žien žije v chudobe.

Rok 2010 bol vyhlásený za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, preto som presvedčený, že opatrenia prijímané počas tohto roka by mali brať do úvahy aj riziko sociálneho vylúčenia, ktorému ženy musia čeliť vo väčšej miere ako muži. Tiež si myslím, že podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v snahe vyjsť v ústrety ženám, ktoré si chcú budovať kariéru alebo pracovať na plný úväzok, by mala byť kľúčovým prvkom v boji proti chudobe žien a znižovaní rizík, ktorým sú ženy vystavené.

Štrukturálne fondy, a predovšetkým Európsky sociálny fond, sú kľúčovými nástrojmi na pomoc členským štátom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Preto chcem upriamiť pozornosť Komisie na možnosť spolufinancovať buď osobitné programy na podporu aktívneho začleňovania alebo reintegrácie žien do trhu práce, alebo kurzy odbornej prípravy zamerané na získanie konkrétnej odbornej kvalifikácie.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Nemám v úmysle hlasovať za túto správu, nie z dôvodu jej cieľov, ale z dôvodu metód, ktoré spomínala kolegyňa poslankyňa. Chudoba je pre Európu v roku 2011 systémová epidémia. Z pohľadu svetovej hospodárskej krízy boli niektoré skupiny nepochybne postihnuté viac ako ostatné. Nie som však presvedčená o tom, či prístup založený na rodovej príslušnosti alebo na osobitných skupinách predstavuje ideálne riešenie tohto problému. Naopak, takýto vážny problém sa musí riešiť vytvorením systému, ktorý nebude uprednostňovať len niektorých, ale bude sa vzťahovať na všetky zainteresované strany.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože musíme prekonať chudobu žien, ktorá sa v dôsledku recesie ešte prehĺbila. Hoci hospodárska a finančná kríza mala značný dosah na úroveň zamestnanosti mužov i žien, najviac zasiahla ženy. Počas recesie sa dramaticky znížili platy v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy, alebo ženy stratili prácu úplne. Navyše ženy vo vyššom veku dostávajú z dôvodu nižších platov nižšie dôchodky a v dôsledku toho sú často vystavené chudobe. Chudoba žien, ktorá sa rozšírila predovšetkým počas recesie, najmä chudoba medzi osamelými matkami, má priamy vplyv na chudobu detí, pretože v súčasnosti približne 20 miliónov detí v Európe žije v chudobe. Kým neprijmeme konkrétne opatrenia s cieľom pomôcť znížiť chudobu žien, nebude možné znížiť chudobu detí. Chcela by som zdôrazniť, že rodový rozmer musíme brať do úvahy tak v európskych, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Členské štáty Európskej únie by mali vytvoriť osobitné programy zamerané na začleňovanie žien a pomôcť im vrátiť sa na trh práce. Navyše musíme všetkým ženám zaručiť materskú dovolenku. Žiaľ, v súčasnosti sú materstvo a práca v domácnosti, starostlivosť o deti a starších ľudí alebo zdravotne postihnutých úplne znevažované. Dúfam, že členské štáty v budúcnosti prijmú náležité opatrenia s cieľom prekonať chudobu žien a ocenia podiel žien na rozvoji rodiny, spoločnosti a hospodárstva.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, ktorá bola v Parlamente schválená v deň, keď oslavujeme sté výročie dňa venovaného ženám. Na základe posledných údajov 17 % európskych žien aj dnes žije v chudobe, a čo je ešte horšie, ženy sú znevýhodňované na trhu práce a v oblasti sociálnej ochrany. Podiel žien na rozvoji rodiny, spoločnosti a hospodárstva sa spravidla podceňuje a dostatočne neodmeňuje.

Podľa výročnej správy Komisie sú ženy viac vystavené riziku chudoby, v dôsledku čoho čelia sociálnemu vylúčeniu, zvlášť staršie ženy, z ktorých v roku 2008 22 % čelilo riziku chudoby, pričom v prípade starších mužov to bolo 16 %. 35 % ľudí vystavených riziku chudoby tvorili osamelí rodičia a ďalšie kategórie žien, napríklad zdravotne postihnuté ženy alebo ženy patriace k etnickým menšinám. Súhlasím najmä s požiadavkou pani spravodajkyne Nedelčevovej vytvoriť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom alebo prijať ďalšie opatrenia na podporu osamelých matiek.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie prijaté s cieľom bojovať proti chudobe žien prostredníctvom politík zamestnanosti a sociálnej ochrany. Chcela by som však zdôrazniť množstvo opakovaní v texte, ako aj svoj nesúhlas s bodmi, ktoré sa týkajú spoločného zdanenia a príspevkov na starostlivosť o závislé osoby, s ktorými Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) nesúhlasí.

  Andrea Češková (ECR), písomne. – Európski konzervatívci a reformisti (ECR) uznávajú, že mnohé body v tejto správe sú vzhľadom na podporu začlenenia žien do trhu práce nevyhnutné, napríklad pohyblivý pracovný čas, ustanovenia týkajúce sa starostlivosti o deti a poskytnutie materskej dovolenky, a vítajú výzvy na odstránenie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien. Skupina ECR sa však domnieva, že ide o politické oblasti, ktoré by sa mali riešiť na vnútroštátnej úrovni, nie na úrovni EÚ. Skupina ECR nesúhlasí so zbytočnou a byrokratickou chartou žien a je proti akejkoľvek snahe o harmonizáciu systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ. Preto sme sa rozhodli zdržať sa konečného hlasovania o tejto správe a hlasovali sme za osobitné odseky, ktoré považujeme za dôležité, napríklad odseky 34, 58, 60, 65 a 69.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že orgány musia venovať viac pozornosti zraniteľným sociálnym skupinám, ku ktorým patria aj ženy. Hospodárska a finančná kríza postihla celé obyvateľstvo. Najhoršie dôsledky krízy však pociťujú staršie ženy, ženy vo vidieckych oblastiach a osamelé matky. Európska únia a členské štáty musia prihliadnuť na tieto faktory a pomôcť zlepšiť sociálne podmienky týchto zraniteľných skupín. Vzhľadom na to je cieľ znížiť nespravodlivé rozdiely v odmeňovaní mužov a žien každoročne o 1 % opodstatnený a musí sa účinne realizovať pomocou rôznych nástrojov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Jedným z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 je boj proti chudobe, a preto bolo nutné analyzovať chudobu žien v EÚ. Táto správa poukazuje na príčiny a dôsledky chudoby žien a zdôrazňuje význam rodovej rovnosti pre trvalo udržateľný rast, zamestnanosť, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť. V súčasnosti žije 17 % žien v Únii v chudobe a toto číslo sa v porovnaní s chudobou mužov v poslednom období dramaticky zvýšilo. Preto sa chudoba feminizovala, ako sa konštatuje v správe. Únia a členské štáty musia v súlade so zásadou subsidiarity naliehavo nájsť spôsob boja proti chudobe ako takej a predovšetkým proti chudobe žien. Je potrebné vyvinúť úsilie z hľadiska politík zamestnanosti a sociálnej ochrany založených na rodovej rovnosti a z hľadiska snahy o zosúladenie rodinného a pracovného života. Treba viesť dialóg so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou, ktorý prispeje k vytvoreniu čoraz rovnostárskejšej spoločnosti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V roku 2008 Európsky parlament a Rada Európskej únie, uvedomujúc si potrebu zvýšiť povedomie verejnosti a členských štátov o probléme boja proti chudobe, prijali rozhodnutie vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V čase krízy, vojny a genocídy najviac trpia práve ženy a deti, preto si zasluhujú osobitnú pozornosť celej spoločnosti a zvlášť inštitúcií. Európske inštitúcie a členské štáty sú povinné bojovať za zlepšenie životných podmienok žien a zvyšovať povedomie spoločností s cieľom ponúknuť ženám lepšie príležitosti, keďže ženy sú základným prvkom trhu práce. Vítam prijatie tejto správy, ktorá potvrdila, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu patrí naďalej k politickým prioritám EÚ, a dúfam, že sa posilnia štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, aby sme mohli bojovať proti chudobe a vylúčeniu v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Keď hovoríme o historickom dátume, ktorý sa spája s bojom žien za svoje práva, nemôžeme ignorovať mnohé sociálne problémy najmä pracujúcich žien: zvýšenie nezamestnanosti a neisté pracovné miesta spojené s nízkymi platmi, rozdiely v odmeňovaní a diskrimináciu na základe materstva. Pribúdajú situácie, v ktorých dochádza k strate príjmu, a ženy chudobnejú. Situácia žien so zdravotným postihnutím, prisťahovalkýň, nezamestnaných žien, dôchodkýň a pracujúcich žien s nízkym príjmom je mimoriadne kritická.

Vplyv úsporných opatrení má v niektorých krajinách, ako sú Portugalsko, Grécko a Írsko, negatívne dôsledky na život žien ako pracovníčok, občianok a matiek. Ide o prípady znižovania miezd, zmrazovania prijímania na univerzitné programy a blokovania kolektívneho vyjednávania, ako aj znižovanie výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia a v rámci rozličných foriem sociálnej podpory. Veľké slová a vyhlásenia o dobrých zámeroch v súvislosti s dňom, o ktorom dnes hovoríme, nestačia. Potrebujeme skutočnú zmenu obsahu politík, z ktorých táto situácia vzniká.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Myslím si, že rozprava, diskusia a hľadanie spoločných riešení problémov žien vo svete majú vždy zmysel. Správa pani kolegyne Plumbovej zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa však sústavne odvoláva na rómsku komunitu. Tento tón považujem za nevhodný a európskym pracujúcim ženám určite nepomôže, ak sa budeme zaoberať len rómskymi ženami. Z tohto dôvodu som hlasoval proti správe.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože musíme prekonať chudobu žien, ktorá sa počas finančnej a hospodárskej krízy ešte prehĺbila. Takmer 17 % európskych žien žije podľa štatistík v chudobe. Ak zvážime ukazovatele v oblasti trhu práce a sociálnej ochrany, štrukturálne príčiny chudoby majú na ženy neúmerný vplyv. Počas recesie sa dramaticky znížili platy v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy, alebo ženy stratili prácu úplne. Navyše ženy vo vyššom veku dostávajú z dôvodu nízkych platov nižšie dôchodky a v dôsledku toho sú často vystavené chudobe. Chudoba žien, ktorá sa rozšírila predovšetkým počas recesie, najmä chudoba medzi osamelými matkami, má priamy vplyv na chudobu detí, pretože v súčasnosti približne 20 miliónov detí v Európe žije v chudobe. Keďže podiel žien na rozvoji rodiny, spoločnosti a hospodárstva sa spravidla podceňuje a dostatočne neodmeňuje, je nevyhnutné prijať opatrenia na zníženie chudoby žien.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Napriek všadeprítomnému úsiliu a informačným kampaniam sú ženy v porovnaní s mužmi stále chudobnejšie a častejšie diskriminované. Takéto prípady sa vyskytujú dokonca aj v našej demokratickej Európskej únii, ktorá podporuje ľudské práva. Ženy dostávajú za tú istú prácu menej peňazí a navyše sú častejšie vystavené sexuálnemu obťažovaniu. Ženy sa väčšinou starajú o deti, a preto nemajú vlastný osobitný zdroj príjmu alebo peňazí, ktoré by mohli využiť na vlastný rozvoj alebo si za ne dopriať odmenu po náročnom dni. Tí, ktorí vychovávajú budúce generácie a vzdelávajú mladých, ktorí nás budú v budúcnosti riadiť, poskytovať nám lekársku starostlivosť, stavať mosty a starať sa o nás v nemocniciach, nie sú spravodlivo ohodnotení. Predovšetkým treba zmeniť právne predpisy s cieľom zabezpečiť slobodný prístup k jasliam a materským školám a umožniť mladým matkám viesť lepší život. Zároveň treba znemožniť prepúšťanie žien hneď po pôrode alebo po návrate z materskej dovolenky. Najhoršie sú na tom ženy vo vidieckych oblastiach. Žijú v oblastiach, kde sú príjmy oveľa nižšie, ako je priemer v EÚ alebo v krajine, v ktorej žijú. Nemajú žiadny prístup ku kultúrnym službám a tovaru. Ťažko pracujú a nie vždy majú možnosť vziať si napríklad dovolenku. Desivý prízrak demografickej krízy by nás mal zmobilizovať k okamžitému prijatiu opatrení na zlepšenie situácie žien na našom kontinente.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) V tento dôležitý deň, ktorý nám pripomína, akú významnú úlohu zohrávajú ženy v modernej spoločnosti, je podpora tejto správy našou morálnou povinnosťou voči tisíckam žien žijúcim v chudobe.

Hranica chudoby, neistota, nedostatočné odmeňovanie, sexuálna diskriminácia na pracovisku: to sú, žiaľ, stále sa opakujúce výrazy, ktoré by sme v súvislosti so ženami nielen dnes, ale radšej nikdy nepočuli a nevideli. Žiaľ, realita je iná a čísla hovoria samy za seba. Vo všetkých profesijných odboroch, v každej hospodárskej činnosti zaznamenávame vývoj, ktorý naďalej odsúva ženy na okraj formou nízkych platov, sociálneho vylúčenia a zjavne problematickým prístupom k bežnému sociálnemu životu.

Staršie ženy, ženy so zdravotne postihnutými deťmi, zdravotne postihnuté ženy, ženy, ktoré si nemôžu nájsť prácu: tieto ženy majú moju podporu a podporu kolegov poslancov, ktorí hlasovali za túto správu, aby sa výraz „feminizácia chudoby“ už neobjavoval v médiách a v európskych štatistikách.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Myslím si, že správa pani Plumbovej o chudobe žien je obrovský krok smerom k zlepšeniu situácie žien v modernom svete. Preto som hlasovala za prijatie tohto dokumentu. Otázky predložené v správe sa nevzťahujú len na feminizáciu chudoby, zosúladenie rodinného života a kariéry, boj proti chudobe starších žien a vplyv násilia na situáciu žien, ale aj – a to považujem za mimoriadne dôležité – na využívanie finančných záruk, politík zamestnanosti a sociálnej ochrany ako spôsobu boja proti chudobe.

  David Martin (S&D), písomne. – Hoci chudoba žien je dlhodobou realitou, táto otázka sa začala systematicky riešiť iba pomerne nedávno. Súčasná hospodárska, finančná a sociálna kríza, ktorá postihuje Európsku úniu a zvyšok sveta, prináša množstvo špecifických negatívnych účinkov, ktoré priamo ovplyvňujú životné a pracovné podmienky žien a ich miesto v spoločnosti vo všeobecnosti. Tieto súvislosti posunuli v rebríčku dôležitosti činností Európskeho parlamentu na najvyššiu priečku potrebu rodového prístupu k chudobe, konkrétne prostredníctvom správy o podobe chudoby žien. Na celosvetovej úrovni sú ženy v porovnaní s mužmi chudobné. Platí to aj v každom členskom štáte EÚ, hoci v každej krajine sa nájdu špecifické odlišnosti. Takmer 17 % európskych žien žije podľa štatistík v chudobe. Ak zvážime ukazovatele v oblasti trhu práce a sociálnej ochrany, štrukturálne príčiny chudoby majú na ženy neúmerný vplyv. Zároveň možno konštatovať, že podiel žien na rozvoji rodiny, spoločnosti a hospodárstva sa spravidla podceňuje a dostatočne neodmeňuje.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Súčasná finančná kríza prináša špecifické negatívne dôsledky, ktoré priamo ovplyvňujú život žien, ich prácu a miesto v spoločnosti.

Dnes takmer 17 % európskych žien žije v chudobe. Skôr ako vytvoríme akúkoľvek politickú stratégiu, mali by sme vypracovať komplexnú analýzu, ktorá zohľadní všetky aspekty rodovej príslušnosti: myslíme si, že začlenenie žien do trhu práce je v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu nevyhnutné.

Podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v snahe pomôcť ženám, ktoré chcú budovať vlastnú kariéru alebo pracovať na plný úväzok, je jedným zo základných faktorov v znižovaní chudoby žien a rizík, ktorým sú vystavené.

Žiadame viac opatrení na podporu pracujúcich matiek, či už formou jednoduchšieho prístupu k flexibilným formám zamestnania z hľadiska pracovného času, ktoré by im umožnilo plniť si náročnejšie rodinné povinnosti, alebo poskytnutím adekvátnych služieb pre deti, starších ľudí a iných závislých členov rodiny.

Sme presvedčení, že stratégia Európa 2020 dosiahne rodovú integráciu s cieľom zabezpečiť lepšie zastúpenie a rovnakú účasť na trhu práce, odstráni model segregácie a zabezpečí prítomnosť žien na pracovných miestach na vyššej úrovni.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) V deň, keď oslavujeme sté výročie Medzinárodného dňa žien, hlasujeme o dvoch správach, ktoré sa zaoberajú otázkou, prečo sú ženy stále príliš často odsúvané na okraj a vylučované zo spoločnosti.

Ženy sú tradične vystavené väčšiemu riziku chudoby, predovšetkým osamelé matky a ženy staršie ako 65 rokov. Medzi päť merateľných cieľov navrhovaných Komisiou v rámci stratégie Európa 2020 patrí aj boj proti chudobe, čo robí túto správu mimoriadne aktuálnou predovšetkým z hľadiska rodovej politiky v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou, ktorá sužuje Európu.

Skutočná zraniteľnosť ženy ju vystavuje väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, a teda aj izolácie, preto je povinnosťou inštitúcie, ktorú zastupujeme, zaviesť konkrétne stratégie a programy spomínané v správe pani Plumbovej.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu. Všetky ukazovatele potvrdzujú, že v celosvetovom meradle sú ženy v priemere chudobnejšie ako muži. V období hospodárskej recesie sa ľudia vystavení riziku chudoby stávajú zraniteľnejšími, pričom väčšina z nich sú ženy. Správa uznáva, že úsporné opatrenia, ktoré sa uplatňujú v celej EÚ, budú mať osobitne škodlivý účinok na ženy, predovšetkým na tie, ktoré už čelia viacerým znevýhodneniam. Dôchodky značnej časti európskych žien nad 65 rokov sú almužnou.

Chudoba žien nie je len výsledkom nedávnej hospodárskej krízy, ale aj následkom iných faktorov vyplývajúcich z diskriminačných rodových stereotypov, rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a z bariér spôsobených nedostatočným zosúladením rodinného a pracovného života, čo má osobitne vážne dôsledky na rodiny s jedným rodičom. To spôsobuje takzvanú „feminizáciu chudoby“, proti ktorej musíme nutne bojovať.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože podľa môjho názoru je veľmi ťažké priznať, že 17 % žien v Európe stále žije pod hranicou chudoby. Nebývalá hospodárska kríza, ktorá práve postihla Európsku úniu, túto žalostnú situáciu ešte zhoršila. Preto je najvyšší čas zdôrazniť význam tohto problému a prijať balík opatrení na boj proti tejto pliage. Európska únia a jej členské štáty musia zastaviť chudobu a sociálne vylúčenie žien v Európe najmä zabezpečením prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a pracovným miestam a tým, že im pomôžeme nájsť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom a bojovať proti násiliu, ktorého obeťami sa, žiaľ, stávajú až príliš často. Preto podporujem túto iniciatívnu správu, ktorá poukazuje na jedno zo zlyhaní našich moderných demokracií: diskrimináciu žien.

  Erminia Mazzoni (PPE), písomne. – (IT) Chudoba a rovnosť predstavujú dve opačné hodnoty premennej v hospodárskom plánovaní. Kroky, ktorých cieľom je urobiť ženy plne aktívnymi, zároveň prispievajú k zníženiu celkovej chudoby.

V Európe viac ako 17 % ženskej populácie žije v chudobe. Hospodárska a finančná kríza ovplyvnila – a môže naďalej ovplyvňovať – tento údaj, ktorý je už teraz alarmujúci. Boj proti chudobe sa nie vždy vníma ako súčasť rodovej politiky a to oslabuje jeho význam. Príslušné výbory vo svojej práci zdôrazňujú význam potreby brať do úvahy tieto súvislosti a na základe toho analyzujú možné kroky. Tie sú vhodným spôsobom začlenené do stratégie EÚ 2020, ktorá definuje chudobu ako jeden zo svojich piatich merateľných cieľov.

Vychádzajúc z troch rozmerov chudoby – rodového, generačného a geografického –, správa pani Plumbovej odkrýva mimoriadne odhodlanie a najmä inovatívnosť v plánovaní procesu, ktorý bude predchádzať prijímaniu úsporných opatrení na boj proti účinkom krízy. Z tohto hľadiska je sedem oblastí záujmu na zmiernenie nevyhnutného systematického prístupu navrhovaného v správe sformulovaných dobre.

Pozitívny charakter návrhu nemôže zostať zo strany Komisie, Rady alebo členských štátov nepovšimnutý a očakávam od nich dobre koordinovanú reakciu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Chudoba žien je skutočne vážny problém, ktorý EÚ musí riešiť. Kríza, ktorej čelíme, neprispieva k riešeniu tohto vážneho problému, preto musíme vyvinúť viac úsilia v snahe nájsť riešenie. Keďže boj proti chudobe je jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, musíme urobiť všetko pre to, aby sme ho splnili, najmä pokiaľ ide o ženy, menej zvýhodnené a predovšetkým staršie ženy. Preto potrebujeme politiky zamestnanosti a sociálnej ochrany, ktoré sa budú zaoberať hľadaním riešení, aby ženy boli schopné zosúladiť rodinný a pracovný život. Zároveň treba viesť dialóg so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou v snahe dosiahnuť spravodlivejšiu spoločnosť bez rozdielov.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Dnes 8. marca 2011 je Medzinárodný deň žien. Hlasoval som za túto správu, pretože prevencia a znižovanie chudoby žien sú dôležitým prvkom základnej zásady sociálnej solidarity, ku ktorej sa Európska únia zaviazala.

Chudoba žien nie je len výsledkom nedávnej hospodárskej krízy, ale aj následkom rozličných faktorov vrátane stereotypov, rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, bariér spôsobených nedostatočným zosúladením rodinného a pracovného života, vyššej strednej dĺžky života žien a zo všeobecnejšieho hľadiska rozličných foriem diskriminácie na základe pohlavia, ktorej obeťami sú prevažne ženy.

Správa vyzýva členské štáty EÚ, aby zaviedli mechanizmy na boj proti chudobe, ktorá má ženskú tvár, a preto som hlasoval za tento text.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Hoci chudoba žien je dlhodobá realita, hospodárska, finančná a sociálna kríza situáciu výrazne zhoršila a sme svedkami feminizácie chudoby. Chudoba patrí k oblastiam, v ktorých pretrvávajú rozdiely medzi mužmi a ženami. Jedným z prostriedkov boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je zapojenie žien do trhu práce. Navyše treba zdôrazniť, že musíme zároveň podporiť rovnaké odmeňovanie, rovnaký prístup k zodpovedným funkciám a tiež poskytnúť osobné práva na dôchodky a sociálne zabezpečenie. Násilie voči ženám vrátane obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania je vážny problém, ktorý sa musí odstrániť všetkými dostupnými prostriedkami.

Tento druh násilia je po zdravotných problémoch a strate zamestnania až príliš často príčinou chudoby žien. Na európskej i na vnútroštátnej úrovni musíme dodržiavať pevný záväzok vo vzťahu k rodovej rovnosti a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu konkrétnymi a trvalými opatreniami s podporou primeraných finančných zdrojov.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Problém chudoby v Európe je pretrvávajúci negatívny fenomén, ktorý dopadá na mnohých Európanov a predovšetkým na ženy.

Čoraz viac žien sa ocitá v núdzi a podľa posledných prieskumov žije až 17 % žien pod hranicou chudoby. Postavenie žien v Európe zostáva neadekvátne a jeho stav sa zhoršil aj v dôsledku ekonomickej krízy a reštrukturalizácie verejného sektora, ktorý pred krízou zamestnával práve najviac žien.

V rámci Stratégie EÚ 2020 principiálne zameranej na zníženie chudoby o 25% by sa, podľa môjho názoru, mali intenzívnejšie hľadať a rozvíjať špecifické riešenia súvisiace s otázkou chudoby žien. Rád by som vyzdvihol neoceniteľný podiel ženy na zdravom rozvoji rodiny a na výchove detí, ktorý nesmie byť nepriaznivo ovplyvňovaný diskrimináciou žien, pretože takéto nežiaduce javy spôsobia ťažké dopady na spoločnosť ako takú.

Podporujem teda iniciatívy vedúce k zníženiu neopodstatnených rozdielov, zlepšeniu postavenia ženy v spoločnosti – nielen v legislatívnom rámci, ale aj v každodennom živote.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správu som dôkladne preskúmal. Chcel by som zdôrazniť hlavné spôsoby boja proti chudobe žien: boj proti chudobe žien prostredníctvom politík zamestnanosti a sociálnej ochrany, význam sociálneho dialógu a občianskej spoločnosti v boji proti chudobe žien a význam finančnej pomoci v boji proti chudobe. Je veľmi dôležité, že 8. marca Parlament prijal významné uznesenia, ktoré nám dávajú svetielko nádeje na prekonanie tejto nespravodlivosti. Hlasoval som za túto správu.

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE), písomne. – (FR) Podporujem správu o podobe chudoby žien v Európskej únii, pretože poukazuje na rozsah, v akom sú ženy prvými obeťami chudoby. Vyzývam Európu, aby prijala praktické opatrenia na zníženie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien.

Ako dlho ešte budeme musieť tolerovať, že ženy zarábajú menej ako muži? Prečo musí žena pracovať päť rokov, aby zarobila toľko, ako zarobí muž za štyri roky a, predovšetkým, prečo by mala byť chudobnejšia z dôvodu, že vychovala deti?

Toto nie je spoločnosť, akú by som chcela zanechať svojim deťom a vnúčatám. Neistota pracovného života žien na ne dolieha príliš ťažko najmä po dosiahnutí dôchodkového veku. Európa musí byť veľmi opatrná a podporou skutočne rovnocennej mzdovej politiky musí zabrániť ďalšiemu zbedačovaniu žien.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Najviac sa ma dotýka chudoba osamelých starších žien. Tieto ženy celý život pracovali a starali sa o rodiny. Ak pracovali, dostávajú neprimeraný dôchodok, ak majú zdroje len zo štátneho dôchodku, je to ešte horšie.

Dôchodkové systémy nie sú voči nim zhovievavé. Tieto ženy možno prerušili svoju kariéru, aby mohli vychovávať deti, a práca na čiastočný úväzok im v priebehu celého pracovného života znižovala príjmy. Možno sa museli postarať o chorých, starších alebo zdravotne postihnutých rodinných príslušníkov a blahobyt pre ne nebol prvoradý. Toto je skutočne nezávideniahodná situácia.

S pomocou Európskeho sociálneho fondu musíme vytvoriť programy na poskytovanie pomoci a podpory. Miestna vláda by mala buď priamo, alebo prostredníctvom mimovládnych organizácií prevziať zodpovednosť za tieto problémy a spolupracovať s regiónmi v úsilí lepšie rozdeliť kvóty zo štrukturálnych fondov. Boj proti chudobe by nemal skončiť na stoloch štatistických úradov, ale mal by sa dostať na administratívnu úroveň čo najbližšie k ženám, ktoré tieto prostriedky potrebujú.

V Európe je stále príliš veľa žien s príjmom nižším, ako majú muži, žien, ktoré hľadajú prácu a služby zamerané na pomoc s výchovou detí, príliš veľa žien je obeťami násilia, príliš veľa dievčat prisťahovalkýň trpí v dôsledku zmrzačenia pohlavných orgánov a až príliš veľa žien je opustených, starých a zabudnutých.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Chudoba žien je tragédiou zvlášť v rozvojových krajinách. Napriek tomu by sa však nepriamy prístup presadzovaný v správe nemal využívať ako spôsob zmiernenia migračných politík členských štátov. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Európska únia musí zaujať jasný postoj a zaviesť plány na boj proti hospodárskej kríze. V tomto prípade ide o to, aby sme chránili ženy pred rizikom chudoby a zabránili tomu, aby ženy boli naďalej v zásade zraniteľnejšou časťou spoločnosti ako muži, a teda menej schopné reagovať na krízu zamestnanosti. V snahe splniť cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe musíme ženám zabezpečiť väčšiu dostupnosť zdrojov, lepšie politiky zamestnanosti, viac prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a možnosť dosiahnuť rovnováhu v pracovnom a osobnom živote bez toho, aby sa museli vzdať úlohy matky. Ako som však už povedal v súvislosti s inými správami, o ktorých dnes hlasujeme, myslím si, že pri uplatňovaní týchto odporúčaní je vhodné dodržiavať zásadu subsidiarity a rešpektovať niektoré typické národné vlastnosti, ktoré sa musia zachovávať a chrániť.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o chudobe žien v EÚ. V súčasnom období hospodárskej krízy majú prijaté úsporné opatrenia nepriaznivý vplyv na ženy, pretože ich znevýhodňujú na trhu práce. V Grécku je riziko chudoby pracujúcich žien 10 %, čo je oveľa viac ako v prípade mužov, kým v Európe chudoba žien predstavuje 36 % a chudoba mužov 11 %. Hlavným cieľom je odstrániť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a nerovnosti spôsobené týmito rozdielmi a prijať opatrenia na podporu osamelých pracujúcich matiek formou pružnejšieho pracovného času. V súčasnosti členské štáty čelia výzve vytvoriť podľa možnosti nové pracovné miesta pre ženy a uľahčiť im prístup k vzdelávaniu na vysokej úrovni, aby mohli získať zručnosti a kvalifikáciu a uchádzať sa o kvalitné pracovné miesta.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vypracovali sme dosť štúdií a máme dostatočne presné údaje, aby sme kategoricky vyhlásili, že vo všeobecnej rovine sú to vo všetkých spoločnostiach práve ženy, ktorých chudoba postihuje ako prvé a v najväčšej miere, od najbohatších – a doteraz sa nikomu nepodarilo úspešne odstrániť chudobu ako takú – po najchudobnejších, u ktorých sa chudoba šíri ako nákazlivá choroba, ktorá im skracuje život a berie nádej na život. Potrebujeme však hlbšie a konkrétnejšie pochopiť realitu v rôznych členských štátoch Európskej únie, aby sme vzhľadom na spoločný cieľ prevencie a znižovania chudoby žien mohli konať adaptovanejším a účinnejším spôsobom. Chudobu žien treba zdôrazniť aj v tom význame, že máme aj špecifické všeobecné ukazovatele, ktoré poukazujú na to, že chudoba má veľký vplyv na sociálnu štruktúru spoločenstva: z dôvodu rozhodujúcej a trvalej úlohy žien v rodine sa dokázalo, že čím viac sa investuje do ich vzdelávania a sociálnej podpory, tým viac sa spoločenstvo rozvíja zo sociálno-ekonomického hľadiska. Boj proti chudobe žien je morálnou povinnosťou, ale aj sociálnou investíciou. Z týchto dôvodov som hlasovala za správu o podobe chudoby žien v Európskej únii.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – EÚ čelí vážnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá postihuje nás všetkých, mužov i ženy. Poškodzuje však predovšetkým ženy na trhu práce a ich osobný život, pretože v ich prípade existuje väčšia pravdepodobnosť neistých pracovných miest a prepúšťania a menšia pravdepodobnosť získania sociálneho zabezpečenia. Úsporné opatrenia, ktoré boli prijaté v celej EÚ, budú mať osobitne škodlivý účinok na ženy, ktoré majú väčšinové zastúpenie vo verejnom sektore ako zamestnankyne aj ako príjemkyne služieb. Prevencia a znižovanie chudoby žien je dôležitým prvkom základnej zásady sociálnej solidarity, ku ktorej sa Európska únia zaviazala v článku 3 Zmluvy o EÚ. Ide o rovnosť medzi ženami a mužmi, sociálnu spravodlivosť a ochranu a boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii. Komisia a členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na odstránenie rodovej nerovnosti v zamestnaní ako súčasť stratégie EÚ 2020. Dôrazne podporujem stanovenie cieľa znížiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien každoročne o 1 %, aby sa do roku 2020 dosiahol cieľ zníženia týchto rozdielov o 10 %. Chcela by som zdôrazniť aj potrebu pozitívnych opatrení na zvýšenie zastúpenia žien v politických, hospodárskych a podnikových orgánoch s rozhodovacou právomocou.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu. Všetky ukazovatele potvrdzujú, že v celosvetovom meradle sú ženy v priemere chudobnejšie ako muži. V období hospodárskej recesie sa ľudia vystavení riziku chudoby stávajú ešte zraniteľnejšími, pričom väčšinu z nich tvoria ženy. Správa uznáva, že úsporné opatrenia, ktoré sa uplatňujú v celej EÚ, budú mať osobitne škodlivý účinok na ženy, predovšetkým na tie, ktoré už čelia viacerým znevýhodneniam. Dôchodky značnej časti európskych žien nad 65 rokov sú almužnou. Chudoba žien nie je len výsledkom nedávnej hospodárskej krízy, ale aj následkom iných faktorov vyplývajúcich z diskriminačných rodových stereotypov, rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a z bariér spôsobených nedostatočným zosúladením rodinného a pracovného života, čo má osobitne vážne dôsledky pre rodiny s jedným rodičom. To spôsobuje takzvanú „feminizáciu chudoby“, proti ktorej musíme nutne bojovať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa pani Plumbovej z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) bola prijatá väčšinou v tomto Parlamente. Podporili sme mnohé odseky, pre ktoré Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, http://www.alde.eu a http://www.eppgroup.eu/home/en/default.asp?lg1=sk" \t "_blank" žiadali osobitné hlasovanie. Tieto odseky sa prevažne opakovali. Konečný výsledok je tiež v poriadku. Považujem ho za pozitívny, pretože sa prijali tieto body: odstránenie rodovej nerovnosti v stratégii EÚ 2020 (odsek 38), vyplácanie mzdy v plnej výške počas materskej dovolenky, ako bolo schválené v správe pani Estrelovej dňa 20. 10. 2010 (odsek 39), zvýšenie zastúpenia žien v politických, hospodárskych a podnikových orgánoch s rozhodovacou právomocou. Vysoko kvalitné verejné služby (odsek 43) by mali byť zlučiteľné aj s prácou na plný úväzok. Na druhej strane má správa aj negatíva, pretože rodové hľadisko v plánoch obnovy (odsek 15) nebolo schválené.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som správu o chudobe žien v Európskej únii. Za posledných 10 rokov sa počet žien žijúcich v chudobe v porovnaní s mužmi neúmerne zvýšil. Vyše 84 miliónov občanov EÚ žije v chudobe, pričom viac ako polovicu týchto občanov tvoria ženy. Je to výsledok hospodárskej krízy, ako aj rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, problémov pri zosúladení rodinného života a kariéry, vyššej priemernej dĺžky života a rôznych prejavov diskriminácie na základe rodovej príslušnosti, ktorej obeťami sú predovšetkým ženy. Žiadam prijať rázne opatrenia na úrovni EÚ i na úrovni všetkých členských štátov na boj proti platovej diskriminácii a na zabezpečenie prístupu k atraktívnym pracovným ponukám. Chcela by som zdôrazniť potrebu posilniť právne nástroje zamerané na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V tejto oblasti naďalej pretrvávajú značné nerovnosti, keďže muži zarábajú v priemere o 20 – 25 % viac ako ženy, čo spôsobuje vysokú mieru chudoby slobodných žien, dôchodkýň a vdov. Je nevyhnutné prijať programy EÚ v rámci stratégie Európa 2020 v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zvýšiť úroveň zamestnanosti žien. Tieto programy by sa mali do značnej miery sústrediť na povolania, ktoré budú v budúcnosti dôležité, a odstrániť stereotypy v oblasti vzdelávania, kde prevládajú ženy alebo muži, a tiež odstrániť tradičné modely vo výučbových programoch.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Feminizácia chudoby je jav, ktorý sledujeme a s ktorým sa stretávame stále častejšie či už v Európe, alebo za jej hranicami, a tento jav vzniká okrem iného z dôvodu veku, povinností v rodine, etnického pôvodu a násilia voči ženám. Vysoké percento žien zamestnaných na slabo platených miestach alebo pracujúcich na čiastočný úväzok znamená, že na hranici chudoby žije viac žien ako mužov.

Treba zintenzívniť výskum tohto javu na európskej úrovni, čo umožní vypracovať presné a účinné metódy na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien. Základná metóda na pomoc ženám vymaniť sa z chudoby by mala spočívať v zvýšení príslušného zamerania na politiku zamestnanosti (flexibilné formy zamestnávania, profesijné poradenstvo, zabezpečenie poskytovania školení na získanie vyššej kvalifikácie a opatrenia zamerané na ženy žijúce vo vidieckych oblastiach).

Vzdelávanie tiež zohráva veľmi dôležitú úlohu v boji s týmto problémom. Finančný potenciál EÚ by sa mal využiť na tento účel a osobitná pozornosť by sa mala venovať prepojeniu rodovej problematiky s plánmi na prekonanie hospodárskej krízy a účinnému uplatňovaniu stratégie Európa 2020. Opatrenia EÚ v tejto oblasti by mali byť prejavom sociálnej solidarity.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, ktorá uznáva, že v EÚ sú ženy viac postihnuté krízou a že pri riešení tohto problému musíme spolupracovať. Sklamalo ma, že britskí konzervatívci pri príležitosti 100. výročia Medzinárodného dňa žien znovu nepodporili túto správu.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Boj proti chudobe je jedným z cieľov, ktoré Európa navrhla v stratégii Európa 2020. Chudoba žien je vo veľkej miere spôsobená diskrimináciou žien. Nedávna recesia oslabila ich postavenie v spoločnosti, zvýšila ich diskrimináciu a priviedla ich k chudobe. Pani Plumbová sa vo svojej správe o chudobe žien v Európskej únii snažila nájsť účinné riešenia na zlepšenie postavenia žien v spoločnosti ako takej, preto som hlasovala za jej schválenie.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Ženy v EÚ zarábajú v priemere o 17,5 % menej ako muži a tento nepomer sa za posledných pätnásť rokov nezmenil – je najvyšší čas prijať kroky na odstránenie týchto rozdielov v odmeňovaní. V členských štátoch sa musí riadne uplatňovať zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu, aby sa ženám vytvorili spravodlivé podmienky. Je nevyhnutné zamerať sa na vplyv rozdielov v odmeňovaní mužov a žien na dôchodky žien, pretože právo ženy na dôchodok je v mnohých prípadoch ovplyvnené jej rodinným stavom. Ženám treba zaručiť rovnaké dôchodky, z toho dôvodu som podporil návrh zabezpečiť ženám rovnaké práva v oblasti dôchodkov a sociálneho zabezpečenia. Približne 17 % všetkých žien v EÚ žije pod hranicou chudoby, preto je nevyhnutné zmeniť sociálnu politiku a politiku trhu práce tak, aby ženám zaručovala minimálny príjem a sociálnu spravodlivosť. Súhlasím s výzvami adresovanými EÚ, aby poskytla viac prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu s cieľom pomôcť bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Je totiž nevyhnutné, aby ženy boli v plnej miere začlenené do trhu práce.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu o podobe chudoby žien v Európskej únii. Výročná správa Komisie o rovnosti žien a mužov za rok 2010 potvrdzuje, že chudoba je jednou z oblastí, v ktorej sú evidentné rodové rozdiely. Hospodárska, finančná a sociálna kríza viedla k „feminizácii chudoby“. Postupné škrty v rozpočtoch a reštrukturalizácia verejného sektora ohrozili v prvom rade pracovné miesta v oblastiach, v ktorých sú zamestnané predovšetkým ženy. Pritom opatrenia na boj proti kríze podporované vládami sa zameriavajú najmä na tie oblasti hospodárstva, v ktorých prevládajú muži. Preto naliehavo potrebujeme analýzu javu „feminizácie chudoby“, na ktorú vyzýva pani spravodajkyňa, aby sme mohli prijať primerané protiopatrenia.

Správy: Marija Nedelčevová (A7-0029/2011) a Rovana Plumb (A7-0031/2011)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Dve uznesenia predložené Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, o ktorých diskutujeme v deň stého výročia Medzinárodného dňa žien, naznačujú, že Parlament presadzuje a podporuje rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi. Predseda legislatívneho zhromaždenia správne uviedol, že v národných parlamentoch je príliš málo žien, hoci pokiaľ ide o Európsky parlament, situácia sa mení. Môžem potvrdiť, že to isté platí aj o Rumunsku, ktoré poslalo do európskej legislatívy vyšší podiel žien, ako je ich zastúpenie v národnom parlamente. Bez ohľadu na riešenie tejto situácie, ktorú možno považovať len za špičku ľadovca, je však nevyhnutné využiť dynamické a realistické politiky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, dosadiť viac žien do funkcií s rozhodovacími právomocami a zvýšiť úroveň zamestnanosti žien, keďže nezamestnanosť postihuje vo väčšej miere práve ženy. Analýzy ukazujú, že nehovoríme len o potrebe rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, ale že tieto politiky by výrazne ovplyvnili hospodárstva zvýšením HDP o 30 %. Priemerné rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v EÚ sa stále pohybujú na úrovni 18 %. Vítam výzvu adresovanú členským štátom prijať právne predpisy v oblasti rovnakého odmeňovania.

11. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 14.25 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

12. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

13. Príprava samitu o eurozóne, ktorý sa uskutoční 11. marca 2011 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie predsedu Komisie o príprave samitu o eurozóne, ktorý sa uskutoční 11. marca 2011 (2011/2615/RSP).

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) V súčasnosti prežívame jeden z tých neuveriteľných momentov, keď sa zdá, že dochádza k zrýchľovaniu historického procesu. Na našom prahu, na druhej strane Stredozemného mora, začal duť vietor slobody.

Ide o takú dôležitú a naliehavú záležitosť, že by som vám chcel najprv povedať, že kolégium práve schválilo príspevok Komisie, ktorého cieľom je pomôcť krajinám južného Stredomoria v ich transformačnom procese a vdýchnuť nový život do vzťahov s našimi stredomorskými susedmi. Počas mimoriadneho zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční budúci piatok, predložím tento príspevok spolu s pani barónkou Ashtonovou.

Muži a ženy na brehoch južného Stredomoria, zvlášť mladí ľudia, svojimi demonštráciami v súčasnosti vyjadrujú svoje odmietnutie autoritatívnych režimov a túžbu po politickej slobode a sociálnej spravodlivosti.

Hoci si uvedomujeme mimoriadnu zložitosť situácie a problémy a ťažkosti, ktoré sa s ňou spájajú, Európska únia si nesmie dovoliť žiadnu nejednoznačnosť. Musíme sa dôrazne postaviť na stranu tých, ktorí požadujú politickú slobodu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Nemôžeme schvaľovať žiadnu nejednoznačnosť na strane Európskej únie. Režim, ktorý strieľa na vlastných ľudí, nemá v spoločenstve národov žiadne miesto.

Ponúkame týmto ľuďom „partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu“ založené na troch pilieroch: demokratickej transformácii, spolupráci s občianskou spoločnosťou a vzájomne sa podporujúcom rozvoji.

Sme si vedomí úloh, ktoré pred nami stoja. Odmietnutie diktátora nezaručuje automaticky právny štát a demokraciu. Cesta k demokratickej transformácii nie je nikdy ľahká. Niekedy môže byť kľukatá a vždy je náročná. Európa sa však musí postaviť na stranu tých, ktorí túžia po politickej slobode a sociálnej spravodlivosti.

Teraz by som chcel prejsť k druhému stretnutiu, ktoré sa má konať v piatok 11. marca, k neformálnemu samitu členských štátov eurozóny.

Súčasná kríza ukázala, ako sú naše hospodárstva navzájom prepojené. Odhalila určité štrukturálne slabosti. To je jeden z dôvodov, prečo musíme posilniť naše hospodárske riadenie.

Komisia už dlhý čas presadzuje väčšiu koordináciu vnútroštátnych hospodárskych politík a intenzívnejšie riadenie v Európe. Navrhujeme ďalšie rozvíjanie hospodárskeho piliera našej hospodárskej a menovej únie. Túto tému sme vyzdvihli v našej správe k 10 rokom eura EMU@10. Pravda je však taká, že niektoré vlády sa mimoriadne zdráhali podporiť takýto vývoj.

Dnes každý uznáva potrebu skutočného európskeho hospodárskeho riadenia a okrem toho nám jeho nevyhnutnosť neustále pripomínajú trhy. Členské štáty práve preto v záveroch práce pracovnej skupiny, ktorej predsedal predseda Európskej rady, dospeli k veľmi širokému konsenzu o návrhoch na posilnenie hospodárskeho riadenia predložených Komisiou – návrhoch, o ktorých sa teraz diskutuje tu v Parlamente a v Rade.

Okrem toho sme dospeli k dohode o realizácii európskeho semestra, ktorý pomôže rozšíriť hospodárske riadenie tým, že do prvých štádií budú zahrnuté nielen rozpočtové politiky, ale aj hospodárske politiky a štrukturálne reformy v každom členskom štáte. Práve v tomto kontexte posilneného hospodárskeho riadenia nedávno vznikla myšlienka „paktu konkurencieschopnosti“, ktorého cieľom je nabádať členské štáty eurozóny k dodatočnému úsiliu s cieľom dosiahnuť ešte väčšiu konkurencieschopnosť, predovšetkým na základe ich vnútroštátnych kompetencií.

Je pravda, že kým hospodárstva v rámci Európskej únie sú naozaj mimoriadne navzájom prepojené, o hospodárstvach v eurozóne to platí zvlášť.

Rozdiely v konkurencieschopnosti sú skutočným problémom pre tie krajiny, ktoré majú spoločnú menu. Ich konkurencieschopnosť a konvergencia ich hospodárstiev sú základnými predpokladmi zabezpečenia životaschopnosti silnej a stabilnej eurozóny, z ktorej bude mať prospech celá Európska únia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti musíme uznať, že táto myšlienka vyvolala viacero obáv: obavu z dvojrýchlostnej Európy (eurozóna a ostatní), riziko zanedbania určitých aspektov hospodárskej obnovy, ktoré sú rovnako dôležité ako konkurencieschopnosť, a možno aj spochybnenie prístupu Spoločenstva. To sú všetko legitímne otázky, na ktoré musíme dať jednoznačné odpovede. Je to otázka vzájomnej dôvery a vierohodnosti.

Na poslednom zasadnutí Európskej rady 4. februára som bol tiež trochu prekvapený z toho, že som musel zdôrazniť, že akákoľvek konkrétna iniciatíva týkajúca sa konkurencieschopnosti a eurozóny musí byť, prirodzene, v súlade so zmluvou.

Vo svojich záveroch Európska rada rozhodla, že „vychádzajúc z nového rámca pre správu ekonomických záležitostí hlavy štátov a predsedovia vlád podniknú ďalšie kroky na dosiahnutie novej kvality v koordinácii hospodárskej politiky v eurozóne s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, čo povedie k vyššiemu stupňu konvergencie, a to bez toho, aby sa oslabil jednotný trh“.

Okrem toho ma veľmi potešilo, že nakoniec sa v týchto záveroch výslovne hovorí o potrebe uskutočnenia týchto ďalších krokov „v súlade so zmluvou“. Možno si myslíte, že je to samozrejmé, ale je lepšie to povedať.

Európska rada preto udelila predsedovi Európskej rady mandát viesť v úzkej spolupráci s predsedom Európskej komisie konzultácie s členskými štátmi eurozóny s cieľom určiť konkrétne prostriedky potrebné na to, aby sme sa v tejto oblasti pohli dopredu.

Tieto konzultácie jasne ukázali, že v zásade sú členské štáty za prijatie prístupu Spoločenstva.

Teraz by som sa chcel veľmi jasne vyjadriť k zásadám, ktorými sa podľa názoru Komisie treba nevyhnutne riadiť pri uplatňovaní takéhoto paktu konkurencieschopnosti, ktorému by sa asi skôr malo hovoriť „pakt konvergencie a konkurencieschopnosti“, pretože zahrnuje opatrenia zamerané na zmenšenie rozdielov v rámci eurozóny a v podstate v rámci Európskej únie.

Prvou zásadou je, že tento pakt treba uplatňovať v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve a v rámci existujúceho systému hospodárskeho riadenia. Takto si môžeme byť istí prístupom, ktorý je skutočne prístupom Spoločenstva. Pretože história a zvlášť skúsenosti s paktom stability a rastu ukázali, že len uplatňovaním metódy Spoločenstva dosiahneme výsledky, ktoré budú mať demokratickú legitimitu na európskej úrovni a ktoré budú záväzné a bude ich možné kontrolovať.

Pakt musí, samozrejme, tiež rešpektovať úlohu Komisie. Je to nevyhnutné z hľadiska zaručenia objektivity a nezávislosti pri monitorovaní úsilia členských štátov, integrity jednotného trhu a celého acquis communautaire a súladu medzi prijatými krokmi v rámci eurozóny a prijatými krokmi v rámci celej Európskej únie.

Tiež budem trvať na úlohe Európskeho parlamentu v monitorovaní paktu konvergencie a konkurencieschopnosti, pretože Komisia bude Európsky parlament, samozrejme, plne informovať.

Okrem toho musí pakt zostať otvorený ostatným členským štátom, ktoré nie sú súčasťou eurozóny a chceli by sa doň zapojiť. Je podľa mňa dôležité predísť akejkoľvek forme rozvrstvenia v našej Únii; takéto rozvrstvenie bude v rozpore so základnými zásadami solidarity, ktoré sú ústredným prvkom nášho spoločného projektu.

Aby bol takýto pakt, ktorý počíta s vnútroštátnymi opatreniami, opodstatnený, musí poskytovať pridanú hodnotu k tomu, čo už bolo stanovené v rámci predložených návrhov v oblasti hospodárskeho riadenia. Chcel by som vám pripomenúť že na základe článku 121 zmluvy musia členské štáty koordinovať svoje vnútroštátne hospodárske politiky. Takýto pakt tiež nesmie mať negatívny účinok na integritu jednotného trhu, dokonca by ho, naopak, mal pomáhať posilňovať. Okrem toho musí rešpektovať sociálny dialóg a zosúladiť opatrenia v oblasti konkurencieschopnosti s našimi ústrednými cieľmi, ktorými sú rast a pracovné miesta, presne tak, ako sme to konštatovali v rámci stratégie Európa 2020.

Konkurencieschopnosť je skutočne základným prvkom našich hospodárstiev. Je to dôležitá podmienka presadenia rastu, ktorý vytvára pracovné miesta. Je preto dôležité zabezpečiť, aby tento pakt poskytol skutočnú pridanú hodnotu a neodviedol nás od základných cieľov rastu a zamestnanosti. Pre mňa sú rozhodujúce rast a zamestnanosť. Preto vyzdvihujem rast, začleňujúci udržateľný rast, ktorý je ústredným prvkom stratégie Európa 2020.

Preto tak trvám na sociálnom rozmere, pretože na vyžadovanom úsilí sa treba podieľať spravodlivo. Čo sa tejto témy týka, Komisia pokračuje v práci na návrhu zdanenia finančných činností. Podobne, ak rozpočtová konsolidácia a štrukturálne reformy sú základným predpokladom konkurencieschopnosti, rovnako dôležité sú investície do odvetví dôležitých pre budúcnosť, ako sú výskum a inovácie.

Takisto by sme mali mať na pamäti, že tento pakt je len jednou časťou celého súboru našich opatrení na zaistenie stability eurozóny. K pokroku musí dôjsť vo všetkých ostatných oblastiach, v ktorých prijímame opatrenia, teda pokiaľ ide o posilnenie účinnej finančnej kapacity existujúceho európskeho fondu finančnej stability a rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti, prípravu vytvorenia trvalého mechanizmu od roku 2013 a realizáciu prísnejších záťažových testov bánk v nadchádzajúcich mesiacoch. Všetko to prispeje k väčšej transparentnosti, väčšej dôvere a väčšej dôveryhodnosti.

Pakt konvergencie a konkurencieschopnosti by preto mohol byť významným prínosom, ak ho budeme chápať ako jedno z opatrení popri iných v rámci všetkých úsilí, ktoré boli vynaložené s cieľom zaistiť stabilitu eurozóny a ktorých účinok sa, dúfame, začne prejavovať od marca.

Mohol by predstavovať ďalšie významné úsilie o dosiahnutie spravodlivého a udržateľného rastu v Európe, ak bude v súlade so systémom riadenia Spoločenstva. Ak to tak bude, ak sa toto opatrenie bude účinne realizovať pri uplatnení prístupu Spoločenstva, ako si to želajú Komisia a tento Parlament, pakt konvergencie a konkurencieschopnosti podľa mňa poskytne pridanú hodnotu a mohol by pomôcť posilniť hospodársky pilier hospodárskej a menovej únie. To chcú Komisia a tento Parlament. Komisia v záujme dosiahnutia tohto cieľa urobí všetko, čo bude v jej silách. Ďakujem vám za pozornosť.

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Aké ponaučenia sme si vzali z finančnej krízy?

Z druhej svetovej vojny sme si vzali ponaučenie, že naše krajiny musia spolupracovať a prestať sa trhať na kusy.

Z pádu Berlínskeho múru sme si vzali ponaučenie o autoritatívnych a komunistických režimoch a dokázali sme znovu zjednotiť náš kontinent na hodnotách slobody, demokracie a sociálneho trhového hospodárstva.

Z teroristického útoku z 11. septembra sme si vzali ponaučenie, že musíme vytvoriť novú rovnováhu medzi bezpečnosťou a slobodou.

Z tejto finančnej krízy si musíme vziať ponaučenie, že členské štáty musia prestať akúkoľvek spoluprácu v rozpočtovej, fiškálnej a sociálnej oblasti považovať za tabu. Viem presne, ako ďaleko sme sa dostali. Nadviazanie spolupráce medzi 27 členskými štátmi v súvislosti s ich rozpočtovými prioritami, ku ktorému došlo tohto roku, samo osebe predstavuje významný posun v postoji. Nariadenia zamerané na zvýšenie etiky finančných trhov, ktorými sme sa vybavili, sú tiež príkladné, no nestačia.

Náš poslanecký klub by chcel vyzvať na dosiahnutie dohody medzi Parlamentom a Radou o posilnení hospodárskeho riadenia ešte pred letom. Náš poslanecký klub by chcel tiež vyzvať na úsilie o dosiahnutie koordinácie v sociálnych a fiškálnych záležitostiach. To je podstatou paktu konkurencieschopnosti, ktorého prvá verzia už prešla revíziou, ktorej cieľom bolo uviesť ju do väčšieho súladu s hodnotami Spoločenstva. Musíme však ísť ešte ďalej a zabezpečiť, aby Parlament aj Komisia uplatnili všetky výsady, ktorými v tejto oblasti disponujú, a tu počítame s úlohou predsedu Komisie.

Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) víta tieto návrhy, tak ako ich uvítali národní vedúci predstavitelia strany v Helsinkách.

Ako môžeme vysvetliť svojim spoluobčanom, že v neistej finančnej situácii, do ktorej sa dostávame každý rok v polovici júla, väčšina našich členských štátov pokračuje v míňaní, akoby sa nič nedialo? Ako je možné, že nadmerná zadlženosť našich štátov je prijateľnejšia, tolerovateľnejšia a znesiteľnejšia ako zadlženosť domácností a podnikov? Bol som toho svedkom na úrovni spoločností. Kríza viedla k strate pracovných miest a rodinným traumám; to najmenej, čo môžeme urobiť, je vziať si z toho ponaučenie a povedať, ako sa veci v skutočnosti majú.

Prvým ponaučením je, že už by sme nemali brať na ľahkú váhu záväzky kladené na štáty, pokiaľ ide o dodržiavanie rozpočtových obmedzení, a to bez ohľadu na veľkosť týchto štátov.

Druhým ponaučením je toto: Európska solidarita môže fungovať len vtedy, ak budú naše predpisy v sociálnej a fiškálnej oblasti prinajmenšom porovnateľné. Nemusia byť nevyhnutne identické – len porovnateľné. V súčasnosti to tak nie je ani zďaleka.

Tretím ponaučením je, že Európa sa musí vybaviť európskym mechanizmom pre stabilitu s cieľom chrániť naše sociálne trhové hospodárstvo.

Štvrtým a posledným ponaučením je, že Európa aj v búrke stojí pevne a že európska integrácia sa posilňuje.

Miera zadlženosti našich amerických a japonských partnerov ďaleko prevyšuje našu mieru zadlženosti, pričom treba povedať, že ich to veľmi neznepokojuje. Asi to tak však nebude navždy. Pokiaľ ide o nás, teraz je ten správny čas posilniť naše hospodárstvo a našu konkurencieschopnosť. Teraz je ten správny čas začať pracovať na vytváraní budúcich pracovných miest. Teraz je ten správny čas nazvať veci pravými menami. Nepremárnime túto príležitosť!

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Dámy a páni – tých niekoľko z vás, ktorí tu ešte sú –, už niekoľko týždňov diskutujeme o dokumente pani kancelárky Merkelovej a pána prezidenta Sarkozyho, ktorý zjavne nikdy neexistoval. Napriek tomu, že tento dokument neexistoval, počas samitu Európskej rady sa k tejto téme uskutočnila tlačová konferencia. Teraz už vieme s istotou, že dokument predsa len existoval a že predstavoval celkom zaujímavé čítanie. Medzitým sa však obsah dokumentu akosi stratil. Kľúčové prvky tohto dokumentu nikdy neuzrú svetlo sveta. Nakoniec však v každom prípade uvidíme výsledok, konkrétne rozšírenie záchrannej siete. Takže neexistujúci dokument s prchavým obsahom predstavený na umelej tlačovej konferencii viedol k rozšíreniu záchrannej siete. To je úžasné. Ide však, mierne povedané, o kafkovskú situáciu. To nie je spôsob, ako zachrániť euro.

Pánovi predsedovi Komisie by som chcel povedať, že jeho vyhlásenie sa mi páčilo. Páčilo sa mi preto, lebo ste poukázali na nedostatočnú sociálnu vyváženosť v týchto návrhoch. Občas som trochu prekvapený: Nemecko prostredníctvom svojej kancelárky, podobne ako prezident Sarkozy, kráľ prieskumov verejnej mienky vo Francúzsku, požaduje opatrenia, ktoré samotné Nemecko v takejto forme nikdy neprijalo. Treba zoškrtať grécky rozpočet a vlastne všetky rozpočty, nech už sú kdekoľvek. Súhlasíte s tým, pán Rehn?

Čo urobilo Nemecko v hodine najhlbšej krízy? Prišlo s takzvaným šrotovným, inými slovami, použilo vnútroštátny rozpočet na financovanie plánu stabilizácie automobilového priemyslu. Subvencia na podporu skráteného pracovného času, ktorá pomohla udržať nezamestnanosť v Nemecku pod kontrolou, bola intervenčným opatrením štátu. Prečo by sa malo ostatným štátom brániť v riešení svojej špecifickej situácie prijímaním podobných opatrení?

Ratingová agentúra Moody’s nedávno znížila hodnotenie Grécka pod úroveň Bieloruska a Egypta. Človek sa naozaj začína spytovať, či v hospodárstve badať nejaké náznaky obnoveného rastu. Neviem, či je to tak. Krajina má ešte nižšie hodnotenie ako Vietnam. Táto konkrétna dráma sa vždy odohrá tri dni pred konaním samitu Európskej rady. Niečo takéto sa vždy stane tri dni pred zasadnutím Európskej rady. Ľudia však počúvajú, čo hovorí agentúra Moody’s. Viete, čo agentúra Moody’s hovorí? Hovorí, že sa chystá znížiť hodnotenie krajiny, pretože už nie je v dôsledku škrtov schopná uskutočňovať investície, a preto nemôže vytvárať hospodársky rast.

Takže to, o čom tu všetci hovoríme, je „ostrihanie“ (pozn.: v ekonomickej terminológii odpustenie časti dlhov). Ak sa na mňa pozriete, uvedomíte si, že viem niečo o tom, že ostrihanie nevyrieši každý problém. Je to úplne naopak, pretože čo sa v skutočnosti stane v dôsledku odpustenia časti dlhov? Cieľom je zjavne zlepšiť úverový rating krajiny tým, že sa tým, ktorí majú úver poskytnúť, povie, že prídu o všetky odpisy. K čomu to v konečnom dôsledku povedie? K záchrannej sieti, samozrejme. Preto má zmysel rozširovať záchrannú sieť a robiť všetko možné pre stabilizáciu eura. Preto je pakt sám osebe úplne rozumným riešením. Existuje tu však nerovnováha. Pán komisár, ak sa vaše myšlienky do tohto paktu zapracujú a obnoví sa hospodárska a sociálna rovnováha, tak ako navrhujete, potom sa pakt znova dostane na správnu cestu. Preto vítam vynikajúci návrh, ktorý ste predložili.

Už nechcem míňať svoj rečnícky čas na otázku inštitúcií. Z inštitucionálneho hľadiska bola celá koncepcia nesprávna od samého začiatku. Ak teraz dôjde k reštrukturalizácii v tom zmysle, že všetky operatívne rozhodnutia bude prijímať príslušný zodpovedný orgán, inými slovami Komisia, a zároveň sa zaručí demokratická legitimita prostredníctvom zapojenia Európskeho parlamentu, potom je všetko v poriadku. Takže hoci sme začali zle a v procese došlo k niekoľkým poplachom a vybočeniam, záchranná sieť sa má rozšíriť, čo je vynikajúce. Pripojila sa aj nemecká Slobodná demokratická strana, čo je vítaná správa. Pani predsedajúca, som si istý, že aj vaša strana v Nemecku podporí tento pakt, takže aj tu zaznamenáme víťazstvo. Ak sa nám teraz podarí nazvať pakt správnym menom, totiž „Paktom pre euro“, potom hádam budeme môcť povedať, že sme konečne dosiahli niečo, čo má zmysel.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – (FR) Najprv chcem povedať, že si myslím, že teraz už môžeme povedať, že po rokoch odmietania myšlienky hospodárskej únie konečne akceptujeme myšlienku hospodárskej únie existujúcej bok po boku s menovou úniou, čo skutočne predstavuje krok vpred. Neplatí to, samozrejme, pre pána Faragea, ale pre všetkých ostatných to skutočne predstavuje krok dopredu.

Nemyslím si však, že sa použil správny výraz. Čo znamená slovo „pakt“? Pakt je dohoda medzi štátmi. Dohoda medzi štátmi nie je to, čo potrebujeme. To, čo potrebujeme, je opatrenie Spoločenstva, iniciatíva na úrovni Európskej únie, nie pakt medzi členskými štátmi, čo vo svojej podstate predstavuje medzivládny pakt. Nemali by sme teda používať tento výraz, pretože je zavádzajúci.

Druhou otázkou je prístup. Nie je potrebné nič na medzivládnej úrovni. Medzivládny prístup v rámci Európskej únie nikdy nefungoval. Lisabonská stratégia bola medzivládna a zlyhala. Keď Nemecko a Francúzsko v rokoch 2003 – 2004 nedokázali dodržať pravidlá paktu stability, bol to dôkaz, že medzivládny prístup nie je správnym prístupom. Musíme uplatniť prístup Spoločenstva.

Po tretie, myslím si, pán Barroso, že to, čo je predložené, nestačí alebo je to skôr zamerané na veľmi konkrétne opatrenia. Pakt konkurencieschopnosti pani Merkelovej a pána Sarkozyho zahrnuje šesť konkrétnych opatrení. V prípade dôchodkov je napríklad zameraný na vek odchodu do dôchodku. Dôchodkový systém je však oveľa zložitejšou záležitosťou. Nejde len o otázku veku odchodu do dôchodku, ide aj o počet rokov prispievania na dôchodok, systémy preddôchodkového zabezpečenia a existenciu alebo neexistenciu druhého piliera.

Preto to, čo potrebujeme, nie je šesť konkrétnych opatrení v rámci medzivládneho paktu, ktorý sa nikdy neuskutoční a nebude fungovať. To, čo potrebujeme, je hospodárske riadenie v rámci Európskej únie so širokým záberom (systémy dôchodkového zabezpečenia, mzdová politika, fiškálna politika), o ktorom bude rozhodovať Komisia a ktoré bude prostredníctvom kódu konvergencie – tento termín ste použili – poskytované členským štátom, aby mohli uplatniť pravidlá z kódu konvergencie. To je to, čo musíme čo najskôr urobiť.

Moja požiadavka je veľmi jednoduchá. Videl som dokument z 25. februára, ktorý ste vypracovali spolu s predsedom Rady. Teraz by podľa mňa mala vlastnú iniciatívu vypracovať Komisia. Treba to urobiť teraz. Počas nadchádzajúcich týždňov ešte stále budete mať dosť času, aby ste vypracovali tieto opatrenia Spoločenstva pre hospodárske riadenie a konvergenciu a predložili ich Rade a Európskemu parlamentu. Potom my rozhodneme, či vás v tom podporíme. V tejto chvíli však podľa mňa len reagujeme. V tomto dokumente z dvadsiateho piateho – mám ho tu – som sa dočítal:

„monitorovanie vedúcimi predstaviteľmi štátov alebo vlád“, „konkrétne záväzky prijaté vedúcimi predstaviteľmi štátov alebo vlád“.

(FR) Tak to nebude fungovať. Štáty a predsedovia vlád sami seba regulovať nebudú. Nefungovalo to nikdy v minulosti a nebude to fungovať ani v budúcnosti.

Na záver chcem povedať, a to je môj posledný bod, že je ten správny čas, pán Barroso, aby sa pri najbližšej príležitosti predložila iniciatíva týkajúca sa krízového mechanizmu pre banky, nie však na vnútroštátnej úrovni, ako sa stanovilo, ale na európskej úrovni. Máte právo to urobiť, pretože ste v podstate garantom pravidiel hospodárskej súťaže v rámci Európskej únie a zo svojej pozície môžete takúto iniciatívu navrhnúť.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Už necítim povinnosť čokoľvek povedať o trochu trápnej histórii paktu konkurencieschopnosti. Tvrdenie, že tento dokument neexistuje, bolo dosť bizarné, keďže bol tento dokument distribuovaný po chodbách ústredia Rady v Bruseli. Ako som už vyhlásila v Bruseli, spôsob, akým sa v budovách Rady spochybňovali fakty, nesie všetky znaky socialistického alebo komunistického režimu v posledných kŕčoch.

Ja to vidím tak, že to, čím my Európania prechádzame, je nielen menová kríza, ale aj kríza schopnosti našich vnútroštátnych vlád prijať spoločnú zodpovednosť za tento problém a uplatňovať spoločnú stratégiu, ktorá by nás mohla z týchto ťažkostí vyviesť.

Ak teraz zavedieme trvalý krízový mechanizmus, nech už to dosiahneme akokoľvek, bude to znamenať krok vpred. Ak sa však pozrieme na Grécko, podľa mňa možno klameme sami seba, ak si myslíme, že máme túto krízu pod kontrolou. Rovnako je jasné v Grécku, že jednostranná povaha opatrení, výlučné zameranie sa na úsporné opatrenia a škrty nefunguje. Krajina tiež musí byť schopná uskutočňovať investície. Keď krajina ako Grécko tak radikálne zníži výdavky, musí vedieť, odkiaľ majú pochádzať jej príjmy.

Rozčuľuje ma skutočnosť, že pred tohtotýždňovým zasadnutím Európskej rady a vo vyhláseniach týkajúcich sa zasadnutia Rady, ktoré sa bude konať o 14 dní, Nemecko hovorí, že nebude ochotné diskutovať o podmienkach pre Grécko alebo o podmienkach nevyhnutných zmien. Znovu sa robia tie isté staré chyby: táto jednostrannosť a trvanie na jednej metóde. Ak máme uplatňovať model, ktorý opísal pán Verhofstadt, potom si popri rozhodnutiach týkajúcich sa konkrétnych konsolidačných opatrení hospodárska únia tiež vyžaduje ochotu byť skutočne solidárna. Preto by malo Grécko od nás očakávať viac, než sme dali doteraz.

Úplne súhlasím s pánom Schulzom a predchádzajúcimi rečníkmi a v mene všetkých členov našej skupiny, ktorí na tejto záležitosti pracujú už mesiace, by som chcela jasne vyhlásiť, že metóda Spoločenstva je niečo jedinečné. Potrebujeme v Bruseli skutočné, zrozumiteľné rozhodovacie procesy, aby nám občania od Grécka po Dánsko, v Nemecku a v Španielsku dôverovali. Keby sme skutočne vytvorili možnosť vylúčiť niekoho z účasti, navrhnutú v rámci paktu konkurencieschopnosti, tak ako ju skoncipoval malý počet vedúcich predstaviteľov vlád, prehráme diskusiu o dôvere v Európsku úniu. O toto skutočne čím ďalej, tým viac ide v tejto kríze. Môžem len dúfať, že sa tejto hlúposti zbavíme a že na tomto zasadnutí Rady sa preukáže viac rozumu.

Keďže ste spomenuli trvalo udržateľný rast, pán Barroso, dovoľte mi dodať ešte jednu poznámku. Nedokážem pochopiť, prečo komisár pre energetiku v Bruseli povedal, že ambiciózne ciele v oblasti ochrany klímy by znamenali deindustrializáciu v Európe. Nemecký minister životného prostredia bol pred 14 dňami v Bruseli a predstavil štúdiu, ktorá predvída vytvorenie šiestich miliónov pracovných miest v Európskej únii, ak stanovíme cieľ v oblasti klímy na 30 %. To by znamenalo trvalo udržateľný rast. Musíte pána Oettingera zastaviť, pán Barroso.

  Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – V kríze treba niekedy konať rýchlo – a je jasné, že eurozóna sa z krízy zatiaľ nedostala –, ale tiež treba konať inteligentne. Spojené kráľovstvo obnovilo dôveru v trhy pomocou reforiem zameraných na kontrolu výdavkov a zníženie štátneho dlhu. Tieto opatrenia sú teraz základnými prvkami v rámci paktu konkurencieschopnosti.

Parlamentné postupy Parlamentu neumožňujú prijímať rýchle rozhodnutia, poslanci však predložili návrhy, ktoré by hádam mohli byť pre Radu užitočné. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu Írska, tí z nás, ktorí druhej krajine požičali peniaze, si zaslúžia úrokovú sadzbu, ktorá odráža riziko, ale tiež chceme späť svoje peniaze. Navrhla som stimul vo forme predbežných platieb, bonus, ktorý by bol odmenou za predčasné splatenie. V rámci balíka hospodárskeho riadenia sa budú musieť členské štáty v rozpočtovej oblasti správať transparentnejšie. Navrhovala by som, aby to isté platilo pre daňových poplatníkov prispievajúcich do rozpočtu EÚ.

Dúfam, že napriek tejto kríze si národné vlády dokážu vypočuť návrhy tohto Parlamentu a dokážu konštruktívne spolupracovať.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán Barroso, s radosťou som zaregistroval, že ste ocenili sociálny rozmer tejto otázky a podporili sociálnu dohodu. Určite to bude potrebné. Nie je potrebné opakovať väčšinu toho, čo povedali moji kolegovia poslanci, pretože s nimi úplne súhlasím.

Som veľmi skeptický, pokiaľ ide o pakt predložený kancelárkou Merkelovou a prezidentom Sarkozym. Prečo je to tak? Pretože dôvody jeho predloženia nie sú úplne jasné. To, že nemá žiadnu platnosť, je úplne iná otázka. Obaja sú veľmi šikovní stratégovia. Nemôžem akceptovať ich tvrdenie, že veci sa jednoducho takto vyvinuli. Som presvedčený, že to myslia presne tak, ako je to tam formulované. K tomuto bodu by som sa chcel ešte vrátiť. Myslím si, že ide o veľmi vážnu záležitosť. Hoci si myslia, že táto doložka o indexácii miezd a platov je správnym riešením, ja si nie som až taký istý. Čiernobielo povedané, zvyšovanie dôchodkového veku možno chápať aj ako znižovanie objemu dôchodkov. Bude mimoriadne ťažké znížiť zadlženosť. Napokon, aj krajiny ako Nemecko s tým majú veľké problémy. Dokážem si predstaviť, že Írsko alebo Grécko s tým budú mať obrovské problémy.

Som trochu skeptický, pokiaľ ide o to, čo sa má navrhovaným riešením dosiahnuť. V tejto otázke očakávam transparentnosť. Parlament vás podporí, ak svojím dielom prispejete k presadzovaniu väčšej transparentnosti a zaisteniu toho, aby sa takéto hry nehrali za chrbtom Parlamentu. Ak chcú títo ľudia uskutočniť škrty v oblasti sociálneho zabezpečenia, musia to jasne povedať, nie sa snažiť nespočetnými kľučkami dosiahnuť cieľ, ktorý nie je vaším cieľom, pán Barroso, a ktorý určite nie je naším cieľom.

Sme ochotní diskutovať s vami o koncepcii koordinovaného európskeho hospodárskeho riadenia za predpokladu, že toto hospodárske riadenie bude hodné tohto mena, inými slovami, že bude mať demokratickú štruktúru a že prispeje k vytvoreniu trvalo udržateľného, sociálne zodpovedného európskeho spoločenstva. Tiež sme ochotní diskutovať o zmenách a doplneniach zmluvy, napríklad pokiaľ ide o doložku o sociálnom pokroku. Očakávame však podrobnejšie a včasnejšie informácie a konzultácie. Len takýmto spôsobom dokáže Parlament monitorovať tento proces. Nedá sa to robiť bez informácií!

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Páčil sa mi názor pána Barrosa na dnešný svet, bolo to však možno viac ironické, než bolo jeho zámerom.

Hovoril o udalostiach v Egypte a inde, pričom povedal, že je úžasné, že sa ľudia búria a žiadajú demokraciu. Chcel by som mu pripomenúť, že demokracia spočíva v tom, že hlasujete za ľudí, ktorí vám vládnu, a potom, ak sa vám nepáči, čo robia, môžete sa ich zbaviť, vykopnúť ich a dosadiť na ich miesto niekoho iného. Bolo to ironické, pretože jeho ďalšou vetou bolo „a preto musíme v Európe čeliť kríze posilnením metódy Spoločenstva“.

Pre verejnosť, ktorá to sleduje – a sleduje to čoraz častejšie –, metóda Spoločenstva znamená, že zákony navrhujú v tajnosti nezvolení byrokrati – ľudia ako vy, pán Barroso. Viem, že za vás hlasoval Európsky parlament, boli ste však jediným kandidátom, ktorý nám bolo ponúknutý. To nie je demokracia!

Takže pán Barroso na jednej strane hovorí, že demokracia je dobrá, ale na druhej strane, že ju nemôžeme mať v Európe. Ešte viac to zdôraznil pán Verhofstadt, ktorý pochádza z Belgicka a ktorý si myslí, že všetky národné štáty by sa mali zrušiť – nuž, s jeho štátom sa to možno stane už čoskoro. Hovorí, že chceme hospodársku úniu. Za to nikto nehlasoval. Nikto sa nikoho nepýtal, či ju chce. Možno on bude za ňu hlasovať, ale európske národy za ňu nehlasovali.

Na piatkovom samite by sa malo diskutovať o Portugalsku. Po finančných záchranných opatreniach v Grécku a Írsku je celkom jasné, že trhy vysielajú odkaz – „Tak poď, číslo 3, tvoj čas sa naplnil“. Výnosy z dlhopisov v Portugalsku v pondelok dosiahli 7,6 %. Pán Barroso to vie sám. Írsko bolo treba finančne zachrániť, keď výnosy dosiahli 7 %. V apríli tiež dôjde k odloženiu splatnosti veľkej časti portugalského dlhu – ďalších 20 miliárd EUR, ktorých splatnosť treba odložiť. Pripomeňme si, že v priebehu uplynulých šiestich mesiacov odkúpila 80 % portugalského dlhu Európska centrálna banka.

Nemôžeme ako Európska únia ďalej kupovať vlastný dlh. Ak to budeme robiť, ďalšia dlhová kríza nepostihne nejakú krajinu, ale pôjde o dlhovú krízu samotnej Európskej centrálnej banky.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Predpokladám, že mi nebudete vedieť odpovedať, pán Farage, ale mám pre vás otázku. Stále hovoríte o Belgicku ako o neexistujúcej krajine. Povedali ste to pánovi Van Rompuyovi a teraz ste niečo podobné povedali pánovi Verhofstadtovi. Viete, na akom základe bol založený belgický štát?

  Nigel Farage (EFD). – Som rád, že sa ma pán Schulz na to spýtal.

Problém spočíva v tom, že keď založíte umelý štát, v ktorom existuje viac ako jedna jazyková skupina – čo je jednoznačne prípad Belgicka –, môže sa vám určitý čas dariť držať ju pokope, ale či už je to Belgicko, Juhoslávia alebo Európska únia, ak ide o úplne odlišné jazyky a kultúry, taký štát sa rozpadne. Dôvodom, prečo vás Belgicko tak znepokojuje, pán Van Rompuy sa pre to strašne rozčúlil a pánovi Verhofstadtovi sa to nikdy nepáči, je to – nie je to tak, pán Schulz? –, že Belgicko predstavuje zmenšený model celého európskeho projektu.

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Budem potrebovať len 30 sekúnd. Je zaujímavé, že zástupca strany, ktorá samu seba nazýva Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva, nevie, že Belgické kráľovstvo bolo založené na podnet Spojeného kráľovstva.

  Proinsias De Rossa (S&D). – (Otázka podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 pre pána Faragea) Dúfam, že pána Faragea neurazí otázka od občana Írskej republiky. Môže mi povedať, čo je základom Spojeného kráľovstva? Pokiaľ viem, pozostáva z Angličanov, Škótov, Walesanov a obyvateľov Severného Írska. Nejde o úniu národov? A mohol by som dodať: veľmi hrdú úniu.

  Nigel Farage (EFD). – To je dobrá otázka. Pán Schulz, máte úplnú pravdu, že Belgicko bolo britským výtvorom a britskou chybou. V priebehu rokov sme ich urobili mnoho. Niečo sa nám podarilo a niečo nie, práve tak ako vašej krajine Nemecku. Nemecká história nebola úplne bezchybná, s tým asi budete súhlasiť.

Máte úplnú pravdu. Udržať Spojené kráľovstvo pokope bolo vlastne dosť ťažké. Írsko vlastne išlo vlastnou cestou, tuším v roku 1921, keď získalo samostatnosť. Máte pravdu. Je veľmi ťažké držať pokope rôzne kultúry. Naozaj si myslím, že únia Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska momentálne funguje, lebo v nej existuje konsenzus. Keby v nej neexistoval konsenzus, ľudia by požadovali referendá a príslušným národom by bolo umožnené odtrhnúť sa. Chcem však upozorniť na to, že v tejto Európskej únii nikto na to príležitosť nemá.

  Corien Wortmann-Kool (PPE). – (NL) Rada chce vidieť väčšiu ambicióznosť, aby sme dokázali posilniť konkurencieschopnosť a zvýšiť konvergenciu. To možno, samozrejme, len pochváliť. Chcela by som sa pripojiť k chválam vyjadreným pánovi predsedovi Barrosovi za to, ako zodvihol hodenú rukavicu a prišiel nám sem ozrejmiť pakt konkurencieschopnosti, vďaka čomu bol dnes milý dokonca aj pán Martin Schulz. To treba spomenúť. Zodvihli ste tú rukavicu spoločne s pánom predsedom Van Rompuyom.

Zdá sa však, že pakt má určité problémy s tým, aby začal fungovať, pretože Parlament sa musí v prvom rade zaoberať rozsiahlym legislatívnym balíkom. Parlament sa v tomto prípade prvýkrát ocitol v úlohe spoločného zákonodarcu v oblasti hospodárskeho riadenia. Preto je také dôležité dať veci na pravú mieru, pretože niektoré veci sa prelínajú. V tomto Parlamente sme predložili 2 000 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, dámy a páni, a ak sa na to pozrieme, zistíme, že sa tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zaoberajú takmer všetkými záležitosťami, ktoré rieši pakt konkurencieschopnosti. Tento Parlament chce tiež vidieť väčšiu ambicióznosť a práve to ma znepokojuje. Ako prepojíme pakt konkurencieschopnosti so stratégiou Európa 2020? Okrem toho, pán Barroso, využijete svoje právo iniciatívy na vytvorenie prepojenia medzi paktom konkurencieschopnosti a legislatívnym balíkom? Ak sa vám to nepodarí, Parlament sám zdvihne tú hodenú rukavicu a splní si svoju úlohu spoločného zákonodarcu.

  Elisa Ferreira (S&D). – (PT) Pochádzam z krajiny, ktorá existuje už osem storočí a napriek tomu má záujem na existencii silnej Európy v tomto globalizovanom svete, Európy, ktorá dokáže byť rovnocenným partnerom Číny, Indie a Spojených štátov. Kríza, ktorou prechádzame, nie je krízou v eurozóne: je to, ako ktosi povedal, kríza eurozóny. Je to tak preto, lebo jednotná mena môže fungovať len vtedy, ak sa vynakladá dôkladné a neustále úsilie na dosiahnutie konvergencie medzi rôznymi oblasťami, ktoré ju tvoria, z hľadiska miery rastu, výnosov a zamestnanosti; v prípade skutočnej konvergencie. Doteraz sme pracovali na ukazovateľoch nominálnej konvergencie, čo vôbec nie je to isté.

Európa ako taká naliehavo potrebuje dokončiť to, čo začala. Na to, aby dokončila to, čo začala – predovšetkým jednotnú menu –, v skutočnosti musí vytvoriť silný fond stability: fond, ktorý umožní krajinám v núdzi uplatniť túto konvergenciu prostredníctvom úrokových sadzieb, ktoré sú prijateľné, nie neúnosné, a nenúti ich znižovať strategické investície umožňujúce dosahovanie tejto konvergencie, aby svoj rast mohli využiť na splatenie toho, čo si požičajú v časoch krízy.

Potrebujeme Komisiu, ktorá je aktívna; Komisiu, ktorá sa zúčastňuje na budovaní tohto fondu stability, ale aj na eurobondoch a ktorá si vypočuje posolstvo Parlamentu, ktoré jej dnes znova vyslal prostredníctvom nového zdroja vlastných prostriedkov. Tieto budú musieť byť účinným posilnením rozpočtu, ktorý je jasne nepostačujúci. Práve sme prijali správu pani Podimatovej, ktorá sa jasne zasadzuje za daň z finančných transakcií. Ak chce Európa prežiť, musí teraz zmeniť smer. Potrebuje silný Parlament, ale tiež potrebuje Komisiu schopnú konať, nielen reagovať: schopnú predkladať iniciatívy, na ktoré netrpezlivo čakáme, aby tento experiment nezlyhal a aby tento experiment priniesol ovocie.

  Sylvie Goulard (ALDE). – (FR) Súhlasím s mnohými doterajšími vyjadreniami. Chcem vyzdvihnúť len tri slová.

Prvým slovom je rešpekt: nebol to Parlament, kto z Európskeho parlamentu urobil spoločného zákonodarcu v oblasti hospodárskeho riadenia. Boli to vlády, ktoré o tom rozhodli v Lisabonskej zmluve. Nemyslíme si, že je správne, že ako spravodajcovia získavame informácie o dôležitých diskusiách týkajúcich sa balíka riadenia cez Google alebo tlač v anglickom jazyku. Prvá vec, o ktorú by som vás chcela požiadať, pán Barroso, a chcela by som o to požiadať aj kolegov pána Van Rompuya prítomných v tomto Parlamente, je to, aby ste nás rešpektovali a aby ste nechali tento Parlament pokračovať vo svojej práci.

Druhým slovom je demokracia. Nikdy od osemnásteho storočia sme neboli svedkami toho, aby demokratický systém odmietal deľbu moci takým spôsobom, ako to teraz robí Európska rada. V rámci deľby moci existujú tí, čo rozhodujú, a tí, čo ich kontrolujú. Rada, s vaším tichým súhlasom, pán Barroso, si teraz uzurpuje právo rozhodovať aj kontrolovať, inými slovami, v podstate nerobiť nič.

Tretím slovom je účinnosť. Ak budeme pokračovať v oslabovaní obsahu našich návrhov, dospejeme k najnižšiemu spoločnému menovateľu a vieme, čo to je. Je to lisabonská stratégia! Je to 10 rokov, ktoré nás nedoviedli nikam.

Budeme pokračovať vo svojej práci. Tento Parlament žiada, aby bol rešpektovaný, a bude brániť demokraciu a účinnosť.

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Pred dvoma týždňami medzinárodná tlač analyzovala vaše vyhlásenia týkajúce sa toho, že by Portugalsko mohlo využiť európsky nástroj finančnej stability (EFSF), a vyložila ich tak, že predstavujú alebo predstavovali nabádanie. Keďže pán predseda Barroso je určite v Komisii človekom, ktorý najlepšie rozumie situácii v Portugalsku, položím mu tri otázky, na ktoré očakávam tri úprimné odpovede.

Prvá otázka znie: čo Portugalsko získa využitím EFSF a pomoci Medzinárodného menového fondu v súčasnej podobe?

Druhá otázka znie: aké zmeny EFSF sú podľa vás nevyhnutné, aby sa predišlo zopakovaniu hanebnej situácie, ku ktorej došlo v Írsku? Pôžička s neúnosnými úrokovými sadzbami spolu so znížením miezd a pokračovaním daňového dampingu z hľadiska veľkých spoločností.

Tretia a posledná otázka znie, ako sa podľa vás máme vrátiť k atmosfére dôvery, keď všetky rozhodnutia v oblasti menovej politiky – pričom v poslednom prípade išlo o rozhodnutia Európskej centrálnej banky, ktoré boli evidentné – aj naďalej poškodzujú najzraniteľnejšie krajiny tým, že dávajú hypotéku na rast.

  Jean-Paul Gauzès (PPE). – (FR) Môžem iba podporiť to, čo práve povedala pani Goulardová o základných predpokladoch, ktoré spočívajú v tom, že hoci sme si vedomí potreby účinnosti a rýchlosti v rozhodovacom procese, kľúčový význam má zapojenie Parlamentu. Len takto dokážu naši spoluobčania, ktorí nás zvolili za svojich zástupcov, pochopiť, čo sa deje, a len tak im to budeme môcť vysvetliť.

Chcel by som upozorniť na jeden konkrétny bod. Prakticky každodenne nás ničia finančné trhy, pričom na týchto finančných trhoch, ktoré predstavujú všetko a nič, pôsobia najmä mladí ľudia, ktorí prešli od konzoly Game Boy k počítaču bez toho, aby si to úplne uvedomili, a ktorí napriek tomu naháňajú našim krajinám strach. Spôsobom, ako dostať trhy pod kontrolu, nie je ich likvidácia. Nepatrím ku skupine, ktorá sa usiluje o zrušenie trhov. O čo sa však trhy usilujú? Usilujú sa predísť riziku a pravidlom hry na trhoch je previesť riziko na niekoho iného. To znamená, že prevádzkovateľ nikdy nebude spokojný, pokým bude prítomné riziko.

Podľa mňa, ak chceme mať vplyv na tieto finančné trhy, musí Európa stanoviť jasné hranice, nie každý druhý deň meniť smer a prekypovať množstvom myšlienok, ktoré sa následne nikdy nerealizujú.

Ak chceme dostať túto finančnú stránku pod kontrolu, čo je z hľadiska hospodárskej stability našich krajín kľúčové, musí sa nám podariť – a je vašou úlohou, pán Barroso, dať k tomu impulz – stanoviť jasné ciele, jasné opatrenia a ukázať jasné odhodlanie, pokiaľ ide o dosiahnutie dobrej hospodárskej koordinácie.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Úmyselné vyhýbanie sa hospodárskemu riadeniu a regulácii bankovníctva na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni je to, čo nás dostalo do tejto krízy, pričom túto krízu jasne vidí každý, pokiaľ ide o pracovné miesta, nedostatočný rast, stratu dôchodkových úspor atď. Takže, pán Barroso, a vlastne ani vy, pán komisár Rehn, ma nemusíte presviedčať o tom, že hospodárske riadenie je potrebné, že musí byť silné a že sa doň musia zapojiť všetky členské štáty, zvlášť tie, ktoré sú súčasťou eurozóny. O tom, že je hospodárske riadenie potrebné, musíme však presvedčiť obyvateľov Európy a podarí sa nám to tak, že zaistíme jeho legitimitu. Jeho legitimitu zaistíme tým, že odmietneme akceptovať akékoľvek návrhy, ktoré nevychádzajú zo zmlúv a z metódy Spoločenstva.

Nebude prijateľné, ak bude vnímané tak, že je v záujme jedného, dvoch, troch, štyroch alebo piatich hospodársky mocných štátov. Taká je skutočnosť. Preto je pre budúcnosť tejto Únie mimoriadne dôležité, aby to, čo sa dohodne na neformálnom zasadnutí Rady 11. marca, a to, čo sa dohodne koncom marca, mohla podporiť aj široká verejnosť v Európe.

Írska vláda, ktorá bola práve v Írsku zvolená, má silný mandát. Citujem z programu, ktorý práve odsúhlasila: Musíme sa dostať zo situácie, ktorá je na hranici celoštátnej platobnej neschopnosti (...) programu podpory EÚ-MMF sa zatiaľ nepodarilo obnoviť dôveru v írske hospodárstvo (...) to odráža neistotu, pokiaľ ide o finančnú dostupnosť záchranného balíka.

Pri tomto bode by som chcel skončiť, ak dovolíte. Je to dôležitý bod. Neúspech programu prispieva k širšej nestabilite v eurozóne.

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Sharon Bowles (ALDE). – Tlač je každý týždeň plná správ o novom alebo upravenom návrhu predloženom členskou krajinou, Európskou radou a predsedom Komisie. Chválim prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) za to, že venoval pozornosť diskusiám a správam v Parlamente a že uznáva náš smer a naše odhodlanie.

Typickým príkladom je pakt konkurencieschopnosti a jeho vývoj. Bohatšiu paletu myšlienok už máme v našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k balíku hospodárskeho riadenia, takže nebudeme mať veľké ťažkosti s prechodom k spolurozhodovaniu a zlúčením výsledkov pozícií, ktoré zaujímame v Parlamente a v Rade.

Nemali by sme však z jednotného trhu vyberať len to, čo nám vyhovuje, ani by sme nemali pokračovať v chybách. Jednotný trh nie je pevnosť, v ktorej sa uplatňujú rovnaké podmienky pre všetkých. Ide pri ňom o vonkajšiu konkurencieschopnosť, ktorú môže jednotný trh vytvoriť, čo znamená, že je úzko spojený s aspektom obnovy hospodárskeho riadenia.

Takisto potrebujeme trvalý mechanizmus pre finančnú stabilitu, ktorý sa dokáže postupne vyvíjať a podlieha riadeniu a prioritám. Nemcom, ktorí sú zmietaní otázkou „transferovej únie“, hovorím: pozrite sa, čo sprevádza požiadavky vašej vlastnej vlády – rekapitalizácia bánk a skupovanie vládnych dlhov na sekundárnom trhu. Nemeckým bankám bude trvať desať rokov, kým uznajú svoje znehodnotené aktíva z krízy, a to zahŕňa aj štátny dlh. Nemecké banky nebudú spĺňať nové medzinárodné pravidlá pre bankový kapitál, takže by ste mali hovoriť aj o probléme prevodu do nemeckých bánk. Preto potrebujete mechanizmus tak ako celá eurozóna.

A nakoniec, pokiaľ ide o úrokové sadzby, treba dosiahnuť rovnováhu medzi udržateľnosťou a morálnym hazardom.

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Diogo Feio (PPE) . – (PT) Ťažké časy si vyžadujú odvážne politické rozhodnutia. Práve preto robíme to, čo robíme, a práve preto by som chcel tiež zablahoželať pánovi predsedovi Barrosovi k myšlienkam, ktoré nám tu predniesol. Aj Európsky parlament už zaujal jasné pozície v mnohých správach týkajúcich sa otázky eura a potreby stability, ako aj problému rastu. Nemôžeme si vypočuť len jednu stranu diskusie.

Prekonanie krízy si vyžaduje napríklad to, aby fungovanie trvalého fondu zohľadňovalo špecifické situácie v členských štátoch, ktoré v súčasnosti platia za svoj verejný dlh zvýšené úrokové sadzby. Je to politika, ktorá sa musí zasadzovať aj za konkurencieschopnosť, kvalitnejšie úvery, pozitívnu daňovú politiku, ktorá môže prilákať investorov; v podstate za čokoľvek, čo sa týka tvorby bohatstva. Z tohto dôvodu však tiež potrebujeme viac európskych inštitúcií. Pozície Európskeho parlamentu boli predložené jasne, a nie cez médiá. V tejto dobe netreba prijímať ideologické rozhodnutia, ale myslieť na verejnosť. To, čo od nás požaduje, sú rozumné a rýchle rozhodnutia.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). – To, čomu čelíme, nie je kríza eurozóny, ale kríza verejných financií v niektorých členských štátoch, ktoré sú zhodou okolností súčasťou eurozóny – rovnako dobre by to mohlo byť aj Maďarsko. Prečo sa má teda konať výlučné stretnutie vedúcich predstaviteľov štátov eurozóny – je ich 17 – bez pozvania ostatných? Prečo vytvárať neopodstatnené deliace čiary, ktoré sme pred šiestimi rokmi rozšírením zrušili, a prečo vytvárať dvojrýchlostnú úniu?

Európska komisia pod vaším vedením, pán Barroso, je strážcom zmluvy. Ako sa dá na základe zmluvy opodstatniť toto vylúčenie? Prečo vylučovať ochotných a schopných? Prečo neuplatniť články 5 a 121 a neprehĺbiť tak fiškálnu a sociálnu politiku? Prečo neuplatniť posilnenú spoluprácu v rámci zmlúv, tak ako to stanovuje zmluva, s ústrednou úlohou Komisie?

Jednotný trh zahrnuje 27 členských štátov a problém konkurencieschopnosti sa týka ich všetkých. Predseda Rady a Európska komisia by mali byť vedúcimi orgánmi EÚ skladajúcej sa z 27 štátov, nie sekretariátom vybranej skupiny členských štátov.

  Roberto Gualtieri (S&D). – (IT) Výbor pre ústavné veci včera večer veľkou väčšinou schválil stanovisko Parlamentu k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu k zmluve, ktorým sa má zaviesť mechanizmus pre stabilitu.

V texte sa navrhuje zmena pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k Lisabonskej zmluve, ktorá stanovuje postup, ktorý, hoci zaručuje medzivládny charakter fondu, odôvodňuje zahrnutie tohto pravidla do zmluvy. Tiež obsahuje niekoľko jasných návrhov týkajúcich sa fungovania mechanizmu, ktorých cieľom je zosúladiť ho s povinnosťami, ktoré zmluva ukladá európskym inštitúciám, a s potrebou existencie skutočného hospodárskeho riadenia, ktoré by jednoducho nefungovalo, keby malo medzivládny charakter.

Aby som použil metaforu, ktorú ste, pán Barroso, použili v poslednej rozprave, Parlament navrhuje položiť tento medzivládny vozeň na koľajnice a zapojiť ho do vlaku Únie a dať Komisii zodpovedajúcu úlohu vo vedení tohto vlaku.

Ako sa pozerá Komisia na návrhy Parlamentu? Je ochotná presadzovať ich na rokovaniach v nadchádzajúcich dňoch?

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Naša krajina Írsko je malým otvoreným hospodárstvom s výrazným zameraním na priame zahraničné investície. Daň z príjmu právnických osôb vo výške 12,5 % je kľúčová z hľadiska podpory hospodárskej obnovy, zachovania našich pracovných miest a hospodárskeho rastu. Vďaka zavedeniu nízkej dane z príjmu právnických osôb má v Írsku sídlo osem z najlepších technologických firiem sveta. Akýkoľvek posun smerom ku konvergencii alebo harmonizácii dane z príjmu právnických osôb v rámci Európskej únie by výrazne znížil schopnosť Írska prilákať zahraničné investície, a teda našu schopnosť dosiahnuť hospodársku obnovu.

Treba mať na pamäti, že Írsko, tak ako v skutočnosti aj ostatné malé krajiny, je geograficky a historicky okrajovou krajinou v Európe a nízka daňová sadzba je nástrojom, nástrojom na vyváženie hospodárskych obmedzení, ktoré z postavenia okrajovej krajiny vyplývajú. Chcel by som pánovi predsedovi položiť otázku. Môže potvrdiť, že v súlade s Lisabonskou zmluvou sú daňové záležitosti právomocou každého členského štátu?

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien dnes každý povedal niekoľko milých slov o právach žien. Teraz, keď hovoríme o hospodárskych a finančných záležitostiach, však dominujú finančné záujmy v rámci takzvaného hospodárskeho riadenia a trvanie na prehĺbení kritérií Paktu stability a rastu bez zohľadňovania špecifík jednotlivých krajín, hlbokých hospodárskych rozdielov, sociálnych nerovností, nezamestnanosti alebo chudoby.

Takýto pakt konkurencieschopnosti nám preto prinesie zhoršenie všetkých existujúcich sociálnych problémov. Zároveň však budete čeliť protestom pracujúcich, žien a mladých ľudí, ktoré sa v Portugalsku už plánujú na nadchádzajúce víkendy, najmä pokiaľ ide o demonštráciu organizovanú Všeobecnou konfederáciou portugalských pracujúcich (CGTP) v Lisabone 19. marca. Dúfame, že nám to prinesie potrebnú zmenu.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Úvodom by som si dovolil môjmu váženému kolegovi, pánovi podpredsedovi Verheugenovi pripomenúť, že Európska únia bola vytvorená dohodou samostatných suverénnych štátov, ktoré sa dobrovoľne rozhodli presunúť časť svojich kompetencií na novú inštitúciu – Európsku úniu, ktorú spolu vytvorili v záujme spoločného koordinovaného spravovania vybraných kompetencií zvrchovaných štátov. Preto ak európske krajiny usúdia, že chcú vytvoriť spoločnú hospodársku správu v rámci pravidiel Európskej únie, musí to byť ich slobodné a dobrovoľné rozhodnutie, v žiadnom prípade nie direktíva z Bruselu.

Preto je správne, že ak hovoríme o pakte, teda dohode suverénnych štátov o hlbšej spolupráci pod záštitou Európskej únie, je to v poriadku. A je úplne prirodzené, že ak má dôjsť k takejto tesnejšej spolupráci v oblasti hospodárskeho riadenia, musia sa o to pokúsiť predovšetkým krajiny eurozóny, ktoré sa zaviazali používať spoločnú menu.

Vážení, nerobme si však zbytočné ilúzie. Hospodárske pravidlá, daňové zákony v týchto krajinách sú rôzne, preto tento proces bude veľmi zložitý...

(Rečník bol prerušený predsedajúcou.)

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Pani predsedajúca, ďakujem vám, a to najmä za to, že ste boli taká čestná a oznámili ste zoznam rečníkov dopredu. Okrem jednotného veku odchodu do dôchodku požadujú návrhy na fiškálnu úniu harmonizáciu daní z predaja a mzdových politík. Je to ďalší krok smerom k hospodárskemu riadeniu a predstavuje to významný zásah do daňovej suverenity členských štátov. Ešte viac to zhoršuje skutočnosť, že Európsky parlament sa k týmto veciam nebude môcť vyjadriť a že bolo možné uplatniť článok 136 Lisabonskej zmluvy. Pani Merkelovej a pánovi Sarkozymu sa pravdepodobne podarí ich návrhy presadiť aj napriek nesúhlasu ostatných štátov eurozóny.

Pokiaľ ide o posilnenie záchranného balíka, je jasné, že špekulanti budú aj naďalej vyvíjať tlak na krajiny v rámci eurozóny s vážnymi hospodárskymi problémami bez toho, aby znášali akékoľvek následné riziko. V prípade krízy sa uplatní záchranný balík. Zisky sa sprivatizujú a straty sa hodia na plecia verejnosti a prefiltrujú cez celú eurozónu. Pán Barroso, povedali ste, že rast musí byť rozdelený spravodlivejšie. Chcel by som sa vás spýtať: Aká je situácia v súvislosti s finančnými záväzkami? Záchranný balík povedie k ešte nespravodlivejšiemu rozdeleniu zaťaženia. Okrem toho povedie k sociálnym problémom a svojvoľnému ohrozovaniu prosperity čistých prispievateľov.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (PT) Boli položené určité konkrétne otázky týkajúce sa Portugalska, na ktoré odpoviem. Rozhodnutie o tom, či by malo Portugalsko využiť európsky nástroj finančnej stability (EFSF), je na portugalských orgánoch. Ide o suverénne rozhodnutie Portugalska práve preto, lebo sa týka štátneho dlhu. Jednoznačne vám môžem povedať, že využitie EFSF a pomoci Medzinárodného menového fondu sa považovalo za krajné riešenie: ultima ratio. Je jasné, že ak sa krajina dokáže vyhnúť uplatneniu tohto mechanizmu, mala by to urobiť, keďže využitie týchto záchranných finančných prostriedkov niečo stojí, a to nielen z hľadiska povesti. Takže ak to krajina dokáže, malo by sa tomu predísť. Chcel by som však zopakovať, že o tom, či využije tento záchranný fond alebo nie, alebo aspoň požiada o jeho aktiváciu, musia rozhodnúť vnútroštátne orgány.

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, čo by som chcel vidieť v EFSF, nie je to otázka toho, čo by sa mi páčilo, je to otázka politiky: v Komisii aktívne pracujeme s členskými štátmi, najmä s tými, ktoré patria do eurozóny, na posilnení úverovej kapacity EFSF, aby sa rozšíril rozsah jeho činností, a ide aj o zvýšenie flexibility. Niektoré z týchto otázok sú mimoriadne citlivé z hľadiska trhov, takže sa mi nezdá veľmi rozumné oznamovať zámery, ktoré ešte nie sú definitívne, ale z hľadiska eurozóny práca stále pokračuje. Okrem toho Komisia, ako viete, zrozumiteľne objasnila svoj návrh na posilnenie EFSF a rozšírenie jeho činností, zvlášť vo svojom ročnom prieskume rastu.

Pokiaľ ide o to, či túto politiku treba alebo možno zmeniť, hovorím vám, že vo vzťahu k najzraniteľnejším krajinám ju zmeniť nemožno. V prípade krajín s takou vysokou úrovňou verejnej alebo súkromnej zadlženosti by bolo absolútne nezodpovedné, aby sa v súčasnosti oslabovalo ich úsilie o rozpočtovú konsolidáciu a štrukturálne reformy. Keď má krajina takú vysokú úroveň zadlženosti, musí sa obnoviť dôvera trhov, pretože v opačnom prípade sa jeho hospodárska situácia stane neudržateľnou. Preto, ak chceme pomôcť krajinám, ktoré sú v súčasnosti najzraniteľnejšie, nesmieme im ponúkať vidiny alebo čosi nerealistické: naopak, musíme podporiť každé ich rozumné úsilie o rozpočtovú konsolidáciu a štrukturálne reformy, ktoré podniknú. To je jediný spôsob, ako si získať dôveru trhov. Nejde, samozrejme, len o úsilie krajiny v izolácii, potrebné je spoločné úsilie v eurozóne. Takže takýto mechanizmus sa vytvára, prirodzene, s rôznou úrovňou účasti jednotlivých zúčastnených strán.

Môžem vám povedať len to, že Komisia robí všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla väčšiu ambicióznosť. Ako však vážení poslanci dobre vedia, Komisia predkladá návrhy, ale rozhodnutie je v konečnom dôsledku na členských štátoch, najmä na štátoch eurozóny, zvlášť v záležitostiach, ktoré patria do výlučnej právomoci štátov, ako sú záležitosti, ktoré neupravuje zmluva, napríklad EFSF.

(FR) V každom prípade by som chcel celému Parlamentu povedať, že mnohé z kritických pripomienok, ktoré tu dnes odzneli – aj keď väčšina rečníkov podporila celkový prístup Komisie –, boli adresované, ak som to pochopil správne, konkrétnym vládam alebo konkrétnym členským štátom. Z tohto dôvodu nemôžem na ne reagovať, lebo nemôžem hovoriť v ich mene.

Chcel by som zdôrazniť že Komisia predložila balík návrhov týkajúcich sa hospodárskeho riadenia. Dosiahli sme hranice ambicióznosti našich vlád. Dokonca ani v prípade balíka riadenia, ktorý sme predložili spoločne s mojím kolegom pánom Rehnom, neboli členské štáty ochotné akceptovať počiatočnú úroveň ambicióznosti. Taká je pravda, pretože my sme predložili legislatívne návrhy.

Vznikla teraz nová myšlienka, konkrétne pakt konkurencieschopnosti, ktorý sa snažíme – a tu by som chcel byť veľmi úprimný a preukázať svoj rešpekt voči Parlamentu – čo najviac zosúladiť s prístupom Spoločenstva.

Úplne otvorene som vám referoval o úsilí Komisie zužitkovať túto myšlienku týkajúcu sa účinku konkurencieschopnosti a vytvoriť pridanú hodnotu, či už z hľadiska rastu a zamestnanosti – ktoré, ako som už povedal, zostávajú pre Komisiu prioritou –, alebo dokonca v záujme posilnenia systému riadenia. Komisii, samozrejme, nemusím pripomínať jej úlohu garanta zmluvy. Jednoznačne sme to preukázali, či už vo vzťahu k otázkam vnútorného trhu, hospodárskej súťaže, alebo nediskriminácie. Ešte raz sa vám môžem zaručiť za to, že Komisia by neváhala použiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, keby sme boli presvedčení, že rozhodnutiami prijímanými buď Európskou radou, alebo akoukoľvek inou inštitúciou dochádza k porušovaniu ktorýchkoľvek zásad alebo pravidiel zmluvy.

Preto má naša práca dlhodobý charakter, pričom ide, samozrejme, o vážnu prácu, ktorú vykonávame so zmyslom pre zodpovednosť. Prechádzame jednoznačne mimoriadne citlivým obdobím, ako dobre viete, obdobím, keď prvou vecou, ktorú vlády ráno skontrolujú, je rozsah ich verejného dlhu.

Na tom, čo hovoríme, teda skutočne záleží. Na nádeji, ktorú vytvárame, skutočne záleží. Komisia sa preto zaväzuje k tomu, že bude ambiciózna, a zároveň k tomu, že bude pristupovať zodpovedne k predkladaniu svojich návrhov, pričom bude vedieť, že existuje aspoň nejaká šanca, že sa naplnia, že nejde len o prípad získavania lacnej publicity, za ktorým nasleduje pocit sklamania. Tomu sa chcem vyhnúť a tomu sa musí vyhnúť aj Komisia. Musíme predchádzať sklamaniu alebo jednoducho nejednotnosti, či už v rámci eurozóny, alebo aj v rámci celej Európskej únie.

Preto vás môžem ubezpečiť, že Komisia nepoľaví vo svojej ambicióznosti. Komisia v súčasnosti všetkým vládam hovorí, že Parlament musí byť do tohto paktu konkurencieschopnosti zapojený. Komisia v súčasnosti vládam hovorí, že si musí v tomto pakte konkurencieschopnosti zachovať ústrednú úlohu, nie z inštitucionálnej lojality, nie z inštitucionálneho egoizmu, ale preto, lebo som presvedčený, čo netreba pripomínať, že Komisia spolu s prístupom Spoločenstva sú zárukou toho, aby sme sa vyhli vzniku rozdielov medzi eurozónou a zvyškom Európy. Sú zárukou toho, aby sme zabránili útokom na integritu jednotného trhu alebo aby sme zabránili spochybneniu ostatných mechanizmov, ako je napríklad Pakt stability a rastu. Sú v skutočnosti zárukou toho, aby sme zostali európski v rámci Európskej únie s európskou solidaritou.

Takže som bol mimoriadne úprimný a mimoriadne otvorený. Komisia vykonáva svoju prácu úplne transparentne, konštruktívne, samozrejme, v úsilí zachrániť myšlienku, ktorá, ak bude dobre prediskutovaná a uskutočnená v rámci prístupu Spoločenstva, môže dodať pridanú hodnotu nášmu úsiliu o riadenie, na rozdiel od toho, čo povedali niektorí z vás. Úsilie, ktoré naše vlády vystupňovali, úsilie o dosiahnutie hospodárskej a politickej koordinácie, bolo vlastne vždy súčasťou celkového prístupu Komisie a väčšiny poslancov tohto Parlamentu.

Predstavuje to pre nás teda príležitosť. Ak sú vedúci predstavitelia štátov alebo vlád teraz ochotní zapojiť sa do koordinácie hospodárskych politík a dokonca aj niektorých sfér, ktoré sa doteraz považovali za záležitosti vo výlučnej kompetencii členských štátov, myslím si, že to treba uvítať, pokiaľ to dodáva pridanú hodnotu rastu a zamestnanosti a pokiaľ sa pri tom rešpektuje systém riadenia Spoločenstva. O to tu ide.

Z tohto pohľadu bola rozprava podľa mňa veľmi užitočná. Okrem toho som presvedčený, že posolstvo tohto Parlamentu sa dostalo k Európskej rade. Pán predseda Buzek ho odovzdal, keď bol naposledy na zasadnutí Európskej rady. Myslím si, že v základných otázkach budú Komisia a Parlament neoblomne brániť prístup Spoločenstva v presvedčení, že len tak dokáže Európa dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili pre eurozónu, pre stabilitu, rast a zamestnanosť v celej Únii.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dráma, ktorá sa nám znova raz odvíja pred očami, sa neustále trápne opakuje a odhaľuje skutočnú podstatu tejto Európskej únie: o tom, kto v konečnom dôsledku vytvára pravidlá, a v mene ktorých záujmových skupín. V tejto dráme, ako zvyčajne, nie je nedostatok hlavných postáv, vedľajších postáv a obyčajných komparzistov. Takzvaný „pakt konkurencieschopnosti“, ktorý vypracovali Nemecko a Francúzsko ako opovrhnutiahodný diktát pre všetky ostatné krajiny eurozóny a ktorý jeho tvorcovia najprv odmietli, teraz v Parlamente predkladá a obhajuje pán Barroso z Európskej komisie. A to po tom, ako niekoľko týždňov predtým pán Barroso skritizoval kancelárku Merkelovú za to, že neuznala úlohu Komisie. Teraz je jasné, aká je v konečnom dôsledku úloha Komisie a jej predsedu. Uvedený pakt, ktorý podľa toho, čo nám teraz hovorí pán predseda Barroso, nemáme oddeľovať od cieľa zamestnanosti a rastu, je skutočnou revanšistickou krížovou výpravou proti pracovným a sociálnym právam prostredníctvom útokov na mzdy, prostredníctvom zvyšovania veku odchodu do dôchodku, prostredníctvom pokusov o zničenie kolektívneho vyjednávania a prostredníctvom znižovania úrovne sociálnych práv. Je to tiež pokus skutočne odsúdiť krajiny ako Portugalsko k hospodárskej závislosti v koloniálnom štýle.

14. Správa o pokroku Turecka za rok 2010 (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o správe o pokroku Turecka za rok 2010.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Dámy a páni, v prvom rade by som chcela povedať, že ma veľmi teší, že prejavujete taký záujem, pokiaľ ide o rozšírenie. Domnievam sa, že hoci členské štáty aj kandidátske krajiny čelia značným problémom, proces rozširovania musí nepretržite a dôsledne pokračovať na základe splnených podmienok. Ak to máme dosiahnuť, obidve strany sa musia naďalej usilovať. Keďže poznám činnosť Európskeho parlamentu, je jasné, že na tomto fóre sú si všetci účastníci vedomí významu našich vzťahov s Tureckom.

Ide o dlhodobé vzťahy, ktoré sa vďaka kandidátskemu štatútu Turecka stávajú ešte užšími. Turecko je zároveň dôležitým regionálnym aktérom a hrá kľúčovú úlohu v mnohých dôležitých oblastiach, napríklad v oblasti energetickej a regionálnej bezpečnosti, ako aj pri podpore dialógu medzi civilizáciami. Dramatické medzinárodné udalosti, ku ktorým dochádza v našom bezprostrednom okolí, medzitým ešte viac zdôrazňujú význam Turecka v uvedených oblastiach. Prístupové rokovania s touto krajinou prebiehajú v súlade s príslušnými závermi Európskej rady a Rady, ako aj s rokovacím rámcom. Napriek tomu, že rokovania už pokročili a sú čoraz zložitejšie, maďarské predsedníctvo je odhodlané dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o všetky kapitoly, v ktorých je pokrok možný. Práca pokračuje aj teraz a v súčasnosti sa sústreďuje najmä na ôsmu kapitolu, to jest politiku hospodárskej súťaže.

Verím, že naši tureckí partneri budú pokračovať vo svojom úsilí a my budeme čoskoro vidieť výsledky. Rada vo svojich záveroch prijatých v decembri minulého roka privítala nepretržité odhodlanie Turecka, pokiaľ ide o rokovací postup, ako aj jeho program politických reforiem. Balík ústavných reforiem, ktorý Turecko prijalo v roku 2010, predstavuje ďalší dôležitý krok správnym smerom, keďže tento balík sa vzťahuje na niekoľko priorít prístupového partnerstva v oblasti spravodlivosti, základných práv a verejnej správy. Teraz je najdôležitejšou úlohou zabezpečiť, aby boli reformy zrealizované v súlade s európskymi normami a prostredníctvom konzultácií, do ktorých sa zapojí čo najviac účastníkov, čiže všetky politické strany a organizácie občianskej spoločnosti.

Je jasné, že naďalej je mimoriadne dôležité pokračovať v práci na politických kritériách. V mnohých oblastiach bude potrebné vážne úsilie, ako sa zdôrazňuje v záveroch Rady zo 14. decembra 2010, v návrhu uznesenia Európskeho parlamentu a v správe Komisie o pokroku za rok 2010.

Dovoľte mi zdôrazniť niektoré z týchto oblastí. Turecko musí ďalej zlepšovať dodržiavanie základných práv a slobôd, najmä slobodu prejavu a slobodu náboženského vyznania, a to ako v rámci právnych predpisov, tak aj v praxi. Ďalšie úsilie bude treba vynaložiť s cieľom zabezpečiť úplný súlad s kodanskými kritériami, a to pokiaľ ide okrem iných oblastí o vlastnícke práva, práva odborových zväzov, práva osôb patriacich k menšinám, práva žien a detí, boj proti diskriminácii, rodovú rovnosť a boj proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu.

Čo sa týka slobody prejavu, medzi oblasti, ktoré sú dôvodom na znepokojenie, patria obmedzenie slobody tlače, nedostatočná ochrana práv novinárov, ako aj časté a rozsiahle zakazovanie internetových stránok, čo sa zdôrazňuje aj v návrhu uznesenia Parlamentu. Dovoľte mi teraz hovoriť o udalostiach, ku ktorým došlo za niekoľko posledných dní. Turecká polícia 3. marca zatkla niekoľko novinárov. Musíme tento prípad veľmi pozorne sledovať a tureckým úradom musíme neustále pripomínať, aký význam má sústavné presadzovanie slobôd.

Pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania, Turecko musí zabezpečiť legislatívne aj praktické podmienky na jej presadzovanie. Ak sa má zaručiť náboženský pluralizmus v súlade s európskymi normami, treba komplexné právne riešenie. Predsedníctvo takisto znepokojuje veľký počet správ o mučení a neľudskom zaobchádzaní a najmä o zneužívaní, ku ktorému dochádza mimo oficiálnych väzenských zariadení. S cieľom zabrániť porušovaniu ľudských práv treba sledovať dôsledné uplatňovanie zákona o rozsahu činností a právomocí polície, ktorý bol znovelizovaný v roku 2007. Ako sa zdôrazňuje v návrhu uznesenia Európskeho parlamentu, potvrdenie opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu a boj proti beztrestnosti predstavujú v tomto ohľade nevyhnutné kroky.

Pokiaľ ide o turecko-kurdské vzťahy a otázku juhovýchodných území, dúfame, že zavedenie a pokračovanie procesu demokratického otvorenia čoskoro prinesie očakávané výsledky a v konečnom dôsledku môže viesť k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju tohto regiónu. Dovoľte mi tiež pripomenúť, že Rada dôrazne odsúdila teroristické činy spáchané na území Turecka. Okrem toho treba zdôrazniť, že Kurdská strana pracujúcich je ešte vždy na zozname teroristických skupín, ktorý vedie EÚ.

Čo sa týka vzťahov medzi EÚ a Tureckom, s hlbokým poľutovaním musím povedať, že Turecko ešte vždy odmieta plniť si povinnosti týkajúce sa úplného a nediskriminačného uplatňovania dodatočného protokolu k jeho dohode o pridružení aj napriek opakovaným výzvam urobiť to. Toto je kľúčová otázka, a preto Rada trvá na svojich opatreniach z roku 2006, ktoré však jednoznačne majú vplyv na tempo prístupových rokovaní, ako všetci vieme.

Rada naďalej pozorne sleduje a hodnotí každý dosiahnutý pokrok. Pokiaľ ide o vrátenie vzťahov medzi Cyprom a Tureckom do normálu, ani v tomto prípade nedošlo k žiadnemu pokroku. Rada očakáva od Turecka, že bude aktívne podporovať rokovania, ktoré prebiehajú pod záštitou OSN s cieľom spravodlivo, komplexne a realizovateľne vyriešiť otázku Cypru, a to v zmysle príslušných uznesení Bezpečnostnej rady OSN a podľa základných zásad, ktoré predstavujú základy EÚ. Záväzok a prínos Turecka sú nepochybne základom tohto komplexného urovnania.

Okrem toho by som chcela zdôrazniť, že Turecko sa musí jednoznačne zaviazať udržiavať dobré susedské vzťahy a spory riešiť mierovou cestou. Turecko je kľúčovou krajinou pôvodu a tranzitnou krajinou, pokiaľ ide o nezákonné prisťahovalectvo do EÚ, a preto nás teší, že rokovania o dohode o readmisii medzi EÚ a Tureckom boli už dokončené. Rada sa teší na to, že táto dohoda bude podpísaná čo najskôr a že sa potom bude úspešne uplatňovať. Dobre vieme, že toto sa stalo na poslednej schôdzi Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, a teraz očakávame, že Turecko podpíše zmluvu. Rada znova zdôrazňuje, že kým k tomu nedôjde, treba dodržiavať povinnosť úplne a riadne uplatňovať existujúce dvojstranné dohody o readmisii.

V súvislosti s colnou úniou medzi EÚ a Tureckom by som chcela povedať, že je čas, aby Turecko konečne splnilo množstvo záväzkov, ktorými sa doteraz nezaoberalo. Medzi tieto záväzky patria technické a administratívne obchodné bariéry, registračné požiadavky, dovozné licencie, štátna pomoc, presadzovanie práv duševného vlastníctva a ďalšie diskriminačné praktiky a ustanovenia. Všetky tieto problémy treba naliehavo vyriešiť. Okrem toho musí Turecko zrušiť všetky obmedzenia, ktoré ovplyvňujú obchod a dopravu medzi členskými štátmi EÚ a Tureckom. Ďakujem vám za trpezlivosť a rada zodpoviem akékoľvek otázky.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať Parlamentu, najmä pani Oomenovej-Ruijtenovej za jej správu o Turecku. Táto rozprava a vaše uznesenie prišli v dôležitom čase pre vzťahy medzi EÚ a Tureckom a návrh uznesenia zdôrazňuje veľa otázok, ktoré majú veľký význam pre Komisiu.

Komisia sa bude naďalej venovať prístupovému procesu Turecka. Proces rozširovania podporuje politickú a hospodársku reformu tejto krajiny. Vzťah medzi EÚ a Tureckom je silný. Turecko potrebuje Európsku úniu a Európska únia potrebuje Turecko – táto rovnováha sa nezmenila. Európska únia je a zostane kľúčovým aktérom pre Turecko.

Tento vzťah sa zakladá na značnej hospodárskej integrácii: 40 % tureckého zahraničného obchodu smeruje do EÚ a 80 % zahraničných priamych investícií v Turecku pochádza z EÚ. Európska únia účinne prispieva k modernizácii Turecka prostredníctvom transferov technológií, účasti Turecka na vzdelávacích a výskumných programoch EÚ a predvstupovej finančnej podpory.

Prístupové rokovania sa zároveň spomalili. Rokovacie kapitoly, ktorých otvorenie môže Turecko zvažovať za súčasných okolností, si navyše vyžadujú značné reformy a úpravy. V tomto kontexte ma o to viac teší pokrok, ku ktorému nedávno došlo, a to najmä čo sa týka kapitoly o hospodárskej súťaži. Verím, že čoskoro budeme môcť otvoriť túto kapitolu, ak Turecko splní posledné, zostávajúce podmienky.

Cyprus, samozrejme, sťažuje rokovania. Pozitívne kroky smerom k uplatňovaniu dodatočného protokolu k dohode z Ankary alebo v rokovaniach o urovnaní by mali kladný účinok na prístupové rokovania.

Dovoľte mi teraz prejsť k reformám v Turecku. Minuloročnú ústavnú reformu a následné legislatívne zmeny vítam ako krok správnym smerom. Správna úprava právnych predpisov je dôležitá. Len objektívne a nestranné uplatňovanie nových právnych predpisov však zabezpečí úspech ústavných reforiem. Turecko by malo pokračovať v ústavnej reforme. Tento proces by mal byť čo najotvorenejší a najtransparentnejší a zapojiť by sa do neho mali rôzne politické strany, občianska spoločnosť, mimovládne organizácie a široká verejnosť.

Komisia so znepokojením sleduje najnovšie opatrenia proti novinárom. Nezávislosť a sloboda tlače má pre demokraciu maximálny význam. Komisia vo svojej správe o pokroku za rok 2010 už zdôraznila veľký počet súdnych konaní proti novinárom a nepatričný nátlak na médiá, čo oslabuje toto základné právo v praxi. Sloboda tlače prináša nesúhlasné a protichodné názory, ktoré treba vypočuť a – čo je najdôležitejšie – tolerovať. Sloboda tlače znamená zaručenie verejného priestoru na slobodnú diskusiu, a to aj na internete. Návrh uznesenia Európskeho parlamentu celkom správne zdôrazňuje tieto otázky.

Pokiaľ ide o právo na slobodu náboženského vyznania, vítame iniciatívy v prospech nemoslimských náboženských komunít v Turecku. Na vyriešenie problémov nemoslimov a alevitov však treba viac systematického úsilia.

Dovoľte mi teraz prejsť k otázke migrácie. Pred dvomi týždňami podporila Rada dohodu o readmisii medzi EÚ a Tureckom. Táto dohoda je prínosom pre členské štáty EÚ, keďže Turecko je dôležitou tranzitnou krajinou, pokiaľ ide o migračné toky do EÚ. Vývoj udalostí týkajúcich sa dohody o readmisii okrem toho po prvýkrát otvára nové a konkrétne perspektívy ďalšej spolupráce s Tureckom v oblasti vízovej a migračnej politiky s cieľom zlepšiť mobilitu a kontakty medzi našimi občanmi a podnikmi.

Turecko a Európska únia majú rovnaký záujem o úzku spoluprácu v tejto oblasti. Na zlepšenie možností tureckých občanov, podnikateľov a študentov cestovať do Európy je veľa dobrých dôvodov: aby sa mohli oboznámiť s európskymi normami, aby sa mohol zlepšiť obchod medzi EÚ a Tureckom v prospech tureckých podnikov aj podnikov Európskej únie a aby sme mohli podporiť našu spoluprácu s Tureckom, čo je veľmi potrebné. Pani predsedajúca, uisťujem vás, že Európsky parlament bude riadne zapojený do otázky dohody o readmisii, ako aj do dialógu o vízach, a to v súlade s požiadavkami zmluvy.

Vzťahy s Tureckom treba tiež vnímať v širšom kontexte. Aktívna zahraničná politika Turecka je silnou potenciálnou devízou pre Európsku úniu, pokiaľ sa vytvorí v rámci prístupového procesu Turecka do EÚ. Európska únia je pripravená zintenzívniť dialóg s Tureckom o otázkach zahraničnej politiky, ktoré sú v jej záujme aj v záujme Turecka.

Ak hovoríme o Turecku dnes, nemôžeme ignorovať významné udalosti, ku ktorým dochádza v jeho širšom regióne. Udalosti v Tunisku a Egypte zdôrazňujú tureckú stabilitu, prosperitu a demokraciu. Občania v týchto krajinách vnímajú Turecko rovnako ako Európsku úniu, ako príklady, ktoré chcú nasledovať. Vidia, že Turecko obhajuje normy a hodnoty, ktoré sa teraz snažia pre seba vybojovať a ktoré sa spájajú s Európou.

Povedzme si to otvorene: Turecko je síce príkladom pre ostatných, ale ešte ho čaká veľa práce. Veľa z problémov, ktoré ešte musí vyriešiť, sa uvádza vo vašej správe. Toto je príležitosť pre Turecko, aby urobilo ešte väčší pokrok smerom k úplnému zavedeniu politických kritérií Európskej únie. Vláda má veľmi dôležitú povinnosť udržať túto privilegovanú pozíciu a ísť príkladom v prospech svojich vlastných občanov, ale aj v prospech regiónu ako celku.

  Ria Oomen-Ruijten, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Táto rozprava a správa o Turecku prichádzajú tri mesiace pred parlamentnými voľbami v Turecku. Preto viac ako v predchádzajúcich rokoch robím, čo je v mojich silách, s cieľom zabezpečiť, aby bol tón tejto správy veľmi objektívny a konštruktívny. Potvrdzuje to 22 kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých sa má hlasovať vo Výbore pre zahraničné veci. Na základe vývoja udalostí za posledný rok chceme my ako Európsky parlament stanoviť svoje priority, priority nového tureckého parlamentu a ďalšej vlády. Podľa mňa ide o šesť priorít.

Po prvé, vláda a opozícia majú náročnú povinnosť hľadať kompromis a konsenzus, pokiaľ ide o ďalšie reformy. Opozícia aj vláda naznačili, že chcú úplnú reformu ústavy, a očakávam, že k nej dôjde.

Po druhé, kontrola a vyváženosť sú základom každého demokratického systému. Treba urobiť ďalšie kroky s cieľom posilniť nezávislé a nestranné súdnictvo, dozornú úlohu parlamentu a najmä slobodu tlače a slobodu prejavu. Znepokojuje ma najmä sloboda tlače, ale ešte sa k nej vrátim.

Po tretie, práva menšín. Blahoželám Turecku k symbolickým krokom, ktoré robí, a k dialógu, ktorý vláda otvorene žiada. Samotný dialóg však nestačí. Ľudia na juhovýchode Turecka, aleviti a kresťanské menšiny očakávajú niečo konkrétne. Vyhlásenie o kláštore Mor Gabriel dokazuje najmä to, že treba urobiť ešte veľa práce, a domnievam sa, že ak by sa tento prípad znova musel riešiť na Súdnom dvore, poškodilo by to tureckej vláde. Preto treba niečo urobiť, pokiaľ ide o zabezpečenie demokratického otvárania.

Po štvrté, práva žien. V minulom roku sa urobilo veľa, ale samotné právne predpisy nestačia. Navštívila som útočiská pre ženy. Hovorila som s organizáciami tureckých žien. Je jasné, že turecká vláda aj parlament vynakladajú úsilie na vnútroštátnej aj miestnej úrovni, ale zdá sa, že veci sa zastavia, keď sa dostanú na políciu a súdy. To sa musí zmeniť. Všetky právne predpisy sú veľmi dobré, ale dôležité je aj ich vymáhanie. Dnes na stý Medzinárodný deň žien by som sa chcela znova postaviť za väčšie zastúpenie žien v tureckom parlamente. Veci sa musia v rámci nadchádzajúcich volieb v tomto smere zmeniť.

Po piate, Ankarský protokol je podľa mňa podstatný. V tomto prípade nesie zodpovednosť Turecko. Dovoľte mi zopakovať, že je to hlavná príčina patovej situácie, pokiaľ ide o rokovacie kapitoly.

Po šieste, zahraničná politika. My Európania sme za to, aby Turecko hralo aktívnu úlohu v tomto regióne. Vzhľadom na to chcem zdôrazniť, že Turecko bude môcť v tomto ohľade prevziať úlohu premostenia len vtedy, keď bude tento most poriadne upevnený aj na európskej strane Bosporu. Aj v tomto smere bude musieť pani Ashtonová vyhľadávať veľmi aktívnu koordináciu s Tureckom, a to ešte aktívnejšiu, než aká bola doposiaľ. Mimochodom, toto nie sú len moje priority. O všetkom, o čom som hovorila, diskutuje aj turecká spoločnosť. Politici teraz musia premeniť túto diskusiu na konsenzus a kompromis.

V stručnosti spomeniem ešte dve oblasti vyvolávajúce obavy. Znepokojuje nás vyhlásenie Kurdskej strany pracujúcich, že chce skončiť prímerie. Pán komisár o tom hovoril. Pokiaľ ide o slobodu tlače, v piatok som dostala otvorený list. Dovoľte mi zopakovať, že každý, kto obmedzuje slobodu prejavu v danej krajine, útočí na jej kultúru. Slobodná a tolerantná diskusia má pre každú krajinu rozhodujúci význam.

  Richard Howitt, v mene skupiny S&D. – Pokračujúca konsolidácia demokracie a dodržiavania ľudských práv v Turecku, ktorá by mala viesť k úplnému členstvu v našej Európskej únii, je teraz ešte dôležitejšia, keďže arabské krajiny a krajiny na Blízkom východe ležiace hneď za hranicami Európy sa ocitli v kríze. To, že reformný proces v Turecku naberá na obrátkach, by nás malo tešiť, a keď spoznáme rozporuplnosti septembrového referenda, mali by sme žiadať, aby sa stal platformou pre zásadnú reformu ústavy, ktorú budú v budúcnosti podporovať všetky politické strany.

Plne podporujem prácu pána komisára Füleho v tomto ohľade a jeho nekompromisné vyjadrenia z dnešného poobedia o slobode prejavu, keďže ja a kolegovia európski zástupcovia sme nemohli konať ako právni pozorovatelia procesov týkajúcich sa Únie komunít v Kurdistane, ktoré sa uskutočnili minulý mesiac na súde v Diyarbakire. Pána komisára však žiadam aj o to, aby urobil pokrok v otázke víz, a to najmä čo sa týka podnikateľov, a aby Turecko dodržalo sľuby o návrhu právnych predpisov týkajúcich sa odborových zväzov.

Naša Skupina socialistov a demokratov sa domnieva, že prístupové rokovania neohrozuje zrážka vlakov, ale smrť uškrtením. Už osem mesiacov sa neotvorila žiadna nová kapitola, čo je najdlhšie od začatia rokovaní. Zajtra budeme hlasovať za otvorenie kapitol o základných právach a súdnictve a o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ale nie preto, žeby sme chceli byť v týchto otázkach slabí, ale preto, lebo chceme byť silní. Nerobíme to preto, žeby sme chceli zmeniť tlak na všetkých stranách s cieľom dosiahnuť zmierenie na ostrove Cyprus.

Rovnako ako reformný proces Turecka musí nabrať na obrátkach, aj jeho rokovania o členstve s Európskou úniou musia nabrať na obrátkach.

  Alexander Graf Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Pán Füle práve celkom jasne objasnil, že Turecko a Európska únia sa vzájomne potrebujú. Sme významnými susedmi, sme spojencami v NATO a veľa ľudí tureckého pôvodu žije v členských štátoch Európskej únie. Musíme sa navzájom rešpektovať. Do veľkej miery podporujem zjednodušenie vízového režimu pre podnikateľov a študentov, presne ako ste povedali. Som aj za to, aby sa Turecko omnoho viac integrovalo do štruktúr spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Chcel by som, aby Cyprus ukončil blokádu v tejto oblasti. Keď sa pozrieme na severnú Afriku, je jasné, že Turecko je vzorom pre mnohé krajiny v tomto regióne. Toto všetko je veľmi pozitívne.

Potom dôjde na prístupový proces a zistíme, že veľa kapitol je zablokovaných. Otvárať nové kapitoly je mimoriadne náročné. Zostávajú už len tri kapitoly a kapitola o hospodárskej súťaži je takmer vo fáze otvorenia. Čo sa stane, keď sa otvoria posledné kapitoly? Turecko a Európska únia si už nebudú mať čo povedať? To sa určite nesmie stať. Preto musíme veľmi starostlivo zvážiť, ako postupovať, pokiaľ ide o prístupový proces, a či môžeme naďalej uplatňovať rovnaký prístup, v rámci ktorého Parlament pripomienkuje správu Komisie o pokroku prostredníctvom uznesenia.

Naša správa za rok 2010 je veľmi kritická, ale aj konštruktívna. Zaoberá sa základnými právami, ktoré sú samozrejmé, a to najmä pre liberálov: slobodou tlače, slobodou prejavu, slova a zhromažďovania, študentskými demonštráciami, právami odborových zväzov a slobodou náboženského vyznania. Už roky žiadame o zlepšenia v oblasti slobody náboženského vyznania, ale došlo len k nepatrnému pokroku. Zatknutie Ahmeta Şıka a Nedima Şenera a zasahovanie do práce politických nadácií v Turecku nás veľmi znepokojujú. Na toto sa vzťahuje prvé kodanské kritérium. Je to kľúčová otázka, pretože ide o politické kritérium. Domnievam sa, že ak sa Turecko nemôže pohnúť vpred, pokiaľ ide o jeho vnútorné demokratické zriadenie, stále budeme mať vážne problémy v niektorých oblastiach, nehľadiac na patovú situáciu v Rade.

Z diplomatického hľadiska potrebujeme Turecko a Turecko tiež potrebuje nás. Z demokratického hľadiska treba v Turecku urobiť ešte veľa práce.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Chcela by som využiť túto príležitosť a poďakovať pani Oomenovej-Ruijtenovej za prácu na príprave nekompromisne podrobnej dokumentácie a správy v tej najlepšej viere s cieľom vyslať jasné politické signály najmä v predvečer parlamentných volieb v Turecku, a túto prácu podporujem.

Táto správa – na rozdiel od vás, pán minister, ale to je pochopiteľné – zdôrazňuje slobodu prejavu a slobodu médií. Žiaľ, toto je zjavne veľmi potrebné a aktuálne udalosti nám to pripomenuli nedávnym zatknutím novinárov Nedima Şenera a Ahmeta Şika v kontexte vyšetrovania prípadov organizácie Ergenekon a plánu Sledgehammer. Vo vzťahu k tejto téme som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh a chcem vás vyzvať, aby ste podporili túto prácu s cieľom postaviť náš Parlament do takej pozície, aby mohol byť čo najostražitejší v tejto kritickej otázke slobody tlače, ktorá ovplyvňuje aj otázku nezávislosti súdnictva a prípravy novej ústavy.

Položila by som vám však túto politickú otázku: keďže prístupový proces je pod prísnou kontrolou a kapitoly, ktoré sú rozhodujúce, ak máme urobiť pokrok v otázkach základných slobôd, nezávislosti súdnictva a novej ústavy, sú na mŕtvom bode, nie je to tak, že naše rozhodnutie a rozhodnutie Rady potrestať Turecko zatvorením kapitol a nemožnosť otvorenia a zatvorenia kapitol sú dnes úplne kontraproduktívnymi faktormi?

Nemá zmysel, aby sa Európska únia pripravila o jeden z hlavných nástrojov konania v Turecku, čiže o rokovania – najmä o kapitolách 22, 23 a 24 –, a chcela by som požiadať Radu, aby ešte raz preskúmala túto situáciu, lebo dnes sa očividne zdá, že prístupový proces je rukojemníkom týchto sankcií, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku vplyv len vtedy, ak prístupový proces zostane na programe. Teraz všetci vidíme, že nie je. Preto sme sa ocitli v mimoriadne znepokojujúcej politickej situácii, a to v čase, keď všetky krajiny na juh od Stredozemného mora vnímajú Turecko ako zdroj inšpirácie vlastného demokratického prechodu.

Nežiadam o rozhodnutie o prístupe Turecka. Žiadam o to, aby boli rozhodnutia, ktoré prijímame na všetkých úrovniach, v absolútnom súlade so spoľahlivosťou, dôveryhodnosťou, serióznosťou a lojálnosťou nášho rokovacieho procesu. Dnes je to celkom jasne spochybnené.

  Geoffrey Van Orden, v mene skupiny ECR. – Uznávam, že existujú rôzne názory na prístup Turecka, a to ako medzi politickými skupinami v tomto Parlamente, tak aj v rámci nich vrátane našej. Osobne som vždy veľmi podporoval turecké úsilie o priblíženie k Európe. Sú, samozrejme, určité obavy, ale povedal by som, že vzhľadom na nepokoje, ktoré vládnu v severnej Afrike a na Blízkom východe, a v kontexte nepretržitej hrozby islamistického terorizmu nikdy nebolo dôležitejšie, aby sme Turecku vyslali pozitívny signál, že je vítané v klube európskych demokracií.

Požiadal by som našich gréckych cyperských a najmä gréckych priateľov, aby upustili od jednostranného prístupu k cyperskému problému, aby boli nestrannejší a aby dosiahli komplexné urovnanie s Turkami, kým nebude príliš neskoro. Turecko kritizujeme za dodatočný protokol – to isté sme dnes popoludní znova počuli od úradujúceho predsedníctva Rady –, ale nikto nespomenul, že rozhodnutie Rady EÚ z 26. apríla 2004 nebolo vykonané.

Turecko je kľúčovým členom Severoatlantickej aliancie, demokraciou s hlavnou úlohou na rozhraní západu a východu a rýchlo meniacou sa krajinou, ktorá je vďaka tempu svojho rastu medzi svetovými lídrami. Dajme sa do práce! Nestraťme Turecko v tejto fáze!

  Takis Hadjigeorgiou, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Nebudem komentovať argumenty pána Van Ordena, po prvé preto, lebo si nechcem míňať čas, a po druhé preto, lebo si splietol – a nie po prvýkrát – páchateľa s obeťou na Cypre. Sme za pristúpenie Turecka, ak je to vôľa jeho obyvateľov a ak splní všetky prístupové kritériá.

Aby sa tak stalo, Turecko musí nájsť skutočné politické riešenie kurdskej otázky a prepustiť stovky kurdských starostov a poslancov mestskej rady, ktorých väzní, a musí pracovať na zriadení právneho štátu, priznať arménsku genocídu a vyriešiť svoje problémy s Gréckom, a to najmä v oblasti Egejského mora.

Čo sa týka Cypru, musí sa prestať skrývať za tým, čo sa stalo v roku 2004. Už je rok 2011. Mesto Famagusta musí okamžite odovzdať jeho obyvateľom – hovoríme o európskom meste s európskou históriou dlhou niekoľko tisíc rokov, o meste, ktoré bolo takmer štyri desaťročia ponechané napospas času – a musí okamžite začať sťahovať svoje okupačné vojská z Cypru.

Na záver by som vám chcel pripomenúť protesty tureckých Cyperčanov, ktorí žiadajú, pán Van Orden, aby im Turecko dalo slovo, keď ide o ich vlastné veci. Namiesto toho pán Eroglu žiada, aby boli protestujúci postavení pred súd. Turecko musí rešpektovať želania tureckých Cyperčanov, a teda umožniť, aby bol na okupovanom území sčítaný ľud, skoncovať s kolonizáciou a dovoliť, aby boli názvy miest a obcí na mape zobrazené tak ako tisíce rokov.

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. – (EL) Blahoželám pani Oomenovej-Ruijtenovej k textu, ktorý predložila a ktorý je vyváženým a presným zobrazením situácie v Turecku. Mimoriadne oceňujem najmä postoj pána Füleho. Zo správy pani Oomenovej by malo vyplynúť, že Turecko si musí plniť povinnosti voči Európskej únii v plnom rozsahu, ak chce vstúpiť do Únie. Ak nechce vstúpiť do Európskej únie, malo by to povedať, lebo pokiaľ ide o takú veľkú krajinu, akou je Turecko, som proti tomu, aby sa celá vec pohadzovala ako horúci zemiak a aby sa diskutovalo len v diplomatickom zmysle. Ale aj napriek tomu, že Európa vyslala Turecku jasný signál, Turecko koná opačne. Akoby bol problém medzi politickým vedením a vojenským režimom. Pritom v jednom momente prejaví dobré úmysly voči svojim susedom a v druhom urobí z Egejského mora „sito“, nad ktorým lietajú turecké lietadlá a ktorým prechádzajú turecké lode, a tým každodenne narúša grécke pozemné a vzdušné hranice.

Rešpektujeme Turecko a turecký ľud, ale myslíme si, že je najvyšší čas, aby Turecko začalo rešpektovať svojich susedov a európsku myšlienku uvedenú v Rímskej zmluve.

  Barry Madlener (NI). – (NL) Hovoríme tu o Turecku, ale premiér Erdoğan by chcel radšej turecko-arabskú úniu. Turecko je veľkým priateľom diktátora Ahmadínedžáda. Viac nechce byť sekulárnou krajinou. Naďalej okupuje Severný Cyprus a viac nie je priateľom Izraela. Namiesto toho si vybralo moslimské bratstvo hnutia Hamas. Čoraz viac sa zameriava na islamský svet.

Dámy a páni, kedy zastavíme toto pokrytectvo? Európa nechce Turecko a Európa nechce islam. Pán Sarkozy to už povedal. Povedala to už aj pani Merkelová a väčšina európskych občanov okrem toho nechce Turecko za člena Európskej únie. Turecko sa už roky ponižuje výmenou za peniaze od Európskej únie a prísľub členstva v EÚ. Spiatočnícka islamská kultúra však nemá v Európe miesto. Pán premiér Erdoğan, ste ozajstný chlap alebo poslušný zbabelec? Ako dlho ešte budete ponižovať turecký ľud? Vyberte si úctyhodné východisko a prestaňte s tým.

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Zástancovia vstupu Turecka do Európskej únie alebo niektorí z nich v tomto Parlamente cítia povinnosť podporiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy proti Cypru. Turecku dochádzajú kapitoly a hrozí, že prístupový proces sa zastaví. Štrnásť kapitol je zmrazených, lebo Turecko tvrdohlavo odmieta rozšíriť Ankarský protokol.

Úspešný výsledok prebiehajúcich rokovaní o vyriešení okupácie Cypru automaticky sprístupní 14 kapitol. Pan Ki-mun naliehavo vyzval všetkých medzinárodných aktérov, aby sa sústredili na toto urovnanie. Hlasovanie za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, akým je ten z 26. apríla o priamom obchode na rozdelenom Cypre, ktorý by však nebol potrebný na zjednotenom Cypre, podporuje nezmieriteľnosť, zlyhanie snáh o riešenie a zachováva zmrazenie kapitol. Šikanovanie Cypru Turecko nikam nevedie.

  Raimon Obiols (S&D). – (ES) Myslím si, že zajtra bude jasné, že Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa usiluje o čo najširší konsenzus v Parlamente, lebo chceme, aby vo všetkých inštitúciách Únie prevládal zjednotený prístup.

Rokovací proces je už roky užitočný pri ďalšom presadzovaní politických a hospodárskych reforiem v Turecku: má svoje rozpory, prekážky a pokroky, ale v celkovom meradle je užitočný. Toto by teraz mohol byť okamih pravdy a zmeny, ku ktorým práve dochádza v oblasti Stredozemia, nám to pripomínajú.

Pán komisár Füle počas svojho nedávneho vystúpenia vo Výbore pre zahraničné veci vyzval na uplatňovanie nového realizmu, ktorý by sa vyhýbal striktne krátkodobej predstave. Práve tento nový realizmus potrebujeme pri rokovacom procese s Tureckom: absolútnu opatrnosť, ale aj všetku zodpovednosť a vážnosť, ktoré sú potrebné, ak chceme predísť strate tempa a dôveryhodnosti a prílišným pochybnostiam, a tiež musíme jasne povedať, že dohody a záväzky treba dodržiavať, že toto si vyžaduje neoblomný prístup od všetkých zúčastnených.

Dúfam, že pri ďalšej správe zistíme, že v tomto rokovacom procese došlo k ďalšiemu kroku vpred.

  Graham Watson (ALDE). – Ľud v islamských krajinách dnes robí niečo dosť podobné, ako keď turecký ľud vytlačil diktatúru jednej strany v roku 1950. Egypt môže rovnako ako Turecko ešte zistiť, že zvrhnúť štát v štáte je ešte ťažšie, a preto sú prípad organizácie Ergenekon a podobné vyšetrovania také dôležité.

Liberáli v tomto Parlamente želajú pánovi Erdoğanovi a jeho vláde veľa úspechov pri zriaďovaní skutočnej demokracie a jej začlenení do nášho európskeho klubu demokratických národov. Colná únia je obrovským úspechom a členstvo Turecka v Európskej únii môže byť rovnako úspešné.

Je nám ľúto, že prístupový proces sa zastavil, a kým Turecko musí niesť časť viny, zlé úmysly niektorých členských štátov – ako bolo zverejnené na internetovej stránke WikiLeaks – sú hanbou našej Únie. Pán Sarkozy viac za Európu nehovorí o Turecku, ale o svojej Únii pre Stredozemie. Jeho návšteva v Ankare bola ohnivá a je škoda, že nemeckí kresťanskí demokrati neposlúchli radu Maxa Fischera a nepozreli sa do zrkadla, lebo dnešná Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) je zrkadlovým obrazom Kresťanskodemokratickej únie Nemecka v roku 1950 – nie kresťanskodemokratická, ale islamskodemokratická –, a preto niet pochýb, prečo pán komisár hovorí, že chápe a prežíva frustrácie Turecka.

Táto správa je úprimná – pre niektorých až príliš. Turecko môže veľa dosiahnuť, ale my môžeme veľa stratiť, ak neprivítame islamské demokracie ako Turecko a Indonézia a nebudeme s nimi spolupracovať.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Chcel by som zablahoželať pani spravodajkyni k zaujímavej a vyváženej správe, hoci o niektorých veciach pochybujem. Pochybujem napríklad o tom, či klásť dôraz na väčšiu angažovanosť Turecka v južnom Kaukaze.

Tento región si vyžaduje mimoriadne delikátne a vyvážené politiky. Treba však povedať, že najviac záleží na zmene postoja k tureckému úsiliu. Všetko, čo vyplýva z uplatnenia dohody o pridružení, ktorá je pozitívnym znakom rozšírenia tureckej spolupráce s Európskou úniou, by sa malo oceniť s nádejou, že to predstavuje príležitosť do budúcnosti a že dvere do Európy sú otvorené, a to aj pre Turecko.

Toto by sa dnes v tomto Parlamente malo celkom jasne vyhlásiť najmä preto, lebo očakávame, že sa môže ukázať, že konzultácie a spolupráca týkajúce sa udalostí v severnej Afrike sú kľúčovým aspektom dobrej spolupráce s Tureckom. Hlavným cieľom, ktorý dnes musíme dosiahnuť, je preto ukázať hodnotu Turecka ako partnera EÚ v energetickej oblasti a ako politického partnera EÚ v budúcnosti.

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL) . – (EL) Recesia sa zhoršila a tak nanovo podnietila boj medzi imperialistickými centrami kontroly trhov a zdrojov energie a kanálmi, ktoré sa používajú na ich prenos.

Vývoj udalostí v Líbyi a nedávne objavenie ropy v Stredozemnom mori, ako aj nezhody, ktoré to už vyvolalo, to dokazujú. NATO a Európska únia zároveň stupňujú zásahy v tejto oblasti. Turecko sa na druhej strane pokúša zlepšiť svoje strategické postavenie v oblasti, v ktorej sú konflikty rozšírené a odpor stúpa. Tomuto účelu slúžila nedávna reforma ústavy, ktorú Európska únia a Spojené štáty privítali s takým potešením. Turecko však naďalej pokračuje v okupácii Severného Cypru, narúšaní hraníc v oblasti Egejského mora a nehanebnom ignorovaní základných ľudských práv a demokratických slobôd. Pracujúci v Turecku vedia, že z Európskej únie sa nedá získať nič dobrého, lebo v Európskej únii sa pracujúcim a ľuďom odoberajú základné práva, a ako v minulosti, aj teraz Európska únia podporuje celý rad reakcionárskych režimov v tejto oblasti.

  Lorenzo Fontana (EFD). – (IT) Chápem, že ak by bola otázka Turecka len hospodárskou otázkou, zrejme by nebol žiaden problém. Sú tu však vážne problémy, lebo otázka Turecka jednoznačne nie je len hospodárska.

Chceli by sme zdôrazniť najmä otázku náboženskej tolerancie, ktorá v Turecku, žiaľ, neexistuje, a to nielen preto, že by sme mohli spomenúť vraždy niektorých kňazov vrátane talianskych, napríklad monsignora Luigiho Padoveseho a dona Andreu Santora, ale aj preto, že tureckí zástupcovia na poslednej schôdzi Rady Európy, žiaľ, hlasovali proti návrhu, ktorý odsudzuje útoky na kresťanov na celom svete.

Podľa nás je to šokujúce a nevieme, ako môžeme prijať krajinu, ktorá nepovažuje slobodu náboženského vyznania za základnú hodnotu. Rovnako nevieme, ako mohol zástupca pána Erdoğana pán Babacan povedať, že Európska únia je „kresťanským klubom“. Čo si myslel, že zistí? Okrem toho, nemyslí si, že problémom možno nie je „európsky kresťanský klub“, ale chýbajúce náboženské práva v Turecku?

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Jedno turecké príslovie hovorí, že človeka poznáš po jeho činoch a jeho slová veľa neznamenajú. Podporovatelia Turecka sa však nechali podviesť peknými, prázdnymi slovami. Správa o pokroku za rok 2010 je v skutočnosti zlá. Dokazuje, že Turecko je všelijaké, ale určite nie je pripravené pripojiť sa k Európe. Základné práva často existujú len na papieri a sloboda prejavu je do veľkej miery obmedzená. Nedávne zatknutie dvoch novinárov to potvrdzuje. Pokiaľ ide o diskrimináciu národnostných a náboženských menšín, ako sú napríklad Kurdi a kresťania, vôbec nič sa nezmenilo. Pán premiér Erdoğan pokrytecky obviňuje európske krajiny z islamofóbie aj napriek tomu, že moslimovia tu môžu vyznávať svoje náboženstvo, kým kresťania v Turecku nie. Nasvedčuje tomu napríklad pozemkový spor týkajúci sa kláštora Mor Gabriel. Vláda pána Erdoğana naďalej presadzuje proces šírenia islamu, hoci tvrdí opak. Vieme, že sa to deje.

Nedávny prieskum ukázal, ako Turci v skutočnosti vnímajú EÚ. Sú za vstup do EÚ, ale zároveň Európanom veľmi nedôverujú. Čo najrýchlejšie by sme mali zastaviť prístupové rokovania.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Vaše historické porovnania už nemôžu byť chybnejšie, pán Watson. Nemôžete porovnávať Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) so stranou, ktorá na konci nacistickej éry vrátila Nemecku demokratickú vládu a právny štát. Toto je naozaj znepokojujúce, a to najmä preto, že táto nemecká strana v päťdesiatych rokoch minulého storočia spolupracovala s liberálmi a bola s nimi v koalícii.

Som za pevné puto medzi Tureckom a Európskou úniou. Turecko má pre nás strategický význam, ale nie za každú cenu. Po prvé, nemôžeme zrušiť prístupové podmienky, medzi ktoré patria sloboda prejavu, nezávislé súdnictvo, práva menšín a sloboda náboženského vyznania. Toto sa jasne uvádza v správach Komisie, ako aj v správe pani Oomenovej-Ruijtenovej. Po druhé, nemôžeme ohroziť integračnú kapacitu Európskej únie. Musíme nájsť iné spôsoby. Po tretie, Turecko je povinné zabezpečiť, aby nebol tento proces zablokovaný, a napokon aj dodržať sľuby, ktoré vyslovilo napríklad v kontexte Ankarského protokolu.

Turecko je v postavení jasne povedať, že integrácia v rámci Európskej únie je možná. Keď však pán Erdoğan vo svojom prejave v Nemecku povie, že Turci s nemeckým občianstvom majú byť lojálni v prvom rade k Turecku, máme vážny problém, čo sa týka integrácie. Toto je vyjadrenie konkrétneho postoja a aj prostriedkov na jeho uplatnenie.

Preto si myslím, že Turecko ešte nie je pripravené. Turecko sme však vyzvali, aby s nami konštruktívne spolupracovalo v kontexte dohody Berlín plus a v ďalších oblastiach s cieľom vytvoriť si pevnejšie puto. Príklad kláštora Mor Gabriel je súčasťou tejto otázky.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Graham Watson (ALDE). – (DE) Približne dva alebo tri milióny Nemcov a Britov žijú v južnom Španielsku, pán Brok. Čo by títo ľudia povedali, ak by španielska vláda vyžadovala, aby sa ich deti naučili po španielsky ešte predtým, než sa naučia po nemecky alebo anglicky? Boli by, samozrejme, proti tomu. Nemôžete len tak v Nemecku povedať, že ľudia sa musia naučiť najprv po nemecky. Mali by sa, samozrejme, naučiť obidva jazyky, ale Nemecko má pred sebou ešte dlhú cestu k vytvoreniu pravej integračnej politiky.

  Elmar Brok (PPE). – (DE) Pán Watson, ľudia, ktorí žijú v Nemecku a zamýšľajú sa vrátiť do svojej vlasti, budú mať, samozrejme, svoj rodný jazyk za svoj prvý jazyk. Ľudia, ktorí chcú nemecké občianstvo a zostávajú v Nemecku natrvalo, sa však najprv musia naučiť po nemecky, aby mali šancu na dobré výsledky v škole, na získanie vzdelania, a tým aj na úspešnú kariéru a začlenenie do spoločnosti. V tomto prípade je otázka jazyka prvoradá. Musíme rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí idú do zahraničia na zimné prázdniny, a tými, ktorí chcú natrvalo zostať v inej krajine. Tento rozdiel sa týka integrácie. Nemôžete porovnávať ľudí, ktorí idú na dovolenku na Malorku, s tými, ktorí chcú získať občianstvo danej krajiny a žiť v nej natrvalo.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Proces vstupu Turecka do Európskej únie má naďalej strategický význam ako pre Európu, tak aj pre samotné Turecko. Tento proces je meradlom dôveryhodnosti Európy a úmyslov Turecka vykonať potrebné demokratické reformy. Vyjadrenia vlády o úmysloch vykonať demokratické zmeny sú však v rozpore so skutočnosťou. Niekoľko posledných dní so znepokojením sledujeme zatýkanie novinárov. Novinár Nedim Şener, známy kritizovaním prístupu polície k vražde arménskeho novinára Hranta Dinka, bol 20. februára zatknutý spolu so šiestimi svojimi kolegami. Všetci boli uväznení na základe obvinenia, že patria k teroristickej organizácii, čím počet novinárov vo väzení ďaleko prevýšil stovku. Čo sa v konečnom dôsledku zdá skutočným trestným činom v týchto prípadoch, je kritizovanie vlády pána Erdoğana, a nie trestná činnosť.

Únia podporila úsilie vlády zlikvidovať polovládne činnosti. To však nemožno použiť ako alibi na obmedzenie osobných slobôd, najmä slobody názoru. Vyzývam pána komisára Füleho, aby nám povedal, ako zamýšľa Komisia reagovať na tieto udalosti.

  Andrew Duff (ALDE). – Je mi veľmi ľúto, že proces vstupu Turecka sa zastavil. Turecku sa nedarí urobiť pokrok, aký chceme, cyperský problém je naďalej neriešiteľný, Francúzsko a Nemecko sú nezmieriteľne proti tureckému členstvu a v tomto Parlamente je zjavne veľa predsudkov proti Turecku.

Čelíme obrovskej strategickej kríze. Európa stráca Turecko a Turecko stráca Európu. V roku 2011 sa musíme venovať novému, nefalšovanému partnerstvu, ktoré sa bude zakladať na radikálnom prehodnotení toho, v čom spočívajú skutočné záujmy obidvoch strán.

  Evžen Tošenovský (ECR). – (CS) Správa o pokroku Turecka za rok 2010 je nepochybne jednou z najkomplexnejších správ, o akých sme tu diskutovali. Napriek tejto zložitosti by sme sa však nemali nechať ovplyvniť predsudkami, ktoré majú korene v histórii. Nedávne udalosti v Turecku nesporne predstavujú faktory, ktoré sú neprijateľné z hľadiska európskych demokratických zásad. Musíme ešte viac zintenzívniť rokovania s Tureckom. Turecko má pre Európu zásadný geopolitický význam, pokiaľ ide o celý región Blízkeho východu. Túto pozíciu však neslobodno zneužívať. Ak však budeme viesť s Tureckom otvorený a zásadový dialóg, môže viesť k lepšiemu porozumeniu demokratických pravidiel. Hospodársky rozvoj Turecka bol za posledných niekoľko rokov skutočne pozoruhodný a jeho priemysel sa stáva významným partnerom európskych firiem v mnohých oblastiach. Preto je dôležité, aby týmto hospodárskym vzťahom zodpovedali príslušné politické vzťahy s Európskou úniou, a to s jasnou perspektívou do budúcnosti. Ak má Turecko naozajstný záujem o vstup do EÚ, nemôže prijímať také opatrenia ako v poslednej dobe. Z mnohých dôvodov silno podporujem pokračovanie procesu približovania Turecka k EÚ.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Musíme prestať používať výraz „správa o pokroku“, keď hovoríme o rokovaniach s Tureckom. Je to nesprávny výraz, lebo Turecko neurobilo žiaden zásadný pokrok, pokiaľ ide o splnenie podmienok vstupu do EÚ.

Pokiaľ ide o Cyprus, dostali sme sa do slepej uličky, lebo Turci odmietajú splniť svoje povinnosti a pokračujú v nezákonnej vojenskej okupácii severu ostrova. Ani v oblasti demokratických práv nedošlo k žiadnemu pokroku. Ľudí prenasledujú za to, že vyjadrili svoj názor, blokujú internetové stránky a kresťanov a ďalších nemoslimov poškodzujú po všetkých možných stránkach. Keď sa na to znova a znova pýtajú poslanci tohto Parlamentu, Komisia vždy odpovie, že situáciu v Turecku sleduje pozorne a so znepokojením. Neurobila však žiadne konkrétne kroky a rokovania sa stále posúvajú na neurčito.

Je verejným tajomstvom, že veľa zástancov vstupu Turecka v rámci Komisie, v rámci ich vlastných členských štátov a v rámci Parlamentu v súkromných rozhovoroch pripúšťa, že celá táto myšlienka je katastrofa. Prestaňme sa preto klamať, prestaňme klamať verejnú mienku v Európe a Turkov a konečne zastavme rokovania s Tureckom.

  Elisabeth Jeggle (PPE). – (DE) Súhlasím s úprimným, a tým aj kritickým hodnotením prístupových rokovaní, ktoré sa uvádza v aktuálnej správe o pokroku Turecka. Od začiatku rokovaní bolo daných veľa sľubov, ale došlo len k nepatrnému konkrétnemu pokroku. Vzhľadom na vyhlásenú islamskú povahu tejto krajiny musia mať všetky náboženské komunity kresťanov a ďalších nemoslimov rovnaké práva, to znamená právo vyznávať svoje náboženstvo bez diskriminácie. Podľa mňa je to nevyhnutné. Turecko sa musí podujať na dosiahnutie úplného oddelenia štátu a náboženstva a prijať neislamské náboženstvá. Prípad kláštora Mor Gabriel je jedným z príkladov tohto problému.

Chcela by som pripomenúť členským štátom Európskej únie, že pri všetkých rokovaniach s Tureckom sú povinné ho neoblomne žiadať, aby dodržiavalo všeobecné ľudské práva.

  Wolfgang Kreissl-Dörfler (S&D). – (DE) Je pravda, že s Tureckom rokujeme o jeho vstupe do EÚ, nie o iných témach, a som za to, aby Turecko vstúpilo do EÚ. Reformy, ktoré turecká vláda začala v priebehu posledného roka, ma tešia. Turecko si však tiež konečne musí splniť povinnosti a uplatniť Ankarský protokol, aby sme mohli pokročiť v rokovaniach. Nesmie sústavne brať EÚ alebo Cyprus na zodpovednosť za patovú situáciu, čo vy, pán Erdoğan, veľmi rád robíte.

Turecko musí konečne skoncovať so zatýkaním novinárov, ktorí kritizujú režim. Ahmet Şık, Nedim Şener a ďalší potrebujú ochranu pred svojvoľnosťou justície. Toto sú len niektoré z požiadaviek otvorenia kapitoly 23. Pán Erdoğan, musíte predniesť jasné stanovisko k tejto téme, a nie sa vyjadrovať proti začleneniu svojich krajanov a šíriť svoj panturecký svetonázor, ako ste to urobili v Düsseldorfe. Práve toto od vás očakávame. EÚ tiež, samozrejme, musí prispieť k úspechu rokovaní a ukázať, že je pripravená prijať nových členov. Obidve strany majú domácu úlohu. Jedno je však isté. Lopta je teraz na vašej strane a ste na rade, čo sa týka činov.

  Metin Kazak (ALDE). – Som si vedomý toho, že táto správa je veľmi rozporuplná a že dosiahnutie kompromisu v tomto Parlamente môže byť niekedy veľmi zložité, ale aj tak by sme sa mali stále snažiť o to, aby boli naše diskusie vyvážené a vecné.

V prvom rade nezabúdajme, že v dohode z Ankary sa stanovujú štyri slobody pohybu a colná únia medzi Tureckom a EÚ. Okrem toto niektoré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ako aj existujúce vízové režimy pre ďalšie kandidátske krajiny dokazujú, že v tejto správe by sa mala jednoznačne podporiť liberalizácia vízového režimu pre tureckých občanov, najmä pre podnikateľov a študentov.

Po druhé, mali by sme žiadať o to, aby stagnujúca situácia na Cypre nabrala na obrátkach. Uplatnenie rozhodnutia Rady z 26. apríla 2004 by do veľkej miery podnietilo Turecko do uplatnenia dohody o pridružení medzi ES a Tureckom. Viedlo by to k hospodárskym a politickým prínosom pre obidve strany a okrem toho by to umožnilo všetkým obyvateľom ostrova voľne obchodovať a tiež by to eliminovalo súčasné dvojité normy v EÚ. Je čas ukázať, že Európsky parlament dokáže veci zmeniť.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Vstup Turecka do Európy by bol jednou z najväčších chýb v histórii. Pripojila by sa k nám krajina s 80 miliónmi obyvateľov, ktorá by si nárokovala európsky rozpočet, európske rozhodovanie a zahraničnú politiku. To, k čomu by to viedlo, vidno na vzťahoch Turecka s hnutiami Hamas a Hizballáh a s Iránom.

Vstup Turecka by mal zničujúci účinok aj na integráciu. Už teraz to vidíme. Premiér Erdoğan nedávno vyzval tureckých migrantov v Nemecku, aby sa naučili v prvom rade po turecky. Podľa mňa je však logické to, že ak žijete v Nemecku, v prvom rade by ste sa mali naučiť po nemecky.

Program pána Erdoğana je programom islamskej strany a aj v tejto veci by sa rovnováha narušila, ak by Turecko vstúpilo do EÚ. Museli by sme sa zaoberať miliónmi ľudí, ktorí, žiaľ, nepoznajú židovsko-kresťanské základy Európy a chceli by ich zmeniť. Preto by sme mali zabezpečiť, aby bola správa o pokroku za rok 2010 poslednou. Zastavme tieto nezmyselné rokovania. Privilegované partnerstvo by skombinovalo to najlepšie z obidvoch svetov.

  Emine Bozkurt (S&D). – (NL) K pokroku a vzájomnej dôvere dôjde len vtedy, keď Turecko aj Európska únia splnia svoje príslušné záväzky. Otvorenie nových rokovacích kapitol vyústi presne do tohto typu nového dynamizmu, pokiaľ ide o ľudské práva a spravodlivosť, aké chceme.

Veľké obavy vyvoláva sloboda tlače. Ochrana tejto slobody, ktorá prechádza ťažkými časmi, je hodnotnou devízou. V demokracii má tlač významnú úlohu, keďže kontroluje tých, ktorí sú pri moci. Samotné Turecko má, očividne, ťažkú povinnosť uplatniť právne predpisy EÚ, ale aj Európa má svoje povinnosti, napríklad dodržanie záväzkov uvedených v dohode o pridružení, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, a záverov Rady z apríla 2004, ktoré sa týkajú Cypru.

Na záver by som sa chcela pri príležitosti dnešného stého Medzinárodného dňa žien vyjadriť k právam žien v Turecku. Z právneho hľadiska sa toho veľa zlepšilo, ale vyzývam tureckú vládu, aby urobila úplne všetko, čo je v jej silách, s cieľom riadne presadiť tieto právne predpisy, a aby vzhľadom na nadchádzajúce voľby zareagovala na výzvu Parlamentu stanoviť kvóty na zvýšenie počtu žien v zastupiteľských funkciách.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Podľa mňa je zrejmé, že Turecko ponúkne obrovské potenciálne výhody z hľadiska našej vlastnej politiky voči tomuto regiónu, a to pokiaľ ide o Kaukaz aj Blízky východ. Nová a neobyčajne aktívna turecká politika voči tomuto regiónu očividne predstavuje otázku toho, či pôjde o tureckú politiku pod európskou vlajkou, alebo či v skutočnosti pôjde o európsku politiku s pomocou Turecka. Tak či onak je to drahocenná perspektíva.

Mám dojem, že táto spolupráca by mala čím skôr získať omnoho pragmatickejší základ a že veľmi zdĺhavé diskusie o členstve sú – celkom zbytočne – frustrujúce pre obidve strany. Je veľa dôvodov, pre ktoré trvajú tak dlho, a vyhliadky na ich dokončenie nie sú v súčasnosti veľmi dobré. Dnes by som chcel poďakovať za správu, ktorú predložila pani Oomenová-Ruijtenová a ktorá je, ako obyčajne, vyváženým dokumentom. Ďakujem najmä za to, že otázky týkajúce sa slobody náboženského vyznania kresťanov v Turecku sú tak dobre zvládnuté. Táto otázka je naďalej problémom, ktorý sa týka právnej subjektivity kresťanskej komunity, reštitúcie majetku a príležitostí vychovávať kňazov. Na to by sme nemali zabúdať.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Na úvod by som rád poďakoval pani Oomenovej-Ruijtenovej, ktorá znova pripravila veľmi komplexnú správu o pokroku Turecka. Každý rok Európska komisia prijíma „balík rozšírenia“ a my na základe tohto balíka pripravujeme správu s hodnotením pokroku smerom k vstupu do Európskej únie, ktorý dosiahla každá kandidátska krajina za posledných 12 mesiacov. Podľa hodnotenia Komisie Turecko postačujúco spĺňa politické kritériá. Nedávne ústavné reformy poskytli príležitosť na zlepšenie v mnohých oblastiach, napríklad v oblasti súdnictva a základných práv. Balík noviel k ústave, ktorý bol schválený minulý rok v referende, je krokom správnym smerom, ale príprave a prijatiu týchto reforiem nepredchádzal konzultačný proces, do ktorého by boli zapojené politické strany a občianska spoločnosť. To, že táto reforma tvorí základ pre vymenovanie ombudsmana a zriadenie vnútroštátnej inštitúcie pre ľudské práva, je veľmi vítané.

Teraz bude kľúčové zabezpečiť, aby sa tieto nové návrhy presadili transparentne na základe demokratických postupov a v súlade s európskymi normami. Vzťahy Turecka s jeho susedmi, žiaľ, vrhajú na rokovací proces zlé svetlo, ktoré je neustále prítomné. Domnievam sa, že ak Turecko prejaví dobrú vôľu, vytvorí priaznivé prostredie pre pokračovanie rokovaní o Cypre a podporí tieto rokovania a ak hmatateľne prispeje ku komplexnému vyriešeniu tohto problému, dožije sa vrelšieho prijatia na európskej aj medzinárodnej scéne. Ďakujem.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D). – (EL) Chcel by som sa vyjadriť najmä k otázke Cypru, ako sa uvádza v návrhu uznesenia pani Oomenovej-Ruijtenovej. Prešiel jeden rok a kolonizácia pokračuje, na Cypre je stále okupačné vojsko a nielen to; tureckí Cyperčania už asi mesiac protestujú proti prítomnosti tureckých vojsk na ostrove a proti hospodárskej situácii na okupovanom území, ktorú spôsobila prítomnosť tureckej okupačnej armády.

Ako zareagoval turecký premiér? Tak, že povedal, že nie je na Cypre kvôli tureckým Cyperčanom, ale kvôli strategickým záujmom Turecka.

Morálne hodnoty a zásady Európskej únie jej nedovolia obetovať Cyprus na oltári pokroku Turecka k vstupu do EÚ a ako socialistický kolega pripomenul tomuto Parlamentu, musím povedať – a ježia sa mi z toho chlpy na zátylku –, že nie Cyprus napadol Turecko, ale Turecko napadlo Cyprus. Na to nezabúdajme.

(potlesk)

  James Elles (ECR). – Chcel by som sa pripojiť k tým, ktorí blahoželajú spravodajkyni k veľmi komplexnej a vyváženej správe, ale pripájam sa k tým, ktorí už povedali, že táto správa je sotva o pokroku: mala by to byť skôr správa o situácii.

S cieľom zdôrazniť, že toto je zoznam veľmi malých úspechov vo významných otázkach, o ktorých sa diskutuje, v odseku 40 veľmi opatrne uviedla nutnosť stiahnutia tureckých vojsk z Cypru; ako ďalší rečníci, v odseku 47 odsúdila to, že Turecko neuplatnilo dodatočný protokol; a potom, ako už povedali ostatní, hovorí o blokáde strategickej spolupráce medzi NATO a EÚ mimo rámca dohôd „Berlín plus“.

Domnievam sa, že je veľmi dôležité, aby Únia neustúpila v ani jednej z týchto otázok a aby neotvorila žiadne ďalšie rokovacie kapitoly, kým nebude Turecko v tejto diskusii ochotným partnerom. Alebo možno na konci, keď sa pozriete na celý tento proces, budete rozmýšľať, či majú obidve strany vedenie na jeho dokončenie, alebo či to bola len myšlienka 20. storočia, ktorá v 21. storočí nedáva vôbec žiaden zmysel.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Turecko je veľká krajina strategického významu, ale je pripravené na Európu? Nie, ešte nie. Je Európa pripravená na Turecko? Nie, ešte nie. Vzdalo sa Turecko svojich ašpirácií na vstup? Nie, ešte nie. Tri otázky a tri odpovede, pán komisár, realisticky ilustrujúce rozhodujúci bod zlomu, ktoré Turecko dosiahlo na svojej ceste k vstupu do EÚ. Okrem toho sumarizujú zložitý vzťah medzi Tureckom a Európou. Z historických, politických a kultúrnych dôvodov tento vzťah vždy kolísal medzi dôverou a podozrievaním a medzi príťažlivosťou a odporom. Politickým vyjadrením tejto skutočnosti je dlhá a bolestná cesta Turecka za vstupom do EÚ.

Napriek pozoruhodnému pokroku, ktorý Turecko dosahuje, nám ešte vždy dáva dôvod na obavy o otázky ľudských práv. Stále sa dohaduje o každej malej povinnosti voči Európskej únii. Odmieta znormalizovať svoje vzťahy s členským štátom Cyperskou republikou, udržiava hrozbu vojny proti ďalšiemu členskému štátu Grécku a odmieta uznať a uplatniť Dohovor o morskom práve.

Arogancia tureckého vedenia nedávno nahnevala dokonca aj tureckých Cyperčanov. Čo sa týka Európy, tá stále vysiela nejednoznačné signály o vstupe do EÚ, ktoré vôbec nepomáhajú. Preto potrebujeme jasnejšie stanovisko. Len úplné dodržanie záväzkov, ktoré Turecko prevzalo, ho môže a – čo je len spravodlivé – musí priviesť k vstupu do EÚ. Ak však máme byť objektívni, musíme byť prísni aj na Turecko.

Na záver chcem zablahoželať pani Oomenovej-Ruijtenovej k správe, za ktorú budem hlasovať, a vyzývam kolegov, aby urobili to isté.

  Michael Cashman (S&D). Som hrdý na to, že môžem vystúpiť a privítať pokrok, ktorý Turecko urobilo, pokiaľ ide o jeho vstup do EÚ. Už dlho podporujem vstup Turecka do EÚ. Je v záujme EÚ a, samozrejme, aj v záujme Turecka. Môžeme prijať úzkoprsé, populistické stanovisko alebo môžeme prejaviť vodcovstvo a víziu. Vodcovstvom a víziou je priviesť Turecko do EÚ, do ktorej patrí.

Došlo k nejakým pozitívnym krokom, ale rovnako treba urobiť ešte viac. Ponúknem niekoľko konštruktívnych návrhov. Treba urobiť viac s cieľom bojovať proti diskriminácii a podporiť rodovú rovnosť, rovnosť na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo vierovyznania, veku a sexuálnej orientácie. To všetko by mali zaručiť právne predpisy. Preto žiadam turecké úrady, aby do návrhu právnych predpisov o boji proti diskriminácii a nerovnosti znova uviedli sexuálnu identitu.

Čas sa kráti. O tejto otázke by som mohol hovoriť dlho. Oplatí sa pripomenúť, že Turecko je modernou a sekulárnou krajinou a že v Turecku mohli ženy voliť omnoho skôr ako v niektorých častiach EÚ – na čo by sme nemali zabúdať, keď sa pozrieme späť na viac ako sto rokov feminizmu.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Transformácia Turecka na skutočnú pluralitnú demokraciu založenú na ochrane ľudských práv a základných slobôd sa javí ako pretrvávajúca výzva.

Turecko nezaznamenalo v porovnaní s predošlým rokom žiadny významný pokrok v uskutočňovaní reforiem a napĺňaní kodanských kritérií, ktorých plný súlad je nevyhnutným predpokladom na vstup do Európskej únie. Nedostatky pretrvávajú predovšetkým v oblasti súdnictva, kde stále nie je zabezpečené právo na spravodlivý a rýchly proces, v otázkach práv menšín a žien a taktiež v otázkach slobody vierovyznania, prejavu, slobody tlače a boja proti korupcii. Obzvlášť náboženská nesloboda je očividná.

Turecko musí zlepšiť koordináciu svojej zahraničnej politiky so zahraničnou politikou Európskej únie a prejaviť tak zastávanie spoločných hodnôt a záujmov s Európskou úniou. Konkrétnym prejavom by sa napríklad mala stať podpora úsilia Európskej únie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane a podpísanie štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktoré Turecko naďalej očividne odkladá. Rovnako očakávam od Turecka, že vyvinie oveľa väčšiu aktivitu za účelom vyriešenia cyperskej otázky – po slovensky povedané – stiahnutie svojej vojenskej sily z tohto okupovaného územia.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vám ďakujem za príležitosť položiť otázku. Teraz je, žiaľ, už trochu neskoro. Ako ste videli, pán Cashman už odišiel z rokovacej sály. Mám niekoľko dôležitých otázok, ktoré by som chcel položiť pánovi Cashmanovi. Chcel by som vás požiadať, aby ste zabezpečili, že keď poslanec využije príležitosť položiť otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty, vystúpi okamžite. Inak môže poslanec, ktorému bola otázka položená, odísť z rokovacej sály, čo sa stalo aj teraz. Možno však budem mať príležitosť vystúpiť podľa postupu „catch-the-eye“, za čo by som vám chcel vopred poďakovať.

  Eleni Theocharous (PPE). – (EL) Ako pani Oomenová-Ruijtenová celkom správne uvádza vo svojej správe, Turecko nemôže vstúpiť do Európskej únie, kým sa nevyrieši otázka Cypru, kým sa nezruší okupácia a kým vojsko neodíde z Cypru; samotné Turecko uťahuje slučku okolo prístupového procesu. Pán komisár, preto by mal napokon každý, kto chce pomôcť Turecku, počúvať, čo hovoria tureckí Cyperčania, ktorí v súčasnosti protestujú, a to nie za priamy obchod alebo jeho preloženie, ako sme počuli dnes v rozhodnutí z 26. apríla, ale za to, aby bol Cyprus oslobodený od okupácie a aby boli oni sami voľní a slobodní. Pán komisár, nemyslím si, že Turecko môže vstúpiť do EÚ tak, že zničí Cyprus, a všetci, ktorí chcú pomôcť Turecku, si musia vybíjať zlosť na Cypre. Toto je podstata, ktorou sa musíme všetci riadiť, lebo ak sa otázka Cypru nevyrieši spravodlivo, bude to mať katastrofálne následky pre samotnú Európsku úniu.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Musím pripustiť, že v dôsledku výbornej, vynikajúcej práce, ktorú urobila pani Oomenová-Ruijtenová, teraz vedieme rozpravu, ktorú však stále sprevádza veľká dávka pokrytectva, keď je reč o Turecku.

Nedokážeme prekonať toto pokrytectvo, ale možno by sme ho vedeli lepšie zvládnuť, ak by sme zvážili niekoľko všeobecných kontextových činiteľov. Prvým je, že musíme pripustiť skutočnosť, že sme zlyhali na celej čiare, pokiaľ ide o zavedenie skutočnej stratégie vo vzťahu ku krajinám ležiacim na južnom pobreží Stredozemného mora, alebo sme sa možno o to ani neusilovali. Otázka Turecka s tým úzko súvisí.

Keď sme pred niekoľkými dňami išli na misiu do Tuniska, jediná islamská strana al-Nahda nám celkom úprimne povedala, že sa inšpirovala Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP) Recepa Tayyipa Erdoğana a že ľudia akosi vnímajú Turecko tak, že sa dokáže obrátiť tvárou k Európe, ale nevedia, či je druhá tvár, tá európska, ochotná zohľadniť to.

Musíme si položiť otázku, čo sa oplatí urobiť, pokiaľ ide o Turecko: oplatí sa byť úplne úprimní a rýchlo napredovať smerom k formám privilegovaného partnerstva, ktoré bude zahŕňať celú oblasť Stredozemia, alebo sa oplatí ďalej hrať o čas a odkladať naše rozhodnutie na neurčito, aby nám nakoniec samotní Turci raz a navždy so svojou obrovskou hrdosťou povedali „nie“, a tým ešte viac skomplikovali situáciu v oblasti Stredozemia?

Nazdávam sa, že to my by sme sa mali rozhodnúť, a nie čakať na rozhodnutie ostatných. Máme konkrétne záväzky a musíme ich v celosti prevziať. Musíme mať odvahu povedať „áno“ alebo „nie“ a potom zistíme, že táto situácia priniesla pozitívny výsledok.

  Andrey Kovatchev (PPE). – (BG) Blahoželám pani Oomenovej-Ruijtenovej k vynikajúcej práci, ktorú urobila. Turecko považujeme za dôležitého euroatlantického partnera. Preto som si istý, že napriek našim rozporom sa všetci zhodneme na tom, že potrebujeme reformované, demokratické, sekulárne a európske Turecko.

Osobne ma veľmi znepokojuje riziko, že turecká domáca a zahraničná politika sa prikloní k islamu. Vidíme, že časť tureckej politickej špičky jednoznačne nechce dodržiavať zásadu prísneho oddelenia náboženstva od politiky podľa odkazu Atatürka.

Európa musí pomôcť Turecku prekonať vnútorné rozdelenie tureckej spoločnosti, čo zahŕňa aj zlepšenie situácie menšín a vzťahov s jeho susedmi. Nemôžeme, samozrejme, obviňujúco ukázať prstom len na Turecko. Jeho susedia musia tiež v tomto smere niečo urobiť.

Očakávam, že budeme pracovať v partnerstve, pokiaľ ide o všetky spoločné otázky všeobecného záujmu, najmä o spoluprácu v NATO a energetickú infraštruktúru. Na záver, dúfam a očakávam, že Turecko čo najskôr podpíše predpokladanú dohodu o readmisii s Európskou úniou, a to bez omeškania a bez ďalších podmienok.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Prípadný vstup Turecka do Európskej únie by so sebou prinášal rozsiahle ekonomické, politické a civilizačné dôsledky, s akými Európska únia doteraz pri žiadnom z rozširovaní nebola konfrontovaná. Napriek odlišnostiam v porovnaní s európskou kultúrou, tradíciou a hodnotami však Turecko nie je fundamentalistickou krajinou a náboženstvo je slobodným prejavom každého jednotlivca.

Turecku nemožno odoprieť snahu o plnenie kritérií na vstup do Európskej únie, aj keď je samozrejme žiaduce podniknúť intenzívnejšie kroky, ktoré by pomohli urovnaniu sporov medzi cyperskými Turcami a Grékmi, a vyriešenie cyperskej otázky by sa následne mohlo pričiniť tiež o väčšiu stabilitu, prosperitu a bezpečnosť východného Stredomoria a mohlo by do istej miery napomôcť zrýchliť prístupový proces Turecka do Európskej únie.

Záverom mi však dovoľte povedať jednu vetu. My sme tu, kolegyne a kolegovia, rovnako kolegovia v Komisii a v Rade, na to, aby sme boli čestní, a ak tvrdíme, že Turecko postupne plní kritériá, potom nehovorme už dopredu o akomsi privilegovanom partnerstve. Alebo Turecku rovno povedzme, že napriek tomu, že splní všetky kritériá, nedosiahne plné členstvo v Európskej únii. Myslím si, že to by bolo z našej strany čestné.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

  Jelko Kacin (ALDE). – (SL) Dramatické a zásadné zmeny, ku ktorým dochádza, nám pripomínajú, že kým v arabskom svete prebieha demokratizačný proces, sme si čoraz viac vedomí nestálosti našich dodávok energie a našej energetickej závislosti.

Turecko je naším najhodnotnejším, najočividnejším a najpresvedčivejším príkladom fungujúcej demokracie v arabskom svete a, samozrejme, príkladom rozmachu hospodárstva. Európska únia aj Turecko sú však stále rukojemníkmi nevyriešenej otázky Cypru. Niektoré dôležité kapitoly sú pre Turecko ešte vždy zablokované. Dnes musíme zdôrazniť, že je naliehavé, aby bola energetická kapitola otvorená čo najskôr, a našim cyperským priateľom v Nikózii musíme vyslať silný signál, že otvorenie tejto kapitoly bude prínosom pre nás aj pre Cyprus a Turecko. Zablokovanie tejto kapitoly škodí Cypru, Turecku a celej Európskej únii, stabilite v tomto regióne a stabilite na svetových trhoch.

Okrem toho, ak by sme túto kapitolu otvorili tento rok, vlastnými činmi by sme ukázali, že my v Európskej únii vieme a účinne dokážeme pripustiť problémy a pasce minulosti aj budúcnosti. Ak túto kapitolu neodblokujeme, naďalej budeme len bezmocnými a neúčinnými okolostojacimi.

  Charles Tannock (ECR). – Napredovanie Turecka smerom k vstupu do EÚ naďalej stagnuje. Jedným z dôvodov je nepochybne nedodržanie dodatočných ankarských protokolov a neuznanie Cypru a jeho nepretržitá okupácia.

To, že turecká vláda odmieta otvoriť svoje prístavy a letiská obchodu z Cyperskej republiky, je neprijateľné, ale chcel by som spomenúť aj to, že by mohla mať konštruktívnejší prístup k svojmu susedovi Arménsku vrátane opätovného otvorenia spoločnej hranice s Arménskom a pripustenia úmyselného hromadného zabíjania Arménov v roku 1915. Okrem toho hrozí, že slabo maskovaná turecká politická podpora Iránu prekazí úsilie EÚ zabrániť islamistickej teokracii v Teheráne zostrojiť atómovú bombu, čo je veľmi poľutovaniahodné.

Okrem toho ma znepokojuje aj čoraz väčšie nepriateľstvo Turecka voči nášmu spojencovi Izraelu, čo dokazujú aj útoky na konvoj smerujúci do Gazy a oficiálne zverejnené zistenia Turecka. Turecko naďalej necháva zatvorený grécky ortodoxný kláštor na ostrove Chalki bez zjavného dôvodu a jeho starodávnym sýrskym kresťanom naďalej upiera ich plné práva spoločenstva. Nepochybujem o tom, že Turecko musí teraz zdvojnásobiť úsilie, ak chce urobiť ďalší pokrok smerom k EÚ a jej hodnotám.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Zo všetkých problémov, ktorým Turecko čelí na ceste k vstupu do EÚ, ako sa uvádza v správe pani Oomenovej-Ruijtenovej, ktorej ďakujem, akými sú napríklad kurdský problém, arménsky problém, sloboda tlače a nutnosť dodržiavať práva žien, je cyperský problém najciteľnejší.

Kandidátska krajina nemôže okupovať územie Európskej únie. Ak chce pokračovať vo svojej ceste k vstupu do EÚ, musí stiahnuť svoje vojská z Cypru a skoncovať s okupáciou tureckých a gréckych Cyperčanov.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Úvodom by som chcel oceniť úsilie tureckej administratívy približovať svoje politické štruktúry európskemu hodnotovému systému. Na druhej strane nemôžme nevidieť pretrvávajúce problémy v oblasti rešpektovania ľudských práv, najmä v oblasti práv menšín, žien či potláčania slobody vierovyznania.

Najvážnejším problémom sa však javí skutočnosť, že Turecko stále okupuje takmer 50 % územia nášho členského štátu – Cypru. Európska únia je tak sprostredkovane s Tureckom vo vojnovom konflikte. Konflikte, ktorý mnohým obyvateľom Cypru zobral domovy a doposiaľ nedáva žiadnu nádej na vyriešenie bezprávneho stavu.

Preto si myslím, že dialóg medzi Bruselom a Istanbulom potrebuje viac otvorenosti, aby naši tureckí priatelia pochopili, že cesta do Európskej únie vedie len cez kritériá, ktoré sa nedajú obísť. No ak sa našim tureckým priateľom zdá, že nie sú pripravení náročné kritéria Európskej únie splniť, tak by bolo slušné, keby to čestne priznali a ponúkli rozumnú alternatívu nášho spoločného súžitia.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vyjadrenia uvedené v správe sú dosť zdržanlivé. Uvádza sa v nej, že v oblasti základných práv treba vynaložiť značné úsilie. Spisovateľ Orhan Pamuk unikol stíhaniu za heretický pohľad na tureckú históriu len vďaka svojej medzinárodnej sláve. Právne predpisy stále platia. Môže EÚ vôbec tolerovať potláčanie heretického akademického názoru v členskom štáte?

V správe sa ďalej uvádza, že v oblasti normalizovania vzťahov s Cyprom nedošlo k žiadnemu pokroku. Jednoducho povedané, Turecko ešte vždy pomocou ozbrojených síl okupuje severnú časť tejto krajiny, vyvlastňuje majetky gréckych Cyperčanov a znesväcuje a drancuje ich obradné a pohrebné miesta. Kým Turecko bezpodmienečne nestiahne svoje vojská, nevráti majetky a nenapraví škody, nemali by sme s ním udržiavať žiadne vzťahy, nieto ešte rokovať o jeho členstve v EÚ.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Toto je nepochybne dobrá a užitočná rozprava, ktorá odzrkadľuje veľa názorov a pohľadov.

Ale ako mnohí z vás zdôraznili, ak Turecko naozaj splní všetky svoje príslušné povinnosti týkajúce sa vstupu do EÚ a my budeme naďalej postupovať odhodlane a seriózne, potom budeme môcť predísť väčšine frustrácií, o ktorých sa niektorí z vás zmienili, a pokračovať ďalej.

Súhlasím aj s tými, ktorí dosť jasne hovoria, že pokrok v prípade dodatočného protokolu, dohody z Ankary a rozhovorov o úplnom urovnaní týkajúcom sa Cypru by podporil prístupové rokovania.

Súhlasím aj s tými, ktorí naznačili, že pravidlá by sa nemali meniť uprostred hry. Dovoľte mi však vyjadriť sa celkom jasne. Pre mňa toto nie je hra, pre mňa je to vážny proces. Som presvedčený, že na konci tohto procesu väčšina občanov Európskej únie a Turecka jasne uvidí, aké výhody prinesie členstvo nového a moderného Turecka v Európskej únii.

Moja druhá poznámka je, že tohtoročná správa je nepochybne vyvážená. Veľmi oceňujem najmä to, že pani spravodajkyňa do veľkej miery zohľadnila nutnosť vnímať celú vec v širších súvislostiach a nielen prezentovať tento Parlament zoznamom incidentov a problémov, čo sa zohľadňuje aj v dnešnej rozprave.

Mojou treťou poznámkou je, že súhlasím aj s tými, ktorí úplne jasne hovoria, že kľúč k mnohým kapitolám je v rukách našich tureckých partnerov.

Som jedným z tých, ktorí chcú, aby sa kapitoly ako kapitola 15 o energetike a najmä kapitola 23 o súdnictve a základných právach otvorili. Sú veľmi dôležité, najmä kapitola 23. Myslím si, že by bolo v záujme Turecka aj Európskej únie, aby spolupracovali s cieľom dosiahnuť úspech v týchto dôležitých otázkach.

Bolo povedané, že 14 kapitol je zmrazených pre Ankarský protokol. Dovoľte mi jednu osobnú pripomienku. Myslím si, že je rozdiel medzi kapitolami, ktoré sú zmrazené jednostranne, a tými, ktoré sú zmrazené na základe odporúčania Komisie z dôvodu neplnenia povinností Turecka voči colnej únii, čo následne schválili členské štáty formou konsenzu. Kapitoly 23 a 15 sú medzi tými, ktoré sú zmrazené jednostranne.

Moja posledná poznámka sa týka otázky, ktorá nám v týchto dňoch leží na srdci, konkrétne situácia slobody médií v Turecku. Vo štvrtok som sa celkom jasne vyjadril s cieľom zabezpečiť, aby bol tureckým kolegom vyslaný signál, že turecké právne predpisy nie sú dostatočné na zaručenie slobody prejavu v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a Európskym súdom pre ľudské práva, a aby som jasne potvrdil, že Turecko musí naliehavo upraviť svoj právny rámec s cieľom zlepšiť uplatňovanie slobody tlače v praxi, a to výrazne.

O tejto otázke som v piatok v zásade z toho istého hľadiska rozprával s tureckým ministrom zahraničných vecí pánom Davutoğlom. Dovoľte mi však aj túto poznámku. Myslím si, že je dôležité nebáť sa kriticky vysvetliť, v čom vidíme problémy. Ale dôležité je tiež pomôcť Turecku presadiť právne predpisy v takej forme a s takými pravidlami, aby zodpovedali uvedenému dohovoru.

Rozmýšľam, ako do tohto procesu zapojiť Radu Európy aj OECD, a o výsledkoch týchto konzultácií a spôsobe, akým odporúčam postupovať, budem Parlament informovať.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Veľmi pekne vám ďakujem za túto vynikajúcu rozpravu. Pokiaľ ide o pripravenosť Turecka a celý prístupový proces, bolo predložených veľa argumentov, a to ako za, tak aj proti. Aj toto nasvedčuje zložitosti situácie a tomu, aká ťažká bola úloha pani Oomenovej-Ruijtenovej. Domnievam sa, že urobila výbornú prácu, lebo pripravila správu, ktorá veľmi dobre odzrkadľuje, aké ťažké je zhodnotiť situáciu a pripravenosť Turecka.

Na niektorých bodoch sme sa však zhodli a podľa mňa sa to odzrkadlilo aj na tejto rozprave. Domnievam sa, že k dohode došlo nielen tu medzi stranami, ale aj na strane Komisie a Rady. Prvým z týchto bodov je, že potrebujeme európske Turecko a je v našom záujme pomáhať pri tomto procese. Hovoríme tu o strategickom partnerovi. Nemôžem dostatočne zdôrazniť, aké dôležité je mať krajinu s malou časťou územia v Európe za priateľa. Okrem toho niet pochýb, že tento proces sa zakladá na podmienkach a Turecko musí splniť svoje povinnosti, a to všetky, na ktoré sa podujalo, a aby sme mohli zabezpečiť pokrok v rokovaniach, musí splniť naše kritériá a očakávania. Niet pochýb ani o tom, že Turecko sa musí usilovať o dobré susedské vzťahy. Táto otázka sa pri prístupových rokovaniach nebude spochybňovať.

Vidíme, že sa diskutuje o tom, k akému pokroku došlo a koľko úloh Turecko splnilo. Domnievam sa, že nemôžeme spochybňovať úspechy, pokiaľ ide o ústavnú reformu, a že k pokroku došlo napríklad aj vo veciach menšín, aj keď len k čiastočnému. Nikto nespochybnil to, že máme pred sebou ešte dlhú cestu. Stačí sa len znova zmieniť o otázke slobody tlače, situácii žien alebo fungovaní justičného systému. Ak skúmame, ako vdýchnuť prístupovým rokovaniam nový život, mali by sme zvážiť rámec našej činnosti. Ako povedal pán komisár Füle, ešte 13 kapitol je otvorených a nám sa podarilo uzatvoriť iba jednu, kým 16 kapitol bolo zmrazených, a v nich nemôžeme v súčasnosti urobiť žiadny pokrok. V skutočnosti môžeme pracovať iba na troch kapitolách, konkrétne na kapitolách o hospodárskej súťaži, verejnom obstarávaní a sociálnej politike a zamestnanosti. Z nich je najlepšie pripravená kapitola o hospodárskej súťaži a veľa práce sa urobilo počas belgického predsedníctva, a to aj preto, aby sme mohli otvoriť túto kapitolu, a Komisia s našou maximálnou podporou veľmi tvrdo pracuje na otvorení tejto kapitoly aspoň počas maďarského predsedníctva. Opakujem, že na ten účel musí Turecko splniť veľa podmienok. Verím, že v tomto ohľade dôjde k pokroku, a skutočne by som nechcela, aby sme celé mesiace nemohli otvoriť ďalšiu kapitolu.

Veľa z vás žiadalo alebo naznačilo, že pokrok vo veci víz by bol vítaný. Budem k vám úprimná. Maďarské predsedníctvo by podporilo Komisiu, aby začala dialóg, ale všetci vieme, že na schôdzi Rady nebola situácia v tomto ohľade úplne jednoznačná a niekoľko členských štátov vyjadrilo pochybnosti. Ako maďarské predsedníctvo, aj ja sa nazdávam, že začať dialóg by bolo v našom záujme. Hovorili ste aj o slobode náboženského vyznania a prenasledovaní kresťanov. Rada už bola skritizovaná za to, že sa tejto otázke nevenuje. Hoci táto otázka patrí do kompetencie pani Ashtonovej ako predsedníčky Rady pre zahraničné veci, rada by som vám povedala, že bola zaradená do programu Rady pre zahraničné veci na január. Vtedy ešte nebola žiadna dohoda, ale Rada pre zahraničné veci na schôdzi vo februári prijala uznesenie, ktorým odsúdila prenasledovanie všetkých náboženských menšín, najmä kresťanov, takže Rada sa tejto otázke vlastne venovala.

Dovoľte mi položiť nám všetkým otázku, lebo hovoríme o tom, čo Turecko urobilo, či to stačí a či pracuje tak, aby sa priblížilo vstupu do EÚ. Zamyslime sa však aj nad všetkým tým, čo závisí od nás. A ak budeme chcieť byť úprimní, zistíme, že Európa nežije v dobe začleňovania. Pozeráme sa na to, čo sa deje v severnej Afrike, ale ak sa pozriete na to, čo sa deje v rámci Európskej únie alebo v našom bezprostrednejšom susedstve, zistíte, že Turecko je jednou z piatich kandidátskych krajín, ale sú tu ešte štyri. Do akej miery môžeme podporiť tieto procesy? Do akej miery sme pripravení dokončiť prístupové rokovania s Chorvátskom? Do akej miery sme pripravení prijať Rumunsko a Bulharsko do schengenského priestoru? Do akej miery sme pripravení pozdvihnúť európsku komunitu s ťažkým osudom – Rómov? Začleňovanie je na programe vo veľmi rozmanitých kontextoch.

Európa sa teraz obrátila trochu do seba. Hovorím to s veľkou dávkou otvorenosti. Je vyčerpaná z rozširovania. Musíme sa zaoberať vlastnými verejnými mienkami, tým, do akej miery sme otvorení, pokiaľ ide o tieto otázky. Myslím si, že by sme mali možno premýšľať z trochu dlhodobejšieho hľadiska. Ak zvážime dlhodobé záujmy Európskej únie, čiže to, že si chce udržať príťažlivosť pre občanov EÚ aj svojich bezprostredných susedov, či už Turecko alebo všetky severoafrické krajiny, myslím si, že by sme mali oživiť inkluzívnejšiu Európu v rámci nás samých, a to prirodzene s tým, že to nemôže byť v žiadnom prípade nepodmienené a že ani jednej kandidátskej krajine nemôžeme odpustiť prácu, ktorú od nej očakávame. Ak by Turecko stratilo záujem o Európsku úniu, bola by to podľa mňa pre ňu ťažká chvíľa.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – V prvom rade by som chcela zopakovať, že ja – a my – sme túto správu pripravili s veľkou mierou opatrnosti. Chcela by som podať túto procedurálnu námietku: chcem požiadať kolegov, aby už nepredkladali nové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, lebo ak chceme, aby bola diskusia o tejto téme nepolarizovaná, ak chceme, aby sa celé plénum celkom zaviazalo...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 9. marca 2011.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Tešia ma kroky, ktoré doteraz Turecko urobilo, ale chcem zdôrazniť, že treba dosiahnuť ešte veľký pokrok. Konkrétne opatrenia treba prijať v oblastiach ako sloboda tlače, postavenie žien v tureckej spoločnosti, dialóg medzi politickými stranami a najmä uznanie Cypru, ktorý je členským štátom EÚ. Tento konflikt vrhá obrovský tieň na prístupové rokovania Turecka s EÚ. Preto musí Turecko ukázať, že je skutočne odhodlané vyriešiť tento spor.

Myslím si však, že prístupové rokovania Turecka musia pokročiť s cieľom podporiť reformy v tejto krajine, lebo nesmieme zabúdať, že Turecko je vzorom pre arabské krajiny. Turecko by pomohlo šíriť stabilitu v nestálych regiónoch, ktoré sa nachádzajú za jeho východnými a južnými hranicami.

Okrem toho stojí za zmienku, aký význam má Turecko pre Európsku úniu, keďže je kľúčovým hráčom v odvetví energetiky. Integrácia Turecka do EÚ môže byť prínosom pre obidve strany v krátkodobom a strednodobom horizonte, ale predovšetkým v dlhodobom.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Chcem privítať veľký pokrok, ktorý Turecko urobilo, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie. Nazdávam sa, že táto krajina ukázala, že je celkom odhodlaná splniť všetky kritériá, aby sa stala plnohodnotným členom EÚ, a našou úlohou je podporovať ju v tom. Veľa kolegov poslancov dnes hovorilo o otázke základných práv. Chcel by som sa však spýtať, prečo táto správa nevyzýva Radu, aby začala rokovania o kapitole spravodlivosti a základných práv. Túto kapitolu Rada blokuje, hoci je najdôležitejšia z hľadiska toho, aby Turecko splnilo demokratické normy EÚ. Kolegovia poslanci, zajtra musíme hlasovať za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý žiada o otvorenie tejto kapitoly. Inak vyšle Európsky parlament Turecku negatívne signály, čo ovplyvní našu dôveryhodnosť.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. – (CS) Od jedného významného výročia nás delia dva roky. Tento rok to bude 48 rokov, odkedy sa Turecko stalo kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Niet pochýb, že odvtedy sa stalo veľa. Hospodársky rozvoj tejto krajiny určite zohral spolu s otvorením trhov EÚ svoju úlohu. Turecko má však stále problém s mnohými činiteľmi, ktoré sa datujú do vzniku moderného tureckého štátu. V zmluve z roku 1924 sa jasne uvádza, že občania vyznávajúci islamskú vieru sú Turci, kým občania vyznávajúci inú vieru sa považujú za gréckokatolíkov. Zmluva neuznáva iné etnické skupiny. To, čo bolo pokrokové v roku 1924, teda uznanie skutočnosti, že niekto môže vyznávať inú vieru ako islam, má dnes dosť odlišný význam. V Turecku určite nie je jednoduché prihlásiť sa k inej ako tureckej národnosti, či už ide o národnosť kurdskú, čerkeskú alebo iné národnosti, ktoré nepochybne dlhé roky existovali v Turecku, ale ktorých uznanie v skutočnom živote vrátane podpory etnických práv potrvá ešte dlho. Kľúčovými otázkami problematickej situácie v rokovaniach sú v súčasnosti neriešenie okupácie Cypru, nečinnosť vo veci rezolúcie OSN o Famaguste a nesplnenie „úloh“ vyplývajúcich z predchádzajúcich správ. Oslabenie úlohy armády je pozitívne, ale iba ak zostanú pri moci sekulárne sily. Ak to tak nebude, mohlo by to ohroziť stabilitu celého regiónu.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) Teší ma úsilie, ktoré vynaložila kolegyňa Ria Oomenová-Ruijtenová pri príprave tejto správy, ale vyhradzujem si právo nesúhlasiť s celým jej obsahom. Po prvé, myslím si, že by mali začať prebiehať prístupové rokovania o kapitolách, ktorých technické prípravy sa dokončili. Je na to jednoduchý dôvod. Mohlo by nám to umožniť viesť dialóg, ktorý Turecko prinúti prijať acquis communautaire. Okrem uznania pokroku, ktorý Turecko urobilo, pokiaľ ide o splnenie technických noriem na otvorenie rokovaní o hospodárskej súťaži, musíme povedať úradom v Ankare, že v tejto oblasti treba vynaložiť ďalšie úsilie. Tiež si myslím, že otvorenie rokovaní o kapitole o spravodlivosti a ľudských právach môže poskytnúť ideálny kontext na podporu Turecka pokročiť na ceste k reforme v tejto oblasti, ktorá je podľa mňa naším spoločným cieľom. Okrem toho si myslím, že by sme mali požiadať Radu, aby zintenzívnila dialóg s Tureckom o zahraničnej politike, keďže najmä v kontexte posledných udalostí v severnej Afrike môže táto krajina konať ako spojenec, čo podporí demokratizáciu a rozvoj tohto regiónu.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Každý rok vedieme rozpravu o členstve Turecka v EÚ. Všeobecne platí, že prednesené problémy sú vždy tie isté – Turecko urobí nejaký pokrok smerom k splneniu požiadaviek EÚ, ale tento pokrok nikdy nie je dostatočný na to, aby sme mu dali približný dátum vstupu alebo aby sme sa vyjadrili, či vôbec niekedy vstúpi do EÚ. Zmeny, ktoré už boli urobené, sú prínosom, ale to, že EÚ neprijme jasné stanovisko k vstupu Turecka, frustruje turecké úrady a tureckých občanov. Nemôžeme, samozrejme, žiadať, aby členské štáty zaujali rovnaké stanovisko k tejto otázke, ale pre našu nerozhodnosť sa zdá, že EÚ nie je dôveryhodná. Podpora členstva v EÚ zo strany tureckých občanov slabne. Turecko si môže začať hľadať nových spojencov a obrátiť sa západu chrbtom, čo by bolo pre Európu nevýhodné. Turecko je naším strategickým partnerom v hospodárskych, regionálnych a energetických otázkach a okrem toho je významnou vojenskou silou a kľúčovým hráčom na Blízkom východe. Problematické oblasti sú vždy tie isté – ľudské práva a občianske slobody, práva žien a národnostných menšín, právny štát, reforma súdnictva, korupcia, sloboda tlače a sloboda prejavu – a stále majú ďaleko k európskym normám napriek úsiliu, ktoré sa vynakladá. To, či sa môže rokovací proces urýchliť, závisí od toho, ako rýchlo a účinne Turecko splní podmienky, ktoré mu boli uložené, a od formy členstva, ktoré mu EÚ navrhuje.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Nemožno pochybovať o tom, že členstvo Turecka v Európskej únii je spornou otázkou, lebo veľa ľudí je proti jeho vstupu do EÚ a veľa ľudí tento vstup, naopak, podporuje. Nemožno však pochybovať ani o tom, že v rámci procesu europeizácie boli v Turecku vykonané mnohé demokratické reformy, v dôsledku čoho bol rokovací rámec pre vstup Turecka dohodnutý na 3. októbra 2005. Otvorenie rokovaní sa môže považovať za úspech nielen pre Turecko, ale aj pre Európu, keďže hlavným motívom Turecka vykonať reformy boli jeho európske ambície. Hoci uznávame výrazný pokrok, ktorý Turecko doteraz urobilo, nemali by sme zabúdať, že jeho integrácii do EÚ bráni ešte veľa problémov. Medzi tieto problémy patria napríklad ústavná reforma, sloboda tlače, práva žien a ochrana národnostných menšín. Moderný demokratický štát sa musí zakladať na zásade rozdelenia moci a rovnováhe medzi výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a najmä na slobode prejavu a právnom rámci, ktorý zaručí práva žien a rodovú rovnosť. Teší ma vyhlásenie tureckej vlády a opozície, že sú ochotní vykonať reformy s cieľom premeniť Turecko na plnohodnotnú pluralistickú demokraciu, a dúfam, že do celého ústavného procesu sa zapoja všetky politické strany a celá spoločnosť.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Turecko hrá významnú úlohu ako stabilizačná sila v regióne Kaukazu a Blízkeho východu. Okrem toho je zásadnou súčasťou plánu diverzifikácie dodávok palív v Európe. Politiky Ankary môžu slúžiť ako vzor pre arabské krajiny v tomto regióne. Európska únia by preto mala naďalej uplatňovať aktívny prístup k budovaniu pozitívnych vzťahov s Tureckom, a to okrem iného zvýšením financovania spoločných strategických energetických projektov, ako je napríklad plynovod Nabucco, a prostredníctvom väčšej podpory rozvoja obchodných vzťahov. Brusel musí ukázať, že uznáva pokrok smerom k integrácii do Európskej únie, ktorý Ankara urobila za posledné roky. Napriek tomu si mnohé problémy vyžadujú, aby EÚ vyvíjala tlak na Turecko, a ďalší pokrok v rokovaniach neprichádza do úvahy, pokiaľ sa tieto problémy nevyriešia. Stačí spomenúť zmierenie a opätovné zjednotenie Cypru, prijatie zodpovednosti za arménsku genocídu zo strany Ankary a ďalší rozvoj demokratického systému.

(1) Pozri zápisnicu.

15. Európsky integračný proces Čiernej Hory (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o európskom integračnom procese Čiernej Hory.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Zajtra budete hlasovať o uznesení o európskom integračnom procese Čiernej Hory. Záväzok Európskeho parlamentu zachovať otvorenosť Európskej únie považujem za veľmi chvályhodný. Súčasne budete hrať dôležitú úlohu aj pri získavaní priazne širokej verejnosti členských štátov vo veci rozširovania, rozširovania na základe stanovených podmienok. Uznesenie, ktoré zajtra prijmete, potvrdí tiež prijatie tejto zodpovednosti.

Dovoľte, aby som vám povedala, že aj Rada to považuje za svoj najväčší záväzok. V súlade s obnoveným súhlasom o rozšírení schválenom Európskou radou Rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2010 potvrdila, že na základe zásad a prijatých záverov EÚ v plnej miere podporuje ďalší proces rozširovania v krajinách západného Balkánu.

Maďarské predsedníctvo Európskej rady sa tiež v plnej miere zaviazalo k tomuto cieľu. Chcela by som vám poďakovať za vynikajúcu prácu, ktorú ste urobili, a za váš príspevok prostredníctvom tohto uznesenia ku konsolidácii úspechov Čiernej Hory, ktoré sú teraz nevyhnutné v celom prístupovom procese.

Čiernej Hore sme pri niekoľkých príležitostiach potvrdili európsku perspektívu. Stabilita krajiny a jej orientácia smerom k Európe, ktorú podporujú všetky politické strany, ako aj väčšina občanov, a vysoká miera zhody medzi rôznymi etnickými skupinami sú všetko črty, ktoré robia z Čiernej Hory stabilizačný faktor v regióne západného Balkánu.

Nezabudnime, že Čierna Hora dosiahla za 12 mesiacov liberalizáciu vízového režimu, uzatvorenie dohody o stabilizácii a pridružení a získala štatút kandidátskej krajiny. Sú to významné výsledky, ktoré dokazujú, že európska perspektíva pôsobí na prípravné akcie krajiny ako hnacia sila. EÚ preto musí uznať odhodlanie a úspechy krajín, ktoré majú záujem o vstup. Vďaka dosiahnutému pokroku možno v európskom programe pre krajinu uskutočniť ďalšie kroky; môžu sa prijať nové záväzky a sformulovať nové požiadavky. Z tohto dôvodu sa v súčasnosti každodenne stretávajú delegácie z inštitúcií EÚ a členských štátov na rozličných úrovniach a v rozličných oblastiach.

Vítame preto súčasne kroky, ktoré podnikla Čierna Hora, najmä akčný plán, ktorý práve prijala jej vláda a ktorý vypracovala v reakcii na odporúčania formulované v stanovisku Komisie, a vítame tiež metódu, ktorú vláda použila, lebo skôr, než navrhla akčný plán, viedla rozsiahle konzultácie s občianskou spoločnosťou.

Dovoľte mi, prosím, uviesť rýchly zoznam takzvaných kľúčových priorít, v ktorých treba dosiahnuť pokrok. Sú uvedené aj v stanovisku Komisie z novembra 2010. Zahŕňajú posilnenie zásad právneho štátu, pokračovanie reformy vo verejnej správe, ako aj posilnenie kapacity verejnej správy, prijatie volebného zákona, ktorý je v súlade s ústavou, a zvýšenie slobody médií. Nie je to dôležité len z právneho hľadiska, ale predstavuje to aj skúšku politickej zrelosti orgánov. Ďalej je mimoriadne dôležité zabezpečiť právne postavenie osôb, ktoré boli prinútené opustiť svoje domovy, a dodržiavať ich práva, ako aj bojovať za odstránenie organizovaného zločinu a korupcie. Aj v súvislosti s týmto očakávame od Čiernej Hory skutočný pokrok.

Pre Čiernu Horu je veľmi dôležité dosiahnuť pokrok v týchto oblastiach a naďalej vyvíjať úsilie, aby sa mohol uskutočniť ďalší krok v procese stabilizácie a pridruženia vo všeobecnosti a najmä na začiatku prístupových rokovaní. Je nevyhnutné, aby Čierna Hora splnila svoje záväzky a bola schopná predložiť hmatateľné výsledky.

Dámy a páni, Čierna Hora hrá dôležitú úlohu v regionálnej spolupráci. Zapája sa do úzkej spolupráce so svojimi susedmi a my úprimne vítame konštruktívnu úlohu, ktorú hrá pri stabilizácii regiónu a podpore dobrých susedských vzťahov, najmä ako krajina predsedajúca Procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe.

Okrem toho má v Čiernej Hore sídlo nová pracovná skupine pre kultúru a spoločnosť Rady pre regionálnu spoluprácu a parlamentné fórum Cetinje. Integrácia je nemysliteľná bez regionálnej spolupráce a v tejto súvislosti je Čierna Hora príkladom.

Uznesenie, ktoré prijme Parlament, predstavuje súčasný súpis úspechov. Je to presné zhodnotenie súčasnej situácie a užitočné usmernenie v súvislosti s úlohami kandidátskej krajiny. Blahoželám pánovi spravodajcovi, ako aj všetkým, ktorí sa aktívne zúčastnili na tvorbe tohto dokumentu.

Nakoniec by som chcela podporiť Čiernu Horu a jej orgány, aby pokračovali v reformnom úsilí a snažili sa splniť očakávania svojich občanov.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Som poctený, že môžem vystúpiť v Európskom parlamente a povedať pár slov o európskom integračnom procese Čiernej Hory. Dovoľte mi začať tam, kde skončilo predsedníctvo, a to zablahoželaním pánovi spravodajcovi pre Čiernu Horu Charlesovi Tannockovi k jeho správe a vyjadrením vďaky všetkým váženým poslancom, ktorí k nej prispeli. Parlament hrá kľúčovú úlohu v politike rozširovania. Myslím si, že koordinovanými opatreniami všetkých európskych inštitúcií môžeme dosiahnuť viac.

Celkový pokrok Čiernej Hory smerom k splneniu kritérií pre členstvo v Európskej únii je pozoruhodný. Existuje tu rastúci politický konsenzus. Krajina dosiahla významný pokrok pri predložení svojho právneho a inštitucionálneho rámca. Je tiež pevne odhodlaná spolupracovať na regionálnej úrovni. Štrukturálne hospodárske reformy dosahujú spoľahlivé výsledky a vo väčšine oblastí acquis bol dosiahnutý pokrok.

Rozhodnutie Európskej rady udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny je uznanie týchto úspechov a jasný signál, ktorý potvrdzuje dôveryhodnosť politiky rozširovania Európskej únie. Krajina vstúpila do rozhodujúceho štádia. Štatút kandidátskej krajiny je pre Čiernu Horu veľká zodpovednosť. Čierna Hora musí dosiahnuť hmatateľné výsledky, aby mohla prejsť do ďalšieho štádia európskej integrácie. Som si istý, že uznesenie Európskeho parlamentu vyšle Čiernej Hore správne posolstvo o uznaní dosiahnutých úspechov, ale aj o pevnom očakávaní odhodlania pokračovať v reformnom procese, a že všetky hlavné problémy, ktoré sa Čiernej Hore vyskytnú na ceste do členstva v Európskej únii, budú riadne vyriešené.

Minulý týždeň som sa stretol s novým premiérom Čiernej Hory Dr. Igorom Lukšićom. Jeho záväzok pokračovať v reformnom procese a jeho pevné odhodlanie splniť hlavné priority uvedené v stanovisku Komisie sú povzbudzujúce. 17. februára, po verejných konzultáciách s občianskou spoločnosťou a po rozhovoroch s Komisiou, prijala vláda akčný plán na plnenie priorít. Teraz je veľmi dôležité zamerať sa na vykonávanie a dosiahnutie primeranej úspešnosti.

Kľúčové priority stanovené v stanovisku predstavujú náročnú, ale dosiahnuteľnú úlohu, ktorá vyžaduje účasť a odhodlanie všetkých aktérov v Čiernej Hore. Predchádzajúce rozšírenia ukázali dôležitosť riešenia hlavných problémov na základe politických kritérií, ako aj na základe kapitoly 23 na začiatku prístupového procesu. Počiatočné spoľahlivé úspechy Čiernej Hory v tejto oblasti, najmä v oblasti spolitizovanej verejnej správy, posilnenia nezávislosti súdnictva a účinného boja proti korupcii a proti organizovanému zločinu, zabezpečia neskôr bezproblémové rokovania a integráciu do Európskej únie.

Čierna Hora musí zlepšiť svoj volebný rámec v súlade s odporúčaniami OSCE/ODIHR (Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva) a Benátskej komisie. Dôležitou prioritou pre Komisiu a Európsky parlament je potreba posilnenia parlamentu. Nevyhnutné je účinné dodržiavanie európskych noriem v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o slobodu prejavu a vzťahy s občianskou spoločnosťou. Treba vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie antidiskriminačnej politiky, najmä v oblasti rodovej rovnosti a účinnej ochrany zraniteľných skupín. V súvislosti s vysídlenými osobami sú potrebné udržateľné riešenia.

Treba tiež vyriešiť ďalšie nedostatky uvedené v stanovisku a vo vašom návrhu uznesenia. Čierna Hora musí posilniť svoju administratívnu kapacitu a zlepšiť svoju prípravu v mnohých oblastiach acquis Európskej únie. Budúcnosť Čiernej Hory nesporne spočíva v Európskej únii a mali by sme preto konať zodpovedne. Dôveryhodnosť našej politiky rozširovania je založená na dodržiavaní stanovených podmienok krajinami zapojenými do procesu rozširovania Európskej únie a dodržiavaním záväzkov voči týmto krajinám Európskou úniou.

Je v našom vlastnom záujme, aby bol pokrok Čiernej Hory smerom k členstvu v Európskej únii založený na spoľahlivých úspechoch a konkrétnych výsledkoch. Výkony, ktoré dosiahla Čierna Hora v tomto roku, sa posúdia v súbore dokumentov o politike rozšírenia v októbri 2011. Len ak Komisia potvrdí, že Čierna Hora dosiahla potrebný stupeň zhody s prístupovými kritériami, najmä so siedmimi kľúčovými prioritami stanovenými v stanovisku, bude môcť odporučiť začatie rokovaní.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Za posledných osemnásť mesiacov som s kolegyňou Annou Ibrisagicovou z poslaneckého klubu PPE ako tieňovou spravodajkyňou dvakrát navštívil Čiernu Horu, aby som si utvoril vlastný názor o pokroku krajiny, najprv smerom k získaniu štatútu kandidátskej krajiny a teraz k perspektíve členstva v EÚ.

Mimoriadny dojem na mňa urobila usilovnosť a odhodlanie celej vlády Čiernej Hory. Nezáleží na tom, že je malá, ale je to skutočne vláda, ktorá pracuje mimoriadne usilovne. Chcel by som vzdať osobitnú poctu bývalému premiérovi Milovi Đukanovićovi a jeho nedávnemu následníkovi Igorovi Lukšićovi, ktorí obaja boli pragmatickí a súčasne cieľavedomí vo svojom prístupe a požiadavke viesť svoju krajinu k členstvu v EÚ a NATO.

Teraz je na Čiernej Hore, aby splnila očakávania EÚ. Vláda Čiernej Hory sa musí venovať najmä siedmim kľúčovým prioritám uvedeným pánom komisárom Fülem v stanovisku Komisie. Zdôrazním najmä problém korupcie a organizovaného zločinu, v oblasti ktorých existujú jasné a dobre definované kritériá na meranie pokroku.

Som rád, že vláda minulý mesiac prijala veľmi dobre sformulovaný akčný plán usilujúci o splnenie týchto priorít a požiadaviek. Podľa mňa je už Čierna Hora ako oficiálna kandidátska krajina pripravená začať rokovania o členstve v EÚ a je nepochopiteľné, že Komisia trvá na tom, aby bol medzi udelením oficiálneho štatútu kandidátskej krajiny a otvorením rokovaní značný časový odstup. Na základe zmlúv nemá tento odstup podľa môjho názoru reálne odôvodnenie ani zjavný základ. Závažnejšie je, že sa to nedá považovať za práve najpozitívnejší signál vyslaný do Podgorice alebo vlastne do akýchkoľvek krajín v regióne, ako v prípade Macedónska, ktoré usilovne pracujú, aby získali štatút kandidátskej krajiny.

Ja len dúfam, že toto vynútené čakanie, ktoré je teraz neodvratné a pre Čiernu Horu frustrujúce, nebude mať za následok oslabenie odhodlania krajiny vstúpiť do Európskej únie.

Čierna Hora by mala byť posudzovaná len podľa zásluh, faktov a úspechov. Jej prípad by nemal zväzovať pokrok v ďalších susediacich štátoch na západnom Balkáne. Čierna Hora je malá, ale nádherná krajina, ktorá sa od svojho nenásilného odtrhnutia od Srbska teší pozoruhodnej stabilite a hospodárskemu rastu. Na rozdiel od niektorých jej väčších susedov nemá takmer žiadne vnútorné etnické alebo náboženské problémy. Má menšie hraničné spory s Chorvátskom, ktoré bude riešiť mierovou cestou pred Medzinárodným súdnym dvorom. Nedávno rokovala so Srbskom aj Chorvátskom a ratifikovala s nimi zmluvy o extradícii v boji proti organizovanému zločinu.

Má zavedené euro: či veríte, alebo nie, má euro, hoci nie je v eurozóne. Jej hospodárstvo nemá veľa odvetví – bohužiaľ –spolieha sa hlavne na cestovný ruch a na jednu vysokú pec na hliník. Musí zvýšiť počet pracovných miest vo vodných elektrárňach v oblasti vývozu a ďalším dobrým riešením by mohli byť aj finančné služby.

Osobne ostávam optimistom na základe naozaj veľmi dobrých správ zo západného Balkánu.

  Anna Ibrisagic, v mene poslaneckého klubu PPE. – (SV) Ako tieňová spravodajkyňa pre Čiernu Horu za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) by som v prvom rade chcela poďakovať pánovi Tannockovi za jeho vynikajúcu spoluprácu a veľmi serióznu a dobre vyváženú správu. Chcela by som sa tiež vyzvať kolegov poslancov, aby zajtra podporili správu, ktorú máme pred sebou.

Chcela by som zdôrazniť najmä skutočnosť, že považujem rozhodnutie Európskej rady poskytnúť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny s perspektívou na členstvo v EÚ z decembra 2010 za veľmi pozitívne. Súčasne je pre nás teraz dôležité nezastaviť, ale rýchlo naďalej smerovať k cieľu, ktorým je členstvo Čiernej Hory v EÚ. Politická a hospodárska stabilita, ktorú Čierna Hora neustále dokazuje práve od doby, kedy sa stala nezávislou, je úžasná. Táto krajina sa často opisuje ako úspešná – a dnes sme to počuli aj z Rady.

Tak ako pán Tannock, aj ja si myslím, že je poľutovaniahodné, že štatút kandidátskej krajiny nie je spojený s právom na začatie rokovaní. Z tohto dôvodu si myslím, že Komisia by mala čo najskôr začať rokovania o členstve a stanoviť dátum týchto rokovaní s Čiernou Horou. Je samozrejmé, že reformný proces musí pokračovať, napríklad v rámci súdnictva a v boji proti konfliktu záujmov vo verejnej správe, a že sa treba zaoberať prioritami odporúčanými Komisiou, ale napriek tomu by som chcela pochváliť vládu Čiernej Hory za pozitívne reformy, ktoré sa jej doteraz podarilo vykonať.

Dnes tu máme v Parlamente veľvyslanca Čiernej Hory a dúfam, že budeme môcť privítať nielen veľvyslanca, ale celú Čiernu Horu v EÚ a zástupcov Čiernej Hory v tomto Parlamente, a teším sa na ten deň.

  Göran Färm, v mene skupiny S&D. – (SV) V mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente by som chcel poďakovať pánovi Tannockovi za konštruktívnu spoluprácu. Som rád, že Čierna Hora teraz môže pokračovať v ceste k členstvu v EÚ. Súhlasím s tým, aby Komisia čo najskôr začala rokovania, samozrejme za predpokladu, že Čierna Hora bude naďalej smerovať k cieľom EÚ.

Skutočnosť, že Čiernej Hore bol teraz udelený štatút kandidátskej krajiny, vysiela jasný signál o záväzku EÚ, ktorý sa týka budúcnosti všetkých krajín bývalej Juhoslávie v EÚ. Tak, ako v prípade Chorvátska, aj Čierna Hora ukáže zostávajúcim krajinám cestu k členstvu v EÚ. Zblíženie s EÚ je kľúčovým faktorom pre prosperitu aj stabilitu v regióne. Je to úplne jasné.

Čierna Hora je malá, nová a pokojná krajina, ktorá je pevne odhodlaná k regionálnej spolupráci. Má dobré vzťahy so susediacimi krajinami, a preto aj dobré predpoklady na úspech v nadchádzajúcich rokovaniach o členstve. Existujú však určité oblasti, ktoré si vyžadujú energické reformy. Posilnila sa právna a administratívna kapacita na utvorenie úplne životaschopnej spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu, treba však urobiť ešte viac. Často sa vyskytuje korupcia a organizovaný zločin a právny systém vyžaduje ďalšie zlepšenia, aby sa splnili požiadavky EÚ.

Predložil som množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s cieľom upozorniť na to, že Čierna Hora musí tiež zlepšiť postavenie žien, zabezpečiť slobodu tlače, zaistiť základné práva pracujúcich a menšín a najmä rozvíjať občiansku spoločnosť. Nesmieme zabudnúť, že v nadchádzajúcich rokovaniach s EÚ sú rozhodujúce aj tieto oblasti. Čo najskôr chcem privítať členstvo Čiernej Hory v Európskej únii.

  Ivo Vajgl, v mene skupiny ALDE. – (SL) Chcel by som zablahoželať pánovi Tannockovi k jeho správe a k spolupráci, ktorú preukázal pri jej vypracovaní. V podstate, ak chceme prijatím uznesenia o Čiernej Hore obnoviť záväzok pokračovať v procese rozširovania Európskej únie a umožniť všetkým štátom na našom kontinente, aby sa rozvíjali pod záštitou členstva v Únii, potom musíme najprv zabezpečiť plnenie nasledujúcich krokov, predovšetkým v prípade Čiernej Hory a potom aj Srbska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny a Albánska, a, samozrejme, nesmieme zabudnúť na Turecko.

Pre Čiernu Horu by to znamenalo, že po udelení štatútu kandidátskej krajiny a spravidla po rozhodnutí začať rokovania by malo nasledovať skutočné otvorenie rokovaní. Vládu Čiernej Hory medzitým čaká oveľa viac práce, pokiaľ ide o harmonizáciu právnych systémov a posilnenie administratívnych kapacít. Boj proti korupcii vo všetkých jej rôznych podobách musí pokračovať a jeho výsledkom musí byť odsúdenie tých, ktorí sa zapojili do korupčných praktík.

Zaistenie rovnosti a rešpektu voči ženám nie je úloha, ktorá si zaslúži byť stredobodom pozornosti len dnes. Sloboda prejavu, nezávislosť médií a ochrana menšín sú hodnoty, ktoré musí bezpodmienečne dodržiavať každá kandidátska krajina na členstvo v Európskej únii.

Mladá demokracia Čiernej Hory musí vo svojej spoločnosti poskytnúť mimovládnym organizáciám primerané a popredné miesto. Pán komisár, chcel by som vás upozorniť na konkrétne želanie, ktoré som sa dozvedel z rozhovorov s politikmi pri mojej návšteve Čiernej Hory. Je dôležité, aby sa vzťahy medzi Čiernou Horou a Srbskom vyvíjali bez pokusu Srbska zasahovať do rozvoja susednej krajiny prostredníctvom strán etnických Srbov. V dejinách juhovýchodnej Európy narobilo toto zmýšľanie už veľa škôd.

  Ulrike Lunacek, v mene skupiny Verts/ALE. – Rada by som aj ja poďakovala nášmu kolegovi Charlesovi Tannockovi za veľmi dobrú a vyváženú správu a som rada, že sme sa zhodli v tom, že nás sklamal odklad medzi udelením štatútu kandidátskej krajiny a otvorením rokovaní s Čiernou Horou. Ako už povedali predošlí rečníci, aj ja by som bola rada, keby Čierna Hora pristúpila k rokovaniam, a dúfam, že tento odklad nebude veľmi dlhý. Potešilo ma, keď som od maďarského predsedníctva počula, že v plnej miere podporuje proces rozširovania. Takže dúfam, že najneskôr tento rok sa dosiahne pokrok na základe správy o pokroku. V minulosti a v nedávnych rokoch dosiahla Čierna Hora veľa, ale stále tu existuje niekoľko znepokojivých oblastí. Chcela by som spomenúť tri: boj proti korupcii a diskriminácii a ekologické problémy.

Som rada, že v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu v tejto správe požadujeme, aby štátne orgány nevyvíjali nátlak na mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vyšetrujú prípady korupcie a organizovaného zločinu. Mali by slobodne vykonávať svoju prácu a pomáhať štátu pri odstraňovaní korupcie a organizovaného zločinu.

Druhým aspektom je zákaz diskriminácie. Stále existuje množstvo skupín, kde sa napriek dobrým právnym predpisom zákaz diskriminácie nedodržiava: Rómovia, Aškali a Egypťania, lesbičky, gayovia, bisexuáli a transsexuáli. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien by sme mohli spomenúť aj rodovú rovnosť.

Nakoniec, pokiaľ ide o ekologické problémy, samotná ústava definuje Čiernu Horu ako ekologický štát, čo je vynikajúce. Napriek nádhernému pobrežiu a horám tu existuje problém, že ak nebude dobrý transparentný pokrok dosiahnutý na základe environmentálnych posudkov, potom hrozí tejto nádhernej krajine zničenie. Takže dúfam, že táto krajina pokročí ďalej, zapojí občiansku spoločnosť a zabezpečí vo svojich ekologických oblastiach, najmä v oblasti vodných elektrární, transparentné procesy.

  György Schöpflin (PPE). – Súhlasím s väčšinou rečníkov, že Čierna Hora dosiahla napriek zlej štartovacej pozícii významný pokrok smerom k integrácii do EÚ. Spoločne s ďalšími republikami bývalej Juhoslávie sa musela vyrovnať s pádom komunizmu a následným rozpadom štátu, s vojnou, ktorá nasledovala, a potom budovaním nového systému na ruinách starého.

Nie je to jednoduchá úloha a niektoré z negatívnych vlastností predošlého systému prežívajú v nových kabátoch. Dôležitý je však vznik mladšej elity, ktorá sa sama rozhodla pre európsku budúcnosť, k čomu jej určite pomohol neúspešný zväzok so Srbskom. Problémy, samozrejme, zostávajú. O niektorých z nich sme počuli, o obvyklých problémoch, ktorým musia čeliť bývalé komunistické štáty: korupcia, kriminalita, zneužívania v správe justície, zvlášť neúčinné verejné služby a podobne.

Náprava týchto a podobných trhlín v politických, hospodárskych, právnych a administratívnych systémoch vyžaduje veľké úsilie zo strany vedenia, ktoré by sa malo pripraviť na aktívny aj pasívny odpor tých, ktorým existujúci systém prináša výhody. Každá bývalá komunistická krajina musí čeliť podobným ťažkostiam. Odhodlanie tejto elity aj verejnosti ponúknuť európsku budúcnosť je zrejme jediný najdôležitejší faktor, ktorý zabezpečí Čiernej Hore prípadný vstup do EÚ.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Pokrok v európskom integračnom procese je pre Čiernu Horu jedným z podstatných faktorov prispievajúcich k jej ďalšiemu rozvoju. Krajina z ekonomického hľadiska dosiahla istý stupeň makroekonomickej stability a tiež sa úspešne posunula dopredu v zmysle napĺňania politických kritérií stanovených na kodanskom samite alebo kodanskom zasadnutí Rady.

Je však potrebné vyvíjať ďalšie úsilie, a to najmä v oblasti posilnenia postavenia právneho štátu vrátane reforiem súdnictva, je nevyhnutné rovnako pokračovať v nastúpenej snahe boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Rovnako je žiaduci posun v oblasti reformy verejnej správy, volebnej reformy či posilnenia úlohy parlamentu.

Dôraz treba klásť aj na uplatňovanie slobody prejavu a slobody médií. Namieste je tiež spolupráca s občianskou spoločnosťou, snaha o riešenie diskriminácie a sociálnu a ekonomickú integráciu minoritných skupín obyvateľstva vrátane Rómov. Regionálna spolupráca a korektné susedské vzťahy sú nepochybne jedným z ďalších predpokladov úspešného euro-integračného procesu.

Kolegyne a kolegovia, pán komisár, Čierna Hora vyvinula značné úsilie v snahe splniť kritériá stanovené pre úspešné začlenenie sa medzi európsku dvadsaťsedmičku, a je teda vhodné zvážiť priznanie štatútu kandidátskej krajiny. Ja verím, že sa to podarí.

  Eduard Kukan (PPE). – Predovšetkým by som chcel poďakovať a zablahoželať pánovi spravodajcovi Tannockovi k vynikajúcej správe a veľmi dobrej príprave príslušného uznesenia.

Čierna Hora dosiahla v integračnom procese veľký pokrok. Krajina hrá tiež konštruktívnu úlohu v zachovaní stability v regióne. Je na správnej ceste, čo minulý rok potvrdili Komisia a Rada udelením štatútu kandidátskej krajiny Čiernej Hore. Dúfam, že to zaistí, aby sa rýchlo splnili zostávajúce kritériá pre otvorenie prístupových rokovaní, aby sa tieto rokovania mohli začať.

Do tej doby sa musí vláda Čiernej Hory zamerať na pokrok v kľúčových oblastiach, ktoré boli jasne uvedené. Dovoľte mi, aby som ich takto zhrnul: dodržiavanie zásad právneho štátu, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, volebné právne predpisy, posilnenie úlohy dohľadu parlamentu voči vláde a širšie zapojenie občianskej spoločnosti do spolupráce s vládou, reforma v oblasti spravodlivosti s neustálym posilňovaním nezávislosti súdnictva a prokuratúry a riešenie korupcie, ktorá podkopáva štátne inštitúcie, hospodársky a sociálny rozvoj a fungovanie verejnej správy.

Nakoniec chcem povedať, že som rád, že Čierna Hora neustále postupuje smerom k integračnému procesu. Preto dúfam, že sa Rada naozaj čoskoro rozhodne otvoriť rokovania s krajinou.

  Zoran Thaler (S&D). – (SL) Rád by som zablahoželal pánovi spravodajcovi Charlesovi Tannockovi k úspechu, ktorý predstavuje uznesenie o Čiernej Hore, o ktorom budeme zajtra hlasovať. Do Čiernej Hory sa vkladajú veľké nádeje v súvislosti s procesom rozširovania Európskej únie na západnom Balkáne. Čierna Hora je štát a spoločnosť bez objektívnych problémov, ktoré by mohli zabrániť splneniu podmienok potrebných na získanie členstva v Európskej únii. Jej susedia Bosna a Hercegovina a Macedónsko však také šťastie nemajú.

Sedem kľúčových priorít Európskej únie je jasných a navrhol by som, aby ich vláda premiéra Igora Lukšića splnila s odhodlanosťou, a tým otvorila rokovania o plnom členstve Čiernej Hory. Pritom by sa mala vláda spoliehať na občiansku spoločnosť Čiernej Hory, kritických intelektuálov a mimovládne organizácie. Kritici nie sú nepriateľmi, ani nezávislé médiá nie sú nepriateľmi Čiernej Hory, ale jej cenným prínosom. Boj proti korupcii a organizovanému zločinu ostáva samozrejme kľúčovou prioritou. Slovami čiernohorskej ľudovej piesne: „Čierna Hora je možno malá, ale je čestná a spravodlivá.“

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Odporúčanie Európskej komisie o udelení štatútu kandidátskej krajiny Čiernej Hore intenzívnejšie posilní stabilitu v regióne západného Balkánu. Súčasne chcem pripomenúť, aké je dôležité presne splniť kodanské kritériá, ktoré sú kľúčové pre proces integrácie do EÚ. Napriek dosiahnutiu veľkého pokroku musia orgány Čiernej Hory pokračovať vo vykonávaní reforiem v kľúčových odvetviach. Napríklad si myslím, že je mojou povinnosťou spomenúť správu Komisie o šírení korupcie a nezákonných daňových transakciách. V súvislosti s tým je najdôležitejším opatrením vytvorenie skupiny špecialistov na boj proti týmto problémom.

Na druhej strane, práva menšín, a tu poukazujem najmä na práva Rómov, stále nemajú potrebný právny základ. Odkaz na postavenie menšín a ich práva v základných právnych predpisoch bude pozitívnym znakom pre európsku integráciu. Vítam presadzovanie Čiernej Hory ako štátu, ktorý je zástancom ekologického hnutia. Jedným z hlavných cieľov EÚ je ochrana životného prostredia. V tejto súvislosti chcem upozorniť na nepriaznivý účinok, ktorý so sebou nesie nadmerný, zle riadený cestovný ruch. Jedným z dôsledkov by mohlo byť oddialenie budúcich prístupových rokovaní.

Nakoniec chcem povedať, že perspektíva Čiernej Hory na integráciu do EÚ pomáha Európe, aby sa vyrovnala s minulosťou v regióne Balkánu ako celku.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Som rád, že maďarské predsedníctvo považuje rozšírenie v regióne západného Balkánu za jednu z prioritných úloh, a verím, že to podstatne pomôže Čiernej Hore, aby postúpila zo štádia kandidátskej krajiny a nakoniec začala prístupové rokovania. Kolegovia poslanci už spomenuli, aký dôležitý je boj proti korupcii pre vstup krajiny západného Balkánu, ale existujú tu ešte dve ďalšie kľúčové oblasti. Jednou z nich je kvalita susedských vzťahov. V tejto súvislosti urobila Čierna Hora veľmi dobre, keď podpísala dohody s Chorvátskom a Srbskom.

Druhou sú záležitosti menšín. Čierna Hora má exemplárny dokument o menšinách, ktorý v mnohých ohľadoch stavia na skúsenostiach získaných z modelu miestnej menšinovej samosprávy v našej vlasti Maďarsku. S poľutovaním však musím poznamenať, že súčasne boli neúspešné volebné právne predpisy, a to práve z dôvodu, že nemali vyriešené zastúpenie menšín. Dúfam, že naši priatelia z Čiernej Hory vyriešia aj tento problém.

  Jan Kozłowski (PPE). – (PL) Na začiatku by som chcel zablahoželať Čiernej Hore k dosiahnutiu štatútu kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie v decembri 2010. Politický dialóg medzi touto krajinou a inštitúciami EÚ je vo veľmi pokročilom štádiu napriek skutočnosti, že nemá dlhú históriu. Svedectvo o vysokej miere odhodlania a silnej politickej vôli Čiernej Hory uskutočniť zmeny možno vidieť napríklad v spôsobe, akým vykonávala reformy na základe bolonského procesu, alebo v zlepšeniach, ktoré urobila pre fungovanie trhu práce.

Ako vyplýva z oznámenia Komisie o žiadosti Čiernej Hory, pretrvávajúca vysoká úroveň nezamestnanosti však poukazuje na rozpor medzi zručnosťami, ktoré sú dostupné, a tými, ktoré sú požadované, čo odhaľuje slabé miesta vzdelávacieho systému. Čierna Hora by sa preto mala čo najviac snažiť, aby mali všetky sociálne skupiny vrátane skupín vystavených riziku sociálneho vylúčenia príležitosť získať vysokokvalitné všeobecné vzdelanie a odbornú prípravu s cieľom vybaviť svojich občanov zručnosťami, ktoré zvýšia ich možnosť zamestnať sa.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Táto rozprava ukazuje, že Čierna Hora je čoraz lepšie pripravená na vstup do štruktúr Európskej únie. Je samozrejmé, že je to dôležité pre samotnú Čiernu Horu, ale chcel by som vás upozorniť na skutočnosť, že v tomto procese existujú ešte dva ďalšie rozmery. Prvým je európsky rozmer, ktorý je ukážkou toho, že zásady a hodnoty, ktorými sa riadia činnosti Európskej únie, sú pre zvyšok Európy stále príťažlivé. Druhý rozmer sa týka Balkánu, keďže tento proces ukazuje ďalším balkánskym štátom, ako cestou sa môžu vydať a akú by mali, v skutočnosti, prejsť. Je to náročná cesta, ale je to cesta, ktorá nie je nemožná.

Mám jednu veľmi jednoduchú otázku: mohol by nám pán komisár Füle poskytnúť časový plán na budúci vstup Čiernej Hory do Európskej únie? Ďakujem veľmi pekne.

  László Tőkés (PPE). – Ako občan Rumunska so silnou vierou v prínosy prosperujúcej multietnickej spoločnosti založenej na mierovom súžití a zmierení medzi národmi vítam snahy Čiernej Hory dodržiavať kodanské kritériá, pokiaľ ide o stabilitu inštitúcií zaručujúcich demokraciu, a spĺňať európske a medzinárodné normy.

Čierna Hora je parlamentnou demokraciou vychádzajúcou z ústavného a právneho rámca na dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv a rešpektovania a ochrany menšín.

Vo vykonávaní týchto právnych predpisov však existujú vážne medzery. Prevláda korupcia, organizovaný zločin je naďalej vážnym problémom a existujú tu obavy týkajúce sa účinnosti súdnictva.

Podporujem Čiernu Horu, aby pokračovala vo svojom konštruktívnom zapojení do regionálnej spolupráce a posilňovania bilaterálnych vzťahov so susediacimi krajinami.

  Katarína Neveďalová (S&D). - (SK) Minulotýždňová návšteva pána komisára Füleho dokazuje, že oddanosť čiernohorskej vlády v oblasti európskej integrácie je naozaj úprimná a je najlepšou cestou krajiny smerujúcej do Európskej únie.

Sociálne a politické zmeny, ktoré sa v Čiernej Hore za ostatné roky udiali, sú pozitívnym odkazom nielen pre Európsku úniu, ale aj pre susedné štáty tejto krajiny. Široké spektrum problémov, ktorým sa čiernohorskej vláde podarilo čeliť, ocenila aj OSN. Podľa správy UNDP bude Čierna Hora schopná splniť rozvojové ciele tisícročia, medzi ktoré patrí odstránenie chudoby, jednotné základné vzdelávanie alebo zníženie úmrtnosti detí, už do roku 2015.

Čiernohorský premiér Igor Lukšič sa na svojej nedávnej návšteve Bruselu vyjadril, že priority Čiernej Hory sú členstvo v Európskej únii a v NATO. Preto ja osobne považujem snahy Čiernej Hory za nesmierne dôležité a plne podporujem asistenciu a pomoc, ktorú Európska únia krajine poskytuje, a verím v skorú budúcnosť tejto krajiny v Európskej únii.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) Napriek tomu, že sa pri smerovaní do európskej integrácie dosiahlo doteraz niekoľko vynikajúcich výsledkov, stále ostávajú určité medzery v základných oblastiach pre rozvoj demokratického systému a v úplnom potvrdení dodržiavania zásad právneho štátu.

Napriek dosiahnutému pokroku v oblasti zmien a doplnení v právnych predpisoch o trestnom konaní a v ďalších základných právnych predpisoch je splnenie niektorých aspektov ešte stále značne pozadu. Hovorím najmä o naliehavej potrebe zaistiť zodpovednosť a účinnosť, ako aj transparentnosť súdnictva, samozrejme aj prokuratúry, a ich nezávislosť od politického zasahovania.

V tejto súvislosti sú nutné podstatné zmeny v systéme vymenúvania sudcov a prokurátorov, a to zrušením praxe, keď ich vymenúva len parlament a vláda.

Nakoniec, (...) zlepšiť prístup k spravodlivosti a bezplatnej právnej pomoci.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ, ktorý získala Čierna Hora, je výsledkom otvorenej politiky podporovanej Európskou úniou, ktorá má prospešný vplyv nielen na východnú Európu, ale, ako v tomto prípade, aj na západný Balkán. Čierna Hora je na začiatku cesty, ktorá nebude ľahká ani jednoduchá, má však vyhliadku na vstup a plán a môže tiež využiť skúsenosti krajín v regióne, ktoré prednedávnom ukončili túto prístupovú cestu. Je dôležité, aby ďalšia správa o krajine bola pozitívna a umožnila skutočný začiatok prístupových rokovaní.

Myslím si, že Európska únia úspešne a v rozhodujúcej miere prispela k procesu zmierenia v bývalej Juhoslávii. Keď raz všetky štáty vytvorené po rozpade juhoslovanskej federácie vstúpia do Európskej únie, vyliečia sa tým aj posledné rany násilnej minulosti, čo je stále záležitosť pre celé európske spoločenstvo. Čiernohorskému národu želám veľa úspechov v jeho úsilí pri modernizácii krajiny, aby splnil podmienky na vstup.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Očakávalo sa, že liberalizácia vízového režimu pre Srbsko, Čiernu Horu a Macedónsko povzbudí turistov a obchodníkov, aby viac využívali túto príležitosť. Namiesto toho vidíme nárast počtu hospodárskych migrantov. V tejto súvislosti sú v týchto krajinách nepochybne dôležité informačné kampane, aby sme mohli vysvetliť, že vízový režim návštevníkov nie je ekvivalentom azylu alebo pracovného miesta v EÚ. Skutočnosť, že EÚ musela vynaložiť tlak na zatvorenie takzvaných cestovných agentúr, ktoré sa špecializovali na vysťahovalectvo do EÚ, znamená nedostatok povedomia o tomto probléme. Budeme musieť počkať, kým uvidíme, aký účinný bude plánovaný systém včasného varovania pre hromadný pohyb v súvislosti s rómskym problémom.

Veľa ľudí si zrejme myslí, že svoju budúcnosť nenájdu vo svojich domovských krajinách na Balkáne, ako v prípade Čiernej Hory, ale chcú využiť novo získanú slobodu cestovať a prísť do EÚ nezákonne. Nemajú však právo na prístup k európskemu systému sociálneho zabezpečenia.

Pre Čiernu Horu je dôležité, aby sa viac snažila o zavedenie noriem EÚ do oblastí ako spravodlivosť, boj proti korupcii a ochrana menšín, s cieľom vytvoriť európsku perspektívu.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Naša diskusia bola produktívna, lebo opätovne potvrdzuje potrebu ďalších krokov zo strany Čiernej Hory, aby dosiahla ďalší pokrok na svojej ceste do Európskej únie. Ako uznal návrh uznesenia, o ktorom sme dnes diskutovali, a stanovisko Komisie z novembra minulého roku, Čierna Hora dosiahla veľa, ale musí toho urobiť podstatne viac.

Krajina teraz vstúpila do rozhodujúceho štádia. Čierna Hora musí dosiahnuť hmatateľné výsledky, aby mohla prejsť do ďalšieho štádia európskej integrácie. Impulz, ktorý vyvolal štatút kandidátskej krajiny, by nemal vyhasnúť, reformy by sa mali vykonávať s rozhodnosťou. Ciele sú dobre známe: je na Čiernej Hore, aby splnila požadované priority a aby sa nakoniec sa zapojila do procesu rokovania. Tempo pokroku Čiernej Hory smerom k členstvu v Európskej únii závisí od jej vlastných úspechov, a preto váham, keď mám odhadnúť kalendár rozširovania, ako ste odo mňa mnohí požadovali. Som však presvedčený, že s našou podporou, ale najmä s odhodlaním svojich ľudí, dosiahne Čierna Hora skutočný pokrok smerom k Európskej únii.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Predovšetkým by som vám chcela poďakovať za túto mimoriadne plodnú diskusiu. Je povzbudivé vidieť, že Európsky parlament naďalej v plnej miere podporuje úsilie Čiernej Hory o európsku integráciu. Chcela by som vás uistiť, že obavy a úlohy, ktoré ste spomenuli počas tejto rozpravy, sú na programe nadchádzajúceho dialógu medzi inštitúciami EÚ o európskej perspektíve Čiernej Hory a vynakladáme čo najväčšie úsilie, aby sme ich riadne vyriešili.

Padli tu rôzne poznámky a otázky k tomu, čo sa deje v čase medzi udelením štatútu kandidátskej krajiny a začatím prístupových rokovaní, teda prečo sme nezačali rokovania hneď, bez odkladu. Zrejme si aj vy uvedomujete a spomenul to so mnou aj pán komisár, že teraz, keď Čierna Hora dostala štatút kandidátskej krajiny, Komisia stanovila podmienky, ktoré musí splniť. Týchto podmienok je sedem a zahŕňajú dodržiavanie zásad právneho štátu, prijatie opatrení proti organizovanému zločinu, boj proti korupcii atď. Komisia zhodnotí pokrok dosiahnutý v týchto oblastiach, predloží toto zhodnotenie Rade na jeseň a potom budeme môcť rozhodnúť, či sme dosiahli štádium, kedy môžeme začať rokovania.

Ešte raz vám chcem poďakovať za túto rozpravu a myslím si, že aj toto dokazuje, že Európsky parlament je pripravený vyslať pozitívny signál regiónu západného Balkánu. Signál, ktorý ukáže, že proces rozširovania prebieha, že stále existuje a že musí byť vierohodný. To znamená, že pokrok dosiahnutý s každou krajinou v regióne je založený na osobnom prístupe a výkone. V prípade Čiernej Hory sa to týka toho, čo už bolo povedané; v prípade Srbska to znamená, že sa vypracovali odpovede do prijatého dotazníka a teraz ich zhodnotí Komisia; a v prípade Chorvátska to znamená, že krajina musí dokončiť svoj domácu úlohu a čo najlepšie sa pripraviť, aby zaistila, že sa rokovania ukončia počas funkčného obdobia maďarského predsedníctva. Týmto spôsobom zostáva proces vierohodný a my môžeme zaistiť, že naši bezprostrední susedia, tieto tri európske krajiny, ostanú na správnej ceste, a keď dosiahnu príslušné štádium pripravenosti, budú nakoniec schopné vstúpiť do EÚ.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 9. marca 2011.

(1) Pozri zápisnicu.

16. Stratégia EÚ pre oblasť integrácie Rómov (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom je správa pani Járókovej v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (2010/2276/(INI)) (A7-0043/2011).

  Lívia Járóka, spravodajkyňa. – Chcela by som poďakovať všetkým kolegom poslancom v Európskom parlamente a v občianskych organizáciách za podporu a cenný prínos k vypracúvaniu tejto náročnej správy.

Ak mi dovolíte uviesť osobnú poznámku, toto je ten správny čas a miesto na to, aby som poďakovala kolegom vo svojej kancelárii, svojmu politickému poradcovi vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý pracuje na tejto stratégii už roky, a vedúcemu svojej kancelárie, ktorý v posledných rokoch bojuje so mnou.

Ďakujem aj svojej rodine, ktorá mi umožnila byť v prvej línii počas tejto bitky – bitky, ktorá napokon priniesla výsledok. Máme dohodu, s ktorou súhlasí šesť politických skupín, 27 členských štátov a päť veľmi dôležitých parlamentných výborov. Som presvedčená o tom, že týmto spôsobom dokážeme vyslať odkaz Komisii, Rade a členským štátom, ktorý budú musieť vziať do úvahy. Preto sme urobili veľký krok smerom k úsiliu na európskej úrovni s cieľom zmierniť chudobu a sociálne vylúčenie najväčšej etnickej menšiny na našom kontinente.

Podstatná časť európskych Rómov žije v takých nevyhovujúcich podmienkach – sú takmer úplne odrezaní od ekonomického systému, čo má za následok, že sú im upierané základné ľudské práva –, že podporu pri ich sociálnom začleňovaní nemožno vnímať len z pohľadu úpravy všeobecných politík, ale tak, že táto podpora je potrebná na preklenutie jedného z najväčších nedostatkov, pokiaľ ide o naplnenie ústavných a ľudských práv v Európe.

Úsilie na úrovni EÚ týkajúce sa zmiernenia chudoby a sociálneho vylúčenia európskych Rómov preto musí klásť hlavný dôraz na naplnenie a podporu základných práv na zamestnanosť, bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

Dovoľte mi stručne spomenúť najdôležitejšie zásady a odporúčania mojej správy. Najdôležitejšie je, že stratégia musí byť vnútornou stratégiou EÚ, takže všeobecný dohľad nad prioritnými oblasťami a cieľmi musí prebiehať v rámci štruktúr Spoločenstva, a v žiadnom prípade by nemala rozdeľovať EÚ a vytvárať rozpory medzi členskými štátmi. Práve naopak, vytvorenie nového orgánu na koordináciu a dohľad nad stratégiou by bolo nepotrebným krokom a spôsobilo by zbytočné náklady.

Úlohu dohľadu, koordinácie a monitorovania musí preto vykonávať Komisia a v tejto súvislosti by bolo vhodné zvážiť zachovanie pracovnej skupiny pre Rómov ako stáleho orgánu.

Komisia by mala každoročne podávať správy o pokroku stratégie, hodnotiť výsledky a predkladať Rade návrhy na jej zlepšenie. V tejto súvislosti by sa mohla vytvoriť hodnotiaca tabuľka pre európsku rómsku stratégiu – mechanizmus podobný hodnotiacej tabuľke jednotného trhu.

Značné praktické výhody by prinieslo aj menovanie správneho orgánu alebo vládneho úradníka, ktorý by slúžil ako národné kontaktné miesto pre vykonávanie cieľov stratégie a aj ako poradný zdroj a zdroj pripomienok pre Komisiu, ktorá by na stratégiu dohliadala.

Stratégia musí zohľadňovať aj územný rozmer vylúčenia, pretože zo zemepisného hľadiska je výskyt sociálneho znevýhodnenia v rámci členských štátov nerovnomerný, ale chudoba a sociálne vylúčenie sa sústreďujú do slabo rozvinutých mikroregiónov, ktoré v mnohých nových členských štátoch obývajú prevažne rómske komunity.

Len na základe spoločných, porovnateľných a spoľahlivých ukazovateľov je možné predložiť realistickú analýzu pokroku a splniť požiadavku účinného monitorovania. Odporúčam, aby sa na meranie sociálneho a územného vylúčenia, ako aj vyhodnocovanie pokroku prijali ukazovatele z Laekenu.

Potrebujeme celoeurópsky krízový plán, ktorý zhodnotí a identifikuje tieto mikroregióny podľa ich osobitných čŕt.

Časť rozpočtu v oblasti súdržnosti by sa v budúcom viacročnom finančnom pláne mala vyčleniť ako výkonnostná rezerva pre stratégiu. Mohli by sa tým poskytnúť nevyhnutné zdroje a rozhodujúce podnety potrebné pre realizáciu stratégie, a to pridelením finančných prostriedkov na základe súťaže podľa kritéria, akým spôsobom navrhovaný projekt alebo zásah podporuje a realizuje ciele stratégie.

Týmto spôsobom sa na jednej strane ukončí všeobecne zaužívaná prax, pri ktorej veľkí prispievatelia maximalizujú svoje výnosy z nevyužitých finančných prostriedkov, zatiaľ čo na druhej strane by sa mohol vytvoriť priamy vzťah medzi pridelením finančných prostriedkov a opakovaním dosiahnutých výsledkov.

Som presvedčená o tom, že európska rómska stratégia musí obsahovať tieto zásady a priority a teším sa na vaše pripomienky k mojej správe.

(potlesk)

  Zoltán Balog, úradujúci predseda Rady. – (HU) Maďarské predsedníctvo prisudzuje otázke integrácie Rómov veľkú dôležitosť a ďakuje Európskemu parlamentu za aktívnu podporu v tejto otázke.

Nezabúdajme, o čo tu vlastne ide. Hovoríme o životnej príležitosti miliónov našich spoluobčanov v Európe, ktorí majú právo na rovnaké príležitosti ako všetci ostatní, a naše spoločnosti si nemôžu dovoliť ignorovať ich potenciál. Preto mi dovoľte zablahoželať vám k vynikajúcemu návrhu uznesenia, ktorý sa chystáte prijať a ktorý dôrazne podporujem. Podporujeme vašu snahu zabezpečiť, aby sa sľuby premenili na činy.

Na celom svete si 8. apríla pripomíname Medzinárodný deň Rómov. V tento deň sa bude v Budapešti konať piate zasadnutie integrovanej európskej platformy na začleňovanie Rómov, ktoré organizuje maďarské predsedníctvo a na ktorom sa, verím, zúčastnia aj mnohí z vás. Hlavným bodom programu tohto podujatia bude prezentácia strategického oznámenia Komisie týkajúceho sa tejto témy. Prosíme pani Járókovú, aby potom predstavila hlavné body uznesenia.

Maďarské predsedníctvo potom vypracuje návrhy rozhodnutí Rady, ktoré, dúfame, Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti prijme na svojom zasadnutí 19. mája. Tieto závery sa budú zaoberať výlučne otázkou integrácie Rómov. Budeme sa snažiť posilniť spoluprácu medzi EÚ a členskými štátmi v oblasti ekonomickej a sociálnej integrácie Rómov.

Okrem toho plánujeme zorganizovať výmenu názorov na myšlienky Komisie aj v iných útvaroch Rady a na konci mája uskutoční Rada pre všeobecné záležitosti politickú rozpravu, ktorá bude prípravou na júnové zasadnutie Európskej rady.

Ak chceme dosiahnuť pokrok, musíme zabudnúť na všetky stereotypy, zovšeobecňovanie a predsudky. Musíme si uvedomiť, že životné podmienky Rómov ani zďaleka nie sú všade rovnaké. Okrem toho nesmieme zabúdať na to, že ich sociálne vylúčenie má historické príčiny. Nie všetci občania východnej a strednej Európy rovnakou mierou využívajú výhody, ktoré priniesla politická zmena a prechod na trhové hospodárstvo. Mnohí Rómovia sa dostali na okraj spoločnosti práve počas posledných 20 rokov.

V súčasnosti je mimoriadne dôležité, aby sme dôrazne odsúdili rasovo motivované agresívne činy bez ohľadu na to, kto je ich páchateľom. V zložitej hospodárskej situácii sa zraniteľné osoby stávajú ešte zraniteľnejšími a často hľadajú dôvody svojej biedy medzi sebou. My však máme rovnaké hodnoty a aj prostriedky na ich obranu, Rada totiž pred viac ako desiatimi rokmi prijala smernice zakazujúce rasovú diskrimináciu.

Zvlášť vítam osobitný dôraz kladený na odstránenie segregácie. Segregáciou vzniká začarovaný kruh a zlomové línie v spoločnosti. Veľmi ma teší tiež to, že sa uznesenie venuje aj rovnosti pohlaví. Chcel by som vám pripomenúť uznesenie Parlamentu z roku 2006, ktoré sa zaoberá otázkou rómskych žien. Všetky ženy musia mať možnosť riadne využívať svoje schopnosti. Viac rómskych žien potrebujeme aj v rozhodovacom procese. Dámy a páni, pani Lívia Járóková, spravodajkyňa tejto témy, môže v tomto smere inšpirovať nás všetkých – najmä ženy, ale aj mužov.

Ešte raz by som chcel poďakovať pani Járókovej a všetkým z vás, ktorí sa zúčastňujete tohto dôležitého procesu. Opäť by som vám chcel pripomenúť, že maďarské predsedníctvo je odhodlané dosiahnuť významné výsledky v tejto oblasti. Všetkých vás žiadam, aby ste boli v tomto úsilí nápomocní.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Ako viete, Európska únia sa zakladá na právach a hodnotách, ktoré zahŕňajú ochranu menšín, zásadu voľného pohybu a zákaz diskriminácie, ktoré sa na Rómov plne vzťahujú.

Myslím si, že sociálna a ekonomická integrácia Rómov je morálna povinnosť, ale ako sa správne uvádza v správe Parlamentu, je aj v hospodárskom záujme našich európskych spoločností. Ide o prioritu EÚ, ktorá vyžaduje nasadenie a spoločné úsilie národných a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a inštitúcií EÚ.

Chcela by som zablahoželať pani Lívii Járókovej k vynikajúcej práci, ktorú vykonala. Pokúsila sa do nej zapojiť celý Parlament a vypracovala návrh, ktorý obsahuje zmysluplný prínos poslancov zo všetkých politických strán, čo považujem za skutočný úspech. Pani Járóková, toto nám pomôže udržať začleňovanie Rómov na popredných priečkach politického programu. Pomôže nám to podniknúť potrebné kroky na zlepšenie situácie Rómov a ich sociálneho a ekonomického začleňovania do spoločnosti.

Dovoľte mi informovať vás o tom, kde sa dnes nachádzame. Možno si spomínate, že 7. apríla 2010 prijala Komisia oznámenie o sociálnej a ekonomickej integrácii Rómov v Európe, ktoré bolo historicky prvým politickým dokumentom týkajúcim sa konkrétne Rómov.

Oznámenie obsahovalo výpočet konkrétnych opatrení s cieľom pomôcť členským štátom zvýšiť účinnosť ich politík integrácie Rómov a definovať hlavné problémy, ktoré majú pred sebou: diskriminácia, chudoba, nízka úroveň vzdelania, prekážky na trhu práce, bývanie, segregácia a tak ďalej. Potom prišlo hodnotenie internej pracovnej skupiny Komisie pre Rómov vytvorenej 7. septembra 2010, ktoré jednoznačne ukázalo, že nejestvuje dôkaz o tom, že v členských štátoch existujú silné a primerané opatrenia na riešenie sociálnych a ekonomických problémov veľkej časti rómskej populácie v EÚ.

Táto situácia je neprijateľná a neudržateľná, a preto Komisia pracuje na rámci EÚ pre národné stratégie pre oblasť integrácie Rómov, ktorý predstaví začiatkom apríla. Tento Parlament žiadal stratégiu EÚ a Komisia reaguje na túto žiadosť. Myslím si, že sa zhodneme v tom, že potrebujeme účinné plánovanie a vykonávanie politík, že potrebujeme strategický prístup. Myslím si, že sa zhodneme aj v tom, že prvoradú zodpovednosť za rómske obyvateľstvo nesú členské štáty, v ktorých sa toto rómske obyvateľstvo pohybuje. Z tohto dôvodu pripravuje Komisia tento rámec EÚ v kombinácii s národnými stratégiami pre oblasť integrácie Rómov, pretože potrebujeme oboje: musíme vedieť, kam ideme spoločne, a tiež musíme vedieť, kam zájdu jednotlivé členské štáty s cieľom prispôsobiť konkrétne politiky problémom Rómov na svojom území.

Rámec EÚ, ktorý má byť predstavený v apríli, bude vychádzať z vášho uznesenia, pani Járóková, z práce pracovnej skupiny Komisie pre Rómov a, samozrejme, z veľkého množstva príspevkov členských štátov a občianskej spoločnosti. Potrebné sú konkrétne opatrenia a jasné záväzky, aby sme dokázali lepšie využiť množstvo právnych a finančných nástrojov, ktoré máme k dispozícii, s cieľom dosiahnuť pokrok. Nebudem hovoriť dlho, lebo za túto záležitosť je zodpovedný kolega pán Andor, ale stratégia Európa 2020 vedie k novej ceste stálych hospodárskych a sociálnych opatrení pre ľudí na okraji spoločnosti a vieme, že chudoba je v najväčšej menšine v Európe veľmi vážnym problémom. V tomto smere potrebujeme rozhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni a aj na úrovni EÚ.

Komisia považuje tiež za veľmi dôležité, aby sme sa poučili z minulosti a zabezpečili veľmi dobrú koordináciu úsilia všetkých zúčastnených strán na všetkých úrovniach – od úrovne EÚ až po miestnu úroveň. Na túto koordináciu máme k dispozícii európsku platformu pre začleňovanie Rómov, ktorá je jedinečným mechanizmom zapojenia zainteresovaných strán. Považujem za dôležité posilniť úlohu tejto platformy v budúcnosti.

S veľkým záujmom som si tiež vypočula návrh Parlamentu o národnom kontaktnom mieste, ktorý vezmeme do úvahy pri vypracúvaní európskeho rámca. Tiež by som vás chcela ubezpečiť, že pri príprave tohto rámca bude Komisia venovať osobitnú pozornosť potrebe monitorovať vývoj a sledovať postup a pokrok priamo v teréne. V tejto súvislosti by som chcela naliehať na Parlament. Toto nesmie prebiehať tak, že budeme mať veľmi dobrú správu od Parlamentu a následne zaujímavý rámec od Európskej únie. Toto musí byť priebežná práca, hodnotená priebežná práca, monitorovaná priebežná práca, aby sme videli, kam pôjdeme v budúcnosti. V tejto súvislosti budeme pokračovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi a s týmto Parlamentom, ako aj so všetkými zainteresovanými stranami.

(potlesk)

  László Andor, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci za vynikajúcu prácu na stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov a zablahoželať spravodajkyni pani Lívii Járókovej k obdivuhodnej podpore, ktorú získala jej správa od tohto Parlamentu.

Správa je užitočná a zároveň povzbudzujúca. Užitočná je preto, lebo prispieva k prebiehajúcej diskusii o spôsobe ďalšej integrácie Rómov do ekonomiky a spoločnosti. Povzbudzujúca je preto, lebo ukazuje, že Komisia a Parlament išli rovnakým smerom a že naše názory na cestu vpred sa vo veľkej miere zhodujú.

Po prvé, Komisia súhlasí s tým, že rómska otázka je jedným z najzávažnejších problémov, ktorými sa Európa musí zaoberať, a zároveň predstavuje jednu z najsľubnejších možností pre kontinent. Keď hovoríme o príležitostiach, máme na mysli aj ekonomické príležitosti. Jednoznačne sa tu spája sociálna a ekonomická potreba s morálnou povinnosťou.

Po druhé, správa Parlamentu nás presvedčila o potrebe uplatnenia holistického prístupu pri riešení tejto sociálno-ekonomickej situácie Rómov. Navrhuje, aby sme sa sústredili na niekoľko prioritných oblastí, ako napríklad vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravotná starostlivosť. Tieto oblasti majú skutočne zásadný význam pre úspešnú integráciu Rómov.

Po tretie, oceňujem, že správa sa sústreďuje na dôležitosť využívania finančných prostriedkov EÚ najvhodnejším spôsobom. Podporenie politík dostatočnými finančnými zdrojmi má zásadný význam. Aj keď sme v tejto oblasti dosiahli určitý pokrok, je potrebné urobiť viac.

Po štvrté, súhlasím s Parlamentom v tom, že musíme zaviesť silný mechanizmus na sledovanie národných stratégií pre oblasť integrácie Rómov.

Na záver chcem povedať, že som si všimla, že správa schvaľuje sústredenie sa na územný rozmer chudoby, a to najmä v nedostatočne vyvinutých mikroregiónoch. Komisia pozorne preskúma tento zaujímavý návrh.

Je jasné, že viaceré členské štáty nedokážu dosiahnuť dostatočný pokrok v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, ak neprijmú konkrétne kroky na zlepšenie integrácie Rómov. Preto je najvyšší čas na rozhodné opatrenia tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Aj keď sú za vypracovanie a vykonávanie stratégií pre oblasť integrácie Rómov v prvom rade zodpovedné členské štáty, EÚ ich jednoznačne môže podporiť. Musíme zaručiť, aby úsilie na všetkých úrovniach bolo súčasťou súdržného a jednotného politického rámca.

Verím, že rámec EÚ pre národné stratégie pre oblasť integrácie Rómov, ktorý, ako už povedala pani podpredsedníčka, Komisia predstaví v apríli, poskytne inštitúciám EÚ a všetkým zainteresovaným stranám príležitosť spojiť sily a skutočne zmeniť životy Rómov v Európe.

  Kinga Göncz, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (HU) Dovoľte mi, prosím, začať jedným príbehom. József B. a jeho manželka boli v roku 2009 odsúdení maďarským súdom na 10 mesiacov odňatia slobody za ohrozenie maloletých. Previnili sa tým, že ich dve deti nenavštevovali školu. Keď však ešte deti chodili do školy, pravidelne ich zo školy posielali domov, pretože mali zablatené topánky a boli špinavé. V cigánskej kolónii, v ktorej žijú, však nemajú vydláždené cesty, preto museli deti každý deň prejsť cez lúku, takže kým prišli do školy, mali nohy zablatené. Trpeli ponižovanie vo forme výsmechu a posielania domov tak dlho, ako vládali, a nakoniec sa rozhodli čoraz častejšie vyhýbať škole, za čo boli ich rodičia odsúdení na trest odňatia slobody.

Deti Józsefa B. a jeho manželky nechodili do školy nie preto, že by sa nechceli učiť, ale preto, že im okolnosti neumožňovali učiť sa. Bez primeraného odevu a obuvi, bez vody a elektriny doma a bez školských pomôcok nemohli skončiť ani len základnú školu. Pomoc viacnásobne znevýhodneným komunitám dostihnúť zvyšok spoločnosti je komplexný proces, ktorý možno dosiahnuť iba postupne a pri rešpektovaní miestnych potrieb, pričom ide o dlhodobý proces.

Európa môže byť nápomocná tak, že stanoví ciele vychádzajúce zo skutočných údajov, poskytne potrebné nástroje, vyzve členské štáty, aby podávali správy o plnení stanovených cieľov, a bude monitorovať zmeny v situácii Rómov. Navrhuje tiež menej byrokratické, rýchlejšie a transparentnejšie metódy než doteraz, čím z dlhodobého hľadiska podporí individuálne spoločenstvá, kým si nedokážu skutočne samy zabezpečiť vlastné potreby.

Nestačí iba postaviť školu pre deti Józsefa B. Potrebujú aj prácu, aby si mohli zarobiť na živobytie, a rodičia musia dokázať svoje deti nasýtiť a zaodieť a umožniť im vzdelávanie. Potrebné sú primerané podmienky na bývanie, v ktorých sa deti môžu pripraviť na vyučovanie a kde je osvetlenie a kúrenie. Potrebné sú zjazdné cesty, ktoré umožňujú prístup do školy a do práce. Potrebné sú tiež slová súcitu, ktoré môžu zmierniť poníženie.

Európska rómska stratégia neprinesie okamžitú zmenu, ale poskytne príležitosť na zmenu. Skutočná otázka znie, či dokážeme vytvoriť pravidlá a podmienky na pomoc skupinám, ktoré nie sú schopné súťažiť o zdroje a ktoré ledva dokážu presadiť vlastné záujmy. Je potrebné zaručiť nediskrimináciu, a to nielen na trhu práce, ale aj vo všetkých oblastiach spoločenského života. Je potrebné odstrániť segregáciu v mestách a na školách, vytvoriť skutočné príležitosti a zapojiť rómske komunity na úrovni EÚ, na úrovni členských štátov a na miestnej úrovni. Predovšetkým sa požaduje politické odhodlanie od každého, kto by vedel prispieť k zlepšeniu súčasnej situácie aj na európskej úrovni.

Nestačí iba poskytnúť rámec pre rómske stratégie členských štátov. Potrebujeme náležitú európsku rómsku stratégiu so zodpovednosťou na úrovni EÚ, pričom sa však, samozrejme, nebude spochybňovať zodpovednosť členských štátov. Komisiu a Radu vyzývam, aby plne začlenili obsah uznesenia Parlamentu do svojich dokumentov a pravidelne podávali Parlamentu správy o akomkoľvek pokroku.

  Andrej Kovačev, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (BG) Blahoželám pani Járókovej k vynikajúcej spolupráci. Integráciu približne 12 miliónov Rómov v Európskej únii nemožno dosiahnuť bez túžby dosiahnuť integráciu tak zo strany Rómov, ako aj zo strany väčšiny obyvateľov príslušného členského štátu.

Zodpovednosť za integráciu rómskeho obyvateľstva nesú členské štáty a Európska únia spoločne. Európske zdroje sa musia použiť na zlepšenie inžinierskych sietí, výstavbu nového alebo opravu jestvujúceho bývania, poskytnutie lepšieho vzdelávania a zlepšenie prístupu na trh práce.

Neexistuje všeobecné riešenie, ktoré by sa dalo uplatniť všade rovnakým spôsobom. Možno budú potrebné rôzne prístupy dokonca aj v rôznych regiónoch v rámci jedného členského štátu. Som presvedčený o tom, že príjemcovia európskych prostriedkov by mali byť zapojení do výstavby svojich obydlí alebo ich okolia, aby pocítili záväzok voči prejavenej solidarite, pretože potom sa z nich určite stanú dobrí obyvatelia bytov.

Politická špička a spoločenstvo podnikateľov musia opätovne objaviť Rómov a zabezpečiť im lepší prístup na trh práce, aby mohli prispievať k hospodárskemu rozvoju a prosperite Európskej únie. Úprimne dúfam, že táto správa sa bude riadne vykonávať a že pomôže zlepšiť sociálnu a ekonomickú integráciu Rómov na našom kontinente.

  Hannu Takkula, spravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko. – (FI) Je dosť zložité pripraviť všetko za minútu, ale poviem vám niekoľko myšlienok z pohľadu Výboru pre kultúru a vzdelávanie na túto rómsku otázku, v súvislosti s ktorou vykonala pani Járóková vynikajúcu prácu. Keď som bol spravodajcom tohto výboru, mali sme veľmi intenzívnu diskusiu o tom, že ide o otázku ľudských práv.

V EÚ žije 10 až 12 miliónov Rómov, ktorí sú plnohodnotnými obyvateľmi EÚ. Musia mať aj všetky práva: ľudské práva v pravom zmysle slova. Znamená to aj, že sa môžu zúčastňovať rozhodovacieho procesu spoločností a európskeho rozhodovacieho procesu.

Pri pohľade do budúcnosti vidíme, že vzdelávanie je kľúčovou témou. Vzdelávanie je tiež správnym spôsobom začlenenia rómskej menšiny do spoločnosti a spôsobom podnietenia ich aktivity. Rýchlo treba zlepšiť napríklad veci týkajúce sa bývania a infraštruktúry. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť zmeny postoja nás ostatných Európanov. Je potrebné odstrániť segregáciu a diskrimináciu. Musíme vytvoriť skutočné príležitosti a pochopiť, že každé rómske dieťa a každý mladý Róm je jedinečnou osobnosťou, jedinečným obyvateľom Európskej únie, tak ako aj my ostatní.

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

  Marian-Jean Marinescu, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Dnes diskutujeme o európskej stratégii pre rómsku menšinu, čo je dôležitý krok pri integrovaní najväčšej menšiny v Európskej únii. Európska únia sa musí postaviť zoči-voči realite rómskeho problému, ktorý na jednej strane vyvoláva všeobecná ekonomická situácia Rómov, ale najmä aspekty ich vlastnej tradície: kočovný spôsob života a nízka vzdelanostná úroveň, ktorá spôsobuje nedostatočnú odbornú kvalifikáciu. Vzdelávanie predstavuje príležitosť získať kvalifikáciu, povolanie a pracovné miesto, čo je absolútne nevyhnutný krok pri sociálnej integrácii Rómov.

Zodpovednosť za integráciu nenesú však iba štátne orgány. Rómska komunita musí pochopiť, že musí vyvinúť potrebné úsilie a že sa skutočne musí chcieť integrovať do spoločnosti bez ohľadu na krajinu pôvodu alebo na krajinu pobytu. Prioritné oblasti, ktoré stratégia pokrýva, musia zahŕňať zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov, prispôsobenie kultúry a tradícií rómskeho obyvateľstva modernej spoločnosti a podporu odbornej prípravy a rekvalifikácie. Myslím si, že kľúčovými cieľmi musia byť tieto oblasti spolu so vzdelávaním.

Členské štáty, z ktorých Rómovia pochádzajú, musia najviac prispieť k procesu integrácie, európsky prístup však tiež zohrá mimoriadne dôležitú úlohu. Budúca stratégia, ktorú vypracuje Komisia, musí navrhnúť rámcové programy prispôsobené kočovnému spôsobu života rómskej komunity, ktoré sa budú musieť rozvinúť a realizovať podobným spôsobom vo všetkých členských štátoch.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Naša skupina navštívila niekoľko rómskych spoločenstiev v Európe a videla tamojšie katastrofálne podmienky. Spôsob, akým žijú títo ľudia v niektorých hlavných mestách Európy, je ťažko predstaviteľný. Ide o začarovaný kruh, z ktorého dokážu iba veľmi ťažko uniknúť.

Ďakujem pani komisárke a pánovi komisárovi, že spomenuli otázku chudoby. Som presvedčený o tom, že boj v mene Rómov je predovšetkým bojom proti chudobe, a to nie iba medzi Rómami. Musíme zaistiť, aby sme nevytvorili nový rozpor, keď chudobní ľudia, ktorí nepatria k rómskej komunite, budú kritizovať to, že Rómovia zrazu dostávajú veľké množstvá peňazí alebo že sa im venuje veľká pozornosť. Musíme zaistiť, aby išlo o spoločný boj, ktorého zámerom je, samozrejme, bojovať proti všetkým formám diskriminácie.

Dôležité je tiež úsilie vynakladané na miestnej úrovni. Veľmi často sa stáva, že spoločenstvá alebo regióny robia veľa, ale nie vždy, žiaľ, s podporou národných vlád. Musíme nájsť spôsob, ako zaviesť európske financovanie na miestnej úrovni. Preto sme vypracovali alternatívne uznesenie, o ktorom budem hovoriť o chvíľku. Toto uznesenie bolo zavedené najmä na návrh pána Encia, ktorý objasní aj svoj postoj k tejto veci s cieľom upozorniť na problém.

Dúfam, že Komisii sa podarí vypracovať dobrú rómsku stratégiu. Ako pani komisárka a pán komisár správne povedali, toto všetko je o procese monitorovania situácie a poskytnutí podpory. Ako povedali, ide o priebežnú prácu. Musíme zistiť, čo sa v skutočnosti deje s finančnými prostriedkami, pretože príliš dlho sme iba sedeli a prizerali sa, ako sa takmer nič nedeje. Nechcem povedať, že sa neudialo nič, ale určite toho bolo príliš málo a finančné prostriedky neboli využité najlepším spôsobom.

Maďarskému predsedníctvu želáme veľa úspechov. V tejto veci vás plne podporujeme, aby sa nám podarilo vypracovať novú stratégiu a aby ste mohli povedať, že ide o jeden z úspechov vášho predsedníctva. Máte našu podporu.

Na záver chcem zablahoželať pani Járókovej k vynikajúcej správe. Naše alternatívne uznesenie stiahneme, pretože chceme podporiť jej správu. Chceli sme iba upozorniť na problém týkajúci sa miestnych orgánov a komunít. Chceme však tiež podporiť správu pani Járókovej ako jasné stanovisko Európskeho parlamentu.

(potlesk)

  Renate Weber, v mene skupiny ALDE. – Napokon nastal okamih, keď budeme musieť hlasovať o tejto správe. Podľa mňa to nie je nevyhnutne dôvod na oslavu. Skôr si myslím, že by sme v tomto okamihu mali byť múdri, pozrieť sa na to, čo sme dosiahli doteraz a čo chceme dosiahnuť v budúcnosti. Keďže som si však vedomá obrovského množstva práce, ktoré bolo venované tejto správe, dovoľte mi zablahoželať a poďakovať nielen pani spravodajkyni a ostatným poslancom, ktorí sa na práci podieľali, ale aj pracovníkom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a našim politickým poradcom.

Keď sme prvýkrát začali diskutovať o tejto záležitosti, všetci sme dúfali, že Únia smeruje k stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Namiesto nej budeme mať rámec a následne sa členské štáty rozhodnú, či vypracujú vlastné stratégie. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti sa obávam – dovoľte mi, aby som teraz bola pesimistická –, že tento proces budú pravdepodobne vo veľkej miere poháňať peniaze a finančné prostriedky. Ľudia v rozvinutých krajinách podľa mňa „objavili“ Rómov ani nie tak preto, že zistili, v akých zlých podmienkach žijú Rómovia v krajinách svojho pôvodu, ale skôr preto, lebo im prekážala prítomnosť Rómov na uliciach a na okrajoch miest.

Ide tu o viac než finančné prostriedky. Vo veľkej miere ide o základné ľudské práva tejto skupiny obyvateľstva. Pani komisárka hovorila o priebežnej práci. Dúfam, že nebudeme iba svedkami práce, ale aj nejakého skutočného pokroku.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Žiaľ, každý deň čítame v tlači správy o diskriminačných alebo rasistických útokoch na Rómov. Z tohto dôvodu toto oznámenie Komisie tak netrpezlivo očakávali, samozrejme, aj samotní Rómovia, všetci ich podporovatelia a všetci, ktorí pripisujú dôležitosť základným hodnotám Európskej únie.

Preto bude Komisia musieť vypracovať rámec, európsku stratégiu pre národné akčné plány. Jeho kompetencia bude podstatnou mierou presahovať rozvoj tohto európskeho rámca pre národné akčné plány, pretože členské štáty urobia pokrok v tomto smere iba vtedy, ak dostanú od Komisie silný stimul, vďaka ktorému ho budú dodržiavať. V správe je veľmi dobre vysvetlené, že si to bude vyžadovať mimoriadne presné hodnotenie dosiahnutých výsledkov, využitie referenčných kritérií a ukazovateľov. Potrebné bude tiež zapojenie všetkých zúčastnených strán, predovšetkým rómskych komunít. Myslím si, že je veľmi dôležité vytvoriť spojenie s programom Rady Európy o školení rómskych mediátorov. Toto je zásadná podmienka, ak majú byť projekty začleňovania korunované úspechom na regionálnej úrovni.

Chcem tiež povedať, že Európska komisia musí byť tiež zapojená prostredníctvom svojich projektov, ktoré bude sama realizovať, pilotných projektov, ako sa navrhuje v správe, ktoré by sa mohli realizovať napríklad v mikroregiónoch, o ktorých sme hovorili, aby príkladné a pozoruhodné projekty presvedčili všetky zainteresované strany, aby sa zapojili do tohto procesu začleňovania.

Myslím si teda, že Európska komisia by mala byť schopná využiť svoje právo na oficiálnu sťažnosť, keď hodnoty, európske právne predpisy a národné akčné plány nebudú také, aké by mali byť, pričom bude mať na pamäti rovnaký prístup ku všetkým právam, nediskrimináciu a slobodu pohybu.

  Cornelia Ernst, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Prejdem priamo k jadru veci: toto všetko sa týka zavedenia jednotnej povinnej stratégie EÚ namiesto 27 jednotlivých a rozdielnych stratégií členských štátov. Vykonávanie takejto jednotnej stratégie je podmienkou toho, aby sa s Rómami a Sintami žijúcimi v EÚ zaobchádzalo ako s rovnocennými občanmi EÚ.

O čo ide v tomto všetkom? Ide o zaručenie voľného pohybu pre všetkých. Ide o okamžité zrušenie osobitných škôl pre Rómov a, ak to tak smiem povedať, o ukončenie systému apartheidu Rómov v Európe. Ide o rovnaký prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Týmto ľuďom nerobíme láskavosť. Zaručujeme im zákonné práva.

My v Konfederatívnej skupine Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavici rozhodne odmietame myšlienku osobitnej politiky pre Rómov a Sintov. Potrebujeme politiku, ktorá hneď od začiatku zaujme prístup s cieľom integrovať a ktorá Rómom a Sintom vynahradí nevýhody, ktoré znášajú, a to napríklad v oblasti prístupu k práci, práva na usadenie alebo využívania finančných prostriedkov EÚ. Rada by som však doplnila ešte jednu vec. Nič z toho nebude mať účinok, kým nevyriešime problém, ktorý zahŕňa boj proti rasizmu a stigmatizácii Rómov a Sintov v celej Európe. Toto musíme chápať ako jednu z hlavných úloh Európy a prijať nemilosrdné opatrenia na boj proti diskriminácii. Nesmieme tolerovať dvojstranný prístup v rámci členských štátov a ani EÚ ako celku. Musíme vystupovať jednotne.

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD. – (IT) Nesúhlasím s tým bodom správy, podľa ktorého by Komisia mala členským štátom diktovať politiku týkajúcu sa Rómov. Tento prístup nie je v súlade so zásadou subsidiarity, ak je pravda – a určite to je pravda –, že tieto opatrenia treba prijať a vykonávať na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, pretože potom majú dosah na regióny a ich pôvodné obyvateľstvo.

Absolútne súhlasím so začleňovaním, nie diskrimináciou, ale stále čakám, že nám pani komisárka Redingová povie, kedy budú v jej vlasti Luxemburskom veľkovojvodstve povolené rómske táboriská, pretože, pokiaľ viem, povolené tam nie sú. Podľa mňa je táto správa trochu nevyvážená, pretože toľko odsekov vyzýva na podporu Rómov, či už ide o mužov, ženy, deti, starých ľudí atď. Ani jeden z nich však nevyzýva na prísne potrestanie Rómov, ktorí prejavia napríklad protispoločenské správanie. Kto bráni rómskym deťom chodiť do školy, ak nie určití rómski rodičia?

Myslím si, že musíme mať odvahu hovoriť o týchto témach nahlas a vzdorovať politickej korektnosti. Nie naivná filantropia, ale vážne a zásadné opatrenia nám umožnia premôcť ohnisko trestnej činnosti, vykorisťovanie detí a obchodovanie s orgánmi.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Bez ohľadu na tému, o ktorej sa diskutuje, všetci stále spomíname Rómov. Pána Sarkozyho viním z toho, že iba predstieral, že ich vyhostí.

Bol som si istý, že o nich budeme hovoriť aj v rámci rozpravy o dani z finančných transakcií. Vždy, keď sa nejaký rómsky obchodník s koňmi snaží účtovať za jednu nohu niekoľko eur navyše, vyskočí vyberač daní a hriešnik v tvrdom klobúku a jednu z nôh toho úbohého zvieraťa žiada ako daň pre pána predsedu Barrosa.

Keď nastal čas pre rozpravu o stratégii EÚ pre Atlantický oceán, skutočne som očakával návrh, aby bola časť oceánu vyhradená pre vetvu tohto vznešeného kmeňa, ktorá žije na vode. Člnom plaviacim sa okolo by mohli predávať háčiky na lov rýb a sľubovať, že budú trupy lodí natierať množstvom dechtového makadamu, ktorý im práve zostal.

Myslím si, že by sme mali vybrať nejakého Róma, najlepšie so zdravotným postihnutím a rozporuplnou sexualitou. Potom by sme ho mohli vymenovať za predsedu Komisie. Hneď by začal rozpredávať túto budovu a nikto by sa neodvážil sťažovať.

  Edit Bauer (PPE). – (HU) V prvom rade by som chcela zablahoželať pani Járókovej. Jej mnohoročná práca dnes dosiahla dôležitý medzník. Po dlhom boji sa ukázalo, že rómska otázka je európskou otázkou aj napriek tomu, že platí, ako povedal pán kolega poslanec Borghezio, že riešenia musíme hľadať na úrovni členských štátov. Platí však aj to, že jednotný európsky priestor vyžaduje jednotnú stratégiu. K rómskej stratégii nemôžeme pristupovať výlučne z kultúrneho hľadiska. Tu nejde len o záležitosť menšiny. Rovnako ju nemožno vyriešiť iba prostredníctvom sociálnej politiky. Preto je dôležité, aby stratégia zahŕňala komplexné a cielené opatrenia a uvádzala konkrétne ciele. Z kľúčových oblastí stratégie treba vyzdvihnúť vzdelávanie a prístup k nemu, pretože vzdelanie je základným predpokladom zamestnateľnosti. V niekoľkých členských štátoch sa veľká časť skupín Rómov nachádza v osídlach chudoby. Nikdy pre nich nebudeme mať dostatočný počet pracovných miest, pretože bez kvalifikácie sú v zásade nezamestnateľní. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje odborná príprava dievčat, pretože častejšie predčasne ukončujú školskú dochádzku a tiež preto, lebo sú vo väčšej miere využívané na domáce práce.

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Stretávame sa tu opäť pri téme, ktorá je veľmi citlivá, a ja sa domnievam, že ju musí riešiť Európsky parlament, musí ju riešiť Európska komisia a musí ju riešiť Rada, pretože inklúzia Rómov jednoducho len na úrovni členských štátov Európskej únie v súčasnosti už možná nie je.

Socialisti a demokrati sa touto témou zaoberajú veľmi dlho. Naša pracovná skupina len za posledných osem mesiacov navštívila takmer všetky členské štáty, kde je situácia Rómov mnohokrát skutočne veľmi komplikovaná. Mali sme možnosť navštíviť nielen tie osady, kde Rómovia žijú na veľmi zlej úrovni, ale vidieť aj dobré príklady. Vidieť aj príklady, kde došlo k veľmi dobrej spolupráci na úrovni samosprávy s Rómami, ktorí v týchto osadách žili, a videli sme aj dobré príklady, kde sa aj lokálni politici skutočne snažili túto situáciu v prospech rómskeho etnika riešiť.

Naším problémom je, že v našich spoločnostiach narážame – a myslím teraz v tých členských štátoch, kde problémy s rómskym etnikom sú možno výraznejšie ako v iných členských štátoch – aj na obrovskú mieru predsudkov. Predsudkov majoritnej časti spoločnosti, a preto verím, že súčasťou akéhosi akčného plánu, ktorý nám predložíte, pani komisárka, bude aj spôsob, ako sa vyrovnať s tou obrovskou mierou predsudkov väčšinovej spoločnosti, ako vysvetliť väčšinovej časti spoločnosti, že pomoc Rómom a ich inklúzia do spoločnosti je nielen v prospech Rómov, ale aj celej spoločnosti, a teda aj tej väčšiny.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – S nadšením vítam správu pani Járókovej, lebo nám dáva príležitosť spomenúť niektoré osobitné body.

Stratégia v oblasti začleňovania Rómov sa musí riadiť prístupom zvnútra, ktorý vypracujú Rómovia pre Rómov. Znamená to zvýšenie právomocí Rómov, ich zapojenie do rozhodovacieho procesu, prijímanie rómskych zamestnancov a mediátorov v kľúčových pozíciách na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ. Nezákonné praktiky, ktoré sa beztrestne uplatňujú v členských štátoch EÚ, sa musia skončiť: násilie proti Rómom, porušovanie ich práva na voľný pohyb, nárast aktivity extrémistických politických strán a politikov, systematická segregácia rómskych detí v rámci vzdelávania, rozšírená segregácia v rámci bývania, obchodovanie s ľuďmi, zabraňovanie prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám, nútené sterilizácie rómskych žien.

Túto správu opodstatňujú mnohé dôvody a ešte viac dôvodov opodstatňuje túto stratégiu. Preto veľmi vítam túto správu aj stratégiu a, ako ste povedali, pani komisárka, pokračujme v práci.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Zatiaľ čo väčšinová spoločnosť v EÚ rýchlo starne, počet rómskeho obyvateľstva rýchlo rastie. V Maďarsku, kde Rómovia teraz tvoria 6 % až 8 % obyvateľstva, do roku 2050 presiahne ich počet 50 % obyvateľstva v produktívnom veku. Samozrejme, je to o to horšie, že život Rómov v EÚ sa, ako vždy, vyznačuje nezamestnanosťou, výrazne podpriemernou úrovňou vzdelania, organizovaným zločinom a prostitúciou, ako aj začlenením sa do subštandardnej spoločnosti.

Táto správa sa síce venuje niekoľkým problémom, ale iba z jedného hľadiska. Integrácia nie je jednostranná záležitosť. Rómovia musia k tomuto všetkému prispieť. Musia posielať svoje deti do školy a začleniť sa do trhu práce. Ženy v rómskych komunitách, ktoré majú staromódnu štruktúru, sa často nachádzajú v mimoriadne zlej situácii.

Nedostatočné vzdelanie a vylúčenie z trhu práce, ktoré sa ešte zhorší, ak nezačneme teraz konať, ešte viac prehĺbia problémy s integráciou spôsobené demografickými zmenami.

  Marco Scurria (PPE). – (IT) S veľkou radosťou a hrdosťou dnes večer diskutujeme o tejto stratégii. Radosť máme preto, lebo pani Járóková vykonala vynikajúcu prácu, za ktorú jej ďakujem, a hrdí sme preto, lebo ide o iniciatívu, ktorú sme my v Poslaneckom klube Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) veľmi chceli.

Táto správa je vynikajúca, pretože, samozrejme, odsudzuje všetky druhy diskriminácie alebo rasizmu voči Rómom. Páči sa nám, pretože podporuje skutočnú integráciu, keď zaujíma obdivuhodný prístup z hľadiska kultúry. Páči sa nám, pretože nielen ustanovuje práva, ale upozorňuje aj na určité potreby.

Touto správou sme sa zaoberali aj v stanovisku, ktoré sme predložili v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie. Mám na mysli najmä celú časť o vzdelávaní rómskych detí, v ktorej sme upozornili na to, že vzdelávanie je aj právo, aj povinnosť, do ktorej musia byť zapojené aj rodiny detí.

Chcel by som poukázať aj na to, že budúca stratégia týkajúca sa rómskej menšiny by sa mala zamerať na vzdelávanie ako hlavný nástroj na podporu sociálneho začleňovania. Popri podpore kultúry Rómov je dôležité tiež uznať, že Rómovia by sa mali usilovať spoznať zvyky a kultúru národov, s ktorými žijú, a tým napomôcť skutočnú integráciu.

Azda jediná vec, ktorá v správe chýba, je odkaz na smernicu č. 2004/38/ES o voľnom pohybe občanov EÚ. V tejto súvislosti sme dlho čakali, kým nám Komisia poskytne interpretáciu, ako ju uplatniť v praxi, a teraz potrebujeme vedieť, aké konanie sa očakáva od členských štátov a čo bude v tomto ohľade správne a spravodlivé. Ešte raz ďakujem pani spravodajkyni za všetko, čo sa jej podarilo urobiť.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Cením si mimoriadne kvalitnú prácu, ktorú pani Járóková vykonala pri vypracúvaní tejto správy, a srdečne jej k nej blahoželám. Chcem však zdôrazniť, že príčinou neúspechu doterajších politík v oblasti integrácie Rómov nebol nedostatok stratégií, zverejnených plánov či dokonca finančných prostriedkov.

Skutočnú integráciu možno dosiahnuť iba zapojením rómskej komunity a samotných Rómov, čiže ľudí, ktorí sú spoločne s miestnymi orgánmi schopní a ochotní vykonávať programy. Kto si uvedomuje hlboko zakorenené problémy tejto komunity lepšie než ona sama? A to ani nespomínam miestnu samosprávu, ktorá rieši problémy každý deň. Vykonávanie budúcej stratégie musí vychádzať zo štruktúrovaného dialógu medzi rómskymi komunitami, miestnymi orgánmi a mimovládnym sektorom. Rómovia musia vymeniť svoju úlohu pozorovateľov za úlohu aktívnych účastníkov a podieľať sa na realizácii týchto opatrení, ktoré sú určené pre nich. Nastal čas, aby sme prešli od slov k činom.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Pani Járóková, veľmi si cením vašu správu. Veľmi intenzívne ste na nej pracovali a viackrát ste nás vzali na návštevu do Maďarska, odkiaľ pochádzate. Výbor pre regionálnu politiku navštívil odvtedy Rumunsko s cieľom zistiť, aká je tamojšia situácia. To vám skutočne umožní vidieť stav vecí. Na jednej strane vás srdečne privítajú a ľudia hrajú na hudobných nástrojoch, ale na druhej strane tam vládne zaostalosť a nedostatok integrácie. Z tohto dôvodu som začiatkom minulého roka z pozície spravodajcu navrhol zmenu v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Teraz je možné vyčleniť 4 % regionálnych finančných prostriedkov na bývanie pre zraniteľné skupiny, ktorou sú v tomto prípade Rómovia. Musíme priznať, že finančné prostriedky nepokryjú všetko, čo je potrebné, a že programy sa nevenujú predovšetkým potrebe bývania Rómov. Toto je skutočne šialené. Európa ponúka možnosti, ale nikto ich nevyužíva, čo platí aj pre Európsky sociálny fond. Tú diskusiu by sme jednoznačne mali viesť spoločne.

Počas nadchádzajúceho zasadnutia Výboru pre regionálnu politiku sa diskusie o tejto téme zúčastní rumunská politička pani Udreaová. Rámec Komisie poskytne príležitosť na lepšie riadenie v prípade, ak krajiny nebudú poskytovať dostatočnú podporu regiónom a miestnym orgánom. V tejto súvislosti skutočne mám viaceré očakávania. Niekedy je dokonca potrebné využiť nátlak, ak nezaberajú bežné argumenty. Vaše pilotné projekty by mohli vytvoriť veľmi dobrý základ.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Pripájam sa k oceneniam úsilia a práce vynaloženej ľuďmi, ktorí sa podieľali na vypracovaní správy, o ktorej dnes vedieme rozpravu. Zároveň však musíme byť realistickí a myslieť na to, koľko už máme dokumentov o situácii Rómov, ktoré sa nie vždy prejavia v konkrétnych výsledkoch badateľných v praxi.

Oficiálne nemá žiaden členský štát implicitne ani explicitne žiadne legislatívne prekážky ani diskriminačné politiky, ktoré by sa vzťahovali na Rómov. Formy diskriminácie však existujú a už boli v tomto Parlamente spomenuté, ak hovoríme o hodnotách vyhlásených a prijatých zo strany Európskej únie. Musíme tiež uznať, že medzi nami existujú kultúrne rozdiely, ktoré sa niekedy zdajú neprekonateľné. Som presvedčená o tom, že vzdelávanie je najmocnejším nástrojom na zlepšenie situácie tejto komunity, nástrojom mocnejším než akákoľvek iná politika zameraná na sociálnu integráciu.

Zároveň musíme mať na pamäti špecifické črty tejto etnickej skupiny, ktoré sú v mnohých prípadoch príčinou jej problémov. Rumunsko napríklad začalo uplatňovať mechanizmy pozitívnej diskriminácie, ktoré zahŕňajú rezervovanie osobitných miest na stredných školách a univerzitných fakultách. Bolo však sklamaním, keď mnohé z týchto miest financovaných z verejných prostriedkov neboli využité.

Táto správa predkladá dôležité a nevyhnutné opatrenia. Dúfam, že ich budú realizovať vlády všetkých členských štátov. Zároveň sa vyžaduje spolupráca od rómskej komunity, ktorá musí prevziať svoju zodpovednosť a zmeniť svoju situáciu k lepšiemu.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Na úvod by som chcela poďakovať najmä pani spravodajkyni Járókovej a tieňovým spravodajcom k vynikajúcej správe, ktorá predstavuje rázne usmernenia Parlamentu v oblasti vypracovania spoločnej rómskej stratégie pre EÚ. Na ich základe by Komisia mala vypracovať návrh stratégie, ktorá by dopĺňala a podporovala opatrenia členských štátov, pretože práve členské štáty nesú a aj v budúcnosti budú niesť hlavnú zodpovednosť za svojich občanov.

Každá budúca stratégia sa musí zakladať na komplexnom a konkrétnom prístupe a spolupráci Komisie, členských štátov a najmä rómskych organizácií. Moja vlasť Fínsko bola ochotná ponúknuť svoju národnú rómsku stratégiu na všeobecné využitie. Nesmierne dôležité je aj to, že Rómovia by mali byť schopní podieľať sa na plánovaní opatrení zameraných na zlepšenie ich situácie a aj ho ovplyvňovať. Nesmú sa stať predmetmi politiky riadenej zhora.

Ani žiaden krátkodobý projekt na zlepšenie sociálno-ekonomického postavenia Rómov nevyvolá štrukturálne sociálne zmeny, preto musí byť vykonávanie rómskej politiky úzko prepojené s vývojom v rôznych oblastiach života. Analogicky musia byť finančné systémy EÚ užšie naviazané na procesy spoločnej kontroly. Na záver by som chcela Komisii dať na zváženie, či by samotné monitorovanie rómskej politiky nemalo mať vlastný stály monitorovací systém. Musíme vyvinúť systém na monitorovanie realizácie rómskych otázok v členských štátoch, ktorý by mal stálu štruktúru.

  Kinga Gál (PPE). – (HU) Najprv by som chcela zablahoželať pani Járókovej k vynikajúcej správe a ku všetkej práci, ktorú tu od roku 2004 dôsledne vykonáva v záujme ochrany rómskych komunít v Európe.

K dnešnej rozprave by som chcela pristúpiť z hľadiska detí, pretože dnes by mali mať všetky deti v Európe aj v praxi zaručený prístup k príležitostiam a možnostiam na lepší život bez ohľadu na to, či ide o deti z väčšinovej alebo menšinovej komunity. To znamená, že všetky deti by mali dostať príležitosť na telesný a duševný rozvoj, ktorý zahŕňa tak teplé jedlo každý deň, ako aj právo na vzdelanie.

Všetko toto, čo by, samozrejme, malo dnes existovať ako právo detí vrátane rómskych detí, by na druhej strane malo byť povinnosťou a zodpovednosťou štátu a, zdôrazňujem, rodičov. Podiel detí žijúcich v súčasnosti vo viacnásobne znevýhodnených podmienkach v extrémnej chudobe predstavuje na úrovni EÚ 19 %, pričom podstatnú časť tejto skupiny tvoria rómske deti. Rómska stratégia na úrovni EÚ vychádzajúca zo správy pani Járókovej preto musí posilniť solidaritu členských štátov a sociálnu solidaritu, a to napríklad pomocou krízových plánov, a tiež podporovať miestne iniciatívy. Veď dokázať, že je možné zmeniť náš postoj k okoliu, je napokon v záujme nás všetkých. Vítam skutočnosť, že maďarské predsedníctvo pristupuje k vypracovaniu tejto rómskej stratégie ako k jednej z najdôležitejších priorít a v tejto veci úzko spolupracuje s pani Járókovou.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Otázka sociálneho vylúčenia a ekonomickej a sociálnej situácie Rómov je témou diskusie od pristúpenia krajín strednej a východnej Európy. Neznamená to však, že by tento fenomén nebol dobre známy už predtým. Aj ja žijem v Rumunsku, v členskom štáte, v ktorom rómska komunita už desiatky rokov žije po boku Rumunov a Maďarov, od ktorých sa v mnohých veciach odlišuje. Aj keď tieto vzťahy neboli nikdy úplne bezproblémové, počas posledných dvadsiatich rokov od pádu komunizmu napätie vzrástlo. V bývalých komunistických krajinách práve Rómovia najviac stratili prechodom na trhové hospodárstvo, pretože druhy činností, ktorými si tieto komunity tradične zarábali na živobytie, vymizli alebo sú na ústupe. Máme spoločnú zodpovednosť, všetci sme zodpovední, ale aj rómske spoločenstvá sú zodpovedné za svoj vlastný osud. Zodpovedná je aj Európa, ktorá tento problém doteraz neuznala. Hlavným odkazom správy pani Járókovej je, že zákaz alebo úplné odstránenie diskriminácie na riešenie ani zďaleka nestačí. Opakujem: ide o európsky problém.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (FR) Chcel by som oceniť veľmi úprimné odhodlanie maďarského predsedníctva a pani komisárky Redingovej a pána komisára Andora. Tak či onak, pani Redingová, musíme objasniť základné zásady ochrany práv národnostných menšín v Európe.

Po prvé, postavenie národnostnej menšiny nie je iba vnútroštátnou, ale európskou záležitosťou. Po druhé, národnostné menšiny by bolo možné účinne začleniť pomocou vzájomnej spoločnej, aj keď nesymetrickej zodpovednosti väčšiny a menšiny. Väčšina má väčšiu zodpovednosť, ale menšina tiež má nejakú zodpovednosť. Národnostné menšiny by sa mali integrovať bez potreby nútenej asimilácie. A na záver, zákaz diskriminácie nestačí. Iba zvýhodnené zaobchádzanie za pozitívne konanie môže prispieť k skutočnej integrácii národnostných menšín.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Sociálno-ekonomická integrácia rómskeho obyvateľstva predstavuje problém vo väčšine členských štátov EÚ. Ide o rôznorodé obyvateľstvo, ktorého počet je vysoký, ale ku ktorému treba pristupovať ako k jednému celku. Osud tejto komunity sa pri niekoľkých príležitostiach stal predmetom predvolebnej kampane.

Ak chceme skutočne prispieť k dobrým životným podmienkam Rómov, musí byť hlavnou prioritou čerpanie a riadne využívanie zdrojov zo štrukturálnych fondov. Výstavba nových a obnova jestvujúcich domov, zlepšenie prístupu k miestnym službám, ako aj vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a pracovným miestam: to všetko sú životaschopné riešenia, ktoré nám umožnia dosiahnuť náš cieľ. Zároveň musíme využiť osobitné vlastnosti rómskeho obyvateľstva, ich zvyky, kultúru a remeselné zručnosti.

Ustanovením európskeho roku integrácie Rómov by sme pomohli zvýšiť informovanosť o problémoch tejto komunity. Masový a výkonnostný šport je tiež jednoznačným spôsobom integrácie rómskeho obyvateľstva.

  Rovana Plumb (S&D). – Vzhľadom na to, že v Rumunsku žije približne 1,5 milióna Rómov, je Rumunsko domovom najväčšej komunity tejto menšiny v Európe. Sociálna integrácia Rómov, ktorú mnohí v administratíve aj v samotnej komunite považujú za utopickú, zaostáva. Rumunská vláda sa v skutočnosti plne venuje integrácii tejto menšiny. Preto potrebujeme európsku stratégiu, ktorá by zastrešila úsilie jednotlivých členských štátov zamerané na zabezpečenie sociálno-ekonomického začlenenia Rómov, poskytnutie vzdelávania, príležitostí na odbornú prípravu a pomoc pri výbere pracovného miesta, a to najmä pre ženy.

Je veľmi dôležité podporiť snahy, ktoré im majú pomôcť nadobudnúť schopnosti potrebné na získanie a udržanie trvalého zamestnania, aby sa vyhli sociálnemu vylúčeniu a chudobe. Dôrazne podporujem myšlienku, aby Komisia každoročne predkladala správu o krokoch nadväzujúcich na stratégiu EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Chcela by som zablahoželať pani Járókovej a tiež pani Kinge Gönczovej a povedať, že vítam odhodlanie Rady a Komisie.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Naša dnešná diskusia o vypracovaní európskej stratégie týkajúcej sa rómskych občanov znamená, že sme konečne uznali, že tento problém je v kompetencii EÚ, nie iba v kompetencii členských štátov. Podporujem myšlienku vytvorenia európskej agentúry pre Rómov s cieľom zaručiť lepšie vykonávanie tejto stratégie. Toto nám umožní úspešne ukončiť diskrimináciu z etnických dôvodov a všetky dôsledky, ktoré z nej vyplývajú.

Ak máme mať systém na monitorovanie vykonávania stratégie, musí sa uplatňovať vo všetkých členských štátoch, nie iba v štátoch s početnou rómskou komunitou. Hrozí riziko, že finančné prostriedky EÚ spravované mimovládnymi organizáciami neprinesú konkrétne výsledky. Prijímajúcimi organizáciami týchto projektov by mali byť verejné orgány. Podporujem tiež myšlienku uvedenú v správe o vytvorení európskeho krízového plánu týkajúceho sa mikroregiónov EÚ, ktoré najviac zasahujú chudoba, sociálne vylúčenie a diskriminácia.

  László Andor, člen Komisie. – Som vďačný za túto parlamentnú rozpravu. Som presvedčený o tom, že Komisia bude mať veľký úžitok z prípravy európskeho rámca. Pre mňa osobne znamená vypracovanie budúcej kohéznej politiky, najmä budúcnosti Európskeho sociálneho fondu, veľa.

Z tejto diskusie vyplynulo, že musíme pokračovať v zjednodušovaní. Naďalej musíme rozširovať priestor pre sociálne začleňovanie v Európskom sociálnom fonde. Musíme vypracovať teritoriálny prístup, ktorý bude vhodný pre špecifické sociálne podmienky regiónov, v ktorých žije väčšina Rómov, a musíme tiež urobiť viac pre vytvorenie pracovných miest pre osoby bez kvalifikácie alebo s nízkou kvalifikáciou.

Chcem však veľmi stručne objasniť dve veci. Po prvé, veľkú rolu zohráva chudoba. Nemali by sme si však myslieť, že situácia Rómov ako kategórie je rovnaká ako situácia chudobných ľudí vo všeobecnosti, pretože chudoba a nezamestnanosť medzi Rómami sú oveľa vyššie než vo väčšinovej spoločnosti. Z tohto dôvodu si myslím, že stratégia Európa 2020 je dobrým rámcom a pomôže pri vypracúvaní vhodných stratégií, politík a finančnej podpory.

Napokon sa dostávame k otázke, prečo Komisia pracuje na európskom rámci, a nie na európskej stratégii ako takej. Nemám čas venovať sa tomuto podrobne, ale je to jednoducho z dôvodu rôznorodosti situácie v praxi. Máme spoločný európsky problém, ale to, ako sa prejavuje v rôznych členských štátoch a ako by sa mal premietnuť do národných stratégií, sa v Rumunsku a Francúzsku alebo Slovensku a Portugalsku líši a to by sme si mali uvedomovať.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – K tomu, čo už povedal môj kolega pán komisár, dodám, že dnešná diskusia bola veľmi hodnotná rovnako ako väčšina obsahu vašej prezentácie. Vezmeme ju do úvahy pri vypracúvaní dokumentu, na ktorom Komisia práve pracuje.

Rámec EÚ pre národné rómske stratégie bude po prvýkrát predstavený v rámci európskej platformy na začleňovanie Rómov, pretože, ako povedali mnohí poslanci, rómske obyvateľstvo musíme začleniť do našej práce a Rómovia musia prevziať svoju zodpovednosť. Veľmi dôležité je aj to – a teraz sa pozerám na predsedníctvo –, aby po práci, ktorú vykonáme v nasledujúcich mesiacoch, nasledovali ďalšie kroky, aby sme videli, ako sa budú všetky projekty uplatňovať v praxi. Súhlasím s poslancami, ktorí povedali, že regionálne finančné prostriedky sa, žiaľ, nevyužívajú tak, ako by sa mohli využívať. Súhlasím aj s tými, ktorí hovoria, že najlepšie riešenie môžu niekedy nájsť miestne orgány. Musíme im pomôcť urobiť krok vpred.

Niektorí poslanci spochybnili smernicu o voľnom pohybe osôb. Bola ukončená analýza transpozície vo všetkých členských štátoch. V roku 2010 sme navštívili 21 členských štátov a šesť návštev máme ešte naplánovaných. Podstatná časť členských štátov zmenila svoje pravidlá alebo pracuje na ich zmene, takže smernica o voľnom pohybe bude vykonávaná oveľa lepšie než doteraz.

  Zoltán Balog, úradujúci predseda Rady. – (HU) Dnešná rozprava ani nemohla byť lepšie načasovaná. Teraz je najvhodnejší čas, pretože v apríli zverejní Komisia svoje oznámenie a potom budeme chcieť zahrnúť toto oznámenie do práce Rady. Znamená to, že po diskusiách v príslušných útvaroch Rady požiadame Európsku radu o pomoc pri prijímaní záverov. To znamená, že odhodlanie riešiť rómsku otázku musí byť na najvyššej úrovni – na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád a na úrovni Európskej únie.

Chcel by som doplniť niekoľko myšlienok do diskusie o otázke, či ide o etnickú záležitosť, alebo skôr o nejaký sociálny alebo ekonomický problém. Túto otázku nechcem a ani nedokážem zodpovedať. Myslím si, že máme do činenia s oboma a že je dôležité, aby sme zachovali oba prístupy. Ako povedal pán komisár Andor, ide o sociálnu a ekonomickú záležitosť v tom zmysle, že extrémna chudoba ešte stále predstavuje všeobecný problém na mnohých miestach v členských štátoch. Zároveň existuje určitá etnická diskriminácia v rámci extrémnej chudoby, a preto musíme pri poskytovaní príležitostí venovať Rómom zvláštnu pozornosť. Ak však neposkytneme žiadne príležitosti, nemá význam, aby sme požadovali prístup k obmedzeným alebo žiadnym príležitostiam na základe ľudských práv, pretože v tom prípade nie je k čomu pristupovať. Ak však poskytneme príležitosti, potom pri ich tvorení musíme venovať pozornosť aj tomu, aby k nim mali prístup aj Rómovia a aby neboli vytlačení.

Som presvedčený o tom, že musíme všetci zaujať nový prístup. Bolo by dobré, keby sme dokázali identifikovať príležitosti obsiahnuté v tomto probléme, ak by sme dokázali zmeniť svoje vnímanie rómskej otázky a nepovažovali ju za problém, ale za príležitosť. Len si predstavte, akú obrovskú základňu pracovnej sily, akú hodnotu z hľadiska pracovnej sily a aký potenciál má táto skupina, toto množstvo ľudí z pohľadu domácej pracovnej sily.

Ako už bolo povedané pri niekoľkých príležitostiach, zlepšenie vzdelávania je najlepšou investíciou. Vzdelávanie je skutočne investíciou do budúcnosti. Toto je kľúčový bod našich rozhovorov o ľuďoch, ktorí nie sú aktívni, a to nielen preto, že nemajú pracovné miesta alebo príležitosť na štúdium, ale nie sú aktívni v hlbšom zmysle slova, pretože sa už vzdali nádeje. Sú presvedčení o tom, že by aj tak nedokázali využiť príležitosť, a preto od života už nič nečakajú. Možno dospeli do situácie, keď od štátu čakajú už iba to, aby im poskytol pomoc. Je veľmi dôležité, aby sme týmto ľuďom umožnili prejsť od pozície predmetov meraní k subjektom, aby sa na tomto mohli zúčastniť aj oni ako partneri.

Málo sme dnes hovorili o osvedčených postupoch. Považujem za dôležité, aby sme viedli záznamy o osvedčených postupoch, a za rovnako dôležité považujem, aby sme viedli záznamy aj o zlej praxi. Často sa totiž môžeme viac poučiť z chýb v dôsledku zlej praxe než z osvedčených postupov. Verím tiež tomu, že skúmanie finančných prostriedkov a ich využitia, pričom mám teraz na mysli finančné prostriedky Európskej únie, naznačuje prítomnosť osvedčených postupov aj zlej praxe.

Na záver chcem povedať, že našou azda najdôležitejšou úlohou bude presvedčiť väčšinu: presvedčiť nerómsku väčšinu v Európe, že integrácia nepredstavuje iba nejaký druh humanitárneho diktovania vôle, ale že je aj v ich základnom záujme. Veď v konečnom dôsledku patrí Európa nám všetkým a väčšina sa môže cítiť dobre iba vtedy, ak sa cíti dobre aj menšina. Ďakujem vám veľmi pekne za túto rozpravu a verím, že môžeme naďalej počítať s vašou podporou.

  Lívia Járóka, spravodajkyňa. – Budem veľmi stručná. Chcela by som vám pekne poďakovať za hodnotné príspevky. Potvrdzujú môj názor a názor mojich veľmi dobrých tieňových spravodajcov, že politické slogany sa nikdy nestanú skutočnosťou bez náležitého právneho základu, finančnej podpory a stimulov, ako aj mechanizmov EÚ na koordináciu krokov zainteresovaných strán, ktoré siahajú od miestnych samospráv až po Radu a využívajú výhody viacúrovňového riadenia. Toto postaví celú záležitosť do nového svetla. Som pevne presvedčená o tom, že vychádzajúc z úloh, cieľov, zásad a nástrojov definovaných všetkými zmluvami a Chartou základných práv a aj na základe spoločných zodpovedností a podporných, koordinačných a doplnkových opatrení Únie môže prísť na svet veľmi silná stratégia v oblasti začleňovania Rómov.

Na záver by som chcela vyjadriť nádej, ktorú som nadobudla počas posledných šiestich rokov, že oznámenie Komisie podporí všetky tieto body a poskytne veľmi dobrý základ, na ktorom bude maďarské predsedníctvo môcť splniť svoj záväzok týkajúci sa spustenia tejto európskej rómskej stratégie. Som za to veľmi vďačná. Uvedomujem si, že táto európska stratégia nevyrieši celý problém. Viem, že veľmi veľa závisí od nás Rómov. Slová a sľuby však neznamenajú nič, ak neprijmeme opatrenia za hranicami Bruselu a v rómskych osadách.

Vlády a Rómovia musia splniť, k čomu sa zaviazali: realizovať rozhodné kroky, ktoré prinesú skutočné výsledky. Chápeme svoju zodpovednosť v tejto veci a plne podporujeme naše spoločné partnerstvo. Tento proces znamená pre nás Rómov, a myslím si, že aj pre celú Európsku úniu, oveľa viac než iba vzájomnú dôveru. Týka sa aj vytvorenia spoločenstva hodnôt spoločných pre nás všetkých, ktoré budeme môcť všetci využívať, aby sme skutočne mohli vyriešiť problémy, o ktorých diskutujeme už viac ako šesť rokov. Veľmi pekne vám ďakujem za všetku podporu a chcela by som sa pridať k Renate Weberovej a ostatným tieňovým spravodajcom a poďakovať sekretariátu Výboru pre občianske slobody a všetkým poradcom, ktorí za toto veľmi intenzívne bojovali spolu s nami.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Mrzí ma, že musím byť takáto nekompromisná, pokiaľ ide o rečnícky čas, ale ako vidíte, mimoriadne meškáme so začiatkom nasledujúceho bodu programu, ktorým je hodina otázok.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Minuloročné udalosti, ktoré zahŕňali aj vyhostenie Rómov z jednej krajiny do druhej a diskrimináciu tejto etnickej skupiny a jej segregáciu od spoločnosti, podnietili prijatie konkrétnych opatrení zo strany Európskej únie. Zahŕňa to stratégiu Európskej únie v oblasti začleňovania Rómov, ktorú inicioval Európsky parlament. Začlenenie tejto etnickej skupiny nie je záväzkom iba z hľadiska ľudských práv, ale aj ekonomickou nevyhnutnosťou, pričom to je nielen morálna povinnosť, ale aj v jednoznačnom finančnom záujme všetkých členských štátov. Vzhľadom na rozsah vylúčenia je celkové začlenenie Rómov v podstate otázkou ľudských práv. Chcela by som vyzdvihnúť, že prijatím spoločnej európskej stratégie pre začleňovanie Rómov Európsky parlament ukazuje, že Európska únia nenecháva riešenie problémov týkajúcich sa integrácie Rómov iba na samotných členských štátoch. Ako sme videli pri posledných udalostiach, tieto problémy nemožno vyriešiť iba na národnej úrovni. Z toho vyplýva, že je potrebná úzka spolupráca medzi Európskou úniou a členskými štátmi. Veľmi dôležité je aj to, aby Európska komisia a členské štáty zmobilizovali jestvujúce stratégie a opatrenia EÚ a aby koordinovali svoje opatrenia a našli spoločnú reč s cieľom zaručiť sociálne a ekonomické začlenenie Rómov. Stratégia sa bude môcť aktívne realizovať až vtedy, keď k otázkam integrácie európskych Rómov nájdeme spoločný európsky prístup. Okrem toho by sme do procesu vypracúvania politiky EÚ týkajúcej sa rómskych otázok mali v čo najväčšej miere zapájať predstaviteľov rómskej komunity.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov uvádza problémy a ťažkosti, ktoré musia riešiť rómske komunity v EÚ. Charakter chudoby sa v strednej a východnej Európe za posledných dvadsať rokov výrazne zmenil. Politické a hospodárske zmeny viedli k rozpadu tradičných komunít, v dôsledku čoho Rómovia prišli o možnosť mobility a stali sa najviac vylúčenou a najmenej vzdelanou podskupinou spoločnosti. Rómske obyvateľstvo sa navyše prejavuje svojou typickou črtou: demografickým rastom. Zatiaľ čo väčšinová spoločnosť v EÚ starne, podiel Rómov v spoločnosti sa v dôsledku vysokého populačného prírastku zvyšuje. Z tohto všetkého je zrejmé, že kým sa nezvýši úroveň zamestnanosti Rómov a kým nebudú lepšie integrovaní do väčšinovej spoločnosti, budú náklady na udržanie situácie na znesiteľnej úrovni neustále narastať, čo sa vzťahuje aj na náklady na sociálnu pomoc a podporu, nevyhnutné náklady na vzdelávanie, dodatočné náklady na zaistenie bezpečnosti, administratívne náklady na dohľad nad výdavkami v sociálnej oblasti a aj na náklady na zdravotnú starostlivosť. Integrácia Rómov preto nie je iba morálnou povinnosťou a povinnosťou z hľadiska ochrany ľudských práv, ale predovšetkým ekonomickou nevyhnutnosťou. Väčšinu doteraz vykonávaných opatrení predstavujú takzvané právne nevynútiteľné nariadenia. Ak však máme v tejto veci dosiahnuť pokrok, musí stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov presiahnuť takzvané mäkké právo a byť zahrnutá v nástrojoch stanovených primárnym právom.

  Katarína Neveďalová (S&D), písomne. – (SK) Myslím, že už naozaj všetci vieme, že rómska otázka nie je problematikou iba niektorých členských štátov alebo potenciálnych kandidátskych krajín. Ide o problematiku celoeurópsku, ktorú je nutné bezodkladne riešiť.

Najväčším problémom, ktorý zabraňuje inklúzii Rómov do väčšinovej spoločnosti, je chudoba a nízka úroveň vzdelania. Práve vzdelávanie je kľúčom k zvýšeniu životnej úrovne a neustále žiadanej tvorbe občianskej spoločnosti. Tvorba pracovných miest je mimoriadne náročná a ako členka viacerých mládežníckych organizácii viem, aká je súčasná situácia mladých ľudí na trhu práce. Medzi rómskou populáciou je táto situácia mnohonásobne horšia, čo má za následok marginalizáciu rómskeho obyvateľstva a zvyšovanie kriminality, ktorá túto situáciu iba ďalej prehlbuje.

Nie je to tak dávno, čo Francúzsko vyhosťovalo bulharských a rumunských Rómov. Tieto aktivity neboli pod drobnohľadom iba pre podozrenie z porušovania elementárnych ľudských práv, ale aj z porušovania pravidiel EÚ. Preto plne súhlasím s vyjadrením Komisie, že treba prispieť k lepšej spolupráci medzi zainteresovanými stranami na vnútroštátnej, medzinárodnej, a hlavne európskej úrovni.

  Algirdas Saudargas (PPE), písomne. – (LT) Napriek tomu, že rómska komunita je najväčšou etnickou menšinou, v členských štátoch Európskej únie sa ešte stále stretáva s diskrimináciou a segregáciou. Súhlasím s viacerými kolegami poslancami, ktorí povedali, že je veľmi dôležité vytvoriť stratégiu o začleňovaní Rómov na európskej úrovni. V každom členskom štáte máme prvotriedne príklady toho, ako by sme mali znižovať vylúčenie Rómov v rôznych oblastiach: vo vzdelávaní, kultúre, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti alebo dokonca v účasti Rómov na politickom a občianskom živote. Takéto iniciatívy však nie sú dostatočne viditeľné. Podľa môjho názoru by preto Európska únia bola vhodnou platformou na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi, kde by sa zhromažďovali a rozširovali osvedčená prax a skúsenosti, alebo na poskytnutie financovania. Aj keď je úroveň EÚ veľmi dôležitá, som presvedčený o tom, že najúčinnejšie výsledky možno dosiahnuť opatreniami na miestnej alebo regionálnej úrovni. Iba na konkrétnych miestach a v konkrétnych mestách dokážeme lepšie pochopiť problémy, potreby a sociálne prostredie danej oblasti, čím budú aj projekty bližšie k ľuďom, pre ktorých sú určené.

  Monika Smolková (S&D), písomne. – (SK) Problém Rómov vnímam veľmi intenzívne, pretože bývam na východnom Slovensku, kde je Rómov najviac. Podporujem návrh uznesenia o stratégií v oblasti začleňovania Rómov.

Dnes, 8. marca, oslavujeme sto rokov obhajovania práv žien. Aj dnes hovoríme o diskriminácií žien, a preto je pri prerokovávaní tejto stratégie potrebné hovoriť zvlášť o diskriminácií žien z menšinových skupín. V celej Európe patria Rómky medzi najviac znevýhodňované skupiny obyvateľstva. Čítala som vyjadrenie pani Járokovej: „Novej generácií hrozí chudoba – nie kvôli rómskemu pôvodu, ale kvôli nezamestnanosti ich rodičov“. Dovolím si doplniť, že aj kvôli sociálnemu vylúčeniu. Nezamestnanosť bude trvať aj naďalej – zvlášť u Rómskeho obyvateľstva, ale začleniť Rómov do kultúrnych aktivít, do občianskeho života vieme okamžite.

Problém rodovej rovnosti v menšinových skupinách obyvateľov je výraznejší. Preto pri inklúzii Rómov nezabúdajme na dialóg s Rómkami, ktoré majú väčší citový vplyv na svoje deti a budúcu generáciu.

  László Tőkés (PPE) , písomne. – (HU) V prvom rade by som chcel úprimne oceniť skutočnosť, že maďarské predsedníctvo EÚ zaradilo otázku začleňovania Rómov medzi svoje priority. Jednoznačným dôkazom odhodlania maďarskej vlády v tejto súvislosti je, že spravodajkyňa pani Lívia Járóková, ktorá je jedinou rómskou poslankyňou v Európskom parlamente a jednou z maďarských delegátok Európskej ľudovej strany, a predkladateľ tejto témy pán Zoltán Balog, minister novovzniknutého ministerstva pre sociálne začleňovanie, sa zapájajú do podpory zlepšenia postavenia rómskych obyvateľov, ktorí trpia viacnásobným znevýhodnením. Na základe týchto faktov oprávnene dospievame k záveru, že maďarské predsedníctvo EÚ ide Európe príkladom, keď rieši záležitosti týkajúce sa Rómov. Pokiaľ ide o rómsku stratégiu, som presvedčený o tom, že je dôležité zdôrazniť, že integrácia 12 miliónov Rómov žijúcich v EÚ je pre Európu spoločnou témou, ktorej vyriešenie si vyžiada účasť jednotlivých členských štátov aj inštitúcií EÚ. Maďarský premiér Viktor Orbán veľmi vhodne upozornil na to, že ak nechceme „vyvážať“ problémy Rómov, ktorí žijú v extrémnej chudobe a vylúčení na základe etnickej príslušnosti, prostredníctvom kočovania, teda emigráciou, do rozvinutých krajín EÚ, musíme nájsť riešenie ich súčasnej neúnosnej situácie vo forme spoločného postupu a zosúladeného úsilia. Európskemu parlamentu, Európskej komisii, Európskej rade a v neposlednom rade aj maďarskému predsedníctvu EÚ želám úspech pri vypracúvaní a úspešnom dokončení tejto významnej stratégie v oblasti integrácie Rómov do júna tohto roku.

17. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0019/2011).

Pretože tak meškáme, skôr ako začnem hodinu otázok, chcem povedať niečo o spôsobe, akým ju budem viesť. Ak vás môžem zdvorilo požiadať, bola by som vďačná, keby dávali pozor všetci vrátane komisárov, ktorí budú odpovedať. Doplňujúce otázky prijmem len od autora otázky, pretože na viac nemáme dosť času, ak máme prejsť dostatočný počet otázok. Požiadala by som komisárov, ktorí odpovedajú alebo poskytujú svoju prvú odpoveď, aby ste nám, prosím vás, nečítali dlhú esej. Chceli by sme na našu otázku veľmi jasnú a informatívnu odpoveď, aby ste mohli s autorom otázky viesť nejaký dialóg.

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Musím pripustiť, že podporujem vaše argumenty o čase, ktorý je k dispozícii. Chcel by som vás však požiadať, aby ste vzali do úvahy jednu vec. Poslanci, ktorí sa chcú spýtať otázky, nie sú zodpovední za skutočnosť, že tak meškáme. Môj problém je, že som položil otázku Rade týkajúcu sa záležitosti, ktorou sa teraz bude zaoberať otázka č. 2. Moja otázka Rade bola identická s touto otázkou, ale hodina otázok pre Radu je teraz zrušená bez náhrady. Toto je, samozrejme, dosť nešťastné a chcel by som vás požiadať, aby ste prehodnotili svoj inak úplne logický a pochopiteľný prístup, pokiaľ ide o túto jednu otázku.

  Predsedajúca. – V situácii, v ktorej sa dnes večer nachádzame, nemám žiadnu inú možnosť. Je mi veľmi ľúto všetkých autorov otázok, ale najlepšie, čo môžem urobiť, je prejsť čo najviac otázok a dať priestor autorom otázok. Nie je to situácia, z ktorej sa teším, a myslím si, že viete, že podnikáme kroky, aby sme sa posunuli k novej, reálnejšej forme hodiny otázok, aby sme odzrkadlili novú situáciu, v ktorej sa nachádzame po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Úprimne povedané, čím skôr sa to stane, tým lepšie, ale teraz pokračujme.

Prvá časť

Otázka č. 15, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-000075/11)

Vec: Rámcová smernica o minimálnej mzde v Európskej únii

Minulý rok prijal Európsky parlament správu o úlohe minimálnej mzdy v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe, v ktorej uvádza, že by bolo vhodné prijať rámcovú smernicu o zabezpečení minimálnej mzdy v Európskej únii.

Nedomnieva sa Komisia, že vzhľadom na to, že v Európe žije viac než 85 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, by bolo potrebné prijať rámcovú smernicu o systéme zaručujúcom primeranú minimálnu mzdu v celej Európe?

  László Andor, člen Komisie. – Ľudia často hovoria, že spoločnosti by sa mali posudzovať podľa spôsobu, akým sa správajú k svojim najslabším členom. Je jasné, že ak sa nám nepodarí poskytnúť primeranú podporu osobám v núdzi, pravdepodobne ich vylúčime ešte viac, a tak sťažíme ich integráciu do spoločnosti a do trhu práce.

Komisia je presvedčená, že systémy minimálnych príjmov okrem pôsobenia ako automatické stabilizátory môžu zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane najzraniteľnejších pred najhoršími účinkami krízy poskytovaním záchranných sietí.

Odporúčanie Komisie o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce aj závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľov (EPSCO) zo 17. decembra 2008 o spoločných zásadách aktívneho začleňovania zameraných na účinnejší boj proti chudobe zdôrazňujú dôležitosť prístupu k primeraným zdrojom a zároveň ku kvalitným službám a inkluzívnym trhom práce.

Toto odporúčanie vyzýva členské štáty predovšetkým na to, aby uznali „základné právo jednotlivca na prostriedky a sociálnu pomoc, ktoré sú dostatočné na to, aby človek viedol dôstojný život v rámci komplexného a konzistentného úsilia v boji proti sociálnemu vylúčeniu”.

Prístup načrtnutý v odporúčaní sa ukázal ako krok správnym smerom najmä počas hospodárskej krízy. Je však potrebné urobiť viac pre to, aby sa plne realizovali reformy aktívneho začlenenia.

Ako oznámila Komisia vo svojom oznámení o Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v roku 2012 predloží správu o vykonávaní spoločných zásad aktívneho začleňovania, ktorá sa bude zameriavať okrem iného na účinnosť systémov minimálnych príjmov.

Komisia navrhne kroky založené na tomto hodnotení vrátane spôsobov, akými môžu finančné nástroje EÚ podporiť aktívne začlenenie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Pán komisár, ďakujem vám za odpoveď, ale neodpovedali ste na moju otázku. Moja otázka bola formulovaná tak, či má Európska komisia v úmysle iniciovať rámcovú smernicu o zabezpečení primeranej minimálnej mzdy, pretože inak určite neprekonáme chudobu. Dokonca aj minulý rok, ktorý bol Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v jednotlivých členských štátoch chudoba vzrástla. Pán komisár, ešte jedna vec – keďže skutočne vysoký počet starších ľudí upadá do chudoby, čo si myslíte o tom, že by Komisia iniciovala jednotné kritériá, pokiaľ ide o minimálny dôchodok na úrovni Európskej únie?

  László Andor, člen Komisie. – Komisia podporuje minimálny príjem a tiež minimálnu mzdu, ale hovoríme tu o kompetenciách a zodpovednostiach členských štátov a veľmi intenzívne vstupuje do tejto diskusie zásada subsidiarity.

Súhlasím, že v krízovom období musíme venovať zvláštnu pozornosť príslušníkom zraniteľných skupín v spoločnosti, najmä tým, ktorí zostávajú bez príjmu, pretože sú tiež bez práce, ale musíme podporovať členské štáty, aby využívali rôzne prostriedky – a toto je len jedna možnosť –, aby zabránili upadaniu ľudí do chudoby.

Takže priestor na legislatívne iniciatívy je tu nesmierne malý, aj keď v určitých obdobiach je politický dopyt po nich veľmi významný.

Pokiaľ ide o chudobu starších ľudí, toto je veľmi zložitá téma, na ktorej musíme pracovať v oblastiach zamestnanosti, sociálnych služieb a sociálnej ochrany. To ma privádza k budúcoročnej kampani o aktívnom starnutí, ktorá bude podporovaná politikami v oblasti zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia a celoživotného vzdelávania, pretože sme presvedčení, že najväčší pokrok, ktorý môžeme dosiahnuť z hľadiska životných podmienok a sociálneho začlenenia, bude vo zvyšovaní účasti na trhu práce. Potom môžeme na tom vybudovať ďalšie politiky.

  Predsedajúca. – Otázka č. 16, ktorú predkladá Silvana Koch-Mehrin (H-000084/11)

Vec: Energeticky úsporné žiarivky

Je Komisii známa štúdia nemeckého spolkového úradu pre životné prostredie, podľa ktorej hrozí z energeticky úsporných žiariviek nebezpečenstvo otravy ortuťou, ak sa tieto žiarivky v domácom prostredí rozbijú? Aké závery vyvodí Komisia z tejto štúdie?

Je Komisia ochotná prehodnotiť svoje rozhodnutie stiahnuť z trhu klasické žiarovky?

Je Komisia ochotná zrušiť zákaz klasických žiaroviek aspoň pre súkromné domácnosti?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Komisia si je vedomá správy nemeckého spolkového úradu pre životné prostredie a, samozrejme, ešte raz dôkladne skúma fakty. Pozadie tejto situácie je takéto. V dôsledku rozhodnutia Európskej rady z roku 2007 a následných uznesení Európskeho parlamentu a Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku – inými slovami po rozsiahlych konzultáciách s Parlamentom a členskými štátmi – Komisia v roku 2009 predložila svoj návrh nariadenia o ekodizajne. Návrh obsahoval postupný prechod od klasických žiaroviek k energeticky úsporným žiarivkám, ktoré účinnejšie využívajú elektrickú energiu. Myslíme si, že na európskom trhu osvetlenia a žiaroviek bude možné dosiahnuť celkovú úsporu 40 miliárd kilowatthodín, čo zodpovedá nákladom na elektrickú energiu vo výške 5 až 10 miliárd EUR. Smernica obsahuje niekoľko bezpečnostných opatrení so zameraním na ortuť a maximálne limity. Tieto boli znova podstatne znížené v septembri minulého roka, aby sa ešte viac znížili možné riziká pre verejnosť.

Zistenia štúdie, ktorú si objednal nemecký spolkový úrad pre životné prostredie, nás viedli k tomu, aby sme požiadali Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká, aby vydal ďalšie vyjadrenie. Po preskúmaní obrovského množstva vedeckej literatúry výbor prišiel k záveru, že je veľmi nepravdepodobné, aby rozbité kompaktné žiarivky predstavovali akékoľvek riziko pre ľudské zdravie.

V tejto oblasti je však jeden problém. Štúdie sú založené na testovaniach, do ktorých sú zapojení dospelí. Samozrejme je jasné, že o deťoch je potrebné uvažovať samostatne, a preto spolupracujeme s nemeckým spolkovým úradom pre životné prostredie, aby sme čo najskôr dospeli k príslušným výsledkom pre deti. Situáciu monitorujeme veľmi dôkladne. Som v kontakte s už zmieneným úradom, aby sme mohli uskutočniť rýchle spoločné zhodnotenie všetkých dodatočných testov, ktoré pripravuje.

Náš celkový záver je, že vzhľadom na potrebu dôvery medzi všetkými zúčastnenými stranami budeme pokračovať v postupnom vykonávaní nariadenia. Radi však budeme znovu Parlament informovať, ak vyjdú najavo zistenia, ktoré by mohli viesť k odlišnému hodnoteniu. Taká je momentálna situácia.

  Silvana Koch-Mehrin (ALDE). – (DE) Pán Oettinger, je dobré, že ste poverili Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká, aby znovu preskúmal túto záležitosť. To ma teší. Otázka však zostáva: Ako môžeme občanom Európy vysvetliť, že pre nariadenia EÚ musia do svojich domov vpustiť niečo, čo predstavuje zdravotné riziko pre ich deti? Máte deti a viete, ako to je. Veci sa často rozbíjajú. Pána Leichtfrieda z Rakúska a mňa to veľmi znepokojuje. Ako môžeme dať jasne najavo, že toto je niečo nebezpečné? Zdá sa, že nie sme schopní poučiť sa z minulých chýb. Vy ste však neboli zodpovedný za pôvodné rozhodnutie, takže môžete ukázať ochotu poučiť sa bez toho, aby ste stratili tvár. Mohli ste povedať, že odvoláme tento zákaz aspoň pre súkromné domácnosti. Boli by ste ochotný znovu zvážiť svoje rozhodnutie?

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) V odpovedi na otázku by som chcel zdôrazniť, že po prechode budú na trhu dostupné žiarovky, ktoré nepredstavujú žiadne potenciálne riziko. Otázka sa týka CFL alebo kompaktných žiarivkových lámp. Z tohto dôvodu musíme zvážiť zintenzívnenie našich aktivít vo vzťahu s verejnosťou v súvislosti so smernicou o ekodizajne, aby sme mohli informovať občanov o svetelných zdrojoch LED a novej generácii halogénových žiaroviek. Tieto nám umožnia dosiahnuť obidve veci: na jednej strane naše ciele v oblasti životného prostredia a úspory energie podľa nariadenia a na druhej strane zabránenie akýmkoľvek možným rizikám. Rád sa tým budem znovu detailnejšie zaoberať.

  Predsedajúca. – Otázka č. 17, ktorú predkladá Claude Moraes (H-000079/11)

Vec: Balík opatrení na zabezpečenie práv obetí

Dôležitou súčasťou Štokholmského programu je skvalitnenie poskytovania podpory obetiam trestných činov. Reálne obavy občanov EÚ vyvolávajú najmä otázky týkajúce sa pomoci obetiam cezhraničnej trestnej činnosti v Európe. Existuje len málo zavedených praktických postupov na podporu alebo poradenstvo obetiam a rodinám, ktoré sa v dôsledku trestného činu a vážneho ublíženia na zdraví v cudzine ocitli v zložitej situácii. V súčasnosti pomáham jednému z občanov, ktorého syn sa stal obeťou násilného útoku počas dovolenky na Kréte. Existuje skutočná potreba, aby sa EÚ zapojila do činnosti v tejto oblasti a splnila tak svoj záväzok voči európskym občanom.

Komisárka Redingová oznámila, že bude predložený balík opatrení týkajúcich sa ochrany obetí trestných činov. Kedy plánuje Komisia v tejto súvislosti predložiť návrh tohto balíka opatrení pre obete trestných činov? Mohla by Komisia poskytnúť viac informácií o obsahu tohto legislatívneho návrhu? Mohla by Komisia poskytnúť podrobnejšie informácie o nelegislatívnych opatreniach, ktoré majú byť súčasťou tohto balíka?

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Každý rok je podľa správ viac ako 30 miliónov ľudí v celej Európe obeťami trestných činov. Je dôležité, aby sme zaistili, že tieto obete budú mať prístup k svojim právam a dostanú podporu a ochranu, ktorú potrebujú. Toto je pre Komisiu strategická priorita.

Dovoľte mi využiť túto príležitosť a poukázať na odvahu pani Hughesovej, ktorá vedie kampaň za väčšie práva obetí po celej Európe. Myslím si, že jej odhodlanie by malo slúžiť ako inšpirácia pre nás všetkých, aby sme posilnili práva obetí a upevnili dôveru občanov v naše súdne systémy. Túto silnejšiu vzájomnú dôveru potrebujeme, aby sme zaistili, že potreby obetí budú uznávané a chránené nielen doma, ale aj v zahraničí. Musíme tiež zaistiť, aby na obete nezabúdali naše súdne a právne systémy.

Preto Komisia v máji navrhne komplexný balík o obetiach. Balík sa bude zaoberať kvalitou zaobchádzania s obeťami po trestnom čine a počas trestného konania. Zaistí, že obetiam sa dostane rovnakých minimálnych noriem zaobchádzania vo všetkých členských štátoch EÚ bez ohľadu na ich národnosť alebo krajinu pôvodu. Naše návrhy sa snažia podporiť zmenu v postojoch k obetiam, urobiť viac na zaistenie ich zotavenia a minimalizovať riziko, že sa im bude ďalej ubližovať opakovaným šikanovaním počas konania.

Z čoho veľmi konkrétneho bude balík pozostávať? Po prvé, z horizontálnej smernice o postavení obetí v trestnom konaní, ktorá napríklad jasne stanoví tieto vynútiteľné práva: ľahko dostupné služby na podporu obetí vo všetkých členských štátoch, právo na tlmočenie počas vypočutia, minimalizovanie kontaktu medzi páchateľom a obeťou počas konania, projektovanie všetkých nových súdov tak, aby poskytovali oddelené priestory na čakanie, a právo požiadať vo všetkých členských štátoch o preskúmanie trestného konania.

Po druhé, navrhnem tiež nariadenie o vzájomnom uznávaní občianskoprávnych ochranných opatrení, aby sa zaistilo, že každá obeť, ktorá je ohrozená a využíva ochranné opatrenie prijaté proti potenciálnemu páchateľovi v jednom členskom štáte, mohla takéto opatrenie naďalej využívať aj vtedy, keď sa presťahuje alebo keď cestuje do iného členského štátu. Tento nástroj bude doplnený ďalším nástrojom na vzájomné uznávanie trestnoprávnych ochranných opatrení.

Máme tiež v úmysle zaviesť širokú škálu nelegislatívnych opatrení, aby sme zaistili, že nové právne predpisy budú účinne fungovať a navrhneme podrobný plán na posilnenie práv obetí, aby sme zaistili, že tieto práva zostanú prioritami politického programu v nasledujúcich rokoch.

  Claude Moraes (S&D). – Ako viete, minulý týždeň sme navštívili váš úrad s Maggie Hughesovou, jednou z mnohých tisícok statočných obetí trestných činov.

Musím povedať, že po rozhovore s vašimi pracovníkmi sme veľmi nadšení, že by to potenciálne mohol byť balík, ktorý obnoví dôveru a pridanú hodnotu pre občanov, ktorí potrebujú pomoc, keď sa stanú obeťami trestných činov.

Maggie Hughesová a mnohé ďalšie obete trestných činov nám povedali, že sa im páčia opatrenia, ktoré navrhujete, ale chcú vidieť koncentráciu pomoci. Napríklad ak existuje úrad na podporu obetí, mal by byť ľahko prístupný a mali by sme mať jednotlivcov, ktorí pomáhajú v nemocnici, v policajnej cele a so súdnym systémom.

Toto požadujú naši občania a až doteraz to nedostali. Je to teda naozaj naliehavá žiadosť na vás, aby ste z tohto urobili potenciálne skvelý návrh, aký z toho môže byť.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Úplne súhlasím. Aj ja mám pocit, že na obete sa trocha zabúda.

Pokiaľ ide o procesné práva, zamerali sme sa hlavne na ľudí, ktorí sa dostali do problémov, lebo možno spáchali trestný čin: zaoberali sme sa tým, aby sa dodržiavali ich práva, čím by sme sa v našej spoločnosti založenej na právach aj mali zaoberať. Veľmi často sú však obete šikanované druhýkrát, keď prídu na súd, a nikoho to nezaujíma. Je to veľmi nespravodlivá situácia, ktorá sa v podstate rovná popretiu práv. Preto dúfam, že tento balík o obetiach zmení nielen zákony, ale aj mentalitu a že všade na našich súdoch, našich policajných staniciach a v našich nemocniciach – ako správne vyzýval vážený poslanec – budú ľudia venovať špeciálnu pozornosť obetiam a budú vedieť, že by sa s nimi nemalo zaobchádzať ako so všetkými ostatnými. Je maximálne dôležité, aby to platilo aj v zahraničí pre ľudí v členskom štáte, ktorý nie je ich krajinou pôvodu.

Spolieham sa teda na Parlament, že pomôže Komisii vytvoriť najlepšie možné právne predpisy a tiež že bude rýchly, pokiaľ ide o spolurozhodovacie aspekty balíka, aby mohol byť balík predložený na dohodu s Radou.

Druhá časť

  Predsedajúca. – Otázka č. 18, ktorú predkladá Marian Harkin (H-000063/11)

Vec: Návrhy Komisie o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb

Mohla by Komisia podať vysvetlenie o aktuálnej situácii v súvislosti so svojimi návrhmi o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) je dôležitá iniciatíva pri odstraňovaní prekážok jednotného trhu a bola v ročnom prieskume rastu identifikovaná ako iniciatíva podporujúca rast, ktorá by mala byť dobre pripravená. Skutočne bude riešiť niektoré hlavné fiškálne prekážky konkurencieschopnosti spoločností.

Nedostatok spoločných pravidiel pre daň z príjmu právnických osôb a rozdielnosť vnútroštátnych daňových systémov v súčasnosti často vedú k nadmernému zdaneniu a dvojitému zdaneniu. Okrem toho podniky čelia veľkým administratívnym záťažiam a vysokým nákladom na dodržiavanie daňových predpisov. Táto situácia vytvára prekážky investíciám v EÚ a je v rozpore s prioritami stanovenými v stratégii Európa 2020.

Zatiaľ sa dosiahol významný pokrok v technickej príprave návrhu CCCTB. Teraz je čas poskytnúť spoločnostiam jednotný súbor pravidiel, aby bolo podnikanie na jednotnom trhu jednoduchšie a lacnejšie.

Prijatie CCCTB kolégiom komisárov je naplánované na 16. marca 2011. Som presvedčený, že konečný návrh výrazne prispeje k lepšiemu prostrediu pre podniky, rast a pracovné miesta v EÚ.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem vám za odpoveď, pán komisár. Mám len tri krátke otázky a dúfam, že na ne budete vedieť odpovedať.

Predpokladáte, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb bude dobrovoľný?

Po druhé, predvídate nejaké okolnosti, za ktorých by domáce súdy mohli stratiť svoju súdnu právomoc v daňovej oblasti, ak by nejaké rozhodnutie, ktoré prijmú, ovplyvňovalo výnosy v inom členskom štáte?

A na záver, predpokladám, že v tejto fáze sa dospelo k nejakému vzorcu na rozdelenie daní, ktoré sú splatné v rôznych členských štátoch. Urobila Komisia nejakú analýzu vplyvov na víťazov a porazených? Tým mám na mysli víťazov a porazených z finančného hľadiska, nech už ste pripravili akýkoľvek vzorec.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – V otázke, či bude spoločný konsolidovaný základ dane príjmu právnických osôb (CCCTB) dobrovoľný alebo povinný, budem veľmi stručný. Odpoveď je áno, bude dobrovoľný: návrh zabezpečuje spoločnostiam dobrovoľnú možnosť uplatňovať pravidlá pre CCCTB.

Pokiaľ ide o úlohu domácich súdov, návrh CCCTB ustanovuje pravidlá urovnávania sporov a úloha domácich súdov nebude v dôsledku tohto návrhu oslabená.

Návrh ustanovuje vzorec na prideľovanie s rovnocenným rozdelením medzi obrat, pracovnú silu a aktíva a faktor pracovnej sily bude rozdelený na dve zložky: mzdy a počet zamestnancov.

Áno, urobili sme posúdenie vplyvu a bude zverejnené spolu s naším návrhom. Som pevne presvedčený, že tento návrh bude prínosom pre európske podniky, a myslím, že ja pre írske podniky.

  Predsedajúca. – Vážení kolegovia, uvedomujem si, že tu sú niektorí poslanci, ktorí prišli do rokovacej sály po tom, čo sme začali hodinu otázok, a nie sú si vedomí toho, že máme príliš málo času na to, aby sme sa pokúsili pokročiť. Zámerom je odpovedať na čo najviac otázok. Preto som na začiatku povedala, že prijmem doplňujúce otázky len od poslancov, ktorí položili pôvodné otázky.

Dovoľte mi teraz povedať, že mojím cieľom, ktorý do istej miery závisí od dĺžky odpovedí Komisie, je prijať pred 20.45 hod. tieto otázky: otázky pani Jensenovej, pána Papanikolaoua, pána Posselta a pani Ţicăovej. Taký je plán.

Otázka č. 19, ktorú predkladá Anne E. Jensen (H-000086/11)

Vec: Poľnohospodárske produkty a oslobodenie od DPH v Rumunsku

Dánske podniky, ktoré investovali do rumunského poľnohospodárskeho odvetvia, boli informované, že v budúcnosti nebudú musieť uplatňovať DPH na produkty predané sprostredkovateľom. Naopak, poľnohospodári musia naďalej fakturovať túto DPH v prípade produktov predávaných koncovým používateľom (napríklad výrobcom pečiva, iným poľnohospodárom atď.). Rumunská vláda informovala DG TAXUD o tomto návrhu, ktorého cieľom je oslobodiť od DPH predaje uskutočnené so sprostredkovateľmi.

Vyjadrila Komisia súhlas s tým, aby boli poľnohospodárske produkty predávané sprostredkovateľom oslobodené od DPH? Ak je tomu tak, z akých dôvodov? Domnieva sa Komisia, že tento mechanizmus môže svojou podstatou zmeniť odvetvia poľnohospodárskych produktov v Rumunsku? Domnieva sa Komisia, že môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, ak budeme finančne nabádať poľnohospodárov, aby predávali svoje produkty konkrétnym nákupcom? Plánuje Komisia dohliadať na to, aby sa na všetkých rumunských poľnohospodárskych výrobcov uplatňoval jednotný režim DPH?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Vzhľadom na situáciu s podvodmi v oblasti DPH v súvislosti s určitými poľnohospodárskymi výrobkami je Komisia v kontakte s Rumunskom, aby stanovila najvhodnejší spôsob na riešenie tohto problému.

Jedným z možných riešení problému s týmto takzvaným kolotočovým podvodom v tomto odvetví by bolo použitie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Podľa tejto úpravy, ktorá nie je režimom oslobodenia od dane, zostávajú dodávky zdaňované, ale osobou zodpovednou za zaplatenie DPH daňovému úradu už nie je dodávateľ, ale prijímajúci daňovník.

Skutočnosť, že za zaplatenie dane je zodpovedný príjemca namiesto dodávateľa, je jedinou zmenou oproti štandardnému režimu, podľa ktorého daňovník dodávajúci tovar inému daňovníkovi vyberá DPH a platí ju štátu, zatiaľ čo prijímajúci daňovník si môže túto sumu odpočítať prostredníctvom priznania DPH.

Ak je prijímateľ konečným spotrebiteľom, podľa štandardného režimu aj podľa režimu prenesenia daňovej povinnosti si nemôže odpočítať DPH a plne ju znáša.

Preto DPH stále zostáva pre daňovníkov neutrálna a nedochádza k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže si prijímateľ vo svojom priznaní DPH môže súčasne platiť a odpočítavať presne tú istú sumu, prínosom tejto úpravy je odstránenie potreby faktického zaplatenia DPH daňovému úradu. Preto zabraňuje podvodným dohodám, ktoré sú založené na nezaplatení DPH dodávateľom a následnom odpočítaní si DPH zákazníkom, ktorý vlastní platnú faktúru.

Nevýhodou tohto systému je skutočnosť, že by mohol vytvárať iné riziká podvodov, pretože celá DPH by sa vyberala v poslednej fáze dodávateľského reťazca.

Preto by podľa názoru Komisie mal byť takýto systém pokiaľ možno obmedzený len na poľnohospodárske výrobky, ktoré sa zvyčajne predávajú sprostredkovateľom – zdaniteľným osobám – a nie sú určené na dodávku konečným spotrebiteľom.

V každom prípade, keďže táto úprava by sa odchyľovala od bežných pravidiel pre DPH stanovených v smernici o DPH, Rumunsku by Rada musela udeliť výnimku na základe tejto smernice. Komisia túto záležitosť stále skúma.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Ďakujem vám, pán komisár. Nie som si istá, či som pochopila všetky podrobnosti, ale môžem sa, samozrejme, na ne bližšie pozrieť neskôr. Predpokladám, že tento nový systém, ktorý bol vytvorený na zamedzenie podvodom, však môže predstavovať konkrétny problém pre výrobcov z inej krajiny, ktorí investovali v Rumunsku a ktorí preto majú výdavky na DPH v inej krajine, ktoré si nemôžu vykompenzovať príjmom z DPH v Rumunsku, pretože nemajú žiadny príjem z DPH. Uvažovala Komisia, ako by sme mohli vyriešiť tento problém výrobcov z inej krajiny EÚ, ktorí majú podniky v Rumunsku aj v iných krajinách EÚ, aby sa im neznemožnilo vykompenzovať si DPH na vstupe príjmom z DPH? Ďakujem.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Chcel by som len povedať, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti nie je novým mechanizmom a uplatňuje sa v niekoľkých členských štátoch. Uplatňuje sa napríklad tiež v systéme obchodovania s emisiami v niektorých členských štátoch. Je pravda, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti v skutočnosti znamená výber DPH na konci dodávateľského reťazca namiesto jej výberu vo všetkých častiach dodávateľského reťazca.

Keď sa zaoberáme žiadosťami členských štátov o použitie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, skúmame, samozrejme, všetky podrobnosti a zvažuje sa tiež otázka narušenia vnútorného trhu. Preto sa návrhy Komisie nerobia automaticky, ale prostredníctvom štúdie, na základe ktorej predkladáme návrh Rade.

Pokiaľ ide o Rumunsko, už viac ako pol roka – alebo ešte dlhšie – pracujeme na tom, aby sme našli spôsob, ako vyriešiť podvody v oblasti DPH v poľnohospodárskom odvetví v tejto konkrétnej krajine.

  Gay Mitchell (PPE). – Som tu od začiatku hodiny otázok, ktorá mala začať o 19.30 hod. V našej krajine, ktorá bude mať od zajtra novú vládu, je veľa ľudí, ktorí sa zaujímajú o otázku, ktorú som položil komisárovi Rehnovi. Prosím vás, aj keby sme museli zasadať o niekoľko minút dlhšie, aby ste prijali moju otázku a aby ste komisárovi umožnili odpovedať na ňu.

  Predsedajúca. – Poslanci už odišli z rokovacej sály, pretože som im povedala, že sa nemôžem zaoberať ich otázkou ani doplňujúcimi otázkami. Bolo to ťažké popoludnie. Naďalej je to ťažký večer. Naznačila som tie otázky, ktorými sa chcem zaoberať do 20.45 hod. Uvidíme, ako to zvládneme, ale naozaj robím maximum, aby som bola spravodlivá k všetkým zúčastneným a samozrejme ku komisárom, ktorí čakajú, kým dostanú slovo.

Otázka č. 22, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-000061/11)

Vec: Vyhlásenie riaditeľa OECD o prípadnej reštrukturalizácii dlhu členských štátov z eurozóny a stanovisko Komisie

Vo štvrtok 28. januára 2011 riaditeľ OECD Angel Gurría v rámci prác svetového ekonomického fóra v Davose zdôraznil, že ak existuje krajina, ktorá možno potrebuje reštrukturalizáciu, je ňou Grécko. Treba pripomenúť, že ide o prvú verejne vyjadrenú pozíciu k otázke reštrukturalizácie dlhu členskej krajiny eurozóny, ktorú prijal riaditeľ poverenej medzinárodnej organizácie úzko spolupracujúcej s Úniou na širokom okruhu politických, hospodárskych a sociálnych otázok.

Aká je stanovisko Komisie k tejto konkrétnej otázke najmä vzhľadom na pozíciu, ktorú vyjadril generálny tajomník OECD?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Komisia spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom nedávno ukončila tretie preskúmanie programu hospodárskeho posúdenia Grécka. Naše spoločné celkové posúdenie sa skladá z dvoch častí a stručne ho načrtnem.

Po prvé, program dosiahol ďalší pokrok v plnení cieľov a po druhé, zostáva prekonať značné problémy, aby sa zabezpečila fiškálna udržateľnosť, obnovila konkurencieschopnosť a zaistil sa funkčný bankový sektor.

Zatiaľ čo v niektorých oblastiach prišlo k oneskoreniu, základné fiškálne a iné reformy potrebné na splnenie strednodobých cieľov programu sa teraz zavádzajú do praxe. Ešte stále však treba navrhnúť a zrealizovať hlavné reformy, aby sa vybudovalo kritické množstvo reforiem potrebné na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti a hospodárskeho oživenia.

Náročné konsolidačné snahy podporí odvážny privatizačný program, ako naznačil pán premiér Papandreou. Vláda vyjadrila svoj záväzok výrazne rozšíriť privatizačný program s cieľom dosiahnuť výnosy z privatizácie vo výške 50 miliárd EUR do roku 2015. To by mohlo potenciálne znížiť mieru zadlženosti o viac ako 20 percentuálnych bodov HDP v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Navyše odhodlanie zaviesť privatizačný program zvýši hospodársku účinnosť a podporí vyššie investície a vývoz.

Z týchto dôvodov budú plný záväzok vlády k tomuto procesu privatizácie a v neposlednom rade aj jej odhodlanie zaoberať sa výsadami a záujmovými skupinami rozhodujúce pre realizáciu týchto ambicióznych cieľov, a teda pre využitie potenciálu na podstatné zlepšenie trhového postoja voči Grécku. Komisia preto povzbudzuje Grécko, aby ukázalo odhodlanie vo svojom privatizačnom programe.

Vyplýva to z poznámky, ktorú vyslovil generálny tajomník OECD: tento rok, rok 2011, je pre Grécko rozhodujúcim rokom, čo sa týka obnovenia dôveryhodnosti jeho hospodárskych politík. To je podmienka, ak chce znovu získať prístup na trh v priebehu budúceho roku.

S týmto cieľom by mali orgány dosiahnuť alebo dokonca prekonať fiškálny cieľ na tento rok a formulovať ráznu strednodobú rozpočtovú stratégiu.

Navyše by Grécko malo počas nadchádzajúcich týždňov a mesiacov dosiahnuť rozhodujúci pokrok v štrukturálnych reformách. Odhodlaná realizácia programu by mala posilniť dôveryhodnosť a dôveru občanov aj investorov.

Na záver dodám, že obavy týkajúce sa reštrukturalizácie dlhu sa môžu a budú riešiť prostredníctvom kombinácie týchto politických opatrení – t. j. splnenia fiškálnych cieľov a realizácie privatizačného programu – a opatrení EÚ na predĺženie splatnosti pôžičiek a revíziu cenovej politiky v zmysle dlhovej udržateľnosti.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Minulý rok sme spolu podpísali memorandum s Gréckom, ktoré upravuje splácanie pôžičky poskytnutej na obdobie tri a pol roka. Dnes ste osobne vo svojom vyhlásení navrhli, aby toto obdobie bolo predĺžené na sedem rokov, čo zjavne znamená, že sa spravila výpočtová chyba. Zároveň agentúra Moody’s znížila úverový rating Grécka na rovnakú úroveň, ako má Angola. Bolo to neodôvodnené a je to neprijateľné.

Koniec koncov, pán komisár, všetci si lámeme hlavu nad tým, čo bude nakoniec postačovať, aby sa Grécko postavilo späť na nohy: jednoduché predĺženie? Zníženie úrokových sadzieb, ako ste sa tiež zmienili? Nové rokovanie o podmienkach memoranda? Eurodlhopisy? Európsky rastový dlhopis? Všetko už spomenuté? Alebo možno niečo iné? Možno viac úsporných opatrení v Grécku? Čo myslíte, pán komisár?

  Olli Rehn, člen Komisie. – Základnou vecou a potrebnou podmienkou je dodržiavať ciele fiškálnej konsolidácie a s pevnou rozhodnosťou realizovať štrukturálne reformy v súlade s memorandom.

Okrem toho, je pre Grécko nevyhnutné – ako som povedal vo svojej predchádzajúcej odpovedi –, aby začalo veľmi ambiciózny program privatizácie, ktorý pomôže znížiť dlhové zaťaženie. V súvislosti s komplexnou stratégiou, o ktorej sa má v marci rozhodnúť v Európskej únii, je tiež veľmi dôležité, aby sa členské štáty zaoberali otázkou dlhovej udržateľnosti. Môžem len povzbudiť členské štáty, aby sa rozhodli predĺžiť splatnosť pôžičiek Grécku a aby tiež revidovali cenovú politiku pre tieto pôžičky.

  Jim Higgins (PPE). – Je to úplná fraška a toto je procedurálna námietka. Bolo nám povedané, že hodina otázok má byť od 19.30 do 20.30 hod. Vy alebo niekto rozhodol, že predchádzajúca rozprava bude môcť pokračovať aj cez hodinu otázok. Je to jedna z mála možností na to, aby sa ľudia mohli pýtať komisára. V Írsku máme krízu a moji kolegovia Gay Mitchell, Pat the Cope Gallagher a ja sme predložili otázky. Kto rozhodol? Chcem teraz vedieť – a toto je oprávnená otázka–, kto rozhodol, že dvadsaťminútové zasadnutie, z ktorého uplynulo len osem minút, by sa malo skrátiť na osem alebo deväťminútové zasadnutie. Kto o tom rozhodol, pani predsedajúca?

  Predsedajúca. – Pán Higgins, práve teraz som sa chystala urobiť vyhlásenie predtým, ako odovzdám slovo komisárovi na poslednú otázku, pretože, to mi verte, som taká nahnevaná ako vy. Nepáči sa mi tu sedieť za týchto okolností, keď musím sklamať toľkých poslancov a nechať niekoľko komisárov čakať. Bola by som rada, keby ste sa zamerali na vedúcich predstaviteľov svojich skupín, a poviem to ešte raz jasne a zreteľne: predsedovia skupín stanovujú program a takmer každý plenárny týždeň nás dostávajú do situácie, keď nemáme dostatok času, aby sme riadne prebrali hodinu otázok pre Komisiu alebo prípadne pre Radu. Je to neuspokojivé; už som predtým vyjadrila svoj názor. Chcela by som požiadať každého jedného poslanca, ktorému na tom záleží, aby kontaktoval vedúcich predstaviteľov svojej skupiny a povedal im, čo si myslí, pretože keď preberám predsedníctvo, musím sa držať takého programu, aký dostanem, a neteší ma to.

  Gay Mitchell (PPE). – Ale kto rozhodol, že pán komisár Šemeta mohol odpovedať na tri otázky a pán komisár Rehn iba na jednu otázku? Otázka pána Higginsa bola druhou otázkou pánovi komisárovi Rehnovi a moja bola treťou otázkou. Ako to, že jeden komisár dostane niekoľko otázok a iný iba jednu otázku? Nerozumiem tomu.

  Predsedajúca. – Prešli sme dve otázky a teraz dávam pánovi Šemetovi otázku, ktorá je v skutočnosti adresovaná pánovi komisárovi De Guchtovi. Preto. Musím postupovať podľa určitého poradia a mrzí ma to. Je mi vás troch ľúto, ale navrhla by som vám, keďže viem, že pán komisár Rehn má veľké pochopenie, som si istá, že keď odíde z rokovacej sály, bude pripravený s vami tromi hovoriť. To je jediné riešenie, ktoré môžem ponúknuť, a viem, že nie je uspokojivé.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Keď som si prečítal tieto tri otázky, otázku č. 23 od pána Higginsa, otázku č. 24 od pána Mitchella a otázku č. 25 od pána Gallaghera, môžem len predpokladať, že pán komisár by tieto tri otázky spojil. Preto sa pýtam, či nemôžeme alebo nemáte právo pokračovať s nimi počas nasledujúcej rozpravy? Pretože vždy je to hodina otázok, ktorá na to doplatí. Takže ak môžeme pokračovať, možno budú komisári takí dobrí, aby nám venovali trochu viac svojho času po deviatej hodine.

  Predsedajúca. – Pán Gallagher, nemôžem pokračovať po začiatku ďalšej časti zasadnutia. Už som naznačila pánovi Posseltovi a pani Ţicăovej, že prijmem ich otázky, a otázka od vás troch by skutočne bola poslednou, ak by sme boli rýchlejší, ale nie sme. Teraz je pre mňa zložité prijať dokonca otázku pána Posselta. Taká je realita. Naozaj ma to mrzí, a ako som povedala, som nahnevaná, ale toto je situácia, do ktorej nás dostali. Vidíte, čo sa deje celý deň s programom, a nie je to uspokojivé. Takže ak môžem, chcela by som prejsť, ako som povedala, k otázke položenej pánovi komisárovi De Guchtovi, na ktorú odpovie pán Šemeta, a s veľkým poľutovaním musím povedať, že to bude posledná otázka tohto večera.

Otázka č. 31, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-000068/11)

Vec: Zahraničný obchod a Východné partnerstvo

Ako Komisia hodnotí vývoj obchodu medzi EÚ a štátmi Východného partnerstva a aká je v tomto kontexte úloha stratégie pre oblasť Čierneho mora, resp. akú úlohu zohrávajú zakaukazské štáty?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Globálna finančná a hospodárska kríza negatívne ovplyvnila dvojstranný obchod medzi EÚ a východnými partnerskými krajinami. Celkovo obchod medzi EÚ a šiestimi východnými partnerskými krajinami klesol od roku 2008 do roku 2010 o 20 %.

Treba pripomenúť, že Východné partnerstvo sa začalo realizovať, keď bola finančná kríza v plnom prúde. Jeho otvárací samit sa konal 7. marca 2009. V tomto počiatočnom období sa vytvorili pracovné štruktúry a konali sa prvé stretnutia viacstranných platforiem. Východné partnerstvo bolo jednoducho príliš mladé na to, aby zmiernilo negatívne účinky finančnej a hospodárskej krízy.

Pokiaľ ide o úlohu Čiernomorskej synergie v obchode s EÚ, možno povedať, že je zanedbateľná, keďže iniciatíva Čiernomorská synergia je rámec regionálnej spolupráce, nie obchodná dohoda.

Zakaukazské krajiny, či už jednotlivo, alebo ako skupina, nezohrávajú žiadnu osobitú úlohu v rozvoji obchodu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva.

V súčasnosti prebiehajú prípravy na budúce rokovania o dvojstrannej, hĺbkovej a komplexnej zóne voľného obchodu s Gruzínskom a Arménskom, zatiaľ čo v prípade ustanovení dohody o partnerstve a spolupráci s Azerbajdžanom, ktoré sa týkajú obchodu, sa pracuje na lepšej verzii.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Ďakujem vám, pán Šemeta, za veľmi presnú odpoveď. Budem veľmi stručný. Myslíte si, že existujú možnosti na zintenzívnenie obchodu s krajinami južného Kaukazu okrem iného znížením napätia medzi nimi, a najmä pokiaľ ide o vonkajšiu energetickú politiku?

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Ako som povedal vo svojej odpovedi, pracujeme na otázke hĺbkovej a komplexnej zóny voľného obchodu a týmto krajinám sme predložili kľúčové odporúčania o tom, čo musia urobiť, aby sa začali rokovania o takýchto dohodách.

Takéto dohody by, samozrejme, znamenali značný pokrok, a ak si tieto krajiny splnia svoje úlohy – a prinajmenšom niektoré z nich sa o to naozaj vážne snažia –, potom budú vyhliadky na zintenzívnenie obchodu oveľa lepšie.

  Brian Crowley (ALDE). – Čakal som s prerušením, kým skončíte s otázkami, pretože som vedel, že nemáte čas, ale chcel by som, tak ako naši ďalší kolegovia, dať do zápisu Parlamentu, že toto je ďalšie zoslabenie kľúčového prostriedku pre poslancov – najmä pre radových poslancov tohto Parlamentu. Myslím si, že nie je správne, že vás dostali do pozície, v ktorej ste boli nútená nás obmedziť, ale rovnako si tiež nemyslím, že je to všetko chyba vedúcich predstaviteľov, pretože riadenie časového rozvrhu počas dňa je úlohou každého, kto predsedá. Evidentne ten, kto predsedal pred vami, pripustil, že došlo k narušeniu priebehu, čo vás dostalo do nepríjemnej pozície.

Možno by sme mohli dospieť k dohode a vy s predsedníctvom a podpredsedami by ste mohli súhlasiť s tým, že táto časť, hodina otázok, je nedotknuteľná a že sa to nezmení. Ak je potrebné rozpravu zastaviť a pokračovať v nej po hodine otázok, tak dobre. Predložím to nášmu predsedovi skupiny a dúfam, že ostatní urobia to isté, ale požiadal by som aj vás, aby ste to predniesli na predsedníctve.

  Predsedajúca. – Prednesiem to predsedom skupín, pretože, nerada to hovorím, tam spočíva problém: na Konferencii predsedov, kde stanovujú program. Je to otázka príliš veľkého množstva materiálu zaradeného do programu predtým, ako sa dostaneme k hodine otázok. Máte pravdu. Je potrebné stanoviť nejaký druh hranice, aby sa zaistilo, že sa bude dodržiavať tento čas, v ktorý poslanci môžu brať na zodpovednosť Komisiu alebo Radu. Súhlasím s vami a ubezpečujem vás, že ako prvú vec zajtra ráno budem formulovať túto požiadavku.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Predtým ste povedali, že sa dostaneme k otázke, ktorú som predložila pánovi komisárovi De Guchtovi. Bohužiaľ, vidím, že pán komisár odišiel a ja som zostala tu v rokovacej sále čakať na odpoveď. Myslím si, že sme sa ani len nedržali žiadneho postupu, a nerozumiem, čo sa stalo.

  Predsedajúca. – Pani Ţicăová, chcela som prijať vašu otázku, ale povedala som tiež, že časové obmedzenie je také, že musíme skončiť o tri štvrte, a tento čas uplynul predtým, než sme sa dostali k vašej otázke. To je jednoduchá odpoveď. Mrzí ma to.

Ako hovorím, nie som spokojná s pozíciou, do ktorej nás dostali, ale dnes večer som vo svojej snahe prejsť viac otázok nemohla urobiť nič viac. Nepovolila som doplňujúce otázky v snahe dosiahnuť viac pre vás, ale ľutujem, nepodarilo sa mi dostať sa k vašej otázke.

Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.50 hod. a pokračovalo o 21.05 hod.)

PREDSEDÁ: ISABELLE DURANT
podpredsedníčka

18. Priemyselná politika vo veku globalizácie (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Langeho v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o priemyselnej politike vo veku globalizácie (2010/2095(INI)) (A7-0022/2011).

  Bernd Lange, spravodajca. – (DE) Táto správa veľmi jasne predstavuje pozíciu Európskeho parlamentu. Chcel by som poďakovať tieňovým spravodajcom, ktorí k správe prispeli, a spravodajcom príslušných výborov požiadaných o stanovisko.

Spoločne sa nám podarilo vyjadriť jasné posolstvo, pán Tajani, ktorým je, že si želáme, aby sa priemyselná politika posunula bližšie do centra politickej arény, na čo máme dobré dôvody. Priemyselná politika nám predovšetkým pomôže vytvoriť kvalitné, perspektívne pracovné miesta v Európe a, po druhé, zaistí investície v Európe. Naši konkurenti na celom svete účinne priemyselnú politiku využívajú, napríklad v Spojených štátoch, Číne, Brazílii a Indii. Po tretie, stoja pred nami úlohy súvisiace s udržateľnosťou, a to z hľadiska klímy i hospodárskych a spoločenských základov našej spoločnosti. V tomto kontexte je dôležité, aby sme priemyselnú politiku presunuli do centra politickej arény.

Na jednej strane to znamená, že očakávame takú integráciu priemyselnej politiky, pán Tajani, ktorá z nej vytvorí ústredný bod legislatívnych iniciatív v rámci Európskej únie. Nechceme, aby sa najskôr pripravovali návrhy environmentálnej politiky, obchodnej politiky či politiky v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa až dodatočne budú zosúlaďovať so záujmami európskeho priemyslu. Práve naopak: ostatné oblasti politiky musíme vymedziť na základe strategických záujmov trvalo udržateľnej priemyselnej politiky.

Po druhé, pán Tajani, potrebujeme lepšiu koordináciu priemyselných politík jednotlivých členských štátov. Chcel by som vás preto požiadať (a zahrnuli sme to do správy), aby ste využili článok 173 ods. 2 Lisabonskej zmluvy na účinnejšiu koordináciu priemyselnej politiky v členských štátoch, aby sme skutočne všetci napredovali rovnakým smerom.

Musíme sa, samozrejme, zamerať na viacero konkrétnych oblastí. Na horizontálnej úrovni sa musíme pozrieť predovšetkým na inovačnú politiku v celom rozsahu reťazca pridanej hodnoty. Musíme byť úspešní v podpore celého hospodárskeho reťazca – od základného výskumu až po uvádzanie produktov na trh –, ako aj v tom, aby sa na trhu uplatňovali tie najlepšie riešenia pre našu spoločnosť.

Musíme tiež venovať zvýšenú pozornosť zdrojom. Nestačí len povedať, že je to dôležité. Potrebujeme zaviesť praktické právne predpisy, ktoré značne zvýšia produktivitu zdrojov. V priemysle zodpovedá práca za 20 % nákladov a zdroje za 40 %. To je východiskový bod pre našu činnosť v otázke surovín. Mobilné telefóny, ktoré všetci používame, obsahujú vzácne zeminy a kovy, ktoré sa zriedka recyklujú. Miera recyklácie mobilných telefónov je iba 1,5 %. To je východiskový bod pre tvorbu pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

V tejto súvislosti ešte jedna záverečná poznámka: inovácia a produktivita zdrojov nenastanú samy od seba. Závisia od zamestnancov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Z tohto dôvodu musí rozumná priemyselná politika zohľadňovať aj zručnosti a mieru zapojenia zamestnancov. Ak sa nám toto podarí, potom sa nebojím, že by nám v európskom priemysle chýbali perspektívne pracovné miesta.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Predovšetkým by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi Langemu za vykonanú prácu. Viem, že nie je ľahké v Parlamente, ktorý je organizovaný týmto spôsobom s množstvom parlamentných skupín, dospieť k syntéze, ktorá umožní pozitívne ukončenie rozpravy o priemyselnej politike. Chcel by som sa vám preto poďakovať za prácu, ktorú ste vykonali, lebo ak skutočne chceme iniciatívu na podporu reálneho hospodárstva posunúť do centra našej politickej činnosti v prospech sociálneho a trhového hospodárstva, musíme spolupracovať – Komisia, Parlament i Rada.

Súhlasím s vašou výzvou na väčšiu súdržnosť medzi členskými štátmi, no zaznamenali sme už povzbudzujúci signál od Rady, ktorá dokonca podporila pozíciu Komisie. Okrem toho v krajinách, kde sa už podarilo predstaviť dokument o priemyselnej politike, badať určitú ochotu – hoci v rôznych stupňoch intenzity v rôznych krajinách – zapojiť sa do spoločnej činnosti v záujme presadzovania priemyselnej politiky. Keďže Únia nechce vnucovať svoje rozhodnutia jednotlivým členským štátom, ide tu o pokus koordinovať ich politiky.

Zdá sa mi, že ide o posun smerom k vašej požiadavke, no potvrdzuje sa tým tiež, že Európa potrebuje svoj vlastný priemysel, aby dokázala riešiť bezprostredné úlohy pri hľadaní východiska z krízy. Nemôžeme pomýšľať na prekonanie našich dnešných ťažkostí – situácie, ktorú iba zhoršuje pokračujúca kríza v oblasti Stredozemia – bez rozhodného konania presadzujúceho našu priemyselnú a obchodnú politiku, pretože len tie nám umožnia rozvíjať a vytvárať nové pracovné miesta.

Správa, ktorú ste pripravili, pán Lange, správne zdôrazňuje hospodárske, environmentálne a spoločenské úlohy, pred ktorými stojíme: skrátka udržateľnosť našej priemyselnej politiky. Kladie udržateľnosť na rovnakú úroveň ako konkurencieschopnosť, pretože tieto dva rozmery sú úzko prepojené. Skutočne som presvedčený, že v dnešnom svete tieto dve hľadiská nemôžu existovať jedno bez druhého.

Ak to chceme dosiahnuť, musíme sa vybaviť moderným, konkurencieschopným priemyslom, ktorý úplne skoncuje so starou metódou tvorby priemyselnej politiky. Čo to znamená mať moderný priemysel? Znamená to mať priemysel, ktorý je efektívny vo využívaní zdrojov, spotrebe energie a emisiách skleníkových plynov, z čoho vyplýva hospodárstvo, ktoré sa chce stať ekologickým pomocou využívania ekologickejších technológií. Takýto priemysel tiež musí byť zodpovedný a riešiť ťažkosti na základe nepretržitého a prínosného dialógu so sociálnymi partnermi.

Domnievam sa, že treba vyslať zreteľný signál, že priemyselný model roku 2010 sa nemôže zakladať na štátnej pomoci a že – ak má byť konkurencieschopný vo veku globálnych úloh – európsky priemysel si nemôže dovoliť nezamerať sa na inovácie a výskum. To je dôvod, prečo Komisia ešte pred zverejnením dokumentu o priemyselnej politike predstavila dokument o inovačnej politike, ktorý považujem za absolútny základ rozvoja skutočnej priemyselnej politiky, pričom nám tiež pomáha určiť si cesty, ktorými máme ísť v oblasti výskumu surovín a inovácií.

Nie je náhoda, že jedno z inovačných partnerstiev spomenuté Komisiou sa týka práve surovín, pričom skúma spôsoby recyklácie a náhrady surovín. Je preto jasné – v neposlednom rade, pretože neskôr v nasledujúcej rozprave budeme hovoriť o vzácnych zeminách –, že inovácie, suroviny a priemyselná politika sú všetko súčasti jedinej stratégie. Podľa môjho názoru je aj revízia iniciatívy Small Business Act (SBA) takisto súčasťou tej istej stratégie. Uvedením tejto série politických a legislatívnych aktov do praxe preto Komisia preukazuje, že existuje vôľa uplatňovať politické konanie v prospech priemyslu a obchodu.

Pokiaľ ide o riadenie a priemyselnú politiku, myslím si, že proces úspešne napreduje, ako som už predtým uviedol, v rámci Komisie i členských štátov. V rámci Komisie ma, ako viete, predseda Barroso na začiatku mandátu vyzval pôsobiť vo funkcii predsedu skupiny komisárov zaoberajúcej sa priemyselnou politikou.

Zatiaľ som zvolal dve skupinové stretnutia: jedno predtým, ako sme prijali oznámenie, aby sme si prediskutovali politické priority, a druhé s cieľom prediskutovať si praktické uplatňovanie oznámenia s osobitným poukazom na test konkurencieschopnosti a stratégiu štandardizácie. Skupinu komisárov považujem za osobitný nástroj vytvorený na poskytovanie politického vedenia a zaistenie súdržnosti iniciatív z hľadiska priemyselnej politiky.

Pokiaľ ide o členské štáty, myslím si, že reakcia bola pozitívna. Ako som hovoril, 10. decembra 2010 sme s maďarským predsedníctvom spustili prvé cvičenia spolupráce v oblasti prístupu k úverom pre malé a stredné podniky, za ktorými budú nasledovať iné, podobné cvičenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Naďalej vám budeme poskytovať potrebné detaily o priebežnej spolupráci medzi Parlamentom a Komisiou.

Predtým, ako skončím, pani predsedajúca, dovoľte mi zmieniť sa o dôležitosti podpory podnikania medzi ženami. Nie je náhoda, že dnes je 8. marec; vždy som hovoril, že potrebujeme viac podnikateliek, ale v okamihu, keď sa rozhodnú prijať podnikateľský záväzok, musíme tiež byť schopní poskytovať im prinajmenšom kvalitné poradenstvo.

To sme sa rozhodli urobiť a do revízie iniciatívy SBA sme zahrnuli jedno ad hoc opatrenie. Sieť ambasádoriek – podnikateliek, ktorú sme už zaktivovali, stále funguje, no chceme zájsť ďalej ako iba k zvyšovaniu povedomia. Chceme, aby mali podnikateľky prístup ku kvalitnému poradenstvu od odborníkov. S týmto cieľom čoskoro spustíme konzultačné cvičenie na podporu určitých iniciatív zameraných na poskytovanie poradcov pre nové podnikateľky, ak o nich prejavia záujem.

Títo ľudia im môžu dať konkrétne rady k založeniu a vedeniu vlastného podniku. Cieľom je túto iniciatívu rozbehnúť aspoň v 10 členských štátoch a neskôr ju rozšíriť na zvyšok 27 štátov.

  Predsedajúca. – Pán komisár, ďakujeme za toto malé nahliadnutie do problematiky žien v podnikaní. Zrejme to nie je celkom náhoda, keďže dnes 8. marca máme Medzinárodný deň žien, ale v každom prípade vítame vaše iniciatívy v tomto smere.

  Francesco De Angelis, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (IT) Priemyselná politika je kľúčovým prvkom rastu a zamestnanosti v našich regiónoch a krajinách. V čase ťažkej hospodárskej krízy preto vítame iniciatívu Komisie poskytnúť Európe spoločný stredno- až dlhodobý prístup a plne podporujeme vynikajúcu správu pána Langeho prinajmenšom z troch dôvodov.

Prvým je, že v správe sa použil taký prístup k téme priemyselného rozvoja, ktorý nerozdeľuje priemyselné a obchodné záujmy na trhové odvetvia, ale zjednocuje ich podľa spoločných cieľov. Druhým dôvodom je, že správa podčiarkuje dôležitosť regionálnych štruktúr pomocou účinnejšej podpory zoskupení, inovačných sietí, výmeny poznatkov, výskumu, zdokonaľovania zručností a rozvoja infraštruktúry.

Tretím dôvodom – a tým končím – je, že správa zdôrazňuje úlohu a funkciu malých a stredných podnikov, ktoré od Európy očakávajú, že nájde cestu von z tejto krízy, ktorá môže vážne ohroziť ich budúcnosť.

  Gianluca Susta, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (IT) Hospodárska a finančná kríza mnohých priviedla k tomu, že si znova uvedomili ústrednú dôležitosť priemyslu. Napriek vašim snahám, pán podpredseda, si to nie vždy uvedomuje samotná Komisia.

Veľké množstvo aktov – z ktorých dokumenty o stratégii Európa 2020 alebo určité dohody o voľnom obchode, ktoré sa nedávno prijali alebo sa o nich diskutuje, nebudú posledné – naďalej favorizuje hospodárstvo služieb a posilňovanie a rozvoj služieb najmä vo finančnom, bankovom a poisťovacom sektore. Reálne hospodárstvo nám naproti tomu vysiela opačné signály, ako ste povedali. Výroba a vývoz narastajú a sme svedkami zvrátenia trendu presídľovania.

Tieto signály musíme podporovať, pretože žiadne veľké hospodárstvo sveta nedokáže uniknúť ústrednej dôležitosti priemyslu. Musíme preto dokončiť vnútorný trh a urýchliť uplatňovanie rozhodných iniciatív na podporu inovácií a výskumu, transferu technológií, vysledovateľnosti výrobkov, ochrany duševného vlastníctva a rozmachu európskej výroby, nehovoriac o účinných pravidlách proti dampingu, ktoré zaručia aj skutočnú reciprocitu v dvojstranných rokovaniach. Táto správa je krokom týmto smerom a pánovi Langemu i všetkým, ktorí na nej pracovali, som za ňu veľmi vďačný.

  Françoise Grossetête, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Existujú pri uvážení deindustrializácie Európskej únie ešte skutočné ambície? Vieme, že hospodárstva nemôžu prosperovať bez ťažkého priemyslu a že priemysel nemôže existovať bez tovární.

Všetci sme sa v tomto Parlamente zhromaždili, aby sme sa postavili na ochranu pracovných miest v európskom priemysle. Pre priemysel je nemysliteľná budúcnosť bez dôvery vo vedecký a technický pokrok. Preto si v čase, keď by Európa mala začať rozsiahlu prácu na identifikovaní nosných rakiet a lietadiel roku 2050, Komisia musí uvedomiť, že aktuálne pravidlá už vzhľadom na krízu nevyhovujú dnešnému hospodárstvu.

Otázky voľného obchodu a voľnej, nerušenej hospodárskej súťaže sa stali dogmami. Nemôžeme byť jedinou hospodárskou oblasťou na svete, ktorá bude jednostranne uplatňovať zásady voľného trhu, pričom vôbec netušíme, čo robia naši hlavní konkurenti.

Mrzí ma teda, pán komisár, že badať určitú mieru nervozity, keď príde reč na otázky spojené s posilňovaním antidampingového arzenálu Európskej únie a na uplatňovanie všeobecnej zásady reciprocity v obchodovaní s tretími krajinami. Najhoršia situácia nastáva vtedy, keď je európsky trh príliš otvorený voči konkurenčným trhom, ktoré sú príliš uzavreté.

Ďalej by som v kontexte boja proti zmene klímy privítala, pán komisár, keby sme mohli zaviesť dodatočné nástroje popri obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov, napríklad mechanizmus začleňovania CO2 na našich hraniciach. Týmto spôsobom by sme mohli obnoviť rovnováhu, aby sa pre naše podniky presídľovanie do tretích krajín stalo menej príťažlivým.

Mali by sme zvýšiť pomoc dostupnú našim malým a stredným podnikom a znižovať ich náklady; mali by sme posilňovať európske patenty a boj proti falšovaniu značením pôvodu nápismi „vyrobené v“. Podobne platí: ak Európa nebude mať prístup k surovinám, nebudeme už môcť hovoriť o inovatívnej priemyselnej politike.

Naše záujmy sa týkajú vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu, ako aj kultúry inovácie a vedy, ktoré musia znova zastať čestné miesto v rámci Európskej únie.

(potlesk)

  Patrizia Toia, v mene skupiny S&D. – (IT) Pridávam sa ku všetkým kolegom poslancom, ktorí vo svojich vystúpeniach poznamenali, že konečne znova hovoríme o spoločnej priemyselnej politike, a ja dúfam, že sa čoskoro dočkáme činov i konkrétnych rozhodnutí. Som vďačná za správu pána Langeho, vynikajúcu prácu nášho kolegu poslanca, aj za oznámenie pána podpredsedu Tajaniho.

Toto rozhodnutie znamená niektoré dôležité veci, z ktorých prvou je, že (ako už zaznelo) revitalizácia a obnova európskeho priemyslu a odolnosť zamestnanosti čiastočne – a možno predovšetkým – závisí od obnovy celého výrobného odvetvia, a to jeho rozvinutejších i tradičnejších súčastí, ako aj od podpory, ktorú dostane. Dôvodom je, že je naďalej možné posúvať hranice vo výrobe, a to je vec, ktorá nám až donedávna nebola taká jasná.

Po druhé tiež obnova priemyslu v Európe znamená, že o našu konkurencieschopnosť sa hrá nielen vo finančnom či terciárnom sektore, ale aj tu. Ešte nie je prineskoro zhostiť sa úlohy zaistiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu zoči-voči zvyšku sveta.

Tretím bodom, ako už zaznelo, je, že nová priemyselná politika sa zameriava na faktory, nie sektory; zameriava sa na faktory a nástroje, ktoré skutočne môžu podporiť nové podniky a novú schopnosť odolnosti a modernizácie.

Domnievam sa, že je dôležité znova podčiarknuť tieto nové faktory, v súvislosti s ktorými musíme konať: úvery (požadujeme nové iniciatívy popri tých, ktoré už pán komisár oznámil v oblasti úverov), suroviny, ceny energie, inovácie, výskum, potreba zvyšovania schopnosti technologického prenosu výsledkov výskumu a inovácií v rámci podnikov v Európe, v nových produktoch a nových spôsoboch organizácie výroby.

Musíme dobre zužitkovať vskutku jedinečnú priemyselnú štruktúru v Európe (najmä v určitých krajinách), ktorou je štruktúra malých a stredných podnikov, kvalitu firiem a ich výrobkov a jedinečnú povahu európskeho priemyslu. Myslím si, že by sme mali znova objaviť tieto výrobné tradície a výrobné korene v mnohých krajinách, aby sme ich dokázali inovovať a zmeniť.

Na záver je tu otázka lokality, ktorá je veľmi dôležitá. Európske politiky sú úspešné, ak si nájdu región, ktorý ich dokáže uplatniť. Ďakujeme preto pánovi Langemu a tešíme sa na skvelú spoluprácu s Komisiou, aby sme čoskoro dosiahli konkrétne výsledky.

  Jorgo Chatzimarkakis, v mene skupiny ALDE. – (DE) Ďakujem vám veľmi pekne za to, pán komisár, že ste sa jasne prihlásili k európskej priemyselnej politike. Keď sa pozriem na pána kolegu Langeho, musím si povedať: to bolo ale veľmi veľa rozruchu pre jednu iniciatívnu správu. Predložilo sa celkovo 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a 50 kompromisných návrhov s cieľom navrátiť európskemu priemyslu pozíciu svetového lídra. Môžeme to dokázať len pomocou integrovanej a trvalo udržateľnej politiky. Musíme zabezpečiť, aby sa výskum a inovácie dostali do centra našej stratégie. Musíme preto do praxe uviesť regulačný rámec, ktorý podporí inovácie a zároveň trvalú udržateľnosť. Hlavnou úlohou, ktorú musela riešiť vaša správa, bolo nájdenie správnej rovnováhy medzi environmentálnymi cieľmi a hospodárskou konkurencieschopnosťou, pričom sa tiež treba vyhnúť protekcionizmu. Pozerám sa na pani Grossetêtovú, pretože Francúzi vždy chcú uplatňovať aspoň minimálnu mieru protekcionizmu. Zároveň musíme podporovať malé a stredné podniky, presadzovať európsky patent a zabrániť krádeži znalostí, najmä v súvislosti s Čínou. Chceme tiež, aby bol európsky priemysel zaťažovaný menším počtom tých nariadení, ktoré sú dôsledkom zbytočnej administratívy. Znamená to, že sa musíme zamerať na znižovanie byrokracie. Vo vašej správe sa vám to podarilo celkom dobre vystihnúť, pán Lange, a za vašu kvalitnú prácu by som sa vám preto chcel poďakovať.

Táto správa však predstavuje iba prvý krok. Potrebujeme prepojiť koncepciu priemyselnej politiky – o ktorej ľudia v mnohých členských štátoch len s ťažkosťami diskutujú a o ktorej predovšetkým Nemci vždy neradi hovorili – s paktom konkurencieschopnosti, ktorý bude predstavený hlavám štátov alebo predsedom vlád v priebehu najbližších týždňov s cieľom ochrany eurozóny. Ak sa nám to nepodarí, budeme mať problém. Musíme koordinovať oblasti ako súdržnosť, priemysel, obchod, výskum a inovácie, ale aj sociálne otázky, klímu a životné prostredie.

Aktuálny príklad E10 v Nemecku je ukážkou toho, že sa to nedeje. Celé je to o pridaní bioetanolu do benzínu. EÚ prijala dôležitú stratégiu a určila si ciele 20-20-20, pričom členským štátom sme povedali, že ju musia uplatňovať. Členské štáty – a predovšetkým Nemecko – boli súčasťou rozhodovacieho procesu a podporili všetky rozhodnutia, ktoré sa prijali. Keď však nastal čas uviesť ich doma do praxe, zrazu znížili daňové stimuly a spotrebitelia prestali spolupracovať.

Ak sa nám nepodarí presvedčiť spotrebiteľov, čo sa stalo v Nemecku v prípade E10, potom sa nám nepodarí uplatňovať politiku ochrany klímy v kombinácii s priemyselnou politikou. Spotrebiteľov potrebujeme mať na našej strane. To je hlavný odkaz. Z tohto dôvodu želám projektu priemyselnej politiky veľa šťastia.

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Dôležitosť správy pána Langeho sa trochu preháňa v dôsledku nadšenia mnohých poslancov, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy. Správa zahŕňa takmer všetko a v niektorých pasážach nájdeme protichodné údaje.

Napriek tomu si myslím, že táto správa predstavuje významný pokrok. V minulosti to často bolo tak, že iba Francúzi alebo tí ľavičiari, ktorí boli zástancami silnej štátnej kontroly, sa vyslovovali za podporu priemyselnej politiky. Pre všetkých ostatných bola táto téma tabu. Teraz sme v novej pozícii, keďže sme dosiahli základnú zhodu o skutočnosti, že Európa potrebuje priemyselnú politiku a že to musí byť spoločná politika na európskej úrovni. Myslím si, že ide o významný krok vpred, a pánovi Tajanimu som vďačný za to, že na to tak jasne poukázal.

Nemôžeme pokračovať ako v minulosti a pani Grossetêtová má v tom úplnú pravdu. Nemôžeme s priemyselnou politikou zaobchádzať, akoby šlo o úkaz, ktorý sa zjaví takmer náhodne ako dôsledok našej politiky voľného obchodu. Musíme veci znova postaviť na nohy, ale nie na základe ilúzií o štátnej kontrole a nie s predstavou, že štát musí prevziať regulačnú úlohu a priamo zasahovať do obchodu. Štát musí vytvoriť rozumný rámec, ktorý podporí inováciu – predovšetkým environmentálnu inováciu – a umožní dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach využitím hospodárskej súťaže. Nechceme však silnú štátnu kontrolu ani protekcionizmus.

V budúcnosti sa nám silnú pozíciu pre európsky priemysel podarí zaistiť iba vtedy, ak budeme vážne brať úlohu environmentálnej inovácie na centrálnej úrovni. Preto by som na záver rád povedal, pán Tajani, že som vám veľmi vďačný za vysvetlenie, že trvalá udržateľnosť a konkurencieschopnosť si neodporujú, ale treba ich postaviť na rovnakú úroveň a vzájomne koordinovať.

  Evžen Tošenovský, v mene skupiny ECR. – (CS) Diskusia o priemysle je pre Európu v dnešnej dobe veľmi dôležitá. Od konkurencieschopnosti európskych firiem závisí ďalšia hospodárska stabilita Európy. Tieto argumenty si nepochybne všetci uvedomujeme, ale na druhej strane neustále máme snahu brať na seba záväzky, či už v podobe extrémnych požiadaviek na ochranu životného prostredia, alebo záväzných daňových povinností, ktoré by zaisťovali finančnú stabilitu. Určite je dôležité prísne posudzovať vplyv priemyselnej výroby na životné prostredie, no nesmieme priemysel nepriamo zaťažovať niektorými až prehnanými nariadeniami. Tak sa môže stať, že v rámci globalizovaného sveta bude práve európska priemyselná výroba politickými rozhodnutiami zaťažená viac ako inde.

Za najdôležitejšie v správe považujem zdôraznenie významu podpory vedy a výskumu a inovácií. Európa už dávno nie je lídrom v oblasti inovácií. Podpora inovačných projektov má zásadnú dôležitosť. Úplne súhlasím s tým, že treba prepracovať postupy finančnej podpory inovačných projektov. Naším cieľom by malo byť zjednodušenie administratívy; zároveň treba zmeniť aj celkový prístup. Je nevyhnutné zohľadniť komercializáciu výskumu a financovanie európskych fondov.

  Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Nastal čas obraňovať priemysel Európskej únie v každej jednej krajine. Vyžaduje si to zmenu pozícií, ktoré sme dosiaľ zastávali, keď Európska komisia neprejavovala najmenší záujem o nájdenie rovnováhy medzi potrebou obraňovať prosperujúci priemysel (konkrétne výrobné odvetvia) a medzinárodný obchod.

Priemyselná výroba má zásadnú dôležitosť pre trvalo udržateľný rast a zamestnanosť v Európe, čo si vyžaduje inú politiku EÚ a politiku zahraničného obchodu, ktorá bude obraňovať náš priemysel vrátane toho, ktorý zaručuje pracovné miesta v krajinách a regiónoch, kde je nezamestnanosť už veľmi vysoká. V rámci tohto cieľa je nevyhnutné plnú pozornosť venovať malým a stredným podnikom, ako aj výskumu a rozvoju; zohľadňovať regionálny rozvoj a osobitné črty každej krajiny a priemyselného odvetvia; a zlepšovať kvalifikovanosť a odbornú prípravu pracovníkov.

Správa, o ktorej diskutujeme, však obsahuje aj množstvo protichodných pozícií. Kým na jednej strane sa prihovára za obranu priemyslu a malých a stredných podnikov, na druhej strane zahŕňa návrhy, ktoré trvajú na liberalizácii medzinárodného obchodu a voľnej hospodárskej súťaži, na prehlbovaní vnútorného trhu a na verejno-súkromných partnerstvách. Podobné návrhy však dostatočne neobraňujú náš priemysel, ako už preukázala európska realita. Predložili sme preto viacero návrhov na odstránenie týchto najškodlivejších hľadísk; dúfame, že zajtra budú prijaté.

Prihovárame sa za priemysel, ktorý bude efektívny vo využívaní zdrojov a menej závislý od uhlíka, ktorý si bude vážiť pracovné miesta s právami a ktorý zaručí rovnaké práva pre ženy z hľadiska prístupu k zamestnaniu, povýšeniu, mzdám a účasti v riadiacich a správnych orgánoch.

Aby sme toto všetko zaručili, nevyhnutne potrebujeme rámec EÚ. V tomto zmysle má Európska komisia zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska priemyselnej politiky, zahraničného obchodu, finančnej politiky, výskumu, vedy a inovácií podporujúcich malé a stredné podniky, ako aj z hľadiska záväzku poskytovať odbornú prípravu a preškoľovanie pracovníkov a zaručiť dôstojnosť tých, ktorí pracujú.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – (EL) Predovšetkým by som aj ja chcela zablahoželať pánovi Langemu k jeho veľmi podrobnej správe o priemyselnej politike. Pán komisár, hospodárska kríza nám ukázala, že krajiny s priemyselnou základňou nielenže prežili, ale dokonca prosperujú. Pozrite sa na Nemecko, pozrite sa na Čínu, pozrite sa na Španielsko. Španielsko sa v hospodárskej kríze drží, pretože má priemyselnú základňu.

Moja vlasť Grécko kedysi mala priemyselnú základňu, pán komisár, ale z rozličných príčin sa nám ju podarilo zlikvidovať. Rada by som sa zamerala na veľmi aktuálny problém, ktorý musí tento týždeň riešiť grécky priemysel. Pán Trichet vydal stanovisko o možnom zvýšení základnej úrokovej sadzby v Európskej centrálnej banke v priebehu najbližšieho mesiaca. To spôsobilo prudký nárast trojmesačných medzibankových sadzieb Euriboru, na ktoré sú naviazané tisícky pôžičiek pre grécke podniky. Za jediný deň zaznamenal Euribor najväčší nárast od septembra 2008, čo spôsobilo obrovské problémy gréckym podnikom, ktoré už trpia vzhľadom na recesiu.

V ten istý deň však európsky riaditeľ Medzinárodného menového fondu vyhlásil, že menová politika Európskej únie odolá a nebude potrebné jej sprísnenie. Nehovoríme, že by pán Trichet nemal zvýšiť úrokové sadzby. Mohol to však byť hladký prechod, aby sme sa vyhli tejto explózii pôžičiek, ktorej sme svedkami. Myslíte si, že by ste mohli zasiahnuť, pán komisár?

  Béla Kovács (NI) . – (HU) S radosťou konštatujem, že správa o priemyselnej politike obsahuje viaceré zmienky o kľúčovej dôležitosti malých a stredných podnikov vo vzťahu k európskemu priemyslu, európskym zamestnancom a súčasnosti i budúcnosti nás všetkých. Odteraz by uľahčenie činnosti malých a stredných podnikov malo byť prioritou vo všetkých dokumentoch a všetkých témach. Malé podniky vytvárajú väčšinu pracovných miest, majú najvyššiu schopnosť vnútorne sa obnoviť a zohrať najvýznamnejšiu úlohu pri inovácii a v tom, aby sme predišli ešte väčšiemu zaostávaniu európskeho hospodárstva. Čo je skutočne dôležité, do našich rozpočtov odvádzajú najväčší podiel daní, čo znamená, že sú to najmä ony, kto udržiava pri živote byrokratickú administratívu. Ako výraz vďaky im byrokracia spolu s bankokraciou vytvorila právne inštitucionálne a hospodárske prostredie, ktorého zámerom je znemožniť činnosť malých a stredných podnikov. Toto krátkozraké počínanie, ktoré slúži zhromažďovaniu ziskov nadnárodnými spoločnosťami, už nesmie ďalej pokračovať.

V správe sa správne uvádza, že treba zabrániť špekuláciám na finančných trhoch, no v súčasnosti musíme robiť ešte viac. Urýchlené pokuty by sa mali uvaliť na tie banky, ktoré svojimi úverovými politikami neuľahčujú sprístupňovanie finančných prostriedkov malým a stredným podnikom. Správa tiež letmo spomína skutočnosť, že v nových členských štátoch priemysel stráca svoje pozície a že EÚ musí nájsť spôsob, ako zastaviť nečestné postupy zo strany veľkých podnikov. Musíme otvorene povedať, že nadnárodné spoločnosti zo starých členských štátov v predošlých rokoch s pomocou byrokracie EÚ vykúpili a zruinovali väčšinu podnikov vo výrobných odvetviach v nových členských štátoch, potom priviedli k bankrotu podniky, ktoré tam pôsobili, a prevzali ich trhy. Výsledkom sú milióny ľudí bez zamestnania a vyhliadok do budúcnosti, ľahko nadobudnuté zisky na východe a značné daňové výnosy na západe. S pomocou byrokracie sa tiež veľká časť technológie nahromadená v Európe, žiaľ, presunula do Číny.

  Pilar del Castillo Vera (PPE). – (ES) Tiež by som chcela začať poďakovaním pánovi Langemu za jeho snahu zlúčiť také veľké množstvo rôznych názorov a vízií, čo je v Parlamente celkom bežná situácia. Chcela by som tiež poďakovať tieňovým spravodajcom z rôznych politických skupín.

Táto správa sa snaží odpovedať na otázku, o ktorej sa uvažuje už dlhší čas: má európsky priemysel v globálnom svete vôbec budúcnosť?

Myslím si, že odpoveď znie áno. Áno, pretože krajiny Európskej únie potvrdzujú, že ju má. Áno, pretože existujú aj konkrétne európske priemyselné odvetvia, ktoré dokazujú, že ju má.

To všetko súvisí s viacerými hľadiskami: niektoré sa týkajú trhu práce, pretože potrebujeme pružný trh práce, nie strnulý; iné sa týkajú produktivity, finančnej politiky a daňových stimulov. Dovoľte mi však poukázať na tri, ktoré sú dnes úzko prepojené so samotnou Európskou úniou.

Po prvé je to kultúra inovácií a podnikania. Toto sú dve kľúčové otázky. Podnikanie a inovácie sú kľúčové prvky budúcnosti akéhokoľvek priemyslu v Európe. Osobitnú pozornosť by sme mali venovať mladým podnikateľom.

Po druhé ide o posilnenie vnútorného trhu, zaistenie jeho konkurencieschopnosti a toho, že sa bude vnútorne zakladať na voľnej hospodárskej súťaži. Preto by sa dotácie, ktoré sa naďalej prideľujú dopravným, energetickým a štátnym podnikom, mali znížiť, aby sa zaručila voľná hospodárska súťaž v rámci vnútorného európskeho trhu.

Po tretie je to rešpektovanie podmienok hospodárskej súťaže v medzinárodnom rámci: keď ide o environmentálne politiky a výrobné zdroje, je nevyhnutné, aby všetky strany v súťaži vystupovali ako rovnocenné.

Nechceme protekcionizmus v rámci Európskej únie a nechceme protekcionizmus ani vtedy, keď náš priemysel súťaží s tretími krajinami a tretími regiónmi.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Viacerí z nás, ktorí sa zapojili do tejto rozpravy, svoje vystúpenie začali slovkom „konečne“. Asi to niečo vypovedá o relatívne dlhodobom postavení priemyselnej politiky v spoločenskej diskusii a v politike ako takej. Dnes sme však jednoznačne svedkami návratu priemyselnej politiky – myslím si, že je to jasné aj z tejto správy. Sektor služieb bude aj naďalej dôležitý, ale je tiež čoraz zrejmejšie, že jeho rozvoj vo veľkej miere závisí od toho, či budeme mať silnú priemyselnú výrobu a silný sektor priemyslu. Tieto dve veci idú ruka v ruke.

Priemyselná politika tak zastáva ústredné miesto, pokiaľ ide o jednu z najdôležitejších politických otázok: práca pre každého, plná zamestnanosť. Ak by sa však moderná priemyselná politika zastavila na tomto bode, za posledných 25 rokov by sa nebolo udialo nič. Moderná priemyselná politika zahŕňa ešte oveľa viac. Dnes je jej súčasťou aj to, že sa zapája do veľkého prechodu – radikálnej zmeny orientácie na životné prostredie a udržateľnosť klímy – a nie je mu prekážkou, naopak: dokonca prispieva k tomuto prechodu. V súčasnosti je to prvok konkurencieschopnosti priemyslu – čo je zrejmé, keď sa pozrieme na investície vynaložené krajinami, ktoré nám konkurujú.

Patrí sem aj prístup k surovinám – je to teda požiadavka priemyslu, ale zároveň tiež súčasť prechodu. Týka sa to všetkého od energetickej účinnosti cez riadenie zdrojov až po recykláciu, napríklad v podobe toho, čo nazývame mestskou ťažbou. Ďalším kľúčovým bodom pre moderný a udržateľný priemysel sú pravidelné programy odbornej prípravy. Nebudeme a nesmieme konkurovať na základe nízkych miezd a zlých pracovných podmienok, ale na základe kvalifikovaných a zručných ľudí, ktorí pracujú a chcú pracovať v priemysle.

  Vladko Todorov Panajotov (ALDE). – (BG) Európa dnes môže a musí prijať novú cestu vytvorením novej integrovanej priemyselnej politiky. Kľúčovú úlohu pritom zohrá integrácia všetkých faktorov, ktoré v Európskej únii ovplyvňujú priemysel. Spomeniem len niektoré.

Po prvé: zaručenie trvalo udržateľnej, dlhodobej dodávky kľúčových surovín na rozvoj v oblasti vyspelých technológií v Európe. V tomto kontexte vyzývam na intenzívnejšiu spoluprácu s tretími krajinami s veľkými zásobami surovín.

Po druhé: hospodárstvo založené na inováciách a voľnom pohybe znalostí. Vyzývam na posilnenie kľúčového prepojenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a pracovným životom. V Európe je udeľovaných najviac doktorských titulov na svete, ale naše zručnosti a znalosti sa nám nedarí premieňať na skutočne praktické trhové riešenia. Musíme vybudovať európske inovačné centrá, ktoré budú aktívne podporovať spoluprácu medzi znalosťami a potrebami trhu.

Po tretie: prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami uhlíka je kľúčový krok. Náskok, ktorý má Európa v oblasti vyspelých technológií, nám v budúcnosti umožní naplno využiť potenciál a prínosy ekologického hospodárstva. Všetky tieto prvky si vyžadujú novú úroveň spolupráce medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami.

  James Elles (ECR). – Chcel by som zablahoželať pánovi Langemu k vynikajúcej – a obsažnej – správe, ktorá nás núti zamyslieť sa nad trendmi priemyselnej politiky. V súčasnosti, keď vychádzame z najväčšej recesie za posledných 60 rokov, skutočne musíme vyburcovať naše priemyselné podniky, aby boli konkurencieschopné na globálnych trhoch – a to podporou malých firiem, oživením podnikania a pomocou každému, kto chce vytvárať pracovné miesta. Prepojenie medzi inovačnými zručnosťami a udržateľnosťou je teda zjavné. Nemusí sa to nevyhnutne diať využívaním fondov – môžeme to docieliť aj posilňovaním vnútorného trhu, podporou obchodu a poskytovaním podporného rámca pre inováciu.

A napokon jeden prvok, ktorý mi chýba, je digitálna agenda. Všetci v Európe, teda aj všetky podniky, by mali mať právo na prístup k najlepším informačným technológiám, k mobilnému a širokopásmovému internetovému pripojeniu s vysokými rýchlosťami. Vedeli ste o tom, pán komisár, že minulý týždeň si Kórejská republika stanovila cieľ do konca budúceho roka pripojiť každú domácnosť na internet rýchlosťou, ktorá bude dvestonásobná v porovnaní s priemernou domácnosťou v USA? Ako povedal jeden popredný manažér z odvetvia IT, v súvislosti s konkurencieschopnosťou Európy si treba uvedomiť, že sa oveľa viac zvýši investíciami do IT v porovnaní s fyzickou infraštruktúrou.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Chcel by som povedať len tri poznámky. Prvá sa týka toho, že Európa by sa mala snažiť o priekopníckeho ducha, aby mala technologické priority, primát v niektorých odboroch, aby dosahovala nielen komparatívne výhody, ale aj výhody absolútne, pretože priemerná kvalita výrobku má tiež za následok priemerné ceny. Po druhé by som chcel povedať, že je dôležité snažiť sa o vzájomné sprostredkovanie veľkých a malých systémov, pretože zameranie na veľké systémy nevedie k želaným výsledkom. Korporácia General Motors je príkladom zlyhania, ktoré stálo amerických daňových poplatníkov 57,6 miliardy USD. Tretia vec je tá, že by priemyselná politika nemala stáť iba na takzvaných elitách politických a hospodárskych, ale mala by sa opierať o veľký prúd malých inovácií zdola – to znamená, že veľké technologické prielomy stoja na veľkom počte malých inovácií, ktoré vychádzajú od pracovných kolektívov.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) Názov tejto správy už obsahuje kľúčové slovo, pretože spomína priemyselnú politiku. V predošlých rokoch, možno až desaťročiach, sme boli v Európe svedkami rastúceho nedostatku politického záujmu o túto oblasť v dôsledku prehnaného postoja nezasahovania vo vzťahu k trhom vo viere, že sa celý systém bude samoregulovať bez vonkajšieho zásahu.

Politický zásah znamená zavedenie takých pravidiel, ktoré budú pomáhať prítomnosti našich podnikov na trhu, pričom s radosťou konštatujem, že sa táto správa výslovne zmieňuje o malých a stredných podnikoch a výrobnom odvetví, ktoré sme v minulosti až pričasto prenechávali vlastnému osudu.

Navrhnuté nástroje zjednodušenia administratívy a ľahšieho prístupu k úverom sú krok správnym smerom. Chcel by som tiež poukázať na časť týkajúcu sa spravodlivej hospodárskej súťaže s tretími krajinami, pretože v minulosti sme v tejto oblasti boli príliš zhovievaví a celé základné odvetvia, napríklad textilné odvetvie v Toskánsku (a tým som si úplne istý, lebo pochádzam z mesta Prato), nespravodlivá hospodárska súťaž zrazila na kolená, hoci bolo žiaduce ju zastaviť a zabrániť už jej vzniku.

  Herbert Reul (PPE). – (DE) Chcem sa poďakovať pánovi Langemu a tieňovým spravodajcom za vynaložené úsilie.

Úspešne sa im podarilo premeniť objav, ktorý sme počas krízy urobili všetci – že priemysel je zjavne dôležitejší, než si mnohí mysleli –, do parlamentnej správy, čím dosiahli, že sa priemyselná politika posunie viac do popredia programu Európskeho parlamentu. Skutočnosť, že sa táto rozprava koná večer, je možno nevýhodou. Táto téma je taká dôležitá, že by sme o nej mali diskutovať aj v iných časoch.

Ako už povedali niektorí poslanci, priemyselná politika nie je o zásahoch štátu, ale o tom, aby štát určil správny rámec. Štát nemusí rozhodovať o obsahu priemyselnej politiky či rozlišovať medzi dobrým a zlým priemyslom. Skôr má pre priemysel vytvárať príležitosti, aby sa v určenom rámci mohol rozvíjať. Musíme sa zamerať na tie oblasti, napríklad inováciu a výskum, kde skutočne dokážeme pomôcť.

Myslím si, že je veľmi užitočné, že nám pán Tajani poskytol informácie, z ktorých je jasné, že otázka konkurencieschopnosti má v mnohých oblastiach európskej politiky najvyššiu dôležitosť. V budúcnosti bude veľmi prospešné používať to ako kritérium a zvažovať, či naše politické rozhodnutia vždy, veľakrát alebo iba dostatočne často napomáhajú či poškodzujú rozvoj priemyslu v Európe.

Bol by som rád, keby sme nielen mali správu a tému na ďalšiu rozpravu, ale aby sme po dnešku aj zmenili svoje správanie a brali túto vec vážne, pretože priemysel je dôležitý.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Mám otázku na pána Reula. Dnes predpoludním sme oslávili 100. výročie Medzinárodného dňa žien. V tejto súvislosti by som sa vás chcel spýtať, aké príležitosti podľa vás majú k dispozícii ženy v priemyselnej politike budúcnosti. Aké šance majú ženy v priemysle? Myslím si totiž, že naliehavo potrebujeme ich príspevok. Aké zručnosti a kvalifikáciu možno ženám odporúčať, aby sa pracovne uplatnili v priemysle?

  Herbert Reul (PPE). – (DE) Myslím si, že majú vynikajúce príležitosti. Ak to bude nevyhnutné, sám sa budem touto otázkou zaoberať.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Kríza skutočne poukázala na dôležitosť priemyslu ako hybnej sily hospodárstva. Pán komisár, vítame skutočnosť, že to pochopila aj Komisia a opätovne sa ujala priemyselnej politiky pre Úniu.

Náš spravodajca, ktorému chcem zablahoželať k skvelej práci, už vysvetlil, ako interpretujeme prechod k priemyselnej politike, ktorá je inteligentná, efektívna v oblasti zdrojov a udržateľná z environmentálneho i spoločenského hľadiska. Z toho, čo uviedol, by som chcela zdôrazniť jedno hľadisko, ktoré považujem za kľúčové: ľudský kapitál.

Za predpokladu, že každé pracovné miesto má byť ekologické, je nevyhnutné, aby mali európski pracujúci vhodné zručnosti nielen preto, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť nášho priemyslu, ale aj preto, aby sme žiadneho pracujúceho neodsunuli na vedľajšiu koľaj.

Máme silný základ: mladí Európania ešte nikdy neboli tak dobre pripravení, no napriek tomu nám chýbajú inžinieri, chýbajú nám mladí podnikatelia a chýbajú nám inovatívne prístupy v riadení ľudských zdrojov. Mali by sme preto podporovať súčinnosť univerzít s rozvinutou podnikateľskou kultúrou a podnikov, ktorých hybnou silou skutočne sú znalosti.

Pokiaľ ide o odbornú prípravu, potrebujeme prispôsobiť pracovné zručnosti požiadavkám nového hospodárstva a urobiť to spôsobom, ktorý bude hospodársky prístupný pre pracujúcich aj podniky.

Podniky by tiež mali klásť väčší dôraz na organizačnú inováciu, pod čím rozumieme pružnejšie a dynamickejšie delenie sa o riziká a zodpovednosť v rámci podnikov. Až potom budú schopné začleniť a zúročiť nadanie a znalosti svojich zamestnancov.

Na záver mi dovoľte povedať zopár slov ako členke parlamentnej skupiny, ktorá sa stavia proti rozvinutiu širšej spolupráce v otázke patentu EÚ, pretože si myslíme, že by to ovplyvnilo vnútorný trh, územnú súdržnosť a právnu istotu. Súdny dvor Európskej únie túto pozíciu podporil v stanovisku 1/09 zverejnenom 8. marca 2011, ktoré konštatuje, že návrh dohody zakladajúcej Súd pre európske patenty a patenty EÚ nie je zlučiteľný s ustanoveniami zmluvy.

  Riikka Manner (ALDE). – (FI) Predovšetkým chcem zablahoželať pánovi spravodajcovi k vynikajúcej a veľmi dôležitej správe. Ide vlastne vo veľkej miere o to, ako dokážeme európsku priemyselnú politiku urobiť konkurencieschopnou a na druhej strane, ako dokážeme zareagovať na štrukturálnu zmenu, ktorá nastala v určitých oblastiach v dôsledku rušenia pracovných miest v základnom priemysle.

Myslím si, že priemyselná politika je súčasťou zmeny. Musíme túto zmenu vidieť a musíme tiež byť schopní prispôsobiť sa jej. V priemyselnej politike musíme hľadieť vpred a tvoriť ju tak, aby bola udržateľná na základe našich vlastných európskych silných stránok a našich regionálnych zdrojov. Ako príklad spomeniem odvetvie bioenergetiky, kde sa domnievam, že Európa má veľký potenciál.

Regionálne štruktúry nám umožnia podporu trvalo udržateľnej priemyselnej politiky v Európe, a preto musíme ešte viac prízvukovať dôležitosť inovatívnych zoskupení a širokej spolupráce medzi aktérmi, vzdelávacími inštitúciami a podnikmi.

Keď hovoríme o európskej priemyselnej politike, je, samozrejme, veľmi dôležité zmieniť sa aj o sektore malých a stredných podnikov. Musíme byť schopní znižovať byrokraciu, ktorej čelia malé a stredné podniky, ako sme tu už veľakrát skonštatovali, a robiť všetko, čo je v našich silách, na podporu príležitostí na uplatňovanie malých a stredných podnikov dnes i v budúcnosti.

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Táto správa konečne zdôrazňuje kľúčovú úlohu priemyslu v budúcnosti Únie a potvrdzuje potrebu európskej priemyselnej politiky. Nepriamo priznáva fiasko lisabonskej stratégie tým, že oprávnene požaduje, aby sa 3 % hrubého domáceho produktu Únie venovali výskumu a vývoju, a predovšetkým tým, že navrhuje intenzívne využívanie súkromného sektora.

Žiaľ, naďalej obsahuje víziu konkurencieschopnosti, ktorá sa zameriava na smrtonosnú redukciu nákladov na pracovnú silu, hoci v skutočnosti by sme konkurencieschopnosť mali rozvíjať na základe odbornej prípravy, úspor kapitálu, energie a surovín. Správa tiež nepriamo priznáva zlyhanie finančných trhov pri presune úspor do investícií, ktoré budú tvoriť bohatstvo. Riešenie tohto problému si vyžaduje spoločenskú kontrolu úverov či nárokovania úverov v prospech zamestnanosti, výskumu a vývoja a tvorby bohatstva. Potrebujeme, aby európske a vnútroštátne verejné finančné centrá zaručovali financovanie priemyslu. Náš Parlament jednoducho nemôže robiť opatrenia, aby zaistil väčšiu prosperitu veľkých európskych priemyselných skupín. Naším hlavným cieľom musí byť, aby sme v Únii zabezpečili väčšie množstvo kvalitnejších pracovných miest v priemysle.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Európa ešte nikdy nebola nútená prehodnotiť svoju priemyselnú politiku do tej miery, ako sa to deje dnes, a musí tiež opätovne zvážiť niektoré rozhodnutia, ktoré urobila v nedávnej minulosti.

Táto hlavná iniciatíva prepojená so stratégiou Európa 2020 je preto užitočná i aktuálna a som za ňu vďačná Komisii a najmä pánovi komisárovi Tajanimu. Ďakujem tiež pánovi spravodajcovi Langemu za vykonanú prácu a svojej kolegyni pani Grossetêtovej, ktorá v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) významne prispela k posilneniu pozícií prednesených pánom komisárom.

Za seba som sa rozhodla prispieť v podobe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ilustrujúcich úlohu malých a stredných podnikov, ktoré všetci považujú za kotviacu reťaz základného európskeho priemyslu – tú časť, ktorá najlepšie vie, ako v čase krízy zostať pevne stáť a ako inovovať so súčasným zachovaním konkurenčných cien.

Myslím si, že úlohu, ktorú zohrávajú tisícky malých a stredných európskych podnikateľov, treba podporiť riešeniami ťažkostí a obmedzení, na ktoré poukázali pri viacerých príležitostiach. Hovorím o lepšom prístupe k úverom, o možnosti transparentnejšej a menej nákladnej účasti vo verejných súťažiach a predovšetkým o zjednodušení administratívy v celom rozsahu, čo všetci považujú za skutočnú revolúciu, ktorú dnes potrebuje náš kontinent.

Teší ma, že Komisia zdôraznila tému účinného a zodpovedného využívania surovín, a považujem tiež za dôležité, že čoskoro budeme diskutovať o vzácnych zeminách. Pozornosť venovaná téme ochrany duševného vlastníctva je značná.

Vidím napokon vyznačenú cestu, o ktorej dúfam, že nás čoskoro privedie k určeniu noriem a záruk platných v celej Európskej únii. Znamená to ponúknuť nádej, predovšetkým mladým ľuďom, pomocou odpovedí, ktoré často navrhujú samotní Európania.

  Catherine Trautmann (S&D). – (FR) Chcem sa poďakovať Berndovi Langemu za vynikajúcu prácu. Zajtra bude jeho metóda spolupráce korunovaná úspechom. A navyše, pán komisár, toto je príležitosť pre Komisiu, ktorá nám poskytla pomerne neuspokojivé oznámenie.

Ako človek pochádzajúci z veľkého regiónu tvrdo zasiahnutého krízou, na ktorý už predtým vplývala priemyselná reštrukturalizácia, počúvam odkaz odborov, ktoré sú pre nás neustálou výzvou. Potrebujeme priemyselnú politiku, ktorej všetky súčasti budú pôsobiť v záujme rovnakého cieľa: zostrojenia stratégie založenej na trvalo udržateľnom raste zameranom na zamestnanosť a budovanom s využitím optimalizácie zručností, ktorý preukáže, že sociálne a technologické inovácie sú vzájomne kompatibilné.

To je kľúč k európskej konkurencieschopnosti, a nie využitie pracovných síl ako premennej prispôsobenia, ako to navrhla Komisia v európskom semestri. Najlepší ťah, aký by mohla urobiť Komisia, je rýchla integrácia smernice o vysielaní pracovníkov do pracovného programu a začiatok fiškálnej harmonizácie počínajúc zdaňovaním spoločností.

Okrem toho by sa táto politika mala tvoriť nielen na vnútroštátnej a európskej úrovni, ale aj na miestnej úrovni v kontexte účinnej politiky súdržnosti. Našou voľbou je regulovaný finančný trh a aj našou túžbou je skonsolidovať jednotný trh, no nie za cenu nespravodlivého trhu práce, ktorý bude podliehať sociálnemu dampingu.

Dnes diskutujeme o ambicióznej priemyselnej politike, pričom predpoludním sme hlasovali o dani z finančných transakcií a o eurobondoch.

Musíme tieto prostriedky využiť na jej financovanie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Chcela by som začať poďakovaním za vykonanú prácu pánovi spravodajcovi Langemu i tieňovým spravodajcom, predovšetkým pani Grossetêtovej. Európa v súčasnosti zisťuje, že jej konkurencieschopnosť na globálnych trhoch sa zmenšuje. Z tohto dôvodu musí Európa nájsť nové spôsoby, ako posilniť svoju priemyselnú základňu a riešiť tak nové úlohy. Samotným cieľom tejto správy je predloženie návrhov, ako znova naštartovať európsky priemysel. Integrovaná a udržateľná priemyselná politika sa musí zakladať na vedeckom výskume, inováciách, efektívnejšom využívaní zdrojov, stratégii pre komodity, posilnení malých a stredných podnikov a rozvoji regionálnych sietí. Najmä je nevyhnutné, aby sa energetická efektívnosť a zavádzanie informačných a komunikačných technológií stali základom tejto novej priemyselnej revolúcie a mali tak za následok zvýšenie konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

Zvlášť vítam dôraz, ktorý správa kladie na tradičný európsky priemysel, ktorý je pre naše hospodárstvo rozhodujúci. Zásadný význam majú opatrenia ako zavádzanie nových technológií a zvýšená podpora vedeckého výskumu a inovácií v odvetviach, ako je výrobný priemysel. To je jediný spôsob, ako môžeme Európe vrátiť pozíciu svetového lídra, čo je nevyhnutné pre konkurencieschopnosť a hospodársky rast Európy.

  Judith A. Merkies (S&D). – (NL) Predovšetkým by som chcela zablahoželať svojmu kolegovi pánovi Berndovi Langemu k vynikajúcej správe a k fantastickej spolupráci z jeho strany. Priemyselná politika zažíva návrat. Nie je to však sólo návrat, pretože nie je osamotená. Spoločne s dvoma inými vlajkovými loďami, dvoma inými stratégiami, stojí táto stratégia v centre európskeho programu pre pracovné miesta a zdravé hospodárstvo. Predovšetkým je to však stratégia nielen pre prítomnosť, ale aj pre budúcnosť, životaschopnú budúcnosť.

O priemyselnej politike by sa malo uvažovať spoločne so všetkými ostatnými stratégiami súvisiacimi s Úniou inovácií, so surovinami a účinným využívaním prírodných zdrojov. Tieto tri tvoria jadro. Musí to byť holistický prístup, kde rôzne oblasti politiky úzko spolupracujú. Sú to však naozaj rôzne oblasti politiky, ak priemysel – ako ste to sám povedali, pán komisár – nie je nepriateľ, ale spojenec trvalej udržateľnosti?

Priemyselná politika nemôže fungovať bez integrovaného trhu. Vnútorný trh je ešte stále príliš rozdrobený a je potrebné jeho dokončenie. Celý priemysel, no najmä malé inovačné podniky z toho budú ťažiť. Výrobcovia môžu vyjadrovať svoje názory, ale musia tiež prijať zodpovednosť, a to znamená konečnú zodpovednosť za výrobok. Cieľom je podpora čistej výroby a udržateľných výrobkov, pretože si myslím, že toto je v konečnom dôsledku budúcnosť Európy. Pomôže nám to vytvoriť priemysel v súlade s koncepciou „z kolísky do kolísky“ a povzbudiť inteligentné využívanie surovín a zdravé hospodárstvo. Priemyselnú politiku sme pridlho zanedbávali a prenechávali trhu. Je načase, aby sme znova šli príkladom pre ostatných aj pre nás samých.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Vážený pán komisár, chcem sa vám poďakovať za pozornosť, ktorú venujete záležitostiam priemyslu. Zároveň chcem vysloviť uznanie svojej kolegyni pani Grossetêtovej za ohromnú prácu, ktorú vykonala v mene nášho poslaneckého klubu.

Priemysel vytvára 60 miliónov pracovných miest a dve dodatočné pracovné miesta v súvisiacich službách ku každému pracovnému miestu v priemysle, čiže celkovo 180 miliónov pracovných miest. Predstavuje tri štvrtiny nášho vývozu, konkrétne 5,5 miliónov podnikov. Čo musíme robiť? Musíme konať a chrániť sa. Sebaochrana nie je protekcionizmus; preto musíme mať priemyselnú politiku. Niektorí hovoria: poľnohospodárstvo v Južnej Amerike, priemysel v Číne a služby v Európe. Dámy a páni, ak nebudeme vyrábať viac áut, viac lietadiel, viac lodí, viac vlakov, viac satelitov, viac liekov, viac atómových elektrární, zruinujeme! Pokiaľ ide o služby, budeme ich mať, pretože budeme mať priemyselnú politiku.

Chcel by som preto predložiť tri návrhy. Prvý sa týka priemyselných noriem. Vždy, keď určíme priemyselné normy, musíme zrealizovať aj štúdie vplyvu, aby sme zaistili, že naše produkty budú na území EÚ vyrábané v súlade s týmito normami.

Druhý návrh súvisí so vzdelávaním a výskumom. Musíme mať najlepšie technické školy na svete a musíme ich podporovať. Musíme zosúladiť verejnosť s vedou. Pokiaľ ide o výskum, budeme revidovať 7. rámcový program. V rokoch 2011, 2012 a 2013 máme minúť 30 miliárd EUR. Vyhraďme časť z týchto prídelov priemyslu ako prioritnej záležitosti.

Tretí návrh je financovanie. Mohli by sme vytvoriť európsky priemyselný investičný fond. Mám tu konkrétny návrh. Dlhujeme 37 miliárd EUR na dôchodky personálu EÚ; uložme tento fond do dôchodkového fondu, ktorý by sa stal nástrojom dlhodobých úspor. Súhlasím s názorom na menovú politiku. Buďme veľmi opatrní pri hľadaní východiska z krízy. Dajme si pozor, aby sme nemali privysoké úrokové sadzby, ktoré by vyústili v silné euro a zabrzdili priemyselný vývoz.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Výrobný priemysel zostáva dôležitý dokonca aj v dnešnej a zajtrajšej znalostnej ekonomike. Udržiavanie vysokohodnotnej výroby v Európe má naďalej zásadný význam a zároveň je pilierom znalostí a vzdelávania mnohých ľudí v našich krajinách a pokračujúceho rozvoja našej konkurencieschopnosti. Táto správa oprávnene kladie priemysel do popredia európskeho programu, čo je dôležité pre veľký priemysel i malé a stredné podniky. V Európe sa môžeme chváliť vynikajúcou úrovňou v mnohých oblastiach. Mám na mysli energetický, kozmický či automobilový priemysel, ktorým sa v súčasnosti darí znamenite. Ale mám tiež na mysli zásobovací reťazec automobilového priemyslu, ktorý má pre Európu zásadný význam. Len sa pozrite, aká rozumná a čistá je stratégia EÚ 2020!

Mám však jednu obavu a tou je globalizácia. Oprávnene sme zriadili Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a čoskoro budeme mať európsky patent. Komisár Tajani však do programu zaradil aj otázku nevyhnutnosti vytvorenia rovnakých podmienok v celosvetovom meradle. Je skvelé, že čínske firmy investujú v Európe, ale pre nás by sa v Číne mali vytvoriť rovnaké podmienky. Ak je to skutočne tak, že sa do tejto záležitosti investujú rozsiahle vládne fondy, potom niečo nie je v poriadku. K našim cieľom – ako práve povedal pán Audy – nepatrí návrat k protekcionizmu, ale ide o zaistenie potrebnej transparentnosti v kľúčových odvetviach, napríklad v IKT a iných kľúčových európskych odvetviach. Nejde o európske veto. Nehovoríme: „Tu sú akcionári, tam sú dozorné orgány,“ ale je naozaj dôležité, aby sme sa my, ktorí zastupujeme Európu, riadne pozreli na túto záležitosť. Nebolo by nepatričné začať na túto tému diskusiu v reakcii na vynikajúcu správu pána Langeho. Diskusia bude pokračovať. Pozývam vás, pán komisár, aby ste sa pridali do tejto diskusie.

  Kathleen Van Brempt (S&D). – (NL) V súvislosti so správou pána Langeho zajtra, pán komisár, pravdepodobne uvidíte relatívne jednotný postoj Parlamentu v otázke dôležitosti priemyselnej politiky. Pre vás ako komisára to musí byť ozajstná povzbudzujúca injekcia. Medzi rozličnými skupinami prevláda značná zhoda v tom, že priemyselná politika v Európe má budúcnosť a že ju treba podporovať.

To je však celý rozsah spomínanej zhody, pretože keby sme sa pokúsili určiť, akú priemyselnú politiku máme na mysli a ktoré z jej prvkov treba zachovať do budúcnosti, všetci by sme si začali protirečiť. Vy sám ste sa vyjadrili, že potrebujeme taký priemysel, ktorý spotrebúva menej energie a surovín. V tom s vami súhlasím, pokiaľ ide o krátkodobé ciele. Ak uvažujeme o dlhodobých cieľoch, musíme urobiť oveľa väčší skok. Ako viete, pán komisár, manažment znamená pozerať sa vpred. Musíme mať odvahu povedať, že v roku 2050 budeme mať systém dodávok energie plne založený na obnoviteľnej a udržateľnej energii, a už teraz na to musíme začať pripravovať priemysel.

Po druhé je tu riadenie surovín. Skutočne treba zaistiť, aby sa tieto mobilné telefóny v nadchádzajúcich rokoch účinnejšie recyklovali, no v budúcnosti bude treba zaistiť výrobu takých mobilných telefónov, ktoré bezo zvyšku pokryje koncepcia „z kolísky do kolísky“ tak, aby sa všetky základné súčasti mobilného telefónu systematicky získavali späť a využívali na výrobu nových mobilných telefónov. Je to tento druh celkovej politiky, ktorý treba rozvinúť do roku 2050, a od Komisie očakávam, že už teraz prijme rozhodnutia, ktoré priemyslu sprostredkujú jasný rámec smerovania, na ktorom treba pracovať.

  Antonio Cancian (PPE). – (IT) Myslím si, že text správy pána Langeho je vyvážený a jeho hlavný prínos je v tom, že svoju pozornosť upriamuje na niektoré kľúčové faktory, a to najmä na obnovu európskej priemyselnej politiky a presun zamerania z finančných činností na reálne hospodárstvo. Treba však podotknúť, že jeho nedeliteľnou súčasťou sú tie služby, ktoré sú priamo či nepriamo prepojené s podnikmi.

Mám niekoľko kritických poznámok a návrhov. V súvislosti s odsekom 89 o rozšírenej spolupráci v oblasti európskeho patentu si myslím, pán Tajani, že jednotný európsky patent má zásadnú dôležitosť a je nevyhnutný najmä pre nás Talianov. Patová situácia, ktorá nastala vinou rozšírenej spolupráce, sa podľa mňa dá prekonať iba pokračovaním aktivít v oblasti európskeho patentu výlučne v angličtine, pretože použitie troch jazykov by vytvorilo neslýchaný precedens.

Moja druhá úvaha sa týka nedostatku akýchkoľvek inovačných finančných návrhov. Text často spomína potrebu rýchlo sa pohnúť smerom k vybudovaniu transeurópskych infraštruktúr, ktoré sú kľúčom k rozvoju kontinentu, no veľmi málo hovorí o tom, ako financovať takéto siete.

V priebehu dneška sme prijali iniciatívnu správu, ktorá podrobne analyzovala systém projektových dlhopisov v systéme verejno-súkromných partnerstiev, ktorý by tak ponúkal záruky na cenné papiere vydané spoločnosťami založenými na budovanie a prevádzku takýchto infraštruktúr; pán Audy práve odcitoval niektoré príklady.

Chýba zmienka o prepojení medzi priemyselnou politikou Európskej únie a strategickými politikami pre Úniu, akými sú program Galileo, projekt ITER (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) a iné. Potrebujeme väčšie prepojenie medzi výskumom a inováciami. Pán Tajani, myslím si, že úloha, pred ktorou stojíme, má rozhodujúcu dôležitosť pre zachovanie sociálneho kontextu. Faktom je, že mierna obnova, ktorej sme svedkami, nedokáže opäť zamestnať množstvo ľudí, ktorí v priebehu posledných troch rokov prišli o prácu. Žiaľ, je nevyhnutné konať včas a rýchlo.

  Henri Weber (S&D). – (FR) Vynikajúca správa pána Langeho má tri pozitívne vlastnosti.

Po prvé navrhuje integrovanú priemyselnú stratégiu pre Európsku úniu; to znamená stratégiu, ktorá bude zároveň kontinentálna i kooperatívna, čo sa vo všetkých ohľadoch líši od úzko národnej a nespolupracujúcej politiky, ktorej sme v Európe svedkami za posledných 15 rokov.

Po druhé je táto priemyselná stratégia financovaná, čo je markantný rozdiel oproti lisabonskej stratégii z roku 2000. Keby nebola financovaná, zostala by prázdnymi slovami. Hlavným zdrojom financovania sú projektové dlhopisy EÚ, eurobondy a europrojekty. Zaoberali sme sa tým v našom hlasovaní dnes predpoludním.

Po tretie táto stratégia ochraňuje náš priemysel. Táto správa je za otvorenie Európy, ale proti jej odovzdaniu. Je za výmeny založené na reciprocite a rovnováhe. Viaceré články sa zameriavajú na tieto otázky. To má absolútne zásadnú dôležitosť, pretože v tejto oblasti pôsobíme naivným a slabým dojmom.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Počas krízy sme sami videli, akú dôležitú úlohu v našom hospodárstve zohráva priemysel. Žiaľ, naša príslušná politika sa naďalej často zakladá na myšlienke, že trhy sa majú samy regulovať. V tomto ohľade je stratégia Európa 2020 priekopníckou iniciatívou – prvou, ktorá uznáva potrebu nového prístupu. Európsky priemysel si musí udržať vedúcu pozíciu v kľúčových oblastiach a nesmieme mu dovoliť, aby zaostával za udalosťami.

Novú štruktúru finančného sektora a koordináciu fiškálnej makroekonomiky musíme považovať za priority, pretože len prostredníctvom ich reformy môžeme zaistiť úspech našej priemyselnej politiky. Potrebujeme nový komplexný regulačný rámec, ktorý dokáže priviesť finančný systém späť k produktívnym investíciám. Priemyselná základňa, konkurencieschopná na celosvetovej úrovni, a priemysel založený na znalostiach a zameraný na výrobu musia byť jadrom našej priemyselnej politiky. Na dosiahnutie tohto cieľa však budeme potrebovať celý inovačný reťazec. V tomto prípade by sme nemali hovoriť len o technologických inováciách, ale aj o inováciách produktového dizajnu a kvality.

Okrem toho musíme tiež podporovať súčinnosť v rámci odvetvia. Sem patrí prepojenie medzi energetickou a priemyselnou politikou. Dodávky energie sú zásadným faktorom a nové rastúce trhy spočívajú v obnoviteľných zdrojoch energie, čo následne môže vyústiť v tvorbu nových pracovných miest. Kľúčový je takisto spoľahlivý prístup k surovinám a stáva sa pre nás čoraz naliehavejšou úlohou. Popri zabezpečení už existujúcich zdrojov musíme tiež byť schopní realizovať naše snahy v oblasti recyklácie.

Musíme tiež robiť všetko, čo je v našich silách, na posilnenie malých a stredných podnikov, pretože sú kľúčovými hráčmi v európskej priemyselnej výrobe. Musíme povzbudzovať ich najvyššiu možnú účasť vo verejnom obstarávaní a musíme im poskytovať prístup k výhodným bankovým pôžičkám.

  Ioan Enciu (S&D). – Predovšetkým by som chcel zablahoželať pánovi Langemu k zostaveniu tejto dôležitej správy. V týchto hospodársky striedmych časoch je veľmi dôležité, že európske inštitúcie presadzujú silnú súdržnú priemyselnú politiku s cieľom zachovať pracovné miesta v Európe a povzbudiť obnovenú konkurencieschopnosť. Pán podpredseda Tajani uviedol, že priemysel patrí do centra európskeho záujmu a je nevyhnutný pri nachádzaní riešení úloh našej spoločnosti dnes a v budúcnosti.

Pozícia Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente je taká, že priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe pracovných miest v Európe. Preto musíme zintenzívniť snahu udržať v Európe silnú priemyselnú základňu. Konkrétne si robím starosti o rozvoj potrebnej infraštruktúry, kde ešte neexistuje.

A napokon rád vidím, že záverečná správa dôrazne vyzdvihuje význam surovín v priemyselných odvetviach budúcnosti.

  Lara Comi (PPE). – (IT) Pánovi komisárovi Tajanimu blahoželám k vykonanej práci a rovnako aj spravodajcom. Som za túto dôležitú správu, ktorá predstavuje príspevok Parlamentu do diskusie o európskej priemyselnej politike.

V správe sú mnohé pozitívne body, ktoré dôrazne podporujem. Predovšetkým si myslím, že treba vyvinúť všemožnú snahu na opätovné potvrdenie kľúčovej úlohy európskeho priemyslu na svetovej scéne a na poskytnutie konkrétnej pomoci malým a stredným podnikom, ktoré tvoria jeden zo základných pilierov vnútorného trhu.

Popri tom v plnej miere súhlasím s tým, čo správa hovorí o naliehavej potrebe zaviesť európske predpisy v súvislosti s označovaním pôvodu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov a konečne umožniť európskym spotrebiteľom informovanú voľbu pri kúpe výrobkov, ktoré bežne majú povesť kvalitných. Žiaľ, je dobre známe, že niektoré štáty sa proti tomuto konkrétnemu bodu v Rade stavajú už od roku 2005. Musíme sa však pokúsiť vyjsť z tejto slepej uličky na základe jednoznačne podporujúceho stanoviska prijatého Parlamentom pri viacerých príležitostiach; toto je dôležité v priebehu legislatívneho procesu viacerých aktov EÚ. Už nesmieme znova ignorovať hlas európskej verejnosti, najmä ak vychádza z takých pevných základov: je to otázka zvýšenia demokratickosti našej politiky.

Ďalším dôležitým bodom je nepochybne ten o mladých podnikateľoch (viackrát ste ho spomenuli vo svojej správe, pán komisár), pretože si myslím, že oni skutočne sú budúcnosťou našej priemyselnej politiky. Naďalej mám pochybnosti o niektorých aspektoch, napríklad o výslovnej zmienke o nových právnych predpisoch v oblasti efektívnosti využívania zdrojov, o vytvorení pracovných skupín na vnútroštátnej úrovni riadiacich reštrukturalizačné operácie a najmä o rozšírenej spolupráci na európskom patente.

  Ivari Padar (S&D). – (ET) Najskôr sa chcem poďakovať pánovi spravodajcovi. Európa potrebuje nový prístup k priemyselnej politike a k financovaniu programov, ktoré s ňou súvisia. Popri štrukturálnych reformách vo finančnej perspektíve Európskej únie by dôraz mal byť na inovačných finančných opatreniach. Nehovorím len o eurobondoch či projektových dlhopisoch, ale o celkom nových prístupoch k priemyselnej politike, vede a financovaniu inovácií. Musíme sa ujať inovačných malých podnikov a pomôcť ich rastu. Musíme nachádzať nové spôsoby, ako pomáhať podnikom deliť sa o riziká a kombinovať rôzne nástroje, a to aj na celoeurópskom základe.

Estónsko má napríklad skúsenosti s revolvingovými fondmi, ktoré ručia za riziká namiesto vyplácania grantov a priamej pomoci. V inovačnom cykle tieto fondy umožnili značný rast tejto formy financovania podnikov. Granty sú dôležité, ale čo je v štádiu základného výskumu ešte dôležitejšie, je nachádzanie nových spôsobov účinnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Priemyselná politika Európskej únie musí vytvoriť primeraný rámec podpory príspevku priemyselného odvetvia do HDP Európskej únie. Musí tiež zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie a tvoriť pracovné miesta v celej Únii. Priemyselná stratégia musí určiť strategické oblasti, do ktorých budeme investovať, ako aj potrebné zdroje surovín. Vyzývam Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že budúca finančná perspektíva, ročné rozpočty a odvetvové politiky EÚ podporia tieto priority.

Spotreba energie je ukazovateľom priemyselnej výroby. Potrebujeme ekologicky účinnú priemyselnú politiku, ktorá udržateľným spôsobom poskytne výrobnú kapacitu v celej EÚ a zníži energetickú závislosť Únie. Konkurencieschopnosť Únie vo veľkej miere závisí od jej schopnosti inovácií, výskumu a vývoja a od prepojenia medzi inováciami a výrobným postupom. Treba zvýšiť verejné financovanie výskumu a vývoja, aby sa zmobilizovali súkromné investície, pričom zjednodušovanie postupov a znižovanie byrokracie sú predpoklady väčšieho zapojenia priemyslu.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Hospodárska kríza ukázala, že odvetvia služieb sú oveľa zraniteľnejšie než priemyselná politika, a Európa sa preto musí znova zamerať práve na ňu. Z tohto dôvodu veľmi vítam postoj pána komisára Tajaniho i správu na túto tému od pána kolegu Langeho. Práca na tejto správe bola pre mňa radosťou. Každý z účastníkov chcel pridať niečo svoje. Nehádali sme sa o tom, kde sú ťažkosti, ale sústredili sme sa na urýchlenie celého procesu. Je nevyhnutné, aby sme pochopili, že Európska únia musí zohrávať vedúcu úlohu pri určovaní svojich vlastných cieľov a tiež pri usmerňovaní členských štátov vytýčeným smerom.

Európska únia musí koordinovať, viesť a brať členské štáty na zodpovednosť za to, čo dosiahli v tejto oblasti. Priemyselná politika dáva Európe príležitosť získať konkurenčnú výhodu v odvetviach výrobného priemyslu, v biotechnológii, v nanotechnológii, v chemickom priemysle, dokonca aj v oblastiach súvisiacich s kozmickým priemyslom. Musíme pochopiť, že v priemyselnej politike 21. storočia sa zvyšuje intenzita poznatkov a účinnosť využívania surovín. Zároveň musíme posilniť vertikálne vzťahy od vzdelávania cez výskum až po príležitosti na trhu. Treba vytvoriť vzťahy s dodávateľmi vrátane malých a stredných podnikov, ale aj horizontálne vzťahy. Domnievame sa, že sociálny dialóg sa nedá obchádzať.

  Alejo Vidal-Quadras (PPE). – (ES) Táto správa o priemyselnej politike, o ktorej budeme zajtra hlasovať, zahŕňa bod, ktorý nepodporia španielski poslanci, pretože víta rozšírenú spoluprácu ako vhodný právny nástroj založenia jednotného patentu EÚ.

Nie sú to len španielski poslanci, ale aj iní z rôznych členských štátov, ktorí – po prvé – spochybňujú zákonnosť rozšírenej spolupráce ako vhodného právneho nástroja v tomto prípade a – po druhé – odsudzujú neschopnosť dodržať pravidlo jednomyseľnosti, ktoré by sa malo uplatňovať na všetky otázky súvisiace s predpismi upravujúcimi jazyky.

No dôvod, prečo som požiadal o vystúpenie, je ten, že chcem upozorniť Parlament na stanovisko 1/09, ktoré dnes zverejnil Súdny dvor Európskej únie. Uvádza sa v ňom, že Súd pre európske patenty a patenty EÚ v podobe, aká sa v súčasnosti navrhuje, nie je v súlade so zmluvami.

Jasná pozícia, ktorú vyjadril Súdny dvor, predstavuje značnú prekážku spomenutej rozšírenej spolupráce a dúfam, že toto rozhodnutie povzbudí iných poslancov, aby sa k nám pridali a aby sme bránili rovnosť všetkých členských štátov a dôsledné uplatňovanie primárneho práva EÚ.

  Giovanni Collino (PPE). – (IT) Správa o priemyselnej politike je dôkladná, skúma všetky slabiny systému a vedie nás smerom k dodržiavaniu zásad sociálneho trhového hospodárstva. Realisticky však musíme akceptovať, že Európa zatiaľ nemala svoju vlastnú priemyselnú politiku.

Produktivita vo výrobnom odvetví v Európe dokonca prežíva ťažké obdobie, kým krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom nielen rastú, ale aj investujú vysoké sumy do výskumu a technológií. Aby sme zaistili rast priemyslu a zamestnanosti v Európe, musíme zaviesť osobitné opatrenia dodatočne k súčasným predpisom, a to až do rozsahu prehodnotenia rozdelenia kompetencií medzi členské štáty a Úniu.

Politiku a systémy prerozdelenia takisto treba prehodnotiť v súlade s novým kultúrnym prístupom k priemyselným vzťahom, pričom v centre našich úvah bude podnikový model delenia ziskov. Stratégia Európa 2020 určuje ciele, ktoré si Európska únia nemôže dovoliť nesplniť. Ak má Európa všetky určené ciele dosiahnuť, musí zvládnuť úlohu priemyselného rastu pomocou posilnenia odbornej prípravy a výskumu v rámci podpory malých a stredných podnikov.

  Mairead McGuinness (PPE). – Chcem sa poďakovať pánovi spravodajcovi za túto veľmi dôležitú správu. Teší nás, keď vidíme, že sa priemysel vrátil do programu Európy.

To, čo potrebujeme, je podľa môjho názoru vyrovnané európske hospodárstvo. Hovorím najmä o poľnohospodárstve a potravinovej politike, ale vystúpiť v tejto rozprave som sa rozhodla, pretože si myslím, že diskutovať o priemysle, poľnohospodárstve a službách je naozaj dôležité. Európa potrebuje rovnováhu všetkých troch a bolo by pochabé, keby sme si to neuvedomovali.

Chcem upozorniť predovšetkým na odsek 112, ktorý hovorí o tom, že voľný obchod je základným kameňom hospodárskeho rastu Európy, ale hovorí tiež o spravodlivej celosvetovej hospodárskej súťaži a osobitne nás vyzýva, aby sme pri uzatváraní dvojstranných či viacstranných obchodných dohôd zohľadňovali zásady trvalo udržateľného rozvoja, spoločenské a environmentálne záujmy a príslušné normy. Tí z nás, ktorí sú na strane poľnohospodárstva, by povedali to isté. Myslím si teda, že táto správa je dôležitá na všetkých frontoch.

  Adam Gierek (S&D). – (PL) Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú priemyselný rast v Európskej únii, je trend smerovania k ekologickému hospodárstvu. To je dobrá správa. No spôsob, ktorým fungujú dnešné nariadenia EÚ, je slepý a náhodný, čo má za následok opačný účinok, alebo inými slovami: spomaľuje naše napredovanie k danému cieľu. Európsky mediarsky priemysel sa stal príkladom takéhoto nežiaduceho vplyvu. Nedá sa spochybňovať skutočnosť, že klimatický a energetický balík i smernica o kritériách spôsobia pokles výroby medi, ktorá je – ako všetci vieme – veľmi žiadaným kovom v inovačných a energeticky účinných technológiách, najmä v súvislosti s prenosom elektrickej energie a tepla vo výmenníkoch tepla.

Chcem sa spýtať pána komisára, či nie je načase – kým ešte máme čas – aspoň zrevidovať niektoré aspekty týchto nariadení a zastaviť tieto deštruktívne opatrenia.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Hlboká medzinárodná hospodárska kríza zasadila osobitne tvrdý úder priemyslu. Myšlienka, že trhy by sa mali samostatne regulovať, sa ukázala nesprávnou. Európe chýba schopnosť jednotnej reakcie či zhotovenia hospodárskej analýzy. Európa sa preto musí vyzbrojiť pevnou, konkurencieschopnou a rôznorodou priemyselnou základňou.

Nová európska priemyselná politika musí byť schopná pozerať sa do budúcnosti tak, že uplatní globálny prístup k svojej vlastnej politike zameranej na potvrdenie kľúčovej dôležitosti priemyslu, najmä výroby, ktorý musí aj naďalej byť hybnou silou nášho hospodárstva a podnecovať nové inteligentné, udržateľné a začleňujúce spôsoby rastu.

Podporujem pána Langeho a blahoželám mu k tejto správe, ktorá skúma všetky spomínané hľadiská a prináša zaujímavé námety na zamyslenie.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Svetové hospodárstvo už dlhší čas prechádza výraznými zmenami. Popri tradičných priemyselných zónach vyrastajú nové silné priemyselné centrá. Vytvára sa silné konkurenčné prostredie, v ktorom sa budeme musieť stále viac a viac snažiť, aby sme si udržali zmysluplnú zamestnanosť pre našich občanov.

V tejto súťaži s inými priemyselnými centrami nás znevýhodňujú dve vážne brzdy. Prvou sú obrovské rozdiely v právnom prostredí upravujúcom spôsoby podnikania, udeľovania oprávnení, riešenia sporov či vymáhania záväzkov, ktoré bránia širšiemu otvoreniu podnikania cez hranice jurisdikcií členských štátov. S tým súvisí aj druhá brzda – nadmerná byrokracia, ktorá nielenže neprodukuje žiadne hodnoty a spotrebúva priemyslom zarobené peniaze, ale všelijakými výkazmi, nariadeniami a usmerneniami ešte aj šikanuje tých, z ktorých práce žije.

Pán komisár, v žiadnej z dynamicky rozvíjajúcich sa krajín nemajú takéhoto administratívneho molocha, akého máme my v Európe.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Myslím si, že skutočnosť, že sa tak veľa poslancov zúčastňuje na večernom zasadnutí, ukazuje, aká dôležitá je pre nás všetkých priemyselná politika, a keďže sa dospelo ku konsenzuálnej dohode, aké je správne dať priemyselnú politiku a podnikovú politiku – v podstate reálne hospodárstvo, ktoré zahŕňa aj vnútorný trh, inovácie, hospodársku súťaž a sociálnu politiku – do centra našej politickej činnosti s cieľom ukončiť krízu, priniesť rozvoj a pracovné miesta. Hovorím to, pretože sa nesmieme domnievať – a myslím si, že som to jasne vyjadril v priebehu svojho vystúpenia i v správe o priemyselnej politike, ktorú som predložil Komisii –, že podnikanie a priemysel sú iba hospodárskym kapitálom. Ide aj o ľudský kapitál, región a miestnu komunitu, v ktorej pôsobia.

Ako som tiež povedal počas môjho vypočutia pred Parlamentom pred mojím vymenovaním za komisára pre priemysel, toto je moja vízia, širšia vízia, a jej korene sú v koncepcii, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy – v koncepcii sociálneho trhového hospodárstva.

Konečným cieľom celej našej činnosti, pokiaľ ide o hospodársku politiku i reálne hospodárstvo, je sociálna politika. Naším cieľom nie je obohacovať podnikateľov či investorov, hoci obohatenie investorov je jedným z nástrojov odpovede občanom Európskej únie.

Teraz musíme uplatňovať a obraňovať rozhodnutia, ktoré sme urobili a robíme (sú zahrnuté v dokumente Európa 2020), a vyvinúť veľkú snahu pri uplatňovaní politických rozhodnutí, ktoré sme urobili. Pred vami ani pred sebou neskrývam nebezpečenstvá, ktoré stále existujú. Špekulanti sú naďalej aktívni a nevylučujem možnosť, že sa ešte posledný raz pokúsia hodiť kockami.

Musí byť nadovšetko jasné, že sme na strane reálneho hospodárstva. Špekulácia, ktorá obohacuje iba tých, ktorí vykonajú nejakú transakciu, sa veľmi líši od činnosti podniku či priemyslu, ktoré vytvárajú prosperitu pre mnohých občanov. Musíme však zostať ostražití, pokračovať v práci a uplatňovať našu priemyselnú politiku. Dokument Komisie o priemyselnej politike preto obsahuje celý rad testov konkurencieschopnosti, ktoré sa budú využívať na sledovanie uplatňovania serióznej priemyselnej politiky, čo nášmu podnikateľskému systému umožní zhostiť sa svojich úloh vo veku globalizácie.

Nevyhýbam sa ani otázke položenej pánom van Nistelrooijom: myslím si, že hrať sa vždy musí za rovnakých podmienok pre všetkých a podľa rovnakých pravidiel. Pani predsedajúca, keď hrá Anderlecht zápas proti Liège, pravidlá sú rovnaké bez ohľadu na to, či hrá doma alebo vonku; rovnaká zásada musí platiť aj pre náš priemyselný systém. Keď náš priemysel hrá v Európe, musí dodržiavať tie isté pravidlá, ako keď hrá mimo Európskej únie.

Myslím si, že toto je dobré pravidlo na ochranu nielen trhu, hospodárskej súťaže a rastu, ale aj práv pracujúcich v Európskej únii. Keď však ide o ochranu európskeho priemyselného systému, domnievam sa, že je správne podporovať zásadu obsiahnutú v dokumente, o ktorom diskutujeme, v prospech označovania pôvodu. Mám pocit, že Parlament znova vysiela jasný signál v súlade s Európskou komisiou.

Nepochybne existujú mnohé ďalšie veci, ktoré treba urobiť na zníženie byrokratickej záťaže podnikov a priemyslu. Ako hovorí revidovaná iniciatíva Small Business Act (SBA), musíme zredukovať čas potrebný na založenie podniku a znížiť byrokraciu, ktorá môže byť nadmerná a potláčať vôľu k podnikaniu. Musíme pomáhať mladým ľuďom, ktorí sa chcú stať podnikateľmi, a musíme vykonať veľa práce v súvislosti s odbornou prípravou. Verím preto v dôležitosť zoskupení, v rámci ktorých školy, univerzity, malé a stredné podniky, veľké podniky, výskum a inovácie spolupracujú na zvyšovaní konkurencieschopnosti nášho podnikateľského systému. V Európe už máme 2 000 takýchto zoskupení a myslím si, že tento pilotný projekt treba viac rozšíriť.

Pokiaľ ide o prístup k úverom, urobilo sa veľa, no môžeme urobiť ešte viac. Veľmi ma teší, keď počujem, že sa výkonný riaditeľ londýnskej burzy – Spojené kráľovstvo je jednou z tých krajín, kde sa vykonalo veľa v rámci pomoci službám, bankám a financiám – plnohodnotne zúčastní fóra o prístupe k úverom zorganizovaného Európskou komisiou, aby preukázal, že sa svet financií, alebo časť sveta financií, chce podieľať na raste a rozvoji malých a stredných podnikov a nášho priemyselného systému.

Tento signál z Londýna – a nie je to jediný signál, ktorý prišiel zo Spojeného kráľovstva – ma napĺňa nádejou, že nepriaznivý trend sa podarí zvrátiť. Musí sa to v Európe udiať, aby sme mohli pomôcť reálnemu hospodárstvu.

Pokiaľ ide o suroviny – tému, ktorá sa spomenula vo viacerých rozpravách –, som skalopevne presvedčený, že musíme pokračovať v ceste, na ktorú sme sa vydali. Európska komisia vydala dokument a bude sa konať rozprava, v dôsledku čoho teraz pracujeme na časti problematiky surovín. Ako som uviedol vo svojom prvom vystúpení, som jednoznačne za realizáciu výskumu recyklácie surovín. Môžeme tiež pracovať na hľadaní náhrad vzácnych surovín.

Preto sa v jednej z aktivít takisto prepojenej s našou politikou inovácií jedno z inovačných partnerstiev plánovaných Európskou komisiou týka práve inovácií v odvetví surovín. Opakujem, recyklácia a náhrada sú oblasti, ktoré by sme podľa môjho názoru mali ďalej skúmať, aby sme nášmu priemyslu dokázali poskytovať konkrétne odpovede vrátane iniciatív medzinárodnej politiky, ako som uviedol pri mnohých príležitostiach.

Po dohode s Africkou úniou a začatí rokovaní o otázke surovín s Ruskou federáciou odcestujem začiatkom júna do Latinskej Ameriky, aby som o otázke surovín diskutoval s Brazíliou, Argentínou a Čile.

Európa musí v tomto ohľade dať priemyslu a sektoru malých a stredných podnikov konkrétnu odpoveď. Musíme preto pokračovať v práci na uplatňovaní iniciatívy SBA. Ešte treba veľa urobiť; požiadali sme všetky členské štáty, aby vymenovali ambasádora pre oblasť malých a stredných podnikov, ako to už urobila Európska komisia. Signály, ktoré dostávame, sú pozitívne; niektoré krajiny už vymenovali ambasádora alebo naznačili svoj zámer vymenovať ho, a to aj v širšom kontexte, pretože nesmieme oddeľovať veľké priemyselné odvetvia od malých a stredných podnikov. Rast reálneho hospodárstva je prepojený s vnútorným trhom, s priemyselnou politikou a s politikou v oblasti malých a stredných podnikov.

Keďže sa viackrát spomenula úloha odborov, na záver uvediem, že sa stalo prvý raz, aby sa komisár pre priemysel stretol so zástupcami priemyslu, malých a stredných podnikov a odborov v rámci diskusie o politike reštrukturalizácie. Začala sa nová sezóna diskusií, počas ktorej si zástupcovia pracujúcich aj zamestnávateľov spolu sadnú za stôl v stretnutiach zorganizovaných Európskou komisiou s cieľom podpory hospodárskeho rastu a väčšieho blaha pre všetkých občanov EÚ.

  Predsedajúca. – Pán komisár, venovala som patričnú pozornosť vašej narážke a zmienke o belgickej futbalovej lige, no dúfam, že ich netreba chápať ako istý druh prognózy.

  Bernd Lange, spravodajca. – (DE) Srdečná vďaka za mnohé podnetné príspevky.

Pán Tajani, štyri kľúčové posolstvá, ktoré nás spájajú, sú jasné. Po prvé chceme zaistiť, aby sa priemyselná politika dostala do centra politiky EÚ. Po druhé chceme prepojiť trvalú udržateľnosť a konkurencieschopnosť a ďalej ich rozvíjať. Po tretie si nesmieme osvojiť dogmatický prístup, pretože táto oblasť sa nedá regulovať výlučne trhom alebo výlučne štátom. Potrebujeme praktické, rozumné opatrenia. Po štvrté je to iba začiatok a nie koniec diskusie o modernizácii priemyselnej politiky v Európskej únii.

Podávame vám ruku, pán Tajani, ale tiež si uvedomujeme, že vás musíme brať za slovo. Očakávame konkrétne legislatívne návrhy a tiež konkrétne opatrenia na poskytovanie finančnej podpory najmä v oblasti výskumu.

Ak budeme úspešní, pán Tajani, a ak ruka, ktorú vám podávame, a stanovisko, ktoré ste predniesli, nájdu k sebe cestu, možno sa ocitneme v situácii podobnej tej zo záveru nádherného filmu Casablanca, keď Humphrey Bogart hovorí policajnému kapitánovi: „Myslím si, že toto je začiatok krásneho priateľstva.“

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční o 11.30 v stredu 9. marca 2011.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Internalizácia obchodu a nadnárodné spoločnosti sú dva z mnohých aspektov globalizácie. Keď diskutujeme o priemyselnej politike EÚ, musíme odpovedať na nasledujúcu otázku: aký druh priemyslu potrebuje Európa? Korporátny priemysel s jeho odvetviami, charakterizovaný masovou produkciou veľkého rozsahu, alebo aj drobný priemysel regionálnej povahy? Či dokonca národný priemysel?

Veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré občas môžu byť bohatšie než podaktoré krajiny, hromadia obrovské zisky a tiež dane vrátane DPH v jednej lokalite, najčastejšie v krajine svojho pôvodu. Ak odhliadneme od pracovných miest, krajinám, v ktorých prebieha výroba, zostanú len náklady. Napríklad Fiat je nadnárodná spoločnosť, ktorá štatisticky vytvára príjmy zodpovedajúce 4 % HDP Poľska, no jej zisky a väčšina daňových príjmov sú odvádzané inému rozpočtu.

K tomu všetkému spoločnosť nedávno presunula výrobu svojich vozidiel Panda do Talianska – z politických a národných príčin, pretože to určite nemohlo byť z hospodárskych príčin. Je tu zjavný konflikt záujmov. Sociálna situácia v Poľsku sa zhoršuje, ale v Taliansku sa zlepšuje. Nadnárodné spoločnosti už spustošili Poľsko a po konci Poľskej ľudovej republiky vykúpili priemyselné podniky za 10 % ich hodnoty. Chyby, ktorých sa dopustili liberálni doktrinári vrátane bývalého ministra financií Balcerowicza, spôsobili, že hranice Poľska sa otvorili celosvetovej hospodárskej súťaži s účasťou bohatých korporácií. To rýchlo spôsobilo zničenie nášho priemyslu, zánik konkurencieschopných tovární a vedeckej infraštruktúry – a obrovskú mieru nezamestnanosti. To teraz s určitým oneskorením vplýva aj na staré členské štáty EÚ. Potrebujeme rozumnú priemyselnú politiku, ale nie hospodársky nacionalizmus.

19. Zabezpečenie dodávok prvkov vzácnych zemín do Európy (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o:

– otázke na ústne zodpovedanie o zabezpečení dodávok prvkov vzácnych zemín do Európy, ktorú Komisii predložili pán Tsoukalas, pán Rübig, pán Caspary a pani Schnieberová-Jastramová v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (O-000036/2011 – B7-0017/2011),

– otázke na ústne zodpovedanie o zabezpečení dodávok prvkov vzácnych zemín do Európy, ktorú Komisii predložili pani Eková, pán Panajotov (Panayotov), pani Hallová, pani de Sarnezová, pán Rinaldi, pani Schaakeová a pán Theurer v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (O-000043/2011 – B7-0020/2011),

– otázke na ústne zodpovedanie o zabezpečení dodávok prvkov vzácnych zemín do Európy, ktorú Komisii predložil pán Szymański v mene Skupiny európskych konzervatívcov a reformistov (O-000041/2011 – B7-0207/2011).

  Ioannis A. Tsoukalas, autor. – (EL) Prvky vzácnych zemín (PVZ) sú veľmi dôležité pre stovky špičkových technologických aplikácií a kľúčové pre rozvoj ekologických technológií. Priemysel EÚ úplne závisí od dovozu PVZ z Číny, ktorá má monopol na viac ako 97 % svetovej produkcie a vlastní 36 % svetových hospodárskych rezerv. Čína má silný vedecký výskum v tejto oblasti a dosiahla jednoznačnú konkurenčnú výhodu pri výrobe zliatin a koncových výrobkov.

Priemyslu EÚ zároveň chýba nielen prístup k surovinám, ale aj vedomosti potrebné na ich spracovanie. Hoci prvky vzácnych zemín nie sú až také vzácne, ako naznačuje ich názov, odborníci odhadujú, že reorganizácia životaschopnej výrobnej linky trvá približne 10 až 15 rokov. Európska únia rozvíja strednodobú stratégiu pre suroviny, problém prvkov vzácnych zemín je však oveľa naliehavejší. Väčšia domáca spotreba Číny a jej úsilie obmedziť vplyv na životné prostredie už viedli k veľmi prísnym obmedzeniam vývozu v čase stúpajúceho celosvetového dopytu. Čína stanovila o 35 % nižšie limity pre vývoz v prvej polovici roku 2011 v porovnaní s minulým rokom, ale prísnejšie limity sa očakávajú v druhej polovici roku. Očakáva sa, že deficit intenzívne pocítime v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov, pričom ceny prvkov vzácnych zemín sa zvýšia a výrobné linky sa narušia. Odborníci odhadujú, že v roku 2014 bude celosvetový nedostatok 40 000 ton prvkov vzácnych zemín.

Otázky pre Komisiu sú priame a naliehavé:

– Aké krátkodobé opatrenia navrhuje Komisia spolu so svojimi partnermi na získanie alternatívnych zdrojov prvkov vzácnych zemín?

– Aký je stav rokovaní o tejto otázke s Čínou a našimi medzinárodnými partnermi?

  Lena Ek, autorka. – Niekedy sa čudujem, že reakcia Európy na každý problém je zmeravieť od strachu z Číny a žiadať obchodné sankcie a zásah štátu.

Úspešná stratégia EÚ v oblasti surovín musí byť zameraná na podporu voľného obchodu. Mala by obsahovať trvalo udržateľné riadenie účinné z hľadiska využívania zdrojov, inovácií a prístupu k surovinám pre európske spoločnosti. Nemala by znamenať hromadenie surovín s peniazmi daňových poplatníkov.

Európa je čoraz závislejšia od malého množstva kľúčových zdrojov a zaostáva v boji o zabezpečenie alternatívnych zdrojov, ale sú to súkromné spoločnosti, nie politici, kto môže rozhodnúť o potrebe tvoriť zásoby. Ak je to účinné využívanie zdrojov, urobia to. Namiesto toho potrebujeme komplexnú stratégiu v oblasti surovín, ktorá zohľadňuje všetky aspekty prístupu k prvkom vzácnych zemín. Zahŕňa to obchod, výskum a inovácie, recykláciu a rozvoj dopravy a infraštruktúry s cieľom umožniť rozvoj domácich zdrojov. Potrebujeme lepšie riadenie dodávok surovín v rámci Európy a účinné opatrenia na podporu recyklácie a znižovania množstva odpadu.

Európa je bohatá na prírodné zdroje a má aj strategickú polohu vďaka blízkosti k oblasti Barentsovho mora bohatej na prírodné zdroje. Vďaka minerálom, kovom a lesom má severná Európa potenciál významne reagovať na potreby surovín EÚ trvalo udržateľným spôsobom.

Musíme tiež podporovať inovácie a výskum na hľadanie alternatívnych riešení a spôsobov, ako nahradiť materiály, ktoré sú pre európske spoločnosti pridrahé. Stratégia EÚ musí byť založená na voľnom obchode a musí zaručiť, aby rozvinuté aj rozvojové krajiny mali prínos z trvalo udržateľnej dodávky surovín. Mali by sme využiť aj mechanizmus pomoci pre obchod.

Európa potrebuje činnosti zamerané na inovácie a odstránenie obchodných prekážok v tretích krajinách, a nie politiku hromadenia vzácnych a kritických surovín a oslabovania demokracie v zahraničí. Potrebujeme návrhy od Komisie v súvislosti so surovinami a prvkami vzácnych zemín. Stále očakávame tieto návrhy.

  Konrad Szymański, autor. – (PL) Prístup k prvkom vzácnych zemín ovplyvní postavenie a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Ak nezabezpečíme dostupnosť týchto materiálov, zlikvidujeme technologicky najvyspelejšie odvetvia nášho hospodárstva. Preto sa nesmú zanedbať žiadne oblasti našej politiky. Musíme rozumne využívať zdroje, ktoré už máme a ktorých sme sa zbytočne zriekli. Musíme používať nástroje obchodnej politiky na zabezpečenie účinnej prevencie narušení voľného obchodu. Nemôžeme sa preto spoliehať iba na využívanie drahých a stále veľmi obmedzených možností, ktoré máme na získavanie materiálov z použitých spotrebičov.

Existuje prinajmenšom niekoľko otázok, ktoré by mala dostať Európska komisia v súvislosti s oznámením o surovinách. Po prvé, posúdila Komisia vplyv protekcionistickej politiky Číny v oblasti surovín na európsky priemysel? Po druhé, akú úlohu môže zohrať recyklácia v porovnaní s možnosťami, ktoré poskytujú obchodná politika a vlastné zdroje? Aký je pomer medzi týmito tromi možnosťami? Po tretie, má Komisia k dispozícii posúdenie nákladov potrebných na väčšie zastúpenie recyklácie v európskej politike v oblasti surovín?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, začiatkom februára Komisia schválila aktualizáciu stratégie EÚ v oblasti surovín, ktorá je založená na troch pilieroch.

Prvý sa týka dodávky surovín z krajín mimo Európskej únie na základe dohôd s Africkou úniou. Zaradili sme otázku surovín do programu našich rokovaní s Ruskou federáciou. Navyše, ako som povedal počas predchádzajúcej rozpravy, v júni navštívim Brazíliu, Argentínu a Čile, aby som inicioval diplomatické vzťahy aj s týmito latinskoamerickými krajinami. Potom budem hovoriť o vzťahu s Čínou.

Druhý pilier je o zabezpečení trvalo udržateľnejšej dodávky v rámci EÚ. Z tohto dôvodu sme so súhlasom pána komisára Potočnika aktualizovali vykonávacie pravidlá programu Natura 2000. Chceme zaručiť, aby sa interpretovali spôsobom, ktorý nepoškodí ťažobné činnosti, ale zároveň chceme zabezpečiť, aby rešpektovali životné prostredie.

Tretí pilier sa týka recyklácie a účinného využívania zdrojov. Chcel by som zopakovať to, čo som povedal v predchádzajúcej rozprave. V rámci inovačnej politiky plánujeme sériu partnerstiev v oblasti inovácií rôznych odvetví, jedným z ktorých je odvetvie surovín. Jedno z partnerstiev v oblasti inovácií sa bude sústreďovať predovšetkým na činnosti, ktoré môžeme vykonávať v odvetviach recyklácie a nahradenia surovín.

Nové oznámenie zdôrazňuje najmä situáciu súvisiacu s dodávkou prvkov vzácnych zemín a iných dôležitých surovín. Niet pochybností o tom, že zníženie vývozných kvót na prvky vzácnych zemín, o ktorom rozhodla Čína, výrazne obmedzuje celosvetové dodávky. Vyhodnocujeme situáciu s cieľom identifikovať najvhodnejšie viacstranné nástroje vrátane Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a našich dvojstranných vzťahov s Čínou.

Vo WTO sme iniciovali proces urovnania sporu s Čínou v súvislosti s prístupom k deviatim základným surovinám v roku 2009. Preskúmanie tohto prípadu je v pokročilom štádiu a závery budú, samozrejme, veľmi dôležité pre naše diskusie o začatí procesu WTO súvisiaceho s prvkami vzácnych zemín.

Na dvojstrannej úrovni sa Komisia venovala tejto otázke s čínskou vládou pri viacerých príležitostiach, a to z politického aj technického hľadiska. Koncom roku 2010 bola založená pracovná skupina EÚ a Číny s cieľom napomôcť dialóg o otázkach súvisiacich s prvkami vzácnych zemín a inými surovinami.

EÚ bude uplatňovať aktívnu diplomaciu v oblasti surovín v rámci strategických partnerstiev a dialógov o budúcich politikách s cieľom zaručiť prístup k týmto surovinám, najmä k dôležitým surovinám. Jedným príkladom, ako som spomenul, je začatie dvojstranného dialógu v kontexte spoločnej stratégie Afriky a EÚ na roky 2011 – 2013, ktorá obsahuje časť venovanú konkrétne surovinám. Už som hovoril o našich vzťahoch s Ruskom a Latinskou Amerikou.

V rámci EÚ Komisia podporuje výskum ložísk dôležitých surovín a tento cieľ podporuje najmä projekt ProMine na roky 2009 – 2013, ktorý je súčasťou siedmeho rámcového programu.

Pokiaľ ide o recykláciu, predstavuje veľké technologické problémy najmä preto, že množstvo surovín obsiahnutých v mnohých výrobkoch je veľmi malé. Cieľom našej stratégie je podporiť recykláciu prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšovanie zavádzania a uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva.

Navyše musíme ďalej podporovať výskum a inovácie v odvetviach recyklácie a nahradenia surovín, ako aj v rámci siedmeho rámcového programu na financovanie projektov súvisiacich s nahradením vzácnych zemín. V tejto súvislosti Komisia skúma možnosť založenia partnerstva v oblasti inovácií v odvetví surovín a dúfa, že predstaví konkrétny návrh v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov. Začali sme spolupracovať v oblasti inovácií aj so Spojenými štátmi a skúmame aj možnosť spolupráce s Japonskom.

Prirodzene, budeme pokračovať v dôkladnom sledovaní problematiky nevyhnutných surovín s cieľom definovať potrebné prioritné opatrenia a domnievame sa, že za bezpečnosť dodávok surovín v zásade zodpovedajú spoločnosti. Sme však pripravení diskutovať o nákladoch, potenciálnych prínosoch a pridanej hodnote programu na uskladňovanie surovín v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

Toto robíme, ale, samozrejme, som vždy pripravený vypočuť si akékoľvek návrhy Parlamentu s cieľom zaručiť, aby Komisia naďalej aktívne pracovala na probléme, ktorý je kľúčový pre konkurencieschopnosť nášho európskeho podnikateľského systému.

  Paul Rübig, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Pán Tajani, ďakujem vám veľmi pekne za vašu iniciatívu. Suroviny nám pomôžu zaručiť zdravý priemysel v budúcnosti, a preto je pre nás dôležité uzavrieť dvojstranné dohody s Čínou a mnohými inými krajinami, a to nielen v oblasti obchodnej politiky. Mali by sme sa zamerať napríklad aj na dohody o ochrane investícií, pretože môžeme podpísať dlhodobé zmluvy v tejto oblasti na ochranu návratnosti investícií do nových baní, ktoré naliehavo potrebujeme. Inými slovami, dlhodobé zmluvy poskytnú ochranu našim investíciám, aby nové bane, ktoré budú súťažiť s existujúcimi, mohli získať finančnú podporu, ktorú požadujú.

V súvislosti s konferenciou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá nadväzuje na kolo rokovaní v Dauhe, môžeme tiež preskúmať situáciu v singapurských otázkach. Už sme dali dokopy dobrý balík opatrení v Singapure a potrebujeme ho presadiť, možno dokonca súčasne s prebiehajúcimi rokovaniami v Dauhe.

Musíme zistiť, či došlo k porušeniu antidampingových nariadení vzhľadom na ceny, ktoré čínsky priemysel platí v niektorých prípadoch za suroviny za spracovanie, a príplatky zavedené pre európsky priemysel. Už prebieha práca na objasnení situácie. Nie je to však iba o prvkoch vzácnych zemín (PVZ), ale napríklad aj o magnezite, ktorý je najdôležitejšou surovinou pre ohňovzdorné výrobky a ktorý je nevyhnutný na výrobu ocele, skla, cementu a iných materiálov. Mali by sme zvážiť potenciálne náhradné výrobky, ktoré možno využiť v budúcnosti, a prípadne vytvoriť svoj vlastný výskumný program pre tieto výrobky.

Vítam aj návrh pani Hedegaardovej na daň z uhlíkovej stopy, ktorá by umožnila uvaliť dodatočnú daň z pridanej hodnoty (DPH) na výrobky vyrábané s vysokými úrovňami emisií CO2, ktoré sa prepravujú na veľké vzdialenosti.

  Marita Ulvskog, v mene skupiny S&D. – (SV) Domnievam sa, že táto rozprava dokazuje, aké je dôležité, aby stratégia v oblasti surovín mala dlhodobý a rozsiahly vplyv. Prvky vzácnych zemín sú, samozrejme, vzácne na trhu, ale nie v zemi. Existuje na to niekoľko dôvodov. Celkom jednoducho nebolo dostatočne hospodársky zaujímavé ťažiť ich na všetkých miestach, na ktorých vieme, že sa nachádzajú. Došlo aj k sporom v oblasti životného a pracovného prostredia.

EÚ by mala vo veľkom investovať do výskumu a rozvoja. Mala by investovať do účinnosti využívania zdrojov a predovšetkým do recyklácie, ako sa tu dnes celý večer hovorí. Vyžaduje si to, samozrejme, všetko od stratégií na pokrokový, jednoduchý a inteligentný zber až po ekodizajny, ktoré uľahčujú vybratie batérií z prístrojov určených na recykláciu. Musíme však prekonať aj naše koloniálne impulzy v spolupráci s inými krajinami v ostatných častiach sveta. V tomto sa nám zatiaľ veľmi nedarilo.

  Niccolò Rinaldi, v mene skupiny ALDE. – (IT) Už ste poskytli určité informácie, pán komisár, ale chcel by som viac podrobností.

Po prvé, WTO. Čo presne robíme vo WTO, pokiaľ ide o iniciatívu, ktorá sa uskutočnila už v roku 2009, ale ktorá sa, pokiaľ viem, týkala magnézia a bauxitu? Máme postup vo WTO pre prvky vzácnych zemín? Je takýto postup možný a iniciujeme ho sami alebo ho môžeme iniciovať spolu so Spojenými štátmi a Japonskom? Domnievam sa, že by to bolo užitočné.

Po druhé, povedali ste, že potrebujeme viac dodávok z iných ložísk, a to aj európskych. Existuje úloha pre Grónsko? Ako presne sa uvažuje v tejto súvislosti?

Po tretie, získavanie vzácnych zemín z recyklácie. Smerujeme k systému európskych predpisov o tzv. mestskej ťažbe? Chystá sa smernica alebo nariadenie? Čo sa plánuje v tejto súvislosti?

Po štvrté, pokiaľ ide o štúdie, prieskumy a ich rozvoj, budeme mať aj nejaké konkrétne ustanovenia v ôsmom rámcovom programe? Navyše, pokiaľ ide o systém skladovania, budeme mať spoločné európske pravidlá o skladovaní aj v tomto prípade?

Na záver sa chcem opýtať, v akom rozsahu sa o tejto otázke vedú dvojstranné rokovania s Čínou ako súčasť hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni a v prebiehajúcich rokovaniach o novom partnerstve a dohode o spolupráci s touto krajinou?

  Reinhard Bütikofer, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) V krátkodobom a strednodobom horizonte naša závislosť od dovozu prvkov vzácnych zemín (PVZ) z Číny určite predstavuje problém. Nevidím to tak, že Európa má strategickú slabinu a nesmie ostať závislou. Úprimne povedané, určitým spôsobom nám Číňania robia láskavosť tým, ako nám úplne očividne dávajú najavo, že sa musíme zbaviť našej súčasnej pozície závislosti.

Preto nesmieme urobiť ďalšiu chybu a vniesť rozpory medzi Európu a Čínu. V tejto oblasti existujú možnosti na spoluprácu. Keď však uvažujeme o Ázii, mali by sme vziať do úvahy aj Japonsko. Počas minulého roku bolo Japonsko v zložitejšej pozícii vzhľadom na prístup k PVZ ako Európa. Japonsko tiež reagovalo rýchlejšie a účinnejšie. Japonská vláda vynaložila 1 miliardu USD na výskum o nahradení a recyklácii PVZ. Koľko financií dávame k dispozícii v rámci siedmeho rámcového programu?

Je úplne samozrejmé, že potrebujeme obchodnú politiku. Musíme rozvíjať aj vlastné rezervy tam, kde sú k dispozícii. Podľa môjho názoru však strategickým záujmom našej politiky v oblasti PVZ musia byť inovácie, účinnosť využívania surovín a vedúce postavenie v oblasti technológií. Potrebujeme povinné ciele účinnosti využívania surovín. Potrebujeme aj konkrétne a presné plány na recykláciu PVZ. Oznámenie Komisie priamo nespomína recykláciu. Už to viac nie je riešenie do budúcnosti, ale riešenie, ktoré potrebujeme teraz. Mnohé spoločnosti to už istý čas robia, ako napríklad Rhodia, BASF, Osram a veľa iných spoločností.

Nahradenie je ďalším kľúčovým faktorom. Dokonca aj Čína teraz začína investovať do náhrad za PVZ, pretože je zrejmé, že nemôže ďalej pokračovať v používaní týchto látok súčasným tempom, dokonca ani na naplnenie svojich vlastných potrieb.

Musíme čo najrýchlejšie využiť čo najviac možností, ktoré ponúka súčasná situácia, a nesmieme sa sťažovať, že máme tieto možnosti.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) Prvky vzácnych zemín majú rozhodujúci význam pre stovky technologických riešení. Preto sú rozhodujúcim faktorom pri ďalšom technologickom pokroku a väčších inováciách v Európskej únii. Skutočnosť, že sa tak často využívajú, znamená, že dopyt stúpol, zatiaľ čo možnosti na zvyšovanie vyťažených množstiev sa čoraz viac zmenšujú.

V súčasnosti sa na celom svete vyťaží 124 000 ton prvkov vzácnych zemín ročne a dopyt po nich sa do roku 2012 zvýši až o 50 %. Približne 97 % celosvetových dodávok sa ťaží v Číne, čo je kľúčovo dôležité, keďže Čína od roku 2006 znižuje ťažbu a vývoz. V auguste oznámila, že zníži vývoz o viac ako 50 % a vytvorí strategické rezervy. Navyše mnohé spoločnosti, ktoré ťažia prvky vzácnych zemín v iných častiach sveta, v skutočnosti patria Číňanom. Nedávno bolo zablokované prevzatie bane na prvky vzácnych zemín v Austrálii čínskou banskou spoločnosťou. Je to veľmi vážny problém súvisiaci s monopolom na ťažbu týchto surovín. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili akýmkoľvek rizikám v súvislosti s týmto kľúčovým hospodárskym odvetvím, ktoré zaručuje rast a budúcnosť Európy.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Až minulú jeseň Európsky parlament osobitne uvítal skutočnosť, že hlavy štátov a predsedovia vlád Európskej únie výslovne uznali vo vyhlásení madridského samitu zvrchované právo štátov riadiť svoje vlastné prírodné zdroje a kontrolovať ich využívanie. Vyhlásenie obsahovalo aj konkrétnu zmienku o dôležitosti kritérií trvalej udržateľnosti. Na samite sa zúčastnili latinskoamerické krajiny, ale rovnaké zákony platia pre Čínu a ostatné štáty.

Ťažba prvkov vzácnych zemín (PVZ) viedla k závažným škodám na životnom prostredí v Číne, podobne ako v minulosti v USA a inde. To nesmie pokračovať. Potrebujeme medzinárodnú dohodu. Čína a ostatní potenciálni výrobcovia potrebujú našu odbornosť a transfer technológií s cieľom zaručiť, aby ich ťažobné procesy boli ohľaduplné k životnému prostrediu a aby ich baníci mali oveľa väčšiu bezpečnosť pri práci.

Čína má tiež záujem investovať do špičkových výrobných technológií na spracovanie PVZ, pretože nechce byť iba dodávateľom surovín. Komisia by tu preto mala zohrať úlohu sprostredkovateľa.

Modernú politiku v oblasti surovín musí charakterizovať partnerstvo. Zároveň musíte klásť dôraz na rozvoj vylepšených technológií na recykláciu a nahradenie, pretože v budúcnosti budú kovy nachádzajúce sa v PVZ čoraz vzácnejšie: jednoducho príliš vzácne na to, aby sa použili raz.

  Daniel Caspary (PPE). – (DE) Pán Tajani, dnes ste vydali ďalšie oznámenia o tom, čo Komisia zamýšľa uskutočniť v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, pokiaľ ide o dodávky surovín. V roku 2007 Komisia tiež vydala oznámenie a predstavila svoju stratégiu v oblasti surovín. Znepokojuje ma, že oznámenia, ktoré sme počuli v posledných dňoch, a oznámenia, ktoré sme počuli v posledných týždňoch, sú veľmi podobné tým, ktoré sme počuli v roku 2007. Mám však dojem, že odvtedy sa toho uskutočnilo veľmi málo.

Málo sa uskutočnilo, prinajmenšom pokiaľ ide o presadzovanie našich vlastných záujmov. Zdá sa mi, že mnohé iné štáty podporujú svoje záujmy veľmi agresívne. To je známe pod pojmom „koloniálny reflex“. Vidím, že sa to nedeje v krajinách Európskej únie, ale konkrétne v Číne, ktorá využíva suroviny a najmä prvky vzácnych zemín (PVZ) na udržanie monopolu a znevýhodnenie ostatných krajín.

Čoraz častejšie sa pýtam sám seba, pán Tajani, kto by mal zabezpečiť, aby sa niečo naozaj stalo. Je to vaše generálne riaditeľstvo? Ste to vy? Je to generálne riaditeľstvo pre obchod? Je to pán De Gucht? Sú to iní komisári? Kto má v skutočnosti celkovú zodpovednosť? Aké konkrétne kroky treba uskutočniť? Koho činnosti by sme mali posudzovať a kedy, ak chceme zaručiť, aby Európska únia skutočne zaviedla opatrenia? Bol by som veľmi vďačný, keby ste mohli preskúmať túto záležitosť, pretože si všetci uvedomujeme, že Číňania naďalej zohrávajú aktívnu úlohu a zavádzajú vývozné obmedzenia a clá, ktoré pre naše spoločnosti predstavujú obrovské problémy.

Dokončila Komisia napokon zoznam všetkých výrobkov, pri ktorých Číňania v súčasnosti majú konkurenčnú výhodu vďaka svojim vývozným obmedzeniam? Zamýšľa Komisia prijať antidampingové opatrenia tam, kde sú primerané, s cieľom odstrániť konkurenčné znevýhodnenia našich spoločností? Bol by som veľmi rád, keby ste svoju pozornosť venovali týmto otázkam.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Prvky vzácnych zemín sú nevyhnutné na výrobu monitorov a mobilných telefónov, ako aj na výrobu vysokovýkonných trvalých magnetov, ktoré sa používajú vo veterných turbínach alebo elektrických automobiloch, automobilových katalytických konvertoroch, obvodových doskách s plošnými spojmi a optických vláknach. Preto sú nevyhnutné aj pre nové ekologické energie. Hoci sa s týmito prvkami obchoduje na celom svete, trh s určitými surovinami a prvkami vzácnych zemín nie je veľmi transparentný a objemy, s ktorými sa obchoduje, sú malé.

Európska únia je takmer úplne závislá od dovozu prvkov vzácnych zemín, pričom 97 % ich celosvetovej produkcie sa koncentruje v Číne. Dopyt po surovinách posilní rast rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a rýchlo sa šíriacich nových technológií. Procesy ťažby, spracovania a recyklácie prvkov vzácnych zemín majú závažné dôsledky na životné prostredie, ak sa primerane neriadia. Európska únia by mala sústrediť svoje úsilie na zefektívnenie procesov na používanie a recykláciu prvkov vzácnych zemín a na výskum zameraný na nahradenie kritických surovín inými menej kritickými materiálmi.

Pán komisár, žiadame, aby sa zoznam surovín pravidelne aktualizoval.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Zistenia vyjadrené v otázkach na ústne zodpovedanie, z ktorých vychádza táto rozprava, jednoducho tiež svedčia o nedostatku zdrojov a najmä o čoraz väčšom nedostatku určitých nevyhnutných minerálov. Navyše vypovedajú o zraniteľnosti štátov, ktoré ich dovážajú, v porovnaní so štátmi, ktoré na ne majú monopol.

Reakcia Európskej únie musí byť dvojaká: na jednej strane zaručiť, aby sme sa nestali rukojemníkmi tým, že budeme obhajovať našu situáciu na všetkých relevantných fórach (WTO, G20, Organizácia Spojených národov), a na druhej strane konať v rámci lisabonskej stratégie s cieľom znížiť našu závislosť od prvkov vzácnych zemín. Naším heslom musí byť účinná recyklácia už použitých materiálov a podpora programov na výskum a rozvoj alternatívnych výrobkov.

EÚ napokon musí prostredníctvom partnerstiev s rozvojovými krajinami pomôcť zabrániť drancovaniu prvkov vzácnych zemín, ktoré patria týmto krajinám.

(potlesk)

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Situácia je jasná. EÚ si potrebuje zabezpečiť dodávky prvkov vzácnych zemín, ale čelíme čoraz tvrdšej hospodárskej súťaži na tomto trhu.

Jedno je isté, Čína ovláda 95 % celosvetovej produkcie a to, že naďalej znižuje vývozné kvóty, spôsobilo, že sa tento problém stal najdôležitejším bodom programu skupiny G20.

Z tohto dôvodu vedieme rozpravu o kritickej záležitosti pre celé európske hospodárstvo, ktorú treba, samozrejme, riešiť prostredníctvom spolupráce s krajinami, ktoré majú rezervy, ale tiež, a to predovšetkým, prostredníctvom vývoja a inovácií.

Už bolo povedané, že investície do výskumu a vývoja sú nevyhnutné, ak chceme riešiť technologické výzvy súvisiace s hľadaním účinnejších technológií ťažby a alternatívnych surovín s cieľom znížiť závislosť a recykláciu, čo je najdôležitejšie, keďže tzv. „mestské bane“ by mohli byť dôležitým zdrojom surovín pre Európsku úniu.

Z tohto dôvodu blahoželám pánovi komisárovi k jeho záväzkom v tejto záležitosti a budeme pozorne sledovať všetky kroky, ktoré Komisia uskutoční v tejto súvislosti.

  Seán Kelly (PPE). – Musím povedať, že ma veľmi trápia niektoré aspekty, ktoré som si nedávno vypočul tu v Parlamente – dnes je to nedostatok prvkov vzácnych zemín, včera chýbajúcich 80 % proteínov, pred niekoľkými týždňami zatvorené továrne na spracovanie cukrovej repy a teraz máme nedostatok cukru. Domnievam sa, že nastal čas, aby Európska únia začala klásť sama seba na prvé miesto a najmä aby sa snažila podporovať svoj priemysel.

Samozrejme, pokiaľ ide o prvky vzácnych zemín, vítam záväzok komisára hľadieť na inováciu z hľadiska získania náhrady atď. (a tiež recyklácie), ale predovšetkým z hľadiska nových technológií. Pred niekoľkými týždňami som sa zúčastnil na seminári v Bruseli, kde sa hovorilo o novej technológii vytvorenej na získavanie prvkov vzácnych zemín z morského dna.

Koniec koncov, musíme sa usilovať o sebestačnosť. Je dobré, že komisár ide do Brazílie a bude rokovať s Čínou, ale ak diplomacia zlyhá a nedajú nám, čo chceme, kam pôjdeme? Ak nebudeme mať silné hospodárstvo, budeme politicky nepodstatní.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Otázku surovín nemožno oddeliť od rastu a hospodárskeho pokroku Európskej únie. Preto môžeme zablahoželať Komisii k stratégii v oblasti surovín. Napriek tomu by nás potenciálny nedostatok surovín v budúcnosti nemal prinútiť iba zamerať sa na riešenie otázky prístupu k surovinám. Súhlasím s tým, že toto by mohla byť veľmi dobrá príležitosť premeniť hospodárstvo Európskej únie na model založený na účinnejšom využívaní zdrojov. Menšie využívanie surovín a oveľa väčšie sústredenie sa na účinné spracovanie surovín sú pravdepodobne najrýchlejšou cestou k zníženiu potreby Únie dovážať suroviny. Riadne investície do nových technológií spracovania a vytvorenie náhradných surovín by umožnilo výrazne znížiť závislosť od dovezených prvkov vzácnych zemín. Mohlo by to Európe zaručiť vedúcu úlohu v tejto oblasti a významne by to prispelo k zavedeniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Táto rozprava o zložitom prístupe ku komoditám, ako sú napríklad prvky vzácnych zemín, skutočne súvisí so súčasným stavom rozvoja svetového hospodárstva a systémovou krízou, v ktorej sa nachádzame. Kríza, ktorá bola označená ako finančná, je v skutočnosti oveľa väčšou, celosvetovou krízou. Je to kríza, ktorá má korene aj v konflikte medzi hospodárskym rastom, ako ho chápe kapitalizmus, a planétou Zem, ktorej zdroje sú štedré, ale konečné. Korene systému, kapitalizmu, ktorý podriaďuje všetko dynamike zisku a zhromažďovania, spočívajú aj v tejto neschopnosti pochopiť prírodu a jej obmedzenia, ale príroda má naozaj obmedzenia.

Posun k polycentrickému svetu z hospodárskeho a politického hľadiska otvára dvere väčšej súťaži o zdroje: spôsobuje a podnecuje konflikty. Devízové a obchodné vojny, ktorých sme boli svedkami, sú znepokojivými prejavmi, ale nie ojedinelými. Ďalšie vojny čakajú pred dverami a hrozia v prítomnosti aj budúcnosti a ide aj o všetky veci, o ktorých hovoríme, keď vedieme rozpravu o tom, čo sme si dnes vypočuli.

  Edit Herczog (S&D). – Keď sa narodila moja stará mama, bola jednou z dvoch miliárd obyvateľov Zeme, keď som sa narodila ja, bola som jednou z piatich miliárd obyvateľov Zeme, a keď sa narodí moja vnučka, bude jednou z deviatich miliárd obyvateľov Zeme. Extenzívne technológie preto treba nahradiť intenzívnymi technológiami pre všetky zdroje vrátane vzácnych materiálov. Z tohto dôvodu by som chcela pripomenúť niekoho, kto pred sto rokmi získal Nobelovu cenu za chémiu za izolovanie a očistenie rádia a polónia: Mariu Skłodowsku, ktorá je známa ako Madam Curieová. Potrebujeme ďalších ako Madam Curieová, potrebujeme vedcov, potrebujeme prevratné technológie. Preto by som vás chcela požiadať pán komisár, aby ste urobili všetko, čo je vo vašich silách, aby ste zaručili, že mladé talenty na chémiu budú mať v Európe svoje miesto.

  Judith A. Merkies (S&D). – (NL) Áno, mohli by sme dovážať suroviny, ale namiesto toho by sme ich mali chrániť. Možno by sme ich mohli začať sami vyrábať. Vítam vašu iniciatívu za nové partnerstvo, ktoré by obsahovalo nahradenie surovín, ale domnievam sa, že ostatní poslanci to už spomenuli a že majú pravdu: musíme sa usilovať o ochranu surovín tu v Európe. Je to veľmi dôležité. Musíme posilniť ich zber. Musíme prejsť na iné obchodné modely s cieľom získať prvky vzácnych zemín na recykláciu všade, kde je to možné. Môžeme to dosiahnuť prostredníctvom inovácií a na tento účel potrebujeme väčšiu účinnosť.

Mám však jednu veľmi dôležitú obavu: zabezpečíte, že ak sa tieto prvky vzácnych zemín stanú ešte vzácnejšími, budú vyhradené pre najdôležitejšie zariadenia? Zabezpečíte, že ak sa tieto kovy stanú ešte vzácnejšími, zariadenia, ktoré my všetci potrebujeme najviac, tie ktoré sú najnaliehavejšie, budeme naozaj naďalej môcť vyrábať? Zabezpečíte napríklad, aby sa tieto kovy namiesto toho, aby skončili ako súčasť Mc toho či Mc onoho, pridelili veterným turbínam? Budete sa zaoberať aj touto otázkou? Považujem ju za mimoriadne dôležitú.

  Adam Gierek (S&D). – (PL) Z dôvodu konkurencieschopnosti sú účastníci trhu predurčení investovať tak, aby získali obrovské výnosy, inými slovami investovať do podnikov, ktorých výrobky priamo dosiahnu spotrebiteľov. Investovať do hľadania surovín, najmä v minerálnych ložiskách, znamená dlhý a nákladný proces s dlhým čakaním na výnosy. Môžu si to preto dovoliť iba najväčší investori. Väčšinou ide o monopoly, ktoré si môžu stanoviť vlastné podmienky, ako napríklad v prípade prvkov vzácnych zemín. Teraz vyšlo najavo, že rast Európy je obmedzený pre nedostatok lantanoidov, najmä samária a neodýmu, ktoré sú potrebné na výrobu vysokovýkonných trvalých magnetov a ktoré sa využívajú pri výrobe veternej energie a na pohon elektromobilov.

Je čas, aby Európska únia venovala rovnakú pozornosť bezpečnosti surovín, akú venuje energetickej bezpečnosti. Týka sa to nielen prvkov vzácnych zemín, ale aj iných vzácnych surovín a materiálov, ktoré sa používajú ako katalyzátory, napríklad rénium a platinové kovy, volfrám, molybdén, lítium, selén a tak ďalej. Ďakujem.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Chcel by som sa poďakovať Parlamentu, pretože touto rozpravou dáva Európskej komisii právomoc konať, ktorú Európska komisia – a najmä druhá Komisia pod vedením pána Barrosa – využije na riešenie citlivej otázky vzácnych materiálov.

Ako zdôraznil pán Scholz, od madridského samitu začala Európska komisia rozhodne konať. Inými slovami, nevydávala iba oznámenia, ale uskutočňovala konkrétne opatrenia. Keď hovorím konkrétne opatrenia, mám na mysli vypracovanie zoznamu 14 vzácnych surovín, pri ktorých je potrebné konať – zoznam, ktorý, ako sa, žiaľ, obávam, bude musieť rozšíriť.

Okrem toho si prvá dohoda s Africkou úniou vyžiadala niekoľkomesačnú prácu a vyvrcholila dohodou v rámci akčného plánu Africkej únie a Európskej únie, do ktorého sa Afrika priamo zapojí spolu s Európskou úniou a Komisiou. Toto úsilie sa týka toho, čo môžeme urobiť v rámci EÚ na analyzovanie našich potrieb a na analyzovanie skutočných možností ťažby v Afrike, možného uplatnenia geologických služieb a plánu na vytvorenie transafrickej siete infraštruktúry na podporu baní, z ktorých bude možné rozšíriť ťažobný priemysel.

Dohoda s Ruskou federáciou zaradiť do programu dohody o surovinách je ďalším konkrétnym výsledkom – nielen oznámením – a konali sa dve rokovania.

Podobne aj dokument Európskej komisie o surovinách nie je iba oznámením Komisie, ale textom schváleným Komisiou, ktorý, ako som vám povedal, načrtáva jednoznačnú a presnú stratégiu založenú na troch konkrétnych pilieroch, na ktorých zamýšľame ďalej stavať.

Rozhodnutie vytvoriť partnerstvo v oblasti inovácií spojené s konaním, vďaka ktorému sa súkromný sektor – a dúfam, že aj Parlament a ďalšie inštitúcie – zúčastnia na inováciách a výskume s cieľom identifikovať rozsiahle opatrenia na recykláciu a nahradenie prinášajúce skutočné výsledky, nie je iba oznámením, ale konkrétnym opatrením zo strany Európskej komisie. Je to požiadavka schválená kolégiom, a preto je súčasťou inovačnej stratégie Komisie.

Čo sa týka WTO, samozrejme, budeme ďalej riešiť túto otázku diplomatickými prostriedkami. Cesta do Latinskej Ameriky je ďalším konkrétnym opatrením, nielen ďalším oznámením, pretože návštevy súvisiace s týmito citlivými záležitosťami si vyžadujú dôkladnú prípravu, ktorá musí následne priniesť skutočné výsledky. Samozrejme, budem informovať Parlament o tom, čo sa dosiahlo.

Pokiaľ ide o určité lokality v Európe, kde možno preskúmať, či sa v podloží nachádzajú suroviny – mám na mysli Grónsko, Barentsovo more a ďalšie lokality v severnej Európe –, musíme preveriť, či sú ťažobné činnosti možné a či sú hospodársky životaschopné. Sme však pripravení podporiť akékoľvek iniciatívy zamerané na vykonanie možných prieskumov.

Politická diskusia, ktorá bude zahŕňať aj technické aspekty, sa bude konať na budúci týždeň v budove Európskeho parlamentu v Bruseli. Upriami pozornosť na možnosti, ktoré existujú v oblasti Barentsovho mora, a ja budem tam, aby som diskutoval s niektorými švédskymi ministrami a odborníkmi, či sú tieto možnosti hospodársky životaschopné alebo nie, či sú použiteľné z hľadiska životného prostredia, čo je ďalšia oblasť, kde potrebujeme zistiť, či je správne a primerané vykonať prieskumy.

Pokiaľ ide o WTO, som zodpovedný za otázku surovín z hľadiska priemyslu. Komisár De Gucht je zodpovedný za obchodné hľadisko. Ako už veľmi jednoznačne povedal, zamýšľa obhajovať záujmy EÚ. V skutočnosti, a hovorím to aj v prospech tých, ktorí sú do toho zainteresovaní vrátane pána Casparyho, ktorý, tuším, položil otázku – ak si želá, predložím mu to do zajtrajšieho rána –, článok 5 odsek 2 oznámenia o surovinách spomína možné antidampingové opatrenia a obchodné činnosti.

V súvislosti s činnosťou WTO, za ktorú zodpovedá pán komisár De Gucht – ako som spomenul počas svojho prejavu –, sme iniciovali proces s Mexikom a Spojenými štátmi v súvislosti s deviatimi surovinami, ku ktorým nepatria vzácne zeminy. Preskúmanie je už v pokročilom štádiu dokončovania. Závery budú teda takisto kľúčové z hľadiska navrhnutia krokov, ktoré by mala Komisia následne uskutočniť v súvislosti so vzácnymi zeminami. Hodnotíme situáciu práve s cieľom rozpoznať najvhodnejšie nástroje v tejto oblasti.

V súvislosti s recykláciou prvkov vzácnych zemín a otázkou, ktorú položil pán Rinaldi počas svojho prejavu, však môžem odpovedať vysvetlením recyklačných opatrení, ktoré my ako Európska komisia zamýšľame prijať. Súčasné právne predpisy pokrývajú 40 % odpadu vyprodukovaného v EÚ.

Komisia navrhla významne rozšíriť návrh komisára Potočnika, ktorý nie je mojím návrhom, pokiaľ ide o ciele na recykláciu elektrického a elektronického odpadu s obsahom vzácnych zemín. Ostatné opatrenia sú tiež plánované s cieľom zlepšiť činnosť súvisiacu s výrobkami a uľahčiť ich recykláciu po uplynutí doby životnosti. Právne predpisy sú už pripravené a komisár Potočnik zamýšľa pokračovať v práci v tomto duchu.

Pokiaľ ide o priemyselnú politiku súvisiacu so vzácnymi zeminami a surovinami, mojím zámerom je pokračovať v práci a nedávať sľuby, pretože nie som zvyknutý dávať ich – som zvyknutý ctiť si záväzky, ktorými sa zaväzujem, najmä tie na pôde Parlamentu, ako to robím, odkedy som získal prejav dôvery od výborov, v ktorých vystupujem. Zamýšľam pokračovať v napredovaní a ctiť si všetky záväzky, ktoré som dal, bez vydávania oznámení, ale s úsilím zabezpečiť konkrétne reakcie na potreby európskych spoločností a občanov, a to aj v tejto citlivej oblasti priemyselných dodávok.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Vzácne zeminy sú kľúčovým prvkom európskeho hospodárstva. Po oznámení Európskej komisie o iniciatíve v oblasti surovín sa musíme usilovať o zabezpečenie toho, aby sa pre toto odvetvie rýchlo definovala ambiciózna spoločná stratégia. Skutočne musíme zabrániť tomu, aby sa Európa stala úplne závislou od súčasného monopolu Číny, ktorá dnes vyrába 97 % týchto kovov nevyhnutných pre priemysel so špičkovými technológiami. Z tohto dôvodu je nevyhnutné nielen prehodnotiť ťažobný potenciál v rámci Európy, ale aj získavať tieto vzácne prvky z odpadu prostredníctvom účinnejšej recyklácie. V tejto súvislosti musí Európska únia naliehavo investovať viac zdrojov do technologického výskumu zameraného najmä na jednoduchší a hospodárnejší spôsob získavania vzácnych zemín z elektronického odpadu. Stačí iba napríklad vziať do úvahy to, že až 350 gramov zlata možno získať z jednej tony mobilných telefónov, keby sa recyklovali správne. Cesta k zaručeniu trvalo udržateľnej dodávky týchto prvkov je ešte stále dlhá a nemožno ju budovať bez väčšej spolupráce s krajinami s bohatšími zdrojmi prostredníctvom strategických partnerstiev a pretrvávajúcich vzťahov. Na záver chcem dodať, že by som bola rada, keby sa včas prijali opatrenia na riešenie zvýšenia cien týchto materiálov, ktoré sú strategicky dôležité pre európsky priemysel.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Nedávno sme si začali viac uvedomovať skutočnosť, že prvky vzácnych zemín majú rozhodujúci význam pre technologické aplikácie a zásadný význam pre rozvoj technológií ohľaduplných k životnému prostrediu, ako sú napríklad veterné turbíny, hybridné vozidlá atď. Treba poznamenať, že ich získavanie je mimoriadne komplikované. Priemysel EÚ úplne závisí od dovozu prvkov vzácnych zemín z Číny, ktorá má prakticky monopol v tejto oblasti, keďže ovláda viac ako 97 % celosvetovej produkcie. Čína vlastní 36 % potvrdených celosvetových rezerv prvkov vzácnych zemín a 59 % odhadovaných celkových rezerv a zároveň sa usiluje uzavrieť dvojstranné dohody s cieľom zabezpečiť potvrdené rezervy na celom svete. EÚ chýba prístup k prvkom vzácnych zemín ako surovinám, ale aj k odborným vedeckým a priemyselným poznatkom potrebným na ich spracovanie. Navyše, zatiaľ čo celosvetový dopyt po prvkoch vzácnych zemín stále rastie, Čína oznámila drastické znižovanie vývozu, ako živo opísala skupina japonských odborníkov vo veľmi zaujímavej prezentácii počas návštevy Európskeho parlamentu vo februári 2011. V súvislosti s nespochybniteľnou potrebou priemyslu v členských štátoch EÚ využívať prvky vzácnych zemín a potrebou ich výskumu vyzývam na dialóg s Čínskou ľudovou republikou o zvýšení vývozu týchto surovín a aby sa naše úsilie zameralo na hľadanie alternatívnych zdrojov na ich získavanie.

20. Možnosť využitia plynu z alternatívnych zdrojov v Európe (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o možnosti využitia plynu z alternatívnych zdrojov v Európe (2010/2978 (RSP)).

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Tento bod programu sa týka dôležitej otázky, ktorou sa budeme v nasledujúcich mesiacoch určite zaoberať: ako bude vyzerať trh s plynom počas nasledujúcich desaťročí? Otázka znie, akú úlohu bude v blízkej budúcnosti zohrávať plyn pri výrobe tepla, pri premene na elektrinu, v priemysle a ako palivo v doprave, a teda aj v našom energetickom harmonograme do roku 2050, v ktorom bude mať obrovský význam.

Tiež musíme zvážiť spôsob rozvoja dopravných ciest vrátane plynovodov, infraštruktúry a terminálov. Ďalšie otázky sa týkajú investičných nákladov a predpovedí o cene plynu v energetickom mixe. Európsky trh s plynom má v súčasnosti objem okolo 520 miliárd metrov kubických ročne. Časť pochádza z našich vlastných ložísk v Spojenom kráľovstve a v Holandsku, ale viac ako 60 % našich dodávok plynu sa dováža z tretích krajín a toto číslo sa čoskoro vyšplhá na viac ako 80 %. Z tohto dôvodu budú nové ložiská, ako plyn v hornine, vhodným doplnkom existujúcich ložísk, a tak znížia našu závislosť od odvážaného plynu.

V súčasnosti výrazne vzrástol predaj plynu z horninových ložísk a bridlicového plynu zo Spojených štátov. Pred desiatimi rokmi by nikto neuveril, ako rýchlo a dramaticky môže výroba plynu z horniny, ktorý sa získava pomocou vodného tlaku a chemických látok, zmeniť trh. Ešte pred pár rokmi Spojené štáty plyn dovážali. Teraz ho dokonca napriek vlastnému rastúcemu dopytu po plyne vyvážajú. Preto je trh s plynom, ktorý bol vždy kontinentálnym trhom, prvýkrát na ceste stať sa celosvetovým trhom, v ktorom sa plyn zo Spojených štátov dodáva do európskych terminálov so skvapalneným zemným plynom (LNG).

Momentálne z tohto vývoja nevyvodzujem žiadne závery. Otázka vyhnutia sa rastúcej závislosti, otvorený trh a svetový obchod spolu hovoria v jeho prospech. Je to aj v záujme niektorých členských štátov. Na druhej strane je však dôležité vyjasniť si, že máme právne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré upravujú oblasť tečúcej vody a podzemnej vody a ťažbu surovín zo zeme. Máme tiež právne predpisy týkajúce sa uhľovodíkových zdrojov, ktorých cieľom je umožniť nediskriminačný prístup k životnému prostrediu a tiež jeho ochranu. Navyše existujú nariadenia o zdraví a bezpečnosti pre občanov EÚ. Všetky tieto skutočnosti treba brať do úvahy.

Predovšetkým v Poľsku a potom aj v Spojenom kráľovstve a Nemecku existuje potenciál pre výskum a podľa potreby aj pre ťažbu. V Nemecku však ide aj o otázku prijatia. Tento plyn nebude možné ťažiť bez toho, aby to schválili ľudia v regiónoch a miestni obyvatelia.

Komisia monitoruje tento proces a je tiež pripravená vydať znalecké posudky. Myslím si, že ešte tri až päť rokov nebudeme mať jasnú predstavu o podiele nášho vlastného plynu z horniny na európskom trhu. Musíme tento vývoj sledovať bez toho, aby sme ho vopred odsudzovali. Treba však dodať, že aj keď využijeme tieto ložiská, budú len doplnkom k existujúcim zdrojom plynu. To znamená, že dovážaný bežný plyn z tretích krajín ako Nórsko, Rusko a Alžírsko alebo po mori z Kataru a iných štátov bude v najbližších desaťročiach určite naďalej zohrávať ústrednú úlohu v napĺňaní potrieb európskeho trhu s plynom. Infraštruktúra ako nové, bezpečné plynovody a dodatočné terminály LNG zostanú naďalej dôležité. Myslím si, že máme možnosť ťažiť náš vlastný plyn s cieľom doplniť dovoz, ale rozhodne nebude môcť nahradiť dovážaný plyn.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Som rád, že Európskemu parlamentu sa podarilo začať rozpravu o možnosti využitia plynu z nekonvenčných zdrojov energie, akými sú bridlicový plyn, plyn z horninových ložísk a metán obsiahnutý v sloji uhlia.

Vzhľadom na nedávne závery energetickej rady o energetike a rozsiahlu verejnú rozpravu si myslím, že bridlicový plyn sa z dlhodobého hľadiska môže stať jedným zo spôsobov diverzifikácie zdrojov energie. Európska únia by nemala presviedčať tých, ktorí už sú na našej strane. Namiesto toho by sa mala bližšie pozrieť napríklad do Spojených štátov, aby videla, ako tam ťažba bridlicového plynu už spôsobila revolúciu na trhu s energiou. Za predpokladu, že to bude mať v budúcnosti ešte výraznejšie následky pre celosvetový trh, by sa malo získavanie bridlicového plynu stať prioritou aj v Európe najmä preto, že podľa druhého strategického prieskumu energetickej politiky zásoby tohto plynu štvornásobne prevyšujú zásoby bežného plynu v Európskej únii.

Európska únia by mala vypracovať prvé analýzy ťažby bridlicového plynu v Európe. Potenciál bridlicového plynu už bol okrem iných krajín zaznamenaný v Nemecku, Francúzsku, Rumunsku, Bulharsku, Holandsku, Švédsku, Poľsku a Veľkej Británii. Ak je to možné, mala by sa poskytnúť finančná podpora výskumným programom, ktoré by umožnili vývoj bezpečných a hospodársky životaschopných technológií na ťažbu plynu z nekonvenčných zdrojov energie.

Dovolím si položiť dve otázky. Po prvé, vykonáva Komisia kroky na vypracovanie prvých analýz o možnosti využívania plynu z alternatívnych zdrojov v Európe a pripravuje štúdie o technickej a hospodárskej realizovateľnosti takejto ťažby v kontexte práce týkajúcej sa priorít energetickej infraštruktúry v období oddnes do roku 2020? Moja druhá otázka znie takto: zohľadnila Komisia v plánovanom finančnom výhľade na roky 2014 – 2020 podporu geologického prieskumu s cieľom odhadnúť potenciál existujúcich ložísk a možnosť ťažby bridlicového plynu v Európe, ktorá by urýchlila technologický vývoj v tejto oblasti?

  Zigmantas Balčytis, v mene skupiny S&D. – (LT) V súvislosti s obnovou hospodárstiev a priemyslu členských štátov bude neustále rásť dopyt po plyne. Medzitým môže rýchle vyčerpanie našich vlastných zdrojov zemného plynu spôsobiť ešte väčšiu závislosť Únie od dodávateľov z tretích krajín a oslabiť konkurencieschopnosť nášho priemyslu. Plyn z alternatívnych zdrojov môže byť efektívnym východiskom, ktoré zásadným spôsobom prepíše mapu dodávok plynu v Európe a prerozdelí ekonomické páky. Je však potrebné konať ihneď a mohli by sme využiť skúsenosti, ktoré už získali ostatné krajiny. Nedávno sa veľa diskutovalo o potenciáli bridlicového plynu a dnes, pán komisár, ste tiež naznačili, že to bolo zaznamenané v záveroch zasadnutia Európskej rady zo 4. februára. Myslím si, že Európska únia musí naozaj bezodkladne vypracovať konkrétne plány a začať s prieskumom možných ložísk takýchto plynov a ich využitia. Samozrejme, ako ste spomenuli, bridlicový plyn nesmie a nemôže byť jediným spôsobom zníženia energetickej závislosti. Ak sa však potvrdia predpovede geológov Európskej únie, potom sa zásoby plynu nachádzajú nielen v Poľsku a Nemecku, ale možno aj v iných krajinách. To by v budúcnosti mohlo prispieť k zníženiu vplyvu tretích krajín na hospodárstvo Európskej únie a jej konkurencieschopnosť. Žiaľ, v tejto oblasti sme najmenej o desať rokov pozadu za Spojenými štátmi, kde neustále rastúce množstvá získaného bridlicového plynu úplne zmenili trh s plynom. Myslím si, že je potrebné zintenzívniť úsilie v tejto oblasti a prijať konkrétne opatrenia na využitie týchto zdrojov v hospodárstve.

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. – (FR) Úplne chápem nadšenie spôsobené výskytom bridlicového plynu v európskych spodných pôdach a túžba po energetickej nezávislosti je veľmi chvályhodná.

Na druhej strane si myslím, že tento optimizmus by sa mal podstatne zmierniť, v prvom rade v Spojených štátoch, kde sa bridlicový plyn skutočne využíva vo veľkej miere. Viacero štátov sa približuje k moratóriu a nezávislá skupina odborníkov (IPE) bola poverená vypracovaním posúdenia vplyvu, ktoré bude trvať viac ako dva roky, s cieľom analyzovať dôsledky tejto ťažby pre životné prostredie.

Po druhé, v čase, keď sa snažíme podstatne znížiť emisie skleníkových plynov, by sa mohlo zdať úplne nezlučiteľné s politikami EÚ, aby sa pred vykonaním akéhokoľvek dôkladného prieskumu nevypracovalo posúdenie vplyvu o výlučne klimatickom vplyve ťažby z týchto ložísk z hľadiska skleníkových plynov.

Po tretie, pán komisár, povedali ste, že musíme dodržiavať environmentálne normy. Berieme to na vedomie a vítame to. Dnes je však jasné, že v krajinách, kde sú udelené licencie na prieskum – mám na mysli najmä našu krajinu –, sa úplne zabudlo na právne predpisy v oblasti životného prostredia; nedodržiavajú sa a my porušujeme zákon. Neuplatňuje sa Aarhuský dohovor, ľudia neboli varovaní, neprebieha žiadny verejný prieskum, neexistuje žiadne posúdenie vplyvu a zatajuje sa používanie nebezpečných chemických látok.

Preto je absolútne neprijateľné, aby sa pokračovalo týmto spôsobom, a skutočný problém, pán komisár, spočíva v tom, či nie je ťažba bridlicového plynu na takom husto obývanom území, akým je územie Európy, ktoré je úplne odlišné od územia USA, v rozpore s našimi právnymi predpismi na ochranu životného prostredia a prístupom ľudí k informáciám.

Rada by som počula vaše odpovede.

  Michèle Rivasi, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Úplne súhlasím s tým, čo povedala pani Lepageová, a chcela by som položiť nasledujúcu otázku: ide o príležitosť alebo o predvídateľnú ekologickú katastrofu?

V otázke ťažby však zaostávame 10 rokov za Spojenými štátmi. Čo vidíme? Vidíme, že podzemná voda bola znečistená chemickými látkami, ktoré presiakli týmto hydraulickým štiepením. Tiež vidíme znečistenie ovzdušia. Teraz vidíme, že sú tam prchavé organické zlúčeniny (POZ), a objavil sa dokonca aj ozón ako následok všetkých látok vypustených do ovzdušia. Vidíme, že zdravotné dôsledky neovplyvňujú iba ľudí žijúcich v blízkosti, ale aj dobytok a, samozrejme, používateľov freatických kanálov, pretože už nemôžu piť vodu, ktorú obsahujú. New York Times minulý týždeň oznámil, že okrem znečisťovania podzemnej vody uhľovodíkmi a biocídmi toto zamorenie vyžaruje aj rádioaktívne prvky.

Vo Francúzsku, ako poznamenala pani Lepageová, bolo bez akejkoľvek rozpravy, bez akejkoľvek konzultácie a bez akéhokoľvek posúdenia vplyvu podpísaných osem licencií. A vy hovoríte o spoločenskej prijateľnosti? Prebieha skutočná vzbura. Na poslednej demonštrácii v departemente Ardèche sa zúčastnilo viac ako 20 000 ľudí presne z toho dôvodu, že im záleží na ich krajine. A vy vravíte, že ide o ekonomickú príležitosť. Ale kto má z tohto plynu prospech? Hovoríme o cui bono? Ide o voľbu plynu pre potreby priemyslu na úkor zásob vody vo freatických kanáloch? Moratórium mesta New York je dobrým príkladom tohto problému.

Preto jednoducho žiadame o odobratie licencií. Uskutočnenie prieskumu neprichádza do úvahy, kým nemáme žiadnu záruku dodržiavania rámcovej smernice o podzemnej vode, rámcovej smernice o kvalite ovzdušia alebo Aarhuského dohovoru. Preto čakáme na vaše odpovede a v Európe, vo Francúzsku a v krajinách, ktorých sa to týka, odmietneme ťažbu týchto nekonvenčných foriem plynu, ak budú chýbať tieto záruky.

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Úspešná komercializácia nekonvenčného plynu zmenila Spojené štáty na vývozcu tohto paliva s potenciálom, ktorý presahuje potenciál Ruska. Situácia na trhoch sa tiež zmenila. Dlhodobé, fixné zmluvy a cenové mechanizmy založené na cenách ropy boli nahradené flexibilnejšími dohodami a spotový trh začína zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. Profitujú z toho jednotliví spotrebitelia aj odvetvie, keďže všetci platíme nižšie účty. Európa si nemôže dovoliť premárniť tento potenciál a príležitosť tohto druhu, najmä vzhľadom na dôraz, ktorý EÚ kladie na odklon od uhlia, ktorý znamená, že plyn má v európskych hospodárstvach čoraz väčší význam. Táto príležitosť na diverzifikáciu zdrojov plynu a zvýšenie podielu vlastných zdrojov, a tým zníženie našej závislosti od dovozu, sa teraz objavila v krajinách ako Poľsko, Francúzsko a Nemecko. Vo všetkých týchto krajinách sú práce zamerané na získanie plynu z nekonvenčných ložísk v pokročilej fáze. Nezabúdajme na to, že v tomto odvetví sa neočakáva, že naň poskytneme peniaze alebo vytvoríme špeciálne prednostné prevádzkové podmienky. Ide o odvetvie, ktoré už v Európe investovalo stovky miliónov eur a potrebuje len jednu vec: aby sa mu do cesty nekládli prekážky a aby sa s ním zaobchádzalo rovnako. To isté očakávajú aj Európski konzervatívci a reformisti v tomto Parlamente od Európskej komisie. Dúfajme, že my ako Európa nepremárnime túto príležitosť.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) V porovnaní s tradičnými zdrojmi plynu predstavuje dnes ťažba z netradičných zdrojov iba približne 5 % z celkovej produkcie plynu na svete.

Netradičné zdroje majú totiž – v porovnaní s tradičnými náleziskami – nižšiu koncentráciu suroviny. Popri uhoľnom metáne či plyne ukrytom v nízko priepustných horninách alebo plynných hydrátoch sa ako najperspektívnejší zdroj javí bridlicový plyn. S jeho ťažbou majú najlepšie skúsenosti v Severnej Amerike, kde ťažba z netradičných zdrojov v roku 2007 predstavovala až 42 % z celkovej produkcie.

Podľa odhadu Medzinárodnej agentúry pre energiu by mohlo byť aj v Európe až 991 miliárd kubických metrov netradičných zásob plynu. Mali by sa nachádzať najmä v Poľsku, Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, vo Švédsku a vo Veľkej Británii. V rokoch 2007 – 2010 vydalo Poľsko takmer 60 licencií na prieskum a ťažbu bridlicového plynu. Medzi držiteľmi týchto licencií sú aj významné svetové energetické koncerny.

Z uvedeného je teda zrejmé, že pre využitie nových technológií horizontálnej ťažby sa aj tieto nové netradičné zdroje plynu stávajú zaujímavou alternatívou.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Keď sa pozrieme na kolísanie cien na trhoch s energiou za niekoľko posledných týždňov, môžeme vidieť, že nielen politické riziká, ktoré predstavujú mnohé krajiny, ale aj finančné trhy a mnohé iné vplyvné faktory znemožňujú rozvoj bezpečnej stratégie pre budúcnosť. Preto musíme rozdeliť oblasť energetiky na čo najviac kúskov a je jasné, že plyn bude v budúcnosti v tomto ohľade naďalej zohrávať významnú úlohu. Musíme sa, samozrejme, zamerať na účinné využívanie plynu. Potrebujeme viac účinnosti nielen vo výrobných procesoch, ale aj v spotrebe. Musíme zabezpečiť, aby poplatky súvisiace s emisiami CO2 zaplatil spotrebiteľ a nie výrobcovia, pretože inak sa naruší medzinárodná hospodárska súťaž. Nemalo by byť pre nás dôležité, či sa plyn, ktorý vytvára CO2, používa v Európe alebo mimo nej. Európa je región s najväčšou kúpnou silou. Ak dovážame výrobky s vysokým podielom CO2 alebo ich prepravujeme v rámci Európy, nesmie to ovplyvniť našu konkurencieschopnosť.

Musíme tiež zvážiť význam plynovodov v budúcnosti. Plynovod je vlastne ako svadba. Obaja partneri musia byť dlhú dobu spojení, aby to bolo obojstranne výhodné.

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – (DE) Pán Oettinger, potešilo ma, že ste sa nepripojili k rastúcemu trendu v súvislosti s eufóriou z bridlicového plynu, ale namiesto toho ste odporučili zaujať rozumnejší prístup. Táto oblasť je, samozrejme, do určitej miery nádejná, pretože by mohla mať za následok zníženie našej závislosti od dodávok plynu. V skutočnosti z nej už máme osoh. Spomenuli ste skutočnosť, že ceny klesajú pre veľké dodávky nekonvenčného plynu pôvodom z USA. Napriek tomu, ako ste povedali, musíme vytvoriť atmosféru dôvery, ak chceme, aby sa táto téma preskúmala objektívne.

Komisia navrhuje revíziu regulačného rámca. Prekvapilo ma, keď vaša hovorkyňa nedávno povedala, že v nariadeniach budú určite medzery. Na rozdiel od USA však Komisia zabudla vykonať veľa vecí. Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) vypracováva veľkú štúdiu. Chcel by som vedieť, prečo nerobíme niečo podobné alebo prečo aspoň nečakáme na výsledky tejto štúdie predtým, než vykonáme akékoľvek ďalšie kroky. Momentálne potrebujeme politické moratórium na činnosti súvisiace s bridlicovým plynom dovtedy, kým nebudeme vedieť odpovedať na otázky, ktoré nám kladie mnoho občanov, pretože si uvedomili, že v USA sa postupovalo príliš rýchlo. Objavujú sa tam problémy, ktoré sú závažnejšie, než si ľudia pôvodne chceli pripustiť, a USA má teraz ten druh ťažkostí, ktorým sa chceme jednoznačne vyhnúť.

Preto vás ako člena Komisie zodpovedného za túto oblasť vyzývam, aby ste nepokračovali v tom, čo ste naplánovali, ale aby ste rovnako ako Američania vykonali dôkladnejší prieskum s cieľom vytvoriť atmosféru dôvery.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Ložiská alternatívneho plynu, predovšetkým bridlicového plynu, umožnili Spojeným štátom dosiahnuť za posledných 10 rokov úplnú plynovú nezávislosť. Vďaka týmto ložiskám sa Spojené štáty zmenili z dovozcu plynu na vývozcu plynu a využívanie týchto ložísk tiež viedlo k hmatateľným výhodám v oblasti životného prostredia, napríklad k obmedzeniu množstva vyťaženého uhlia a s tým súvisiacich škôd.

Vedci predpovedajú, že podobný scenár by sa mohol vyskytnúť aj v Európskej únii. Využívanie plynu z nekonvenčných ložísk v Európe je najlepšou alternatívou vzhľadom na veľké nádeje Parlamentu v súvislosti so znížením emisií CO2, a teda aj znížením ťažby uhlia. Okrem toho sme boli nedávno svedkami značného nárastu ceny plynu získavaného z konvenčných zdrojov. Výrazný vplyv má aj situácia na Blízkom východe. Možná ťažba z týchto ložísk preto umožní skutočné zníženie nákladov na výrobu energie, pretože predstavuje alternatívu k dovážanému plynu, ktorý je čoraz drahší.

Ťažba nekonvenčného plynu tiež umožňuje zníženie nezamestnanosti, ako sme mohli vidieť v Spojených štátoch, kde skúsenosti ukázali, že takáto ťažba sa vyplatí. Len v americkom štáte Pensylvánia si približne 200 000 ľudí našlo prácu v súvislosti s ťažbou a spracovaním nekonvenčného plynu a miestne hospodárstvo má každoročný príjem viac ako 8 miliárd USD z daní, objednávok zo strany ťažobných spoločností a koncesných poplatkov. Nezaostávajme preto a prijmime konkrétne opatrenia, aby sme využili túto obrovskú príležitosť a potenciál.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Je potrebné uvítať, že sme úspešne vyvolali diskusiu na tému, ktorá bola v Európskej únii trochu zanedbávaná, a to získavanie plynu z alternatívnych ložísk. Ako už povedal pán komisár, geologické podmienky pre výskyt tohto plynu potenciálne existujú v mnohých krajinách. Množstvo v Poľsku sa odhaduje na 1000 až 3000 miliárd metrov kubických s ročnou ťažbou približne 14 miliárd metrov kubických. Európa si nesmie dovoliť zanedbať túto otázku, aj keď len vzhľadom na to, čo sa stalo na americkom trhu. Napokon, plyn ako palivo zostane ešte dlho kľúčovým zdrojom energie, ako vyplýva napríklad z druhého strategického prieskumu energetickej politiky. Táto správa zároveň odhaľuje, že Európa je závislá od dodávok z tretích krajín. Napríklad vzhľadom na súčasné konflikty v severnej Afrike, ktoré ovplyvňujú trh s palivami, by sme si mali klásť otázky, či sa takéto alternatívne zdroje nachádzajú v samotnej Európe.

Je úplne samozrejmé, že sa objaví otázka, aký environmentálny vplyv budú mať takéto kroky. Myslím si, že by sme mali vyčleniť veľkú sumu peňazí na prieskum metód šetrných k životnému prostrediu na ťažbu plynu z alternatívnych zdrojov, akými sú bridlicové ložiská. Zdá sa, že Európa by mohla aj v tejto oblasti zohrávať vedúcu úlohu. Ak chceme dosiahnuť naše environmentálne ciele, musíme na jednej strane získať nové zdroje plynu a na druhej strane stanoviť technológiu a metódu ťažby takým spôsobom, aby sa zabránilo ďalekosiahlemu poškodeniu životného prostredia. Ďakujem veľmi pekne.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Je už dobre známe, že celosvetové zásoby uhľovodíka sa už skoro minuli. To sa odrazí na vyšších nákladoch na ťažbu, čo povedie k prehnane vysokým cenám.

Plyn vyrobený z alternatívnych zdrojov by na európskom trhu s energiou zohrával dôležitú úlohu. Európa by ho mohla použiť na diverzifikáciu svojich zdrojov energie, a tak znížiť závislosť od tretích krajín. Jednou z dostupných možností môže byť ťažba európskych zásob plynu nekonvenčným spôsobom. V Rumunsku už tri ropné spoločnosti získali licenciu na túto činnosť. Plynové hydráty, známe aj ako horľavý ľad, sa vo veľkom množstve nachádzajú v Čiernom mori. Ak sa budú ťažiť na miestnej úrovni, táto výhoda by znížila závislosť EÚ od ruských plynovodov.

Trh s bioplynom je tiež jedným z najrozvinutejších trhov v Európe. Krajiny ako Rumunsko majú potenciál na výrobu bioplynu, ale na jeho ťažbu sú stále potrebné investície do technológie.

  Arturs Krišjānis Kariņš, (PPE) . – (LV) Len si predstavte tie množstvá peňazí, ktoré každý deň opúšťajú Európsku úniu v podobe platby za dovážaný plyn. Keby sme to videli, keby sa tieto peniaze prevážali v nákladných autách, nastali by zápchy na hranici s Ruskom, smerom k severnej Afrike, smerom k Nórsku. Vo svete nastala tichá revolúcia, ako aj hlasná revolúcia, ktorú pozorujeme v severnej Afrike. Tá prvá sa týka ťažby bridlicového plynu. Ako už spomenuli mnohí rečníci, za posledných 10 rokov sa v dôsledku týchto nových technológií, ktoré uľahčujú prístup k bridlicovému plynu, Spojené štáty premenili z čistého dovozcu na krajinu, ktorá vyváža plyn.

Ak máme v Európe príležitosť využiť tieto nové technológie a použiť zemný plyn nachádzajúci sa v Európe na získanie prístupu k tomuto bridlicovému plynu, mohli by sme zlepšiť naše spoločné hospodárstvo znížením našej závislosti od dovozu.

Ďakujem vám za pozornosť.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Európska rada 4. februára odporučila, aby členské štáty preskúmali zdroje bridlicového plynu a plynu z ropnej bridlice v Európe. Ťažba nekonvenčných zdrojov plynu však predstavuje značné environmentálne a sociálne riziko. Ťažba bridlicového plynu sa nesmie uskutočniť bez vypracovania štúdie vplyvu, ktorá predstaví riziká spojené s ťažbou a opatrenia potrebné na ochranu miestnych obyvateľov a vlastníkov z hľadiska environmentálnych rizík.

Energetická bezpečnosť Európskej únie je založená na diverzifikácii zdrojov a trás dodávok energie. Pán komisár, zníženie závislosti od ruského plynu sa dá dosiahnuť aj zavedením projektov ako plynovod Nabucco, ktorý predstavuje kľúčovú prioritu pre Európsku úniu, spolu s inými menšími projektmi, akými sú transjadranský plynovod, prepojenie Turecko – Grécko – Taliansko alebo prepojenie Azerbajdžan – Gruzínsko – Rumunsko, ktoré zdôrazňujú osobitný význam Čierneho mora pre energetickú bezpečnosť Únie.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Oettingerovi za jeho vyhlásenie pre poľskú tlač, v ktorom povedal, že bridlicový plyn predstavuje príležitosť pre Európsku úniu, a pretože nechceme byť závislí od dovozu, využívanie bridlicového plynu je v záujme Európskej únie.

Po tom, ako som dnes počúval pána komisára, by som ho však chcel podnietiť, aby prejavil väčšie nadšenie v súvislosti s bridlicovým plynom, ktorý by sa mohol ukázať ako skrytý poklad. Chápem jeho pochybnosti týkajúce sa ochrany životného prostredia, ktoré sú očividne založené na predchádzajúcich skúsenostiach. Chcel by som však vyzvať Komisiu, aby bola aktívnejšia v podporovaní geologického prieskumu a aby využila čas, ktorý ste spomenuli – povedali ste, že prvé výsledky budú možno k dispozícii o päť rokov –, na pomoc tým, ktorí hľadajú bridlicový plyn s cieľom zabezpečiť, aby použité metódy nepoškodili prirodzené životné prostredie. Toto by mala byť v prvom rade úloha Komisie. Chcel by som povzbudiť pána komisára, aby vyvinul väčšie úsilie kvôli bridlicovému plynu, ktorý treba nájsť v Európe.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Fosílne palivá v súčasnosti pokrývajú prevažnú väčšinu svetovej spotreby primárnej energie: viac ako 80 % celkovo, z čoho ropa tvorí 34 %, uhlie tvorí 26 % a zemný plyn tvorí 21 %. Ako vieme, tieto zdroje sa využívali oveľa vyššou rýchlosťou, než je ich prirodzená reprodukčná rýchlosť, čo znamená, že sa neúprosne blíži ich vyčerpanie.

Situácia zemného plynu sa dá porovnať so situáciou ropy okrem skutočnosti, že nie je rozšírený do takej miery a ťažšie sa prepravuje a skladuje. Preto musíme nevyhnutne diverzifikovať naše zdroje energie. Neexistujú žiadne zázračné riešenia a je potrebné, aby sa so stále dostupnými zásobami fosílnych palív zaobchádzalo veľmi opatrne, rozumne a šetrne. Bez ohľadu na to, aké alternatívy sa nájdu pre dodávky energie, je však takmer isté, že celková spotreba energie sa bude musieť znížiť v súvislosti so súčasným stavom, čo nie je nevyhnutne zlá vec. Odteraz sa budeme musieť pripravovať na tento scenár.

  Alejo Vidal-Quadras (PPE). – V oblasti energetiky, kde Únia čelí vysokej závislosti od dovozu, sa veľa vykonalo na zníženie neustálych rizík spojených s našou zraniteľnosťou, čoho nedávnym a jasným príkladom bolo prijatie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu.

V našom programe by sa nemala prehliadať žiadna možnosť potrebná na zníženie našej energetickej závislosti od dovozu. Preto som spolu s ostatnými kolegami predstavil písomné vyhlásenie č. 67 o možnosti využívania alternatívnych zdrojov plynu v Európskej únii. Rád by som sa s vami podelil o tri skutočnosti na túto tému.

Po prvé, obnoviteľné zdroje predstavujú čoraz väčšiu súčasť nášho energetického mixu, ktorý priradil plynu pozíciu hlavného rezervného paliva. Po druhé, Spojené štáty preukázali existenciu technologických znalostí a hospodárskej životaschopnosti týchto nekonvenčných zdrojov a po tretie, Únia má obrovský potenciál týkajúci sa nekonvenčných zdrojov plynu. Z hľadiska energetickej závislosti si nesmieme dovoliť premeškať žiadnu príležitosť.

  Edit Herczog (S&D). – Bolo dobré, že pán komisár sa zúčastnil na otvorení Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) v Ľubľane. Myslím si, že sú to dobré správy pre našich kolegov.

Bridlicový plyn je príležitosť stať sa súčasťou riešenia. Preto ešte predtým, ako ho začneme využívať, by sme ako politici mali urobiť všetko pre to, aby sme nenarušili súhlas verejnosti, ale skôr aby sme ho vyvolali.

V porovnaní so Spojenými štátmi existuje, samozrejme, jeden rozdiel. Hustota obyvateľstva v Európe je oveľa vyššia ako v Spojených štátoch. Preto si myslím, že musíme požiadať Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu. Uvažovali sme o zavedení pilotného projektu a o vyčlenení časti peňazí pod záštitou Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ktorý by to viedol a financoval posúdenie vplyvu z fondov EÚ. Podľa mňa potrebujeme súhlas verejnosti, ak chceme stavať na tejto technológii, ktorá by mohla byť súčasťou riešenia.

  Seán Kelly (PPE). – V prvom rade musím povedať, že súhlasím s pánom komisárom a chválim ho za vyváženú prezentáciu. Bezpečnosť dodávok energie musí byť sine qua non európskej energetickej politiky pri našom ďalšom postupe. V ideálnom prípade by sme to, samozrejme, docielili obnoviteľnými zdrojmi a v tejto súvislosti máme svoje politiky, ale inak musíme hľadať riešenie z iných zdrojov. Nemôžeme byť naďalej závislí od Ruska – videli ste, čo spravili pred pár rokmi v Gruzínsku – a od režimov, akým je súčasný Kaddáfího režim, vzhľadom na to, aký to má vplyv na ceny.

Spoliehame sa na seba, a ak máme alternatívy – ktoré teraz máme vďaka bridlicovému plynu –, musíme ich v plnej miere využívať. Niektorí ľudia majú obavy o životné prostredie, ale postoj Európskej únie k životnému prostrediu je príkladný. Spýtajte sa ktoréhokoľvek poľnohospodára v Európe a povie vám, ako nám záleží na životnom prostredí a aké opatrenia prijímame na jeho ochranu. To isté platí aj v tomto prípade, ale musíme sa zaoberať každým spôsobom získania plynu od alternatívnych dodávateľov a – ak to tak môžem povedať – môžeme z toho mať veľký úžitok.

  Günther Oettinger, člen Komisie. – (DE) Skúsme predpovedať, kam sa uberá trh s plynom. Dnes sme predstavili oznámenie o pláne pre energetickú účinnosť, ktorý je zameraný na úsporu energie, jej účinné využívanie a nie plytvanie, ako aj bezpečnosť dodávok energie.

Po druhé, v rámci Európskej únie máme tiež rastúci dopyt po energii. Jedným príkladom toho je mobilita. V Nemecku je 520 vozidiel s dieselovým motorom na každých 1000 obyvateľov. V nových členských štátoch sa toto číslo pohybuje pod 200 vozidiel. Tieto čísla sa budú navzájom približovať, ale budú sa pohybovať skôr hore než dole na úroveň Poľska.

Po tretie, naše vlastné ložiská plynu sa zmenšujú. Za posledné desaťročie ich počet v Spojenom kráľovstve výrazne klesol a to isté sa bude v nasledujúcom desaťročí odohrávať v Holandsku, čo povedie k zvýšeniu závislosti. Okrem toho sa väčšina našich nádejí, samozrejme, vkladá do plynu. Prečo je to tak? Napriek tomu, že ide o fosílne palivo, je oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu v súvislosti s emisiami CO2 než uhlie alebo ropa a je oveľa flexibilnejšie než jadrová energia a uhlie. Z tohto dôvodu je plyn nevyhnutný pre zabezpečenie zvýšenej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ak si vezmeme otázku základného zaťaženia, v súčasnosti ide o približne 8000 hodín ročne, zatiaľ čo údaj pre veternú energiu sa podľa situácie pohybuje medzi 2000 až 5000 hodinami a pre slnečnú energiu len medzi 600 až 2000 hodinami. Z toho jasne vyplýva, že plyn potrebujeme. Ak chceme obnoviteľnú energiu, potom je plyn jej logickým partnerom, aj keď je pre mnohých ľudí ťažké prijať to.

Preto radšej pri práci vychádzam z ročnej spotreby 600 miliárd metrov kubických v Európe než 300 miliárd. To povedie k zvýšeniu úrovne závislosti na 80 %. Z tohto dôvodu musíme najprv diverzifikovať a modernizovať naše dopravné trasy, aby zodpovedali najnovším technickým požiadavkám. Musíme tiež odstrániť energetické ostrovy, rozvinúť skladovacie kapacity a diverzifikovať zdroje. To znamená, že popri Rusku, Nórsku, Alžírsku, Katare a Líbyi by sme mali tiež získavať plyn z regiónu Kaspického mora. Plyn z tejto oblasti sa dá priviesť na európsky trh s plynom prostredníctvom prepojenia Turecko – Grécko – Taliansko (ITGI), transjadranského plynovodu (TAP) a plynovodu Nabucco. V záujme diverzifikácie nevylučujem ani možnosť využitia plynu z horniny v členských štátoch. Tento proces je len začiatok.

Je tu však otázka, či potrebujeme regulačný zásah z Európy. Prečo by to tak mohlo byť? Predpokladajme, že Poľsko ľubovoľne rozdá licencie a to ohrozí podzemnú vodu alebo pôdu v Poľsku. To by pravdepodobne za hranicami Poľska nemalo žiadny výrazný vplyv. Musíme sa zaoberať nasledujúcou otázkou, ak sa nechceme brať príliš vážne. Nedôverujeme vláde vo Varšave, že zabezpečí čistú vodu a pôdu pre svojich občanov a s cieľom chrániť vlastnícke práva? Verím, že každá demokraticky zvolená vláda v Európe, ktorá sa zodpovedá parlamentu a verejnosti, to spraví. Preto, ak berieme subsidiaritu vážne, musíme zvážiť, prečo by mal Brusel kontrolovať, schvaľovať alebo zamietať vrt v Poľsku namiesto Varšavy. Mám silnú dôveru voči národným vládam. Dôverujem im. Napriek tomu som rád, že diskutujeme o spoločných predpisoch.

Musíme preskúmať, či je európsky regulačný rámec dosť podrobný a či bude zaručené dodržiavanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, právnych predpisov týkajúcich sa ochrany pôdy, nariadení o podzemnej vode, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci pre príslušných zamestnancov a ľudí v danej oblasti a dodržiavanie vlastníckych práv. Neviem, či je to tak, ale domnievam sa, že moja hovorkyňa má pravdu. V rámci európskych nariadení je priestor na zlepšenie. To platí pre všetky oblasti. Týka sa to kvót pre ženy a týka sa to aj tejto oblasti. Z tohto dôvodu budeme skúmať možnosti zlepšenia. Takisto požiadame členské štáty, aby nám dali spoločný, koordinovaný zoznam požiadaviek na povolenie. Toto všetko sa doteraz odohrávalo bez toho, aby sa vyvodili akékoľvek definitívne závery. Spojené štáty sa v niektorých ohľadoch podobajú Európe, ale nie v ostatných. Majú dosť odlišnú hustotu obyvateľstva, a preto témy týkajúce sa miestneho obyvateľstva, zdravia a bezpečnosti a podzemnej vody zohrávajú úplne inú úlohu ako v husto obývaných oblastiach v strednej Európe, ako napríklad v Poľsku, Nemecku alebo Francúzsku.

Nariadime vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bude zahŕňať prieskum toho, aké sú riziká na základe typických uplatnení pre testovacie vrty v rámci EÚ, a či sú právne nariadenia v členských štátoch primerané, a ak je to tak, kde musíme zaviesť zlepšenia na úrovni EÚ. Radím všetkým, aby do tejto témy nevnášali emócie. V odpovedi váženej francúzskej poslankyni tohto Parlamentu, ktorá povedala, že neboli chránené ich záujmy, by som povedal, že vo Francúzsku je mojím záujmom najvyššia možná úroveň bezpečnosti jadrových elektrární, ktorá je aspoň teraz oveľa dôležitejšia než skúšobné vrty na bridlicový plyn.

Chcel by som ešte povedať jednu vec, ktorá je mimo záznamu. Som veľmi vďačný, že ste sem dnes prišli tak neskoro a že ste zostali s cieľom zúčastniť sa na rozprave. Mrzí ma, že mnohí poslanci, a to môžem povedať, lebo som bol dlhý čas poslancom tohto Parlamentu, dostali slovo a potom opustili Parlament. Nemyslím si, že inde prebiehajú nejaké dôležité podujatia. Podľa mňa nie je slušné voči mne, ani voči vám, aby sa ujali slova a potom odišli. Takýto druh správania neprospieva dobrej povesti Parlamentu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Plyn získaný pomocou netradičných technológií môže v budúcnosti zohrávať špeciálnu úlohu na trhu s energiou v EÚ. Dôvodom je to, že využívanie alternatívnych zdrojov plynu v EÚ by výrazne znížilo rastúce množstvá dovážaného plynu v Európe a riziko dodávok plynu hroziace krajinám strednej a východnej Európy. Navyše nesmieme ignorovať skutočnosť, že rozšírenie nových zdrojov plynu v rámci EÚ by mohlo nákladovo efektívnym spôsobom prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov. V Spojených štátoch už nová technológia za niekoľko posledných rokov spôsobila revolúciu na trhu s plynom. V dôsledku využívania alternatívnych zdrojov plynu, ktoré v súčasnosti tvoria viac ako polovicu americkej produkcie, výrazne klesli ceny plynu a krajina sa už nemusí spoliehať na dovážané zdroje. V Európe ako najväčšom svetovom trhu s plynom je využívanie alternatívnych zdrojov plynu stále v plienkach. Napriek úspechu v Spojených štátoch výsledky európskych pilotných investícií, ktoré boli doteraz realizované, nesplnili očakávania. Okrem rozličných geologických podmienok čelia investori v Európe aj vyšším regulačným a environmentálnym rizikám. Aby sa americký úspech prejavil aj v EÚ, je dôležité, aby Európa mala primeranú stratégiu pre alternatívne zdroje plynu. Bolo by potrebné vypracovať komplexné posúdenie na európskej úrovni s cieľom jasne identifikovať príležitosti, ktoré poskytujú alternatívne zdroje plynu, ako aj príslušné riziká. Dôvodom je, že Európa si nemôže dovoliť luxus v podobe odmietnutia príležitosti na alternatívnu výrobu plynu, ktorý by sa mohol využívať v rámci EÚ v dobe, keď sa vyčerpávajú tradičné zdroje plynu v Severnom mori.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Bezpečnosť dodávok plynu bude v budúcnosti závisieť nielen od vzťahov EÚ s výrobcami plynu z tretích krajín, ale aj od vývoja výroby plynu v EÚ. Investície do technologického vývoja v oblasti získavania zemného plynu z alternatívnych zdrojov by mohli v budúcnosti podstatne prispieť k zníženiu závislosti od dovážaného plynu.

Myslím si, že nesmieme ignorovať možný výskyt a ťažbu bridlicového plynu v Európe, a očakávam, že Komisia vypracuje technickú a hospodársku štúdiu o realizovateľnosti ťažby. V Európe sú k dispozícii rôzne zdroje financovania, ktoré môžu podporiť členské štáty v realizácii potrebných investícií do infraštruktúry, výroby a do opatrení zameraných na dosiahnutie energetickej účinnosti na regionálnej a miestnej úrovni. Medzi ne patria najmä pôžičky a záruky od Európskej investičnej banky alebo financie dostupné prostredníctvom regionálnych, štrukturálnych alebo kohéznych fondov. Na základe týchto nástrojov financovania a v rámci rozpočtového výhľadu na obdobie rokov 2014 – 2020 musí Komisia tiež identifikovať finančné riešenie v súvislosti s využívaním plynu z alternatívnych zdrojov, ktoré by mohlo mať ďalekosiahly vplyv na európsky trh s plynom a energiou.

21. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

22. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 00.15 hod.)