Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2513(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0165/2011

Rozpravy :

PV 07/03/2011 - 20
CRE 07/03/2011 - 20

Hlasovanie :

PV 09/03/2011 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0089

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 9. marca 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

11. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
Zápisnica
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2012

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten (EFD). – Chcem podať vysvetlenie hlasovania o harmonograme schôdzí na rok 2012. Samozrejme, hlasovali sme o úplnom nezmysle, pretože to nerieši problém troch rôznych parlamentov: v Štrasburgu, v Bruseli a, samozrejme, v Luxemburgu, na ktorý všetci zabúdajú. Celkové súhrnné náklady predstavujú, pokiaľ viem, približne 250 miliónov EUR mesačne.

Chcel by som predložiť konštruktívny návrh. Prečo namiesto schôdzí pri dvanástich rôznych príležitostiach v Štrasburgu neuskutočníme dvanásť rôznych schôdzí v Štrasburgu v priebehu jedného týždňa? V prvý deň by boli tri schôdze, v druhý deň tri schôdze, v tretí deň tri schôdze a vo štvrtý deň tri schôdze. Takto by sme tu museli tráviť len jeden týždeň v roku. Zvyšok času môžeme byť v Bruseli, ak je to potrebné, a môžeme ušetriť obrovské náklady a zbaviť sa obrovského nepohodlia.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Každomesačné putovanie tohto Parlamentu medzi dvoma sídlami je skutočne neobyčajné. Kážeme finančnú disciplínu a aj tak vynakladáme stovky miliónov libier každý mesiac na presúvanie našich tlmočníkov a úradníkov výborov a všetkých poslancov. Hovoríme o globálnom otepľovaní a aj tak spôsobujeme emisie tisícov ton skleníkových plynov, pretože flotila nákladných áut prepravuje potrebné dokumenty sem a tam.

Viem, že existuje argument, ktorý uvádzajú poslanci tohto Parlamentu s poukázaním na symbolický význam Štrasburgu a historickú myšlienku a tak ďalej, a skôr podporujem myšlienku, aby EÚ ako klub štátov svoje inštitúcie rozmiestňoval v rôznych krajinách a nekoncentroval všetko v Bruseli. Ale majme jedno sídlo: buď tam, alebo tu. Prečo jednoducho nepredložíme Parlamentu návrh, aby sme sa stretávali permanentne buď v tomto krásnom alsaskom meste, alebo v Bruseli?

Tak či onak: znížme objem odpadu a pokúsme sa v tomto období úspor vrátiť aspoň časť toho, čo ušetríme, našim daňovým poplatníkom, ktorí sú pod silným tlakom.

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI).(FR) Hlasovanie, ktoré prebehlo a pri ktorom sa síce dosiahla väčšina, je v skutočnosti krok podkopávajúci literu zmlúv, ktorá je veľmi jasná a ktorá stanovuje, že v Štrasburgu sa musí konať 12 schôdzí. Aby sa jedna z nich odstránila, tvrdí sa, že počas jedného týždňa sa môžu konať dve rôzne schôdze. To je tiež spôsob, ako obísť veľmi jasný interpretačný rozsudok Súdneho dvora práve vtedy, keď tento Parlament chcel znížiť počet schôdzí z 12 na 11.

Už 20 rokov sme svedkami pokútnych pokusov pripraviť Štrasburg o štatút sídla Európskej únie. Je to tak – a kolegovia majú v tejto súvislosti pravdu –, že súčasná situácia je neudržateľná, ale nie sme povinní urobiť z Bruselu Washington DC Európskej únie. Mohli sme skonsolidovať činnosť Parlamentu v Štrasburgu, ale na to by bolo potrebné niečo iné než trvalá neochota francúzskych orgánov podniknúť niečo v tomto smere.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE). (DE) To, čo sa stalo dnes, nebolo víťazstvo bruselského tábora nad štrasburským táborom, pretože aj počet bruselských zasadnutí sme znížili o jedno. Skóre je teda Brusel – Štrasburg 1 : 1. Dámy a páni, hlasovali sme však proti právnym predpisom – rozhodnutie uskutočniť augustové a októbrové plenárne zasadnutie v jednom týždni je protiprávne, pretože zmluva stanovuje, že sa musia konať mesačné plenárne zasadnutia.

Nemožno to odôvodniť ani úsporou nákladov, pretože náklady – ktoré, mimochodom, dosahujú výšku 70 miliónov EUR, čo je dosť – nevznikajú v dôsledku Štrasburgu, ale skôr preto, lebo činnosť sa neprestajne presúva – v rozpore so zmluvou – do tieňa bruselskej byrokracie.

Ak by sme svoju prácu sústredili v Štrasburgu, ušetrili by sme peniaze a mali by sme nezávislú, demokratickú tvár v Európe.

 
  
  

Správa: José Manuel Fernandes (A7-0049/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Požiadal som o slovo na tému rozpočtových rokovaní, pretože si myslím, že s Európskym parlamentom sa v tejto súvislosti nezaobchádza vždy spravodlivo. Ako poslanci EP musíme tiež podporiť šetrenie, ale ide jednoducho aj o to, že si musíme riadne plniť svoje povinnosti. Navrhované zvýšenie rozpočtu pre Európsky parlament, ktoré je výrazne pod mierou inflácie, preto nie je primerané. Nezohľadňuje napríklad zvýšenie počtu poslancov tohto Parlamentu o 18, ani skutočnosť, že musíme financovať pristúpenie Chorvátska, a ani iné investície, ktoré musíme zrealizovať.

Predpokladám, že nakoniec sa v tejto veci nájde dobrý kompromis.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0156/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Erminia Mazzoni (PPE).(IT) Ako všetci vieme, Turecko je strategickým partnerom Európskej únie. Jeho poloha je rozhodujúca pre hospodárske a politické záujmy Únie a prisudzuje tejto krajine dôležitú úlohu pri presadzovaní európskych záujmov v oblasti Čierneho mora, ako aj pri presadzovaní mierových vzťahov na Blízkom východe.

Správa o pokroku za rok 2010, dosiahnutom pri rokovaniach s Tureckom o pristúpení k Európskej únii, však poukazuje na pomalosť procesu a odpor politických síl v Turecku voči niektorým základným ustanoveniam dohody o pridružení. Pán predsedajúci, nemyslím si, že turecké orgány dosiahli významný pokrok v oblasti spravodlivosti, základných práv, slobody informácií, náboženskej slobody a prisťahovalectva, a to napriek verejnému tlaku v týchto oblastiach.

Hospodárske záujmy v regióne nám neumožňujú, aby sme robili ústupky vo veci základných práv a slobôd. Uznesenie Parlamentu sa k tejto situácii stavia rozhodne a nalieha na Komisiu a Radu, aby nepremárnili pozitívne výsledky dosiahnuté od roku 2005 a najmä aby neznehodnotili existujúcu dvojstrannú dohodu myšlienkou privilegovaného partnerstva.

Obávam sa, že táto myšlienka partnerstva by mohla ohroziť urýchlenie prístupového procesu, čo musí zostať naším celkovým cieľom.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0165/2011

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Voda pokrýva väčšinu plochy našej Zeme. My však nie vždy doceňujeme potenciál a význam morí a oceánov pre hospodársky rozvoj.

Atlantická oblasť je osobitne dôležitá pre rybolov, dopravu a energetiku. Je zdrojom takmer 50 % svetového rybolovu, ako aj rôznych ložísk nerastných surovín, napríklad kovov, ropy a zemného plynu. Vyskytujú sa tam aj mohutné klimatické javy a tieto môžu mať katastrofálne dôsledky na pobrežné oblasti. Preto je veľmi dôležité vypracovať správnu stratégiu pre atlantickú oblasť, stratégiu, ktorá posilní dobrú správu a prispeje k ochrane životného prostredia a lepšiemu životu ľudí v oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Erminia Mazzoni (PPE).(IT) Diskusia o tomto uznesení sa musí vzťahovať na smernicu 2008/56/ES, takzvanú rámcovú smernicu o morskej stratégii.

Ako povedal kolega poslanec, ktorý vystúpil predo mnou, kontextom je ochrana morského prostredia, pretože smernica, ktorú som spomenula, stanovuje spoločné zásady, na základe ktorých musia členské štáty vypracovať svoje vlastné stratégie spolu s tretími krajinami, aby dosiahli dobré podmienky životného prostredia v morských vodách, za ktoré sú zodpovedné.

Toto je teda rámec, na ktorom sa mala postaviť stratégia pre atlantickú oblasť, ako aj na základe vyjadrení Rady zo 14. júna 2010, ako uviedol pán komisár, keď hovoril v tomto Parlamente.

Namiesto toho sa uznesenie predložené Parlamentu na hlasovanie nachádza mimo tohto rámca a navrhuje – na rozdiel od výsledkov konzultácií, ktoré uskutočnila Komisia – stratégiu pre makroregión, ako aj riešenie územných a nie morských záležitostí.

Tento smer predkladá iné rozhodnutie. Dúfam, že oznámenie Komisie v súlade s predošlými vyjadreniami v tomto Parlamente vráti iniciatívu späť do rozsahu pôsobnosti smernice o komplexnej morskej stratégii, ktorú ako takú podporujem. Preto som sa zdržala hlasovania.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0156/2011

 
  
MPphoto
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). (PL) Potešilo ma, keď som si vypočula výsledky hlasovania o správe o Turecku. Som si istá, že každá snaha zameraná na premenu Turecka na plnohodnotnú pluralitnú demokraciu, pre ktorú je dôležitá ochrana ľudských práv a základných slobôd, si zaslúži podporu.

Uplynulé roky ukázali, že úsilie Turecka stať sa jedným z členských štátov Európskej únie má pozitívne účinky. Členské štáty Únie by mali naďalej podporovať Turecko v reformách, ktoré uskutočňuje. Je potrebné zamerať sa najmä na najproblematickejšie otázky, ako napríklad na ústavnú reformu, slobodu tlače, práva žien a ochranu národnostných menšín. Chcela by som tiež upozorniť na problém vykonávania dodatočného protokolu dohody o pridružení medzi ES a Tureckom.

 
  
MPphoto
 

  Debora Serracchiani (S&D).(IT) Hlasovala som za uznesenie o Turecku, pretože ústavná reforma, ktorá sa uskutočnila 12. septembra minulý rok, bola jednoznačne uznaná ako dôležitý krok vpred, ktoré Turecko urobilo smerom k Európe.

Samozrejme, treba ešte urobiť oveľa viac krokov, a preto by som chcela vyjadriť znepokojenie v súvislosti s tým, že mnohí novinári boli zatknutí. Chcela by som zdôrazniť, že Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom Európskej únie, že Európska únia je hlavným obchodným partnerom Turecka a že obchod, ktorý sa vykonával korektne po celé stáročia, podporil vzájomné vzťahy a mierové spolunažívanie občanov oboch strán.

Preto oceňujem pozoruhodný pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti so začiatkom spojení medzi Európskou úniou a Tureckom predovšetkým prostredníctvom námorných diaľnic v severnom Jadrane a severnom Tyrrhenskom mori, po ktorých v súčasnosti prepravuje náklad viac než 250 000 kamiónov ročne v oboch smeroch, spolu s dôležitým nákladným železničným spojením z prístavov do rôznych miest v Európe. Týmto spôsobom bolo možné presunúť významné množstvo ťažkých nákladných vozidiel z ciest a dúfam, že tento trend bude pokračovať.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Grzyb (PPE).(PL) Turecko je dôležitým susedom Európskej únie a správa, ktorá bola predložená za rok 2010, zdôrazňuje významné zmeny, ktoré sa tam uskutočnili. Niet pochýb o tom, že ústavné zmeny robia veľký dojem a zásadným spôsobom prispievajú k demokratizácii života v Turecku.

Sú tu však oblasti, v ktorých by sme radi videli väčší pokrok. Základnou vecou tu je, samozrejme, posilnenie vzťahov so susedmi. Bez vyriešenia otázky Cypru budú všetky ostatné záležitosti trvalou slepou uličkou. Situácia je podobná, keď sa pozrieme na občianske slobody vrátane náboženskej slobody. Dúfam, že závery správy umožnia dosiahnutie pokroku v Turecku a uznanie, že krajina sa mení nielen v hospodárskom zmysle, ale aj vo veciach, ktoré sú dôležité z pohľadu občianskych práv a slobôd.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Ako člen minuloročnej parlamentnej delegácie v Turecku som mal možnosť vidieť na vlastné oči pokrok, ktorý Turecko dosahuje v procese integrácie s Európskou úniou. Mali by sme určite pozitívne vnímať spôsob, akým sa turecké orgány zaoberali otázkami súvisiacimi s náboženskou slobodou, právami žien, právami odborových zväzov, reformou súdnictva, revíziou právnych predpisov o rozhlase a televízii a zlepšením vzťahov medzi civilnou a vojenskou sférou. Aj ja súhlasím s tým, že je veľmi dôležité zlepšiť vzťahy medzi vládou a opozíciou, rešpektovať slobodu médií vrátane internetu, zlepšiť veci v oblasti občianskych práv a práva na slobodu zhromažďovania a vykonať dôkladnú reformu volebného systému. Ďalšou znepokojujúcou vecou je narastajúci problém domáceho násilia a takzvaných vrážd zo cti. Osobitnú pozornosť treba venovať otvoreniu hraníc medzi Tureckom a Arménskom a podpore rokovaní o stabilizácii situácie na Cypre. Podporujem uznesenie, pretože si myslím, že rozšírenie EÚ o Turecko je v záujme niektorých členských štátov EÚ vrátane Poľska.

 
  
MPphoto
 

  Markus Pieper (PPE).(DE) Zdržal som sa hlasovania o správe o pokroku Turecka, nie však preto, lebo by som nesúhlasil s touto analýzou. Napriek určitým reformám hovorí kritika cenzúry tlače, porušovania ľudských práv, tureckého volebného systému a náboženskej slobody sama za seba. Dôvod, prečo som sa zdržal hlasovania, bol, že si myslím, že Európsky parlament musí reagovať oveľa dôraznejšie.

Ak Turecko odmietne uskutočniť zásadné reformy, musíme zastaviť rokovania o členstve. Je načase, aby tento Parlament vyzval na zastavenie rokovaní o pristúpení.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Je jednoznačne pravda, že Turecko dosiahlo za uplynulé roky pokrok, ale keď sa pozrieme na kodanské kritériá členstva v Európskej únii, musí Turecko prejsť ešte dlhú cestu. Mohli by sme predpovedať, že pristúpenie Turecka k Európskej únii sa neuskutoční počas nášho života. Dlhú cestu treba prejsť konkrétne vzhľadom na základný predpoklad, ktorý stanovujeme v súvislosti s ľudskými právami a právami žien a detí. Tieto sú však pre Európsku úniu a spoločenstvo hodnôt mimoriadne dôležité.

Je tiež veľmi dôležité zohľadniť situáciu na Cypre. Ak Turecko chce okupovať polovicu Cypru, ktorý je členským štátom Európskej únie, je zrejmé, že s ním musíme vzhľadom na túto otázku rokovať rozhodne. Nemôžeme akceptovať situáciu tohto druhu, keď Turecko v súčasnosti hrá dve rozličné hry a sleduje dva ciele. V tejto veci by sme Turecko mali podporiť, aby sa rozvíjalo demokraticky, ale veľmi jasne povedať, že Európska únia sa nevzdá svojich hodnôt, a zabezpečiť, aby to tak zostalo.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Postoj EÚ k Turecku sa jedného dňa bude hodnotiť ako generačná chyba, ako etická chyba. Mohli sme rozumne presadzovať jednu z nasledujúcich politík: buď sme mohli pracovať s dobrými úmyslami na prípadnom pristúpení, alebo sme mohli povedať hneď na začiatku, že pristúpenie nie je možné, ale že spoločne môžeme vypracovať alternatívnu dohodu. Namiesto toho sme vyslovili sľub prípadného pristúpenia, ale nemysleli sme to úprimne. Sľúbili sme niečo, čo sme nemienili splniť.

Teraz sa na to pozrite z pohľadu Ankary. Urobili by sériu ťažkých a bolestivých ústupkov v oblasti vysielania, sekularizmu a najmä v otázke Cypru, kde tureckí Cyperčania hlasovali za plán EÚ, pričom izolovaní grécki Cyperčania ho odmietli a boli odmenení?

Nútili sme ich, aby padli na kolená za masakry v Arménsku, stanovili sme im desiatky tisíc strán acquis communautaire a potom im na konci tohto procesu ukážeme dlhý nos a otočíme sa k nim chrbtom?

Riskujeme, že spôsobíme práve to, čoho sa podľa vlastných slov obávame: teda že pred našimi dverami bude zneistený a protizápadne orientovaný štát. Turci 50 rokov chránili európske krídlo proti boľševickej expanzii. Jedného dňa ich možno požiadame, aby urobili to isté proti džihádskemu extrémizmu. Zaslúžia si, aby sme k nim pristupovali lepšie než doteraz.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE).(DE) Hoci sa stotožňujem s obavami pána Piepera, hlasoval som za túto správu, pretože sme opäť celkom jasne vyjadrili – na začiatku správy –, že rokovania sú pre nás dlhým procesom bez vopred stanoveného výsledku. Zamietli sme návrh Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, ktorý sa snažil stanoviť pristúpenie, čo sme urobili aj v súvislosti s podobnými návrhmi socialistov v predošlých rokoch. Tento Parlament sa preto vydal správnou cestou.

Mali by sme však čoskoro urobiť ďalší krok a celkom úprimne Turecku povedať, ako povedal pán Pieper, že čo sa týka nás, pristúpenie Turecka je jednoducho nemožné, pretože pre Turecko by to znamenalo prílišnú záťaž a pre Európsku úniu priveľké rozšírenie. Politicky integrovaná Európa vrátane Turecka ako člena nie je možná. Je to obrovská ilúzia, s ktorou by sme sa konečne mali rozlúčiť.

Čo sa týka uvedeného pokroku, je v záujme samotného Turecka, krajiny, ktorá je členom Rady Európy a NATO a naším najbližším spojencom.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0157/2011

 
  
MPphoto
 

  Janusz Władysław Zemke (S&D).(PL) Chcel by som poukázať na diskusiu, ktorá sa uskutočnila v tejto rokovacej sále o integrácii Čiernej Hory do Európskej únie. V priebehu diskusie som sa spýtal zástupcov Komisie a Rady na časový plán tohto procesu a požiadal ich, aby povedali, kedy sa Čierna Hora stane plnohodnotným kandidátom na členstvo v EÚ. Žiaľ, na túto konkrétnu otázku som nedostal odpoveď. Napriek tomu som hlasoval za to, aby Parlament prijal uznesenie, pretože si myslím, že existujú dôležité dôvody, prečo by sme tak mali urobiť. Po prvé, je to uznesenie, ktoré je dôležité pre Chorvátsko. Po druhé, je to ukazovateľ smeru pre ostatné krajiny, ktoré sú dnes súčasťou Balkánu. Myslím si však, že je tu tretí, veľmi dôležitý dôvod. Je to pozitívne uznesenie a ukazuje, že hodnoty Únie sú stále atraktívne.

 
  
MPphoto
 
 

  Bernd Posselt (PPE).(DE) Čo sa týka politiky rozšírenia, potrebujeme určitý regulačný rámec. Musíme preto do júna ukončiť rokovania s Chorvátskom, ako bolo plánované, a potom hlasovaním na jeseň uviesť do pohybu prístupový proces. Chceme, aby o rok alebo najneskôr o ďalší rok bolo Chorvátsko v Európskej únii.

Veci aj potom musia pokračovať, ale ako? Musíme integrovať malé, ale problematické zvyšky juhovýchodnej Európy. Predovšetkým je to Macedónsko a potom Čierna Hora. To je signál všetkým ostatným krajinám v regióne, že ak splnia kritériá, aj ony majú miesto v našich radoch. Na rozdiel od Turecka sú to jednoznačne európske štáty a ako také majú, samozrejme, budúcnosť v rámci nášho Spoločenstva.

Najmä Čierna Hora je malá krajina s veľkou európskou tradíciou. Teším sa už na rokovania s Čiernou Horou.

 
  
  

Správa: Lívia Járóka (A7-0043/2011)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE).(IT) V oblasti boja proti diskriminácii v Európe treba urobiť ešte veľa. Súhlasím s pani spravodajkyňou Járókovou, ktorá uvádza, že aj keď diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti možno teraz považovať za odstránenú, pretrváva sociálno-ekonomické vylúčenie väčšiny Rómov a patrí naďalej medzi najväčšie problémy, s ktorými sa budeme musieť zaoberať v nadchádzajúcich rokoch.

Príčinou je celá skupina špecifických faktorov, ako napríklad zemepisné znevýhodnenie, nedostatočné vzdelanie alebo kolaps plánovaného hospodárstva, ktoré priťahovalo veľké skupiny pracovníkov a nízkokvalifikované pracovné sily.

Stratégia na zlepšenie sociálno-ekonomického začleňovania žiadnym spôsobom neoslabí protidiskriminačné právne predpisy, ale skôr ich doplní. Významný podiel európskych Rómov čelí takým neistým a nepriaznivým podmienkam, že opatrenia zamerané na posilnenie sociálneho začleňovania treba vnímať ako premostenie jednej z najväčších priepastí týkajúcich sa plnenia ústavných a ľudských práv v Európe.

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Keď tu v Parlamente diskutujeme o Rómoch, je to vždy emocionálna rozprava. Je tu skupina, ktorá si myslí, že by sme vlastne nemali robiť nič, že sa to netýka Európskej únie. A potom je tu iná skupina, ktorá si myslí, že peňazí vynaložených na túto otázku nie je nikdy dosť, aj keď nie sú vynaložené dobre. Ani jeden z týchto prístupov k tomuto problému nie je veľmi vhodný a my jednoducho vôbec neriešime problémy Rómov. Je preto dobré, že máme túto správu. Je to dobré, pretože sme sa teraz rozhodli pozrieť sa na výsledky, ktoré sa dosiahli v dôsledku značných finančných prostriedkov, ktoré sme už vyčlenili na integráciu Rómov. Musíme zistiť, ktoré projekty boli pre integráciu prospešné, a to ešte predtým, než stanovíme primeranú stratégiu, ktorou zabezpečíme riadne vynaloženie peňazí. Dánska liberálna strana preto hlasovala za túto správu. Pre Rómov je to krok správnym smerom. Ďakujem, pán predsedajúci.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Iacolino (PPE).(IT) Dnešným prijatím iniciatívnej správy urobil Parlament skutočný pokrok smerom k riadnemu začleneniu Rómov do spoločenstiev, ktoré ich prijali.

Prekonanie marginalizácie rómskych komunít úplným uznaním ich základných práv na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ochranu zraniteľných skupín je pre nás absolútnou povinnosťou. Vítame aj lepšiu koordináciu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aj zlepšenie časti textu o konkrétnych kontrolách dôslednosti a účinnosti financovania v porovnaní s očakávanými výsledkami spolu s časťou zavádzajúcou kritériá odmeňovania pre členské štáty, ktoré zaručia riadne využitie poskytnutých zdrojov.

Možno sa však mohlo urobiť viac vzhľadom na uznanie vzájomných práv a povinností, pretože je veľmi dôležité uvedomovať si spoločnú zodpovednosť rómskych komunít za ich účinné začlenenie.

 
  
MPphoto
 

  Carlo Fidanza (PPE). (IT) Všetci sa zhodneme na tom, že európska stratégia na integráciu Rómov je potrebná a že ich možnú diskrimináciu, samozrejme, nemožno podceňovať, ale práva nemôžu existovať bez povinností a integrácia nemôže existovať bez zákonnosti.

Šokujúco nehygienické nezákonné slumy, obrovský podiel detí predčasne končiacich školskú dochádzku, nezákonná činnosť, ako krádeže, prijímanie kradnutých vecí, ženy a deti nútené k prostitúcii, žobranie, odmietanie všetkých ponúk na integráciu a podporu pri hľadaní práce zo strany miestnych orgánov: to je realita mnohých rómskych komunít v našej krajine a iných európskych krajinách. Je trochu pokrytecké povedať, že zodpovedné sú vždy inštitúcie a nikdy nie tí, ktorí sa rozhodli vnucovať toto správanie spoločnosti.

Na záver chcem s poľutovaním uviesť, že tento text neodkazuje na riadnu realizáciu smernice 2004/38/ES, ktorá stanovuje prísne požiadavky voči európskym občanom s pobytom v inom členskom štáte a pre prípad ich vyhostenia z dôvodov verejnej bezpečnosti. Z týchto dôvodov som hlasoval proti ostatným členom nášho poslaneckého klubu.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Správa pani Járókovej nadobúda v tomto čase osobitný význam a spolu s oznámením, ktoré Komisia čoskoro prijme, bude predstavovať základ pre ďalšie diskusie v rámci európskej rómskej platformy, ktorej konanie je naplánované na 7. a 8. apríla v Budapešti.

Podporujem výzvu na zavedenie záväzných minimálnych noriem v celej Európskej únii v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotníctva. Myslím si, že väčšia pozornosť by sa mala venovať najmä základnému vzdelaniu, ktoré je rozhodujúce pre úplnú integráciu rómskej menšiny.

Určite treba privítať rozhodnú výzvu, ktorú Európskej komisii predložili Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko a Fínsko. Komisia však musí prevziať väčšiu zodpovednosť za aktívnu, strategickú a vedúcu úlohu pri ďalšom uskutočňovaní účinnej stratégie v oblasti začleňovania Rómov. Potreba identifikovať konkrétne povinnosti, ktoré musia prebrať kočovné spoločenstvá, je jasná.

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Naša skupina podporuje túto správu, pretože je to krok správnym smerom, teda že vyzýva na stratégiu EÚ a plán na začleňovanie Rómov.

Správa je inšpirovaná odvážnym vnímaním mimoriadne rôznorodých kultúrnych aspektov medzi rozličnými rómskymi komunitami v Európe. Zároveň obhajuje zavedenie záväzných a minimálnych noriem na úrovni EÚ, aby sa začala skutočná politika integrácie. Stratégia EÚ sa zameriava na všetky formy porušovania základných práv rómskeho obyvateľstva a vyzýva na umožnenie účinného prístupu Rómov k trhu práce prostredníctvom poskytnutia mikroúverov na podporu samostatne zárobkovej činnosti a podnikania. Naša skupina osobitne oceňuje dôraz na vzdelávanie rómskych detí, konkrétne zrušenie segregácie v triedach prostredníctvom zamestnávania rómskych mediátorov a zvýšenia počtu rómskych učiteľov.

 
  
MPphoto
 

  Lara Comi (PPE).(IT) Táto dôležitá iniciatívna správa dôrazne potvrdzuje potrebu stanoviť európsku stratégiu v oblasti sociálneho začleňovania Rómov. Musíme naozaj bojovať proti hospodárskej a sociálnej diskriminácii európskych Rómov, ktorá sa zostrila v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy.

Európska únia musí vypracovať nový právny rámec a zabrániť tomu, aby sa tento problém riešil prostredníctvom nezáväzných právnych predpisov, pretože to je nedostatočné a nevhodné na dosiahnutie predmetného cieľa. Je takisto dôležité zachovať pracovnú skupinu pre otázku Rómov ako stálu organizáciu a začať sa zamýšľať nad mechanizmom pre túto záležitosť, ktorý by bol podobný mechanizmu použitému na hodnotenie vnútorného trhu.

Na záver chcem povedať, že Európa musí vyvinúť maximálne úsilie, aby svojim občanom, a to najmä najzraniteľnejším skupinám, zaručila ochranu všetkých ľudských práv súvisiacich s ľudskou dôstojnosťou. V konečnom dôsledku je celkové začleňovanie Rómov v podstate otázkou základných práv, aj keď musíme požiadať rómske komunity, aby sa o integráciu usilovali a aby sa neuzatvárali do svojho vlastného sveta, v rámci ktorého neuznávajú európske a vnútroštátne právne predpisy.

 
  
MPphoto
 

  Antonello Antinoro (PPE).(IT) Dnešným hlasovaním sme ďalej podporili – ako by som to mal vyjadriť – definitívne riešenie tohto problému, ale neprijali sme najlepšie možné riešenie.

Rád by som zdôraznil, že viac než 300 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených k správam sa premenilo na 38 kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli všetky prijaté a ktorých cieľom je lepšie definovať prioritné oblasti stratégie, to znamená, ciele tejto stratégie. Prostredníctvom stálej pracovnej skupiny bude musieť Komisia zabezpečiť zber a distribúciu štatistických údajov a osvedčených postupov a členské štáty budú musieť vymenovať vládneho úradníka, dúfam, že to bude úradník na vysokej úrovni, ktorý bude pôsobiť ako kontaktné miesto pre realizáciu tejto stratégie.

Mohli sme však byť ešte presnejší a menej pokryteckí, keby sme sa v správe zamerali na povinnosti a záväzky, ktoré by rómska komunita mala v každom prípade rešpektovať v hostiteľských krajinách. Práve v to dúfam, konkrétne, že čoskoro nájdeme riešenia, ktoré tejto komunite umožnia ľahšie spolunažívanie vo všetkých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Roberta Angelilli (PPE).(IT) Už nesmieme dopustiť, aby deti nechodili do školy, už nesmieme dopustiť, aby boli deti nútené žobrať alebo aby boli vykorisťované. To je len niekoľko cieľov správy pani Járókovej, ktorá predstavuje dôležitú politickú odpoveď.

Popri zásadných vyhláseniach očakávame v apríli návrh Komisie, aby sa stanovila jasnejšia a vo väčšej miere spoločná zodpovednosť a spolupráca v oblasti politík týkajúcich sa Rómov medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami. Cieľom musí byť čo najefektívnejšie využívať dostupné zdroje začínajúc s európskymi finančnými prostriedkami a zabrániť tomu, aby miestne orgány museli riešiť všetky problémy a neustále vznikajúce núdzové situácie.

Na záver dúfam, že sa otvorí diskusia o smernici 2004/38/ES, ktorá stanovuje konkrétne podmienky, t. j. prácu, dostatočné hospodárske zdroje a zdravotné poistenie na zachovanie práva na pobyt, ale ktorá zároveň necháva množstvo medzier v súvislosti s tým, čo sa stane, ak tieto požiadavky nie sú splnené. Tento nedostatok je potrebné čo najskôr napraviť.

 
  
MPphoto
 

  Raffaele Baldassarre (PPE).(IT) Hlasoval som za túto správu a chcel by som zablahoželať pani Járókovej k práci, ktorú vykonala. Dokázala spojiť rôzne stanoviská a vytvoriť jasné ciele a priority stratégie, konkrétne: predloženie špecifických opatrení zameraných proti kočovnému spôsobu života, záruky základnej zdravotnej starostlivosti, rovnaký prístup k základnému, strednému a vyššiemu vzdelávaniu a právo na bývanie.

Stratégia sa v podstate zameriava na začleňovanie a nielen na integráciu. Je zrejmé, že úloha Komisie a miestnych orgánov bude rozhodujúca najmä z hľadiska kontroly a riadenia finančných prostriedkov Európskej únie.

Jediným obmedzením tejto správy je nedostatok nástrojov, ktoré by identifikovali súčasné želanie niektorých rómskych komunít integrovať sa, a dôsledky, ktoré môžu vyplývať z neochoty zostať na území členského štátu alebo zúčastniť sa na opatreniach a pomocných a sociálnych programoch, ktoré určite nemôžu pokračovať donekonečna bez dosahovania výsledkov.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) Hlasoval som za správu pani Járókovej, ale chcem trocha podrobnejšie vysvetliť svoje stanovisko. Rómska otázka je pre Európu v mnohých ohľadoch paradoxná. Spochybňuje základné hodnoty a ideály Európskej únie v praxi, ale na druhej strane sa zakladá na základnom práve, slobode pohybu, čo je pre jeden národ tradičným spôsobom života. Aj vo Fínsku žijú Rómovia. Problémom je hlavne nízka úroveň vzdelania a z toho vyplývajúca nezamestnanosť. Preto musíme investovať najmä do vzdelávania.

Nezáväzné právne predpisy a ani nezáväzné opatrenia už nestačia. Potrebujeme dôsledné právne predpisy a praktické opatrenia, ktoré budú záväzné pre všetkých. Za toto sú zodpovedné všetky členské štáty a inštitúcie EÚ. Kali sarakosti: želám vám všetkým požehnaný pôst.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Hovoríme o otázkach integrácie Rómov. Rómovia žijú v mnohých európskych krajinách — tak v západných krajinách, ako aj východných.

Je zaujímavé konštatovať, že hoci v západoeurópskych krajinách bola sloboda a demokracia zabezpečená už dlhšie ako v stredovýchodných krajinách, medzi ktoré patrí aj moja krajina alebo naši susedia v Maďarsku, stretávame sa s podobnými problémami tak na západe, ako aj na východe. Zatiaľ sme tieto rozdiely neprekonali.

Hovorí sa o integrácii rómskej populácie zameranej na to, aby boli úspešní na trhu práce, aby boli zdravší ako populácia. Podľa platných zákonov je prístup k vzdelaniu a k zdravotníctvu všade zaručený a je len smutné, že rómska populácia často neposiela vlastné deti do školy, aby sa vzdelávali.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Efharisto, ďakujem. Táto správa pani Járókovej je vynikajúca. Myslím si, že všetci v tomto Parlamente sa stotožňujeme s tým, že je skutočne načase prijať opatrenia na úrovni Európskej únie, aby sme zabezpečili rovnaké ľudské práva pre všetkých. Pretože pokiaľ ide o Rómov, tieto sa, žiaľ, nezrealizovali.

Nestačí mať dobrú správu: potrebujeme aj činy. Teraz je načase položiť zásadnú otázku. Ako sa pohneme odtiaľto ďalej, aby sme zabránili, že táto správa sa stane len naivným snom alebo zmesou rôznych názorov, a aby sme jej umožnili fungovať v praxi a dosiahli výrazné zlepšenie postavenia Rómov v Európskej únii?

Je tiež veľmi dôležité zorganizovať ďalšie kroky nadväzujúce na túto správu. Možno budeme potrebovať ombudsmana pre rómske záležitosti na úrovni EÚ, niekoho, komu budeme podávať správy o opatreniach, o ktorých sme rozhodli, a kto zabezpečí, aby skutočne fungovali v praxi. To je spôsob, ako túto otázku riešiť riadne a úspešne.

 
  
  

Správa: Bernd Lange (A7-0022/2011)

 
  
MPphoto
 

  Clemente Mastella (PPE). – (IT) Súčasná hlboká hospodárska kríza, ktorá zasiahla európsky priemysel, zároveň poukázala na jeho význam pre hospodárstvo Európskej únie.

Európske hospodárstvo sa v skutočnosti často zameriavalo na myšlienku, že trhy sa majú regulovať samy, a dosiaľ sa to dosiahlo väčšinou prostredníctvom individuálnych opatrení prakticky bez koordinácie medzi členskými štátmi. Stratégia Európa 2020 však po prvýkrát uznáva potrebu nového prístupu s pilotnou iniciatívou. Je načase, aby Európska únia v plnom rozsahu využila spoločné príležitosti na trvalo udržateľnú obnovu a ďalší rozvoj priemyselnej základne s dobrými, kvalitnými pracovnými miestami.

Európsky priemysel by si mal zachovať vedúcu úlohu v kľúčových odvetviach a nemal by sa prepadnúť na posledné miesto. Je načase, aby si Únia vybrala cestu pre priemysel budúcnosti. Musíme zabezpečiť, aby náš európsky trh vytvoril vlastnú pridanú hodnotu.

Pre tento účel je veľmi dôležitá makroekonomická koordinácia hospodárskych, fiškálnych a rozpočtových politík pre rast a zamestnanosť, napríklad prostredníctvom fiškálnej harmonizácie dane z príjmu právnických osôb.

 
  
MPphoto
 

  Erminia Mazzoni (PPE).(IT) Správa pána Langeho sa zaoberá veľmi aktuálnym problémom: reakciou na hospodársku a finančnú krízu, ktorá vážne zasiahla náš výrobný systém.

Myslím si, že odpoveď obsiahnutá v tomto uznesení je mimoriadne pozitívna, pretože sa jej darí spojiť premenné faktory potrebné na vypracovanie dobrého plánu hospodárskeho oživenia. Myšlienka zamerania na výskum a inovácie vzhľadom na veľkosť našej podnikateľskej základne je veľmi dôležitá a myslím si, že stanovisku Komisie, ktoré je hádam trocha konzervatívnejšie, poskytuje užitočný impulz.

Oceňujem prácu spravodajcu pána Langeho, ktorému sa podarilo zapracovať viac než 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a predložiť uznesenie, ktoré vo všeobecnosti veľmi významne prispieva k našej práci. Výsledkom je cielená priemyselná politika v európskom zmysle, ktorá zahŕňa rôzne odvetvia a je participačná vzhľadom na používanie modelov monitorovania zhora i zdola.

Zostáva jeden sporný bod: európsky patent. V tejto súvislosti som naďalej úplne proti, ale to mi nebránilo hlasovať za túto veľmi pozitívnu správu.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Táto správa osvetľuje veľa pozitívnych aspektov a odráža úvahy a požiadavky vyjadrené rozličnými národnými združeniami. Preto musím podporiť celkového ducha správy pána Langeho.

Niekoľko problematických otázok však nebolo uvedených alebo vyriešených, ako napríklad požiadavka na nové legislatívne opatrenia týkajúce sa účinnosti zdrojov a predovšetkým otázka posilnenej spolupráce v oblasti patentov. Teraz je veľmi dôležité zaoberať sa otázkou európskych ustanovení o označovaní pôvodu, čo je podľa môjho názoru nevyhnutný nástroj na posilnenie a zlepšenie európskeho priemyslu a jeho konkurencieschopnosti.

Hlasoval som za správu pána Langeho, pretože dúfam, že prijatie tejto správy povzbudí všetky inštitúcie do práce pri uskutočňovaní stanoveného ambiciózneho programu a pri jeho premene na praktické politické opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Priemysel sa na celom svete rozvíja mimoriadnou rýchlosťou. Aby sme nezaostali za Čínou a Indiou, potrebujeme okamžitú zmenu. Európa, ktorá je pomerne malá, by však mala svetu ponúknuť viac než len ďalšie toxické továrne, preto si myslím, že je správne investovať do nových technológií, vývoja liekov a farmakológie a inovačných riešení v oblastiach, ktoré už dobre poznáme, vrátane poľnohospodárstva. Nemám na mysli obrovské farmy s hospodárskymi zvieratami, ale vytvorenie nových riešení, ktoré uľahčia pestovanie plodín, chov zvierat a výrobu zdravých a ekologických potravín, ako aj výrobu energie z alternatívnych zdrojov. Práve takéto investície potrebuje dnešné hospodárstvo. Inovačné riešenia sú aj odpoveďou na demografické zmeny, ktoré prebiehajú v starnúcej Európe. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Priemyselná politika ako súčasť hospodárskej politiky musí smerovať k trvalo udržateľnému rastu, k zvyšovaniu zamestnanosti a kvality života všetkých Európanov.

Európsky priemysel čelí silnému konkurenčnému tlaku zo strany rozvíjajúcich sa krajín. Únia preto musí zastávať proaktívnu politiku, aby zachovala a upevnila európsky priemysel ako hybnú silu hospodárskeho rastu. Funkčný vnútorný trh musí byť primerane zabezpečený pomocou vyjednávania priaznivých podmienok v obchodných dohodách s tretími krajinami, ale aj prostredníctvom ochrany pred nečestnou konkurenciou, porušovaním hospodárskej súťaže a práv duševného a priemyselného vlastníctva zo strany tretích štátov.

EÚ má totiž vysoký potenciál na získanie konkurenčnej výhody práve v oblasti vysoko kvalifikovaných ľudských zdrojov a vytváraní inovatívnych technológií, čo je nutne spojené s ďalšími investíciami do výskumu a vývoja.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Priemyselné výrobky predstavujú približne tri štvrtiny európskeho vývozu a priemysel zamestnáva 57 miliónov občanov, pričom nezohľadňujem ďalšie pracovné miesta v súvisiacich službách. Priemysel má preto mimoriadny význam pre naše hospodárstvo a ovplyvňuje všetky ostatné hospodárske odvetvia. Keď si berieme ponaučenie zo súčasnej hospodárskej krízy a ostrejšej hospodárskej súťaže na svetových trhoch, je veľmi dôležité prijať všetky potrebné opatrenia na udržanie silného postavenia európskeho priemyslu a aj pokračovať v jeho systematickom rozvoji.

Zdá sa, že stratégia Európa 2020 je v tejto súvislosti pokusom o nový prístup, prístup, ktorý v plnom rozsahu využíva príležitosti trvalo udržateľnej modernizácie a rozvoja priemyselnej základne členských štátov, pričom zároveň zabezpečuje vysokú kvalitu práce. To Európe vytvára príležitosť, aby si udržala postavenie ako vedúca sila v kľúčových odvetviach hospodárstva. Komplexná priemyselná politika, ktorej cieľom je iniciovať postupný a udržateľný prechod od prevažne výrobne zameraného priemyslu smerom k priemyslu založenému na znalostiach, vyzerá mimoriadne sľubne. Preto v plnom rozsahu uznesenie podporujem.

 
  
MPphoto
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) Bolo by nepochopiteľné, keby odvetvie, ktoré vytvára 57 miliónov pracovných miest v celej Európskej únii, zabezpečuje tri štvrtiny európskeho vývozu priemyselného tovaru a približne jednu tretinu hrubej pridanej hodnoty v Európskej únii, zostalo bez podpory zo strany príslušných odvetvových politík zameraných na rast a rozvoj.

Konkurencieschopná obchodná politika nemôže existovať bez inovačnej, kvalitnej priemyselnej výroby. Opäť by som zopakovala návrhy Výboru pre medzinárodný obchod, a to najmä tie, ktoré zdôrazňujú význam účinného systému ochrany obchodu s využitím nástrojov, ktoré sú k dispozícii, ak je to potrebné.

Je bezpodmienečne potrebné brániť záujmy Únie pri budúcich rokovaniach s cieľom ochrániť priemysel a zamestnanosť, aby sme pomohli prekonať krízu a zabezpečili, že spolu s výrobným sektorom bude mať reálna ekonomika prednosť pred finančným hospodárstvom, aby sa zabránilo špekulatívnym bublinám, ktoré spôsobili toľko škôd.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sme mohli diskutovať o tejto správe a aj o nej dnes hlasovať. Bolo by, samozrejme, najlepšie, keby sa krízy jednoducho nevyskytovali, ale bolo by horšie, keby sme sa z kríz, ktoré nastanú, nepoučili. Práve preto, lebo sme sa poučili z poslednej krízy, zaoberáme sa opäť priemyselnou politikou v Európskej únii predovšetkým vzhľadom na to, že pred poslednou krízou si dosť veľa ľudí myslelo, že peniaze možno ľahko zarobiť peniazmi. Hospodárska a priemyselná politika je v konečnom dôsledku rozhodujúca pre našu prosperitu v Európskej únii. Preto si myslím, že je mimoriadne dôležité, aby sme sa touto otázkou zaoberali.

Je, samozrejme, dobré zaoberať sa inováciami a priemyselnou politikou orientovanou do budúcnosti, ale myslím si, že je rovnako dôležité, že sme v tejto správe zdôraznili aj náš tradičný priemysel. To ma veľmi teší a dúfam, že o tejto otázke budeme ďalej diskutovať.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Hlasoval som za túto vynikajúcu správu a bolo naozaj načase, aby sme sa zamerali na priemyselnú politiku Európskej únie. Niet pochýb o tom, že sme v posledných rokoch v porovnaní s najväčšími krajinami na svete začali zaostávať, ale dúfam, že sa v budúcnosti prebojujeme na čelo.

Pán predsedajúci, vyjadril som podporu dokumentu, chcem však vyjadriť obavy týkajúce sa jedného bodu v dôvodovej správe, kde sa na strane 32 uvádza výzva na harmonizáciu dane z príjmov právnických osôb. S týmto by však naša krajina nesúhlasila. Daň z príjmu právnických osôb je pre nás veľmi dôležitá a je vecou každej krajiny, aby stanovila vlastnú sadzbu. Je vlastne dobre známe, že niektoré krajiny majú údajne vysokú daň z príjmu právnických osôb, ale v skutočnosti sa jej zaplatí oveľa menej.

(GA) Nech je akokoľvek, je to veľmi dobrá správa a s radosťou ju podporujem.

 
  
MPphoto
 

  Andrzej Grzyb (PPE).(PL) Uznesenie, ktoré je výsledkom tejto rozpravy o reálnej ekonomike, si zaslúži maximálnu podporu. Uplynulé obdobie bolo charakteristické predovšetkým problémami, ktoré priniesla európskej priemyselnej politike a skutočnej výrobe v Európe globalizácia. Základnou otázkou, o ktorej sa diskutovalo v priebehu rozpravy na tému tohto uznesenia, je otázka, ako možno dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, predovšetkým cieľ tvorby pracovných miest a zabránenia premiestňovaniu priemyselnej politiky. V odpovedi na otázku, či musí Európa stratiť tradičné odvetvia, možno povedať, že sa to nemusí stať, a to sa ukázalo aj v rozprave o malých a stredných podnikoch, ktorá sa uskutočnila počas poslednej schôdze.

Dostupnosť surovín, okrem iného vrátane surovín na výrobu energie, je vážnym problémom. Musíme venovať veľa pozornosti inováciám a využívaniu výsledkov vedeckého výskumu v priemysle. Ďalšou dôležitou úlohou je využívanie synergií, ktoré existujú medzi rôznymi oblasťami politiky Európskej únie vrátane napríklad priemyselnej/poľnohospodárskej politiky a obchodnej politiky. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE).(ES) Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože Európska únia sa musí rozhodne angažovať v oblasti priemyselnej politiky a čeliť rizikám krízy, konkurencii z tretích krajín a globalizácii so zvýšeným verejným financovaním, čo sa odráža v budúcom rámcovom programe.

Prečo je to tak? Pre ciele činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Na zvýšenie súkromných investícií a na povzbudenie spolupráce verejného a súkromného sektora. To nám umožní vytvoriť kvalifikované pracovné miesta.

Musíme však využiť vedeckú a technologickú kvalifikáciu regiónov, ktoré vyvinuli inovačné siete a klastre konkurencieschopnosti a ktorých inovácia a účinnosť presahuje úroveň ich krajín. To je prípad Baskicka.

Využite znalosti regiónov. Nežite svoje životy bez ohľadu na túto európsku realitu, pretože ak ju uznáme a zohľadníme, umožní nám to skonsolidovať naše vedúce postavenie v priemyselnej politike zoči-voči súčasným hrozbám.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2012

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Chcela by som kolegov poslancov EP požiadať, aby si na chvíľku predstavili, že podnikajú. Momentálne majú dve továrne, ale ak by mali len jednu továreň, podarilo by sa im zvýšiť produktivitu a zároveň znížiť náklady o 150 miliónov GBP a chrániť životné prostredie. A práve to od vás chcú vaši akcionári. Ktorý podnikateľ so zdravým rozumom by si ponechal dve továrne? Kolegovia poslanci, my v skutočnosti predsa podnikáme, podnikáme vo vládnej oblasti a, čo je rozhodujúce, dohliadame na míňanie peňazí našich voličov – našich akcionárov.

Každý rok minieme 150 miliónov GBP tým, že máme 11 schôdzí tu v Štrasburgu. V Parlamente, ktorý je posadnutý ekologickou politikou, sa niekto rozhodne zbytočne vypustiť do životného prostredia 20 000 ton oxidu uhoľnatého. Chválim pána Foxa za jeho snahu, aby sme sa v rokoch 2012 a 2013 správali aspoň trošku podľa zdravého rozumu.

 
  
MPphoto
 
 

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne.(PL) Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 k návrhu harmonogramu schôdzí Európskeho parlamentu na roky 2012 a 2013. Napriek tomu, že chápem symboliku konania plenárnych schôdzí v štrasburskom sídle Parlamentu, vzhľadom na súčasnú kritickú finančnú situáciu v Európe sa musíme usilovať o dosahovanie úspor, a práve to znamená tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Konanie dvoch schôdzí počas jedného týždňa je predovšetkým gestom pre európskych občanov, pretože práve ich dane sa používajú na zaplatenie drahých a časovo náročných ciest nielen pre poslancov EP, ale aj pre úradníkov a asistentov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorým sa v roku 2012 vypúšťa navrhovaná schôdza v 40. týždni. Považujem to za malý krok k obmedzeniu odpadu, ktorý vzniká pri cestovaní z Bruselu do Štrasburgu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako jeden zo spolusignatárov kľúčového pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu som rád, že bol tento návrh prijatý. Harmonogram schôdzí na rok 2012 by sa mal teraz zmeniť a doplniť takto: vypustí sa schôdza navrhnutá na 40. týždeň (od 1. do 4. októbra); druhá októbrová schôdza (od 22. do 25. októbra) sa rozdelí na dve samostatné schôdze, pričom prvá schôdza sa bude konať od 22. do 23. októbra a druhá schôdza sa bude konať od 25. do 26. októbra.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Výsledok tohto hlasovania je podstatným precedensom na ceste, ktorá, dúfam, jedného dňa povedie k sústredeniu všetkých činností Parlamentu na jednom mieste.

Myslím si, že naozaj nemôžeme ďalej tolerovať míňanie verejných prostriedkov a znečisťovanie ovzdušia v dôsledku dvoch umiestnení Parlamentu, ktoré každý mesiac nútia tisíce ľudí dlho a náročne cestovať medzi Bruselom a Štrasburgom. Spojenie dvoch októbrových plenárnych schôdzí v oficiálnom harmonograme na rok 2012 vysiela veľmi silný signál a som optimistická, že cesta, po ktorej sme sa vydali, je čestnejšia a približuje sa želaniam občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. (DE) Odmietol som tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a spoločne s kolegom pánom Posseltom začneme konanie o porušení práva pred Európskym súdnym dvorom.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podľa európskeho práva sa musí každý rok konať 12 plenárnych schôdzi v štrasburskom sídle Európskeho parlamentu. Hlasovanie o zmene harmonogramu tak, aby sa dve schôdze v Štrasburgu uskutočnili v tom istom týždni, vyjadruje našu túžbu ako poslancov EP obmedziť náklady a emisie CO2. Cestovanie do Štrasburgu je drahé a zvýšené cestovanie spôsobuje ďalšie emisie CO2. Podporujem preto túto správu, ktorá nám umožní, aby sa 12 plenárnych schôdzí konalo počas 11 týždňov, čím sa znížia náklady a environmentálny dosah našej práce. Ako poslanec EP chcem zastupovať najlepšie záujmy svojich voličov, a to tak z hospodárskeho, ako aj z environmentálneho hľadiska. Zároveň vyzývam vládu Spojeného kráľovstva, aby túto tému otvorila s ďalšími členskými štátmi, pretože je to zodpovednosťou Rady.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), ( písomne.(PL) Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorý navrhuje spojenie dvoch októbrových schôdzí a ich konanie počas rovnakého týždňa zasadnutia Európskeho parlamentu v roku 2012. Som proti takej organizácii práce Parlamentu, pri ktorej sa táto práca rozdeľuje medzi tri miesta. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh znamená úsporu času aj peňazí a do ovzdušia sa dostane o tisíce ton CO2 menej. Treba dosahovať úspory a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh znamená, že do Štrasburgu pocestujú namiesto 12-krát len 11-krát nielen poslanci EP, ale aj niekoľko tisíc úradníkov Európskeho parlamentu, ktorí bežne pracujú v Bruseli, ako aj novinári, lobisti a personál Európskej komisie a administratívy rôznych členských štátov. Znížia sa tým náklady na dopravu, na diéty, hotely a podobne.

 
  
  

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2012 – 2013

 
  
MPphoto
 
 

  John Attard-Montalto (S&D), písomne. – Dnes Parlament hlasoval o svojom harmonograme na roky 2012 a 2013. Po prvýkrát, odkedy som poslancom EP, schválila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy väčšina. Znamená to, že poslanci EP sa nebudú musieť presúvať do Štrasburgu 12-krát za rok, ale len 11-krát, pričom sa uskutoční 12 schôdzí v Štrasburgu. Mesačný „cestovný cirkus“ z Bruselu do Štrasburgu sa stal synonymom plytvania, a to tak z hľadiska 200 miliónov EUR, ktoré sa naň vynaložia, ako aj z hľadiska emisie 20 000 ton CO2.

Poslanci EP nemôžu rozhodnúť o tom, kde budú sedieť, ale majú právomoc rozhodovať, koľkokrát sa Parlament musí presunúť z jedného mesta do druhého. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý zlučuje dve naše schôdze do jedného týždňa, podporilo približne 350 poslancov EP, pričom sa tým ušetria náklady, čas a energia na spiatočné cesty. Vyšle to aj pozitívny signál našim voličom. Dúfam tiež, že to povedie ku konečnému harmonogramu, pri ktorom sa 12 schôdzí uskutoční počas 6 týždňov. Nesúhlasím však s tým, že o harmonograme na rok 2013 sa má hlasovať spoločne počas tejto plenárnej schôdze. Je to jasná manipulácia, aby sa počas tohto legislatívneho obdobia ďalej nepredlžoval tento postup.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne.(FR) Počas hlasovania o harmonograme schôdzí na roky 2012 a 2013 schválilo 58 % poslancov EP pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa ruší jedna z dvoch októbrových schôdzí konaných v Štrasburgu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je celkom jednoducho porušením zmlúv! Zmluvy určujú, že Štrasburg je sídlom Parlamentu, a vymedzujú, že sa v ňom musí ročne konať 12 schôdzí. V októbri sa majú konať dve schôdze, aby sa nahradila práca, ktorá sa nevykoná v auguste. Okrem týchto schôdzí v Štrasburgu sa stretnutia parlamentných výborov a ostatné schôdze konajú v Bruseli. V roku 1997 Európsky súdny dvor stanovil zásadu, že Európsky parlament sa musí každý mesiac stretávať v Štrasburgu. Zmluvy nedávajú priestor na pochybnosti: Štrasburg nie je druhým sídlom Európskeho parlamentu, je jediným sídlom tejto inštitúcie. Protištrasburská skupina sa čoraz viac organizuje a čoraz viac sa rozpína s cieľom, aby ľudia uverili, že Parlament je jednomyseľne proti Štrasburgu. Podporovatelia alsaského sídla musia hovoriť hlasnejšie. Na svojej strane majú legitímnosť podľa zákona a 50 rokov histórie európskej integrácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za zmenu harmonogramu na rok 2012 s cieľom ušetriť peniaze daňových poplatníkov, znížiť emisie CO2 a zmierniť prerušenie činnosti Parlamentu v dôsledku každomesačného cestovania do Štrasburgu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Európske zmluvy vyslovene určujú, že Štrasburg je jediným sídlom Európskeho parlamentu a že sa tu má ročne konať 12 schôdzí. Tento týždeň sa však uskutočnilo hlasovanie s cieľom zlúčiť dve schôdze v Štrasburgu do jedného týždňa, a to v októbri 2012 a v októbri 2013. Demokratickí poslanci EP hlasovali proti tomuto rozhodnutiu. Francúzsko už oznámilo, že čoskoro predá túto vec Európskemu súdnemu dvoru. Prijaté rozhodnutie je naozaj zjavným porušením ducha a litery zmlúv. Treba totiž pripomenúť, že ustanovenia textov sa dajú meniť a dopĺňať len jednomyseľným rozhodnutím členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Tento týždeň sme hlasovali o harmonograme schôdzí Európskeho parlamentu na roky 2012 a 2013. Je mi ľúto, že väčšina poslancov EP hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh (proti ktorému som dôrazne namietala), ktorým sa zlučujú dve októbrové schôdze do jednej počas toho istého týždňa. Pokiaľ ide o mňa, toto hlasovanie je úplne v rozpore s duchom zmlúv EÚ, ktoré vyslovene určujú, že Štrasburg je sídlom Európskeho parlamentu a že sa tu má ročne konať 12 schôdzí. Rozprava o jednom sídle Európskeho parlamentu sa objavuje po celý čas a toto je dnes nový útok na sídlo Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Sídlo v Štrasburgu má však svoju históriu a spomína sa aj v právnych textoch. Preto by sa nemalo spochybňovať týmito rôznymi útokmi. Francúzsko nedávno oznámilo, že predáva túto vec Súdnemu dvoru Európskej únie. Ja chcem tomuto kroku zatlieskať a chcem ho podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za zmeny oficiálneho harmonogramu Parlamentu na rok 2012, pretože považujem za správne pokúsiť sa pri vykonávaní našich parlamentných povinností obmedziť míňanie hospodárskych a ďalších zdrojov. Rozhodnutie o konaní dvoch októbrových schôdzí počas toho istého týždňa naozaj znamená, že sa vyhneme dvojitému cestovaniu do Štrasburgu a všetkému, čo k nemu patrí z hľadiska vynakladania zdrojov. Napokon si myslím, že toto rozhodnutie je v súlade s tým, čo sa už deje, teda so zlúčením dvoch plenárnych schôdzí v septembri.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za navrhované zmeny harmonogramu schôdzí Parlamentu na roky 2012 a 2013, pretože sa domnievam, že aj pri plnom rešpektovaní zmlúv je v každom prípade možné spojiť dve schôdze Parlamentu do jedného týždňa, čím zabránime tomu, aby sme tam cestovali dvakrát počas toho istého mesiaca. Umožní nám to znížiť náklady európskych inštitúcií a vyhnúť sa míňaniu času a peňazí. Bude si to vyžadovať veľké úsilie z hľadiska organizovania konaní zo strany mňa i kolegov poslancov, verejnosti však dáme najavo jasnejší záväzok, že chceme zabrániť zbytočnému míňaniu verejných peňazí.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Domnievam sa, že konanie dvoch samostatných schôdzí v októbri je zbytočné. Zmluvy o EÚ vyžadujú, aby sa každý rok v Štrasburgu konalo 12 schôdzí Parlamentu. Umožňujú však, aby sa počas jedného týždňa konali dve schôdze. Ak Parlament zastaví toto cestovanie do Štrasburgu dvakrát do mesiaca, stane sa príkladom v znižovaní emisií CO2 a v dosahovaní úspor verejných peňazí.

 
  
  

Harmonogram schôdzí Európskeho parlamentu – 2013

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, ktorým sa v roku 2013 vypúšťa navrhovaná schôdza v 40. týždni. Podobne ako rozhodnutie týkajúce sa harmonogramu na rok 2012 je to prínos k znižovaniu nákladov Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako jeden zo spolusignatárov kľúčového pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu som rád, že bol tento návrh prijatý. Harmonogram schôdzí na rok 2013 by sa mal teraz zmeniť a doplniť takto: vypustí sa schôdza navrhnutá na 40. týždeň (od 30. septembra do 3. októbra); druhá októbrová schôdza (od 21. do 24. októbra) sa rozdelí na dve samostatné schôdze, pričom prvá schôdza sa bude konať od 21. do 22. októbra a druhá schôdza sa bude konať od 24. do 25. októbra.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Výsledok tohto hlasovania je podstatným precedensom na ceste, ktorá, dúfam, jedného dňa povedie k sústredeniu všetkých činností Parlamentu na jednom mieste.

Myslím si, že naozaj nemôžeme ďalej tolerovať míňanie verejných prostriedkov a znečisťovanie ovzdušia v dôsledku dvoch umiestnení Parlamentu, ktoré každý mesiac nútia tisíce ľudí dlho a náročne cestovať medzi Bruselom a Štrasburgom. Spojenie dvoch októbrových plenárnych schôdzí v oficiálnom harmonograme na rok 2013 vysiela veľmi silný signál a som optimistická, že cesta, po ktorej sme sa vydali, je spravodlivejšia a približuje sa želaniam občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. (DE) Odmietol som tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a začnem konanie o porušení práva pred Súdnym dvorom Európskej únie. Konferencia predsedov nemala dovoliť, aby sa o tomto návrhu hlasovalo.

 
  
  

Správa: José Manuel Fernandes (A7-0049/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá dodržiava zásadu, že inštitúcie by mali mať dostatočné prostriedky, ktoré im umožnia prísne a účinné riadenie. V čase hospodárskej a finančnej krízy v Európe, keď je verejnosť nútená znižovať svoje osobné výdavky, by mali európske aj vnútroštátne inštitúcie nasledovať tento príklad. Nemalo by to však zabrániť potrebným verejným investíciám, ktoré sa premenia na strednodobé a dlhodobé prínosy. Chcel by som zdôrazniť, že vplyv nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na okruh 5 by sa mal stabilizovať v roku 2012, aj keď vstúpenie Chorvátska do Únie naplánované na rok 2013 bude mať vplyv na rozpočet roku 2012.

Vzhľadom na súčasnú situáciu môžu mať niektoré inštitúcie ťažkosti s udržaním vyváženého rozpočtu. Ak sa má dosiahnuť úspech, súhlasím s opatreniami riadneho hospodárenia v súvislosti s administratívnymi zdrojmi a plánmi znižovania nákladov a zároveň s uplatňovaním účinných a ekologických technológií. Parlament napokon nemôže ohroziť podmienky potrebné na to, aby mali všetky členské štáty dobré pracovné podmienky a aby boli rovnocenné.

 
  
MPphoto
 
 

  Marta Andreasen (EFD), písomne. – Hlasovala som proti správe pána Fernandesa o rozpočtových prioritách na rok 2012, pretože Európsky parlament bude môcť zaznamenať 5 % zvýšenie svojho rozpočtu, zatiaľ čo zvyšné európske inštitúcie sa majú obmedziť na 1 %. Náklady na EÚ sú v skutočnosti pre národy Európy neudržateľné a musia sa znížiť. Som zdesená, že ako súčasť tejto správy sa schvaľuje Dom európskej histórie. Je to samoľúby projekt za minimálne 70 miliónov EUR, ktorý je úplne v rozpore s predpokladanými úspornými vyhláseniami.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré vymedzuje všeobecný rámec a priority rozpočtu na rok 2012 v oblasti financovania inštitúcií EÚ. Vzhľadom na pokračujúcu hospodársku krízu je veľmi dôležité zaistiť dobré finančné hospodárenie, aby sa mohli realizovať zásady hospodárnosti, účinnosti a efektivity. Súhlasím s názorom pána spravodajcu, že v dôsledku uplatňovania týchto zásad by mali inštitúcie predložiť plány znižovania nákladov. Každý výdavok inštitúcií by sa mal navyše jasne špecifikovať a mal by byť odôvodnený. Parlament a ďalšie inštitúcie by mali predkladať polročné správy o plnení vlastných rozpočtov, pričom by sa v nich podrobne uvádzalo plnenie každého rozpočtového riadku. Domnievam sa teda, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali prejaviť rozpočtovú zodpovednosť a sebakontrolu. Vítam vytvorenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s vyčlenenými prostriedkami vo výške 464 miliónov EUR. Chcela by som však vyzvať túto službu, aby využila vyčlenené prostriedky na vykonávanie svojej činnosti a dosahovanie konkrétnych výsledkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Rozpočet na budúci rok musí byť zodpovedne vyvážený, pričom prioritu dostanú tie oblasti, ktoré sú nerozlučne spojené so stratégiou EÚ 2020. Pri vypracovaní rozpočtu je potrebné zaistiť zásadu udržateľného riadenia z hľadiska účinnosti a efektívnosti. Je potrebné zabezpečiť dostatočné prostriedky pre inštitúcie EÚ, aby mohli správne vykonávať svoje funkcie. Zároveň však musia inštitúcie tiež zareagovať na súčasnú finančnú, hospodársku a sociálnu situáciu EÚ, uplatňovať prísne postupy hospodárenia a spravovať prostriedky dôsledne a účinne. Súhlasím s tým, že inštitúcie EÚ môžu významne prispieť k znižovaniu nákladov a k dosahovaniu úspor z rozsahu, napríklad prostredníctvom centralizovaného obstarávania, spoločných útvarov medzi inštitúciami, systémov elektronického riadenia a podobne.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za tento dokument, pretože si myslím, že správa pána Fernandesa o rozpočtových prioritách na rok 2012 primerane identifikuje smerovanie na ďalší rok. Schvaľujem a podporujem myšlienku predstavenú v tejto správe, že prioritu by mal dostať vnútorný nábor zamestnancov. Zvýšila by sa tým účinnosť prostredníctvom využívania skúseností, ktoré sa získali už predtým, a zároveň by sa obmedzili náklady na školenia a na prispôsobenie sa úplne novej organizačnej kultúre. Zároveň je dôležité podrobne porovnať skutočné a rozpočtované výdavky na rok 2011 a presne identifikovať príčiny výrazných odchýlok. Inštitúcie EÚ by mali pripraviť a poslať Komisii plány na zníženie svojich výdavkov s konkrétnymi termínmi a merateľnými cieľmi. Nemôžeme žiadať, aby obete prinášali len bežní občania a súkromný sektor. Musia ich priniesť aj inštitúcie EÚ. Parlament musí skutočne slúžiť ako model, musí prejaviť solidaritu a veľmi pozorne sledovať, ako sa vynakladajú prostriedky.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Správa o prioritách v rozpočte Parlamentu a ďalších európskych inštitúcií na rok 2012, za ktorú som hlasovala, smeruje do istej miery k zohľadneniu hospodárskej, finančnej a sociálnej situácie, ktorú prežívame. Inými slovami, je to rozpočet vyznačujúci sa obmedzeniami a úspornosťou. Táto správa obhajuje prvotriedne vykonávanie legislatívnej práce, znižovanie nákladov, obmedzovanie vplyvu na životné prostredie a vyrovnané zvyšovanie, teda zvyšovanie v súlade s infláciou. Návrh, že ďalšie rozpočty by mali byť viacročné, je rovnako dôležitý, lebo tak môžu byť v súlade s viacročným finančným rámcom. Zároveň berie do úvahy možné pristúpenie Chorvátska k Únii v roku 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Súhlasím so správou o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2012, ktorá zdôrazňuje potrebu konsolidovať prostriedky potrebné na zabezpečenie nového inštitucionálneho rámca vyplývajúceho z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Zodpovedný postoj k rozpočtovým otázkam má prioritný význam pre Parlament aj pre ďalšie inštitúcie. Súčasná kríza a ťažké bremeno verejného dlhu vedú k naliehavej potrebe sebakontroly pri zohľadnení zásad hospodárnosti, účinnosti a efektivity. Treba poznamenať, že určité investície, najmä do technológií, by mohli z dlhodobého hľadiska viesť k budúcim úsporám, a preto by sa mali zachovať. Chcem tiež zdôrazniť, že návrhy na zníženie spotreby papiera, energie a vody spoločne so znížením emisií by sa mali predložiť ako súčasť organizačnej kultúry Parlamentu a ostatných inštitúcií. Rovnako žiaduce by bolo znížiť objem materiálu na šírenie prostredníctvom fyzických médií, ktoré by sa mali nahradiť digitálnymi médiami.

 
  
MPphoto
 
 

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Vzhľadom na hospodárske, finančné a sociálne obmedzenia členských štátov EÚ som hlasovala za obmedzenie rozpočtu EP na rok 2012. Zaviazali sme sa, že sa budeme usilovať o zníženie niektorých výdavkov a že podrobne odôvodníme ostatné. Nemali by sa však ohroziť už prebiehajúce projekty, ako napríklad Dom európskej histórie. Ide o úsporný rozpočet, ktorý je v súlade s infláciou. Zároveň však škrty nesmú mať negatívny vplyv na kvalitu legislatívnej činnosti Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Podporujem vynikajúcu správu pána Fernandesa, pretože v čase, keď zažívame vážnu finančnú, hospodársku a sociálnu krízu, počas ktorej sa od verejnosti očakáva skutočne veľa obetí, my ako prví musíme ísť príkladom a prijať usmernenia pre rozpočet, ktorý sa bude vyznačovať obmedzeniami a úspornosťou. Treba však zabezpečiť prostriedky potrebné na plnenie očakávaných úloh inštitúcií EÚ, a to najmä vzhľadom na nový inštitucionálny rámec vyplývajúci z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Chcem tiež zdôrazniť význam toho, aby hospodárenie s týmito prostriedkami podliehalo vyšším normám prísnosti a účinnosti a prísnejšej a transparentnejšej kontrole. Rovnako dôležité je podnecovať tvorbu synergií a zabrániť nepotrebnej duplicite, čo sa týka zamestnancov aj funkcií.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Keď tento Parlament zvažuje rozpočtové priority, robí tak v súvislosti s obrovskými škrtmi vo verejnom sektore v členských štátoch EÚ, so zvyšovaním nezamestnanosti, zvyšovaním výdavkov domácností a s celkovou hospodárskou neistotou v štátoch aj v mnohých rodinách. A čo považuje EÚ za prioritu v týchto mimoriadne závažných a náročných podmienkach? Pozoruhodne je jednou prioritou Dom európskej histórie.

Stavila by som sa, že ak by ste sa mojich voličov opýtali, či je toto v súčasnosti dobre vynaložených 100 miliónov EUR, len málo z nich by odpovedalo kladne, ak vôbec niekto. Je načase, aby sa toto miesto – poslanci EP, Komisia a úradníci – začalo zaoberať realitou. Priority musia byť v najlepších záujmoch našich voličov a musia byť zamerané na uľahčenie ich životov. Peniaze EÚ sa nesmú míňať len na naplnenie túžob tých, ktorí sú posadnutí pretláčaním svojich idealistických predstáv o spoločnej histórii alebo identite EÚ. Táto nestriedmosť sa musí zastaviť.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Rozhodli sme sa podporiť túto správu o rozpočte. Sčasti je to preto, že tak jasne poukazuje na význam hospodárenia a obmedzovania v týchto náročných hospodárskych časoch, a sčasti preto, že víta pridelenie sumy 464 miliónov EUR na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, na dôležité činnosti v oblasti, na ktorú by sa mala EÚ sústrediť.

Zároveň však zaujímame mimoriadne kritický postoj k investícii v celkovej výške 549,6 milióna EUR na rozšírenie budovy KAD v Luxemburgu a nestotožňujeme sa s očakávaním spravodajcu, že to z dlhodobého hľadiska povedie k úsporám. Jedinou rozumnou voľbou by bolo skutočne zabezpečiť, aby Európsky parlament fungoval na jednom mieste.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne.(SV) My švédski sociálni demokrati sme hlasovali za správu o prioritách rozpočtu Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií na rok 2012.

Správa zaujíma kritický a spochybňujúci postoj k mnohým rozpočtovým návrhom, ktorých súčasťou sú vysoké náklady, a odporúča, aby sa rozpočet Parlamentu na ďalší rok zvýšil maximálne o mieru inflácie, inak povedané, v reálnych cenách by sa v porovnaní s rokom 2011 nemal zmeniť. Zároveň by sme chceli zdôrazniť, že súhlasíme s mimoriadne váhavým a kritickým stanoviskom správy k projektu zriadenia Domu európskej histórie. V čase vážneho tlaku na národné rozpočty považujeme za neprimerané spustiť takýto projekt, ktorý bude pravdepodobne veľmi drahý.

Chceli by sme však poukázať na to, že by sme uprednostnili, keby sa bol k rozpočtu Parlamentu na rok 2012 zaujal ešte reštriktívnejší prístup, ktorý by zahŕňal aj návrhy úspor a prerozdeľovania na financovanie nových požiadaviek. Komisia obhajuje maximálnu mieru zvýšenia administratívnych rozpočtov inštitúcií EÚ na ďalší rok vo výške 1 %. Domnievame sa, že táto iniciatíva mala získať podporu. V porovnaní s infláciou by zvýšenie o maximálne 1 % prakticky predstavovalo zníženie celkového objemu rozpočtu Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Ak náležite zohľadníme súčasnú finančnú, hospodársku a sociálnu situáciu v EÚ, je naliehavo potrebné, aby inštitúcie reagovali vo forme požadovanej kvality a účinnosti a aby uplatňovali prísne postupy hospodárenia v záujme dosiahnutia úspor. Teraz je potrebné usilovať sa o úplné dosiahnutie cieľov zakotvených v stratégii Európa 2020 a zameriavať sa na rast a tvorbu pracovných miest. Rovnako dôležité je dosiahnuť udržateľnú rovnováhu a snažiť sa o konsolidáciu vo všetkých kategóriách rozpočtu. Preto je dôležité udržať si k administratívnym výdavkom obozretný prístup. Záver je teda taký, že Parlament by mal dodržiavať zásadu prvotriedneho vykonávania legislatívnej práce, mal by dodržiavať zásadu riadneho hospodárenia a transparentnosti a mal by zaistiť existenciu rozpočtovej zodpovednosti vo všeobecnom rámci a v prioritách rozpočtu na rok 2012.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Správa určuje za prioritu zásadu prvotriedneho vykonávania legislatívnej práce. Aj napriek nejednoznačnosti tejto koncepcie to bude závisieť v podstate od politických usmernení, ktoré sa spájajú s legislatívnym procesom, a vzhľadom na to presadzujeme, aby mal Parlament k dispozícii jasné rozdelenie zdrojov, materiálnych aj ľudských, ktoré by takto mohli slúžiť na plnenie požiadaviek aj rozsahu parlamentnej práce. Pán spravodajca sa vo svojej správe nevyhýbal rozvláčnej rétorike, ktorú zdôrazňoval slovnými spojeniami ako riadne hospodárenie, úspory z rozsahu, účinnosť, efektívnosť, analýza nákladov a prínosov, presun zamestnancov, mobilita a podobne. Zdá sa však, že pokiaľ ide o podporu ambícií EÚ v zahraničnej politike, Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa napriek tomu z tohto zoznamu vynecháva. Súhlasíme v plnej miere s tým, že je dôležité, aby sa s poslancami všetkých národností a jazykov zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o ich možnosti plniť si svoje povinnosti a uskutočňovať politickú činnosť vyplývajúcu z ich funkcie vo vlastnom jazyku, ak sa tak rozhodnú. To však zahŕňa oveľa viac, než len zabezpečiť tlmočnícke služby na stretnutia výborov, ako to uvádza pán spravodajca. Zahŕňa to aj poskytovanie tlmočníckych služieb na stretnutiach koordinátorov, počas trojstranných rozhovorov, na stretnutiach delegácií, na parlamentných zhromaždeniach a na iných podujatiach. Zahŕňa to aj zabezpečenie včasného prekladu všetkých úradných dokumentov a dokumentov týkajúcich sa práce. V súčasnosti dochádza v oboch oblastiach k neprípustným nedostatkom.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto je ďalšia správa o pokračovaní rozpočtovej politiky EÚ, ktorá podlieha najmä politickým usmerneniam zavedeným do legislatívneho procesu. Zastávame však spravodlivé pridelenie pracovných zdrojov, materiálnych aj ľudských, Parlamentu tak, aby mohol plniť potreby a rozsah svojej práce bez zveličovania nákladov alebo možných úspor a bez ohrozenia práce Parlamentu.

Nemôžeme však zabudnúť zdôrazniť skutočnosť, že namiesto pojmov, akými sú riadne hospodárenie, úspory z rozsahu, účinnosť, efektívnosť, analýza nákladov a prínosov, presun zamestnancov, mobilita a podobne, Európska únia potrebuje skôr iné politiky vrátane podstatného zníženia výdavkov na armádu a na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

Podporujeme ochranu rovnakého zaobchádzania s poslancami všetkých národností a jazykov, pokiaľ ide o ich možnosti plniť si svoje povinnosti a uskutočňovať politickú činnosť vyplývajúcu z ich funkcie vo vlastnom jazyku, pričom je však potrebné mať na pamäti, že to znamená oveľa viac, než len zabezpečiť tlmočenie na zasadnutiach výborov, ako to uvádza pán spravodajca. Zahŕňa to aj poskytovanie tlmočníckych služieb na stretnutiach koordinátorov, počas trojstranných rozhovorov, na stretnutiach delegácií, na parlamentných zhromaždeniach a na iných podujatiach. Zahŕňa to aj zabezpečenie včasného prekladu všetkých úradných dokumentov a dokumentov týkajúcich sa práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Správa pána Fernandesa sa týka usmernení pre rozpočtový postup na rok 2012 pre európske inštitúcie. Správa okrem iného zabezpečuje v tomto zložitom období hospodárskej krízy aj väčšiu prísnosť v zmysle byrokratického riadenia európskeho organizačného systému. Preto som podporil pána Fernandesa a hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Hlasovala som za prijatie tejto správy, ktorá stanovuje usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2012: všeobecný rámec a rozpočtové priority pre fungovanie európskych inštitúcií (s výnimkou Európskej komisie). Naša správa podporuje najmä zníženie rozpočtu Európskeho parlamentu z pohľadu hospodárskej, finančnej a sociálnej situácie členských štátov, čo vítam. Nakoniec by som chcela povedať, že som rozhodne proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré útočia na sídlo Európskeho parlamentu v Štrasburgu, a som rada, že ich väčšina poslancov Európskeho parlamentu odmietla.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Vyjadril som svoj súhlas s touto správou, pretože je veľmi dôležité uprednostniť zásady riadneho hospodárenia, a to hospodárnosť, efektivitu a účinnosť. Pri vykonávaní rôznych politík je potrebné vziať do úvahy dosiahnuté výsledky a vždy, keď to bude možné a keď to bude vyžadovať rozsah, podrobiť variabilné výdavky pravidelnému hodnoteniu pomeru ich nákladov a prínosov. V dôsledku zavádzania týchto zásad by inštitúcie mali predložiť plány znižovania výdavkov a je potrebné zamyslieť sa nad výhodami centralizácie a umožniť tak vytvorenie úspor z rozsahu (napr. centralizované obstarávanie, spoločné útvary medzi inštitúciami). Pre výmenu osvedčených postupov, ktoré podporujú účinnosť a umožňujú úspory, je mimoriadne dôležitá spolupráca medzi inštitúciami. Domnievam sa, že táto medziinštitucionálna spolupráca by sa mala zlepšiť v oblastiach prekladov, tlmočenia, náboru (Európsky úrad pre výber pracovníkov – EPSO) a systému ekologického riadenia a auditu (EMAS) a že je potrebné rozšíriť ju aj do ďalších oblastí. V kontexte hospodárskej krízy, ťažkého bremena verejného dlhu a obmedzení v čase snahy o konsolidáciu národných rozpočtov by Európsky parlament a ďalšie inštitúcie mali preukázať rozpočtovú zodpovednosť a sebakontrolu. Cieľom Parlamentu by malo byť zabezpečenie prvotriedneho vykonávania legislatívnej práce a na tento účel by mali byť k dispozícii všetky potrebné zdroje, pričom je potrebné dodržiavať rozpočtové obmedzenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. (RO) V súčasnej hospodárskej, finančnej a sociálnej situácii predstavujú usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2012 skutočne náročnú úlohu zvlášť z toho dôvodu, že inštitúcie Európskej únie sú tlačené k výrazným úsporám, pričom zároveň potrebujú dostatočné zdroje na to, aby mohli vykonávať svoje činnosti na najvyššej odbornej úrovni a čo najúčinnejšie. V tejto súvislosti podporujem zabezpečenie lepšej medziinštitucionálnej podpory v záujme výmeny postupov, ktorej výsledkom bude stratégia posilnenia väzieb medzi Európou a jej občanmi a zároveň zachovanie rozpočtovej úspornosti a tvorba úspor, aby sa mohli úspešne realizovať ciele stratégie Európa 2020.

Hoci by sa mal rozpočet Parlamentu a ostatných inštitúcií na rok 2012 týkať konsolidácie, táto skutočnosť by nemala byť dôvodom vzniku prekážok v investovaní, pretože investičné projekty zabezpečujú bezproblémové fungovanie európskych hospodárstiev.

V neposlednom rade podporujem aj názor pána spravodajcu, že je neprípustné, aby poslanci EP nemohli využívať tlmočnícke služby počas stretnutí výborov Európskeho parlamentu, pretože musia mať možnosť používať svoj rodný jazyk. Sám som sa tiež ocitol v situácii, keď som nemohol využívať tlmočnícke služby, dokonca ani keď som prezentoval správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Rozpočty na roky 2012 a 2013 budú konsolidačnými rozpočtami zameranými na odzrkadlenie znižovania výdavkov členských štátov a na stanovenie referenčnej hodnoty pre úrovne, ktoré sa zavedú v nasledujúcom finančnom rámci.

Cieľom tohto rozpočtu musí byť prvotriedne vykonávanie práce, čo znamená presadzovanie cieľov hospodárnosti, účinnosti a efektivity pri čo najnižšom využívaní dostupných zdrojov. Počas tejto konsolidačnej fázy sa musí Parlament zamerať na zvýšenie rozpočtu tak, aby neprekročil mieru inflácie. Tento prah znamená prejaviť veľkú zodpovednosť. Zvýšené výdavky, ktoré vyplývajú z rozšírenia EÚ o Chorvátsko a rozšírenia tohto Parlamentu o 18 nových poslancov na základe Lisabonskej zmluvy, sa začlenia prostredníctvom opravného rozpočtu.

Chceme rešpektovať prístup k obmedzovaniu výdavkov, a preto dúfam, že všetky inštitúcie zašlú potrebné informácie vopred s cieľom stanoviť všeobecný rámec administratívnych výdavkov, aby rozpočtový orgán mohol rozhodnúť o použití zdrojov na základe viacročného udržateľného prístupu, ktorého zámerom je porovnateľnosť informácií poskytnutých za určitý čas a v rámci viacerých inštitúcií.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá dáva jasne najavo, že Parlament od predsedníctva pri predkladaní jeho odhadov očakáva predloženie realistických požiadaviek, že je pripravený preskúmať tieto návrhy na základe skutočných potrieb a obozretnosti s cieľom zabezpečiť primerané a účinné fungovanie tejto inštitúcie. Parlament tiež zdôrazňuje, že účelom opravného listu, ktorý v septembri predkladá predsedníctvo Výboru pre rozpočet, je zohľadniť potreby, ktoré v čase vypracovania odhadov neboli známe, a zdôrazňuje, že by sa to nemalo považovať za príležitosť prepracovať už dohodnuté odhady. V súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu a potreby súvisiace s 18 novými poslancami EP v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Veľkou prednosťou tejto správy je to, že zdôrazňuje potrebu, aby poslanci EP vykonávali svoje povinnosti vo svojom vlastnom jazyku. Chýbajúce preklady na mnohých stretnutiach, chýbajúce preklady oznámení, ktoré sú nám určené, spoločných uznesení, ktoré sa prerokúvajú, je neodôvodnenou prekážkou v práci, ktorú ako poslanci EP vykonávame, a tým aj prekážkou demokracie. Podporujem túto požiadavku. Odmietam však podporiť plytvanie peniazmi a porušenie demokracie, ktoré predstavuje zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pani barónky Ashtonovej. Rovnako odmietam uprednostniť použitie súkromných podnikov pred štátnymi úradníkmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva zverila Parlamentu nové povinnosti. Znamená to ďalšiu administratívnu prácu, ktorá bude pre poslancov EP znamenať potrebu kvalifikovaného personálu v úlohe poradcov. Táto nová situácia má za následok dva problémy: zvýšené náklady vyplývajúce z potreby ďalších asistentov a dodatočné priestory potrebné na to, aby asistenti mohli plniť svoje úlohy v dobrých pracovných podmienkach. Táto situácia vedie k zvýšeným nákladom. Je ťažké vysvetliť to v čase krízy, ale ak má byť práca Parlamentu prvotriedna, musí mať potrebné finančné a ľudské zdroje. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Napriek tomu, že správa obsahuje hlavné usmernenia a priority pre rozpočet na rok 2012 vrátane noriem legislatívnej práce v Európskom parlamente, nemyslím si, že zvýšenie rozpočtu podľa miery inflácie je správne alebo odôvodnené. Existujú aj iné mechanizmy a spôsoby, ako riešiť tieto spoločné problémy a priority. Hlasoval som za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Výdavkový strop pre viacročný finančný rámec rozpočtu Európskej únie na rok 2012 sa znovu zvýšil. Najmä v čase, keď si občania musia uťahovať opasky, musí šetriť aj Európska únia. Existuje množstvo príležitostí na dosiahnutie úspor – od zrušenia jedného zo sídiel Parlamentu po zníženie spleti agentúr EÚ a zlepšenie boja proti podvodom v rámci programov pomoci.

Európska únia údajne v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy jednoducho odložila niektoré plány, pričom však reálne nič neušetrila. A tieto kroky nám predstavila ako veľké úspory. Voči európskym občanom je to maximálne nečestné a rovnako tak je nečestné odôvodňovať ďalšie náklady tým, že z Lisabonskej zmluvy vyplývajú nové požiadavky. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tejto správe o rozpočte.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Súčasťou tejto správy je zvýšenie výdavkového stropu pre viacročný finančný rámec rozpočtu Európskej únie na rok 2012. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy boli občania členských štátov nútení prijať úsporné opatrenia a znášať tak hlavnú časť dosahu krízy. Aj EÚ by mala znížiť svoje výdavky. Tieto výdavky začínajú nekontrolovaným rastom agentúr, pokračujú predvstupovou pomocou Turecku a nákladnými zdvojenými štruktúrami a administratívnymi nákladmi v dôsledku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Návrh uznesenia pána Fernandesa týkajúci sa usmernení pre rozpočtový postup na rok 2012 poskytuje prehľad administratívy rozpočtu Parlamentu v záujme budúcej optimalizácie riadenia zdrojov, ktoré majú európske inštitúcie k dispozícii, a preto som hlasoval za túto správu. Parlament bude musieť prijať rozpočet na konsolidáciu budúceho finančného rámca a ďalších ľudských zdrojov potrebných na splnenie požiadaviek Lisabonskej zmluvy a na zlepšenie a dokončenie dostupných budov, informačných technológií a tlmočníckych služieb. Hlavným cieľom ostáva zistiť, aký je správny spôsob riadenia zdrojov, aby bolo možné obmedziť výdavky a napriek tomu zároveň zlepšiť služby.

 
  
MPphoto
 
 

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. (PT) Rozhodol som sa zdržať hlasovania, pretože napriek tomu, že sa v tomto texte spomína identifikovanie možných úspor v budúcom roku, nie sú v texte spresnené. Ak chceme byť dôslední, politiky týkajúce sa úspor by sa mali začínať u samotných poslancov Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že vzhľadom na súčasnú finančnú, hospodársku a sociálnu situáciu v EÚ musia inštitúcie uplatňovať prísne postupy hospodárenia v záujme dosiahnutia nevyhnutných úspor. V prospech konsolidácie je potrebné vynaložiť skutočné úsilie. Pokiaľ ide o zásady riadneho hospodárenia, inštitúcie by mali predložiť plány na zníženie nákladov, pričom pri predkladaní výdavkov je potrebné jednoznačne ich špecifikovať a odôvodniť. V tomto zmysle by som chcel verejne vyjadriť svoje uznanie vynikajúcej práci, ktorú vykonal náš kolega pán Fernandes.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2012, pretože sa domnievam, že súčasná hospodárska kríza, ktorej následky sa v súčasnosti zo všetkého najviac prejavujú na zamestnanosti, vyžaduje, aby členské štáty a európske inštitúcie vynaložili spoločné úsilie o dosahovanie úspor. Preto súhlasím s vyhlásením, že za súčasných okolností je potrebné dodržiavať všeobecnú zásadu európskeho financovania, ktorou je rozpočtová úspornosť.

Aj v tejto hospodárskej situácii sa však domnievam, že treba zdôrazniť, že rozpočet Únie a najmä rozpočet Parlamentu ako jedinej európskej inštitúcie, ktorú volia priamo občania, by sa mal v prvom rade zameriavať na podporu občanov a ich priblíženie sa k Európskej únii, a to hlavne v dnešných časoch, keď je budúcnosť taká neistá. Myslím si, že by bolo veľmi dobré zvážiť najmä lepšie rozdelenie informačných kancelárií Parlamentu v členských štátoch a ich lepšie strategické rozmiestnenie, čiastočne aj v súvislosti s nedávnymi prevratmi v susedných štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za túto správu napriek tomu, že by som uprednostnil, keby niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa potreby znížiť počet pracovísk EP na jedno, neprešli.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Usmernenia pre rozpočet na rok 2012 sa zakladajú na rovnováhe medzi potrebou poskytnúť európskym inštitúciám dostatočné a primerané zdroje na uskutočňovanie ich aktivít a potrebou nájsť kvalitnú a účinnú odpoveď na súčasnú finančnú, hospodársku a sociálnu krízu. Predložený návrh zdôrazňuje, že pre inštitúcie môže byť problém udržať finančnú disciplínu a obmedzenia potrebné na zabezpečenie súladu s viacročným finančným programom najmä v súvislosti s okruhom 5. Pán spravodajca preto vyzýva na dodržiavanie zásad riadneho hospodárenia, ku ktorým patrí hospodárnosť, účinnosť a efektivita, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu prísnosť, jednoduchosť, jasnosť a transparentnosť.

Čo sa týka Parlamentu, tento dokument, za ktorý som hlasoval, zahŕňa aj potreby vyplývajúce z pristúpenia Chorvátska v roku 2013, zvýšenie počtu poslancov EP o 18 a potrebu zamestnať ďalších zamestnancov na základe nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Čo sa týka ďalších inštitúcií, za zmienku stojí nový oddiel X o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorý bude spolu s novou zmluvou reagovať na finančné potreby vyplývajúce z vytvorenia ambiciózneho inštitucionálneho rámca na podporu zahraničnej politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter van Dalen (ECR), písomne. (NL) Podľa správy pána Fernandesa musí Európsky parlament žiariť na poli legislatívnej činnosti a všetky zdroje musia slúžiť tomuto cieľu. Ja si myslím, že je tu potrebná aj druhá priorita, a to aby Parlament zažiaril aj v oblasti rozpočtovej disciplíny. Vlády, podniky a občania musia v súčasnosti znovu zhodnotiť svoje výdavky. Európsky parlament musí urobiť to isté – nepotrebujeme sa zameriavať na viac peňazí, ale na nové priority. Potrebujeme zmenu kurzu, pretože administratívne výdavky Európskej únie rastú rýchlejšie ako jej celkové výdavky a Parlament je na prvom mieste tohto zoznamu. Odôvodnenie F tejto správy spomína Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ktorá bude pravdepodobne stáť ešte viac peňazí. Aj to sa musí zmeniť. Načo má táto služba niekoľko desiatok zamestnancov a luxusné priestory v exotických lokalitách, ako sú Barbados a Madagaskar? Pozrite sa lepšie na túto službu a zistíte, že nepotrebuje viac peňazí. Pre Európsku úniu musí byť rozpočtovou prioritou číslo jeden nemíňať viac peňazí, ale míňať ich lepším spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2012 pozostávajú z vybratých jednotlivých úsekov spojených pod hlavičkami hospodárnosti a konsolidácie. Mnohí občania v Európe, ako aj ich národné vlády boli v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy donútení lepšie hospodáriť a obmedzovať výdavky. V tejto situácii je skutočne namieste, aby Európsky parlament šiel so svojím návrhom rozpočtu na rok 2012 príkladom. V roku 2012 bude EÚ čeliť novým a nevyhnutným výdavkom, ktoré budú závisieť od potenciálneho pristúpenia Chorvátska, novovytvorenej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a troch finančných agentúr. S cieľom zastaviť automatický rast požiadaviek na rozpočet, ktorý korešponduje so zvýšeným rozpočtom, je teraz čas na identifikáciu potenciálnych úspor v rozpočte EÚ. Súčasťou tejto identifikácie by mali napríklad byť obchodné analýzy agentúr Únie a vyhodnotenie politiky ľudských zdrojov a politiky v oblasti budov orgánov EÚ.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0165/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Hlasujem za toto uznesenie, pretože stratégia pre atlantickú oblasť je nevyhnutná pre územnú súdržnosť EÚ najmä v súvislosti s rozširovaním hraníc EÚ smerom na východ. Stojí za zmienku, že len pri strategickej orientácii, v ktorej je región jej ústredným bodom, môžeme pristupovať k Atlantiku menej ako k okrajovému regiónu a viac tak, že tento región potvrdí svoju geograficky ústrednú pozíciu vo svete. V prípade EÚ je to hranica so Severnou Amerikou, Južnou Amerikou a celou západnou Afrikou. V stratégii pre atlantickú oblasť, na ktorej sa budú podieľať členské štáty a ich regióny, by mali dostať prioritu aj nové oblasti inovácií v hospodárstve a vede, najmä nové výrobky a služby spojené so životným prostredím, obnoviteľnými zdrojmi energie a morskou energiou, morskou biotechnológiou súvisiacou s potravinami, so zdravotníctvom a výrobky a služby vyžadujúce inteligentné technológie.

Stratégia pre atlantickú oblasť nesmie byť osamotená, práve naopak, musí sa začleniť do súboru celkových cieľov EÚ vzhľadom na ponaučenie zo stratégie pre oblasť Baltského mora prijatej po začatí obdobia plánovania rozpočtu na roky 2007 – 2013, ktoré nepochybne obmedzilo rozsah iniciatívy.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za toto uznesenie o európskej stratégii pre atlantickú oblasť. Päť členských štátov EÚ sa rozprestiera pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu – Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Z tohto dôvodu je potrebná stratégia na koordináciu činností týchto krajín v tejto oblasti. Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že hlavný prínos regionálnych stratégií EÚ spočíva vo viacúrovňovej spolupráci, koordinácii a lepšom strategickom investovaní dostupných finančných prostriedkov, a nie v dodatočnom prideľovaní zdrojov. Som presvedčená, že táto stratégia by riešila nasledujúce otázky spoločného záujmu: životné prostredie a zmenu klímy vrátane prevencie a boja proti znečisťovaniu morí loďami, dopravu a prístupnosť, výskum, inovácie, kultúru, voľný čas a cestovný ruch, námorné služby a odbornú prípravu, ako aj rybné hospodárstvo a odvetvie výroby plodov mora. Chcela by som spomenúť, že jednou z prvých stratégií tohto druhu je stratégia EÚ pre oblasť Baltského mora schválená Európskou radou a týkajúca sa ôsmich členských štátov EÚ vrátane mojej vlastnej krajiny Litvy. Cieľom tejto stratégie je, aby oblasť Baltského mora bola ekologicky udržateľná, prosperujúca, jednoducho dostupná, bezpečná a zabezpečená. Táto stratégia už bola úspešne začatá, a preto sa domnievam, že európska stratégia pre atlantickú oblasť by bola prínosná nielen pre túto oblasť, ale aj pre celú EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Spolupráca pri problémoch, ktoré presahujú hranice štátov, je jedným z veľkých prínosov práce Európskej únie. Môj kolega pán Cadec mesiace pracoval na posilnení spolupráce medzi regiónmi Atlantického oblúka, aby im umožnil vyťažiť čo najviac z každej možnej synergie. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto uznesenie, ktoré žiada Komisiu, aby čo najskôr sformovala stratégiu EÚ pre atlantickú oblasť ako komplexnú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Podporil som toto uznesenie. Územná súdržnosť je jedným z najdôležitejších cieľov EÚ a nevyhnutným predpokladom účinného, hospodársky silného a konkurencieschopného vnútorného trhu. Atlantická oblasť má svoje typické črty, je to dynamická pobrežná oblasť, ktorej krehké životné prostredie musí zostať zachované a na ktorú vplývajú následky zmeny klímy. Je to okrajová oblasť v rámci Európskej únie, ktorá má hlavné problémy s dostupnosťou a prepojenosťou. Domnievam sa, že existuje naliehavá potreba prijať túto stratégiu, ktorá pomôže riešiť zásadné problémy tejto oblasti týkajúce sa otvorenia a prepojenia dopravných a energetických sietí, rozvoja morskej energie a mestských a vidieckych oblastí a zintenzívnenia väzieb medzi pevninou a morom a medzi morom a vnútrozemskými vodami.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Súhlasím s uznesením Parlamentu o európskej stratégii pre atlantickú oblasť, ktorú považujem za veľmi dôležitú, keďže päť členských štátov má atlantické pobrežie: Francúzsko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Táto stratégia sa navrhuje na riešenie významných otázok, ako je napríklad morská energia, životné prostredie a zmena klímy, doprava a dostupnosť, bezpečnosť a dohľad, výskum, inovácie, tvorivé odvetvia, kultúra, voľný čas a cestovný ruch, námorné služby a odborná príprava, rybné hospodárstvo a odvetvie výroby plodov mora. Európska územná spolupráca, ktorú konsoliduje táto stratégia spomenutými aspektmi, môže výrazne prispieť k zintenzívneniu integračného procesu v rámci atlantickej oblasti prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti na rozhodovaní a vykonávaní konkrétnych opatrení. Chcela by som tiež zdôrazniť, že táto iniciatíva môže a mala by viesť k lepšiemu využitiu fondov EÚ, a nie k zvýšeniu výdavkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Ako poslanec zvolený krajinou v atlantickej oblasti musím zdôrazniť dôležitosť a potrebu vytvoriť európsku stratégiu, ktorá zohľadní geografické, demografické a hospodárske charakteristické črty tohto regiónu. Treba vytvoriť komplexnú a spoločnú stratégiu na zabezpečenie súčinnosti a konzistentnosti medzi odvetvovými politikami v tejto oblasti, čím sa vytvorí pridaná hodnota potrebná na riešenie problémov trvalo udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti najmä tejto oblasti a Európy vo všeobecnosti. Nemám žiadne pochybnosti o potrebe prístupu na európskej úrovni založenom na posilnení spolupráce medzi členskými štátmi s atlantickým pobrežím, pobrežnými komunitami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou, v ktorej táto spoločná stratégia bude prínosom pre všetky zúčastnené strany.

Malo by to umožniť rozpoznanie spoločných problémov a otázok, ako aj spoločných priorít a vytvorenie synergie potrebnej na podporu účinnejšieho využívania zdrojov. Je dôležité nielen zlepšovať konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť tradičných odvetví, ale aj využívať plný potenciál atlantickej oblasti s novými trhmi, výrobkami a službami v súlade s dvomi hlavnými prioritami: ochranou životného prostredia a ekosystémov a vytváraním pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za toto uznesenie, keďže som za to, aby Komisia čo najskôr sformovala európsku stratégiu pre atlantickú oblasť, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami. Táto stratégia by mala riešiť otázky spoločného záujmu, ako je napríklad životné prostredie a zmena klímy, morská energia, námorná doprava, námorná bezpečnosť a dohľad, rybolov, turistický ruch, výskum a inovácie. Azorské ostrovy, Madeira a Kapverdy by sa mali tiež zahrnúť do tejto stratégie a mali by v nej zohrávať významnú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Dnes je Atlantický oceán jednou z hraníc Európy a kedysi bol jednou z najdôležitejších možností kontaktu európskeho kontinentu so svetom. Prostredníctvom tohto oceánu sa Európania, najmä Portugalci, dostali do kontaktu s národmi, hospodárstvami a kultúrami, ktoré predtým nepoznali a vytvorili to, čo dnes nazývame skutočne globalizovaným svetom. V súčasnosti atlantická oblasť trpí marginalizáciou v porovnaní so stredom Európy, ktorú možno a treba odstrániť porozumením toho, že atlantická oblasť a vzťahy s dôležitejšími partnermi, ktorí s ňou majú spoločné hranice, ako sú Brazília a Spojené štáty, môžu priniesť opätovné potvrdenie geostrategického ústredného postavenia, ktorého ju zbavili ázijské krajiny. Dôležitosť tejto oblasti plne zdôvodňuje vytvorenie európskej stratégie, ktorá sa v súlade s historickou úlohou vyhradenou pre oceán, podľa ktorého sa nazýva atlantickou, neobmedzuje na členské štáty, ale naopak, dokáže vytvoriť prepojenie s ostatnými pobrežiami. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť mimoriadne dôležitú a nenahraditeľnú úlohu najodľahlejších oblastí pri úspechu tejto stratégie. Naďalej si zasluhujú osobitnú podporu od Únie, ktorá môže prekonať dôsledky izolovanosti a podporiť zahraničné kontakty.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Dňa 14. júna 2010 Rada požiadala Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu pre atlantickú oblasť do jedného roka, keďže ide o okrajové územie s osobitými charakteristickými črtami z hľadiska potenciálu a krehkosti životného prostredia. Preto sa vzhľadom na jeho dôležitosť na celosvetovej úrovni požaduje ambiciózna stratégia zohľadňujúca námorné a územné aspekty. Toto uznesenie zásadne prispieva k vytvoreniu takejto stratégie, keďže upriamuje pozornosť na kľúčové aspekty, ako je napríklad potreba hľadať synergiu s ostatnými politikami v oblasti životného prostredia, energie, dopravy, turistického ruchu, morských zdrojov a podobne s cieľom prijať makroregionálnu politiku a posunúť sa k medzinárodnému prístupu, ktorý je potrebný pre dobré vzťahy s krajinami ležiacimi na pobreží Atlantického oceánu. Vítam, že Parlament prijal toto uznesenie, keďže som presvedčený, že táto stratégia EÚ pre atlantickú oblasť urýchli trvalo udržateľný rast v tejto oblasti a posunie námorné otázky na prvé miesto európskeho zoznamu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Sme za rozvoj stratégií zameraných na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť určitých makroregiónov, ktoré by očividne mali dostať primerané prostriedky, ktoré to umožnia dosiahnuť v plnej miere a účinne. Všetky štádiá týchto stratégií – príprava, formulácia a zavedenie – by mali aktívne zapojiť krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú v ich geografickom rozsahu pôsobnosti, a mali by byť založené na spolupráci medzi týmito krajinami a regiónmi. Tieto stratégie môžu a mali by sa zaoberať otázkami spoločného záujmu, ako napríklad v prípade tejto konkrétnej európskej stratégie pre atlantickú oblasť okrem iného námornou energiou, ochranou životného prostredia vrátane prevencie a boja proti znečisťovaniu morí, dopravou a dostupnosťou, výskumom a inováciami. Máme však vážne pochybnosti o niektorých bodoch uznesenia a dôrazne s nimi nesúhlasíme. Preto sme zaň nehlasovali. Uznesenie nezaručuje princíp, že nové zdroje, najmä finančné zdroje, by mali byť v súlade s novými cieľmi v oblasti politiky súdržnosti s cieľom zefektívniť ich. Uznesenie navrhuje aj podriadenie stratégie zahraničnej politike EÚ, cieľom politiky medzinárodného obchodu, stratégii EÚ 2020 a dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Je dôležité, aby sme pokračovali v rozvoji stratégií zameraných na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť určitých makroregiónov, ktoré by očividne mali dostať primerané prostriedky umožňujúce dosiahnuť to v plnej miere a účinne. Všetky štádiá týchto stratégií – príprava, formulácia a zavedenie – by mali aktívne zapojiť krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú v ich geografickom rozsahu pôsobnosti, a mali by byť založené na spolupráci medzi týmito krajinami a regiónmi. Tieto stratégie môžu a mali by sa zaoberať otázkami spoločného záujmu. Tento prípad sa týka európskej stratégie pre atlantickú oblasť: okrem iného námornej energie, ochrany životného prostredia vrátane prevencie a boja proti znečisťovaniu morí, dopravy a prístupu, výskumu a inovácií. Máme však vážne pochybnosti o niektorých bodoch uznesenia a dôrazne s nimi nesúhlasíme. Preto sme zaň nehlasovali.

Uznesenie nezaručuje princíp, že nové zdroje, najmä finančné zdroje, by mali byť v súlade s novými cieľmi v oblasti politiky súdržnosti s cieľom zefektívniť ich, čo znamená, že budeme mať veľa sľubov, ale málo skutkov okrem toho, že budeme podliehať cieľom medzinárodnej obchodnej politiky, stratégii EÚ 2020 a dosiahnutiu cieľov vnútorného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne.(GA) Dôrazne podporujem to, čo sa robí na úrovni EÚ v záujme vytvorenia komplexnej stratégie pre atlantickú oblasť. Stratégia pre atlantickú oblasť sa musí zameriavať na stimuláciu hospodárskeho rozvoja ostrovov v Atlantickom oceáne a atlantickej pobrežnej oblasti.

Z pohľadu veternej energie, energie prílivu a energie morských vĺn patrí atlantická oblasť medzi najbohatšie oblasti sveta, ale jej energetický potenciál sa dostatočne nevyužíva. Pre atlantickú pobrežnú oblasť sú činnosti v oblasti rekreácie a cestovného ruchu cennými hospodárskymi zdrojmi. Je tu skutočný potenciál rastu, napríklad rozvoja strategických prístavov v každej krajine.

Užšia spolupráca medzi členskými štátmi popri Atlantickom oceáne by priniesla výhody predovšetkým odvetviu námornej dopravy a prístavov, ako aj odvetviu morských potravín vrátane akvakultúry. Každá stratégia pre atlantickú oblasť musí byť v súlade s ustanoveniami spoločnej politiky rybného hospodárstva. Spolupráca členských štátov v otázkach bezpečnosti, ochrany a námorného dohľadu sa za posledné roky zlepšila.

Vzhľadom na veľkú rozlohu Atlantického oblúka však integrovaná stratégia zaistí lepšie a účinnejšie činnosti koordinované členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Estelle Grelier (S&D), písomne.(FR) Prijatie parlamentného uznesenia o návrhu stratégie pre atlantickú oblasť je pre mňa príležitosťou poukázať na naliehavú potrebu pracovať na európskej úrovni na spoločnom prístupe, pokiaľ ide o využívanie našich morských oblastí, a nájsť spoločné riešenie existujúcich problémov. Lamanšský prieliv je zvlášť poučným príkladom v tejto súvislosti: strategická námorná brána do Európskej únie je nielen významným prepojením medzi Atlantickým oceánom a Severným morom (nachádza sa v ňom 20 % svetovej flotily a každý deň cezeň prepláva viac ako 500 lodí s hmotnosťou viac ako 300 ton) a oblasť vyhradená pre rybolov, rekreačné činnosti, spoločnú ťažbu a čoskoro – na moju veľkú radosť – aj výrobu energie z veterných elektrární na mori. Táto koncentrácia činností si vyžaduje, aby sa venovala dôkladná pozornosť téme riadenia námornej bezpečnosti v tejto oblasti na európskej úrovni v rámci spoločnej stratégie. Z tohto dôvodu som počas rozpravy o stratégii pre atlantickú oblasť opäť požiadala pani Damanakiovú, komisárku pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo, aby Lamanšský prieliv začlenila do návrhu, ktorý má predložiť v júni.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože – ako vieme – atlantická oblasť má svoje osobité charakteristické črty. Je to dynamická pobrežná oblasť (vďaka námornej doprave, rybolovu, morskej energii atď.), oblasť, ktorej krehké životné prostredie musí zostať zachované a na ktorú vplývajú následky zmeny klímy, a je to aj okrajová oblasť v rámci Európskej únie, ktorá má problémy s dostupnosťou a prepojením a s nízkym počtom veľkých mestských centier. Preto musíme čo najskôr sformulovať stratégiu EÚ pre atlantickú oblasť ako komplexnú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami. Táto stratégia by mala zaviesť lepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov so silným prepojením so stratégiou EÚ 2020 a politikou EÚ po roku 2013. Cieľom tejto stratégie je lepšie míňanie finančných prostriedkov EÚ, nie zvyšovanie výdavkov. Táto stratégia sa musí dobre prepojiť s regionálnou politikou EÚ a s integrovanou námornou politikou. Domnievam sa, že by mala uľahčovať súčinnosť s ďalšími politikami EÚ, ako sú napríklad transeurópske dopravné siete, spoločná rybárska politika, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, rámcový program pre výskum a vývoj, energetická politika atď. Je dôležité zlepšiť dostupnosť atlantických prímorských regiónov a zvýšiť pohyb osôb, tovaru a služieb v týchto regiónoch, aby sa dosiahli ciele vnútorného trhu a politiky súdržnosti najmä prostredníctvom rozvoja pobrežnej námornej dopravy a námorných diaľnic.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o stratégii EÚ pre atlantickú oblasť, ktorá je toho názoru, že táto stratégia by mala byť v rámci cieľa politiky súdržnosti týkajúceho sa územnej spolupráce (cieľ 3) a mala by sa opierať o zjednotený, medziodborový a územný prístup zameraný na lepšiu koordináciu politík medzi rôznymi úrovňami správy na danom území, a to s dôrazom na dôležité otázky. Vyjadruje presvedčenie, že európska územná spolupráca môže výrazne prispieť k zintenzívneniu integračného procesu v rámci atlantickej oblasti prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti v procese rozhodovania a vykonávania konkrétnych opatrení.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Atlantická oblasť má svoje osobité charakteristické črty, keďže je to dynamická pobrežná oblasť, pričom by som chcel poukázať na jej námornú dopravu, rybné hospodárstvo a morskú energiu. Je to oblasť s krehkým životným prostredím, ktoré treba chrániť a ktoré je vystavené pobrežnej erózii a extrémnym poveternostným javom, a je okrajovou oblasťou. Z tohto dôvodu je potrebná komplexná stratégia EÚ, ktorá sa zaoberá námornými a územnými otázkami. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré žiada EÚ vytvoriť európsku stratégiu pre atlantickú oblasť. Európska územná spolupráca môže výrazne prispieť k zintenzívneniu integračného procesu v rámci atlantickej oblasti prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti v procese rozhodovania a vykonávania konkrétnych činností. Text obsahuje žiadosť sformulovať stratégiu EÚ, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami. Nástojí tiež na tom, aby spolupráca v rámci tejto stratégie bola založená v prvom rade na potrebách príslušných zainteresovaných strán, takže je toho názoru, že o zvolených politických prioritách sa musí rozhodovať konsenzom.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na osobitosti atlantickej oblasti Parlament žiada Komisiu, aby čo najskôr konala s cieľom vytvoriť stratégiu EÚ pre atlantickú oblasť ako komplexnú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami. Hoci sa Parlament domnieva, že táto stratégia musí rozvíjať súčinnosť medzi príslušnými politikami EÚ, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi politikami, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili zjednodušené pravidlá na uľahčenie vykonávania tejto stratégie a zníženie súvisiaceho administratívneho zaťaženia. Podľa môjho názoru to nie je možné, pretože účinné opatrenia na ovplyvnenie Komisie sa zatiaľ nenašli. Nadobúdam dojem, že Komisia ešte stále nezačala meniť svoje priority v zmysle Lisabonskej zmluvy a vedie neodôvodnenú a dlhotrvajúcu rétoriku s Parlamentom na presadenie svojich vlastných možností. Nedeje sa to vo všeobecnom záujme a v skutočnosti je to škodlivé pre celkovú situáciu. Podporil som správu, ale svoj názor napriek tomu nemením.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Päť členských štátov Európskej únie susedí s Atlantickým oceánom: Francúzsko, Portugalsko a najmä Španielsko určite nevidia iba prínosy tejto geografickej skutočnosti, keďže Atlantik zohráva bezvýznamnú úlohu, pokiaľ ide o prílev utečencov, ktorý, ako teraz hrozí, sa má zvýšiť v dôsledku kríz v krajinách Severnej Afriky. Pašeráci ľudí veľmi radi využívajú atlantickú cestu, odkedy sa v roku 2005 vybudovalo španielske pohraničné ohradenie. S cieľom zabrániť prílevu predovšetkým hospodárskych prisťahovalcov by EÚ urobila dobre, keby rýchlo vytvorila účinnú stratégiu pre atlantickú oblasť, ktorá by riešila aj tento aspekt, hoci ostatné štáty atlantickej oblasti – Spojené kráľovstvo a Írska republika – majú len malý alebo žiadny vplyv v tejto súvislosti. Keďže uznesenie sotva, ak vôbec, rieši túto oblasť, zdržal som hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) V dnešnom hlasovaní Európsky parlament prijal uznesenie o európskej stratégii pre atlantickú oblasť. Táto stratégia je ďalšou európskou iniciatívou, ktorá sa nebude zameriavať na riešenie problémov jednej krajiny, ale celej atlantickej oblasti, v ktorej sa nachádza až päť členských štátov.

Je dôležité upriamiť pozornosť na skutočnosť, že túto stratégiu by mal charakterizovať prístup zdola nahor. Geostrategická poloha tejto oblasti umožňuje rozvoj spolupráce v oblasti námornej bezpečnosti, medzinárodného obchodu a rybárstva, ako aj ochrany morského prostredia a zachovania biodiverzity.

Považujem za nevyhnutné opýtať sa Európskej komisie, aké zdroje sa pridelia na presadzovanie tejto stratégie, pretože to je mimoriadne dôležité vo vzťahu k vytvoreniu nového finančného rámca. Podľa môjho názoru je ďalšou dôležitou otázkou proces realizácie tejto stratégie a možnosť, že by mohlo byť nevyhnutné vytvoriť dodatočné finančné nástroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Súhlasím s uznesením o európskej stratégii pre atlantickú oblasť, ktorá bude prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj tejto oblasti. Ďalší krok bude navyše smerovať k uskutočneniu jedného z cieľov Európskej únie – územnej súdržnosti. Vzhľadom na geostrategickú polohu atlantickej oblasti musí Komisia okamžite konať a vytvoriť komplexnú stratégiu pre túto oblasť, ktorá posilní iniciatívy v oblasti medzinárodnej spolupráce a trojstrannej spolupráce a bude riešiť námorné a územné otázky. Pozornosť sa upriamuje na skutočnosť, že účinná územná spolupráca podporí rozvoj v oblasti morskej energie a vytvorí vhodné prostredie na využívanie dopravných a energetických sietí a prepojení. Aby táto stratégia dosiahla stanovené ciele, musí sa dobre prepojiť s regionálnou politikou EÚ a s integrovanou námornou politikou. Iba to môže zaručiť súčinnosť s ostatnými politikami EÚ a vytvoriť podmienky na cielenejšie a účinnejšie čerpanie a využívanie finančných prostriedkov pridelených EÚ bez zvyšovania výdavkov. Okrem toho prijatie tejto stratégie zlepší dostupnosť atlantických prímorských regiónov a zvýši pohyb osôb, tovaru a služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne.(IT) Návrh uznesenia o stratégii Európskej únie pre atlantickú oblasť spĺňa požiadavku Európskej rady, aby Komisia vytvorila komplexnú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať námornými a územnými otázkami v atlantickej oblasti. Hlasoval som za uznesenie, ktoré žiada Európsku komisiu pripraviť rokovania o plánovanej stratégii najneskôr v júni a informovať o ich priebehu. Cieľom je zaviesť lepšiu koordináciu v oblasti v otázkach, ku ktorým patrí napríklad integrovaná námorná politika, transeurópske dopravné siete, rybné hospodárstvo, opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia, výskum a vývoj, zvýšenie pohybu osôb, tovaru a služieb v týchto regiónoch, aby sa dosiahli ciele politiky súdržnosti a zabezpečilo, že všetko bude v súlade so stratégiou EÚ 2020 a s politikou Európskej únie po roku 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne.(PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože vzhľadom na to, že Portugalsko je krajinou atlantickej oblasti s dynamickou pobrežnou oblasťou a veľkým potenciálom, hoci má krehké životné prostredie, ktoré treba chrániť, považujem za pozitívne, že EÚ uznáva potenciál atlantickej oblasti. Domnievam sa tiež, že mnohé problémy tejto rozsiahlej oblasti by sa mali riešiť na európskej úrovni prostredníctvom komplexnej stratégie EÚ pre tento región a perspektívy politiky územnej súdržnosti, ktorá by mala byť základným rámcom pre rozhodnutia Únie. Rozhodnutia Únie však úplne chýbali a absolútne boli obetované v dôsledku neprijateľných rozpočtových obmedzení plynúcich z politických úsporných rozhodnutí, ktoré nepodporujú rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na mimoriadnu geostrategickú polohu Portugalska je táto záležitosť veľmi dôležitá, najmä pokiaľ ide o oblasti námornej bezpečnosti a dohľadu. Preto som presvedčený, že vytvorenie stratégie Európskej únie pre atlantickú oblasť je veľmi naliehavé.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Podobne ako pri uznesení o stratégii EÚ pre podunajskú oblasť, ktoré EP prijal minulý mesiac, súčasný návrh uznesenia zdôrazňuje, že za hlavný prínos makroregionálnych stratégií EÚ sa považuje viacúrovňová spolupráca, koordinácia a lepšie strategické investovanie dostupných finančných prostriedkov, a nie dodatočné prideľovanie zdrojov. Návrh uznesenia potvrdzuje závery švédskeho predsedníctva, pokiaľ ide o žiadne nové inštitúcie, žiadne nové právne predpisy a žiadne nové rozpočty.

Výbor pre regionálny rozvoj navyše chcel, aby táto stratégia bola založená na prístupe zdola nahor a aby zahŕňala všetky zúčastnené strany (regionálne a miestne orgány, členské štáty, Európsku úniu, zainteresované strany zo súkromného sektora a organizácie občianskej spoločnosti vrátane dotknutých medziregionálnych sietí a organizácií) vo svojom návrhu a jeho realizácii. Z hľadiska Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie sme predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o rozvoji morskej energie, prevencii a boji proti znečisťovaniu morí loďami a rozvoji pobrežnej námornej dopravy a námorných diaľnic, ktoré boli všetky prijaté.

 
  
MPphoto
 
 

  Antolín Sánchez Presedo (S&D), písomne.(ES) Ako Galícijčan a spolusignatár tejto iniciatívy podporujem ambicióznu stratégiu pre atlantickú oblasť. Vyzývam Komisiu, aby predložila návrh najneskôr do júna 2011 s prioritou rastu a vytvárania trvalo udržateľných pracovných miest v súlade so stratégiou Európa 2020. Oblasť makroregiónu je morská, zraniteľná a okrajová, preto si stratégia vyžaduje integrované, komplexné a územné zameranie, ktorého všetky rozmery by mali chrániť životné prostredie, povzbudzovať dostupnosť, mobilitu a prepojiteľnosť a podporovať súdržnosť.

Táto stratégia by mala aj uľahčovať súčinnosť s ďalšími politikami EÚ, ako sú napríklad cestovný ruch, námorné diaľnice a transeurópske dopravné siete, spoločná rybárska politika, energetická politika a predovšetkým morská energia, opatrenia v oblasti klímy, rámcový program pre výskum a technologický vývoj, mnohojazyčnosť a vo všeobecnosti akékoľvek politiky, ktoré sa budú zavádzať po roku 2014 – a s akýmikoľvek relevantnými politikami, ktoré v tejto oblasti zavedú jednotlivé zodpovedné orgány. Treba vypracovať, prijať a zaviesť plán transparentným a dôveryhodným spôsobom prostredníctvom spolupráce medzi všetkými verejnými inštitúciami a zapojením súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne.(PT) Vďaka obrovskej rozlohe má európske pobrežie Atlantického oceánu veľký potenciál a viaceré osobité charakteristické črty. Atlantická oblasť ponúka významnú a dynamickú námornú činnosť a jej jadro tvoria regióny, ktoré sa navzájom veľmi líšia, ale majú spoločnú črtu závislosti od činností v morských oblastiach tohto oceánu. V atlantickej oblasti sú odľahlé regióny, ktoré sú ťažko dostupné, keďže sa nachádzajú veľmi ďaleko od kontinentálnej Európy. Hovorím konkrétne o najodľahlejších regiónoch EÚ, kde sa problémy prepojiteľnosti a dostupnosti premietajú do ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Je však dôležité spomenúť aj to, že tieto regióny majú jedinečné výhody v porovnaní s inými európskymi regiónmi. Okrem trvalých obmedzení ich charakteristické črty ponúkajú potenciál, ktorý by sa mal zohľadniť ako súčasť komplexného pohľadu na atlantickú oblasť.

Cieľ územnej súdržnosti umožňuje, či skôr zaväzuje k harmonickému rozvoju všetkých regiónov EÚ majúc na pamäti osobité charakteristiky každého z nich. Preto dúfam, že najodľahlejšie regióny Makaronézie vrátane mojej domovskej Madeiry sa riadne zohľadnia v akejkoľvek budúcej stratégii pre atlantickú oblasť a že integrovaný prístup dokáže prekonať hlavné ťažkosti a problémy týchto regiónov.

 
  
  

Návrhy uznesení B7-0156/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že pristúpenie Turecka k EÚ je v strategickom záujme tejto krajiny aj EÚ. Tento krok si však bude vyžadovať, aby Turecko prijalo pevnejší záväzok v súvislosti s procesmi reformy s cieľom splniť prístupové kritériá. Týka sa to najmä oblastí slobody tlače, združovania a zhromažďovania, záväzku v súvislosti s vytvorením rýchlejšieho, nezávislejšieho a spravodlivejšieho súdneho systému, ktorý účinne spolupracuje v boji proti terorizmu a v zápase za práva žien a ľudské práva vo všeobecnosti. Okrem toho stiahnutie tureckých síl z Cypru predstavuje nevyhnutnú podmienku budovania atmosféry dobrého susedstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o správe o pokroku Turecka za rok 2010. Keď Turecko začalo rokovania o pristúpení k EÚ, zaviazalo sa k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ. Je však zrejmé, že pokrok Turecka je príliš pomalý, čo dokazuje neochotu vládnych predstaviteľov tejto krajiny zaviesť reformy a demokratizovať krajinu. Európsky parlament hlboko znepokojuje zhoršovanie sa situácie v oblasti slobody tlače, niektoré prípady cenzúry a rastúca autocenzúra tureckých médií, a to aj na internete. Odsudzujeme obmedzovanie slobody zhromažďovania a najmä násilný policajný zásah proti študentským demonštráciám na Ankarskej univerzite v decembri 2010. Európsky parlament znepokojuje aj prenasledovanie obhajcov ľudských práv v Turecku. Uvedené skutočnosti predstavujú iba časť prípadov porušovania ľudských práv v krajine, ktorej cieľom je stať sa členským štátom EÚ. Je zrejmé, že súčasná situácia v oblasti ľudských práv v Turecku je zložitá. Mohlo by sa dokonca povedať, že je v rozpore s hodnotami a politikami EÚ. V tejto situácii vedú rokovania o pristúpení k EÚ do slepej uličky. Som preto presvedčená, že turecké orgány musia okamžite prijať dôsledné reformy vo všetkých zložkách vlády alebo zvážiť možnosť, že Turecko sa nestane členským štátom EÚ, ale jej strategickým partnerom.

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne. (EL) Správa Európskeho parlamentu a príslušný návrh uznesenia prijatý plénom znázorňujú vnútorný imperialistický boj v EÚ a konflikt týkajúci sa hospodárskych a politických vzťahov a cieľov vypracovaných v spolupráci s tureckou buržoáziou. Uvedené otázky súvisia s vykorisťovaním ľudí v tejto krajine, službou širším imperialistickým záujmom pri kontrole zdrojov produkujúcich bohatstvo a s vykorisťovaním ľudí na Blízkom východe, v severnej Afrike a celkovo v tejto oblasti. Zároveň so stupňovaním kapitalistickej krízy a imperialistickej agresie Európsky parlament zatajil protiľudovú politiku tureckej vlády a útok na sociálne práva a základné slobody pracujúcich v tejto krajine. Turecká vláda naďalej považuje ľudové sily, ktoré protestujú proti porušovaniu práv Kurdov, za teroristov. Európsky parlament toleruje neústupnosť Turecka a agresiu voči Cyperskej republike. Hlasoval proti návrhom a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sa týkajú Cyperskej republiky a jej zákonných práv v tejto oblasti. Komunistická strana Grécka je zásadne proti pristúpeniu Turecka k EÚ, pretože bojuje proti tejto imperialistickej organizácii. Poslanci Európskeho parlamentu za Komunistickú stranu Grécka hlasovali proti správe o pokroku Turecka, pretože jeho pristúpenie k EÚ môže priniesť iba ťažkosti pracujúcim.

 
  
MPphoto
 
 

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Cieľom môjho vyhlásenia je odôvodniť rozhodnutie zdržať sa hlasovania o uznesení o správe o pokroku Turecka. Hlasovania som sa zdržal, pretože som nesúhlasil s tým, že neobsahuje dostatočnú pozitívnu inšpiráciu a jasné uznanie niektorých kľúčových prvkov nedávnych krokov tureckej vlády. Uvedené uznesenie sa vyznačuje príliš veľkým paternalistickým postojom k obrovskej krajine, ktorá si takýto prístup nezaslúži.

Turecku sa kladie príliš veľa požiadaviek, ktoré sú veľmi podrobné a obsahujú príliš veľa nereálnych noriem, ktoré je potrebné splniť. Keby sa uvedené normy uplatnili v prípade členských štátov EÚ, niektoré z nich by nesplnili podmienky pristúpenia k EÚ. Dúfam, že tento postoj k Turecku sa medzičasom zmení, a verím, že tento Parlament preukáže pevnejšie odhodlanie v súvislosti s cieľom prijať čoskoro Turecko do EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ. Uvedené záväzky a úsilie by sa mali chápať ako príležitosť Turecka modernizovať vlastnú krajinu vzhľadom na podporu jej ďalšej demokratizácie a odhodlanie budovať otvorenú a pluralitnú spoločnosť zo strany tureckých občanov a občianskej spoločnosti. Napriek pokroku v niektorých oblastiach je situácia v Turecku stále zložitá. V súvislosti s reformami dosiahlo Turecko doteraz pomerne pomalý pokrok. Nepretržitá konfrontácia politických strán a nedostatočná pripravenosť na strane vlády a opozície pri snahe o dosiahnutie konsenzu v prípade kľúčových reforiem znamená, že nedochádza k viditeľnému vplyvu a v niektorých oblastiach sa situácia zhoršuje, najmä pokiaľ ide o slobodu tlače. Turecká vláda sa zaviazala podstúpiť komplexné reformy s cieľom modernizovať krajinu. Musí preto zvýšiť úsilie o vytvorenie demokratického štátu založeného na zásade delenia moci a rovnováhy medzi exekutívou, legislatívou a súdnictvom, na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Turecko nedokázalo splniť požiadavky Európy päť rokov za sebou. Došlo k rozšíreniu fundamentalistických hnutí, proti ktorým vláda nebojuje pre svoje nacionalistické a islamistické politické názory.

Postavenie kresťanských menšín a žien sa roky zhoršuje. Turecko sa preto nechce prispôsobiť demokratickým normám západných krajín. Zvolilo si cestu reislamizácie, ktorou sa ešte viac vzdiali pristúpeniu. Krajina, ktorej cieľom je agresívnou zahraničnou politikou voči Západu a Izraelu prevziať vedúcu úlohu v arabsko-moslimskom svete, je krajinou, ktorá sama poskytuje dlhodobé dôvody nesúhlasu našej skupiny s tými, ktorí by radi videli Turecko ako členský štát.

Kým na jednej strane správa objasňuje mnohé problematické aspekty, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch, oceňuje tiež „pokrok“, ktorý turecká vláda dosiahla v niektorých oblastiach. Správou sa v podstate Ankare naširoko otvárajú dvere do Európy. Preto som hlasovala proti jej prijatiu. Turecko nie je súčasťou Európy z kultúrneho ani politického hľadiska a nikdy sa ňou nestane. Spiatočnícke kroky Turecka by mali presvedčiť dokonca aj jeho najväčších zástancov, aby sa vzdali predstavy, že táto krajina by sa mala pripojiť k európskemu projektu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Európsky parlament musí naďalej podporovať štáty, ktoré sa chcú stať členským štátmi Európskej únie, pretože iba podporou demokratickej zmeny a okamžitým trestom v prípade porušenia alebo neschopnosti sa týmto krajinám umožní, aby sa priblížili k spoločným demokratickým a hospodárskym normám členských štátov. Z uvedeného dôvodu je prirodzené privítať prvé kroky prijaté smerom k uskutočneniu ústavnej reformy v Turecku, čím sa však zdôrazňuje potreba uskutočniť reformy globálneho systému. Politické problémy Turecka, jeho neustále napäté vzťahy s Gréckom, ktoré sa dokonca nachádzajú v patovej situácii, neistý dialóg politických strán a oslabenie slobody tlače sú všetko dôvody na spomalenie tempa prístupových rokovaní. Najbližším cieľom Turecka je pravdepodobne zrušenie vízového režimu, ktorý pre tureckých občanov zaviedli členské štáty. Ukončenie rokovaní o readmisnej dohode skutočne povedie k lepšiemu riadeniu migrácie.

Komisia musí začať dialóg s Tureckom o vízovom režime ihneď po nadobudnutí platnosti tejto dohody. Európa si nemôže dovoliť, aby sa štát veľký ako Turecko cítil znechutený spôsobom zaobchádzania s jeho občanmi. Turecko pravdepodobne očakáva, že uznesenie Parlamentu mu prospeje vo väčšej miere. Tvrdenia Parlamentu o tom, že proces rokovaní s EÚ je zdĺhavý a s otvoreným koncom, však nevyjadrujú skutočný stav.

 
  
MPphoto
 
 

  Philippe de Villiers (EFD), písomne.(FR) Členské štáty môžu zachovaním dobrých vzťahov s Tureckom zjavne len získať. Znova však zdôrazňujem, že Európska únia sa touto správou o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu zdiskreditovala.

Po prvé, stále nepočúva európskych občanov, ktorí sa obávajú tohto vývoja, v dôsledku ktorého sa každoročne bez rozdielu a bez poskytnutia protihodnoty vynakladajú stovky miliónov eur (v rámci predvstupovej pomoci).

Po druhé, aj napriek tomu, že Únia sa z toho nepoučila, uznáva, že Turecko porušuje medzinárodné právo na Cypre a základné práva vo svojej krajine, pohŕda svojimi arménskymi a gréckymi susedmi, utláča menšiny, ktoré žijú na jeho území, a ani nemá v úmysle ctiť si záväzky, ktoré prijalo voči Únii.

Kedy budeme mať odvahu vyslobodiť sa z tejto pasce? Vrátia sa naši vedúci predstavitelia späť do reality a navrhnú Turecku namiesto členstva partnerstvo?

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že reformy sa v Turecku aj napriek svojej dôležitosti uskutočňujú pomaly. Je potrebné zdôrazniť poslednú zmenu a doplnenie právneho rámca, ktorým sa posilňujú práva žien a prispieva sa k väčšej rodovej rovnosti. Stále je však potrebné vyvinúť veľké úsilie s cieľom zmeniť nízke miery zamestnanosti žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. (SV) My švédski sociálni demokrati podporujeme požiadavku, aby Turecko uznalo genocídu. Sme však presvedčení o dôležitosti toho, aby sa kritika Turecka z dôvodu neuznania genocídy nevyužívala ako zbraň zo strany, bohužiaľ, xenofóbnych síl, ktoré chcú za každú cenu udržať Turecko mimo EÚ. Považujeme za dôležité pokračovať v rokovaniach o pristúpení s Tureckom a vyvinúť tlak, aby táto krajina splnila kodanské kritériá, pretože to ju prinúti dodržiavať požiadavky v oblasti ľudských práv a prijať pokrokovejší postoj k menšinám, ako sú Kurdi, Arméni, Asýrčania a Sýrčania. Sme presvedčení, že možno práve tieto menšiny by mali najväčší prospech z pristúpenia Turecka k EÚ, ktorá je skutočne demokratická a pripravená prijať rozmanitosť. Preto sme sa zdržali hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 38. 

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na obrovské nepokoje, ktoré postihujú krajiny južného Stredozemia a celý moslimský svet, je zrejmé, že turecký režim bol napriek všetkým svojim nedostatkom schopný rozvíjať sa pokojnejším a usporiadanejším spôsobom a že sa snažil priblížiť k Európskej únii a začleniť sa do nej prijatím jej noriem a osvedčených postupov. V súčasnosti je Turecko regionálnou mocnosťou, ktorej musí EÚ venovať osobitnú pozornosť. Ich vzťah má totiž zásadný význam. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné uznať, že Turecko stále nespĺňa všetky objektívne kritériá, ktoré by mu umožnili usilovať sa o úplné členstvo v Únii, a že bude trvať určitý čas, kým reformy, ktoré v súčasnosti uskutočňuje, prinesú očakávané výsledky. Dúfam, že Turecko dosiahne úspech vo svojej snahe o demokratizáciu a že jeho budúci vzťah s Úniou bude bez ohľadu na svoju podobu užší, intenzívnejší a prospešný pre obe strany.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Rokovania v súvislosti s pristúpením Turecka k EÚ sa začali v októbri 2005. Tento proces stále prebieha a je ďaleko od toho, aby sa v blízkej budúcnosti zavŕšil. Európska únia, ktorej cieľom je uskutočňovať politiku dobrého susedstva, víta túto integráciu. Turecko totiž považuje za strategického partnera. Vyskytujú sa však určité problémy, ktoré bránia pokroku v rámci tohto procesu. Prvým z nich je neúcta voči základným právam, pokiaľ ide o slobodu prejavu, rešpektovanie menšín a zásad právneho štátu. EÚ považuje túto situáciu za neprijateľnú, pričom ju ešte zhoršuje okupácia veľkej časti územia Cypru. Turecko musí preto poskytnúť dôkaz, že uskutočňuje proces zmeny, predovšetkým tak, že zavedie právne predpisy zmenené a doplnené v roku 2007 a že v plnej miere splní záväzky, ktoré prijalo voči EÚ. Hlasujem za túto správu v nádeji, že turecká vláda čo najskôr prijme schválené odporúčania. Výhody budú totiž môcť využívať obyvatelia Turecka.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Turecko vojensky okupuje časť územia členského štátu EÚ: Cyperskej republiky. Napriek úsiliu cyperskej vlády o vyriešenie problému a napriek opakovaným prejavom vôle dosiahnuť spravodlivé riešenie turecké orgány neprejavujú žiadne znaky ochoty vyhovieť tejto snahe. Namiesto toho vedú politiku nedodržiavania rezolúcií Organizácie Spojených národov a okupácie a kolonizácie severnej časti ostrova. To by malo byť základným bodom tohto uznesenia. Uznesenie je však prejavom spokojnosti s pokračovaním tejto situácie. Okrem toho neobsahuje vyjadrenia o utláčaní pracovníkov, odborárov a ľavicových síl v Turecku a ani o utláčaní kurdskej menšiny. Tí, ktorí hlasovali za toto uznesenie, sa skôr snažia naliehavo vyzvať Turecko, aby „podporovalo politiky a kroky EÚ v tomto regióne a aktívne prispievalo k ich plneniu“, najmä v oblasti energetiky, pričom zdôrazňujú jeho „konštruktívnu podporu“ operácií NATO v Afganistane a na Balkáne a obnovu „úzkych väzieb s Izraelom“. Uvedené úvahy naznačujú hlbší význam a dôležitosť procesov rozširovania EÚ, ktorým je v osobitnom prípade Turecka vnútenie želaní mocností EÚ a záujmu, ktorému slúžia.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. (IT) Vítam správu holandskej kolegyne z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) pani Oomenovej-Ruijtenovej. Text správy je veľmi vyvážený. Zdôrazňujú sa v nej niektoré kritické otázky, ktoré je v rámci procesu priblíženia Turecka k Európskej únii stále potrebné vyriešiť, ako aj to, do akej miery nesú turecké orgány zodpovednosť za okupáciu časti ostrova Cypru a za spor s Cyperskou republikou, ktorá je od roku 2004 členským štátom EÚ. Týka sa to aj nevyriešenej otázky arménskej genocídy.

Ďalším základným bodom je dialóg medzi náboženstvami s rôznymi komunitami vrátane kresťanskej komunity a najmä možnosť získať právnu subjektivitu pre tieto komunity s cieľom otvárať a prevádzkovať budovy na bohoslužby. Myslím si, že nastal čas prestať s pokrytectvom a neustálym obmedzovaním tureckých občanov. Od začiatku sme totiž vedeli, že prekonávanie týchto prekážok bude náročné. Turecko nie je Európa ani z kultúrneho, ani z geografického hľadiska. S Európou má však mimoriadne silné obchodné vzťahy. Z uvedených dôvodov sa domnievam, že namiesto toho, aby sme trvali na dlhej a náročnej ceste k pristúpeniu, by bolo užitočnejšie a zmysluplnejšie vytvoriť privilegované obchodné partnerstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Ako zdôrazňujeme, v rámci rokovaní o pristúpení Turecka k EÚ sa objavuje mnoho otázok. Je to proces, ktorý podporujú hlavné mocnosti v EÚ a v rámci ktorého sa vyskytujú protikladné prístupy. Jeho ciele totiž zahŕňajú integráciu tejto veľkej krajiny v rámci jednotného trhu EÚ, kontrolu jeho hospodárstva a využívanie jeho geostrategickej polohy vo vzťahu k Blízkemu východu, Kaukazu a Strednej Ázii, najmä pokiaľ ide o prístup a kontrolu zdrojov energie a trhov v týchto regiónoch.

Okrem toho uznesenie je v tomto bode obsažné a obsahuje naliehavú výzvu, aby Turecko „podporovalo politiky a kroky EÚ v tomto regióne a aktívne prispievalo k ich plneniu“, najmä v oblasti energetiky, pričom zdôrazňuje jeho „konštruktívnu podporu“ operácií NATO v Afganistane a na Balkáne spolu s obnovou „úzkych väzieb s Izraelom“.

V uznesení sa prehliada utláčanie pracovníkov, odborárov, ľavicových síl v Turecku a tureckých občanov. Pokiaľ ide o otázku Cypru, väčšina Parlamentu má zvyčajný nejednoznačný postoj, hoci nie je jasné prečo. Turecko totiž neuskutočnilo žiadny krok smerom k uznaniu Cypru, členského štátu EÚ, ale pokračuje vo svojej vojenskej okupácii severnej časti tohto ostrova a zároveň v rozpore s rezolúciami OSN vysiela tureckých občanov, aby zmenili demografickú rovnováhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Veľké skupiny nemali odvahu, aby vo výbore obhajovali svoje vlastné politické rozhodnutia v súvislosti s pristúpením Turecka k Európskej únii. Aby sa vyhli vyjadreniam o úplnom členstve v Únii v prípade ľavice alebo o privilegovanom partnerstve v prípade takzvanej pravice, uzavreli dohodu. Rozhodli o zvyčajnej bezvýznamnej možnosti procesu s otvoreným koncom, inými slovami, procesu s neistým koncom. Kto však chce viesť rokovania bez jasne vymedzených cieľov? Dochádza k zavádzaniu občanov Európy, ktorí sú prevažne proti pristúpeniu tejto krajiny a vlády ktorých, rovnako ako tento Parlament, ich odmietajú počúvať. Parlament, ktorý každý rok odsudzuje skutočnosť, že Turecko si nectí svoje záväzky, že reformy prebiehajú pomaly, že podmienky žien a kresťanských menšín sa v tejto krajine zhoršujú, že má spor s členským štátom…

A ktorý sa z tejto situácie nevie vôbec poučiť. Zavádza sa aj Turecko a jeho občania, a to má hrozné diplomatické dôsledky, ktorých svedkami sme boli nedávno pri návšteve pána Erdoğana v Nemecku a pri návšteve pána Sarkozyho v Turecku. Ani Nicolas Sarkozy nemá odvahu vyjadriť svoje údajné presvedčenie. Súhlasí s partnerstvom a nie s pristúpením? Potom by to mal dať jasne najavo a podľa toho aj konať.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne.(FR) Súhlasím s rokovaniami a pristúpením Turecka k Európskej únii, ale len za predpokladu, že sa budú dodržiavať ľudské práva a demokracia. Preto som hlasovala za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby bola uznaná arménska genocída, kľúčová historická udalosť a podmienka pristúpenia Turecka k Únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, ako Rada schválila rokovací rámec, a pretože začiatok týchto rokovaní bol východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom. Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať vlastnú krajinu. Úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 zostáva základom pre vstup do EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách. Chcel by som zdôrazniť hlavné aspekty a priority tejto integrácie. Ide o budovanie dobrých susedských vzťahov, pokrok v spolupráci EÚ – Turecko, posilňovanie sociálnej súdržnosti a prosperity a plnenie kodanských kritérií.

 
  
MPphoto
 
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. (FI) Turecko sa snažilo o členstvo v EÚ od šesťdesiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti sa však rozhovory o pristúpení v podstate zastavili. Turecko si musí nastaviť zrkadlo. Nevykonávalo Ankarský protokol a neuznalo Cyprus. Krajina musí navyše pred vstupom do Únie uskutočniť reformy v oblasti občianskych a ľudských práv. Tie zahŕňajú slobodu náboženského vyznania a uznávanie práv žien. To sú fakty. Aj Únia by si však mala nastaviť zrkadlo. V EÚ existuje proti Turecku silná opozícia, ktorý vychádza z predsudkov a strachu z odlišnosti. Veľké členské štáty, ako napríklad Nemecko a Francúzsko, sa obávajú Turecka, ktoré je veľkou a vplyvnou krajinou. Situácia v severnej Afrike znova ukázala, že Turecko je zručným hráčom v oblasti zahraničnej politiky. V skutočnosti je Turecko zručnejšie než EÚ alebo jej jednotlivé členské štáty.

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia buduje Turecko dobré susedské vzťahy a vytvára stabilitu v regióne na svojich hraniciach s Európou, Zakaukazskom, Strednou Áziou a Blízkym východom. Mladí ľudia v severnej Afrike, ktorí si tak veľmi želajú reformy, sa spoliehajú na Turecko. Turecko je vplyvný hospodársky hráč. Na rozdiel od európskeho hospodárstva je hospodárstvo Turecka dynamické a rozvíja sa napriek hospodárskej kríze a recesii, ktorá zasiahla Európu a zvyšok sveta. To nemôžeme prehliadať.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. (LV) Keď v súčasnosti so zatajeným dychom a nádejou pozorujeme revolúcie, ktoré zachvátili niektoré arabské krajiny, moje presvedčenie, že členstvo Turecka v Európskej únii je z geopolitického hľadiska nevyhnutnosťou, je čoraz silnejšie. Turecko je demokratický islamský štát, ktorý môže slúžiť ako pozitívny príklad pre iné arabské krajiny, ktoré chcú vytvoriť demokratický systém vlády založený na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv a zároveň zachovať svoje náboženské hodnoty. Znepokojuje ma, že občanom Turecka vysielame nesprávny signál a posilňujeme vplyv protieurópskych a islamských fundamentalistických síl. Musíme uznať, že týmto konaním zároveň robíme službu tým, ktorí nechcú vidieť Európsku úniu ako najdôležitejšieho hráča na svetovej scéne. Musíme sa pozrieť pravde do očí a pripustiť, že Európa nemôže v súčasnosti úrovňou hospodárskeho rozvoja konkurovať takým krajinám, ako sú Čína, India a Brazília. Prijatím Turecka do našej Únie by sme sa rozšírili a stali sa hospodársky silnejšími.

Musíme tiež uznať geopolitický význam Turecka pri stabilizácii situácie. Na základe skúseností v Lotyšsku viem, že prístupové rokovania predstavujú dôležitý nástroj na podporu reforiem. Z tohto dôvodu je dôležité, aby EÚ začala rokovania o nových kapitolách s Tureckom. Snaha Turecka začať rokovania s EÚ o zavedení bezvízového režimu je odôvodnená. Turecká vláda dosiahla značný pokrok. Z uvedeného dôvodu by som chcela zdôrazniť, že kritika v správach EÚ v súvislosti s pokrokom Turecka by mala zodpovedať objektívnemu posúdeniu výsledkov krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne. (RO) Turecko dosiahlo pozoruhodný hospodársky rast a za 10 rokov sa tak posunulo z 27. na 16. miesto v rebríčku najväčších ekonomík sveta. Je to siedmy najväčší obchodný partner Európskej únie a hlavným obchodným partnerom Turecka je EÚ. Približne 88 % priamych zahraničných investícií v Turecku pochádza z členských štátov EÚ, čo naznačuje intenzitu našich vzťahov. V politickej oblasti je pre moslimské štáty vzorom stability a demokracie. Rokovania s Tureckom by sa mali podporiť. Domnievam sa napríklad, že otvorenie rokovacej kapitoly 15, ktorá sa týka oblasti energetiky, je dôležité aj pre členské štáty EÚ. Strategický význam Turecka pre energetickú bezpečnosť Únie sa nesmie prehliadať v čase, keď chceme diverzifikovať zdroje dodávok. Dôležitým príkladom je v tomto prípade projekt plynovodu Nabucco. Preto si myslím, že Turecko musí byť dokonca ešte pred pristúpením v značnej miere zapojené do energetických projektov EÚ alebo do regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho a Stredozemného mora.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, v ktorej Európsky parlament oceňuje tureckých občanov a občiansku spoločnosť za podporu ďalšej demokratizácie Turecka a za odhodlanie budovať otvorenú a pluralitnú spoločnosť. Upozorňuje však na pomalý pokrok Turecka, pokiaľ ide o reformy, a pripomína, že turecká vláda sa zaviazala uskutočniť komplexné reformy s cieľom splniť kodanské kritériá a modernizovať krajinu, a vyzýva vládu, aby v tomto smere zvýšila svoje úsilie.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriakos Mavronikolas (S&D), písomne. (EL) Postoj Turecka k Európskej únii ani k Cypru sa za posledný rok nezmenil. Tureckí kolonizátori a okupačné jednotky sú stále na ostrove. Je dôležité uviesť, že tureckí Cyperčania na okupovanom Cypre demonštrujú proti Turecku a protestujú proti svojim finančným ťažkostiam, ktoré vyplývajú z prítomnosti tureckej okupačnej armády. Turecký predseda vlády Erdoğan vo svojom vyhlásení v súvislosti s demonštráciami tureckých Cyperčanov pripustil, že Turecko napadlo Cyprus s cieľom sledovať svoje strategické záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Toto uznesenie je pre Turecko lekciou o demokracii. Takéto lekcie sú nevhodné. Ani nie pred dvoma mesiacmi Parlament vítal rokovania medzi Komisiou a diktátorským plukovníkom Kaddáfím. A čo integrácia Únie a Turecka?

Požiadavka upozorniť partnerskú krajinu na potrebu rozdelenia právomocí, keď tento Parlament nemá takúto požiadavku v rámci Únie, je skutočne neúnosná. Situácia je však ešte horšia. Tento text hrozí Turecku pozastavením prístupových rokovaní s EÚ, ak okamžite nezačne dodržiavať neoliberálnu dogmu Únie, a pripomína mu kodanské kritériá. Každý, komu záleží predovšetkým na všeobecnom záujme občanov, vie, že Európa potrebuje pred rozšírením zmenu. Nesúhlasím so žiadnym ďalším rozširovaním, pokiaľ sa neprestane uplatňovať sociálny dumping. Budem však hlasovať proti tomuto arogantnému textu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Možné pristúpenie Turecka k EÚ naďalej vyvoláva veľké výhrady. Príkladmi týchto výhrad sú nepretržitá okupácia časti Cypru, odmietanie otvoriť prístavy a letiská v tomto regióne, porušovanie práv politických, náboženských a národnostných menšín, diskriminácia žien, vylúčenie politických strán a zrušenie právnych predpisov obmedzujúcich jurisdikciu vojenských súdov. Existujú však aj iné základné otázky. Väčšina Turecka nie je z geografického hľadiska súčasťou Európy. Turecko má islamskú identitu, ktorá sa od židovsko-kresťanskej identity väčšiny krajín EÚ veľmi líši. Sekulárnosť krajiny sa udržiava iba vojenskou silou. Pohyb ľudí z krajiny, ktorá by sa stala krajinou s najpočetnejším obyvateľstvom v EÚ, by spôsobil obrovskú nerovnováhu na trhu práce. Žiadne z uvedených tvrdení nevylučuje uznanie úsilia, ktoré Turecko za posledné roky vyvinulo s cieľom splniť niektoré kritériá požadované EÚ. Okrem toho EÚ potvrdzuje neoceniteľnú úlohu, ktorú táto krajina zohráva v rámci NATO. Bolo by vhodné uvažovať nad tým, či by nebolo lepšie zaručiť Turecku privilegované a prednostné partnerstvo s EÚ a nevytvárať falošné očakávania a nádeje na členstvo, ktoré by bolo zložité splniť vzhľadom na uvedené skutočnosti a situáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Súhlasím s pristúpením Turecka k EÚ a vítam pokrok, ktorý táto krajina dosiahla v prospech svojich občanov. Zároveň je však potrebné spomenúť, že na to, aby Turecko mohlo pristúpiť ako členský štát EÚ, musí splniť kodanské kritériá a povinnosti voči samotnej EÚ a jej členským štátom, tak ako každá iná kandidátska krajina. Je potrebné, aby Turecko dodržiavalo medzinárodné právo. Musí tiež vyvinúť oveľa väčšie úsilie v súvislosti s kurdským problémom, uznaním arménskej genocídy a normalizáciou vzťahov so susediacimi štátmi. Turecko preto musí stiahnuť svoje okupačné jednotky z Cyperskej republiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Som presvedčený, že ak chce Únia zvýšiť svoj politický, strategický a hospodársky vplyv na medzinárodnej úrovni, prípadné pristúpenie Turecka je mimoriadne dôležité. Integrácia tejto krajiny v rámci Európy zvýhodní Európanov minimálne do takej miery ako Turkov.

Nemali by sme zabúdať, že Turecko je tradičnou sekulárnou krajinou, ktorá je mocná a má bohaté ľudské zdroje. Je vstupnou bránou na trhy a energetické trasy Ázie a Blízkeho východu. Je tiež úplne spoľahlivé v rámci NATO. Je potrebné spomenúť určité úsilie tureckých orgánov v súvislosti s otázkou dodržiavania ľudských práv. Prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k ústave je preto krok smerom k vytvoreniu demokratických noriem potrebných na pristúpenie.

No aj napriek tomu, že nové zákony v oblasti rozhlasu a televízie sú vítaným pokrokom, zdrojom obáv zostáva sloboda prejavu, konkrétne, sloboda tlače. Rovnako je nevyhnutným predpokladom pre akýkoľvek pokrok v prístupovom procese aj uznesenie o cyperskej otázke.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Pristúpenie Turecka k EÚ nie je strategickým záujmom EÚ, kým Turecko neprizná genocídu Arménov a nestiahne svoje jednotky z Cypru. Hlasoval som proti uzneseniam vo všeobecnosti a proti mnohým jednotlivým neprimeraným bodom.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Opakujem, že správa o pokroku v súvislosti s prístupovými rokovaniami s Tureckom bola viac než dezilúziou. Čo iné sme však mohli vzhľadom na okolnosti očakávať? Turecko nie je európska krajina z geografického, kultúrneho ani historického hľadiska. Z tohto dôvodu tiež odlišne pristupuje k mnohým otázkam. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ma stále udivuje spôsob, akým sa tomuto Parlamentu darí vypracúvať politicky korektné a pozitívne uznesenia na túto tému. Nikdy sa nesmie vysloviť pravda a podľa možnosti je potrebné vyhnúť sa jasným formuláciám. Naozaj nastal čas, aby sme si s Tureckom vyjasnili vzťahy. Turkom musí byť jasné, že v mnohých oblastiach sú naši priatelia a partneri, ale pristúpenie k EÚ jednoducho nepripadá do úvahy.

Racionálne sily v Turecku už dávno uznali, že pristúpenie k Európskej únii pre nich nie je najprínosnejší cieľ. Vzhľadom na svoju polohu a rozmanité vzťahy s obyvateľmi Kaukazu tureckého pôvodu a Arabmi Turecko získava dôležité strategické postavenie na Blízkom východe. EÚ by mala túto skutočnosť zohľadniť a uznať Turecko ako dôležitého strategického partnera mimo svojho územia.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Zaujímalo by ma, ako je možné, že sa v tejto správe neuvádza niekoľko základných otázok v súvislosti s Tureckom, predovšetkým hrozná situácia na Cypre. V severnej, Tureckom kontrolovanej časti ostrova bežne dochádza k systematickému porušovaniu základných práv a Turecko sa snaží toto územie ešte viac osídliť. To rozhodne neprispeje k mierovému procesu, v ktorý dúfame.

Ďalšia základná otázka, ktorá ma prekvapuje a ktorá nebola náležite zdôraznená, sa týka toho, že Turecko tvrdohlavo odmieta uznať arménsku genocídu, ku ktorej došlo v minulom storočí. Z týchto a iných dôvodov som hlasoval proti správe. Rovnako som naďalej dôrazne a vytrvalo proti prípadnému budúcemu pristúpeniu Turecka k Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Európska únia potrebuje Turecko a Turecko potrebuje EÚ. Tento vzťah je dôležitý, nielen pokiaľ ide o obchodné a hospodárske vzťahy a investície. Takmer pred 100 rokmi sa Turecko obrátilo smerom k Európe a môže a musí sa stať mostom, ktorý spojí náš kontinent s moslimským svetom. Musíme, bohužiaľ, uznať, že rokovania o pristúpení Turecka k EÚ sa spomalili. EÚ očakáva pokrok najmä v oblasti ochrany ľudských práv, rodovej rovnosti, zabezpečenia slobody prejavu, slobody tlače a náboženských slobôd. Ďalšou dôležitou otázkou je normalizácia vzťahov s Cyprom. Tento konflikt sa musí vyriešiť priaznivo pre Turecko aj pre Cyprus. Je dôležité dosiahnuť mierové riešenie konfliktu.

Udalosti v severnej Afrike sú dôkazom dôležitého a nevyhnutného prínosu Turecka pri šírení stability a demokratických hodnôt. Obyvatelia Líbye, Egypta a iných arabských štátov považujú Turecko a EÚ za príklad, ktorý musia nasledovať. Hlasoval som za túto správu, pretože je dostatočne vyvážená. Primerane odzrkadľuje stav integrácie Turecka do EÚ v roku 2010. S členstvom Turecka som vždy súhlasil. Táto krajina však musí vykonávať Ankarský protokol a vyvinúť väčšie úsilie, najmä pokiaľ ide o otázku menšín, práva žien, slobodu tlače a uplatňovanie zásad právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za uznesenie Parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2010. Výročná správa Komisie ukazuje, že modernizácia Turecka smerom k demokratickému a pluralitnému systému je pomalý a bolestivý proces. Turecká vláda, občania a občianska spoločnosť sa však veľmi snažia o dosiahnutie tohto cieľa. Domáce politické rozpory v súvislosti s reformami neuľahčujú cestu k dosiahnutiu európskych noriem. Sú však prejavom odhodlania dosiahnuť zmenu a modernizáciu krajiny. Nedávne udalosti v Stredozemí poukazujú na dôležitosť postupného posúdenia reforiem a situácie, pričom je potrebné nezaujať k tejto otázke zjednodušené postoje.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Hlasoval som za návrh uznesenia o správe o pokroku Turecka za rok 2010. Okrem iných vyjadrení obsahuje aj dôležitú výzvu tureckej vláde na uplatňovanie uzatvorených dvojstranných readmisných dohôd pred uplatnením readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom. Táto výzva má ešte väčší význam v súvislosti s nedávnymi udalosťami v severnej Afrike, v dôsledku ktorých sa Grécko stalo centrom vlny prisťahovalectva. Nastal čas, keď bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, a bez ohľadu na naše pozície musíme zdôrazniť nebezpečenstvá prisťahovalectva, ktoré možno budeme musieť riešiť. Nemôžeme iba postávať bokom a pozorovať udalosti, ku ktorým už dochádza. Turecko by ako kandidátska krajina malo spolupracovať s EÚ, aby sme spolu s Gréckom a inými členskými štátmi mohli zastaviť prílev prisťahovalcov, ktorí sa snažia nezákonne vstúpiť na územie EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Návrh uznesenia o Turecku upozorňuje na situáciu v oblasti ľudských práv. Nepretržitá patová situácia medzi Tureckom a Cyprom, neistý dialóg politických strán, spochybňovanie slobody tlače, práv žien a iných základných práv sú niektoré faktory, v dôsledku ktorých došlo podľa návrhu správy k spomaleniu tempa prístupových rokovaní. Rokovania sa považujú za „dlhodobý proces s otvoreným koncom“. Domnievam sa, že pristúpenie Turecka k Európskej únii sa musí považovať za strategickú výhodu pre obidve strany: EÚ a Turecko. Z uvedeného dôvodu vyzývam tureckú vládu, aby zintenzívnila proces reforiem a v plnej miere tak splnila prístupové kritériá.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Proces priblíženia Turecka k cieľom Európskej únie je a bude dlhý. Vždy som preto obhajoval zintenzívnenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom prostredníctvom postupného zavádzania partnerstiev v rôznych oblastiach. Myslím si, že vytvorenie dlhodobého očakávania integrácie nie je prínosné pre EÚ, ani pre Turecko.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Napriek pokroku spomínanému počas tejto rozpravy a v úvodných poznámkach pretrvávajú problémy v súvislosti s právami žien, menšín, slobodou názoru a tlače, sociálnymi nerovnováhami, chudobou, právami dieťaťa, vzdelaním, nezávislým súdnictvom a vojenskými zásahmi na politickej úrovni.

Európska komisia konštatuje, že napriek legislatívnemu pokroku však „vysokí predstavitelia ozbrojených síl... aj naďalej vydávali vyhlásenia k otázkam, ktoré nepatria do ich právomoci, najmä k otázkam týkajúcim sa justície“. V súvislosti s otázkou súdnictva dospela k záveru, že vyšetrovania v niektorých najzávažnejších prípadoch naďalej vzbudzovali obavy. Poukazuje to na potrebu zlepšiť prácu polície a žandárstva, ale aj pracovné vzťahy polície a žandárstva na jednej strane a súdnictva na strane druhej.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Pokiaľ ide o pokrok Turecka v súvislosti s prístupovými rokovaniami s EÚ, stále zostáva mnoho nevyriešených otázok.

Najmä pretrvávajúcu otázku Cypru musia vzájomne vyriešiť komunity gréckych a tureckých Cyperčanov. Počas tohto procesu sa bude rokovať aj o stiahnutí tureckých jednotiek. Spomínané rokovania sa v súčasnosti nachádzajú v mimoriadne citlivej fáze. Okrem toho je potrebné znova upozorniť na veľké pochybnosti v súvislosti s kultúrnym prostredím samotnej krajiny úzko spojenej s islamskými tradíciami, ktoré sú veľmi vzdialené katolíckym kresťanským koreňom Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Napriek tomu, že správa obsahuje ostrú kritiku pozícií Turecka, jasný zámer, ktorý spočíva v jeho pristúpení k Európskej únii, zostáva. Tento postoj nemôžeme podporiť z mnohých dôvodov, ktoré sú prejavom toho, že táto krajina nemá so zvyškom Európy nič spoločné. Týkajú sa geografickej polohy, vierovyznania, vojenského rozhodnutia o pokračovaní okupácie časti Európskej únie v severnej časti Cypru, úpadku slobody tlače, obmedzení slobody prejavu, náboženskej diskriminácie a porušovania práv žien. Z uvedených dôvodov sa Turecko ešte viac vzďaľuje od Európy.

Do dnešného dňa nemôžu predstavitelia iných náboženských vyznaní než islamu otvoriť a prevádzkovať miesta na bohoslužby, získavať nových stúpencov, vzdelávať duchovných alebo získať právnu subjektivitu. Turecká vláda nechce dodržiavať dôležité zmluvy a protokoly Európskej únie a nedostatočne spolupracuje, pokiaľ ide o kontroly nelegálneho prisťahovalectva. Z uvedených dôvodov som hlasoval proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Vždy som podporoval pristúpenie Turecka k Európskej únii pod podmienkou, že bude dodržiavať kodanské kritériá a náležitým spôsobom prijme acquis communautaire. Dnes som hlasoval za prijatie návrhu uznesenia o správe o pokroku Turecka. Uznesenie je prejavom jasného a vyváženého politického odkazu tesne pred parlamentnými voľbami. Turecko vynaložilo veľké úsilie na ceste k svojmu členstvu vrátane čiastočnej revízie svojej ústavy, civilnej kontroly armády a čiastočnej reformy súdnictva. Je však potrebné uskutočniť ďalšie kroky. Je určite potrebné zrýchliť aj tempo zmien. Európsky parlament zdôrazňuje, že zásadný význam má dôslednejšie zabezpečenie dodržiavania ľudských práv vrátane práv žien a menšín. Rovnaká požiadavka sa týka aj nezávislého súdnictva. Okrem toho je nevyhnutné klásť dôraz na zabezpečenie slobody prejavu a najmä slobody tlače. Tieto slobody boli totiž v poslednom období pod tlakom v dôsledku zatýkania novinárov. Je však potrebné podporiť Turecko, aby slúžilo ako príklad, ktorým môže byť v rámci procesu demokratizácie pre arabský svet. Považujem preto za poľutovaniahodné, že rôzne členské štáty stále blokujú niektoré zásadné kapitoly v rámci prístupových rokovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, ktorá uznáva ústavné zmeny, ku ktorým v Turecku dospelo, a ktorá sa tiež venuje problematickým oblastiam, akou je napríklad jeho neúspech pri vykonávaní Ankarského protokolu. Podporou Turecka pri ďalšom uskutočňovaní reforiem Európsky parlament dúfa, že bude svedkom zmien v oblasti ľudských práv a právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti, z ktorých budú mať prospech tureckí občania.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. (DE) Správa o pokroku Turecka veľmi jasne poukazuje na nedostatky procesu, ktorý doposiaľ prebieha. Turecko jasne nespĺňa očakávania. V prístupových rokovaniach nesmie dochádzať ani k ústupkom, ako to vyžaduje Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a Skupina zelených/Európska slobodná aliancia. V tejto súvislosti musíme kriticky pristupovať aj k vystúpeniu pána Erdoğana v Nemecku, kde vyzval Turkov v Nemecku na to, aby sa prestali integrovať. Takéto vyjadrenia nie sú prínosom pre kvalitnú spoluprácu a znevažujú úsilie Nemecka aj Únie. Okrem toho je potrebné veľa dosiahnuť v súvislosti so slobodou tlače a uznesením o cyperskej otázke.

 
  
MPphoto
 
 

  Geoffrey Van Orden (ECR), písomne. – Neustále podporujem prístupový proces Turecka a zároveň si v plnej miere uvedomujem vážne obavy, ktorými sa treba zaoberať. Správa o pokroku Turecka za rok 2010 je rozumne vyváženým dokumentom. Hlasoval som za jeho prijatie napriek niekoľkým výhradám, ktoré sa v neposlednom rade týkajú cyperskej otázky. V tejto súvislosti ma veľmi mrzí zamietnutie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorými sa vyzýva na splnenie sľubu Rady EÚ o ukončení izolácie Severného Cypru. Turecko musí zohrávať hlavnú úlohu ako brána medzi Západom a Východom a my by sme mali vysielať pozitívne a ústretové signály.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za správu o pokroku Turecka za rok 2010, ktorej výsledok je zjavne negatívny. Podľa správy Turecko za posledných päť rokov nedosiahlo takmer žiadny pokrok v rámci svojho procesu reforiem alebo plnení prístupových kritérií EÚ, ktorý stojí za zmienku. V oblasti ľudských práv, slobody tlače a slova a v oblasti práv žien sú stále značné nedostatky. Ako členka Kontaktnej skupiny na vysokej úrovni pre vzťahy so spoločenstvom cyperských Turkov na severe ostrova si dostatočne uvedomujem, že to isté sa týka nevyriešeného problému Cypru.

 
  
MPphoto
 
 

  Joachim Zeller (PPE), písomne. (DE) Hlasoval som za túto správu. Dôvodom je však len to, že obsahuje veľmi konkrétne objasnenie, že v rámci prístupových rokovaní s Tureckom nedošlo k žiadnemu pokroku. Práve naopak. V súvislosti s dodržiavaním občianskych a ľudských práv, slobodou náboženského vyznania, slobodou zhromažďovania a tlače a v súvislosti s cyperskou otázkou dochádza v podstate k stagnácii alebo dokonca ku krokom späť. Nové smerovanie zahraničnej politiky Turecka, napríklad pokiaľ ide o Irán a Sýriu, v skutočnosti vyvoláva pochybnosti v súvislosti s tým, či to turecký predseda vlády Erdoğan so svojimi výrokmi o približovaní sa k Európe myslí naozaj vážne. Okrem toho naďalej nie je jasné, akým spôsobom Turecko vynaložilo miliardy eur poskytnuté v rámci predvstupovej pomoci. Na základe týchto skutočností existuje iba jeden záver a ten znie, že prístupové rokovania sa musia zastaviť. Turecko zostáva jedným z najdôležitejších partnerov EÚ. Predstava jeho úplného členstva je však čoraz viac iluzórna.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0157/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Som za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že Čierna Hora by sa mala stať príkladom úspechu EÚ na Balkáne, keďže spĺňa všetky podmienky stanovené Komisiou na začatie prístupového procesu. Znepokojuje ma však prevládajúca korupcia, najmä v stavebníctve, v rámci privatizácie a v sektoroch verejného obstarávania a, čo je vážnejšie, diskriminácia voči menšinám a najzraniteľnejším skupinám. Aj nezávislosť médií by mala byť dôvodom na obavy.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o procese integrácie Čiernej Hory do EÚ. Európsky parlament schvaľuje reformy, ktoré uskutočňuje Čierna Hora, a víta dosiahnutý pokrok v európskom integračnom procese. Európska rada sa 17. decembra 2010 rozhodla udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Stotožňujem sa s poľutovaním vyjadreným v uznesení nad oddelením štatútu kandidátskej krajiny od práva na otvorenie rokovaní. Je dôležité, aby sa rozhodnutie o začatí týchto rokovaní neprimerane alebo bezdôvodne neodkladalo. Očakávam, že rokovania sa začnú najneskôr po zverejnení správy Komisie o pokroku za rok 2011 za predpokladu, že Čierna Hora dosiahne dostatočný pokrok v plnení kritérií stanovených Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Európska únia dôrazne podporuje dosiahnutý pokrok v procese rozširovania, ale upozorňuje na to, že hlavné problémy vo väčšine dotknutých krajín zostávajú. Toto uznesenie sa zaoberá prípadom Čiernej Hory. Podporila som ho, pretože si myslím, že je vyvážené: zdôrazňuje skutočnosť, že Čierna Hora dosiahla skutočný pokrok nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj z hľadiska boja proti korupcii. Zatiaľ čo Čierna Hora musí, samozrejme, pokračovať vo svojom úsilí, podľa mňa je úplne správne, aby jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Európska rada opätovne potvrdila, že budúcnosť západného Balkánu je v Európskej únii a že rast a stabilita tohto regiónu sú mimoriadne dôležité. Vzhľadom na pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla v rôznych oblastiach, je jasné, že krajina berie prípravy na európsku integráciu vážne. Vláda a opozičné strany v Čiernej Hore sa v súvislosti s európskou integráciou všeobecne zhodujú a pridelili jej vysokú prioritu. Správa tiež poukazuje na dobré fungovanie nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v Čiernej Hore a na uskutočnenie významnej reformy súdnictva a štátnej správy. Čierna Hora sa úspešne zapája do regionálnej spolupráce, je konštruktívnym regionálnym partnerom a v regióne západného Balkánu zohráva stabilizačnú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Správa uvádza dôvody, prečo by Európa nemala chcieť, aby Čierna Hora vstúpila do Európskej únie. Prevládajúca korupcia, pretrvávajúca vážna sociálna diskriminácia voči ženám a viacerým etnickým menšinám, normy plurality médií, ktoré nezodpovedajú európskej úrovni, a zakorenená prítomnosť organizovaného zločinu v hospodárskom a politickom živote krajiny.

Okrem toho nemôžem ani podporiť základnú pozíciu Rady týkajúcu sa vstupu balkánskych krajín do EÚ. Je politicky a strategicky absurdné považovať Európu za nevyhnutný osud pre krajiny bývalej Juhoslávie. Zdá sa, že na najvyšších úrovniach našich inštitúcií sa neberú do úvahy nedávne skúsenosti. Snaha o urýchlenie rozširovania za každú cenu vrátane hospodársky slabých a politicky nestabilných krajín iste neprispela k posilneniu európskeho projektu. V skutočnosti oslabila jeho štruktúru, spomalila rozhodovacie procesy a skomplikovala rozvoj spoločných politík v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre život nášho kontinentu.

Preto som hlasovala proti tejto správe, ktorá napriek tomu, že zdôrazňuje viaceré problémy týkajúce sa prístupového procesu Čiernej Hory, ponecháva základnú myšlienku poskytnutia príležitosti tejto krajine na vstup do EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam starostlivosť a odhodlanosť, ktoré preukázala vláda a opozičné strany v Čiernej Hore v súvislosti s európskou integráciou. Výsledkom tohto procesu je vytvorenie právneho a ústavného rámca krajiny, ktorý je už takmer dokončený, ako aj hospodárske reformy, ktoré boli uskutočnené. Je však mnoho aspektov, ktoré treba zlepšiť, vrátane korupcie, organizovaného zločinu, diskriminácie a slobody tlače. Preto by som chcela vyzvať tento štát, aby pokračoval v tejto ceste, ktorú, dúfam, čoskoro ukončí začatie rokovacích procesov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Čierna Hora dokázala, že chce pokračovať vo svojej európskej voľbe. Vítam odhodlanie jej vedúcich predstaviteľov a zmeny, ktoré sa v krajine odohrali s cieľom priblížiť ju k európskym normám najmä v súvislosti s demokraciou, ľudskými právami a dodržiavaním zásad právneho štátu.

Napriek viditeľnému pokroku je stále jasné, že krajina má pred sebou ešte dlhú cestu, než bude pripravená na vstup do Európskej únie. Dúfam, že odhodlanie Čiernej Hory sa bude aj naďalej prejavovať a že Čierna Hora zlepší životné podmienky pre svojich obyvateľov a zlepší fungovanie svojich inštitúcií s cieľom stať sa prosperujúcim štátom namiesto toho, aby sa nominálne alebo formálne približovala k EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Európske inštitúcie pri viacerých príležitostiach uznali strategický význam rozšírenia EÚ na Balkáne. Pristúpenie nových štátov závisí od rôznych faktorov. Prvým z nich je záujem zo strany štátu, po ktorom nasleduje záväzok dodržiavať súbor základných práv občanov. Keďže republika Čierna Hora vyjadrila svoj záujem o vstup do EÚ, Rada sa 17. decembra 2010 rozhodla prideliť tomuto štátu štatút kandidátskej krajiny. V skutočnosti, ako je uvedené v správe, Čierna Hora uskutočnila mnoho reforiem, najmä vytvorenie nového právneho a ústavného rámca a v oblasti boja proti korupcii. Napriek tomu existujú oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť väčší pokrok, ako sloboda tlače a rešpektovanie práce mimovládnych organizácií. Hlasujem za toto uznesenie Parlamentu o integračnom procese Čiernej Hory, ktoré odporúča, aby sa integračný proces urýchlil. Chcel by som vyzvať orgány Čiernej Hory, aby pokračovali v úsilí s cieľom splniť stanovené ciele, pretože táto krajina je dôležitým susedom EÚ, s ktorým by sme chceli spolupracovať.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) V prípade Čiernej Hory začína byť jasné, že smerovanie a zmysel procesov rozširovania EÚ sú zamerané na uspokojenie zámerov hlavných mocností EÚ a ich záujmov, ktoré slúžia ich veľkým spoločnostiam: ide najmä o rozšírenie trhov, prístup ku geostrategickým oblastiam a ich kontrola a manuálna práca, ktorá sa dá vykorisťovať a využívať na ďalšie znehodnotenie pracovnej sily v krajinách EÚ ako celku. Keďže okrajové regióny vytvorené v dôsledku po sebe idúcich procesov rozširovania sú vyčerpané, je potrebné vytvoriť ďalšie. Dnes sa obyvateľom Čiernej Hory veľa nasľubovalo takisto ako iným ľuďom v minulosti a súčasnosti. Cena je však vysoká a bola len čiastočne zverejnená. V tomto konkrétnom prípade je dôležité nezabudnúť na to, že proces rozdelenia Juhoslávie vykonali mocnosti NATO a EÚ, ktoré chcú dnes prilákať Čiernu Horu, aby vstúpila do EÚ, čo predstavuje ďalší krok tohto procesu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Máme pred sebou ďalšiu epizódu procesu úplného rozpadu Juhoslávie a toho, čo z nej zostalo. Tentokrát je na rade Čierna Hora. Potom, ako hlavné mocnosti NATO a EÚ v Juhoslávii zaviedli obmedzujúce hospodárske a finančné opatrenia, s podporou Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky posilnili etnické rozdiely, ktoré vyústili do vojny a unáhleného zriadenia nových zvrchovaných štátov.

Budúca integrácia Čiernej Hory do EÚ je ďalším krokom tohto procesu a útokom na úspechy socializmu s cieľom uspokojiť záujmy hospodárskych a finančných záujmových skupín vykorisťovaním pracovnej sily prostredníctvom trhu a prostredníctvom geostrategických oblastí a prírodných zdrojov týchto krajín.

Nasľubovalo sa veľa. EÚ máva miliónmi eur v podobe takzvanej pomoci a rozvoja. Koľko to však bude stáť a kedy sa tieto prostriedky poskytnú, ak vôbec?

Vychádzajúc z našej skúsenosti, 25 rokov kapitalistickej integrácie Portugalska do EÚ dokazuje, že sľubovaný pokrok sa nikdy nedosiahne. Dosiahne sa len zničenie výrobného odvetvia a zamestnanosti, vykorisťovanie pracovníkov, zánik verejných služieb, zadlženie a závislosť od zahraničia. Preto máme svoje pochybnosti o tomto procese.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Proces rozširovania Európskej únie pokračuje na výlučne geografických predpokladoch a ako som už v tomto Parlamente povedal, Rada postupuje unáhlene v súvislosti s udelením štatútu kandidátskej krajiny pre vstup predtým, než príslušné krajiny dosiahnu kvalitatívne normy v oblasti demokracie, ktoré sa aspoň v zásade približujú k primeranej úrovni. Korupcia, pašeráctvo, organizovaný zločin a porušovanie slobody tlače sú len niektoré z faktorov, ktoré ma vedú k presvedčeniu, že Čierna Hora má stále ďaleko od Európy. Tieto dôvody sú skutočne postačujúce na nepodporenie tohto uznesenia, ktoré načrtáva európsku budúcnosť Balkánu bez ohľadu na hmatateľné problémy tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Havel (S&D), písomne. (CS) Rozhodnutie udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny bolo v prvom rade politické. Čierna Hora by naň pravdepodobne musela čakať dlhšie, ak by sa o tejto otázke zároveň neuvažovalo v súvislosti s Albánskom. Porovnanie však, samozrejme, zvýhodňuje Čiernu Horu. Mnohé výhrady, ktoré sa vzťahovali na Čiernu Horu, sa však prenášajú z jednej výročnej správy do ďalšej a z vyhlásenia Komisie môžeme vidieť, že politizácia štátnej byrokracie, nezávislosť súdnictva, organizovaný zločin a životné prostredie sa spomínajú opakovane. Pokiaľ ide o boj proti všadeprítomnej korupcii, nie je v dohľade žiadny zásadný pokrok. Toto nesmieme podceniť. Za daných okolností je preto dobrým riešením udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny bez stanovenia konečného termínu pre začatie prístupových rokovaní. EÚ už podobným spôsobom postupovala voči Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko v roku 2005. Rozdiel je v tom, že prekonanie bariéry, pred ktorou stojí Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, si vyžaduje súhlas dvoch štátov. Osud Čiernej Hory je však úplne v rukách krajiny. Domnievam sa, že toto všetko už bolo objasnené v nedávnych rokovaniach medzi pánmi Hermanom van Rompuyom, Josém Manuelom Barrosom a Jerzym Buzekom a novým vedúcim predstaviteľom Čiernej Hory Igorom Lukšićom, najmladším premiérom na svete. Nikto nemá rád, keď ho príliš dlho vodia za nos. To platí aj pre krajinu, ktorá napriek tomu, že nie je v EÚ, už niekoľko rokov používa euro ako svoju národnú menu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože vláda aj opozičné strany v Čiernej Hore sa všeobecne zhodujú v súvislosti s európskou integráciou a pridelili jej vysokú prioritu, čoho výsledkom je dobrý pokrok v procese reforiem od získania nezávislosti krajiny. Vítam skutočnosť, že Čiernej Hore bol udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie a občanom Čiernej Hory bola poskytnutá možnosť cestovať bez víz (úplná liberalizácia vízového režimu) do schengenského priestoru EÚ. Vítam skutočnosť, že proces tvorby právneho a ústavného rámca krajiny je už takmer dokončený a že nastal výrazný pokrok v prijímaní dôležitých právnych predpisov v oblasti boja proti korupcii, ako aj pokrok v reforme súdnictva. Je však stále potrebné pokračovať v reforme verejnej správy, posilňovaní ľudských zdrojov na miestnej úrovni správy a v boji proti organizovanému zločinu, najmä proti praniu špinavých peňazí a pašeráctvu. Mediálny sektor musí byť schopný fungovať bez politických zásahov a je potrebné zabezpečiť nezávislosť regulačných orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré podporuje integráciu Čiernej Hory do európskeho systému, pretože sme všetci svedkami toho, aký pokrok dosiahla táto krajina v rámci prijímania vhodných procesov a nástrojov.

Ide o potrebné kroky nielen pre vstup do EÚ, ale aj na vytvorenie súdnej, občianskej a sociálnej štruktúry v krajine, ktorá sa musí rozvíjať v súlade s nariadeniami a vzhľadom na spoločný rast na rozličných úrovniach správy.

Čierna Hora už začala s dôležitými reformami, ktoré tak majú správny smer, čo zahŕňa aj vytvorenie administratívnej štruktúry, ktorá bude v budúcnosti schopná efektívne využívať štrukturálne fondy, čo tejto krajine vo veľkej miere prospeje.

Spolu s mnohými kolegami poslancami dúfam, že pred začiatkom veľmi očakávaných rokovaní vytvoríme vhodné prostredie pre občanov Čiernej Hory, kde nebude existovať korupcia a kde vo veľkom vzniknú iniciatívy pre demokratický rast.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie s cieľom uznať pokrok Čiernej Hory smerom k európskej integrácii a zdôrazniť zostávajúce ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť v prospech jej obyvateľstva. Keď bolo uznesenie vo Výbore pre zahraničné veci, prispela som pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi týkajúcimi sa účinnosti a predvídateľnosti súdneho systému. Zverejnenie všetkých rozsudkov a zjednotenie judikatúry by mali byť prioritami na zaistenie dôvery verejnosti a predvídateľného súdneho systému. Je tiež potrebné viac financovať súdy, aby pracovali rýchlo a účinne, a jednotné opatrenia týkajúce sa odbornej prípravy sudcov. Musí sa vyhodnotiť účinnosť finančných prostriedkov EÚ vynaložených v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii. Dôsledné uplatňovanie zásad právneho štátu v celej krajine je veľmi dôležité pre jej schopnosť politicky a demokraticky napredovať.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá víta, že vláda a opozičné strany v Čiernej Hore sa všeobecne zhodujú v súvislosti s európskou integráciou a pridelili jej vysokú prioritu, čoho výsledkom je dobrý pokrok v procese reforiem od získania nezávislosti krajiny, a ktorá víta nové politické vedenie v Podgorici a povzbudzuje novú vládu, aby pokračovala v európskou integračnom procese Čiernej Hory a aby urýchlila reformy vedúce k splneniu kodanských kritérií. Víta tiež rozhodnutie Rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie, vyjadruje však poľutovanie nad oddelením udelenia štatútu kandidátskej krajiny od práva na otvorenie rokovaní a zdôrazňuje, že rozhodnutie o ich začatí by sa nemalo neprimerane ani bezdôvodne odkladať, a očakáva, že rokovania sa začnú najneskôr po zverejnení správy Komisie o pokroku za rok 2011 za predpokladu, že Čierna Hora dosiahne dostatočný pokrok v plnení kritérií stanovených Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Toto uznesenie podporuje povinnosť obyvateľov Čiernej Hory podrobiť sa kodanským kritériám a zrýchleným privatizáciám. Únia sa zmenila na agresívnu a snobskú liberálnu doktrínu. Nechcem byť súčasťou tejto záležitosti. Budem hlasovať proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Ako kandidátska krajina pre budúci vstup do EÚ Čierna Hora preukázala ochotu pokračovať vo svojej európskej voľbe prostredníctvom odhodlania svojich vedúcich predstaviteľov a zmien, ktoré sa v krajine uskutočnili s cieľom priblížiť ju k európskym požiadavkám, najmä pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a dodržiavanie zásad právneho štátu. Napriek dosiahnutému pokroku je však jasné, že to ešte nestačí a Čierna Hora musí naďalej vyvíjať úsilie, než bude pripravená na vstup do Európskej únie. Dúfam, že toto odhodlanie bude naďalej prinášať ovocie a že vstup do EÚ sa stane skutočnosťou, aby Čierna Hora mohla svojim obyvateľom poskytnúť lepšie životné podmienky a zlepšiť fungovanie svojich orgánov s cieľom stať sa čoraz lepším štátom.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Som za začatie rokovaní o prístupe Čiernej Hory k EÚ takisto, ako som zo zásady za rozšírenie. Napriek tomu som nemohol hlasovať za toto uznesenie, pretože Komisia vyžaduje od Čiernej Hory súbor reforiem, ktoré sú v súlade s neoliberálnymi politikami EÚ ako privatizácia verejného sektora a prispôsobenie vzdelávacieho systému podľa bolonského procesu. Z dôvodov uvedených vyššie som nehlasoval za správu, ale radšej som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Odkedy Čierna Hora v roku 2006 získala nezávislosť, jasne prejavovala túžbu vstúpiť do Európskej únie: v roku 2006 bolo oficiálne prijaté euro a od 1. mája 2010 platí Dohoda o stabilizácii a pridružení (DSP). Pristúpenie Čiernej Hory k Únii prinesie krajine väčšiu politickú, hospodársku a sociálnu stabilitu a zvýši stabilitu balkánskeho regiónu. Naozaj vítam úsilie Čiernej Hory stať sa konštruktívnym partnerom v oblasti regionálnej spolupráce, najmä na základe rôznych regionálnych dohôd, ktoré uzavrela so svojimi susedmi v oblastiach readmisie a vydania v súdnych a policajných záležitostiach. Zabezpečenie mieru a stability prináša úžitok nielen regiónu, ale aj Európe ako celku.

Preto žiadam, aby sa prístupové rokovania začali čo najskôr najmä preto, že Európska rada udelila Čiernej Hore na konci decembra 2010 štatút kandidátskej krajiny. Úsilie Čiernej Hory v súvislosti s plnením prístupových kritérií prebieha dobre, aj keď je stále potrebné dosiahnuť značný pokrok najmä v súvislosti s korupciou a organizovaným zločinom, slobodou informácií a rodovou rovnosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Hoci Výbor pre zahraničné veci víta rozhodnutie Európskej rady udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny, ostávajú závažné problémy týkajúce sa korupcie najmä v súvislosti so stavebníctvom, privatizáciou a sektorom štátneho obstarávania. Stále pretrvávajú problémy týkajúce sa menšín, ako aj nechránených skupín. Bolo by správne dohliadať na vykonávanie odporúčaní Parlamentu určených Čiernej Hore, a ak sa tieto odporúčania realizujú, som presvedčený, že pristúpenie krajiny, akou je Čierna Hora, môže EÚ priniesť len úžitok.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Stále pretrváva napätie medzi dodržiavaním ľudských práv a inými národnými záujmami (napríklad vojenského alebo hospodárskeho charakteru), ktoré nie je vždy jednoduché zmierniť. Dokonca aj Spojené štáty a Európska únia niekedy prekročia túto citlivú hranicu, ako môžeme vidieť pri porušovaní občianskych slobôd a ochrany údajov v rámci boja proti terorizmu. Preto musí EÚ silnejšie a dôkladnejšie obhajovať ľudské práva v rámci Únie a mimo nej. Mimo Únie mám na mysli najmä ochranu kresťanských menšín v islamských krajinách a v Ázii. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Európsky parlament dnes prijal uznesenie o procese integrácie Čiernej Hory do EÚ. Rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu bolo potvrdené ešte v roku 2003 v Aténach, čo je dôvod, prečo Parlament vyjadril nádej, že prístupové rokovania sa začnú pred koncom tohto roka. V uznesení sa venuje pozornosť značnému zlepšeniu politickej a sociálnej situácie v Čiernej Hore, ako aj pozitívnemu prístupu krajiny k európskej integrácii.

Čierna Hora, žiaľ, stále neprekonala problém korupcie a organizovaného zločinu. Podľa mňa je dôležitým a doposiaľ aj nevyriešeným problémom otázka diskriminácie voči etnickým skupinám a tiež voči ženám, ktoré sú nedostatočne zastúpené v rozhodovacích procesoch a vo verejnej správe. Ďalším pozitívnym javom je boj krajiny proti cenzúre a jej snaha o zabezpečenie slobody prejavu. Stále však pribúdajú záznamy o útokoch na novinárov a aktivistov.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Európska integrácia je hlavnou hybnou silou pokroku v Čiernej Hore. Táto krajina za posledných 12 mesiacov dosiahla veľa, úspešne uskutočnila štrukturálne a hospodárske reformy a efektívne bojovala proti korupcii a organizovanému zločinu. Etnické menšiny v Čiernej Hore spolu žijú v mieri a krajina úspešne podporuje dobré susedské vzťahy. EÚ a Čierna Hora preto podpísali Dohodu o stabilizácii a pridružení. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože správne naznačuje ďalšie kroky na reformu Čiernej Hory. Je potrebné dosiahnuť pokrok v zriadení právneho štátu, pokračovať v realizácii administratívnych reforiem, zlepšiť kapacity štátnych zamestnancov, upraviť volebný zákon a posilniť občiansku spoločnosť a nezávislé médiá. Je dôležité, aby si krajina udržala tempo a pokračovala v práci, ktorú začala.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Čierna Hora sa v decembri 2010 stala jednou z oficiálnych kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie, ale ešte nebol stanovený dátum začiatku riadnych rokovaní. Podporujem myšlienku uznesenia, keď chváli vládu Čiernej Hory vzhľadom na prioritu, ktorú pridelila reformám spojeným s integračným procesom, a napriek tomu, koľko problémov je ešte potrebné vyriešiť, vyjadruje nádej, že oficiálne rokovania začnú do konca roka. Pokiaľ ide o priblíženie Balkánu k Európskej únii, Čierna Hora je krajina, ktorá ponúka najlepšiu sociálno-politickú situáciu. Preto som hlasoval za toto uznesenie, pretože si myslím, že pristúpenie Čiernej Hory a ostatných balkánskych krajín k EÚ má zásadný strategický význam pre Európu v zmysle stability samotného regiónu, pre jeho vlastný rozvoj a pre zdroje, ktoré ponúka.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Oceňujem úsilie, ktoré vynaložila Čierna Hora, najmä v súvislosti s právnymi reformami, bojom proti korupcii a rôznymi druhmi diskriminácie, ale chcel by som zdôrazniť, že je potrebné intenzívnejšie pokračovať v tejto práci. Existuje však stále široká škála záležitostí, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Mám na mysli najmä hospodárske otázky a potrebu zaviesť nové štrukturálne zmeny napriek úspechu hospodárskych reforiem, ktorý bol ohrozený finančnou krízou. Chcel by som ešte uviesť poslednú poznámku k otázke, na ktorej mi záleží: potrebe zlepšenia kvality právnych predpisov navrhnutých v Parlamente.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vo všeobecnosti je táto správa kvalitná a dobre vyvážená. Zaoberá sa všetkými podstatnými oblasťami politiky. Čierna Hora, ktorá sa v decembri 2010 stala kandidátskou krajinou, stále čaká na začiatok rokovaní. Správa túto skutočnosť kritizuje v odseku 2: vyjadruje poľutovanie nad oddelením udelenia štatútu kandidátskej krajiny od práva na otvorenie rokovaní a zdôrazňuje, že rozhodnutie o ich začatí by sa nemalo neprimerane ani bezdôvodne odkladať. Spravodajca očakáva, že rokovania sa začnú po vypracovaní správy o pokroku za rok 2011. Niektoré zaujímavé body sa týkajú nástroja predvstupovej pomoci (odsek 5), korupcie (odsek 8), slobody informácií (odsek 10), organizovaného zločinu (odsek 14) a zákazu diskriminácie (odseky 17 – 22). Mnohé odseky sa zaoberajú otázkou zákazu diskriminácie a dotýkajú sa všetkých dôležitých aspektov, akými sú Rómovia, Aškali, Egypťania (odseky 17 a 22), lesbičky, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli (odsek 17), ženy a domáce násilie (odseky 17 – 19), etnické otázky (odsek 21) a občianska spoločnosť (odseky 5, 10, 23, 24 a 32). Vo všeobecnosti správa pozitívne hodnotí úlohu organizácií občianskej spoločnosti a venuje sa tejto problematike v mnohých odsekoch. Najdôležitejšie sú odseky 23, 24 a 32.

V týchto odsekoch správa opätovne zdôrazňuje význam aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pre demokraciu a vyzýva čiernohorskú vládu, aby úzko spolupracovala s mimovládnymi organizáciami a aby s nimi viedla pravidelný dialóg.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Odkedy sa Čierna Hora 17. decembra 2010 oficiálne stala kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, jej vláda ihneď pridelila prioritu reformám, ktoré môžu urýchliť európsky integračný proces.

Ešte stále je potrebné vyriešiť niektoré problémy ako volebná reforma a reforma verejnej správy a právneho systému, ale zo správy jasne vyplýva, že Čierna Hora robí pokrok. Taliansko plne podporuje európske úsilie tejto krajiny, pretože si myslí, že pristúpenie Čiernej Hory a západného Balkánu je v základnom záujme EÚ v zmysle podpory stability, regionálnej spolupráce a rozvoja v geografickej oblasti, ktorá je kľúčová pre náš kontinent.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré umožní Čiernej Hore dosiahnuť štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Tiež zdôrazňuje otázky rovnosti a korupcie, ktoré sa musia riešiť v rámci Čiernej Hory, a žiada o prijatie opatrení na riešenie týchto problémov.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za návrh uznesenia, pretože správa dosť jasne udáva, že od získania nezávislosti v roku 2006 Čierna Hora dosiahla značný pokrok v súvislosti s vnútornými reformami. Nesmieme však prehliadať skutočnosť, že existujú, ako vždy, vážne problémy s korupciou a organizovaným zločinom, slobodou vyjadrovania a diskrimináciou. Napriek tomu správa zároveň vysvetľuje, že vláda Čiernej Hory je pripravená efektívne riešiť tieto problematické oblasti a že zaviedla balík vhodných a primeraných opatrení.

 
  
MPphoto
 
 

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za uznesenie, pretože si myslím, že proces európskej integrácie v Čiernej Hore môže mať zásadný strategický význam pre Európsku úniu najmä v súvislosti s podporou stability a rozvoja a snahou o ich zabezpečenie v geografickej oblasti, ktorá je kľúčová pre náš kontinent. Toto pristúpenie môže zároveň posilniť boj proti organizovanému zločinu, ktorý vznikol v balkánskej oblasti. Je tiež potrebné zdôrazniť, že počas procesu približovania krajín Balkánu k Únii Čierna Hora už dlhú dobu dávala najavo silný domáci konsenzus spojený s európskymi vyhliadkami a preukázala zrelý a zmierlivý prístup k susediacim štátom.

 
  
  

Správa: Lívia Járóka (A7-0043/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože hodnoty európskej integrácie si vyžadujú, aby sa EÚ zbavila predsudkov a diskriminácie, aby sa dodržiavali ľudské práva. Túto diskrimináciu zhoršuje súčasná hospodárska kríza. Na začleňovanie rómskeho obyvateľstva by sa malo pozerať ako na spoločnú zodpovednosť európskych inštitúcií, členských štátov a regiónov, ktoré by mali využívať všetky dostupné zdroje EÚ určené na riešenie tejto situácie.

V tomto procese by mala zohrávať vedúcu úlohu Komisia a venovať mimoriadnu pozornosť žiadostiam o technickú pomoc a hlavne predstaviť stratégiu, ktorá bude ako prioritné oblasti zahŕňať ochranu ľudských práv, právo na vzdelanie a odbornú prípravu, kultúru, zamestnanie, šport, primerané ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a lepšie hygienické zariadenia pre rómske obyvateľstvo. Okrem toho je potrebné vynaložiť úsilie na zvýšenie zapojenia Rómov do politického a občianskeho života, pričom treba začať s najmladšími.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v EÚ, ale sú tiež veľmi izolovaní, a preto takmer úplne bez kontaktu s národnými hospodárstvami. Súhlasím s názorom pani spravodajkyne, že integrácia Rómov je potrebnou investíciou, pretože je lacnejšie Rómov integrovať ako udržiavať ich nevyhovujúce sociálno-ekonomické podmienky. Ďalším dôležitým aspektom, ktorý by som chcela zdôrazniť, je skutočnosť, že celkové začlenenie Rómov je v podstate otázkou ľudských práv. Podstatná časť európskych Rómov žije v takých nevyhovujúcich podmienkach – sú takmer úplne odrezaní od ekonomického systému, čo má za následok, že sú im upierané ich základné ľudské práva –, že podporu pri ich sociálnom začleňovaní nemožno vnímať len z pohľadu úpravy všeobecných politík, ale tak, že táto podpora je potrebná na preklenutie jedného z najväčších nedostatkov, pokiaľ ide o naplnenie ústavných a ľudských práv v Európe. Schválením tejto stratégie urobil Európsky parlament prvý krok k podporeniu sociálneho a ekonomického začleňovania Rómov. Rada a Komisia musia teraz prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie úspešnej realizácie tejto stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) V Európskej únii žije približne 10 – 12 miliónov Rómov. Mnohí sú vystavení diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu. Väčšinou sú to európski občania a EÚ musí vytvoriť stratégiu na ich integráciu. Preto som hlasovala za tento text. V texte sa požaduje prijatie akčného plánu založeného na základných hodnotách rovnosti, prístupu k právam, nediskriminácie a rodovej rovnosti, ktorý bude využívať už dostupné štrukturálne fondy.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Situácia Rómov v EÚ je dosť zložitá. Veľká časť z 10 až 12 miliónov európskych Rómov je vystavená systematickej diskriminácii, v dôsledku ktorej zápasí s neznesiteľnou mierou sociálneho a hospodárskeho vylúčenia a s porušovaním ľudských práv. Navyše významná časť rómskej komunity žije v regiónoch, ktoré patria v Únii medzi najmenej hospodársky a sociálne rozvinuté, a preto rómske deti často nemajú prístup k systémom vzdelávania a odbornej prípravy, čo vedie neskôr k ich diskriminácii na trhu práce a zabraňuje ich integrácii do spoločnosti. EÚ vypracovala celý rad užitočných nástrojov, mechanizmov a fondov na podporu začleňovania Rómov, ktoré sú však roztrieštené v rôznych oblastiach politiky, a preto ich účinok a prínos zostávajú obmedzené. Súhlasím s tým, že členské štáty musia zlepšiť vykonávanie stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov a zabezpečiť úplnú transpozíciu a uplatňovanie všetkých súvisiacich smerníc a práva EÚ a tým predchádzať segregácii a diskriminácii Rómov.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Charta základných práv Európskej únie zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a na základe štátnej príslušnosti. V Európe je približne 10 až 12 miliónov Rómov, pričom väčšina sú európski občania, ktorí sú vystavení systematickej diskriminácii a ktorí sú obeťami neznášanlivosti. Za začleňovanie rómskeho obyvateľstva sú zodpovedné všetky členské štáty a európske inštitúcie.

Táto správa vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Európskou úniou a so zástupcami rómskej komunity na vytváraní integrovaných politík a aby na podporu integrácie rómskej komunity využívali všetky zdroje dostupné v Európskej únii v rámci existujúcich štrukturálnych fondov, pretože je menej nákladné Rómov integrovať ako udržiavať ich neisté sociálno-ekonomické podmienky. Harmonická integrácia rómskych komunít si vyžaduje účasť všetkých: samotných Rómov a ich hostiteľskej spoločnosti. Preto som podporila túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Prijatie správy pani Járókovej veľkou väčšinou je ďalším politickým signálom, ktorý potvrdzuje, že Európska únia si uvedomuje svoju zodpovednosť voči tejto etnickej menšine, ktorá je v Európe najväčšou a zároveň najviac prenasledovanou. Správa zdôrazňuje prioritné oblasti, ktoré musia v tejto stratégii vystupovať, ako napríklad boj za dodržiavanie základných práv rómskeho obyvateľstva. Stratégia sa musí sústrediť na vzdelávanie, ale musí zabrániť aj extrémnej marginalizácii a zamedziť šíreniu nerovností. A napokon musí stratégia ustanoviť inovačné spôsoby poskytovania skutočného prístupu na trh práce a k cenovo dostupnému, zdravému bývaniu.

Ako sa uvádza v správe, súčasnou úlohou je zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ plne čerpali a využívali takým spôsobom, ktorý bude prospešný pre rómske obyvateľstvo. Nástroje v skutočnosti existujú, ale veľmi zle sa využívajú.

Začleňovanie Rómov je záležitosťou Európy. Teraz je na Európskej komisii, aby na základe nášho dnešného hlasovania vypracovala konečné návrhy. Únia musí pri dodržiavaní zásady subsidiarity plne vykonávať svoju úlohu hnacej sily a zjednotiť zainteresované subjekty na všetkých úrovniach, aby sa zvýšil priaznivý účinok finančných prostriedkov EÚ, a napokon dosiahnuť, aby sa z Rómov stali plnoprávni európski občania.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. (IT) Správa o začleňovaní Rómov v zásade zabúda na problémy súvisiace so sociálnou integráciou Rómov, ak zvážime, že často je to samotná rómska komunita, ktorá sa nechce integrovať do sociálnej štruktúry našich krajín.

Tento kultúrny faktor nemožno popierať ani ignorovať: Rómovia majú svoje tradície a zaužívané spôsoby života, ktoré sťažujú ich integráciu do sociálnych prostredí, ktoré sa vyznačujú veľmi odlišnými postupmi, životnými štýlmi a zvykmi. Preto zostáva skutočnosťou, že akákoľvek politika integrácie Rómov bude musieť riešiť túto prekážku: ich skutočnú túžbu alebo ochotu integrovať sa.

Odhliadnuc od sociologických hľadísk musím pripomenúť, že vzhľadom na tieto a ďalšie problémy si politiky navrhnuté v správe o rómskych komunitách budú vyžadovať od EÚ a členských štátov vyplácanie obrovských finančných prostriedkov bez toho, aby sa napokon dosiahol požadovaný výsledok. Úprimne povedané, práve to sa dialo doteraz a nie je žiadny dôvod myslieť si, že situácia sa odteraz zmení. Preto som hlasovala proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože život Rómov v Európe si vyžaduje podporu Európskej únie. V stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov sa navrhuje stanovenie záväzných minimálnych noriem vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu podstatná časť európskych Rómov žije v takých nevyhovujúcich podmienkach, že sú takmer úplne odrezaní od ekonomického systému, čo má za následok, že sú im upierané ich základné ľudské práva. Stratégia, ktorú navrhuje Európsky parlament, preto prisudzuje prioritu zamestnanosti Rómov a zlepšeniu vzdelávania, bývania a sociálneho zabezpečenia. Dôležité je zabezpečiť odstránenie segregácie rómskych detí v školách a triedach. Veľmi dôležité je tiež nabádať Rómov, aby sa zapájali do všetkých oblastí verejného a politického života a aby sa podieľali na práci mimovládnych organizácií. Na realizáciu stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov je nevyhnutné, aby stratégia bola predovšetkým vnútornou stratégiou EÚ a aby všeobecný dohľad nad prioritnými oblasťami a cieľmi prebiehal v rámci štruktúr Spoločenstva, pričom by sa podávali ročné správy o pokroku stratégie a hodnotenie výsledkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Pre 10 až 12 miliónov Rómov by mali platiť minimálne normy na úrovni EÚ, aby mali prístup k pracovným miestam a vzdelaniu. Uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré sa snaží ovplyvniť budúcu stratégiu v oblasti začleňovania Rómov, poskytuje lepšiu ochranu základných práv, ako aj zvýšené financovanie z prostriedkov EÚ. Rumunsko veľmi dobre chápe problémy, ale aj ľahostajnosť tejto menšiny. Európska únia by si mala byť vedomá toho, že táto etnická skupina má veľmi vysokú mieru odporu voči zmene vrátane sociálneho začlenenia. Rómovia sú už stáročia obeťami diskriminácie, ale zároveň aj samovylúčenia. Toto hodnotenie je veľmi spravodlivé, treba si však uvedomiť, že riešenia, ktoré navrhujeme, sú veľmi často neprimerané alebo ich Rómovia nechápu.

Budúca stratégia EÚ pre rómsku menšinu musí, samozrejme, klásť dôraz na dodržiavanie a podporu základných práv na prácu, bývanie, zdravotnú starostlivosť a predovšetkým na vzdelávanie, aj napriek odporu rodičov. Nikto však nesmie očakávať rýchlu zmenu. Pravdepodobne bude potrebných niekoľko generácií, kým táto menšina prevezme určité pravidlá spoločenského spolužitia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Základným predpokladom na vypracovanie akéhokoľvek druhu zmysluplnej stratégie v oblasti začleňovania Rómov je zber a poskytovanie údajov o sociálno-ekonomickej situácii Rómov (najmä o vzdelaní, zdraví, bývaní a zamestnanosti). Členské štáty aj medzinárodné organizácie (Medzinárodná organizácia pre migráciu a OECD) by sa mali preto zamerať na tieto otázky podrobnejšie a pomôcť stanoviť konkrétne ciele týkajúce sa napríklad percenta rómskej komunity, ktoré dokončí stredné a vysokoškolské vzdelávanie alebo ktoré je zamestnané vo verejnej službe, alebo zastúpené v rôznych oblastiach spoločenského a politického života. Je potom na Komisii, aby na základe týchto údajov stanovila jasnú a realizovateľnú stratégiu EÚ v oblasti začleňovania Rómov. V rámci politiky súdržnosti by sme mohli zvážiť vytvorenie výkonnostných prémií pre stratégiu EÚ pre rómsku menšinu. V každom prípade je potrebné vypracovať účinnejšie metódy na monitorovanie využívania zdrojov EÚ určených osobitne pre okrajové skupiny obyvateľstva.

V záujme začleňovania Rómov je možno potrebné využiť aj možnosti financovania, ktoré poskytujú program PROGRESS, program celoživotného vzdelávania, kultúrny program (2007 – 2013) a program verejného zdravia (2008 – 2013). Komisia by v tejto súvislosti mala Európskemu parlamentu poskytnúť zoznam projektov v prospech Rómov, ktoré financovala od roku 2000, a uviesť výsledky, ktoré sa prostredníctvom týchto projektov dosiahli.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Potešilo ma odhodlanie, ktoré EÚ prejavila ustanovením záväzných noriem, ktoré rómskej komunite zaručujú prístup k vzdelaniu, zamestnaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Táto iniciatíva sa nezameriava len na ľudské hodnoty súvisiace so sociálnym začleňovaním etnických menšín, ale aj na hospodársky pokrok stimulovaný poklesom nezamestnanosti. Súhlasím s opatreniami navrhnutými v rámci tejto integračnej stratégie, predovšetkým s bojom proti nelegálnej práci a zvýšením počtu rómskych učiteľov. Dôležité je, aby bola do integračného procesu zapojená samotná komunita, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj zvnútra a nevnucovala sa, ale podporovala túžba po pozitívnej úlohe v spoločnosti. Tento postup by sa mal zamerať aj na všetky formy porušovania základných práv s osobitným zreteľom na sociálne vylúčenie a diskrimináciu vo verejnom živote.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne.(FR) Otázka začleňovania Rómov je veľmi dôležitou úlohou, ktorú musí Európska únia riešiť. Táto správa ide správnym smerom, pretože ukazuje odhodlanie Európskeho parlamentu v tomto smere plne prispieť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože 10 až 12 miliónov európskych Rómov by malo mať prospech zo záväzných minimálnych noriem na úrovni EÚ, aby sa zlepšil ich prístup k zamestnaniu, bývaniu, vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Uznesenie, ktorého snahou je ovplyvniť pripravovanú stratégiu Komisie v oblasti začleňovania Rómov, vyzýva aj na lepšiu ochranu základných práv a využívanie financovania z prostriedkov EÚ. Dúfam, že na tento jasný signál Parlamentu teraz zareagujú vlády členských štátov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Podporujem pani spravodajkyňu Járókovú pri presadzovaní koordinovanej politiky EÚ na podporu integrácie európskych občanov patriacich k rómskej etnickej skupine – podľa odhadov Rady Európy je ich 10 až 16 miliónov –, politiky, ktorá zabezpečí prijatie opatrení proti rasizmu a diskriminácii a doplní existujúce právne predpisy. Je potrebné zabezpečiť aj zavedenie a správne uplatňovanie tejto politiky. Mali by sa však prijať aj opatrenia reagujúce na špecifické potreby Rómov a na podporenie ich sociálno-ekonomického začleňovania, ako sú právo na prácu, bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie.

Integrácia Rómov by okrem humanitárnych aspektov mala umožniť aj zvýšenie počtu pracovných síl, podporiť systém sociálneho zabezpečenia a znížiť dávky na sociálne a zdravotné zabezpečenie, ktoré zaručuje štát tým, ktorí žijú v chudobe, nehovoriac o možnosti, že by sa mohla znížiť kriminalita. Integrácia by mala zohľadňovať ochranu detí a dodržiavať zákon. Na riešenie spoločného európskeho problému je potrebné spoločné európske riešenie vychádzajúce z integrovaného a medzisektorového prístupu, ktorý umožňuje poskytovať pomoc a špecifický zásah v najzaostalejších oblastiach a v oblastiach so závažnými štrukturálnymi nevýhodami.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Práve sme veľkou väčšinou prijali stratégiu EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Je to silný politický signál potvrdzujúci, že Európska únia si uvedomuje svoju zodpovednosť voči tejto menšine, ktorá je najväčšou menšinou v Európe, ale aj najviac prenasledovanou. Európska únia a členské štáty musia riešiť hanebnú segregáciu, ktorej sú Rómovia vystavení. Správa zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania základných práv Rómov a predovšetkým prístup k vzdelaniu. Dôležité je zaviesť aj inovačné politiky v oblasti skutočného prístupu k zamestnaniu a umožniť týmto ľuďom, ktorých prevažná väčšina je trvale usídlená, prístup k dôstojnému a dostupnému bývaniu, aby sa predišlo akémukoľvek riziku marginalizácie. Fondy EÚ existujú. Musia sa využívať takým spôsobom, ktorý prinesie prospech Rómom. Teraz je na Európskej komisii, aby na základe návrhov uvedených v tejto správe navrhla konečné opatrenia, ktoré budú v súlade so zásadou subsidiarity a s jedným cieľom: zabezpečiť, aby sa Rómovia stali plnoprávnymi európskymi občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne.(FR) Parlament prijal dobrý text, ktorý zdôrazňuje dôležitú úlohu Európy pri zabezpečovaní sociálneho začleňovania Rómov v rámci Európskej únie uplatňovaním tejto stratégie na miestnej úrovni. Správa poukazuje na to, že stratégia pre Rómov je možná len v spolupráci s členmi komunity –, stručne povedané, predtým, než budeme pracovať pre niekoho, musíme pracovať s ním. Preto by Rómovia mali byť zapojení do každého rozhodovania.

Text poukazuje na to, že Rómovia sú vystavení ťažkým životným podmienkam, diskriminácii a problémom pri prístupe k základným službám. Upozorňuje na nutnosť zaistiť rešpektovanie slobody pohybu európskych občanov. Zmieňuje sa aj o tom, že z hľadiska sociálneho začleňovania sú dôležité sociálna ochrana, odborná príprava, vzdelávanie a poskytovanie verejných služieb. Kritizuje nedostatočné prideľovanie finančných prostriedkov, hoci by sa tieto peniaze mohli dobre využiť. Skutočným nedostatkom tejto správy je však to, že konzervatívci v Európskom parlamente trvali na tom, aby sa v texte spomenula potreba boja proti takzvanej dlhodobej závislosti rómskeho obyvateľstva od systému sociálneho zabezpečenia. To je škandalózny predsudok, ktorý sa znovu zameriava na marginalizáciu rómskej komunity.

 
  
MPphoto
 
 

  Anne Delvaux (PPE), písomne.(FR) Som rada, že Európsky parlament prijal správu pani Járókovej prevažnou väčšinou. V správe sa uvádza, že je potrebné bojovať proti vylúčeniu a diskriminácii Rómov, podporiť ich sociálnu, kultúrnu a hospodársku integráciu, lepšie chrániť ich základné práva a lepšie využívať európske finančné prostriedky. Parlament definoval svoje priority, v ktorých sa dosiahol konsenzus. Parlament požaduje v tejto oblasti akčný plán EÚ, chce, aby sa využívali finančné prostriedky EÚ, a navrhuje prijatie krízového plánu s cieľom zistiť, kde je sústredené rómske obyvateľstvo. Čo sa týka konkrétnych opatrení, možno uviesť prístup ku vzdelaniu, ktorý je pre rómske obyvateľstvo rovnako prioritou ako pre hocikoho iného. Okrem toho musíme monitorovať využívanie finančných prostriedkov EÚ, aby sa peniaze naozaj dostali k určeným príjemcom.

Parlament tiež dôrazne vyzval na vytvorenie orgánov EÚ pod dohľadom súčasnej pracovnej skupiny pre Rómov s cieľom zabezpečiť finančnú pomoc EÚ príslušným miestnym iniciatívam a včas zistiť zneužívanie finančných prostriedkov a informovať o ňom. Rozsah financovania by sa mal okrem toho rozšíriť aj na projekty zamerané na zlepšenie verejných služieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že stratégia na úrovni EÚ na integráciu rómskej menšiny je pozitívnym a vítaným krokom. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy so sociálnou a hospodárskou integráciou a mimoriadnu úroveň mobility jej členov si táto komunita vyžaduje osobitnú pozornosť na európskej úrovni. Myslím si však, že najväčšie úsilie je ešte len potrebné vynaložiť. Stratégie a akčné plány zamerané na integráciu Rómov boli a sú dostupné na každej úrovni, ale chýba ich správne vykonávanie. Aby sa zabezpečil úspech tejto novej stratégie, musí sa vykonávať tým najvhodnejším spôsobom. Vzhľadom na to si myslím, že základom pre vykonávanie budúcej stratégie musí byť štruktúrovaný dialóg medzi rómskymi komunitami, mimovládnym sektorom a miestnymi orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že začleňovanie Rómov nesúvisí len s morálnymi príkazmi alebo záväzkami Európskej únie v oblasti ľudských práv. Viaceré štúdie dokazujú, že vylúčenie týchto európskych občanov spôsobuje členským štátom sociálno-ekonomické náklady. Sociálne začleňovanie Rómov je potrebnou a z dlhodobého hľadiska finančne výhodnou investíciou.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Rómovia boli v minulosti cieľom diskriminácie a nepriateľstva zo strany väčšinového obyvateľstva členských štátov. Veľká miera diskriminácie stále pretrváva aj v rámci samotných rómskych komunít a táto stratégia sa musí naliehavo usilovať o nápravu a nie to jednoducho skrývať. Myslím si, že stratégiu EÚ, ktorá podporuje integráciu Rómov, je potrebné uvítať, rovnako ako v prípade akejkoľvek inej znevýhodnenej etnickej menšiny.

Myslím si tiež, že má šancu byť úspešná, ak ju aktívnou účasťou podporia tí ľudia, o ktorých integráciu sa usiluje. Bez účasti, súčinnosti a odhodlania všetkých aktérov v tomto spoločnom úsilí bude tejto stratégii hroziť, že nebude ničím iným než vyhlásením o dobrých úmysloch. Na zvrátenie trendu diskriminácie Rómov treba ešte veľa urobiť. Dúfam, že ospravedlnením pomalého odstraňovania diskriminácie bude napokon úspech tejto stratégie.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa zaoberá vypracovaním stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Je to veľmi užitočný a povzbudivý dokument, ktorý zostavili spoločne Komisia a Parlament, a jeho odporúčania sa týkajú cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 zameraných na znižovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu, aby sa podporil inkluzívny rast v celej EÚ. Rómske obyvateľstvo má na rozdiel od iných etnických skupín veľmi dynamickú demografiu a predpokladá sa, že v niektorých krajinách, napríklad v Maďarsku, bude v roku 2050 tvoriť viac ako 50 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Ich integrácia je preto nevyhnutná nielen z etického hľadiska, keďže je to otázka ľudských práv, ale aj pre udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia. Ukazuje sa, že z dlhodobého hľadiska nepredstavuje táto integrácia náklady, ale finančne výhodnú investíciu. Keď vezmeme do úvahy výhody, ktoré so sebou začlenenie prináša, náklady na vylúčenie sú niekedy vyššie než náklady na začlenenie. Vítam prijatie tejto správy a odporúčanie, aby Komisia prevzala úlohu dohľadu a monitorovania plnenia tejto stratégie členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Prijaté uznesenie odporúča prijať stratégiu EÚ pre oblasť integrácie Rómov, ako aj vypracovanie komplexného akčného plánu založeného na základných hodnotách rovnosti, uplatňovania práv, nediskriminácie a rovnosti. Cieľom je zabezpečiť, aby rómska komunita mala skutočný prístup k vzdelávaniu, pracovným miestam, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a kultúre. Zmienka o európskych programoch a finančných prostriedkoch, ktoré možno využiť na sociálnu a hospodársku integráciu Rómov, je primeraná, pretože sa nedostatočne využívajú. Toto uznesenie je veľmi dôležité, pretože je všeobecne známe, že Rómovia boli v mnohých členských štátoch EÚ, napríklad vo Francúzsku a ďalších, cieľom nešťastnej a neprípustnej diskriminácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Diskriminácia Rómov, ku ktorej dochádza v rôznych krajinách EÚ, je všeobecne známa. Len nedávno boli problémy vo Francúzsku a ďalších štátoch EÚ, ktoré by sa mohli zhoršiť pod zámienkou hospodárskej a finančnej krízy. Pani spravodajkyňa, ktorá je poslankyňou rómskeho pôvodu, sa preto snažila informovať Parlament o tejto situácii.

Uznesenie, ktoré sme dnes v tejto súvislosti prijali, odporúča, aby Komisia navrhla a Rada prijala stratégiu EÚ na podporenie integrácie Rómov ako akčný plán na európskej úrovni, ktorý bude významný a inkluzívny na rôznych úrovniach, založený na základných hodnotách rovnosti, uplatňovania práv, nediskriminácie a rovnosti žien a mužov.

Rovnako stojí za zmienku, že existujú európske programy a financovanie, ktoré sa môžu využívať na sociálnu a hospodársku integráciu Rómov, ale je potrebné zlepšiť komunikáciu na všetkých úrovniach, aby sa mohli náležite používať. Cieľom je zabezpečiť, aby rómska komunita mala skutočný prístup k vzdelávaniu, pracovným miestam, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a kultúre.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Zvládnutie problémov najväčšej etnickej menšiny v Európe si vyžaduje pragmatizmus, a nie nejaký falošný, prepiato súcitný liberalizmus. Hovoríme o tom, že dáme rómskej menšine celý rad práv, ktoré veľké množstvo občanov môže využívať len vďaka každodenným obetiam. Nemyslím si, že táto európska stratégia alebo rozhodnutie si zaslúžia podporu, pretože v súvislosti s týmto javom existujú tiež obrovské rozdiely medzi členskými štátmi. Niektoré krajiny sa nachádzajú v objektívne zložitej situácii, zatiaľ čo iné krajiny sú týmto javom ledva postihnuté. Preto si myslím, že by bolo efektívnejšie uplatniť zásadu subsidiarity. A preto nemám v úmysle predložený text podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Správa Európskeho parlamentu bola len zriedka tak blízko k šialenstvu. Pretože táto stratégia v oblasti začleňovania Rómov znamená systematické podporovanie malej populácie vo všetkom a všade, povinné kvóty vo všetkých oblastiach vrátane rozhodovacích orgánov a podnikov a systematické verejné financovanie ich údajných potrieb vrátane bývania. Táto menšina je, samozrejme, údajne častou obeťou zákernej diskriminácie a nikdy sa nikto nepýta na jej zodpovednosť. Treba povedať, že samotná pani spravodajkyňa je súčasťou tejto menšiny, čo dokazuje, že až taká utláčaná nie je. Úprimne povedané, je to tak trochu ako poveriť Číňana úlohou vymedziť európsku politiku v oblasti ochrany obchodu.

Aby som sa však vrátil k téme, sú predmetom takého hlbokého záujmu z vašej strany aj iní európski občania, ktorí sú obeťami chudoby a neistoty a sú vylúčení vo vlastnej krajine zo sociálnych dávok, ktoré už boli prioritne pridelené iným? Dôvody rastúceho odmietania Bruselu treba hľadať v tejto systematickej diskriminácii európskych občanov a na ich úkor.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Európsky parlament prijal tento týždeň veľkou väčšinou správu o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov: je to ďalší politický signál potvrdzujúci, že Európska únia si uvedomuje svoju zodpovednosť voči tejto etnickej menšine, ktorá je najväčšou menšinou v Európe, ale aj najviac prenasledovanou. Správa zdôrazňuje prioritné oblasti tejto stratégie: základné práva, nerovnosti, boj proti diskriminácii, vzdelávanie, prístup k zamestnaniu, prístup na trh práce, prístup k bývaniu a tak ďalej. Vo všetkých týchto oblastiach sú potrebné opatrenia. Pokiaľ ide o mňa, vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci som kládla dôraz na to, že pri vypracovaní tejto stratégie je potrebné venovať osobitnú pozornosť deťom a menšinám. Správa poukazuje aj na zlé využívanie európskych finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na začleňovanie Rómov: administratívne prieťahy a prekážky, nedostatočná informovanosť, nedostatočné zapojenie zo strany miestnych orgánov a tak ďalej. Členské štáty, miestne orgány, zainteresované strany a ďalší musia reagovať na všetky tieto problémy, aby sa zabezpečilo plné čerpanie týchto európskych fondov. Každý členský štát bude musieť neskôr túto stratégiu prispôsobiť a bude sa teda hodnotiť na miestnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Otázka začleňovania Rómov je skutočne európskym problémom, a preto Európska únia musí preniknúť až k samotnej podstate diskriminácie, ktorej je vystavená rómska komunita, a bojovať proti stereotypom s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Teší ma preto, že Európsky parlament sa zaoberal touto problematikou a prijal túto správu, ktorej cieľom je poskytnúť Komisii podnet na zamyslenie. Táto správa kritizuje členské štáty za zneužívanie európskych finančných prostriedkov, ktoré by sa mali venovať na projekty v oblasti začleňovania Rómov. Dúfam však, že Komisia zájde ďalej a prinúti členské štáty, aby verejne doložili, ako využívajú tieto finančné prostriedky.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, aj keď si myslím, že táto správa mala byť zamietnutá. V súčasnosti nie je potrebné posilňovať stratégiu, ktorá sa venuje len jednej skupine. Potrebujeme skôr účinnú núdzovú stratégiu zameranú na riešenie problému zákonnej a nezákonnej migrácie, aby sme zabezpečili predovšetkým hospodársku stabilitu, zamestnanosť, bezpečnosť, verejný poriadok a spravodlivosť pre všetkých európskych občanov, ktorí sú z demografického, kultúrneho, tradičného, historického a ekonomického hľadiska súčasťou niektorého členského štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. (RO) Európsky prístup k problematike Rómov bol a stále je neprimeraný. Správa, ktorú vypracovala pani Lívia Járóková vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, spolu s príspevkami z ostatných pridružených výborov by mala byť novým stimulom pre náležitú stratégiu v oblasti integrácie Rómov, ktorú očakávame od Komisie budúci mesiac.

Som pevne presvedčený o tom, že všetci by sme veľmi chceli docieliť skutočnú zmenu vo vzťahu k rómskej komunite a ponúknuť jej všetky nevyhnutné predpoklady na sociálne začlenenie. Preto sa musíme zamerať na politické a finančné nástroje, ktoré máme k dispozícii, a prijať priame opatrenia v kľúčových oblastiach, ako sú vzdelávanie a zdravie.

Dôležitá je aj spolupráca na každej úrovni, od európskej po miestnu, pretože bez koordinovaného postupu sa premárnia všetky zdroje. Rómovia sa musia zapojiť do tvorby politík. Preto musíme nájsť riešenia, aby sme nadviazali kontakt s tými, ktorí tvoria prepojenie medzi rozhodovacou a vykonávacou úrovňou.

A napokon musíme uznať význam odkazu, ktorý touto správou vysielame. Nemali by sme však zabúdať, že boli vyslané mnohé odkazy a teraz nadišiel čas na konkrétne opatrenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Rómovia sú kultúrne jedným z najbohatších národov sveta. Ich prítomnosť dodáva pestrosť obrazu mnohých rôznych krajín. Rómom však škodia stereotypy a diskriminácia a, žiaľ, nepomáhajú pri nadväzovaní dialógu – a dialóg je potrebný. Žijeme vedľa seba a musíme sa prinajmenšom vzájomne tolerovať, aby sme skoncovali s javom vylúčenia. Preto je potrebné podporiť vzdelávanie, aby sa odstránili všetky prekážky spoločného vyučovania rómskych detí a ostatných detí v európskych školách. Potrebné je podporovať aj iniciatívy, ktoré Rómom umožnia legálne sa zamestnávať a jednoduchšie sa aklimatizovať v krajine, v ktorej v súčasnosti žijú. Obávame sa toho, čo nepoznáme. Ak budeme vedieť viac o bohatstvách rómskej kultúry a zvykoch, integrácia prebehne určite omnoho rýchlejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Timothy Kirkhope (ECR), písomne. – Európski konzervatívci a reformisti (skupina ECR) bezvýhradne podporujú začleňovanie a integráciu rómskeho obyvateľstva v rámci členských štátov a Európskej únie. Rovnaký prístup k odvetviu verejných služieb, na trh práce a nediskriminácia sú nevyhnutné pre všetkých ľudí bez ohľadu na rasu, etnický alebo iný pôvod. Dôrazne podporujeme aj ciele správy týkajúce sa lepšieho čerpania a lepšieho prideľovania finančných prostriedkov EÚ s cieľom plne podporiť rómske obyvateľstvo. Myslíme si však, že niektoré časti správy, v ktorých sa hovorí o zdraví, vzdelávaní a zamestnanosti, patria medzi oblasti, v ktorých by mali právne predpisy prijímať členské štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Dnešné hlasovanie za uznesenie o stratégii Európskej únie v oblasti začleňovania Rómov by mohlo predstavovať užitočnú podporu presadzovania nediskriminácie v členských štátoch, ako aj stimul na zavedenie nástrojov na ochranu Rómov. To, čo som povedal, platí v súlade s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie predovšetkým pre najzraniteľnejšie skupiny. Myslím si, že ďalším cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť, aby sa realizovala seriózna a presvedčivá politika začleňovania Rómov, je stanovenie účinných ekonomických nástrojov. Spomínané uznesenie sa zaoberá veľmi dôležitou otázkou – aj pre našu krajinu – a zameriava sa na náležitú integráciu Rómov, aby sa umožnilo ich skutočné zapojenie do hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života krajín, v ktorých sú usídlení, a chcel by som dodať, že pod podmienkou úplného dodržiavania zásad a zákonov hostiteľského štátu. Na záver chcem povedať, že podporujem požiadavku, aby sa Komisia ujala vedúcej úlohy, pokiaľ ide o zriadenie jednotnej strategickej koordinácie v spolupráci s členskými štátmi a aby vytvorila pracovnú skupinu ako stály orgán, ktorý prevezme zodpovednosť za dohľad a koordináciu tejto záležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože vítam jej mimoriadne podrobný pohľad na zložitosť problematiky rómskej komunity v EÚ. Dokonca by som povedal, že keď sa vyrieši väčšina týchto problémov, bude to znamenať, že sa vyrieši veľké množstvo problémov, ktorým teraz čelíme ako európska spoločnosť. Chcel by som spomenúť len spôsob, akým by sa štrukturálne fondy mohli použiť na podporu priorít stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Myslím si, že na hospodársky a sociálny rozvoj týchto komunít je potrebné prideliť značné finančné prostriedky. V prípadoch, keď sa na zásahy poskytne nedostatočná podpora z hľadiska financií alebo primeraného času, potrebného na dosiahnutie predpokladaného vplyvu, dosiahnuté účinky nebudú zodpovedať tým, ktoré v súčasnosti očakávame. Potrebné je stanovenie priorít, rozumné využívanie finančných prostriedkov a politické odhodlanie. V opačnom prípade sa finančné zdroje premrhajú. So záujmom očakávam ďalšie kroky, ktoré po tejto správe prijme Komisia. Dúfam, že táto stratégia vytvorí pridanú hodnotu potrebnú na realizáciu európskeho opatrenia, ktoré podporí začleňovanie Rómov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu o neutešenej situácii Rómov – najviac marginalizovanej skupine v Európskej únii. Uznesenie stanovuje praktické kroky na zlepšenie zdravia, vzdelania a sociálneho zabezpečenia Rómov. Obsahuje opatrenia na zlepšenie ich prístupu na trh práce a k dôstojnému bývaniu. Toto uznesenie ponúka Rómom príležitosť, aby sa lepšie integrovali do spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Toto uznesenie obsahuje opäť len prázdne slová. Teší ma, že tento text odsudzuje verbálne prejavy rasovej nenávisti, etnické profilovanie, nezákonné odoberanie odtlačkov prstov a nezákonné vysťahovanie a vyhostenie. Mám však výhrady voči horkým pilulkám, ktoré sme nútení na tejto ceste prehltnúť: plné právomoci Komisie v tejto záležitosti, stigmatizácia Rómov v texte, ktorý požaduje ich ochranu, konkurencieschopnosť na trhu práce a konkurencieschopné zoskupenia. Tento zmätený prístup je neakceptovateľný.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je priestorom solidarity a začlenenia, preto musí urobiť to, čo je potrebné na zabránenie diskriminácie Rómov, a poskytnúť im rovnaké práva, pokiaľ ide o vzdelávanie, zamestnanie, zdravotnú starostlivosť a bývanie vo všetkých členských štátoch a aj v štátoch, ktoré chcú do Únie v budúcnosti vstúpiť. Rómovia by sa mali zaoberať otázkou detí, ktorým sa vo všeobecnosti bráni navštevovať školu, otázkou detí a žien, ktoré sú využívané na žobranie, otázkou žobrania, ktoré sa stáva spôsobom života, či odmietaním práce, namiesto ktorej sa uchyľujú k využívaniu systémov sociálneho zabezpečenia tretích krajín. Musia sa prijať rázne kroky na ukončenie diskriminácie. Ak sa to však má dosiahnuť, nemôžu sa vylúčiť samotní Rómovia a musia pomáhať pri svojej integrácii do európskeho priestoru, do ktorého je potrebné sa začleniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som za správu o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Text poukazuje na potrebu vypracovať stratégiu na úrovni EÚ na ochranu a integráciu tohto obyvateľstva. Okrem toho vyzýva členské štáty, aby prijali a posilnili účinné právne predpisy na ochranu proti diskriminácii – vrátane viacnásobnej diskriminácie – vo všetkých oblastiach života, ktoré budú zaručovať, chrániť a podporovať základné práva, rovnosť a nediskrimináciu a právo na voľný pohyb vrátane krokov na zvyšovanie informovanosti verejnosti zameraných na Rómov alebo osoby nerómskeho pôvodu, a to s cieľom odstrániť diskriminačné prekážky.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Približne 10 až 12 miliónov Rómov dnes potrebuje európske opatrenia na podporu sociálnej, kultúrnej a hospodárskej integrácie. Rómova boli a naďalej sú vystavení systematickej diskriminácii, vylúčeniu, porušovaniu ľudských práv a stigmatizácii. Správa, ktorú sme práve prijali, je dôležitým krokom smerom k opatreniam zameraným na znižovanie marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Na odstránenie diskriminácie je však potrebné vykonať ešte veľa práce. Ale aj keby sme dokázali odstrániť diskrimináciu na základe etnického pôvodu, tvrdou realitou zostáva sociálno-ekonomické vylúčenie väčšiny rómskeho obyvateľstva. Mnohí Rómovia v Európe sú úplne odrezaní od hospodárstva a žijú v takých žalostných podmienkach, že nemôžu využívať svoje základné práva.

Okrem toho si myslím, že začleňovanie Rómov by malo začať už v ranom detstve zaznamenaním v registri obyvateľstva, prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a pomocou rodičom v prístupe na trh práce. Komisia musí stanoviť záväzné minimálne normy na úrovni EÚ, ktoré si vyžadujú zapojenie miestnych, vnútroštátnych, ako aj európskych orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Medzi priority EÚ patria oblasti, v ktorých je potrebné väčšie úsilie zo strany EÚ v procese začleňovania Rómov. Sú tu, žiaľ, problémy týkajúce sa vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a extrémnej izolácie týchto ľudí. Správa vyzýva Komisiu, aby predložila strategický plán zavádzania záväzných minimálnych noriem na úrovni EÚ pre tieto prioritné oblasti vrátane sankcií pre členské štáty v prípade neplnenia týchto cieľov. Aj keď nie som presvedčený o tom, že to ako celok bude úspešné, hlasoval som za prijatie správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Rómovia a Sintovia – to je politicky správny výraz, aj keď niektorí príslušníci týchto etnických skupín to považujú za hanlivé a žiadajú, aby boli označovaní ako cigáni – žijú, samozrejme, do istej miery v biednych pomeroch. Zároveň nesmieme prehliadať skutočnosť, že nedostatočný pokrok smerom k lepšiemu spôsobu života je spojený aj s tradíciami týchto skupín, ku ktorým tieto skupiny stále lipnú. Pokusy o socializáciu týchto skupín typickým naivným spôsobom sa začali už pred mnohými rokmi, ale všetky zlyhali, pretože ich väčšina tohto kočovného národa neprijala. Európska únia vyčlenila do roku 2013 na integráciu menšín 12 miliárd EUR a už teraz je celkom jasné, že v prípade väčšiny Rómov a Sintov budú tieto peniaze premrhané.

Prelomeniu tohto začarovaného kruhu zabraňujú klanová štruktúra a nedostatočné práva orgánov v oblasti zasahovania. Plánovaná stratégia nielenže nie je schopná zmeniť čokoľvek významné, ale v niektorých oblastiach by sa takáto „nediskriminácia“ mohla dokonca zmeniť na gól do vlastnej brány. Okrem toho chýba koncepcia, pretože nič také ako právo na prístup k systému sociálneho zabezpečenia neexistuje. Preto túto správu dôrazne odmietam.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Rozhodol som sa hlasovať proti tejto správe, pretože si nemyslím, že je potrebné, aby Európska únia poskytla obrovské zdroje na začleňovanie Rómov. V čase hospodárskej krízy a všeobecných problémov sa správa zameriava na ešte rýchlejšie presadzovanie cieľa zabezpečiť rómskemu obyvateľstvu osobitné financovanie a výhodné podmienky v mnohých oblastiach.

Táto etnická skupina zostáva v Európe historicky izolovaná, často nie v dôsledku vôle iných, ale v dôsledku vlastnej povahy. Rómovia zostali dobrovoľne na okraji, aby mohli naďalej žiť podľa vlastných zvykov, ktoré sú veľmi vzdialené od spoločných hodnôt a zmýšľania Európy. Chcel by som, aby sme namiesto špecifickej európskej stratégie v oblasti začleňovania Rómov pracovali na európskej úrovni na reálnej a efektívnej spoločnej prisťahovaleckej politike, ktorá sa javí čoraz dôležitejšia a nemôže sa už dlhšie odkladať.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Európska stratégia v oblasti začleňovania Rómov je nepochybne absolútne potrebná, pretože táto európska menšina je vzhľadom na jej spôsob života charakteristická veľmi veľkým stupňom cezhraničnej mobility. Hlasoval som za toto uznesenie najmä preto, lebo zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú kvalitné vzdelávanie a odborná príprava ako faktory, ktoré majú vplyv na osobný a pracovný život ľudí, a pretože v dôsledku toho je vzdelávanie najspoľahlivejším riešením na zabezpečenie začleňovania Rómov do spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Zatiaľ čo väčšinová spoločnosť v EÚ rýchlo starne, Rómovia zaznamenávajú prudký nárast. V Maďarsku, kde Rómovia v súčasnosti tvoria 6 až 8 % populácie, presiahne ich počet do roku 2050 50 % obyvateľstva v produktívnom veku. Je to o to horšie, že život Rómov v EÚ sa, ako vždy, vyznačuje nezamestnanosťou, výrazne podpriemernou úrovňou vzdelania, organizovaným zločinom a prostitúciou, ako aj začlenením sa do paralelnej spoločnosti. Situácia žien v často archaickej rómskej spoločnosti je zvlášť dramatická a úroveň ich vzdelania je ešte nižšia, a teda ich vylúčenie z pracovného trhu je o to väčšie. Správa, ktorú máme pre sebou, nepochybne rieši niektoré z problémov, avšak jednostranne. Integrácia nie je jednostranná záležitosť. Rómovia musia prispieť svojím dielom, posielať svoje deti do školy, lepšie sa integrovať na trh práce a skoncovať s páchaním trestných činov. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože musíme naliehavo zmeniť situáciu značnej časti z 10 až 12 miliónov Rómov žijúcich v Európe, ktorá je ešte v 21. storočí vystavená diskriminácii a hospodárskej a sociálnej izolácii. Cesta k integrácii je dlhý a komplikovaný proces prispôsobený podmienkam jednotlivých krajín a miestnych regiónov. Stratégia Európskej únie by mala zabezpečiť jasné ciele a spôsoby financovania programov. Najväčšia zodpovednosť však spočíva na vládach členských štátov a miestnych orgánoch, ktoré poznajú situáciu v regióne najlepšie. Vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, politika v oblasti bývania a rýchlejšie začleňovanie Rómov do trhu práce – to je kľúč na riešenie dlhodobého problému. Ak by rómski občania EÚ neboli schopní náležite sa integrovať do spoločností členských štátov Európskej únie, vyslalo by to zlý signál o integračnej politike EÚ všeobecne.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Európska únia pracuje na problémoch týkajúcich sa sociálnej integrácie a ochrany menšín už roky. Správa pani Járókovej o stratégii v oblasti začleňovania Rómov stanovuje akčný plán na ich sociálno-ekonomickú integráciu v súvislosti s európskym projektom, ktorý definuje národné stratégie na riešenie tohto problému čiastočne na základe nákladov, ktoré bude musieť znášať každý členský štát. Za túto správu som hlasoval práve preto, lebo na integráciu Rómov v rôznych členských štátoch prostredníctvom plánu, ktorý zaručuje ich vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, potrebujeme nový európsky právny rámec obsahujúci opatrenia na boj proti diskriminácii a ochranu ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Dnes som hlasoval za správu Európskeho parlamentu o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov. Ich začlenenie do spoločnosti je veľmi dôležitou otázkou, ktorá sa týka všetkých členských štátov všeobecne a osobitne Grécka, v ktorom je podľa štúdií Agentúry EÚ pre základné práva 35 % Rómov negramotných a desať a viac rokov navštevovali školu len 4 % Rómov. Kľúčovým bodom pri začleňovaní je vzdelávanie a odstránenie segregácie v školách. Popri primeranej zdravotnej starostlivosti a rovnakých pracovných príležitostiach musia členské štáty pozornejšie dohliadať na rozsah, v ktorom sa finančné prostriedky EÚ určené pre Rómov skutočne využívajú v prospech príjemcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Vieme, že 10 až 12 miliónov európskych Rómov je stále vystavených vážnej systematickej diskriminácii v oblastiach vzdelávania (kde sú hlavne obeťami segregácie), bývania (predovšetkým nútené súdne vysťahovania a zlé životné podmienky, často v getách), zamestnanosti (ich mimoriadne nízka miera zamestnanosti) a rovnakého prístupu k systémom zdravotnej starostlivosti a iným verejným službám, ako aj zarážajúco nízkej úrovni účasti na politickom živote. Stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov by mala zahŕňať opatrenia, ktorými sa zabezpečí monitorovanie situácie Rómov vzhľadom na dodržiavanie a presadzovanie ich základných sociálnych práv, rovnakého postavenia, nediskriminácie a voľného pohybu v EÚ, a tiež poskytovať príležitosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a pomoc dospelým v prístupe na trh práce, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska podpory prijímania a trvalého zamestnávania Rómov, s cieľom zamedziť šíreniu sociálneho vylúčenia.

Komisia a členské štáty by sa mali zaoberať osobitnými potrebami rómskych žien uplatňovaním rodového hľadiska vo všetkých politikách začleňovania Rómov a poskytovať ochranu osobitne zraniteľným podskupinám. Preto žiadam Komisiu, aby každoročne predkladala Európskemu parlamentu preskúmanie stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov s cieľom monitorovať pokrok dosiahnutý na vnútroštátnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá sa zameriava na potrebu účinného riešenia problémov a úloh súvisiacich s touto citlivou otázkou integrácie rómskych komunít.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci sme o správe Parlamentu o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov, ktorú vypracovala pani Járóková, hlasovali 14. februára a pani spravodajkyňa prijala väčšinu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia, alebo boli tieto návrhy zahrnuté do kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zahrnuté boli aj mnohé požiadavky skupiny súvisiace s touto problematikou. Konkrétne stratégia v oblasti začleňovania Rómov by sa mala riadiť prístupom zvnútra, mali by ju vypracovať Rómovia pre Rómov, čo znamená posilnenie postavenia Rómov, ich zapojenie do rozhodovacieho procesu, prijímanie rómskych zamestnancov a mediátorov do kľúčových pozícií na miestnej aj národnej úrovni a na úrovni EÚ; zastavenie nezákonných postupov, ktoré sa beztrestne dejú v členských štátoch EÚ: násilia proti Rómom, porušovania ich práva na voľný pohyb, nárastu aktivity extrémistických politických strán, politikov a politík, systematickej segregácie rómskych detí v rámci vzdelávania, rozšírenej segregácie v rámci bývania, obchodovania s ľuďmi, odmietania prístupu k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám a nútenej sterilizácie rómskych žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Európska komisia predloží 6. apríla oznámenie o začleňovaní Rómov. Táto téma je uvedená aj medzi prioritami maďarskej vlády, ktorá v súčasnosti zastáva funkciu rotujúceho európskeho predsedníctva. Uznesenie Parlamentu poukazuje na potrebu väčšej integrácie rómskeho obyvateľstva do modernej spoločnosti.

Osobne si myslím, že je na tomto obyvateľstve, aby sa prispôsobilo našej spoločnosti, a nie nútiť nás prijať zvýhodňujúce politiky, ktorých výsledky sú často celkom opačné než sa očakávalo. Nevedomosť, nedostatočné vzdelanie a negramotnosť často znamenajú nedostatok vyhliadok do budúcnosti. Bez vzdelania nie je možné prevziať aktívnu úlohu v spoločnosti. Problémy, s ktorými sa Rómovia stretávajú pri hľadaní práce, sú často výsledkom ich nízkeho stupňa vzdelania a to ukazuje, že vzdelávací sektor je základom, na ktorom treba vybudovať ich budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Táto správa je absolútne neprijateľná, pretože pri mnohých príležitostiach opakuje, že začleňovanie Rómov je hospodárskou nutnosťou a že by členským štátom prinieslo finančné výhody. Navrhuje aj pracovnú skupinu pre Rómov ako stály orgán Komisie a odsudzuje systematickú diskrimináciu a neúnosnú úroveň vylúčenia a porušovania ľudských práv.

Správa zdôrazňuje aj potrebu spoločnej európskej stratégie na boj proti všetkým formám porušovania práv Rómov vrátane odoberania odtlačkov prstov a vysťahovania. Stanovuje pokuty pre vlády členských štátov, ktoré nedodržiavajú záväzné európske normy voči rómskemu obyvateľstvu, podporuje zamestnávanie Rómov vo verejnej správe a zamestnávanie rómskych učiteľov v školách, aby sa prostredníctvom používania ich jazyka ochránila ich kultúra. Ako posledný útok na slobodu prejavu tiež stanovuje, aby sa odsúdilo odmietanie a diskriminácia Rómov na politických stretnutiach. Je samozrejmé, že musím hlasovať proti správe, ktorá je absolútne pohoršujúca a škodí právam ľudí, ktorí by mali byť pánmi svojho panstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. (CS) Akákoľvek európska stratégia v oblasti začleňovania Rómov sa musí v prvom rade zakladať na znalosti miestnych podmienok. Stratégia preto nie je mysliteľná bez úzkej spolupráce s miestnymi orgánmi a komunitami, kde sa toto vyhlásenie musí pretransformovať do každodenného spolužitia medzi väčšinovou spoločnosťou a rómskou komunitou. Správa tento aspekt neprehliada, a preto som hlasovala za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Rómovia bojujú v Európe so systematickou diskrimináciou a musia bojovať s vylúčením, porušovaním ľudských práv a stigmatizáciou. Dúfam, že po dnešnom hlasovaní za záväzné minimálne normy EÚ bude mať 10 až 12 miliónov Rómov lepší prístup k pracovným miestam, vzdelávaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Je pozitívne, že správa vyzýva na hľadanie najlepších možných opatrení v spolupráci so zainteresovanými stranami. Správa ďalej poukazuje na prvotnú úlohu regionálnej politiky. Prístup k finančným prostriedkom na pomoc Rómom pri začleňovaní majú koniec koncov členské štáty, ale tieto peniaze takmer nevyužívajú. Preto je na členských štátoch, aby plnili svoje povinnosti.

Ďalším pozitívom tejto správy je myšlienka, že Komisia bude musieť zaviesť kritériá odmeňovania členských štátov v prípade plnenia a sankcií v prípade neplnenia. Jediným záporným bodom je zmienka o dlhodobej závislosti Rómov od systému sociálneho zabezpečenia. Je to veľmi konzervatívny, predpojatý názor, ktorý opäť marginalizuje rómsku komunitu. Dúfam, že Komisia začlení túto správu do svojho návrhu, ktorý bude pravdepodobne predložený 5. apríla. Rada by ho mala prijať do leta. Integrácia Rómov je jednou z priorít maďarského predsedníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, ktorá sa zameriava na boj proti diskriminácii rómskeho obyvateľstva a vyzýva členské štáty, aby vytvorili politiky na jeho integráciu do pracovného trhu. Rómske obyvateľstvo je jednou z najviac marginalizovaných skupín v EÚ, a preto musíme zaistiť prijatie opatrení na riešenie sociálneho vylúčenia, ktorému je vystavené toto obyvateľstvo.

 
  
  

Správa: Bernd Lange (A7-0022/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Alvaro (ALDE), písomne. (DE) Pri hlasovaní o správe pána Langeho sa zdržiavam hlasovania o odseku 31 z dôvodu nejednoznačného znenia, ktoré hovorí o eurobondoch, ako aj o projektových dlhopisoch. Celkovo však hlasujem za správu, pretože proti projektovým dlhopisom ako takým nič nemám. Projektové dlhopisy slúžia na financovanie rozsiahlych projektov zameraných na inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu. Nejde tu o nástroje na komunitarizáciu dlhov, ako by to bolo v prípade eurobondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože priemyselná politika je prioritou stratégie Európa 2020 a hlavnou hybnou silou európskeho hospodárstva. Dôraz na toto odvetvie je dôsledkom skutočnosti, že je zodpovedné za tri štvrtiny európskeho vývozu, poskytuje prácu 57 miliónom ľudí a predstavuje 80 % investícií do výskumu a vývoja. Domnievam sa, že ak chce byť Európa v tejto oblasti konkurencieschopná, musí sa zamerať na presadzovanie ekologických a inovatívnych projektov založených na znalostiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o priemyselnej politike vo veku globalizácie. Globálna hospodárska kríza zasiahla európsky priemysel, preto ak chce EÚ prekonať účinky krízy a čeliť týmto výzvam, potrebuje taký prístup k priemyselnej politike, ktorý bude spojením konkurencieschopnosti, udržateľnosti a dôstojnej práce a ktorý bude súčasne môcť stimulovať hospodárstvo, výrazne zvýšiť zamestnanosť, znížiť mieru zhoršovania životného prostredia a zlepšiť kvalitu života. Súhlasím s výzvou v uznesení, aby Komisia a členské štáty vytvorili ambicióznu, ekologicky efektívnu a environmentálne orientovanú priemyselnú stratégiu EÚ s cieľom obnoviť výrobnú kapacitu na celom území EÚ a vytvoriť vysoko kvalifikované a dobre platené pracovné miesta v rámci EÚ. Európsky parlament vyzdvihuje veľký význam malých a stredných podnikov (MSP) v priemyselnom prostredí najmä pre zabezpečenie dlhodobých pracovných miest na regionálnej úrovni a pri udržiavaní hospodárskej a kreatívnej dynamiky a vysokej miery rastu. Je tu teda potreba ďalej bojovať o lepší prístup k možnostiam financovania MSP a predovšetkým rozvíjať reálne možnosti rizikového kapitálu, posilňovať v kontexte novej architektúry finančného trhu krátkodobé a dlhodobé možnosti financovania MSP a nimi uprednostňované zdroje financovania, otvoriť trhy a vytvoriť spravodlivé predpoklady na hospodársku súťaž, ktoré by umožnili ďalším podnikateľom a malým podnikom rásť a rozvinúť sa do podnikov pôsobiacich v celej Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Globálna hospodárska kríza zasiahla európsky priemysel, čím ďalej sťažila jeho adaptáciu na výzvy prechodu k priemyslu založenému na znalostiach a efektívnosti, ktoré významne vplývajú na priemyselný rozvoj a trh práce. Ak chceme čeliť týmto výzvam, myslím si, že potrebujeme taký prístup k priemyselnej politike, ktorý bude spojením konkurencieschopnosti, udržateľnosti a dôstojnej práce a ktorý bude súčasne môcť stimulovať hospodárstvo, výrazne zvýšiť zamestnanosť, znížiť mieru zhoršovania životného prostredia a zlepšiť kvalitu života v Európskej únii. Táto správa podporuje priemyselný pokrok prostredníctvom rozumnej a pokrokovej regulácie a stimulácie trhu na základe presných očakávaní vývoja trhu a podpory globálnych trendov smerom k čistým, udržateľným a inovačným formám výroby, distribúcie a spotreby. Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že úspech priemyselnej politiky Európskej únie závisí od toho, či bude súčasťou novej architektúry finančného sektora, ktorá bude podporovať investície a zabráni špekuláciám, a zároveň bude súčasťou makroekonomickej politiky, ktorá nasmeruje daňovú, hospodársku a rozpočtovú politiku EÚ smerom k udržateľnému rastu a vytváraniu pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Deindustrializácia je v Európe známou skutočnosťou. Technologickú a hospodársku pozíciu Európy ohrozujú rastúca globalizácia a silná konkurencia zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Európska únia preto musí prijať priemyselnú politiku, ktorá bude spojením konkurencieschopnosti, udržateľnosti a dôstojnej práce. Ciele sú tieto: stimulovať hospodárstvo, výrazne zvýšiť zamestnanosť, znížiť mieru zhoršovania životného prostredia a zlepšiť kvalitu života. Toto sú kľúčové body tohto uznesenia, ktoré som podporila. Som najmä za vydanie dlhopisov EÚ, čo by Európskej únii umožnilo financovať inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Liam Aylward (ALDE), písomne. (GA) V odvetví priemyslu EÚ je zamestnaných 57 miliónov ľudí a súvisí s ním 75 % európskeho vývozu. Toto odvetvie bude rozhodujúce pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ. Súhlasím s obsahom stratégie EÚ 2020, pokiaľ ide o posilňovanie vytvárania vysokokvalitných pracovných miest a odbornej prípravy na podporu rozvoja priemyselnej základne, preto som hlasoval za túto správu.

Keďže MSP vytvárajú dve tretiny pracovných miest v tomto odvetví, vítam obsah správy, pokiaľ ide o prístup malých podnikov k príležitostiam verejného obstarávania a úlohu malých podnikov pri zlepšovaní priemyselnej politiky.

MSP musia mať lepší prístup k rámcovému programu a musíme poskytovať pomoc a podporu prenosu technológií a inováciám. Súhlasím so spravodajcom, že EÚ by mala vytvárať a posilňovať inovačné zoskupenia v regionálnych oblastiach. Hlavnými výhodami týchto zoskupení sú ich schopnosť prenášať znalosti, vyvíjať výskumnú činnosť, rozvíjať kvalifikácie a infraštruktúru a stimulovať zamestnanosť v regionálnych oblastiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Európska únia je najväčším svetovým trhom, ale svoj obrovský potenciál nevyužívame. Sme veľmi otvoreným trhom, ale čelíme obrovským prekážkam v prístupe na zahraničné trhy. Neúplný jednotný trh v oblastiach, ako je energetika, nás núti skláňať sa pred podmienkami diktovanými vonkajšími stranami, čo má priamy vplyv na našu konkurencieschopnosť. Životaschopnosť priemyslu závisí od životaschopnosti našich malých a stredných podnikov, ktoré napriek schváleným opatreniam prechádzajú ťažkým obdobím. Súhlasím s tým, že inovácie sú dnes základom priemyslu, ale práve v tejto oblasti sa nemôžeme príliš chváliť schopnosťou včas reagovať na meniace sa podmienky na globálnom trhu. Domnievam sa, že dnes máme dobre vyváženú a komplexnú víziu priemyslu, a teraz musia členské štáty a Európska komisia urobiť svoj kus práce s cieľom zaistiť, aby nám naše ambiciózne ciele umožnili vybudovať moderné a konkurencieschopné hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Európsky priemysel stále čelí dôsledkom hospodárskej krízy a potrebuje koordinovaný prístup na úrovni EÚ, aby ich dokázal úspešne prekonať. Je nutné vypracovať priemyselnú stratégiu EÚ, ktorá stanoví strategické oblasti investícií, a následne sa tieto priority zohľadnia v budúcom finančnom výhľade, ročných rozpočtoch a politikách EÚ. K rozvoju európskeho priemyslu nedôjde bez ambiciózneho financovania najmä v oblastiach výskumu a energetiky, telekomunikácií a dopravných sietí (TEN), teda vo verejných službách, ktoré udržiavajú podnikateľské prostredie. Podľa môjho názoru však nie je potrebné ani vhodné začať na tieto účely vydávať dlhopisy EÚ (eurobondy alebo projektové dlhopisy). EÚ nie je suverénny politický subjekt, preto by jej príjmy mali primárne pozostávať z príspevkov členských štátov. A to ani nehovorím o skutočnosti, že myšlienka eurobondov zahŕňa dlh a mohla by byť v rozpore so zásadou vyrovnaného európskeho rozpočtu. Finančná podpora inovácií, infraštruktúry a reindustrializácie by mala byť primárne založená na zvýšení zdrojov pre ôsmy rámcový program pre výskum a vývoj a pre program pre konkurencieschopnosť a inovácie s cieľom zaistiť, aby európske hospodárstvo bolo aj naďalej konkurencieschopné na globálnej úrovni, a tým aj účinne využiť súkromné investície.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Európa v súčasnosti zisťuje, že sa stala menej konkurencieschopnou na globálnych trhoch. Z tohto dôvodu musí Európa nájsť nové spôsoby, ako posilniť svoju priemyselnú základňu a čeliť tak novým výzvam. Táto správa s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie má za cieľ predstaviť návrhy na opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva. Integrovaná a udržateľná priemyselná politika musí byť založená na vedeckom výskume, inováciách, efektívnejšom využívaní zdrojov, stratégii pre komodity, posilnení malých a stredných podnikov a rozvoji regionálnych sietí. Konkrétne je dôležité, aby sa energetická efektívnosť a zavádzanie informačných a komunikačných technológií stali základom priemyselnej revolúcie s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, hospodársky rast a zamestnanosť. Zvlášť vítam dôraz, ktorý sa kladie na tradičný európsky priemysel, ktorý je pre naše hospodárstvo rozhodujúci. Kľúčový význam majú opatrenia ako zavádzanie nových technológií a zvýšené úsilie v oblasti vedeckého výskumu a inovácií v odvetviach, ako je výrobný priemysel. To je jediný spôsob, ako môžeme zaistiť návrat európskeho priemyslu na popredné svetové pozície.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Priemyselná politika je pre Európsku úniu rozhodujúca a táto správa je príležitosťou pre Európsku komisiu, pretože jej pôvodné oznámenie bolo sklamaním. Práca Parlamentu dáva Komisii konkrétne návrhy, ktorých sa musí ujať. Táto správa by mala byť spojená s našimi návrhmi, ktoré Európsky parlament ako celok prijal tento týždeň, najmä čo sa týka zásady dane z finančných transakcií na európskej úrovni a vydávania dlhopisov EÚ (eurobondov). Naše politiky musia ukázať, že sociálne inovácie a technologické inovácie sú kompatibilné.

 
  
MPphoto
 
 

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE), písomne. (DE) Pri hlasovaní o správe pána Langeho sa zdržiavam hlasovania o odseku 31 z dôvodu nejednoznačného znenia, ktoré hovorí o eurobondoch, ako aj o projektových dlhopisoch. Celkovo však hlasujem za správu, pretože proti projektovým dlhopisom ako takým nič nemám. Projektové dlhopisy slúžia na financovanie rozsiahlych projektov zameraných na inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu. Nejde tu o nástroje na komunitarizáciu dlhov, ako by to bolo v prípade eurobondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Európa musí jednoznačne vypracovať dlhodobú európsku priemyselnú stratégiu. Nemôžeme byť jedinou hospodárskou oblasťou na svete, ktorá jednostranne uplatňuje zásady voľného trhu, pričom vôbec netušíme, čo robia naši hlavní konkurenti. Európska komisia si musí uvedomiť, že z dôvodu krízy už platné pravidlá nie sú vhodné pre dnešné hospodárstvo a že je čas výrazne posilniť protidampingové nástroje Európskej únie a uplatňovanie všeobecnej zásady reciprocity v obchode. Európska únia potrebuje európsku stratégiu, ktoré bude zastrešovať veľké priemyselné projekty ako Galileo a ITER. Musí tiež podporovať svoje výrobné odvetvia a základňu MSP. Musí podporovať a zvyšovať svoje investície do výskumu a vývoja, aby si udržala vedúcu pozíciu v oblasti špičkových technológií. Musí tiež vystupňovať svoj boj proti falšovaniu a prijať ofenzívnu európsku patentovú politiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne.(FR) Tento text svojou kvalitou nevyčnieva, pretože je výsledkom veľmi širokého kompromisu medzi poslancami EP. Obsahuje tak prvky, ktoré sú v očiach Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie veľmi pozitívne, ako aj niektoré myšlienky, ktoré sme sa márne snažili odmietnuť. Najdôležitejšou vecou však je to, že umožňuje poslancom EP vyjadriť pomerne progresívny názor na dôležitý program stratégie EÚ 2020 zameraný na priemysel.

Text z tohto dôvodu vyzýva na zvýšenie udržateľnosti dopravných systémov prostredníctvom využitia efektívnejších technológií, interoperability a inovatívnych riešení v oblasti mobility. Poukazuje na to, že úspora energie a zdrojov sa musí stať základom európskej priemyselnej politiky. V tejto súvislosti pripomína obrovský potenciál zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti pri tvorbe pracovných miest a znižovaní nákladov.

Iniciatívy vo všetkých priemyselných odvetviach musí preto sprevádzať prijímanie opatrení na zabezpečenie zlepšenia energetickej efektívnosti. Poslanci EP sa tiež snažili povzbudiť akékoľvek úsilie vyvíjané na prekonávanie nedostatkov v oblasti kvalifikácie na podporu spôsobilostí pracovníkov a na zvýšenie záujmu mladých absolventov o priemysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Dušek (S&D), písomne.(CS) Priemysel vytvára takmer jednu tretinu HDP EÚ, priemyselné výrobky predstavujú tri štvrtiny jej vývozu a priemysel zamestnáva 57 miliónov európskych občanov. Európsky priemysel prechádzal procesom reštrukturalizácie už pred začiatkom krízy. V súčasnosti má naňho vplyv najmä rýchly a premenlivý vývoj globálneho hospodárstva, ako aj silnejúca konkurencia. Vzniká nová forma globalizácie vedúca ku globálnej spoločnosti založenej na znalostiach, výskume a inováciách. Potreba zmierniť zmenu klímy a zachovať maximálnu úroveň biodiverzity vedie priemysel k výrobe bez emisií CO2 a k efektívnemu využívaniu zdrojov. Európsky priemysel by si mal aj naďalej udržiavať strategickú pozíciu v kľúčových odvetviach a využiť možnosti udržateľnej obnovy zameranej na zaistenie čo možno najväčšieho počtu pracovných miest pre kvalifikovaných pracovníkov. Spravodajca ponúka celý rad opatrení, ktoré to umožnia. Súhlasím s vytvorením inovačného dodávateľského reťazca, väčšou efektívnosťou využívania zdrojov, efektívnejším využívaním verejných zákaziek najmä pre malé a stredné podniky (MSP), vyššou produkciou takzvanej čistej energie a celkovo širším zapojením MSP do koncepcie európskeho priemyslu a tieto opatrenia podporujem. Správa je prínosom pre európsky priemysel, spravodajca skutočne rozumie problematike, a preto hlasujem za prijatie správy.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že predstavuje krok vpred smerom k rozsiahlej, súdržnej priemyselnej politike založenej na zamestnanosti pre európsku pracovnú silu. Výskum a vývoj sú kľúčovým hnacím motorom inovácií a obchodu a aj naďalej budú základným kameňom priemyselnej politiky EÚ. Domnievam sa, že priemysel zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska udržiavania zamestnanosti v Európe, preto musíme vystupňovať úsilie s cieľom udržať silnú priemyselnú základňu, stať sa najkonkurencieschopnejším hospodárstvom vo svete a vytvoriť previazané siete medzi spoločnosťami v rôznych členských štátoch, aby sme tak dosiahli spoločné priemyselné priority. Niektoré z mojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v správe sa týkajú skrátenia doby uvádzania nových výrobkov na trh, posilnenia základov európskeho hospodárstva prostredníctvom európskej výroby a zjednodušenia programov financovania priemyslu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem myšlienku, že iba ambiciózna a ekologicky efektívna priemyselná stratégia môže obnoviť a stimulovať výrobnú kapacitu Európy a prevziať ústrednú úlohu pri vytváraní vysoko kvalifikovaných a dobre platených pracovných miest v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V čase, keď Európa zažíva bezprecedentnú krízu, ktorej príčinou je – hoci nielen – rozpočet, nemôžeme zabúdať na vedúcu úlohu priemyslu, ktorý predstavuje 37 % hrubého domáceho produktu Európy, a na problémy, ktorým čelí v globalizovanom svete, v ktorom rýchlo rozvíjajúce sa hospodárstva – ako aj USA – uskutočňujú agresívne priemyselné politiky založené na masívnych investíciách do výskumu a vývoja v kľúčových odvetviach a konkurujú Európe, pričom majú tú výhodu, že nemajú rovnaké environmentálne, sociálne a pracovné obmedzenia. Neexistuje žiadne zázračné riešenie. Napriek mnohým pozitívam stratégia Európa 2020 nie je kúzelníckou paličkou pre európsky priemysel vo svete, v ktorom je konkurencia globálna a tvrdá.

Preto sa domnievam, že jedinou cestou pre európsky priemysel je špecializovať sa a jednoznačne sa sústrediť na kvalitu a najmodernejšie technológie a zároveň racionalizovať náklady a zaistiť vyššiu efektívnosť riadenia. Európske výrobky musia byť uprednostňované nie preto, lebo sú lacnejšie – to sa nikdy nestane –, ale preto, lebo sú lepšie a inovatívnejšie. To sa môže podariť len vďaka excelentnosti európskeho priemyslu. Dúfame, že túto výzvu dokážeme zvládnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Význam európskeho priemyslu je nepopierateľný. Predstavuje tri štvrtiny vývozu, tretinu hrubej pridanej hodnoty EÚ a tretinu pracovných miest. Hoci je dynamický, nevyhol sa hospodárskej kríze a musí sa stať základom európskeho politického programu, ktorý obhajuje táto správa. Priemyselná politika by naozaj mala byť stredobodom nášho záujmu, pretože sa týka budúcnosti prostredníctvom vytvárania pracovných miest a podpory investícií do výroby. Prináša nám však aj úlohy: ako dokážeme zaručiť udržateľnosť zdrojov tvárou v tvár zmene klímy? EÚ potrebuje ucelenú priemyselnú politiku, ktorá spoločnostiam poskytne dôveru a pomôže im prekonať krízu. Musíme podporovať moderný priemysel, ktorý bude efektívny, zníži energetické náklady a produkciu CO2, bude zodpovedný voči životnému prostrediu, konkurencieschopný a bude sa zapájať do výskumu, inovácií a recyklácie surovín. Nemôžeme totiž zabudnúť na to, že priemyselná politika je aj sociálnou politikou, a z tohto dôvodu hlasujem za túto správu. Chcem však upriamiť pozornosť na potrebu posilniť podporu malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú väčšinu pracovníkov v podnikateľskou odvetví EÚ, a zaviesť označovanie pôvodu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je ďalšia správa plná protirečení. Na jednej strane má určité pozitívne stránky, ktoré oceňujeme, napríklad ochranu priemyslu a malých a stredných podnikov. Existencia moderného a efektívneho priemyslu, ktorý vytvára pracovné miesta a je environmentálne udržateľný, je dôležitým nástrojom na rozvoj každej krajiny a regiónu. Súčasný rámec politík EÚ, v ktorom sa väčšina negatívnych aspektov v priebehu rokov zhoršuje, je však výrazne nepriaznivo naklonený tejto potrebe. Naopak, podporuje deštrukciu dôležitých výrobných centier, deindustrializáciu, rušenie pracovných miest a rastúcu závislosť v nespočetnom množstve krajín a regiónov. Politiky liberalizácie a deregulácie medzinárodného obchodu sú základným princípom tohto politického rámca a rozhodujúcou mierou prispievajú k súčasnej situácii. Správa však trvá na presadzovaní týchto politík. Podporuje ich, pričom ignoruje ich dosahy. Takisto trvá na nedotknuteľnej zásade voľnej hospodárskej súťaže a na prehlbovaní vnútorného trhu, odnožiach uvedeného rámca, na verejno-súkromných partnerstvách či dokonca na synergiách medzi civilnými a vojenskými investíciami. Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice sa snažila zo správy odstrániť tieto najnegatívnejšie aspekty a ponechať v nej tie dobré. Žiaľ, väčšina Parlamentu odmietla všetky návrhy. Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Žiaľ, nebol schválený žiaden z našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na odstránenie najnegatívnejších aspektov správy. Preto sme v záverečnom hlasovaní o uznesení Parlamentu hlasovali proti.

Hoci, ako som povedala počas rozpravy v pléne, správa obsahuje aj pozitívne aspekty, je v nej množstvo protichodných pozícií. Kým na jednej strane tvrdí, že chráni priemysel a malé a stredné podniky (MSP), na druhej strane obsahuje návrhy, ktoré trvajú na liberalizácii voľného obchodu a voľnej hospodárskej súťaži, na prehlbovaní vnútorného trhu, na verejno-súkromných partnerstvách či dokonca na synergiách medzi civilnými a vojenskými investíciami.

Chceli by sme, aby priemyselné odvetvia boli efektívne z hľadiska využívania zdrojov, menej závislé od uhlíka, aby si cenili pracovné miesta s právami a aby zaručovali rovnaké práva pre ženy z hľadiska prístupu k zamestnaniu, povýšenia, miezd a účasti v riadiacich a administratívnych orgánoch.

Obhajujeme aj ďalšie politiky, najmä čo sa týka priemyselnej politiky, zahraničného obchodu, finančnej politiky a politík výskumu, vedy a inovácií, ktoré podporujú MSP, ako aj záväzok podporovať odbornú prípravu a školenia pracovníkov a dôstojnosť tých, ktorí pracujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Správa pána Langeho o priemyselnej politike vo veku globalizácie sa zaoberá mimoriadne dôležitými otázkami, ako je prístup k úverom pre podnikateľov a predovšetkým pre malé a stredné podniky. Oceňujem hlavne myšlienku prepojenia sveta priemyslu s univerzitami s cieľom posilniť európske univerzity, čím sa opäť vraciame k cieľom stratégie Európa 2020. Z tohto dôvodu som hlasoval za.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. (IT) Stratégia Európa 2020 uznáva potrebu vytvoriť novú priemyselnú politiku s cieľom zachovať pevnú a udržateľnú priemyselnú základňu v Európe.

Silný a prosperujúci priemysel je skutočne kľúčovým faktorom rastu Európskej únie, preto je v súčasnom kontexte globalizácie a intenzívnej medzinárodnej hospodárskej súťaže dôležité vytvoriť rámec, ktorý bude ešte priaznivejší pre jeho rozvoj. Tejto správe treba rozhodne zatlieskať za to, že predstavuje podrobný prieskum priemyselnej politiky vo svetle hospodárskej krízy, ktorá toto odvetvie vážne poškodila, a tiež za to, že obsahuje rôzne tipy na primeranú obnovu európskeho hospodárstva.

Z tohto dôvodu si myslím, že je dôležité, aby sa politické ciele stanovené v rámci pilotnej iniciatívy, ktorú 28. októbra predložil pán Tajani, premenili na hmatateľné opatrenia, ako sú napríklad posilnenie a internacionalizácia malých a stredných podnikov, umožnenie ľahšieho prístupu k úverom a definovanie nového modelu priemyselných inovácií. Okrem toho musí Európa prevziať riziko zvýšenia produktivity prostredníctvom nových myšlienok a intenzívnejšieho investovania do výskumu, ktorý sa musí stať novým motorom obnovy európskej excelentnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Gierek (S&D), písomne.(PL) Globálny trh reaguje na potrebu uspokojiť požiadavky modelu spotreby, ktorý vznikol vo vysoko rozvinutých a rozvojových spoločnostiach. Začína sa však objavovať konkurencieschopnosť „za každú cenu“, čím myslím konkurencieschopnosť ovplyvnenú nielen inovatívnosťou priemyslu a zmenami v modeli spotreby.

Do katalógu negatívnych fenoménov, ktoré sprevádzajú konkurencieschopnosť, môžeme zahrnúť nasledujúce položky: model spotreby vnútený priemyslom, ktorý plytvá energiou a surovinami, hospodársku súťaž, ktorá nie je založená na kvalitnejších metódach, ale na finančnej prevahe bohatých monopolných korporácií, čiastkovú konkurencieschopnosť, ktorá sa zaoberá len poslednou fázou spracovania a nie hrubou konkurencieschopnosťou, čím myslím konkurencieschopnosť, ktorá berie do úvahy aj prípravu surovín a materiálov na výrobu, ovládnutie trhov so surovinami a energiou nadnárodnými, často neeurópskymi korporáciami, zvyšovanie cien energie a následne aj surovín prostredníctvom nariadení, ktoré vnucujú členským štátom EÚ systém obchodovania s emisiami, nespravodlivú hospodársku súťaž vnútenú najmä veľkými nadnárodnými korporáciami vrátane finančných korporácií.

Považujem túto správu za dobrý začiatok veľmi dôležitej diskusie o budúcnosti konkurencieschopného priemyslu v Európe, a teda aj samotnej Európy, preto som hlasoval za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Je mi ľúto, že táto správa nebola predložená skôr, napríklad keď Brusel kritizoval vytvorenie priemyselných šampiónov alebo keď Mittal uskutočňoval svoje nepriateľské prevzatie Arceloru, čím Európu pripravil o posledné zvyšky železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, ktoré jej zostali. Celé desaťročia sa Európska únia usilovne snaží zničiť našu priemyselnú výrobu a pracovné miesta v tomto odvetví prostredníctvom európskych odvetvových politík, európskej politiky hospodárskej súťaže a európskej politiky voľného obchodu, ktoré ste vy všetci neustále chválili, podporovali a presadzovali. Tvárou v tvár katastrofe sa teraz váhavo okľukou dostávate k tomu, čo Národný front navrhoval už veľmi dávno: uznaniu kľúčového významu priemyselnej základne, rozvoju strategických odvetví, ochrane proti nespravodlivej hospodárskej súťaži a pomoci prenikaniu na vonkajšie trhy, zaručeniu a ochrane dodávok surovín, regulácii pokusov o prevzatie podnikov, stanoveniu strategických a sociálno-ekonomických požiadaviek a požiadaviek z hľadiska verejných služieb, ktorými sa bude musieť riadiť politika hospodárskej súťaže, poskytovaniu verejnej podpory rýchlo rastúcim alebo inovatívnym odvetviam a tak ďalej.

Prichádza to však pomerne neskoro a Európa, ktorá sa drží svojich ultraliberálnych ideologických základov, rozhodne nie je tou najlepšou úrovňou na rozhodovanie o takýchto politikách a na ich realizáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som so správou, pretože priemysel EÚ vytvára približne jednu tretinu hrubej pridanej hodnoty EÚ, priemyselné výrobky tvoria takmer tri štvrtiny európskeho vývozu, poskytuje tretinu všetkých pracovných miest a živí teda 57 miliónov ľudí. Európsky priemysel utrpel súčasnou hlbokou hospodárskou krízou. Kríza však zároveň odhalila význam priemyslu pre hospodárstvo EÚ a priniesla dôkaz o tom, že sa neurobilo dosť pre komplexné riešenie jeho potrieb v súčasnom náročnom období. Rast výroby klesol na najnižšiu úroveň za posledné dve desaťročia a niektoré európske priemyselné odvetvia trpia permanentnou krízou z dôvodu nečestnej konkurencie zo strany tretích krajín, najmä v oblasti pracovných vzťahov, životného prostredia a ochrany duševného a priemyselného vlastníctva. Keďže USA, Japonsko a Čína uplatňujú aktívnu a silnú priemyselnú politiku, ktorá sa opiera o špičkové produkty a služby, hrozí, že európsky priemysel môže začať zaostávať. Integrovaná a udržateľná priemyselná politika v EÚ by mala byť založená na nasledujúcich kľúčových aspektoch: potrebe vytvoriť inovačný reťazec, ktorý spojí vedecký výskum a praktické využitie, účinnejšie využívať zdroje a posilniť výrobu čistej energie.

Musíme žiadať EÚ, aby realizovala stratégie, ktoré umožnia dlhodobé zmeny, a uplatňovala politiku vzdelávania, ktorá uspokojí potreby trhu práce. Je potrebné bojovať proti šíreniu tieňového hospodárstva a nelegálnej príležitostnej práce počas krízy, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, a sú tu aj návrhy na uľahčenie účasti MSP na verejnom obstarávaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvana Koch-Mehrin (ALDE) , písomne. (DE) Pri hlasovaní o správe pána Langeho sa zdržiavam hlasovania o odseku 31 z dôvodu nejednoznačného znenia, ktoré hovorí o eurobondoch, ako aj o projektových dlhopisoch. Celkovo však hlasujem za správu, pretože proti projektovým dlhopisom ako takým nič nemám. Projektové dlhopisy slúžia na financovanie rozsiahlych projektov zameraných na inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu. Nejde tu o nástroje na komunitarizáciu dlhov, ako by to bolo v prípade eurobondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Dnešné hlasovanie je podľa môjho názoru dôležitým krokom smerom k prekonaniu hospodárskej a finančnej krízy, ktorá zasiahla Európu a jej priemyselné odvetvia. Uznesenie sa zaoberá kľúčovým odvetvím, ktoré potrebuje podporu na to, aby Európska únia mohla realizovať priemyselnú politiku, v ktorej sa musí spojiť dosiahnutie vysokej úrovne výroby s odhodlaním realizovať konkurencieschopnú a udržateľnú obnovu. Z tohto dôvodu tlieskam zmienke o stratégii EÚ 2020, ktorá musí fungovať ako návod na úplnú realizáciu prioritných európskych opatrení prostredníctvom obrovských investícií do inovácií a výskumu, ktoré sú potrebné pre rast a rozvoj Európy. Myslím si, že celkovo urobil spravodajca pán Lange dobrú prácu, keď sa mu podarilo spojiť myšlienky a návrhy zozbierané z viac ako 500 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a dať dohromady správu, s ktorou súhlasím a ktorú podporujem s výnimkou európskeho patentu. Myslím si totiž, že rozhodnutie zintenzívniť spoluprácu v odvetví strategického významu – teda v oblasti duševného vlastníctva – nie je správnym rozhodnutím, ktoré by malo priaznivý vplyv na európsky priemysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) Priemyselná politika vo veku globalizácie sa stáva veľkým problémom Únie a jednotlivých členských štátov. Snaha minimalizovať výrobné náklady a ceny je dôvodom zatvárania priemyselnej výroby v Únii, presúvania tovární mimo EÚ a následného dovážania výrobkov. To má negatívne dôsledky: stratu kapacít pre priemyselný rozvoj, technické vzdelanie a inovatívnosť, čoho dôsledkom je závislosť od iných krajín. Bankrotujú celé priemyselné odvetvia, napríklad lodiarsky priemysel v Poľsku. Prísnejšie environmentálne požiadavky zavedené len v EÚ a tolerovanie dampingu zo strany ázijských výrobcov urýchľujú deindustrializáciu Európy. Potrebná je rozumná politika, ktorá umožní Európe zachovať si priemyselný charakter.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Nedávna hospodárska kríza potvrdila, že malé a stredné podniky sú ešte stále hybnou silou hospodárskeho a sociálneho rozvoja, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore hospodárskej konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest. Vítam túto správu a myslím si, že je potrebné prehodnotiť a posilniť nástroje EÚ na podporu konkurencieschopnosti s cieľom zefektívniť administratívne postupy a uľahčiť prístup MSP k financovaniu. Je tiež absolútne kľúčové zaviesť inovatívne stimulačné mechanizmy založené na plnení cieľov spojených s inteligentným, udržateľným rastom s aspektom integrácie a podporovať užšiu spoluprácu s finančnými inštitúciami. Jednou z dôležitých metód financovania inovácií pre MSP, ktorá je dostupná prostredníctvom Európskej investičnej banky, je finančný nástroj na rozloženie rizík. Ak však chce Európska komisia zaistiť jeho úspech, musí sprístupniť oveľa viac finančných prostriedkov, a to aj prostredníctvom inovačných fondov zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a podporovať priame súkromné investície a inovačné mechanizmy financovania vysoko rizikových inovačných projektov a projektov, na ktorých sa podieľajú MSP.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Súhlasím so správou, že stratégia EÚ v oblasti podpory solídnych a vyškolených ľudských zdrojov s výrazným tvorivým potenciálom a aktívnej účasti na inováciách a vývoji, nových a inovatívnych technológií/procesov/riešení, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu, výskumu a vývoja, ktorý bude zameraný na potreby udržateľného rastu, efektívneho dodávateľského reťazca zameraného na produkciu kvalitného tovaru a služieb, lepšej organizačnej efektívnosti výrobného a riadiaceho systému, celkovej lepšej efektívnosti využívania zdrojov, ktorá vedie k zníženiu uhlíkovej stopy, úsporných a udržateľných spôsobov dopravy, inteligentnej a efektívnej logistiky a infraštruktúry na vysokej úrovni, konsolidovaného a plne funkčného jednotného vnútorného trhu a rovnakých podmienok v obchodných vzťahoch s tretími krajinami je jediným spôsobom, ako zvýšiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a tým zachovať jeho vedúce postavenie v svetovom meradle.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Správa o priemyselnej politike vo veku globalizácie je dôležitým dokumentom v čase krízy, ktorá postihla európske hospodárstvo a najmä priemyselnú výrobu. Neobsahuje však základný problém – skutočnú príčinu obrovských hospodárskych ťažkostí. Tým je globálny kapitalizmus s voľnou hospodárskou súťažou a bezuzdným neoliberalizmom, na ktorom je EÚ, žiaľ, založená. EÚ nepotrebuje ďalšie strategické dokumenty doslova zlátané Komisiou, ale naliehavo potrebuje zmenu svojich základov a najmä posun smerom k sociálnej a mierovej únii s regulovaným finančným sektorom. Keďže diskutujeme o „strategickom“ dokumente ako takom, skúsenosti ukazujú, že ťažšie ako vypracovať takéto dokumenty je následne ich vytvoriť pre jednotlivé oblasti a pružne monitorovať a hodnotiť účinky navrhovaných opatrení. Dôkazom toho je napríklad oblasť práv duševného vlastníctva vrátane priemyselných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Gesine Meissner (ALDE), písomne. (DE) Pri hlasovaní o správe pána Langeho sa zdržiavam hlasovania o odseku 31 z dôvodu nejednoznačného znenia, ktoré hovorí o eurobondoch, ako aj o projektových dlhopisoch. Celkovo však hlasujem za správu, pretože proti projektovým dlhopisom ako takým nič nemám. Projektové dlhopisy slúžia na financovanie rozsiahlych projektov zameraných na inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu. Nejde tu o nástroje na komunitarizáciu dlhov, ako by to bolo v prípade eurobondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Európske hospodárstvo predstavuje približne tretinu hrubej pridanej hodnoty EÚ, pretože takmer tri štvrtiny európskeho vývozu sa týkajú priemyselných tovarov, a tretinu pracovných miest. Okrem toho má znásobujúci účinok, čo znamená, že každé pracovné miesto v priemysle vytvára približne dve ďalšie miesta v súvisiacich odvetviach. Nikto preto nepochybuje o význame odvetvia priemyslu pre hospodárstva členských štátov, ale hospodárska kríza vrhla na dôležitosť tohto odvetvia tieň pochybností, čo škodí aj finančnému sektoru a odvetviu služieb, takže je čas, aby sme prehodnotili túto situáciu a začali opäť výrazne investovať do tohto odvetvia. Európsky priemysel sa vydal smerom špecializácie a zamerania na kvalitu svojich výrobkov a najnovšie technológie. To, čo vyrába náš priemysel, musí vynikať vďaka inováciám a kvalite, nikdy nie vďaka cene.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Ak chceme zostať konkurencieschopní v rámci celosvetových hospodárskych zmien, nesmieme opomínať také významné hospodárske odvetvie, ako je priemysel. Mali by sme presadzovať a vyžadovať udržateľnosť a humánne pracovné podmienky, pretože konkurencia z rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ako sú Čína, India a Brazília, sa stáva čoraz silnejšou, v dôsledku čoho stále rastie tlak na európsky vnútorný trh. Udržateľnosť a rast sú dve módne slová, ktoré často počúvame predovšetkým v priemyselnej politike, ale ich uplatňovanie je vážne ohrozené predovšetkým v dôsledku nedostatku dostupných zdrojov. Zdržiavam sa hlasovania, pretože som toho názoru, že navrhované opatrenia v žiadnom prípade nebudú stačiť na zaistenie prvého miesta Európy na svete v odvetví priemyslu.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože priemysel EÚ ťažko zasiahla súčasná hospodárska kríza. V dnešnom svete je v priemysle obrovská konkurencia, a preto musí odvetvie priemyslu zostať konkurencieschopné a inovatívne, podporovať inovatívne myšlienky a vedúce postavenie v oblasti kvality a technológií. Musíme skvalitniť zariadenia, zaistiť prenos najnovších technológií a ich výmenu medzi spoločnosťami. Musíme vyvinúť maximálne možné úsilie, aby sa v Európskej únii správne využívali existujúce zdroje (minerály) a nevyvážali sa mimo hraníc EÚ a aby sme zabránili vzniku oligopolov v obchode. Európska pomoc by sa nemala sústrediť na rýchle riešenia, ale na investície do budúcnosti zamerané na vytváranie nových pracovných miest, aby mal každý občan prácu vo svojej krajine. Zvláštna pozornosť sa musí venovať takzvaným problémovým regiónom s nízkou úrovňou priemyselného rozvoja alebo vysokou úrovňou nezamestnanosti. Preto je nutné presadzovať budovanie technologických, priemyselných a vedeckých zón a sídiel spoločností. Tieto organizácie sú mimoriadne dôležité pre aktívne vytváranie a vývoj moderných technológií a zaistenie hospodárskeho rozvoja a modernizácie a zároveň pre vytváranie pracovných miest. Je nutné nabádať malé a stredné podniky, aby investovali v zoskupeniach. Malo by sa pre ne vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie a mala by sa znížiť administratívna záťaž. Hlboko zakorenená byrokracia bráni priemyselnému rozvoju a poškodzuje konkurencieschopnosť vyrábaných produktov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Langeho, pretože popri stratégii Európa 2020 sa Európska únia musí snažiť o intenzívny rozvoj a lepšie využívanie zdrojov s cieľom zaistiť inovácie. Správa o priemyselnej politike vo veku globalizácie uvádza presne tieto ciele: priemyselné inovácie a zjednodušenie jestvujúcich právnych predpisov s dôrazom na záujmy občanov a úlohu malých a stredných podnikov (MSP) – pulzujúceho srdca európskeho hospodárstva. MSP treba zaručiť priaznivé podmienky a ľahší prístup k financovaniu. Je dôležité zdôrazniť, že prostriedkom, pomocou ktorého sa podarí dosiahnuť dynamickú a modernú priemyselnú politiku, sú štrukturálne fondy, ktoré – ak sa použijú správne – vytvoria základy rastu Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Priemysel EÚ vytvára približne jednu tretinu hrubej pridanej hodnoty EÚ, priemyselné výrobky tvoria takmer tri štvrtiny európskeho vývozu, poskytuje tretinu všetkých pracovných miest a živí teda 57 miliónov občanov (okrem toho má znásobujúci účinok, keďže každé pracovné miesto v priemysle vytvára približne dve ďalšie miesta v súvisiacich odvetviach). Je tu 15 kľúčových prvkov: vytvorenie inovačného reťazca, zvyšovanie efektívnosti zdrojov, jednoznačné ciele pre udržateľné výrobky, využívanie verejných súťaží, zvýšenie produkcie čistej energie, presvedčivá stratégia v oblasti nerastných surovín, reštrukturalizácia obchodu v záujme spravodlivého spolunažívania a udržateľnej výroby, stručná charakteristika záväznej sektorovej priemyselnej politiky, zapojenie MSP, vytváranie regionálnych oblastí činnosti, zabezpečenie predvídania priemyselných zmien, reštrukturalizácia, zvyšovanie kvalifikácií, intenzívnejšie zapojenie pracovníkov do rozhodovania a dlhodobé politiky.

Cieľom priemyselnej politiky EÚ by mala byť udržateľná, ekologicky efektívna a globálne konkurencieschopná obnova priemyselnej základne a udržateľný prechod od predovšetkým výrobne zameraného priemyslu k priemyslu založenému na znalostiach, pričom táto politika by sa rozhodne mala zamerať na investovanie v rámci EÚ a na vytváranie strategických partnerstiev medzi spoločnosťami v Únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Fiorello Provera (EFD), písomne. (IT) Parlament touto správou upozornil na dôležité otázky, ktoré je potrebné zdôrazniť v súvislosti s rastom európskeho hospodárstva. Hovorím o uznaní strategickej úlohy malých a stredných podnikov a o potrebe uľahčiť im prístup k úverom prostredníctvom zjednodušených postupov financovania, ako aj o význame internacionalizácie ako kľúčového faktora z hľadiska konkurencieschopnosti.

Rozhodujúce je aj prepojenie medzi inováciami a svetom priemyslu prostredníctvom trvalých vzťahov medzi podnikmi a univerzitami, čo zahŕňa aj predaj výsledkov a podporu ich využívania. Z tohto dôvodu podporujem obsah a návrhy správy pána Langeho.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Nedávna hospodárska a finančná kríza zdôraznila význam priemyslu pre hospodárstvo EÚ, čo znamená, že je dôležité uvedomiť si potrebu integrovaného prístupu k priemyselnej politike vychádzajúcej z kombinácie konkurencieschopnosti, inovácií a udržateľnosti, ktorá zároveň ukáže, že dokáže stimulovať rast, vytvárať pracovné miesta a zaistiť ochranu životného prostredia. Európsky priemysel skutočne čelí mnohým problémom, takže je dôležité investovať do nových technológií a riešení, odbornej prípravy zamestnancov, efektívnosti systémov výroby a modelov riadenia a posilňovania malých a stredných podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyn Regner (S&D), písomne. (DE) Hlasovala som za správu, pretože som presvedčená, že integrovaná priemyselná politika je pre Európu nevyhnutná, a to najmä tvárou v tvár novým výzvam, ktoré prináša globalizácia. Práve preto je potrebný ďalší rozvoj priemyselnej politiky. Priemyselná politika slúži ako motor udržateľného rozvoja a prosperity spoločnosti. Jediné pracovné miesto v priemysle vytvára minimálne ďalšie dve pracovné miesta. Pozícia Európy v oblasti priemyselnej politiky je čoraz neistejšia v dôsledku rastúcej industrializácie v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách a zvyšujúcej sa sily našich najväčších konkurentov, ako sú USA a Čína. Preto sa aj my sami musíme viac rozvíjať a aby sa nám to podarilo, musíme obnoviť našu priemyselnú základňu prijatím opatrení v konkrétnych odvetviach, ale aj zaručením – vo všeobecnom zmysle – konkurencieschopnosti Európy na globálnej úrovni a udržateľného rastu európskeho priemyslu. Správa tiež žiada, aby integrovaná priemyselná politika slúžila ako základ environmentálnej a obchodnej politiky, ako aj politiky hospodárskej súťaže s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov. Správa okrem toho vyzdvihuje význam konštruktívneho partnerstva s pracovníkmi a odborovými zväzmi. Správa zdôrazňuje aj potrebu zlepšiť koordináciu medzi EÚ a členskými štátmi. Tieto opatrenia považujem za absolútne nevyhnutné. Správa umožňuje, aby sa k ďalšiemu rozvoju priemyselnej politiky mohlo pristupovať s potrebnými ambíciami a obozretnosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Britta Reimers (ALDE), písomne. (DE) Pri hlasovaní o správe pána Langeho sa zdržiavam hlasovania o odseku 31 z dôvodu nejednoznačného znenia, ktoré hovorí o eurobondoch, ako aj o projektových dlhopisoch. Celkovo však hlasujem za správu, pretože proti projektovým dlhopisom ako takým nič nemám. Projektové dlhopisy slúžia na financovanie rozsiahlych projektov zameraných na inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu. Nejde tu o nástroje na komunitarizáciu dlhov, ako by to bolo v prípade eurobondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. (IT) Na dnešnej plenárnej schôdzi sme hlasovali o správe pána Langeho s názvom Priemyselná politika vo veku globalizácie. Európsky priemysel vytvára približne jednu tretinu hrubej pridanej hodnoty EÚ, priemyselné výrobky tvoria takmer tri štvrtiny európskeho vývozu, poskytuje tretinu všetkých pracovných miest a živí teda 57 miliónov ľudí. Ak zohľadníme jeho znásobujúci účinok – skutočnosť, že každé pracovné miesto v priemysle vytvára približne dve ďalšie miesta v súvisiacich odvetviach –, jeho dosah na zamestnanosť je ešte výraznejší.

Cieľom priemyselnej politiky EÚ by mala okrem toho byť udržateľná, ekologicky efektívna a globálne konkurencieschopná obnova priemyselnej základne a udržateľný prechod od predovšetkým výrobne zameraného priemyslu k priemyslu založenému na znalostiach. Zásadný význam má integrácia všetkých politík EÚ skombinovaním všetkých aspektov s dosahom na priemysel. Iniciatívna správa pána Langeho o priemyselnej politike opakuje stanovisko, ktoré v rámci oznámenia vyjadril komisár pre priemysel pán Tajani, pričom prináša niektoré nové myšlienky týkajúce sa nevyhnutnej obnovy odvetvia priemyslu po hospodárskej kríze.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Parlament dnes podporil súbor opatrení na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Vítam skutočnosť, že sme si uvedomili, že ak chceme riešiť problémy súvisiace s krízou a globalizáciou, základom obnovy európskeho priemyslu sa musí stať efektívnosť z hľadiska energie a zdrojov. Udržateľnosť sa musí stať základným aspektom takzvanej „kontroly z hľadiska konkurencieschopnosti“ a „kontroly vhodnosti“, ktoré bude Komisia vykonávať ako súčasť svojich iniciatív pre lepšiu reguláciu. Správa správne vyzýva na vytvorenie priemyselných systémov s uzavretým cyklom, vyššiu produktivitu, trvalosť a opätovné využívanie zdrojov, recykláciu a opätovnú výrobu.

Správa tiež vyzýva na vytvorenie nástrojov podporujúcich rozvoj a rast ekologicky inovatívnych MSP, ako aj rozvoj ekopriemyselných zón. Dôležité je zosúladiť priemyselnú politiku EÚ s jej cieľmi klimatickej a energetickej politiky. Zelení očakávajú, že Komisia sa bude venovať týmto problémom v rámci svojich nasledujúcich strategických iniciatív, ako sú stratégia pre efektívnosť využívania zdrojov, stratégia pre suroviny a iniciatíva Small Business Act.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Európska únia si konečne uvedomila kľúčovú úlohu priemyslu, keď vyzvala na zjednodušenie prístupu k úverom a zníženie byrokracie. V uplynulých rokoch sme boli svedkami prijímania opatrení, ktoré výrazne zaťažujú európsky priemysel a napomáhajú nespravodlivú hospodársku súťaž výrobkov dovážaných z tretích krajín. Spomeniem náklady vyplývajúce z boja proti zmene klímy a opatrenia zamerané na znižovanie alebo rušenie ciel.

Správa zdôrazňuje význam výskumu ako nástroja zastavenia konkurencie a hovorí o odbornej príprave pracovníkov a o informáciách, ktoré je nutné poskytovať spotrebiteľom. Nezabúdajme však, že napriek všetkým pekným slovám hrozí EÚ rozkol medzi členskými štátmi, ktorého dôsledkom bude minimálna ochota vytvárať spoločnú priemyselnú budúcnosť. Mám na mysli situáciu s európskym patentom, keď Únia vylúčila Taliansko a Španielsko a posilnila spoluprácu medzi ostatnými členskými štátmi. Hlasoval som za túto správu, pretože zásady, ktoré obsahuje, si zaslúžia podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Priemysel v Európe čelí nielen účinkom hospodárskej krízy, ale aj novým výzvam veku globalizácie. Podniky musia správne reagovať na čoraz rýchlejšie zmeny hospodárskych trendov. Hospodárstva rýchlo sa rozvíjajúcich krajín menia rovnováhu síl na medzinárodných trhoch. Budovaním znalostnej spoločnosti sa posilňuje aj úloha vedeckého výskumu a inovácií, ktoré vedú k hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti. Medzi problémy, ktoré musí hospodárstvo EÚ riešiť, patria demografické zmeny a pokles produktivity. Hlavnými cieľmi priemyslu EÚ sú rast konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti. Ak ich chceme dosiahnuť, je nutné prijať naraz niekoľko opatrení. Rozhodujúce je snažiť sa aj naďalej o jednotný trh a harmonizáciu ciel a daňových právnych predpisov. Treba znížiť byrokratické zaťaženie podnikov a zjednodušiť právny rámec. Treba posilňovať spoluprácu medzi podnikmi prostredníctvom zoskupení a sietí podnikov a centier excelentnosti a treba vyvinúť úsilie na podporu synergií medzi univerzitami a podnikmi.

Pomôcť by mohlo aj využívanie alternatívnych mechanizmov, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, ktoré rozdeľujú riziká medzi súkromných a verejných investorov, a využívanie pákového a motivačného účinku. Kľúčové bude podporovať malé a stredné podniky, ktoré predstavujú základ európskeho priemyslu, prostredníctvom finančnej pomoci v oblasti inovácií a prenosu technológií a zapracovania inovatívnych a udržateľných kritérií do výberových konaní na verejné obstarávanie. Nemalo by sa zabudnúť na zvýšenie financovania výskumu založeného na spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorá uvádza spôsoby, ako možno posilniť priemyselnú základňu EÚ. Priemysel poskytuje približne tretinu pracovných miest v EÚ, preto je také dôležité zaistiť jeho trvalú životaschopnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Európsky priemysel a jeho znásobujúci účinok predstavujú približne tretinu hrubej pridanej hodnoty EÚ a poskytujú živobytie 57 miliónom ľudí. Nevyhnutnosťou je vytvoriť priemyselnú politiku, ktorá posilňuje koordináciu medzi členskými štátmi a ich konkurenčný potenciál, ako sa hovorí v stratégii Európa 2020. Význam tejto správy v čase hospodárskej krízy ukazuje, že napriek svojej dôležitosti je toto odvetvie odsunuté do pozadia. Táto skutočnosť si vyžaduje bližší pohľad na úlohy, ktoré bude musieť európsky priemysel vyriešiť, najmä na reštrukturalizáciu a zmenu orientácie jeho zamerania. Bude pritom musieť vychádzať z globálnej znalostnej spoločnosti, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom inovácií a výskumu, aby sa dokázal postaviť konkurencii rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Okrem toho vzniká nová dynamika, dochádza k zmene klímy, demografickým zmenám a procesu urbanizácie a úbytku obyvateľstva. Spomedzi 15 bodov uvedených spravodajcom by som chcel zdôrazniť opatrenia zamerané na malé a stredné podniky (MSP), ktoré sú skutočnou hnacou silou rastu EÚ. Kľúčovými iniciatívami pre úspech európskej priemyselnej politiky sú zjednodušenie európskych postupov získavania finančných prostriedkov, viac lepších informácii poskytovaných MSP o operačných programoch, vytváranie inovačných zoskupení a sietí, ako aj väčšia podpora zo strany Európskej centrálnej banky.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexandra Thein (ALDE), písomne. (DE) Pri hlasovaní o správe pána Langeho sa zdržiavam hlasovania o odseku 31 z dôvodu nejednoznačného znenia, ktoré hovorí o eurobondoch, ako aj o projektových dlhopisoch. Celkovo však hlasujem za správu, pretože proti projektovým dlhopisom ako takým nič nemám. Projektové dlhopisy slúžia na financovanie rozsiahlych projektov zameraných na inovácie, infraštruktúru a reindustrializáciu. Nejde tu o nástroje na komunitarizáciu dlhov, ako by to bolo v prípade eurobondov.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Podporil som túto správu, pretože hovorí o potrebe ucelenej politiky pre budúcnosť priemyslu v celej EÚ. Keďže priemyselná výroba v EÚ vytvára približne 60 miliónov pracovných miest, silná politika pomôže EÚ prekonať niektoré problémy, s ktorými sa stretávajú výrobcovia. Táto správa je súčasťou stratégie EÚ 2020 a uvádza 15 „základných kameňov“ silnej politiky, ktoré zaistia, aby EÚ držala krok s konkurentmi z USA, Číny a Japonska, ktorí výrazne investujú do výskumu a vývoja najmodernejších technológií, a z krajín, ktoré sú schopné znižovať náklady prostredníctvom lacnej práce a ktoré majú menej prísne pravidlá duševného vlastníctva. Niektoré z najužitočnejších odporúčaní správy sa týkajú potreby vytvorenia inovačného reťazca, ktorý spojí priemyselný výskum s inováciami a využívaním technológií, a väčšieho dôrazu na efektívnosť využívania zdrojov a udržateľnosť, čo je v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. (IT) Rozhodla som sa hlasovať za iniciatívnu správu pána Langeho, pretože predstavuje príspevok Parlamentu do diskusie o otázke rozhodujúceho významu pre svet obchodu: európskej priemyselnej politike.

Správa má niekoľko pozitívnych aspektov, napríklad rozsiahlu výzvu smerom k európskym podnikom, aby dodržiavali ekologické normy, ale len na dobrovoľnom základe bez prísneho vnucovania. Správne sa tiež opakuje kľúčová úloha priemyslu – a nielen priemyselnej politiky – pre rast Európskej únie. Myslím si, že teraz je dôležité, aby sa v nadväznosti na správu, o ktorej sme dnes hlasovali, všetky inštitúcie a zainteresované strany snažili zrealizovať ciele, ktoré sú v nej definované, a premenili ich na reálne činy. Mimoriadne dôležité je prijať opatrenia na ochranu duševného vlastníctva, výrazne podporiť model priemyselných inovácií zameraný na excelentnosť, modernizovať priemyselné odvetvia, najmä čo sa týka ochrany životného prostredia a opatrného využívania zdrojov energie, a podporovať vytváranie podmienok, ktoré pomôžu internacionalizácii malých a stredných podnikov.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia