Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 5. apríla 2011 - Štrasburg

5. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Fiorello Provera (A7-0075/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Najnovšie prejavy vnútorného napätia a nepokojov v Tunisku, Egypte, Líbyi a ďalších arabských krajinách viedli k obrovským migračným tokom a Európe spôsobili problémy spojené s takýmito tokmi. Je zjavné, že musíme byť pripravení riešiť tieto situácie a tento prílev ľudí. Musíme nájsť spoločné východisko, pri ktorom vzájomne solidárnym postupom zabezpečíme riešenie problémov, ktoré vznikajú, keď je náš spoločný systém vystavený tlaku vonkajšieho sveta.

Som preto rád, že Parlament dnes prijal politiku na riešenie migračných tokov vznikajúcich z dôvodu nestability. Veľkú radosť mám najmä z toho, že uznesenie Parlamentu sa zameriava na posilnenie úlohy agentúry na ochranu hraníc FRONTEX. Za toto sme v Dánskej liberálnej strane veľmi dlho bojovali. Počas súčasnej krízy v severnej Afrike sa agentúra FRONTEX osvedčila ako mimoriadne dôležitý nástroj na riešenie migračných tokov v tomto regióne. Teraz potrebujeme iba to, aby sa agentúra FRONTEX dokázala rýchlejšie zmobilizovať vtedy, keď je to najviac potrebné.

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za túto správu, pretože predstavuje prvý krok smerom k politike EÚ v oblasti migračných tokov vznikajúcich z dôvodu nestability. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa tento Parlament vyslovil proti tejto hysterickej predstave o hroziacej invázii migrantov a žiadateľov o azyl prichádzajúcich z južných krajín.

Nezaplavia nás milióny ľudí unikajúcich pred politickou neslobodou a diktatúrami. Veľa ľudí sa obáva, že žiadatelia o azyl prichádzajú vo veľkom počte a preťažujú naše ťažko skúšané systémy sociálneho zabezpečenia. Toto tvrdenie je dobré na získavanie hlasov a budovanie podpory pre tvrdé prisťahovalecké politiky, nie je však podopreté faktami. Podľa údajov, ktoré práve zverejnila Organizácia Spojených národov, celkový počet žiadateľov o azyl v západných krajinách v priebehu minulého desaťročia poklesol o vyše 40 %.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Tiež som svojím hlasom podporil správu pána Proveru, pretože som presvedčený, že správa ponúka praktický a rozhodný krok vpred na ceste k dosiahnutiu cieľa v oblasti solidarity, ktorý ustanovuje článok 80 o solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie. Správa venuje jasnú a otvorenú pozornosť všetkým, ktorých postihli veľké problémy, momentálne predovšetkým štátom v severnej Afrike.

Nevyhnutné je dodržiavanie ľudských práv, medzinárodná spolupráca a dvojstranné vzťahy, rovnako ako aj regionálne organizácie, ako je napríklad Liga arabských štátov a Africká únia, ktoré môžu poskytnúť pridanú hodnotu v rámci procesu, ktorého cieľom je dosiahnutie stabilného a trvalého mieru. Veríme, že nasledujúce kroky sa budú tiež vyznačovať opatreniami v podobných oblastiach, ktoré z hospodárskeho hľadiska poskytnú podporu subjektom, ktoré na ceste k udržateľnému a nepretržitému rastu takúto podporu a pomoc potrebujú.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Chcel by som povedať, že migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability sú pre Európsku úniu skutočným problémom. Ide tu o individuálne osudy ľudí, pričom príbeh každého človeka je iný. Poháňa ich zúfalstvo, ale spája ich nádej na lepší život.

Európa musí preukázať účasť a ochotu pomôcť. Európska integrácia je úspešný spoločný projekt, prostredníctvom ktorého sme dosiahli prosperitu, stabilitu a bezpečnosť – ide o akúsi kolísku blahobytu. Keď táto vlna prisťahovalcov začne klopať na dvere Európy, reakcia bude ťažká a nákladná.

Príklad ostrova Lampedusa ukazuje, ako sa bezpečnostné otázky zahraničnej politiky môžu v jednej chvíli premeniť na záležitosti vnútornej politiky. Z tohto dôvodu už samotná rozvojová spolupráca nepostačuje. Európa potrebuje komplexný preventívny plán, ktorý bude zahŕňať aspekty bezpečnosti, regionálnej spolupráce, obchodnej politiky, zmeny klímy, ochrany ľudských práv a rozvoja demokracie. To je to, čo musíme urobiť.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Pri európskej diskusii o migračných tokoch často počujeme: „Aké problémy môže mať krajina ako Taliansko s takmer 60 miliónmi obyvateľov s prijatím niekoľkých desiatok tisícov prisťahovalcov?“

Táto otázka ignoruje dve informácie a často sú za tým postranné úmysly. Po prvé, mnohí z týchto prisťahovalcov sa chcú dostať do iných krajín EÚ. Po druhé, za posledné dva roky vďaka dvojstranným dohodám s Líbyou a Tuniskom na pobreží Talianska pristálo menej ako 4 000 ľudí. Za posledné dva mesiace po politickej kríze už dorazilo 22 000 osôb.

V Taliansku to práve teraz vrie. Na jednej strane neutícha tok migrantov zo severnej Afriky, predovšetkým hospodárskych migrantov z Tuniska. Na strane druhej, Francúzsko v meste Ventimiglia odmieta prisťahovalcov, pretože nie sú držiteľmi povolení na pobyt.

Ak existuje európska súdržnosť, teraz je čas preukázať ju tým, že na úrovni EÚ budeme spolupracovať pri rozhodovaní o tom, ako tieto toky riešiť v súčasnom výnimočnom stave, ako aj to, ako ich riešiť z dlhodobého hľadiska, a tiež pri rozhodovaní o tom, aké nástroje použiť pri vybavovaní osôb prichádzajúcich do Európy a aké opatrenia prijať v krajinách pôvodu. Tento text je úvodný krok týmto smerom, a preto som zaň hlasoval.

  Nicole Sinclaire (NI). – Mám procedurálnu námietku: nachádzame sa v Parlamente, ktorý je mienený ako diskusné fórum, a zjavne by sme si všetci mali preukazovať vzájomnú úctu. Keď dvaja predsedovia skupín vedú súkromný rozhovor počas prejavov ostatných poslancov, aké posolstvo vysielajú svojim kolegom?

  Predsedajúci. − Pán Daul a pán Schulz, dostal som otázku, či by ste Parlamentu mohli ísť príkladom.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Opatrenie, o ktorom sme dnes hlasovali, je do určitej miery užitočné pri objasňovaní javu migračných tokov a oceňuje prácu agentúry Frontex. Podľa mňa to treba vnímať pozitívne a taký by mal byť aj výsledok hlasovania.

Som však presvedčený, že toto stanovisko by mal sprevádzať jasný postoj zo strany členských štátov, pretože tento problém nepostihuje iba európske inštitúcie, ale aj politiku v členských štátoch.

Musím ale povedať, že dosiaľ nie všetky členské štáty zaviedli jednoznačný postup, ktorý aj praktizujú, počnúc politikou talianskej vlády, ktorá rieši situáciu na ostrove Lampedusa tým najnevhodnejším a najpochybnejším spôsobom. Tisíce migrantov tam boli v podstate ponechané napospas svojmu osudu, pričom ľudská solidarita – bez uváženia solidarity právnej – by viedla k okamžitej starostlivosti a určite väčším ohľadom, ako sme videli, hoci právny problém by následne bolo potrebné riešiť, ako sme to urobili v tomto Parlamente.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Hoci je pravda, že mnohé migračné toky vznikajú následkom nestability, tento pomýlený pojem používame pomerne neochotne, pretože nestabilita v skutočnosti znamená vojnu, genocídu, nekontrolované násilie, revolúcie a chudobu, do ktorej boli títo ľudia uvrhnutí, a Európa zatiaľ stále mlčí. Je tam ešte aj túžba po slobode. Uznesenie, o ktorom sme hlasovali, požaduje politiku Únie pre východné krajiny a jej najvhodnejšie nástroje, ktoré by sa zaoberali rozličnými faktormi, ktoré túto nestabilitu spôsobujú.

Kladiem si otázku, aká dôveryhodná táto zahraničná politika môže byť vzhľadom na to, že udalosti v Líbyi a severnej Afrike ukázali, že zahraničná politika EÚ je absolútne nedostatočná. Vlády jednotlivých členských štátov konali vo svojom vlastnom mene a svetu a ľuďom, ktorým by sme mali pomáhať, predviedli žalostný výjav. Jediná politika v oblasti prijímania utečencov, ktorú Únia dokázala ponúknuť, značne zaostávala za potrebami. Z týchto dôvodov rozhodne hlasujeme za toto opatrenie, vyzývame však Úniu, aby konečne prišla so zahraničnou politikou, ktorá si toto pomenovanie zaslúži.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Proveru, predovšetkým preto, že jej podľa mňa veľmi chýba prehľadnosť a jasnosť. Táto správa obsahuje a navrhuje všetko možné – v niektorých prípadoch ide dokonca o rozumné nápady, čo je v tomto Parlamente neobvyklé. I tak však, bohužiaľ, ide predovšetkým o správu, ktorá ponúka absolútnu politickú korektnosť, ktorá si v žiadnom prípade – ani na jedinom mieste, ani v jedinom odseku či doložke – netrúfa spochybňovať nové hromadné prisťahovalectvo na už aj tak preľudnený európsky kontinent, pretože sa to týka prevažne krajín, ktoré patria do takzvanej západnej Európy. Ide však zároveň o zásadnú otázku.

Naša vlastná krajina Flámsko je najhustejšie obývanou krajinou v celej Európskej únii. Prevažná väčšina Flámov nechce nových prisťahovalcov a určite nie prisťahovalcov z krajín s kultúrami a náboženstvami, ktoré obhajujú hodnoty, ktoré sú v úplnom rozpore s našimi hodnotami. Je najvyšší čas, aby Európsky parlament konečne načúval svojim vlastným európskym občanom.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Súhlasím s tým, že by sme mali podniknúť krátkodobé opatrenia, ktoré by riešili humanitárnu krízu v Stredozemí a ktoré by pomocou nástrojov, ako je napríklad agentúra Frontex, zabezpečili dôstojný život dotknutých ľudí. Aby sme mohli riešiť problémy súvisiace s migračnými tokmi a aby sme mohli pomáhať pri vytváraní pracovných miest v krajinách pôvodu týchto ľudí, potrebujeme aj dlhodobú víziu.

Jedným z kľúčových nástrojov Európskej únie je obchodná politika. Nadišiel čas, aby sa naše trhy viac otvorili, a to počnúc vzťahmi s krajinami, ako sú Egypt alebo Tunisko. Musíme tiež nadviazať dialóg s cieľom posilniť regionálne obchodné vzťahy.

Máme k dispozícii príklad Turecka a jeho úspechu − jeho úspešnej colnej únie, ako aj jeho úspechu pri účinnej realizácii nevyhnutných demokratických reforiem. Musíme sa konečne odvážiť hovoriť o colných úniách a dohodách o voľnom obchode s krajinami Stredozemia, ktoré smerujú k demokracii a reformám.

Na záver by som Radu chcela vyzvať, aby bezodkladne prijala regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.

  Daniel Hannan (ECR). – Predpoklad, z ktorého vychádza táto správa, je nesprávny. Predstava, že emigrácia je výsledkom chudoby a beznádeje, môže byť síce na prvý pohľad vierohodná, ukazuje sa však ako zavádzajúca. Z histórie vieme, že emigrácia je častejšie výsledkom nárastu bohatstva a rastúcich ambícií. Iba nedávno sme boli svedkami veľkých migračných tokov z Tuniska po obnove demokracie a ukončení diktatúry.

Skutočnou príčinou, ktorá vyháňa ľudí z domovov a núti ich cestovať stovky kilometrov za lepším životom, je príležitosť. V skutočnosti sme v Európskej únii vytvorili stav, v ktorom máme rozsiahlu štrukturálnu nezamestnanosť a napriek tomu ešte stále musíme dovážať pracovnú silu. V našej krajine, v Spojenom kráľovstve, máme vyše 4 milióny ľudí, ktorí sú buď nezamestnaní, alebo poberajú nemocenské dávky alebo invalidný dôchodok, a napriek tomu každý mesiac prijímame ľudí z celého sveta, aby vykonávali prácu, ktorú nechcú vykonávať osoby narodené v Spojenom kráľovstve. Milióny ľudí sme uväznili v stave biednej závislosti. Dostali sme ich do stavu, keď práca už nie je súčasťou ich duševného obzoru. Ak chceme ľudí uchrániť pred týmito biednymi podmienkami, odpoveď sa nenachádza v zahraničnej politike, ale v reforme systému sociálneho zabezpečenia, ktorá by obnovila dôstojnosť a samostatnosť našich vlastných občanov.

  Syed Kamall (ECR). – Jedným z faktorov, ktoré sa pri každej diskusii o migrácii často prehliadajú, je, že pre ľudí, ktorí sa presúvajú z jednej krajiny do druhej, je migrácia pomerne komplikovaná a že ju podstupujú za tých najťažších podmienok. Skúste si predstaviť, aké to musí byť opustiť svoju rodinu, dedinu, mesto, všetky sociálne väzby, priateľov a ani vôbec nevedieť, či ich znova uvidíte alebo kedy ich znova uvidíte. Čo ich núti opustiť tieto krajiny a hľadať príležitosti, ako povedal predchádzajúci rečník, na Západe? Nuž, pomerne často je to spôsobené tým, že unikajú z podmienok a pred vládami, ktoré už pre nich nie sú dôveryhodné.

Existujú spôsoby, ako môžeme pomôcť. Pozrime sa na niektoré politiky, ktoré máme k dispozícii: naša politika rybného hospodárstva, ktorá veľké rybárske lode podporuje v tom, aby plienili moria chudobných afrických štátov, pričom miestni rybári sa dostávajú do beznádejnej situácie bez pracovných miest. Čo potom urobia? Pokúsia sa o emigráciu. Máme politiku pomoci, ktorá skorumpované vlády udržuje pri moci a oslabuje motiváciu ľudí, aby zostávali vo svojich krajinách. Ľudí to podnecuje k tomu, aby odišli do zahraničia, a tak prichádzajú sem.

Musíme to napraviť. Musíme pochopiť, že pre ľudí je ťažké opustiť vlastnú krajinu. Mali by sme zabezpečiť, aby naše politiky pomáhali ľuďom zostať vo vlastných krajinách.

Správa: Elisabeth Jeggle (A7-0016/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu prikladá najvyšší význam tomu, aby sme nielen pre ženy, ale aj pre mužov žijúcich vo vidieckych oblastiach zabezpečili rovnaké práva, aké majú muži a ženy žijúci v mestách. Ak chceme udržať silnejšie odvetvie európskeho poľnohospodárstva, ktoré dokáže dodávať potraviny dobrej kvality do celej Európy, musíme zabezpečiť, aby bolo toto odvetvie príťažlivé pre pracovníkov aj rodiny. Aby to bolo možné, musíme vidieckym oblastiam poskytnúť možnosti rastu, inovácií, pracovných miest a rozvoja. Nie je potrebné, aby sme v tomto odvetví zavádzali kvóty a neprirodzené rodové rozdelenia. Preto je dobré, že Parlament dnes prijal správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, čím vyslal veľmi jasný signál, že aj tu ženy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Ženy mali vždy dôležitú úlohu v poľnohospodárstve a na vidieku. Ženy vlastne tvoria 42 % pracovnej sily z celkového počtu približne 27 miliónov pracovníkov.

Napriek tomuto vysokému percentuálnemu podielu ženy nie sú primerane zastúpené v profesijných organizáciách a čelia diskriminácii v rozhodovacom procese. Existuje veľa oblastí, v ktorých by bolo možné zlepšiť situáciu žien a medzi ktoré patrí aj primerané sociálne zabezpečenie.

Európske inštitúcie by preto mali vyvažovať túto nerovnosť napríklad monitorovaním odvetvia prostredníctvom strediska pre monitorovanie ženských podnikateľských iniciatív v poľnohospodárstve, ktoré už napríklad fungujú v Kalábrii a ďalších talianskych regiónoch.

Správa, o ktorej sme dnes hlasovali a ktorú som podporil, sa dôkladne a bez prikrášľovania zaoberá otázkou hromadného odchodu obyvateľstva z vidieka. Aby sme pomohli zachovať stabilnú mieru zamestnanosti, musíme podporovať politiky a stratégie, ktoré sú určené na budovanie infraštruktúry a vytváranie služieb, ktoré sa hodia pre podmienky moderného života a ktoré možno realizovať vo vidieckych oblastiach.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Život a práca vo vidieckych oblastiach sa radikálne zmenili následkom transformácie spoločnosti, zmien v sociálnej štruktúre a dramatických demografických zmien.

Ak je naším cieľom udržať ženy všetkých generácií na vidieku alebo ich podnietiť k voľbe vidieckeho spôsobu života, potom je potrebné, aby rozvojová politika väčšmi zohľadňovala ich potreby a požiadavky. Mali by sme mať na pamäti, že podmienky pre ženy vo vidieckych oblastiach sa v posledných rokoch zmenili a sú mimoriadne diferencované. Samotné ženy − jednotlivo i v rámci ženských politických zoskupení − zohrávali úlohu pri podnecovaní a formovaní týchto zmien.

Som presvedčený, že naša spravodajkyňa pani Jeggleová správne poukázala na túto skutočnosť, a preto verím, že táto správa je mimoriadne dôležitá. Napokon, ak chceme rozvíjať vidiecke oblasti, nemôžeme sa sústrediť iba na budovanie infraštruktúry a vytváranie prostredia pre cestovný ruch, ale musíme zabezpečiť, aby sa tam znova usadili rodiny, a to sa rovnakou mierou týka žien i mužov.

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Podporil som správu pani Jeggleovej, v neposlednom rade preto, že odporúča, aby sa pre poľnohospodársku politiku Európskej únie zabezpečilo náležité financovanie. V súlade s trendom, ktorého cieľom sú úspory v rozpočte EÚ a ktorý je inak úplne namieste, sa nesmie postupovať na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ak vidiecke oblasti a poľnohospodárstvo v Európskej únii nedostanú primeranú pomoc, bude ťažké zlepšovať úlohu žien vo vidieckych oblastiach, podnecovať ženy, aby v týchto oblastiach za takých náročných podmienok žili, a bude ťažké dosahovať ciele tejto kľúčovej politiky, medzi ktoré patrí napríklad potravinová bezpečnosť, ochrana životného prostredia a územná vyváženosť. Mali by sme to mať na pamäti a túto príležitosť, ktorú ponúka rozprava o tejto kľúčovej správe pani Jeggleovej, by som chcel využiť na opätovné pripomenutie požiadavky, aby sa úspory v Európskej únii nepresadzovali na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Hlasovala som za túto správu, pretože pomáha bojovať proti neviditeľnosti, ktorou sa až doteraz vyznačovala práca žien vo vidieckych oblastiach a úloha, ktorú zohrávajú tieto ženy.

Bez tohto príspevku by v minulosti ani v súčasnosti nebolo možné udržať stav obyvateľstva a mieru zamestnanosti mimo mestských oblastí. To, že tento prínos bude viditeľnejší, by nemalo viesť iba k spoločenskému uznaniu, ale aj k zabezpečeniu. Spoločná poľnohospodárska politika sa vo svojich programoch pomoci musí zameriavať aj na pohlavie a musí prinášať osobitné iniciatívy pre podnikanie žien. Okrem toho musí pomáhať financovať služby a podporovať aspekty, ako je napríklad prístup k internetu vo vidieckych oblastiach, ktoré podporujú rovnosť životných podmienok v mestských a vidieckych oblastiach.

Systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch musia uznávať prácu žien v tejto oblasti z hľadiska výroby aj starostlivosti, najmä prácu pri starostlivosti o závislé osoby a deti.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Napriek skutočnosti, že ženy tvoria 42 % z 26 až 27 miliónov pracovníkov a že 29 % poľnohospodárskych podnikov prevádzkujú ženy, ich zastúpenie na úrovni odvetvia je mizivé a nezodpovedá ich významu.

Nie je to správne ani normálne, takže Únia musí ženám prideliť väčšiu úlohu vo vidieckych oblastiach a nájsť vhodné riešenia pre kombináciu hospodárskych činností, ktoré vykonávajú. Potrebná je rodová rovnosť, rovnaké zaobchádzanie, sociálna ochrana pre matky a uznanie osobitnej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárstve.

Podpora nepretržitej odbornej prípravy je preto jednou z kľúčových otázok, pri ktorých už nemôžeme pripúšťať kompromisy. Podporujeme návrhy pani spravodajkyne Jeggleovej týkajúce sa lepšieho zastúpenia žien vo všetkých politických, hospodárskych a sociálnych orgánoch v odvetví poľnohospodárstva a týkajúce sa podpory pre iniciatívy sociálnej ochrany pre ženy pôsobiace ako drobné podnikateľky a pracovníčky v poľnohospodárstve a sezónne chovateľky zvierat.

Ženám treba v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky priznať špecifické postavenie, v opačnom prípade bude táto reforma zbytočná a je úplne isté, že v prípade ďalších úsporných opatrení v poľnohospodárstve bude predstava bezproblémovej budúcnosti nereálna.

  Daniel Hannan (ECR). – Neviem, či si pamätáte na populárny televízny seriál v našej krajine Life on Mars (Život na Marse), ktorého dej sa týkal návratu hlavnej postavy, policajného dôstojníka, podľa všetkého na začiatok sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Mal som celkom taký pocit, akoby sa to udialo, keď som si dnes čítal hlasovací zoznam. EÚ tu prichádza s politikami týkajúcimi sa žien v poľnohospodárstve, vývozných úverov pre protežované spoločnosti, špeciálnych grantov pre spoločnosť Unilever v Českej republike a strojárske spoločnosti v Poľsku.

Sedemdesiate roky dvadsiateho storočia boli pre Európu ako celok a najmä pre Spojené kráľovstvo strašným obdobím: bola to doba stagflácie, nezamestnanosti, štátneho bankrotu. Tieto veci sa však nediali následkom zlomových síl mimo našej kontroly. Nastali v dôsledku nerozumnej politiky, predovšetkým v dôsledku predstavy, že vlády môžu vyberať úspešných a že vlády by mali viesť hospodárstvo a uskutočňovať plány prostredníctvom prerozdeľovania zdrojov.

27 členských štátov sa posunulo vpred, Európskej únii sa to však nepodarilo. Ešte stále žijeme vo svete, kde sa daňovým poplatníkom berú peniaze, ktoré sa rozdávajú protežovaným klientskym skupinám.

Prečo? Pretože ak by sme to nerobili, načo by bola dobrá Európska únia? Ako raz podotkol Upton Sinclair, je veľmi ťažké prinútiť niekoho, aby si niečo všimol, keď je jeho práca závislá od toho, že si to všímať nemá.

  Anna Záborská (PPE) – (SK) Je správne, že predložená správa chce zlepšiť postavenie žien na vidieku. Ženu však, žiaľ, vníma len ako pracovníčku či podnikateľku. Nevidí ženu v úlohe matky, ani hodnotu neformálnej, a teda neplatenej práce žien. Ku blahobytu spoločnosti však významne prispieva aj práca žien – matiek v domácnosti a pri starostlivosti o odkázaných členov rodiny.

Táto práca tvorí v európskych štátoch až tretinu HDP, no my sa stále tvárime, že neexistuje. Namiesto uznania tohto prínosu jednostranne tlačíme na ženy, aby sa zamestnali a začali podnikať. Pritom práve v poľnohospodárstve a na vidieku by ocenenie neformálnej práce žien viedlo k vyššej kvalite života rodín a komunít.

Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-0054/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Za každých okolností by malo byť v kompetencii jednotlivých členských štátov, aby rozhodovali o svojom vlastnom energetickom mixe. Vzhľadom na túto skutočnosť zjavne tiež platí, že jednotlivé členské štáty by mali pokrývať náklady, ak chcú postupne prestať využívať jednu zo zložiek daného mixu. Ale najmä v Litve, na Slovensku a v Bulharsku je niekoľko jadrových elektrární pochádzajúcich zo sovietskej éry, ktoré majú ďaleko od toho, aby spĺňali naše požiadavky z hľadiska bezpečnosti. Bolo preto tiež potrebné a rozumné podporiť vyradenie týchto elektrární z prevádzky.

Problémom je, že plánovanie, ktoré sa tam uskutočnilo, alebo, presnejšie povedané, nedostatok plánovania sa jednoducho nesmie zopakovať. Vidíme, že do konca roku 2013 vynaložíme celkovú sumu 3 miliardy EUR a ani tak sa nám nepodarí tieto elektrárne vyradiť z prevádzky. Ide o znak zlého plánovania. Komisia musí vypracovať podrobnú analýzu finančnej účinnosti týchto projektov, pretože akákoľvek podpora v budúcnosti musí byť podmienená tým, že tieto krajiny budú schopné preukázať, že svoje súčasné finančné prostriedky spravujú náležitým spôsobom.

  Sergej Kozlík (ALDE) – (SK) Predložená správa o stave financovania vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky dáva dobrý obraz o doterajšom stave. Plne sa stotožňujem aj s jedným z kľúčových záverov správy, že vyraďovanie týchto zariadení v dotknutých krajinách si bude vyžadovať aj po roku 2013 spoluúčasť európskych prostriedkov. Výlučné financovanie z vlastných zdrojov nebude v silách dotknutých krajín.

Napríklad Slovensko pod politickým tlakom Európskej únie odstavilo v rokoch 2006, 2008 dva plne zrekonštruované bloky jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Podľa záverov medzinárodnej atómovej komisie spĺňali všetky bezpečnostné kritériá. Hospodárske dopady tohto kroku sú značné a budú ďalej násobené aj dlhodobými vysokými nákladmi na plnú odstávku týchto zariadení. Európska únia bude musieť rátať s podpornými zdrojmi pre odstávku jadrových elektrární aj v rámci finančného výhľadu na roky 2013 – 2020.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Politika v oblasti energie a predovšetkým energetická bezpečnosť v najširšom zmysle slova je témou, ktorá vzhľadom na nedávne udalosti v Japonsku vyvoláva búrlivé diskusie v každej časti sveta. Katastrofa v jadrovej elektrárni Fukušima ukázala, koľko práce si vyžaduje vytvorenie systému dodávok energie, ktorý je účinný a šetrný k životnému prostrediu, ale najmä bezpečný. Tento problém sa netýka iba Ázie, ale všetkých krajín na každom kontinente. Ak existujú jadrové elektrárne, ktoré by mali byť zatvorené z bezpečnostných dôvodov, urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že k ich uzavretiu skutočne čoskoro dôjde. Podporme všetky opatrenia, ktoré povedú k vytvoreniu nových a bezpečných zdrojov energie. Pri rozhodovaní musí byť za každých okolností našou hlavnou prioritou verejná bezpečnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Niet pochýb o tom, že taká správa, ako je správa pána Marinesca, musela získať podporu a súhlas, a to dokonca aj v situácii, ktorú charakterizujú citové výlevy po udalostiach vo Fukušime. V každom prípade som ju podporil pre absolútne vyvážený a uvážlivý prístup pána Marinesca k tomuto dokumentu.

Okrem toho niet pochýb o tom, že je potrebné zachovať pevný záväzok Litvy, Slovenska a Bulharska, pričom bezpečnosť v jadrovom sektore by mala byť zároveň zaručená radom ďalších činností – činností, ktoré sa nazývajú jednoducho „záťažové testy“, a tiež všetkých tých testov, ktoré boli navrhnuté so zreteľom na bezpečnosť. Z dôvodov, ktoré poznáme až príliš dobre, neexistuje žiadny priestor pre chyby.

Finančné programy už boli naplánované dávnejšie a musia sa dodržať. Spoliehame sa na pozitívny a konkrétny výsledok celej operácie, ktorá je signálom napredovania tým smerom, ktorý sme všetci chceli.

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Problematiku poskytnutia primeraných finančných prostriedkov na zabezpečenie vyradenia jadrových elektrární z prevádzky už riešia právne predpisy Európskej únie týkajúce sa bezpečnosti jadrového sektora. Vzhľadom na nedávne medzinárodné udalosti a následné rozhodnutia vlád členských štátov v tomto ohľade je dnes táto otázka veľmi aktuálna.

Vyjadrili sme podporu práci pána Marinesca, ktorá sa zaoberá konkrétnymi príkladmi niekoľkých krajín, ktoré po svojom vstupe prevzali konkrétne povinnosti v oblasti vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky a od Európskej únie dostali mimoriadnu podporu práve na túto činnosť.

Keď opomenieme konkrétne prípady, v tejto otázke máme záväznú povinnosť zriadiť účinný monitorovací systém na kontrolu a testovanie jadrových elektrární na území EÚ. Počet reaktorov, ktoré je podľa odhadov potrebné vyradiť z prevádzky v blízkej budúcnosti, je vskutku pomerne vysoký.

Bude preto nevyhnutné – aj v takýchto prípadoch a predovšetkým pri nich – zabezpečiť mechanizmy záruk na vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov potrebných na riešenie bežných i mimoriadnych požiadaviek.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Ako zarytý odporca jadrovej energie som túto správu podporil nielen preto, že podľa mňa bude vyradenie týchto elektrární z prevádzky prospešné pre všetkých, ale aj preto, že dúfam, že už nebude možné žiadnu jadrovú elektráreň postaviť.

Dnes nás v Európe ohrozuje časovaná bomba. Prevádzka jadrových elektrární na civilné účely vychádza z konštrukčných metód, ktoré sú už zastarané a anachronické. Možno tvrdiť, že ich bezpečnosť je čoraz viac v rovine teórie: kým sa nič nestane, všetko je v poriadku. Vlastne pracujeme s protokolmi spred 50 rokov, ktoré v skutočnosti nie sú imúnne voči udalostiam, ktoré môžu byť čoraz nepredvídateľnejšie. Nebolo možné predvídať teroristické útoky ani prírodné udalosti a katastrofy – nielen zemetrasenia –, ktoré sú, žiaľ, v našom svete postihovanom katastrofami čoraz častejšie.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Podporil som túto správu, ktorá sa priamo týka aj našej krajiny, Slovenska. Litovská, slovenská a bulharská vláda sa v roku 2004 vo svojich zmluvách o pristúpení zaviazali postupne odstaviť niektoré zo svojich jadrových reaktorov. Odstavenie so sebou prináša mimoriadnu hospodársku záťaž, EÚ sa preto zaviazala poskytnúť finančnú pomoc na vyradenie elektrární z prevádzky do roku 2013. Skúsenosti EÚ s vyraďovaním jadrových elektrární z prevádzky sú obmedzené. Odstavenie môže mať priamy vplyv na dodávky energie danej krajiny a susedné členské štáty.

V záujme zvládnutia negatívnych dôsledkov je nutné podporovať vývoj alternatívnych a konkurencieschopných zdrojov energie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Zároveň musíme poskytnúť primerané finančné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že operácie pri vyraďovaní z prevádzky prebehnú v súlade s bezpečnostnými nariadeniami. Európska únia bude môcť využiť skúsenosti získané počas procesov odstávky jadrových elektrární, ktoré sa blížia ku koncu svojej ekonomickej životnosti. Na základe týchto výsledkov možno predpokladať, že do roku 2013 bude dokončených niekoľko investičných projektov a budeme už mať k dispozícii nové štruktúry vyraďovania elektrární z prevádzky a tiež štruktúry riadenia. Ďakujem veľmi pekne.

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE). – (EL) Hlasoval som za správu pána Marinesca, a to práve preto, že juhovýchodná a východná Európa nesie ťaživé dedičstvo mimoriadne nebezpečných jadrových reaktorov, ktoré sa nachádzajú napríklad v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku. V priebehu týchto rokov sa však na ich modernizáciu a na predĺženie ich životnosti vynaložili miliardy eur z peňazí európskych daňových poplatníkov. V podstate dotujeme jadrovú loby, ktorá bojovala za ich obnovu. Fukušima znovu ukázala, že tieto reaktory by mali byť odstavené; do nákladov na prevádzku reaktorov však neboli začlenené takéto finančné ustanovenia a ide o obrovské a škandalózne dotácie pre nebezpečnú, drahú a znečisťujúcu metódu výroby energie. Teraz však môžeme politickú vôľu zmeniť. Dotácie na obnovu nebezpečných reaktorov môžeme premeniť na financovanie určené na ich uzatvorenie. Pozastavte prebiehajúcu výstavbu všetkých nových reaktorov. Presuňte zdroje z financovania agentúry Euratom a bohatých dotácií pre projekt ITER (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor). Zdroje vyčlenené na projektovanie a stavbu nových reaktorov presmerujte do hospodárstva, ktoré bude do roku 2050 využívať výlučne obnoviteľné zdroje energie. Nachádzame sa vo výnimočnom stave a musíme reagovať.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Chcela by som pánovi spravodajcovi zablahoželať k správe, ktorá je nekompromisná, ale v mnohých bodoch veľmi pravdivá. Chcela by som poukázať a upriamiť pozornosť kolegov na skutočnosť, že Litva si spolu so Slovenskom a Bulharskom splnila povinnosti stanovené v zmluve o pristúpení a v rámci stanovenej lehoty odstavila svoje staré sovietske jadrové reaktory. Väčšina projektov, ktoré sa týkajú odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina, bola realizovaná alebo sa práve realizuje. Samozrejme, vyskytli sa aj určité problémy. Dúfame, že po tom, ako sa nová litovská vláda a správna rada jadrovej elektrárne Ignalina ujmú funkcie, bude možné začať súdne konania proti tým osobám, ktoré svoju prácu nevykonávali správnym spôsobom, a bude tiež možné prehodnotiť zmluvu o výstavbe úložísk vyhoretého jadrového paliva a dosiahnuť výhodné podmienky. Bezvýhradne súhlasím s tým, že je nutné, aby sa úplne transparentne spravovali finančné prostriedky a využívali zdroje, čím sa zabezpečí jadrová bezpečnosť. Keďže však diskutujeme o nových jadrových elektrárňach, chcela by som túto príležitosť využiť na to, aby som pozornosť kolegov upriamila na hranice Európskej únie s Ruskom a Bieloruskom, kde by sa mali budovať jadrové elektrárne s experimentálnymi reaktormi. Musíme tomu venovať pozornosť.

Správa: Barbara Matera (A7-0060/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Skutočne som si neuvedomil, že vlastne budeme mať možnosť poskytnúť vysvetlenie hlasovania v súvislosti s týmto uznesením, ale keďže je to tak, poskytnem veľmi stručné vysvetlenie. Dánska liberálna strana je v podstate proti Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Keď už však bolo prijaté rozhodnutie takýto fond vytvoriť a boli zaslané žiadosti, v ktorých príslušné krajiny spĺňajú požiadavky stanovené v súvislosti s Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii, evidentne tiež musíme prideliť finančné prostriedky, o ktoré sa uchádzajú. Preto sme hlasovali za.

  Nicole Sinclaire (NI). – Hlasovala som proti obom správam pani Materovej o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Českú republiku a Poľsko, a to nie preto, že by som voči daným krajinám cítila nepriateľstvo – to ani zďaleka nie. Beriem však iba veľký ohľad na vlastných voličov v regióne West Midlands a vskutku aj na ich príspevok k 48 miliónom GBP, ktoré Spojené kráľovstvo každý deň platí Európskej únii.

Dovoľte mi, aby som vám povedala pár vecí o regióne West Midlands: máme najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí a náš automobilový priemysel bol zdecimovaný, sčasti následkom finančnej podpory Európskej únie pre pracovné miesta na Slovensku, ktoré nás pripravili o potrebné pracovné miesta v závode v Rytone.

V roku 2004 to bolo, samozrejme, Spojené kráľovstvo, ktoré znášalo bremeno rozširovania EÚ, pretože bolo jediným štátom, ktoré nezaviedlo žiadne bariéry. To spôsobilo vyššie náklady vo verejných službách. Ďalším príkladom výdavkov mojich voličov je náš príspevok na prídavky na deti určené pre ľudí vo východnej Európe. Ľudia pricestujú do Spojeného kráľovstva, pracujú tu a nárokujú si na prídavky na deti, ktoré žijú vo východoeurópskych krajinách.

Chceli by sme dosiahnuť, aby tých 48 miliónov GBP denne zostalo v Spojenom kráľovstve a vynakladalo sa na nevyhnutné verejné služby a aby sa tieto prostriedky neodovzdávali ďalej, keďže účty EÚ neboli podrobené auditu už 14 rokov.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) S radosťou som podporil tieto návrhy od Bairbre de Brúnovej a želám veľa úspechov pracovníkom v Českej republike a Poľsku. Mám však podozrenie, že nakoniec budú znechutení a zronení, čo som už zažil vo vlastnom volebnom obvode, najmä v pobočke spoločnosti Dell v Limericku a spoločnosti Waterford Crystal vo Waterforde.

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond je vynikajúcou koncepciou, je však, bohužiaľ, príliš málo flexibilný. Následkom toho sa veľký podiel financovania vracia do Európskej únie. Navrhoval by som, aby v prípade nevyužitých finančných prostriedkov príslušný členský štát mohol predložiť Komisii návrhy na spôsob ich najlepšieho možného využitia v prospech pracujúcich.

(GA) Takýto postup by výrazne pomohol nezamestnaným pracovníkom a výrazne by zlepšil dobré meno Európskej únie.

Správa: Eva-Britt Svensson (A7-0065/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Násilie páchané na ženách je problém, ktorý existuje na celom svete, a je zjavne dôležité zaujať k tejto otázke stanovisko – osobný postoj, ako aj stanovisko politické. Preto musíme jednoznačne prijať stanovisko k tejto otázke na európskej úrovni. Pri diskusiách o týchto problémoch by som bol radšej, keby sa namiesto vytvárania množstva rozličných iniciatív Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť jednoducho sústredil o trochu viac na iniciatívy, na ktoré by sa podľa neho mala Európska únia zamerať. Aj keby všetko ostatné zostalo rovnaké, som presvedčený, že by to dodalo váhu našim opatreniam, ktoré by boli účinnejšie, a teda aj lepšie pre ženy, ktorých sa to týka, a v tomto ohľade by to bolo lepšie aj pre dôveryhodnosť iniciatív, ktoré tu v Parlamente navrhujeme.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Násilie páchané na ženách nie je súkromnou záležitosťou. Je to zločin, ktorý treba stíhať. Musíme prelomiť mlčanie. Úcta ku kultúre a náboženstvu je dôležitá, nikdy by však nemala slúžiť ako ospravedlnenie pre vraždy zo cti, zmrzačovanie pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, domáce násilie a nútené manželstvá. Štokholmský program poskytuje nový politický rámec zameraný na zlepšenie boja proti násiliu páchanému na ženách a požaduje konkrétne kroky. Nabádam Komisiu, aby predložila stratégiu, ktorá bude obsahovať praktické návrhy.

Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že musíme spoločne bez ohľadu na stranícku príslušnosť odsúdiť všetky formy násilia páchaného na ženách a bojovať proti nim. Podporujem princíp a väčšinu návrhov, súdne a trestnoprávne opatrenia by sa však mali uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni. Tak to robíme vo Švédsku. Boj proti násiliu je vlastne ústrednou témou ženskej organizácie našej strany, ktorá zabezpečuje praktické kroky a zvyšuje informovanosť nielen v záujme ochrany žien, ale aj v záujme zabezpečenia ich práv a rozvoja kultúry úcty k dôstojnosti žien. Začala som s kampaňou v sociálnych médiách a budem rada, ak sa k nej hocikto pridá.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Ako už povedali niektorí moji kolegovia poslanci, myslím si, že hlasovaním za túto správu pani Svenssonovej sa zaväzujeme zabezpečiť, aby Komisia do konca roka 2011 splnila svoj sľub prijať oznámenie zamerané na vykonávanie stratégie a európskeho akčného plánu boja proti násiliu páchanému na ženách, ktoré ponúkne komplexný pohľad na problematiku a bude teda zahŕňať všetky rozličné prípady od sexuálneho násilia až po domáce násilie a mrzačenie ženských pohlavných orgánov a – dúfam – aj všetky nové formy násilia. Mám na mysli skutočné podnecovanie k násiliu, ktoré majú neraz na svedomí reklamný priemysel a médiá, ako aj formy vydierania a porušovania ľudských práv žien, ktoré sa vyskytujú na pracovisku, keď sa ženy rozhodnú pre materstvo alebo keď už pracujúcimi matkami sú.

Domnievam sa, že po prijatí a vykonávaní smernice o obchodovaní s ľuďmi – pri ktorej sa Parlament značne angažoval – a smernice o európskom ochrannom príkaze by mala význam vhodná smernica o tejto problematike v rámci nového právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou a Štokholmským programom.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Kým nedôjde k úplnému odstráneniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, nikdy nebudeme môcť tvrdiť, že žijeme v modernej spoločnosti, ktorá je konečne demokratická. Parlament sa opäť raz zaoberá týmto javom, ktorý je surový a je, žiaľ, stále šokujúco aktuálny.

Údaje sú úplne jasné: najmenej jedna z piatich žien bola v priebehu svojho života obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia a násilie je skutočne hlavnou príčinou úmrtí a invalidity žien vo veku od 15 do 44 rokov – je dokonca častejšou príčinou ako rakovina a dopravné nehody.

Z týchto dôvodov je potrebná skutočná a trvalá mobilizácia, ktorá povedie k vytvoreniu komplexného právneho mechanizmu na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách. Dnes musíme vyslať silný signál. Je iba jeden konečný cieľ: tento smrteľný vírus musíme zbaviť jeho živnej pôdy.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Násilie páchané na ženách je priamym dôsledkom diskriminácie; preto potrebujeme mnohostrannú politiku, ktorá bude osobitnú pozornosť venovať deťom zneužívaných žien.

Musí existovať právo na bezplatnú právnu pomoc a psychologickú podporu, na azylové domy pre ženy a finančnú pomoc, ktorá im umožní, aby boli nezávislé, právo na špecializované súdy, vykonávacie protokoly a špeciálnu odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti zdravotníctva, polície a práva a na zostavovanie štatistík a zber údajov, ktoré nám poskytnú skutočný obraz o probléme a umožnia nám na európskej úrovni uplatňovať tie najvhodnejšie politiky.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Zdržal som sa konečného hlasovania o správe pani Svenssonovej, a preto využijem vysvetlenie hlasovania, aby som povedal, že aj ja považujem násilie páchané na ženách za hanebné a absolútne neprijateľné.

Konečného hlasovania som sa však zdržal, pretože som presvedčený, že táto správa sa len tak hemží porušeniami zásady subsidiarity, ktorú si ctím, a neverím, že je žiaduce vytvorenie ďalšej európskej byrokracie, monitorovacích a iných orgánov – práve naopak. Som tiež, mimochodom, znepokojený politickou korektnosťou, ktorá vedie k tomu, že v tejto správe sa ani raz nevyskytuje slovo „islam“ napriek tomu, že táto viera, ktorá je plná spiatočníckych noriem a zásad, zjavne zohráva veľkú úlohu pri diskriminácii žien a násilí páchanom na ženách. Platí to, samozrejme, v moslimskom svete, ale, bohužiaľ, aj v našich končinách. Nazývajme veci pravými menami: islam je vo svojej skutočnej súčasnej podobe spiatočnícky a nepriateľský voči ženám.

  Anna Záborská (PPE) - (SK) Vítam správu pani Svenson, pretože posúva diskusiu o právach žien dopredu. Pri odsúdení násilia voči tehotným ženám správa hovorí, citujem: „páchateľ ním ubližuje viac ako jednej osobe“. Roky sa snažím o to, aby práva žien nestáli v opozícii proti právu nenarodených detí. Žiaľ správa pani Svenson tento konflikt ešte neprekonala.

Obmedzovanie reprodukčných práv žien, pod ktorými sa dnes v prvom rade rozumie právo na potrat, sa ešte stále pokladá za druh násilia voči ženám. Ak však medzi ľudské osoby konečne započítame aj nenarodené deti, potom umelo vyvolaný potrat je aktom násilia voči nenarodenému dieťaťu.

Pri príprave stratégie a boja proti všetkým formám násilia by Komisia mala nájsť súlad medzi právami žien a právami nenarodených detí. Nová stratégia by mala chrániť ženy, no zároveň obsahovať aj mechanizmy na ochranu nenarodených detí. Vyplýva to aj z predloženej správy, len treba pozorne čítať.

  Nicole Sinclaire (NI). – Hlasovala som proti správe pani Svenssonovej. Pochopiteľne, absolútne odsudzujem násilie, najmä násilie páchané na ženách, tak prečo som potom hlasovala proti tejto správe? Hlasovala som proti nej, pretože − ako už pred chvíľou povedal môj kolega − je trochu anachronická. Vracia nás späť do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a k politickej korektnosti a v tomto ohľade je veľmi naivná. Chce len zopakovať boj z počiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Mám trochu obavy aj z trestnoprávneho charakteru, ktorý chce zaviesť. Toto robí Európska únia, či nie? Vloží sa do otázky, s ktorou môžu všetci súhlasiť – aké odporné je násilie páchané na ženách –, a potom veci usporiada a pridá tam trestné právo. A potom, ešte než si to všimnete, sa to rozšíri na ďalšie a ďalšie oblasti.

Európska únia sa môže hanbiť za to, že si zvolila takúto tému, a to i napriek tomu, že ide o iniciatívnu správu, pretože práve takto to začína. Uchopenie moci sa začína práve tu a je to hanebné. V skutočnosti potrebujeme naozajstné kroky zamerané proti násiliu páchanému na ženách na úrovni členských štátov. Nechajte to tak a prestaňte túto tému zneužívať.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Barbara Matera (A7-0059/2011)

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky významných štrukturálnych zmien v medzinárodnom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Od 1. mája 2009 bol okruh pôsobnosti EGF rozšírený s cieľom zahrnúť podporu pracovníkov, ktorí boli prepustení priamo v dôsledku hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy.

EÚ by mala v tomto čase, keď čelíme tejto vážnej kríze, ktorej jedným z hlavných dôsledkov je rast nezamestnanosti, využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby reagovala najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory tým, ktorí čelia každodennej realite nezamestnanosti. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Českej republiky s cieľom podporiť pracovníkov prepustených v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností Európskeho spoločenstva (NACE) rev. 2 do divízie 28 (výroba strojov a zariadení).

  Adam Bielan (ECR), písomne. − (PL) V dôsledku globálnej hospodárskej krízy sa zhoršila finančná situácia mnohých poľských spoločností. Problémy spojené so zníženými úrovňami výroby majú najväčší vplyv na obyčajných ľudí, ktorí pre tieto spoločnosti pracujú. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom zabezpečiť podporu pracovníkom, ktorí prišli o prácu v dôsledku zmien štruktúry svetového obchodu spôsobených globalizáciou. Jeho hlavným cieľom je pomôcť týmto ľuďom znovu sa začleniť do trhu práce. Táto žiadosť o uvoľnenie prostriedkov z fondu v prospech pracovníkov poľských spoločností v regióne Podkarpackie je prvou žiadosťou v tomto roku. Ako zástupca poľských záujmov v Európskom parlamente schvaľujem rozhodnutie Komisie presunúť finančné prostriedky z fondu na realizáciu cieľov stanovených v žiadosti. Vďaka tomuto rozhodnutiu prepustení pracovníci z troch spoločností v odvetví strojárstva v regióne Podkarpackie dostávajú finančnú podporu takmer 500 000 EUR. Hlasovaním za toto uznesenie by som chcel zároveň vyjadriť nádej, že podobné žiadosti schváli Komisia aj v budúcnosti.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Žiadosť spĺňa požiadavky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a týka sa 200 z 594 pracovníkov prepustených počas obdobia deviatich mesiacov v troch poľských spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú výrobou strojov a zariadení a ktoré znížili svoj vývoz o 58 %. Dvadsať percent dotknutých pracovníkov malo viac ako 54 rokov a 10 % viac ako 64 rokov. Táto pomoc zabezpečí zlepšenie odbornej prípravy prepustených pracovníkov, aby boli pripravení obsadiť v budúcnosti nové pracovné miesta.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Mám radosť z práce, ktorá bola vykonaná na základe Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), konkrétne na podporu pracovníkov postihnutých zmenami svetového obchodu. Podporujem aj rozhodnutie o mobilizácii EGF v prospech Poľska na pomoc pracovníkom v odvetví výroby strojov a zariadení, ktorí boli prepustení v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Vzhľadom na to, že v tomto odvetví došlo k výraznému poklesu vývozu, ktorý následne sprevádzala rovnako znepokojujúca miera nezamestnanosti, je toto opatrenie celkom príhodné.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Táto žiadosť sa týka 594 prepustených pracovníkov v troch podnikoch, ktoré pôsobia v odvetví výroby strojov a zariadení, v regióne Podkarpackie v Poľsku. Toto je prvá žiadosť, ktorá sa má preskúmať v rámci rozpočtu na rok 2011. Vychádza z intervenčných kritérií podľa článku 2 písm. b) nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), podľa ktorého je potrebných najmenej 500 pracovníkov prepustených počas deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré vykonávajú činnosť v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci posúdil príslušné kritériá oprávnenosti priaznivo. EGF bol vytvorený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení a pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Rozsah pôsobnosti fondu bol v dôsledku revízie nariadenia o EGF v roku 2009 rozšírený s cieľom zahrnúť podporu pracovníkov prepustených v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Ročný rozpočet dostupný pre EGF predstavuje 500 miliónov EUR. Myslím si, že by bolo vhodné vyvinúť potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie tohto nástroja a umožniť tak, aby sa pomoc k pracovníkom, ktorí ju potrebujú, dostala rýchlejšie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení prostriedkov vo výške 453 570 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť opätovné začleňovanie poľských pracovníkov prepustených v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy do trhu práce. Túto žiadosť predložilo 27. apríla Poľsko a týka sa 594 pracovníkov z regiónu Podkarpackie, ktorí pracovali v oblasti výroby strojov a zariadení. Je to prvá žiadosť, ktorá sa má schváliť v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011. Hlasujem za tento návrh, keďže ide o špecifický rozpočtový nástroj a požadovaná suma je právne prijateľná a v súlade s ustanoveniami Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, konkrétne bodom 28, a dúfam, že prispeje k zníženiu hospodárskych problémov obyvateľov tohto regiónu a k naštartovaniu miestneho hospodárstva.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Situácia v poľnohospodárstve a problémy, ktorým čelí vidiek, sa nemôžu oddeľovať od hlbokej systémovej krízy ani od súčasnej politiky, napríklad spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá nesie hlavnú zodpovednosť za pokračujúci úpadok poľnohospodárstva v niektorých členských štátoch: všetko sa orientuje na záujmy veľkých poľnohospodárov a severoeurópskeho poľnohospodárskeho priemyslu, v dôsledku čoho sa ničí rodinné poľnohospodárstvo a ohrozuje životaschopnosť malých a stredných fariem.

Úloha žien v poľnohospodárstve a rozvoji vidieckych oblastí je mimoriadne dôležitá, pretože ženy predstavujú okolo 42 % poľnohospodárskych pracovníkov a sú rozhodujúce na udržiavanie chodu fariem a zabezpečenie účinného boja proti vyľudňovaniu vidieckych oblastí.

Prijatá správa, pokiaľ ide o prístup a uznanie úlohy žien, je celkove pozitívna, a to aj napriek tomu, že v nej chýba akákoľvek realistická kritika SPP. V správe sa píše, že podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov spolu s vytvorením lepších životných podmienok vo vidieckych oblastiach a bojom proti vyľudňovaniu. Pre tento boj je dôležitá ochrana dobrej dopravnej infraštruktúry a zlepšenie prístupu k doprave pre všetkých s cieľom odstrániť sociálne vylúčenie a nerovnosť v spoločnosti, ktoré postihujú predovšetkým ženy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa umožňuje mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre strojársku výrobu v poľskom regióne Podkarpackie. Je potrebné pripomenúť, že Poľsko požiadalo o pomoc pre 594 prepustených pracovníkov v troch spoločnostiach, ktorých činnosť patrí do divízie výroby strojov a zariadení a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie.

Toto prepúšťanie je spojené s vplyvom hospodárskej a finančnej krízy, ktorá viedla k tomu, že v podniku Huta Stalowa Wola S. A. poklesol vývoz o 47 %, v podniku HSW – ZZN o 34 % a v podniku DEZAMET S. A. o 58 %, to znamená, že tieto podniky spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF. Európska komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 453 570 EUR. Konštatuje, že výsledkom bolo výrazné zníženie výroby strojov a zariadení, ktoré preukazuje vplyv krízy na príslušné spoločnosti v tejto krajine.

Prepustenie 594 pracovníkov má vážne dôsledky na životné podmienky, pracovné miesta a miestne hospodárstvo, a preto má mobilizácia EGF mimoriadny význam pre podporu dotknutých pracovníkov. Preto sme hlasovali za túto správu, i keď si myslíme, že najdôležitejšie by bolo zabrániť úpadku týchto spoločností a strate pracovných miest.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Táto žiadosť, vec EGF/2010/013 PL/Podkarpackie – strojárstvo, Poľsko, bola Komisii predložená 27. apríla 2010 a do 4. augusta 2010 bola doplnená o dodatočné informácie. Vychádzala z intervenčných kritérií podľa článku 2 písm. b) nariadenia o EGF, podľa ktorého je potrebných najmenej 500 pracovníkov prepustených počas deviatich mesiacov v podnikoch zaradených do rovnakej divízie klasifikácie NACE rev. 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II v členskom štáte, a bola podaná do 10 týždňov (článok 5 nariadenia). Komisia v posúdení uvádza, že žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF, a odporúča rozpočtovému orgánu, aby žiadosť schválil, preto som hlasoval za tento dokument, ktorý podľa môjho názoru pomôže zabrániť negatívnym sociálnym dôsledkom. Myslím si tiež, že ostatné členské štáty EÚ by mali viac využívať možnosti, ktoré im ponúkajú fondy EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Poľska, pretože si myslím, že tento nástroj predstavuje cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. Ako tu už viackrát odznelo, EGF poskytuje od roku 2006 praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov spojených s presídľovaním podnikov a po zmene a doplnení z roku 2009 aj v dôsledku hospodárskej krízy s cieľom pomôcť pracovníkom pri opätovnom začleňovaní do trhu práce. Dnes sme hlasovali o žiadosti o pomoc v súvislosti s prepustením 594 pracovníkov (z ktorých 200 má dostávať podporu) v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie. Celková suma finančných prostriedkov, ktoré poskytne EGF, predstavuje 453 750 EUR. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že EGF je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom postihnutým dôsledkami veľkých štrukturálnych zmien svetového obchodu. Európsky parlament dnes hlasoval o žiadosti o schválenie uvoľnenia viac ako 450 000 EUR pre pracovníkov prepustených z troch spoločností so sídlom v regióne Podkarpackie. Chcela by som zdôrazniť, že podpora EÚ je pre región, ktorý zastupujem, výrazným stimulom, pretože umožní prepusteným pracovníkom opätovne vstúpiť na trh práce a vyčlenia sa finančné prostriedky na odbornú prípravu, rekvalifikáciu, nové vybavenie a pomoc tým, ktorí sa budú chcieť stať samostatne zárobkovo činnými osobami. Región Podkarpackie je jedným z najchudobnejších regiónov v Poľsku, a preto som veľmi rada, že dostane pomoc od EÚ. Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za poskytnutie finančnej podpory.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Mám radosť zo schválenia rozpočtových prostriedkov vo výške 453 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre poľských pracovníkov prepustených v odvetví výroby strojov. Európska komisia po odporúčaniach Výboru pre rozpočet zahrnula do rozpočtového riadku EGF v rozpočte na rok 2011 platobné rozpočtové prostriedky vo výške približne 50 miliónov EUR. To nám umožňuje schváliť vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov bez narušenia ostatných rozpočtových riadkov vyčlenených na financovanie dôležitých činností v rámci cieľov a programov Únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o poskytnutí podpory prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii 594 prepusteným pracovníkom v Poľsku. Suma vo výške 0,45 milióna EUR sa použije na rekvalifikáciu a podporu pracovníkov v ťažkom prechodnom období.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Znovu sme odsúdení hlasovať o úbohej almužne, ktorú Európska únia dáva obetiam svojich politík premiestnenia podnikov. Dôvod existencie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je neprijateľný. Zdržal som sa hlasovania len vzhľadom na poľských pracovníkov, ktorých bolesť sa možno touto pokryteckou pomocou trochu zmierni.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto pomoc je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. Stále väčší počet spoločností sa premiestňuje a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania spoločností, a je dôležitý na uľahčenie ich prístupu k novým pracovným miestam. V minulosti využili EGF ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Poľsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 594 pracovníkov – z ktorých 200 je možnými príjemcami pomoci – v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 (výroba strojov a zariadení) a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie v Poľsku.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Aj keď som hlasoval za tento návrh na poskytnutie pomoci pracovníkom strojárskych podnikov v regióne Podkarpackie v Poľsku, myslím si, že toto opatrenie slúži na utíšenie a zmiernenie následkov kapitalistického modelu a že v boji proti hlavným príčinám krízy nepredstavuje žiadny pokrok. Súhlasím s mobilizáciou zdrojov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre ľudí, ktorí boli prepustení v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní obchodu alebo priamo v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Myslím si, že EGF môže prispieť ku konečnému cieľu, ktorým je uľahčenie opätovného začlenenia týchto pracovníkov do trhu práce. Hlasoval som za túto správu aj preto, lebo som presvedčený, že táto pomoc dopĺňa pomoc poskytovanú pracovníkom prepusteným v dôsledku nadbytočnosti, ktorá je stanovená vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách. Táto mobilizácia finančných prostriedkov z EGF preto nemôže za žiadnych okolností nahradiť právnu zodpovednosť vlád a spoločností voči prepusteným pracovníkom ani umožniť, aby sa jej vyhli.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na to, že Poľsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 594 pracovníkov v období od 1. júna 2009 do 1. marca 2010 (pomoc sa týka 200 z nich) v troch podnikoch, ktoré sa zaoberajú výrobou strojov a zariadení v regióne Podkarpackie v Poľsku, úplne schvaľujem a podporujem tento aktívny postoj poľskej vlády a stanoviská kolegov z našej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Žiaľ, vláda našej krajiny – Lotyšska – nereaguje na moje žiadosti a listy, a teda nevyužíva na prekonanie finančnej krízy pomoc zo stabilizačného fondu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom chrániť pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Poľsko požiadalo o podporu pre 594 prepustených pracovníkov v regióne Podkarpackie. Je úplne správne a vhodné, aby sme ponúkli osobnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a hospodárskej krízy, a pomohli im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce. Preto som hlasoval za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Komisia prijala 15. februára 2011 nový návrh rozhodnutia o mobilizácii EGF v prospech Poľska s cieľom podporiť opätovné začleňovanie pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, do trhu práce. V tomto prípade išlo o prepustenie 594 pracovníkov – 200 z nich sú možní príjemcovia pomoci – v regióne Podkarpackie v Poľsku v troch spoločnostiach, ktoré vyrábajú stroje a zariadenia, počas deväťmesačného referenčného obdobia od 1 júna 2009 do 1. marca 2010. Toto je prvá žiadosť, ktorá sa má preskúmať v rámci rozpočtu na rok 2011, a týka sa mobilizácie celkovej sumy 453 570 EUR. Komisia pri posudzovaní dospela k záveru, že existuje súvislosť medzi prepúšťaním a významnými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu alebo finančnou a hospodárskou krízou a že charakter týchto prepúšťaní bol nepredvídateľný. Žiadosť spĺňa všetky kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF, a preto som hlasovala za mobilizáciu fondu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Poľská žiadosť o zásah Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa týka 594 prepustených pracovníkov – 200 z nich je možnými príjemcami pomoci – v troch spoločnostiach, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 (výroba strojov a zariadení) a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie. Podľa posúdenia Komisie táto žiadosť spĺňa všetky právne definované kritériá oprávnenosti. Podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie v nádeji, že mobilizácia EGF prispeje k účinnému opätovnému začleňovaniu týchto pracovníkov do trhu práce.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako je to v takýchto situáciách obvyklé, požiadali sme, aby zúčastnené inštitúcie vynaložili potrebné úsilie a urýchlili mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF).

Okrem toho Parlament v tomto zmysle oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o využitie EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu, a dúfa, že v rámci nadchádzajúcich preskúmaní fondu dôjde k ďalšiemu zlepšeniu postupu.

Pripomína však aj záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy, upozorňuje na úlohu, ktorú môže EGF zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce, žiada však, aby sa vyhodnotil bezprostredný dôsledok opatrení financovaných z EGF z hľadiska dlhodobého začlenenia týchto pracovníkov do trhu práce.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Komisia prijala 15. februára 2011 návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Poľska s cieľom podporiť opätovné začleňovanie pracovníkov prepustených v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy do trhu práce. Žiadosť sa týka 594 prepustených zamestnancov (z ktorých 200 má dostávať podporu) v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 (výroba odevov) a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie v Poľsku, a to počas deväťmesačného referenčného obdobia od 1. júna 2009 do 1. marca 2010. Hlasovaním za dnešné uznesenie potvrdzujem súhlasné stanovisko, ktoré som vyjadrila už vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Napriek tomu, že som hlasoval za túto správu, považujem za ironické, že tento fond existuje, keď ho nevyužívajú všetky členské štáty EÚ. Podiel tohto fondu, ktorý zostáva na konci roku, sa vráti členským štátom ako súčasť ich „úľavy“. Isté otázky však vyvoláva to, že niektoré krajiny tento fond nevyužívajú, napríklad Spojené kráľovstvo – je to jeho ustanovené právo – v prípadoch ako zatvorenie závodu Twining Tea v Andoveri. Tí, ktorí sa tvária, že chápu výhody/nevýhody úľavy, sa pýtajú, či by nebolo správnejšie a efektívnejšie, keby členské štáty využívali finančné prostriedky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii priamo na miestnej úrovni.

Druhá irónia sa týka politickej a hospodárskej účasti – zapojenia na všetkých úrovniach pridanej hodnoty EÚ. Trvanie Spojeného kráľovstva na práve nezapájať sa do fondov riadených na úrovni EÚ z dôvodu možných následných výhod je v tomto prípade neisté a možno dokonca celkom chybné.

Spojené kráľovstvo sa zrieka prístupu k financovaniu, pričom vychádza zo zásady neuchádzať sa o tento fond s cieľom získať úľavu. Tým, ktorí hľadajú pomoc pri návrate do práce – v Sandwichi, Kente a Andoveri, Hampshiri –, je toto odmietanie sotva možné vysvetliť a je to ďalší neúspech vlády Spojeného kráľovstva.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Hlasovala som za túto správu, ktorá zabezpečí financovanie personalizovaných opatrení na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v Poľsku.

Správa: Fiorello Provera (A7-0075/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ. Politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť, politický útlak a autoritárske režimy sú hlavnými hnacími silami migrácie, v dôsledku ktorej dotknuté spoločenstvá prichádzajú o reálne miestne perspektívy a príjem, a teda o právo rozhodovať sa v prospech migrácie alebo proti nej, čím vystavujú svoje životy neustálemu ohrozeniu, pričom im ako jediné riešenie ostáva migrácia. Nedávne dramatické udalosti v Egypte a ďalších krajinách v severnej Afrike a na Blízkom východe zreteľne zvýšili tok legálnych aj nelegálnych migrantov do Európy. Európska únia musí byť preto pripravená odolávať migračnému toku. Dokáže to len vtedy, keď bude mať efektívnu a rozumnú migračnú politiku podobnú politikám, ktoré sa uplatňujú v Kanade, Austrálii alebo na Novom Zélande. Súhlasím so stanoviskom pána spravodajcu, že musíme naliehavo žiadať Komisiu, aby zabezpečila, že každá dohoda o readmisii podpísaná EÚ a jej členskými štátmi bude v plnej miere rešpektovať ľudské práva a zásadu nenavracania a nebude vystavovať riziku nikoho, kto potrebuje medzinárodnú ochranu. Európska únia tak opäť ukáže, že najdôležitejšie a neodcudziteľné sú hodnoty a dodržiavanie ľudských práv a osoby žiadajúce o azyl sa budú cítiť bezpečne a rešpektované.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť a politický útlak vykonávaný zo strany autoritárskych režimov sú hlavnými faktormi stojacimi v pozadí migrácie a migračných vĺn, ktoré sa neustále rozširujú do niektorých krajín v stredozemskej oblasti a spôsobujú, že tieto krajiny nie sú schopné zvládať početné problémy vyvolané humanitárnymi krízovými situáciami.

V posledných týždňoch bolo nemožné nevšimnúť si tisíce migrantov, ktorí prišli do Lampedusy po nepokojoch v krajinách severnej Afriky. Deväťdesiat percent z nich sú mladí ľudia vo veku od 15 do 35 rokov, ktorí riskujú svoje životy v nádeji, že nájdu lepšie príležitosti. Napriek mimoriadnemu úsiliu talianskej vlády, miestnych samospráv a talianskeho Červeného kríža je na ostrove krízová situácia: nič nenasvedčuje tomu, že sa príchod prisťahovalcov zastaví, a konštatuje sa meškanie EÚ, ktorej administratívne časové rámce nie sú zlučiteľné s touto situáciou.

EÚ má dnes povinnosť vypracovať pre oblasť migrácie účinnú globálnu politiku, ktorá zabezpečí vytvorenie európskeho azylového systému, zavedenie povinného programu pre presídľovanie, ktorý bude schopný rovnomerne rozdeliť zodpovednosti, a dohody s členskými štátmi na podporenie rozvoja.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Nedávne a súčasné udalosti, ktoré sa odohrávajú na opačných brehoch Stredozemného mora, svedčia o tom, že nestabilita v tejto oblasti a následné migračné toky predstavujú problém, ktorý musí Európska únia riešiť.

Jav migrácie je znepokojujúci z hľadiska vývoja situácie a napätia, ktoré môže vyvolať vo vzťahoch medzi krajinami pôvodu migrantov a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Musíme podporovať politiku prevencie, optimalizovať finančné zdroje a zlepšovať existujúce inštitucionálne štruktúry. Nelegálne prisťahovalectvo musíme udržať pod kontrolou a myslím si, že rozšírenie dohôd o migrácii je v tomto zmysle účinným opatrením na dosiahnutie krátkodobých výsledkov a zníženie nestability migračných tokov.

Súhlasím s analýzou uvedenou v správe a najmä s tým, že pri príprave nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 by sa mal zahrnúť bilaterálny mechanizmus, ktorý umožní aktívne monitorovanie stavu ochrany menšín – alebo iných skupín, ktoré by mohli byť v dôsledku nestability vystavené zneužívaniu alebo utrpeniu. Preto som hlasoval za túto správu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Nedávne udalosti v Egypte a ďalších krajinách v severnej Afrike a na Blízkom východe zvýšili tok legálnych aj nelegálnych migrantov do Európy. Členské štáty Európskej únie čelia vynútenej migrácií, ktorá je výsledkom zlyhávajúcich hospodárstiev, rastu chudoby obyvateľstva, porušovania ľudských práv, zhoršovania životného prostredia, narastajúcich rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami, občianskych vojen a politického prenasledovania. Riadenie migračných tokov predstavuje obrovskú úlohu pre Európsku úniu, ktorá musí prijať kroky na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky schopnej prispievať k zníženiu nelegálneho prisťahovalectva. Súhlasím s tým, že je potrebné prijať preventívne opatrenia vo všetkých bilaterálnych obchodných dohodách EÚ vrátane doložiek o ľudských právach a malo by sa zvážiť uplatňovanie primeraných sankcií voči krajinám, ktoré tieto doložky nedodržiavajú.

  Regina Bastos (PPE), písomne. − (PT) Európa čelí nárastu migračných tokov vznikajúcich z dôvodu nestability, ktorú zažívajú mnohé krajiny. Pre Európu to predstavuje výzvu. Tieto javy migrácie by mohli vyvolať napätie medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ako aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami.

Stratégia Európskej únie by mala spájať opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou čoho by mali byť bezpečnosť, regionálna spolupráca a bilaterálne dohody. V tejto súvislosti by sa podľa správy činnosť mohla zamerať na tieto oblasti: nabádanie tranzitných krajín a krajín pôvodu, aby dosiahli väčšiu hospodársku a inštitucionálnu stabilitu; zintenzívnenie vlastných snáh EÚ v oblasti sprostredkovania a predchádzania konfliktom v spolupráci s regionálnymi organizáciami; rokovanie o dvojstranných dohodách o prisťahovalectve s tranzitnými krajinami a vypracovanie hospodárskeho programu, ktorý by zahŕňal osobitné opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti v partnerských krajinách EÚ. Komisia by sa mala snažiť o posilnenie synergií medzi oblasťou rozvoja a oblasťou stability a bezpečnosti prostredníctvom vytvorenia nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013. Z vyššie uvedených dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za tento text o migračných tokoch. Výsledkom udalostí, ktorými v súčasnosti prechádzajú naši južní susedia, sú skutočne vysoké úrovne migrácie smerujúce k európskemu pobrežiu. Teraz musíme koordinovať naše zahraničné a prisťahovalecké politiky viac ako kedykoľvek predtým. Je to skutočne európska otázka a teraz nie je čas na národný egoizmus. Stredozemské krajiny Európskej únie by nemali zápasiť s problémom veľkého prílivu nelegálnych migrantov osamotene: na tomto úsilí by sa mali podieľať všetky krajiny EÚ.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. − (ES) Hlasovala som za túto správu, pretože stanovením strednodobých a dlhodobých cieľov zaujíma realistický prístup k problému, ktorý vzniká z nerovnováhy medzi rozvinutými a nerozvinutými krajinami a tiež z porušovania ľudských práv v mnohých častiach sveta.

Správa navrhuje postupy na zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu a zameriava sa na zapojenie rozvíjajúcich sa krajín do komplexného prístupu k tomuto problému spolu so všetkými zúčastnenými krajinami: krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami. Za veľmi pozitívne považujem aj myšlienku podmieniť politiku spolupráce úrovňou dodržiavania ľudských práv, ako aj odkazy na ochranu najviac znevýhodnených skupín, napríklad žien a maloletých bez sprievodu.

  Slavi Binev (NI) , písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože migračné toky spôsobené nestabilitou v jednej krajine predstavujú problém pre celú Európsku úniu. Uznesenie predstavuje prvý krok smerom k vytvoreniu spoločnej európskej politiky v oblasti riadenia migrácie. Táto politika musí slúžiť aj ako odstrašujúci prostriedok. Aby sa to dosiahlo, musí spájať všetky možné nástroje spolupráce Európskej únie v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja, a mať tak priamy vplyv na príčiny nestability v krajinách, v ktorých migračné toky vznikajú.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu. Migrácia je veľmi dôležitá otázka, na ktorú nedávno upozornili udalosti v severnej Afrike, v dôsledku ktorých bola Európska únia ako susediaci región nútená prijať obrovské toky migrantov. Správa upozorňuje na mnohé faktory stojace v pozadí migračných tokov, ako sú politické a sociálne faktory, hospodárska nestabilita a zmena klímy, ktoré sa pri skúmaní príčin masovej migrácie stále neberú do úvahy. Z týchto dôvodov správa zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje účinnejší prístup k migrácii, ktorý by dopĺňali nástroje zahraničnej politiky. Tieto nástroje by v krajinách pôvodu pomohli riešiť zdroje nestability, ktoré nútia ľudí hromadne emigrovať do stabilnejších susediacich krajín. Správa tiež vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy o legálnej migrácii, ktoré by zjednodušili jej riadenie a umožnili podporiť hospodársky a sociálny pokrok v prijímajúcich, tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu. Uvádza sa, že nelegálne prisťahovalectvo je spojené práve s najzávažnejšími formami porušovania ľudských práv, ako aj s trestnou činnosťou, ktorá sa pre tých, ktorí tieto činnosti organizujú, stáva často obchodom. Správa napokon zdôrazňuje potrebu posúdiť demografickú situáciu v samotnej EÚ s cieľom presne vypočítať, koľko ľudí môže Európa prijať.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia musí riešiť migračné toky spôsobené vojnami a ozbrojenými konfliktmi, etnickými napätiami, porušovaním ľudských práv a prírodnými katastrofami v tretích krajinách. Únia musí riešiť túto úlohu účinne uplatňovaním preventívnych opatrení a používaním najvhodnejších nástrojov zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, tak aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi. Európska politika v oblasti regulácie migrácie by mala spájať opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou čoho by mali byť bilaterálne dohody o bezpečnosti a regionálnej spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ochrana ľudských práv a demokratizácia.

Európska zahraničná politika by mala dopĺňať a vytvárať synergie s politikou v oblasti prisťahovalectva a zameriavať sa pritom na príčiny nestability a štrukturálnych problémov v krajinách pôvodu. Musí sa tiež snažiť o zavedenie stáleho dialógu s tranzitnými krajinami v záujme regulácie migračných tokov a jednotného uplatňovania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv v súvislosti s prisťahovalectvom.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Proveru, pretože si myslím, že táto správa predstavuje krok vpred k cieľu solidarity medzi členskými štátmi.

Taliansko bolo najmä v posledných týždňoch cieľom tisícov migrantov utekajúcich z krajín severnej Afriky. EÚ nemôže opustiť našu krajinu, ktorá čelí tejto zložitej situácii, ale musí vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa dodržiavali zmluvy, najmä článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zároveň musíme optimalizovať finančné zdroje a existujúce štruktúry. Napríklad je potrebné posilniť úlohu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) a tiež ju lepšie financovať. Ochrana ľudských práv, zvýšené finančné zdroje, rozvoj demokracií, zásady právneho štátu a bilaterálne dohody sú nástroje, ktoré môžu určite prispieť k zabráneniu masovej migrácie, ak sa budú správne využívať.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Súhlasím s tým, že je potrebné vypracovať integrovanú dlhodobú stratégiu EÚ pre nestabilné štáty, ktorá by riešila základné príčiny migračných tokov. Nestotožňujem sa však s presvedčením, že Rada by mala predložiť akčný plán na rozdelenie záťaže založený na zásade solidarity stanovenej v článku 80 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za presídlenie utečencov z tohto regiónu by mali byť zodpovedné tie štáty, do ktorých majú utečenci namierené, a v prípade, že sa tento prílev stáva neúnosným, malo by sa reagovať sprísnením azylovej a prisťahovaleckej politiky EÚ. Výzvy na vytvorenie spoločného azylového systému EÚ a spoločného programu EÚ pre presídlenie osôb považujem v tejto súvislosti za alarmujúce. Vytvorenie komplexného prístupu Komisie k legálnej migrácii je dobrá myšlienka, ale nemala by byť spájaná s potrebami európskeho trhu práce ani so schopnosťou každého členského štátu prijímať a integrovať migrantov. Riadenie migračných tokov by malo zostať v prvom rade v kompetencii členských štátov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam snahu Európskej únie reagovať na problémy spôsobené nestabilitou a migračnými tokmi, ktoré postihujú nielen krajiny pôvodu, ale aj tranzitné krajiny v rôznych oblastiach týkajúcich sa násilia, porušovania ľudských práv atď. Preto podporujem aktívnu politiku v tejto oblasti, ktorá sa snaží vyriešiť počiatočné destabilizačné faktory v krajinách pôvodu, ako napríklad nedostatok hospodárskych a demokratických štruktúr. To je jediný spôsob, ako odstrániť záporné dôsledky migrácie, ktorá by mala byť pozitívna a produktívna a nemala by byť únikovým prostriedkom. Táto politika by mala vyústiť do spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami založenej na dialógu, ktorý by sa zameriaval na dosiahnutie výrazných, efektívnych a trvalých výsledkov.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe o migračných tokoch, pretože napriek tomu, že obsahuje relatívne presnú a vyváženú analýzu základných príčin, ktoré vedú ľudí k tomu, aby opustili svoju krajinu, správa neobsahuje nevyhnutné závery ani návrhy. Na jednej strane zotrváva na prístupe rozdelenia ľudí na legálnych a nelegálnych prisťahovalcov a na prospechárskom vnímaní užitočných a neužitočných prisťahovalcov, a tak spája ich práva s rôznymi kvótami uplatňovanými Úniou a členskými štátmi. Na druhej strane správa spája jav prisťahovalectva s otázkami bezpečnosti, a tým vytvára zmätok a stotožňuje prisťahovalcov s rôznou trestnou činnosťou alebo terorizmom a posilňuje praktiky a ideológie, ktoré ich kriminalizujú.

V tejto súvislosti správa ešte viac posilňuje paternalistickú úlohu Únie v tom zmysle, že navrhuje spojenie oblasti týkajúcej sa rozvojovej pomoci EÚ tretím krajinám s oblasťou bezpečnosti, a tak úplne mení charakter a účel tejto pomoci.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Keďže predchádzajúce konferencie sa sústreďovali na zásady, dúfam, že štvrtá konferencia OSN v Istanbule bude zameraná na stanovenie výsledkov a návrh jasných ukazovateľov na zníženie počtu najmenej rozvinutých krajín do roku 2020 na polovicu. Z 51 najmenej rozvinutých krajín, v ktorých žije 78 % obyvateľstva za menej ako 1,25 USD na deň, sa za posledné roky dostali z tejto kategórie len tri. Situácia je znepokojujúca, pretože tieto krajiny sú voči ťažkým situáciám, ako sú finančná a potravinová kríza a zmena klímy, najzraniteľnejšie a zároveň čelia aj extrémnej chudobe, nedostatočnej infraštruktúre a rastúcej nezamestnanosti. Táto skutočnosť poukazuje na to, že medzinárodné spoločenstvo, žiaľ, nesplnilo záväzky stanovené v bruselskom akčnom programe. Dúfam, že počas tejto konferencie, na ktorej budem zastupovať Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, sa sústredíme na dosiahnutie súdržnosti z hľadiska rozvojových politík a metód na realizáciu inovačných mechanizmov financovania so zámerom poskytovať efektívnejšiu pomoc týmto krajinám, ktoré treba podporiť, aby zaviedli vhodné politiky.

  Mário David (PPE), písomne. − (PT) Táto otázka je veľmi dôležitá a pri jej analýze treba zobrať do úvahy jej komplexný charakter. Uvedená správa sa zaoberá dôležitosťou pokračovania dohôd o spolupráci týkajúcich sa európskej susedskej politiky (ESP). Jav emigrácie podporovaný situáciami krízy a nestability má záporné dôsledky pre krajinu pôvodu, cieľovú krajinu a samotné vysídlené obyvateľstvo. Tento jav je potrebné zmeniť, tak aby emigrácia za týchto okolností prestala byť posledným východiskom: únikom zo situácie neistoty, slabého hospodárskeho rozvoja, nestability alebo strachu. V tomto vysvetlení hlasovania zdôrazňujem potrebu prijať opatrenia, ktoré zabezpečia a podporia stabilitu a bezpečnosť v krajinách pôvodu. Perspektívou na znižovanie týchto migračných tokov spôsobených nestabilitou a krízou by mala byť prevencia. Myslím si, že európska zahraničná politika a predovšetkým európska susedská politika by mali týmto regiónom sveta poskytnúť pomoc, podporovať bezpečnosť, stabilitu a ochranu ľudských práv ako súčasť rozšíreného rozvojového procesu, ako som uviedol v správe o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky, o ktorej budeme tiež hlasovať tento týždeň.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Niektoré členské štáty musia riešiť hromadný prílev ľudí, ktorí hľadajú ochranu, z juhu Stredozemia. S týmito krízovými humanitárnymi a prisťahovaleckými situáciami si nedokážu poradiť samy. Musia sa zvýšiť ľudské, materiálne a aj finančné zdroje agentúry FRONTEX, aby jej umožnili poskytovať väčšiu podporu operáciám, ako sú Hermes a Poseidon. Poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú Európsku radu, aby vypracovala akčný plán presídlenia utečencov, v ktorom uplatní doložku o solidarite medzi členskými štátmi. V článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa skutočne spomína zásada solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi všetkými členskými štátmi v súvislosti s riadením hraničnej kontroly, azylovej a prisťahovaleckej politiky. V strednodobom a dlhodobom horizonte musíme nadviazať spoluprácu s budúcimi krajinami pôvodu migrantov a vytvoriť partnerstvá mobility, aby sa ich občanom umožnilo legálne prísť a pracovať, študovať a cestovať medzi dvomi brehmi Stredozemného mora.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ. Politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť, politický útlak a zmena klímy nútia spoločenstvá do migrácie, preto musí EÚ vypracovať spoločnú prisťahovaleckú politiku a zahrnúť do nej najmä podporu hospodárskeho a sociálneho pokroku v prijímajúcich a tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu a posilnenie sociálnej súdržnosti zlepšením integrácie migrantov.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. − (SV) My švédski sociálni demokrati súhlasíme s tým, že migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability predstavujú pre EÚ problém a že na riešenie príčin nestability a štrukturálnych problémov v krajinách pôvodu je potrebné zvýšené úsilie. Myslíme si však, že je dôležité, aby EÚ nenechávala zodpovednosť na našich susedných krajinách, ako sa navrhuje v odseku 9, ale aby prevzala skutočnú zodpovednosť za migrantov, ktorí sem prichádzajú. Podporujeme požiadavku, aby sa v práci agentúry FRONTEX jasne zohľadňoval rozmer ľudských práv, najmä právo každého človeka opustiť svoju krajinu, zákaz navrátenia a právo požiadať o azyl. V súvislosti s prácou, ktorú doteraz vykonala agentúra FRONTEX, vidíme niektoré problémy a nepodporujeme text, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament víta úspešnú činnosť agentúry FRONTEX.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzťah medzi centrami nestability – sociálnej, hospodárskej alebo politickej – a migračnými tokmi do Európskej únie je jasný. Zahraničnú politiku Únie jednoducho nemožno vylúčiť z tohto javu: musí sa snažiť ho pochopiť a v maximálnej možnej miere monitorovať. EÚ musí skutočne prijať opatrenia na optimalizáciu využívania finančných zdrojov a inštitucionálnych štruktúr a efektívne riadiť migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability, ktorá v súčasnosti existuje v niekoľkých oblastiach sveta.

Politika prevencie, ktorá by využívala najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky s cieľom čeliť príčinám nestability a riešiť ich, by mohla pomôcť transformovať emigráciu zo súčasnej potreby v núdzi na príležitosť. Je potrebné presadzovať zásady právneho štátu, chrániť ľudské práva a podporovať rozvoj demokracie a hospodárstiev. Bez týchto spoločných rozvojových úsilí v príslušných krajinách a spolupráce s ich obyvateľmi a sociálnymi štruktúrami nebude možné účinne prispieť k zníženiu nestability.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zameriava na migračné toky vznikajúce z dôvodu politickej nestability, ktorú zažívajú niektoré regióny sveta, najmä severná Afrika a južné Stredozemie. Táto situácia, ktorá postihuje krajiny južnej Európy, najmä Taliansko – všetci sledujeme situáciu na ostrove Lampedusa, na ktorom pristálo viac ako 20 000 ľudí – a ostrov Malta, priviedla do Európy viac ako 400 000 utečencov. S cieľom minimalizovať túto situáciu je okrem mobilizácie Európskeho fondu pre utečencov dôležité, aby EÚ čo najskôr zaviedla udržateľnejší plán zameraný na humanitárnu pomoc a zaručenie základných potrieb týchto ľudí. Je potrebné vypracovať aj regionálny program týkajúci sa azylu a ochrany utečencov z Egypta, Tuniska a Líbye, aby sa zabránilo obchodovaniu s ľuďmi a pripravil sa ich návrat do krajín pôvodu. Vítam prijatie tejto správy, pretože ukazuje, že EÚ bude riešiť štrukturálne príčiny problémov, ktoré vznikajú v dôsledku migračných tokov, prostredníctvom zahraničnej politiky spolupráce bez akýchkoľvek predsudkov.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Migračné toky majú svoje príčiny. Najdôležitejšími z nich sú faktory ako vojny a ozbrojené konflikty, systematické porušovanie ľudských práv, etnické a náboženské konflikty a útlak. Medzi najčastejšími príčinami migračných tokov sú však aj prírodné katastrofy a chudoba, zapríčinené nedostatkom primeraných hospodárskych a demokratických štruktúr.

Hospodársku a sociálnu situáciu v mnohých krajinách zhoršujú účinky krízy svetového kapitalizmu a dôsledky jeho nepravidelného a asymetrického rozvoja. Prejavom tohto javu, ktorý má tiež tendenciu zvýšiť migračné toky, sú povstania v arabskom svete. Diskusia Európskej únie o tejto téme je často pokrytecká a riadi sa politikou dvojakého metra. Na jednej strane tvrdí, že bráni ľudské práva v tretích krajinách, a pritom keď ide o napadnutie ktorejkoľvek z týchto krajín, zachováva k nim vypočítavý postoj. Na druhej strane sa podieľa na pokračovaní vážnych situácií, ako je napríklad situácia, ktorá sa odohráva v Taliansku na ostrove Lampedusa.

Zabránenie týmto migračným tokom si vyžaduje opatrenia založené na skutočnej politike rozvojovej spolupráce a pomoci, na solidarite a podpore mieru vrátane mierového riešenia konfliktu, čo v súčasnosti tak nie je.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vieme, že vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätia, systematické porušovanie ľudských práv, ako napríklad odopieranie možnosti ľuďom vyznávať svoje náboženstvo, prírodné katastrofy a chudoba zapríčinená nedostatkom primeraných hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami migračných tokov.

Podľa súčasného výhľadu sa táto situácia zhorší v dôsledku krízy, ktorá postihuje kapitalizmus, a jej sociálnych dôsledkov vrátane povstaní v arabských krajinách.

Európska únia preto nemôže pokračovať vo svojej pokryteckej politike dvojakého metra a tvrdiť, že bráni ľudské práva v tretích krajinách, a pritom pripustiť, aby naďalej pretrvávali také vážne situácie, ako je situácia na ostrove Lampedusa.

Potrebujeme politiku prevencie a opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, ktorá bude zahŕňať predovšetkým solidaritu a ochranu ľudských práv, čo v súčasnosti tak nie je.

Európska komisia a samotný Európsky parlament vo všeobecnosti uprednostňujú svoje hospodárske a geostrategické záujmy a zabúdajú na solidaritu a rozvojové ciele tisícročia, pričom prijímajú hanebné smernice, ako napríklad smernicu o návrate.

Preto sme hlasovali proti tejto správe i napriek tomu, že obsahuje jeden alebo dva pozitívne body.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Chcel by som vyjadriť podporu obyvateľom Lampedusy, ktorí čelia preľudneniu, neistote, problémom so zásobovaním a možným zdravotným rizikám, ale ktorí sú v očiach tohto Parlamentu až na druhom mieste za desaťtisícami nelegálnych prisťahovalcov pristávajúcich na jej brehoch. Chcem tiež povedať talianskym orgánom, že lode, ktoré prenajímajú, by mali týchto nelegálnych prisťahovalcov repatriovať do Afriky a nie do Európy. Väčšina týchto ľudí prichádza z Tuniska, krajiny, v ktorej sa očividne odohráva úžasné demokratické dobrodružstvo, na ktorom sú povinní sa zúčastniť. Nemôžeme naďalej prijímať všetkých, ktorí sa vo vlastnej krajine necítia dobre, pretože tam prší... alebo neprší, pretože je tam diktatúra... alebo preto, lebo tam už nie je diktatúra; pretože krajina nie je dostatočne rozvinutá alebo preto, že sa rozvíja. Hlavná motivácia týchto migrantov je čisto hospodárska.

Naše politiky rozvojovej pomoci by mali ľudí nabádať, aby zostali vo svojej krajine, a dokonca by tým a návratom svojich občanov mali byť podmienené. V rozpore s tým, čo hovorí pán spravodajca, žiadna taká vec ako právo na emigráciu neexistuje. Na druhej strane európski občania, ktorí by mali byť vašou prvoradou prioritou, musia mať absolútne právo povedať „DOSŤ“ a byť vypočutí.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto parlamentnú správu o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ a chcem sa sústrediť na viacero aspektov, ktoré táto správa obsahuje. Na ostrove Lampedusa a na brehoch Talianska pristálo od pádu prezidenta Bena Aliho takmer 24 000 Tunisanov a od februára utiekli zo svojej vojnou zmietanej krajiny aj tisíce Líbyjčanov. Tvárou v tvár tejto odvíjajúcej sa ľudskej dráme je absolútne potrebná európska reakcia a európsku solidarita. Naša správa požaduje systém solidarity, pokiaľ ide o presídlenie utečencov zo severnej Afriky. Naša správa požaduje, aby sa v súvislosti s politikami v oblasti hraničných kontrol, azylovej a prisťahovaleckej politiky uplatňovala medzi členskými štátmi doložka solidarity. Naša správe tiež požaduje, aby sa do rozpočtu na obdobie po roku 2013 zahrnulo ustanovenie o finančných prostriedkoch pre núdzové situácie na rýchlu reakciu na prisťahovalectvo a azyl v Európe. V skutočnej európskej azylovej politike sú potrebné všetky tieto aspekty, ktoré sme dlho požadovali a ktoré sa musia zakladať na zásadách súdržnosti, zodpovednosti, solidarity a dodržiavania ľudských práv.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto iniciatívnu správu, pretože poukazuje na skutočné príčiny migračných tokov, a to na politickú, sociálnu a hospodársku nestabilitu, nedostatočnú bezpečnosť, politický útlak, porušovanie ľudských práv, ako aj na zmenu klímy. Táto správa tiež zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa krajinám pôvodu poskytovali v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a politiky rozvojovej spolupráce EÚ trvalo udržateľné stratégie. Správa tak spochybňuje mýtus nulového prisťahovalectva a pripomína nám, že migráciu nemožno zastaviť a že EÚ potrebuje značné, ale kontrolované prisťahovalectvo na podporu starnúceho obyvateľstva a riešenie ďalších sociálnych a hospodárskych problémov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Proveru sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami, ktoré sa týkajú migrácie, a poukazuje na dôležitosť ľudských práv. Ľudské práva boli stredobodom kampane za ukončenie zadržiavania detí, ktoré žiadajú o azyl, v Škótsku a Spojenom kráľovstve. Vláda Spojeného kráľovstva prisľúbila, že túto hanebnosť ukončí, ale dodnes to nesplnila.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Vyjadril som súhlas s týmto dokumentom, pretože migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv – napríklad odopieranie možnosti ľuďom, aby vyznávali svoju náboženskú vieru –, prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami tohto druhu migračného toku. Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže vyvolať alebo zhoršiť napätie nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, musí uplatňovať politiku prevencie, pričom musí využívať najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi. Preto je naliehavo potrebné, aby sa začala diskusia s cieľom dosiahnuť lepšie porozumenie všetkých aspektov migrácie a ich hlavných príčin. To by EÚ umožnilo, aby vypracovala ucelenú a účinnú politiku migračných tokov z krajín pôvodu a z tranzitných krajín a rozhodla, ako a v akom rozsahu bude poskytovať investície týmto krajinám s cieľom zmierniť ich vnútorné demografické a sociálne napätie, a tým posilniť stabilitu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh uznesenia, o ktorom sme dnes v Parlamente hlasovali, kladie dôležitú otázku: ako definovať úlohu zahraničnej politiky EÚ vzhľadom na tragickú a zároveň chúlostivú otázku migračných tokov? Problém, ktorému musí Európska únia čeliť, je spôsobený zjavnými nestabilitami, v ktorých uviazli severná Afrika a Blízky východ. Aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom, Európa musí byť schopná riešiť tento problém zavedením a uplatňovaním politiky prevencie pôsobiacej na príčiny hospodárskej a politickej nestability v týchto krajinách a navrhnutím spoločných riešení, ktoré dokážu tomuto javu zabrániť alebo aspoň obmedziť jeho rozsah. Na tento účel sú však potrebné rozsiahle zdroje, preto bude potrebné zapojiť ďalšie svetové mocnosti a koordinovať s nimi našu činnosť. To všetko sa však nemôže robiť bez plného rešpektovania zásady subsidiarity. Z tohto hľadiska je Európa povinná reagovať vecne a súdržne, a tým preukázať svoje rozhodnutie zamerať sa predovšetkým na túto politiku. Z týchto dôvodov, pretože som presvedčený, že Európa má morálnu povinnosť vyslať dôležitý politický signál o tejto otázke a neponechať členské štáty vlastnému osudu, som svoj hlas využil na podporu vyššie uvedeného uznesenia.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) EÚ má od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy veľmi široké právomoci z hľadiska kontroly migračných tokov. Tieto právomoci sa teraz využívajú na riadenie nedávneho prílevu utečencov, ktorí utekajú pred problémami v severnej Afrike, predovšetkým Líbyi. Arabská jar je výrazný symbol slobody, ale skrýva aj tragickejšiu realitu, ktorá spôsobuje, že veľký počet občanov sa vydáva na cestu (alebo v tomto prípade na more) v snahe nájsť azyl. Toto uznesenie preto vyzýva EÚ a medzinárodné inštitúcie, aby zhodnotili dôsledky, ktoré so sebou prináša tento obrovský pohyb obyvateľstva. Uznesenie som podporila, pretože jednotlivé členské štáty si s touto situáciou nedokážu poradiť samy: pri jej riešení musíme spolupracovať a postupovať spoločne. Efektívnejšiu koordináciu činnosti členských štátov by mala umožniť aj nová architektúra zahraničnej politiky Únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, konkrétnejšie vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá víta nedávne návrhy Komisie o legálnej migrácii osôb, ktoré nie sú žiadateľmi o azyl, a naliehavo ju žiada, aby vytvorila ďalšie nástroje na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky, na riadenie hospodárskej migrácie s cieľom podporovať hospodársky a sociálny pokrok v prijímajúcich a tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu a na posilnenie sociálnej súdržnosti zlepšením integrácie migrantov. Správa zdôrazňuje potrebu poskytovania primeraných informácií o možnostiach legálneho prisťahovalectva do EÚ s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii, lepšie využívať programy EÚ v oblasti legálneho prisťahovalectva, objasniť súčasné perspektívy a možnosti v rámci EÚ a poukázať na falošné sľuby, ktoré migrantom dávajú nelegálni prevádzači, čím sa obmedzia zisky z organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi, ktoré plynú z potreby týchto ľudí presťahovať sa. Vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na ochranu zraniteľných skupín a osôb (najmä žien a detí), ktoré sa často stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania, a naliehavo ju žiada, aby v tretích krajinách zriadila strediská, ktoré budú informovať o možnostiach migrácie do EÚ. Požaduje však vyvážený prístup medzi podporou legálnej migrácie do EÚ a zaistením toho, aby EÚ mala kapacitu prijať a úspešne integrovať migrantov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tejto správe sa napriek pôsobivým citovým výlevom nedarí zakryť pravdu. EÚ je znepokojená pádom diktátorov, ktorých zvykla podporovať výmenou za riadenie migračných tokov na svojich hraniciach. Predstava masového prílevu utečencov, obetí týchto diktátorských systémov, ju neznepokojovala, a to celkom oprávnene. Znepokojuje ju príchod demokracie.

Do roku 2030 bude Európa predsa potrebovať 230 miliónov prisťahovalcov: povedala to samotná Európska komisia. Tento text okrem toho odporúča uplatňovanie sankcií voči krajinám, ktoré nerešpektujú zásady zakotvené v dohodách o voľnom obchode a tie, ktoré presadzuje Medzinárodný menový fond (MMF). Arabské revolúcie sotva striasli jarmo vlastných despotov a teraz im posielajú svoje pozdravy zahraniční tyrani. Táto správa je arogantná a krutá. Hlasujem proti nej.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Migračné toky vyplývajúce z nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, napríklad odopieranie možnosti ľuďom, aby vyznávali svoju náboženskú vieru, prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami tohto druhu migračného toku. Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže vyvolať alebo zhoršiť napätie nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, musí uplatňovať politiku prevencie, pričom musí využívať najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som proti správe pána Proveru o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ, pretože odmietam migračnú politiku Európskej únie; politiku „pevnosti s názvom Európa“, ktorej hranice sú pre mužov a ženy pancierované, ale na druhej strane, keď ide o kapitál, tieto hranice sa stratia. Táto správa obhajuje európsku migračnú politiku, ktorá sa nezakladá na presvedčení, že emigrácia je právo a nie zločin, a nezaručuje posvätnú zásadu požiadania o azyl. Pokrytectvo EÚ je ohavné: kriminalizuje prisťahovalcov bez dokladov. Nelegálni prisťahovalci sa využívajú na prácu v procese rýchlej akumulácie kapitálu. To je priamy útok na univerzálny charakter ľudských práv. EÚ, ktorá môže existovať len s pomocou hospodárskeho prisťahovalectva, prejavuje veľkú dávku cynizmu. To, čo sa deje v severnej Afrike, je dôkazom existencie „pevnosti s názvom Európa“. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) nemá nič spoločné so solidaritou alebo spoluprácou na pomoc ľuďom v boji proti diktatúram, ako sú napríklad diktatúry Bena Aliho, Mubaraka alebo Kaddáfího: keď tisíce Afričanov utekajú pred útlakom a vojnou, EÚ ich uväzní.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Medzi príčiny týchto migračných tokov patria vojny a vojenské konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, napríklad zákaz vyznávať svoje náboženstvo, prírodné katastrofy, nedostatok hospodárskych a demokratických štruktúr. Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže zvýšiť a zintenzívniť napätie nielen medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou, ale aj medzi krajinou pôvodu a tranzitnou krajinou. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, mala by uplatňovať politiku prevencie pomocou všetkých vhodných prostriedkov zahraničnej politiky určených na riešenie príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi. Z dlhodobého hľadiska môže EÚ uskutočniť účinné opatrenia na optimalizáciu využívania svojich vlastných finančných nástrojov a existujúcich inštitucionálnych štruktúr. Navrhované opatrenia v správe sú nedostatočné a príliš deklaratívne. Potrebný je presný a konkrétny finančný hospodársky plán. V opačnom prípade sa Európa v dôsledku vlny nelegálnej migrácie zadusí. Ako prvý krok na ceste k vyriešeniu tohto problému je správa veľmi užitočná.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Vzhľadom na pokračujúci tok migrantov do Európy ešte viac vystupuje do popredia dôležitosť zaujatia postoja proti legalizácii hospodárskych migrantov. Je veľmi dôležité, aby rozvojové krajiny dostávali našu podporu, aby títo ľudia boli motivovaní zostať vo svojich krajinách. Nemá zmysel umožniť ľudom z rozvojových krajín, aby vstúpili na trh práce, najmä preto, lebo v súčasnosti miera nezamestnanosti v eurozóne dosahuje 9,9 %. Pôvodná správa pána Proveru bola veľmi dobrá a dobre vyvážená. Rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ju však, žiaľ, zmenili nesprávnym spôsobom. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. − (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože po nepokojoch v arabských krajinách, keď veľmi zintenzívneli migračné toky, je dôležité, aby v celej EÚ fungovala spoločná migračná politika. Vzhľadom na to, že migráciu nemožno zastaviť, v tejto oblasti musí zohrávať osobitnú úlohu zahraničná politika. Zvýšenými migračnými tokmi sú najviac postihnuté krajiny na vonkajších hraniciach EÚ. Preto sa musí vynaložiť všetko možné úsilie, aby sa na úrovni EÚ zaviedla spoločná migračná politika s cieľom optimálne riadiť a kontrolovať migračné toky. Hospodársky rast, udržateľnosť pracovného trhu a perspektívu rozvoja v tých krajinách, ktoré čelia najväčším tokom prisťahovalcov, ochráni pred negatívnymi dôsledkami len spoločné úsilie. Bude účinným nástrojom na zastavenie nelegálneho prisťahovalectva, organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi. EÚ musí vynaložiť všetko úsilie na podporenie legálnej migrácie a na účinný boj proti nelegálnej migrácii. Je veľmi dôležité zaviesť systém pre legálnu migráciu, ktorý by zohľadňoval potreby európskeho trhu práce a schopnosť každého členského štátu prijímať a integrovať prisťahovalcov.

Legálni prisťahovalci musia mať v členských štátoch Európskej únie rovnaké práva a povinnosti ako ostatní pracovníci. Okrem toho je veľmi dôležité znížiť v každej krajine únik mozgov a odchod kvalifikovaných odborníkov. Preto musíme zaviesť programy asistovaného návratu, podporiť kyvadlovú migráciu, regulovať náborové postupy a podporovať budovanie kapacít.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Proveru o jednej zo základných zásad Únie: solidarite medzi ľuďmi. Myslím si, že vzhľadom na politickú krízu v severnej Afrike a pomalú alebo absolútne žiadnu reakciu európskej politiky na migračné toky je súčasná situácia taká vážna a problematická, že je potrebné ju bezodkladne riešiť. Prijatím tohto textu bola Rada vyzvaná – túto výzvu Rada nemôže a nesmie ignorovať –, aby v plnej miere uplatnila doložku o solidarite a zaviedla praktický akčný plán a rozdelenie záťaže medzi členské štáty. Text sa usiluje predovšetkým o to, aby sa uplatňovali minimálne štandardy na poskytovanie dočasnej ochrany prisťahovalcom a opatrenia určené na rozdelenie zodpovedností a úsilia medzi členskými štátmi, ktoré podobne ako Taliansko zodpovedne prijímajú prisťahovalcov a samy znášajú dôsledky.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Je dôležité, že na európskej úrovni spájame rastúci tlak migračných tokov so zahraničnou politikou EÚ. Európske iniciatívy môžu pomôcť politicky nestabilným krajinám v severnej Afrike, z ktorých pochádzajú veľké počty nelegálnych prisťahovalcov. Nástroje, ako sú programy rozvojovej pomoci a spolupráce a readmisné dohody, sa môžu a musia využívať v plnej miere. Je jasné, že tieto otázky budú v blízkej budúcnosti pre Grécko aj pre zvyšok EÚ rozhodujúce, preto som hlasoval za túto konkrétnu správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Migračné toky vyplývajúce z nestability sú v súčasnosti veľkým problémom Európskej únie. Vznikajú v dôsledku vojen, ozbrojených konfliktov, etnických napätí, systematického porušovania ľudských práv, ako napríklad odopierania možnosti ľuďom, aby vyznávali svoje náboženstvo, prírodných katastrof a nedostatku primeraných hospodárskych a demokratických štruktúr. Je to rastúci jav, ktorý vyvoláva napätie medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ako aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Táto správa stanovuje súbor odporúčaní, ktorých cieľom je umožniť EÚ účinne reagovať na tento problém. Popri iných opatreniach by som chcela zdôrazniť prijatie politiky prevencie zameranej na priame riešenie príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi, a rozvojovej spolupráce s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou ktorej by mala byť bezpečnosť, regionálna spolupráca a bilaterálne dohody s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Tieto ciele by sa mali uskutočňovať spoločne s rozvojovými cieľmi tisícročia, ktoré sú úzko spojené s politickou stabilitou, a mali by tvoriť rámec celého procesu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability sú nepriamym dôsledkom porušovania ľudských práv, environmentálnych katastrof a nedostatku hospodárskych a sociálnych štruktúr schopných zaistiť dobré životné podmienky širokých vrstiev spoločnosti. Vzhľadom na úsilie, ktoré si vyžadujú z hľadiska rozvojovej spolupráce aj z hľadiska predchádzania sociálnym napätiam, ktoré často vznikajú nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami migrantov, predstavujú tieto záležitosti pre Európsku úniu problém. Tento problém si vyžaduje zo strany EÚ praktické odpovede zamerané nielen na riešenie rozvojovej spolupráce, ale aj zahraničnej politiky, zavedenie preventívnych opatrení na regionálnej aj globálnej úrovni, opatrení, ktoré využívajú všetky dostupné nástroje zahraničnej politiky a sústreďujú sa na bezpečnosť, regionálnu spoluprácu a bilaterálne dohody s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a ochranu ľudských práv a demokratizáciu. Pretože som hlboko presvedčený, že je dôležité, aby EÚ pôsobila priamo na príčiny nestability, čiastočne zlepšením využitia dostupných nástrojov, nemám inú možnosť, len hlasovať za tento návrh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Migračné toky vznikajúce z dôvodu z nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, ako napríklad odopieranie možnosti ľuďom, aby vyznávali svoju náboženskú vieru, ďalej prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami tohto druhu migračného toku.

Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže vyvolať alebo zhoršiť napätie nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, musí uplatňovať politiku prevencie, pričom musí využívať najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi.

Európska politika v oblasti regulácie migrácie by mala spájať opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou čoho by mali byť bezpečnosť, regionálna spolupráca a bilaterálne dohody s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ochrana ľudských práv a demokratizácia.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Riadenie migračných tokov vznikajúcich z dôvodu politickej nestability predstavuje pre Európsku úniu hlavnú úlohu. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami týchto tokov.

Myslím si, že teraz je potrebné uplatňovať politiku prevencie a využívať najvhodnejšie nástroje s cieľom pôsobiť na príčiny nestability. Európska zahraničná politika by sa mala zameriavať na základné príčiny nestability a na štrukturálne problémy v krajinách pôvodu. Myslím si, že tento text predstavuje ďalší nástroj, ktorý môže EÚ využívať, pretože načrtáva ucelenú a účinnú politiku týkajúcu sa javu migračných tokov a usmerňuje jej rozhodnutia optimálnym smerom tak, aby viedli k obnoveniu podmienok politickej, hospodárskej a sociálnej stability.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Som zásadne proti tejto správe. Heslo „zjednotení v rozmanitosti“ umožňuje každému, aby bol pánom vo svojom dome, a Európska únia nás nesmie nútiť, aby sme prijímali nevítaných hostí. Keď si odopierame právo na vrátenie nelegálnych migrantov do ich krajín pôvodu, ideme proti všetkým zásadám zdravého rozumu. Ak sa nebude rešpektovať zákonnosť, riskujeme inváziu miliónov zúfalých ľudí na úteku. Ľuďom, ktorí trpia, treba pomáhať, ale v ich vlastných krajinách, zabránením obchodovaniu s ľuďmi.

Dôrazne odmietam obvinenia z rasizmu a xenofóbie v Európe, pretože som unavený pri pohľade na nelegálnych tuniských migrantov, ktorí idú štrajkovať, pretože nedostávajú peniaze na nákup cigariet, odmietajú jesť potraviny obsahujúce mäso z tuniaka, pretože zapáchajú po rybách, a len čo sú v Taliansku, žiadajú byty (samozrejme zadarmo) a prácu, keď máme doma svojich nezamestnaných a chudobných ľudí.

Komplimenty vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci barónke Ashtonovej sú určite zbytočné, pretože v skutočnosti nemá žiadnu predstavu o tom, ako zvládnuť súčasnú krízu v Maghrebe. Navyše, akoby to nestačilo, máme považovať za prenasledovaných alebo majúcich málo práv, a preto si zasluhujúcich osobitnú pozornosť, lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Proveru, pretože si myslím, že jeho správa zaujíma k tomuto problému realistický postoj a ním navrhované rozdelenie záťaže v oblasti prisťahovalectva je veľmi potrebné. Riešenie problému prisťahovalectva je zložité, môžeme to však dokázať, ak prijmeme správne opatrenia. Tento problém nemôže spočívať len na pleciach Grécka, Talianska a Španielska. Od januára vstúpilo do Talianska 23 000 prisťahovalcov. Najmä so zreteľom na vývoj v severnej Afrike a arabskom svete sa musíme usilovať nájsť európsku stratégiu na riešenie problému prisťahovalectva, aby členské štáty neboli ponechané svojmu osudu, a zároveň zabezpečiť, aby neboli využívaní nešťastní ľudia nútení migrovať a občania Európy znášajúci záťaž.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Toto uznesenie sa zaslúžilo o rozbehnutie diskusie o migračnej politike Únie, aj keď text mohol byť konkrétnejší a dôraznejšie formulovaný. Práve v tejto chvíli, keď situácia v severnej Afrike vedie k veľkým tokom migrantov, EÚ nie je schopná prevziať plnú zodpovednosť a túto situáciu riešiť. Agentúra FRONTEX nemôže byť jediným nástrojom zapojeným do riešenia utečeneckej krízy. Európa tiež naliehavo potrebuje vypracovať akčný plán na rozdelenie záťaže s cieľom pomôcť presídliť utečencov z regiónu a poskytnúť podporu ľuďom bez domova. Považujem za poľutovaniahodné, že v súčasnej situácii predstavovalo zrejme jedinú možnosť odloženie dohody o spolupráci medzi EÚ a Líbyou. V takýchto dohodách by nemalo byť prvoradým záujmom sprísnenie kontrol na hraniciach Únie, ale monitorovanie ratifikácie a dodržiavania Ženevského dohovoru. Dúfam, že toto uznesenie je prvým krokom smerom ku globálnejšiemu prístupu k otázke utečencov, aby sa s ľuďmi zaobchádzalo humánnejším spôsobom.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Proveru o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ. Nevyhnutná je koordinácia medzi zahraničnou politikou a prisťahovaleckou politikou. Musíme sa zamerať na hlboko zakorenené príčiny nestability v určitých regiónoch sveta a účinne riadiť migračné toky. Politika riadenia migrácie by sa mala naozaj účinne spojiť s európskou politikou rozvojovej spolupráce a mala by zohľadňovať aspekty týkajúce sa bezpečnosti, regionálnej spolupráce v južných krajinách a dohôd o spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Som presvedčená, že vzhľadom na ústrednú úlohu niektorých tretích krajín v tejto politike je absolútne nevyhnutné, aby EÚ podpísala dohody o spolupráci s týmito krajinami s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu. V tejto súvislosti sa musí obnoviť dohoda o spolupráci medzi Líbyou a Európskou úniou, ktorá je v súčasnosti pozastavená.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Recesia a politická nestabilita, ktoré prevládajú v niektorých krajinách, prispievajú k zvyšovaniu migračných tokov a to predstavuje pre EÚ problém. Opatrenia navrhované v tejto konkrétnej správe pomôžu pri riešení tohto problému, ktorý bezprostredne znepokojuje krajiny na hraniciach EÚ a nepriamo celú EÚ. Jedným z týchto opatrení je vypracovanie systému stáleho dohľadu nad činnosťami a operáciami agentúry FRONTEX spojenými s riadením migračných tokov. Tieto činnosti a operácie musia byť trvalé a stabilné. Preto som hlasovala za správu pána Proveru.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vítam prijatie tohto vyváženého uznesenia, ktoré navrhuje spôsoby reagovania na problémy súvisiace s migračnými tlakmi, ktorým čelí Európa. Myslím si, že je nevyhnutné, aby sa migračná politika EÚ a jej politika rozvojovej pomoci navzájom dopĺňali. Za javmi migrácie sa skrývajú neviditeľné ľudské drámy a časť riešenia spočíva v politike pomoci tretím krajinám, ktorá prispeje k ich rozvoju a stabilite. Túto problematiku musí brať do úvahy aj európska susedská politika. Myslím si, že je naliehavo potrebná reakcia na úrovni celej Únie, a vyzývam členské štáty a Komisiu na mobilizáciu potrebných nástrojov a zdrojov. Dosiahne sa to posilňovaním zdrojov a úlohy Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (FRONTEX). Dosiahne sa to tiež poskytovaním primeranej pomoci regiónom a mestám na pobreží Stredozemného mora, ktoré budú musieť riešiť núdzovú humanitárnu situáciu, ktorú spôsobí tento príliv prisťahovalcov, a ktoré budú musieť zabezpečiť udržiavanie poriadku a podporovať integráciu legálnych migrantov. Podľa môjho názoru sa musí v plnej miere uplatňovať európska solidarita medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu. Správa poukazuje na to, že súčasný tok migrantov spôsobuje obrovské napätia medzi krajinami pôvodu, cieľovými krajinami a tranzitnými krajinami, ako aj v rámci samotných cieľových krajín. Pán Provera navrhuje ako preventívne opatrenia pochopenie základnej príčiny migrácie a riešenie nedostatku demokracie a hospodárskej stability v cieľových krajinách v rámci európskej zahraničnej politiky. Európsky parlament vypracoval v oblasti rozvojovej politiky rôzne správy, ktoré žiadajú Komisiu a predovšetkým barónku Ashtonovú, aby zahrnuli situáciu ľudských práv do všetkých svojich rokovaní a aby podporu a zvýhodnené obchodné podmienky poskytovali len v tomto kontexte. Chcela by som pri tejto príležitosti túto požiadavku zopakovať.

Správa: Elisabeth Jeggle (A7-0016/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. − (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože ženy v modernej spoločnosti na seba v súvislosti so svojimi osobnými rodinnými a pracovnými záväzkami preberajú multifunkčné úlohy a práve táto rôznorodosť úloh im umožňuje výrazne prispievať k pokroku a inováciám na všetkých úrovniach spoločnosti a k zvýšeniu kvality života, najmä na vidieku. Žiaľ, počet žien vo vidieckych oblastiach sa znižuje. Ak sa má teda pre obyvateľstvo pracujúce v poľnohospodárstve zabezpečiť stabilná situácia, politika rozvoja vidieka by sa mala viac zameriavať na vytváranie inovačných a udržateľných životných a pracovných podmienok na vidieku. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že by sme mali povzbudzovať podnikateľského ducha a iniciatívy žien, najmä presadzovaním vlastníctva žien, sietí podnikateliek a zavedenia takých podmienok vo finančnom sektore, ktoré by podnikateľkám na vidieku uľahčili prístup k investíciám a úverom a účinnejšie tak posilnili ich postavenie na trhu a umožnili im budovať podniky, z ktorých si môžu vytvoriť stabilné živobytie. Dôležité je tiež povzbudzovať politické snahy zamerané na podporenie úlohy žien v poľnohospodárstve tým, že sa im uľahčí vykonávanie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve. Ženy musia mať lepší prístup k pôde a úverom s cieľom povzbudiť usídľovanie žien vo vidieckych oblastiach a ich zapájanie do odvetvia poľnohospodárstva.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Som veľmi rada, že môžem podporiť správu pani Jeggleovej, pretože upriamuje pozornosť na 42 % žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach a vykonávajú dôležitú prácu pri ich rozvoji, stabilizácii a modernizácii zavádzaním nových foriem podnikania. Tieto ženy vďaka svojej tvrdej práci ukázali, že môžu prispieť k rozvoju tradičného spôsobu života a výroby na vidieku budovaním podnikov, ktoré môžu poskytnúť pracovné miesta a ktoré umožňujú zladiť rodinné záväzky s prácou.

Cieľ zaručiť rovnaké životné podmienky vo všetkých regiónoch a vyhýbať sa jednostrannému rozvoju mestských oblastí znamená, že vidiecky priestor je potrebné vybaviť najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií s primeraným prístupom k širokopásmovému pripojeniu na internet a musia sa rozvíjať elektronické formy podnikania, napríklad podnikanie prostredníctvom internetu, ktoré umožňujú ľuďom podnikať bez ohľadu na vzdialenosť od mestských oblastí.

Okrem toho musíme zlepšiť aj vzdelanie žien a zabezpečiť jednoduchší prístup k úverom s cieľom podporiť podnikanie žien. Nastúpené politiky sociálnej ochrany musia pamätať aj na životné podmienky migrujúcich žien zamestnaných ako sezónne pracovníčky v poľnohospodárskych podnikoch, najmä vzhľadom na potrebu zaručiť týmto ženám vhodné ubytovanie, zdravotné poistenie a primerané hygienické zariadenia.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Dodržiavanie zásady rodovej rovnosti je základnou požiadavkou v rámci stratégie Európa 2020 a malo by sa podporovať s cieľom zvýšiť počet žien zapojených do hospodárskych a sociálnych činností a rovnosť práv žien a mužov najmä v poľnohospodárskom odvetví. Považujem za dôležité zdôrazniť úlohu, ktorú ženy zohrávajú na farmách a vo vidieckych oblastiach. Podporné politiky musia preto vo väčšej miere ako doteraz odrážať dôležitú úlohu žien, ich potreby a situáciu na vidieku. Nabádam členské štáty, aby navrhli stimuly na podporu žien na vidieku ako výrobkýň alebo podnikateliek a na podporu ich účasti v politickom procese vrátane ich účasti ako zástupkýň v správnych radách inštitúcií s cieľom podporiť rovnaké úlohy žien a mužov.

Hlasovala som za túto správu, ktorá pomáha bojovať proti sociálnemu vylúčeniu vo vidieckych oblastiach. Kľúčovým cieľom politík rozvoja vidieka je zabezpečiť rovnaké práva mužov a žien a rovnocenné životné podmienky vo všetkých regiónoch, a tým zabraňovať jednostrannému rozvoju husto obývaných mestských oblastí, aby sa predchádzalo hromadnému odchodu obyvateľstva z dedín.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Keďže ženy tvoria 42 % z ľudí zapojených do poľnohospodárskeho odvetvia, je jasné, že vo vidieckych oblastiach a poľnohospodárskych podnikoch zohrávajú dôležitú úlohu. Ženy a ich príspevok k poľnohospodárstvu a životu na vidieku je potrebné uznať a podporovať, a preto podporujem túto dôležitú správu. V budúcnosti sa musí v poľnohospodárskych politikách EÚ náležite uznávať úloha žien. Podporujem to, čo správa hovorí o vynikajúcej práci ženských sietí pri aktivizovaní vidieckych komunít a podpore rovnosti a sociálneho začleňovania na vidieku. Ženy musia získať viac politickej podpory na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Napríklad v Írsku je dôležitou a vplyvnou organizáciou vo vidieckych oblastiach Írske združenie vidieckych žien (ICA), ktoré nedávno oslávilo 100 rokov svojej existencie. Združenie ICA má približne 11 000 členov a už dlhú dobu podporuje vidiecke ženy. Týmto miestnym organizáciám sa musí poskytovať náležitá podpora a v budúcnosti sa musia zohľadniť v poľnohospodárskych politikách EÚ.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Ženy zohrávajú v poľnohospodárskom odvetví a vo vidieckych oblastiach čoraz dôležitejšiu úlohu. Podpora poskytovaná ženám v priebehu posledných pár rokov na ich vlastné projekty im umožnila dosiahnuť výrazný pokrok, ktorý vyústil do intenzívnejšieho rozvoja vidieckej spoločnosti ako celku.

Ženy prispievajú k rozvoju tradičných hospodárskych modelov a životného štýlu vo vidieckych oblastiach a zároveň prispievajú aj ku stabilizácii a modernizácii príslušných modelov podnikania a v dôsledku toho k trvalo udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí. Aj vo vidieckych oblastiach ženy očakávajú, že budú môcť realizovať svoje životné plány, získať hospodársku nezávislosť a zvládať rodinné povinnosti.

Táto správa, za ktorú som hlasovala, presadzuje potrebu viac zohľadňovať širokú škálu zručností potrebných na výkon povolania, záujmov a výsledkov žien, aby pracovné miesta v poľnohospodárstve zostali pre ženy príťažlivou možnosťou. Hlavným cieľom európskej vidieckej politiky by malo byť to, aby muži a ženy mohli vo vidieckych oblastiach uspieť a mať dobré životné vyhliadky.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Situácia žien vo vidieckych oblastiach je pre Európsku úniu veľmi reálnou a veľmi aktuálnou otázkou. Pre niektoré nové členské štáty, napríklad Rumunsko, kde je veľký podiel vidieckych oblastí s extrémne nízkou mierou zamestnanosti, je to však veľmi vážna a naliehavá záležitosť. Musíme prijať vhodný prístup, taký, ktorý získa v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) finančnú podporu, aby sme mohli dosiahnuť výsledky pri vytváraní životných podmienok, ktoré budú pre ženy a mužov v týchto oblastiach atraktívne. Súhlasím s myšlienkou, ktorú vyjadrila pani Jeggleová o európskej sieti vidieckych žien podporovanej aj prostredníctvom opatrení druhého piliera SPP. Súhlasím aj s názorom, že jednou z priorít reformy SPP by malo byť to, aby ženy vo vidieckych oblastiach mali prístup k službám a podpore v súlade s potrebami jednotlivých členských štátov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Správa, o ktorej dnes diskutujeme, je mimoriadne dôležitá, pretože sa sústreďuje na hlavné body, na ktorých by sa malo pracovať, aby sa dosiahol efektívny príspevok žien k rozvoju vidieckych oblastí, a zároveň sa zameriava na zlepšenie vyhliadok na zamestnanie v kontexte novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Úloha žien v poľnohospodárskych podnikoch a vidieckom prostredí predstavuje podľa môjho názoru dôležitý aspekt politík v oblasti územného rozvoja. Skutočne, jedným z hlavných cieľov európskej politiky týkajúcej sa vidieckych oblastí je zaručiť rovnocenné životné podmienky vo všetkých regiónoch, aby aj na vidieku mali muži a ženy šancu chopiť sa príležitosti niečo vytvoriť.

Počas tejto fázy rozvoja súčasnej SPP je veľmi dôležité nezabúdať na potreby a využívanie potenciálu žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach. Myslím si, že z hľadiska svetovej perspektívy bude potrebné vynaložiť väčšie úsilie v oblasti trvalo udržateľného využívania vidieckych oblastí, ktoré musí byť efektívne z hľadiska energie aj kvality. Okrem toho bude potrebná väčšia angažovanosť zo strany všetkých tých, ktorí sú zapojení do procesu reformy poľnohospodárstva.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je podporovať kvalitný a trvalo udržateľný rozvoj vidieckych oblastí. Hlasoval som za tento text, pretože si myslím, že ženy zohrávajú v modernej spoločnosti mimoriadne významnú úlohu. V priebehu uplynulých rokov sa ukázalo, že veľká časť projektov realizovaných v poľnohospodárskych oblastiach by bez aktívnej účasti žien bola nepredstaviteľná. Myslím si tiež, že životné podmienky vo vidieckych oblastiach je potrebné zlepšiť. Dá sa to dosiahnuť zlepšením prístupu k infraštruktúre, zariadeniam a službám využívaným v každodennom živote. Ženám musíme dať možnosť zladiť svoj rodinný a pracovný život a je potrebné zachovať dedinské komunity. Ženy musia mať prístup k podporným službám, zariadeniam a štruktúram. Posilniť sa musí aj ich úloha v rozhodovacom procese.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Vzhľadom na to, že riziko sociálneho vylúčenia vo vidieckych oblastiach je väčšie u žien ako u mužov, a vzhľadom na dôležitosť tejto skutočnosti dôrazne podporujem toto uznesenie, ktoré upozorňuje na úlohu žien v poľnohospodárstve a žiada, aby sa v podnikových a regionálnych stratégiách rozvoja väčšmi zohľadňovali poľnohospodárske i nepoľnohospodárske zručnosti žien potrebné na výkon povolania, ale podnecuje aj stimuly na podporu účasti žien na trhu odstránením všetkých druhov diskriminácie, zlepšením dostupnej odbornej prípravy a prístupu k postgraduálnemu vzdelávaniu a k špecializovaným kurzom.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. − (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že regionálny rozvoj sa dnes stáva osobitne dôležitou otázkou, pretože v dôsledku sociálnej zmeny a zmien sociálnych štruktúr, hodnôt a rastúcej tendencie k individualizácii sú vidiecke oblasti stále redšie osídlené. Plne súhlasím s tým, že jedným z dôležitých opatrení, ktoré môže zmeniť túto objavujúcu sa tendenciu k urbanizácii, je vytvorenie vhodných životných a pracovných podmienok vo vidieckych oblastiach. Skúsenosti ukazujú, že kvalita života a ekonomická sila vo vidieckych oblastiach sú úzko spojené so ženami a úlohou, ktorú zohrávajú v poľnohospodárstve. Preto sú opatrenia navrhované v správe, ktoré by ženám umožnili realizovať vlastné životné plány, finančne sa osamostatniť a zvládať rodinné povinnosti rovnako úspešne ako dnes v mestských oblastiach, mimoriadne dôležité. Medzi opatreniami uvedenými v správe sú pokračovanie a rozvíjanie odbornej prípravy a poskytovanie poradenstva pre ženy so zameraním na špecifické otázky vidieka, pokračovanie podpory EÚ poskytovanej poľnohospodárstvu a podnikaniu vo vidieckych oblastiach, rozvoj najdôležitejšej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti informačných technológií, možnosť využiť skorý odchod do dôchodku a mnohé ďalšie opatrenia.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. − (IT) Rád by som zablahoželal svojej kolegyni pani spravodajkyni Jeggleovej k vykonanej práci, ktorá umožnila Parlamentu verejne uznať multifunkčnú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v poľnohospodárskom odvetví. Napriek tomu, že z približne 27 miliónov pracovníkov v tomto odvetví je 42 % žien a takmer 29 % poľnohospodárskych podnikov riadi žena, úloha žien ešte stále nebola náležite uznaná.

Hlasoval som za tento dokument, pretože súhlasím s tým, že je potrebné uznať jedinečnú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárstve. Okrem toho si myslím, že sme povinní identifikovať osobitné potreby žien vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť, aby budúce stratégie, počínajúc nasledujúcou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), tieto požiadavky primerane splnili. Európska únia nesmie prehliadať pracovné, rodinné a spoločenské ambície žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach. Preto je vhodné, aby európske inštitúcie zaistili primerané podporné služby a inovačný balík, ktorý sa nebude zameriavať výlučne na trh, s cieľom umožniť naplnenie týchto ambícií.

A nakoniec, stotožňujem sa s návrhmi, ktoré predložila pani spravodajkyňa Jeggleová, najmä pokiaľ ide o väčšie zastúpenie žien v politických, hospodárskych a spoločenských organizáciách v oblasti poľnohospodárstva.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam, že Komisia pripisuje dôležitosť úlohe žien v rozvoji vidieckych oblastí. Multifunkčná úloha žien z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska je v posledných rokoch realitou, voči ktorej by sme nemali byť nevšímaví. Platí to predovšetkým pre poľnohospodárstvo, odvetvie, ku ktorému ženy v uplynulých rokoch významne prispeli, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu podnikov a prispôsobenie trhu. V súlade s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky zameranými na podporovanie udržateľnejšieho využívania vidieckych oblastí je preto potrebné prijať kroky s cieľom uspokojiť potreby a ambície žien v týchto oblastiach. V tejto veci je potrebné venovať osobitnú pozornosť udržiavaniu a rozvíjaniu nevyhnutnej podpornej infraštruktúry, pričom sa mimoriadny význam pripisuje vzdelaniu.

  Nessa Childers (S&D), písomne. − Vítame dnešné kroky Európskeho parlamentu na podporenie a posilnenie príspevku žien k odvetviu poľnohospodárstva, ktoré je pre Európu životne dôležité. Správu o úlohe žien v poľnohospodárstve podporila veľká väčšina poslancov Európskeho parlamentu a je príhodným opatrením. Mnohí si neuvedomujú, že 42 % ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárskom odvetví tvoria ženy. Túto správu vítam.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na to, že zásada rodovej rovnosti sa podporuje v rámci európskych právnych predpisov a je jednou zo základných požiadaviek stratégie Európa 2020, považujem za vhodné zahrnúť túto otázku do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) aj prostredníctvom využitia nových nástrojov, ktoré budú túto zásadu podporovať. Myslím si, že budúca spoločná poľnohospodárska politika musí byť spravodlivou politikou, a to aj pre ženy.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje myšlienku, že podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a zastáva názor, že táto zásada by sa mala začleniť do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Je dôležité uľahčiť ženám prístup k poľnohospodárstvu a poľnohospodárskemu úveru. Táto správa prispieva aj k podpore trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a k rozvoju vidieka.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. − (SV) Hlasovali sme za správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože si myslíme, že je dôležité bojovať proti nedostatku rovnosti v spoločnosti. Správa tiež dokazuje význam dobre fungujúcej infraštruktúry a základného poskytovania istých služieb, napríklad širokopásmového pripojenia na internet a starostlivosti o deti, nielen v mestách, ale aj vo vidieckych oblastiach. Chceli by sme však zdôrazniť, že si nemyslíme, že v nasledujúcom finančnom rámci by si poľnohospodárstvo malo zachovať rovnaký podiel v rámci rozpočtu, ale že celkový podiel poľnohospodárstva by sa mal výrazne znížiť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Ak podporujeme dôležitý záväzok voči poľnohospodárskemu odvetviu – a ja ho podporujem – a ak možnosť pracovať vo vidieckom prostredí má byť pre rodiny reálnou voľbou životného štýlu, je životne dôležité zabezpečiť, aby každý, kto sa takto rozhoduje, mal prístup k podobným podmienkam z hľadiska zdravia, vzdelania a infraštruktúry zameranej na podporu rodiny, ako majú ľudia, ktorí žijú v mestách.

Rozvoj a sociálna súdržnosť si vyžadujú harmóniu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Na vidiecke oblasti sa nesmie zabúdať ani sa nesmú systematicky považovať za menej príťažlivé. Súčasťou takejto zmeny modelu môže byť, samozrejme, aktívna úloha žien v poľnohospodárskych komunitách. Nemám romantickú a idylickú predstavu „úteku na vidiek“: práve naopak, viem, že voľba takéhoto životného štýlu niečo stojí a často znamená vzdanie sa jednoduchého prístupu k infraštruktúre dôležitej pre moderný život. Preto vnímam obavy vyjadrené v tejto správe pozitívne, pretože umožňujú prijať záväzok podporovať kvalitnú infraštruktúru na podporu rodín, vzdelania, zdravia a dopravy aj vo vidieckej oblasti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov. Táto zásada by sa mala zahrnúť do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) s cieľom podporiť trvalo udržateľný hospodársky rast a rozvoj vidieka: farmy, vidiecky cestovný ruch, priamy predaj a sociálne služby sú dôležitými piliermi dodávateľskej štruktúry na vidieku a mali by sa udržateľným spôsobom podporovať prostredníctvom SPP. SPP by sa mala využívať na podporu týchto služieb s cieľom poskytnúť ženám nové perspektívy a príležitosti platenej práce a vo významnej miere tiež uľahčiť zladenie rodinného života s pracovným životom. Musia sa prijať opatrenia proti starnutiu obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, a preto je potrebné vytvoriť ľuďom podmienky na osídľovanie, keďže by sa mal zdôrazniť význam životaschopných a dynamických vidieckych oblastí s rozmanitým obyvateľstvom. V súvislosti s tým by som chcel vyzdvihnúť význam vhodných príležitostí na rozvoj a vhodných úloh pre mladé ženy. Vidiecke oblasti je potrebné podporiť a znovu oživiť ako diverzifikovanú a rozsiahlu oblasť, v ktorej bude možné žiť, podnikať a využívať predovšetkým odborné znalosti a zručnosti žien.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto uznesenie je proti prijatiu návrhu nariadenia Komisie o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, pretože nie je zlučiteľný s cieľmi a obsahom nariadenia o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách. Kyselina dokosahexaenová (DHA) sa nachádza v materskom mlieku, kde prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov. V súvislosti s tým, že vedci sa jednoznačne nezhodujú, pokiaľ ide o účinok výživy obohatenej o DHA na dojčatá v inom biologickom prostredí ako materské mlieko, či už ide o dojčenské mlieko, alebo iné potraviny určené pre dojčatá, myslíme si, že by sa malo prijať stanovisko podľa zásady prevencie a predbežnej opatrnosti.

Máme obavy z prijatia uvedeného návrhu nariadenia, pretože nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006, v ktorom sa okrem iného uvádza, že tvrdenie by malo byť vedecky odôvodnené s prihliadnutím na všetky dostupné vedecké údaje.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rovnosť a práva žien spolu s bojom proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti by mali podporovať všetky politiky Európskej únie a členských štátov. Situácii žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach je preto potrebné pripísať mimoriadnu dôležitosť, pretože ich životy sužuje hlboká kríza, ktorú vo vidieckych oblastiach spôsobili súčasné politiky, ako napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a ďalšie politiky.

Ženy, ktoré predstavujú približne 42 % z 26,7 milióna ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, sú mimoriadne postihnuté zatváraním státisícov malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a procesom likvidácie rodinných poľnohospodárskych podnikov spôsobeným postupnými reformami SPP. Podobne ako v iných oblastiach činnosti sú tiež obeťami nezamestnanosti, neistých pracovných miest, nízkych miezd a chudoby, ktoré ešte prehĺbili antisociálne politiky zavedené pod zámienkou krízy.

Namiesto prázdnych slov preto musíme skoncovať s politikami, ktoré vytvorili súčasnú situáciu. Musí sa viac prihliadať na úlohu žien, ich práva, rovnosť a verejné služby vo vidieckych oblastiach týkajúce sa zdravia, vzdelania, kultúrnej ponuky a ponuky na voľný čas, sociálnej infraštruktúry...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. − (DE) Táto správa si zaslúži plnú podporu, pretože upriamuje pozornosť na osobitnú úlohu žien v poľnohospodárskych podnikoch a vidieckych oblastiach a zároveň ponúka riešenia súčasných problémov. Tieto riešenia pomôžu zvýšiť príťažlivosť pracovného života a každodennej situácie žien vo vidieckych oblastiach. Jedným prvkom riešenia je podporovanie cenovo dostupného, jednoduchého prístupu k podporným službám a zariadeniam, ako sú materské školy, polikliniky a podobne, ako aj potrebnej infraštruktúry. Správa obsahuje aj návrh na využitie financovania EÚ na zlepšenie kvality života vo vidieckych komunitách.

Ďalším dôležitým prvkom je lepší prístup do škôl, vyššia úroveň odborného a akademického vzdelávania a zlepšenie sociálnych podmienok žien vo vidieckych oblastiach. Prospeje to nielen ženám vo vidieckych oblastiach, ale tieto oblasti to aj obohatí, pričom ich bude rozvíjať trvalo udržateľným spôsobom ako integrované miesto pre prácu a život.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože je veľmi dôležité vyzdvihnúť úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vidieckych oblastiach, a pritom osobitne prihliadať na jej multifunkčnú povahu. Hlavnou úlohou európskej politiky rozvoja vidieka zostáva dosiahnutie rovnakých životných podmienok vo všetkých regiónoch a zabránenie jednostrannému rozvoju husto obývaných mestských oblastí, aby sa ženy aj muži mohli tešiť na bývanie a úspešný život aj vo vidieckych oblastiach. Ak chceme udržať ženy všetkých generácii na vidieku alebo ich na vidiek prilákať, musíme na ich potreby a podmienky reagovať podpornými politickými opatreniami, a to vo väčšej miere ako v minulosti. V modernej spoločnosti sa to nedá dosiahnuť bez využívania podporných služieb, zariadení a štruktúr, ktoré musia byť cenovo dostupné a dosiahnuteľné na regionálnej úrovni. Jednou z hlavných európskych stratégií podpory musí byť udržanie takýchto podporných štruktúr a ich ďalšie rozvíjanie tak, aby vyhovovali ženám. Už pri plánovaní projektov – napríklad pri výstavbe materskej školy, zariadenia ambulantnej starostlivosti či siete verejnej dopravy – je potrebné hľadať nové prístupy a do rozhodovania zapájať ženy každej generácie. Dôležitým článkom kvality života a práce vo vidieckych oblastiach zostáva školské, odborné a akademické vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. − (FI) Život žien vo vidieckych oblastiach sa za posledných približne 50 rokov zmenil a stal rôznorodejším. Znížil sa počet tradičných povolaní v týchto oblastiach. Zároveň sa objavili a nahradili ich nové životné štýly. Vyznačujú sa značnou rôznorodosťou, pokiaľ ide o pôvod a vzdelanie žien a ich postavenie na pracovnom trhu. Tieto zmeny sa musia viac odzrkadliť aj v podpornej politike Únie, ktorá by mala umožniť lepšie zladenie pracovného a rodinného života vidieckych žien.

V posledných rokoch využívajú ženy svoje vzdelanie a odborné zručnosti na podporu rozvoja tradičného vidieckeho hospodárstva. Inovatívne vidiecke podniky najrôznejšieho druhu zamerané napríklad na služby a agroturizmus viedli k značnému oživeniu hospodárskej štruktúry vidieka. Tiež treba podporovať vytváranie a rozvoj budúcich inovatívnych vidieckych podnikov.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že podpora rodovej rovnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ a členských štátov. Spoločná poľnohospodárska politika Únie by preto mala v sebe zahrnovať zásadu podpory rovnosti.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Táto správa predstavuje krok Európskeho parlamentu zameraný na zlepšenie životných a pracovných podmienok žien vo vidieckych oblastiach a vytvorenie príležitostí na ich rozvoj. Ústredným prvkom návrhov správy je ďalšie rozširovanie vidieckej infraštruktúry s cieľom poskytnúť ženám nové vyhliadky a pracovné príležitosti. Otázka zladenia pracovného a rodinného života je niečo, čo sa týka aj ľudí pracujúcich v odvetví poľnohospodárstva. Rovnako ako pani spravodajkyňa som presvedčená, že kampaň aktívnej podpory vidieckych oblastí je jediným spôsobom, ako zabrániť tomu, aby sa ženy sťahovali do miest. Vyžaduje si to tiež vytvorenie zariadení starostlivosti o deti založených na potrebách a infraštruktúry prispôsobenej rodinám v odvetví poľnohospodárstva, ako aj zabezpečenie prístupu k internetu a iným komunikačným technológiám. Aby sa v budúcnosti mohli vo vidieckych oblastiach realizovať dôležité opatrenia, budeme požadovať dostatočné finančné prostriedky pre poľnohospodárstvo a pre rozvoj vidieckych oblastí. Podporujem výzvu v správe zdôrazňujúcu dôležitosť neznižovania podielu poľnohospodárstva na rozpočte EÚ v rámci nadchádzajúcich rozhovorov o budúcom finančnom rámci EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. − (IT) Dôrazne som podporil správu, ktorú vypracovala moja kolegyňa pani Jeggleová, pretože podľa mňa obsahuje dôležité zásady, ktoré bude treba vziať na vedomie a v budúcnosti podporiť. Z celkového počtu približne 27 miliónov ľudí pravidelne zamestnaných v poľnohospodárstve v EÚ je približne 42 % žien a podľa oficiálnych štatistík priamo riadi žena jeden poľnohospodársky podnik z piatich (asi 29 %). Vyzývam vás, aby ste vzali tieto čísla do úvahy pri hodnotení obrovského príspevku žien k rozvoju v mnohých miestnych spoločenstvách, ktorý často ide ruka v ruke s neúmerne nízkou účasťou žien v rozhodovacích procesoch. Túto prekážku musíme prekonať pomocou politiky služieb, ktorá prostredníctvom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) uľahčí procesy rozvoja a činnosti vo vidieckej štruktúre mnohých oblastí. Mám predovšetkým na mysli odbornú prípravu, poradenstvo a iniciatívy na zakladanie podnikov, ktoré by bolo v rámci druhého piliera SPP možné ešte viac rozvinúť a ktoré by predstavovali obrat k významnému zlepšovaniu životných podmienok žien, ako aj mužov vo vidieckych oblastiach. Pokladám to za dosť strategickú požiadavku v neposlednom rade z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä v súvislosti s iniciatívami zameranými na stimulovanie inovácií, výskumu a rozvoja.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. − (PL) Dnes sme v Štrasburgu hlasovali o správe o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. Osobne pochádzam z vidieckej oblasti, žijem vo vidieckej oblasti a kedysi som ťažko pracovala na farme svojich rodičov. Môžem s plným presvedčením konštatovať, že ženy vo vidieckych oblastiach vďaka svojej usilovnej práci a odhodlaniu ovplyvňujú nielen rozvoj a modernizáciu fariem, ale mnoho razy aj stimulovanie celého vidieckeho spoločenstva. Ich aktivity v kluboch vidieckych žien v domácnosti, ich úsilie o zachovanie tradícií a rodinných zvykov a tiež ich úspešná realizácia nových riešení v oblasti riadenia fariem svedčia o tom, že sú skupinou, ktorú treba podporovať a propagovať a ktorej význam treba zdôrazňovať. Chcela by som poďakovať všetkým ženám vo vidieckych oblastiach v Poľsku, ako aj v celej Európskej únii za ich usilovnú prácu a ich prínos k regionálnemu rozvoju a chcela by som dať na vedomie, že som hlasovala za správu pani Jeggleovej. Ďakujem.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam skutočnosť, že táto správa uznáva dôležitú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskej výrobe, a potrebu prispôsobiť určité politiky a podmienky s cieľom pomôcť im. Nemyslím si však, že by sa to malo využívať ako zámienka na to, aby sa míňalo ešte viac peňazí na SPP.

  Barbara Matera (PPE), písomne. − (IT) Hlasovala som za správu, pretože som hlboko presvedčená, že musíme uznať ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v miestach, kde je ich práca kľúčová z hľadiska výkonnosti a obnovy hospodárstva v príslušnej oblasti, čo samo osebe prispieva k všeobecnému rastu v našich krajinách.

Úloha žien v odvetví poľnohospodárstva sa v posledných desaťročiach značne zmenila v tom, že nadobúdala stále multifunkčnejšiu podobu. Európske inštitúcie by preto mali podniknúť kroky s cieľom zabrániť exodu žien z vidieka alebo v každom prípade podporovať návrat žien do vidieckeho života. Podpora žien a ich plánov by viedla k pokroku v celkovom rozvoji vidieckych spoločenstiev.

Ženám pracujúcim v odvetví poľnohospodárstva musíme ponúknuť šancu dosiahnuť ich individuálne životné ciele, aby sa stali hospodársky nezávislými a zároveň si dokázali plniť svoje rodinné povinnosti. Pracovné miesta v poľnohospodárstve musia zostať pre ženy príťažlivými, aby si dokázali plniť svoje mnohoraké profesijné úlohy. V tomto období finančnej a hospodárskej krízy je nevyhnutné, aby sme vytvorili rovnaké pracovné podmienky na vidieku a v mestách, aby došlo k opätovnému zaľudneniu území, ktoré by v príslušnom európskom regióne mohli naštartovať hospodársku obnovu.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Radikálne zmeny v európskych vidieckych oblastiach so sebou všetky priniesli problémy v súvislosti s osídlením, pracovnými miestami, službami a životným prostredím. Musíme zdôrazniť významný vplyv prítomnosti a zapojenia žien na kvalitu života a vidiecke hospodárstvo. Ženy budú predstavovať pre EÚ významný potenciál, keď sa rozhodne rozvíjať a budovať vidiecke hospodárstvo Európy. Prostriedky EÚ môžu preto pomôcť zlepšiť kvalitu života a práce vo vidieckych oblastiach zvýšením príjmov a prostredníctvom školského, profesijného a akademického vzdelávania a ďalšieho vzdelávania.

Budúcnosť odvetvia poľnohospodárstva závisí od jeho schopnosti diverzifikovať sa. Potenciál služieb poskytovaných poľnohospodárskymi podnikmi, ako aj ich vlastná výroba závisia od tvorivosti ľudí, ktorí v nich pracujú, pričom ženy k tomu prispeli už veľkou mierou. Existuje veľa príležitostí na vytváranie miestnych služieb a zapojenie žien do týchto služieb je najlepším spôsobom, ako zaručiť úspech takýchto projektov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Vzhľadom na rastúci význam žien v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach treba tento aspekt zohľadniť v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v záujme presadzovania rovnosti medzi pohlaviami. Len tak sa nám podarí dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast a rozvoj vidieka. Tak ako v mestských oblastiach, aj vo vidieckych oblastiach budeme musieť vytvoriť dobré životné podmienky, aby mali ženy a ich rodiny motiváciu tam zostať.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som za správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože si myslím, že ich úloha v tomto odvetví, ktoré zamestnáva 14,6 milióna ľudí alebo 41 % žien, je kľúčová. Hoci som si vedomý skutočnosti, že druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytuje podporu projektom týkajúcim sa životných podmienok žien vo vidieckych oblastiach, myslím si, že je potrebné uskutočniť analýzu prebiehajúcich projektov s cieľom identifikovať správne postupy a prispieť k zlepšeniu situácie žien, na ktorú osobitne doliehajú dôsledky súčasnej štrukturálnej krízy kapitalistického systému vo vidieckych oblastiach. Zvlášť to platí, keď vezmeme do úvahy vysokú úroveň nezamestnanosti žien, k čomu musíme pridať skutočnosť, že mnohé ženy vôbec nie sú súčasťou trhu práce, čo znamená, že nie sú registrované ako nezamestnané a štatistiky nezamestnanosti ich nezohľadňujú. Tiež si myslím, že sociálna ochrana žien zamestnaných v odvetví poľnohospodárstva je nevyhnutná z hľadiska rozvoja vidieckych oblastí, a preto som hlasoval za túto správu, ktorá je krokom týmto smerom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Ako už bolo povedané, cieľom správy je zdôrazniť potrebu uplatňovania zásady rodovej rovnosti v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ako spôsobu podpory trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja vidieka. Preto musí EÚ preorientovať svoje stratégie podpory v záujme rozvoja vidieckych oblastí spôsobom zohľadňujúcim potreby žien. Podpora podnikateľského prístupu a zručností žien v poľnohospodárstve, zlepšenie prístupu a špeciálnej odbornej prípravy pre ženy, vybavenie vidieckych oblastí najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií, väčšie uznanie a podpora ženských sietí, podpora kvality a dostupnosti zariadení infraštruktúry a služieb, primerané dávky sociálneho zabezpečenia pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve, spoločné vlastníctvo fariem a venovanie osobitnej pozornosti ženám z radov prisťahovalcov patria medzi najdôležitejšie body, na ktorých sa zhodli rôzne politické skupiny. Nuž, kto by proti tomu hlasoval? Aké je to nekonkrétne a populistické! Zdá sa, že pani spravodajkyňa vyjadrila sympatie ženám pracujúcim v poľnohospodárstve. V správe sa nehovorí nič konkrétne o deťoch a zdravotnej starostlivosti. O nedostatku účinnej zdravotnej starostlivosti! Nedostatok účinnej zdravotnej starostlivosti a predškolského vzdelávania je presne to, čo trápi ženy v Lotyšsku, Estónsku a Litve. Hlasoval som „za“; správa je však nedopracovaná a neprofesionálna.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Ženy v odvetví poľnohospodárstva stále zohrávajú podriadenú úlohu. Podľa tejto správy musíme dôslednejšie uspokojovať potreby žien zvlášť v nemestských oblastiach. Mali by sa vytvárať príležitosti na ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj na lepší prístup k starostlivosti o deti. Poľnohospodárky stále viac prispievajú k diverzifikácii a prispôsobovaniu podnikov, čo vedie k významnému rastu multifunkčnosti v odvetví poľnohospodárstva. Aby bolo možné udržať príťažlivosť poľnohospodárstva ako zdroja príjmov a životného štýlu, mali by ženy dostať šancu ovplyvňovať rozhodnutia vo výboroch a združeniach. Rovnako je nevyhnutné lepšie zaistiť postavenie žien v poľnohospodárstve, aby boli lepšie motivované v odvetví zostať. Hlasoval som za túto správu, pretože úpadok v poľnohospodárstve musíme zastaviť všetkými dostupnými prostriedkami.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu pani Jeggleovej, ktorú vítam ako poslanec EP zvolený v Rumunsku, v krajine, kde je v poľnohospodárstve zamestnaný veľký počet ľudí. Chcel by som však zdôrazniť, že správa mala byť podľa môjho názoru dôraznejšia v otázke životných podmienok na vidieku. Potrebujeme silne financovaný Európsky fond pre rozvoj vidieka, aby sme dokázali zmenšiť rozdiely medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Investovanie do modernizácie základnej fyzickej infraštruktúry musí zostať ústredným aspektom tohto fondu. Okrem tohto sa malo v správe viac pozornosti venovať starnutiu vidieckeho obyvateľstva a dôležitosti programov zameraných na predčasný odchod poľnohospodárov do dôchodku a prípravu mladých poľnohospodárov.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Ženy sú v mnohých ohľadoch oporou nášho odvetvia poľnohospodárstva. Úloha žien nadobúda stále väčšiu dôležitosť so zvyšovaním nášho úsilia o vytvorenie primeraných podmienok pre trvalo udržateľné, ekologicky zodpovedné odvetvie poľnohospodárstva založené na malých podnikoch. Preto je dôležité, aby spoločnosť vyjadrovala väčšie uznanie a úctu práci žien pracujúcich v odvetví poľnohospodárstva. Okrem toho treba v budúcnosti urobiť viac v záujme uspokojovania špecifických potrieb žien v odvetví poľnohospodárstva s cieľom pritiahnuť do odvetvia mladšie generácie. Hlasoval som preto za túto správu.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. − (PL) Dnes bol prijatý návrh uznesenia Európskeho parlamentu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. Naše skúsenosti z posledných desaťročí dokazujú, že rastúca angažovanosť žien a ich vedomosti, skúsenosti a profesionalita sú kľúčovým faktorom v rozvoji všetkých odvetví hospodárstva. Z tohto a iných dôvodov si myslím, že jedným zo základných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky by malo byť dosiahnutie väčšej príťažlivosti vidieckych oblastí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám a úlohe žien. Mali by sme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme ženám pomohli dosahovať ich ciele a tiež zlaďovať kariéru s rodinným životom. Aby sme to dosiahli, musíme vo vidieckych oblastiach zaručiť prístup k službám v najširšom zmysle slova a k infraštruktúre a tiež k odbornej príprave a príležitostiam osobného rozvoja. Je nevyhnutné prijať opatrenia na podporu podnikania medzi ženami a na boj proti všetkým prejavom diskriminácie na základe rodovej príslušnosti. Tiež by sme sa mali zamerať na zabezpečenie väčšej finančnej a politickej podpory, napríklad prostredníctvom ľahšieho prístupu k investíciám a pôžičkám. Som si istý, že všetky tieto opatrenia zabezpečia ešte lepšie využitie potenciálu žien v záujme rozvoja poľnohospodárstva a miestnych spoločenstiev a celých regiónov.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. − (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktorého cieľom je posilnenie úlohy žien v odvetví poľnohospodárstva a zlepšenie ich situácie vo vidieckych oblastiach prostredníctvom poskytnutia väčších sociálnych záruk a podpory zamestnanosti a podnikania. Musíme predovšetkým vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme zabezpečili vytvorenie účinne fungujúceho systému sociálnej ochrany, ktorý by umožnil predčasný odchod do dôchodku a poberanie materského príspevku. Aby sa mohlo vytvoriť priaznivé prostredie pre podporu podnikania, musia byť všetky vidiecke oblasti vybavené najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií. Náležitý prístup k širokopásmovému pripojeniu je jedným z hlavných faktorov rastu činností malých a stredných podnikov vo vidieckych oblastiach. Ďalej musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme zabezpečili zachovanie vidieckych spoločenstiev a vytváranie príležitostí na zladenie rodinného a pracovného života. Z toho následne vyplýva potreba zabezpečiť ľuďom žijúcim vo vidieckych oblastiach vysokú úroveň zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, starostlivosti o deti a iných služieb určených na uspokojovanie každodenných potrieb, ktoré by zároveň vytvorili priaznivejšie podmienky a znížili úroveň sociálneho vylúčenia.

Členské štáty využívajúce peniaze zo štrukturálnych fondov musia prijať a realizovať iniciatívy, ktoré podporia zapojenie žien do trhu práce, znížia sociálnu nerovnosť a budú riešiť problémy týkajúce sa dopravnej infraštruktúry. Väčšiu pozornosť treba tiež venovať organizáciám poľnohospodárov a treba vytvoriť európsku sieť vidieckych žien, aby sa mohli plne realizovať rozvojové programy vo vidieckych oblastiach.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Nová spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zohľadňuje aj sociálne otázky, ako je úloha žien vo vidieckych oblastiach. Spoločným cieľom je predísť situácii, keď dochádza k rozvoju výlučne v aglomeráciách, a predchádzať tak diskriminácii na základe pohlavia a/alebo geografického pôvodu občanov, ktorí žijú na vidieku. Keďže som súhlasil s týmito zásadami, hlasoval som za správu, ktorá vyzdvihuje dôležitú úlohu žien v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckom prostredí a poukazuje na význam tejto úlohy pre politiky v oblasti územného rozvoja. Správa poukazuje na oblasti, v ktorých je potrebné vynakladať úsilie na dosiahnutie lepšej integrácie žien a čo najlepšie využitie ich profesionálneho potenciálu, čo povedie k lepším životným vyhliadkam prostredníctvom väčšej ekologickej a energetickej účinnosti vo vidieckych oblastiach.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s väčšinou návrhov, ktoré predkladá, konkrétne s podporou multifunkčnosti vo vidieckych oblastiach, čo sú oblasti, kde ľudia žijú a podnikajú a kde by sa mali spoločenstvá zachovať a získať dynamiku. Je dôležité uznať, že vidiecke oblasti sú mimoriadne postihnuté starnutím obyvateľstva, nízkou hustotou obyvateľstva a v niektorých oblastiach i vyľudňovaním, a preto by sa spoločná poľnohospodárska politika mala zamerať na riešenie týchto problémov. Faktom je, že z historického hľadiska bola práca žien v poľnohospodárstve systematicky podhodnocovaná a často nezaplatená alebo platená menej ako rovnaká práca vykonávaná mužmi. Je preto dôležité vziať v rámci tejto témy tento aspekt do úvahy a predovšetkým vytvoriť rovnocenné pracovné podmienky v prípade rovnakej práce. V každom prípade si myslím, že kľúčovou vecou je, aby táto otázka stratila na dôležitosti vytvorením rodovej rovnosti v poľnohospodárskych činnostiach.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Ženy sú oporou odvetvia poľnohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Je preto dôležité, aby sme sa zamerali na úlohu, ktorú zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckych oblastiach. Preto musíme zohľadňovať ich potreby a využívať ich potenciál, pretože otázky ako kvalita života a hospodárske možnosti súvisia najmä vo vidieckych oblastiach s prítomnosťou žien a ich prácou na mnohých frontoch. Preto musia byť európske podporné politiky viac ako kedykoľvek predtým zamerané na uspokojovanie ich potrieb a zlepšovanie ich podmienok, aby sa zabránilo exodu žien všetkých generácií z vidieka alebo aspoň aby boli motivované vrátiť sa do vidieckeho života. V tejto súvislosti môže pomoc zo strany EÚ prispieť k zlepšeniu kvality života vo vidieckych oblastiach, kvality života žien, ktoré riadia podnik alebo poskytujú služby, ako aj spotrebiteľov tovarov a služieb. Keďže ženy zohrávajú ústrednú úlohu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach, hlasujem za správu, pretože zaručuje konkrétnu podporu ženám v tomto odvetví.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Ženy sú veľmi dôležité pre odvetvie poľnohospodárstva a svet vidieka a svojou prítomnosťou sa čoraz viac dostávajú do popredia. Preto je dôležité vyzdvihnúť úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckych oblastiach, a zohľadňovať pritom predovšetkým jej multifunkčnú povahu. Ak chceme udržať ženy všetkých generácii na vidieku alebo ich na vidiek prilákať, musíme na ich potreby a podmienky reagovať podpornými politickými opatreniami, a to vo väčšej miere ako doteraz. K nárokom, ktoré si kladú aj ženy na vidieku, patrí uskutočňovanie životných plánov, ekonomické osamostatnenie a zvládanie rodinných povinností.

Európska komisia by mala zvýšiť objem finančných prostriedkov vyčlenených na Európsky sociálny fond (ESF), aby boli k dispozícii primerané prostriedky na opatrenia na zlepšovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy v rámci zlepšovania prístupu na trh práce a boja proti chudobe a na opatrenia a činnosti v rámci stratégie sociálneho začleňovania a pilotnej iniciatívy v rámci stratégie Európa 2020 zameranej na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na pomoc znevýhodneným a zraniteľným osobám, zvlášť ženám vrátane tých, ktoré čelia nestabilným a neistým pracovnoprávnym vzťahom. Zvlášť členské štáty by mali prispievať ku skutočnému zlepšovaniu sociálnej situácie žien v poľnohospodárstve v Európe.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Čo ak by boli poľnohospodárky budúcnosťou spoločnej poľnohospodárskej politiky? Hoci je takéto tvrdenie trochu kontroverzné, do veľkej miery sa zakladá na skutočnosti, ak vezmeme do úvahy dôležitosť žien vo vidieckom živote a na farmách. Podľa štatistík predstavujú poľnohospodárky 43 % pracovníkov v poľnohospodárstve a 20 % riadiacich pracovníkov fariem, čo nezahrnuje manželky poľnohospodárov, ktorých práca sa často neberie do úvahy.

V čase, keď sa farmy začínajú špecializovať, je tvorivá povaha žien nespochybniteľnou výhodou, ktorá – v kombinácii s ich väčším zmyslom pre trvalú udržateľnosť a kvalitu životného prostredia – si zaslúži väčšie uznanie a podporu na európskej úrovni. Pre to sa dnes rozhodol Európsky parlament, ktorý prijatím správy pani Jeggleovej vyzdvihol dôležitú úlohu, ktorú budú ženy zohrávať v budúcom rozvoji vidieckych oblastí. Ako pani spravodajkyňa veľmi výstižne napísala v dôvodovej správe: „Skúsenosti ukazujú, že kvalita života a ekonomická sila sú predovšetkým vo vidieckych regiónoch spojené s prítomnosťou žien a ich všestrannými záväzkami.” Ide tu o jednoduché a moderné prehodnotenie poľnohospodárskej profesie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ženy sú oporou odvetvia poľnohospodárstva i vidieka a svojou prítomnosťou sa čoraz viac dostávajú do popredia. Preto je dôležité vyzdvihnúť úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckych oblastiach, a zohľadňovať pritom predovšetkým multifunkčnú povahu týchto podnikov. Z tohto hľadiska vidíme šance v konkrétnych opatreniach na podporu žien pracujúcich v poľnohospodárstve. Je potrebné viac zohľadňovať širokú škálu zručností potrebných na výkon povolania, záujmov a výsledkov žien, aby pracovné miesta v poľnohospodárstve pre ne zostali príťažlivou možnosťou. Na to je potrebná plná účasť žien na zdrojoch, ktoré podporujú poľnohospodárstvo ako spôsob života a formu podnikania. Poľnohospodárky sa musia v súlade so svojou zodpovednosťou v podniku podieľať aj na jeho právach a povinnostiach, čo zahŕňa aj zastupovanie záujmov v poľnohospodárskych orgánoch a podieľanie sa na príjmoch podniku.

V záujme moderného a trvalo udržateľného poľnohospodárstva je nevyhnutné aj primerané sociálne zabezpečenie všetkých žien v poľnohospodárstve. Treba zohľadniť skúsenosti členských štátov EÚ so systémami sociálneho zabezpečenia poľnohospodárov a v strednodobom horizonte prispieť aj pomocou nich k jednoznačnému zlepšeniu sociálneho postavenia žien v európskom poľnohospodárstve.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. − (IT) Trvalo udržateľný rozvoj vo vidieckych oblastiach sa v Európe vždy považoval za prioritu z toho dôvodu, aby sme dokázali zaručiť čo najlepšie životné podmienky pre mužov a ženy, ktorí sa rozhodnú pracovať v tomto odvetví.

V Európskej únii je v odvetví poľnohospodárstva momentálne zamestnaných 26,7 milióna ľudí. Štyridsaťdva percent z nich sú ženy, pričom priamo riadi žena najmenej jeden poľnohospodársky podnik z piatich. Z týchto čísiel vyplýva obraz reality vidieckej ženy, ktorý sa zásadne líši od obrazu v predchádzajúcich desaťročiach, počas ktorých boli ženy zástankyňami zmien a pochádzali z veľmi rôznorodých sociálnych a hospodárskych prostredí vo všetkých členských štátoch.

Podporujem text tejto správy, pretože poukazuje na potrebu európskych stratégií podpory vidieckych oblastí prispôsobených špecifickým potrebám žien v rámci úsilia o zlepšenie sociálnych a pracovných podmienok žien v strednodobom horizonte.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Nemáme inú možnosť, ako hlasovať za správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože stále veríme v profesionálneho poľnohospodára, ktorý žije zo svojho príjmu získavaného z vlastnej podnikateľskej činnosti.

Ženy, ktoré sa typicky venujú materstvu a svojej tradičnej úlohe starostlivosti o ostatných členov rodiny, sú v poľnohospodárskom prostredí nepochybne znevýhodňované. Činnosti v poľnohospodárstve sa neriadia pevným pracovným časom, ale musia sa prispôsobovať sezónnym požiadavkám, vegetačným obdobiam a možnej prítomnosti dobytka. V niektorých obdobiach môžu pracovné dni trvať 12 až 13 hodín, sedem dní v týždni a iné obdobia sú zase pokojnejšie. Je jasné, že poľnohospodárka napríklad počas tehotenstva nemôže prestať pracovať na pôde, ak je to potrebné, pretože by tak prišla o príjem na celý rok.

Potreby poľnohospodárok sa preto líšia od potrieb iných zamestnaných žien, a preto je nevyhnutné zaručiť im primeranú a špecializovanú podporu pri zohľadnení skutočnosti, že poľnohospodárske podniky sa takmer vždy nachádzajú ďaleko od verejných služieb, ako je verejná doprava, pomoc alebo sociálna podpora.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože si myslím, že ženy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rozvoji vidieka a poľnohospodárstva a veľkou mierou k nemu prispievajú. Podpora žien a ich podnikateľských plánov vo vidieckych oblastiach pomôže celému vidieckemu spoločenstvu dosiahnuť značný pokrok. Uprostred hospodárskej krízy a pri prudko stúpajúcej nezamestnanosti musíme poskytnúť stimuly na udržanie žien každého veku na vidieku, na podporu podnikania žien a na investovanie do ich odbornej prípravy s cieľom dosiahnuť rozvoj a inovácie v odvetví poľnohospodárstva.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Na úvod by som chcela poďakovať pani Jeggleovej za túto vynikajúcu správu, ktorá vyzdvihuje mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v poľnohospodárstve. Viem, že mnohí z nás by chceli udržať na vidieku ženy každého veku, respektíve že si myslíme, že by sme ich mali motivovať k tomu, aby sa tam sťahovali, aby sa zabezpečila budúcnosť vidieckych oblastí a poľnohospodárstva v Európe. Aby sme to však uľahčili, musíme zlepšiť prístup žien k vzdelávaniu a odbornej príprave v odvetví poľnohospodárstva a umožniť im získať lepší prístup k priamym platbám. Na druhej strane im musíme zabezpečiť prístup k dôstojným dôchodkom a sociálnemu poisteniu.

V Rumunsku niektoré ženy žijúce na vidieku napríklad nemajú nárok na poľnohospodárske dôchodky a narážajú na veľké problémy, keď chcú začať v odvetví poľnohospodárstva podnikať. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme venovali väčšiu pozornosť ženám pracujúcim na rodinných alebo samozásobiteľských farmách a zaručili im dôstojný život a primerané dôchodky.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. − (PL) Podporila som správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. Podporujem najmä riešenia zamerané na zvyšovanie miery zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach. V Poľsku je viac nezamestnaných žien ako mužov, zvlášť vo vidieckych oblastiach. Veľké percento ľudí bez práce vo vidieckych oblastiach tvoria ženy vo veku do 34 rokov. Vo väčšine prípadov ide o vzdelané ženy, ktoré si nedokážu nájsť prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii. Ide o osobitne nebezpečný trend v tom zmysle, že práve mladým ľuďom by sa mali poskytnúť väčšie príležitosti na to, aby sa uchytili na trhu práce. Z dlhodobého hľadiska to má za následok feminizáciu nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a teda vyššiu mieru chudoby medzi mladými ženami. Mnohé z nich radšej idú hľadať prácu do miest, čo následne vedie k starnutiu vidieckeho obyvateľstva, poklesu miery prirodzeného rastu a celkovému zhoršovaniu životných podmienok obyvateľov vidieckych oblastí.

V súvislosti s tým podporujem návrh, aby sa v rámci nového nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV) stanovilo opatrenie na osobitnú finančnú podporu žien v programovom období 2014 – 2020. Môže to mať pozitívny vplyv na mieru nezamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach. Tiež som za zabezpečenie primeraných výhod pre ženy žijúce vo vidieckych oblastiach v rámci systémov sociálneho zabezpečenia. Pri týchto výhodách treba brať do úvahy skutočnosť, že ženy majú menšiu zárobkovú silu a že to má vplyv na ich nároky na dôchodok.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. − (PL) V dôsledku sociálneho a demografického vývoja, zmeny hodnotových systémov a širších možností výberu dochádza k zmene štruktúry vidieckych oblastí. Úloha žien vo vidieckych oblastiach sa mení. Na to, aby bolo možné zabezpečiť, že ženy zostanú vo vidieckych oblastiach, alebo ich motivovať k tomu, aby si zvolili vidiecky životný štýl, je teraz potrebné venovať väčšiu pozornosť ich potrebám a zabezpečiť zohľadnenie týchto potrieb v našej podpornej politike. Mali by sme zabezpečiť väčšiu viditeľnosť žien vo vidieckych oblastiach, zvlášť v hospodárskej a finančnej oblasti, a mali by sme poskytnúť nástroje na splnenie týchto cieľov.

Vzhľadom na to, že sú to ženy, ktoré sa starajú o malé deti a chorých a starých ľudí a v záujme toho sa vzdávajú zamestnania, mali by sme im umožniť dosiahnuť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom. Dá sa to dosiahnuť pomocou rozvoja infraštruktúry, napríklad budovaním materských škôl a rozvojom rôznych vzdelávacích a kultúrnych možností. Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov bude zapojenie žien všetkých generácií do rozhodovacieho procesu.

Tiež je nesmierne dôležité zlepšiť prístup žien k zdravotníckym službám a programom skríningu rakoviny. Okrem toho má stále význam podporovať a rozvíjať agroturizmus ako nízkorizikovú formu hospodárskej činnosti, ktorá podporuje vytváranie pracovných miest a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, a presadzovať elektronické formy podnikania, ako je elektronický obchod, ktorý ľuďom umožňuje byť hospodársky aktívnymi bez ohľadu na to, ako ďaleko sa nachádzajú od mestských centier.

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) podporuje cieľ správy pani Elisabeth Jeggleovej „Úloha žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach” poukázať na špecifické problémy odvetvia, ktorým čelia ženy zamestnané v poľnohospodárstve, a mnohé z navrhovaných opatrení na posilnenie ich postavenia. Správa sa snaží riešiť špecifické potreby žien pracujúcich v poľnohospodárstve sériou odporúčaní zohľadňujúcich ich životné podmienky, ako aj ich úlohu a prínos k rozvoju vidieckeho hospodárstva. EPLP však nesúhlasí s odsekom 4, ktorý sa zasadzuje proti ďalšiemu znižovaniu podielu poľnohospodárskych výdavkov v rámci celkového rozpočtu. Chceli by sme, aby došlo k zásadnej zmene priorít v rámci viacročného finančného rámca, aby bolo možné plne zaistiť financovanie priorít stratégie Európa 2020, ktoré majú najväčší vplyv na zvyšovanie zamestnanosti a úrovne rastu.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som správu, ktorá vyzdvihuje dôležitosť rodovej rovnosti pri podpore trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja vidieka. Myslím si, že je dôležité podporovať zastúpenie žien vo všetkých politických, sociálnych a hospodárskych orgánoch v odvetví poľnohospodárstva, aby sa zabezpečilo zastúpenie žien v týchto orgánoch na základe rovnosti.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Teší ma prijatie správy pani Jeggleovej, ku ktorému som sám prispel. Spoločná poľnohospodárska politika má v skutočnosti sociálny rozmer v tom zmysle, že uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v zachovávaní perspektív rozvoja vidieckeho života a prosperity vo vidieckych oblastiach (vzhľadom na to, že 41 % zo 14,6 milióna osôb zamestnaných v poľnohospodárstve sú ženy).

Hlavnými cieľmi sú podpora podnikateľského prístupu a poľnohospodárskych zručností žien, vybavenie vidieckych oblastí modernou infraštruktúrou, ktorá ženám umožní dosiahnuť zosúladenie pracovného a súkromného života (napríklad vytváraním materských škôl), úsilie o väčšie zastúpenie žien v rámci politických, hospodárskych a sociálnych orgánov v odvetví poľnohospodárstva (tým, že sa za cieľ stanoví úplná rovnosť) a zavedenie náležitého sociálneho zabezpečenia pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve, ako aj spoločného vlastníctva fariem. Ak skutočná rovnosť znamená spravodlivosť, potom uznanie úlohy žien v poľnohospodárstve je to, na čom skutočne záleží.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za túto správu. Stále existuje potreba aktívnej podpornej politiky vo vidieckych oblastiach zameranej na to, aby sa ženám zabezpečili lepšie vyhliadky a lepšie pracovné príležitosti. Kvalifikované poľnohospodárky potrebujú široko koncipovanú odbornú prípravu a musia dokázať konať a myslieť podnikateľsky. To si vyžaduje optimálnu infraštruktúru vo vidieckych oblastiach, pokiaľ ide o vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu, školy a starostlivosť o deti, ako aj o neobmedzený prístup k moderným informačným technológiám. Okrem toho treba rozšíriť siete žien a prístup žien podnikateliek k úverom a investičným príležitostiam.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá požaduje zlepšenie v situácii a uznaní žien, ktoré pracujú v poľnohospodárstve, a pokračovanie poskytovania pomoci vidieku.

Správa zdôrazňuje nesmierne dôležitú potrebu zaistiť sociálne zabezpečenie pre manželky poľnohospodárov, ktoré zarábajú, ako aj pre pracovníčky na dobu určitú a migrujúce pracovníčky. Mal by to byť samozrejmý krok, a to nielen vo vzťahu k práci v poľnohospodárstve, ale aj v širšom kontexte všetkých samostatných zárobkových činností, ak chceme skutočne dosiahnuť ciele z hľadiska rodovej rovnosti v týchto oblastiach, kde sú ženy vystavené osobitne zlému zaobchádzaniu.

Takže áno, do spoločnej poľnohospodárskej politiky treba začleniť aj rodovú rovnosť a Únia musí uviesť do vzájomného súladu svoje stanovené ciele a svoje kroky. Nerobím si však žiadne ilúzie o celkovom súlade medzi cieľmi Únie a používaním európskych finančných prostriedkov, zvlášť pokiaľ ide o oblasť ľudských práv, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú práva žien.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Hlasovala som za správu pani Jeggleovej. Správa vyzdvihuje skutočnosť, že ženy v uplynulých rokoch obrovskou mierou prispievali k trvalo udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí a k diverzifikácii a prispôsobovaniu poľnohospodárstva zmenám na trhu. Ak však majú ženy v odvetví poľnohospodárstva získať skutočnú perspektívu, spoločná poľnohospodárska politika musí zahrnovať viac aspektov zameraných na ženy vrátane (ako sa vysvetľuje v tejto správe) poskytovania konkrétnych foriem odbornej prípravy a poradenstva, ako aj infraštruktúrnej pomoci.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Chcel by som zablahoželať pani Jeggleovej k dokumentu, ktorý predstavuje významný príspevok k diskusii o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rast hospodárskeho potenciálu vidieckych oblastí je zapojenie žien formou zastúpenia v politických orgánoch a poľnohospodárskych organizáciách, ako aj formou samostatnej zárobkovej činnosti. Kľúčovou otázkou z hľadiska vytvárania pracovných miest je podpora elektronických foriem podnikania, ako je elektronický obchod, ktoré umožňujú vyvíjanie hospodárskej činnosti aj v najnedostupnejších oblastiach. Tiež by sme mali lepšie využívať príležitosti zamerané na rozvoj života spoločenstiev vo vidieckych oblastiach vypracovávaním a realizáciou programov na podporu systémov odbornej prípravy pre ženské organizácie.

Kľúčový význam z hľadiska rovnakých príležitostí má aj podpora vytvárania náležitej infraštruktúry starostlivosti o deti vo vidieckych oblastiach, pretože dobre fungujúca starostlivosť o deti umožňuje ženám rýchlejšie sa vracať do práce a zvyšuje ich konkurencieschopnosť na trhu práce. Chcel by som sa ešte raz poďakovať pani Jeggleovej za to, že pri vypracovávaní správy zohľadnila moje návrhy. Do dokumentu boli zapracované veci, ktoré požadovali ženy počas verejnej konzultácie, ktorú som zorganizoval v regióne Ziemia Lubuska.

Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-0054/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Ide o veľmi dôležitý dokument pre Litvu, Bulharsko a Slovensko počas vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky v týchto krajinách. V správe je vyjadrené znepokojenie nad tým, že v prípade kľúčových projektov riadenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom došlo v Litve k závažným meškaniam, čo jej bráni vo včasnom a účinnom čerpaní finančných prostriedkov EÚ. Konštatuje sa, že na vyradenie jadrových elektrární z prevádzky sú potrebné ešte značné prostriedky a že vnútroštátne prostriedky na pokrytie týchto nákladov nie sú postačujúce: v štátnom fonde na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky sa zatiaľ nahromadilo len niečo vyše 100 miliónov EUR (zatiaľ čo iba technické náklady na vyradenie z prevádzky sú v rozpätí od 987 miliónov do 1 300 miliónov EUR). Európsky parlament preto vyzýva členské štáty, aby v tomto smere prijali náležité opatrenia. Vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky je veľmi komplikovaný proces. Krajiny nemajú dostatočné skúsenosti na to, aby dokázali predvídať všetky potrebné práce a účinne ich realizovať. Európsky parlament prijíma toto uznesenie v pravý čas, čím stimuluje Litvu, Bulharsko a Slovensko a všetky členské štáty EÚ k čo najúčinnejšej realizácii prác na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky. Ide o veľmi dôležitú prácu, ktorej bude Európsky parlament aj naďalej venovať značnú pozornosť.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Keď Litva, Slovensko a Bulharsko vstupovali do Európskej únie, prijali politicky a hospodársky zložité záväzky, že vyradia z prevádzky jadrové elektrárne, a Európska únia sa zaviazala k vyčleneniu finančnej pomoci potrebnej na práce na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky, výstavbu skladísk jadrového odpadu, skladovanie takéhoto odpadu a rozvoj energetických projektov. Domnievam sa, že koncepcia solidarity Európskej únie môže účinne prispieť k zmierneniu negatívnych hospodárskych dôsledkov predčasného odstavenia elektrární v odvetví energetiky, mnohé dôležité otázky však zostávajú nedoriešené. Nie je úplne jasná otázka zadávania zákaziek, pretože už teraz sa vie, že súčasný objem finančných prostriedkov nebude stačiť na včasné a účinné vykonanie prác na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky. Hrozí tu nebezpečenstvo, že dôjde k omeškaniu vyradenia jadrových elektrární z prevádzky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čo môže predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Podrobné plány vyraďovania z prevádzky ešte neboli dokončené, v dôsledku čoho neexistujú dostatočné informácie o harmonogramoch, nákladoch na jednotlivé projekty ani o ich zdrojoch financovania. Súhlasím s tým, že Európska komisia musí zohrávať väčšiu koordinačnú úlohu vo vzťahu k týmto trom členským štátom v záujme dosiahnutia dohody o predložení podrobných plánov, včasnom dokončení prác a objeme finančných prostriedkov. Komisia musí tiež preštudovať, ako by sa dali pozmeniť metódy financovania operácií vyraďovania elektrární z prevádzky z prostriedkov EÚ so zreteľom na stratégie použité v členských štátoch a ich vnútroštátnych administratívnych štruktúrach a zjednodušiť pravidlá pre správu prostriedkov tak, aby nemali vplyv na bezpečnosť činností v rámci vyraďovania z prevádzky.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Marinesca, pretože si myslím, že nedostatok finančných prostriedkov na opatrenia v rámci vyraďovania z prevádzky povedie k omeškaniu procesu poskytovania finančnej pomoci trom predmetným členským štátom: Litve, Slovensku a Bulharsku. Omeškanie tohto procesu by ohrozilo životné prostredie a ľudské zdravie. V budúcich hodnoteniach vykonaných Európskou komisiou a Dvorom audítorov Európskej únie treba vyjasniť nasledujúce aspekty: prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov Európskou úniou na zaistenie bezpečného vyradenia z prevádzky, bezpečného skladovania jadrového odpadu a koordinácie troch existujúcich programov. V tejto súvislosti treba účinne využiť nahromadené skúsenosti a treba uplatniť model založený na projektoch vypracovaných a financovaných v minulosti s cieľom dosiahnuť zníženie nákladov.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu kolegu poslanca o poskytnutí finančnej pomoci požadovanej Litvou, Slovenskom a Bulharskom na odstavenie jadrových elektrární. Je úplne zrejmé, že ak neposkytneme náležité prostriedky, môžeme čeliť mimoriadne vážnym dôsledkom pre životné prostredie a ľudské zdravie. Pridelené prostriedky treba v každom prípade riadiť správne a transparentne. Veľkým problémom je to, že nemáme jeden tím koordinátorov a odborníkov na úrovni EÚ pre všetky tri projekty, ktorý by dohliadol na vypracovanie plánu a jasného harmonogramu a náležité použitie už pridelených prostriedkov a rozhodol, čo je potrebné na dokončenie odstavenia za bezpečných podmienok.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Kľúčovým slovom v tejto správe je „zodpovednosť“. Jadrový priemysel si musí uvedomiť, že sa už ďalej nemôže vyhýbať zodpovednosti za vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky, ako to často robil v minulosti. Vyradenie tých jadrových elektrární z prevádzky, v ktorých sa uplatňovali celkovo nedostatočné bezpečnostné normy, je presne to, k čomu sa v priebehu jednotlivých procesov pristupovania k EÚ zaviazal. Pridelené sumy sa však, žiaľ, nepoužili správne. Je preto správny čas vyvodiť z toho všetky náležité závery. Toto konštatovanie sa síce vzťahuje na jadrové elektrárne v nových členských štátoch, má však dôležitosť pre všetky krajiny EÚ, ktoré sa rozhodli pre túto technológiu.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. − (ES) Katastrofa v Japonsku nás všetkých prinútila zamyslieť sa nad jadrovou bezpečnosťou. Pomoc pri odstavení elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku, ktoré používali zastaranú technológiu, prispieva k minimalizácii výnimočných výdavkov, ktoré si ich odstavenie do roku 2013 vyžaduje. Pomoc je nasmerovaná do environmentálneho vylepšenia a modernizácie nových elektrických systémov a do zlepšenia bezpečnosti dodávok. Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože takáto budúcnosť by mala postihnúť aj ostatné európske jadrové elektrárne so zastaranou technológiou.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Touto správou Parlament veľmi správne nalieha na Komisiu, aby zaistila, že bude pokračovať v dôslednom monitorovaní a kontrole toho, akým spôsobom Slovensko, Bulharsko a Litva minuli a budú míňať značné finančné sumy, ktoré im boli poskytnuté v rámci programu demontáže a zabezpečenia svojich jadrových elektrární sovietskej éry. Katastrofická nehoda v Japonsku spred pár týždňov tým, ktorí si to stále neuvedomili, jasne ukazuje, že s jadrovou energiou sa neradno zahrávať: kedykoľvek ide akýmkoľvek spôsobom o atóm, je nevyhnutné čo najprísnejšie uplatňovať bezpečnostné kritériá, a preto musí Komisia prevziať zodpovednosť za monitorovanie uskutočňovania programu demontáže starých elektrární v týchto troch bývalých komunistických krajinách.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pána Marinesca, ktorá sa zaoberá problémom, ktorý je momentálne veľmi aktuálny. Na pozadí toho, čo sa stalo v Japonsku, sa teraz objavujú otázky v súvislosti s bezpečnosťou existujúcich a fungujúcich jadrových elektrární v Európe.

Záväzok Litvy, Bulharska a Slovenska z obdobia prístupových rokovaní demontovať staré jadrové reaktory, v prípade ktorých sa ukázalo, že ich nie je možné upraviť tak, aby spĺňali požadované minimálne normy, musí byť trvalým a jasným záväzkom, v súvislosti s čím Európska únia už istý čas vytvára a poskytuje balíky podpory a finančnej pomoci. Dúfam, že práce na demontáži budú prebiehať bez zbytočných odkladov a spôsobom, ktorým sa zaručí maximálna bezpečnosť občanov a životného prostredia. Tiež dúfam, že sa im podarí dohnať nahromadené omeškania a dokončiť práce do konca dohodnutého obdobia.

Na záver by som chcel zdôrazniť – bez ohľadu na konkrétne prípady – potrebu monitorovania toho, aká kontrola sa uskutočňuje na ostatných reaktoroch v Európe, a toho, aby prevzali inštitúcie zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti nielen existujúcich elektrární, ale aj nových, ak sa v budúcnosti ešte nejaké budú musieť postaviť.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Dodržiavanie noriem jadrovej bezpečnosti a ochrana obyvateľstva pred jadrovou hrozbou sú osobitne dôležité aspekty, ktoré opodstatňujú finančné prostriedky, ktoré poskytla Európska únia trom predmetným členským štátom na vyradenie z prevádzky ich jadrových elektrární, ktoré by už nebolo možné modernizovať tak, aby spĺňali najprísnejšie bezpečnostné normy. Plne však podporujem stanovisko vyjadrené v tomto uznesení, pretože si myslím, že musíme monitorovať spôsob, akým sa tieto finančné prostriedky vynakladajú, aby sa zabezpečil ich účinný prínos k zaručeniu bezpečnosti procesu vyraďovania z prevádzky. Stratégie sú však, žiaľ, zatiaľ dosť nejasné, čoho dôsledkom je aj neexistencia akýchkoľvek stropov objemu finančných prostriedkov poskytovaných Európskou úniou na činnosti spojené s vyraďovaní z prevádzky. V budúcnosti treba takémuto spôsobu práce predísť vypracovaním komplexného plánu, v ktorom budú stanovené všetky činnosti, ktoré bude možné financovať. Je nevyhnutné preukázať transparentnosť v súvislosti s vynakladaním týchto peňazí, aby sa zaručila účinnosť financovania a aby sa v konečnom dôsledku zabezpečilo, že sa peniaze európskych daňových poplatníkov budú míňať zodpovedne.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Jadrové reaktory na Slovensku, v Bulharsku a Litve treba vyradiť z prevádzky, pretože nie sú schopné splniť požadované minimálne bezpečnostné normy v rámci hospodársky prijateľných nákladov. Nebude to možné bez finančnej pomoci EÚ na riešenie dôsledkov ich odstavenia a vyradenia z prevádzky, ktorá by prirodzene pokrývala náklady na opatrenia na zlepšenie životného prostredia v súlade s acquis a opatrenia na modernizáciu konvenčných výrobných kapacít s cieľom nahradiť konvenčné výrobné kapacity a podobne. Finančná pomoc Európskej únie bola poskytovaná vo forme príspevkov trom medzinárodným podporným fondom na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Európska únia sa obáva možných bezpečnostných následkov vyradenia starých jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky a možného nenáležitého nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý produkujú. Činnosti s tým spojené sú celkovo veľmi nákladné. Preto je veľmi dôležité, aby sa s finančnými prostriedkami pridelenými EÚ nakladalo správne a čo najtransparentnejšie a aby sa zabezpečil náležitý externý dohľad v záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu s energiou. Únia musí zároveň nepretržite podporovať rozvoj alternatívnych zdrojov energie, ktoré majú nízke emisie a sú konkurencieschopné, aby sa neutralizovali negatívne hospodárske a sociálne dôsledky vyplývajúce z procesu vyraďovania starých jadrových elektrární z prevádzky.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Od roku 2007 prebieha v Litve, na Slovensku a v Bulharsku so značnou finančnou pomocou zo strany EÚ vyraďovanie troch jadrových elektrární z prevádzky. Vzhľadom na omeškania a všeobecne zlé riadenie vyzýva Parlament Komisiu, aby vytvorila koordinačný tím, ktorého úlohou by bolo dohliadnuť na vypracovanie plánu a harmonogramu, monitorovať využívanie doteraz pridelených finančných prostriedkov a stanoviť, či bude pomoc EÚ potrebná aj po roku 2013. Parlament tiež požaduje, aby Dvor audítorov do konca roka vypracoval osobitnú správu o týchto troch programoch vyraďovania z prevádzky, ktorá by posúdila, či vynaložené peniaze skutočne pomohli zvýšiť bezpečnosť. Tvárou v tvár rozpočtovým obmedzeniam, ktorým čelia všetky krajiny, bude Parlament súhlasiť s rozšírením svojej pomoci len v tom prípade, ak sa potvrdí, že sa finančné prostriedky EÚ skutočne použili na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, modernizáciu infraštruktúry a vypracovávanie projektov týkajúcich sa udržateľných zdrojov energie. Po jadrovej katastrofe v Japonsku si je EÚ vedomá rozsahu svojej zodpovednosti a toho, že si nemôže dovoliť zanedbávať bezpečnosť svojich jadrových zariadení.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky predkladá súhrn financovania zo strany EÚ pre odpojenie a demontáž jadrových elektrární Ignalina v Litve, Bohunice na Slovensku a Kozloduj v Bulharsku. Litva, Slovensko a Bulharsko sa v rámci rokovaní o pristúpení k EÚ zaviazali zatvoriť a vyradiť z prevádzky uvedené jadrové elektrárne, ktoré podľa rokovaní G7 nebolo možné v rámci prijateľných finančných nákladov modernizovať a v ktorých nebolo možné zaistiť minimálne bezpečnostné normy. EÚ sa zaviazala financovať toto zatvorenie a vyraďovanie z prevádzky a finančný rámec plní. Vítam skutočnosť, že Európska únia je schopná podporovať takéto činnosti. Vyraďovanie starých a málo bezpečných jadrových elektrární v Európe z prevádzky je nevyhnutnosťou pre zachovanie života a zdravia európskych občanov.

Dúfam, že rovnako budú zatvorené a vyradené z prevádzky aj najstaršie jadrové elektrárne vo Francúzsku. Nemecko sa rozhodlo podniknúť podobný krok bezprostredne po katastrofe v Japonsku. Za prijatie správy budem hlasovať preto, lebo je nutné dokončiť proces odstavenia a vyradenia z prevádzky jadrových elektrární Ignalina, Bohunice a Kozloduj pri zodpovedajúcej finančnej spoluúčasti EÚ.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Myslím si, že EÚ by mala podporiť odstavenie týchto zariadení a investície do projektov týkajúcich sa alternatívnych zdrojov energie v záujme zaručenia bezpečnosti a ochrany zdravia európskej verejnosti, znižovania energetickej závislosti a minimalizovania možných sociálnych nákladov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pravidlá týkajúce sa jadrovej energie a rádioaktívneho odpadu, ktoré v krajinách strednej a východnej Európy platili pred vstupom do EÚ, boli menej prísne ako pravidlá, ktoré vtedy platili v EÚ. Okrem toho niektoré z týchto krajín naďalej prevádzkovali staré reaktory sovietskej výroby, ktoré nebolo možné prispôsobiť minimálnym požadovaným bezpečnostným normám v rámci prijateľných hospodárskych nákladov. Z tohto dôvodu sa Litva, Slovensko a Bulharsko pri vstupe zaviazali k vyradeniu reaktorov, pri ktorých sa usúdilo, že nespĺňajú príslušné normy, z prevádzky. To si vyžadovalo zásah a finančnú pomoc zo strany EÚ, ktorá má pokračovať až do roku 2013. V súvislosti s tragickými udalosťami v Japonsku si myslím, že v strednej a východnej Európe existuje naliehavá potreba dokončiť všetky programy odstavovania a vyraďovania tých jadrových elektrární z prevádzky, ktorých prevádzka nespĺňa európske bezpečnostné normy.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Litva, Slovensko a Bulharsko si splnili svoje záväzky v súvislosti s včasným odstavením príslušných blokov v troch jadrových elektrárňach. Blok 1 v jadrovej elektrárni Ignalina bol odstavený 31. decembra 2004 a blok 2 31. decembra 2009. Blok 1 v jadrovej elektrárni Bohunice V1 bol odstavený 31. decembra 2006 a blok 2 31. decembra 2008. Bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj boli odstavené 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 31. decembra 2006. Na poskytovanie finančnej pomoci existuje právny základ, pričom sumy sú stanovené na každý rok rozhodnutím Komisie na základe jednotlivých ročných kombinovaných programových dokumentov, čo umožňuje zaručiť kontrolu vývoja a financovania schválených projektov. Cieľom pomoci Spoločenstva je poskytnúť týmto trom členským štátom podporu pri vyrovnávaní sa s finančnou a hospodárskou záťažou, ktorú zapríčinili pevné termíny predčasného odstavenia, a pokryť náklady na mnohé významné činnosti v oblasti vyraďovania z prevádzky, investovať do energetických projektov s cieľom znížiť energetickú závislosť a pomôcť so zmiernením sociálnych dôsledkov vyradenia elektrární z prevádzky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vieme, že priemerný vek reaktorov prevádzkovaných v jadrových elektrárňach v takmer polovici členských štátov Európskej únie je pomerne vysoký, čo viedlo k potrebe vyradiť niektoré z týchto reaktorov z prevádzky z dôvodu bezpečnosti a ochrany a zaručenia verejného zdravia a ochrany životného prostredia.

V prípade nových členských štátov, ktoré čelia požiadavke vyradiť z prevádzky niekoľko blokov, sa nám zdá správne, že očakávajú podporu EÚ na primerané a bezpečné dokončenie procesov vyraďovania z prevádzky.

Tieto procesy by mali zahŕňať nevyhnutnú údržbu a dohľad po odstavení, spracovanie odpadu, uskladňovanie a dekontamináciu odpadu a vyhoreného paliva, ekologickú modernizáciu zariadení a podporu pri náhrade výrobných kapacít odstavených elektrární, pričom osobitnú pozornosť treba venovať trvalej udržateľnosti životného prostredia a energetickej účinnosti.

Na záver je potrebné poznamenať, že treba zohľadniť aj sociálne dôsledky týchto procesov a zaručiť – okrem splnenia všetkých podmienok bezpečnosti pred, počas a po vyraďovaní z prevádzky – ochranu pracovných miest a všetkých ostatných práv zamestnancov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V odseku 7 správy pána Marinesca sa konštatuje, že vyraďovanie určitých jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky „by malo mať v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých obyvateľov Európy najvyššiu prioritu“. Plne s týmto konštatovaním súhlasím, išiel by som však ešte ďalej: úplné vzdanie sa jadrovej energie vo všetkých členských štátoch by bolo v záujme bezpečnosti a zdravia našich ľudí.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. − (LT) Ako viete, Litva, Slovensko a Bulharsko prevádzkovali jadrové reaktory starého sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc. So znepokojením sa však konštatuje, že v prípade kľúčových projektov riadenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom (projekt skladovania vyhoreného paliva a ukladania odpadu) došlo k závažným meškaniam. Časová rezerva systému je už takmer vyčerpaná a meškania môžu postupne dostať celý plán vyraďovania z prevádzky do kritickej situácie, čo by neúmerne zvýšilo náklady. Komisia by mala podať správu o výsledkoch opätovného hodnotenia časového harmonogramu projektu. Veľká časť finančných prostriedkov bola pridelená na energetické projekty, stále sa však vyžadujú značné prostriedky na vyradenie z prevádzky a vnútroštátne prostriedky na pokrytie týchto nákladov nie sú postačujúce: v štátnom fonde na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky sa nenaakumuloval dostatočný objem finančných prostriedkov. Iba technické náklady na vyradenie z prevádzky predstavujú 987 miliónov až 1,3 miliardy EUR. Členské štáty musia v tomto smere prijať náležité opatrenia. V súvislosti s jadrovou bezpečnosťou musíme okrem toho diskutovať o nových jadrových elektrárňach s jadrovými reaktormi, ktoré sa majú postaviť na hraniciach EÚ v Rusku a Bielorusku. Tie môžu predstavovať pre EÚ nový problém, ktorý môže v budúcnosti predstavovať skutočnú hrozbu pre zdravie našich ľudí a nášho životného prostredia.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Jadrové reaktory na Slovensku, v Bulharsku a Litve nemožno modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne požadované bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o vstupe sa tieto tri krajiny zaviazali k odstaveniu jadrových reaktorov a ich vyradeniu z prevádzky podľa dohodnutého harmonogramu. Na presadenie účinného odstavenia potrebujeme jasný finančný rámec a kontrolu náležitého využívania poskytnutých finančných prostriedkov. Podporujem správu pána Marinesca, pretože bezpečnosť európskych občanov musí byť našou najvyššou prioritou.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Téma efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti projektov vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Na pozadí súčasných udalostí v Japonsku sú bezpečnostné obavy naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Správa pána Marinesca podrobnejšie skúma poskytovanie náležitých finančných prostriedkov na zabezpečenie vyradenia jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky. Pri vstupe do európskej rodiny tieto štáty v skutočnosti prevzali zodpovednosť za vyradenie jadrových elektrární na svojom území z prevádzky. EÚ sa zaviazala poskytnúť dostatočnú finančnú podporu na zabezpečenie splnenia týchto záväzkov. V skutočnosti sa domnievam, že by Európska únia mala navrhnúť rozhodné kroky v určitých oblastiach, ktoré sú blízke jej občanom, vrátane problematiky bezpečnosti jadrových elektrární.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Keď Litva, Slovensko a Bulharsko vstupovali do Európskej únie, bol vypracovaný plán odstavenia a vyradenia z prevádzky niekoľkých starých jadrových elektrární, ktoré nespĺňali európske normy. Vďaka uvoľneniu značného objemu rozpočtových prostriedkov, ktorých výška do konca roka 2013 dosiahne 2,848 miliardy EUR, bolo možné všetky tieto elektrárne odstaviť a zabezpečiť čiastočný prechod na iné zdroje energie v týchto členských štátoch. Zdá sa však, že niektoré z prijatých záväzkov neboli splnené, a máme právo pýtať sa, na čo sa pridelené finančné prostriedky použili. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto uznesenie Európskeho parlamentu. Uznesenie poukazuje na takmer neexistujúci pokrok v uskutočňovaní vyraďovania z prevádzky, ktoré bolo, paradoxne, hlavným dôvodom iniciovania programu, a vyzýva Komisiu na účinnejšie uplatňovanie tejto pomoci napríklad podávaním ročných správ o pokroku. Za týmto účelom by mohla Komisia vychádzať z auditu, ktorý v súčasnosti vykonáva Európsky dvor audítorov. Tiež by mala vytvoriť tím koordinátorov a odborníkov pre všetky tri projekty, čo, nevedno prečo, stále neurobila.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá sa týka troch krajín, Litvy, Slovenska a Bulharska, ktoré prevádzkovali jadrové reaktory starého sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva a v súlade s mnohostranným akčným programom prijatým v Mníchove na samite G7 v roku 1992 nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o pristúpení do Európskej únie sa uvedené tri krajiny zaviazali v stanovenom termíne tieto jadrové reaktory odstaviť a následne vyradiť z prevádzky. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa sa týka financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Tieto elektrárne predstavujú nebezpečenstvo pre verejné zdravie a ekosystém, a to nielen v krajine, kde sa nachádzajú, ale tiež v celej Európe a na celom svete. Vzhľadom na predmet správy som hlasovala za prispenie k vyradeniu týchto starých elektrární z prevádzky. Podľa mňa by však jadrová politika EÚ mala ísť ešte ďalej. Vzhľadom na vážne riziká spojené s jadrovou energiou, ktoré sú dobre známe už dlho, a jadrovú katastrofu, ktorú práve zažíva Japonsko, vyzývam na okamžité vypracovanie európskeho plánu zrieknutia sa tohto druhu energie. Tiež si myslím, že by EÚ mala okamžite prerušiť financovanie a podporu nových jadrových elektrární.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa sa zaoberá vyradením z prevádzky jadrových elektrární, ktoré chátrajú a predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie všetkých občanov EÚ. Len čiastočne spochybňuje takzvaný „energetický“ komponent finančnej pomoci EÚ vyčlenenej na tento program vyraďovania z prevádzky.

Tento Parlament musí jasne odsúdiť toto financovanie nových jadrových elektrární. Nerobí to a ani nepožaduje ústup od jadrovej energie napriek tomu, že je to nevyhnutné. Vzhľadom na to, že len pred pár dňami došlo ku katastrofe vo Fukušime, je to nehanebne krátkozraké. Vyzývam na okamžitú realizáciu európskeho plánu postupného útlmu jadrovej energetiky. Hlasoval som za správu, a to najmä v súvislosti s financovaním vyraďovania jadrových elektrární, ktorých sa týka táto správa, z prevádzky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Každému v Európe záleží na jadrovej bezpečnosti. Nedávna havária v Japonsku poukázala na riziká, ktoré sa s jadrovými elektrárňami nevyhnutne spájajú. Východoeurópske štáty, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, majú jadrové elektrárne používajúce sovietsku technológiu, ktoré sú v prevádzke už mnoho rokov a blížia sa ku koncu svojej životnosti. Vzhľadom na veľké náklady na vyradenie týchto stavieb z prevádzky je len prirodzené, že EÚ podporuje tieto krajiny v ich úsilí o realizáciu tohto vyradenia z prevádzky, čoho cieľom je zabrániť tomu, aby v Európe došlo k jadrovej havárii s následkami, ktoré sú nám všetkým, žiaľ, dobre známe.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som za túto správu o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky, pretože sa v nej konštatuje, že vyraďovanie príslušných jadrových elektrární z prevádzky by malo mať v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých obyvateľov Európy najvyššiu prioritu, a pretože sa v nej vyjadrujú obavy, že nedostatok finančných prostriedkov na opatrenia v rámci vyraďovania z prevádzky bude viesť k meškaniu vyradenia jadrových elektrární z prevádzky a ohrozeniu životného prostredia a ľudského zdravia. Havária vo Fukušime dokazuje, že jadrová energia je v prípade katastrofy nekontrolovateľná a že jej riadenie nemôže byť v súkromných rukách. Naliehavo preto požadujeme moratórium zakazujúce výstavbu ďalších jadrových elektrární a mali by sme vytvoriť harmonogram odstavenia 143 elektrární, ktoré v súčasnosti v Európe existujú. EÚ musí smerovať k budúcnosti bez jadrových elektrární, k budúcnosti založenej na obnoviteľných zdrojoch energie.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Uznesenie hodnotí plány na vyradenie zastaraných jadrových elektrární v troch krajinách EÚ z prevádzky: elektrární Ignalina v Litve, Bohunice na Slovensku a Kozloduj v Bulharsku. V uznesení sa tiež uvádzajú odhady výdavkov a meškaní prípadného financovania energetických projektov, ktoré nesúvisia s vyraďovaním z prevádzky. „Prípadné financovanie“ to vyjadruje dobre. Je nevyhnutné jasne a úplne presne definovať, akým spôsobom budú nahradené účinné zdroje energie, kde a kedy sa z našich finančných prostriedkov postavia nové elektrárne. Hlasoval som „za“, pretože chápem, aké nebezpečenstvo predstavujú jadrové elektrárne. Lenže aký má zmysel vyraďovať z prevádzky elektráreň Ignalina, ak sa v Európskej únii zatiaľ nepostavili nové jadrové elektrárne? Nebolo by možno lepšie uskutočniť rekonštrukčné práce?

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Modernizácia niektorých jadrových reaktorov v Litve, na Slovensku a v Bulharsku, ktorá by zabezpečila, že budú spĺňať minimálne bezpečnostné normy, je buď nemožná, alebo si vyžaduje hospodársky neprijateľné náklady. V súlade s podmienkami rokovaní o pristúpení k EÚ boli týmto štátom strednej a východnej Európy poskytnuté finančné prostriedky na pomoc pri vyraďovaní zastaraných reaktorov z prevádzky. Do roku 2009 bolo Litve (Ignalina), Slovensku (Bohunice V1) a Bulharsku (Kozloduj) vyplatených okolo 1,3 miliardy EUR. EÚ sa zaviazala poskytovať ďalšie platby do konca roka 2013. Počas rusko-ukrajinskej plynovej krízy zvažovalo Slovensko reaktiváciu odstavenej jadrovej elektrárne Bohunice s cieľom vykryť energetický deficit spôsobený nedostatkom dodávok plynu z Ruska. Japonsko nám ukázalo, ako ľahko sa môže jadrová elektráreň vymknúť spod kontroly. O to dôležitejšie je preto odstaviť zastarané reaktory a zároveň rozvíjať alternatívne zdroje energie, aby sa zabránilo reaktivácii cez zadné vrátka. Preto som hlasoval za správu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Niet pochýb o tom, že v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých európskych občanov musí byť pre EÚ a členské štáty najvyššou prioritou vyradenie príslušných jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Rovnakú pozornosť treba však venovať aj odstráneniu hrozieb v bezprostrednom susedstve Európskej únie. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť naliehavú potrebu identifikovať a mobilizovať finančné prostriedky potrebné na vybudovanie nového sarkofágu na reaktore černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorý explodoval v roku 1986.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto uznesením o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky. Predovšetkým sa musíme usilovať o to, aby sa všetky práce na vyraďovaní z prevádzky realizovali načas a aby sa uplatnili všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia a zároveň eliminovali aj tie najmenšie hrozby pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ak skutočne chceme elektráreň Ignalina a ostatné jadrové elektrárne vyradiť z prevádzky, všetky finančné prostriedky vyčlenené na tento proces sa musia použiť na zamýšľaný účel v súlade so zásadou transparentnosti a efektívnosti. Vnútroštátne orgány musia bezodkladne dokončiť podrobné plány vyraďovania z prevádzky. Som presvedčený, že výsledky auditu vykonaného Európskym dvorom audítorov vrhnú svetlo na ciele použitia finančných prostriedkov a ich účinnosť. Musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme zabezpečili, že do roku 2013 sa začnú práce v oblasti demontáží a nakladania s odpadom, ktorý vznikne pri vyraďovaní elektrární z prevádzky. Podľa mňa je vhodné požadovať od Komisie, aby predložila Európskemu parlamentu podrobný finančný plán a vymedzila zodpovednosť za využívanie pomoci Európskej únie. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vnútroštátnych fondoch na vyraďovanie jadrových elektrární sa nenaakumuloval dostatočný objem finančných prostriedkov, by bolo vhodné, aby vypracované stratégie a plány zahrnovali nové opatrenia a v súlade s tým počítali s ďalšími finančnými prostriedkami EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som za text o finančných prostriedkoch EÚ na vyradenie jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky, pretože vzhľadom na nedávne udalosti po zemetrasení a jadrovej kríze v Japonsku si myslím, že je nevyhnutné a absolútne dôležité, aby Európska únia začala uplatňovať politiku bezpečnostných kontrol na jadrových reaktoroch, ktoré odstránia akékoľvek riziko. Na území predmetných krajín boli v prevádzke jadrové reaktory starého sovietskeho typu, v prípade ktorých sa ukázalo, že je technicky nemožné ich modernizovať tak, aby spĺňali v súčasnosti požadované normy. Finančné prostriedky poskytované EÚ zodpovedajú hospodárskej záťaži, ktorá týmto krajinám vzniká v súvislosti s odstavením týchto jadrových elektrární.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) V rámci rokovaní o pristúpení k EÚ si Litva, Slovensko a Bulharsko rokovaniami zabezpečili podporu na vyradenie z prevádzky starých jadrových reaktorov sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva a v súlade so závermi mníchovského samitu G7 z roku 1992 nebolo možné upraviť s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o pristúpení sa uvedené tri krajiny zaviazali v stanovenom termíne tieto jadrové reaktory odstaviť a následne vyradiť z prevádzky. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc. Program pomoci podlieha pravidelnému auditu a hodnoteniam. Európsky dvor audítorov v súčasnosti vykonáva audity výsledkov týchto troch programov, pričom správa by mala byť predložená na jeseň 2011. Už teraz možno konštatovať, že v záujme dosiahnutia väčšej efektívnosti a účinnosti opatrení EÚ mohlo dôjsť k synergii medzi týmito tromi projektmi. Hlasovala som za túto správu, v rámci ktorej by som chcela vyzdvihnúť odporúčanie Komisie, aby došlo k harmonizácii pravidiel financovania vyraďovania jadrových reaktorov z prevádzky.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Cieľom návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky, tak ako bol predložený 14. marca 2011, je zistiť, v akom štádiu sa nachádza proces demontáže zastaraných jadrových elektrární v Litve, Bulharsku a na Slovensku, ktorým od roku 1999 EÚ poskytuje na tento projekt finančnú pomoc. Bezpečnosť dodávok energie je jednou zo základných priorít v rámci energetickej stratégie EÚ. Podľa súčasných prognóz nezabránia doteraz vzniknuté meškania spusteniu procesov demontáže a nakladania s odpadom, ani to neovplyvní práce, ktoré má personál elektrární do roku 2013 vykonať. Vážnym problémom však zostáva to, že plány vyraďovania z prevádzky ešte stále neboli dokončené, a to, že bude treba vynaložiť úsilie na zlepšenie riadenia finančných prostriedkov, ako aj koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi príslušných členských štátov. Z týchto dôvodov hlasujem za návrh uznesenia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tri krajiny Litva, Slovensko a Bulharsko prevádzkovali jadrové reaktory starého sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva a v súlade s mnohostranným akčným programom prijatým v Mníchove na samite G7 v roku 1992 nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o pristúpení do Európskej únie sa uvedené tri krajiny zaviazali v stanovenom termíne tieto jadrové reaktory odstaviť a následne vyradiť z prevádzky. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. − (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože považujem za mimoriadne dôležité, aby sme pokračovali v monitorovaní fázy vyraďovania z prevádzky jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku, kde v čase ich vstupu do Európskej únie boli stále v prevádzke jadrové reaktory starého sovietskeho typu, v prípade ktorých sa ukázalo, že ich nie je možné modernizovať s udržateľnými nákladmi tak, aby spĺňali novšie bezpečnostné normy.

Po nedávnej katastrofe v Japonsku už nie je možné v záujme bezpečnosti všetkých občanov v Európe a inde v týchto postupoch zaostávať, ani nemožno prípadné meškanie viac ospravedlňovať výnimočnou finančnou záťažou spojenou s procesom vyraďovania z prevádzky. Z tohto dôvodu sa Európska únia zaviazala poskytovať do konca roka 2013 primeranú finančnú pomoc na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky. V záujme celej Európskej únie akékoľvek ďalšie meškania viac nemožno tolerovať a pri všetkých najvhodnejších príležitostiach ich treba kritizovať.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Po jadrovej katastrofe spôsobenej jadrovou elektrárňou v Japonsku, ktorá súvisela aj s neprispôsobením sa súčasným bezpečnostným normám, môžeme povedať, že sme sa rozhodli veľmi správne, keď sa počas prístupových rokovaní stanovili termíny na úplné odstavenie troch jadrových elektrární starého sovietskeho typu v Litve, na Slovensku a v Bulharsku.

Termín definitívneho odstavenia a následnej bezpečnej údržby bol stanovený na rok 2013 s nákladmi pre Európsku úniu vo výške takmer 3 miliardy EUR. V súvislosti so vzniknutými meškaniami a zvýšeniami nákladov súvisiacimi so zabezpečením troch predmetných jadrových elektrární vyzýva správa Komisiu, aby vykonávala dôslednejší dohľad a zistila, aká je súčasná situácia a predpokladaný časový rámec dokončenia jednotlivých fáz procesu vyraďovania z prevádzky vzhľadom na pôvodný harmonogram.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Litva, Slovensko a Bulharsko mali staré jadrové reaktory sovietskej éry, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné požiadavky. Prístupové rokovania sa využili na to, aby sa dosiahlo odstavenie týchto troch jadrových elektrární k stanovenému termínu a ich následná demontáž. Vyčlenilo sa na to 2,7 miliardy EUR na obdobie 1999 – 2013. Do konca roka 2009 sa z tejto sumy už pridelilo 1,8 miliardy EUR. Napriek tomu došlo v realizácii programov demontáže k značným meškaniam. Európsky parlament sa obáva, že tieto meškania povedú k vzniku rizík pre životné prostredie a ľudské zdravie. Som spokojný s touto správou, v neposlednom rade preto, lebo tento Parlament podporil moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené vo Výbore pre kontrolu rozpočtu a požadovali maximálnu transparentnosť pri spravovaní fondov a využívaní ich prostriedkov.

Európsky parlament tiež prijal môj návrh, aby Komisia podávala Parlamentu každoročne správy a informovala nás o tom, či sa vyčlenené finančné prostriedky vyčerpajú v nasledujúcich troch rokoch, tak ako predpokladá. Táto správa tvorí základ pre veľmi dôsledné monitorovanie tohto procesu, čo je z mnohých uhlov pohľadu pozitívna vec.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem postupné vyradenie jadrových elektrární z prevádzky.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za túto správu. Demontáž jadrových elektrární Ignalina, Bohunice a Kozloduj trvá už dlho, a preto treba od vnútroštátnych prevádzkovateľov požadovať väčšiu angažovanosť. Je tiež naliehavo potrebné, aby všetky členské štáty požadovali spoločné normy pre demontáž elektrární. Je potrebné definovať jasné oblasti zodpovednosti. V rámci svojich rokovaní o pristúpení do EÚ tieto tri krajiny, konkrétne Litva, Slovensko a Bulharsko, deklarovali ochotu odstrániť tieto tri málo bezpečné jadrové elektrárne zo siete.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Tragické udalosti, ku ktorým došlo minulý mesiac v Japonsku, a obavy o bezpečnosť jadrovej elektrárne vo Fukušime podnietili rozsiahlu diskusiu o jadrových elektrárňach. Je veľmi dôležité, aby tieto diskusie prebiehali – mnohí Litovčania majú stále v živej pamäti černobyľskú tragédiu. Odstavenie litovskej jadrovej elektrárne Ignalina bolo jednou z podmienok členstva v EÚ, bolo to však veľmi bolestivé. EÚ poskytla Litve pomoc vo výške 837 miliónov EUR na elimináciu dôsledkov odstavenia jadrovej elektrárne v období 2007 – 2013. Nestačí však jednoducho dostať od EÚ finančné prostriedky vyčlenené na odstavenie reaktora. Bezpečné vyradenie z prevádzky je dlhá cesta a EÚ musí podporiť každý krok Litvy na tejto ceste. Malo by to zahrnovať komplexnú podporu – podporu pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom a nebezpečným odpadom.

Ako konštatuje pán spravodajca, komplexná podpora EÚ je dôležitá z hľadiska zmiernenia hospodárskych a sociálnych dôsledkov odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina. V dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne prišlo o prácu mnoho Litovčanov a došlo k poškodeniu nášho hospodárstva. EÚ musí poskytnúť väčšiu pomoc na projekty v odvetví energetiky zamerané na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina. Mohlo by to zahrnovať podporu opätovného zavedenia opatrení na zvýšenie výroby energie a energetickej účinnosti.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Hlasovala som za správu o vyradení troch jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky. Keďže tieto reaktory nespĺňajú ani minimálne bezpečnostné normy, ich demontáž bola jednou z podmienok, s ktorými súhlasili príslušné krajiny počas prístupových rokovaní, pričom Európska únia sa zaviazala pokryť časť nákladov na demontáž. V tejto súvislosti je osobitne dobrou správou to, že odstavenie elektrárne Ignalina v Litve znamená, že bola odpojená jediná jadrová elektráreň v krajine.

Správa: Barbara Matera (A7-0060/2011)

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky významných štrukturálnych zmien v štruktúre svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Od 1. mája 2009 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku hospodárskych, finančných a sociálnych kríz.

EÚ by mala v tomto období, keď čelíme tejto vážnej kríze, ktorej jedným z hlavných dôsledkov je rast nezamestnanosti, využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby reagovala, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory tým, ktorí čelia každodennej realite nezamestnanosti. Preto som hlasovala za túto správu týkajúcu sa mobilizácie EGF v prospech Českej republiky s cieľom podporiť pracovníkov prepustených z podniku Unilever ČR, spol. s r. o.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. − (ES) Pomoc sa týka 460 zo 664 pracovníkov prepustených spoločnosťou Unilever, ktorí boli zamestnaní v sektore maloobchodu: 52,4 % postihnutých pracovníkov tvoria ženy, 13 % je starších ako 54 rokov a 9,1 % mladších ako 24 rokov. Treba zdôrazniť, že opatrenia na pomoc pri rekvalifikácii prepustených pracovníkov bude spolufinancovať spoločnosť, ktorá sa nevyhýba svojej zodpovednosti, a realizovať ich budú dodávatelia alebo spoločnosti, ktoré pre ňu pracujú.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Je úspechom Európskeho parlamentu, že rozpočet na rok 2011 po prvýkrát vyčleňuje prostriedky na platby vo výške 47 608 950 EUR v rozpočtovej položke Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). EGF bol vytvorený ako osobitný konkrétny nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a preto si zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa zabráni presunom z iných rozpočtových riadkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti a ktoré by mohli ohroziť dosahovanie rôznych politických cieľov. Domnievam sa, že EGF preukázal svoj zmysel, len ma mrzí, že ho členské štáty doteraz nevyužívali vo väčšej miere. V konečnom dôsledku tak môže vznikať dojem, že účelom EGF je dostať do starých členských štátov EÚ prostriedky z rozpočtu EÚ, na ktoré boli predtým zvyknuté napríklad v rámci politiky súdržnosti. Podľa môjho názoru je historicky prvá česká žiadosť o dotáciu z EGF prvou lastovičkou, po ktorej budú nasledovať ďalšie, pretože aj český priemysel postihla globalizácia a svetová finančná kríza a českí zamestnanci, ktorí boli prepustení, si zaslúžia európsku pomoc pri snahe o uplatnenie na trhu práce v sťažených podmienkach.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený v roku 2006 ako flexibilný nástroj na rýchle poskytovanie jednorazovej, časovo obmedzenej individuálnej podpory na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku globalizácie alebo finančnej a hospodárskej krízy. Po vypuknutí svetovej hospodárskej a finančnej krízy ide o prvý prípad uvoľnenia prostriedkov z tohto fondu pre Českú republiku, a to konkrétne na zmiernenie dôsledkov prepustenia 634 pracovníkov spoločnosti Unilever, ktorá zatvorila továreň v obci Nelahozeves. Vzhľadom na skutočnosť, že 52,4 % prepustených sú ženy a viac ako 13 % prepustených pracovníkov je starších ako 54 rokov, považujem schválenie uvoľnenia prostriedkov pre Českú republiku za veľmi správne, a preto som hlasovala za správu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Teší ma práca vykonaná na základe Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), konkrétne na podporu pracovníkov postihnutých zmenami vo svetovom obchode. Rovnako podporujem rozhodnutie o mobilizácii EGF v prospech Českej republiky na pomoc pracovníkom spoločnosti Unilever, ktorá musela v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy neočakávane prepustiť vyše 500 pracovníkov. Ide preto o veľmi dôležité rozhodnutie, a to nielen z hľadiska pracovníkov a ich rodín, ale aj z hľadiska okresu Mělník, kde sa nachádzajú prevádzky spoločnosti Unilever a ktorého hospodárstvo je do veľkej miery založené na potravinárskom priemysle a chemickom priemysle a energetike.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu a tiež za pozmeňujúci a doplňujúci návrh požadujúci preskúmanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EFG). Je to preto, lebo ma mrzí, že EGF vo svojej súčasnej podobe nevyžaduje preskúmanie finančného zdravia, možných daňových únikov alebo situácie v oblasti poskytovania štátnej pomoci pri nadnárodných spoločnostiach, ktorých reštrukturalizácia je dôvodom na zásah zo strany EGF. Domnievam sa, že táto otázka by sa mala riešiť v nadchádzajúcej revízii nariadenia o EGF bez toho, aby sa ohrozil prístup prepúšťaných pracovníkov k EGF.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa aj teraz podporiť mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – teraz s cieľom pomôcť celkovo približne 1 200 ľuďom, ktorí prišli o prácu v Poľsku a Českej republike –, pretože Európa stále trpí dôsledkami hospodárskej krízy a výnimočné časy si vyžadujú výnimočné opatrenia.

Myslíme si však, že v budúcnosti by sme na zvyšovanie zamestnateľnosti ľudí, ktorí dostali výpoveď alebo boli prepustení, mali skôr používať nástroje, ktoré už existujú – najmä Európsky sociálny fond. V budúcom rozpočtovom období pravdepodobne nebude potrebné použiť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Táto žiadosť sa týka prepustenia 634 pracovníkov v podniku Unilever ČR, ktorý pôsobí v sektore maloobchodu v českom regióne Stredné Čechy. Tak ako v prípade prvej tohtoročnej žiadosti, ktorá sa týkala poľského regiónu Podkarpackie, usúdil Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, že aj tento proces spĺňa kritériá oprávnenosti. S poľutovaním musím konštatovať, že sa v celej Únii množia prípady prepúšťaní, čo naznačuje, že toho musíme ešte veľa urobiť pre to, aby sme zvrátili cyklus krízy, v ktorej sa nachádzame. Podporujem návrh Komisie na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a dúfam, že prepusteným pracovníkom sa čo najskôr podarí nájsť si nové pracovné miesta.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení prostriedkov vo výške 323 820 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť opätovné začleňovanie českých pracovníkov prepustených v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy do trhu práce. Táto žiadosť, ktorá je druhou žiadosťou, ktorá sa má schváliť v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011, bola Komisii predložená 24. marca 2010 a týka sa 634 pracovníkov z podniku Unilever ČR v regióne Stredné Čechy, ktorí pracovali v sektore maloobchodu. Hlasujem za tento návrh, keďže ide o špecifický rozpočtový nástroj a požadovaná suma je právne prijateľná a v súlade s ustanoveniami Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, konkrétne bodom 28, a dúfam, že prispeje k zníženiu hospodárskych problémov obyvateľov tohto regiónu a k naštartovaniu miestneho hospodárstva.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ide o ďalšiu mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), teraz s cieľom poskytnúť podporu prepusteným pracovníkom z továrne, ktorú vlastní nadnárodná spoločnosť Unilever v Českej republike.

Tak ako v iných prípadoch, aj teraz sme hlasovali za správu. Treba však zdôrazniť určité aspekty tohto procesu – okrem výhrad, ktoré v súvislosti s takýmito situáciami vyjadrujeme vždy. Európska komisia sa obmedzila na konštatovanie, že spoločnosť Unilever nedostala na otvorenie továrne v Českej republike žiadnu štátnu pomoc ani finančnú podporu z fondov EÚ pred pristúpením k EÚ ani po ňom. Komisia však napriek tomu, že sa to od nej očakávalo a že o to bola požiadaná, neposkytla informácie o tom, čo sa deje s ostatnými továrňami skupiny, pričom argumentuje tým, že nariadenie o EGF jej neprikazuje to urobiť.

V súvislosti s tým, čo sa stalo v konkrétnom prípade Českej republiky, by bolo zaujímavé preskúmať správanie skupiny Unilever na európskej úrovni. Mrzí nás preto nedostatok informácií v súvislosti s verejnou pomocou poskytovanou tejto skupine a všeobecne nadnárodným spoločnostiam, ktorých reštrukturalizácia je dôvodom na zásahy zo strany EGF.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ide o ďalšiu mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorej cieľom je v tomto prípade poskytnúť pomoc pracovníkom prepusteným z českej továrne nadnárodnej spoločnosti Unilever. Pozícia Európskej únie v tejto oblasti je zatiaľ veľmi kontroverzná, keďže sa obmedzila na konštatovanie, že spoločnosť Unilever nedostala na otvorenie továrne v Českej republike žiadnu štátnu pomoc ani finančnú podporu z fondov EÚ pred pristúpením k EÚ ani po ňom. Komisia však napriek tomu, že sa to od nej očakávalo a že o to bola požiadaná, neposkytla informácie o tom, čo sa deje s ostatnými továrňami v rámci skupiny, pričom argumentuje tým, že nariadenie o EGF jej neprikazuje to urobiť.

Počas rozpravy vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci som preto upozornila na skutočnosť, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o tom, čo sa deje so skupinou Unilever na európskej úrovni, a navrhla som, aby sa táto otázka zohľadnila počas revízie nariadenia, aby sa mohla preskúmať finančná situácia nadnárodných spoločností, ktorých reštrukturalizácia je dôvodom na zásahy zo strany EGF, a to aj z hľadiska štátnej pomoci, bez toho, aby sa ohrozil prístup prepúšťaných pracovníkov k fondu.

Preto sme hlasovali za tieto návrhy.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť zamestnancov potravinárskeho priemyslu (UNILEVER) v Českej republike. Chcela by som však zdôrazniť, že je potrebné čo najskôr uskutočniť revíziu nariadenia o tomto fonde. V súvislosti s tým som spolupodpísala a zabezpečila prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, v ktorom sa konštatovalo, že je na škodu nariadeniu, že nevyžaduje preskúmanie finančného zdravia, možných daňových únikov alebo situácie v oblasti poskytovania štátnej pomoci pri nadnárodných spoločnostiach, ktorým je poskytovaná pomoc zo strany EGF. V čase, keď Európska únia len s veľkými ťažkosťami dokáže financovať svoje ciele a musí si vyberať medzi politikami s rovnakou prioritou, si rozpočet Spoločenstva nemôže dovoliť financovať vstupné a relokačné stratégie nadnárodných spoločností, ktorých jediným zámerom je zvyšovať svoje zisky. Toto treba zohľadniť v rámci ďalšieho nariadenia bez toho, aby to ovplyvnilo prepúšťaných pracovníkov ohrozením ich prístupu k EGF.

  Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Odporúčam hlasovať za správu pani Barbary Materovej o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), v ktorého rámci Česká republika podala svoju prvú žiadosť o podporu. Považujem za dôležité zdôrazniť význam tohto fondu, pri zrode ktorého stál český sociálnodemokratický komisár pán Vladimír Špidla. Finančné a následné hospodárske zemetrasenie pripravilo v celej Európe množstvo ľudí o zamestnanie. Prostriedky z EGF financujú len tie opatrenia, ktoré pomôžu nájsť nové uplatnenie na trhu práce ľuďom, ktorí boli prepustení, prihlásili sa do programov odborného vzdelávania a získali zručnosti zodpovedajúce potrebám trhu práce alebo sa stali samostatne zárobkovo činnými osobami. V súlade so správou pani Materovej môžem konštatovať, že spoločnosť Unilever všetky uvedené kritériá splnila. K zatvoreniu závodu v obci Nelahozeves bola spoločnosť Unilever ČR nútená pristúpiť pod vplyvom hospodárskej krízy, pričom prepúšťanie postihlo väčšinu pracovníkov.

Všetkým odchádzajúcim pracovníkom ponúkol Unilever program komplexnej podpory pri hľadaní nového zamestnania a pri vedení programu firma úzko spolupracovala s miestnym úradom práce. Preto môžem súhlasiť s uvoľnením prostriedkov podľa údajov v tejto správe a s návrhom Komisie vyplatiť Českej republike sumu 323 820 EUR z EGF.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vznikol s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu spôsobených globalizáciou a pomôcť im pri ich opätovnom vstupe na trh práce. Rozsah pôsobnosti EGF bol rozšírený v prípade žiadostí podaných po 1. máji 2009 tak, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu EGF v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR. Česká republika podala žiadosť o mobilizáciu EGF v súvislosti s prepustením 634 pracovníkov (pomoc sa týka všetkých) v podniku Unilever ČR, spol. s r. o., pôsobiacom v sektore maloobchodu (potravinárske výrobky) 24. marca 2010 a do 20. septembra 2010 ju doplnila o dodatočné informácie. Žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku. Komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 323 820 EUR. Súhlasil som preto s tým, aby sa mobilizoval EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok v súvislosti so žiadosťou Českej republiky. Myslím si tiež, že ostatné členské štáty EÚ by mali viac využívať možnosti, ktoré im ponúkajú fondy EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Českej republiky, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí pociťujú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. Dnešné hlasovanie sa týkalo žiadosti o podporu 634 pracovníkov v podniku Unilever ČR pôsobiacom v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy v celkovej sume 323 820 EUR financovanej z EGF. Na záver by som chcel zdôrazniť dôležitosť EGF, ktorý sa preukázal ako užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu o uvoľnení finančných prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc prepusteným pracovníkom v Českej republike. Žiadosť sa týka prepustenia 634 pracovníkov, ku ktorému došlo po zatvorení závodu spoločnosti Unilever v obci Nelahozeves v poslednom štvrťroku 2009. Štyristošesťdesiat prepustených pracovníkov bude môcť využiť personalizované opatrenia financované z prostriedkov EGF v celkovej výške 0,32 milióna EUR.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania vzhľadom na českých pracovníkov, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. Chúlostivá situácia, do ktorej sa dostali, je jednoducho dôsledkom neoliberálnych politík EÚ, ktoré tento fond schvaľuje a podporuje. Hlasujem proti, pretože dotácia poskytnutá obetiam týchto politík je úbohá v porovnaní so ziskami, ktoré sa žnú inde.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto pomoc je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. Stále väčší počet spoločností sa premiestňuje a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania spoločností, a je dôležitý na uľahčenie ich prístupu k novým pracovným miestam. V minulosti využili EGF ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Českej republike, ktorá podala žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 634 pracovníkov – z ktorých sú všetci možní príjemcovia pomoci – z podniku Unilever ČR, spol. s r. o, ktorý pôsobí v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Aj keď som hlasoval za tento návrh na poskytnutie pomoci pracovníkom spoločnosti Unilever v Českej republike, myslím si, že toto opatrenie slúži na utíšenie a zmiernenie následkov kapitalistického modelu a že v boji proti hlavným príčinám krízy nepredstavuje žiadny skutočný pokrok. Súhlasím s mobilizáciou zdrojov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre ľudí, ktorí boli prepustení v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní obchodu alebo priamo v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Myslím si, že EGF môže prispieť ku konečnému cieľu, ktorým je uľahčenie opätovného začlenenia týchto pracovníkov do trhu práce. Hlasoval som za túto správu aj preto, lebo som presvedčený, že táto pomoc dopĺňa pomoc poskytovanú pracovníkom prepusteným v dôsledku nadbytočnosti, ktorá je stanovená vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách. Táto mobilizácia finančných prostriedkov z EGF preto nemôže za žiadnych okolností nahradiť právnu zodpovednosť vlád a spoločností voči prepusteným pracovníkom ani umožniť, aby sa jej vyhli.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený s cieľom chrániť pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Česká republika požiadala o podporu pre 634 prepustených pracovníkov. Je úplne správne a vhodné, aby sme ponúkli osobnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a hospodárskej krízy, a pomohli im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce. Preto som hlasoval za túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je fond zriadený Úniou s cieľom poskytovať v rámci členských štátov hospodársku podporu určitým odvetviam, ktoré sa ocitli v ťažkostiach, alebo odvetviam, ktoré expandujú s cieľom dostať sa na úroveň bežnú v Únii. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu pani Materovej. Na rok 2011 sa rozpočtový riadok na platby z fondov tohto druhu zvýšil o 50 miliónov EUR, čo znamená, že možno ľahšie poskytovať finančné prostriedky širšiemu spektru odvetví. V týchto konkrétnych prípadoch ide o prvé žiadosti o mobilizáciu v roku 2011 z odvetvia strojárstva a odvetvia výroby v Českej republike a Poľsku. Finančné prostriedky (vo výške takmer jedného milióna eur) pôjdu na podporu pracovníkov špecializovaných na obchod a strojársku výrobu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Komisia prijala 15. februára 2011 nový návrh rozhodnutia o mobilizácii EGF v prospech Českej republiky s cieľom podporiť opätovné začleňovanie pracovníkov prepustených v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy do trhu práce. Ide o druhú žiadosť, ktorá sa má preskúmať v rámci rozpočtu na rok 2011, a týka sa mobilizácie sumy v celkovej výške 323 820 EUR. V tomto procese ide o prepustenie 594 pracovníkov – z ktorých sú všetci možní príjemcovia pomoci – zo spoločnosti Unilever, ktorá pôsobí v sektore maloobchodu v regióne Stredné Čechy, počas štvormesačného referenčného obdobia od 16. septembra 2009 do 16. januára 2010. Posúdenie Komisie ukázalo, že existuje súvislosť medzi prepúšťaním a významnými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu alebo finančnou a hospodárskou krízou a že charakter týchto prepúšťaní bol nepredvídateľný. Žiadosť spĺňa všetky kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF, a preto som hlasovala za mobilizáciu fondu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť Českej republiky o zásah zo strany Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorá sa týka prepustenia 634 pracovníkov, ku ktorému došlo v období od 16. septembra 2009 do 16. januára 2010 vrátane v spoločnosti Unilever ČR, spol. s r. o, ktorá pôsobí v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy, spĺňa všetky právne definované kritériá oprávnenosti. Podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov najmä v malých a stredných podnikoch v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie v nádeji, že mobilizácia EGF prispeje k účinnému opätovnému začleňovaniu týchto pracovníkov do trhu práce.

  Zuzana Roithová (PPE) , písomne. – (CS) V prípade správy o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Českú republiku, konkrétne pre bývalých zamestnancov spoločnosti Unilever, som hlasovala za a som rada, že správa bola prijatá. Je mi ľúto, že britskí konzervatívci hlasovali proti a že český predseda Európskych konzervatívcov a reformistov nebol schopný ich rozhodnutie zmeniť, hoci je to prvýkrát, keď Česká republika využíva prostriedky z tohto fondu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Európsky parlament ako zvyčajne v tomto druhu správy:

1. žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF); v tejto súvislosti oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť EP o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; dúfa, že v rámci nadchádzajúcich preskúmaní fondu dôjde k ďalšiemu zlepšeniu postupu;

2. pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; upozorňuje na úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; žiada však, aby sa vyhodnotilo, ako opatrenia financované z EGF priamo vplývajú na dlhodobé začlenenie týchto pracovníkov do trhu práce.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Komisia prijala 15. februára 2011 návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Českej republiky s cieľom podporiť opätovný vstup pracovníkov prepustených v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy na trh práce. Posudzovaný prípad súvisí s prepustením 634 pracovníkov (pomoc z fondu sa týka všetkých) v podniku Unilever, pôsobiacom v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy, počas štvormesačného referenčného obdobia od 16. septembra 2009 do 16. januára 2010. Môj hlas za dnešné uznesenie potvrdzuje súhlasný názor, ktorý som vyjadrila už na zasadnutí Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podporí opätovné začlenenie 460 pracovníkov postihnutých zatvorením podniku Unilever v obci Nelahozeves v Stredných Čechách v Českej republike. Vzhľadom na to, že pôjde o významnú pomoc pri riešení sociálnych dosahov v súvislosti s hromadným prepúšťaním v tejto malej obci, hlasovala som za prijatie správy.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Hlasovala som za túto správu, ktorá umožní financovanie personalizovaných opatrení na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v Českej republike.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je kontroverzný mechanizmus. Oficiálne tento fond umožňuje Európskej únii financovať konkrétne opatrenia na kompenzovanie vplyvov krízy. Je to užitočné ako náplasť na drevenú nohu.

Tento mechanizmus sa však využíva ad hoc a iba v určitých prípadoch. V skutočnosti sa využíva na financovanie plánov na prepúšťanie.

Európsky parlament dnes toto pokrytectvo ešte zväčšil tým, že časť týchto finančných prostriedkov pridelil spoločnosti Unilever, ktorá práve zatvorila svoje závody v Českej republike a prepustila viac ako 600 ľudí, pričom jej čistý zisk vzrástol o 26 % na 4,6 miliardy EUR.

Preto som hlasovala proti tejto správe, ktorá vyvoláva všeobecnejšiu otázku, než je prípad Unilever. Ako môžu vnútroštátne a európske verejné orgány vzhľadom na krízu zamestnanosti, ktorej čelíme, naďalej využívať verejné peniaze na dotovanie nadnárodných spoločností, ktoré prepúšťajú zamestnancov napriek tomu, že sú ziskové, a ktoré preto uprednostňujú záujmy svojich akcionárov pred záujmami zamestnancov?

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Môžem iba podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorý požaduje, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) spoločnosť hodnotila ako celok. Už veľakrát som to požadovala vo Výbore pre rozpočet. Nemohla som však hlasovať za správu ako celok. Česká spoločnosť Unilever ČR, spol. s r. o., ktorá pôsobí v sektore maloobchodu, prepustila 634 pracovníkov a požiadala o opatrenia na podporu všetkých ľudí, ktorí stratili prácu (zvyčajne sú potrebné iba individuálne opatrenia, ktoré pomôžu niektorým prepusteným pracovníkom pri ich opätovnom vstupe na trh práce). Ako sa zdôrazňuje v každej správe, ktorou Parlament schvaľuje finančné prostriedky EGF, uchádzanie sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov by nemalo nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa kolektívnych zmlúv zodpovedajú samotné podniky.

Správa: Jörg Leichtfried (A7-0028/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. − (LT) Hlasovala som za uznesenie o položkách a technológiách s dvojakým použitím, teda o tovare, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely. Kontrolovanie vývozu tovaru s dvojakým použitím má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť posilňovanie demokratického charakteru a transparentnosti režimu položiek s dvojakým použitím EÚ a zároveň jeho dostatočnú prísnosť. V súčasnosti sa na vývoz položiek a technológie s dvojakým použitím uplatňujú požiadavky s rozličnou prísnosťou. Domnievam sa, že EÚ by sa mala pri každej položke zameriavať na uplatňovanie najprísnejších vývozných režimov a platiť by to malo pre všetky členské štáty. Komisia musí v tejto oblasti vytvoriť účinný systém, ktorý umožní zber vierohodných údajov týkajúcich sa konečného použitia položiek s dvojakým použitím vyvážaných z Únie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Kontrolovanie vývozu tovaru s dvojakým použitím (na civilné a vojenské účely) má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Už 15 rokov EÚ sprísňuje kontrolu vývozu tovaru s dvojakým použitím, pričom sa opiera o preventívne opatrenia, napríklad zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie. Vzhľadom na neustále technologické zmeny a nové hrozby je však potrebné pravidelne aktualizovať zoznamy kontrolovaných položiek s dvojakým použitím, ktoré vychádzajú z položiek hlavných medzinárodných režimov kontroly vývozu. Hlavným cieľom týchto medzinárodných režimov kontroly vývozu je aktualizovať zoznamy tovaru, ktorý sa má kontrolovať. Doteraz sa tieto zoznamy v zásade automaticky transponovali do právnych predpisov EÚ a Európsky parlament do toho vôbec nezasahoval, ale od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je teraz potrebný súhlas Európskeho parlamentu. Súhlasil som s touto správou a s návrhmi Európskeho parlamentu, ktorých cieľom je zabezpečiť demokratickejší a transparentnejší charakter režimov kontroly tovaru s dvojakým použitím EÚ a väčšiu úlohu Komisie pri hodnotení uplatňovania tohto nariadenia v členských štátoch.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím je kľúčovým faktorom nešírenia zbraní, najmä zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na vysoký objem cezhraničného obchodu v Európskej únii je vykonávanie kontrol EÚ v oblasti vývozu položiek s dvojakým použitím založené na preventívnych opatreniach, napríklad na zavádzaní požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie. Kontroly vývozu majú značný dosah na obchodnú politiku EÚ, keďže sa týkajú viac než 10 % celkového vývozu EÚ.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. − (IT) Kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, sú predmetom opatrení na úrovni EÚ už približne 15 rokov.

Tieto kontroly majú veľký dosah na európsku obchodnú politiku, keďže sa týkajú viac než 10 % celkového vývozu EÚ. Podľa môjho názoru nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sú vyjasnené právomoci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, poskytuje neoceniteľnú príležitosť znovu potvrdiť úlohu Únie a zodpovednosť Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ.

Hlavným nástrojom v oblasti kontroly vývozu je nariadenie (ES) č. 428/2009, ktoré prinieslo niekoľko významných zmien rozsahu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím v Európskej únii. Konkrétne sa domnievam, že režim EÚ týkajúci sa položiek s dvojakým použitím by sa mal usporiadať transparentnejšie.

Z tohto dôvodu súhlasím s názorom pána spravodajcu, že zásadný význam by malo plné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Parlament a Komisia na základe novej rámcovej dohody.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Správa pána Leichtfrieda sa v pozitívnom zmysle zaoberá dôležitou otázkou kontroly EÚ v oblasti vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely. Ukázalo sa, že kontrola tohto druhu vývozu, ktorá sa týka viac než 10 % celkového vývozu EÚ, je nesmierne dôležitá z hľadiska nešírenia zbraní. Hlasujem za túto správu, pretože jej cieľom je zaviesť transparentnejšie postupy kontroly uvedeného vývozu.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh na zmenu a doplnenie nariadenia, pretože si myslím, že novozavedené prvky povedú k posilneniu transparentnosti a demokratického charakteru režimu položiek s dvojakým použitím EÚ. To znamená, že Európsky parlament sa bude môcť podieľať na aktualizácii zoznamov obsahujúcich výrobky, ktoré sa majú kontrolovať v rámci medzinárodných režimov. V súčasnosti sa tieto zoznamy takmer automaticky transponujú do právnych predpisov EÚ a Parlament sa k tomu vôbec nemôže vyjadriť. Okrem toho je úlohou koordinačnej skupiny pre položky s dvojakým použitím predkladať výročnú správu Parlamentu, aby ten bol v plnej miere informovaný o vývoji v oblasti kontroly výrobkov a technológií, ktoré sa môžu použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Položky s dvojakým použitím sú výrobky, ktoré môžu mať civilné aj vojenské využitie, ako napríklad chemické výrobky a technický stavebný materiál, ako aj softvér a ďalšie nové technológie. Často je ťažké predvídať skutočný účel vyvážaných výrobkov, a preto si vývozcovia musia byť vedomí svojej zodpovednosti a musí byť ich povinnosťou overiť si skutočný účel rozličných výrobkov, ktoré predávajú do zahraničia. Aj keď už existuje viacero kontrolných a informačných mechanizmov, požadovali sme zvýšenie úrovne bezpečnosti v tejto oblasti. Preto sme hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré žiadajú predchádzajúce oznamovanie vývozu, prísnejšie kontroly a väčšiu transparentnosť. To poskytne dodatočnú ochranu pred zneužitím a šírením zbraní hromadného ničenia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Výrobky, ktoré sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, vrátane softvéru a technológií sa považujú za technologické výrobky s dvojakým použitím. Dvojaké použitie znamená, že v súvislosti s ich vývozom je potrebná mimoriadna opatrnosť, aby sa zabránilo šíreniu zbraní, a najmä zbraní hromadného ničenia. Ako je jasné každému analytikovi, z hľadiska medzinárodnej bezpečnosti je veľmi dôležité, aby sa vykonávala kontrola týchto výrobkov a aby sa nariadenia, na základe ktorých vznikajú príslušné kontrolné mechanizmy, sústavne aktualizovali v súlade s technologickým rozvojom. Je tiež zrejmé, že v krajinách, kde platia zásady právneho štátu, by tieto kontroly mali byť transparentné a demokratické, čo je zámerom Komisie.

Napokon, v súlade so stanoviskom Výboru pre zahraničné veci si myslím, že Komisia musí citlivo pristupovať ku skutočnosti, že niektoré členské štáty EÚ majú reštriktívnejšie a prísnejšie predpisy týkajúce sa kontroly vývozu výrobkov s dvojakým použitím. Je to prirodzené a podľa môjho názoru by sa to malo zachovať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Táto správa je o potrebe kontroly vývozu a obehu takzvaných výrobkov s dvojakým použitím, teda takých, ktoré majú nielen civilné, ale aj vojenské využitie. Európska únia v uplynulých rokoch prijímala viaceré opatrenia s cieľom zabrániť používaniu týchto materiálov na výrobu zbraní, predovšetkým zbraní hromadného ničenia. Hlavným nástrojom EÚ v oblasti kontroly je nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája, ktoré sa týka predaja a prepravy týchto materiálov, ktoré však treba zmeniť a doplniť, aby sa predišlo rozdielnym prístupom v jednotlivých členských štátoch. Preto súhlasím s návrhmi uvedenými v tejto správe, keďže ich cieľom je upokojiť európsku verejnosť v súvislosti s výrobou a obehom materiálov s dvojakým použitím a posilniť demokratický charakter a transparentnosť súčasného systému.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Kontroly vývozu výrobkov s dvojakým použitím sú predmetom opatrení na úrovni EÚ. Hlavným nástrojom kontroly vývozu je nariadenie (ES) č. 428/2009 z roku 2009. Toto nariadenie rozšírilo rozsah kontrol na oblasť predaja a prepravy. Hoci sa správa pokúša posilniť demokratický charakter a transparentnosť kontrol, sú tu určité kľúčové problémy, ktoré nám zabránili hlasovať za túto správu.

Koordinačná skupina pre položky s dvojakým použitím, ktorej predsedá zástupca Komisie, po svojom zriadení zodpovedá za „zoznam vývozcov, sprostredkovateľov a zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo“. Práve táto skupina bude rozhodovať o tom, s ktorými krajinami sa môže obchodovať, pričom túto právomoc odoberá členským štátom, čím spochybňuje ich zvrchovanosť.

Ďalším aspektom je zaradenie Izraela na zoznam krajín určenia pre výrobky s dvojakým použitím. Pripomeňme napríklad spoločné výskumné projekty financované zo siedmeho rámcového programu pre výskum, najmä tie, na realizácii ktorých sa podieľala aj spoločnosť Israel Aerospace Industries Ltd., výrobca bezpilotného lietadla, ktoré bolo použité pri útoku na pásmo Gazy v rokoch 2008 a 2009 a spôsobilo smrť desiatok ľudí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za vrátenie tejto správy príslušnému parlamentnému výboru s cieľom umožniť pokračovanie rokovaní s Radou na základe legislatívneho návrhu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil Parlament.

Vieme, že v súvislosti s používaním civilných výrobkov a technológií na vojenské účely chýba prístup k tejto otázke, ktorý by nebol spojený s kontrolou vývozu takzvaných výrobkov s dvojakým použitím a súvisiacich služieb.

Hoci je táto kontrola vývozu dôležitá a mala by sa vykonávať rozumne, bez toho, aby negatívne ovplyvňovala prístup rozvojových krajín k výrobkom a technológiám, ktoré potrebujú na svoj rozvoj, je potrebné zvýšiť transparentnosť používaných postupov a otvoriť ich demokratickej kontrole.

Zdôrazňujeme, že v tejto oblasti je potrebný aj súlad medzi inými politikami EÚ a cieľmi tohto nariadenia. Dobre známe sú spoločné výskumné projekty financované zo siedmeho rámcového programu pre výskum, najmä tie, na realizácii ktorých sa podieľala aj spoločnosť Israel Aerospace Industries Ltd., výrobca bezpilotného lietadla, ktoré bolo použité pri útoku na pásmo Gazy v rokoch 2008 a 2009 a spôsobilo smrť desiatok ľudí.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. − (IT) Nové kompetencie EÚ v oblasti medzinárodného obchodu po prijatí Lisabonskej zmluvy poskytujú dobrú príležitosť na zvýšenie transparentnosti trhu s položkami s dvojakým použitím. Zmeny v tomto nariadení, ktoré sa týkajú položiek s vojenským aj civilným využitím, umožnia dôslednejšie kontrolovať tento druh položiek. To je veľmi dôležité v úsilí zabrániť šíreniu zbraní. Ak navyše zoberiem do úvahy postup vo výbore, potvrdzujem svoju podporu kolegovi poslancovi.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. − (LT) Chemické a rádioaktívne materiály, centrifúgy, technické vybavenie, softvér a súčiastky sa používajú nielen na civilné, ale aj vojenské účely. V nesprávnych rukách sa z tohto tovaru môžu stať nástroje na mučenie alebo zbrane hromadného ničenia. Hlasoval som za tento dokument, pretože navrhuje zlepšenie režimu na kontrolu vývozu položiek a technológií s dvojakým použitím, inými slovami, sprísnenie kontrol vývozu tovaru s dvojakým použitím. Tento dokument tiež rozširuje zoznam tovaru, pre ktorý je potrebné získať vývozné povolenie a ktorého pohyb pri vývoze sa musí hlásiť.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Pre položky a technológie s civilným a potenciálne vojenským použitím by mali platiť rovnaké konkurenčné podmienky vo všetkých členských štátoch. Dôležité je nájsť spoločné a predovšetkým bezpečné rámcové podmienky, ktoré zaistia ich bezpečné používanie. To by malo zabrániť umelému znižovaniu predajných cien európskeho vývozu, čo zjavne posilní európske malé a stredné podniky. Hlasovala som za predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu, pretože transparentnosť a bezpečnosť musia byť pri takýchto položkách a technológiách najvyššou prioritou.

  David Martin (S&D), písomne. − Túto správu vítam. Kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, sú predmetom opatrení na úrovni EÚ už približne 15 rokov. Kontrolovanie vývozu tovaru s dvojakým použitím má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na vysoký objem obchodu prechádzajúceho cez hranice Európskej únie sa vykonávanie kontrol EÚ týkajúcich sa vývozu tovaru s dvojakým použitím opiera o preventívne opatrenia, napríklad zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie.

Kontroly vývozu majú veľký dosah na obchodnú politiku EÚ, keďže sa týkajú viac než 10 % celkového vývozu EÚ. Hlavným nástrojom EÚ v oblasti kontroly vývozu je nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 o položkách s dvojakým použitím, ktoré nadobudlo účinnosť 27. augusta 2009. Toto nové nariadenie prinieslo niekoľko významných zmien rozsahu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím v Európskej únii. Ide napríklad o zavedenie kontrol sprostredkovateľských činností a tranzitu, ktoré sa týkajú položiek s dvojakým použitím. Súčasťou nariadenia o položkách s dvojakým použitím sú pravidelne aktualizované zoznamy kontrolovaných položiek s dvojakým použitím, ktoré vychádzajú z položiek hlavných medzinárodných režimov kontroly vývozu.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Kontrola obchodovania s tovarom s dvojakým použitím je významnou oblasťou s bezpečnostnými aj obchodnými aspektmi, ktorá by bez previazaného toku výmeny informácií alebo pružnej medzinárodnej spolupráce nebola dostatočne účinná a uskutočniteľná. V tejto súvislosti by som chcel zároveň zdôrazniť úlohu príslušných kontrolných orgánov, napríklad colných, ktoré nesú značnú zodpovednosť pri priamej kontrole vývozu alebo tranzitu tovaru s dvojakým použitím. Domnievam sa, že by sme tiež mali pomáhať týmto orgánom, napríklad v oblasti prístupu k moderným kontrolným zariadeniam, získavania nových poznatkov o vykonávaní kontrolných postupov a v neposlednom rade prostredníctvom podpory odborných školení a výmenných stáží. Kvalitné nastavenie režimu vývozu tovaru s dvojakým použitím s uplatnením všetkých medzinárodných záväzkov by malo byť vždy spojené s prepracovanou bezpečnostnou politikou.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sú vyjasnené právomoci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, poskytuje dobrú príležitosť znovu potvrdiť úlohu EÚ v tejto oblasti a úlohu, právomoci a zodpovednosť Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ. Režim EÚ týkajúci sa položiek s dvojakým použitím by mal byť transparentnejší a demokratickejší. Zásadný význam pre splnenie tohto cieľa by malo plné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Európska komisia na základe novej rámcovej dohody.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. − Položky s dvojakým použitím sú výrobky, ktoré sa môžu použiť buď na mierové, alebo na vojenské účely. Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní. Vzhľadom na vysoký objem obchodu prechádzajúceho cez hranice EÚ je vykonávanie kontroly EÚ týkajúcej sa vývozu položiek s dvojakým použitím založené na preventívnych opatreniach. Kontrola vývozu má veľký dosah na obchodnú politiku EÚ. Bolo by dobré, keby sa nástroje kontroly nestávali prostriedkami boja proti konkurentom v rámci podnikových štruktúr. Z toho dôvodu je potrebné vypracovať dlhý zoznam položiek s dvojakým použitím. To je však téma pre ďalšiu správu. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Vývoz položiek a technológie s dvojakým použitím je v rámci EÚ veľmi dôsledne regulovaný. Tento termín sa vzťahuje predovšetkým na položky a technológie, ktoré môžu mať aj vojenské použitie. S cieľom zabrániť zneužívaniu v oblasti vývozu existujú štyri typy vývozných povolení: všeobecné vývozné povolenia Spoločenstva, vnútroštátne všeobecné vývozné povolenia, rámcové vývozné povolenia a individuálne vývozné povolenia. Všetky tieto vývozné povolenia platia v rámci celej EÚ.

Navyše existujú aj medzinárodné režimy kontroly vývozu, ktoré EÚ podporuje a v ktorých sa Komisia pokúša zlepšiť postavenie EÚ. Patrí tam Austrálska skupina, v ktorej je Komisia plnoprávnym členom a ktorá zahŕňa všetkých 27 členských štátov a tiež USA, Kanadu, Japonsko, Južnú Kóreu a Austráliu; Skupina jadrových dodávateľov, v ktorej má Komisia štatút pozorovateľa a ktorá zahŕňa 27 členských štátov EÚ, USA a Rusko; Wassenaarska dohoda, v ktorej Komisia nemá žiaden štatút, ale ktorej plnoprávnymi členmi sú všetky členské štáty EÚ s výnimkou Cypru, a Režim kontroly raketových technológií, v ktorom Komisia tiež nemá žiaden štatút a ktorého plnoprávnymi členmi je iba 19 členských štátov EÚ.

Podľa toho som hlasoval, aby som nešiel proti zásade subsidiarity.

  Paul Murphy (GUE/NGL), písomne. − Hlasoval som za túto správu, keďže do istej miery smeruje k riešeniu problému terajšej nedostatočnej transparentnosti v oblasti vývozných úverov a k odstraňovaniu veľkej priepasti medzi stanovenými cieľmi EÚ a skutočnosťou, ako sa vývozné úvery v EÚ používajú. EÚ rada vykresľuje samu seba ako hybnú silu v oblasti ľudských práv a ochrany životného prostredia. Úloha agentúr pre vývozné úvery ukazuje bezobsažnosť tohto tvrdenia. Tieto úvery sa pravidelne používajú na podporu projektov a obchodov, ktoré sú zničujúce pre životné prostredie a práva pracujúcich. Aby sa dosiahla skutočná spravodlivosť obchodu v tejto oblasti, musia tieto agentúry, ktoré podporujú približne 10 % svetového obchodu, prejsť do demokratického verejného vlastníctva. Ich účtovníctvo sa musí otvoriť, aby pracujúci a ľudia, ktorých sa činnosť týchto agentúr dotýka, mohli prvýkrát vidieť, kam išli peniaze. Pracujúci musia vykonávať kontrolu činnosti týchto agentúr, aby sa ich obrovské zdroje využívali v prospech pracujúcich ľudí, drobných poľnohospodárov a životného prostredia.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sú vyjasnené právomoci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, poskytuje dobrú príležitosť znovu potvrdiť úlohu EÚ v tejto oblasti a úlohu, právomoci a zodpovednosť Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ. Režim EÚ týkajúci sa položiek s dvojakým použitím by mal byť transparentnejší a demokratickejší. Zásadný význam pre splnenie tohto cieľa by malo plné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Európska komisia na základe novej rámcovej dohody. Ide o prepracované znenie nariadenia (ES) č. 1334/2000 v zmysle súčasného medzinárodného rámca. Rozšírenie rozsahu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím je skutočne veľmi dôležité, ak majú byť zabezpečené kontroly tranzitu a sprostredkovateľských služieb a penalizovanie nelegálneho sprostredkovania položiek s dvojakým použitím prepojených napríklad s programom zbraní hromadného ničenia.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Cieľom návrhu nariadenia Rady, predloženého 7. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva pre mechanizmus kontroly exportov položiek a technológie s dvojakým použitím, je poskytnúť Únii účinný režim preventívnych opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Nariadenie (ES) č. 428/2009, ktoré v súčasnosti platí v tejto oblasti, stanovuje systém kontrol, umožňujúci Únii dôsledné plnenie záväzkov prevzatých v súvislosti so štyrmi medzinárodnými režimami kontroly vývozu, na ktorých sa EÚ podieľa. Vyjasnenie právomocí EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, v každom prípade poskytuje dobrú príležitosť na zviditeľnenie a zlepšenie obrazu Únie v medzinárodnom kontexte a potvrdenie úlohy, právomoci a zodpovednosti Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu. To sú dôvody, prečo považujem za vhodné prijať na dosiahnutie týchto cieľov potrebné zmeny a doplnenia tohto nariadenia. Preto hlasujem za návrh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Vo Výbore pre zahraničné veci/Podvýbore pre bezpečnosť a obranu (AFET/SEDE) sme ako poslanci Európskeho parlamentu zo Skupiny zelených boli veľmi úspešní v úlohe spravodajcu. Stanovisko AFET/SEDE navrhlo zrušenie všeobecných vývozných povolení Spoločenstva (CGEA) pre zásielky s nízkou hodnotou, pretože sme mali k dispozícii spoľahlivé údaje dokazujúce, že nie je žiadny priamoúmerný vzťah medzi nízkou cenou a nízkou úrovňou bezpečnostného rizika, čo je predpoklad, o ktorý sa opiera celý systém povolení CGEA. Naopak, niektoré veľmi lacné položky s dvojakým použitím môžu predstavovať veľké riziko, ak sa dostanú do nesprávnych rúk. Podarilo sa nám tiež zrušiť časť o bezpečnosti informácií v povolení EU007, pretože medzi možnými miestami určenia boli niektoré nedemokratické krajiny. V AFET/SEDE sa nám tiež podarilo získať širokú podporu pre ostrú formuláciu potreby dodržiavania ľudských práv, ak ide o vývoz telekomunikačných zariadení, pretože súčasťou tohto povolenia CGEA sú technológie na odpočúvanie, zariadenia na prenos digitálnych dát na monitorovanie mobilných telefónov a podobne.

Čo sa týka možných miest určenia v rámci jednotlivých povolení CGEA, podarilo sa nám vylúčiť Izrael aj Indiu pre ich neochotu stať sa zmluvnými štátmi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale najspornejšou a najdôležitejšou záležitosťou bola otázka, či je lepšie kontrolovať, oznamovať a registrovať po realizácii vývozu alebo pred ním.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. − (IT) Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, je predmetom opatrení na úrovni EÚ už približne 15 rokov. Tento druh kontroly je veľmi dôležitý v boji proti šíreniu zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na vysoký objem obchodu prechádzajúceho cez hranice Európskej únie sa vykonávanie kontrol EÚ týkajúcich sa vývozu tovaru s dvojakým použitím musí opierať o preventívne opatrenia, ako je napríklad zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie.

Schválenie tohto uznesenia predstavuje ďalší krok týmto smerom. Hlasovala som za túto správu, pretože nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy poskytuje dobrú príležitosť znovu potvrdiť úlohu Európy a právomoci a zodpovednosť Európskeho parlamentu v tomto druhu inštitucionálneho rozhodovacieho rámca EÚ. Tento režim je potrebné reorganizovať do transparentnejšej podoby prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Parlament a Komisia na základe novej rámcovej dohody.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím, inými slovami tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, je veľmi dôležitá z hľadiska nešírenia zbraní. Stanovisko Európskeho parlamentu prenáša výdobytky Lisabonskej zmluvy do právnych predpisov EÚ, a tak je to správne. Parlament tiež posilňuje demokratickú kontrolu a transparentnosť a zviditeľňuje EÚ vo vzťahu k medzinárodným režimom kontroly vývozu. Zároveň je pozitívne, že Komisia je povinná vypracovávať správy o fungovaní nariadenia spolu s komplexným hodnotením jeho vplyvu.

Najvážnejším predmetom sporu medzi Radou, Parlamentom a Komisiou v celej tejto záležitosti však zostáva otázka, kedy sa má realizovať kontrola oznámenia a registrácie vývozu, či pred samotným vývozom, alebo po ňom. Pokiaľ ide o mňa, je veľmi dôležité, aby sa táto kontrola konala pred uskutočnením vývozu. Dôvodom je, že v praxi následná kontrola vždy povedie k tomu, že budeme musieť zháňať fakty až po samotnej udalosti. Parlament sa práve rozhodol pre následné kontroly. Nakoniec som preto hlasoval proti konečnej verzii tejto správy.

Správa: Yannick Jadot (A7-0364/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o štátom podporovaných vývozných úveroch. Vývozné úvery sú významným nástrojom podpory podnikov v EÚ. Súhlasím s názorom, že podpora strednodobých a dlhodobých vývozných úverov je účinným prostriedkom, ktorý sa zatiaľ vo všetkých členských štátoch nevyužíva v plnom rozsahu, a preto treba nabádať na jeho používanie. Vývozné úvery môžu prispieť k tvorbe pracovných miest zabezpečením finančných zdrojov pre projekty, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup ku kapitálu vzhľadom na svoj netrhový charakter. Treba však poznamenať, že v súčasnosti sa v dôsledku nedostatočnej transparentnosti nedá zistiť, čo financujú agentúry pre vývozné úvery alebo čo financovali v minulosti. Nedostatok transparentnosti spôsobuje obrovské náklady a prekročenie časových obmedzení a rovnako uľahčuje úplatkárstvo a korupciu. Preto súhlasím s návrhom pána spravodajcu zaviesť povinnosť členských štátov EÚ predkladať Komisii výročné správy o činnosti ich agentúr pre vývozné úvery týkajúce sa výpočtu rizík a poskytovať informácie o podsúvahových operáciách a výpočte úrovne sociálnych a environmentálnych rizík.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Vo väčšine industrializovaných krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ pôsobí najmenej jedna štátom podporovaná agentúra pre vývozné úvery a tieto agentúry spoločne predstavujú najdôležitejší zdroj verejnej finančnej podpory projektov v súkromnom sektore. Celková suma záruk na vývozné úvery poskytnutých agentúrami pre vývozné úvery v členských štátoch EÚ v období 2004 – 2009 predstavuje približne 468 miliárd EUR. Agentúry pre vývozné úvery uľahčujú legálny obchod v prípade, že súkromný kapitálový trh zlyhá. Majú oveľa väčšiu schopnosť zvládať riziká než súkromné subjekty, keďže nemusia platiť dane a vytvárajú zisk a sú preto v prípade vyrovnávania úročeného úveru chránené viac než súkromné banky. Z rovnakého dôvodu však zároveň môžu znamenať veľké narušenie obchodu, ak sa ich finančné operácie neriadia spoločnými pravidlami. Hoci sú agentúry pre vývozné úvery dôležitým nástrojom udržiavania obchodných činností a investícií európskych podnikov, mimoriadne dôležité je finančné zabezpečenie ich operácií a skutočnosť, že sa nepotrebujú obrátiť na daňového poplatníka, aby mohli znovu financovať svoje operácie. Súhlasil som so správou a s požiadavkou, aby sa Európskej komisii a Európskemu parlamentu predkladali výročné správy, pretože v súčasnosti je k dispozícii veľmi málo údajov o tom, čo agentúry pre vývozné úvery financujú alebo financovali v minulosti, a niektoré národné agentúry dokonca pravidelne nevypracúvajú správy o celkovej bilancii svojich ročných operácií, čo porušuje zásady transparentnosti.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Cieľom návrhu Európskej komisie je zaviesť Dohodu o štátom podporovaných vývozných úveroch, o ktorej rokovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), do európskych právnych predpisov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie noriem EÚ a transparentnosť v činnosti národných agentúr pre vývozné úvery. Toto opatrenie, ktoré je už samo osebe pozitívnym krokom, lebo bojuje proti korupcii a nedostatočnej transparentnosti spôsobujúcej obrovské náklady a prekročenie časových obmedzení, ešte vylepšuje správa pána Jadota, ktorá sa usiluje o ďalšie zvýšenie transparentnosti a spravodlivosti zavedením tejto dohody, odsúhlasenej v rámci OECD, do európskych právnych predpisov.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. − (PT) Agentúry pre vývozné úvery predstavujú najdôležitejší zdroj verejnej finančnej podpory projektov v súkromnom sektore. Sú to vládne agentúry alebo takmer oficiálne finančné inštitúcie, ktoré poskytujú záruky na vývozné úvery, pôžičky, poistenie a investície spoločnostiam pôsobiacim vo vysokorizikových oblastiach v zahraničí vrátane mnohých rozvojových krajín.

Treba poznamenať, že financovanie takých veľkých projektov v rozvojových krajinách predstavuje niekoľkonásobok celkových ročných prostriedkov všetkých mnohostranných bánk pre rozvoj. Agentúry pre vývozné úvery sú preto nástrojmi s dobrými predpokladmi prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti zahraničnej politiky, najmä čo sa týka zmierňovania chudoby a zmeny klímy. Zlepšenia príslušnej dohody považujem za pozitívne predovšetkým z hľadiska väčšej transparentnosti a podľa mňa je veľmi dôležité výslovne uviesť, že agentúry pre vývozné úvery by mali zohľadňovať a podporovať politiky a ciele EÚ, v neposlednom rade hodnoty spojené s upevňovaním demokracie, dodržiavaním ľudských práv a súdržnosťou rozvojovej politiky. Kým na jednej strane agentúry pre vývozné úvery uľahčujú obchod, na druhej strane by mohli spôsobiť jeho narušenie, ak by im chýbali jasné a transparentné kritériá a pravidlá.

  Lara Comi (PPE), písomne. − (IT) Zahraničný obchod je jedným z najsilnejších politických nástrojov, ktoré máme k dispozícii vo vzťahoch s tretími krajinami. Prinajmenšom kým nebude nevyhnutné rozhodnúť inak, EÚ sa rozhodla nemať svoju vlastnú armádu a za svoj hlavný nástroj rokovania v medzinárodných vzťahoch prijať obchodnú politiku. V tomto ohľade nie je bez úspechu. Okrem toho priame zahraničné investície do našich podnikov predstavujú rozvojové zdroje pre tretie krajiny, v ktorých vzniká práca, a je určite užitočné povzbudzovať tieto prepojenia prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery. Na vnútornom trhu s jednotnými clami si už viac nemôžeme dovoliť, aby si investície riadili jednotlivé členské štáty.

To nepatrí na cestu, ktorú si vytýčila EÚ a ktorú sa pokúša predstavovať zvyšku sveta. Presun všetkých právomocí týkajúcich sa medzinárodného obchodu z úrovne štátov na úroveň Únie je ďalším krokom vo vytváraní jednotnej priemyselnej politiky s cieľom spoločnej hospodárskej politiky a s perspektívou ďalších synergií medzi našimi štátmi.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Činnosť agentúr pre vývozné úvery si bude vyžadovať lepší dohľad na európskej úrovni a väčšiu transparentnosť. Od týchto agentúr sa bude požadovať, aby zverejňovali výročné správy o činnosti s cieľom overiť, či podporované projekty napĺňajú environmentálne, sociálne a rozvojové ciele Európskej únie. Poslanci Európskeho parlamentu požadovali odstránenie dotácií na fosílne palivá s cieľom podporiť prechod na ekologické postupy v súlade s vnútroštátnymi a európskymi záväzkami týkajúcimi sa boja proti zmene klímy. Parlament týmto hlasovaním opätovne potvrdzuje svoju vôľu dosiahnuť systematické uplatňovanie opatrení finančnej transparentnosti a opatrení na začlenenie problematiky zmeny klímy do všetkých politík EÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú obchodu a investícií európskych spoločností.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o štátom podporovaných vývozných úveroch, pretože sa domnievam, že štátom podporované agentúry pre vývozné úvery musia byť transparentnejšie a podávať správy o svojej činnosti. Je tiež dôležité zabezpečiť plný súlad s cieľmi článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý za hlavné ciele politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce stanovuje zníženie a odstránenie chudoby.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Komisia a Rada v súčasnosti skúmajú legislatívny rámec s názvom Dohoda o štátom podporovaných vývozných úveroch s cieľom previesť ho do právnych predpisov EÚ. Cieľom je poskytnúť agentúram pre vývozné úvery v členských štátoch dodatočnú právnu istotu. Vývozné úvery sú účinným nástrojom podpory podnikov v EÚ, pretože môžu prispieť k tvorbe pracovných miest a realizácii projektov, ktoré by inak mali problémy so zabezpečením finančných zdrojov. Stále rastúci počet prijímaných žiadostí nasvedčuje tomu, že je potrebné, aby členské štáty začali čo najskôr vykonávať dohodu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Súhlasím so stanoviskom Výboru pre hospodárske a menové veci, lebo sa domnievam, že, citujem: „Dohľad nad vývoznými úvermi na európskej úrovni by sa mal zaviesť ako výnimka v prípade, že dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Zásada subsidiarity musí byť dodržaná.“

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých pravidiel v oblasti získavania vývozných úverov štátom podporovanými spoločnosťami. V skutočnosti vo väčšine členských štátov pôsobia agentúry pre vývozné úvery, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v podpore európskych obchodných a podnikových investícií v celkovej výške 468 miliárd EUR za roky 2004 – 2009. Táto podpora sa poskytuje podľa Dohody o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach (ASCM) – známej aj ako „dohoda“ –, ktorú uzavreli krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a je príkladom verejného finančného nástroja s účasťou Európskej únie. Keďže tieto agentúry v zásade podporujú priemyselné činnosti škodlivé pre životné prostredie, v neposlednom rade v dôsledku emisií CO2, a podľa Svetovej banky majú zanedbateľný vplyv na znižovanie chudoby, súhlasím so stanoviskom pána spravodajcu, že agentúry pre vývozné úvery by mali prispievať k politikám a cieľom EÚ, čo znamená, že nie je potrebná žiadna revízia dohody OECD.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Domnievame sa, že agentúry pre vývozné úvery potrebujú prísnejší dohľad a kontrolu, a to v oblasti vývozu, ako aj investícií a financií, pretože nedostatok transparentnosti v ich činnosti spôsobuje obrovské škody podnecovaním úplatkárstva a korupcie.

Agentúry pre vývozné úvery sú verejnými nástrojmi, ktoré vo veľkej miere využíva EÚ na podporu financovania svojich medzinárodných cieľov, ako aj hospodárskych a geostrategických záujmov, ktoré sa nedajú oddeliť od cieľov dominantných a ovládajúcich regiónov a krajín, čo vedie k vytváraniu skutočných neokoloniálnych vzťahov. Investície financované týmito agentúrami často neprinášajú žiadny úžitok krajinám, ktoré sú ich predpokladanými príjemcami.

Cieľom vypracovania usmernení pre vývozné úvery je obísť ohlasovaný koniec priamej pomoci v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie, čo znamená nátlak na rozvojové krajiny, aby súhlasili s podpisom záverov kola rokovaní v Dauhe. Hlavným cieľom priamej pomoci alebo úveru zostáva kontrola trhov a prírodných zdrojov, vykorisťovanie pracujúcich a využívanie výrobkov alebo investícií na kontrolu zvrchovanosti krajín určenia, čo umožňuje financovanie prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Agentúry pre vývozné úvery potrebujú prísnejší dohľad a kontrolu, a to v oblasti vývozu, ako aj investícií a financií, pretože nedostatok transparentnosti v ich činnosti spôsobuje obrovské škody podnecovaním úplatkárstva a korupcie.

Agentúry pre vývozné úvery sú však verejnými nástrojmi, ktoré vo veľkej miere využíva EÚ na podporu financovania svojich medzinárodných cieľov, najmä čo sa týka zmeny klímy a zmierňovania chudoby. Niekedy sa používajú ako prostriedky financovania prípadov skutočného neokolonializmu EÚ v takzvaných rozvojových krajinách.

Cieľom vypracovania usmernení pre vývozné úvery je obísť ohlasovaný koniec priamej pomoci v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie, čo znamená nátlak na rozvojové krajiny, aby súhlasili s podpisom záverov kola rokovaní v Dauhe, a ony to odmietajú.

Hlavným cieľom priamej pomoci alebo úveru zostáva kontrola trhov a prírodných zdrojov, vykorisťovanie pracujúcich a využívanie výrobkov alebo investícií na kontrolu zvrchovanosti krajín určenia, čo umožňuje financovanie prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Bolo by zlé, keby štátom podporované vývozné úvery nerešpektovali určité zásady, najmä istú sociálnu etiku, a neriadili sa usmerneniami v oblasti vonkajšej politiky a politiky rozvojovej pomoci. Transparentnosť v otázke použitia týchto finančných prostriedkov je preto povinnosťou. Ako referenčná úroveň však slúži vonkajšia politika, ktorú realizuje Únia, a táto politika sa najmä v uplynulých mesiacoch ukázala ako, mierne povedané, neexistujúca, protirečivá a rozporuplná. Únia sama nerešpektuje zásady, ktoré stanovuje: kedy sme naposledy videli Komisiu naozaj uplatňovať sociálne doložky, doložky o ľudských právach a environmentálne doložky, ktoré rozsieva do všetkých svojich obchodných dohôd?

Kedy namietala proti tomu, že Európska investičná banka financuje projekty mimo Európy, ktoré vytvárajú pre európske podniky nespravodlivú hospodársku súťaž alebo ktoré sú zo sociálneho a environmentálneho hľadiska pochybné? Cieľom tejto správy je navyše transponovanie dohody dosiahnutej v rámci globalistickej a ultraliberálnej organizácie, OECD, do európskych právnych predpisov. Táto dohoda v skutočnosti pripúšťa znevýhodňovanie európskych podnikov vo vzťahu k ich konkurentom, najmä z Číny. Keď išlo o hlasovanie buď za, alebo proti, zdržali sme sa.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. − (LT) Ako je známe, nedá sa zistiť, čo agentúry pre vývozné úvery financujú alebo financovali v minulosti. Niektoré národné agentúry pre vývozné úvery dokonca pravidelne nevypracúvajú správy o celkovej bilancii svojich ročných operácií. Mnohé ďalšie neposkytujú údaje o úveroch rozlíšené podľa jednotlivých sektorov alebo z geografického hľadiska. To je v rozpore s požiadavkami transparentnosti zahrnutými do dohody Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2005, ku ktorej pristúpili všetky členské štáty EÚ a ktorá sa teraz transponuje do právnych predpisov EÚ. Dohoda OECD neobsahuje požiadavky potrebné na zaručenie spravodlivého určovania výšky prirážok, keďže sa v nej neuvádzajú žiadne pravidlá týkajúce sa transparentnosti a minimálnych noriem uplatňovania výpočtu úrovne sociálneho a environmentálneho rizika. Existujú návrhy upraviť požiadavky transparentnosti týkajúce sa výpočtu rizík a stanoviť povinnosť poskytovania informácií o podsúvahových operáciách a výpočte úrovne sociálnych a environmentálnych rizík a tiež návrhy, aby sa v tejto súvislosti zaviedla povinnosť členských štátov EÚ predkladať Komisii výročné správy o činnosti ich agentúr pre vývozné úvery. Preto som hlasoval za tento dokument, pretože prinesie viac transparentnosti a noriem do uplatňovania výpočtu úrovne sociálnych a environmentálnych rizík.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE), písomne. – (LV) Podporil som uznesenie k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov, pretože sa domnievam, že pre všetky členské štáty Európskej únie sú potrebné jasné pravidlá podpory vyvážajúcich podnikov. Záruky vývozných úverov sú dôležitými prostriedkami pomoci podnikateľom pri získavaní nových trhov a vytváraní nových pracovných miest. Nepodporil som však pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22, ktorý zavádza dodatočnú záťaž pre podnikateľov a znižuje konkurencieschopnosť európskych podnikov voči podnikateľom v iných členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V čase krízy musia členské štáty Európskej únie znižovať administratívnu záťaž podnikateľov a nie vytvárať novú záťaž. Európsky parlament musí ísť v tejto oblasti príkladom a nehľadať nové dôvody na uvalenie ďalšej záťaže na podnikateľov.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Vývozné úvery považujem za významný nástroj podpory podnikov v EÚ. Vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt po štátom podporovaných vývozných úveroch je mimoriadne dôležité, aby sa v členských štátoch čo najskôr zaviedli najnovšie ustanovenia dohody OECD týkajúce sa tohto nástroja. Podpora strednodobých a dlhodobých vývozných úverov je účinným prostriedkom, ktorý sa zatiaľ vo všetkých členských štátoch nevyužíva v plnom rozsahu, a preto treba nabádať na jeho používanie. Vývozné úvery môžu prispieť k tvorbe pracovných miest zabezpečením finančných zdrojov pre projekty, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup ku kapitálu vzhľadom na svoj netrhový charakter. Súhlasím so spravodajcom, ktorý poznamenáva, že všetky nové právne predpisy v tejto oblasti musia vylúčiť akékoľvek nové byrokratické zaťaženie, ktoré by zvýšilo už existujúce náklady. Dohľad nad vývoznými úvermi na európskej úrovni by sa mal zaviesť ako výnimka v prípade, že dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Zásada subsidiarity musí byť dodržaná.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa požaduje zaručenie toho, že štátom podporované úvery a záruky pre vývoz súkromného sektora budú doplnené o „posúdenie vplyvu na životné prostredie a sociálneho vplyvu“. Žiada tiež, aby tieto projekty nemali vplyv na ciele znížiť emisie skleníkových plynov. To je minimum.

Budem však hlasovať proti správe, aby som vyjadril svoje trpké sklamanie z toho, že Výbor pre medzinárodný obchod sa nesnaží nájsť prostriedky na dodržanie cieľov v sociálnej oblasti a v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré by si zasluhovali toto označenie. Voľná hospodárska súťaž, boj proti protekcionizmu a prekážky odsúdenia dotácií na vývoz poľnohospodárskych produktov sú iba niektoré z množstva absurdností, ktoré schvaľuje tento text.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Agentúry pre vývozné úvery zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri podporovaní všetkých druhov investícií, čím prispievajú k znižovaniu vplyvu súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy tým, že vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú obchodovanie a investovanie spoločností, ktoré by v súkromnom sektore inak nedostali úver. V rozvojových krajinách sa agentúry pre vývozné úvery stali hlavným zdrojom verejných financií. Podstatná časť projektov financovaných z vývozných úverov v rozvojových krajinách sa zameriava na odvetvia ako doprava, ropný, plynový a ťažobný priemysel, ako aj na veľké projekty v oblasti infraštruktúry, napríklad na veľké hrádze. Je však dôležité, aby sme pozorne sledovali činnosť agentúr pre vývozné úvery, aby sme zabránili budúcim problémom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – EÚ je zmluvnou stranou Dohody o usmerneniach pre štátom podporované vývozné úvery, ktorá bola uzatvorená v rámci OECD. Bude správne, ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu Komisie, ktorých cieľom je uplatnenie dodatočných opatrení týkajúcich sa transparentnosti a spoľahlivosti predkladania správ v Európskej únii.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Verejné a štátom podporované agentúry pre vývozné úvery predstavujú dôležitú finančnú podporu pre projekty súkromných podnikov v rozvojových krajinách. V súčasnej dobe, keď sa prečerpávajú vnútroštátne rozpočty, sa ich význam ako zdrojov investícií pre európske podniky zvyšuje, pretože sa nepožaduje, aby sa refinancovali z prostriedkov daňových poplatníkov. Vzhľadom na to, že kritériá hodnotenia rizík v prípade verejných agentúr pre vývozné úvery sa podstatne odlišujú od kritérií hodnotenia rizík v prípade pôžičiek od súkromných bánk, možno takto narušiť verejnú súťaž v medzinárodnom obchode, ako sa ukázalo v prípade Číny. Preto existuje množstvo právnych predpisov, napríklad dohôd OECD a Svetovej obchodnej organizácie, ktoré ustanovujú termíny splatenia pôžičiek a minimálnu sadzbu rizikovej prirážky. Na účely hodnotenia a na zabránenie zneužívaniu a refinancovaniu z peňazí daňových poplatníkov sú potrebné špecifikácie vyššej miery transparentnosti pomocou záväzku zverejňovať výročné správy vzťahujúceho sa na celú EÚ a podobne. Je otázne, či navrhované opatrenia zaručia vyššiu mieru transparentnosti. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že vývozné úvery predstavujú významný nástroj na podporu spoločností v EÚ. Vzhľadom na rastúci počet žiadostí o štátom podporované vývozné úvery je čoraz dôležitejšie, aby členské štáty čo najskôr začali vykonávať poslednú dohodu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúcu sa tohto nástroja. Stredno- a dlhodobé vývozné úvery sú cenným nástrojom, ktorý sa však ešte nevyužíva v plnej miere vo všetkých členských štátoch a ktorého využívanie treba podporiť najmä v oslabenom hospodárstve, aké je napríklad v Portugalsku. Vývozný úver je jednoznačne prostriedkom na vytváranie pracovných miest, pretože zabezpečuje financovanie projektov, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup ku kapitálu. Všetky právne predpisy v tejto oblasti musia zabrániť vytváraniu akejkoľvek administratívnej byrokracie, ktorá by mala za následok zvýšenie súčasných nákladov. Európsky dohľad nad vývoznými úvermi by mal byť zavedený iba výnimočne v prípadoch narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. V tejto oblasti by sa mala nekompromisne dodržiavať zásada subsidiarity.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Agentúry pre vývozné úvery sú najväčším zdrojom štátom podporovaného financovania projektov v súkromnom sektore. Ak však ich finančné operácie nie sú viazané spoločnými pravidlami, môžu tiež vážne narušiť obchod. Preto by sme mali vykonať revíziu dohody OECD (Dohoda o štátom podporovaných vývozných úveroch), aby sme mohli starostlivejšie monitorovať fungovanie európskych agentúr pre vývozné úvery a tým zabezpečiť, aby ich rozhodnutia boli v súlade s politikami a cieľmi EÚ. Musíme tiež objasniť povinnosť zachovávania transparentnosti pri výpočte rizika a poskytovania informácií o podsúvahových operáciách. Stručne povedané, je dôležité ustanoviť požiadavku, aby členské štáty EÚ v tejto súvislosti každoročne podávali Komisii správy o činnosti svojich agentúr pre vývozné úvery. Vzhľadom na uvedené poznámky a s ohľadom na to, že agentúry pre vývozné úvery môžu byť užitočným nástrojom, ktorý by mohol prispieť k plneniu vonkajších cieľov Únie (najmä v oblasti zmeny klímy a zmiernenia chudoby), hlasujem za toto uznesenie, lebo som presvedčený o tom, že vývozné úvery sú dôležitým nástrojom na podporu obchodu a investovania európskych spoločností.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Ako povedal pán spravodajca Jadot, dnešné hlasovanie posilní pozíciu Európskeho parlamentu v tejto veci a vyšle jednoznačný signál priveľmi bojazlivej Európskej rade. Pre Európsku úniu predstavujú agentúry pre vývozné úvery dôležitý nástroj na podporu obchodu a investovania európskych spoločností.

Naliehavo však bolo potrebné vyriešiť nedostatok transparentnosti a dohľadu EÚ – najmä zo strany Parlamentu – nad činnosťami týchto agentúr, a to predovšetkým vzhľadom na to, že sa cez ne každoročne preinvestuje niekoľko sto miliónov eur a že vnútroštátne rozpočty podliehajú prísnym obmedzeniam.

Mám radosť aj z toho, že poslanci Európskeho parlamentu opäť vyjadrili podporu postupnému odstráneniu dotácií na fosílne palivá, čím sa podporí prechod na ekologické postupy v súlade s európskymi a vnútroštátnymi záväzkami týkajúcimi sa zmeny klímy.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Vo väčšine rozvinutých krajín existujú agentúry pre vývozné úvery. Tieto agentúry spoločne predstavujú najväčší zdroj verejnej finančnej podpory projektov v súkromnom sektore. Výška podpory veľkých projektov v oblasti priemyslu a infraštruktúry v rozvojových krajinách, ktorú poskytujú agentúry pre vývozné úvery, niekoľkokrát presahuje výšku celkových ročných prostriedkov všetkých mnohostranných bánk pre rozvoj. Agentúry pre vývozné úvery uľahčujú legálny obchod v prípade, že zlyhá súkromný kapitálový trh. Majú oveľa vyššiu schopnosť zvládať riziká než súkromné subjekty, keďže nemusia platiť dane a vytvárajú zisk, a sú preto v prípade vyrovnávania úročeného úveru chránené viac než súkromné banky.

Z rovnakého dôvodu však zároveň môžu znamenať veľké narušenie obchodu, ak sa ich finančné operácie neriadia spoločnými pravidlami. Hlasovala som za túto správu, pretože vývozné úvery by mali podliehať požiadavke vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v určitom čase a požiadavke platiť minimálnu rizikovú prirážku, ktorá pokrýva riziko nesplatenia úverov.

Správa: Eva-Britt Svensson (A7-0065/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o novom politickom rámci EÚ zameranom na boj proti násiliu páchanému na ženách. Násilie páchané na ženách je tak medzinárodný, ako aj európsky problém. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa ešte stále nepodarilo skoncovať s touto mimoriadne deštruktívnou formou kriminality. Preto je veľmi dôležité urobiť na úrovni EÚ všetko pre zníženie miery násilia páchaného na ženách v čo najväčšej miere a vytvoriť podmienky na zabránenie násiliu voči ženám, stíhanie zločincov a ochranu obetí. Dosiahnutie týchto cieľov je podmienené harmonizáciou trestného práva na úrovni EÚ a vytvorením právneho rámca, podľa ktorého by sa páchatelia účinne trestali a obete chránili. Je to veľmi dôležité aj v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Ďalším druhom rodového násilia je nútený sobáš, ktorý predstavuje vážne porušenie práva jednotlivca na slobodu a sebaurčenie. Je dôležité, aby boli mladé ženy chránené pred takýmito nútenými vzťahmi. V tejto súvislosti sa často hovorí o takzvanom násilí v mene cti. Ak chceme zastaviť všetky formy násilia páchaného na ženách, je potrebné šíriť informácie o rodovej rovnosti a aktívne informovať spoločnosť, najmä tie vrstvy spoločnosti, v ktorých sa vzťahy medzi mužmi a ženami zakladajú na tradíciách a rituáloch.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Každá štvrtá žena v Európe sa počas svojho života stala obeťou aspoň určitej formy násilia. Ročné náklady tohto násilia sa odhadujú v tomto regióne na 33 miliárd EUR. Túto sumu by sme nemali podceňovať.

Rešpektovanie zásady rodovej rovnosti je hodnota, ktorá sa ustavične ignoruje, čo sa prejavuje obrovským množstvom prípadov porušovania ľudských práv žien, čím sa poškodzuje ich telesné a duševné zdravie, ich práva a ich postavenie v spoločnosti. V súčasnosti máme k dispozícii iba niekoľko údajov, ktoré neposkytujú kompletný prehľad tohto javu. Keď sa však pozrieme na rodinné a pracovné súvislosti, vidíme, že sa nám ešte nepodarilo ochrániť ženy pred násilím.

Podporujem záväzok Komisie predložiť v rokoch 2011 až 2012 oznámenie o stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, po prijatí ktorého bude vypracovaný akčný plán EÚ. Dúfam tiež, že bude prijatý nový komplexný politický prístup, ktorý bude pozostávať z opatrení v oblasti práva, súdnictva, exekutívy a zdravia, ktoré dokážu účinne potlačiť tento druh násilia a dôsledky, ktoré z neho, žiaľ, vyplývajú pre 26 % detí a mladých ľudí, ktorí ohlásili, že v detstve zažili fyzické násilie.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Oficiálne údaje o násilí páchanom na ženách sú oveľa nižšie, než je smutná realita v každom členskom štáte. V rokoch 2004 až 2009 bolo oficiálne zaznamenaných približne 60 000 prípadov domáceho násilia, pričom takmer 800 prípadov končilo smrťou obete. 70 % z celkového počtu zneužívaných žien sa so zneužívaním vyrovnalo v tichosti a iba 30 % sa rozhodlo podať sťažnosť na polícii.

V tejto súvislosti podporujem poskytnutie jednoduchého prístupu k právnej pomoci obetiam násilia páchaného na ženách. Myslím si, že ustanovenie európskeho roka boja proti násiliu voči ženám by mohlo zvýšiť informovanosť Európanov o tomto probléme, ktorý je súčasťou každodenného života veľkého množstva žien v Európskej únii. Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem dôležitosť európskej charty, v ktorej sa stanoví minimálna úroveň služieb pomoci, ktoré sa majú poskytnúť obetiam násilia voči ženám a ktorej cieľom bude znížiť výskyt tohto problému v členských štátoch.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Táto iniciatívna správa bola vypracovaná v rámci rôznych návrhov boja proti násiliu voči ženám, ktoré Komisia predstaví v rokoch 2011 až 2012. Pre mňa, ako aj pre združenie Femmes au Centre (Zaostrené na ženy), ktoré pred niekoľkými týždňami zorganizovalo konferenciu na túto tému v Paríži, je to veľmi dôležitá téma. Správa navrhuje nový komplexný politický prístup proti rodovému násiliu vrátane vytvorenia európskej charty, v ktorej sa stanoví minimálna úroveň služieb pomoci, ktoré sa majú poskytnúť obetiam, a celoeurópsky trestnoprávny nástroj. Hlasovala som za túto správu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Medzinárodné spoločenstvo musí na boj proti násiliu voči ženám uplatniť cezhraničný prístup. Nemožno pochybovať o tom, že násilie voči ženám porušuje ich základné práva a slobody, najmä právo na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť. Členské štáty musia vykonávať CEDAW (Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), ktorého zámerom je zaručiť ženám práva a slobody. Podľa Lisabonskej zmluvy môže EÚ zaviesť trestnoprávne ustanovenia. Zmluva výslovne spomína obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie detí a žien. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený o tom, že je načase, aby EÚ riešila tento problém prostredníctvom právnych predpisov a pomoci potrebnej na ukončenie násilia páchaného na ženách a aby tak išla príkladom. Je potrebné zaujať všestranný prístup na zaručenie účinnosti uplatňovania politických, sociálnych a právnych opatrení.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Násilie voči ženám vo všetkých jeho formách je veľkým medzinárodným, ako aj európskym problémom. Je dôležité, aby sme v EÚ komplexne a dôsledne chránili integritu žien právnymi predpismi. V niektorých členských štátoch ešte stále neexistuje právny predpis kriminalizujúci domáce násilie páchané na ženách. Domáce násilie nemožno považovať za súkromnú záležitosť. Členské štáty musia zabezpečiť, aby právne orgány stanovili stíhanie činov domáceho násilia ako prioritu a aby boli páchatelia takéhoto násilia stíhaní.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu, ktorá vyjadruje jasnú pozíciu Európskeho parlamentu. Podporujeme Komisiu v boji proti násiliu páchanému na ženách. Samozrejme, vo všetkých členských štátoch existujú preventívne a represívne právne mechanizmy. Riešenie tejto otázky je však aj zodpovednosťou Európy, pretože patrí do jej kompetencie. Je neprijateľné, aby boli ženy každý deň vystavované šikanovaniu a fyzickému alebo psychickému násiliu.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože násilie voči ženám je celosvetovým, ako aj európskym problémom. Táto správa predstavuje balík opatrení, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zaručenie dôstojného života žien v Európe. Komplexná a dôsledná ochrana integrity žien prostredníctvom právnych predpisov má zásadný význam. Je mimoriadne dôležité, aby sa v rámci tvorby právnych predpisov na úrovni EÚ venovala osobitná pozornosť mimoriadnej zraniteľnosti žien a detí vystavených domácemu násiliu. Nestačí však len zaviesť alebo schváliť súbor trestnoprávnych opatrení na ochranu žien. Účinnejšie musí byť aj trestné stíhanie.

Kľúčovou oblasťou, v ktorej by sa dalo uplatniť viac zdrojov, je odborná príprava policajných orgánov v Európe. Polícia je prvým orgánom činným v trestnom konaní, s ktorým prichádzajú do kontaktu ženy, ktoré sa stali obeťami násilia. Jedným z praktických opatrení, ktoré možno vykonať, je vytvorenie tiesňovej linky pre prípady rodového násilia v členských štátoch. Ženy, ktoré sa stanú obeťami násilia, by mohli na tejto tiesňovej linke dostať okamžitú pomoc.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rodová rovnosť je jednou zo základných zásad Európskej únie. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa ešte stále nepodarilo skoncovať s touto závažnou formou kriminality. Rodové násilie vedie k vážnym škodám na telesnom a duševnom zdraví človeka. Pre spoločnosť z toho vyplývajú zvýšené náklady v podobe sociálnych problémov a nákladov na súdnictvo a zdravotnú starostlivosť. Podľa odhadov predstavujú náklady rodového násilia vo forme výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby, ktoré musí znášať spoločnosť, celkovo 2 milióny EUR za hodinu vo všetkých členských štátoch EÚ.

Dôležitou oblasťou, v ktorej vyžaduje fyzická a duševná integrita žien silnú právnu ochranu, je podľa môjho názoru oblasť týkajúca sa zmrzačovania pohlavných orgánov. Myslím si, že činy, ktoré vedú k vážnej ujme na zdraví žien, sa nesmú obhajovať na základe kultúry.

Okrem toho potrebujeme viac poznatkov o rozsahu rodového násilia v Európe, aby sme mohli zvýšiť informovanosť verejnosti o tomto probléme. Preto podporujem prijaté opatrenia, ktorých cieľom je podnietiť členské štáty k vypracovaniu národných akčných plánov na boj proti rodovému násiliu.

  Slavi Binev (NI) , písomne. – (BG) Táto správa o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách predkladá viaceré zaujímavé návrhy. Preto som ju podporil. Podľa môjho názoru však nesmie ísť v žiadnom prípade o smernicu, ktorú by každý členský štát bol povinný transponovať do svojich právnych predpisov. Mechanizmy na uľahčenie prístupu k právnej pomoci umožňujúcej obetiam uplatňovať svoje práva kdekoľvek v Európskej únii sa nesmú a nemôžu poskytovať bezplatne. Vyslovujem sa za vytvorenie právneho rámca, ktorý prisťahovalkyniam dá právo vlastniť vlastný pas a povolenie na pobyt a ktorý umožní, aby osoba, ktorá im tieto dokumenty odoberie, bola trestnoprávne zodpovedná.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Očakávala by som, že správa o násilí páchanom na ženách zdôrazní v dnešnej dobe absolútne núdzovú situáciu, ktorú predstavuje zvyšujúca sa úroveň násilia voči ženám v moslimských komunitách v Európe. Podľa európskych organizácií bojujúcich za práva žien a organizácií zameraných na rodovú rovnosť je tento jav naďalej na vzostupe. Odohráva sa nám priamo pred očami, ale zdá sa, že pri rozprávaní o tomto probléme sa zdráhame používať priliehavé výrazy. V správe sa spomínajú napríklad nútené sobáše a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, ale k týmto javom, ktoré v našich mestách narastajú geometrickým radom, pristupujeme tak, ako keby išlo o veci týkajúce sa kultúrnych zvyklostí. Pravda je však taká, že sú spojené s veľkým množstvom prisťahovalcov, ktorí do Európy prinášajú koncepciu náboženského fundamentalizmu – islam. Zatiaľ čo dnes trpia ženy v týchto komunitách, zajtra by to mohlo zasiahnuť naše ženy a samotné jadro západnej spoločnosti. EÚ by mala okamžite zaviesť primerané a cielené politiky týkajúce sa tejto záležitosti, nie násilia vychádzajúceho z takzvaných kultúrnych zvyklostí, čo nič neznamená. Potom by sme mohli dnes začať bojovať proti tomuto rýchlo sa rozširujúcemu javu, ktorý pri takomto tempe zajtra už nedokážeme ovládnuť.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože je naliehavo potrebné zastaviť násilie páchané na ženách. Chcela by som upozorniť na to, že každá desiata žena v Európe bola vystavená násiliu a že ide o najčastejšiu príčinu násilnej smrti žien. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, zarmucuje ma, že ešte stále nedokážeme ochrániť ženy pred násilím. Preto je veľmi dôležité, aby Európska komisia vypracovala jednu smernicu, ktorá by pokryla všetky formy násilia voči ženám – fyzické, sexuálne a psychické – a boj proti nim. Rodové násilie zahŕňa sexuálne zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, nútené sobáše, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a iné formy násilia. Tieto násilné zločiny majú závažný vplyv na fyzické a duševné zdravie žien a páchajú na ňom nenapraviteľnú škodu, a preto by členské štáty mali obetiam násilia zaručiť lepšiu zdravotnú starostlivosť. Okrem toho by som chcela vyzvať komisárku pre vnútorné záležitosti pani Ceciliu Malmströmovú, aby neznižovala objem finančnej pomoci vyčlenenej pre mimovládne organizácie bojujúce proti násiliu voči ženám. Počas hospodárskej a finančnej krízy dochádza dokonca k ešte väčšiemu počtu násilných činov, preto za žiadnych okolností nesmieme znížiť financovanie v tejto oblasti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V minulosti prijal Európsky parlament uznesenie o násilí páchanom na ženách, v ktorom sa zdôraznila potreba komplexných právnych predpisov zameraných na boj proti všetkým formám násilia voči ženám. S týmto zámerom Komisia prijala niekoľko zásadne dôležitých rozhodnutí, najmä vypracovala nový akčný plán o rodovej rovnosti, v ktorom sa zdôrazňuje, že rodové násilie je jedným zo základných problémov, ktorými sa treba zaoberať. Komisia tiež ohlásila, že v roku 2011 predloží strategický plán boja proti rodovému násiliu. Rodové násilie má za následok vážnu fyzickú a psychickú ujmu na obetiach. Spoločnosti spôsobuje vysoké náklady vo forme sociálnych problémov a nákladov na súdnictvo a zdravotnú starostlivosť.

Náklady rodového násilia, ktoré znáša spoločnosť, sa odhadujú podľa výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby. Rodové násilie predstavuje vážny problém aj z hľadiska demokracie. Samotná skutočnosť, že ženy sú vystavené násiliu, obmedzuje ich možnosť podieľať sa na spoločenskom a pracovnom živote.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Ako liberálny poslanec Európskeho parlamentu musím podporiť túto správu, pretože členské štáty potrebujú novú stratégiu boja proti násiliu voči ženám, ktoré má vážny vplyv na fyzickú a duševnú integritu žien, ktorá sa považuje za základné právo. Násilie voči ženám má negatívny vplyv na obete, ako aj na deti vyrastajúce v takomto prostredí, ktoré nie je vhodné pre ich osobný vývoj. Rodová rovnosť je jednou zo základných hodnôt EÚ, ktorá má pre liberálov mimoriadny význam. Moderná spoločnosť založená na rovnakých právach a rovnosti pred zákonom nemôže tolerovať takéto incidenty ani vtedy, ak sa obhajujú z kultúrnych alebo náboženských dôvodov.

Myslím si, že EÚ a členské štáty musia využiť všetky dostupné nástroje na boj proti rodovému násiliu. Podporujem zámer smernice stanoviť trestné sankcie pre páchateľov násilia voči ženám. Myslím si, že sa súbežne musí vytvoriť dostatočné množstvo centier na podporu obetiam a poskytovať primerané vzdelávanie osobám, ktoré s nimi pracujú, ako sú policajti, sudcovia, lekári a iní.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Teší ma prejavený záujem EÚ o násilie voči ženám. Som presvedčená o tom, že ak máme byť úspešní v boji s týmto európskym a medzinárodným problémom, je nevyhnutné, aby členské štáty prevzali zodpovednosť, čo, samozrejme, zahŕňa aj prijatie potrebných právnych predpisov. Preto hlasujem za nový politický rámec EÚ zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Myslím si totiž, že predstavuje pokrok v boji proti porušovaniu základných práv a slobôd, ako sú právo na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože situácia v Írsku odzrkadľuje problém vyskytujúci sa v celej Európe. Írska národná rada pre boj proti zločinu v roku 2005 konštatovala, že každá siedma žena v Írsku je vo svojom živote vystavená vážnemu násilnému správaniu fyzického, sexuálneho alebo emocionálneho charakteru zo strany svojho partnera. Vplyv domáceho a fyzického a/alebo sexuálneho násilia by sa nemal podceňovať, pretože jeho následkom je vážne poškodenie fyzického a duševného zdravia človeka, čo vyvoláva vážne depresie a niekedy vedie dokonca k samovražde. Správa Parlamentu však ukazuje aj to, že náklady rodového násilia pre štátnu pokladňu vo forme výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby sa odhadujú celkovo na 2 milióny EUR za hodinu vo všetkých členských štátoch.

V roku 2009 som mala česť stať sa prvou vyslankyňou poradného centra pre obete sexuálneho zneužívania Rape Crisis North East so sídlom v meste Dundalk. Toto centrum poskytujúce podporu a poradenské služby je jedným z mnohých centier vo východnom Írsku. Tieto mimovládne organizácie poskytujú dôležitú podporu obetiam sexuálneho a domáceho násilia, musia sa však vyrovnať s veľmi zložitým prostredím v oblasti financovania. Dúfam, že táto správa napomôže boj proti domácemu násiliu v Európe.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Dôrazne odmietam všetky formy násilia voči mužom, ženám alebo deťom a podporujem každú iniciatívu, ktorá umožní predvídať túto pliagu, bojovať proti nej a chrániť jej obete. Údaje o násilí v Európe, uvádzané v niektorých štúdiách, sú neprijateľné. Podľa nich sa 26 % detí a mladých ľudí stalo obeťou násilia, jedna pätina až jedna štvrtina žien sa stala obeťou fyzického násilia aspoň jedenkrát počas svojho života v dospelosti a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily.

Počet žien, ktoré sa stali obeťami, je alarmujúci. Prispievajú k tomu obrovské rozdiely medzi politikami a právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, čo znamená, že ženy nemajú rovnakú úroveň ochrany v celej Európe. Je dôležité, aby európske právne predpisy zaručili komplexnú a dôslednú ochranu všetkých žien prijatím komplexného právneho aktu, ktorý umožní bojovať proti všetkým formám násilia voči ženám a ktorý bude doplnený o súbor opatrení vo viacerých politických, sociálnych a právnych oblastiach.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner a Gunnar Hökmark (PPE), písomne. – (SV) My švédski konzervatívci súhlasíme s postojom správy k tomuto problému. V Štokholmskom programe, na ktorom sme sa veľkou mierou podieľali, patrí boj proti násiliu páchanému na ženách medzi priority. V akčnom pláne, ktorým sa vykonáva Štokholmský program, sa Komisia zaviazala, že v rokoch 2011 až 2012 predstaví stratégiu boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov. V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa navyše uvádza, že EÚ sa bude usilovať bojovať proti všetkým druhom domáceho násilia. Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na potrestanie týchto trestných činov a ochranu obetí. Keďže trestné právo je v kompetencii jednotlivých členských štátov, hlasovali sme proti odseku o zavedení smernice na úrovni EÚ. Hlasovali sme za správu, pretože sme presvedčení o tom, že členské štáty musia prijať opatrenia na zaručenie bezpečnosti žien.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že na európskej úrovni by členské štáty mali vyvinúť viac úsilia a vypracovať komplexnejšie národné štatistiky, ktoré budú vo väčšej miere pokrývať násilie voči ženám v každej prejavenej forme, či už ide o znásilnenie, obchod so sexuálnymi službami, nútené sobáše, smrť, alebo nútenú prostitúciu, pričom nemožno nespomenúť násilie v rámci rodiny alebo zo strany bývalého partnera. Cieľom je však aj zlepšenie zhromažďovania údajov o tomto probléme, aby bolo možné nájsť najvhodnejšie spôsoby potrestania vinníkov.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený o tom, že je dôležité, aby sa spoločnosť snažila byť vyváženejšou a spravodlivejšou. Tento jav sa v mnohostrannej podobe prejavuje v každej spoločnosti v súkromnej, verejnej a poloverejnej oblasti a príslušné údaje a formy, ktorými sa prejavuje, často nie sú známe. Preto som presvedčený o tom, že je potrebná dôsledná analýza a súbežné vytvorenie lepšieho procesu vyšetrovania tohto javu, aby bolo možné proti nemu účinnejšie bojovať na medzinárodnej úrovni, ako sa uvádza v správe. V správe sa navrhuje, aby sa zaujal nový prístup k rodovému násiliu a aby sa posilnili opatrenia medzi členskými štátmi týkajúce sa prevencie a trestných sankcií a opatrenia zamerané na pomoc obetiam. Správa tiež kladie dôležité otázky o vplyve fyzického, psychického a sexuálneho násilia voči ženám v rôznych oblastiach spoločnosti. Som presvedčený o tom, že vytvorenie opatrení na boj proti tomuto javu, ktorý má dôsledky pre mnohých ľudí a generácie, je podmienené prevzatím aktívnej roly zo strany Komisie, Parlamentu a členských štátov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Násilie, ktoré páchajú muži na ženách, predstavuje porušenie ľudských práv žien a odzrkadľuje a potvrdzuje nerovnosti medzi mužmi a ženami. Štúdie o rodovom násilí odhadujú, že 20 až 25 % všetkých žien v Európe sa stalo obeťou fyzického násilia aspoň raz počas dospelosti. Násilie voči ženám nepozná geografické hranice, vekové obmedzenia, triedne, rasové alebo kultúrne rozdiely. Ešte stále je neviditeľné a jeho obete sú umlčované. Podporujem túto správu, ktorá navrhuje nový komplexný politický prístup k rodovému násiliu vrátane: vytvorenia trestnoprávneho nástroja v podobe smernice proti rodovému násiliu, odbornej prípravy úradníkov, u ktorých je pravdepodobné, že budú prichádzať do kontaktu s prípadmi násilia voči ženám, požiadaviek pre členské štáty, aby prejavili náležitú starostlivosť a zaznamenávali a vyšetrovali všetky formy trestných činov rodového násilia, požiadaviek týkajúcich sa financovania mimovládnych organizácií činných v oblasti podpory obetiam násilia. Správa sa usiluje aj o plány vývoja metodických usmernení a iniciáciu nového úsilia v rámci zberu údajov s cieľom získať porovnateľné štatistické údaje o rodovom násilí, aby bolo možné identifikovať rozsah problému a vytvoriť základ pre zmenu prístupu k nemu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Každá štvrtá žena v Európe zažila počas svojho života fyzické násilie a viac než každá desiata sa stala obeťou sexuálneho násilia s použitím sily. Vzhľadom na tieto údaje je naliehavo potrebné, aby sme začali konať. Preto musí Komisia vytvoriť nový európsky politický rámec zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Všetky formy násilia voči ženám, ako je znásilnenie, prostitúcia, sexuálne násilie a podobne, musia byť trestne stíhané vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Každý členský štát je povinný poskytnúť týmto ženským obetiam prístup k bezplatnej právnej pomoci a útočiská, ktoré im umožnia vybudovať nový, lepší život pre seba a svoje deti. Je absolútne nevyhnutné, aby sa násilie voči ženám uznalo na európskej úrovni ako trestný čin.

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne. – (FR) Tento utorok 5. apríla 2011 prijal Európsky parlament správu o boji proti násiliu páchanému na ženách. Tento text zdôrazňuje osobitný charakter násilia, ktoré páchajú muži na ženách a dievčatách. Jednoznačne ide o jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich a najškodlivejších prekážok rodovej rovnosti. Dnešná správa umožní uplatnenie trestnoprávneho nástroja vo forme smernice Európskej únie zameranej na boj proti rodovému násiliu. Vytvára európsku chartu, ktorá zabezpečí minimálnu úroveň pomoci vrátane práva na bezplatnú právnu pomoc a urgentné služby psychologickej pomoci. Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho vyzývajú Komisiu, aby vytvorila európske stredisko na monitorovanie násilia voči ženám. Vďaka Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii vyzýva prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh členské štáty, aby uznali znásilnenie a sexuálne násilie v manželstve a všetkých iných intímnych vzťahoch ako trestný čin.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Násilie páchané na ženách je tak medzinárodný, ako aj európsky problém. Domáce násilie, prostitúcia, obchodovanie s ľuďmi: je hanbou, že ešte stále nedokážeme ochrániť ženy pred násilím v našich spoločnostiach. Rodové násilie porušuje základné práva a slobody, ako aj právo na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť. Táto vec sa týka tak zachovania integrity obetí, ako aj dohliadania na hlavné kolektívne záujmy spoločnosti, akými sú sloboda a demokracia. Európska únia musí prevziať svoju zodpovednosť a zaviesť právne predpisy potrebné na ukončenie tohto násilia.

Preto som hlasovala za zavedenie opatrení, ako mechanizmus na uľahčenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci, opatrenia finančnej pomoci zamerané na podporu nezávislosti obetí a uľahčenie ich návratu do bežného života a do pracovného prostredia. Dodržiavanie ľudských práv je základnou zásadou zakotvenou v Zmluve o Európskej únii. Tak dodržiavajme aj práva žien.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Európsky parlament hlasoval za nový politický rámec EÚ zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Vítame toto rozhodnutie a hlasovali sme za návrh ako celok. Toto rozhodnutie bolo mimoriadne dôležité, lebo vyzýva Komisiu na splnenie predchádzajúcich sľubov o predložení osobitného legislatívneho návrhu zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách.

Návrh však obsahuje určité vyjadrenia týkajúce sa náhradného materstva, ktoré považujeme za príliš zjednodušené vzhľadom na ich všeobecný negatívny postoj k tomuto javu a k medzinárodným adopciám. Nie sme naivní, pokiaľ ide o problémy spojené s náhradným materstvom, ale nechceme pre tieto problémy útočiť na niečo, čo môže byť v určitých prípadoch pozitívnou skúsenosťou pre zainteresované strany. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti konkrétnym vyjadreniam týkajúcim sa náhradného materstva. Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu zaujala tento postoj aj pri prvotnom hlasovaní vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Násilie voči ženám zahŕňa viacero závažných porušení základných práv, napríklad sexuálne zneužívanie, útoky na fyzickú integritu a domáce násilie, psychické násilie, obťažovanie alebo nátlak, obchodovanie so ženami a zneužívanie žien na prostitúciu. Členské štáty musia odhodlane bojovať proti týmto a mnohým ďalším príkladom agresivity. Odsudzujem všetky formy násilia, no najmä násilia páchaného na osobách, ktoré sú fyzicky, sociálne, ekonomicky alebo emocionálne zraniteľnejšie, ako sú deti, ale aj ženy. To je dôvod, prečo by sa členské štáty mali snažiť odstrániť všetky formy násilia páchaného na ženách, najmä čo sa týka obchodovania na účely sexuálneho zneužívania, porušenia sexuálneho sebaurčenia a útokov na fyzickú integritu žien.

Rešpektovanie ľudského života a dôstojnosti nie je zlučiteľné s trestnými činmi, ktorých obeťami sú mnohé európske ženy, a preto sú potrebné rozhodné politické opatrenia v oblasti prevencie násilia a potrestania páchateľov týchto činov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodné spoločenstvo už roky diskutuje o situáciách, v ktorých sa vyskytuje násilie voči ženám. Je však jasné, že sú naďalej obeťami násilia: pätina žien v Európe sa aspoň raz stala obeťou fyzického násilia. Preto je dôležité, aby Európska únia prijala právne predpisy, ktoré ukončia túto tragédiu. Aj keď Európska komisia vypracovala niekoľko iniciatív zameraných na ukončenie tejto tragédie, ktorá sa dotýka miliónov žien na celom svete, v neposlednom rade aj vypracovaním nového akčného plánu o rodovej rovnosti (2010 – 2015), pravda je, že EÚ sa nemôže nečinne prizerať, kým sa beztrestne porušujú základné práva žien najmä v nasledujúcich oblastiach: sexuálne zneužívanie, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a nútené sobáše, obchodovanie s ľuďmi a prostitúcia, nedostatočná právna ochrana a podobne. Súhlasím s tým, že v tejto oblasti potrebujeme ďalšiu štúdiu, aby sme získali čo najpodrobnejšie údaje z vedeckého hľadiska. Nemôžeme však byť naďalej nečinní. Preto vítam návrhy pani spravodajkyne, najmä návrh vytvoriť útočiská pre obete, zriadiť tiesňovú linku a ustanoviť európsky rok proti násiliu voči ženám.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Násilie voči ženám vo svojich rôznych formách, ako sú domáce násilie, sexuálne násilie, prostitúcia, obchodovanie so ženami, sexuálne a psychické zneužívanie a násilie voči ženám na pracovisku, predstavuje závažné individuálne a kolektívne porušenie ľudských práv a slobôd, ktoré má závažné negatívne sociálne dôsledky. Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a jeho odstránenie musia predstavovať základné strategické ciele, ktorých plnenie musí byť spojené s pokrokom, ktorý sa usiluje dosiahnuť naša civilizácia.

Niektoré štúdie o rodovo podmienenom násilí odhadujú, že pätina až štvrtina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického násilia aspoň raz počas dospelosti a približne desatina zažila sexuálne násilie. Podľa odhadov nahlásilo prípady fyzického násilia počas detstva a dospievania približne 26 % detí a mladých ľudí, čo je mimoriadne znepokojujúce, najmä ak vezmeme do úvahy predpoklady založené na sociálnom učení, podľa ktorých by sa dnešná obeť mohla zajtra stať útočníkom.

Teraz je dôležité realizovať usmernenia uvedené v správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vítame prijatie tejto správy, ktorej autorkou je členka našej skupiny pani Svenssonová, ktorá je zároveň predsedníčkou parlamentného Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Vieme, že násilie voči ženám vo svojich rôznych formách je vážnym individuálnym a kolektívnym porušením ľudských práv a slobôd, ktoré má obrovské sociálne dôsledky vzhľadom na to, že násilie voči ženám zahŕňa množstvo porušení ľudských práv vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia, prostitúcie, obchodovania so ženami, sexuálneho a psychického obťažovania a násilia voči ženám na pracovisku.

Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a jeho odstránenie musia predstavovať základné strategické ciele, ktorých plnenie je dôležité pre pokrok, ktorý sa usiluje dosiahnuť naša civilizácia.

Niektoré štúdie o rodovo podmienenom násilí odhadujú, že pätina až štvrtina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického násilia aspoň raz počas dospelosti a približne desatina zažila sexuálne násilie. Podľa predpokladov nahlásilo prípady fyzického násilia počas detstva a dospievania približne 26 % detí a mladých ľudí, čo je mimoriadne znepokojujúce, najmä ak vezmeme do úvahy predpoklady založené na sociálnom učení...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Násilie voči ženám predstavuje zlo v našej spoločnosti, proti ktorému musíme bojovať za každú cenu. Nemôžem však podporiť tento dokument vzhľadom na pozornosť, ktorú venuje prisťahovalkyniam a ktorá je podľa môjho názoru prehnaná. Najmä v tomto období by mala byť táto pozornosť zo strany EÚ a vlád členských štátov celkom očividná a nemala by sa obmedzovať na pekné slová vyjadrujúce podporu európskym projektom.

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne. – (FR) Názory na túto otázku v našej skupine sa rôznia. Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 a za odôvodnenie J týkajúce sa slova „prostitúcia“, pretože si myslím, že prostitúcia je skutočne násilným činom voči ženám.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Násilie voči ženám je skutočnosť, ktorá sa príliš často prehliada: podľa odhadov sa 20 až 25 % žien v Európe aspoň jedenkrát v dospelosti už stalo obeťou fyzického násilia. Minulý rok prijal Európsky parlament správu o tejto záležitosti a o potrebe vytvoriť politický rámec v tejto oblasti a ja to vítam. Naša správa sa snaží iniciovať, aby všetky členské štáty EÚ zvážili kriminalizovanie násilia voči ženám a z tohto dôvodu vytvorili trestnoprávny nástroj na boj proti tomuto násiliu. Navyše, a toto je dôležité, hlasovala som za zavedenie mechanizmu na uľahčenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci a za bezplatné poskytovanie urgentných služieb psychologickej pomoci obetiam. Podporila som aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uznávajúce „vážny problém prostitúcie“ a priznávajúce, že „násilie voči ženám“ zahŕňa prostitúciu. Na záver chcem povedať, že som hlasovala za to, aby sa znásilnenie a sexuálne násilie považovali za trestné činy, a to aj v manželstve alebo akomkoľvek inom type intímneho vzťahu.

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. – (IT) Európsky regulačný rámec na boj proti násiliu páchanému na ženách je veľmi dôležitým krokom vpred v rámci komplexnej stratégie. Iba kombináciou právnych, sociálnych, hospodárskych a preventívnych opatrení možno vyriešiť tento problém, ktorý je pomerne pálčivý, ak vezmeme do úvahy, že viac než štvrtina žien v Európskej únii sa stala vo svojom živote obeťou násilia. Násilie voči ženám neberie ohľad na vek, etnické alebo kultúrne korene a je naďalej neviditeľným problémom, ktorý však spôsobuje veľmi vysoké ľudské, sociálne a hospodárske náklady.

Európska únia musí potvrdiť svoju aktívnu úlohu v boji proti diskriminácii žien, preto správa pani Svenssonovej podporuje úsilie Európskej komisie o vytvorenie jasného a súrodého regulačného rámca v kontexte Štokholmského programu.

Preto schvaľujem požiadavku vytvoriť trestnoprávny nástroj, ktorý by definoval násilie voči ženám ako trestný čin a ktorý by sa prostredníctvom vypracovania smernice zameranej proti rodovému násiliu zosúladil s viacrozmernou odbornou prípravou, prevenciou a iniciatívami určenými na zvýšenie informovanosti so zámerom bojovať proti všetkým formám zneužívania žien.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Dala som svoj hlas tejto správe, pretože je dôležité, aby sme zaručili, aby sa v 21. storočí znásilnenie považovalo za trestný čin všade v Európe a aby páchatelia týchto trestných činov boli trestne stíhaní a trestaní. Súčasná situácia, v ktorej nie všetky obete týchto ohavných zločinov v závislosti od krajiny, v ktorej žijú, majú rovnaké možnosti získať spravodlivosť a odškodnenie za spáchané násilie, je neprijateľná. Teraz je lopta v dvorci Rady a Komisie, ktoré určite nebudú brániť tomuto dôležitému kroku, cieľom ktorého je pomôcť ženám, ktoré sa stali obeťou takéhoto násilia, získať odškodnenie za prežité utrpenie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože je naliehavo potrebné zastaviť všetky prípady porušovania práv žien a násilie páchané na ženách. Podľa akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu, ktorý bol prijatý minulý rok, by Komisia mala naliehavo zostaviť stratégiu boja proti násiliu voči ženám. Členské štáty zároveň musia zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, sociálni pracovníci, polícia, súdy a iné inštitúcie vykonali zlepšenia, ktoré im umožnia včas a profesionálnym spôsobom reagovať na všetky prípady násilia voči ženám.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Netreba pripomínať, že ľudská dôstojnosť a právo na bezpečnosť sú základné životné hodnoty, ktoré treba chrániť. Samotné slovo násilie nesie toľko negatívnych emócií, že mnohí ľudia sa snažia zmeniť tému, keď sa spomenie rodové násilie. Našou úlohou je však riešiť zložité záležitosti a zasiahnuť v prípadoch, keď spoločnosť potrebuje ukázať správny smer v politických a sociálnych otázkach. Nezabúdajme, že násilie voči ženám, ktoré zahŕňa porušovanie dôstojnosti, sexuálne zneužívanie, nútené sobáše a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, nie je iba problémom príslušníčok ženského pohlavia. Je to problém celej spoločnosti, problém, ktorý prispieva k jej rozšírenému rozpadu. Celkové náklady v tejto súvislosti sú podhodnotené.

Nie je to tak, že náklady vznikajúce v dôsledku takéhoto násilia – náklady na zdravotnú starostlivosť, psychologickú starostlivosť, súdne procesy a sociálnu starostlivosť – znášame my všetci? Obete si často nedokážu udržať pracovné miesto. Členské štáty by mali zvážiť vypracovanie plánu boja proti rodovému násiliu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament schválil návrh uznesenia o vytvorení nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách. Rozhodne a s odhodlaním som podporil uznesenie, pretože si myslím, že odpoveď na túto sociálnu pliagu musí poskytnúť Európska únia v mene celej Únie, a to na základe súdržného a účinného politického opatrenia. Násilie voči ženám, či už ide o fyzické, psychické, alebo sexuálne násilie, je prejavom hrubosti, ktorú musí Európska únia odmietnuť. Táto pliaga spôsobuje traumy, ktoré majú nepredvídateľné dôsledky na životy žien v spoločnosti. Dostupné štatistiky nám poskytujú smutný a alarmujúci obraz. Každá štvrtá žena v Európe sa počas svojho života aspoň raz stala obeťou násilia. Preto som presvedčený o tom, že prioritou opatrení EÚ by malo byť stanovenie celoeurópskych právnych nástrojov, možnosť využiť bezplatnú podporu, vytvorenie útočísk schopných poskytovať psychologickú a morálnu podporu a zriadenie jednotnej tiesňovej linky v celej Európe.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Rodové násilie je vždy v prvom rade trestnou záležitosťou. Preto musí spoločnosť reagovať trestom, ktorý je primeraný závažnosti trestného činu. V rámci stanovenia priorít v súvislosti s prideľovaním zdrojov spoločnosti je dôležité mať jasnú perspektívu obetí, pretože práve táto skupina potrebuje v súčasnosti osobitné ochranné opatrenia. To však nevylučuje, aby sa zdroje vynaložili aj na jednotlivých páchateľov napríklad prostredníctvom terapie pomocou rozhovorov a iných metód s cieľom potlačiť násilné správanie. Takéto formy alternatívneho zaobchádzania s mužmi, ktorí spáchali závažné trestné činy proti ženám, by však nikdy nemali nahradiť tresty vyplývajúce z trestnoprávnych rozsudkov. Terapia pomocou rozhovorov a iné podobné terapie môžu byť iba doplnkom k iným formám trestu, napríklad väzeniu.

Násilie je vo veľkej miere dôsledkom nerovnováhy mocenských vzťahov medzi mužmi a ženami a vyjadruje vzťah dominancie a podriadenosti medzi páchateľom a obeťou týchto trestných činov. Terapia pomocou rozhovorov, na ktorej sa zúčastňuje obeť aj páchateľ, sa preto v prípade takýchto trestných činov musí považovať za vylúčenú, pretože trestný čin je takej povahy, že títo aktéri nikdy nemôžu byť rovnocennými a rovnoprávnymi partnermi.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože násilie páchané na ženách naďalej predstavuje zlo v Európe a vo svete aj napriek kampaniam, ktoré medzinárodné spoločenstvo realizuje už niekoľko desaťročí. V prvom rade sa týka priamych obetí, ale aj samotnej slobody a demokracie. Hlasovala za správu aj z toho dôvodu, že stanovuje súbor okamžitých opatrení, ktoré sú potrebné na zaručenie dôstojného života žien, a je jasné, že sú potrebné dlhodobé politické, sociálne a právne opatrenia, aby sa odstránilo rodovo podmienené násilie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Násilie je odsúdeniahodné vo všeobecnosti, ale násilie páchané na osobách, ktoré majú menšiu schopnosť brániť sa, konkrétne na deťoch, starších osobách a ženách, si zasluhuje ešte rozhodnejšie odsúdenie. V tomto konkrétnom prípade sa Parlament venuje vypracovaniu súboru infraštruktúrnych, právnych, súdnych, vykonávacích a vzdelávacích opatrení, opatrení v oblasti zdravia a iných opatrení, ktoré môžu výrazne znížiť násilie voči ženám a jeho dôsledky.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za správu pani Svenssonovej o novom politickom rámci EÚ zameranom na boj proti násiliu páchanému na ženách, pretože tento druh násilia ma veľmi znepokojuje. Odhaduje sa, že 20 až 25 % žien v Európe sa stalo obeťou fyzického násilia aspoň jedenkrát v dospelosti a viac než 10 % žien zažilo sexuálne zneužitie. Preto som presvedčený o tom, že nastal čas skoncovať s násilím, ktoré páchajú muži, čo sa podarí iba vtedy, keď vybudujeme skutočnú rovnosť medzi mužmi a ženami. Okrem toho som presvedčený o tom, že znásilnenie by sa malo v celej Európskej únii považovať za trestný čin, ktorého páchatelia by mali byť postavení pred súd. Táto správa navrhuje aj nové vyhliadky boja s touto pliagou v spoločnosti, a to nielen prostredníctvom súdnych procesov, ale aj predchádzaním neistým pracovným miestam, nezamestnanosti a chudobe. Tieto faktory často spôsobujú, že ženy strácajú svoju nezávislosť a nemôžu slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti. Preto sa európska smernica proti rodovému násiliu stala nevyhnutnosťou. Členské štáty musia pri prvej príležitosti prijať vhodné opatrenia s týmto zámerom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Násilie, ktoré páchajú muži na ženách, predstavuje štrukturálne porušovanie ľudských práv žien. Ak zohľadníme všetky formy násilia páchaného mužmi na ženách, bolo 45 % všetkých žien v Európe vystavených násiliu páchanému mužmi a stalo sa jeho obeťou. Podľa odhadov by celkové náklady domáceho násilia v 27 členských štátoch mohli dosahovať až 16 miliárd EUR. Násilie, ktoré páchajú muži na ženách, však nepozná geografické hranice, vekové obmedzenia, triedne, rasové alebo kultúrne rozdiely, ešte stále je neviditeľné a jeho obete sú umlčiavané. V roku 2008 som vypracoval pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k trestnému zákonu Lotyšskej republiky o domácom násilí. Lotyšský parlament tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, žiaľ, odmietol. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Napriek tomu, že v uplynulých desaťročiach a rokoch sa dosiahol pokrok v boji proti násiliu voči ženám a deťom, treba urobiť ešte viac. Apatia a pseudomorálka spoločnosti by pre nás mali byť dôvodom na zamyslenie. Prvé fázy skutočného násilia, ako napríklad dotieravosť, obscénne poznámky a obťažovanie prejavované každodenne zo strany mnohých migrantov voči západným ženám, sa čoraz viac považujú za normálne. Neúcta voči ženám dosahuje vrchol, keď nemecká sudkyňa pri moslimskom rozvode poukáže v rozsudku na právo manžela uplatniť telesný trest, ktoré je zakotvené v Koráne, ako na rozhodujúci faktor.

Umožnením migrácie EÚ importovala problémy zo všetkých možných kútov sveta vrátane vrážd zo cti, nútených sobášov a domáceho násilia v patriarchálnych rodinných štruktúrach. Kultúra, náboženstvo a tradícia by sa nemali používať ako ospravedlnenie násilných činov. Navrhovaná iniciatíva obsahuje niekoľko dobrých myšlienok, ale vo všeobecnosti je dosť povrchná, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Správa upozorňuje na množstvo závažných prípadov násilia páchaného na ženách. Poukazujem na sexuálne zneužívanie, fyzické násilie v rámci rodiny, nútenú prostitúciu, nútené sobáše a ženskú obriezku. Žiaľ, všetky tieto strašné veci sa môžu odohrávať aj v našej spoločnosti tu v EÚ. Správa túto skutočnosť spomína, ale nejde až na koreň problému, ktorý často spočíva v existencii paralelných spoločností, archaických islamských štruktúr alebo organizovaných bánd obchodníkov s ľuďmi. V tejto oblasti musíme ešte pracovať. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o násilí páchanom na ženách, iniciatíve, ktorá ženám v Európe pomôže žiť dôstojný život. Podľa štatistík bola približne jedna pätina žien v Európe obeťou násilia a 20 % zažilo násilie zo strany blízkych osôb. Ustanovenia v tejto správe na boj proti násiliu voči ženám sú dôležité, pretože správa vyzýva členské štáty, aby trestali páchateľov podľa závažnosti spáchaného zločinu (sexuálne zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, nútené sobáše, ženská obriezka), poskytuje zdroje potrebné na pomoc obetiam násilia, ako napríklad na právnu pomoc, a na založenie útočísk pre obete a požaduje, aby všetky formy rodovo podmieneného násilia boli predmetom stíhania, zabezpečuje viac informácií mladým ženám prostredníctvom riadneho poučenia o riziku, ktoré im hrozí. Hlasoval som však proti návrhu zvýšiť počet súdov s jurisdikciou prejednávať prípady rodovo podmieneného násilia, pretože takýto návrh zavádza neprijateľnú diskrimináciu a je v rozpore so zásadou rodovej rovnosti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Je veľmi dôležité prelomiť mlčanie obklopujúce všetky formy zločinov a v tomto prípade rodovo podmienených zločinov. Trestné činy, ktoré nadobúdajú formu domáceho násilia, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi, mrzačenia pohlavných orgánov a iných foriem násilia voči integrite, páchané najmä na ženách a dievčatách, je potrebné zverejniť, aby bolo možné účinnejšie proti nim bojovať. Väčšia informovanosť o rodovo podmienenom násilí by naozaj umožnila zvýšiť citlivosť spoločnosti na tento problém. Cieľom tejto iniciatívnej správy Európskeho parlamentu je vypracovať súbor opatrení potrebných na zabezpečenie dôstojného života európskych žien. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je už niekoľko desaťročí predmetom diskusie, medzinárodnému spoločenstvu sa nepodarilo zastaviť túto mimoriadne deštruktívnu formu kriminality. Celkovo som presvedčená o tom, že Európska únia musí prijať potrebné právne predpisy na zastavenie tohto násilia a že členské štáty musia vypracovať národné akčné plány na boj s rodovo podmieneným násilím. Z týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Násilie voči ženám je medzinárodným i európskym problémom. Rodovo podmienené násilie zahŕňa trestné činy vo forme násilia v blízkych vzťahoch, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, nútených sobášov, mrzačenia pohlavných orgánov a iné formy násilia voči osobnej integrite, čo sa týka predovšetkým žien a mladých dievčat. Preto je potrebné, aby sme prijali súbor politických, sociálnych a súdnych opatrení a zaručili tak dôstojnú životnú úroveň európskych žien. V iniciatívnej správe Európsky parlament zdôrazňuje, že je možné odstrániť tento druh násilia predovšetkým zavedením rozsiahlej a dôslednej právnej ochrany integrity žien. Je tiež potrebné zaznamenať rozsah tohto typu trestnej činnosti, zabezpečiť, aby si súdy uvedomovali, čo znamená sexuálny útok, vypátrať tento druh násilia v počiatočnej fáze prostredníctvom aktívnych a preventívnych opatrení, zabezpečiť právnu jasnosť počas vyšetrovaní a súdnych konaní, vybudovať nové útočiská a zriadiť núdzovú telefónnu linku pre obete a financovať výskum v tejto oblasti. Na základe predošlých pozorovaní hlasujem za konkrétne zavedenie všetkých opatrení potrebných na boj proti tomuto typu násilia a na vypracovanie účinných akčných plánov na boj proti jeho výskytu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. − Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa stále nepodarilo zastaviť túto mimoriadne deštruktívnu formu kriminality. Je to komplexný problém, ktorý zahŕňa ochranu integrity jednotlivých obetí trestných činov, ale aj ochranu dôležitých spoločných spoločenských záujmov, akými sú sloboda a demokracia.

Na vnútroštátnej úrovni je potrebné zabezpečiť útočiská pre ženy s cieľom pomôcť ženám a deťom žiť životom, ktorý si samy zvolili, bez násilia a chudoby. Takéto útočiská by mali poskytovať špecializované služby, zdravotné ošetrenie, právnu pomoc, psychosociálne a terapeutické poradenstvo, právnu podporu počas súdneho konania, podporu deťom, ktoré boli vystavené násiliu a podobne. Členské štáty by mali zabezpečiť primerané finančné prostriedky, aby útočiská pre ženy spĺňali medzinárodné normy, a to spoluprácou so ženami, ktoré boli vystavené násiliu, a ich deťmi.

Členské štáty by mali poskytnúť potrebné prostriedky ženským združeniam a mimovládnym organizáciám s cieľom ochrániť ženy a ich deti pred násilím a chudobou a zabrániť týmto javom, mali by zaručiť sociálne a hospodárske práva žien, aby neboli finančne závislé od partnera/manžela, a mali by presadzovať a rozvíjať integráciu žien na trhu práce.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože násilie páchané na ženách je stále zlom v Európe a vo svete, a to napriek kampaniam, ktoré medzinárodné spoločenstvo realizuje už niekoľko desaťročí. V prvom rade sa to týka priamych obetí, ale aj slobody a demokracie. Hlasoval som za správu, pretože stanovuje súbor okamžitých opatrení, ktoré sú potrebné na zaručenie dôstojného života žien, a je jasné, že sú potrebné dlhodobé politické, sociálne a právne opatrenia, aby sa odstránilo rodovo podmienené násilie.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Každá štvrtá žena v Európe zažila počas svojej dospelosti fyzické násilie a každá desiata bola obeťou sexuálneho násilia s použitím sily. Vzhľadom na tieto čísla je naliehavé, aby sme bojovali proti tomuto násiliu páchanému na ženách v Európskej únii. Preto podporujem správu pani Svenssonovej. Znásilnenie, ktoré sa v niektorých členských štátoch stále nepovažuje na trestný čin, a iné formy sexuálneho násilia páchaného na ženách treba považovať za trestné činy vo všetkých krajinách Únie a páchatelia musia byť automaticky stíhaní. Aby sme ochránili prisťahovalkyne a žiadateľky o azyl, vyzývam aj na vytvorenie právneho rámca, ktorý prisťahovalkyniam dá právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a umožní, aby osoba, ktorá tieto dokumenty odoberie, bola trestnoprávne zodpovedná. Ďalej vyzývam na jednoduchší prístup k právnej pomoci, aby si obete mohli uplatňovať svoje práva. Som presvedčený o tom, že je veľmi dôležité, aby bola táto pomoc bezplatná, a bol by som rád, keby sa tento bod jasne uviedol v správe.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Je stále dôležité bojovať proti násiliu páchanému na ženách, ktoré má veľa foriem a podôb a ktoré zanecháva stopy na tele i na duši a ktoré v niektorých prípadoch privádza obete násilia až k samovražde. Som rada, že vytvárame nový rámec boja EÚ proti tomuto neprijateľnému javu, a preto som správu s radosťou podporila. Nemohla som však hlasovať za niektoré časti správy vedúce k podpore umelého prerušenia tehotenstva, pretože s ním nesúhlasím, lebo aj doteraz nenarodená ľudská bytosť má právo na život.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Násilie voči ženám je medzinárodným i európskym problémom. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa stále nepodarilo zastaviť túto mimoriadne deštruktívnu formu kriminality. Je frustrujúce vidieť, že sa nám stále nedarí chrániť ženy pred násilím. Je to komplexný problém, ktorý zahŕňa ochranu integrity jednotlivých obetí trestných činov, ale aj ochranu dôležitých spoločných spoločenských záujmov, akými sú sloboda a demokracia.

Európska únia preto musí prevziať zodpovednosť a zaviesť právne predpisy potrebné na zastavenie násilia. Uznávam súhrn množstva opatrení v tejto strategickej správe, ktorý vypracovala pani spravodajkyňa. Tieto opatrenia sú absolútne potrebné na zaručenie dôstojného života žien v Európe. Vzhľadom na skutočnosť, že v odôvodnení J sa uvádza, že prostitúcia ako taká je porušením ľudských práv, a vzhľadom na úsilie, ktoré vyvíjame s cieľom regulovať túto prax, museli sa napokon niektorí členovia našej skupiny zdržať hlasovania.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Rád by som bol hlasoval za správu o boji proti násiliu páchanému na ženách, pretože jej cieľom je zaviesť rozsiahle opatrenia na ochranu žien, ktoré sa stali obeťami násilia. Správa sa jasným spôsobom zameriava na sexuálne zneužívanie, prostitúciu, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, prenasledovanie, obchodovanie s ľuďmi a domáce násilie, skrátka a dobre, na sériu porušovania práv žien.

Ako sa často stáva v Európskom parlamente, problémom je, že každý text prekračuje svoje hranice tým, že sa doň dopĺňajú veci, ktoré by sa mali radšej riešiť v samostatných dokumentoch. V tomto prípade sa správa zaoberá právami prisťahovalkýň a utečeniek, ku ktorým sa pristupuje ako k osobitnej kategórii v porovnaní s ostatnými európskymi občiankami. Z tohto jednoduchého dôvodu sa zdržiavam hlasovania, pretože napriek tomu, že súhlasím s cieľmi dokumentu, nemôžem tolerovať manipuláciu politiky.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za toto konkrétne uznesenie, pretože zavádza rámec novej európskej politiky boja proti násiliu páchanému na ženách. Navrhuje súbor jasných politických opatrení boja proti rodovo podmienenému násiliu vrátane opatrení na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, čo považujem za osobitne dôležité vzhľadom na znepokojujúci nárast obchodovania s ľuďmi smerujúceho do EÚ i v rámci nej, a to najmä obchodovania so ženami a deťmi. Proti týmto gangom by sa mohlo bojovať na základe nadnárodnej spolupráce medzi EÚ, ktorá je cieľom, a tými krajinami, ktoré sú východiskom pre tieto gangy. Vyzývam Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala opatrenia.

  Brian Simpson (S&D), písomne. − Podporím správu pani Svenssonovej, pretože zdôrazňuje problém násilia páchaného na ženách. Nejde o novú záležitosť, ale o vec, ktorá sa zanedbávala, ktorá sa zamietla pod koberec a utajovala v rámci rodiny. Teraz je správne ukončiť túto prax a urobiť všetko, čo je v našich silách, teda nielen zdôrazniť tento problém, ale aj predložiť opatrenia, riešiť tento problém a poskytnúť ženám ochranu proti násiliu, ktorá je ich právom.

Súhlasím s tým, že musíme zabezpečiť, aby ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, mali prístup k právnej pomoci. Ak budú však členské štáty naďalej krátiť rozpočty vyhradené na právnu pomoc, potom tento prístup nebude umožnený. Súhlasím s tým, že je potrebné zaškoliť sudcov v súvislosti s osobitne náročnými prípadmi, ktoré predstavuje násilie páchané na ženách. Ale ako to urobíme, ak sa rozpočty okresávajú?

Je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, že táto otázka sa stane politickou prioritou, a stanovili minimálne požiadavky a povinnosti, ktoré môžu očakávať obete zneužívania. Táto správa nám dáva rámec a zaslúži si našu plnú podporu, ale s týmto rámcom potrebujeme aj určité opatrenia v tejto dôležitej oblasti, a to znamená opatrenia zo strany členských štátov.

  Laurence J.A.J. Stassen (NI), písomne. – (NL) Násilie páchané na ženách je odsúdeniahodné a je potrebné prijať proti nemu rozhodné opatrenia. Holandská Strana za slobodu (PVV) s touto správou v tejto súvislosti úplne súhlasí. Táto správa však absolútne ignoruje úlohu islamu. V správe sa len raz v bode 3 uvádzajú tradície alebo náboženská prax, a to veľmi všeobecne, napriek tomu, že je dobre známe, že konkrétne v islame je násilie páchané na ženách na programe dňa. Utláčanie žien je koniec koncov neoddeliteľnou súčasťou islamu.

PVV si želá, aby sa násilie voči ženám riešilo, ale hlasuje proti tejto správe, pretože neuvádza motívy a pôvod páchateľov. Tým, že sa islam neuvádza výslovne ako príčina násilia, premeškávame veľkú príležitosť riešiť túto špecifickú formu násilia voči ženám.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Podporila som túto správu, ktorá predkladá návrh na riešenie násilia voči ženám v Európe a vyzýva všetky členské štáty, aby túto vec stanovili ako prioritu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. − (PT) Problém násilia vo všeobecnosti a násilia voči ženám osobitne je celosvetovou záležitosťou, ktorá sa týka všetkých krajín na svete. Keďže neexistuje medzinárodná definícia rodovo podmieneného násilia, sú údaje dosť rôznorodé a neposkytujú informácie o skutočnom rozsahu problému. Niektoré štúdie odhadujú, že pätina až štvrtina všetkých žien a dievčat v Európe sa v dospelosti stala aspoň raz obeťou fyzického násilia. Na ženách sa pácha násilie rôznych foriem a metód. Jeho historický a štrukturálny rozmer znamená, že je potrebné prijať opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni. Je preto potrebné zasiahnuť vo všetkých oblastiach verejného života, aby sa zvýšila informovanosť a povedomie s využitím šiestich oblastí: politiky, prevencie, ochrany, stíhania, poskytovania a partnerstva. Hlasoval som za túto iniciatívnu správu, pretože si myslím, že akýkoľvek druh násilia by mal byť spoločensky a právne potrestaný.

Európsky právny predpis vo forme smernice, založený na osvete, na účinnej ochrane obetí, spolupráci s mimovládnymi organizáciami (MVO) a zavedení európskeho roka boja proti násiliu páchanému na ženách, je príkladom opatrenia boja proti tomuto negatívnemu spoločenskému javu, ktorý má škodlivé dôsledky pre európsku spoločnosť.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. − Plne podporujem výzvy žiadajúce, aby sexuálne a domáce násilie bolo vo všetkých členských štátoch považované za trestný čin. Dôrazne nalieham na Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy zavádzajúce rozhodné opatrenia namierené proti rodovo podmienenému násiliu a zamerané na ochranu obetí v EÚ. Rozdiely, ktoré momentálne existujú medzi členskými štátmi, treba riešiť zavedením jasných vnútroštátnych zákonov. Dúfam, že toto uznesenie bude krokom smerujúcim k európskej smernici zameranej proti rodovo podmienenému násiliu.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie, ktoré dohodla pani Svenssonová, švédska poslankyňa EP z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice a predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Znásilnenie a všetky ostatné formy sexuálneho násilia treba považovať za trestné činy vo všetkých krajinách EÚ a ich páchateľov treba automaticky stíhať.

Súhlasím so svojou priateľkou a kolegyňou pani Svenssonovou, keď uvádza, že ženy sú obeťami rodovo podmieneného násilia, no nesmieme sa pozerať na ženy – ani na tie, ktoré sa stali obeťami násilia tohto druhu – len ako na obete. Úlohou inštitúcií je pomôcť im, aby znovu nadobudli sebavedomie a aby sebe a svojim deťom dokázali vybudovať nový a lepší život. Mali by sme sa zamerať aj na príčiny násilia tohto druhu a začať preskúmaním rodových stereotypov, ktorých obeťami sú ženy a muži, a to už od útleho veku.

Uznesenie tiež zabezpečuje vytvorenie právneho rámca, ktorý by prisťahovalkyniam zabezpečil právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a trestnoprávnu zodpovednosť každého, kto žene tieto dokumenty odoberie.

Teraz preto očakávame návrhy stratégie a akčného plánu zo strany Komisie: očakávame činy.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože násilie páchané na ženách je celosvetovým problémom, ktorý sa svetovému spoločenstvu ešte nepodarilo vyriešiť. Násilie páchané na ženách sa vyskytuje vo všetkých vrstvách spoločnosti a neobmedzuje sa na určitú kultúru, úroveň vzdelania, vek alebo príjem. Ženy sú najviac vystavené riziku doma – domáce násilie je najbežnejšou príčinou zranení žien, ešte bežnejšou než dopravné nehody a rakovina dokopy. Obete zažívajú mimoriadne negatívne dôsledky na svoje zdravie, sebavedomie a bezpečnosť a nemôžu sa už zúčastniť na verejnom živote ani na trhu práce tak, ako by si želali. Páchatelia tohto násilia spôsobujú týmto ženám a ich deťom celoživotné utrpenie a zároveň predstavujú spoločenský problém, pretože následné náklady v oblasti zdravotníctva a súdnictva dosahujú niekoľko miliárd eur. Z toho vyplýva, že páchatelia musia niesť zodpovednosť za svoje činy a mali by byť stíhaní. Násilie páchané na ženách sa musí konečne vyniesť na svetlo sveta a ukončiť.