Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/0156(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0298/2010

Rozpravy :

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní
PV 23/06/2011 - 12.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0282

Rozpravy
Štvrtok, 24. marca 2011 - Brusel Verzia Úradného vestníka

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vysvetlenia hlasovania.

 
  
  

Správa: Elmar Brok, Roberto Gualtieri (A7-0052/2011)

 
  
MPphoto
 

  Siiri Oviir (ALDE).(ET) Z koncepcie spolupráce v Európe vyplýva myšlienka, že eurozóna sa môže v podstate uberať len dvoma smermi: môže sa buď posilniť, alebo rozpadnúť. V súčasnej hospodárskej situácii je potrebná praktická a rozhodná politická reakcia. Podporujem vytvorenie mechanizmu pre stabilitu a rovnako som podporil aj správu, ktorá pripravuje pôdu pre právny rámec umožňujúci vytvorenie tohto mechanizmu.

 
  
MPphoto
 

  Marian Harkin (ALDE). – Včera sme hlasovali o trvalom mechanizme pre stabilitu a neboli sme úspešní. Stiahol sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33, ktorý by fondu umožnil kupovať dlhopisy na sekundárnych trhoch. Parlament, ako aj Európska rada doposiaľ odmietali prijať ťažké rozhodnutia. Áno, ide o zložité rozhodnutia, no práve ony rozhodnú o budúcnosti alebo o páde eurozóny.

Strkáme hlavu do piesku ako pštros. Nenachádzame sa len v menovej kríze. Máme aj bankovú krízu a krízu štátnych dlhov. Aj napriek tomu neustále prikladáme na hlboké rany iba náplasť.

Naša krajina, Írsko, znáša neprijateľný dlh. To všetko preto, lebo nemecké, francúzske, írske, britské a iné banky konali ako kasína, ako aj z dôvodu laxnej regulácie a neexistujúceho dohľadu. Nedobytný dlh sa stal dlhom občanov. Nenazvem ho štátnym dlhom, ide o dlh občanov. K tomuto všetkému došlo priamo pred očami Európskej centrálnej banky (ECB), pričom úrokové miery boli úplne neprimerané. Očakáva sa, že to všetko budú riešiť írski občania. Nikto nie je pripravený postaviť sa realite. Dlh je neudržateľný. Prostredníctvom pomoci sa pokúšame kúpiť čas. Potrebujeme však výraznú reštrukturalizáciu.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Vytvorenie trvalého mechanizmu krízového riadenia pre Európu je opodstatnené z hľadiska budúcich hospodárskych a finančných kríz. Krízy nechce nikto, určite k nim však bude dochádzať a je potrebné pripraviť sa na najhoršie.

Je poľutovaniahodné, že plán spočíva vo vytvorení tohto mechanizmu krízového riadenia mimo inštitúcií EÚ. Mechanizmus by sa mal v súčasnosti inštitúciám EÚ priblížiť čo najviac. Je tiež dôležité a správne, aby sa do tohto mechanizmu mohli zapojiť aj Spojené kráľovstvo a Švédsko, krajiny, ktoré nepatria do eurozóny.

Podporujem pokusy o zintenzívnenie koordinácie v oblasti hospodárskej politiky v Európe a názor, že ak sa majú ukladať sankcie, bude o nich rozhodovať Komisia, budú sa uplatňovať automaticky a nestanú sa predmetom diskusií alebo handrkovania.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Myslel som si, že po dvanástich rokoch v tomto Parlamente ma už nič nemôže vyviesť z miery. Šokoval ma však tón, ktorým pán Brok včera predstavil svoju správu. Nešokovala ma arogancia alebo strata kontaktu s realitou, či dokonca pohŕdanie verejnou mienkou, ale hanebnosť. Veľmi výrečne uviedol, že sa musíme vyhnúť zvyčajnému postupu revízie zmluvy, pretože v opačnom prípade by v niektorých členských štátoch mohlo dôjsť k referendám. Ide tu o zjavné pohŕdanie voličmi, ktoré európske elity v súčasnosti dávajú bežne najavo.

S verejnou mienkou sa nezaobchádza ako s dôvodom na zmenu smerovania, ale ako s prekážkou, ktorú je potrebné prekonať. Nemôžem si pomôcť, ale pripomína mi to slová krajana pána Broka po povstaní vo východnom Berlíne. Nebolo by preto jednoduchšie túto skupinu ľudí rozpustiť a zvoliť miesto nich iných?

 
  
MPphoto
 

  Syed Kamall (ECR). – Jedným z problémov, ktorý vyplýva z jednotnej meny a ktorý má mnoho jednotlivých členských štátov s rozličným tempom hospodárskych cyklov, spočíva v tom, že nemá zmysel mať jeden súbor úrokových mier v prípade, keď sa líšia rozhodnutia o vynakladaní finančných prostriedkov. Výsledok tohto javu sa očividne dostavil, keďže vidíme problémy, v ktorých sa nachádza eurozóna. Okrem toho musia vlády pochopiť, že nemôžu mať vyššie výdavky ako príjmy. Keď vlády postupujú takýmto spôsobom a falšujú účty alebo keď si neplnia úlohy týkajúce sa správy ekonomických záležitostí a hospodárskej disciplíny, do problémov sa dostávajú ostatní.

Je samozrejmé, že chceme silnú eurozónu, a pre tie členské štáty, ktoré sa nachádzajú mimo nej. Aj naďalej chceme obchodovať s krajinami v eurozóne. Slabšie euro pre nás nie je prospešné. Zároveň je však potrebné dať veľmi jasne najavo, že krajiny v eurozóne by mali svoje problémy riešiť samy a nespoliehať sa na ostatných. Želám eurozóne veľa šťastia, poučte sa však, prosím, a nemíňajte viac peňazí, ako zarobíte.

 
  
MPphoto
 
 

  Ashley Fox (ECR). – V mene skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov chcem dať jasne najavo, že sme za európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorý sa vytvoril. Hlasovali sme však proti správe pánov Broka a Gualtieriho, pretože toto stanovisko nebolo v súlade so závermi, ku ktorým dospela Rada.

V správe pánov Broka a Gualtieriho išlo o to, aby Európsky parlament a Komisia účinným spôsobom zasahovali do medzivládneho mechanizmu. Je úplne na mieste, aby mal tento mechanizmus medzivládny charakter, pretože sa naň vyčleňuje obrovské množstvo finančných prostriedkov. Ministri jednotlivých členských štátov, ktorí sa zodpovedajú svojim národným parlamentom: to je správny spôsob zodpovednosti. Podstatou celej krízy eura, samozrejme, nie je problém eura, ale problém týkajúci sa vlád, ktoré míňajú príliš veľké množstvo peňazí svojich daňových poplatníkov.

 
  
  

Správa: Artur Zasada (A7-0046/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Syed Kamall (ECR). – Vítam ukončenie druhej etapy dohody o otvorenom nebi medzi USA a EÚ. Myslím si, že sme dosiahli pokrok. Medzi nami sú však zjavne aj takí, ktorým ide o väčšiu liberalizáciu a o to, aby sme sa zbavili protekcionizmu, ktorý toto priemyselné odvetvie v mnohých smeroch brzdí. Bol by som rád, keby USA odstránili svoje prekážky alebo obmedzenia zahraničného vlastníctva, a myslím si, že pre cestujúcich z celého sveta by bolo prospešné, keby sa uzatvorilo väčšie množstvo dohôd o otvorenom nebi.

Vzdávam hold aj tieňovej spravodajkyni skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Jackie Fosterovej, ktorá je v tejto oblasti odborníčka a ktorá pracovala v oblasti leteckej dopravy, ako aj vo Výbore pre dopravu. Myslím si však, že je veľmi dôležité, aby sme aj naďalej presadzovali liberalizáciu, a to nielen v rámci dohody medzi EÚ a USA, ale aj na rozvíjajúcich sa trhoch v Ázii. Z uvedeného dôvodu vítam dnešný pokrok v súvislosti s dohodou medzi EÚ a Vietnamom. Kiežby sme aj naďalej pokračovali v zlepšovaní prístupu na rastúce svetové trhy.

 
  
  

Správa: Francesca Balzani (A7-0058/2011)

 
  
MPphoto
 

  Francesco De Angelis (S&D).(IT) V prvom rade by som chcel poďakovať pani spravodajkyni Balzaniovej za vynikajúcu prácu, ktorú odviedla. Pokiaľ ide o podstatu tejto záležitosti, myslím si, že v rámci tejto iniciatívnej správy sú zásadné štyri body.

Prvý z nich je všeobecný a ide o výslovnú zmienku o rozpočte Európskej únie a o jeho prerozdeľovacej povahe, ktoré predstavujú základ európskej solidarity. Druhý bod, ktorý je konkrétny, opätovne potvrdzuje zásadu, že v prípade nesplatených záväzkov, ktoré dosahujú mimoriadnu výšku predovšetkým v oblasti súdržnosti, je potrebné uskutočniť platby a nie jednoducho znížiť ich úroveň, ako navrhuje Rada. V treťom bode sa uvádzajú určité pochybnosti, ktoré sú podľa mňa celkom pochopiteľné a ktoré sa týkajú účinnosti kritéria pre prognózy, ktoré je založené na výkonnosti v predchádzajúcom roku. Štvrtý bod predstavuje naliehavú žiadosť, aby Komisia vypracovala návrhy na vytvorenie nových zdrojov. Nové zdroje pritom musia byť určené predovšetkým na boj proti pretrvávajúcim následkom krízy s výrazným a účinným záväzkom v súvislosti s politikami v oblasti inovácií, výskumu a rastu, pokiaľ ide o hospodárstvo, produktivitu a zamestnanosť v celej Európe.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Iacolino (PPE).(IT) V takomto dôležitom období je dokument, ktorý sme dnes prijali, určite založený na kritériách zdravého rozumu a zmysluplnosti. Podpora stratégie Európa 2020 je nepochybne nielen znakom dôveryhodnosti, ale aj súladu činností Parlamentu. Prostredníctvom zoznamu poukazujúceho na priority zásahov je však potrebné ďalej posilniť počet dôležitých kritérií a usmernení.

V súčasnosti, v takomto chúlostivom období, v ktorom ťažkosti v Stredomorí, ale predovšetkým v Japonsku priamo súvisia s rýchlo sa meniacou situáciou, je potrebné mať autoritatívny a dôveryhodný Parlament, ako aj reakcie, ktoré poskytujú podporu rastu, konkurencieschopnosti a inteligentnej udržateľnosti v rámci opatrení, ktoré je potrebné prijať.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (EFD).(IT) Ako odznelo pred chvíľou, myslím si, že v takomto chúlostivom období pre financie členských štátov Európy by som chcel vyjadriť varovanie v súvislosti s výdavkami, o ktorých sa rokuje vo Výbore pre rozpočet. Ide o prekvapujúci prípad obrovských výdavkov vyčlenených pre Dom európskej histórie. Myslím si, že keby sme ich schválili, bola by to hanba.

Už vlastníme budovu Eastman, len na náklady na jej obnovu sa však vyčlenilo 26 miliónov EUR až 31 miliónov EUR a okrem toho 3,3 milióna EUR len na samotné plány. Fixné náklady dosahujú výšku viac ako 3 milióny EUR, kým variabilné náklady dosahujú výšku 3,2 milióna EUR plus 3,2 milióna EUR na 50 zamestnancov, 2 milióny EUR na bezpečnosť a ďalej 13,45 milióna EUR je potrebných len na jej riadenie. Myslím si, že prostredníctvom našich inštitúcií by sme mali byť príkladom obozretného čerpania prostriedkov. Schválenie tejto záležitosti by však bolo hanbou.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE). (DE) Ak môžem, rád by som uviedol tri poznámky, ktoré sa týkajú všeobecných usmernení pre prípravu rozpočtu na rok 2012. Po prvé, myslím si, že je správne, že o rozpočte na rok 2012 rokujeme včas. Dôvodom je to, že, po druhé, nechceme ďalšiu katastrofu, k akej došlo medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v súvislosti s rozpočtom na rok 2011. Po tretie, som mimoriadne hrdý na skutočnosť, že v súvislosti s európskym rozpočtom nemusíme využívať pôžičky. Som presvedčený, že by to tak malo zostať.

 
  
  

Správa: Véronique Mathieu (A7-0265/2011)

 
  
MPphoto
 

  Siiri Oviir (ALDE).(ET) Legálne prisťahovalectvo bezpochyby zohráva dôležitú úlohu, pokiaľ ide o podporu európskeho hospodárskeho rozvoja a o zvýšenie konkurencieschopnosti. V tejto oblasti však prevláda neustály problém. Prisťahovalci nemajú isté právne postavenie a výsledkom je možnosť ich diskriminácie. Nie je normálne, aby sme boli v 21. storočí v situácii, v ktorej ešte stále dochádza k prípadom, ktorých súčasťou je v podstate otroctvo. Na trhu práce je potrebné zaobchádzať s každým rovnako. V správe sa uvádzajú ustanovenia, ktoré v súčasnosti v našom rámci noriem chýbajú. Z uvedeného dôvodu som podporila vytvorenie legislatívneho rámca v tejto oblasti, ktorý považujem za veľmi dôležitý.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Zjednodušenie administratívnych úkonov a uľahčenie prístupu k príslušným informáciám predstavujú správne nástroje na zvýšenie príťažlivosti európskeho trhu práce pre pracovníkov z tretích krajín.

Ustanovenia zjednoteného postupu vybavovania žiadostí vedúceho k jednému povoleniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj pracovné povolenie a získanému v rámci jedného administratívneho postupu prispejú k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel, ktoré v súčasnosti platia v členských štátoch. Prispejú k objasneniu a zefektívneniu vybavovania pre migrantov aj pre ich zamestnávateľov a zároveň umožnia jednoduchšiu kontrolu oprávnenosti ich pobytu a zamestnania. Zjednotený postup bude tiež predstavovať možnosť zmenšovať rozdiely v právach medzi občanmi EÚ a občanmi tretích krajín. Z uvedených dôvodov som hlasoval za správu pani Mathieuovej.

 
  
MPphoto
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Hlasovala som proti schválenému návrhu smernice. Považujem za dôležité aplikovať jednotný postup pri vybavovaní pracovných povolení a povolení na pobyt. Rovnako nevyhnutné je snažiť sa o vytvorenie jednotného súboru práv pre štátnych príslušníkov tretích krajín legálne bývajúcich a pracujúcich v niektorom z členských štátov Únie.

Bezpochyby je tiež nevyhnutná právna istota a transparentnosť pri prijímaní rozhodnutí kompetentných vnútroštátnych orgánov vo veci vybavovania predmetných žiadostí. Keďže tieto majú značný vplyv na životy týchto osôb, mali by byť posudzované čo najobjektívnejšie.

Rovnaké zaobchádzanie by malo byť garantované vo všetkých oblastiach sociálneho zabezpečenia a ich práva musia byť legislatívne ošetrené. Nakoľko tieto zmeny neboli do smernice upravujúcej hospodárske prisťahovalectvo zakomponované, nepovažujem za správne, že smernicu pravicové strany schválili.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) V prvom rade chcem povedať, že skutočnosť, že tento zjednotený postup vybavovania žiadostí je prísľubom rovnakých práv a rovnakého zaobchádzania so zahraničnými pracovníkmi, predstavuje dobrý východiskový bod. Musíme zaručiť, aby sa ľudské práva v Európskej únii uplatňovali takým spôsobom, aby aj pracovníci z tretích krajín dostávali rovnakú odmenu, aby sa im poskytovala rovnaká úroveň sociálneho zabezpečenia a aby mali rovnaké podmienky zamestnania ako ostatní zamestnanci. Toto je, samozrejme, základné hľadisko.

Dosť ma znepokojuje jedna záležitosť týkajúca sa správy, hoci som za ňu hlasoval. Ide o rozsah pôsobnosti článku 3, ktorý sa ešte vždy nevzťahuje na vyslaných alebo sezónnych pracovníkov, či na pracovníkov dočasne preložených v rámci spoločnosti. Treba len dúfať, že v tejto súvislosti sa dosiahne pokrok a že v rámci tohto balíka týkajúceho sa zjednoteného postupu vybavovania žiadostí sa budú všetci posudzovať rovnako. Zásada jednotného kontaktného miesta je pozitívna. Ide o myšlienku, že každý môže o toto povolenie požiadať na jednom mieste a že už nemusí z dôvodu byrokracie pobiehať z jedného miesta na druhé.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Úplne súhlasím s tými poslancami, ktorí tvrdia, že musíme zaručiť rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín, ktorí sú v EÚ zamestnaní dlhšie ako rok. Súhlasím aj s tým, aby sa s pracovníkmi, ktorí pracujú v Európskej únii počas obdobia nepresahujúceho šesť mesiacov, nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o rodinné prídavky a dávky v nezamestnanosti. Veľmi však podporujem, a to by som rád znova zdôraznil, aby mali aj tieto skupiny úrazové a zdravotné poistenie. Po tretie, som presvedčený, že dávky v starobe predstavujú súčasť mzdy pracovníka a v súlade s nariadením (ES) č. 883/2004 by malo byť možné preniesť ich v súlade s pravidlami členských štátov za predpokladu, že k tomu dôjde len v prípade súhlasu zo strany tretej krajiny a v prípade skutočného prenosu týchto dávok.

 
  
  

Správa: Francesca Balzani (A7-0058/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Ashley Fox (ECR). – Vítam skutočnosť, že prípravy v súvislosti s rozpočtom na rok 2012 začíname tak skoro. Umožní nám to primeraným spôsobom preskúmať problémy. Jedna z otázok, ktorým sa v Európskej únii a v tomto Parlamente často venujeme, je otázka solidarity. Často sa veľmi usilujeme o prejav solidarity rôznym skupinám ľudí.

Chcel by som tento Parlament požiadať, aby prejavil určitú solidaritu s daňovými poplatníkmi v našich volebných obvodoch, pretože doteraz sa nám to nedarilo. V tomto období úsporných opatrení musíme preukázať rozvážnosť. Mali by sme ísť príkladom. Mali by sme to uskutočniť prostredníctvom zmrazenia platov a príplatkov všetkých poslancov Európskeho parlamentu a úradníkov v tejto inštitúcii na rok 2012 a mali by sme sa vzdať plánov na Dom európskej histórie, ktorého výstavba nás bude stáť milióny eur a v súvislosti s ktorým neexistuje dlhodobý plán financovania. Je nepochybné, že aj v tomto prípade sa zaťaží daňový poplatník.

 
  
  

Správa: Andreas Schwab (A7-0038/2011)

 
  
MPphoto
 

  Francesco De Angelis (S&D).(IT) Je nepochybné, že rozdrobenie pravidiel o právach spotrebiteľov vytvára veľmi výraznú prekážku pre cezhraničný nákup a predaj a predstavuje problém aj pre účinné vytvorenie skutočného vnútorného trhu. Som presvedčený, že návrh smernice, ktorý sa dnes vrátil výboru s dôležitými dodatkami, môže prispieť k plánovaniu jasného právneho rámca v oblasti práv spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 

  Alfredo Antoniozzi (PPE).(IT) Táto správa je prostredníctvom revízie štyroch súčasných smerníc zameraná na ukončenie rozdrobenia právneho rámca, ktorý doteraz bránil dokončeniu vnútorného trhu. Cieľom je zlepšenie fungovania trhu pre spotrebiteľov a podniky, posilnenie dôvery spotrebiteľov a obmedzovanie neochoty podnikov fungovať na cezhraničnej úrovni.

Ide o komplexný návrh obsahujúci mnoho konkrétnych hľadísk, ktoré boli predmetom kontroly a rokovaní už od posledného rotujúceho predsedníctva Francúzska. Počas funkčného obdobia novej Komisie pod vedením pána Barrosa viedla práca pani Redingovej k úplnej harmonizácii, o ktorej sa už neuvažuje ako o dogmatickej. Správnym spôsobom sme nastúpili na cestu smerom k cielenejšej harmonizácii.

Napriek tomu, že nie som úplne spokojný s konečným výsledkom, ktorý považujem za priemerný a za slabý kompromis, som presvedčený a dúfam, že tento návrh môže poskytnúť východiskový bod pre ďalší vývoj. Z uvedeného dôvodu som túto správu podporil.

 
  
MPphoto
 

  Giovanni La Via (PPE).(IT) Text, o ktorom sme dnes hlasovali, je výsledkom dlhej a zložitej cesty, ktorá sa začala v októbri 2008 s cieľom postaviť spotrebiteľa do centra pozornosti ochrany poskytovanej v súvislosti s nákupom v zahraničí.

Cieľ, ktorý si musí stanoviť Únia a inštitúcie EÚ, spočíva v pomoci pri dosahovaní lepšieho fungovania vnútorného trhu. Zároveň je potrebné zamerať sa na zvyšovanie dôvery spotrebiteľov a na podporu našich podnikov.

Smernica, o ktorej dnes tento Parlament hlasoval, predstavuje zlúčenie štyroch smerníc týkajúcich sa tejto problematiky, ktoré doteraz platili. Smernica dokazuje náš zámer oveľa rozhodnejšie harmonizovať nariadenia, ktoré v súčasnosti platia v rámci rozličných právnych systémov, vyhnúť sa rozdrobenosti právnych predpisov, ktorá sa, bohužiaľ, veľmi často ukázala ako prekážka pre podniky, ktorých cieľom je konkurencieschopnosť na cezhraničnom trhu, a pre spotrebiteľov. Z týchto dôvodov som súhlasil a hlasoval za správu.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) Reforma smernice o právach spotrebiteľov predstavuje dlhý a ojedinelý proces. Pôvodná myšlienka Komisie dosiahnuť úplnú harmonizáciu predstavovala riziko zhoršenia úrovní ochrany spotrebiteľa, predovšetkým v prípade spotrebiteľov v škandinávskych krajinách. Uvedená skutočnosť by bola v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, podľa ktorej musia byť právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľov založené na čo najvyšších úrovniach ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu by sme mali mať vždy na pamäti, že trhy sú pre spotrebiteľov a nie spotrebitelia pre trhy.

Právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľov a malých podnikateľov musia byť vždy čo najjasnejšie a čo najzrozumiteľnejšie. Právne predpisy, ktoré sú vypracované dôsledne a starostlivo, sú v záujme všetkých strán. Preto je správne, že smernica sa v súlade s dnešným rozhodnutím Parlamentu vracia späť do výboru.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Vnútorný trh Európskej únie sa doteraz rozvíjal predovšetkým na základe podmienok veľkých spoločností. V súčasnosti nastal čas, aby sme svoju pozornosť upriamili na malé a stredné podniky a predovšetkým na spotrebiteľov a zaručili tak dôraznejšiu ochranu ich záujmov v rámci vnútorného trhu. Tento návrh Komisie uskutočniť reformu ochrany spotrebiteľa bol prijatý dosť kontroverzným spôsobom. Napríklad vo Fínsku zbieralo združenie spotrebiteľov podpisy v rámci petície, v ktorej sa uvádzalo, že v prípade realizácie návrhu by vo Fínsku došlo k nenapraviteľnému poškodeniu ochrany spotrebiteľa.

Tento kompromis, o ktorom sme teraz hlasovali a ktorý bude predmetom ďalšieho rokovania, je veľmi nejasný. Odstránilo sa veľké množstvo pôvodných návrhov a výsledkom je to, že návrh nie je v žiadnom prípade ambiciózny. Najväčším problémom je však to, že je skutočne málo zrozumiteľný. Rada by som stanovila podmienku, aby smernici o právach spotrebiteľov rozumeli aj spotrebitelia a aby sa im tak ponúkla ochrana.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Moji fínski kolegovia pán Repo a pani Jäätteenmäkiová, ktorí vystúpili predo mnou, vyjadrili v súvislosti s touto smernicou o právach spotrebiteľov určité názory, ktoré je potrebné privítať. Ako Fíni a Škandinávci sa obávame možného oslabenia ochrany spotrebiteľa. Úplná harmonizácia by znamenala práve to, a to najmä pokiaľ ide o škandinávske krajiny. Okrem toho by oddialila opatrenia v tých krajinách, v ktorých nie je súčasná situácia ani zďaleka dokonalá.

Je vynikajúce, že tento návrh sa vracia späť do výboru, pretože obsahuje určité body, ktoré sú do istej miery problematické predovšetkým pre malých podnikateľov. Bol by som rád, keby sa výbor sústredil na jeden problém, ktorý nie je závažný. V pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 18 a 107 sa tvrdí, že by to malo veľmi negatívny vplyv na cestovné spoločnosti napríklad v severnom Fínsku. Rozhodnutie využiť spoločnosť, hotel alebo turistické ubytovanie sa často robí až v priebehu cesty. Ľudia zavolajú a rezervujú si ho. V rámci tejto smernice by to nebolo postačujúce. Ľudia by museli poslať fax alebo použiť podobný spôsob. A to v praxi nie je vždy možné. K tomuto problému je potrebné pristupovať na úrovni verejnosti a je potrebné pochopiť rozličné situácie v jednotlivých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Myslím si, že prístup, ktorý sa uplatňuje v prípade harmonizácie nášho rozdrobeného európskeho spotrebiteľského práva, ktoré predstavuje prekážku pre obchod, je rozumný a správny. Je tiež dôležité, aby mali spotrebitelia možnosť rozvíjať zmysel pre európske právo, inými slovami, aby mali možnosť byť si istí, keď podnikajú alebo keď kdekoľvek v Európskej únii niečo kupujú alebo získavajú. Uvedený prístup poskytne istotu nielen spotrebiteľom, ale aj výrobcom.

Mimoriadne ma tešia zlepšenia v oblasti požiadaviek na poskytovanie informácií týkajúcich sa podomového predaja a zmlúv uzatvorených na diaľku. V rámci budúcich rozpráv by sme mali zaručiť, že keď budeme hovoriť o výrobcoch, nebudeme brať do úvahy len veľké spoločnosti, ale aj malé rodinné podniky a nemali by sme ich nadmerne zaťažovať právnymi detailmi. Z uvedeného dôvodu znova vyjadrujem svoju veľkú radosť z toho, že sa táto správa vrátila do výboru.

 
  
MPphoto
 

  Ashley Fox (ECR). – Keď sa ma moji voliči pýtajú, aký je hlavný prínos členstva v Európskej únii, vždy im odpovedám, že je to voľný obchod, ku ktorému dochádza medzi štátmi, a vnútorný trh, o ktorého dokončenie sa usilujeme.

Preto vítam túto smernicu o právach spotrebiteľov. Vítam ju, pretože predstavuje krok, hoci len malý, smerom k dokončeniu tohto jednotného trhu. Spotrebiteľom a malým podnikom poskytne určité výhody. Pomôže pri obchodovaní prostredníctvom internetu a pri cezhraničnom obchode. Musím však uviesť, že táto smernica vznikala veľmi dlho a že dosiahnutý pokrok je mierny.

Chcel by som Komisiu požiadať o to, že je potrebný rámec na dokončenie jednotného trhu a nie prerušovaný rad iniciatív, ku ktorým dochádza v súčasnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Siiri Oviir (ALDE).(ET) Prijatie harmonizovanej smernice o právach európskych spotrebiteľov určite predstavuje jeden zo spôsobov zlepšenia fungovania vnútorného trhu. Táto harmonizovaná smernica, ktorá spája niekoľko smerníc týkajúcich sa práv spotrebiteľov, podstatne zjednoduší právny rámec, nepochybne pomôže zvýšiť dôveru spotrebiteľov a, samozrejme, podporí aj cezhraničný obchod. Ide o krok smerom k zníženiu rozdrobenia. Úplná harmonizácia práv spotrebiteľov v Európskej únii však, bohužiaľ, nie je realitou ani v súčasnosti. Aj napriek tomu ide o dôležitý krok smerom k lepšej ochrane spotrebiteľa a obchodu. Z uvedeného dôvodu som prijatie tohto dokumentu podporila.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0224/2011)

 
  
MPphoto
 

  Francesco De Angelis (S&D).(IT) Správy o zemetrasnom roji, ktorý zasahuje Ďaleký východ a najmä Japonsko od 11. marca, nás všetkých ohromili rozsahom ľudskej tragédie, ktorá sa tam odohráva. Z uvedených dôvodov si myslím, že toto uznesenie predstavuje potrebný prvý krok na zabezpečenie akejkoľvek podpory na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni, ktorú budú občania Japonska potrebovať v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch.

Som presvedčený, že havária v elektrárni Fukušima by nás všetkých mala prinútiť, aby sme sa dôsledne, dôkladne a pokojne zamysleli nad rizikami jadrovej energie. Európa musí investovať a tiež usmerniť členské štáty, aby sa podrobnejšie a účinnejšie sústredili na alternatívne zdroje energie. Dnes súcitíme s Japonskom a do budúcnosti musíme prijať záväzok s cieľom vyhnúť sa opakovaniu podobných situácií v Európe a v iných častiach sveta.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Som presvedčený, že zo situácie v Japonsku sa môžeme všetci poučiť. Uvedené ponaučenie sa týka predovšetkým jadrových elektrární. Naliehavo vyzývam Radu na predloženie návrhov v tomto smere. Návrhy, ktoré doteraz predložila Komisia, predstavujú podnet na to, aby sa pracovná skupina Európskej rady pre jadrové otázky konečne zaoberala požiadavkami Európskeho parlamentu. Je potrebné intenzívne diskutovať o tejto problematike a som presvedčený, že v súčasnosti je na to správny čas.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Vital Moreira (A7-0041/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Podporujem túto správu, v ktorej sa znova zdôrazňuje, že by sme mali Moldavsku poskytnúť pomoc pri hospodárskom oživení a zohľadniť, že 40 % jeho hospodárstva závisí od poľnohospodárstva. Úplne súhlasím s opatreniami navrhovanými spravodajcom s cieľom dosiahnuť dohodu, ktorá by bola komplexnejšia a dôležitejšia pre hospodárske oživenie tejto krajiny, ktorá je partnerom EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Súhlasil som s touto správou, ktorou sa pre Moldavsko zvyšujú colné kvóty oslobodené od cla na víno. Moldavsko má problémy v súvislosti s vývozom vína, čo predstavuje hrozbu pre jeho hospodárske oživenie a poľnohospodárstvo, predovšetkým pre stredné a rodinné poľnohospodárske podniky. Poľnohospodársky sektor predstavuje zhruba 40 % moldavského hospodárstva. Samotný vinársky sektor poskytuje zamestnanie približne 300 000 ľuďom, z ktorých väčšina žije vo vidieckych oblastiach. Moldavsko až doposiaľ v plnej miere čerpá pridelenú kvótu. Zvýšenie colných kvót oslobodených od cla tak Moldavsku umožní zvýšiť predaj jeho výrobkov v EÚ bez poškodenia jej vinárskeho priemyslu.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Rusko je pre moldavských výrobcov vína dôležitým odbytiskom. V poslednej dobe je však ruský trh pre vývoz výrobkov z vína neistý. Európska komisia vo svojom úsilí nájsť alternatívu k ruskému trhu navrhla zvýšiť kvóty oslobodené od cla zo 100 000 hektolitrov (hl) na 150 000 hl v tomto roku, zo 120 000 hl na 180 000 hl v roku 2012 a až na 240 000 hl od roku 2013. Hlasoval som za túto zmenu a doplnenie v oblasti obchodných vzťahov s Moldavskou republikou s cieľom zvýšiť objem dovozu vína oslobodeného od cla. Táto zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 55/2008 môže poskytnúť riešenie pre výrobcov vína z Moldavskej republiky, aby tak mohli využívať spoľahlivejšie odbytisko v porovnaní so situáciou, keď Rusko v rokoch 2006 a 2010 uvalilo na moldavské vína embargo, čo spôsobilo bankrot viacerých výrobcov vína.

 
  
MPphoto
 
 

  Luis Manuel Capoulas Santos (S&D) , písomne. (PT) Zdržal som sa hlasovania o tomto návrhu, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku, pretože som presvedčený, že v jeho súčasnom znení sa nevenuje dostatočná pozornosť potrebným ustanoveniam na ochranu zemepisných označení EÚ, predovšetkým zemepisných označení, ktoré sa týkajú portských vín.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Chcela by som vyjadriť svoju podporu hospodárskeho oživenia Moldavska a zabezpečenia pozitívnych výhľadov ľuďom, ktorí pracujú vo vinárskom priemysle tejto krajiny. Súhlasím so zvýšením colnej kvóty oslobodenej od cla na víno zo 120 000 hl na 180 000 hl v roku 2011 a od roku 2013 na 240 000 hl za rok. Z uvedeného dôvodu som hlasovala za túto správu, ktorá v žiadnom prípade neohrozuje vinársky priemysel EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za správu o zavedení autonómnych obchodných preferencií pre Moldavskú republiku vzhľadom na to, že toto opatrenie vysiela z EÚ pozitívny signál do tejto krajiny, ktorá je členom Východného partnerstva. Krajina nedávno vyhlásila, že dúfa, že sa jej v roku 2011 podarí predložiť svoju žiadosť o vstup do Európskej únie. Moldavsko uskutočnilo ambiciózny súbor politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktorých pokračovanie je potrebné podporiť. Moldavskú republiku zároveň výrazne zasiahla hospodárska a finančná kríza. Počas uplynulých štyroch rokov ukončilo 40 % jej výrobcov vína svoju podnikateľskú činnosť alebo vstúpilo do likvidácie, kým spoločnosti, ktoré stále pôsobia v tomto kľúčovom sektore hospodárstva krajiny, zaznamenávajú nahromadené straty. Zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na víno a predĺženie platnosti nariadenia Rady č. 55/2008 do konca roka 2015 by pomohlo tejto krajine, v ktorej sa počet pracovníkov vo vinárskom priemysle zvýšil na 300 000 a v ktorej odvetvie poľnohospodárstva predstavuje 40 % HDP. Uvedené opatrenie nebude mať zároveň žiadny vplyv na hospodárstvo Únie. Tieto opatrenia by tiež poskytli dostatok času na prípravu rokovaní o vytvorení rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu, ktorá predstavuje spoločný cieľ EÚ a Moldavskej republiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že návrh Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa platné nariadenie, môže poslúžiť na podporu hospodárskeho oživenia Moldavska a zabezpečiť pozitívne výhľady pre ľudí pracujúcich vo vinárskom priemysle v tejto krajine bez poškodenia záujmov výrobcov z EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Moldavský vinársky priemysel prechádza obdobím krízy umocnenej znížením vývozu. Táto situácia brzdí jeho hospodárske oživenie a reformy, ktoré by mu umožnili usilovať sa o integráciu do EÚ realistickejším spôsobom. Zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla, a to najmä v prípade moldavského vína, môže pomôcť zmierniť tlak v tomto odvetví.

Musím zdôrazniť, že napriek ochote EÚ pomôcť Moldavsku by sa mala Únia a jej členské štáty usilovať o zaručenie toho, aby víno z iných štátov nespĺňalo nižšie normy kvality, ako sú požadované normy pre vína z EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh legislatívneho uznesenia Parlamentu je založený na návrhu nariadenia Parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku. Moldavská republika sa napriek úsiliu svojich občanov a reformám, ktoré zaviedla jej vláda, nachádza v zložitej situácii z dôvodu krízy, ktorej čelí vinársky sektor, najproduktívnejší sektor v krajine. Predstavuje totiž 40 % moldavského hospodárstva a zamestnáva viac ako štvrtinu pracujúceho obyvateľstva krajiny.

Preto je dôležité podporiť hospodárske oživenie Moldavska a vyslať pozitívny signál solidarity EÚ s obyvateľstvom žijúcim prevažne vo vidieckych oblastiach. Rovnako vítam a hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia na predĺženie platnosti nariadenia Rady (ES) č. 55/2008 do 31. decembra 2015 a dúfam, že do tohto termínu sa medzi EÚ a Moldavskou republikou vytvorí „rozsiahla a komplexná oblasť voľného obchodu“.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa schvaľuje návrh Komisie povoliť zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na moldavské víno. Komisia navrhuje zvýšenie kvóty zo 100 000 hl na 150 000 hl v roku 2011, zo 120 000 hl na 180 000 hl v roku 2012 a od roku 2013 na 240 000 hl za rok. Podľa Komisie vychádzajú navrhované zvýšenia zo skutočnosti, že Moldavsko systematicky čerpá existujúcu kvótu, a zohľadňuje sa v nich to, že „potenciál sektora využíva na zlepšenie svojich trhov pre úzke cieľové skupiny v EÚ“.

Hoci sa uviedlo, že navrhovaná úroveň zvýšenia neohrozuje vinársky priemysel v EÚ, sme presvedčení, že stále existujú určité pochybnosti v súvislosti s tým, či to je skutočne tak. Z uvedeného dôvodu sme sa zdržali hlasovania. V rámci tohto hľadiska sa zohľadňuje krízová situácia, do ktorej sa v súčasnosti dostali mnohí výrobcovia, predovšetkým malí a strední, v krajinách, ako je napríklad Portugalsko. Zaznamenáva sa dramatický pokles výrobných cien a neustále zvyšovanie vstupných nákladov. Tieto ťažkosti zhoršujú zmeny zavedené v súvislosti s reformou spoločnej organizácie trhov (SOT) a s plánovaným cieľom týkajúcim sa výrobných práv. Uvedená reforma bola výhodná predovšetkým pre veľké vinárske podniky, ako aj pre niektorých dovozcov...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Dnes bola prijatá správa pána Moreiru, ktorá obsahuje podporu návrhu Komisie povoliť zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na moldavské víno. Hoci výkonná zložka Spoločenstva uvádza, že úroveň zvýšenia neohrozuje vinársky priemysel EÚ, vzhľadom na určité pochybnosti a v záujme portugalského odvetvia poľnohospodárstva sme sa zdržali hlasovania.

Moldavsko požiadalo Komisiu o zvýšenie svojej colnej kvóty oslobodenej od cla na víno na základe autonómnych obchodných preferencií udelených krajine prostredníctvom nariadenia v roku 2008.

Na podporu hospodárskeho oživenia Moldavska a zabezpečenie pozitívnych výhľadov pre ľudí pracujúcich vo vinárskom priemysle v tejto krajine (jednu štvrtinu pracovnej sily) sa navrhuje zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na víno zo 100 000 hl na 150 000 hl v roku 2011, zo 120 000 hl na 180 000 hl v roku 2012 a od roku 2013 na 240 000 hl za rok.

Komisia uvádza, že „keďže celkový podiel dovozu z Moldavska predstavuje iba 0,04 % z celého dovozu EÚ, pri ďalšom otvorení trhu sa nepredpokladá negatívny dosah na EÚ. V súčasnosti je približne 90 % celého dovozu z Moldavska...“

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Návrh Komisie predstavuje zmenu nariadení pre vzťahy s Moldavskou republikou. Vzhľadom na obdobie krízy, ktorej táto krajina čelí, je cieľom plánu zvýšenie objemu vína, ktoré sa z Moldavska dováža. Podľa Komisie by mal mať tento dovoz na naše trhy minimálny vplyv. Domnievam sa však, že nie je možné, aby som podporil tento návrh v súčasnom období najväčšej hospodárskej krízy, ktorá už aj tak vyvíja na našich poľnohospodárov a vinárske podniky výrazný tlak.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože na podporu hospodárskeho oživenia Moldavska a zabezpečenie pozitívnych výhľadov pre ľudí pracujúcich vo vinárskom priemysle v Moldavsku sa navrhuje zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na víno v roku 2011 zo 100 000 hektolitrov (hl) na 150 000 hl, v roku 2012 zo 120 000 hl na 180 000 hl a od roku 2013 na 240 000 hl za rok. Úroveň navrhovaného zvýšenia vychádza zo skutočnosti, že Moldavsko systematicky čerpá existujúcu kvótu a potenciál sektora na zlepšenie svojich trhov pre úzke cieľové skupiny v EÚ. Okrem toho úroveň zvýšenia nemá destabilizujúci vplyv na vinársky priemysel EÚ. Očakáva sa, že vinársky sektor Moldavska bude aj naďalej zlepšovať kvalitu svojich vín. Keďže platnosť nariadenia Rady (ES) č. 55/2008 sa končí 31. decembra 2012 a keďže výrobcom, vývozcom a dovozcom je potrebné zabezpečiť právnu istotu, navrhuje sa predĺžiť platnosť nariadenia Rady (ES) č. 55/2008 na ďalšie tri roky do 31. decembra 2015.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – Vždy budem tvrdiť, že Moldavskú republiku je potrebné podporovať na jej ceste smerom k Európe. Moldavsko má problémy v súvislosti s vývozom vína na niektoré zo svojich tradičných trhov. Uvedená skutočnosť predstavuje hrozbu pre jeho hospodárske oživenie a pre reformný proces, ktorý energicky presadzuje. Argumenty, ktoré obsahuje správa Vitala Moreiru, sú presvedčivé. Pre Moldavsko je potrebné, aby sa platnosť nariadenia Rady (ES) č. 55/2008 predĺžila na ďalšie tri roky do 31. decembra 2015. Požiadavka zo strany Moldavskej republiky z júla 2010 je opodstatnená. Na to, aby bolo Moldavsko dôveryhodným partnerom, potrebuje Európsku úniu. Z uvedených dôvodov podporujem správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu, ktorú vypracoval Vital Moreira.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Ukázalo sa, že obchodné preferencie udelené Moldavskej republike sú primerané. Navyše sa nezaznamenali žiadne škodlivé vplyvy na vinársky priemysel EÚ. Moldavská republika ako najchudobnejšia krajina v Európe potrebuje podporu EÚ. Ide o našu morálnu povinnosť v záujme európskej jednoty a súladu. Preto vítam návrh Komisie na predĺženie obdobia platnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 55/2008, ktorým sa zavádzajú autonómne obchodné preferencie pre Moldavskú republiku. Uvedená zmena a doplnenie harmonizuje obchodné vzťahy s Moldavskom so vzťahmi s inými susediacimi štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) V kontexte susedskej politiky Únie Moldavsko vždy prijímalo ambiciózny program politického pridruženia a ďalšej hospodárskej integrácie s EÚ. Pred prípravou na budúce rozsiahlejšie rokovania tak dosiahlo výrazný pokrok vedúci k zbližovaniu vlastných právnych predpisov s právnymi predpismi a nariadeniami EÚ. Moldavsko preukázalo, že je pripravené presadzovať a znášať účinky takéhoto ambiciózneho záväzku a pokračovať v súlade s už dosiahnutým pokrokom, pokiaľ ide o voľný trh EÚ. Súhlasíme však so spravodajcom pánom Moreirom, ktorý tvrdí, že Moldavská republika sa v súčasnosti nachádza v zložitej situácii v súvislosti s vývozom niektorých výrobkov, čo následne spôsobuje problémy, pokiaľ ide o jej hospodárske oživenie. Z uvedeného dôvodu sme presvedčení, že je potrebné predĺžiť platnosť nariadenia o niektorých autonómnych obchodných preferenciách o tri roky, aby tak Moldavsko získalo dostatok času na primeranú prípravu na rokovania o oblasti voľného obchodu. Počnúc uvedenými úvahami je cieľom správy, ktorú sme prijali, podporiť hospodárske oživenie Moldavska, a to predovšetkým prostredníctvom zvýšenia colnej kvóty oslobodenej od cla na niektoré výrobky, na ktoré sa vzťahujú súčasné autonómne obchodné preferencie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Moldavsko sa v posledných rokoch usiluje o čoraz väčší posun smerom k európskym normám slobody, demokracie a dobrej správy. Úsilie, na ktoré tu upozorňujeme, bolo dôsledné a preukázalo záujem Moldavska pokračovať v ceste smerom k možnému rozšíreniu. Preto sa na podporu hospodárskeho oživenia Moldavska a zabezpečenie pozitívnych výhľadov pre ľudí pracujúcich vo vinárskom priemysle v tejto krajine (jednu štvrtinu pracovnej sily) navrhuje zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na víno zo 100 000 hl na 150 000 hl v roku 2011, zo 120 000 hl na 180 000 hl v roku 2012 a od roku 2013 na 240 000 hl za rok. Zmena a doplnenie tohto nariadenia sa uberajú práve uvedeným smerom a pomôžu moldavskému hospodárstvu a jeho rozvoju.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na to, že Moldavsko má ťažkosti v súvislosti s vývozom vína na niektoré zo svojich tradičných trhov, čo predstavuje hrozbu pre jeho hospodárske oživenie a reformný proces, ktorý energicky presadzuje, a s cieľom prijať opatrenia na zvýšenie vývozu moldavského vína a podporiť tak jeho hospodársky rozvoj, je potrebné: 1. zvýšiť colnú kvótu oslobodenú od cla na víno na základe autonómnych obchodných preferencií, 2. predĺžiť platnosť príslušného nariadenia (ktorého platnosť má skončiť 31. decembra 2012) na ďalšie tri roky do 31. decembra 2015, 3. zvýšiť colnú kvótu oslobodenú od cla na pšenicu, jačmeň a kukuricu.

Preto som hlasoval za návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Vítam hlasovanie za túto správu. V tejto kritickej situácii, v ktorej Moldavská republika čelí hospodárskym problémom, rovnako ako väčšina krajín vo svete, ale aj problémom, ktoré sú súčasťou politického prechodu, potrebuje pomoc Európskej únie. V období, keď Moldavsko prakticky čelí bojkotu trhu Ruskej federácie týkajúceho sa vývozu vína, predstavuje zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na víno správne načasované opatrenie, ktoré bude, dúfam, prospešné pre hospodárstvo tejto krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Súhlasím s týmto uznesením, v ktorom sa navrhuje rozšírenie autonómnych obchodných preferencií pre Moldavskú republiku vo vinárskom sektore, ktorý má pre krajinu mimoriadny význam. Uvádza sa, že spomínané rozšírenie by predstavovalo ešte väčší podnet na posilnenie vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a Moldavskom a na rozvoj európskej susedskej politiky. Keďže Moldavsko doposiaľ v plnej miere čerpá stanovenú kvótu, súhlasím s návrhom na zvýšenie colnej kvóty oslobodenej od cla na víno. Pozornosť sa upriamuje na skutočnosť, že takéto nariadenie nebude mať negatívny vplyv na vinársky priemysel EÚ. Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín Európy a má výrazné hospodárske a politické problémy. EÚ by mala vytvoriť pre Moldavsko priaznivé podmienky, aby si tak vybralo primerané geopolitické smerovanie, ktoré by pomohlo vyriešiť ťažkosti krajiny. Ustanovenia tohto uznesenia okrem toho vytvoria priaznivé podmienky na zvýšenie kvality výrobkov moldavského vinárskeho sektora. Domnievam sa, že je rozumné predĺžiť platnosť celého nariadenia na ďalšie tri roky a zabezpečiť tak výrobcom, vývozcom a dovozcom právnu zrozumiteľnosť a istotu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Moreiru o autonómnych obchodných preferenciách pre Moldavskú republiku, pretože je v súlade so susedskou politikou Únie a s hospodárskymi dohodami s ostatnými susediacimi štátmi, ktoré už platia. Skutočne si myslím, že je správne, aby mali štáty susediace s EÚ recipročné obchodné úľavy z dôvodu hospodárskeho rozvoja, ako aj z dôvodu sociálno-politických otázok. Voľný pohyb tovaru alebo zníženie cla umožňujú zvýšenie toku kapitálu a uľahčujú uzatváranie dohôd o spolupráci. Uvedené opatrenia budú prospešné pre susediace krajiny, ako aj pre vnútorný trh. Je zrejmé, že dôležitý je ich obchodný účel. Avšak pri ich prijímaní je dôležité, aby sa nezabúdalo na ďalšie hľadiská, ktoré je potrebné zvažovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Ako som mala možnosť uviesť už skôr, je mimoriadne dôležité, aby mala EÚ súdržnú a účinnú európsku susedskú politiku. V rámci tejto susedskej politiky sa nariadením (ES) č. 55/2008 zavádza osobitný systém autonómnych obchodných preferencií pre Moldavskú republiku. Zabezpečuje sa ním voľný prístup na trhy EÚ pre všetky výrobky s pôvodom v Moldavsku s výnimkou určitých poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe k uvedenému nariadeniu, pre ktoré boli poskytnuté obmedzené úľavy buď vo forme oslobodenia od cla v rámci colných kvót, alebo vo forme zníženia cla.

Jedna z výnimiek voľného pohybu tovaru je zameraná na vinársky priemysel, pričom sa využíva colná kvóta, ktorá sa podľa dostupných údajov v plnej miere vyčerpá už niekoľko mesiacov pred koncom roka. Vzhľadom na skutočnosť, že hospodárstvo Moldavska je výrazne postihnuté negatívnymi účinkami svetovej finančnej a hospodárskej krízy, a vzhľadom na to, že vinársky sektor zamestnáva 300 000 pracovníkov, obsahuje táto správa, za ktorú som hlasovala, návrh na zvýšenie súčasnej colnej kvóty na víno s cieľom podporiť úsilie Moldavska a poskytnúť vývozu vína príťažlivý a životaschopný trh, ktorý navyše nesúťaží s portugalskými výrobkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Komisia predložila návrh na zvýšenie colnej kvóty na moldavské víno s cieľom podporiť úsilie Moldavska v oblasti hospodárskeho oživenia a povzbudiť zaznamenaný posun smerom k zbližovaniu s právnymi predpismi a normami EÚ. Uvedené opatrenie nebude mať podľa Komisie žiadny negatívny dosah na európsky vinársky priemysel, preto sa domnievam, že bolo vhodné podporiť poskytnutie tejto pomoci Moldavsku.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Znenie správy je stručné. Uvádza sa v nej: „Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie pre Parlament a Radu (KOM(2010)0649), – so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0364/2010), – so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na článok 55 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0041/2011), 1. prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní; 2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; 3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.“

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Moldavská republika sa nachádza v zložitom období v súvislosti s vývozom vína, čo má negatívny vplyv na reformný proces a hospodárske oživenie, ktoré uskutočňuje jej vláda. Vinársky sektor poskytuje zamestnanie približne 300 000 ľuďom (štvrtine aktívneho obyvateľstva krajiny), ktorí žijú prevažne vo vidieckych oblastiach a obrábajú malé alebo stredne veľké rodinné pozemky. Myslím si, že nariadenie (ES) č. 55/2008 môže prostredníctvom týchto zmien prispieť k hospodárskemu oživeniu Moldavska a poskytnúť tak pracovníkom vo vinárskom sektore tejto krajiny lepšie výhľady na obdobie rokov 2011 – 2013. Na dosiahnutie čo najkvalitnejšej susedskej politiky bude v súčasnosti dôležité presadzovať colné preferencie s cieľom zastaviť úpadok moldavského hospodárstva a zároveň znížiť daňové straty EÚ na najnižšiu možnú úroveň.

 
  
  

Správa: Helmut Scholz (A7-0051/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Súhlasím s touto správou vzhľadom na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené s cieľom predĺžiť platnosť súčasného systému, všeobecného systému preferencií (VSP), do decembra 2013, a vzhľadom na neistotu v súvislosti s časom potrebným na dokončenie súčasného legislatívneho procesu. Prijatím tejto správy sa tak vyhýbame vákuu v právnej pôsobnosti VSP a predchádzame rozdielom v prístupe k rôznym krajinám.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. Hlasovala som za túto správu. Všeobecný systém preferencií (VSP) je totiž mimoriadne dôležitý obchodný a rozvojový mechanizmus, ktorý má EÚ k dispozícii. Chcela by som však naliehavo vyzvať Komisiu, aby čo najskôr predložila podstatnejšiu revíziu systému VSP. Domnievam sa tiež, že nastal čas, aby sme sa zapojili do podstatnejšej revízie zoznamu krajín zvýhodnených prostredníctvom VSP a zoznamu príjemcov VSP+. V súvislosti s touto otázkou by mali prebiehať konzultácie s Európskym parlamentom od prvej fázy. Očakávam tiež, že Parlament sa zapojí do procesu monitorovania toho, či príjemcovia VSP+ dodržiavajú 27 dohovorov ILO a OSN. Tento prístup je nevyhnutné dôsledne kontrolovať s cieľom zachovať spoľahlivosť mechanizmu VSP+.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. V roku 1968 Konferencia OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) odporučila vytvorenie všeobecného systému preferencií (VSP), v rámci ktorého by priemyselné krajiny udelili na nerecipročnom základe obchodné preferencie všetkým rozvojovým krajinám, a to nielen bývalým kolóniám. Európske spoločenstvo ako prvé zaviedlo VSP v roku 1971. Od svojho vzniku je VSP jedným z kľúčových nástrojov obchodnej a rozvojovej politiky EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby vytváraním príjmov prostredníctvom medzinárodného obchodu. Systém VSP, ktorý uplatňuje EÚ, ponúka najvýhodnejšie podmienky a poskytuje najmenej rozvinutým krajinám prístup na trh EÚ bez ciel a kvót. Uvedený systém pomáha podporovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných v prípade rozvojových krajín, ktoré ratifikujú a vykonávajú medzinárodné dohovory a protokoly o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia, drogách a boji proti korupcii.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne. (IT) V roku 1968 Konferencia OSN pre rozvoj a obchod odporučila vytvorenie všeobecného systému preferencií (VSP), v rámci ktorého by priemyselné krajiny udelili na nerecipročnom základe obchodné preferencie všetkým rozvojovým krajinám. Európske spoločenstvo ako prvé zaviedlo VSP a od svojho vzniku je VSP jedným z kľúčových nástrojov obchodnej a rozvojovej politiky EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby vytváraním príjmov prostredníctvom medzinárodného obchodu. Napriek tomu, že tento systém sa využíva najviac zo systémov priemyselných krajín, súhlasím, že príslušné nariadenie musíme preskúmať a uľahčiť tak uplatňovanie systému.

Okrem toho sa domnievam, že celkové preskúmanie by malo byť predmetom návrhu nového nariadenia, ktorý bude, dúfam, bezodkladne predložený. Cieľom nového návrhu musí byť zmena VSP na jasnejší a transparentnejší systém. Chcel by som tiež vyzvať Komisiu, aby preskúmala možnosť kontroly dodržiavania záväzkov pravidelným vykonávaním vyšetrovaní, do ktorých by bol zapojený aj Parlament a predstavitelia občianskej spoločnosti v príslušnej krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne. (BG) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že je potrebné zvýšiť účinnosť súčasného systému a zlepšiť mieru využívania všeobecného systému preferencií poskytovaním technickej pomoci, ktorá je osobitne určená na vytvorenie inštitucionálnej a regulačnej kapacity potrebnej na to, aby tie krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi, mohli čo najviac využívať výhody medzinárodného obchodu a systému preferencií. Pomoc sa musí poskytovať aj pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov požadovaných v rámci tohto systému a v rámci dodržiavania z nich vyplývajúcich záväzkov. Myslím si, že rozvojové krajiny musia ponúknuť pomoc v boji proti chudobe vytváraním príjmov prostredníctvom medzinárodného obchodu. Je to systém, ktorý sa zo systémov tohto druhu dostupných rozvojovým krajinám využíva najviac. Myslím si, že platnosť tohto nariadenia je nevyhnutné predĺžiť a dosiahnuť tak právnu istotu a zaručiť záujmy EÚ i zvýhodnených krajín. Počas tohto obdobia by sa však bezodkladne mala vyriešiť súčasná neuspokojivá situácia a tento proces by mala sprevádzať neustála snaha o nájdenie spôsobu pomoci slabším krajinám v núdzi.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Rozhodol som sa hlasovať za správu o systéme všeobecných colných preferencií, keďže obsahuje návrh na okamžité prispôsobenie všeobecného systému preferencií ustanoveniam Lisabonskej zmluvy, ako aj na celkové preskúmanie systému v budúcnosti. Toto celkové preskúmanie by bolo zamerané na intenzívnejšie zapojenie zvýhodnených krajín do reformných procesov, ktoré na ne vplývajú, na poskytnutie technickej pomoci na podporu rozvoja ich inštitucionálnej kapacity, ako aj na preskúmanie a harmonizáciu pravidiel pôvodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Parlament práve súhlasil s predĺžením platnosti všeobecného systému preferencií (VSP) pre rozvojové krajiny od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013. Systém VSP sa má preskúmať tento rok. V tomto procese by sa mali zohľadniť obavy vyjadrené vo Výbore pre medzinárodný obchod. Vyzývame na väčšiu transparentnosť a skutočnú spoluprácu počas rokovaní o VSP s každou krajinou. Komisár De Gucht sa zaviazal zabezpečiť intenzívne zapojenie Európskeho parlamentu do rozhodovacieho procesu. Tento sľub teraz musí dodržať.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Platnosť súčasného nariadenia, ktorým sa zavádza všeobecný systém preferencií (VSP), uplynie koncom tohto roka. Ale vzhľadom na to, že Komisia stále čaká na záver štúdie o tejto otázke, aby predložila nový návrh v súvislosti s VSP a vyhla sa tak právnemu vákuu, rozhodlo sa o predĺžení platnosti platného nariadenia a jeho súčasných opatrení o ďalšie dva roky. Komisia však musí veľmi rýchlo predložiť legislatívnu iniciatívu v súvislosti s touto otázkou, pretože súčasný systém je naliehavo potrebné preskúmať a zefektívniť.

Podporujem preto preskúmanie hlavných bodov v tomto legislatívnom návrhu Komisie, ktoré zdôraznil spravodajca. V týchto bodoch sa navrhuje účinný systém, ktorý bude lepšie reagovať na záujmy zvýhodnených krajín a hospodárskych subjektov. Navrhuje sa tiež vypracovanie pravidiel, ktorými sa stanoví reformný proces, v rámci ktorého sa zaručí zapojenie príjemcov a ktorým sa tiež zabezpečí, aby Parlament mohol vykonávať svoju úlohu demokratickej kontroly.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V roku 1968 Konferencia OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) odporučila vytvorenie všeobecného systému preferencií (VSP), v rámci ktorého by krajiny považované za viac rozvinuté podporovali rozvojové krajiny udelením obchodných preferencií. Európske spoločenstvo ako prvé zaviedlo systém VSP v roku 1971. Ukázal sa ako jedna z hlavných metód spolupráce na úrovni medzinárodného obchodu s rozvojovými krajinami, a to znižovaním chudoby. Súčasné nariadenie je potrebné aktualizovať. Systém má totiž zaniknúť, pretože sa naň nevzťahuje Lisabonská zmluva. Okrem toho si vyžaduje podstatnú reformu. Aj napriek tomu, že tento návrh ešte neznamená ustanovenie nového nariadenia, ktorého vypracovanie je potrebné, chcel by som vyjadriť svoj súhlas so správou, o ktorej rokujeme. Dúfam tiež, že Komisia čo najskôr predloží nový návrh, aby EÚ mohla naďalej podporovať rozvojové krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Všeobecný systém preferencií (VSP) je obchodný mechanizmus, ktorý umožňuje EÚ udeliť rozvojovým krajinám preferenčný nerecipročný prístup na svoj trh prostredníctvom znížených colných sadzieb. Hoci je tento mechanizmus vymedzený ako nástroj rozvojovej pomoci, nie je bez rozporov. Vyskytujú sa najmä medzi niektorými jeho stanovenými cieľmi a skutočne dosiahnutými výsledkami.

V skutočnosti je mnoho rozvojových krajín čoraz viac ekonomicky závislých a formujú svoje hospodárstva podľa modelu obmedzenej diverzifikácie. Ten je založený na obmedzenej skupine výrobkov určených na vývoz namiesto rozvoja vlastných vnútorných trhov. Medzinárodná deľba práce je hlboko zakorenená. Tento systém je pre spomínané krajiny nepriaznivý. Najväčšie výhody z neho majú často veľké medzinárodné spoločnosti, niektoré z nich so sídlom v Európe.

Tento mechanizmus je potrebné komplexne preskúmať a zároveň uskutočniť dôkladnú diskusiu o jeho rôznych aspektoch, zložitých stránkach a o ich vplyve nielen na rozvojové krajiny, ale aj na členské štáty EÚ, a to najmä na najslabšie z nich. Vzhľadom na oneskorenie Komisie pri predložení nového návrhu nariadenia, čo znamená, že nemôže nadobudnúť účinnosť okamžite po uplynutí účinnosti platného nariadenia, je potrebné predĺžiť platnosť súčasného...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Platnosť súčasného systému všeobecných colných preferencií uplynie koncom tohto roka. Ide teda iba o hlasovanie o nevyhnutnom predĺžení s cieľom zabezpečiť právnu istotu a vzájomné záujmy približne 150 zapojených krajín.

Vzhľadom na dôležitosť tejto témy pre rozvojové krajiny a členské štáty EÚ so slabšími hospodárstvami, ktorých priemyselné, poľnohospodárske alebo sociálne záujmy sa v medzinárodných obchodných dohodách, ktoré podporuje Komisia, nie vždy rešpektujú, je potrebné uskutočniť dôkladnú diskusiu o novom nariadení. Komisia by v tejto súvislosti mala čo najskôr predložiť návrh a umožniť tak riadnu analýzu všetkých rôznych aspektov a zložitých stránok všeobecného systému preferencií spolu s jeho vplyvom na jednotlivé oblasti a krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Všeobecný systém preferencií (VSP) je jedným z kľúčových nástrojov obchodnej a rozvojovej politiky EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby. Toto opatrenie predlžuje súčasnú situáciu, pretože nové nariadenie nebolo predložené, čo je do istej miery poľutovaniahodné. Napriek tomu a vzhľadom na dôležitosť nástroja, o ktorom rokujeme, budem hlasovať za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Obchod je dôležitý a účinný nástroj boja proti chudobe v rozvojových krajinách. Prechodné nariadenie o systéme všeobecných colných preferencií právne ustanovuje preferenčný prístup na trh EÚ pre 176 rozvojových krajín. Podporila som toto nariadenie, ktoré zabezpečuje právnu kontinuitu, aby boli obchodné príležitosti pre rozvojové krajiny dostupné aj naďalej. Okrem toho je morálnou povinnosťou EÚ podporovať tieto krajiny pri rozvoji demokracie a právneho štátu tým, že sa umožní spravodlivý obchod.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Uznesenie o návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 732/2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011, bolo v tomto Parlamente prijaté veľkou väčšinou. Keby sa všeobecný systém preferencií (VSP) nepredĺžil, mnoho rozvojových krajín by sa mohlo naozaj ocitnúť vo veľmi zložitej situácii. Od roku 1971 sa Európa snaží podporovať rozvojové krajiny a pomáhať im s cieľom znížiť chudobu vytváraním príjmov prostredníctvom medzinárodného obchodu. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy si postup zmeny VSP vyžaduje zásah Rady a Parlamentu. Cieľom musí byť vytvorenie účinného systému, ktorý je citlivý voči záujmom zvýhodnených krajín a zároveň od nich vyžaduje aj ratifikáciu a vykonávanie 27 medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv, trvalo udržateľnom rozvoji, základných pracovných normách a dobrej správe vecí verejných. Napriek podpore tohto návrhu na predĺženie platné do roku 2011 musím zdôrazniť poľutovanie nad nepružnosťou Komisie pri prístupe k tejto právnej úprave. Tento postoj vyjadril aj náš poslanecký klub.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. Hlasoval som za túto správu, ktorá predstavuje technické predĺženie platnosti nariadenia o VSP. Predlžuje platnosť nariadenia do 31. decembra 2013 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na to, aby Komisia vypracovala nové nariadenie a aby Parlament uplatnil svoje nové právomoci v oblasti medzinárodnej obchodnej politiky. Cieľom tejto správy preto nie je venovať sa podstate nariadenia a neobsahuje ani vyjadrenia o tom, či sú príjemcovia VSP+ naozaj naďalej oprávnení využívať tieto obchodné preferencie na základe dobrej správy vecí verejných, trvalo udržateľného rozvoja a ratifikácie a vykonávania dohovorov OSN v oblasti sociálnych, environmentálnych a ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Všetci sme presvedčení, že od svojho vzniku je všeobecný systém preferencií (VSP) jedným z kľúčových nástrojov obchodnej a rozvojovej politiky Európskej únie. Predstavuje hlavný stimul pre rozvojové krajiny, ktoré už dlho bojujú proti chudobe, s cieľom uprednostniť voľný prístup na ich trh a dovoz ich výrobkov prostredníctvom znížených colných sadzieb. Súhlasíme však so spravodajcom pánom Scholzom, ktorý vyjadril nádej, že platnosť súčasného nariadenia o tejto otázke sa bude musieť predĺžiť. Zabezpečila by sa tým totiž právna istota a zaručili záujmy EÚ i zvýhodnených krajín a tiež by sa vyhlo predĺženiu súčasnej situácie, ktorá je stále neuspokojivá. Doteraz sme boli svedkami toho, že obchodné preferencie zaručené VSP sa do určitej miery využívali nedostatočne. Ide predovšetkým o obchodné preferencie, ktoré sa týkajú pravidiel pôvodu, čo bolo spôsobené problémom so súvisiacimi administratívnymi postupmi. Bolo by preto rozumné poskytnúť cielenú technickú pomoc napríklad uskutočňovaním partnerských programov. Hlavným cieľom by bola podpora rozvoja regulačných kapacít a zabezpečenie správnej transpozície medzinárodných dohovorov. Na záver chcem vyjadriť náš názor, že Komisia by mala vykonávať neustále monitorovanie s intenzívnejším zapojením Parlamentu a príslušných sociálnych partnerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Platnosť súčasného nariadenia o všeobecných colných preferenciách uplynie koncom tohto roka. Vzhľadom na to, že nie je možné, aby v primeranom období nadobudlo účinnosť nové nariadenie z dôvodu oneskoreného predloženia štúdie, o ktorú požiadal výbor, sme povinní predĺžiť platnosť súčasného nariadenia o ďalšie dva roky. Vzhľadom na dôležitosť tohto nariadenia pre riadenie obchodu medzi rozvojovými krajinami a EÚ však Komisia musí veľmi rýchlo predložiť jeho nové a aktualizované znenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Bez hospodárskeho rastu nie je možný rozvoj. Ako som už však uviedol, v nedemokratickom štáte nie je hospodársky rast zárukou rozvoja. Obchodná politika EÚ má v boji proti chudobe a pri plnení rozvojových cieľov tisícročia zohrávať dôležitú úlohu. Všeobecný systém preferencií (VSP) EÚ je jedným z nástrojov, ktorý umožňuje rozvojovým krajinám konkurovať na medzinárodných trhoch tým, že pri prístupe na trh EÚ poskytuje buď znížené, alebo nulové colné sadzby v prípade ich vývozu. VSP tiež zbavuje krajiny závislosti od pomoci. Schválili sme predĺženie platnosti súčasného nariadenia a zároveň očakávame nový návrh nariadenia, ktorý je potrebný na zaručenie právnej istoty. Musia sa však zohľadniť nové právomoci Európskeho parlamentu v oblasti obchodu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. Podľa zmluvy sa opatrenia v rámci nariadenia o VSP považujú za delegované akty. Znamená to, že Európsky parlament bude mať v budúcnosti väčšie právomoci v oblasti dohľadu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Už v roku 1964 niektoré rozvojové krajiny dôrazne žiadali o obchodné preferencie s cieľom zlepšiť svoju hospodársku situáciu. Po dosiahnutí dohody v roku 1968 sa zaviedol všeobecný systém preferencií (VSP). Európske hospodárske spoločenstvo zaviedlo VSP v roku 1971 a ostatné krajiny, ako napríklad USA, ho nasledovali. Dočasné udelenie obchodných preferencií malo tieto ciele: zvýšenie výnosov rozvojových krajín z vývozu prostredníctvom diverzifikácie vyvážaných výrobkov, podporu industrializácie a zrýchlenie hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách. Okrem toho bolo cieľom VSP zabezpečiť, aby podporované výrobky pochádzali z rozvojových krajín. VSP doposiaľ predstavuje jeden z najdôležitejších nástrojov EÚ v oblasti obchodu a monitoruje ho Európska komisia. Keďže platnosť súčasného systému uplynie 31. decembra tohto roku, Komisia predložila nový návrh už v máji 2010. V súvislosti s novým návrhom nie sú predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hoci spravodajca je jednoznačne presvedčený, že systémy je potrebné prepracovať. Zdržiavam sa hlasovania, pretože sa zdá, že neobsahuje žiadne nové, konkrétne návrhy nového nariadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) V súčasnosti platné nariadenie týkajúce sa systému všeobecných colných preferencií, ktorý umožňuje voľný obchod alebo nižšie clá v rámci obchodu s výrobkami medzi členskými štátmi a tretími krajinami, nariadenie, ktoré sa vo všeobecnosti využíva na podporu obchodu s chudobnými alebo rozvojovými krajinami, je potrebné zmeniť a znova ustanoviť. Jeho platnosť totiž onedlho uplynie. Hlasoval som za správu o návrhu nového nariadenia v tejto oblasti, pretože súhlasím so zameraním zmien, ktoré chce zaviesť. Cieľom zmeny a doplnenia je vytvoriť účinný systém, ktorý je citlivejší voči záujmom zvýhodnených krajín a hospodárskych subjektov, vypracovať komplexnejšie pravidlá a zaručiť úlohu Parlamentu ako orgánu demokratickej kontroly. Dúfam, že ide o prvý krok smerom k riešeniu, ktoré je potrebné stanoviť na celosvetovej úrovni a ktorého cieľom je dosiahnutie všeobecnej dohody o obchode. Po neúspechu rokovaní v Dauhe môžu mať uvedené opatrenia skutočne iba dočasný charakter pred prijatím dlhodobejšieho riešenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Nariadením (ES) č. 732/2008 sa zaviedol všeobecný systém preferencií (VSP), ktorý je v platnosti do 31. decembra 2011. VSP je jedným z kľúčových nástrojov obchodnej a rozvojovej politiky EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby vytváraním príjmov prostredníctvom medzinárodného obchodu. Proces konzultácií s Parlamentom v súvislosti s posledným VSP nebol dostatočný a neumožnil rozsiahle rokovania. Parlament zdôraznil, že v budúcnosti bude potrebovať na splnenie svojich úloh viac času.

Komisia 26. mája 2010 jednoducho navrhla predĺženie obdobia platnosti súčasného nariadenia a tvrdila, že nemala dostatok času na predloženie nového nariadenia. V tomto navrhovanom predĺžení nebolo zohľadnené nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Parlament upozornil na tento nedostatok a v súvislosti s návrhom Komisie predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv a právomocí, ktoré Parlament získal prostredníctvom Lisabonskej zmluvy.

Preto som hlasovala za túto správu, ktorou sa schvaľuje predĺženie platnosti príslušného nariadenia a menia a dopĺňajú sa prvky potrebné na dodržiavanie nových právomocí, ktoré Parlament získal na základe Lisabonskej zmluvy. Ide najmä o zaručenie nových právomocí v súvislosti s delegovanými aktmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Podľa všeobecného systému preferencií (VSP) priemyselné krajiny zaručujú obchodné preferencie všetkým rozvojovým krajinám na nerecipročnom základe. VSP je jedným z kľúčových nástrojov obchodnej a rozvojovej politiky EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby vytváraním príjmov prostredníctvom medzinárodného obchodu. V nariadení platnom do 31. decembra 2012 sa nedodržiavajú nové právomoci udelené Parlamentu prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Cieľom nového návrhu nariadenia je vytvoriť systém, ktorý je citlivejší voči záujmom zvýhodnených krajín a hospodárskych subjektov, vypracovať viac pravidiel na lepšiu reguláciu reformného procesu a zabezpečiť, aby sa v nariadení prikladala náležitá dôležitosť úlohe demokratickej kontroly, ktorá sa vyžaduje od Parlamentu. Z uvedených dôvodov som hlasoval za návrh nového nariadenia, ktorého cieľom je väčšia jasnosť a transparentnosť systému VSP.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Európska únia udeľuje rozvojovým krajinám preferenčné obchodné opatrenia od roku 1971 v rámci svojho systému všeobecných preferencií (VSP). VSP sa uplatňuje prostredníctvom na seba nadväzujúcich nariadení, ktorými sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií. Vo všeobecnosti ide o obdobie troch rokov. Súčasný systém bol zavedený nariadením (ES) č. 732/2008 a uplatňuje sa do 31. decembra 2011. Následne bude nahradený novým nariadením, ktoré je ešte potrebné vypracovať. Zostávajúce obdobie platnosti nariadenia (ES) č. 732/2008 však nestačí na vypracovanie návrhu Komisie a prijatie nového nariadenia prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Zdá sa teda potrebné predĺžiť obdobie platnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2013 a zabezpečiť tak kontinuitu fungovania systému.

Hlasoval som za správu v očakávaní, že Komisia predloží nový návrh v krátkom čase. Prispelo by to k tomu, aby sa VSP stal jasnejším, transparentnejším a účinnejším systémom.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. Myšlienka všeobecného systému preferencií (VSP) pochádza z roku 1968, keď boli clá vo všeobecnosti omnoho vyššie a keď sa stále považovali za hlavnú prekážku obchodu z rozvojových do priemyselných krajín. Koncepcia sa pôvodne navrhla na Konferencii OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) ako rozvojový nástroj. Priemyselné krajiny by mali rozvojovým krajinám udeliť obchodné preferencie na nerecipročnom základe a umožniť im tak, aby nevytvárali príjmy prostredníctvom pomoci, ale prostredníctvom medzinárodného preferenčného obchodu. Európske spoločenstvo začalo tento systém uplatňovať v roku 1971. Prvý trojročný systém fungoval od roku 2006 do roku 2008. Platnosť druhého systému uplynie 31. decembra 2011. Súčasný systém bol prijatý v roku 2008 v rámci konzultačného postupu. V tom čase bol však Parlamentu predložený na veľmi krátky čas. Zmysluplné zapojenie Parlamentu do tvorby nariadenia nebolo možné. Táto situácia by sa v súvislosti s nadchádzajúcim nariadením nemala opakovať, a to najmä vzhľadom na nové právomoci Parlamentu na základe Lisabonskej zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za znenie tohto uznesenia, pretože sa domnievam, že všeobecný systém preferencií (VSP) Európskej únie je jedným z kľúčových nástrojov na uľahčenie dosahovania rastu rozvojových krajín. Práve z tohto dôvodu sa musí začať bezodkladne uplatňovať.

Už v roku 1971 sa Európska únia odlišovala od iných hospodárskych veľmocí, pretože ako prvá zaviedla systém colných preferencií pre rozvojové krajiny. Hlavným cieľom bolo odstrániť endemickú chudobu vo všetkých krajinách a umožniť krajinám nachádzajúcim sa v zložitej situácii získať najväčšie výhody z medzinárodného obchodu. Platnosť colnej dohody čoskoro uplynie a Komisia rozhodla, že nový návrh bude predložený v nadchádzajúcich mesiacoch, hoci sa nadobudnutie jeho účinnosti presunie prinajmenšom do druhej polovice roka 2012.

Dôsledkom tohto oneskorenia bude právne vákuum v dĺžke viac než šesť mesiacov. Dôjde tak k prerušeniu kontinuity tohto programu, čo dokonca ohrozuje mnoho doteraz dosiahnutých výsledkov. Dúfam, že toto nepríjemné oneskorenie nebude viesť k menej intenzívnemu využívaniu systému všeobecných colných preferencií a že nová dohoda podnieti uplatňovanie globálneho obchodného systému založeného na etike a demokracii.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Je veľmi dôležité, aby sa všeobecný systém preferencií EÚ stal transparentnejším. Je dôležité, aby boli colné preferencie EÚ na dovoz z tretích krajín založené na demokracii a etike a nielen na dosahovaní zisku. Colné preferencie by mali prinášať výhody celej spoločnosti a nielen určitému počtu spoločností. Spravodajca výstižne uviedol, že návrh na predĺženie platnosti súčasného nariadenia nie je ideálny. Umožnil by nám však vyhnúť sa právnemu vákuu v dĺžke viac než šesť mesiacov. Podľa súčasného nariadenia nemá Parlament možnosť vyjadriť sa o kritériách oprávnenosti alebo o zozname zvýhodnených krajín. To by sa malo zmeniť. Nastal čas, aby Parlament využil svoje nové právomoci na základe Lisabonskej zmluvy v oblasti obchodu. EÚ by mala venovať väčšiu pozornosť rozvoju spolupráce so susediacimi štátmi v oblasti obchodnej politiky. Pomohlo by to vytvoriť stabilné a liberálne obchodné prostredie a uľahčilo by to postupné rozšírenie európskeho jednotného trhu. Je v záujme EÚ podpísať dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou a začať rokovania s ostatnými krajinami Východného partnerstva, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie – Gruzínskom, Moldavskom a Arménskom.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som proti tejto správe. Ako uvádza sám spravodajca, systém má vo svojej súčasnej podobe viacero nedostatkov. Aj napriek tomu, že Komisia bola vyzvaná, aby predložila návrh nového nariadenia, ktoré by sa na jednej strane sústredilo na nedostatky právneho rámca a na strane druhej by zohľadňovalo inštitucionálne zmeny od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, aby okrem iného Parlament dostal väčšie kontrolné právomoci než tie, ktoré mal v rámci v súčasnosti uplatňovaného postupu, predložený návrh obsahuje nepotrebné predĺženie súčasnej neuspokojivej situácie. V parlamentnej správe spravodajca tiež uvádza niektoré svoje návrhy na zlepšenia, ktoré by mohli alebo mali byť zahrnuté do budúceho návrhu nového nariadenia. Komisia by mala tieto návrhy vziať do úvahy a bezodkladne predložiť nové, kvalitnejšie nariadenie.

 
  
  

Správa: Artur Zasada (A7-0046/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, pretože vzdušný priestor USA a EÚ predstavuje 60 % svetovej leteckej dopravy a súčasné dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a USA neodzrkadľujú skutočnosť. Otvorenie vzdušného priestoru medzi USA a EÚ na nediskriminačnom základe by malo zlepšiť kvalitu služieb dopravy cestujúcich a prepravy tovaru, priniesť hospodárske výhody, ale najmä vytvárať pracovné miesta.

Preto si myslím, že by to bolo výhodné, lebo konvergencia právnych predpisov by mohla podporiť voľnú hospodársku súťaž najmä vzhľadom na štátne dotácie a sociálne a environmentálne kritériá.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA predstavujú spolu viac ako polovicu svetovej leteckej dopravy. Vzhľadom na globálne otepľovanie preto musia Európska únia a Spojené štáty spolupracovať na znižovaní environmentálneho vplyvu medzinárodného letectva. Preto som hlasovala za túto dohodu, ktorou sa obe strany zaväzujú prijať environmentálne a sociálne normy, ktorými sa výrazne zníži hluk a zmierni vplyv emisií z leteckej dopravy na kvalitu vzduchu. Zmluvné strany sa v dohode zároveň zaväzujú vyvíjať udržateľné alternatívne palivá. Obe strany sa po prvýkrát dohodli aj na zaručení sociálnych práv zamestnancov leteckých spoločností.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA. Protokol obsahuje dôležité prvky, ktoré predstavujú pokrok v spolupráci EÚ a USA v oblasti leteckej dopravy. Takisto sa ňou zabraňuje riziku, aby sa pri absencii takejto dohody uplatnila doložka o pozastavení, ktorú zahŕňala dohoda v prvej etape. Pozastavenie by mohlo mať za následok, že európski cestujúci a letecké spoločnosti stratia značné výhody, ktoré využívajú od marca 2008. Treba upozorniť aj na to, že táto nová dohoda vytvára možnosti pre ďalšie investície a sprístupnenie trhov a posilňuje tiež rámec pre spoluprácu v oblastiach, ktoré si vyžadujú regulačné opatrenia, ako bezpečnosť, obrana a životné prostredie, v rámci ktorého sa obe strany dohodli na osobitnom spoločnom vyhlásení o životnom prostredí.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (ECR), písomne. (PL) Členské štáty EÚ spolu s USA tvoria 60 % podiel svetovej leteckej dopravy. Preto by sme sa mali usilovať o neustále zvyšovanie kvality poskytovaných služieb v tejto oblasti. Schválením uzavretia dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA prispievame k rastu odvetvia letectva, pretože umožňuje prílev väčšieho množstva investícií na oboch stranách Atlantiku. Táto dohoda navyše pomôže posilniť ochranu práv zamestnancov v odvetví, zintenzívniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy a prostredníctvom požiadavky na kompatibilitu aj spoluprácu v otázkach týkajúcich sa životného prostredia. Dôležité je aj rozšírenie roly spoločného výboru EÚ – USA, ktorý po vstupe tejto dohody do platnosti bude môcť podporovať nové iniciatívy. Som presvedčený o tom, že nová dohoda pomôže výraznejšie zlepšiť prístup na trh, čím sa zvýši kvalita služieb a sprísnia sa požiadavky na bezpečnosť. Z týchto dôvodov podporujem toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože trhy s leteckou dopravou tvoria 60 % svetovej dopravy. Táto dohoda bude mať za následok zmeny právnych predpisov Spojených štátov, ktoré sú nevyhnutné pre zvýšenie konvergencie právnych predpisov zabraňujúcich hospodárskej súťaži. Otvoria sa nové trasy a prevádzkovatelia a cestujúci budú môcť využívať kvalitnejšie služby a výhodnejšie ceny, čo prispeje k hospodárskemu rastu, ktorý vyvolá tvorbu pracovných miest na oboch stranách Atlantiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Aj keď dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA ani zďaleka nie je dokonalá, predstavuje určitý pokrok a otvára cestu nielen budúcim príležitostiam z hľadiska ďalších investícií a prístupu na trh, ale aj opatreniam zabezpečujúcim zvýšenú bezpečnosť a obranu. Na základe verzie dohody dosiahnutej počas rokovaní sa nepodarilo docieliť úplné otvorenie trhu s leteckou dopravou na oboch stranách. Dohoda však obsahuje dostatočné stimuly na podporu reformy. USA musia zmeniť svoje právne predpisy a umožniť investorom z EÚ väčšinové vlastníctvo leteckých spoločností USA, čo vyvolá recipročné opatrenia zo strany EÚ. Právomoci spoločného výboru EÚ – USA boli rozšírené, čo znamená, že podporou nových iniciatív dokáže zlepšiť spoluprácu. Novými pravidlami, napríklad aj vzájomným uznávaním regulačných rozhodnutí druhej strany, sa obmedzí byrokracia a zabráni sa prebytočnej duplikácii zdrojov. V rámci druhej etapy dohody boli zavedené nové prvky ako uznanie dôležitosti sociálneho rozmeru a zodpovednosť udelená spoločnému výboru za sledovanie sociálneho dosahu dohody a v prípade potreby aj za vypracovanie primeranej reakcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam skutočnosť, že Európska únia a Spojené štáty deklarovali zámer spolupracovať na znížení dosahu medzinárodného letectva na životné prostredie. Oceňujem iniciatívy týkajúce sa zníženia hluku, zníženia dosahu letectva na kvalitu vzduchu a svetovú klímu, podpory rozvoja ekologických leteckých technológií, inovácií v oblasti riadenia leteckej dopravy a udržateľného rozvoja alternatívnych palív v leteckej doprave.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože som presvedčená o tom, že táto dohoda môže predstavovať dôležitý krok pri otváraní trhov pre letecké spoločnosti EÚ a USA na nediskriminačnom základe. Toto otvorenie trhu môže prispieť k skvalitneniu služieb poskytovaných cestujúcim, a to tak z hľadiska rozmanitosti, ako aj nákladov, a priniesť podstatné hospodárske výhody.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Zmenená a doplnená dohoda o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou zahŕňa v porovnaní s predchádzajúcou verziou niekoľko významných zlepšení najmä v oblasti životného prostredia a bezpečnosti, aj keď sa jej ešte nepodarilo dosiahnuť jednotný transatlantický trh s leteckou dopravou.

Dúfam, že dosiahnutý pokrok umožní naďalej vyvíjať úsilie zamerané na odstraňovanie prekážok pre tvorbu tohto trhu, a to najmä vo vzťahu k interoperabilite a kompatibilite systémov a nerovnováhe predpisov o hospodárskej súťaži, ktoré uprednostňujú americké firmy pri vlastnení a riadení leteckých spoločností, v neposlednom rade aj americký zákon o leteckej doprave Fly America Act.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh legislatívneho uznesenia vychádza z návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzatvorení protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej. Ideálna dohoda by bola taká, ktorá by navrhla úplné otvorenie trhu s leteckou dopravou bez akýchkoľvek obmedzení niektorej z oboch strán. Tento cieľ sa však nepodarilo dosiahnuť.

Preto vítam túto dohodu, ak zohľadníme regulačné zmeny vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, veľkosť trhov s leteckou dopravou v EÚ a USA, ktoré spolu tvoria 60 % svetovej leteckej dopravy, potrebu rešpektovať súkromie európskych a amerických občanov a existenciu pravidiel zaručujúcich rešpektovanie práv cestujúcich. Oproti súčasnému stavu predstavuje významný pokrok. Je však dôležité zdôrazniť, že Európsky parlament a Kongres USA musia naďalej viesť dialóg o témach, ktoré táto dohoda nepokrýva.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Spravodajca jasne stanovil ciele tejto dohody: „otvorenie trhu“, čiže prehĺbenie liberalizácie prebiehajúcej v tomto odvetví, vytvorenie jednotného trhu pre leteckú dopravu. Ako upozornil spravodajca, treba zdôrazniť, že trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA tvoria spolu asi 60 % svetovej leteckej dopravy.

Prísľuby výhod pre pracujúcich a cestujúcich, ktoré vždy sprevádzajú takéto procesy liberalizácie, sú rovnako staré a banálne, ako sú falošné, ako sa ukázalo v praxi v prípadoch, v ktorých sa uskutočňovala liberalizácia, či už v tomto odvetví, alebo v iných odvetviach. K týmto prísľubom sa teraz pridala propaganda spolupráce v oblasti životného prostredia, čo je téma, ktorej sa síce nepochybne môžeme a musíme venovať, nie však v tomto kontexte. Dokonca aj tu je jasné, o aký zámer ide: podporiť kompatibilitu a interakciu systémov na obchodovanie s emisnými kvótami.

V mene voľnej hospodárskej súťaže, ktorá všetko ospravedlňuje a ktorej všetko podlieha, sa výrazne obmedzuje zasahovanie štátu v záujme ochrany národných leteckých spoločností, čiže v záujme ochrany národných strategických záujmov v mnohých oblastiach, ako napríklad vo vzťahoch so spoločenstvami migrantov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Tieto dohody sú ďalšou súčasťou procesu liberalizácie prebiehajúceho v odvetví leteckej dopravy, ktorý kladie prekážky zasahovaniu štátu do tohto strategického odvetvia a jeho regulovaniu, čím sa otvára cesta monopolistickej koncentrácii, ktorá vždy nasleduje po posvätnej a za každú cenu obraňovanej voľnej hospodárskej súťaži.

V mene uľahčovania obchodných príležitostí v odvetví medzinárodnej leteckej dopravy, ktorá podporuje záujmy nadnárodných spoločností v odvetví na úkor národných spoločností a ich strategických záujmov vrátane štátnych podnikov, ako napríklad v prípade spoločnosti TAP Portugal. Doplatia na to zamestnanci leteckých spoločností, cestujúci a ostatní pracujúci, pretože liberalizácia uľahčuje damping zo strany nadnárodných spoločností a nanucuje nestabilné pracovné miesta tým, že zhoršuje pracovné podmienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Vyjadril som súhlas s týmto dokumentom, pretože Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila podmienky, za ktorých sa vyžaduje súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sa týkajú oblasti, pre ktorú platí riadny legislatívny postup. Trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA tvoria približne 60 % svetovej leteckej dopravy. Otvorenie trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a USA na nediskriminačnom základe bude znamenať ponuku kvalitnejších služieb pre cestujúcich a prevádzkovateľov nákladnej dopravy, a to tak z hľadiska rozmanitosti, ako aj nákladov, poskytovanie značných hospodárskych výhod a vytváranie pracovných miest. Regulačná konvergencia by mohla výraznou mierou prispieť k podpore spravodlivej hospodárskej súťaže najmä vzhľadom na štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy. Dohoda v rámci druhej etapy na jednej strane predstavuje výrazný pokrok, na druhej strane je však dôležité, aby sa nepovažovala za konečný bod vytvárania transatlantického trhu s leteckou dopravou. Som presvedčený, že je potrebné, aby sa Komisia usilovala o vyrokovanie ďalšej etapy tejto dohody, ktorá by zahŕňala tieto otázky: ďalšiu liberalizáciu dopravných práv; dodatočné možnosti pre zahraničné investície; vplyv opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a obmedzení infraštruktúry na uplatňovanie dopravných práv a lepšiu koordináciu politík týkajúcich sa práv cestujúcich v záujme zabezpečenia čo najvyššej úrovne ochrany cestujúcich. Jednotné normy pre práva cestujúcich vrátane noriem pre osoby so zníženou pohyblivosťou sú osobitne dôležité, aby sa zabránilo rozdielnemu zaobchádzaniu s cestujúcimi počas cesty. Všetky tieto dohody o leteckej doprave sú prospešné a potrebné pre Európsku úniu, naše letecké spoločnosti a našich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto dohodu, ktorá je vo svojom súčasnom rozsahu správna. Ale zatiaľ čo stimuly ďalšieho otvárania trhu sú vítané, sklamal ma nedostatočný pokrok pri odstraňovaní zastaraných regulačných obmedzení v oblasti zahraničných investícií, pretože bude mať za následok zachovanie súčasných nevyvážených obmedzení zahraničného vlastníctva a kontroly v Spojených štátoch. Prepravcovia z EÚ navyše získajú iba obmedzený prístup k doprave financovanej vládou USA. Toto je opäť známkou pretrvávania nevyváženej situácie, pretože vlády členských štátov EÚ nezavádzajú podobné obmedzenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Táto zmenená a doplnená dohoda o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi predstavuje vynikajúcu príležitosť rozvinúť potenciál trhu, ktorý tvorí 60 % svetovej leteckej dopravy. Európska komisia dosiahla doteraz významný pokrok v snahe o vytvorenie otvoreného leteckého priestoru medzi EÚ a USA, ktorý by umožňoval voľný tok investícií a v ktorom by letecké spoločnosti EÚ aj USA mohli poskytovať letecké služby bez akýchkoľvek obmedzení. Teraz uznávame potrebu intenzívnejšie spolupracovať s cieľom riešiť neustále sa meniace problémy v oblasti bezpečnosti a životného prostredia, ako aj podporovať ďalšie investície, ktoré zaručia voľný prístup na trh. Zásadný krok predstavuje vytvorenie spoločného výboru EÚ – USA, ktorý bude sledovať sociálny dosah programu regulačnej spolupráce, čo napomôže obmedzenie jestvujúcej byrokracie. Chceli by sme spomenúť problematickú otázku výmeny osobných údajov cestujúcich medzi EÚ a USA, a tým aj vzťah medzi medzinárodnou bezpečnosťou a súkromím občanov. Považujeme za veľmi dôležité, aby bol Parlament plne informovaný o práci spoločného výboru, zahraničných investíciách, obmedzeniach infraštruktúry na vykonávanie dopravných práv a koordinácii politík týkajúcich sa práv cestujúcich.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dohoda medzi EÚ a USA je veľmi dôležitá pre budúcnosť vzťahov medzi týmito stranami. V tejto súvislosti a v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy je nutné Európsky parlament plne informovať a konzultovať s ním prácu, ktorú vykonáva spoločný výbor, ako aj všetky zúčastnené subjekty.

Akúkoľvek dohodu, ktorá sa má uzatvoriť, musí nevyhnutne prijať Parlament, ktorý bude preto musieť dostávať aktuálne informácie o všetkých rokovaniach. Je dôležité, aby sa v budúcnosti konali pravidelné stretnutia poslancov tohto Parlamentu s predstaviteľmi Kongresu USA s cieľom prediskutovať všetky dôležité otázky týkajúce sa politiky v oblasti letectva medzi EÚ a USA.

Táto dohoda je teda dôležitým krokom smerom k otvoreniu trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a USA bez akejkoľvek diskriminácie. Toto otvorenie trhu môže prispieť k zlepšeniu služieb poskytovaných cestujúcim.

 
  
MPphoto
 
 

  Judith A. Merkies (S&D), písomne. (NL) Delegácia holandskej Strany práce v Európskom parlamente síce nepovažuje túto dohodu v rámci druhej etapy za dokonalú, ale podľa nej bude viesť k pokroku v dôležitých oblastiach. Okrem toho zabráni tomu, aby USA uplatnili doložku o pozastavení, čo by v prípade absencie takejto dohody bolo možné. Pozastavenie by mohlo mať za následok, že európski cestujúci a letecké spoločnosti by už nemohli ďalej využívať značné výhody, ktoré vďaka tomuto protokolu využívajú od marca 2008. Výhody a pozitívne aspekty zahŕňajú najmä dohody o pracovných normách zamestnancov leteckých spoločností, výmenu osvedčených postupov pri znižovaní hluku, posilňovanie spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia atď. Delegácia holandskej Strany práce v Európskom parlamente uznáva potrebu náležitým spôsobom neustále diskutovať o bezpečnostných požiadavkách (napríklad o využívaní skenerov) a o dosahu takýchto požiadaviek na súkromie a zdravie cestujúcich. Okrem toho by sa tým zdôraznilo, že je potrebné, aby súkromie európskych a amerických občanov bolo v centre pozornosti a aby sa rešpektovalo pri výmene osobných údajov cestujúcich medzi EÚ a USA. Je nevyhnutné, aby bol Parlament teraz aj v budúcnosti zapojený do týchto rokovaní a aby sa neporušovali európske nariadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Táto dohoda síce nie je dokonalá, ale predstavuje skutočný pokrok. Ak by sme takúto dohodu nemali, niekto by mohol uplatniť doložku o pozastavení, čo by pripravilo cestujúcich a letecké spoločnosti z EÚ o značné výhody, ktoré využívajú od marca 2008. Vzhľadom na to, že USA sú zložitým partnerom v rokovaniach, mali by sme sa usilovať o pokrok v ďalších rokovaniach v tomto smere.

Preto som hlasoval za.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Objem leteckej dopravy vo všeobecnosti stúpol, čo malo za následok rast trhov s leteckou dopravou v EÚ a USA. Členské štáty už dlho rokovali s USA na individuálnom základe a uzatvárali dvojstranné dohody. Posun na úroveň EÚ umožní európskym leteckým spoločnostiam lietať do ktorejkoľvek destinácie v USA z ktoréhokoľvek miesta v EÚ. To si vyžaduje vykonanie určitých reforiem aj v Spojených štátoch, aj v Európskej únii. Cieľom novej dohody je otvoriť cestu k budúcim možnostiam z hľadiska ďalších investícií a prístupu na trh, ako aj zlepšiť spoluprácu medzi regulačnými úradmi. Ak však budú naďalej existovať jestvujúce obmedzenia zahraničného vlastníctva a kontroly v Spojených štátoch, bude táto dohoda jednostranná. Touto novou dohodou sa EÚ opäť raz necháva podviesť Spojenými štátmi, čo nemôžem podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Je celkom logické, aby sa dohody o leteckej doprave so Spojenými štátmi teraz uzatvárali na európskej úrovni a nie s každým členským štátom zvlášť, ako to bolo doteraz. Európskym leteckým spoločnostiam to umožní lietať do všetkých destinácií v USA. Neteší ma však jednostranný charakter tejto dohody, v ktorej EÚ na jednej strane robí mnohé ústupky, zatiaľ čo Spojené štáty na strane druhej trvajú napríklad na obmedzeniach zahraničného vlastníctva. V tejto súvislosti musí EÚ nadobudnúť silnejšiu pozíciu vo vzťahu k Spojeným štátom.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Dohoda o otvorenom nebi uzatvorená medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou je zárukou pokroku a odzrkadľuje hospodársky vývoj oboch regiónov. Úplné otvorenie transatlantického trhu by predstavovalo dôležitý krok smerom k zlepšeniu situácie v odvetví svetovej leteckej dopravy. Obom stranám by prinieslo miliónový hospodársky úžitok a okrem mnohých príležitostí rozvoja obchodu by podnietilo aj vytvorenie nových pracovných miest. V snahe dosiahnuť hospodárske výhody nesmieme zabúdať na bezpečnostné požiadavky. Normy bezpečnosti letov a obrany sú dôležité pre cestujúcich, posádku a celé odvetvie letectva. Normy obrany sa musia harmonizovať vo vzostupnom poradí. Inštitúcie EÚ a USA zodpovedné za bezpečnosť letov musia spolupracovať na všetkých úrovniach. Bezpečnostné normy EÚ musia spĺňať požiadavky Medzinárodnej organizácie civilného letectva. Musíme urobiť všetko pre zabezpečenie toho, aby sa naše životy, životy našich detí a našich milovaných brali vážne. Nemôžeme dovoliť, aby sa letový čas, pracovný čas a čas letovej posádky na oddych v Európskej únii riadil menej náročnými bezpečnostnými požiadavkami, čo by mohlo ohroziť životy ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za dohodu o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Dôvodom bolo práve to, že som chcel, aby sa prejavila naša politická sila. Dosiahnuté dohody, ktoré dokonca ani pán Zasada nepovažuje za ideálne, totiž poskytujú možnosť riadiť leteckú dopravu, z čoho budú mať v každom prípade osoh občania oboch kontinentov, a to tak z hľadiska cestovania, ako aj obchodu. Ďalšia liberalizácia dopravných práv, dodatočné možnosti pre zahraničné investície a lepšia koordinácia politík týkajúcich sa práv cestujúcich zaručia dôležité výhody pre EÚ aj USA.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto zmenu a doplnenie dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA. Akékoľvek pozastavenie by mohlo mať za následok, že cestujúci a letecké spoločnosti z Únie stratia značné výhody, ktoré využívajú od marca 2008. Súhlasím s názorom spravodajcu, že táto dohoda nie je dokonalá. Podarilo sa jej však predložiť dôležité prvky, ktoré umožnia, aby sa tento proces pohol vpred a aby sa zabránilo uplatneniu doložky o pozastavení v prípade neexistencie takejto dohody.

Táto dohoda – dohoda v rámci druhej etapy – v skutočnosti nedosahuje konečný cieľ úplného otvorenia trhu bez akýchkoľvek obmedzení na jednej alebo druhej strane, aj keď obsahuje súbor stimulov na podporu reformy. Konkrétne povedané, keď USA zmenia svoje právne predpisy a umožnia investorom z EÚ väčšinové vlastníctvo leteckých spoločností USA, EÚ umožní to isté investorom z USA. Tak či onak, tento proces nebude jednoznačný a akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa ho bude týkať, bude závisieť od monitorovania a od konečného návrhu, ku ktorému strany dospejú, a to za okolností, ktoré napomôžu zabezpečenie kvalitnejšej leteckej dopravy a úspech európskych spoločností.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Trhy s leteckou dopravou v Európskej únii a v Spojených štátoch tvoria spolu asi 60 % svetovej leteckej dopravy. Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave, umožňuje otvorenie trhu leteckým spoločnostiam z EÚ a USA na nediskriminačnom základe a cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy ponúka kvalitnejšie služby z hľadiska rozmanitosti aj nákladov, poskytovanie značných hospodárskych výhod a vytváranie pracovných miest. Ďalší pokrok v spolupráci a regulačnej konvergencii v tejto oblasti by navyše mohol výraznou mierou prispieť k podpore spravodlivej hospodárskej súťaže najmä vzhľadom na štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy. Z uvedených dôvodov preto hlasujem za prijatie protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Aj keď táto dohoda medzi EÚ a USA v rámci druhej etapy nedosiahla konečný cieľ, ktorým je úplné otvorenie transatlantického trhu s leteckou dopravou, predstavuje významný pokrok v tomto smere, keď poskytuje nové obchodné príležitosti európskym leteckým spoločnostiam a významné výhody cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy tak z hľadiska posilnenia poskytovania služieb, ako aj znižovania nákladov.

Preto som hlasoval za uzatvorenie tohto protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA. Rád by som totiž videl pokračujúce úsilie o dohodnutie väčšej liberalizácie dopravných práv, posilnenie spolupráce v rôznych oblastiach a zrušenie regulačných obmedzení USA týkajúcich sa vlastníctva a kontroly amerických leteckých spoločností zahraničnými subjektmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila podmienky, za ktorých je potrebný súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodných dohôd. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sa týkajú oblasti, pre ktorú platí riadny legislatívny postup. Predtým sa takéto dohody s Parlamentom iba konzultovali. Výsledkom toho je, že tento protokol, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave, podlieha súhlasu Parlamentu, kým pôvodná dohoda bola uzatvorená po konzultácii s Parlamentom. Trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA spolu tvoria približne 60 % svetovej leteckej dopravy. Otvorenie trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a USA na nediskriminačnom základe bude znamenať ponuku kvalitnejších služieb pre cestujúcich a prevádzkovateľov nákladnej dopravy, a to tak z hľadiska rozmanitosti, ako aj nákladov, poskytovanie značných hospodárskych výhod a vytváranie pracovných miest. Regulačná konvergencia by navyše mohla výraznou mierou prispieť k podpore spravodlivej hospodárskej súťaže, najmä vzhľadom na štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Letecké spoločnosti Európskej únie a Spojených štátov tvoria spolu asi 60 % svetovej leteckej dopravy, čo znamená, že v odvetví predstavujú bezkonkurenčnú hospodársku mocnosť. Otvorenie trhu s leteckou dopravou EÚ a USA by vlastne umožnilo ponúkať viac služieb za nižšie náklady, a to s pozitívnym dôsledkom pre hospodárstvo a zamestnanosť. Spoločné normy by skutočne uprednostnili jednotnejší integrovaný vývoj, a to najmä zo sociálneho a environmentálneho hľadiska.

Preto som rada, že dosiahnutá dohoda obsahuje viaceré stimuly určené na podporu týchto zmien. Možnosť kapitálového investovania v príslušných leteckých spoločnostiach, ako aj intenzívnejšie konzultácie a spolupráca v oblasti bezpečnosti predstavujú iba niekoľko príkladov. Dúfam, že Parlament prijme protokol, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA, čím sa zabráni uplatneniu doložky o pozastavení, čo by malo za následok stratu doteraz dosiahnutých výhod.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Európsky parlament dnes prijal protokol, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, a ja som hlasoval za.

Tento návrh predstavuje významný pokrok smerom k zlepšeniu transatlantických vzťahov v oblasti leteckej dopravy. Trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA spolu tvoria približne 60 % svetovej leteckej dopravy. Otvorenie trhov poskytne cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy kvalitnejšie služby a prinesie veľké výhody v oblasti hospodárstva a vytvárania pracovných miest.

Túto dohodu by sme však nemali vnímať ako koniec procesu. Táto dohoda, ktorá je označovaná ako dohoda v rámci druhej etapy, nedosahuje konečný cieľ úplného otvorenia trhu bez akýchkoľvek obmedzení na jednej alebo druhej strane. Je tiež mimoriadne dôležité, aby sme mali jednotné pravidlá týkajúce sa práv cestujúcich a lepšie koordinované príslušné politiky. Na záver chcem povedať, že treba zdôrazniť, že otázky ako väčšia liberalizácia dopravných práv, rozšírenie možností pre zahraničné investície a účinok opatrení v oblasti ochrany životného prostredia na dopravné práva sa budú musieť zohľadniť v každej ďalšej fáze rokovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. (PL) Súhlasím s prijatím návrhu uznesenia o uvedenej otázke. Lisabonská zmluva rozšírila podmienky, za ktorých je potrebný súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sa týkajú oblasti, pre ktorú platí riadny legislatívny postup. Predtým sa takéto dohody s Parlamentom iba konzultovali. Trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA spolu tvoria približne 60 % svetovej leteckej dopravy. Otvorenie trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a USA na nediskriminačnom základe bude znamenať ponuku kvalitnejších služieb pre cestujúcich a prevádzkovateľov nákladnej dopravy, a to tak z hľadiska rozmanitosti, ako aj nákladov, poskytovanie značných hospodárskych výhod a vytváranie pracovných miest. Regulačná konvergencia by navyše mohla výraznou mierou prispieť k podpore spravodlivej hospodárskej súťaže najmä vzhľadom na štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy. Zároveň by sme mali uznať, že mnohé veci sú naďalej mimo pôsobnosti dohody zmenenej a doplnenej novým protokolom. Z tohto dôvodu by sa Komisia mala usilovať o vyrokovanie ďalšej etapy tejto dohody, ktorá by zahŕňala tieto otázky: ďalšia liberalizácia dopravných práv, dodatočné možnosti pre zahraničné investície a vplyv opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a obmedzení infraštruktúry na uplatňovanie dopravných práv.

 
  
  

Správa: Silvia-Adriana Ţicău (A7-0045/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, a to v prvom rade preto, lebo predstavuje výrazné zlepšenie v oblasti súčasných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a Kanadou, ktoré sú značne obmedzené, a po druhé z dôvodu výrazného zlepšenia, ktoré prináša z hľadiska služieb a vzdušného prepojenia medzi týmito dvoma trhmi. Okrem iného prinesie hospodárske, environmentálne, konkurenčné a právne výhody, ako aj výhody v oblasti osobnej dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Európska únia a Kanada sa dohodli na spolupráci v oblasti leteckej dopravy s cieľom zmierniť jej dosah na zmenu klímy. Pokiaľ ide o ochranu a bezpečnosť cestujúcich, dohoda počíta so vzájomným uznávaním noriem a jednorazovou bezpečnostnou kontrolou. Všetky letecké spoločnosti Európskej únie budú môcť prevádzkovať týždenné lety medzi Kanadou a EÚ. Touto dohodou sa výrazne zlepší prepojenie trhov týchto dvoch krajín a osobné väzby a zároveň sa vytvoria nové príležitosti pre letecké odvetvie prostredníctvom postupnej liberalizácie pravidiel zahraničného vlastníctva. Hlasovala som za túto správu, pretože obsahuje konkrétne ustanovenia na zlepšenie záujmov spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Doteraz bola letecká doprava medzi členskými štátmi EÚ a Kanadou regulovaná výlučne na základe dvojstranných dohôd. Keďže Európska únia a Kanada dlhodobo udržiavajú hospodárske a politické kontakty, vznikla potreba, aby tieto strany uzavreli dohodu o leteckej doprave. Preto som hlasovala za túto dohodu, ktorá umožňuje postupné zavádzanie prepravných práv, investičných príležitostí a spoluprácu v mnohých oblastiach (v neposlednom rade v oblasti leteckej bezpečnosti prostredníctvom vytvorenia spoločného bezpečnostného systému, ale aj v oblasti sociálnych vecí, záujmov spotrebiteľov a životného prostredia). Na základe tejto dohody budú odstránené aj všetky jestvujúce obmedzenia týkajúce sa trás, cien a počtu letov medzi Európskou úniou a Kanadou. Táto dohoda je ambiciózna i dôležitá.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za Dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou. Dohoda obsahuje postupné zavádzanie prepravných práv, investičných príležitostí a rozsiahlu spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane bezpečnosti, ochrany, sociálnych vecí, záujmov spotrebiteľov, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Všetky letecké spoločnosti EÚ budú môcť prevádzkovať priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek miesta v Európe. Treba tiež privítať skutočnosť, že touto dohodou sa odstraňujú všetky obmedzenia týkajúce sa trás, cien či počtu týždenných letov medzi Kanadou a EÚ. Letecké spoločnosti budú mať voľnú ruku pri uzatváraní obchodných dohôd, napríklad dohôd o spoločných letových kódoch, dôležitých pre letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety do veľkého množstva destinácií, a pri určovaní sadzieb v súlade s právom jednotlivých krajín pre hospodársku súťaž.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) V roku 2007 Rada udelila Komisii mandát na rokovanie o globálnej dohode o leteckej doprave. V tom roku cestovalo medzi USA a Kanadou 9 miliónov ľudí. Účelom dohody bolo vytvoriť jednotný trh pre leteckú dopravu. Tým vznikla potreba upraviť kanadské právne predpisy. Pokrok z hľadiska úplného otvárania trhu a realizácie nevyhnutných legislatívnych zmien je postupný. V každom prípade však skutočnosť, že boli zrušené obmedzenia trás, boli zavedené týždenné lety a obchodné dohody sú teraz otvorené pre letecké spoločnosti, predstavuje pokrok. Napriek ťažkostiam som presvedčená, že musíme aj naďalej pracovať, kým sa jednotný trh nestane realitou. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne. (BG) Je dobre známe, že letectvo bolo pred súčasnou dohodou predmetom dvojstranných dohôd s devätnástimi členskými štátmi EÚ. Podporil som tento návrh, pretože uľahčí leteckú dopravu, ale predovšetkým preto, lebo obsahuje postupné zavádzanie prepravných práv v leteckej doprave, investičných príležitostí a rozsiahlu spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane bezpečnosti, ochrany, sociálnych vecí, záujmov spotrebiteľov, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Táto dohoda bola nevyhnutnosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou by za normálnych okolností mala moju plnú podporu, pretože som v plnej miere za odstraňovanie prekážok voľného trhu v rámci EÚ i medzi EÚ a tretími krajinami. Ale v prípade, keď Kanada aj naďalej uplatňuje jednostrannú vízovú povinnosť pre občanov Českej republiky, považujem túto dohodu za chybné vychádzanie v ústrety krajine, ktorá si takýto krok zo strany EÚ nezaslúži. EÚ by mala mať odvahu spojiť tieto dva problémy – vízovú povinnosť a podpis medzinárodnej dohody –, pretože to môže byť zriedkavou príležitosťou vyvinúť účinný tlak na Kanadu v otázke víz. Je prekvapujúce, že Kanada na jednej strane umožňuje leteckým spoločnostiam z EÚ prevádzkovať priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek miesta v EÚ a na druhej strane bráni občanom jedného členského štátu voľne cestovať do Kanady. Panuje všeobecný názor, že vzťah medzi EÚ a Kanadou sa postupne vyvinul na strategické partnerstvo a že uzavretie dohody potvrdí a posilní charakter tohto partnerstva. Ak však bude Kanada aj naďalej uplatňovať jednostrannú vízovú povinnosť pre českých občanov, toto partnerstvo bude mať veľmi trpkú príchuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Túto dohodu, ktorá umožní európskym leteckým spoločnostiam zaviesť priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek miesta v Európe a využívať spoločné letové kódy pre tieto letecké trasy, možno nazvať najambicióznejšou dohodou o leteckej doprave uzavretou Európskou úniou. Jej cieľom je zrušiť ustanovenia nachádzajúce sa v predchádzajúcich dvojstranných dohodách, ktoré porušujú právo Únie a ohrozujú rovnosť zaobchádzania medzi spoločnosťami vlastnenými štátnymi príslušníkmi rôznych členských štátov.

Rád by som videl posilnenie vzťahov medzi Európskou úniou a Kanadou a tiež to, aby sme rýchlejšie napredovali smerom k vzdušnému priestoru s menšími prekážkami medzi štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Toto odporúčanie sa týka návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzavretí Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej.

Hospodárske a politické vzťahy medzi Európskou úniou a Kanadou siahajú hlboko do minulosti a vďaka nim vznikli dvojstranné dohody v tejto oblasti. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, ktorá ukladá Európskemu parlamentu povinnosť schvaľovať dohody týkajúce sa leteckých služieb, však Komisia začala proces rokovaní, ktorý teraz dospel do svojho konca a prostredníctvom ktorého sa vytvoril súbor prepravných práv a investičných príležitostí a umožnila sa spolupráca vo viacerých oblastiach, ako sú bezpečnosť, ochrana práv spotrebiteľov, životné prostredie, manažment letovej prevádzky, sociálne práva a spravodlivá hospodárska súťaž.

Preto vítam prijatie tohto návrhu, ktorý občanom EÚ a Kanady uľahčí cestovanie prostredníctvom odstránenia rôznych obmedzení, využívania spoločných letových kódov a zavedenia spravodlivejšieho stanovovania cien.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Podobnosť medzi cieľmi v tomto prípade a v prípade dohody s USA je jasná: vytvorenie jednotného trhu v oblasti leteckej dopravy medzi EÚ a Kanadou, trhu, ktorý v roku 2007 predstavoval objem 9 miliónov cestujúcich.

Spravodajkyňa povedala, že dohoda je ešte ambicióznejšia a konkrétnejšia ako dohoda medzi EÚ a USA, ale tiež uznala, že hoci v oblasti prístupu na trh je táto dohoda ambicióznejšia ako dohoda s USA, je menej jednoznačná, pokiaľ ide o uznanie významu sociálneho rozmeru. Inými slovami, v tomto prípade boli vynechané aj prázdne odkazy na vplyv tejto dohody na zamestnanosť, pracovníkov a pracovné podmienky. Aj v tomto prípade platí, že chýbajúce obmedzenia, ktoré boli požadované v súvislosti s dodávateľmi a poskytovanými službami – pre operácie medzi krajinami, v rámci jednotlivých krajín či dokonca mimo trhov EÚ a Kanady, o ktorých hovorí dohoda –, a obmedzenia štátnych zásahov v leteckých spoločnostiach prispejú k cieľu otvorenia cesty monopolnej koncentrácii v tomto odvetví…

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Ciele tejto správy sú jasné: vytvorenie jednotného trhu v oblasti leteckej dopravy medzi EÚ a Kanadou, trhu, ktorý v roku 2007 predstavoval objem 9 miliónov cestujúcich. Spravodajkyňa povedala, že dohoda je ešte ambicióznejšia a konkrétnejšia ako dohoda medzi EÚ a USA, ale tiež uznala, že hoci v oblasti prístupu na trh je táto dohoda ambicióznejšia ako dohoda s USA, je menej jednoznačná, pokiaľ ide o uznanie významu sociálneho rozmeru.

Inými slovami, v tomto prípade boli vynechané aj prázdne odkazy na vplyv tejto dohody na zamestnanosť, pracovníkov a pracovné podmienky. Dokonca aj chýbajúce obmedzenia, ktoré boli požadované v súvislosti s dodávateľmi a poskytovanými službami – pre operácie medzi krajinami, v rámci jednotlivých krajín či dokonca mimo trhov EÚ a Kanady, o ktorých hovorí dohoda –, a obmedzenia štátnych zásahov v leteckých spoločnostiach prispejú k cieľu otvorenia cesty monopolnej koncentrácii v tomto odvetví, čo bude mať negatívne dôsledky pre pracovníkov a cestujúcich v rozpore s tým, čo bolo povedané. Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože dohoda obsahuje postupné zavádzanie prepravných práv, investičných príležitostí a rozsiahlu spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane bezpečnosti, ochrany, sociálnych vecí, záujmov spotrebiteľov, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Všetky letecké spoločnosti EÚ budú môcť prevádzkovať priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek miesta v Európe. Touto dohodou sa odstraňujú všetky obmedzenia týkajúce sa trás, cien či počtu týždenných letov medzi Kanadou a EÚ. Letecké spoločnosti budú mať voľnú ruku pri uzatváraní obchodných dohôd, napríklad dohôd o spoločných letových kódoch, dôležitých pre letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú lety do veľkého množstva destinácií, a pri určovaní ich sadzieb v súlade s právom pre hospodársku súťaž. Dohoda obsahuje ustanovenia umožňujúce postupné otváranie trhu, ktoré je spojené s väčšou slobodou investovať na oboch stranách. Ambiciózny charakter tejto dohody treba veľmi privítať. Mala by slúžiť ako vzor pre ostatné rokovania, ktoré momentálne prebiehajú. Preto sa domnievam, že Parlament by mal vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou. Všetky tieto dohody o leteckej doprave sú prospešné a potrebné pre Európsku úniu, naše letecké spoločnosti a našich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto dohodu, ktorú možno právom označiť ako najambicióznejšiu dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a významným svetovým partnerom. Podstatne sa ňou zlepšia prepojenia medzi príslušnými trhmi a osobné väzby a postupnou liberalizáciou pravidiel zahraničného vlastníctva sa v leteckom odvetví vytvoria nové príležitosti. Dohoda je ambicióznejšia a konkrétnejšia než dohoda medzi EÚ a USA najmä z hľadiska prepravných práv, vlastníctva a kontroly, dokonca aj po predbežnom uplatňovaní pozmeňujúceho a doplňujúceho protokolu (druhá etapa).

Podľa štúdie, ktorú iniciovala Komisia, by sa otvorená dohoda s Kanadou počas prvého roka zaslúžila o polmiliónový nárast cestujúcich a o pár rokov by podľa očakávaní mohlo využívať možnosti takejto dohody o 3,5 milióna cestujúcich viac. Dohodou by sa prostredníctvom nižších poplatkov dosiahol prínos pre spotrebiteľa vo výške aspoň 72 miliónov EUR a takisto by sa vytvorili nové pracovné príležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Hoci Európsku úniu a Kanadu spájajú dlhodobé hospodárske a politické väzby, bolo letectvo pred súčasnou dohodou predmetom dvojstranných dohôd s viacerými členskými štátmi. Je preto nevyhnutné dosiahnuť cieľ vytvorenia otvoreného vzdušného priestoru, ktorý umožní vytvorenie jednotného trhu pre leteckú dopravu, na ktorom by bol voľný pohyb investícií a na ktorom by letecké spoločnosti oboch strán mohli poskytovať letecké služby bez akýchkoľvek obmedzení. Myslíme si, že jestvujúce právne obmedzenia týkajúce sa vlastníctva kanadských leteckých spoločností by sa mali odstrániť a zároveň by sa mali zaviesť nové prepravné práva a mala by sa začať spolupráca v rôznych oblastiach vrátane bezpečnosti cestujúcich, rešpektovania životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky a ochrany. Môžeme teda určite povedať, že dnes prijatá dohoda je skutočne ambiciózna. Prinesie podstatné zlepšenie väzieb medzi príslušnými trhmi a vytvorí nové príležitosti v tomto odvetví. Odporúčame však zintenzívniť konzultácie a spoluprácu v citlivej otázke bezpečnosti a vyzývame Komisiu, aby Parlament neustále informovala o vývoji a dohliadala na prácu nového spoločného výboru.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou je veľmi dôležitá pre budúcnosť vzťahov medzi týmito stranami. V tejto súvislosti a v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy je nutné Európsky parlament v plnej miere informovať a konzultovať s ním prácu, ktorú vykonáva spoločný výbor, ako aj všetky zúčastnené subjekty. Akúkoľvek dohodu, ktorá sa bude uzatvárať, bude musieť prijať Parlament, ktorý preto bude musieť mať najnovšie informácie o všetkých rokovaniach.

Táto dohoda je teda dôležitým krokom smerom k otvoreniu trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a Kanady bez akejkoľvek diskriminácie. Toto otvorenie trhu môže prispieť k zlepšeniu služieb poskytovaných cestujúcim. Toto je najambicióznejšia dohoda o doprave, akú kedy dve krajiny podpísali.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Úplne súhlasím so Silviou-Adrianou Ţicăovou: táto dohoda je najambicióznejšou dohodou o leteckej doprave medzi EÚ a významným svetovým partnerom. Podstatne sa ňou zlepšia prepojenia medzi príslušnými trhmi a osobné väzby a postupnou liberalizáciou pravidiel zahraničného vlastníctva sa v leteckom odvetví vytvoria nové príležitosti. Dohoda je ambicióznejšia a konkrétnejšia než dohoda medzi EÚ a USA najmä z hľadiska prepravných práv, vlastníctva a kontroly.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto dohodu o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej. Je to veľmi ambiciózna dohoda, ktorá umožňuje postupné zavádzanie prepravných práv a investičných príležitostí, ako aj plnohodnotnú spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane otázky bezpečnosti, sociálnych otázok, ochrany záujmov spotrebiteľov, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Všetky letecké spoločnosti Európskej únie budú môcť prevádzkovať priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek európskeho letiska. Touto dohodou sa odstraňujú všetky jestvujúce obmedzenia týkajúce sa trás, cien a počtu týždenných letov medzi Kanadou a EÚ. S uspokojením hlasujem za túto dohodu vzhľadom na jej ambiciózny charakter a možnosti, ktoré otvára z hľadiska upevnenia historických väzieb existujúcich medzi Azorskými ostrovmi a Kanadou.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou je jednou z najambicióznejších dohôd o leteckej doprave medzi EÚ a významným svetovým partnerom. Zahŕňa postupné zavádzanie prepravných práv a investičných príležitostí a rozsiahlu spoluprácu v oblastiach, ako sú bezpečnosť, ochrana, sociálne veci, záujmy spotrebiteľov, životné prostredie, manažment letovej prevádzky, štátne dotácie a hospodárska súťaž.

Dohodou sa podstatne zlepšia prepojenia medzi príslušnými trhmi a osobné väzby a postupnou liberalizáciou pravidiel zahraničného vlastníctva sa v leteckom odvetví vytvoria nové príležitosti. Podľa nedávnych štúdií by sa otvorená dohoda s Kanadou počas prvého roka zaslúžila o polmiliónový nárast cestujúcich a o pár rokov by podľa očakávaní mohlo využívať možnosti takejto dohody o 3,5 milióna cestujúcich viac. Dohodou by sa prostredníctvom nižších poplatkov dosiahol prínos pre spotrebiteľa vo výške aspoň 72 miliónov EUR a takisto by sa vytvorili nové pracovné príležitosti. Z dôvodov uvedených vyššie hlasujem za prijatie Dohody o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uzavretie dohody o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou, ktorá umožní európskym leteckým spoločnostiam zaviesť priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek miesta v Európe, čím sa, po prvé, vytvoria nové príležitosti pre európske spoločnosti – najmä vďaka možnosti uzatvárať dohody o spoločných letových kódoch a postupnej liberalizácii pravidiel v oblasti zahraničných investícií – a po druhé, prinesie to podstatné hospodárske výhody pre spotrebiteľov i z hľadiska vytvárania pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. (CS) Dohoda o leteckej doprave s Kanadou je podľa môjho názoru zásadným obchodným nástrojom, ktorý prinesie prospech obom stranám, ale vzhľadom na diskrimináciu českých občanov a stanovisko poslancov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky som sa zdržala hlasovania. Výbor pre zahraničné veci Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky prerušil rokovania o ratifikácii dohody dovtedy, kým nedôjde k jednoznačnému pokroku zo strany Komisie v rokovaniach s Kanadou o zrušení jednostrannej vízovej povinnosti pre českých občanov. Už takmer dva roky tu platí dvojúrovňové občianstvo EÚ, pretože českí občania nemôžu voľne cestovať do Kanady tak ako ostatní, zatiaľ čo Kanaďania môžu voľne cestovať do Českej republiky. Česká republika nemôže reagovať podobným spôsobom z dôvodu spoločnej vízovej politiky EÚ, ktorej uplatňovanie však pani komisárka nie je schopná zabezpečiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila okruh oblastí, v ktorých je potrebný súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sa týkajú oblasti, pre ktorú platí riadny legislatívny postup. Predtým bol Parlament v súvislosti s týmito dohodami len konzultovaný.

Hoci EÚ a Kanadu spájajú dlhodobé hospodárske a politické väzby, bolo letectvo pred súčasnou dohodou predmetom dvojstranných dohôd s devätnástimi členskými štátmi EÚ. Mnohé z týchto dohôd boli obmedzujúce a neumožňovali plnohodnotný prístup na príslušné trhy. V novembri 2002 Európsky súdny dvor rozhodol, že niektoré ustanovenia týchto dvojstranných dohôd nie sú kompatibilné s právom Spoločenstva.

Rada preto v októbri 2007 udelila Komisii mandát na rokovanie o komplexnej dohode o leteckej doprave, ktorá by nahradila existujúce dvojstranné dohody. V tom roku cestovalo medzi EÚ a Kanadou deväť miliónov ľudí. Dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou bola parafovaná 30. novembra 2008, schválená na samite EÚ – Kanada 6. mája 2009 a podpísaná 17. – 18. decembra 2009. EÚ a Kanada sa dohodli aj na uzatvorení dohody o leteckej bezpečnosti, ktorá je predmetom samostatného odporúčania (A7-0298/2010).

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hoci Európsku úniu a Kanadu spájajú dlhodobé hospodárske a politické väzby, až dodnes jediná jestvujúca dohoda o letectve medzi EÚ a Kanadou vychádzala z kombinácie dvojstranných dohôd medzi krajinami. Tento protokol zahŕňa zavedenie prepravných práv, investičných príležitostí a spoluprácu v mnohých oblastiach, najmä pokiaľ ide o zvýšené záruky v oblasti bezpečnosti a ochrany. Som za text tejto dohody, pretože zavádza opatrenia zamerané na postupné otváranie kanadského trhu pre leteckú dopravu, čo obom stranám zaručí väčšiu investičnú voľnosť. Na to, aby mohla Kanada riadne splniť svoj mandát, musí zmeniť svoje právne predpisy a odstrániť jestvujúce právne obmedzenia v oblasti vlastníctva a kontroly kanadských leteckých spoločností a množstva služieb ponúkaných jednotlivými leteckými spoločnosťami.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Táto dohoda, ktorú možno nazvať najambicióznejšou dohodou o leteckej doprave uzavretou Európskou úniou, umožní európskym leteckým spoločnostiam prevádzkovať priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek európskeho letiska a zároveň zaviesť obchodné mechanizmy, ako sú spoločné letové kódy. Dohoda umožňuje postupné zavádzanie prepravných práv a investičných príležitostí, ako aj plnohodnotnú spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane otázky bezpečnosti, sociálnych otázok, ochrany záujmov spotrebiteľov, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže.

V dokumente prijatom na dnešnej schôdzi Výbor pre dopravu a cestovný ruch, ktorého som náhradným členom, vyzýva Európsku komisiu, aby zaistila systematické informovanie a konzultovanie Parlamentu v súvislosti s činnosťou zriadeného spoločného výboru, aby mohol monitorovať rôzne fázy otvárania trhu. Hlasoval som za odporúčanie a táto dohoda by mala slúžiť ako príklad pre ďalšie rokovania, ktoré momentálne prebiehajú.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Táto dohoda slúži ako vzor pre súčasné a budúce rokovania s inými štátmi. Odstraňujú sa ňou všetky obmedzenia týkajúce sa trás, cien či počtu týždenných letov medzi dvoma stranami dohody. Podľa odhadov potenciálne úspory v dôsledku nižších cien letov dosiahnu 72 miliónov EUR, z čoho budú mať priamy prospech spotrebitelia. Dohoda prinesie našim občanom aj ďalšie nepriame výhody v dôsledku vytvárania nových pracovných miest. Preto som hlasovala za túto dohodu.

 
  
  

Správa: Dominique Riquet (A7-0044/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, pretože ďalšia existencia dvojstranných dohôd o leteckej doprave s Vietnamom by nebola v súlade s európskym právom, ako aj z dôvodu možných príležitostí, ktoré by táto väčšia otvorenosť mohla priniesť.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Až doteraz dvojstranné dohody o leteckej doprave uzavreté medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami umožňovali diskrimináciu niektorých dopravcov z Európskej únie. Nová dohoda preto obsahuje ustanovenie o určení EÚ, ktoré zahŕňa všetkých dopravcov z Európskej únie a nahradí zvyčajné ustanovenia o určení vzťahujúce sa na leteckých dopravcov z jednotlivých členských štátov. Dohoda tým zabráni diskriminácii medzi dopravcami z Európskej únie a odstráni postupy narúšajúce hospodársku súťaž. Hlasovala som preto za túto dohodu, ktorá umožní leteckým dopravcom z Európskej únie prevádzkovať lety medzi ktorýmkoľvek členským štátom a Vietnamom.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody. Cieľom dohody je poskytnúť všetkým leteckým dopravcom z EÚ nediskriminačný prístup k leteckým trasám medzi Európskou úniou a Vietnamom. Táto dohoda tiež zaistí, aby sa ustanovenia o bezpečnosti v dvojstranných dohodách vzťahovali aj na prípady, keď regulačnú kontrolu nad leteckým dopravcom vykonáva iný členský štát než ten, ktorý daného leteckého dopravcu určil. Okrem toho ju považujem za dôležitú aj preto, lebo zakazuje postupy narúšajúce hospodársku súťaž.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) Európsky súdny dvor rozhodol, že všetky doteraz podpísané dvojstranné dohody sú v rozpore s právom Európskej únie. Bolo preto potrebné zmeniť a doplniť tri články, aby sa predišlo diskriminácii medzi leteckými spoločnosťami, aby sa postavila mimo zákona činnosť potenciálne narúšajúca hospodársku súťaž a tiež aby sa zaistilo uplatňovanie ustanovení o bezpečnosti v prípade, keď jeden členský štát kontroluje dopravu určenú iným členským štátom.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne. (BG) Chcel by som vysvetliť svoje hlasovanie o dohode o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Vietnamom. Hlasoval som za túto dohodu, pretože som sa dozvedel, že dohoda uzavretá Komisiou nahrádza – a vylepšuje – niektoré ustanovenia existujúcich 17 dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi EÚ a Vietnamom. Ako vieme, podľa rokovacieho poriadku Parlamentu nemožno predkladať žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ale myslím si, že Komisia prijala potrebné opatrenia, a túto dohodu podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Po tom, ako Súdny dvor zistil, že niektoré ustanovenia dohôd týkajúcich sa leteckých služieb nie sú v súlade s právom Únie, Rada požiadala Komisiu, aby ich nahradila.

Príslušné zmeny a doplnenia umožňujú poskytnúť všetkým európskym leteckým spoločnostiam prístup k leteckým trasám medzi Európskou úniou a Vietnamom a zakazujú postupy narúšajúce hospodársku súťaž. Tieto zmeny a doplnenia zaisťujú súlad so zásadou slobody usadiť sa a majú zaručiť rovnaké zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte, aké sa poskytuje štátnym príslušníkom tohto členského štátu.

Bol by som rád, keby vzájomné výhody ponúknuté leteckým spoločnostiam pozitívne ovplyvnili kontakty a výmeny medzi Európskou úniou a Vietnamom a keby to viedlo k lepšiemu vzájomnému poznaniu ľudí z týchto krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Vítam prijatie tohto návrhu rozhodnutia Rady s cieľom uzatvoriť Fohodu medzi Európskou úniou na jednej strane a vládou Vietnamskej socialistickej republiky na strane druhej o určitých aspektoch leteckých služieb. Medzinárodné vzťahy v oblasti leteckej dopravy medzi členskými štátmi a tretími krajinami boli zvyčajne regulované prostredníctvom dvojstranných dohôd. Súdny dvor Európskej únie však vo svojom rozsudku z roku 2002 považoval túto situáciu za nezákonnú, pretože bola v rozpore s článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia preto začala proces rokovaní s cieľom nahradiť 17 platných dvojstranných dohôd o leteckých službách medzi členskými štátmi a Vietnamom. Cieľom tohto procesu, ktorý teraz dospel do svojho konca, bolo poskytnúť všetkým dopravcom z EÚ nediskriminačný prístup k leteckým trasám medzi EÚ a Vietnamom, požadovať súlad s bezpečnostnými normami a zakázať postupy narúšajúce hospodársku súťaž.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto dohoda podobne ako ostatné slúži cieľom liberalizácie v odvetví leteckých služieb s odôvodnením – tak ako v ostatných prípadoch –, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z roku 2002 sú jestvujúce dvojstranné dohody v rozpore s právom Únie. Tak ako v iných poľutovaniahodných situáciách sa podľa interpretácie práva Únie zdá, že sloboda v hospodárskej súťaži má prednosť pred všetkými ostatnými sociálnymi a hospodárskymi pravidlami.

Vyjadrujeme tu tie isté výhrady ako v prípade ostatných dohôd, ich zamerania a možných dôsledkov. V súčasných podmienkach, v ktorých sa uskutočňujú činnosti civilného letectva, by zavedenie rovnakých podmienok pre rôzne európske spoločnosti mohlo prispieť k procesu monopolnej koncentrácie v rámci tohto odvetvia, ktorá už prebieha, so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré by to malo pre pracovníkov leteckých spoločností a pre cestujúcich. Na to, aby v tomto odvetví mohol prevládnuť trh, je nutné obmedziť schopnosť členských štátov chrániť svojich vlajkových dopravcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Máme pred sebou dohodu, ktorá slúži cieľom liberalizácie v odvetví leteckých služieb s odôvodnením – tak ako v ostatných prípadoch –, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z roku 2002 sú jestvujúce dvojstranné dohody v rozpore s právom Únie. Tak ako v iných poľutovaniahodných situáciách sa podľa interpretácie práva Únie zdá, že sloboda v hospodárskej súťaži má prednosť pred všetkými ostatnými sociálnymi a hospodárskymi pravidlami, a to aj v prípadoch, keď existujú dvojstranné dohody medzi členskými štátmi.

Vyjadrujeme preto tie isté výhrady ako v prípade ostatných dohôd, ich zamerania a možných dôsledkov. V súčasných podmienkach, v ktorých sa uskutočňujú činnosti civilného letectva, by zavedenie rovnakých podmienok pre rôzne európske spoločnosti mohlo prispieť k procesu monopolnej koncentrácie v rámci tohto odvetvia, ktorá už prebieha, so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré by to malo pre pracovníkov leteckých spoločností a pre cestujúcich. Schopnosť členských štátov chrániť svojich vlajkových dopravcov by sa nemala obmedzovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Nové právomoci, ktoré nadobudla Európska únia, zahŕňajú aj dohody o leteckej doprave. Príslušná dohoda s Vietnamom stanovuje postupy vykonávania mnohých nariadení najmä v oblasti bezpečnosti. Odporúčanie je jasné a ja ho podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s touto správou, pretože medzinárodné vzťahy v oblasti leteckej dopravy medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa zvyčajne riadia dvojstrannými dohodami o leteckých službách. Pokiaľ ide o dvojstranné dohody o leteckých službách medzi členskými štátmi EÚ a Vietnamom, teší ma, že cieľom je poskytnúť všetkým dopravcom z EÚ nediskriminačný prístup k leteckým trasám medzi Európskou úniou a Vietnamom, že ustanovenia o bezpečnosti v dvojstranných dohodách sa vzťahujú aj na prípady, keď regulačnú kontrolu nad leteckým dopravcom vykonáva iný členský štát než ten, ktorý daného leteckého dopravcu určil, a že sa zakazujú postupy narúšajúce hospodársku súťaž. Všetky tieto dohody o leteckej doprave sú prospešné a potrebné pre Európsku úniu, naše letecké spoločnosti a našich občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Medzinárodné vzťahy v oblasti leteckej dopravy medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa zvyčajne riadia dvojstrannými dohodami o leteckých službách. Súdny dvor EÚ v roku 2002 rozhodol, že zvyčajné ustanovenia o určení uvedené v dvojstranných dohodách členských štátov o leteckých službách sú v rozpore s právom EÚ. Umožňujú tretej krajine zamietnuť, odňať alebo pozastaviť povolenia alebo oprávnenia leteckého dopravcu, ktorý bol určený členským štátom, ale ktorý nie je z väčšej časti vo vlastníctve tohto členského štátu alebo jeho štátnych príslušníkov a nepodlieha účinnej kontrole tohto členského štátu alebo jeho štátnych príslušníkov. To sa považuje za diskrimináciu voči dopravcom z EÚ, ktorí majú sídlo na území členského štátu, ale sú vo vlastníctve a pod kontrolou štátnych príslušníkov iných členských štátov. To je v rozpore s článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa štátnym príslušníkom členských štátov využívajúcim slobodu usadiť sa zaručuje rovnaké zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte, aké sa poskytuje štátnym príslušníkom tohto členského štátu. Sú tu ďalšie otázky, ako je hospodárska súťaž, pri ktorej by mal byť zabezpečený súlad s právom EÚ prostredníctvom zmeny alebo doplnenia súčasných ustanovení v dvojstranných dohodách o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Z týchto dôvodov Komisia uzavrela túto dohodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Dvojstranné dohody o medzinárodnej leteckej doprave, ktoré uzavrela Európska únia s tretími krajinami, teraz vyžadujú radikálne zmeny. Súdny dvor rozhodol, že zvyčajné ustanovenia o určení uvedené v týchto dohodách sú úplne nekompatibilné s právom EÚ, pretože porušujú slobodu zahraničných spoločností usadiť sa a nezaručujú im rovnaké zaobchádzanie, aké hostiteľský členský štát poskytuje svojim spoločnostiam. Vítame preto uzavretie tejto dohody predloženej Komisiou, ktorej cieľom je poskytnúť všetkým leteckým dopravcom z Európskej únie nediskriminačný prístup k leteckým trasám do a z Vietnamu a zároveň zabrániť akýmkoľvek postupom narúšajúcim hospodársku súťaž. Ustanovenia o možnej dani z paliva pre letecké služby by sa mali vyňať a bolo by dobré, keby sa zvyčajné ustanovenia o určení, ktoré sa vzťahujú na leteckých dopravcov z tretích krajín, nahradili ustanovením o určení Európskej únie, ktoré sa vzťahuje na leteckých dopravcov z EÚ. Tým by sa do dvojstranných dohôd pridal ďalší vyvažujúci faktor. A nakoniec, stálo by za to vytvoriť ešte prísnejšie bezpečnostné opatrenia najmä pre prípady, keď regulačnú kontrolu nad leteckým dopravcom vykonáva iný členský štát než ten, ktorý daného leteckého dopravcu určil.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Dohoda medzi EÚ a Vietnamom je veľmi dôležitá pre budúcnosť vzťahov medzi týmito stranami. V tejto súvislosti a v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy je nutné Európsky parlament v plnej miere informovať a konzultovať s ním prácu, ktorú vykonáva spoločný výbor, ako aj všetky zúčastnené subjekty. Akúkoľvek dohodu, ktorá sa bude uzatvárať, bude musieť prijať Parlament, ktorý preto bude musieť mať najnovšie informácie o všetkých rokovaniach. Táto dohoda je teda dôležitým krokom smerom k otvoreniu trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a Vietnamu bez akejkoľvek diskriminácie. Toto otvorenie trhu môže prispieť k zlepšeniu služieb poskytovaných cestujúcim.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Dvojstranné dohody o leteckých službách medzi Európskou úniou a tretími krajinami obsahujú ustanovenia, ktoré, ako sa ukázalo, sú v rozpore s právom EÚ, pretože rôznym leteckým dopravcom nezaručujú rovnaké zaobchádzanie mimo EÚ. Z tohto dôvodu potrebujeme konkrétnu dohodu, ktorá bude chrániť cestujúcich a letecké spoločnosti. Hlasoval som za dohodu práve s cieľom zaistiť, aby všetci európski leteckí dopravcovia mohli rovnocenne využívať vietnamské letecké trasy bez rizika zákazu. Dohoda sa navyše zameriava na vyššiu bezpečnosť letov a cestujúcich. Ak z rôznych dôvodov nemôžeme mať rovnaké normy, ako máme v rámci Únie, potom je vhodné, aby sa vytvorili určité kľúčové body a pravidlá.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Po tom, ako Súdny dvor Európskej únie v roku 2002 rozhodol, že zvyčajné ustanovenia o určení uvedené v dvojstranných dohodách členských štátov o leteckých službách sú v rozpore s právom Únie, bolo nevyhnutné uzavrieť dohodu, ktorá by nahradila niektoré ustanovenia uvedené v súčasných 17 dvojstranných dohodách o leteckých službách medzi členskými štátmi a Vietnamom.

Uvedené ustanovenie je v rozpore s článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa štátnym príslušníkom členských štátov využívajúcim slobodu usadiť sa zaručuje rovnaké zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte, aké sa poskytuje štátnym príslušníkom tohto členského štátu. S cieľom predísť diskriminácii medzi leteckými dopravcami z EÚ sa zvyčajné ustanovenia o určení vzťahujúce sa na leteckých dopravcov z členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou dvojstrannej dohody, nahrádzajú ustanovením o určení EÚ, platným pre všetkých dopravcov z EÚ. Cieľom tohto opatrenia je poskytnúť všetkým leteckým dopravcom z EÚ nediskriminačný prístup k leteckým trasám medzi Európskou úniou a Vietnamom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov som hlasovala za túto správu, ktorá si vyslúžila aj priaznivé stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za uzavretie Dohody o leteckej doprave medzi EÚ a Vietnamom, ktorá má za cieľ nahradiť niektoré ustanovenia 17 existujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách podpísaných touto krajinou a členskými štátmi. Dohoda všetkým dopravcom z EÚ zaručuje nediskriminačný prístup k leteckým trasám medzi Európskou úniou a Vietnamom v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora z roku 2002 a s právom Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Medzinárodné vzťahy v oblasti leteckej dopravy medzi členskými štátmi a tretími krajinami sa zvyčajne riadia dvojstrannými dohodami o leteckých službách. Súdny dvor EÚ v roku 2002 rozhodol, že zvyčajné ustanovenia o určení uvedené v dvojstranných dohodách členských štátov o leteckých službách sú v rozpore s právom EÚ. Umožňujú tretej krajine zamietnuť, odňať alebo pozastaviť povolenia alebo oprávnenia leteckého dopravcu, ktorý bol určený členským štátom, ale ktorý nie je z väčšej časti vo vlastníctve tohto členského štátu alebo jeho štátnych príslušníkov a nepodlieha účinnej kontrole tohto členského štátu alebo jeho štátnych príslušníkov.

To sa považuje za diskrimináciu voči dopravcom z EÚ, ktorí majú sídlo na území členského štátu, ale sú vo vlastníctve a pod kontrolou štátnych príslušníkov iných členských štátov. To je v rozpore s článkom 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa štátnym príslušníkom členských štátov využívajúcim slobodu usadiť sa zaručuje rovnaké zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte, aké sa poskytuje štátnym príslušníkom tohto členského štátu.

Sú tu ďalšie otázky, ako je hospodárska súťaž, pri ktorej by mal byť zabezpečený súlad s právom EÚ prostredníctvom zmeny alebo doplnenia súčasných ustanovení v dvojstranných dohodách o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Myslím si, že konečný text, o ktorom sa dnes hlasovalo, je potešujúci, pretože poskytuje všetkým dopravcom z Európskej únie prístup k leteckým trasám medzi EÚ a Vietnamom, čím zabraňuje diskriminácii medzi rôznymi leteckými dopravcami. Okrem toho boli poskytnuté záruky v oblasti bezpečnosti a hospodárskej súťaže, ktoré majú kľúčový význam pre zlepšenie leteckých služieb na tejto trase, čo prospeje prevádzkovateľom i cestujúcim. V dôsledku neustáleho hospodárskeho rastu tejto krajiny, ktorá si vďaka pružnosti svojej podnikateľskej výroby poradila s medzinárodnou krízou lepšie ako mnohé iné krajiny, je Vietnam obľúbeným partnerom EÚ a dnešné hlasovanie len podporí tento dôležitý vývoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Komisia uzavrela dohodu medzi EÚ a Vietnamskou republikou, ktorá nahrádza 17 existujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách medzi touto krajinou a členskými štátmi. Táto dohoda neobsahuje zvyčajné ustanovenie o zdanení paliva v EÚ v prípade letov prevádzkovaných prevádzkovateľmi z tretej krajiny. Dohoda však prináša EÚ podstatné výhody a svojím hlasovaním som podporil odporúčanie Parlamentu.

V tejto súvislosti by som chcel vyzdvihnúť ustanovenie o určení uvedené v dohode, ktoré poskytuje všetkým leteckým dopravcom z EÚ nediskriminačný prístup k leteckým trasám medzi EÚ a Vietnamom, ale aj ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti a dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Táto dohoda zosúladila ustanovenia o určení uvedené v predchádzajúcich dvojstranných dohodách o leteckých službách s právom EÚ v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z roku 2002. Hlasovala som za uzavretie dohody.

 
  
  

Správa: Dominique Baudis (A7-0042/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, lebo je potrebné uzavrieť obchodné rokovania s týmto regiónom. Vzhľadom na to, že tento dokument zahŕňa aj odvetvia, akými sú energetika, priemysel a suroviny, a najmä výskum, inováciu a vzdelávanie, som presvedčený, že sa to vyvíja pozitívne.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za túto správu a naliehavo žiadam vedúcich predstaviteľov EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), aby vzhľadom na to, že rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC sa začali pred 20 rokmi, no ešte neboli ukončené, posilnili spoluprácu, a to najmä v oblasti obchodu. Okrem toho, že zo strategického hľadiska je tento región pre EÚ a pre západ ako taký veľmi dôležitý, štáty GCC sú zároveň dôležitými obchodnými partnermi. Náš obchod s týmto regiónom neustále narastá a v roku 2009 dosiahol 79,7 miliardy EUR. S krajinami GCC máme aj kladnú obchodnú bilanciu. Vyvážame totiž tovar v hodnote 57,8 miliardy EUR a náš dovoz dosahuje 21,8 miliardy EUR. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mala tomuto dôležitému regiónu venovať väčšiu pozornosť a v členských štátoch GCC by sa mali otvoriť nové diplomatické misie EÚ. To nám umožní zvýšiť profil EÚ a získať v tejto časti sveta väčší vplyv. Vzhľadom na rozruch a nepokoje v tomto regióne je pôsobenie EÚ potrebné viac než kedykoľvek predtým.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Európska únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive už dvadsať rokov rokujú o dohode o voľnom obchode. Pre obidve strany by boli prehĺbené vzťahy prínosom, a to najmä preto, že v oblasti vzdelávania, vedeckého výskumu a obnoviteľných zdrojov energie je tu veľa príležitostí na spoluprácu. Na domácom fronte prechádzajú krajiny GCC už niekoľko rokov procesom politickej a sociálnej modernizácie, ktorú je potrebné podporiť a povzbudiť. Myslím si, že ak máme pokročiť v presadzovaní ľudských práv a slobôd, ako aj práv a slobôd menšín, a v boji proti každej forme diskriminácie vrátane diskriminácie založenej na základe pohlavia či náboženstva, musia Európska únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive viesť nepretržitý dialóg. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Európska únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive už dvadsať rokov rokujú o dohode o voľnom obchode. Rokovania sa ešte stále neskončili. Počas týchto dvadsiatich rokov sa veľa zmenilo. Členovia Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive sa stali hospodárskou hybnou silou Blízkeho východu a severnej Afriky. Sú tiež najdôležitejšími investormi v stredozemských krajinách, ktoré susedia s EÚ na jej južných hraniciach. Možnosť spolupráce medzi Európskou úniou a členskými štátmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive následne presahuje oblasť obchodu a rozširuje sa aj na oblasti, akými sú veda a vzdelávanie. Preto som hlasovala za túto iniciatívnu správu, ktorá Európsky parlament vyzýva na to, aby vypracoval ambicióznejšiu politiku vo vzťahu k GCC.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Európska únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) už dvadsať rokov rokujú o dohode o voľnom obchode. Ide o najdlhšie trvajúce obchodné rokovania EÚ, ktoré doteraz neboli uzavreté. Počas tohto obdobia sa situácia v tomto regióne výrazne zmenila. V priebehu dvoch desaťročí sa členské štáty GCC stali najdôležitejšou hospodárskou hybnou silou Blízkeho východu a severnej Afriky a tento novorozvíjajúci sa región má sám osebe výrazný vplyv na vývoj svetového hospodárstva. Súhlasím s návrhmi predloženými v tejto správe, že je nutné urýchlene uzavrieť s týmto pre EÚ dôležitým regiónom dohodu o voľnom obchode. Potenciál spolupráce medzi EÚ a oblasťou Perzského zálivu sa vzťahuje nielen na oblasť obchodu, ale aj na iné spoločné záujmy v otázkach medzinárodnej bezpečnosti, boja proti terorizmu, diplomatickej mediácie v problematických oblastiach na Blízkom východe, regionálneho manažmentu kríz, interkultúrneho dialógu a svetového hospodárskeho riadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne. (BG) Cieľom tejto iniciatívnej správy je vyzvať Európsky parlament na to, aby vypracoval ambicióznejšiu politiku vo vzťahu k GCC a jej členským štátom. Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že toto je smer, ktorý by sme si mali zvoliť. GCC navyše nedávno vyhlásila, že už režim Muammara Kaddáfího nepovažuje za legitímny. Táto politika nás teší a je pre nás povzbudením. Rada odsúdila zločiny, ktorých sa Kaddáfího režim dopustil na civilnom obyvateľstve, a vyzvala Ligu arabských štátov a Bezpečnostnú radu OSN na okamžitý zásah. Integračný proces, ktorý pred 30 rokmi začalo šesť členských štátov tejto Rady, je doteraz v arabskom svete jediným pokusom tohto druhu. Musíme ich podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby Európska únia mala so štátmi Perzského zálivu dohodu o voľnom obchode. Čo sa týka trvania rokovaní o takejto dohode, ich rekordná dĺžka je poľutovaniahodná. Od ich začiatku pred 20 rokmi sa situácia zjavne niekoľkokrát zmenila. Geopolitická klíma oblasti Perzského zálivu je teraz odlišná, a to prináša celosvetové aj regionálne dôsledky. Musíme riešiť liberalizáciu a diverzifikáciu hospodárstva v týchto štátoch. V súčasnosti sú štáty Perzského zálivu oveľa viac než len obchodní partneri, lebo majú čoraz väčší vplyv na finančné odvetvie a diplomaciu, nehovoriac o iných oblastiach. Ich vplyv bude určite naďalej rásť. To pre Európsku úniu, ktorá si uvedomuje, že spolupráca medzi obidvoma regiónmi presahuje oblasť obchodu, vytvára nové vyhliadky. Máme spoločné záujmy v oblastiach medzinárodnej bezpečnosti, boja proti terorizmu, diplomatickej mediácie v zónach na Blízkom východe, v ktorých vládne napätie, regionálneho manažmentu kríz, interkultúrneho dialógu a svetového hospodárskeho riadenia. EÚ má oproti novým aktérom v oblasti Perzského zálivu určité výhody, z ktorých môže čerpať, ak sa na najvyššej úrovni prejaví politická ochota.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu o obchodných, hospodárskych a finančných vzťahoch medzi EÚ a krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), konkrétne Saudskou Arábiou, Bahrajnom, Spojenými arabskými emirátmi, Kuvajtom, Katarom a Ománom. Súhlasím s ustanoveniami v texte, ktoré sa týkajú vzťahov medzi EÚ a arabskými krajinami v Perzskom zálive, a to najmä v súvislosti so strategickými dohodami v oblasti energetiky, vedy a vzdelávania. Dôležité je aj dosiahnuť dohodu o voľnom obchode.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Verím, že nadviazanie užších vzťahov na všetkých úrovniach, či už na politickej, kultúrnej, obchodnej, alebo finančnej úrovni, je v záujme EÚ aj GCC.

Čo sa týka tejto správy, ktorú som ako spravodajca predložil v mene Výboru pre medzinárodný obchod, chcel by som zdôrazniť tri návrhy, ktoré od začiatku podporujem a ktoré srdečne uvítali aj iní poslanci: 1. posilniť diplomatickú prítomnosť v regióne zriadením delegácie EÚ v každom z členských štátov GCC, a to prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), 2. uskutočňovať pravidelné samity hláv štátov a vlád EÚ a GCC a napokon 3. nabádať vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a komisára pre obchod, aby posúdili alternatívne prístupy k budúcim obchodným vzťahom s krajinami GCC, a to v podobe dvojstranných dohôd medzi EÚ a tými štátmi Perzského zálivu, ktoré sa už cítia pripravené na prehĺbenie svojich vzťahov s EÚ.

Hoci posledný uvedený návrh predstavuje nový prístup EÚ k vzťahom s tretími krajinami, som presvedčený, že ani EÚ, ani žiadna z krajín GCC, ktoré sú ochotné nadviazať bližšie vzťahy vo všetkých oblastiach, nemôžu zostať rukojemníkmi iných krajín GCC, ktoré sa na to ešte necítia pripravené.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo tvrdí, že potenciál spolupráce medzi EÚ a oblasťou Perzského zálivu presahuje čisto obchodný rámec. Dobré vzťahy medzi týmito regionálnymi zoskupeniami môžu vo významnej miere prispieť k ochrane spoločných záujmov, akými sú medzinárodná bezpečnosť, boj proti terorizmu a svetové hospodárske riadenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Nedávny rozruch a sociálne, politické a vojenské nepokoje v rôznych krajinách s moslimskou väčšinou zdôrazňujú, že je potrebné, aby EÚ vypracovala stratégiu pre oblasť Perzského zálivu a nadviazala kontakty a trvalé partnerstvá s vedúcou multilaterálnou inštitúciou v regióne, teda s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). Obidve strany spájajú zjavné bezpečnostné a hospodársko-finančné otázky, preto by mala EÚ posilniť svoje úsilie a nasmerovať prostriedky na zlepšenie zvyšovania povedomia a mala by sa snažiť dokončiť návrh obchodnej dohody, ktorá môže podľa mňa nielen zvýšiť objem obchodu, ale pomôže tiež posilniť kontakt medzi obyvateľmi jednotlivých krajín.

Dúfam, že reformy, ktoré niektoré z týchto krajín uskutočnili, sa upevnia a že Európa bude môcť k tomuto procesu pozitívne prispieť.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia Parlamentu sa týka vzťahov medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive a jeho cieľom je vytvoriť medzi ich členskými štátmi strategické partnerstvo. Napriek nedávno zaznamenaným nepokojom v niektorých arabských krajinách majú štáty Perzského zálivu veľký hospodársky potenciál a predstavujú vynikajúcu príležitosť na spoluprácu s EÚ. Tieto krajiny predstavujú vynikajúcu obchodnú príležitosť nielen preto, že ťažia ropu, ktorej zásoby sa vyčerpávajú, ale najmä preto, že začínajú investovať do alternatívnych zdrojov energie a Európa je známa aj svojimi skúsenosťami v tejto oblasti. Preto ma teší, že bola táto správa prijatá, a dúfam, že sa nám čoskoro podarí prijať dohodu, ktorá posilní partnerstvá EÚ s islamskou komunitou.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Geopolitický kontext regiónu je mimoriadne zložitý, lebo je tu veľa dôvodov na obavy a veľa nestabilných oblastí: situácia v Palestíne, vojna v Iraku, situácia v Iráne, nedávne ľudové povstania v niekoľkých krajinách, akou je Jemen, a situácia v Dárfúre. Vzhľadom na túto situáciu používa EÚ vo svojich vzťahoch so štátmi v tejto oblasti dvojaký meter, a tým brzdí riešenie konfliktov, rokovania a mierové procesy. Navyše často zasahuje do povstaní bez toho, aby dodržiavala suverénne zákony národov v tejto oblasti.

V tejto súvislosti spomeniem, že táto správa vychádza z rokovaní, ktoré sa uskutočnili pred 20 rokmi a ktoré mali viesť k uzavretiu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, čo z nich robí najstaršie obchodné rokovania, ktoré EÚ začala, ale ktoré sa do dnešného dňa ešte neskončili. Toto by samo osebe stačilo na to, aby sme túto správu nepodporili. Niektoré ústne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené počas hlasovania ju však spravili ešte neprijateľnejšou, a to predovšetkým odkaz na stanovisko Bezpečnostnej rady OSN k zriadeniu bezletovej zóny v Líbyi, ktorá, ako vieme, maskuje vojnu, ktorá sa vedie proti tejto krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Uvedomujeme si, že geopolitická situácia v oblasti Perzského zálivu je veľmi zložitá a zahŕňa citlivé a vážne otázky týkajúce sa bezpečnosti a mieru. Okrem nedávnych udalostí v severnej Afrike stoja za zmienku mierové procesy na Blízkom východe, vojna v Iraku, situácia v Iráne, ľudové povstania v Jemene a nedávny vývoj v Dárfúre.

V správe sa však uvádza, že „členské štáty GCC vlastnia viac ako tretinu všetkých štátnych investičných fondov na svete a tieto fondy prispeli k záchrane svetového a európskeho finančného systému”. V takejto situácii sa pred 20 rokmi uskutočnili rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, ktoré sú najdlhšie trvajúce obchodné rokovania EÚ, ktoré doteraz neboli uzavreté.

Faktom je, že EÚ zasahuje do situácie a vo svojich vzťahoch so štátmi v tejto oblasti používa dvojaký meter, čím brzdí rokovania a dokonca aj mierové procesy súvisiace so zvrchovanými právami národov v tejto oblasti. Uznesenie, ktoré prijal Parlament, navyše obsahuje nové návrhy, ktoré nepomáhajú mierovému procesu v oblasti...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasovaním za túto správu vyjadrujem podporu demonštráciám za demokraciu a ľudské práva v Bahrajne a odsudzujem násilnú odpoveď vlády. Krajiny GCC – Irán, Irak, Jemen, Omán, Spojené arabské emiráty, Katar, Saudská Arábia a Kuvajt – v súčasnosti predstavujú šiesty najväčší vývozný trh EÚ a EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC. Bez ohľadu na už intenzívne obchodné vzťahy stále existuje priestor na ich prehĺbenie, ako aj na ich väčšiu diverzifikáciu na obidvoch stranách – vzhľadom na veľkosť trhu Únie a snahu členských štátov GCC diverzifikovať svoj vývoz. Dohoda o voľnom obchode by tiež priniesla nové príležitosti v oblasti technickej spolupráce a pomoci a uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC by prispelo k nadviazaniu užších vzťahov a k ďalšej diverzifikácii. Tento dokument pripomína odmietavý postoj EÚ k trestu smrti a vyzýva na celosvetové moratórium na trest smrti, odsudzuje skutočnosť, že trest smrti sa stále uplatňuje vo všetkých členských štátoch GCC, a preto ich nabáda, aby zaviedli moratórium na popravy, a vyzýva najmä tie štáty, ktoré používajú metódy ako sťatie, ukameňovanie, ukrižovanie alebo amputáciu, aby zrušili tieto praktiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za správu o vzťahoch EÚ s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive. Chcel by som zdôrazniť, že podporujem ústne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predniesol pán spravodajca Baudis, na aktualizáciu správy v súvislosti s nedávnymi udalosťami.

Je dôležité vyzvať všetky členské štáty GCC, aby uznali pokračujúce ľudové hnutie za demokratickú reformu v širokom regióne, a požiadať rodiace sa skupiny občianskej spoločnosti o podporu procesu skutočného pokojného prechodu k demokracii v ich vlastných krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. (FR) Oblasť Perzského zálivu má pre Európsku úniu z rôznych dôvodov strategický význam, a to najmä z hľadiska dodávok energie. Európska únia chce nadviazať užšiu spoluprácu s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, čiže s organizáciou, ktorú tvorí šesť najbohatších národov v tomto regióne, pričom kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva uzavretie dohody o voľnom obchode. Hlasovala som za túto správu, ktorá pripravuje pôdu pre budúcu spoluprácu medzi Úniou a GCC. Vďaka tomu, že návrh, ktorý predložil môj kolega pán Baudis, zahŕňal všetky otázky, ktoré sú pre takéto partnerstvo dôležité, napríklad práva menšín, práva žien, slobodu svedomia a prejavu, ale aj podporu izraelsko-palestínskeho mierového procesu, ako aj oblasti pre strategické partnerstvo, akými sú výskum, vzdelávanie a fosílne a obnoviteľné palivá, dosiahol návrh pomerne široký konsenzus medzi politickými skupinami. Nedávne udalosti v Bahrajne však vyvolali obavy, či je táto správa dostatočne aktuálna. Dobrá vôľa na všetkých stranách viedla k rokovaniu o niekoľkých vynikajúcich ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré správu aktualizujú a vďaka ktorým mesiace usilovnej práce nevyšli nazmar.

 
  
MPphoto
 
 

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. (PL) Hlasoval som za prijatie správy pána Baudisa. Súhrnná správa pána Baudisa sa dotýka všetkých zaujímavých otázok týkajúcich sa ľudských práv, rovnakých práv pre ženy, slobody tlače a demokratizácie. Správa tiež zohľadňuje nedávne zmeny na politickej scéne v Bahrajne. Som presvedčený, že je absolútne nevyhnutné odsúdiť násilie, ktoré sa v tomto konflikte používa. Strategické partnerstvo v mnohých oblastiach, ako to vo veľkom počte bodov zdôrazňuje správa, by malo umožniť vyhnúť sa krízam vo vzťahoch medzi EÚ a regiónom a zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy. Krajiny Perzského zálivu sú v mierovom procese mimoriadne dôležitými aktérmi. Chcel by som preto povedať, že ma prijatie správy teší, a dúfam, že spolupráca medzi Európskou úniou a krajinami Perzského zálivu bude v mnohých oblastiach ešte produktívnejšia.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu a vítam predovšetkým ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa pridáva nový odsek 7a a ktorý „vyzýva všetky členské štáty GCC, aby uznali pokračujúce ľudové hnutie za demokratickú reformu v širokom regióne, a žiada o plné zapojenie rodiacich sa skupín občianskej spoločnosti na podporu procesu skutočného pokojného prechodu k demokracii v ich vlastných krajinách, s partnermi v regióne a s plnou podporou Európskej únie“.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) V priebehu 20 rokov obchodných rokovaní medzi Európskou úniou a krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive sa kontext rokovaní výrazne zmenil a tieto vzťahy musia dosiahnuť zlomový bod.

Uzavretie dohody o voľnom obchode zostáva politickou aj obchodnou prioritou. Geopolitické prostredie GCC sa vyznačuje vznikom bezpečnostných otázok s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami, čo znamená, že je potrebné začať proces liberalizácie a diverzifikácie základnej hospodárskej štruktúry týchto krajín. Tieto krajiny by mali byť schopné pokračovať v ceste spolupráce a multilateralizmu.

Úlohou Európskej únie je preto vytvoriť nové strategické partnerstvo, ktoré bude schopné podporovať nepretržitý proces regionálnej integrácie. Ďalej by bolo vítané, keby Európska služba pre vonkajšiu činnosť otvorila v týchto krajinách nové diplomatické misie. Preto by bolo dobré, aby Parlament podporil ambicióznejšiu politiku EÚ vo vzťahu k GCC. Mali by sme byť schopní zintenzívniť vzťahy v oblastiach spolupráce, akou je oblasť vedeckého výskumu a technológie, a zároveň pokračovať v diskusii o otázkach, akými sú ochrana náboženských menšín, právo na prácu a sloboda presvedčenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Rokovania medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), v rámci ktorých sa pokúšajú rokovať o dohode o voľnom obchode, už trvajú viac než dve desaťročia. To ich robí jednými z najdlhšie trvajúcich obchodných rokovaní EÚ, ktoré doteraz neboli uzavreté.

V priebehu dvadsiatich rokov sa však kontext rokovaní výrazne zmenil. Štáty GCC majú dôležitý finančný vplyv v oblasti štátnych investičných fondov, ktorých výška bola v roku 2009 vyše 1 380 miliárd USD, čo o 35 % prevyšuje celosvetový objem. Členské štáty GCC, ktoré sa stali hospodárskou hybnou silou celého regiónu Blízky východ – severná Afrika, tvoria viac ako 40 % národného bohatstva, ktoré produkuje táto oblasť, a vlastnia 50 % oficiálnych devízových rezerv, teda 1 070 miliárd USD.

Vzhľadom na obrovský finančný a hospodársky potenciál týchto krajín musíme v záujme úspešného uzavretia rokovaní využiť súčasnú situáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – EÚ a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive už dvadsať rokov rokujú o dohode o voľnom obchode (DVO). Ide o najdlhšie trvajúce obchodné rokovania EÚ, ktoré doteraz neboli uzavreté. Správa zdôrazňuje, že uzavretie DVO zostáva prioritou. Presahuje však obchodné vzťahy a zahŕňa aj otázky energetiky, priemyslu a surovín, výskumu a vývoja, inovácie a vzdelávania.

Zdržal som sa hlasovania, lebo dohoda by sa mala vypracovať v kontexte politickej odpovede na situáciu v tejto oblasti. Ku každej jednej krajine by sme mali pristupovať samostatne. Zoberme si napríklad Irán. Nebolo by správne, keby sme do procesu rokovaní zahrnuli aj režim Ahmadínedžáda. Je nevyhnutné presnejšie objasniť geografické či hospodárske hľadiská.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto uznesením o vzťahoch Európskej únie s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, lebo oblasť Perzského zálivu sa dnes považuje za nový svetový hospodársky uzol a jeho geopolitické prostredie vedie k tomu, že Perzský záliv sa stáva stredobodom bezpečnostných otázok s celosvetovými a regionálnymi dôsledkami. Ďalej platí, že GCC predstavuje šiesty najväčší vývozný trh EÚ a že EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom GCC, a preto je nevyhnutné rozvíjať a diverzifikovať vzájomné vzťahy. Musíme urobiť všetko preto, aby sa spolupráca rozšírila do rôznych oblastí hospodárskej a technickej činnosti vrátane posilnenia procesu hospodárskeho rozvoja. Intenzívne hospodárske kontakty by navyše poskytli viac príležitostí na posilnenie regionálnej integrácie EÚ a vytvorili by pre EÚ viac možností na zvýšenie stability tejto strategicky významnej oblasti. Musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sa rokovania medzi týmito dvomi regiónmi konečne skončili a uzavrela sa dohoda o voľnom obchode, ktorá by zaručila vytvorenie nových možností technickej spolupráce a pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Až kým sa v arabských krajinách nespustila vlna demokracie, Európsky parlament nepretržite vyzýval krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, aby zlepšili situáciu v oblasti demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv a slobôd. Naša Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov zdôrazňovala najmä potrebu reforiem v oblasti sociálnej politiky a zabezpečenie väčších slobôd pre odbory. Dôrazne sme sa postavili proti popravám a pošliapavaniu práv žien. Hlasovaním za túto správu vyjadrujem podporu demonštráciám za demokraciu a ľudské práva v Bahrajne a odsudzujem násilnú odpoveď vlády. Podporujem spravodajcovu výzvu, aby sa členské štáty EÚ podelili s krajinami v Perzskom zálive o skúsenosti so zavádzaním technológií na ťažbu obnoviteľných zdrojov energie. Vyjadril som sa aj v prospech urýchlenia rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Perzského zálivu. Medzi týmito dvomi regiónmi je zrejmý potenciál spolupráce, a to nielen v oblasti hospodárstva, ale aj v otázkach medzinárodnej bezpečnosti, boja proti terorizmu, diplomatickej mediácie v konfliktoch na Blízkom východe, interkultúrneho dialógu a svetového hospodárskeho riadenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Správa pána Baudisa o vzťahoch Európskej únie s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive sa týka rokovaní o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Perzského zálivu. Myslím si, že dohoda, ktorá uľahčuje obchod, a tým posilňuje sociálno-politické vzťahy, ktoré tento región opätovne začleňujú do celosvetového kontextu, je po vojnách v uplynulých rokoch a nedávnych udalostiach, ako aj z obchodného hľadiska nutná pre budúcu stabilitu regiónu. Hlasoval som preto za túto správu a dúfam, že tieto vzťahy sa budú naďalej prehlbovať, pretože by to prinieslo osoh obidvom stranám, a to aj v súvislosti s novou svetovou správou.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto iniciatívnu správu, ktorá obsahuje výzvu Parlamentu na vytvorenie ambicióznejšej politiky v oblasti strategického partnerstva medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a jej členskými štátmi.

EÚ a GCC sa už dvadsať rokov snažia rokovať o dohode o voľnom obchode. Ide o jedny z najdlhšie trvajúcich obchodných rokovaní EÚ, ktoré doteraz neboli uzavreté. V priebehu dvadsiatich rokov sa však kontext týchto rokovaní výrazne zmenil. Potenciál spolupráce medzi týmito dvomi regiónmi vlastne presahuje čisto obchodný rámec. Tieto dva celky majú spoločné záujmy, ako sú medzinárodná bezpečnosť, boj proti terorizmu, diplomatická mediácia v oblastiach na Blízkom východe, v ktorých vládne napätie, regionálny manažment kríz, interkultúrny dialóg a svetové hospodárske riadenie.

Hlasovala som za túto iniciatívnu správu, lebo som presvedčená, že výzva Parlamentu na vytvorenie ambicióznejšej politiky vo vzťahu k GCC a jej členským štátom je veľmi aktuálna. Dúfam, že na najvyššej úrovni vládne politická ochota, ktorá je v tejto veci potrebná.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Európska únia a Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) už dvadsať rokov rokujú o dohode o voľnom obchode. V priebehu tohto obdobia sa výrazne zmenili finančné a geopolitické okolnosti GCC. Objavili sa tu bezpečnostné otázky (ako napríklad Irak, Irán, Jemen, islamský terorizmus a pirátstvo) a v oblasti sa vyskytli noví obchodní aktéri.

Členské štáty GCC sa zároveň stali hospodárskou hybnou silou celého regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky a teraz sú hlavnými investormi v stredozemských krajinách, ktoré susedia s EÚ na jej južných hraniciach. Tieto dva regióny majú aj spoločné záujmy v oblasti bezpečnosti, boja proti terorizmu, riadenia regionálnej krízy a svetového hospodárskeho riadenia. Preto dnes Parlament dostáva výzvu, aby vypracoval ambicióznejšiu politiku spolupráce s krajinami GCC. EÚ má v porovnaní s novými aktérmi, ktorí pôsobia v oblasti Perzského zálivu, určité výhody, a to predovšetkým v oblasti vzdelávania, vedeckého výskumu, energetiky a technológie. Nemôžeme dovoliť, aby príležitosti, ktoré nám ponúka práve tento okamih v dejinách, keď sa definuje svetové hospodárske riadenie a nanovo sa tvorí regionálna rovnováha, zostali nevyužité.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Oblasť Perzského zálivu je pre EÚ veľmi dôležitá, a preto je kľúčové, aby vznikla stratégia, ktorá bude zameraná na posilnenie politických, finančných, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych vzťahov s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). Vzhľadom na to je uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a GCC prioritou. Potenciál tejto spolupráce sa rozširuje aj na iné oblasti, akými sú vzdelávanie, energetika a vedecký výskum.

Preto podporujem výzvu, ktorá dnes zaznela v tomto Parlamente, na vypracovanie ambicióznejšej politiky EÚ vo vzťahu k GCC a jej členským štátom a dúfam, že posilnenie dialógu a spolupráce medzi EÚ a GCC pomôže podporiť a upevniť pokrok v oblasti dodržiavania demokratických zásad a základných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Medzi dôvodmi, pre ktoré by sme mali hlasovať za tento text, by sme mali spomenúť prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 7a (nového), v ktorom sa uvádza: „Vyzýva všetky členské štáty GCC, aby uznali pokračujúce ľudové hnutie za demokratickú reformu v širokom regióne, a žiada o plné zapojenie rodiacich sa skupín občianskej spoločnosti na podporu procesu skutočného pokojného prechodu k demokracii v ich vlastných krajinách, s partnermi v regióne a s plnou podporou EÚ.“

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a oblasťou Perzského zálivu je prioritou pre záujmy obidvoch strán a podčiarkne význam ich vzájomného uznávania. Prítomnosť Európskej únie v tejto oblasti posilňuje obchodnú politiku a prispieva k rozvoju cielených a účinných informácií o EÚ v krajinách Perzského zálivu.

Uzavretie spomínanej dohody uľahčí lepšie zviditeľnenie Únie, a to v súlade so stratégiou otvárania nových európskych diplomatických misií v štátoch Perzského zálivu, ktoré by podporili politický dialóg a zefektívnili európske snahy. Toto platí aj v oblasti energetických potrieb EÚ, ktoré sa ešte stále z veľkej časti napĺňajú prostredníctvom fosílnych palív, hoci ďalší dopyt po rope ovplyvní klimatická politika, ktorá sa čoraz viac zameriava na obnoviteľné zdroje. Sociálny a politický vývoj, ktorý v uplynulých rokoch prebieha vo väčšine členských štátov GCC, podporuje presadzovanie ľudských práv a boja proti každej forme diskriminácie vrátane diskriminácie na základe pohlavia, sexuálnej orientácie či náboženstva. Preto je potrebné, aby medzi EÚ a GCC vzniklo spoľahlivé partnerstvo, ktoré podporí otvorený trh s tovarmi a odstránenie necolných prekážok.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (ECR), písomne. – Konzervatívna delegácia Spojeného kráľovstva a skupina ECR hlasovali za správu pána Baudisa o vzťahoch medzi EÚ a GCC vrátane rozsiahlych ústnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dnes na plenárnej schôdzi predložil spravodajca, pretože je dôležité odsúdiť každé neprimerané použitie sily orgánmi v Bahrajne, a to najmä streľbu na neozbrojených účastníkov pokojného protestu.

Uznávame, že aj sami protestujúci, ktorí boli predovšetkým zo šiítskej komunity, sa uchýlili k neprijateľnému násiliu, a vyzývame všetky strany, aby sa správali maximálne zdržanlivo. Bahrajn je lojálny spojenec Západu a je domovom flotily amerického námorníctva a my vítame ponuku korunného princa Bahrajnu na dialóg. Uznávame, že podľa pravidiel GCC má vláda Bahrajnu právo požiadať o pomoc pri nastolení zákona a poriadku Saudskú Arábiu a Kuvajt, ale zahraničné sily v Bahrajne by mali dodržiavať základné ľudské práva vrátane práva na pokojnú demonštráciu. Dúfame, že dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a GCC sa podarí uzavrieť čo najskôr, keďže hospodársky rast a vytváranie pracovných miest predovšetkým medzi znevýhodnenou šiítskou komunitou pomôže pri stabilizácii tohto ostrovného štátu a znižovaní sociálneho napätia.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. (FR) Podporila som návrh uznesenia, ktorý vysiela jasný signál našim partnerom na Arabskom polostrove. Na pozadí extrémnych hospodárskych, sociálnych a geopolitických tlakov bolo nevyhnutné, aby tento Parlament zdôraznil svoju ochotu revidovať naše dohody o spolupráci vzhľadom na udalosti v arabskom svete. Nenavrhujeme vzdať sa historických vzťahov, ale skôr upraviť naše vzťahy tak, aby odrážali realitu v tejto oblasti a potreby ľudí, a podmieniť rozvíjanie hospodárskych a politických vzťahov rešpektovaním hodnôt, ktoré Únia zastáva. Aj dialóg s občianskou spoločnosťou bude kľúčovou a nenahraditeľnou črtou každého partnerstva. Hoci musíme privítať pokrok a reformy, pre to, aby mohli tieto krajiny neochvejne smerovať k demokracii, dodržiavaniu ľudských práv a občianskych slobôd, je potrebné urobiť ešte veľa. O časti osudu Európy sa rozhoduje na Blízkom a Strednom východe. V súlade s dohodami o pridružení medzi Úniou a týmito krajinami musíme teraz nájsť strednú cestu, ktorá bude spravodlivá k všetkým stranám, a úsilie o hospodárske a obchodné vzťahy musíme vyvážiť presadzovaním základných hodnôt.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) Hlasovala som za správu o vzťahoch Európskej únie s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive. Ako sa podrobne vysvetľuje v správe, vzhľadom na to, že dohoda o voľnom obchode prináša výhody obidvom stranám a rokuje sa o nej už dvadsať rokov, nastal čas, aby sme úsilie sústredili na jej uzavretie. Predovšetkým však podporujem hlavné body rokovaní, ktoré správa uvádza a ktoré berú do úvahy vývoj v oblasti zmeny klímy a povinnosti v oblasti ľudských práv.

 
  
  

Správa: Sharon Bowles (A7-0064/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Súhlasím s týmto vymenovaním, pretože sa uskutočnili všetky právne postupy vrátane prísneho hodnotenia životopisu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Výkonná rada Európskej centrálnej banky požaduje nového člena. Hlasovala som za vymenovanie belgického kandidáta pána Praeta, a to vzhľadom na to, že je uznávanou autoritou a má odborné skúsenosti v oblasti menových záležitostí a bankovníctva.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Podporujem priaznivý výsledok hlasovania Rady v súvislosti s vymenovaním pána Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na základe kladného posúdenia jeho životopisu a jeho písomných odpovedí na dotazník, ktorý dostali kandidáti na uvedenú pozíciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V rozhodujúcom momente v existencii európskych inštitúcií, konkrétne vtedy, keď sa od Európskej centrálnej banky žiada, aby vykonávala mimoriadne dôkladnú a intervenčnú úlohu, ktorá spočíva v monitorovaní krízy štátnych dlhopisov, stability eura a hospodárskej obnovy, želám novovymenovanému pánovi Praetovi v jeho úrade úspech a som presvedčený, že úlohy, na ktoré bol vymenovaný, bude vykonávať oddane a spôsobilo.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, keďže formou listu z 18. februára 2011 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom vymenovanie Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. júna 2011. Parlamentný Výbor pre hospodárske a menové veci následne pristúpil k posúdeniu poverovacích listín kandidáta a v priebehu tohto posúdenia bol výboru doručený životopis kandidáta, ako aj jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol zaslaný. Výbor následne 16. marca 2011 usporiadal jedenapolhodinové vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru. Európskej rade bolo vydané priaznivé stanovisko k odporúčaniu Rady vymenovať Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá na základe odporučenia Výboru pre hospodárske a menové veci vydáva priaznivé stanovisko Európskej rade k odporúčaniu Rady vymenovať Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Európskym inštitúciám musia slúžiť tí najlepší. V tomto prípade je to novovymenovaný pán Praet, ktorý prichádza s bezchybným záznamom a na vypočutí, ktoré uskutočnil parlamentný Výbor pre hospodárske a menové veci, bol schválený mimoriadne jednoznačne. Počas ôsmich rokov jeho funkčného obdobia mu želám veľa úspechov.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Teší ma, že pán Praet bol vybraný za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky. Ako odborník na finančnú stabilitu a dohľad nad finančnými infraštruktúrami a platobnými systémami a ako člen riadiaceho výboru Belgickej bankovej, finančnej a poisťovníckej komisie (CBFA) je pán Praet vysoko uznávaný v hospodárskej aj akademickej oblasti. Tiež má bohaté skúsenosti, ktoré teraz môže dať do služieb Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za vymenovanie doktora Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, keďže preukázal, že je vynikajúcim kandidátom. Počas vypočutia kandidátov vo Výbore pre hospodárske a menové veci doktor Praet dokázal, že je zďaleka najinformovanejším a najkompetentnejším kandidátom. V uplynulých rokoch Európska centrálna banka (ECB) dokázala, že je dôležitou inštitúciou, ktorá dokáže zvládnuť krízu a predchádzať spôsobeniu ešte väčších škôd. Vďaka úlohe, ktorú zohrala ECB – nezávisle a oddelene od národných vlád –, neboli mimoriadne vážne dôsledky krízy, ktorá sa začala krachom banky Lehman Brothers, ničivé. ECB je a zostáva obrannou pevnosťou menovej únie a eura. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby mali členovia jej výkonného výboru mimoriadne kvality a skúsenosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu o vymenovaní pána Praeta do funkcie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) na funkčné obdobie ôsmich rokov, ktoré sa začne 1. júna 2011. Všetky informácie predložené v súvislosti s touto voľbou, informácie, ktoré boli základom môjho vlastného rozhodnutia, poukazujú na to, že kritériá uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie boli splnené, a ukazujú, že v súlade s článkom 130 tejto zmluvy je potrebné, aby bola ECB úplne nezávislá, a preto vítam vymenovanie pána Praeta.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za toto rozhodnutie, na základe ktorého Parlament súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať pána Praeta do funkcie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky. Chcel by som mu zaželať veľa úspechov pri vykonávaní povinností, ktoré sú mu zverené.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0222/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Súhlasím s týmto vymenovaním, pretože sa uskutočnili všetky právne postupy vrátane prísneho hodnotenia životopisu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Cieľom Európskeho orgánu pre bankovníctvo, ktorý vznikol 1. januára 2011 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady z 24. novembra 2010, je zaručiť stabilitu finančného systému, transparentnosť finančných produktov a trhov a zabezpečovať ochranu sporiteľov a investorov. Európsky orgán pre bankovníctvo nominoval na funkciu svojho výkonného riaditeľa Adama Farkasa, ekonóma z Maďarskej národnej banky. Aby mohla byť táto voľba platná, musí ju schváliť Európsky parlament. Hlasovala som za vymenovanie pána Farkasa.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Podporujem vymenovanie pána Farkasa do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), a to na základe odpovedí, ktoré poskytol dozornej rade Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo).

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Ak by nás mala posledná kríza niečo naučiť, bola by to potreba reformovať štruktúru inštitucionálneho dohľadu zriadením európskych agentúr a popritom preformulovať celú koncepciu makroekonomického a mikroekonomického monitorovania. Výsledkom toho je Európsky orgán pre bankovníctvo.

Globálna finančná kríza uštedrila dôvere v banky vážnu ranu, a preto je dôležité, aby trhy a Európania vo všeobecnosti začali znovu dôverovať v pevnosť a odolnosť bankových inštitúcií a predovšetkým znovu získali dôveru v orgány dohľadu. Preto je úloha vyhradená pre tento nový Európsky orgán pre bankovníctvo taká dôležitá pre budúcnosť.

Parlament schválil vymenovanie výkonného riaditeľa tohto orgánu a ja dúfam, že prežije činné, prezieravé a úspešné funkčné obdobie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože Výbor pre hospodárske a menové veci na svojej schôdzi 17. marca 2011 vypočul kandidáta, ktorého vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), a rozhodol, že Adam Farkas spĺňa kritériá uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a aj schválil vymenovanie Adama Farkasa za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo).

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré schvaľuje vymenovanie Adama Farkasa za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Posledná finančná kríza poukázala na hlavné nedostatky finančného dohľadu, a to ako v jednotlivých prípadoch, tak aj vo vzťahu k finančnému systému ako celku. Modely dohľadu sa vytvárali z hľadiska vnútroštátnych záujmov a neprispôsobili sa globalizácii, ktorá sa prejavila v rámci finančného systému, v ktorom rozličné finančné skupiny vykonávajú svoje cezhraničné operácie, čo so sebou prináša systémové riziká.

Domnievam sa, že vytvorenie Európskeho orgánu pre bankovníctvo je nevyhnutné na dosiahnutie účinného modelu dohľadu. Je však potrebné vykonať mnohé ďalšie kroky na zabránenie opakovaného výskytu skutočne nemorálnych situácií z nedávnej minulosti, ktoré poškodili hospodárstvo, akcionárov, vkladateľov, daňových poplatníkov a dôveryhodnosť systému.

Hlasujem preto za výber pána Farkasa do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu a želám mu po každej stránke veľmi kvalitné funkčné obdobie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Ako člen Výboru pre hospodárske a menové veci som pozorne sledoval celý proces, ktorý viedol k vytvoreniu Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Z tohto dôvodu som hlasoval za vymenovanie pána Farkasa do funkcie výkonného riaditeľa orgánu. Európsky orgán pre bankovníctvo sa musí dostať do takej pozície, aby mohol začať vykonávať úlohy, ktoré mu pred niekoľkými mesiacmi pridelil Parlament. Úprimne dúfam, že orgán dostane ľudské a hospodárske zdroje, ktoré potrebuje na to, aby mohol svoju úlohu dohľadu vykonávať seriózne a presne. Ako vidieť z dnešného hlasovania, počas vypočutia vo Výbore pre hospodárske a menové veci presvedčil nový výkonný riaditeľ o svojej spôsobilosti a odbornosti mňa aj mojich kolegov. Doplňujúcim pozitívnym faktorom, ktorý prospeje procesu európskej integrácie, je, že nový výkonný riaditeľ pochádza z členského štátu, ktorý len nedávno pristúpil k Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu o vymenovaní pána Farkasa do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Pán Farkas bol kandidát, ktorého vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), a v súlade so zavedenými postupmi ho vypočul Výbor pre hospodárske a menové veci. Všetky údaje predložené k tejto voľbe, údaje, na ktorých bolo založené aj moje rozhodnutie, poukazujú na to, že boli splnené kritériá uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, a preto som s vymenovaním pána Farkasa spokojná.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) V súlade s týmto uznesením Parlament schválil vymenovanie pána Farkasa do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Chcel by som mu zaželať veľa úspechov pri vykonávaní povinností, ktoré sú mu zverené.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0221/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Súhlasím s týmto vymenovaním, pretože sa uskutočnili všetky právne postupy vrátane prísneho hodnotenia životopisu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), ktorý bol zriadený 1. januára 2011 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 24. novembra 2010, má za úlohu presadzovať konvergenciu v oblasti dohľadu a poskytovať inštitúciám Európskej únie poradenstvo v záležitostiach týkajúcich sa regulácie a dohľadu v oblasti poistenia, zaistenia a zamestnaneckých dôchodkových systémov. Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov si za svojho prvého výkonného riaditeľa vybral Španiela Carlosa Montalva, ktorý pracoval ako dočasný generálny tajomník predchodcu nového orgánu. Aby bol tento výber platný, musí ho schváliť Európsky parlament. Hlasovala som za vymenovanie pána Montalva.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Podporujem vymenovanie pána Montalva do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) na základe toho, že ho vybrala dozorná rada Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Jedným z ponaučení z krízy bola potreba zriadiť nezávislé európske agentúry na monitorovanie bánk a poisťovní na finančných trhoch. Tieto agentúry nenahradia vnútroštátne agentúry dohľadu, ale budú s nimi spolupracovať a vykonávať mandát v oblasti opatrnosti a analýzy systémových rizík s cieľom zabrániť tomu, aby európske štáty postihla ďalšia kríza podobného rozsahu ako tá, ktorej v súčasnosti čelíme.

Parlament teraz schválil vymenovanie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ktorému želám veľa úspechov v dôležitej funkcii, ktorú preberá.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože Výbor pre hospodárske a menové veci na svojej schôdzi, ktorá sa konala 17. marca 2011, vypočul kandidáta, ktorého vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), rozhodol, že Carlos Montalvo spĺňa kritériá uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, a schválil vymenovanie Carlosa Montalva za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré schvaľuje vymenovanie Carlosa Montalva za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nedávna finančná kríza poukázala na hlavné nedostatky finančného dohľadu ako v jednotlivých prípadoch, tak aj vo vzťahu k finančnému systému ako celku. Modely dohľadu majú vnútroštátnu perspektívu a neprispôsobili sa globalizácii finančného systému, v ktorom rôzne finančné skupiny vykonávajú cezhraničné operácie a podstupujú s tým spojené systémové riziká. Zriadenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov je preto nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť účinný model dohľadu, pričom rovnako nevyhnutné a skutočne naliehavé je aj rozhodnúť o mnohých ďalších mechanizmoch monitorovania a zrealizovať ich. Preto hlasujem za výber pána Montalva ako výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a v tejto funkcii mu želám veľa úspechov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Dnešným hlasovaním za pridávame ďalšiu dôležitú časť do štruktúry európskeho dohľadu, ktorej podporu považuje Parlament od začiatku aktuálneho volebného obdobia za takú dôležitú. Počas minulotýždňového vypočutia vo Výbore pre hospodárske a menové veci nový výkonný riaditeľ dokázal svoju spôsobilosť a znalosti odvetvia a problémov, ktoré bude musieť riešiť. Okrem toho si myslím, že obsadenie dvoch najvyšších pozícií v Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) osobami, ktoré mali tú istú funkciu v predchádzajúcej organizácii, nebude problém. Som naozaj presvedčený, že vďaka novým právomociam udeleným EIOPA bude môcť jeho vedenie plniť svoju úlohu čo najlepšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o vymenovaní pána Montalva do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

Pán Montalvo bol kandidát, ktorého vybrala dozorná rada Európskeho orgánu pre bankovníctvo (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a v súlade so zavedenými postupmi ho vypočul Výbor pre hospodárske a menové veci. Všetky údaje predložené pre túto možnosť, na ktorých bolo založené aj moje rozhodnutie, poukazujú na to, že boli splnené kritériá uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, a preto som s vymenovaním pána Montalva spokojná.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Parlament týmto návrhom uznesenia schválil vymenovanie pána Montalva do funkcie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Chcel by som mu zaželať veľa úspechov pri vykonávaní povinností, ktoré sú mu zverené.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0200/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Súhlasím s týmto vymenovaním, pretože sa uskutočnili všetky právne postupy vrátane prísneho hodnotenia životopisu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Cieľom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý vznikol 1. januára 2011 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady z 24. novembra 2010, je prispieť k udržaniu stability finančného systému Európskej únie pomocou zabezpečenia integrity, transparentnosti, účinnosti a riadneho fungovania finančných trhov a pomocou posilnenia ochrany investorov. ESMA vymenoval za svoju prvú výkonnú riaditeľku bývalú nemeckú ekonómku v Bank of England pani Rossovú. Aby toto vymenovanie nadobudlo platnosť, mal by ho odhlasovať Európsky parlament. Ja osobne som hlasovala za vymenovanie pani Rossovej.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Keďže kríza vážne postihla finančné trhy, je naliehavo potrebné obnoviť dôveru. Bude to do veľkej miery závisieť od úlohy orgánov dohľadu, ktoré budú musieť kvalifikovane a účinne vykonávať svoj mandát s cieľom preniesť potrebnú dôveru na investorov a podniky.

V tejto súvislosti bol zriadený Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ktorý síce nemá ambíciu nahradiť vnútroštátne orgány dohľadu, no v novom európskom rámci dohľadu bude zohrávať významnú úlohu. Je preto dôležité, aby táto agentúra začala čoskoro fungovať.

Parlament teraz schválil vymenovanie výkonnej riaditeľky tohto orgánu, ktorej želám úspešné funkčné obdobie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože Výbor pre hospodárske a menové veci na svojej schôdzi, ktorá sa konala 17. marca 2011, vypočul kandidátku, ktorú vybrala dozorná rada Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), rozhodol, že Verena Rossová spĺňa kritériá uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a schválil aj vymenovanie Vereny Rossovej za výkonnú riaditeľku Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy).

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré schvaľuje vymenovanie Vereny Rossovej za výkonnú riaditeľku Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Nedávna finančná kríza poukázala na hlavné nedostatky finančného dohľadu ako v jednotlivých prípadoch, tak aj vo vzťahu k finančnému systému ako celku. Modely dohľadu sa vytvárali z hľadiska vnútroštátnych záujmov a neprispôsobili sa globalizácii, ktorá sa prejavila v rámci finančného systému, v ktorom rozličné finančné skupiny vykonávajú svoje cezhraničné operácie, čo so sebou prináša systémové riziká.

Zriadenie európskeho orgánu pre finančné trhy je nevyhnutné na dosiahnutie účinného modelu dohľadu. Je však potrebné vykonať mnohé ďalšie kroky na zabránenie opakovanému výskytu skutočne nemorálnych situácií z nedávnej minulosti, ktoré poškodili hospodárstvo, akcionárov, vkladateľov, daňovníkov a dôveryhodnosť systému.

Hlasujem preto za výber pani Rossovej do funkcie výkonnej riaditeľky Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy a vo funkčnom období jej želám vysokú kvalitu v každom ohľade.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Za vymenovanie pani Rossovej do funkcie výkonnej riaditeľky som hlasoval z mnohých dôvodov. Nedávne legislatívne akty, ktoré sme prijali alebo budeme musieť prijať, poskytujú obrovskú škálu právomocí z hľadiska dohľadu, analýzy a hodnotenia. Vezmime si napríklad len jednotlivé technické normy, ktoré musí orgán hodnotiť a predkladať Komisii na schválenie. Z tohto dôvodu je dôležité, aby Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) mohol začať čo najskôr fungovať a vykonávať mandát, ktorý mu Parlament minulý rok udelil. Nakoniec vítam skutočnosť, že do jednej z najdôležitejších funkcií bola vymenovaná žena, a to nie z rodových dôvodov, ale vďaka vynikajúcemu životopisu. Podobne ako pri ďalších dvoch orgánoch dúfam, že tento orgán je z hľadiska rozpočtu, štruktúr a ľudského kapitálu v takej pozícii, aby mohol fungovať čo najlepšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu o vymenovaní pani Rossovej do funkcie výkonnej riaditeľky Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy). Pani Rossová bola kandidátka, ktorú vybrala dozorná rada Európskeho orgánu pre bankovníctvo (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy), a v súlade so zavedenými postupmi ju vypočul Výbor pre hospodárske a menové veci. Všetky údaje predložené pre túto možnosť, na ktorých bolo založené aj moje rozhodnutie, poukazujú na to, že boli splnené kritéria uvedené v článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a preto som s vymenovaním pani Rossovej spokojná.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Parlament týmto návrhom uznesenia schválil vymenovanie pani Rossovej do funkcie výkonnej riaditeľky Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy). Chcel by som jej zaželať veľa úspechov pri vykonávaní povinností, ktoré sú jej zverené.

 
  
  

Správa: Francesca Balzani (A7-0058/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za, pretože záväzok je teraz väčší. Je však dôležité naďalej sa zameriavať na súvislosť s cieľmi stratégie EÚ 2020, na prístup založený na udržateľnosti a zodpovednosti, nielen na úsporách, ako navrhuje Rada, a na nové potreby vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy bez toho, aby sme ohrozili existujúce úspešné programy.

Rozpočet EÚ na rok 2012 by mal podporovať rast a vysoko kvalitnú zamestnanosť a prispievať k vykonávaniu stratégie EÚ 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Marta Andreasen (EFD), písomne. − Hlasovala som proti správe pani Balzaniovej o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012, pretože stratégia EÚ 2020 podľa nej vytiahne Európu z hospodárskej recesie, zatiaľ čo národy Európy sa v skutočnosti potrebujú oslobodiť spod mŕtvej ruky nadmernej regulácie a nadmerného zdaňovania EÚ. Táto stratégia nie je liekom na problémy hospodárstiev.

V správe sa okrem toho uvádza, že zníženie rozpočtu ohrozí európsku solidaritu a hospodársky rozvoj. Európsky rozpočet sa stal drahým luxusom, ktorý si občania a daňovníci Európy nemôžu dovoliť. Vyzývanie na malé zvýšenie alebo zmrazenie je smiešne, preto som hlasovala proti zmrazeniu. V skutočnosti je totiž potrebné výrazné zníženie rozpočtu, aby si daňovník mohol vydýchnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) V súčasnej finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze majú európske inštitúcie povinnosť nasledovať príklad členských štátov v oblasti úsporných opatrení. Preto som hlasovala za túto správu, ktorá pre Európsky parlament stanovuje prísny rozpočet na rok 2012. Tento rozpočet by mal napriek tomu Parlamentu umožniť dosiahnuť ciele stanovené EÚ pri použití „čo najnižších prostriedkov“. Tento rozpočet bude stanovený v rámci stratégie EÚ 2020, vďaka ktorej by mala byť Európa po prekonaní krízy silnejšia.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Prioritné ciele stanovené v stratégii EÚ 2020 (podpora zamestnanosti, zlepšenie verejných výdavkov na inovácie, výskum a vývoj, plnenie našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovne vzdelania a podpora sociálneho začlenenia) by mali Európe pomôcť dostať sa z krízy a zosilnieť pomocou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Je potrebné zabezpečiť istý súlad medzi dosahovaním týchto cieľov a finančnými prostriedkami, ktoré sú na ne vyčlenené na európskej a vnútroštátnej úrovni. Musíme EÚ poskytnúť potrebné finančné prostriedky, aby mohla primerane reagovať na narastajúce svetové problémy, obraňovať a presadzovať svoje spoločné záujmy a zabezpečiť, že v hospodárstvach členských štátov nastane rýchle oživenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za správu pani Francescy Balzaniovej, pretože si v súlade s týmto dokumentom myslím, že rozpočet Európskej únie na rok 2012 je potrebné pripraviť s cieľom dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020. Napriek momentálnej hospodárskej a finančnej kríze je teraz dôležité, aby sme položili základy budúceho zdravého hospodárskeho rastu prostredníctvom investícií do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií a malých a stredných podnikov. Tieto oblasti sú základom pokroku a konkurencieschopnosti EÚ a treba ich rozvíjať z hľadiska vytvárania pracovných miest a zvyšovania územnej a sociálnej súdržnosti. Chcem zdôrazniť, že nesmieme znížiť financovanie týchto oblastí. Je tiež veľmi dôležité, aby sme neustále sledovali, či sa dostupné finančné prostriedky spravujú čo najúčinnejšie. Som presvedčená aj o tom, že medzi prioritami vnútroštátnych rozpočtov a rozpočtom EÚ existuje zásadná synergia. Rada by som pri tejto príležitosti uvítala úsilie pána predsedu Hermana Van Rompuya v rámci európskeho semestra zamerané na zvýšenie disciplíny členských štátov EÚ prostredníctvom presadzovania jasných cieľov, ktoré sú merateľné a reálne pre všetky krajiny. Parlament je najdemokratickejšou európskou inštitúciou, ktorá priamo zastupuje záujmy občanov EÚ. Preto trvám na tom, že Parlament by sa mal omnoho aktívnejšie zúčastňovať na uskutočňovaní európskeho semestra.

 
  
MPphoto
 
 

  Bastiaan Belder (EFD), písomne. – (NL) Nemôžem podporiť správu pani Balzaniovej. Prvým dôvodom je výzva na zavedenie určitej európskej dane. Druhý dôvod sa týka hospodárskej krízy a bolestivých zásahov zo strany členských štátov. Aj EÚ sa musí usilovať zabezpečiť, že jej rozpočet sa nebude naďalej vymykať spod kontroly a že sa uskutočnia potrebné škrty. Vzhľadom na to presadzujem dynamický prístup k riešeniu stále narastajúceho rozdielu medzi ročnými rozpočtovými prostriedkami a vyplácanými sumami. Obmedzením rozpočtových prostriedkov by sme docielili lepšie zosúladenie platieb a rozpočtových prostriedkov. Uvedomujem si, že viacročné programy, ktoré sa v dôsledku viacročného rámca na roky 2007 – 2013 blížia ku koncu, spôsobia zvýšenie platieb. V tomto smere navrhujem, aby sme určitý nárast platieb, ktorý je v istých prípadoch nevyhnutný, vyrovnali výrazne nižšími rozpočtovými prostriedkami. Týka sa to aj rozpočtových riadkov, ktorých plnenie zaostáva. Tieto opatrenia predstavujú logický a presvedčivý krok k reálnejšiemu rozpočtu v ťažkých hospodárskych časoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Rád by som zdôraznil dôležitosť tejto správy, keďže rozpočet Európskej únie na rok 2012 pomôže oživiť európske hospodárstvo. Budúcoročný rozpočet EÚ musí byť zároveň hlavným nástrojom, ktorý prinesie oživenie európskeho hospodárstva, pričom veľký význam treba pripísať zamestnanosti, hospodárskemu riadeniu a rastu. Myslím si, že rozpočet na rok 2012 musí prispieť k uskutočneniu piatich cieľov stratégie EÚ 2020: zamestnanosť, inovácie, výskum a vývoj, zmena klímy a energetika, vzdelávanie a sociálna integrácia. Rozpočet EÚ je investičný rozpočet a rok 2012 je šiestym rokom aktuálneho finančného výhľadu (2007 – 2013). Projekty sa realizujú pravidelným tempom, z čoho vyplýva nárast úrovní platieb úmerne vykonávaniu práce. Podľa môjho názoru sa dá v roku 2012 predpokladať nárast úrovní platieb.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za všeobecné usmernenia pre prípravu rozpočtu na rok 2012. Som presvedčená, že rozpočet Spoločenstva na rok 2012 by mal byť jedným z hlavných nástrojov, ktoré pomôžu EÚ prekonať krízu a zároveň zosilnieť, pričom dôraz sa bude klásť na zamestnanosť, hospodárske riadenie a rast.

Zamestnanosť, inovácie, výskum a vývoj, zmena klímy a energetika, odborná príprava a sociálne začlenenie predstavujú päť cieľov, ktorými sa treba riadiť pri príprave rozpočtu EÚ na rok 2012. Európa bude môcť vďaka tomu inteligentne, udržateľne a inkluzívne rásť.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. − Hlasoval som proti správe pani Balzaniovej o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012, pretože stratégia EÚ 2020 podľa nej vytiahne Európu z hospodárskej recesie, zatiaľ čo národy Európy sa v skutočnosti potrebujú oslobodiť spod mŕtvej ruky nadmernej regulácie a nadmerného zdaňovania EÚ. Táto stratégia Európa 2020 nie je liekom na problémy hospodárstiev. V správe sa okrem toho uvádza, že zníženie rozpočtu ohrozí európsku solidaritu a hospodársky rozvoj. Európsky rozpočet sa stal drahým luxusom, ktorý si občania a daňovníci Európy nemôžu dovoliť. Vyzývanie na malé zvýšenie alebo zmrazenie je smiešne, preto som hlasoval proti zmrazeniu. V skutočnosti je totiž potrebné výrazné zníženie rozpočtu, aby si daňovník mohol vydýchnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. − Hlasoval som proti správe pani Balzaniovej o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012, pretože stratégia EÚ 2020 podľa nej vytiahne Európu z hospodárskej recesie, zatiaľ čo národy Európy sa v skutočnosti potrebujú oslobodiť spod mŕtvej ruky nadmernej regulácie a nadmerného zdaňovania EÚ. Táto stratégia EÚ 2020 nie je liekom na problémy hospodárstiev. V správe sa okrem toho uvádza, že zníženie rozpočtu ohrozí európsku solidaritu a hospodársky rozvoj. Európsky rozpočet sa stal drahým luxusom, ktorý si občania a daňovníci Európy nemôžu dovoliť. Vyzývanie na malé zvýšenie alebo zmrazenie je smiešne, preto som hlasoval proti zmrazeniu. V skutočnosti je totiž potrebné výrazné zníženie rozpočtu, aby si daňovník mohol vydýchnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. (SV) Súhlasíme s názorom výboru, že v dôsledku zložitej hospodárskej situácie v celej Únii je viac než kedykoľvek predtým dôležité zabezpečiť riadne plnenie rozpočtu EÚ, kvalitu výdavkov a optimálne použitie existujúcich financií Spoločenstva. Vítame výzvu na ambiciózne návrhy vlastných zdrojov EÚ a veríme, že vo všeobecnosti sa treba zamerať na tie rozpočtové prostriedky, ktoré sú dôležité na dosiahnutie výsledkov v rámci stratégie EÚ 2020. Podporili sme aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, podľa ktorého má každému zvýšeniu v jednom rozpočtovom riadku zodpovedať zníženie v inom riadku. Keďže však tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol odhlasovaný a prijatý text okrem toho obsahuje vyhlásenie, že zníženie úrovne rozpočtu EÚ by mohlo „narušiť európsku solidaritu“, rozhodli sme sa zdržať záverečného hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o príprave rozpočtu na rok 2012, pretože som presvedčená, že vzhľadom na zložitú hospodársku situáciu v celej EÚ je viac než kedykoľvek predtým dôležité zabezpečiť riadne plnenie a kvalitu rozpočtových výdavkov a optimálne použitie existujúcich finančných prostriedkov EÚ. Rozpočet Spoločenstva by mal byť jedným z hlavných nástrojov, ktoré pomôžu EÚ prekonať krízu a zároveň zosilnieť, pričom dôraz bude na zamestnanosti, hospodárskom riadení a raste.

 
  
MPphoto
 
 

  Nigel Farage (EFD), písomne. − Hlasoval som proti správe pani Balzaniovej o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012, pretože stratégia EÚ 2020 podľa nej vytiahne Európu z hospodárskej recesie, zatiaľ čo národy Európy sa v skutočnosti potrebujú oslobodiť spod mŕtvej ruky nadmernej regulácie a nadmerného zdaňovania EÚ. Táto stratégia EÚ 2020 nie je liekom na problémy hospodárstiev.

Správa okrem toho straší ujmou, ktorú by zníženie rozpočtu spôsobilo európskej solidarite a hospodárskemu rozvoju. Európsky rozpočet sa stal drahým luxusom, ktorý si občania a daňovníci Európy nemôžu dovoliť. Vyzývanie na malé zvýšenie alebo zmrazenie je smiešne. V skutočnosti je totiž potrebné výrazné zníženie rozpočtu, aby si daňovník mohol vydýchnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V tejto správe sú stanovené priority, podľa ktorých má Parlament postupovať pri príprave rozpočtu na rok 2012 a pri diskusiách o ňom, pričom sa zohľadní začatie trojstranných rokovaní na konci tohto mesiaca.

Táto správa je vzhľadom na svoj bezprostredne politický obsah prevratná: usiluje sa zdôrazniť a posilniť významné diskusie, ktoré sa odohrávajú v európskych inštitúciách a v členských štátoch v súvislosti so všetkými položkami balíka hospodárskeho riadenia. Jej cieľom je upozorniť aj na dosah a význam, ktorý môže mať rozpočet na rok 2012 pri plnení cieľov stratégie EÚ pre rast a udržateľné vytváranie pracovných miest do roku 2020 v celej EÚ.

Parlament vysiela európskym inštitúciám a členským štátom dôležité politické posolstvo týkajúce sa jeho pevného záväzku posilniť hospodárske riadenie a splniť ciele stanovené v oblasti rastu a zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Súhlasím so stratégiou EÚ 2020, pretože presadzuje silnejšie hospodárske riadenie a poskytnutie finančných prostriedkov potrebných na uskutočnenie siedmich kľúčových opatrení. Ciele stratégie EÚ 2020 splníme len v prípade, že dosiahneme silné riadenie a európsku koordináciu, a ak členské štáty uskutočnia investície potrebné na prijímanie opatrení. Túto stratégiu však môžeme úplne uskutočniť, len ak budeme mať nový viacročný finančný rámec. V tejto správe sa ani raz nespomína dôležitosť politiky súdržnosti. Vôbec sa v nej nespomína ani poľnohospodárstvo. Približne 80 % rozpočtu je však určených na politiku súdržnosti a na poľnohospodárstvo. Ani o mladých ľuďoch nie je v správe jediná zmienka, čo je nepochopiteľné. Sú prioritou súčasného rozpočtu navrhnutou Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (PPE). Mladí ľudia navyše figurujú medzi piatimi cieľmi stratégie EÚ 2020. Ciele týkajúce sa zníženia úrovne predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % a zabezpečenia univerzitného vzdelania pre 40 % mladých ľudí vo veku od 30 do 34 rokov sa tiež týkajú len mládeže. Dúfam však, že rozpočet na rok 2012 prispeje k udržateľnému rastu v EÚ, posilní konkurencieschopnosť a podporí zamestnanosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto je jeden z prípadov, v ktorých by si cieľ hospodárskej a sociálnej súdržnosti vyžadoval úplne odlišnú víziu a obsah rozpočtu EÚ.

V čase, keď sa nerovnosti medzi členskými štátmi zhoršujú, by mal byť rozpočet Spoločenstva k službám skutočnej konvergencie. Mal by podporovať hospodársky rast, vytváranie pracovných miest s právami, presadzovanie pokroku a systému sociálneho zabezpečenia, odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia a zachovanie životného prostredia. Bolo by na to potrebné prinajmenšom zdvojnásobenie finančných prostriedkov na základe vyšších príspevkov krajín s vyšším HDP na obyvateľa. Nasledovať by malo spravodlivé a vyvážané rozdeľovanie finančných prostriedkov so zameraním na krajiny s väčšími ťažkosťami.

Nesúhlasíme s rozpočtom, ktorý sa zameriava na obnovu monopolov a narastajúcu militarizáciu EÚ, na liberalizáciu mnohých odvetví hospodárskej činnosti a na nedostatočnú istotu zamestnania, ako sa presadzuje v stratégii EÚ 2020. Táto cesta zvýrazní existujúce hospodárske, sociálne, regionálne a vnútroštátne rozdiely a nevyrieši problém nezamestnanosti a chudoby. Preto sme hlasovali proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. (PL) Výbor pre rozpočet od začiatku roka pripravuje priority Európskeho parlamentu pre rozpočet EÚ na rok 2012. Pozícia Parlamentu, ktorá je nevyhnutná na rokovania s Radou EÚ, sa sformuluje na základe týchto priorít. Mohlo by sa zdať, že tohtoročné zmierovacie konanie medzi Parlamentom a Radou bude ešte väčšou výzvou než v roku 2010. Rada, ktorá je proti akémukoľvek zvýšeniu rozpočtu EÚ, už oznámila vlastný plán úspor, ktorý je pomerne vyhovujúci, pretože sa týka rozpočtových riadkov, ktoré zatiaľ nie sú plne vyčerpané. Parlament je zároveň za zvýšenie rozpočtu na rok 2012, no len v súlade s mierou inflácie určenou Eurostatom. Ide o cieľovú mieru, o ktorej nemôžeme hlasovať, hoci sa zdá, že niektorí ľudia veria v opak. Ako môže Európsky parlament odôvodniť navrhnuté zvýšenie?

Po prvé ide o uskutočňovanie stratégie EÚ 2020 vrátane dvojitého cieľa zvýšenia úrovne vzdelania a zamestnanosti. Bez primeraných finančných prostriedkov budú tieto ciele nefunkčné a stratégia EÚ 2020 pôjde v stopách známej a neúčinnej lisabonskej stratégie.

Po druhé rozpočet EÚ už praská vo švíkoch. Európska služba pre vonkajšiu činnosť, systém Galileo, Fond solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii vytvárajú výdavky, ktoré sa pred šiestimi rokmi pri rokovaniach o súčasnom finančnom výhľade nedali predvídať.

Pokiaľ ide o problematiku rozumných výdavkov, chcela by som tiež vyzvať poslancov tohto Parlamentu, aby sa kriticky pozreli na „politiku budov“, ktorú si nemôžeme dovoliť. Príkladom by mohlo byť ohlásené rozšírenie kancelárskych priestorov v Bruseli.

 
  
MPphoto
 
 

  Estelle Grelier (S&D), písomne. (FR) Sme na začiatku ťažkých rokovaní medzi členskými štátmi o rozpočte na rok 2012, zatiaľ čo v pozadí sa už uskutočňuje rozprava o finančných výhľadoch po roku 2013. V tomto krízovom období bude počas rozpočtového procesu nevyhnutné opakovane zdôrazňovať naše očakávania, pokiaľ ide o európske politiky. Na rozdiel od niektorých členov Rady, ktorí EÚ považujú za dodatočný náklad, za výdavok, ktorý je potrebné znížiť aj za cenu rizika, že súčasné a budúce politiky budú navzájom protichodné, Parlament prostredníctvom svojho uznesenia o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012 opakuje svoju víziu Únie ako vektora pridanej hodnoty a spojenca členských štátov pri uskutočňovaní ambicióznych politík. Za uznesenie, ktoré predložila pani Balzaniová, som hlasovala aj preto, že je dôsledné a nesie jasné politické posolstvo vyzývajúce na prijatie rozpočtu, ktorý bude v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a rastu. Napokon chcem využiť príležitosť rozpravy v pléne a upozorniť komisára pre finančné plánovanie a rozpočet na naliehavú potrebu komunikácie v oblasti realizácie nových vlastných zdrojov, ktorá, ako dúfam, posunie túto rozpravu dopredu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože rozpočet na rok 2012 musí podporiť rast a zamestnanosť pod záštitou posilneného európskeho hospodárskeho riadenia, mechanizmu európskeho semestra a cieľov stratégie EÚ 2020. Stratégia EÚ 2020 by mala Európe pomôcť dostať sa z krízy a zosilnieť pomocou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu na základe piatich hlavných cieľov EÚ, a to podpory zamestnanosti, zlepšenia podmienok a verejných výdavkov na inovácie, výskum a vývoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenia úrovne vzdelania a podpory sociálneho začlenenia najmä prostredníctvom zníženia chudoby. V dôsledku zložitej hospodárskej situácie v celej Únii je viac než kedykoľvek predtým dôležité zabezpečiť riadne plnenie rozpočtu EÚ, kvalitu výdavkov a optimálne použitie existujúcich financií Spoločenstva. Rozpočet EÚ je nástrojom, ktorý EÚ pomáha dostať sa zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy svojou schopnosťou urýchliť podporu investícií, rastu a pracovných miest v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. − Vítam túto správu, podľa ktorej rozpočet EÚ predstavuje pre vnútroštátne verejné výdavky pridanú hodnotu pri iniciovaní, podpore a dopĺňaní investícií do tých oblastí politík, ktoré sú jadrom stratégie Európa 2020. Európsky parlament je navyše presvedčený, že rozpočet EÚ je nástrojom, ktorý EÚ pomáha dostať sa zo súčasnej hospodárskej a finančnej krízy svojou schopnosťou urýchliť podporu investícií, rastu a pracovných miest v Európe; zastáva názor, že rozpočet EÚ by mohol prinajmenšom zmierniť dôsledky súčasných reštriktívnych rozpočtových politík na vnútroštátnej úrovni a zároveň podporiť úsilie národných vlád; zdôrazňuje tiež, že vzhľadom na svoju prerozdeľovaciu povahu môže obmedzenie výšky rozpočtu EÚ narušiť európsku solidaritu a negatívne ovplyvniť tempo hospodárskeho rozvoja v mnohých členských štátoch; domnieva sa, že prístup založený len na zásade „čistý prispievateľ/čistý príjemca“ nezohľadňuje vedľajšie následky, ktoré má pre krajiny EÚ, a preto podkopáva spoločné ciele politiky EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Ak chceme vyriešiť súčasnú hospodársku a finančnú krízu, je nevyhnutné podporovať inkluzívny a udržateľný európsky rast a zosúladiť rozpočet Európskej únie s jeho hlavnými cieľmi. V tejto správe sa uvádza niekoľko usmernení, ktoré prispejú k podpore zamestnanosti, k zlepšeniu verejných výdavkov na inovácie, výskum a vývoj, k dosiahnutiu našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, k zlepšeniu úrovne vzdelania a k podpore sociálnej integrácie. Európsky semester, nový mechanizmus na posilnenie európskeho hospodárskeho riadenia, by mal poskytnúť možnosť na určenie najlepšieho spôsobu dosiahnutia týchto cieľov. Je veľmi dôležité zaručiť istú úroveň súladu medzi dosahovaním predmetných výsledkov a prostriedkami, ktoré sú na ne vyčlenené na európskej a vnútroštátnej úrovni, čím sa zlepší synergia medzi európskymi a vnútroštátnymi verejnými investíciami. Európsky rozpočet predstavuje skutočnú pridanú hodnotu vďaka svojej schopnosti urýchliť podporu investícií, rastu a zamestnanosti. Už naplánované rozpočtové prostriedky je potrebné udržať na primeranej a flexibilnej úrovni výdavkov. V opačnom prípade by ich zníženie viedlo k zlyhaniu stratégie Európa 2020. Vyzývame Komisiu na vypracovanie ambicióznych plánov na poskytovanie nových vlastných zdrojov na základe komplexného posúdenia vplyvu s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Som za správu pani Balzaniovej o usmerneniach pre rozpočet na rok 2012, ktorý bude spolu s rozpočtom na rok 2013 konsolidačným rozpočtom zameraným na posúdenie znižovania výdavkov členských štátov a určenie kritéria pre sumy, ktoré budú stanovené v nasledujúcom finančnom rámci. Príspevok Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) k usmerneniam pre rozpočet na rok 2012 bol založený na koncepcii zodpovednosti, ktorá znamená dosahovanie cieľov hospodárstva, účinnosti a efektívnosti pomocou dostupných zdrojov v čo najmenšej miere. Stratégia Európa 2020 je založená na dôležitých prioritách, predovšetkým na výskume, inováciách, rozvoji a raste, ktoré pani Balzaniová na začiatku neuviedla v správe, ale ktoré osobitne zdôrazňoval poslanecký klub PPE spolu s dosahovaním pôvodne stanovených cieľov v oblasti zamestnanosti. Priority Únie v rozpočte si vyžadujú primerané financovanie. Je tiež dôležité zabezpečiť pružnosť medzi jednotlivými výdavkovými okruhmi, aby sme účinnejšie riešili problémy spojené s hospodárskou krízou, ako aj navrhnúť rozpočtový rámec, ktorý obsahuje vlastné zdroje.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Rozpočet Spoločenstva na rok 2012 je hlavným nástrojom, pomocou ktorého EÚ prekoná krízu a zároveň zosilnie, pričom dôraz je na zamestnanosti, hospodárskom riadení a raste. Prijatie týchto všeobecných usmernení je toho príkladom. Zamestnanosť, inovácie, výskum a vývoj, zmena klímy a energetika, odborná príprava a sociálne začlenenie predstavujú päť cieľov, na ktoré sa treba zamerať pri príprave rozpočtu EÚ na rok 2012.

Na základe týchto piatich cieľov by mala stratégia EÚ 2020 pomôcť Európe prekonať krízu a zároveň zosilnieť prostredníctvom inteligentného, udržateľného a začleňujúceho rastu. Musíme byť preto proti všetkým pokusom o obmedzenie rozpočtových prostriedkov pridelených na dosiahnutie najdôležitejších cieľov a pilotných iniciatív stratégie Európa 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. − Kľúčovými požiadavkami návrhu uznesenia o všeobecnom rozpočte EÚ na rok 2012 sú zabezpečenie dostatočných zdrojov na vykonávanie stratégie EÚ 2020 a posilnená spolupráca medzi európskym rozpočtom a vnútroštátnymi rozpočtami. Rozpočet EÚ na rok 2012 by mal podporovať rast a vysoko kvalitnú zamestnanosť a začať realizovať ciele EÚ do roku 2020. Pri rozhodovaní o rozpočte EÚ na rok 2012 by preto malo motto znieť „udržateľnosť a zodpovednosť“, nie „úspory“.

Hoci som hlasoval za, rád by som zdôraznil, že rozpočet by sa mal rozdeliť tak, aby sa finančné prostriedky používali v prospech občanov členských štátov, a nie v prospech finančných a politických skupín, ako je to momentálne v Lotyšsku, kde úradníci rozdeľujú finančné prostriedky EÚ medzi svojich známych a priateľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Správa o rozpočte na rok 2012 sa odvoláva na stratégiu Európa 2020, ktorá opäť raz obsahuje ušľachtilé ciele, ktorých splnenie nikto neočakáva. Skutočnosť je taká, že chúlostivá rozpočtová situácia, ktorú niektoré členské štáty zažili v minulosti, sa stala veľkým finančným bremenom ďalších členských štátov v súvislosti so záchranným balíkom. Na zatiahnutie slučky potom často stačí niečo triviálne. V dôsledku týchto základných požiadaviek je ešte dôležitejšie, aby sa nielen správne plnil rozpočet na rok 2012 – v tomto smere nesmieme prehliadať skutočnosť, že rozpočtová kontrola ešte do veľkej miery zaostáva za očakávaniami –, ale aby sme tiež spravovali svoje zdroje hospodárnym spôsobom. Zmienka o „primeranom financovaní“ stratégie Európa 2020, keď miliardy z rozpočtu EÚ stále záhadne miznú a dostupné príležitosti na potenciálne úspory, napríklad vo vzťahu k džungli agentúr EÚ alebo k sídlam Parlamentu, nie sú využité, tu predstavuje plytvanie peniazmi európskych daňovníkov. Na základe tohto presvedčenia som hlasoval proti správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Momentálna eurokríza zdôrazňuje ústredný význam správnej a hospodárnej rozpočtovej politiky. Odmietam zvýšenie finančných prostriedkov na základe toho, že si to vyžaduje stratégia EÚ 2020, lebo pre jednu vec je stratégia nedosiahnuteľná a pre druhú má neprimerané ciele. Ide napríklad o masívny nárast počtu akademikov, keď máme v súčasnosti nedostatok odborných pracovníkov. Namiesto toho by sme mali využiť početné potenciálne príležitosti na úspory, či už vo vzťahu k decentralizovaným agentúram, k dvom sídlam Európskeho parlamentu alebo k predvstupovej pomoci pre Turecko. Preto som hlasoval proti tejto správe o rozpočte na rok 2012.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Ako každý rok budeme mať spolu s ďalšími inštitúciami za úlohu prijať rozpočet EÚ. Vzhľadom na to som hlasoval za správu o všeobecnom rozpočte na rok 2012, pretože súhlasím so zadefinovanými hlavnými usmerneniami. Konkrétne ide o stimulovanie finančných prostriedkov na podporu rastu a prekonanie hospodárskej krízy uskutočňovaním stratégie Európa 2020, pripisovanie väčšieho významu európskemu semestru ako ideálnemu nástroju na koordináciu hospodárskych politík a neponechávanie priestoru na rozdielnu dostupnosť v jednotlivých odvetviach, ale využívanie len mechanizmov flexibility dostupných finančných prostriedkov stanovením vážneho a prísneho riadenia zdrojov, ktoré sú k dispozícii na prideľovanie finančných prostriedkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Hlasoval som za správu o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012. Všeobecné zásady a ciele stanovené v správe sú správne sformulované zdôrazňujúc, že nadchádzajúce rozpočty EÚ sa musia zamerať na politiky na podporu zamestnanosti a národných hospodárstiev (celkový rozpočet EÚ na vykonávanie pilotných iniciatív do roku 2020 sa odhaduje na 1,8 bilióna EUR). Napriek tomu je však pri každej príležitosti dôležité zdôrazňovať, že nevyhnutným predpokladom dosiahnutia cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 je ich schválenie členskými štátmi. Žiaľ, podľa zistení Komisie v aktuálnych národných plánoch nie sú zachované základné priority stratégie, napríklad zvýšenie zamestnanosti zo súčasnej úrovne 69 % na 75 % v roku 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2012. Ide o rozpočet na rok 2012 pod záštitou posilnenej správy ekonomických záležitostí, mechanizmus európskeho semestra a ciele stratégie Európa 2020 na podporu zamestnanosti.

Keďže stratégia EÚ 2020 by mala Európe pomôcť dostať sa z krízy a zároveň zosilnieť prostredníctvom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu na základe piatich hlavných cieľov EÚ – konkrétne ide o podporu zamestnanosti, zlepšenie podmienok a výdavkov na inovácie, výskum a vývoj, plnenie našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovne vzdelania a podporu sociálneho začlenenia najmä prostredníctvom znižovania chudoby –, súhlasím s odporúčaniami predloženými v tejto správe na úplné dosiahnutie týchto piatich cieľov.

Súhlasím tiež s pani spravodajkyňou v tom, že musí existovať súlad medzi dosahovaním týchto cieľov a finančnými prostriedkami, ktoré sú na ne pridelené, a že nový mechanizmus na posilnenú správu ekonomických záležitostí by mal byť príležitosťou na preštudovanie najlepších spôsobov na dosiahnutie týchto piatich cieľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, v ktorej sú stanovené všeobecné usmernenia pre prípravu rozpočtu na rok 2012 so zohľadnením trojstranných rokovaní na túto tému, ktoré sa majú uskutočniť 30. marca 2011. V tomto smere mi dovoľte zdôrazniť potrebu riadne posúdiť vplyv rozpočtu na dosiahnutie cieľov EÚ a na vykonávanie stratégie EÚ 2020, ako aj úlohu, ktorú by rozpočtová politika mala zohrať v oblasti investícií, rastu a zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Britta Reimers (ALDE), písomne. (DE) Nebolo možné uskutočniť hlasovanie podľa mien o odseku 29, keďže mi v tom aktívne zabránil poriadkový pracovník.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Rozpočet na rok 2012 pod záštitou posilnenej správy ekonomických záležitostí, mechanizmus európskeho semestra a ciele stratégie Európa 2020 na podporu rastu a zamestnanosti

1. zastáva názor, že stratégia EÚ 2020 by mala Európe pomôcť dostať sa z krízy a zosilnieť pomocou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu na základe piatich hlavných cieľov EÚ, a to podpory zamestnanosti, zlepšenia podmienok a verejných výdavkov na inovácie, výskum a vývoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenia úrovne vzdelania a podpory sociálneho začlenenia najmä prostredníctvom zníženia chudoby; pripomína, že aj samotné členské štáty schválili týchto päť cieľov;

2. upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť určitý súlad medzi týmito cieľmi a zdrojmi, ktoré sa na ne pridelia na európskej a vnútroštátnej úrovni; trvá na tom, že rozpočtová politika EÚ musí byť v súlade s touto zásadou; zastáva názor, že európsky semester ako nový mechanizmus na posilnenie európskej správy ekonomických záležitostí by mal umožniť zvážiť, ako týchto päť hlavných cieľov splniť čo najlepšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) V tejto správe sú načrtnuté všeobecné usmernenia Európskeho parlamentu pre rozpočet na rok 2012 a ja som presvedčená, že text presadzuje udržateľný rast na prekonanie hospodárskej krízy. Jeho prerozdeľovací prístup spočíva v pridanej hodnote k budúcim verejným výdavkom členských štátov. Podľa finančného plánovania Komisie dosiahne výška viazaných finančných prostriedkov sumu 147,88 miliardy EUR. V tomto smere je naša krajina za prísne riadenie zdrojov v kontexte obmedzených výdavkov, najmä pokiaľ ide o administratívne náklady, v súlade s úspornou politikou, ktorú realizuje vo svojom vnútroštátnom rozpočte. Dúfam, že prerozdeľovanie dostupných zdrojov zamerané na optimalizáciu ich prideľovania sa dovedie do konca s cieľom zmierniť vplyvy medzinárodnej krízy, ktoré všetci pociťujeme v každodennom živote.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. − Pri hlasovaní o rozpočte na rok 2012 (všeobecné usmernenia) som hlasoval za zmrazenie rozpočtu a proti akejkoľvek zmienke o dodatočných výdavkoch z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy. Som presvedčený, že aktuálne naplánovaný rozpočet je stanovený primerane k záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy.

 
  
  

Správa: Véronique Mathieu (A7-0265/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Nesúhlasím s touto správou, pretože konečná verzia so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi je zjavne nespravodlivá, keďže umožňuje, aby migrujúci pracovníci naďalej nemali právnu ochranu v niektorých dôležitých oblastiach, ako je napríklad sociálne zabezpečenie. EÚ by nemala umožňovať takéto zaobchádzanie; EÚ by mala byť v otázke ľudských práv príkladom.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Tento dokument zavádza zjednotený postup vybavovania žiadostí pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o vstup na územie členského štátu s cieľom pracovať tam, a ponúka im isté právne postavenie. Tento postup nepochybne zjednoduší často komplikované administratívne postupy pri prijímaní hospodárskych migrantov. Súhlasím so stanoviskom spravodajkyne, že jedným z najlepších spôsobov boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci je vytvoriť vyvážené legálne migračné kanály, ktoré budú zodpovedať potrebám našich trhov práce. Hospodárske prisťahovalectvo je realitou a musíme ho organizovať, je však zároveň aj nutnosťou so zreteľom na demografické a hospodárske problémy, ktoré bude musieť Európska únia v blízkej budúcnosti riešiť. Je dôležité poznamenať, že tento návrh nevymedzuje podmienky prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín. Právo členských štátov určovať tieto podmienky prijímania, ako aj počet migrantov, ktorých chcú prijať na svojom území na účel zamestnania, zostáva zachované. Dozrel čas na to, aby Európska únia vypracovala právne predpisy v oblasti hospodárskeho prisťahovalectva v záujme toho, aby sa stanovil spoločný postup 27 členských štátov. Keďže zmeny, ktoré so sebou prináša Lisabonská zmluva, umožňujú takýto pokrok, je potrebné, aby sme ho teraz realizovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Európska únia, symbol ľudských práv vo svete, musí zaručiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú pobyt na jej území, a zaviesť v súvislosti s nimi inkluzívnu politiku. Je teda potrebné zosúladiť vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa prijímania a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Hlasovala som preto za tento text, ktorý by mal pomôcť zjednodušiť postupy prijímania týchto osôb, bojovať proti nespravodlivej hospodárskej súťaži, ku ktorej dochádza na úkor európskych pracovníkov, a zaviesť lepšiu kontrolu v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za tento text, pretože si myslím, že Európska únia potrebuje jednotné administratívne postupy pri vybavovaní žiadostí migrujúcich pracovníkov z tretích krajín. Prijatie tohto aktu bude mať výrazne pozitívny vplyv. Vďaka nemu sa znížia výdavky verejného sektora, bude odrádzať od nelegálneho prisťahovalectva a zaručí spravodlivé podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú pracovať v Európskej únii. Hospodárske prisťahovalectvo je nutnosťou a musíme ho kontrolovaným spôsobom podporovať vzhľadom na demografické a hospodárske problémy, ktorými sa bude musieť Európska únia zaoberať. Nezabúdajme, že pokrok, ktorý dosiahli krajiny ako Spojené štáty, Kanada alebo Austrália, bol možný vďaka prisťahovalcom. Tí patria k mimoriadne dynamickej sociálnej skupine, ktorá prináša svojej prijímajúcej spoločnosti dodatočné nadšenie a novátorský prístup, čím ju robí viac konkurencieschopnou. V tejto súvislosti musíme zabezpečiť, aby mali možnosť pracovať legálne a aby mali šancu uskutočniť svoje sny bez toho, aby im v tom bránila zbytočná byrokracia. Dúfam tiež, že vo veľmi blízkej budúcnosti sa raz a navždy vyrieši aj otázka prístupu občanov členských štátov Rumunska a Bulharska na pracovný trh celej Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Regina Bastos (PPE), písomne. (PT) Európa čelí demografickému problému starnúceho obyvateľstva, a preto musí hľadať pracovnú silu, ktorá významným spôsobom prispeje k hospodárskemu rozvoju a zvýši konkurencieschopnosť a životaschopnosť európskeho hospodárstva. Európa bude musieť riešiť svoje súčasné a budúce potreby v súvislosti s pracovnou silou a poskytnúť prostriedky na boj proti vykorisťovaniu a diskriminácii pracovníkov, ku ktorým často dochádza.

Tým, že vytvára zjednotený postup vybavovania žiadostí pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o vstup na územie členského štátu s cieľom pracovať tam, a že im poskytuje isté právne postavenie, tento návrh smernice reaguje na tieto potreby a takisto zjednodušuje často komplikovaný administratívny postup.

Právo určovať počet migrantov žiadajúcich o vstup na ich územie na účely plateného zamestnania a podmienky ich prijímania budú aj naďalej zodpovednosťou jednotlivých členských štátov. Zo všetkých uvedených dôvodov som hlasovala za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Už celé roky hovoríme o tom, že treba vytvoriť jednotné povolenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú žiť a pracovať v niektorom z členských štátov. Zo začiatku to bola chvályhodná iniciatíva, lenže tento text je v rozpore so stanovenými cieľmi: je diskriminačný, pretože nedodržiava základný princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými, ako aj reštriktívny, keďže vylučuje niekoľko kategórií pracovníkov. Napriek vylepšeniam, ktoré sa urobili od decembra 2010, je tu stále obava, že medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín bude dochádzať k sociálnej nerovnosti. A čo viac, hlasovaním za navrhované jednotné povolenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín európska pravica hlasuje za prisťahovaleckú politiku, ktorá je zároveň diskriminačná aj reštriktívna. Súčasné znenie textu nezabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými pracovníkmi, pokiaľ ide o pracovné podmienky a sociálne práva. Vytvára rôzne kategórie pracovníkov na základe národnosti a druhu zmluvy a to je jednoducho neprijateľné. Nemôžeme robiť kompromisy, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie. Mali by sme povedať áno spoločnej prisťahovaleckej politike aj skutočnému jednotnému európskemu povoleniu, ale nechceme politiku, ktorá je reštriktívna, a teda diskriminačná.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. (BG) Hlasoval som za návrh na zjednotený postup vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín, pretože si myslím, že narastajúci prílev prisťahovalcov do EÚ si vyžaduje primeranú reguláciu. Administratívne požiadavky v súvislosti s prijímaním občanov tretích krajín, ktorí chcú pracovať v EÚ, sú príliš komplikované a nejasné. Zavedením systému jednotného povolenia sa celý proces zdokonalí a zefektívni a bude aj oveľa lacnejší. Nemali by sme zabúdať ani na to, že vytvorením jednotného dokumentu uľahčíme miestnym orgánom vykonávanie kontrol občanov prichádzajúcich do EÚ. V neposlednom rade musím povedať, že ma veľmi teší, že tento text podporili moji kolegovia poslanci, pretože jeho cieľom je zaručiť sociálne a hospodárske práva pre migrujúcich pracovníkov a zabrániť sociálnemu dampingu alebo nespravodlivej hospodárskej súťaži v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože smernica o jednotnom povolení na pobyt a na prácu pre štátnych príslušníkov tretích krajín by mala byť všeobecnou rámcovou smernicou o právach pracovníkov z tretích krajín, pretože len vtedy bude môcť tento európsky legislatívny akt prispieť k cieľu Európskej únie týkajúcemu sa vytvorenia spoločnej prisťahovaleckej politiky. Žiaľ, pozícia, ktorú dnes prijal Európsky parlament o smernici o jednotnom povolení na pobyt a na prácu, nevylepšila návrh tejto smernice predložený Komisiou. Nebola prijatá zásada, že migrujúci pracovníci z tretích krajín, ktorí sem prichádzajú legálne a vykonávajú rovnakú prácu ako pracovníci z Európskej únie, by mali mať rovnaké práva a pracovné podmienky ako miestni pracovníci. Treba si uvedomiť, že legálne migrujúci pracovníci prispievajú do hospodárstva EÚ prostredníctvom svojej práce a prostredníctvom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré platia, preto musia mať na pracovnom trhu zaručené rovnaké minimálne práva a musí sa s nimi zaobchádzať rovnako. Chcem zdôrazniť, že nie je možné vytvárať dvojúrovňový pracovný trh, či už v rámci samotnej Európskej únie, alebo mimo nej. Nemôžeme na pracovnom trhu EÚ dovoliť vytváranie podradnej triedy pracovníkov, ktorí budú čeliť diskriminácii a nebudú mať žiadne práva ani záruky, pretože by to viedlo k narušeniu všetkých sociálnych noriem, ktoré sa doteraz dosiahli.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. (RO) Prijatie smernice o zavedení zjednoteného postupu pri získavaní povolenia na prácu v EÚ pre občanov tretích krajín značne zjednoduší systém, o ktorom v súčasnosti rozhodujú jednotlivé členské štáty. Dva samostatné postupy znamenajú dlhšie obdobie potrebné na spracovanie žiadostí a vyššie administratívne náklady. Vďaka tomuto systému jedného kontaktného miesta sa administratívny postup zjednoduší, bude menej nákladný a rýchlejší. V skutočnosti vydávanie jedného dokumentu uľahčí aj kontrolu osôb, ktoré dostali povolenie na pobyt a na prácu v členskom štáte. Tento dokument bude mať formát povolenia na pobyt, ktorý bude rovnaký vo všetkých členských štátoch. Členské štáty sa budú môcť rozhodnúť zaviesť aj doplnkový dokument, ktorý bude mať len čisto informačný charakter. Tento dokument umožní doplniť informácie uvedené v jednotnom povolení, čím sa uľahčí vykonávanie kontrol. Ide teda o systém, ktorý prinesie výhody pre všetky zainteresované strany – prisťahovalcov, zamestnávateľov aj pre vnútroštátne správy. Zavedenie zjednoteného postupu podávania žiadostí zjednoduší často komplikované administratívne postupy uplatňované pri prijímaní hospodárskych migrantov. Bola by to primeraná reakcia na výzvy v oblasti pracovného trhu, ktorým EÚ čelí a bude naďalej čeliť.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Výhoda schválenej smernice spočíva v tom, že vytvára zjednotený postup pri spracovávaní žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu v členskom štáte vydávané pre občanov tretích krajín a zabezpečuje pre pracovníkov z tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ spoločný súbor minimálnych práv. Horizontálny a rámcový charakter smernice je, žiaľ, narušený výnimkami z rozsahu pôsobnosti smernice a rozdielmi týkajúcimi sa práv niektorých konkrétnych skupín obyvateľov. Nebol dodržaný princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi z tretích krajín legálne pracujúcimi v EÚ v porovnaní s občanmi EÚ. Táto rovnosť by mala byť prejavom uznania prínosu, ktorý títo migrujúci pracovníci predstavujú pre hospodárstvo EÚ prostredníctvom svojej práce a takisto prostredníctvom platenia daní a sociálnych odvodov. Sprievodným účinkom by malo byť obmedzenie nespravodlivej hospodárskej súťaže, sťaženie nelegálneho zamestnávania a zaistenie toho, aby sa pracovníci z tretích krajín nestali obeťami vykorisťovania a sociálneho vylúčenia. Na rozdiel od návrhu Komisie je teda potrebné zaistiť, aby z rozsahu pôsobnosti smernice nebola vylúčená žiadna konkrétna skupina, najmä nie skupina zahŕňajúca sezónnych pracovníkov. Smernica musí presne stanoviť podmienky vstupu do EÚ aj všetky konkrétne práva, nesmie však vytvoriť prekážku tomu, aby všetci legálne migrujúci pracovníci mali právo na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, ale mala by naopak zabezpečiť a zaručiť takéto zaobchádzanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Táto správa predstavuje veľmi dôležitý krok v oblasti právnych predpisov Európskej únie týkajúcich sa legálneho prisťahovalectva, keďže zavádza zjednotený postup vybavovania žiadostí pre občanov tretích krajín. Vítam skutočnosť, že v dnes prijatom texte sa nikde nespomína možnosť, že by členské štáty mohli zaviesť požiadavku doplnkových dokumentov potrebných na získanie pracovného povolenia štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Navyše migranti sa nestanú záťažou pre vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia, pretože členské štáty budú môcť rozhodnúť o tom, že občania tretích krajín budú mať prístup k systému sociálneho zabezpečenia len vtedy, ak odpracujú minimálne šesť mesiacov, zatiaľ čo tí, ktorí prídu študovať, nebudú mať nárok na sociálne dávky. Jedna vec, ktorú musíme v tejto správe privítať, je to, že stanovuje súbor spoločných opatrení týkajúcich sa práv pracovníkov z tretích krajín, a tým uľahčuje legálne prisťahovalectvo, ktoré Európska únia potrebuje. Vítam výzvu pre členské štáty, aby predložili tabuľky zhody, keďže nám to umožní skontrolovať, či sa smernica riadne transponuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za tento návrh správy, ktorý umožňuje vydávanie jednotného povolenia na pobyt a na prácu pre legálnych prisťahovalcov, poskytuje jednotné povolenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zaručuje im práva podobné tým, ktoré majú občania EÚ. Súhlasím s týmto návrhom, ktorého cieľom je zjednodušenie administratívnych postupov a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi a pracovníkmi z EÚ v súvislosti s rôznymi sociálnymi právami, ako je prístup k sociálnemu zabezpečeniu. Toto opatrenie uľahčí legálne prisťahovalectvo, ktoré je potrebné v záujme naplnenia potrieb európskeho pracovného trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som proti smernici o jednotnom povolení, pretože sa inšpirovala Bolkesteinovou smernicou, ktorá zaviedla zásadu krajiny pôvodu, čím umožnila nerovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, pokiaľ ide o mzdy, pracovné podmienky, pracovný čas, sociálnu ochranu a tak ďalej. Ten istý prístup sa uplatnil v tomto prípade pre pracovníkov z tretích krajín mimo Európskej únie. Prijalo sa nerovnaké zaobchádzanie s európskymi a neeurópskymi pracovníkmi, čím sa zintenzívnila hospodárska súťaž medzi nimi a zahraničnými pracovníkmi v závislosti od toho, či sú to vyslaní alebo sezónni pracovníci, študenti alebo osoby s povolením na pobyt. Všetky tieto rozdiely iba zvyšujú vykorisťovanie a neistotu. Napriek snahe európskych odborových zväzov a pokrokových síl v Parlamente o dosiahnutie úplnej rovnosti práv pre všetkých pracovníkov tento text odzrkadľuje najmä kompromis medzi pravicou a socialistami. Budúca smernica sa nebude vzťahovať na vyslaných pracovníkov alebo študentov, umožní diskrimináciu založenú na kritériách, ako je znalosť jazyka, a zamietne poskytovanie rodinných prídavkov rodinám sezónnych pracovníkov. Takisto bola odstránená žiadosť o uplatňovanie dohovoru OSN na ochranu práv všetkých migrantov a ich rodinných príslušníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa snaží reagovať na obavy vyjadrené v Štokholmskom programe s cieľom vytvoriť flexibilnú prisťahovaleckú politiku na podporu rozvoja a hospodárskej výkonnosti EÚ.

Jeho cieľom je teda zjednodušenie a zosúladenie existujúcich noriem členských štátov pomocou vytvorenia zjednoteného postupu vybavovania žiadostí, ktorého výsledkom bude jednotné povolenie zahŕňajúce povolenie na pobyt aj na prácu. To by malo viesť k účinnejšiemu postupu a malo by to priniesť jednoznačné výhody pre zamestnávateľov, ako aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa chcú prisťahovať na územie členských štátov. Zabezpečí sa tým to, aby títo migranti mali práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov EÚ, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odbornú prípravu a vzdelávanie, uznávanie diplomov, sociálne dávky a tak ďalej. Zároveň to umožňuje lepšie kontrolovať oprávnenosť ich pobytu a zamestnania.

Preto som hlasoval za vynikajúcu správu, ktorú nám predložila pani Mathieuová.

 
  
MPphoto
 
 

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne. (FR) Európsky parlament hlasoval za princíp vytvorenia jednotného povolenia na prácu a na pobyt v členskom štáte pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Tento postup stanovuje súbor spoločných práv pre týchto pracovníkov, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky, ako sú pracovný čas a dovolenka. Tento text zavádza aj princíp refundácie príspevkov na dôchodok pracovníkov, ktorí odídu z EÚ, keďže po dosiahnutí dôchodkového veku nebudú môcť poberať dôchodok. Tento text je však problematický, pretože pre niektoré kategórie pracovníkov posilňuje princíp „krajiny pôvodu“, princíp, proti ktorému európska ľavica bojovala v čase prijímania známej Bolkesteinovej smernice. Tento princíp vytvára akýsi dvojúrovňový pracovný trh v závislosti od krajiny pôvodu pracovníka a prispieva k forme sociálneho dampingu. Je tu určité protirečenie: naozaj chceme chrániť európsky sociálny model a mali by z neho byť vylúčení neeurópski pracovníci alebo by mal zaujať univerzálny prístup a prestať diskriminovať pracovníkov tým, že nebudú mať rovnaké práva? Tento text zatiaľ nerieši túto základnú otázku, a preto som sa rozhodla zdržať sa hlasovania o ňom.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, ktorá sa snaží zaviesť nespravodlivú hospodársku súťaž medzi pracovníkmi EÚ a migrujúcimi pracovníkmi prichádzajúcimi do Európy. Smernica o jednotnom povolení, ktorú dnes Parlament v prvom čítaní zmenil a doplnil, sa bude vzťahovať na štátnych príslušníkov krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ktorí chcú žiť a pracovať v členskom štáte alebo ktorí už majú povolenie na pobyt v krajine EÚ s výnimkou vyslaných pracovníkov, sezónnych pracovníkov, osôb s dlhodobým pobytom a utečencov, ktorých sa teda nebudú týkať jej antidiskriminačné ustanovenia. Je neprijateľné, aby legálni migranti prichádzajúci pracovať do Európy museli znášať horšie pracovné podmienky ako pracovníci EÚ, ktorí vykonávajú rovnakú prácu. Vo chvíli, keď migrant vstúpi na územie EÚ a začne pracovať, prestáva byť migrantom a stáva sa pracovníkom. Má preto právo, aby sa s ním náležite zaobchádzalo, tak ako s ktorýmkoľvek pracovníkom EÚ a bez ohľadu na krajinu jeho pôvodu. Nemôžu tu existovať výnimky. Právne predpisy EÚ sa musia vzťahovať na všetkých pracovníkov v EÚ bez ohľadu na krajinu ich pôvodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Už celé roky hovoríme o tom, že treba vytvoriť jednotné povolenie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú žiť a pracovať v niektorom z členských štátov. Zo začiatku to bola chvályhodná iniciatíva, lenže tento text je v rozpore so stanovenými cieľmi: je diskriminačný, pretože nedodržiava základný princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými, ako aj reštriktívny, keďže vylučuje niekoľko kategórií pracovníkov. V decembri 2010 poslanci Európskeho parlamentu prvýkrát odmietli tento text. Napriek vylepšeniam, ktoré sa odvtedy urobili, je tu stále obava, že medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín bude dochádzať k sociálnej nerovnosti. Súčasné znenie textu nezabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými pracovníkmi, pokiaľ ide o pracovné podmienky a sociálne práva. Vytvára rôzne kategórie pracovníkov na základe národnosti a druhu zmluvy a to je jednoducho neprijateľné. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti konečnému návrhu. Naďalej sme za vytvorenie jednotného európskeho povolenia, ale nechceme politiku, ktorá je reštriktívna, a teda diskriminačná.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Problematikou tohto návrhu je otázka zavedenia jednostupňového postupu pri udeľovaní povolenia na prácu aj na pobyt a stanovenie spoločného súboru práv pre všetkých štátnych príslušníkov krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ktorí legálne žijú a pracujú v EÚ. Predpokladá to existenciu pravidiel spoločných pre všetky členské štáty, čo by ukončilo súčasné rozdiely v prístupe jednotlivých krajín EÚ a čo by v rámci Únie urýchlilo a zjednotilo proces udelenia právneho postavenia pracovníkom a urobilo by ho transparentnejším.

Hoci legálna migrácia pracovníkov, a to predovšetkým kvalifikovaných pracovníkov, pomáha bojovať proti nelegálnej práci a môže zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstva a prekonať existujúci nedostatok, nemôžeme zabúdať na to, že v období hospodárskej krízy a zraniteľnosti, keď narastá nezamestnanosť, musí byť migračná politika flexibilná, ako tvrdí Komisia, ale musí byť aj trvalo udržateľná a rozumná.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa zaoberá otázkou, o ktorej je potrebné čoraz naliehavejšie diskutovať. Očakávané zníženie počtu Európanov, ktorí aktívne prispievajú do systému, si skutočne vyžaduje, aby EÚ otvorila svoje hranice pre štátnych príslušníkov tretích krajín, aby tu mohli žiť a pracovať; v opačnom prípade sa súčasné sociálne systémy zrútia.

V roku 2004 Haagsky program, ktorý bol zameraný na potrebu boja proti nelegálnej migrácii, uznal, že legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu v hospodárskom rozvoji EÚ. Štokholmský program, prijatý Radou na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, pripustil, že migrácia pracovníkov môže zvýšiť konkurencieschopnosť a životaschopnosť hospodárstva.

Súhlasím teda s pozíciou vyjadrenou v tejto správe o návrhu smernice Parlamentu a Rady o zmene a doplnení právnych predpisov, ktorého cieľom je zaviesť zjednotený postup pri udeľovaní povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín legálne žijúcich v niektorom z členských štátov a zároveň zohľadniť demografické problémy, ktorým Európa začína čeliť. Okrem toho tu ide o proces zjednodušenia, ktorý je efektívnejší a hospodárnejší.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Návrh smernice o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý poukazuje na údajné zlepšenie situácie pracovníkov z týchto krajín, môže v skutočnosti predstavovať útok na práva pracovníkov všeobecne.

Nezabúdajme, že tento návrh vychádza z princípu krajiny pôvodu, ktorý sa zaviedol prostredníctvom známej Bolkesteinovej smernice, ktorá podporila nárast nerovností medzi pracovníkmi, najmä pokiaľ ide o mzdy, a ktorá v konečnom dôsledku poškodila všetkých pracovníkov z dôvodu tlaku na zníženie úrovne pracovných podmienok. Snahou o zavedenie nerovností a rozdielov v zaobchádzaní s európskymi pracovníkmi a pracovníkmi z tretích krajín tento návrh smernice zvyšuje segregáciu migrujúcich pracovníkov a ďalej oslabuje postavenie všetkých pracovníkov, pričom ich dostáva do situácie väčšej nestability. V podstate čelíme pravdepodobne pokusu o podporu sociálneho dampingu.

Podľa nášho názoru je potrebné posilniť práva všetkých pracovníkov vrátane prisťahovalcov, sezónnych pracovníkov a vyslaných pracovníkov. Ľutujeme preto, že sa po odmietnutí prvej verzie tejto správy naďalej trvá na reštriktívnych opatreniach...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Prijatie správy o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín môže predstavovať útok na práva pracovníkov všeobecne. Tento návrh vychádza z Bolkesteinovej smernice, ktorá zaviedla princíp krajiny pôvodu, čím podporila nárast nerovností medzi pracovníkmi, najmä pokiaľ ide o mzdy, a ktorá sa ukázala byť škodlivá pre všetkých pracovníkov. Snahou o zavedenie rozdielov medzi európskymi pracovníkmi a pracovníkmi z tretích krajín tento návrh prispieva k segregácii migrujúcich pracovníkov, zväčšuje rozdiely pri zaobchádzaní s nimi a ďalej zhoršuje ich životné podmienky prostredníctvom zraniteľnosti a nestability ich pracovných podmienok.

Tento návrh smernice môže podporiť sociálny damping a vniesť väčšiu nestabilitu do pracovných vzťahov. Vzhľadom na to je potrebné posilniť práva všetkých pracovníkov vrátane prisťahovalcov, sezónnych pracovníkov a vyslaných pracovníkov. Boj pracovníkov v mnohých európskych krajinách, najmä v Portugalsku, však spôsobil, že návrh smernice bol na poslednej plenárnej schôdzi v roku 2010 zamietnutý. Ľutujeme, že sa naďalej trvá na reštriktívnych opatreniach...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. (DE) Hoci celkovo by bolo dobré, keby sa povolenie na pobyt a povolenie na prácu mohli vydávať spolu, ostávajú však nezodpovedané nasledujúce otázky a je potrebné uviesť tieto pripomienky:

1. Prednosť musí mať uplatňovanie smernice o vysielaní pracovníkov a za základnú sa musí považovať zásada uplatňovania právnych predpisov v sociálnej oblasti krajiny zamestnávateľa.

2. Žiadni pracovníci sa nesmú na základe tohto opatrenia legálne zamestnávať ako lacná pracovná sila, pretože to poškodzuje náš pracovný trh a je to sociálne nespravodlivé.

3. Jednotlivé krajiny musia v týchto oblastiach vykonávať viac kontrol.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Po tom, čo bola správa pôvodne na plenárnej schôdzi zamietnutá, sa európska pravica dopustila procedurálnych chýb a teraz nehanebne prispela k uznaniu dvojúrovňového pracovného trhu, ktorý závisí od krajiny pôvodu pracovníka. To zapríčiní sociálny damping a následne sa bude vytvárať tlak na zníženie úrovne ochrany európskych pracovníkov, čo je neprijateľné. Preto som hlasovala proti správe, ktorá je len útokom proti európskemu sociálnemu modelu. Tento text zavádza vylúčenie a nerovnaké zaobchádzanie s legálne migrujúcimi pracovníkmi v oblasti sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a prístupu k zamestnaniu a odbornému vzdelávaniu, čo je v rozpore s mojimi hodnotami.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Haagsky program uznal, že legálne prisťahovalectvo bude zohrávať významnú úlohu v hospodárskom rozvoji. S ohľadom na to vyzval Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý by umožnil pracovnému trhu rýchlo reagovať na neustále sa meniaci dopyt po pracovnej sile zo zahraničia. Štokholmský program, prijatý Európskou radou na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, vyjadril názor, že migrácia pracovníkov môže zvýšiť konkurencieschopnosť a životaschopnosť hospodárstva. Vzhľadom na veľké demografické výzvy, ktorým bude Európska únia v budúcnosti čeliť, a na rastúci dopyt po pracovnej sile tento nový viacročný program vyzýva členské štáty, aby prijali flexibilné prisťahovalecké politiky s cieľom podporiť dlhodobý hospodársky rozvoj a výkonnosť Únie. Ustanovenia v tomto návrhu sú prospešné, pretože chránia pracovníkov z tretích krajín lepšie, než je to v súčasnosti na základe medzinárodných dohovorov, ktoré ratifikovali iba niektoré členské štáty. Zdržal som sa hlasovania, pretože v návrhu sa neuvádza, kto môže podať žiadosť – zamestnávateľ alebo zamestnanec – a z ktorého štátu takúto žiadosť možno podať, pričom je potrebné túto dôležitú otázku ujasniť. Takisto sa v ňom nezdôrazňuje požiadavka právnej istoty a transparentného rozhodovania vnútroštátnych orgánov. Tieto rozhodnutia majú veľký vplyv na životy dotknutých osôb a na členské štáty, a preto sa musia robiť spôsobom, ktorý je úplne transparentný. Každé odmietavé rozhodnutie musí byť riadne zdôvodnené, transparentné a objektívne.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Návrh uznesenia, o ktorom dnes Parlament hlasoval, o zavedení zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o vydanie povolenia, ktoré by štátnym príslušníkom tretích krajín umožnilo žiť a pracovať na území Únie, predstavuje ďalší krok smerom k harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. Zavedenie rovnakých opatrení týkajúcich sa legálneho prisťahovalectva vo všetkých krajinách EÚ a stanovením spoločných postupov pre tých, ktorí chcú požiadať o vstup na územie členského štátu na účely zamestnania, umožní, aby EÚ uspokojila potrebu pracovníkov na domácich pracovných trhoch tým, že poskytne prostredníctvom zavedenia rovnakých práv nástroj na boj proti vykorisťovaniu a diskriminácii. Som však presvedčený, že členské štáty by mali mať možnosť za určitých podmienok obmedziť počet prijatých občanov z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ktorí budú môcť získať prácu v ich oblasti. Cieľom tohto návrhu je, samozrejme, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci, ale môže a mal by sa interpretovať ako užitočný príspevok k uplatňovaniu stratégie Európa 2020, ktorý zároveň umožní jednoduchšiu kontrolu hraníc.

 
  
MPphoto
 
 

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. (FR) Prešlo už takmer 20 rokov, odkedy Európska únia vytvorila vnútorný trh, o ktorom uvažovali jej zakladatelia. Jeho realizácia viedla k stále väčšej integrácii obrovskej oblasti obchodu. V tejto oblasti však stále dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Toto nerovnaké zaobchádzanie je dvojnásobným problémom. Trestá migrujúcich pracovníkov, ktorí majú zvyčajne na základe sociálnych práv členských štátov vysoké očakávania, a poškodzuje európskych pracovníkov, ktorí vzhľadom na nespravodlivú hospodársku súťaž trpia sociálnym dampingom. Uznesenie o jednotnom povolení, ktoré predložila pani Mathieuová, sa osobitne zameriava na práva migrujúcich pracovníkov. Zjednodušuje postupy tým, že zavádza jednotné povolenie na pobyt a na prácu a dáva zahraničným pracovníkom práva a povinnosti porovnateľné s tými, ktoré majú európski pracovníci. Úplné vytvorenie vnútorného trhu je účinným nástrojom, ktorý Európe umožní dosiahnuť opätovný rast, a preto som podporila tento text.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, pretože do nej neboli zahrnuté kľúčové odseky týkajúce sa vyslaných pracovníkov, práv na dôchodok a sociálneho zabezpečenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu, ktorá sa po druhý raz vrátila do Parlamentu, pretože som presvedčený, že je to dobrá reakcia na veľké demografické problémy, ktorým Európska únia bude v nasledujúcich rokoch čeliť. Zavádza sa ňou zjednotený postup vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú byť prijatí na územie členského štátu na účely práce, a ponúka im isté právne postavenie.

Hospodárske prisťahovalectvo je realitou a musíme ho organizovať, je však zároveň aj nutnosťou so zreteľom na demografické a hospodárske problémy, ktorým bude musieť Európska únia v blízkej budúcnosti čeliť. Prisťahovaleckú politiku preto musíme vnímať ako nástroj prispôsobenia sa našim potrebám v oblasti pracovnej sily, ktorý prispeje k realizácii cieľov stratégie Európa 2020. Z technického hľadiska je vylúčenie sezónnych pracovníkov a pracovníkov preložených v rámci ich podnikov odôvodnené tým, že Komisia predložila návrhy osobitných smerníc pre týchto pracovníkov. Pokiaľ však ide o vylúčenie žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou, je potrebné zdôrazniť, že existujúce nástroje v týchto oblastiach poskytujú väčšiu ochranu ako predkladaný návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Teraz, keď bol prijatý tento návrh smernice, budú mať migrujúci pracovníci rovnaké práva ako domáci pracovníci, aspoň čo sa týka odmeňovania a prepúšťania, zdravia a bezpečnosti na pracovisku, pracovného času a dovolenky. Cieľom tohto návrhu je zaviesť postup, ktorý umožní legálnym prisťahovalcom získať jednotné povolenie na pobyt a na prácu a zaručí im spoločný súbor práv v celej EÚ.

Takto je možné zjednodušiť postup, aby vnútroštátne orgány mohli legálnym prisťahovalcom udeľovať jednotné povolenie na pobyt a na prácu, aby mohli mať podobný súbor práv ako pracovníci členského štátu, v ktorom žijú. Prijímanie prisťahovalcov na účely práce a ich počet by však mali zostať zodpovednosťou jednotlivých členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. (HU) Proti nelegálnemu prisťahovalectvu sa môžeme najlepšie brániť tým, že sa mu budeme snažiť predchádzať. Mohli by sme ľuďom pomáhať nájsť živobytie a získať sociálne zabezpečenie v ich krajinách pôvodu, to znamená, že by sme mohli eliminovať príčiny ich emigrácie. Ak to nebude možné, mali by sme vytvoriť legálne migračné kanály, ktoré budú tiež, prirodzene, zodpovedať potrebám nášho pracovného trhu. Hospodárske prisťahovalectvo je v súčasnosti skutočným fenoménom, je však na druhej strane aj nutnosťou, keďže s jeho pomocou môžeme ľahšie vyriešiť demografické a hospodárske problémy. Prisťahovaleckú politiku teda môžeme považovať za prostriedok regulácie, pomocou ktorého môžeme riadiť naše potreby pracovných síl. Pomocou nej umožníme migrantom z tretích krajín legálny vstup na územie EÚ s cieľom nájsť si zamestnanie. Systém prijímacích postupov by bol oveľa jednoduchší, keby sa vytvoril spoločný postup, ktorým by sa zároveň udeľovalo právo na pobyt aj na zamestnanie. Z týchto dôvodov som aj ja hlasoval za to, aby sa čo najskôr vytvoril tento horizontálny legislatívny rámec.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Zavedením zjednoteného postupu vybavovania žiadostí o udelenie povolenia na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávaného pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zabezpečením istého právneho postavenia tento návrh smernice zjednoduší často komplikované administratívne kroky, ktoré sa vykonávajú pri prijímaní hospodárskych migrantov.

Vytvorenie harmonizovaného postupu pri vydávaní jednotného dokumentu, ktorým sa udeľuje právo na pobyt a na prístup na pracovný trh, predstavuje značné zjednodušenie systému prijímania migrantov. Okrem toho návrh zabezpečuje, aby sa s pracovníkmi z tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako s domácimi pracovníkmi, a tým umožňuje ich lepšiu ochranu, než akú majú v súčasnosti. Toto postavenie tiež pomôže bojovať proti nespravodlivej hospodárskej súťaži, ktorá je často dôsledkom chýbajúcej ochrany právneho postavenia týchto pracovníkov.

Dnes prijatý text zahŕňa aj dve hlavné priority Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE): odstránila sa zmienka o doplnkových dokumentoch a požaduje sa v ňom, aby členské štáty vypracovali „tabuľky zhody“, ktoré umožnia Komisii skontrolovať transpozíciu smernice. Je to jasným signálom ochoty Európskeho parlamentu posunúť sa smerom k európskemu právnemu rámcu v oblasti legálneho prisťahovalectva.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Cieľom tejto smernice je umožniť potenciálnym prisťahovalcom do členských štátov EÚ získať povolenie na prácu a na pobyt v rámci jedného postupu. Podľa pôvodného návrhu sa má s pracovníkmi z krajín mimo EÚ zaobchádzať rovnako ako so štátnymi príslušníkmi krajín EÚ, pokiaľ ide o platy a prepúšťanie, zdravie a bezpečnosť na pracovisku a právo vstúpiť do odborových zväzov. Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci chce tieto práva rozšíriť tak, aby zahŕňali aj rovnaký pracovný čas a dovolenku, pričom chce objasniť práva pracovníkov na sociálne zabezpečenie a daňové výhody. Pracovníci z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, budú môcť tiež poberať dôchodky, keď sa presťahujú späť do svojej domovskej krajiny, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci dotknutých členských štátov. Navyše budú všetky členské štáty EÚ vydávať jednotné štandardné povolenie na pobyt a na prácu.

Nesúhlasím s tým, pretože EÚ má stále problém s nezamestnanosťou, a preto som hlasoval proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín sú problémom, ale v minulosti sa s nimi súvisiace práva stále viac a viac rozširovali. Teraz je teda situácia taká, že pôvodné obyvateľstvo sa celkom oprávnene cíti čoraz viac znevýhodnené vzhľadom na prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k sociálnym službám, konkrétne v oblasti poskytovania sociálnych bytov. V oblasti hospodárskeho prisťahovalectva sú to hlavne vzdelaní a veľmi potrební pracovníci, ktorí sa sťahujú do iných štátov. Kým napríklad v Spojených štátoch nezaťažujú sociálny systém a v niektorých štátoch dokonca musia odísť, keď sa ich práca skončí, vzhľadom na zvyšujúcu sa úroveň rovnosti s domácim obyvateľstvom, ktorú získali v posledných rokoch, predstavujú stále väčšiu záťaž pre štáty s tradične dobre rozvinutým sociálnym systémom, keď v krajine zostanú žiť natrvalo po tom, ako prišli o prácu, a ak si so sebou priviedli rodinných príslušníkov, je potrebné podporovať aj všetkých týchto príbuzných. Tento návrh je ďalším krokom týmto smerom, a preto ho musíme čo najdôraznejšie odmietnuť.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Chcel som vysvetliť svoje hlasovanie proti správe týkajúcej sa jednotného povolenia na pobyt pre občanov tretích krajín, pretože dnes Parlament odhlasoval niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odstránili požiadavku zamestnania, ktorú je potrebné splniť, ak chce osoba získať prístup k sociálnym dávkam a sociálnym službám. Považujem za nebezpečné, že sa znižujú minimálne požadované kritériá, čo umožňuje, aby občania tretích krajín, samozrejme, s platným povolením na pobyt v EÚ, mali prístup k rovnakým pracovným a sociálnym podmienkam, ako občania EÚ. Európska únia existuje na to, aby okrem iného zaistila, že obyvatelia členských štátov, ktorí sú jej občanmi, budú mať väčšia práva a záruky než tie, na ktoré vyzýva táto správa.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože si myslím, že pracovníci z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, by mali mať rovnaké práva, pokiaľ ide o pracovné podmienky, ako občania EÚ, čo je v súlade so smernicou o jednotnom povolení. Tu by som chcel spomenúť najmä pracovný čas, dovolenku a sociálne poistenie. Cieľom návrhu tohto právneho predpisu je znížiť byrokraciu a zjednodušiť postupy podávania žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu v členskom štáte EÚ tak pre migrantov, ako aj pre ich zamestnávateľov, prostredníctvom jednotného povolenia na pobyt a na prácu. Návrh nevymedzuje podmienky prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín. Právo členských štátov určovať tieto podmienky prijímania, ako aj počet migrantov, ktorých chcú prijať vo svojej krajine na účel zamestnania, zostáva zachované. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na občanov z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ktorí už legálne žijú v členskom štáte alebo ktorí tam chcú prísť žiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh smernice o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý predložila pani Mathieuová. Urobil som to preto, lebo si myslím, že Európa musí byť vybavená celoeurópskymi pravidlami na riadenie prílevu pracovnej sily z tretích krajín, a to z hospodárskych, ako aj zo sociálnych dôvodov. Migrácia pracovníkov môže zvýšiť konkurencieschopnosť a životaschopnosť hospodárstva, čím pomôže Európe v budúcnosti čo najlepšie vyriešiť demografickú výzvu. Návrh smernice vyzýva členské štáty, aby prijali flexibilné prisťahovalecké politiky, ktoré podporia dlhodobý rozvoj Únie. Okrem toho sa zjednoduší často komplikovaný administratívny postup pri prijímaní migrujúcich pracovníkov a tiež sa vytvorí nástroj na boj proti vykorisťovaniu a diskriminácii, ku ktorým dochádza v prípade niektorých kategórií pracovníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za schválenie legislatívneho uznesenia Parlamentu o návrhu smernice Parlamentu a Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte. Táto otázka je ešte dôležitejšia v súčasnej hospodárskej a sociálnej situácii. V skutočnosti jedným z najlepších spôsobov boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnej práci je vytvorenie vyvážených kanálov pre legálnu migráciu, ktorá bude reagovať na potreby našich pracovných trhov, a zároveň stanovenie sociálnych požiadaviek na úspešnú integráciu do hostiteľskej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Štokholmský program, ktorý prijala Európska rada na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, vyzýva členské štáty, aby prijali prisťahovalecké politiky s flexibilnými úpravami na podporu rozvoja a hospodárskej výkonnosti Únie. Týmto návrhom chce Parlament prispieť k realizácii tohto programu.

Zavádza sa najmä zjednotený postup vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o vstup na územie členského štátu na účely zamestnania, prostredníctvom: (i) zjednodušenia často komplikovaných administratívnych postupov pri prijímaní migrantov; (ii) definovania nástroja na zabránenie zneužívania a diskriminácie na pracovisku; (iii) zabezpečenia toho, aby pracovné trhy členských štátov dokázali rozhodne reagovať na potrebu pracovníkov teraz aj v budúcnosti. Smernica sa týka všetkých občanov, ktorí dostali povolenie na vstup na územie daného štátu s cieľom pracovať tam, a tých, ktorí pôvodne dostali povolenie na vstup z iných dôvodov a následne získali pracovné povolenie v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov EÚ. Tento návrh teda prispieva k podpore spoločného postupu 27 členských štátov v otázke hospodárskeho prisťahovalectva, a preto znovu zdôrazňujem, že som zaň hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. (RO) Hospodárske prisťahovalectvo je realitou a musíme ho organizovať, je však zároveň aj nutnosťou so zreteľom na demografické a hospodárske problémy, ktoré bude musieť Európska únia v blízkej budúcnosti riešiť. Prisťahovaleckú politiku môžeme považovať za nástroj na reguláciu našich potrieb v oblasti pracovných síl, a tým pomôcť realizovať stratégiu Európa 2020. Existencia jednotného postupu pri vydávaní jednotného dokumentu, ktorým sa udeľuje právo na pobyt a na prístup na pracovný trh, predstavuje značné zjednodušenie systému prijímania migrantov. Smernica sa nebude vzťahovať iba na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí dostali povolenie na vstup na územie členského štátu na účely zamestnania, ale aj na tých, ktorí pôvodne dostali povolenie na vstup z iných dôvodov a neskôr získali právo pracovať tam na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Spoločenstva. Každý členský štát musí stanoviť podmienky, za ktorých bude poskytovať dávky sociálneho zabezpečenia, ako aj rozsah týchto dávok a obdobie, na ktoré sa budú poskytovať. Je mi ľúto, že z pôsobnosti tejto smernice sú vylúčení sezónni pracovníci a pracovníci preložení v rámci ich podnikov, vyzývam však Komisiu, aby k tejto veci čoskoro predložila návrh.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na demografické problémy, ktoré bude musieť Európa v budúcnosti riešiť, je nevyhnutné, aby EÚ vypracovala vyváženú a flexibilnú prisťahovaleckú politiku, ktorá umožní naplniť potreby jej pracovného trhu a prispeje ku konkurencieschopnosti a životaschopnosti hospodárstva.

Prijatím tejto smernice, ktorá zavádza zjednotený postup vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu a zaručuje im spoločný súbor práv v oblastiach spojených s pracovným trhom, bude EÚ priamo reagovať na tieto obavy, a preto si zaslúži, aby som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. (FR) Dnešné hlasovanie za smernicu o jednotnom povolení pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú žiť a pracovať v členskom štáte, je ďalším krokom smerom k dosiahnutiu harmonizovanej prisťahovaleckej politiky na európskej úrovni. Myšlienka spojenia povolenia na pobyt a pracovného povolenia je dobrá. Ukazuje to, že Únia je skutočne odhodlaná podporovať legálnu migráciu a nie je to nejaká európska pevnosť, ako si to niektorí ľudia myslia. Na dosiahnutie toho bolo potrebné, aby Parlament podporil myšlienku zjednoteného postupu vybavovania žiadostí, ktorý bude jednoduchší a rýchlejší, ako pre zamestnávateľa, tak aj pre migranta. Európsky parlament tiež urobil správne rozhodnutie, keď z oblasti uplatňovania smernice vylúčil štyri kategórie pracovníkov, a to sezónnych pracovníkov, pracovníkov preložených v rámci ich podnikov, samostatne zárobkovo činné osoby a námorníkov, pretože všetky tieto osoby sú už zahrnuté alebo čoskoro budú zahrnuté v osobitných smerniciach. Ďalším pozitívnym bodom je flexibilita, ktorú dostali členské štáty, pokiaľ ide o uplatniteľné práva pracovníkov z tretích krajín. Pri rozhodovaní o tom, či poskytovať, alebo neposkytovať dávky v nezamestnanosti a rodinné prídavky, a o neudelení sociálneho bytu počas prvých troch rokov pobytu, bude mať posledné slovo 27 členských štátov. Tieto opatrenia sú jednoduché a rozumné.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Takto navrhovaná smernica vylučuje mnoho kategórií, ako sú sezónni pracovníci, pracovníci preložení v rámci ich podnikov, utečenci a vyslaní pracovníci a podobne. Absolútne nesúhlasím s ďalšou segregáciou pracovníkov v rámci rôznych kategórií a s nerovnakým zaobchádzaním, keď niektorí pracovníci a ich rodinní príslušníci majú zaručené menšie práva ako ostatní.

Aj keď niektoré z týchto kategórií sú zahrnuté v iných smerniciach, príklad návrhu Komisie týkajúceho sa sezónnych pracovníkov ukazuje, že tieto smernice nie sú dostačujúce, čo sa týka práv. Mali by sme podporovať spoločný rámec pre všetkých pracovníkov, pretože by to zjednotilo právne predpisy na pracoviskách. Zabránili by sme tak fragmentácii situácie pracovníkov s rizikom, že bude ohrozená integrácia migrantov a súdržnosť v rámci EÚ.

Hoci sa vďaka Jeanovi podarilo presadiť veľmi dôležité otázky, ako je prenositeľnosť dôchodkov do tretích krajín s tým, že už nie je podmienkou existencia bilaterálnych dohôd, napriek tomu si myslím, že by sme mali presadzovať rovnaké zaobchádzanie so všetkými pracovníkmi v EÚ a ich nediskrimináciu. Preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Dnešné hlasovanie prestavuje krok smerom k prijatiu zjednoteného postupu vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú získať povolenie na vstup na európske územie a na prácu. Európska únia chce zjednodušiť administratívne postupy a vydávať jednotný dokument s povolením na pobyt aj na prácu.

Chcem zdôrazniť, že dnešné hlasovanie nie je zamerané na nekritické prilákanie nových pracovníkov na naše územie a jeho cieľom nie je ani boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Každý pracovník z krajín mimo EÚ, ktorý sa chce usadiť v Európe, bude naďalej musieť najskôr získať povolenie na pobyt. Dnes prijatý návrh takisto potvrdzuje plné dodržiavanie zásady subsidiarity tým, že stanovuje minimálne kritériá v oblasti práv a povinností, ale ponecháva členským štátom flexibilitu a slobodu pri zavádzaní postupov do ich vnútroštátnych predpisov a pri ich praktickom uplatňovaní. Európska únia nemôže obmedzovať právomoci členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu sociálneho zabezpečenia, a každý štát musí mať možnosť zavádzať v tejto oblasti vlastné pravidlá.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Hoci smernica o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu ani zďaleka nie je ideálna ani úplná, napriek tomu som za ňu hlasoval. Ľutujem nedostatky, čo sa týka sezónnych pracovníkov, vyslaných pracovníkov, práva zmeniť zamestnávateľa a práva na vstup a na opakovaný vstup, pretože tieto podskupiny budú chránené v iných (budúcich) právnych predpisoch. Celkove je táto smernica nesmierne dôležitá vzhľadom na to, že je prvá svojho druhu, ktorá stanovuje spoločný súbor minimálnych práv (vrátane práva na mzdu, rovnaké zaobchádzanie v práci, práva v oblasti dôchodkov a prístupu k zdravotnej starostlivosti) pre pracovníkov z tretích krajín, ktorí majú v Európe legálny pobyt, a to na základe rovnakého zaobchádzania ako s pracovníkmi, ktorí sú občanmi členských štátov. Smernica okrem toho umožňuje vytvorenie systému so zjednoteným postupom vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt a na prácu. Tento návrh má ďaleko od úplnej spoločnej prisťahovaleckej politiky, ale vzhľadom na narastajúci prílev prisťahovalcov, neustále sa meniaci dopyt po zahraničnej pracovnej sile a predchádzanie zneužívania a diskriminácie v tejto oblasti je táto prvotná forma ochrany nevyhnutná. Pracovníci z tretích krajín budú odteraz viac chránení. To bolo z celkového pohľadu rozhodujúcim faktorom, prečo som hlasoval za.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som proti, pretože sa domnievam, že to otvára dvere nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi pracovníkmi z EÚ a migrujúcimi pracovníkmi prichádzajúcimi do EÚ, ktorí budú pracovať za nízke mzdy.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Cieľom tejto správy je zaviesť jednotné povolenie na pobyt a na prácu v členskom štáte pre štátnych príslušníkov tretích krajín a tým urýchliť a zjednotiť postup prijímania migrantov a zároveň tiež znížiť byrokratickú a finančnú záťaž. Hospodárske prisťahovalectvo je teraz realitou, ktorú treba analyzovať s ohľadom na rozvoj legálnych a vyvážených migračných kanálov a reagovať tak na potreby európskych pracovných trhov.

Hospodárske a demografické problémy, ktorým Európa čelí, znamenajú, že 27 členských štátov musí vypracovať spoločnú prisťahovaleckú politiku. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy v tejto otázke zaviedlo nový právny základ, spolurozhodovací postup, a preto som presvedčený, že je nevyhnutné vytvoriť spoločný a harmonizovaný postup s cieľom odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Okrem toho, čo už bolo povedané, návrh tiež zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s domácimi pracovníkmi, pričom vytvára bezpečné a ochranné právne postavenie, keďže prisťahovalci sa podieľajú na hospodárskej činnosti hostiteľskej krajiny. Zamietavé rozhodnutia by mali byť riadne odôvodnené a transparentné a náklady by mali byť úmerné skutočne poskytnutým službám.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. (FR) Prijatie tejto správy je významným krokom vpred v ochrane práv pracovníkov z tretích krajín v EÚ udelením jednotného povolenia týmto pracovníkom na pobyt a na prácu. To je prejavom ochoty EÚ posilniť svoju príťažlivosť na svetovej scéne tým, že uľahčí podmienečný prístup na európsky pracovný trh. Teší ma, že postup pri získavaní tohto povolenia sa zjednodušil pomocou systému jednotného kontaktného miesta, ktorý zahraničným pracovníkom uľahčí administratívne postupy. Vytvorenie jednotného pracovného povolenia predstavuje významný pokrok v kontrole a regulácii prílevu migrantov z členských štátov a umožní jednoduchšie monitorovanie legálneho prisťahovalectva. Týmto textom Parlament vyjadril názor, že kontrolované, regulované prisťahovalectvo pracovníkov je užitočné pre všetkých. Vytvorenie spoločného právneho rámca pre európskych a zahraničných pracovníkov chráni našich občanov pred všetkými formami nespravodlivej hospodárskej súťaže na pracovnom trhu. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože podporujem myšlienku Európy, ktorá chráni svojich pracovníkov, zatiaľ čo ostáva verná zásade slobodného pohybu jednotlivcov, čo je základom európskeho projektu.

 
  
  

Správa: Andreas Schwab (A7-0038/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov, ktorým sa zlučujú štyri existujúce smernice Spoločenstva do jedného právneho nástroja. Súhlasím s názorom spravodajcu, že rozdrobenosť existujúcich právnych predpisov odrádza spotrebiteľov aj podniky od zapájania sa do cezhraničného obchodu. Musíme však byť opatrní, pretože vzhľadom na charakter tejto oblasti je pomerne zložité plne harmonizovať právne predpisy týkajúce sa práv spotrebiteľov. Okrem toho by to mohlo znížiť úroveň ochrany práv spotrebiteľov v určitých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Vzhľadom na súčasný rozvoj v oblasti digitalizácie EÚ by mala aktualizovať práva spotrebiteľov. Cieľom tohto návrhu smernice je poskytnúť spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch Európskej únie lepšiu ochranu, a to najmä tým, že im umožní využívať primerané právo na odstúpenie od zmluvy. Každý občan a spotrebiteľ by mal mať v rámci Únie zaručené rovnaké práva. Preto budeme podporovať takú úroveň konzumu, s ktorou budú občania spokojní a ktorá im zjednoduší nakupovanie v ostatných členských štátoch. Okrem toho vzhľadom na to, že táto nová smernica zachováva nesmierne významný acquis francúzskych právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, napríklad záruku v súvislosti so „skrytými nedostatkami“, a fakt, že všetky spôsoby realizácie platieb sú bezplatné, myslím si, že predstavuje krok vpred. Preto som ju podporila.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, ktorú opätovne prehodnotí zodpovedný parlamentný výbor. Táto smernica je zameraná na prepojenie právnych predpisov EÚ, ktoré upravujú práva spotrebiteľov, zabezpečujú vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa vo všetkých členských štátoch EÚ a podporujú podniky pri poskytovaní služieb a predaji tovaru v iných členských štátoch. V súčasnosti ešte stále existujú prekážky, ktoré bránia bezproblémovému fungovaniu trhu. Spoločnosti nie sú ochotné obchodovať v iných členských štátoch a spotrebitelia sa zdráhajú zadávať zákazky z dôvodu odlišných pravidiel, ktoré sa uplatňujú v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami v členských štátoch. Právne predpisy, ktoré boli doteraz v platnosti, stanovovali len minimálne požiadavky na ochranu práv spotrebiteľov a členské štáty mohli uplatňovať prísnejšie opatrenia, čo viedlo k vzniku rôznych právnych režimov v Spoločenstve. Myslím si, že túto smernicu treba opäť zrevidovať a posilniť jej ustanovenia. Musíme zabezpečiť, aby sa vo všetkých členských štátoch EÚ uplatňovali rovnaké normy v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, čo by nám umožnilo odstrániť rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú na vnútornom trhu, posilniť dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh a podporiť spoločnosti, aby obchodovali v iných členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne. (IT) Návrh smernice o právach spotrebiteľov, ktorý predstavila Komisia, zlučuje štyri predchádzajúce smernice do jedného právneho nástroja. Návrh je výsledkom preskúmania spotrebiteľského acquis, ktoré sa začalo v roku 2004 s cieľom zjednodušiť a doplniť existujúci regulačný rámec o ochrane spotrebiteľa. Súčasný regulačný rámec vytvára značné náklady na súlad s pravidlami pre európske podniky, ktoré chcú pôsobiť v zahraničí a musia dodržiavať odlišné právne predpisy. Myslím si, že rozdrobenosť právnych predpisov odrádza podniky aj spotrebiteľov od nákupu alebo predaja tovaru v zahraničí.

Správa, o ktorej diskutujeme, je zameraná na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov na poisťovacom trhu, pričom zároveň dodržiava zásadu subsidiarity. Preto podporujem návrhy spravodajcu, ktoré sa prikláňajú k určitej cielenej harmonizácii, teda harmonizácii obmedzenej na špecifické aspekty určitých zmlúv, akými sú napríklad povinnosť poskytnúť informácie alebo právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, a zároveň zachovávajú vysokú úroveň ochrany európskych spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Blahoželám pánovi Schwabovi k doteraz vykonanej práci. Hlasoval som za správu pána Schwaba, pretože jej pozitívom je ochrana spotrebiteľov pri cezhraničnom nákupe. Text, o ktorom sa dnes hlasovalo, vlastne navrhuje zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v 27 členských štátoch. Zároveň sa snaží chrániť a podporovať spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť, aby mohli dodávať tovar a poskytovať služby spotrebiteľom v Európe bez zbytočných právnych prekážok. Dúfame, že prepojením štyroch smerníc na túto tému sa nám podarí zharmonizovať súčasné pravidlá jasnejším spôsobom a zabrániť rozdrobenosti právnych predpisov, ktorá veľmi často predstavuje prekážku pre spotrebiteľov aj podniky. V tomto zmysle by dokument mohol prispieť k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu zvýšením dôvery spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne. (CS) Schválená správa odstraňuje rozdrobenosť existujúcich nariadení v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá v konečnom dôsledku odrádza spotrebiteľov a podniky od zapájania sa do cezhraničného obchodu. Najmä spotrebitelia sa často sťažujú, že nemôžu plne využívať výhody jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o nakupovanie cez internet. Podľa môjho názoru je správnou odpoveďou na tieto sťažnosti schválený súbor spoločných pojmov, akými sú napríklad pojmy spotrebiteľ, predajca alebo zmluva uzatvorená na diaľku. Prínosom je aj vytvorenie zoznamu základných informácií, ktoré musí predajca poskytnúť pred uzatvorením všetkých druhov spotrebiteľských zmlúv, a zjednotenie lehoty na odstúpenie od zmluvy na 14 dní v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, ako aj vytvorenie jednotného formulára na odstúpenie od zmluvy. V prípade tejto správy sme, žiaľ, boli svedkami toho, že ľavica na poslednú chvíľu nepodporila kompromis, na ktorom sme sa s pánom spravodajcom dohodli, a preto sme o nej museli hlasovať. Podľa mňa však nejde o žiadnu katastrofu, práve naopak, možno ide o ukážku toho, že Európsky parlament funguje ako politický orgán, v ktorom sa odohráva otvorený a skutočný ideologický konflikt medzi európskou pravicou a ľavicou. Bolo by užitočné, keby sa Parlament týmto spôsobom prejavoval častejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) V októbri 2008 Komisia predložila návrh smernice zameranej na spojenie acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorý zahŕňa štyri smernice o neprijateľných zmluvných podmienkach, o určitých aspektoch týkajúcich sa predaja spotrebného tovaru a záruk, o ochrane spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv na diaľku a o ochrane spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv mimo prevádzkových priestorov, do jedného textu. Stojí za zmienku, že tieto smernice, ktoré sú predmetom revízie, obsahujú doložky o minimálnej harmonizácii, čo mnohé členské štáty viedlo k tomu, aby dodržiavali alebo prijímali prísnejšie pravidlá o ochrane spotrebiteľa. Tým sa v Spoločenstve vytvoril rozdrobený regulačný rámec, ktorý má dôsledky na vnútorný trh a najmä na podniky a spotrebiteľov uskutočňujúcich cezhraničné transakcie.

Som presvedčený, že tento legislatívny text, o ktorom sa dnes hlasovalo, posilňuje ochranu spotrebiteľa a zároveň zohľadňuje charakter odvetvia, v ktorom úplná harmonizácia nie je vždy uskutočniteľná. Vítam návrh na vytvorenie systému vzájomného hodnotenia, v ktorom členské štáty musia uviesť, prečo sú potrebné odchylné ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a či zodpovedajú zásadám proporcionality a účinnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za túto správu. Jej cieľ je veľmi ambiciózny: je zameraná na úplnú reformu právnej ochrany spotrebiteľa, pričom sa zaoberá celou problematikou zmlúv a zapája do hry 27 vnútroštátnych právnych predpisov poskytujúcich odlišné úrovne ochrany. Asi pred rokom sa profesor Monti v správe predsedovi Barrosovi vyjadril v tom zmysle, že zákonodarný orgán by mal bezodkladne dosiahnuť dohodu o návrhu smernice o právach spotrebiteľov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov na integrovanom maloobchodnom trhu. Plne súhlasím s profesorom Montim. Absencia spoločných pravidiel v rôznych členských štátoch spôsobila rozdrobenosť právnych rámcov, ktorá škodí spotrebiteľom aj výrobcom a v skutočnosti bráni vykonávaniu spoločného trhu. V čase krízy, ktorú práve na celom svete prežívame, Európa nesmie dovoliť, aby výrobcovia zaostávali a spotrebitelia neboli dostatočne chránení. Je preto nevyhnutné, aby sme dospeli k spravodlivému spoločnému menovateľu s cieľom harmonizovať právne predpisy v rámci Európy. Všetci sa musíme snažiť dospieť k dohode s Radou, dokonca už v prvom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Práva spotrebiteľov sú jedným zo základných pilierov vnútorného trhu. Ich ochrana a bezpečnosť sú nesmierne dôležité pre väčšiu bezpečnosť v oblasti riadenia každodenného nadobúdania tovaru pri cezhraničnom obchode a následne pre konkurencieschopnosť podnikov.

V tomto zmysle je nevyhnutná rovnováha medzi právami spotrebiteľov a nákladmi, ktoré vznikajú podnikom pri uplatňovaní týchto práv. Okrem toho je dôležité mať na pamäti rôzne národné osobitosti a ponúkanú ochranu a pritom dodržiavať zásadu subsidiarity.

Preto si myslím, že ide o oblasť, kde na jednej strane maximálna harmonizácia môže byť užitočná, ale na strane druhej sa môže uplatňovať aj minimálna harmonizácia, ktorá je vhodnejšia pre niektoré druhy zmlúv.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh smernice o právach spotrebiteľov zlučuje štyri platné smernice Spoločenstva do jedného právneho nástroja. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby spotrebitelia vo všetkých 27 členských štátoch mali dôveru vo vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa na jednej strane a aby podniky všetkých veľkostí mohli dodávať tovar a poskytovať služby spotrebiteľom v 27 členských štátoch EÚ bez zbytočných právnych prekážok na strane druhej.

Pokiaľ ide o spotrebiteľov, cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby ešte pre podpísaním zmluvy mali prístup k jasným informáciám o cenách a ďalších poplatkoch bez ohľadu na to, kde v EÚ nakupujú. Posilňuje to ochranu spotrebiteľa voči neskorému dodaniu alebo nedodaniu tovaru a poskytuje spotrebiteľom práva v súvislosti s lehotou na rozmyslenie, vrátením tovaru, vrátením peňazí, opravami, zárukami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Obchodník je povinný vo všetkých zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi uvádzať jasné informácie, ktoré umožňujú informovanú voľbu.

Teší ma výnimka v súvislosti s požiadavkou na poskytovanie informácií, pokiaľ ide o zmluvy, „ktoré sa týkajú každodenných transakcií a v prípade ktorých musí obchodník dodať tovar alebo poskytnúť službu ihneď po uzatvorení zmluvy“, pretože sa tak predchádza neprimeranej administratívnej záťaži.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Ide o ďalší návrh Komisie, v ktorom sa zdá, že hlavnou motiváciou na vykonávanie legislatívnej iniciatívy je podpora cezhraničného obchodu. V tomto prípade a vzhľadom na to, že nejde o pôvodný návrh na „ochranu záujmov spotrebiteľov“, sa návrh vracia k tvrdeniu, že voľný obchod je najdôležitejším prvkom, pokiaľ ide o záujmy spotrebiteľov, a preto opäť vyzdvihuje prednosti voľného trhu. V skutočnosti má väčší význam pre práva a záujmy podnikov ako pre záujmy spotrebiteľa.

Komisia obhajuje úplnú harmonizáciu pravidiel stanovených pre spotrebiteľov. Ak sa táto harmonizácia nedosiahne prostredníctvom pokroku a nezohľadní právne predpisy, ktoré už sú v platnosti v každej krajine, v praxi by to mohlo viesť k strate práv spotrebiteľov v niektorých členských štátoch, v ktorých sú právne predpisy v tejto oblasti prepracovanejšie.

Keďže ide o prvé čítanie a vzhľadom na to, že počas diskusie vo výbore bolo možné vylepšiť pôvodný návrh Komisie, dúfame, že v ochrane práv spotrebiteľov budeme môcť zájsť ešte ďalej.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Nachádzame sa vo fáze prvého čítania návrhu smernice o právach spotrebiteľov, ktorý predložila Komisia. Je zameraný na podporu cezhraničného obchodu a vychádza zo zásady, že voľná hospodárska súťaž najlepšie slúži záujmom spotrebiteľov. V skutočnosti venuje viac pozornosti právam podnikov ako právam spotrebiteľov.

Okrem toho Komisia presadzovala úplnú harmonizáciu stanovených pravidiel týkajúcich sa spotrebiteľov bez toho, aby zohľadnila právne predpisy, ktoré už sú v platnosti v každom štáte. To by mohlo viesť k strate práv spotrebiteľov v niektorých členských štátoch. V parlamentnom Výbore pre vnútorný trh sa intenzívne diskutovalo a podarilo sa dosiahnuť široký konsenzus, ktorý umožnil podstatne zmeniť pôvodný návrh predložený Komisiou. Zdá sa však, že existujú podmienky na to, aby sme zašli ešte ďalej v ochrane práv spotrebiteľov, a to prostredníctvom úsilia pozitívne ovplyvniť rokovania s Radou.

Preto súhlasíme s požiadavkou pána spravodajcu vrátiť túto správu parlamentnému Výboru pre vnútorný trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. (DE) Zjednodušenie cezhraničného obchodu vďaka jednotným pravidlám a zároveň posilnenie práv spotrebiteľov, a to najmä v súvislosti s nákupom tovaru v inom členskom štáte, sú dôvody, prečo jednoznačne vítam „novú“ smernicu o ochrane spotrebiteľov. Súčasná neistota, ktorá naďalej pretrváva v súvislosti s uplatňovanými právami spotrebiteľov, odrádza podniky od ponúkania svojho tovaru v zahraničí a spotrebiteľov od objednávania tohto tovaru, pretože nie je dostatočne jasné, čo sa stane v prípade možného odstúpenia od zmluvy. Európsky jednotný trh jasne požaduje odstránenie takýchto prekážok.

Jednotné vymedzenie pojmov navrhnuté v tejto správe, ktorá okrem iného harmonizuje právo na odstúpenie od zmluvy a pravidlá týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, vytvorí právnu istotu, a tým zvýši popularitu cezhraničného obchodu pre podniky, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre spotrebiteľov.

Kapitola V nebola prijatá, a preto sa ochrana spotrebiteľa bude v rámci Európy uplatňovať podľa najvyšších kritérií.

Vrátenie správy výboru je preto dôležité pre opätovné prerokovanie správy s Komisiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. (FR) Som veľmi rada, že aj keď sa text na začiatku zdal byť dosť pochybný, európska ľavica dosiahla v tejto veci výrazný pokrok. Bolo naozaj absurdné nariadiť členským štátom právne predpisy, ktoré sú v rozpore s právami spotrebiteľov, a nútiť ich, aby zrušili niektoré vnútroštátne právne predpisy, ktoré v porovnaní so smernicou poskytovali až prílišnú ochranu. Hlasovala som však za odloženie záverečného hlasovania s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľa proti určitým nečestným praktikám, v súvislosti s ktorými je zvolená úroveň ochrany naďalej nedostatočná. V žiadnom prípade nebudem hlasovať za text, ktorý porušuje najzákladnejšie práva spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Haglund (ALDE), písomne. (SV) Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Výborom pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa sú, žiaľ, z čisto legislatívneho hľadiska nízkej kvality a kapitoly II, IV a V sú povrchné. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141 je pre malé a stredné podniky neprimeraný. Obmedzenia uvedené v kompromisných návrhoch (blok II) týkajúce sa predaja na diaľku a priameho predaja sú neprimerané a neprijateľné.

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Pôvodný návrh smernice o právach spotrebiteľov, ktorý predložila Komisia, bol nechceným a nepotrebným pokusom o presadenie maximálnej harmonizácie, na ktorú nebol žiadny jasný dôvod okrem toho, aby uspokojila tých, ktorí si myslia, že kultúrna a právna rozmanitosť je v rozpore so zásadami EÚ. Návrh by viedol k obmedzeniu práv spotrebiteľov vo viacerých európskych krajinách a neobsahoval žiadny dôkaz, že by to mohlo byť prínosom pre trh. Kompromisný balík, ktorý bol odsúhlasený vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, nie je ani zďaleka dokonalý, ale predstavuje podstatné zlepšenie a základ, na ktorom môžeme stavať počas rokovaní s ostatnými inštitúciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Morten Løkkegaard (ALDE), písomne. (DA) Veľmi ma teší, že po viac ako dvoch rokoch rokovaní v Parlamente sa nám podarilo dohodnúť sa na spoločnom stanovisku, ktoré posilňuje práva spotrebiteľov v EÚ a podnikom uľahčuje pôsobenie na vnútornom trhu.

Vzhľadom na rozhodnutie hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v blokoch sú mnohí z nás nespokojní, pretože sme nemohli hlasovať proti niektorým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Dovoľte mi spomenúť tieto prípady.

Kapitoly IV a V: chcel by som, aby sa dosiahol kompromis v súvislosti s úplným odstránením kapitol IV a V z návrhu. Viem, že pokiaľ ide o tieto dve kapitoly, najmä Rada, ale aj Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) a dánska Rada spotrebiteľov by uprednostnili ich odstránenie pred kompromisom, ktorý momentálne máme. V tejto súvislosti sa musíme pousmiať nad skutočnosťou, že Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa rozhodla ignorovať odporúčania spotrebiteľských organizácií.

Článok 22a: chcel by som tiež odstrániť veľmi kritizovaný článok 22a. Vôbec neuľahčuje situáciu pre malé a stredné podniky. V porovnaní s liberálnymi kolegami z Nemecka mám však väčšiu dôveru v to, že sa nám zrejme podarí dosiahnuť zmenu a doplnenie tohto ustanovenia počas rokovaní s Radou. Jedným z nápadov bolo zosúladiť tento článok s článkom 20 smernice o službách, čo by tiež znížilo riziko vzájomne si protirečiacich právnych predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Podľa stratégie EÚ 2020 je vysokokvalitná a environmentálne udržateľná výroba jednou z konkurenčných výhod EÚ. Vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa zaručuje vysokokvalitné výrobky a zlepšuje dôveru spotrebiteľov, čím zefektívňuje vnútorný trh. Vítam návrhy, ktoré predložil Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa k novej smernici o právach spotrebiteľov, pretože sa usilujú zabezpečiť transparentnosť pre spoločnosti s cieľom uvoľniť potenciál cezhraničného obchodu v EÚ. Nové nariadenia o právach spotrebiteľov zahŕňajú takmer všetky druhy predaja v obchodoch, cez telefón alebo internet. Posilňujú najmä ustanovenia týkajúce sa medzinárodného predaja založené na návrhoch predložených v správe, ktorú vypracoval kolega Andreas Schwab. Myslím si, že na rozdiel od štyroch existujúcich smerníc o ochrane spotrebiteľa nové právne predpisy poskytujú pridanú hodnotu, pretože stanovujú, aký druh informácií musí kupujúci dostať od predávajúceho, aké sú podmienky dodania tovaru, aké pravidlá sa uplatňujú v prípade prenosu rizika na kupujúceho, a treba spomenúť aj právo kupujúceho zrušiť zmluvu alebo odmietnuť tovar, či právo na opravu alebo výmenu výrobku.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za vrátenie tejto správy výboru, pretože odpoveď Komisie na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu bola žalostne nedostačujúca.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Návrh Komisie je zameraný na zlepšenie fungovania vnútorného trhu odstraňovaním prekážok v cezhraničnom obchode, ale spôsobuje problémy spotrebiteľom aj výrobcom. Mal by podporovať všetky snahy o zefektívnenie vnútorného trhu a presadzovať cezhraničný obchod, ale článok 38 Charty základných práv požaduje, aby politiky EÚ zabezpečovali vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

Je preto potrebné zamerať sa na zvýšenie minimálnej úrovne súčasnej harmonizácie uplatňovaním osvedčených postupov. Bolo by vhodné vytvoriť európsky systém zodpovednosti za nesúlad, aby sa zvýšila ochrana spotrebiteľa a dôvera v trhy. Vysoká ochrana v súlade so stratégiou EÚ 2020 zaručuje kvalitné výrobky a zároveň podporuje výkon vnútorného trhu. Čo sa týka práv spotrebiteľov, aktuálny stav minimálnej regulácie dáva členským štátom voľnosť prispôsobiť si európske nariadenia vnútroštátnym zásadám a v tomto prístupe by sme mali pokračovať. Návrh smernice, žiaľ, nezohľadňuje nové výrobky na trhu, ktoré sú výsledkom zmien v oblasti vývoja a inovácie, ako napríklad digitálne výrobky.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som za správu o právach spotrebiteľov, ktorú predložil pán Schwab, pretože chápem potrebu zjednodušiť a doplniť existujúci právny rámec o ochrane spotrebiteľa.

Je veľmi dôležité, aby sa spotrebitelia v 27 členských štátoch mohli spoľahnúť na vysokú úroveň ochrany a aby boli podniky všetkých veľkostí schopné dodávať tovar a poskytovať služby spotrebiteľom v 27 členských štátoch Európskej únie bez zbytočných právnych prekážok. Opatrenia Parlamentu sú potrebné na posilnenie dôvery spotrebiteľov, ako aj na povzbudenie a podporu výrobcov, ktorí sa chcú zapojiť do cezhraničného obchodu.

Diverzifikácia pravidiel v oblasti práv spotrebiteľov v Európe vážne odrádza výrobcov od nákupu a predaja tovaru a poskytovania služieb v zahraničí. Najmä elektronický obchod je oblasť, kde vnútorný trh ani práva spotrebiteľov nepredstavujú pre spotrebiteľov prínos z toho dôvodu, že výrobcovia v danom odvetví odmietajú dodržiavať rôzne pravidlá pri vstupe na nový trh, čím riskujú, že iný členský štát na nich podá žalobu.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za správu o právach spotrebiteľov. Text nahrádza štyri existujúce smernice jednou s cieľom zjednodušiť a vylepšiť nariadenie o ochrane spotrebiteľa. Pridaná hodnota Európskej únie sa musí premeniť na jasný prínos pre spotrebiteľov, a to najmä zjednodušením cezhraničných internetových transakcií. Návrh smernice sa preto snaží riešiť otázky vyplývajúce z pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré sa v jednotlivých štátoch líšia. Text konkrétne navrhuje zavedenie štandardného formulára na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov a lehota na odstúpenie od zmluvy je harmonizovaná na 14 dní. Pravidlá uvedené v texte by navyše mali posilniť práva spotrebiteľov v súvislosti s poskytovaním informácií a dodávaním tovaru.

 
  
MPphoto
 
 

  Gesine Meissner (ALDE), písomne. (DE) V dnešnom hlasovaní o znení smernice o právach spotrebiteľov sa niektorí členovia nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP) v Európskom parlamente zdržali hlasovania. Prijatý kompromis nepochybne obsahuje mnoho zlepšení v porovnaní s pôvodným návrhom Európskej komisie. Napríklad sa nám podarilo zabezpečiť, že malé podniky nebudú ovplyvnené väčšinou nových pravidiel ani zaťažené dodatočnou byrokraciou. Text, ktorý bol dnes prijatý, však obsahuje aj pravidlá, ktoré by vážne zaťažili spoločnosti bez toho, aby zvýšili ochranu spotrebiteľa. Článok 5 napríklad znamená, že spoločnosť bude musieť poskytnúť veľmi rozsiahle predzmluvné informácie aj v prípade nákupu v obchode. To nebude mať takmer žiadny prínos pre spotrebiteľov, keďže výrobok môžu posúdiť priamo v obchode. Článok 22a zaväzuje spoločnosti, aby v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku dodávali svoj tovar zákazníkom v ktoromkoľvek členskom štáte. Takáto povinnosť je v rozpore so zmluvnou slobodou a vystavuje najmä malé a stredné podniky značným právnym a finančným rizikám. Okrem toho sa Slobodnej demokratickej strane (FDP) nepodarilo presadiť hlavnú požiadavku, ktorou bolo úplné odstránenie kapitol IV a V zo smernice. Strana FDP žiada, aby tieto ustanovenia boli počas trojstranných rokovaní s Radou a Komisiou zmenené a doplnené.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tento návrh sa týka nahradenia štyroch smerníc o zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, o neprijateľných podmienkach, o zmluvách na diaľku a o predaji spotrebného tovaru a zárukách, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, jedným právnym predpisom. Cieľom tohto návrhu smernice je zvýšiť dôveru spotrebiteľov a ich ochranu pri nákupe v obchodoch alebo cez internet a znížiť neochotu podnikov predávať svoj tovar v iných štátoch EÚ.

Cieľom návrhu smernice o právach spotrebiteľov je zabezpečiť, aby spotrebitelia mali pred podpísaním zmluvy prístup k jasným informáciám o cenách a ďalších poplatkoch bez ohľadu na to, kde v EÚ nakupujú. Návrh smernice zahŕňa všetky zmluvy vo všeobecnosti, či už ide o nákup v obchode, na diaľku, alebo mimo prevádzkových priestorov. Táto smernica posilní vnútorný trh.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Cieľom je zvýšiť dôveru nakupujúcich a zabezpečiť transparentnosť pre podniky, aby sa uvoľnil potenciál rastu cezhraničného obchodu v rámci EÚ. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na takmer všetky druhy predaja v obchodoch, cez telefón alebo internet, ale predovšetkým posilnia pravidlá týkajúce sa cezhraničných transakcií. Kupujúci budú vedieť, na ktoré informácie od predávajúceho majú právo, a objasnia sa pravidlá o dodávaní tovaru. Budú tiež existovať jasné pravidlá, pokiaľ ide o presné určenie, kedy sa riziko prenáša na spotrebiteľov, ako aj o práva spotrebiteľov zrušiť nákup, zmeniť názor alebo právo na opravu či výmenu výrobku.

Chcel by som dodať, že pravidlá týkajúce sa práv spotrebiteľov by sa mali vzťahovať aj na nákup lístkov pre verejnú a leteckú dopravu. Chcel by som napríklad uviesť prípad leteckej spoločnosti airBaltic, ktorá ignoruje práva cestujúcich a odmieta prevziať zodpovednosť za nekvalitné služby.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Správa o právach spotrebiteľov naozaj obsahuje niekoľko bodov, ktoré sú prospešné, napríklad posilnenie povinností poskytovať informácie, predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy, ako aj rozšírenie povinností predávajúcich zabezpečiť ochranu v prípade obchodov na internete. Ochranu spotrebiteľa treba zvýšiť ešte viac s cieľom vytvoriť základ dôvery medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Zdržal som sa hlasovania z niekoľkých dôvodov, konkrétne preto, lebo smernica podľa môjho názoru stanovuje nedostatočné sankcie, nehovorí o práve odstúpiť od zmluvy v prípade aukcií na internete a predovšetkým veľmi nejasne vymedzuje pojem podomového predaja.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Táto správa sa týka prepojenia štyroch rôznych smerníc o ochrane spotrebiteľa, a preto obsahuje acquis communautaire od roku 2004. V niektorých oblastiach došlo k zjednodušeniu a doplneniu. Je dôležité, aby bolo možné zachovať všetky prísnejšie normy ochrany v členských štátoch. Na druhej strane prepojenie smerníc povedie k rozsiahlejšej harmonizácii. Preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Schwaba, pretože si myslím, že predstavuje primeranú rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľov, ktorých treba chrániť pred podvodmi a neprimeraným správaním výrobcov a tretích strán na jednej strane, a na strane druhej zamedzením priveľmi prísnych nariadení, ktoré by výrobcom stanovovali povinnosti, ktoré vzhľadom na veľkosť podniku a jeho obrat, nie sú niekedy schopní znášať. Vezmite si príklad remeselníka, ktorý teoreticky môže pracovať mimo prevádzkových priestorov: nemôžu sa naňho vzťahovať rovnaké požiadavky ako na veľkú nadnárodnú spoločnosť, ktorá riadi a uzatvára tisíce zmlúv denne. Harmonizácia, ktorá je sústredená a vyvážená a zohľadňuje osobitosti európskej výrobnej základne, pričom zároveň dodržiava pravidlá na ochranu spotrebiteľa, je preto cestou vpred.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že zjednotenie práv spotrebiteľov do jedného dokumentu je pozitívnym krokom. Treba zdôrazniť odstránenie prekážok v cezhraničnom obchode a pochváliť pokus o zefektívnenie vnútorného trhu a podporu cezhraničného obchodu prostredníctvom zlúčenia štyroch smerníc, ktoré sa teraz spoja do jednej. Návrh smernice obsahuje prvky, ktoré je možné a potrebné vylepšiť, ale napriek tomu ide v tejto oblasti o pozitívny vývoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. (IT) Návrh Komisie o právach spotrebiteľov, ktorý bol predložený 8. októbra 2008, je zameraný na zlúčenie štyroch predchádzajúcich smerníc do jedného nástroja na základe zásady „úplnej harmonizácie“. Rozdrobenosť právnych predpisov v skutočnosti odrádza spotrebiteľov aj podniky od nákupu alebo predaja tovaru v zahraničí.

Vzhľadom na situáciu v oblasti spotrebiteľského acquis prístup presadzujúci úplnú harmonizáciu uvedený v tomto návrhu nie je v súčasnosti uskutočniteľný. Preto treba upraviť jeho rozsah prostredníctvom štrukturálnej zmeny. V súlade s uznesením Parlamentu a s vyjadrením uvedeným v pracovnom dokumente Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v roku 2009 sa uprednostňuje nový prístup založený na úplnej harmonizácii, teda harmonizácii obmedzenej na špecifické aspekty určitých zmlúv pri zachovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností hlasujem za túto správu, aby sa zabezpečila ešte väčšia ochrana práv spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Hella Ranner (PPE), písomne. (DE) Som spokojná s dnešným rozhodnutím o ochrane spotrebiteľa. Prijali sme dôležité rozhodnutie pre občanov, podniky a jednotný trh Európy. Je povzbudivé, že sa nám podarilo nájsť rozumný prístup v súvislosti s čiastočnou normalizáciou veľkého množstva európskych právnych systémov. Napriek tomu existuje z pohľadu Rakúska niekoľko problematických bodov, ktoré treba naliehavo prediskutovať a objasniť počas trojstranných rokovaní medzi Parlamentom, Radou a Komisiou: (1) „Prvok zaistenia“ musí byť zahrnutý do textu. Prvok zaistenia znamená, že ak napríklad niekto požiada kozmetičku, aby prišla k tejto osobe domov a vykonala kozmetické služby (inými slovami, táto osoba sama zaisťuje obchodné spojenie), nemalo by sa uplatňovať právo na odstúpenie od zmluvy. (2) Mali by sme zabezpečiť, aby nevznikala ďalšia záťaž pre malé a stredné podniky, ak je zaručená dostatočná ochrana spotrebiteľa. Ďalšie finančná a administratívna záťaž malých a stredných podnikov by sa v konečnom dôsledku preniesla na zákazníkov. (3) Kapitoly IV a V (záruka a neprijateľné podmienky) by sa mali odstrániť, pretože ani po zdĺhavých rokovaniach sa nepodarilo dosiahnuť požadovanú úplnú harmonizáciu. Odstránením kapitol by sa zabránilo nečinnosti a v trojstranných rokovaniach by sa otvorili nové možnosti. (4) Pokiaľ ide o vítané pravidlo týkajúce sa podvodov na internete, treba ešte urobiť niekoľko úprav s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a zaťažením podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  Evelyn Regner (S&D), písomne. (DE) Hlasovala som za kompromisný balík o právach spotrebiteľov, na ktorom sa dohodli jednotlivé strany, pretože v porovnaní s návrhom Komisie sa nám podarilo zaviesť isté zlepšenia smernice. Je dôležité, aby základom smernice bola opäť minimálna harmonizácia a aby sa zo smernice odstránili služby napríklad v oblasti zdravia a v sociálnej oblasti. Došlo tiež k zlepšeniu v oblasti predaja na diaľku, v ktorej doteraz platila týždňová lehota na odstúpenie od zmluvy, ale na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu to odteraz budú dva týždne. Nákup na obchodných trhoch sa teraz tiež označuje ako priamy predaj. V Rakúsku sa k nákupu na obchodnom trhu z právneho hľadiska doteraz pristupovalo rovnako ako k nákupu v obchode. Treba však ešte vylepšiť niekoľko dôležitých bodov. Najvyššiu prioritu má v tejto súvislosti kapitola V smernice, s ktorou je Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente absolútne nespokojná. Musíme zabrániť, aby bol zoznam neprijateľných zmluvných podmienok kompletný, pretože členským štátom by sa nemalo brániť v rozširovaní úrovne ochrany spotrebiteľa. V opačnom prípade by mnohí spotrebitelia v členských štátoch s dlhou tradíciou ochrany spotrebiteľa zistili, že ich ochrana sa zhoršuje. Aj ja som preto hlasovala za vrátenie správy výboru, aby sa tieto základné body vyriešili a vylepšili.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. (FR) Dobrá ochrana spotrebiteľa vedie k spokojnosti občanov a je to aj znak vyspelosti našich moderných demokracií. Práve preto je smernica, ktorá bola dnes prijatá, dôležitá.

Neprejde deň, aby sa európsky spotrebiteľ pri nákupe cez internet alebo pri poskytovaní súhlasu o úprave predplatenej služby cez telefón nezaoberal otázkou súladu zmluvy, ktorú podpísal alebo schválil. Európsky parlament sa ako odpoveď na často nerovný vzťah medzi odborníkmi a spotrebiteľmi rozhodol stanoviť právo na odstúpenie od zmluvy na 14 dní. Ide o jasný signál, aby sa v rámci Únie uplatňovali rovnaké práva.

Je úplná pravda, že správa pána Schwaba plne nevyhovuje skupinám spotrebiteľov, ktorí nesúhlasia so zásadou úplnej harmonizácie, alebo zástupcom malých a stredných podnikov a obchodných komôr, ktorí chceli, aby sa právne predpisy týkali len rozmáhajúceho sa elektronického obchodu. Európsky parlament zvolil kompromis a nepoddal sa varovným hlasom panikárov. Môže byť spokojný s touto voľbou, pretože nedávny európsky prieskum ukázal, že 79 % obchodníkov zapojených do prieskumu si myslí, že prijaté právne predpisy budú mať iba malý vplyv na predaj ich tovaru v zahraničí.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii sme chceli zaručiť minimálnu harmonizáciu pre všetkých spotrebiteľov EÚ. To by umožnilo členským štátom zaviesť alebo ponechať v platnosti vyššie úrovne ochrany, ako je „priemer“ EÚ. Okrem toho sme chceli pre všetkých spotrebiteľov zaručiť vysokú úroveň ochrany. Zastávali sme názor, že dobrý legislatívny návrh by bol dobrým príkladom, ktorý by občanom ukázal, že ich záujmy sú pre EÚ prioritou.

Po veľmi náročnom rokovaní a nedorozumení sme dosiahli dobré zlepšenia textu, najmä začlenenie digitálneho obsahu, vynechanie zdravotných a sociálnych služieb, začlenenie právnych a fyzických osôb a dobré ustanovenia týkajúce sa práva na odstúpenie od zmluvy a prenosu rizika.

Vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa sme však hlasovali proti, pretože zostávajúce nedostatky boli príliš veľké. Nemohli sme prijať text, ktorý by znamenal zníženie ochrany spotrebiteľa pre každého občana EÚ. Text plne nepodporoval minimálnu harmonizáciu a znenie jednotlivých článkov nebolo dosť jasné ani dosť dobré na zabezpečenie toho, aby nedošlo k zníženiu ochrany spotrebiteľa v prípade niektorých občanov EÚ. Po dnešnom hlasovaní v EP sa text vrátil Komisii.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Úlohou Európy je chrániť záujmy občanov a spotrebiteľov v Európe a dnes Parlament konečne uznáva potrebu riadnej ochrany týchto práv. Spotrebitelia boli až doteraz príliš často vystavení riziku, že sa na trhu stanú obeťami klamstva alebo podvodu, najmä z dôvodu obmedzenej znalosti svojich práv. S prijatím tohto uznesenia Európa očakáva, že všetci spotrebitelia budú mať jasné a presné informácie, ktoré im umožnia uskutočňovať informovaný a cielený výber.

Väčšia ochrana sa poskytne najmä pri predaji cez internet a všetci občania, ktorí si zakúpili výrobok odlišný od toho, ktorý chceli, môžu žiadať výmenu výrobku, zníženie ceny alebo zrušenie zmluvy. Všetky zmluvné podmienky, ktoré sa považujú za neprijateľné, budú uvedené v riadnom „čiernom zozname“ a nebudú sa môcť použiť v žiadnom druhu zmluvy. Z historického hľadiska Európa stavia svoje základy na jednotnom európskom trhu. Vypracovanie spoločných usmernení sa teraz viac ako kedykoľvek predtým zdá byť prioritou pre naše inštitúcie. Až potom budeme môcť zaručiť čoraz voľnejší obchod pre všetkých európskych občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam uplatnenie pravidla 57, ktorým sa správa vracia Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pretože to zabezpečí väčšiu ochranu spotrebiteľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Zámerom Komisie je zjednodušiť a doplniť regulačný rámec o právach spotrebiteľov, a preto navrhuje zlúčiť štyri existujúce smernice do jedného legislatívneho nástroja. V návrhu sa na jednej strane uvažuje o tom, poskytnúť spotrebiteľom v 27 členských štátoch vysokú úroveň dôvery v ochranu ich práv, a na strane druhej znížiť právne a administratívne prekážky v cezhraničnom predaji zo strany subjektov, ktoré dodávajú tovar a poskytujú služby.

Prijatie tejto správy je ďalším krokom smerom k dosiahnutiu úplného úspechu na vnútornom trhu, keďže súčasná právna rozdrobenosť odrádza spotrebiteľov aj podniky od zapájania sa do cezhraničného obchodu. Návrh umožňuje úplnú harmonizáciu v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov a zmlúv uzatvorených na diaľku a najmä v prípade transakcií uskutočňovaných cez internet.

Spravodajca zároveň zahŕňa do správy doložky o flexibilite, ktoré umožňujú členským štátom zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Uplatňovanie súboru práv a povinností pre spotrebiteľov a podniky na základe jednotného právneho rámca umožní, aby vznikla zjednodušená sieť pre rast transakcií na vnútornom trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. (LT) Nové pravidlá zamerané na obnovu súčasných právnych predpisov EÚ o právach spotrebiteľov by sa mali vzťahovať na všetky druhy nákupu, či ide o nákup cez telefón, alebo internet, v obchode či doma. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by mali posilniť dôveru spotrebiteľov pri nákupe v iných krajinách a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti, aby mohli plne využívať potenciál spoločného trhu. Na druhej strane musia byť nové pravidlá vyvážené takým spôsobom, aby sa nestali neprijateľnou záťažou pre malé a stredné podniky. Ochrana spotrebiteľa je veľmi dôležitá. Úplnú harmonizáciu bude možné dosiahnuť, iba ak sa úrovne ochrany spotrebiteľa budú brať vážne. Je takisto dôležité, aby občania poznali svoje práva. To je problém v celej Európe, ale najmä v našej krajine. Podľa údajov z prieskumu Eurobarometra, ktorý iniciovala Európska komisia, veľká väčšina Litovčanov by chcela vedieť viac o svojich právach spotrebiteľov. Podľa prieskumu si dve tretiny Litovčanov (66 %) myslia, že litovský právny systém neposkytuje dostatočnú ochranu udeľovaním sankcií spoločnostiam, ktoré ich oklamali alebo podviedli. Posolstvo je jasné. Nemôžeme ho ignorovať. Štatistiky tiež poukázali na to, že ľudia málo dôverujú vláde a informačným kanceláriám EÚ. Týmto inštitúciám, ktoré im poskytujú správne informácie a rady týkajúce sa práv spotrebiteľov, dôveruje menej ako 7 % Litovčanov. Nemôžeme veci nechať tak, ako sú. EÚ musí ihneď konať.

 
  
  

Správa: Giles Chichester (A7-0039/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Podporujem túto správu, pretože komunikácie, infraštruktúra a elektronické služby sú v dnešnej spoločnosti mimoriadne dôležité a pretože Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií naďalej vykonáva dôležitú prácu najmä v oblasti počítačovej bezpečnosti. Predĺženie jej mandátu a povinností má preto zmysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií zohráva osobitnú úlohu pri podpore úsilia členských štátov o spoluprácu v tejto oblasti na úrovni EÚ. Informačné a komunikačné technológie sa stali kľúčovými prvkami nášho hospodárstva a spoločnosti ako celku. Sú citlivé na hrozby, ktoré už nerešpektujú štátne hranice v dôsledku prepojenosti a vzájomnej závislosti týchto technológií od ostatnej infraštruktúry a neschopnosti zaručiť ich bezpečnosť a odolnosť výlučne na základe vnútroštátneho prístupu. Správa sa zameriava na ochranu Európy pred počítačovými útokmi a narušeniami systémov informačných technológií zvýšením úrovne pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti. Hlasovala som za túto správu, pretože sa zameriava na rozvoj kultúry bezpečnosti sietí informačných technológií a údajov, z ktorej budú mať prospech občania, podniky a organizácie verejného sektora v Európskej únii. Domnievam sa, že mandát Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií potrebujeme na to, aby sme Európskej únii, členským štátom a zúčastneným stranám umožnili dosiahnuť úroveň pripravenosti a schopnosť odhaľovať bezpečnostné problémy sietí a údajov, predchádzať im a účinnejšie na ne reagovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Hoci mandát Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií končí 13. marca 2012, Európska únia musí stále prijímať opatrenia v tejto oblasti. Preto bolo nutné prijať predĺženie mandátu agentúry, ktorý by bol zárukou konzistentnosti a kontinuity v otázke bezpečnosti sietí a informácií. To vysvetľuje, prečo som hlasovala za tento text.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu o predĺžení mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) do prijatia nového nariadenia o revidovaných ustanoveniach a pracovných zásadách tejto agentúry pri práci. Agentúra ENISA bola zriadená v roku 2004 na počiatočné obdobie piatich rokov s hlavným cieľom zaistiť vysokú a účinnú úroveň bezpečnosti sietí a informácií v rámci Únie, aby tak prispela k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Nedávne počítačové útoky v členských štátoch nás nútia znova prehodnotiť a preformulovať mandát agentúry, aby sme tak dosiahli schopnosť flexibilnejšej reakcie a zvýšili prevádzkovú účinnosť agentúry. Jedným zo základných cieľov digitálnej agendy pre Európu je poskytnúť všetkým občanom EÚ príležitosť využívať digitálne technológie a zaistiť dôveru v internet a jeho bezpečnosť. Keď sa mandát agentúry ENISA zmodernizuje, zozbierajú sa najnovšie informácie z európskych krajín, bude sa podporovať výmena osvedčených postupov a Európska únia a členské štáty budú lepšie pripravené na to, aby zabránili, odhalili a účinnejšie reagovali na problémy bezpečnosti sietí a informácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI) , písomne. (BG) Podporil som správu pána Gilesa Chichestera o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií, pokiaľ ide o jej trvanie, pretože si myslím, že informačné a komunikačné technológie (IKT) sa stali základom európskeho hospodárstva a spoločnosti ako celku. IKT sú citlivé na hrozby, ktoré prichádzajú spoza hraníc štátov a menia sa tak, ako sa rozvíjajú technológie a trh. Pretože IKT sú celosvetové, navzájom prepojené a závislé od ďalšej infraštruktúry, ich bezpečnosť a odolnosť nemožno zaručiť výhradne na základe vnútroštátnych a nekoordinovaných prístupov. Problémy súvisiace so sieťovými a informačnými systémami sa zároveň rýchlo rozvíjajú. Sieťové a informačné systémy musia mať účinnú ochranu pred všetkými druhmi narušení a výpadkov vrátane útokov, ktoré vykonávajú ľudia.

 
  
MPphoto
 
 

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s potrebou predĺženia mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií. Tento orgán zriadený Európskou úniou v roku 2004 na päťročné obdobie teraz potrebuje ďalšie predĺženie mandátu, aby spĺňal súčasné potreby a bojoval proti bezpečnostným rizikám. Stále intenzívnejšie využívanie počítačovej komunikácie skutočne uľahčuje mnohým ľuďom prácu, často však predstavuje aj nebezpečenstvo, najmä pokiaľ ide o deti. Ochrana používateľov si vyžaduje presné pravidlá. Zmeny nariadení si však vyžadujú viac času, a preto je nevyhnutné mandát agentúry predĺžiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Rozhodol som sa hlasovať za túto správu, pretože si myslím, že je potrebné predĺžiť mandát Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií do roku 2013. Táto agentúra bola zriadená na obdobie piatich rokov v marci 2004, toto obdobie sa neskôr predĺžilo do marca 2012. Hlavným cieľom agentúry bolo zaručiť účinnú bezpečnosť sietí informačných technológií EÚ. Keďže žijeme vo svete, ktorý čoraz viac závisí od internetu, musíme zvýšiť našu informovanosť, pokiaľ ide o problém internetovej bezpečnosti, pretože počítačová kriminalita nie je len virtuálna, ale má skutočný vplyv na naše životy. Túto otázku obsahuje aj program NATO, v dôsledku čoho vznikla pracovná skupina EÚ a USA, aby riešila kriminalitu a bezpečnosť v oblasti informačných technológií, čo predstavuje veľmi dôležitý krok v oblasti ochrany infraštruktúry informačných technológií. Skutočne sa domnievam, že stále potrebujeme Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – S radosťou som hlasoval za predĺženie mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) do septembra 2013. Táto agentúra bola zriadená v roku 2002 na počiatočné obdobie piatich rokov. Mandát agentúry ENISA je dôležitý, pretože EÚ ju zriadila na účely vykonávania veľmi konkrétnych technických a vedeckých úloh v oblasti bezpečnosti informácií. Je dôležité mať takúto fungujúcu agentúru s cieľom zaistiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu, ktoré konkrétne ovplyvňuje každodenný život občanov, ako aj podnikov pri využívaní širokopásmového internetu, internetového bankovníctva, elektronického obchodu a mobilných telefónov.

Vzhľadom na skutočnosť, že počet útokov na informačné systémy sa sústavne zvyšuje, je najvyšší čas zaviesť účinné bezpečnostné opatrenia na ochranu integrity európskych informačných systémov. Ochrana odvetvia informačnej spoločnosti si v EÚ vyžaduje prístup zhora nadol. Samotné členské štáty to nemôžu robiť v dostatočnej miere. Odhaduje sa, že potrebné financovanie predĺženia súčasného mandátu agentúry ENISA by si vyžiadalo viazané prostriedky v hodnote 12,698 milióna EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Bezpečnosť sietí a informácií vyvoláva čoraz väčšie obavy nielen politických činiteľov, ale aj všetkých tých, ktorí sieť čoraz viac využívajú na vzájomnú komunikáciu a na komunikáciu so štátnymi orgánmi.

Na zaistenie bezpečnosti nových foriem komunikácie by sa teraz mala vyžadovať rovnaká starostlivosť a pozornosť, aká kedysi viedla úsilie verejnosti postihovať porušenie dôverného charakteru korešpondencie. Tieto formy komunikácie sú zložitejšie, a preto ich treba sústavne monitorovať a neustále aktualizovať.

Súhlasím s predĺžením mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií o 18 mesiacov, ako to navrhuje Komisia a ako to schválil parlamentný výbor, aby sa tak umožnila bohatá a plodná diskusia medzi európskymi inštitúciami, so zapojením občanov, o problémoch, prioritách a úlohách agentúry a súčasne aby sa zabránilo právnemu vákuu, ktoré by vzniklo, ak by k predĺženiu mandátu nedošlo.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Táto správa sa zameriava na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 460/2004, ktorým sa zriadila Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). Agentúra ENISA bola zriadená v roku 2004 na počiatočné obdobie piatich rokov a zameriavala sa na podporu fungovania vnútorného trhu kontrolou bezpečnosti sietí a zaisťovaním toku informácií v rámci EÚ. V súvislosti s rozšíreným prístupom k počítačovým službám a zefektívnením a flexibilitou sietí došlo k prvým útokom takzvaných hakerov, ktoré ohrozili bezpečnosť sietí a informácií.

Svet nedávno šokovali odhalenia, ktoré priniesla webová stránka Wikileaks. V marci 2009 Komisia požiadala agentúru ENISA o podporu členských štátov v ich ochrane proti počítačovým útokom a narušeniam. V júli toho istého roku členské štáty podporili predĺženie mandátu agentúry ENISA. Vzhľadom na to, že otázky súvisiace s bezpečnosťou sietí a toku informácií majú mimoriadne dôležitú úlohu v digitálnej agende pre Európu (stratégia EÚ 2020), chcel by som vyjadriť svoj súhlas s predĺžením mandátu agentúry ENISA o ďalších 18 mesiacov.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Uvedomujeme si dôležitosť bezpečnosti sietí a informácií v mnohých oblastiach činnosti, v ktorých dnes zohrávajú spoločensky významnú úlohu. Mechanizmy, ktoré túto bezpečnosť zaisťujú, sa však nemôžu oddeliť od politického a spoločenského kontextu, v ktorom sa rozvíjajú a vykonávajú. Nemôžeme ignorovať najmä skutočnosť, že s tým spojený prístup na posilnenie bezpečnosti a monitorovania počítačového priestoru nezabezpečoval vždy riadne dodržiavanie práv, slobôd a záruk verejnosti.

Domnievame sa, že je mimoriadne dôležité, že EÚ financuje výskumné programy veľkých nadnárodných spoločností, ktoré ovládajú technológie, ktoré umožňujú vládam tajne sledovať používateľov internetu, zatiaľ čo vytvára a rozvíja agentúry ako ENISA, ktoré budú platiť za využívanie rovnakých technológií. Pretože sa internet v 21. storočí považuje za jeden z najdôležitejších verejných priestorov, je dôležité využiť ho v čo najväčšej miere na rozvíjanie spoločenského pokroku namiesto toho, aby si tento priestor začala prisvojovať hospodárska moc, a tak sa využíval v prospech malej skupiny na úkor obrovskej väčšiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Predĺženie mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) a posilnenie jej prostriedkov – údajne v záujme vyššej úrovne bezpečnosti informačných sietí v EÚ – je súčasťou prístupu smerujúceho k zvýšeniu bezpečnosti, ktorý nie vždy riadne dodržiava práva, slobody a záruky verejnosti.

Musíme sa vyvarovať toho, aby sme v mene dôslednejšieho monitorovania počítačového priestoru vytvárali nástroj útlaku a potláčania obyvateľov. Internet a jeho rozličné nástroje sami osebe nespôsobujú útlak. Otázkou, ktorá sa objavuje, je politický a spoločenský kontext, v ktorom sa využívajú. V tejto súvislosti má mimoriadny význam, že EÚ financuje výskumné programy veľkých nadnárodných spoločností, ktoré ovládajú technológie, ktoré umožňujú vládam špehovať používateľov internetu, zatiaľ čo vytvára a rozvíja agentúry ako ENISA, ktoré budú platiť za využívanie rovnakých technológií.

Internet sa v 21. storočí považuje za jeden z najdôležitejších verejných priestorov. Ani všetko toto úsilie však nedokáže zabrániť tomu, aby prisvojovanie si tohto priestoru, ktorý vytvorili ľudské vedomosti, neslúžilo politikám, ktoré podliehajú hospodárskej moci a uľahčujú súkromné využitie...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

 
  
MPphoto
 
 

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Je vhodné, že o správe pána Chichestera hlasujeme v deň, keď sme sa dozvedeli, že inštitúcie EÚ sa stali obeťou rozsiahleho počítačového útoku. Bezpečnosť informácií je čoraz dôležitejšia pre všetkých našich občanov a s radosťou som hlasoval za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože závery konferencie predsedníctva Európskej únie na ministerskej konferencii o ochrane kritických informačných infraštruktúr, ktorá sa uskutočnila v Tallinne, zdôrazňujú, že na riešenie nových a dlhodobých problémov v budúcnosti potrebujeme prehodnotiť a preformulovať mandát Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), aby sme dosiahli schopnosť flexibilnejšej reakcie, rozvinuli zručnosti a kompetencie a zvýšili prevádzkovú účinnosť a celkový vplyv agentúry. Takto by sa agentúra ENISA stala stálym prínosom pre každý členský štát a Európsku úniu ako celok. Komisia navrhuje nariadenie rozširujúce súčasný mandát agentúry o 18 mesiacov, aby sa zaistilo dosť času na rozpravu o revízii nových ustanovení agentúry. Agentúra ENISA bola zriadená v marci 2004 na počiatočné obdobie piatich rokov nariadením (ES) č. 460/2004[1] s hlavným cieľom zaistiť vysokú a účinnú úroveň bezpečnosti sietí a informácií v Európskej únii a s cieľom rozvíjať kultúru bezpečnosti sietí a informácií v prospech občanov, spotrebiteľov, podnikov a organizácií verejného sektora Európskej únie, čím prispieva k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu. Nariadením (ES) č. 1007/2008[2] sa mandát agentúry ENISA predĺžil do marca 2012.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Navrhovaná zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 460/2004, ktorým sa zriadila Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), pokiaľ ide o jej trvanie, môže mať len moju plnú podporu. Hlasoval som za tento návrh, pretože som presvedčený o dôležitosti práce agentúry v súvislosti s bezpečnosťou komunikácií a zavádzaním jurisdikcie určenej na boj proti počítačovej kriminalite, ako sa to uvádza v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. V skutočnosti sa predĺžením doby trvania podľa mňa zabráni nebezpečnej medzere v práve. Dobre si uvedomujem, že práca, ktorú agentúra ENISA vykonala, predstavuje výrazný záujem Spoločenstva, a dúfam, že dostane viac prostriedkov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 460/2004, ktorým sa zriadila Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií, pokiaľ ide o jej trvanie. Vítam dosiahnutie dohody už v prvom čítaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú teraz neoddeliteľnou súčasťou hospodárstva a spoločnosti Európskej únie. Vzhľadom na pokračujúci rozvoj médií a informačných systémov sú dnes IKT čoraz častejšie vystavené hrozbám, ktoré nemožno účinne riešiť len na vnútroštátnej úrovni.

Preto s radosťou privítajme návrh Komisie na radikálnu reformu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) a predĺženie jej mandátu o ďalších 18 mesiacov, ktoré nám umožní prekonať riziko nebezpečného právneho vákua. Niet pochýb, že rozširovanie bezpečnostných požiadaviek si vyžaduje náklady od spoločností, ktoré vyvíjajú činnosť v rámci EÚ, z čoho vyplýva značná rozdrobenosť a nedostatočná konkurencieschopnosť na vnútornom európskom trhu. Na druhej strane, zatiaľ čo sa závislosť od sieťových a informačných systémov zvyšuje, schopnosť reagovať na problémy sa zdá byť stále nedostatočná.

Agentúra ENISA preto potrebuje uskutočniť svoje záväzky prijatím stratégií vytvorených na určenie rizík a zraniteľných miest v súvislosti s bezpečnosťou sietí a informácií, čo nám umožní určiť a poradiť si s úlohami, ktoré budeme musieť v blízkej budúcnosti riešiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Predĺženie mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) o 18 mesiacov, ako to navrhuje Komisia, je úplne logické, pretože umožňuje uskutočnenie potrebných diskusií v rámci európskych inštitúcií spolu so všetkými zúčastnenými stranami vrátane verejnosti o problémoch, prioritách a úlohách agentúry, aby sa tak zabránilo právnemu vákuu, ktoré by vzniklo, ak by k predĺženiu mandátu nedošlo.

Bezpečnosť informačných sietí je prioritou pre všetkých, ktorí ich využívajú. Pokiaľ ide o bezpečnosť, musíme jej venovať rovnakú pozornosť, akú sme venovali komunikáciám v minulosti; teraz ide o vyspelejšiu technológiu, preto si vyžadujú zvýšenú pozornosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) bola zriadená ešte v roku 2004. Jej úlohou je zaistiť bezpečnosť sietí a informácií v rámci EÚ. Jej cieľom je aj vytváranie kultúry bezpečnosti sietí a informácií medzi občanmi, spotrebiteľmi, podnikmi a verejnými organizáciami v Európskej únii. V rámci krokov, ktoré sa nedávno podnikli proti počítačovej kriminalite, musí byť možné zaručiť bezpečnosť v prípade núdzovej situácie. Nie je mi však celkom jasné, do akej miery sa to dá v praxi uskutočniť. Nehlasoval som za túto správu, pretože hrozí nebezpečenstvo, že občanom vzniknú ďalšie náklady bez akéhokoľvek hmatateľného prínosu.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Napriek finančným krízam sa EÚ vyžíva, a stále v tom pokračuje, vo vytváraní ďalších orgánov – na každú otázku a na každý problém sa zriaďuje nová agentúra. Počas rokov 2005 až 2009 sa rozpočet agentúr EÚ viac než zdvojnásobil a počet zamestnancov vzrástol o 65 %. Pridaná hodnota, ktorú prinášajú, je však veľmi sporná. Výsledky zaostávajú za požadovaným stavom a ich monitorovanie je nedostatočné. Daňoví poplatníci musia agentúram EÚ ročne zaplatiť v priemere 579 miliónov EUR. Som jednoznačne proti zriaďovaniu nových agentúr. Je neprijateľné, aby daňoví poplatníci financovali úradníkov členských štátov s veľmi pohodlnými pracovnými miestami v nezmyselných agentúrach. Preto som hlasoval proti správe o vytvorení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií. Komisia má na zvládnutie tejto úlohy viac než dobre vyškolených úradníkov.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Európa potrebuje systém, ktorý ochráni počítačové a informačné siete; túto ochranu zaručuje ENISA, Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií. Správa pána Chichestera nie je ničím iným než kompromisom medzi európskymi inštitúciami, ktorý sa zameriava na predĺženie mandátu agentúry a zvýšenie počtu jej pracovníkov s väčším množstvom prostriedkov a na zvýraznenie dôležitosti boja proti počítačovej kriminalite, aby sa tak zaistila lepšia ochrana informačných systémov. Hlasoval som za toto nariadenie práve preto, že si myslím, že je dôležité zaistiť bezpečnosť v tejto oblasti, pretože žijeme v digitálnom veku.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Súhlasím so zmenou a doplnením mandátu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). Legislatívny proces reformy agentúry, ktorý práve prebieha, sa ešte stále musí podrobne prediskutovať, preto treba predĺžiť mandát agentúry, ktorý končí 13. marca 2010.

Skutočne je potrebné schváliť predĺženie, ktoré Parlamentu a Rade poskytne dostatok času na diskusiu, aby si práca agentúry zachovala svoju konzistentnosť a kontinuitu. Vzhľadom na to som hlasovala za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa uvádza, že mandát agentúry by sa mal predĺžiť do 13. septembra 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Posilnenie sietí a informácií je veľmi dôležité. Je teda nevyhnutné zabezpečiť, aby bolo dosť času na rokovania, ktoré tvoria súčasť legislatívneho procesu reformy Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorý treba dôsledne vykonať; preto som hlasoval za predĺženie mandátu agentúry do 13. septembra 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V zmysle riadneho legislatívneho postupu: (prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie, Parlamentu a Rady (KOM(2010)0520),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorej Komisia predložila návrh Parlamentu (C7-0297/2010),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. decembra 2010(1),

– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0039/2011),

1. prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Narastajúce množstvo súkromných informácií, ktoré sa šíria v počítačových sieťach na celom svete, dennodenne predstavuje potenciálnu hrozbu v prípade ich zneužitia. Z tohto dôvodu sa domnievam, že text, ktorý sme dnes prijali, pomôže zvýšiť ochranu citlivých informácií, ktorú potrebujeme. Európska agentúra zodpovedná za bezpečnosť informácií (ENISA) musí získať silnejšie postavenie v boji proti počítačovej kriminalite, čo musí ísť ruka v ruke so zjednodušením administratívnych postupov. Na záver chcem zopakovať, že toto je aj pozícia našej krajiny, ktorá si praje posilniť prostriedky vyčlenené pre agentúru.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne. (DE) V roku 2004 bola zriadená Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií na obdobie piatich rokov. Jej 57 pracovníkov sa zaoberá rozvíjaním bezpečnosti sietí a informácií pre občanov, spotrebiteľov, podniky a aj pre verejné organizácie v Európskej únii. Jej úlohy zahŕňajú analýzy rizika, ako aj preventívne opatrenia. Pokiaľ ide o nepretržité a stále sa zrýchľujúce tempo vývoja informačných a komunikačných technológií a ich zásadný význam pre spoločnosť a priemysel, ukázalo sa, že táto agentúra je potrebná aj v budúcnosti. Istý čas však už vyzývam na revíziu agentúr EÚ založenú na ich činnosti. Už dnes tu máme iniciatívy na revíziu systému ako celku a nebudem hlasovať za predĺženie mandátu tejto agentúry, pokiaľ sa takáto revízia neukončí.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0224/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Dňa 11. marca Japonsko zasiahlo jedno z najstrašnejších zemetrasení, aké sme kedy zažili, a spôsobilo mimoriadne materiálne škody a mimoriadne závažnú jadrovú haváriu, keď poškodilo jadrovú elektráreň Fukušima, ktorá preto predstavuje novú hrozbu. Európska únia musí preto podniknúť kroky, aby poskytla Japonsku a postihnutým regiónom všetku potrebnú humanitárnu, technickú a finančnú pomoc a podporu. Z tohto dôvodu som hlasovala za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Súhlasil som s týmto návrhom uznesenia. Japonsko postihla prírodná katastrofa obrovského rozsahu, ktorá spôsobila aj vážnu jadrovú haváriu, ktorej skutočný rozsah zatiaľ nebolo možné posúdiť a ktorá sa v budúcich desaťročiach prejaví následkami na zdraví obyvateľstva a na životnom prostredí. Európska únia ihneď aktivovala svoj mechanizmus civilnej ochrany s cieľom koordinovať svoju humanitárnu, odbornú a finančnú pomoc. Táto pohroma by sa mala vnímať ako začiatok dôkladného zhodnotenia a preskúmania otázok, ktoré sprevádzajú bezpečnosť jadrovej energie. V oblasti jadrovej energie nejde len o otázku prevádzky samotných elektrární, ale aj o otázku uloženia vyhoreného jadrového paliva, ktoré pretrvá stáročia. Počas zemetrasenia v Japonsku boli poškodené podzemné sklady vyhoreného jadrového paliva, na základe čoho sme presvedčení, že dovtedy prevládajúci názor, že uloženie pod zemou je najbezpečnejším spôsobom zneškodnenia odpadu, vôbec nie je dokázaný, a že miesta na skladovanie odpadu sa môžu stať hrozbou pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie. Domnievam sa, že je mimoriadne dôležité začať aktívne diskutovať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni, aby sa zaistil najvyšší štandard skladovania odpadu v jadrových elektrárňach, ktoré sú už v prevádzke, a aby sa vážne uvažovalo o prínose plánovaných jadrových elektrární a zhodnotili sa možné riziká.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne. (FR) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, lebo vyjadruje solidaritu obyvateľov Európy s Japonskom. Parlament zdôrazňuje odvahu Japoncov počas tejto krízy, ktorá je najvážnejšou od druhej svetovej vojny a ktorá tak závažne zasiahla túto krajinu. Európania sa ako jedni z priateľov Japonska okamžite hlásili do služby, aby ponúkli pomocnú ruku postihnutým obyvateľom. Súostrovie však čelí jadrovému problému, ktorý je veľmi závažný a vyžaduje si našu plnú pozornosť. Je na Európe, aby poskytla všetku svoju pomoc a znalosti japonským orgánom, aby tak zabránila katastrofe so zničujúcimi následkami, ktorých sme si, žiaľ, všetci až príliš dobre vedomí.

 
  
MPphoto
 
 

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. (ES) Ako Baskička by som chcela vyjadriť svoju účasť obyvateľom Japonska, povedať im, že ich postoj tvárou v tvár katastrofe, spôsob, akým čelia súčasnosti, a dôstojnosť, s ktorou sa pozerajú do budúcnosti, to všetko je dôkazom ich veľkosti. Chcela by som tiež vyjadriť sústrasť rodinám všetkých tých, ktorí zahynuli alebo sú nezvestní. Aj Európa musí pokračovať v poskytovaní všetkej ľudskej a materiálnej pomoci, ktorá bude potrebná aj potom, keď sa Japonsko vytratí z titulkov správ, aby sa mohlo opäť stať tým, čím vždy bolo: veľkou krajinou a veľkým národom.

 
  
MPphoto
 
 

  Slavi Binev (NI), písomne. (BG) Hlasoval som za návrh uznesenia o Japonsku, pretože si myslím, že je našou povinnosťou preukázať solidaritu s ľudom, ktorý zasiahla trojitá katastrofa a ktorý prišiel o mnohých svojich občanov. Výsledok tejto tragédie je, žiaľ, stále neznámy. Na druhej strane, katastrofa v Japonsku, najmä havária vo Fukušime a núdzová situácia, ktorá po nej nasledovala, vrátila do programu otázku potreby jadrovej energie a jej následkov. Rovnako som pevne presvedčený, že by sme nemali priveľmi dramatizovať to, čo sa stalo, a pod vplyvom emócií sa vzdať jadrovej energie. Európa podľa mňa jadrovú energiu potrebuje a k tejto otázke sa musí zaujať pragmatický postoj namiesto toho, aby sme sa unáhlene rozhodli elektrárne odstaviť.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože v prvom rade by som chcela vyjadriť sústrasť a solidaritu s japonským ľudom po prírodnej katastrofe, ktorá si vyžiadala množstvo životov, a katastrofe v jadrovej elektrárni Fukušima. Spustošené Japonsko a jeho regióny potrebujú všetky druhy pomoci a podpory – humanitárnu, finančnú a technickú. Vítam skutočnosť, že Európska únia ihneď aktivovala svoj mechanizmus civilnej ochrany s cieľom koordinovať svoju núdzovú pomoc. Rada by som upozornila na skutočnosť, že katastrofa v jadrovej elektrárni Fukušima nás núti uvažovať o situácii a o budúcnosti v súvislosti s európskou jadrovou energiou. V Európskom parlamente by sme mali diskutovať aj o jadrových elektrárňach v blízkosti vonkajších hraníc Európskej únie a zhodnotiť riziko, ktoré predstavujú. Všetky členské štáty Európskej únie by mali premýšľať o jadrových elektrárňach vo svojich vlastných krajinách a podniknúť potrebné kroky vzhľadom na možnú hrozbu, ktorú predstavuje radiácia pre celú Európu. Napríklad Nemecko okamžite po udalostiach v Japonsku odstavilo svoje jadrové reaktory postavené do roku 1980 a po zohľadnení odborného výskumu a expertíz rokuje o nových alternatívach jadrovej energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Chcela by som vyjadriť svoju solidaritu s japonským ľudom po zemetrasení a cunami, ktoré v marci zasiahli severovýchod Japonska. Závažné chyby v prevádzke jadrových elektrární zvyšujú obavy z jadrovej katastrofy a nútia nás znova sa zamyslieť nad normami jadrovej bezpečnosti v Európe. Chcela by som vyzvať na vážnu diskusiu o potrebe bezpečnej jadrovej energie v Európe a o skutočnosti, že Európa tento zdroj energie potrebuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Japonsko má dnes obrovské množstvo problémov. K prírodnej katastrofe sa pridáva jedna jadrová havária za druhou. Táto kríza je najvážnejšou krízou, akú Japonsko zažilo od druhej svetovej vojny. Počet obetí dosahuje desaťtisíce a materiálne škody sú značné a stále je ťažké ich vyčísliť. Európska únia musí vzhľadom na závažnosť krízy primerane reagovať. Japonsko naliehavo potrebuje pomoc. Naliehavo vyzývame Komisiu, aby riadila a koordinovala európske solidárne úsilie. Kroky Európy musia byť jasné, rýchle a účinné z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Pokiaľ ide o jadrovú elektráreň Fukušima, obavy Európy sú oprávnené. Vedúci predstavitelia Európy na to musia reagovať žiadosťou o vykonanie súboru záťažových testov nezávislým a transparentným spôsobom na všetkej európskej jadrovej infraštruktúre. Napokon, nemôžeme situáciu ignorovať a musíme sa spoločne zamyslieť nad našou energetickou politikou. Pokiaľ ide o úsporu energie, obnoviteľné zdroje energie či kritérium energetickej účinnosti, od Európy očakávame ambiciózne a nezvratné rozhodnutia, rovnako ako ich očakávame v oblasti európskeho výskumu, ktorého financovanie často ani zďaleka nedosahuje 3 % HDP.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože si myslím, že Európsky parlament a Európska únia ako celok musia preukázať svoju solidaritu v reakcii na tragické udalosti, ktoré sa odohrali v Japonsku. EÚ a jej členské štáty musia rýchlo reagovať poskytnutím potrebnej humanitárnej pomoci japonskému obyvateľstvu na prekonanie vplyvov zemetrasenia. Rovnako sa domnievam, že je prvoradé, aby sa táto mimoriadne závažná jadrová havária spôsobená prírodnou katastrofou riadne vyšetrila, aby sa zabránilo možnosti, že sa takéto prípady v budúcnosti zopakujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, ktoré vyjadruje solidaritu s obeťami zemetrasenia, cunami a jadrovej havárie, čo spustošili Japonsko, a ktoré vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby postihnutým regiónom naliehavo poskytli akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Dňa 11. marca Japonsko zasiahlo veľmi silné zemetrasenie nasledované vlnou cunami, ktorá spôsobila najväčšiu jadrovú krízu v histórii krajiny, jadrová elektráreň Fukušima utrpela vážne celkové poškodenie a odvtedy hrozí bezprostredné nebezpečenstvo jadrovej katastrofy veľkého rozsahu. Táto katastrofa si vyžiadala tisíce životov a je najväčšou tragédiou, ktorá sa v Japonsku odohrala od druhej svetovej vojny.

V súčasnosti by som chcel spolu s týmto Parlamentom hlasovať za úplnú solidaritu s japonským národom a rád by som vyjadril sústrasť rodinám obetí a všetkým tým, ktorých zasiahla táto katastrofa nepredstaviteľného rozsahu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Nedávna prírodná katastrofa v Japonsku, ktorá nemá obdobu, hlboko zarmútila celé medzinárodné spoločenstvo a vyvolala u európskych inštitúcií nielen potrebu vyjadriť solidaritu, ale aj k poskytnúť technickú a humanitárnu pomoc. Problémy, ktoré nastali v jadrovej elektrárni Fukušima, opäť posunuli diskusiu o energetických otázkach na prvé miesto programu.

Fakticky 30 % energie, ktorú EÚ spotrebuje, je jadrového pôvodu; existujú krajiny, ktorých domáca výroba dosahuje 80 %, ako napríklad Francúzsko, a krajiny bez jadrových elektrární ako Portugalsko a Rakúsko. Parlament o tejto otázke pri niekoľkých príležitostiach rokoval a usúdil, že aj napriek problémom životného prostredia existuje potreba, aby EÚ a jej členské štáty povzbudzovali a podporovali výrobu takzvanej „zelenej energie“.

Preto bezvýhradne podporujem toto uznesenie, ktoré sa usiluje v prvom rade o vytvorenie plánu a overenie bezpečnosti všetkých európskych jadrových elektrární a na druhej strane o výrazné zvýšenie výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa tieto stali hlavným zdrojom energie v EÚ. Mali by sme zdôrazniť aj potrebu energetickej účinnosti a naplnenia cieľov stratégie EÚ 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Návrh uznesenia sa zameriava na to, čo v tejto chvíli považujeme za najdôležitejšie: vyjadrenie úplnej solidarity japonskému ľudu, najmä obetiam katastrofy, ktorá postihla túto krajinu, a ich rodinám. Túto solidaritu by mala EÚ vyjadriť konkrétnym spôsobom sprístupnením takých foriem pomoci, ktoré sa v príslušných oblastiach považujú za nevyhnutné a ktoré by sa mali stanoviť a realizovať spoločne s japonskými orgánmi. Preto sme toto uznesenie podporili a hlasovali sme za jeho prijatie.

Okrem tohto uznesenia sú tu otázky týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a ponaučenia, ktoré si musíme vziať z toho, čo sa stalo v elektrárni Fukušima, čo je téma, o ktorej sme mali možnosť hovoriť počas rozpravy. Predovšetkým je potrebné preskúmať zálohovanie bezpečnostných systémov v existujúcich elektrárňach v členských štátoch EÚ a v prípade potreby ich upraviť. Potrebné je tiež uskutočniť širokú celospoločenskú diskusiu o otázke energie, našich súčasných a budúcich potrebách a o tom, ako sa dajú tieto potreby uspokojiť. Malo by sa to urobiť zrozumiteľne, poskytnutím informácií o vplyve, potenciáli a obmedzeniach každého z rôznych druhov energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Hlasovali sme za solidaritu s japonskou vládou po trojitej katastrofe – zemetrasení, cunami a jadrovej havárii –, ktorá postihla túto krajinu. V spoločnom uznesení, ktoré predložili všetky politické skupiny, Parlament žiada EÚ a jej členské štáty, aby Japonsku poskytovali akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni.

Ničivé zemetrasenie a cunami, ktoré postihli Japonsko 11. marca, si vyžiadali tisíce mŕtvych a nezvestných, ako aj značné materiálne škody. Katastrofa spôsobila aj mimoriadne závažnú jadrovú haváriu, ku ktorej došlo v jadrovej elektrárni Fukušima a ktorá predstavuje novú hrozbu.

Preto by sme chceli vyjadriť úplnú solidaritu obetiam tejto trojitej katastrofy v čase, keď úroveň strát na životoch a materiálne škody ešte nie sú úplne vyčíslené.

Rovnako by sme chceli vyzdvihnúť mobilizáciu, odvahu a rozhodnosť japonského ľudu v súvislosti s touto katastrofou a požiadať EÚ a jej členské štáty, aby Japonsku a postihnutým regiónom prednostne poskytovali akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Salvatore Iacolino (PPE), písomne. (IT) Médiá ukázali celému svetu, že jedinú útechu v tejto apokalyptickej vízii predstavuje vyrovnanosť a dôstojnosť japonského obyvateľstva. Nesmierna tragédia, v ktorej sa pri konfrontácii s neľútostnými prírodnými silami veľmi jasne a prekvapujúco aktuálne ukázali hranice možností človeka. Celosvetová solidarita a veľkoryso poskytnutá konkrétna pomoc sú správnou a náležitou reakciou medzinárodného spoločenstva. Nikto z nás nezabudne na hrdinský príklad tých dobrovoľníkov – väčšinou hasičov na dôchodku –, ktorí obetovali svoje životy, aby pomohli uhasiť požiare v reaktoroch Fukušimy. Predstavuje príklad pre Japonsko a pre nás všetkých, a zároveň zdôrazňuje potrebu, aby Európa prijala stratégiu pre prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené človekom. Z týchto dôvodov uznesenie o Japonsku rozhodne podporujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože ničivé zemetrasenie a cunami, ktoré postihli Japonsko a tichomorskú oblasť 11. marca tohto roka, si vyžiadali tisíce mŕtvych a nezvestných a spôsobili značné materiálne škody. Katastrofa spôsobila aj mimoriadne závažnú jadrovú haváriu, ku ktorej došlo v jadrovej elektrárni Fukušima a ktorá predstavuje novú hrozbu. Japonský premiér Naoto Kan vyhlásil, že táto krajina čelí najvážnejšej kríze za posledných 65 rokov od druhej svetovej vojny. Zároveň by som chcel vyjadriť japonskému ľudu sústrasť a podporu po tejto prírodnej katastrofe a pohrome, ktorá si vyžiadala mnoho ľudských životov. Som rád, že aj Európsky parlament vyslovuje japonskému ľudu a jeho vláde úplnú solidaritu a vyjadruje úprimnú sústrasť s obeťami tejto trojitej katastrofy v čase, keď straty na životoch a materiálne škody ešte nie sú úplne vyčíslené. Víta aj mobilizáciu, odvahu a rozhodnosť japonského ľudu a príslušných orgánov v súvislosti s touto katastrofou a žiada Úniu a jej členské štáty, aby Japonsku a postihnutým regiónom prednostne poskytovali akúkoľvek potrebnú humanitárnu, technickú a finančnú pomoc a podporu. Je správne, že Únia ihneď aktivovala svoj mechanizmus civilnej ochrany s cieľom koordinovať svoju núdzovú pomoc. Je však čoraz jasnejšie, že katastrofa v Japonsku nás núti, aby sme zásadne prehodnotili otázku jadrovej bezpečnosti a jadrovú bezpečnosť musíme posilniť v celej Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Dnešný návrh uznesenia o poskytnutí podpory Japonsku bol jednomyseľne prijatý všetkými politickými skupinami v Parlamente s cieľom vyjadriť našu blízkosť Japonsku, hlavnej postave tragických udalostí z 11. marca 2011. Uznesenie som podporil, pretože európske inštitúcie by nemali a nemôžu zlyhať pri hospodárskej podpore Japonska a ani z hľadiska humanitárnej pomoci, napriek hospodárskemu a finančnému poklesu a nestabilite v severoafrických krajinách. To, čo sa stalo, spôsobilo a naďalej bude spôsobovať nevyhnutné hospodárske a finančné problémy, ktoré budú mať neodvratný vplyv na európske a svetové trhy. Na máj je naplánované stretnutie EÚ a Japonska tu v Bruseli, ktoré môže predstavovať začiatok spolupráce a podpory, ktoré musí zaručiť EÚ tým, že prevezme úlohu kľúčového partnera pri rekonštrukcii a bude pomáhať Japonsku, či už v oblasti technickej pomoci v energetickom odvetví, alebo posilňovaním obchodných vzťahov zameraných na rýchlu obnovu tejto veľkej svetovej veľmoci. Okrem toho považujem za správne, že európski ministri energetiky sa rozhodli udeliť prioritu bezpečnosti európskych jadrových elektrární a vyzdvihli dôležitosť väčšej európskej spolupráce počas modernizácie jadrových zariadení.

 
  
MPphoto
 
 

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. (FR) Už sú to dva týždne, čo sa v Japonsku odohráva jedna z najvážnejších jadrových havárií v histórii. Na hodnotenie celkového rozsahu tejto katastrofy je ešte príliš skoro, je však zrejmé, že okrem Černobyľu nebolo zatiaľ žiadne miesto na zemeguli postihnuté civilnou jadrovou technológiou. Situácia vo Fukušime vzbudzuje v každom z nás obavy a súcit a kladie otázky týkajúce sa nášho systému na výrobu jadrovej energie. Zneužívanie týchto legitímnych obáv, vyvolaných krízovým obdobím, na stranícke ciele však považujem za zvlášť škandalózne. Nejde o zakázanie diskusie o jadrovej energii. Demokratická rozprava musí umožniť prijatie rozumných riešení v prípade akejkoľvek záležitosti a najmä pokiaľ ide o záležitosti takéhoto strategického významu. Mimoriadne uznesenie Európskeho parlamentu som podporila, pretože si nemyslím, že emócie sú dobrým radcom. Uznesenie vysiela našim japonským priateľom signál o silnej podpore bez toho, aby v ňom vystupovali domáce záujmy, ktoré by nerešpektovali obdobie slušnosti, ktoré je potrebné a aj nevyhnutné.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. (PL) Situácii v Japonsku v období po tejto hroznej katastrofe by sme mali venovať maximálnu pozornosť, naliehavo na ňu reagovať a poskytnúť nielen morálnu, ale aj hospodársku, humanitárnu a politickú podporu. Mali by sme oceniť spôsob, akým sa zachoval japonský ľud a činnosti záchranných a preventívnych služieb. Ostatné časti sveta vrátane Európy by si mali vziať z tejto katastrofy ponaučenie. Máme oblasti seizmickej aktivity. Pred stáročiami bol v dôsledku cunami vážne poškodený Lisabon, neskôr Messina a v dôsledku zemetrasenia pred 50 rokmi Skopje. Roky pracujeme na systéme včasného varovania a napriek tomu stále nemáme nič podstatné, čím by sme sa mohli pochváliť. Práce na tomto projekte musíme radikálne urýchliť. Včasné varovania môžu zabrániť zbytočným stratám na životoch, ba dokonca stratám mnohým tisícov životov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Človek musí, samozrejme, súhlasiť so spoločným uznesením, ktoré bolo predložené v mene politických skupín, o trojitej tragédii v Japonsku, ktoré postihlo zemetrasenie, cunami a jadrová havária, a pripojiť sa k vyjadreniu sústrasti Európy v súvislosti s tými, ktorí pri týchto hrozných udalostiach prišli o život. Som si však istý, že opatrenia členských štátov, ktoré v lepšom prípade prehnane reagovali a hrozila verejná panika alebo v najhoršom prípade využili túto príležitosť na zavedenie ochranných opatrení, oslabia japonské uznanie našej úprimnosti v súvislosti s týmto uznesením – až bude zajtra takmer jednomyseľne prijaté. Španielska vláda vyzvala na dôkladnú kontrolu radiácie tovaru z Japonska, Holandsko varovalo pracovníkov dokov, aby boli opatrní pri manipulácii so všetkými kontajnermi z Japonska, Francúzsko požaduje, aby sa všetok tovar pred vývozom z Japonska kontroloval a nemeckí colníci požadujú náhodné kontroly radiácie všetkého tovaru dovezeného z Japonska vrátane automobilov. Väčšina týchto obmedzení bola uvalené na tovar, ktorý bol vyrobený a opustil japonské prístavy týždne, ak nie mesiace, pred zemetrasením! Toľko k solidarite!

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Táto katastrofa, ktorá postihla Japonsko v dôsledku zemetrasenia a cunami zarážajúcich rozmerov, v nás všetkých zanechala pocit hlbokej ľútosti nad obrovskými stratami na životoch a značnými škodami na majetku. Preto vyjadrime ako poslanci Európskeho parlamentu úplnú úprimnú sústrasť japonskému ľudu a vláde. Naše myšlienky a myšlienky všetkých európskych občanov patria tisícom ľudí, ktorí teraz budú musieť znovu vybudovať svoje životy a svoje spoločenstvá. Zároveň na nás urobili dojem rýchle a rozhodné kroky miestnych orgánov a núdzových služieb a príkladná odvaha a odhodlanie japonského ľudu. Hoci EÚ už aktivovala svoj mechanizmus civilnej ochrany vyslaním odborníkov z Európy s cieľom koordinovať núdzovú pomoc, žiadame aj členské štáty, aby postihnutým regiónom prednostne poskytovali všetku potrebnú humanitárnu, technickú a finančnú pomoc a podporu. Nezabúdame na silné priateľstvo a úzke politické a hospodárske vzťahy, ktoré viažu EÚ s Japonskom, a sme odhodlaní podporiť túto krajinu, ktorá sa usiluje prekonať problémy, ktorým čelí, vrátane hrozby skutočnej jadrovej katastrofy.

 
  
MPphoto
 
 

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. (FR) Hlasovala som za návrh uznesenia, ktoré vyjadruje solidaritu poslancov Európskeho parlamentu japonskému ľudu a jeho vláde po otrasných udalostiach nedávnych dní. Chceme, aby Únia a členské štáty poskytovali Japonsku a postihnutým regiónom všetku potrebnú humanitárnu, technickú a finančnú pomoc a podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Je povinnosťou Parlamentu, aby vyjadril solidaritu japonskej vláde po trojitej katastrofe – zemetrasení, cunami a jadrovej havárii –, ktorá postihla túto krajinu. V tomto spoločnom uznesení, ktoré predložili všetky politické skupiny, žiadame EÚ a jej členské štáty, aby Japonsku poskytovali akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni. Ničivé zemetrasenie a cunami, ktoré postihli Japonsko 11. marca, si vyžiadali tisíce mŕtvych a nezvestných, ako aj značné materiálne škody. Katastrofa spôsobila aj mimoriadne závažnú jadrovú haváriu, ku ktorej došlo v jadrovej elektrárni Fukušima a ktorá samotná predstavuje vážnu hrozbu. Okrem toho je našou povinnosťou vysloviť japonskému ľudu a jeho vláde úplnú solidaritu a vyjadriť úprimnú sústrasť s obeťami tejto trojitej katastrofy.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne. (FR) Tvárou v tvár rozsahu cunami a sile zemetrasenia z 11. marca musím vyjadriť svoju úplnú solidaritu s rodinami obetí a japonským ľudom a vládou. Chcel by som tiež vyjadriť svoju plnú podporu a obdiv záchranárom a pracovníkom elektrárne Fukušima.

Európska únia dokázala, našťastie, rýchlo reagovať na požiadavku Japonska, najmä nasadením svojho mechanizmu civilnej ochrany, ktorý je určený na koordináciu činností 27 členských štátov v núdzových situáciách na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Únia je takisto pripravená poskytnúť všetky svoje technické odborné znalosti v jadrovej oblasti s cieľom pomôcť Japoncom a medzinárodným odborníkom získať kontrolu nad situáciou v blízkosti a v samotnom centre elektrárne Fukušima.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Ničivé zemetrasenie a cunami, ktoré postihli Japonsko a tichomorskú oblasť 11. marca 2011, si vyžiadali tisíce mŕtvych a nezvestných, ako aj značné materiálne škody a zničili živobytia mnohých ľudí. To viedlo následne k mimoriadne závažnej jadrovej havárii v jadrovej elektrárni Fukušima. Podľa vyhlásenia, ktoré poskytol japonský premiér Naoto Kan, táto krajina čelí najvážnejšej kríze za posledných 65 rokov od druhej svetovej vojny. Európsky parlament vyslovuje v tomto návrhu uznesenia japonskému ľudu solidaritu a vyjadruje úprimnú sústrasť s obeťami katastrofy. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia a veľmi dúfam, že situáciu v Japonsku sa podarí dostať pod kontrolu a že v súvislosti s jadrovou energiou dôjde k celosvetovému prehodnoteniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. (LT) Videli sme ako Japonsko postihla séria hrozných katastrof, aké nepostihli žiadnu inú krajinu nikdy naraz. Zemetrasenie, cunami, havária v jadrovej elektrárni – ktorákoľvek z týchto katastrof by bola sama osebe veľkým problémom, ale spolu zaťažili plecia tejto krajiny a jej občanov neznesiteľným bremenom. Po uhasení stále pretrvávajúceho požiaru v jadrovej elektrárni Fukušima bude potrebné odpovedať na mnohé otázky – dalo sa predísť určitým katastrofám a aké zlepšenia bezpečnosti by mali uskutočniť ďalšie jadrové elektrárne, aby prírodné katastrofy neviedli k jadrovým haváriám? Všetky krajiny, ktoré využívajú jadrovú energiu, by mali preveriť bezpečnosť svojich jadrových elektrární. Tie krajiny, ktoré plánujú výstavbu nových elektrární, by mali bližšie preskúmať nebezpečenstvá, ktoré predstavujú. Teraz je však najdôležitejšie, aby Európska únia prejavila solidaritu s bežnými občanmi Japonska. Z tohto dôvodu je uznesenie o situácii v Japonsku veľmi dôležité. Musíme poskytnúť všetku potrebnú humanitárnu, technickú a finančnú podporu, aby sme teraz pomohli ľuďom prežiť a v budúcnosti čo najskôr zrekonštruovať postihnuté regióny.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Katastrofálne zemetrasenie, ktoré postihlo Japonsko 11. marca, nemôže prejsť v očiach sveta bez povšimnutia, musí nás podnietiť, aby sme uvažovali o politických a sociálno-ekonomických aspektoch katastrofálnych následkov cunami. Pri schvaľovaní tohto návrhu uznesenia som, rovnako ako všetci moji kolegovia, vyjadril hlbokú sústrasť japonskému ľudu, ktorý reaguje na túto katastrofu s veľkým zmyslom pre občiansku zodpovednosť a najlepšie, ako vie. Dúfam a žiadam, aby EÚ prijala kroky na poskytnutie humanitárnej pomoci prostredníctvom svojich služieb civilnej ochrany a navrhla vhodné projekty na riešenie problému jadrovej kontaminácie prostredníctvom spoločného projektu s japonskými orgánmi s cieľom pokúsiť sa vrátiť situáciu v maximálnej možnej miere do normálneho stavu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Japonsko a tichomorskú oblasť postihlo 11. marca ničivé zemetrasenie a cunami, ktoré si vyžiadali tisíce mŕtvych a nezvestných, ako aj značné materiálne škody.

Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré vyjadruje solidaritu s obeťami zemetrasenia, cunami a jadrovej havárie, a dúfam, že žiadosť Parlamentu adresovaná EÚ a jej členským štátom, aby postihnutým regiónom poskytovali akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni, bude rešpektovaná s najväčšou naliehavosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) V čase, keď Japonsko po zemetrasení a cunami, ktoré 11. marca spustošili túto krajinu, čelí svojej najvážnejšej kríze od druhej svetovej vojny, by som sa chcel pripojiť k vysloveniu úplnej solidarity japonskému ľudu a k žiadosti Parlamentu adresovanej EÚ a jej členským štátom, aby postihnutým regiónom naliehavo poskytovali akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. (FR) Zemetrasenie a cunami, ktoré 11. marca postihli Japonsko, si vyžiadali tisíce mŕtvych (súčasný počet prekračuje 27 000 mŕtvych a nezvestných) a spôsobili značné materiálne škody. V takejto situácii musí teraz Japonsko riešiť mimoriadne závažnú jadrovú haváriu. Plne podporujem uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v tejto krajine, pretože Japonsko nezažilo takúto krízu od druhej svetovej vojny. Žiadam tiež EÚ, aby poskytla Japonsku všetku možnú humanitárnu, technickú a finančnú pomoc vrátane lekárskeho vybavenia, matracov, stanov, potravín, odborníkov a špecialistov na rádioaktivitu a jadrovú energiu... Chcem tiež vyjadriť úplnú solidaritu s japonským ľudom. Blahoželám mu k mobilizácii, odvahe a rozhodnosti v súvislosti s touto katastrofou. Okrem toho, vzhľadom na vážnosť situácie v elektrárni Fukušima, vyzývam japonskú vládu, aby preukázala maximálnu transparentnosť, a členské štáty EÚ, aby zorganizovali širokú verejnú diskusiou o energii, diskusiu, ktorá sa neobmedzí len na jadrovú energiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Plne podporujem toto uznesenie, v ktorom sa uvádza: „1. vyslovuje japonskému ľudu a jeho vláde úplnú solidaritu a vyjadruje úprimnú sústrasť s obeťami tejto trojitej katastrofy v čase, keď straty na životoch a materiálne škody ešte nie sú úplne vyčíslené; víta mobilizáciu, odvahu a rozhodnosť japonského ľudu a príslušných orgánov v súvislosti s touto katastrofou; 2. žiada Úniu a jej členské štáty, aby Japonsku a postihnutým regiónom prednostne poskytovali akúkoľvek potrebnú pomoc a podporu na humanitárnej, technickej a finančnej úrovni, a víta skutočnosť, že Únia ihneď aktivovala svoj mechanizmus civilnej ochrany s cieľom koordinovať svoju núdzovú pomoc.“

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Dnešným hlasovaním som chcela vyjadriť solidaritu japonskému ľudu a jeho vláde po ničivom zemetrasení, cunami a jadrovej havárii. Spolu so svojimi kolegami sme vyzvali členské štáty, aby Japonsku a postihnutým regiónom poskytovali všetku potrebnú podporu vrátane humanitárnej, technickej a finančnej podpory, a zároveň vítame rozhodnutie ihneď aktivovať mechanizmus civilnej ochrany s cieľom koordinovať núdzovú pomoc. Príkladná odvaha a rozhodnosť, ktoré ukázal japonský ľud a orgány pri riešení tejto situácie, by mali byť príkladom pre všetkých a ďalším dôvodom, aby EÚ túto krajinu neopustila vo veľmi citlivej fáze jej úplnej obnovy.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, pretože si myslím, že ľudí v Japonsku musíme podporiť a z tejto hroznej situácie sa tiež poučiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Tichomorská oblasť a predovšetkým Japonsko boli 11. marca otrasené ničivým zemetrasením a cunami. Myslím si, že je dôležité ešte raz na tomto mieste spomenúť, že počet a intenzita prírodných katastrof sa zvyšujú, a preto je potrebné premyslieť predkrízové a pokrízové scenáre na globálnej úrovni s cieľom predvídať a poskytovať pomoc postihnutým krajinám.

Táto prírodná katastrofa zároveň spôsobila mimoriadne závažnú jadrovú haváriu, ktorá postihla predovšetkým jadrovú elektráreň Fukušima. Táto udalosť ukázala, že je veľmi dôležité zamyslieť sa nad bezpečnostnými podmienkami v európskych jadrových elektrárňach.

Preto by som chcel vyzvať na diskusiu, ktorej by predchádzala dôkladná analýza, o tom, ako znížiť ničivé účinky prípadnej jadrovej havárie na príslušné regióny a ľudí. Vítam ochotu EÚ prednostne poskytovať všetku humanitárnu, technickú a finančnú pomoc, ako aj okamžité aktivovanie európskeho mechanizmu civilnej ochrany. Myslím si však, že je veľmi dôležité vyčleniť pre tento mechanizmus viac logistických a plánovacích prostriedkov, aby sa mohol stať skutočným mechanizmom na ochranu postihnutých krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. (FR) Súcitím s rodinami obetí, zranenými a všetkými japonskými obyvateľmi, ktorí boli touto pohromou postihnutí. Odvaha a dôstojnosť japonského ľudu si vyžaduje obdiv a teší ma, že Európsky parlament preukázal prostredníctvom tohto uznesenia svoju podporu a solidaritu. Je to najväčšia katastrofa, akú Japonsko zažilo od druhej svetovej vojny, a katastrofa vo Fukušime šokovala nás všetkých a núti nás preskúmať náš prístup k jadrovej energii. Táto záležitosť však nemá žiadny vplyv na možnosť pokračovať vo výrobe jadrovej energie, energie budúcnosti, ktorá zohráva svoju úlohu pri dekarbonizácii nášho hospodárstva a zaručuje našu energetickú nezávislosť, napriek tomu, že niektorí by v nás možno chceli vzbudiť takýto dojem prostredníctvom politickej záchrannej akcie. Dráma Fukušimy si od nás vyžaduje predovšetkým to, aby sme sprísnili naše požiadavky v oblasti jadrovej bezpečnosti. Podporujem návrhy Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré sa týkajú stanovenia spoločných bezpečnostných noriem a väčšej ostražitosti v rámci jadrových elektrární a v ich okolí. V tejto veci musí slúžiť ako príklad odbornosť a výkonnosť francúzskeho jadrového priemyslu. Odteraz spočíva zodpovednosť na Európskej únii, ktorá musí prijať rázne opatrenia, aby sa jadrová katastrofa takéhoto rozsahu v Európe nikdy nestala.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) Obrovské škody, ktoré vznikli v Japonsku v dôsledku nedávnych zemetrasení a tsunami, sa nedajú odstrániť zo dňa na deň. Musíme byť pripravení poskytovať Japonsku konkrétnu praktickú pomoc aj po tom, čo opadne záujem médií.

Solidarita je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí dnešná Európa. Je správne, že popri vládach a parlamentoch členských štátov vydal aj Európsky parlament jasný signál našim priateľom v ťažko skúšanom Japonsku, že sme s nimi a že na našu pomoc sa môžu kedykoľvek spoľahnúť.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia