Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Svenssonovej v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o návrhu nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (2010/2209(INI) (A7-0065/2011)).
Eva-Britt Svensson , spravodajkyňa. – (SV) Chcela by som začať poďakovaním tieňovým spravodajcom a svojim kolegom z Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť za ich pevné odhodlanie bojovať proti násiliu páchanému na ženách.
Pred zajtrajším hlasovaním a s cieľom začať rozpravu by som mohla spomenúť, koľkých žien sa to týka a koľko žien bolo zavraždených v dôsledku tohto smrtiaceho násilia. Neurobím to, ale pred hlasovaním sa pokúsim načrtnúť niekoľko prípadov tohto násilia, aby všetci poslanci vedeli, že majú možnosť bojovať proti tomuto násiliu práve teraz, ak budú zajtra hlasovať za túto správu.
Predstavte si matku, ktorá sedí pri svojich deťoch a číta im rozprávku na dobrú noc. Náhle sa prudko otvoria dvere a jej manžel, otec detí, stojí vo dverách. Žena aj deti hneď vedia, čo sa bude diať. Deti sa skrývajú pod perinou, zapchávajú si uši a zatvárajú oči, aby nepočuli a nevideli to, o čom vedia, že sa stane. Počujú otcov krik, počujú, ako kope a bije ich matku, a počujú matkine stony. Toto je jeden príklad tohto násilia.
Tu je ďalší príklad. Žena, ktorá dlhé roky trpela vyhrážky, urážky a zneužívanie, sa napokon rozhodne ukončiť vzťah, aby mohla sama so svojimi deťmi začať nový život. Utečie a podarí sa jej nájsť si chránené bývanie. Po niekoľkých dňoch nechá deti cez deň v škôlke. Muž čaká vonku a bodne ženu nožom – žena zomiera. Ďalšia obeť smrtiaceho násilia, ktoré postihuje ženy. Tento druh násilia ohrozuje ženy práve preto, že sú ženami. K smrtiacemu násiliu páchanému na ženách, ktoré znázorňuje posledný uvedený príklad, dochádza, keď sa žena napokon rozhodne odísť zo vzťahu. Najnebezpečnejšia vec, ktorú môže žena urobiť, je žiadať rozvod od muža, ktorý sa domnieva, že ju vlastní. Žena je vo veľmi nebezpečnej situácii, keď si muž uvedomí, že nad ňou stráca kontrolu a moc.
Tu je niekoľko ďalších príkladov. Mladé dievča je na ceste domov z kina. Lúči sa s priateľkou so slovami: „Uvidíme sa zajtra.“ Má pred sebou ešte kúsok cesty. Začuje za sebou ťažké kroky, ale stihne si iba uvedomiť, že ju niekto sleduje. Je napadnutá a znásilnená. Prežije, ale musí s tým žiť do konca života.
K ďalším problémom, ktorým musíme čeliť, patrí zmrzačovanie pohlavných orgánov.
V akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu Komisia konštatovala, že v rokoch 2011 – 2012 predloží oznámenie o tomto násilí a že po tomto oznámení bude nasledovať akčný plán EÚ. Vítam to a teším sa na tento akčný plán.
Pokiaľ sú ženy vystavené rodovo podmienenému násiliu – iba preto, že sú ženami –, nemôžeme nazývať našu spoločnosť rovnoprávnou spoločnosťou. Životy a rôzne životné voľby žien sú obmedzované týmto násilím a vedomím toho, aké je v spoločnosti rozšírené.
Ženy sú obeťami rodovo podmieneného násilia, ale na záver by som chcela povedať, že musíme prestať vnímať tieto ženy iba ako obete. Často sú to silné ženy, ktoré sú s dobre fungujúcou sociálnou podporou schopné zabezpečiť dobrý život sebe a svojim deťom. Teraz je na nás v Európskom parlamente, aby sme dokázali, že podporujeme tieto ženy.
Cecilia Malmström, členka Komisie. – Ďakujem vám veľmi pekne, pani Svenssonová, za veľmi dojímavý úvod k tejto mimoriadne dôležitej téme. Boj proti násiliu páchanému na ženách je veľmi dôležitou prioritou Komisie, čo dokazuje stratégia pre rovnosť žien a mužov. Ako viete, veľmi veľký problém s násilím páchaným na ženách v Európe stále trvá, a preto pracujeme na konkrétnych opatreniach na riešenie tohto problému.
Vytvoríme jednoznačnú a súdržnú politiku na riešenie tohto problému v Európe. Vítam vašu správu, pani Svenssonová, a vítam túto dôležitú iniciatívu, ktorá poskytuje možnosť spolupráce, výmeny názorov a vytvorenia synergie medzi tým, čo robí Komisia a čo robí Európsky parlament s cieľom definovať budúce opatrenia v tejto oblasti.
Mnohé body, ktoré spomínate v správe, sú v skutočnosti pokryté existujúcimi a plánovanými opatreniami Komisie na boj proti násiliu páchanému na ženách. S cieľom maximalizovať náš vplyv sa sústreďujeme na konkrétne činnosti v oblasti, kde máme jednoznačný právny základ na konanie v rámci Lisabonskej zmluvy. V pripravovanom balíku na zlepšenie práv obetí sa budeme zaoberať ochranou osobitne zraniteľných obetí, ako sú napríklad ženy, ale aj deti. Tento balík predstavíme na budúci mesiac.
Každá obeť zločinu potrebuje pomoc bezprostredne po zločine a pri všetkých trestných konaniach, ktoré nasledujú. Ženy sú, samozrejme, mimoriadne zraniteľné, keď sa stali obeťami násilia vo vlastnom domove – znásilnenia alebo sexuálneho zneužitia, prenasledovania alebo iných druhov rodovo podmieneného násilia. Treba s nimi zaobchádzať s rešpektom a odborným prístupom, keď prídu do kontaktu s ľuďmi a súdnym systémom. Tieto ženy potrebujú aj špecializovanú podporu a ochranu a mali by mať prístup k spravodlivosti a odškodneniu.
Existujúci právny rámec v EÚ neposkytuje minimálnu úroveň zaobchádzania s obeťami v celej EÚ bez ohľadu na to, kde sa stali obeťami, a preto Komisia zamýšľa konať s cieľom posilniť pozíciu obetí v Európe. Ako prvý krok preto predstavujeme balík legislatívnych opatrení týkajúcich sa práv, ochrany a podpory obetí zločinov a vzájomného uznania ochranných opatrení. Osobitne sa bude zameriavať na zraniteľné obete, ako sú obete sexuálneho a domáceho násilia.
Komisia zabezpečí aj vzájomné uznanie ochranných opatrení, ktoré budú prínosom najmä pre obete vystavené opakovanému násiliu zo strany manžela, partnera alebo člena ich blízkej rodiny. Komisia týmto balíkom zabezpečí, že v Európe sa nezabudne na žiadnu ženu, ktorá prekročí hranice a využije ochranné opatrenie – či už administratívnej, občianskej alebo trestnej povahy.
Náš balík stanoví všeobecný rámec, ktorý sa potom doplní v priebehu tohto volebného obdobia o ďalšie nástroje zameriavajúce sa na konkrétne potreby určitých typov obetí. Komisia napríklad zvažuje prijatie dôraznejších opatrení na boj proti zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, ako tiež spomínate vo svojej správe.
Súčasne s našimi opatreniami v oblasti trestného súdnictva budeme pracovať na posilnení postavenia žien, na zvyšovaní informovanosti a na zhromažďovaní a analyzovaní štatistík o násilí páchanom na ženách. Komisia bude čerpať z práce Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý bude zhromažďovať a analyzovať údaje a štatistiky o tejto problematike.
Na záver by som chcela zdôrazniť, že Komisia v súčasnosti poskytuje dôležitú finančnú podporu na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách, a to najmä prostredníctvom programu DAPHNE III, práce európskych mimovládnych organizácií a verejných orgánov.
Teresa Jiménez-Becerril Barrio, v mene poslaneckého klubu PPE. – (ES) Pri väčšine mojich vystúpení v Parlamente som odsúdila násilie páchané na ženách a som tu opäť, aby som proti nemu bojovala.
Musím povedať, že ma to nielen neomrzelo, ale domnievam sa, že je nevyhnutné ďalej hovoriť na verejnosti o tomto porušovaní ľudských práv, keďže nemožno obhajovať dobrú vec bez oponenta. Navyše je tento Parlament mojím najlepším prostriedkom na obhajobu všetkých žien, ktoré sú dennodenne zneužívané a ktoré nás potrebujú ako zákonodarcov, aby sme donútili členské štáty potrestať páchateľov tejto agresie spôsobom, ktorý je primeraný závažnosti zločinu, a takisto poskytnúť pomoc obetiam.
Keďže podľa odhadov sa jedna zo štyroch žien v Európe stala prinajmenšom raz za svoj život obeťou rodovo podmieneného násilia a rovnaký pomer platí pri deťoch, myslím si, že nemôžeme urobiť nič iné, ako žiadať väčšie úsilie, ako uznala Komisia vo svojom akčnom pláne. Domnievam sa, že musíme naďalej trvať na ochrane obetí, ako sme to urobili v prípade európskeho ochranného príkazu, pre ktorý som bola spravodajkyňou, a ktorý, dúfam, nadobudne platnosť čo najskôr.
Táto správa od začiatku ťažila z veľkej miery konsenzu a podpory. To dokazuje, že keď sa zaoberáme domácim násilím, ktoré ovplyvňuje všetkých členov rodiny vrátane detí, starších ľudí, žien a mužov, nemalo by to poskytovať príležitosti pre politický oportunizmus, keďže je pre nás všetkých veľkým prínosom, keď robíme pokroky v hľadaní riešenia tohto závažného problému, ktorý sužuje našu spoločnosť.
Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je ozvať sa a druhá vec je pustiť sa do práce, pretože hoci sme strávili dlhé roky rozprávaním o rodovo podmienenom násilí, nepodarilo sa nám znížiť počet úmrtí. Musíme niečo robiť zle, a preto je čas skoncovať s demagógiu a prejsť od slov k činom. Musíme poskytnúť viac skutočnej pomoci a uplatňovať právne predpisy, ktoré ženy potrebujú, ak majú žiť dôstojne a bezpečne.
Chcem, aby všetky obete vedeli, že tu budem vždy pre ne, aby som ich obhajovala, až kým sa nám jedného dňa spoločným úsilím nepodarí poraziť tohto strašného nepriateľa, ktorý tragicky končí životy toľkých nevinných obetí.
Chcem povedať, že už toho máme dosť. Už to viac nemôže pokračovať. Žiadam vás všetkých, aby ste povedali to isté.
Britta Thomsen, v mene skupiny S&D. – (DA) Každá štvrtá žena v Európe je obeťou násilia. Viac ako každá desiata žena je obeťou sexuálnych útokov a naše deti sú tiež vystavené násiliu. Dvadsaťšesť percent detí uvádza, že boli v detstve vystavené fyzickému násiliu.
Tieto čísla dokazujú, že Európa má vážny problém, ktorý si vyžaduje opatrenia. Už viac nemôžeme zatvárať oči pred týmto problémom a jednoducho už nemôžem ďalej počúvať príbehy žien, ktorým ich manželia alebo priatelia do tváre vyliali kyselinu, alebo žien, ktoré sú znetvorené a zmrzačené. Počula som tie najsrdcervúcejšie príbehy mnohých žien a každý z týchto príbehov je aj hanebnou škvrnou na histórii EÚ.
EÚ musí teraz konať a zastaviť toto násilie. Z tohto dôvodu je správa o boji proti násiliu páchanému na ženách, o ktorej dnes vedieme rozpravu, taká dôležitá. Vysielame vonkajšiemu svetu signál, že Európsky parlament považuje rodovo podmienené násilie za porušovanie základných ľudských práv.
Z tohto dôvodu musí Komisia reagovať okamžite. Potrebujeme smernicu, chceme smernicu, ktorá zastaví násilie páchané na ženách. Skoncovanie s násilím si bude vyžadovať koordinované a všestranné úsilie. Musíme zaručiť bezpečnosť obetí a poskytnúť im najlepšiu možnú ochranu a zároveň zaručiť, aby sa nikde v Európe nedalo vyhnúť trestu za násilné zaobchádzanie so ženami, a čo je najdôležitejšie zo všetkého, musíme, samozrejme, vynaložiť veľké úsilie, čo sa týka prevencie. Násilie nie je súkromnou záležitosťou. S týmto násilím môžeme skoncovať iba prijatím politických opatrení.
Antonyia Parvanova, v mene skupiny ALDE. – Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi najprv sa poďakovať pani spravodajkyni za skvelo vykonanú prácu a všetkým svojim kolegom za ich odhodlanie nevzdať boj proti rodovo podmienenému násiliu.
Táto správa dokazuje, že Európsky parlament považuje okamžité opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách nielen za nevyhnutné, ale aj naliehavo potrebné. Komisia musí uznať, že všetky argumenty poukazujú na skutočnosť, že treba zaviesť celoeurópske opatrenia a nástroje. Vieme, že v rámci Únie existujú medzi členskými štátmi veľké rozdiely v právnych predpisoch na boj proti násiliu páchanému na ženách.
Minuloročná štúdia realizovateľnosti generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zistila rozdiely v prístupe k ochranným príkazom, v dostupnosti podporných služieb a v odborných znalostiach a schopnostiach zodpovedných zamestnancov štátnej správy. Boli sme svedkami odhodlania odstrániť všetky formy násilia a zaviesť účinný politický rámec na úrovni EÚ najmä v rámci Charty žien, ktorú ste predstavili minulý rok, a oznámenia o vykonávaní Štokholmského programu. Napriek tomu mnohé členské štáty zlyhali pri zavádzaní účinných právnych predpisov na ochranu žien proti všetkým formám násilia a diskriminácie a teraz vidíme, že základné hodnoty Únie neplatia pre polovicu jej občanov.
Preto teraz vyzývame Komisiu, aby predložila legislatívny návrh šitý na mieru. Treba vypracovať zoznam minimálnych požiadaviek a zapracovať ich do legislatívneho aktu, ktorý by mal byť súčasťou komplexnej stratégie zaoberajúcej sa všetkými formami rodovo podmieneného násilia. Túto stratégiu a politickú iniciatívu by mali dopĺňať aj opatrenia na zvýšenie všeobecnej informovanosti. Mám na mysli najmä európsky rok boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, na ktorý v súčasnosti zbierame podpisy občanov.
Na záver, keďže sme opäť získali naše základné zásady stanovené v Lisabonskej zmluve a keďže odhodlanie z vašej strany už bolo deklarované, očakávame dnes jasnú odpoveď na otázku, kedy Komisia zamýšľa navrhnúť účinné opatrenia na úrovni EÚ.
Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – Som spokojná, že boj proti rodovo podmienenému násiliu je prioritou pre Európsku komisiu aj pre Európsky parlament. Dáva nám to spoločný cieľ dosiahnuť skutočný pokrok v nasledujúcich rokoch.
Dúfam, že táto správa sa bude považovať za dôležitý príspevok k balíku na zlepšenie práv obetí, ktorý nám Komisia prisľúbila, a že balík na zlepšenie práv obetí bude jedným z aspektov celoeurópskej komplexnej stratégie, ktorá bude zahŕňať podporu obetí, ale aj iné aspekty boja proti násiliu. Potrebujeme napríklad minimálnu úroveň služieb pomoci. Každá žena by mala mať prístup k azylovým domom, k bezplatnej právnej pomoci a k psychologickej pomoci. Musíme napríklad ochraňovať prisťahovalkyne, ktoré nemajú nezávislé povolenie na pobyt a sú mimoriadne zraniteľné.
Táto správa obsahuje mnohé dôležité aspekty a my zelení dúfame, že za ňu budeme môcť hlasovať. Ale ak v nej zostane odôvodnenie J a odsek 19, ktoré nazývajú prostitúciu porušením ľudských práv bez rozlišovania medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou prostitúciou, budeme sa musieť zdržať hlasovania. Dúfam, že to nezájde tak ďaleko a že budeme mať silnú a všeobecne podporovanú správu pre Komisiu a členské štáty ako náš príspevok.
Andrea Češková, v mene poslaneckého klubu ECR. – (CS) Vítam túto iniciatívnu správu Európskeho parlamentu a som toho názoru, že členské štáty musia zaviesť právne predpisy, ktoré sú nevyhnutné na zastavenie násilia páchaného na ženách. Domáce násilie je veľmi závažnou formou násilia páchaného na ženách. Domáce násilie nie je súkromnou záležitosťou rodiny. Skupina Európskych konzervatívcov a reformistov sa zaviazala podporovať rodiny a predovšetkým deti. S tým súvisí problém domáceho násilia. Domáce násilie má totiž katastrofálne dôsledky na všetkých rodinných príslušníkov, a to najmä na deti. Deti, ktoré sú opakovane svedkami domáceho násilia, často prijímajú násilie ako bežnú normu správania. Je veľká pravdepodobnosť, že sa sami budú dopúšťať týchto činov v škole alebo neskôr v bežnom živote.
Násilie páchané na ženách podľa môjho názoru tiež odráža a posilňuje nerovnosti medzi mužmi a ženami, a preto často určuje postavenie žien v spoločnosti. Je bežné, že ženy vystavené domácemu násiliu sa stávajú hospodársky závislými a sú vystavené psychickému tlaku páchateľa. Musíme venovať náležitú pozornosť domácemu násiliu s cieľom odhaliť ho a pomôcť obetiam, ktorými sú ženy a deti. Preto musíme zvýšiť informovanosť o výskyte tejto formy násilia. Potrebujeme celospoločenskú diskusiu o tomto jave a musíme viesť osvetové a preventívne kampane, keďže ženy často zo strachu o seba a o svoje deti nerady otvorene hovoria o svojich traumatizujúcich zážitkoch. V súvislosti s tým podporujem aj zavedenie európskeho ochranného príkazu, ktorý by okrem iného mohol na európskej úrovni pomôcť obetiam domáceho násilia, pokiaľ bude mať pevný právny základ.
Ilda Figueiredo, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Toto je dôležitá správa, ktorá navrhuje nový celosvetový politický postup proti rodovo podmienenému násiliu s konkrétnymi opatreniami, najmä vrátane trestného stíhania a preventívnych a ochranných opatrení, s pozornosťou zameranou na potrebu zaručiť podmienky na emancipáciu žien a zároveň bojovať proti neistej práci, nezamestnanosti a chudobe, aby si ženy mohli slobodne vybrať svoj životný štýl. Nanešťastie, ženy sa v súčasnosti nemôžu takto rozhodovať a často sú nútené k závislosti vrátane prostitúcie a vystavenia domácemu násiliu, čo by pre ne inak bolo neprijateľné.
Preto je čas prejsť od slov k činom, aby sa skoncovalo s týmto násilím, ktoré je jednoznačne jednou z najzávažnejších foriem porušovania ľudských práv. Toto rodovo podmienené násilie, ktoré má aj výrazný negatívny vplyv na deti a tendenciu zhoršovať sa počas trvania hospodárskej a sociálnej krízy, už viac nemožno akceptovať. Z tohto dôvodu vyzývame Komisiu, ako aj členské štáty, aby čo najskôr prijali konkrétne opatrenia na obranu práv žien a proti násiliu.
Barbara Matera (PPE). – (IT) Pani komisárka, dámy a páni, boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách je prioritou pre maďarské predsedníctvo Európskej únie.
Z tohto dôvodu žiadam dlhodobé politické, sociálne a právne opatrenia na odstránenie rodovo podmieneného násilia a na dosiahnutie skutočnej rovnosti medzi pohlaviami. Spolu s ďalšími kolegami v tomto Parlamente sme sponzorovali ustanovenie „Európskeho roka boja proti násiliu páchanému na ženách“ s cieľom zvýšiť informovanosť európskych občanov.
Domnievam sa, že uznanie potreby bojovať proti rodovo podmienenému násiliu všetkými spôsobmi zo strany Európskej komisie, ktoré vyjadrila v akčnom pláne na roky 2010 – 2015, je významným krokom, ktorý sa musí pretaviť do konkrétnych opatrení. Stále očakávame, že ohlásený strategický plán by mala Európska komisia predstaviť v tomto roku. Tento plán by mal zaviesť balík legislatívnych opatrení a postupov na zaručenie toho, že sa obetiam násilia poskytne primeraná ochrana prostredníctvom vnútroštátnych systémov trestného súdnictva.
Odhaduje sa, že v Európe sa asi 20 až 25 % žien najmenej raz počas svojho života stane obeťou násilia. Navyše sa odhaduje, že pol milióna žien žijúcich v Európe podstúpilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov. Tieto štatistiky, ktoré sú, žiaľ, na vzostupe, sú určite alarmujúce a znepokojujúce a vyžadujú si okamžité konanie európskych inštitúcií.
Násilie páchané na ženách má negatívne dôsledky na celú rodinu. Matky už viac nemôžu vštepiť pocit bezpečnosti svojim deťom a deti sa stávajú nepriamymi obeťami násilia. Násilie páchané na ženách je jav, ktorý sa veľmi ťažko monitoruje, pretože ženy, ktoré sú jeho obeťami, sa často hanbia a majú strach ohlásiť násilie orgánom.
Preto je práca inštitúcií náročnejšia, ale zároveň nevyhnutná. Pripájam sa teda k svojej kolegyni pani Jiménezovej-Becerrilovej Barriovej, ktorá hovorí: „Zastavte násilie páchané na ženách, zastavte ho okamžite!“
Edite Estrela (S&D). – (PT) Ako tieňová spravodajkyňa by som na úvod chcela zablahoželať pani spravodajkyni k vynikajúcej správe, ktorá si zaslúži podporu našej skupiny. Ako už bolo povedané, násilie páchané na ženách predstavuje závažný útok na ľudské práva, závažné porušenie ľudských práv. Vieme, že obete násilia sú donútené vzdať sa mnohých zo svojich základných práv a že sú náchylné na ďalšie zneužívanie.
Nedávno som navštívila azylový dom v Portugalsku, našej krajine, a rozprávala som sa s mnohými takými ženami. Niektoré opísali život plný utrpenia a bolo to vďaka ich deťom, ktoré na ne vyvíjali tlak, že v sebe našli odvahu ohlásiť útočníkov. Iné opisovali, ako ich deti, ktoré sú teraz už dospelé, podali žalobu, pretože samotné ženy na to nemali odvahu. Je neprijateľné, aby ony ako obete museli opúšťať svoje domovy a vytrhnúť deti z domáceho prostredia, pričom agresori zostávajú doma.
Som presvedčená, že musíme zmeniť právne predpisy tak, aby boli ženy rešpektované a aby prestali byť obeťami násilia, obeťami situácií, ktoré majú nepriaznivý vplyv na nás všetkých. Chcela by som tiež povedať, že je to aj útok na samotnú demokraciu, keďže týmto ženám sa upierajú ich občianske práva. Bojujme preto spoločne proti tomuto zlu.
Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Pri diskusii o tom, ako bojovať proti násiliu páchanému na ženách, mám na mysli hlavne násilie v rodinách alebo v osobných vzťahoch. Nehovoriac o tom, že tento druh násilia predstavuje závažné previnenie a že členské štáty by mali uplatniť prísne právne opatrenia na boj proti nemu. Súhlasím so správou pani Svenssonovej v tomto zmysle.
Chcel by som však pri príležitosti tejto rozpravy upozorniť na iný druh násilia, ktorý ženy často zažívajú. Hovorím o násilí zo strany štátu pri odoberaní detí od ich matiek, čo sa stáva čoraz častejšie. Vziať matke dieťa je najhoršie možné násilie, ktoré sa jej môže stať, a často sa to deje z úplne triviálnych dôvodov. Poznám dramatické príklady z Poľska, kde boli deti odobrané matkám, vrátane jedného prípadu, v ktorom súd pre veci rodiny odobral matke 10-ročného syna, pretože túto matku obvinili, že sa priveľa modlí. Stávajú sa prípady, keď sú deti odobrané rodičom, pretože sú chudobní. Namiesto pomoci rodine sa deti umiestnia v pestúnskej rodine alebo sa prevezme o ne starostlivosť. Vyskytujú sa aj dramatické prípady, keď sú deti odobrané matkám pre nezhody medzi rodičmi. Keď deti matkám berie polícia, sociálni pracovníci alebo súdni úradníci, niekedy nasledujú dramatické scény.
Hodnota rodiny v Európe klesá a štát čoraz viac zasahuje do rodinného života. Často to končí násilím zo strany štátu, ktoré ubližuje rodičom a ktoré predovšetkým ubližuje deťom. Vziať deti matkám a vziať matky deťom – keďže táto situácia má dve strany – by malo byť posledným riešením, ak je dieťa zneužívané alebo vystavené násiliu. Deti by sa za žiadnych okolností nemali brať pre chudobu. Rodiny a ženy v rodinách by mali dostať komplexnú podporu a mali by sme zabrániť pretrhnutiu rodinných väzieb, pretože tento liek je často horší ako samotná choroba.
Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Vítam skutočnosť, že Európsky parlament prijme počas tejto schôdze správu, ktorá ustanoví mnohostranný prístup k násiliu páchanému na ženách. Domnievam sa, že uplatnenie takejto širokej definície násilia páchaného na ženách pomôže v boji proti tomuto problému. Niet pochýb o tom, že viditeľné výsledky sa dosiahnu iba vtedy, ak sa uplatnia integrované opatrenia na rôznych úrovniach – politickej, sociálnej, právnej a vzdelávacej. Napriek tomu stále čakáme na návrh smernice, ktorá by sa zameriavala výlučne na boj proti násiliu, a dúfam, že Európska komisia v blízkej budúcnosti predloží návrh tohto druhu.
Rada by som na záver uviedla ešte dve poznámky. Najdôležitejšie je, aby sa násilie páchané na ženách konečne vnímalo ako zločin, a to nielen z hľadiska samotných žien alebo sociálnej jednotky rodiny, ale mali by sme si uvedomovať aj súvisiace náklady, ktoré znáša celá spoločnosť, čo sa deje čoraz častejšie. Po druhé, počas našej rozpravy o tomto probléme by sme sa nemali sústrediť výlučne na boj proti násiliu, ale tiež na rôzne rozmery tohto správania. Mali by sme bojovať proti stereotypom a odsúdiť sociálnu akceptáciu násilia páchaného na ženách a pokúsiť sa zmeniť spôsob, akým sa vychovávajú deti, aby budúce generácie mladých ľudí verili v skutočnú rovnosť medzi ženami a mužmi a aby ju zaviedli do praxe.
Chcela by som zablahoželať pani Svenssonovej k jej správe, ktorá hovorí o mimoriadne dôležitej a citlivej otázke pre spoločnosť, a to o násilí páchanom na ženách. Domnievam sa, že dnešné slová budú predchádzať činom a že nebudeme o násilí páchanom na ženách iba hovoriť, ale predovšetkým začneme konať, aby sme ochránili ženy. Ďakujem veľmi pekne.
Emine Bozkurt (S&D). – (NL) V Štokholmskom programe Komisia naznačila, že použije všetky možné prostriedky na boj proti násiliu páchanom na ženách. V súčasnosti však neexistuje žiadna komplexná stratégia a napriek tomu musíme okamžite konať.
Bezpečnosť je dôležitou komoditou najmä pre najzraniteľnejších z nás. Týka sa to aj veľkej skupiny žien, ktoré stále podstupujú sobáše z donútenia, vraždy zo cti a mrzačenie pohlavných orgánov. Tieto škodlivé tradičné praktiky každodenne ovplyvňujú mnohé dievčatá a ženy v Európe. Potrebujeme primerané prostriedky na riešenie tohto druhu násilia. Na tento účel musíme vykonať vyšetrovania a musíme venovať mimoriadnu pozornosť obetiam týchto praktík.
Preto Komisia musí čo najskôr stanoviť európsku stratégiu s cieľom bojovať proti násiliu páchanému na ženách, ktorá sa bude zaoberať najmä tradičnými škodlivými praktikami. Dnes, a nie zajtra alebo až v roku 2012, alebo 2013. Preto je neprijateľné, že taký dôležitý nástroj ako európsky ochranný príkaz ešte stále nie je skutočnosťou. Bezpečnosť nemôže a nemala by končiť na hraniciach.
Tadeusz Cymański (ECR). – (PL) Po pripomienkach predošlých rečníkov a na základe samotnej správy pani Svenssonovej by sme mali predovšetkým opäť zdôrazniť, že násilie páchané na ženách je stále typickým znakom našej spoločnosti. Jeden z hlavných dôvodov, prečo tento jav pretrval, je horšie materiálne postavenie žien a ich hospodárska diskriminácia počas kariéry, obmedzenejší prístup na trh práce, nižší plat a menej dávok sociálneho zabezpečenia. Sú to ženy, kto akceptuje dôsledky materstva a kto znáša bremeno výchovy detí. Sociálne zabezpečenie je z tohto hľadiska nedostatočné v mnohých krajinách.
Počas pracovného života žien a najmä po ich odchode na dôchodok tieto faktory znamenajú, že sa musia spoliehať na dobrú vôľu svojich partnerov a na systémy sociálneho zabezpečenia. Toto je nanajvýš nespravodlivá situácia a musí sa stretnúť so všeobecným odporom. Z tohto dôvodu je také dôležité navrhnúť, aby ženy dostávali plný plat počas obdobia, keď sa venujú materstvu a výchove detí. Je to mimoriadne dôležité dnes, v čase demografickej krízy v Európe.
Opatrenia na zaručenie rovnakých hospodárskych príležitostí pre ženy môžu pomôcť odstrániť alebo zmierniť násilie voči nim. Hospodárska závislosť žien od mužov je jedným z mnohých dôvodov pasivity žien a v určitom zmysle ich súhlasu s fenoménom násilia. Je najvyšší čas skoncovať s tým. Európsky parlament má rozsiahle príležitosti na zlepšenie tejto situácie najmä v krajinách, kde sú ženy v mimoriadne zložitej situácii pre všeobecne rozšírenú chudobu. Je to veľmi dôležitá vec a som vďačný tým, ktorí iniciovali túto správu, za pochopenie tohto problému a za aktívne uplatňovanie opatrení na jeho riešenie.
Edit Bauer (PPE). – (HU) Chcela by som sa poďakovať pani spravodajkyni za jej správu, keďže sa domnievam, že sa zaoberá veľmi dôležitým sociálnym problémom. V Európe sme si zvykli na skutočnosť, že veľmi často sa veci pohnú, keď sú hospodársky dôležité. Chcela by som najmä zdôrazniť, že správa poukazuje na to, že násilie páchané na ženách v Európe každoročne spôsobuje škody rádovo v miliardách. Násilie je prítomné na všetkých úrovniach: medzi chudobnými, bohatými, ľuďmi bez vzdelania aj tými s vysokoškolskými titulmi. Navyše treba povedať aj to, že každoročne sa niekoľko stoviek žien skutočne stane obeťami zločinu v rámci rodiny.
Forma násilia, ktorá nemá precedens, sa objavila aj v Európe, ako tu už bolo spomenuté. Zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a vraždy zo cti si vyžiadali obete v Európe. Samozrejme by sme chceli, aby sa vytvorila európska norma na prekonanie násilia páchaného na ženách. Sme si však plne vedomí toho, že je to takmer nemožné, ak chýba právny základ. Čo však možno urobiť, je vytvoriť spoločnú európsku stratégiu. Dokonca aj keby sme nemohli zosúladiť právne systémy, výmena osvedčených postupov môže byť, samozrejme, výraznou pomocou v tejto oblasti. Správa poukazuje aj na to, že existujú určité násilné činy, ktoré určité právne systémy nepovažujú za násilné činy. Domnievam sa, že spolupráca môže priniesť určitý pokrok v budúcnosti, ale čo môže túto spoluprácu zefektívniť, je predovšetkým európska stratégia, ktorá je veľmi potrebná. Ďakujem veľmi pekne.
Silvia Costa (S&D). – (IT) Dámy a páni, chcela by som sa poďakovať pani spravodajkyni Svenssonovej. Vieme, že násilie páchané na ženách a deťoch v Európe sa stupňuje. Z tohto dôvodu naliehame na Komisiu, aby podľa svojho prísľubu predložila návrh stratégie v oblasti násilia páchaného na ženách do roku 2011. Mala by zahŕňať všetko v tom zmysle, že by sa mala vzťahovať na domáce násilie a mrzačenie pohlavných orgánov, ale aj na určité rafinovanejšie formy. Mám na mysli závažnú diskrimináciu a šikanovanie na pracovisku vo vzťahu k ženám, ktoré sú tehotné alebo sa plánujú vydať a ktoré sú nútené dať predtým výpoveď, čo sa deje v mojej krajine, ale už to nie je zločin, ako to bolo v minulosti. Mám na mysli aj to, čo možno opísať iba ako podnecovanie k násiliu páchané médiami a reklamou.
V nadväznosti na smernicu o obchodovaní s ľuďmi a pripravovanú smernicu o obetiach násilia ohlásenú pani komisárkou Malmströmovou sa domnievam, že Lisabonská zmluva stanovila základ na dosiahnutie väčšieho právneho zosúladenia spôsobu, akým členské štáty uznávajú dôležitosť násilných trestných činov spáchaných na ženách a deťoch ako osobitných foriem násilia, ako aj na definovanie základných noriem služieb pre konzultácie, právnu pomoc a ochranu žien a detí v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Povedie to aj ku konzistentným a porovnateľným štatistikám s analýzami dôsledkov foriem prevencie a vymožiteľnosti členskými štátmi s cieľom zaručiť zmiernenie násilia.
V tejto súvislosti sa domnievam, že v Parlamente je spoločná vôľa – patrím k signatárom písomného vyhlásenia – definovať rok úvah v celej Európe na tému násilia, a domnievam sa, že Parlament k tomu môže prispieť veľmi výrazným a veľmi vplyvným spôsobom.
Regina Bastos (PPE). – (PT) Pani komisárka, dámy a páni, násilie páchané na ženách je závažným porušením ľudských práv, ako sme my všetci už potvrdili. Je to starý a celosvetový problém týkajúci sa kultúrne a zemepisne odlišných krajín, ktoré sú viac či menej rozvinuté. Táto situácia sa často spája s nefunkčnými rodinami, s rodinami v najokrajovejších sociálnych a ekonomických vrstvách. Žiaľ, v skutočnosti tento jav existuje v mnohých rodinách bez ohľadu na úroveň vzdelania, ekonomickú situáciu alebo spoločenské postavenie.
Odhaduje sa, že takmer pätina žien v Európe sa stala obeťou fyzického násilia najmenej raz počas dospelosti. Preto je prioritou poskytnúť podporu ženám, ktoré sú obeťami násilia, a táto správa obsahuje niekoľko iniciatív s týmto zámerom: spomedzi nich za povšimnutie stojí právna pomoc pre obete, dôraznejšie a účinnejšie trestné vyšetrovanie, dôležité opatrenie na vytvorenie azylových domov pre obete a tiesňovej linky a ustanovenie odstrašujúcich sankcií zodpovedajúcich závažnosti zločinu.
Ujma na fyzickom a duševnom zdraví žien, ktoré sú obeťami, je nevyčísliteľná, ale spoločnosť tiež znáša vysoké náklady. Boj proti tomuto javu si preto vyžaduje politickú a sociálnu mobilizáciu. Koniec koncov je to otázka zaručenia rovnosti a rozvoja. Z tohto dôvodu treba uvítať organizovanie európskeho roka boja proti násiliu páchaného na ženách, keďže jeho dôsledkom bude zvýšenie informovanosti európskej verejnosti o tomto veľkom zle.
Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Chcela by som sa poďakovať pani Eve-Britt Svenssonovej za vypracovanie vynikajúcej správy. Skutočné porušovania práv žien a násilie páchané na ženách, na ktoré poukázala spravodajkyňa, opäť dokazujú, že sú to skutočne porušenia základných práv jednotlivca, ktoré nepoznajú zemepisné, hospodárske, kultúrne ani sociálne obmedzenia.
Podľa akčného plánu, ktorým sa vykonáva Štokholmský program prijatý minulý rok, by Komisia mala bezodkladne zostaviť stratégiu boja proti násiliu páchanému na ženách, a preto vyzývam Komisiu, aby čo najskôr prijala konkrétne kroky a predstavila túto stratégiu.
K rodovo podmienenému násiliu patrí sexuálne zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, nútené sobáše a zmrzačovanie pohlavných orgánov a tieto násilné zločiny majú mimoriadny vplyv na fyzické a duševné zdravie žien a páchajú na ňom nenapraviteľné škody. Z tohto dôvodu by som chcela vyzvať členské štáty, aby zaručili lepšiu odbornú prípravu pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sociálnych pracovníkov, policajné a súdne orgány, a dobre koordinovanú spoluprácu, aby mohli reagovať na všetky prípady násilia páchaného na ženách profesionálnym spôsobom.
Chcela by som sa poďakovať pani komisárke Malmströmovej, hoci už nie je prítomná, za finančné prostriedky a podporu pridelenú mimovládnym organizáciám na boj proti násiliu páchanému na ženách a chcela by som tiež pripomenúť, že počas hospodárskej a finančnej krízy sú prípady násilia ešte rozšírenejšie. Z tohto dôvodu nemôžeme znížiť financovanie v tejto oblasti.
Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Hoci sa na násilie páchané na ženách a porušovanie ich práv upozorňuje už niekoľko desiatok rokov, stále sa nedarí zastaviť túto odsúdeniahodnú formu kriminality. Rôzne formy násilia páchaného na ženách ubližujú nielen ženám samotným, ale aj ich rodinám. Rodinný život často stráca svoju podstatu poskytovať pocit istoty a bezpečia. Deti, ktoré sú doma konfrontované s násilím, sú v istom zmysle rovnako jeho obeťami. Je preto potrebné na celoeurópskej úrovni venovať pozornosť možnému vystaveniu žien a detí domácemu násiliu.
V prípade starších žien alebo žien telesne či duševne oslabených je problém sebaobrany a ochrany vlastných záujmov ešte oveľa komplikovanejší. Ženy sú vystavované aj rodovému zneužívaniu prostredníctvom rôznych druhov porušovania osobných slobôd, keď napríklad obchodovanie s ľuďmi, najmä na sexuálne účely, je jedným z najzávažnejších celospoločenských problémov.
Je preto bezpodmienečne nutné zasadiť sa za zabezpečenie väčšej účinnosti trestného stíhania a následne reagovať trestom primeraným k závažnosti spáchaného zločinu. Je nevyhnutné podniknúť kroky, ktoré zabránia takto závažnému porušovaniu ľudských práv a slobôd a zaručia európskym ženám dôstojný život.
Seán Kelly (PPE). – (GA) Chcel by som sa sústrediť na dva body: násilie páchané na ženách a úlohu mužov ako zamestnancov v hoteloch.
Je absolútne neprijateľné, aby 25 % žien bolo vystavených násiliu. Podľa môjho názoru to naznačuje potrebu vzdelávacieho programu pre mladých mužov, najmä pokiaľ ide o zvládanie hnevu a úctu k ženám, aby myšlienka zdvihnúť ruku na ženu bola absolútnym tabu a nie normou, ako často vidíme vo filmoch, v niektorých kultúrach a, žiaľ, v niektorých domácnostiach.
Druhý bod, o ktorom sa chcem zmieniť, je úloha mužov ako zamestnancov v hoteloch. Dôvod, pre ktorý o tom hovorím, je, že moju priateľku, krásne mladé dievča, Michaelu Hartovú, zabili na svadobnej ceste na Mauríciu, keď prichytila zamestnancov hotela, ako vykrádali jej izbu. Keby to bolo naopak a muž by pristihol pri krádeži ženy, pravdepodobnosť, že by ho zabili, by bola oveľa menšia. Treba zvážiť riziko a pravdepodobnosť. Musíme zvážiť celkovú otázku mužov a ich prístupu do izieb, najmä do ženských izieb.
Marc Tarabella (S&D). – (FR) Vítam správu našej predsedníčky pani Svenssonovej, ktorá upozorňuje na potrebu považovať všetky formy násilia za zločiny podliehajúce trestnému právu.
Vo všeobecnosti oceňujem predovšetkým skutočnosť, že Európsku úniu tvoria štáty s odlišnými a rozmanitými kultúrami a tradíciami, ale pokiaľ ide o násilie, som šokovaný, keď vidím rozdiely, ktoré existujú v prístupe k nemu.
Vezmime si jeden príklad: znásilnenie. Hoci všade podlieha trestnému právu, nie je definované rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch. Pokiaľ ide o Lotyšsko, znásilnenie v manželstve jednoducho neexistuje. Na Malte neexistuje znásilnenie muža iným mužom. Na Slovensku sa znásilnenie predmetom nepovažuje za znásilnenie. Za všetkými týmito definíciami existujú teda ženy, muži a deti so zničenými životmi. Zľahčovať definíciu zločinov znamená zľahčovať samotné obete a ich utrpenie. Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu, aby bezodkladne vytvorila účinnú stratégiu proti všetkým formám násilia.
Gesine Meissner (ALDE). – (DE) Z rozpravy veľmi jasne vyplynulo, že násilie páchané na ženách nie je triviálny prečin, ide úplne jednoznačne o porušenie ľudských práv. Už bolo povedané, že deti sú niekedy dokonca nepriamymi obeťami násilia páchaného na ženách. Môžu byť dokonca priamymi obeťami násilia páchaného na ženách, pretože hlavnou príčinou predčasných pôrodov a potratov sú určite dôsledky násilia páchaného na ženách. Nie je to iba otázka domáceho násilia, existuje aj nútená prostitúcia, vraždy zo cti – keď v skutočnosti česť neprichádza do úvahy –, obchodovanie s ľuďmi, mrzačenie pohlavných orgánov a mnoho iného.
Podnetom pre túto správu, za ktorú som veľmi vďačná pani Svenssonovej, bola v tomto prípade nielen skutočnosť, že v súvislosti so správou o rovnosti sa zistilo, že rovnosť je takisto vážne ohrozená v dôsledku násilia páchaného na ženách, ale aj skutočnosť, že vďaka Lisabonskej zmluve teraz máme príležitosť prijať smernicu a zaviesť spoločný právny rámec v Európe. Tento rámec je naliehavo potrebný, aby sme mohli urobiť výrazný pokrok v tejto oblasti, pretože ide o cezhraničný európsky problém, s ktorým musíme bojovať.
Angelika Werthmann (NI). – (DE) Násilie páchané na ženách má veľa podôb a zostáva medzinárodným problémom, s ktorým si medzinárodné spoločenstvo zatiaľ neporadilo. Použitie násilia poškodzuje zdravie, dôstojnosť a samostatnosť jeho obetí. V dôsledku toho majú postihnuté ženy obmedzenú možnosť účasti na spoločenskom a pracovnom živote.
Navyše stačí vziať do úvahy iba náklady, aby sme zistili, že násilie páchané na ženách je aj sociálny problém, napríklad v oblastiach zdravia a spravodlivosti. Najväčšie riziko hrozí ženám medzi štyrmi stenami ich vlastného domova. Najčastejšou príčinou zranení žien je domáce násilie.
Násilie páchané na ženách, bez ohľadu na jeho formu, nie je triviálnym prečinom. EÚ musí tiež podpísať Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.
Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Vystavenie jedinca akémukoľvek druhu násilia má ďalekosiahle deštruktívne dôsledky pre rodinu a spoločnosť a je obzvlášť zavrhnutia hodné, pokiaľ sa pácha na ženách a na deťoch. Za alarmujúce však považujem, že domáce násilie je identifikované ako hlavná príčina potratov alebo narodení mŕtveho plodu, a preto zastávam uplatňovanie všetkých dostupných prostriedkov trestného práva za účelom účinnej represie, ale aj prevencie fyzického násilia.
Chcem upozorniť na akútnu potrebu chrániť ženy, najmä chudobné ženy, pred takzvaným náhradným materstvom. Náhradné materstvo pod rúškom solidarity vystavuje ženy fyzickému použitiu, až zneužitiu, v príkrom rozpore so zákazom neobchodovania s ľudským telom a jeho časťami. Dôstojnosť, intimita a telo ženy sa totiž týmto stáva degradovaným a stávajú sa predmetom úplatných zmlúv o prenájme na medzinárodnom trhu obchodovania s ľudskými bytosťami.
Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Hoci násilné činy voči ženám sú najrozšírenejšími na svete, pravdepodobnosť, že budú potrestané, je najnižšia, či už boli spáchané v konfliktných oblastiach alebo demokratických krajinách. Na celom svete sú regióny, kde násilie páchané na ženách nadobúda mnohé formy: znásilnenie, obchod so sexuálnymi službami, nútené sobáše, smrť, únosy z náboženských alebo trestných dôvodov, nútená prostitúcia, nehovoriac o násilí v rodine alebo zo strany predošlých partnerov. Navyše vek dievčat, ktoré sú vystavené násiliu, stále klesá.
Domnievam sa, že členské štáty by mali vyvinúť viac úsilia na úrovni EÚ s cieľom vypracovať komplexnejšie vnútroštátne štatistiky, ktoré budú vo väčšej miere pokrývať rodovo podmienené násilie, ako aj zlepšovať zhromažďovanie údajov o tejto problematike s cieľom nájsť najvhodnejšie riešenia na potrestanie vinníkov.
Za užitočný považujem aj návrh na zriadenie strediska na monitorovanie násilia páchaného na ženách ako súčasť Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť v úzkej spolupráci s Agentúrou Európskej únie pre základné práva.
Norica Nicolai (ALDE). – (RO) Ako tieňová spravodajkyňa by som chcela zablahoželať spravodajkyni k tejto správe a spomeniem iba dve záležitosti.
Domnievam sa, že je čas, aby sme prekonali povrchný prístup k tomuto problému, pretože to, že neexistujú štatistiky, neexistujú akékoľvek konzistentné nariadenia o kriminalizácii tohto problému v členských štátoch a chýba záujem o tento problém, okrem všeobecných vyhlásení, ktoré sa vydávajú, potvrdzuje, že je to skutočne téma, ktorá sa v Európskej únii vníma povrchne. Preto potrebujeme smernicu.
Hospodárske náklady sa, žiaľ, neanalyzovali do hĺbky ani v tejto správe, ani v žiadnom inom dokumente o tejto otázke. Dôvodom je, že tento problém, ktorý v súčasnosti zhoršila hospodárska kríza, spôsobuje pomerne výrazné finančné náklady pre vnútroštátne rozpočty vo výške stoviek miliónov eur. Domnievam sa, že je čas, aby sme vyčíslili tieto náklady a pokúsili sa reagovať na túto situáciu nielen pomocou finančných prostriedkov, ale aj právnymi nástrojmi vhodnými na riešenie tohto problému.
Krisztina Morvai (NI). - (HU) Blahoželám pani spravodajkyni k jej vynikajúcej práci. Som hrdá na skutočnosť, že v Maďarsku som to bola ja, kto asi pred 15 rokmi napísal prvé dve knihy o jave násilia páchaného na ženách. Vôbec nie som hrdá na to, čo sa odvtedy stalo v tejto oblasti. Skutočnosť je taká, že nie je a ani nemôže byť žiadne jednotné nariadenie EÚ, ale veľa peňazí európskych daňových poplatníkov ide na programy prevencie a starostlivosti.
Chcela by som položiť otázku najmä pani komisárke, ako sa kontroluje, či je čerpanie týchto finančných prostriedkov primerané. Mám návrh: namiesto vlád sa opýtajte zneužitých žien, napríklad žien, ktoré boli zneužité a našli útočisko v azylovom dome pre ženy. Mali by sme sa ich opýtať na pomoc, ktorú dostali, a na prístup orgánov k ich prípadom vo všeobecnosti, alebo žien a dievčat trpiacich na uliciach Budapešti alebo, povedzme, Amsterdamu, ktoré dúfajú, že uniknú z pekla prostitúcie, by sme sa mali opýtať, akú pomoc dostali od štátu alebo vlády.
Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Ako správa jasne uvádza, úsilie znížiť násilie páchané na ženách sa musí podporiť na dvoch frontoch: na úrovni členských štátov a prostredníctvom opatrení a programov, ktoré riadi priamo Európska komisia.
Podľa môjho názoru je najdôležitejšie pokračovať v programe Daphne a podporovať účasť členských štátov, ktoré čelia stupňovaniu tejto formy násilia v súčasnej zložitej hospodárskej situácii. V súčasnosti sa mnohí ľudia vyrovnávajú s psychologickými problémami, ktoré niekedy vyvolajú násilie. Veľmi dôležité je zabezpečiť odbornú prípravu pre personál, ktorý pracuje pre policajné orgány Európskej únie, ako základ na zaručenie toho, že vyšetrovania sa budú viesť riadne, so správnym chápaním problému a vplyvu, ktorý má násilie na ženy. Tento aspekt má podporu aj ako súčasť Štokholmského programu.
Napokon treba podporiť politické úsilie finančnou pomocou a program Daphne na to môže poskytnúť primeraný rámec.
Evelyn Regner (S&D). – (DE) Pani komisárka, pokiaľ ide o otázky rovnosti, Európska únia bola a je v popredí a takisto je v popredí v boji proti násiliu páchanému na ženách.
Okrem príšernej povahy tejto záležitosti je násilie páchané na ženách aj drahé. Správa uvádza, že ročné náklady na toto násilie sú 33 miliárd EUR. To by malo zobrať vietor z plachiet tým, ktorí hovoria, že katalóg opatrení, ktorý bol vytvorený, bude očividne takisto niečo stáť. Tento katalóg opatrení je však potrebný. Odborná príprava policajných úradníkov, sudcov, lekárskeho personálu – to všetko obsahuje správa a chcela by som sa za to veľmi poďakovať pani spravodajkyni.
Vidím však jednu malú chybičku krásy a chcela by som na ňu upozorniť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj násiliu na pracovisku. Je dôležité doplniť konkrétnejšie znenie aj pre túto otázku.
Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vždy, keď vidíme v médiách príklady mrzačených žien a detí, pýtame sa, ako je možné, že o tom okolie tak dlho nevedelo. Preto je nevyhnutné, aby avizovaná stratégia Komisie boja proti domácemu násiliu obsahovala konkrétne diagnostické mechanizmy záväzné pre zdravotnícke zariadenia, ale aj pre sociálnych pracovníkov, ktorí umožnia skutočne včasnú pomoc týmto obetiam. Násilie motivované náboženskými rituálmi musí byť potrestané vysokými sadzbami, ktoré spolu s osvetou vrátane odbornej prípravy sudcov povedú k nulovej tolerancii spoločnosti k násiliu páchanému na ženách, a to vrátane mrzačenia ženských orgánov. Stratégia by mala myslieť aj na bezplatný právny servis a sociálnu pomoc pre obete násilia. Chcela by som sa poďakovať pani Svenssonovej za veľmi podrobnú správu, ale budem hlasovať proti časti bodu odôvodnenia J, pretože podporuje právo žien na usmrtenie plodu, a s tým nesúhlasím.
Cecilia Malmström, členka Komisie. – Chcela by som sa poďakovať váženým poslankyniam a poslancom za túto veľmi dôležitú rozpravu o otázke, ktorá je blízka nám mnohým. Opäť by som sa rada poďakovala spravodajkyni za jej dôležitú správu a tiež tieňovým spravodajcom.
Ako som načrtla vo svojom úvodom prejave, plánujeme v tejto veci viaceré opatrenia. Balík na zlepšenie práv obetí je, samozrejme, mimoriadne dôležitý a príde budúci mesiac. Máme aj všeobecnú politiku rovnosti pre programy prevencie, zvyšovania informovanosti atď. Práve teraz veľmi pozorne sledujeme aj dokončovanie dohovoru Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu s cieľom – keď bude pripravený – navrhnúť Rade Európskej únie, aby ho dodržiavala, čo by následne znamenalo jeho právnu záväznosť v oblastiach, kde má Európska únia právomoc.
Chcela by som spomenúť aj dva ďalšie návrhy, ktoré ste prijali: napríklad smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi obsahuje mnoho preventívnych opatrení, ale aj podpory pre obete, pre ženy a deti, ktoré sú obeťami obchodovania na sexuálne a iné účely. V rôznych častiach azylového balíka sa osobitá pozornosť venuje takisto zraniteľným osobám pri azylových konaniach, ako sú napríklad ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia atď.
Problém je, ako ste všetci naznačili, enormný a je hanbou, že ženy a dievčatá v našej Európskej únii majú každý deň strach. Majú strach z násilia, znásilnenia a sexuálneho zneužívania a často od ľudí, ktorých najviac milujú, ktorým by mali najviac veriť – od manželov, partnerov atď. Musíme konať a musíme konať tam, kde vidíme konkrétne výsledky. Toto je určite jedným z najohavnejších porušení ľudských práv.
Chcela by som zablahoželať tým niekoľkým, ale napriek tomu odvážnym, mužom, ktorí prispeli do tejto rozpravy, pretože násilie páchané na ženách nie je vec žien: je to vec ľudských práv. Len spoločnou prácou mužov a žien tu môžeme dosiahnuť výsledky a poraziť tento strašný jav. Musíme spolupracovať: musíme vytvoriť Európu, kde sa ženy a dievčatá nebudú musieť báť násilia iba preto, že patria k tzv. nesprávnemu pohlaviu.
Eva-Britt Svensson , spravodajkyňa. – (SV) Chcela by som začať poďakovaním svojim kolegom poslancom a poslankyniam za ich veľmi múdre slová počas rozpravy a predovšetkým za odhodlanie bojovať proti tomuto násiliu, ktoré vidím, že všetci moji kolegovia poslanci majú. Komisii by som chcela povedať, že sa tešíme na balík na zlepšenie práv obetí zločinov, ktorý poskytne ďalšiu podporu obetiam, ale potrebujeme aj smernicu na boj proti tomuto násiliu. Nie je nevyhnutné súhlasiť s každým slovom v tejto správe, ale je dôležité hlasovať za ňu, aby sme vyslali jasný signál Komisii, že potrebujeme smernicu. Je dôležité ukázať, že všetky tieto ženy, ktoré žijú vo vzťahoch, kde dochádza k zneužívaniu, sa nemajú hanbiť ani cítiť vinné. Hlasovaním za túto správu ukážeme, že vinou je zločin, ktorý bol na nich spáchaný. Nesmú cítiť vinu ani hanbu.
Na záver by som chcela povedať, že mnohé z nás žien prežili vďaka úsiliu spoločnosti a vďaka práci azylových domov pre ženy a ženských organizácií. Teraz je najvyšší čas, aby títo ľudia a organizácie nemuseli sami niesť túto zodpovednosť pomôcť ženám dostať ich zo situácie, v ktorej mnohé z nich žijú. Dôležité je, aby sme prelomili mlčanie a ukázali, že tieto zraniteľné osoby majú podporu. Chcela by som tiež zdôrazniť, aké je dôležité ukázať, že tento problém sa týka všetkých sociálnych skupín. Nie sú žiadne vybrané skupiny, ktorých by sa týkal, vyskytuje sa v celej spoločnosti. Vyzývam všetkých kolegov poslancov, aby vyslali signál, že už viac nie je prijateľné, aby ženy museli žiť v týchto podmienkach. Ženy si môžu zariadiť dobrý život pre seba a svoje deti, ale aby to mohli dosiahnuť, potrebujú aj podporu od nás ako zvolených zástupcov. Ešte raz ďakujem všetkým poslancom za ich pevné odhodlanie. Spoločne tento boj vyhráme.
Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.
Hlasovanie sa uskutoční v utorok 5. apríla 2011.
Písomné vyhlásenia (článok 149)
Nessa Childers (S&D), písomne. – Chcela by som vyjadriť podporu tejto správe a jej odporúčaniam. Výskum ukazuje, že situácia v Írsku, v mojom vlastnom štáte, odzrkadľuje problém vyskytujúci sa v celej Európe. Národná rada pre boj proti zločinu v roku 2005 konštatovala, že každá siedma žena v Írsku bola vo svojom živote vystavená závažnému násilnému správaniu fyzického, sexuálneho alebo emocionálneho charakteru zo strany svojho partnera. V roku 2009 som sa stala prvou vyslankyňou poradného centra pre obete sexuálneho zneužívania Rape Crisis North East so sídlom v meste Dundalk. Toto centrum poskytujúce podporné a poradenské služby je jedným z mnohých centier na východe Írska, ktoré poskytujú dôležitú podporu obetiam sexuálneho a domáceho násilia, musí sa však vyrovnať s veľmi zložitým prostredím v oblasti financovania. Je dôležité, aby EÚ rozdelila finančné prostriedky na výskum medzi členské štáty s cieľom zaručiť, aby sme mali úplnú a presnú predstavu o rozsahu problému. Je však potrebná aj podpora pre mimovládne organizácie a vlády členských štátov na zvyšovanie informovanosti o vplyve a dôsledkoch sexuálneho násilia, či už ide o domáce násilie, znásilnenie alebo obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania.
Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Takmer každá štvrtá žena v Európe zažila prinajmenšom raz fyzické násilie a viac ako každá desiata bola obeťou sexuálneho násilia. Sociálne dôsledky hospodárskej krízy prispeli k zhoršeniu situácie v prípadoch, kde chudoba a nedostatok vzdelania sú faktory, ktoré vedú k rodovo podmienenému násiliu. Z tohto dôvodu sa domnievam, že sa vyžadujú koordinované opatrenia na odstránenie príčin tohto problému spolu s legislatívnym zosúladením a užšou súdnou spoluprácou medzi členskými štátmi s cieľom viesť účinnejšie vyšetrovania.
S cieľom skoncovať s páchaním násilia na ženách majú EÚ a členské štáty a inštitúcie povinnosť bezodkladne iniciovať niektoré z týchto činností: informačné kampane a kampane na zvýšenie informovanosti, zriadenie azylových domov pre obete trestných činov, zriadenie jednotnej tiesňovej linky pre celú EÚ pre okamžitú pomoc a poskytnutie podpory veľmi zraniteľným skupinám žien, ako sú prisťahovalkyne a žiadateľky o azyl.
Alexander Mirsky (S&D), písomne. – V roku 2008, keď som bol poslancom lotyšského parlamentu, som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k trestnému zákonu Lotyšskej republiky sprísňujúce zodpovednosť za domáce násilie páchané na ženách a deťoch. Parlament tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, žiaľ, neschválil. Na zasadnutí špecializovaného výboru, keď sa diskutovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, sa poslanci lotyšského parlamentu zachovali ľahkovážne. Preto zostali prípady „ľahkých“ zranení detí a žien v rodinách nepotrestané. Prípady sa zvyčajne nevyšetrujú a niekedy polícia odmieta uznať sťažnosti obetí. Ochrana žien pred domácim násilím v Lotyšskej republike nie je regulovaná účinnými nástrojmi. Lotyšské orgány a vláda zatvárajú oči pred očividným násilím a nechystajú sa dať legislatívu do poriadku. Vzhľadom na túto správu vyzývam všetkých poslancov Európskeho parlamentu, aby venovali pozornosť beztrestnému správaniu k ženám, ktoré sa deje v Lotyšsku.
Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Môže sa to stať kdekoľvek: na ulici, v metre, v niekoho vlastnom domove – ženy a deti sa nikde nemôžu cítiť stopercentne bezpečne pred útokom. Apatia a pseudomorálka spoločnosti by pre nás mali byť dôvodom na zamyslenie. Prvé fázy skutočného násilia, ako napríklad dotieravosť, obscénne poznámky a obťažovanie prejavované každodenne zo strany mnohých prisťahovalcov voči západným ženám sa čoraz viac považujú za normálne. Neúcta voči ženám dosahuje svoj vrchol, keď nemecká sudkyňa pri moslimskom rozvode poukáže v rozsudku na právo manžela uplatniť telesný trest ako na rozhodujúci faktor. Umožnením prisťahovalectva EÚ importovala problémy zo všetkých krajín sveta vrátane vrážd zo cti, nútených sobášov a domáceho násilia v patriarchálnych rodinných štruktúrach. Kultúra, náboženstvo a tradícia sa nesmú používať ako ospravedlnenie násilných činov. To je jediný spôsob, ako sa dostať z bludného kruhu násilia. Štatistiky neposkytujú žiadne informácie o rozsahu, v akom zaznamenaný nárast ohlásených prípadov domáceho násilia súvisí s väčšou ochotou obetí hájiť sa, ani o tom, koľko prípadov tvoria prisťahovalci. Skutočnosťou je, že v každom prípade je veľké množstvo prisťahovalkýň zaregistrovaných v azylových domoch pre ženy. Takisto je skutočnosťou, že musíme prestať s touto ľudomilnou pseudomentalitou, ktorá pristupuje k zločinom spáchaným s náboženským alebo kultúrnym motívom so zhovievavosťou.
Tiziano Motti (PPE), písomne. – (IT) Moje odhodlanie ochraňovať slabých a ženy postihnuté násilím ma núti hlasovať za právny predpis, ktorý zaručuje ochranu obetí násilia. Ženy sú rovnako ako deti mimoriadne zraniteľnými členmi našej spoločnosti v určitých súvislostiach. Z tohto dôvodu sa domnievam, že je dôležité zabezpečiť väčšiu ochranu žien, ktoré boli vystavené násiliu. Preto som za bezplatnú právnu pomoc pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia. Viem, že existuje riziko nerovnosti, keď muži neprávom obvinení z násilia musia zaplatiť súdne trovy, zatiaľ čo žalobkyne dostanú právnu pomoc: dôkladne som to zvážil. Domnievam sa však, že počet prípadov násilia vrátane rodinného násilia by nás mal viesť k tomu, aby sme sa zastali tých, ktorí utrpia najzávažnejšie škody pre nedostatok podpory: ženské obete násilia majú štatisticky oveľa vyšší podiel ako niekoľko kriminálničiek, ktoré zneužili systém na usvedčenie nevinných mužov. Pre týrané ženy je ťažké podať sťažnosť, pričom bezplatná právna pomoc by podporila obete a pomohla znížiť počet nepotrestaných prípadov.
Mariya Nedelcheva (PPE), písomne. – (FR) Keď hovoríme o násilí páchanom na ženách, často nám chýbajú údaje, štatistiky a tendencie. Predovšetkým musíme byť schopní merať tento jav na európskej úrovni, aby sme porozumeli rozsahu tohto problému. Pomôže nám to lepšie zacieliť potreby, a teda predchádzať prípadom násilia, pomôcť obetiam a zahojiť ich rany. Vždy musíme pamätať na obete. Či už hovoríme o sexuálnom zneužívaní, obchodovaní so ženami na účely prostitúcie, domácom násilí alebo dokonca o násilí s kultúrnym rozmerom – mám na mysli mrzačenie pohlavných orgánov a nútené sobáše –, stále sú to závažné zločiny. Musíme vytvoriť všeobecný európsky rámec na ochranu žien pred týmto druhom násilia. Musíme prestať byť takí nervózni z myšlienky, že Európa bude ochrancom žien. Potrebujeme európsky právny rámec, na základe ktorého zavedieme konkrétne opatrenia, ako napríklad tiesňovú linku a programy odbornej prípravy pre políciu, súdnictvo a učiteľov. EÚ musí ponúknuť riešenia v rámci Európy, ale ako globálny aktér musí rozšíriť rozsah svojich opatrení aj za svoje hranice.
Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Nanešťastie sa nepodarilo zastaviť násilie páchané na ženách v Európe a na celom svete, hoci Európska únia a OSN konštatovali, že boj proti násiliu páchanému na ženách je pre ne prioritou. Je pravda, že sa dosiahol určitý pokrok a že informovanosť verejnosti o tomto probléme sa o niečo zvýšila, ale nové politické priority Európskej únie sú nevyhnutné na účinnejší boj proti násiliu páchanému na ženách a na dosiahnutie nášho spoločného cieľa, aby ženy a deti nežili sústavne v strachu, že sa stanú obeťami násilia. Lisabonská zmluva na to poskytuje aj zákonnú právomoc. Považujem za mimoriadne dôležité pre Európsku úniu, aby v právnych predpisoch venovala viac pozornosti násiliu, ktoré sa deje medzi ľuďmi v blízkych vzťahoch, pretože to v žiadnom prípade nie je súkromná záležitosť. Obete sa, žiaľ, príliš často obávajú o povesť svojej rodiny a právom o svoju bezpečnosť a hospodársku závislosť, a preto sa neobracajú na orgány presadzovania práva. Preto by sme mali venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju systému podpory obetí a vyvracaniu tabu, ktoré existujú v spoločnosti – inými slovami, mali by sme zlepšovať informovanosť verejnosti. Pomoc poskytovaná obetiam musí byť skutočná a zaručená. Jedným konkrétnym problémom je nedostatok azylových domov pre ženy a deti, ktoré boli vystavené násiliu, a preto je cieľ vybudovať jeden azylový dom na 10 000 obyvateľov pre obete zločinov absolútne odôvodnený a potrebný. S cieľom zaručiť, aby sa zlepšila ochrana pre ženy unikajúce pred násilím a prenasledovaním, dokonca aj keď zmenia svoje miesto pobytu v Európe, je dôležité zaviesť smernicu o ochranných príkazoch.
Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Násilie páchané na ženách nadobúda rôzne formy, od psychologického útlaku a zneužívania až po znásilnenie, sexuálne násilie a úplne nezákonné a neprijateľné pretrvávajúce obchodovanie so ženami a ich zneužívanie neľudskými gangmi na účely prostitúcie. Tieto gangy často oklamú najmä mladé ženy a potom ich nútia pracovať ako prostitútky. Mnohé sú dohnané k samovražde, aby skoncovali s tou nočnou morou. Musíme dôkladnejšie preveriť krajiny, ktoré sú východiskovým bodom gangov obchodujúcich s ľuďmi, kde si ich členovia kupujú mlčanlivosť a súhlas od vládnych úradníkov, čím menia tieto krajiny na raje porušovania ľudských práv. Proti týmto gangom by sa mohlo bojovať na základe nadnárodnej spolupráce medzi EÚ, ktorá je cieľom, a tými krajinami, ktoré sú východiskom pre tieto nezákonné gangy. Vyzývam Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala opatrenia. Je očividné, že organizácie zaoberajúce sa právami žien závažne zanedbali prácu v tomto odvetví.
Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) V uplynulých niekoľkých mesiacoch je táto správa po európskom ochrannom príkaze a smernici o boji proti obchodovaniu s ľuďmi tretím príspevkom k boju proti násiliu páchanému na ženách. Násilie páchané na ženách je bezpochyby závažným celospoločenským problémom. Údaje v správe hovoria o každej štvrtej žene, ktorá v dospelosti zažila fyzické násilie, a viac ako desiatich percentách žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia. To sú alarmujúce čísla, za ktorými sa skrývajú konkrétne životné osudy. Zároveň len každá desiata obeť násilia vyhľadá odbornú pomoc. Dôvodom je predovšetkým to, že väčšinou vôbec nevedia, ako svoju situáciu riešiť. Násilie páchané na ženách má nielen nesmierne ničivé dôsledky na ich osobný život, ale aj negatívne dôsledky na osoby v ich okolí, najmä na deti. Podporujem návrhy, ktoré smerujú k lepšej informovanosti a odbornej príprave osôb, ktoré s touto formou násilia môžu prísť do styku pri výkone svojej práce. Zároveň je nevyhnutné aj zaručenie lepšej starostlivosti a pomoci obetiam. Správu vítam aj preto, že treba vyslať jasné a dôrazné posolstvo spoločnosti, že násilie sa nebude tolerovať.
Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Ľudské práva a rodová rovnosť patria k prioritám EÚ. Keďže násilie páchané na ženách je hrubým porušením ľudských práv a jednou z hlavných prekážok, ktoré stoja v ceste rovnosti medzi ženami a mužmi, boj proti tomuto zlu by sa mal stať naším hlavným cieľom. Prístup k násiliu páchanému na ženách sa líši v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov. Niektoré členské štáty, napríklad Španielsko, majú dôkladne prepracované predpisy v tejto oblasti. Niektoré nemajú žiadne predpisy. Sú tiež značné rozdiely z hľadiska miery dokázaných prípadov násilia páchaného na ženách v jednotlivých členských štátoch. Vzhľadom na rôzne právne predpisy členských štátov a často obmedzený vplyv, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení medzinárodného práva v súvislosti s bojom proti násiliu, sa potreba jednoznačných a záväzných nariadení na úrovni EÚ vzhľadom na problém stáva ešte očividnejšou. Rôzne činnosti EÚ je potrebné zosumarizovať a prezentovať ako jednotnú komplexnú stratégiu, ktorej cieľom bude bojovať proti násiliu páchanému na ženách v celej EÚ. Táto stratégia by mala byť v súlade s ostatnými medzinárodnými iniciatívami a mala by byť založená na dostupných programoch EÚ a osvedčených postupoch v členských štátoch. Práca na spoločnej smernici o boji proti násiliu by sa mala dokončiť v rámci tohto volebného obdobia. Je to nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že nebude možné povedať, že dokonca aj kravy majú väčšiu ochranu v Európskej únii ako ženy.
Monika Smolková (S&D), písomne – (SK) Všetci o násilí na ženách vieme, rozprávame o ňom, ale konkrétne výsledky pri jeho odstraňovaní resp. eliminácií sú slabé. Násilie zasahuje ženy v rôznych obdobiach života od detstva po dospelosť. Dochádza k nemu v škole, v práci, v rovesníckych skupinách, na verejnosti, ale aj v súkromí rodinného či partnerského života. Nadobúda rozmanité formy – od fyzického a sexuálneho cez psychické a sociálne až po ekonomické násilie. Zažívajú ho ženy rozličného vzdelania, sociálno-ekonomického postavenia, etnickej príslušnosti, vierovyznania; ženy z mestského i vidieckeho prostredia. Treba však zdôrazniť, že násilie páchané na ženách je problémom nás všetkých. Na jeho odstránenie sú potrebné nielen aktívne inštitúcie, ale aj aktívni jednotlivci – ženy a muži, ktorí si nezakrývajú oči pred prítomnosťou tohto negatívneho javu v našej spoločnosti a sú ochotní osobne sa vložiť do presadzovania princípu nulovej tolerancie násilia. V tomto musia väčšiu úlohu prebrať jednotlivé členské štáty, pripraviť akčné plány boja proti násiliu páchanom na ženách, robiť väčšiu mediálnu osvetu a prijímať konkrétne trestnoprávne predpisy a opatrenia.
Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Nanešťastie je aj napriek všetkému nášmu úsiliu násilie páchané na ženách a násilie v iných oblastiach života stále hlavným problémom v Európe. Násilné zločiny sa páchajú vo všetkých členských štátoch a týkajú sa ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev. To znamená, že boj proti tomuto problému a pomoc jeho obetiam musia byť mnohostranné. S cieľom predchádzať tomuto druhu násilia je dôležité podporovať rodiny a zaručiť ich harmonický rozvoj. Pokiaľ ide o zločiny súvisiace s násilím proti ženám, domnievam sa, že by stálo za zváženie zaviesť jednotnú európsku tiesňovú linku, na ktorú by bolo možné zavolať a dostať podporu alebo ohlásiť zločin tohto druhu. Cieľom EÚ by malo byť zaručiť, aby sa vymeriavali prísnejšie tresty za násilie páchané na ženách, najmä v prípade zločinov zahŕňajúcich sexuálne násilie. Tieto zločiny často ostanú vryté v mysliach žien dlhé roky a spôsobujú ich utrpenie a znemožňujú im normálne žiť. Je rovnako nevyhnutné, aby sa zároveň zaviedla lepšia ochrana práv obetí v trestných konaniach. Kľúčovou záležitosťou v tejto správe je problém prostitúcie a obchodovania so ženami. S cieľom účinne bojovať proti tejto praxi je potrebná celoeurópska dohoda zahŕňajúca nielen členské štáty EÚ, ale aj krajiny mimo EÚ.