Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.
Jim Higgins (PPE). – (GA) Európska únia si musí klásť za cieľ výrazné zníženie počtu smrteľných dopravných nehôd a vážnych zranení a zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky.
Nesúhlasím s tým, že by sa so zavedením európskeho vodičského preukazu malo čakať až do roku 2033. V súčasnosti existuje pre vodičský preukaz iba európska predloha, čo to však naozaj znamená?
Chceme chrániť používateľov ciest, ak v tomto smere existuje politická vôľa, a ja pevne verím, že momentálne dostupné moderné technológie dokážu skrátiť obdobie do zavedenia smernice 2006/126/ES. Nemôžeme už ďalej čakať – je to mimoriadne dôležité. Komisia musí v tejto súvislosti podniknúť konkrétne kroky.
Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Demokracia, sloboda, solidarita a kresťanské ideály sú spoločnými európskymi hodnotami, v ktoré verím. K týmto hodnotám sa hlásil aj gróf János Eszterházy, slovenský politik maďarskej národnosti, ktorý bol v roku 1947 odsúdený na základe vykonštruovaných obvinení komunistov a v roku 1957 zomrel mučeníckou smrťou vo väznici Mírov. Okrem nespočetných ďalších zásluh bol tiež jediným politikom, ktorý ako poslanec parlamentu v roku 1942 v parlamente fašistického Slovenského štátu odsúdil deportáciu židov a hlasoval proti nej. Jeho jediným zločinom bolo, že sa nezlomne zastával slovenských Maďarov, ktorí boli spolu s nemecky hovoriacimi občanmi kolektívne očierňovaní a na základe hanebných Benešových dekrétov zbavení štátnej príslušnosti a vysídlení. EÚ by sa mala hanbiť za to, že tieto neľudské dekréty, ktoré legitimizovali štátny teror, sú ešte stále v platnosti a že na rehabilitáciu Jánosa Eszterházyho, ako aj státisícov občanov zbavených ľudskej dôstojnosti sa ešte stále čaká. Vyzývam vážených kolegov poslancov, aby prejavili hlbší záujem o ochranu našich spoločných európskych hodnôt.
George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Tohtoročné separatistické demonštrácie organizované maďarskými extrémistami v Transylvánii na oslavu maďarského štátneho sviatku boli poznačené znepokojivými prejavmi radikalizmu, predovšetkým pre podporu a vyhlásenia vysokých predstaviteľov maďarského štátu a jedného z podpredsedov Európskeho parlamentu.
Maďarské oslavy, ktoré sa konajú 15. marca, každoročne ohrozujú porozumenie medzi Rumunmi a Maďarmi. Za takýchto okolností provokatívne gestá, ako bol napríklad čin maďarských extrémistov, ktorí symbolicky obesili hrdinu boja transylvánskych Rumunov za národné práva z roku 1848, iba ohrozujú mierové spolužitie.
Dôrazne odsudzujem tieto prejavy extrémizmu. Vyzývam rumunské orgány, aby politickú spoluúčasť nahradili právnymi opatreniami. Tiež vyzývam európske fóra, aby podnikli kroky, ktoré zabránia eskalácii etnickej nenávisti a územného separatizmu v regióne, ktorý ponúka jedinečnú príležitosť na zacelenie rán z minulosti pomocou európskych hodnôt.
Alexander Mirsky (S&D). – (LV) Vážená pani predsedajúca, chcel by som vám položiť otázku. Myslíte si, že je možné zatvoriť francúzske školy v Belgicku? Alebo, dajme tomu, nemecké školy vo Francúzsku? Presne tak: je to nemožné. A napriek tomu je to v Lotyšsku, kde vyše 40 % obyvateľstva hovorí po rusky, možné. Nacionalistickí a nacistickí poslanci v lotyšskom parlamente chcú dnes zorganizovať referendum o uzatvorení ruských škôl v Lotyšsku. V tom istom čase do Lotyšska pricestuje vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek a oznámi, že môže byť hrdý na integráciu v Lotyšsku. Myslíte si, že žartujem? Ste na omyle. Čo sa okrem toho podľa vás stane, ak k zatvoreniu ruských škôl v Lotyšsku naozaj dôjde? Prezradím vám to – v Lotyšsku vypukne občianska vojna. Ak Európsky parlament na túto zjavne radikálnu iniciatívu nezareaguje dnes, zajtra už bude neskoro. Ďakujem.
Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Jadrová kríza v Japonsku sa nesmie zneužívať na účely manipulácie: verejnosť očakáva, že budeme reagovať a konať. Predovšetkým by sa mali rýchlo a transparentne vykonať ohlásené bezpečnostné testy a štáty by mali byť povinné zatvoriť zastarané a nebezpečné elektrárne. Prvé testy by sa mali uskutočniť v elektrárňach prvej generácie, ktoré využívajú tie isté technológie ako Fukušima. Sú na konci svojej životnosti a sú technicky zastarané.
Preto vás žiadam, aby ste podporili požiadavku všetkých baskických inštitúcií, aby bola bezodkladne uzavretá jedna takáto elektráreň: elektráreň v obci Santa María de Garoña. V okruhu 80 km od tejto elektrárne žijú viac ako 2 milióny ľudí. Okrem toho musíme vykonať viac práce, pokiaľ ide o prevenciu z hľadiska urbanistického plánovania a civilnej ochrany, pokiaľ ide o bezpečnosť z hľadiska rozhodovania o umiestnení týchto druhov zariadení a pokiaľ ide o vypracovanie európskeho protokolu, aby sme mohli účinne, organizovane a rýchlo podnikať spoločné kroky pri riešení následkov rozsiahlych katastrof.
Marian Harkin (ALDE). – Generálna tajomníčka Komisie Catherine Dayová nedávno charakterizovala finančnú pomoc írskym bankám ako „ťažkú, ale udržateľnú“. Nejde o pomoc, ale o výpredaj: výpredaj držiteľom dlhopisov – významným, menej významným, zabezpečeným i nezabezpečeným –, všetkým typom, kategóriám a triedam držiteľov dlhopisov, a to na naliehanie EÚ, pričom neúnosný dlh znášajú írski daňoví poplatníci.
Náklady na pomoc bankám dosahujú výšku 70 miliárd EUR, nehovoriac o 200 miliardách EUR mimoriadnych finančných prostriedkov od ECB. Ako si má malý ostrov, ktorý má 4,4 milióna obyvateľov, poradiť s týmto šialenstvom? Dlhové zaťaženie každého muža, ženy a dieťaťa v Írsku je približne 160 000 EUR a toto zaťaženie sa týka iba záchrany bánk a nezahŕňa úrok. Malé porovnanie: ak by Francúzsko – s počtom obyvateľov 62 miliónov – čelilo podobnej bankovej kríze, dlh francúzskych obyvateľov by dosiahol výšku 1 bilión EUR. Označila by to Komisia za „ťažké, ale udržateľné“?
A napokon, Catherine Dayová sa mýlila aj vtedy, keď tvrdila, že nejde o krízu eura. Ak to Európska komisia neuzná a nebude podľa toho konať, potom bude budúcnosť eurozóny − a nielen Írska − neradostná.
Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (IT) V súčasnej medzinárodnej hospodárskej kríze sú niektoré ukazovatele Katalánska veľmi pozitívne, napríklad minuloročné 16-percentné zvýšenie vývozu, Katalánsko však prejavuje aj veľmi negatívne príznaky, ako je napríklad vyše 40-percentná nezamestnanosť mladých ľudí.
Jednou z hlavných príčin týchto ťažkostí je každoročné znižovanie daňových príjmov našej krajiny, ktoré sa rovná viac ako 10 % hrubého domáceho produktu, čo je údaj oveľa vyšší ako príspevok najbohatších spolkových krajín do celej Nemeckej spolkovej republiky.
Hospodárske problémy Katalánska postihujú jednu z hlavných hybných síl hospodárstva v južnej Európe a z tohto dôvodu ide o problém Európskej únie ako celku.
Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Litovská republika nedávno prijala zákon o vzdelávaní, ktorý systém vzdelávania mení takým spôsobom, že existujú obavy, že by mohlo dôjsť k zatvoreniu významného počtu – prinajmenšom polovice a možno i vyššieho podielu – poľských škôl v Litve. Ide o ďalší príklad diskriminácie poľskej národnostnej menšiny, ktorá v tejto krajine žije po stáročia a po mnohé generácie. Po zavedení zákazu uvádzať poľské názvy používajúce poľský pravopis a zákazu používať poľské názvy miest a po prípadoch Poliakov, ktorí boli dokonca pokutovaní za to, že používajú vlastný jazyk, tu máme ďalší príklad diskriminácie, ktorá sa tentoraz týka vzdelávania.
Je to ešte poľutovaniahodnejšie vzhľadom na to, že medzi národmi týchto dvoch krajín neexistuje žiadny konflikt, a litovské orgány napriek tomu nezodpovedne vytvárajú a podnecujú takýto konflikt, ktorý môže mať mimoriadne nepriaznivé dôsledky. Porušovaniu ľudských práv venujeme pozornosť v rozličných častiach celého sveta, a predsa sa situácia takýmto poľutovaniahodným spôsobom vyvíja priamo tu v Európskej únii. Je najvyšší čas, aby sa Európska únia touto záležitosťou zaoberala hlbšie. Je to hanba nielen pre Litvu, ale pre Európsku úniu ako celok. Ďakujem.
Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Turecký premiér sa o správe pani Oomenovej-Ruijtenovej o pokroku Turecka v súvislosti s pristúpením krajiny k EÚ vyjadril, že je nevyvážená a že on osobne považuje jej autorov za zaujatých.
O niekoľko dní neskôr vedúci predstavitelia turecko-cyperského odborového zväzu pri demonštrácii pred Európskym parlamentom v Bruseli skandovali, že turecké politické vedenie neuráža iba poslancov EP, ktorí hlasovali za správu pani Oomenovej-Ruijtenovej, ale uráža aj tureckých Cyperčanov, ktorí na okupovanej časti Cypru hromadne protestovali proti represiám zo strany 40 000 tureckých vojakov a obrovského počtu tureckých osadníkov. Turecko-cyperský politik Izzet Izcan na tejto demonštrácii vyhlásil, že Ankara porušuje medzinárodné právo tým, že presídľovaním obyvateľov z Turecka mení celú demografickú štruktúru, čím ohrozuje samotnú existenciu komunity tureckých Cyperčanov, a zdôraznil, že nikto, kto má v úcte ľudské práva, ako je napríklad Európska únia, by takéto porušovanie nemal strpieť.
Mali by sme ako poslanci Európskeho parlamentu takéto porušovanie znášať, pani predsedajúca? Vyzývam vás, aby ste tieto námietky tlmočili Rade i Komisii, aby mohli podniknúť náležité kroky predtým, ako bude neskoro.
Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Severná Afrika sa následkom politického vývoja v Egypte, Tunisku a Líbyi ocitla v plameňoch. Táto kríza sa rozširuje do ďalších krajín na Blízkom východe, čo má nešťastné, politicky pochybné a nejasné dôsledky. Západné subjekty s rozhodovacou právomocou zároveň poskytujú Turecku výraznú autonómiu, čo vedie k sporom medzi Ankarou a Izraelom a užším vzťahom medzi Tureckom, Iránom a Brazíliou. Turecko je čoraz autonómnejšie aj vzhľadom na americké politiky pre Blízky východ a európske záväzky v súvislosti s jeho pristúpením k Európskej únii v budúcnosti. V krajinách bývalej Juhoslávie pretrváva nestabilita, ktorá podporuje nacionalistické skupiny. A napokon, podľa spoľahlivých medzinárodných štatistík počet moslimov, ktorých je v súčasnosti 1,6 miliardy, do roku 2030 vzrastie na 2,2 miliardy, pričom počet Európanov klesne o 50 miliónov.
Moja otázka znie: chápu európski vedúci predstavitelia, že destabilizácia južných krajín bude mať nepriaznivé dôsledky na euro, ako aj na geopolitickú stabilitu bezpečnostného systému na Západe?
Diane Dodds (NI). – Mala som v úmysle hovoriť o dosahu finančnej krízy v Írskej republike na hospodárstvo v Severnom Írsku. Namiesto toho musím tento Parlament s hlbokým poľutovaním informovať o krutej a brutálnej vražde severoírskeho policajta. Dvadsaťpäťročného policajta Ronana Kerra zavraždili republikánski teroristi v sobotu popoludní.
Katolícky policajt Kerr prišiel o život v sobotu pri odchode do práce po výbuchu bomby nastraženej pod jeho vozidlom. Na mieste zomrel. Vyzývam tento Parlament, aby tento ohavný čin odsúdil a vyzval na ukončenie takýchto násilných činov zo strany írskych republikánskych teroristov, ktorí chcú Severné Írsko vrátiť späť do jeho temnej minulosti a chcú destabilizovať politický proces.
Opoziční republikánski teroristi od roku 2007 nastražili desiatky bômb pod súkromné automobily policajtov. Väčšina z nich, našťastie, nevybuchla. Som si istá, že spoločne so mnou budete žiadať, aby polícia dostala všetky informácie týkajúce sa tejto vraždy. V miestnej komunite sú ľudia, ktorí majú informácie o Kerrovej brutálnej vražde. Títo ľudia sa musia prihlásiť na polícii a týchto vrahov musia dostať pred súd, nesmú ich kryť. Musia to urobiť pre budúcnosť našej krajiny a z úcty k statočnému policajtovi a jeho smútiacej matke a pozostalým. Som tiež zdesená neúctivým prístupom niektorých poslancov tohto Parlamentu k tomuto prejavu.
Konstantinos Poupakis (PPE). – (EL) Pri ratifikácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa 27 členských štátov zaviazalo k zabezpečeniu rovnakých práv, rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí, ktoré by týmto občanom zaistili možnosť v plnej miere sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Ako sme však videli, neplatí to pre každého. Približne 30 miliónov nevidiacich žijúcich v Európe čelí obrovským problémom v každodennom živote, napríklad pri nakupovaní, pretože sa musia spoliehať na informácie od druhých ľudí o tom, čo sa nachádza vo vnútri obalov.
Chcel by som preto Komisiu vyzvať, aby začala široké konzultácie so zainteresovanými orgánmi o prijatí systému dobrovoľného označovania výrobkov Braillovým písmom, a zároveň by som chcel kolegov poslancov vyzvať, aby tento krok podporili podpísaním písomného vyhlásenia č. 14.
Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Závery posledného samitu neboli ani zďaleka upokojujúce. Jednoznačné ustanovenie o možnosti členských štátov reštrukturalizovať dlh po roku 2013 je jasný odklon od pôvodného stanoviska Európskej únie pri vypuknutí krízy, podľa ktorého sa treba reštrukturalizácii dlhu za každú cenu vyhnúť. V Grécku sa už začali diskusie význačných ekonómov na medzinárodnej úrovni a na úrovni trhov.
Čo sa stalo, že sa toto stanovisko zmenilo? Za každú cenu sa vyvíjalo všetko možné úsilie; možno nám došiel dych. Je pravda, že uskutočnené predpovede a odhady sú neoverené. Recesia sa v Grécku nezlepšuje, ale naopak sa zhoršuje, výdavky vlády sú na úrovni – 9 %, pričom na základe memoranda pre rok 2011 by mali byť na úrovni + 8,5 %, a čo je najhoršie, miera nezamestnanosti už presiahla 15 %.
Na toto existuje iba jedna odpoveď: rast. Sú tu nejaké známky rastu? Nie, nie sú; potrebujeme politiky pre zabezpečenie rastu, nesmieme ustupovať a hovoriť o reštrukturalizácii.
András Gyürk (PPE). – (HU) Maďarské predsedníctvo EÚ je v polčase, takže sa oplatí zhodnotiť doterajšie úspechy. Veľkým úspechom je, že sa v Rade nedávno podarilo dosiahnuť zásadnú dohodu o balíku šiestich legislatívnych návrhov na posilnenie hospodárskeho riadenia. Rýchle prijatie nových právnych predpisov v Parlamente môže výrazne zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Februárový samit o energetike takisto priniesol skutočný zvrat. V dôsledku posilnenia spoločného trhu s energiou a rozvoja infraštruktúry možno napokon vytvoriť spoločnú európsku politiku v oblasti energie. Okrem toho sa podarilo dosiahnuť dohody kľúčového významu, aj pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku súdržnosti.
Niektoré otázky sú, prirodzene, ešte stále otvorené, napríklad otázka týkajúca sa rómskej stratégie EÚ. Jej prijatím EÚ napokon prevezme oficiálnu zodpovednosť aj za odstraňovanie rozdielov, ktoré existujú v súvislosti s Rómami. Dámy a páni, úspech maďarského predsedníctva znamená aj úspech pre Európu. Práve z tohto dôvodu vás žiadam, aby ste prostredníctvom svojich hlasov aj naďalej podporovali dosahovanie spoločných cieľov. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Mairead McGuinness (PPE). – Podobne ako pani Doddsová som aj ja hodlala hovoriť o hospodárstve, ale strašná a bezcitná vražda mladého katolíckeho policajta v Severnom Írsku môj zámer, bohužiaľ, zmenila. Som presvedčená, že je dôležité, aby tento Parlament pochopil obludnosť tejto tragédie pre ostrovné Írsko a pre rodinu, ktorú postihla.
Pán Kerr iba v decembri dokončil úvodný výcvik; mal iba 25 rokov a pod jeho autom vybuchla bomba. Veľmi ma dojali včerajšie vyjadrenia jeho mamy v Deň matiek, keď katolíkov vyzvala, aby ich to neodradilo od vstupu do severoírskych policajných služieb v čase, keď sa, ako uviedla, usilujeme o vybudovanie neutrálnych policajných síl pre dobro našej krajiny. Všetkých katolíkov nabádala k tomu, aby sa touto vraždou nenechali zastrašiť. Vyhlásila, že všetci musíme odvážne povstať a usilovať sa o dosiahnutie rovnosti.
Znovu zacitujem jej slová, ktoré vyslovila v zármutku: „Nechceme sa znova vrátiť do temných dní strachu a teroru. Boli sme takí pyšní na Ronana a na všetko, čo obhajoval. Nedopustime, aby jeho smrť bola zbytočná.“
Jeho vrahovia sa k činu ešte stále nepriznali. Tí, čo ich poznajú, alebo ďalší ľudia, ktorí túto vraždu spáchali, sú povinní dostaviť sa na severoírsku políciu a vypovedať. Európa podporovala mierový proces a je našou povinnosťou v tom pokračovať.
Cătălin Sorin Ivan (S&D). – (RO) Rumunsko má zákon, podľa ktorého by mali byť zvýšené platy učiteľov, pretože sú veľmi nízke. O tomto zákone sa hlasovalo v rumunskom parlamente, ktorý ho schválil, zákon sa však vôbec žiadnym spôsobom neuplatňuje. Učitelia obhájili svoje práva pred súdom na základe konečných súdnych rozhodnutí, ale vláda nie je ochotná tento zákon presadzovať. Navrhla preto nový zákon, ktorý určuje strop pre platy učiteľov. Nejde len o hrozbu pre demokraciu a nezdravý spôsob fungovania demokratických štátnych inštitúcií. Zachádza to oveľa ďalej. Ohrozuje to ciele stratégie Európa 2020.
Všetci si uvedomujeme, že na to, aby sme mohli docieliť udržateľnú obnovu po kríze, potrebujeme rozvíjať vzdelanie a zručnosti. Ak chceme mať hospodárstvo založené na znalostiach a výskume, potrebujeme veľmi kvalitne vyškolených mladých ľudí, veľmi dobre platených učiteľov a silný, účinný systém vzdelávania.
Claudiu Ciprian Tănăsescu (S&D). – (RO) V dôsledku nekompetentnej správy a katastrofálnej politiky hospodárskeho vandalizmu, ktorú uskutočňoval Băsescov a Bocov režim, sa zdravotnícky systém v Rumunsku, predovšetkým sektor zdravotného poistenia, dostal na úroveň „existenčného minima“. Zdravotníci, ktorí pracujú v tomto systéme, aj pacienti, ktorí by z neho mali ťažiť, sa dostali do bodu, keď sa s nimi zaobchádza pod hranicou slušnosti a ľudskej dôstojnosti.
Riešenia, ktoré by zlepšili a napravili tento stav, existujú, súčasná vláda ich však neberie na vedomie. V nádeji, že pri budúcich diskusiách s ministerstvom zdravotníctva a národnou zdravotnou poisťovňou sa podarí dosiahnuť lepšie výsledky, boli položené základy pre spoluprácu medzi organizáciami odborových zväzov rodinných lekárov a Výborom Poslaneckej snemovne pre zdravotníctvo.
Pozornosť Európskeho parlamentu som chcel upriamiť na tento stav, pretože ak budú aj tieto kroky podporované rumunským parlamentom neúspešné, pôjde o ďalší dôkaz, ktorý sa pridá do dlhého zoznamu prípadov zneužitia moci v Rumunsku, kde sa prestala uplatňovať demokratická zásada o deľbe štátnej moci.
Antonio Masip Hidalgo (S&D). – (ES) Chcel by som sa vrátiť k obavám, ktoré minulý týždeň v Madride pri prijatí princa z Walesu vyjadril korunný princ Felipe de Borbón, ktorý nesie historický titul môjho regiónu – Astúrskeho kniežatstva.
Princ Felipe úplne správne vyzval vlády Španielska a Spojeného kráľovstva, aby vyriešili zhubný spor o Gibraltár. Ako vravím, ide o dôležitú pripomienku, ktorú vítam, zo strany Európskeho parlamentu.
Vzhľadom na to, že Španielsko a Spojené kráľovstvo sú príkladné demokratické členské štáty, pretrvávajúca okupácia Gibraltáru Britániou je v 21. storočí neprípustná. Podľa práva je neprípustná každá okupácia, pri ktorej nejaký štát okupuje iný suverénny štát.
Porušovanie územnej celistvosti Cypru okupáciou severného Cypru – regiónu, ktorý som nedávno navštívil – je tiež jednoznačne neprijateľné.
Katarína Neveďalová (S&D). - (SK) Európska únia sa chce stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete. Aby sme sa takouto stali, tak musíme investovať do svojej budúcnosti, a podľa môjho názoru budúcnosťou je naša mládež a jej vzdelávanie. Hovorí sa, že kto chce, hľadá dôvody, kto nechce, hľadá možnosti, ako ich nenájsť.
Myslím si, že v súčasnej dobe Európska únia skôr hľadá dôvody ako povedať, prečo nemôžeme viacej financovať vzdelávanie, a veľakrát sa veľmi radi vyhovárame na to, že máme krízu a musíme riešiť jej dôsledky. Keďže už teraz diskutujeme o ďalšom sedemročnom období v Európskej únii a o ďalšom financovaní a ďalších rozpočtoch, podľa môjho názoru by sme si mali jasne položiť otázku: koľko mienime investovať do vzdelávania a do našej budúcnosti? A určite by sme potrebovali vedieť od Rady a Komisie, čo chce v tejto otázke robiť.
Samozrejme takisto nesmieme tolerovať to, čo sa deje v niektorých členských štátoch, ktoré financie na vzdelávanie presúvajú do iných oblastí, ako sa deje napríklad aj v mojej krajine, a myslím si, že to nie je správne. A mali by sme si uvedomiť, že ak investujeme do budúcnosti, tak len takto môžme naozaj vyriešiť to, čo chceme.
Ramon Tremosa i Balcells (ALDE). – Chcem dnes odsúdiť akt agresie voči jednému z pilierov Európskej únie: vnútornému trhu a voľnému obehu tovarov a ľudí. Katalánska federácia mäsopriemyslu a niektoré katalánske noviny nedávno priniesli správy o tom, že francúzski poľnohospodári vo Francúzsku napadli a poškodili kamióny prichádzajúce z Katalánska. Štrajkujúci úplne zničili mäsové výrobky, ktoré prevážali niektoré kamióny.
Od začiatku roka 2011 sa takéto akty agresie zopakovali dvakrát. K poslednému incidentu došlo iba pred pár týždňami, keď štrajkujúci zastavili iný nákladný automobil plný katalánskeho mäsa, napadli vodiča a následne 20 000 kilogramov čerstvého mäsa postriekali naftou.
Tento nátlak zo strany niektorých odborových zväzov francúzskych poľnohospodárov, pri ktorom sa ničia výrobky pochádzajúce z krajín mimo Francúzska, sa veľmi rýchlo prejavil u zákazníkov katalánskeho mäsopriemyslu, v dôsledku čoho jeho odbyt poklesol o 50 %. V nádeji, že Európska únia tieto neprijateľné útoky zastaví, som Komisii predložil parlamentnú písomnú otázku.
Csaba Sógor (PPE). – (HU) Kultúrna rozmanitosť je v Európe hodnotou, ktorú musíme všetci aktívne obhajovať. Ale nebolo to tak vždy. Na našom kontinente existuje veľký počet jedinečných kultúr, ktoré sú ohrozené zánikom. Aj maďarskí Čangóovia v rumunskom regióne Moldavsko patria medzi takého ohrozené spoločenstvá. Odporúčanie 1521/2001 Rady Európy vyzýva na záchranu kultúry menšiny Čangóov a obsahuje konkrétne opatrenia. Napriek tomu, že sa v tejto veci v priebehu minulého desaťročia v dôsledku tohto odporúčania pokročilo, situácia nie je ani zďaleka uspokojivá. Rada Európy nemá k dispozícii európske právne predpisy ani mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti, ktorý by umožňoval dodržiavanie tohto odporúčania a ktorý by zabezpečoval účinné fungovanie Európskej únie. Rada Európy v mnohých otázkach týkajúcich sa zaistenia ľudských práv na vysokej úrovni predstihuje EÚ, ale jej odporúčanie a zmluvy nemôžu zabezpečiť požadovaný účinok. Ak Európska únia berie vážne zásadu úcty ku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktorú obhajuje aj článok 3 Zmluvy o EÚ, je potrebné vyvinúť všetko možné úsilie, aby sa zabezpečilo uplatňovanie tejto zásady v praxi. Začnime kultúrou maďarských Čangóov v Moldavsku.
Rosa Estaràs Ferragut (PPE). – (ES) Európska komisia v januári schválila stratégiu na boj proti problému predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorá by mala byť kľúčovým príspevkom k stratégii Európa 2020 v tejto oblasti v celej Európskej únii a ktorá by mala mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky znížiť aspoň o 10 %.
Je však zvláštne, že táto stratégia sa vôbec nezmieňuje o ľuďoch s postihnutím, a preto by som túto minútu chcela využiť na výzvu v tomto ohľade, pretože 2. a 4. mája sa v Bruseli stretnú ministri školstva všetkých členských štátov, aby prediskutovali celkové stratégie týkajúce sa tejto otázky.
Chcela by som predložiť požiadavku, aby sa do tejto stratégie zahrnula problematika ľudí s postihnutím, pretože má zásadný význam, aby sa táto skupina ľudí v celej Európe nepretržite vzdelávala, a tak mohla získať prístup na trh práce. Článok 24 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že ľudia s postihnutím nesmú byť za žiadnych okolností vylúčení zo systému všeobecného vzdelávania.