Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 10. marca 2011 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Mediálny zákon v Maďarsku (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

3. Dodržiavanie vnútroštátnych mechanizmov na stanovovanie miezd a dôchodkov (rozprava)

  Predsedajúci. – Prvým bodom programu je vyhlásenie Komisie o dodržiavaní vnútroštátnych mechanizmov na stanovovanie miezd a dôchodkov.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať váženým poslancom za túto príležitosť vyvrátiť niektoré rozšírené nedorozumenia týkajúce sa írskeho programu.

Otázka Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorá podnietila vznik tohto vyhlásenia, vzbudzuje obavy vážených poslancov, že určité podmienky hospodárskej politiky stanovené v memorande o porozumení programu hospodárskeho ozdravenia pre Írsko sú v právnom rozpore s článkom 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento odsek vylučuje prijímanie predpisov v oblasti odmien, teda v oblasti sociálnej politiky, podľa článku 153. Program hospodárskeho ozdravenia pre Írsko však nie je programom sociálnej politiky a nebol prijatý podľa článku 153. Je to program finančnej pomoci vypracovaný spoločne s írskou vládou s cieľom obnoviť dôveru doma aj v zahraničí a odstrániť škodlivú spätnú väzbu medzi fiškálnou a finančnou krízou. Preto je založený na článku 122 ods. 2 tejto zmluvy, ktorý umožňuje poskytnúť finančnú pomoc Únie, ak členskému štátu hrozia závažné ťažkosti spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly.

Úlohou memoranda o porozumení je stanoviť podmienky hospodárskej politiky, ktoré slúžia ako kritérium na hodnotenie výsledkov írskej politiky počas trvania programu finančnej pomoci. Členský štát má plnú zodpovednosť za tieto podmienky hospodárskej politiky a ich plnenie. Tieto podmienky sú záväzkami členského štátu, ktoré prijíma samotný štát. Nie je to činnosť EÚ v príslušnej oblasti. Mnohé z týchto podmienok, ako napríklad zníženie minimálnej mzdy, naozaj boli zahrnuté už v národnom pláne obnovy, ktorý írska vláda zverejnila 24. novembra 2010, teda pred začiatkom programu.

Cieľom podmienok, ktoré sa týkajú politiky v oblasti trhu práce, je vytvárať pracovné miesta a zabrániť dlhodobej nezamestnanosti v Írsku v najzraniteľnejších skupinách obyvateľov. Zníženie minimálnej mzdy je súčasťou tohto širšieho balíka opatrení a treba ho vidieť v spojení s aktivačnou politikou a so snahou o modernizáciu systému dávok. Pri hodnotení zníženia jednej z najvyšších minimálnych miezd v Európskej únii – je napríklad druhá najvyššia v eurozóne –, hoci v hospodárstve došlo k výrazným úpravám miezd, pričom minimálna mzda spolu so mzdami vo všeobecnosti v Írsku klesla o 3 % v reálnom vyjadrení v roku 2008 s následným rastom o 0,3 % v roku 2009, si treba uvedomiť, že väčšina úprav trhu práce mala podobu strát pracovných miest. Zníženie minimálnej mzdy v skutočnosti iba obnovilo stav, ktorý bol do 1. januára 2007, teda pred krízou.

Ďalšia podmienka, ktorá sa spomína v otázke, je nezávislé preskúmanie odvetvového kolektívneho vyjednávania. Zámerom preskúmania je diskutovať o spravodlivosti a efektívnosti podmienok zamestnávania pre zamestnancov aj zamestnávateľov v jednotlivých odvetviach. Chcel by som zdôrazniť skutočnosť, že Írsko má dlhodobú tradíciu tripartitných konzultácií o hospodárskej a sociálnej politike a že následné dohody medzi vládou a sociálnymi partnermi sa od 80. rokov minulého storočia všeobecne považovali za dôležitý faktor úspechu írskeho hospodárstva.

Pre sociálnych partnerov je preskúmanie príležitosťou na vyjadrenie názorov a formovanie politiky a uvítali jeho oznámenie. Som si úplne istý, že írska vláda uskutoční preskúmanie spôsobom, ktorý uzná význam sociálneho dialógu, zahrnie všetkých sociálnych partnerov a bude v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

Napokon, podmienky v memorande o porozumení, týkajúce sa štrukturálnych reforiem, nesúvisia iba s trhom práce. Obsahujú aj významné opatrenia na otvorenie trhov, napríklad v nadmerne regulovaných odvetviach a profesiách. Tieto reformy by mohli mať veľký vplyv na spotrebiteľské ceny a produktivitu, čo podporuje kúpnu silu domácností.

  Gay Mitchell, v mene poslaneckého klubu PPE. – Aj ja by som sa chcel poďakovať pánovi komisárovi. Včera bola v Írsku zvolená nová národná vláda obnovy. Strana Fine Gael je súčasťou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Labouristická strana súčasťou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Jedným z bodov programu novej vlády s vysokou prioritou bude opätovné prerokovanie programu pomoci EÚ/MMF Írsku.

Teraz sa mnohí Íri obávajú, že podmienky dohodnuté bývalou vládou v programe pomoci EÚ/MMF sú príliš prísne a budú predstavovať veľkú záťaž pre bežných občanov, ktorí musia znášať dôsledky chýb bánk, írskych aj európskych, a vlády. Mali by sme si všimnúť, že nová vláda súhlasila so zrušením zníženia minimálnej mzdy. Vieme však, že obnova nemôže prebehnúť bezbolestne. Írsko išlo podobnou cestou v 80. rokoch minulého storočia. Mnohé z ťažkých podmienok stanovených programom EÚ/MMF sú nevyhnutné, ak máme obnoviť zdravie verejných financií. Musíme strom orezať, aby mohol rásť.

Vítam skutočnosť, že Komisia podporuje znižovanie úrokových sadzieb, ako uviedol pán komisár Rehn. To by malo prísť čo najskôr a vyzývam Komisiu, aby sa naozaj na to čoskoro pozrela. Pán komisár zdôraznil, že pri všetkých opatreniach sa zvažuje ich vplyv na rast, konkurencieschopnosť a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Súhlasím s tým, že nemôžeme niesť naraz celú záťaž, ktorá sa od nás požaduje. Íri prevzali svoju zodpovednosť v tejto záležitosti. V skutočnosti prevzali aj zodpovednosť iných ľudí, pretože sme nedostali inú možnosť. Urobili to nielen pre Írsko, ale aj pre Európu a predovšetkým pre eurozónu. Nepotrebujeme tú poslednú kvapku, ktorá spôsobí katastrofu. Prosím, poskytnite Írom nástroje, prácu urobíme my sami, ale, prosím, neočakávajte od Írov, že ponesú bremeno, ktoré nedokážu uniesť. Preto žiadam pána komisára, aby mal tieto pripomienky na pamäti predovšetkým v najbližších dňoch a týždňoch.

  Stephen Hughes, v mene skupiny S&D. – Toto memorandum požaduje zníženie minimálnej mzdy v Írsku o 1 EUR na hodinu a, ako sme počuli, preskúmanie systému kolektívnych dohôd o odmeňovaní, ktoré chránia ľudí s nízkymi mzdami.

Nemyslím si, že sa takýto zásah dá ospravedlniť. Zmluva požaduje, aby Komisia podporovala, a nie podkopávala sociálny dialóg. V článku 152 sa požaduje rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov, nie tento druh zasahovania, a článok 153 výslovne vylučuje zásahy EÚ v tejto oblasti. Komisia si nemôže v tejto súvislosti vyberať hierarchiu článkov.

Memorandum ďalej trvá na škrtoch v systéme sociálneho zabezpečenia, na obmedzovaní základných verejných služieb a znižovaní zamestnanosti a dôchodkov vo verejnom sektore. Ako sa dajú tieto požiadavky ospravedlniť vo vzťahu k zmluve, ktorá vyžaduje, aby cieľom Únie bolo odstraňovať nerovnosť, podporovať vysokú úroveň zamestnanosti, zaručovať primeranú sociálnu ochranu a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu? Jedinou poctivou odpoveďou je, že tieto veci sa nedajú zosúladiť, a problém je, že tieto veci sa teraz v dôsledku ročného prieskumu rastu stali všeobecným pravidlom.

Ľudia odmietnu myšlienku Európy založenej iba na úsporách. Nebudú tolerovať ďalekosiahle dôsledky sociálnej politiky s nízkymi mzdami, nízkou úrovňou ochrany zamestnanosti, nízkou úrovňou sociálnych noriem, obmedzovaním verejných služieb a zavádzaním vyššieho veku odchodu do dôchodku. Ak chceme pokračovať v rozširovaní antieurópanstva, len tak ďalej, Komisia. Ak nechceme, prosím, ihneď zastavte tento nezmysel.

  Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Pán komisár nám tvrdí, že memorandum o porozumení bolo vypracované podľa článku 122 ods. 2. Chcem sa pána komisára opýtať, čo sa stane, keď je jeden článok zmluvy v priamom rozpore s inými článkami zmluvy. Už pán Stephen Hughes sa opýtal, ako rozhodneme o hierarchii. Je to v rozpore s článkom 153.

Je to v rozpore aj s článkom 9, so sociálnou doložkou, ktorú som v tomto Parlamente citovala už mnohokrát pri diskusii o írskom úspornom balíku. V tomto článku sa hovorí, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, bojom proti sociálnemu vylúčeniu atď. A čo článok 28 Charty základných práv, podľa ktorého majú pracovníci právo rokovať a uzatvárať kolektívne zmluvy a v prípade konfliktu záujmov uskutočňovať kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov vrátane štrajku? Mnohí írski pracovníci môžu mať teraz pocit, že sú práve v tejto situácii. Ako vyriešime rozpor medzi rozličnými článkami tejto zmluvy?

Pán komisár, ďalšia otázka pre vás: tvrdíte, že zodpovednosť za memorandum o porozumení nesie výlučne írska vláda a že Komisia s ním chtiac-nechtiac súhlasila alebo ho schválila?

Napokon, predpokladajme, že máte právomoc toto všetko urobiť, a vy nám tvrdíte, že máte, tak prečo ste potom nevyvinuli žiadne úsilie na zníženie alebo zrušenie prémií v bankách? Prečo nebola žiadna snaha zabezpečiť, aby ľudia na vrchole platového rebríčka zaplatili svoj spravodlivý podiel? Prečo bolo odrátané jedno euro z minimálnej mzdy? Úplne súhlasím s tým, čo povedal Stephen Hughes: toto podporuje antieurópske cítenie. Občania vidia, čo sa deje. Vidia, ako v celom tomto procese pracuje Komisia, a vidia, že tieto úsporné plány najviac postihujú ľudí s minimálnou mzdou, ľudí, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy.

Na záver mám základnú otázku, pán komisár: Kto rozhoduje? Je to Súdny dvor? Kto rozhoduje, keď sú články zmluvy navzájom v rozpore, alebo keď Komisia koná tak, že tieto články dostáva do vzájomného rozporu?

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – Chápem naliehavosť riešenia hospodárskej krízy zo strany Komisie a hrozbu, ktorú predstavuje vysoká úroveň dlhov pre stabilitu eura. Chápem, že sa kladú podmienky krajinám, ktoré musia využiť európsky finančný stabilizačný mechanizmus. Zdá sa mi však, že Komisia pristupuje dosť selektívne k opatreniam a podmienkam, ktoré považuje v tejto kríze za povolené.

Na jednej strane, keď ide o konsolidáciu verejných financií znižovaním výdavkov, takmer každé opatrenie sa zdá oprávnené. Hneď ako Írsko využilo záchranný balík, prvými premennými, ktoré sa upravovali, bola úroveň minimálnej mzdy a dôchodkov, a to napriek skutočnosti, že tieto otázky sú výslovne mimo právomoci EÚ. Na druhej strane sa Komisia skrýva za chýbajúce právomoci EÚ, aby zostali nedotknuté írske mimoriadne nízke dane z príjmu právnických osôb, hoci ich zvýšenie by tiež mohlo výrazne zlepšiť príjmy verejných financií v Írsku. Koniec koncov, znižovanie výdavkov nie je jedinou cestou k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu.

Chápem, že táto kríza si vyžaduje mimoriadne opatrenia, ale prečo sa Komisia tak ponáhľa s úpravami minimálnych miezd, čo postihuje pracovníkov, ktorí zarábajú najmenej, zatiaľ čo musíme čakať, ako to dopadne s opatreniami, ktoré by donútili platiť bankový a finančný sektor. Mám silný pocit, že Komisia si vysvetľuje právomoci EÚ veľmi jednostranne, a dovolím si povedať, pravicovo. Tento necitlivý prístup vzbudzuje euroskepticizmus. Zdá sa, že EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky koná rozhodne iba v časoch krízy a vtedy zavádza znižovanie sociálnych výdavkov a miezd.

EÚ si môže opätovne získať dôveru, iba ak Komisia ukáže rovnaké odhodlanie pri stanovení primeraných minimálnych sociálnych noriem a sociálnych záruk v súvislosti s obrovskými škrtmi, ktorým sú ľudia vystavení. Áno, chceme hospodárske riadenie, ale chceme vyvážené riadenie aj s fiškálnou udržateľnosťou, aj so sociálnymi zárukami. Ak to tak nebude, zraniteľní ľudia zaplatia za zmätok, za ktorý nie sú zodpovední.

  Thomas Händel, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Cieľom záchranných balíkov bolo chrániť členské štáty EÚ pred platobnou neschopnosťou. Občanov však ohromujú brutálnymi úspornými programami a páchateľom umožňujú uniknúť bez trestu. Navyše Komisia teraz zasahuje aj do vnútroštátnej mzdovej politiky.

Pán Hahn, je celkom absurdné a vháňa mi slzy do očí, keď počujem formálne argumenty, ako sú tie vaše, že to celé nie je myslené ako sociálno-politické opatrenie. Takýto postoj je úplne neprijateľný. Mzdová politika nie je agendou EÚ. Táto politika Komisie je úplne v rozpore s myšlienkou Európskej únie. Nikdy nebolo zámerom, aby základom EÚ bola súťaž v oblasti miezd a sociálneho dampingu. Táto politika Komisie hovorí o nepružnosti miezd, ktorú treba znížiť. Tvrdí, že mzdy by mali odzrkadľovať trhové podmienky. Je to ako keď slepý človek opisuje slona. Ľudia, ktorí píšu takéto veci, vôbec nerozumejú systémom kolektívnych zmlúv. Zasahujú do slobodného kolektívneho vyjednávania, obmedzujú autonómiu sociálnych partnerov, o ktorej sa veľa hovorí, a menia sociálny dialóg na absurdnosť.

Chcem jasne povedať, že Parlament dostáva výzvy, aby zabezpečil zachovanie politiky autonómnych kolektívnych zmlúv, aby ochraňoval sociálny dialóg a zabránil ďalšej likvidácii sociálneho zabezpečenia. Potrebujeme opatrenia na ochranu pred kontraproduktívnou úspornou politikou, nie trestné opatrenia.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny EFD. – Toto prekračuje hranice Írska. Iba pred mesiacom som Parlamentu pripomínal, že dôchodky sú výlučne v právomoci členských štátov, a už zase tu používame rovnaký jazyk koordinácie a mechanizmov na stanovovanie dôchodkov. Dôchodky sa teraz takmer vždy viažu na zárobky, takže vidíme tu úsilie o harmonizáciu miezd? Dúfam, že nie, pretože aj v zmluvách sa hovorí, že mzdy sú vo výlučnej právomoci členských štátov.

Je veľmi pekné povedať, že „rovnaký“ musí znamenať rovnakú odmenu, ale mali by všetci pracovníci vykonávajúci rovnakú prácu dostať rovnakú odmenu v celej EÚ? Ako príklad si zoberme klímu: vyhrievať dom v oblasti polárneho kruhu si vyžaduje oveľa viac peňazí ako v stredozemských krajinách. Pridajte zimné oblečenie, odpratávanie snehu a všetko ostatné a je zrejmé, že pri rovnakom odmeňovaní všetkých pracovníkov by sa niektorým zvýšilo viac peňazí ako ostatným. Mzdy, samozrejme, nemôžu byť rovnaké. Zámery Komisie pripraviť plány na presviedčanie členských štátov, aby zaviedli politiku minimálnej mzdy a mechanizmy na stanovovanie dôchodkov EÚ, idú proti zmluvám. Nie som prekvapený: toto je EÚ v praxi.

Politika harmonizovaných miezd a dôchodkov nie je iba snom, je nezákonná. Nechajte to, ako požadujú zmluvy, v právomoci zvolených vlád, ako je tá naša vo Westminsteri a ako je tá v Írsku.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Írsko je pre nás tragickou historickou lekciou. Spočiatku bola táto krajina vždy oslavovaná ako ukážková a ako vzor pre nových členov Únie, hoci vtedy bola povolená a podporovaná veľmi zlá politika a tá viedla k obrovským bublinám v sektore nehnuteľností, ktoré bolo treba riešiť. Bankovému sektoru sa umožnilo, aby sa riadil svojimi vlastnými zákonmi, a žiadna pozornosť sa nevenovala obrane pred konkurenčným dampingom v oblasti zdaňovania.

Pán komisár, ste rovnakej národnosti ako ja. Vieme napríklad, koľkí rakúski spisovatelia náhle zistili, že sú Íri, pretože tam sotva museli platiť nejaké dane. Čo vtedy urobili údajne extrémne proeurópske sily? Vôbec nič! Hovorili, že táto krajina je krásnym príkladom.

To všetko sa teraz úplne zrútilo. Ukázalo sa, že táto bublina bola presne taká, ako to celý čas tvrdili mnohí ľudia. Opäť tu máme situáciu – a nie som sám, čo si to myslím –, keď sa rozdúchava antieurópske cítenie tým, že opäť umožňujeme presadzovanie nesprávnej politiky, v tomto prípade uvalením tohto obrovského balíka na Írsko. Pán komisár, tvrdíte, že sa k tomu zaväzuje samotný členský štát. Zo skúsenosti s programami Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu však vieme – a to, čo teraz vidíme v Írsku, sa od toho tak veľmi nelíši –, že nakoniec tieto krajiny nemajú na výber.

Ak by sme sa mohli vrátiť a povedať, že je škoda, že Írsko druhýkrát neodmietlo Lisabonskú zmluvu, potom by sme možno začali rozmýšľať úplne inak. Potom by sme videli, že táto európska konštrukcia, s ktorou máme do činenia, by sa dala prirovnať k vozidlu, ktorého prednú časť tvorí Porsche, zatiaľ čo zadnú časť tvorí bicykel. Tieto dve veci do seba nezapadajú. Musia byť oveľa pevnejšie.

Ak chceme predísť rozpadu tejto Európy, skutočne potrebujeme niečo ako európsku ústavu. Ďalej potrebujeme jednoznačné kritériá, ktoré budú naozaj platiť pre všetkých. Potrebujeme hospodárske riadenie. Tento roztrieštený prístup – dopredu, dozadu, nabok – nebude fungovať a nakoniec sa, pán komisár, pravdepodobne skončí katastrofou a nie tým, o čo sa vy, ja a veľká väčšina tohto Parlamentu usilujeme, teda existenciou mierumilovnej, funkčnej a tiež jednotnej Európy.

  Philippe Boulland (PPE). – (FR) Chcem uviesť do záznamu, že v dôsledku krízy a praskania bublín v oblasti nehnuteľností a úverov musel írsky štát zasiahnuť na pomoc bankám. Írsky verejný deficit, akumulovaná rozpočtová bilancia ústrednej správy a miestnych správ, a najmä správ sociálneho zabezpečenia, sa v roku 2010 odhadovala na 32 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak írska vláda, ktorá má problémy s refinancovaním na trhoch, chce získať prístup k úverom z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a európskeho fondu finančnej stability, bude musieť splniť požiadavky na zmeny v sociálnej a fiškálnej oblasti, aj keď sa na tieto oblasti vzťahuje zásada subsidiarity. Podľa nášho názoru v tom nie je žiadne protirečenie. Ako lekár tvrdím, že v prípade horúčky nemá zmysel mechanicky predpisovať lieky na zníženie teploty bez snahy liečiť príčinu. Čo sa týka pridelenia týchto finančných prostriedkov, štát by ich mal dostať na zníženie nadmerného zadlženia a nápravu minulých chýb.

Tento úsporný plán by mal viesť k zvýšeniu HDP o 10 % v priebehu nadchádzajúcich štyroch rokov. Ako v prípade osoby, ktorej banka poskytne osobný úver podmienený splnením podmienky platobnej schopnosti bez zasahovania do osobného života a riadenia, Európska únia môže Írsku požičať na základe konsolidovanej platobnej schopnosti. Bez zasahovania do osobného života banka vyzve človeka, aby rokoval napríklad o zvýšení platu, alebo aby si požičal niekde inde. Tak aj Európska únia, rešpektujúc zásadu subsidiarity, na základe memoranda o porozumení vypracovaného s Medzinárodným menovým fondom (MMF) si myslí, že dosiahnutie platobnej schopnosti si vyžaduje zníženie zákonom stanovenej minimálnej mzdy a úpravu dôchodkov, ale v kombinácii s fiškálnymi opatreniami. Je na Írsku, aby sa rozhodlo, či bude alebo nebude uplatňovať tieto opatrenia. Nenecháva dvere dokorán otvorené, aby Európska únia zasahovala do oblastí, pre ktoré platí zásada subsidiarity, napríklad aby mohla zaviesť európsku minimálnu mzdu, čo by bola nebezpečná vec, ale radšej zaistí ochranu stability eurozóny v procese vzájomných záruk. Samozrejme, je potrebné Írsku pomôcť, tak ako ďalším krajinám v ťažkostiach, čo chráni aj nás, ale nie za každú cenu, predovšetkým ak vidíme, že štát nie je schopný splácať svoje úvery, a tým oslabuje svojich občanov a občanov celej Európskej únie.

  Predsedajúci. – Rád by som vám všetkým pripomenul, že ak hovoríte veľmi rýchlo, tlmočníci majú problém držať s vami krok. Keďže som zodpovedný za otázky týkajúce sa viacjazyčnosti, chcem zdôrazniť, že predsedníctvo Európskeho parlamentu v súčasnosti skúma nový systém.

Teraz tlmočníci signalizujú predsedajúcemu, že nedokážu držať krok, ale predsedajúci má potom ťažkú úlohu prerušiť vás. Systém, ktorý teraz skúmame, by znamenal, že každý z vás by mal na svojom mieste svetlo, ktoré by vás upozornilo, keď tlmočník nestačí sledovať váš prejav, takže predsedajúci by vás nemusel prerušiť a namiesto toho by ste boli o tom informovaní priamo.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Memorandum o porozumení je vo vzťahu k trhu práce veľmi jasne založené na zjednodušujúcej ekonomickej teórii, že nižšie mzdy „vyčistia trh“, inými slovami, ukončia nezamestnanosť. To je úplný a totálny nezmysel. Nemá to žiadnu oporu v praxi. Upozornil by som Komisiu na prieskum agentúry Forfás o konkurencieschopnosti ceny práce v Írsku, ktorý bol vypracovaný koncom minulého roka a ktorý konštatuje, že firmy vo všeobecnosti dávajú prednosť prepúšťaniu pred znižovaním miezd, pretože to menej škodí morálke. Ak chcete vedieť, prečo sme v Írsku mali viac prepúšťania ako znižovania miezd, tam je základ.

Vyzývam Komisiu, aby dodržiavala európske právne predpisy a prestala zasahovať do otázok trhu práce v Írsku. Ako hovoríte, v Írsku máme dlhú tradíciu dohôd o sociálnom partnerstve. Tie sú určite základom skutočnosti, že v Írsku na uliciach nevládne násilie. Je to tým, že sociálni partneri a vláda si sadli a uzavreli dohody o nastavení trhu práce a nastavení podmienok, ktoré zabezpečia, že môžeme mať nejakú nádej na oživenie po terajšej kríze.

Táto tradícia zabezpečila pokrok v Írsku, ale program celkovo nespĺňa to, na čo bol určený, a to pomôcť hospodárstvu v Írsku dosiahnuť rast. Hospodárstvo nerastie. V skutočnosti upadá a tento program treba úplne nanovo prerokovať. Konkrétne navrhujem, že záležitosti týkajúce sa trhu práce treba vypustiť. Ako už bolo povedané, írska vláda, ktorej súčasťou je aj naša strana, vyhlásila, že zruší zníženie minimálnej mzdy, ktoré bolo dohodnuté v tomto programe.

Môžete z toho byť nešťastní, ale stane sa to. Rovnako si môžete byť istí, že váš pokus zasahovať do zákona o registrovaných pracovných dohodách, ktorý platí viac ako 50 rokov, nebude zásahom, v aký dúfate, pretože terajšia vláda je rozhodnutá, že sociálne partnerstvo bude zohrávať svoju tradičnú úlohu pri zabezpečovaní zmieru a pokroku v hospodárstve.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Tendencia EÚ zvyšovať tlak na členské štáty dostáva rýchly spád pod zámienkou krízy, pričom cieľom je znižovať mzdy a zvyšovať vykorisťovanie tých, ktorí pracujú, aby sa zabezpečili ešte väčšie zisky a výnosy hospodárskych a finančných skupín, čím sa odhaľuje antisociálna krutosť kapitalizmu.

Ak by sa neboli prijali iracionálne kritériá Paktu stability a rastu s návrhmi takzvaného hospodárskeho riadenia a takzvaného paktu o konkurencieschopnosti, predovšetkým pokus zabrániť rastu miezd s infláciou a zvýšiť zákonný vek odchodu do dôchodku, mali by sme ešte vážnejšie útoky na pracovné a sociálne práva.

Čo sa už v tejto oblasti deje v niektorých krajinách, ako sú Portugalsko, Grécko alebo Írsko, a čo je nanajvýš vážne, je znižovanie platov a zmrazovanie dôchodkov, dokonca aj tých najnižších dôchodkov a dôchodkov ľudí, ktorí sú pod hranicou chudoby. V prípade Portugalska bolo znižovanie vnútroštátnej úrovne minimálnej mzdy už naplánované na začiatok tohto roka. Mali pocit, že 500 EUR mesačne bolo príliš veľa a rozhodli sa to znížiť o 15 EUR, a to napriek skutočnosti, že túto sumu dostáva viac ako 13 % portugalských pracovníčok v porovnaní so 6 % pracovníkov. Je to jasný príklad inštitucionalizovanej diskriminácie a výsledok takzvaných úsporných opatrení, ktoré zavádza Komisia spolu s Radou a vládami našich krajín, s následným prehlbovaním sociálnej nerovnosti, diskriminácie, so znehodnocovaním práce a zväčšovaním biedy, zatiaľ čo zhovievavosť voči finančným špekuláciám a daňovým rajom pokračuje. Preto vyjadrujeme solidaritu s mladými pracovníkmi a učiteľmi, ktorí budú protestovať počas nadchádzajúcich víkendov vrátane tejto soboty 12. marca a na veľkej demonštrácii organizovanej Generálnou konfederáciou portugalských zamestnancov (CGTP) v Lisabone 19. marca. Tým bude pokračovať boj proti tejto antisociálnej politike.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Hans-Peter Martin (NI). – V súvislosti s tým, čo hovoríte, mohli by ste nám, prosím, tu v tomto Parlamente povedať, ako sa zmenil v Portugalsku postoj k EÚ? Klesol podiel ľudí, ktorí sú za členstvo v Európskej únii? Ako sa zmenil všeobecný názor na EÚ? V Portugalsku vidieť veľmi mnoho podobných prvkov ako v Írsku – spočiatku tam v 70. rokoch minulého storočia panovalo veľké nadšenie z perspektívy vstupu, potom nad príslušnými finančnými prostriedkami. Vidíte v Portugalsku podobné bubliny v oblasti nehnuteľností, aké boli zaznamenané v Írsku?

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Otázka je zaujímavá v tomto smere: je zrejmé, že táto politika EÚ vyvoláva veľké protesty aj v Portugalsku, a preto na budúci víkend mladí ľudia a učitelia vyjdú do ulíc, aby demonštrovali proti tejto politike. Generálna konfederácia portugalských zamestnancov organizuje na 19. marca proti tejto antisociálnej politike veľkú demonštráciu, ktorá sa má uskutočniť v Lisabone. To sa, samozrejme, odzrkadľuje v správaní Portugalčanov, pretože krajina už vstúpila do recesie a zhoršujú sa životné podmienky pracujúcich a občanov, prehlbuje sa nerovnosť a rastie aj chudoba. Európska únia, Komisia a Rada...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Stanovením požiadaviek na zníženie miezd Komisia podkopala právo sociálnych partnerov na rokovanie a priamo aj nepriamo ovplyvnila formovanie miezd, ktoré je výslovne vylúčené z oblasti právomocí Komisie. Nie je to nič menej, než frontálny útok na vplyv sociálnych partnerov a je to v rozpore s Chartou základných práv, ktorá obsahuje aj právo uzatvárať kolektívne zmluvy.

Tiež to nie je izolovaný incident obmedzený na Írsko, ale opakuje sa stále znovu a znovu. Komisia sa pokúša obchádzať obmedzenia stanovené Zmluvou o fungovaní Európskej únie tým, že hovorí o jednotkových mzdových nákladoch namiesto o mzdách. Európska komisia celkom jednoducho prekresľuje mapu. Vypracovala novú mapu a nový súbor predpisov, ktorými odobrala úlohy členským štátom a sociálnym partnerom a v rozpore so všetkými predpismi im začala diktovať. O tom je celá diskusia a ešte sa to len začalo.

Takýmto konaním sa EÚ posúva ešte ďalej od demokratického základu a legitimity, čo sú v inej súvislosti kľúčové slová, keď diskutujeme o budúcnosti EÚ. Dozvedeli sme sa, že sú tu nejakí problémoví ľudia – aj v tomto Parlamente –, ktorí už začínajú loviť v týchto rozbúrených vodách. Tu určite nejde o to.

  Cornelis de Jong (GUE/NGL). – (NL) Veľmi málo ľudí v Holandsku vôbec tuší, že my tu v Bruseli diskutujeme o ich mzdách a dôchodkoch. V súčasnosti sledujeme, čo sa deje v Írsku, ale zároveň počúvam aj najrôznejšie návrhy predkladané Európskej rade na zrušenie indexácie miezd a maximalizáciu zvyšovania miezd na základe rastu produktivity práce atď.

Žiaľ, zdá sa, že neustále narážame na ohlušujúce ticho, keď ide o dohody o európskych normách pre minimálnu mzdu, nepočul som ani žiadne návrhy s cieľom zaručiť, že pracovníci môžu dostať prácu, ktorá sa vyplatí, alebo že môžu dostať prácu na plný úväzok namiesto úkolovej práce alebo zmlúv o pohotovosti. Som znepokojený vplyvom terajších diskusií na obyčajných ľudí, ale obávam sa aj o obraz Európskej únie. Naozaj to vyzerá tak, že venujeme pozornosť iba záujmom finančných inštitúcií, špekulantov a veľkého obchodu. Pán komisár, podnikne Komisia kroky na zmenu tohto obrazu a zabezpečí, aby vyzerala ako inštitúcia, ktorá zastupuje aj záujmy obyčajných ľudí?

  Sylvana Rapti (S&D). – (EL) Pán komisár, poskytli ste nám recept, ktorý hovorí dve veci: po prvé, že by sme mali zrušiť kolektívne zmluvy, a po druhé, že by sme mali ešte viac znížiť minimálnu mzdu.

To je recept, ktorý sa dôsledne dáva každému pacientovi. Jedným z pacientov je Grécko. Nedávno ste Grécko navštívili počas akcie, ktorú organizovala socialistická strana. Videli a cítili ste existujúcu situáciu a moja otázka pre vás znie: mali ste pocit, že recept pre Grécko funguje? Bola som tam a som členkou socialistickej strany, ktorá teraz vládne v krajine a robí, čo sa dá, aby ju dostala z veľmi ťažkej situácie spôsobenej pravicovými vládami, a musela urobiť ústupky v otázke kolektívnych zmlúv a poviem vám, že zatiaľ sme nevideli výsledky. Tvrdíte, že toto všetko robíte pre európskych občanov, ale ak spotrebitelia dostávajú nižšie mzdy, nebudú mať čo míňať, a preto nepomôžu urýchliť rast. Viete lepšie ako ja, že je to začarovaný kruh, pretože nám vnucujete recept, ktorý neprináša nič, len ničí dôstojnosť pracovníkov, recept, ktorého výsledkom je nedostatok dôstojných a udržateľných pracovných miest. Prosím vás, aby ste k hospodárskym ukazovateľom priradili aj sociálne ukazovatele.

  Jutta Steinruck (S&D). – (DE) Pán komisár, niekedy mám pocit, že by ste všetky tieto riešenia mali vyskúšať na samotnej Komisii, aby ste videli, aký vplyv naozaj máte na Európu. Po vašom vystúpení mi zostal pocit, že Komisia skutočne sedí vo veži zo slonoviny. Európania – pracovníci, ľudia s nízkymi príjmami a dôchodcovia – skutočne platia účet, a vy si vysvetľujete právne predpisy a kompetencie, ako sa vám páči.

Vlani 19. októbra som dostala odpoveď na otázku, ktorú som položila Komisii, a v tejto odpovedi bolo výslovne potvrdené, že za minimálnu mzdu a mzdy všeobecne sú zodpovedné členské štáty. V odpovedi sa to tvrdí veľmi dôrazne. Prosím, prečítajte si ju. Je neprijateľné, že mi dávate takúto odpoveď, keď to vyhovuje zamestnávateľom, a potom to jednoducho obrátite, keď sa domnievate, že niečo vyhovuje druhej strane. Z toho budú Európania naozaj veľmi nešťastní. Pred chvíľou to spomenula moja kolegyňa poslankyňa. Obmedzujete spolurozhodovanie. Oslabujete odborové zväzy. Takto krízu nevyriešite a ste si toho plne vedomí. Tí, čo krízu spôsobili, za ňu musia aj zaplatiť.

(potlesk)

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) V podmienkach hospodárskej krízy majú krajiny finančné problémy s plnením záväzkov, ktoré prijali. Niet pochýb o tom, že ich schopnosť prekonať krízu je rozdielna a je potrebné nájsť spôsob vyrovnania rozpočtu a zníženia rozpočtového deficitu. Naozaj to však musíme robiť, pán komisár, na účet tých, ktorí sú na tom najhoršie? Je podľa Európskej komisie z morálneho hľadiska správne tlačiť vlády do znižovania minimálnej mzdy, dôchodkov a ďalších sociálnych dávok? Pán komisár, vy ste vyjadrili svoj názor na memorandum o porozumení s Írskom. Chcela by som vám však pripomenúť, že ste podpísali podobné memorandum s Lotyšskom, v ktorom ste tlačili lotyšskú vládu do znižovania dôchodkov, ktoré už boli nízke. Dôchodky v Lotyšsku sa znížili, ale lotyšský ústavný súd rozhodol, že základné právne predpisy krajiny to nedovoľujú a pôvodná výška dôchodkov bola obnovená. Takže pri prijímaní takýchto rozhodnutí a podpisovaní takýchto memoránd je potrebné dôkladne zhodnotiť právne aj sociálne dôsledky.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Návrhy, ktoré boli teraz predložené, sú ako keby sme veľké plecniaky zavesili na chrbty ľudí, ktorí to už aj tak majú dosť ťažké, a prikázali im, aby s nimi rýchlejšie utekali. Ako je to možné? Návrhy na decentralizované rokovania o mzdách sú nespravodlivé, bez predstavivosti a predstavujú taktiku na odvrátenie pozornosti, pretože je také ťažké zdaniť majetok a finančné špekulácie a hlavám štátov alebo predsedom vlád sa nedarí odštartovať skutočnú makroekonomickú koordináciu. V tomto smere sme my v Parlamente už stanovili veľmi odlišné kritérium, keď sme tento týždeň hlasovali o dani z finančných transakcií.

Chcela by som vám všetkým pripomenúť zásadu sociálneho trhového hospodárstva, ako je vymedzená v Lisabonskej zmluve. Moja koncepcia sociálneho trhového hospodárstva je dosť odlišná – nezahŕňa decentralizované rokovania o mzdách, v skutočnosti práve naopak. Systémy decentralizovaného rokovania o mzdách sú v rozpore s mzdovou politikou založenou na solidarite, a namiesto toho, aby viedli k zmenšovaniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými, ich výsledkom bude naopak zväčšenie týchto rozdielov. Inými slovami, mali by sme urobiť pravý opak.

Preto by som chcela narýchlo zopakovať, čo povedala kolegyňa pani Steinrucková – nemôžeme to opakovať dostatočne často: musíme sa viac usilovať o riešenie príčin krízy, donútiť ľudí, ktorí krízu spôsobili, aby za ňu platili vo väčšej miere, a zamerať sa na nich pri riešení týchto problémov aj prostredníctvom legislatívnych opatrení.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) V súvislosti so zosúladením jednotkových mzdových nákladov a úrovne produktivity si myslím, že by sme sa mali sústrediť na rámcové podmienky a menej na ukazovatele. Nie je zrejmé, že sa nám podarí dosiahnuť toto zosúladenie. Produktivita v prvom rade závisí od faktorov, ako je akumulovaný základný kapitál, ktorého výška je veľmi rozdielna. Jasný nepomer môžeme vidieť medzi Rumunskom a Nemeckom. Je to dôsledok dlhodobého rozdielu v kvalite hospodárskej politiky. Takéto rozdiely sa určite nedajú vyrovnať zo dňa na deň. Naša krajina vynaložila úsilie na reformu dôchodkov a sociálnej pomoci. Z tohto dôvodu by som chcela navrhnúť, aby sa do paktu konkurencieschopnosti zahrnuli niektoré ustanovenia tohto druhu. Podporujem potrebu zavedenia vzájomného vzťahu medzi vekom odchodu do dôchodku a demografickými trendmi. Do úvahy treba zobrať vplyv, ktorý má súdržná, realistická dôchodková politika na verejné financie.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Veľmi dobre chápem zásadu subsidiarity, ale domnievam sa, že dôchodky prestali byť vecou národného záujmu, keďže sú dnes predmetom diskusie na úrovni EÚ. Diskutujeme o dôchodkových systémoch, ktoré sú neudržateľné v dôsledku spoločných problémov, ako je finančná kríza, ale aj starnutie obyvateľstva a pokles pôrodnosti. Zásadu medzigeneračnej solidarity ohrozuje jej zastaranosť, a tak sú občania nútení sporiť si na súkromné dôchodky. Čo sa však stane s ľuďmi, ktorí už nemajú čas sporiť si na takéto dôchodky? Európski občania závisia aj od verejných dôchodkov. V Rumunsku je vnútroštátna úroveň hrubej minimálnej mzdy približne 160 EUR. Preto si myslím, že investovanie do súkromných penzií alebo sporenie je iba čírou fantáziou. Domnievam sa, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť Európsku komisiu, a to návrhmi minimálnej mzdy a dôchodku na úrovni EÚ. Prvým krokom by mohla byť realizácia porovnávacej analýzy dôchodkových systémov.

  Marisa Matias (GUE/NGL). – (PT) Máme tu hovoriť o mzdách a návrhoch na vek odchodu do dôchodku. Tieto návrhy sú, veľmi mierne povedané, vyslovene nespravodlivé. Sú nespravodlivé, pretože trvajú na postupoch, ktoré sa už neraz skončili neúspechom. To, čo sa deje v Írsku, Grécku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku a ktovie v koľkých ďalších krajinách, keďže tento zoznam nemá konca, je v každej z týchto krajín iné, ale určité veci majú spoločné. Jednou z vecí, ktoré máme spoločné, je bezprecedentný presun hodnoty práce k finančnému kapitálu. Nemôžeme s tým súhlasiť. Ďalšou vecou, ktorú máme spoločnú, je skutočnosť, že za krízu platia pracujúci a ľudia na dôchodku spolu s generáciou pracovníkov na nestabilných miestach, ktorí nemajú žiadne záruky v spoločnosti, kde žijú. Na záver by som preto chcela povedať, pán predsedajúci a pán komisár, že nemôžeme ďalej odsudzovať ľudí na chudobu. Úprimne dúfam...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Liisa Jaakonsaari (S&D). – (FI) Rozmáhajúcim sa európskym trendom je pravicový populizmus, ktorého základnou zložkou je opozícia voči EÚ. Kde sa berú tieto postoje proti EÚ? Vyvierajú zo skutočnosti, že sociálnu Európu zatieňuje „trhová Európa“. Všetky dnešné návrhy Komisie ohrozujú buď systém odmeňovania, alebo dôchodkový systém. Predstava je, že pružnosť v odmeňovaní by mohla nejakým spôsobom pomôcť. Nepomôže: naopak, povedie to k deflácii.

Je veľmi dôležité, aby všetky právne predpisy boli naviazané na trvalú sociálnu doložku, aby tak myšlienka sociálnej Európy opäť vystúpila do popredia. Je dôležité si uvedomiť, že vek odchodu do dôchodku sa zvýši, ak sa zlepší pracovný život, ale nemôže sa zvyšovať zhora prostredníctvom právnych predpisov.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL) . – (LV) Žiaľ, Írsko nie je jedinou krajinou a ani Grécko nie je jedinou krajinou. Lotyšsko zrejme prvé prešlo všetkými týmito ťažkosťami, ktoré boli spôsobené činnosťou bánk. V Lotyšsku sa znížila minimálna mzda a je nižšia než úroveň životného minima. Dôchodky sa znížili spolu s minimálnou nezdaniteľnou sumou. Ľudia protestujú. Počas tohto obdobia Lotyšsko stratilo jednu pätinu svojho obyvateľstva. Jedna pätina emigrovala a pracuje v zahraničí. Medzinárodný menový fond, ktorý údajne zachraňuje Lotyšsko, stanovil drakonické podmienky. Dovolil použiť peniaze na záchranu bánk, trochu peňazí odložiť na prípadnú ďalšiu záchranu bánk, ale nedovolil...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Frédéric Daerden (S&D). – (FR) Rád by som vyjadril podporu pánovi De Rossovi. Odporúčania Medzinárodného menového fondu (MMF) predložené Írsku nešťastne odzrkadľujú tendenciu prevládajúcu medzi našimi politickými činiteľmi na najvyššej úrovni, a to prinútiť európskych pracujúcich, aby zaplatili za krízu, ktorú nevyvolali.

Ďalším príkladom je ročná analýza rastu, v ktorej Komisia odporúča zvyšovanie zákonného veku odchodu do dôchodku jeho naviazaním na priemernú dĺžku života. Parlament nedávno vyjadril nesúhlas s touto vecou vo svojej správe k zelenej knihe o dôchodkoch. Ďalším príkladom je navrhovaný pakt konkurencieschopnosti, vyzývajúci na zrušenie inflačnej indexácie miezd, a to aj v našej krajine Belgicku.

Tvárou v tvár tejto situácii vítam zásah našich odborových zväzov napríklad včera v Maďarsku alebo 29. septembra v Bruseli. Je čas, aby naši komisári venovali pozornosť posolstvu európskych pracujúcich, ak nechcú rozširovať priepasť medzi sebou a občanmi, ktorí budú čoraz menej veriť európskemu projektu.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – V prvom rade by som chcel každému poďakovať za príspevok do diskusie. Môžem vám sľúbiť, že každému z nich venujeme plnú pozornosť. Dovoľte mi najskôr povedať niekoľko slov o význame a dôležitosti sociálneho dialógu.

Plne uznávame dôležitosť sociálneho dialógu a konštruktívnych pracovných vzťahov. Sme v neustálom kontakte so sociálnymi partnermi ako na úrovni EÚ, tak aj v jednotlivých krajinách. Napríklad pán komisár Rehn sa začiatkom novembra osobne stretol s vedúcimi predstaviteľmi írskych odborov, rovnako ako úradníci Komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), keď koncom novembra rokovali o programe. V kontaktoch budú pokračovať počas nadchádzajúcej misie v apríli a pri ďalších príležitostiach. Mimochodom, v rozpore s niektorými obvineniami Komisia nenútila Írsko znižovať minimálnu mzdu alebo sociálne výdavky. Tieto opatrenia predstavila už predchádzajúca írska vláda vo svojom národnom pláne obnovy spolu s ďalšími fiškálnymi a štrukturálnymi opatreniami zameranými na hospodársku stabilitu, rast a tvorbu pracovných miest.

Právnu základňu podmienok hospodárskej politiky tvorí článok 3 ods. 5 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus, a článok 2 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/77/EÚ o poskytnutí finančnej pomoci Únie Írsku. Ešte raz, oba vychádzajú z článku 122 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Samotná skutočnosť, že konkrétne podmienky hospodárskej politiky memoranda o porozumení sa dotýkajú rozličných otázok spojených so sociálnou politikou, nespochybňuje právny základ tohto aktu. Nezdá sa, že by vznikali nejaké rozpory s článkom 152 alebo s článkom 153 ods. 5. Článok 152 je všeobecné ustanovenie, ktoré nevylučuje prípadnú potrebu osobitných opatrení so sociálnymi dôsledkami. Toto ustanovenie navyše nevytvára subjektívne práva pre sociálnych partnerov. Článok 153 ods. 5 predstavuje obmedzenie vo vzťahu k obsahu opatrení, ktoré sa môžu prijímať podľa článku 153, napríklad oblasť sociálnej politiky. Keďže memorandum o porozumení nebolo prijaté na základe článku 153, toto obmedzenie sa neuplatňuje.

Ustanovenia hlavy 10 o sociálnej politike sa nesmú ignorovať. Treba ich brať do úvahy, ale to neznamená, že ako dôsledok článku 153 ods. 5 sa žiadne opatrenia s vplyvom na odmeňovanie nesmú prijímať na základe článku 122. Opatrenia prijaté na základe článku 122 pre Írsko neupravujú tieto záležitosti. Vytvárajú podmienky spojené s poskytnutím pomoci Únie. To je výslovne povolené článkom 122 ods. 2. Preto neexistuje žiadny právny problém, pokiaľ ide o zásadu prenesenia.

Všeobecnejšie povedané, otázka podmienok hospodárskej politiky nesúvisí s právomocami EÚ v oblasti sociálnej politiky alebo miezd. Podmienky uvedené v programe zahŕňajú široký okruh oblastí politiky a pre väčšinu z nich právomoci patria členským štátom. Podmienky hospodárskej politiky v programe sú záväzky členského štátu dohodnuté s EÚ a MMF, týkajúce sa opatrení, ktoré členský štát realizuje výmenou za finančné prostriedky EÚ/MMF.

Ako poslednú poznámku uvádzam, že Komisia plne uznala, že akýkoľvek program finančnej pomoci, prirodzene, má sociálne dôsledky. Hlavným cieľom osobitných podmienok hospodárskej politiky spojených s takýmto programom je však predísť oveľa vážnejším sociálnym dôsledkom tak, že sa krajina vráti na cestu udržateľného rastu a tvorby pracovných miest.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Vážený pán predsedajúci, musím vás požiadať o pomoc, aby sme určili, keď pán komisár stojí tu v Parlamente a na jednej strane hovorí, že Írsko nie je nútené znížiť svoju minimálnu mzdu alebo znížiť sociálnu ochranu, a potom pokračuje tým, že dohoda je podmienená, že sú to podmienky na to, aby dostali pomoc – nie je to zásadný rozpor a zavádzanie...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Predsedajúci. – Prepáčte, pán De Rossa, viete, že si vás veľmi vážim a ste mi sympatický, ale nemôžeme nanovo otvárať rozpravu. Váš názor na túto záležitosť treba rešpektovať, rovnako ako názor pána komisára, a každý z nás sa musí vyrovnať s nejakými rozpormi, ktoré môžu vzniknúť.

Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Podľa Eurostatu sa v januári 2011 minimálny mesačný príjem pohyboval od 123 EUR v Bulharsku a 157 EUR v Rumunsku do 1 758 EUR v Luxembursku. V 20 z 27 členských štátov je minimálny príjem stanovený zákonom alebo vnútroštátnou medziodvetvovou dohodou. V 11 členských štátoch je minimálny príjem medzi 100 a 400 EUR mesačne, v 5 členských štátoch je to medzi 550 a 950 EUR mesačne a v 6 členských štátoch je to viac ako 1 100 EUR mesačne.

Rozvoj a konsolidácia vnútorného trhu poskytujú podnikom prístup k viac ako 500 miliónom európskych spotrebiteľov. Pretrvávanie nerovnosti v úrovni minimálneho príjmu medzi členskými štátmi je však prekážkou, ktorá bráni európskym spoločnostiam v prístupe k európskym spotrebiteľom a spotrebiteľom bráni v prístupe k vysokokvalitným výrobkom a službám. Sociálny dialóg považujem za mimoriadne dôležitý z hľadiska zabezpečovania sociálnej spravodlivosti a slušnej životnej úrovne pre všetkých európskych občanov.

Vyzývame Komisiu a členské štáty, aby zaručili rovnakú odmenu za rovnakú prácu na vnútornom trhu práce, odstránenie prekážok zabraňujúcich voľnému pohybu pracovníkov a preskúmanie možnosti zavedenia minimálnej mzdy na základe právnych predpisov alebo kolektívneho vyjednávania, čo by európskym občanom zaručilo slušnú životnú úroveň.

4. Prevencia prírodných a človekom spôsobených katastrof (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktorú Komisii položil pán Ferreira v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (O-000044/2011 – B7-0201/2011).

  João Ferreira, autor. – (PT) Prešli dva roky odvtedy, čo Komisia vo februári 2009 zverejnila oznámenie o prístupe Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof. Poukázalo sa na dôležitosť tejto otázky. Odvtedy postihli Európu rôzne katastrofy a mali veľmi negatívne dôsledky na verejnosť, krajinu, hospodárstvo a životné prostredie.

Oznámenie Komisie vo všeobecnosti uplatnilo príslušný prístup, hoci ten bol podľa názoru Parlamentu neadekvátny. Komisia navyše mešká s realizáciou záväzkov, ktoré prijala v tomto oznámení.

Jedným takým príkladom je jej záväzok vypracovať zoznam preventívnych opatrení, ktoré má financovať Európska únia a ktoré majú realizovať členské štáty. Po dvoch rokoch sa pýtam: kde je tento zoznam? Bude Komisia čakať na ďalší viacročný finančný rámec predtým, než zoznam predloží? Ďalšie dva roky od tohto momentu?

Minulý rok v septembri zatiaľ Parlament prijal správu práve o tejto záležitosti. Táto správa predkladá súbor dôležitých odporúčaní. Je dôležité povedať, že tejto správe predchádzala oveľa rozsiahlejšia diskusia, a to nielen tu v Parlamente, ale aj so širokým spektrom vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré pôsobia v rôznych fázach zvládania katastrof.

Správa zhromaždila aj veľa skúseností z týchto katastrof od ľudí, ktorí nimi boli postihnutí v priebehu posledného roka. Z množstva bodov, ktoré správa obsahuje, by som tu chcel uviesť niekoľko konkrétnych bodov. Bol definovaný rozsah opatrení ako cieľov osobitnej podpory členských štátov s cieľom pomôcť pri riešení rizikových situácií v oblastiach, ako sú správa lesného hospodárstva, ochrana pobrežia, obnova a ochrana povodí, ochrana a modernizácia obývaných oblastí, ktoré sú mimoriadne zraniteľné vzhľadom na určité typy katastrof, a zachovanie poľnohospodárskej činnosti v oblastiach, ktoré sú postihnuté úbytkom obyvateľstva a v ktorých hrozí riziko prírodných katastrof.

Ako zohľadnila Komisia tieto oblasti v zozname opatrení, ktorý sa má vypracovať, alebo ako ich plánuje zohľadniť? Správa navrhuje aj vytvorenie verejného poľnohospodárskeho poistenia v Európe a inštitúciu systému minimálnej kompenzácie poľnohospodárom postihnutým katastrofami.

Konštatujem, že sa to veľmi odlišuje od súčasnej možnosti, že členské štáty budú dotovať poistenie interne s kontrolou stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Navrhuje sa poistenie financované z rozpočtových prostriedkov Spoločenstva na základe rovnoprávnosti, čo sa týka ochrany proti katastrofám, pre všetkých poľnohospodárov bez ohľadu na to, či pochádzajú z členských štátov, ktoré najviac potrebujú pomoc, alebo či pochádzajú z bohatých krajín.

Ako vieme, katastrofy sú veľmi nespravodlivé a takmer vždy zasiahnu najviac tých, ktorí sú najmenej schopní brániť sa, či už ide o ľudí, alebo o krajiny. Ak existuje nejaká oblasť, v ktorej je potrebné zabezpečiť hmatateľné vyjadrenie solidarity EÚ a zásady súdržnosti, tak je to práve ochrana verejnosti, hospodárstva a životného prostredia v prípade katastrof.

Preto by som sa tu chcel spýtať, čo Komisia urobí, aby znížila existujúcu nerovnováhu medzi regiónmi a členskými štátmi v tejto oblasti, inými slovami, čo urobí, aby pomohla zlepšiť prevenciu v regiónoch a členských štátoch, ktoré sú väčšmi vystavené riziku a ktoré disponujú nižšou hospodárskou výkonnosťou. Ďalšia oblasť, na ktorú sa správa vzťahuje, je posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a vytvorenie prepojení medzi rôznymi systémami včasného varovania. Aké kroky sa už podnikli v tejto oblasti? Aké kroky sa podniknú neskôr? Napokon je vhodné pripomenúť, že v nadväznosti na prevenciu a s ohľadom na skúsenosti z nedávnych katastrof je čoraz naliehavejšie preskúmať právne predpisy o Fonde solidarity, aby sa umožnila flexibilnejšia a včasnejšia mobilizácia tohto nástroja.

Čo už Komisia vykonala alebo čo urobí pre toto preskúmanie? Pripomínam, že pred rokom Madeiru postihla veľká katastrofa, ktorá mala ľudské obete a spôsobila veľké materiálne škody na strategickej infraštruktúre a základnom vybavení. Teraz už uplynul rok a Madeira ešte stále nedostala ani jediný cent pomoci z EÚ. Čo podnikne Komisia, aby túto situáciu zmenila, keď predpisy Fondu solidarity momentálne stanovujú, že by mal pomôcť, aby sa rýchlo obnovili normálne životné podmienky, a že by mal konať rýchlo a účinne, aby čo najrýchlejšie pomohol zmobilizovať záchranné služby. Kde je táto rýchlosť, keď po roku Madeira ešte stále nedostala ani jediný cent pomoci z EÚ?

Na záver, pán predsedajúci, vyzývam ešte raz Komisiu, aby považovala širokú zhodu v súvislosti s touto správou, keď sa o nej hlasovalo a diskutovalo, za jasné znamenie, že tieto odporúčania, odporúčania obsiahnuté v tejto správe, sa musia zrealizovať. Mnohé z týchto odporúčaní boli uvedené už v predošlých uzneseniach Parlamentu, ale, žiaľ, nič sa neurobilo a Komisia je osobitne zodpovedná za toto meškanie.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať Parlamentu za možnosť vymeniť si názory na prevenciu katastrof a najmä pánovi Ferreirovi za jeho pretrvávajúci záujem o túto vec.

Minuloročné katastrofy boli poučným upozornením, že EÚ a jej členské štáty musia zintenzívniť prácu na prevencii katastrof. Musíme byť ambiciózni. Všetci vieme, že investície do prevencie katastrof sa vyplatia. Zabezpečenie nákladovo účinných a zvýšených investícií do prevencie katastrof je zároveň náročnou úlohou.

Teraz hodnotíme účinnosť existujúcich finančných nástrojov EÚ. Vyvíjame aj katalóg preventívnych opatrení, ktoré by sa podľa členských štátov mohli financovať z prostriedkov EÚ.

Naším cieľom je zvýšiť vplyv finančných prostriedkov EÚ a urýchliť realizáciu podpory z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Skúmame aj inovačné finančné nástroje, ako napríklad združovanie poistiek na spoločné znášanie rizika. Účinné investície do prevencie katastrof pomôžu zachrániť životy, obmedziť škody a v konečnom dôsledku ušetriť peniaze.

Prebiehajú aj akcie s cieľom zlepšiť naše poznatky o katastrofách. Pracovali sme s Európskou environmentálnou agentúrou na správe vyhodnocujúcej častosť katastrof v Európe a ich vplyv na ľudí, hospodárstva a ekosystémy. Potrebujeme aj jasné a transparentné vyhodnotenie rizík, ktorým čelíme.

Dvadsiateho prvého decembra minulý rok sme vydali dokument s usmerneniami o vnútroštátnom hodnotení a mapovaní rizika, aby sme povzbudili členské štáty pri posilňovaní rozsiahlej kultúry riadenia rizík. Vypracovanie plnohodnotných politík riadenia rizík si bude vyžadovať zapojenie všetkých aktérov. Zvýšená frekvencia a intenzita katastrof v Európe by mala byť aj ďalším podnetom, aby členské štáty investovali do pripravenosti a vybudovali si svoje kapacity.

Popri preventívnych prvkoch je rovnako dôležité, aby členské štáty a Európa ako celok dokázali zabezpečiť najlepšiu možnú reakciu. Minulý rok v októbri sme vypracovali náš návrh politiky pre schopnosť EÚ reagovať na katastrofy. Naším cieľom je zlepšiť účinnosť, dôslednosť a viditeľnosť reakcie EÚ na katastrofy.

  Richard Seeber, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Solidarita je tým správnym slovom na začiatok. Keď dôjde ku katastrofám – či už sú spôsobené človekom, alebo sú prírodné –, musíme v Európe stáť bok po boku. To je dôležité z hľadiska európskej integrácie.

Druhé kľúčové slovo, ktoré tu musíme spomenúť, je rýchlosť. Je dôležité poskytnúť pomoc rýchlo, pretože rýchla pomoc je najúčinnejšou formou pomoci.

Po tretie, musím však poukázať na to, že za ochranu obyvateľstva pred takýmito katastrofami – tam, kde je to možné – sú zodpovedné členské štáty. Musíme preskúmať, ako môžeme využiť európske zdroje a aj finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii, hospodárnejším a účinnejším spôsobom. Mal by som však poukázať aj na to, že mnohé členské štáty žiadajú o európske zdroje, aby zakryli skutočnosť, že ony samotné prijímajú nedostatočné opatrenia.

Čo môžeme urobiť na úrovni EÚ? Máme dve hlavné nákladové položky: po prvé, Európsky fond regionálneho rozvoja, za ktorý je zodpovedný pán komisár Hahn, a po druhé, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, v súvislosti s ktorým by sme mohli prostriedky, ktoré sú už k dispozícii, využiť lepšie. Kľúčom je prevencia. To znamená, že veľmi veľa katastrofám, najmä povodniam, sa dalo zabrániť prostredníctvom vhodného územného plánovania. Máme už smernicu o povodniach, v súvislosti s ktorou bolo jasné, že s našimi existujúcimi zdrojmi sme vlastne mohli dosiahnuť veľa, ak by sme boli prijali správne opatrenia, ako napríklad mapovanie, hodnotenie rizika a ako tretie opatrenie vytvorenie plánov preventívnych opatrení.

Chcel by som, aby Komisia popri preventívnych opatreniach, ktoré navrhla, preskúmala najmä oblasti, v ktorých vládne sucho a nedostatok vody. V týchto oblastiach nám stále chýba nástroj, ako je smernica o povodniach, a mohli sme tu urobiť veľa práce.

Vzhľadom na samotný katalóg preventívnych opatrení musím povedať, že v tejto súvislosti je určite rozhodujúca koordinácia, inými slovami, aby sme sa snažili zohľadniť tieto aspekty v iných politických oblastiach. Pod dohľadom Komisie musia členské štáty vypracovať aj rizikové mapy všetkých oblastí.

  Edite Estrela, v mene skupiny S&D. – (PT) Táto rozprava sa v Parlamente stále opakuje. Žiaľ, prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy sú čoraz častejšie a ničivejšie.

Hoci zodpovednosť za prevenciu katastrof majú primárne členské štáty, Európska únia môže významne pomôcť. Existujú určité nástroje Spoločenstva na podporu tejto preventívnej činnosti proti katastrofám.

Je však dôležité, aby sa tieto nástroje vyhodnotili, aby sme mohli lepšie identifikovať medzery. Okrem toho je potrebné zlepšiť aj mechanizmy financovania. Už sa to tu spomenulo, ale chcela by som zopakovať, že v prípade Madeiry ešte nebola prisľúbená žiadna pomoc, a je jasné, že obete tejto katastrofy nemôžu čakať večne.

Komisia bola viackrát požiadaná, aby vypracovala usmernenia Spoločenstva pre mapovanie rizika. Chcela by som tiež zdôrazniť význam uskutočnenia úplnej inventarizácie zdrojov informácií, pretože pokračovať primeraných spôsobom možno len vtedy, ak sú dostupné presné informácie.

Niektoré z návrhov a podnetov predložených v správe pána Ferreiru boli uvedené v mojej správe, ktorú Parlament prijal v roku 2006, a Komisia doteraz nereagovala na mnohé z týchto návrhov. Preto by som sa chcela spýtať pána komisára, či môže podať správu o práci, ktorá sa doteraz vykonala v súvislosti s vytvorením Európskeho monitorovacieho strediska pre sucho, a aj o smernici o lesných požiaroch.

  Catherine Bearder, v mene skupiny ALDE. – Letá sú teplejšie a búrky sú silnejšie. Dažde sú čoraz nepredvídateľnejšie a máme viac súch spôsobujúcich požiare ohrozujúce životy na našom kontinente. Sotva existuje krajina, ktorá v uplynulých rokoch unikla prírodnej katastrofe, a to nezohľadňujem človekom spôsobené katastrofy, ako napríklad Černobyľ a aktuálnejší prípad toxickej nádrže v Maďarsku.

Občania očakávajú od zvolených zástupcov, že zabezpečia účinné a spoľahlivé plánovanie ich ochrany a jeho zavedenie do praxe. Od Komisie sme počuli veľa sľubov a správ, no uskutočnilo sa len málo konkrétnych krokov. Dostali sme sľub, že sa dosiahne pokrok pri vytvorení siete kompetentných vnútroštátnych služieb v členských štátoch. Mapa infraštruktúry, ktorá už je k dispozícii a môže sa použiť v prípade katastrofy, bola sľúbená v roku 2009. Teraz treba požiadať vnútroštátne orgány, aby hlavné zariadenia uviedli do pohotovostného režimu, aby boli k dispozícii pre rýchlu európsku pomoc, ak bude potrebná.

V našom regióne máme v meste Bracknell svetoznáme stredisko predpovede počasia pre široké okolie. Jeho informácie pomáhajú námorníkom, plánovačom v oblasti letectva a núdzových situácií z rôznych zdrojov v reálnom čase na celom svete, ale potrebujeme viac než tento druh zariadení. Musíme vedieť, kde sú trénované tímy záchranných služieb. Musíme vedieť, kde sú núdzové zásoby potravín, stany a deky.

Musíme vedieť, kde sú zariadenia, ktoré zachránia životy občanov našej Únie, keď ich budú potrebovať. Komisia musí teraz predložiť tieto plány. Ďalšia katastrofa je už možno za rohom.

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Chcela by som začať tým, že úplne podporujem, čo povedala moja kolegyňa. Prevencia prírodných a človekom spôsobených katastrof má obrovský a čoraz väčší význam a Komisia nám systematicky predkladá množstvo cieľov v oblasti procesov a časového plánu.

Je tu však veľmi komplikovaný problém, ktorý som už spomenula. Fond solidarity je nástrojom, ktorý za normálnych okolností reaguje na tieto situácie, ale robí tak po veľmi, veľmi dlhom čase v rozmedzí deviatich mesiacov až jedného roka, a to je po katastrofe. Ako sa už spomenulo – a ja to budem ďalej opakovať, pretože to musíme opakovať dovtedy, kým to bude potrebné –, na Madeire sa pred rokom udiala veľká katastrofa a Madeira ešte nedostala žiadnu pomoc.

Preto by som chcela túto otázku opäť zdôrazniť: nie je načase, aby Komisia preskúmala postup prideľovania vlastných finančných prostriedkov a model financovania? Ako môžeme zachovať fond, ktorý sa má zaoberať čoraz dramatickejšími výnimočnými situáciami? Nevieme, kde sa to stane, ale vieme, že sa to stane, a zmena klímy to dokazuje. Výnimka sa preto nemôže uplatňovať na situáciu, ku ktorej dochádza pravidelne.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) V oblasti predchádzania prírodným a človekom spôsobeným katastrofám máme veľa možností na zlepšenie súčasných mechanizmov.

Kým pri preventívnych opatreniach voči prírodným katastrofám sa musíme usilovať najmä o skvalitnenie systémov monitorovania prírodných javov – či už sú to meteorologické zmeny, alebo tektonické pohyby – a následné zlepšenie matematických modelov vyhodnocovania a predpovedí zmien, ich dôsledkov a súvisiacich mechanizmov výstrahy či následnej evakuácie, v oblasti človekom spôsobených katastrof môžme pracovať omnoho efektívnejšie.

Poznajúc riziká rozličných činností ľudstva, najmä životné prostredie ohrozujúcich podnikateľských aktivít, vieme dobrými regulačnými opatreniami už preventívne znížiť riziko vzniku možnej katastrofy z vykonávania akejkoľvek rizikovej činnosti. Preventívny regulačný rámec, rovnako ako aj systémy dohľadu, kontroly, sankcií a represií však musia byť komplexné a vykonávané s plnou vážnosťou a dôrazom.

V záujme ochrany zdravia a životov našich občanov preto musíme sústavne pracovať na zlepšení týchto mechanizmov ochrany pred katastrofami.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Môžeme súhlasiť s tým, čo sa tu povedalo. Počet katastrof sa naďalej zvyšuje. EÚ by skutočne mohla v tejto veci urobiť veľa: výmenou informácií, podporou a solidaritou. Tu sa, samozrejme, získava pridaná hodnota, ktorú možno očakávať len od Únie, pokiaľ ide o tieto záležitosti.

Chcel by som však využiť túto príležitosť a položiť pánovi komisárovi jednu otázku. Asi pred tromi či štyrmi rokmi došlo v Rusku k obrovskému lesnému požiaru, ktorý viedol k veľkému poškodeniu našej krajiny Fínska dymom. Veľa ľudí skutočne trpelo vážnymi zdravotnými problémami spôsobenými týmto dymom. V tom čase sa Európsky parlament rozhodol vyzvať Komisiu, aby rokovala s Ruskom o dohode, ako by EÚ mohla pomôcť v takých prípadoch a poskytnúť potrebnú pomoc, ktorú Rusko vtedy potrebovalo, ale ktorú nebolo ochotné prijať. Chcel by som vedieť, či Komisia pokročila v tejto veci a pri realizácii opatrení.

Katastrofy sa neobmedzujú len na EÚ. Dochádza k nim aj za našimi hranicami a často majú vplyv na členské štáty EÚ. Chcel by som vedieť, aký pokrok sa v tejto súvislosti dosiahol s Ruskom.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Za uplynulých 15 rokov sa počet prírodných a človekom spôsobených katastrof výrazne zvýšil a sme svedkami javov, ktoré sú závažnejšie a častejšie takmer vo všetkých krajinách Európskej únie s vážnymi dôsledkami na hospodárstvo, infraštruktúru a ekosystémy.

Potrebujeme naliehavý prístup EÚ, aby sme vyvinuli preventívne politiky a identifikovali a prispôsobili relevantné finančné nástroje. Fond solidarity Európskej únie a vnútroštátne fondy už nie sú schopné vyrovnať sa s častými katastrofami.

Chcel by som sa spýtať pána komisára, ktorý je prítomný, kedy bude možné poskytnúť údaje a zmapovať rizikové oblasti, ako sa uviedlo v jeho oznámení z 23. februára 2009. Napokon ľutujem, že smernica o pôde zameraná na zlepšenie územného riadenia bola určitý čas v Rade zablokovaná.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D). – (RO) Po ekologickej katastrofe v Maďarsku minulý rok v októbri som Európsku komisiu pri viacerých príležitostiach upozornila na problematiku prevencie katastrof v ťažobnom priemysle. V prípade ťažobného odvetvia môžu mať nehody často cezhraničný dosah. To je ešte viac dôvodom, prečo je Európska únia povinná zabezpečiť, aby sa prijali všetky možné opatrenia na zníženie rizika nehôd a zvýšenie rýchlosti a účinnosti reakcie, ak napriek všetkému k týmto nehodám dôjde.

V odpovedi na moje otázky mi Komisia potvrdila, že odpad, ktorý unikol pri nehode v Maďarsku do životného prostredia vrátane Dunaja, bol vlastne toxický, hoci to orgány najprv popreli. To je úplne jasný príklad nariadení, ktoré sa neuplatňujú, teda situácie, ktorá sa musí čo najrýchlejšie zmeniť.

Európska komisia je povinná prijať bezodkladné opatrenia v súvislosti s uznesením, ktoré minulý rok prijal Parlament a ktoré vyzývalo na zákaz používania technológií založených na kyanide pri ťažbe, keďže predstavujú obrovskú cezhraničnú hrozbu pre ekosystémy.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE). – (RO) Správa o prístupe Spoločenstve k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof, prijatá v septembri 2010, obsahuje niekoľko dôležitých odkazov zameraných priamo na poľnohospodárstvo. Správa osobitne uvádza skutočnosť, že poľnohospodárska výroba je citlivá na klimatické javy, ako sú sucho, mráz, krupobitie, lesné požiare, povodne, zosuvy pôdy a iné. Správa obsahuje aj množstvo dôležitých návrhov zameraných na zmiernenie dosahu týchto problémov. Autor už spomenul myšlienku, aby sa poľnohospodárstvu poskytli nejaké istoty.

Chcel by som zdôrazniť dôležitosť účinného riešenia týchto problémov najmä v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorej cieľom je, aby poľnohospodárstvo zohrávalo úlohu pri výrobe potravín a hlavnú úlohu pri ochrane životného prostredia.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Maďarsko dostalo minulý rok v októbri odbornú pomoc a materiálne zdroje, aby sa vyrovnalo so škodami spôsobenými katastrofou s červeným kalom, no nebola poskytnutá žiadna podstatná pomoc. Ľuďom bolo veľmi ťažké vysvetliť, prečo možno poskytnúť humanitárnu pomoc občanom mimo EÚ, ale nie členským štátom EÚ. Je zrejmé, že zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, sa musí uplatniť v prípade priemyselných katastrof, ale vo väčšine týchto prípadov nemajú tieto podniky dosť peňazí. Komisia prisľúbila, že zavedie povinné poistenie zodpovednosti za ekologické škody pre všetky podniky vykonávajúce nebezpečné činnosti. Zároveň navrhujem, aby sa na základe vhodného nariadenia umožnilo využitie Fondu solidarity na čiastočné zmiernenie dosahu priemyselných katastrof, zdôrazňujem, že čiastočné...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Koncepcia prevencie katastrof najmä v prípade týkajúcom sa našich maďarských priateľov si jednoznačne zaslúži veľkú pozornosť, pretože pri katastrofe s toxickým kalom v Maďarsku minulý rok v októbri došlo s viacerým nedostatkom. Komisia vo svojej správe uviedla, že miestne orgány jednoznačne zlyhali, pretože neklasifikovali nebezpečný kal a dopustili sa závažných chýb v súvislosti so stavebnými opatreniami na hrádzi. Komisia tiež zistila, že európsky katalóg týkajúci sa odpadu – smerníc o odpade z ťažobného priemyslu – nebol transponovaný do maďarského práva. Preto je dôležité, aby jednotlivé členské štáty začlenili európske normy do svojich právnych noriem záväzným spôsobom.

Okrem prevencie katastrof je tiež dôležité riadne uplatňovanie týchto európskych noriem, rovnako ako aj výmena osvedčených postupov a pomoc členským štátom, aby si dokázali pomôcť samy. Najmä počas tohto Európskeho roka dobrovoľníckej práce je dôležité a správne, aby sa členské štáty inšpirovali príkladom tých členských štátov, ktoré majú celoplošné dobrovoľné hasičské zbory, záchranné služby atď.

  Iosif Matula (PPE). – (RO) Medzi najväčšie problémy, pred ktorými teraz stojí Európska únia, patrí nárast závažnosti prírodných katastrof a ich dôsledky. Štatistiky naznačujú, že za posledných 20 rokov sa v Európe udialo 953 katastrof, pri ktorých zomrelo takmer 90 000 osôb a ktorých hospodárske škody dosiahli 269 miliárd USD.

Aby bolo možné reagovať na následky spôsobené týmito javmi, je potrebná tabuľka rizika spolu s dôsledným plánom na riadenie environmentálnych faktorov. Zachovanie a rozšírenie zalesnených oblastí, ako aj zelených zón v mestských oblastiach, musí byť prioritou pre nás všetkých. Je veľmi dôležité, aby sme patričný význam priradili informovaniu a osvete verejnosti s cieľom predchádzať následkom katastrof. Medzinárodný deň predchádzania prírodným katastrofám je toho dobrým príkladom. Myslím si tiež, že všetky nástroje sa musia zefektívniť...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Luís Paulo Alves (S&D). – (PT) Obavy, ktoré tu boli vyjadrené v súvislosti s prevenciou katastrof a reakciou na ne, sú pre našich ľudí, ktorí nemôžu čakať a ktorých by sme nemali nechať čakať, veľmi citlivou a mimoriadne dôležitou vecou.

Hovoríme o veľmi citlivých situáciách, ktoré sa týkajú bezpečnosti ľudí a ich majetku a ktoré sa často týkajú nás všetkých pre straty na životoch, deštrukciu rodín a zničenie celého živobytia. Všetky naše prejavy však zavážia málo v porovnaní s tragédiami, ktoré nás všetkých zasahujú prostredníctvom médií a v dôsledku ktorých si uvedomujeme, že naša práca, ktorú by sme mali vykonať pri prevencii, minimalizácii alebo lepšej pomoci vzhľadom na tieto situácie, nemôže zaostávať.

Pán komisár, kolegovia poslanci veľmi dobre poukázali na túto vec. Je to prípad, keď EÚ môže lepšie ukázať verejnosti, že je tu, aby im pomohla pri prevencii katastrof a predovšetkým im poskytla podporu, keď ju najviac potrebujú a keď sú najzraniteľnejší v prípade týchto katastrof.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Veľmi dobre si uvedomujeme faktory, ktoré viedli k nárastu počtu katastrof v uplynulých rokoch: vieme, okrem iného, o zmene klímy, o prudkej industrializácii v rozvojových krajinách a rastúcom počte obyvateľstva na svete.

Pravda je však aj to, že mnohé katastrofy sú jednoducho spôsobené človekom, a v tejto súvislosti musíme povedať, že by sa mala uplatniť zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí. Žiadať vždy okamžite pomoc z Únie je nesprávna cesta. Európska solidarita je však, samozrejme, skutočne potrebná vtedy, keď dôjde ku katastrofám naozaj v dôsledku vyššej moci, keď dôjde ku skutočným prírodným katastrofám. V tejto súvislosti niet pochýb o tom, že naša európska solidarita by mala začať s prevenciou – napríklad v súvislosti s ochrannými štruktúrami na prevenciu lavín, s protipovodňovými zábranami a systémami mapovania a monitorovania.

Okrem toho by sme naozaj mali mať niečo ako európsku službu pre prípad katastrof, ktorú možno vyslať, keď je potrebná veľmi rýchla pomoc, aby sa zabránilo tomu najhoršiemu.

  Seán Kelly (PPE). – Veľa sa tu dnes hovorí o módnych slovách, ale kľúčové módne slovo je prvé slovo na tabuli: prevencia. Ako hovorí staré príslovie, predchádzať je lepšie než liečiť a určite sa musíme pokúsiť predchádzať prírodným katastrofám na základe najnovších trendov, vypracovať určité predpovede a zaviesť preventívne opatrenia.

Potrebujeme aj určitý typ celoeurópskeho mechanizmu poistenia, pretože inak si postihnuté oblasti nebudú môcť dovoliť poistenie. Napríklad v oblasti, z ktorej pochádzam, v meste Clonmel, poistné vzrástlo na šesťnásobok v dôsledku rizika povodní.

Napokon sa chcem opýtať, koľko krajín môže skutočne povedať, že postupovali podľa odporúčaní Komisie najmä v súvislosti so smernicou o povodniach. Viem, že v našej krajine sa riadne neuplatňovala. Krajiny musia prevziať zodpovednosť rovnako ako Komisia. Na základe spolupráce môžeme aspoň zmierniť problémy.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Všetci vyvodzujeme určitý záver z obrovských, katastrofických lesných požiarov, ktoré takmer každé leto zasahujú členské štáty v južnej Európe a s ktorými má Grécko strašnú a traumatizujúcu skúsenosť: kľúčovým slovom v súvislosti s rýchlou a účinnou reakciou na prírodné a človekom spôsobené katastrofy v Európe je solidarita. Lisabonská zmluva navyše zaviedla ustanovenie o solidarite na poskytovanie pomoci členským štátom trpiacim dôsledkami prírodných katastrof.

Musíme sa pripraviť na riadne a účinné uplatňovanie tohto ustanovenia. Inak to bude tak, ako keby sme ignorovali 70 % európskych občanov, ktorí môžu mať prospech z pomoci stanovenej Európskou úniou, ak ich krajina čelí prírodnej katastrofe. Je dôležité, aby sme nedovolili rozpočtovým tlakom ovplyvniť politiku a poskytovanie finančných prostriedkov občanom v súvislosti s prevenciou katastrof.

Je tiež dôležité...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Johannes Hahn, člen Komisie. – (DE) Najprv by som chcel poďakovať všetkým za rozsiahle príspevky do rozpravy. Vo všetkých prípadoch týkajúcich sa právomocí mojej kolegyne pani Georgievovej (Georgieva) vám poskytneme písomné odpovede, napríklad čo sa týka stavu rozhovorov a rokovaní s Ruskom o otázke informácií a monitorovania.

Chcel by som však túto príležitosť využiť – keďže Fond solidarity patrí do mojej pôsobnosti – a povedať vám, že tento fond je nástrojom, ktorý bol vytvorený pred siedmimi či ôsmimi rokmi a ktorý nie je financovaný z rozpočtu. Keď dôjde ku katastrofe, je potrebné vykonať veľmi komplexný postup – najprv sa uskutoční vyhodnotenie a potom sa vykoná spolurozhodovanie Európskeho parlamentu a Rady –, čo môže viesť k meškaniu.

V konkrétnom prípade Madeiry vám môžem povedať, že v priebehu nasledujúcich 14 dní dostaneme podpis a platbu. Meškanie bolo spôsobené aj tým, že členský štát veľmi neskoro poskytol množstvo potrebných informácií. To sa tiež musí vziať do úvahy. Napokon musíme aj preukázať – a musí byť možné overiť to –, na čo sa vlastne použili finančné prostriedky. Napriek tomu by sa mala aj naďalej rozvíjať štruktúra Fondu solidarity. Diskusie v tomto zmysle prebiehajú aj v rámci Komisie.

Otázku zhodnotenia sucha možno, otvorene povedané, začleniť pomerne ťažko. Situácia je odlišná napríklad v súvislosti s technologickými katastrofami. Tieto otázky treba prehodnotiť vzhľadom na skúsenosti, ktoré sme získali v uplynulých rokoch.

Čo sa týka finančných prostriedkov poskytnutých napríklad v oblasti štrukturálnych fondov, pre celú Európu je v súčasnom finančnom období k dispozícii celkom 7,5 miliardy EUR na prevenciu rizika a zodpovedajúce environmentálne ochranné opatrenia. Z toho bolo už asi 20 % pridelených na konkrétne projekty.

Ako poslanci EP za volebný obvod alebo región viete rovnako dobre ako ja, že často vznikajú administratívne problémy medzi regiónmi a členskými štátmi, pretože nie je jasné, kto je za čo zodpovedný. V praxi to často vedie k meškaniu pri realizácii projektov. Prekonanie týchto problémov by bolo dôležitým výsledkom, pretože je v záujme ľudí a regiónov, aby sme skutočne využívali peniaze, ktoré boli poskytnuté, a aby sme nestroskotali na administratívnych alebo byrokratických problémoch, alebo aby sme nedovolili, aby tieto problémy spôsobovali meškanie.

Napokon by som chcel povedať, že koncom roka skutočne plánujeme predložiť legislatívny návrh týkajúci sa toho, ako môžeme postupovať cielenejšie vzhľadom na spôsob monitorovania a reakcie na katastrofy v Európe. Chcel by som vám ešte raz poďakovať za nasadenie a vytrvalosť v tejto veci a chcel by som vás ešte raz požiadať, aby sme naďalej venovali – a touto poznámkou končím – takú veľkú pozornosť realizácii a využívaniu finančných zdrojov, ktoré majú členské štáty v zásade k dispozícii.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ádám Kósa (PPE), písomne. – (HU) V oznámení z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof sa Komisia, okrem iného, podujala na úlohu zosúladiť dostupné a existujúce informačné zdroje o preventívnych opatreniach a katastrofách. Chcel by som túto príležitosť využiť a poznamenať, že spôsob, akým vláda Nového Zélandu upozornila sluchovo postihnutých ľudí počas poslednej katastrofy, je inšpirujúcim príkladom, ktorý treba zaviesť v praxi. Koncom roka 2010 vláda Nového Zélandu zverejnila viacero materiálov, ako aj DVD, ktoré pripravovali zainteresované strany, orgány a obyvateľstvo s využitím znakovej reči pre prípad katastrofy. Tento postup zachránil životy i majetok. Podľa miestnych občianskych organizácií a Svetovej federácie nepočujúcich (www.wfdeaf.org) by mali byť vláda Queenslandu a Austrálsky úrad pre komunikácie a médiá (ACMA) hrdé na úspech, ktorý sa dosiahol vďaka ich vynikajúcej príprave a spolupráci a najmä poskytnutiu bezprostrednej a okamžitej komunikácie, ktorá bola zameraná na nepočujúcich, a to napriek tragédiám, ktoré sa, žiaľ, aj tak udiali. Vzhľadom na to dúfam, že Komisia preskúma postup tohto štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, a spopularizuje a presadí jeho realizáciu v členských štátoch, ako aj v rámci uplatňovania zdrojov EÚ.

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

5. Kríza vyvolaná sopečným popolom (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava:

- o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladajú Marian-Jean Marinescu a Mathieu Grosch v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (O-0198/2010 – B7-0015/2011);

- o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladá Saïd El Khadraoui v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (O-000052/2011 – B7-0204/2011);

- o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladá Gesine Meissnerová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (O-000049/2011 – B7-0202/2011);

- a o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladá Roberts Zīle v mene Európskych konzervatívcov a reformistov (O-000051/2011 – B7-0203/2011).

  Marian-Jean Marinescu, autor. – (RO) Erupcia sopky minulý rok v apríli spôsobila uzatvorenie mnohých častí európskeho vzdušného priestoru. Následná kríza sa dotkla viac ako 10 miliónov cestujúcich a mala vážne hospodárske následky. Uznesenie o kríze vyvolanej sopečným popolom malo veľa nedostatkov, ako napríklad nedostatočná koordinácia medzi inštitúciami, chýbajúce špecifikácie a nedostatočná pružnosť, nehovoriac o neschopnosti maximálne využiť technické zdroje.

Povedal som to vtedy a stále si myslím, že je mimoriadne dôležité prijať opatrenia potrebné na to, aby sme mohli zaistiť, že nová erupcia sopky nebude mať rovnaké následky. Zodpovednosť za bezpečnosť letov, ktorá zahŕňa vyhnutie sa oblastiam kontaminovaným popolom, musí niesť prevádzkovateľ a posádka. Prevádzkovatelia musia mať presné údaje, aby mohli vykonať najlepšie riešenia. Piloti sú vyškolení zvládať mimoriadne letové podmienky a majú skúsenosti potrebné na hodnotenie rizika a rozhodnutie o presmerovaní letu.

Na čo najväčšiu možnú účinnosť tohto postupu sú potrebné tieto veci: musia sa zlepšiť dohľad a predpovede a musí sa investovať viac peňazí do pozemného a vzdušného vybavenia. Technická štruktúra musí byť schopná v reálnom čase poskytovať presné údaje a neustále predpovede, čo súčasná technológia vie zabezpečiť. Používanie viacerých stredísk na zbieranie a poskytovanie týchto informácií zlepší hodnotenie rizika a plánovanie príslušného letu. Musí sa ujasniť úloha inštitúcií krízového riadenia s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia dostali tieto informácie, ktoré potrebujú na prijímanie rozhodnutí.

Regulačný orgán musí byť zodpovedný za dohľad a poradné strediská o oblakoch sopečného popola sú zodpovedné za informovanie poskytovateľov letových navigačných služieb o erupciách a rizikových oblastiach. Poskytovatelia služieb musia posádky lietadiel informovať o oblastiach s vysokým rizikom prítomnosti popola. Zúčastnené strany sa musia školiť v oblasti účinného krízového riadenia, a to prostredníctvom simulačných cvičení.

Myslím si, že je absolútnou povinnosťou Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) vypracovať špecifikácie potrebné na ujasnenie zodpovedností a kontroly na operačnej úrovni. Dosiahnutie jednotného európskeho vzdušného priestoru a zavedenie európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR by vo veľkej miere uľahčili rozhodovací proces a výrazne by zmiernili následky v prípade krízy. Myslím si, že to sú kľúčové body, ktoré musíme vyriešiť, aby sme mohli zabezpečiť, že budeme v budúcnosti pripravení úspešne riešiť takúto situáciu.

  Brian Simpson, autor. – Vítam príležitosť, ktorú nám táto otázka na ústne zodpovedanie poskytuje, na opätovné preskúmanie problémov, ktoré cestujúci a širší letecký priemysel zažili počas minuloročnej krízy vyvolanej islandskou sopkou.

Minulý rok sa jasne ukázalo, že členské štáty a EÚ ako celok nemali žiadny plán pre takýto prípad, použité údaje boli neúplné, meteorológovia nevedeli alebo vlastne nechceli pomôcť a každý zdokonaľoval umenie obviňovať druhých a namiesto krízového riadenia sa prijala politika averzie voči riziku.

Pán predsedajúci, na rovinu poviem, členské štáty minulý rok stratili odvahu. Ale, pán predsedajúci, to bolo vtedy. A čo budúcnosť? Máme komplexný plán pre ďalší prípad erupcie sopky? Ak k tomu príde, budú v budúcnosti členské štáty postupovať koordinovane na úrovni EÚ? Čo je rozhodujúce, zapoja to do tohto postupu pred vydaním svojich odporúčaní letecký priemysel a najmä letecké spoločnosti? Musíme sa vyhnúť chybám z minulého roka, ktoré sa prejavili nezmyselnou situáciou, že jedna krajina zatvorila svoj vzdušný priestor, zatiaľ čo susedná krajina nechala svoj priestor otvorený, čo viedlo k chaosu, zmätku a obrovským hospodárskym dôsledkom.

Na záver, pán predsedajúci, chcem povedať, že islandská sopka poukázala na jednu dôležitú vec: posilnila argument v prospech jednotného európskeho vzdušného priestoru viac, ako by to mohol urobiť akýkoľvek politik. Našou úlohou je teraz bezodkladne rozviť a dokončiť túto záležitosť, aj keď členské štáty sú ako zvyčajne pri svojich starých zvykoch a chodia okolo tohto veľmi potrebného projektu ako okolo horúcej kaše.

  Gesine Meissner, autorka. – (DE) Pri predchádzajúcom bode programu sme práve hovorili o prírodných katastrofách. V tomto prípade zasiahla sila prírody, ktorá úplne zastavila leteckú dopravu. Eyjafjallajökull – pravdepodobne už každý pozná túto sopku – vybuchla minulý rok a úplne ochromila veľkú časť leteckej dopravy. Mimochodom, počas predchádzajúceho vystúpenia som si opäť všimla, že máme vynikajúceho predsedu Výboru pre dopravu a cestovný ruch, pretože to, čo povedal, je veľmi podobné tomu, čo som chcela povedať ja. Budem sa teraz snažiť trochu zmeniť svoju reč.

Bol to naozaj chaos, pán Simpson to už povedal. Ako Európania máme technické možnosti na vysokej úrovni a koordinujeme už tak veľa vecí, a predsa sme boli v skutočnosti bezmocní, keď išlo o zvládnutie tejto katastrofy a nájdenie jej riešení. Uvedomili sme si, že máme príliš málo platných dohôd. Potom sme zriadili pracovnú skupinu. Otázky, ktoré nás v súvislosti s touto záležitosťou zaujímali, boli, či pracovná skupina už vlastne má nejaké rozumné výsledky, o ktorých je možné diskutovať, a či už zverejnila nejaké štúdie. Prinajmenšom ja o ničom neviem. Radili sme sa naozaj so všetkými medzinárodnými odborníkmi na takéto sopečné erupcie? Napokon, ako sme o tom hovorili už minulý rok na plenárnej schôdzi, existujú ďalšie časti sveta, kde sú sopečné erupcie omnoho častejšie ako v Európe a akosi sa im darí mať aktuálne informácie a koordinovať celú situáciu.

Znepokojuje ma ešte aj niečo ďalšie. Skutočnosť, že potrebujeme prepojený európsky dopravný systém, odznela aj na zasadnutí Rady ministrov dopravy, ktoré sa konalo 4. mája. To by v takých prípadoch, samozrejme, mohlo pomôcť. Ako ďaleko sme sa dostali, pokiaľ ide o schopnosť lepšie reagovať v prípade ďalšieho sopečného výbuchu? Ten, samozrejme, nie je možné predvídať. Ten sa jednoducho stane.

Mám ešte jednu otázku: vieme presne, akú technológiu by sme potrebovali, aby sme vedeli lepšie zvládnuť takúto situáciu? V Nemecku teraz máme vo všetkých meteorologických staniciach vhodné zariadenia, ktoré zbierajú údaje a vedia tieto aktuálne údaje veľmi rýchlo posunúť zodpovedným ľuďom v leteckých spoločnostiach a tiež pilotom, aby sa mohli rozhodnúť, či je bezpečné lietať.

Nebol spomenutý ešte jeden bod, ktorý však v tejto súvislosti považujem za dôležitý: kríza vyvolaná sopečným popolom a následné problémy, ktoré popol spôsobil leteckému priemyslu, postihli 10 miliónov cestujúcich a, samozrejme, tiež mnoho spoločností. Niektorí cestujúci uviazli a nemohli ďalej cestovať. Vynára sa tu preto otázka, ako to je s právami cestujúcich. Máme práva pre cestujúcich v leteckej doprave, ale mám dojem, že v tomto prípade neboli vždy plne uplatnené. Možno by sme mali opäť preskúmať tieto práva cestujúcich.

Je tu mnoho otázok. Pán Hahn, neviem, či ich budete môcť zodpovedať teraz, keďže doprava nie je v skutočnosti vašou oblasťou. V opačnom prípade som si istá, že otázky, ktoré som položila okrem písomných otázok, sa môžu zodpovedať neskôr. Vidíte, že sa nás táto téma veľmi dotýka. Odvetvie leteckej dopravy je predsa veľmi dôležité, a preto potrebujeme jednotný európsky vzdušný priestor.

  Roberts Zīle, autor. – (LV) Nerád by som opakoval, čo povedali poslanci, ale prečo vlastne kladieme túto otázku? Od týchto udalostí prešiel takmer rok a je možné, že sa na ne jednoducho zabudne. Chceli sme zabezpečiť, aby bola táto záležitosť pre Komisiu stále dôležitá, a čakáme na kroky Komisie týkajúce sa týchto sľúbených vecí, ktoré predstavujú poučenie z minuloročnej erupcie sopky. V skutočnosti sa ukázalo, že trh leteckej dopravy je možno takým domácim trhom Európskej únie ako žiadny iný trh s ostatnými druhmi dopravy v Európe. To zas znamená, že prijímanie rozhodnutí a tiež ich príprava si možno vyžadujú postup, ktorý sa odlišuje od postupu potrebného pre iné druhy dopravy. Je to otázka absencie týchto údajov a neúčasti prevádzkovateľov na rozhodovacom procese a tiež skutočnosti, že rozhodnutia sa prijímajú na úrovni členských štátov. V podstate to má, samozrejme, základ v právnych predpisoch. Hoci patrím k politickej skupine, ktorá vždy zastáva zásadu subsidiarity, v tomto prípade si myslím, že vzhľadom na reálnu minuloročnú situáciu by sme na základe tohto príkladu mali posúdiť, či by sa nemali rozhodnutia prijímať viac na európskej úrovni. Cestujúcich tiež znepokojuje, že jednotlivé letecké spoločnosti sa k cestujúcim správajú odlišne, a zakaždým získavať odškodnenie od týchto leteckých spoločností prostredníctvom súdov nie je najjednoduchšie. Jednoznačne by nemala existovať situácia, že rôzne letecké spoločnosti vyjdú z krízy inak, s odlišnými nákladmi. Na záver, ako tretí bod by som chcel zdôrazniť ponaučenie, ktoré sa dá z tejto krízy získať, a to, že v Európskej únii existujú rôzne ostrovy, ktoré, dalo by sa povedať, s ostatnými členskými štátmi Európskej únie nie sú spojené prostredníctvom rôznych druhov dopravy. To znamená, že pri navrhovaní mapy TEN-T, ktoré sa bude robiť tento rok, a rozpočtu na TEN-T na nasledujúci finančný výhľad a tiež rozpočtu politiky súdržnosti by sme mali umožniť investície do ostatných druhov dopravy, aby sme tieto ostrovy mohli spojiť so zvyškom Európskej únie. Ďakujem.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Erupcia sopky Eyjafjallajökull na Islande v apríli roku 2010 mala obrovské dôsledky, ktoré si vyžadovali okamžité konanie EÚ. Komisia preto navrhla bezodkladné opatrenia na koordináciu pozície EÚ a na posilnenie regulačného rámca. Vďaka tomu je Európa na globálnej úrovni silnejším partnerom.

Komisia aktívne pracuje na praktickom zdokonalení existujúcich metodík na vyhýbanie sa sopečnému popolu v leteckej doprave. Komisia napríklad v rámci siedmeho rámcového programu spustila špecifickú výzvu s názvom Technologická podpora krízovej koordinácie pre systém leteckej dopravy v prípade vážnych narušení. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) súbežne vypracováva pravidlá podmienok letovej spôsobilosti a hodnotenia rizík pre bezpečný let vo vzdušnom priestore so sopečným znečistením.

Pokiaľ ide o prevádzkové hľadisko, bol vypracovaný postup v úzkej spolupráci s agentúrou EASA. Tento postup zohľadňuje postupy používané v iných častiach sveta. Hlavné zásady sú tieto: po prvé, letecká spoločnosť je zodpovedá za bezpečnosť svojich činností. Pred prevádzkovaním letov vo vzdušnom priestore znečistenom sopečným popolom musí letecká spoločnosť vypracovať hodnotenie bezpečnostného rizika, ktoré musí schváliť jej úrad pre dohľad. Pri výskyte závažných zmien sa tento postup musí zopakovať.

Po druhé, letecká spoločnosť musí preukázať, že zdroje informácií, ktoré používa na hodnotenie bezpečnostného rizika, sú správne. Musí tiež preukázať svoju schopnosť a spôsobilosť na správnu interpretáciu týchto údajov. Pred začatím prevádzky letov musí letecká spoločnosť od výrobcov získať konkrétne informácie týkajúce sa citlivosti lietadla na vplyv popola vo vzduchu a dosah tohto popola na letovú spôsobilosť. Tieto údaje sa musia zobrať do úvahy pri hodnotení bezpečnostného rizika.

V prípade takýchto prerušení je kľúčovým prvkom spoločné rozhodovanie členských štátov a priemyslu. Na zabezpečenie komplexného a koordinovaného konania Komisia spoločne s organizáciou Eurocontrol na základe zasadnutia Rady ministrov dopravy, ktoré sa konalo 4. mája 2010, zriadila Európsku bunku na koordináciu krízy v leteckej doprave. Od jej vzniku sa konalo viacero schôdzí tejto bunky, aby sa vypracovali jej štruktúry a postupy. Na testovanie a overenie jej včasnej funkčnosti sa táto bunka zúčastní sopečného cvičenia, ktoré je naplánované na 13. a 14. apríla 2011 pod záštitou leteckého orgánu Organizácie Spojených národov – Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

Kríza vyvolaná sopečným popolom poukázala na rozhodujúci význam jednotného európskeho vzdušného priestoru. Komisia preto urýchlila jeho realizáciu napríklad prostredníctvom prijatia systému výkonnosti jednotného európskeho vzdušného priestoru (SES) a súvisiacich celoeurópskych výkonnostných cieľov, prijatia vykonávacích pravidiel pre funkcie riadenia siete, ustanovenia manažéra siete, prijatia vykonávacích pravidiel a usmernení pre funkčné bloky vzdušného priestoru, vymenovania bývalého poslanca EP Georga Jarzembowského ako koordinátora funkčných blokov vzdušného priestoru a pomocou predpokladaného dokončenia rozšírenia kompetencií agentúry EASA na reguláciu bezpečnosti v oblasti riadenia leteckej dopravy najneskôr v apríli 2011.

Dovoľte mi preto na záver povedať, že Komisia pokračuje v práci na týchto veľmi komplexných a technických veciach. Komisia spolupracuje s agentúrou EASA, organizáciou ICAO, členskými štátmi a leteckým priemyslom na zaistení bezpečnosti európskeho vzdušného priestoru.

  Mathieu Grosch, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán Hahn, vašu odpoveď považujem, samozrejme, za odpoveď Komisie a nečakám od vás, že sa budete zaoberať špecifickými otázkami, ktoré dnes predložil Výbor pre dopravu a cestovný ruch.

Jedna vec bola jasná: zrušilo sa viac ako 100 000 letov a zasiahnutých bolo 300 letísk a viac ako 10 miliónov cestujúcich. Musíme sa z takejto udalosti poučiť. To bolo aj dôvodom otázky, ktorú sme dnes položili, pretože sa veľmi rýchlo požadovala koordinácia a tá sa evidentne nedosiahla. V priebehu 24 hodín nie je možné improvizovať koordinovaný postup. To sú otázky, na ktoré chceme dnes odpoveď, a nielen Parlament chce tieto odpovede, občania Európy ich chcú tiež.

Prvá vec, ktorú chceme vedieť, je, či sa zlepšili informácie o následkoch a mieste takýchto fenoménov.

Po druhé, akú úlohu budú v tejto súvislosti zohrávať orgány EÚ v budúcnosti a aké rozhodovacie právomoci budú mať? Budeme mať aj naďalej 27 súbežne existujúcich rozhodnutí, alebo Komisia už má iné návrhy, a do akej miery sa do toho zapoja letecké spoločnosti? Táto otázka sa vynára veľmi často.

Krízový výbor sa má stretávať – stretáva sa a uskutoční aj testy. Je mimoriadne dôležité, aby bol tento Parlament a tým aj európski občania informovaní o výsledkoch týchto testov.

Keď ide o koordináciu, je dôležité, aby fungovala aj mimo EÚ. Musíme sa dohodnúť aj na štruktúrach na medzinárodnej úrovni, keďže vzdušný priestor a aj niektoré katastrofy nepoznajú v tejto súvislosti žiadne hranice.

Pokiaľ ide o nás, ďalším dôležitým faktorom sú cestujúci. Hovoríme o 10 miliónoch cestujúcich, ale týchto 10 miliónov netvorili len turisti, ktorí si radi predĺžili svoju dovolenku, boli tam aj ľudia, ktorí sa súrne potrebovali dostať domov alebo niekam inde. V tomto prípade nemôžeme odkazovať len na práva cestujúcich, máme povinnosť pracovať koordinovaným spôsobom a poskytnúť alternatívy a väčšie využitie iných druhov dopravy. V prípadoch potreby potrebujeme napríklad rýchlejšie vyčlenenie železničných tratí. To tiež nie je možné improvizovať v priebehu 24 hodín. Tieto otázky chceme položiť aj v mene občanov a cestujúcich. Nejde len o to, vysvetliť ich práva.

V neposlednom rade – a vy ste to spomenuli – bloky vzdušného priestoru, inak nazývané FAB – funkčné bloky vzdušného priestoru: návrh je, aby ich bolo sedem namiesto 27. To by mohlo fungovať. Trúfam si však dnes jednoducho predpovedať, že sa nám to do roku 2012 nepodarí, pretože členské štáty to nechcú. V tomto ohľade musíme tiež navonok vyslať veľmi jasný signál, že zníženie počtu blokov vzdušného priestoru je nevyhnutné. To by mohlo tiež fungovať. Pán Hahn, pozývam vás, aby ste prišli do Maastrichtu – nie je to pre vás veľmi ďaleko. Tam už funguje spolupráca medzi tromi alebo štyrmi krajinami, pokiaľ ide o vrchnú vrstvu vzdušného priestoru. Tam sa riešia všetky problémy, ktoré krajiny predložia. Choďte tam, navrhnite to Komisii a použite to ako model pre Európu, pre sedem FAB. Potom to budeme môcť regulovať v priebehu dvanástich mesiacov.

  Edit Herczog, v mene skupiny S&D. – Keďže nie som členkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch, niektorí poslanci sa môžu čudovať, prečo tak veľmi chcem hovoriť práve o tejto téme. Ale ako aj iní, aj ja som bola obeťou oblaku popola. Cestovala som do Baku a naspäť som sa dostala len s veľkými ťažkosťami.

Týka sa to všetkých európskych občanov. Pre Európu to bola šanca ukázať svoju pridanú hodnotu – a zlyhali sme. Myslím si, že európski občania pochopili, že EÚ ešte nie je pripravená na spoločný postup, ale musíme zaistiť, aby sme v ďalšom podobnom prípade boli na spoločný postup pripravení. Preto si myslím, že projekt jednotného európskeho vzdušného priestoru je nevyhnutne potrebný. Na tom sa všetci zhodneme.

Hoci nie som členkou Výboru pre dopravu, chcela by som povedať, že potrebujeme nielen jednotný európsky vzdušný priestor, ale potrebná je aj s tým spojená jednotná európska infraštruktúra. Preto by som tu na plenárnom zasadnutí chcela upozorniť na potrebu programu Galileo a Európskeho programu pozorovania Zeme (GMES), pretože majú potenciál úžasnej európskej infraštruktúry, ak sa nám ich podarí vytvoriť – dosiahnuť tento zámer. Preto pracujeme na získaní rozpočtových riadkov pre tieto záležitosti, ale musíme európskym občanom lepšie vysvetliť, prečo sú tieto projekty potrebné.

Z tohto dôvodu som chcela vystúpiť a vysvetliť, že okrem európskych politík je v tejto oblasti potrebná aj európska infraštruktúra.

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE. – (FR) Pred necelým rokom sa v Európe zavrelo tristo letísk v 23 z 27 krajín Únie. Spôsobilo to veľké finančné straty a predovšetkým, ako to povedali predchádzajúci rečníci, viac ako 10 miliónov ľudí, z ktorých nie všetci boli na turistických zájazdoch, muselo odložiť svoje cesty a nájsť iné spôsoby dopravy.

Bolo to v dôsledku zmätku spôsobeného celkom prirodzeným prírodným javom, ktorý nás dostal do dôležitého kontextu vo vzťahu s prírodou a ktorý vo vzdušnom priestore nad Európou spôsobil nebývalé ochromenie.

Samozrejme, je ťažké predpovedať výbuch sopky a ešte ťažšie vytvorenie oblaku sopečného popola – pochopiteľne ťažšie, ako predpovedať sneženie. Kríza spôsobená týmto oblakom však zdôrazňuje všetky chyby a nedostatky riadenia letovej prevádzky v Únii a tiež absenciu mnohých nástrojov riadenia a ich slabé stránky.

Na základe týchto troch faktorov by som chcela predložiť tri návrhy na nápravu: po prvé, v súvislosti s nevyhnutnou komodalitou; po druhé, v súvislosti s potrebou, aby metóda Spoločenstva reagovala na takéto problémy; po tretie, a prirodzene v jadre nášho záujmu, v súvislosti s právami cestujúcich, ktoré sú pre nás najdôležitejšie.

Pokiaľ ide o prvý bod, kríza zdôraznila skutočnosť, že je absolútne rozhodujúce posilniť komodalitu európskej dopravy, pretože oblak poukázal nielen na obmedzenia systémov leteckej dopravy na európskej úrovni, ale najmä na obmedzenia železničnej dopravy, keďže mnohí cestujúci nevedeli nájsť alternatívu. Ako ukázali štúdie, ktoré sa vykonali v priebehu minulého roka, dá sa predstaviť, že keby bola komodalita väčšia, rozsah krízy by nebol taký obrovský a ochromenie by bolo o niečo menšie.

Pokiaľ ide o druhý bod, podobne ako v prípade finančnej krízy a pri diskusiách, v ktorých porovnávame metódu Spoločenstva s medzivládnymi zásahmi, tu, v oblasti dopravy nie sú medzivládne zásahy ani neusporiadané reakcie 27 členských štátov schopné vyriešiť problémy, ktorým čelíme a ktoré sa môžu opakovať, na to je vhodnejšia metóda Spoločenstva. To by si vyžadovalo posilnenie právomocí organizácie Eurocontrol v systéme Spoločenstva a, samozrejme, ako už bolo uvedené, bezodkladné dokončenie jednotného európskeho vzdušného priestoru.

Po tretie, cestujúci, ktorí sú podstatou a jadrom nášho záujmu...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

Ako som povedala v úvode, domyslíte si, že na záver som si nechala veľmi dôležitý bod.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) V prvom rade by som chcela poďakovať Komisii – a to nerobím často – za to, že sa veľmi dôsledne zameriava na bezpečnosť, a to aj napriek protestom niektorých leteckých spoločností, ktoré sa pokúšali zľahčovať problém, pretože takéto problémy majú finančný dosah. Bezpečnosť však musí zostať hlavnou zásadou aj do budúcnosti. Sú však potrebné nejaké zlepšenia, ktoré môžeme dosiahnuť na európskej úrovni.

Ako to napríklad vyzerá so zlepšením našich spoločných systémov merania? Máme teraz fungujúce stratégie na to, ako sa dajú merať takéto prípady znečistenia a s akou deľbou práce, aby sme vedeli rýchlejšie zabezpečiť aspoň trochu spoľahlivé údaje? Viem, že to je mimoriadne ťažké osobitne v prípade meteorologických podmienok, ale chcela by som vedieť, či sa tu dosiahol nejaký pokrok, pokiaľ ide o koordináciu, aby sme prinajmenšom prijímali opatrenia a vyhodnocovali ich podľa rovnakých kritérií.

Celkovo povedané, táto kríza vyvolaná sopečným popolom ukázala, ako zraniteľný je teraz náš výborne vybavený systém leteckej dopravy – to nám je všetkým jasné už na našich letiskách. Za normálnych prevádzkových podmienok prinášajú dve alebo tri meškania už celý rad dôsledkov, čo čoraz viac sťažuje využívanie služieb v normálnej prevádzke, nie to ešte ak sa vyskytne ďalší problém s vonkajšími poveternostnými podmienkami alebo niečo ako kríza vyvolaná sopečným popolom, vtedy sa situácia mení na absolútny chaos. Náš systém netoleruje chyby a v tejto oblasti sa tiež musíme zlepšiť, pretože systém je taký dobrý, ako je jeho schopnosť reagovať v príslušných prípadoch spôsobom odolným voči chybám.

Jasne sa tiež ukázalo, že máme vážny nedostatok v podobe nedostatočnej spolupráce medzi železničnou, cestnou a leteckou dopravou. Práve z dôvodu nedostatočnej spolupráce bolo takmer nemožné prijať primerané kompenzačné opatrenia na zemi.

Pokiaľ ide o jednotný vzdušný priestor, ktorého nutnosť sa tu jasne ukázala – koordinované opatrenia by boli v každom prípade lepšie –, povedala by som, že pokiaľ bude každý členský štát presvedčený, že je jediný, ktorý je naozaj schopný účinne kontrolovať svoj vzdušný priestor, a že všetci ostatní toho vôbec nie sú schopní – a hovorím tu o vzdušnom priestore v strednej Európe –, nedosiahneme v tomto ohľade žiadny pokrok. Tento egotizmus kazí európsku spoluprácu a v konečnom dôsledku aj európsku myšlienku. To nám musí byť jasné.

  Jacqueline Foster, v mene skupiny ECR. – Počas rozpravy to už bolo povedané, ale zopakujem, že všetci sme si vedomí obrovského rozsahu narušenia vzdušného priestoru, ktoré spôsobil oblak sopečného popola. Ako už bolo povedané, zrušilo sa viac ako 100 000 letov, desiatky miliónov obchodných cestujúcich a dovolenkárov nemohli cestovať, ako si naplánovali, tovar a náklad meškali alebo sa vôbec neprepravili, zasiahlo to podniky a naši európski dopravcovia a letiská utrpeli katastrofické finančné straty. Celkovo to európske letecké spoločnosti stálo viac ako 2 miliardy EUR. Inštitúcie v celej Európe a v členských štátoch, ktoré boli zodpovedné za tieto veci, boli úplne ochromené a, úprimne povedané, ak by to nebolo také vážne, bolo by to takmer komické.

V celom tomto chaose sa jasne ukázala jedna vec. Letecká doprava je pre európske hospodárstvo mimoriadne dôležitá a ako jednotlivci sme závislí od prosperujúceho a účinného odvetvia leteckej dopravy, v rámci ktorej je prvotnou výsadou bezpečnosť posádok a cestujúcich. Preto rada podporím túto otázku na ústne zodpovedanie neposledne preto, že počas našej predchádzajúcej plenárnej rozpravy o tejto téme som Európsku úniu vyzvala, aby preskúmala medzinárodné osvedčené postupy pre prípady sopečného popola a poukázala som predovšetkým na Ameriku, ktorá v tejto súvislosti vždy uplatňovala rozvážnejší prístup. Rozhodne som privítala skutočnosť, že Komisia vo svojom hodnotení krízy uznala, že Európa musí prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva preskúmať postupy.

Medzinárodné osvedčené postupy nám hovoria, že zodpovednosť za konanie v prípade možného nebezpečenstva súvisiaceho so sopečným popolom sa ako súčasť systémov riadenia bezpečnosti leteckých spoločností musí preniesť na ich prevádzkovateľov. Úlohou orgánov je kontrolovať systémy riadenia bezpečnosti leteckých spoločností, aby sa zaistilo, že spĺňajú požadované bezpečnostné normy. To je postup, ktorý používajú Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktorým sa darí zvládať sopečné erupcie bez väčších narušení leteckej dopravy.

Nevyhnutné je jasné a rozhodné spoločné vedenie a potrebujeme, aby Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zaistila, že členské štáty EÚ prispôsobia svoje terajšie postupy s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia leteckých spoločností prevzali zodpovednosť a v budúcnosti boli pri prijímaní takýchto rozhodnutí podporení.

Na záver chcem povedať, že kríza minulý rok v apríli a máji úplne jasne ukázala, že prednostne sa musíme usilovať o úplnú realizáciu jednotného európskeho vzdušného priestoru a európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR. Európsky priemysel a aj daňovníci už do týchto projektov investovali obrovské sumy peňazí a ako európski zákonodarcovia musíme naďalej presadzovať dobre vyvážené, nákladovo efektívne a štrukturálne reformy. Vítam dnešné komentáre pána komisára. Dúfajme, že sa teraz pozitívnym spôsobom pohneme vpred.

  Juozas Imbrasas, v mene skupiny EFD. – (LT) Pretože dnes opäť diskutujeme o kríze vyvolanej sopečným popolom, zdá sa, že táto téma má stále význam a táto otázka zostáva nezodpovedaná. Vieme, že sopky sa neriadia žiadnymi pravidlami a nemôžeme vylúčiť nepredvídané okolnosti. To všetko je o prežití leteckého priemyslu, ale lietadlá neobmedzujú len sopky, ale aj búrky, sneženie a podobné fenomény. Pochopiteľne, je nemožné odstrániť, zastaviť alebo predpovedať všetky udalosti, ktoré sa môžu stať v leteckej doprave. K našim najdôležitejším kritériám musia, samozrejme, patriť bezpečnosť lietadiel, ľudských životov a mobilita ľudí.

Teší ma, že realizáciou iniciatívy jednotného vzdušného priestoru sa vykonáva komplexný program s cieľom modernizovať riadenie leteckej dopravy. Súhlasím s našou kolegyňou poslankyňou, ktorá pred chvíľkou povedala, že sa musí vybudovať aj spoločná infraštruktúra. Keď už hovorím o tejto téme, chcel by som povedať, že by sme dnes mali popremýšľať a diskutovať o rozvoji alternatívnej dopravy. V tejto oblasti potrebujeme a musíme dosiahnuť väčší pokrok. Táto kríza mala osobitný vplyv na východné členské štáty Európskej únie, pretože zostali úplne izolované od západnej Európy a na rozdiel od ostatných členských štátov EÚ nemali možnosť vybrať si alternatívne druhy dopravy. Vieme, že musíme bezodkladne vybudovať alternatívny sekundárny systém mobility, transeurópske siete, železničné siete, alternatívu k leteckej doprave, rovnako ako to bolo prezieravo urobené v prípade elektrických a telekomunikačných sietí. Vzhľadom na finančné výhľady sa pri preskúmaní transeurópskych sietí musia preto stanoviť ambicióznejšie ciele. Pozemná doprava a predovšetkým železnice musia byť v prípade prerušenia prevádzky leteckej dopravy schopné bezproblémovejšie ju nahradiť. Nastal čas na zváženie konkrétnych alternatív a na čo ich najrýchlejšie uskutočnenie.

  Diane Dodds (NI). – Podobne ako iní poslanci tu, ani ja nie som členkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ale pochádzam zo Severného Írska, ostrova na kraji Európy. Viete si teda predstaviť, ako životne dôležité sú dobré letecké a námorné spojenia nielen pre naše hospodárstvo, ale aj pre osobné cestovanie.

Počas posledných mesiacov, dokonca ešte tento týždeň som sa zaoberala poslednými prípadmi jednotlivých voličov, ktorých táto špecifická kríza zasiahla. V čase krízy vyvolanej sopečným popolom sa náklady odhadovali na viac ako 200 miliónov GBP denne len pre lety z a do Spojeného kráľovstva. Aby sme sa tomu vyhli, musíme teda omnoho viac spolupracovať a omnoho lepšie poznať osvedčené postupy, aby sme mali pripravený plán s cieľom predísť budúcim narušeniam letov a katastrofálnemu dosahu na hospodárstvo.

Ako som už povedala, mám veľa sťažností od rôznych voličov, väčšina z nich sa týka leteckých spoločností, ich zaobchádzania s týmito jednotlivcami a toho, že neuznali svoju povinnosť poskytnúť starostlivosť. Chcela by som poprosiť Komisiu, aby sa pozrela aj na to.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Samozrejme, poznáme smutné príbehy, ktoré sme počúvali, keď sa vytvoril oblak popola. Mnoho ľudí sa nemohlo dostať na pohreby svojich príbuzných, svadby svojich detí a podobné udalosti. Boli to veľmi osobné, poľutovaniahodné prípady, nehovoriac o finančných nákladoch spôsobeným utrpením 10 miliónov ľudí. Ako vidíte, v skutočnosti nič nefungovalo.

Nemohli sme odpovedať, že EÚ má riešenie na takéto situácie, a predseda Výboru pre dopravu a cestovný ruch tu správne povedal, že toto riziko nebolo možné predvídať, nedalo sa riadiť a všetko sa to podobalo na absolútny chaos.

Komisia by teraz mala čo najskôr dať verejnosti odpovede, ktoré chce: odpovede na to, či máme technické riešenia alebo či ich objavia letecké spoločnosti. Ak nejaké existujú, čo by to mohlo byť? Aké budú práva cestujúcich v budúcnosti, ak sa vyskytne rovnaká situácia, že ľudia nebudú môcť letieť alebo sa dostať domov? Kedy bude existovať skutočný spoločný európsky vzdušný priestor? Ľudia chcú, samozrejme, odpoveď, a to čo najskôr, takže to takto už nemôže dlho pokračovať. Aký je alternatívny plán? Aké dopravné prostriedky sa použijú? Ľudia vtedy nevedeli, čo majú robiť. Iní si objednali taxíky zo Španielska do Fínska a za cestu zaplatili tisícky eur. Takáto situácia sa v budúcnosti nemôže opakovať. Pokiaľ ide o tieto alternatívne opatrenia, mal by existovať plán na to, ako je možné lepšie splniť potreby ľudí.

V tejto súvislosti by som chcel hovoriť o ďalšej veci, ktorá tu bola spomenutá, o ďalšom prírodnom jave: snehu. V decembri, keď snežilo, uviazli na letiskách v Európe desaťtisíce ľudí. V našej krajine Fínsku stále husto sneží a sú tam kruté mrazy, ale všetko funguje. Preto musíme dosiahnuť, aby aj európske letiská riadne fungovali. Nie je to príliš ťažké, nemôžeme sa jednoducho vzdať: veci by sa mali riešiť tak, aby bol zaručený prístup občanov k spravodlivosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Erupcia islandskej sopky a aj obrovské objemy snehu, ktoré padli minulý rok, vážne narušili európsku leteckú dopravu, čo malo závažné hospodárske a sociálne následky. Aby sa v budúcnosti zabránilo podobným situáciám, chcela by som sa Komisie opýtať, aké hlavné nové nariadenia zamýšľa na zlepšenie legislatívneho rámca pre práva cestujúcich v leteckej doprave.

Napriek poradným strediskám o oblakoch sopečného popola v Londýne a Toulouse, ktoré sú súčasťou medzinárodnej siete deviatich takýchto stredísk zriadených Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO), a odbornému londýnskemu stredisku, ktoré vypracúva tabuľky rizík oblaku sopečného popola, musíme zlepšiť aj európsku infraštruktúru, a to zavedením systému na meranie koncentrácie oblakov sopečného popola v reálnom čase.

V nariadení (ES) č. 1070/2009 o zlepšení výkonnosti európskeho systému leteckej dopravy sa od členských štátov vyžaduje, aby do 4. decembra 2012 prijali opatrenia potrebné na zavedenie funkčných blokov vzdušného priestoru.

Chcela by som sa Komisie opýtať, či bude jednotný európsky vzdušný priestor realizovaný v súlade s uvedeným harmonogramom. Európska únia musí zabezpečiť aj komodalitu a systém rezervovania a vydávania lístkov pre európske trasy, na ktorých sa použijú viaceré druhy dopravy. Európska únia potrebuje vysokorýchlostný železničný systém, ktorý spojí všetky európske hlavné mestá a ostatné mestá.

  Liam Aylward (ALDE). – Minuloročná kríza vyvolaná sopečným popolom spôsobila zrušenie takmer 100 000 letov, čo pre cestujúcich skončilo úplným chaosom. Dnes by som chcel Komisiu upozorniť na dosah, aký táto kríza mala na cestujúcich.

Kríza postihla viac ako 10 miliónov ľudí a zrušenia spôsobili tisíckam cestujúcich veľké hospodárske náklady. Letiská majú síce oznámenia a letáky informujúce cestujúcich o ich právach, to im však často veľmi nepomôže, keď sa zrušia lety alebo v prípade veľkých narušení dopravy, ako bolo napríklad narušenie spôsobené oblakom popola. Podľa právnych predpisov EÚ majú cestujúci právo na informácie a pomoc svojej leteckej spoločnosti.

V skutočnosti však väčšina cestujúcich, ktorých cesta sa naruší, strávi mnoho času a peňazí na zháňanie informácií, hľadanie alternatívnych lístkov alebo dožadovanie odškodnenia od leteckých spoločností. V tomto musí byť Komisia efektívnejšia. Najväčšia frustrácia, ktorú pasažieri v takýchto situáciách zažívajú, je, keď sa snažia zohnať informácie a spojiť sa s leteckými spoločnosťami. Hoci poznajú svoje práva, moc im to nepomôže, ak uviaznu na letisku alebo čakajú na leteckú spoločnosť.

Oceňujem síce, že v čase krízy vyvolanej popolom boli letecké spoločnosti pod nebývalým tlakom a museli sa venovať tisíckam cestujúcich – a musím uznať, že niektoré sa správali úžasne –, vo všeobecnosti je však pre ľudí veľmi ťažké získať informácie a pomoc, keď ich potrebujú.

Ďalej to dokazuje dopravný chaos, ktorý nastal v dôsledku zlého počasia v decembri 2010. Cestujúci požadujú aktuálne informácie, ale na uplatnenie svojich práv musia mať možnosť spojiť sa s leteckými spoločnosťami. Letecké spoločnosti, letiskové služby zákazníkom a informácie musia byť pre cestujúcich, ktorých cesta bola narušená, dostupnejšie. Nestačí len informovať občanov Európskej únie o ich právach, v čase dopravného chaosu im musí byť poskytnutá pomoc pri ich uplatňovaní.

  Michael Cramer (Verts/ALE). – (DE) Táto prírodná katastrofa mala pre mnohých ľudí strašné následky. Keď to však porovnáme so záplavami a súbežným hurikánom v Austrálii alebo so zemetrasením v meste Christchurch na Novom Zélande, všetci sme unikli bez úrazu. Bezpečnosť mala absolútnu prioritu a to bolo správne. Komisár Kallas urobil v zhode s ministrami dopravy členských štátov EÚ správne rozhodnutie.

Nerozumiem kritikám namiereným proti leteckým spoločnostiam. Utrpeli jasnú stratu – spomenulo sa číslo 2 miliardy. Je však nesprávne prikladať zodpovednosť za to, či lety mali pokračovať alebo nie, na plecia leteckých spoločností. Také rozhodnutie sa musí prijať na politickej úrovni. Bezpečnosť musí mať najvyššiu prioritu. Predstavte si, že by lietadlo v dôsledku sopečného popola spadlo. Viedli by sme úplne inú diskusiu o tom, ako nezodpovedné bolo už len dovoliť lietadlu vzlietnuť.

Potrebujeme plán B, ako bolo úplne správne povedané, a železničný systém je tou alternatívou. V dôsledku oslobodenia od dane na palivo dostávajú letecké spoločnosti od európskych daňovníkov 30 miliárd EUR ročne. Tieto peniaze sa musia investovať do železničného systému, aspoň ich časť, aby sme v prípade takejto katastrofy mali alternatívu.

Bezpečnosť na prvom mieste – to ľudia žiadajú a právom. Musí to tak byť aj v budúcnosti.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Táto situácia ukázala, že Európa v skutočnosti nie je na túto krízu pripravená. Napriek tomu, čo počúvame v tomto Parlamente, odborníci hovoria, že reakcia z našej strany bola prehnaná a niektoré lety mohli byť určite povolené. To však len dokazuje nespochybniteľný rozsah ochromenia, v ktorom sme sa nachádzali. Predchádzajúci rečníci, ktorí hovorili o určitej alternatíve v podobe vybudovania železničnej siete, majú, samozrejme, pravdu. To je jasné. V oblasti letectva je odpoveďou na tento problém určite lepšia koordinácia a posilnenie úlohy Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva. Ďalej je dobré, že Európsky parlament prijal v novembri náležité nariadenie týkajúce sa tejto problematiky. Bol to krok správnym smerom.

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Erupcia sopky nás núti prehodnotiť naše priority v oblasti dopravy. Nastal čas, aby sme začali podporovať železnice v doprave na stredné vzdialenosti do 1 500 km, pre ktoré by sa mohli podľa potreby použiť dotácie, dane a iné regulačné mechanizmy. Dôležité je, že v súvislosti s modernizáciou železničných tratí a výrobou vozového parku je možné zaznamenať výrazný dopyt na vnútornom trhu a obidve tieto činnosti môžu vytvoriť mnohé pracovné miesta. So zreteľom na registráciu pred odletom a prepravné časy na letisku neposkytujú lietadlá – v porovnaní s vysokorýchlostnými vlakmi – takmer žiadnu časovú výhodu, zatiaľ čo spôsobujú značný objem oxidu uhličitého a škodlivý hluk. Aj keď nevieme zabrániť sopečným erupciám, môžeme zlepšiť technológiu používanú na ich predpovedanie a spôsob hodnotenia výslednej situácie. Skutočné riešenie je však možné dosiahnuť len zmenou politiky v oblasti dopravy, energie a priemyslu, pretože sopečné erupcie nespôsobujú buď žiadne narušenia železničnej dopravy, alebo len miestne narušenia.

  Christine De Veyrac (PPE). – (FR) Ako mnohí z nás pred chvíľkou povedali, erupcia islandskej sopky minulý rok v apríli predstavovala nepríjemné znázornenie rozdrobenosti a neúčinnosti európskeho vzdušného priestoru. Všetkých v tomto Parlamente nás to priamo zasiahlo. Päť miliónov našich občanov uviazlo bez žiadnej dostupnej skutočne alternatívnej formy dopravy. Jeden rok po tejto výnimočnej udalosti sa zatiaľ neprijali nové európske opatrenia.

Pán komisár, povedali ste, že prvé cvičenie zamerané na krízu súvisiacu so sopečným popolom je naplánované na 13. a 14 apríla, koordinujú ho organizácia Eurocontrol, Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA), ale je potrebné, aby pri koordinácií bezpečnostných opatrení na európskej úrovni skutočne vedúcu úlohu prevzala Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA).

Je isté, že informácie, ktoré poskytujú Vizuálne približovacie mapy (Visual Approach Charts – VAC) z Londýna a Toulouse, sa musia prostredníctvom využívania modernejších technológií zdokonaliť. Ako sme však videli minulý rok v apríli, údaje si môžu odporovať a môžu viesť k tomu, že členské štáty budú rozhodnutia o uzatvorení svojho vzdušného priestoru prijímať menej na základe informácií a viac na základe emócií.

V tejto súvislosti je veľmi dôležitá úloha agentúry EASA v tom, že navrhuje harmonizovanú interpretáciu údajov a zabezpečuje centralizáciu a náležité šírenie informácií. Okrem informácií poskytnutých prostredníctvom máp VAC musí agentúra EASA zaviesť mechanizmus na zber dostupných údajov v úzkej spolupráci s členskými štátmi, leteckými spoločnosťami a ich pilotmi.

Táto centralizácia informácií a koordinácia všetkých zainteresovaných strán zabráni chaosu a rozporom, ktoré sme zažili minulý rok. Očakávam teda, že Komisia spoločne s agentúrou EASA budú v blízkej budúcnosti schopné predložiť konkrétne návrhy, ktoré sa plne integrujú do realizácie jednotného európskeho vzdušného priestoru.

  James Nicholson (ECR). – Kríza vyvolaná sopečným popolom spôsobila minulý rok v apríli a ešte aj v máji obrovské narušenie letovej prevádzky. Ako pani Fosterová povedala, mnohí z nás sme si uvedomili, ako závislí sme od modernej leteckej dopravy. Rozhodne, keď pochádzate z takej oblasti ako ja, kde je nemožné dostať sa do práce bez použitia lietadla, potom to naozaj pochopíte. Každý, kto cestoval v tom čase, môže pravdepodobne všeličo zaujímavé porozprávať, a niektorých ľudí to veľmi ťažko zasiahlo. Okrem toho boli spôsobené závažné hospodárske straty, ktoré utrpeli letecké spoločnosti a iné podniky v dôsledku zastavených letov a uviaznutých cestujúcich.

Ľudia povedali, že by sa to mohlo stať znova. Myslím si, že sa na to musíme pripraviť, pretože tam bolo zrejme strašne veľa nerozhodnosti. Dovoľte mi veľmi otvorene povedať: keďže lietam každý týždeň, keď som hore vo výške 11 890 metrov, chcem predovšetkým bezpečie a istotu, preto sa pre bezpečnosť nikdy nehádam. Musíme zabezpečiť, aby bola bezpečnosť cestujúcich prvoradá. Myslím si, že by sme mali podporovať takýto stav.

  Artur Zasada (PPE). – (PL) Poviem to opäť: 100 000 zrušených letov, 10 miliónov cestujúcich, ktorí sa nedostali do svojich destinácií, straty leteckých spoločností vo výške 2 miliardy EUR. Nespomínam si, žeby bola letecká doprava v Európe niekedy tak ochromená. Európska Komisia pod tlakom verejnej mienky a leteckého priemyslu ohlásila rýchle a rozhodné kroky už minulý rok v apríli. Sopečný popol ustal a s ním, bohužiaľ, aj ambície Komisie. Stále nie je pre podobné situácie vypracovaný európsky plán riadenia krízy. Ani bezpečnostní odborníci, výrobcovia lietadiel, letecké spoločnosti a regulátori trhu sa zatiaľ nevedia dohodnúť na spoločnej pozícii. Z toho dôvodu dnes musíme položiť túto otázku: čo sa robilo posledný rok? Ak by dnes nastal podobný prípad výbuchu sopky, reagovali by sme inak ako pred rokom? Kedy nám budú predložené konkrétne opatrenia?

Vedieme neustály dialóg o jednotnom európskom vzdušnom priestore, o telesných skeneroch a skeneroch na tekutiny a o postupoch v prípade prírodných katastrof, akými sú napríklad sopečná erupcia alebo vážny nápor zimy. Letecká doprava v Európe zatiaľ z roka na rok ďalej stúpa. Končí sa čas diskusií. Európsky vzdušný priestor potrebuje okamžité a dobré riešenia pre budúcnosť a ja dôrazne nabádam Komisiu, aby túto prácu dokončila. Ďakujem veľmi pekne.

  Ismail Ertug (S&D). – (DE) Minuloročný sopečný popol nám pôsobivo ukázal, kde sú naše slabé stránky. Vynára sa preto otázka, ako by sme k takýmto situáciám mali pristupovať v budúcnosti. V prvom rade je to, samozrejme, otázka bezpečnosti ľudí, ktorí nasadajú do lietadla. Musíme, samozrejme, myslieť aj na to, ako chceme riešiť finančné straty. Moja otázka pre Komisiu teda znie – pán Hahn, možno by ste ju mohli posunúť aj pánovi Kallasovi –, čo konkrétne plánujeme? Povedal by som, že osobitne dôležité je, aby sme prevzali koordináciu, pokiaľ ide o skúšobné lety a limitné hodnoty. To je veľmi dôležité na to, aby sme vedeli, ktoré lietadlá môžu vzlietnuť a kedy.

Mám ešte ďalšiu poznámku, pán komisár: je mimoriadne dôležité – a to sa už povedalo mnohokrát – zriadiť jednotný európsky vzdušný priestor. Čo zamýšľa Komisia robiť v zmysle vyvinutia tlaku na členské štáty, aby si naozaj plnili svoje povinnosti v tejto oblasti? Koniec koncov, podpísali to.

Ďalší dôležitý bod, ktorý sa tu dnes už viackrát spomenul, sa týka toho, čo sa teraz stane s právami cestujúcich v leteckej doprave? Od roku 2004 máme nariadenie (ES) č. 2061. Čo zamýšľa Komisia urobiť v tomto ohľade? Sme si vedomí problému finančných strát, ktoré utrpeli rôzne letecké spoločnosti. Chcel by som tiež ešte raz zdôrazniť, že potrebujeme alternatívy k leteckej doprave, a tým myslím železničný systém. Ja som tiež jeden z tých, ktorí si myslia, že musíme prepojiť veľké mestá – európske hlavné mestá. V tomto prípade je odpoveď taká istá, že potrebujeme väčšie a nie menšie zapojenie Európy.

Bol by som rád, keby Komisia venovala svoju pozornosť týmto otázkam.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Chcel by som najprv poďakovať pánovi Marinescovi za to, že sa tak veľmi dožadoval tejto rozpravy.

Necelý rok po udalosti sme sa tu zišli, aby sme prediskutovali túto citlivú záležitosť, ktorá spôsobila rozsiahle škody cestujúcim a podnikom v leteckom priemysle, a aby sme nezabudli, aj v iných odvetviach.

Preto považujem za potrebné prijať dvojaký prístup. Na jednej strane zlepšiť koordináciu medzi orgánmi a zainteresovanými stranami, konečne sa venovať reforme organizácie Eurocontrol, ktorá, samozrejme, nie je orgánom, ktorý priamo zodpovedá európskym inštitúciám, ale ktorý bol, v každom prípade, rozhodujúci, pokiaľ ide o riadenie a nedostatočné riadenie tejto krízy.

Bola dokázaná nevhodnosť čisto matematických modelov, ktoré orgány jednotlivých krajín primäli k takmer úplnému zatvoreniu vzdušného priestoru, aj keď to nebolo potrebné. Pretože chýbal model testovaný v teréne a vyspelejšie technológie, viedla prílišná opatrnosť k veľmi vážnym škodám a nepríjemnostiam.

Okrem toho musíme dosiahnuť presvedčivejší pokrok smerom k dosiahnutiu jednotného európskeho vzdušného priestoru, musíme rýchlejšie vybudovať všetky funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB), aby sme znížili rozdrobenosť riadenia vzdušného priestoru a zabezpečili ich účinnejšie riadenie. Na druhej strane je potrebné zaistiť práva cestujúcich. V tejto súvislosti dúfam, že Komisia bude môcť čo najskôr predložiť svoju revíziu smernice o balíku cestovných služieb, aby sa ujasnil rámec záruk a ručenia v mimoriadnych situáciách a tiež akékoľvek zmeny nariadenia o právach cestujúcich v prípade dlhého trvania mimoriadnych situácií.

Bolo by tiež potrebné – ostaní kolegovia poslanci povedali to isté – spustiť núdzový plán na poskytnutie alternatívnej mobility, alternatívnych dopravných prostriedkov, ak by opäť nastala takáto situácia.

  Dominique Riquet (PPE). – (FR) Chcel by som poďakovať poslancom, ktorí predo mnou hovorili a poukázali na všetky chyby integrácie európskej leteckej dopravy súvisiace s využívaním vzdušného priestoru, pozemných štruktúr a obchodných sietí. Tiež by som chcel konkrétnejšie zdôrazniť stránky nesúvisiace so vzdušným priestorom, ktoré sopečná kríza odhalila, a to nedostatok alternatívnych sietí k leteckej doprave, najmä železničných sietí ako bolo dnes dopoludnia už spomenuté, a predovšetkým nedostatok integrovaných informačných systémov, ktoré by cestujúcim umožnili rýchlo nájsť informácie týkajúce sa dostupných alternatívnych druhov dopravy.

Táto nehoda nás musí pohnúť k tomu, aby sme pracovali na vývoji alternatívnych, účinných a konkurencieschopných druhov dopravy. V tomto ohľade by sa týmto smerom malo uberať aj preskúmanie prvého železničného balíka a oživenie infraštruktúrnych politík, a to prostredníctvom transeurópskych dopravných sietí.

Ďalej vyzývam Komisiu, aby vážne zvážila zriadenie jednotného informačného a rezervačného rozhrania pre všetky prepojené druhy dopravy.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE). – (PL) Európa nebola na takýto chaos pripravená a inštitúcie zodpovedné za krízové riadenie si nesplnili svoju úlohu. V dôsledku embarga na leteckú dopravu strácali letecké spoločnosti každý deň 400 miliónov USD. K stratám z predaja leteniek treba pripočítať náklady na ubytovanie, stravu a dopravu cestujúcich, ktorí uviazli na letiskách.

Seizmická a sopečná činnosť nie sú vo svete novinkou, v budúcnosti sú možné ďalšie sopečné výbuchy. Na takéto situácie neexistuje, bohužiaľ, uspokojivé riešenie. V takých časoch by sa Európska únia mala sústrediť na to, aby svojim občanom zaistila náhradné dopravné prostriedky za lietadlá. Dobrým riešením bude vytvorenie spoločnej siete železničných spojení v rámci siete TEN-T, ktorá sa v Únii práve buduje, a zameranie sa na zlepšenie vysokorýchlostnej železničnej dopravy. To by určite účinne pomohlo vyriešiť takéto problémy. Ďakujem.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Ani ja nie som členkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ale myslím si, že je dôležité, aby sme sa všetci poučili z krízy vyvolanej popolom. Ako už dnes bolo povedané, v budúcnosti musí byť pri hľadaní riešenia hlavnou zásadou, že bezpečnosť je prvoradá. Musíme vybudovať železnice a musíme vybudovať európsku železničnú sieť. V prípade zemetrasení, sopečných oblakov, záplav a podobných katastrof však potrebujeme tiež určitú formu celkovej koordinácie osobnej a nákladnej dopravy bez ohľadu na to, či ide o leteckú, železničnú, alebo cestnú dopravu.

Národné kontaktné miesta podobné tým, ktoré teraz zriaďujeme v sektore zdravotníctva pre cezhraničnú starostlivosť o pacientov, sa môžu javiť ako takmer samozrejmé riešenie – národné kontaktné miesta, na ktoré by sa mohli obrátiť ľudia všetkých generácií. Skutočnosťou je, že v súčasnosti vidím v leteckej doprave aj určitú nerovnosť medzi generáciami. V dnešnej dobe je takmer nemožné získať informácie bez internetu. Mali by sme spoločne pracovať aj na vyriešení tejto otázky.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Ako mnohí kolegovia uviedli, kríza vyvolaná sopečným popolom spôsobila v roku 2010 značné narušenie leteckej premávky a hospodárske škody, ktoré sú stále nevyčísliteľné. Keď sa v celej Európe zrušilo 100 000 letov, priamo to zasiahlo viac ako 10 miliónov cestujúcich. Pochádzam z Írska a írski cestujúci v leteckej doprave mali pre oblak popola obrovské ťažkosti, keďže Írsko nemá pozemné prejazdy do kontinentálnej Európy. Musel som sa nechať preplaviť cez more, cestovať vlakmi, taxíkmi a autami, aby som sa dostal sem do Štrasburgu, čo mi trvalo viac ako 24 hodín bez spánku. Samozrejme, je to malá cena; musíme zabezpečiť prvenstvo bezpečnosti.

Situácia však zdôraznila obrovskú potrebu spoločnej politiky. Vítam nedávne iniciatívy pána komisára Kallasa na implementáciu jednotného európskeho vzdušného priestoru a na zriadenie funkčného vzdušného priestoru. Vítam tiež vyjadrenie pána komisára Hahna, ktoré tu dnes odznelo, a plne podporujem tieto opatrenia, keďže oblaky sopečného popola nepoznajú žiadne politické ani geografické hranice.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Ako povedal náš kolega poslanec Marinescu, kríza vyvolaná sopečným popolom dokázala, že Európa nie je strategicky a ani technologicky pripravená na takúto situáciu. Chcel by som Komisiu upozorniť na skutočnosť, že to malo silný vplyv aj na šírenie informácií a prístup k nim. Komunikačný chaos spôsobil, že negatívne následky krízy pocítili znevýhodnené skupiny, ako rodiny s malými deťmi a osoby s telesným postihnutím, ktoré neboli schopné primerane reagovať. Pýtam sa Komisie, či po apríli 2010 a v podobných krízových situáciách bude mať každý cestujúci občan prístup k príslušným informáciám, aby mohol náležite uplatniť svoje právo na informácie.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať váženým poslancom za ich porozumenie, keďže vedia, že nie som dobre oboznámený s touto problematikou. Vážení poslanci, máte pravdu v tom, že môj kolega podpredseda Siim Kallas vykonáva výbornú prácu, a ak to bude potrebné, dostanete písomné odpovede na vaše konkrétne otázky. Ďalej by som vám chcel poďakovať za zaujímavú rozpravu osobitne preto, že tak ako vás, aj mňa tieto udalosti rôznymi spôsobmi zasiahli. Preto by som chcel na záver povedať nasledovné.

Minuloročná kríza vyvolaná sopečným popolom jasne poukázala na to, že je potrebné, aby sme spolupracovali na nájdení riešení, a vyhli sa tak opätovnému uzatvoreniu vzdušného priestoru, ktoré sme zažili. Opatrenia prijaté v tejto súvislosti však nemôžu znížiť úrovne bezpečnosti, pre ktoré je letecký priemysel známy na celom svete, a tak to bolo aj minulý rok v apríli.

Krízové situácie nie sú pre Európsku úniu nové a odpoveď EÚ na túto krízu bola včasná a účinná. Ukázala význam centralizovaného európskeho konania v rozsiahlej krízovej situácii. Keď sa pozrieme konkrétne na prípad sopky Eyjafjallajökull, opäť sa zdôraznili koncepcia, zámer a ciele iniciatívy jednotného európskeho vzdušného priestoru. Ako uznala Rada ministrov, existuje potreba zrýchliť jej realizáciu a získať z jej uplatnenia všetky prínosy.

Z pohľadu Komisie sa naďalej sústreďujeme na zabezpečenie harmonizovaného prístupu a toho, aby sa v prípade budúcich krízových situácií použili dohodnuté opatrenia. To prinesie osoh všetkým občanom v Európe. V roku 2012 zamýšľame prehodnotiť práva cestujúcich. V neposlednom rade účasť priemyslu je nevyhnutná na umožnenie koordinovaného rozhodovacieho procesu.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  David Martin (S&D), písomne. – Uzatvorenie veľkej časti európskeho vzdušného priestoru v apríli a máji minulého roka v dôsledku erupcie sopky na Islande viedlo k vážnemu narušeniu dopravy a hospodárskym škodám a priamo sa dotklo 10 miliónov cestujúcich. Myslím si, že hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť letov nesú prevádzkovatelia. Preto musia dostávať presné údaje. Piloti sú kvalifikovaní zvládať mimoriadne letové podmienky, regulačné orgány revidujú, kontrolujú a potvrdzujú bezpečnostné manuály komerčných leteckých spoločností a letecké spoločnosti majú nevyhnutné skúsenosti s riadením letov ponad sopečné oblasti, ako ukazujú ich výsledky v oblasti bezpečnosti. Operátor lietadla (pilot) by mal preto zodpovedať za posúdenie rizika a zaistenie bezpečnosti letov, a to napríklad tým, že zvolí trasu alebo v prípade potreby rozhodne o jej zmene, pričom zohľadní všetky dostupné informácie (poskytnutie väčšieho množstva informácií a zlepšenie technického vybavenia na palube lietadiel). Dúfam, že Komisia sa spojí s príslušnými orgánmi na zabezpečení toho, aby mohli v budúcnosti pracovať.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Dnes sa v Európskom parlamente viedla rozprava o kríze vyvolanej sopečným popolom. Erupcia sopky na Islande viedla k vážnemu narušeniu leteckej dopravy nad Európou. Spôsobila veľké hospodárske straty a priamo sa dotkla 10 miliónov cestujúcich. Rozhodne nie je v záujme Únie vzdorovať silám prírody, ale lepšia predpoveď možnosti vzniku podobnej krízy v budúcnosti by určite umožnila zníženie hospodárskych strát a občanom Európy by priniesla väčšie pohodlie.

Počas rozpravy sa diskutovalo o veciach súvisiacich s postupom realizácie investícií do technologického vybavenia a systémov na zasielanie údajov, ktoré zabezpečia predpovede počasia v reálnom čase. Európskej komisii boli položené otázky týkajúce sa transparentnosti spoločných rozhodovacích postupov a lepšej koordinácie reakcií. Pozornosť sa venovala aj dôsledkom nárastu leteckej dopravy v budúcnosti a tomu, aké opatrenia by sa mali prijať, aby bola Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zodpovedná za vykonávanie prevádzkových zmien.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Prírodné katastrofy narastajú z hľadiska intenzity a aj frekvencie. Nedávny prípad oblaku sopečného popola, ktorý sa stal minulý rok v apríli a máji na Islande, vážne postihol celý európsky vzdušný priestor. Počas tejto udalosti nefungovalo 75 % siete letísk, erupcia viedla k značným hospodárskym stratám a dotkla sa približne 10 miliónov cestujúcich.

Aby sme zabránili budúcim narušeniam letovej prevádzky, musíme bezodkladne vymyslieť opatrenia krízového riadenia. To znamená, že sa musí investovať do pozemného a vzdušného technologického vybavenia, aby sa mohli presné informácie poskytovať v reálnom čase. Okrem toho je na zosúladenú koordináciu veľmi dôležité definovať úlohy a funkcie jednotlivých inštitúcií krízového riadenia, aby sa predišlo väčším stratám rôznych aktérov. Táto udalosť ukazuje, že rozhodujúce je rozviť integráciu európskeho vzdušného priestoru prostredníctvom iniciatívy jednotného európskeho vzdušného priestoru. Neustály nárast leteckej dopravy, rozdrobenosť európskeho vzdušného priestoru a neočakávané udalosti, ako napríklad oblak sopečného popola, ukazujú, že EÚ by mala koordinovať a harmonizovať svoje letové postupy, aby európskemu odvetviu leteckej dopravy priniesla pridanú hodnotu.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.35 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

6. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. – Zajtra, 11. marca, si po siedmy raz pripomenieme Európsky deň obetí terorizmu. Tento deň je venovaný viac ako 5 000 obetiam terorizmu v Európe. Teroristi vyhlásili vojnu civilistom. Útočia na miestach, na ktorých by sa obyčajní ľudia mali vo svojich krajinách cítiť bezpečne. Je to hanebné, nečestné a zbabelé. Preto terorizmus nemožno nikdy ospravedlniť. My Európania sme silní a jednotní. Žiadna teroristická ani zločinecká organizácia nedokáže oslabiť našu vieru v hodnoty, na ktorých stojí naša zjednotená Európa.

Dámy a páni, prosím vás, aby ste povstali a minútou ticha si uctili pamiatku obetí terorizmu.

(Parlament povstal a zachoval minútu ticha.)

7. Vypracovanie európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie (písomné vyhlásenie): pozri zápisnicu

8. Nehody ťažkých nákladných vozidiel (písomné vyhlásenie)

  Predseda. – Na úvod vám prečítam dve písomné vyhlásenia. Prvé predložili pán Tarabella, pani Bastosová, pán Canfin, pani Vergiatová a pani Weberová a týka sa vypracovania európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie. Podpísala ho väčšina všetkých poslancov Parlamentu. Preto bude v súlade s článkom 123 rokovacieho poriadku postúpené jeho adresátom a uverejnené spolu s menami podpísaných poslancov ako prijatý text z tohto rokovania.

Druhé písomné vyhlásenie predložili pani Hallová, pani Ayalová Senderová, pani Durantová, pán Koch a pani Wilsová a týka sa nehôd ťažkých nákladných vozidiel. Podpísala ho väčšina všetkých poslancov Parlamentu. Preto bude v súlade s článkom 123 rokovacieho poriadku postúpené jeho adresátom a uverejnené spolu s menami podpísaných poslancov ako prijatý text z tohto rokovania.

  Mike Nattrass (NI). – Vzhľadom na to, o čom sme práve hovorili, by som chcel povedať, že bezpečnosť v tejto budove sa zvýšila, a chcem poďakovať mužom a ženám, ktorí nás chránia. Chcel by som od vás počuť uistenie, že pokračuje dôkladné vyšetrovanie prípadov porušenia bezpečnosti v Bruseli, z ktorých v niektorých figurovali aj strelné zbrane. Tieto prípady vážne ohrozili našich zamestnancov, hostí i nás samotných. Žiadam tiež o vaše uistenie, že v príslušných prípadoch bude vyvodená zodpovednosť voči riadiacim pracovníkom a že vojaci nebudú obetovaní na ochranu generálov.

(potlesk)

  Predseda. – Chcem vás uistiť, že táto záležitosť sa neustále sleduje s cieľom posilniť bezpečnosť tohto Parlamentu.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) V súvislosti s podpisom písomného vyhlásenia č. 84/2010 chcem, samozrejme, poďakovať všetkým spoločným signatárom: pani Bastosovej z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), pánovi Canfinovi zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, pani Vergiatovej z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice a pani Weberovej zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Spoločne sa nám podarilo zhromaždiť väčšinu podpisov.

Ďakujem zainteresovaným stranám v sociálnom hospodárstve, ktoré začali konať a umožnili tomuto Parlamentu vyslať jasný signál Komisii, aby konečne uznala jednotný európsky štatút pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie.

(potlesk)

9. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

9.1. Mediálny zákon v Maďarsku (B7-0191/2011) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Pred plánovaným hlasovaním o uznesení o mediálnom zákone v Maďarsku by som chcel upozorniť kolegov poslancov na nedávny vývoj situácie a predložiť konkrétny návrh.

Pred štyrmi dňami maďarský parlament prijal všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadované Európskou komisiou, a to, mimochodom, napriek tomu, že maďarskí socialisti a zelení hlasovali proti. Komisárka Kroesová bola na hlasovaní prítomná a vyhlásila, že zmenená a doplnená verzia zákona je v súlade s európskym právom a najmä s Chartou základných práv. Uznesenie ľavicových skupín, o ktorom sa bude hlasovať napoludnie, však tieto skutočnosti úplne ignoruje. Text je prakticky zhodný s textom spred troch týždňov a vôbec nespomína hlasovanie maďarského parlamentu. Moja otázka znie: žije tento Parlament v skutočnom alebo fiktívnom svete? Je toto uznesenie namierené proti maďarskej vláde alebo proti Európskej komisii, ktorá už s týmto zákonom nemá žiaden problém?

(potlesk)

Konkrétne sa chcem spýtať predsedu skupiny liberálov, či má alebo nemá dôveru v komisárku Kroesovú.

Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) si myslí, že tento Parlament by stratil svoju dôveryhodnosť, ak by podporoval texty, ktoré nezodpovedajú realite. To musíme byť scénou na vyrovnávanie si národných politických účtov?

(potlesk)

Vzhľadom na túto situáciu poslanecký klub PPE sťahuje svoje uznesenie a vyzýva ostatné skupiny, aby urobili to isté. V stávke je dôveryhodnosť Parlamentu.

  Predseda. – Návrh je úplne jasný. Pochopil som to tak, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) stiahol svoje uznesenie. Máme teda len jedno uznesenie, ktoré predložili viaceré politické skupiny. Chcel by som požiadať zástupcov politických skupín, aby sa k tomu vyjadrili.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Pán Daul hovoril o realite. Nuž, realita je taká, že maďarská vláda alebo maďarský parlament zmenili zákon, a to je dobré, pretože si spomínam na rozpravu v tomto Parlamente, keď niektorí ľudia vrátane vás, pán Daul, hovorili, že nič meniť netreba, že všetko je v poriadku. Teraz zrazu treba tento zákon meniť.

(potlesk od ľavice)

Realitou však je aj to – a aj to si môžete prečítať –, že tak predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre slobodu médií, ako aj predstaviteľ Rady Európy povedali, že tieto zmeny sú nedostatočné. Taká je realita, pán Daul. Taká je realita.

(potlesk od ľavice)

Na stretnutí našej skupiny, ktoré prebehlo včera večer a ktorému som predsedal, sme hovorili o zákone a zmenách a – tak ako OBSE a Rada Európy – sme dospeli k záveru, že tieto zmeny sú nedostatočné. Bez ohľadu na to, aké sa dnes prijme rozhodnutie – či vyhráte vy, pán Daul, alebo my –, boj za slobodu médií nevzdáme, pán Lange. Ak vy áno, je to vaša vec.

(potlesk od ľavice)

Sloboda médií je nenarušiteľným prvkom demokracie. Chceme demokraciu a chceme slobodu médií. Preto vás žiadame, aby ste dnes podľa toho hlasovali. Vieme, že aj niektorí poslanci z vášho poslaneckého klubu s nami súhlasia. Musíme bojovať za slobodu médií – v Maďarsku i inde.

(potlesk od ľavice)

  Predseda. – Pochopil som to tak, že štyri politické skupiny svoje vyhlásenie nesťahujú. Mohli by sme túto rozpravu ukončiť a prejsť k hlasovaniu, ale vidím, že aj Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu chce v Európskom parlamente vydať vyhlásenie. Nech sa páči, máte slovo.

  Alexander Graf Lambsdorff, v mene skupiny ALDE. – (DE) Bola nám položená konkrétna otázka. Samozrejme, že máme dôveru v prácu komisárky Kroesovej. Jej hodnotenie sekundárneho zákona bolo príkladné. Želali by sme si, aby komisárka, ktorá skúmala primárny zákon, vykonala svoju prácu na rovnakej úrovni, a presne v tom je ten problém.

(potlesk od ľavice)

Realita situácie zahŕňa okolnosti, ktoré práve spomenul pán Swoboda, teda že podľa názoru Rady Európy i Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sú tieto zmeny nedostatočné. Sám podpredseda maďarskej vlády a minister verejnej správy a spravodlivosti pán Navracsics priznal, že nejde o podstatnú zmenu mediálneho zákona. Mohol by som spomenúť ochranu zdrojov novinárov, ktorá stále zostáva neregulovaná, či zloženie a právomoci mediálneho orgánu. To všetko sú záležitosti, o ktorých treba aj naďalej diskutovať.

Chcel by som preto v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu vyhlásiť, že nestiahneme návrh uznesenia a žiadame, aby sa uskutočnilo hlasovanie.

  Predseda. – Teraz budeme hlasovať o uznesení štyroch politických skupín.

9.2. Južné susedstvo a najmä Líbya vrátane humanitárnych hľadísk (B7-0169/2011) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Došlo k novej neočakávanej situácii, ktorá nie je zohľadnená v uznesení, a vyzývam Parlament, aby spolu so mnou vyjadril rozhorčenie a znepokojenie. Ide o skupinu novinárov z televízie BBC, ktorí boli nelegálne zadržaní a mučení a tiež podrobení fingovaným popravám, pričom videli mnohých ďalších Líbyjčanov zadržiavaných vo väzení v absolútne neľudských podmienkach.

Zároveň to ukazuje, že novinári nemajú v Líbyi povolené slobodne vykonávať svoju prácu. Toto je dôležitá záležitosť a vyzývam Parlament, aby spolu s nami vyjadril rozhorčenie a znepokojenie, ktoré musíme tlmočiť Rade.

  Predseda. – Pani Gomesová, chcete predložiť konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh? Môžeme sa zaoberať len konkrétnym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, nie všeobecnou výzvou.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Mám informácie, že skupina liberálov by mala predložiť ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli, ale ak to tak nie je, s radosťou ho predložím osobne.

  Predseda. – V poriadku, rozumiem. Je to všeobecná poznámka. Ďakujem.

  Michał Tomasz Kamiński (ECR). – (PL) Pán predseda, so všetkou úctou, povedali ste, že uznesenie bolo prijaté, ale nevidel som výsledok, aspoň nie na svojej obrazovke a ani na obrazovke na sedadle predo mnou. Myslím si, že by sme mali dostať aj výsledky, a tým myslím konkrétny výsledok tohto hlasovania.

  Predseda. – Tu je výsledok: 316 hlasov bolo za, 264 proti a 33 poslancov sa zdržalo hlasovania.

  József Szájer (PPE). – Chcel by som Parlament upozorniť na dvojitý meter, ktorý používame. V prípade maďarského zákona naše uznesenie nezohľadnilo udalosť, ku ktorej došlo v pondelok.

Teraz chceme do iného uznesenia zahrnúť niečo, čo sa stalo len včera. To je jasný dvojitý meter, ktorý tento Parlament uplatňuje, a to je poľutovaniahodné a neprijateľné.

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 11:

  Guy Verhofstadt (ALDE). – Vystupujem v mene vedúcich predstaviteľov/zástupcov všetkých politických skupín a tiež väčšiny koordinátorov, pretože včera po rozprave sa rozšíril všeobecný názor, že je potrebné posilniť odsek 11. Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladám, znie takto: „vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby nadviazala vzťahy s Dočasnou prechodnou národnou radou a začala proces, aby sa mohli stať oficiálnymi, aby sa tak podporil prechod k demokracii, zabezpečilo sa zapojenie širokého spektra zástupcov líbyjskej spoločnosti a zaangažovanie žien a menšín do prechodného procesu, a aby sa podporila Dočasná prechodná národná rada v oslobodenej oblasti s cieľom uvoľniť tlak, ktorému je vystavené miestne obyvateľstvo, a zabezpečiť jeho základné humanitárne potreby vrátane lekárskej pomoci“.

To je ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene vedúcich predstaviteľov/zástupcov siedmich skupín a tiež všetkých koordinátorov, ktorí sa na ňom dohodli.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

9.3. Postoj EÚ k Iránu (A7-0037/2011, Bastiaan Belder) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o odseku 6:

  Bastiaan Belder, spravodajca. – (NL) Z iniciatívy skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente a so súhlasom ostatných skupín navrhujem, aby sa za odsek 6 vsunul text nasledujúceho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu:

„dôrazne odsudzuje nezákonné zadržanie vodcov iránskej opozície, Mira Husejna Musaviho a Mehdiho Karrubiho, a ich manželiek iránskou bezpečnostnou službou a vyzýva na ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie; poukazuje na to, že toto zadržanie je v rozpore s iránskym právom; odsudzuje postoj iránskych orgánov voči opozícii, ktorá vykonáva svoje zákonné právo na protest, a prejavuje solidaritu s iránskym ľudom v jeho túžbe po demokracii; odsudzuje pokrytectvo iránskej vlády, ktorá použila proti pokojným demonštrantom za solidaritu s egyptským ľudom 14. februára 2011 hrubú silu, zastrašovanie a svojvoľné zatýkanie, pričom vyhlasovala, že podporuje slobodu v Egypte“.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

– Pred hlasovaním o odôvodnení N:

  Anna Ibrisagic (PPE). – (SV) Tento ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka odstránenia jediného prvku textu, a to spojky „a“. Prečítam text v angličtine a potom vysvetlím dôvod.

Za textom „keďže vzťahy medzi Iránom a Tureckom sa výrazne prehĺbili“ sa odstráni spojka „a“ a odôvodnenie bude pokračovať takto: „keďže Irán využíva svojich štátnych a neštátnych spojencov Sýriu, Hizballáh a Hamas, ako aj Moslimské bratstvo na destabilizáciu regiónu“.

(SV) Chceme odstrániť spojku „a“ v strede, pretože nechceme dávať do súvislosti vzťahy medzi Tureckom a Iránom a vzťahy Iránu s Hizballáhom a Hamasom.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

9.4. 16. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (Ženeva, 28. februára – 25. marca 2011) (B7-0158/2011) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Heidi Hautala, predsedníčka Podvýboru pre ľudské práva. – Mám veľmi dobré správy z oblasti ľudských práv. Kandidát na Sacharovovu cenu Haisam al-Málih, 80-ročný sýrsky právnik pre oblasť ľudských práv, dostal pred dvoma dňami milosť a bol prepustený. Je to úžasný príklad toho, ako Európsky parlament môže presadzovať dodržiavanie ľudských práv.

Teraz, keď je opäť na slobode, chce Haisam al-Málih, plný elánu, pomáhať v boji za prepustenie tisícov politických väzňov v Sýrii.

(hlasný potlesk)

  Predseda. – Ďakujem vám za túto správu. Určite nás veľmi povzbudí v našej práci.

– Pred hlasovaním o odseku 8:

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Chcel by som len povedať, že keď ste dávali hlasovať o odseku 8 pôvodného textu, francúzsky preklad uvádzal, že ide o odsek 19. Došlo teda k nedorozumeniu v súvislosti s pokynmi na hlasovanie.

  Predseda. – Budeme sa tým zaoberať. Ďakujem vám za poznámku.

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

  Fiona Hall (ALDE). – Chcela by som len využiť príležitosť a poďakovať 400 kolegom z celého Parlamentu, ktorí podpísali písomné vyhlásenie 81. Chcem tiež poďakovať svojim spolupracovníkom za ich usilovnú prácu a službám, ktoré sa zaoberajú písomnými vyhláseniami, za ich podporu, ale predovšetkým by som chcela poďakovať aktivistom, ktorých odhodlanie to celé umožnilo.

Som hrdá, že som členkou Parlamentu, v ktorom je možné, aby bežní občania prišli a hovorili o svojom probléme, pričom poslanci EP ich počúvajú a nechajú sa presvedčiť. To je demokracia vo svojej najlepšej forme a ukazuje to, že Európsky parlament nie je svojim ľuďom vzdialený.

10. Vysvetlenia hlasovania

  Predsedajúca. – Teraz pristúpime k vysvetleniam hlasovania.

Ústne vysvetlenia hlasovania

Návrh uznesenia B7-0191/2011

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Hlasovala som za uznesenie, ktoré spolu predkladala frakcia európskych socialistov, najmä z toho dôvodu, že medzi prípravou uznesenia a dnešným hlasovaním o ňom sa síce isté zmeny v Maďarsku udiali, to však zmenilo skutočne len málo na dôležitosti a aktuálnosti tohto uznesenia.

V prvom rade by som chcela zdôrazniť naše sklamanie z toho, že Komisia sa v prípade kontroverzného maďarského tlačového zákona už od začiatku rozhodla sústrediť iba na tri oblasti. Trváme na tom, že aj po tom, čo sa maďarská vláda a parlament týmito tromi oblasťami relatívne prijateľným spôsobom zaoberali, by mala Komisia pokračovať v dôslednom monitorovaní súladu maďarského tlačového zákona s európskou legislatívou – konkrétne najmä s Chartou základných práv.

Ďalej by sme chceli vyzvať maďarské orgány, aby pri ďalších úpravách zákona zaangažovali viac zúčastnených strán vrátane občianskej spoločnosti, pretože iba tak sa dá pripraviť zákon v naozaj demokratickej spoločnosti. A v tomto smere budú isto podnetné aj vstupy a odporúčania, či už nás – Európskeho parlamentu, Komisie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, či komisára Rady Európy pre ľudské práva.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Som si istý, že všetci tí, ktorí v tomto Parlamente podporujú zásady Európskej únie, považujú slobodu médií za veľmi dôležitú. Táto sloboda znamená samozrejme aj zodpovednosť. Napriek tomu som hlasoval proti tomuto návrhu.

Informácie, ktoré sa ku mne dostali v súvislosti s touto záležitosťou a o ktorých sa hovorilo aj tu, ukazujú, že Komisia predložila Maďarsku požiadavky, Maďarsko na ne zareagovalo a zmenilo podľa nich svoj mediálny zákon. To by podľa môjho názoru malo stačiť. Preto som toho názoru, že by sa z toho nemala robiť politická otázka takýmto spôsobom, keď je ľavica, zdá sa, proti pravici. Bez ohľadu na situáciu musia pre každého v tejto veci platiť rovnaké štandardy. Ak Komisia akceptovala tieto zmeny a doplnenia zo strany Maďarska, potom ich akceptujem aj ja. Podľa mňa je to otázka základných zásad, takže sa obávam, že som hlasoval proti tejto správe našej skupiny či proti jej myšlienke, pretože sa domnievam, že Maďarsko urobilo presne to, čo od neho Komisia žiadala.

  Daniel Hannan (ECR). – Predtým, ako sa vyjadríme k slobode médií v Maďarsku, by sme sa mohli pozrieť na to, čo ako Parlament vlastne robíme.

Mohli by sme sa zamyslieť nad státisícami eur verejných dotácií, ktoré dávame novinárom Európskej únie, mohli by sme sa zamyslieť nad desaťtisícami eur, ktoré každý týždeň míňame na letenky miestnych reportérov, aby sme ich dopravili najmä do Bruselu a Štrasburgu a ukázali im, aké je to tu skvelé, a mohli by sme sa zamyslieť nad spôsobom, akým desiatky akreditovaných spravodajcov v Bruseli poberajú druhé platy ako poradcovia v mediálnych otázkach, redaktori či dopisovatelia bezplatných novín financovaných EÚ.

Keby som bol Maďar, mal by som vážne otázky nielen o mediálnom zákone, ale aj o hrozivých autokratických tendenciách vlády, ale nie som Maďar, netýka sa ma to.

Som však poslancom tohto Parlamentu a myslím si, že to, ako využívame peniaze daňových poplatníkov týmto otvorene propagandistickým spôsobom, by malo urážať naše základné zásady slušnosti, čestnosti a demokracie. Predtým, ako sa začneme znepokojovať smietkou v oku Maďarska, by sme si mali vybrať veľké brvno z vlastného oka.

Návrh uznesenia RC-B7-0169/2011

  Lara Comi (PPE). – (IT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie. Je dôležité, aby Európska únia vyvinula v rámci svojich právomocí všetko úsilie na čo najrýchlejšie ukončenie tohto núdzového stavu v koordinácii s Bezpečnostnou radou OSN.

Vyjadrenie jednoznačného odsúdenia, návrh na bezletovú zónu, zavedenie embarga na vývoz zbraní a ustanovenie ďalších sankcií, poskytovanie humanitárnej pomoci, evakuácia európskych občanov či zaistenie pomoci postihnutému civilnému obyvateľstvu sú však všetko opatrenia ex post, ktoré sa snažia len zabrániť katastrofe.

Európska únia však musí zohrávať významnejšiu politickú úlohu na medzinárodnej scéne a musí byť schopná riešiť zásadné problémy. Myslím si, že po vyriešení núdzového stavu by sme sa mali zastaviť a porozmýšľať o tom, ako môže EÚ v budúcnosti zabrániť situáciám, keď sa slabé demokracie rozpadajú a prerastajú v humanitárne katastrofy.

  Tunne Kelam (PPE). – Samozrejme, hlasoval som za toto uznesenie. Myslím si však, že je nutné, aby Európska rada, ktorá zasadá zajtra, konala čo najrýchlejšie a najrozhodnejšie s cieľom, po prvé, vytvoriť bezletovú zónu nad Líbyou a zabrániť tak jej vláde ďalej zabíjať svojich občanov, a po druhé, nadviazať vzťahy s dočasnou prechodnou národnou radou. Túto výzvu sme pridali do nášho uznesenia.

V každom prípade si myslím, že jednu pasáž treba v uznesení zdôrazniť, a to, že revolučné zmeny v severnej Afrike jasne ukázali, že pozitívny vplyv a dlhodobá dôveryhodnosť EÚ v tomto regióne budú závisieť od jej schopnosti vykonávať súdržnú spoločnú zahraničnú politiku založenú na hodnotách, ktorá sa jasne postaví na stranu nových demokratických síl.

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za uznesenie. Chcem zdôrazniť, že Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím, ktoré nedávno vytvorila Komisia, je pozoruhodným prvým krokom správnym smerom.

EÚ bola do veľkej miery neprítomná na začiatku krízy a prechodu k demokracii v severnej Afrike, ale teraz sa zdá, že začala byť v tejto oblasti aktívnejšia a efektívnejšia.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Líbyjský ľud musí mať právo rozhodovať o budúcnosti vlastnej krajiny pred kýmkoľvek iným. Keďže pojmy pravej demokracie a slobody pochádzajú od ľudí, nemožno ich nanútiť zvonka.

Na zajtrajšom mimoriadnom samite Európskej rady sa musí dosiahnuť dohoda o úlohe EÚ v regióne. EÚ by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, na podporu vlny demokracie v arabskom svete. Nesmieme strácať čas: musíme prejsť od slov k činom. EÚ musí byť dôsledná vo svojej politike a uvedomiť si svoju zodpovednosť v oblasti teraz i z dlhodobého hľadiska. Ak budú útoky na civilné obyvateľstvo pokračovať – a zdá sa, že budú –, EÚ sa musí dohodnúť na mandáte OSN a na zásahu na vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou s cieľom zabrániť humanitárnej katastrofe. V tejto situácii si tiež musíme ponechať možnosť vojenského zásahu.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Sme svedkami konca jedného z posledných dlhotrvajúcich režimov v povojnovej histórii. Muammar al-Kaddáfí sa však neprinútil dôstojne odstúpiť a s cieľom udržať si diktátorskú vládu vyhlásil vojnu svojim vlastným ľuďom. Tým, že obrátil zbrane proti občanom, spochybnil základy, na ktorých stojí moderná civilizácia. Dopustil sa zločinu proti ľudskosti. Máme preto povinnosť podporiť líbyjský ľud v boji za slobodu, demokraciu a základné ľudské práva.

Musíme konať v spolupráci s OSN s cieľom obnoviť stabilitu v Líbyi a potrestať vinníkov týchto zločinov vrátane plukovníka Kaddáfího. Mimoriadne naliehavá je potreba poskytnúť humanitárnu pomoc civilistom a zaistiť strechu nad hlavou líbyjským utečencom. Už pred 25 rokmi sa administratíva prezidenta Reagana snažila ukončiť vládu Kaddáfího. Dnes musíme prijať všetky prípustné opatrenia v rámci medzinárodného práva na jeho odstránenie z úradu, takže podporujem uznesenie Parlamentu.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (FI) Hlasovala som za toto uznesenie, hoci si myslím, že obsahuje niektoré znepokojujúce časti. V prvom rade chcem povedať, že naša skupina sa tento týždeň stretla s predstaviteľmi líbyjských opozičných síl, ktorí povedali, že nechcú žiaden ozbrojený zásah zo strany Západu. To povedali veľmi jasne. Myslím si, že EÚ by v tejto veci nemala tlačiť na pílu, ale mala by konať spolu s OSN a arabskými krajinami.

Napriek tomu toto uznesenie hovorí o humanitárnom zásahu, čo, žiaľ, príliš často znamená ozbrojený zásah. Parlament v podstate prijíma pozíciu v prospech zásahu, hoci ju zaobaľuje do pekných slov.

Ďalej ma znepokojuje táto bezletová zóna. Obávam sa, že bude viesť k bombardovaniu Líbye. Myslím si, že toto by mala byť misia vedená OSN, v rámci ktorej by mali arabský svet, Afrika i EÚ postupovať spoločne.

  Daniel Hannan (ECR). – Tí, ktorí žiadajú vojenský zásah – a bezletová zóna je, samozrejme, formou vojenského zásahu, ktorá vyžaduje ochotu útočiť na letecké základne na zemi –, by mali pamätať na tri veci. Po prvé, ako sme počuli, líbyjská opozícia nechce zahraničný vojenský zásah. Po celom Benghází sú plagáty, ktoré to hovoria. Po druhé, Kaddáfího režim chce zahraničný zásah, pretože by potvrdil diktátorov argument, že bráni svoju krajinu proti cudzím votrelcom. Po tretie, nemôžeme si to dovoliť. Prvá loď, ktorá bola v oblasti po začiatku humanitárnej krízy, bola HMS Cumberland z našej krajiny a bola tam preto, lebo bola práve na ceste domov, kde mala byť vyradená z prevádzky. A to má naše námorníctvo stále väčší dosah ako väčšina ostatných členských štátov.

Na priamy zásah proti Kaddáfího režimu mohol byť dôvod v 80. rokoch 20. storočia, keď sa zjavne zapájal do medzinárodného terorizmu. Je zarážajúce, že tí, ktorí teraz žiadajú nejakú formu zásahu, neboli za takýto zásah vtedy, keď by to bolo ospravedlniteľné podľa noriem medzinárodného práva. Toto divadlo všetkých tých európskych predstaviteľov, ktorí sa podlizovali tomuto hroznému režimu a slintali nad ním, je odporné. Svojimi doterajšími zásahmi sme si už spôsobili dosť problémov. Myslím si, že sme už urobili dosť.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Vítam uznesenie, a preto som ho podporila. Prijímanie uznesení však nestačí.

Minulý týždeň v Egypte štyritisíc moslimov napadlo koptskú dedinu neďaleko Káhiry. Zapálili dva kostoly a zabránili vstupu hasičov do dediny. Armáda najprv nechcela zasiahnuť. Keď konečne zasiahla, moslimskí predstavení ich poslali preč s tým, že je všetko v poriadku. Na dvanásťtisíc kresťanov žijúcich v dedine bol uvalený zákaz vychádzania.

Boli časy, keď Európa vedela, kto je dobrý, kto zlý a prečo. Vďaka podpore tých dobrých boli na pád komunizmu pripravení lídri ako Havel, Walesa či Čarnogurský. Dnes si však politici Európskej únie podávajú ruky s diktátormi a zatvárajú oči pred prenasledovaním kresťanov. Nerozmýšľajú v kategóriách dobra a zla, lebo pragmatizmus tieto kategórie nepozná. Kým sa to nezmení, môžeme severnej Afrike viac uškodiť, ako pomôcť.

Správa: Bastiaan Belder (A7-0037/2011)

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za túto správu, pretože jednoznačne rozlišuje medzi dvoma hlavnými problémami týkajúcimi sa Iránu: porušovaním ľudských práv súčasnou vládou a iránskym jadrovým programom.

Správa podporuje dvojitý prístup Rady k otázke jadrového programu: na jednej strane sankcie, ale na druhej strane ponuku dialógu.

Je nevyhnutné odsúdiť mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému dnes dochádza v Iráne. Páchatelia, ktorými sú predovšetkým štátne inštitúcie, konajú beztrestne.

Zároveň by sme sa mali vyhnúť nezodpovedným výzvam na medzinárodný ozbrojený zásah proti súčasnej tyranii. Ozbrojený útok proti Iránu v mene ľudských práv by všetci Iránci bez ohľadu na svoj politický postoj považovali za útok proti krajine a ďalšie porušenie svojich základných práv.

Jediným víťazom by v takom prípade bol pán Ahmedínedžád.

  Tunne Kelam (PPE). – Hlasoval som za toto uznesenie a myslím si, že je načase, aby sme voči režimu v Teheráne začali uplatňovať rovnaký prístup, ako uplatňujeme voči Líbyi a plukovníkovi Kaddáfímu. Inými slovami, dúfať v budovanie dôvery už nie je realistickou možnosťou. Mali by sme viac podporovať opozíciu v Iráne. Zvlášť sa obávam o opozičný tábor Ašraf, ktorý je obliehaný a je naň vyvíjaný tlak už od júla 2009. Humanitárna situácia, ktorá v ňom vládne, je neúnosná. V súvislosti s týmto táborom prijal Parlament uznesenie v apríli 2009 a písomné vyhlásenie minulý rok v novembri a chcem poradiť pani Ashtonovej, aby toto závažné posolstvo odovzdala zajtra Európskej rade.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Irán pod vládou Mahmúda Ahmedínedžáda je príčinou vážnych obáv z dôvodu jadrových ambícií svojich vládcov. Neustále odmietanie spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a s tým súvisiace chýbajúce monitorovanie iránskeho jadrového programu vedú k nutnosti uvažovať o dôrazných krokoch voči Iránu.

Vzhľadom na to, že to je autoritársky režim, musíme rátať s možnosťou, že sa môže stať hrozbou pre ďalšie, najmä susedné krajiny. Mimoriadny strach vyvoláva protiizraelská rétorika, ktorú prezident Iránu už nejaký čas používa. Pozíciu iránskych orgánov v tejto veci považujem za neprijateľnú a kategoricky ju odsudzujem. Hlasovaním za uznesenie vyjadrujem svoj protest proti agresívnej zahraničnej politike Iránu a tiež žiadam prepustenie politických väzňov, zastavenie prenasledovania ochrancov ľudských práv a začatie spolupráce s medzinárodnými organizáciami vrátane orgánov OSN. Podporujem aj diplomatické úsilie Turecka a Brazílie v snahe o vyriešenie otázky jadrového programu.

  Daniel Hannan (ECR). – Iránska revolúcia z roku 1979 sa bude jedného dňa považovať za historickú udalosť rovnocennú s francúzskou revolúciou z roku 1789 alebo ruskou revolúciou z roku 1917. Tak ako tieto revolúcie, aj ona okamžite prekročila hranice, aby sa mohla šíriť po celom svete, a ani ona neberie ohľad na žiadne zavedené normy medzinárodného práva, národnej suverenity a územnej právomoci.

Čo bolo charakteristickým činom tejto revolúcie? Bol to útok na veľvyslanectvo USA. Teraz sa zastavme a na chvíľu sa zamyslime na tým, aký mimoriadny čin to bol vzhľadom na dovtedajšie vzťahy medzi krajinami. Dokonca aj počas druhej svetovej vojny, keď sa viedol boj medzi protichodnými ideológiami, ktoré sa chceli navzájom vykoreniť, boli diplomati pokojne evakuovaní cez neutrálne krajiny. Ak by USA chceli zajtra vpadnúť na Kubu, pravdepodobne by došlo k pokojnej výmene diplomatických pracovníkov. Iránci svojím krokom naznačili, že ich pravidlá nie sú zhodné s našimi, že im už nezáleží na myšlienke štátnej suverenity, a v tomto duchu pokračovali, keď sponzorovali svoje milície, počnúc chanátmi na Hodvábnej ceste až po Balkán, či dokonca Buenos Aires.

Keby sme aj my v Európskej únii brali väčší ohľad na zásadu národnej suverenity a národného sebaurčenia, mali by sme silnejšiu pozíciu z hľadiska odsúdenia takéhoto režimu.

  Gianni Vattimo (ALDE). – (IT) Chcem vysvetliť, prečo som sa zdržal záverečného hlasovania o správe o Iráne. Hoci súhlasím so všetkou kritikou nedodržiavania ľudských práv v Iráne, najmä pokiaľ ide o trest smrti, prenasledovanie sexuálnych menšín a nedodržiavanie slobody vyučovania na školách a univerzitách, som presvedčený, že väčšina správ a informácií v tejto správe pochádza priamo od americkej propagandy, ktorej nemôžem veriť.

A nakoniec, ako liberálny demokrat som, samozrejme, presvedčený, že Irán má jednoznačné právo vykonávať jadrový výskum na mierové účely, a neodoprel by som mu ani právo mať jadrové zbrane v regióne, kde jediná mocnosť, ktorá ich má a má povolené mať ich, je rasistický a koloniálny štát Izrael.

Návrh uznesenia RC-B7-0158/2011

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) V súvislosti s týmto uznesením o ľudských právach a OSN chcem povedať, že je veľmi dôležité, aby sme my v Európskej únii bojovali za ľudské práva až do konca. Bohužiaľ, toto uznesenie o ľudských právach nebolo vyvážené. Keď si ho prečítate, najmä bod 19, nadobudnete pocit, že až príliš je obviňovaný jeden štát, Izrael, a že ľudia sa snažia hodiť vinu práve na túto krajinu.

Všetci dobre poznáme súčasnú situáciu na Blízkom východe. V krajinách v tejto oblasti dochádza k povstaniam, v ktorých prišli o život tisíce nevinných ľudí. Toto teda malo byť uznesenie o ľudských právach, nie o Blízkom východe. Ak by cieľom bolo nájsť rovnováhu a nie sa snažiť takýmto zaujatým spôsobom obviňovať Izrael, mohol sa možno spomenúť Gilad Šalit, izraelský vojak, ktorý je už 1 720 dní zbavený ľudských práv ako väzeň palestínskych Arabov alebo Hamasu.

Keď vydávame tieto vyhlásenia o ľudských právach, musíme sa snažiť o vyvážený, spravodlivý prístup. To je jediný spôsob, ako ich možno trvalo presadzovať, ktorý nám navyše umožní zachovať si dôveryhodnosť ochrancov ľudských práv v Európe i inde.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Teší ma, že boli prijaté návrhy uznesení o ľudských právach, a bolo správne, že Európska únia to urobila. Mám však stručné vysvetlenie.

Čo sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 2, odsek 8, moji írski kolegovia a ja sme v rámci našej skupiny hlasovali za, pretože hygienu a predovšetkým čistú vodu považujeme za základné ľudské právo, a zo svojich skúseností s dobrovoľníckou prácou v Afrike viem, ako veľmi môže prístup k čerstvej vode zmeniť životy ľudí. Takže si myslím, že tým, že ho prijmeme za základné ľudské právo, môžeme vyvinúť tlak na to, aby všetci občania sveta mali predovšetkým prístup k čistej čerstvej vode.

(GA) Preto som rád, že toto uznesenie bolo prijaté – len to som chcel povedať.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Návrh uznesenia B7-0191/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia bol prijatý vzhľadom na znepokojivú situáciu týkajúcu sa zákona o médiách v Maďarsku, ktorý spochybňuje požiadavku, aby všetci poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb dodávali vyvážené spravodajstvo, a spochybňuje potrebu dodržiavania zásady proporcionality a základných práv − práva na slobodu prejavu a práva na informácie. To znamená, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Parlament majú spoločné a oprávnené obavy z toho, že tento zákon je v rozpore s medzinárodnými normami týkajúcimi sa slobody prejavu, obavy z odstránenia politickej a finančnej nezávislosti verejnoprávnych médií a z rozsahu pôsobnosti tohto právneho predpisu. Tieto obavy sú ešte znepokojivejšie vzhľadom na výstrahu, ktoré vydal komisár Rady Európy pre ľudské práva. Podľa týchto zistení by sa mali prijať odporúčania tohto návrhu uznesenia, pretože sa týkajú revízie zákona o médiách na základe pripomienok Komisie, OBSE a Rady Európy, a tieto odporúčania by mali Komisiu podnietiť k tomu, aby tým, že do konca roka vypracuje návrh smernice o slobode a pluralite médií, riešila neprimeraný legislatívny rámec EÚ, a tak predišla vzniku podobných situácií v budúcnosti.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Pluralita a sloboda médií je jednou zo základných zásad EÚ, zaručuje slobodu na vyjadrenie názorov a na získavanie a odovzdávanie informácií bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov. Medzinárodné organizácie vyjadrujú v súvislosti s maďarským zákonom o médiách obavy a Európska komisia po uskutočnení preskúmania dospela k záveru, že je nezlučiteľný so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a acquis communautaire vo všeobecnosti. Súhlasím s návrhom uvedeným v uznesení, že maďarské orgány musia ďalej prehodnocovať zákon o médiách na základe pripomienok Európskej komisie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a komisára Rady Európy pre ľudské práva, Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, aby sa zabezpečil súlad tohto zákona s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami, ako aj s normami týkajúcimi sa slobody, plurality a nezávislosti médií.

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Maďarská vláda dobre urobila, keď sa k rozruchu obklopujúcemu tento kontroverzný zákon postavila tak, že dala jasne najavo, že sloboda tlače a pluralita médií v Maďarsku sú a zostanú základnými piliermi. Európskej komisii sa v určitom ohľade podarilo vykonať skvelú prácu. Komisia bude navyše oprávnene pokračovať v monitorovaní tejto problematiky nielen v Maďarsku, ale vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Iniciatíva, ktorú ohlásila pani komisárka Kroesová a ktorej cieľom bude pomocou zapojenia rozličných zainteresovaných strán vytvoriť skupinu odborníkov, ktorí budú následne poverení sledovaním a riešením situácie týkajúcej sa plurality médií v Európe, je významným krokom vpred. Táto skupina pomôže Komisii pri stanovovaní nových krokov v mediálnej sfére. Boli sme poverení úlohou zaručiť pluralitu médií a slobodu tlače v Európe. Z tohto dôvodu predpokladám, že Európsky parlament bude k napĺňaniu tejto úlohy aktívne prispievať.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Demokracia v žiadnom prípade nie je samozrejmosťou. Postupom času sa vyvíja, napreduje a, bohužiaľ, zvykne sa aj vracať do nižších štádií. Maďarské opatrenia týkajúce sa médií sú však na tejto úrovni vážnym krokom späť. Dohoda všetkých európskych progresívnych síl v prvom rade umožnila, aby sa táto otázka stala prioritou európskeho politického programu, čo je dobré. Teraz ide o otázku jednoznačného a pevného postoja k bodom, ktoré sú i naďalej problematické. O nezávislosti riadenia médií a slobode prejavu sa nevyjednáva.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože platnosť maďarského zákona o médiách by mala byť pozastavená a zákon by mal byť prehodnotený na základe pripomienok a návrhov Komisie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy, aby sa zabezpečil jeho úplný súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami týkajúcimi sa slobody a plurality médií a nezávislého riadenia médií. Európsky parlament okrem toho pripomína, že kodanské kritériá na členstvo v EÚ, ktoré boli ustanovené v roku 1993 na zasadaní Európskej rady v Kodani, týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu, by všetky členské štáty EÚ mali dodržiavať a presadzovať prostredníctvom príslušných právnych predpisov EÚ. Európsky parlament preto vyzýva maďarské orgány, aby obnovili nezávislosť riadenia médií a aby zastavili zasahovanie štátu do slobody prejavu a vyváženého spravodajstva. Som navyše presvedčená, že nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna a ohrozuje účinnú pluralitu vo verejnej sfére. Parlament okrem toho Komisiu žiada, aby do konca roka predložila návrh legislatívnej iniciatívy o slobode, pluralite a nezávislom riadení médií v záujme vymedzenia aspoň minimálnych základných noriem a s cieľom zabezpečiť, zaručiť a podporovať náležitú úroveň plurality médií a ich nezávislé riadenie v členských štátoch EÚ.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Pluralita a sloboda médií skutočne predstavujú dôležitý pilier demokratického právneho štátu. Maďarský zákon o médiách si síce zaslúži kritiku, boli sme však svedkami unáhlených a nepodložených útokov na maďarskú vládu a to sa nemalo stať, najmä nie na začiatku maďarského predsedníctva Európskej únie. Som však rád, že maďarský parlament nedávno schválil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku kontroverznému zákonu o médiách, ktoré sa týkajú bodov navrhnutých Európskou úniou, a týmto spôsobom vzal vietor z plachiet ideológom, ktorí podnecovali napätie. Bola splnená kľúčová podmienka, aby sa „vyvážené spravodajstvo“ netýkalo webových stránok, blogov, diskusií a zahraničných novín. Európska komisia by mala odteraz nepretržite monitorovať uplatňovanie tohto zákona. Treba oceniť konštruktívny dialóg medzi Maďarskom a EÚ, ktorého výsledkom boli schválené legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Zahraničným médiám a novinárom pracujúcim v Maďarsku už nehrozia vysoké sankcie za porušenie maďarského zákona o médiách, sú tu však „ďalšie právne dôsledky“. Vlastníci maďarských médií ale naďalej podliehajú sankciám a platí to aj pre tých, ktorí svoje sídla formálne presunuli do iných krajín EÚ, aby sa vyhli maďarskému zákonu o médiách. Hoci môžeme nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, patrí do výhradnej právomoci maďarského parlamentu a zástupcovia EÚ by to mali rešpektovať.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Sloboda prejavu každého jednotlivca, voľný pohyb informácií a sloboda a pluralita médií sú základnými kameňmi európskej integrácie a jej kľúčovými hodnotami. Pri rozvoji a vykonávaní regulačného rámca pre médiá by sa mali dodržiavať demokratické normy týkajúce sa organizácie a riadenia komunikačných systémov. Vyzývam maďarské orgány, aby obnovili nezávislé riadenie médií a zastavili zasahovanie štátu do slobody prejavu. Nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna, pretože ohrozuje skutočnú pluralitu vo verejnej sfére. Vyzývam maďarské orgány, aby do reformy zákona o médiách zapojili všetky zainteresované strany vrátane opozičných strán a občianskej spoločnosti, aby sa tieto strany mohli zmysluplným spôsobom podieľať na reforme týchto právnych predpisov, ktoré upravujú taký zásadný aspekt fungovania demokratickej spoločnosti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Sloboda a pluralita médií sú základnými právami, ktoré zabezpečujú slobodu na vyjadrenie názorov a získavanie a odovzdávanie informácií bez akéhokoľvek zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov. Európska komisia ako strážkyňa zmlúv vyjadrila obavy a od Maďarska si vyžiadala informácie o možnom porušení tohto práva, konkrétne o skutočnosti, že maďarský zákon o médiách pravdepodobne nie je v súlade so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách.

S potešením som prijal informáciu, že maďarský parlament 7. marca prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, na ktorých sa maďarská vláda dohodla s Komisiou, hoci nedokážem pochopiť, prečo proti nim hlasovali socialisti a maďarská strana zelených. Vzhľadom na vyhlásenia pani komisárky Kroesovej sa zdá, že už niet pochýb o tom, že Maďarsko sa riadilo odporúčaniami Komisie a že upravená verzia príslušného zákona je v súlade s európskymi právnymi predpismi.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Sloboda tlače neznesie žiaden kompromis, tak znie posolstvo, ktoré chcel Parlament vyslať nielen Budapešti, ale aj Európskej komisii. Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým maďarskú vládu vyzýva, aby pozastavila platnosť kontroverzného legislatívneho balíka týkajúceho sa médií a aby ho znova bezodkladne preskúmala, a to aj napriek tomu, že bol nedávno na nátlak zo strany európskych partnerov zmenený a doplnený. Pretrvávajú však isté obavy, najmä pokiaľ ide o radu pre médiá, orgán zodpovedný za dohľad nad médiami, ktorý tvoria výlučne osoby blízke strane pána Orbána. Tento orgán dohľadu je v skutočnosti dokonalým nástrojom na cenzúru médií. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu ako strážkyňa slobody prejavu občanov v EÚ a vo svete preto vyzvala, aby sa skoncovalo so zasahovaním štátu, a tak sa obnovila nezávislosť médií.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že Európska únia musí pohotovo zabraňovať všetkým možným útokom na základné demokratické hodnoty, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu, a musí proti takýmto útokom bojovať. Som presvedčený, že je nevyhnutné, aby Maďarsko a ďalšie členské štáty, napríklad Rumunsko, v súlade s demokratickými zásadami stanovenými v Charte základných práv EÚ a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv prehodnotili svoj postoj k médiám.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o maďarskom zákone o médiách, pretože sloboda tlače je jednou zo základných hodnôt EÚ. Som presvedčená, že Komisia by mala podrobne preskúmať, či je maďarský zákon o médiách v súlade s európskymi právnymi predpismi, predovšetkým s Chartou základných práv.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že nemá žiadny zmysel, aby Parlament vydával stanovisko k tejto otázke v čase, keď boli poskytnuté všetky záruky slobody prejavu vrátane ubezpečenia zo strany maďarského premiéra pána Orbána. Okrem toho ide o princíp, takže sa zdržím hodnotenia politických činov, legislatívnych aktov a súdnych úkonov, ktoré patria do výhradnej právomoci zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov iného ako môjho vlastného členského štátu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Sloboda prejavu a informácií vrátane slobody na vyjadrenie názoru a sloboda získavať a odovzdávať informácie bez zasahovania alebo nátlaku sú sociálnymi hodnotami, za ktoré veľa ľudí dlhé roky bojovalo. Tak to bolo i v Portugalsku. Komunisti stáli − a aj teraz stoja − na čele tohto boja. Bohužiaľ, v rozličných krajinách EÚ pretrvávajú dôvody, prečo v takomto boji pokračovať. Pluralita a sloboda médií v rozličných členských štátoch i naďalej vyvolávajú obavy. Často sa zabúda, že medzi faktory, ktoré k tomu prispievajú, patrí spôsob, akým sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách hŕstky veľkých podnikateľských skupín, narúšanie práv odborníkov na oblasť médií a existencia čoraz neistejších pracovnoprávnych vzťahov. K tomu treba prirátať znepokojivé zásahy politických síl, ktoré v mnohých krajinách ešte stále existujú.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Civilizácia dosiahla slobodu prejavu a informácií spolu s pluralitou médií, ktorá z nich vyplýva, vrátane slobody na vyjadrenie názorov a získavanie a odovzdávanie informácií bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov.

V rozličných krajinách EÚ sme však, bohužiaľ, neraz svedkami pokusov o porušovanie týchto základných práv. Pluralita a sloboda médií naďalej vyvolávajú obavy v rozličných členských štátoch, najmä v Maďarsku, Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Estónsku a ďalších. Dokonca aj v Portugalsku bolo hlásených niekoľko prípadov útokov na pluralitu médií, ktoré nerobia nič pre pozdvihnutie demokracie.

Nesúhlasíme však s tým, že EÚ uplatňuje politiku neustálych politických zásahov do riadenia jednotlivých krajín, ako to naznačujú niektoré odseky. O uznesení o maďarskom zákone o médiách sme hlasovali s prihliadnutím na túto skutočnosť po uvážení jeho kladných a záporných stránok.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Som presvedčený, že základné práva médií podporí Európsky parlament veľmi veľkou väčšinou. Toto uznesenie po týchto právach volá, i keď sa nezohľadnili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto zákonu, ktoré tento týždeň prijal maďarský parlament. Bol by som preto rád, ak by sa všetky uznesenia vypracované pred týmto hlasovaním v Budapešti stiahli, aby ich bolo možné najskôr aktualizovať, a až potom by sa o nich viedla rozprava a hlasovalo by sa o nich. Takže hlasovanie v Európskom parlamente už nemalo nič spoločné so slobodou tlače, ktorá by mala mať najvyššiu prioritu, išlo len o meranie síl medzi jednotlivými skupinami.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Plne podporujem prijatie uznesenia predloženého európskou ľavicou, ktorá kritizuje nevhodné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o médiách, ktoré predložilo Maďarsko a ktoré pravica, naopak, víta. Hoci sa zdá, že s týmito zmenami je spokojná aj pani Kroesová, Európsky parlament má dojem, že Komisia sa zamerala iba na pár technických aspektov a nebrala príliš do úvahy Chartu základných práv. Okrem toho, že naše uznesenie je adresované Maďarsku, poukazuje tiež na to, že sloboda a pluralita médií môže byť, bohužiaľ, narúšaná aj v krajinách s konzervatívnymi vládami. V tejto súvislosti poslanci Európskeho parlamentu preukázali, že im záleží na dodržiavaní základných práv a slobôd, ktoré sú základnými zásadami demokracií a Európskej únie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože maďarské orgány musia obnoviť nezávislosť riadenia médií a zastaviť zasahovanie štátu do slobody prejavu a vyváženého spravodajstva. Nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna a ohrozuje účinnú pluralitu názorov vo verejnej sfére.

  Timothy Kirkhope (ECR), písomne. – Skupina ECR horlivo podporuje slobodné a pluralitné médiá v celej Európskej únii a poukazuje na význam slobody informácií pre všetkých európskych občanov. Vzhľadom na neustále sa meniacu situáciu v súvislosti s maďarským zákonom o médiách a na nemožnosť stretnúť sa s Komisiou po tohtotýždňovom prijatí nových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tomuto zákonu máme pocit, že teraz nie je ten správny čas na ďalšie uznesenie týkajúce sa tejto problematiky. Z tohto dôvodu sa skupina ECR zdržala hlasovania.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že platnosť maďarského zákona o médiách by mala byť bezodkladne pozastavená a tento zákon by mal byť prehodnotený na základe pripomienok a návrhov Komisie, OBSE a Rady Európy, aby sa zabezpečil jeho úplný súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami týkajúcimi sa slobody a plurality médií a nezávislého riadenia médií.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Podporujem zmenu a doplnenie ustanovení v maďarskom zákone o tlači, ktoré Európska komisia považovala za menej demokratické, a vítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k regulačnému aktu, ktoré predložila vláda v Budapešti. Nehlasoval som však za uznesenie, ktoré podpísali Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, pretože si myslím, že navrhované opatrenia sú neprimerané, ak vezmeme do úvahy podobné zákony v iných členských štátoch, ktoré však neboli verejne uznané. Meradlom stupňa demokracie v spoločnosti je jednoznačne slobodná tlač. Je dobre známe, že v Európskej únii je sloboda prejavu prakticky neobmedzená. Toto základné právo však nesmieme zamieňať so slobodou vyjadriť bez následku alebo zodpovednosti a bez presvedčivého dôkazu akékoľvek informácie. Práve preto sú potrebné jasné zákony, ktoré stanovia hranice, v rámci ktorých musí fungovať akákoľvek novinárska činnosť. V tejto súvislosti bol maďarský zákon o tlači navrhnutý v nadväznosti na európsku smernicu v tejto oblasti. Myslím si tiež, že o téme maďarského zákona o tlači musíme diskutovať na základe úplných informácií, pretože môžeme byť zavádzaní straníckymi záujmami a politickými spormi.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia je zle načasovaný a má nevhodnú formu, pretože všetci vieme, že po počiatočnej kritike maďarského zákona o médiách a odporúčaniach Komisie maďarská vláda svoje stanovisko prehodnotila a upravila všetky aspekty zákona, ktoré boli terčom kritiky Komisie. Znenie zákona, o ktorom maďarský parlament hlasoval 7. marca, bolo tak v úplnom súlade s európskymi právnymi predpismi. Preto nechápem, prečo ľavica trvá na hlasovaní o tomto uznesení, takže som hlasoval proti nemu.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za uznesenie B7-0191/2011, pretože som presvedčený, že nový maďarský zákon o médiách neposkytuje dostatočné záruky slobody prejavu a plurality, a je preto kontraproduktívny pre dosahovanie skutočnej plurality vo verejnej sfére.

Maďarská vláda by mala poskytnúť účinnú záruku slobody a plurality v médiách, a mala by preto tento zákon zrušiť alebo ho podstatne upraviť na základe zistení a návrhov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), komisára Rady Európy pre ľudské práva, Rady Európskej únie a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež prostredníctvom otvorenej, transparentnej diskusie, do ktorej sa môžu zapojiť všetky zainteresované strany, mimovládne organizácie a občania.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Sloboda prejavu, a teda aj sloboda tlače patria medzi najdôležitejšie základné práva. Musíme sa neúnavne snažiť o ich zachovanie, a to aj napriek tomu, že vyjadrovanie určitých názorov nám môže byť nepríjemné. Táto sloboda je aj našou slobodou a je zárukou slobodného výkonu nášho mandátu. Transparentnosť je nemožná bez slobodných médií. Snaha ovládať informácie a novinárov je veľkým pokušením a platí to aj pre naše západné demokracie. Slobodné a odborné informácie by vždy mali mať prednosť pred fámami, ktoré často nahrádzajú tlač, ak je umlčiavaná.

Moderné prostriedky masovej komunikácie zohrávajú absolútne rozhodujúcu úlohu v demokratickom živote a sú nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia všeobecného prístupu k vedomostiam, zábave a spoločenskému životu. Z týchto dôvodov musí „spravodlivý štát“, ako ho nazývam, prevziať zodpovednosť za podporu rozvoja slobodných médií tak na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni a podporovať pluralitu informácií a bohatú kultúrnu tvorbu a zjednodušovať prístup k takémuto obsahu pre všetkých.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je známe, že podľa pripomienok a návrhov Európskej komisie, OBSE a Európskej rady by mal byť čo najskôr zrevidovaný maďarský zákon o médiách, aby sa zabezpečil jeho súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami, ktoré sa týkajú slobody mediálnych informácií, plurality a nezávislosti masmédií.

Nový zákon je terčom kritiky, pretože v sebe zahŕňa predpoklad, že by bola vymenovaná jediná osoba zodpovedná za riadenie vnútroštátnych masmédií a telekomunikácií. Tento nový zákon podkopáva pluralitu a slobodu masmédií a zbavuje ich politickej a finančnej nezávislosti. Treba preskúmať všetky príčiny, ktoré vedú k takým negatívnym dôsledkom.

Azda voľný prístup vlád niektorých členských štátov EÚ vyvolali u maďarskej vlády klamlivú predstavu, že spoločne prijaté pravidlá možno cynicky porušovať. Napríklad lotyšská vláda ešte stále nevykonáva uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2004. Aké z toho vyplynuli následky? Zatiaľ žiadne. Možno sa maďarská vláda nechala inšpirovať lotyšskou „nezávislosťou“. Hlasoval som za v nádeji, že ľady sa pohli.

  Tiziano Motti (PPE), písomne. – (IT) Útoky európskej ľavice na zákon o slobode tlače, ktorý bol nedávno prijatý v Maďarsku, treba chápať v kontexte „divadielka“, pri ktorom sa nástroje sprístupnené našimi inštitúciami často používajú nevhodným spôsobom a zneužívajú sa na podporu dezinformačných politických a mediálnych kampaní na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni. V tomto prípade sú takéto útoky úplne nevhodné, pretože rozprava bola otvorená a už aj uzavretá: maďarská vláda ochotne prijala pripomienky Európskej komisie a premiér Orbán ešte začiatkom januára 2011 povedal, že zákon o médiách bude zmenený a doplnený v súlade s týmito pripomienkami. Útoky na krajinu, ktorá predsedá Európskej únii v čase, keď by mala dostávať podporu pri výkone svojich povinností, oslabuje Úniu ako celok a pripravuje ju o jej vážnosť a vplyv. Neustále pripomínanie nedostatočnej slobody tlače je obohraná pesnička, rovnako ako nepretržité a anachronické odkazy na situáciu v Taliansku, kde najvýznamnejšie noviny paradoxne ovládajú ľavicovo orientované mediálne skupiny a informácie prúdia voľne − niekedy až príliš voľne − na web.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Po minulotýždňovom prijatí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v maďarskom parlamente je už maďarský zákon v úplnom súlade s právnymi predpismi EÚ a ustanoveniami o základných právach, ako to uznala aj Európska komisia. Spoločný návrh uznesenia ako taký je teraz zbytočný, preto som hlasoval proti nemu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Ako som mal možnosť povedať už pri rozprave o prioritách maďarského predsedníctva, ide o aspekty vnútorných záležitostí Maďarska, ktoré možno rovnako ako predtým upravovať v rámci normálneho zdravého vzťahu medzi Komisiou a maďarskou vládou a Parlamentom. Ako obhajca slobody, predovšetkým slobody prejavu a tlače, sa môžem z výsledkov iba tešiť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tento zákon bol zámerne navrhnutý s cieľom obmedziť aktivity médií v Maďarsku a tiež možnosti kritického skúmania pôsobenia vlády a je súčasťou širších reštriktívnych krokov, ktoré sa týkajú plurality v Maďarsku. Je to v priamom rozpore s hlavnými zásadami EÚ, ktoré ustanovili zmluvy a Charta základných práv. Komisia a Rada musia na základe toho naďalej presadzovať úplnú revíziu alebo zrušenie zákona.

Parlament dal najavo, že Komisia by to nemala nechať iba tak a v takejto rozhodujúcej otázke ustúpiť maďarskej vláde. Maďarský zákon o médiách treba vnímať len ako najnovší pokus o obmedzenie slobody médií v Európe. Poukazuje na naliehavú potrebu, aby Komisia predložila rozhodné legislatívne návrhy na zachovanie tejto kľúčovej hodnoty EÚ.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som proti tomuto uzneseniu, pretože sa domnievam, že ľavicové politické skupiny v tomto Parlamente zneužili vnútroštátnu politickú otázku, ktorá už v každom prípade bola vyriešená, ako to dokazuje nedávna dohoda medzi maďarskou vládou a Európskou komisiou.

Som presvedčená, že takéto vnútroštátne otázky by sa nemali spochybňovať v tomto Parlamente, pretože patria do priamej kompetencie jednotlivých členských štátov. Pokiaľ ide o podstatu celej veci, je správne a vhodné chrániť slobodu a pluralitu informácií ako základnú hodnotu všetkých krajín Európskej únie, ale sloboda médií nesmie byť v rozpore s verejnou morálkou a najmä nesmie narúšať nikoho súkromie.

Toto nové odvetvie by si malo byť viac vedomé možných dôsledkov nevyváženého využívania svojej sily a vplyvu na životy a slobodu občanov. Pretože príliš často bola osobná sloboda potláčaná v mene slobody tlače.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Som veľmi rada, že bolo schválené toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje angažovanosť Európskeho parlamentu v oblasti slobody prejavu a nezávislosti médií v rámci všetkých členských štátov.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia. Hoci Maďarsko a Európska komisia dosiahli dohodu o bodoch predložených Komisiou, podporujem výzvu zo strany svojich kolegov poslancov na dôsledné preskúmanie textu zákona. Tieto zlepšenia, ktoré Komisia dosiahla, sú pozoruhodne selektívne a obavám, ktoré vyjadril Parlament a rozličné medzinárodné organizácie, ako napríklad OBSE a Rada Európy, sa zväčša nevenovala pozornosť. Obavy súvisiace najmä s vymenovaním, zložením a právomocami úradu pre médiá sú úplne pochopiteľné. Sloboda tlače je príliš dôležitou súčasťou našej demokracie, aby sme ju podrobovali interpretáciám, ktoré sú z právneho hľadiska obmedzujúce.

  Joachim Zeller (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, ktoré spoločne predložili Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Autori uznesenia nemajú ani tak záujem o slobodu médií v Európe, ako im skôr ide o znevažovanie občianskej vlády, ktorú zvolila prevažná väčšina občanov krajiny a ktorá stojí pred náročnou úlohou postaviť na nohy krajinu, ktorá utrpela ťažké straty v dôsledku zlého riadenia predchádzajúcou socialistickou vládou. Dokonca ani Európska komisia nezistila žiadne závažné porušenia slobody médií v maďarskom zákone, ktorý bol, mimochodom, medzičasom zmenený a doplnený. Európska ľavica rýchlo nájde triesku v oku nesocialistických vlád, ale brvno v očiach socialistických vlád hlúpo nevidí.

Je ťažké pochopiť stanovisko nemeckých liberálov, ktorí týmto uznesením vyzývajú na reguláciu mediálnej sféry na európskej úrovni, pričom zástupcovia nemeckých a európskych médií považujú zvlášť tento návrh samotný za obmedzovanie slobody médií a porušovanie zásady subsidiarity.

Návrh uznesenia RC-B7-0169/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Podporujem tento návrh uznesenia, pretože som presvedčený, že vzhľadom na spôsob, akým Kaddáfí potláča politické protesty líbyjského obyvateľstva, by mal byť jeho režim okamžite odstránený. Tiež by sa tým predišlo ďalším úmrtiam. Pripomínam, že medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s uvalením sankcií na tento režim preukázalo úplnú jednomyseľnosť v Bezpečnostnej rade OSN. Dôrazne podporujem rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970/2011 a opatrenia, ktoré má Bezpečnostná rada podniknúť, vrátane embarga, zákazu zariadení používaných pri represiách na vnútroštátnej úrovni a zmrazenia finančných prostriedkov osôb podieľajúcich sa na porušovaní ľudských práv. Bezpečnostná rada upozorňuje na potrebu vykonávať rezolúciu EÚ − Afrika, ktorá umožňuje zadržanie tovarov, ktoré boli nadobudnuté nezákonným spôsobom. Je potrebné, aby podobné gesto urobili európske finančné inštitúcie a členské štáty v rámci zákazu žoldnierskej činnosti. Zo strany EÚ a OSN sú potrebné účinné humanitárne opatrenia. Na záver by som chcel povedať, že udalosti v Líbyi, Egypte a Tunisku si vyžadujú zmenu paradigmy európskej zahraničnej politiky, pokiaľ ide o krajiny južného Stredozemia. Chcel by som vyjadriť svoju solidaritu s občanmi Líbye.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Rozsiahle protesty v mnohých arabských krajinách ukázali, že nedemokratické a autoritárske režimy nedokážu zaručiť vierohodnú stabilitu a že demokratické hodnoty sú ústredným aspektom hospodárskych a politických partnerstiev. EÚ má životne dôležitý záujem o to, aby bola severná Afrika demokratická, stabilná, aby prosperovala a panoval tam mier, ale nedávne udalosti v Líbyi, Egypte a Tunisku poukázali na potrebu prehodnotenia vonkajšej politiky EÚ voči oblasti Stredozemia. EÚ musí zrevidovať svoju politiku podpory demokracie a ľudských práv v záujme vytvorenia vykonávacieho mechanizmu doložky o ľudských právach vo všetkých dohodách s tretími krajinami. Súhlasím s tým, že pri revízii európskej susedskej politiky treba za prioritu považovať kritériá týkajúce sa nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, plurality, slobody tlače a boja proti korupcii.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré predstavuje krok správnym smerom, čo sa týka reakcie Európskej únie na revolúciu, ktorá sa zvrháva na občiansku vojnu, ako je to v prípade Líbye. Revolúcie sú snom, ktorý sa stáva skutočnosťou, ale občianska vojna je nočnou morou. V čase, keď Kaddáfího protivníci pod paľbou jeho síl a žoldnierov strácajú pôdu pod nohami a plukovník vysiela emisárov do hlavných miest Európy v snahe zachrániť svoj režim, musíme líbyjským občanom ukázať svoju podporu.

Počuli sme výzvu Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady z 5. marca. Je našou povinnosťou podporiť túto alternatívu a chrániť líbyjský ľud pred silami Kaddáfího režimu. Vzhľadom na absenciu priamej vojenskej prítomnosti na líbyjskom území by sa malo zvážiť vytvorenie bezletovej zóny. Rozhodnutie je však v právomoci OSN. Táto možnosť by sa však mala zvažovať iba po výslovnom súhlase Ligy arabských štátov. Na politickej a diplomatickej úrovni musíme zabezpečiť izoláciu plukovníka Kaddáfího a pomôcť Líbyjčanom, aby konečne opäť získali svoju slobodu.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Dramatický vývoj v Líbyi a severnej Afrike naďalej zasahuje k hraniciam Európy: humanitárna kríza v Líbyi by sa naozaj mohla zmeniť na dosiaľ v dejinách nevídanú vlnu migrácie.

Podľa nedávnych odhadov by politické nepokoje v severnej Afrike mohli viesť k prílevu približne 300 000 utečencov na južné pobrežia Únie. Súhlasím preto s výzvou šiestich stredozemných členských štátov EÚ na vytvorenie fondu solidarity, ktorý by pomohol zmierniť následky prisťahovalectva, a túto výzvu podporujem. Podporujem vytvorenie spoločného európskeho azylového systému a spravodlivého rozdeľovania nákladov súvisiacich s prisťahovalectvom medzi členské štáty. Navyše v záujme obmedzenia hromadného prisťahovalectva do Európy vyzývam na zváženie vyslania humanitárnej pomoci postihnutým obyvateľom s cieľom podporiť proces demokratizácie, ako aj hospodársky rast v regióne.

Vyzývam preto Komisiu, aby pripravila núdzový plán, ktorý sa bude zaoberať aj spôsobom riešenia toho najhoršieho scenára, pri ktorom by sa obrovský počet prisťahovalcov rozhodol smerovať na sever k európskemu pobrežiu. Podľa môjho názoru sa takýto núdzový plán musí opierať o zásadu solidarity medzi členskými štátmi EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Nedávne protesty v niekoľkých arabských krajinách ukazujú, že nedemokratické a autoritárske režimy nedokážu zabezpečiť dôveryhodnú stabilitu a že demokratické hodnoty zohrávajú kľúčovú úlohu pri hospodárskych a politických partnerstvách. Chcela by som vyzvať na vysokú mieru účasti na práci pracovnej skupiny vytvorenej na koordináciu reakcie EÚ na krízu v Líbyi a ostatných častiach oblasti Stredozemia. V súvislosti s oblasťou Stredozemia sa musí Únia prispôsobiť novým časom a okolnostiam, zohľadniť nedávne udalosti a podľa nich konať s cieľom predložiť návrhy týkajúce sa lepšieho spôsobu podpory demokracie a ľudských práv v členských štátoch a v regióne, do ktorého patrí aj Líbya, a tiež návrhy týkajúce sa možných reforiem, ktoré by posilnili vlastnú úlohu Únie a zlepšili by súdržnosť a účinnosť tejto úlohy.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie „o južnom susedstve a najmä o Líbyi“, pretože som presvedčená, že plukovník Kaddáfí by mal okamžite odstúpiť, aby bola možná mierová zmena politického režimu a aby sa zabránilo ďalšiemu krviprelievaniu. Dôrazne odsudzujem porušovanie ľudských práv v Líbyi a najmä násilné potláčanie demokraticky orientovaných demonštrantov, novinárov a obhajcov ľudských práv a chcela by som vyjadriť svoju solidaritu s líbyjskými občanmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ani v deň hlasovania o tomto uznesení ešte stále nie je jasný ďalší vývoj revolúcií, ktoré sa pokúšajú zvrhnúť autoritárske režimy, ktoré sú už dlho pri moci v celej oblasti Stredozemia. V prípade Líbye sú správy o úspechoch a neúspechoch povstalcov a síl, ktoré ešte stále podporujú Kaddáfího diktátorský režim, protirečivé. Zdá sa, že Líbya čelí skutočnej občianskej vojne. Mnohé zdroje však odsudzujú bezprecedentné brutálne násilie a represie zo strany líbyjského režimu a veľký počet obetí, ktoré má režim na svedomí. Samotná Organizácia Spojených národov oprávnene odsúdila spáchané zverstvá. Dnes je jasné, že povstalci nechcú žiť v režimoch, ktoré nedodržiavajú ich práva a ktoré nezabezpečujú aspoň istú mieru dodržiavania pravidiel demokracie a právneho štátu. Európska únia sa od tohto diania nemôže dištancovať. V prvom rade by mala požadovať ukončenie násilností a mala by vytrvať vo svojom postoji, ktorý odsudzuje zodpovedné osoby a uvaľuje na ne sankcie, podporovať tých, ktorí bojujú za naše spoločné hodnoty, a mala by sa snažiť preukázať solidaritu, ako aj dôkladnejšie sledovať a lepšie pochopiť ambície, želania a úmysly hnutí, ktoré si túžobne želajú zmenu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie je znepokojivé a neprijateľné. Platí to najmä v súvislosti s poslednými udalosťami v Líbyi, ktoré viac ako kedykoľvek predtým poukazujú na naliehavosť mierového a politického riešenia bez vonkajšieho zásahu. Napriek nebezpečnému a vážnemu zintenzívneniu krokov, ktoré namiesto toho, aby pomáhali znižovať napätie, sú určené na prípravu aktov agresie zo strany USA a NATO voči Líbyi, väčšina Parlamentu podporuje činy, ktoré sú prejavom zasahovania, agresie a okupácie v Líbyi. Akákoľvek agresia voči tejto krajine bez ohľadu na zámienky a mandáty by mala vážne dôsledky pre obyvateľov, ktorí už teraz žijú v situácii plnej napätia a neistoty. Hlboko by poškodila všetkých ľudí v Líbyi, ktorí naďalej bojujú za svoje práva, demokraciu, suverenitu a mier a do regiónu by priniesla závažné prvky nestability a konfliktu. Akýkoľvek vojenský útok v Líbyi, ktorý by bol nerozlučne spojený so zámermi ovládnuť líbyjské prírodné zdroje, bude namierený nielen voči Líbyjčanom, ale voči všetkým ľuďom v regióne, ktorí povstali a pokračujú v boji za svoje sociálne a politické práva, za slobodu, demokraciu a skutočnú suverenitu a nezávislosť svojich krajín.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Chceli by sme vyjadriť hlboké obavy v súvislosti s poslednými udalosťami v Líbyi, obhajujeme však mierové a politické riešenie bez zásahu zvonku. Bohužiaľ, toto uznesenie Parlamentu obhajuje vojenský zásah, pretože vytvorenie bezletovej zóny nemôžete dosiahnuť bez vojenského zásahu.

Zdá sa, že toto uznesenie namiesto toho, aby prispievalo k mierovému riešeniu, je zamerané na prípravu aktov agresie zo strany USA, NATO a azda aj EÚ voči Líbyi. Chceli by sme preto vyjadriť svoj dôrazný nesúhlas s akýmkoľvek vonkajším vojenským zásahom v tejto krajine.

Akákoľvek agresia namierená voči Líbyi bude mať bez ohľadu na zámienky a mandáty závažné dôsledky pre ľudí, ktorí už teraz žijú v pomeroch poznačených hlbokým napätím a neistotou; hlboko poškodí všetkých Líbyjčanov, ktorí pokračujú v boji za svoje práva, demokraciu, suverenitu a mier, a do regiónu by priniesla závažné prvky nestability a konfliktu.

Akýkoľvek vojenský útok v Líbyi zo strany USA a ich spojencov, ktorý by bol nerozlučne spojený s ich zámermi ovládnuť líbyjské prírodné zdroje, by bol namierený nielen voči Líbyjčanom, ale voči všetkým ľuďom v regióne, ktorí povstali a pokračujú v boji za svoje sociálne a politické práva, za slobodu, demokraciu a skutočnú suverenitu a nezávislosť svojich krajín. Tento boj podporujeme. Preto sme hlasovali proti tomuto uzneseniu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Toto uznesenie, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou a ku ktorému som prispela, ukazuje, že Európsky parlament v súvislosti so situáciou v Líbyi nemlčí. Práve naopak, prostredníctvom svojho stanoviska vyzýva Európsku úniu, členské štáty a pani barónku Ashtonovú, aby jeho návrhy podporili. Zaväzuje sa k podpore Líbyjčanov a okrem iného podporuje uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady a vytvorenie bezletovej zóny v súlade s mandátom Organizácie Spojených národov a v koordinácii s Ligou arabských štátov a Africkou úniou. Najdôraznejším možným spôsobom tiež odsudzuje porušovanie ľudských práv v Líbyi zo strany režimu a plukovníka Kaddáfího vyzýva, aby okamžite odstúpil. Mrzí ma iba otázka utečencov a migrantov, ktorá podľa mňa nebola náležite zohľadnená a zobrazená ako spoločný náročný problém týchto krajín a Európskej únie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože EÚ sa musí zapojiť do južného susedstva a podporovať ho a musí konkrétne odkazovať na rozvoj právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a ústavné a volebné predpoklady na dosiahnutie stabilnej, pluralitnej a mierovej demokracie v tomto regióne. Pokiaľ ide o oblasť Stredozemia, Únia sa musí prispôsobiť novej ére a okolnostiam a zohľadniť nedávne udalosti a podľa nich konať s cieľom predložiť návrhy najlepšieho možného spôsobu podpory demokracie a ľudských práv vo svojich členských štátoch a v tomto regióne vrátane Líbye a tiež návrhy týkajúce sa možných reforiem, ktoré by posilnili jej vlastnú úlohu a zlepšili by súdržnosť a účinnosť tejto úlohy.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Podporil som uznesenie o južnom susedstve, ktoré venuje osobitnú pozornosť situácii v Líbyi. V Líbyi prichádzajú o život ľudia, ktorí bojujú za slobodu svojej krajiny. Mali by sme im pomáhať. Naše uznesenie im pomôže, pretože jednohlasne odsudzuje diktátora a vyjadruje podporu tým, ktorí chcú v Líbyi dosiahnuť zásadné zmeny.

Nevieme, kedy a ako sa občianska vojna skončí. Chceli by sme, aby sa skončila rýchlo a aby sa skončila víťazstvom demokraticky orientovaných síl. Európska únia by mala bezodkladne nadviazať styky s Líbyjskou dočasnou prechodnou národnou radou a začať s procesom jej oficiálneho uznania. Mala by tiež povzbudzovať Líbyjčanov k tomu, aby uskutočnili zmeny a smerovali k demokracii. Ďakujem veľmi pekne.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam úsilie o dosiahnutie demokracie v Líbyi a v susedných krajinách. Vyzývam na úplné dodržiavanie ľudských práv v tomto regióne. Hlasovania o tomto uznesení som sa však zdržal, pretože obsahuje výzvu na vytvorenie bezletovej zóny. Ak by sme chceli presadiť bezletovú zónu, museli by sme bombardovať základne protilietadlových striel a ohroziť životy civilistov. Tiež by sme režimu umožnili, aby tvrdil, že Západ sa nesnaží chrániť obyvateľov Líbye, ale na krajinu zaútočil.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Rokovania, ktoré si vyžiadal vývoj situácie (v Líbyi), by sa mali uskutočniť citlivým a náležitým spôsobom. Na základe dôkladnej analýzy situácie by sa následne mali podniknúť ďalšie primerané opatrenia. Tieto opatrenia by mali umožniť priame riešenie a podporu v sociálnej sfére a ďalších oblastiach. Cieľom by malo byť nájdenie riešenia s jasnou a podloženou dlhodobou víziou, ktoré pomôže zachovať suverenitu tejto krajiny a ktoré bude správne brať do úvahy jej tradície. Ako už bolo povedané, možné vytvorenie bezletovej zóny, o ktorom sa intenzívne diskutuje, je jedným z krokov, ktoré by sa mali uskutočniť s prvotným cieľom ochrániť civilistov. V tejto súvislosti považujem za dôležité, aby bol mandát jednoznačne prijatý čo najväčším počtom krajín a najmä aby bol v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady OSN. Pri príprave návrhov uznesení by bohatstvo prírodných zdrojov v tejto krajine nemalo byť jediným faktorom, ktorý má na záležitosť vplyv.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasoval som za tento text a navrhované opatrenia týkajúce sa vzdušného priestoru, ktorých cieľom je podporiť ľudí v ťažení proti diktátorovi, ktorý ich bombarduje. Svoj hlas som odovzdal v súlade s nasledovným striktne vymedzeným rámcom: o všetkých vojnových postupoch, ako je napríklad vytvorenie bezletovej zóny, môže rozhodovať iba a výlučne samotná OSN. Takýto postup musí patriť do právomoci vojenského velenia výhradne samotnej OSN. Všetky rozhodnutia musia byť uskutočňované po porade s Africkou úniou a Ligou arabských štátov. Absolútne nesúhlasím s USA, ktoré navrhujú preventívne bombardovanie, a so zásahom NATO. Akýkoľvek iný vývoj by si vyžiadal iný text a iné ustanovenia.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Súčasné udalosti v Líbyi sú absolútne neprijateľné a medzinárodné spoločenstvo musí podniknúť konkrétnejšie opatrenia, ktoré by znamenali automatické zastavenie všetkých druhov útokov na civilistov. Je znepokojivé, že podľa všetkého bezprostredne hrozí občianska vojna v Líbyi. Treba jej za každú cenu zabrániť. EÚ musí v tomto procese prevziať vedúcu úlohu a pomôcť nájsť riešenia, ktoré zabránia zhoršovaniu konfliktu prebiehajúcemu v tejto krajine.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som proti spoločnému uzneseniu Európskeho parlamentu o Líbyi, pretože vyzýva na vytvorenie bezletovej zóny nad touto krajinou, ktorá predstavuje prvý krok k vojenskému zásahu. V žiadnom prípade nemôžeme podporiť vojenské riešenie líbyjskej krízy ani žiadnej inej krízy. Zastávame mimoriadne kritický postoj k vojenským zásahom v Iraku a Afganistane a teraz nesmieme tieto chyby zopakovať. Z príkladov týchto dvoch krajín by sme sa mali poučiť v tom, že násilie plodí iba ďalšie násilie, ktoré má v konečnom dôsledku ničivé dôsledky pre civilistov.

V prípade Líbye odsudzujem násilie, ktoré Kaddáfí používa voči vlastnému ľudu, a sympatizujem s občianskymi protestnými hnutiami. Som však presvedčený, že riešenie situácie v Líbyi musí vychádzať zo zastavenia násilia a musí byť dosiahnuté diplomatickými cestami.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Líbyjskú revolúciu začali v mene slobody, dôstojnosti a demokracie mladí ľudia poháňaní myšlienkou štátnej suverenity. Toto úžasné a úctyhodné úsilie možno iba podporovať a dôrazne treba odsúdiť tých, ktorí sa ho usilujú potlačiť silou a neváhajú pritom zabíjať a spôsobovať zranenia tisícom ľudí.

Veľmi dúfam, že OSN v koordinácii s Ligou arabských štátov a Africkou úniou poskytnú mandát na vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou v záujme ochrany obyvateľstva pred možnými útokmi. Tiež dúfam, že vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani barónka Ashtonová čo najskôr nadviaže vzťahy s dočasnou prechodnou národnou radou, aby túto radu bolo možné uznať za legitímneho partnera v očakávaní demokratických volieb.

V priebehu posledných mesiacov sme boli svedkami pozoruhodného a sľubného narušenia geopolitického rámca tohto mimoriadne citlivého regiónu. Som presvedčený, že sa otvárajú nebývalé vyhliadky, ktoré vytvárajú podmienky potrebné na mierové riešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Túto príležitosť musíme využiť, aby sme Blízky východ oslobodili od konfliktu, ktorý už spôsobil priveľa utrpenia, nešťastia, nenávisti a nedorozumení.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Som rozradostený množstvom otvorených vyhlásení a odsudzujúcich vyjadrení. Kde ste boli tak dlho? Je Kaddáfí včerajší? V Líbyi nevládol teror? Cynizmus niektorých vedúcich predstaviteľov EÚ dnes vyvoláva znechutenie. Všetci vedúci predstavitelia najväčších členských štátov EÚ sa až donedávna s líbyjským vodcom objímali a zaliečali sa mu. A teraz sú pripravení Kaddáfího ukrižovať. Je lepšie nezasahovať do vnútorných záležitostí inej krajiny, je tak? Nechajme Líbyjčanov, aby si svoje problémy vyriešili sami, v opačnom prípade pravdepodobne zažijeme rozsiahle vzbury v arabských krajinách. Hlasovania som sa zdržal.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Kaddáfí v boji za zachovanie svojej moci používa čoraz ťažšie zbrane (napríklad bombardovanie povstalcov) a neodstraší ho ani vyšší počet obetí. Zvyšok sveta tieto kroky odsúdil najráznejším možným spôsobom a Európsky parlament vyzýva na vytvorenie bezletovej zóny, aby Kaddáfího bombardéry už neútočili na civilistov, vyzýva na uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady a demokraticky orientovaného hnutia za legitímnych zástupcov líbyjských občanov. Vyzýva aj na prerušenie vzťahov s Kaddáfím. Uvidíme, či hlavy štátov a predsedovia vlád tejto výzve vyhovejú. Na základe možného presídľovania a šírenia migrantov do Európy som sa hlasovania zdržal.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som za toto spoločné uznesenie týkajúce sa súčasnej situácie v Líbyi.

Kaddáfí so svojimi občanmi príliš zle zaobchádzal a dopúšťal sa príliš rozsiahleho porušovania práv a som presvedčený, že je našou povinnosťou prijať spoločné a dôrazné európske stanovisko. Opatrenia navrhované v prijatom uznesení sú krokom správnym smerom, počnúc požadovaným uzatvorením vzdušného priestoru nad Líbyou, teda vytvorením bezletovej zóny, aby sa režimu zabránilo v leteckých útokoch na civilistov.

Mám dojem, že by malo byť povinnosťou medzinárodného spoločenstva a v prvom rade Európskej únie nadviazať vzťahy s Líbyjskou dočasnou prechodnou národnou radou vytvorenou povstalcami s cieľom podnietiť proces demokratizácie v krajine. Je načase, aby Európa pevne presadzovala svoje názory v záujme ukončenia tejto dramatickej situácie, ktorá by mohla mať závažné dôsledky v rámci celej EÚ, počnúc v prvom rade obrovskou vlnou migrácie do Talianska a tiež vo všeobecnosti do Európy.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Vážnosť situácie, ktorej v súčasnosti čelia Líbyjčania, ktorí sú obeťami represií zo strany Kaddáfího režimu, ktorý má na svedomí nespočetné obete, zranených obyvateľov a utečencov, si vyžaduje odhodlané a spoločné kroky medzinárodného spoločenstva a EÚ by v tomto prípade mala prevziať vedúcu úlohu, zaujať pevné stanovisko a odsúdiť tých, ktorí nesú zodpovednosť za spáchané ukrutnosti, prostredníctvom prijatia a vykonávania sankcií a primeraných opatrení a tiež prostredníctvom podpory legitímnych demokratických ambícií líbyjských občanov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V tomto texte považujem za mimoriadne dôležité odseky 10 a 11 (v zmenenom a doplnenom znení):

„10. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia uplatniť svoju zodpovednosť chrániť, aby uchránili líbyjské civilné obyvateľstvo od veľkých ozbrojených útokov; poukazuje na to, že nie je preto možné vylúčiť žiadnu príležitosť, ktorú poskytuje Charta OSN; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby boli pripravené na rozhodnutie BR OSN o ďalších opatreniach vrátane možnosti vytvorenia bezletovej zóny s cieľom zabrániť režimu útočiť na civilné obyvateľstvo; zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré zavedie EÚ a členské štáty, by mali byť v súlade s mandátom OSN a koordinované s Ligou arabských štátov a Africkou úniou, a pobáda obe tieto organizácie, aby boli vodidlom pre medzinárodné úsilie;

11. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby nadviazala vzťahy s Líbyjskou dočasnou prechodnou národnou radou s cieľom podporiť ju pri prechode k demokracii, zabezpečiť zapojenie širokého spektra zástupcov líbyjskej spoločnosti a zaangažovať ženy a menšiny do prechodného procesu, a aby podporila dočasnú prechodnú národnú radu v oslobodenej oblasti s cieľom uvoľniť tlak, ktorému je vystavené miestne obyvateľstvo, a zabezpečiť jeho základné humanitárne potreby vrátane lekárskej pomoci.“

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament týmto uznesením vyzýva vlády EÚ, aby uznali Líbyjskú dočasnú prechodnú národnú radu za oficiálneho predstaviteľa líbyjskej opozície.

Schválené uznesenie vyzýva EÚ, aby sa pripravila na možné vytvorenie bezletovej zóny, ktorá by plukovníkovi Kaddáfímu zabránila v útokoch na obyvateľstvo a pomohla by pri repatriácii obyvateľov, ktorí utiekli pred násilnosťami. Som tiež presvedčená, že pre vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani barónku Ashtonovú predstavuje strategicky dôležitú možnosť nadviazanie stykov so zástupcami Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady tvorenej povstalcami, čo by urýchlilo proces oficiálneho uznania tohto orgánu. Je načase, aby plukovník Kaddáfí odstúpil a ukončil systematické porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v jeho krajine.

  Ernst Strasser (PPE), písomne. – (DE) Pripomienka k odseku 15: pokiaľ ide o článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, naďalej platí, že podporujem − rovnako ako rakúska vláda − solidaritu na základe dobrovoľnosti. Malo by byť v kompetencii členských štátov – podľa ich individuálnych možností –, aby sa rozhodli o rozsahu tejto solidarity.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o Líbyi, ktoré je jednoznačným posolstvom vyjadrujúcim politickú podporu pre líbyjskú revolúciu. Európsky parlament v prvom rade vyjadril svoju solidaritu s líbyjskými občanmi a odsúdil porušovanie ľudských práv a násilné represie, ktorých sa dopúšťa Kaddáfího režim.

Vytvorenie bezletovej zóny sa predpokladá v odseku 10 uznesenia, ktoré ju začleňuje do rámca OSN, aby sa v koordinácii s Ligou arabských štátov a Africkou úniou režimu zabránilo v útokoch na civilné obyvateľstvo. Tento odsek však možno interpretovať rozličnými spôsobmi. Pre niektorých hovorí iba o tom, aby sa Muammarovi al-Kaddáfímu zabránilo v leteckej paľbe na civilné obyvateľstvo. Táto interpretácia uzneseniu pripisuje preventívnu úlohu do tej miery, aby spomínané lietadlá nemohli vraždiť líbyjské obyvateľstvo. Iní to vnímajú ako prvý krok k možnému vojenskému zásahu.

Z dôvodu tohto nejednoznačného odseku som sa zdržala hlasovania.

Z uvedených dôvodov vítam prijatie tohto uznesenia, hoci ma mrzí, že neuznáva omyly Únie z minulosti, ktoré sa týkajú jej vzťahov s Líbyou, vrátane problematiky prisťahovalectva.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia. Vzhľadom na to, že krajiny severnej Afriky sa nachádzajú v našom bezprostrednom susedstve a sú povinné dodržiavať zásady medzinárodného práva, medzi ktoré patrí aj právo ľudu na sebaurčenie, je nevyhnutné, aby sme obyvateľom týchto krajín poskytli pomoc. Je však potrebné starostlivo zvoliť postup: podmienku, aby sa Líbyjská dočasná prechodná národná rada zdržala priameho vojenského zásahu, je nutné splniť aj preto, aby sa humanitárna situácia civilistov ešte nezhoršila.

Správa: Bastiaan Belder (A7-0037/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, pretože sa domnievam, že iránska vláda by mala rešpektovať legitímne požiadavky svojich občanov týkajúce sa základných slobôd a zlepšenia hospodárskej a sociálnej situácie, ako aj túžbu týkajúcu sa spolupráce Iránu s medzinárodným spoločenstvom. Postoj, ktorý EÚ prijme, by mal na jednej strane pristupovať k otázke ľudských práv ako k zásadnému činiteľu a zároveň by mal uznať stabilizačnú úlohu Iránu v tomto regióne za predpokladu, že krajina znormalizuje svoje vzťahy so susedmi a ďalšími medzinárodnými subjektmi, vzdá sa svojho jadrového programu a zlepší ľudské a demokratické podmienky. Súhlasím tiež s pozíciou Rady týkajúcou sa dvojakého prístupu k jadrovej otázke: na jednej strane sankcie, na druhej ponuka dialógu. Na záver by som rád pripomenul, že EÚ by nemala zjednodušovať a nemala by Iránu predložiť len otázku jadrového programu, ale mala by zohľadniť aj otázku ľudských práv a stabilizačný potenciál tejto krajiny v regióne.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Bolestnou súčasťou iránskej otázky je masívne porušovanie ľudských práv, najmä používanie trestu smrti ako spôsobu trestania.

Európska únia 12. mája 2010 opäť vyzvala Irán, aby zaviedol moratórium na trest smrti v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 62/149 a 63/168, keďže Irán aj naďalej drží svetový rekord v popravách detí a žien a popravách na základe sexuálnej orientácie.

Vážne obavy vyvoláva aj sporný jadrový program vzhľadom na nedostatočnú transparentnosť a odmietanie spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a vzhľadom na nedodržanie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Ďalší problém sa týka telekomunikácií a internetu, ktoré sa v rozpore s medzinárodným záväzkom chrániť slobodu informácií sústavne rušia. Podporujem preto túto správu a dúfam, že čoskoro sa dočkáme zlepšenia situácie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Iránska islamská republika (ďalej len Irán) čelí viacerým problémom v oblasti riadenia, počínajúc mocenskými bojmi medzi súperiacimi frakciami v rámci vládnucich elít krajiny až po paralyzujúce sociálne a hospodárske ťažkosti, problémy na úrovni regionálnej bezpečnosti a rastúcu nespokojnosť domácich obyvateľov. Politiky iránskeho režimu nezodpovedajú odôvodneným požiadavkám iránskych občanov. Nespokojnosť obyvateľstva s iránskou vládou v dôsledku vážnej sociálno-ekonomickej situácie spojenej s nedostatkom slobody a základného rešpektu voči ľudskej dôstojnosti v krajine predstavuje hlavný problém z hľadiska prežitia režimu. V krajine sa okrem toho naďalej vo veľkom rozsahu porušujú ľudské práva. Podľa výročných správ o treste smrti v Iráne bol počet popráv v roku 2009 najvyšší za posledných desať rokov, čím sa Irán stal krajinou s najväčším počtom popráv na obyvateľa vo svete. Súhlasím s výzvou, ktorú správa adresuje Iránu, aby definitívne zrušil trest smrti za zločiny spáchané pred dosiahnutím veku 18 rokov a aby zmenil a doplnil svoje právne predpisy porušujúce medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a tiež aby vydal oficiálne štatistiky týkajúce sa uplatňovania trestu smrti.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že Irán by mal skončiť so všetkými formami diskriminácie, ktoré postihujú najmä ženy. Ľudské práva a základné práva sa v Iráne aj naďalej beztrestne porušujú. Iránske orgány by mali právne i v praxi raz a navždy skoncovať so všetkými formami mučenia a každého iného krutého a neľudského zaobchádzania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Irán má dlhú a bohatú históriu a osobitnú identitu, ktorá by sa v čase rastúcich obáv týkajúcich sa nedávneho politického a spoločenského vývoja v tejto krajine mala vziať do úvahy. Myslím si, že cesty k dialógu s Teheránom by sa nemali uzavrieť a že by sme sa preto mali pokúsiť podnietiť zmeny, ktoré táto krajina tak zúfalo potrebuje, bez toho, aby sme sa pritom zriekli európskych hodnôt a priority demokracie a ľudských práv. So znepokojením sledujem nedávne útoky na príslušníkov opozície a dúfam, že iránsky režim si uvedomuje, že tento postoj je kontraproduktívny a že veľmi pravdepodobne povedie k jeho medzinárodnej izolácii.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Opäť raz by sme radi vyhlásili, že nesúhlasíme s obmedzujúcim a základným pohľadom na ľudské práva, ale že ho odsudzujeme. V súvislosti s ľudskými právami EÚ často koná pokrytecky, aby skryla úplne iné ciele. Keby to tak nebolo, mnoho úvah a kritických vyjadrení, ktoré tu padli, by sa rozšírilo na ďalšie krajiny v regióne, napríklad na Izrael či Saudskú Arábiu, na ktoré by sa uplatňovali rovnaké kritériá, aké sa teraz uplatňujú na Irán.

Treba pripomenúť, že existencia mieru a bezpečnosti v regióne je nezlučiteľná s pokračujúcou okupáciou palestínskych území Izraelom a politikou pomoci, ktorú mu poskytujú Spojené štáty a Severoatlantická aliancia (NATO) za spoluúčasti EÚ. Uznesenie sa o tom nezmieňuje.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Porušovanie ľudských práv je trestuhodné v Iráne aj kdekoľvek inde vo svete. V tejto správe sa väčšina Parlamentu uchyľuje k zvyčajnému pokrytectvu a používa údajnú obranu ľudských práv na zakrytie skutočnosti, že jej cieľom je ochrana strategických hospodárskych záujmov veľkých mocností, pričom ide najmä o ropu, a nie sloboda obyvateľov Iránu. Dovolávanie sa slobody je len zámienka. Keby cieľmi skutočne boli rešpektovanie ľudských práv a bezpečnosť regiónu, bolo by treba odhaliť túto situáciu v ďalších krajinách oblasti, napríklad v Izraeli a Saudskej Arábii, a uplatňovať na tieto krajiny rovnaké kritériá.

Správa okrem toho zatajuje hrozbu pre mier a bezpečnosť v regióne, ktorú predstavuje pokračujúca okupácia palestínskych území Izraelom a politika pomoci, ktorú mu poskytujú Spojené štáty a NATO.

Sme proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí ktorejkoľvek krajiny bez ohľadu na to, či sú namierené proti štátnej zvrchovanosti alebo proti medzinárodnému právu. Sme preto proti manipulácii či využívaniu určitých síl alebo iránskych opozičných strán a proti kampaniam, ktorých cieľom je chrániť záujmy EÚ a jej spojencov a nie záujmy obyvateľov Iránu.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Spáva pána Beldera pragmatickým spôsobom zdôrazňuje všetko, o čo by sa EÚ mala v súvislosti s Iránom zaujímať. Nekontrolované jadrové pokusy, chýbajúce základné slobody, nepriaznivé prostredie pre zahraničné investície, zneužívanie zo strany vlády a deliaca čiara medzi vedúcimi predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou. Myslím si, že tieto dôvody stačia na hlasovanie za prijatie pragmatického postoja EÚ voči významnému subjektu v regionálnom usporiadaní Blízkeho východu a za správu pána Beldera.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože demokratická zmena sa nedá vynútiť zvonku či dokonca vojenskými prostriedkami, ale musí sa dosiahnuť mierovým demokratickým procesom. Viete, že riziko šírenia jadrových zbraní spojené s iránskym jadrovým programom zostáva zdrojom vážnych obáv Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, ktoré boli veľmi jasne vyjadrené v mnohých rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN. Stabilizačný vplyv, ktorý by Irán mohol v regióne znovu získať, by mal priaznivý dosah na celý región za predpokladu, že Irán znormalizuje svoje medzinárodné vzťahy, a to najmä so susedmi, raz a navždy rozptýli všetky obavy týkajúce sa skutočných zámerov jeho jadrového programu a zaručí rešpektovanie ľudských práv a demokracie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá odsudzuje stav ľudských práv v Iráne a žiada prijatie opatrení, ktoré Iránu zabránia, aby sa stal jadrovou veľmocou. Znepokojuje ma, že uznesenie uznáva „právo Iránu na obohacovanie uránu“, čo je, samozrejme, v poriadku podľa pravidiel Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ale vzhľadom na rokovania, ktoré zostávajú na mŕtvom bode, je to v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Režim prezidenta Ahmadínedžáda naďalej beztrestne pošliapava základné práva obyvateľov Iránu, pričom samotná vláda sa otriasa pod množstvom neistôt. Obyvatelia dúfajú v demokratickú zmenu, kým iránska vláda a parlament sú znepokojené prítomnosťou frakcií v rámci elít, ktoré súperia o moc. Demokratická zmena sa však nepochybne nedá presadiť zvonku, ale mala by byť výsledkom demokratického a mierového procesu, ktorý konečne vyhovie požiadavkám nedávnych masových hnutí v Iráne týkajúcim sa sociálneho blahobytu a slobody. Problémom stále zostáva aj jadrová otázka. Z našej strany by EÚ mala pracovať na diplomatickom riešení na základe postoja, v ktorom sa spojí nátlak s obyčajným dialógom. Bolo by napríklad vhodné, aby Európska rada prispela k zmrazeniu aktív osôb, ktoré sú spojené s iránskym jadrovým a zbrojným programom. Vzťahy EÚ a Iránu by sa však v budúcnosti mali sústrediť na analýzu početných prípadov porušovania ľudských práv. Únia by skrátka mala využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, s cieľom vypracovať jednohlasné stanovisko Európskej únie a dať Iráncom najavo, že myslíme na ich budúcnosť. Ich ľudské práva sú aj našimi právami.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V našom postoji k súčasnému politickému a spoločenskému vývoju Iránu treba prihliadať na jeho minulosť a kultúrne dejiny. Sústavné porušovanie ľudských práv v Iráne je príčinou obáv, nesmie však brániť dialógu s touto krajinou s cieľom skoncovať s takýmito prípadmi. Musíme aktívne hľadať riešenia na ich ukončenie. Nedávne útoky na príslušníkov opozície sú znepokojujúce a iránskemu režimu treba dať najavo, že takéto správanie vedie len k väčšej medzinárodnej izolácii.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Iránska vláda v poslednej dobe čelila vážnym problémom, ktoré vyvolali rastúcu nespokojnosť verejnosti. Bezpečnostné sily reagovali hrubou silou a svojvoľne zatýkali pokojných demonštrantov. Súdy viedli hromadné verejné procesy proti študentom, vedcom, aktivistom za práva žien, právnikom, novinárom a príslušníkom cirkvi. Mnohí Iránci boli popravení z politických dôvodov a nespočetné množstvo ich zostáva vo väzení. Irán je jednou z troch krajín na svete s najvyšším počtom popráv. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, na čo najskoršie odstránenie negatívnej diskriminácie a spoločenského útlaku v Iráne, čo tejto krajine umožní vykonať prvé kroky k demokratickej zmene. To sa však nedá dosiahnuť zvonku, či dokonca vojenskými prostriedkami. Musí ísť o mierový a demokratický proces, a preto tento návrh podporím svojím hlasovaním.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Napriek tomu, že túto správu trochu zlepšili viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasoval som proti nej, pretože obhajuje politiku sankcií, ktorá, podľa môjho názoru, nezlepší situáciu obyvateľov Iránu, ba práve naopak. Správa Európskeho parlamentu by, podľa môjho názoru, mala napätie rozptýliť a nie zvyšovať, pretože keď sa vyčerpajú diplomatické možnosti, zhorší sa už aj tak komplikovaná situácia Iráncov. Myslím si, že hrozby, ktoré Iránu adresuje medzinárodné spoločenstvo, nie sú najlepšou cestou k nájdeniu rozumného kompromisu v spore o jadrový program. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Podporil som toto uznesenie, pretože spravodajca sa okrem otázky jadrového programu zaoberal aj medzinárodnou situáciou krajiny, túžbou obyvateľov po väčšej demokracii a stavom ľudských práv.

Našou povinnosťou je nesklamať mládež, ktorá túži po živote v demokracii a po rešpektovaní vzájomných názorov. Musíme podporiť národ, ktorý chce vytvoriť právny štát, aby budúcim generáciám zabezpečil osud založený na tolerancii, slobode, spravodlivosti a prosperite. Musíme odsúdiť znásilnenia, vraždy, svojvoľné popravy a zatknutia a obťažovanie, ktoré sú neprijateľné.

Každé porušovanie ľudských práv je neprijateľné. Po opätovnom zvolení prezidenta Ahmadínedžáda v júni 2009 sme sa však stali svedkami ich častejšieho porušovania. Irán má najvyšší počet popráv na obyvateľa vo svete. Krajina je na druhom mieste za Čínou v uplatňovaní trestu smrti ukameňovaním, pokiaľ ide o počet popráv, a na prvom mieste, pokiaľ ide o počet popráv na obyvateľa. Je načase, aby Irán splnil svoje záväzky vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ratifikoval z vlastnej vôle.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. − (SK) Irán ako zmluvná strana Zmluvy o nešírení jadrových zbraní dlhodobo a arogantne nerešpektuje svoje záväzky, a to predovšetkým tým, že tají svoje jadrové aktivity. Ak chce Irán udržiavať dobré vzťahy s EÚ a ostatnými demokratickými štátmi, musí jednoznačne odstrániť všetky pochybnosti o účele jadrového programu.

Za znepokojujúce pre EÚ taktiež považujem prehĺbenie vzťahov Iránu s Tureckom, ktoré ubezpečuje Úniu o uznávaní spoločných hodnôt v snahe získať členstvo v EÚ a zároveň prejavuje otvorené sympatie s iránskym režimom.

Pripomínam, že Irán drží rekord v počte popravených mladistvých a v počte popráv na počet obyvateľov na svete. Zinscenované súdne procesy s politickými odporcami, obzvlášť krutý trest ukameňovania, ktorý sa v Iráne aj dnes legálne používa, ako aj iné formy krutého a neľudského mučenia, zaobchádzania a trestania sú charakteristikami režimu, ktorý si zasluhuje rovnako rázne morálne odsúdenie.

Okrem už uvedeného musí medzi priority EÚ patriť aj vytrvalé nástojenie na vyhlásení moratória na vykonávanie popráv, kým nebude trest smrti zrušený, výzva k ukončeniu beztrestného porušovania ľudských práv a samozrejme zabránenie destabilizácie regiónu.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je smiešne a zároveň veľmi smutné hovoriť o dodržiavaní práv a slobôd v krajine, kde vládne človek, ktorý sa vyhráža zničením Spojených štátov, Európy a Izraela. Rokovať s ním o ľudských právach, hodnotách a slobodách nemá žiadny zmysel. Takí ľudia rozumejú len sile. Treba prestať s oficialitami a treba začať meniť slová na činy. Výsledok prinesie úplná izolácia, prísne sankcie a jasný a dôsledný postoj. Mahmúd Ahmadínedžád je hrozbou pre celosvetovú spoločnosť.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Nedostatočná transparentnosť v iránskej vláde a obmedzená spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu v otázke jadrového programu určite nie sú ani zďaleka upokojujúce.

Zhoršovanie situácie v oblasti základných ľudských práv a schopnosť Iránu destabilizovať región prostredníctvom Hizballáhu a Hamasu zvyšujú obavy, ktoré táto krajina vo svete šíri. Volebné podvody, násilné potláčanie demonštrácií, popravy, ktorých bolo v roku 2010 až 680 (dvakrát toľko ako v predošlom roku), a zatknutia vodcov opozície nenechávajú žiadny priestor na pochybnosti o používaní sily a násilia zo strany režimu. Sankcie EÚ, ktoré boli zavedené 26. júla 2010 súbežne so sankciami OSN, boli správne a potrebné. Únia musí venovať väčšiu pozornosť jadrovej politike Iránu s cieľom sledovať vývoj v konfliktnej oblasti.

EÚ by mala podporovať medzinárodnú diplomaciu na ochranu ľudských práv. Dvojitý prístup ponecháva otvorené dvere pre dialóg, na dialóg však treba aspoň dvoch, a keď na strane Iránu chýba dobrá vôľa, sankcie sa majú posilniť a majú byť cielenejšie. Nemôžeme akceptovať, že počet popráv sústavne rastie až do takej miery a že iránska jadrová politika je mimo kontroly medzinárodného spoločenstva.

  Marija Nedelčevová (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Beldera. Zmenu režimu v Iráne žiadame už príliš dlho. Ľudské práva sústavne porušujú ľudia v pozadí súčasného režimu, či už hovoríme o nedôstojných podmienkach, v ktorých žijú ľudia v opozičnom tábore Ašraf, o sústavnom porušovaní práv žien, diskriminácii homosexuálov, cenzúre umelcov atď.

Na európskej úrovni môžeme uplatňovať účinné sankcie proti vodcom tohto režimu. Uplatňovanie sankcií však nestačí. Treba podporiť ľudí v tejto krajine, ktorí bojujú za svoje ľudské práva. Nemala by Európska únia podporiť všetkých zástancov ľudských práv v Iráne? Súčasné úsilie o demokraciu v severnej Afrike by sa malo rozšíriť na Irán.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá načrtáva ťažkú situáciu v Iráne, odsudzuje represívne praktiky a systematické porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú iránske orgány, a zdôrazňuje potrebu vážne hľadať diplomatické riešenie jadrovej otázky. Osobitne by som sa chcel pripojiť k vyjadreniu solidarity s obyvateľmi Iránu, ktorí po prezidentských voľbách v roku 2009 legitímne žiadajú demokratickú zmenu v krajine.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Toto je v Parlamente prvá správa o Iráne od správy pána Gahlera z roku 2001. Keďže všetky rokovania o dohodách medzi EÚ a Iránom sú už celé roky prerušené, jediný spôsob, ako môže Parlament vyjadriť hlbšie stanovisko k tejto krajine, je iniciatívna správa, ktorú inicioval návrh Skupiny zelených. Úlohu dostala Skupina Európa slobody a demokracie (EFD). Štyri politické skupiny (zelení, S&D, ALDE a GUE/NGL) formulovali k tomuto návrhu spoločné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli vo veľkej miere prijaté, hoci len tesnou väčšinou.

Dôležité otázky sú tieto: kontakty EÚ s Iránom (odsek 32), kde v súvislosti s pozadím sporu, či sa iránskej delegácii EP má povoliť cesta do Iránu, text teraz v rozpore so želaním spravodajcu žiada kontakty so širokým spektrom subjektov bez priamej zmienky o delegácii; sankcie (odsek 42), kde text žiada cielené sankcie voči hlavným porušovateľom ľudských práv, pričom doteraz existovali len sankcie voči osobám spojeným s jadrovým programom; a otvorenie veľvyslanectva EÚ v Teheráne podľa vzoru takmer všetkých členských štátov, ktoré majú zastúpenie v tejto krajine.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podporujem znenie tejto správy, pretože zdôrazňuje hlavné aspekty, ktoré z Iránu robia jednu z najnebezpečnejších krajín na medzinárodnej scéne, či už z humanitárneho, alebo politického hľadiska.

Krajinu teraz ničí svojvoľné používanie násilia bezpečnostnými silami, ktoré reagovali bezohľadným zásahom voči pokojným demonštráciám a zatkli tisícky demonštrantov. Toto bezdôvodné použitie násilia spôsobilo ďalšie zhoršenie základných ľudských práv obyvateľov Iránu, ktorí sú stále v područí represívneho systému v rozpore s ktorýmkoľvek dohovorom o občianskych a politických právach človeka.

A keby toho nebolo dosť, v tejto krajine stále platí trest smrti ukameňovaním so zvyšujúcim sa počtom popráv, nehovoriac o tom, že stále nemáme žiadny dôkaz o tom, že jadrové zariadenia v krajine sa používajú výlučne na mierové účely.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Sme za túto správu, pretože pristupuje k iránskej otázke s potrebnou tvrdosťou a prísnosťou a zdôrazňuje kontrasty v krajine a neprijateľnosť pokračovania tejto situácie. Iránsky režim sústavne používa represie proti každému, kto sa odváži protestovať proti absolutizmu, zväčša v podobe trestu smrti.

Ide vlastne o krajinu, ktorá drží rekord za najvyšší počet popráv detí a popráv na obyvateľa vo svete. Pripomíname tiež, že trest smrti ukameňovaním sa často vykonáva za také drobné zločiny, ako sú obvinenia z nevery a odpadlíctva. Správa tiež zdôrazňuje prenasledovanie spoločenstva kresťanov a bahaistov.

Irán sústavne stráca medzinárodnú dôveryhodnosť pre svoju politickú rétoriku a agresívnu podporu islamského fundamentalizmu. Chcem tiež zdôrazniť stále prejavy psychologického a fyzického násilia, ktorým iránska vláda neustále vystavuje disidentov a utečencov v tábore Ašraf.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Som rád, že pán Belder dokázal predložiť túto správu Parlamentu a úspešne presadiť prvky týkajúce sa ľudských práv v Iráne, najmä dôrazné odsúdenie zadržania iránskych opozičných vodcov Mira Husejna Musaviho a Mehdiho Karrubiho a ich manželiek.

Nesúhlasím však s tým, že Irán „má právo obohacovať urán“, čo je povolené podľa pravidiel MAAE, ale vzhľadom na rokovania, ktoré zostávajú na mŕtvom bode, je to v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, pretože pevne verím, že iránska vláda by mala priaznivo zareagovať na požiadavky obyvateľov Iránu týkajúce sa základných slobôd a zlepšenia sociálnych a hospodárskych podmienok. Európsky parlament prostredníctvom tejto správy odsudzuje využívanie trestu smrti, ako aj množstvo ďalších prípadov porušovania ľudských práv.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu pána Beldera o postoji EÚ k Iránu. Stotožňujem sa s obavami väčšiny Európanov v súvislosti s iránskym jadrovým programom a ubezpečeniami iránskeho režimu, že sa použije len na civilné účely. Bez ohľadu na to zastávam názor, že Európska únia by mala v rámci spolupráce s tretími krajinami v odvetví energetiky využívať len trvalo udržateľné, ekologické a bezpečné zdroje energie v súlade so svojimi cieľmi na ochranu klímy. Podporujem tiež názor kolegu poslanca, že EÚ by mala vypracovať širšiu stratégiu voči Iránu, ktorá nebude zahŕňať len jadrovú problematiku, ale bude sa zaoberať aj stavom ľudských práv a ďalšími dôležitými otázkami.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pána Beldera, pretože napriek množstvu problémov týkajúcich sa iránskej vnútornej a zahraničnej politiky vrátane možného použitia jadrových zbraní, nedostatočnej transparentnosti určitých vládnych rozhodnutí a v niektorých prípadoch aj nerešpektovania základných ľudských práv sa domnievam, že politika založená výlučne na sankciách nemôže priniesť veľký úžitok.

Považujem preto za dôležité, aby Európska únia zachovala a podľa možnosti udržala formy dialógu s vládou v Teheráne.

Návrh uznesenia RC-B7-0158/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Bezvýhradne hlasujem za toto spoločné uznesenie, ktoré zdôrazňuje význam diskutovaných otázok týkajúcich sa práv ľudí patriacich do menšín, podpory ochrany ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv detí, pričom zároveň hovorí o boji proti terorizmu. Chcem upriamiť pozornosť na závery a súhlasím s tým, že EÚ musí do väčšej miery vystupovať jednotne, pretože by to zvýšilo jej viditeľnosť a vplyv ako globálneho hráča, a že delegácie v Ženeve a New Yorku musia zvýšiť súdržnosť, viditeľnosť a dôveryhodnosť opatrení EÚ v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Súhlasím s uznesením, ktoré hovorí, že členské štáty by mali povzbudzovať UNHRC, aby venovala rovnakú pozornosť diskriminácii na základe všetkých dôvodov vrátane pohlavia, rasy, veku, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania a viery. Súhlasím aj s hodnotením, v ktorom sa zdôrazňuje nutnosť, aby UNHRC bola aktívnejšia ako mechanizmus skorého varovania a prevencie, aby presadzovala zvláštne postupy a zaručila nezávislosť Úradu vysokého komisára pre ľudské práva a aby zachovala nevyhnutné financovanie na ďalšie fungovanie jeho regionálnych úradov.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Európska únia a jej členské štáty sú odhodlané zaručiť dodržiavanie ľudských práv vo svojich politikách. Preto je veľmi dôležité, aby EÚ dokázala získať silnú a vplyvnú pozíciu v medzinárodných organizáciách, najmä v Rade OSN pre ľudské práva, a zaručila tak účinné a dôsledné uplatňovanie politiky v oblasti ľudských práv na medzinárodnej úrovni. Súhlasím s tým, že treba prehodnotiť prácu a mandát UNHRC, čo by umožnilo hodnotiť a rozšíriť pracovné metódy tejto rady, aby bolo možné čo najúčinnejšie a najsystematickejšie reagovať na porušovanie ľudských práv. Pri niekoľkých príležitostiach nebola UNHRC schopná pohotovo a dostatočne včas reagovať na situácie vážneho porušovania ľudských práv z dôvodu neexistencie primeraných nástrojov. UNHRC by preto mala byť lepšie vybavená, aby mohla riešiť dlhotrvajúce aj naliehavé situácie prostredníctvom rozšírenia nástrojov pre ľudské práva, využívaním panelov nielen počas zasadnutí, ale aj v čase medzi nimi. A naopak, pre EÚ sa UNHRC musí stať prioritou a členské štáty sa musia lepšie koordinovať, čo by EÚ umožnilo lepšie využiť svoj vplyv v rámci širšieho systému OSN a uľahčilo by to spoluprácu a proces rozhodovania v oblasti ľudských práv.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za návrh tohto uznesenia, pretože Európska únia a jej členské štáty by mali vo svojich vlastných politikách zaručovať dodržiavanie ľudských práv a pozícia Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) by mala byť silnejšia a efektívnejšia. Priority zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotenia v roku 2011 sú potrebné, pretože len prostredníctvom nich môžeme vyhodnotiť, ako UNHRC vykonáva svoj mandát, a stanoviť metódy práce, ktoré treba rozšíriť, aby bola UNHRC efektívnejšia a včas reagovala na porušovanie ľudských práv. Európsky parlament ľutuje skutočnosť, že pri niekoľkých príležitostiach nebola UNHRC schopná pohotovo a dostatočne včas reagovať na situácie vážneho porušovania ľudských práv z dôvodu neexistencie primeraných nástrojov, a aktívne sa zasadzuje o vytvorenie samostatných mechanizmov UNHRC na urýchlenú reakciu na krízy v oblasti ľudských práv, ako napríklad na Blízkom východe, v Iráne a v Bielorusku. Ďalej je veľmi dôležité, aby UNHRC bola lepšie vybavená, aby mohla riešiť dlhotrvajúce aj naliehavé situácie možno prostredníctvom rozšírenia nástrojov pre ľudské práva, využívaním panelov nielen počas zasadnutí, ale aj v čase medzi nimi. Parlament tiež vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapojili do hodnotenia UNHRC v roku 2011 a posilnili tak plnenie jej mandátu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že program 16. pravidelného zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva obsahuje dôležité otázky, ktoré majú mimoriadny význam. Chcem zdôrazniť význam tohto programu, ktorý obsahuje správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Šestnáste zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva sa uskutoční v mimoriadne búrlivej historickej dobe, ktorá spochybňuje samotné jej zloženie, keďže niektorí jej členovia ani zďaleka nedodržiavajú ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN a nepodporujú a nebránia ľudské práva v súlade s jej misiou. Európska únia sa musí aktívne zúčastniť na tomto zasadnutí a urobiť všetko pre to, aby sa jej univerzálny pohľad na ľudské práva založený na dôstojnosti človeka stal čoraz rozšírenejším a aby sa efektívne uplatňoval vo všetkých krajinách vo svete. Menovanie európskeho vysokého predstaviteľa pre ľudské práva môže prispieť k väčšej viditeľnosti pozícií Únie a k účinnejšiemu presadzovaniu stratégie „jedna myšlienka prostredníctvom viacerých hlasov“ zo strany členských štátov v rade a má potenciál získať väčšiu podporu pre európske pozície.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Európsky parlament v súvislosti s ľudskými právami dlho uplatňoval politiku dvojitého metra. Je tiež dobre známe, že má veľmi úzke a samoúčelné chápanie deklarácie prijatej Valným zhromaždením OSN v roku 1948: Všeobecnej deklarácie ľudských práv. V tejto správe opäť jasne vidieť selektívny spôsob, akým sa spomínajú niektoré krajiny. Krajiny, s ktorými EÚ udržiava hospodárske a diplomatické vzťahy a ktorým prikladá strategický význam, boli vynechané práve pre strategické záujmy, ktorým slúžia, napriek vážnemu porušovaniu ľudských práv. Medzi tieto krajiny patria napríklad Izrael, Kolumbia a Maroko, aby som spomenul len tri na rôznych kontinentoch. Čo sa týka nás, nemáme obmedzený pohľad na ľudské práva.

Berieme vážne celý obsah deklarácie a myslíme si, že to najviac inšpirovalo náš politický zásah. A nakoniec, sme proti myšlienke, aby Európska únia mala trvalé miesto vo Valnom zhromaždení OSN, z jednoduchého dôvodu. Nemalo by to význam vzhľadom na podstatu a zásady tejto organizácie zakotvené v Charte OSN. OSN je a aj naďalej musí byť organizáciou nezávislých a suverénnych štátov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Selektívnosť, pokiaľ ide o krajiny kritizované v tejto správe, a samoúčelnosť tejto rozpravy sú jednoznačné. Pokrytecký účel tejto správy je jasný, keďže nekritizuje krajiny, s ktorými má EÚ dobré hospodárske a diplomatické vzťahy, a tie, ktoré majú strategický význam, a to napriek tomu, že porušujú ľudské práva. Platí to napríklad pre Kolumbiu a Honduras. Chýba v nej výzva na ukončenie okupácie Západnej Sahary zo strany Maroka či okupácie Palestíny zo strany Izraela.

Navyše nemôžeme podporiť myšlienku, aby Európska únia mala trvalé miesto vo Valnom zhromaždení OSN, pretože OSN je organizácia tvorená suverénnymi a nezávislými štátmi a Európska únia podľa Charty OSN nie je štátom.

Obrana ľudských práv vrátane skutočnosti, že sú nedeliteľné a všetky rovnako dôležité a že sú predpokladom dodržiavania práv ľudí a skutočnej sociálnej spravodlivosti, mieru, slobody a demokracie, predstavuje rámec našej politickej činnosti. Môžete s nami počítať pri obrane ľudských práv, ale nie pri pokryteckých opatreniach.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože Rada OSN pre ľudské práva je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN a je tiež poverená dôležitou úlohou a zodpovednosťou za posilnenie presadzovania, ochrany a dodržiavania ľudských práv na celom svete. Chcem zdôrazniť význam 16. zasadnutia UNHRC a najmä procesu hodnotenia UNHRC, ktorý poskytuje jedinečnú príležitosť na zhodnotenie spôsobu, akým táto rada vykonáva svoj mandát, a predstavuje pre radu príležitosť rozšíriť svoje pracovné metódy s cieľom efektívnejšie a systematickejšie reagovať na prípady porušovania ľudských práv. Vítam skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú okrem iného správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Šestnáste zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva poskytuje jedinečnú príležitosť na zhodnotenie spôsobu, akým táto rada vykonáva svoj mandát, a zároveň predstavuje pre radu príležitosť zlepšiť svoje pracovné metódy s cieľom zaistiť efektívnejšiu a systematickejšiu reakciu na prípady porušovania ľudských práv. Myslím si, že v rámci Rady EÚ je potrebné zriadiť pracovnú skupinu pre ľudské práva so sídlom v Bruseli, ktorej členmi budú odborníci v oblasti ľudských práv zo všetkých 27 členských štátov EÚ.

Mimoriadne užitočné by tiež bolo vymenovať osobitného predstaviteľa EÚ na vysokej úrovni pre ľudské práva. Dúfam, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku v budúcnosti zlepšia súdržnosť a zvýšia viditeľnosť a dôveryhodnosť opatrení EÚ v UNHRC tým, že ešte viac rozvinú schopnosť EÚ komunikovať a spolupracovať na medziregionálnej úrovni.

  Thomas Mann (PPE), písomne. – (DE) Práve som hlasoval za uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Naše uznesenie je mimoriadne dôležité, pretože dnes si pripomíname potlačenie pokojných protestov proti násilnej okupácii Tibetu pred 52 rokmi. Včera dalajláma oznámil, že sa sťahuje z politického života – to predstavuje historickú stratu. Len málo ľudí má takú veľkú úctu svojich vlastných ľudí i celého sveta a zároveň sú takí obľúbení ako Jeho Svätosť. Svojím stiahnutím sa z politického života sa dalajláma v žiadnom prípade nevzdáva svojej zodpovednosti. Vyhlásil, že aj naďalej je oddaný svojej duchovnej úlohe v súvislosti so záujmami tibetského ľudu. Jeho Svätosť odovzdá svoje politické právomoci zakotvené v tibetskej ústave slobodne zvolenej exilovej vláde. Takýmto spôsobom opäť posilní demokraciu tibetských občanov v exile, ktorí sú roztrúsení po všetkých kontinentoch sveta. Dňa 20. marca bude zvolený nový premiér a nový parlament. Na týchto voľbách vo Švajčiarsku sa zúčastním ako pozorovateľ. My Európania musíme pomôcť ešte viac posilniť demokraciu a ľudské práva Tibeťanov.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje nezávislosť občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a hovorí, že prístup k vode je ľudským právom. Vítam najmä prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 19, ktorý vyzýva na nadviazanie na Goldstonovu správu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V tejto náročnej dobe, ktorú prežívame, najmä čo sa týka oblastí severnej Afriky, má 16. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva obrovský význam. Európska únia preto bude musieť zohrať na tomto zasadnutí skutočne aktívnu úlohu a urobiť všetko pre to, aby sa jej univerzálny pohľad na ľudské práva založený na rešpektovaní dôstojnosti človeka uplatňoval vo všetkých krajinách vo svete. Pre EÚ je tiež dôležité vymenovať európskeho vysokého predstaviteľa pre ľudské práva, aby sa ešte viac šíril jej stanovisko k obrane ľudských práv.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Žiaľ, nemohol som hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, pretože obsahuje viacero bodov, s ktorými nesúhlasím.

Uznesenie vyzýva na koordináciu s USA v oblasti ľudských práv, víta vymenovanie Maroka za pomocnú krajinu v rámci Rady OSN pre ľudské práva a nabáda EÚ, aby zaujímala „spoločné stanoviská“ v súvislosti s určitými krajinami. Trvá tiež na výhodách finančných nástrojov EÚ, ktoré sú len dobrým príkladom toho, ako EÚ zaobchádza s takou dôležitou otázkou, akou sú ľudské práva, keď financuje skupiny, ktoré zabezpečujú európske záujmy v tretích krajinách.

Podľa môjho názoru sú to dostatočné dôvody na nehlasovanie za toto uznesenie, preto som sa zdržal hlasovania.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nepokoje v Maghrebe nám veľmi drsným spôsobom pripomínajú, že nie je jednoduché brániť ľudské práva a že je to často v rozpore s hospodárskymi a vojenskými záujmami. Podobne sa prijímajú opatrenia v mene boja proti terorizmu, ktoré nie sú kompatibilné s ľudskými právami. Preto sa EÚ musí pozrieť na svoje vlastné správanie napríklad v prípade nelegálnych preletov CIA. Napriek týmto nedostatkom je stále dôležité, aby sa najmä EÚ zapájala do ochrany ľudských práv. Osobitným záujmom Európskej únie musí byť ochrana práv menšín, predovšetkým zlepšenie situácie kresťanov a iných náboženských menšín v moslimských krajinách, pretože najmä kresťania sú intenzívne prenasledovaní a sú hlavnými obeťami náboženského násilia. Z tohto dôvodu som hlasoval za uznesenie.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Rada OSN pre ľudské práva zohráva veľmi dôležitú úlohu pri riešení otázok týkajúcich sa ľudských práv na celom svete. Proces hodnotenia je vynikajúcou príležitosťou vyhodnotiť, ako rada vykonáva svoj mandát. Súhlasím s návrhom, že EÚ musí v otázkach, ktorých sa týka toto uznesenie, hovoriť jednotne. Členské štáty sa navyše musia aktívne zapojiť do hodnotenia práce rady. Vítam skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín, o právach detí a o boji proti terorizmu. Ak však chceme zlepšiť životné podmienky ľudí, malo by sa na tomto zasadnutí hovoriť aj o otázkach týkajúcich sa práva na vodu a hygienu. Musíme zaručiť vytvorenie účinného mechanizmu uplatňovania a ochrany tohto základného ľudského práva. Treba vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie medzinárodného uplatňovania týchto záväzkov, aby mal každý človek prístup k bezpečnej pitnej vode a hygienickým zariadeniam.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Rešpektovanie, presadzovanie a ochrana všeobecnej platnosti ľudských práv je súčasťou právneho, etického a kultúrneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity. Treba preto vyvinúť všetko úsilie na zvýšenie viditeľnosti a efektívnosti opatrení zo strany Európskej únie a jej členských štátov, pričom rozhodujúce je zaistiť, aby sa Európska únia aktívne zúčastnila na tomto dôležitom 16. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), ako aj na procese hodnotenia UNHRC, ktoré sa uskutoční v roku 2011.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je to dobrá správa, v ktorej Parlament okrem iného víta skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa; víta skutočnosť, že tento rok boli vymenovaní osobitní spravodajcovia pre tieto kľúčové témy, a berie na vedomie správy, ktoré majú predložiť osobitní spravodajcovia o mučení a inom krutom, neľudskom či nedôstojnom zaobchádzaní alebo trestaní, o slobode náboženského vyznania alebo viery a o situácii obhajcov ľudských práv, a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, pretože zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva EÚ prostredníctvom spolupráce s Radou OSN pre ľudské práva. Vzhľadom na nedávne udalosti v Líbyi je kľúčové, aby sme pokračovali v propagácii a presadzovaní ochrany ľudských práv na medzinárodnej úrovni.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržala som sa záverečného hlasovania o tomto uznesení z vecných i procedurálnych dôvodov.

Text uznesenia posilňuje myšlienku politiky dvojitého metra zo strany EÚ v súvislosti s ľudskými právami, najmä čo sa týka otázky porušovania ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach. Tých niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o tejto otázke, ktoré som podporila, nemôže zakryť skutočnosť, že Únia odmieta uplatniť usmernenia Goldstonovej správy.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica predložila svoje vlastné uznesenie podporujúce všeobecný charakter ľudských práv vo všetkých sociálnych, hospodárskych a kultúrnych oblastiach.

Na druhej strane, výzvou v rámci tohto uznesenia bolo hlasovať o mandáte delegácie Európskej únie na 16. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, hoci toto zasadnutie sa už začalo 28. februára a pani Ashtonová už vystúpila s niekoľkými prejavmi.

Hlasovať o tomto uznesení, keď sa už zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva začalo, nemá veľký význam, takže Európsky parlament by mal vysvetliť svoje nelogické počínanie.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za uznesenie o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Stotožňujem sa so stanoviskom, že Rada OSN pre ľudské práva by mohla byť mimoriadne cenná ako istý druh „systému včasného varovania“ a preventívneho mechanizmu, a očakávam, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa zodpovedajúcim spôsobom zapojí do činnosti tohto orgánu. Pokiaľ ide o hodnotenie Rady OSN pre ľudské práva, samozrejme podporujem aj požiadavku na všestranný a predovšetkým transparentný proces.

  Predsedajúca. – Týmto končím vysvetlenia hlasovania.

11. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 12.55 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

12. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

13. Zloženie výborov: pozri zápisnicu

14. Rozprava o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (rozprava)

14.1. Pakistan – zavraždenie ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho

  Predsedajúci. – Ďalším bodom je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Pakistane – zavraždení ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho.⁽¹⁾

  Jean Lambert, autorka. – Myslím si, že všetci sme boli hlboko šokovaní a zhrození zo zavraždenia ministra Šahbaza Bhattiho v neposlednom rade preto, že ho v tomto Parlamente poznáme – bol tu na návšteve, stretol sa s mnohými z nás –, ale aj preto, že ide o ďalšie výsostne symbolické zabitie, ktoré zasiahlo človeka, ktorý sa snažil o zmierenie a spoluprácu medzi všetkými menšinami v Pakistane.

Úprimnú sústrasť by sme mali vyjadriť nielen jeho rodine, ale aj všetkým rodinám tých, ktorí boli zabití počas teroristických útokov v Pakistane. Tento týždeň sme videli dva takéto útoky, v ktorých zahynulo a zranilo sa viac ľudí než napríklad pri bombardovaní Londýna.

Celé obyvateľstvo trpí a zastrašovanie poškodzuje demokraciu v Pakistane. Vidíme zmenu v demografii istých volebných obvodov, napríklad v meste Quetta, pretože ľudia sú v dôsledku zastrašovania nútení odísť.

Naše uznesenie je dôležité z hľadiska túžby pokračovať v práci a podporovať ju z hľadiska tolerancie a vzájomného porozumenia. Chcela by som povedať, že to potrebujeme aj v Európskej únii, kde tomu podľa môjho názoru nepomohli isté nedávne vyjadrenia ministrov. Očakávame teda vedenie v Pakistane a v Európskej únii.

  Marietje Schaake, autorka. – Napriek tomu, že pakistanský minister pre náboženské menšiny Šahbaz Bhatti žiadal po početných hrozbách o väčšiu ochranu, 2. marca sa atentátnikovi podarilo zavraždiť ho. Náš súcit patrí nielen jeho blízkym, ale aj všetkým Pakistancom, ktorí chcú tolerantnejšiu spoločnosť. Toto je pre Pakistan aj pre celé ľudstvo veľký úder.

Prečo pakistanské orgány zamietli žiadosť ministra o nepriestrelné služobné vozidlo aj jeho žiadosť o výber vlastných osobných strážcov, ktorým dôveroval? Bol obhajcom ľudských práv, lebo vyzýval na reformy neľudských zákonov o rúhaní.

Rovnako chceme vzdať hold práci Naíma Sábira Džamaldíního, koordinátora výboru pre ľudské práva v Pakistane, ktorý bol zavraždený 1. marca.

Potrebujeme praktické činy, ako napríklad vyšetrovanie vrátane vyšetrovania vo vláde. To musí prebiehať v súlade s medzinárodnými normami, lebo beztrestnosť musí skončiť. Európska únia by mala situáciu monitorovať a snažiť sa prostredníctvom nástroja pre demokraciu a ľudské práva financovať občiansku spoločnosť.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) V priebehu uplynulých desiatich mesiacov Európsky parlament prijal celkovo tri uznesenia o náboženskej slobode v Pakistanskej islamskej republike.

V máji 2010 sme o tejto téme hovorili tu v Štrasburgu v spoločnosti ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho. Dnes v Parlamente diskutujeme o okolnostiach jeho smrti. Vražda vysokého štátneho úradníka, ku ktorej došlo 2. marca, znamená len jediné: v Pakistane nie je pred radikálnymi islamistami nikto v bezpečí. V nebezpečenstve nie sú len tí, ktorí kritizujú zastaraný zákon, ktorý predpisuje trest smrti za náboženské rúhanie, ale aj tí, ktorí sa verejne zastávajú obetí netolerancie, akým bol pán Bhatti.

Po desiatich mesiacoch vidíme, že súčasná politika Európskej únie voči Pakistanu neprináša zamýšľaný účinok. Preto podporujem myšlienku z nášho uznesenia, aby sa konali stretnutia pri okrúhlom stole na tému situácie menšín v Pakistane. Myslím si, že novovytvorená Európska služba pre vonkajšiu činnosť musí na udalosti v Islamabade jasne zareagovať skôr, než sa obeťami stanú ďalší, a kým nie je neskoro.

  Eija-Riitta Korhola, autorka. – (FI) Šahbaz Bhatti a celá jeho rodina sú ohromným príkladom toho, čo môžu dosiahnuť odvážni, zásadoví a lojálni ľudia. Keď pakistanský parlament prijal významnú reformu, ktorá menšinám v krajine zaručovala 5 % kvótu na verejné funkcie, pán Bhatti bol vo svojej funkcii ešte len šesť mesiacov. To bola len jedna z početných demokratických reforiem, ktoré pán Bhatti presadil a na ktoré by mala byť pakistanská vláda veľmi hrdá.

Najdôležitejšou zo všetkých bol azda Dialóg pre medzináboženské harmonické spolužitie, ktorý začal viesť na miestnej úrovni a ktorý mal rozptýliť napätia a riešiť problémy, ktoré viedli k terorizmu. Táto myšlienka podľa mňa obsahovala prvky potrebné na získanie Nobelovej ceny za mier a dúfam, že práca v oblasti presadzovania ľudských práv a demokracie v Pakistane sa neskončí, hoci extrémistické prvky dosiahli dočasné víťazstvo, keď sa zbavili najstrategickejšieho aktivistu v oblasti ľudských práv v krajine. Ak bude mať dialóg úspech v krajine, ktorá je centrom radikálneho islamu, pozitívne účinky zasiahnu celý svet.

Iba pred mesiacom som sa stretla s pánom Bhattim. Hovorili sme o jeho prípadnej smrti. Nebol naivný. Veľmi dobre chápal, k čomu môže viesť smelosť. „Nebude dlho trvať, kým zomriem,“ povedal, „ale dovtedy budem robiť všetko preto, aby som zmenil nespravodlivé právne predpisy. Ja zomriem, ale zákon zostane a ovplyvní životy miliónov.“

(potlesk)

  Peter van Dalen, autor. – (NL) Obávam sa, že situácia v Pakistane sa zhoršuje. Zdá sa, že prichádza jeden útok za druhým a vláda stratila ochotu zasiahnuť. V januári bol zavraždený guvernér Tásír a minulý týždeň bol zavraždený aj jediný federálny minister kresťanského vierovyznania pán Bhatti. Európska únia a členské štáty udržiavajú s Pakistanom mnohoraké kontakty. Na ceste je spolupráca s Afganistanom, do krajiny putuje pomoc pre vzdelávanie a obnovu vo forme stoviek miliónov a vyvíja sa úsilie na podporu medzináboženského dialógu.

Teraz však prišiel čas na to, aby sme si dupli. Je potrebné reformovať pakistanský vzdelávací systém a prestať hlásať malým deťom nenávisť voči kresťanom. Pomoc na obnovu po potopách by sa mala rozdeľovať spravodlivo, čiže aj nemoslimom. To nie je len v záujme Západu. Ak pakistanská vláda a bezpečnostné služby nedostanú situáciu pod kontrolu, krajina sa utopí v spleti extrémizmu. Na zvrátenie tohto prúdu už zostáva len veľmi málo času.

  Rui Tavares, autor. – (PT) Naše možnosti tu v Európskom parlamente sú, pokiaľ ide o uznesenia o naliehavých záležitostiach, často obmedzené, ale v prípadoch, ako je tento, kde ide minimálne o dva problémy týkajúce sa slobody prejavu a náboženskej slobody v krajinách ako Pakistan, musíme dosiahnuť aspoň dve veci, aby nás počúvali.

V prvom rade by som chcel povedať obhajcom tolerancie a náboženskej slobody v Pakistane, že nie sú sami. Toto je veľmi skromný cieľ, ale ja verím, že to je prvý krok k istej dôstojnosti a rešpektu v diskusii, a ľudia, ktorí v Pakistane podporujú náboženskú slobodu, tento odkaz dostanú, preto by som im v prvom rade chcel povedať, že nie sú sami.

Druhá vec, ktorú by som chcel spraviť, je dať pakistanskej vláde veľmi jasne najavo, že nemôžu extrémistom v Pakistane zabrániť v tom, aby si mysleli, že hovoria v mene všetkých, pretože do tohto začarovaného kruhu sa krajiny v otázke rúhania často dostávajú. Tak je to teraz v Pakistane a tak to bolo napríklad aj v Indonézii. Máme do činenia s menšinou veľmi hlučných extrémistov, ktorí hovoria veľmi hlasno a ktorí nakoniec začínajú veriť, že hovoria za všetkých, lebo sa im darí zastrašovať zvyšok spoločnosti. Ak v tomto prípade vlády nezačnú hájiť slobodu vo vlastných krajinách a bojovať proti beztrestnosti ako prvé a ak sa vlády nestanú baštou dôstojnosti, vznikne riziko, že celú krajinu zamorí netolerancia.

Pakistanská vláda preto musí vraždu Šahbaza Bhattiho dôkladne vyšetriť a tak ako v prípade guvernéra provincie Pandžáb musí vo vyšetrovaní pokračovať, až kým nedospeje k záverom. Určite nemôže dovoliť, aby sa vyšetrovanie kazilo takými praktikami, aké pri vyšetrovaní používajú polícia a pakistanské tajné služby, praktikami, ktoré maria vyšetrovanie, ako to bolo aj v súvislosti s vraždou bývalej premiérky Benazir Bhuttovej. Je teda nevyhnutné, aby pakistanská vláda zabezpečila, že extrémisti neovládnu verejnú diskusiu, a my musíme zostať solidárni s obhajcami tolerancie v krajine.

  Mario Mauro, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Šahbaz Bhatti bol zabitý v mene takzvaných zákonov o rúhaní skupinou fundamentalistov, ktorí, ako to vidíme čoraz častejšie, v mene Boha presadzovali vlastné mocenské plány.

Týmto uznesením chceme oceniť Šahbaza Bhattiho a poďakovať mu za príklad, ktorý nám po tieto roky ukazoval. Dúfam, že táto bolestivá obeť poslúži vládam Európskej únie a vysokej predstaviteľke pre zahraničnú politiku ako varovanie, aby tých pár slov, ktoré do dnešného dňa odzneli s veľmi malým dôrazom, nahradili konkrétne činy.

Európska únia, či skôr Rada a Komisia, na rozdiel od Parlamentu, vlastne posledné mesiace mrhajú časom na diskusie o tom, či by do svojich nevýrazných odsúdení mali zahrnúť slovo „kresťan“, zatiaľ čo kresťania sú ďalej brutálne vraždení, a to často preto, že sa obrátili na západ, hoci na nich nie je nič západné. Myslím si preto, že by Komisia a Rada urobili dobre, keby sa pri tejto príležitosti obrátili na Parlament.

  Catherine Stihler, v mene skupiny S&D. – Aj ja som chcela vzdať hold odvahe a práci Šahbaza Bhattiho. Viem, že mnohí kolegovia poslanci tohto Parlamentu sa s ním stretli osobne a jeho odhodlanie pracovať pre menšinové spoločenstvá v Pakistane, podopierať ich práva, je príkladom pre nás všetkých. Faktom je, že riskoval život. Vedel, že hrozby sa stupňujú a jeho smelosť by sme mali oceniť. On prišiel o život a my v Parlamente sme prišli o priateľa.

Čo teda môžeme robiť? Myslím si, že toto uznesenie obsahuje niekoľko dôležitých bodov. Kľúčový význam má odsek 13 o výzve príslušným inštitúciám EÚ, aby otázku náboženskej tolerancie v spoločnosti zahrnuli do dialógu s Pakistanom. Chcela by som tiež vyzvať Komisiu, aby počas rokovaní a tiež v obchodných otázkach upozorňovala aj na otázku ľudských práv. Dôležitý je aj odsek 19 o inštitúciách a vláde Pakistanu, ako aj výzva na uznanie demokracie a ľudských práv.

Myslím si, že nakoniec by sme všetci boli radi, keby sme mohli vyjadriť svoju sústrasť, a dúfam, že predseda Parlamentu pošle matke Šahbaza Bhattiho osobný list. Pohreb mal minulý týždeň a myslím si, že aj toto je dôležité.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – Vražda pána Bhattiho je druhou vraždou vysokého pakistanského úradníka v priebehu dvoch mesiacov. Vraždy pána Bhattiho aj guvernéra Salmána Tásíra je potrebné dôkladne vyšetriť a páchatelia musia byť postavení pred súd.

Okrem vraždy pána Bhattiho by som sa chcela zaoberať ďalším pálčivým problémom v oblasti ľudských práv v Pakistane, konkrétne situáciou v provincii Balúčistán. Balúčska menšina je ďalej prenasledovaná a podľa organizácie Amnesty International minimálne 90 balúčskych aktivistov – učiteľov, novinárov a právnikov – zmizlo či bolo zavraždených. Prenasledovaniu a hrozbám sú vystavení aj iní ľudia, ako sú humanitárni pracovníci, učitelia, novinári a vládni úradníci.

Európsky parlament a EÚ musia Pakistanu poslať jasný odkaz a naliehavo pakistanskú vládu žiadať, aby urobila všetko preto, aby sa takejto situácii vyhla.

  Nicole Kiil-Nielsen, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Tieto atentáty sú, samozrejme, neprípustné, ale ešte neprípustnejšia je atmosféra beztrestnosti, ktorá tu existuje napriek rastúcemu počtu útokov. Občania Pakistanu a rodiny obetí, žiaľ, nemôžu veľa očakávať od súdnictva, ktoré brzdia korupcia, zastrašovanie a slabo vyškolení vyšetrovatelia a prokurátori. Vyšetrovanie trvá roky a je založené na diskriminačných zákonoch. Je potrebné reformovať najmä trestnú oblasť súdnictva, ktorá si musí získať skutočnú dôveryhodnosť na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni.

Podľa prieskumu, ktorý na univerzitách uskutočnila Nadácia Heinricha Bölla, sú mladí Pakistanci presvedčení, že dôveryhodnosť súdnictva je pre prežitie krajiny dôležitejšia než vojenská sila či parlamentný systém.

Európska únia musí preto využiť všetky nevyhnutné nástroje, ktoré má k dispozícii, aby posilnila súdnu spoluprácu s Pakistanom.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Reformné a pokrokové hlasy v Pakistane jeden po druhom mĺknu. Šahbaz Bhatti vedel, že mu ako kresťanovi v krajine, kde sa to hemží náboženskou netoleranciou, aj ako ministrovi pre menšiny, ktorý nebojácne odsudzoval kruté zákony vlastnej krajiny o rúhaní, hrozí nebezpečenstvo. On sa však nenechal zastrašiť islamistickými fanatikmi, ktorí sa mu vyhrážali smrťou.

Len dva mesiace predtým zavraždili guvernéra provincie Pandžáb Salmána Tásíra jeho vlastní osobní strážcovia, ale Bhatti ani žiadnych osobných strážcov nedostal, a preto pre ťažko ozbrojených teroristov, ktorí ho zabili na ceste na zasadnutie vlády, predstavoval mimoriadne ľahký terč.

Prečo pána Bhattiho nekryli ozbrojení osobní strážcovia? Toto je jedna z mnohých otázok, ktoré musíme položiť prezidentovi Zardarimu. Dúfam, že bude vedieť odpovedať. Dúfam, že podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka ho bude tlačiť k tomu, aby šiel v odpore voči alarmujúcej radikalizácii pakistanskej spoločnosti príkladom.

Toto je predovšetkým ľudská tragédia. O život prišiel muž veľkej odvahy a zásad a my ako demokrati si dnes v tejto rozprave chceme uctiť jeho meno a vzdať poctu jeho životným úspechom. Jeho blízkym vyjadrujeme vo chvíľach žiaľu úprimnú sústrasť.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Islamský zákon šaría vo svojom ustanovení doslova hovorí, že každý, kto uráža islam, sa odsudzuje na smrť.

Neviem, aké konanie sa môže v islamskom svete vyhodnotiť ako urážka islamu, ale príklady zabíjania ochrancov ľudských práv a náboženských slobôd v Pakistane, ako aj v iných islamských krajinách nám ukazujú, že niektorí islamskí duchovní považujú naše civilizačné hodnoty, ktoré dávajú ľuďom širokú slobodu rozhodovania, za ohrozenie ich viery a neváhajú vyhlásiť podľa svojho práva fatvu na každého, kto sa otvorene domáha dodržiavania ľudských práv a občianskych slobôd na ich území.

Šabhaz Bhatti, minister pakistanskej vlády, Salman Tasír, guvernér provincie Pandžáb, či Naím Sábir Džamaldíní, koordinátor výboru pre ľudské práva v Pakistane, sa stali pre nás nevinnými obeťami fanatického uplatňovania islamského práva. Obeťami, ktoré majú zastrašiť nielen pakistanský ľud, aby sa domáhal väčšej slobody, ale aj politikov spravujúcich túto krajinu, aby nereformovali politický systém a rešpektovali akési pravidlá z čias hlbokého stredoveku.

Ak však nechceme stavať reformných politikov v islamských krajinách do konfliktu s ich cirkevnými autoritami, mali by sme sa, myslím si, usilovať nájsť platformu na konštruktívny dialóg s islamskými duchovnými o pokojnom súžití civilizácií...

(Rečník bol prerušený predsedajúcim.)

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Hovoríme o vražde ministra vlády a muža, ktorý sa hlásil k svojim kresťanským koreňom a bol katolíkom. Hovoríme o ďalšej vražde v Pakistane, čo vlastne poukazuje na to, že miestne orgány nemajú situáciu pod kontrolou, a to je problém. V tejto chvíli nehovoríme, že prezident či pakistanská vláda prejavili zlú vôľu. Naše obvinenie súvisí s tým, že nie sú schopní zaručiť ani bezpečnosť ľudí z vládnych štruktúr, ktorí sa hlásia k inému vierovyznaniu než zvyšok krajiny. Toto je tragédia tejto krajiny, ktorá sa krok za krokom stáva čoraz agresívnejšou a plnou nenávisti voči náboženstvám iným než islam. Toto je skutočný problém. Som presvedčený, že by sme o tom mali verejne hovoriť.

  Predsedajúci. – Teraz prejdeme na postup catch-the-eye.

Veľmi veľa poslancov mi naznačilo – a keďže tu máme niektorých predsedov a podpredsedov skupín, spomeniem to teraz –, že čo sa týka týchto naliehavých rozpráv, v ktorých sa o konkrétnu tému zjavne zaujíma toľko poslancov, musíme byť trochu flexibilnejší. Teraz do istej miery zohľadním to, nakoľko sú poslanci zapísaní na zozname rečníkov na neskoršie rozpravy.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Týždeň pred zavraždením Šahbaza Bhattiho som sa s ním rozprával v jeho kancelárii v Islamabade a uvedomoval si, v akom je nebezpečenstve. Viac ho však trápil jeho dojem, že najmä počas uplynulých mesiacov a tiež v spojení s vraždou Salmána Tásíra, guvernéra provincie Pandžáb, mnohí pred problémom extrémistov cúvli. Ministri, poslanci, novinári, právnici, dokonca aj aktivisti v oblasti ľudských práv, ktorí sa predtým vždy angažovali, už nemajú odvahu postaviť sa zoči-voči problému týchto extrémistov.

Myslím si, že je potrebné vyzvať všetkých ľudí v Pakistane, aby sa postavili proti tejto netolerancii, lebo inak budú spolu či jednotlivo zmetení nabok. Šerry Rehmanová, odvážna politička, ktorá predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o rúhaní, je vo zvlášť veľkom nebezpečenstve. Vyzývam preto pakistanský parlament, aby ju teraz chránil tým, že konečne zmení a doplní zákon o rúhaní, ako navrhovala. To by bol jasný signál jednotného nesúhlasného postoja voči extrémizmu.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Vražda pakistanského ministra pre menšiny pána Bhattiho prichádza uprostred celej kontroverzie v súvislosti so zmenou a doplnením zákona, ktorý za rúhanie v tejto krajine ustanovoval trest smrti. On túto zmenu a doplnenie podporoval. Myslím si, že netolerancia, na ktorej sú založené zákony trestajúce rúhanie, viedla aj k hrozným vraždám vedúcich predstaviteľov, ktorí bojovali za slobodu prejavu a vierovyznania v Pakistane. Prípad pána Bhattiho zároveň odsúdila veľká časť pakistanskej politickej scény, médiá aj ľudia rôzneho etnického pôvodu a náboženského vierovyznania, čo je pozitívny znak. Vláda tejto krajiny je preto povinná predchádzať opakovaniu násilných činov založených na netolerancii a pokračovať vo svojom úsilí rešpektovať demokratické hodnoty zakotvené v pakistanskej ústave, všeobecné zásady ľudských práv a slobodu myslenia.

  Constance Le Grip (PPE). – (FR) Aj mnou hlboko otriaslo zbabelé zavraždenie kresťanského ministra pre menšiny pakistanskej vlády Šahbaza Bhattiho 2. marca 2011.

Tento teroristický atentát prichádza po množstve iných atentátov na odvážnych, tolerantných Pakistancov, ktorí sú zanietení pre ľudské práva a obhajujú ľudské práva mužov a žien.

Znovu vyzývame pakistanskú vládu, aby urobila všetko preto, aby túto zbabelú vraždu objasnila a zabezpečila skutočne účinnú ochranu ľudí ohrozovaných fanatickými náboženskými extrémistami. Prirodzene, mám na mysli najmä, ale nie výlučne, pani Šerry Rehmanovú.

Znovu dôrazne vyzývam všetky príslušné inštitúcie Európskej únie, aby pri príprave budúcich dohôd o spolupráci vrátane dohody o spolupráci medzi Úniou a Pakistanom zahrnuli do rokovaní doložku, ktorá by zabezpečovala dodržiavanie náboženskej slobody a ľudských práv.

(potlesk)

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Znovu hovoríme o otázke porušovania ľudských práv v Pakistane, tentokrát z dôvodu nedávnej vraždy ministra vlády Šahbaza Bhattiho, ktorý sa postavil proti právnym predpisom krajiny o rúhaní a obhajoval práva náboženských menšín. Staval sa proti netolerancii a náboženskej diskriminácii.

Uznesenie Európskeho parlamentu o tejto brutálnej vražde je naším vyjadrením nesúhlasu s rozmáhajúcim sa brutálnym náboženským vyhladzovaním v Pakistane, ale zároveň jednoznačne svedčí o tom, že náboženské menšiny, ktorých práva sa veľmi často porušujú, neponecháme samy na seba. Je našou povinnosťou odsúdiť prejavy bezprávia, ktoré ohrozujú slobodu a život iných ľudí. Preto by som chcela zdôrazniť, aké dôležité je podporiť mimovládne organizácie, ktoré bojujú za ľudské práva, v ich úsilí za väčšiu demokratizáciu v Pakistane a ukončenie násilia.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – V januári sme odsúdili vraždu guvernéra provincie Pandžáb Salmána Tásíra.

O pár týždňov nato, 2. marca 2011, tieto násilné činy pokračovali zavraždením pána Šahbaza Bhattiho, ministra pre menšiny pakistanskej vlády.

Pani podpredsedníčka Ashtonová vraždu dôrazne odsúdila a vyjadrila hlboké znepokojenie nad atmosférou netolerancie a násilia v Pakistane, ktorá sa spája s diskusiou o kontroverzných zákonoch o rúhaní.

Pán Bhatti bol jediný kresťan v pakistanskej vláde a známy obhajca dodržiavania ľudských práv a náboženskej slobody. Bol jedným z mála, ktorí sa odvážili ozvať, a po vražde Salmána Tásíra vedel, že mu hrozí nebezpečenstvo. To mu však nezabránilo obhajovať vlastné práva, ktoré sú zakotvené v pakistanskej ústave.

Pani podpredsedníčka Ashtonová vyzvala pakistanskú vládu, aby prijala zodpovednosť a poskytla primeranú ochranu ohrozeným jednotlivcom vo verejných funkciách či v občianskej spoločnosti.

EÚ víta vyhlásenie premiéra Džamaliho, že vláda urobí všetko preto, aby vinníkov priviedla pred súd. Vážime si, že pán Džamali sa zúčastnil pohrebu pána Bhattiho.

Vláda teraz musí konať v súlade so svojimi záväzkami a priviesť páchateľov a podnecovateľov takýchto zločinov pred súd. Pán Bhatti a pán Tásír otvorene kritizovali zákony o rúhaní a stáli na čele úsilia o ich zmenu a doplnenie. V atmosfére, ktorá vládla po Tásírovom zavraždení, však boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z parlamentu stiahnuté.

Zákony o rúhaní, ktoré ustanovujú trest smrti, sú nezlučiteľné so spoločnými hodnotami, ktoré chceme presadzovať vo svojich vzťahoch s Pakistanom. Vedú tiež k justičným omylom a diskriminácii náboženských menšín.

Hoci dôrazne podporujeme pakistanskú demokratickú vládu a budeme robiť, čo je v našich silách, aby sme jej pomohli v jej úsilí vyrovnať sa s vlnou teroristických činov, aká nemá obdobu, jej poslanci by mali hájiť zásady, ku ktorým sa hlásia. Sloboda náboženstva či vierovyznania je všeobecné ľudské právo. S ňou je vnútorne spätá sloboda myslenia a vyjadrovania.

Rada práve prijala závery, ktoré EÚ pripomínajú jej záväzok zaručovať tieto základné práva a posilniť úsilie o presadzovanie a ochranu týchto práv všade a pre všetkých.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení⁽²⁾.

Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Chcel by som vyjadriť sústrasť rodine zavraždeného pakistanského ministra pre menšiny Šahbaza Bhattiho. Dúfam, že páchatelia tohto zločinu budú rýchlo chytení a náležite potrestaní. Tento brutálny čin, ktorého obeťou bol vysoký štátny úradník bojujúci za rovnaké práva menšín v Pakistane, je ďalším dôkazom toho, aká ťažká je situácia v tejto krajine. Žiaľ, naša súčasná politika nepriniesla očakávané výsledky. Vzhľadom na to musí Európska únia podniknúť konkrétne kroky, ktoré pomôžu posilniť dodržiavanie zákona a demokracie v Pakistanskej islamskej republike.

Podľa môjho názoru môže výrazné posilnenie našej práce vo forme organizovania a uskutočňovania výročných stretnutí medzi EÚ a Pakistanom na tému situácie menšín v Pakistane s účasťou Európskeho parlamentu priniesť hmatateľné výsledky. V súlade s textom uznesenia, ktoré sme dnes prijali, plne schvaľujem, aby sme finančne podporili organizácie, ktoré obhajujú ľudské práva a ktoré bojujú proti zákonom o rúhaní. Dúfam, že sa nám podarí zvýšiť objem tejto podpory. Dúfam tiež, že sa nám pomocou vhodných diplomatických nástrojov podarí presvedčiť pakistanskú vládu, aby rešpektovala ustanovenia zakotvené v doložke o demokracii a ľudských právach k Dohode o spolupráci medzi Európskou úniou a Pakistanskou islamskou republikou.

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Minister pre menšiny v Pakistane Šahbaz Bhatti sa snažil o reformu zákonov o rúhaní tejto krajiny a bol zabitý. K vražde sa údajne prihlásil pakistanský Taliban a rovnaký osud vyhlásil všetkým ďalším kritikom zákonov o rúhaní. Nastal čas na rázne kroky na ochranu reformátorov a obhajcov ľudských práv, ktorí riskujú svoje životy za slobodu. Vyzývam Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zaistili ochranu ostatným ohrozeným obhajcom ľudských práv v Pakistane a efektívne a včasné vyšetrovanie zavraždenia ministra Šahbaza Bhattiho. Páchatelia sa musia dostať pred súd a vláda na to musí odpovedať rázne, aby to malo odstrašujúci účinok.

  Kristiina Ojuland (ALDE), písomne. – Prísť o jedného obhajcu slobody vierovyznania je nešťastie. Prísť o dvoch je vyložená ľahkovážnosť. Keď sme diskutovali o vražde guvernéra Salmána Tásíra, varovala som pred nárastom náboženského extrémizmu v Pakistane. Neprešli ani dva mesiace a stala sa ďalšia tragédia. K zavraždeniu ministra Šahbaza Bhattiho sa prihlásilo hnutie Talibanu v provincii Pandžáb. Pakistanské orgány zamietli jeho žiadosť o nepriestrelné vozidlo. Takáto nedbalosť orgánov z nich robí spoluvinníkov zabitia. Chcem dúfať, že Európska únia bude vraždy týchto vysokých úradníkov v Pakistane riešiť s tamojšími orgánmi a vyzve ich, aby odvolali zákony o rúhaní, ktoré spôsobujú stupňovanie náboženského násilia.

  Tadeusz Zwiefka (PPE), písomne. – (PL) Pred dvomi mesiacmi sme na plenárnej schôdzi – a bolo to tiež počas rozpravy o ľudských právach – odsúdili útok na guvernéra provincie Pandžáb Salmána Tásíra. Téma diskusie bola rovnaká, o akej hovoríme dnes – pokusy o reformu kontroverzných právnych predpisov o rúhaní. Tieto dve tragické udalosti spolu úzko súvisia, pretože obete spoločne pracovali pre dobro národnostných menšín v Pakistane vrátane náboženských menšín a obhajovali tých, ktorí sa stali obeťami ideológie netolerancie, ktorú šíri Taliban.

Západný svet sa, žiaľ, môže len prizerať postupujúcej radikalizácii postojov v krajine, kde ani nie pred desiatimi rokmi zavádzala demokratické reformy Benazir Bhuttová. Pakistan sa norí do chaosu – Taliban terorizuje krajinu a čoraz častejšie uskutočňuje útoky, akým bol napríklad útok z 8. marca v Pandžábe, kde bolo zabitých 25 ľudí.

Objavili sa správy o ďalšej osobe, ktorú extrémisti odsúdili na smrť. Ide o poslankyňu pakistanského parlamentu, bývalú novinárku a obhajkyňu práv žien, náboženských menšín a slobody prejavu, Šerry Rehmanovú. To ona predložila pakistanskému parlamentu návrh na zmenu a doplnenie právnych predpisov o trestoch za rúhanie. Budeme na nasledujúcej schôdzi odsudzovať útok na ňu?

(1) Pozri zápisnicu.

(2) Pozri zápisnicu.

14.2. Bielorusko, najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Bielorusku, najmä o prípadoch Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej⁽¹⁾.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – (ES) Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že v tomto Parlamente nerokujeme o Bielorusku prvýkrát. Z tohto hľadiska je toto uznesenie dôležité, pretože jasne odsudzuje zatknutie a väznenie členov opozície a porušenie základných práv, ktorého obeťami boli títo ľudia.

Sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda pohybu v krajinách, ako je Bielorusko, by mala byť prioritou. Preto je potrebné vyzvať na okamžité a bezpodmienečné prepustenie týchto ľudí, ktorých nie je možné považovať za nič iné než za politických väzňov.

Po druhé, domnievam sa, že je tiež dôležité odsúdiť – a v uznesení sa to uvádza – používanie mučenia v týchto krajinách a rovnako aj v iných krajinách, a to čo najdôraznejším, najprísnejším, najjasnejším a najrozhodnejším možným spôsobom, a to aj keď k nemu dochádza v Európskej únii, čo sa, žiaľ, niekedy stáva. V krajine, s ktorou sa naše susedské vzťahy naďalej rozvíjajú a s ktorou prehlbujeme vzťah, si však používanie mučenia ako formy zaobchádzania vo väzeniach, najmä ak je politicky motivované, vyžaduje naše úplné odmietnutie a absolútne odsúdenie.

Na záver by som chcel tiež otvorene odsúdiť trest uvalený na mladého opozičného aktivistu iba z dôvodu účasti na demonštráciách 19. septembra 2010. Domnievam sa, že Parlament koná správne, ak jasne odmieta tieto postupy, a trvám na tom, aby zreteľne vyjadril svoje stanovisko.

  Marietje Schaake, autorka. – Veľké množstvo opozičných predstaviteľov vrátane bývalých prezidentských kandidátov, ale aj žurnalistov a obhajcov ľudských práv bolo zatknutých po udalostiach z 19. decembra 2010 v Minsku a odvtedy zostali uväznení v záchytnom stredisku KGB. Objavili sa správy o mučení zo strany KGB a o nútených priznaniach. Tieto udalosti predstavujú súčasť širšieho kontextu utláčania a politicky motivovaných súdnych procesov proti opozičným aktivistom, občianskej spoločnosti, médiám a obhajcom ľudských práv, ku ktorým dochádza dodnes.

Naliehavo vyzývame bieloruské orgány, aby umožnili politickú opozíciu, prejav občianskej spoločnosti, slobodu prejavu a pluralitu médií. Je potrebné dodržiavať zásady právneho štátu. Bieloruské orgány by získali dôveryhodnosť, keby okamžite začali vykonávať vyšetrovania v súlade s medzinárodnými normami a v spolupráci s medzinárodnými odborníkmi. Mali by sme zvážiť prijatie reštriktívnych opatrení vrátane hospodárskych sankcií voči štátnym bieloruským spoločnostiam. Dúfame však, že tento postup nebude potrebný. Privítali by sme, keby sa v rámci medzinárodného spoločenstva k výzve na takýto postup pripojilo viac krajín, pretože súčasný stav je neprijateľný.

  Kristian Vigenin, autor. – Bielorusko je veľmi často súčasťou nášho programu. Je to preto, že nám na tejto krajine záleží, že chceme demokratické Bielorusko, kde sa dodržiavajú ľudské práva. Mám však dojem, že správy, ktoré tak často vysielame bieloruským orgánom, zostávajú nevypočuté. Ide o správy Európskeho parlamentu aj Európskej rady. Rozhodnutia Rady doteraz nemali na situáciu v Bielorusku žiadny vplyv.

Po roku veľmi mierneho pokroku došlo 19. decembra 2010 v Bielorusku k zlomu. Krajina je odvtedy čoraz viac izolovaná. Režim sa tak nejaký čas môže udržať, ale je to na úkor budúcnosti bieloruského národa. Túto skutočnosť je nevyhnutné pochopiť a Lukašenkovi a jeho priateľom to neprestaneme pripomínať. Dúfam, že prezident Lukašenko dôkladne zváži udalosti u južných susedov a pochopí, že jediné zodpovedné správanie spočíva v demokratizácii a v sociálnych a hospodárskych reformách v krajine.

My v Európskom parlamente sa nevzdáme. Vyzývame na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých zadržiavaných odporcov a na odvolanie všetkých politicky motivovaných obvinení. Zároveň sme stále presvedčení, že Bielorusko má čas na zmenu. Spolupracujeme s ostatnými piatimi východnými susedmi s cieľom nájsť riešenie vedúce k demokratizácii a dosiahnutiu situácie v Bielorusku, v ktorej sa budú môcť na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka uskutočniť slobodné a spravodlivé voľby.

  Jacek Protasiewicz, autor. – (PL) Úprimné a dojímavé vyhlásenie Alesa Michaleviča približne pred dvoma týždňami, v ktorom odhalil metódy mučenia využívané bieloruskou KGB proti politickým oponentom Alexandra Lukašenka, vyvolalo šok. Je šokujúce, že európska krajina, ktorá začala spolupracovať s Európskou úniou v rámci Východného partnerstva, využíva v 21. storočí metódy príznačné pre nacizmus a stalinizmus.

Naše uznesenie je vyjadrením nášho šoku, rozhorčenia a solidarity s prenasledovanými. Dnes by som rád z tohto miesta vyslal tri správy. Prvá je adresovaná Alesovi Michalevičovi, ale aj Anatolovi Lebiedzkovi a Mikolovi Statkievičovi, ktorí sú vo väzení. Obdivujeme vašu odvahu, sme s vami a neopustíme vás.

Druhá správa je pre Alexandra Lukašenka. Začnite dodržiavať medzinárodné dohovory, ktoré vaša krajina ratifikovala, vrátane spoločného vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil v Prahe, a prestaňte prenasledovať svojich občanov.

Tretia správa je pre pani Ashtonovú. Nastal čas na hospodárske sankcie, pretože iba takto môžeme zmierniť prenasledovanie opozície v Bielorusku.

Ďakujem.

  Ryszard Czarnecki, autor. – (PL) Bielorusko je krajina, ktorá má spoločnú hranicu s Európskou úniou. Zdá sa však, že je od nej vzdialená 1000 svetelných rokov. Zdá sa, akoby v Bielorusku žili ľudia, ktorí sa riadia odlišnými normami. Tak to však nie je. Aj tam žijú Európania, ľudia, ktorí chcú mať pocit, že žijú v spoločnej Európe. Problémom je prezident krajiny, ktorý používa metódy známe zo Sovietskeho zväzu spred niekoľkých desaťročí. Prezident Lukašenko nám ponúka jedinečnú cestu do minulosti. Na rozdiel od pána Vigenina, ktorý vystúpil pred chvíľou, sa domnievam, že by sme mali veriť nášmu európskemu hlasu a že Parlament a Európska únia môžu vyvíjať tlak na bieloruské orgány, aby dodržiavali ľudské práva. Nejde ani tak o otázku politiky, ako o základné morálne zásady a etiku. Svojim bieloruským bratom by sme dnes mali odkázať, že nie sú sami.

  Rui Tavares, autor. – (PT) Správy o prípadoch porušovania ľudských práv mimo Európskej únie sa vyskytovali stále. V tejto naliehavej rozprave si preto na začiatok dovolím venovať sa otázke nášho dnešného hlasovania o slobode tlače v Maďarsku alebo skôr v Európskej únii, pretože dodržiavanie základných práv v našom Parlamente a ľudských práv mimo Európskej únie je neoddeliteľne spojené.

Vzhľadom na to, že problémy, ktoré riešime v Európskej únii, sa nám podarilo prediskutovať v rámci hlasovania, ktoré rozdelilo tento Parlament na dve časti, a vzhľadom na to, že v súvislosti s uvedenými problémami sme za posledné dva mesiace museli vynaložiť veľa úsilia, môžeme sa teraz postaviť bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi so vztýčenými hlavami. Môžeme prezidentovi Lukašenkovi povedať, že musí zastaviť potláčanie demonštrácií, utláčanie svojich oponentov a tlače vo svojej krajine, pretože on sám je predstaviteľom vlády, ktorá sa domnieva, že má monopol na právo rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie, o vyrovnanom prístupe, neutrálnosti a objektívnosti, a to nielen vo svojich vlastných tvrdeniach, ale aj pokiaľ ide o tvrdenia opozície a zahraničnej tlače. Boli sme dokonca svedkami toho, ako sa prezident Lukašenko úplne arogantným spôsobom postavil proti zahraničným médiám po potlačení decembrových demonštrácií.

Z tohto dôvodu som presvedčený, že môžeme dúfať, že hlas Európskeho parlamentu, hlas Komisie a hlas Rady bude v Bielorusku počuť a že získame morálnu autoritu, ktorú okrem toho tiež musíme zachovať prostredníctvom nášho príkladu v tomto Parlamente.

  Eduard Kukan, za skupinu PPE. – (SK) Na minulotýždňovom zasadnutí Vyšehradskej štvorky v Bratislave zaznel z úst ministra zahraničných vecí Slovenska, ktoré momentálne skupine predsedá, jasný odkaz do Minsku prezidentovi Lukašenkovi. Dokiaľ bude v bieloruských väzniciach čo len jeden jediný politický väzeň, Bielorusko musí počítať s totálnou izoláciou v Európe.

Bohužiaľ, situácia je aj dnes, tri mesiace po prezidentských voľbách, v krajine kritická. Demokraticky zmýšľajúci ľudia sú vyšetrovaní, zatýkaní, väznení, držaní v nehumánnych podmienkach tak, ako o tom aj dnes rokujeme, bez možnosti právnej pomoci a bez možnosti návštevy ich rodinných príslušníkov.

Je preto dôležité pritvrdiť aj postup Európskej únie voči poslednému diktátorovi v Európe. Možno treba rozšíriť rozsah ekonomických sankcií, ktoré používame, lebo všetko nasvedčuje tomu, že slová, akokoľvek tvrdé, situáciu ľudí v Bielorusku nezlepšia.

  Justas Vincas Paleckis, v mene skupiny S&D. – (LT) Toto uznesenie je jasným signálom bieloruským orgánom, že Európska únia nemôže a nebude tolerovať obmedzenia v súvislosti s právom na organizovanie demonštrácií, nebude tolerovať ani politických väzňov v krajine a najmä nie mučenie v záchytných zariadeniach. Brusel zintenzívňuje svoju pomoc bieloruskej občianskej spoločnosti, mimovládnym organizáciám, nezávislým médiám a študentom. Okrem toho musíme okamžite zrušiť drahé víza, ktoré bránia bieloruským občanom cestovať do Európskej únie, znížiť poplatky a rokovať o zmiernení vízového režimu. Domnievam sa, že v tejto situácii by bolo užitočné, keby aj napriek prekážkam do Bieloruska odcestovala delegácia Európskeho parlamentu. Keď nebude môcť cestovať celá delegácia, mali by cestovať jednotliví poslanci Európskeho parlamentu, aby situáciu lepšie pochopili a uplatnili určitý vplyv.

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Uznesenie o Bielorusku sme prijali v januári. To, že musíme neustále vyjadrovať svoje obavy v súvislosti s tamojšou situáciou bez toho, aby sme od bieloruských orgánov dostali pozitívnu reakciu, nie je vôbec dobrým znakom.

Napriek tomu, že Európska únia znova zaviedla sankcie a prijala nekompromisný postoj k Lukašenkovmu režimu, stále dochádza k porušovaniu a pošliapavaniu základných práv, akými sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu. Správy o neustálom psychickom a fyzickom mučení politických väzňov a pokusy naverbovať informátorov do KGB navyše dávajú Európskej únii jasný signál, že Lukašenkov režim neprijal našu správu z predchádzajúceho obdobia.

Možno by sme sa mali vyjadriť dôraznejšie a jasnejšie uviesť, že situácia v Bielorusku je neprijateľná. Chcela by som požiadať Komisiu, aby predložila správu o ďalších opatreniach, ktoré je možné prijať proti Lukašenkovmu režimu.

Chcela by som tiež vyzvať európske podniky a investorov, aby sa stiahli z Bieloruska, ak nechcú mať do činenia s krvavými peniazmi a nechcú priamo alebo nepriamo podporovať Lukašenkov zločinecký režim.

  Marek Henryk Migalski, v mene skupiny ECR. – (PL) Pani Ojulandová správne uvádza, že má dojem, že neustále rokujeme o rovnakej otázke bez očakávaných výsledkov. Mýli sa však, bohužiaľ, v tom, že v tejto súvislosti postupujeme jednomyseľne. Chcel by som požiadať všetkých prítomných, aby sme postupovali jednomyseľne a vyjadrovali sa jednoznačne ako pán Protasiewicz, ktorý vyslal jasný signál všetkým bojovníkom za slobodu a demokraciu v Bielorusku, o našej spoluúčasti a ktorý zreteľne upozornil režim v Bielorusku, že jeho konanie je neprijateľné. Okrem tejto správy, ktorú by mal každý podporiť, existujú aj iné názory. Bohužiaľ, ide aj o názor jedného z autorov uznesenia, že prípady mučenia sa v Bielorusku vyskytujú, rovnako ako v niektorých európskych krajinách a v niektorých členských štátoch Európskej únie. To je neprijateľné. Pani Ojulandová správne tvrdí, že nás počúvajú, že sa nepočúvame len navzájom, ale že nás počúva aj niekto iný. Ak budeme mať aj naďalej také rozdielne názory, bude podľa môjho názoru naše konanie neúčinné. Ďakujem veľmi pekne.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Posledný európsky diktátor Lukašenko vládne v Bielorusku železnou rukou viac než 16 rokov. Média a súdnictvo v krajine podliehajú jeho zvrchovanej kontrole, pričom ich neváha použiť na zničenie politickej opozície. Boli sme toho svedkami v nedávnych sfalšovaných prezidentských voľbách v decembri. V tom čase špeciálne jednotky a, samozrejme, polícia násilným spôsobom rozohnali demonštrácie a zatkli stovky ľudí vrátane takmer všetkých opozičných prezidentských kandidátov.

Žiadosti EÚ o prepustenie politických väzňov a zastavenie násilia voči občanom Lukašenkova administratíva úplne ignorovala. V súčasnosti je nevyhnutné, aby EÚ zaviedla dôslednejšie hospodárske sankcie. Lukašenko totiž jednoducho využil program Východného partnerstva a všetky výhody susedskej politiky. Nemôžeme súhlasiť s takýmto hrubým porušovaním ľudských práv nikde na svete a už vôbec nie v Európe.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) V skutočnosti nemusíme prekročiť hranice Európy, aby sme našli krajiny, ktoré porušujú ľudské práva. V Bielorusku vás môžu obžalovať a poslať do väzenia len na základe toho, že sa zúčastnite na demonštrácii, budete kandidátom vo voľbách alebo vyjadríte svoj názor. Politická informovanosť ľudí a občiansky aktivizmus nie sú pre spoločnosť príťažou. Mali by ju obohacovať.

Je však ťažké uveriť, že demokraciu v Bielorusku možno posilniť iba nátlakom zo strany EÚ. Je potrebné viesť aj dialóg s obyčajnými ľuďmi a zapojiť sa do občianskej spoločnosti. EÚ by mala podporovať demokratický vývoj v Bielorusku a naďalej organizovať kultúrne a vzdelávacie projekty. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mala aktívne monitorovať vývoj v Bielorusku a podporovať Bielorusov, aby aj tam mohlo dôjsť k internalizácii európskych hodnôt.

(potlesk)

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Pred dvoma dňami, 8. marca na Medzinárodný deň žien, Natalia Radinová nemohla osláviť svoj sviatok, pretože bola v domácom väzení. V tej istý deň Ales Michalevič oslávil vo väzení svoje 53. narodeniny. Jednoduchý dôvod tohto stavu spočíva v tom, že je slobodným človekom, ktorý sa odvážil kandidovať v prezidentských voľbách, a v diktatúre, akou je Bielorusko, je odmenou za takéto slobodné gestá obmedzenie pohybu a väzenie. Chcel by som zdôrazniť dva body v našom uznesení, ktoré považujem za mimoriadne dôležité. Domnievam sa, že musíme podporiť rozšírenie reštriktívnych opatrení, ktoré zaviedla Európska únia vypracovaním zoznamu, ktorý by zahŕňal prokurátorov, sudcov a príslušníkov tajnej polície spojených s nedávnym porušovaním ľudských práv v Bielorusku. Po druhé, som tiež presvedčený, že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, a podporiť občiansku spoločnosť v tejto krajine. To nám môže poskytnúť istú nádej.

(potlesk)

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Svoje vystúpenie by som chcela začať výzvou adresovanou bieloruským orgánom na zastavenie cenzúry demokratických síl a nezávislej tlače. Navrhujem tiež opätovné otvorenie úradu OBSE v Bielorusku.

Dodržiavanie ľudských práv zasiahol v čase prezidentských volieb v decembri 2010 ťažký úder. Demonštrácie, ktoré organizovala opozícia proti volebnému podvodu, nemilosrdne potlačili bezpečnostné sily. Medzi zatknutými bol jeden z prezidentských kandidátov Ales Michalevič. Verejne opísal mučenie, ktorému bol vo väzení podrobený. Túto skutočnosť však orgány popreli. Predmetom nátlaku boli aj novinári blízki opozícii. Napriek zákazu vydávať vyhlásenia potvrdili Michalevičove tvrdenia v nádeji, že pritiahnu pozornosť EÚ v súvislosti s kritickou situáciou v Bielorusku. Okolnosti priebehu zatýkania sú nejasné, ale zaobchádzanie, ktorému boli podľa svojich tvrdení podrobení, sa považuje za závažné porušovanie ľudských práv.

  Krzysztof Lisek (PPE). – (PL) Chcel by som veľmi úprimne poďakovať za možnosť vystúpiť, pretože keď som sa pred niekoľkými dňami rozprával s Alesom Michalevičom, s ktorým mám možnosť a česť sa poznať a priateliť viac než desať rokov, sľúbil som mu, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som dnes vystúpil. Aj keď si uvedomujem, že z tohto miesta sa nevysielajú správy osobného charakteru, rád by som povedal toto: „Ales, tak ako uviedol pán Protasiewicz, sme s tebou.“

Domnievam sa, že dnes je veľmi dôležité povedať opozícii, že ju budeme podporovať. A tieto slová by sme nemali odkázať len opozícii. Je dôležité odkázať ich tým, ktorí sa zúčastňujú na prenasledovaní. Ide o prokurátorov, ktorí vedú vyšetrovania na základe príkazov, sudcov, ktorí vynášajú nespravodlivé rozsudky, riaditeľov na pracoviskách, ktorí prepúšťajú zamestnancov pre ich politickú činnosť, rektorov univerzít, ktorí sa zbavujú študentov pre účasť na demonštráciách. Všetkým spomínaným by sme mali povedať toto: „Nezabudneme. Nezabudneme na to, čo robíte a ako v súčasnosti konáte. Príde čas, keď si odpykáte trest, ktorý si zaslúžite.“

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Tiež by som sa chcela pripojiť k výzvam adresovaným Rade, Komisii a medzinárodnému spoločenstvu na zvýšenie ich podpory občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Bielorusku ako reakcie na udalosti, ku ktorým dochádza od decembra 2010.

Zatknutie a väzba viac než 600 aktivistov občianskej spoločnosti, novinárov, učiteľov, študentov, väčšiny prezidentských kandidátov a vedúcich predstaviteľov demokratickej opozície spolu s neprimeraným využitím sily po demonštráciách organizovaných na protest proti Lukašenkovým voľbám sú charakteristické znaky diktatúry a prejav hlbokého pohŕdania ľudskými právami. Prípad Alesa Michaleviča, jedného z Lukašenkových oponentov, ktorý bol mučený vo vyšetrovacej väzbe, a prípad novinárky Natalie Radinovej sú v súčasnej situácii príznačné. Našou povinnosťou je reagovať na ňu podporou úsilia občianskej spoločnosti v Bielorusku, nezávislej tlače a opozície a podporiť tak demokraciu.

  Charles Tannock (ECR). – To, že v Bielorusku sa tajná polícia prezidenta Lukašenka stále nazýva KGB, nám vysvetľuje všetko, čo potrebujeme vedieť o spôsobe jeho zmýšľania a metódach. Dvadsať rokov po rozpade Sovietskeho zväzu zostáva typickým homo sovieticus, mocným človekom, ktorého závislosť od moci je taká silná ako jeho inštinkty na potláčanie disentu.

Lukašenko využil alebo využíva KGB ako politický nástroj na umlčanie protestu občanov vrátane prípadov Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej, ktoré nasledovali po ďalších znepokojivo zmanipulovaných prezidentských voľbách v decembri minulého roka. Viac ako 700 ľudí bolo zatknutých. Existuje mnoho príbehov o únosoch, väzbe bez súdneho procesu a následnom psychickom a psychologickom mučení opozičných aktivistov zo strany KGB.

Bielorusko má pre nás taký význam preto, že ide o európsku krajinu, ktorá sa stala Kubou pred naším prahom. Ak má EÚ získať vo svete nejakú morálnu autoritu v súvislosti s podporou demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, musí nevyhnutne začať od samotnej Európy, nášho kontinentu. Nespochybňujem potrebu zasiahnuť v súvislosti s Lukašenkovým režimom. Politika prázdnej stoličky by bola v prípade EÚ kontraproduktívna. Musíme však zintenzívniť podporu opozície v Bielorusku a sprísniť inteligentné sankcie EÚ voči Lukašenkovi a jeho prisluhovačom z KGB.

  Eija-Riitta Korhola, autorka. – (FI) Udalosti, ktoré sa stali v uplynulých mesiacoch v Bielorusku, jasne ukazujú, ako vláda nepretržite a systematicky porušuje občianske a politické práva. Zatýkanie podporovateľov opozície v decembri odzrkadľuje prebiehajúcu snahu o umlčanie Lukašenkových oponentov násilnými prostriedkami.

Uväznenie Alesa Michaleviča a ďalších šiestich opozičných prezidentských kandidátov na základe neopodstatnenej zámienky, že vyprovokovali násilné demonštrácie, je v rozpore s politickými právami. Podobným spôsobom je vzhľadom na uväznenie novinárky Natalie Radinovej na viac než mesiac pravdepodobnosť slobody prejavu v Bielorusku ešte vzdialenejšou realitou.

Obvinenia z neľudského zaobchádzania a mučenia vo väzniciach KGB, ktoré uviedli Michalevič, Radinová a ďalší, musíme brať vážne. Tieto prípady by mal vyšetriť nestranný orgán. Chcem pripomenúť Bielorusku medzinárodné záväzky, ktoré prijalo ratifikáciou Dohovoru OSN o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu, a z nich vyplývajúcu zodpovednosť, ktorú má voči medzinárodnému spoločenstvu a najmä voči vlastným občanom.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Znepokojuje nás zhoršujúca sa situácia v Bielorusku, ktorá, žiaľ, nie je prekvapujúca. Rozsiahle zadržiavanie a trestné stíhanie aktivistov občianskej spoločnosti vrátane prezidentských kandidátov v povolebnom období v nás vyvolalo očakávania prísnych trestov, ktoré mali nasledovať. K dnešnému dňu už poznáme štyri prípady, v ktorých boli jednotlivci odsúdení na niekoľko rokov väzenia. Obávame sa, že v nasledujúcich mesiacoch bude vynesených oveľa viac takýchto rozsudkov. Týka sa to aj takmer 40 v súčasnosti obvinených občanov. Okrem toho nás nepríjemne prekvapili správy o mučení a zlom zaobchádzaní s obyvateľmi zadržiavanými z politických dôvodov vrátane bývalého prezidentského kandidáta Michaleviča.

Všetky uvedené odsúdeniahodné udalosti si možno budú vyžadovať aktualizáciu našej reakcie EÚ. Súčasná situácia vyzerá takto: ako viete, EÚ reagovala na sfalšované voľby z 19. decembra a následné utláčanie tým, že takmer 160 ľudí zaradila do sankčného zoznamu. Bol to veľmi jasný a dôrazný prejav odsúdenia adresovaný orgánom. Zároveň Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť pohotovo navrhli nové cielené nástroje pomoci na poskytnutie okamžitej podpory obetiam utláčania, ich rodinám a občianskej spoločnosti, a to až do výšky 1,7 milióna EUR. Uvedená pomoc je primárne zameraná na poskytovanie právnej pomoci a poradenstva obetiam utláčania a na podporu organizácií občianskej spoločnosti a občianskych kampaní.

Dokončujeme tiež nové zameranie našej strednodobej pomoci Bielorusku s cieľom zvýšiť podporu občianskej spoločnosti. Komisia zvyšuje svoju pomoc bieloruskej občianskej spoločnosti na štvornásobok, a to na obdobie rokov 2011 až 2013 v celkovej výške 15,6 milióna EUR. Osobitnú pozornosť pritom venuje posilneniu nezávislých médií a podpore študentov vrátane zachovania financovania Európskej humanitnej univerzity.

V súčasnosti nastal čas zvážiť potrebu dodatočnej reakcie. Vysoká predstaviteľka okamžite odsúdila prvý rozsudok z 18. februára a pripomenula, že politické motívy nemajú v zákonnom procese miesto. EÚ tiež dôrazne odsúdila prísne tresty a tvrdenia o mučení na úrovni OBSE a o tejto otázke rokuje v Rade OSN pre ľudské práva.

Na záver uvediem, že Európska únia bude rokovať o tom, či si posledné udalosti vyžadujú ďalšie rozšírenie nášho aktuálneho sankčného zoznamu o mená ďalších osôb, ktoré sú zodpovedné napríklad za vynesenie posledných rozsudkov a ktoré vedú súčasný tvrdý zásah. EÚ je v prípade potreby pripravená uvažovať nad ďalšími cielenými opatreniami vo všetkých oblastiach spolupráce.

Uznesenie Parlamentu bude určite znamenať užitočný a aktuálny prínos v súvislosti s našimi úvahami a rokovaniami. Ďakujem poslancom za pozornosť.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení⁽²⁾.

Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.

(2) Pozri zápisnicu.

14.3. Situácia a kultúrne dedičstvo v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)⁽¹⁾.

  Tunne Kelam, autor. – Ujguri sa prakticky stali menšinou vo svojej historickej vlasti. Na zachovanie svojej kultúry a identity potrebujú medzinárodnú podporu. V skutočnosti je osud starobylého mesta Kašgar neistý. Podľa programu modernizácie sa plánuje zbúrať takmer 85 % tradičného starého mesta Kašgar. Je dôležité, aby sme zabránili nahradeniu historickej pevnosti modernými bytovými domami. Ak nás chcú čínske orgány naozaj presvedčiť, že všetko bude v poriadku, musia najprv presvedčiť pôvodné obyvateľstvo Východného Turkestanu, že ich kultúrne dedičstvo sa bude naozaj rešpektovať a že ujgurský jazyk sa bude vyučovať v školách na rovnakej úrovni ako čínsky jazyk.

Vyzývam čínske orgány, aby prijali prípadné príspevky Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS), ktorá má veľmi rozsiahle skúsenosti so správou historických miest. Okrem toho žiadam čínsku vládu, aby súhlasila s tým, aby mesto Kašgar získalo status svetového dedičstva UNESCO, ktorý sa bude týkať niekoľkých kultúrnych miest pozdĺž starobylej hodvábnej cesty.

  Marietje Schaake, autorka. – Pod zámienkou reformy a rozvoja sa búra starobylé mesto Kašgar ležiace na hodvábnej ceste. Nie je to úder len pre svetové kultúrne dedičstvo. Mesto má predovšetkým veľký význam pre ujgurské obyvateľstvo a obyvateľstvo Hui a pre kultúrnu rozmanitosť Číny vo všeobecnosti, ktorá sa v súčasnosti ničí.

Čína zintenzívnila úsilie o podporu vzťahov prostredníctvom kultúrnej diplomacie na celom svete. Nikto sa však nebude zaujímať o propagovanú, homogenizovanú kultúru takej kultúrne rozmanitej krajiny.

V záujme hospodárskych príležitostí a udržateľných vzťahov s krajinami vo zvyšnej časti sveta má dodržiavanie ľudských práv a práv menšín v najširšom zmysle slova zásadný význam. Naliehavo vyzývame čínsku vládu, aby vyhodnotila možnosť začleniť mesto Kašgar do spoločnej žiadosti Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu o zaradenie hodvábnej cesty do svetového dedičstva UNESCO.

Vysoká predstaviteľka by mala zintenzívniť dialóg o ľudských právach s Čínou a zasadiť sa o to, aby bol účinnejší a viac zameraný na výsledky.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Dnešná rozprava o právach etnických menšín v Číne prebieha deň po oficiálnom oznámení Dalajlámu o rezignácii zo svojej politickej úlohy v Tibete. V nasledujúcich mesiacoch by sme mali pozorne sledovať vývoj politickej situácie v tejto časti krajiny. Dnes však rokujeme o ďalšej menšine, ktorá je v Číne diskriminovaná, o populácii moslimských Ujgurov. Čína obhajuje svoju politiku voči tejto menšine potrebou boja proti terorizmu. Pre čínske orgány znamená prenasledovanie ujgurského národa tiež zničenie jeho kultúrneho dedičstva. Mimoriadne znepokojujúce sú správy o prestavbe mesta Kašgar. V skutočnosti to bude znamenať zničenie jeho historického centra, ktoré je jedným z najzaujímavejších a najlepšie zachovaných príkladov moslimskej architektúry v Strednej Ázii, každoročne priláka viac než milión turistov, a keby o to Čína požiadala, malo by nárok na získanie statusu svetového dedičstva UNESCO.

Som si istá, že diplomatická služba Európskej únie preukáže svoju účinnosť v rozhovoroch s čínskymi orgánmi a pripomenie im nevyhnutnosť dodržiavať práva etnických menšín a chrániť ich kultúrne dedičstvo. Ďakujem.

  Frieda Brepoels, autorka. – (NL) Je zrejmé, že mesto Kašgar je jedinečným symbolom kultúrnej identity Ujgurov v čínskej provincii Sin-ťiang. Dňa 27. januára som zorganizovala konferenciu v Bruseli, na ktorej som sa dozvedela o dôsledkoch ničivých urbanizačných plánov Číny pre ujgurský národ. Skutočne dochádza k tomu, že pod zámienkou verejnej bezpečnosti a modernizácie chce Čína ponechať v pôvodnom stave len 15 % pôvodného mesta a v podstate zmeniť Kašgar na jeden obrovský skanzen. Myslím si, že je najvyšší čas na našu dôraznú reakciu skôr, než bude príliš neskoro.

Po potlačení demonštrácií v Urumči v júli 2009 tento Parlament vyzval čínske orgány, aby vynaložili maximálne úsilie, začali otvorený, nepretržitý a ohľaduplný dialóg s Ujgurmi a presadzovali v ich oblasti integrovanejšiu a komplexnejšiu hospodársku politiku zameranú na podporu zapojenia ľudí na miestnej úrovni a predovšetkým na ochranu kultúrnej identity Ujgurov. Žiaľ, ukazuje sa, že súčasná čínska politika v Kašgare je úplne odlišná od obsahu výziev v spomínanom období. Nielen zničenie mesta Kašgar, pričom miestne obyvateľstvo sa o tejto otázke nemá možnosť vyjadrovať, ale aj odmietnutie zo strany Číny umožniť mu usilovať sa získať status svetového dedičstva UNESCO sú názornými príkladmi spôsobu, akým Komunistická strana Číny pristupuje ku kultúrnej rozmanitosti.

  Charles Tannock, autor. – Motto EÚ znie: „jednota v rozmanitosti“. Takýto postoj však, bohužiaľ, nenachádza ohlas v Čínskej ľudovej republike. Tam sú komunistickí vládcovia posadnutí jednotou, ale nevenujú veľa pozornosti oslave rozmanitosti.

Snaha zaviesť kultúru väčšinového čínskeho obyvateľstva Chanov v rámci malých menšín v najľudnatejšej krajine na svete nepochybne spôsobuje veľké napätie a nenávisť. Vieme už o potlačení starobylej budhistickej tibetskej kultúry v priebehu posledných 60 rokov. V súčasnosti sme svedkami rovnakej hrozby, ktorá sa vynára nad mestom Kašgar v neústupnej provincii Sin-ťiang.

Kašgar bol dvetisíc rokov prosperujúcim mestom na hodvábnej ceste s bohatou, jedinečnou a prekvitajúcou stredoázijskou kultúrou. V súčasnosti mu však hrozí rozsiahle zbúranie a prestavba. Je zložité nemyslieť si, že ide o snahu Pekingu prelomiť odhodlanie ujgurských separatistov.

Osobne nie som obhajcom ani prívržencom týchto separatistov a obávam sa, že niektorí ich podporovatelia sú v spojení s al-Káidou, ale vyzývam čínsku vládu, aby svoj postoj opätovne zvážila. Zničenie starobylého mesta, akým je Kašgar, by jednoducho posilnilo rozhodnutie všetkých, ktorí by si želali vyvolať násilie voči štátu.

  Rui Tavares, autor. – (PT) Úprimne povedané, z troch naliehavých rozpráv, ktoré prebiehajú dnes popoludní, sa pri tejto rozprave cítime naozaj najbezmocnejší. Rokovali sme o situácii v Pakistane a Bielorusku a následne máme dôvod byť presvedčení, že Európska únia má nielen morálnu autoritu, ale aj vplyv alebo moc nad orgánmi iných štátov, aby sa pokúsila aspoň zabezpečiť ich pokrok správnym smerom.

Keď rokujeme o Číne, v skutočnosti si uvedomujeme, že spomínaný vplyv je obmedzený, pretože mnoho vyjadrení v tomto Parlamente je v rozpore s postupom európskych vlád v našich hlavných mestách. To znamená, s činnosťou pána Sarkozyho, pani Merkelovej alebo politikov v našej krajine Portugalsku, ako napríklad pána Sócratesa, ktorý iba veľmi nedávno odklonil demonštráciu proti čínskym orgánom, aby sa predseda vlády, ktorý bol na návšteve Lisabonu, nemusel priamo stretnúť s účastníkmi protestu proti jeho režimu. Inými slovami, samotná Európa sa opakovane zúčastňuje na tomto vysnívanom svete alebo svete fantázie, ktorý čínski vedúci predstavitelia vytvárajú sami pre seba, v ktorom neexistuje opozícia a v ktorom sa jeden model rozvoja používa pre všetkých a je rovnaký v Pekingu, Šanghaji, Kantone, v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin- ťiang alebo v Tibete.

Pre Európsky parlament je preto naozaj zložité vyjadriť, čo dnes vyjadriť chceme a čo sa tiež uvádza v našom uznesení. Vyzývame orgány v Pekingu na zastavenie tejto demografickej genocídy namierenej proti Ujgurom. Vyzývame ich, aby zachovali kultúrnu a etnickú rozmanitosť regiónov, ktoré tvoria Čínu, a vyzývame ich na zachovanie miest s architektonickou hodnotou alebo miest, ktoré predstavujú dedičstvo. Vedúci predstavitelia našich krajín sa však iniciatívne vrhajú do náručia vedúcich predstaviteľov Číny, odpúšťajú im všetky skutky v ich krajine a v mene modelu rozvoja, ktorý v konečnom dôsledku rešpektujeme iba vo veľmi malej miere, im dávajú voľnú ruku. Preto sa znova ukázalo, že morálna autorita sa začína vytvárať doma a že v každom prípade, keď my v Európskej únii spomíname iných, rozprávame predovšetkým o sebe. Svoj postoj k Číne musíme prehodnotiť.

  Bernd Posselt, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Ako už bolo uvedené, Ujguri nie sú menšina, ale národ s kultúrou spojenou so starobylou hodvábnou cestou, ktorý postupne podľahol čínskej vláde, ktorá bola pôvodne veľmi zhovievavá. Ujgurov podporuje predovšetkým Svetový ujgurský kongres so sídlom v Mníchove a kultúrne dedičstvo mesta Kašgar podporuje organizácia Modrý štít, ktorej predseda Karl von Habsburg navštívil tento týždeň Štrasburg, aby nám poskytol informácie.

Ak máme podporiť Ujgurov, urobme to prostredníctvom priateľskej výzvy čínskych orgánov, pretože Ujgurom hrozí kultúrna etnocída. Okrem toho by Čína ako najstarší kultúrny národ na svete mala jasne uznať, že jedným z charakteristických znakov kultúrneho národa je ochrana iných kultúr, najmä pokiaľ ide o malé kultúry v rámci obrovskej veľmoci, a rešpekt voči nim. Stačí, ak budú Číňania iba uplatňovať svoju ústavu, v ktorej je na troch miestach ustanovená nevyhnutnosť zachovania tohto kultúrneho dedičstva.

Rád by som preto veľmi jasne uviedol, že chceme, aby naši čínski partneri pristúpili v tejto otázke na istý kompromis, ktorý spočíva v ochrane kultúrneho dedičstva Ujgurov.

  Corina Creţu, v mene skupiny S&D. – (RO) Domnievam sa, že v tomto prípade si musíme dávať pozor na jednostranné závery. Existuje tu riziko kontraproduktívnej zaujatosti v súvislosti so skutočným stavom situácie a partnerstvom medzi Európskou úniou a Čínou. Krvavé násilie v oblasti Sin-ťiang v posledných rokoch je jasným dôkazom, že použitie sily predstavuje najmenej uspokojivú možnosť. Z tohto dôvodu som presvedčená, že je našou povinnosťou podporiť dialóg medzi etnickými skupinami.

Myslím si, že uznesenie Európskeho parlamentu nesmie ovplyvniť právo čínskych orgánov chrániť integritu svojej krajiny a bezpečnosť všetkých jej občanov, a to najmä v súvislosti s teroristickými hrozbami v regióne, v ktorom sa al-Káida snaží upevniť svoju pozíciu. Musíme jednoznačne podporiť vyvážený národný rozvoj z hospodárskeho aj demografického hľadiska.

(potlesk)

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Je všeobecne známe, že Ujgursku bezprostredne hrozí, že sa stane druhým Tibetom. Čínska ľudová republika oznámila Reformu nebezpečných domov v Kašgare. Jej cieľom je zbúrať 85 % starého mesta Kašgar.

Takáto obmedzenosť sa musí zastaviť a Európska únia musí trvať na tom, aby orgány Čínskej ľudovej republiky nezničili toto dôležité kultúrne miesto starobylej hodvábnej cesty. Deklarácia OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, ako aj ústava Čínskej ľudovej republiky sa musia dodržiavať a musí ich dodržiavať aj Peking.

Čínska ľudová republika čoraz viac počínšťuje etnické menšiny, akými sú Ujguri a Tibeťania. Ide o kultúrnu genocídu v 21. storočí, s ktorou jednoducho nemôžeme súhlasiť.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Čínske oficiálne kruhy dlhodobo ťažko znášajú zmienky o iných starých významných kultúrach a civilizáciách, ktorých pamiatky sa nachádzajú dnes na území Číny.

Kašgar je strediskom moslimských Ujgurov – jednej z najväčších čínskych národnostných menšín. Číňania sa po tisícročia usilovali ovládnuť územie Ujgurov a veľakrát svoj boj o ovládnutie tohto územia prehrali. Preto aj dnes je v postojoch čínskej administratívy cítiť istý odstup a snahu potlačiť akékoľvek prejavy kultúrnych tradícií a identity viažucich sa k bohatým kultúrnym pamiatkam Ujgurov a mesta Kašgar.

Nie som si istý, či sú oficiálne čínske orgány v dnešnej dobe schopné prijať filozofiu, že súčasný čínsky štát je postavený nielen na tradíciách a histórii Čínskej ríše, ale aj na tradíciách a histórii iných národov. Správanie sa Číňanov k Tibetu, ako aj k ujgurským pamiatkam v Kašgare svedčia skôr o tom, že Čína si dnes nedokáže vážiť bohatstvo, ktoré jej do spoločného štátu priniesli iné národy a iné kultúry.

Preto je správne aj z tohto miesta povedať, že my si na rozdiel od čínskych úradov vážime a ctíme všetky významné kultúrne pamiatky nachádzajúce na území Čínskej republiky, ako aj tie v Tibete a v Kašgare.

  Seán Kelly (PPE). – Kašgar je mesto s tri a pol miliónom obyvateľov, čo je o trochu menej než počet obyvateľov celého ostrova Írsko. Je bližšie k Bagdadu než k Pekingu. Nachádza sa na významnej obchodnej trase, a to na hodvábnej ceste, a nachádzajú sa v ňom niektoré z najzachovanejších islamských architektonických miest. Niektoré z nich sú pochované pod povrchom púšte. Má aj najväčšiu mešitu s hrobkou v Číne. Je nepochybné, že ide o skutočné bohatstvo. Ako však bolo povedané, tomuto mestu hrozí obrovské nebezpečenstvo, lebo čínske orgány ho chcú prestavať pod zámienkou jeho náchylnosti na zemetrasenia. Tento postoj je pre nás neprijateľný, pretože sa domnievame, že by došlo k strate obrovského bohatstva.

Čo môžeme v súvislosti s tým urobiť? Možno veľmi málo, ale dôležité je aspoň to, aby sme dnes na túto otázku na tomto mieste upozornili. Ako sme uviedli, môžeme požiadať o jeho zaradenie medzi miesta svetového dedičstva nachádzajúce sa na hodvábnej ceste. Možno by sme tiež mohli oboznámiť ľudí s bohatstvami v tejto oblasti, aby ich miestni obyvatelia mohli zachovať pre budúce generácie. Bola by to strata pre celý svet, ale viac by stratila Čína.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Toto uznesenie sa v skutočnosti týka zachovania dôležitého kultúrneho dedičstva a práva národnostných menšín na kultúrnu identitu. Starobylé mesto Kašgar je jedným z najzachovanejších islamských miest v Strednej Ázii. Bohatá história mesta Kašgar siaha do obdobia čínskej dynastie Chan. Mesto bolo tiež dôležitou zastávkou na hodvábnej ceste. Spájalo Áziu a Európu. Celý región Sin-ťiang má obrovský kultúrny význam pre celý svet.

Čína musí prijať opatrenia a dosiahnuť zaradenie mesta Kašgar do svetového dedičstva UNESCO a zachovať územie pre budúce generácie. Európska služba pre vonkajšiu činnosť by tiež mala zabezpečiť rozšírenie miestnych stratégií na právo národa na kultúrnu identitu. Zastúpenie Európskej únie v Číne by tiež mohlo vyčleniť finančné zdroje na podporu tradícií menšín v meste Kašgar a ich kultúrnej identity.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Budúce generácie závisia od našich súčasných opatrení na ochranu nadčasových miest, akým je Kašgar. Kašgar predstavuje základný pilier histórie islamu v Číne.

V roku 2009 oznámila čínska vláda program mestskej prestavby, ktorého cieľom je zbúrať 85 % starého mesta Kašgar a nahradiť ho modernými bytovými domami. Zbúranie by sa malo zastaviť. Urbanisti by mali vypracovať plán rozvoja, ktorým sa zachová staré mesto Kašgar. Celá hodvábna cesta v Číne by mala byť navrhnutá na ochranu v rámci programu svetového dedičstva UNESCO, ku ktorému sa Čína pripojila v roku 1985. Vyzývam Komisiu a Radu, aby túto otázku predložili čínskym orgánom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – Kultúrne dedičstvo má pre zachovanie identity zásadný význam. Platí to v Európe, Číne a kdekoľvek inde vo svete a čínske orgány si to uvedomujú. Videli sme však, ako zámerne zničili toto dedičstvo, ktoré predstavuje spomínanú identitu, na niekoľkých miestach, ako napríklad Tibet, a v súčasnosti konajú rovnako v ujgurskom meste Kašgar.

Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby sme opätovne vysvetlili svoje stanovisko a naliehavo vyzvali čínsku vládu, aby bezodkladne zastavila ničenie kultúry, ktoré ohrozuje architektonické prežitie Kašgaru, a aby komplexne a odborne preskúmala metódy renovácie, ktoré sú citlivé z kultúrneho hľadiska. Má to svoj účel. Dôveryhodnosť vlády pramení aj zo spôsobu, akým zaobchádza s menšinami. Ak chce Čína získať dôveryhodnosť na medzinárodnej scéne, je dôležité, aby k menšinám, ako sú Ujguri, pristupovala náležite, primerane, s rešpektom a v súlade s dodržiavaním ľudských práv.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Otázka kultúry a identity musí na celosvetovej úrovni jasne zohrávať jednu z najdôležitejších úloh. Karl Habsburg nám len tento týždeň vysvetlil, aké je v tejto snahe o zachovanie identity dôležité, aby toto kultúrne dedičstvo nebolo dostupné len Ujgurom, ale aby bolo aj celosvetovým vlastníctvom. Čína by v tejto súvislosti mala urobiť ústupok. Nedávno sme napríklad uzavreli dohodu s mestom Wen-čou, ktorá v budúcnosti umožní uskutočnenie priamych investícií v dolároch. Vnímam to ako príležitosť, aby sme venovali pozornosť aj tomuto regiónu a aby obyvatelia jednotlivých miest a regiónov v Číne dosiahli rovnaké práva. Medzinárodné vzťahy môžu v tejto súvislosti skutočne predstavovať obrovskú pomoc.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Čína nedodržiava základné práva etnických menšín, či už ide o Tibeťanov, alebo o Ujgurov. Je príznačné, že Komunistická strany Číny odmieta podporiť mesto Kašgar v úsilí o získanie statusu svetového dedičstva UNESCO. V posledných rokoch Čína podporila medzinárodný projekt zameraný na zaradenie kultúrnych miest na hodvábnej ceste do zoznamu svetového dedičstva. Samotné mesto Kašgar však na zozname nie je, pretože je domovom jednej z najväčších menšín v Číne Ujgurov.

Naopak, Čína plánuje zbúrať veľkú časť tohto mesta, pričom sa obhajuje obavami o bezpečnosť jeho obyvateľov. Kultúrne a občianske organizácie a organizácie na ochranu ľudských práv však považujú tento plán za krutú snahu o zničenie kultúry Ujgurov. Komunistická strana Číny musí uznať skutočnosť, že občania Číny sú kultúrne rozmanití a musia mať aj právo na kultúrnu autonómiu.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Staré centrum mesta Kašgar a spolu s ním aj historický symbol ujgurskej menšiny v Číne sú ohrozené. Vykonávaná politika takzvanej mestskej prestavby má za následok postupný zánik identity tejto menšiny, ktorá svoju kultúru rozvinula okolo pevnosti na hodvábnej ceste. Som presvedčená, že vysťahovanie ujgurského obyvateľstva z jeho tradičných príbytkov a zbúranie mesta Kašgar sú opatrenia, ktoré sú v rozpore s právami menšín. Okrem toho sa mesto považuje za najzachovanejší príklad islamskej architektúry v Strednej Ázii. Ulice a budovy mesta možno obnoviť a zlepšiť tak životné podmienky jeho obyvateľov. Otázka znie, prečo čínske orgány neinvestujú do činností tohto druhu. Odporúčam zaradiť staré centrum mesta do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť hodvábnej cesty. Vyzývam tiež čínsku vládu, aby zastavila búranie mesta a hľadala alternatívne riešenia.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vďaka svojej vzdialenej polohe na západnej hranici Číny mesto Kašgar a Ujguri, ktorí tam žijú, úspešne celé stáročia zachovávali svoje starobylé tradície. Mesto preto každoročne láka stovky a tisícky turistov. Vzhľadom na jeho strategickú polohu sa čínska správa v súčasnosti snaží účinnejšie kontrolovať región a zabezpečiť tak lepší prístup na energetické trhy v Strednej Ázii.

Čína má, samozrejme, právo na hospodársky rozvoj, ale je nevyhnutné dodržiavať krehké práva menšín. Mesto Kašgar je možné rozvíjať tak, aby sa Ujgurom zaručila možnosť naďalej pokračovať v doterajšom spôsobe života. Bezpečnosť budov a infraštruktúry v prípade zemetrasenia je možné zvýšiť bez toho, aby sa uskutočnili plány na zničenie 85 % starobylého mesta, aby boli Ujguri násilne vysťahovaní do nových obytných oblastí a aby sme boli svedkami rozkladu ich spoločnosti.

Toto bezohľadné búranie starobylého mesta by sa preto malo zastaviť a o otázke rozvoja tohto miesta, na ktorom Ujguri tradične žili, by sa malo diskutovať s nimi. V opačnom prípade ich exotickej a fascinujúcej kultúre hrozí úplný zánik.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Chcel by som uviesť, že je potrebné uvítať, že Európsky parlament znova rokuje o otázke Ujgurov, moslimskej menšiny, ktorá je v Číne diskriminovaná. Rád by som všetkým pripomenul, že Európsky parlament už prijal uznesenie o tejto otázke a že by sme mali vyjadriť svoje stanoviská aj v súvislosti s inými náboženskými menšinami, ktoré sú v Čínskej ľudovej republike prenasledované. Ide napríklad o kresťanskú menšinu. Katolíci sa tam stretávajú s veľmi závažnou diskrimináciou. Komunistické orgány v Pekingu vytvorili nové cirkevné štruktúry, ktoré oficiálna katolícka cirkev neuznáva. Domnievam sa, že táto veľmi potrebná a dôležitá diskusia môže byť v súčasnosti hlasom v záujme obrany všetkých náboženských menšín v Číne. Myslím si, že tento hlas je mimoriadne potrebný.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Zachovanie kultúrneho bohatstva má zjavne rozhodujúci význam pri zabezpečení ochrany a zachovaní tradícií a spôsobu života menšín. Okrem toho môže zničenie dôležitého kultúrneho vlastníctva vážne poškodiť nielen dedičstvo a archeologické pamiatky príslušnej menšiny, ale aj kultúrne dedičstvo vo všeobecnosti. V tejto súvislosti Európska únia s obavami sleduje prestavbu starobylého mesta Kašgar v autonómnej oblasti Sin-ťiang v Číne. Význam mesta Kašgar ako kultúrneho centra ujgurskej menšiny v Číne je mimoriadne veľký. Mesto Kašgar sa považuje za rovnako dôležité ako Jeruzalem pre židov, moslimov a kresťanov.

V bielej knihe čínskej vlády z roku 2009 o autonómnej oblasti Sin-ťiang sa uvádza, že obnova mesta Kašgar je nevyhnutná z dôvodu jeho ochrany pred zemetrasením alebo požiarom. Je to chvályhodný cieľ. Občianska spoločnosť v Číne aj na medzinárodnej úrovni vyjadrila značné znepokojenie v súvislosti s uplatňovanými metódami. Prevláda vážna obava z prípadného zbúrania takmer 85 % starého mesta. Naozaj sa zdá, že sa zbúralo mnoho významných budov vrátane jedinečnej madrasy Xanliq. Znepokojujúce je aj to, že možno dôjde k vysťahovaniu približne 200 000 obyvateľov z ich tradičných domovov, pričom sa zdá, že s postihnutými obyvateľmi sa diskutuje málo alebo vôbec.

Prevláda obava, že zbúranie štruktúr, ktoré mnohé stáročia predstavovali základ ujgurskej kultúry, môže mať vážne dôsledky na zachovanie ich kultúry v nasledujúcich rokoch. Je tiež poľutovaniahodné, že Čína sa rozhodla nepožiadať o zaradenie mesta Kašgar do svetového dedičstva napriek jeho jedinečnému statusu. Organizácii UNESCO by to totiž umožnilo zapojiť sa do procesu prestavby. Uvedomujeme si, že organizácia UNESCO v každom prípade protestovala proti postupu čínskych orgánov v súvislosti s dôsledkami vývoja tradičného dedičstva a kultúry mesta Kašgar. Európska únia v plnej miere súhlasí s týmito obavami a vyzve čínske orgány na spoluprácu s organizáciou UNESCO s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek prestavba mesta Kašgar bola v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi v tejto oblasti.

Európska únia tiež vyzve čínske orgány, aby zabezpečili dôkladnú diskusiu o budúcnosti mesta Kašgar s jeho obyvateľmi a aby zohľadnili ich stanoviská.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení⁽²⁾.

Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.

(1) Pozri zápisnicu.

(2) Pozri zápisnicu.

15. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

15.1. Pakistan – zavraždenie ministra pre menšiny Šabhaza Bhattiho (RC-B7-0166/2011)

15.2. Bielorusko, najmä prípady Alesa Michaleviča a Natalie Radinovej

15.3. Situácia a kultúrne dedičstvo v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

16. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

17. Pozícia Rady v prvom čítaní: pozri zápisnicu

18. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

19. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

20. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

21. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

22. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

23. Prerušenie zasadania

  Predsedajúci. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za prerušené.

(Rokovanie sa skončilo o 16.30 hod.)

V rámci svojho programu maďarské predsedníctvo zamýšľa navrhnúť v okruhu sociálnej politiky európsky rok venovaný rodinám. Rada taktiež vyhlásila, že je pripravená zdôrazniť zosúladenie pracovného a rodinného života.

Ktorý rok je navrhnutý na túto osobitnú akciu a v rámci ktorej politiky sa bude uskutočňovať? Sú dostupné štúdie a údaje o vplyve hospodárskej krízy na harmonický rodinný život?

Vzhľadom na spojenie, ktoré existuje medzi touto iniciatívou a demografickým problémom v Európe, aké sú návrhy predsedníctva na pomoc početným rodinám? Keďže z Európskeho sociálneho fondu sa financujú iniciatívy členských štátov zamerané vo všeobecnosti na politiku ochrany rodiny, má Rada v úmysle Komisii navrhnúť presnú a cielenú iniciatívu pre početné rodiny, medzi ktoré z hľadiska gréckych právnych predpisov patria rodiny so štyrmi a viac deťmi?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Vážení poslanci, chcel by som sa vám poďakovať za to, že ste predložili túto otázku, ktorej maďarské predsedníctvo prikladá osobitný význam.

Ako ste správne podotkli, maďarské predsedníctvo predložilo viacero opatrení v oblasti rodinnej politiky pod názvom Demografické zmeny a rodinná politika. Patrí k nim iniciatíva zameraná na Európsky rok venovaný rodinám, ktorý je stanovený na rok 2014 a ktorý nadviaže na výsledky Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010). Predsedníctvo je presvedčené, že rodiny si zaslúžia osobitnú pozornosť. Zlepšenie sociálnej situácie rodín by mohlo mať pozitívny vplyv na súčasné demografické trendy a nepochybne prispeje k posilneniu sociálnej súdržnosti.

Pokiaľ ide o vplyv krízy na sociálnu situáciu rodín, predsedníctvo si so záujmom preštudovalo dostupné informácie o rodinných politikách, predovšetkým rôzne správy Výboru pre sociálnu ochranu a Európskej komisie. V záujme prehĺbenia poznatkov o týchto otázkach zorganizuje maďarské predsedníctvo v dňoch 28. a 29. marca konferenciu odborníkov so zameraním na vplyv zosúladenia pracovného a rodinného života na demografickú dynamiku a 1. apríla neformálnu schôdzu ministrov zodpovedných za oblasť rodiny a demografické otázky. Budú sa tu riešiť otázky týkajúce sa rodín a stratégie EÚ 2020, ako aj možnosti zlepšenia spolupráce v oblasti rodinných politík. V rámci týchto opatrení týkajúcich sa demografického problému maďarské predsedníctvo pripravuje iniciatívu zameranú na rok 2014, Európsky rok venovaný rodinám.

Hoci problematika rodiny patrí v prvom rade do právomoci členských štátov, rodinné politiky sú pevne zakotvené v našich spoločných hodnotách a tradíciách, pričom na úrovni EÚ existuje značný priestor na spoluprácu. Opatrenia takého druhu, ako navrhuje maďarské predsedníctvo, môžu zároveň zabezpečiť pridanú hodnotu v súvislosti s možnosťami politík a riešeniami na národnej úrovni. Predsedníctvo dúfa, že jeho iniciatíva zameraná na Európsky rok venovaný rodinám (2014) zabezpečí veľkú mieru podpory. Podrobné ciele a opatrenia Európskeho roka venovaného rodinám bude, samozrejme, nutné prerokovať a stanoviť neskôr.

Mohlo by maďarské predsedníctvo zaujať stanovisko k výzve niektorých krajín v súvislosti s tým, aby sa uskutočnila harmonizácia sadzieb dane z príjmu právnických osôb?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Priame zdaňovanie patrí naďalej do právomoci členských štátov. V niektorých prípadoch však zdaňovanie právnických osôb podliehalo právnym predpisom a koordinácii EÚ, ak to bolo potrebné na fungovanie vnútorného trhu.

Pokiaľ ide o právne predpisy EÚ, Rada prijala smernice o cezhraničnom príjmovom toku (smernica 90/435/EHS⁽¹⁾ týkajúca sa materských spoločností a dcérskych spoločností a smernica 2003/49/ES⁽²⁾ týkajúca sa úrokov a licenčných poplatkov) a o cezhraničných zlúčeniach medzinárodných skupín spoločností (smernica 90/434/EHS z 23. júla 1990⁽³⁾o zlúčeniach). Zároveň prijala smernicu 77/799/EHS⁽⁴⁾ o vzájomnej pomoci.

Pokiaľ ide o koordináciu, od roku 1998 sa pravidelne stretáva skupina Rady pre kódex správania s cieľom posúdiť možné škodlivé opatrenia v oblasti zdaňovania právnických osôb. Vďaka tomu sa podarilo odhaliť a zmierniť veľké množstvo škodlivých daňových opatrení. Nakoniec prijala Rada v júni 2010 uznesenie o koordinácii pravidiel o kontrolovaných zahraničných podnikoch (CFC) a podkapitalizácii v rámci Európskej únie, ktoré je zamerané aj na koordináciu politík členských štátov v oblasti priameho zdaňovania.

Pokiaľ ide o budúcu činnosť v oblasti zdaňovania právnických osôb, Komisia v pracovnom programe na rok 2011 plánuje predložiť návrh týkajúci sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, ktorý bude konzultovať s Európskym parlamentom.

V tejto súvislosti predkladá návrhy týkajúce sa sadzieb dane z príjmov právnických osôb len niekoľko členských štátov. V zmysle zmluvy je v súvislosti s opatreniami v oblasti právnych predpisov EÚ nevyhnutné predložiť návrh Komisie a zabezpečiť jednomyseľnosť v rámci Rady, ktorá môže prijať smernice po konzultácii s Európskym parlamentom.

Maďarské predsedníctvo začína v čase, keď je ešte hospodárska obnova nerovnomerná a bude sa musieť konsolidovať v rámci Únie. V nadväznosti na problémy v eurozóne sa členské štáty dohodli na úprave Lisabonskej zmluvy s cieľom zaviesť stály charakter finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý bol vypracovaný na pomoc Grécku a Írsku. Jedným z cieľov nového predsedníctva je pokročiť v rokovaniach o tejto téme. Mohli by ste, prosím, vysvetliť, aké opatrenia máte v úmysle prijať?

Maďarské predsedníctvo takisto plánuje prijať ďalšie kroky v oblasti koordinácie hospodárskych politík členských štátov vrátane „európskeho semestra”, šesťmesačného obdobia, počas ktorého EÚ uskutoční revíziu návrhov rozpočtov všetkých členských štátov s cieľom zistiť prípadnú nerovnováhu. Mohla by Rada objasniť kritériá, ktoré sa budú uplatňovať pri zisťovaní nerovnováhy v rozpočte členských štátov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Európska rada v dňoch 16. a 17. decembra 2010 rozhodla, že Zmluva o fungovaní Európskej únie by sa mala upraviť tak, aby zohľadňovala silu členských štátov eurozóny s cieľom vytvoriť trvalý mechanizmus na riešenie krízy v záujme zabezpečenia finančnej stability v eurozóne. Ďalej poverila ministrov financií členských štátov eurozóny a Komisiu, aby do marca roku 2011 ukončili činnosť na medzivládnej dohode, ktorá má vytvoriť budúci európsky mechanizmus pre stabilitu. Keďže ide o medzivládnu činnosť, nepatrí do právomoci maďarského predsedníctva.

Pokiaľ ide o takzvaný európsky semester, Rada ho schválila prostredníctvom záverov zo 7. septembra 2010, pričom zahŕňa paralelné monitorovanie rozpočtových politík a štrukturálnych reforiem členských štátov v zmysle spoločných pravidiel každý rok počas šesťmesačného obdobia. Európsky semester sa tento rok uplatňuje po prvýkrát.

Členské štáty predložili návrhy národných programov reforiem už v roku 2010, pričom Komisia predložila Rade hlavné závery zo svojho prvého ročného prieskumu rastu dňa 13. januára 2011⁽¹⁾. Tento prieskum naznačuje prioritné činnosti, ktoré majú prijať členské štáty, a stanovuje priority v troch hlavných oblastiach, konkrétne posilnenie makroekonomickej stability, štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti a opatrenia stimulujúce rast v rámci stratégie EÚ 2020.

Dňa 18. januára 2011 Rada preskúmala návrh národných programov reforiem a uskutočnila výmenu názorov v súvislosti s ročným prieskumom rastu, ktorý predložila Komisia.

Dňa 15. februára Rada prijala závery so zameraním na makroekonomické a fiškálne usmernenia.

V súlade so stratégiou, ktorú si vytýčilo maďarské predsedníctvo, Rada dňa 28. februára predložila svoju reakciu na ročný prieskum rastu, ktorý predložila Komisia, pričom spoločnú správu o zamestnanosti má prerokovať 7. marca, cieľ výskumu a vývoja v dňoch 10. a 11. marca a zmenu klímy 14. marca. Dňa 21. marca predsedníctvo vyzve Radu, aby podporila súhrnnú správu obsahujúcu hlavné posolstvá založené na činnosti príslušných útvarov Rady, aby ju bolo možné doručiť Európskej rade.

So zreteľom na rozpočty členských štátov Rada dňa 15. februára odsúhlasila prísne dodržiavanie odporúčaní Rady v súvislosti s postupom pri nadmernom schodku. Členské štáty, ktoré čelia veľmi vysokému deficitu štrukturálneho rozpočtu alebo veľmi vysokej, alebo rýchlo sa zvyšujúcej úrovni verejného dlhu, by si mali dobre pripraviť konsolidáciu verejných financií. Všetky členské štáty by navyše mali zabezpečiť, aby nárast výdavkov po odpočítaní diskrečných príjmových opatrení nepresiahol strednodobú úroveň možného rastu HDP, až kým sa im nepodarí dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ. Zároveň by mali prioritne pristupovať k trvalo udržateľným výdavkom zameraným na rast a podporovať účinnosť verejných výdavkov.

Ako hodnotí Rada šance Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko začať ešte v tomto roku prístupové rokovania s EÚ, resp. na to, aby jej bo oznámený dátum začatia rokovaní o pristúpení?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2010 opätovne potvrdila svoj jednoznačný záväzok v súvislosti s európskou perspektívou krajín západného Balkánu, vyhliadkou, ktorá už bola opakovane potvrdená na stretnutí na vysokej úrovni v súvislosti so západným Balkánom v Sarajeve dňa 2. júna 2010 a ktorá je naďalej nevyhnutná pre stabilitu, zmierenie a budúcnosť tohto regiónu. Rada zároveň opätovne potvrdila potrebu spravodlivej a dôslednej podmienenosti v rámci procesu stabilizácie a pridruženia a v súlade s obnoveným konsenzom o rozšírení, ktoré Európska rada schválila v dňoch 14. a 15. decembra 2006.

Rada pripomenula, že dosiahnutím zdravého pokroku v hospodárskych a politických reformách a splnením nevyhnutých podmienok a požiadaviek by zvyšní potenciálni kandidáti na západnom Balkáne mali dosiahnuť štatút kandidátov podľa vlastných zásluh, pričom ich konečným cieľom je členstvo v Európskej únii. Kľúčovým prvkom na to, aby EÚ zvážila akúkoľvek žiadosť o členstvo, je uspokojivý zoznam splnených povinností danej krajiny v rámci dohôd o stabilizácii a pridružení vrátane ustanovení súvisiacich s obchodom.

Rada uvítala pokrok, ktorý Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla v kľúčových reformných oblastiach, ako je napríklad policajná reforma, hoci aj s nevyváženým tempom. Táto krajina si naďalej plní svoje záväzky v rámci dohody o stabilizácii a pridružení. Rada očakáva, že udrží tempo reformného programu. V otázkach, ako sú dialóg medzi politickými aktérmi, reforma súdnictva a verejnej správy, boj proti korupcii, sloboda prejavu a zlepšenie podnikateľského prostredia, je potrebný ďalší pokrok. Zavedenie Ochridskej rámcovej dohody je v tejto krajine naďalej kľúčovým prvkom demokracie a právneho štátu.

Rada v plnej miere súhlasí s posúdením dostatočného plnenia politických kritérií tejto krajiny, ktoré vypracovala Komisia, a upozornila, že Komisia zopakovala svoje odporúčanie, aby sa otvorili prístupové rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Rada vo svojich záveroch uviedla, že je pripravená vrátiť sa k tejto otázke počas maďarského predsedníctva. Rada zopakovala, že udržiavanie dobrých susedských vzťahov vrátane prerokovaného a obojstranne schváleného riešenia v otázke názvu pod záštitou Organizácie Spojených národov je kľúčové. Rada zároveň uvítala pokračujúci dialóg na vysokej úrovni a tešila sa, že čoskoro prinesie výsledky⁽¹⁾.

Čo Rada zamýšľa podniknúť s cieľom zabrániť tomu, aby sa radikálni islamisti dostali k moci v Egypte a Tunisku?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Čo sa týka vývoja v Egypte a Tunisku, na ktorý sa vo svojej otázke pýta vážený pán poslanec Európskeho parlamentu, Európska rada, Rada pre zahraničné veci, ako aj predsedovia Európskej rady, Európskej komisie a vysoká predstaviteľka v spoločnom vyhlásení uvítali pokojné a dôstojné vyjadrenie oprávnených, demokratických, hospodárskych a sociálnych ambícií zo strany tuniských a egyptských obyvateľov, ktoré sú v súlade s hodnotami, ktoré Európska únia presadzuje pre seba i na celom svete. Vo vyhlásení bolo zdôraznené, že demokratické ambície občanov by sa mali riešiť prostredníctvom dialógu a politickej reformy s plným rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd a prostredníctvom slobodných a spravodlivých volieb.

Rada je odhodlaná poskytnúť plnú podporu procesom prechodu k demokratickému riadeniu, pluralizmu, lepším príležitostiam na hospodársku prosperitu a sociálne začlenenie a väčšiu regionálnu stabilitu.

Dňa 4. februára 2011 Európska rada vyhlásila, že je odhodlaná nadviazať nové partnerstvo s efektívnejšou podporou v budúcnosti pre tie krajiny, ktoré budú realizovať politické a hospodárske reformy. V tejto súvislosti Európska rada požiadala vysokú predstaviteľku, aby pripravila balík opatrení zameraných na poskytnutie podpory Európskej únie procesom prechodu a transformácie (posilnenie demokratických inštitúcií, podpora demokratického riadenia a sociálnej spravodlivosti a pomoc pri príprave a realizácii slobodných a spravodlivých volieb) a aby do realizácie týchto cieľov viac zapojila európsku susedskú politiku a Úniu pre Stredozemie.

Európska komisia uverejnila 7. júla 2010 zelenú knihu s názvom Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy.. Európsky parlament tiež zaujal stanovisko k tejto otázke.

V programe maďarského predsedníctva Rady Európskej únie na tento polrok sa otázka dôchodkových systémov nespomína, hoci predstavuje jednu z hlavných priorít a výziev súčasnosti na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Európskej únie. Okrem toho maďarské predsedníctvo prijalo nové rozhodnutie previesť úspory druhého piliera dôchodkového systému do prvého piliera. Zamýšľa Maďarsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade, predložiť podobné iniciatívy aj ostatným členským štátom? Myslí si, že tieto iniciatívy umožnia zaručiť udržateľnosť dôchodkových systémov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) V júni 2010 Rada prijala závery o predbežnej spoločnej správe o dôchodkoch, ktorú pripravili Výbor pre hospodársku politiku (VHP) a Výbor pre sociálnu ochranu (VSO). V týchto záveroch Rada opätovne potvrdila svoj záväzok podieľať sa na spoločných cieľoch udržateľných a primeraných dôchodkov a na trojstupňovej stratégii plnenia hospodárskych a rozpočtových dôsledkov starnutia. Tieto opatrenia sú konkrétne zamerané na rýchlejšie znižovanie dlhu, zvyšovanie miery zamestnanosti a produktivity a reformu dôchodkového systému a systémov zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti.

V nadväznosti na zelenú knihu Komisie a dokončenie spoločnej správy výborov VHP a VSO Rada 17. novembra 2010 diskutovala o tejto otázke a upozornila na dlhodobý problém starnúceho obyvateľstva z hľadiska udržateľnosti a primeranosti dôchodkov, ktorý ešte zhoršila súčasná hospodárska situácia. Na zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) v decembri boli prijaté závery Rady týkajúce sa tejto problematiky.

Rozvoj dôchodkových systémov je dlhodobý problém. Preto musí byť neustále na programe tak dnes, ako aj v budúcnosti. Z tohto dôvodu Rada EPSCO na svojom zasadnutí 7. marca diskutovala o predbežných záveroch zelenej knihy o primeraných, udržateľných a bezpečných európskych dôchodkových systémoch a mala plodnú výmenu názorov na najnaliehavejšie dilemy európskych dôchodkových systémov. Hlavnými otázkami boli okrem veku odchodu do dôchodku navzájom prepojené problematiky primeranosti, udržateľnosti a bezpečnosti spolu s mimoriadnymi podmienkami, ktoré vznikli v dôsledku rozpočtových obmedzení. Hlavným záverom diskusie bolo to, že hoci väčšina členských štátov považovala za potrebné viac posilniť koordináciu na úrovni EÚ v oblasti dôchodkových systémov, zároveň jasne povedali, že dôchodky a vek odchodu do dôchodku sú záležitosti vo výlučnej právomoci členských štátov.

Rada zdôraznila naliehavú potrebu realizácie ďalších štrukturálnych reforiem v súlade so stratégiou Európa 2020 s cieľom podporiť fiškálnu konsolidáciu, zlepšiť vyhliadky rastu, posilniť pracovné stimuly, zaistiť pružné trhy práce a predĺžiť pracovný život.

Hoci je tu teda potreba uvažovať o dôchodkových politikách komplexným spôsobom s využitím rámcov koordinácie politík na úrovni EÚ, riešenie dôchodkových systémov, ako aj poskytovanie dôchodkov zostávajú v právomoci členských štátov.

Posilnenie podpory obetí trestných činov je dôležitou súčasťou Štokholmského programu. V občanoch Európskej únie vyvolávajú obavy najmä otázky týkajúce sa pomoci obetiam cezhraničnej trestnej činnosti v Európe. Na podporu alebo poradenstvo obetiam a rodinám, ktoré sa v dôsledku trestného činu a vážneho zranenia v zahraničí ocitli v zložitej situácii, existuje len málo praktických postupov. Pomáham jednému voličovi, ktorého syn sa stal obeťou násilného útoku počas dovolenky na Kréte. Je potrebné, aby Európska únia v tejto oblasti konala, a splnila tak svoj záväzok Európy občanov.

Komisárka Redingová ohlásila súbor opatrení na ochranu obetí trestných činov. Okrem toho je ochrana obetí trestných činov spomenutá v programe maďarského predsedníctva Rady.

Mohla by sa Rada k tomuto bližšie vyjadriť a poskytnúť viac informácií o tom, aké opatrenia na ochranu obetí trestných činov plánuje zaviesť?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Maďarské predsedníctvo Rady prikladá veľký význam ochrane obetí trestných činov, ktorá je aj v rámci Štokholmského programu (požiadavka na „otvorenú a bezpečnú Európu, ktorá slúži občanom a chráni ich“) stanovená ako jeden z kľúčových cieľov Únie. Európska rada v tomto programe naozaj zdôrazňuje význam poskytovania zvláštnej podpory a právnej ochrany najzraniteľnejším osobám a tým, ktorí sa ocitli v mimoriadne zložitej situácii, napríklad osobám, ktoré sa stali obeťami opakovaného násilia v blízkych vzťahoch, násilia založeného na pohlaví alebo iných typov trestných činov v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi či obyvateľmi. Predsedníctvo zdôrazňuje, že je potrebný integrovaný a koordinovaný prístup k obetiam v súlade so Štokholmským programom a závermi Rady o stratégii na zaistenie dodržiavania práv osôb, ktoré sa stali obeťami trestných činov, a na zlepšenie ich podpory, ktoré prijala v októbri 2009.

V rámci prípravy tohto integrovaného prístupu predsedníctvo usporiada rozsiahly seminár naplánovaný na 23. – 24. marca 2011 v Budapešti s názvom Ochrana obetí v EÚ: čo nás čaká, kde sa bude hovoriť o celej škále otázok súvisiacich s budúcimi legislatívnymi a nelegislatívnymi iniciatívami v tejto oblasti.

Rada tiež čaká na predstavenie balíka opatrení Komisie na ochranu obetí najmä v súvislosti s trestnými konaniami na zasadnutí Rady pre spravodlivosť 12. apríla 2011. Po oficiálnom predložení tohto súboru návrhov ho Rada prioritne preskúma a vypracuje podrobný zoznam akčných bodov, na základe ktorého začnú členské štáty konať s cieľom splniť svoje záväzky v rámci Štokholmského programu na posilnenie ochrany obetí v EÚ. Tento zoznam bude vychádzať z budúcich návrhov Komisie, najmä čo sa týka revízie rámcovej smernice Rady č. 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní, ale bude čerpať aj z iných zdrojov. Predsedníctvo chce začleniť tieto akčné body do stratégie Rady s cieľom zaistiť súdržnosť budúcich iniciatív v tejto oblasti prostredníctvom legislatívnych i nelegislatívnych opatrení. Predsedníctvo má v úmysle prijať túto stratégiu na zasadnutí Rady pre spravodlivosť 10. júna 2011.

Je Rade známa štúdia nemeckého spolkového úradu pre životné prostredie, podľa ktorej hrozí z energeticky úsporných žiariviek nebezpečenstvo otravy ortuťou, ak sa tieto žiarivky v domácom prostredí rozbijú? Aké závery vyvodí Rada z tejto štúdie?

Je Rada ochotná prehodnotiť svoje rozhodnutie stiahnuť z trhu klasické žiarovky?

Čo si myslí Rada o možnosti zrušiť zákaz klasických žiaroviek aspoň pre súkromné domácnosti?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rade záleží na ochrane zdravia človeka a životného prostredia pred uvoľnenou ortuťou a jej zmesami a je si vedomá obáv, ktoré vyjadruje vážený pán poslanec vo svojej otázke. V súčasnosti Rada skúma revíziu stratégie Spoločenstva v súvislosti s ortuťou na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 7. decembra 2010⁽¹⁾.

V tejto revízii sú v kroku 8 podrobne opísané opatrenia a kroky na riešenie problému obsahu ortuti v energeticky úsporných žiarivkách, ktoré boli zavedené na úrovni EÚ po postupnom zákaze predaja klasických žiaroviek na trhu EÚ smernicou z roku 2005 o ekodizajne, ktorá bola zmenená a doplnená v roku 2009. V revízii sa tiež spomína stanovisko Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHER) o ortuti v niektorých energeticky úsporných žiarivkách, ktorý dospel k záveru, že ohrozenie zdravia človeka v dôsledku rozbitia takejto žiarovky je nepravdepodobné. Rada v tejto chvíli nevie o žiadnej inej štúdii, ktorá by tvrdila opak.

Rada však považuje za dôležité, aby členské štáty a Komisia pokračovali v štúdiu vplyvu ortuti na zdravie a životné prostredie a vo zvyšovaní povedomia všetkých zainteresovaných strán vrátane všeobecnej verejnosti o týchto otázkach a aby šírili informácie o prebiehajúcich aktivitách EÚ v tejto oblasti.

V iniciatíve EÚ „Small Business Act“ sa uvádza, že „vitálne MSP urobia Európu odolnejšou proti neistote, ktorá zmieta dnešným globalizovaným svetom“. MSP sú veľmi dôležité, pretože predstavujú 70 % všetkých pracovných miest v eurozóne. Môže Rada uviesť, aké opatrenia sa prijímajú na úrovni EÚ na podporu MSP v EÚ? V súčasnosti je hlavným kameňom úrazu pre MSP prístup k finančným prostriedkom. Aké kroky možno prijať na úrovni EÚ s cieľom pomôcť MSP, aby si zachovali životaschopnosť a konkurencieschopnosť?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Oznámenie Komisie o strednodobom preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ z 23. februára 2011 obsahuje opatrenia na obmedzenie administratívnej záťaže, odstránenie prekážok efektívnej cezhraničnej činnosti v rámci jednotného trhu, uľahčenie podnikania MSP na globálnom trhu a zlepšenie prístupu MSP k financovaniu. Predsedníctvo sa chce zamerať na toto oznámenie a v máji 2011 predložiť Rade na schválenie návrhy záverov o týchto otázkach:

uplatňovanie zásady „len raz“, ktorá zabraňuje verejným orgánom požadovať od MSP viackrát tie isté veci,

obmedzenie ukladania dodatočných požiadaviek členskými štátmi (teda gold plating) v súlade so zásadami „inteligentnej regulácie“,

systematické posudzovanie vplyvu právnych predpisov na MSP použitím „testu MSP“,

predloženie plánu právnych predpisov vzťahujúcich sa na podniky vo vymedzenom období každého roka,

uplatňovanie zásady „najskôr myslieť v malom“ aj na správne postupy, ktoré majú vplyv na MSP.

Existujúce opatrenia sa budú ďalej rozvíjať aj v súlade so stratégiou Európa 2020, a to v týchto oblastiach:

zaistenie, aby sa inteligentná regulácia stala pre európske MSP skutočnosťou,

zabezpečenie širokého ponímania posilnenia prístupu MSP na trh,

podporovanie MSP z hľadiska ich príspevku k hospodárstvu založenému na účinnom využívaní zdrojov, ako aj

podporovanie podnikania, vytvárania pracovných miest a inkluzívneho rastu.

Pokiaľ ide o prístup k financovaniu, už sa potvrdila efektívnosť mnohých nástrojov, ktoré zaviedli členské štáty na zabezpečenie jednoduchšieho a rovnocennejšieho prístupu k bankovým úverom.

Na úrovni EÚ umožňujú finančné nástroje rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ktorého celkový rozpočet na obdobie rokov 2007 – 2013 dosahuje výšku 1,1 miliardy EUR, finančným inštitúciám poskytnúť približne 30 miliárd EUR. Okrem toho Európska investičná banka (EIB) takmer zdvojnásobila poskytovanie úverov malým podnikom v Európe s cieľom 30 miliárd EUR na obdobie rokov 2008 – 2011.

A napokon, ako zdôraznilo zasadnutie Európskej rady 4. februára 2011, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti MSP sú dôležité a účinné podporné nástroje EÚ pre oblasť výskumu a technologického rozvoja (RTD) a inovačné úsilie MSP (ako sú aktivity venované MSP v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie).

Rada sa chystá prijať návrh Komisie na antidumpingové poplatky na sklené vlákno (AD549) vo Výbore stálych predstaviteľov COREPER. Sklené vlákno je hlavnou zložkou veterných turbín, prvotným zdrojom boja EÚ proti klimatickým zmenám a hlavnou zložkou na dosiahnutie cieľov 20-20-20.

Súhlasí Rada, že podpora a dotovanie veternej energie v členských štátoch na jednej strane a na strane druhej ukladanie finančných pokút nebolo spoločne dôkladne premyslené?

Je Rada spokojná so skutočnosťou, že opatrenie môže byť prijaté v pracovnej skupine iba štyrmi hlasmi z 27? Okrem toho vzhľadom na jasný nedostatok podpory a riadnych informácií o vplyvoch opatrenia, odporučí maďarské predsedníctvo, ktorého krajina bola jednou z deviatich členských krajín v pracovnej skupine hlasujúcich proti, aby sa o tomto opatrení riadne diskutovalo vo Výbore stálych predstaviteľov COREPER, alebo aby bolo vrátené do výborov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) V článku 9 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (základné antidumpingové nariadenie) sa uvádza, že návrh Komisie „sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou“. To znamená, že ak sa majú navrhované opatrenia zamietnuť, musí byť proti prinajmenšom štrnásť členských štátov. Výsledok neformálneho konzultačného postupu, ukončeného 24. februára, o návrhu, o ktorom hovorí vážený pán poslanec, bol ten, že väčšina členských štátov tento návrh nezamietla. Z tohto dôvodu predsedníctvo nepovažuje za potrebné pokračovať v diskusii ani vrátiť túto záležitosť späť do výborov. Predsedníctvo preto odporučí Rade, aby v súlade s právom Európskej únie návrh Komisie prijala.

Výrobcovia veterných turbín alebo lopatiek veterných turbín (odvetvie následných používateľov) predložili počas vyšetrovania obmedzené a len veľmi všeobecné informácie. Predložené písomné dokumenty ukazujú, že veľká väčšina výrobkov zo sklených vlákien dovezených z Číny týmto špecifickým používateľským odvetvím nepatrí medzi výrobky, ktoré sú predmetom tohto konania. Navyše analýza nákladov a ziskovosti odvetvia, ktoré je priamym používateľom príslušného výrobku, je upokojujúca a vplyv na ďalších následných používateľov bude minimálny. Prehľad tejto analýzy je uvedený v odôvodeniach 119 – 126 navrhovaného nariadenia.

Zámerom antidumpingových opatrení je obnoviť rovnaké podmienky na trhu Únie. Širšie témy, ako je boj proti zmene klímy, už riešia osobitné právne prepisy, ktoré zahŕňajú otázky verejného záujmu. Analýza záujmu Únie v prešetrovaniach na ochranu obchodu sa vo všeobecnosti zameriava na hospodársky vplyv opatrení na príslušné hospodárske subjekty. Priemyslu v EÚ nemožno odoprieť jeho právo na ochranu pred nečestnými obchodnými praktikami. Navyše, keby sa brali do úvahy širšie hľadiská, bolo by to v rozpore s presným technickým charakterom týchto prešetrovaní. Obavy týkajúce sa iných aspektov by sa mali riešiť prostredníctvom iných vhodných nástrojov a opatrení.

Môže Rada uviesť, aké iniciatívy prijme v roku 2011 v súvislosti s politikou v oblasti športu? Od prijatia Lisabonskej zmluvy patrí spolupráca v otázkach športu do právomoci EÚ a rok 2011 bol vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníctva. Podnikne EÚ v roku 2011 osobitné kroky v súvislosti so športovými štruktúrami, najmä tými, ktoré sú založené na dobrovoľnosti?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Hoci Rada nemá úlohu pri realizačných ani prípravných činnostiach Európskeho roka dobrovoľníckych činností, pretože ho realizuje Komisia a členské štáty, pri viacerých príležitostiach, hlavne na zasadnutiach Rady v máji⁽¹⁾ a novembri ⁽²⁾, uskutočnila výmenu názorov na možné budúce prioritné oblasti v oblasti športu.

Na májovom zasadnutí Rady ministri osobitne zdôraznili dôležitosť investovania do športu pre všetkých, zameraním sa na rekreačný šport a na šport posilňujúci zdravie. Navrhli tieto oblasti možnej činnosti EÚ:

- spoločenská a vzdelávacia úloha športu, napr. sociálne začleňovanie prostredníctvom športu a zdraviu prospešná fyzická činnosť, dvojité kariéry pre športovcov;

- športové štruktúry, najmä štruktúry založené na dobrovoľníckej činnosti;

- otvorenosť a spravodlivosť v športe vrátane boja proti rasizmu, diskriminácii a násiliu;

- fyzická a morálna integrita športovcov a športovkýň, najmä boj proti dopingu a ochrana maloletých;

- dialóg a úzka spolupráca so športovým hnutím.

V novembri 2010 Rada prijala uznesenie o nadviazaní štruktúrovaného dialógu na vysokej úrovni so zainteresovanými stranami v oblasti športu⁽³⁾. Tento dialóg umožní nepretržitú výmenu názorov na priority, vykonávanie a nadväzujúce kroky v súvislosti so spoluprácou EÚ v oblasti športu.

Na tom istom zasadnutí Rada prijala závery o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania⁽⁴⁾. V záveroch sa v záujme podpory sociálneho začlenenia prostredníctvom športu vymedzujú tri spoločné priority: dostupnosť športu pre všetkých občanov (zásada „športu pre všetkých“), lepšie využívanie potenciálu športu, pokiaľ ide o prispievanie k budovaniu komunít, k sociálnej súdržnosti a rastu, a nadnárodná výmena stratégií a postupov.

Predsedníctvo chce vyzvať Radu, aby na oznámenie Komisie s názvom Rozvoj európskeho rozmeru v športe reagovala prijatím uznesenia v máji 2011. Toto uznesenie by mohlo stanoviť obmedzený počet prioritných oblastí a určiť pracovný program EÚ v oblasti športu na nasledujúce tri roky. Okrem toho chce súčasné aj nasledujúce predsedníctvo využiť tému roka ako hlavný predmet viacerých konferencií a podujatí.

Môže Rada uviesť, aké opatrenia prijme s cieľom znížiť počet mladých ľudí, ktorí ukončujú školskú dochádzku bez získania základnej kvalifikácie?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Vzdelávanie a odborná príprava patria podľa ustanovení Zmluvy o fungovaní EÚ, najmä článkov 165 a 166, do právomoci jednotlivých členských štátov a Európska únia má v podstate len podpornú úlohu. Preto sú možnosti prijatia opatrení a krokov na úrovni EÚ veľmi obmedzené.

Únia si však uvedomila, že členské štáty čelia v tejto oblasti spoločným problémom, ktoré si vyžadujú spoločné reakcie, a že všetky členské štáty môžu mať prospech z výmeny informácií, a počas posledného desaťročia postupne zintenzívnila spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave. Tento proces posilnenej spolupráce sa zavŕšil v máji 2009, keď Rada prijala strategický rámec ET 2020⁽¹⁾, podľa ktorého sa členské štáty dohodli na prijatí krokov na vnútroštátnej úrovni zameraných na dosiahnutie viacerých spoločne dohodnutých strategických cieľov. Členské štáty sa dohodli aj na sérii referenčných úrovní pre priemer európskych výsledkov (bežne označovaných ako referenčné hodnoty), ktoré by mali pomôcť vytvoriť dynamiku pri dosahovaní týchto cieľov. Jedna z týchto referenčných hodnôt sa týka konkrétne zníženia úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky. Ide teda o to, že do roku 2020 by mal byť podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, menší než 10 %.

Nedávno bola dôležitosť riešenia tejto otázky uznaná na najvyššej úrovni Únie. Vedúci predstavitelia európskych štátov a vlád prijali v júni 2010 stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Potvrdili základnú úlohu, ktorú by v tejto stratégii mali zohrávať vzdelanie a odborná príprava, a dohodli sa, že zvýšenie úrovne vzdelanosti je prioritou Únie a – berúc do úvahy referenčnú hodnotu prijatú v rámci ET 2020 – stanovili hlavný cieľ EÚ znížiť do roku 2020 celkový podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, pod 10 %.

V súvislosti s osobitnými opatreniami, nad ktorými sa uvažuje, aby sa dosiahol tento ambiciózny cieľ (súčasný priemer EÚ je 14,4 %), Rada už začala skúmať návrh Komisie na odporúčanie Rady o politikách na zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Tento návrh stanovuje základné usmernenia pre súdržné, komplexné a o fakty sa opierajúce stratégie, ktoré sa majú prijať a vykonávať v kontexte vnútroštátnych reformných programov členských štátov a financovať prostredníctvom programu celoživotného vzdelávania, rámcového programu pre výskum a inovácie a Európskeho sociálneho fondu. Rada preskúma návrh v priebehu marca a apríla a v máji ho chce predsedníctvo predložiť Rade na schválenie.

Na širšej úrovni bude pokrok pri dosahovaní hlavného cieľa EÚ, miery predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %, spoločne s pokrokom pri dosahovaní všetkých plánov a cieľov stratégie Európa 2020 pravidelne monitorovaný počas prvého polroka každého roka v kontexte európskeho semestra.

Smernica o službách, ktorá bola prijatá v roku 2006, ustanovuje zriadenie jednotných kontaktných miest v členských štátoch. Tieto jednotné kontaktné miesta sú jedným z kľúčových aspektov účinného vykonávania smernice a predstavujú nevyhnutný zdroj informácií pre poskytovateľov cezhraničných služieb, alebo pre tých, ktorí chcú začať podnikať v inom členskom štáte. Sú určené najmä pre poskytovateľov služieb v malom rozsahu, ktorí nedisponujú finančnými prostriedkami na to, aby mohli využívať poradenstvo v oblasti pracovného práva, daňových zákonov platných v inom členskom štáte Európskej únie, alebo postupov pre zakladanie podnikov atď.

V niektorých členských štátoch jednotné kontaktné miesta neboli zriadené, alebo nefungujú tak, ako by mali, čiže neposkytujú úplné informácie, ktoré poskytovatelia služieb potrebujú. Nemyslí si Rada, že toto oneskorenie v zriaďovaní jednotných kontaktných miest v zásade znemožňuje poskytovateľom služieb využívať možnosti, ktoré jednotný trh ponúka a nedovoľuje malým a stredným podnikom poskytovať služby v iných členských štátoch Európskej únie?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Jednotné kontaktné miesta boli ustanovené v smernici o službách práve z dôvodu uľahčenia situácie podnikateľov prostredníctvom poskytovania všetkých potrebných informácií v jednotnom kontaktnom mieste. Je dôležité zaručiť, aby sa zriadili a fungovali čo najlepšie a spĺňali tak svoj účel.

Odviedol sa už veľký kus práce. Jednotné kontaktné miesta v súčasnosti fungujú v 22 členských štátoch. Päť členských štátov bez fungujúcich jednotných kontaktných miest výrazne napreduje a väčšina z nich plánuje sprístupniť svoje jednotné kontaktné miesta v priebehu roka 2011.

17 jednotných kontaktných miest už umožňuje elektronické vykonávanie niektorých dôležitých postupov. Prostredníctvom krokov týmto smerom by sa vytvorilo priame prepojenie medzi zásadou „najskôr myslieť v malom“, Aktom o jednotnom trhu a digitálnou agendou pre Európu. Uvedené tri hľadiská spolu s monitorovaním vykonávania smernice o službách boli v uplynulých rokoch v Rade predmetom neustálej a pravidelnej pozornosti.

Vo všeobecnosti sa rozvoj jednotných kontaktných miest nekončí vykonávaním smernice o službách. Na zlepšenie existujúcich jednotných kontaktných miest je ešte potrebné vykonať veľa práce, aby sa tak stali prístupnejšími a užitočnejšími pre podnikateľov, čo sa týka prístupnosti a poskytovania informácií, ale aj jednoduchosti elektronického vykonávania postupov v rámci členského štátu a predovšetkým v prípade cezhraničného používania.

Z tohto hľadiska má predsedníctvo v úmysle predložiť Rade závery Rady o lepšie fungujúcom jednotnom trhu služieb z 10. marca 2011. V uvedených záveroch sa od Rady očakáva, že zdôrazní význam zintenzívnenia úsilia pri úplnom vykonávaní smernice o službách a zároveň uvíta doterajšie úspechy vrátane výsledkov vzájomného hodnotenia.

Kolumbijská konfederácia pracujúcich a Svetová federácia odborových zväzov informovali o novom zatýkaní a nových vraždách členov opozície a odborárov v Kolumbii, ktoré spáchali orgány režimu a skupiny blízke vláde napojené na tento režim. Dňa 5. februára tohto roku bol zavraždený Carlos Alberto Ayala, učiteľ a člen kolumbijskej Únie učiteľov. Iba počas roku 2010 bolo zavraždených 25 učiteľov.

Mohla by teda Rada odpovedať na tieto otázky: Odsudzuje vraždy odborárov v Kolumbii? Žiada potrestanie zodpovedných osôb?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na marcovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada vždy čo najdôraznejšie odsudzovala a odmietala vraždy a ďalšie porušenia ľudských práv v Kolumbii.

V rámci svojho politického dialógu s kolumbijskými orgánmi a predovšetkým v rámci cieleného dialógu na vysokej úrovni o ľudských právach EÚ dôsledne a naliehavo žiadala Bogotu o zintenzívnenie úsilia s cieľom chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane vedúcich predstaviteľov a členov odborových zväzov.

Rozhodujúce je, aby sa vraždy odborárov, rovnako ako všetky porušenia ľudských práv zo strany jednotlivých aktérov v priebehu päťdesiatročného vnútorného konfliktu v Kolumbii dôkladne vyšetrili a páchatelia potrestali.

EÚ prostredníctvom svojho programu spolupráce už dlho podporuje úsilie v boji proti beztrestnosti. Jednou z ústredných oblastí tohto programu je oblasť spravodlivosti a zásad právneho štátu.

EÚ víta záväzok novej kolumbijskej vlády na čele s prezidentom Santosom v oblasti ľudských práv a najmä záväzok zlepšiť vzťahy s odborovými zväzmi. Svedčí o tom vymenovanie bývalého vedúceho predstaviteľa najväčšieho kolumbijského odborového zväzu Angelina Garzóna za viceprezidenta.

Rada dúfa, že v nadchádzajúcich rokoch budeme svedkami začiatku odstraňovania rozporov v kolumbijskej spoločnosti, ktoré sú príčinou vnútorného konfliktu v krajine a z ktorých vyplývajú porušovania ľudských práv.

Aká je politika EÚ v oblasti daňových rajov a daňovej spravodlivosti?

(EN) EÚ stanovila politiku o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach, ktorá je založená na troch zásadách: na transparentnosti daňových systémov, výmene daňových informácií a na spravodlivej daňovej súťaži. Hoci sa v skutočnosti táto politika vzťahuje na takzvané daňové raje, nie je zameraná na ne, ale na zlepšenie dobrej správy v daňových záležitostiach vo všeobecnosti.

Komisia aktívne presadzuje vykonávanie opatrení stanovených vo svojich oznámeniach z rokov 2009 a 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach a o daniach a rozvoji, ktoré predstavujú základ jej politiky v tejto oblasti. V praxi to znamená:

v oblasti transparentnosti a výmeny informácií zaručenie toho, aby mali daňové správy prístup, možnosť spracovávať a účinne si vzájomne vymieňať príslušné (daňové) informácie o daňových poplatníkoch,

v oblasti škodlivej daňovej súťaže odstránenie daňových režimov vytvorených s cieľom nespravodlivo prilákať daňových poplatníkov z iných krajín a zároveň si zachovať spôsobilosť využívať zdaňovanie ako spravodlivý nástroj na jednotnom trhu.

Uvedená stratégia má zrejmý medzinárodný rozmer. Komisia presadzuje zahrnutie presadzovania dobrej správy v daňových záležitostiach do rokovaní o dohodách EÚ s tretími krajinami. Okrem toho stavia na spoločnom úsilí ďalších medzinárodných fór, ako sú napríklad skupina G20, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Organizácia Spojených národov.

Pokiaľ ide o zdaňovanie príjmu z úspor a záležitosti, na ktoré sa nevzťahujú existujúce dohody s tretími krajinami, Komisia aktívne presadzuje svoje normy vrátane automatickej výmeny informácií v rámci svojich rokovaní s európskymi krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a s ďalšími dôležitými finančnými centrami, ako sú Singapur, Hongkong a Macao.

Problematika daňovej spravodlivosti nepatrí do pôsobnosti Komisie. Komisia uznáva, že hlavnú zodpovednosť za zlepšenie svojich príjmových systémov a politík nesú samotné krajiny podľa vlastných hospodárskych a politických okolností a rozhodnutí.

Nedávny prieskum realizovaný spoločnosťou Ernst & Young o vplyve spoločného konsolidovaného daňového základu z príjmu právnických osôb (CCCTB) na európske podnikanie preukázal, že CCCTB by viedol k vyšším nákladom na dodržiavanie predpisov, vyšším skutočným daňovým sadzbám, neistote v súvislosti s daňovými sadzbami a uškodil by Európskej únii ako lokalite vhodnej na investície. Môže sa Komisia vyjadriť k týmto zisteniam?

(EN) Komisia má vedomosť o štúdii, o ktorej hovorí vážený pán poslanec. Ide o cennú doplňujúcu analýzu, ktorou prispel do tejto rozpravy. Výsledky štúdie je však potrebné posudzovať v kontexte, pretože je založená na analýze piatich skupín podnikov.

Komisia je odhodlaná odstrániť prekážky, ktoré bránia dokončeniu jednotného trhu, a spoločný konsolidovaný daňový základ z príjmu právnických osôb (CCCTB) predstavuje dôležitý nástroj pomoci na dosiahnutie tohto cieľa. Očakáva sa, že prijatie návrhu CCCTB preskúma kolégium komisárov koncom marca 2011. Súčasťou rozhodnutia bude aj podrobné posúdenie vplyvu a zverejnenie niekoľkých štúdií, na základe ktorých Komisia posúdila najvýhodnejšiu schému na zaručenie toho, aby CCCTB prispieval k lepšiemu podnikateľskému prostrediu pre rast a zamestnanosť v EÚ.

Nedomnieva sa Komisia, že inštitúcie EÚ boli do istej miery pri svojom dohľade nedbanlivé, pokiaľ ide o zlyhania írskych regulačných orgánov?

Môže Komisia načrtnúť, za akých okolností by bola prípustná opätovná diskusia o finančnej pomoci Írsku?

(EN) Komisia a Rada už od roku 2000 v rámci svojich pravidelných postupov fiškálneho dohľadu a aj neskôr v rokoch 2007 a 2008 v rámci lisabonskej stratégie opakovane naznačovali fiškálne a makroekonomické riziká poklesu súvisiace s rozvojom trhu s nehnuteľnosťami v Írsku. Komisia napriek tomu uznala, že makroekonomický dohľad vo všetkých členských štátoch je potrebné v budúcnosti rozšíriť, rovnako ako jej mandát na vykonávanie tohto dohľadu, aby sa tak vzťahoval aj na riziká, ktoré vznikajú v súkromnom sektore.

Pokiaľ ide o úrokové sadzby, Komisia v podstate podporuje zníženie marže úrokových sadzieb v prípade európskeho podielu pôžičiek v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) a Európskeho systému finančného dohľadu (EFSF). Konečné rozhodnutie o tejto otázke by však bolo na Rade a členských štátoch eurozóny a bolo by potrebné vnímať ho v kontexte komplexného balíka, ktorého súčasťou by bol pokrok v otázke správy ekonomických záležitostí v eurozóne, nový Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) a nápravné opatrenia zo strany členských štátov. Čo sa týka Írska, dohodnutý postup konsolidácie, ktorý by Írsku umožnil do roku 2015 dosiahnuť deficit na úrovni 3 % HDP, by nemalo zmeniť žiadne zníženie úrokových nákladov.

Pokiaľ ide o rozsah úpravy programu finančnej pomoci EÚ a MMF, o hlavných prvkoch alebo pravidlách programu by sa nemalo znovu rokovať. Politický postup stanovený v programe je primeraný na dosiahnutie jeho cieľov. Štvrťročné hodnotenia programu poskytujú príležitosť na zhodnotenie toho, či zmenené okolnosti zaručujú zmenu konkrétnych prvkov programu. Pri všetkých opatreniach by sa však mal zohľadniť ich vplyv na rast, konkurencieschopnosť a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Čo sa týka otázky širšej správy ekonomických záležitostí, žiadna dohoda na európskej úrovni by nemala svojvoľne viesť k zmene politického postupu dohodnutého s Írskom.

Súčasná výška ročnej úrokovej sadzby 5,8 % na pôžičku, ktorú dostalo Írsko od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, znamená, že Írsko bude musieť v priebehu sedem a pol roka zaplatiť úrok takmer 30 miliárd EUR. Výška týchto splátok vážne obmedzí hospodársky rast. Keďže je jasné, že úroková sadzba bola stanovená podľa vzorca, ktorý sa môže na základe dohody medzi členskými štátmi Európskej únie a členmi eurozóny zmeniť, môže sa Komisia vyjadriť k možnosti zníženia tejto úrokovej sadzby?

Môže Komisia uviesť, či prebiehajúce rozhovory o vytvorení trvalého Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktoré sa majú uzavrieť na marcovom samite Európskej rady, budú mať nejaký vplyv na Memorandum o porozumení medzi írskou vládou, EÚ a MMF alebo povedú k jeho zmenám?

Komisia a Rada už od roku 2000 v rámci svojich pravidelných postupov fiškálneho dohľadu a aj neskôr v rokoch 2007 a 2008 v rámci lisabonskej stratégie opakovane naznačovali fiškálne a makroekonomické riziká poklesu súvisiace s rozvojom trhu s nehnuteľnosťami v Írsku. Komisia napriek tomu uznala, že makroekonomický dohľad vo všetkých členských štátoch je v budúcnosti potrebné rozšíriť, rovnako ako jej mandát na vykonávanie tohto dohľadu, aby sa tak vzťahoval aj na riziká, ktoré vznikajú v súkromnom sektore.

Pokiaľ ide o úrokové sadzby, Komisia v podstate podporuje zníženie marže úrokových sadzieb v prípade európskeho podielu pôžičiek v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) a Európskeho systému finančného dohľadu (EFSF). Konečné rozhodnutie o tejto otázke by však bolo na Rade a členských štátoch eurozóny a bolo by potrebné vnímať ho v kontexte komplexného balíka, ktorého súčasťou by bol pokrok v otázke správy ekonomických záležitostí v eurozóne, nový Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) a nápravné opatrenia zo strany členských štátov. Čo sa týka Írska, dohodnutý postup konsolidácie, ktorý by Írsku umožnil do roku 2015 dosiahnuť deficit na úrovni 3 % HDP, by nemalo zmeniť žiadne zníženie úrokových nákladov.

Pokiaľ ide o rozsah úpravy programu finančnej pomoci EÚ a MMF, o hlavných prvkoch alebo pravidlách programu by sa nemalo znovu rokovať. Politický postup stanovený v programe je primeraný na dosiahnutie jeho cieľov. Štvrťročné hodnotenia programu poskytujú príležitosť na zhodnotenie toho, či zmenené okolnosti zaručujú zmenu konkrétnych prvkov programu. Pri všetkých opatreniach by sa však mal zohľadniť ich vplyv na rast, konkurencieschopnosť a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Čo sa týka otázky širšej správy ekonomických záležitostí, žiadna dohoda na európskej úrovni by nemala svojvoľne viesť k zmene politického postupu dohodnutého s Írskom.

Hospodárska kríza a kríza v eurozóne preukázali okrem zhubnej povahy hospodárskych politík členských štátov eurozóny aj štrukturálne nedostatky v samotnom systéme Hospodárskej a menovej únie. Je pravdou, že po vypuknutí krízy sa Komisia v rámci série návrhov podujala stabilizovať a posilniť štruktúru HMÚ, najmä jej prvý nedokonalý pilier, ktorým je hospodárska únia. Rovnako je pravdou, že počas desiatich rokov fungovania HMÚ sa na poli hospodárskej konkurencieschopnosti objavili aj víťazi, aj porazení.

Môže Komisia uviesť, či do všetkých svojich návrhov na európskejšiu hospodársku správu hodlá začleniť európsku chartu štruktúrovanej konkurencieschopnosti?

(EN) Komisia dlhý čas podrobne monitorovala vývoj trendov konkurencieschopnosti v eurozóne. Analýza poslúžila ako vstup pre legislatívne návrhy na hospodárske riadenie, ktoré Komisia predložila v septembri 2010, a najmä pre nový postup pri nadmernej nerovnováhe, ktorého cieľom je rozpoznať škodlivý vývoj konkurencieschopnosti v počiatočnom štádiu a poskytnúť v rámci ročného cyklu politické odporúčania členským štátom, ktorých sa to týka.

Čo sa týka EÚ ako celku, rast konkurencieschopnosti je dlhodobým cieľom mnohých iniciatív EÚ, ako je napríklad lisabonská stratégia a najnovšia stratégia Európa 2020. Dňa 12. januára 2011 Komisia publikovala svoj prvý ročný prieskum rastu, v ktorom sú uvedené názory Komisie týkajúce sa naliehavých priorít v oblasti hospodárskych reforiem EÚ. Dokument obsahuje usmernenia horizontálnej politiky EÚ a eurozóny zamerané na desať prioritných politických opatrení, ktoré môžu mať podstatný vplyv na konkurencieschopnosť, rast a makrofinančnú stabilitu. Prioritné opatrenia zahŕňajú nevyhnutné makroekonomické predpoklady rastu, reformy trhu práce na dosiahnutie vyššej zamestnanosti a prípravu štrukturálnych reforiem na posilnenie rastu. Realizácia týchto stratégií sa bude monitorovať v kontexte semestra EÚ.

Komisia je vyzvaná, aby odpovedala na otázku o tom, ako sa vyvíja realizácia programu zameraného na fiškálnu konsolidáciu v Grécku, ako aj o úlohe a cieľoch privatizácií. V programe privatizácií sa pôvodne počítalo s príjmom vo výške 3 miliárd eur v rokoch 2011 – 2012. Táto suma bola následne prehodnotená na 7 miliárd eur. A v súčasnosti sa zvýšila na 15 miliárd eur na uvedené dva roky a na 35 miliárd eur na roky 2013 – 2015.

Prečo bolo potrebné revalorizovať príjmy pochádzajúce z privatizácií? Ktorý prvok nebol správne stanovený už na začiatku? Čo sa neuskutočnilo správne? Odchýlil sa program fiškálnej konsolidácie gréckej vlády od svojich cieľov? Domnieva sa Komisia, že by bolo možné zvýšiť verejné príjmy v Grécku, najmä prostredníctvom privatizácií? V ktorých oblastiach (verejné služby, verejné statky)? Prostredníctvom akých postupov (využívanie, predaj)?

(EN) Pracovné tímy Komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) navštívili v dňoch 27. januára až 11. februára 2011 Atény v rámci tretieho preskúmania hospodárskeho programu vlády, ktorý podporujú krajiny eurozóny úverom vo výške 80 miliárd EUR a MMF v rámci dohody o pohotovostnom úvere vo výške 30 miliárd EUR. Komisia upozorňuje váženú poslankyňu, že aktualizované memorandum o porozumení zo zimy 2011, ako aj správa Komisie o plnení sa nachádzajú na európskej internetovej stránke⁽¹⁾.

Celkové hodnotenie znelo, že program dosiahol ďalší pokrok v plnení svojich cieľov. Zatiaľ čo v niektorých oblastiach prišlo k oneskoreniu, základné fiškálne a rozsiahlejšie reformy potrebné na splnenie strednodobých cieľov programu sa teraz zavádzajú do praxe. Predovšetkým:

Grécko dosiahlo v roku 2010 pôsobivú fiškálnu úpravu. Fiškálny deficit za rok 2010 sa odhaduje na 9,5 percenta HDP, čo je oproti roku 2009 pokles o 6 bodov. Tento deficit však značne prekročil cieľovú hodnotu programu 8 percent HDP. Kým tento sklz do veľkej miery súvisí s prehodnotením štatistiky na jeseň roku 2010, plnenie rozpočtu narazilo na viaceré problémy. Boj proti daňovým únikom nepriniesol (zatiaľ) očakávané zisky a pretrvávajú vážne problémy s kontrolou výdavkov.

Na rok 2011 je cieľom fiškálny deficit 7,5 percenta HDP, čo je naďalej v súlade s cieľom programu. To znamená, že aj napriek slabším fiškálnym výsledkom v roku 2010 v porovnaní s plánom sa vláda zaviazala meškanie dobehnúť v roku 2011 a udržať úsilie o fiškálnu úpravu na správnej ceste, podľa pôvodných plánov. Fiškálne ciele programu sa nezmenili.

V súčasnosti vláda pripravuje strednodobú fiškálnu stratégiu s cieľom znížiť deficit pod 3 percentá HDP v roku 2014. V súvislosti s touto strednodobou stratégiou sa vláda rozhodla výrazne rozšíriť svoj pôvodný rozvojový program v oblasti privatizácie a nehnuteľností so zámerom zvýšiť udržateľnosť dlhu. Cieľom je dosiahnuť do roku 2015 výnosy z privatizácie vo výške 50 miliárd EUR. Tieto výnosy sa majú použiť na splácanie dlhu a nemajú nahrádzať úsilie o konsolidáciu verejných financií. Toto by mohlo potenciálne znížiť mieru zadlženosti o viac ako 20 percentuálnych bodov HDP v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Ak bude táto nová iniciatíva úspešná, môže podstatne zlepšiť trhové nálady voči Grécku. Komisia a partneri z eurozóny by mali povzbudiť Grécko, aby ukázalo odhodlanie vo svojom privatizačnom programe.

Podrobnosti a postupy rozvojového programu v oblasti privatizácie a nehnuteľností vypracuje, schváli a oznámi vláda.

Posilnenie správy ekonomických záležitostí a vytvorenie stáleho mechanizmu stability sú dvomi základnými reformami, ktorých cieľom je zaručiť stabilitu, konkurencieschopnosť a skutočnú konvergenciu v krajinách eurozóny. Prioritou jarného zasadnutia Európskej rady však musí byť poskytnutie globálneho a zásadného riešenia dlhovej krízy.

V tejto súvislosti by Komisia mohla zodpovedať na tieto otázky:

Súhlasí s názorom, že je potrebné rozšíriť pole pôsobnosti a právomoci a zvýšiť skutočne dostupný kapitál fondu FS, aby sa zrýchlil proces ukončenia krízy a pripravila sa pôda pre skutočnú a okamžitú hospodársku konvergenciu v eurozóne?

Podporuje konkrétne inštitucionalizáciu možnosti nákupu dlhopisov na sekundárnom trhu alebo poskytnutia financovania členským štátom, aby splatili svoj dlh?

Súhlasí s názorom, že je potrebné znížiť úrokové sadzby Grécka a Írska?

Okrem toho, vzhľadom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010, aké konkrétne kroky mieni Komisia podniknúť v reakcii na žiadosť týkajúcu sa hĺbkového hodnotenia budúceho systému na vydávanie eurodlhopisov?

(EN) Keďže zavedenie európskeho mechanizmu pre stabilitu sa očakáva v júni 2013, kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní finančnej stability v eurozóne zohráva európsky nástroj finančnej stability (ENFS). Aby bol ENFS schopný hrať túto úlohu primeraným spôsobom, Komisia je pevne presvedčená, že ho treba posilniť s cieľom zvýšiť jeho účinnosť, dôveryhodnosť a pružnosť. Predovšetkým by sa mala upraviť celková efektívna úverová kapacita ENFS na celých 440 miliárd EUR zvýšením celkovej výšky záruk.

Komisia presadzuje pružný a širší súbor nástrojov pre ENFS (ako aj pre budúci európsky mechanizmus pre stabilitu). Komisia sa domnieva, že viac pružnosti v tejto oblasti by prispelo k zvýšeniu účinnosti mechanizmu a umožnilo na mieru šité zásahy podľa konkrétnej situácie v členských štátoch.

Komisia podporuje aj úsilie zamerané na zlepšenie úverových podmienok ENFS.

Už rok sa snažíme bojovať proti kríze v eurozóne. Medzi rôznymi návrhmi, ktoré sme počuli a o ktorých sme debatovali, je vytvorenie európskych dlhopisov. Napriek tomu, že tento návrh podporili mnohé členské štáty, predseda Komisie José Manuel Barroso a predseda Euroskupiny Jean-Claude Juncker, táto debata zatiaľ nepriniesla žiadne výsledky. Vzhľadom na vyššie uvedené, mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky:

Existuje formulácia umožňujúca vymedziť európske dlhopisy takým spôsobom, aby sa dospelo k dohode, ktorá bude konečne prijateľná (ako napríklad európske dlhopisy, ktorých cieľom je financovanie určitých rozvojových projektov alebo programov (projekty eurobondov))? Ak taká formulácia existuje, ako znie?

(EN) Po oznámení predsedu Komisie v prejave o stave Únie v Parlamente v septembri 2010 Komisia a Európska investičná banka (EIB) intenzívne pracovali na návrhu prípadného systému dlhopisov na projekty EÚ. Konzultačný dokument zainteresovaných strán s vypracovaným návrhom bol formálne predstavený na tlačovej konferencii, ktorú 28. februára 2011 zorganizovali komisár pre hospodárske a menové záležitosti a prezident EIB pán Maystadt.

Konzultácie budú prebiehať do 2. mája 2011 so záverečnou konferenciou 11. apríla 2011 a ich cieľom je umožniť Komisii, aby prípadne v júni 2011 stanovila návrh nasledujúceho viacročného finančného rámca.

Všeobecnou myšlienkou je umožniť projektovým spoločnostiam získavať finančné prostriedky na projekty infraštruktúry na kapitálových trhoch prostredníctvom vydávania dlhopisov ako doplnku k tradičným spôsobom získavania úverov.

Vhodné projekty by mali byť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, napríklad dlhodobé projekty infraštruktúry, ktoré sú vo veľkom verejnom záujme a majú príjmový potenciál.

Pritiahnuť dostatočné finančné prostriedky je ťažké z dôvodu rizík spojených s dlhodobou povahou takýchto projektov.

Na preklenutie tejto medzery vo financovaní prevezmú EÚ a EIB časť tohto rizika, aby sa uľahčilo súkromné financovanie dlhu a aby pre dlhodobých investorov na kapitálovom trhu mohlo byť investovanie do takýchto dlhodobých dlhopisov príťažlivé. Takýmito dlhodobými investormi sú napríklad poisťovacie spoločnosti a dôchodkové fondy.

Treba poznamenať, že EIB aj EÚ sa budú podieľať na súvisiacom riziku a na odmeňovaní, ale nebudú vydávať dlhopisy. Inými slovami, túto iniciatívu si netreba zamieňať s takzvanými eurobondmi, ako sa bežne označuje spoločné vydávanie dlhopisov členskými štátmi.

V roku 2010 bolo združenie Mercosur štvrtým najväčším hospodárskym blokom na svete s HDP vo výške 1 300 miliárd dolárov a 240 miliónmi obyvateľov. Najväčšou ekonomikou v zóne Mercosur je Brazília so 79 % HDP, po nej nasleduje Argentína s 18 %, Uruguaj s 2 % a Paraguaj s 1 %. Európska únia je najväčším investorom a obchodným partnerom združenia Mercosur, pričom hlavné investície sú v oblasti bankovníctva, v telekomunikáciách, finančnom sektore a priemysle. Rokovania o uzatvorení dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur majú preto v tejto súvislosti mimoriadny význam pre hospodársky rozvoj oboch partnerov.

Mohla by Komisia uviesť, v akom štádiu sa nachádzajú tieto rokovania, ktoré sú hlavné ťažkosti , ktoré vznikli počas rokovaní, a aké sú etapy a časový plán na uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur?

(EN) EÚ rokuje so združením Mercosur o dohode o pridružení, ktorá pozostáva z troch kapitol: politickej, hospodárskej a obchodnej. Rokovania pokračovali v máji minulého roka na samite EÚ – Mercosur. Odvtedy sa uskutočnili tri kolá rokovaní. Doteraz sa však rokovania sústredili na pravidlá, ako sú sanitárne požiadavky, technické prekážky, nástroje na ochranu obchodu alebo všeobecné pravidlá pre služby a vládne verejné obstarávanie. O prístupe na trhy sa zatiaľ vôbec nerokovalo.

Po každom kole sa posielali písomné správy, ako aj aktualizované texty Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) a výboru Rady pre obchodnú politiku.

Aj keď je ešte príliš skoro na určovanie hlavných ťažkostí týchto rokovaní, je zrejmé, že problematické budú rokovania o prístupe na trhy, najmä v oblasti poľnohospodárstva.

Komisia môže uistiť Parlament, že si je plne vedomá citlivosti európskych odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva. Preto združeniu Mercosur stále vysvetľujeme – od samého začiatku rokovaní –, že pre určité poľnohospodárske výrobky nebudeme schopní úplne liberalizovať obchod so združením Mercosur. Jedným z týchto výrobkov je hovädzie mäso.

Je však dôležité nezabúdať, že aj EÚ má v poľnohospodárstve ofenzívne záujmy a mala by sa preto tiež usilovať o zrušenie dovozných ciel na agropotravinárske výrobky, ktoré existujú v krajinách združenia Mercosur.

Aj keď poľnohospodárstvo bude zložitou oblasťou rokovaní, Komisia očakáva rovnakú situáciu v prípade rokovaní o prístupe na trh v krajinách združenia Mercosur pre priemyselné výrobky a služby z krajín EÚ.

EÚ a združenie Mercosur teraz na oboch stranách interne pripravujú ponuky prístupu na trhy. Keď budú tieto ponuky pripravené, prijme sa rozhodnutie o najlepšom načasovaní ich súbežnej výmeny.

Na záver, Komisia si je plne vedomá obáv, ktoré vyjadrila vážená pani poslankyňa, ako aj tých, ktoré vyjadrujú poľnohospodári v EÚ. Ide o to, že je potrebné, aby dovážané výrobky spĺňali rovnaké normy kvality ako tovary vyrobené v EÚ.

V tejto súvislosti chce Komisia zdôrazniť, že všetky poľnohospodárske výrobky, ktoré sa dostanú na trh EÚ, musia spĺňať dovozné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, ako aj určité aspekty dobrých životných podmienok zvierat. Tieto dovezené výrobky sa preto považujú za bezpečné.

Komisia môže zaručiť, že dohoda EÚ – Mercosur, tak ako žiadna iná dvojstranná obchodná dohoda, nepovedie k zníženiu dovozných požiadaviek EÚ.

Normy bezpečnosti zvierat, rastlín a potravín, ktoré sa vzťahujú na obchod s tretími krajinami, si zaslúžia osobitnú pozornosť a budeme sa nimi počas rokovaní zaoberať. Komisia je odhodlaná rokovať o začlenení noriem EÚ a zaviesť programy technickej spolupráce do budúcej dohody o pridružení EÚ – Mercosur.

Termíny troch nasledujúcich kôl rokovaní už boli naplánované na marec, máj a júl 2011, striedavo v Bruseli a v Paraguaji. Cieľom Komisie momentálne zostáva ukončenie rokovaní do konca roka 2011.

Keďže na marec je naplánované stretnutie EÚ a krajinami združenia Mercosur, môže Komisia podať správu o výsledkoch posledných troch kôl týchto stretnutí?

Komisia uviedla, že táto dohoda bude komplexná a ambiciózna, pôjde nad rámec povinností stanovených Svetovou obchodnou organizáciou a zahrnie citlivé otázky týkajúce sa konkrétnych produktov a odvetví.

Môže Komisia poskytnúť ďalšie informácie o tom, aké kroky podniká s cieľom zabezpečiť, aby sa riadne zohľadnili záujmy európskych poľnohospodárov vrátane výrobcov hovädzieho mäsa a chovateľov hospodárskych zvierat? Ako Komisia zabezpečí, aby európski poľnohospodári neboli vytláčaní z trhu z dôvodu lacnejších produktov z dovozu, pri výrobe ktorých sa uplatňujú nižšie normy, pokiaľ ide o životné prostredie, dobré životné podmienky rastlín a zvierat a otázky týkajúce sa zdravia?

EÚ rokuje so združením Mercosur o dohode o pridružení, ktorá pozostáva z troch kapitol: politickej, hospodárskej a obchodnej. Rokovania pokračovali v máji minulého roka na samite EÚ – Mercosur. Odvtedy sa uskutočnili tri kolá rokovaní. Doteraz sa však rokovania sústredili na pravidlá, ako sú sanitárne požiadavky, technické prekážky, nástroje na ochranu obchodu alebo všeobecné pravidlá pre služby a vládne verejné obstarávanie. O prístupe na trhy sa zatiaľ vôbec nerokovalo.

Po každom kole sa posielali písomné správy, ako aj aktualizované texty Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) a výboru Rady pre obchodnú politiku.

Aj keď je ešte príliš skoro na určovanie hlavných ťažkostí týchto rokovaní, je zrejmé, že problematické budú rokovania o prístupe na trhy, najmä v oblasti poľnohospodárstva.

Komisia môže uistiť Parlament, že si je plne vedomá citlivosti európskych odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva. Preto združeniu Mercosur stále vysvetľujeme – od samého začiatku rokovaní –, že pre určité poľnohospodárske výrobky nebudeme schopní úplne liberalizovať obchod so združením Mercosur. Jedným z týchto výrobkov je hovädzie mäso.

Je však dôležité nezabúdať, že aj EÚ má v poľnohospodárstve ofenzívne záujmy a mala by sa preto tiež usilovať o zrušenie dovozných ciel na agropotravinárske výrobky, ktoré existujú v krajinách združenia Mercosur.

Aj keď poľnohospodárstvo bude zložitou oblasťou rokovaní, Komisia očakáva rovnakú situáciu v prípade rokovaní o prístupe na trh v krajinách združenia Mercosur pre priemyselné výrobky a služby z krajín EÚ.

EÚ a združenie Mercosur teraz na oboch stranách interne pripravujú ponuky prístupu na trhy. Keď budú tieto ponuky pripravené, prijme sa rozhodnutie o najlepšom načasovaní ich súbežnej výmeny.

Na záver, Komisia si je plne vedomá obáv, ktoré vyjadrili vážení poslanci, ako aj tých, ktoré vyjadrujú poľnohospodári v EÚ. Ide o to, že je potrebné, aby dovážané výrobky spĺňali rovnaké normy kvality ako tovary vyrobené v EÚ.

V tejto súvislosti chce Komisia zdôrazniť, že všetky poľnohospodárske výrobky, ktoré sa dostanú na trh EÚ, musia spĺňať dovozné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a rastlín, ako aj určité aspekty dobrých životných podmienok zvierat. Tieto dovezené výrobky sa preto považujú za bezpečné.

Komisia môže zaručiť, že dohoda EÚ – Mercosur, tak ako žiadna iná dvojstranná obchodná dohoda, nepovedie k zníženiu dovozných požiadaviek EÚ.

Normy bezpečnosti zvierat, rastlín a potravín, ktoré sa vzťahujú na obchod s tretími krajinami, si zaslúžia osobitnú pozornosť a budeme sa nimi počas rokovaní zaoberať. Komisia je odhodlaná rokovať o začlenení noriem EÚ a zaviesť programy technickej spolupráce do budúcej dohody o pridružení EÚ – Mercosur.

Termíny troch nasledujúcich kôl rokovaní už boli naplánované na marec, máj a júl 2011, striedavo v Bruseli a v Paraguaji. Cieľom Komisie momentálne zostáva ukončenie rokovaní do konca roka 2011.

Obchodná politika EÚ zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020, okrem iného aj uzatvárania dohôd o voľnom obchode. India, ktorej hospodárstvo je jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich na svete, sa v nasledujúcich rokoch stane kľúčovým strategickým partnerom Európskej únie. Vďaka dohode o voľnom obchode investičné príležitosti pre európske spoločnosti v Indii narastú a zvýši sa prístup na trhy pre európske aj indické firmy. Výhody obchodu s veľkou pravdepodobnosťou pomôžu miliónom Indov zvýšiť svoju životnú úroveň nad úroveň chudoby.

Keďže India prehlbuje svoje smerovanie k dosiahnutiu hospodárstva založenom na poznatkoch a inovácie v indickom hospodárstve zohrávajú väčšiu úlohu, investície inovatívnych európskych spoločností tiež pomôžu podporiť inovácie. Inovácie však závisia na správnom rámci práv duševného vlastníctva. Ak nie sú výsledky inovácií chránené, inovatívne spoločnosti nemajú motiváciu investovať.

Ako zohľadňuje Komisia význam práv duševného vlastníctva na inovácie v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode s Indiou?

(EN) Komisia súhlasí s tým, že obchodná politika EÚ musí zohrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020 prostredníctvom stimulácie rastu a pracovných miest. Uzavretie dohody o voľnom obchode s Indiou ponúka významnú príležitosť splniť tieto ciele.

Dohoda o voľnom obchode (DVO) s Indiou má veľký hospodársky a strategický význam. India je ako jedno z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev na svete dôležitým obchodným partnerom EÚ a čoraz silnejšou globálnou hospodárskou mocnosťou. Je spojením rastúceho trhu s viac ako 1 miliardou ľudí a miery rastu medzi 8 a 10 %.

Primeraná ochrana práv duševného vlastníctva (PDV) je rozhodujúcim prvkom našej stratégie konkurencieschopnosti v zahraničí.

Ak chce EÚ zostať konkurencieschopným hospodárstvom, musí sa spoliehať na inovácie, tvorivosť a exkluzivitu značky. To sú niektoré z hlavných porovnateľných výhod EÚ na svetovom trhu. EÚ preto potrebuje nástroje na zaručenie toho, aby bola táto porovnateľná výhoda na našich hlavných vývozných trhoch vrátane Indie primerane chránená.

Cieľom EÚ pri rokovaniach o PDV je zaistiť, aby európski inovátori mohli pôsobiť a konkurovať v právne bezpečnom a nediskriminačnom prostredí, a zaručiť spravodlivú úroveň ochrany inovácií, vynálezov a výtvorov.

Zlepší sa tým aj prístup európskych a indických spoločností na trhy a India bude môcť zvýšiť svoju vlastnú inovačnú kapacitu a príspevok ku globálnemu hospodárstvu.

Dôležitý prvok, na ktorý treba v tejto súvislosti pamätať, je úloha, ktorú India zohráva ako kľúčový poskytovateľ generických liekov rozvojovému svetu. EÚ sa preto postará o to, aby boli ustanovenia o PDV uvedené v DVO vyvážené a aby nijakým spôsobom neohrozili prístup k cenovo dostupným liekom v Indii a v ďalších rozvojových krajinách. Účinná ochrana PDV a prístup k liekom sa môžu a mali by sa vzájomne podporovať.

Je preto v záujme EÚ i Indie vytvoriť rozumné a vyvážené prostredie z hľadiska duševného vlastníctva, ktoré posilní rast, pomôže podnikaniu a umožní vytváranie pracovných miest v oboch hospodárstvach.

Podľa záverov dvoch európskych výskumných skupín môže aspartám zvýšiť riziko predčasných pôrodov a rakoviny pečene a pľúc.

Môže Komisia uviesť, či Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) poskytne v najbližších týždňoch stanovisko alebo správu k tejto problematike? Ak áno, nemohol by ho poskytnúť spoločne s novou aktualizovanou a súhrnnou štúdiou o tomto sladidle, keďže posledné stanovisko príslušného orgánu je z roku 2002?

(EN) Komisia zaznamenala nedávne štúdie T. Halldorssona⁽¹⁾ a M. Soffrittiho⁽²⁾ o možných účinkoch sladidiel, najmä aspartámu, na ľudské zdravie.

Keď sa Komisia dozvedela o týchto štúdiách, okamžite požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) o ich bezodkladné vyhodnotenie.

Úrad 28. februára 2011 zverejnil výsledok tohto hodnotenia vo vyhlásení⁽³⁾, v ktorom sa uvádza, že informácie uvedené v týchto článkoch nedávajú dôvod na prehodnotenie doterajších hodnotení bezpečnosti aspartámu ani iných sladidiel.

EFSA pravidelne skúma bezpečnosť sladidiel a najmä aspartámu. Odkedy úrad EFSA vydal svoje prvé stanovisko k aspartámu v roku 2002, vyhodnotil viaceré štúdie o aspartáme uverejnené v literatúre, pričom sa vždy opätovne potvrdila bezpečnosť aspartámu.

EFSA bude aj naďalej monitorovať vedeckú literatúru s cieľom identifikovať nové vedecké poznatky o sladidlách, ktoré by mohli nasvedčovať možnému riziku pre zdravie človeka alebo inak ovplyvniť hodnotenie bezpečnosti sladidiel.

Na základe týchto zistení Komisia nepovažuje za vhodné žiadať EFSA o nové celkové prehodnotenie aspartámu. V rámci programu prehodnotenia všetkých v súčasnosti autorizovaných prídavných látok ustanovenom nariadením Komisie (EÚ) č. 257/2010⁽⁴⁾ sa predpokladá, že všetky sladidlá sa prehodnotia do 31. decembra 2020.

Jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje, aby Únia zostala konkurencieschopná, je rozvoj inovácie, t. j. vytváranie silnej pridanej hodnoty. V nových členských štátoch Európskej únie určitý počet malých inovatívnych podnikov vyvíja výrobky, ktoré zodpovedajú týmto kritériám. Tieto podniky však nemajú dlhú tradíciu v oblasti predaja, a to im bráni v tom, aby mohli byť konkurencieschopné v EÚ, ako aj mimo nej.

Plánuje Komisia navrhnúť opatrenia alebo osobitné podporné činnosti pre tieto inovačné spoločnosti, ktoré si želajú vytvárať alebo posilňovať svoje malé a stredné podniky v EÚ a mimo nej? Aké konkrétne výsledky sa očakávajú v tejto oblasti?

(FR) Pomoc malým a stredným podnikom (MSP) lepšie využívať príležitosti ponúkané jednotným trhom je jednou zo základných zásad iniciatívy Small Business Act pre Európu (SBA). Zostane to aj jednou z prioritných oblastí činnosti v rámci revízie SBA prijatej 23. februára 2011. Navyše iniciatíva Inovácia v Únii je jednou z vlajkových iniciatív stratégie Európa 2020. Komisia vo svojom oznámení zo 6. októbra 2010⁽¹⁾ predstavila balík opatrení zameraných na lepšie využitie inovatívnych myšlienok na trhu, ako sú napríklad vytvorenie jednotného trhu s inováciami a podpora odvetví s veľkým tvorivým potenciálom.

Navyše jedným z najúčinnejších spôsobov podpory činnosti inovačných podnikov je zlepšenie ich prístupu k financovaniu. V období rokov 2007 – 2010 viedol rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) vďaka opatreniam na uľahčenie prístupu podnikov s veľkým inovačným potenciálom k rizikovému kapitálu k investíciám do 129 rýchlo rastúcich podnikov s pákovým efektom rovným sedemnásobku príspevku z rozpočtu EÚ. Navyše vďaka iniciatíve JEREMIE aj štrukturálne fondy prispievajú k financovaniu MSP s inovačným potenciálom.

Po prvé, prostredníctvom účasti na siedmom rámcovom programe sú MSP samotné schopné vytvárať vlastné siete s cieľom získať ľahší prístup na medzinárodný trh a efektívnejšie spolupracovať s inými inovatívnymi hráčmi. Po druhé, 20 000 MSP využíva priamu podporu vo výške 5 miliárd EUR.

Na obdobie rokov 2014 – 2020 si Komisia stanovila cieľ vytvoriť finančné nástroje na dosiahnutie výrazného nárastu súkromného financovania a odstránenie medzier na trhu, pokiaľ ide o investície do výskumu a inovácií. Príspevky z rozpočtu EÚ by mali vytvoriť podstatný pákový efekt a nadviazať na úspech siedmeho rámcového programu a CIP. Komisia bude spolupracovať s Európskou investičnou bankou, vnútroštátnymi finančnými sprostredkovateľmi a súkromnými investormi s cieľom, po prvé, investovať do prenosu znalostí a do začínajúcich podnikov, po druhé, poskytnúť rizikový kapitál rýchlo rastúcim firmám expandujúcim na európske a globálne trhy, a po tretie, poskytnúť úvery inovatívnym MSP.

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že 9. februára 2011 Komisia uverejnila zelenú knihu o spoločnom strategickom rámci s názvom Od výziev k príležitostiam: smerom k spoločnému strategickému rámcu pre financovanie výskumu a inovácií EÚ⁽²⁾.

Komisia nabáda zainteresované strany, ktoré chcú prezentovať svoje pripomienky, aby sa do 20. mája 2011 zúčastnili na verejnej konzultácii o tejto problematike na webovej stránke http://ec.europa.eu/research/csfri/index_en.cfm#" .

Ďalšie okruhy opatrení sa snažia vytvoriť pevnejšie spojenie medzi inovatívnymi podnikmi a vhodnými investormi na nadnárodnej úrovni a do roku 2012 umožniť fondom rizikového kapitálu založeným v ktoromkoľvek členskom štáte voľne pôsobiť a investovať v celej EÚ. Navyše v rámci finančného fóra MSP sa Komisia okrem iného bude zaoberať konkrétnymi problémami financovania, s ktorými sa stretávajú malé inovatívne spoločnosti.

Nový Akt o jednotnom trhu tiež uznáva potrebu vytvoriť prostredie, v ktorom by sa MSP darilo. Boli navrhnuté konkrétne opatrenia na zlepšenie prístupu MSP na kapitálové trhy a na zjednodušenie administratívneho prostredia.

Komisia chce tiež MSP lepšie oboznámiť s informačnými a podpornými službami, aby im uľahčila prístup k cezhraničným obchodným aktivitám. Na tieto účely budú mobilizované existujúce siete a nástroje, ako sú Enterprise Europe Network, Solvit, portál Vaša Európa – Podniky a Európsky portál pre malých podnikateľov.

Oznámenie zamerané na zvýšenie podpory MSP na trhoch mimo EÚ sa plánuje na štvrtý štvrťrok roku 2011.

V otázke predloženej Komisii 29. júla 2010 týkajúcej sa škandálu súvisiaceho so zmluvami uzatvorenými medzi spoločnosťou Siemens a nemocnicami som sa Komisie spýtal, či má v úmysle požadovať závery skupiny zdravotných inšpektorov o vykonanej kontrole, aby ich mohli príslušné útvary Komisie preskúmať a informovať útvary úradu OLAF. Odpoveď Komisie z 28. septembra 2010 znela takto: „Komisia plánuje predložiť gréckym orgánom žiadosť o prístup k záverom skupiny zdravotných inšpektorov týkajúcim sa udelenia zákazky spoločnosti Siemens AG. Komisia preskúma poskytnuté informácie a prijme potrebné opatrenia.“

Mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky: Domnieva sa, že využitie veľmi obšírneho postupu udelenia zákazky bolo oprávnené? Pristúpi k vyšetrovaniu, aby zistila, či došlo k fakturácii nad rámec vynaložených prostriedkov faktúry nadsadené a či boli použité nekalé postupy pri nákupe tovaru a poskytovaní služieb? Aké opatrenia boli prijaté na základe analýzy uvedených záverov?

(EN) Komisia chce informovať váženého pána poslanca Parlamentu, že skúma záležitosť, ktorej sa týka otázka. Vzhľadom na zložitosť prípadu však vyšetrovanie stále pokračuje. Komisia bude čo najskôr informovať váženého pána poslanca o výsledkoch.

Komisia nepochybne vie o čínskej kontroverznej politike jedného dieťaťa. Jeden z občanov ma upozornil na znepokojujúcu sériu udalostí v meste Puning, ktoré sa nachádza v juhočínskej provincii Guangdong. Úradníci z oddelenia pre štátom plánovanú rodinu údajne prišli zatknúť príbuzných (vrátane detí a starých ľudí) ženy, ktorá porodila viac ako jedno dieťa. Zadržaní rodinní príslušníci boli väznení v neľudských podmienkach a nesmierne trpeli, až kým dotyčná žena nesúhlasila pod silným citovým nátlakom s tým, že navštívi zdravotné stredisko, kde sa podrobí tzv. nápravnej operácii, čo je eufemizmus pre nútenú sterilizáciu. Môže sa Komisia vyjadriť k spôsobu, akým Čína uplatňuje svoju kontroverznú politiku jedného dieťaťa? Súhlasí Komisia s tým, že čínske orgány zjavne porušujú množstvo ustanovení medzinárodného humanitárneho práva?

(EN) EÚ spomenula otázku vykonávania čínskej politiky obmedzenia pôrodnosti a nútených sterilizácií pred čínskymi orgánmi pri viacerých príležitostiach. Naposledy v rámci dialógu EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil v máji 2010, Čína upozornila na to, že nútená sterilizácia nie je politikou vlády a že všetci úradníci, ktorí nariadili nútené sterilizácie na miestnej úrovni, budú okamžite podrobení disciplinárnym opatreniam.

EÚ je aj tak znepokojená početnými prichádzajúcimi správami o miestnych úradníkoch, ktorí nútene sterilizujú ľudí tak, ako sa to stalo aj v meste Puning v provincii Guangdong. Nútené sterilizácie by okrem iného predstavovali porušenie článku 16 odseku 1 písm. e) Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý podpísala aj Čína. EÚ nepodporuje politiku nútenej kontroly pôrodnosti v Číne. Otázku nútených sterilizácií plánuje predložiť v rámci nasledujúceho dialógu EÚ a Číny o ľudských právach.

Európske inštitúcie sa opakovane zaviazali k obsiahlej ochrane významných európskych vodných tokov. Toto posilnilo povedomie verejnosti o tom, že každé stavebné opatrenie predstavuje nezvratný zásah do biodiverzity rieky vyhlásenej za kultúrne dedičstvo UNESCO – ďalší dôvod na to, aby sa k tejto téme pristupovalo politicky veľmi citlivo.

Predloží Komisia vzhľadom na tieto skutočnosti plán financovania a kalendár, ktorý v dotknutých regiónoch zaručí komplexné riadenie informácií o splavnosti a zdroje šetriacu optimalizáciu dopravy so zreteľom na ekologické a sociálne faktory dostatočne včas pred tým, ako prídu bagre? Ako vysvetlí Komisia, že v akčnom pláne bolo stanovené, že lode kategórie VI sa majú na Dunaji plaviť priebežne, čo je v rozpore napríklad s úsilím vo Vilshofene–Straubingu o nájdenie šetrnejšieho variantu výstavby?

(EN) Pokiaľ ide o splavnosť a optimalizáciu dopravy, Komisia podporuje vypracovanie a spustenie riečneho informačného systému, ktorý kapitánom plavidiel a orgánom na pevnine poskytne podrobné informácie o splavnosti vodného toku a informácie na účely riadenia dopravy.

V oznámení o Stratégii Európskej únie pre podunajskú oblasť⁽¹⁾ sa uvádza: „odstrániť existujúce prekážky brániace splavnosti rieky tak, aby do roku 2015 umožňovala celoročnú plavbu plavidiel typu VIb“. Označenie „plavidlá typu VIb“ pochádza z medzinárodnej klasifikácie európskych vnútrozemských vodných ciest Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov⁽²⁾ a znamená „tlačený konvoj s jedným tlačným remorkérom a štyrmi vlečnými člnmi“. Takéto je prevažné usporiadanie plavidiel na Dunaji. Väčšina Dunaja je splavná pre plavidlá typu VIb.

V rovnakom dokumente sa uvádza aj to, že „Komisia je pevne presvedčená, že v záujme sústredenia snáh a stanovenia ich priorít je nevyhnutné stanoviť si ciele“. Tieto ciele sa teraz ďalej rozpracúvajú v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a budú dokončené pred zasadnutím Európskej rady v júni 2011. Ciele, ktoré boli zahrnuté v dokumente, preto slúžia ako príklady. Pri konkrétnom prípade cieľa splavnosti, na ktorý upozorňuje vážený pán poslanec, Komisia už začala viesť rozsiahle diskusie s príslušnými partnerskými krajinami s cieľom poskytnúť pružnejší prístup ku konkrétnym situáciám, akou je úsek Straubing – Vilshofen tak, ako to požaduje spoločné vyhlásenie o usmerneniach pre rozvoj vnútrozemskej navigácie a ochranu životného prostredia v povodí rieky Dunaja.

Na druhej strane, opatrenia zamerané na odstránenie týchto prekážok treba zhodnotiť v hodnotení vplyvu na životné prostredie podľa prírodných vlastností, morfológie a hydrológie daného úseku. Riešenia určené na zlepšenie splavnosti bude potrebné zosúladiť s inými cieľmi, napríklad s cieľom dosiahnutia dobrého stavu vody a redukcie prerušovania plynulého toku vody z dôvodu migrácie rýb. Toto sa prejavuje v oznámení a akčnom pláne týkajúcom sa Stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť.

V prípade konkrétneho úseku Straubing – Vilshofen sa s podporou Komisie práve vypracúva štúdia, z ktorej budú vychádzať akékoľvek ďalšie rozhodnutia.

Policajné orgány Maďarska zrušili povolenie na organizáciu tohtoročného pochodu Pride Parade v Budapešti. Organizátori tohto podujatia žiadali o povolenie zmeniť trasu tak, aby viedla popri parlamente, táto žiadosť však bola zamietnutá. O niekoľko dní neskôr polícia pochod úplne zakázala.

Požiada Komisia o vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo povolenie na usporiadanie Pride Parade v Budapešti zrušené?

Mohla by Komisia uviesť, aké opatrenia prijme na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty rešpektovali práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, a to vzhľadom na nedávnu správu EÚ, v ktorej sa uvádza, že v EÚ stále dochádza k násilným trestným činom a diskriminácii z nenávisti?

Organizátori pochodu Pride Parade mali v úmysle otvorene kritizovať nový maďarský mediálny zákon. Má táto skutočnosť vplyv na to, ako Komisia vníma vývoj v oblasti tohto mediálneho zákona?

(EN) Sloboda pokojného zhromažďovania, ktorú zaručujú článok 12 Charty základných práv Európskej únie a Európsky dohovor o ľudských právach, je súčasťou zásad, na ktorých je založená Európska únia. Podľa článku 51 tejto charty sú jej ustanovenia určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.

Záležitosti týkajúce sa organizácie verejných zhromaždení v členských štátoch a bezpečnosti osôb, ktoré sa zúčastňujú takýchto podujatí, patria do kompetencie členských štátov. Komisia nemá právomoc zasahovať do toho, ako členské štáty organizujú verejné zhromaždenia. V tejto súvislosti je teda iba na členských štátoch, aby zaručili dodržiavanie svojich záväzkov v oblasti základných práv, ako vyplýva z medzinárodných dohôd a vnútroštátnych právnych predpisov.

Komisia sa dozvedela, že Metropolitný súd v Budapešti zrušil 18. februára 2011 rozhodnutie polície z 11. februára, ktorá zrušila povolenie na organizáciu pochodu Pride Parade v Budapešti, ktorý bol naplánovaný na 18. júna 2011. Komisia plne dôveruje ochote maďarských orgánov a všetkých členských štátov zabezpečiť dodržiavanie základných práv v zmysle ich vlastných ústav a medzinárodných záväzkov.

Komisia opakuje svoj záväzok bojovať proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v plnom rozsahu právomocí, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv. Pokiaľ ide o opatrenia prijaté v tomto smere, Komisia by chcela upozorniť váženého pána poslanca na svoju odpoveď na písomnú otázku P-338/11, ktorú predložil pán Cashman⁽¹⁾.

Situácia týkajúca sa organizovania pochodu Pride Parade neovplyvňuje hodnotenie príslušných ustanovení maďarského mediálneho zákona.

Množstvo lekárskych výskumných ústavov v EÚ umožňuje párom splnenie túžby po dieťati prostredníctvom náhradného materstva. Táto reprodukčná metóda je povolená alebo zákonom upravená vo viacerých členských štátoch, zatiaľ čo v iných členských štátoch je zákonom zakázaná, a teda trestná. Takéto rozdielne zákonné podmienky v EÚ podporujú obchodovanie s technikami náhradného materstva, okrem iného a obzvlášť z tretích krajín alebo do nich. V tejto citlivej záležitosti sa v rámci EÚ vyžaduje koordinovaný prístup.

Mohla by Komisia poskytnúť prehľad legislatívnych podmienok, pokiaľ ide o náhradné materstvo v 27 členských štátoch?

Je Komisia s ohľadom na zásadu subsidiarity pripravená prijať príslušnú iniciatívu s cieľom preskúmať, ako možno v EÚ v krátkom čase dosiahnuť lepšiu dohodu?

Aké stanovisko zaujíma Komisia k názoru, že náhradné materstvo je prijateľné výlučne v prípadoch zdravotnej núdze?

Domnieva sa Komisia, že deti, ktoré prišli na svet prostredníctvom náhradného materstva, by mali mať podobnú zákonnú ochranu ako adoptované deti?

(EN) Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie nedávajú Európskej únii právomoci prijímať právne predpisy týkajúce sa harmonizácie právnych predpisov jednotlivých členských štátov o spôsoboch reprodukcie prostredníctvom náhradných matiek. Z tohto dôvodu je povinnosťou členských štátov regulovať túto záležitosť podľa vlastných spoločenských a kultúrnych tradícií.

Vzhľadom na to, že táto záležitosť nepatrí do pôsobnosti Komisie, nezhromažďuje Komisia informácie o právnej situácii v oblasti náhradného materstva v 27 členských štátoch, a preto nedokáže poskytnúť prehľad o príslušných právnych rámcoch jednotlivých členských štátov.

Komisia nemá v úmysle skúmať koordináciu otázky náhradného materstva v EÚ.

Vzhľadom na to, že táto otázka nepatrí do pôsobnosti Komisie, nedokáže sa vyjadriť k tretej a štvrtej otázke váženého pána poslanca.

Komisia by chcela váženého pána poslanca informovať o tom, že sleduje vývoj v oblasti náhradného materstva na medzinárodnej úrovni, pretože Európska únia je plným členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom. Táto otázka bola spomenutá v júni 2010 počas práce osobitného výboru na praktickom vykonávaní Haagskeho dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z 29. mája 1993, ktorý odporúčal, aby Haagska konferencia vykonala ďalšie štúdie týkajúce sa právnych vecí súvisiacich s náhradným materstvom.

Podľa ministerstva zdravotníctva v krajine funguje 97 zariadení sociálnej starostlivosti, ktoré vykazujú veľké nedostatky, a zo 6 203 štatutárnych pracovných miest nie je obsadených 3 244 (t. j. 52,12 %). V tomto roku bolo verejné financovanie určené na sociálnu starostlivosť znížené o 168 miliónov EUR. Nedávno schválený zákon v oblasti zdravia a sociálnej starostlivosti stanovuje poplatky za hospitalizáciu v zariadeniach sociálnej starostlivosti a stropy podpory nezávislosti zdravotne postihnutých osôb, ktoré pre mnohé z týchto osôb predstavujú riziko, že sa doslova ocitnú na ulici.

Odsudzuje Komisia politiku rozpočtových obmedzení v oblasti zdravia a sociálnej starostlivosti v Grécku, ako aj privatizácie a nezapojenie štátu v tejto oblasti?

(EN) Komisia citlivo vníma otázky, ktoré spomenul vážený pán poslanec. Pripomína, že tvorba politík v oblasti zdravia a sociálnej starostlivosti a aj pridelený rozpočet sú vo výlučnej zodpovednosti členských štátov. Preto Komisia pripomína, že Charta základných práv Európskej únie ustanovuje, že „pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“.

Komisia si uvedomuje vplyv úsporných opatrení, ktoré musí Grécko prijať, na štátne zariadenia sociálnej starostlivosti. Z tohto dôvodu Komisia dôrazne podporuje Grécko v tom, aby v plnom rozsahu využilo štrukturálne fondy na podporu tvorby politík v oblasti zdravia a sociálnej starostlivosti. V Grécku sa EÚ podieľa na financovaní aktivít prostredníctvom operačných programov národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013 vzťahujúcich sa na infraštruktúru v oblasti zdravia a starostlivosti, modernizácie systému duševného zdravia, podpory sociálneho začleňovania zraniteľných skupín, zlepšenia kvality života a posilnenia sociálnej súdržnosti.

V kontexte otvorenej metódy koordinácie v sociálnej ochrane a sociálnom začleňovaní Komisia napokon podporuje členské štáty v úsilí zameranom na dosiahnutie pokroku pri plnení spoločných cieľov týkajúcich sa zdravia a dlhodobej starostlivosti.