Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 5. apríla 2011 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 9.05 hod.)

2. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu (oznámenie o podaných návrhoch uznesenia): pozri zápisnicu

3. Závery zo zasadnutia Európskej rady (24. – 25. marca 2011) (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie predsedu Európskej rady na tému: Závery zo zasadnutia Európskej rady (24. – 25. marca 2011). Slova sa ujme predseda Európskej rady pán Van Rompuy.

  Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady. – V priebehu 49 dní som predsedal trom zasadnutiam Európskej rady a samitu hláv štátov a predsedov vlád eurozóny. To je dôkazom veľkých a naliehavých úloh, pred ktorými stojí naša Únia, a to tak v oblasti hospodárskej, ako aj diplomatickej. Zároveň to jasne ilustruje, že zasadnutia Európskej rady nie sú len udalosťou, ale že sú súčasťou procesu. Na zasadnutí, o ktorom dnes prinášam správu a ktoré sa konalo v dňoch 24. a 25. marca, sme podľa očakávania schválili významnú skupinu hospodárskych opatrení, ktoré sme pripravovali a o ktorých sme diskutovali počas uplynulého roka. Zintenzívnili sme naše kroky vzhľadom na pokračujúce udalosti v Líbyi a iniciovali sme našu reakciu na katastrofickú situáciu v Japonsku. Dovoľte mi postupne sa ku každému z týchto bodov vyjadriť.

V hospodárskej oblasti sme pokročili, pokiaľ ide o komplexný balík opatrení. Na základe podnetu z predošlých zasadnutí vrátane neformálneho samitu eurozóny, ktorý sa konal 11. marca, sa nám podarilo v tejto oblasti spojiť takmer všetky naše sily. Je zrejmé, že schválenie opatrení a postupov na riešenie krízy samo osebe nepovedie k okamžitému prekonaniu krízy. To si bude vyžadovať vytrvalosť a sústavné úsilie. Nebudem podrobne opakovať všetky rozhodnutia, ktoré sme prijali. Nájdete ich v záveroch. Dovoľte mi však zhrnúť šesť kľúčových bodov.

Po prvé, dohodli sme sa na zmene a doplnení zmluvy, ktoré sú potrebné na to, aby mal trvalý mechanizmus pre stabilitu plnú právnu istotu. Parlament vo svojom uznesení z 15. decembra vyzval na malú úpravu zmluvy, ktorá by zabezpečila právny základ takéhoto mechanizmu, a na to, aby sa nepristupovalo k zásadnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu k zmluve. Riadili sme sa týmto odporúčaním a teší ma, že 23. marca Parlament takou drvivou väčšinou podporil navrhovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zmluve. Mimoriadne ma teší, že sa nám podarilo Parlament ubezpečiť, pokiaľ ide o niektoré z obáv, ktoré boli v tejto súvislosti načrtnuté. Chcel by som sa poďakovať spravodajcom pánovi Brokovi a pánovi Gualtierimu za to, že na dosiahnutí tohto výsledku so mnou úzko spolupracovali.

Po druhé, dosiahli sme podrobnú dohodu o objeme, rozsahu a režime fungovania budúceho mechanizmu pre stabilitu a o zlepšení dočasného nástroja.

Po tretie, presadili sme stanovisko Rady k šiestim legislatívnym návrhom týkajúcim sa rozpočtového a makroekonomického dohľadu pred rokovaniami s Parlamentom. Viem, že na tom usilovne pracujete. Stretol som sa s vašimi spravodajcami a dnes popoludní sa stretnem s vašimi koordinátormi. Všetci zainteresovaní chápu potrebu uzavrieť túto tému do júna.

Po štvrté, začali sme európsky semester. Ide o krok, ktorým nadväzujeme na vykonávanie stratégie EÚ 2020, Paktu stability a rastu a makroekonomického dohľadu. V júni Európska rada vyvodí potrebné závery. Osobne dohliadnem na to, aby to neskončilo zabudnuté v byrokratickom procese.

Po piate, zhodli sme sa na tom, že čoskoro sa uskutočnia dôveryhodné záťažové testy bánk. Úloha je v tomto prípade dvojitá, pretože banky musia uskutočniť testovanie a vlády musia byť pripravené naložiť s výsledkom testov.

Po šieste, zabezpečili sme zlepšenie hospodárskej koordinácie. Nazývame ho Pakt Euro Plus z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že tento pakt sa týka toho, čo chcú krajiny eurozóny robiť viac – majú spoločnú menu a chcú podniknúť ďalšie kroky nad rámec existujúcich záväzkov a dohôd EÚ. A po druhé preto, že tento pakt je otvorený aj pre ostatné krajiny. Preto som rád, že šesť krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, už oznámilo, že sa k paktu pripoja. Ide o Dánsko, Poľsko, Lotyšsko, Litvu, Bulharsko a Rumunsko. A pakt je ďalej otvorený pre štyri zvyšné členské štáty, ktoré sa k nemu môžu pripojiť neskôr.

Dovoľte mi zopakovať, že politický záväzok vyplývajúci z Paktu Euro Plus ide nad rámec všetkých ostatných opatrení v balíku na zlepšenie hospodárskej výkonnosti členských štátov: silnejší Pakt stability a rastu v oblasti fiškálneho dohľadu, nový makroekonomický dohľad a vykonávanie rozhodujúcej stratégie EÚ 2020 v oblasti štrukturálnych reforiem v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu. Záväzky v oblasti konkurencieschopnosti, verejných financií a dôchodkov, zamestnanosti a podobne sa musia previesť do národných reforiem a programov stability. A takisto sa budú ročne vyhodnocovať na najvyššej úrovni.

Ešte posledná poznámka k hospodárstvu. Niektorí ľudia sa obávajú, že táto činnosť naruší sociálne zabezpečenie a ochranu. To vôbec nie. Ako som už povedal sociálnym partnerom na sociálnom samite tripartity, ide o zachovanie týchto základných aspektov európskeho modelu. Chceme zaistiť, aby boli naše hospodárstva dostatočne konkurencieschopné, aby dokázali vytvárať pracovné miesta a zachovať sociálne zabezpečenie pre všetkých našich občanov. O tom je naša práca. Toto teda boli hlavné prvky nášho globálneho hospodárskeho balíka, ktoré nám majú pomôcť prekonať krízu. Ako som už spomínal, sú výsledkom dlhého procesu a nielen jedného zasadnutia.

Európska rada sa 25. marca 2010 rozhodla zlepšiť európske hospodárske riadenie a vytvoriť pracovnú skupinu, ktorej som mal česť predsedať. O rok neskôr tu máme nové pravidlá, nové nástroje a ambicióznejšie politiky. Bola to a ďalej to je snaha všetkých inštitúcií vrátane tohto Parlamentu a všetkých členských štátov. Nebolo to vždy jednoduché, nezaobišlo sa to bez drámy, ale politická vôľa je neochvejná, naše smerovanie je jasné a dosiahli sa významné výsledky.

Neprekonali sme zatiaľ všetky naše problémy. Sú následkom minulých chýb a nedostatku vhodných nástrojov na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Teraz však máme skutočnú šancu vyriešiť ich a nezopakovať ich.

Teraz by som rád prešiel k situácii v Líbyi, o ktorej sme na zasadnutí 24. a 25. marca, samozrejme, tiež diskutovali. Prejavili sme spoločné odhodlanie. Viem, že niektorí z vás mali pochybnosti, ale usilovne sme pracovali na zaistení konkrétnych výsledkov. Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo 11. marca, dva týždne pred týmto zasadnutím, sme prijali voči Líbyi jasný postoj. Bez tejto jasnej európskej pozície by nebolo možné podniknúť ďalšie kroky. Rozhodli sme, že v záujme zaručenia bezpečnosti civilného obyvateľstva by mohli členské štáty preskúmať všetky potrebné možnosti za predpokladu, že bude existovať preukázateľná potreba, jasný právny základ a podpora z regiónu.

Tieto tri podmienky boli rýchlo splnené. Jasná potreba bola zrejmá, keď režim vystupňoval násilie proti vlastnému ľudu. Právny základ sa získal, keď Bezpečnostná rada OSN odsúhlasila historickú rezolúciu o Líbyi len niekoľko dní po zasadnutí Európskej rady. A regionálna podpora prišla okamžite zo strany Ligy arabských štátov.

Kroky podniknuté koalíciou európskych, arabských a severoamerických krajín pri vykonávaní rezolúcie OSN pomohli ochrániť civilné obyvateľstvo Líbye. Zabránilo sa obrovskému krviprelievaniu. Boli zachránené tisíce životov. To je najdôležitejší výsledok a zaslúži si maximálnu pozornosť, ešte väčšiu ako proces rozhodovania. Les je dôležitejší než stromy.

Všetci vieme, že rozhodnutie o podniknutí vojenských krokov nebolo jednoduché. Je celkom prirodzené, že vznikajú otázky a váhanie. Je to úplne normálne, keď ide o otázky vojny a mieru. Prípadné ťažkosti, ktoré sme zažili v súvislosti s líbyjskou krízou, by však ani na chvíľu nemali zakryť úspechy Európskej únie. Od začiatku krízy stála Európska únia v čele. Ako prvá uložila sankcie, ako prvá stanovila zákaz cestovania pre vedúcich predstaviteľov režimu, ako prvá zmrazila líbyjské aktíva a ako prvá na základe žiadosti tohto Parlamentu uznala dočasnú prechodnú národnú radu ako právoplatného vyjednávača. Únia tiež koordinovala záchranné činnosti zamerané na občanov EÚ a poskytla a aj ďalej poskytuje významnú humanitárnu pomoc.

Politické ciele, ktoré sme definovali 11. marca, sa nezmenili. Kaddáfí musí odstúpiť. Chceme politickú zmenu, ktorú by viedli sami Líbyjčania a ktorá by bola založená na širokom politickom dialógu. Sme pripravení pomôcť novej Líbyi, a to hospodársky aj pri vytváraní jej nových inštitúcií.

Pozorne sledujeme aj udalosti v zvyšnej časti regiónu. Vieme, že situácia je odlišná v každej krajine, a vyjadrujeme skutočne veľké obavy zo situácie v Sýrii, Jemene a Bahrajne. Dôrazne odsudzujeme stupňovanie násilia a podporujeme politické a sociálne reformy u našich južných susedov. Takisto musíme zmeniť našu politiku a dnes poobede o tom budem diskutovať s niekoľkými poslancami EP zodpovednými za tento región v rámci parlamentného Výboru pre zahraničné veci. No spomeniem aj niečo pozitívne. Pred dvomi týždňami sme zaznamenali pokojný priebeh ústavného referenda v Egypte.

Dovoľte mi povedať aj niekoľko slov o situácii na Pobreží Slonoviny. Nebola síce na programe posledného zasadnutia Európskej rady, ale v decembri sme prijali závery a odvtedy pozorne sledujeme vývoj v tejto krajine. Predovšetkým čo najdôraznejšie odsudzujeme násilie, a to najmä násilie páchané na civilistoch. To sa musí zastaviť vo všetkých smeroch. Po druhé, súčasná situácia je jasným výsledkom nedostatočného rešpektovania demokracie. Demokracia nie je len o voľbách, ale aj o rešpektovaní výsledku volieb. Medzinárodné spoločenstvo zaujalo jasný postoj k výsledkom minuloročných prezidentských volieb na Pobreží Slonoviny. Musíme trvať na našej pozícii.

Na záver prejdem na tému Japonska. Pokiaľ ide o nahromadenie tragédií, ktoré postihli Japonsko, ako Európska rada sme vyjadrili náš súcit a solidaritu s japonským ľuďom a sústrasť pozostalým tisícov obetí. Nesmieme na nich zabudnúť, aj keď našu pozornosť si vyžadujú ďalšie aspekty drámy v Japonsku. Ako Únia sme pripravení pomôcť akýmkoľvek možným spôsobom. V týchto tragických dňoch ako skutoční priatelia Japonska opakujeme strategický význam vzťahu EÚ a Japonska. Ako vieme, následky týchto udalostí presahujú hranice Japonska, a preto si z toho Európska únia v plnej miere berie ponaučenie. Pozorne sledujeme následky na celosvetové hospodárstvo a jadrové aspekty. Je to hlavná priorita.

Preto sme sa rozhodli, že v takzvaných záťažových testoch bezpečnosti by sme mali naliehavo skontrolovať bezpečnosť všetkých našich jadrových elektrární. Komisia podá Európskej rade správu o záťažových testoch do konca roka. Preskúma platné predpisy EÚ o bezpečnosti jadrových elektrární a v prípade potreby navrhne zlepšenia. V Európe chceme mať najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti, pretože zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární sa nemôže zastaviť na našich hraniciach. Nabádame a podporujeme susediace krajiny, aby vykonali podobné záťažové testy. Najlepšia by bola celosvetová kontrola jadrových elektrární.

Pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, to bol súhrn bodov, na ktorých sme sa dohodli na tomto treťom tohtoročnom zasadnutí Európskej rady. Veľa z nich bude znamenať ďalšiu prácu pre tento Parlament, či už prostredníctvom legislatívnych postupov, alebo prostredníctvom všeobecného práva Parlamentu na dôkladnú kontrolu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Teším sa, že si vypočujem vaše názory.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Pán predseda Európskej rady nám predstavil všetky rozhodnutia prijaté na minulotýždňovom zasadnutí. Chcel by som sa s vami podeliť o svoj názor na ne a hovoriť s vami najmä o ďalších etapách.

Myslím si, že je namieste povedať, že sa prijali niektoré veľmi dôležité štrukturálne rozhodnutia v záujme väčšej finančnej stability eurozóny a väčšej hospodárskej koordinácie. Pre európske hospodárske riadenie je to skutočne zlomový moment, najmä ak sa pozrieme späť na cestu, po ktorej sme sa k tomuto momentu dostali.

Napokon sme položili správne a pevné základy hospodárskej zložky našej hospodárskej a menovej únie. Myslím si, že teraz bude mať stabilnejší základ.

Teraz máme rámec, ktorý nám umožní spoločne reagovať na všetky krízy, ktoré by sa mohli vyskytnúť. A v neposlednom rade by sme pri hodnotení výsledkov tohto zasadnutia Rady nemali prehliadať to, že tento rámec je v súlade s ustanoveniami zmluvy a dodržiava prístup Spoločenstva.

Ako všetci vieme, nebola to vopred rozhodnutá záležitosť. Komisia stála na čele spoločnej reakcie na hospodársku krízu a predstavila víziu Európy v roku 2020. Tento Parlament ju v rozhodujúcej miere podporil a za to by som vám chcel znovu poďakovať. Postoj, ktorý zaujali spoločne Parlament a Komisia na obranu prístupu Spoločenstva, bol uznaný a zohral dôležitú úlohu pri dosiahnutí týchto výsledkov.

Naša nová hospodárska štruktúra je teda vo veľkej miere zavedená. Samo osebe to však nie je zárukou. Vedúci politickí predstavitelia teraz musia prijať určité dôležité rozhodnutia, aby svoje plány dodržali.

V tomto novom rámci musíme byť odhodlaní okamžite uskutočniť potrebnú konsolidáciu verejných financií a priority v oblasti štrukturálnych reforiem v záujme rastu, ktoré táto Európska rada potvrdila, na základe ročného prieskumu rastu Komisie.

Som presvedčený, že naše odhodlanie v najbližších týždňoch a mesiacoch bude také silné, ak nie ešte silnejšie ako odhodlanie, ktoré sme prejavovali až doteraz pri stanovovaní rôznych zložiek našej spoločnej reakcie na krízu súdržným a koordinovaným spôsobom: európsky semester, Pakt Euro Plus, nový rámec posilneného hospodárskeho riadenia a kroky, ktoré sme podnikli v duchu solidarity a zodpovednosti v záujme zachovania finančnej stability eurozóny.

Nebojím sa povedať, že Komisia by si želala v niektorých oblastiach hospodárskeho riadenia zájsť ešte ďalej, najmä vo vzťahu k novému mechanizmu finančnej stability eurozóny. Uvítali by sme napríklad väčšiu flexibilitu. No napriek tomu podľa mňa môžeme povedať, že sa nám podarilo zabezpečiť mechanizmus, ktorý je zakotvený v zmluve, v rámci ktorého bude Komisia zohrávať silnú úlohu a ktorý bude monitorovať tento Parlament. Dosiahnutý výsledok je významný a prispelo k tomu aj schválenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k zmluve, ktorý tento Parlament v takej veľkej miere podporil.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, nové štruktúry riadenia teraz treba zaviesť do praxe, aby sa mohla riešiť hospodárska situácia. Pravda je taká, že sa stále nachádzame v náročnom období. Na ťahu sú teraz členské štáty, ktoré musia dokončiť svoje národné reformné programy a svoje programy stability alebo konvergencie.

Komisia počká, kým dostane od všetkých členských štátov konkrétne a ambiciózne návrhy napredovania smerom k hlavným cieľom stratégie Európa 2020, ktorými sú viac pracovných miest, väčšie investície do vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií a dôraznejší prístup k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Čakáme tiež na to, aby nám predstavili opatrenia, ktoré prijmú na nápravu pokračujúcich makroekonomických nerovnováh a na zlepšenie konkurencieschopnosti a rastu v záujme vytvárania pracovných miest.

Keď dostaneme tieto dokumenty, budeme môcť pripraviť naše návrhy stanovísk a odporúčaní pre jednotlivé krajiny, aby sa dali prijať pred júnovým zasadnutím Európskej rady, ktoré bude označovať koniec úplne prvého európskeho semestra.

Rád by som zdôraznil, že všetci nesieme spoločnú zodpovednosť a že je dôležité, aby všetci v plnej miere zodpovedali za stratégiu Európa 2020. Stratégia Európa 2020 zostáva základným rámcom reforiem Európy zameraných na rast a zamestnanosť. V tejto súvislosti možno spomenúť odsek 6 záverov Európskej rady. Veľmi jasne sa v ňom uvádza, že „pri vykonávaní týchto politík a v záujme zabezpečenia širokej zaangažovanosti sa zachová úzka spolupráca s Európskym parlamentom, ostatnými inštitúciami EÚ a poradnými orgánmi (Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov) s plným zapojením národných parlamentov, sociálnych partnerov, regiónov a iných zainteresovaných strán“. Tento bod by som chcel zdôrazniť, pretože ako viete, medzi najčastejšie kritiky lisabonskej stratégie patril presne nedostatok zodpovednosti za program európskej hospodárskej reformy. Dúfam, že tentoraz sa nám zíde to, čo sme sa z tohto procesu naučili, a že budeme skutočne usilovne pracovať na raste v záujme tvorby pracovných miest na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

Čo sa týka reformy hospodárskeho riadenia, teraz je úlohou Parlamentu prejsť ku konečnému schváleniu šiestich návrhov v legislatívnom balíku a dúfam, že čo najskôr dosiahneme odvážny výsledok. Ak sa má zaviesť do praxe celý systém riadenia, je tento krok rozhodujúci.

Myslím si preto, že pokiaľ ide o výsledky posledného zasadnutia Európskej rady, máme veľa dôvodov na radosť, ale zároveň aj veľa dôvodov, aby sme ďalej usilovne pracovali. Hospodárska klíma je totiž stále náročná a nepredvídateľná, najmä z hľadiska sociálnych aspektov, o ktoré sa všetci veľmi zaujímame.

V priebehu najbližších týždňov Komisia predloží aj svoje návrhy v súvislosti s Aktom o jednotnom trhu. Veľmi ma teší, že Rada venovala skutočne veľa času diskusiám o budúcnosti jednotného trhu a že zdôraznila kľúčovú úlohu jednotného trhu pri podnecovaní rastu a tvorby pracovných miest a pri podpore konkurencieschopnosti, pričom okrem iného poukázala na význam zníženia regulačnej záťaže najmä pre MSP.

Chceme uvoľniť rastový potenciál jednotného trhu. V tejto chvíli by som tiež chcel upozorniť na to, že konsolidácia verejných financií nie je cieľom sama osebe, ale len prostriedkom na podnietenie spravodlivého, udržateľného rastu a tvorby pracovných miest.

Čo sa týka spravodlivého rastu, treba zdôrazniť, že Európska rada už vyjadrila svoj postoj aj k možnosti vyberania dane z medzinárodných finančných transakcií. Potvrdil som zámer Komisie predložiť niekoľko návrhov týkajúcich sa zdaňovania finančného sektora. Skutočne sa domnievame, že k riešeniu krízy by mali prispieť všetci.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako viete, Rada diskutovala aj o situácii v južnom Stredozemí a konkrétne v Líbyi. Pán predseda Rady nám poskytol veľmi podrobnú správu. Chcel by som len spomenúť, že som sa včera stretol s premiérom Tuniska. Zopakoval som, že podporujeme demokratickú revolúciu a že sme pripravení pomôcť tuniskému ľudu v jeho boji za slobodu, spravodlivosť a sociálny pokrok. V tejto súvislosti som spomenul aj otázku migrácie, ktorú musia Tunisko a EÚ riešiť spoločne v konštruktívnom duchu a v duchu skutočného partnerstva, pretože sme navrhli práve partnerstvo za demokraciu a spoločnú prosperitu, ktoré Európska rada veľmi dobre prijala.

Európska rada hovorila ešte o jednej téme, konkrétne o kríze v Japonsku a najmä o situácii v oblasti jadrovej energetiky.

Včera som viedol dosť významný telefonický rozhovor s japonským premiérom, ktorý poďakoval Európskej únii za jej kroky. Zopakoval som našu solidaritu a povedal som mu, že pri Japonsku budeme aj naďalej stáť. Diskutovali sme aj o jadrovej otázke. Premiér Kan ma informoval o situácii v Japonsku a o najnovšom vývoji v oblasti bezpečnosti a prejavil svoju pripravenosť spolupracovať s nami v súvislosti s prácou, ktorú treba urobiť vzhľadom na jadrovú bezpečnosť v Európe a vo zvyšku sveta.

V súvislosti s jadrovou otázkou sa u verejnosti zjavne stupňuje znepokojenie. Týmto znepokojením sa musíme zaoberať a musíme zaručiť maximálnu jadrovú bezpečnosť. Musíme tiež konať úplne transparentne. V jadrových elektrárňach v Európe sa preto uskutočnia takzvané záťažové testy a ich výsledky sa zverejnia. Rada požiadala Komisiu a Skupinu európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť, aby rozhodli o rozsahu a praktických podrobnostiach týchto testov, ktoré budú vykonávať nezávislé vnútroštátne orgány. Komisia preskúma aj regulačný rámec bezpečnosti jadrových elektrární a do konca roka navrhne prípadné zlepšenia, ktoré sa ukážu ako potrebné.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, nesmieme sklamať nádeje, ktoré boli vložené do našej schopnosti konať spoločne v záujme spoločného dobra Európy. A práve o to sa usiluje Komisia každý deň, pričom vieme, že sa môžeme opierať o podporu Parlamentu. A budeme to robiť aj naďalej a budeme v plnej miere plniť naše nové povinnosti.

  Joseph Daul, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Posledné zasadnutie Európskej rady nasmerovalo krajiny na správnu cestu. Zvýšením kapacity Fondu solidarity a rozhodnutím o jeho trvalom charaktere 27 štátov znovu prejavilo svoju odhodlanosť udržať euro a ukázalo, aký význam prikladajú solidarite medzi finančne stabilnejšími krajinami a tými, ktoré sa ocitli v dočasných ťažkostiach.

Rozhodnutie o uzatvorení paktu pre euro medzi krajinami eurozóny aj ostatnými krajinami zároveň svedčí o politickej vôli vedúcich európskych predstaviteľov poučiť sa z finančnej krízy.

To, že máme spoločnú menu, nás núti vystupovať jednotnejšie pri našich hospodárskych a sociálnych rozhodnutiach. Časy, keď si krajiny mohli stanoviť netradičnú daňovú sadzbu alebo osobitné sociálne pravidlá bez toho, aby to najprv konzultovali so svojimi partnermi, sa už dávno skončili. Dôvod je celkom jednoduchý: všetky krajiny by mali mať prospech zo solidarity ich partnerov v eurozóne.

Naši ľudia však prijmú túto solidaritu len vtedy, keď si budú myslieť, že každý vynakladá rovnakú snahu pri riadení verejných financií. V tejto súvislosti je pakt pre euro veľkým krokom smerom k zblíženiu našich hospodárstiev. Náš poslanecký klub ho dôrazne podporuje, žiada však – a bude aj ďalej žiadať –, aby sa realizoval v kontexte metódy Spoločenstva pod záštitou Komisie, pán predseda. Podnikáte správne kroky, urobili ste kus dobrej práce, ale v rámci tejto metódy Spoločenstva treba pod záštitou Komisie urobiť ešte viac. Práve takto vybudujeme Európu. Dámy a páni, viete, aký viem byť tvrdohlavý, a budem to tu opakovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné, aby na to nikto nezabudol.

Európa sa od zvyšku sveta odlišuje svojím modelom sociálne trhového hospodárstva – modelu, na ktorý sú naši spoluobčania celkom oprávnene hrdí a ktorý je založený na zásade solidarity, ktorý je však zároveň náročné udržať vzhľadom na globalizáciu. Treba preto vedieť, ako zaistiť jeho udržateľnú budúcnosť, a to nájdením zlatej strednej cesty medzi opatrovníckym štátom, ktorý uprednostňujú socialisti a ktorý, ako sme videli, nás takmer priviedol ku krachu, a medzi nadmerným liberalizmom, ktorého hrozby sme videli pri finančnej kríze.

Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné tri veci. Po prvé, všetky naše krajiny musia znížiť svoj deficit. Po druhé, musia prijať porovnateľné rozpočtové, fiškálne a sociálne pravidlá. A po tretie, musia spoločne investovať do inovácií na podnietenie rastu, ktoré sú zatiaľ jednoznačne nedostatočné. Náš model sa nám skutočne podarí zachovať a posilniť len tak, že budeme investovať do rastových odvetví, teda do zelenej energie, nanotechnológií, biotechnológií a podobne. Vzhľadom na náš obmedzený priestor na finančné manévrovanie je najlepším spôsobom na riešenie problémov súvisiacich s rastom a na dosiahnutie úspor z rozsahu spojenie našich schopností, ako aj nášho kapitálu. Bez obrovských investícií do inovácií, bez skutočného európskeho plánu si sami odopierame možnosť držať krok s našimi konkurentmi.

Dámy a páni, kým naše hlavy štátov a predsedovia vlád pred 10 dňami zasadali, svet naďalej sužovala elektráreň vo Fukušime a povstalci v Líbyi očakávali od Európy, že dôrazne zasiahne. Pokiaľ ide o tieto dve záležitosti, naše krajiny a Európska únia prejavili veľký zmysel pre zodpovednosť.

Japonsku sme skutočne ponúkli naše skúsenosti z jadrovej energetiky v situácii, ktorá je pre túto krajinu, ale aj pre celé medzinárodné spoločenstvo mimoriadne ťažká a znepokojujúca. Dejiny sa určite budú deliť na svet pred Fukušimou a svet po Fukušime. Aj keď zatiaľ hrozba Fukušimy nepominula, náš poslanecký klub si želá, aby obdobie po Fukušime bolo obdobím rozmýšľania a konania, aby sa najprv zaistilo výrazné sprísnenie pravidiel upravujúcich jadrovú bezpečnosť, a po druhé, aby sa podporovali naše snahy v oblasti zelenej energie. Súhlasím s vaším prístupom k Pobrežiu Slonoviny, pán predseda.

Na záver prejdem k Stredozemiu. Vítam opakovanú výzvu Európskej rady, aby sa plukovník Kaddáfí vzdal moci a umožnil začať písať novú stránku v histórii tejto krajiny. Želal by som si, aby sa všetky naše krajiny spojili a diskutovali o susedskej politike pre južné krajiny, ktorá by bola taká ambiciózna a úspešná ako politika, ktorú sa nám podarilo vytvoriť v 90. rokoch pre východné krajiny.

(potlesk)

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Ak človek pozorne počúva prejavy pána Van Rompuya a pána Barrosa, možno si spomenie na známu nemeckú pieseň, ktorej text znie približne takto: „máme všetko pod kontrolou, aj keď sa loď potápa.“ Nie je tu žiaden problém, všetko je v poriadku. Vyriešili sme všetky ťažkosti a všetci sú úplne spokojní.

Ja však nedokážem pochopiť vaše správy v súvislosti s Európskou radou. Absolútne rozumiem, že ste sem nechceli prísť s negatívnou správou. Ak by som bol predsedom Európskej rady, tiež by som sa pravdepodobne horlivo usiloval predstaviť tento stály kongres vo Viedni ako niečo úplne oslnivé.

Spomínali ste Líbyu. Zabudli ste však spomenúť priepastný rozdiel medzi stanoviskami dvoch najväčších vlád Európy k tejto téme. Medzi Francúzskom a Nemeckom neexistuje konsenzus o líbyjskej otázke. Rozdiely v rámci Európskej únie, pokiaľ ide o jeden z kľúčových medzinárodných problémov, naznačujú, že nie všetko je pod kontrolou. Pán Van Rompuy, bolo by pre nás osožnejšie, keby sme výsledky tohto zasadnutia Rady mali už v roku 2010. Keby sme chceli zabrániť zostupnej špirále z minulého roka, a to najmä v eurozóne, mali sme prijať opatrenia, ktoré sa mali vykonávať už od jari 2010.

Musíme sa samých seba spýtať, prečo sa tieto opatrenia neprijali už na jar 2010? Odpoveď znie, že v Európskej rade, v inštitúcii, ktorú vediete, nerozhoduje o veciach, o ktorých sa bude diskutovať alebo o ktorých sa dosiahne dohoda, metóda Spoločenstva, duch Spoločenstva a spoločné ciele, ale sú to národné taktické záujmy, ktoré v konečnom dôsledku zohrávajú väčšiu úlohu než spoločné európske záujmy. To je konkrétnym problémom Európy.

Rád by som od vás počul, pán Barroso, vysvetlenie napríklad aj toho, ako je možné, že strana, ku ktorej patríte, ktorú ste predtým viedli a ktorá z vás urobila premiéra Portugalska, teraz spôsobila pád portugalskej vlády, ktorá pritom vykonávala práve tie opatrenia, ktoré ste od nej požadovali vy aj pán komisár sediaci vedľa vás.

(potlesk)

Nemôžeme vás obviňovať zo zodpovednosti za tento stav, veď napokon už nie ste vodcom tejto strany. Očakával by som však jasné vyhlásenie od predsedu Komisie o tejto manipulácii na vnútroštátnej politickej úrovni a jej negatívnom dosahu na Európsku úniu. Veď kolaps portugalskej vlády sa udial presne v momente, keď sa vláda odhodlala urobiť presne to, čo od nej vyžadoval rámec stability. Takto sa v Európe nepohneme vpred.

Je tu niečo, čo ma veľmi znepokojuje a čo nespomenul ani jeden z vás, a to, že pred zasadnutím Európskej rady sa stále pozeráme na presne ten istý scenár. Sotva sa hlavy štátov a predsedovia vlád dohodnú v návrhu záverov na opatrení na stabilizáciu eura alebo nejakého člena eurozóny, prídu ratingové agentúry z finančného centra Londýna alebo New Yorku a znížia rating tejto krajiny, čo prinesie vždy rovnaký výsledok, a to spustenie vlny špekulácií proti euru. Kedy už konečne naberieme odvahu a povieme, že títo špekulanti už Európe nebudú diktovať?

(potlesk)

Čo hovoríme bankám? Pán Barroso, veľmi ma teší, že ste navrhli daň z finančných transakcií. V súčasnosti Európska centrálna banka požičiava peniaze s 1 % úrokom bankám, ktoré potom tieto peniaze ďalej požičiavajú členským štátom eurozóny pri úroku 10 %. Nič sa nemení. Tí, ktorí spôsobili krízu, z nej aj naďalej najviac profitujú. Práve preto potrebujeme daň z finančných transakcií, aby sme zabezpečili, že tieto banky ponesú časť nákladov na túto finančnú krízu.

Pán Barroso, spomínali ste stratégiu Európa 2020 – viac pracovných miest, viac investícií, viac výskumu a odbornej prípravy, väčšia ochrana životného prostredia –, to všetko znie vynikajúco. Problémom však je, že sa to má dosiahnuť s čoraz menším objemom verejných investícií. Jedným výsledkom je, že pri stratégii Európa 2020 a lisabonskom procese sa dosahuje mimoriadne pozitívny vývoj, ak však obmedzíme rozpočty len jednostranne v kontexte hospodárskeho vývoja Európy, sú odkázané na neúspech. Potrebujeme odvahu na uskutočňovanie verejných investícií. Pozrite sa na úroveň investícií v rozvíjajúcich sa hospodárstvach. Pozrite sa na úroveň verejných investícií v Indii. Pozrite sa na Brazíliu. Pozrite sa na ostatné kontinenty a verejné finančné prostriedky, ktoré sa tam investovali.

Európa kráti svoje výdavky až na smrť, a preto by sme mali vyhlásiť spôsob dosahovania našich cieľov, konkrétne cieľov stratégie Európa 2020, za právne záväzný základ v rámci šiestich návrhov balíka hospodárskeho riadenia. Vlády by sa tak zaviazali, že konečne urobia to, čo už dlho nahlas sľubujú, ale čo potom nesplnia pre rozpočtové škrty, a to vrátane krátenia samotného rozpočtu EÚ. Z tohto dôvodu od vás, pán Barroso, a ešte viac od vášho komisára pre rozpočet pána Lewandowského očakávam, že vytvoríte rozhodný a ambiciózny návrh rozpočtu pre EÚ, ktorý skutočne uľahčí potrebný rozvoj.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Predovšetkým sa chcem poďakovať pánovi Van Rompuyovi za jeho správu o zasadnutí Rady. Ak však mám byť úprimný, nemyslím si, že kríza sa skončila, a neverím, že s opatreniami, ktoré prijímame, sa môže skončiť. Za oknami máme veľkú búrku.

V Európskej únii sme zatiaľ prikročili len k prijatiu provizórnych opatrení, opatrení, ktoré sú možno potrebné, ale v skutočnosti krízu neriešia. Dali sme 110 miliárd EUR Grécku a 67 miliárd EUR Írsku, a to nehovorím o sume 24 miliárd EUR pre írske banky, o poskytnutí ktorej sme práve rozhodli. Momentálne máme 76 miliárd EUR vo vládnych dlhopisoch, ktoré nakúpila Európska centrálna banka. Môžem vám povedať, že to bude robiť aj ďalej, pretože núdzový fond nemá povolené obchodovať na sekundárnych trhoch. Znamená to, že to bude robiť aj ďalej. Európska centrálna banka navyše prijala záruku vo výške 100 miliárd EUR, aby boli banky v Európe likvidné. Celkovo sme teda do krízy v posledných mesiacoch investovali sumu 400 miliárd EUR. To je trojnásobok rozpočtu Európskej únie! A to najhoršie je ešte pred nami. Vo štvrtok sa pravdepodobne zvýšia úrokové sadzby v Európe z 1 % na 1,25 %, čo môže situáciu ešte zhoršiť. Je to potrebné na zabránenie inflácii, ale na druhej strane to zhoršuje situáciu.

Taká je teda situácia: 400 miliárd EUR, ktoré sme investovali. A vyriešili sme krízu? Nie, nevyriešili sme ju. Potrebujeme skutočne dôrazný a hĺbkový prístup a ten momentálne nemáme. V tejto súvislosti by som chcel citovať guvernéra Holandskej národnej banky Nouta Wellinka, ktorý pred niekoľkými dňami zverejnil svoju výročnú správu. Povedal tri veci o výsledku našich rozhodnutí a rozhodnutí zo zasadnutí Rady v posledných týždňoch. Povedal, že rozpočtové pravidlá nie sú dostatočne prísne, že balík hospodárskeho riadenia je príliš malý a že pakt pre euro je v skutočnosti príliš slabý, pretože neexistuje mechanizmus na jeho presadzovanie. Nehovorím to ja, ale citujem Nouta Wellinka, guvernéra Holandskej národnej banky, ktorý opakuje presne to, čo pán Trichet povedal minulý týždeň. Ako tretiu vec spomenul to, že finančný dohľad sa vykonáva až príliš na vnútroštátnej úrovni.

Myslím si, že pán Nout Wellink má pravdu. Dokonca môžeme pridať niekoľko ďalších bodov. Prvým je Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) a Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS). Stále ani dočasné záchranné fondy nemôžu fungovať, pretože pre ne platí pravidlo jednomyseľnosti. Ak toto pravidlo ponecháme, znamená to, že celá eurozóna bude odteraz v rukách euroskeptických vlád a euroskeptických politických strán.

A napokon – a to je moje dnešné posolstvo – ešte stále musíme ozdraviť európske banky. Problém sa nevyriešil a hospodárska obnova v Európe sa nezačne, ak najprv nevyriešime tento problém. Banky nielenže majú vo svojich portfóliách staré produkty z finančnej krízy, ale teraz v nich majú aj množstvo dlhopisov z problematických krajín, ktorých rating sa každý deň a minimálne raz za týždeň znižuje.

Žiadam o to, aby pán Barroso a pán Trichet čo najskôr prišli s globálnou reakciou na tento problém, konkrétne s dôraznejším Paktom stability – na ktorom pracuje aj Parlament – a hospodárskym riadením. Existuje skutočné hospodárske riadenie? To, čo teraz máme, je medzivládny prístup bez mechanizmu postihov a to fungovať nebude. Nefungovalo to doteraz a nebude to fungovať ani v budúcnosti. Musíme predložiť návrh na zrušenie pravidla jednomyseľnosti v záchranných fondoch, pretože to nemôže fungovať. Takto vlastne dávame všetku moc krajinám a stranám, ktoré sú proti systému.

A napokon musíme predložiť plán týkajúci sa európskeho bankového sektora. Kým nepredložíte európsky mechanizmus na ozdravenie bánk, nedosiahneme hospodársku obnovu. Všetci vieme, že si to bude vyžadovať peniaze. Treba rekapitalizovať európske banky, financovať investície v Európe – ako to požadoval pán Schulz – a zároveň kryť zlé verejné financie mnohých našich členských štátov. Ako to urobíme? Kde sú peniaze? Jediný spôsob nájdenia peňazí je vytvoriť skutočný európsky trh s dlhopismi a to vieme. Vytvorenie európskeho trhu s dlhopismi je jedinou cestou von z krízy.

Chcel by som pánovi Barrosovi povedať, že teraz je správny čas, aby konal. Čas ubieha a problémy nevyriešime len pomocou paktu pre euro.

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Vážený pán Van Rompuy, musím priznať, že pán Schulz pre vás citoval jednu kratučkú nemeckú pieseň. Jej priamy ekvivalent vo francúzštine znie: „Tout va très bien, Madame la Marquise, il n'y a pas de problème.“

Musím povedať, že ma udivuje spôsob, akým sa tu veci prezentujú. Nemali by ste nás považovať za bláznov. Aj keď si vás radi vypočujeme, sem-tam čítame aj noviny a naozaj vieme, čo sa stalo na tomto zasadnutí Rady. Nehovorte nám tu rozprávky. Veď poznáme problémy. Nie sme tu na to, aby sme si vypĺňali čas.

Chcel by som povedať jednu vec vám a pánovi Barrosovi. Stále sa vraciate k pojmom stabilita, rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Potiaľ je to v poriadku. Ale viete, čo cítia naši občania? Vidia nerovnosti, majú pocit nespravodlivosti a neistoty. V tejto podobe sa to dostáva k nim. A ak Európska únia nezmení svoje spôsoby, ak sa nepokúsi zareagovať na tento pocit nespravodlivosti, tento pocit nerovnosti alebo reálnu nerovnosť, reálnu neistotu, ľudia budú počuť slovo konkurencieschopnosť a vyložia si to tak, že od nás znova dostanú úder.

V tom je náš skutočný problém. Občania totiž vnímajú mechanizmy na záchranu bánk, ktoré, dovolím si doplniť, sú dôležité, a pomyslia si, že je to dobré pre banky. Pozrite sa na zisky bánk. Pozrite sa na obrovské výplaty. Ľudia povedia, že je to úplne šialené. Míňa sa toľko peňazí a práve občania a štátne rozpočty najviac pocítia ďalšie prehĺbenie nerovností. Všetky štatistiky za posledné roky poukazujú na to, že nerovnosti sa stále prehlbujú. Ak sa nám nepodarí vyriešiť tento problém, občania sa nám obrátia chrbtom, čo spustí extrémne pravicovú protieurópsku vlnu po celej Európe. A mali by na to dobrý dôvod. Pretože my nie sme schopní reagovať na tento pocit nerovnosti, nespravodlivosti a neistoty. Ak teda nebudeme reagovať, neuspejeme.

Čo sa týka eurobondov, ako to spomínal pán Verhofstadt, skutočne musíme povedať občanom o význame obranného fondu a skutočne ho musíme zmobilizovať. Ak však nebudeme mať investičný fond, ak neukážeme žiaden skutočný dôkaz o tom, že chceme znovu naštartovať celý systém – a práve preto potrebujeme eurobondy, teda nielen ako obranný mechanizmus, ale aj v záujme investícií –, ak sa nevydáme po tejto ceste, občania nič nepochopia a už vôbec nie túto politiku.

Treba preto povedať určité veci. Čo sa týka nerovností, prečo dnes napríklad nie je možné prijať v Európe určité sociálne opatrenia, ktorým by občania naozaj rozumeli? Napríklad rozhodnúť o minimálnej mzde pre celú Európu, ktorá by nemusela byť nevyhnutne na rovnakej úrovni, ale zaviedla by sa koncepcia minimálnej mzdy. Je až neuveriteľné, že v krajine, akou je napríklad Nemecko, ktorá stále hovorí o znovunastolení hospodárskej rovnováhy, sa tento problém nespomína ani sa o ňom nehovorí. Je až neuveriteľné, že Nemecko, jedna z niekoľkých ziskovejších krajín v dnešnej Európe, nie je schopné pre svojich občanov zaviesť minimálnu mzdu. Tento problém treba otvoriť v súvislosti s hospodárskym a sociálnym riadením Európy.

Prejdem teraz k Líbyi. Slová pána Schulza boli pravdivé, aj keď dramatické. Máme tu krajinu ako Nemecko, ktorá sa skrýva, zatiaľ čo iné krajiny sa pokúšajú nájsť riešenia. S týmto bodom možno len súhlasiť. Chcel by som len to, aby sme teraz pri rozhovoroch o susedskej politike zvážili mnoho minulých omylov, ktorých sme sa v rámci nej dopustili. Aké sme mali vzťahy s pánom Kaddáfím pred začatím bombových útokov? Aké vzťahy mali európske krajiny s pánom Kaddáfím, pánom Benom Alim, pánom Mubarakom? Zhodnoťme konečne to, čo pre nás znamenali články o ľudských právach v dohodách o pridružení. Nič! Vôbec nič! Ak nepristúpime k takémuto zhodnoteniu, mali by sme si aspoň prestať klamať. Venovala Európska rada aspoň päť minút úvahám o tom, v čom sme predtým zlyhali v našej politike pre Stredozemie? Pomysleli ste na to? V dokumentoch som sa o tom vôbec nedočítal. Vo vašich prejavoch na túto tému som o tom nič nepočul. Keby len Európska rada dokázala byť trochu sebakritická voči svojim minulým omylom.

A napokon prejdem na Japonsko. Problémom je to, že najlepšou formou jadrovej bezpečnosti je prestať používať jadrovú energiu. Lebo pokiaľ ide o jadrovú energiu, nie je vôbec bez rizika. Nedá sa to dosiahnuť zo dňa na deň, ale ak neprestaneme jadrovú energiu používať, nikdy nebudeme v bezpečí. Problém nemá nič spoločné so záťažovým testom jedného incidentu. Ako uviedol pán Lacoste, šéf francúzskeho Úradu pre jadrovú bezpečnosť, problémom je kumulatívny účinok niekoľkých možných incidentov, teda niečo, čo ešte doteraz nikto nepreveroval, aj keď je to neuveriteľné. A presne to sa v Japonsku stalo. Nejde len o jeden incident, ale o nakopenie štyroch alebo piatich incidentov a k tomu ľudskej chyby. Práve to viedlo k tejto situácii

Z matematického hľadiska nie je možné zaručiť túto bezpečnosť. Ak my Európania neprehovoríme... a nedá sa to urobiť za noc, ale ak neprestaneme jadrovú energiu používať, musíme prestať hovoriť o jadrovej bezpečnosti. Jadrová bezpečnosť neexistuje.

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – (CS) Najdôležitejšou témou posledného zasadnutia Európskej rady boli hospodárstvo a stabilita eurozóny. Dobre viete, že v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov je väčšina poslancov zo štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, a dokonca je väčšina poslancov zo štátov, ktoré sa nepripojili k paktu pre euro. To však neznamená, že si prajeme neúspech eurozóny. Práve naopak, my si prajeme stabilnú a prosperujúcu Európsku úniu vrátane eurozóny. Prajeme si zodpovedné národné vlády, ktoré zastavia zadlžovanie, ktoré zmenia štruktúru verejných výdavkov, ktoré sa pustia do fiškálnych reforiem, a kroky, ktoré vedú k znovunastoleniu finančnej disciplíny, teda považujeme za správne.

To, čo však nepovažujeme za správne a čo nám vadí, je skrytá agenda, ktorú tu niektoré členské štáty a čiastočne aj Komisia a niektoré poslanecké skupiny v tomto Parlamente presadzujú. Je to snaha využiť túto krízu na ďalší presun právomocí. Je to snaha ďalej pokročiť vo fiškálnej a daňovej harmonizácii. Je to snaha urobiť ďalší krok k vytvoreniu fiškálnej únie, a teda ďalší krok k vytvoreniu úplnej politickej únie. Takejto únii my hovoríme nie, takúto úniu my nepodporujeme.

Sedím tu už od roku 2004 a vždy, keď sa vyskytnú nejaké ťažkosti, počúvam jedinú frázu: „Potrebujeme viac Európy, potrebujeme prístup viac založený na Spoločenstve.“ A ja hovorím nie, nepotrebujeme. Práve snaha riešiť všetko na úrovni Európskej únie nás zaviedla do problémov. A ako ich riešime? Znovu na európskej úrovni. Takže prosím, pochopte konečne, že súčasný model európskej integrácie sa vyčerpal. Prestaňte žiť v päťdesiat rokov starej predstave povojnovej európskej integrácie minulého storočia. Európska paradigma sa zmenila a čím skôr sa s tým niektorí z vás vyrovnajú, tým lepšie pre nich.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Naša skupina považuje výsledky zasadnutia Rady za nedostatočné.

Po prvé, vezmime si hospodársku politiku. Na vypočutí, ktoré sa konalo minulý týždeň, sme vyjadrili naše postoje k odsúhlaseným usmerneniam v oblasti hospodárskej politiky. Musíme prekonať neoliberálne praktiky postavené na zisku a hospodárskej súťaži, ktoré sú zrejmé z pojmov ako flexiistota, úprava veku odchodu do dôchodku a podobne.

Domnievame sa, že je potrebné demokraticky legitímne a kontrolované riadenie hospodárskej politiky, ktoré prostredníctvom vhodných spoločných minimálnych štandardov zabráni daňovým, mzdovým a environmentálnym dampingovým postupom, ktoré zabezpečí účinnú reguláciu finančných trhov a zakáže privatizáciu ziskov a zároveň prenos rizík na širokú verejnosť.

Moja druhá poznámka sa týka južných susedských krajín a najmä Líbye. Členské štáty EÚ sa zapojili do desivej situácie v severnej Afrike a zvlášť v Líbyi. Už sme tu počuli istú kritiku. Chcel by som zdôrazniť jednu vec. Diktátor Kaddáfí používa proti demonštrantom a povstalcom zbrane, ktoré kúpil od nás. Je pod paľbou jednotiek NATO so zjavným cieľom ochrániť bojujúcich za slobodu a demokraciu, ktorí tiež používajú zbrane od Európy a USA.

Aký je teda význam existujúceho etického kódexu v súvislosti s obchodom so zbraňami, ak takáto situácia môže existovať? Kde je podpora slobody, ľudských práv a boja proti sociálnej nespravodlivosti, keď dochádza k takým situáciám, ako napríklad na Lampeduse, kam každý deň prichádzajú stovky utečencov zo severnej Afriky? Obávam sa, že nanovo pozliepaná koncepcia susedstva sa zaoberá viac európskymi záujmami ako primeranou reakciou na potreby partnerských krajín.

Moja tretia poznámka sa týka Japonska. Dnes popoludní aj zajtra máme stále čas diskutovať o Japonsku. Ani v tomto prípade nepripúšťame jednotný európsky prístup, aspoň pokiaľ ide o kontrolu bezpečnosti, takzvané záťažové testy. Vôbec ma neprekvapuje, že sa naši občania s oprávneným skepticizmom pýtajú, aká je presne pozícia Európskej únie v tejto záležitosti.

  Godfrey Bloom, v mene skupiny EFD. – Dovoľte mi vrátiť sa k téme Líbye.

Kedy si politická trieda a významní ľudia zrazu uvedomili, že plukovník Kaddáfí je zlo? Kedy od vytvorenia tej nádhernej fotografie, ako sa objímate, pán predseda, ste si zrazu uvedomili, že je to zločinec?

Môžem vám povedať, že obete útoku v škótskom Lockerbie a obete ukrutností organizácie IRA v našej krajine veľmi dobre vedeli, čo za darebáka je tento človek. No mal ropu a mal peniaze, tak ste prižmúrili oči, že?

Nuž, teraz sa prejavujú následky týchto omylov. Najabsurdnejšou postavou v celej tejto situácii je britský premiér, ktorý stojí a hrká svojím prázdnym puzdrom od zbrane – keďže zrušil kráľovské námorné sily, keďže zrušil kráľovské letecké sily – a vyhráža sa len z pozície diváka bez lietadlových lodí, nemá nič a nazýva sa konzervatívcom, je to však len jeden penzionovaný školáčik, ktorý verí v nemožné.

Hovoríme veľa o násilí páchanom na ľuďoch, hovoríme veľa o demokracii. A napriek tomu máme v Zimbabwe už roky vraždiaceho paviána a neurobili sme nič. Či áno? O to sa nestaráme, lebo v tom nie sú peniaze ani ropa. Je to také typické pre toto miesto plné pokrytectva a pretvárky.

  Barry Madlener (NI). – (NL) Vážený pán Barroso, podarí sa vám dosiahnuť to, čo chcete. Budeme mať stály podporný fond pre euro, fond, ktorý podporí členské štáty, ktoré vyplienili svoje štátne pokladnice a ktorý prevedie riziká na tie členské štáty, ktoré si svoje hospodárenie strážia.

Väčšina ekonómov s nami súhlasí, že tento fond nezachráni euro o nič viac než opatrenia v rámci Paktu stability a rastu. Je to mierna dohoda, ktorá odmeňuje slabé a podvodnícke členské štáty ľahko dostupnými pôžičkami. Odkiaľ sa zoberú tie peniaze? Ako sa vytvorí fond? Na papieri doň prispeje každý členský štát vrátane Írska, Grécka a Portugalska. Ale tieto krajiny predsa nemajú žiadne peniaze.

Napokon to teda zaplatia tie členské štáty, ktoré si udržiavali svoje hospodárenie v poriadku. Holandskí občania napokon zaplatia účet za slabé členské štáty, ako napríklad Grécko a Portugalsko – za vašu krajinu, pán Barroso –, a to je neprípustné, pán predseda. To nie je solidarita, ale odmeňovanie zlého správania niekoľkých slabých členských štátov na úkor tvrdo pracujúcich Holanďanov, Nemcov a Belgičanov.

Takto sa euro nedá zachrániť. Namiesto toho by ho tieto krajiny mali prestať používať. Grécko musí znovu zaviesť drachmu a Portugalsko musí znovu zaviesť escudo. Niektoré krajiny musia prijať, že budú musieť opustiť eurozónu, a môžu si za to samy.

  Werner Langen (PPE). – (DE) Výsledky samitu boli dôležitým prechodným krokom, ale skutočný test ešte len príde. Ak sa s výsledkami naloží tak ako so všetkým vrátane Paktu stability a rastu a ak ich členské štáty nebudú dodržiavať, nebudú hodné ani papiera, na ktorom sú vytlačené. Práve preto sa nemôžem stotožniť s optimizmom oboch pánov predsedov, že kríza je zažehnaná. Domnievam sa, že ešte len teraz je pred nami skutočný test.

Prešlo už dva a pol roka od pádu banky Lehmann Brothers a kde sme teraz? Trvalo nám dva a pol roka, kým sme sa dostali do tohto bodu. Zodpovedný komisár odmietol návrhy na zavedenie dane z finančných transakcií, keď boli naposledy predložené. Chcem vidieť výsledky. Keď si vybavím uplynulé volebné obdobie, spomínam si, že tento Parlament schválil 12 uznesení o opatreniach súvisiacich s finančnými trhmi a že zodpovedný komisár za vnútorný trh – ktorý už, chvalabohu, nie je vo funkcii – ich všetky odmietol. Taká je skutočnosť. Komisia sa pri riešení tohto problému nepostavila do čela.

Zistili sme však, že aj na úrovni Rady treba prekonať vlastné národné záujmy a že Parlament musel podporiť Komisiu v jej úlohe pri zmene a doplnení ústavy. Spať na vavrínoch vôbec nie je opodstatnené. Musím súhlasiť s pánom Verhofstadtom. Rozpočtová konsolidácia je príliš laxná, riadenie je príliš nezáväzné, pakt pre euro je príliš slabý a národné záujmy sú stále príliš silné. Ak nebudeme mať odvahu žiadať od národných vlád väčší záväzok voči Európe, nikdy nedosiahneme rozumné a trvalé riešenie.

Pán Barroso, staval som sa kriticky k tomu, keď grécki poslanci v našej skupine hlasovali proti programu pre Grécko. Určite nesúhlasím s pánom Schulzom. Nezvolenie socialistického predsedu vlády je jasným dobrým znakom. V prípade Portugalska však vaša strana hlasovala aj proti programu. Takéto veci sa v Európe nesmú stávať. Chcel by som všetkých požiadať, aby splnili svoju úlohu a zaistili, že tento zaslepený národný postoj k riešeniu tohto problému nebude mať budúcnosť.

PREDSEDÁ: DAGMAR ROTH-BEHRENDT
podpredsedníčka

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Európska verejnosť kladie jednu otázku: prijme Európska rada potrebné rozhodnutia a budú to správne rozhodnutia, ktoré nás dostanú z krízy? Možno si mnohí Európania myslia, že tieto rozhodnutia sú správne, sú však pomalé a nie sú veľmi ambiciózne. Tí, ktorí videli dokument Inside Job, budú napajedení z toľkej nenásytnosti a chýbajúcich škrupúľ a budú sa pýtať: ak takto fungujú úverové ratingové agentúry, čo robí Európa pre vytvorenie nezávislých a spoľahlivých úverových ratingových agentúr?

Pán predseda Barroso nie tak dávno povedal, že ak sa členský štát môže vyhnúť využitiu pomoci zvonku, mal by to urobiť, pretože takáto vonkajšia pomoc je drahá. Rovnaký názor má portugalská vláda. Portugalsko nepotrebuje pomoc zvonka: Potrebuje len financovať svoje hospodárstvo a svoje rodiny za primerané úrokové sadzby. Ratingové agentúry však slúžia záujmom špekulantov a výsledky obrovských obetí, ktoré Portugalčania robia, smerujú priamo do vreciek týchto špekulantov. Toto je európska spravodlivosť? To si politickí predstavitelia neuvedomujú, že sa nachádzame v kríze eurozóny, opakujem, eurozóny? Že tieto útoky na vládne dlhy niektorých krajín môžu zničiť euro a ohroziť jednotnú menu samotného európskeho projektu? Je to európsky problém, ktorý si vyžaduje európske riešenie.

Ak máme prekonať túto krízu, potrebujeme viac Európy a nie menej. Musíme sa vyrovnať s našou minulosťou a s problémami budúcnosti. Musíme dať dôveru a nádej európskej verejnosti, bez ktorej žiaden európsky projekt nebude existovať.

  Sylvie Goulard (ALDE). – (FR) Tieto rozhovory ste vykreslili pekne naružovo. Je tu aj niekoľko pozitívnych aspektov, ale nemám potrebu sa k nim znovu vracať. Mám však jednu obavu, ktorá ide nad rámec technických podrobností a toho, čo ste nám povedali. Hovorím o severojužnom rozdelení, ktoré sa momentálne v Európskej únii formuje. Len pred krátkou chvíľou sme počúvali, ako majú niektorí pravdu a iní sa mýlia, ako sú niektorí dobrí a iní zlí. No zdá sa, že tí, ktorí to hovorili, zabudli na vzájomnú závislosť. Je to vážne.

Ba čo viac, myslím si, že to, že mnohé krajiny severu, ktoré vo veľkej miere mentorujú krajiny na juhu, odmietajú riešiť problém bánk, ktorý spomínal pán Verhofstadt, mnohí považujú za odmietanie prijatia vlastnej zodpovednosti. Som preto presvedčená, že ak máte jednu úlohu, pán predseda Európskej rady a pán predseda Barroso, je ňou za každú cenu zabrániť rozširovaniu a zakoreňovaniu tohto rozdelenia. Potrebujeme riešenia, ktoré budú prijateľné pre všetkých. Musíme zaistiť, že všetci budú niesť svoj podiel zodpovednosti.

A posledná vec: považujem Európsku radu za mimoriadne zahľadenú do seba. Celá táto diskusia prebieha tak, ako keby euro nemalo žiaden globálny význam. Vôbec sa nehovorí o vonkajšom zastúpení eurozóny v MMF. Francúzsko, ktoré momentálne predsedá skupine G20, chce podporiť myšlienku globálnej menovej reformy a pritom neexistuje žiaden návrh podobný eurobondom, ktoré sa snažíme pretlačiť, ktorý by sa pokúšal o presadenie eura ako skutočne globálnej meny.

  Philippe Lamberts (Verts/ALE). – (FR) Vážený pán Van Rompuy, skutočne rešpektujem vás ako osobu aj vašu prácu, ale musím vám povedať, že ste ma naozaj nepresvedčili.

Hovoríte, že pracujúci by nemali mať obavy, že pre nich pracujete. Keď čítam časť o konkurencieschopnosti v Pakte Euro Plus, ako ho nazývate, vyrozumiem z toho, že hovorí o znižovaní miezd, o väčšej flexibilite a menšej istote. Nespomína sa tu produktivita ani naše zdroje. Nespomína sa tu energetická účinnosť.

Chcem povedať, že pokiaľ ide o lacnú pracovnú silu, nikdy nevyhráme preteky s Čínou. No naopak, Čína je na dobrej ceste poraziť nás v oblasti energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Ak nebudeme môcť konkurovať v týchto oblastiach, čo Európe zostane z hľadiska konkurencieschopnosti?

Hovoríte nám, že ľudia, ktorí poberajú dávky, by sa nemali obávať. Ale pri snahe o dosiahnutie vyvážených verejných financií, čo je rozumný cieľ, hovoríte, že treba urobiť škrty. Na sociálne zabezpečenie ide 40 % verejných výdavkov a vy nám hovoríte, že sa netreba obávať. Takisto nám hovoríte, že sa postaráte aj o príjmy. Porozprávajme sa o príjmoch. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb je naozaj žart. Hovoríte o ňom v podmieňovacom spôsobe, hovoríte, že by mal byť v každom prípade z pohľadu príjmov neutrálny. Nezískajú sa teda z neho žiadne ďalšie eurá, ba čo viac, spoločnosti si aj tak budú môcť vybrať. Ešte som nezažil, že by niekto vybral najdrahšiu fiškálnu možnosť.

Na druhej strane, ak sa niekto nemusí obávať, sú to akcionári a veritelia bánk. Hovoríte nám o záťažových testoch. Tie minuloročné boli fraškou. Neviem, či budeme tento rok svedkami podobne nechutného žartu. Aj keby boli tieto testy vážne, v konečnom dôsledku si však môžeme byť istí jedným, a to tým, odkiaľ budú pochádzať financie pre banky. Poskytnú ich akcionári alebo my daňoví poplatníci? Hovorte vážne! Nuž, je zrejmé, že oni sa obávať nemusia.

Napokon, nič sa nehovorilo o tabuizovanom probléme, teda o absolútnej neudržateľnosti gréckeho dlhu a írskeho dlhu. Viete, hoci sa veľmi snažíte vyhnúť tejto téme, je nemožné, že by ho dokázali splatiť. Čím neskôr sa pristúpi k reštrukturalizácii, tým bolestivejšie to bude. Nikdy to nebude príjemný krok, ale ak budete čakať, zaplatíme za to naozaj draho.

(potlesk)

  Martin Callanan (ECR). – Vždy, keď musí EÚ vyriešiť konkrétny problém, padne do pasce a chce vymyslieť zložité, byrokratické a ťažkopádne riešenie, ktoré je vzhľadom na závažnosť problému často úplne neprimerané. A ten istý omyl robíme teraz, čo sa týka súčasnej finančnej krízy. Je závažná, vyžaduje si, aby sme podnikli kroky, ale mnohé z navrhovaných riešení majú ďalekosiahle a podľa mňa veľmi škodlivé účinky na dlhodobú budúcnosť Európy.

Mnohí sa chytajú tejto príležitosti a chcú spustiť plány trvalého hospodárskeho riadenia, ktorého základnými zásadami by boli zásahy a kontrola. Hovoria nám, že riešením je najprv zneužiť existujúce pravidlá, ako napríklad článok 122 zmluvy, ktorý nikdy nebol určený na záchranné opatrenia, na ktoré sa teraz používa – a dúfam, že niektorá krajina bude mať odvahu spochybniť to pred európskymi súdmi –, a ešte viac obmedziť naše členské štáty, čo v skutočnosti znamená obmedziť demokratický výber mnohých voličov.

Ak sa pozriete na príklad Írska, táto krajina sa maximálne snažila o stabilizáciu svojho bankového systému – o stabilizáciu, ktorú, mimochodom, zúfalo potrebujú banky a inštitúcie ostatných členských štátov, ktoré by inak boli v hroznej situácii – a za to je odmenená tým, že ostatné členské štáty ju žiadajú, aby zvýšila vlastné sadzby dane z príjmov, aby mohla súťažiť s prebujnenou situáciou v ostatných krajinách. Je to nespravodlivé a nedemokratické.

  Bairbre de Brún (GUE/NGL). – (GA) Čo za úvahy privádzajú Radu a Komisiu k záveru, že politiky uložené Írsku nezvýšia dlh alebo že výsledkom takýchto alebo podobných politík v celej EÚ nebude zvýšenie dlhu?

Opatrenia dohodnuté na samite donútia členské štáty obmedziť sa na hospodársku logiku, ktorá škodí ľuďom – logiku, v ktorej je potrebné znižovanie výdavkov a ktorá ochudobňuje členské štáty o možnosť presadzovať rast.

Politiky, ktoré Írsku uložili EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF), znamenajú kruté škrty, stratu pracovných miest a výrazné obmedzenie verejných služieb. Dlhové zaťaženie Írska nie je udržateľné. Ak sa nezabezpečí, aby časť tohto dlhového zaťaženia niesli držitelia dlhopisov, Írsko v budúcnosti zbankrotuje.

  Niki Tzavela (EFD). – Zámerom Paktu Euro Plus je posilniť a rozšíriť európsku konkurencieschopnosť. Ako však môžeme dosiahnuť hospodárstvo s európskou pridanou hodnotou, keď náš trh práce narúša nelegálne prisťahovalectvo a keď sú naše európske výrobky nahrádzané pašovanými výrobkami dovážanými z krajín Východu s vysokým podielom ľudskej práce?

Čím skôr sa nám podarí identifikovať a chrániť naše geografické a hospodárske výrobky z Európskej únie, tým lepšie. Navrhujem teda, aby sme do paktu pre euro začlenili identifikáciu a ochranu hospodárskych a geografických hraníc Európy, pretože inak sa nám v rámci veľmi silne agresívneho konkurenčného globálneho hospodárstva nepodarí dosiahnuť konkurencieschopnú Európu.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Ak kríza v Líbyi na niečo dobre poukázala, tak je to podľa mňa predovšetkým úplný nedostatok vážnej európskej geopolitickej stratégie na zaručenie európskych záujmov. Veď je napokon smutnou pravdou, že sme tam prevažne v dôsledku domáceho politického programu prezidenta Sarkozyho, ktorý si doprial istý falklandský moment.

V každom prípade je stále zvláštne, že tí – vrátane niektorých osôb tu v rokovacej sále –, ktorí tak prudko a spravodlivo zúria proti absolútnemu zlu, akým je plukovník Kaddáfí, sa až donedávna veľmi radi vysmiati fotografovali po boku tohto líbyjského diktátora, ktorého prijímali s vojenskými poctami. Chcem len povedať, že je dnes jednoduchšie útočiť proti Kaddáfímu, ako poskytnúť odpoveď na významné otázky, ktoré vzniknú.

Spomeniem len jednu z nich. Budeme ďalej poskytovať zbrane povstalcom – čo je súhrnný výraz pre rozmanitú skupinu ľudí, z ktorých niektorí podľa európskych noriem mentálne nevyrástli zo stredoveku –, a ak áno, akú máme záruku, že sa tieto zbrane nepoužijú na zatiahnutie krajiny do väčšieho chaosu, ako sa to stalo v Iráne po vytlačení šacha?

Osobne by som uvítal, keby sa tieto európske snahy a moc viditeľnejšie ukázali pri vojenskej ochrane našich vlastných vonkajších hraníc. V tejto chvíli sa vedie aj tichá vojna, hrozivá predzvesť invázie prisťahovalcov, o ktorej nikto nehovorí. Aj na riešenie toho potrebujeme európsku moc.

  Corien Wortmann-Kool (PPE). – (NL) Na poslednom zasadnutí Európskej rady sa prijali rozhodnutia, ktoré boli ešte pred rokom nemysliteľné, a za to by som chcela úprimne poďakovať pánom Van Rompuyovi a Barrosovi.

Je to dôležitý krok, zároveň je to však krok na veľmi zložitej ceste, po ktorej sa musíme vydať, aby sme obnovili dôveru v euro a v naše hospodárstvo, aby sme sa tak dostali z tejto krízy prostredníctvom podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V oblasti legislatívneho balíka na posilnenie hospodárskeho riadenia má tento Parlament – ako ste povedali – úlohu spoločného zákonodarcu. Požadujeme väčšiu ambicióznosť v tomto balíku, a preto by ste v najbližšom období mali o tejto téme začať s Parlamentom rokovať. Domnievame sa, že potrebujeme dôraznejšiu a ambicióznejšiu finančnú podporu, ktorá bude stavať na návrhoch Komisie. Už ste počuli rôznych poslancov, že chceme silnejší Pakt stability a rastu s mechanizmom hlasovania obrátenou väčšinou.

Po druhé potrebujeme oveľa silnejšiu sociálnu a hospodársku koordináciu. Zahŕňa to viac než len „záväzky“ v Pakte Euro Plus, pretože zásady nášho sociálneho trhového hospodárstva sú zakotvené v stratégii Európa 2020. Zahŕňa to väčšie odhodlanie vypracovať tieto zásady, aby sa podporil rast a pracovné miesta pre našich občanov. Chceme tieto ciele zakotviť do národných reformných programov – a počula som o tom hovoriť pána Barrosa – a s týmto zámerom by sme mali predložiť návrhy.

Povedali ste to, vlastne ste to zdôraznili, s cieľom mať tieto body už uzavreté pri dosahovaní dohody v júni. Pokiaľ ide o nás, môžete sa pustiť do práce, aby ste rozhýbali Radu, aspoň v súvislosti s týmito bodmi, ktorá by potom zabezpečila dosiahnutie dohody v júni.

  Proinsias De Rossa (S&D). – Musím európskej štvorke – teda trojke plus Rade – položiť niekoľko úprimných otázok. Skutočne chcete zachrániť eurozónu a európsky projekt?

Záťažové testy bánk sa práve skončili na základe najpesimistickejších scenárov v Írsku. Nová írska vláda urobila bodku za írskym bankovým debaklom. Na prekvapenie všetkých v Írsku rozhodla, že pre držiteľov prioritných dlhopisov v bankách Allied Irish Bank a Bank of Ireland nebudú platiť žiadne zrážky.

Aká je však európska protihodnota? Prečo Európska centrálna banka mlčí o zásadnom strednodobom financovaní pre írske banky? Prečo prezident Sarkozy a kancelárka Merkelová trvajú na zničení írskej priemyselnej základe odmenou za zníženie úrokovej sadzby za záchranné balíky? Prečo niektoré členské štáty blokujú postup v prípade európskej dane z finančných transakcií a eurobondov? Prečo sa kráti európsky rozpočet?

Krátka odpoveď znie: krátkodobé volebné kalkulácie a doktrinárske hospodárstvo. Írska hospodárska kríza je neoddeliteľnou súčasťou európskej krízy. Pád írskeho hospodárstva by nebol len pádom pre Európu, ale bol by pádom Európy.

Dlhová udržateľnosť Írska je kritická pre Írsko aj Európu a štvorka si to musí reálne uvedomiť. Od štvorky teraz potrebujeme predstavivosť a víziu v pokračujúcich rokovaniach s Írskom.

Chcem, aby ste ma dobre počúvali. Írsko je demokracia práve tak ako Francúzsko, Nemecko a Fínsko: vládneme na základe vôle ľudu. Írski voliči prijali závažné úsporné opatrenia so zaťatými zubami a veľkým hnevom. Potrebujú v Európe vidieť spravodlivé podmienky, inak čoskoro s veľkým treskom zavrú dvere tolerancie, ktoré má teraz írska vláda otvorené.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) Dovoľte mi na úvod povedať niečo pozitívne. Mohol by som sa sústrediť na problémy, ktoré budú následkom rozhodnutí prijatých v Rade. A tieto problémy určite vzniknú. Je tu však aj pozitívny aspekt, a to, že ste dosiahli pokrok v oblasti hospodárskeho riadenia a makroekonomicky. Náš kolega poslanec z Írska práve spomenul obavy ľudí v tejto krajine. Ich problémy súvisia s tým, že doposiaľ sme vôbec nebrali do úvahy makroekonomické hľadisko. A práve to budeme môcť v budúcnosti urobiť vďaka tomuto balíku hospodárskeho riadenia. V tejto súvislosti si myslím, že Rada sa vybrala správnym smerom.

Trochu mám však obavy z toho, že Rada, ako sa zdá, nemá vôľu zmeniť svoju kultúru rozhodovania. Stále chce mať možnosť využívať rôzne typy politických opatrení, niečo, čo by sme mohli nazvať aj handrkovaním. Ak však nezmeníte svoju kultúru rozhodovania, obávam sa, že v budúcnosti nebudete schopní prijať potrebné rozhodnutia, keď budete čeliť náročným úvahám na základe odporúčaní, ktoré, ako predsa len verím, Komisia bude schopná predstaviť. Túto úlohu musí brať Rada vážne a musí sa s tým vyrovnať. Celkom dobre to ilustruje tendencia, ktorú sme videli počas stretnutia Rady, keď sa náš členský štát Fínsko správal dosť ťažkopádne vo vzťahu k inej veci – k mechanizmu pre stabilitu. Ako Fínovi je mi to ľúto. Takto nezmýšľajú všetci Fíni, je to však dobrá ukážka toho, že kultúra rozhodovania v Rade sa musí zmeniť.

  Konrad Szymański (ECR). – (PL) Nová štruktúra verejných financií v Európskej únii bola založená na snahe posilniť zdravé finančné pravidlá a verejné výdavky a na celkom nezdravej túžbe obmedziť daňovú zvrchovanosť členských štátov. Veľmi pochybujem, že by si krajiny paktu pre euro dokázali spoločne stanoviť prísne pravidlá v oblasti verejných výdavkov, pretože to nedokázali urobiť ani jednotlivo.

Na druhej strane vôbec nepochybujem, že štandardizácia daňového základu je účinným krokom smerom k daňovej únii, ktorá má jediný cieľ, a to odstránenie daňovej súťaže v rámci Európskej únie. Francúzski politici pán Sarkozy a pani Lagardová odhalili svoje skutočné zámery, keď celé týždne trvali na zvýšení daňových sadzieb v Írsku pod zámienkou boja proti kríze. Zvýšenie daňových sadzieb v Európskej únii na štandardnú úroveň bez ohľadu na členský štát je však len receptom na predĺženie krízy, nie na jej zmiernenie.

  Predsedajúca. – Ďakujem veľmi pekne. Tým poslancom, ktorí majú záujem využiť postup „catch-the-eye“, by som chcela povedať, že už máme približne 20 prejavov a neverím, že pred hlasovaním budeme mať dostatok času. Aj ďalej sa však môžete uchádzať o vystúpenie.

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Dňa 19. januára v odpovedi na otázku položenú pánom Higginsom pán Barroso vyhlásil tu v rokovacej sále, že Európa sa snaží podporiť Írsko. Keďže nová vláda tvorená stranami Fine Gael a labouristami servilne kapitulovala pred záujmami držiteľov dlhopisov, je zrejmé, že podpora neprichádza od Rady ani Komisie, ale od pracujúcej triedy v Írsku a v Európe, ktorá je nútená podporovať európske banky a špekulantov a platiť ich straty.

Návrhy hospodárskeho riadenia predstavujú snahu o zavedenie obmedzení a znižovanie miezd. Hodnotenie úsporných opatrení a návrhy pokút vo výške stoviek miliónov eur sú navrhnuté tak, aby bez ohľadu na obrovský odpor za krízu zaplatili pracujúci ľudia. Túto európsku šokovú doktrínu umožní zmena zmlúv, na základe ktorej sa chcú inštitúcie v Európe a Írsku vyhnúť referendu. Socialistická strana a ľavica v Írsku budú požadovať referendum o tomto návrhu trvalých úsporných opatrení.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Na tomto zasadnutí Rady sa predstavitelia venovali trom veľmi dôležitým témam: environmentálnej a jadrovej katastrofe, ktorá postihla Japonsko, finančnej kríze, ktorá pustoší Európu, a situácii v Maghrebe.

Čo sa týka prvého bodu, napriek tomu, že podporujeme obyvateľstvo, ktoré bolo tak ťažko zasiahnuté, nemôžeme súhlasiť s revíziou obchodných dohôd na úkor našich vlastných podnikov. Namiesto toho podporujeme humanitárne zásahy, poskytovanie vybavenia, ľudí a peňazí.

Myslieť si, že finančná kríza sa skončila, je čistá fantázia. Základom je vytvoriť balík pomoci, ktorý by členským štátom pomohol prekonať aktuálnu situáciu, a tým by zaistil stabilitu v celej eurozóne. Podporujeme aj zníženie regulačnej a byrokratickej záťaže, ako aj presadzovanie obchodu s tretími krajinami, pokiaľ prináša vzájomné výhody.

Myslíme si, že vo veci Maghrebu sa Európska únia predstavila v hroznom svetle, pretože každý členský štát konal nezávisle a pani barónka Ashtonová, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, nevedela, ako krízu riadiť. Európska únia konkrétne nechala na Taliansko, nech si samo vyrieši nekontrolovaný prílev nelegálnych migrantov.

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Ľudia v Európe sú čoraz viac znepokojení. Obavy vyvolávajú najmä dve témy. Prvou z nich je to, že k riešeniu hospodárskej krízy a problémov eura stále pristupujeme nejednotne. Pravda je aj taká, že Rada a Komisia zaostávajú za vývojom udalostí.

Musíme byť realisti. Potrebujeme obmedziť dlhy, minimálne v Grécku a pravdepodobne aj v Portugalsku. Iná možnosť neexistuje. Čím dlhšie budeme tento problém riešiť, tým nákladnejšie to bude, a to nielen z finančného hľadiska, ale aj z hľadiska všeobecnej dôveryhodnosti európskeho projektu. Udalosti v Grécku povedú k vyburcovaniu emócií. Boli sme súčasťou špeciálnej delegácie v tejto krajine. Základný postoj je taký, že za problémy Grécka zodpovedá EÚ v dôsledku nedostatočnej komunikácie a preto, že sa nepodnikajú potrebné kroky, ktoré sú už jasné.

Druhou témou je jadrová energia. Takzvané záťažové testy, ktoré sa pripravujú, budú mať zmysel a dôveryhodnosť v súdržnú Európu sa obnoví len vtedy, ak sa tieto záťažové testy vykonajú podľa prísnych kritérií a nie podľa slabých kritérií Medzinárodnej organizácie práce, ak sa bude konzultovať so skutočne nezávislými odborníkmi a ak sa verejnosti primerane a zrozumiteľne predstavia udalosti a celý proces.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Podľa môjho politického svetonázoru sa musia ideály zladiť so záujmami. Z trochu možno zjednodušeného a naivného hľadiska európske inštitúcie reprezentujú naše ideály, zatiaľ čo z mnohých dôvodov vlády predstavujú naše záujmy.

Treba preto hrať určitú hru. Pozoruhodné je však to, že mi to pripadá tak, že v niektorých situáciách tím zastupujúci ideály odmieta túto hru hrať. Pred niekoľkými týždňami, keď Parlament navrhol uznať dočasnú líbyjskú radu, alebo keď skôr navrhol, aby Komisia odporučila Rade uznať ju, pani barónka Ashtonová povedala, že na to nemá mandát.

Včera po vynikajúcej prezentácii, keď prišiel čas na navrhnutie stratégie Rade, vďaka ktorej by sa kríza súvisiaca s migračnými tokmi stala európskou záležitosťou, pani Malmströmová povedala, že túto myšlienku zamietla, pretože podľa jej názoru nezíska podporu väčšiny v Rade.

Ako tento „tím ideálov“ môže vyhrať, keď naši hráči odmietajú strieľať na bránu, pretože si myslia, že brankár je príliš dobrý? Myslím si, že toto je základ historického pochopenia úlohy, ktorú máme plniť.

Chcel by som preto poznamenať toto: kto sú naši útočníci? Sú to európske inštitúcie: Parlament, Komisia a dokonca aj vy, pán Van Rompuy. Domnievam sa totiž, že nezastupujete Radu v tom zmysle, že by ste mali hájiť jej záujmy, ale ste človekom, ktorý má zabezpečiť, aby Rada chápala, na ktoré ideály sa má sústrediť.

Preto len jednoducho žiadam: ak ste vy naši útočníci, nahrávajte si loptu, útočte, dávajte góly a – ako hovoríme o tomto druhu hry – nechajte nás snívať.

  Roberto Gualtieri (S&D). – (IT) Niet pochýb o tom, že vytvorenie trvalého mechanizmu pre stabilitu je dôležitým úspechom, ktorý stavia základy politického záväzku obhajovať euro za každú cenu. Preto aj napriek nie bezvýznamným výhradám týkajúcim sa spôsobov a medzivládneho charakteru fondu Parlament podporil túto rozhodujúcu vec a sústredil sa na zaistenie pevného prepojenia medzi Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS) a inštitúciami EÚ.

V tomto zmysle je odkaz v záveroch Európskej rady na nariadenie, ktorým sa zriaďujú postupy na definovanie podmienečných požiadaviek, dôležitý a teraz očakávame od Komisie, že príde s vhodným návrhom.

Aj keď je to pozitívny výsledok, sotva ho možno považovať za primeraný. Problémom je základné smerovanie európskeho hospodárskeho riadenia. Stále liečime symptómy choroby a nie jej príčiny. Deficity sú výsledkom a nie príčinou krízy. Myslieť si, že dokážeme vyliečiť chorobu tým, že sa na jednej strane obmedzíme na znižovanie deficitov a na druhej strane na refinancovanie bánk, je čistá ilúzia. Riskujeme tým, že prehĺbime krízu a úloha trvalého mechanizmu pre stabilitu bude neudržateľná.

Ak chceme liečiť chorobu a nielen symptómy, musíme vyriešiť množstvo základných problémov. Hovoríme o posilňovaní európskej konkurencieschopnosti. To je správne, ale ktorý model konkurencieschopnosti chceme nasledovať? Nemôžeme zaviesť model obnovy poháňaný výlučne vývozom do tretích krajín, pretože tým sa len zvýrazní nerovnováha. Ak chceme byť konkurencieschopnejší v zahraničnom obchode, musíme tiež podnecovať kvalitný vnútorný dopyt.

Musíme sa preto zaoberať problémom bánk a systému poskytovania úverov hospodárstvu, aby sme európske úspory nasmerovali do dlhodobých investícií. Musíme si vytvoriť nástroje, ako napríklad eurobondy, daň z finančných transakcií a rozpočet hodný tohto označenia, aby sme na európskej úrovni dokázali realizovať rozsiahle verejné investície, ktoré dokážu naštartovať súkromné investície. A napokon, na európsky sociálny model musíme hľadieť ako na zdroj a nie ako na záťaž.

  Sharon Bowles (ALDE). – Pakt Euro Plus možno bude užitočný, nesmie sa však používať ako ospravedlnenie slabých stránok legislatívneho balíka. Kľúčom ku konkurencieschopnosti v EÚ a tým aj v eurozóne je silný záväzok voči jednotnému trhu. To je vítané, ale iniciatívy zamerané na jednotný trh zostávajú v rámci zmluvy a dvadsaťsedmičky.

Obávam sa, že Európskemu mechanizmu pre stabilitu chýba flexibilita a s rizikovou prémiou vo výške 2,5 až 3 % je z hľadiska obnovy neudržateľný. Chápem potrebu disciplíny a zabezpečenia rizika, ale tieto záchranné mechanizmy neslúžia na zarábanie peňazí, najmä keď sú tu samostatné záujmy nad rámec stability eurozóny, ako napríklad to, že niektoré banky členských štátov podporujú írski daňoví poplatníci, ako už bolo spomínané.

Nevyriešili sme bankovú krízu a tým, že budeme zbabelí, ju ani nevyriešime. Nemecko dokonca nerekapitalizovalo svoje banky a neocenilo aktíva so zníženou hodnotou a tiež sa spolieha na zhovievavosť všetkých ostatných v EÚ a na celom svete v záujme povolenia tichej účasti ako jadrového kapitálu, inak záťažové testy zlyhajú.

Pán predseda Komisie, pán predseda Rady, majme teda určitú víziu, určitú skromnosť, určité čestné sebahodnotenie. Ako minimum by ste mohli urobiť to, že by ste rizikové prémie považovali za zábezpeku a vrátili ich, keď riziko pominie. Sebectvo totiž euro nezachráni a trhy to vedia.

  Gerald Häfner (Verts/ALE). – (DE) Politici naozaj nemajú právo používať peniaze daňových poplatníkov na záchranu bánk ani na poskytovanie umelej likvidity štátom. Skutočnou funkciou politiky je vytvoriť právny rámec, ktorý zaistí, že k takej situácii nikdy nedôjde. Teraz musíte urobiť nesprávnu vec, pretože celé desaťročia ste neurobili tú správnu. Teraz sa snažíte dostať ku koreňu problému, čo vítame. Možno však predpokladať, že sa znovu snažíte pracovať na nesprávnej úrovni s nesprávnymi zdrojmi a v nesprávnom rámci, pretože sa snažíte vyriešiť problém mimo zmlúv.

Našťastie sa nám podarilo dostať časť riešenia do pôsobnosti metódy Spoločenstva, stále však chýba klasická politika zhora nadol. Najmä v tejto oblasti je potrebné, aby bola každá politika demokraticky prediskutovaná, aby získala legitimitu a aby bola skontrolovaná. Používate zlé nástroje, pretože beriete peniaze daňových poplatníkov, aby ste podporili banky a tých, ktorí špekulujú s bankovými alebo ostatnými finančnými produktmi. Stále sa vám nepodarilo podniknúť primerané kroky vo vzťahu k tým, ktorí už dlho profitujú z tejto situácie. Znamená to, že naďalej pomáhate rozvíjať nerovnováhu v európskej spoločnosti, ktorá namiesto posilňovania oslabuje schválenie tejto politiky. Na jednej strane zaťažujete štátne pokladnice a verejné rozpočty a na druhej strane chránite súkromné aktíva. Týmto sa skutočné problémy nevyriešia, len sa napravia niektoré zo symptómov.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Celé roky mnohé členské štáty realizovali rozpočtovú politiku, ktorá vyzerala až príliš dobre na to, aby to bola pravda. Zvyšovanie dlhov sa nepovažovalo za problém, pretože sa predstavitelia domnievali, že hospodársky rast ich roztopí, ako slnko roztápa ľad.

Rovnako sa cítili mnohé súkromné osoby. Kúpili si drahé domy výrazne nad pomery, ktoré si mohli dovoliť. Mala ich zachrániť stúpajúca cena tohto majetku, ale tento domček z karát sa zrútil. Dlhová kríza sa ďalej rozvíja v podobe nových dlhov. Európska centrálna banka kúpila štátne dlhopisy vydané Portugalskom, Írskom a Gréckom v hodnote miliárd eur. Ak sa tieto hospodárstva budú chcieť dostať z tejto situácie, budú sa musieť maximálne snažiť a zabezpečiť si šialený a pravidelný rast na mnoho rokov. Pani predsedajúca, to nemá šancu na úspech. Tieto hospodárstva sa znepokojivo zmenšujú. Naberajú smer priamo k bankrotu.

Je teda čas na 2. verziu krízovej stratégie. Musíme dovoliť, aby sa bankrotujúce krajiny vrátili k svojim pôvodným menám v spojení s ráznou devalváciou a čiastočným odpísaním ich dlhov. A situácia by sa potom mohla o rok či o 10 rokov znovu preskúmať.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) To, že hlavní predstavitelia Rady a Komisie ignorujú vážne sociálne krízy, ktoré zažívajú mnohé krajiny Európskej únie najmä v eurozóne, je udivujúce a zároveň to odhaľuje cesty, po ktorých táto Európska únia napreduje. Kde sú odpovede pre takmer 100 miliónov ľudí žijúcich v chudobe v tejto Európskej únii vrátane viac než 20 miliónov pracujúcich za nízke mzdy s neistým zamestnaním, čo prispieva k škandalózne vysokým ziskom veľkých podnikov a sektora financií? Kde sú odpovede pre takmer 25 miliónov nezamestnaných, z ktorých väčšina sú ženy a mladí ľudia a ktorým sa odopiera slušná súčasnosť a možnosť vybudovania si budúcnosti, ktorá by zaistila samotný rozvoj našich krajín?

Jedinou starosťou Rady v jej rozhodnutiach je však zase len ochrana záujmov veľkých podnikov a finančného sektora s väčšou centralizáciou politickej moci, ktorá by umožnila väčšiu koncentráciu a kumuláciu hospodárskej sily. A to všetko sa robí v mene krízy v záujme spochybnenia sociálnych a zamestnaneckých práv, zvýšenia vykorisťovania pracujúcich a zhoršenia závislosti krajín s nestálejšími hospodárstvami, ako je napríklad Portugalsko.

  John Bufton (EFD). – Rada považuje centralizovanú reguláciu národných rozpočtových programov za základ pomoci pri hospodárskej obnove. Konkrétne ide o návrh viacročných plánov konsolidácie riešiacich deficit, cieľové sumy príjmov a výdavkov, ktoré sa majú dosiahnuť v stanovenom časovom rámci, a s tým súvisiace pokuty v prípade nesplnenia povinností.

Deficit Spojeného kráľovstva je vo veľkej miere štrukturálny a musí sa riešiť interne. Jednoznačne som proti akémukoľvek zasahovaniu Bruselu do záležitostí našej krajiny, a to aj vzhľadom na ťažkosti spôsobené v Grécku a Írsku, ktoré pravdepodobne budú potrebovať ďalšie záchranné balíky. Portugalsko by sa malo radšej obrátiť na Brazíliu, ak sa Lisabon nechce stať hospodárskym protektorátom s úspornými opatreniami, ktoré potláčajú rast.

Rada uvádza, že konsolidácia by sa mala najprv dotknúť členských štátov s veľkými deficitmi. Čo potom zastaví migráciu občanov do silnejších hospodárstiev v Únii na základe zákonov, ktoré EÚ sama vytvorila?

Rada spomína zníženie regulačnej záťaže. Zahŕňa to aj právne predpisy, ktoré Európa navrhuje už celé desaťročia, ako napríklad smernicu o pracovnom čase alebo o dlhšie vyplácanej dávke počas materskej dovolenky?

Pre hospodársku prosperitu sú rozhodujúce decentralizované a menej obmedzované trhy a nie trestajúce regulačné opatrenia.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Ako vieme, na zasadnutí Európskej rady sa hovorilo o troch napätých témach, pričom rozhodnutia EÚ sa podľa mňa vyznačovali nenapraviteľnosťou a neschopnosťou pochopiť realitu.

Na jednej strane sa čoskoro vyčerpá záchranný balík v hodnote 700 miliárd EUR a možno na mizinu privedie aj čistých prispievateľov EÚ. Namiesto pripustenia zlyhania mechanizmu pre stabilitu v záujme účinného krízového riadenia EÚ jednoducho znásobila riziko pre všetkých.

Na druhej strane je otvorená otázke, či opozícia tvorená bývalými ministrami Kaddáfího sa skutočne zaujíma o demokraciu. Veľmi ma znepokojuje, že vojenský veliteľ líbyjských rebelov bol identifikovaný ako dlhodobo pôsobiaci agent CIA.

A napokon, záťažové testy jadrových elektrární, ktoré sa majú vykonávať dobrovoľne a bez následkov, sú ďalším dôkazom toho, ako je Brusel odtrhnutý od reality. Komisia však už zmeškala vlak, keď znovu aktivovala dvadsaťročné nariadenie bez toho, aby prispôsobila limity pre rádioaktívne potraviny.

  Alain Lamassoure (PPE). – (FR) Čo sa týka hospodárskej a menovej únie, výsledok zasadnutia Európskej rady je pôsobivý. Dobrá práca! Musíme však pochopiť, že sa tým vytvára nový a ohromný problém, a to politická akceptácia rozhodnutí prijímaných takto na dvoch úrovniach.

Prvá úroveň je medzi samotnými členskými štátmi. Od začiatku je proces Paktu Euro Plus založený výlučne na medzivládnom konsenze, na iniciatíve najväčšieho členského štátu. To je v poriadku, ak ide o jednorazovú záležitosť. Ak však počas niekoľkých po sebe nasledujúcich rokoch budeme pokračovať po rovnakej politickej ceste, riskujeme, že sa zvýši národné napätie. Nemeckú kancelárku už vypískali v uliciach Atén a Dublinu. Tento medzivládny postup sa preto musí postupne premeniť na skutočne európsky postup, postup nielen pre EÚ, ale aj pre celú Európu. To je kľúčovým bodom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých Parlamentom a mali by sme poďakovať a zablahoželať pánovi Junckerovi a pánovi Van Rompuyovi za to, že ich prijali.

Druhá úroveň je akceptácia v očiach verejnosti v jednotlivých členských štátoch. Ako by sa opozičné strany v našich krajinách cítili, keby boli viazané politickým smerovaním, o ktorom sa s nimi nikdy nekonzultovalo? Pozrime sa, čo sa stalo včera v írskych voľbách. Pozrime sa na dnešnú volebnú debatu v Portugalsku. Jediný spôsob, ako môžu tieto odporúčania získať politickú legitímnosť, je zaistiť účasť národných parlamentov od úplného začiatku počas celého procesu európskeho semestra. No v záveroch Rady sa tieto parlamenty spomínajú len tak mimochodom, v rovnakej kategórii ako regióny, sociálni partneri a mimovládne organizácie. V stávke je však oveľa viac. Prijaté rozhodnutia znamenajú, že teraz musíme preskúmať nový rozmer európskej demokracie.

(potlesk)

  Udo Bullmann (S&D). – (DE) Rada a Komisia celkom správne navrhujú, aby sa verejné rozpočty v Európe skonsolidovali. Ak sa však pozrieme na to, ako to funguje a ako to bude fungovať v budúcnosti, je zrejmé, že to postihuje nesprávnych ľudí. Zatvárajú sa školy, učitelia prichádzajú o prácu, výskumní pracovníci sa ocitajú na uliciach a verejné investície sa znižujú alebo stagnujú.

Chcel by som sa pána Van Rompuya a pána Barrosa opýtať, či je toto ich zámer. Samozrejme, poviete, že toto nechcete a že sa musí škrtať v iných oblastiach. Moja otázka znie: kde sa teda budú znižovať výdavky? Moja kľúčová otázka je takáto: ak sa domnievate, že škrtať sa má inde, prečo sa v návrhu, ktorý predkladáte do schvaľovacieho konania v rámci balíka šiestich legislatívnych návrhov hospodárskeho riadenia, nerozlišuje, či krajina nakupuje tanky alebo vojenské zbrane alebo či investuje do sužovaného národného hospodárstva, alebo či investuje do budúcnosti? Alebo či investuje do moderného systému dodávok energie alebo do vzdelávania a odbornej prípravy svojich detí? Romano Prodi raz povestne vyhlásil, že tieto návrhy sú hlúpe. Jeho slová sú stále pravdivé, pretože sa nedá rozlíšiť, či sú investície dobré alebo zlé. Máme jedinú možnosť, a to zlepšiť tieto návrhy, pretože Európa sa nedá riadiť rozumne, pokiaľ takéto veci nebudeme rozlišovať.

Moja posledná otázka znie: odkiaľ budeme mať príjmy, ktoré nám umožnia dostať sa z krízy? Z krízy sa totiž nemôžeme „prešetriť“. Pán Barroso, očakávame váš návrh dane z finančných transakcií v Európe, ktorú tento Parlament podporil veľkou väčšinou. Dajte Európe šancu a nemíňajte ďalší čas na zbožné slová.

  Wolf Klinz (ALDE). – (DE) Vážený pán Barroso, vážený pán Van Rompuy, keď vás človek pozorne počúva, nadobudne dojem, že všetko je tip-top, že euro je bezpečné, že máme nový Pakt stability a rastu, že máme EMS a máme Pakt Euro Plus.

Chcel by som veľmi jasne povedať, že aj keď som si túto správu vypočul, veľmi jej neverím. Nemali by sme zabúdať na východisko všetkých týchto rokovaní a opatrení, a to na neudržateľný dlh niektorých členských štátov eurozóny, na stratu konkurencieschopnosti, hospodárske deformácie a v dôsledku toho na zvyšovanie deficitu bežného účtu, ktorý treba financovať.

Už je zrejmé, že mnohým členským štátom sa ani pri najlepšej vôli nepodarí splniť podmienky nového Paktu stability a rastu. EMS nepomôže prekonať hospodárske deformácie, pretože nikto sa vážne nezaoberal myšlienkou, že by sa členský štát eurozóny mohol stať insolventným, a preto, že vyhliadky na finančnú pomoc z EMS povedú k ďalšej nedbalosti.

Takzvané prísne nariadenia sa v praxi ukážu ako relatívne povrchné. Potreba jednomyseľných uznesení vedie k čachrovaniu, ktoré bolo dôverne známym prvkom v minulosti. Pakt pre euro je napokon až príliš nezáväzný, aby donútil krajiny bez prostriedkov realizovať rozsiahle skutočné hospodárske reformy.

Celkovo sa preto obávam, že sa nám nepodarí odstrániť hlavnú príčinu problému. V rámci EMS budeme mať stály úver v podobe povoleného prečerpania, ktorého úverové parametre sa budú musieť v pravidelných intervaloch zvyšovať. Zmení sa to na bezodný zdroj peňazí a občania v týchto štátoch, ktorí budú musieť tento účet zaplatiť, budú znovu oklamaní. V dôsledku toho sa ešte viac zníži dôvera verejnosti v Európu.

  Derk Jan Eppink (ECR). – (NL) Mám osobnú otázku pre pána Van Rompuya. Vojna v Líbyi pokračuje. Videli sme, že medzi líbyjským vodcom a európskymi vedúcimi predstaviteľmi boli kedysi priateľské vzťahy a boli ako najlepší kamaráti na ihrisku.

Naposledy som všetkým ukázal niekoľko fotografií, na ktorých ste boli aj vy, pán Van Rompuy. Som presvedčený, že ste bezúhonný, čestný muž, dokonca aj v politike. Ste zásadový. Z toho dôvodu som zabudol na fotografie. V Lockerbie prišli o život stovky ľudí, mnohí z nich boli Európania. A potom vidíme európskych vedúcich predstaviteľov, ako sa stretávajú s týmto vrahom. Keď som videl vás, bol som preto sklamaný. Možno práve preto ste na tomto poste, medzi premiérmi a prezidentmi a ďalšími zvolenými jednotlivcami. Chcel by som vám však poradiť, aby ste sa držali nohami na zemi.

Európa musí stáť na strane slobody. Základom tohto projektu je sloboda, niečo, na čo ste vy a pán Barroso, ktorý sa tiež veľmi priateľský správal k pánovi Kaddáfímu, zabudli, a preto som sklamaný.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Doteraz sme sa zaoberali krízou, ale teraz musíme riešiť základné problémy, ktoré krízu spôsobili, a to veľké deficity a slabé verejné financie.

Práve preto je taká dôležitá reforma Paktu stability a rastu, nielen aby sa dosiahli zámery a ciele, ale aj aby sa vrátila dôvera v hospodárstva Európy. Zaoberať sa musíme aj problémami nedostatočnej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu. To je hlavná úloha, ktorú musíme riešiť v záujme boja proti chudobe a v záujme vytvárania pracovných miest, ale aj s cieľom zaistiť prosperitu.

Členské štáty nesú, prirodzene, hlavnú zodpovednosť za reštrukturalizáciu rozpočtov, pričom prioritu musí dostať sociálne zabezpečenie a investície do rastu pri súčasnom znižovaní deficitov. Musia reformovať trhy vrátane trhov práce a ďalších príležitostí pre malé a stredné podniky.

Toto a ešte oveľa viac musia urobiť členské štáty, ale poukážme aj na to, čo musí urobiť Európska únia. Musíme byť rovnako pripravení reštrukturalizovať rozpočet Európskej únie, ako to žiadame od členských štátov, a zaistiť, že prioritu budú mať rast a investície, výskum a veda a otvorené trhy.

Takisto musíme zaistiť reformovanie európskeho trhu. Sedemdesiat percent európskeho hospodárstva tvorí sektor služieb, ale smernica o službách je z tohto hľadiska značne obmedzená. Budúcnosť európskeho hospodárstva leží v sektore služieb a v znalostnej ekonomike. Komisia musí predložiť návrhy, vďaka ktorým bude vnútorný trh platiť aj pre celú znalostnú ekonomiku. To je kľúčom k tomu, aby sa Európa stala vedúcou znalostnou ekonomikou sveta.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Čo je najmocnejšou zbraňou Európskej únie v súvislosti s celosvetovou konkurenciou po tejto kríze? Definovali ste to sami: stratégia EÚ 2020.

Ak sa však pozriem na to, čo robíte z hľadiska hospodárskeho riadenia, mám dojem, že je to úplný opak. Naozaj, ak sa niekto pozrie na pakt stability a hospodárske riadenie, presúvate sa od stratégie koordinácie k stratégii dohľadu, čo vedie k tomu, že washingtonský konsenzus sa stáva bruselským konsenzom. Keď hovoríte o štrukturálnych reformách, spomínate znižovanie miezd a zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.

Poviem vám o skutočných štrukturálnych reformách, ktoré potrebujeme. Potrebujeme verejné investície, a to hlavne do vzdelávania. Vedeli ste, že počas celého obdobia lisabonskej stratégie polovica členských štátov znížila rozpočet, ktorý majú vyčlenený na vzdelávanie? Potrestali ste ich za to? Uvedomujete si, že Európskej únii sa nikdy nepodarí zrealizovať túto stratégiu do roku 2020, ak nespojíme investície do budúcnosti, ak pri hodnotení verejných výdavkov členských štátov považujete za jediné kvalitné výdavky zavádzanie dôchodkových reforiem s kapitálovou účasťou v členských štátoch a ak ignorujete tie, ktoré majú za cieľ oblasť vzdelávania?

Keď sa dnes pozriem na situáciu v Írsku, udivuje ma jedna vec. Deň čo deň sa rozhodujete zachraňovať banky a Íri sa zatiaľ potápajú. Takúto Európsku úniu nechceme. Bola by som radšej, keby sme zachraňovali ľudí v Írsku a nie ich banky. V záujme záchrany bánk ste navyše vymysleli takzvané záťažové testy. Teraz mám naozaj pocit, že vždy, keď narazíme na problém, zavedieme záťažové testy. O nich sa najnovšie hovorí. Máme záťažové testy pre jadrovú energiu, záťažové testy pre banky, možno jedného dňa budeme mať dokonca aj záťažové testy pre Komisiu. Možno ich navrhneme. Osobne by som však viac uvítala, keby Komisia konala iniciatívne a plnila by úlohy, ktoré plniť má.

Keď sa dnes pozriem na stanoviská Európskej centrálnej banky, mám pocit, že sa viac stará o to, čo nie je zahrnuté v jej mandáte, konkrétne o úroveň miezd, ako o životaschopnosť nášho bankového systému a jeho efektívnosť pri zabezpečení verejných investícií, ktoré potrebujeme. Tento Parlament predložil návrhy zdaňovania finančných transakcií a návrhy eurobondov, ale vy ste sa nimi odmietli zaoberať.

Pán Van Rompuy, pán Barroso, je načase, aby ste počúvali návrhy pochádzajúce z tohto Parlamentu, aby sa zaistilo, že stratégia, ktorú ste sami prijali, bude úspešná.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Rada na svojom poslednom zasadnutí hovorila o téme bezpečnosti jadrových elektrární a európskych reaktorov. O tejto téme Parlament momentálne rokuje. Predložíme uznesenie, o ktorom sa bude vo štvrtok hlasovať.

Domnievam sa, že väčšina európskych občanov pravdepodobne verila, že záťažové testy sú už celé desaťročia bežnou záležitosťou ako súčasť bezpečnostných opatrení v oblasti jadrovej energetiky. Nie je to tak. Návrh, ktorý prijala Rada vo svojich záveroch, je príliš slabý. Nemali by sme testovať len technológiu a geografiu, ale tiež kultúru bezpečnosti a viacnásobné riziká. Musíme zabezpečiť otvorenosť a transparentnosť. Je úplne neprípustné, aby vlády a vnútroštátne orgány kontrolovali v tejto oblasti samy seba. Jednoznačne musia fungovať nezávislé kontroly, fakty sa musia zverejňovať a pod podrobným dohľadom Komisie musí prevládať úplná transparentnosť. Je to jediný spôsob, ako môžeme v budúcnosti zabezpečiť vierohodnosť tejto technológie. Takisto musíme znovu rokovať o inštitucionálnej štruktúre, ktorá je taká stará ako Európska únia. Musí sa zmodernizovať. Do systému musíme zaviesť európske bezpečnostné normy a napokon musíme zaistiť, aby aj Rada predkladala návrhy v oblasti energetickej účinnosti, alternatívnych zdrojov energie a harmonogramov realizácie.

  Vicky Ford (ECR). – Najdôležitejší záver zo zasadnutia Komisie nebol príťažlivý pre titulky. Hovorí sa v ňom, že pri zabezpečovaní rastu musí zohrať kľúčovú úlohu jednotný trh.

Nie sú to však len slová? Čo sa týka hospodárskeho riadenia, už teraz vidím kolegov, ktorí chcú oslabiť pakt stability, a pokiaľ ide o podporu podnikov, nie sme o nič lepší.

Poslanci EP sa zbehnú, aby podpísali kampane pre cyklistov a dobré životné podmienky koní, keď však ide o kampaň za obmedzenie byrokracie pre malé podniky, stretla sa nás tu len tretina a za labouristov Spojeného kráľovstva sa podpísala len jedna osoba. Komisia sľubuje uvoľnenie rizikového kapitálu, čo je chvályhodné, ale tiež je to takmer na smiech, keď vezmeme do úvahy, že takmer celý minulý rok sa ho pokúšala právnymi predpismi úplne dostať z trhu.

Je načase podporiť slová konaním. Deväť hláv štátov podpísalo dokument o konkrétnych opatreniach pre podniky, obchod, inovácie a investície. Vyzývajú nás, aby sme zvolili rast. A ja to určite robím.

  Jaime Mayor Oreja (PPE). – (ES) Európska rada prijala skupinu opatrení týkajúcich sa riadenia, rozpočtovej racionalizácie, konkurencieschopnosti a podobne a musím povedať, že všetky majú správne smerovanie.

Týchto 16 bodov Európskej rady je predovšetkým prácou pána predsedu Van Rompuya a pána predsedu Barrosa, ktorým chcem najprv zablahoželať, pretože si cením – niektorí z nás si cenia –, čo ste dokázali ako vedúci predstavitelia týchto inštitúcií.

Problémom je však to, že nielenže prechádzame finančnou krízou, ale v Európe a v európskych národoch zažívame aj krízu dôvery a politickú krízu. Problém nespočíva len v zhodnotení skutočného hospodárskeho a technického obsahu výsledkov Európskej rady. Súčasne so zasadnutiami Európskej rady sa konajú aj európske, vnútroštátne a regionálne voľby a všetky z nich potvrdzujú naše obavy. Prijímajú sa extrémne stanoviská. Niektoré z týchto stanovísk sa už momentálne uchyľujú k nacionalizmu. Musíme si preto veľmi jasne uvedomiť, že naším problémom nie je len čeliť kríze, ale čeliť aj politickým a sociálnym následkom tejto krízy.

Nie sú to len časy, keď v Európskej únii vzniká severojužná kríza, ako správne poznamenala kolegyňa poslankyňa. Sú to nové časy, ktorých typickým znakom je kumulovanie a rozrastanie kríz a ich neriešenie. Objavujú sa v nečakanej podobe, vnútri aj mimo EÚ. Tieto nové časy si navyše v podstate žiadajú nové spôsoby myslenia na individuálnej aj inštitucionálnej úrovni a to je najväčšou politickou úlohou, ktorá je pred nami.

Každá zmena zmýšľania nejakej osoby začína u samotnej tejto osoby. Ak je táto osoba poslancom tohto Parlamentu, musí v prvom rade povedať, akým spôsobom sa má Parlament zmeniť, aby sa dokázal postaviť správne k týmto novým časom. To isté platí pre členov Komisie a Rady. Každý jeden z nás musí byť schopný čeliť tomuto problému.

V každom prípade je však hlavné nestratiť smer, ktorým nás vediete, lebo je správny.

  Antolín Sánchez Presedo (S&D). – (ES) Toto je prvá kríza, ktorá zasiahla eurozónu, a keď vypukla, začalo nám byť jasné, že Európska únia nie je vybavená na jej vyriešenie.

Vyskytli sa chyby pri návrhu, ako napríklad nedostatočné plánovanie v oblasti finančnej pomoci krajinám v eurozóne, neefektívne plnenie záväzkov v oblastiach verejných financií a konkurencieschopnosti a zvýšené makroekonomické nerovnováhy a rozdiely v rámci eurozóny.

Videli sme, že kroky podniknuté s cieľom vystupovať ako jednotná Európa v oblastiach zahraničnej politiky a bezpečnosti neboli podporené v hospodárskej oblasti aj napriek tomu, že globalizácia si to vyžaduje. Náš hospodársky potenciál nebolo možné premeniť na hospodárske vodcovstvo na svetovej úrovni a nerovnováha medzi pilierom jednotnej meny a medzivládnymi hospodárskymi piliermi sa stala ešte zrejmejšou.

Ak chceme primerane reagovať, musíme pokročiť v oblasti integrácie. Z krízy nevedie von národná cesta, pokiaľ si niektorí ľudia nepomýlili storočie. Práve preto podnikla Európska rada na svojom zasadnutí 24. a 25. marca dôležité, dokonca pôsobivé kroky správnym smerom. Vykonávanie európskeho semestra, prijatie trvalého mechanizmu pre stabilitu, ako aj záväzky prijaté pred Parlamentom vrátane legislatívneho balíka, v rámci ktorého musí Parlament nájsť rovnováhu, to všetko sú kroky správnym smerom. Pakt Euro Plus nepochybne predstavuje krok vpred, ale zostáva veľa práce. Kríza je stále tu, máme 23 miliónov nezamestnaných, na obzore sú stále veľké mraky a čelíme veľkým problémom.

Práve preto potrebujeme trojrozmerný pakt s občanmi Európy, pretože úsporné politiky majú svoje obmedzenia a my musíme presadzovať politiku rastu a zamestnanosti prostredníctvom investícií, aby sme mohli znova definovať náš hospodársky model a plniť ciele stratégie Európa 2020.

Politika fiškálnej a finančnej udržateľnosti si vyžaduje európsky rámec tak v oblasti štátneho dlhu, ako aj v rámci rekapitalizácie finančných orgánov a my potrebujeme skutočný európsky sociálny pakt na zavedenie lepšej produktivity so sociálnymi normami, pokrokom v zdaňovaní a s modernizáciou sociálneho štátu.

  Ivo Strejček (ECR). – (CS) To, čo sa stalo na zasadnutí Európskej rady v dňoch 24. a 25. marca 2011, a obsah textu, ktorý bol prijatý, sú príbehom o presadení fiškálnej únie zadnými dverami. Vytvorenie jednotnej meny euro a obdobie existencie tejto meny je históriou ignorancie hospodárskych zákonitostí, porušovania pravidiel, klamania o výške deficitov verejných financií a podvádzania v národných štatistikách. Pakt stability a rastu bol prijatý ako posledná šanca bojovať proti notorickým čiernym pasažierom a po celé roky ho všetci porušovali. Prečo si myslíme, že pri rozdielnosti charakteristík národných hospodárstiev, pri rozdielnej miere inflácie, rozdielnej miere nezamestnanosti to bude v prípade Paktu Euro Plus inak? Za zvlášť nevhodný považujem návrh na harmonizáciu dane z príjmov právnických osôb.

  Paulo Rangel (PPE). – (PT) Vážený pán predseda Rady, pán predseda Komisie, prvom rade vám chcem, prirodzene, zablahoželať k výsledkom zasadnutia Rady v dňoch 24. a 25 marca, najmä ku konsolidácii európskeho semestra, ale ešte viac k inštitucionalizácii Európskeho mechanizmu pre stabilitu a k Paktu Euro Plus, ktorého vytvorenie vyplynulo zo samitu eurozóny 11. marca.

Považujem tieto výsledky za veľmi pozitívne pre Európu a je hanba, že tento proces nebol v dňoch 24. a 25. marca úplne uzatvorený. Domnievam sa, že ak by sme dali tento signál, ak by členské štáty dali tento signál v Rade, ak by dokončili tento reformný balík financovania, boli by sme dnes v silnejšej pozícii na ďalšie tri až štyri mesiace a čiastočne by sme utíšili následky krízy, ktorú momentálne zažíva naša krajina Portugalsko, o ktorej tiež musím niečo povedať. A to, že portugalská Sociálno-demokratická strana (PSD), ktorá je úplne začlenená do Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), chce v plnej miere a absolútne splniť všetky požiadavky a povinnosti vyplývajúce z toho, že sme súčasťou Európy. A to robíme aj teraz, keď máme ťažkosti s krátkodobým financovaním. Na rozdiel od toho, čo robí vláda portugalskej Socialistickej strany (PS), PSD prejavuje svoju absolútnu vôľu poskytnúť Európe potrebné záruky v súvislosti s touto krízou. Nechcem prenášať domáce politiky do Európskeho parlamentu, a preto chcem len vyjadriť záväzok a úplnú záruku PSD voči prísnemu harmonogramu, ktorý musí krajina dodržať po voľbách 5. júna.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Dohoda dosiahnutá na európskom samite bola prvým veľkým politickým úspechom súčasného maďarského predsedníctva. Je to predovšetkým úspech konzervatívcov. Jej vykonávanie závisí od jednoty. Z tohto dôvodu je poľutovaniahodné, že štyri krajiny s konzervatívnymi vládami neprijali Pakt Euro Plus, a vyžaduje si to vysvetlenie. Je to poľutovaniahodné a pokrytecké odporúčať niečo iným, čo my ako predsedníctvo nepovažujeme za prijateľné pre nás. Ktokoľvek, kto zostane von, zaváha. Krajina, ktorá nemá za cieľ zvrat na základe znalostí a konkurencieschopnosti, ale nízke mzdy a výhru v daňovej súťaži, bude chudobincom Európskej únie dokonca aj zo strednodobého hľadiska. Keď už spomínam daňovú súťaž, ako vysvetlíte, že ste na zasadnutí Rady nediskutovali o problematike daňových rajov, pán predseda Komisie a pán predseda Rady? Myslíte si, že to pre európskych občanov nie je problém? Ste na omyle. Od Rady a od Komisie očakávame oveľa väčší pokrok.

Dovoľte mi venovať sa aj japonskej prírodnej pohrome a následnej priemyselnej katastrofe. Zomrelo tam 12 tisíc ľudí, 17 tisíc ľudí je nezvestných, státisíce zostali bez domova a milióny ľudí sú bez práce. Európska únia, ktoré považuje solidaritu za svoju podstatu, musí pomôcť. Táto katastrofa otriasla svetovým trhom s energiou a surovinami. Na dlhý čas bude ovplyvňovať politické a hospodárske prostredie. Je nevyhnutné, aby sme zlepšili jadrovú bezpečnosť na svete. Je nevyhnutné, aby sme vymysleli pravidlá, ktoré to umožnia. Je nevyhnutné, aby sme podnietili investície do výskumu a vývoja a posilnili diverzifikáciu v európskej energetickej politike. Tieto ciele, pán predseda Komisie a pán predseda Rady, už boli sformulované v rámci cieľov do roku 2020. Je úlohou Rady a Komisie vybudovať cestu smerujúcu k ich splneniu a zabezpečiť na tento účel prostriedky. Želáme vám v tom veľa úspechov.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Nechcem podceňovať význam posledných rozhodnutí Európskej rady, ale musím povedať, že európske rozhodnutia za posledný rok sa vyznačovali tým, že ich kvalita bola príliš nízka a boli príliš neskoré. Nie je to preto, že by sa neboli podnikli dôležité kroky vpred. Je to preto, že nemôžeme používať minulosť ako náš referenčný bod pri súčasnej stabilizácii a posilnení eurozóny. Naším referenčným bodom musí byť to, ako účinne sa nám darí riešiť krízu. Čo sa však týka trhov, bohužiaľ, nie sme účinní. Veď sa len pozrite, ako sa za posledných niekoľko dní zvýšila cena za pôžičky pre krajiny v regióne, najmä v Portugalsku. A nie sme účinní ani presvedčiví, žiaľ, ani vo vzťahu k európskej verejnosti, ktorá sa čoraz viac domnieva, že Európa je súčasťou problému a nie súčasťou jeho riešenia.

Európsky parlament vo svojich dvoch posledných uzneseniach a významné osobnosti z celého politického spektra poukazujú na to, že ak chceme efektívnu a globálnu reakciu na dlhovú krízu, musíme sa vážne zamyslieť nad možnosťou systému vydávania eurobondov. No väčšina v Európskej rade nám zároveň hovorí, že to nie je možné, pretože by sa tým vytvorilo morálne riziko pre fiškálne zdravé krajiny v čase krízy. No kým spomínajú morálne riziko pri ťažení proti eurobondom, vytvárajú morálne riziko na úkor krajín s finančnými problémami, a to tým, že oficiálne a bez váhania predkladajú návrhy na kontrolovaný bankrot a na zapojenie súkromných podnikov do znášania nákladov, čím spôsobujú pokračovanie krízy v dôsledku udržiavania príliš vysokých nákladov na úvery.

Ak chceme skutočne zapojiť aj súkromné podniky a ak chceme spravodlivejšie deliť náklady, mali by sme vážne a prioritne preskúmať otázku dane z finančných transakcií, aby sa tak niektoré príjmy dali používať na financovanie trvalého mechanizmu.

  Andrey Kovatchev (PPE). – (BG) Kríza, ktorou momentálne prechádzame, potvrdzuje, že Európa potrebuje vizionárov, a to nielen medzi orgánmi, ktoré rozhodujú, ale aj medzi bežnými občanmi.

Je to síce smutné, ale pravdivé. Počas rokov rastu sme premrhali veľa času a premeškali sme mnohé príležitosti. Vytvorenie jednotnej meny bolo nepochybne úspechom. Vyzerá však ako pekný dom s poškodenou strechou. Nasťahovali sme sa doň počas sucha, ale teraz prišiel dážď a padá na eurozónu v podobe vysokých deficitov a dlhov s nízkou dôveryhodnosťou.

Pakt Euro Plus a rozhodnutia prijaté Radou sú krokom správnym smerom. Ekonomický semester je opatrením, ktoré zabezpečí väčšiu koordináciu a odolnosť našich hospodárstiev a rozpočtov počas finančných kríz.

Teší ma to a pre 60 krajín mimo eurozóny vrátane našej krajiny Bulharska je správnym rozhodnutím pripojiť sa k tomuto paktu, aby sa mohli zúčastňovať na rozhodovacom procese o hospodárskych politikách, čím sa zabráni, aby Európu rozdeľovali rozdielne normy a zásady.

Som si istý, že európske hospodárske politiky sa budú skôr či neskôr musieť zakladať na metóde Spoločenstva a nie na medzivládnej metóde, ako je to aj teraz. Možno už naozaj nie je ďaleko deň, keď sa bude konať nová medzivládna konferencia alebo dokonca zhromaždenie o problematike hospodárskeho a politického riadenia v Európe.

Vítam závery Rady v otázkach súvisiacich s Líbyou. Európska únia sa musí aktívne zapájať do budovania demokracie po skončení konfliktu a pomáhať Líbyjčanom vytvoriť ústavný štát a občiansku spoločnosť. Tým by sme jasne vyslali signál aj ostatným krajinám v tomto regióne, že Európa podporuje legitímne požiadavky obyvateľov.

Európa sa však musí aj poučiť z krízy v Líbyi a v celom arabskom svete. Čo ešte môžeme urobiť pre našich blízkych južných susedov? Môžeme využiť naše skúsenosti z Východného partnerstva v oblasti Stredozemia?

A napokon, pán Van Rompuy a pán Barroso, Európa potrebuje funkčné jednotky rýchleho nasadenia, ktoré môžu vykonávať misie pod vlajkou Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zvýšenie schopností a integrácie z hľadiska bezpečnosti a obrany, samozrejme, bez duplikovania alebo nahrádzania NATO.

  Frédéric Daerden (S&D). – (FR) Vážený pán Van Rompuy, vo vašich záveroch je len jedna vec, s ktorou jednoznačne súhlasíme, a je ňou prísne riadenie. Proti tomu nikto nenamieta. Prísnosť by však nemala znamenať nulové deficity ani úsporné opatrenia, ale skôr inteligentné vynakladanie peňazí.

Netreba ani spomínať, že treba zlepšiť potrebnú konkurencieschopnosť Únie, ale nemalo by sa pritom pracovať len so znižovaním miezd a sociálnych výdavkov. Konkurencieschopnosť sa získava investovaním do kvalifikácie, výskumu, výnimočnosti a podstatnej infraštruktúry.

Všetci sa tu zhodneme na tom, že Únia a euro sa nachádzajú v kritickom bode. Stojíme pred voľbou vybrať si jeden z dvoch modelov. Na jednej strane je to model, v ktorom sa budeme spoliehať na seba, v ktorom každá krajina bude porovnávať svoju konkurencieschopnosť so susediacim členským štátom, v ktorom bude skúmať svoj rating na finančných trhoch a bude sa usilovať o čo najmenší príspevok do európskeho rozpočtu. A na druhej strane je to model založený na solidarite – teda jediný prípustný model –, v ktorom sa zvýšia sociálne normy, konkrétne potvrdením pozície sociálneho dialógu a odborových zväzov, s minimálnymi sociálnymi požiadavkami v celej Európe a s mechanizmami indexovania miezd, ktoré sú chránené, a v ktorom bude solidaritu medzi generáciami zaručovať dôchodkový systém poskytujúci dostatok prostriedkov na slušný život, ako to nedávno vyhlásil Parlament.

Členské štáty by nemali cítiť tlak finančných trhov vďaka Európskej centrálnej banke s posilnenou úlohou a mali by sme mať lepšie regulované ratingové agentúry. Mali by sme mať model založený na solidarite, ktorý zaručí skutočnú sociálnu a územnú súdržnosť v Európe, a to prostredníctvom zvýšeného európskeho rozpočtu so zásadnou reformou vlastných zdrojov a konečne so zavedením dane z finančných transakcií.

Vaše závery sú založené na odlišnej ideológii, ktorá hovorí, že za recesiu zodpovedajú dlhy a deficity, a skutočnou príčinou je pritom nezodpovednosť finančných subjektov. Bez zmeny ideologickej prizmy v rámci Rady sa z recesie nedostaneme a neobnovíme ani dôveru občanov. Dnes je zrejmý demokratický deficit, a ak Rada a Komisia budú naďalej predkladať návrhy, ktoré nezohľadňujú názor Parlamentu, naši spoluobčania ešte ráznejšie odmietnu náš projekt.

  Marianne Thyssen (PPE). – (NL) Minulý rok sa urobil kus práce a naštartovalo sa mnoho reforiem s cieľom zaistiť, že Európska únia aj v budúcnosti zostane spoločnosťou, v ktorej sú životné a pracovné podmienky dobré a spravodlivé. Preto rada podporím to, čo naši kolegovia poslanci hovorili, keď chválili predsedníctvo Európskej rady.

Nadviažem na všetko, čo už hovorili ostatní poslanci, a chcem spomenúť tri body. Prvý z nich sa týka nákladov na pracovnú silu ako jedného z faktorov, ktoré sú súčasťou politiky hospodárskej súťaže. Počas finančnej krízy som často počula, ako pán predseda Komisie aj pán predseda Európskej rady chválili automatické stabilizátory. Namiesto prudkých vzostupov a pádov by zaistili stabilnejšie hospodárstvo s menším počtom zrušených pracovných miest, čo sa výborne hodí do sociálneho trhového hospodárstva, ktorým chceme byť. Niektorí ľudia však teraz majú obavy, že toto prílišné zameranie na faktor nákladov na pracovnú silu v Pakte Euro Plus by mohlo až veľmi obmedziť voľnosť fungovania týchto automatických stabilizátorov. Moja otázka, pán Van Rompuy, znie, čo si o tom myslíte.

V súvislosti s faktorom nákladov na pracovnú silu musím vzniesť aj druhú námietku. Od odborových zväzov opakovane počúvam, že v oblasti rokovaní o mzdách sa ohrozuje autonómnosť členských štátov a ich sociálnych partnerov a že možno smerujeme k nápadnému porušeniu nariadenia o kompetenciách podľa zmluvy. Moja otázka v tomto prípade znie, či tu skutočne chodíme po tenkom ľade alebo či je táto obava nepodložená. Aj tu by som rada počula vašu analýzu, pán Van Rompuy, pretože ak je táto dvojitá obava nepodložená, naozaj ju musíme odstrániť.

Na záver mám otázku týkajúcu sa spoločného rámca na výpočet základu dane z príjmov právnických osôb. V záveroch z jarného samitu som o tom čítala len jednu vetu, len jedinú, a dokonca ani v tej sa v tejto súvislosti nespomínali vôbec žiadne záväzky Európskej rady. Vyvodzujem teda správne, že stále neexistujú žiadne vyhliadky na konsenzus o zavedení tohto spoločného rámca na výpočet základu dane z príjmov právnických osôb a že môžeme len snívať, pokiaľ ide o väčšiu spoluprácu v tejto oblasti? Vopred ďakujem za vaše odpovede.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Pani Podimatová sa za mňa venovala finančnej otázke. Ja sa teda vyjadrím k ďalšej veľmi dôležitej téme, k téme jadrovej energie. Čo nás naučilo Japonsko? Dve veci: po prvé, že nikto nedokáže byť nikdy dostatočne pripravený na prírodné pohromy alebo kombinácie prírodných pohrôm, a po druhé, že jadrová energia nie je nikdy úplne bezpečná.

A čo robíme my? Obviňujeme Japonsko z nedbalosti. Hovoríme, že to nie jadrová energia, ale že Japonsko nebolo bezpečné. Hovoríme, že by sme mali vykonať naše vlastné previerky jadrových elektrární, aby sme zistili, ktoré z nich nie sú bezpečné, a aby sme potom napredovali v ich vývoji. Znamená to teda, že sme sa zo situácie Japonska nepoučili. Na pohromy nie sme pripravení ani tak ako Japonsko, sotva máme nejakú politiku civilnej ochrany pre prípad cezhraničných problémov, ako napríklad jadrovej nehody.

Musíme dnes prestať požadovať výstavbu nových jadrových elektrární. Nesmieme investovať do vývoja jadrovej energie, ale do rozvoja účinnosti fotovoltaických a iných obnoviteľných zdrojov energie. Jadrová energia má cezhraničný dosah a Európska únia je zaň zodpovedná. Preto budete niesť veľkú zodpovednosť, pán Barroso a pán Van Rompuy, ak neprijmeme potrebné bezpečnostné opatrenia proti ďalšej nehode.

  Jacek Saryusz-Wolski (PPE). – Chcel by som hovoriť o troch témach. Po prvé si myslím, že samit Rady priniesol veľmi dôležité a pozitívne výsledky vzhľadom na ťažkú situáciu a atmosféru. Vítam myšlienku inkluzívneho Paktu Euro Plus otvoreného pre tie štáty, ktoré zatiaľ nie sú členmi eurozóny, ako to povedal pán predseda Van Rompuy.

Zároveň vytvárame záchrannú sieť v podobe Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Mohli by sme o tom pouvažovať v oboch mechanizmoch, v Pakte Euro Plus, ktorý je povinným záväzkom dodržiavať určité pravidlá správania v makroekonomickej a makrofinančnej politike, ako aj v EMS. Záchranná sieť by mala byť otvorená, aby zblíženie aj solidarita, ktoré sú základom EMS, prijímali a nie vylučovali.

Moja druhá poznámka sa týka susedskej politiky. Zdá sa, že meníme štruktúru našej susedskej politiky. Podnet pochádza z juhu, je však dôležitý pre celú našu susedskú politiku. Dúfam, že bude – ak čítame dokumenty vypracované pani barónkou Ashtonovou a pánom Fülem – oveľa viac orientovaná na spoločnosť, štedrejšia voči týmto spoločnostiam a náročná na orgány a vlády. Mali by sme sa odkloniť od krátkozrakých záujmov a túto politiku založiť na ľudských právach a demokratickom prístupe, presunúť sa od politiky súčasného stavu k politike zmeny. Keď však vytvoríme túto novú paradigmu, mala by sa vzťahovať aj na Východ. Mali by sme sa sústrediť viac na ľudské práva a demokraciu a orientovať sa viac na spoločnosť a menej na orgány než doteraz.

Moja tretia poznámka sa týka EÚ a NATO. V Líbyi sme svedkami novej spolupráce EÚ a NATO, pričom tomuto vzťahu doteraz úplne nerozumieme. Máme tiež predošlé skúsenosti z Afganistanu, ktoré tiež neboli vždy dobré. No tento vzťah je zároveň dôležitý. Zamerajme sa na to, aby sme tentoraz boli úspešní.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE) . – (LV) Domnievam sa, že musíme nakresliť jasnú deliacu čiaru medzi minulosťou a budúcnosťou. Čo sa týka minulosti, povedal by som, že pre konkrétne prípady Grécka a Írska sa musí nájsť samostatné riešenie. Som presvedčený, že musíme umožniť odpísanie týchto strát prostredníctvom štruktúrovaného plánu, aby sa tieto spoločnosti mohli späť postaviť na nohy. Nie je správne ďalej trestať daňových poplatníkov v týchto krajinách za chyby, ktoré v skutočnosti urobil súkromný sektor, najmä banky. Pokiaľ ide o budúcnosť, musíme sa zamerať na to, čo je naším cieľom pre Európu. Tým cieľom je zaistiť stabilný rast. V záujme zaistenia stabilného rastu však treba zaistiť nízke úrovne vládneho dlhu a práve o tom sa diskutuje aj v Rade.

A čo zaistia nízke alebo nulové vládne dlhy? Zaistia dôveru finančných trhov v tieto krajiny, čo zase povedie k nízkym úrokovým sadzbám, aby sa podniky v týchto krajinách mohli znovu začať obnovovať a rozvíjať. Po rozvoji podnikov budú nasledovať investície. S investíciami prídu pracovné miesta, ktoré sú pre nás v Európe základom. Tento proces, teda znižovanie verejných výdavkov, aby sa zabezpečila nízka úroveň dlhu, navyše nevylučuje investície.

Niekoľkí poslanci sa zmienili, že investície sú rozhodujúce, že sa nemôžeme „prešetriť von“ z krízy, ako to povedali, že musíme investovať. Môžem konkrétne uviesť príklad našej krajiny Lotyšska, ktoré za posledné dva roky nielenže prijalo významné úsporné opatrenia, ale tento rok, v roku 2011, vyčlenilo jednu tretinu národného rozpočtu na investície verejného sektora. Je to teda možné. Po tejto ceste sa musíme vydať v budúcnosti, aby sme zabránili tomu, že sa dostaneme do bodu, v ktorom sme dnes. Ďakujem vám za pozornosť.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Európska rada podnikla významný krok smerom k vytvoreniu Európskeho mechanizmu pre stabilitu tým, že prijala rozhodnutie o zmene a doplnení Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Budúci mechanizmus zabezpečí stabilnú a jednotnú reakciu na všetky situácie, pri ktorých dôjde k destabilizácii eurozóny. Je výborné mať takýto mechanizmus. Bolo by však lepšie neskončiť v takýchto situáciách, čo znamená, že by sa mali jednotne uplatňovať disciplinárne opatrenia vymedzené v opatreniach hospodárskeho riadenia. Všetky členské štáty musia pomáhať udržiavať stabilitu bez ohľadu na to, či sú súčasťou eurozóny alebo nie sú. Práve preto je vytvorenie Paktu Euro Plus, ku ktorému sa pripojili aj krajiny mimo eurozóny vrátane Rumunska, mimoriadne pozitívnym vývojom.

Vykonávanie európskeho semestra pomôže koordinovať európsku hospodársku politiku prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti, odstránenia byrokracie, podpory vzdelávania a podpory pracovnej sily. Tieto priority sa však musia veľmi rýchlo premietnuť do konkrétnych vnútroštátnych opatrení.

Úspech nových európskych štrukturálnych reforiem sa úzko spája s posilnením jednotného trhu. Únia potrebuje stratégiu, ktorá pomôže vytvárať pracovné miesta a zmierniť nedostatky na trhu práce EÚ.

Vítam zámer Komisie predstaviť Akt o jednotnom trhu, ktorý by mal byť prijatý do konca roku 2012. S ľútosťou však musím povedať, že prioritné opatrenia, ktoré dajú nové stimuly jednotnému trhu a konkurencieschopnosti, nezahŕňajú ani zmienku o potrebe zaistiť slobodný pohyb všetkých európskych pracovníkov a zameriavajú sa len na slobodný pohyb služieb.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Ľudia unikajúci pred vojnou v Líbyi teraz prichádzajú na ostrovy Lampedusa a Malta. V našej krajine sa ľudia obávajú dvoch vecí.

Po prvé nevedia, koľko ľudí príde. Túto obavu nie je možné odstrániť, pretože nevieme, koľko ľudí prekročí naše hranice. Po druhé majú ľudia veľké obavy z neistoty v súvislosti s ochotou Európy v tejto situácii pomôcť. Túto obavu môžeme a mali by sme riešiť, pretože mechanizmus solidarity už existuje v našich právnych predpisoch, v smernici č. 55 z roku 2001. Mali by sme ho teda použiť.

Zdá sa, že Komisia uvádza dva dôvody na to, prečo ho nepoužila. Prvý je, že v Rade ministrov nie je väčšina. Žiadam pána predsedu Barrosa, aby toto neuvádzal ako dôvod. Komisia by mala prejaviť politické vodcovstvo a prijať politickú iniciatívu na predloženie návrhu na aktiváciu tohto mechanizmu.

Komisia takisto uvádza, že počty utečencov zatiaľ nie sú dostatočne veľké. Mali by sme však byť opatrní. Počet je možno malý v porovnaní s celou Európou, ale je veľmi veľký pre jedinú krajinu, od ktorej sa očakáva, že sa o nich všetkých sama postará.

Obraciam sa preto priamo na pána predsedu Barrosa, aby aktivoval mechanizmus solidarity, a na pána predsedu Van Rompuya, aby Radu ministrov vyzval na prejavenie konkrétnej solidarity.

  Tunne Kelam (PPE). – Výsledky zasadnutia Európskej rady sa možno zdajú politicky a inštitucionálne uspokojivé, ale z dnešnej rozpravy vyplýva, že kríza sa ešte neskončila. Pán predseda Barroso povedal, že hospodárska situácia zostáva ťažká a neistá. Pán Verhofstadt potvrdil, že plátame diery, ale kríza sa nevyriešila. A pán predseda Van Rompuy povedal, že problémy pretrvávajú.

Je to dôsledok minulých chýb a nedostatku vhodných nástrojov. Musíme vyvodiť závery, ako sa tieto minulé chyby stali a ako došlo k vytvoreniu enormného dlhového zaťaženia a deficitov. Čo bolo chybné na politikách členských štátov a inštitúcií EÚ? Bez dôslednej analýzy a vyvodenia záverov, ktoré by sa mali stať povinnosťou pre všetky zainteresované strany, nemôžeme zabrániť opakovaniu tých istých chýb. Ústrednou úlohou zostáva posilnenie konkurencieschopnosti. Dúfam, že nový Akt o jednotnom trhu Komisie bude skutočne ambiciózny. Medzi priority EÚ sa dostala aspoň téma jednotného digitálneho trhu.

V neposlednom rade bude tento týždeň potvrdená nová estónska vláda. V posledných voľbách estónski voliči prejavili protieurópske tendencie a opätovne zvolili súčasnú vládu, ktorá si napriek ťažkým škrtom v rozpočte ešte posilnila svoju pozíciu...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Mairead McGuinness (PPE). – V záveroch Rady je veľa vecí, ktoré treba pochváliť, keď sa pozrieme do budúcnosti, no o niečo menej, keď sa zaoberáme prítomnosťou a minulosťou.

Zaujali ma poznámky pani Catherine Dayovej, vyššej predstaviteľky Komisie, ktorá minulý týždeň v Írsku povedala, že žiara sa z Írska vytratila. Dúfam, že to neznamená, že sa vytratila aj z každého z nás jednotlivo, a dúfam, že vzhľadom na výsledky záťažových testov a veľmi dôrazných krokov novej vlády sa do Írska žiara znovu vráti. Takisto dúfam, že sa vráti späť našim ľuďom, ktorí sú veľmi deprimovaní a stratili ilúzie v dôsledku pocitu, že za zvyšok Európskej únie znášajú veľmi ťažké bremeno.

Chcela by som požiadať tých, ktorí zlostne hrozia prstom v súvislosti s nekorektným správaním jednotlivých krajín a občanov, aby si uvedomili, že do tejto situácie sa zapojili aj ďalšie subjekty. Hovorím o európskych bankách, ktoré sa snažili profitovať z rozmachu, ktorý zažilo nielen Írsko, ale aj ostatné krajiny.

Dnes ráno sa však v írskych médiách objavil záblesk nádeje. Vidím, že globálni finanční giganti na základe záťažových testov podporujú naše hospodárstvo, a dúfam, že si uvedomia, že Íri napravili problém pre zvyšok Európy, a prejavia tak veľmi potrebnú solidaritu pri úrokových sadzbách.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Vážený pán Barroso, vážený pán Van Rompuy, chcel by som vám položiť niekoľko otázok. Je dobré, že sa dosiahla dohoda. Je dobré, že európske hospodárstvo a európska mena teraz budú lepšie chránené. Je však ochrana sama osebe postačujúca? Nie je potrebné zájsť ďalej? Nie je potrebné podnecovať vzostup, aby sme mohli zachovať to, čo chránime? Som presvedčený, že sa robí príliš málo a že sa postupuje podľa nesprávnej stratégie.

Prečo Európska únia investuje do vývozu uhoriek, banánov a živého dobytka namiesto investovania do univerzít, vzdelávacích miest a škôl? O tom musíme pouvažovať. Keď hovoríte, že na to nie sú peniaze, možno potrebujeme nejakú reorganizáciu. Mali by sme zvážiť, či potrebujeme nové zdroje príjmov, pričom v takom prípade by sme mali hľadať u tých, ktorí vždy profitovali z tejto neuveriteľnej situácie.

Pán Barroso, aký je skutočný dôvod, že vaša Komisia odmieta daň z finančných transakcií? Prosím, odpovedzte mi na túto otázku. Musíte sa raz a navždy rozhodnúť, či ste na strane finančného sektora alebo na strane našich občanov.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Chcel by som poďakovať predsedom politických skupín za to, že zrušili svoju schôdzu Konferencie predsedov, aby sa mohla konať táto rozprava v pléne v súlade s článkom 15.

Pokiaľ ide o mechanizmus pre stabilitu, chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán Lamassoure, a spomenúť problematiku politickej kontroly a najmä otázku regulovania tohto mechanizmu. Kto bude udeľovať rozpočtové absolutórium za tento finančný nástroj?

Na záver svojho prejavu sa chcem opýtať, či ešte nenastala chvíľa, aby nám Komisia poskytla komplexnú správu o verejnej podpore pre úverové inštitúcie a najmä o všetkých finančných tokoch a štátnom dlhu.

Napokon chcem navrhnúť, aby sme pouvažovali o vytvorení európskej verejnej ratingovej agentúry s cieľom riešiť veľké problémy, ktoré máme so súkromnými agentúrami, pretože stanovenie ratingu krajiny sa veľmi líši od stanovenia ratingu pre súkromnú spoločnosť.

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Pán Van Rompuy v úvode svojho prejavu poukázal na to, že počas 49 dní sa uskutočnili tri schôdze a samity Európskej rady, na ktorých sa prijímali rozhodnutia. Inými slovami, to, čo bolo predtým troj- alebo šesťmesačnou udalosťou, sa teraz stalo zvykom pri riadení Únie s cieľom zabezpečiť okamžitú reakciu na naliehavé problémy.

Okrem týchto naliehavých problémov sú tu však aj budúce horizonty Únie, ktoré závisia od našej schopnosti konkurovať. Aké máme v súčasnosti zdroje na generovanie znalostí? Máme málo univerzít, ktoré majú svetovo dobré postavenie, venujeme menšie percento príjmov na výskum a vývoj ako rozvojové a rozvinuté krajiny a zároveň naše podniky zohrávajú veľmi malú úlohu v oblasti výskumu.

Musíme dosiahnuť európsky rozmer prostredníctvom koordinácie medzi európskymi univerzitami a koordinácie učebných osnov, ktorými sa zabezpečí výnimočnosť a spolupráca.

  Graham Watson (ALDE). – Predsedovia Rady a Komisie hovorili o Pakte Euro Plus a o jednotnom trhu. Mám otázku o každom z nich.

Súhlasia s guvernérom Európskej centrálnej banky, že bude potrebný oveľa väčší Európsky mechanizmus pre stabilitu? Ak nesúhlasia, je to preto, že skutoční profesionáli dokážu zriedkavo na verejnosti pripustiť to, o čom v súkromí vedia, že je pravdivé?

Jediným členom jednotného trhu, ktorý vykonáva pravidlá na 100 %, je Nórsko. Skutočný záťažový test v kríze, ktorým musíme prejsť, sa netýka bánk ani jadrových elektrární, ale solidarity členských štátov Európskej únie. Domnievajú sa teda predsedovia Komisie a Rady, že existuje šanca na väčšiu solidaritu ako tú, ktorú sme zažili v minulosti?

  Jaroslav Paška (EFD) – (SK) Jednou z tém rokovania Rady Európskej únie bolo aj definovanie nového krízového mechanizmu eurozóny. Aj keď predsedovia prítomných vlád našli zhodu na vytvorení stáleho eurovalu, ukazuje sa, že o jeho konečnej podobe budú musieť ešte diskutovať s odborníkmi vo svojich krajinách. Keď sa totiž pani Radičová, predsedníčka slovenskej vlády, vrátila z Bruselu domov, dozvedela sa, že pre svoju pozíciu deklarovanú na rokovaní Rady nemá v národnom parlamente dostatočnú podporu.

Bez korektného a precízneho dopracovania mechanizmu riadeného bankrotu nesolventných krajín, aktivovaného aj v rámci eurozóny, sa totiž navrhnutý stály mechanizmus stáva skôr trvalým nástrojom zadlžovania Európy. A preto ho v takejto podobe nemôže akceptovať žiaden zodpovedný národný parlament. Skúste preto, prosím, vážený pán predseda Rady Európskej únie, viac zohľadniť pri politických návrhoch aj kvalifikované odborné stanoviská.

  Andrew Henry William Brons (NI). – V odseku 5 správy zo zasadnutia sa hovorí, že sa zavedú politické opatrenia na nápravu škodlivých a pretrvávajúcich makroekonomických nerovnováh a na zvýšenie konkurencieschopnosti, ale v úvode sa hovorí o podpore obchodu s tretími krajinami.

Dovoz z tretích krajín, najmä z takzvaných rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, je najväčšou príčinou obchodnej nerovnováhy a neschopnosti konkurovať. Vyspelé krajiny nedokážu súťažiť s dovozom tovarov vyrábaných v týchto tretích krajinách bez zníženia našich miezd na ich úroveň.

A to sa naozaj uvádza aj v časti na strane 16 o rozvíjaní konkurencieschopnosti. Hovorí sa tu, že sa vyhodnotí vývoj miezd a produktivity a potreba úpravy konkurencieschopnosti. Čo to znamená?

Môže to znamenať len jednu vec. Mzdy sa musia znížiť, aby mohli naše tovary konkurovať tovarom z rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev. Kým budú zásady ako voľný obchod posvätné, hospodárske záujmy európskych pracujúcich budú, zdá sa, nepodstatné.

  Seán Kelly (PPE). – Nechcem byť v závese nikoho ani viazaný povinnosťou k niekomu a nechcú to ani Íri – nezávislý národ. Z tohto dôvodu Írov nepríjemne zraňujú posledné záchranné opatrenia EÚ a MMF. Nestotožňujem sa však s názorom, že za to môže Európa. Vinu nesú hlavne banky založené v Írsku, regulačné orgány a vláda a nie írski občania – ale práve Íri sú teraz nútení zaplatiť cenu a bremeno je príliš veľké.

Z tohto dôvodu by som chcel požiadať o dve veci. Po prvé, úrokové sadzby by sa mali znížiť, a chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Rehnovi a pánovi predsedovi Barrosovi za ich snahu v tomto smere. Po druhé, myslím si, že zaplatiť musia držitelia dlhopisov – ak nie v podobe zrážky, tak si zaslúžia aspoň mierne zníženie. Jednotlivci nezískajú zaručené bezúročné investície a nemali by ich získať ani držitelia dlhopisov. Ak by sa tieto dve veci urobili, možno by sa nám podarilo dosiahnuť pokrok.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Závery Rady týkajúce sa hospodárskej politiky a Paktu Euro Plus otvárajú skutočnú európsku Pandorinu skrinku, z ktorej vyjdú len problémy. A týmto problémom budú musieť čeliť európski občania. Spochybňovanie sociálneho zabezpečenia a indexovania miezd, prepájanie produktivity a miezd, obmedzená kúpna sila a zvýšenie veku odchodu do dôchodku – to je len niekoľko prípadov krízy úsporných opatrení, ktorá nás čaká. Som zdesený, že Rada sa zjavne z krízy vôbec nepoučila.

Samozrejme, potrebujeme politiku založenú na rozpočtovej zodpovednosti a prísnosti, to nikto nespochybňuje, nemali by sme však trvať na tom, aby celé úsilie bolo na občanoch, pretože oni sú našou jedinou šancou na prekonanie krízy a rast. Príliš rýchlo zabúdate na finančný a bankový sektor, ktorý by mal tiež prispieť k tomuto rozhodujúcemu snaženiu a predovšetkým by mal konať zodpovednejšie.

Kedy sa konečne dočkáme dane z finančným transakcií? V čase, keď 16 miliónov Európanov prišlo o prácu, keď sa ceny prudko zvyšujú a keď kontinentom otriasajú špekulatívne šoky, Rada požaduje obete od pracovnej sily a pracujúcich a nezaťažuje kapitál. To je neprípustné.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Pán predseda Van Rompuy zhodnotil Pakt Euro Plus ako novú etapu budúcej hospodárskej koordinácie a ide naozaj o úplne nové obdobie v oblasti makroekonomickej koordinácie. Premiér Viktor Orbán, úradujúci predseda Rady Európskej únie, má na to podobný názor a opisuje ho ako pilier budúceho európskeho hospodárskeho systému. Zároveň je poľutovaniahodné, že medzi krajinami, ktoré spomínal pán predseda Van Rompuy, nebolo Maďarsko, pretože Maďarsko sa, žiaľ, nezúčastňuje Paktu Euro Plus. Mnohí maďarskí občania a ekonómovia nerozumejú, prečo sa maďarská vláda takto rozhodla, keďže Maďarsko je malá krajina s otvoreným hospodárstvom. A argument, že by to bránilo daňovej súťaži, je pochybný, pretože ide len o harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb. Je hanba, že Maďarsko túto možnosť premeškalo.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) EÚ je majstrom váhania. Celé desaťročia sa ku Kaddáfímu správala ako k serióznemu partnerovi, celé desaťročia zametala nebezpečenstvá jadrovej energie pod koberec a teraz nalieva peniaze do záchrannej siete, ktorá zjavne nefunguje. Prečo ľudia nevidia, že kríza eura sa nedá vyriešiť záchrannou sieťou? Americké ratingové agentúry najprv znížili rating Grécka a teraz aj Portugalska a zo záchranného balíka teraz ťažia len banky a špekulanti, ktorí stávkujú na bankrot členských štátov eurozóny.

Práve preto tvrdím, že je načase ukončiť záchrannú sieť a urobiť bodku za plánmi na eurobondy. Ak zbankrotované štáty zostanú v eurozóne, bude to znamenať začiatok konca eura. Z tohto dôvodu by bolo lepšie použiť miliardy vyčlenené na záchranné balíky na zastavenie prúdu utečencov zo severnej Afriky prostredníctvom udržateľných miestnych projektov alebo na zaistenie skutočnej nezávislosti od jadrovej energie. Určite by to bola lepšia investícia, než je plytvanie peňazí v kasínach medzinárodných ratingových agentúr.

  Ana Gomes (S&D). – (PT) Tí, ktorí tlačia Portugalsko do tejto údajnej pomoci, v skutočnosti nechcú pomáhať, ale chcú zarobiť tým, že potopia nás a že potopia euro. Je to preto, že v tejto Európe, v ktorej sa solidarita, súdržnosť a metóda Spoločenstva stali prázdnymi slovami, je zámerom tejto údajnej pomoci len zaplatiť bankám, ktoré nás dotlačili do víru dlhu, ktorý nás momentálne ťahá ku dnu, a to všetko z verejných výdavkov, pomocou neoliberálnych opatrení Paktu Euro Plus, bez investícií do znovuobnovenia rastu a zamestnanosti, bez eurobondov, bez dane z finančných transakcií a bez opatrení na riešenie makroekonomických nerovnováh, ktoré ničia euro.

V tejto Európe, v ktorej sú banky, ktoré sú príliš veľké na to, aby zbankrotovali, ale štáty a ľudia padnúť môžu, len slepota alebo vlastný záujem môžu vysvetliť to, že Komisia a Rada sa vzdali konania proti daňovým rajom. Bude možné ozdraviť, regulovať a dohliadať na finančný systém a pritom tolerovať nedotknuteľnosť čiernych dier napomáhajúcich korupciu, daňové podvody a úniky a organizované zločiny?

  Monika Flašíková Beňová (S&D) – (SK) V prvom rade chcem upozorniť na nesprávny leitmotív záverov zo stretnutia Rady, a to, že máme hospodársky rásť a zároveň aj šetriť. Posadnutosť fiškálnou konsolidáciou v období krízy sa nám môže stať totiž osudnou. Našou jednoznačnou prioritou by mala byť obnova zamestnanosti a udržateľného hospodárskeho rastu.

Kolegyne a kolegovia, na krízu doplácajú najmä občania. Jednak strácajú zamestnanie, tvrdo sa ich dotýkajú úsporné opatrenia vlád a navyše im hrozí, že hotovosť potrebná na posilnenie eurovalu pôjde výlučne z ich daní. Ale podieľať by sa na posilnení eurovalu mali predovšetkým hráči z finančného sektora.

Pán prezident, pán predseda Komisie, to čo teraz Únia potrebuje, je koordinácia hospodárskych a sociálnych politík s cieľom obnoviť zamestnanosť a dostať sa z krízy. A tiež jednoznačný konsenzus o záchrane eura, do ktorej bude zapojený súkromný finančný sektor.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Revízia zmluvy viedla k vytvoreniu EMS. Znovu všetkých vyzývam, aby dodržiavali príslušné kritériá. Veď napokon postavenie iného členského štátu a jeho občanov do palebnej línie je v súvislosti s panujúcou, pretrvávajúcou štrukturálnou krízou nezodpovedné. EMS bude opodstatnený len vtedy, keď všetky štáty splnia svoje rozpočtové povinnosti a budú súhlasiť s dosahovaním nákladovej efektívnosti.

Kríza v Japonsku nám ukázala, aká „bezpečná“ môže byť jadrová energia. Príroda má väčšiu silu, ako človek dokáže zvládnuť. Vzhľadom na históriu Černobyľa môžeme len dúfať, že k záťažovým testom sa bude pristupovať s väčšou obozretnosťou ako k limitom stanoveným minulý týždeň. Je najvyšší čas skoncovať s jadrovou energiou. Sústreďme sa teda konečne na obnoviteľné zdroje energie. Napríklad projekt podmorskej elektrickej siete NorGer by mohol nahradiť 60 jadrových elektrární.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Vítam, že Európskej rade sa podarilo dosiahnuť dohodu o určitých témach, ktoré sú pre Európu mimoriadne dôležité. Chcel by som spomenúť problematiku európskeho semestra a jeho význam ako jednej z priorít. Domnievam sa, že prioritu by mala dostať obnova dôveryhodných rozpočtov členských štátov a sociálnej spravodlivosti a fiškálna udržateľnosť, čo by vytvorilo podmienky pre stabilitu a rýchlejšiu obnovu hospodárstiev členských štátov. Je veľmi dôležité, aby úsilie o konsolidáciu dopĺňalo štrukturálne reformy, najmä pri vykonávaní priorít v Európskej únii stanovených v stratégii Európa 2020. Zvlášť dôležitú úlohu by mala zohrávať aj Komisia, ktorá by mala veľmi zodpovedne monitorovať činnosť členských štátov a mala by sledovať vykonávanie osobitných opatrení v súlade s národnými programami stability a konvergencie. Výrazné obavy navyše pretrvávajú vo vzťahu k postoju Európskej centrálnej banky, Rady a Európskej komisie k situácii, ktorej čelia komerčné banky, ako aj ku konaniu zahraničných ratingových agentúr.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Pokiaľ ide o hodnotenie posledného zasadnutia Európskej rady, domnievam sa, že analýza, ktorú som predstavil, bola pomerne vyvážená a rozumná.

Myslím si, že treba priznať, že sme dosiahli dôležitý pokrok, pokiaľ ide o štruktúru. Ak porovnáme to, čo teraz máme, s tým, čo sme predtým nemali, je to nepochybne dôležitý krok vpred. Ide napríklad o vytvorenie trvalého mechanizmu pre stabilitu, o ktorom sa v zmluve ani neuvažovalo. Tento Parlament navyše drvivou väčšinou podporil obmedzenú reformu zmluvy v záujme vytvorenia nového nástroja, nástroja, ktorý predtým ani neexistoval.

Buďme preto v našom hodnotení intelektuálne čestní. Som presvedčený, že sa dosiahol výrazný pokrok v oblasti reakcie na krízu, z hľadiska toho, čo sme sa naučili vzhľadom na nedostatky, ktoré sme zažili v minulosti, či už na úrovni nástrojov, alebo politík. Zároveň som však naozaj veľmi jasne povedal, že to možno nebude stačiť. Jedna vec je mať štruktúru, architektúru, ale druhá vec je mať politiky, ktoré sa majú uplatňovať. Skutočným testom naozaj bude to, ako sa po tomto podarí našim vládam a aj našim inštitúciám zabezpečiť podstatu. Podstata je dôležitejšia ako nástroje.

Zároveň som vám však, myslím si, veľmi transparentne, povedal, že ak hovoríme o ambíciách, Komisia by bola uvítala, keby sa v niektorých oblastiach zašlo ešte ďalej. Zdôraznili sme napríklad to, že v prípade trvalého mechanizmu pre stabilitu sme uprednostňovali väčšiu flexibilitu. Bohužiaľ však nebolo možné dosiahnuť ambicióznejší konsenzus. Vzhľadom na to si myslím, že by bola chyba odmietnuť výhody, ktoré sme dosiahli.

Zostanem ešte pri téme ambícií. Chcel by som zdôrazniť tento dôležitý aspekt, pretože niektorí navrhovali, aby Komisia predložila ďalšie návrhy. Prakticky všetko, čo ste spomínali, už Komisia predložila. Dňa 9. mája 2010 Komisia – ja sám a pán komisár Rehn – predložila legislatívny návrh týkajúci sa prístupu k mechanizmu pre stabilitu, ktorý by bol úplne založený na metóde Spoločenstva.

Navrhli sme napríklad spojenie riadenia dlhov, čo sa označuje aj ako spoločné a nerozdielne záruky. Naše členské štáty to však odmietli. Vy ste ich síce neodmietli, ale získanie súhlasu členských štátov je rozhodujúce, pán Verhofstadt. Dokument sme predstavili na samite eurozóny. Odmietla ho veľká väčšina členských štátov. Taká je skutočnosť.

Čo sa týka konkrétnej otázky pravidla jednomyseľnosti alebo pravidla väčšiny v trvalom mechanizme pre stabilitu, ja sám som navrhoval pravidlo väčšiny. V prítomnosti predsedu Európskej rady aj určitých hláv štátov a predsedov vlád som trval na tom, že by mali prijať pravidlo hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Bolo to však zamietnuté.

Dá sa teda stále trvať na niečom, ale ustanovenia musia byť jasné a treba presne vedieť, komu adresovať vaše požiadavky. Komisia predložila ambiciózne návrhy, napríklad v súvislosti so záťažovými testami. Práve Európska komisia a Európska centrálna banka navrhli vierohodné a transparentné testy pre európske banky.

Čo sa týka eurobondov, myslím si, že Komisia o nich hovorí minimálne 30 rokov. Niektoré naše členské štáty to odmietli. Ja sám som tu navrhol, že by sme mohli teraz zaviesť aspoň projektové dlhopisy na financovanie investícií na úrovni návrhu európskeho rozpočtu. A môžem vám povedať, že urobím to isté pri finančných výhľadoch. Potom uvidíme, kto podporí tento prístup v prospech európskych investícií. A možno potom by ste nás niektorí mohli presvedčiť s vašimi európskymi stranami, aby sme podporili tento ambicióznejší prístup k finančným výhľadom. Mohla by to byť pre nás príležitosť ešte užšie spolupracovať. Ide o otázku ambicióznosti na európskej úrovni.

(potlesk)

Dokonca aj v oblasti sociálnej problematiky, o ktorej by som teraz rád s vami hovoril, sa Komisia maximálne snažila, aby sa v stratégii do roku 2020 kládol väčší dôraz na sociálne aspekty, ako aj na vzdelávanie. Nebolo to však jednoduché. Niektoré vlády hovorili, že v súlade so zásadou subsidiarity nie je úlohou Európy ani Európskej únie priamo konať v oblasti sociálnych aspektov a vzdelávania.

Skúsme teraz v rámci stratégie do roku 2020 – pri ktorej bolo napriek všetkému možné dosiahnuť určitý konsenzus o začlenení napríklad boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu – rozvinúť túto politiku a tiež podporiť investície najmä do vzdelávania a inovácií.

V tejto súvislosti mi však dovoľte povedať niečo, o čom možno neviete. Pred nejakým časom – myslím si, že tak pred dvomi rokmi – Komisia navrhla, aby sa niektorým Európanom poskytovala krízová potravinová pomoc, pretože teraz aj v Európe žijú ľudia, ktorí nemajú dostatok jedla. Nedávno som spoločne s pánom Josephom Daulom, predsedom Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), navštívil potravinovú banku, ktorá sa nachádza tu v departemente Bas-Rhin. V Európe sa vyskytujú problémy súvisiace s chudobou. A vedeli ste, že dve vlády žalovali Komisiu na Súdnom dvore za to, že zaviedla mechanizmus na pomoc najchudobnejším v Európe? Taká je situácia.

Hovorme teda úplne jasne. Komisia podporuje Európu, ktorá je ambicióznejšia v oblasti riadenia. Podporuje spravodlivý rast a väčšiu sociálnu spravodlivosť na európskej úrovni. Zároveň však musíme zabezpečiť spoluprácu s Parlamentom a s členskými štátmi. A za to musíme bojovať. Preto podľa mňa nie je kritizovanie Komisie namieste, pretože stála v čele boja za sociálnejšiu a spravodlivejšiu Európu a za oveľa dôveryhodnejšie riadenie.

Hovorme teda úplne jasne aj o tomto. Nemyslím si, že by Európe pomáhalo hovoriť, že súčasný problém je problémom Európy, akoby zodpovednosť vôbec neniesli určité vlády, ktoré umožnili svojmu dlhu narásť na neudržateľnú mieru alebo ktorých banky zaznamenali rast vo výške niekoľkonásobku ich hrubého domáceho produktu. Za situáciu zodpovedajú čiastočne aj vlády. Táto zodpovednosť je rozhodujúca. Práve preto teraz musíme nájsť riešenia založené na solidarite, ale tiež konať zodpovedne. Z tohto dôvodu som napríklad hrdý, že Komisia a ja sme podporili návrh zameraný na zníženie úrokových sadzieb platených Gréckom a to isté sa teraz snažíme presadiť pre Írsko. Považujeme to za správnu vec, a to nielen preto, aby sme zabránili zaťaženiu našich gréckych a írskych spoluobčanov mimoriadne vysokými nákladmi, ale aj preto, aby sme zaistili udržateľnosť dlhu. Práve v tomto duchu solidarity a zodpovednosti teda môžeme nájsť spoločné odpovede, ktoré nám, dúfam, umožnia vyhnúť sa problému, ktorý niektorí z vás spomínali a ktorý má trápi, a to problému určitého delenia Európy, konkrétne delenia medzi sever a juh, medzi centrum a okrajové oblasti. Myslím si, že Európa, ktorú chceme vybudovať, je Európa solidarity a nie prvotriedna či druhotriedna Európa, ale Európa, s ktorou sa dokážu všetci Európania identifikovať.

Čo sa týka dane z finančných transakcií, túto daň som už slovne aj skutkami obhajoval na samite G20 v mene Európskej únie. Odmietla ju drvivá väčšina našich partnerov zo skupiny G20.

Otázka, o ktorej teraz diskutujeme, znie, či na európskej úrovni môžeme – alebo by sme mali – mať daň z finančných transakcií alebo nie. Buďme znovu úprimní. Niekoľko členských štátov je zásadne proti. Nebudú súhlasiť. Na poslednom zasadnutí Európskej rady som povedal, že Komisia teraz uskutočňuje posúdenia vplyvov rôznych možností pre finančný sektor a čoskoro predloží návrhy. Bolo veľmi dôležité, že Komisia to oznámila Európskej rade, pretože teraz je aspoň v záveroch Európskej rady záväzok preskúmať návrhy finančného zdaňovania, ktoré Komisia predloží. Domnievame sa, že z hľadiska spravodlivosti je dôležité, aby aj finančný sektor prispel k riešeniu krízy, pretože určité správanie finančného sektora bolo do veľkej miery príčinou zrodu tejto krízy. Považujem to za základ z hľadiska spravodlivosti. To je môj osobný postoj a nepochybujem, že je to aj postoj Komisie. Na tieto témy predložím návrhy.

To isté platí pre spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb. V niektorých častiach Rady panuje istý odpor, ale Komisia predložila návrh a budeme zaň bojovať, pretože veríme, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je dôležitý pre dokončenie jednotného trhu. Presne tento prístup obhajujeme.

O procese a nástrojoch diskutujeme už veľmi dlho. Teraz nadišiel čas, aby proces a nástroje slúžili podstate. Proces a nástroje sú dôležité, ale majú slúžiť na istý účel a nie nahrádzať ho. Musíme vyriešiť úlohu našej hospodárskej obnovy. Pravda je taká, že ak chceme byť schopní investovať, potrebujeme dôveru. Dôvera závisí od našej schopnosti modernizovať, inovovať a stať sa udržateľnejšími a konkurencieschopnejšími. Nemýľme si príčinu a výsledok. Investície pritiahneme tým, že budeme rýchlo a rozhodne vykonávať stratégiu Európa 2020 a že budeme plniť naše ciele, ktorými sú udržateľná a konkurencieschopná Európa, v duchu solidarity vrátane solidarity so všetkými členskými štátmi vrátane Portugalska.

(FR) Pán Schulz, viete veľmi dobre, že v pôsobnosti predsedu Komisie nemôžem zasahovať do domácej politiky Portugalska. Ak jedného dňa už nebudete predsedom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a budete mať iné povinnosti, som si istý, že tieto nové povinnosti budete vykonávať úplne nezávisle a že nebudete zasahovať do vnútorných vecí vašej skupiny.

Zároveň vám však musím povedať, že politická kríza v Portugalsku veci nijako nezľahčila, pretože Portugalsko už bolo v pomerne zložitej situácii. Napriek tomu však my ako európske inštitúcie musíme rešpektovať národnú demokraciu a rozhodnutia národných parlamentov a teraz dúfame, že Portugalsko nájde najlepšiu cestu z tejto situácie.

Komisia v každom prípade stojí pri Portugalsku a pomáha mu nájsť najlepšie riešenia, samozrejme, v súlade so záväzkami, ktoré prijalo, a s určitými povinnosťami, ktoré má voči európskym partnerom. Som presvedčený, že krízu môžeme poraziť práve v tomto duchu aktívnej solidarity a zodpovednosti.

Je pravda, že dnes tu odzneli skôr pesimistické názory. Ako volení zástupcovia Európanov navyše vyjadrujete prevládajúci pocit v Európe. Je síce prirodzené, že máme obavy, no myslím si, že by sme mali mať politickú odvahu a citlivosť, aby sme ukázali dôveru v náš európsky projekt. Neverím totiž, že sa nám pesimizmom podarí obnoviť dôveru v Európu. Komisia je pripravená nadšene pracovať s vami, s Európskou radou, s Radou, so všetkými inštitúciami na dosiahnutí silnejšej, udržateľnejšej, spravodlivejšej a konkurencieschopnejšej Európy.

(potlesk)

  Herman Van Rompuy, predseda Európskej rady. – (FR) Teší ma, že môžem vystúpiť pred takýmto plným Parlamentom. Odkedy som sa stal predsedom Rady, je teraz prítomných najviac poslancov,

(potlesk)

mám však dojem, že ste sem neprišli len preto, aby ste si ma vypočuli.

Predovšetkým by som vám chcel všetkým poďakovať za vaše poznámky, pozitívne aj negatívne. Prekvapilo ma to o to viac, že v Európskej rade musíme dosiahnuť jednomyseľné rozhodnutie a pokúšame sa dosiahnuť jednomyseľné rozhodnutie medzi všetkými kolegami zo všetkých vašich strán, medzi predsedami vlád a hlavami štátov. Sú tu socialisti, kresťanskí demokrati, konzervatívci, liberáli, všetko členovia vašich politických zoskupení a my sa vždy pokúšame zaistiť, aby sa dohodli.

Niekto tu predtým povedal, že som zrejme idealista, že príliš snívam. Nemyslím si, že to je moja úloha. Vždy, keď je to možné – a pán predseda Komisie to môže dosvedčiť –, sa však pokúšam konať tak, aby sme vo väčšine prípadov napokon dosiahli zblíženie medzi návrhmi Komisie a výsledkom Európskej rady. Dovoľte mi spomenúť príklad pracovnej skupiny, kde boli návrhy Komisie základom pracovnej skupiny pre hospodárske riadenie a kde sa výsledok veľmi blíži k návrhom Komisie. Pokúsim sa, pokúsime sa s Parlamentom ešte viac zlepšiť tieto návrhy. Mojou úlohou je teda hľadať konsenzus, ktorý by bol zároveň čo najviac založený na metóde Spoločenstva, a myslím si, že v niektorých rozhodujúcich oblastiach sa mi to podarilo.

Prejdem teraz k Paktu Euro Plus – viete, ku krátkemu dokumentu, ktorý slúžil ako východisko našich diskusií, a konečnému dokumentu o Pakte Euro Plus. Mnohí z vás, dokonca aj tí, ktorí patríte do skeptických politických skupín, ste povedali, že vaša krajina by sa mala pripojiť k Paktu Euro Plus. Pravdepodobne je to preto, že ten pakt nie je napokon vôbec taký zlý. Podarilo sa nám dosiahnuť kompromis medzi ambicióznymi cieľmi, aby hospodárstva zostali konkurencieschopné a aby verejné financie zostali udržateľné, a vykonávaním na vnútroštátnej úrovni, pretože vo väčšine prípadov musia rozhodnutia prijímať práve vnútroštátne orgány.

Moja druhá poznámka sa týka metodológie. Mnohé kritické slová v súvislosti s Európou sú oprávnené z hľadiska podstaty, ale nie sú v súlade so zmluvou. Napríklad celá politika jadrovej energie, energetický mix, patrí do vnútroštátnych kompetencií a nemôžem na tom nič zmeniť. Dokonca aj bezpečnosť jadrových elektrární a ich zaistenie patria zväčša do vnútroštátnych kompetencií. Sú tu aj kompetencie Spoločenstva, európske kompetencie, a v záveroch Európskej rady sme sa snažili maximálne ich presadiť. Nemyslím si, že by Komisia niekedy mala takú významnú úlohu v jadrovej bezpečnosti, akú má od posledného zasadnutia Európskej rady pred niekoľkými dňami. Stále však musíme pracovať v rámci zmluvy.

Ľudia hovorili o minimálnych mzdách v niektorých krajinách, ale tie sú vnútroštátnou zodpovednosťou. Niektorí hovorili o nerovnostiach, neistote v práci, vo väčšine prípadov sú však tieto opatrenia súčasťou národného rámca. Chcel by som však dodať, že mnohé opatrenia, ktoré teraz treba prijať v oblasti konkurencieschopnosti a verejných financií, sú opatreniami, ktoré národné vlády museli prijať dokonca aj bez európskeho tlaku. Európa vyvíja dodatočný tlak preto, lebo minimálne v prípade 17 krajín je tu mena Spoločenstva, ktorú treba chrániť. Vo väčšine krajín však požadované opatrenia treba prijať v záujme danej krajiny, v záujme jej vlastných občanov a v záujme zaistenia ich budúcnosti. A Európa vyvíja dodatočný tlak.

Nevyslovujme tu teda žiadne nepodložené obvinenia proti Európskej únii. Sú naše opatrenia v oblasti riadenia príliš slabé? Rada teda bude pracovať s Európskym parlamentom na zlepšení hospodárskeho riadenia a som si istý, že sa nájdu kompromisy, tak ako aj v iných prípadoch. Možno guvernér centrálnej banky jedného zo 17 štátov vyjadril mnohé kritické názory na hospodárske riadenie, ja však môžem citovať ostatných guvernérov alebo riaditeľov bánk v krajinách blízkych Holandsku, ktorí majú úplne odlišný názor. V prípade potreby vám môžem poskytnúť ich mená a citácie. To bude najjednoduchšie.

Čo sa týka súčasnej krízy, vážené poslankyne a vážení poslanci, je tu budúcnosť a sú tu nástroje, o ktorých boli prijaté dôležité rozhodnutia, ale je tu, samozrejme, aj minulosť. Ako som už povedal, treba zvládnuť túto minulosť. Dokonca ani s najlepšími nástrojmi, ktoré vymyslíme – nástroj, mechanizmus pre stabilitu, zmena zmluvy, hospodárske riadenie, pakt –, nevyriešime problémy krajín, ktoré bojujú s ťažkosťami, nevyriešime problémy bánk, ktoré sú stále pod tlakom. Je tu teda budúcnosť, ale je tu aj minulosť.

Čo sa týka minulosti, v niektorých členských štátoch a aj na európskej úrovni chýbali politiky. V tomto bode musíme byť sebakritickí. Musíme však zaistiť a aj zaistíme to, že sa táto kríza znovu nezopakuje v budúcnosti. Podnikli sme na to už potrebné opatrenia. Medzitým, ako som už povedal, musíme vyriešiť dedičstvo minulosti, a to tak v súvislosti s určitými krajinami, o ktorých viete a ktoré sú v programe – ako napríklad Grécko a Írsko –, ako aj v súvislosti s ostatnými krajinami, kde prijímame opatrenia v záujme toho, aby sa nedostali do programu. Mohli sme tieto opatrenia prijať už pred rokom? Nie! Došlo v minulosti k veľkým chybám? Pred siedmimi či ôsmimi rokmi sme oslabili Pakt stability a rastu. Keby sme to neboli urobili, mali by sme dnes oveľa účinnejšie nástroje a mohli sme zabrániť mnohým krízam.

Pokiaľ ide o hospodársky rast, vážené poslankyne a vážení poslanci, od roku 2010 sa dosiahol priemerný rast vo výške 2 %, čo je priemer za desať rokov v období od roku 1999 do roku 2008. V roku 2010 sme teda zaznamenali hospodársky rast a v roku 2011 dosahuje priemerne 2 %. Mali by sme robiť viac? Samozrejme, že by sme mali. Sú verejné investície jediným nástrojom? To vôbec nie! Mimoriadne dôležitý je vnútorný trh, jednotný trh. Mal by sa viac rozvíjať. Komisia predložila určité návrhy, o ktorých sa bude diskutovať znovu o niekoľko týždňov na júnovom zasadnutí Európskej rady, a k tejto téme sa vrátime opäť v jeseni.

Napokon prejdem na tému Líbye. Odznelo tu mnoho kritiky na našu adresu. Bez Európy, bez európskeho vodcovstva by však v Líbyi bolo došlo ku krviprelievaniu. Bez Európy by tam došlo k masakrom. Niektorí z vás boli veľmi kritickí voči Európskej únii. Ale my sme konali načas! A bez Európy by sa na celosvetovej úrovni, na úrovni Organizácie Spojených národov, neurobilo nič. Po všetkej kritike, ktorá tu odznela, sa domnievam, že máme právo vypočuť si aj pravdu. Robili sme v minulosti chybné kroky? Prijali sme správne politiky? Nie! Napravili sme naše chyby? Áno! A Európska únia si za to zaslúži pochvalu.

(potlesk)

Chcel by som ešte povedať jednu vec vo svojom rodnom jazyku.

Práve som si vypočul pána Eppinka, ktorý vyhlásil, že je sklamaný. Aj ja sa cítim byť sklamaný toľkou intelektuálnou nečestnosťou. Nebudem zachádzať v tejto veci ďalej, ale musím povedať, že to, že tu pán Eppink stál a mával fotografiou, pričom dobre vedel, že som konal ako oficiálny predstaviteľ a nie z vlastného presvedčenia, je pre mňa tiež veľkým sklamaním.

PREDSEDÁ: EDWARD McMILLAN-SCOTT
podpredseda

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Na konci tejto rozpravy by som rád predniesol svoj osobný postreh. Nehovorím len za seba, ale v mene mnohých našich kolegov, ktorí tu boli po celý čas a sledovali túto rozpravu. Po celý čas, čo pôsobím v Európskom parlamente, som málokedy cítil, že by sa so mnou zaobchádzalo tak zle ako dnes počas súhry medzi vami a pánom Barrosom. Toto chcem povedať veľmi jasne. Pán Barroso, povedali ste nám, že iniciatívy, ktoré podporujete, ktoré podporuje veľká väčšina v tomto Parlamente, zlyhajú, pretože ich členské štáty odmietnu. Dovoľte mi dať vám radu. Predložte svoje iniciatívy v podobe návrhov právnych predpisov. Tak získate väčšinu v tomto Parlamente a Rada sa už nebude mať kam ukryť.

(potlesk)

Chcel by som vás poprosiť, aby ste sa prestali skrývať za Radu.

A vám, pán Van Rompuy, by som chcel povedať toto: hovoríte nám, že sa vám podarilo dosiahnuť kompromisy medzi socialistami, liberálmi, konzervatívcami a kresťanskými demokratmi na úrovni Rady. Radu tvoria zvrchované hlavy štátov a predsedovia vlád. A tu sme svedkami toho, ako sa predseda Rady snaží obrátiť Lisabonskú zmluvu opačným smerom. Výsledok Lisabonskej zmluvy je taký, že Rada tvorená hlavami štátov a predsedami vlád si získava čoraz väčšiu moc a zároveň hovorí, že jej rozhodnutia sa prijímajú na základe jednomyseľného rozhodnutia. No Lisabonská zmluva nebola o tom. Lisabonská zmluva vyžadovala, aby sa normou v EÚ stalo rozhodovanie na základe väčšiny. Zle vykladáte Lisabonskú zmluvu.

(potlesk)

Je preto najvyšší čas, aby Európsky parlament zobral sám veci do rúk a bránil metódu Spoločenstva.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) EÚ urobila v posledných týždňoch obrovský skok v súvislosti s hospodárskou integráciou. Pakt Euro Plus nás dostáva na cestu intenzívnejšej spolupráce, ktorá naďalej rešpektuje tradície sociálnych konzultácii v podobe, v akej existujú v členských štátoch. Práca v tomto duchu sa, samozrejme, nesmie zastaviť. Musíme teraz zabezpečiť a spustiť druhú etapu a pripraviť pôdu pre európske investičné projekty, ktoré nám tiež umožnia, aby sa náš program v stratégii Európa 2020 stal skutočnosťou.

Pán predseda Komisie Barroso prisľúbil, že predloží návrh zavedenia dane z finančných transakcií. Tieto prostriedky musíme využiť na realizáciu životne dôležitých cezhraničných investícií najmä v oblasti energetickej infraštruktúry s podporou európskych projektových dlhopisov a peňazí z verejno-súkromných partnerstiev. Len tak presvedčíme občanov, a to viac než kedykoľvek predtým, že Európa je zárukou ich prosperujúcej budúcnosti.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Posledné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa konalo 24. a 25. marca, sa sústredilo na hlavné hospodárske a diplomatické problémy, ktorým momentálne Európska únia čelí: na problémy Líbye a Japonska. Aj napriek znakom hospodárskej obnovy je situácia naďalej zložitá a zdá sa, že koniec hospodárskej krízy je ešte v nedohľadne. Dá sa to vidieť aj na príklade Portugalska, ktoré, žiaľ, skončilo tak, že muselo spoločne s Írskom a Gréckom požiadať o hospodársku a finančnú pomoc. Preto je dôležité prijať potrebné hospodárske a finančné opatrenia na riešenie krízy, na zabránenie zadlženiu, aké sa opakovane vyskytlo v Grécku, Írsku a Portugalsku, a na posilnenie hospodárskeho riadenia v EÚ a zaistenie tvorby pracovných miest. Bol prijatý balík šiestich opatrení, ktoré od začiatku považujem za pozitívne a ktoré majú celkom ambiciózne očakávania, ako napríklad zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, Paktu Euro Plus a podobne. Dúfam, že sa budú čo najskôr realizovať, aby mohli začať prinášať výsledky, ktoré sú také potrebné a v ktoré tak dúfame.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Pakt Euro Plus a Európsky mechanizmus pre stabilitu poskytnú členským štátom finančnú pomoc, ktorú potrebujú, výmenou za užšiu koordináciu ich hospodárskych politík. Oba návrhy sú teda konštruktívnymi opatreniami, najmä s ohľadom na návrh koordinácie daňových politík, ktorá je zásadnou reformou v únii štátov, ktoré sa usilujú používať spoločnú menu. Európsky mechanizmus pre stabilitu navyše vďaka svojmu nástroju umožňujúcemu zasahovať vo výške 500 miliárd EUR funguje ako Európsky menový fond oprávnený požičiavať peniaze a nakupovať dlhopisy priamo od štátov, pričom tým zároveň bojuje proti finančným špekuláciám.

Určité návrhy v rámci paktu sa však zrealizovať nedajú. Fiškálne úsporné opatrenia a oveľa väčšia pružnosť trhu práce oneskoria hospodársky rast, udržia nezamestnanosť na vysokej úrovni a spôsobia nestabilitu pracovnej sily. Myslím si, že je potrebná postupná fiškálna konsolidácia a ochrana európskeho sociálneho modelu s cieľom vytvoriť základy pevného hospodárskeho rastu.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Na tejto plenárnej schôdzi sa povedalo veľa o účinku záchranného balíka na Írsku republiku. Treba však uznať, že táto kríza má aj obrovský reťazový vplyv na môj volebný obvod v Severnom Írsku, ktoré má pozemnú hranicu s Írskou republikou. Je tu veľký cezhraničný pohyb v oblasti financií, služieb a ľudí, ktorí dochádzajú do zamestnania. Bankové inštitúcie z Írskej republiky majú tiež výrazný majetkový podiel v Severnom Írsku. Problém likvidity, ktorému v súčasnosti tieto banky čelia, preto priamo ovplyvňuje aj podnikanie v Severnom Írsku, zvlášť MSP, čo sa týka prístupu k financiám. V čase, keď MSP bojujú o prežitie v už beztak zúfalej hospodárskej atmosfére, to len pomáha prehlbovať zložitú situáciu. V súčasnosti 30 % výrobkov vyrobených v Severnom Írsku putuje priamo na trhy v Írskej republike. Slabý trh v Írskej republike preto priamo a vážne ovplyvňuje podnikanie a zamestnanosť v mojom volebnom obvode. V súvislosti s touto vážnou situáciou žiadam pána predsedu Barrosa, aby túto skutočnosť pripustil a aby využil pracovnú skupinu na hľadanie spôsobov zlepšenia situácie, v ktorej sa teraz nachádzame.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Na poslednom zasadnutí Európskej rady sa prijalo množstvo rozhodnutí, ktoré budú v prípade ich realizácie predstavovať nezvyčajný, násilný a nebezpečný útok na pracovníkov a národy Európy, ak vezmeme do úvahy podstatu premenovaného Paktu Euro Plus. Je jasné, že bol premenovaný, aby zakryl svojich skutočných autorov, Nemecko a Francúzsko, pretože jeho pôvodný názov – pakt konkurencieschopnosti – by okamžite viedol k ich odhaleniu. Spolu s takzvaným hospodárskym riadením to predstavuje útok na členské štáty, ktoré sú z hospodárskeho a sociálneho hľadiska oveľa zraniteľnejšie, a preto je tento pakt skutočným odsúdením na hospodársku závislosť a zaostalosť.

Oba nástroje sa spájajú s avizovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k Lisabonskej zmluve s použitím zjednodušeného postupu a bez konania referenda, ktorého cieľom je zavedenie takzvanej podmienenosti súvisiacej s Európskym mechanizmom pre stabilitu. V súlade so závermi Rady ide o prísnu podmienenosť politík v rámci programu makroekonomického ozdravenia, proces, ktorý vypracuje a bude vykonávať Európska komisia spolu s Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom.

V podstate prechádzame procesom sústreďovania politickej a hospodárskej moci, ktorá teraz nie je len v rukách mocenského centra slúžiaceho záujmom veľkých podnikov a finančných skupín, ale aj v rukách samotných inštitúcií medzinárodného kapitálu.

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE), písomne. – (HU) Je dôležité, aby sme v zložitom a kritickom období existencie celej Európy zhodnotili ciele, ktoré máme pred sebou, a pozitívne zmeny, ktoré sme spoločne uskutočnili v záujme dosiahnutia týchto cieľov. Súčasné maďarské predsedníctvo dosiahlo už po druhý raz výrazný úspech v oblastiach hospodárskeho riadenia, mechanizmu pre stabilitu a európskeho semestra. V rámci sérií rozhovorov, ktoré sa uskutočnili koncom marca v súvislosti s posledným zasadnutím Európskej rady, sa Európskej rade podarilo dospieť aj k dohode o obmedzenej úprave Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorej cieľom bolo posilniť stabilitu eurozóny a eura. Na zasadnutí Rady hlasovalo maďarské predsedníctvo za rozumnú, zodpovednú a realizovateľnú hospodársku politiku, ktorá popri inštitucionalizácii európskeho semestra tiež posilňuje mechanizmus pre stabilitu. Musíme však tiež zdôrazniť, že prvky hospodárskeho riadenia si v žiadnom prípade nemožno zamieňať s Paktom Euro Plus, ktorý je v súčasnom štádiu medzivládnou dohodou. Hoci pakt je možno dobrý, jednotný vnútorný trh nemožno regulovať mimozmluvnými medzivládnymi dohodami. V dôsledku nevyjasneného bodu v pakte, ktorý sa týka harmonizácie daní, si Maďarsko neželá momentálne uplatňovať celú túto dohodu, pretože máme záujem rozširovať našu konkurenčnú výhodu a prostredníctvom nej podporovať aj skutočné vytváranie pracovných miest z dlhodobého hľadiska a hospodársky rast.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Veľmi sa teším z toho, že sa 23 členských štátov EÚ dokázalo dohodnúť na balíku opatrení na zabezpečenie finančnej stability a podporu rastu – na Pakte Euro Plus. Dôležité sú aj dohoda, ku ktorej sa podarilo dospieť v oblasti štrukturálnej reformy a fiškálnej konsolidácie, a konečné uznesenie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k Lisabonskej zmluve v záujme zriadenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Všetky krajiny musia vykonávať opatrenia na zaručenie fiškálnej konsolidácie a opatrenia zamerané na predchádzanie vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Je tiež potrebné realizovať štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti a sociálneho začleňovania. Musia sa pritom definovať podľa konkrétnej situácie v každej krajine. Účasť 23 krajín na tomto pakte nám dáva nádej, že tieto opatrenia podporia hospodársky rast. Je to krok správnym smerom a je rozumnou reakciou na dané hospodárske problémy. Tento pakt vynikajúco zapadá do práce Parlamentu a Komisie týkajúcej sa zlepšení v súvislosti s jednotným trhom a tromi správami, ktoré máme v Parlamente schváliť tento týždeň. Musíme prijímať ešte odvážnejšie rozhodnutia. Členské štáty nesmú zneužívať zámienku volebného cyklu, aby odložili prijatie dôležitých, ale nepopulárnych rozhodnutí.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Európska rada na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 24. – 25. marca, prijala množstvo rozhodnutí, o ktorých dôležitosti som presvedčená a ktoré už nebolo možné odkladať na neskôr. Myslím, že najdôležitejším rozhodnutím v súvislosti s európskou hospodárskou politikou je Pakt Euro Plus, ktorý poskytuje spoločný program a spoločné ciele. Jeho štyrmi hlavými cieľmi sú: podpora konkurencieschopnosti, podpora zamestnanosti, zvyšovanie udržateľnosti financovania verejného sektora a obnovenie finančnej stability. V dôsledku tohto paktu sa k eurozóne pripojilo niekoľko ďalších členských štátov, ako napríklad Lotyšsko, Litva, Poľsko, Dánsko, Rumunsko a Bulharsko. Domnievam sa, že v súčasnosti je mimoriadne dôležité dosiahnuť spoločné dohody, ktoré budú zahŕňať uplatňovanie rovnakých pravidiel, ako aj spoločné mechanizmy na dosiahnutie želaných cieľov. Osobitne chcem vyjadriť uznanie tým členským štátom, ktoré nie sú členmi eurozóny, ale ktoré sa napriek tomu pridali k tomuto paktu. Treba dúfať, že uplatňovanie spoločných pravidiel bude sprevádzať harmonizácia národných stanovísk, čo osobitne súvisí s udržateľnosťou financovania verejného sektora s cieľom predchádzať tomu, aby v budúcnosti došlo k situáciám, aké zachvátili Grécko a Írsko. Zároveň sa nemôžeme zastaviť len pri prijímaní týchto rozhodnutí, pretože poskytujú len krátkodobé výsledky. Je potrebné vypracovať riešenia, ktoré zabezpečia budúce investície, či už prostredníctvom eurobondov, alebo formou iných riešení. Ďakujem.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Posledný samit Európskej rady potvrdil otvorenie novej etapy – etapy väčšej hospodárskej koordinácie a zblíženia v EÚ a eurozóne. Pakt Euro Plus, ktorý prijali hlavy štátov a predsedovia vlád, pričom sa zapojili krajiny eurozóny a Bulharsko, Dánsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko, nám dáva reálnu šancu dosiahnuť ciele, ktoré sú v ňom stanovené alebo, inými slovami, ktoré podporujú konkurencieschopnosť, zamestnanosť, stabilitu verejných financií a finančnú stabilitu vo všeobecnosti. Treba zdôrazniť skutočnosť, že pakt neurčuje presne politické ani hospodárske opatrenia, ktoré je potrebné použiť na dosiahnutie týchto cieľov, čo znamená, že primerané prostriedky na ich dosiahnutie si budú musieť aj tak vybrať jednotlivé členské štáty. Niet pochýb o tom, že úspech či neúspech paktu bude závisieť od skutočnej účasti členských štátov a od toho, ako účinne sa bude sledovať ich pokrok. Čo sa týka hospodárskej koordinácie, EÚ si už viac nemôže dovoliť neúspech ako v prípade Paktu stability a rastu. Účastníci na samite tiež vyjadrili súhlas s tým, aby sa do zmluvy zaradilo ustanovenie zriaďujúce trvalý Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorý by v prípade potreby zabezpečiť stabilitu eurozóny ako celku mobilizovala spoločná dohoda členských štátov. Ide o veľmi dôležité rozhodnutie najmä vzhľadom na posledné problémy, ktorým čelia krajiny v eurozóne. Trvalý mechanizmus, ktorý je zakotvený v zmluve, bude fungovať ako spoľahlivá záruka v prípade podobných problémov v budúcnosti, čím zníži riziko špekulatívnych útokov na európsku menu. Vítam tiež to, že mechanizmus je teraz otvorený aj pre členské štáty mimo eurozóny.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Proti kríze sa nám podarí bojovať účinne len vtedy, keď budeme spolupracovať a vyhneme sa rozdeľovaniu na krajiny, ktoré patria do eurozóny, a na tie, ktoré stoja mimo nej. Je ťažké predstaviť si EÚ, ktorá by bola konkurencieschopnejšia, bez účasti krajín, ako sú Spojené kráľovstvo, Švédsko alebo Poľsko, a preto vítam správu o prijatí Paktu Euro Plus. V úvode sme mali dojem, že eurozóna nemá v pláne reformovať len samú seba, ale chce zavádzať reformy aj mimo štruktúr EÚ, čo vyvolalo u niektorých poslancov EP obavy. Tieto obavy sa však podarilo úspešne zahnať a zaujať v mene Parlamentu nekompromisný postoj. Jedinou poľutovaniahodnou skutočnosťou je to, že ho členské štáty neprijali ako celok, zvlášť v súvislosti s Európskym mechanizmom pre stabilitu, ktorý by mal byť podľa nás už od začiatku otvorený aj pre krajiny mimo eurozóny.

4. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

4.1. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Poľsko − Podkarpackie − strojárstvo (A7-0059/2011, Barbara Matera) (hlasovanie)

4.2. Migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ (A7-0075/2011, Fiorello Provera) (hlasovanie)

4.3. Úloha žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach (A7-0016/2011, Elisabeth Jeggle) (hlasovanie)

4.4. Financovanie EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky (A7-0054/2011, Marian-Jean Marinescu) (hlasovanie)

4.5. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: Česká republika − UNILEVER (A7-0060/2011, Barbara Matera) (hlasovanie)

4.6. Položky a technológie s dvojakým použitím (A7-0028/2011, Jörg Leichtfried) (hlasovanie)

– Pred konečným hlasovaním:

  Jörg Leichtfried, spravodajca. – (DE) Hlasovanie viedlo k výsledku, o ktorom možno diskutovať, sme však už veľmi blízko k pozícii Rady a so súhlasom tieňových spravodajcov by som chcel požiadať o odklad konečného hlasovania, pretože je veľmi pravdepodobné, že sa nám podarí dosiahnuť úplnú zhodu s Radou.

(Konečné hlasovanie sa odložilo.)

4.7. Štátom podporované vývozné úvery (A7-0364/2010, Yannick Jadot) (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 10:

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – Chcel by som oznámiť, že Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica chce odvolať hlasovanie podľa mien o oboch častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 10.

– Pred konečným hlasovaním:

  Yannick Jadot, spravodajca. – (FR) Spolu s tieňovými spravodajcami sme sa rovnako ako pri predchádzajúcom hlasovaní rozhodli nepredložiť legislatívne uznesenie na hlasovanie v Parlamente, aby mohli pokračovať rokovania s Radou, a dúfame, že Rada zohľadní dnešné hlasovanie Parlamentu.

(Konečné hlasovanie sa odložilo.)

4.8. Politický rámec EÚ zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách (A7-0065/2011, Eva-Britt Svensson) (hlasovanie)

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

5. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Fiorello Provera (A7-0075/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Najnovšie prejavy vnútorného napätia a nepokojov v Tunisku, Egypte, Líbyi a ďalších arabských krajinách viedli k obrovským migračným tokom a Európe spôsobili problémy spojené s takýmito tokmi. Je zjavné, že musíme byť pripravení riešiť tieto situácie a tento prílev ľudí. Musíme nájsť spoločné východisko, pri ktorom vzájomne solidárnym postupom zabezpečíme riešenie problémov, ktoré vznikajú, keď je náš spoločný systém vystavený tlaku vonkajšieho sveta.

Som preto rád, že Parlament dnes prijal politiku na riešenie migračných tokov vznikajúcich z dôvodu nestability. Veľkú radosť mám najmä z toho, že uznesenie Parlamentu sa zameriava na posilnenie úlohy agentúry na ochranu hraníc FRONTEX. Za toto sme v Dánskej liberálnej strane veľmi dlho bojovali. Počas súčasnej krízy v severnej Afrike sa agentúra FRONTEX osvedčila ako mimoriadne dôležitý nástroj na riešenie migračných tokov v tomto regióne. Teraz potrebujeme iba to, aby sa agentúra FRONTEX dokázala rýchlejšie zmobilizovať vtedy, keď je to najviac potrebné.

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za túto správu, pretože predstavuje prvý krok smerom k politike EÚ v oblasti migračných tokov vznikajúcich z dôvodu nestability. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa tento Parlament vyslovil proti tejto hysterickej predstave o hroziacej invázii migrantov a žiadateľov o azyl prichádzajúcich z južných krajín.

Nezaplavia nás milióny ľudí unikajúcich pred politickou neslobodou a diktatúrami. Veľa ľudí sa obáva, že žiadatelia o azyl prichádzajú vo veľkom počte a preťažujú naše ťažko skúšané systémy sociálneho zabezpečenia. Toto tvrdenie je dobré na získavanie hlasov a budovanie podpory pre tvrdé prisťahovalecké politiky, nie je však podopreté faktami. Podľa údajov, ktoré práve zverejnila Organizácia Spojených národov, celkový počet žiadateľov o azyl v západných krajinách v priebehu minulého desaťročia poklesol o vyše 40 %.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Tiež som svojím hlasom podporil správu pána Proveru, pretože som presvedčený, že správa ponúka praktický a rozhodný krok vpred na ceste k dosiahnutiu cieľa v oblasti solidarity, ktorý ustanovuje článok 80 o solidarite medzi členskými štátmi Európskej únie. Správa venuje jasnú a otvorenú pozornosť všetkým, ktorých postihli veľké problémy, momentálne predovšetkým štátom v severnej Afrike.

Nevyhnutné je dodržiavanie ľudských práv, medzinárodná spolupráca a dvojstranné vzťahy, rovnako ako aj regionálne organizácie, ako je napríklad Liga arabských štátov a Africká únia, ktoré môžu poskytnúť pridanú hodnotu v rámci procesu, ktorého cieľom je dosiahnutie stabilného a trvalého mieru. Veríme, že nasledujúce kroky sa budú tiež vyznačovať opatreniami v podobných oblastiach, ktoré z hospodárskeho hľadiska poskytnú podporu subjektom, ktoré na ceste k udržateľnému a nepretržitému rastu takúto podporu a pomoc potrebujú.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Chcel by som povedať, že migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability sú pre Európsku úniu skutočným problémom. Ide tu o individuálne osudy ľudí, pričom príbeh každého človeka je iný. Poháňa ich zúfalstvo, ale spája ich nádej na lepší život.

Európa musí preukázať účasť a ochotu pomôcť. Európska integrácia je úspešný spoločný projekt, prostredníctvom ktorého sme dosiahli prosperitu, stabilitu a bezpečnosť – ide o akúsi kolísku blahobytu. Keď táto vlna prisťahovalcov začne klopať na dvere Európy, reakcia bude ťažká a nákladná.

Príklad ostrova Lampedusa ukazuje, ako sa bezpečnostné otázky zahraničnej politiky môžu v jednej chvíli premeniť na záležitosti vnútornej politiky. Z tohto dôvodu už samotná rozvojová spolupráca nepostačuje. Európa potrebuje komplexný preventívny plán, ktorý bude zahŕňať aspekty bezpečnosti, regionálnej spolupráce, obchodnej politiky, zmeny klímy, ochrany ľudských práv a rozvoja demokracie. To je to, čo musíme urobiť.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Pri európskej diskusii o migračných tokoch často počujeme: „Aké problémy môže mať krajina ako Taliansko s takmer 60 miliónmi obyvateľov s prijatím niekoľkých desiatok tisícov prisťahovalcov?“

Táto otázka ignoruje dve informácie a často sú za tým postranné úmysly. Po prvé, mnohí z týchto prisťahovalcov sa chcú dostať do iných krajín EÚ. Po druhé, za posledné dva roky vďaka dvojstranným dohodám s Líbyou a Tuniskom na pobreží Talianska pristálo menej ako 4 000 ľudí. Za posledné dva mesiace po politickej kríze už dorazilo 22 000 osôb.

V Taliansku to práve teraz vrie. Na jednej strane neutícha tok migrantov zo severnej Afriky, predovšetkým hospodárskych migrantov z Tuniska. Na strane druhej, Francúzsko v meste Ventimiglia odmieta prisťahovalcov, pretože nie sú držiteľmi povolení na pobyt.

Ak existuje európska súdržnosť, teraz je čas preukázať ju tým, že na úrovni EÚ budeme spolupracovať pri rozhodovaní o tom, ako tieto toky riešiť v súčasnom výnimočnom stave, ako aj to, ako ich riešiť z dlhodobého hľadiska, a tiež pri rozhodovaní o tom, aké nástroje použiť pri vybavovaní osôb prichádzajúcich do Európy a aké opatrenia prijať v krajinách pôvodu. Tento text je úvodný krok týmto smerom, a preto som zaň hlasoval.

  Nicole Sinclaire (NI). – Mám procedurálnu námietku: nachádzame sa v Parlamente, ktorý je mienený ako diskusné fórum, a zjavne by sme si všetci mali preukazovať vzájomnú úctu. Keď dvaja predsedovia skupín vedú súkromný rozhovor počas prejavov ostatných poslancov, aké posolstvo vysielajú svojim kolegom?

  Predsedajúci. − Pán Daul a pán Schulz, dostal som otázku, či by ste Parlamentu mohli ísť príkladom.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Opatrenie, o ktorom sme dnes hlasovali, je do určitej miery užitočné pri objasňovaní javu migračných tokov a oceňuje prácu agentúry Frontex. Podľa mňa to treba vnímať pozitívne a taký by mal byť aj výsledok hlasovania.

Som však presvedčený, že toto stanovisko by mal sprevádzať jasný postoj zo strany členských štátov, pretože tento problém nepostihuje iba európske inštitúcie, ale aj politiku v členských štátoch.

Musím ale povedať, že dosiaľ nie všetky členské štáty zaviedli jednoznačný postup, ktorý aj praktizujú, počnúc politikou talianskej vlády, ktorá rieši situáciu na ostrove Lampedusa tým najnevhodnejším a najpochybnejším spôsobom. Tisíce migrantov tam boli v podstate ponechané napospas svojmu osudu, pričom ľudská solidarita – bez uváženia solidarity právnej – by viedla k okamžitej starostlivosti a určite väčším ohľadom, ako sme videli, hoci právny problém by následne bolo potrebné riešiť, ako sme to urobili v tomto Parlamente.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Hoci je pravda, že mnohé migračné toky vznikajú následkom nestability, tento pomýlený pojem používame pomerne neochotne, pretože nestabilita v skutočnosti znamená vojnu, genocídu, nekontrolované násilie, revolúcie a chudobu, do ktorej boli títo ľudia uvrhnutí, a Európa zatiaľ stále mlčí. Je tam ešte aj túžba po slobode. Uznesenie, o ktorom sme hlasovali, požaduje politiku Únie pre východné krajiny a jej najvhodnejšie nástroje, ktoré by sa zaoberali rozličnými faktormi, ktoré túto nestabilitu spôsobujú.

Kladiem si otázku, aká dôveryhodná táto zahraničná politika môže byť vzhľadom na to, že udalosti v Líbyi a severnej Afrike ukázali, že zahraničná politika EÚ je absolútne nedostatočná. Vlády jednotlivých členských štátov konali vo svojom vlastnom mene a svetu a ľuďom, ktorým by sme mali pomáhať, predviedli žalostný výjav. Jediná politika v oblasti prijímania utečencov, ktorú Únia dokázala ponúknuť, značne zaostávala za potrebami. Z týchto dôvodov rozhodne hlasujeme za toto opatrenie, vyzývame však Úniu, aby konečne prišla so zahraničnou politikou, ktorá si toto pomenovanie zaslúži.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Zdržal som sa hlasovania o správe pána Proveru, predovšetkým preto, že jej podľa mňa veľmi chýba prehľadnosť a jasnosť. Táto správa obsahuje a navrhuje všetko možné – v niektorých prípadoch ide dokonca o rozumné nápady, čo je v tomto Parlamente neobvyklé. I tak však, bohužiaľ, ide predovšetkým o správu, ktorá ponúka absolútnu politickú korektnosť, ktorá si v žiadnom prípade – ani na jedinom mieste, ani v jedinom odseku či doložke – netrúfa spochybňovať nové hromadné prisťahovalectvo na už aj tak preľudnený európsky kontinent, pretože sa to týka prevažne krajín, ktoré patria do takzvanej západnej Európy. Ide však zároveň o zásadnú otázku.

Naša vlastná krajina Flámsko je najhustejšie obývanou krajinou v celej Európskej únii. Prevažná väčšina Flámov nechce nových prisťahovalcov a určite nie prisťahovalcov z krajín s kultúrami a náboženstvami, ktoré obhajujú hodnoty, ktoré sú v úplnom rozpore s našimi hodnotami. Je najvyšší čas, aby Európsky parlament konečne načúval svojim vlastným európskym občanom.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Súhlasím s tým, že by sme mali podniknúť krátkodobé opatrenia, ktoré by riešili humanitárnu krízu v Stredozemí a ktoré by pomocou nástrojov, ako je napríklad agentúra Frontex, zabezpečili dôstojný život dotknutých ľudí. Aby sme mohli riešiť problémy súvisiace s migračnými tokmi a aby sme mohli pomáhať pri vytváraní pracovných miest v krajinách pôvodu týchto ľudí, potrebujeme aj dlhodobú víziu.

Jedným z kľúčových nástrojov Európskej únie je obchodná politika. Nadišiel čas, aby sa naše trhy viac otvorili, a to počnúc vzťahmi s krajinami, ako sú Egypt alebo Tunisko. Musíme tiež nadviazať dialóg s cieľom posilniť regionálne obchodné vzťahy.

Máme k dispozícii príklad Turecka a jeho úspechu − jeho úspešnej colnej únie, ako aj jeho úspechu pri účinnej realizácii nevyhnutných demokratických reforiem. Musíme sa konečne odvážiť hovoriť o colných úniách a dohodách o voľnom obchode s krajinami Stredozemia, ktoré smerujú k demokracii a reformám.

Na záver by som Radu chcela vyzvať, aby bezodkladne prijala regionálny dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu.

  Daniel Hannan (ECR). – Predpoklad, z ktorého vychádza táto správa, je nesprávny. Predstava, že emigrácia je výsledkom chudoby a beznádeje, môže byť síce na prvý pohľad vierohodná, ukazuje sa však ako zavádzajúca. Z histórie vieme, že emigrácia je častejšie výsledkom nárastu bohatstva a rastúcich ambícií. Iba nedávno sme boli svedkami veľkých migračných tokov z Tuniska po obnove demokracie a ukončení diktatúry.

Skutočnou príčinou, ktorá vyháňa ľudí z domovov a núti ich cestovať stovky kilometrov za lepším životom, je príležitosť. V skutočnosti sme v Európskej únii vytvorili stav, v ktorom máme rozsiahlu štrukturálnu nezamestnanosť a napriek tomu ešte stále musíme dovážať pracovnú silu. V našej krajine, v Spojenom kráľovstve, máme vyše 4 milióny ľudí, ktorí sú buď nezamestnaní, alebo poberajú nemocenské dávky alebo invalidný dôchodok, a napriek tomu každý mesiac prijímame ľudí z celého sveta, aby vykonávali prácu, ktorú nechcú vykonávať osoby narodené v Spojenom kráľovstve. Milióny ľudí sme uväznili v stave biednej závislosti. Dostali sme ich do stavu, keď práca už nie je súčasťou ich duševného obzoru. Ak chceme ľudí uchrániť pred týmito biednymi podmienkami, odpoveď sa nenachádza v zahraničnej politike, ale v reforme systému sociálneho zabezpečenia, ktorá by obnovila dôstojnosť a samostatnosť našich vlastných občanov.

  Syed Kamall (ECR). – Jedným z faktorov, ktoré sa pri každej diskusii o migrácii často prehliadajú, je, že pre ľudí, ktorí sa presúvajú z jednej krajiny do druhej, je migrácia pomerne komplikovaná a že ju podstupujú za tých najťažších podmienok. Skúste si predstaviť, aké to musí byť opustiť svoju rodinu, dedinu, mesto, všetky sociálne väzby, priateľov a ani vôbec nevedieť, či ich znova uvidíte alebo kedy ich znova uvidíte. Čo ich núti opustiť tieto krajiny a hľadať príležitosti, ako povedal predchádzajúci rečník, na Západe? Nuž, pomerne často je to spôsobené tým, že unikajú z podmienok a pred vládami, ktoré už pre nich nie sú dôveryhodné.

Existujú spôsoby, ako môžeme pomôcť. Pozrime sa na niektoré politiky, ktoré máme k dispozícii: naša politika rybného hospodárstva, ktorá veľké rybárske lode podporuje v tom, aby plienili moria chudobných afrických štátov, pričom miestni rybári sa dostávajú do beznádejnej situácie bez pracovných miest. Čo potom urobia? Pokúsia sa o emigráciu. Máme politiku pomoci, ktorá skorumpované vlády udržuje pri moci a oslabuje motiváciu ľudí, aby zostávali vo svojich krajinách. Ľudí to podnecuje k tomu, aby odišli do zahraničia, a tak prichádzajú sem.

Musíme to napraviť. Musíme pochopiť, že pre ľudí je ťažké opustiť vlastnú krajinu. Mali by sme zabezpečiť, aby naše politiky pomáhali ľuďom zostať vo vlastných krajinách.

Správa: Elisabeth Jeggle (A7-0016/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu prikladá najvyšší význam tomu, aby sme nielen pre ženy, ale aj pre mužov žijúcich vo vidieckych oblastiach zabezpečili rovnaké práva, aké majú muži a ženy žijúci v mestách. Ak chceme udržať silnejšie odvetvie európskeho poľnohospodárstva, ktoré dokáže dodávať potraviny dobrej kvality do celej Európy, musíme zabezpečiť, aby bolo toto odvetvie príťažlivé pre pracovníkov aj rodiny. Aby to bolo možné, musíme vidieckym oblastiam poskytnúť možnosti rastu, inovácií, pracovných miest a rozvoja. Nie je potrebné, aby sme v tomto odvetví zavádzali kvóty a neprirodzené rodové rozdelenia. Preto je dobré, že Parlament dnes prijal správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, čím vyslal veľmi jasný signál, že aj tu ženy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Ženy mali vždy dôležitú úlohu v poľnohospodárstve a na vidieku. Ženy vlastne tvoria 42 % pracovnej sily z celkového počtu približne 27 miliónov pracovníkov.

Napriek tomuto vysokému percentuálnemu podielu ženy nie sú primerane zastúpené v profesijných organizáciách a čelia diskriminácii v rozhodovacom procese. Existuje veľa oblastí, v ktorých by bolo možné zlepšiť situáciu žien a medzi ktoré patrí aj primerané sociálne zabezpečenie.

Európske inštitúcie by preto mali vyvažovať túto nerovnosť napríklad monitorovaním odvetvia prostredníctvom strediska pre monitorovanie ženských podnikateľských iniciatív v poľnohospodárstve, ktoré už napríklad fungujú v Kalábrii a ďalších talianskych regiónoch.

Správa, o ktorej sme dnes hlasovali a ktorú som podporil, sa dôkladne a bez prikrášľovania zaoberá otázkou hromadného odchodu obyvateľstva z vidieka. Aby sme pomohli zachovať stabilnú mieru zamestnanosti, musíme podporovať politiky a stratégie, ktoré sú určené na budovanie infraštruktúry a vytváranie služieb, ktoré sa hodia pre podmienky moderného života a ktoré možno realizovať vo vidieckych oblastiach.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Život a práca vo vidieckych oblastiach sa radikálne zmenili následkom transformácie spoločnosti, zmien v sociálnej štruktúre a dramatických demografických zmien.

Ak je naším cieľom udržať ženy všetkých generácií na vidieku alebo ich podnietiť k voľbe vidieckeho spôsobu života, potom je potrebné, aby rozvojová politika väčšmi zohľadňovala ich potreby a požiadavky. Mali by sme mať na pamäti, že podmienky pre ženy vo vidieckych oblastiach sa v posledných rokoch zmenili a sú mimoriadne diferencované. Samotné ženy − jednotlivo i v rámci ženských politických zoskupení − zohrávali úlohu pri podnecovaní a formovaní týchto zmien.

Som presvedčený, že naša spravodajkyňa pani Jeggleová správne poukázala na túto skutočnosť, a preto verím, že táto správa je mimoriadne dôležitá. Napokon, ak chceme rozvíjať vidiecke oblasti, nemôžeme sa sústrediť iba na budovanie infraštruktúry a vytváranie prostredia pre cestovný ruch, ale musíme zabezpečiť, aby sa tam znova usadili rodiny, a to sa rovnakou mierou týka žien i mužov.

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Podporil som správu pani Jeggleovej, v neposlednom rade preto, že odporúča, aby sa pre poľnohospodársku politiku Európskej únie zabezpečilo náležité financovanie. V súlade s trendom, ktorého cieľom sú úspory v rozpočte EÚ a ktorý je inak úplne namieste, sa nesmie postupovať na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ak vidiecke oblasti a poľnohospodárstvo v Európskej únii nedostanú primeranú pomoc, bude ťažké zlepšovať úlohu žien vo vidieckych oblastiach, podnecovať ženy, aby v týchto oblastiach za takých náročných podmienok žili, a bude ťažké dosahovať ciele tejto kľúčovej politiky, medzi ktoré patrí napríklad potravinová bezpečnosť, ochrana životného prostredia a územná vyváženosť. Mali by sme to mať na pamäti a túto príležitosť, ktorú ponúka rozprava o tejto kľúčovej správe pani Jeggleovej, by som chcel využiť na opätovné pripomenutie požiadavky, aby sa úspory v Európskej únii nepresadzovali na úkor spoločnej poľnohospodárskej politiky.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Hlasovala som za túto správu, pretože pomáha bojovať proti neviditeľnosti, ktorou sa až doteraz vyznačovala práca žien vo vidieckych oblastiach a úloha, ktorú zohrávajú tieto ženy.

Bez tohto príspevku by v minulosti ani v súčasnosti nebolo možné udržať stav obyvateľstva a mieru zamestnanosti mimo mestských oblastí. To, že tento prínos bude viditeľnejší, by nemalo viesť iba k spoločenskému uznaniu, ale aj k zabezpečeniu. Spoločná poľnohospodárska politika sa vo svojich programoch pomoci musí zameriavať aj na pohlavie a musí prinášať osobitné iniciatívy pre podnikanie žien. Okrem toho musí pomáhať financovať služby a podporovať aspekty, ako je napríklad prístup k internetu vo vidieckych oblastiach, ktoré podporujú rovnosť životných podmienok v mestských a vidieckych oblastiach.

Systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch musia uznávať prácu žien v tejto oblasti z hľadiska výroby aj starostlivosti, najmä prácu pri starostlivosti o závislé osoby a deti.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Napriek skutočnosti, že ženy tvoria 42 % z 26 až 27 miliónov pracovníkov a že 29 % poľnohospodárskych podnikov prevádzkujú ženy, ich zastúpenie na úrovni odvetvia je mizivé a nezodpovedá ich významu.

Nie je to správne ani normálne, takže Únia musí ženám prideliť väčšiu úlohu vo vidieckych oblastiach a nájsť vhodné riešenia pre kombináciu hospodárskych činností, ktoré vykonávajú. Potrebná je rodová rovnosť, rovnaké zaobchádzanie, sociálna ochrana pre matky a uznanie osobitnej úlohy, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárstve.

Podpora nepretržitej odbornej prípravy je preto jednou z kľúčových otázok, pri ktorých už nemôžeme pripúšťať kompromisy. Podporujeme návrhy pani spravodajkyne Jeggleovej týkajúce sa lepšieho zastúpenia žien vo všetkých politických, hospodárskych a sociálnych orgánoch v odvetví poľnohospodárstva a týkajúce sa podpory pre iniciatívy sociálnej ochrany pre ženy pôsobiace ako drobné podnikateľky a pracovníčky v poľnohospodárstve a sezónne chovateľky zvierat.

Ženám treba v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky priznať špecifické postavenie, v opačnom prípade bude táto reforma zbytočná a je úplne isté, že v prípade ďalších úsporných opatrení v poľnohospodárstve bude predstava bezproblémovej budúcnosti nereálna.

  Daniel Hannan (ECR). – Neviem, či si pamätáte na populárny televízny seriál v našej krajine Life on Mars (Život na Marse), ktorého dej sa týkal návratu hlavnej postavy, policajného dôstojníka, podľa všetkého na začiatok sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Mal som celkom taký pocit, akoby sa to udialo, keď som si dnes čítal hlasovací zoznam. EÚ tu prichádza s politikami týkajúcimi sa žien v poľnohospodárstve, vývozných úverov pre protežované spoločnosti, špeciálnych grantov pre spoločnosť Unilever v Českej republike a strojárske spoločnosti v Poľsku.

Sedemdesiate roky dvadsiateho storočia boli pre Európu ako celok a najmä pre Spojené kráľovstvo strašným obdobím: bola to doba stagflácie, nezamestnanosti, štátneho bankrotu. Tieto veci sa však nediali následkom zlomových síl mimo našej kontroly. Nastali v dôsledku nerozumnej politiky, predovšetkým v dôsledku predstavy, že vlády môžu vyberať úspešných a že vlády by mali viesť hospodárstvo a uskutočňovať plány prostredníctvom prerozdeľovania zdrojov.

27 členských štátov sa posunulo vpred, Európskej únii sa to však nepodarilo. Ešte stále žijeme vo svete, kde sa daňovým poplatníkom berú peniaze, ktoré sa rozdávajú protežovaným klientskym skupinám.

Prečo? Pretože ak by sme to nerobili, načo by bola dobrá Európska únia? Ako raz podotkol Upton Sinclair, je veľmi ťažké prinútiť niekoho, aby si niečo všimol, keď je jeho práca závislá od toho, že si to všímať nemá.

  Anna Záborská (PPE) – (SK) Je správne, že predložená správa chce zlepšiť postavenie žien na vidieku. Ženu však, žiaľ, vníma len ako pracovníčku či podnikateľku. Nevidí ženu v úlohe matky, ani hodnotu neformálnej, a teda neplatenej práce žien. Ku blahobytu spoločnosti však významne prispieva aj práca žien – matiek v domácnosti a pri starostlivosti o odkázaných členov rodiny.

Táto práca tvorí v európskych štátoch až tretinu HDP, no my sa stále tvárime, že neexistuje. Namiesto uznania tohto prínosu jednostranne tlačíme na ženy, aby sa zamestnali a začali podnikať. Pritom práve v poľnohospodárstve a na vidieku by ocenenie neformálnej práce žien viedlo k vyššej kvalite života rodín a komunít.

Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-0054/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Za každých okolností by malo byť v kompetencii jednotlivých členských štátov, aby rozhodovali o svojom vlastnom energetickom mixe. Vzhľadom na túto skutočnosť zjavne tiež platí, že jednotlivé členské štáty by mali pokrývať náklady, ak chcú postupne prestať využívať jednu zo zložiek daného mixu. Ale najmä v Litve, na Slovensku a v Bulharsku je niekoľko jadrových elektrární pochádzajúcich zo sovietskej éry, ktoré majú ďaleko od toho, aby spĺňali naše požiadavky z hľadiska bezpečnosti. Bolo preto tiež potrebné a rozumné podporiť vyradenie týchto elektrární z prevádzky.

Problémom je, že plánovanie, ktoré sa tam uskutočnilo, alebo, presnejšie povedané, nedostatok plánovania sa jednoducho nesmie zopakovať. Vidíme, že do konca roku 2013 vynaložíme celkovú sumu 3 miliardy EUR a ani tak sa nám nepodarí tieto elektrárne vyradiť z prevádzky. Ide o znak zlého plánovania. Komisia musí vypracovať podrobnú analýzu finančnej účinnosti týchto projektov, pretože akákoľvek podpora v budúcnosti musí byť podmienená tým, že tieto krajiny budú schopné preukázať, že svoje súčasné finančné prostriedky spravujú náležitým spôsobom.

  Sergej Kozlík (ALDE) – (SK) Predložená správa o stave financovania vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky dáva dobrý obraz o doterajšom stave. Plne sa stotožňujem aj s jedným z kľúčových záverov správy, že vyraďovanie týchto zariadení v dotknutých krajinách si bude vyžadovať aj po roku 2013 spoluúčasť európskych prostriedkov. Výlučné financovanie z vlastných zdrojov nebude v silách dotknutých krajín.

Napríklad Slovensko pod politickým tlakom Európskej únie odstavilo v rokoch 2006, 2008 dva plne zrekonštruované bloky jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Podľa záverov medzinárodnej atómovej komisie spĺňali všetky bezpečnostné kritériá. Hospodárske dopady tohto kroku sú značné a budú ďalej násobené aj dlhodobými vysokými nákladmi na plnú odstávku týchto zariadení. Európska únia bude musieť rátať s podpornými zdrojmi pre odstávku jadrových elektrární aj v rámci finančného výhľadu na roky 2013 – 2020.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Politika v oblasti energie a predovšetkým energetická bezpečnosť v najširšom zmysle slova je témou, ktorá vzhľadom na nedávne udalosti v Japonsku vyvoláva búrlivé diskusie v každej časti sveta. Katastrofa v jadrovej elektrárni Fukušima ukázala, koľko práce si vyžaduje vytvorenie systému dodávok energie, ktorý je účinný a šetrný k životnému prostrediu, ale najmä bezpečný. Tento problém sa netýka iba Ázie, ale všetkých krajín na každom kontinente. Ak existujú jadrové elektrárne, ktoré by mali byť zatvorené z bezpečnostných dôvodov, urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že k ich uzavretiu skutočne čoskoro dôjde. Podporme všetky opatrenia, ktoré povedú k vytvoreniu nových a bezpečných zdrojov energie. Pri rozhodovaní musí byť za každých okolností našou hlavnou prioritou verejná bezpečnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Niet pochýb o tom, že taká správa, ako je správa pána Marinesca, musela získať podporu a súhlas, a to dokonca aj v situácii, ktorú charakterizujú citové výlevy po udalostiach vo Fukušime. V každom prípade som ju podporil pre absolútne vyvážený a uvážlivý prístup pána Marinesca k tomuto dokumentu.

Okrem toho niet pochýb o tom, že je potrebné zachovať pevný záväzok Litvy, Slovenska a Bulharska, pričom bezpečnosť v jadrovom sektore by mala byť zároveň zaručená radom ďalších činností – činností, ktoré sa nazývajú jednoducho „záťažové testy“, a tiež všetkých tých testov, ktoré boli navrhnuté so zreteľom na bezpečnosť. Z dôvodov, ktoré poznáme až príliš dobre, neexistuje žiadny priestor pre chyby.

Finančné programy už boli naplánované dávnejšie a musia sa dodržať. Spoliehame sa na pozitívny a konkrétny výsledok celej operácie, ktorá je signálom napredovania tým smerom, ktorý sme všetci chceli.

  Paolo Bartolozzi (PPE). – (IT) Problematiku poskytnutia primeraných finančných prostriedkov na zabezpečenie vyradenia jadrových elektrární z prevádzky už riešia právne predpisy Európskej únie týkajúce sa bezpečnosti jadrového sektora. Vzhľadom na nedávne medzinárodné udalosti a následné rozhodnutia vlád členských štátov v tomto ohľade je dnes táto otázka veľmi aktuálna.

Vyjadrili sme podporu práci pána Marinesca, ktorá sa zaoberá konkrétnymi príkladmi niekoľkých krajín, ktoré po svojom vstupe prevzali konkrétne povinnosti v oblasti vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky a od Európskej únie dostali mimoriadnu podporu práve na túto činnosť.

Keď opomenieme konkrétne prípady, v tejto otázke máme záväznú povinnosť zriadiť účinný monitorovací systém na kontrolu a testovanie jadrových elektrární na území EÚ. Počet reaktorov, ktoré je podľa odhadov potrebné vyradiť z prevádzky v blízkej budúcnosti, je vskutku pomerne vysoký.

Bude preto nevyhnutné – aj v takýchto prípadoch a predovšetkým pri nich – zabezpečiť mechanizmy záruk na vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov potrebných na riešenie bežných i mimoriadnych požiadaviek.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Ako zarytý odporca jadrovej energie som túto správu podporil nielen preto, že podľa mňa bude vyradenie týchto elektrární z prevádzky prospešné pre všetkých, ale aj preto, že dúfam, že už nebude možné žiadnu jadrovú elektráreň postaviť.

Dnes nás v Európe ohrozuje časovaná bomba. Prevádzka jadrových elektrární na civilné účely vychádza z konštrukčných metód, ktoré sú už zastarané a anachronické. Možno tvrdiť, že ich bezpečnosť je čoraz viac v rovine teórie: kým sa nič nestane, všetko je v poriadku. Vlastne pracujeme s protokolmi spred 50 rokov, ktoré v skutočnosti nie sú imúnne voči udalostiam, ktoré môžu byť čoraz nepredvídateľnejšie. Nebolo možné predvídať teroristické útoky ani prírodné udalosti a katastrofy – nielen zemetrasenia –, ktoré sú, žiaľ, v našom svete postihovanom katastrofami čoraz častejšie.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Podporil som túto správu, ktorá sa priamo týka aj našej krajiny, Slovenska. Litovská, slovenská a bulharská vláda sa v roku 2004 vo svojich zmluvách o pristúpení zaviazali postupne odstaviť niektoré zo svojich jadrových reaktorov. Odstavenie so sebou prináša mimoriadnu hospodársku záťaž, EÚ sa preto zaviazala poskytnúť finančnú pomoc na vyradenie elektrární z prevádzky do roku 2013. Skúsenosti EÚ s vyraďovaním jadrových elektrární z prevádzky sú obmedzené. Odstavenie môže mať priamy vplyv na dodávky energie danej krajiny a susedné členské štáty.

V záujme zvládnutia negatívnych dôsledkov je nutné podporovať vývoj alternatívnych a konkurencieschopných zdrojov energie s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Zároveň musíme poskytnúť primerané finančné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že operácie pri vyraďovaní z prevádzky prebehnú v súlade s bezpečnostnými nariadeniami. Európska únia bude môcť využiť skúsenosti získané počas procesov odstávky jadrových elektrární, ktoré sa blížia ku koncu svojej ekonomickej životnosti. Na základe týchto výsledkov možno predpokladať, že do roku 2013 bude dokončených niekoľko investičných projektov a budeme už mať k dispozícii nové štruktúry vyraďovania elektrární z prevádzky a tiež štruktúry riadenia. Ďakujem veľmi pekne.

  Michail Tremopoulos (Verts/ALE). – (EL) Hlasoval som za správu pána Marinesca, a to práve preto, že juhovýchodná a východná Európa nesie ťaživé dedičstvo mimoriadne nebezpečných jadrových reaktorov, ktoré sa nachádzajú napríklad v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku. V priebehu týchto rokov sa však na ich modernizáciu a na predĺženie ich životnosti vynaložili miliardy eur z peňazí európskych daňových poplatníkov. V podstate dotujeme jadrovú loby, ktorá bojovala za ich obnovu. Fukušima znovu ukázala, že tieto reaktory by mali byť odstavené; do nákladov na prevádzku reaktorov však neboli začlenené takéto finančné ustanovenia a ide o obrovské a škandalózne dotácie pre nebezpečnú, drahú a znečisťujúcu metódu výroby energie. Teraz však môžeme politickú vôľu zmeniť. Dotácie na obnovu nebezpečných reaktorov môžeme premeniť na financovanie určené na ich uzatvorenie. Pozastavte prebiehajúcu výstavbu všetkých nových reaktorov. Presuňte zdroje z financovania agentúry Euratom a bohatých dotácií pre projekt ITER (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor). Zdroje vyčlenené na projektovanie a stavbu nových reaktorov presmerujte do hospodárstva, ktoré bude do roku 2050 využívať výlučne obnoviteľné zdroje energie. Nachádzame sa vo výnimočnom stave a musíme reagovať.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Chcela by som pánovi spravodajcovi zablahoželať k správe, ktorá je nekompromisná, ale v mnohých bodoch veľmi pravdivá. Chcela by som poukázať a upriamiť pozornosť kolegov na skutočnosť, že Litva si spolu so Slovenskom a Bulharskom splnila povinnosti stanovené v zmluve o pristúpení a v rámci stanovenej lehoty odstavila svoje staré sovietske jadrové reaktory. Väčšina projektov, ktoré sa týkajú odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina, bola realizovaná alebo sa práve realizuje. Samozrejme, vyskytli sa aj určité problémy. Dúfame, že po tom, ako sa nová litovská vláda a správna rada jadrovej elektrárne Ignalina ujmú funkcie, bude možné začať súdne konania proti tým osobám, ktoré svoju prácu nevykonávali správnym spôsobom, a bude tiež možné prehodnotiť zmluvu o výstavbe úložísk vyhoretého jadrového paliva a dosiahnuť výhodné podmienky. Bezvýhradne súhlasím s tým, že je nutné, aby sa úplne transparentne spravovali finančné prostriedky a využívali zdroje, čím sa zabezpečí jadrová bezpečnosť. Keďže však diskutujeme o nových jadrových elektrárňach, chcela by som túto príležitosť využiť na to, aby som pozornosť kolegov upriamila na hranice Európskej únie s Ruskom a Bieloruskom, kde by sa mali budovať jadrové elektrárne s experimentálnymi reaktormi. Musíme tomu venovať pozornosť.

Správa: Barbara Matera (A7-0060/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Skutočne som si neuvedomil, že vlastne budeme mať možnosť poskytnúť vysvetlenie hlasovania v súvislosti s týmto uznesením, ale keďže je to tak, poskytnem veľmi stručné vysvetlenie. Dánska liberálna strana je v podstate proti Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Keď už však bolo prijaté rozhodnutie takýto fond vytvoriť a boli zaslané žiadosti, v ktorých príslušné krajiny spĺňajú požiadavky stanovené v súvislosti s Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii, evidentne tiež musíme prideliť finančné prostriedky, o ktoré sa uchádzajú. Preto sme hlasovali za.

  Nicole Sinclaire (NI). – Hlasovala som proti obom správam pani Materovej o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Českú republiku a Poľsko, a to nie preto, že by som voči daným krajinám cítila nepriateľstvo – to ani zďaleka nie. Beriem však iba veľký ohľad na vlastných voličov v regióne West Midlands a vskutku aj na ich príspevok k 48 miliónom GBP, ktoré Spojené kráľovstvo každý deň platí Európskej únii.

Dovoľte mi, aby som vám povedala pár vecí o regióne West Midlands: máme najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí a náš automobilový priemysel bol zdecimovaný, sčasti následkom finančnej podpory Európskej únie pre pracovné miesta na Slovensku, ktoré nás pripravili o potrebné pracovné miesta v závode v Rytone.

V roku 2004 to bolo, samozrejme, Spojené kráľovstvo, ktoré znášalo bremeno rozširovania EÚ, pretože bolo jediným štátom, ktoré nezaviedlo žiadne bariéry. To spôsobilo vyššie náklady vo verejných službách. Ďalším príkladom výdavkov mojich voličov je náš príspevok na prídavky na deti určené pre ľudí vo východnej Európe. Ľudia pricestujú do Spojeného kráľovstva, pracujú tu a nárokujú si na prídavky na deti, ktoré žijú vo východoeurópskych krajinách.

Chceli by sme dosiahnuť, aby tých 48 miliónov GBP denne zostalo v Spojenom kráľovstve a vynakladalo sa na nevyhnutné verejné služby a aby sa tieto prostriedky neodovzdávali ďalej, keďže účty EÚ neboli podrobené auditu už 14 rokov.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) S radosťou som podporil tieto návrhy od Bairbre de Brúnovej a želám veľa úspechov pracovníkom v Českej republike a Poľsku. Mám však podozrenie, že nakoniec budú znechutení a zronení, čo som už zažil vo vlastnom volebnom obvode, najmä v pobočke spoločnosti Dell v Limericku a spoločnosti Waterford Crystal vo Waterforde.

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond je vynikajúcou koncepciou, je však, bohužiaľ, príliš málo flexibilný. Následkom toho sa veľký podiel financovania vracia do Európskej únie. Navrhoval by som, aby v prípade nevyužitých finančných prostriedkov príslušný členský štát mohol predložiť Komisii návrhy na spôsob ich najlepšieho možného využitia v prospech pracujúcich.

(GA) Takýto postup by výrazne pomohol nezamestnaným pracovníkom a výrazne by zlepšil dobré meno Európskej únie.

Správa: Eva-Britt Svensson (A7-0065/2011)

  Jens Rohde (ALDE). – (DA) Násilie páchané na ženách je problém, ktorý existuje na celom svete, a je zjavne dôležité zaujať k tejto otázke stanovisko – osobný postoj, ako aj stanovisko politické. Preto musíme jednoznačne prijať stanovisko k tejto otázke na európskej úrovni. Pri diskusiách o týchto problémoch by som bol radšej, keby sa namiesto vytvárania množstva rozličných iniciatív Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť jednoducho sústredil o trochu viac na iniciatívy, na ktoré by sa podľa neho mala Európska únia zamerať. Aj keby všetko ostatné zostalo rovnaké, som presvedčený, že by to dodalo váhu našim opatreniam, ktoré by boli účinnejšie, a teda aj lepšie pre ženy, ktorých sa to týka, a v tomto ohľade by to bolo lepšie aj pre dôveryhodnosť iniciatív, ktoré tu v Parlamente navrhujeme.

  Anna Maria Corazza Bildt (PPE). – Násilie páchané na ženách nie je súkromnou záležitosťou. Je to zločin, ktorý treba stíhať. Musíme prelomiť mlčanie. Úcta ku kultúre a náboženstvu je dôležitá, nikdy by však nemala slúžiť ako ospravedlnenie pre vraždy zo cti, zmrzačovanie pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, domáce násilie a nútené manželstvá. Štokholmský program poskytuje nový politický rámec zameraný na zlepšenie boja proti násiliu páchanému na ženách a požaduje konkrétne kroky. Nabádam Komisiu, aby predložila stratégiu, ktorá bude obsahovať praktické návrhy.

Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že musíme spoločne bez ohľadu na stranícku príslušnosť odsúdiť všetky formy násilia páchaného na ženách a bojovať proti nim. Podporujem princíp a väčšinu návrhov, súdne a trestnoprávne opatrenia by sa však mali uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni. Tak to robíme vo Švédsku. Boj proti násiliu je vlastne ústrednou témou ženskej organizácie našej strany, ktorá zabezpečuje praktické kroky a zvyšuje informovanosť nielen v záujme ochrany žien, ale aj v záujme zabezpečenia ich práv a rozvoja kultúry úcty k dôstojnosti žien. Začala som s kampaňou v sociálnych médiách a budem rada, ak sa k nej hocikto pridá.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Ako už povedali niektorí moji kolegovia poslanci, myslím si, že hlasovaním za túto správu pani Svenssonovej sa zaväzujeme zabezpečiť, aby Komisia do konca roka 2011 splnila svoj sľub prijať oznámenie zamerané na vykonávanie stratégie a európskeho akčného plánu boja proti násiliu páchanému na ženách, ktoré ponúkne komplexný pohľad na problematiku a bude teda zahŕňať všetky rozličné prípady od sexuálneho násilia až po domáce násilie a mrzačenie ženských pohlavných orgánov a – dúfam – aj všetky nové formy násilia. Mám na mysli skutočné podnecovanie k násiliu, ktoré majú neraz na svedomí reklamný priemysel a médiá, ako aj formy vydierania a porušovania ľudských práv žien, ktoré sa vyskytujú na pracovisku, keď sa ženy rozhodnú pre materstvo alebo keď už pracujúcimi matkami sú.

Domnievam sa, že po prijatí a vykonávaní smernice o obchodovaní s ľuďmi – pri ktorej sa Parlament značne angažoval – a smernice o európskom ochrannom príkaze by mala význam vhodná smernica o tejto problematike v rámci nového právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou a Štokholmským programom.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Kým nedôjde k úplnému odstráneniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, nikdy nebudeme môcť tvrdiť, že žijeme v modernej spoločnosti, ktorá je konečne demokratická. Parlament sa opäť raz zaoberá týmto javom, ktorý je surový a je, žiaľ, stále šokujúco aktuálny.

Údaje sú úplne jasné: najmenej jedna z piatich žien bola v priebehu svojho života obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia a násilie je skutočne hlavnou príčinou úmrtí a invalidity žien vo veku od 15 do 44 rokov – je dokonca častejšou príčinou ako rakovina a dopravné nehody.

Z týchto dôvodov je potrebná skutočná a trvalá mobilizácia, ktorá povedie k vytvoreniu komplexného právneho mechanizmu na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách. Dnes musíme vyslať silný signál. Je iba jeden konečný cieľ: tento smrteľný vírus musíme zbaviť jeho živnej pôdy.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Násilie páchané na ženách je priamym dôsledkom diskriminácie; preto potrebujeme mnohostrannú politiku, ktorá bude osobitnú pozornosť venovať deťom zneužívaných žien.

Musí existovať právo na bezplatnú právnu pomoc a psychologickú podporu, na azylové domy pre ženy a finančnú pomoc, ktorá im umožní, aby boli nezávislé, právo na špecializované súdy, vykonávacie protokoly a špeciálnu odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti zdravotníctva, polície a práva a na zostavovanie štatistík a zber údajov, ktoré nám poskytnú skutočný obraz o probléme a umožnia nám na európskej úrovni uplatňovať tie najvhodnejšie politiky.

  Frank Vanhecke (NI). – (NL) Zdržal som sa konečného hlasovania o správe pani Svenssonovej, a preto využijem vysvetlenie hlasovania, aby som povedal, že aj ja považujem násilie páchané na ženách za hanebné a absolútne neprijateľné.

Konečného hlasovania som sa však zdržal, pretože som presvedčený, že táto správa sa len tak hemží porušeniami zásady subsidiarity, ktorú si ctím, a neverím, že je žiaduce vytvorenie ďalšej európskej byrokracie, monitorovacích a iných orgánov – práve naopak. Som tiež, mimochodom, znepokojený politickou korektnosťou, ktorá vedie k tomu, že v tejto správe sa ani raz nevyskytuje slovo „islam“ napriek tomu, že táto viera, ktorá je plná spiatočníckych noriem a zásad, zjavne zohráva veľkú úlohu pri diskriminácii žien a násilí páchanom na ženách. Platí to, samozrejme, v moslimskom svete, ale, bohužiaľ, aj v našich končinách. Nazývajme veci pravými menami: islam je vo svojej skutočnej súčasnej podobe spiatočnícky a nepriateľský voči ženám.

  Anna Záborská (PPE) - (SK) Vítam správu pani Svenson, pretože posúva diskusiu o právach žien dopredu. Pri odsúdení násilia voči tehotným ženám správa hovorí, citujem: „páchateľ ním ubližuje viac ako jednej osobe“. Roky sa snažím o to, aby práva žien nestáli v opozícii proti právu nenarodených detí. Žiaľ správa pani Svenson tento konflikt ešte neprekonala.

Obmedzovanie reprodukčných práv žien, pod ktorými sa dnes v prvom rade rozumie právo na potrat, sa ešte stále pokladá za druh násilia voči ženám. Ak však medzi ľudské osoby konečne započítame aj nenarodené deti, potom umelo vyvolaný potrat je aktom násilia voči nenarodenému dieťaťu.

Pri príprave stratégie a boja proti všetkým formám násilia by Komisia mala nájsť súlad medzi právami žien a právami nenarodených detí. Nová stratégia by mala chrániť ženy, no zároveň obsahovať aj mechanizmy na ochranu nenarodených detí. Vyplýva to aj z predloženej správy, len treba pozorne čítať.

  Nicole Sinclaire (NI). – Hlasovala som proti správe pani Svenssonovej. Pochopiteľne, absolútne odsudzujem násilie, najmä násilie páchané na ženách, tak prečo som potom hlasovala proti tejto správe? Hlasovala som proti nej, pretože − ako už pred chvíľou povedal môj kolega − je trochu anachronická. Vracia nás späť do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a k politickej korektnosti a v tomto ohľade je veľmi naivná. Chce len zopakovať boj z počiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Mám trochu obavy aj z trestnoprávneho charakteru, ktorý chce zaviesť. Toto robí Európska únia, či nie? Vloží sa do otázky, s ktorou môžu všetci súhlasiť – aké odporné je násilie páchané na ženách –, a potom veci usporiada a pridá tam trestné právo. A potom, ešte než si to všimnete, sa to rozšíri na ďalšie a ďalšie oblasti.

Európska únia sa môže hanbiť za to, že si zvolila takúto tému, a to i napriek tomu, že ide o iniciatívnu správu, pretože práve takto to začína. Uchopenie moci sa začína práve tu a je to hanebné. V skutočnosti potrebujeme naozajstné kroky zamerané proti násiliu páchanému na ženách na úrovni členských štátov. Nechajte to tak a prestaňte túto tému zneužívať.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Barbara Matera (A7-0059/2011)

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky významných štrukturálnych zmien v medzinárodnom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Od 1. mája 2009 bol okruh pôsobnosti EGF rozšírený s cieľom zahrnúť podporu pracovníkov, ktorí boli prepustení priamo v dôsledku hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy.

EÚ by mala v tomto čase, keď čelíme tejto vážnej kríze, ktorej jedným z hlavných dôsledkov je rast nezamestnanosti, využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby reagovala najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory tým, ktorí čelia každodennej realite nezamestnanosti. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Českej republiky s cieľom podporiť pracovníkov prepustených v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností Európskeho spoločenstva (NACE) rev. 2 do divízie 28 (výroba strojov a zariadení).

  Adam Bielan (ECR), písomne. − (PL) V dôsledku globálnej hospodárskej krízy sa zhoršila finančná situácia mnohých poľských spoločností. Problémy spojené so zníženými úrovňami výroby majú najväčší vplyv na obyčajných ľudí, ktorí pre tieto spoločnosti pracujú. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom zabezpečiť podporu pracovníkom, ktorí prišli o prácu v dôsledku zmien štruktúry svetového obchodu spôsobených globalizáciou. Jeho hlavným cieľom je pomôcť týmto ľuďom znovu sa začleniť do trhu práce. Táto žiadosť o uvoľnenie prostriedkov z fondu v prospech pracovníkov poľských spoločností v regióne Podkarpackie je prvou žiadosťou v tomto roku. Ako zástupca poľských záujmov v Európskom parlamente schvaľujem rozhodnutie Komisie presunúť finančné prostriedky z fondu na realizáciu cieľov stanovených v žiadosti. Vďaka tomuto rozhodnutiu prepustení pracovníci z troch spoločností v odvetví strojárstva v regióne Podkarpackie dostávajú finančnú podporu takmer 500 000 EUR. Hlasovaním za toto uznesenie by som chcel zároveň vyjadriť nádej, že podobné žiadosti schváli Komisia aj v budúcnosti.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Žiadosť spĺňa požiadavky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a týka sa 200 z 594 pracovníkov prepustených počas obdobia deviatich mesiacov v troch poľských spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú výrobou strojov a zariadení a ktoré znížili svoj vývoz o 58 %. Dvadsať percent dotknutých pracovníkov malo viac ako 54 rokov a 10 % viac ako 64 rokov. Táto pomoc zabezpečí zlepšenie odbornej prípravy prepustených pracovníkov, aby boli pripravení obsadiť v budúcnosti nové pracovné miesta.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Mám radosť z práce, ktorá bola vykonaná na základe Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), konkrétne na podporu pracovníkov postihnutých zmenami svetového obchodu. Podporujem aj rozhodnutie o mobilizácii EGF v prospech Poľska na pomoc pracovníkom v odvetví výroby strojov a zariadení, ktorí boli prepustení v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Vzhľadom na to, že v tomto odvetví došlo k výraznému poklesu vývozu, ktorý následne sprevádzala rovnako znepokojujúca miera nezamestnanosti, je toto opatrenie celkom príhodné.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Táto žiadosť sa týka 594 prepustených pracovníkov v troch podnikoch, ktoré pôsobia v odvetví výroby strojov a zariadení, v regióne Podkarpackie v Poľsku. Toto je prvá žiadosť, ktorá sa má preskúmať v rámci rozpočtu na rok 2011. Vychádza z intervenčných kritérií podľa článku 2 písm. b) nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), podľa ktorého je potrebných najmenej 500 pracovníkov prepustených počas deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré vykonávajú činnosť v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci posúdil príslušné kritériá oprávnenosti priaznivo. EGF bol vytvorený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení a pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Rozsah pôsobnosti fondu bol v dôsledku revízie nariadenia o EGF v roku 2009 rozšírený s cieľom zahrnúť podporu pracovníkov prepustených v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Ročný rozpočet dostupný pre EGF predstavuje 500 miliónov EUR. Myslím si, že by bolo vhodné vyvinúť potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie tohto nástroja a umožniť tak, aby sa pomoc k pracovníkom, ktorí ju potrebujú, dostala rýchlejšie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení prostriedkov vo výške 453 570 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť opätovné začleňovanie poľských pracovníkov prepustených v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy do trhu práce. Túto žiadosť predložilo 27. apríla Poľsko a týka sa 594 pracovníkov z regiónu Podkarpackie, ktorí pracovali v oblasti výroby strojov a zariadení. Je to prvá žiadosť, ktorá sa má schváliť v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011. Hlasujem za tento návrh, keďže ide o špecifický rozpočtový nástroj a požadovaná suma je právne prijateľná a v súlade s ustanoveniami Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, konkrétne bodom 28, a dúfam, že prispeje k zníženiu hospodárskych problémov obyvateľov tohto regiónu a k naštartovaniu miestneho hospodárstva.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Situácia v poľnohospodárstve a problémy, ktorým čelí vidiek, sa nemôžu oddeľovať od hlbokej systémovej krízy ani od súčasnej politiky, napríklad spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá nesie hlavnú zodpovednosť za pokračujúci úpadok poľnohospodárstva v niektorých členských štátoch: všetko sa orientuje na záujmy veľkých poľnohospodárov a severoeurópskeho poľnohospodárskeho priemyslu, v dôsledku čoho sa ničí rodinné poľnohospodárstvo a ohrozuje životaschopnosť malých a stredných fariem.

Úloha žien v poľnohospodárstve a rozvoji vidieckych oblastí je mimoriadne dôležitá, pretože ženy predstavujú okolo 42 % poľnohospodárskych pracovníkov a sú rozhodujúce na udržiavanie chodu fariem a zabezpečenie účinného boja proti vyľudňovaniu vidieckych oblastí.

Prijatá správa, pokiaľ ide o prístup a uznanie úlohy žien, je celkove pozitívna, a to aj napriek tomu, že v nej chýba akákoľvek realistická kritika SPP. V správe sa píše, že podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov spolu s vytvorením lepších životných podmienok vo vidieckych oblastiach a bojom proti vyľudňovaniu. Pre tento boj je dôležitá ochrana dobrej dopravnej infraštruktúry a zlepšenie prístupu k doprave pre všetkých s cieľom odstrániť sociálne vylúčenie a nerovnosť v spoločnosti, ktoré postihujú predovšetkým ženy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa umožňuje mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre strojársku výrobu v poľskom regióne Podkarpackie. Je potrebné pripomenúť, že Poľsko požiadalo o pomoc pre 594 prepustených pracovníkov v troch spoločnostiach, ktorých činnosť patrí do divízie výroby strojov a zariadení a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie.

Toto prepúšťanie je spojené s vplyvom hospodárskej a finančnej krízy, ktorá viedla k tomu, že v podniku Huta Stalowa Wola S. A. poklesol vývoz o 47 %, v podniku HSW – ZZN o 34 % a v podniku DEZAMET S. A. o 58 %, to znamená, že tieto podniky spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF. Európska komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 453 570 EUR. Konštatuje, že výsledkom bolo výrazné zníženie výroby strojov a zariadení, ktoré preukazuje vplyv krízy na príslušné spoločnosti v tejto krajine.

Prepustenie 594 pracovníkov má vážne dôsledky na životné podmienky, pracovné miesta a miestne hospodárstvo, a preto má mobilizácia EGF mimoriadny význam pre podporu dotknutých pracovníkov. Preto sme hlasovali za túto správu, i keď si myslíme, že najdôležitejšie by bolo zabrániť úpadku týchto spoločností a strate pracovných miest.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Táto žiadosť, vec EGF/2010/013 PL/Podkarpackie – strojárstvo, Poľsko, bola Komisii predložená 27. apríla 2010 a do 4. augusta 2010 bola doplnená o dodatočné informácie. Vychádzala z intervenčných kritérií podľa článku 2 písm. b) nariadenia o EGF, podľa ktorého je potrebných najmenej 500 pracovníkov prepustených počas deviatich mesiacov v podnikoch zaradených do rovnakej divízie klasifikácie NACE rev. 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II v členskom štáte, a bola podaná do 10 týždňov (článok 5 nariadenia). Komisia v posúdení uvádza, že žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF, a odporúča rozpočtovému orgánu, aby žiadosť schválil, preto som hlasoval za tento dokument, ktorý podľa môjho názoru pomôže zabrániť negatívnym sociálnym dôsledkom. Myslím si tiež, že ostatné členské štáty EÚ by mali viac využívať možnosti, ktoré im ponúkajú fondy EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Poľska, pretože si myslím, že tento nástroj predstavuje cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí majú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. Ako tu už viackrát odznelo, EGF poskytuje od roku 2006 praktickú podporu pracovníkom prepusteným z dôvodov spojených s presídľovaním podnikov a po zmene a doplnení z roku 2009 aj v dôsledku hospodárskej krízy s cieľom pomôcť pracovníkom pri opätovnom začleňovaní do trhu práce. Dnes sme hlasovali o žiadosti o pomoc v súvislosti s prepustením 594 pracovníkov (z ktorých 200 má dostávať podporu) v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie. Celková suma finančných prostriedkov, ktoré poskytne EGF, predstavuje 453 750 EUR. Na záver vítam prijatie správy, ktoré naznačuje, že EGF je užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom postihnutým dôsledkami veľkých štrukturálnych zmien svetového obchodu. Európsky parlament dnes hlasoval o žiadosti o schválenie uvoľnenia viac ako 450 000 EUR pre pracovníkov prepustených z troch spoločností so sídlom v regióne Podkarpackie. Chcela by som zdôrazniť, že podpora EÚ je pre región, ktorý zastupujem, výrazným stimulom, pretože umožní prepusteným pracovníkom opätovne vstúpiť na trh práce a vyčlenia sa finančné prostriedky na odbornú prípravu, rekvalifikáciu, nové vybavenie a pomoc tým, ktorí sa budú chcieť stať samostatne zárobkovo činnými osobami. Región Podkarpackie je jedným z najchudobnejších regiónov v Poľsku, a preto som veľmi rada, že dostane pomoc od EÚ. Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za poskytnutie finančnej podpory.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Mám radosť zo schválenia rozpočtových prostriedkov vo výške 453 000 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre poľských pracovníkov prepustených v odvetví výroby strojov. Európska komisia po odporúčaniach Výboru pre rozpočet zahrnula do rozpočtového riadku EGF v rozpočte na rok 2011 platobné rozpočtové prostriedky vo výške približne 50 miliónov EUR. To nám umožňuje schváliť vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov bez narušenia ostatných rozpočtových riadkov vyčlenených na financovanie dôležitých činností v rámci cieľov a programov Únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o poskytnutí podpory prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii 594 prepusteným pracovníkom v Poľsku. Suma vo výške 0,45 milióna EUR sa použije na rekvalifikáciu a podporu pracovníkov v ťažkom prechodnom období.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Znovu sme odsúdení hlasovať o úbohej almužne, ktorú Európska únia dáva obetiam svojich politík premiestnenia podnikov. Dôvod existencie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii je neprijateľný. Zdržal som sa hlasovania len vzhľadom na poľských pracovníkov, ktorých bolesť sa možno touto pokryteckou pomocou trochu zmierni.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto pomoc je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. Stále väčší počet spoločností sa premiestňuje a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania spoločností, a je dôležitý na uľahčenie ich prístupu k novým pracovným miestam. V minulosti využili EGF ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Poľsku, ktoré podalo žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 594 pracovníkov – z ktorých 200 je možnými príjemcami pomoci – v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 (výroba strojov a zariadení) a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie v Poľsku.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Aj keď som hlasoval za tento návrh na poskytnutie pomoci pracovníkom strojárskych podnikov v regióne Podkarpackie v Poľsku, myslím si, že toto opatrenie slúži na utíšenie a zmiernenie následkov kapitalistického modelu a že v boji proti hlavným príčinám krízy nepredstavuje žiadny pokrok. Súhlasím s mobilizáciou zdrojov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre ľudí, ktorí boli prepustení v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní obchodu alebo priamo v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Myslím si, že EGF môže prispieť ku konečnému cieľu, ktorým je uľahčenie opätovného začlenenia týchto pracovníkov do trhu práce. Hlasoval som za túto správu aj preto, lebo som presvedčený, že táto pomoc dopĺňa pomoc poskytovanú pracovníkom prepusteným v dôsledku nadbytočnosti, ktorá je stanovená vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách. Táto mobilizácia finančných prostriedkov z EGF preto nemôže za žiadnych okolností nahradiť právnu zodpovednosť vlád a spoločností voči prepusteným pracovníkom ani umožniť, aby sa jej vyhli.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na to, že Poľsko požiadalo o pomoc v súvislosti s prepustením 594 pracovníkov v období od 1. júna 2009 do 1. marca 2010 (pomoc sa týka 200 z nich) v troch podnikoch, ktoré sa zaoberajú výrobou strojov a zariadení v regióne Podkarpackie v Poľsku, úplne schvaľujem a podporujem tento aktívny postoj poľskej vlády a stanoviská kolegov z našej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Žiaľ, vláda našej krajiny – Lotyšska – nereaguje na moje žiadosti a listy, a teda nevyužíva na prekonanie finančnej krízy pomoc zo stabilizačného fondu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom chrániť pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Poľsko požiadalo o podporu pre 594 prepustených pracovníkov v regióne Podkarpackie. Je úplne správne a vhodné, aby sme ponúkli osobnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a hospodárskej krízy, a pomohli im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce. Preto som hlasoval za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Komisia prijala 15. februára 2011 nový návrh rozhodnutia o mobilizácii EGF v prospech Poľska s cieľom podporiť opätovné začleňovanie pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, do trhu práce. V tomto prípade išlo o prepustenie 594 pracovníkov – 200 z nich sú možní príjemcovia pomoci – v regióne Podkarpackie v Poľsku v troch spoločnostiach, ktoré vyrábajú stroje a zariadenia, počas deväťmesačného referenčného obdobia od 1 júna 2009 do 1. marca 2010. Toto je prvá žiadosť, ktorá sa má preskúmať v rámci rozpočtu na rok 2011, a týka sa mobilizácie celkovej sumy 453 570 EUR. Komisia pri posudzovaní dospela k záveru, že existuje súvislosť medzi prepúšťaním a významnými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu alebo finančnou a hospodárskou krízou a že charakter týchto prepúšťaní bol nepredvídateľný. Žiadosť spĺňa všetky kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF, a preto som hlasovala za mobilizáciu fondu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Poľská žiadosť o zásah Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) sa týka 594 prepustených pracovníkov – 200 z nich je možnými príjemcami pomoci – v troch spoločnostiach, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 (výroba strojov a zariadení) a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie. Podľa posúdenia Komisie táto žiadosť spĺňa všetky právne definované kritériá oprávnenosti. Podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č.1927/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov, najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie v nádeji, že mobilizácia EGF prispeje k účinnému opätovnému začleňovaniu týchto pracovníkov do trhu práce.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ako je to v takýchto situáciách obvyklé, požiadali sme, aby zúčastnené inštitúcie vynaložili potrebné úsilie a urýchlili mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF).

Okrem toho Parlament v tomto zmysle oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o využitie EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu, a dúfa, že v rámci nadchádzajúcich preskúmaní fondu dôjde k ďalšiemu zlepšeniu postupu.

Pripomína však aj záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy, upozorňuje na úlohu, ktorú môže EGF zohrávať pri opätovnom začleňovaní prepustených pracovníkov do trhu práce, žiada však, aby sa vyhodnotil bezprostredný dôsledok opatrení financovaných z EGF z hľadiska dlhodobého začlenenia týchto pracovníkov do trhu práce.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Komisia prijala 15. februára 2011 návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Poľska s cieľom podporiť opätovné začleňovanie pracovníkov prepustených v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy do trhu práce. Žiadosť sa týka 594 prepustených zamestnancov (z ktorých 200 má dostávať podporu) v troch podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE rev. 2 do divízie 28 (výroba odevov) a ktoré pôsobia v regióne na úrovni NUTS II Podkarpackie v Poľsku, a to počas deväťmesačného referenčného obdobia od 1. júna 2009 do 1. marca 2010. Hlasovaním za dnešné uznesenie potvrdzujem súhlasné stanovisko, ktoré som vyjadrila už vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Napriek tomu, že som hlasoval za túto správu, považujem za ironické, že tento fond existuje, keď ho nevyužívajú všetky členské štáty EÚ. Podiel tohto fondu, ktorý zostáva na konci roku, sa vráti členským štátom ako súčasť ich „úľavy“. Isté otázky však vyvoláva to, že niektoré krajiny tento fond nevyužívajú, napríklad Spojené kráľovstvo – je to jeho ustanovené právo – v prípadoch ako zatvorenie závodu Twining Tea v Andoveri. Tí, ktorí sa tvária, že chápu výhody/nevýhody úľavy, sa pýtajú, či by nebolo správnejšie a efektívnejšie, keby členské štáty využívali finančné prostriedky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii priamo na miestnej úrovni.

Druhá irónia sa týka politickej a hospodárskej účasti – zapojenia na všetkých úrovniach pridanej hodnoty EÚ. Trvanie Spojeného kráľovstva na práve nezapájať sa do fondov riadených na úrovni EÚ z dôvodu možných následných výhod je v tomto prípade neisté a možno dokonca celkom chybné.

Spojené kráľovstvo sa zrieka prístupu k financovaniu, pričom vychádza zo zásady neuchádzať sa o tento fond s cieľom získať úľavu. Tým, ktorí hľadajú pomoc pri návrate do práce – v Sandwichi, Kente a Andoveri, Hampshiri –, je toto odmietanie sotva možné vysvetliť a je to ďalší neúspech vlády Spojeného kráľovstva.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Hlasovala som za túto správu, ktorá zabezpečí financovanie personalizovaných opatrení na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v Poľsku.

Správa: Fiorello Provera (A7-0075/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ. Politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť, politický útlak a autoritárske režimy sú hlavnými hnacími silami migrácie, v dôsledku ktorej dotknuté spoločenstvá prichádzajú o reálne miestne perspektívy a príjem, a teda o právo rozhodovať sa v prospech migrácie alebo proti nej, čím vystavujú svoje životy neustálemu ohrozeniu, pričom im ako jediné riešenie ostáva migrácia. Nedávne dramatické udalosti v Egypte a ďalších krajinách v severnej Afrike a na Blízkom východe zreteľne zvýšili tok legálnych aj nelegálnych migrantov do Európy. Európska únia musí byť preto pripravená odolávať migračnému toku. Dokáže to len vtedy, keď bude mať efektívnu a rozumnú migračnú politiku podobnú politikám, ktoré sa uplatňujú v Kanade, Austrálii alebo na Novom Zélande. Súhlasím so stanoviskom pána spravodajcu, že musíme naliehavo žiadať Komisiu, aby zabezpečila, že každá dohoda o readmisii podpísaná EÚ a jej členskými štátmi bude v plnej miere rešpektovať ľudské práva a zásadu nenavracania a nebude vystavovať riziku nikoho, kto potrebuje medzinárodnú ochranu. Európska únia tak opäť ukáže, že najdôležitejšie a neodcudziteľné sú hodnoty a dodržiavanie ľudských práv a osoby žiadajúce o azyl sa budú cítiť bezpečne a rešpektované.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť a politický útlak vykonávaný zo strany autoritárskych režimov sú hlavnými faktormi stojacimi v pozadí migrácie a migračných vĺn, ktoré sa neustále rozširujú do niektorých krajín v stredozemskej oblasti a spôsobujú, že tieto krajiny nie sú schopné zvládať početné problémy vyvolané humanitárnymi krízovými situáciami.

V posledných týždňoch bolo nemožné nevšimnúť si tisíce migrantov, ktorí prišli do Lampedusy po nepokojoch v krajinách severnej Afriky. Deväťdesiat percent z nich sú mladí ľudia vo veku od 15 do 35 rokov, ktorí riskujú svoje životy v nádeji, že nájdu lepšie príležitosti. Napriek mimoriadnemu úsiliu talianskej vlády, miestnych samospráv a talianskeho Červeného kríža je na ostrove krízová situácia: nič nenasvedčuje tomu, že sa príchod prisťahovalcov zastaví, a konštatuje sa meškanie EÚ, ktorej administratívne časové rámce nie sú zlučiteľné s touto situáciou.

EÚ má dnes povinnosť vypracovať pre oblasť migrácie účinnú globálnu politiku, ktorá zabezpečí vytvorenie európskeho azylového systému, zavedenie povinného programu pre presídľovanie, ktorý bude schopný rovnomerne rozdeliť zodpovednosti, a dohody s členskými štátmi na podporenie rozvoja.

  Alfredo Antoniozzi (PPE), písomne. – (IT) Nedávne a súčasné udalosti, ktoré sa odohrávajú na opačných brehoch Stredozemného mora, svedčia o tom, že nestabilita v tejto oblasti a následné migračné toky predstavujú problém, ktorý musí Európska únia riešiť.

Jav migrácie je znepokojujúci z hľadiska vývoja situácie a napätia, ktoré môže vyvolať vo vzťahoch medzi krajinami pôvodu migrantov a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Musíme podporovať politiku prevencie, optimalizovať finančné zdroje a zlepšovať existujúce inštitucionálne štruktúry. Nelegálne prisťahovalectvo musíme udržať pod kontrolou a myslím si, že rozšírenie dohôd o migrácii je v tomto zmysle účinným opatrením na dosiahnutie krátkodobých výsledkov a zníženie nestability migračných tokov.

Súhlasím s analýzou uvedenou v správe a najmä s tým, že pri príprave nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 by sa mal zahrnúť bilaterálny mechanizmus, ktorý umožní aktívne monitorovanie stavu ochrany menšín – alebo iných skupín, ktoré by mohli byť v dôsledku nestability vystavené zneužívaniu alebo utrpeniu. Preto som hlasoval za túto správu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Nedávne udalosti v Egypte a ďalších krajinách v severnej Afrike a na Blízkom východe zvýšili tok legálnych aj nelegálnych migrantov do Európy. Členské štáty Európskej únie čelia vynútenej migrácií, ktorá je výsledkom zlyhávajúcich hospodárstiev, rastu chudoby obyvateľstva, porušovania ľudských práv, zhoršovania životného prostredia, narastajúcich rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami, občianskych vojen a politického prenasledovania. Riadenie migračných tokov predstavuje obrovskú úlohu pre Európsku úniu, ktorá musí prijať kroky na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky schopnej prispievať k zníženiu nelegálneho prisťahovalectva. Súhlasím s tým, že je potrebné prijať preventívne opatrenia vo všetkých bilaterálnych obchodných dohodách EÚ vrátane doložiek o ľudských právach a malo by sa zvážiť uplatňovanie primeraných sankcií voči krajinám, ktoré tieto doložky nedodržiavajú.

  Regina Bastos (PPE), písomne. − (PT) Európa čelí nárastu migračných tokov vznikajúcich z dôvodu nestability, ktorú zažívajú mnohé krajiny. Pre Európu to predstavuje výzvu. Tieto javy migrácie by mohli vyvolať napätie medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ako aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami.

Stratégia Európskej únie by mala spájať opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou čoho by mali byť bezpečnosť, regionálna spolupráca a bilaterálne dohody. V tejto súvislosti by sa podľa správy činnosť mohla zamerať na tieto oblasti: nabádanie tranzitných krajín a krajín pôvodu, aby dosiahli väčšiu hospodársku a inštitucionálnu stabilitu; zintenzívnenie vlastných snáh EÚ v oblasti sprostredkovania a predchádzania konfliktom v spolupráci s regionálnymi organizáciami; rokovanie o dvojstranných dohodách o prisťahovalectve s tranzitnými krajinami a vypracovanie hospodárskeho programu, ktorý by zahŕňal osobitné opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti v partnerských krajinách EÚ. Komisia by sa mala snažiť o posilnenie synergií medzi oblasťou rozvoja a oblasťou stability a bezpečnosti prostredníctvom vytvorenia nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013. Z vyššie uvedených dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za tento text o migračných tokoch. Výsledkom udalostí, ktorými v súčasnosti prechádzajú naši južní susedia, sú skutočne vysoké úrovne migrácie smerujúce k európskemu pobrežiu. Teraz musíme koordinovať naše zahraničné a prisťahovalecké politiky viac ako kedykoľvek predtým. Je to skutočne európska otázka a teraz nie je čas na národný egoizmus. Stredozemské krajiny Európskej únie by nemali zápasiť s problémom veľkého prílivu nelegálnych migrantov osamotene: na tomto úsilí by sa mali podieľať všetky krajiny EÚ.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. − (ES) Hlasovala som za túto správu, pretože stanovením strednodobých a dlhodobých cieľov zaujíma realistický prístup k problému, ktorý vzniká z nerovnováhy medzi rozvinutými a nerozvinutými krajinami a tiež z porušovania ľudských práv v mnohých častiach sveta.

Správa navrhuje postupy na zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu a zameriava sa na zapojenie rozvíjajúcich sa krajín do komplexného prístupu k tomuto problému spolu so všetkými zúčastnenými krajinami: krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami. Za veľmi pozitívne považujem aj myšlienku podmieniť politiku spolupráce úrovňou dodržiavania ľudských práv, ako aj odkazy na ochranu najviac znevýhodnených skupín, napríklad žien a maloletých bez sprievodu.

  Slavi Binev (NI) , písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože migračné toky spôsobené nestabilitou v jednej krajine predstavujú problém pre celú Európsku úniu. Uznesenie predstavuje prvý krok smerom k vytvoreniu spoločnej európskej politiky v oblasti riadenia migrácie. Táto politika musí slúžiť aj ako odstrašujúci prostriedok. Aby sa to dosiahlo, musí spájať všetky možné nástroje spolupráce Európskej únie v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja, a mať tak priamy vplyv na príčiny nestability v krajinách, v ktorých migračné toky vznikajú.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu. Migrácia je veľmi dôležitá otázka, na ktorú nedávno upozornili udalosti v severnej Afrike, v dôsledku ktorých bola Európska únia ako susediaci región nútená prijať obrovské toky migrantov. Správa upozorňuje na mnohé faktory stojace v pozadí migračných tokov, ako sú politické a sociálne faktory, hospodárska nestabilita a zmena klímy, ktoré sa pri skúmaní príčin masovej migrácie stále neberú do úvahy. Z týchto dôvodov správa zdôrazňuje, že Európska únia potrebuje účinnejší prístup k migrácii, ktorý by dopĺňali nástroje zahraničnej politiky. Tieto nástroje by v krajinách pôvodu pomohli riešiť zdroje nestability, ktoré nútia ľudí hromadne emigrovať do stabilnejších susediacich krajín. Správa tiež vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy o legálnej migrácii, ktoré by zjednodušili jej riadenie a umožnili podporiť hospodársky a sociálny pokrok v prijímajúcich, tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu. Uvádza sa, že nelegálne prisťahovalectvo je spojené práve s najzávažnejšími formami porušovania ľudských práv, ako aj s trestnou činnosťou, ktorá sa pre tých, ktorí tieto činnosti organizujú, stáva často obchodom. Správa napokon zdôrazňuje potrebu posúdiť demografickú situáciu v samotnej EÚ s cieľom presne vypočítať, koľko ľudí môže Európa prijať.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia musí riešiť migračné toky spôsobené vojnami a ozbrojenými konfliktmi, etnickými napätiami, porušovaním ľudských práv a prírodnými katastrofami v tretích krajinách. Únia musí riešiť túto úlohu účinne uplatňovaním preventívnych opatrení a používaním najvhodnejších nástrojov zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, tak aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi. Európska politika v oblasti regulácie migrácie by mala spájať opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou čoho by mali byť bilaterálne dohody o bezpečnosti a regionálnej spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ochrana ľudských práv a demokratizácia.

Európska zahraničná politika by mala dopĺňať a vytvárať synergie s politikou v oblasti prisťahovalectva a zameriavať sa pritom na príčiny nestability a štrukturálnych problémov v krajinách pôvodu. Musí sa tiež snažiť o zavedenie stáleho dialógu s tranzitnými krajinami v záujme regulácie migračných tokov a jednotného uplatňovania medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv v súvislosti s prisťahovalectvom.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Proveru, pretože si myslím, že táto správa predstavuje krok vpred k cieľu solidarity medzi členskými štátmi.

Taliansko bolo najmä v posledných týždňoch cieľom tisícov migrantov utekajúcich z krajín severnej Afriky. EÚ nemôže opustiť našu krajinu, ktorá čelí tejto zložitej situácii, ale musí vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa dodržiavali zmluvy, najmä článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zároveň musíme optimalizovať finančné zdroje a existujúce štruktúry. Napríklad je potrebné posilniť úlohu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) a tiež ju lepšie financovať. Ochrana ľudských práv, zvýšené finančné zdroje, rozvoj demokracií, zásady právneho štátu a bilaterálne dohody sú nástroje, ktoré môžu určite prispieť k zabráneniu masovej migrácie, ak sa budú správne využívať.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Súhlasím s tým, že je potrebné vypracovať integrovanú dlhodobú stratégiu EÚ pre nestabilné štáty, ktorá by riešila základné príčiny migračných tokov. Nestotožňujem sa však s presvedčením, že Rada by mala predložiť akčný plán na rozdelenie záťaže založený na zásade solidarity stanovenej v článku 80 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za presídlenie utečencov z tohto regiónu by mali byť zodpovedné tie štáty, do ktorých majú utečenci namierené, a v prípade, že sa tento prílev stáva neúnosným, malo by sa reagovať sprísnením azylovej a prisťahovaleckej politiky EÚ. Výzvy na vytvorenie spoločného azylového systému EÚ a spoločného programu EÚ pre presídlenie osôb považujem v tejto súvislosti za alarmujúce. Vytvorenie komplexného prístupu Komisie k legálnej migrácii je dobrá myšlienka, ale nemala by byť spájaná s potrebami európskeho trhu práce ani so schopnosťou každého členského štátu prijímať a integrovať migrantov. Riadenie migračných tokov by malo zostať v prvom rade v kompetencii členských štátov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam snahu Európskej únie reagovať na problémy spôsobené nestabilitou a migračnými tokmi, ktoré postihujú nielen krajiny pôvodu, ale aj tranzitné krajiny v rôznych oblastiach týkajúcich sa násilia, porušovania ľudských práv atď. Preto podporujem aktívnu politiku v tejto oblasti, ktorá sa snaží vyriešiť počiatočné destabilizačné faktory v krajinách pôvodu, ako napríklad nedostatok hospodárskych a demokratických štruktúr. To je jediný spôsob, ako odstrániť záporné dôsledky migrácie, ktorá by mala byť pozitívna a produktívna a nemala by byť únikovým prostriedkom. Táto politika by mala vyústiť do spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami založenej na dialógu, ktorý by sa zameriaval na dosiahnutie výrazných, efektívnych a trvalých výsledkov.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe o migračných tokoch, pretože napriek tomu, že obsahuje relatívne presnú a vyváženú analýzu základných príčin, ktoré vedú ľudí k tomu, aby opustili svoju krajinu, správa neobsahuje nevyhnutné závery ani návrhy. Na jednej strane zotrváva na prístupe rozdelenia ľudí na legálnych a nelegálnych prisťahovalcov a na prospechárskom vnímaní užitočných a neužitočných prisťahovalcov, a tak spája ich práva s rôznymi kvótami uplatňovanými Úniou a členskými štátmi. Na druhej strane správa spája jav prisťahovalectva s otázkami bezpečnosti, a tým vytvára zmätok a stotožňuje prisťahovalcov s rôznou trestnou činnosťou alebo terorizmom a posilňuje praktiky a ideológie, ktoré ich kriminalizujú.

V tejto súvislosti správa ešte viac posilňuje paternalistickú úlohu Únie v tom zmysle, že navrhuje spojenie oblasti týkajúcej sa rozvojovej pomoci EÚ tretím krajinám s oblasťou bezpečnosti, a tak úplne mení charakter a účel tejto pomoci.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Keďže predchádzajúce konferencie sa sústreďovali na zásady, dúfam, že štvrtá konferencia OSN v Istanbule bude zameraná na stanovenie výsledkov a návrh jasných ukazovateľov na zníženie počtu najmenej rozvinutých krajín do roku 2020 na polovicu. Z 51 najmenej rozvinutých krajín, v ktorých žije 78 % obyvateľstva za menej ako 1,25 USD na deň, sa za posledné roky dostali z tejto kategórie len tri. Situácia je znepokojujúca, pretože tieto krajiny sú voči ťažkým situáciám, ako sú finančná a potravinová kríza a zmena klímy, najzraniteľnejšie a zároveň čelia aj extrémnej chudobe, nedostatočnej infraštruktúre a rastúcej nezamestnanosti. Táto skutočnosť poukazuje na to, že medzinárodné spoločenstvo, žiaľ, nesplnilo záväzky stanovené v bruselskom akčnom programe. Dúfam, že počas tejto konferencie, na ktorej budem zastupovať Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, sa sústredíme na dosiahnutie súdržnosti z hľadiska rozvojových politík a metód na realizáciu inovačných mechanizmov financovania so zámerom poskytovať efektívnejšiu pomoc týmto krajinám, ktoré treba podporiť, aby zaviedli vhodné politiky.

  Mário David (PPE), písomne. − (PT) Táto otázka je veľmi dôležitá a pri jej analýze treba zobrať do úvahy jej komplexný charakter. Uvedená správa sa zaoberá dôležitosťou pokračovania dohôd o spolupráci týkajúcich sa európskej susedskej politiky (ESP). Jav emigrácie podporovaný situáciami krízy a nestability má záporné dôsledky pre krajinu pôvodu, cieľovú krajinu a samotné vysídlené obyvateľstvo. Tento jav je potrebné zmeniť, tak aby emigrácia za týchto okolností prestala byť posledným východiskom: únikom zo situácie neistoty, slabého hospodárskeho rozvoja, nestability alebo strachu. V tomto vysvetlení hlasovania zdôrazňujem potrebu prijať opatrenia, ktoré zabezpečia a podporia stabilitu a bezpečnosť v krajinách pôvodu. Perspektívou na znižovanie týchto migračných tokov spôsobených nestabilitou a krízou by mala byť prevencia. Myslím si, že európska zahraničná politika a predovšetkým európska susedská politika by mali týmto regiónom sveta poskytnúť pomoc, podporovať bezpečnosť, stabilitu a ochranu ľudských práv ako súčasť rozšíreného rozvojového procesu, ako som uviedol v správe o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky, o ktorej budeme tiež hlasovať tento týždeň.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Niektoré členské štáty musia riešiť hromadný prílev ľudí, ktorí hľadajú ochranu, z juhu Stredozemia. S týmito krízovými humanitárnymi a prisťahovaleckými situáciami si nedokážu poradiť samy. Musia sa zvýšiť ľudské, materiálne a aj finančné zdroje agentúry FRONTEX, aby jej umožnili poskytovať väčšiu podporu operáciám, ako sú Hermes a Poseidon. Poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú Európsku radu, aby vypracovala akčný plán presídlenia utečencov, v ktorom uplatní doložku o solidarite medzi členskými štátmi. V článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa skutočne spomína zásada solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi všetkými členskými štátmi v súvislosti s riadením hraničnej kontroly, azylovej a prisťahovaleckej politiky. V strednodobom a dlhodobom horizonte musíme nadviazať spoluprácu s budúcimi krajinami pôvodu migrantov a vytvoriť partnerstvá mobility, aby sa ich občanom umožnilo legálne prísť a pracovať, študovať a cestovať medzi dvomi brehmi Stredozemného mora.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ. Politická, sociálna a hospodárska nestabilita, nedostatočná bezpečnosť, politický útlak a zmena klímy nútia spoločenstvá do migrácie, preto musí EÚ vypracovať spoločnú prisťahovaleckú politiku a zahrnúť do nej najmä podporu hospodárskeho a sociálneho pokroku v prijímajúcich a tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu a posilnenie sociálnej súdržnosti zlepšením integrácie migrantov.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. − (SV) My švédski sociálni demokrati súhlasíme s tým, že migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability predstavujú pre EÚ problém a že na riešenie príčin nestability a štrukturálnych problémov v krajinách pôvodu je potrebné zvýšené úsilie. Myslíme si však, že je dôležité, aby EÚ nenechávala zodpovednosť na našich susedných krajinách, ako sa navrhuje v odseku 9, ale aby prevzala skutočnú zodpovednosť za migrantov, ktorí sem prichádzajú. Podporujeme požiadavku, aby sa v práci agentúry FRONTEX jasne zohľadňoval rozmer ľudských práv, najmä právo každého človeka opustiť svoju krajinu, zákaz navrátenia a právo požiadať o azyl. V súvislosti s prácou, ktorú doteraz vykonala agentúra FRONTEX, vidíme niektoré problémy a nepodporujeme text, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament víta úspešnú činnosť agentúry FRONTEX.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzťah medzi centrami nestability – sociálnej, hospodárskej alebo politickej – a migračnými tokmi do Európskej únie je jasný. Zahraničnú politiku Únie jednoducho nemožno vylúčiť z tohto javu: musí sa snažiť ho pochopiť a v maximálnej možnej miere monitorovať. EÚ musí skutočne prijať opatrenia na optimalizáciu využívania finančných zdrojov a inštitucionálnych štruktúr a efektívne riadiť migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability, ktorá v súčasnosti existuje v niekoľkých oblastiach sveta.

Politika prevencie, ktorá by využívala najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky s cieľom čeliť príčinám nestability a riešiť ich, by mohla pomôcť transformovať emigráciu zo súčasnej potreby v núdzi na príležitosť. Je potrebné presadzovať zásady právneho štátu, chrániť ľudské práva a podporovať rozvoj demokracie a hospodárstiev. Bez týchto spoločných rozvojových úsilí v príslušných krajinách a spolupráce s ich obyvateľmi a sociálnymi štruktúrami nebude možné účinne prispieť k zníženiu nestability.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zameriava na migračné toky vznikajúce z dôvodu politickej nestability, ktorú zažívajú niektoré regióny sveta, najmä severná Afrika a južné Stredozemie. Táto situácia, ktorá postihuje krajiny južnej Európy, najmä Taliansko – všetci sledujeme situáciu na ostrove Lampedusa, na ktorom pristálo viac ako 20 000 ľudí – a ostrov Malta, priviedla do Európy viac ako 400 000 utečencov. S cieľom minimalizovať túto situáciu je okrem mobilizácie Európskeho fondu pre utečencov dôležité, aby EÚ čo najskôr zaviedla udržateľnejší plán zameraný na humanitárnu pomoc a zaručenie základných potrieb týchto ľudí. Je potrebné vypracovať aj regionálny program týkajúci sa azylu a ochrany utečencov z Egypta, Tuniska a Líbye, aby sa zabránilo obchodovaniu s ľuďmi a pripravil sa ich návrat do krajín pôvodu. Vítam prijatie tejto správy, pretože ukazuje, že EÚ bude riešiť štrukturálne príčiny problémov, ktoré vznikajú v dôsledku migračných tokov, prostredníctvom zahraničnej politiky spolupráce bez akýchkoľvek predsudkov.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Migračné toky majú svoje príčiny. Najdôležitejšími z nich sú faktory ako vojny a ozbrojené konflikty, systematické porušovanie ľudských práv, etnické a náboženské konflikty a útlak. Medzi najčastejšími príčinami migračných tokov sú však aj prírodné katastrofy a chudoba, zapríčinené nedostatkom primeraných hospodárskych a demokratických štruktúr.

Hospodársku a sociálnu situáciu v mnohých krajinách zhoršujú účinky krízy svetového kapitalizmu a dôsledky jeho nepravidelného a asymetrického rozvoja. Prejavom tohto javu, ktorý má tiež tendenciu zvýšiť migračné toky, sú povstania v arabskom svete. Diskusia Európskej únie o tejto téme je často pokrytecká a riadi sa politikou dvojakého metra. Na jednej strane tvrdí, že bráni ľudské práva v tretích krajinách, a pritom keď ide o napadnutie ktorejkoľvek z týchto krajín, zachováva k nim vypočítavý postoj. Na druhej strane sa podieľa na pokračovaní vážnych situácií, ako je napríklad situácia, ktorá sa odohráva v Taliansku na ostrove Lampedusa.

Zabránenie týmto migračným tokom si vyžaduje opatrenia založené na skutočnej politike rozvojovej spolupráce a pomoci, na solidarite a podpore mieru vrátane mierového riešenia konfliktu, čo v súčasnosti tak nie je.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Vieme, že vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätia, systematické porušovanie ľudských práv, ako napríklad odopieranie možnosti ľuďom vyznávať svoje náboženstvo, prírodné katastrofy a chudoba zapríčinená nedostatkom primeraných hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami migračných tokov.

Podľa súčasného výhľadu sa táto situácia zhorší v dôsledku krízy, ktorá postihuje kapitalizmus, a jej sociálnych dôsledkov vrátane povstaní v arabských krajinách.

Európska únia preto nemôže pokračovať vo svojej pokryteckej politike dvojakého metra a tvrdiť, že bráni ľudské práva v tretích krajinách, a pritom pripustiť, aby naďalej pretrvávali také vážne situácie, ako je situácia na ostrove Lampedusa.

Potrebujeme politiku prevencie a opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, ktorá bude zahŕňať predovšetkým solidaritu a ochranu ľudských práv, čo v súčasnosti tak nie je.

Európska komisia a samotný Európsky parlament vo všeobecnosti uprednostňujú svoje hospodárske a geostrategické záujmy a zabúdajú na solidaritu a rozvojové ciele tisícročia, pričom prijímajú hanebné smernice, ako napríklad smernicu o návrate.

Preto sme hlasovali proti tejto správe i napriek tomu, že obsahuje jeden alebo dva pozitívne body.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Chcel by som vyjadriť podporu obyvateľom Lampedusy, ktorí čelia preľudneniu, neistote, problémom so zásobovaním a možným zdravotným rizikám, ale ktorí sú v očiach tohto Parlamentu až na druhom mieste za desaťtisícami nelegálnych prisťahovalcov pristávajúcich na jej brehoch. Chcem tiež povedať talianskym orgánom, že lode, ktoré prenajímajú, by mali týchto nelegálnych prisťahovalcov repatriovať do Afriky a nie do Európy. Väčšina týchto ľudí prichádza z Tuniska, krajiny, v ktorej sa očividne odohráva úžasné demokratické dobrodružstvo, na ktorom sú povinní sa zúčastniť. Nemôžeme naďalej prijímať všetkých, ktorí sa vo vlastnej krajine necítia dobre, pretože tam prší... alebo neprší, pretože je tam diktatúra... alebo preto, lebo tam už nie je diktatúra; pretože krajina nie je dostatočne rozvinutá alebo preto, že sa rozvíja. Hlavná motivácia týchto migrantov je čisto hospodárska.

Naše politiky rozvojovej pomoci by mali ľudí nabádať, aby zostali vo svojej krajine, a dokonca by tým a návratom svojich občanov mali byť podmienené. V rozpore s tým, čo hovorí pán spravodajca, žiadna taká vec ako právo na emigráciu neexistuje. Na druhej strane európski občania, ktorí by mali byť vašou prvoradou prioritou, musia mať absolútne právo povedať „DOSŤ“ a byť vypočutí.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto parlamentnú správu o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ a chcem sa sústrediť na viacero aspektov, ktoré táto správa obsahuje. Na ostrove Lampedusa a na brehoch Talianska pristálo od pádu prezidenta Bena Aliho takmer 24 000 Tunisanov a od februára utiekli zo svojej vojnou zmietanej krajiny aj tisíce Líbyjčanov. Tvárou v tvár tejto odvíjajúcej sa ľudskej dráme je absolútne potrebná európska reakcia a európsku solidarita. Naša správa požaduje systém solidarity, pokiaľ ide o presídlenie utečencov zo severnej Afriky. Naša správa požaduje, aby sa v súvislosti s politikami v oblasti hraničných kontrol, azylovej a prisťahovaleckej politiky uplatňovala medzi členskými štátmi doložka solidarity. Naša správe tiež požaduje, aby sa do rozpočtu na obdobie po roku 2013 zahrnulo ustanovenie o finančných prostriedkoch pre núdzové situácie na rýchlu reakciu na prisťahovalectvo a azyl v Európe. V skutočnej európskej azylovej politike sú potrebné všetky tieto aspekty, ktoré sme dlho požadovali a ktoré sa musia zakladať na zásadách súdržnosti, zodpovednosti, solidarity a dodržiavania ľudských práv.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto iniciatívnu správu, pretože poukazuje na skutočné príčiny migračných tokov, a to na politickú, sociálnu a hospodársku nestabilitu, nedostatočnú bezpečnosť, politický útlak, porušovanie ľudských práv, ako aj na zmenu klímy. Táto správa tiež zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa krajinám pôvodu poskytovali v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a politiky rozvojovej spolupráce EÚ trvalo udržateľné stratégie. Správa tak spochybňuje mýtus nulového prisťahovalectva a pripomína nám, že migráciu nemožno zastaviť a že EÚ potrebuje značné, ale kontrolované prisťahovalectvo na podporu starnúceho obyvateľstva a riešenie ďalších sociálnych a hospodárskych problémov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Proveru sa zaoberá mnohými dôležitými otázkami, ktoré sa týkajú migrácie, a poukazuje na dôležitosť ľudských práv. Ľudské práva boli stredobodom kampane za ukončenie zadržiavania detí, ktoré žiadajú o azyl, v Škótsku a Spojenom kráľovstve. Vláda Spojeného kráľovstva prisľúbila, že túto hanebnosť ukončí, ale dodnes to nesplnila.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Vyjadril som súhlas s týmto dokumentom, pretože migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv – napríklad odopieranie možnosti ľuďom, aby vyznávali svoju náboženskú vieru –, prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami tohto druhu migračného toku. Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže vyvolať alebo zhoršiť napätie nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, musí uplatňovať politiku prevencie, pričom musí využívať najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi. Preto je naliehavo potrebné, aby sa začala diskusia s cieľom dosiahnuť lepšie porozumenie všetkých aspektov migrácie a ich hlavných príčin. To by EÚ umožnilo, aby vypracovala ucelenú a účinnú politiku migračných tokov z krajín pôvodu a z tranzitných krajín a rozhodla, ako a v akom rozsahu bude poskytovať investície týmto krajinám s cieľom zmierniť ich vnútorné demografické a sociálne napätie, a tým posilniť stabilitu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh uznesenia, o ktorom sme dnes v Parlamente hlasovali, kladie dôležitú otázku: ako definovať úlohu zahraničnej politiky EÚ vzhľadom na tragickú a zároveň chúlostivú otázku migračných tokov? Problém, ktorému musí Európska únia čeliť, je spôsobený zjavnými nestabilitami, v ktorých uviazli severná Afrika a Blízky východ. Aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom, Európa musí byť schopná riešiť tento problém zavedením a uplatňovaním politiky prevencie pôsobiacej na príčiny hospodárskej a politickej nestability v týchto krajinách a navrhnutím spoločných riešení, ktoré dokážu tomuto javu zabrániť alebo aspoň obmedziť jeho rozsah. Na tento účel sú však potrebné rozsiahle zdroje, preto bude potrebné zapojiť ďalšie svetové mocnosti a koordinovať s nimi našu činnosť. To všetko sa však nemôže robiť bez plného rešpektovania zásady subsidiarity. Z tohto hľadiska je Európa povinná reagovať vecne a súdržne, a tým preukázať svoje rozhodnutie zamerať sa predovšetkým na túto politiku. Z týchto dôvodov, pretože som presvedčený, že Európa má morálnu povinnosť vyslať dôležitý politický signál o tejto otázke a neponechať členské štáty vlastnému osudu, som svoj hlas využil na podporu vyššie uvedeného uznesenia.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) EÚ má od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy veľmi široké právomoci z hľadiska kontroly migračných tokov. Tieto právomoci sa teraz využívajú na riadenie nedávneho prílevu utečencov, ktorí utekajú pred problémami v severnej Afrike, predovšetkým Líbyi. Arabská jar je výrazný symbol slobody, ale skrýva aj tragickejšiu realitu, ktorá spôsobuje, že veľký počet občanov sa vydáva na cestu (alebo v tomto prípade na more) v snahe nájsť azyl. Toto uznesenie preto vyzýva EÚ a medzinárodné inštitúcie, aby zhodnotili dôsledky, ktoré so sebou prináša tento obrovský pohyb obyvateľstva. Uznesenie som podporila, pretože jednotlivé členské štáty si s touto situáciou nedokážu poradiť samy: pri jej riešení musíme spolupracovať a postupovať spoločne. Efektívnejšiu koordináciu činnosti členských štátov by mala umožniť aj nová architektúra zahraničnej politiky Únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, konkrétnejšie vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá víta nedávne návrhy Komisie o legálnej migrácii osôb, ktoré nie sú žiadateľmi o azyl, a naliehavo ju žiada, aby vytvorila ďalšie nástroje na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky, na riadenie hospodárskej migrácie s cieľom podporovať hospodársky a sociálny pokrok v prijímajúcich a tranzitných krajinách a v krajinách pôvodu a na posilnenie sociálnej súdržnosti zlepšením integrácie migrantov. Správa zdôrazňuje potrebu poskytovania primeraných informácií o možnostiach legálneho prisťahovalectva do EÚ s cieľom predchádzať nelegálnej migrácii, lepšie využívať programy EÚ v oblasti legálneho prisťahovalectva, objasniť súčasné perspektívy a možnosti v rámci EÚ a poukázať na falošné sľuby, ktoré migrantom dávajú nelegálni prevádzači, čím sa obmedzia zisky z organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi, ktoré plynú z potreby týchto ľudí presťahovať sa. Vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na ochranu zraniteľných skupín a osôb (najmä žien a detí), ktoré sa často stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania, a naliehavo ju žiada, aby v tretích krajinách zriadila strediská, ktoré budú informovať o možnostiach migrácie do EÚ. Požaduje však vyvážený prístup medzi podporou legálnej migrácie do EÚ a zaistením toho, aby EÚ mala kapacitu prijať a úspešne integrovať migrantov.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tejto správe sa napriek pôsobivým citovým výlevom nedarí zakryť pravdu. EÚ je znepokojená pádom diktátorov, ktorých zvykla podporovať výmenou za riadenie migračných tokov na svojich hraniciach. Predstava masového prílevu utečencov, obetí týchto diktátorských systémov, ju neznepokojovala, a to celkom oprávnene. Znepokojuje ju príchod demokracie.

Do roku 2030 bude Európa predsa potrebovať 230 miliónov prisťahovalcov: povedala to samotná Európska komisia. Tento text okrem toho odporúča uplatňovanie sankcií voči krajinám, ktoré nerešpektujú zásady zakotvené v dohodách o voľnom obchode a tie, ktoré presadzuje Medzinárodný menový fond (MMF). Arabské revolúcie sotva striasli jarmo vlastných despotov a teraz im posielajú svoje pozdravy zahraniční tyrani. Táto správa je arogantná a krutá. Hlasujem proti nej.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Migračné toky vyplývajúce z nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, napríklad odopieranie možnosti ľuďom, aby vyznávali svoju náboženskú vieru, prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami tohto druhu migračného toku. Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže vyvolať alebo zhoršiť napätie nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, musí uplatňovať politiku prevencie, pričom musí využívať najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som proti správe pána Proveru o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ, pretože odmietam migračnú politiku Európskej únie; politiku „pevnosti s názvom Európa“, ktorej hranice sú pre mužov a ženy pancierované, ale na druhej strane, keď ide o kapitál, tieto hranice sa stratia. Táto správa obhajuje európsku migračnú politiku, ktorá sa nezakladá na presvedčení, že emigrácia je právo a nie zločin, a nezaručuje posvätnú zásadu požiadania o azyl. Pokrytectvo EÚ je ohavné: kriminalizuje prisťahovalcov bez dokladov. Nelegálni prisťahovalci sa využívajú na prácu v procese rýchlej akumulácie kapitálu. To je priamy útok na univerzálny charakter ľudských práv. EÚ, ktorá môže existovať len s pomocou hospodárskeho prisťahovalectva, prejavuje veľkú dávku cynizmu. To, čo sa deje v severnej Afrike, je dôkazom existencie „pevnosti s názvom Európa“. Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) nemá nič spoločné so solidaritou alebo spoluprácou na pomoc ľuďom v boji proti diktatúram, ako sú napríklad diktatúry Bena Aliho, Mubaraka alebo Kaddáfího: keď tisíce Afričanov utekajú pred útlakom a vojnou, EÚ ich uväzní.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Medzi príčiny týchto migračných tokov patria vojny a vojenské konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, napríklad zákaz vyznávať svoje náboženstvo, prírodné katastrofy, nedostatok hospodárskych a demokratických štruktúr. Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže zvýšiť a zintenzívniť napätie nielen medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou, ale aj medzi krajinou pôvodu a tranzitnou krajinou. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, mala by uplatňovať politiku prevencie pomocou všetkých vhodných prostriedkov zahraničnej politiky určených na riešenie príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi. Z dlhodobého hľadiska môže EÚ uskutočniť účinné opatrenia na optimalizáciu využívania svojich vlastných finančných nástrojov a existujúcich inštitucionálnych štruktúr. Navrhované opatrenia v správe sú nedostatočné a príliš deklaratívne. Potrebný je presný a konkrétny finančný hospodársky plán. V opačnom prípade sa Európa v dôsledku vlny nelegálnej migrácie zadusí. Ako prvý krok na ceste k vyriešeniu tohto problému je správa veľmi užitočná.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Vzhľadom na pokračujúci tok migrantov do Európy ešte viac vystupuje do popredia dôležitosť zaujatia postoja proti legalizácii hospodárskych migrantov. Je veľmi dôležité, aby rozvojové krajiny dostávali našu podporu, aby títo ľudia boli motivovaní zostať vo svojich krajinách. Nemá zmysel umožniť ľudom z rozvojových krajín, aby vstúpili na trh práce, najmä preto, lebo v súčasnosti miera nezamestnanosti v eurozóne dosahuje 9,9 %. Pôvodná správa pána Proveru bola veľmi dobrá a dobre vyvážená. Rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ju však, žiaľ, zmenili nesprávnym spôsobom. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. − (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože po nepokojoch v arabských krajinách, keď veľmi zintenzívneli migračné toky, je dôležité, aby v celej EÚ fungovala spoločná migračná politika. Vzhľadom na to, že migráciu nemožno zastaviť, v tejto oblasti musí zohrávať osobitnú úlohu zahraničná politika. Zvýšenými migračnými tokmi sú najviac postihnuté krajiny na vonkajších hraniciach EÚ. Preto sa musí vynaložiť všetko možné úsilie, aby sa na úrovni EÚ zaviedla spoločná migračná politika s cieľom optimálne riadiť a kontrolovať migračné toky. Hospodársky rast, udržateľnosť pracovného trhu a perspektívu rozvoja v tých krajinách, ktoré čelia najväčším tokom prisťahovalcov, ochráni pred negatívnymi dôsledkami len spoločné úsilie. Bude účinným nástrojom na zastavenie nelegálneho prisťahovalectva, organizovaného zločinu a obchodovania s ľuďmi. EÚ musí vynaložiť všetko úsilie na podporenie legálnej migrácie a na účinný boj proti nelegálnej migrácii. Je veľmi dôležité zaviesť systém pre legálnu migráciu, ktorý by zohľadňoval potreby európskeho trhu práce a schopnosť každého členského štátu prijímať a integrovať prisťahovalcov.

Legálni prisťahovalci musia mať v členských štátoch Európskej únie rovnaké práva a povinnosti ako ostatní pracovníci. Okrem toho je veľmi dôležité znížiť v každej krajine únik mozgov a odchod kvalifikovaných odborníkov. Preto musíme zaviesť programy asistovaného návratu, podporiť kyvadlovú migráciu, regulovať náborové postupy a podporovať budovanie kapacít.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Proveru o jednej zo základných zásad Únie: solidarite medzi ľuďmi. Myslím si, že vzhľadom na politickú krízu v severnej Afrike a pomalú alebo absolútne žiadnu reakciu európskej politiky na migračné toky je súčasná situácia taká vážna a problematická, že je potrebné ju bezodkladne riešiť. Prijatím tohto textu bola Rada vyzvaná – túto výzvu Rada nemôže a nesmie ignorovať –, aby v plnej miere uplatnila doložku o solidarite a zaviedla praktický akčný plán a rozdelenie záťaže medzi členské štáty. Text sa usiluje predovšetkým o to, aby sa uplatňovali minimálne štandardy na poskytovanie dočasnej ochrany prisťahovalcom a opatrenia určené na rozdelenie zodpovedností a úsilia medzi členskými štátmi, ktoré podobne ako Taliansko zodpovedne prijímajú prisťahovalcov a samy znášajú dôsledky.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Je dôležité, že na európskej úrovni spájame rastúci tlak migračných tokov so zahraničnou politikou EÚ. Európske iniciatívy môžu pomôcť politicky nestabilným krajinám v severnej Afrike, z ktorých pochádzajú veľké počty nelegálnych prisťahovalcov. Nástroje, ako sú programy rozvojovej pomoci a spolupráce a readmisné dohody, sa môžu a musia využívať v plnej miere. Je jasné, že tieto otázky budú v blízkej budúcnosti pre Grécko aj pre zvyšok EÚ rozhodujúce, preto som hlasoval za túto konkrétnu správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Migračné toky vyplývajúce z nestability sú v súčasnosti veľkým problémom Európskej únie. Vznikajú v dôsledku vojen, ozbrojených konfliktov, etnických napätí, systematického porušovania ľudských práv, ako napríklad odopierania možnosti ľuďom, aby vyznávali svoje náboženstvo, prírodných katastrof a nedostatku primeraných hospodárskych a demokratických štruktúr. Je to rastúci jav, ktorý vyvoláva napätie medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ako aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Táto správa stanovuje súbor odporúčaní, ktorých cieľom je umožniť EÚ účinne reagovať na tento problém. Popri iných opatreniach by som chcela zdôrazniť prijatie politiky prevencie zameranej na priame riešenie príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi, a rozvojovej spolupráce s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou ktorej by mala byť bezpečnosť, regionálna spolupráca a bilaterálne dohody s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Tieto ciele by sa mali uskutočňovať spoločne s rozvojovými cieľmi tisícročia, ktoré sú úzko spojené s politickou stabilitou, a mali by tvoriť rámec celého procesu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Migračné toky vznikajúce z dôvodu nestability sú nepriamym dôsledkom porušovania ľudských práv, environmentálnych katastrof a nedostatku hospodárskych a sociálnych štruktúr schopných zaistiť dobré životné podmienky širokých vrstiev spoločnosti. Vzhľadom na úsilie, ktoré si vyžadujú z hľadiska rozvojovej spolupráce aj z hľadiska predchádzania sociálnym napätiam, ktoré často vznikajú nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami migrantov, predstavujú tieto záležitosti pre Európsku úniu problém. Tento problém si vyžaduje zo strany EÚ praktické odpovede zamerané nielen na riešenie rozvojovej spolupráce, ale aj zahraničnej politiky, zavedenie preventívnych opatrení na regionálnej aj globálnej úrovni, opatrení, ktoré využívajú všetky dostupné nástroje zahraničnej politiky a sústreďujú sa na bezpečnosť, regionálnu spoluprácu a bilaterálne dohody s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami a ochranu ľudských práv a demokratizáciu. Pretože som hlboko presvedčený, že je dôležité, aby EÚ pôsobila priamo na príčiny nestability, čiastočne zlepšením využitia dostupných nástrojov, nemám inú možnosť, len hlasovať za tento návrh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Migračné toky vznikajúce z dôvodu z nestability predstavujú pre Európsku úniu problém. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, ako napríklad odopieranie možnosti ľuďom, aby vyznávali svoju náboženskú vieru, ďalej prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami tohto druhu migračného toku.

Tento jav je osobitne znepokojujúci, pretože môže vyvolať alebo zhoršiť napätie nielen medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami, ale aj medzi krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Ak chce Európska únia účinne riešiť tento problém, musí uplatňovať politiku prevencie, pričom musí využívať najvhodnejšie nástroje zahraničnej politiky v záujme priameho riešenia príčin nestability, aby sa emigrácia stala príležitosťou a nie potrebou v núdzi.

Európska politika v oblasti regulácie migrácie by mala spájať opatrenia zamerané na rozvojovú spoluprácu s komplexnejšou politickou víziou, súčasťou čoho by mali byť bezpečnosť, regionálna spolupráca a bilaterálne dohody s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, ochrana ľudských práv a demokratizácia.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Riadenie migračných tokov vznikajúcich z dôvodu politickej nestability predstavuje pre Európsku úniu hlavnú úlohu. Vojny a ozbrojené konflikty, etnické napätie, systematické porušovanie ľudských práv, prírodné katastrofy a nedostatok riadnych hospodárskych a demokratických štruktúr sú hlavnými príčinami týchto tokov.

Myslím si, že teraz je potrebné uplatňovať politiku prevencie a využívať najvhodnejšie nástroje s cieľom pôsobiť na príčiny nestability. Európska zahraničná politika by sa mala zameriavať na základné príčiny nestability a na štrukturálne problémy v krajinách pôvodu. Myslím si, že tento text predstavuje ďalší nástroj, ktorý môže EÚ využívať, pretože načrtáva ucelenú a účinnú politiku týkajúcu sa javu migračných tokov a usmerňuje jej rozhodnutia optimálnym smerom tak, aby viedli k obnoveniu podmienok politickej, hospodárskej a sociálnej stability.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Som zásadne proti tejto správe. Heslo „zjednotení v rozmanitosti“ umožňuje každému, aby bol pánom vo svojom dome, a Európska únia nás nesmie nútiť, aby sme prijímali nevítaných hostí. Keď si odopierame právo na vrátenie nelegálnych migrantov do ich krajín pôvodu, ideme proti všetkým zásadám zdravého rozumu. Ak sa nebude rešpektovať zákonnosť, riskujeme inváziu miliónov zúfalých ľudí na úteku. Ľuďom, ktorí trpia, treba pomáhať, ale v ich vlastných krajinách, zabránením obchodovaniu s ľuďmi.

Dôrazne odmietam obvinenia z rasizmu a xenofóbie v Európe, pretože som unavený pri pohľade na nelegálnych tuniských migrantov, ktorí idú štrajkovať, pretože nedostávajú peniaze na nákup cigariet, odmietajú jesť potraviny obsahujúce mäso z tuniaka, pretože zapáchajú po rybách, a len čo sú v Taliansku, žiadajú byty (samozrejme zadarmo) a prácu, keď máme doma svojich nezamestnaných a chudobných ľudí.

Komplimenty vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci barónke Ashtonovej sú určite zbytočné, pretože v skutočnosti nemá žiadnu predstavu o tom, ako zvládnuť súčasnú krízu v Maghrebe. Navyše, akoby to nestačilo, máme považovať za prenasledovaných alebo majúcich málo práv, a preto si zasluhujúcich osobitnú pozornosť, lesbičky, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Proveru, pretože si myslím, že jeho správa zaujíma k tomuto problému realistický postoj a ním navrhované rozdelenie záťaže v oblasti prisťahovalectva je veľmi potrebné. Riešenie problému prisťahovalectva je zložité, môžeme to však dokázať, ak prijmeme správne opatrenia. Tento problém nemôže spočívať len na pleciach Grécka, Talianska a Španielska. Od januára vstúpilo do Talianska 23 000 prisťahovalcov. Najmä so zreteľom na vývoj v severnej Afrike a arabskom svete sa musíme usilovať nájsť európsku stratégiu na riešenie problému prisťahovalectva, aby členské štáty neboli ponechané svojmu osudu, a zároveň zabezpečiť, aby neboli využívaní nešťastní ľudia nútení migrovať a občania Európy znášajúci záťaž.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Toto uznesenie sa zaslúžilo o rozbehnutie diskusie o migračnej politike Únie, aj keď text mohol byť konkrétnejší a dôraznejšie formulovaný. Práve v tejto chvíli, keď situácia v severnej Afrike vedie k veľkým tokom migrantov, EÚ nie je schopná prevziať plnú zodpovednosť a túto situáciu riešiť. Agentúra FRONTEX nemôže byť jediným nástrojom zapojeným do riešenia utečeneckej krízy. Európa tiež naliehavo potrebuje vypracovať akčný plán na rozdelenie záťaže s cieľom pomôcť presídliť utečencov z regiónu a poskytnúť podporu ľuďom bez domova. Považujem za poľutovaniahodné, že v súčasnej situácii predstavovalo zrejme jedinú možnosť odloženie dohody o spolupráci medzi EÚ a Líbyou. V takýchto dohodách by nemalo byť prvoradým záujmom sprísnenie kontrol na hraniciach Únie, ale monitorovanie ratifikácie a dodržiavania Ženevského dohovoru. Dúfam, že toto uznesenie je prvým krokom smerom ku globálnejšiemu prístupu k otázke utečencov, aby sa s ľuďmi zaobchádzalo humánnejším spôsobom.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Proveru o migračných tokoch vznikajúcich z dôvodu nestability: rozsah a úloha zahraničnej politiky EÚ. Nevyhnutná je koordinácia medzi zahraničnou politikou a prisťahovaleckou politikou. Musíme sa zamerať na hlboko zakorenené príčiny nestability v určitých regiónoch sveta a účinne riadiť migračné toky. Politika riadenia migrácie by sa mala naozaj účinne spojiť s európskou politikou rozvojovej spolupráce a mala by zohľadňovať aspekty týkajúce sa bezpečnosti, regionálnej spolupráce v južných krajinách a dohôd o spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami. Som presvedčená, že vzhľadom na ústrednú úlohu niektorých tretích krajín v tejto politike je absolútne nevyhnutné, aby EÚ podpísala dohody o spolupráci s týmito krajinami s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu. V tejto súvislosti sa musí obnoviť dohoda o spolupráci medzi Líbyou a Európskou úniou, ktorá je v súčasnosti pozastavená.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Recesia a politická nestabilita, ktoré prevládajú v niektorých krajinách, prispievajú k zvyšovaniu migračných tokov a to predstavuje pre EÚ problém. Opatrenia navrhované v tejto konkrétnej správe pomôžu pri riešení tohto problému, ktorý bezprostredne znepokojuje krajiny na hraniciach EÚ a nepriamo celú EÚ. Jedným z týchto opatrení je vypracovanie systému stáleho dohľadu nad činnosťami a operáciami agentúry FRONTEX spojenými s riadením migračných tokov. Tieto činnosti a operácie musia byť trvalé a stabilné. Preto som hlasovala za správu pána Proveru.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vítam prijatie tohto vyváženého uznesenia, ktoré navrhuje spôsoby reagovania na problémy súvisiace s migračnými tlakmi, ktorým čelí Európa. Myslím si, že je nevyhnutné, aby sa migračná politika EÚ a jej politika rozvojovej pomoci navzájom dopĺňali. Za javmi migrácie sa skrývajú neviditeľné ľudské drámy a časť riešenia spočíva v politike pomoci tretím krajinám, ktorá prispeje k ich rozvoju a stabilite. Túto problematiku musí brať do úvahy aj európska susedská politika. Myslím si, že je naliehavo potrebná reakcia na úrovni celej Únie, a vyzývam členské štáty a Komisiu na mobilizáciu potrebných nástrojov a zdrojov. Dosiahne sa to posilňovaním zdrojov a úlohy Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (FRONTEX). Dosiahne sa to tiež poskytovaním primeranej pomoci regiónom a mestám na pobreží Stredozemného mora, ktoré budú musieť riešiť núdzovú humanitárnu situáciu, ktorú spôsobí tento príliv prisťahovalcov, a ktoré budú musieť zabezpečiť udržiavanie poriadku a podporovať integráciu legálnych migrantov. Podľa môjho názoru sa musí v plnej miere uplatňovať európska solidarita medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu. Správa poukazuje na to, že súčasný tok migrantov spôsobuje obrovské napätia medzi krajinami pôvodu, cieľovými krajinami a tranzitnými krajinami, ako aj v rámci samotných cieľových krajín. Pán Provera navrhuje ako preventívne opatrenia pochopenie základnej príčiny migrácie a riešenie nedostatku demokracie a hospodárskej stability v cieľových krajinách v rámci európskej zahraničnej politiky. Európsky parlament vypracoval v oblasti rozvojovej politiky rôzne správy, ktoré žiadajú Komisiu a predovšetkým barónku Ashtonovú, aby zahrnuli situáciu ľudských práv do všetkých svojich rokovaní a aby podporu a zvýhodnené obchodné podmienky poskytovali len v tomto kontexte. Chcela by som pri tejto príležitosti túto požiadavku zopakovať.

Správa: Elisabeth Jeggle (A7-0016/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. − (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože ženy v modernej spoločnosti na seba v súvislosti so svojimi osobnými rodinnými a pracovnými záväzkami preberajú multifunkčné úlohy a práve táto rôznorodosť úloh im umožňuje výrazne prispievať k pokroku a inováciám na všetkých úrovniach spoločnosti a k zvýšeniu kvality života, najmä na vidieku. Žiaľ, počet žien vo vidieckych oblastiach sa znižuje. Ak sa má teda pre obyvateľstvo pracujúce v poľnohospodárstve zabezpečiť stabilná situácia, politika rozvoja vidieka by sa mala viac zameriavať na vytváranie inovačných a udržateľných životných a pracovných podmienok na vidieku. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že by sme mali povzbudzovať podnikateľského ducha a iniciatívy žien, najmä presadzovaním vlastníctva žien, sietí podnikateliek a zavedenia takých podmienok vo finančnom sektore, ktoré by podnikateľkám na vidieku uľahčili prístup k investíciám a úverom a účinnejšie tak posilnili ich postavenie na trhu a umožnili im budovať podniky, z ktorých si môžu vytvoriť stabilné živobytie. Dôležité je tiež povzbudzovať politické snahy zamerané na podporenie úlohy žien v poľnohospodárstve tým, že sa im uľahčí vykonávanie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve. Ženy musia mať lepší prístup k pôde a úverom s cieľom povzbudiť usídľovanie žien vo vidieckych oblastiach a ich zapájanie do odvetvia poľnohospodárstva.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Som veľmi rada, že môžem podporiť správu pani Jeggleovej, pretože upriamuje pozornosť na 42 % žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach a vykonávajú dôležitú prácu pri ich rozvoji, stabilizácii a modernizácii zavádzaním nových foriem podnikania. Tieto ženy vďaka svojej tvrdej práci ukázali, že môžu prispieť k rozvoju tradičného spôsobu života a výroby na vidieku budovaním podnikov, ktoré môžu poskytnúť pracovné miesta a ktoré umožňujú zladiť rodinné záväzky s prácou.

Cieľ zaručiť rovnaké životné podmienky vo všetkých regiónoch a vyhýbať sa jednostrannému rozvoju mestských oblastí znamená, že vidiecky priestor je potrebné vybaviť najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií s primeraným prístupom k širokopásmovému pripojeniu na internet a musia sa rozvíjať elektronické formy podnikania, napríklad podnikanie prostredníctvom internetu, ktoré umožňujú ľuďom podnikať bez ohľadu na vzdialenosť od mestských oblastí.

Okrem toho musíme zlepšiť aj vzdelanie žien a zabezpečiť jednoduchší prístup k úverom s cieľom podporiť podnikanie žien. Nastúpené politiky sociálnej ochrany musia pamätať aj na životné podmienky migrujúcich žien zamestnaných ako sezónne pracovníčky v poľnohospodárskych podnikoch, najmä vzhľadom na potrebu zaručiť týmto ženám vhodné ubytovanie, zdravotné poistenie a primerané hygienické zariadenia.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Dodržiavanie zásady rodovej rovnosti je základnou požiadavkou v rámci stratégie Európa 2020 a malo by sa podporovať s cieľom zvýšiť počet žien zapojených do hospodárskych a sociálnych činností a rovnosť práv žien a mužov najmä v poľnohospodárskom odvetví. Považujem za dôležité zdôrazniť úlohu, ktorú ženy zohrávajú na farmách a vo vidieckych oblastiach. Podporné politiky musia preto vo väčšej miere ako doteraz odrážať dôležitú úlohu žien, ich potreby a situáciu na vidieku. Nabádam členské štáty, aby navrhli stimuly na podporu žien na vidieku ako výrobkýň alebo podnikateliek a na podporu ich účasti v politickom procese vrátane ich účasti ako zástupkýň v správnych radách inštitúcií s cieľom podporiť rovnaké úlohy žien a mužov.

Hlasovala som za túto správu, ktorá pomáha bojovať proti sociálnemu vylúčeniu vo vidieckych oblastiach. Kľúčovým cieľom politík rozvoja vidieka je zabezpečiť rovnaké práva mužov a žien a rovnocenné životné podmienky vo všetkých regiónoch, a tým zabraňovať jednostrannému rozvoju husto obývaných mestských oblastí, aby sa predchádzalo hromadnému odchodu obyvateľstva z dedín.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Keďže ženy tvoria 42 % z ľudí zapojených do poľnohospodárskeho odvetvia, je jasné, že vo vidieckych oblastiach a poľnohospodárskych podnikoch zohrávajú dôležitú úlohu. Ženy a ich príspevok k poľnohospodárstvu a životu na vidieku je potrebné uznať a podporovať, a preto podporujem túto dôležitú správu. V budúcnosti sa musí v poľnohospodárskych politikách EÚ náležite uznávať úloha žien. Podporujem to, čo správa hovorí o vynikajúcej práci ženských sietí pri aktivizovaní vidieckych komunít a podpore rovnosti a sociálneho začleňovania na vidieku. Ženy musia získať viac politickej podpory na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Napríklad v Írsku je dôležitou a vplyvnou organizáciou vo vidieckych oblastiach Írske združenie vidieckych žien (ICA), ktoré nedávno oslávilo 100 rokov svojej existencie. Združenie ICA má približne 11 000 členov a už dlhú dobu podporuje vidiecke ženy. Týmto miestnym organizáciám sa musí poskytovať náležitá podpora a v budúcnosti sa musia zohľadniť v poľnohospodárskych politikách EÚ.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Ženy zohrávajú v poľnohospodárskom odvetví a vo vidieckych oblastiach čoraz dôležitejšiu úlohu. Podpora poskytovaná ženám v priebehu posledných pár rokov na ich vlastné projekty im umožnila dosiahnuť výrazný pokrok, ktorý vyústil do intenzívnejšieho rozvoja vidieckej spoločnosti ako celku.

Ženy prispievajú k rozvoju tradičných hospodárskych modelov a životného štýlu vo vidieckych oblastiach a zároveň prispievajú aj ku stabilizácii a modernizácii príslušných modelov podnikania a v dôsledku toho k trvalo udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí. Aj vo vidieckych oblastiach ženy očakávajú, že budú môcť realizovať svoje životné plány, získať hospodársku nezávislosť a zvládať rodinné povinnosti.

Táto správa, za ktorú som hlasovala, presadzuje potrebu viac zohľadňovať širokú škálu zručností potrebných na výkon povolania, záujmov a výsledkov žien, aby pracovné miesta v poľnohospodárstve zostali pre ženy príťažlivou možnosťou. Hlavným cieľom európskej vidieckej politiky by malo byť to, aby muži a ženy mohli vo vidieckych oblastiach uspieť a mať dobré životné vyhliadky.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Situácia žien vo vidieckych oblastiach je pre Európsku úniu veľmi reálnou a veľmi aktuálnou otázkou. Pre niektoré nové členské štáty, napríklad Rumunsko, kde je veľký podiel vidieckych oblastí s extrémne nízkou mierou zamestnanosti, je to však veľmi vážna a naliehavá záležitosť. Musíme prijať vhodný prístup, taký, ktorý získa v budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) finančnú podporu, aby sme mohli dosiahnuť výsledky pri vytváraní životných podmienok, ktoré budú pre ženy a mužov v týchto oblastiach atraktívne. Súhlasím s myšlienkou, ktorú vyjadrila pani Jeggleová o európskej sieti vidieckych žien podporovanej aj prostredníctvom opatrení druhého piliera SPP. Súhlasím aj s názorom, že jednou z priorít reformy SPP by malo byť to, aby ženy vo vidieckych oblastiach mali prístup k službám a podpore v súlade s potrebami jednotlivých členských štátov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Správa, o ktorej dnes diskutujeme, je mimoriadne dôležitá, pretože sa sústreďuje na hlavné body, na ktorých by sa malo pracovať, aby sa dosiahol efektívny príspevok žien k rozvoju vidieckych oblastí, a zároveň sa zameriava na zlepšenie vyhliadok na zamestnanie v kontexte novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Úloha žien v poľnohospodárskych podnikoch a vidieckom prostredí predstavuje podľa môjho názoru dôležitý aspekt politík v oblasti územného rozvoja. Skutočne, jedným z hlavných cieľov európskej politiky týkajúcej sa vidieckych oblastí je zaručiť rovnocenné životné podmienky vo všetkých regiónoch, aby aj na vidieku mali muži a ženy šancu chopiť sa príležitosti niečo vytvoriť.

Počas tejto fázy rozvoja súčasnej SPP je veľmi dôležité nezabúdať na potreby a využívanie potenciálu žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach. Myslím si, že z hľadiska svetovej perspektívy bude potrebné vynaložiť väčšie úsilie v oblasti trvalo udržateľného využívania vidieckych oblastí, ktoré musí byť efektívne z hľadiska energie aj kvality. Okrem toho bude potrebná väčšia angažovanosť zo strany všetkých tých, ktorí sú zapojení do procesu reformy poľnohospodárstva.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je podporovať kvalitný a trvalo udržateľný rozvoj vidieckych oblastí. Hlasoval som za tento text, pretože si myslím, že ženy zohrávajú v modernej spoločnosti mimoriadne významnú úlohu. V priebehu uplynulých rokov sa ukázalo, že veľká časť projektov realizovaných v poľnohospodárskych oblastiach by bez aktívnej účasti žien bola nepredstaviteľná. Myslím si tiež, že životné podmienky vo vidieckych oblastiach je potrebné zlepšiť. Dá sa to dosiahnuť zlepšením prístupu k infraštruktúre, zariadeniam a službám využívaným v každodennom živote. Ženám musíme dať možnosť zladiť svoj rodinný a pracovný život a je potrebné zachovať dedinské komunity. Ženy musia mať prístup k podporným službám, zariadeniam a štruktúram. Posilniť sa musí aj ich úloha v rozhodovacom procese.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Vzhľadom na to, že riziko sociálneho vylúčenia vo vidieckych oblastiach je väčšie u žien ako u mužov, a vzhľadom na dôležitosť tejto skutočnosti dôrazne podporujem toto uznesenie, ktoré upozorňuje na úlohu žien v poľnohospodárstve a žiada, aby sa v podnikových a regionálnych stratégiách rozvoja väčšmi zohľadňovali poľnohospodárske i nepoľnohospodárske zručnosti žien potrebné na výkon povolania, ale podnecuje aj stimuly na podporu účasti žien na trhu odstránením všetkých druhov diskriminácie, zlepšením dostupnej odbornej prípravy a prístupu k postgraduálnemu vzdelávaniu a k špecializovaným kurzom.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. − (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že regionálny rozvoj sa dnes stáva osobitne dôležitou otázkou, pretože v dôsledku sociálnej zmeny a zmien sociálnych štruktúr, hodnôt a rastúcej tendencie k individualizácii sú vidiecke oblasti stále redšie osídlené. Plne súhlasím s tým, že jedným z dôležitých opatrení, ktoré môže zmeniť túto objavujúcu sa tendenciu k urbanizácii, je vytvorenie vhodných životných a pracovných podmienok vo vidieckych oblastiach. Skúsenosti ukazujú, že kvalita života a ekonomická sila vo vidieckych oblastiach sú úzko spojené so ženami a úlohou, ktorú zohrávajú v poľnohospodárstve. Preto sú opatrenia navrhované v správe, ktoré by ženám umožnili realizovať vlastné životné plány, finančne sa osamostatniť a zvládať rodinné povinnosti rovnako úspešne ako dnes v mestských oblastiach, mimoriadne dôležité. Medzi opatreniami uvedenými v správe sú pokračovanie a rozvíjanie odbornej prípravy a poskytovanie poradenstva pre ženy so zameraním na špecifické otázky vidieka, pokračovanie podpory EÚ poskytovanej poľnohospodárstvu a podnikaniu vo vidieckych oblastiach, rozvoj najdôležitejšej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti informačných technológií, možnosť využiť skorý odchod do dôchodku a mnohé ďalšie opatrenia.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. − (IT) Rád by som zablahoželal svojej kolegyni pani spravodajkyni Jeggleovej k vykonanej práci, ktorá umožnila Parlamentu verejne uznať multifunkčnú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v poľnohospodárskom odvetví. Napriek tomu, že z približne 27 miliónov pracovníkov v tomto odvetví je 42 % žien a takmer 29 % poľnohospodárskych podnikov riadi žena, úloha žien ešte stále nebola náležite uznaná.

Hlasoval som za tento dokument, pretože súhlasím s tým, že je potrebné uznať jedinečnú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárstve. Okrem toho si myslím, že sme povinní identifikovať osobitné potreby žien vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť, aby budúce stratégie, počínajúc nasledujúcou reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), tieto požiadavky primerane splnili. Európska únia nesmie prehliadať pracovné, rodinné a spoločenské ambície žien, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach. Preto je vhodné, aby európske inštitúcie zaistili primerané podporné služby a inovačný balík, ktorý sa nebude zameriavať výlučne na trh, s cieľom umožniť naplnenie týchto ambícií.

A nakoniec, stotožňujem sa s návrhmi, ktoré predložila pani spravodajkyňa Jeggleová, najmä pokiaľ ide o väčšie zastúpenie žien v politických, hospodárskych a spoločenských organizáciách v oblasti poľnohospodárstva.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Vítam, že Komisia pripisuje dôležitosť úlohe žien v rozvoji vidieckych oblastí. Multifunkčná úloha žien z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska je v posledných rokoch realitou, voči ktorej by sme nemali byť nevšímaví. Platí to predovšetkým pre poľnohospodárstvo, odvetvie, ku ktorému ženy v uplynulých rokoch významne prispeli, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu podnikov a prispôsobenie trhu. V súlade s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky zameranými na podporovanie udržateľnejšieho využívania vidieckych oblastí je preto potrebné prijať kroky s cieľom uspokojiť potreby a ambície žien v týchto oblastiach. V tejto veci je potrebné venovať osobitnú pozornosť udržiavaniu a rozvíjaniu nevyhnutnej podpornej infraštruktúry, pričom sa mimoriadny význam pripisuje vzdelaniu.

  Nessa Childers (S&D), písomne. − Vítame dnešné kroky Európskeho parlamentu na podporenie a posilnenie príspevku žien k odvetviu poľnohospodárstva, ktoré je pre Európu životne dôležité. Správu o úlohe žien v poľnohospodárstve podporila veľká väčšina poslancov Európskeho parlamentu a je príhodným opatrením. Mnohí si neuvedomujú, že 42 % ľudí pracujúcich pravidelne v poľnohospodárskom odvetví tvoria ženy. Túto správu vítam.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na to, že zásada rodovej rovnosti sa podporuje v rámci európskych právnych predpisov a je jednou zo základných požiadaviek stratégie Európa 2020, považujem za vhodné zahrnúť túto otázku do budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) aj prostredníctvom využitia nových nástrojov, ktoré budú túto zásadu podporovať. Myslím si, že budúca spoločná poľnohospodárska politika musí byť spravodlivou politikou, a to aj pre ženy.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože obhajuje myšlienku, že podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a zastáva názor, že táto zásada by sa mala začleniť do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Je dôležité uľahčiť ženám prístup k poľnohospodárstvu a poľnohospodárskemu úveru. Táto správa prispieva aj k podpore trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a k rozvoju vidieka.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. − (SV) Hlasovali sme za správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože si myslíme, že je dôležité bojovať proti nedostatku rovnosti v spoločnosti. Správa tiež dokazuje význam dobre fungujúcej infraštruktúry a základného poskytovania istých služieb, napríklad širokopásmového pripojenia na internet a starostlivosti o deti, nielen v mestách, ale aj vo vidieckych oblastiach. Chceli by sme však zdôrazniť, že si nemyslíme, že v nasledujúcom finančnom rámci by si poľnohospodárstvo malo zachovať rovnaký podiel v rámci rozpočtu, ale že celkový podiel poľnohospodárstva by sa mal výrazne znížiť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Ak podporujeme dôležitý záväzok voči poľnohospodárskemu odvetviu – a ja ho podporujem – a ak možnosť pracovať vo vidieckom prostredí má byť pre rodiny reálnou voľbou životného štýlu, je životne dôležité zabezpečiť, aby každý, kto sa takto rozhoduje, mal prístup k podobným podmienkam z hľadiska zdravia, vzdelania a infraštruktúry zameranej na podporu rodiny, ako majú ľudia, ktorí žijú v mestách.

Rozvoj a sociálna súdržnosť si vyžadujú harmóniu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Na vidiecke oblasti sa nesmie zabúdať ani sa nesmú systematicky považovať za menej príťažlivé. Súčasťou takejto zmeny modelu môže byť, samozrejme, aktívna úloha žien v poľnohospodárskych komunitách. Nemám romantickú a idylickú predstavu „úteku na vidiek“: práve naopak, viem, že voľba takéhoto životného štýlu niečo stojí a často znamená vzdanie sa jednoduchého prístupu k infraštruktúre dôležitej pre moderný život. Preto vnímam obavy vyjadrené v tejto správe pozitívne, pretože umožňujú prijať záväzok podporovať kvalitnú infraštruktúru na podporu rodín, vzdelania, zdravia a dopravy aj vo vidieckej oblasti.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Podporovanie rodovej rovnosti je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov. Táto zásada by sa mala zahrnúť do spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) s cieľom podporiť trvalo udržateľný hospodársky rast a rozvoj vidieka: farmy, vidiecky cestovný ruch, priamy predaj a sociálne služby sú dôležitými piliermi dodávateľskej štruktúry na vidieku a mali by sa udržateľným spôsobom podporovať prostredníctvom SPP. SPP by sa mala využívať na podporu týchto služieb s cieľom poskytnúť ženám nové perspektívy a príležitosti platenej práce a vo významnej miere tiež uľahčiť zladenie rodinného života s pracovným životom. Musia sa prijať opatrenia proti starnutiu obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, a preto je potrebné vytvoriť ľuďom podmienky na osídľovanie, keďže by sa mal zdôrazniť význam životaschopných a dynamických vidieckych oblastí s rozmanitým obyvateľstvom. V súvislosti s tým by som chcel vyzdvihnúť význam vhodných príležitostí na rozvoj a vhodných úloh pre mladé ženy. Vidiecke oblasti je potrebné podporiť a znovu oživiť ako diverzifikovanú a rozsiahlu oblasť, v ktorej bude možné žiť, podnikať a využívať predovšetkým odborné znalosti a zručnosti žien.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Toto uznesenie je proti prijatiu návrhu nariadenia Komisie o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, pretože nie je zlučiteľný s cieľmi a obsahom nariadenia o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách. Kyselina dokosahexaenová (DHA) sa nachádza v materskom mlieku, kde prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov. V súvislosti s tým, že vedci sa jednoznačne nezhodujú, pokiaľ ide o účinok výživy obohatenej o DHA na dojčatá v inom biologickom prostredí ako materské mlieko, či už ide o dojčenské mlieko, alebo iné potraviny určené pre dojčatá, myslíme si, že by sa malo prijať stanovisko podľa zásady prevencie a predbežnej opatrnosti.

Máme obavy z prijatia uvedeného návrhu nariadenia, pretože nespĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006, v ktorom sa okrem iného uvádza, že tvrdenie by malo byť vedecky odôvodnené s prihliadnutím na všetky dostupné vedecké údaje.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rovnosť a práva žien spolu s bojom proti diskriminácii na základe rodovej príslušnosti by mali podporovať všetky politiky Európskej únie a členských štátov. Situácii žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach je preto potrebné pripísať mimoriadnu dôležitosť, pretože ich životy sužuje hlboká kríza, ktorú vo vidieckych oblastiach spôsobili súčasné politiky, ako napríklad spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a ďalšie politiky.

Ženy, ktoré predstavujú približne 42 % z 26,7 milióna ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve, sú mimoriadne postihnuté zatváraním státisícov malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a procesom likvidácie rodinných poľnohospodárskych podnikov spôsobeným postupnými reformami SPP. Podobne ako v iných oblastiach činnosti sú tiež obeťami nezamestnanosti, neistých pracovných miest, nízkych miezd a chudoby, ktoré ešte prehĺbili antisociálne politiky zavedené pod zámienkou krízy.

Namiesto prázdnych slov preto musíme skoncovať s politikami, ktoré vytvorili súčasnú situáciu. Musí sa viac prihliadať na úlohu žien, ich práva, rovnosť a verejné služby vo vidieckych oblastiach týkajúce sa zdravia, vzdelania, kultúrnej ponuky a ponuky na voľný čas, sociálnej infraštruktúry...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. − (DE) Táto správa si zaslúži plnú podporu, pretože upriamuje pozornosť na osobitnú úlohu žien v poľnohospodárskych podnikoch a vidieckych oblastiach a zároveň ponúka riešenia súčasných problémov. Tieto riešenia pomôžu zvýšiť príťažlivosť pracovného života a každodennej situácie žien vo vidieckych oblastiach. Jedným prvkom riešenia je podporovanie cenovo dostupného, jednoduchého prístupu k podporným službám a zariadeniam, ako sú materské školy, polikliniky a podobne, ako aj potrebnej infraštruktúry. Správa obsahuje aj návrh na využitie financovania EÚ na zlepšenie kvality života vo vidieckych komunitách.

Ďalším dôležitým prvkom je lepší prístup do škôl, vyššia úroveň odborného a akademického vzdelávania a zlepšenie sociálnych podmienok žien vo vidieckych oblastiach. Prospeje to nielen ženám vo vidieckych oblastiach, ale tieto oblasti to aj obohatí, pričom ich bude rozvíjať trvalo udržateľným spôsobom ako integrované miesto pre prácu a život.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože je veľmi dôležité vyzdvihnúť úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vidieckych oblastiach, a pritom osobitne prihliadať na jej multifunkčnú povahu. Hlavnou úlohou európskej politiky rozvoja vidieka zostáva dosiahnutie rovnakých životných podmienok vo všetkých regiónoch a zabránenie jednostrannému rozvoju husto obývaných mestských oblastí, aby sa ženy aj muži mohli tešiť na bývanie a úspešný život aj vo vidieckych oblastiach. Ak chceme udržať ženy všetkých generácii na vidieku alebo ich na vidiek prilákať, musíme na ich potreby a podmienky reagovať podpornými politickými opatreniami, a to vo väčšej miere ako v minulosti. V modernej spoločnosti sa to nedá dosiahnuť bez využívania podporných služieb, zariadení a štruktúr, ktoré musia byť cenovo dostupné a dosiahnuteľné na regionálnej úrovni. Jednou z hlavných európskych stratégií podpory musí byť udržanie takýchto podporných štruktúr a ich ďalšie rozvíjanie tak, aby vyhovovali ženám. Už pri plánovaní projektov – napríklad pri výstavbe materskej školy, zariadenia ambulantnej starostlivosti či siete verejnej dopravy – je potrebné hľadať nové prístupy a do rozhodovania zapájať ženy každej generácie. Dôležitým článkom kvality života a práce vo vidieckych oblastiach zostáva školské, odborné a akademické vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE), písomne. − (FI) Život žien vo vidieckych oblastiach sa za posledných približne 50 rokov zmenil a stal rôznorodejším. Znížil sa počet tradičných povolaní v týchto oblastiach. Zároveň sa objavili a nahradili ich nové životné štýly. Vyznačujú sa značnou rôznorodosťou, pokiaľ ide o pôvod a vzdelanie žien a ich postavenie na pracovnom trhu. Tieto zmeny sa musia viac odzrkadliť aj v podpornej politike Únie, ktorá by mala umožniť lepšie zladenie pracovného a rodinného života vidieckych žien.

V posledných rokoch využívajú ženy svoje vzdelanie a odborné zručnosti na podporu rozvoja tradičného vidieckeho hospodárstva. Inovatívne vidiecke podniky najrôznejšieho druhu zamerané napríklad na služby a agroturizmus viedli k značnému oživeniu hospodárskej štruktúry vidieka. Tiež treba podporovať vytváranie a rozvoj budúcich inovatívnych vidieckych podnikov.

Na záver by som chcela zdôrazniť, že podpora rodovej rovnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ a členských štátov. Spoločná poľnohospodárska politika Únie by preto mala v sebe zahrnovať zásadu podpory rovnosti.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Táto správa predstavuje krok Európskeho parlamentu zameraný na zlepšenie životných a pracovných podmienok žien vo vidieckych oblastiach a vytvorenie príležitostí na ich rozvoj. Ústredným prvkom návrhov správy je ďalšie rozširovanie vidieckej infraštruktúry s cieľom poskytnúť ženám nové vyhliadky a pracovné príležitosti. Otázka zladenia pracovného a rodinného života je niečo, čo sa týka aj ľudí pracujúcich v odvetví poľnohospodárstva. Rovnako ako pani spravodajkyňa som presvedčená, že kampaň aktívnej podpory vidieckych oblastí je jediným spôsobom, ako zabrániť tomu, aby sa ženy sťahovali do miest. Vyžaduje si to tiež vytvorenie zariadení starostlivosti o deti založených na potrebách a infraštruktúry prispôsobenej rodinám v odvetví poľnohospodárstva, ako aj zabezpečenie prístupu k internetu a iným komunikačným technológiám. Aby sa v budúcnosti mohli vo vidieckych oblastiach realizovať dôležité opatrenia, budeme požadovať dostatočné finančné prostriedky pre poľnohospodárstvo a pre rozvoj vidieckych oblastí. Podporujem výzvu v správe zdôrazňujúcu dôležitosť neznižovania podielu poľnohospodárstva na rozpočte EÚ v rámci nadchádzajúcich rozhovorov o budúcom finančnom rámci EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. − (IT) Dôrazne som podporil správu, ktorú vypracovala moja kolegyňa pani Jeggleová, pretože podľa mňa obsahuje dôležité zásady, ktoré bude treba vziať na vedomie a v budúcnosti podporiť. Z celkového počtu približne 27 miliónov ľudí pravidelne zamestnaných v poľnohospodárstve v EÚ je približne 42 % žien a podľa oficiálnych štatistík priamo riadi žena jeden poľnohospodársky podnik z piatich (asi 29 %). Vyzývam vás, aby ste vzali tieto čísla do úvahy pri hodnotení obrovského príspevku žien k rozvoju v mnohých miestnych spoločenstvách, ktorý často ide ruka v ruke s neúmerne nízkou účasťou žien v rozhodovacích procesoch. Túto prekážku musíme prekonať pomocou politiky služieb, ktorá prostredníctvom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) uľahčí procesy rozvoja a činnosti vo vidieckej štruktúre mnohých oblastí. Mám predovšetkým na mysli odbornú prípravu, poradenstvo a iniciatívy na zakladanie podnikov, ktoré by bolo v rámci druhého piliera SPP možné ešte viac rozvinúť a ktoré by predstavovali obrat k významnému zlepšovaniu životných podmienok žien, ako aj mužov vo vidieckych oblastiach. Pokladám to za dosť strategickú požiadavku v neposlednom rade z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä v súvislosti s iniciatívami zameranými na stimulovanie inovácií, výskumu a rozvoja.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. − (PL) Dnes sme v Štrasburgu hlasovali o správe o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. Osobne pochádzam z vidieckej oblasti, žijem vo vidieckej oblasti a kedysi som ťažko pracovala na farme svojich rodičov. Môžem s plným presvedčením konštatovať, že ženy vo vidieckych oblastiach vďaka svojej usilovnej práci a odhodlaniu ovplyvňujú nielen rozvoj a modernizáciu fariem, ale mnoho razy aj stimulovanie celého vidieckeho spoločenstva. Ich aktivity v kluboch vidieckych žien v domácnosti, ich úsilie o zachovanie tradícií a rodinných zvykov a tiež ich úspešná realizácia nových riešení v oblasti riadenia fariem svedčia o tom, že sú skupinou, ktorú treba podporovať a propagovať a ktorej význam treba zdôrazňovať. Chcela by som poďakovať všetkým ženám vo vidieckych oblastiach v Poľsku, ako aj v celej Európskej únii za ich usilovnú prácu a ich prínos k regionálnemu rozvoju a chcela by som dať na vedomie, že som hlasovala za správu pani Jeggleovej. Ďakujem.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam skutočnosť, že táto správa uznáva dôležitú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskej výrobe, a potrebu prispôsobiť určité politiky a podmienky s cieľom pomôcť im. Nemyslím si však, že by sa to malo využívať ako zámienka na to, aby sa míňalo ešte viac peňazí na SPP.

  Barbara Matera (PPE), písomne. − (IT) Hlasovala som za správu, pretože som hlboko presvedčená, že musíme uznať ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v miestach, kde je ich práca kľúčová z hľadiska výkonnosti a obnovy hospodárstva v príslušnej oblasti, čo samo osebe prispieva k všeobecnému rastu v našich krajinách.

Úloha žien v odvetví poľnohospodárstva sa v posledných desaťročiach značne zmenila v tom, že nadobúdala stále multifunkčnejšiu podobu. Európske inštitúcie by preto mali podniknúť kroky s cieľom zabrániť exodu žien z vidieka alebo v každom prípade podporovať návrat žien do vidieckeho života. Podpora žien a ich plánov by viedla k pokroku v celkovom rozvoji vidieckych spoločenstiev.

Ženám pracujúcim v odvetví poľnohospodárstva musíme ponúknuť šancu dosiahnuť ich individuálne životné ciele, aby sa stali hospodársky nezávislými a zároveň si dokázali plniť svoje rodinné povinnosti. Pracovné miesta v poľnohospodárstve musia zostať pre ženy príťažlivými, aby si dokázali plniť svoje mnohoraké profesijné úlohy. V tomto období finančnej a hospodárskej krízy je nevyhnutné, aby sme vytvorili rovnaké pracovné podmienky na vidieku a v mestách, aby došlo k opätovnému zaľudneniu území, ktoré by v príslušnom európskom regióne mohli naštartovať hospodársku obnovu.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Radikálne zmeny v európskych vidieckych oblastiach so sebou všetky priniesli problémy v súvislosti s osídlením, pracovnými miestami, službami a životným prostredím. Musíme zdôrazniť významný vplyv prítomnosti a zapojenia žien na kvalitu života a vidiecke hospodárstvo. Ženy budú predstavovať pre EÚ významný potenciál, keď sa rozhodne rozvíjať a budovať vidiecke hospodárstvo Európy. Prostriedky EÚ môžu preto pomôcť zlepšiť kvalitu života a práce vo vidieckych oblastiach zvýšením príjmov a prostredníctvom školského, profesijného a akademického vzdelávania a ďalšieho vzdelávania.

Budúcnosť odvetvia poľnohospodárstva závisí od jeho schopnosti diverzifikovať sa. Potenciál služieb poskytovaných poľnohospodárskymi podnikmi, ako aj ich vlastná výroba závisia od tvorivosti ľudí, ktorí v nich pracujú, pričom ženy k tomu prispeli už veľkou mierou. Existuje veľa príležitostí na vytváranie miestnych služieb a zapojenie žien do týchto služieb je najlepším spôsobom, ako zaručiť úspech takýchto projektov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Vzhľadom na rastúci význam žien v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach treba tento aspekt zohľadniť v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v záujme presadzovania rovnosti medzi pohlaviami. Len tak sa nám podarí dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast a rozvoj vidieka. Tak ako v mestských oblastiach, aj vo vidieckych oblastiach budeme musieť vytvoriť dobré životné podmienky, aby mali ženy a ich rodiny motiváciu tam zostať.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som za správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože si myslím, že ich úloha v tomto odvetví, ktoré zamestnáva 14,6 milióna ľudí alebo 41 % žien, je kľúčová. Hoci som si vedomý skutočnosti, že druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytuje podporu projektom týkajúcim sa životných podmienok žien vo vidieckych oblastiach, myslím si, že je potrebné uskutočniť analýzu prebiehajúcich projektov s cieľom identifikovať správne postupy a prispieť k zlepšeniu situácie žien, na ktorú osobitne doliehajú dôsledky súčasnej štrukturálnej krízy kapitalistického systému vo vidieckych oblastiach. Zvlášť to platí, keď vezmeme do úvahy vysokú úroveň nezamestnanosti žien, k čomu musíme pridať skutočnosť, že mnohé ženy vôbec nie sú súčasťou trhu práce, čo znamená, že nie sú registrované ako nezamestnané a štatistiky nezamestnanosti ich nezohľadňujú. Tiež si myslím, že sociálna ochrana žien zamestnaných v odvetví poľnohospodárstva je nevyhnutná z hľadiska rozvoja vidieckych oblastí, a preto som hlasoval za túto správu, ktorá je krokom týmto smerom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Ako už bolo povedané, cieľom správy je zdôrazniť potrebu uplatňovania zásady rodovej rovnosti v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ako spôsobu podpory trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja vidieka. Preto musí EÚ preorientovať svoje stratégie podpory v záujme rozvoja vidieckych oblastí spôsobom zohľadňujúcim potreby žien. Podpora podnikateľského prístupu a zručností žien v poľnohospodárstve, zlepšenie prístupu a špeciálnej odbornej prípravy pre ženy, vybavenie vidieckych oblastí najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií, väčšie uznanie a podpora ženských sietí, podpora kvality a dostupnosti zariadení infraštruktúry a služieb, primerané dávky sociálneho zabezpečenia pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve, spoločné vlastníctvo fariem a venovanie osobitnej pozornosti ženám z radov prisťahovalcov patria medzi najdôležitejšie body, na ktorých sa zhodli rôzne politické skupiny. Nuž, kto by proti tomu hlasoval? Aké je to nekonkrétne a populistické! Zdá sa, že pani spravodajkyňa vyjadrila sympatie ženám pracujúcim v poľnohospodárstve. V správe sa nehovorí nič konkrétne o deťoch a zdravotnej starostlivosti. O nedostatku účinnej zdravotnej starostlivosti! Nedostatok účinnej zdravotnej starostlivosti a predškolského vzdelávania je presne to, čo trápi ženy v Lotyšsku, Estónsku a Litve. Hlasoval som „za“; správa je však nedopracovaná a neprofesionálna.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Ženy v odvetví poľnohospodárstva stále zohrávajú podriadenú úlohu. Podľa tejto správy musíme dôslednejšie uspokojovať potreby žien zvlášť v nemestských oblastiach. Mali by sa vytvárať príležitosti na ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj na lepší prístup k starostlivosti o deti. Poľnohospodárky stále viac prispievajú k diverzifikácii a prispôsobovaniu podnikov, čo vedie k významnému rastu multifunkčnosti v odvetví poľnohospodárstva. Aby bolo možné udržať príťažlivosť poľnohospodárstva ako zdroja príjmov a životného štýlu, mali by ženy dostať šancu ovplyvňovať rozhodnutia vo výboroch a združeniach. Rovnako je nevyhnutné lepšie zaistiť postavenie žien v poľnohospodárstve, aby boli lepšie motivované v odvetví zostať. Hlasoval som za túto správu, pretože úpadok v poľnohospodárstve musíme zastaviť všetkými dostupnými prostriedkami.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu pani Jeggleovej, ktorú vítam ako poslanec EP zvolený v Rumunsku, v krajine, kde je v poľnohospodárstve zamestnaný veľký počet ľudí. Chcel by som však zdôrazniť, že správa mala byť podľa môjho názoru dôraznejšia v otázke životných podmienok na vidieku. Potrebujeme silne financovaný Európsky fond pre rozvoj vidieka, aby sme dokázali zmenšiť rozdiely medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Investovanie do modernizácie základnej fyzickej infraštruktúry musí zostať ústredným aspektom tohto fondu. Okrem tohto sa malo v správe viac pozornosti venovať starnutiu vidieckeho obyvateľstva a dôležitosti programov zameraných na predčasný odchod poľnohospodárov do dôchodku a prípravu mladých poľnohospodárov.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Ženy sú v mnohých ohľadoch oporou nášho odvetvia poľnohospodárstva. Úloha žien nadobúda stále väčšiu dôležitosť so zvyšovaním nášho úsilia o vytvorenie primeraných podmienok pre trvalo udržateľné, ekologicky zodpovedné odvetvie poľnohospodárstva založené na malých podnikoch. Preto je dôležité, aby spoločnosť vyjadrovala väčšie uznanie a úctu práci žien pracujúcich v odvetví poľnohospodárstva. Okrem toho treba v budúcnosti urobiť viac v záujme uspokojovania špecifických potrieb žien v odvetví poľnohospodárstva s cieľom pritiahnuť do odvetvia mladšie generácie. Hlasoval som preto za túto správu.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. − (PL) Dnes bol prijatý návrh uznesenia Európskeho parlamentu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. Naše skúsenosti z posledných desaťročí dokazujú, že rastúca angažovanosť žien a ich vedomosti, skúsenosti a profesionalita sú kľúčovým faktorom v rozvoji všetkých odvetví hospodárstva. Z tohto a iných dôvodov si myslím, že jedným zo základných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky by malo byť dosiahnutie väčšej príťažlivosti vidieckych oblastí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám a úlohe žien. Mali by sme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme ženám pomohli dosahovať ich ciele a tiež zlaďovať kariéru s rodinným životom. Aby sme to dosiahli, musíme vo vidieckych oblastiach zaručiť prístup k službám v najširšom zmysle slova a k infraštruktúre a tiež k odbornej príprave a príležitostiam osobného rozvoja. Je nevyhnutné prijať opatrenia na podporu podnikania medzi ženami a na boj proti všetkým prejavom diskriminácie na základe rodovej príslušnosti. Tiež by sme sa mali zamerať na zabezpečenie väčšej finančnej a politickej podpory, napríklad prostredníctvom ľahšieho prístupu k investíciám a pôžičkám. Som si istý, že všetky tieto opatrenia zabezpečia ešte lepšie využitie potenciálu žien v záujme rozvoja poľnohospodárstva a miestnych spoločenstiev a celých regiónov.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. − (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktorého cieľom je posilnenie úlohy žien v odvetví poľnohospodárstva a zlepšenie ich situácie vo vidieckych oblastiach prostredníctvom poskytnutia väčších sociálnych záruk a podpory zamestnanosti a podnikania. Musíme predovšetkým vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme zabezpečili vytvorenie účinne fungujúceho systému sociálnej ochrany, ktorý by umožnil predčasný odchod do dôchodku a poberanie materského príspevku. Aby sa mohlo vytvoriť priaznivé prostredie pre podporu podnikania, musia byť všetky vidiecke oblasti vybavené najmodernejšou infraštruktúrou v oblasti informačných technológií. Náležitý prístup k širokopásmovému pripojeniu je jedným z hlavných faktorov rastu činností malých a stredných podnikov vo vidieckych oblastiach. Ďalej musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme zabezpečili zachovanie vidieckych spoločenstiev a vytváranie príležitostí na zladenie rodinného a pracovného života. Z toho následne vyplýva potreba zabezpečiť ľuďom žijúcim vo vidieckych oblastiach vysokú úroveň zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, starostlivosti o deti a iných služieb určených na uspokojovanie každodenných potrieb, ktoré by zároveň vytvorili priaznivejšie podmienky a znížili úroveň sociálneho vylúčenia.

Členské štáty využívajúce peniaze zo štrukturálnych fondov musia prijať a realizovať iniciatívy, ktoré podporia zapojenie žien do trhu práce, znížia sociálnu nerovnosť a budú riešiť problémy týkajúce sa dopravnej infraštruktúry. Väčšiu pozornosť treba tiež venovať organizáciám poľnohospodárov a treba vytvoriť európsku sieť vidieckych žien, aby sa mohli plne realizovať rozvojové programy vo vidieckych oblastiach.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Nová spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zohľadňuje aj sociálne otázky, ako je úloha žien vo vidieckych oblastiach. Spoločným cieľom je predísť situácii, keď dochádza k rozvoju výlučne v aglomeráciách, a predchádzať tak diskriminácii na základe pohlavia a/alebo geografického pôvodu občanov, ktorí žijú na vidieku. Keďže som súhlasil s týmito zásadami, hlasoval som za správu, ktorá vyzdvihuje dôležitú úlohu žien v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckom prostredí a poukazuje na význam tejto úlohy pre politiky v oblasti územného rozvoja. Správa poukazuje na oblasti, v ktorých je potrebné vynakladať úsilie na dosiahnutie lepšej integrácie žien a čo najlepšie využitie ich profesionálneho potenciálu, čo povedie k lepším životným vyhliadkam prostredníctvom väčšej ekologickej a energetickej účinnosti vo vidieckych oblastiach.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s väčšinou návrhov, ktoré predkladá, konkrétne s podporou multifunkčnosti vo vidieckych oblastiach, čo sú oblasti, kde ľudia žijú a podnikajú a kde by sa mali spoločenstvá zachovať a získať dynamiku. Je dôležité uznať, že vidiecke oblasti sú mimoriadne postihnuté starnutím obyvateľstva, nízkou hustotou obyvateľstva a v niektorých oblastiach i vyľudňovaním, a preto by sa spoločná poľnohospodárska politika mala zamerať na riešenie týchto problémov. Faktom je, že z historického hľadiska bola práca žien v poľnohospodárstve systematicky podhodnocovaná a často nezaplatená alebo platená menej ako rovnaká práca vykonávaná mužmi. Je preto dôležité vziať v rámci tejto témy tento aspekt do úvahy a predovšetkým vytvoriť rovnocenné pracovné podmienky v prípade rovnakej práce. V každom prípade si myslím, že kľúčovou vecou je, aby táto otázka stratila na dôležitosti vytvorením rodovej rovnosti v poľnohospodárskych činnostiach.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Ženy sú oporou odvetvia poľnohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Je preto dôležité, aby sme sa zamerali na úlohu, ktorú zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckych oblastiach. Preto musíme zohľadňovať ich potreby a využívať ich potenciál, pretože otázky ako kvalita života a hospodárske možnosti súvisia najmä vo vidieckych oblastiach s prítomnosťou žien a ich prácou na mnohých frontoch. Preto musia byť európske podporné politiky viac ako kedykoľvek predtým zamerané na uspokojovanie ich potrieb a zlepšovanie ich podmienok, aby sa zabránilo exodu žien všetkých generácií z vidieka alebo aspoň aby boli motivované vrátiť sa do vidieckeho života. V tejto súvislosti môže pomoc zo strany EÚ prispieť k zlepšeniu kvality života vo vidieckych oblastiach, kvality života žien, ktoré riadia podnik alebo poskytujú služby, ako aj spotrebiteľov tovarov a služieb. Keďže ženy zohrávajú ústrednú úlohu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach, hlasujem za správu, pretože zaručuje konkrétnu podporu ženám v tomto odvetví.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Ženy sú veľmi dôležité pre odvetvie poľnohospodárstva a svet vidieka a svojou prítomnosťou sa čoraz viac dostávajú do popredia. Preto je dôležité vyzdvihnúť úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckych oblastiach, a zohľadňovať pritom predovšetkým jej multifunkčnú povahu. Ak chceme udržať ženy všetkých generácii na vidieku alebo ich na vidiek prilákať, musíme na ich potreby a podmienky reagovať podpornými politickými opatreniami, a to vo väčšej miere ako doteraz. K nárokom, ktoré si kladú aj ženy na vidieku, patrí uskutočňovanie životných plánov, ekonomické osamostatnenie a zvládanie rodinných povinností.

Európska komisia by mala zvýšiť objem finančných prostriedkov vyčlenených na Európsky sociálny fond (ESF), aby boli k dispozícii primerané prostriedky na opatrenia na zlepšovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy v rámci zlepšovania prístupu na trh práce a boja proti chudobe a na opatrenia a činnosti v rámci stratégie sociálneho začleňovania a pilotnej iniciatívy v rámci stratégie Európa 2020 zameranej na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na pomoc znevýhodneným a zraniteľným osobám, zvlášť ženám vrátane tých, ktoré čelia nestabilným a neistým pracovnoprávnym vzťahom. Zvlášť členské štáty by mali prispievať ku skutočnému zlepšovaniu sociálnej situácie žien v poľnohospodárstve v Európe.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Čo ak by boli poľnohospodárky budúcnosťou spoločnej poľnohospodárskej politiky? Hoci je takéto tvrdenie trochu kontroverzné, do veľkej miery sa zakladá na skutočnosti, ak vezmeme do úvahy dôležitosť žien vo vidieckom živote a na farmách. Podľa štatistík predstavujú poľnohospodárky 43 % pracovníkov v poľnohospodárstve a 20 % riadiacich pracovníkov fariem, čo nezahrnuje manželky poľnohospodárov, ktorých práca sa často neberie do úvahy.

V čase, keď sa farmy začínajú špecializovať, je tvorivá povaha žien nespochybniteľnou výhodou, ktorá – v kombinácii s ich väčším zmyslom pre trvalú udržateľnosť a kvalitu životného prostredia – si zaslúži väčšie uznanie a podporu na európskej úrovni. Pre to sa dnes rozhodol Európsky parlament, ktorý prijatím správy pani Jeggleovej vyzdvihol dôležitú úlohu, ktorú budú ženy zohrávať v budúcom rozvoji vidieckych oblastí. Ako pani spravodajkyňa veľmi výstižne napísala v dôvodovej správe: „Skúsenosti ukazujú, že kvalita života a ekonomická sila sú predovšetkým vo vidieckych regiónoch spojené s prítomnosťou žien a ich všestrannými záväzkami.” Ide tu o jednoduché a moderné prehodnotenie poľnohospodárskej profesie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Ženy sú oporou odvetvia poľnohospodárstva i vidieka a svojou prítomnosťou sa čoraz viac dostávajú do popredia. Preto je dôležité vyzdvihnúť úlohu, ktorú ženy zohrávajú v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckych oblastiach, a zohľadňovať pritom predovšetkým multifunkčnú povahu týchto podnikov. Z tohto hľadiska vidíme šance v konkrétnych opatreniach na podporu žien pracujúcich v poľnohospodárstve. Je potrebné viac zohľadňovať širokú škálu zručností potrebných na výkon povolania, záujmov a výsledkov žien, aby pracovné miesta v poľnohospodárstve pre ne zostali príťažlivou možnosťou. Na to je potrebná plná účasť žien na zdrojoch, ktoré podporujú poľnohospodárstvo ako spôsob života a formu podnikania. Poľnohospodárky sa musia v súlade so svojou zodpovednosťou v podniku podieľať aj na jeho právach a povinnostiach, čo zahŕňa aj zastupovanie záujmov v poľnohospodárskych orgánoch a podieľanie sa na príjmoch podniku.

V záujme moderného a trvalo udržateľného poľnohospodárstva je nevyhnutné aj primerané sociálne zabezpečenie všetkých žien v poľnohospodárstve. Treba zohľadniť skúsenosti členských štátov EÚ so systémami sociálneho zabezpečenia poľnohospodárov a v strednodobom horizonte prispieť aj pomocou nich k jednoznačnému zlepšeniu sociálneho postavenia žien v európskom poľnohospodárstve.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. − (IT) Trvalo udržateľný rozvoj vo vidieckych oblastiach sa v Európe vždy považoval za prioritu z toho dôvodu, aby sme dokázali zaručiť čo najlepšie životné podmienky pre mužov a ženy, ktorí sa rozhodnú pracovať v tomto odvetví.

V Európskej únii je v odvetví poľnohospodárstva momentálne zamestnaných 26,7 milióna ľudí. Štyridsaťdva percent z nich sú ženy, pričom priamo riadi žena najmenej jeden poľnohospodársky podnik z piatich. Z týchto čísiel vyplýva obraz reality vidieckej ženy, ktorý sa zásadne líši od obrazu v predchádzajúcich desaťročiach, počas ktorých boli ženy zástankyňami zmien a pochádzali z veľmi rôznorodých sociálnych a hospodárskych prostredí vo všetkých členských štátoch.

Podporujem text tejto správy, pretože poukazuje na potrebu európskych stratégií podpory vidieckych oblastí prispôsobených špecifickým potrebám žien v rámci úsilia o zlepšenie sociálnych a pracovných podmienok žien v strednodobom horizonte.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Nemáme inú možnosť, ako hlasovať za správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, pretože stále veríme v profesionálneho poľnohospodára, ktorý žije zo svojho príjmu získavaného z vlastnej podnikateľskej činnosti.

Ženy, ktoré sa typicky venujú materstvu a svojej tradičnej úlohe starostlivosti o ostatných členov rodiny, sú v poľnohospodárskom prostredí nepochybne znevýhodňované. Činnosti v poľnohospodárstve sa neriadia pevným pracovným časom, ale musia sa prispôsobovať sezónnym požiadavkám, vegetačným obdobiam a možnej prítomnosti dobytka. V niektorých obdobiach môžu pracovné dni trvať 12 až 13 hodín, sedem dní v týždni a iné obdobia sú zase pokojnejšie. Je jasné, že poľnohospodárka napríklad počas tehotenstva nemôže prestať pracovať na pôde, ak je to potrebné, pretože by tak prišla o príjem na celý rok.

Potreby poľnohospodárok sa preto líšia od potrieb iných zamestnaných žien, a preto je nevyhnutné zaručiť im primeranú a špecializovanú podporu pri zohľadnení skutočnosti, že poľnohospodárske podniky sa takmer vždy nachádzajú ďaleko od verejných služieb, ako je verejná doprava, pomoc alebo sociálna podpora.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože si myslím, že ženy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rozvoji vidieka a poľnohospodárstva a veľkou mierou k nemu prispievajú. Podpora žien a ich podnikateľských plánov vo vidieckych oblastiach pomôže celému vidieckemu spoločenstvu dosiahnuť značný pokrok. Uprostred hospodárskej krízy a pri prudko stúpajúcej nezamestnanosti musíme poskytnúť stimuly na udržanie žien každého veku na vidieku, na podporu podnikania žien a na investovanie do ich odbornej prípravy s cieľom dosiahnuť rozvoj a inovácie v odvetví poľnohospodárstva.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Na úvod by som chcela poďakovať pani Jeggleovej za túto vynikajúcu správu, ktorá vyzdvihuje mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v poľnohospodárstve. Viem, že mnohí z nás by chceli udržať na vidieku ženy každého veku, respektíve že si myslíme, že by sme ich mali motivovať k tomu, aby sa tam sťahovali, aby sa zabezpečila budúcnosť vidieckych oblastí a poľnohospodárstva v Európe. Aby sme to však uľahčili, musíme zlepšiť prístup žien k vzdelávaniu a odbornej príprave v odvetví poľnohospodárstva a umožniť im získať lepší prístup k priamym platbám. Na druhej strane im musíme zabezpečiť prístup k dôstojným dôchodkom a sociálnemu poisteniu.

V Rumunsku niektoré ženy žijúce na vidieku napríklad nemajú nárok na poľnohospodárske dôchodky a narážajú na veľké problémy, keď chcú začať v odvetví poľnohospodárstva podnikať. Preto je mimoriadne dôležité, aby sme venovali väčšiu pozornosť ženám pracujúcim na rodinných alebo samozásobiteľských farmách a zaručili im dôstojný život a primerané dôchodky.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. − (PL) Podporila som správu o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach. Podporujem najmä riešenia zamerané na zvyšovanie miery zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach. V Poľsku je viac nezamestnaných žien ako mužov, zvlášť vo vidieckych oblastiach. Veľké percento ľudí bez práce vo vidieckych oblastiach tvoria ženy vo veku do 34 rokov. Vo väčšine prípadov ide o vzdelané ženy, ktoré si nedokážu nájsť prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii. Ide o osobitne nebezpečný trend v tom zmysle, že práve mladým ľuďom by sa mali poskytnúť väčšie príležitosti na to, aby sa uchytili na trhu práce. Z dlhodobého hľadiska to má za následok feminizáciu nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a teda vyššiu mieru chudoby medzi mladými ženami. Mnohé z nich radšej idú hľadať prácu do miest, čo následne vedie k starnutiu vidieckeho obyvateľstva, poklesu miery prirodzeného rastu a celkovému zhoršovaniu životných podmienok obyvateľov vidieckych oblastí.

V súvislosti s tým podporujem návrh, aby sa v rámci nového nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV) stanovilo opatrenie na osobitnú finančnú podporu žien v programovom období 2014 – 2020. Môže to mať pozitívny vplyv na mieru nezamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach. Tiež som za zabezpečenie primeraných výhod pre ženy žijúce vo vidieckych oblastiach v rámci systémov sociálneho zabezpečenia. Pri týchto výhodách treba brať do úvahy skutočnosť, že ženy majú menšiu zárobkovú silu a že to má vplyv na ich nároky na dôchodok.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. − (PL) V dôsledku sociálneho a demografického vývoja, zmeny hodnotových systémov a širších možností výberu dochádza k zmene štruktúry vidieckych oblastí. Úloha žien vo vidieckych oblastiach sa mení. Na to, aby bolo možné zabezpečiť, že ženy zostanú vo vidieckych oblastiach, alebo ich motivovať k tomu, aby si zvolili vidiecky životný štýl, je teraz potrebné venovať väčšiu pozornosť ich potrebám a zabezpečiť zohľadnenie týchto potrieb v našej podpornej politike. Mali by sme zabezpečiť väčšiu viditeľnosť žien vo vidieckych oblastiach, zvlášť v hospodárskej a finančnej oblasti, a mali by sme poskytnúť nástroje na splnenie týchto cieľov.

Vzhľadom na to, že sú to ženy, ktoré sa starajú o malé deti a chorých a starých ľudí a v záujme toho sa vzdávajú zamestnania, mali by sme im umožniť dosiahnuť rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom. Dá sa to dosiahnuť pomocou rozvoja infraštruktúry, napríklad budovaním materských škôl a rozvojom rôznych vzdelávacích a kultúrnych možností. Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov bude zapojenie žien všetkých generácií do rozhodovacieho procesu.

Tiež je nesmierne dôležité zlepšiť prístup žien k zdravotníckym službám a programom skríningu rakoviny. Okrem toho má stále význam podporovať a rozvíjať agroturizmus ako nízkorizikovú formu hospodárskej činnosti, ktorá podporuje vytváranie pracovných miest a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, a presadzovať elektronické formy podnikania, ako je elektronický obchod, ktorý ľuďom umožňuje byť hospodársky aktívnymi bez ohľadu na to, ako ďaleko sa nachádzajú od mestských centier.

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentná labouristická strana (EPLP) podporuje cieľ správy pani Elisabeth Jeggleovej „Úloha žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach” poukázať na špecifické problémy odvetvia, ktorým čelia ženy zamestnané v poľnohospodárstve, a mnohé z navrhovaných opatrení na posilnenie ich postavenia. Správa sa snaží riešiť špecifické potreby žien pracujúcich v poľnohospodárstve sériou odporúčaní zohľadňujúcich ich životné podmienky, ako aj ich úlohu a prínos k rozvoju vidieckeho hospodárstva. EPLP však nesúhlasí s odsekom 4, ktorý sa zasadzuje proti ďalšiemu znižovaniu podielu poľnohospodárskych výdavkov v rámci celkového rozpočtu. Chceli by sme, aby došlo k zásadnej zmene priorít v rámci viacročného finančného rámca, aby bolo možné plne zaistiť financovanie priorít stratégie Európa 2020, ktoré majú najväčší vplyv na zvyšovanie zamestnanosti a úrovne rastu.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som správu, ktorá vyzdvihuje dôležitosť rodovej rovnosti pri podpore trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja vidieka. Myslím si, že je dôležité podporovať zastúpenie žien vo všetkých politických, sociálnych a hospodárskych orgánoch v odvetví poľnohospodárstva, aby sa zabezpečilo zastúpenie žien v týchto orgánoch na základe rovnosti.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Teší ma prijatie správy pani Jeggleovej, ku ktorému som sám prispel. Spoločná poľnohospodárska politika má v skutočnosti sociálny rozmer v tom zmysle, že uznáva zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú ženy v zachovávaní perspektív rozvoja vidieckeho života a prosperity vo vidieckych oblastiach (vzhľadom na to, že 41 % zo 14,6 milióna osôb zamestnaných v poľnohospodárstve sú ženy).

Hlavnými cieľmi sú podpora podnikateľského prístupu a poľnohospodárskych zručností žien, vybavenie vidieckych oblastí modernou infraštruktúrou, ktorá ženám umožní dosiahnuť zosúladenie pracovného a súkromného života (napríklad vytváraním materských škôl), úsilie o väčšie zastúpenie žien v rámci politických, hospodárskych a sociálnych orgánov v odvetví poľnohospodárstva (tým, že sa za cieľ stanoví úplná rovnosť) a zavedenie náležitého sociálneho zabezpečenia pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve, ako aj spoločného vlastníctva fariem. Ak skutočná rovnosť znamená spravodlivosť, potom uznanie úlohy žien v poľnohospodárstve je to, na čom skutočne záleží.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za túto správu. Stále existuje potreba aktívnej podpornej politiky vo vidieckych oblastiach zameranej na to, aby sa ženám zabezpečili lepšie vyhliadky a lepšie pracovné príležitosti. Kvalifikované poľnohospodárky potrebujú široko koncipovanú odbornú prípravu a musia dokázať konať a myslieť podnikateľsky. To si vyžaduje optimálnu infraštruktúru vo vidieckych oblastiach, pokiaľ ide o vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu, školy a starostlivosť o deti, ako aj o neobmedzený prístup k moderným informačným technológiám. Okrem toho treba rozšíriť siete žien a prístup žien podnikateliek k úverom a investičným príležitostiam.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá požaduje zlepšenie v situácii a uznaní žien, ktoré pracujú v poľnohospodárstve, a pokračovanie poskytovania pomoci vidieku.

Správa zdôrazňuje nesmierne dôležitú potrebu zaistiť sociálne zabezpečenie pre manželky poľnohospodárov, ktoré zarábajú, ako aj pre pracovníčky na dobu určitú a migrujúce pracovníčky. Mal by to byť samozrejmý krok, a to nielen vo vzťahu k práci v poľnohospodárstve, ale aj v širšom kontexte všetkých samostatných zárobkových činností, ak chceme skutočne dosiahnuť ciele z hľadiska rodovej rovnosti v týchto oblastiach, kde sú ženy vystavené osobitne zlému zaobchádzaniu.

Takže áno, do spoločnej poľnohospodárskej politiky treba začleniť aj rodovú rovnosť a Únia musí uviesť do vzájomného súladu svoje stanovené ciele a svoje kroky. Nerobím si však žiadne ilúzie o celkovom súlade medzi cieľmi Únie a používaním európskych finančných prostriedkov, zvlášť pokiaľ ide o oblasť ľudských práv, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú práva žien.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Hlasovala som za správu pani Jeggleovej. Správa vyzdvihuje skutočnosť, že ženy v uplynulých rokoch obrovskou mierou prispievali k trvalo udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí a k diverzifikácii a prispôsobovaniu poľnohospodárstva zmenám na trhu. Ak však majú ženy v odvetví poľnohospodárstva získať skutočnú perspektívu, spoločná poľnohospodárska politika musí zahrnovať viac aspektov zameraných na ženy vrátane (ako sa vysvetľuje v tejto správe) poskytovania konkrétnych foriem odbornej prípravy a poradenstva, ako aj infraštruktúrnej pomoci.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Chcel by som zablahoželať pani Jeggleovej k dokumentu, ktorý predstavuje významný príspevok k diskusii o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rast hospodárskeho potenciálu vidieckych oblastí je zapojenie žien formou zastúpenia v politických orgánoch a poľnohospodárskych organizáciách, ako aj formou samostatnej zárobkovej činnosti. Kľúčovou otázkou z hľadiska vytvárania pracovných miest je podpora elektronických foriem podnikania, ako je elektronický obchod, ktoré umožňujú vyvíjanie hospodárskej činnosti aj v najnedostupnejších oblastiach. Tiež by sme mali lepšie využívať príležitosti zamerané na rozvoj života spoločenstiev vo vidieckych oblastiach vypracovávaním a realizáciou programov na podporu systémov odbornej prípravy pre ženské organizácie.

Kľúčový význam z hľadiska rovnakých príležitostí má aj podpora vytvárania náležitej infraštruktúry starostlivosti o deti vo vidieckych oblastiach, pretože dobre fungujúca starostlivosť o deti umožňuje ženám rýchlejšie sa vracať do práce a zvyšuje ich konkurencieschopnosť na trhu práce. Chcel by som sa ešte raz poďakovať pani Jeggleovej za to, že pri vypracovávaní správy zohľadnila moje návrhy. Do dokumentu boli zapracované veci, ktoré požadovali ženy počas verejnej konzultácie, ktorú som zorganizoval v regióne Ziemia Lubuska.

Správa: Marian-Jean Marinescu (A7-0054/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Ide o veľmi dôležitý dokument pre Litvu, Bulharsko a Slovensko počas vyraďovania jadrových elektrární z prevádzky v týchto krajinách. V správe je vyjadrené znepokojenie nad tým, že v prípade kľúčových projektov riadenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom došlo v Litve k závažným meškaniam, čo jej bráni vo včasnom a účinnom čerpaní finančných prostriedkov EÚ. Konštatuje sa, že na vyradenie jadrových elektrární z prevádzky sú potrebné ešte značné prostriedky a že vnútroštátne prostriedky na pokrytie týchto nákladov nie sú postačujúce: v štátnom fonde na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky sa zatiaľ nahromadilo len niečo vyše 100 miliónov EUR (zatiaľ čo iba technické náklady na vyradenie z prevádzky sú v rozpätí od 987 miliónov do 1 300 miliónov EUR). Európsky parlament preto vyzýva členské štáty, aby v tomto smere prijali náležité opatrenia. Vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky je veľmi komplikovaný proces. Krajiny nemajú dostatočné skúsenosti na to, aby dokázali predvídať všetky potrebné práce a účinne ich realizovať. Európsky parlament prijíma toto uznesenie v pravý čas, čím stimuluje Litvu, Bulharsko a Slovensko a všetky členské štáty EÚ k čo najúčinnejšej realizácii prác na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky. Ide o veľmi dôležitú prácu, ktorej bude Európsky parlament aj naďalej venovať značnú pozornosť.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Hlasoval som za tento dôležitý dokument. Keď Litva, Slovensko a Bulharsko vstupovali do Európskej únie, prijali politicky a hospodársky zložité záväzky, že vyradia z prevádzky jadrové elektrárne, a Európska únia sa zaviazala k vyčleneniu finančnej pomoci potrebnej na práce na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky, výstavbu skladísk jadrového odpadu, skladovanie takéhoto odpadu a rozvoj energetických projektov. Domnievam sa, že koncepcia solidarity Európskej únie môže účinne prispieť k zmierneniu negatívnych hospodárskych dôsledkov predčasného odstavenia elektrární v odvetví energetiky, mnohé dôležité otázky však zostávajú nedoriešené. Nie je úplne jasná otázka zadávania zákaziek, pretože už teraz sa vie, že súčasný objem finančných prostriedkov nebude stačiť na včasné a účinné vykonanie prác na vyraďovaní jadrových elektrární z prevádzky. Hrozí tu nebezpečenstvo, že dôjde k omeškaniu vyradenia jadrových elektrární z prevádzky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, čo môže predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Podrobné plány vyraďovania z prevádzky ešte neboli dokončené, v dôsledku čoho neexistujú dostatočné informácie o harmonogramoch, nákladoch na jednotlivé projekty ani o ich zdrojoch financovania. Súhlasím s tým, že Európska komisia musí zohrávať väčšiu koordinačnú úlohu vo vzťahu k týmto trom členským štátom v záujme dosiahnutia dohody o predložení podrobných plánov, včasnom dokončení prác a objeme finančných prostriedkov. Komisia musí tiež preštudovať, ako by sa dali pozmeniť metódy financovania operácií vyraďovania elektrární z prevádzky z prostriedkov EÚ so zreteľom na stratégie použité v členských štátoch a ich vnútroštátnych administratívnych štruktúrach a zjednodušiť pravidlá pre správu prostriedkov tak, aby nemali vplyv na bezpečnosť činností v rámci vyraďovania z prevádzky.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Marinesca, pretože si myslím, že nedostatok finančných prostriedkov na opatrenia v rámci vyraďovania z prevádzky povedie k omeškaniu procesu poskytovania finančnej pomoci trom predmetným členským štátom: Litve, Slovensku a Bulharsku. Omeškanie tohto procesu by ohrozilo životné prostredie a ľudské zdravie. V budúcich hodnoteniach vykonaných Európskou komisiou a Dvorom audítorov Európskej únie treba vyjasniť nasledujúce aspekty: prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov Európskou úniou na zaistenie bezpečného vyradenia z prevádzky, bezpečného skladovania jadrového odpadu a koordinácie troch existujúcich programov. V tejto súvislosti treba účinne využiť nahromadené skúsenosti a treba uplatniť model založený na projektoch vypracovaných a financovaných v minulosti s cieľom dosiahnuť zníženie nákladov.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu kolegu poslanca o poskytnutí finančnej pomoci požadovanej Litvou, Slovenskom a Bulharskom na odstavenie jadrových elektrární. Je úplne zrejmé, že ak neposkytneme náležité prostriedky, môžeme čeliť mimoriadne vážnym dôsledkom pre životné prostredie a ľudské zdravie. Pridelené prostriedky treba v každom prípade riadiť správne a transparentne. Veľkým problémom je to, že nemáme jeden tím koordinátorov a odborníkov na úrovni EÚ pre všetky tri projekty, ktorý by dohliadol na vypracovanie plánu a jasného harmonogramu a náležité použitie už pridelených prostriedkov a rozhodol, čo je potrebné na dokončenie odstavenia za bezpečných podmienok.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Kľúčovým slovom v tejto správe je „zodpovednosť“. Jadrový priemysel si musí uvedomiť, že sa už ďalej nemôže vyhýbať zodpovednosti za vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky, ako to často robil v minulosti. Vyradenie tých jadrových elektrární z prevádzky, v ktorých sa uplatňovali celkovo nedostatočné bezpečnostné normy, je presne to, k čomu sa v priebehu jednotlivých procesov pristupovania k EÚ zaviazal. Pridelené sumy sa však, žiaľ, nepoužili správne. Je preto správny čas vyvodiť z toho všetky náležité závery. Toto konštatovanie sa síce vzťahuje na jadrové elektrárne v nových členských štátoch, má však dôležitosť pre všetky krajiny EÚ, ktoré sa rozhodli pre túto technológiu.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. − (ES) Katastrofa v Japonsku nás všetkých prinútila zamyslieť sa nad jadrovou bezpečnosťou. Pomoc pri odstavení elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku, ktoré používali zastaranú technológiu, prispieva k minimalizácii výnimočných výdavkov, ktoré si ich odstavenie do roku 2013 vyžaduje. Pomoc je nasmerovaná do environmentálneho vylepšenia a modernizácie nových elektrických systémov a do zlepšenia bezpečnosti dodávok. Hlasovala som za túto iniciatívu, pretože takáto budúcnosť by mala postihnúť aj ostatné európske jadrové elektrárne so zastaranou technológiou.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Touto správou Parlament veľmi správne nalieha na Komisiu, aby zaistila, že bude pokračovať v dôslednom monitorovaní a kontrole toho, akým spôsobom Slovensko, Bulharsko a Litva minuli a budú míňať značné finančné sumy, ktoré im boli poskytnuté v rámci programu demontáže a zabezpečenia svojich jadrových elektrární sovietskej éry. Katastrofická nehoda v Japonsku spred pár týždňov tým, ktorí si to stále neuvedomili, jasne ukazuje, že s jadrovou energiou sa neradno zahrávať: kedykoľvek ide akýmkoľvek spôsobom o atóm, je nevyhnutné čo najprísnejšie uplatňovať bezpečnostné kritériá, a preto musí Komisia prevziať zodpovednosť za monitorovanie uskutočňovania programu demontáže starých elektrární v týchto troch bývalých komunistických krajinách.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som za správu pána Marinesca, ktorá sa zaoberá problémom, ktorý je momentálne veľmi aktuálny. Na pozadí toho, čo sa stalo v Japonsku, sa teraz objavujú otázky v súvislosti s bezpečnosťou existujúcich a fungujúcich jadrových elektrární v Európe.

Záväzok Litvy, Bulharska a Slovenska z obdobia prístupových rokovaní demontovať staré jadrové reaktory, v prípade ktorých sa ukázalo, že ich nie je možné upraviť tak, aby spĺňali požadované minimálne normy, musí byť trvalým a jasným záväzkom, v súvislosti s čím Európska únia už istý čas vytvára a poskytuje balíky podpory a finančnej pomoci. Dúfam, že práce na demontáži budú prebiehať bez zbytočných odkladov a spôsobom, ktorým sa zaručí maximálna bezpečnosť občanov a životného prostredia. Tiež dúfam, že sa im podarí dohnať nahromadené omeškania a dokončiť práce do konca dohodnutého obdobia.

Na záver by som chcel zdôrazniť – bez ohľadu na konkrétne prípady – potrebu monitorovania toho, aká kontrola sa uskutočňuje na ostatných reaktoroch v Európe, a toho, aby prevzali inštitúcie zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti nielen existujúcich elektrární, ale aj nových, ak sa v budúcnosti ešte nejaké budú musieť postaviť.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Dodržiavanie noriem jadrovej bezpečnosti a ochrana obyvateľstva pred jadrovou hrozbou sú osobitne dôležité aspekty, ktoré opodstatňujú finančné prostriedky, ktoré poskytla Európska únia trom predmetným členským štátom na vyradenie z prevádzky ich jadrových elektrární, ktoré by už nebolo možné modernizovať tak, aby spĺňali najprísnejšie bezpečnostné normy. Plne však podporujem stanovisko vyjadrené v tomto uznesení, pretože si myslím, že musíme monitorovať spôsob, akým sa tieto finančné prostriedky vynakladajú, aby sa zabezpečil ich účinný prínos k zaručeniu bezpečnosti procesu vyraďovania z prevádzky. Stratégie sú však, žiaľ, zatiaľ dosť nejasné, čoho dôsledkom je aj neexistencia akýchkoľvek stropov objemu finančných prostriedkov poskytovaných Európskou úniou na činnosti spojené s vyraďovaní z prevádzky. V budúcnosti treba takémuto spôsobu práce predísť vypracovaním komplexného plánu, v ktorom budú stanovené všetky činnosti, ktoré bude možné financovať. Je nevyhnutné preukázať transparentnosť v súvislosti s vynakladaním týchto peňazí, aby sa zaručila účinnosť financovania a aby sa v konečnom dôsledku zabezpečilo, že sa peniaze európskych daňových poplatníkov budú míňať zodpovedne.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Jadrové reaktory na Slovensku, v Bulharsku a Litve treba vyradiť z prevádzky, pretože nie sú schopné splniť požadované minimálne bezpečnostné normy v rámci hospodársky prijateľných nákladov. Nebude to možné bez finančnej pomoci EÚ na riešenie dôsledkov ich odstavenia a vyradenia z prevádzky, ktorá by prirodzene pokrývala náklady na opatrenia na zlepšenie životného prostredia v súlade s acquis a opatrenia na modernizáciu konvenčných výrobných kapacít s cieľom nahradiť konvenčné výrobné kapacity a podobne. Finančná pomoc Európskej únie bola poskytovaná vo forme príspevkov trom medzinárodným podporným fondom na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Európska únia sa obáva možných bezpečnostných následkov vyradenia starých jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky a možného nenáležitého nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý produkujú. Činnosti s tým spojené sú celkovo veľmi nákladné. Preto je veľmi dôležité, aby sa s finančnými prostriedkami pridelenými EÚ nakladalo správne a čo najtransparentnejšie a aby sa zabezpečil náležitý externý dohľad v záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu s energiou. Únia musí zároveň nepretržite podporovať rozvoj alternatívnych zdrojov energie, ktoré majú nízke emisie a sú konkurencieschopné, aby sa neutralizovali negatívne hospodárske a sociálne dôsledky vyplývajúce z procesu vyraďovania starých jadrových elektrární z prevádzky.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Od roku 2007 prebieha v Litve, na Slovensku a v Bulharsku so značnou finančnou pomocou zo strany EÚ vyraďovanie troch jadrových elektrární z prevádzky. Vzhľadom na omeškania a všeobecne zlé riadenie vyzýva Parlament Komisiu, aby vytvorila koordinačný tím, ktorého úlohou by bolo dohliadnuť na vypracovanie plánu a harmonogramu, monitorovať využívanie doteraz pridelených finančných prostriedkov a stanoviť, či bude pomoc EÚ potrebná aj po roku 2013. Parlament tiež požaduje, aby Dvor audítorov do konca roka vypracoval osobitnú správu o týchto troch programoch vyraďovania z prevádzky, ktorá by posúdila, či vynaložené peniaze skutočne pomohli zvýšiť bezpečnosť. Tvárou v tvár rozpočtovým obmedzeniam, ktorým čelia všetky krajiny, bude Parlament súhlasiť s rozšírením svojej pomoci len v tom prípade, ak sa potvrdí, že sa finančné prostriedky EÚ skutočne použili na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, modernizáciu infraštruktúry a vypracovávanie projektov týkajúcich sa udržateľných zdrojov energie. Po jadrovej katastrofe v Japonsku si je EÚ vedomá rozsahu svojej zodpovednosti a toho, že si nemôže dovoliť zanedbávať bezpečnosť svojich jadrových zariadení.

  Robert Dušek (S&D), písomne. – (CS) Správa o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky predkladá súhrn financovania zo strany EÚ pre odpojenie a demontáž jadrových elektrární Ignalina v Litve, Bohunice na Slovensku a Kozloduj v Bulharsku. Litva, Slovensko a Bulharsko sa v rámci rokovaní o pristúpení k EÚ zaviazali zatvoriť a vyradiť z prevádzky uvedené jadrové elektrárne, ktoré podľa rokovaní G7 nebolo možné v rámci prijateľných finančných nákladov modernizovať a v ktorých nebolo možné zaistiť minimálne bezpečnostné normy. EÚ sa zaviazala financovať toto zatvorenie a vyraďovanie z prevádzky a finančný rámec plní. Vítam skutočnosť, že Európska únia je schopná podporovať takéto činnosti. Vyraďovanie starých a málo bezpečných jadrových elektrární v Európe z prevádzky je nevyhnutnosťou pre zachovanie života a zdravia európskych občanov.

Dúfam, že rovnako budú zatvorené a vyradené z prevádzky aj najstaršie jadrové elektrárne vo Francúzsku. Nemecko sa rozhodlo podniknúť podobný krok bezprostredne po katastrofe v Japonsku. Za prijatie správy budem hlasovať preto, lebo je nutné dokončiť proces odstavenia a vyradenia z prevádzky jadrových elektrární Ignalina, Bohunice a Kozloduj pri zodpovedajúcej finančnej spoluúčasti EÚ.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Myslím si, že EÚ by mala podporiť odstavenie týchto zariadení a investície do projektov týkajúcich sa alternatívnych zdrojov energie v záujme zaručenia bezpečnosti a ochrany zdravia európskej verejnosti, znižovania energetickej závislosti a minimalizovania možných sociálnych nákladov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pravidlá týkajúce sa jadrovej energie a rádioaktívneho odpadu, ktoré v krajinách strednej a východnej Európy platili pred vstupom do EÚ, boli menej prísne ako pravidlá, ktoré vtedy platili v EÚ. Okrem toho niektoré z týchto krajín naďalej prevádzkovali staré reaktory sovietskej výroby, ktoré nebolo možné prispôsobiť minimálnym požadovaným bezpečnostným normám v rámci prijateľných hospodárskych nákladov. Z tohto dôvodu sa Litva, Slovensko a Bulharsko pri vstupe zaviazali k vyradeniu reaktorov, pri ktorých sa usúdilo, že nespĺňajú príslušné normy, z prevádzky. To si vyžadovalo zásah a finančnú pomoc zo strany EÚ, ktorá má pokračovať až do roku 2013. V súvislosti s tragickými udalosťami v Japonsku si myslím, že v strednej a východnej Európe existuje naliehavá potreba dokončiť všetky programy odstavovania a vyraďovania tých jadrových elektrární z prevádzky, ktorých prevádzka nespĺňa európske bezpečnostné normy.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Litva, Slovensko a Bulharsko si splnili svoje záväzky v súvislosti s včasným odstavením príslušných blokov v troch jadrových elektrárňach. Blok 1 v jadrovej elektrárni Ignalina bol odstavený 31. decembra 2004 a blok 2 31. decembra 2009. Blok 1 v jadrovej elektrárni Bohunice V1 bol odstavený 31. decembra 2006 a blok 2 31. decembra 2008. Bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj boli odstavené 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 31. decembra 2006. Na poskytovanie finančnej pomoci existuje právny základ, pričom sumy sú stanovené na každý rok rozhodnutím Komisie na základe jednotlivých ročných kombinovaných programových dokumentov, čo umožňuje zaručiť kontrolu vývoja a financovania schválených projektov. Cieľom pomoci Spoločenstva je poskytnúť týmto trom členským štátom podporu pri vyrovnávaní sa s finančnou a hospodárskou záťažou, ktorú zapríčinili pevné termíny predčasného odstavenia, a pokryť náklady na mnohé významné činnosti v oblasti vyraďovania z prevádzky, investovať do energetických projektov s cieľom znížiť energetickú závislosť a pomôcť so zmiernením sociálnych dôsledkov vyradenia elektrární z prevádzky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vieme, že priemerný vek reaktorov prevádzkovaných v jadrových elektrárňach v takmer polovici členských štátov Európskej únie je pomerne vysoký, čo viedlo k potrebe vyradiť niektoré z týchto reaktorov z prevádzky z dôvodu bezpečnosti a ochrany a zaručenia verejného zdravia a ochrany životného prostredia.

V prípade nových členských štátov, ktoré čelia požiadavke vyradiť z prevádzky niekoľko blokov, sa nám zdá správne, že očakávajú podporu EÚ na primerané a bezpečné dokončenie procesov vyraďovania z prevádzky.

Tieto procesy by mali zahŕňať nevyhnutnú údržbu a dohľad po odstavení, spracovanie odpadu, uskladňovanie a dekontamináciu odpadu a vyhoreného paliva, ekologickú modernizáciu zariadení a podporu pri náhrade výrobných kapacít odstavených elektrární, pričom osobitnú pozornosť treba venovať trvalej udržateľnosti životného prostredia a energetickej účinnosti.

Na záver je potrebné poznamenať, že treba zohľadniť aj sociálne dôsledky týchto procesov a zaručiť – okrem splnenia všetkých podmienok bezpečnosti pred, počas a po vyraďovaní z prevádzky – ochranu pracovných miest a všetkých ostatných práv zamestnancov.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – V odseku 7 správy pána Marinesca sa konštatuje, že vyraďovanie určitých jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky „by malo mať v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých obyvateľov Európy najvyššiu prioritu“. Plne s týmto konštatovaním súhlasím, išiel by som však ešte ďalej: úplné vzdanie sa jadrovej energie vo všetkých členských štátoch by bolo v záujme bezpečnosti a zdravia našich ľudí.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. − (LT) Ako viete, Litva, Slovensko a Bulharsko prevádzkovali jadrové reaktory starého sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc. So znepokojením sa však konštatuje, že v prípade kľúčových projektov riadenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom (projekt skladovania vyhoreného paliva a ukladania odpadu) došlo k závažným meškaniam. Časová rezerva systému je už takmer vyčerpaná a meškania môžu postupne dostať celý plán vyraďovania z prevádzky do kritickej situácie, čo by neúmerne zvýšilo náklady. Komisia by mala podať správu o výsledkoch opätovného hodnotenia časového harmonogramu projektu. Veľká časť finančných prostriedkov bola pridelená na energetické projekty, stále sa však vyžadujú značné prostriedky na vyradenie z prevádzky a vnútroštátne prostriedky na pokrytie týchto nákladov nie sú postačujúce: v štátnom fonde na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky sa nenaakumuloval dostatočný objem finančných prostriedkov. Iba technické náklady na vyradenie z prevádzky predstavujú 987 miliónov až 1,3 miliardy EUR. Členské štáty musia v tomto smere prijať náležité opatrenia. V súvislosti s jadrovou bezpečnosťou musíme okrem toho diskutovať o nových jadrových elektrárňach s jadrovými reaktormi, ktoré sa majú postaviť na hraniciach EÚ v Rusku a Bielorusku. Tie môžu predstavovať pre EÚ nový problém, ktorý môže v budúcnosti predstavovať skutočnú hrozbu pre zdravie našich ľudí a nášho životného prostredia.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Jadrové reaktory na Slovensku, v Bulharsku a Litve nemožno modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne požadované bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o vstupe sa tieto tri krajiny zaviazali k odstaveniu jadrových reaktorov a ich vyradeniu z prevádzky podľa dohodnutého harmonogramu. Na presadenie účinného odstavenia potrebujeme jasný finančný rámec a kontrolu náležitého využívania poskytnutých finančných prostriedkov. Podporujem správu pána Marinesca, pretože bezpečnosť európskych občanov musí byť našou najvyššou prioritou.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Téma efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti projektov vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Na pozadí súčasných udalostí v Japonsku sú bezpečnostné obavy naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Správa pána Marinesca podrobnejšie skúma poskytovanie náležitých finančných prostriedkov na zabezpečenie vyradenia jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky. Pri vstupe do európskej rodiny tieto štáty v skutočnosti prevzali zodpovednosť za vyradenie jadrových elektrární na svojom území z prevádzky. EÚ sa zaviazala poskytnúť dostatočnú finančnú podporu na zabezpečenie splnenia týchto záväzkov. V skutočnosti sa domnievam, že by Európska únia mala navrhnúť rozhodné kroky v určitých oblastiach, ktoré sú blízke jej občanom, vrátane problematiky bezpečnosti jadrových elektrární.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Keď Litva, Slovensko a Bulharsko vstupovali do Európskej únie, bol vypracovaný plán odstavenia a vyradenia z prevádzky niekoľkých starých jadrových elektrární, ktoré nespĺňali európske normy. Vďaka uvoľneniu značného objemu rozpočtových prostriedkov, ktorých výška do konca roka 2013 dosiahne 2,848 miliardy EUR, bolo možné všetky tieto elektrárne odstaviť a zabezpečiť čiastočný prechod na iné zdroje energie v týchto členských štátoch. Zdá sa však, že niektoré z prijatých záväzkov neboli splnené, a máme právo pýtať sa, na čo sa pridelené finančné prostriedky použili. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto uznesenie Európskeho parlamentu. Uznesenie poukazuje na takmer neexistujúci pokrok v uskutočňovaní vyraďovania z prevádzky, ktoré bolo, paradoxne, hlavným dôvodom iniciovania programu, a vyzýva Komisiu na účinnejšie uplatňovanie tejto pomoci napríklad podávaním ročných správ o pokroku. Za týmto účelom by mohla Komisia vychádzať z auditu, ktorý v súčasnosti vykonáva Európsky dvor audítorov. Tiež by mala vytvoriť tím koordinátorov a odborníkov pre všetky tri projekty, čo, nevedno prečo, stále neurobila.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá sa týka troch krajín, Litvy, Slovenska a Bulharska, ktoré prevádzkovali jadrové reaktory starého sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva a v súlade s mnohostranným akčným programom prijatým v Mníchove na samite G7 v roku 1992 nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o pristúpení do Európskej únie sa uvedené tri krajiny zaviazali v stanovenom termíne tieto jadrové reaktory odstaviť a následne vyradiť z prevádzky. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. − (PT) Táto správa sa týka financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Tieto elektrárne predstavujú nebezpečenstvo pre verejné zdravie a ekosystém, a to nielen v krajine, kde sa nachádzajú, ale tiež v celej Európe a na celom svete. Vzhľadom na predmet správy som hlasovala za prispenie k vyradeniu týchto starých elektrární z prevádzky. Podľa mňa by však jadrová politika EÚ mala ísť ešte ďalej. Vzhľadom na vážne riziká spojené s jadrovou energiou, ktoré sú dobre známe už dlho, a jadrovú katastrofu, ktorú práve zažíva Japonsko, vyzývam na okamžité vypracovanie európskeho plánu zrieknutia sa tohto druhu energie. Tiež si myslím, že by EÚ mala okamžite prerušiť financovanie a podporu nových jadrových elektrární.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa sa zaoberá vyradením z prevádzky jadrových elektrární, ktoré chátrajú a predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie všetkých občanov EÚ. Len čiastočne spochybňuje takzvaný „energetický“ komponent finančnej pomoci EÚ vyčlenenej na tento program vyraďovania z prevádzky.

Tento Parlament musí jasne odsúdiť toto financovanie nových jadrových elektrární. Nerobí to a ani nepožaduje ústup od jadrovej energie napriek tomu, že je to nevyhnutné. Vzhľadom na to, že len pred pár dňami došlo ku katastrofe vo Fukušime, je to nehanebne krátkozraké. Vyzývam na okamžitú realizáciu európskeho plánu postupného útlmu jadrovej energetiky. Hlasoval som za správu, a to najmä v súvislosti s financovaním vyraďovania jadrových elektrární, ktorých sa týka táto správa, z prevádzky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Každému v Európe záleží na jadrovej bezpečnosti. Nedávna havária v Japonsku poukázala na riziká, ktoré sa s jadrovými elektrárňami nevyhnutne spájajú. Východoeurópske štáty, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, majú jadrové elektrárne používajúce sovietsku technológiu, ktoré sú v prevádzke už mnoho rokov a blížia sa ku koncu svojej životnosti. Vzhľadom na veľké náklady na vyradenie týchto stavieb z prevádzky je len prirodzené, že EÚ podporuje tieto krajiny v ich úsilí o realizáciu tohto vyradenia z prevádzky, čoho cieľom je zabrániť tomu, aby v Európe došlo k jadrovej havárii s následkami, ktoré sú nám všetkým, žiaľ, dobre známe.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som za túto správu o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky, pretože sa v nej konštatuje, že vyraďovanie príslušných jadrových elektrární z prevádzky by malo mať v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých obyvateľov Európy najvyššiu prioritu, a pretože sa v nej vyjadrujú obavy, že nedostatok finančných prostriedkov na opatrenia v rámci vyraďovania z prevádzky bude viesť k meškaniu vyradenia jadrových elektrární z prevádzky a ohrozeniu životného prostredia a ľudského zdravia. Havária vo Fukušime dokazuje, že jadrová energia je v prípade katastrofy nekontrolovateľná a že jej riadenie nemôže byť v súkromných rukách. Naliehavo preto požadujeme moratórium zakazujúce výstavbu ďalších jadrových elektrární a mali by sme vytvoriť harmonogram odstavenia 143 elektrární, ktoré v súčasnosti v Európe existujú. EÚ musí smerovať k budúcnosti bez jadrových elektrární, k budúcnosti založenej na obnoviteľných zdrojoch energie.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Uznesenie hodnotí plány na vyradenie zastaraných jadrových elektrární v troch krajinách EÚ z prevádzky: elektrární Ignalina v Litve, Bohunice na Slovensku a Kozloduj v Bulharsku. V uznesení sa tiež uvádzajú odhady výdavkov a meškaní prípadného financovania energetických projektov, ktoré nesúvisia s vyraďovaním z prevádzky. „Prípadné financovanie“ to vyjadruje dobre. Je nevyhnutné jasne a úplne presne definovať, akým spôsobom budú nahradené účinné zdroje energie, kde a kedy sa z našich finančných prostriedkov postavia nové elektrárne. Hlasoval som „za“, pretože chápem, aké nebezpečenstvo predstavujú jadrové elektrárne. Lenže aký má zmysel vyraďovať z prevádzky elektráreň Ignalina, ak sa v Európskej únii zatiaľ nepostavili nové jadrové elektrárne? Nebolo by možno lepšie uskutočniť rekonštrukčné práce?

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Modernizácia niektorých jadrových reaktorov v Litve, na Slovensku a v Bulharsku, ktorá by zabezpečila, že budú spĺňať minimálne bezpečnostné normy, je buď nemožná, alebo si vyžaduje hospodársky neprijateľné náklady. V súlade s podmienkami rokovaní o pristúpení k EÚ boli týmto štátom strednej a východnej Európy poskytnuté finančné prostriedky na pomoc pri vyraďovaní zastaraných reaktorov z prevádzky. Do roku 2009 bolo Litve (Ignalina), Slovensku (Bohunice V1) a Bulharsku (Kozloduj) vyplatených okolo 1,3 miliardy EUR. EÚ sa zaviazala poskytovať ďalšie platby do konca roka 2013. Počas rusko-ukrajinskej plynovej krízy zvažovalo Slovensko reaktiváciu odstavenej jadrovej elektrárne Bohunice s cieľom vykryť energetický deficit spôsobený nedostatkom dodávok plynu z Ruska. Japonsko nám ukázalo, ako ľahko sa môže jadrová elektráreň vymknúť spod kontroly. O to dôležitejšie je preto odstaviť zastarané reaktory a zároveň rozvíjať alternatívne zdroje energie, aby sa zabránilo reaktivácii cez zadné vrátka. Preto som hlasoval za správu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Niet pochýb o tom, že v záujme bezpečnosti a zdravia všetkých európskych občanov musí byť pre EÚ a členské štáty najvyššou prioritou vyradenie príslušných jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky. Rovnakú pozornosť treba však venovať aj odstráneniu hrozieb v bezprostrednom susedstve Európskej únie. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť naliehavú potrebu identifikovať a mobilizovať finančné prostriedky potrebné na vybudovanie nového sarkofágu na reaktore černobyľskej jadrovej elektrárne, ktorý explodoval v roku 1986.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto uznesením o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky. Predovšetkým sa musíme usilovať o to, aby sa všetky práce na vyraďovaní z prevádzky realizovali načas a aby sa uplatnili všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia a zároveň eliminovali aj tie najmenšie hrozby pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ak skutočne chceme elektráreň Ignalina a ostatné jadrové elektrárne vyradiť z prevádzky, všetky finančné prostriedky vyčlenené na tento proces sa musia použiť na zamýšľaný účel v súlade so zásadou transparentnosti a efektívnosti. Vnútroštátne orgány musia bezodkladne dokončiť podrobné plány vyraďovania z prevádzky. Som presvedčený, že výsledky auditu vykonaného Európskym dvorom audítorov vrhnú svetlo na ciele použitia finančných prostriedkov a ich účinnosť. Musíme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme zabezpečili, že do roku 2013 sa začnú práce v oblasti demontáží a nakladania s odpadom, ktorý vznikne pri vyraďovaní elektrární z prevádzky. Podľa mňa je vhodné požadovať od Komisie, aby predložila Európskemu parlamentu podrobný finančný plán a vymedzila zodpovednosť za využívanie pomoci Európskej únie. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vnútroštátnych fondoch na vyraďovanie jadrových elektrární sa nenaakumuloval dostatočný objem finančných prostriedkov, by bolo vhodné, aby vypracované stratégie a plány zahrnovali nové opatrenia a v súlade s tým počítali s ďalšími finančnými prostriedkami EÚ.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Hlasoval som za text o finančných prostriedkoch EÚ na vyradenie jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky, pretože vzhľadom na nedávne udalosti po zemetrasení a jadrovej kríze v Japonsku si myslím, že je nevyhnutné a absolútne dôležité, aby Európska únia začala uplatňovať politiku bezpečnostných kontrol na jadrových reaktoroch, ktoré odstránia akékoľvek riziko. Na území predmetných krajín boli v prevádzke jadrové reaktory starého sovietskeho typu, v prípade ktorých sa ukázalo, že je technicky nemožné ich modernizovať tak, aby spĺňali v súčasnosti požadované normy. Finančné prostriedky poskytované EÚ zodpovedajú hospodárskej záťaži, ktorá týmto krajinám vzniká v súvislosti s odstavením týchto jadrových elektrární.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) V rámci rokovaní o pristúpení k EÚ si Litva, Slovensko a Bulharsko rokovaniami zabezpečili podporu na vyradenie z prevádzky starých jadrových reaktorov sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva a v súlade so závermi mníchovského samitu G7 z roku 1992 nebolo možné upraviť s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o pristúpení sa uvedené tri krajiny zaviazali v stanovenom termíne tieto jadrové reaktory odstaviť a následne vyradiť z prevádzky. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc. Program pomoci podlieha pravidelnému auditu a hodnoteniam. Európsky dvor audítorov v súčasnosti vykonáva audity výsledkov týchto troch programov, pričom správa by mala byť predložená na jeseň 2011. Už teraz možno konštatovať, že v záujme dosiahnutia väčšej efektívnosti a účinnosti opatrení EÚ mohlo dôjsť k synergii medzi týmito tromi projektmi. Hlasovala som za túto správu, v rámci ktorej by som chcela vyzdvihnúť odporúčanie Komisie, aby došlo k harmonizácii pravidiel financovania vyraďovania jadrových reaktorov z prevádzky.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Cieľom návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o efektívnosti a účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch z prevádzky, tak ako bol predložený 14. marca 2011, je zistiť, v akom štádiu sa nachádza proces demontáže zastaraných jadrových elektrární v Litve, Bulharsku a na Slovensku, ktorým od roku 1999 EÚ poskytuje na tento projekt finančnú pomoc. Bezpečnosť dodávok energie je jednou zo základných priorít v rámci energetickej stratégie EÚ. Podľa súčasných prognóz nezabránia doteraz vzniknuté meškania spusteniu procesov demontáže a nakladania s odpadom, ani to neovplyvní práce, ktoré má personál elektrární do roku 2013 vykonať. Vážnym problémom však zostáva to, že plány vyraďovania z prevádzky ešte stále neboli dokončené, a to, že bude treba vynaložiť úsilie na zlepšenie riadenia finančných prostriedkov, ako aj koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi príslušných členských štátov. Z týchto dôvodov hlasujem za návrh uznesenia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tri krajiny Litva, Slovensko a Bulharsko prevádzkovali jadrové reaktory starého sovietskeho typu, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva a v súlade s mnohostranným akčným programom prijatým v Mníchove na samite G7 v roku 1992 nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné normy. V rámci rokovaní o pristúpení do Európskej únie sa uvedené tri krajiny zaviazali v stanovenom termíne tieto jadrové reaktory odstaviť a následne vyradiť z prevádzky. Európska únia uznala, že predčasné odstavenie znamená výnimočnú finančnú záťaž, a v rámci solidarity sa zaviazala poskytovať do konca roku 2013 na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky primeranú dodatočnú finančnú pomoc.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. − (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože považujem za mimoriadne dôležité, aby sme pokračovali v monitorovaní fázy vyraďovania z prevádzky jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku, kde v čase ich vstupu do Európskej únie boli stále v prevádzke jadrové reaktory starého sovietskeho typu, v prípade ktorých sa ukázalo, že ich nie je možné modernizovať s udržateľnými nákladmi tak, aby spĺňali novšie bezpečnostné normy.

Po nedávnej katastrofe v Japonsku už nie je možné v záujme bezpečnosti všetkých občanov v Európe a inde v týchto postupoch zaostávať, ani nemožno prípadné meškanie viac ospravedlňovať výnimočnou finančnou záťažou spojenou s procesom vyraďovania z prevádzky. Z tohto dôvodu sa Európska únia zaviazala poskytovať do konca roka 2013 primeranú finančnú pomoc na vyradenie týchto reaktorov z prevádzky. V záujme celej Európskej únie akékoľvek ďalšie meškania viac nemožno tolerovať a pri všetkých najvhodnejších príležitostiach ich treba kritizovať.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Po jadrovej katastrofe spôsobenej jadrovou elektrárňou v Japonsku, ktorá súvisela aj s neprispôsobením sa súčasným bezpečnostným normám, môžeme povedať, že sme sa rozhodli veľmi správne, keď sa počas prístupových rokovaní stanovili termíny na úplné odstavenie troch jadrových elektrární starého sovietskeho typu v Litve, na Slovensku a v Bulharsku.

Termín definitívneho odstavenia a následnej bezpečnej údržby bol stanovený na rok 2013 s nákladmi pre Európsku úniu vo výške takmer 3 miliardy EUR. V súvislosti so vzniknutými meškaniami a zvýšeniami nákladov súvisiacimi so zabezpečením troch predmetných jadrových elektrární vyzýva správa Komisiu, aby vykonávala dôslednejší dohľad a zistila, aká je súčasná situácia a predpokladaný časový rámec dokončenia jednotlivých fáz procesu vyraďovania z prevádzky vzhľadom na pôvodný harmonogram.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Litva, Slovensko a Bulharsko mali staré jadrové reaktory sovietskej éry, ktoré podľa medzinárodného spoločenstva nebolo možné modernizovať s prijateľnými ekonomickými nákladmi tak, aby spĺňali minimálne bezpečnostné požiadavky. Prístupové rokovania sa využili na to, aby sa dosiahlo odstavenie týchto troch jadrových elektrární k stanovenému termínu a ich následná demontáž. Vyčlenilo sa na to 2,7 miliardy EUR na obdobie 1999 – 2013. Do konca roka 2009 sa z tejto sumy už pridelilo 1,8 miliardy EUR. Napriek tomu došlo v realizácii programov demontáže k značným meškaniam. Európsky parlament sa obáva, že tieto meškania povedú k vzniku rizík pre životné prostredie a ľudské zdravie. Som spokojný s touto správou, v neposlednom rade preto, lebo tento Parlament podporil moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené vo Výbore pre kontrolu rozpočtu a požadovali maximálnu transparentnosť pri spravovaní fondov a využívaní ich prostriedkov.

Európsky parlament tiež prijal môj návrh, aby Komisia podávala Parlamentu každoročne správy a informovala nás o tom, či sa vyčlenené finančné prostriedky vyčerpajú v nasledujúcich troch rokoch, tak ako predpokladá. Táto správa tvorí základ pre veľmi dôsledné monitorovanie tohto procesu, čo je z mnohých uhlov pohľadu pozitívna vec.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem postupné vyradenie jadrových elektrární z prevádzky.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som za túto správu. Demontáž jadrových elektrární Ignalina, Bohunice a Kozloduj trvá už dlho, a preto treba od vnútroštátnych prevádzkovateľov požadovať väčšiu angažovanosť. Je tiež naliehavo potrebné, aby všetky členské štáty požadovali spoločné normy pre demontáž elektrární. Je potrebné definovať jasné oblasti zodpovednosti. V rámci svojich rokovaní o pristúpení do EÚ tieto tri krajiny, konkrétne Litva, Slovensko a Bulharsko, deklarovali ochotu odstrániť tieto tri málo bezpečné jadrové elektrárne zo siete.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. − (LT) Tragické udalosti, ku ktorým došlo minulý mesiac v Japonsku, a obavy o bezpečnosť jadrovej elektrárne vo Fukušime podnietili rozsiahlu diskusiu o jadrových elektrárňach. Je veľmi dôležité, aby tieto diskusie prebiehali – mnohí Litovčania majú stále v živej pamäti černobyľskú tragédiu. Odstavenie litovskej jadrovej elektrárne Ignalina bolo jednou z podmienok členstva v EÚ, bolo to však veľmi bolestivé. EÚ poskytla Litve pomoc vo výške 837 miliónov EUR na elimináciu dôsledkov odstavenia jadrovej elektrárne v období 2007 – 2013. Nestačí však jednoducho dostať od EÚ finančné prostriedky vyčlenené na odstavenie reaktora. Bezpečné vyradenie z prevádzky je dlhá cesta a EÚ musí podporiť každý krok Litvy na tejto ceste. Malo by to zahrnovať komplexnú podporu – podporu pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom a nebezpečným odpadom.

Ako konštatuje pán spravodajca, komplexná podpora EÚ je dôležitá z hľadiska zmiernenia hospodárskych a sociálnych dôsledkov odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina. V dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne prišlo o prácu mnoho Litovčanov a došlo k poškodeniu nášho hospodárstva. EÚ musí poskytnúť väčšiu pomoc na projekty v odvetví energetiky zamerané na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina. Mohlo by to zahrnovať podporu opätovného zavedenia opatrení na zvýšenie výroby energie a energetickej účinnosti.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Hlasovala som za správu o vyradení troch jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku z prevádzky. Keďže tieto reaktory nespĺňajú ani minimálne bezpečnostné normy, ich demontáž bola jednou z podmienok, s ktorými súhlasili príslušné krajiny počas prístupových rokovaní, pričom Európska únia sa zaviazala pokryť časť nákladov na demontáž. V tejto súvislosti je osobitne dobrou správou to, že odstavenie elektrárne Ignalina v Litve znamená, že bola odpojená jediná jadrová elektráreň v krajine.

Správa: Barbara Matera (A7-0060/2011)

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený v roku 2006 s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky významných štrukturálnych zmien v štruktúre svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce. Od 1. mája 2009 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku hospodárskych, finančných a sociálnych kríz.

EÚ by mala v tomto období, keď čelíme tejto vážnej kríze, ktorej jedným z hlavných dôsledkov je rast nezamestnanosti, využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby reagovala, najmä pokiaľ ide o poskytovanie podpory tým, ktorí čelia každodennej realite nezamestnanosti. Preto som hlasovala za túto správu týkajúcu sa mobilizácie EGF v prospech Českej republiky s cieľom podporiť pracovníkov prepustených z podniku Unilever ČR, spol. s r. o.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. − (ES) Pomoc sa týka 460 zo 664 pracovníkov prepustených spoločnosťou Unilever, ktorí boli zamestnaní v sektore maloobchodu: 52,4 % postihnutých pracovníkov tvoria ženy, 13 % je starších ako 54 rokov a 9,1 % mladších ako 24 rokov. Treba zdôrazniť, že opatrenia na pomoc pri rekvalifikácii prepustených pracovníkov bude spolufinancovať spoločnosť, ktorá sa nevyhýba svojej zodpovednosti, a realizovať ich budú dodávatelia alebo spoločnosti, ktoré pre ňu pracujú.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Je úspechom Európskeho parlamentu, že rozpočet na rok 2011 po prvýkrát vyčleňuje prostriedky na platby vo výške 47 608 950 EUR v rozpočtovej položke Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF). EGF bol vytvorený ako osobitný konkrétny nástroj s vlastnými cieľmi a termínmi, a preto si zaslúži pridelenie vlastných prostriedkov, čím sa zabráni presunom z iných rozpočtových riadkov, ku ktorým dochádzalo v minulosti a ktoré by mohli ohroziť dosahovanie rôznych politických cieľov. Domnievam sa, že EGF preukázal svoj zmysel, len ma mrzí, že ho členské štáty doteraz nevyužívali vo väčšej miere. V konečnom dôsledku tak môže vznikať dojem, že účelom EGF je dostať do starých členských štátov EÚ prostriedky z rozpočtu EÚ, na ktoré boli predtým zvyknuté napríklad v rámci politiky súdržnosti. Podľa môjho názoru je historicky prvá česká žiadosť o dotáciu z EGF prvou lastovičkou, po ktorej budú nasledovať ďalšie, pretože aj český priemysel postihla globalizácia a svetová finančná kríza a českí zamestnanci, ktorí boli prepustení, si zaslúžia európsku pomoc pri snahe o uplatnenie na trhu práce v sťažených podmienkach.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol vytvorený v roku 2006 ako flexibilný nástroj na rýchle poskytovanie jednorazovej, časovo obmedzenej individuálnej podpory na pomoc pracovníkom prepusteným v dôsledku globalizácie alebo finančnej a hospodárskej krízy. Po vypuknutí svetovej hospodárskej a finančnej krízy ide o prvý prípad uvoľnenia prostriedkov z tohto fondu pre Českú republiku, a to konkrétne na zmiernenie dôsledkov prepustenia 634 pracovníkov spoločnosti Unilever, ktorá zatvorila továreň v obci Nelahozeves. Vzhľadom na skutočnosť, že 52,4 % prepustených sú ženy a viac ako 13 % prepustených pracovníkov je starších ako 54 rokov, považujem schválenie uvoľnenia prostriedkov pre Českú republiku za veľmi správne, a preto som hlasovala za správu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Teší ma práca vykonaná na základe Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), konkrétne na podporu pracovníkov postihnutých zmenami vo svetovom obchode. Rovnako podporujem rozhodnutie o mobilizácii EGF v prospech Českej republiky na pomoc pracovníkom spoločnosti Unilever, ktorá musela v dôsledku svetovej hospodárskej a finančnej krízy neočakávane prepustiť vyše 500 pracovníkov. Ide preto o veľmi dôležité rozhodnutie, a to nielen z hľadiska pracovníkov a ich rodín, ale aj z hľadiska okresu Mělník, kde sa nachádzajú prevádzky spoločnosti Unilever a ktorého hospodárstvo je do veľkej miery založené na potravinárskom priemysle a chemickom priemysle a energetike.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu a tiež za pozmeňujúci a doplňujúci návrh požadujúci preskúmanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EFG). Je to preto, lebo ma mrzí, že EGF vo svojej súčasnej podobe nevyžaduje preskúmanie finančného zdravia, možných daňových únikov alebo situácie v oblasti poskytovania štátnej pomoci pri nadnárodných spoločnostiach, ktorých reštrukturalizácia je dôvodom na zásah zo strany EGF. Domnievam sa, že táto otázka by sa mala riešiť v nadchádzajúcej revízii nariadenia o EGF bez toho, aby sa ohrozil prístup prepúšťaných pracovníkov k EGF.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. − (SV) Rozhodli sme sa aj teraz podporiť mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – teraz s cieľom pomôcť celkovo približne 1 200 ľuďom, ktorí prišli o prácu v Poľsku a Českej republike –, pretože Európa stále trpí dôsledkami hospodárskej krízy a výnimočné časy si vyžadujú výnimočné opatrenia.

Myslíme si však, že v budúcnosti by sme na zvyšovanie zamestnateľnosti ľudí, ktorí dostali výpoveď alebo boli prepustení, mali skôr používať nástroje, ktoré už existujú – najmä Európsky sociálny fond. V budúcom rozpočtovom období pravdepodobne nebude potrebné použiť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Táto žiadosť sa týka prepustenia 634 pracovníkov v podniku Unilever ČR, ktorý pôsobí v sektore maloobchodu v českom regióne Stredné Čechy. Tak ako v prípade prvej tohtoročnej žiadosti, ktorá sa týkala poľského regiónu Podkarpackie, usúdil Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, že aj tento proces spĺňa kritériá oprávnenosti. S poľutovaním musím konštatovať, že sa v celej Únii množia prípady prepúšťaní, čo naznačuje, že toho musíme ešte veľa urobiť pre to, aby sme zvrátili cyklus krízy, v ktorej sa nachádzame. Podporujem návrh Komisie na mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a dúfam, že prepusteným pracovníkom sa čo najskôr podarí nájsť si nové pracovné miesta.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení prostriedkov vo výške 323 820 EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť opätovné začleňovanie českých pracovníkov prepustených v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy do trhu práce. Táto žiadosť, ktorá je druhou žiadosťou, ktorá sa má schváliť v rámci rozpočtu EÚ na rok 2011, bola Komisii predložená 24. marca 2010 a týka sa 634 pracovníkov z podniku Unilever ČR v regióne Stredné Čechy, ktorí pracovali v sektore maloobchodu. Hlasujem za tento návrh, keďže ide o špecifický rozpočtový nástroj a požadovaná suma je právne prijateľná a v súlade s ustanoveniami Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou, konkrétne bodom 28, a dúfam, že prispeje k zníženiu hospodárskych problémov obyvateľov tohto regiónu a k naštartovaniu miestneho hospodárstva.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ide o ďalšiu mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), teraz s cieľom poskytnúť podporu prepusteným pracovníkom z továrne, ktorú vlastní nadnárodná spoločnosť Unilever v Českej republike.

Tak ako v iných prípadoch, aj teraz sme hlasovali za správu. Treba však zdôrazniť určité aspekty tohto procesu – okrem výhrad, ktoré v súvislosti s takýmito situáciami vyjadrujeme vždy. Európska komisia sa obmedzila na konštatovanie, že spoločnosť Unilever nedostala na otvorenie továrne v Českej republike žiadnu štátnu pomoc ani finančnú podporu z fondov EÚ pred pristúpením k EÚ ani po ňom. Komisia však napriek tomu, že sa to od nej očakávalo a že o to bola požiadaná, neposkytla informácie o tom, čo sa deje s ostatnými továrňami skupiny, pričom argumentuje tým, že nariadenie o EGF jej neprikazuje to urobiť.

V súvislosti s tým, čo sa stalo v konkrétnom prípade Českej republiky, by bolo zaujímavé preskúmať správanie skupiny Unilever na európskej úrovni. Mrzí nás preto nedostatok informácií v súvislosti s verejnou pomocou poskytovanou tejto skupine a všeobecne nadnárodným spoločnostiam, ktorých reštrukturalizácia je dôvodom na zásahy zo strany EGF.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ide o ďalšiu mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorej cieľom je v tomto prípade poskytnúť pomoc pracovníkom prepusteným z českej továrne nadnárodnej spoločnosti Unilever. Pozícia Európskej únie v tejto oblasti je zatiaľ veľmi kontroverzná, keďže sa obmedzila na konštatovanie, že spoločnosť Unilever nedostala na otvorenie továrne v Českej republike žiadnu štátnu pomoc ani finančnú podporu z fondov EÚ pred pristúpením k EÚ ani po ňom. Komisia však napriek tomu, že sa to od nej očakávalo a že o to bola požiadaná, neposkytla informácie o tom, čo sa deje s ostatnými továrňami v rámci skupiny, pričom argumentuje tým, že nariadenie o EGF jej neprikazuje to urobiť.

Počas rozpravy vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci som preto upozornila na skutočnosť, že nie sú k dispozícii žiadne informácie o tom, čo sa deje so skupinou Unilever na európskej úrovni, a navrhla som, aby sa táto otázka zohľadnila počas revízie nariadenia, aby sa mohla preskúmať finančná situácia nadnárodných spoločností, ktorých reštrukturalizácia je dôvodom na zásahy zo strany EGF, a to aj z hľadiska štátnej pomoci, bez toho, aby sa ohrozil prístup prepúšťaných pracovníkov k fondu.

Preto sme hlasovali za tieto návrhy.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) s cieľom podporiť zamestnancov potravinárskeho priemyslu (UNILEVER) v Českej republike. Chcela by som však zdôrazniť, že je potrebné čo najskôr uskutočniť revíziu nariadenia o tomto fonde. V súvislosti s tým som spolupodpísala a zabezpečila prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, v ktorom sa konštatovalo, že je na škodu nariadeniu, že nevyžaduje preskúmanie finančného zdravia, možných daňových únikov alebo situácie v oblasti poskytovania štátnej pomoci pri nadnárodných spoločnostiach, ktorým je poskytovaná pomoc zo strany EGF. V čase, keď Európska únia len s veľkými ťažkosťami dokáže financovať svoje ciele a musí si vyberať medzi politikami s rovnakou prioritou, si rozpočet Spoločenstva nemôže dovoliť financovať vstupné a relokačné stratégie nadnárodných spoločností, ktorých jediným zámerom je zvyšovať svoje zisky. Toto treba zohľadniť v rámci ďalšieho nariadenia bez toho, aby to ovplyvnilo prepúšťaných pracovníkov ohrozením ich prístupu k EGF.

  Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Odporúčam hlasovať za správu pani Barbary Materovej o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), v ktorého rámci Česká republika podala svoju prvú žiadosť o podporu. Považujem za dôležité zdôrazniť význam tohto fondu, pri zrode ktorého stál český sociálnodemokratický komisár pán Vladimír Špidla. Finančné a následné hospodárske zemetrasenie pripravilo v celej Európe množstvo ľudí o zamestnanie. Prostriedky z EGF financujú len tie opatrenia, ktoré pomôžu nájsť nové uplatnenie na trhu práce ľuďom, ktorí boli prepustení, prihlásili sa do programov odborného vzdelávania a získali zručnosti zodpovedajúce potrebám trhu práce alebo sa stali samostatne zárobkovo činnými osobami. V súlade so správou pani Materovej môžem konštatovať, že spoločnosť Unilever všetky uvedené kritériá splnila. K zatvoreniu závodu v obci Nelahozeves bola spoločnosť Unilever ČR nútená pristúpiť pod vplyvom hospodárskej krízy, pričom prepúšťanie postihlo väčšinu pracovníkov.

Všetkým odchádzajúcim pracovníkom ponúkol Unilever program komplexnej podpory pri hľadaní nového zamestnania a pri vedení programu firma úzko spolupracovala s miestnym úradom práce. Preto môžem súhlasiť s uvoľnením prostriedkov podľa údajov v tejto správe a s návrhom Komisie vyplatiť Českej republike sumu 323 820 EUR z EGF.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vznikol s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu spôsobených globalizáciou a pomôcť im pri ich opätovnom vstupe na trh práce. Rozsah pôsobnosti EGF bol rozšírený v prípade žiadostí podaných po 1. máji 2009 tak, aby zahŕňal podporu pre pracovníkov prepustených v priamom dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu EGF v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR. Česká republika podala žiadosť o mobilizáciu EGF v súvislosti s prepustením 634 pracovníkov (pomoc sa týka všetkých) v podniku Unilever ČR, spol. s r. o., pôsobiacom v sektore maloobchodu (potravinárske výrobky) 24. marca 2010 a do 20. septembra 2010 ju doplnila o dodatočné informácie. Žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku. Komisia preto navrhuje uvoľniť prostriedky vo výške 323 820 EUR. Súhlasil som preto s tým, aby sa mobilizoval EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok v súvislosti so žiadosťou Českej republiky. Myslím si tiež, že ostatné členské štáty EÚ by mali viac využívať možnosti, ktoré im ponúkajú fondy EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mobilizáciu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Českej republiky, pretože tento nástroj považujem za cenný zdroj na podporu pracovníkov, ktorí pociťujú ťažkosti v dôsledku hospodárskej krízy. Dnešné hlasovanie sa týkalo žiadosti o podporu 634 pracovníkov v podniku Unilever ČR pôsobiacom v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy v celkovej sume 323 820 EUR financovanej z EGF. Na záver by som chcel zdôrazniť dôležitosť EGF, ktorý sa preukázal ako užitočný a účinný zdroj na boj proti nezamestnanosti zapríčinenej globalizáciou a hospodárskou krízou.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu o uvoľnení finančných prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc prepusteným pracovníkom v Českej republike. Žiadosť sa týka prepustenia 634 pracovníkov, ku ktorému došlo po zatvorení závodu spoločnosti Unilever v obci Nelahozeves v poslednom štvrťroku 2009. Štyristošesťdesiat prepustených pracovníkov bude môcť využiť personalizované opatrenia financované z prostriedkov EGF v celkovej výške 0,32 milióna EUR.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania vzhľadom na českých pracovníkov, ktorí boli obetovaní na oltár globalizácie. Chúlostivá situácia, do ktorej sa dostali, je jednoducho dôsledkom neoliberálnych politík EÚ, ktoré tento fond schvaľuje a podporuje. Hlasujem proti, pretože dotácia poskytnutá obetiam týchto politík je úbohá v porovnaní so ziskami, ktoré sa žnú inde.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ je priestorom solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je jeho súčasťou. Táto pomoc je nevyhnutná na pomoc nezamestnaným a obetiam premiestňovania podnikov, ku ktorému dochádza v rámci globalizácie. Stále väčší počet spoločností sa premiestňuje a využíva nižšie náklady na pracovnú silu v mnohých krajinách, najmä v Číne a Indii, čo má škodlivý vplyv na krajiny, ktoré dodržiavajú práva pracovníkov. Cieľom EGF je pomáhať pracovníkom, ktorí sa stali obeťami premiestňovania spoločností, a je dôležitý na uľahčenie ich prístupu k novým pracovným miestam. V minulosti využili EGF ďalšie krajiny EÚ, preto je teraz vhodné poskytnúť túto pomoc Českej republike, ktorá podala žiadosť o pomoc v súvislosti s prepustením 634 pracovníkov – z ktorých sú všetci možní príjemcovia pomoci – z podniku Unilever ČR, spol. s r. o, ktorý pôsobí v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Aj keď som hlasoval za tento návrh na poskytnutie pomoci pracovníkom spoločnosti Unilever v Českej republike, myslím si, že toto opatrenie slúži na utíšenie a zmiernenie následkov kapitalistického modelu a že v boji proti hlavným príčinám krízy nepredstavuje žiadny skutočný pokrok. Súhlasím s mobilizáciou zdrojov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pre ľudí, ktorí boli prepustení v dôsledku štrukturálnych zmien v usporiadaní obchodu alebo priamo v dôsledku súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Myslím si, že EGF môže prispieť ku konečnému cieľu, ktorým je uľahčenie opätovného začlenenia týchto pracovníkov do trhu práce. Hlasoval som za túto správu aj preto, lebo som presvedčený, že táto pomoc dopĺňa pomoc poskytovanú pracovníkom prepusteným v dôsledku nadbytočnosti, ktorá je stanovená vo všetkých vnútroštátnych právnych predpisoch a kolektívnych zmluvách. Táto mobilizácia finančných prostriedkov z EGF preto nemôže za žiadnych okolností nahradiť právnu zodpovednosť vlád a spoločností voči prepusteným pracovníkom ani umožniť, aby sa jej vyhli.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol zriadený s cieľom chrániť pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Česká republika požiadala o podporu pre 634 prepustených pracovníkov. Je úplne správne a vhodné, aby sme ponúkli osobnú podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a hospodárskej krízy, a pomohli im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce. Preto som hlasoval za túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je fond zriadený Úniou s cieľom poskytovať v rámci členských štátov hospodársku podporu určitým odvetviam, ktoré sa ocitli v ťažkostiach, alebo odvetviam, ktoré expandujú s cieľom dostať sa na úroveň bežnú v Únii. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu pani Materovej. Na rok 2011 sa rozpočtový riadok na platby z fondov tohto druhu zvýšil o 50 miliónov EUR, čo znamená, že možno ľahšie poskytovať finančné prostriedky širšiemu spektru odvetví. V týchto konkrétnych prípadoch ide o prvé žiadosti o mobilizáciu v roku 2011 z odvetvia strojárstva a odvetvia výroby v Českej republike a Poľsku. Finančné prostriedky (vo výške takmer jedného milióna eur) pôjdu na podporu pracovníkov špecializovaných na obchod a strojársku výrobu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu. Komisia prijala 15. februára 2011 nový návrh rozhodnutia o mobilizácii EGF v prospech Českej republiky s cieľom podporiť opätovné začleňovanie pracovníkov prepustených v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy do trhu práce. Ide o druhú žiadosť, ktorá sa má preskúmať v rámci rozpočtu na rok 2011, a týka sa mobilizácie sumy v celkovej výške 323 820 EUR. V tomto procese ide o prepustenie 594 pracovníkov – z ktorých sú všetci možní príjemcovia pomoci – zo spoločnosti Unilever, ktorá pôsobí v sektore maloobchodu v regióne Stredné Čechy, počas štvormesačného referenčného obdobia od 16. septembra 2009 do 16. januára 2010. Posúdenie Komisie ukázalo, že existuje súvislosť medzi prepúšťaním a významnými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu alebo finančnou a hospodárskou krízou a že charakter týchto prepúšťaní bol nepredvídateľný. Žiadosť spĺňa všetky kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení o EGF, a preto som hlasovala za mobilizáciu fondu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Žiadosť Českej republiky o zásah zo strany Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), ktorá sa týka prepustenia 634 pracovníkov, ku ktorému došlo v období od 16. septembra 2009 do 16. januára 2010 vrátane v spoločnosti Unilever ČR, spol. s r. o, ktorá pôsobí v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy, spĺňa všetky právne definované kritériá oprávnenosti. Podľa nariadenia (ES) č. 546/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006 Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa rozsah EGF dočasne rozšíril, aby zahŕňal zásahy v situáciách, ako je táto, v ktorých bolo v priamom dôsledku hospodárskej a finančnej krízy „prepustených najmenej 500 pracovníkov v období deviatich mesiacov najmä v malých a stredných podnikoch v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS II“. Preto som hlasoval za toto uznesenie v nádeji, že mobilizácia EGF prispeje k účinnému opätovnému začleňovaniu týchto pracovníkov do trhu práce.

  Zuzana Roithová (PPE) , písomne. – (CS) V prípade správy o uvoľnení prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii pre Českú republiku, konkrétne pre bývalých zamestnancov spoločnosti Unilever, som hlasovala za a som rada, že správa bola prijatá. Je mi ľúto, že britskí konzervatívci hlasovali proti a že český predseda Európskych konzervatívcov a reformistov nebol schopný ich rozhodnutie zmeniť, hoci je to prvýkrát, keď Česká republika využíva prostriedky z tohto fondu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Európsky parlament ako zvyčajne v tomto druhu správy:

1. žiada zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na urýchlenie mobilizácie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF); v tejto súvislosti oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť EP o rýchlejšie uvoľňovanie grantov, ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; dúfa, že v rámci nadchádzajúcich preskúmaní fondu dôjde k ďalšiemu zlepšeniu postupu;

2. pripomína záväzok inštitúcií zabezpečiť hladký a rýchly postup prijímania rozhodnutí o mobilizácii EGF a poskytnúť jednorazovú, časovo obmedzenú individuálnu podporu zameranú na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie a finančnej a hospodárskej krízy; upozorňuje na úlohu, ktorú EGF môže zohrávať pri opätovnom vstupe prepustených pracovníkov na trh práce; žiada však, aby sa vyhodnotilo, ako opatrenia financované z EGF priamo vplývajú na dlhodobé začlenenie týchto pracovníkov do trhu práce.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Komisia prijala 15. februára 2011 návrh rozhodnutia o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) v prospech Českej republiky s cieľom podporiť opätovný vstup pracovníkov prepustených v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy na trh práce. Posudzovaný prípad súvisí s prepustením 634 pracovníkov (pomoc z fondu sa týka všetkých) v podniku Unilever, pôsobiacom v sektore maloobchodu v regióne na úrovni NUTS II Stredné Čechy, počas štvormesačného referenčného obdobia od 16. septembra 2009 do 16. januára 2010. Môj hlas za dnešné uznesenie potvrdzuje súhlasný názor, ktorý som vyjadrila už na zasadnutí Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podporí opätovné začlenenie 460 pracovníkov postihnutých zatvorením podniku Unilever v obci Nelahozeves v Stredných Čechách v Českej republike. Vzhľadom na to, že pôjde o významnú pomoc pri riešení sociálnych dosahov v súvislosti s hromadným prepúšťaním v tejto malej obci, hlasovala som za prijatie správy.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Hlasovala som za túto správu, ktorá umožní financovanie personalizovaných opatrení na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení v Českej republike.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii je kontroverzný mechanizmus. Oficiálne tento fond umožňuje Európskej únii financovať konkrétne opatrenia na kompenzovanie vplyvov krízy. Je to užitočné ako náplasť na drevenú nohu.

Tento mechanizmus sa však využíva ad hoc a iba v určitých prípadoch. V skutočnosti sa využíva na financovanie plánov na prepúšťanie.

Európsky parlament dnes toto pokrytectvo ešte zväčšil tým, že časť týchto finančných prostriedkov pridelil spoločnosti Unilever, ktorá práve zatvorila svoje závody v Českej republike a prepustila viac ako 600 ľudí, pričom jej čistý zisk vzrástol o 26 % na 4,6 miliardy EUR.

Preto som hlasovala proti tejto správe, ktorá vyvoláva všeobecnejšiu otázku, než je prípad Unilever. Ako môžu vnútroštátne a európske verejné orgány vzhľadom na krízu zamestnanosti, ktorej čelíme, naďalej využívať verejné peniaze na dotovanie nadnárodných spoločností, ktoré prepúšťajú zamestnancov napriek tomu, že sú ziskové, a ktoré preto uprednostňujú záujmy svojich akcionárov pred záujmami zamestnancov?

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Môžem iba podporiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorý požaduje, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) spoločnosť hodnotila ako celok. Už veľakrát som to požadovala vo Výbore pre rozpočet. Nemohla som však hlasovať za správu ako celok. Česká spoločnosť Unilever ČR, spol. s r. o., ktorá pôsobí v sektore maloobchodu, prepustila 634 pracovníkov a požiadala o opatrenia na podporu všetkých ľudí, ktorí stratili prácu (zvyčajne sú potrebné iba individuálne opatrenia, ktoré pomôžu niektorým prepusteným pracovníkom pri ich opätovnom vstupe na trh práce). Ako sa zdôrazňuje v každej správe, ktorou Parlament schvaľuje finančné prostriedky EGF, uchádzanie sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov by nemalo nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa kolektívnych zmlúv zodpovedajú samotné podniky.

Správa: Jörg Leichtfried (A7-0028/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. − (LT) Hlasovala som za uznesenie o položkách a technológiách s dvojakým použitím, teda o tovare, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely. Kontrolovanie vývozu tovaru s dvojakým použitím má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť posilňovanie demokratického charakteru a transparentnosti režimu položiek s dvojakým použitím EÚ a zároveň jeho dostatočnú prísnosť. V súčasnosti sa na vývoz položiek a technológie s dvojakým použitím uplatňujú požiadavky s rozličnou prísnosťou. Domnievam sa, že EÚ by sa mala pri každej položke zameriavať na uplatňovanie najprísnejších vývozných režimov a platiť by to malo pre všetky členské štáty. Komisia musí v tejto oblasti vytvoriť účinný systém, ktorý umožní zber vierohodných údajov týkajúcich sa konečného použitia položiek s dvojakým použitím vyvážaných z Únie.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Kontrolovanie vývozu tovaru s dvojakým použitím (na civilné a vojenské účely) má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Už 15 rokov EÚ sprísňuje kontrolu vývozu tovaru s dvojakým použitím, pričom sa opiera o preventívne opatrenia, napríklad zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie. Vzhľadom na neustále technologické zmeny a nové hrozby je však potrebné pravidelne aktualizovať zoznamy kontrolovaných položiek s dvojakým použitím, ktoré vychádzajú z položiek hlavných medzinárodných režimov kontroly vývozu. Hlavným cieľom týchto medzinárodných režimov kontroly vývozu je aktualizovať zoznamy tovaru, ktorý sa má kontrolovať. Doteraz sa tieto zoznamy v zásade automaticky transponovali do právnych predpisov EÚ a Európsky parlament do toho vôbec nezasahoval, ale od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je teraz potrebný súhlas Európskeho parlamentu. Súhlasil som s touto správou a s návrhmi Európskeho parlamentu, ktorých cieľom je zabezpečiť demokratickejší a transparentnejší charakter režimov kontroly tovaru s dvojakým použitím EÚ a väčšiu úlohu Komisie pri hodnotení uplatňovania tohto nariadenia v členských štátoch.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím je kľúčovým faktorom nešírenia zbraní, najmä zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na vysoký objem cezhraničného obchodu v Európskej únii je vykonávanie kontrol EÚ v oblasti vývozu položiek s dvojakým použitím založené na preventívnych opatreniach, napríklad na zavádzaní požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie. Kontroly vývozu majú značný dosah na obchodnú politiku EÚ, keďže sa týkajú viac než 10 % celkového vývozu EÚ.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. − (IT) Kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, sú predmetom opatrení na úrovni EÚ už približne 15 rokov.

Tieto kontroly majú veľký dosah na európsku obchodnú politiku, keďže sa týkajú viac než 10 % celkového vývozu EÚ. Podľa môjho názoru nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sú vyjasnené právomoci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, poskytuje neoceniteľnú príležitosť znovu potvrdiť úlohu Únie a zodpovednosť Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ.

Hlavným nástrojom v oblasti kontroly vývozu je nariadenie (ES) č. 428/2009, ktoré prinieslo niekoľko významných zmien rozsahu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím v Európskej únii. Konkrétne sa domnievam, že režim EÚ týkajúci sa položiek s dvojakým použitím by sa mal usporiadať transparentnejšie.

Z tohto dôvodu súhlasím s názorom pána spravodajcu, že zásadný význam by malo plné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Parlament a Komisia na základe novej rámcovej dohody.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Správa pána Leichtfrieda sa v pozitívnom zmysle zaoberá dôležitou otázkou kontroly EÚ v oblasti vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely. Ukázalo sa, že kontrola tohto druhu vývozu, ktorá sa týka viac než 10 % celkového vývozu EÚ, je nesmierne dôležitá z hľadiska nešírenia zbraní. Hlasujem za túto správu, pretože jej cieľom je zaviesť transparentnejšie postupy kontroly uvedeného vývozu.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh na zmenu a doplnenie nariadenia, pretože si myslím, že novozavedené prvky povedú k posilneniu transparentnosti a demokratického charakteru režimu položiek s dvojakým použitím EÚ. To znamená, že Európsky parlament sa bude môcť podieľať na aktualizácii zoznamov obsahujúcich výrobky, ktoré sa majú kontrolovať v rámci medzinárodných režimov. V súčasnosti sa tieto zoznamy takmer automaticky transponujú do právnych predpisov EÚ a Parlament sa k tomu vôbec nemôže vyjadriť. Okrem toho je úlohou koordinačnej skupiny pre položky s dvojakým použitím predkladať výročnú správu Parlamentu, aby ten bol v plnej miere informovaný o vývoji v oblasti kontroly výrobkov a technológií, ktoré sa môžu použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Položky s dvojakým použitím sú výrobky, ktoré môžu mať civilné aj vojenské využitie, ako napríklad chemické výrobky a technický stavebný materiál, ako aj softvér a ďalšie nové technológie. Často je ťažké predvídať skutočný účel vyvážaných výrobkov, a preto si vývozcovia musia byť vedomí svojej zodpovednosti a musí byť ich povinnosťou overiť si skutočný účel rozličných výrobkov, ktoré predávajú do zahraničia. Aj keď už existuje viacero kontrolných a informačných mechanizmov, požadovali sme zvýšenie úrovne bezpečnosti v tejto oblasti. Preto sme hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré žiadajú predchádzajúce oznamovanie vývozu, prísnejšie kontroly a väčšiu transparentnosť. To poskytne dodatočnú ochranu pred zneužitím a šírením zbraní hromadného ničenia.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Výrobky, ktoré sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, vrátane softvéru a technológií sa považujú za technologické výrobky s dvojakým použitím. Dvojaké použitie znamená, že v súvislosti s ich vývozom je potrebná mimoriadna opatrnosť, aby sa zabránilo šíreniu zbraní, a najmä zbraní hromadného ničenia. Ako je jasné každému analytikovi, z hľadiska medzinárodnej bezpečnosti je veľmi dôležité, aby sa vykonávala kontrola týchto výrobkov a aby sa nariadenia, na základe ktorých vznikajú príslušné kontrolné mechanizmy, sústavne aktualizovali v súlade s technologickým rozvojom. Je tiež zrejmé, že v krajinách, kde platia zásady právneho štátu, by tieto kontroly mali byť transparentné a demokratické, čo je zámerom Komisie.

Napokon, v súlade so stanoviskom Výboru pre zahraničné veci si myslím, že Komisia musí citlivo pristupovať ku skutočnosti, že niektoré členské štáty EÚ majú reštriktívnejšie a prísnejšie predpisy týkajúce sa kontroly vývozu výrobkov s dvojakým použitím. Je to prirodzené a podľa môjho názoru by sa to malo zachovať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Táto správa je o potrebe kontroly vývozu a obehu takzvaných výrobkov s dvojakým použitím, teda takých, ktoré majú nielen civilné, ale aj vojenské využitie. Európska únia v uplynulých rokoch prijímala viaceré opatrenia s cieľom zabrániť používaniu týchto materiálov na výrobu zbraní, predovšetkým zbraní hromadného ničenia. Hlavným nástrojom EÚ v oblasti kontroly je nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája, ktoré sa týka predaja a prepravy týchto materiálov, ktoré však treba zmeniť a doplniť, aby sa predišlo rozdielnym prístupom v jednotlivých členských štátoch. Preto súhlasím s návrhmi uvedenými v tejto správe, keďže ich cieľom je upokojiť európsku verejnosť v súvislosti s výrobou a obehom materiálov s dvojakým použitím a posilniť demokratický charakter a transparentnosť súčasného systému.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Kontroly vývozu výrobkov s dvojakým použitím sú predmetom opatrení na úrovni EÚ. Hlavným nástrojom kontroly vývozu je nariadenie (ES) č. 428/2009 z roku 2009. Toto nariadenie rozšírilo rozsah kontrol na oblasť predaja a prepravy. Hoci sa správa pokúša posilniť demokratický charakter a transparentnosť kontrol, sú tu určité kľúčové problémy, ktoré nám zabránili hlasovať za túto správu.

Koordinačná skupina pre položky s dvojakým použitím, ktorej predsedá zástupca Komisie, po svojom zriadení zodpovedá za „zoznam vývozcov, sprostredkovateľov a zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo“. Práve táto skupina bude rozhodovať o tom, s ktorými krajinami sa môže obchodovať, pričom túto právomoc odoberá členským štátom, čím spochybňuje ich zvrchovanosť.

Ďalším aspektom je zaradenie Izraela na zoznam krajín určenia pre výrobky s dvojakým použitím. Pripomeňme napríklad spoločné výskumné projekty financované zo siedmeho rámcového programu pre výskum, najmä tie, na realizácii ktorých sa podieľala aj spoločnosť Israel Aerospace Industries Ltd., výrobca bezpilotného lietadla, ktoré bolo použité pri útoku na pásmo Gazy v rokoch 2008 a 2009 a spôsobilo smrť desiatok ľudí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za vrátenie tejto správy príslušnému parlamentnému výboru s cieľom umožniť pokračovanie rokovaní s Radou na základe legislatívneho návrhu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré predložil Parlament.

Vieme, že v súvislosti s používaním civilných výrobkov a technológií na vojenské účely chýba prístup k tejto otázke, ktorý by nebol spojený s kontrolou vývozu takzvaných výrobkov s dvojakým použitím a súvisiacich služieb.

Hoci je táto kontrola vývozu dôležitá a mala by sa vykonávať rozumne, bez toho, aby negatívne ovplyvňovala prístup rozvojových krajín k výrobkom a technológiám, ktoré potrebujú na svoj rozvoj, je potrebné zvýšiť transparentnosť používaných postupov a otvoriť ich demokratickej kontrole.

Zdôrazňujeme, že v tejto oblasti je potrebný aj súlad medzi inými politikami EÚ a cieľmi tohto nariadenia. Dobre známe sú spoločné výskumné projekty financované zo siedmeho rámcového programu pre výskum, najmä tie, na realizácii ktorých sa podieľala aj spoločnosť Israel Aerospace Industries Ltd., výrobca bezpilotného lietadla, ktoré bolo použité pri útoku na pásmo Gazy v rokoch 2008 a 2009 a spôsobilo smrť desiatok ľudí.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. − (IT) Nové kompetencie EÚ v oblasti medzinárodného obchodu po prijatí Lisabonskej zmluvy poskytujú dobrú príležitosť na zvýšenie transparentnosti trhu s položkami s dvojakým použitím. Zmeny v tomto nariadení, ktoré sa týkajú položiek s vojenským aj civilným využitím, umožnia dôslednejšie kontrolovať tento druh položiek. To je veľmi dôležité v úsilí zabrániť šíreniu zbraní. Ak navyše zoberiem do úvahy postup vo výbore, potvrdzujem svoju podporu kolegovi poslancovi.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. − (LT) Chemické a rádioaktívne materiály, centrifúgy, technické vybavenie, softvér a súčiastky sa používajú nielen na civilné, ale aj vojenské účely. V nesprávnych rukách sa z tohto tovaru môžu stať nástroje na mučenie alebo zbrane hromadného ničenia. Hlasoval som za tento dokument, pretože navrhuje zlepšenie režimu na kontrolu vývozu položiek a technológií s dvojakým použitím, inými slovami, sprísnenie kontrol vývozu tovaru s dvojakým použitím. Tento dokument tiež rozširuje zoznam tovaru, pre ktorý je potrebné získať vývozné povolenie a ktorého pohyb pri vývoze sa musí hlásiť.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Pre položky a technológie s civilným a potenciálne vojenským použitím by mali platiť rovnaké konkurenčné podmienky vo všetkých členských štátoch. Dôležité je nájsť spoločné a predovšetkým bezpečné rámcové podmienky, ktoré zaistia ich bezpečné používanie. To by malo zabrániť umelému znižovaniu predajných cien európskeho vývozu, čo zjavne posilní európske malé a stredné podniky. Hlasovala som za predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu, pretože transparentnosť a bezpečnosť musia byť pri takýchto položkách a technológiách najvyššou prioritou.

  David Martin (S&D), písomne. − Túto správu vítam. Kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, sú predmetom opatrení na úrovni EÚ už približne 15 rokov. Kontrolovanie vývozu tovaru s dvojakým použitím má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na vysoký objem obchodu prechádzajúceho cez hranice Európskej únie sa vykonávanie kontrol EÚ týkajúcich sa vývozu tovaru s dvojakým použitím opiera o preventívne opatrenia, napríklad zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie.

Kontroly vývozu majú veľký dosah na obchodnú politiku EÚ, keďže sa týkajú viac než 10 % celkového vývozu EÚ. Hlavným nástrojom EÚ v oblasti kontroly vývozu je nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 o položkách s dvojakým použitím, ktoré nadobudlo účinnosť 27. augusta 2009. Toto nové nariadenie prinieslo niekoľko významných zmien rozsahu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím v Európskej únii. Ide napríklad o zavedenie kontrol sprostredkovateľských činností a tranzitu, ktoré sa týkajú položiek s dvojakým použitím. Súčasťou nariadenia o položkách s dvojakým použitím sú pravidelne aktualizované zoznamy kontrolovaných položiek s dvojakým použitím, ktoré vychádzajú z položiek hlavných medzinárodných režimov kontroly vývozu.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Kontrola obchodovania s tovarom s dvojakým použitím je významnou oblasťou s bezpečnostnými aj obchodnými aspektmi, ktorá by bez previazaného toku výmeny informácií alebo pružnej medzinárodnej spolupráce nebola dostatočne účinná a uskutočniteľná. V tejto súvislosti by som chcel zároveň zdôrazniť úlohu príslušných kontrolných orgánov, napríklad colných, ktoré nesú značnú zodpovednosť pri priamej kontrole vývozu alebo tranzitu tovaru s dvojakým použitím. Domnievam sa, že by sme tiež mali pomáhať týmto orgánom, napríklad v oblasti prístupu k moderným kontrolným zariadeniam, získavania nových poznatkov o vykonávaní kontrolných postupov a v neposlednom rade prostredníctvom podpory odborných školení a výmenných stáží. Kvalitné nastavenie režimu vývozu tovaru s dvojakým použitím s uplatnením všetkých medzinárodných záväzkov by malo byť vždy spojené s prepracovanou bezpečnostnou politikou.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sú vyjasnené právomoci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, poskytuje dobrú príležitosť znovu potvrdiť úlohu EÚ v tejto oblasti a úlohu, právomoci a zodpovednosť Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ. Režim EÚ týkajúci sa položiek s dvojakým použitím by mal byť transparentnejší a demokratickejší. Zásadný význam pre splnenie tohto cieľa by malo plné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Európska komisia na základe novej rámcovej dohody.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. − Položky s dvojakým použitím sú výrobky, ktoré sa môžu použiť buď na mierové, alebo na vojenské účely. Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím má kľúčový význam z hľadiska nešírenia zbraní. Vzhľadom na vysoký objem obchodu prechádzajúceho cez hranice EÚ je vykonávanie kontroly EÚ týkajúcej sa vývozu položiek s dvojakým použitím založené na preventívnych opatreniach. Kontrola vývozu má veľký dosah na obchodnú politiku EÚ. Bolo by dobré, keby sa nástroje kontroly nestávali prostriedkami boja proti konkurentom v rámci podnikových štruktúr. Z toho dôvodu je potrebné vypracovať dlhý zoznam položiek s dvojakým použitím. To je však téma pre ďalšiu správu. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Vývoz položiek a technológie s dvojakým použitím je v rámci EÚ veľmi dôsledne regulovaný. Tento termín sa vzťahuje predovšetkým na položky a technológie, ktoré môžu mať aj vojenské použitie. S cieľom zabrániť zneužívaniu v oblasti vývozu existujú štyri typy vývozných povolení: všeobecné vývozné povolenia Spoločenstva, vnútroštátne všeobecné vývozné povolenia, rámcové vývozné povolenia a individuálne vývozné povolenia. Všetky tieto vývozné povolenia platia v rámci celej EÚ.

Navyše existujú aj medzinárodné režimy kontroly vývozu, ktoré EÚ podporuje a v ktorých sa Komisia pokúša zlepšiť postavenie EÚ. Patrí tam Austrálska skupina, v ktorej je Komisia plnoprávnym členom a ktorá zahŕňa všetkých 27 členských štátov a tiež USA, Kanadu, Japonsko, Južnú Kóreu a Austráliu; Skupina jadrových dodávateľov, v ktorej má Komisia štatút pozorovateľa a ktorá zahŕňa 27 členských štátov EÚ, USA a Rusko; Wassenaarska dohoda, v ktorej Komisia nemá žiaden štatút, ale ktorej plnoprávnymi členmi sú všetky členské štáty EÚ s výnimkou Cypru, a Režim kontroly raketových technológií, v ktorom Komisia tiež nemá žiaden štatút a ktorého plnoprávnymi členmi je iba 19 členských štátov EÚ.

Podľa toho som hlasoval, aby som nešiel proti zásade subsidiarity.

  Paul Murphy (GUE/NGL), písomne. − Hlasoval som za túto správu, keďže do istej miery smeruje k riešeniu problému terajšej nedostatočnej transparentnosti v oblasti vývozných úverov a k odstraňovaniu veľkej priepasti medzi stanovenými cieľmi EÚ a skutočnosťou, ako sa vývozné úvery v EÚ používajú. EÚ rada vykresľuje samu seba ako hybnú silu v oblasti ľudských práv a ochrany životného prostredia. Úloha agentúr pre vývozné úvery ukazuje bezobsažnosť tohto tvrdenia. Tieto úvery sa pravidelne používajú na podporu projektov a obchodov, ktoré sú zničujúce pre životné prostredie a práva pracujúcich. Aby sa dosiahla skutočná spravodlivosť obchodu v tejto oblasti, musia tieto agentúry, ktoré podporujú približne 10 % svetového obchodu, prejsť do demokratického verejného vlastníctva. Ich účtovníctvo sa musí otvoriť, aby pracujúci a ľudia, ktorých sa činnosť týchto agentúr dotýka, mohli prvýkrát vidieť, kam išli peniaze. Pracujúci musia vykonávať kontrolu činnosti týchto agentúr, aby sa ich obrovské zdroje využívali v prospech pracujúcich ľudí, drobných poľnohospodárov a životného prostredia.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sú vyjasnené právomoci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, poskytuje dobrú príležitosť znovu potvrdiť úlohu EÚ v tejto oblasti a úlohu, právomoci a zodpovednosť Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ. Režim EÚ týkajúci sa položiek s dvojakým použitím by mal byť transparentnejší a demokratickejší. Zásadný význam pre splnenie tohto cieľa by malo plné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Európska komisia na základe novej rámcovej dohody. Ide o prepracované znenie nariadenia (ES) č. 1334/2000 v zmysle súčasného medzinárodného rámca. Rozšírenie rozsahu kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím je skutočne veľmi dôležité, ak majú byť zabezpečené kontroly tranzitu a sprostredkovateľských služieb a penalizovanie nelegálneho sprostredkovania položiek s dvojakým použitím prepojených napríklad s programom zbraní hromadného ničenia.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Cieľom návrhu nariadenia Rady, predloženého 7. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva pre mechanizmus kontroly exportov položiek a technológie s dvojakým použitím, je poskytnúť Únii účinný režim preventívnych opatrení, ktoré majú zabrániť šíreniu zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Nariadenie (ES) č. 428/2009, ktoré v súčasnosti platí v tejto oblasti, stanovuje systém kontrol, umožňujúci Únii dôsledné plnenie záväzkov prevzatých v súvislosti so štyrmi medzinárodnými režimami kontroly vývozu, na ktorých sa EÚ podieľa. Vyjasnenie právomocí EÚ v oblasti medzinárodného obchodu, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, v každom prípade poskytuje dobrú príležitosť na zviditeľnenie a zlepšenie obrazu Únie v medzinárodnom kontexte a potvrdenie úlohy, právomoci a zodpovednosti Európskeho parlamentu v inštitucionálnom rozhodovacom rámci EÚ v oblasti medzinárodného obchodu. To sú dôvody, prečo považujem za vhodné prijať na dosiahnutie týchto cieľov potrebné zmeny a doplnenia tohto nariadenia. Preto hlasujem za návrh.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Vo Výbore pre zahraničné veci/Podvýbore pre bezpečnosť a obranu (AFET/SEDE) sme ako poslanci Európskeho parlamentu zo Skupiny zelených boli veľmi úspešní v úlohe spravodajcu. Stanovisko AFET/SEDE navrhlo zrušenie všeobecných vývozných povolení Spoločenstva (CGEA) pre zásielky s nízkou hodnotou, pretože sme mali k dispozícii spoľahlivé údaje dokazujúce, že nie je žiadny priamoúmerný vzťah medzi nízkou cenou a nízkou úrovňou bezpečnostného rizika, čo je predpoklad, o ktorý sa opiera celý systém povolení CGEA. Naopak, niektoré veľmi lacné položky s dvojakým použitím môžu predstavovať veľké riziko, ak sa dostanú do nesprávnych rúk. Podarilo sa nám tiež zrušiť časť o bezpečnosti informácií v povolení EU007, pretože medzi možnými miestami určenia boli niektoré nedemokratické krajiny. V AFET/SEDE sa nám tiež podarilo získať širokú podporu pre ostrú formuláciu potreby dodržiavania ľudských práv, ak ide o vývoz telekomunikačných zariadení, pretože súčasťou tohto povolenia CGEA sú technológie na odpočúvanie, zariadenia na prenos digitálnych dát na monitorovanie mobilných telefónov a podobne.

Čo sa týka možných miest určenia v rámci jednotlivých povolení CGEA, podarilo sa nám vylúčiť Izrael aj Indiu pre ich neochotu stať sa zmluvnými štátmi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale najspornejšou a najdôležitejšou záležitosťou bola otázka, či je lepšie kontrolovať, oznamovať a registrovať po realizácii vývozu alebo pred ním.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. − (IT) Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím, teda tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, je predmetom opatrení na úrovni EÚ už približne 15 rokov. Tento druh kontroly je veľmi dôležitý v boji proti šíreniu zbraní vrátane zbraní hromadného ničenia. Vzhľadom na vysoký objem obchodu prechádzajúceho cez hranice Európskej únie sa vykonávanie kontrol EÚ týkajúcich sa vývozu tovaru s dvojakým použitím musí opierať o preventívne opatrenia, ako je napríklad zavádzanie požiadaviek týkajúcich sa vývozných povolení a postupov colnej registrácie.

Schválenie tohto uznesenia predstavuje ďalší krok týmto smerom. Hlasovala som za túto správu, pretože nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy poskytuje dobrú príležitosť znovu potvrdiť úlohu Európy a právomoci a zodpovednosť Európskeho parlamentu v tomto druhu inštitucionálneho rozhodovacieho rámca EÚ. Tento režim je potrebné reorganizovať do transparentnejšej podoby prostredníctvom vykonávania povinností vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a jej spoločného výkladu, na ktorom sa dohodli Parlament a Komisia na základe novej rámcovej dohody.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Kontrola vývozu položiek s dvojakým použitím, inými slovami tovaru, ktorý sa môže použiť na civilné a zároveň aj na vojenské účely, je veľmi dôležitá z hľadiska nešírenia zbraní. Stanovisko Európskeho parlamentu prenáša výdobytky Lisabonskej zmluvy do právnych predpisov EÚ, a tak je to správne. Parlament tiež posilňuje demokratickú kontrolu a transparentnosť a zviditeľňuje EÚ vo vzťahu k medzinárodným režimom kontroly vývozu. Zároveň je pozitívne, že Komisia je povinná vypracovávať správy o fungovaní nariadenia spolu s komplexným hodnotením jeho vplyvu.

Najvážnejším predmetom sporu medzi Radou, Parlamentom a Komisiou v celej tejto záležitosti však zostáva otázka, kedy sa má realizovať kontrola oznámenia a registrácie vývozu, či pred samotným vývozom, alebo po ňom. Pokiaľ ide o mňa, je veľmi dôležité, aby sa táto kontrola konala pred uskutočnením vývozu. Dôvodom je, že v praxi následná kontrola vždy povedie k tomu, že budeme musieť zháňať fakty až po samotnej udalosti. Parlament sa práve rozhodol pre následné kontroly. Nakoniec som preto hlasoval proti konečnej verzii tejto správy.

Správa: Yannick Jadot (A7-0364/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o štátom podporovaných vývozných úveroch. Vývozné úvery sú významným nástrojom podpory podnikov v EÚ. Súhlasím s názorom, že podpora strednodobých a dlhodobých vývozných úverov je účinným prostriedkom, ktorý sa zatiaľ vo všetkých členských štátoch nevyužíva v plnom rozsahu, a preto treba nabádať na jeho používanie. Vývozné úvery môžu prispieť k tvorbe pracovných miest zabezpečením finančných zdrojov pre projekty, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup ku kapitálu vzhľadom na svoj netrhový charakter. Treba však poznamenať, že v súčasnosti sa v dôsledku nedostatočnej transparentnosti nedá zistiť, čo financujú agentúry pre vývozné úvery alebo čo financovali v minulosti. Nedostatok transparentnosti spôsobuje obrovské náklady a prekročenie časových obmedzení a rovnako uľahčuje úplatkárstvo a korupciu. Preto súhlasím s návrhom pána spravodajcu zaviesť povinnosť členských štátov EÚ predkladať Komisii výročné správy o činnosti ich agentúr pre vývozné úvery týkajúce sa výpočtu rizík a poskytovať informácie o podsúvahových operáciách a výpočte úrovne sociálnych a environmentálnych rizík.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Vo väčšine industrializovaných krajín vrátane všetkých členských štátov EÚ pôsobí najmenej jedna štátom podporovaná agentúra pre vývozné úvery a tieto agentúry spoločne predstavujú najdôležitejší zdroj verejnej finančnej podpory projektov v súkromnom sektore. Celková suma záruk na vývozné úvery poskytnutých agentúrami pre vývozné úvery v členských štátoch EÚ v období 2004 – 2009 predstavuje približne 468 miliárd EUR. Agentúry pre vývozné úvery uľahčujú legálny obchod v prípade, že súkromný kapitálový trh zlyhá. Majú oveľa väčšiu schopnosť zvládať riziká než súkromné subjekty, keďže nemusia platiť dane a vytvárajú zisk a sú preto v prípade vyrovnávania úročeného úveru chránené viac než súkromné banky. Z rovnakého dôvodu však zároveň môžu znamenať veľké narušenie obchodu, ak sa ich finančné operácie neriadia spoločnými pravidlami. Hoci sú agentúry pre vývozné úvery dôležitým nástrojom udržiavania obchodných činností a investícií európskych podnikov, mimoriadne dôležité je finančné zabezpečenie ich operácií a skutočnosť, že sa nepotrebujú obrátiť na daňového poplatníka, aby mohli znovu financovať svoje operácie. Súhlasil som so správou a s požiadavkou, aby sa Európskej komisii a Európskemu parlamentu predkladali výročné správy, pretože v súčasnosti je k dispozícii veľmi málo údajov o tom, čo agentúry pre vývozné úvery financujú alebo financovali v minulosti, a niektoré národné agentúry dokonca pravidelne nevypracúvajú správy o celkovej bilancii svojich ročných operácií, čo porušuje zásady transparentnosti.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Cieľom návrhu Európskej komisie je zaviesť Dohodu o štátom podporovaných vývozných úveroch, o ktorej rokovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), do európskych právnych predpisov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie noriem EÚ a transparentnosť v činnosti národných agentúr pre vývozné úvery. Toto opatrenie, ktoré je už samo osebe pozitívnym krokom, lebo bojuje proti korupcii a nedostatočnej transparentnosti spôsobujúcej obrovské náklady a prekročenie časových obmedzení, ešte vylepšuje správa pána Jadota, ktorá sa usiluje o ďalšie zvýšenie transparentnosti a spravodlivosti zavedením tejto dohody, odsúhlasenej v rámci OECD, do európskych právnych predpisov.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. − (PT) Agentúry pre vývozné úvery predstavujú najdôležitejší zdroj verejnej finančnej podpory projektov v súkromnom sektore. Sú to vládne agentúry alebo takmer oficiálne finančné inštitúcie, ktoré poskytujú záruky na vývozné úvery, pôžičky, poistenie a investície spoločnostiam pôsobiacim vo vysokorizikových oblastiach v zahraničí vrátane mnohých rozvojových krajín.

Treba poznamenať, že financovanie takých veľkých projektov v rozvojových krajinách predstavuje niekoľkonásobok celkových ročných prostriedkov všetkých mnohostranných bánk pre rozvoj. Agentúry pre vývozné úvery sú preto nástrojmi s dobrými predpokladmi prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti zahraničnej politiky, najmä čo sa týka zmierňovania chudoby a zmeny klímy. Zlepšenia príslušnej dohody považujem za pozitívne predovšetkým z hľadiska väčšej transparentnosti a podľa mňa je veľmi dôležité výslovne uviesť, že agentúry pre vývozné úvery by mali zohľadňovať a podporovať politiky a ciele EÚ, v neposlednom rade hodnoty spojené s upevňovaním demokracie, dodržiavaním ľudských práv a súdržnosťou rozvojovej politiky. Kým na jednej strane agentúry pre vývozné úvery uľahčujú obchod, na druhej strane by mohli spôsobiť jeho narušenie, ak by im chýbali jasné a transparentné kritériá a pravidlá.

  Lara Comi (PPE), písomne. − (IT) Zahraničný obchod je jedným z najsilnejších politických nástrojov, ktoré máme k dispozícii vo vzťahoch s tretími krajinami. Prinajmenšom kým nebude nevyhnutné rozhodnúť inak, EÚ sa rozhodla nemať svoju vlastnú armádu a za svoj hlavný nástroj rokovania v medzinárodných vzťahoch prijať obchodnú politiku. V tomto ohľade nie je bez úspechu. Okrem toho priame zahraničné investície do našich podnikov predstavujú rozvojové zdroje pre tretie krajiny, v ktorých vzniká práca, a je určite užitočné povzbudzovať tieto prepojenia prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery. Na vnútornom trhu s jednotnými clami si už viac nemôžeme dovoliť, aby si investície riadili jednotlivé členské štáty.

To nepatrí na cestu, ktorú si vytýčila EÚ a ktorú sa pokúša predstavovať zvyšku sveta. Presun všetkých právomocí týkajúcich sa medzinárodného obchodu z úrovne štátov na úroveň Únie je ďalším krokom vo vytváraní jednotnej priemyselnej politiky s cieľom spoločnej hospodárskej politiky a s perspektívou ďalších synergií medzi našimi štátmi.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Činnosť agentúr pre vývozné úvery si bude vyžadovať lepší dohľad na európskej úrovni a väčšiu transparentnosť. Od týchto agentúr sa bude požadovať, aby zverejňovali výročné správy o činnosti s cieľom overiť, či podporované projekty napĺňajú environmentálne, sociálne a rozvojové ciele Európskej únie. Poslanci Európskeho parlamentu požadovali odstránenie dotácií na fosílne palivá s cieľom podporiť prechod na ekologické postupy v súlade s vnútroštátnymi a európskymi záväzkami týkajúcimi sa boja proti zmene klímy. Parlament týmto hlasovaním opätovne potvrdzuje svoju vôľu dosiahnuť systematické uplatňovanie opatrení finančnej transparentnosti a opatrení na začlenenie problematiky zmeny klímy do všetkých politík EÚ vrátane tých, ktoré sa týkajú obchodu a investícií európskych spoločností.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o štátom podporovaných vývozných úveroch, pretože sa domnievam, že štátom podporované agentúry pre vývozné úvery musia byť transparentnejšie a podávať správy o svojej činnosti. Je tiež dôležité zabezpečiť plný súlad s cieľmi článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý za hlavné ciele politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce stanovuje zníženie a odstránenie chudoby.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Komisia a Rada v súčasnosti skúmajú legislatívny rámec s názvom Dohoda o štátom podporovaných vývozných úveroch s cieľom previesť ho do právnych predpisov EÚ. Cieľom je poskytnúť agentúram pre vývozné úvery v členských štátoch dodatočnú právnu istotu. Vývozné úvery sú účinným nástrojom podpory podnikov v EÚ, pretože môžu prispieť k tvorbe pracovných miest a realizácii projektov, ktoré by inak mali problémy so zabezpečením finančných zdrojov. Stále rastúci počet prijímaných žiadostí nasvedčuje tomu, že je potrebné, aby členské štáty začali čo najskôr vykonávať dohodu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Súhlasím so stanoviskom Výboru pre hospodárske a menové veci, lebo sa domnievam, že, citujem: „Dohľad nad vývoznými úvermi na európskej úrovni by sa mal zaviesť ako výnimka v prípade, že dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Zásada subsidiarity musí byť dodržaná.“

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých pravidiel v oblasti získavania vývozných úverov štátom podporovanými spoločnosťami. V skutočnosti vo väčšine členských štátov pôsobia agentúry pre vývozné úvery, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v podpore európskych obchodných a podnikových investícií v celkovej výške 468 miliárd EUR za roky 2004 – 2009. Táto podpora sa poskytuje podľa Dohody o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach (ASCM) – známej aj ako „dohoda“ –, ktorú uzavreli krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a je príkladom verejného finančného nástroja s účasťou Európskej únie. Keďže tieto agentúry v zásade podporujú priemyselné činnosti škodlivé pre životné prostredie, v neposlednom rade v dôsledku emisií CO2, a podľa Svetovej banky majú zanedbateľný vplyv na znižovanie chudoby, súhlasím so stanoviskom pána spravodajcu, že agentúry pre vývozné úvery by mali prispievať k politikám a cieľom EÚ, čo znamená, že nie je potrebná žiadna revízia dohody OECD.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Domnievame sa, že agentúry pre vývozné úvery potrebujú prísnejší dohľad a kontrolu, a to v oblasti vývozu, ako aj investícií a financií, pretože nedostatok transparentnosti v ich činnosti spôsobuje obrovské škody podnecovaním úplatkárstva a korupcie.

Agentúry pre vývozné úvery sú verejnými nástrojmi, ktoré vo veľkej miere využíva EÚ na podporu financovania svojich medzinárodných cieľov, ako aj hospodárskych a geostrategických záujmov, ktoré sa nedajú oddeliť od cieľov dominantných a ovládajúcich regiónov a krajín, čo vedie k vytváraniu skutočných neokoloniálnych vzťahov. Investície financované týmito agentúrami často neprinášajú žiadny úžitok krajinám, ktoré sú ich predpokladanými príjemcami.

Cieľom vypracovania usmernení pre vývozné úvery je obísť ohlasovaný koniec priamej pomoci v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie, čo znamená nátlak na rozvojové krajiny, aby súhlasili s podpisom záverov kola rokovaní v Dauhe. Hlavným cieľom priamej pomoci alebo úveru zostáva kontrola trhov a prírodných zdrojov, vykorisťovanie pracujúcich a využívanie výrobkov alebo investícií na kontrolu zvrchovanosti krajín určenia, čo umožňuje financovanie prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Agentúry pre vývozné úvery potrebujú prísnejší dohľad a kontrolu, a to v oblasti vývozu, ako aj investícií a financií, pretože nedostatok transparentnosti v ich činnosti spôsobuje obrovské škody podnecovaním úplatkárstva a korupcie.

Agentúry pre vývozné úvery sú však verejnými nástrojmi, ktoré vo veľkej miere využíva EÚ na podporu financovania svojich medzinárodných cieľov, najmä čo sa týka zmeny klímy a zmierňovania chudoby. Niekedy sa používajú ako prostriedky financovania prípadov skutočného neokolonializmu EÚ v takzvaných rozvojových krajinách.

Cieľom vypracovania usmernení pre vývozné úvery je obísť ohlasovaný koniec priamej pomoci v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie, čo znamená nátlak na rozvojové krajiny, aby súhlasili s podpisom záverov kola rokovaní v Dauhe, a ony to odmietajú.

Hlavným cieľom priamej pomoci alebo úveru zostáva kontrola trhov a prírodných zdrojov, vykorisťovanie pracujúcich a využívanie výrobkov alebo investícií na kontrolu zvrchovanosti krajín určenia, čo umožňuje financovanie prostredníctvom agentúr pre vývozné úvery.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Bolo by zlé, keby štátom podporované vývozné úvery nerešpektovali určité zásady, najmä istú sociálnu etiku, a neriadili sa usmerneniami v oblasti vonkajšej politiky a politiky rozvojovej pomoci. Transparentnosť v otázke použitia týchto finančných prostriedkov je preto povinnosťou. Ako referenčná úroveň však slúži vonkajšia politika, ktorú realizuje Únia, a táto politika sa najmä v uplynulých mesiacoch ukázala ako, mierne povedané, neexistujúca, protirečivá a rozporuplná. Únia sama nerešpektuje zásady, ktoré stanovuje: kedy sme naposledy videli Komisiu naozaj uplatňovať sociálne doložky, doložky o ľudských právach a environmentálne doložky, ktoré rozsieva do všetkých svojich obchodných dohôd?

Kedy namietala proti tomu, že Európska investičná banka financuje projekty mimo Európy, ktoré vytvárajú pre európske podniky nespravodlivú hospodársku súťaž alebo ktoré sú zo sociálneho a environmentálneho hľadiska pochybné? Cieľom tejto správy je navyše transponovanie dohody dosiahnutej v rámci globalistickej a ultraliberálnej organizácie, OECD, do európskych právnych predpisov. Táto dohoda v skutočnosti pripúšťa znevýhodňovanie európskych podnikov vo vzťahu k ich konkurentom, najmä z Číny. Keď išlo o hlasovanie buď za, alebo proti, zdržali sme sa.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. − (LT) Ako je známe, nedá sa zistiť, čo agentúry pre vývozné úvery financujú alebo financovali v minulosti. Niektoré národné agentúry pre vývozné úvery dokonca pravidelne nevypracúvajú správy o celkovej bilancii svojich ročných operácií. Mnohé ďalšie neposkytujú údaje o úveroch rozlíšené podľa jednotlivých sektorov alebo z geografického hľadiska. To je v rozpore s požiadavkami transparentnosti zahrnutými do dohody Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2005, ku ktorej pristúpili všetky členské štáty EÚ a ktorá sa teraz transponuje do právnych predpisov EÚ. Dohoda OECD neobsahuje požiadavky potrebné na zaručenie spravodlivého určovania výšky prirážok, keďže sa v nej neuvádzajú žiadne pravidlá týkajúce sa transparentnosti a minimálnych noriem uplatňovania výpočtu úrovne sociálneho a environmentálneho rizika. Existujú návrhy upraviť požiadavky transparentnosti týkajúce sa výpočtu rizík a stanoviť povinnosť poskytovania informácií o podsúvahových operáciách a výpočte úrovne sociálnych a environmentálnych rizík a tiež návrhy, aby sa v tejto súvislosti zaviedla povinnosť členských štátov EÚ predkladať Komisii výročné správy o činnosti ich agentúr pre vývozné úvery. Preto som hlasoval za tento dokument, pretože prinesie viac transparentnosti a noriem do uplatňovania výpočtu úrovne sociálnych a environmentálnych rizík.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE), písomne. – (LV) Podporil som uznesenie k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov, pretože sa domnievam, že pre všetky členské štáty Európskej únie sú potrebné jasné pravidlá podpory vyvážajúcich podnikov. Záruky vývozných úverov sú dôležitými prostriedkami pomoci podnikateľom pri získavaní nových trhov a vytváraní nových pracovných miest. Nepodporil som však pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22, ktorý zavádza dodatočnú záťaž pre podnikateľov a znižuje konkurencieschopnosť európskych podnikov voči podnikateľom v iných členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V čase krízy musia členské štáty Európskej únie znižovať administratívnu záťaž podnikateľov a nie vytvárať novú záťaž. Európsky parlament musí ísť v tejto oblasti príkladom a nehľadať nové dôvody na uvalenie ďalšej záťaže na podnikateľov.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Vývozné úvery považujem za významný nástroj podpory podnikov v EÚ. Vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt po štátom podporovaných vývozných úveroch je mimoriadne dôležité, aby sa v členských štátoch čo najskôr zaviedli najnovšie ustanovenia dohody OECD týkajúce sa tohto nástroja. Podpora strednodobých a dlhodobých vývozných úverov je účinným prostriedkom, ktorý sa zatiaľ vo všetkých členských štátoch nevyužíva v plnom rozsahu, a preto treba nabádať na jeho používanie. Vývozné úvery môžu prispieť k tvorbe pracovných miest zabezpečením finančných zdrojov pre projekty, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup ku kapitálu vzhľadom na svoj netrhový charakter. Súhlasím so spravodajcom, ktorý poznamenáva, že všetky nové právne predpisy v tejto oblasti musia vylúčiť akékoľvek nové byrokratické zaťaženie, ktoré by zvýšilo už existujúce náklady. Dohľad nad vývoznými úvermi na európskej úrovni by sa mal zaviesť ako výnimka v prípade, že dôjde k narušeniu hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu. Zásada subsidiarity musí byť dodržaná.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa požaduje zaručenie toho, že štátom podporované úvery a záruky pre vývoz súkromného sektora budú doplnené o „posúdenie vplyvu na životné prostredie a sociálneho vplyvu“. Žiada tiež, aby tieto projekty nemali vplyv na ciele znížiť emisie skleníkových plynov. To je minimum.

Budem však hlasovať proti správe, aby som vyjadril svoje trpké sklamanie z toho, že Výbor pre medzinárodný obchod sa nesnaží nájsť prostriedky na dodržanie cieľov v sociálnej oblasti a v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré by si zasluhovali toto označenie. Voľná hospodárska súťaž, boj proti protekcionizmu a prekážky odsúdenia dotácií na vývoz poľnohospodárskych produktov sú iba niektoré z množstva absurdností, ktoré schvaľuje tento text.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Agentúry pre vývozné úvery zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri podporovaní všetkých druhov investícií, čím prispievajú k znižovaniu vplyvu súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy tým, že vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú obchodovanie a investovanie spoločností, ktoré by v súkromnom sektore inak nedostali úver. V rozvojových krajinách sa agentúry pre vývozné úvery stali hlavným zdrojom verejných financií. Podstatná časť projektov financovaných z vývozných úverov v rozvojových krajinách sa zameriava na odvetvia ako doprava, ropný, plynový a ťažobný priemysel, ako aj na veľké projekty v oblasti infraštruktúry, napríklad na veľké hrádze. Je však dôležité, aby sme pozorne sledovali činnosť agentúr pre vývozné úvery, aby sme zabránili budúcim problémom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – EÚ je zmluvnou stranou Dohody o usmerneniach pre štátom podporované vývozné úvery, ktorá bola uzatvorená v rámci OECD. Bude správne, ak Európsky parlament prijme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu Komisie, ktorých cieľom je uplatnenie dodatočných opatrení týkajúcich sa transparentnosti a spoľahlivosti predkladania správ v Európskej únii.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Verejné a štátom podporované agentúry pre vývozné úvery predstavujú dôležitú finančnú podporu pre projekty súkromných podnikov v rozvojových krajinách. V súčasnej dobe, keď sa prečerpávajú vnútroštátne rozpočty, sa ich význam ako zdrojov investícií pre európske podniky zvyšuje, pretože sa nepožaduje, aby sa refinancovali z prostriedkov daňových poplatníkov. Vzhľadom na to, že kritériá hodnotenia rizík v prípade verejných agentúr pre vývozné úvery sa podstatne odlišujú od kritérií hodnotenia rizík v prípade pôžičiek od súkromných bánk, možno takto narušiť verejnú súťaž v medzinárodnom obchode, ako sa ukázalo v prípade Číny. Preto existuje množstvo právnych predpisov, napríklad dohôd OECD a Svetovej obchodnej organizácie, ktoré ustanovujú termíny splatenia pôžičiek a minimálnu sadzbu rizikovej prirážky. Na účely hodnotenia a na zabránenie zneužívaniu a refinancovaniu z peňazí daňových poplatníkov sú potrebné špecifikácie vyššej miery transparentnosti pomocou záväzku zverejňovať výročné správy vzťahujúceho sa na celú EÚ a podobne. Je otázne, či navrhované opatrenia zaručia vyššiu mieru transparentnosti. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že vývozné úvery predstavujú významný nástroj na podporu spoločností v EÚ. Vzhľadom na rastúci počet žiadostí o štátom podporované vývozné úvery je čoraz dôležitejšie, aby členské štáty čo najskôr začali vykonávať poslednú dohodu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) týkajúcu sa tohto nástroja. Stredno- a dlhodobé vývozné úvery sú cenným nástrojom, ktorý sa však ešte nevyužíva v plnej miere vo všetkých členských štátoch a ktorého využívanie treba podporiť najmä v oslabenom hospodárstve, aké je napríklad v Portugalsku. Vývozný úver je jednoznačne prostriedkom na vytváranie pracovných miest, pretože zabezpečuje financovanie projektov, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup ku kapitálu. Všetky právne predpisy v tejto oblasti musia zabrániť vytváraniu akejkoľvek administratívnej byrokracie, ktorá by mala za následok zvýšenie súčasných nákladov. Európsky dohľad nad vývoznými úvermi by mal byť zavedený iba výnimočne v prípadoch narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. V tejto oblasti by sa mala nekompromisne dodržiavať zásada subsidiarity.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Agentúry pre vývozné úvery sú najväčším zdrojom štátom podporovaného financovania projektov v súkromnom sektore. Ak však ich finančné operácie nie sú viazané spoločnými pravidlami, môžu tiež vážne narušiť obchod. Preto by sme mali vykonať revíziu dohody OECD (Dohoda o štátom podporovaných vývozných úveroch), aby sme mohli starostlivejšie monitorovať fungovanie európskych agentúr pre vývozné úvery a tým zabezpečiť, aby ich rozhodnutia boli v súlade s politikami a cieľmi EÚ. Musíme tiež objasniť povinnosť zachovávania transparentnosti pri výpočte rizika a poskytovania informácií o podsúvahových operáciách. Stručne povedané, je dôležité ustanoviť požiadavku, aby členské štáty EÚ v tejto súvislosti každoročne podávali Komisii správy o činnosti svojich agentúr pre vývozné úvery. Vzhľadom na uvedené poznámky a s ohľadom na to, že agentúry pre vývozné úvery môžu byť užitočným nástrojom, ktorý by mohol prispieť k plneniu vonkajších cieľov Únie (najmä v oblasti zmeny klímy a zmiernenia chudoby), hlasujem za toto uznesenie, lebo som presvedčený o tom, že vývozné úvery sú dôležitým nástrojom na podporu obchodu a investovania európskych spoločností.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Ako povedal pán spravodajca Jadot, dnešné hlasovanie posilní pozíciu Európskeho parlamentu v tejto veci a vyšle jednoznačný signál priveľmi bojazlivej Európskej rade. Pre Európsku úniu predstavujú agentúry pre vývozné úvery dôležitý nástroj na podporu obchodu a investovania európskych spoločností.

Naliehavo však bolo potrebné vyriešiť nedostatok transparentnosti a dohľadu EÚ – najmä zo strany Parlamentu – nad činnosťami týchto agentúr, a to predovšetkým vzhľadom na to, že sa cez ne každoročne preinvestuje niekoľko sto miliónov eur a že vnútroštátne rozpočty podliehajú prísnym obmedzeniam.

Mám radosť aj z toho, že poslanci Európskeho parlamentu opäť vyjadrili podporu postupnému odstráneniu dotácií na fosílne palivá, čím sa podporí prechod na ekologické postupy v súlade s európskymi a vnútroštátnymi záväzkami týkajúcimi sa zmeny klímy.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Vo väčšine rozvinutých krajín existujú agentúry pre vývozné úvery. Tieto agentúry spoločne predstavujú najväčší zdroj verejnej finančnej podpory projektov v súkromnom sektore. Výška podpory veľkých projektov v oblasti priemyslu a infraštruktúry v rozvojových krajinách, ktorú poskytujú agentúry pre vývozné úvery, niekoľkokrát presahuje výšku celkových ročných prostriedkov všetkých mnohostranných bánk pre rozvoj. Agentúry pre vývozné úvery uľahčujú legálny obchod v prípade, že zlyhá súkromný kapitálový trh. Majú oveľa vyššiu schopnosť zvládať riziká než súkromné subjekty, keďže nemusia platiť dane a vytvárajú zisk, a sú preto v prípade vyrovnávania úročeného úveru chránené viac než súkromné banky.

Z rovnakého dôvodu však zároveň môžu znamenať veľké narušenie obchodu, ak sa ich finančné operácie neriadia spoločnými pravidlami. Hlasovala som za túto správu, pretože vývozné úvery by mali podliehať požiadavke vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v určitom čase a požiadavke platiť minimálnu rizikovú prirážku, ktorá pokrýva riziko nesplatenia úverov.

Správa: Eva-Britt Svensson (A7-0065/2011)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie o novom politickom rámci EÚ zameranom na boj proti násiliu páchanému na ženách. Násilie páchané na ženách je tak medzinárodný, ako aj európsky problém. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa ešte stále nepodarilo skoncovať s touto mimoriadne deštruktívnou formou kriminality. Preto je veľmi dôležité urobiť na úrovni EÚ všetko pre zníženie miery násilia páchaného na ženách v čo najväčšej miere a vytvoriť podmienky na zabránenie násiliu voči ženám, stíhanie zločincov a ochranu obetí. Dosiahnutie týchto cieľov je podmienené harmonizáciou trestného práva na úrovni EÚ a vytvorením právneho rámca, podľa ktorého by sa páchatelia účinne trestali a obete chránili. Je to veľmi dôležité aj v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Ďalším druhom rodového násilia je nútený sobáš, ktorý predstavuje vážne porušenie práva jednotlivca na slobodu a sebaurčenie. Je dôležité, aby boli mladé ženy chránené pred takýmito nútenými vzťahmi. V tejto súvislosti sa často hovorí o takzvanom násilí v mene cti. Ak chceme zastaviť všetky formy násilia páchaného na ženách, je potrebné šíriť informácie o rodovej rovnosti a aktívne informovať spoločnosť, najmä tie vrstvy spoločnosti, v ktorých sa vzťahy medzi mužmi a ženami zakladajú na tradíciách a rituáloch.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Každá štvrtá žena v Európe sa počas svojho života stala obeťou aspoň určitej formy násilia. Ročné náklady tohto násilia sa odhadujú v tomto regióne na 33 miliárd EUR. Túto sumu by sme nemali podceňovať.

Rešpektovanie zásady rodovej rovnosti je hodnota, ktorá sa ustavične ignoruje, čo sa prejavuje obrovským množstvom prípadov porušovania ľudských práv žien, čím sa poškodzuje ich telesné a duševné zdravie, ich práva a ich postavenie v spoločnosti. V súčasnosti máme k dispozícii iba niekoľko údajov, ktoré neposkytujú kompletný prehľad tohto javu. Keď sa však pozrieme na rodinné a pracovné súvislosti, vidíme, že sa nám ešte nepodarilo ochrániť ženy pred násilím.

Podporujem záväzok Komisie predložiť v rokoch 2011 až 2012 oznámenie o stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, po prijatí ktorého bude vypracovaný akčný plán EÚ. Dúfam tiež, že bude prijatý nový komplexný politický prístup, ktorý bude pozostávať z opatrení v oblasti práva, súdnictva, exekutívy a zdravia, ktoré dokážu účinne potlačiť tento druh násilia a dôsledky, ktoré z neho, žiaľ, vyplývajú pre 26 % detí a mladých ľudí, ktorí ohlásili, že v detstve zažili fyzické násilie.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Oficiálne údaje o násilí páchanom na ženách sú oveľa nižšie, než je smutná realita v každom členskom štáte. V rokoch 2004 až 2009 bolo oficiálne zaznamenaných približne 60 000 prípadov domáceho násilia, pričom takmer 800 prípadov končilo smrťou obete. 70 % z celkového počtu zneužívaných žien sa so zneužívaním vyrovnalo v tichosti a iba 30 % sa rozhodlo podať sťažnosť na polícii.

V tejto súvislosti podporujem poskytnutie jednoduchého prístupu k právnej pomoci obetiam násilia páchaného na ženách. Myslím si, že ustanovenie európskeho roka boja proti násiliu voči ženám by mohlo zvýšiť informovanosť Európanov o tomto probléme, ktorý je súčasťou každodenného života veľkého množstva žien v Európskej únii. Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem dôležitosť európskej charty, v ktorej sa stanoví minimálna úroveň služieb pomoci, ktoré sa majú poskytnúť obetiam násilia voči ženám a ktorej cieľom bude znížiť výskyt tohto problému v členských štátoch.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Táto iniciatívna správa bola vypracovaná v rámci rôznych návrhov boja proti násiliu voči ženám, ktoré Komisia predstaví v rokoch 2011 až 2012. Pre mňa, ako aj pre združenie Femmes au Centre (Zaostrené na ženy), ktoré pred niekoľkými týždňami zorganizovalo konferenciu na túto tému v Paríži, je to veľmi dôležitá téma. Správa navrhuje nový komplexný politický prístup proti rodovému násiliu vrátane vytvorenia európskej charty, v ktorej sa stanoví minimálna úroveň služieb pomoci, ktoré sa majú poskytnúť obetiam, a celoeurópsky trestnoprávny nástroj. Hlasovala som za túto správu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Medzinárodné spoločenstvo musí na boj proti násiliu voči ženám uplatniť cezhraničný prístup. Nemožno pochybovať o tom, že násilie voči ženám porušuje ich základné práva a slobody, najmä právo na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť. Členské štáty musia vykonávať CEDAW (Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien), ktorého zámerom je zaručiť ženám práva a slobody. Podľa Lisabonskej zmluvy môže EÚ zaviesť trestnoprávne ustanovenia. Zmluva výslovne spomína obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie detí a žien. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený o tom, že je načase, aby EÚ riešila tento problém prostredníctvom právnych predpisov a pomoci potrebnej na ukončenie násilia páchaného na ženách a aby tak išla príkladom. Je potrebné zaujať všestranný prístup na zaručenie účinnosti uplatňovania politických, sociálnych a právnych opatrení.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. − (LT) Násilie voči ženám vo všetkých jeho formách je veľkým medzinárodným, ako aj európskym problémom. Je dôležité, aby sme v EÚ komplexne a dôsledne chránili integritu žien právnymi predpismi. V niektorých členských štátoch ešte stále neexistuje právny predpis kriminalizujúci domáce násilie páchané na ženách. Domáce násilie nemožno považovať za súkromnú záležitosť. Členské štáty musia zabezpečiť, aby právne orgány stanovili stíhanie činov domáceho násilia ako prioritu a aby boli páchatelia takéhoto násilia stíhaní.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu, ktorá vyjadruje jasnú pozíciu Európskeho parlamentu. Podporujeme Komisiu v boji proti násiliu páchanému na ženách. Samozrejme, vo všetkých členských štátoch existujú preventívne a represívne právne mechanizmy. Riešenie tejto otázky je však aj zodpovednosťou Európy, pretože patrí do jej kompetencie. Je neprijateľné, aby boli ženy každý deň vystavované šikanovaniu a fyzickému alebo psychickému násiliu.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože násilie voči ženám je celosvetovým, ako aj európskym problémom. Táto správa predstavuje balík opatrení, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zaručenie dôstojného života žien v Európe. Komplexná a dôsledná ochrana integrity žien prostredníctvom právnych predpisov má zásadný význam. Je mimoriadne dôležité, aby sa v rámci tvorby právnych predpisov na úrovni EÚ venovala osobitná pozornosť mimoriadnej zraniteľnosti žien a detí vystavených domácemu násiliu. Nestačí však len zaviesť alebo schváliť súbor trestnoprávnych opatrení na ochranu žien. Účinnejšie musí byť aj trestné stíhanie.

Kľúčovou oblasťou, v ktorej by sa dalo uplatniť viac zdrojov, je odborná príprava policajných orgánov v Európe. Polícia je prvým orgánom činným v trestnom konaní, s ktorým prichádzajú do kontaktu ženy, ktoré sa stali obeťami násilia. Jedným z praktických opatrení, ktoré možno vykonať, je vytvorenie tiesňovej linky pre prípady rodového násilia v členských štátoch. Ženy, ktoré sa stanú obeťami násilia, by mohli na tejto tiesňovej linke dostať okamžitú pomoc.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Rodová rovnosť je jednou zo základných zásad Európskej únie. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa ešte stále nepodarilo skoncovať s touto závažnou formou kriminality. Rodové násilie vedie k vážnym škodám na telesnom a duševnom zdraví človeka. Pre spoločnosť z toho vyplývajú zvýšené náklady v podobe sociálnych problémov a nákladov na súdnictvo a zdravotnú starostlivosť. Podľa odhadov predstavujú náklady rodového násilia vo forme výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby, ktoré musí znášať spoločnosť, celkovo 2 milióny EUR za hodinu vo všetkých členských štátoch EÚ.

Dôležitou oblasťou, v ktorej vyžaduje fyzická a duševná integrita žien silnú právnu ochranu, je podľa môjho názoru oblasť týkajúca sa zmrzačovania pohlavných orgánov. Myslím si, že činy, ktoré vedú k vážnej ujme na zdraví žien, sa nesmú obhajovať na základe kultúry.

Okrem toho potrebujeme viac poznatkov o rozsahu rodového násilia v Európe, aby sme mohli zvýšiť informovanosť verejnosti o tomto probléme. Preto podporujem prijaté opatrenia, ktorých cieľom je podnietiť členské štáty k vypracovaniu národných akčných plánov na boj proti rodovému násiliu.

  Slavi Binev (NI) , písomne. – (BG) Táto správa o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách predkladá viaceré zaujímavé návrhy. Preto som ju podporil. Podľa môjho názoru však nesmie ísť v žiadnom prípade o smernicu, ktorú by každý členský štát bol povinný transponovať do svojich právnych predpisov. Mechanizmy na uľahčenie prístupu k právnej pomoci umožňujúcej obetiam uplatňovať svoje práva kdekoľvek v Európskej únii sa nesmú a nemôžu poskytovať bezplatne. Vyslovujem sa za vytvorenie právneho rámca, ktorý prisťahovalkyniam dá právo vlastniť vlastný pas a povolenie na pobyt a ktorý umožní, aby osoba, ktorá im tieto dokumenty odoberie, bola trestnoprávne zodpovedná.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Očakávala by som, že správa o násilí páchanom na ženách zdôrazní v dnešnej dobe absolútne núdzovú situáciu, ktorú predstavuje zvyšujúca sa úroveň násilia voči ženám v moslimských komunitách v Európe. Podľa európskych organizácií bojujúcich za práva žien a organizácií zameraných na rodovú rovnosť je tento jav naďalej na vzostupe. Odohráva sa nám priamo pred očami, ale zdá sa, že pri rozprávaní o tomto probléme sa zdráhame používať priliehavé výrazy. V správe sa spomínajú napríklad nútené sobáše a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, ale k týmto javom, ktoré v našich mestách narastajú geometrickým radom, pristupujeme tak, ako keby išlo o veci týkajúce sa kultúrnych zvyklostí. Pravda je však taká, že sú spojené s veľkým množstvom prisťahovalcov, ktorí do Európy prinášajú koncepciu náboženského fundamentalizmu – islam. Zatiaľ čo dnes trpia ženy v týchto komunitách, zajtra by to mohlo zasiahnuť naše ženy a samotné jadro západnej spoločnosti. EÚ by mala okamžite zaviesť primerané a cielené politiky týkajúce sa tejto záležitosti, nie násilia vychádzajúceho z takzvaných kultúrnych zvyklostí, čo nič neznamená. Potom by sme mohli dnes začať bojovať proti tomuto rýchlo sa rozširujúcemu javu, ktorý pri takomto tempe zajtra už nedokážeme ovládnuť.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože je naliehavo potrebné zastaviť násilie páchané na ženách. Chcela by som upozorniť na to, že každá desiata žena v Európe bola vystavená násiliu a že ide o najčastejšiu príčinu násilnej smrti žien. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, zarmucuje ma, že ešte stále nedokážeme ochrániť ženy pred násilím. Preto je veľmi dôležité, aby Európska komisia vypracovala jednu smernicu, ktorá by pokryla všetky formy násilia voči ženám – fyzické, sexuálne a psychické – a boj proti nim. Rodové násilie zahŕňa sexuálne zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, nútené sobáše, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a iné formy násilia. Tieto násilné zločiny majú závažný vplyv na fyzické a duševné zdravie žien a páchajú na ňom nenapraviteľnú škodu, a preto by členské štáty mali obetiam násilia zaručiť lepšiu zdravotnú starostlivosť. Okrem toho by som chcela vyzvať komisárku pre vnútorné záležitosti pani Ceciliu Malmströmovú, aby neznižovala objem finančnej pomoci vyčlenenej pre mimovládne organizácie bojujúce proti násiliu voči ženám. Počas hospodárskej a finančnej krízy dochádza dokonca k ešte väčšiemu počtu násilných činov, preto za žiadnych okolností nesmieme znížiť financovanie v tejto oblasti.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) V minulosti prijal Európsky parlament uznesenie o násilí páchanom na ženách, v ktorom sa zdôraznila potreba komplexných právnych predpisov zameraných na boj proti všetkým formám násilia voči ženám. S týmto zámerom Komisia prijala niekoľko zásadne dôležitých rozhodnutí, najmä vypracovala nový akčný plán o rodovej rovnosti, v ktorom sa zdôrazňuje, že rodové násilie je jedným zo základných problémov, ktorými sa treba zaoberať. Komisia tiež ohlásila, že v roku 2011 predloží strategický plán boja proti rodovému násiliu. Rodové násilie má za následok vážnu fyzickú a psychickú ujmu na obetiach. Spoločnosti spôsobuje vysoké náklady vo forme sociálnych problémov a nákladov na súdnictvo a zdravotnú starostlivosť.

Náklady rodového násilia, ktoré znáša spoločnosť, sa odhadujú podľa výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby. Rodové násilie predstavuje vážny problém aj z hľadiska demokracie. Samotná skutočnosť, že ženy sú vystavené násiliu, obmedzuje ich možnosť podieľať sa na spoločenskom a pracovnom živote.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Ako liberálny poslanec Európskeho parlamentu musím podporiť túto správu, pretože členské štáty potrebujú novú stratégiu boja proti násiliu voči ženám, ktoré má vážny vplyv na fyzickú a duševnú integritu žien, ktorá sa považuje za základné právo. Násilie voči ženám má negatívny vplyv na obete, ako aj na deti vyrastajúce v takomto prostredí, ktoré nie je vhodné pre ich osobný vývoj. Rodová rovnosť je jednou zo základných hodnôt EÚ, ktorá má pre liberálov mimoriadny význam. Moderná spoločnosť založená na rovnakých právach a rovnosti pred zákonom nemôže tolerovať takéto incidenty ani vtedy, ak sa obhajujú z kultúrnych alebo náboženských dôvodov.

Myslím si, že EÚ a členské štáty musia využiť všetky dostupné nástroje na boj proti rodovému násiliu. Podporujem zámer smernice stanoviť trestné sankcie pre páchateľov násilia voči ženám. Myslím si, že sa súbežne musí vytvoriť dostatočné množstvo centier na podporu obetiam a poskytovať primerané vzdelávanie osobám, ktoré s nimi pracujú, ako sú policajti, sudcovia, lekári a iní.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Teší ma prejavený záujem EÚ o násilie voči ženám. Som presvedčená o tom, že ak máme byť úspešní v boji s týmto európskym a medzinárodným problémom, je nevyhnutné, aby členské štáty prevzali zodpovednosť, čo, samozrejme, zahŕňa aj prijatie potrebných právnych predpisov. Preto hlasujem za nový politický rámec EÚ zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Myslím si totiž, že predstavuje pokrok v boji proti porušovaniu základných práv a slobôd, ako sú právo na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože situácia v Írsku odzrkadľuje problém vyskytujúci sa v celej Európe. Írska národná rada pre boj proti zločinu v roku 2005 konštatovala, že každá siedma žena v Írsku je vo svojom živote vystavená vážnemu násilnému správaniu fyzického, sexuálneho alebo emocionálneho charakteru zo strany svojho partnera. Vplyv domáceho a fyzického a/alebo sexuálneho násilia by sa nemal podceňovať, pretože jeho následkom je vážne poškodenie fyzického a duševného zdravia človeka, čo vyvoláva vážne depresie a niekedy vedie dokonca k samovražde. Správa Parlamentu však ukazuje aj to, že náklady rodového násilia pre štátnu pokladňu vo forme výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby sa odhadujú celkovo na 2 milióny EUR za hodinu vo všetkých členských štátoch.

V roku 2009 som mala česť stať sa prvou vyslankyňou poradného centra pre obete sexuálneho zneužívania Rape Crisis North East so sídlom v meste Dundalk. Toto centrum poskytujúce podporu a poradenské služby je jedným z mnohých centier vo východnom Írsku. Tieto mimovládne organizácie poskytujú dôležitú podporu obetiam sexuálneho a domáceho násilia, musia sa však vyrovnať s veľmi zložitým prostredím v oblasti financovania. Dúfam, že táto správa napomôže boj proti domácemu násiliu v Európe.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Dôrazne odmietam všetky formy násilia voči mužom, ženám alebo deťom a podporujem každú iniciatívu, ktorá umožní predvídať túto pliagu, bojovať proti nej a chrániť jej obete. Údaje o násilí v Európe, uvádzané v niektorých štúdiách, sú neprijateľné. Podľa nich sa 26 % detí a mladých ľudí stalo obeťou násilia, jedna pätina až jedna štvrtina žien sa stala obeťou fyzického násilia aspoň jedenkrát počas svojho života v dospelosti a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily.

Počet žien, ktoré sa stali obeťami, je alarmujúci. Prispievajú k tomu obrovské rozdiely medzi politikami a právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, čo znamená, že ženy nemajú rovnakú úroveň ochrany v celej Európe. Je dôležité, aby európske právne predpisy zaručili komplexnú a dôslednú ochranu všetkých žien prijatím komplexného právneho aktu, ktorý umožní bojovať proti všetkým formám násilia voči ženám a ktorý bude doplnený o súbor opatrení vo viacerých politických, sociálnych a právnych oblastiach.

  Anna Maria Corazza Bildt, Christofer Fjellner a Gunnar Hökmark (PPE), písomne. – (SV) My švédski konzervatívci súhlasíme s postojom správy k tomuto problému. V Štokholmskom programe, na ktorom sme sa veľkou mierou podieľali, patrí boj proti násiliu páchanému na ženách medzi priority. V akčnom pláne, ktorým sa vykonáva Štokholmský program, sa Komisia zaviazala, že v rokoch 2011 až 2012 predstaví stratégiu boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov. V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa navyše uvádza, že EÚ sa bude usilovať bojovať proti všetkým druhom domáceho násilia. Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na potrestanie týchto trestných činov a ochranu obetí. Keďže trestné právo je v kompetencii jednotlivých členských štátov, hlasovali sme proti odseku o zavedení smernice na úrovni EÚ. Hlasovali sme za správu, pretože sme presvedčení o tom, že členské štáty musia prijať opatrenia na zaručenie bezpečnosti žien.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že na európskej úrovni by členské štáty mali vyvinúť viac úsilia a vypracovať komplexnejšie národné štatistiky, ktoré budú vo väčšej miere pokrývať násilie voči ženám v každej prejavenej forme, či už ide o znásilnenie, obchod so sexuálnymi službami, nútené sobáše, smrť, alebo nútenú prostitúciu, pričom nemožno nespomenúť násilie v rámci rodiny alebo zo strany bývalého partnera. Cieľom je však aj zlepšenie zhromažďovania údajov o tomto probléme, aby bolo možné nájsť najvhodnejšie spôsoby potrestania vinníkov.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený o tom, že je dôležité, aby sa spoločnosť snažila byť vyváženejšou a spravodlivejšou. Tento jav sa v mnohostrannej podobe prejavuje v každej spoločnosti v súkromnej, verejnej a poloverejnej oblasti a príslušné údaje a formy, ktorými sa prejavuje, často nie sú známe. Preto som presvedčený o tom, že je potrebná dôsledná analýza a súbežné vytvorenie lepšieho procesu vyšetrovania tohto javu, aby bolo možné proti nemu účinnejšie bojovať na medzinárodnej úrovni, ako sa uvádza v správe. V správe sa navrhuje, aby sa zaujal nový prístup k rodovému násiliu a aby sa posilnili opatrenia medzi členskými štátmi týkajúce sa prevencie a trestných sankcií a opatrenia zamerané na pomoc obetiam. Správa tiež kladie dôležité otázky o vplyve fyzického, psychického a sexuálneho násilia voči ženám v rôznych oblastiach spoločnosti. Som presvedčený o tom, že vytvorenie opatrení na boj proti tomuto javu, ktorý má dôsledky pre mnohých ľudí a generácie, je podmienené prevzatím aktívnej roly zo strany Komisie, Parlamentu a členských štátov.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Násilie, ktoré páchajú muži na ženách, predstavuje porušenie ľudských práv žien a odzrkadľuje a potvrdzuje nerovnosti medzi mužmi a ženami. Štúdie o rodovom násilí odhadujú, že 20 až 25 % všetkých žien v Európe sa stalo obeťou fyzického násilia aspoň raz počas dospelosti. Násilie voči ženám nepozná geografické hranice, vekové obmedzenia, triedne, rasové alebo kultúrne rozdiely. Ešte stále je neviditeľné a jeho obete sú umlčované. Podporujem túto správu, ktorá navrhuje nový komplexný politický prístup k rodovému násiliu vrátane: vytvorenia trestnoprávneho nástroja v podobe smernice proti rodovému násiliu, odbornej prípravy úradníkov, u ktorých je pravdepodobné, že budú prichádzať do kontaktu s prípadmi násilia voči ženám, požiadaviek pre členské štáty, aby prejavili náležitú starostlivosť a zaznamenávali a vyšetrovali všetky formy trestných činov rodového násilia, požiadaviek týkajúcich sa financovania mimovládnych organizácií činných v oblasti podpory obetiam násilia. Správa sa usiluje aj o plány vývoja metodických usmernení a iniciáciu nového úsilia v rámci zberu údajov s cieľom získať porovnateľné štatistické údaje o rodovom násilí, aby bolo možné identifikovať rozsah problému a vytvoriť základ pre zmenu prístupu k nemu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Každá štvrtá žena v Európe zažila počas svojho života fyzické násilie a viac než každá desiata sa stala obeťou sexuálneho násilia s použitím sily. Vzhľadom na tieto údaje je naliehavo potrebné, aby sme začali konať. Preto musí Komisia vytvoriť nový európsky politický rámec zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Všetky formy násilia voči ženám, ako je znásilnenie, prostitúcia, sexuálne násilie a podobne, musia byť trestne stíhané vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Každý členský štát je povinný poskytnúť týmto ženským obetiam prístup k bezplatnej právnej pomoci a útočiská, ktoré im umožnia vybudovať nový, lepší život pre seba a svoje deti. Je absolútne nevyhnutné, aby sa násilie voči ženám uznalo na európskej úrovni ako trestný čin.

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne. – (FR) Tento utorok 5. apríla 2011 prijal Európsky parlament správu o boji proti násiliu páchanému na ženách. Tento text zdôrazňuje osobitný charakter násilia, ktoré páchajú muži na ženách a dievčatách. Jednoznačne ide o jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich a najškodlivejších prekážok rodovej rovnosti. Dnešná správa umožní uplatnenie trestnoprávneho nástroja vo forme smernice Európskej únie zameranej na boj proti rodovému násiliu. Vytvára európsku chartu, ktorá zabezpečí minimálnu úroveň pomoci vrátane práva na bezplatnú právnu pomoc a urgentné služby psychologickej pomoci. Poslanci Európskeho parlamentu okrem toho vyzývajú Komisiu, aby vytvorila európske stredisko na monitorovanie násilia voči ženám. Vďaka Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii vyzýva prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh členské štáty, aby uznali znásilnenie a sexuálne násilie v manželstve a všetkých iných intímnych vzťahoch ako trestný čin.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Násilie páchané na ženách je tak medzinárodný, ako aj európsky problém. Domáce násilie, prostitúcia, obchodovanie s ľuďmi: je hanbou, že ešte stále nedokážeme ochrániť ženy pred násilím v našich spoločnostiach. Rodové násilie porušuje základné práva a slobody, ako aj právo na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť. Táto vec sa týka tak zachovania integrity obetí, ako aj dohliadania na hlavné kolektívne záujmy spoločnosti, akými sú sloboda a demokracia. Európska únia musí prevziať svoju zodpovednosť a zaviesť právne predpisy potrebné na ukončenie tohto násilia.

Preto som hlasovala za zavedenie opatrení, ako mechanizmus na uľahčenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci, opatrenia finančnej pomoci zamerané na podporu nezávislosti obetí a uľahčenie ich návratu do bežného života a do pracovného prostredia. Dodržiavanie ľudských práv je základnou zásadou zakotvenou v Zmluve o Európskej únii. Tak dodržiavajme aj práva žien.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Európsky parlament hlasoval za nový politický rámec EÚ zameraný na boj proti násiliu páchanému na ženách. Vítame toto rozhodnutie a hlasovali sme za návrh ako celok. Toto rozhodnutie bolo mimoriadne dôležité, lebo vyzýva Komisiu na splnenie predchádzajúcich sľubov o predložení osobitného legislatívneho návrhu zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách.

Návrh však obsahuje určité vyjadrenia týkajúce sa náhradného materstva, ktoré považujeme za príliš zjednodušené vzhľadom na ich všeobecný negatívny postoj k tomuto javu a k medzinárodným adopciám. Nie sme naivní, pokiaľ ide o problémy spojené s náhradným materstvom, ale nechceme pre tieto problémy útočiť na niečo, čo môže byť v určitých prípadoch pozitívnou skúsenosťou pre zainteresované strany. Z tohto dôvodu sme hlasovali proti konkrétnym vyjadreniam týkajúcim sa náhradného materstva. Naša Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu zaujala tento postoj aj pri prvotnom hlasovaní vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Násilie voči ženám zahŕňa viacero závažných porušení základných práv, napríklad sexuálne zneužívanie, útoky na fyzickú integritu a domáce násilie, psychické násilie, obťažovanie alebo nátlak, obchodovanie so ženami a zneužívanie žien na prostitúciu. Členské štáty musia odhodlane bojovať proti týmto a mnohým ďalším príkladom agresivity. Odsudzujem všetky formy násilia, no najmä násilia páchaného na osobách, ktoré sú fyzicky, sociálne, ekonomicky alebo emocionálne zraniteľnejšie, ako sú deti, ale aj ženy. To je dôvod, prečo by sa členské štáty mali snažiť odstrániť všetky formy násilia páchaného na ženách, najmä čo sa týka obchodovania na účely sexuálneho zneužívania, porušenia sexuálneho sebaurčenia a útokov na fyzickú integritu žien.

Rešpektovanie ľudského života a dôstojnosti nie je zlučiteľné s trestnými činmi, ktorých obeťami sú mnohé európske ženy, a preto sú potrebné rozhodné politické opatrenia v oblasti prevencie násilia a potrestania páchateľov týchto činov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Medzinárodné spoločenstvo už roky diskutuje o situáciách, v ktorých sa vyskytuje násilie voči ženám. Je však jasné, že sú naďalej obeťami násilia: pätina žien v Európe sa aspoň raz stala obeťou fyzického násilia. Preto je dôležité, aby Európska únia prijala právne predpisy, ktoré ukončia túto tragédiu. Aj keď Európska komisia vypracovala niekoľko iniciatív zameraných na ukončenie tejto tragédie, ktorá sa dotýka miliónov žien na celom svete, v neposlednom rade aj vypracovaním nového akčného plánu o rodovej rovnosti (2010 – 2015), pravda je, že EÚ sa nemôže nečinne prizerať, kým sa beztrestne porušujú základné práva žien najmä v nasledujúcich oblastiach: sexuálne zneužívanie, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov a nútené sobáše, obchodovanie s ľuďmi a prostitúcia, nedostatočná právna ochrana a podobne. Súhlasím s tým, že v tejto oblasti potrebujeme ďalšiu štúdiu, aby sme získali čo najpodrobnejšie údaje z vedeckého hľadiska. Nemôžeme však byť naďalej nečinní. Preto vítam návrhy pani spravodajkyne, najmä návrh vytvoriť útočiská pre obete, zriadiť tiesňovú linku a ustanoviť európsky rok proti násiliu voči ženám.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Násilie voči ženám vo svojich rôznych formách, ako sú domáce násilie, sexuálne násilie, prostitúcia, obchodovanie so ženami, sexuálne a psychické zneužívanie a násilie voči ženám na pracovisku, predstavuje závažné individuálne a kolektívne porušenie ľudských práv a slobôd, ktoré má závažné negatívne sociálne dôsledky. Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a jeho odstránenie musia predstavovať základné strategické ciele, ktorých plnenie musí byť spojené s pokrokom, ktorý sa usiluje dosiahnuť naša civilizácia.

Niektoré štúdie o rodovo podmienenom násilí odhadujú, že pätina až štvrtina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického násilia aspoň raz počas dospelosti a približne desatina zažila sexuálne násilie. Podľa odhadov nahlásilo prípady fyzického násilia počas detstva a dospievania približne 26 % detí a mladých ľudí, čo je mimoriadne znepokojujúce, najmä ak vezmeme do úvahy predpoklady založené na sociálnom učení, podľa ktorých by sa dnešná obeť mohla zajtra stať útočníkom.

Teraz je dôležité realizovať usmernenia uvedené v správe.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vítame prijatie tejto správy, ktorej autorkou je členka našej skupiny pani Svenssonová, ktorá je zároveň predsedníčkou parlamentného Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Vieme, že násilie voči ženám vo svojich rôznych formách je vážnym individuálnym a kolektívnym porušením ľudských práv a slobôd, ktoré má obrovské sociálne dôsledky vzhľadom na to, že násilie voči ženám zahŕňa množstvo porušení ľudských práv vrátane domáceho násilia, sexuálneho násilia, prostitúcie, obchodovania so ženami, sexuálneho a psychického obťažovania a násilia voči ženám na pracovisku.

Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a jeho odstránenie musia predstavovať základné strategické ciele, ktorých plnenie je dôležité pre pokrok, ktorý sa usiluje dosiahnuť naša civilizácia.

Niektoré štúdie o rodovo podmienenom násilí odhadujú, že pätina až štvrtina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického násilia aspoň raz počas dospelosti a približne desatina zažila sexuálne násilie. Podľa predpokladov nahlásilo prípady fyzického násilia počas detstva a dospievania približne 26 % detí a mladých ľudí, čo je mimoriadne znepokojujúce, najmä ak vezmeme do úvahy predpoklady založené na sociálnom učení...

(Vysvetlenie hlasovania skrátené v súlade s článkom 170 rokovacieho poriadku.)

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Násilie voči ženám predstavuje zlo v našej spoločnosti, proti ktorému musíme bojovať za každú cenu. Nemôžem však podporiť tento dokument vzhľadom na pozornosť, ktorú venuje prisťahovalkyniam a ktorá je podľa môjho názoru prehnaná. Najmä v tomto období by mala byť táto pozornosť zo strany EÚ a vlád členských štátov celkom očividná a nemala by sa obmedzovať na pekné slová vyjadrujúce podporu európskym projektom.

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne. – (FR) Názory na túto otázku v našej skupine sa rôznia. Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 a za odôvodnenie J týkajúce sa slova „prostitúcia“, pretože si myslím, že prostitúcia je skutočne násilným činom voči ženám.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Násilie voči ženám je skutočnosť, ktorá sa príliš často prehliada: podľa odhadov sa 20 až 25 % žien v Európe aspoň jedenkrát v dospelosti už stalo obeťou fyzického násilia. Minulý rok prijal Európsky parlament správu o tejto záležitosti a o potrebe vytvoriť politický rámec v tejto oblasti a ja to vítam. Naša správa sa snaží iniciovať, aby všetky členské štáty EÚ zvážili kriminalizovanie násilia voči ženám a z tohto dôvodu vytvorili trestnoprávny nástroj na boj proti tomuto násiliu. Navyše, a toto je dôležité, hlasovala som za zavedenie mechanizmu na uľahčenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci a za bezplatné poskytovanie urgentných služieb psychologickej pomoci obetiam. Podporila som aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uznávajúce „vážny problém prostitúcie“ a priznávajúce, že „násilie voči ženám“ zahŕňa prostitúciu. Na záver chcem povedať, že som hlasovala za to, aby sa znásilnenie a sexuálne násilie považovali za trestné činy, a to aj v manželstve alebo akomkoľvek inom type intímneho vzťahu.

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. – (IT) Európsky regulačný rámec na boj proti násiliu páchanému na ženách je veľmi dôležitým krokom vpred v rámci komplexnej stratégie. Iba kombináciou právnych, sociálnych, hospodárskych a preventívnych opatrení možno vyriešiť tento problém, ktorý je pomerne pálčivý, ak vezmeme do úvahy, že viac než štvrtina žien v Európskej únii sa stala vo svojom živote obeťou násilia. Násilie voči ženám neberie ohľad na vek, etnické alebo kultúrne korene a je naďalej neviditeľným problémom, ktorý však spôsobuje veľmi vysoké ľudské, sociálne a hospodárske náklady.

Európska únia musí potvrdiť svoju aktívnu úlohu v boji proti diskriminácii žien, preto správa pani Svenssonovej podporuje úsilie Európskej komisie o vytvorenie jasného a súrodého regulačného rámca v kontexte Štokholmského programu.

Preto schvaľujem požiadavku vytvoriť trestnoprávny nástroj, ktorý by definoval násilie voči ženám ako trestný čin a ktorý by sa prostredníctvom vypracovania smernice zameranej proti rodovému násiliu zosúladil s viacrozmernou odbornou prípravou, prevenciou a iniciatívami určenými na zvýšenie informovanosti so zámerom bojovať proti všetkým formám zneužívania žien.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Dala som svoj hlas tejto správe, pretože je dôležité, aby sme zaručili, aby sa v 21. storočí znásilnenie považovalo za trestný čin všade v Európe a aby páchatelia týchto trestných činov boli trestne stíhaní a trestaní. Súčasná situácia, v ktorej nie všetky obete týchto ohavných zločinov v závislosti od krajiny, v ktorej žijú, majú rovnaké možnosti získať spravodlivosť a odškodnenie za spáchané násilie, je neprijateľná. Teraz je lopta v dvorci Rady a Komisie, ktoré určite nebudú brániť tomuto dôležitému kroku, cieľom ktorého je pomôcť ženám, ktoré sa stali obeťou takéhoto násilia, získať odškodnenie za prežité utrpenie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože je naliehavo potrebné zastaviť všetky prípady porušovania práv žien a násilie páchané na ženách. Podľa akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu, ktorý bol prijatý minulý rok, by Komisia mala naliehavo zostaviť stratégiu boja proti násiliu voči ženám. Členské štáty zároveň musia zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, sociálni pracovníci, polícia, súdy a iné inštitúcie vykonali zlepšenia, ktoré im umožnia včas a profesionálnym spôsobom reagovať na všetky prípady násilia voči ženám.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Netreba pripomínať, že ľudská dôstojnosť a právo na bezpečnosť sú základné životné hodnoty, ktoré treba chrániť. Samotné slovo násilie nesie toľko negatívnych emócií, že mnohí ľudia sa snažia zmeniť tému, keď sa spomenie rodové násilie. Našou úlohou je však riešiť zložité záležitosti a zasiahnuť v prípadoch, keď spoločnosť potrebuje ukázať správny smer v politických a sociálnych otázkach. Nezabúdajme, že násilie voči ženám, ktoré zahŕňa porušovanie dôstojnosti, sexuálne zneužívanie, nútené sobáše a zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, nie je iba problémom príslušníčok ženského pohlavia. Je to problém celej spoločnosti, problém, ktorý prispieva k jej rozšírenému rozpadu. Celkové náklady v tejto súvislosti sú podhodnotené.

Nie je to tak, že náklady vznikajúce v dôsledku takéhoto násilia – náklady na zdravotnú starostlivosť, psychologickú starostlivosť, súdne procesy a sociálnu starostlivosť – znášame my všetci? Obete si často nedokážu udržať pracovné miesto. Členské štáty by mali zvážiť vypracovanie plánu boja proti rodovému násiliu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament schválil návrh uznesenia o vytvorení nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách. Rozhodne a s odhodlaním som podporil uznesenie, pretože si myslím, že odpoveď na túto sociálnu pliagu musí poskytnúť Európska únia v mene celej Únie, a to na základe súdržného a účinného politického opatrenia. Násilie voči ženám, či už ide o fyzické, psychické, alebo sexuálne násilie, je prejavom hrubosti, ktorú musí Európska únia odmietnuť. Táto pliaga spôsobuje traumy, ktoré majú nepredvídateľné dôsledky na životy žien v spoločnosti. Dostupné štatistiky nám poskytujú smutný a alarmujúci obraz. Každá štvrtá žena v Európe sa počas svojho života aspoň raz stala obeťou násilia. Preto som presvedčený o tom, že prioritou opatrení EÚ by malo byť stanovenie celoeurópskych právnych nástrojov, možnosť využiť bezplatnú podporu, vytvorenie útočísk schopných poskytovať psychologickú a morálnu podporu a zriadenie jednotnej tiesňovej linky v celej Európe.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Rodové násilie je vždy v prvom rade trestnou záležitosťou. Preto musí spoločnosť reagovať trestom, ktorý je primeraný závažnosti trestného činu. V rámci stanovenia priorít v súvislosti s prideľovaním zdrojov spoločnosti je dôležité mať jasnú perspektívu obetí, pretože práve táto skupina potrebuje v súčasnosti osobitné ochranné opatrenia. To však nevylučuje, aby sa zdroje vynaložili aj na jednotlivých páchateľov napríklad prostredníctvom terapie pomocou rozhovorov a iných metód s cieľom potlačiť násilné správanie. Takéto formy alternatívneho zaobchádzania s mužmi, ktorí spáchali závažné trestné činy proti ženám, by však nikdy nemali nahradiť tresty vyplývajúce z trestnoprávnych rozsudkov. Terapia pomocou rozhovorov a iné podobné terapie môžu byť iba doplnkom k iným formám trestu, napríklad väzeniu.

Násilie je vo veľkej miere dôsledkom nerovnováhy mocenských vzťahov medzi mužmi a ženami a vyjadruje vzťah dominancie a podriadenosti medzi páchateľom a obeťou týchto trestných činov. Terapia pomocou rozhovorov, na ktorej sa zúčastňuje obeť aj páchateľ, sa preto v prípade takýchto trestných činov musí považovať za vylúčenú, pretože trestný čin je takej povahy, že títo aktéri nikdy nemôžu byť rovnocennými a rovnoprávnymi partnermi.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože násilie páchané na ženách naďalej predstavuje zlo v Európe a vo svete aj napriek kampaniam, ktoré medzinárodné spoločenstvo realizuje už niekoľko desaťročí. V prvom rade sa týka priamych obetí, ale aj samotnej slobody a demokracie. Hlasovala za správu aj z toho dôvodu, že stanovuje súbor okamžitých opatrení, ktoré sú potrebné na zaručenie dôstojného života žien, a je jasné, že sú potrebné dlhodobé politické, sociálne a právne opatrenia, aby sa odstránilo rodovo podmienené násilie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Násilie je odsúdeniahodné vo všeobecnosti, ale násilie páchané na osobách, ktoré majú menšiu schopnosť brániť sa, konkrétne na deťoch, starších osobách a ženách, si zasluhuje ešte rozhodnejšie odsúdenie. V tomto konkrétnom prípade sa Parlament venuje vypracovaniu súboru infraštruktúrnych, právnych, súdnych, vykonávacích a vzdelávacích opatrení, opatrení v oblasti zdravia a iných opatrení, ktoré môžu výrazne znížiť násilie voči ženám a jeho dôsledky.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. – (ES) Hlasoval som za správu pani Svenssonovej o novom politickom rámci EÚ zameranom na boj proti násiliu páchanému na ženách, pretože tento druh násilia ma veľmi znepokojuje. Odhaduje sa, že 20 až 25 % žien v Európe sa stalo obeťou fyzického násilia aspoň jedenkrát v dospelosti a viac než 10 % žien zažilo sexuálne zneužitie. Preto som presvedčený o tom, že nastal čas skoncovať s násilím, ktoré páchajú muži, čo sa podarí iba vtedy, keď vybudujeme skutočnú rovnosť medzi mužmi a ženami. Okrem toho som presvedčený o tom, že znásilnenie by sa malo v celej Európskej únii považovať za trestný čin, ktorého páchatelia by mali byť postavení pred súd. Táto správa navrhuje aj nové vyhliadky boja s touto pliagou v spoločnosti, a to nielen prostredníctvom súdnych procesov, ale aj predchádzaním neistým pracovným miestam, nezamestnanosti a chudobe. Tieto faktory často spôsobujú, že ženy strácajú svoju nezávislosť a nemôžu slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti. Preto sa európska smernica proti rodovému násiliu stala nevyhnutnosťou. Členské štáty musia pri prvej príležitosti prijať vhodné opatrenia s týmto zámerom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Násilie, ktoré páchajú muži na ženách, predstavuje štrukturálne porušovanie ľudských práv žien. Ak zohľadníme všetky formy násilia páchaného mužmi na ženách, bolo 45 % všetkých žien v Európe vystavených násiliu páchanému mužmi a stalo sa jeho obeťou. Podľa odhadov by celkové náklady domáceho násilia v 27 členských štátoch mohli dosahovať až 16 miliárd EUR. Násilie, ktoré páchajú muži na ženách, však nepozná geografické hranice, vekové obmedzenia, triedne, rasové alebo kultúrne rozdiely, ešte stále je neviditeľné a jeho obete sú umlčiavané. V roku 2008 som vypracoval pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k trestnému zákonu Lotyšskej republiky o domácom násilí. Lotyšský parlament tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, žiaľ, odmietol. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Napriek tomu, že v uplynulých desaťročiach a rokoch sa dosiahol pokrok v boji proti násiliu voči ženám a deťom, treba urobiť ešte viac. Apatia a pseudomorálka spoločnosti by pre nás mali byť dôvodom na zamyslenie. Prvé fázy skutočného násilia, ako napríklad dotieravosť, obscénne poznámky a obťažovanie prejavované každodenne zo strany mnohých migrantov voči západným ženám, sa čoraz viac považujú za normálne. Neúcta voči ženám dosahuje vrchol, keď nemecká sudkyňa pri moslimskom rozvode poukáže v rozsudku na právo manžela uplatniť telesný trest, ktoré je zakotvené v Koráne, ako na rozhodujúci faktor.

Umožnením migrácie EÚ importovala problémy zo všetkých možných kútov sveta vrátane vrážd zo cti, nútených sobášov a domáceho násilia v patriarchálnych rodinných štruktúrach. Kultúra, náboženstvo a tradícia by sa nemali používať ako ospravedlnenie násilných činov. Navrhovaná iniciatíva obsahuje niekoľko dobrých myšlienok, ale vo všeobecnosti je dosť povrchná, a preto som sa zdržal hlasovania.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Správa upozorňuje na množstvo závažných prípadov násilia páchaného na ženách. Poukazujem na sexuálne zneužívanie, fyzické násilie v rámci rodiny, nútenú prostitúciu, nútené sobáše a ženskú obriezku. Žiaľ, všetky tieto strašné veci sa môžu odohrávať aj v našej spoločnosti tu v EÚ. Správa túto skutočnosť spomína, ale nejde až na koreň problému, ktorý často spočíva v existencii paralelných spoločností, archaických islamských štruktúr alebo organizovaných bánd obchodníkov s ľuďmi. V tejto oblasti musíme ešte pracovať. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu o násilí páchanom na ženách, iniciatíve, ktorá ženám v Európe pomôže žiť dôstojný život. Podľa štatistík bola približne jedna pätina žien v Európe obeťou násilia a 20 % zažilo násilie zo strany blízkych osôb. Ustanovenia v tejto správe na boj proti násiliu voči ženám sú dôležité, pretože správa vyzýva členské štáty, aby trestali páchateľov podľa závažnosti spáchaného zločinu (sexuálne zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, nútené sobáše, ženská obriezka), poskytuje zdroje potrebné na pomoc obetiam násilia, ako napríklad na právnu pomoc, a na založenie útočísk pre obete a požaduje, aby všetky formy rodovo podmieneného násilia boli predmetom stíhania, zabezpečuje viac informácií mladým ženám prostredníctvom riadneho poučenia o riziku, ktoré im hrozí. Hlasoval som však proti návrhu zvýšiť počet súdov s jurisdikciou prejednávať prípady rodovo podmieneného násilia, pretože takýto návrh zavádza neprijateľnú diskrimináciu a je v rozpore so zásadou rodovej rovnosti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Je veľmi dôležité prelomiť mlčanie obklopujúce všetky formy zločinov a v tomto prípade rodovo podmienených zločinov. Trestné činy, ktoré nadobúdajú formu domáceho násilia, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi, mrzačenia pohlavných orgánov a iných foriem násilia voči integrite, páchané najmä na ženách a dievčatách, je potrebné zverejniť, aby bolo možné účinnejšie proti nim bojovať. Väčšia informovanosť o rodovo podmienenom násilí by naozaj umožnila zvýšiť citlivosť spoločnosti na tento problém. Cieľom tejto iniciatívnej správy Európskeho parlamentu je vypracovať súbor opatrení potrebných na zabezpečenie dôstojného života európskych žien. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je už niekoľko desaťročí predmetom diskusie, medzinárodnému spoločenstvu sa nepodarilo zastaviť túto mimoriadne deštruktívnu formu kriminality. Celkovo som presvedčená o tom, že Európska únia musí prijať potrebné právne predpisy na zastavenie tohto násilia a že členské štáty musia vypracovať národné akčné plány na boj s rodovo podmieneným násilím. Z týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. − (IT) Násilie voči ženám je medzinárodným i európskym problémom. Rodovo podmienené násilie zahŕňa trestné činy vo forme násilia v blízkych vzťahoch, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, nútených sobášov, mrzačenia pohlavných orgánov a iné formy násilia voči osobnej integrite, čo sa týka predovšetkým žien a mladých dievčat. Preto je potrebné, aby sme prijali súbor politických, sociálnych a súdnych opatrení a zaručili tak dôstojnú životnú úroveň európskych žien. V iniciatívnej správe Európsky parlament zdôrazňuje, že je možné odstrániť tento druh násilia predovšetkým zavedením rozsiahlej a dôslednej právnej ochrany integrity žien. Je tiež potrebné zaznamenať rozsah tohto typu trestnej činnosti, zabezpečiť, aby si súdy uvedomovali, čo znamená sexuálny útok, vypátrať tento druh násilia v počiatočnej fáze prostredníctvom aktívnych a preventívnych opatrení, zabezpečiť právnu jasnosť počas vyšetrovaní a súdnych konaní, vybudovať nové útočiská a zriadiť núdzovú telefónnu linku pre obete a financovať výskum v tejto oblasti. Na základe predošlých pozorovaní hlasujem za konkrétne zavedenie všetkých opatrení potrebných na boj proti tomuto typu násilia a na vypracovanie účinných akčných plánov na boj proti jeho výskytu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. − Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa stále nepodarilo zastaviť túto mimoriadne deštruktívnu formu kriminality. Je to komplexný problém, ktorý zahŕňa ochranu integrity jednotlivých obetí trestných činov, ale aj ochranu dôležitých spoločných spoločenských záujmov, akými sú sloboda a demokracia.

Na vnútroštátnej úrovni je potrebné zabezpečiť útočiská pre ženy s cieľom pomôcť ženám a deťom žiť životom, ktorý si samy zvolili, bez násilia a chudoby. Takéto útočiská by mali poskytovať špecializované služby, zdravotné ošetrenie, právnu pomoc, psychosociálne a terapeutické poradenstvo, právnu podporu počas súdneho konania, podporu deťom, ktoré boli vystavené násiliu a podobne. Členské štáty by mali zabezpečiť primerané finančné prostriedky, aby útočiská pre ženy spĺňali medzinárodné normy, a to spoluprácou so ženami, ktoré boli vystavené násiliu, a ich deťmi.

Členské štáty by mali poskytnúť potrebné prostriedky ženským združeniam a mimovládnym organizáciám s cieľom ochrániť ženy a ich deti pred násilím a chudobou a zabrániť týmto javom, mali by zaručiť sociálne a hospodárske práva žien, aby neboli finančne závislé od partnera/manžela, a mali by presadzovať a rozvíjať integráciu žien na trhu práce.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože násilie páchané na ženách je stále zlom v Európe a vo svete, a to napriek kampaniam, ktoré medzinárodné spoločenstvo realizuje už niekoľko desaťročí. V prvom rade sa to týka priamych obetí, ale aj slobody a demokracie. Hlasoval som za správu, pretože stanovuje súbor okamžitých opatrení, ktoré sú potrebné na zaručenie dôstojného života žien, a je jasné, že sú potrebné dlhodobé politické, sociálne a právne opatrenia, aby sa odstránilo rodovo podmienené násilie.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Každá štvrtá žena v Európe zažila počas svojej dospelosti fyzické násilie a každá desiata bola obeťou sexuálneho násilia s použitím sily. Vzhľadom na tieto čísla je naliehavé, aby sme bojovali proti tomuto násiliu páchanému na ženách v Európskej únii. Preto podporujem správu pani Svenssonovej. Znásilnenie, ktoré sa v niektorých členských štátoch stále nepovažuje na trestný čin, a iné formy sexuálneho násilia páchaného na ženách treba považovať za trestné činy vo všetkých krajinách Únie a páchatelia musia byť automaticky stíhaní. Aby sme ochránili prisťahovalkyne a žiadateľky o azyl, vyzývam aj na vytvorenie právneho rámca, ktorý prisťahovalkyniam dá právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a umožní, aby osoba, ktorá tieto dokumenty odoberie, bola trestnoprávne zodpovedná. Ďalej vyzývam na jednoduchší prístup k právnej pomoci, aby si obete mohli uplatňovať svoje práva. Som presvedčený o tom, že je veľmi dôležité, aby bola táto pomoc bezplatná, a bol by som rád, keby sa tento bod jasne uviedol v správe.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Je stále dôležité bojovať proti násiliu páchanému na ženách, ktoré má veľa foriem a podôb a ktoré zanecháva stopy na tele i na duši a ktoré v niektorých prípadoch privádza obete násilia až k samovražde. Som rada, že vytvárame nový rámec boja EÚ proti tomuto neprijateľnému javu, a preto som správu s radosťou podporila. Nemohla som však hlasovať za niektoré časti správy vedúce k podpore umelého prerušenia tehotenstva, pretože s ním nesúhlasím, lebo aj doteraz nenarodená ľudská bytosť má právo na život.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Násilie voči ženám je medzinárodným i európskym problémom. Napriek tomu, že násilie páchané na ženách je predmetom diskusie už niekoľko desaťročí, medzinárodnému spoločenstvu sa stále nepodarilo zastaviť túto mimoriadne deštruktívnu formu kriminality. Je frustrujúce vidieť, že sa nám stále nedarí chrániť ženy pred násilím. Je to komplexný problém, ktorý zahŕňa ochranu integrity jednotlivých obetí trestných činov, ale aj ochranu dôležitých spoločných spoločenských záujmov, akými sú sloboda a demokracia.

Európska únia preto musí prevziať zodpovednosť a zaviesť právne predpisy potrebné na zastavenie násilia. Uznávam súhrn množstva opatrení v tejto strategickej správe, ktorý vypracovala pani spravodajkyňa. Tieto opatrenia sú absolútne potrebné na zaručenie dôstojného života žien v Európe. Vzhľadom na skutočnosť, že v odôvodnení J sa uvádza, že prostitúcia ako taká je porušením ľudských práv, a vzhľadom na úsilie, ktoré vyvíjame s cieľom regulovať túto prax, museli sa napokon niektorí členovia našej skupiny zdržať hlasovania.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Rád by som bol hlasoval za správu o boji proti násiliu páchanému na ženách, pretože jej cieľom je zaviesť rozsiahle opatrenia na ochranu žien, ktoré sa stali obeťami násilia. Správa sa jasným spôsobom zameriava na sexuálne zneužívanie, prostitúciu, zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, prenasledovanie, obchodovanie s ľuďmi a domáce násilie, skrátka a dobre, na sériu porušovania práv žien.

Ako sa často stáva v Európskom parlamente, problémom je, že každý text prekračuje svoje hranice tým, že sa doň dopĺňajú veci, ktoré by sa mali radšej riešiť v samostatných dokumentoch. V tomto prípade sa správa zaoberá právami prisťahovalkýň a utečeniek, ku ktorým sa pristupuje ako k osobitnej kategórii v porovnaní s ostatnými európskymi občiankami. Z tohto jednoduchého dôvodu sa zdržiavam hlasovania, pretože napriek tomu, že súhlasím s cieľmi dokumentu, nemôžem tolerovať manipuláciu politiky.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Hlasoval som za toto konkrétne uznesenie, pretože zavádza rámec novej európskej politiky boja proti násiliu páchanému na ženách. Navrhuje súbor jasných politických opatrení boja proti rodovo podmienenému násiliu vrátane opatrení na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, čo považujem za osobitne dôležité vzhľadom na znepokojujúci nárast obchodovania s ľuďmi smerujúceho do EÚ i v rámci nej, a to najmä obchodovania so ženami a deťmi. Proti týmto gangom by sa mohlo bojovať na základe nadnárodnej spolupráce medzi EÚ, ktorá je cieľom, a tými krajinami, ktoré sú východiskom pre tieto gangy. Vyzývam Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala opatrenia.

  Brian Simpson (S&D), písomne. − Podporím správu pani Svenssonovej, pretože zdôrazňuje problém násilia páchaného na ženách. Nejde o novú záležitosť, ale o vec, ktorá sa zanedbávala, ktorá sa zamietla pod koberec a utajovala v rámci rodiny. Teraz je správne ukončiť túto prax a urobiť všetko, čo je v našich silách, teda nielen zdôrazniť tento problém, ale aj predložiť opatrenia, riešiť tento problém a poskytnúť ženám ochranu proti násiliu, ktorá je ich právom.

Súhlasím s tým, že musíme zabezpečiť, aby ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, mali prístup k právnej pomoci. Ak budú však členské štáty naďalej krátiť rozpočty vyhradené na právnu pomoc, potom tento prístup nebude umožnený. Súhlasím s tým, že je potrebné zaškoliť sudcov v súvislosti s osobitne náročnými prípadmi, ktoré predstavuje násilie páchané na ženách. Ale ako to urobíme, ak sa rozpočty okresávajú?

Je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, že táto otázka sa stane politickou prioritou, a stanovili minimálne požiadavky a povinnosti, ktoré môžu očakávať obete zneužívania. Táto správa nám dáva rámec a zaslúži si našu plnú podporu, ale s týmto rámcom potrebujeme aj určité opatrenia v tejto dôležitej oblasti, a to znamená opatrenia zo strany členských štátov.

  Laurence J.A.J. Stassen (NI), písomne. – (NL) Násilie páchané na ženách je odsúdeniahodné a je potrebné prijať proti nemu rozhodné opatrenia. Holandská Strana za slobodu (PVV) s touto správou v tejto súvislosti úplne súhlasí. Táto správa však absolútne ignoruje úlohu islamu. V správe sa len raz v bode 3 uvádzajú tradície alebo náboženská prax, a to veľmi všeobecne, napriek tomu, že je dobre známe, že konkrétne v islame je násilie páchané na ženách na programe dňa. Utláčanie žien je koniec koncov neoddeliteľnou súčasťou islamu.

PVV si želá, aby sa násilie voči ženám riešilo, ale hlasuje proti tejto správe, pretože neuvádza motívy a pôvod páchateľov. Tým, že sa islam neuvádza výslovne ako príčina násilia, premeškávame veľkú príležitosť riešiť túto špecifickú formu násilia voči ženám.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Podporila som túto správu, ktorá predkladá návrh na riešenie násilia voči ženám v Európe a vyzýva všetky členské štáty, aby túto vec stanovili ako prioritu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. − (PT) Problém násilia vo všeobecnosti a násilia voči ženám osobitne je celosvetovou záležitosťou, ktorá sa týka všetkých krajín na svete. Keďže neexistuje medzinárodná definícia rodovo podmieneného násilia, sú údaje dosť rôznorodé a neposkytujú informácie o skutočnom rozsahu problému. Niektoré štúdie odhadujú, že pätina až štvrtina všetkých žien a dievčat v Európe sa v dospelosti stala aspoň raz obeťou fyzického násilia. Na ženách sa pácha násilie rôznych foriem a metód. Jeho historický a štrukturálny rozmer znamená, že je potrebné prijať opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni. Je preto potrebné zasiahnuť vo všetkých oblastiach verejného života, aby sa zvýšila informovanosť a povedomie s využitím šiestich oblastí: politiky, prevencie, ochrany, stíhania, poskytovania a partnerstva. Hlasoval som za túto iniciatívnu správu, pretože si myslím, že akýkoľvek druh násilia by mal byť spoločensky a právne potrestaný.

Európsky právny predpis vo forme smernice, založený na osvete, na účinnej ochrane obetí, spolupráci s mimovládnymi organizáciami (MVO) a zavedení európskeho roka boja proti násiliu páchanému na ženách, je príkladom opatrenia boja proti tomuto negatívnemu spoločenskému javu, ktorý má škodlivé dôsledky pre európsku spoločnosť.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. − Plne podporujem výzvy žiadajúce, aby sexuálne a domáce násilie bolo vo všetkých členských štátoch považované za trestný čin. Dôrazne nalieham na Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy zavádzajúce rozhodné opatrenia namierené proti rodovo podmienenému násiliu a zamerané na ochranu obetí v EÚ. Rozdiely, ktoré momentálne existujú medzi členskými štátmi, treba riešiť zavedením jasných vnútroštátnych zákonov. Dúfam, že toto uznesenie bude krokom smerujúcim k európskej smernici zameranej proti rodovo podmienenému násiliu.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie, ktoré dohodla pani Svenssonová, švédska poslankyňa EP z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice a predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Znásilnenie a všetky ostatné formy sexuálneho násilia treba považovať za trestné činy vo všetkých krajinách EÚ a ich páchateľov treba automaticky stíhať.

Súhlasím so svojou priateľkou a kolegyňou pani Svenssonovou, keď uvádza, že ženy sú obeťami rodovo podmieneného násilia, no nesmieme sa pozerať na ženy – ani na tie, ktoré sa stali obeťami násilia tohto druhu – len ako na obete. Úlohou inštitúcií je pomôcť im, aby znovu nadobudli sebavedomie a aby sebe a svojim deťom dokázali vybudovať nový a lepší život. Mali by sme sa zamerať aj na príčiny násilia tohto druhu a začať preskúmaním rodových stereotypov, ktorých obeťami sú ženy a muži, a to už od útleho veku.

Uznesenie tiež zabezpečuje vytvorenie právneho rámca, ktorý by prisťahovalkyniam zabezpečil právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a trestnoprávnu zodpovednosť každého, kto žene tieto dokumenty odoberie.

Teraz preto očakávame návrhy stratégie a akčného plánu zo strany Komisie: očakávame činy.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. − (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože násilie páchané na ženách je celosvetovým problémom, ktorý sa svetovému spoločenstvu ešte nepodarilo vyriešiť. Násilie páchané na ženách sa vyskytuje vo všetkých vrstvách spoločnosti a neobmedzuje sa na určitú kultúru, úroveň vzdelania, vek alebo príjem. Ženy sú najviac vystavené riziku doma – domáce násilie je najbežnejšou príčinou zranení žien, ešte bežnejšou než dopravné nehody a rakovina dokopy. Obete zažívajú mimoriadne negatívne dôsledky na svoje zdravie, sebavedomie a bezpečnosť a nemôžu sa už zúčastniť na verejnom živote ani na trhu práce tak, ako by si želali. Páchatelia tohto násilia spôsobujú týmto ženám a ich deťom celoživotné utrpenie a zároveň predstavujú spoločenský problém, pretože následné náklady v oblasti zdravotníctva a súdnictva dosahujú niekoľko miliárd eur. Z toho vyplýva, že páchatelia musia niesť zodpovednosť za svoje činy a mali by byť stíhaní. Násilie páchané na ženách sa musí konečne vyniesť na svetlo sveta a ukončiť.

6. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

  Predsedajúci. – Týmto končím vysvetlenia hlasovania.

(Rokovanie bolo prerušené o 13.25 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

7. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

8. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

9. Hodina otázok pre predsedu Komisie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hodina otázok pre predsedu Komisie.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Vidím, že naši kolegovia poslanci z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sú ešte na obede. Pán predseda, som rád, že sa na mňa usmievate – boli ste trochu nemierny vo svojich skorších poznámkach na moju adresu, ale očividne ste sa trochu upokojili počas obedňajšej prestávky.

Pán komisár Oettinger, niekto, koho, verím, dobre poznáte, povedal, že budú záťažové skúšky – aha, tam je –, nevšimol som si ho. Pán Oettinger, som rád, že vás vidím. Pán Oettinger, dobre vyškolený žiak pani Merkelovej, je teraz takisto proti jadrovej energii. Bol prívržencom jadrovej energie, ale Fukušima bola preňho cestou do Damasku a ako novodobý Šavol spolu s ďalšími zazrel jasné svetlo na oblohe. Prinajmenšom prezradil, že podľa jeho názoru je niekoľko jadrových elektrární, ktoré by neprešli záťažovými testami. Považujem to za veľmi zaujímavé.

Ak máte podozrenie, pán Oettinger, že existujú záťažové testy, ktoré nebudú mať želaný výsledok, pretože testované systémy nemusia vydržať test, prečo potom Komisia priamo nezasiahne a nezatvorí tieto elektrárne? Ak sú záťažové testy niečo podobné tomu, čo sa stalo s bankami v tom, že si až potom uvedomíme, že záťažové testy po prvé neboli dostatočne jasné a po druhé neodrážali aktuálnu situáciu, potom by otázka jadrovej energie bola oveľa nebezpečnejšia ako banky.

Moja konkrétna otázka preto znie: Ako je možné, že ste si vedomý toho, že určité systémy neprejdú záťažovými testami, a napriek tomu s tým nič nerobíte?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Predovšetkým, aby sme poznali výsledok testu, musíme ho najprv vykonať. Ak by akékoľvek zariadenie neprešlo testom, otázka nápravných opatrení zostáva otvorená. Ak by modernizácia nebola technicky alebo hospodársky realizovateľná, reaktory by sa museli zatvoriť a vyradiť z prevádzky. Možno však očakávať prípady, keď bezpečnostná modernizácia bude mať hospodárske opodstatnenie a bude technicky realizovateľná, takže k tomuto sa môžeme zaviazať v tomto štádiu.

Pán Schulz, domnievam sa, že bolo dôležité, že Európska rada po intenzívnych diskusiách súhlasila s úlohou Komisie. Môžem vám povedať, že začiatok diskusií bol iba o koordinácii vnútroštátnych regulátorov a na moje naliehanie bola Komisia požiadaná navrhnúť zamerania a modality a takisto dostala úlohu do konca roka predložiť úplnú správu o zisteniach.

Urobíme to pre všetky jadrové elektrárne v Európe. Urobíme to s plnou transparentnosťou. Je dôležité uznať túto skutočnosť. Považujem to za pokrok, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť.

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. – (DE) Pán Barroso, ste veľmi múdry muž, neodpovedali ste však na moju otázku. Preto sa vás opäť pýtam, že keď pán Oettinger hovorí: „Máme podozrenie, že niektoré elektrárne, ktoré sú v súčasnosti pripojené k sieti, neprejdú testom“, moja interpretácia významu je, že ste si vedomý bezpečnosti týchto elektrární, ktorá je taká slabá, že nesplnia kritériá. Prečo nezasiahneme priamo? Domnievam sa, že je to skutočné a existujúce nebezpečenstvo.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Komisár Oettinger poskytol veľmi obozretné a veľmi rozumné vyhlásenie. Môže sa to stať, ale na kontrolu toho, či sa to stane alebo nie, musíme vykonať seriózne, dôveryhodné testy. Chystáme sa to urobiť v plnej transparentnosti a na základe najlepších dostupných odborných znalostí.

Ako viete, nie je v právomoci Komisie, aby zrušila testy. Ide o vnútroštátnu právomoc. Čo sa chystáme urobiť – a na rozdiel od minulosti, pred poslednou Európskou radou, máme jednoznačný mandát, aby sme to mohli urobiť –, je spolupracovať s vnútroštátnymi nezávislými regulačnými orgánmi pri vykonávaní veľmi serióznych, dôveryhodných štátnych záťažových testov. Práve definujeme modality a rozsah týchto záťažových testov.

Chcel by som povedať pánovi Schulzovi, že v týchto jednotlivých citlivých záležitostiach musíme byť mimoriadne zodpovední a nesmieme vyvolávať paniku. Musíme postupovať technickým spôsobom na základe najlepších vedeckých odborných znalostí.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – My všetci súhlasíme s tým, že Európska únia je viac ako len spoločný trh a že je aj politickým projektom na zabezpečenie demokracie na kontinente a na dodržiavanie, podporu a posilňovanie princípov právneho štátu a ľudských práv.

Keby to nebolo tak, domnievam sa, že by nebol veľký rozdiel medzi nami a Čínou. Je to tak vo všetkých členských štátoch vrátane Maďarska. Tamojšia vláda teraz predložila nový návrh ústavy, ktorý by sa mal prijať v polovici apríla. Obsahuje určité znepokojujúce – podľa môjho názoru – zmienky o volebných právach menšín, zákazoch potratov, zákazoch sobášov osôb rovnakého pohlavia, iredentizme a potláčaní inštitúcií, aby sa dohliadlo na to, aby vykonávali vôľu vlády.

Pán predseda Barroso, čo bude robiť Komisia na obranu európskych ústavných zásad demokracie, princípov právneho štátu a základných práv v zmysle ustanovenia článku 2 Zmluvy o EÚ, keď sú v stávke v členských štátoch tak ako dnes v Maďarsku?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Určite súhlasíme s tým, že Európska únia nie je iba spoločný trh: je o hodnotách, a podmienkou pre každý členský štát, ak sa chce stať členským štátom Európskej únie, je, aby rešpektoval tieto hodnoty. Jednou z hodnôt sú princípy právneho štátu a my musíme rešpektovať naše právo. Ako viete, prijatie štátnej ústavy je kľúčovým krokom pre každý členský štát, kľúčovým procesom, ktorý patrí výlučne ľuďom a inštitúciám daného členského štátu.

Maďarské inštitúcie musia rozhodnúť o obsahu a postupe prijatia novej ústavy v súlade so svojimi vlastnými vnútroštátnymi pravidlami a v prípade potreby s medzinárodným právom a s právom Únie. Budeme sledovať pokroky v tejto veci z hľadiska práva EÚ, ale samozrejme dúfame, že maďarské orgány zaručia, aby nová ústava, ktorá sa napokon prijme, odrážala hodnoty, na ktorých je založená Európska únia.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Pán predseda Komisie, rozumiem vašej odpovedi, ale viete, že všetkých 27 členských štátov musí zmeniť svoje ústavy v súlade s európskymi hodnotami. Maďarsko to urobilo pred pristúpením k Únii. Sú dokonca aj krajiny, ktoré to urobili po pristúpení. Poľsko to práve robí, Francúzsko takisto, pretože sú rozpory medzi Lisabonskou zmluvou a niekoľkými článkami francúzskej ústavy.

Je dôležité, aby ste zaviazali aj Maďarsko, dokonca aj po jeho prijatí novej ústavy takisto uplatniť tieto zásady. Je dôležité, aby to Komisia preverila.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Ústava každej krajiny musí odrážať európske hodnoty a byť s nimi v súlade: základné európske hodnoty demokracie, zásad právneho štátu, ľudskej dôstojnosti a dodržiavania základných práv. Je to záležitosť, o ktorej by sme vôbec nemali diskutovať. Ešte som nevidel ústavu členského štátu Európskej únie, ktorá by bola proti týmto hodnotám, ale ak by sa to teoreticky malo stať, potom by sme museli zasiahnuť.

Ako viete, pán Verhofstadt, máme veľmi dobré výsledky v tejto veci. Nedávno sme konali vo viacerých veľmi citlivých otázkach týkajúcich sa napríklad maďarského zákona o médiách. Maďarská vláda povedala na začiatku, že ak Komisia zistí akúkoľvek nezlučiteľnosť, zmení právo, a tak sa stalo.

V ostatných členských štátoch, kde došlo k prípadom nediskriminácie, Komisia takisto zaujala veľmi rozhodný postoj. Z tohto hľadiska sa môžete spoľahnúť na to, že Komisia bude tieto záležitosti veľmi dôkladne sledovať.

  Marian-Jean Marinescu, v mene poslaneckého klubu PPE. – Zavedenie európskeho semestra počnúc týmto rokom pomôže posilniť rozpočtovú disciplínu, makroekonomickú stabilitu a rast a donúti členské štáty zmeniť hospodárske a rozpočtové politiky. V krátkom čase by tieto nové politiky mohli výrazne ovplyvniť životy európskych občanov vo väčšine členských štátov.

Identifikovala už Komisia dôsledky nevyhnutných vnútroštátnych postupov na európsku hospodársku, sociálnu a politickú situáciu v budúcnosti alebo plánuje vykonať hodnotenie týchto dôsledkov?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Berieme túto úlohu veľmi vážne. Bolo veľmi dôležité odsúhlasiť to, čo sme nazvali európsky semester, pretože členské štáty sa teraz jednohlasne zhodli v tom, že otázky hospodárskej politiky jedného z nich môžu mať vplyv aj na ostatné štáty a že otázky tých druhých štátov majú vplyv na ich vlastné politiky. V tejto veci dáme odporúčania aj v závislosti od programov, ktoré nám členské štáty predstavia. Ale robíme to, aby sme uľahčili životy našim občanom.

Dávame jasne najavo, že všetko úsilie o konsolidáciu verejných financií, všetko úsilie o štrukturálnu reformu je v skutočnosti pre rast – pre trvalo udržateľný rast, pre začleňujúci rast –, ktorý je cieľom Európskej únie. To bola celková dohoda o tom, čo sme nazvali stratégiou EÚ 2020. Vzhľadom na tieto priority budeme posudzovať vnútroštátne programy, ktoré sa budú predkladať a na ktorých budeme spolupracovať v partnerstve s našimi členskými štátmi.

  Marian-Jean Marinescu, v mene poslaneckého klubu PPE. – Najdôležitejším aspektom tejto politiky je disciplína. Ak všetky členské štáty uplatnia tieto požiadavky, výsledky budú pozitívne. Ak budú rozdiely medzi členskými štátmi, výsledky nebudú také, ako my všetci očakávame.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Úplne s vami súhlasím, pán Marinescu. Práve preto potrebujeme, aby inštitúcie boli nezávislé a aby si svoju prácu robili úplne nezávisle a v pravom duchu Spoločenstva, pretože sme videli v minulosti, že občas sú v pokušení neprijať rozhodnutia alebo ich nezaviesť jednotným, uceleným a dôveryhodným spôsobom.

Z tohto dôvodu sa Komisia pokúsi urobiť všetko, čo bude v jej silách, aby zaručila rovnaké podmienky a zásady spravodlivosti. Disciplína z hľadiska dosiahnutých dohôd je vskutku zásadná pre úspech Európskej únie.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán Barroso, minulý týždeň Komisia stanovila limity na základe nariadenia, ktoré sa použije vždy, keď sa vyskytnú problémy s rádioaktivitou, ktorá ovplyvňuje dovoz potravín, v tomto prípade z Japonska. Prekvapivo sú limity, ktoré ste stanovili pre výrobky z Japonska, v tomto prípade oveľa vyššie ako tie, ktoré sa uplatňujú pre tie isté výrobky dokonca v samotnom Japonsku. Sú vyššie aj ako limity stanovené pre potraviny v takýchto prípadoch, napríklad v USA, v krajine, kde sa jadrová energia využíva vo veľkom. Tieto limity sú vyššie aj ako limity, ktoré sa uplatňujú pre Európsku úniu a pre krajiny, z ktorých dovážame tovar po černobyľskej katastrofe, a ktoré stále platia pre cézium v niektorých prípadoch. Prečo by to malo byť tak? Prečo sme stanovili takéto vysoké limity?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Samozrejme, rád odpoviem na otázku pani Harmsovej, hoci som si myslel, že podľa dohody sme mali mať dve časti rozpravy – všeobecnú dnes a potom druhú o Japonsku.

Pani Harmsová, spomenuli ste veľmi dôležitú otázku. Núdzové opatrenia prijaté 25. marca, pokiaľ ide o dovoz krmiva a potravín z Japonska, predovšetkým zaručujú bezpečnosť spotrebiteľov EÚ a zosúladený prístup na presadzovanie v celej Európskej únii. Domnievame sa, že tieto opatrenia sú primerané riziku a majú širší rozsah ako opatrenia platné v ostatných hlavných častiach sveta, ako napríklad v USA a Kanade. Podľa mojich vedomostí na základe vedeckých poznatkov, ktoré dostávam, sa domnievame, že tieto záležitosti a tento prístup sú bezpečné.

Colné kontroly zaručujú, že potravinové a krmivové výrobky sa môžu dostať na trh Európskej únie, ak existuje záruka, že sú bezpečné na konzumáciu. Podľa súčasných opatrení samotné japonské orgány – a je pravda, čo povedala pani Harmsová – vyžadujú ešte prísnejšie požiadavky na potravinové výrobky na domácu spotrebu a vývoz.

Vzhľadom na prísnejšie úrovne, ktoré sú stanovené v Japonsku, sme sa v Komisii rozhodli, že by bolo správne upraviť súčasne platné úrovne od 25. marca ako dodatočné bezpečnostné opatrenie v očakávaní ďalšej vedeckej analýzy úrovní stanovených v nariadení (Euratom) č. 3954/87. Túto analýzu vykoná Komisia spolu s príslušnými vedeckými odborníkmi do 30. júna, aby sa stanovili normy, ktoré možno uplatniť na dovoz na jednotnom základe.

Chcel by som na tomto mieste zdôrazniť, že všetky kontroly potravín dovezených z Japonska, ktoré doteraz vykonali členské štáty, preukázali zanedbateľné úrovne rádioaktivity, ktoré sú výrazne nižšie ako súčasné európske alebo japonské normy. Chcel by som vás informovať o tom, že Komisia budúci piatok navrhne stálemu výboru pre potravinový reťazec revíziu našich noriem, aby sa zosúladili s japonskými normami. Tieto normy potom nadobudnú platnosť budúci týždeň. Chcel by som opäť zdôrazniť, že ide o výlučne preventívne opatrenie, ktoré umožňuje iniciovať nevyhnutné vedecké posúdenia súčasných povolených úrovní na celom svete, aby Európska únia mohla dokázať, že opäť uplatňuje najvyššie normy.

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Pán Barroso, ak som vám správne porozumela, znamenalo by to, že ryby, ktoré ovplyvnil rádioaktívny výbuch v Černobyle a ktoré sa dovážajú z Nórska, musia spĺňať prísnejšie limity ako dovážané rádioaktívne ryby ulovené vo vodách blízko Japonska? Domnievam sa, že to je zlé a nezodpovedné, a chcela by som vedieť, či ste pripravený upraviť tieto limity, ktoré sú extrémne vysoké v porovnaní s medzinárodnými normami, alebo nie.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Pani Harmsová, o týchto záležitostiach musíme rozhodovať na základe vedeckých dôkazov. Nemôžem prijímať rozhodnutia iba na základe osobných názorov. Máme nariadenie, ktoré bolo prijaté po Černobyle. Bolo založené na najlepších vedeckých dôkazoch. Japonsko je v mimoriadne citlivej pozícii vzhľadom na potravinovú bezpečnosť a je na to veľa dôvodov. Má iný prah, ako máme my v Európe. Práve pre tieto rozdielne normy medzi Európou a Japonskom sme sa rozhodli, že prechodne zavedieme japonské normy.

Povolené úrovne sú nižšie, čo znamená, že ich normy sú vyššie. Máme v úmysle zaviesť to pre Japonsko. Medzičasom budeme viesť konzultácie s výborom odborníkov na vnútroštátnej úrovni a na európskej úrovni, aby sme mohli podľa potreby stanoviť spoločné jednotné pravidlá pre všetky dovážané výrobky. Domnievam sa, že toto je najlepší, najprimeranejší prístup založený na vedeckých poznatkoch. Nemyslím si, že akýkoľvek iný prístup by bol momentálne vhodný.

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – Na rozdiel od svojich kolegov sa stále domnievam, že Európska únia je v prvom rade hospodárskym projektom a že jednotný trh je jadrom tohto všetkého. V posledných dňoch a týždňoch sme počuli veľa o hospodárskom riadení, možno priveľa na môj vkus, ale len veľmi málo o raste a konkurencieschopnosti.

Ako viete, pán Barroso, britská Konzervatívna strana tvorí významnú časť našej skupiny a premiér Spojeného kráľovstva pán Cameron a osem ďalších hláv štátov a predsedov vlád vám a pánovi predsedovi Van Rompuyovi poslalo list s veľmi jasne stanovenými spôsobmi, ako opäť zabezpečiť rast v Európe po finančnej kríze. Minulý týždeň pán Cameron zverejnil aj brožúru s názvom „Vyberme si rast“ a môžem iba povzbudiť všetkých poslancov Parlamentu, aby si ju prečítali.

Aké sú teda vaše konkrétne úmysly v dohľadnej budúcnosti s cieľom dosiahnuť rast, konkurencieschopnosť a dokončenie jednotného trhu Európskej únie? Aké praktické opatrenia plánujete prijať na splnenie týchto cieľov?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Za jednu minútu je ťažké učiniť zadosť dôležitosti vnútorného trhu. Dovoľte mi však uistiť vás, pán Zahradil, že v tomto mesiaci predstavíme Akt o jednotnom trhu, veľmi ambiciózny súbor návrhov na zavedenie jednotného trhu, na jeho prehĺbenie a na odstránenie mnohých prekážok, ktoré mu bránia, čo sa týka služieb, a veľkého administratívneho zaťaženia, ktoré existuje najmä pre malé a stredné podniky.

Toto sú konkrétne body, ktoré dnes môžem oznámiť: konkrétne opatrenia súvisiace s prístupom k financovaniu malých a stredných podnikov a so zmenšením administratívneho zaťaženia ovplyvňujúceho naše spoločnosti, a to najmä malé a stredné podniky.

Dovoľte mi takisto povedať, že list, ktorý mi napísalo deväť európskych premiérov alebo hláv štátov, bol veľmi dôležitý dokument. Práve v tejto chvíli, keď existujú také veľké obmedzenia našich rozpočtov, je dôležité uvoľniť plný potenciál jednotného trhu. Ten je nepochybne zdrojom rastu pre Európsku úniu.

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – Pán Barroso, nechcem začínať kontroverznú diskusiu a verím vo vaše dobré úmysly. Poznáte však inštitúciu, ktorej predsedáte. Európska komisia občas trochu pripomína zviera, ktoré je ťažké usmerniť. Mohli by ste nám, prosím, povedať, ako by ste chceli zaručiť, že Európska komisia pod vaším predsedníctvom zabráni tendencii – ktorá je niekedy príliš viditeľná – k prílišnej regulácii namiesto deregulácie alebo lepšej regulácie?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Prosím, nevnímajme Komisiu predpojato. Komisia má dobré výsledky v tejto veci. Už sme vykonali určité zlepšenia: zníženie administratívnej záťaže Komisie o 31 %, pričom 22 % už odsúhlasila Rada a Parlament. V skutočnosti Rada odoláva niektorým z opatrení, aby znížila zaťaženie.

Domnievam sa, že budete súhlasiť, pán Zahradil, že 27 rôznych byrokratických systémov je horších ako jeden byrokratický systém. Komisia teda robí veľa, aby uľahčila život podnikom na celom kontinente realizáciou vnútorného trhu. Odmietanie v skutočnosti niekedy prichádza od vnútroštátnych správnych orgánov, napríklad „pozlacovanie“ smerníc a tak ďalej. Budeme seriózni pri vykonávaní tohto programu na lepšiu reguláciu, na ktorom sa, verím, zhodneme.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Moja otázka je podobná otázke pána Schulza. Z tohto dôvodu sa zamýšľam sústrediť na konkrétny aspekt. Samozrejme, rozumiete tomu, že vzhľadom na naše skúsenosti so záťažovými testami bánk sme sa stali citlivejšími na záťažové testy vrátane tých, ktoré súvisia s jadrovou energiou. Moja otázka sa týka agentúry Euratom.

Nechcem sa tváriť ako sudca a hodnotiť obrovské sumy peňazí, ktoré Euratom pohlcuje na výskum. Môj osobný názor je, že finančné prostriedky na tento výskum sa míňajú na technológiu plnú rizika. Nie som toho názoru, že tieto riziká podliehajú primeraným spoločným kontrolám, ani sa nedomnievam, že existuje dostatočný priestor na spoločné rozhodovanie v tejto veci. Koniec koncov, jadrová energia nerešpektuje vnútroštátne hranice. Práve v tom spočíva problém. Nie je to tak, že rozhodnutia o jadrovej energii by sa mali prijímať na spoločnom základe práve preto, že radiácia nepozná žiadne hranice?

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. – Lisabonská zmluva jednoznačne uznáva, pán Bisky, že energetický mix je vnútroštátnou právomocou členských štátov. Nie je na európskych inštitúciách, aby rozhodli, ktoré zdroje energie by mala mať každá krajina.

Závery poslednej Európskej rady však boli krokom vpred, pretože došlo k dohode otestovať všetky jadrové elektrárne v Európskej únii. Túto úlohu vykonáme v rámci zodpovednosti Skupiny európskych regulačných úradov pre jadrovú bezpečnosť a Komisie. Komisia predstaví aj správu, ktorá bude zverejnená.

Teraz sme v pozícii, keď tí, ktorí sú za jadrovú energiu a ktorí sú proti nej – pretože v Európe sú členské štáty s rôznymi postojmi –, prinajmenšom súhlasia s tým, že musíme zmodernizovať všetky podmienky pre jadrovú bezpečnosť. Je pravdepodobnejšie, že sa to dosiahne s európskym prístupom ako na vnútroštátnom základe.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Pán Barroso, čo by ste povedali na myšlienku založiť európsku inštitúciu na podporu obnoviteľných energií, na ekologicky ohľaduplné poskytovanie energie a úsporu energie v rámci Zmluvy o EÚ? Myslíte si, že tento návrh by stál za vašu podporu, keďže by nás mohol rýchlejšie zbaviť rizík jadrovej energie?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Už sme dali určité návrhy v tejto veci, a to takzvaný program 20/20/20, v ktorom sa členské štáty napríklad jednohlasne zhodli – pretože v tejto veci sa vyžaduje jednohlasnosť – na cieli 20 % obnoviteľnej energie do roku 2020. Dovoľte mi povedať, že sa držíme plánu pri dosahovaní tohto cieľa. Právne predpisy Európskej únie, ktoré členské štáty k tomu zaväzujú, už existujú.

Sú členské štáty pripravené posunúť sa vpred? Je to niečo, o čom môžeme diskutovať, ale môžem vám povedať, že z môjho pohľadu a z mojich konzultácií sa teraz domnievajú, že by sa mali najprv zaviazať dosiahnuť tento cieľ. Takže pravdepodobne nemusíme vytvoriť nový rámec Spoločenstva – nový inštitucionálny rámec, ale musíme sa rozhodne zaviazať k cieľom, na ktorých sme sa zhodli, prípadne si musíme po dohode stanoviť ambicióznejšie ciele.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Pán Barroso, som zmätený. Pomôžte mi. Aká je politika EÚ v Líbyi? Dostal som list od urodzenej barónky Ashtonovej 1. apríla, v ktorom hovorí, že EÚ poskytla viac ako 75 miliónov EUR na humanitárnu pomoc a že hoci situácia je naďalej neistá, EÚ sa ponúkla, že pomôže podporiť dialóg. Napísala ho však mnoho dní po tom, ako začalo bombardovanie. To je to, čo povedala.

Na druhej strane máme rázneho muža Hermana Van Rompuya, ktorý dal jasne najavo, že zmena režimu je cieľom tohto líbyjského dobrodružstva. Povedal takisto, že akcia v Líbyi by sa nemohla uskutočniť bez Európskej únie a že Francúzsko a Nemecko by nemohli uskutočniť vojenskú akciu bez toho, aby najprv nezískali podporu Európskej rady. Takže v rámci Európskej únie máme dvoch veľkých šéfov, ktorí si navzájom priamo odporujú. Mohli by ste, prosím, trochu objasniť túto záležitosť a povedať nám, čo je politikou Európskej únie v súvislosti s Kaddáfím a Líbyou?

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Členské štáty sa jednohlasne zhodli v tom, že Kaddáfí by mal odísť. Nie je žiadny rozpor v zapojení sa do dialógu s ľuďmi, s ktorými sa domnievame, že by sme mali hovoriť. Na to pravdepodobne narážala pani Ashtonová. Mali sme tu napríklad zástupcov opozície plukovníka Kaddáfího.

Všetci vieme, že vojenský zásah nebol rozhodnutím Európskej únie ako takej. Niektoré členské štáty v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov rozhodli na základe konsenzu dosiahnutého v Európskej rade zaviesť bezletovú zónu. Nebolo to však rozhodnutie Európskej únie ako takej, pretože boli určité rozdiely v prístupe k situácii. Musíme to uznať. Skutočnosť je, že boli rozdiely v spôsobe, akým by sme mali riešiť líbyjskú otázku.

Súhlasím však aj s tým, čo povedal pán predseda Van Rompuy, že bez pozície, ktorú zaujala Európska rada, by sa nemohli prijať rozhodnutia Bezpečnostnej rady. Boli to historické rozhodnutia v tom zmysle, že zavádzajú zodpovednosť ochrany.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Určite tu existuje široké spektrum názorov. Premýšľam, či by pán Barroso so mnou súhlasil v tom, že vymenovať ako vedúcu predstaviteľku vášho nového ministerstva zahraničných vecí so zodpovednosťou za vonkajšiu bezpečnosť ženu, ktorá je extrémne ľavicová, celoživotná pasivistka, bývalá pokladníčka Kampane za jadrové odzbrojenie, niekoho, kto sa ukázal ako nekompetentný pre túto pozíciu, skutočne nebolo jedným z tých lepších rozhodnutí Európskej únie. Môžem iba povedať vďakabohu za barónku Ashtonovú, predpokladám, že bez nej by sme sa oveľa viac zaujímali o Líbyu.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Rozhodnutie členských štátov s mojou podporou vymenovať pani Catherine Ashtonovú za podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bolo podľa mňa správne.

Je to veľmi oddaná Európanka. Určite sa nestotožňuje s vašimi názormi, ale nemyslím si, že je to nejaký problém. Myslím si, že čestne a odhodlane prispieva k dosiahnutiu našich cieľov, ale povedzme si to úprimne. Má veľmi náročnú prácu. Robí teraz to, čo predtým robili najmenej traja alebo štyria ľudia. Okrem toho musí zaviesť novú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.

Myslím si, že tí z vás, ktorí sa nestotožňujú s jej myšlienkami, by jej mali preukázať dôveru. Domnievam sa, že skutočnosť, že teraz máme vysokú predstaviteľku, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Európskej komisie, je určitým zlepšením. Môžem potvrdiť jej nadšenie, odhodlanosť a skutočne európsky prístup, aký má k všetkým týmto otázkam.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predseda, vie si pán predseda Komisie predstaviť také okolnosti, za ktorých by boli všetky členské štáty vrátane Spojeného kráľovstva nútené prijať euro proti vôli svojich občanov – možno vyjadrenej v referende –, a dokonca proti jasnej vôli svojich vlád? Preambula Lisabonskej zmluvy zaväzuje členské štáty, aby vytvorili hospodársku a menovú úniu: jednotnú a stabilnú menu. Slovo „jednotná“ znamená, že nebude existovať súčasne s inými menami.

Samozrejme, existuje aj protokol tejto zmluvy, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ Spojené kráľovstvo neoznámi Rade svoj úmysel prijať euro, nesmie byť k tomu nijako nútené. Otázkou však je, či tento protokol ochráni Spojené kráľovstvo pred ustanoveniami zmluvy. Ostatné krajiny mimo eurozóny sa zdajú byť v menej výhodnej pozícii. V článku 140 tejto zmluvy sa uvádza, že členské štáty s výnimkou sa budú každé dva roky skúmať v súvislosti s pokrokom v dosahovaní hospodárskej a menovej únie.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie.

– Nerozumel som otázke, ale ak je ňou to, či bude Spojené kráľovstvo nútené vstúpiť do eurozóny, odpoveď je nie.

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predseda, vieme, že Spojené kráľovstvo chráni protokol, ale platnosť protokolov je otázka, ktorá presahuje tému jednotnej meny.

Existuje protokol, ktorý udeľuje Spojenému kráľovstvu a dvom ďalším krajinám výnimky typu „opt-out“ z Charty základných práv, ale vlastná právna služba Komisie navrhla, aby mala táto výnimka prinajlepšom obmedzené uplatnenie. Mohol by mať protokol, ktorý udeľuje Spojenému kráľovstvu výnimku typu „opt-out“ z jednotnej meny, tiež obmedzený význam?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Ak chcete podrobnú právnu analýzu, s radosťou vám pošlem analýzu od právnej služby Komisie. Ale môžem vám povedať – ľutujem, ak vás to sklame –, že Spojené kráľovstvo nebude nútené vstúpiť do eurozóny.

  Predseda. – Ďalšou témou je európska odpoveď na tragédiu v Japonsku. Máme na zozname mnohých kolegov. Rád by som vás poprosil, aby ste nedvíhali modrú kartu, ak chcete byť na zozname podľa postupu „catch-the-eye“, pretože slúžia na niečo celkom iné. Zdvihnite, prosím, bielu kartu alebo akúkoľvek inú. Modrá karta slúži na úplne iný postup.

  Alejo Vidal-Quadras (PPE). – (ES) Po vážnej havárii v elektrárni Fukušima sa reakcia Európskej komisie, s výnimkou jedného zbytočného nešťastného omylu, doteraz vyznačovala potrebnou vážnosťou, opatrnosťou a dôkladnosťou.

Táto bolestivá udalosť však viedla k vytvoreniu ovzdušia zvýšených emócií a zaujatosti voči tomuto zdroju energie. S cieľom obmedziť možné negatívne dôsledky pri volebných urnách isté vlády zrazu zmenili stanovisko a rozhodli sa zrušiť svoje plány na vybudovanie nových elektrární alebo predĺženie životnosti už existujúcich.

Vážený pán Barroso, keďže jadrová energia predstavuje 14 % našej spotreby energie, vzhľadom na stály a predvídateľný nárast dopytu po elektrine a vzhľadom na náš cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2050 o 85 %, mnohí z nás vrátane mňa by sa vás chceli opýtať v tejto možno prechodnej situácii, či Komisia plánuje nejaké legislatívne alebo politické opatrenia s cieľom zabrániť, aby táto klíma ohrozila našu energetickú stratégiu v dlhodobom horizonte.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Ako som už uviedol v odpovedi inému kolegovi, rozhodnutia v súvislosti s energetickým mixom sú záležitosťou, ktorá patrí do zodpovednosti členských štátov. Ako iste viete, v Európskej únii sú členské štáty, ktoré majú jadrovú energiu, ako napríklad vaša krajina, Španielsko, a iné, ktoré jadrovú energiu nemajú, ako napríklad naša krajina, Portugalsko. Komisia teda nerozhoduje, či by členské štáty mali mať jadrovú energiu alebo nie. Musíme konať v rámci našich oblastí zodpovednosti.

V skutočnosti sme teraz získali nové mandáty v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa jadrovej bezpečnosti. Myslím si, že môžeme a mali by sme splniť už dohodnuté ciele zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov. Verím, že cieľ na úrovni 20 %, na ktorom sme sa jednohlasne zhodli, je dosiahnuteľný, ak budú členské štáty konať s ozajstným odhodlaním pri zavádzaní všetkých prijatých opatrení potrebných na dosiahnutie tohto pre Európsku úniu a, samozrejme, aj pre celý svet veľmi dôležitého cieľa.

  Sandra Kalniete (PPE). – (LV) Svet už niekoľko týždňov so súcitom a znepokojením sleduje udalosti v Japonsku. Ešte raz by som rada vyjadrila úctu voči všetkým obyvateľom Japonska. V myšlienkach sme s tými, ktorí dňom i nocou pracujú v jadrových reaktoroch vo Fukušime, aby zabránili jadrovej katastrofe. Sú to hrdinovia, ktorí obetujú svoje zdravie a životy pre Japonsko a pre ľudstvo. Japonsko stojí pred namáhavou úlohou obnoviť svoje zničené územia, ktorá si bude vyžadovať značné zdroje vrátane zahraničných investícií. Preto musí Európska únia začať rokovania o dohode o voľnom obchode s Japonskom. Keďže vieme, že japonskou zásadou je začínať rokovania iba v prípade pevného odhodlania dokončiť ich a dospieť k výsledku, som presvedčená, že súčasné sivé oblasti sa počas rokovaní vyriešia a že môžeme dosiahnuť dohodu o voľnom obchode prijateľnú pre obidve strany.

Rada by som počula názor pána Barrosa o tom, či Komisia podporuje začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode počas nadchádzajúceho samitu Japonsko – EÚ 25. mája, a ak nie, prečo a kedy by sa mohli rokovania začať.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Dovoľte mi tiež na začiatok vyjadriť v mene Komisie náš nesmierny obdiv, úctu a solidaritu obyvateľom Japonska. Hneď po tejto katastrofickej udalosti som poslal osobnú správu premiérovi Kanovi. Včera som s ním opäť hovoril telefonicky, aby som zistil najnovšie informácie o situácii, a povedal mi, že je veľmi vďačný za solidaritu Európskej únie.

Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa obchodu, minulý rok na samite Európska únia – Japonsko došlo k dohode, že sa preskúmajú možnosti, ako čo najviac zlepšiť naše vzťahy. Jednou z alternatív po hospodárskej stránke je možnosť spoločného Úradu pre potraviny a lieky pre Európsku úniu a Japonsko. Táto alternatíva si bude vyžadovať značné úsilie od obidvoch strán a ochotu zaoberať sa, okrem iného, necolnými opatreniami a odstraňovaním prekážok, ktoré bránia prístupu spoločností Európskej únie na japonský trh, s cieľom zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. V diskusiách s Japonskom Európska únia neustále vyjadrovala svoje požiadavky. Som rád, že Európska rada teraz ujasnila svoje stanovisko. Včera som opätovne potvrdil japonskému premiérovi, že sme pripravení s Japonskom spolupracovať, pokiaľ sa bude konštruktívne zaoberať týmito záležitosťami. Sľúbil mi, že to urobí konštruktívnym spôsobom a obráti sa so svojimi otázkami aj na európsku stranu.

  Edit Herczog (S&D). – Keď sa pozeráme na správy o havárii vo Fukušime a diskusie o dôsledkoch, nevidíme tam žiadnych akcionárov. Nevidíme tam ani finančných investorov, ani členov politickej triedy, ale zamestnancov: pracujúci bojujú s dôsledkami tejto nehody. Plne podporujem posilnenie noriem jadrovej bezpečnosti, ale ste pripravený vyzvať zástupcov zamestnancov, konkrétne odborové zväzy, k dialógu s mnohými zúčastnenými stranami s cieľom posilniť a dosiahnuť normy a ste pripravený presadzovať dosiahnuté normy jadrovej bezpečnosti na globálnej úrovni? Ak áno, ako to navrhujete urobiť?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Európska rada sa v skutočnosti rozhodla, že sa pokúsi presadiť čo najprísnejšie normy, a to nielen v Európe, ale aj u našich partnerov. Napríklad komisár Oettinger už komunikoval s ruskými partnermi. Rusko a Ukrajina sa vyjadrili, že majú záujem s nami v tejto záležitosti spolupracovať. Pokúšame sa tiež zistiť, či budeme môcť dosiahnuť rovnakú úroveň spolupráce so Švajčiarskom a aj s Tureckom a Arménskom, hoci to nie je také perspektívne.

Vo včerajšom telefonickom rozhovore mi japonský premiér povedal, že aj on chce s nami spolupracovať a zapojiť sa aj do medzinárodného úsilia, ktoré chcú vynaložiť skupiny G8 a G20 s cieľom dosiahnuť prísnejšie normy jadrovej bezpečnosti vo svete. Teraz máme podmienky na vynaloženie skutočného úsilia nielen na európskej úrovni – to je teraz zaručené –, ale aj globálne vďaka spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a inými príslušnými medzinárodnými orgánmi.

  Sarah Ludford (ALDE). – Pred rokom na Haiti vládol pocit, že EÚ je pri odstraňovaní následkov katastrofy a poskytovaní humanitárnej pomoci pomalá. Ste spokojný s operačnou koordináciou medzi EÚ a členskými štátmi v nedávnych krízových situáciách, najmä v Japonsku?

Čo sa stalo od oznámenia Komisie spred troch rokov o posilňovaní schopnosti Únie reagovať na katastrofy, v ktorom sa hovorí, že potrebujeme väčšiu súdržnosť a efektívnosť na dosiahnutie integrovanejšej schopnosti EÚ reagovať na katastrofy?

Konkrétne, pomohli nedávne skúsenosti v Japonsku a celkom odlišné v severnej Afrike urýchliť rozhodovanie Komisie o tom, či potrebujeme mechanizmus rýchlej reakcie EÚ v rámci humanitárnej pomoci a pomoci zameranej na obnovu?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Pokiaľ ide o reakciu na túto krízu, som hrdý na to, že Komisia, ktorú zastupuje pani Kristalina Georgievová, ktorá je tu s nami, ako prvá poslala do Japonska delegáciu na vysokej úrovni po tamojších hrozných udalostiach.

Môžem vás ubezpečiť, že Japonsko veľmi ocenilo toto gesto. Poskytli sme Japonsku politickú aj morálnu podporu, pričom náš systém fungoval efektívne. V skutočnosti nás japonské orgány ako prvé požiadali, aby sme koordinovali postup členských štátov, pretože uprednostňovali koordinovanú podporu pred dvojstrannou podporou od jednotlivých členských štátov.

Hoci je Japonsko veľmi bohatá krajina, ktorá je vo veľkej miere schopná čeliť takýmto krízam, v záujme solidarity mu poskytujeme humanitárnu pomoc vo výške 15 miliónov EUR. Z toho 10 miliónov EUR pochádza z rozpočtu Európskej únie, ako to zariadila Komisia, a zvyšných približne 5 miliónov EUR pochádza od členských štátov.

Sme v zásade spokojní s koordinačným úsilím z humanitárneho hľadiska, ale určite sa môžeme ešte zlepšiť, ak budú členské štáty pripravené prijať koordinovaný a jednotný prístup, pokiaľ ide o civilnú ochranu a reakciu na krízu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – Na marcovom zasadnutí Európskej rady sa potvrdila úloha EÚ ako krajiny podporujúcej najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti na celom svete a v susediacich krajinách.

Najmenej dva nové jadrové projekty na vonkajšej hranici EÚ vyvolávajú vážne obavy pre nedostatočnú transparentnosť a diskusiu s dotknutými krajinami. V ruskej enkláve Kaliningrad medzi dvomi členskými štátmi a iba 23 kilometrov od východnej hranice EÚ s Bieloruskom sa budú nachádzať nové jadrové elektrárne s experimentálnymi reaktormi. EÚ by mala v spolupráci s príslušnými medzinárodnými orgánmi zabezpečiť, aby projektanti dodržiavali najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti a environmentálne normy hneď od začiatku štádia vývoja, a mala by dovoliť, aby medzinárodní odborníci na jadrovú energetiku obidva projekty posúdili, najmä kritériá výberu polohy.

EÚ by mohla účinne zabrániť nebezpečnému rozvoju v oblasti jadrovej energetiky tým, že odmietne odoberať energiu vyrábanú v nečistých jadrových elektrárňach. Akú úlohu vidí Komisia v predchádzaní nebezpečnému rozvoju v oblasti jadrovej energetiky na vonkajšej hranici EÚ? Aké opatrenia by mohla prijať?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Dobrým príkladom, ktorý vám môžem uviesť, sú naše pracovné vzťahy s Ukrajinou. Dňa 19. apríla 2011 sa zúčastním na samite o jadrovej bezpečnosti v Kyjeve, ktorý organizuje ukrajinská vláda, a stretnem sa tam s generálnym tajomníkom OSN Panom Ki-munom. V skutočnosti sme boli jedným z najdôležitejších darcov – ak nie najdôležitejším – pre Černobyľ, aby mohol byť úplne opravený.

Ako uviedla Európska rada vo svojich záveroch, priorita zaistenia bezpečnosti jadrových elektrární, samozrejme, nemôže prestať platiť na našich hraniciach. Európska únia bude vyžadovať, aby sa podobné záťažové testy vykonávali v susedných krajinách a na celom svete tak v existujúcich, ako aj v plánovaných jadrových elektrárňach a v tejto súvislosti by sa mali v plnej miere využívať príslušné medzinárodné organizácie.

Jadrová bezpečnosť bude preto určite našou najvyššou prioritou v našich vzťahoch s tretími krajinami vrátane niektorých, ktoré ste spomenuli.

  Elisa Ferreira (S&D). – (PT) Kríza v Japonsku dala ďalší zmysel nášmu kolektívnemu záväzku vytvoriť stratégiu EÚ 20-20-20. Naďalej však čakáme, či už na stratégiu EÚ 20-20-20, alebo Európa 2020, kým budeme mať užitočné a silné nástroje, ktoré vytiahnu Európu zo situácie, v ktorej sa nachádzame, z recesívnych opatrení, nezamestnanosti a nedostatočného rastu, ako aj z nekontrolovaného problému štátnych dlhopisov. Nie je načase, aby sa Európa posunula vpred s novými európskymi zdrojmi financovania a zaviedla účinné opatrenia na podporu rastu a súdržnosti založené na inom prístupe k energetickému problému a problému udržateľného rastu? To je moja otázka.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − (PT) Veľmi rád vám odpoviem, vážená pani Ferreirová, hoci to priamo nesúvisí s témou katastrofy v Japonsku. Pokiaľ ide o otázku získavania finančných prostriedkov na financovanie, práve dnes ráno som počas rozpravy povedal, že my členovia Európskej komisie o tom budeme predkladať návrhy v rámci ďalších finančných výhľadov, ktoré nazývame „projektové dlhopisy EÚ“. Sú to dlhopisy na investovanie do určitých projektov, napríklad v oblasti štrukturálnych opatrení, akými sú projekty pre európske siete, ktoré budú určite zahŕňať aj energiu. Dúfam, vážená pani Ferreirová, že podporíte tieto návrhy, a uvítal by som aj podporu jednotlivých vlád. Za túto vec sa musíme všetci postaviť. Veľký nedostatok prostriedkov v mnohých našich členských štátoch v dôsledku znižovania investičných rozpočtov znamená, že Európska únia sa nesmie vzdať investovania do rastu v Európe v takomto rozsahu. Existuje veľa oblastí, v ktorých si myslím, že jedno euro investované na európskej úrovni prinesie viac ako jedno euro investované na vnútroštátnej úrovni, ako napríklad oblasť energetiky.

  Michèle Rivasi (Verts/ALE). – (FR) Chcela by som začať niečím pozitívnym, pán Barroso. Vítam skutočnosť, že sa chystáte upraviť európske maximálne hladiny podľa japonských, pretože v čase prípravy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 297/2011 sme si uvedomili, že hladiny navrhnuté Komisiou boli príliš vysoké. Preto to vítam a bola by som rada, keby sa to zapracovalo do tohto nariadenia.

Môj druhý bod sa týka dovozu potravinových výrobkov z Japonska. V tom je zásadná otázka. Budeme povinní jesť kontaminované potraviny, hoci je úroveň kontaminácie pod maximálnou hladinou, len aby sme podporili japonské hospodárstvo? Určite máte deti. Myslím si: dám svojim deťom mlieko obsahujúce 500 Bq jódu, keď existuje iné mlieko s obsahom jódu 0 Bq? Zaujímalo by ma, či by azda Komisia nemala zvážiť zabránenie dovozu potravín a krmiva z Japonska, pretože môžu byť kontaminované, a namiesto toho pomôcť a podporiť samotných obyvateľov Japonska, či už finančne, alebo poskytnutím nekontaminovaných potravín.

Nakoniec mám na vás, pán Barroso, jednu prosbu. Obrátili sa na mňa predstavitelia spoločnosti Areva, ktorí cestovali do Japonska, kde im zadržali zariadenia, ktoré sú teraz v sklade na letisku. Je veľmi dôležité, ak je to možné, aby ste požiadali japonskú vládu, aby im vydala tieto zariadenia: celú sústavu, ktorá bola zadržaná na letisku, vrátane masiek, robotov atď.

  Predseda. − Vážená pani kolegyňa, hovoríte na úkor ostatných poslancov. Máme dlhý zoznam kolegov, ktorí by chceli vystúpiť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – (FR) Pokiaľ ide o tento posledný bod, nevedel som o tejto situácii. Ak mi budú poskytnuté nejaké informácie, určite rád zasiahnem.

Čo sa týka otázky mlieka, máte pravdu, pani Rivasiová. Nielenže mám tri deti, ale mám aj vnuka, ktorý v tejto chvíli nepije nič okrem mlieka. Je to jediná potravina, ktorú môže prijímať, a preto mám rovnaké obavy ako vy v súvislosti so zaručením bezpečnosti potravín a mlieka, ktoré dovážame do Európy.

Naše informácie založené na všetkých odborných správach sú také, že prijaté opatrenia sú dostatočné na vyrovnanie sa s rizikami v takej forme, v akej sú. Doteraz sme nemali žiadne správy o kontaminovaných potravinách obsahujúcich hladiny, ktoré by mohli predstavovať zdravotné riziká pre našich spotrebiteľov, a budeme v tejto súvislosti naďalej uplatňovať najprísnejšie normy.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Chcela by som požiadať pána predsedu Komisie a pána predsedu Rady, aby nejakým spôsobom vzdali úctu viac ako 50 anonymným japonským pracovníkom, ktorí pracujú s vedomím, že zomrú. V tomto Parlamente vzdávame úctu aktivistom bojujúcim za záchranu medveďa hnedého napríklad v Himalájach. Pri všetkej úcte, nikto tu nepomyslel na to, že by sme mali niečo povedať aj o týchto ľuďoch, ktorí aj keď vedia, že zomrú, tam pracujú už celé dni?

Rada by som prečítala, čo presne povedal jeden japonský pracovník, ktorý mohol poskytnúť krátky rozhovor. Povedal: „Som úplne presvedčený, že túto prácu okrem nás nikto iný neurobí a že nemôžeme ísť domov, pokiaľ ju nedokončíme“. Zásoba protiradiačných odevov spoločnosti TEPCO sa minula veľmi rýchlo. On a jeho kolegovia boli nútení vytvoriť náhradné diely.

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Predseda. − Vážená pani Tzavelová, hovoríte už takmer dve minúty, pričom ste mali k dispozícii len minútu, aj keď všetko, o čom ste hovorili, je pre nás veľmi dôležité.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Rád by som podporil vaše poznámky, pani Tzavelová. Myslím si, že to, čo ste povedali, je nesmierne dôležité. Podľa mňa sú tí ľudia hrdinami; veľmi si ich vážime a obdivujeme ich za ich odvahu a šľachetnosť. Dovoľte mi tiež povedať niečo o Japoncoch. Pani komisárka Georgievová bola nedávno neďaleko oblasti nehody a jednou z vecí, ktoré na ňu veľmi zapôsobili, bola húževnatosť, dôstojný postoj a duch japonského národa. Preto si myslím, že je viac ako vhodné, aby sme tu zo Štrasburgu, z Európskeho parlamentu, vyslali odkaz o obdive a úcte voči japonskému ľudu a najmä voči tým hrdinom, ktorí obetujú svoj život pre dobro všetkých Japoncov.

  Predseda. − Vážená pani Tzavelová, aj ja súhlasím s pánom predsedom Európskej komisie.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Oblasť severovýchodného Japonska zostane kontaminovaná ešte ďalších 300 až 400 rokov a život už nikdy znovu nezíska svoj prirodzený rytmus. To nám hovoria vedci.

Medzitým plány na výstavbu jadrovej elektrárne vo veľmi aktívnej zóne zemetrasení pokračujú normálne. To nám povedalo Turecko. Ale keby sa podobná katastrofa mala stať v tejto krajine, ak sa výstavba tejto elektrárne uskutoční, ohrozilo by to život celej Európy. To nám hovorí zdravý rozum.

Čo na to všetko povie Komisia? Ako vysoko sú nastavené environmentálne normy na využívanie jadrovej energie v agende pre spoluprácu s kandidátskymi krajinami? Spomenuli ste predtým tri krajiny, ja mám na mysli kandidátske.

  José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. − Vážený pán predseda, moja odpoveď je áno, ale to sa vzťahuje aj na kandidátske krajiny. Niektoré z krajín, ktoré sú teraz členmi Európskej únie a ktoré boli kedysi kandidátskymi krajinami, boli na základe výsledkov rokovaní povinné upraviť svoje normy bezpečnosti a v niektorých prípadoch odstaviť určité zariadenia na výrobu jadrovej energie. Myslíme to vážne.

Určite položíme túto otázku našim tureckým partnerom – ako som už spomenul v predchádzajúcom vyhlásení – a nielen Turecku, ale aj všetkým partnerom, ktorí sú blízko našich hraníc. Som presvedčený, že by sa tomu mala venovať osobitná pozornosť. Zároveň im poskytneme informácie, ktoré máme o našich vlastných jadrových zariadeniach. Toto je ten správny prístup k snahe konštruktívne riešiť túto problematiku.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Ako všetci vieme, demokracia znamená vláda ľudu, zásada, ktorú sme v Rakúsku v roku 1978 zobrali veľmi vážne. Uskutočnili sme plebiscit o jadrovej energii a jasným výsledkom bolo, že krajina by mala zostať pásmom bez jadrovej energetiky. To nás viedlo k prijatiu zákona pre bezjadrové Rakúsko, ktorý je teraz zakotvený v našej ústave.

Ale čo sa deje na úrovni EÚ? Plánujú sa vykonať záťažové testy jadrových elektrární a výsledky sa majú zverejniť. Tieto plány však nie sú povinné a nezahŕňajú žiadnu konkrétnu povinnosť riešiť nedostatky. Z tohto dôvodu jednoznačne podporujem rakúsku kampaň za odstavenie jadrových elektrární. Bol by som tiež rád, keby sa táto kampaň rozšírila do zvyšku Európy. Všetci si dobre uvedomujeme, že to nie je ľahké, pretože jadrová energia v podstate naďalej zostáva zodpovednosťou členských štátov.

Preto by som vám, pán predseda Barroso, chcel položiť nasledujúcu otázku: budete naliehať na jednotné, povinné európske normy a zabezpečíte konečne, aby sa správne uplatňovali environmentálne normy EÚ, konkrétne posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a aby sa prijali sankcie voči tým, ktorí porušujú pravidlá?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Urobíme, čo bude v našich silách v súlade so súčasnými zmluvami. Ako viete, zmluvy dávajú členským štátom určitú vnútroštátnu právomoc, pokiaľ ide o energiu, ale aj my využívame našu právomoc. Závery, ktoré odsúhlasila Európska rada a ktoré pripisujú Európskej komisii spolu s vnútroštátnymi nezávislými regulačnými orgánmi veľmi významnú úlohu v rámci úsilia o jadrovú bezpečnosť, predstavujú pokrok. Budeme to robiť verejne s plnou transparentnosťou. Som si však, samozrejme, istý, že to viete na základe iných záležitostí, kde sa vyskytujú ťažkosti s uplatňovaním záväzných právnych predpisov a záväzných pravidiel na európskej úrovni. Napriek tomu si myslím, že uplatňovanie pravidiel, na ktorých sa dohodli naše členské štáty a európski partneri, bude seriózne.

  Linda McAvan (S&D). – Vážený pán Barroso, už ste čiastočne odpovedali na túto otázku, ktorá sa týka bezpečnosti potravín dovážaných z Japonska. Pýtam sa, či by ste nám mohli povedať, aké množstvo potravín z Japonska dovážame, aby sme mohli zmierniť určité obavy verejnosti v tomto smere.

Ďalšou z otázok, v súvislosti s ktorými začínam dostávať listy, je skutočnosť, že vaše útvary založili odporúčané limity žiarenia na dvoch rôznych nariadeniach: jedno sa týka Černobyľu a to druhé všeobecného ustanovenia. To spôsobuje zmätok. Čítala som príslušnú otázku a odpoveď na internetovej stránke Komisie, ale musím povedať, že je to veľmi komplikované. Pýtam sa, či by ste nám to mohli trochu objasniť. Prečo existujú dve rôzne nariadenia?

Ak to nemôžete objasniť dnes, mohli by ste to aspoň vysvetliť na internetovej stránke Komisie, aby moji voliči jasne pochopili, aké sú úrovne, prečo boli vypracované a prečo je rozdiel medzi černobyľskými a nečernobyľskými úrovňami?

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. – Pokúsim sa, ale tieto záležitosti sú mimoriadne odborné; sám som musel absolvovať rýchlokurz, aby som trochu porozumel tomuto jazyku. Ale po prvé, pokiaľ ide o množstvo dovážaných potravín a krmiva, je naozaj okrajové. Európska únia z Japonska dováža krmivo a potraviny v celkovej hodnote 216 miliónov EUR, čo predstavuje asi 0,4 % hodnoty a menej ako 0,1 % celkového objemu krmiva a potravín dovážaných do Európskej únie. Pre japonské hospodárstvo to tiež znamená veľmi málo. Mohol by som vám poskytnúť zoznam dovážaných výrobkov, ale mám iba jednu minútu, preto to nemôžem urobiť pri tejto príležitosti.

Čo sa týka druhej otázky, prečo existujú rôzne hodnoty, tieto hodnoty boli stanovené po udalosti v Černobyle. Zakladajú sa na vedeckých dôkazoch, a preto veríme, že sú správne. Napriek tomu sa stala ďalšia tragédia ďaleko v Japonsku. Ako som spomenul, Japonsko má veľmi prísne normy bezpečnosti potravín. Aby sme sa vyhli rozporu medzi ich normami a tými našimi, rozhodli sme sa – ako som dnes oznámil – pre určitú harmonizáciu, prinajmenšom s Japonskom, zatiaľ čo vedecky skúmame globálne normy, ktoré môžeme uplatniť na akýkoľvek druh dovozu do Európskej únie. Toto vysvetľuje, prečo sú tam rozdiely, ale verím, že sú len prechodné.

  Predseda. − Vážený pán predseda Barroso, ďakujem vám za vašu prítomnosť na tejto plenárnej schôdzi, za všetky vaše odpovede, veľmi živú diskusiu a predovšetkým za vaše slová o veľmi dôležitej reakcii EÚ na tragédiu v Japonsku.

Týmto uzatváram tento bod rokovania.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

10. Rámec EÚ týkajúci sa koordinácie národných stratégií integrácie Rómov (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o rámci EÚ týkajúcom sa koordinácie národných stratégií integrácie Rómov.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. − Spolu s mojím kolegom Lászlóm Andorom predkladám rozhodnutie Komisie predstaviť nový rámec týkajúci sa národných stratégií integrácie Rómov.

Rámec EÚ prichádza vo chvíli, keď sa situácia Rómov dostala do skutočného centra pozornosti v Európe. Na riešenie situácie Rómov poskytla EÚ členským štátom rôzne právne, politické a finančné nástroje. Máme aj celý právny rámec založený na nediskriminácii, voľnom pohybe ľudí a stratégii rozširovania. Je však úplne zrejmé, že hospodárska a sociálna marginalizácia Rómov pretrváva, a to nie je v Európskej únii 21. storočia prijateľné ani udržateľné.

Parlament s podporou celého politického spektra – a to by som chcela podčiarknuť – upozornil na naliehavosť podpory integrácie Rómov prostredníctvom nedávno prijatého uznesenia o rómskej stratégii EÚ. Chcela by som poďakovať pani spravodajkyni Járókovej za vynikajúcu prácu.

Sú potrebné rozhodné kroky tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni. Musíme spojiť svoje sily a zvýšiť úsilie s cieľom skoncovať s diskrimináciou voči Rómom a zabezpečiť, aby mali rovnaké práva ako všetci ostatní európski občania, pretože nimi sú. Keď to hovorím, mám, samozrejme, na mysli dvojsmerný proces, ktorý si vyžaduje zmenu postoja väčšiny našich európskych občanov a členov rómskych komunít.

Všetci súhlasíme, že potrebujeme účinné plánovanie a uplatňovanie politiky, ako aj strategický spoločný prístup. Všetci vieme, že primárnu zodpovednosť za integráciu Rómov majú členské štáty. Takisto sme si vedomí, že situácia Rómov sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Preto sa Komisia rozhodla predstaviť rámec EÚ, ktorý umožní členským štátom, aby podnikli kroky zodpovedajúce problémom, ktoré musia prekonávať.

Pracovná skupina pre problematiku Rómov, ktorá bola zriadená v septembri minulého roka a v decembri predložila správu, jasne ukázala, že veľmi často sa neprijímajú dostatočné opatrenia. Suma 26,5 miliardy EUR, ktorá je k dispozícii v rámci štrukturálnych fondov, sa nevyužíva tak, ako by sa mala. Iba 100 miliónov EUR sa vyčlenilo na konkrétne činnosti týkajúce sa rómskej problematiky, kým 70 % prostriedkov na technickú pomoc, ktoré by boli potrebné vo väčšine členských štátov, sa jednoducho nepoužilo. Preto nie sú doteraz zavedené opatrenia primerané. Je teraz načase zabezpečiť, aby sa vnútroštátne, regionálne a miestne politiky zamerali na potreby Rómov jasným a konkrétnym spôsobom.

V našom rámci sa sústreďujeme na štyri hlavné otázky: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravotníctvo a bývanie. Chceme, aby sa EÚ a 27 členských štátov zaviazali k odstraňovaniu rozdielov a sústredili sa na spoločné ciele v týchto štyroch oblastiach použitím cielených opatrení a dostatočných finančných prostriedkov na ich uskutočnenie. Chceme, aby všetky členské štáty zapracovali tieto ciele do existujúcej rómskej stratégie, ak nejakú majú alebo ak žiadnu nemajú, aby si ju vytvorili na obdobie do roku 2020.

Aby sme mohli kontrolovať, či toto úsilie dosahuje svoje ciele, potrebujeme pravidelné monitorovanie. Preto rámec EÚ kladie základy pre silný monitorovací mechanizmus s cieľom zabezpečiť Rómom konkrétne výsledky. Tento monitorovací mechanizmus zabezpečí, aby sa uplatňovali národné rómske stratégie, aby sa peniaze určené na integráciu Rómov dostali ku konečným príjemcom a aby došlo k pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov v oblasti integrácie Rómov.

Komisia bude každoročne podávať správu o dosiahnutom pokroku smerom k integrácii rómskeho obyvateľstva v členských štátoch. Rámec EÚ poskytuje príležitosť pre všetky zainteresované strany na všetkých úrovniach, aby spojili sily s obyvateľmi EÚ vo všeobecnosti a konkrétne s rómskym obyvateľstvom s cieľom skoncovať s vylúčením viac ako 10 miliónov Európanov, čo si už v budúcnosti nemôžeme dovoliť.

  László Andor, člen Komisie. – Sociálna a hospodárska situácia Rómov je prioritou programu EÚ. Minulý mesiac tento Parlament prijal správu pani Járókovej o stratégii EÚ pre začleňovanie Rómov. A dnes Komisia prijala oznámenie o rámci EÚ týkajúcom sa národných stratégií integrácie Rómov.

Obidva dokumenty výrazne prispievajú k širšej diskusii o Rómoch a budú zohľadnené v záveroch prijatých na ďalšom zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť a sociálne veci 19. mája, ktoré bude venované výlučne integrácii Rómov.

Tieto dokumenty jasne vyjadrujú politické odhodlanie EÚ riešiť situáciu miliónov Rómov, ktorí trpia hospodárskym a sociálnym vylúčením. Rád by som v tejto súvislosti uviedol tri kľúčové body.

Po prvé, Komisia stanovila rámec EÚ týkajúci sa národných stratégií integrácie Rómov. Uznáva hlavnú zodpovednosť členských štátov za návrh a vykonávanie stratégií integrácie Rómov. Takisto znovu potvrdzuje svoje hlboké presvedčenie, že Európska únia nemôže tolerovať žiadnu formu rasizmu, xenofóbie, diskriminácie alebo sociálneho vylúčenia Rómov. Únia má morálnu a politickú povinnosť podporovať členské štáty v ich úsilí pomocou všetkých politík a nástrojov, ktoré má k dispozícii.

Po druhé, ako viete, Únia sa dohodla na komplexnej stratégii vyváženého rozvoja európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu. Stratégia Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast je ten správny politický kontext pre riešenie komplexných problémov, ktorým Rómovia čelia. Musíme využiť zámery, ciele, hlavné iniciatívy a systémy predkladania správ v rámci stratégie Európa 2020 pre dobro Rómov.

Hlavné posolstvo je, že vylúčenie miliónov Európanov z hospodárskeho a sociálneho života nie je inteligentné ani udržateľné a už vôbec nie inkluzívne. Skrátka neexistuje žiadne ospravedlnenie pre pretrvávajúce vylúčenie Rómov v Európe, v ktorej chceme žiť.

Predovšetkým hlavné ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a vzdelávania sú kľúčovými kritériami merania pokroku v rámci politík integrácie Rómov. Oznámenie Komisie týkajúce sa Rómov určuje štyri oblasti, ktoré majú strategický význam pri prekonávaní problému vylúčenia Rómov. Sú to nasledujúce oblasti.

Prístup k zamestnaniu: treba riešiť veľkú priepasť medzi mierami zamestnanosti Rómov a Nerómov. Ak to neurobíme, nedosiahneme ciele stratégie Európa 2020.

Prístup k vzdelávaniu: všetky rómske deti by mali mať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a nie čeliť diskriminácii alebo segregácii. Minimálne by mali všetky rómske deti dokončiť základnú školu.

Prístup k zdravotnej starostlivosti: zmenšenie priepasti v zdravotnej starostlivosti medzi Rómami a Nerómami. Členské štáty by mali poskytnúť Rómom prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok, aké má zvyšok obyvateľstva.

Prístup k bývaniu a základným službám: tam, kde je situácia rómskeho obyvateľstva oveľa horšia ako situácia zvyšku populácie, napríklad pokiaľ ide o prístup k vode, elektrine a ostatným službám.

Chýbajúci jednotný prístup má negatívny vplyv na celkovú integráciu rómskeho obyvateľstva do spoločnosti a necháva ich žiť v chudobe.

Po tretie, Únia by mala poskytnúť peniaze tam, kde sú najviac potrebné. Komisia v súčasnosti pripravuje návrh viacročného finančného rámca, po ktorom budú nasledovať konkrétne návrhy týkajúce sa štrukturálnych fondov. Podľa mňa by sa mali štrukturálne fondy zosúladiť so stratégiou Európa 2020. To platí všeobecne pre tie oblasti politiky, za ktoré som zodpovedný – zamestnanosť a sociálne začleňovanie –, a určite aj pre sociálno-ekonomické začleňovanie Rómov. Zefektívnenie našich finančných nástrojov je pre mňa kľúčovým cieľom.

Rád by som tu skončil, aby som si mohol vypočuť vaše názory a zodpovedať prípadné otázky.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Maďarské predsedníctvo víta oznámenie Komisie o rámci EÚ týkajúcom sa národných stratégií integrácie Rómov. Chcela by som vyjadriť svoju vďaku a uznanie nielen za vykonanú prácu, ale aj za osobnú oddanosť pani komisárky Redingovej, pána komisára Andora a všetkých tých, ktorí sa podieľali na tomto skutočne významnom úspechu.

Predložením tohto strategického dokumentu sme urobili obrovský krok smerom k realizácii jednej z hlavných priorít maďarského predsedníctva. Som presvedčená, že bude dôležitým prínosom k zlepšeniu hospodárskej a sociálnej situácie Rómov v Európe spolu s nedávno prijatým uznesením Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre začleňovanie Rómov na základe správy pani Lívie Járókovej.

Extrémna chudoba, diskriminácia a marginalizácia naďalej postihuje veľký počet Rómov v celej Európe, a preto je najvyšší čas na nápravu. Nemôžeme si dovoliť povedať, že je to ich problém a nie náš. Okrem toho sa ľudia nikdy nesmú považovať za problém, ale skôr za šancu, príležitosť. Na základe súčasnej hospodárskej a demografickej situácie v Európe môže zlepšenie hospodárskeho a sociálneho postavenia Rómov poskytnúť nové ľudské zdroje a tým z dlhodobého hľadiska prispieť k hospodárskemu rastu.

Maďarské predsedníctvo vždy verilo, že okrem potrebného boja proti diskriminácii je nevyhnutná aj kombinácia politických opatrení s tromi kľúčovými prvkami: zamestnanosť, vzdelávanie a bývanie. Ak ich budú členské štáty dôsledne vykonávať, integrované politické opatrenia v týchto troch oblastiach doplnené o primerané monitorovanie podľa návrhu Komisie prinesú zmenu. Členské štáty budú musieť vynaložiť úsilie aj na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020. Opatrenia pre sociálne začlenenie Rómov sa môžu presadiť v rôznych oblastiach politiky. Je teraz všeobecne známe, že opatrenia inšpirované a koordinované na úrovni EÚ môžu vytvoriť synergiu a pridanú hodnotu.

Čo nasleduje ďalej? Maďarské predsedníctvo plánuje predložiť oznámenie a rokovať o ňom s obidvomi komisármi počas najbližšieho stretnutia rómskej platformy 7. apríla v Budapešti, na ktoré pozývam všetkých, ktorí majú záujem. Rada sa ním bude zaoberať horizontálnym spôsobom. Najskôr sa o ňom bude rokovať na aprílovom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa bude konať 12. apríla. Potom bude nasledovať prijatie záverov Rady 9. mája na zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľa. Dokument dostane aj Rada pre vzdelávanie 20. mája, teda predtým, ako maďarské predsedníctvo predloží svoju správu o výsledkoch rokovaní Rade pre všeobecné záležitosti na jej zasadnutí 23. mája.

Posledným momentom tohto plánu bude, dúfajme, jeho schválenie na júnovom zasadnutí Európskej rady. Bude to, samozrejme, len nový začiatok koordinovaného postupu na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni s cieľom pomôcť tejto skutočne európskej menšine.

  László Tőkés, v mene poslaneckého klubu PPE. – (HU) Na základe správy pani Járókovej a v súvislosti s ňou sme radi, že napredujeme smerom k uplatneniu rómskej stratégie. Dôvodom je to, že 8. apríla je Medzinárodný deň Rómov. Mimochodom, piate stretnutie európskej rómskej platformy sa náhodou koná presne v ten istý deň v Maďarsku. Prostredníctvom týchto udalostí môžeme urobiť významný nový krok smerom k spoločnému akčnému plánu, ktorý koordinuje EÚ, ale stále dokáže zohľadniť miestne špecifiká. Európska ľudová strana roky naliehala na EÚ, aby konala v otázke sociálneho začleňovania Rómov. Okrem toho dúfame, že európska rómska stratégia sa môže naozaj začať uplatňovať 24. júna na samite hláv štátov a predsedov vlád.

Vďaka tomu môžeme na európskej úrovni získať odpoveď na otázku, ako riešiť najzávažnejší problém ľudských práv v Európskej únii. Je to predovšetkým zodpovednosť členských štátov, aby svojim občanom zaručili presadzovanie základných ľudských práv. Európska únia môže na to poskytnúť iba rámce, ale je na každom členskom štáte, aby tieto rámce zhmotnil. Európska rómska stratégia môže byť druhom odborného minima. Pevne však verím, že sa na tomto základe pripraví dlhodobý akčný plán premosťujúci strany a cykly, ktorý bude môcť účinne odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie postihujúce Rómov. Niekoľko dôležitých bodov týkajúcich sa obsahu stratégie je, že jej cieľová skupina je definovaná na hospodárskom a nie na etnickom základe; podporuje posilnenie celej škály ľudských práv a upevňuje zásadu rovnakých príležitostí; zohľadňuje regionálny charakter vylúčenia a zmierňuje nevýhody sústredené v zaostalých mikroregiónoch.

Aby táto stratégia uspela, zúčastnené strany, konkrétne inštitúcie EÚ, členské štáty, mimovládne organizácie a rómske spoločenstvá, musia vyvinúť dlhodobé a odhodlané spoločné úsilie. Práve z tohto dôvodu sa táto záležitosť nesmie využívať na vyvolávanie odporu alebo na stranícke politické útoky. Nie je prípustné ani hromadné označovanie, rovnako ako spájanie kolektívnej viny Rómov a kolektívnej zodpovednosti väčšiny, teda utláčateľov. Riešenie rómskej otázky je prioritou maďarského predsedníctva EÚ. Dúfam, že Európska rada plánovanú stratégiu v júni prijme. V tejto veci žiadam Európsky parlament o podporu.

  Monika Flašíková Beňová, za skupinu S&D – (SK) Pani komisárka, pán komisár, v prvom rade by som vám chcela zablahoželať k prezentovanému rámcu. Som rada, že, po opakovaných a mnohonásobných výzvach zo strany Parlamentu, Komisia dnes konečne predstavuje túto európsku rámcovú stratégiu. Myslím si, že je aj najvyšší čas, pretože situácia začína byť čoraz vážnejšia. Mnohí Rómovia v Únii čelia nielen nedôstojným životným podmienkam, ale aj rastúcemu teroru. Sobotňajší fakľový pochod proti Rómov v Maďarsku je toho najnovším dôkazom a chcela by som týmto vyzvať maďarskú vládu k vyvodeniu dôsledkov.

Čo sa týka predstaveného rámca, dovoľte mi začať kriticky. Situácia je urgentná, ale aj tak nemôžeme akceptovať rozhodnutie Komisie pripraviť rámec bez verejných konzultácií so zúčastnenými stranami. Je zvláštne, že na jednej strane v samotnom rámci zdôrazňujete dôležitosť spolupráce s občianskou spoločnosťou, ale pri samotnej príprave tohto kľúčového dokumentu ste obišli ako Rómov, tak mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie a podobne. Takýto uzavretý postup rámcu na jeho legitimite nepridá, skôr naopak.

Samotný obsah prezentovaného rámca považujem však vcelku za úspešný. Komisia správne definovala kompetencie pri riešení tohto celoeurópskeho problému. Kľúčové kompetencie ostávajú však naďalej na úrovni členských štátov. Považujem však za mimoriadne dôležité, že Európska únia preberá úlohu koordinátora národných stratégií a dohľadu nad nimi s cieľom zabezpečiť čo najrýchlejšiu a ozajstnú integráciu Rómov.

V tejto súvislosti je absolútne kľúčové spomenúť aj dôležitosť monitorovania súladu národných stratégií s predkladaným rámcom a dôležitosť monitorovania efektívnosti ich implementácie. V tomto smere sa mi však zdá byť postoj Komisie trošku málo ambiciózny. Komisia by mala pritvrdiť najmä v očakávaniach od členských štátov. Rámec správne definuje štyri kľúčové oblasti pre integráciu Rómov: prístup ku vzdelávaniu, dostupnosť zamestnania, prístup k zdravotnej starostlivosti a dostupnosť dôstojného bývania a základných služieb. Spolu s členmi našej frakcie sme sa počas svojich početných návštev rómskych komunít po celej Európe mali možnosť presvedčiť, že práve toto sú kľúčové oblasti, kde Rómovia často čelia zhoršeným podmienkam. Treba však zdôrazniť, že podobne formulované ciele sa objavili už aj v programe Dekáda rómskeho začleňovania. Teraz je podstatné, aby sa zabezpečilo ich naplnenie.

K týmto štyrom oblastiam by som ešte chcela doplniť ďalšiu, ktorá v rámci chýba, a to konkrétne boj nielen proti diskriminácii, ale aj boj proti verbálnym či fyzickým prejavom rasizmu.

V neposlednom rade by som chcela upozorniť na otázku financovania integračných opatrení. Pracovná skupina Komisie ešte koncom minulého roka odhalila, že členské štáty majú značné medzery vo využívaní fondov EÚ. Komisia by si mala dať preto záležať na troch veciach: aby čerpanie fondov nebolo administratívne príliš náročné, aby Komisia spravila účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vyčlenené zdroje skutočne plnili svoj účel, a aby sa zamedzilo použitiu zdrojov na segregačné praktiky.

Záverom mi dovoľte ešte raz poďakovať a zablahoželať vám, pani komisárka a pán komisár, a teraz bude rad na členských štátoch, aby na jeho základe na národnej úrovni efektívne postupovali pri integrácii rómskeho etnika.

(Rečník súhlasil, že odpovie na otázku položenú zdvihnutím modrej karty (článok 149 ods. 8 rokovacieho poriadku).

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Ďakujem vám, vážená pani Flašíková, že ste prijali moju otázku. Očividne túto správu veľmi dobre poznáte a určite si uvedomujete, že tiež vyžaduje, aby členské štáty platili sankcie, ak nebudú spĺňať požiadavky alebo nebudú dodržiavať stratégie. Ako sa staviate k skutočnosti, že členský štát by musel platiť sankcie pri nedodržaní požiadavky na povinnú základnú školskú dochádzku? Základná školská dochádzka je povinná vo všetkých krajinách. Ak teda rómske deti nebudú navštevovať základnú školu, musí príslušná krajina platiť sankcie? Nemyslíte si, že rodičia majú určitú zodpovednosť za to, aby ich deti chodili do školy?

  Monika Flašíková Beňová (S&D) - (SK) V tomto smere by som chcela povedať jednu vec: som absolútne zástankyňou toho, že tam, kde vytvárame práva, tam musia byť dodržiavané aj povinnosti. A samozrejme je aj úlohou rodičov, aby dbali o to, aby boli dodržiavané všetky práva dieťaťa. Myslím si však, že členské štáty Európskej únie majú dostatočné nástroje na to, aby takýto priestor vytvorili, a že nebudú trestané za to, ak sa nebude dodržiavať povinnosť zo strany rodičov.

  Stanimir Ilchev, v mene skupiny ALDE. – (BG) Tiež by som chcel poďakovať pani spravodajkyni Járókovej, ako aj predstaviteľom Komisie, Rady a maďarského predsedníctva, pretože nám dali veľa vážnych sľubov a prijali veľmi vážne záväzky.

Keď hovoríme o integrácii Rómov, nemali by sme zabudnúť, že hovoríme o najšpecifickejšej a možno najzložitejšej problematike v Európe a v Európskej únii. Ide o problematiku, ktorá sa nedá riešiť výlučne pomocou financovania, právnych predpisov v oblasti zákazu diskriminácie alebo spustením vzdelávacích programov. Riešenie tohto problému môže spočívať len v kombinácii všetkých týchto prístupov a musí vychádzať zo spoločnej politickej vôle.

V tejto chvíli je v samotnej Únii 12 miliónov Rómov, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Niektorí si stále neuvedomujú, že títo ľudia nie sú jednoducho iba bulharskí, rumunskí alebo slovenskí Rómovia, ale sú to občania Európskej únie s rovnakými právami a povinnosťami, ktorí majú navyše obmedzenú perspektívu.

Ako vidíme, situácia je dosť komplikovaná. Čím väčšia bude úroveň integrácie medzi opatreniami, iniciatívami a politikami, ktoré uplatňujú členské štáty a všetky európske inštitúcie, tým väčší úspech bude mať stratégia Európskej únie v oblasti integrácie Rómov.

Narýchlo pripravené a jednostranné kroky môžu dokonca spôsobiť viac škody ako úžitku. Tu by som mal spomenúť, že v niektorých členských štátoch sú poznatky o Rómoch neprimerané a v niektorých prípadoch dokonca nesprávne. Z toho dôvodu sa musí rómska otázka v Európe aktívne skúmať a pokrok v rámci nej odborne sledovať. V opačnom prípade hrozí, že namiesto zneškodnenia časovanej bomby ju iba premiestnime z jedného miesta na druhé na mape starého kontinentu.

Ústredným prvkom našej ambicióznej stratégie musí byť veľké úsilie s poskytnúť Rómom vzdelanie. To znamená úplné začlenenie ich detí do vzdelávacieho systému, poskytnutie základnej kvalifikácie mladým ľuďom a gramotnosti dospelým.

Hlavným cieľom musí byť v nasledujúcich rokoch postupné zvyšovanie podielu Rómov, ktorí sú odborne pripravení na trh práce a majú rozumný prístup k inštitúciám a zásadám právneho štátu. To je jedinou zárukou, že život Rómov v budúcnosti prestane fungovať ako doteraz, ako zúfalá existencia na pohyblivom piesku, ktorý zbytočne pohltil peniaze európskych daňových poplatníkov.

  Hélène Flautre, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Je to, samozrejme, dobrá správa, že teraz máme konkrétny európsky rámec, ktorý uloží každému členskému štátu povinnosť predložiť svoju národnú stratégiu integrácie Rómov. Odteraz do konca roka bude Komisia tieto stratégie hodnotiť a potom približne o rok budeme musieť túto otázku znovu prediskutovať. Preto dnes vlastne vytvárame plán, ktorý by mal umožniť poslancom, verejným orgánom a občianskej spoločnosti vykonávať priebežnú, prísnu kontrolu vo veľmi dôležitých oblastiach, ktoré ste spomenuli.

Všimla som si, že oznámenie Komisie preberá niektoré body, ktoré sme stanovili v parlamentnej správe. Mám na mysli napríklad účasť Agentúry pre základné práva na hodnotení stratégií. Domnievam sa, že táto agentúra ukázala v tejto oblasti svoju kompetentnosť. Mám na mysli tiež rozvoj spolupráce s Radou Európy v rámci odbornej prípravy sprostredkovateľov z rómskeho spoločenstva. To je dôležitý strategický faktor úspechu projektov na všetkých úrovniach, rovnako ako pozornosť venovaná Rómom, ktorí sú príslušníkmi tretích krajín, a aspekt rozširovania, ktorý sa v tejto správe berie do úvahy. A nakoniec si myslím, že vytvorenie spoločných ukazovateľov na podporu monitorovacieho systému je veľmi vítané.

Napriek tomu musím zdôrazniť určité nedostatky tohto oznámenia. Domnievam sa, že nie je dostatočne silné a naliehavé v poukazovaní na potrebnú účasť Rómov na všetkých úrovniach, teda na úrovni prípravy projektov, ich realizácie a hodnotenia. Oznámenie hovorí o informovaní a konzultácii, ale účasť samotného rómskeho spoločenstva je nevyhnutná. Existuje dostatok skúseností, ktoré to dokazujú, pretože dobré skúsenosti sme s tým mali aj v Európe. Pokladám to za slabú stránku tohto oznámenia.

Druhou slabou stránkou oznámenia je, že sa zaoberá otázkou nediskriminácie ako prierezovou témou v každej zo štyroch oblastí. Myslím si však, že je veľmi dôležité, alebo bolo by dôležité, venovať osobitný odsek boju proti diskriminácii a násiliu, ako aj prístupu Rómov k spravodlivosti. Táto časť o nediskriminácii, základných právach a prístupe k spravodlivosti nie je zahrnutá ako osobitná samostatná časť. To pokladám za ďalšiu slabinu tohto dokumentu Komisie.

Myslím, že sme hovorili aj o problematike sprostredkovateľov, programe, ktorý spustila Rada Európy. Je dobré, že sa v tomto oznámení spomína. Mohli sme spomenúť usmernenia, a vy tiež, ktoré už vypracovala Rada Európy, aby sme nejakým spôsobom neskončili s dvomi stratégiami alebo dvomi druhmi rámca pre hodnotenie národných stratégií. Mám pocit, že by to bolo v tomto oznámení plusom.

Na záver si myslím, že práca Komisie ešte nie je dokončená a že pracovná skupina by mala vo svojej práci pokračovať s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty neustále uvedomovali tlak zo strany Komisie, občianskej spoločnosti a miestnych orgánov na skutočné vykonávanie týchto usmernení.

  Timothy Kirkhope, v mene skupiny ECR. – Tento návrh je príležitosťou na lepšie začlenenie rómskeho obyvateľstva v rámci členských štátov a na nájdenie spôsobov, ako poskytnúť Rómom plné, rovnaké príležitosti a práva, aké majú všetci občania EÚ. Hlavným cieľom programu by malo byť dosiahnutie základných všeobecných práv pre všetkých týchto ľudí.

Obávam sa však, že tento vážne zaťažený a komplikovaný program sa možno bude musieť opäť zredukovať, ako to bolo v prípade predchádzajúcich programov. Právomoci členských štátov v oblastiach vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania sa musia rešpektovať a na základe toho, čo som doteraz čítal, sa obávam, že Komisia bude konať nad rámec svojich právomocí na úkor práv členských štátov určovať si svoje vlastné politiky v týchto oblastiach. Dúfam však, že táto nová stratégia bude predstavovať novú éru, keď bude EÚ pri riešení otázok najskôr počúvať rómske obyvateľstvo.

Programy boli dlho príliš komplikované a jednoducho sa nedostali k ľuďom, ktorí najviac potrebujú pomoc. Za takmer desať rokov sa v praxi dosiahlo málo. Dúfam, že Komisia sa teraz zameria na to, ako najlepšie zjednodušiť postupy získavania finančných prostriedkov EÚ a ako lepšie monitorovať, posudzovať a vykonávať svoje programy. Ak EÚ na túto oblasť vynakladá peniaze, musia sa teraz využiť lepším spôsobom.

  Cornelia Ernst, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Je dobré, že budeme mať všeobecnú stratégiu pre Rómov, ale obávam sa, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. Je to preto, že celkové návrhy, ktoré Komisia položila na stôl, značne zaostávajú za mnohými rokmi diskusií so zástupcami Rómov, z ktorých niektoré sa konali v tomto Parlamente.

Zástupcovia rómskeho spoločenstva s rámcovou stratégiou i bez nej už roky poukazujú na potrebu cielených opatrení a jasných, konkrétnych požiadaviek. Nemáme ani len jasné sankcie v prípade nedodržania tejto stratégie. Hoci boli v tomto smere predložené nejaké návrhy, žiadne skutočné sankcie neexistujú, preto je tento systém deravší ako švajčiarsky syr.

Stratégia riešenia rómskej otázky musí zohľadňovať všetky dôležité oblasti. Tak sme sa dohodli. Čo nám však ponúka Komisia okrem štyroch kľúčových bodov? V štruktúrach nie je žiadne ustanovenie o zapojení a začlenení rómskych spoločenstiev do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú. Neexistujú žiadne štruktúry pre konkrétnu realizáciu cieľov. Neexistuje žiadne rodové hľadisko. Takisto ma naozaj znepokojuje a pokladám za škandál, že nie ste ochotní podniknúť akékoľvek jednoznačné kroky na boj proti diskriminácii voči rómskemu spoločenstvu.

Sťažujete sa, že sa nevyužívajú štrukturálne fondy EÚ pre Rómov. Chcela by som sa vás celkom otvorene opýtať: nie je to tak, že diskriminácia voči Rómom je tiež jedným z dôvodov, prečo rómske spoločenstvo doteraz nevyužilo takéto fondy EÚ? Myslím, že áno.

My ako členovia Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice sme k tomuto oznámeniu mimoriadne kritickí. Nemyslíme si, že je primerané, a očakávame predloženie vhodných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD. – (IT) Napriek tomu, že som euroskeptikom, mohol by som podporiť plán súvisiaci so stratégiou EÚ 2020 na odstránenie diskriminácie, ťažkostí a marginalizácie, keby nám Európska komisia skutočne ponúkala konkrétne opatrenia na kontrolu správania členských štátov.

Máme však len reči o skvelej budúcnosti a prísnej kontrole z úst európskej komisárky, ktorá mi stále nevie vysvetliť, ako je to možné, že v ich krajine, Luxemburskom veľkovojvodstve, sa zakazuje týmto kočovníkom zriadiť si tábor, zatiaľ čo sa môžu namiesto toho usadiť v blízkosti môjho domova, v Taliansku alebo Francúzsku. Hovoríme teda o poskytnutí domova kočovníkom, kým v niektorých európskych krajinách, konkrétne v krajine pani Redingovej, si títo ľudia nemôžu ani len založiť tábor.

V dnešnom vydaní hlavných novín v našej krajine, Il Corriere della Sera, je článok o rodičovi, ktorý si nezaslúži nazývať sa rodičom, o kočovníčke, ktorú v Taliansku zatkli za predaj svojej vlastnej dcérky obchodníkom s ľuďmi, ktorí ju chceli predať na prostitúciu. Predala svoje vlastné dieťa. Ďalší ich posielajú robiť iné veci. Často sú to oni, ktorí neposielajú deti do školy napriek tlaku a pozornosti orgánov, sprostredkovateľov a charít.

Chceme hovoriť aj o týchto problémoch? Chceme skoncovať s týmito omrvinkami hlúpeho dobrodenia a uvedomiť si, že všetky problémy si Rómovia výlučne a zásadne vyrábajú sami?

  Predsedajúca. Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Nová európska stratégia začleňovania Rómov slúži len na obnovenie starých cieľov, ktoré sa v priebehu rokov ukázali ako nedosiahnuteľné. Boli vierohodné v čase spustenia Dekády začleňovania rómskej populácie v roku 2005, ale vo chvíli, keď v EÚ vzrastá extrémistické správanie a násilie voči Rómom, by sme potrebovali stratégiu, ktorá ponúka oveľa konkrétnejšie opatrenia. V Maďarsku rastie napätie a konanie polície sa stáva čoraz tvrdším. Ak nezaujmeme pevný postoj, situácia sa zhorší. Preto je zarážajúce, prečo sa Komisia nepokúsila vypracovať skutočné riešenia konkrétnych problémov, najmä keď mala k dispozícii aj uznesenie, ktoré prijal Európsky parlament.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Nová stratégia pre koordináciu národných stratégií integrácie Rómov, ktorú dnes predložila Komisia, znamená dôležitý krok pre EÚ. Vytvorenie vnútroštátnych kontaktných miest pre integráciu Rómov, zjednodušenie postupov financovania, hodnotenie vnútroštátnych plánov inštitúciami EÚ a overenie pokroku v rámci integrácie Rómov v členských štátoch sú opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu rómskeho obyvateľstva v Európe. Členské štáty musia dôkladne preskúmať túto stratégiu a čo najskôr zriadiť správny orgán, ktorý bude mať za úlohu jej vykonávanie a koordináciu s ostatnými členskými štátmi. Dúfam, že od tohto leta Komisia preberie vedúcu úlohu v koordinácii stratégie z hľadiska rozvoja v kľúčových oblastiach, ako sú podpora občianskej výchovy, odborného vzdelávania a zamestnanosti. Považujem za poľutovaniahodné, že nová stratégia neponúka jasné odporúčania, pokiaľ ide o druhy programov pre Rómov, ktoré sa budú podobne, aj keď s určitými obmenami, rozvíjať a uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Vyzývam Radu a členské štáty, aby predložili takéto odporúčania na druhy programov, ktoré bude Komisia riadiť centrálne. Bez takýchto druhov programov prispôsobených kočovnej povahe životného štýlu Rómov nebude môcť Európska únia nikdy v plnej miere prispieť k zvyšovaniu pridanej hodnoty na úrovni EÚ.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Rámec EÚ týkajúci sa národných stratégií integrácie Rómov poskytuje príležitosť spojiť sily na všetkých úrovniach a so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom skoncovať s vylúčením Rómov. Ciele stanovené na úrovni EÚ, ktoré pokrývajú štyri dôležité oblasti integrácie Rómov – prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu –, sa dosiahnu iba v prípade jasného odhodlania členských štátov. Je teraz nevyhnutné zvýšiť úsilie a zabezpečiť, aby sa vnútroštátna, regionálna a miestna integračná politika zamerala jasným a konkrétnym spôsobom na Rómov a aby jednoznačné opatrenia riešili ich potreby s cieľom poskytnúť prevenciu a kompenzáciu znevýhodnení, ktorým čelia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky rómske deti mali prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, a stanoviť konkrétny cieľ zameraný na zvýšenie miery zamestnanosti Rómov v kontexte stratégie Európa 2020, zvýšenie podielu rómskych domácností s prístupom k vode, hygiene a elektrine, ako aj podporu nediskriminačného prístupu k bývaniu vrátane sociálneho bývania. Členské štáty by mali vytýčiť konkrétne ciele s konkrétnym harmonogramom na zvýšenie priemernej dĺžky života Rómov, zvýšenie miery očkovania detí na úroveň nerómskeho obyvateľstva a zníženie miery úmrtnosti dojčiat a matiek tiež na úroveň nerómskeho obyvateľstva.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Komisia nám konečne poskytla niekoľko ambicióznych cieľov zameraných na integráciu Rómov v Európe: zaručenie prinajmenšom prvého stupňa vzdelávania pre všetky rómske deti, zníženie detskej úmrtnosti a odstraňovanie rozdielov v priemernej dĺžke života. Tieto ambície však treba uplatňovať v praxi. Ani rok po tom, čo Európsky parlament prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu o Európskom fonde regionálneho rozvoja zameraný na investovanie do bývania pre marginalizované spoločenstvá, sa projekty nevedia rozbehnúť. Je dôležité, aby členské štáty investovali do oblastí, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie pre rómske obyvateľstvo, a podávali o svojich krokoch správy, ale aj to, aby Komisia zabezpečila prísne sledovanie využívania existujúcich európskych programov. Nakoniec, rómske obyvateľstvo musí využiť túto príležitosť a prevziať kontrolu nad svojím osudom s vedomím, že sa môže spoľahnúť na podporu Európy. Vyčkávací postoj a prázdne slová iba podporia extrémnu pravicu a nedôveru medzi spoločenstvami. Budúci piatok 8. apríla sa bude sláviť Medzinárodný deň Rómov. Dúfam, že 8. apríla 2012 budeme môcť oslavovať pokrok, ktorý sme dosiahli.

11. Odhad príjmov a výdavkov na rok 2012 – oddiel I – Európsky parlament (rozprava)

  Predsedajúca. − Ďalším bodom programu je správa (A7-0087/2011) pána Josého Manuela Fernandesa v mene Výboru pre rozpočet o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2012 (2011/2018(BUD)).

  José Manuel Fernandes, spravodajca. – (PT) Predovšetkým by som rád vyjadril poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na vypracovaní tejto správy, s osobitným poďakovaním tieňovým spravodajcom zo všetkých politických skupín.

Vďaka tejto správe môže byť rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2012 úsporný, uvážený a prísny. Pôvodný návrh sme v skutočnosti znížili asi o 49 miliónov EUR. Pokiaľ ide o stanovisko, ktoré sme prijali a ktoré bolo v parlamentnom hlasovaní podporené veľkou väčšinou, zašli sme ďalej, ako sme sa zaviazali. Povedalo sa, že úprava sa uskutoční približne v rozsahu miery inflácie. Mieru inflácie sme ani zďaleka nedosiahli, čo znamená, že rozpočet na rok 2012 bude predstavovať skutočnú úsporu. Bude to rozpočet nižší ako 20 % okruhu 5, v ktorom sa nachádzajú finančné prostriedky pre európske inštitúcie. Tento cieľ sme nedosiahli niekoľko rokov, počas ktorých sme hranicu 20 % prekračovali.

Pripomínam tiež, že Konferencia predsedov určila cieľ pre rozpočet Európskeho parlamentu v rozmedzí 20 – 22 %, pričom tento rok je to menej. Aj v rámci čerpania rozpočtu na rok 2012 však budeme očakávať úspory na základe zásad dobrého riadenia, úspornosti, účinnosti a účelnosti. Chceme, aby všetky výdavky boli podložené písomnými dokladmi a aby sa pri všetkých variabilných výdavkoch vykonávala analýza nákladov a výnosov. Dosiahneme tak ďalšie úspory pri čerpaní rozpočtu.

Úsilie na dosiahnutie úspor musia vynaložiť všetky inštitúcie a vo finančných prostriedkoch určených na rezervu okruhu 5, ktorý zahŕňa administratívne výdavky všetkých inštitúcií, sa musí v roku 2012 dosiahnuť prebytok približne 380 miliónov EUR. Navrhujeme, aby sa potom 100 miliónov EUR určených na administratívne náklady presunulo do oblasti mládeže. Prečo pre mládež? Pretože ide o generáciu, ktorá má najväčšie problémy v prístupe k zamestnaniu a v porovnaní s inými generáciami je miera nezamestnanosti tejto generácie dvojnásobná. Vo vzťahu k nášmu rozhodnutiu určiť mládež za prioritu roku 2012 však existujú aj ďalšie dôvody a ciele. Bolo to tak už v roku 2011 a mládež je prítomná aj vo všetkých piatich cieľoch stratégie Európa 2020, ktorá určuje smerovanie ďalších finančných výhľadov, ale aj smerovanie rozpočtu pani Balzaniovej na rok 2012. Okrem toho, pokiaľ ide o predčasné ukončovanie školskej dochádzky a vzdelanie generácie vo veku 30 – 34 rokov, 40 % tejto generácie má vysokoškolský diplom, čím sa vylučujú dva ciele. Dúfam, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy proti tomuto návrhu sa prehodnotia, pretože sa domnievam, že Parlament by mal aj naďalej považovať mládež za prioritu.

  Monika Hohlmeier, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Všetci vieme, že rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2012 vzniká na pozadí zložitej hospodárskej a finančnej situácie. Preto považujem za pozitívne, že sme sa v základných usmerneniach dohodli na tom, že rozpočet Parlamentu sa starostlivo zostaví iba v rámci mierneho zvyšovania a úpravy nepresiahnu mieru inflácie. Domnievam sa, že cieľ, o ktorom sa zmienil pán Fernandes v súvislosti so zamestnanosťou mládeže, je veľmi dôležitý, pretože v našom minulom rozpočte sme sa veľmi zaujímali o to, aby sa pre mládež vyčlenilo viac peňazí ako dovtedy, keďže nezamestnanosť postihuje najmä mladých ľudí, ktorí potrebujú osobitnú podporu, a to aj zo strany Európy. Preto sa domnievam, že ďalších 100 miliónov EUR predstavuje veľmi pozitívny prístup.

Ako spravodajkyňa pre budovy by som chcela osobitne zdôrazniť, že považujem za mimoriadne dôležité, aby sme vo vzťahu k financovaniu našich budov zachovali vysokú mieru účelnosti a starostlivo sledovali finančnú situáciu. V tejto súvislosti považujem za správne, aby sa finančné prostriedky, ktoré sa počas roka z rozpočtu Parlamentu nevyčerpajú, použili čo najobozretnejšie s cieľom vyhnúť sa výplate úrokov. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky na konci roka rýchlo neminuli, ale aby sa radšej použili na rýchlejšie a úspornejšie splatenie budov. Vo vzťahu k Domu európskych dejín zabezpečíme opätovné starostlivé preskúmanie prevádzkového plánu a pozorné sledovanie stavebných nákladov, aby sa po dokončení budovy a informovaní podľa článku 179 ods. 3 mohol tiež predložiť usporiadaný rozpočet.

  Derek Vaughan, v mene skupiny S&D. – Predovšetkým by som chcel vzdať hold spravodajcovi za to, akým spôsobom pristúpil k rozpočtu, a za to, že uznal, že Parlament by sa mal v roku 2012 vyhnúť veľkému zvyšovaniu svojich výdavkov. Je to osobitne vhodné vzhľadom na to, že Rada chce svoj rozpočet znížiť o 4 %, Komisia chce svoj rozpočet zvýšiť len o 1 %, Výbor regiónov asi o 2,9 % a Európsky hospodársky a sociálny výbor ešte o nižšiu sumu.

Domnievam sa, že pôvodný návrh predsedníctva na úrovni 5,2 % bol prehnane vysoký. Obmedzenie zvýšenia na 2,3 % preto predstavuje pokrok. V skutočnosti ide o reálne zníženie asi o 0,5 %. Osobne by som privítal ešte menšie zvýšenie. Domnievam sa, že v budúcnosti by sme mali vypracovať plán na zisťovanie úspor v rozpočte Parlamentu.

Mali by sme však uznať, že úspory sa dosiahli. Vítam úspory týkajúce sa útvaru na posudzovanie pridanej hodnoty, kde sa usporí asi 1,3 milióna EUR, úspory v oblasti informačných kampaní, politiky budov a kancelárskych potrieb a návrh na zníženie predbežne vyčlenených rozpočtových prostriedkov o približne 3 milióny EUR. To všetko predstavuje skutočné úspory vo výške asi 13,7 miliardy EUR okrem odložených výdavkov spojených s Lisabonskou zmluvou a rozšírením. Ako som už povedal, myslím si, že sa mohli dosiahnuť aj ďalšie úspory, ale aspoň sme nejaké úspory dosiahli.

Na záver by som ešte chcel predložiť dve dôležité nevyriešené otázky. Prvá sa týka návrhu, aby sa 100 miliónov EUR z nevyužitej rezervy okruhu 5 presunulo na politiku mládeže, ako navrhuje spravodajca. Spolu s ďalšími skupinami sme v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 7 uviedli, že o tomto presune sa dá uvažovať, ale iba v súlade s prioritami všeobecného rozpočtu na rok 2012. Pred prijatím rozhodnutia preto bude potrebná diskusia o tom, či sa to má urobiť a kam majú peniaze ísť, čiže kde by sa tieto peniaze použili, keby sa tento presun uskutočnil. Ešte je príliš skoro, aby sme sa k tomu zaviazali.

Druhá otázka sa týka Domu európskych dejín. Bola by to dobrá myšlienka, keby sme mali veľa peňazí, ale domnievam sa, že teraz nie je ten správny čas. Potrebujeme riadny podnikateľský plán, ktorý musí v tomto roku prejsť riadnym parlamentným postupom, možno riadnym rozpočtovým procesom, aby sa poslanci mohli vyjadriť a mohli predniesť svoje názory na tento projekt. Domnievam sa, že tak ako v iných otázkach, aj v tejto otázke je dôležité, aby Parlament prijal správne rozhodnutia o našom vlastnom rozpočte. Náš rozpočet je dôležitý a musí byť jasné, že robíme všetko pre to, aby sme prijali správne rozhodnutia pre verejnosť.

  Alexander Alvaro, v mene skupiny ALDE. – (DE) Súhlasím s tým, že práca spravodajcu a našich kolegov poslancov určite priniesla ovocie. Je jasné, že peniaze nie sú všetko, ale zdá sa, že bez peňazí nič nefunguje. To isté platí, keď ide o úspory. Každý chce udržať to, čo má, a nie je ochotný vzdať sa ničoho, čo by mohlo viesť k vyšším úsporám. V tejto súvislosti je diskusia v záverečnej analýze o tom, či miera inflácie je 2,3 %, 2,5 % alebo 2,7 %, iba úderom do prázdna. Našou úlohou je nájsť možnosti skutočnej úspory finančných prostriedkov.

Rozhodujúce je, aby Výbor pre rozpočet dostal všetky kľúčové dokumenty, na základe ktorých by mohol posúdiť, kde v rozpočte Európskeho parlamentu sa dajú dosiahnuť úspory, a nielen návrh úspor od generálneho tajomníka, ktorý má Parlament iba opečiatkovať. A je dôležité, aby si to sekretariát Európskeho parlamentu zobral k srdcu. Rozpočet Európskeho parlamentu neobsahuje len tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Pán Fernandes zdôraznil, že sme dosiahli úspory vo výške 49 miliónov EUR. Nepovedal však, že dve tretiny týchto úspor boli prosto presunuté do rozpočtového roku 2013 či 2012, takže na budúci rok sa budeme musieť rozhodnúť, čo s tými peniazmi urobíme. V súvislosti so skutočnými úsporami som rád, že takzvaným menším skupinám vrátane Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu sa spoločne podarilo presvedčiť dve väčšie skupiny o potrebe úspor v oblasti informačných technológií, v jednoduchých záležitostiach ako upratovanie či platby politickým stranám a nadáciám, čiže teoreticky máme aspoň predstavu o tom, kde sa dajú usporiť finančné prostriedky.

Voči novej diskusii o 100 miliónoch EUR, ktoré sa majú použiť na našu mládež, samozrejme, nemôže nikto namietať. Na druhej strane sa však nemôžeme nechať zavádzať, pretože táto otázka nemá s touto správou nič spoločné. Musia sa ňou zaoberať iné správy. Nesmieme sa nechať odviesť od iných dôležitých tém. Začali sme však dobre a je zjavné, že nepotrebujeme nutne viac peňazí, ale skôr väčšiu disciplínu pri ich vynakladaní. Domnievam sa, že môžeme očakávať plodnú spoluprácu so všetkými skupinami.

  Helga Trüpel, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) V týchto hospodársky zložitých časoch je celkom správne, aby Európsky parlament splnil svoju úlohu a bol pripravený na skromnosť a sebadisciplínu napriek tomu, že ešte stále budujeme svoju inštitúciu a boli nám pridelené nové povinnosti podľa Lisabonskej zmluvy. Súhlasím s predchádzajúcim rečníkom, že sme sa správne dohodli na znížení rozpočtových návrhov predsedníctva, ktoré pôvodne obsahovali neprimeranú mieru zvýšenia o 5,2 %, a rozpočet sa zvýši len o 2,3 %. Zvýšenie je však stále zvýšením, aj keď je pravdepodobne pod úrovňou inflácie. V skutočnosti preto nedosahujeme úspory, iba obmedzujeme nárast. Mali by sme byť naozaj úprimní a nazývať veci pravým menom.

Pokiaľ ide o otázku Domu európskych dejín, dovoľte mi povedať toto: väčšina našej skupiny v zásade podporuje myšlienku vytvorenia služby pre občanov Európy, ktorá by ich informovala o našich dejinách po roku 1945. Vyžaduje si to však aj predloženie podnikateľského plánu a splnenie všetkých podmienok, ktoré sa práve pripravujú na zajtrajšie hlasovanie väčšinovým rozhodnutím. To je jediný spôsob vykonávania zodpovedných, reálnych a transparentných rozpočtových politík. Znamená to tiež, že ak je tu skutočná túžba uskutočniť túto zmenu priorít, ktorá si v nadchádzajúcich rokoch vyžiada investície vo výške 60 miliónov EUR, podľa názoru Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie potom budeme musieť dosiahnuť úspory aj v ďalších oblastiach a nielen obmedzovať zvyšovanie výdavkov. Domnievame sa napríklad, že v prípade letov v rámci Európskej únie, ktoré trvajú menej ako štyri hodiny, nie je potrebné využívať prvú triedu. Tým by sa ušetrila značná suma. Namiesto toho by sa zamestnancom a poslancom Parlamentu tu v Štrasburgu mohlo poskytnúť viac bicyklov.

Na záver by som sa rada vyjadrila k politickému triku v spojení s presmerovaním rozpočtových prostriedkov na zamestnanosť mládeže. Samozrejme, že aj zelení chcú zvýšiť výdavky na zamestnanosť mládeže. To je však súčasťou rozpočtu Komisie. Ak sa tieto peniaze z rozpočtu Európskeho parlamentu zoberú, tak znížime zdroje určené napríklad novému orgánu finančného dohľadu alebo Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín. Naozaj to tak chceme? Chce Parlament vyslať našim občanom takýto signál? Nie, to je nesprávne rozhodnutie. Musíme tieto regulačné orgány posilniť, aby mohli vykonávať svoje úlohy, a finančné prostriedky na programy zamestnanosti mládeže musia prísť z rozpočtu Komisie. Z politického hľadiska by to bola správna vec.

  Lajos Bokros, v mene skupiny ECR. – Vedúci predstavitelia EÚ žijú v bubline ilúzií a sebaklamu. Najlepším príkladom je to, čo sa stalo dnes ráno. Vedúci predstavitelia inštitúcií EÚ tvrdili, že finančná kríza je do veľkej miery za nami. To však vôbec nie je pravda. Wolfgang Münchau včera v denníku Financial Times napísal, že Európa stojí pred trpkou voľbou medzi platobnou neschopnosťou a záchrannými opatreniami. Obe tieto možnosti predpokladajú vyrovnanie sa s obrovskými stratami. Jediný rozdiel spočíva v tom, ako sa tieto straty rozdelia. V prípade platobnej neschopnosti utrpia nemecké, francúzske, britské, talianske a španielske banky a daňoví poplatníci v týchto krajinách budú znášať náklady spolu s daňovými poplatníkmi z Grécka, Írska a Portugalska. V prípade záchranných opatrení budú celé bremeno znášať grécki, írski a čoskoro aj portugalskí občania.

V tejto súvislosti tvrdím, že návrh na zvýšenie rozpočtu Parlamentu o 2,3 % je ešte stále príliš vysoký a neprijateľný. Prepracujme návrh tak, aby sa zvyšovalo len o 1 %, ako to navrhol pán komisár Janusz Lewandowski. Zvýšením, ktoré je dostatočne nižšie ako miera inflácie, by Parlament získal v očiach európskych občanov určitú legitimitu, ktorú tak zúfalo potrebuje. Upraviť sa nemusí len zvýšenie, ale aj štruktúra.

Existuje mnoho spôsobov, ako ušetriť peniaze európskych daňových poplatníkov. Pani Helga Trüpelová už povedala, že v rámci Európskej únie nemusíme cestovať prvou triedou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý spoločne predložili Skupina zelených, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica a Európski konzervatívci a reformisti, navrhuje výrazné zníženie cestovných nákladov prostredníctvom využitia flexibilných leteniek ekonomickej triedy pre lety s trvaním menej ako štyri hodiny. V Štrasburgu nepotrebujeme vozový park plný ligotavých, vyblýskaných čiernych mercedesov. Používajte električku. Nepotrebujeme Dom európskych dejín, pretože Európa stráca konkurencieschopnosť a geopolitickú váhu. Múzeom sa stane tak či tak.

Existuje tu obrovský priestor na úspory v oblasti energetických nákladov. V našich kanceláriách nie sú ovládače teploty ani jednotlivo nastaviteľné kúrenie či klimatizácia. Každý rok mrháme obrovským množstvom energie. Veľký priestor na úspory existuje v oblasti služieb bezpečnosti a informačných technológií. V oboch prípadoch potrebujeme omnoho lepšie služby za omnoho menej peňazí. Mali by sme preskúmať a prehodnotiť aj naše náklady na zdravotné poistenie. Vôbec nepotrebujeme prístup k takému mimoriadne veľkorysému rozsahu služieb zdravotnej starostlivosti. Zostavovanie rozpočtu znamená určovanie priorít, pozitívnych aj negatívnych. Pozitívne priority ani zďaleka nechýbajú, no zodpovedné a obozretné zostavovanie rozpočtu si vyžaduje oba druhy, najmä v čase krízy.

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) My poslanci Európskeho parlamentu máme moc rozhodovať o vlastných platoch. Rozhodujeme tiež o peniazoch na zamestnávanie iných. V rokoch 2010 a 2011 sme si pridali po 3 000 EUR mesačne. Sme to tiež my, kto hlasuje o hornej hranici výdavkov na naše kancelárie, paušálne náhrady, príspevky a dokonca aj o spôsobe dopravy. Máme v týchto oblastiach absolútnu moc, a preto si kladiem otázku a pýtam sa aj vás: Využívame alebo zneužívame túto našu moc, správame sa rozumne a uvážlivo, alebo sme nedokázali odolať a nechali sme sa tou mocou ovládnuť? Žiaľ, nedokázali sme to, a preto sa táto rozprava netýka čísel, ale etiky a politiky, je to rozprava, ktorá nás vyzdvihne alebo diskvalifikuje v očiach tých, ktorí nás volajú na zodpovednosť.

Vôbec nie som populista zameraný proti politickým stranám a dokonca si ani nemyslím, že poslanci majú pracovať pri sviečkach. Práve vzhľadom na takúto demagógiu, ktorá existuje v našich krajinách, však musíme byť mimoriadne prísni, keď diskutujeme o prijatí rozhodnutí o peniazoch a výhodách, ktoré dostávame. Mrzí ma to, ale nie je normálne, aby poslanci, ktorí vždy cestovali ekonomickou triedou, prešli na prvú triedu, len čo sa lety začnú preplácať podľa leteniek a nie podľa kilometrov. To isté kritérium platí pre naše platy a výdavky. Podľa môjho názoru sú neprimerane vysoké a v niektorých prípadoch dokonca výstredné, o to tu však nejde. Ide tu o to, či máme odvahu hlasovať aspoň za zmrazenie týchto výdavkov.

Nechápem, ako môžu v Parlamente existovať poslanci, ktorí sa vo svojich krajinách nezdráhajú presadzovať úsporné politiky a znižovanie miezd a dôchodkov, ale keď príde na rozhodnutia o ich vlastných peniazoch, skromnosť sa rozplynie v oblakoch. To nie je len vážne, milí priatelia, je to neslušné a veľmi smutné.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – Zvýšenie rozpočtu o 2,3 %, ktoré požaduje Parlament, spochybňuje jeho zmysel pre zodpovednosť. V jednotlivých rozpočtových položkách sa mnohokrát dá nájsť zvýšenie o 50 až 100 % bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia.

Na začiatku tejto plenárnej schôdze som požiadala Parlament o odloženie hlasovania o správe pána Fernandesa vzhľadom na to, že chýbajú presné informácie o nákladoch na Dom európskych dejín, a vzhľadom na konflikt záujmov, ale moja žiadosť bola zamietnutá. Bez dostatočných informácií už bola vyplatená suma vo výške 2,5 milióna EUR. Zdá sa, že poslanci Európskeho parlamentu sú ochotní pracovať v nevedomosti a rozdávať peniaze daňových poplatníkov bez kladenia tých správnych otázok. Môžem len požiadať britského premiéra, aby akceptoval iba výrazné zníženie celého rozpočtu EÚ na rok 2012, a dúfať, že najväčšie škrty bude znášať Parlament.

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Čo sa dá za jednu minútu povedať o rozpočte Európskeho parlamentu na rok 2012? Nie veľa, ale aj tak dosť.

Táto správa nepredkladá žiadnu víziu. Je len zhlukom prázdnych slov, ktoré opäť zdôrazňujú skutočnosť, že Európska únia neprináša žiadnu pridanú hodnotu. V rozpočte na rok 2012 vidíme mrhanie prostriedkami, najmä v súvislosti s takým absurdným projektom ako Dom európskych dejín. Odhad výdavkov sa vymyká spod kontroly, pričom predseda Výboru pre rozpočet, ktorý má prijať rozhodnutie o financovaní, je zároveň navrhnutý za člena dozornej rady. Žiadny iný parlament by neakceptoval takýto konflikt záujmov, ale, samozrejme, tento Parlament, Európsky parlament, ho akceptuje. To sa slovami ani nedá vyjadriť!

Pán Lamassoure včera povedal, že je pripravený odstúpiť z funkcie. Holandská Strana slobody (PVV) bude teraz otvorene pracovať na tom, aby sa tak stalo. Dúfam, že mrhanie peniazmi sa v nadchádzajúcich rokoch udrží na uzde a že skutočne prestane. Dovtedy budem v mene občanov situáciu naďalej sledovať a budem o nej informovať.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Predovšetkým musím poďakovať pánovi spravodajcovi Fernandesovi za odhad rozpočtu Parlamentu a za to, že sa mu podarilo dosiahnuť rovnováhu medzi požiadavkami generálneho tajomníka a odporúčaniami pána komisára Lewandowského, pokiaľ ide o obmedzenie administratívnych výdavkov európskych inštitúcií.

Tento Parlament chce vyslať zodpovedný signál splnením požiadavky, aby úroveň zvýšenia rozpočtových prostriedkov bola nižšia ako miera inflácie, keďže verejné financie členských štátov teraz zažívajú ťažké časy.

Dúfam, že Rada, ktorá bude musieť posúdiť spravodajcov návrh na zníženie hornej hranice okruhu 5 s cieľom financovať politiky na podporu mladých ľudí, tento návrh podporí.

Domnievam sa, že musíme nevyhnutne nájsť dodatočné finančné prostriedky na podporu zamestnanosti mládeže, ktorá je v súčasnosti vo väčšine Európy na historicky najnižšej úrovni, aby sme mohli urýchliť cestu k dosiahnutiu hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a oživiť hospodársky rast, ktorý sa opiera o našich mladých ľudí a ich schopnosť získať odborné vzdelanie na vysokej úrovni.

  Göran Färm (S&D). – (SV) Skutočnosť, že tí kolegovia poslanci, ktorí sú proti celej myšlienke Európskej únie, chcú znížiť rozpočet Európskeho parlamentu, zrejme až tak neprekvapí, je však úplne jasné, že sú za tým populistické motívy. Dôležitejšie však je, že aj tí z nás, ktorí sú za Európsku úniu, sa domnievajú, že nastal čas prehodnotiť administratívne výdavky.

Po prvýkrát prijímame v tejto správe rozhodnutie neakceptovať návrh, ktorý predpokladá zvýšenie rozpočtu Európskeho parlamentu v čase, keď rozpočty členských štátov zažívajú ťažkosti a keď mnohí obyčajní občania trpia účinkami úsporných opatrení. Musíme začať brať túto záležitosť vážne. Prvý raz, odkedy som sa stal poslancom Európskeho parlamentu, sa rozpočet Parlamentu znižuje. Myslím si, že by sme mali urobiť viac. Súhlasím so spravodajcom a viacerými predchádzajúcimi rečníkmi, že by sme v tejto veci mali prijať strategickejší prístup. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) preto predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa dlhodobej strategickej revízie administratívnych výdavkov Parlamentu. Teraz musíme dokázať, že vieme túto úlohu brať vážne a že to nie sú len reči. Musíme na tejto revízii začať pracovať.

Druhá vec, o ktorej by som sa chcel zmieniť, je Dom európskych dejín. Mnohí sa pýtali, či vedenie múzea európskych dejín je parlamentnou úlohou. Je to otázne, domnievam sa však, že na tomto projekte niečo je, a to najmä to, že takéto múzeum ešte nikto nezaložil. Možno je načase, aby to niekto urobil. Musí sa to však stať podľa transparentných zásad s úplnou zodpovednosťou za náklady a s prevzatím skutočnej zodpovednosti za činnosť. Som preto veľmi rád, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu medzi Skupinou zelených/Európskou slobodnou alianciou, skupinou S&D a spravodajcom o hlasovaní za najdôležitejšie časti nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, čo znamená, že teraz budeme mať v súvislosti s Domom európskych dejín skutočne transparentný rozhodovací proces. To ma teší.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

  Lucas Hartong (NI). – Mám pre váženého kolegu poslanca jednu otázku. Čo je zlé na populizme, keď parlamentní poslanci sú hlasom ľudu, čo je po latinsky populus?

  Göran Färm (S&D). – (SV) Vážený pán Hartong, populizmus zvyčajne znamená, že niekto neberie niečo vážne, že reaguje len inštinktívne, bez premyslenia riadnej strategickej odpovede. Samozrejme, v súvislosti s tým, čo teraz robíme, je najdôležitejšie, že aj tí z nás, ktorí skutočne veria v Európsku úniu, chcú dosiahnuť, aby sme prijali zodpovednosť voči daňovým poplatníkom a uskutočnili riadnu revíziu administratívy v EÚ. Tí, ktorí nechcú Európsku úniu, ako napríklad pán Hartong, to majú omnoho jednoduchšie, pretože on by rád so všetkým skoncoval. To však nie je prevzatie zodpovednosti, to je populizmus.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán Färm, mám pre vás otázku. Podľa pôvodného návrhu predsedníctva Parlamentu by sa zdalo, že táto správa navrhuje určité úspory, keď ju však porovnáme s rozpočtom, ktorý sa čerpal v roku 2010, tak na rok 2012 sa navrhuje zvýšenie o 11 %, čiže o 175 miliónov EUR. Nie je ťažké zistiť, čo sa považuje za podstatné: 43 miliónov EUR na nábytok, 33 miliónov EUR na parlamentných asistentov, 18 miliónov EUR na dočasné pracovné zmluvy a 7 miliónov EUR na informačné kampane. Myslím, že nemusím pokračovať.

  Göran Färm (S&D). – Pán Portas nemusí pokračovať. V zásade s ním súhlasím. Tiež som chcel ísť ďalej. Nie som rád, že sme skončili pri zvýšení o 2,3 %. Myslím si, že sme mohli ísť ďalej, ale bol to kompromis medzi Výborom pre rozpočet a predsedníctvom. To je tiež dôvod, prečo sme predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa dlhodobého strategického prehľadu výdavkov Parlamentu. Myslím si, že pokiaľ ide o administratívne výdavky, s modernejším riadením a skutočným úsilím o dosiahnutie dlhodobých úspor sa môžeme dostať do omnoho lepšej situácie, a tam si niektoré návrhy pána Portasa určite vypočujeme.

  Carl Haglund (ALDE). – (SV) O niektorých veciach, o ktorých teraz pomerne vášnivo diskutujeme, sme už diskutovali minulý rok. Vtedy chýbala vôľa revidovať niektoré veci. Rád počujem nášho kolegu poslanca zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorý napríklad práve povedal, že existuje vôľa zvážiť, čo môžeme urobiť z dlhodobého hľadiska. To je zrejme najrozumnejší prístup k veci.

Táto diskusia zároveň ukazuje, že je jednoduché urobiť z rozpravy o administratívnych otázkach súťaž o to, kto je najväčším populistom. Žiaľ, zdá sa, že tu v rokovacej sále bojuje o prvú priečku pomerne veľa ľudí. Niet však pochýb o tom, že svoje výdavky musíme revidovať, a jedinou rozumnou cestou je dlhodobý prístup. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu navrhla tento aj minulý rok viacero úspor. Patrili sme k tým, ktorých potešilo, že sme dokázali obmedziť pôvodné návrhy predsedníctva na zvyšovanie. V tejto súvislosti by som chcel poďakovať pánovi Alvarovi za vynikajúcu prácu.

Pokiaľ ide o návrh na vytvorenie Domu európskych dejín, musím povedať, že táto myšlienka ma veľmi neoslovuje, zároveň sa však domnievam, že je dobré pripomenúť si, že ide o dlhý proces, ktorý sa začal v minulom volebnom období. Teraz musíme zvážiť, aké rozhodnutie v tejto veci prijmeme. Myslím si, že by bolo dobré predložiť túto otázku na hlasovania, aby tí, ktorí rozhodne nechcú múzeum, skutočne dostali príležitosť povedať „nie“. Vtedy sa pokojne môže stať, že budem medzi nimi.

Nemyslím si však, že v tejto súvislosti niečo získame súťažou o najväčšieho populistu. Lepšie je starostlivo zvážiť, kde môžeme škrtať.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) V súčasnej hospodárskej atmosfére považujem za samozrejmé, že Európsky parlament musí predložiť úsporný rozpočet. Spravodajca sa absolútne správne vydal cestou obmedzení, nezašiel však, žiaľ, dostatočne ďaleko.

Podľa súčasných návrhov máme mať rozpočet, ktorý bude o 2,3 % vyšší ako ten súčasný. To nie je v súlade s pohľadom Komisie, ktorá navrhuje zvýšenie o 1 %, a určite to nie je v súlade so želaniami Rady, ktorá dokonca uvažuje o niekoľkopercentnom znížení. Skutočne sa musíme prispôsobiť tomuto poslednému návrhu. Musíme dosiahnuť viac úspor a je to možné. Môžeme dosiahnuť viac úspor. O výstavbe Domu európskych dejín sa možno rozhodlo skôr, toto rozhodnutie však ešte stále môžeme zrušiť. Urobme to teda ako prioritnú vec. Zastavme tento projekt, Dom európskych dejín, na ktorý sa premrhajú milióny.

Obraciam sa teraz na nás, na poslancov tohto Parlamentu. Každý mesiac dostávame tisícky eur v príspevkoch na všeobecné výdavky bez akejkoľvek požiadavky na vyúčtovanie príslušnej sumy. Keby sme to teraz mali sledovať a preskúmať, aj v tejto oblasti by sa dalo ušetriť veľké množstvo peňazí. Sústreďme preto naše úsilie na túto oblasť a dosiahnime väčšie úspory.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) V súvislosti s touto správou sa veľa diskutuje o platoch a príspevkoch poslancov. Rád by som pripomenul, že na rozdiel od väčšiny poslancov sme namietali a hlasovali proti súčasnému finančnému štatútu poslancov Európskeho parlamentu, pretože, okrem iného, v prípade niektorých krajín v skutočnosti znamenal zdvojnásobenie príjmu poslancov. Najmä však preto, lebo bol v rozpore so zásadou, ktorá je podľa nášho názoru rozhodujúca. Ide o existenciu väzby medzi výškou priemernej mzdy občanov príslušnej krajiny a výškou platu ich predstaviteľov. Zrušenie tejto väzby je ďalším príznakom úpadku demokracie, priepasti medzi zástupcami a tými, ktorých zastupujú, úpadku morálky a systému, ktorý voči obyvateľom zavádza protisociálne politiky prostredníctvom všeobecných škrtov, pričom pred ich účinkami chráni tých, ktorí ich vykonávajú. Nie je azda čas na revíziu tohto finančného štatútu?

Pani predsedajúca, na záver by som rád povedal, že je tiež dôležité, aby bolo jasné, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto správe, ktoré presadzujú úspory v Parlamente, nemajú zároveň vytvárať výnimky v prospech financovania strán a politických nadácií na európskej úrovni.

  Claudio Morganti (EFD). – (IT) Správa o odhade pre Európsky parlament na rozpočtový rok 2012 správne zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť obmedzenia výdavkov. Kompromis týkajúci sa zvýšenia výdavkov o 2,3 % sa zdá byť prijateľný, keďže toto číslo je v skutočnosti nižšie ako odhadovaná inflácia a znamenalo by teoretickú úsporu.

Máme však stále ďaleko k splneniu požiadaviek komisára pre finančné plánovanie a rozpočet, ktorý dúfal, že inštitúcie sa obmedzia na zvýšenie svojich potrieb o jediný percentuálny bod, čo sa niektorým inštitúciám, napríklad Rade, podarilo dosiahnuť. Odložím nateraz otázky spojené s týmto zvýšením, ktoré je možno odôvodnené väčším rozsahom povinností po Lisabonskej zmluve, a poviem radšej niekoľko slov k Domu európskych dejín.

Vo Výbore pre rozpočet kolovali v súvislosti so vznikom a riadením Domu európskych dejín šialené čísla. Zdá sa skutočne absurdné, že vôbec uvažujeme o investovaní mnohých desiatok miliónov eur na projekt, ktorého užitočnosť je mimoriadne pochybná, navyše v takomto čase, keď je to absolútne neprimerané a absolútne zle načasované.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Mali by sme zdôrazniť skutočnosť, že vzhľadom na pokračovanie štrukturálnej krízy v našich členských štátoch Európsky parlament prijíma v súvislosti so svojimi rozpočtovými plánmi na rok 2012 obozretný prístup. Úlohy všetkých inštitúcií sústavne narastajú, čo súvisí s rozširovaním EÚ, Lisabonskou zmluvou a novými činnosťami, preto rastú aj výdavky. Bez ohľadu na to je zlatým pravidlom nákladová efektívnosť.

Preto je len logické, že Parlament sleduje stratégiu konsolidácie, pokiaľ ide o zamestnancov, a znižuje výdavky na každodennú prevádzku Parlamentu, misie a služobné cesty. Osobitne podporujem návrh generálneho tajomníka na pokračovanie environmentálnej politiky Európskeho parlamentu. Rada by som zdôraznila, že Európsky parlament v tomto návrhu rozpočtu uznáva význam sústavného a súdržného poskytovania informácií občanom Európy.

Mnohí podporujú myšlienku Domu európskych dejín. Preto treba privítať, že o tomto projekte bol teraz informovaný aj rozpočtový orgán. Aj tu by som rada pripomenula, že náklady sa musia výrazne znížiť a že vo všetkých bodoch sa vyžaduje úplná transparentnosť.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Domnievam sa, že rozpočet pred nás každý rok kladie úlohu, ktorá si vyžaduje, aby sme s prostriedkami úsporne nakladali a aby sme zároveň tieto prostriedky účelne využívali. Domnievam sa, že pokiaľ ide o účelnosť, dokážeme v Parlamente určite veľa dosiahnuť. Bolo by veľmi pozitívne, keby sme vytvorili vlastné miesta, kde by poslanci Parlamentu a zamestnanci mohli predkladať svoje návrhy na zlepšenie a tým podporovali účelnosť v Parlamente.

Na druhej strane máme od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy ministrov s osobitnou pôsobnosťou, ktorí majú vo svojich členských štátoch dostatočné zdroje, vlastných špecializovaných zamestnancov, kabinety a finančné prostriedky, ktoré mohli využiť na jasnejšie vysvetlenie európskej politiky našim občanom. My v Európskom parlamente sme zasa zodpovední za informovanie verejnosti o každodenných rozhodnutiach prijatých v záujme obyvateľov Európy.

Parlament musí tiež dostať primerané prostriedky na nové právomoci v oblasti energetiky, svetového obchodu a zahraničnej politiky, ako aj v oblasti hospodárskej súťaže, životného prostredia a sociálnych vecí, ktoré sa nás všetkých dotýkajú.

Veľmi podporujem aj fiškálnu konsolidáciu, ktorá nám, prirodzene, umožní dosiahnuť potrebné úspory. Každý, kto si myslí, že ekonomická trieda vyhovuje jeho potrebám pri letoch na krátke vzdialenosti, mal by, prirodzene, využívať ekonomickú triedu. O tom niet pochýb. Alebo ak niekto napríklad nevyužije príspevok na svoj sekretariát do posledného haliera, je to tiež v poriadku. Je na každom z nás, aby sme sa rozhodli, koľko máme pracovať a v akom rozsahu chceme komunikovať s občanmi Európy. To by malo zostať na vlastnom rozhodnutí poslancov Parlamentu, pretože je tiež, prirodzene, mimoriadne dôležité, aby sme účinne vysvetlili výhody.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Jens Geier (S&D). – (DE) Keď počúvam diskusiu o Dome európskych dejín, zdá sa mi, že v Parlamente sú len dva druhy poslancov: odborníci na rozpočet, ktorí sa zúčastňujú na tejto rozprave a sú k tomuto projektu zväčša kritickí, a všetci ostatní, pre ktorých je celá vec v zásade v poriadku. Najhoršie je, že keď príde na otázku Domu európskych dejín, každý si prihrieva vlastnú polievočku a podstata celej veci sa v skutočnosti stratila zo zreteľa. Denník Daily Telegraph tak dnes oznámil, že získal dokumenty, z ktorých vyplýva, že náklady na tento projekt sa zvýšili na astronomických 137 miliónov GBP. Môžem len vyzvať Daily Telegraph, aby postúpil tieto dokumenty Výboru pre rozpočet a preukázal tú transparentnosť, ktorú tlač požaduje od poslancov Parlamentu. Privítal by som možnosť preskúmať tento dôkaz.

Má tento projekt zmysel? Prirodzene, že má zmysel podporovať informovanosť o tom, čo pre životy ľudí znamená Európska únia a európska integrácia. Má nejaký parlament prevádzkovať múzeum? Nie, určite nie. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente preto v súvislosti s týmto projektom sleduje dve smerodajné zásady. Prvá: žiadame, aby projekt mal podnikateľský plán. Druhá: požadujeme objasnenie nasledujúcich nákladov, čiže ako bude financované pokračovanie tohto projektu. Mohli by sme pridať aj tretiu zásadu: mali by sme zabrániť duplicite či prekrývaniu medzi informačným strediskom a Domom európskych dejín.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Tiež by som rada povedala niečo o Dome európskych dejín. Zámerom Parlamentu zjavne nie je prevádzkovanie múzea, považujem však za dobrú myšlienku mať pre návštevníkov Parlamentu v Bruseli lepšie priestory a myslím si, že Dom európskych dejín je z tohto hľadiska dôležitým prvkom.

Rada by som tiež povedala, že väčšina našej skupiny je za Dom európskych dejín. Úplne však súhlasíme s názormi Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, podľa ktorých by malo byť viac otvorenosti a transparentnosti, pokiaľ ide o finančné hľadiská týkajúce sa tejto budovy a jej budúcej prevádzky. To je veľmi dôležité, ale predsa si myslím, že myšlienka je to dobrá a rozhodne ju podporujem. Napriek tomu však musíme vedieť, aké dlhodobé záväzky na seba preberáme.

  Seán Kelly (PPE). – V tomto konkrétnom období sú rozpočty nevyhnutne sporné, a to najmä tu v Európskom parlamente. Zároveň treba povedať, že každý má možnosť vyjadriť tu svoj názor a je dobré vypočuť si všetky názory. To je jedna z dôležitých silných stránok Európskeho parlamentu. Každý môže prísť, vysloviť názor, predniesť otázku a bude vypočutý.

Pokiaľ ide o samotný rozpočet, nachádzame sa, samozrejme, v zložitej hospodárskej situácii a každé zvýšenie bude asi nepochopené, čo je však do istej miery pochopiteľné. Podstatné tu však je to, že ide o zvýšenie o 2,3 %, pričom inflácia sa očakáva na úrovni 2,8 %.

Ďalšia vec, o ktorej sa treba zmieniť, je skutočnosť, že Európska únia musí konať v súlade so všeobecnou situáciou 27 krajín, pričom niektoré krajiny, najmä moja vlastná, v súčasnosti veľmi trpia. Našťastie, práve sme prišli zo stretnutia s pánom komisárom Rehnom, ktorý k nám bol veľmi ústretový. Samozrejme, v takej situácii ľudia nedokážu pochopiť žiadne zvýšenie, aj keď je nižšie ako inflácia. Nech je, ako chce, myslím si, že musíme robiť celkové rozhodnutia, musíme vyčleniť viazané prostriedky na rôzne veci, ktoré musíme robiť, budeme svedkami zvýšenia počtu poslancov EP v dôsledku Lisabonskej zmluvy a dúfam, že aj po vstupe Chorvátska.

Na záver by som ešte chcel povedať, že toto všetko mi pripomína myšlienku, ktorú pomerne často opakuje pán predseda Barroso: musí sa uskutočniť dôsledná a úprimná diskusia o vlastných zdrojoch a možno najmä o projektových dlhopisoch, pretože čím viac prostriedkov dokáže Európska únia získať nezávisle, tým menej sporné budú rozpočty a tým menej budeme žiadať od členských štátov. Myslím si napokon, že by sme mali sledovať líniu pána predsedu Barrosa.

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). – (NL) V Parlamente zastupujem stranu, ktorá je v členskom štáte, z ktorého pochádzam, Holandsku, najviac proeurópska. A práve preto, že tak silno verím v Európu, som k nej veľmi kritický a zároveň som kritický k rozpočtu našej vlastnej inštitúcie, Európskeho parlamentu.

Domnievam sa preto, že v týchto zložitých finančných časoch musíme zostaviť veľmi úsporný rozpočet. Preto nie som za toto zvýšenie rozpočtu. Viac než čokoľvek iné ma prekvapil pôvodný rozpočet, ktorý zostavil generálny tajomník a ktorý predpokladal zvýšenie o viac ako 5 %. Rovnako ma prekvapila skutočnosť, že pán tajomník tu dnes nie je. Bol by som rád, keby tu bol, pretože by som mu rád pripomenul odsek 6 uznesenia, v ktorom žiadame útvary, aby rozpočet dôkladne skontrolovali s cieľom určiť potenciálne úspory. Chcem ho požiadať, aby tak urobil do prvého júla tohto roka, aby sme mohli dosiahnuť hmatateľné úspory.

Pani predsedajúca, na záver by som chcel vyzvať svojich proeurópskych kolegov poslancov, aby tým, ktorí chcú zničiť Európu, nedodávali muníciu, ktorú by pri tom mohli použiť. Obyvateľom, o ktorých stále hovoria, najviac prospeje prosperujúca a životaschopná Európa.

  Salvador Garriga Polledo (PPE). – (ES) Rád by som zablahoželal pánovi spravodajcovi Fernandesovi a poďakoval pánovi Gerbrandymu za to, čo práve povedal a čo považujem za veľmi vhodné.

Toto je úspornejší rozpočet v súlade s požiadavkami Komisie a Rady. Drží sa v rámci limitu 20 %, čím dodržiava „džentlmenskú dohodu“, hoci tá neexistuje. Všetci hovoríme o úsporách, niektorí z nás so straníckymi úmyslami, ale všetci máme niektoré spoločné priority: my poslanci napríklad chceme zlepšenie legislatívnych výstupov, máme reagovať na nové priority Lisabonskej zmluvy, žiadajú nás, aby sme profesionálnejšie spolupracovali v rámci spolurozhodovacieho postupu, žiadajú nás o viac rokovacích miestností, o väčšiu vnútornú bezpečnosť, viac úsilia v oblasti komunikačnej politiky, lepšie siete informačných technológií a podobne. Treba alebo netreba to všetko zaplatiť?

Musíme dodržať všetky dohody uzavreté v súvislosti s nehnuteľnosťami. Hovorí sa, že by sme ich mohli prestať financovať, vieme však, že to tak nefunguje. Ak sme zodpovední, budeme to musieť akceptovať, či nie?

Mládež nikdy nie je sporná oblasť: mládež je nevyhnutnosť. Napríklad v našej krajine je miera nezamestnanosti mládeže 50 %. 100 miliónov EUR na politiku pre mládež tieto problémy nevyrieši, zodpovedá to však prioritám Parlamentu. Viem, že presun prostriedkov z okruhu 5 do okruhu 1 je sporný, a dalo by sa dokonca namietať, ako sa aj namietalo, že je to v rozpore s rozpočtovým postupom, sme však živá inštitúcia a musíme sa prispôsobiť aktuálnym potrebám.

Myslím si, že nie je nič naliehavejšie ako vyriešenie otázky nezamestnanosti mládeže. Som si istý, že je to priorita pre vás všetkých.

Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za spoločný Dom európskych dejín.

  Riikka Manner (ALDE). – (FI) Predovšetkým chcem zablahoželať pánovi spravodajcovi Fernandesovi k jeho vynikajúcej práci. Toto zvýšenie o 2,3 % sa určite dá akceptovať a odôvodniť omnoho ľahšie ako návrh predsedníctva vo výške 5,2 %. Parlament musí byť v tomto rozpočtovom postupe voči sebe veľmi kritický. V tejto správe to tak je, ale v tejto činnosti treba veľmi intenzívne pokračovať.

Považujem za dôležité, že úspory sa hľadali aj v malých položkách a v rôznych oblastiach. Dosiahnutie úspor napríklad pri upratovaní a údržbe je určite jedným z riešení, možno však potrebujeme aj ambicióznejší program ako iba šetriť na mydle. Parlament tento rok hlasoval o zmene dvoch jesenných zasadnutí na týždňové zasadnutie v Štrasburgu. Skoncovanie s týmito plenárnymi zhromaždeniami Parlamentu, ktoré sa konajú každý mesiac, by znamenalo značné úspory, ktoré by sa odrazili aj v rozpočte Parlamentu.

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Pri skúmaní rozpočtu Parlamentu je zrejmé, že významnú časť nákladov predstavujú náklady na dopravu, čo sa nezmení ani v budúcnosti, keďže na zasadnutia v Bruseli a Štrasburgu musíme cestovať z 27 členských štátov. Vypočítal som, že celkové náklady na cestovné pre poslancov a úradníkov Parlamentu predstavujú viac ako 100 miliónov EUR ročne. Myslím si, že by sme tu mohli hľadať väčšie úspory. Cestujeme veľmi často. Nechápem, prečo platíme za letenky rovnako ako ľudia, ktorí letecky cestujú iba príležitostne. Chcel by som preto naliehavo požiadať vedúcich predstaviteľov Parlamentu, aby začali rokovať s leteckými spoločnosťami. Som presvedčený, že by sme mohli získať výrazné zľavy. To je bežná prax v každej krajine. Vláda a ministerstvá majú nárok na zľavy vo výške 20 – 30 %. Ďakujem veľmi pekne.

  Jaroslav Paška (EFD) – (SK) Správa o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2012 hovorí v bode 17 a 18 o pokračovaní realizácie Domu európskych dejín a navrhuje vytvoriť rozpočtové rezervy, na krytie ďalších nákladov v súvislosti s realizáciou tohto projektu, zaradené do položky kapitoly 10.1 – Rezerva na nepredvídané výdavky. No neviem, či možno pokračovanie projektu Domu európskych dejín považovať za nepredvídaný výdavok, ale pozorne som počúval pani poslankyňu Martu Andreasen, ktorá nás pri schvaľovaní programu upozornila na skutočnosť, že v správe uvádzané náklady na Dom európskych dejín sú výrazne podhodnotené.

Nepoznám motiváciu osôb, ktoré realizáciu Domu európskych dejín v období pretrvávajúcich finančných a hospodárskych problémov Európskej únie tak tvrdohlavo pretláčajú. Ale viem, že široká európska verejnosť to vníma ako nehorázne plytvanie peniazmi daňových poplatníkov. Preto vám, vážení kolegovia, s plnou vážnosťou navrhujem zvážiť pokračovanie financovania tohto rozporuplného projektu za 60 miliónov EUR.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) – (SK) Z predkladanej správy by som chcela vypichnúť jeden veľmi dôležitý aspekt. Je ním ambícia dôslednejšie dbať na efektivitu a šetrnosť európskych inštitúcií. V čase hospodárskej krízy, keď mnoho obyvateliek a obyvateľov Únie stratilo prácu, je hospodárenie inštitúcii financované z ich daní mimoriadne citlivá záležitosť, a treba povedať, že celkom oprávnene. Je preto dôležité, že rozpočet zakotvuje povinnosť prísneho hospodárenia.

Aby sme zbytočnému plytvaniu verejnými zdrojmi predišli, treba sa sústrediť na niekoľko bodov. Dôležité je vytvorenie a aplikácia stratégie elektronickej správy. Malo by sa podporiť využívanie videokonferencií pre schôdze a rovnako aj využívanie nových ekologických technológií. Na to, aby sme šetrili prírodné zdroje, najmä papier, treba plne sfunkčniť bezdrôtovú sieť na všetkých našich pracoviskách. Šetrenie prostriedkov musí mať ale na druhej strane aj svoje hranice, aby nešlo na úkor kvality práce, ktorú v európskych inštitúciách vykonávame. Napríklad považujem za dôležité, aby na stretnutiach výborov nechýbalo tlmočenie, a týmto by som sa chcela všetkým tlmočníkom, dámam a pánom, poďakovať za ich prácu.

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Predovšetkým by som rád zablahoželal pánovi Fernandesovi k jeho vynikajúcej práci a k atmosfére pozitívnej spolupráce predsedníctva a Výboru pre rozpočet, ktorá nám umožnila dosiahnuť dohodu o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2012.

Počas tejto rozpravy sa ukázalo, že od počiatočného návrhu založeného na odporúčanom zvýšení o 5,2 % oproti roku 2011 sme dospeli k celkovej výške predbežného návrhu odhadu, ktorá predstavuje zvýšenie o 2,3 %.

Okrem toho považujem za dôležitý presun odhadovaných 100 miliónov EUR na projekty pre mládež, pretože Parlament určil túto politiku za jednu zo svojich priorít na rok 2011 a tieto finančné prostriedky pomôžu pri financovaní projektov mobility, vzdelávania a zamestnanosti pre všetkých mladých ľudí Európy.

A napokon dúfam, že v rozpočtovom postupe na rok 2012 bude vďaka odhodlaniu všetkých inštitúcií možná optimalizácia riadenia rozpočtových prostriedkov.

  Vladimír Maňka (S&D). – (SK) Chcem sa poďakovať pánovi spravodajcovi za skutočne veľmi dobrú správu. Aj on, aj vy všetci, ktorí ste dnes vystupovali, ste poukazovali na to, aké sú tu nedostatky a objavili ste skutočne možno aj riešenia. Ale jediné správne riešenie je to, že nebudeme hľadať každý individuálne, čo nájde alebo nenájde, ale že sa na celý problém pozrieme naozaj objektívnym pohľadom. A jediný objektívny pohľad je, že si zröntgenujem Parlament externým spôsobom. To isté urobil kedysi Dvor audítorov a všimnime si, po tomto externom audite zrazu šetrí administratívne výdavky.

To znamená, som veľmi rád, že aj poslanci nášho výboru podporili môj pozmeňujúci návrh, že Parlament sa naozaj na určité svoje oblasti pozrie z hľadiska vonkajšieho pohľadu a tu objavíme všetko to, čo ste vy povedali, a možno aj niečo viac. A potom je ďalší krok, ktorý povedal Göran Färm, kontrola týchto výdavkov do budúcnosti. Toto sú jediné riešenia.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Vzhľadom na súčasnú zložitú finančnú, hospodársku a sociálnu situáciu, ktorej čelí Európska únia, sa rozpočtové prostriedky Parlamentu musia dôsledne a účinne riadiť. Na rok 2012 sa navrhuje zvýšenie celkového rozpočtu Európskeho parlamentu o 2,3 %, čo je pod úrovňou súčasnej miery inflácie. To je naozaj pozitívne, ale v budúcnosti musí Parlament dosiahnuť väčšie úspory a sprísniť riadiace a monitorovacie postupy. Súhlasím s návrhom spravodajcu na dlhodobú revíziu rozpočtu Európskeho parlamentu s cieľom znížiť náklady. Útvary Parlamentu musia zvýšiť úsilie o modernizáciu a racionalizáciu administratívy s cieľom znížiť závislosť od vonkajších služieb a musia uplatňovať prísne riadenie ľudských zdrojov. Som presvedčený, že tieto opatrenia umožnia účinnejšie využívanie finančných prostriedkov v Európskej únii, čím sa ušetria peniaze daňových poplatníkov a zníži súčasná úroveň výdavkov Parlamentu.

  José Manuel Fernandes, spravodajca. – (PT) Predovšetkým je dôležité uviesť jedno číslo: administratívne výdavky všetkých európskych inštitúcií predstavujú asi 6 %. Rozpočet žiadnej inštitúcie v žiadnom členskom štáte nemá taký malý podiel z celkového rozpočtu ako v rozpočte Európskej únie.

Parlament má nové právomoci. Máme 27 členských štátov, keď nadobudne platnosť Lisabonská zmluva, do Parlamentu príde 18 nových poslancov, pripravuje sa rozšírenie o Chorvátsko a je zrejmé, že to všetko si bude vyžadovať náklady. Pravda však je, že v tomto rozpočte prišlo k reálnemu zníženiu výrazne pod mieru inflácie.

Ešte pár slov k otázke mládeže. Dobre si uvedomujeme, že táto iniciatíva vyšla z Komisie a že Rada ju musí jednomyseľne schváliť; vieme však tiež, že je dôležité vyslať signál, pričom ide o príspevok z celkových administratívnych výdavkov okruhu 5, kde má byť okolo 380 miliónov EUR a my navrhujeme 100 miliónov EUR.

Pokiaľ ide o otázku platov poslancov, úprava platov nepatrí medzi právomoci Parlamentu. Platy stanovuje Rada na návrh Komisie. Podľa súčasného návrhu Komisie sa platy majú upraviť o 0,9 %. Platy sú uvedené aj v dokumente s názvom „štatút poslancov“ a sú naviazané na plat sudcu Súdneho dvora.

Parlament samotný nemôže zmeniť a doplniť štatút poslancov. Vyžaduje sa súhlas Komisie a Rady. Niektorí poslanci si musia prečítať nariadenia a musia si tiež prečítať Lisabonskú zmluvu, najmä článok 223.

  Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán Fernandes, pokiaľ ide o platy, podľa mňa je jasné, že Parlament môže pokojne prevziať iniciatívu a navrhnúť revíziu štatútu poslancov. Nariadenia boli prijaté v Parlamente a v Parlamente sa môžu meniť, aj keď treba podniknúť inštitucionálne kroky. Na zvyšovanie, o ktorom rozhoduje Európska rada, o ktorom rozhodujú vlády, sú v skutočnosti naviazané iba platy. Iba platy. Žiadne ďalšie veľké výdavkové položky, ktoré sú pod výlučnou kontrolou Parlamentu a nikoho iného.

  José Manuel Fernandes, spravodajca. – (PT) Ako pán Portas sám povedal, úprava platov nepatrí do právomoci Parlamentu. Preto v rozpočte tohto druhu vôbec nemá zmysel hovoriť o zmrazení platov. Malo by však napríklad zmysel predložiť návrh na zmenu a doplnenie štatútu poslancov. Zmeniť a doplniť by sa mohlo aj nariadenie (ES) č. 31, najmä článok 64. Určite však nemá zmysel pokúšať sa o to, aby si poslanci Parlamentu mohli zvyšovať vlastné platy, keď to nie je možné podľa zákona, pretože by tu išlo o podvádzanie tých, ktorí nás počúvajú, a o uplatňovanie demagógie.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe pána Josého Manuela Fernandesa (A7-0087/2011) sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

12. Ochrana finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa (Α7-0050/2011) pána Cătălina Sorina Ivana v mene Výboru pre kontrolu rozpočtu o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 [KOM(2010)0382 – 2010/2247(INI)].

  Cătălin Sorin Ivan, spravodajca. – (RO) Táto správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie sa zakladá na správe, ktorú vypracovala Komisia v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedený článok jednoznačne odkazuje na boj proti podvodom, kým v správe Komisie chýbajú úplne jasné údaje o tom, aký veľký percentuálny podiel predstavujú nezrovnalosti, ku ktorým došlo v dôsledku podvodov, a nezrovnalosti, ktoré sú výsledkom prostých chýb.

Je mimoriadne dôležité, aby sme veľmi jasne vymedzili, čo sa myslí pod pojmom podvod, pretože použitie tohto termínu označuje úmyselné porušenie právnych predpisov. Hovoríme o korupcii v pravom zmysle slova, kým chyby sú neúmyselné. Môžeme sa dohodnúť a tolerovať chyby, v nijakom prípade však nemôžeme tolerovať akékoľvek podvodné konanie. Pokiaľ ide o európske fondy a rozpočet Európskej únie, voči podvodom sa musí uplatňovať nulová tolerancia.

Ďalší významný problém sa týka zberu údajov a informácií. Musíme sa veľmi vážne porozprávať o tom, ako členské štáty predkladajú Európskej únii, presnejšie povedané Európskej komisii, informácie o spôsobe využitia finančných prostriedkov EÚ. Podľa môjho názoru budú národné vyhlásenia o hospodárení kvalitnejšie, ak sa s nimi bude spájať omnoho väčšia politická zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni. Opätovne žiadam Komisiu, aby zabezpečila, že tieto národné vyhlásenia o hospodárení podpíše príslušný minister alebo minister národnej vlády.

Z iného pohľadu možno konštatovať, že 16,7 miliardy EUR, ktoré tvoria rozpočet Európskej únie, sú vlastné zdroje a väčšinou ide o príjmy z colných poplatkov. Sedemdesiat percent dovozu sa uskutočňuje prostredníctvom zjednodušených postupov. Tu by som rád citoval osobitnú správu č. 1/2010 Dvora audítorov Európskej únie, v ktorej sa uvádza, že kontrola vykonávaná pri týchto zjednodušených postupoch je veľmi obmedzená, počet chýb, ktoré zistil Dvor audítorov, je však alarmujúci. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia v tomto prípade zhodnotila finančný vplyv týchto nezrovnalostí.

Chcel by som zablahoželať Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) k operácii Diablo II, ktorá je zameraná nielen na ochranu finančných záujmov Európskej únie, ale zároveň aj na boj proti falšovaným výrobkom. Okrem toho, že tieto výrobky majú negatívny vplyv na fiškálny rámec a rozpočet Európskej únie, ohrozujú tiež bezpečnosť európskych občanov a nepriaznivo ovplyvňujú hospodárstvo Európskej únie.

Ďalej poukážem na súvisiace náklady a spomeniem na jednej strane použitie európskych finančných prostriedkov a na druhej strane vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené bez odôvodnenia. Pokiaľ ide o použitie európskych fondov, musíme spomenúť integrovaný systém správy a kontroly, ktorý je vynikajúcim systémom, po zavedení však spôsobuje obrovské problémy, pretože sa zakladá na nesprávnych údajoch v databázach a jeho účinnosť tiež obmedzuje stanovenie častí, ktoré treba použiť.

Navyše pokiaľ ide o vymáhanie európskych finančných prostriedkov, môžem povedať len jedno, a to, že je podľa mňa znepokojujúce, že vymožených bolo len 42 % prostriedkov z poľnohospodárskych fondov a 50 % z Kohézneho fondu. Tieto čísla sú mimoriadne alarmujúce a vymáhanie finančných prostriedkov musíme sledovať veľmi pozorne.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať pánovi spravodajcovi Ivanovi za jeho konštruktívnu správu. Svoje pripomienky sústredím na jej šesť veľmi dôležitých prvkov.

Po prvé, čo sa týka informácií o ochrane finančných záujmov uvedených v správe. Správa za rok 2009 už obsahuje nové podrobné údaje o miere podvodov a nezrovnalostí a uvádza sa v nej predpokladaná miera podvodov v jednotlivých členských štátoch v prípade kohéznych programov v rokoch 2000 až 2006. Vždy je možné niečo zlepšovať a vaše návrhy vezmem náležite do úvahy.

Po druhé, pokiaľ ide o Dohovor o ochrane finančných záujmov, na nadchádzajúce zasadnutie v máji pripravujem spolu s podpredsedníčkou Redingovou oznámenie. Predstavíme v ňom stratégiu na ochranu verejných finančných prostriedkov EÚ pred všetkými formami nezákonného správania vrátane podvodov a pozornosť budeme venovať postupom, trestnému právu hmotnému a inštitucionálnemu rámcu.

Po tretie, čo sa týka vlastných zdrojov, Komisia začala v roku 2010 navštevovať všetky členské štáty, aby preskúmala zjednodušené colné postupy na dovoz. Parlamentu podá správu, hneď ako zhromaždí dostatok informácií na zmysluplnú analýzu ich vykonávania a účinnosti.

Po štvrté, v súvislosti s pašovaním cigariet pripomínam, že sa v súčasnosti uzatvorili dohody so štyrmi výrobcami tabaku. Budeme vyvíjať tlak, aby sa podľa Dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kontrole tabaku prijal protokol o odstránení protiprávneho obchodu s tabakovými výrobkami.

Po piate, v plnej miere súhlasím s tým, že nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania je dôležitým zdrojom chýb a podvodov. Komisia intenzívne vykonáva finančné korekcie, a to až na úrovni 100 % pridelených finančných prostriedkov v závislosti od závažnosti nezrovnalostí. V súlade so zelenou knihou uverejnenou začiatkom tohto roka navrhujeme zjednodušenie a spresnenie smerníc EÚ o verejnom obstarávaní do roku 2012.

Na záver chcem uviesť, že tiež zastávam názor, že vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov je kľúčovým prvkom ochrany finančných záujmov EÚ. Komisia v prípade viacročných programov v oblasti súdržnosti vo veľkej miere využíva prerušenie a pozastavenie platieb, čím zabraňuje vyplácaniu prostriedkov členským štátom, v ktorých sa ukázalo, že systémy riadenia a kontroly nie sú účinné. V roku 2010 boli preventívne prerušené platby finančných prostriedkov z regionálnych a sociálnych fondov vo výške vyše 2,4 miliardy EUR. Komisia bude naďalej vyvíjať tlak na členské štáty, aby efektívnejšie riadili vymáhanie prostriedkov od konečných príjemcov.

Situácia sa zlepšuje. Napríklad v odvetví poľnohospodárstva sa miera vymáhania na konci roka 2010 zvýšila na 53 % pri nových prípadoch z roku 2007 v porovnaní s 10 % pri prípadoch pred rokom 2006. Dovoľte mi však zdôrazniť, že v prípade viacročných programov sa všetky skutočnosti jasne ukážu až po uzavretí programov, teda po tom, ako členské štáty uspokojivo vyriešia všetky nezrovnalosti.

Na záver uvediem, že Komisia sa bude usilovať aktívne vykonávať činnosti, ktoré navrhol Parlament. Ďakujem vám za pozornosť.

  Monica Luisa Macovei, v mene poslaneckého klubu PPE. – Som presvedčená, že musíme hovoriť o tom, čo je potrebné napraviť, preto sa zameriam na kritické otázky. Prvou z nich je skutočnosť, že v správe Komisie sa neposkytujú informácie o odhadovanej miere nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch. Nemáme preto jasný obraz o probléme na úrovni členských štátov. Komisia sa navyše všeobecne zaoberala nezrovnalosťami, nevenovala sa však do hĺbky podvodom. Očakávame, že sa to v správe za nasledujúci rok zmení.

Druhá otázka sa týka verejného obstarávania, ktoré, ako všetci vieme, je oblasťou s najväčším rizikom podvodu a korupcie. V tejto správe žiadame, aby sa Komisia zamerala na reguláciu verejného obstarávania: aby používala jednotný systém obstarávania, vymedzila a uplatňovala jasné podmienky účasti na verejnom obstarávaní, zaviedla kritériá pre prijímanie rozhodnutí o verejnom obstarávaní a vniesla do týchto rozhodnutí transparentnosť a aby tiež preskúmala rozhodnutia o verejnom obstarávaní a zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť vo verejných financiách. Očakávame, že Komisia a Rada dokončia prijatie reformy týkajúcej sa verejného obstarávania a budú s nami o tom konzultovať.

Tretia otázka sa týka transparentnosti financovania príjemcov. Na jednej z internetových stránok Komisie si môžeme prezerať informácie o niektorých príjemcoch európskych finančných prostriedkov v členských štátoch. Musíme to však značne zlepšiť. Potrebujeme transparentnosť na jednom mieste. Potrebujeme jednu internetovú stránku, na ktorej sa budú uverejňovať údaje o všetkých príjemcoch finančných prostriedkov EÚ na základe štandardných kategórií informácií, ktoré poskytnú všetky členské štáty v aspoň jednom pracovnom jazyku Únie. Inak sa stratíme v množstve rozličných informácií, ktoré vôbec neposkytujú celkový obraz a nemôžu ponúknuť transparentnosť.

Ako povedal pán komisár, vždy je priestor na zlepšenie, a ja dúfam, že budem svedkom zlepšenia v oblastiach, ktoré som spomenula.

  Jens Geier, v mene skupiny S&D. – (DE) Vieme, že 80 % rozpočtu EÚ sa spravuje prostredníctvom systému spoločnej správy, čo znamená, že finančné prostriedky sa spravujú a vynakladajú v členských štátoch, a je to presne tam, kde dochádza k chybám, nezrovnalostiam a podvodom.

Výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie trochu pripomína zoznam prehreškov členských štátov, preto by som sa chcel poďakovať pánovi Cătălinovi Sorinovi a tieňovým spravodajcom z ostatných skupín za ich usilovnú prácu. V správe Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie som našiel jednu pozoruhodnú vetu, a to na strane 11 v nemeckej verzii. Uvádza sa v nej toto: „V prípade programov cieľa 2 mohli celkovú mieru ovplyvniť veľmi vysoké miery nezrovnalostí Spojeného kráľovstva a Holandska, ktoré využívajú najmä tento druh programov.“

Spojené kráľovstvo a Holandsko sú dve z krajín, ktoré navrhli znížiť európsky rozpočet. Zo svojej pozície ich môžem len vyzvať, aby zabezpečili, aby sa peniaze európskych daňových poplatníkov vynaložili správne, a aby bojovali proti miere nezrovnalostí vo svojich krajinách. Veľmi by ma zaujímalo, či v tejto súvislosti ešte máte čo dodať, pán komisár.

  Bart Staes, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Oznamovanie podvodov a nezrovnalostí je pre zákonodarcu veľmi dôležité, pretože nám objasňuje, ako sa so zdrojmi nakladá. Ukazuje nám, kde asi môže byť chyba. Ukazuje nám, čo možno zlepšiť. V tejto súvislosti je táto správa skutočne veľmi dôležitá.

Myslím si, že po rokovaní vo výbore Parlamentu pre boj proti podvodom môžeme trvať na nasledujúcich záveroch.

Predovšetkým je potrebné, aby boli správy presnejšie. Musia skutočne objasňovať reálny rozsah nezrovnalostí a podvodov.

Po druhé je potrebné, aby členské štáty zlepšili oznamovanie. V súčasnosti nie je optimálne a tento termín som použil uvážene. Musíme preto vyvíjať na členské štáty tlak, aby situáciu zlepšili, v prípade potreby aj prostredníctvom sankcií.

Po tretie, zdroje, ktoré sa vynaložia nesprávne, sa musia v skutočnosti vymôcť späť a Komisia musí podniknúť nevyhnutné kroky, aby zaistila, že sa tak stane. Pri rokovaní o udelení absolutória v Štrasburgu budúci mesiac by sme mali rokovať aj o tejto záležitosti. Taliansko je v tomto smere problémové dieťa.

Po štvrté, je potrebné, aby sme lepšie monitorovali povinné oznamovanie nezrovnalostí členskými štátmi. Z tohto hľadiska je zvlášť podivný nedostatok správ zo Španielska a z Francúzska.

Som stály spravodajca pre vlastné zdroje a ako taký by som tiež chcel adresovať slovo vďaky a blahoželanie Komisii a predovšetkým Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a jeho skupine pre boj proti podvodom s cigaretami a tabakom, ktorej výsledky boli dosť ohromujúce a veľmi pôsobivé. Hovorí sa, že spolupráca v rámci operácie Diabolo II bola vynikajúca a rovnako skvelé boli aj dohody, ktoré sa dosiahli so spoločnosťami British American Tobacco a Imperial Tobacco. To nám prinesie 500 miliónov EUR.

Je tu však jedna vec – je dôležité, aby sa tieto finančné prostriedky jednoducho nestratili v štátnych pokladniciach členských štátov. Tieto peniaze musí v skutočnosti použiť Komisia, to áno, ale hlavne členské štáty, aby posilnili opatrenia na boj proti podvodom v členských štátoch. Toto je naozaj veľmi dôležitý bod. Peniaze, ktoré sa získajú na základe týchto dohôd, sa musia použiť na boj proti podvodom.

  Andrea Češková, v mene skupiny ECR. – (CS) Vítam túto správu, ktorá usiluje o väčšiu transparentnosť v boji proti korupcii a ktorá si zaslúži podporu. Už vlani v jeseni sme pri prezentácii Európskeho dvora audítorov rokovali o tom, aká je zodpovednosť členských štátov za celkovú kontrolu vydávania finančných prostriedkov Európskej únie.

Považujem za správne, aby každý členský štát chránil finančné záujmy EÚ tým, že na národnej úrovni zabezpečí spoľahlivé kontroly pri zisťovaní nezrovnalostí a podvodov. V súvislosti s tým je tiež nevyhnutná spolupráca členských štátov a Komisie v poskytovaní úplných a spoľahlivých informácií. Povinné vyhlásenia o správe na národnej úrovni musia byť náležite skontrolované národným kontrolným úradom. Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev je určite vhodný podporný nástroj.

Česká republika, ktorá sa zmieňuje v tejto správe, však tento dohovor ešte neratifikovala, pretože sa vyžaduje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Právny poriadok Českej republiky sa tradične zakladá na trestnoprávnej zodpovednosti len fyzických osôb. O tejto záležitosti sa ale v súčasnosti rokuje na pôde Parlamentu Českej republiky.

  Marta Andreasen, v mene skupiny EFD. – EÚ má tendenciu označovať za chyby to, čo je v mnohých prípadoch podvod a korupcia. Čo je však horšie, Komisia sa rozhodla upustiť od nulovej tolerancie a uplatňovať prijateľné riziko. Ako keby toho ešte nebolo dosť, nedávno sa zistilo, že poslanci tohto Parlamentu súhlasili zmeniť a doplniť či vypracovať právne predpisy za úplatu, čo ešte viac podrýva dôveryhodnosť tohto Parlamentu, a to najmä pokiaľ ide o jeho snahu bojovať proti podvodom a korupcii.

Len dvaja zo štyroch poslancov, ktorých mená sa zverejnili, skutočne podali demisiu. Preskúma tento Parlament právne predpisy, na ktorých títo štyria poslanci EP pracovali? Jeden z poslancov EP zašiel dokonca tak ďaleko, že spochybnil právomoc úradu OLAF prešetriť tieto prípady. Je to neuveriteľné, ale vyhlasoval pritom, že v niektorých krajinách by sa takého konanie nepovažovalo za nezákonné a ani by sa dokonca neprešetrovalo.

Táto správa by mala podnietiť britskú vládu, aby zadržala všetky platby smerujúce do EÚ, kým tento Parlament zmysluplne nevyrieši problém podvodov, aby som použila jeho pravý názov.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) V čase, ktorý mám k dispozícii, by som sa chcel venovať predovšetkým politickým podvodom a politickej korupcii. Je mi veľmi ľúto, že sa touto správou zaoberáme len v čase, keď boli traja poslanci Európskeho parlamentu prichytení a sú na základe pevných dôkazov podozriví z korupcie. Je ťažké pomyslieť, že pristihnutí poslanci EP sú len špičkou ľadovca tu v Európskom parlamente. To znamená, že podľa niektorých výpočtov sa 50 % verejných súťaží a verejného obstarávania Európskej únie, ktoré sa tu často spomínali, spreneverí, podvodne pripraví a stratí v korupcii a peniaze sa dostanú do vreciek určitých politikov. To nemožno tolerovať.

Navyše samotný finančný aspekt tejto záležitosti je druhoradý, pretože spoločnosť sa odvracia od politiky. Ak sa ľudia odvrátia od politiky, zavládne atmosféra rezignácie, ktorá nedokáže zabrániť zatváraniu škôl, zvyšovaniu cien potravín a strate pracovných miest. Z tohto dôvodu musí Európsky parlament ísť príkladom a my sa musíme zriecť svojho privilégia poslaneckej imunity voči súdnemu konaniu. Hnutie Jobbik okrem toho odporúča, aby sa tresty pre politikov zdvojnásobili. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  Ingeborg Gräßle (PPE). – (DE) V správe Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 sa predkladá niekoľko nových ustanovení. Po prvé, Komisia sa usiluje určiť mieru nezrovnalostí a podvodov. V správe, žiaľ, možno pozorovať očividnú snahu využiť štatistické údaje s cieľom zľahčiť tento problém nezrovnalostí a podvodov pri každej príležitosti. Pán komisár, pri čítaní som z toho vôbec nemala radosť.

Správa poskytuje aj dôležitejšie skutočnosti, konkrétne zavedenie systému oznamovania pre riešenie nezrovnalostí, ktorý je známy ako IMS. Údaje teraz možno vkladať v 800 kanceláriách v celej Európe oproti 50 kanceláriám v minulosti. V súlade s tým stúpol podiel nezrovnalostí v odvetví poľnohospodárstva o 43 % a v oblasti štrukturálnych fondov o 23 %, kým celková hodnota v oblasti štrukturálnych fondov sa v skutočnosti zvýšila o 109 %.

Tento systém treba ešte viac zdokonaliť. Je bolestné vidieť, ako Komisia naďalej preukazuje veľkú dávku trpezlivosti s jeho uplatňovaním v členských štátoch, ktoré napreduje slimačím tempom. Toto je zjavné aj zo správy. Preto žiadame úplné uplatňovanie systému IMS. Spoľahlivé údaje budeme mať len vtedy, keď bude systém pripravený a bude správne fungovať, čo nám umožní riešiť pomernú časť nezrovnalostí a podvodov.

Sme veľmi nespokojní so situáciou v Taliansku. Táto krajina je ďaleko pred ostatnými, čo sa týka podvodov. Vykonal sa audit účtov EÚ do roku 2004 a 60 % prípadov podozrenia z podvodu bolo pripísaných Taliansku. Z tohto dôvodu by bolo rozumné pomôcť tejto krajine akčným plánom a súborom osobitných opatrení.

Chcela by som sa úprimne poďakovať úradu OLAF a jeho zamestnancom za dôležitú prácu, ktorú dokončili. Stojíme za vami, a preto požadujeme, aby Komisia viac podporovala Európsky úrad pre boj proti podvodom. Prečo sa objavujú problémy s prístupom k databázam, ak Komisia tvrdí, že podporuje prácu úradu OLAF a považuje ju za práve tak dôležitú ako my? Pán komisár, boli by sme veľmi vďační za konkrétne odpovede a za primeranú nápravu v právnych predpisoch predložených Komisiou.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) – (SK) Chcela by som vysloviť podporu kolegovi spravodajcovi v jeho absolútne oprávnenej kritike voči výročnej správe Európskej komisie. Komisia sa len formálne sústreďuje na to, čo jej členské štáty oznámia.

Pán Komisár, mali by ste sa však za pomoci špecializovaných orgánov snažiť pátrať hlbšie. Musíte jednoducho vyvinúť viac úsilia a musíte sa snažiť aplikovať najnovšie metódy merania miery nezrovnalostí a podvodov. Keby sme pokračovali spôsobom, ktorý reprezentuje výročná správa Komisie za rok 2009, ostanú nám iba dohady o mnohých podozrivých veciach. Napríklad niektoré veľké a finančne vysoko podporované štáty vykazujú veľmi nízku mieru nezrovnalostí a podvodov. Je situácia v nich naozaj taká pozitívna alebo je národná metodika zisťovania týchto prehreškov iba akási zhovievavá?

Absolútne súhlasím so spravodajcom v tom, že Komisia vynakladá neprimerane veľa úsilia na to, aby nás v Parlamente presvedčila o potrebe zaviesť akési prípustné riziko chýb, namiesto toho, aby sa pokúsila presvedčiť členské štáty o potrebe povinných národných vyhlásení o hospodárení.

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Súhlasím so spravodajcom, že by sme si nemali zamieňať závažné podvody s náhodnými chybami, pretože by to znamenalo, že náhodné chyby odvádzajú pozornosť od najzávažnejších podvodov. Súhlasím tiež s kritikou zameranou na správu Komisie, ktorá je príliš nejasná a obsahuje primálo informácií o konkrétnych prípadoch podvodov a zneužitia. Naša rozprava na túto tému by bola omnoho viac k veci, keby sme mali konkrétnejšie údaje.

Bojujeme proti korupcii. Začať by sme mali tým, že sami budeme bojovať proti korupcii, a keď v tejto rokovacej sále prijmeme rôzne právne texty, mali by sme zabezpečiť, aby boli vždy transparentné, aby existovali jasné kritériá pre prijímanie rozhodnutí a aby sa vyhlo konfliktom záujmov s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť v rámci využívania finančných prostriedkov EÚ a zaistiť systematické a nepretržité kontroly. Toto sú základné nástroje, ktoré by sme mali použiť na boj proti korupcii.

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Som spokojný s touto správou. Dôvod je však pomerne smutný, pretože spočíva v zistení, že v rámci Európskej únie sa pácha veľké množstvo podvodov.

Citujem: „Komisia sa podvodom nezaoberá do hĺbky a nezrovnalosťami sa zaoberá len veľmi všeobecne. Značná suma finančných prostriedkov EÚ sa vynakladá nesprávne. V Poľsku, Rumunsku a Bulharsku došlo k nepomernému zvýšeniu výskytu nezrovnalostí. Španielsko a Taliansko majú na svedomí najvyšší počet prípadov nezrovnalostí. V posledných rokoch bolo naozaj vymožených len 10 % oprávnených vymáhateľných pohľadávok. Napokon Bulharsko pácha najviac podvodov v súvislosti so špeciálnym predvstupovým programom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD).“

Toto sú len niektoré fakty zo správy. Je dobré, že sa tieto fakty dostali do pozornosti, ale čo s tým Európska únia vlastne urobí? Ako dlho sa ešte budú podvody tolerovať a ešte ako dlho za to budú musieť platiť občania?

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 rokovacieho poriadku).

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Počúval som vás pozorne, pán Hartong, ale počúval som aj pána Geiera a ten sa v určitom momente vyjadril, že dvaja čistí prispievatelia, Spojené kráľovstvo a Holandsko, takisto značne zlyhávajú. Po tom, ako ste odsúdili veľké množstvo iných členských štátov, čo urobíte vo svojej vlastnej krajine, aby ste zabezpečili, že aj Holandsko napokon nezlyhá?

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Ďakujem pánovi Staesovi za jeho otázku. Ak ste si prečítali správu dôkladne, mohli ste si takisto všimnúť tieto skutočnosti: konkrétne to, že Holandsko – a nemôžem hovoriť za Spojené kráľovstvo, ale hovorím teraz v mene Holandska – je jednou z tých krajín, ktoré majú najnižší percentuálny podiel podvodov, a zároveň sa tiež zdôrazňuje, že kde sa objaví podvod, bude sa riešiť veľmi prísne. Poviem to jasne – som toho veľkým zástancom.

  Erminia Mazzoni (PPE). – (IT) Obdivujem prácu, ktorú dosiahol pán spravodajca Ivan. Musím povedať, že táto správa, žiaľ, odhaľuje určitý nedostatok pozornosti zo strany Komisie pri jej rokovaniach s Parlamentom. Ten Komisii dokonca v rámci činnosti za posledný rok naznačil niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré treba prijať v reakcii na tento cieľ, ktorý sme si sami stanovili, a to ochraňovať finančné záujmy Európskej únie a záujmy daňových poplatníkov v boji proti podvodom a protiprávnemu konaniu.

Ako objasnil pán Ivan, znepokojenie nad nesprávnym nakladaním s európskymi finančnými prostriedkami v skutočnosti neoslablo a percentuálne podiely nezrovnalostí a výskyt podozrení z podvodov sú stále veľmi vysoké. Preto ak je cieľom našich kontrol zabezpečiť vymoženie zdrojov, musíme na základe nahlásených údajov priznať porážku.

Ako sme už uviedli v správe, ktorá bola predložená minulý rok, Komisia by mala prevziať zodpovednosť za zasahovanie v prípadoch vyvolávajúcich vážne znepokojenie, ktoré by som rozdelila do troch kategórií, ako už predo mnou povedali aj kolegovia poslanci. Členské štáty musia najprv prevziať zodpovednosť najmä prípravou mechanizmov odhaľovania a oznamovania. Po druhé, jasnosť nariadení. Je zásadne dôležité, aby sme dospeli k jednotnej a jasnej definícii podvodu, nezrovnalosti a chyby. Napokon transparentnosť, čo neznamená len udržiavať spoľahlivé záznamy o odhaleniach, z ktorých sa majú vyvodiť závery, ale aj napredovať s uverejňovaním týchto údajov na internete, ktoré však namiesto napredovania čelí akémusi spomaleniu.

Čo sa týka prvého bodu, najmä možnosti dať členským štátom viac zodpovednosti, rada by som tiež upriamila pozornosť na skutočnosť, že nedostatočný súlad medzi vnútroštátnymi systémami vytvára podstatné rozdiely, pokiaľ ide o množstvo času potrebného na overenie prípadov podvodov a nezrovnalostí.

V súvislosti s touto témou sa často diskutovalo o Taliansku. Taliansko sa spomína aj v dokumente pána Ivana. Bezpochyby máme neospravedlniteľne dlhé obdobia overovania a snažíme sa pracovať na lehotách, ktoré sú súčasťou právnych sporov a trestnoprávneho súdnictva. Musím však podotknúť, že ak neexistuje jednotné kritérium pre definíciu podvodov a nezrovnalostí, je zrejmé, že čas strávený vymáhaním strát v štátoch, ako je Taliansko, sa bude zdať nadmieru dlhý.

  Edit Herczog (S&D). – (HU) Čo sa mňa týka, tiež by som chcela zablahoželať pánovi spravodajcovi. Som presvedčená, že činnosť Parlamentu, Dvora audítorov a národných kontrolných úradov krajín, rovnako ako členských štátov má veľký význam. Je mimoriadne dôležité, aby sme robili svoju prácu transparentne a, ak je to možné, bez chýb. Prirodzene, s dôveryhodnosťou Parlamentu sa najvýznamnejšie spája skutočnosť, že každý z nás bude bezúhonný. Čo sa týka samotného Parlamentu, je jednoznačne potrebné, aby pre seba zaviedol pravidlá, ktoré budú lepšie a účinnejšie než tie súčasné. Zároveň by som rada zdôraznila, že je veľmi dôležité rozlišovať medzi nezrovnalosťami a podvodmi, pretože nezrovnalosť nie je to isté ako podvod. Páchatelia podvodov musia byť potrestaní. Na nezrovnalosti je nevyhnutné uplatňovať inú metódu. V záujme zabezpečenia toho, aby dochádzalo k čo najnižšiemu počtu chýb, musí byť cieľom, aby všetky organizácie vo všetkých členských štátoch využívajúce finančné prostriedky presne poznali pravidlá. Nie je náhoda, že sme svedkami toho, ako je neskúsenosť jedným z prispievajúcich faktorov v nových členských štátoch, kde sa práve otvorila diskusia a začali sa využívať fondy.

  Mairead McGuinness (PPE). – Chcela by som iba zablahoželať pánovi spravodajcovi a osobitne jeho tieňovej spravodajkyni kolegyni pani Macoveiovej za prácu na tejto správe. Je to dôležitá správa, pretože daňoví poplatníci chcú vedieť, že sa ich peniaze správne použijú.

Myslím si, že je dôležité zdôrazniť rozdiel medzi nezrovnalosťami a podvodmi, ako to urobila posledná rečníčka. Pre verejnosť je podvod čin vykonaný so zločinným úmyslom, ale mnoho ľudí sa dopustí omylov, ktoré možno klasifikovať ako chyby, alebo sa dopustia závažného či drobného porušenia predpisov Európskej únie a nemali by sa všetci hádzať do jedného vreca. V tom je veľmi výrazný rozdiel.

Čo sa týka poľnohospodárstva, ktoré spomenuli niektorí kolegovia, je dôležité, aby boli platby v odvetví poľnohospodárstva plne transparentné. V tejto oblasti sa dosiahli obrovské pokroky. Keď však prikročíme k reformovaniu spoločnej poľnohospodárskej politiky, je dôležité, aby sme v tomto pokroku pokračovali. Mám na mysli najmä odsek 24, v ktorom sa hovorí o systémoch kontroly. Viem, že v členskom štáte, ktorý zastupujem, dostávajú poľnohospodári nové mapy a musia sa podrobovať. Tejto otázke sa venuje obrovské množstvo trpezlivosti a pozornosti, a to oprávnene.

Na záver dodám, že systém niekedy pristihne jednotlivcov, kým v prípade hlavných aktérov a ostatných, ktorí môžu niesť väčšiu vinu za podvod, je možno menšia pravdepodobnosť pristihnutia. To si musíme uvedomiť. Neterorizujme jednotlivca.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Chcel by som poďakovať nášmu kolegovi Cătălinovi Ivanovi za vynikajúcu prácu pri príprave tejto dôležitej správy. Peniaze daňových poplatníkov Európskej únie sa musia použiť vhodne a efektívne. Na tento účel je potrebné zabezpečiť, aby členské štáty disponovali účinnými systémami kontroly a primeranou schopnosťou odhaliť podvod. Je dôležité poskytnúť Komisii a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vysokokvalitné, presné, spoľahlivé a porovnateľné údaje o nezrovnalostiach a podvodoch. Súčasná miera vymáhania je veľmi nízka a neprípustná. Je preto nevyhnutné prijať opatrenia s cieľom vymôcť všetky finančné prostriedky Európskej únie, ktoré boli zneužité. V tomto boji je kľúčové, aby Rada a členské štáty venovali primeranú pozornosť skutočnostiam uvedeným v správe Parlamentu a vo výročnej správe Komisie o ochrane záujmov a aby bol úrad OLAF schopný podniknúť všetky potrebné kroky na posilnenie opatrení na boj proti podvodom v tejto oblasti.

  Iliana Ivanova (PPE). – (BG) Táto správa, žiaľ, naďalej obsahuje znepokojujúce zistenia, pokiaľ ide o vysoký podiel prostriedkov, ktoré sa použili nesprávne, a neprimerane rýchle opatrenia na ich vymoženie. Údaje Európskej komisie predsa len nie sú úplne primerané ani na stanovenie opatrení, ktoré treba použiť na potrestanie členských štátov s najvyššou mierou nezrovnalostí a podvodov.

Väčšina kolegov poslancov už spomenula rozdiel medzi podvodmi a nezrovnalosťami, ktorý sa nezdôrazňuje jasne, pretože správa sa nezaoberá do hĺbky podvodom, čo je úmyselné protiprávne konanie, a k nezrovnalostiam prijíma veľmi všeobecný prístup a to nám neumožňuje prísť s účinnými odporúčaniami v tejto problematike.

Teší ma záver Komisie, že dodržiavanie požiadaviek oznamovania v odvetví poľnohospodárstva dosahuje už 95 %. Zároveň mi však pripadá nízka a nulová miera podvodov a nezrovnalostí v niektorých členských štátoch podozrivá, čo môže znamenať, že kontroly výskytu podvodov a systémy odhaľovania nefungujú, ako by mali.

Domnievam sa, že kontroly výdavkov z európskych fondov by sa značne zlepšili, keby boli dostupné konkrétne údaje a metódy na posúdenie systémov riadenia a kontroly zavedených v členských štátoch, kde je účinnosť vnútroštátnych agentúr zrejmá. Preto je úplne možné, že krajiny s nulovou mierou nezrovnalostí majú proste nedostatočný systém kontrol, ktorý neodhalí problémy, kým krajiny s účinnými vnútroštátnymi agentúrami môžu objaviť viac prípadov podvodov a nezrovnalostí, čím sa miera pri týchto krajinách podstatne zvýši.

Podľa údajov Dvora audítorov Európskej únie mohlo byť minimálne 30 % chýb zistených a napravených vnútroštátnymi agentúrami, prv ako ich potvrdili Európskej komisii. Dúfam, že všetky členské štáty zintenzívnia svoje úsilie s cieľom zdokonaliť svoje mechanizmy na zisťovanie a nápravu chýb.

Chcem vyzvať Európsku komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom zaručiť dostatočné informácie o systémoch kontroly a riadenia zavedených v členských štátoch, ako aj primerané opatrenia na okamžité odstránenie všetkých nedostatkov zistených v oblastiach, kde sa systémy kontroly používajú.

  Inés Ayala Sender (S&D). – (ES) Aj ja by som chcela zablahoželať nášmu kolegovi pánovi Ivanovi k tomu, že sa tak dôkladne pustil do takej spornej a náročnej otázky, akou je odhalenie podvodov a ochrana finančných záujmov.

Chcela by som sa mu poďakovať za jeho záujem stanoviť definície pojmu podvod, pretože vo všeobecnosti často dochádza k zamieňaniu podozrení z podvodov a nezrovnalostí s chybami, čo vedie k údajom, ktoré síce spôsobujú rozruch, ale nie sú naozaj dôkladné.

Rada by som tiež zdôraznila jeho záujem predložiť otázku termínov. Konkrétne omeškania spôsobené členskými štátmi medzi momentom odhalenia a oznámenia majú tiež za následok zložité situácie.

Treba mať tiež na pamäti, že konečné čísla sa napokon objavia, keď je cyklus uzatvorený, a že v súčasnosti je úplný cyklus končiaci v roku 1999 tým posledným, ktorý sa uzatvorí: v novom cykle (roky 2000 až 2006) sme sa dostali len na koniec roka 2004. Preto možno vziať do úvahy len konečné čísla za tento cyklus.

Rada by som, samozrejme, podporila prostriedky Európskeho úradu pre boj proti podvodom na odhalenie podvodov v súvislosti s Čínou a ázijskými krajinami v rámci etického kódexu.

  Andrea Cozzolino (S&D). – (IT) Tiež by som sa chcel poďakovať pánovi spravodajcovi Ivanovi. V správe sa uvádza zoznam inovácií zavedených v rámci zmien systémov kontrol a oznamovania. Aj tie prinášajú veľmi rozmanitý obraz, najmä čo sa týka oznámení členských štátov o nezrovnalostiach a podvodoch.

V správe sa opakovane kladie dôraz na nezvyčajne nízku mieru podvodov a nezrovnalostí oznámených rôznymi krajinami v súvislosti s výdavkami v poľnohospodárstve, štrukturálnymi fondmi a predvstupovými fondmi. Práve tu skutočne potrebujeme určité objasnenie štatistických údajov, ktoré boli predložené. Nevyriešené prípady neúspešného vymáhania strát ešte viac komplikujú situáciu.

Jeden údaj sa však v každom prípade zdá jasný a potvrdzuje dlhodobý trend. Pri úsilí o dosiahnutie zákonnosti a transparentnosti vo výdavkoch z európskych zdrojov sa v porovnaní s riešením problému vyhýbania sa daniam a daňových únikov nemožno ešte spoliehať na úplnú spoluprácu členských štátov a vlád s európskymi inštitúciami.

V tejto súvislosti sa zdá, že výzvy na reformu pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania a potreba toho, čo by som nazval európsky verejný register príjemcov finančných prostriedkov EÚ, prichádzajú v pravý čas.

  Georgios Stavrakakis (S&D). – (EL) Tiež by som rád zablahoželal pánovi spravodajcovi k výnimočnej práci na výročnej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a o boji proti podvodom. Správa sa podrobne zaoberá všetkými oblasťami, v ktorých členské štáty plnia rozpočet, ako napríklad poľnohospodárstvo, súdržnosť, predvstupové fondy a výber vlastných zdrojov EÚ prostredníctvom cla.

Úplne súhlasím, že po skúsenostiach z roku 2009 musíme zdokonaliť dohľad nad predvstupovými fondmi a že musíme neustále monitorovať prácu úradu OLAF, a to nielen vtedy, keď sa rokuje o výročnej správe.

Na záver by som rád zdôraznil, že naša správa poskytuje dôležité zistenia, ktoré môžeme použiť pri rozpravách, ktoré začali v súvislosti s preskúmaním nariadenia o rozpočte aj plánovaním politickej súdržnosti po roku 2013.

  Ivailo Kalfin (S&D). – (BG) Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k mimoriadne usilovnej práci na tejto správe. Pri viacerých príležitostiach sme dokázali, že Parlament je inštitúcia, ktorá venuje osobitnú pozornosť spôsobu využitia peňazí európskych daňových poplatníkov.

Túto otázku spomenulo mnoho kolegov poslancov. Aj ja by som sa chcel pridať k tým, ktorí trvajú na tom, aby Komisia prijala omnoho jasnejšie pravidlá pre metodiku, ktorú zvažujú členské štáty, pretože objavujúce sa miešanie pojmov, ako sú „zneužitia“, „chyby“ a dokonca „podozrenia zo zneužitia“, má za následok štatistické údaje, ktoré nemožno použiť na prijatie jednoznačných rozhodnutí v Parlamente.

Takisto podporujem tie časti správy, v ktorých sa Komisia vyzýva, aby zaviedla omnoho jasnejšie pravidlá týkajúce sa zodpovednosti členských štátov, aby pripojili náležite overené národné vyhlásenia, ktoré sa od nich vyžadujú. Členské štáty musia automaticky prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Miera ekonomickej trestnej činnosti a finančného zločinu sa musí znížiť v každom členskom štáte. Veľké množstvá finančných prostriedkov EÚ sa vynakladajú na iné účely, kým výskyt podvodov s vymáhaním DPH sa zvyšuje. Už som to predtým spomenula a uvediem to znovu: jednou z účinných metód na možné odstránenie korupcie vo verejnom obstarávaní je zaviesť online systém verejného obstarávania.

Rumunsko ako krajina ležiaca na hranici EÚ zvýšilo zodpovednosť za zmiernenie vplyvu nezákonných činností. Orgány krajiny uskutočnili v tejto súvislosti v posledných dvoch mesiacoch rozsiahle opatrenia zamerané na odstránenie korupcie v oblasti colníctva.

Je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu a výmenu skúseností s regiónom západného Balkánu s cieľom poskytnúť účinnejšiu ochranu finančných záujmov EÚ. Mám napríklad na mysli pašovanie cigariet, ktoré je hlavnou, priamou prekážkou plnenia európskeho rozpočtu.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) K chybám dochádza v dôsledku nedbanlivosti alebo neinformovanosti. Podvod však nie je niečo, čo sa jednoducho stane, ale vyžaduje si vysokú mieru trestnej činnosti. Tí, ktorí sa usilujú vyťažiť z bruselského molocha finančný zisk tým, že uvádzajú nepravdivé tvrdenia, sa niekedy považujú skôr za novodobých Robinov Hoodov ako za zločincov. To však nielenže spôsobuje škodu EÚ, ale niekedy dochádza tiež k zneužitiu daní, ktoré platia naši občania.

Slabé mechanizmy na boj proti podvodom musíme znovu posilniť. Mám na mysli výrazné finančné pokuty, ako aj vylúčenie zo systémov dotácií v dôsledku zistenia podvodu. Z konečnej analýzy vyplýva, že potrebujeme väčšiu transparentnosť a jasné oblasti zodpovednosti, keď existuje dôvod pre podozrenie z podvodu a nedbalosti. Nemôžeme dovoliť, aby si inštitúcie, najmä Európsky parlament a úrad OLAF, navzájom sťažovali vyšetrovanie.

Na záver zopár slov o našich najväčších starostiach: politika súdržnosti, predvstupová pomoc a agentúry. Je potrebné, aby sme na tomto mieste znovu prehodnotili stratégiu a aby sme prijali rozhodujúce opatrenia s cieľom nastoliť poriadok.

  Markus Pieper (PPE). – (DE) Dovoľte mi na úvod uviesť, že podvody spojené s dotáciami a zneužívanie finančnej pomoci sú problémy, ktorých výskyt sa v posledných rokoch výrazne znížil. Napriek celému pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s transparentnosťou a kontrolami, zostáva vnímanie verejnosti kritické. Tento kritický postoj je oprávnený, ak sa zamyslíme nad spôsobom, akým niektoré členské štáty nakladali s neprimerane rozdelenými dotáciami. Skutočnosť, že do európskeho rozpočtu sa vrátil len zlomok z týchto peňazí, predstavuje pre všetkých daňových poplatníkov ranu.

Komisia musí tieto peniaze okamžite získať späť. Lepším riešením by dokonca bolo vyplatiť príslušným členským štátom zodpovedajúco zníženú sumu dotácií v nasledujúcom rozpočtovom roku a postupovať takto dovtedy, kým sa nesprávne rozdelené finančné prostriedky nevrátia do Bruselu. Rovnako sme však znepokojení, keď sa oznámi len veľmi málo nezrovnalostí, a to na základe tejto zásady: ak nič neoznámim, nemusím sa obávať vracania prostriedkov a peniaze zostanú v mojej krajine.

Ako sa požaduje v správe, aj ja vyzývam Španielsko, Francúzsko a ostatné krajiny, aby vyložili karty na stôl, a zároveň vyzývam Komisiu, aby ďalej posilňovala svoje kontroly.

  Algirdas Šemeta, člen Komisie. – Chcel by som ešte raz poďakovať pánovi Ivanovi za veľmi konštruktívnu a dobrú správu, ako aj všetkým poslancom za ich príspevky počas tejto rozpravy, ktoré Komisia určite zohľadní pri príprave správy za rok 2010.

Komisia ešte viac zdokonalí štruktúru a obsah článku 325 výročnej správy o ochrane finančných záujmov a zohľadní návrhy prednesené počas rozpravy. Ako som uviedol, štatistické údaje sme už skvalitnili, stále je tu však, samozrejme, priestor na ďalšie zlepšovanie.

Žiadame členské štáty, aby predložili viac informácií a aby tiež lepšie rozlišovali medzi podvodmi a nezrovnalosťami. Potom budú môcť poskytnúť jasné informácie o podvodoch aj nezrovnalostiach.

Úplne súhlasím s pani Grässleovou v tom, že môžeme zlepšiť systém riadenia nezrovnalostí, a veľmi dôsledne na tom pracujeme. Spomenula sa aj otázka transparentnosti príjemcov prostriedkov. V tejto súvislosti sa venujeme zlepšovaniu situácie a Komisia preskúma aj predložené návrhy.

Komisia sa tiež stotožňuje s názorom, že členské štáty síce prijali opatrenia na zefektívnenie systémov kontroly v boji proti podvodom a korupcii, stále je však priestor na zlepšenie. K poznámkam pána Geiera: podvody nemajú nijaké konkrétne vnútroštátne hranice. Nejde tu o problém len niekoľkých členských štátov alebo nových členských štátov, ale aj členských štátov, ktoré ste spomenuli vo svojom príspevku.

Samozrejme, túto otázku musíme v celej Európskej únii vážne riešiť a mám v úmysle skutočne zlepšiť obsah správy za rok 2010. Ja a moje útvary na tom svedomito pracujeme a som presvedčený, že správa za rok 2010 bude vynikať najvyššou možnou kvalitou.

  Cătălin Sorin Ivan, spravodajca. – (RO) Aj ja by som rád poďakoval pánovi komisárovi a všetkým kolegom poslancom, ktorí prispeli k tejto správe, či už dnes počas rozpravy, alebo prostredníctvom svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Chcel by som sa tiež poďakovať tieňovým spravodajcom, s ktorými som mal vynikajúce vzťahy. Táto správa je spoločné dielo a je výsledkom našej skvelej spolupráce.

Chcel by som zopakovať, že je nevyhnutné jasne vymedziť rozdiel medzi nezrovnalosťami a podvodmi. Môžeme sa dohodnúť a tolerovať chyby a nezrovnalosti, pri podvode sa však musí uplatňovať nulová tolerancia. Po druhé, národné vyhlásenia o hospodárení musia byť podpísané vnútroštátnym politikom, ktorý je za túto oblasť zodpovedný, ako napríklad príslušný minister.

Po tretie, s veľkým záujmom očakávame kontrolu zjednodušeného postupu, ktorú vykoná Komisia, pretože je mimoriadne dôležité, aby sa vlastné zdroje Európskej únie vyberali najúčinnejším možným spôsobom a aby bol rozpočet čo najefektívnejšie konsolidovaný.

Po štvrté, pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a byrokraciu spojenú s použitím európskych finančných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni, v mnohých členských štátoch musíme riešiť nadmerné administratívne zaťaženie, ktoré je na jednej strane zamerané na boj proti podvodom, ale na druhej strane vytvára príležitosti pre korupciu a podvodné použitie európskych finančných prostriedkov. V inom prípade smerujú finančné prostriedky k politickým príjemcom, pretože sú značne spolitizované.

V neposlednom rade by som na záver svojho vystúpenia chcel privítať návrh predložený kolegom Jensom Geierom, ktorý sa týka zavedenia systému automatického pozastavenia vyplácania európskych prostriedkov v prípade akéhokoľvek podozrenia z podvodu. Domnievam sa, že sa tým zabezpečí, aby aj členské štáty reagovali omnoho rýchlejšie, keď zazvoníme na poplach.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie o správe pána Cătălina Sorina Ivana (A7-0050/2011) sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Predloženú správu som už podporila vo Výbore pre kontrolu rozpočtu. Napriek tomu by som však rada upozornila na niekoľko dôležitých zistení, ktoré správa prináša. V prvom rade by som chcela zdôrazniť výzvu uvedenú v správe určenú štátom, ktoré doposiaľ neratifikovali Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, inými slovami Malte, Estónsku a Českej republike. Súčasná česká vláda, žiaľ, nerobí nič, čím by zvýšila boj proti podvodom a korupcii. Na druhej strane by som rada ocenila, že sa v správe konštatuje, že pri čerpaní prostriedkov z predvstupového fondu programu SAPARD mala Česká republika spolu s Estónskom, Lotyšskom a Slovinskom nulovú mieru podvodov. Za alarmujúce považujem zistenia Dvora audítorov, že vyše 30 % chýb, ktoré Dvor audítorov zistil vo vzorke z roku 2009, mohlo byť zistených a napravených členskými štátmi pred tým, ako výdavky potvrdili Komisii, a to na základe informácií, ktoré mali k dispozícii. Rada by som sa pripojila k výzve, aby úrad OLAF v súlade s požiadavkou predloženou v minuloročnej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstva vo svojej ďalšej výročnej správe uviedol podrobnú analýzu stratégií a opatrení zavedených každým členským štátom, pokiaľ ide o boj proti podvodom a prevenciu a zisťovanie nezrovnalostí pri využívaní európskych fondov vrátane prípadov, keď boli spôsobené korupciou.

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

13. Hodina otázok (otázky pre Komisiu)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0210/2011).

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

– Otázka č. 11, ktorú predkladá Georgios Papastamkos (H-000152/11)

Vec: Poskytovanie humanitárnej pomoci krajinám severnej Afriky

Nedávne udalosti, ku ktorým došlo v štátoch severnej Afriky (Egypt, Tunisko, Líbya) iba zhoršili už aj tak veľmi ťažké životné podmienky mnohých skupín obyvateľstva.

V dôsledku ekonomickej chudoby dochádza k značným migračným tokom, ktoré vedú do členských štátov EÚ nachádzajúcich sa v oblasti Stredozemného mora. Prijala Komisia opatrenia zamerané na hospodársku, lekársko-farmaceutickú a humanitárnu pomoc v nadväznosti na krízu, ktorá zachvátila severnú Afriku? Ak áno, aké sú to opatrenia?

Aké opatrenia zamýšľa prijať, pokiaľ ide o členské štáty EÚ nachádzajúce sa v oblasti Stredozemného mora, ktoré prijímajú utečencov pochádzajúcich zo severnej Afriky?

Aké problémy pri poskytovaní humanitárnej pomoci prinášajú prebiehajúce vojenské operácie?

  Kristalina Georgievová, členka Komisie. – Komisia 25. februára 2011 prijala v súvislosti s krízou v Líbyi núdzové rozhodnutie o operáciách humanitárnej pomoci vo výške 3 milióny EUR. Uvedené finančné prostriedky sa okamžite mobilizovali a v skutočnosti predstavovali prvý výrazný príspevok. Táto počiatočná suma sa vzhľadom na rýchlo rastúce humanitárne potreby 3. marca zvýšila na 30 miliónov EUR. Na spolufinancovanie materiálnej pomoci zo strany členských štátov sa v rámci rozpočtového riadku pre civilnú ochranu mobilizovala dodatočná suma vo výške 6 miliónov EUR.

Humanitárna pomoc EÚ sa vykonáva prostredníctvom našich partnerov financovaných Generálnym riaditeľstvom pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) alebo prostredníctvom materiálnej pomoci zo strany členských štátov a mobilizuje a koordinuje sa pomocou mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Týka sa poskytovania pomoci ľuďom, ktorí utekajú z Líbye na hraniciach s Tuniskom, Egyptom a Alžírskom, podpory návratu štátnych príslušníkov tretích krajín do krajín ich pôvodu, poskytovania pomoci a humanitárnej ochrany ľuďom v postavení utečenca, ktorí sa nemôžu vrátiť do vlastnej krajiny, pretože takúto krajinu nemajú, a Líbyjčanom, ktorí utekajú z Líbye. Ďalej sa týka financovania a rozmiestňovania núdzových zásob na poskytovanie humanitárnej pomoci v rámci Líbye a financovania zdravotníckeho materiálu, neodkladných chirurgických zákrokov a potravinovej pomoci v rámci Líbye, ktorá sa má uskutočniť v prípade dostupnosti týchto oblastí. V súčasnom období nie je dostupné celé územie. Zatiaľ môžeme vykonávať činnosť vo východnej časti, nie však v západnej, ktorú kontroluje Kaddáfí.

Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 8. marca 2011 prijali spoločné oznámenie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím. Oznámenie predstavuje stratégiu na podporu významných zmien v južných susedských krajinách zo strany Európy. Komisia tiež mobilizovala vlastné nástroje na prípadnú podporu Talianska a ďalších členských štátov v prípade, že by došlo k rozsiahlemu prílevu migrantov zo severnej Afriky. Súčasťou tejto reakcie sú operatívne opatrenia a finančná pomoc. Spoločná operácia agentúry Frontex Hermes 2011 sa začala 20. februára so zapojením prostriedkov a odborníkov z viacerých členských štátov. Dôsledne sledujeme vývoj a pripravujeme sa na rozličné scenáre. Operácie agentúry Frontex je možné v prípade potreby posilniť s cieľom pomáhať riešiť možné nové prílevy. Komisia je pripravená mobilizovať dodatočnú finančnú pomoc z fondov, ako je napríklad Fond pre vonkajšie hranice a Európsky fond pre utečencov, ktorá dosahuje celkovú sumu vo výške 25 miliónov EUR. Veľké množstvo členských štátov je pripravených poskytnúť veľmi vítaných odborných pracovníkov a technické prostriedky.

Súčasné vojenské operácie v porovnaní so súčasným stavom neovplyvnili úroveň prístupu humanitárnej pomoci, pretože bola od začiatku krízy obmedzená silami, ktoré sú prívržencami Kaddáfího. Prebiehajúce rokovania medzi orgánmi v Tripolise a Úradom Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA) ešte nevyústili do uzatvorenia dohody o prístupe humanitárnej pomoci do západnej Líbye.

  Georgios Papastamkos (PPE). – (EL) Ďakujem pani komisárke za podrobnú odpoveď. To, že Európska únia je v prípade poskytovania humanitárnej pomoci na v celosvetovom meradle na čele, a to, že preukazuje svoju humanitárnu stránku, pokladám za mimoriadne dôležité.

Je tu, samozrejme, otázka, ktorá je dlhodobá a ktorá sa týka toho, či sa humanitárna pomoc dostáva k skutočným príjemcom. Veľmi dôležitú úlohu v tomto prípade zohráva transparentnosť. Pani komisárka, všimol som si neochotu zo strany severoeurópskych krajín angažovať sa nad zmluvný rámec a otvoriť európsky trh, otvoriť svoje hranice vývozu poľnohospodárskych výrobkov z týchto krajín, zo severnej Afriky, do Európskej únie. Nemôže však na to znova doplatiť južná Európa, pretože práve tam dochádza k hospodárskej súťaži. Južná časť sa nachádza pod tlakom týkajúcim sa prisťahovalectva. Nemôžeme mať aj problém s poľnohospodárstvom.

  Kristalina Georgievová, členka Komisie. – Po prvé, pokiaľ ide o účinnosť humanitárnej pomoci, od začiatku krízy možno doterajší najzávažnejší humanitárny vplyv rozdeliť na tri časti. Po prvé, ide o odlev migrujúcich pracovníkov do Tuniska, Egyptu, Alžírska a Nigeru. V tejto oblasti konali Komisia a členské štáty veľmi účinne. Mobilizovali sme letecké nasadenie prostriedkov členských štátov, ako aj nasadenie po mori s cieľom dopraviť ľudí do ich domovov. Mobilizovali sme aj humanitárnu podporu pre Medzinárodnú organizáciu pre migráciu a pre agentúru OSN pre utečencov, aby mohli pomôcť obrovskému množstvu 420 000 ľudí, ktorí utekajú z Líbye.

Po druhé, vo východnej časti Líbye, do ktorej máme prístup, sme poskytli podporu vo forme lekárskej starostlivosti a rozmiestnenia dodávky potravín. Ešte nedošlo k potravinovej kríze, ide však o krajinu, ktorá dováža 90 % svojich potravín, preto musíme byť pripravení. Poskytujeme aj pomoc obyvateľom subsaharskej Afriky, predovšetkým obyvateľom Čadu, ktorí sa ocitli vo veľmi zložitej situácii z dôvodu ohrozenia vlastnej bezpečnosti. Sú vnímaní ako žoldnieri, ako bojovníci a, samozrejme, v prípade mnohých z nich to tak nie je. Prioritu predstavuje aj pomoc s cieľom dopraviť týchto ľudí na bezpečné miesto, predovšetkým v Egypte.

Po tretie, vieme, že v oblastiach, ktoré kontroluje Kaddáfí, existujú humanitárne potreby, máme však obmedzenú možnosť dostať sa do nich. Vyčlenili sme 9 miliónov EUR v prípade, že budeme mať vhodné podmienky na ich mobilizáciu. V skutočnosti sme dali pokyny Svetovému potravinovému programu a ďalším humanitárnym organizáciám, aby boli pripravené na poskytnutie pomoci.

Pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky, o prístup na trhy, je podstatou iniciatívy pre južné Stredozemie, ktorú som načrtla. Ide o zaručenie toho, aby sme týmto krajinám ponúkli perspektívu lepšej budúcnosti v oblasti pracovných miest a prosperity. V tomto smere kladieme skutočne veľmi silný dôraz na obchod, obchod s Európou, ale aj na obchod medzi krajinami Stredozemia.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Situácia, ku ktorej došlo v severnej Afrike, skutočne donútila Európsku úniu riešiť závažné problémy. V denníku Financial Times bolo uvedené vyjadrenie pani komisárky, že Európska únia úspešne evakuovala svojich občanov z Líbye. Z krajiny však zároveň odišli odborníci v oblasti zdravotnej starostlivosti, z ktorých väčšina boli občania Bulharska. Ako ste uviedli, Európska únia poskytuje rozličné formy humanitárnej pomoci. Zároveň však čelíme ďalšej núdzovej situácii, pretože krajina skutočne zostala bez potrebnej lekárskej pomoci. Akým spôsobom máte v pláne riešiť tento problém?

  Kristalina Georgievová, členka Komisie. – V prvom rade by som chcela uviesť, že evakuácia európskych občanov bola veľmi úspešná. Podarilo sa nám dosiahnuť koordináciu medzi našimi členskými štátmi a zriadili sme monitorovacie a informačné centrum na vytvorenie platformy na túto koordináciu. Vďaka tomu sme z Líbye najrýchlejším a najbezpečnejším spôsobom dostali prevažnú väčšinu našich občanov. V čase ukončenia tejto hromadnej evakuácie zostalo v Líbyi iba približne 200 ľudí, ktorí chceli byť evakuovaní. Práve v tejto chvíli, v priebehu našej diskusie, niektorých z nich bezpečne evakuuje ruské lietadlo.

Pokiaľ ide o lekárske služby, pri evakuácii európskych občanov zasiahol zákon neplánovaných dôsledkov, pretože niektorí európski občania poskytovali lekárske služby v rámci líbyjskej zdravotnej starostlivosti. Evakuovalo sa veľké množstvo zdravotných sestier, ale menšie množstvo lekárov. V súčasnosti vynakladáme maximálne úsilie, aby sme umožnili humanitárnym organizáciám, ktoré sa špecializujú na lekársku starostlivosť s cieľom poskytnúť Líbyjčanom a štátnym príslušníkom tretích krajín prístup k uvedenej starostlivosti.

Znova opakujem, že je potrebné neustále zdôrazňovať zásadný význam toho, aby Kaddáfí umožnil humanitárnym organizáciám vykonávať činnosť v západnej časti Líbye. Bohužiaľ, ešte k tomu nedošlo. Vo východnej časti krajiny máme vlastný tím odborníkov. Vrátili sa z hodnotiacej misie a informovali, že hoci počet zranených, ktorí potrebujú lekársku starostlivosť, narastá, zdravotnícky materiál a podpora vrátane personálu, ktoré poskytuje medzinárodné spoločenstvo, sú vo východnej časti Líbye vo všeobecnosti dostačujúce. V mestách, ako je Misurata, a v ďalších oblastiach, ktoré kontroluje Kaddáfí, to však tak nie je. Ako zrejme viete, v súčasnosti prebiehajú pokusy o vyslanie zdravotníckych lodí ako spôsobu zvýšenia dostupnosti lekárskej starostlivosti.

  Predsedajúca. – Otázka č. 12, ktorú predkladá Zigmantas Balčytis (H-000136/11)

Vec: Rozdiely v oblasti zdravotnej starostlivosti v členských štátoch EÚ

Medzi regiónmi a členskými štátmi EÚ ešte stále existujú veľké rozdiely v službách zdravotnej starostlivosti a nerovnosti medzi pacientmi, čo sa týka kvalitných služieb a preplácania liekov určených na vážne ochorenia, ako je napríklad Alzheimerova choroba.

Plánuje Komisia prijať nejaké opatrenia? Ak áno, aké opatrenia prijme, aby podporila vypracovanie národných alebo regionálnych stratégií zameraných na znižovanie nerovností v oblasti zdravotnej starostlivosti a na zabezpečenie prístupu ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti pre pacientov v EÚ?

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Podľa zmluvy je riešenie týchto otázok v právomoci členských štátov. Európska únia prijíma opatrenia na podporu, koordináciu alebo doplnenie opatrení členských štátov zameraných na ochranu a zlepšovanie zdravia ľudí. Vzhľadom na to je Komisia presvedčená, že všetci občania Únie majú právo na univerzálny prístup k vysokokvalitnej starostlivosti.

Z tohto dôvodu Komisia prijala v uvedenej oblasti niekoľko iniciatív a na otázku váženého pána poslanca s radosťou odpoviem. Komisia v roku 2009 prijala oznámenie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v Európskej únii. V tomto oznámení sa zdôrazňuje potreba odstrániť nerovnosti v oblasti zdravia.

V decembri minulého roka útvary Komisie prijali aj spoločné opatrenie so 14 členskými štátmi zamerané na zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v rámci programu zdravia. Na univerzálny prístup k vysokokvalitnej starostlivosti je zameraná aj otvorená metóda koordinácie zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Členské štáty sa v tejto súvislosti dohodli na konkrétnych cieľoch týkajúcich sa systémov zdravotnej starostlivosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti, kvality zdravia a udržateľnosti politík v oblasti zdravotnej starostlivosti. Okrem toho budú mať pacienti z EÚ na základe novej smernice o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti príležitosť získať informácie o liečbe dostupnej v zahraničí a možnosť uchádzať sa o možné preplatenie nákladov.

Na záver chcem uviesť, že zdravotnícky sektor je jednou z oblastí financovaných v rámci súčasnej politiky súdržnosti. Opatrenia financované v tomto kontexte, ako je napríklad modernizácia nemocničnej infraštruktúry, nákup medicínskeho vybavenia alebo odborná príprava zdravotníckeho personálu, môžu pomôcť zlepšiť prístup občanov k zdravotníckej starostlivosti, a to najmä v najchudobnejších regiónoch.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Pani komisárka, rád by som vám poďakoval za veľmi vyčerpávajúcu odpoveď. Ak však hovoríme o pacientoch, ktorí trpia vážnymi chorobami, mojich voličov často zaujíma jedna konkrétna otázka. Najdôležitejšia otázka je skutočne starostlivosť, tú však veľmi často poskytujú rodiny pacientov. Opatrovatelia už nie sú schopní zúčastňovať sa v plnej miere na trhu práce a ich situácia je veľmi nejasná. Nedomnievate sa, že spolu s harmonizáciou služieb zdravotnej starostlivosti je potrebné regulovať aj túto otázku, aby tak mohli sociálnu ochranu využívať aj opatrovatelia?

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Vzhľadom na to, že smernica o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, o ktorej ste hovorili, ešte nenadobudla účinnosť, by som vám chcel položiť otázku. Majú už pacienti v prípade, že sa uchádzajú o služby zdravotnej starostlivosti v inom štáte, nárok dostať kompenzáciu z vlastného poistného fondu? Parlamentu by som len chcel pripomenúť, že Európsky súdny dvor už rozhodol v prospech tejto možnosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Chcela by som položiť túto otázku: Pokiaľ ide o vnútroštátne služby v oblasti zdravotnej starostlivosti a skutočnosť, že mnohé členské štáty, žiaľ, v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy znížili svoje rozpočty pre zdravotníctvo, aké opatrenia má Komisia v úmysle prijať, aby členské štáty nemuseli uvedené rozpočty znižovať? Každý pacient, ktorému sa liečba neposkytne včas, predstavuje pre služby zdravotnej starostlivosti dodatočné náklady.

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Vo všeobecnosti môžem povedať, že musíme riešiť všetky tieto problémy a mať na pamäti, že uvedená problematika je v právomoci členských štátov. Musíme to preto rešpektovať.

Chápem váš argument, že rozdiely pretrvávajú, ale Komisia v každom prípade urobí všetko, čo bude v jej silách, aby uľahčila členským štátom harmonizáciu ich vzájomnej situácie. Našou prioritou je uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zmierniť nerovnosti. Ďalšie opatrenie, ktoré môžeme prijať, je venovať sa tejto otázke v rámci procesu týkajúceho sa zodpovednosti podnikov v oblasti liečiv, ktorý začala Komisia.

Pokiaľ ide o otázku pána Chountisa, môžem povedať, že keď smernica nadobudne účinnosť, poskytneme jasný právny rámec týkajúci sa práv na preplácanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Potom navrhneme zmiernenie nerovností, ktoré vyplývajú z odlišného vykonávania rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Občania si tak budú istí, kedy a na akom základe im budú alebo nebudú preplatené náklady na starostlivosť, ktorú im poskytli v zahraničí. Obávam sa, že dovtedy budeme musieť počkať.

  Predsedajúca. – Otázka č. 13, ktorú predkladá Marian Harkin (H-000110/11)

Vec: Podporné technológie

Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky pri premietaní výskumu a vývoja do komerčných produktov v Európe, môže Komisia poskytnúť celkový pohľad na súčasný stav, čo sa týka posilňovania postavenia Európy v oblasti základných podporných technológií?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Pokiaľ ide o podporné technológie, Komisia prijala 30. septembra 2009 oznámenie, v ktorom sa stanovila spoločná stratégia pre túto oblasť. V uvedenom oznámení sme zdôraznili, že napriek vynikajúcim kapacitám v oblasti výskumu a vývoja v rámci určitých základných podporných technológií sa nám nedarí dosiahnuť primerané výsledky, pokiaľ ide o ich premenu na tovary a služby.

Preto som presvedčený, že je dôležité, aby sme stanovili stratégiu zameranú na ďalšie využívanie základných podporných technológií v európskom priemysle. Tento prístup bol zdôraznený aj v iniciatívach Komisie, predovšetkým v iniciatívach týkajúcich sa priemyselnej politiky, Únie inovácií a v Digitálnej agende pre Európu.

Po prijatí oznámenia v júli minulého roka Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre základné podporné technológie. Prácu skupiny začali traja komisári: podpredsedníčka pre digitálnu agendu pani Kroesová, komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová a ja ako komisár zodpovedný za priemysel a podnikanie. Skupina dostala mandát v dĺžke jedného roka, aby sformulovala odporúčania o politických opatreniach, ktoré je potrebné prijať na podporu priemyselného využívania základných podporných technológií v Európe.

Skupina pozostáva z 27 zástupcov zo správnych orgánov členských štátov, vedeckého spoločenstva, európskeho sektora podporných technológií, z Európskej investičnej banky a zo združení malých a stredných podnikov.

Vo februári tohto roka skupina predložila Európskej komisii strednodobý pracovný dokument, v ktorom sa poukázalo na hlavné problémy týkajúce sa komercializácie základných podporných technológií v Európe. Prvý interný pracovný dokument je dostupný na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel. Konečná správa expertnej skupiny bude Komisii predložená v priebehu júla tohto roka. Táto správa výrazne prispieva k úvahám Komisie zameraným na vytvorenie jednotného strategického rámca na spojenie iniciatív na podporu výskumu a inovácií.

Základné podporné technológie (KET) majú zásadný význam pre naše hospodárstva, pretože predstavujú skutočné nástroje, ktoré by uľahčili vznik nových výrobkov a služieb a predstavovali by tak základ našej priemyselnej platformy. Z tohto dôvodu by sme uvedený proces mohli nazvať našou treťou priemyselnou revolúciou.

Tí, ktorí vedia, ako využiť tieto technológie v Európe, tiež dokážu zvýšiť konkurencieschopnosť odvetví nášho priemyslu a budú stáť na čele pri prechode k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré je účinné z hľadiska spotreby zdrojov a ktoré je založené na vedomostiach. Nevyužívať KET znamená stratiť vedúce postavenie Európy v odvetviach, v ktorých sme silní, a stratiť inovačnú kapacitu v prípade aplikácií so strategickým významom pre Úniu.

Uvedené technológie zároveň ponúkajú nesmierny trhový potenciál z hľadiska rastu. Rád by som uviedol určité symbolické číselné údaje. Podľa našich odhadov je ich objem na globálnom trhu v rozmedzí 950 miliárd až 1 100 miliárd EUR ročne, pričom očakávaná miera rastu je v rozmedzí od 5 % do 46 %. Vznikajúce technológie preto predstavujú mimoriadnu príležitosť, na ktorej bude založená konkurencieschopnosť vyspelých ekonomík predstavujúca nevyhnutný nástroj budúceho rastu.

Nevyužiť túto príležitosť by bola chyba a Komisia má v úmysle splniť svoju úlohu. Potrebujeme podporu Európskeho parlamentu, a to predovšetkým po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a rozšírení právomocí udelených Európskemu parlamentu. Som presvedčený, a hovorím to ako bývalý poslanec Európskeho parlamentu, že táto spolupráca medzi Európskym parlamentom a Komisiou povedie k dosiahnutiu dobrých výsledkov aj v tomto odvetví, ktoré je pre rast a konkurencieschopnosť v našom európskom hospodárstve také dôležité.

  Marian Harkin (ALDE). – Ďakujem za odpoveď, pán komisár, a skutočne blahoželám Komisii k práci pri snahe zaručiť, aby Európa aj naďalej zostala na čele procesu, ktorý ste nazvali „treťou priemyselnou revolúciou“.

Skupina na vysokej úrovni riešila niekoľko problémov. Jedným z nich je však práve toto „údolie smrti“, inými slovami, táto priepasť, ktorá stojí medzi tvorivými myšlienkami a trhom. Skupina poukázala na skutočnosť, že Európa často nevyužíva svoju výhodu prvého ťahu.

Hovorila aj o niekoľkých existujúcich prekážkach, napríklad o absencii európskych práv duševného vlastníctva a patentov a o potrebe obmedziť fragmentáciu platného regulačného rámca. Moja otázka teda môže znieť, aké opatrenia, ak vôbec, prijala Komisia na riešenie týchto problémov.

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Ďakujem pani Harkinovej za zdôraznenie práce Komisie a aj za to, že vyzvala na výraznejšiu angažovanosť zo strany výkonných orgánov. V súčasnosti sa nachádzame vo fáze očakávania politických odporúčaní zo strany expertnej skupiny ešte pred vymedzením konečnej stratégie Komisie.

V strednodobom pracovnom dokumente expertná skupina navrhla postup na prekonanie tejto priepasti v oblasti inovácií postavený na troch pilieroch. Každý z týchto troch pilierov predstavuje podmienku, ktorú je nevyhnutne potrebné splniť, aby sa umožnilo využívanie základných podporných technológií (KET) v Európskej únii.

Prvý pilier sa týka technologického výskumu. Európa musí vypracovať konkurencieschopnejšie technológie až po úroveň patentovaných prototypov. Tento cieľ vyžaduje, aby sa výskumné programy Únie vo väčšej miere zamerali na technologický výskum.

Druhý pilier sa týka demonštrácie výrobkov. Musíme úspešne transformovať technologické úspechy na konkurencieschopné výrobky a tento cieľ si vyžaduje opätovné dosiahnutie rovnováhy výskumných programov Únie s cieľom uľahčiť realizáciu demonštračných projektov.

Tretí pilier je konkurencieschopnosť v oblasti priemyslu na celosvetovej úrovni. Európa si musí zachovať súčasné výrobné kapacity alebo vytvoriť nové kapacity, aby naše inovačné výrobky mohli konkurovať na globálnom trhu z hľadiska ceny a rozmerov. Z uvedeného dôvodu musíme zlepšiť rámcové podmienky pre investorov, aby sme ich povzbudili pri investovaní v rámci Európskej únie. Preto je potrebné pritiahnuť investície, zároveň je však potrebné zlepšiť všetky programy EÚ, ktoré by mohli podporiť tento mimoriadne dôležitý sektor. Musíme sa pokúsiť aj preklenúť priepasť medzi výskumom a jeho aplikáciou, ktorá je charakteristická pre mnohé výrobné odvetvia v Európskej únii.

Tento prechod od výskumu k jeho aplikácii predstavuje problém, ktorému čelí celé priemyselné odvetvie. Z uvedeného dôvodu som zástancom politiky priemyselných zoskupení, ktorú sme podporili. Máme približne 2 000 priemyselných zoskupení a spomínaná politika nám umožňuje vytvárať prepojenia medzi výskumom a odvetviami priemyslu, univerzitami, výskumom a odvetviami priemyslu a inováciami s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť nášho priemyselného systému.

Takýto je súčasný stav, pani Harkinová. Budeme aj naďalej pokračovať vo svojej práci, dôkladne preskúmam všetky návrhy zo strany Európskeho parlamentu a vezmem si k srdcu všetky pokyny, ktoré mi tento Parlament pošle.

– Otázka č. 14, ktorú predkladá Chris Davies (H-000112/11)

Vec: Budúcnosť odvetvia rybného hospodárstva v Európskej únii

Komisia uviedla, že vo väčšine prípadov sa rybné hospodárstvo v EÚ neriadi v súlade s trvalo udržateľným rozvojom. Môže Komisia uviesť, ako odhaduje budúcnosť odvetvia rybného hospodárstva a zamestnanosti v tomto odvetví, ak sa budú naďalej vykonávať súčasné politiky a postupy a nezavedú sa reformy s cieľom znížiť nadmernú kapacitu, obmedziť odpad z výlovu a prijať opatrenia na podporu udržateľných postupov?

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Keď moje služby začali pripravovať balík reforiem spoločnej politiky rybného hospodárstva, uskutočnili dôkladné posúdenie vplyvu niekoľkých možností reforiem. Jedna z týchto možností bola pokračovať v súčasnej politike aj po roku 2013. Tento súčasný stav sa využil ako referenčné kritérium na porovnanie vplyvu ďalších možností. V scenári zachovania súčasného stavu sa zohľadňujú nové dlhodobé plány riadenia, nariadenie o kontrole a nariadenie o nezákonnom, nenahlásenom rybolove.

Výsledky scenára zachovania súčasného stavu sú zrejmé: ak nezmeníme svoju politiku, udržateľnosť populácií rýb bude do roku 2020 vo všeobecnosti vylúčená.

Pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť, do roku 2020 by maximálny udržateľný výnos dosiahlo len 6 % analyzovaných populácií. Uvedený údaj je potrebné porovnať s naším záväzkom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos do roku 2015. Ak teda naďalej zachováme súčasný stav, v žiadnom prípade nesplníme svoj záväzok dosiahnuť maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

Pokiaľ ide o hospodársku výkonnosť našich rybárskych flotíl, pri zachovaní scenára súčasného stavu bude z hospodárskeho hľadiska životaschopných len niekoľko z nich. Zisky odvetvia výlovu ako celku budú na nulovej úrovni alebo dokonca ešte horšie.

Na záver, čo sa týka sociálnej udržateľnosti, situácia je rovnaká. Zamestnanosť v odvetví výlovu bude naďalej klesať rovnakým tempom ako v súčasnosti. Mzdy budú aj naďalej nízke a povolanie rybára bude pre mladú generáciu čím ďalej, tým menej príťažlivé.

Súčasný stav teda skutočne pre Komisiu nepredstavuje možnosť. Potrebujeme reformu a pracujeme na jej uskutočnení.

  Chris Davies (ALDE). – Pani komisárka objasnila veľmi deprimujúcu situáciu a uviedla, že ak naďalej zachováme súčasný stav, perspektívy budú bezútešné, rybárske flotily v mnohých prípadoch nebudú z hospodárskeho hľadiska životaschopné a pracovné príležitosti pre rybárov sa budú zmenšovať.

Nejde však o to, že tento pokles je možno lepší ako iná možnosť? Skutočnosť je taká, že to nevieme. Nemáme vedecké poznatky o 50 % nášho rybného hospodárstva. Vieme, že populácie rýb sú v mnohých prípadoch po desaťročiach nadmerného lovu nízke. Táto situácia je v skutočnosti veľmi krehká. Sme veľmi zraniteľní. Pani komisárka, nemôžete vylúčiť možnosť, že ak zachováme súčasný stav, množstvo týchto subjektov v odvetví rybného hospodárstva úplne zanikne.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) Rovnako ako moji kolegovia poslanci mám obavy v súvislosti s odvetvím rybárstva v Stredozemí. Mám aj obavy týkajúce sa ochrany morských ekosystémov. Ak však zvážime sociálno-hospodárske ťažkosti námorných priemyselných odvetví a predovšetkým tých námorných spoločenstiev, ktoré sú uväznené v nepružnosti európskych nariadení, pýtam sa, či má Komisia v pláne nájsť vyvážené a okamžité riešenia, aby sa súčasne chránili ekosystémy aj mnohí európski občania, ktorí pracujú v tomto odvetví.

  Seán Kelly (PPE). – Pani komisárka opísala situáciu dosť deprimujúcim spôsobom. Jeden z problémov, ktoré pán Davies zdôrazňuje vo svojej otázke, je celá problematika odpadu. Nedávno som sa stretol s rybárom, ktorý mi povedal, že objavil alebo vynašiel sieť, ktorá by pomohla skoncovať s odpadom v prípade lovu tuniaka. Uvažovala by pani komisárka o tom, že sa bude touto problematikou zaoberať? Domnieva sa, že je možné uplatniť technológiu, pomocou ktorej by sa skoncovalo s odpadom alebo by sa aspoň obmedzil?

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Je pravda, že ak zachováme súčasný stav, musíme čeliť možnosti zničenia mnohých populácií, to je nepochybné.

S tým, že naša situácia je veľmi krehká, môžem len súhlasiť. Ak budeme musieť riešiť extrémnu situáciu, následky budú veľmi zlé. Práve preto potrebujeme reformu a práve preto máme v úmysle preskúmať najlepší spôsob napredovania, aby sme dosiahli rovnováhu medzi udržateľnosťou populácií a sociálno-hospodárskym vplyvom reformy.

Vyjadrím sa však jasne. Starostlivosť o životné prostredie neuprednostňujeme pred starostlivosťou o našich rybárov. Zaujímame sa o našich rybárov a o budúce generácie. Reformu potrebujeme práve z uvedeného dôvodu, pretože, ak mám byť úprimná, ak nebudeme mať žiadne populácie rýb, rybári v Stredozemí a vo všetkých ďalších európskych vodách nebudú mať budúcnosť. Aby sme zaručili budúcnosť odvetvia rybného hospodárstva, potrebujeme reformu. Máme v úmysle predložiť isté kvalitné návrhy a zabezpečiť živobytie našich rybárov. To sú opatrenia, ktoré chceme prijať.

Ďalší pán poslanec sa zmienil o selektívnosti rybárskeho výstroja. Naše služby veľmi ochotne preskúmajú akýkoľvek nový výstroj a akékoľvek inovácie v súvislosti s jeho selektívnosťou. Chcela by som tiež uviesť, že v rámci nášho nového systému financovania plánujeme napriek kríze prideľovať prostriedky veľkoryso s cieľom zabezpečiť lepšie uplatňovanie selektívnosti. Veľmi vítam všetky iniciatívy zo strany priemyselného odvetvia, našich rybárov, s cieľom dosiahnuť zlepšenia v oblasti selektívnosti rybárskeho výstroja.

Vo všeobecnosti by som rada zopakovala, že súčasný stav nepredstavuje možnosť. Nie je to možnosť na dosiahnutie udržateľnosti populácií rýb, živobytia našich rybárov alebo budúcnosti našich pobrežných spoločenstiev. Preto potrebujeme uvedenú reformu.

  Predsedajúca. – Otázka č. 15, ktorú predkladá Jim Higgins (H-000127/11)

Vec: Navrhovaný zákaz odstraňovania žraločích plutiev

Vzhľadom na to, že poslanci Európskeho parlamentu nedávno podporili zákaz odstraňovania žraločích plutiev, a vzhľadom na skutočnosť, že Kongres Spojených štátov amerických zaviedol legislatívu, ktorou sa zakazuje táto činnosť, a že ostatným jurisdikciám veľmi záleží na tom, aby sa takáto legislatíva uplatnila, čo navrhuje Komisia, aby legislatívnym spôsobom reagovala na obavy poslancov Európskeho parlamentu?

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Rada by som sa poďakovala váženému pánovi poslancovi za túto otázku, pretože mi dáva príležitosť, aby som informovala Parlament o odstraňovaní žraločích plutiev.

Odstraňovanie plutiev je prostredníctvom nariadenia Rady zakázané od roku 2003 pre všetky plavidlá EÚ loviace vo všetkých vodách na svete a pre všetky plavidlá loviace vo vodách EÚ. Vo všeobecnosti je odstraňovanie žraločích plutiev zakázané. Súčasné nariadenie však umožňuje, a práve v tom spočíva náš problém, spracovanie na palube za istých podmienok. Jeho súčasťou je odstraňovanie plutiev na palube plavidiel, pričom je povinné zadržiavanie všetkých tiel žralokov na palube. Práve z uvedeného dôvodu sa v posledných rokoch stretávame s problémom odstraňovania žraločích plutiev.

Vo februári 2009 sme predložili akčný plán a odvtedy sme prijali množstvo opatrení. Aktívne spolupracujeme aj s regionálnymi organizáciami s cieľom zaviesť účinné režimy riadenia lovu najzraniteľnejších druhov žraloka a zaručiť ich udržateľné využívanie. Takže problém, ktorému čelíme v súvislosti s riešením tejto situácie, spočíva v potrebe verejnej konzultácie, ktorá v súčasnosti prebieha už niekoľko mesiacov. V konzultačnom dokumente sa predložili tri hlavné možnosti, o ktorých v súčasnom období diskutujú odborníci na celom svete s cieľom zlepšiť kontroly a zaručiť úplné dodržiavanie stanovených postupov. Svoje pripomienky nám poslalo mnoho zainteresovaných strán, ako sú napríklad subjekty v rámci rybného hospodárstva, vedci, manažéri, mimovládne organizácie, ako aj široká verejnosť.

Chcela by som vás uistiť, že túto otázku ochrany žralokov beriem veľmi vážne. Z uvedeného dôvodu som požiadala naše útvary, aby podrobne preštudovali všetky príspevky, ktoré sme dostali. Následne vypracujeme posúdenie vplyvu, ktoré je, ako viete, na úpravu nariadenia potrebné. Mám v úmysle prijať legislatívny návrh hneď, ako to bude reálne. Chcela by som vás informovať, že túto otázku som stanovila ako prioritu, aby sme už nestrácali čas.

Chcela by som tiež uviesť, že Komisia prijala veľa opatrení na zabezpečenie udržateľného riadenia a ochrany žralokov vo všeobecnosti, nielen pokiaľ ide o odstraňovanie plutiev. Predložili sme akčný plán a odvtedy sme prijali niekoľko opatrení. Zakázali sme lov lamny sleďovej, obroňa sťahovavého a žraloka belasého vo vodách EÚ. Z dôvodu ochrany žraloka hlbinného sme zakázali žiabrové siete v hĺbke pod 200 metrov. Chcela by som zdôrazniť, že minulý rok sme pre jednotlivé druhy žralokov navrhli udržateľnú kvótu založenú na vedeckých poznatkoch. Rokovania v Rade o tejto otázke boli veľmi búrlivé. Nebola to jednoduchá úloha, nakoniec sa nám však podarilo vypracovať udržateľný návrh na tento a dúfam, že aj na budúci rok.

  Jim Higgins (PPE). – Odstraňovanie žraločích plutiev je barbarské. Je nehumánne a barbarské. Ak ich hodia späť do mora, zahynú. Táto praktika by sa mala zakázať. Komisia sa zmienila o nariadení z roku 2003, to je však jednoducho neúčinné.

Uznávam, že je to veľmi zložité. Akým spôsobom túto situáciu kontrolujete? Je potrebné prijať nariadenie, ktorým sa táto praktika úplne zakáže. Hovoríme tu o zničení, úplnom vyhynutí niektorých druhov. Číselné údaje hovoria samy za seba. Napríklad v súčasnosti sa odhaduje, že v roku 2009 sa do celosvetového obchodu dostali plutvy 26 miliónov až 73 miliónov žralokov. Skutočne ide o veľmi lukratívny obchod. Musíme ho úplne zakázať. Je barbarský, nemali by sme ho podporovať a musíme ho raz a navždy zakázať. Mali by sme v tomto smere prevziať vedúcu úlohu.

  Brian Crowley (ALDE). – Lov žralokov na plutvy bol zakázaný v roku 2003. Podobnú situáciu máme v súčasnosti v Európskej únii v súvislosti s makrelou. Na európskej úrovni a na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru existuje dohoda o obmedzení lovu makrely. Napriek tomu však vidíme, že Island a Faerské ostrovy vylovili po 150 000 ton, čo má priamy vplyv na udržateľnosť európskych rybárskych flotíl. Aké opatrenia je teda možné prijať v tomto smere? Konkrétne, je možné prijať obchodné sankcie proti týmto dvom oblastiam?

  Chris Davies (ALDE). – Keďže sa z Afriky vytrácajú levy a z našich morí žraloky, chválim úsilie pani komisárky. Hybnou silou tohto procesu je však trh. Zo strany Ázie bol obrovský dopyt po žraločích plutvách a dá sa na nich zarobiť obrovské množstvo peňazí.

Jediný spôsob zaručenia, že dokážeme primerane dozerať na túto situáciu a vyčísliť ju, spočíva v zabezpečení toho, aby sa plutvy dostávali na pevninu neoddelené od tela žraloka. Takýmto spôsobom dokážeme mať situáciu pod kontrolou. Dúfam, že pani komisárka na to bude pri vypracúvaní svojich návrhov pamätať.

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Súhlasím s poslancami Parlamentu v tom, že hoci platí zákaz, so situáciou nemôžeme byť spokojní. Súhlasím s vami, vieme, aká je realita a ako funguje. Vieme, že za celou touto diskusiou stojí veľmi výnosné odvetvie priemyslu. Musíme však prijímať opatrenia v súlade s naším právnym rámcom. Dovoľte mi teda, aby som ich objasnila.

Problém vzniká, pretože tomuto odvetviu sa v súčasnosti umožňuje vykladať plutvy a žraloky v rôznych prístavoch. Môžu vykladať plutvy, ktoré sú, ako si vieme predstaviť, z dôvodu dopytu oveľa cennejšie, predovšetkým v Ázii, a telá žralokov niekde inde. Kontrola je tak veľmi zložitá. Práve preto dochádza k celej tejto situácii. Uvedomujeme si to. So spomínaným konzultačným postupom sme prišli preto, lebo by sme chceli túto veľmi zložitú situáciu vyriešiť.

Môžem vám teda povedať, že máme v pláne vypracovať veľmi ambiciózny návrh. Dúfam, že do konca roka budeme mať nový právny nástroj týkajúci sa žraločích plutiev, s ktorým dosiahneme určité konkrétne výsledky. Máme v úmysle raz a navždy regulovať túto situáciu.

Čo sa týka analógie so situáciou v súvislosti s makrelou, môžem uviesť, že Európska únia robí všetko, čo je v jej silách. Chcela by som povedať, že členské štáty v tejto oblasti veľmi ochotne spolupracovali a naši rybári a odvetvie museli priniesť veľké obete, aby zaručili udržateľnosť populácií.

Z uvedeného dôvodu nás veľmi znepokojilo, keď Island a Faerské ostrovy prišli s jednostranným prístupom a sami zvýšili vlastné kvóty. Túto situáciu jednoducho nemôžeme tolerovať. Riešime ju teda a máme v úmysle predložiť legislatívny návrh právneho prostriedku na použitie v podobných prípadoch. Naše útvary už spolupracujú s úradom a službami komisára pre obchod pána de Guchta. Určité prostriedky máme aj v súčasnosti. Právne prostriedky, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, sa však týkajú len čerstvých rýb vrátane makrely, nie však výrobkov z makrely a predovšetkým nie rybieho oleja a rybej múčky, ktoré predstavujú hlavné výrobky vyvážané z Islandu a Faerských ostrovov. V tejto oblasti teda musíme konať účinne. Komisia má v úmysle urobiť všetko, čo je v jej silách, aby počas nasledujúcej rybárskej sezóny zaručila ochranu udržateľnosti populácií rýb.

  Predsedajúca. – Otázka č. 16, ktorú predkladá Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (H-000142/11)

Vec: Nová námorná stratégia v oblasti Stredozemného mora

Potreba novej námornej stratégie v oblasti Stredozemného mora vyplýva z programu obsahujúceho 25 iniciatív na vypracovanie integrovanej stratégie v Stredozemí v súvislosti s novou výzvou týkajúcou sa vývoja situácie v arabských krajinách na druhom brehu Stredozemného mora. Únia vypracovala právne predpisy a stratégiu na podporu trvalo udržateľného využívania morí, zachovania námorných ekosystémov a ochranu základných zdrojov, ktoré podporujú hospodárske a sociálne činnosti týkajúce sa mora.

Mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky?

Má Komisia v úmysle nanovo vymedziť ciele v oblasti námornej politiky v rámci novej euro-stredozemskej politiky?

Ako sa vyvíjajú iniciatívy Únie na podporu Stredozemného mora v námornom odvetví (napr. pokiaľ ide o znečisťovanie Stredozemného mora)?Aké nástroje sa použijú na to, aby sa oblasti Stredozemného mora mohli ľahšie prispôsobiť zmene klímy a aby tieto oblasti mohli predchádzať vážnym hrozbám týkajúcim sa záplav, erózii pobrežia a narastajúcej degradácie pôdy?

Ako sa premietnu plány na prenos energie v oblasti Stredozemného mora do námornej stratégie?

Aké opatrenia plánuje prijať Komisia a na akom základe sa bude vytvárať spolupráca so stredozemskými partnermi, pokiaľ ide o bezpečnosť námornej dopravy a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu cez more?

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Ďakujem pani Kratsovej-Tsagaropoulouovej za otázku, pretože nám poskytuje príležitosť vyjadriť sa o tejto veľmi ťažkej situácii v Stredozemí.

Rada by som Parlament informovala, že Komisia nedávno prijala oznámenie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím, v ktorom sa uvádza niekoľko návrhov na riešenie problémov, ktorým región v súvislosti s najnovším vývojom v súčasnom období čelí. Ako viete, ide o extrémnu situáciu, ktorá je veľmi krehká a veľmi znepokojujúca.

Komisia je mimoriadne spokojná so všeobecným súhlasom s touto iniciatívou. Toto oznámenie veľmi pozitívne prijali všetky členské štáty a dúfam, že aj Parlament.

Dovoľte mi objasniť niekoľko opatrení, ktoré sme doteraz prijali na dosiahnutie cieľa novej námornej stratégie v oblasti Stredozemného mora. Po prvé, čo sa týka integrovanej námornej politiky, už sme zriadili pracovnú skupinu pre túto politiku, v ktorej sú zahrnuté všetky stredozemské pobrežné štáty a regionálne dohovory. Máme v pláne pokračovať v jej činnosti v podobe komplexného fóra pre všetky námorné činnosti, spoluprácu a financovanie v regióne. Súčasťou tejto iniciatívy je aj prvý projekt technickej pomoci, ktorý bol spustený v rámci európskej susedskej politiky a ktorý sa zaoberá integrovanou námornou politikou pre Stredozemné more.

Chcela by som Parlament informovať aj o iniciatíve, ktorú som nedávno prijala začatím spoločného projektu spolupráce v Stredozemí spolu s Medzinárodnou námornou organizáciou a Európskou investičnou bankou. Spolieham sa na túto iniciatívu a dúfam, že bude prínosná. Stanovíme cielené opatrenia zamerané na rast, pracovné miesta a odbornú prípravu v námornom odvetví, ktoré je pre oblasť Stredozemia veľmi dôležité. Ich súčasťou budú aj opatrenia zamerané na integrovaný námorný dohľad a zahrnieme aj súkromný sektor, pretože v súvislosti s námornými otázkami to považujem za absolútne nevyhnutné.

Komisia má zároveň v úmysle podporovať organizáciu fóra pre pobrežnú stráž v Stredozemí v celom regióne. Prostredníctvom odbornej prípravy, seminárov a spoločnej kontroly v spolupráci s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zintenzívnime aj úsilie v oblasti kontroly rybného hospodárstva.

Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a zmenu klímy, Komisia v súčasnosti spolupracuje na úrovni EÚ s členskými štátmi na dosiahnutí dobrého ekologického stavu v ich morských vodách do roku 2020. Na regionálnej úrovni spolupracuje EÚ a jej členské štáty v rámci barcelonského dohovoru s partnerskými stredozemskými krajinami na presadzovaní predchádzania znečisteniu a na zlepšovaní reakcie na toto znečistenie vo všetkých regionálnych moriach, ktoré hraničia s Úniou.

Pokiaľ ide o problémy súvisiace s migráciou a najnovším vývojom v regióne, Komisia sa zaviazala na pomoc a podporu členských štátov EÚ, ktoré sú vystavené náhlym migračným tlakom, a je pripravená mobilizovať finančnú pomoc. V súčasnosti okrem financovania, ktoré sa už vyčlenilo na rok 2011, pracujeme na stanovení núdzových finančných prostriedkov v rámci Fondu pre vonkajšie hranice a prípadne Európskeho fondu pre utečencov.

Pokiaľ ide o dozor na vonkajších hraniciach, Komisia je v neustálom kontakte s agentúrou Frontex, ktorá začala spoločnú operáciu Hermes 2011 na kontrolu vonkajších hraníc EÚ v tomto regióne. Agentúra Frontex spoločne s Europolom začali tiež pracovať na príprave cieleného hodnotenia rizika potenciálneho využitia nestabilnej politickej situácie zločineckými a teroristickými sieťami a monitorovať nepravidelné migračné toky.

  Rodi Kratsa-Tsagaropoulou (PPE). – (EL) Pani komisárka, ďakujem vám za informácie o plánoch Európskej komisie a nových usmerneniach a za osobný záväzok, ktorý ste vyjadrili v súvislosti s prípravou na novú situáciu v Stredozemí.

Chcela by som položiť jednu konkrétnu otázku: ako hodnotíte už prebiehajúce plány na dekontamináciu Stredozemného mora a prenos energie, ako tieto plány zapadajú do námornej politiky a akú pridanú hodnotu nových politických plánov a programov, o ktorých ste sa zmienili, očakávate?

  Giovanni La Via (PPE). – (IT) Pani komisárka, v súvislosti s novou politikou rybného hospodárstva v Stredozemí a po zvážení súvislostí, ktoré ste práve opísali a ktoré sa týkajú situácie krajín na južnom pobreží Stredozemného mora prechádzajúcich mimoriadnou krízou, domnievate sa, že cezhraničná spolupráca v rámci politiky súdržnosti môže účinne a spoločne vyriešiť tento problém a nájsť riešenia dohodnuté prostredníctvom cezhraničnej politiky a politiky rybného hospodárstva, ktoré by nám umožnili obnoviť populácie rýb v Stredozemnom mori a uľahčiť obnovu tohto hospodárskeho odvetvia?

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) Rád by som pani komisárke položil otázku týkajúcu sa mnohých európskych krajín, ktoré sa snažia preniesť vlastné problémy, problémy v oblasti rybného hospodárstva, na krajinu, ktorá z formálneho alebo právneho hľadiska neexistuje. Mám na mysli Západnú Saharu.

Komisia rozšírila, alebo lepšie povedané, dostala mandát rokovať o dohode o rybolove s Marokom. Boli by ste taká láskavá a vysvetlili, aké máme záruky, že zdroje, ktoré získame na základe tejto dohody, sa nevyužijú len na uspokojenie potrieb európskych rybárov, ale aj v prospech ľudí zo Západnej Sahary?

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Chcela by som uviesť, že súhlasím s vyjadrením pani Grässleovej, že prenos energie v Stredozemnom mori skutočne predstavuje veľkú pravdepodobnosť znečistenia. Existuje tu riziko, pretože Stredozemné more je dosť uzatvorené a nezvládne záťaž možného znečistenia.

Z uvedeného dôvodu máme v súčasnosti v úmysle zintenzívniť a zlepšiť našu spoluprácu, spoluprácu Komisie s členskými štátmi. Pani Grässleovej by som chcela povedať, že spolu s pánom komisárom Potočnikom budúci týždeň navštívime Grécko a budeme sa zaoberať znečistením Stredozemného mora. Rada by som ju tiež informovala, že aj stredozemské krajiny by mohli vo väčšej miere predchádzať znečisteniu spôsobenému loďami a odhaľovať ho účasťou na systéme kontroly prostredníctvom satelitu Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (ENBA), ako sú napríklad systémy Safe Sea Net alebo Clean Sea Net. Uvedené systémy máme k dispozícii a chystáme sa podporiť naše členské štáty v oblasti Stredozemia v účasti na nich s cieľom odhaľovať prípadné znečistenie z lodí.

Chcela by som uviesť, že prostredníctvom diskusií a spolupráce zameranej na splnenie tohto cieľa nechceme podnecovať len naše členské štáty, ale aj našich susedov.

Čo sa týka regionálnej spolupráce, je pravda, že sa chytáme prijať niektoré iniciatívy. V rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) ich máme veľa a v súčasnosti vypracúvame aj novú stratégiu, námornú stratégiu v regióne Jadranského a Iónskeho mora.

V súčasnosti spolupracujeme s vládami členských štátov v regióne Jadranského a Iónskeho mora: s Talianskom, Slovinskom a Gréckom, ale aj s ďalšími susedskými krajinami v regióne – s Chorvátskom, Čiernou Horou a Albánskom. Usilujeme sa v tomto regióne vytvoriť stratégiu námornej spolupráce. Chcela by som zdôrazniť, že ako uviedol vážený pán poslanec, pôjde skutočne o možnosť využiť Kohézny fond.

Na záver uvediem stručnú poznámku týkajúcu sa Západnej Sahary. Skutočne máme mnohé obavy v súvislosti s právom skutočných príjemcov na využívanie finančných prostriedkov, ktoré poskytujeme Maroku v rámci tejto dohody o rybolove. Práve preto sme požiadali marockú vládu o poskytnutie údajov nielen o vykonávaní dohody vo všeobecnosti, ale aj o regionálnom prístupe k tejto dohode a o rozdeľovaní v jednotlivých regiónoch Maroka. Máme v pláne obnoviť protokol na prechodné obdobie v dĺžke jedného roka s cieľom zistiť, či je potrebná. Aby sme dosiahli tento cieľ, veľmi opatrne sa uberáme uvedeným smerom.

  Predsedajúca. – Otázka č. 17, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-000108/11)

Vec: Odborná príprava výskumných pracovníkov a hodnotenie univerzít v rámci hlavnej iniciatívy týkajúcej sa inovácie

Hlavná iniciatíva Európa 2020 – Inovácia v Únii (kapitola 2), ktorú nedávno zverejnila Komisia, okrem iného poukazuje na povinnosť členských štátov oznamovať svoje stratégie zamerané na odbornú prípravu dostatočného počtu výskumných pracovníkov, aby sa dosiahli ciele stanovené v príslušných národných strategických programoch, a na zámer Komisie v tom istom roku podporiť vytvorenie medzinárodného viacdimenzionálneho systému hodnotenia výsledkov európskych vysokých škôl.

Mohla by Komisia preto odpovedať na tieto otázky? Ako zabezpečí, aby bol všeobecne dosiahnutý cieľ 3 %, ktorý sa vzťahuje na výskum do roku 2020, a aby medzi členskými štátmi neboli rozdiely v investíciách? Domnieva sa Komisia, že finančná kríza, ktorá zasiahla členské štáty eurozóny, môže ohroziť dosiahnutie stanovených cieľov?

Podľa akých kritérií sa budú hodnotiť európske vysoké školy a určovať spomedzi nich tie, ktoré dosiahli v oblasti výskumu najlepšie výsledky?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Pokiaľ ide o cieľ intenzity výskumu a vývoja na úrovni 3 %, naliehavosť inovácií v Európe si vyžaduje podporu inteligentného rastu a záväzok riešiť spoločenské problémy. Prehľad výsledkov inovácií v Únii ukazuje, že EÚ stráca vplyv v prospech Spojených štátov a Japonska a zároveň dochádza k odstraňovaniu rozdielov medzi Brazíliou a Čínou a EÚ. Cieľ intenzity výskumu a vývoja na úrovni 3 % má výrazne prispieť k riešeniu tohto problému. Európska rada vyzvala členské štáty na stanovenie ambicióznych a realistických vnútroštátnych cieľov a na to, aby zohľadnili počiatočnú úroveň investícií do výskumu a vývoja a hlavné štrukturálne charakteristiky vlastných hospodárstiev.

Členské štáty a Komisia minulý rok uskutočnili dvojstranné dialógy. Vnútroštátne ciele intenzity výskumu a vývoja si v súčasnosti stanovili takmer všetky členské štáty. V rámci národných programov reforiem má byť práca na nich ukončená do konca apríla 2011.

12. februára tohto roka prijala Komisia oznámenie o ročnom prieskume rastu. Obsahuje zoznam vnútroštátnych cieľov v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú vo všeobecnosti zároveň ambiciózne a realistické a predstavujú začiatok nového cyklu koordinácie v tejto oblasti. Uskutoční sa hodnotenie vnútroštátnych politík a výsledkov v oblasti výskumu a inovácií zamerané na stanovenie hlavných nedostatkov brániacich rastu a obnove v rámci pokrízového scenára, v ktorom stále existujú finančné obmedzenia.

Ak máme dosiahnuť cieľ intenzity výskumu a vývoja na úrovni 3 % a ak sa má Európa stať inovačnejšou, je nevyhnutná vynikajúca výskumná základňa. Ak má Európa do roku 2020 dosiahnuť cieľ intenzity výskumu a vývoja na úrovni 3 %, bude potrebovať aspoň o milión viac výskumných pracovných miest. Špičkový výskum zo strany univerzít a, samozrejme, aj zo strany priemyslu bude prospešný pre širšiu spoločnosť. Pokrok súvisí s vysokou kvalitou inštitúcií vyššieho vzdelávania.

V prehľade výsledkov inovácií v Únii sa na porovnávanie výkonnosti Európy s našimi konkurentmi využívajú medzinárodne uznávané ukazovatele. Medzi ne patria tieto tri: kvantitatívny ukazovateľ počtu nových absolventov doktorandského štúdia na 1 000 obyvateľov vo veku 25 až 34 rokov a dva kvalitatívne ukazovatele, medzinárodné vedecké spoločné publikácie na milión obyvateľov a vedecké publikácie patriace k 10 % najčastejšie citovaných publikácií na svete ako percentuálny podiel z celkového počtu vedeckých publikácií v krajine.

Spojené štáty posilnili svoje vedúce postavenie v oblasti medzinárodných spoločných publikácií, ktorých je v súčasnom období o 37 % viac ako na úrovni EÚ. Komisia v júni očakáva výsledky štúdie uskutočniteľnosti a podporí viacdimenzionálny medzinárodný systém hodnotenia výsledkov inštitúcií vyššieho vzdelávania. Uvedená štúdia sa bude týkať nielen výsledkov v oblasti výskumu, ale aj v ďalších dôležitých oblastiach, ako sú napríklad inovácie, vzdelanie, regionálne zapojenie a internacionalizácia. Viacdimenzionálny charakter tejto koncepcie umožní študentom, politickým činiteľom a samotným univerzitám zvoliť si dimenzie a základné ukazovatele, ktoré ich zaujímajú, a uskutočniť vlastné individualizované hodnotenie šité na mieru. Zainteresované subjekty sa aktívne zapájajú do všetkých fáz tohto projektu uskutočniteľnosti.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Pani komisárka, veľmi pekne vám ďakujem za odpoveď. Rád by som vám však pripomenul, že keď sme približne pred ôsmimi rokmi v roku 2003 plánovali lisabonskú stratégiu, tvrdili sme viac-menej to isté, že ak máme dosiahnuť konkurencieschopnejšie hospodárstvo, mali by sme sa spoliehať na inovácie a výskum.

Vo funkcii komisárky ste už viac ako rok a myslím si, že máte dostatok skúseností, aby ste nám povedali, na základe čoho sa domnievate, že tentoraz budeme v rámci novej stratégie EÚ 2020 úspešní a že výsledky nebudú rovnaké ako pri predošlej stratégii, ktorá bola v konečnom dôsledku obrovským neúspechom.

  Seán Kelly (PPE). – Pokiaľ ide o inštitúcie vyššieho vzdelávania, chcel by som sa pani komisárky opýtať, či je spokojná s tým, že európske inštitúcie sú ochotné a schopné zvyšovať svoju výkonnosť, zlepšovať svoje hodnotenie na svetovej úrovni a rozvíjať vlastnú schopnosť vzájomne spolupracovať a vyhnúť sa tak duplicite vo výskume.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Aký je rozdiel medzi súčasnosťou a sľubmi a záväzkami v rámci lisabonskej stratégie? Myslím si, že prvý rozdiel je v tom, že v súčasnosti sú inovácie a výskum v centre záujmu európskej politiky. Máme záväzok nielen zo strany Komisie a členských štátov a Parlamentu, ale aj zo strany Európskej rady. Zaviedlo sa veľmi dôkladné monitorovanie, ktoré sa bude dôsledne uskutočňovať. Máme 34 záväzkov v rámci Únie inovácií, za ktoré sú zodpovední jednotliví moji kolegovia. V rámci nich pravidelne monitorujeme zlepšenia, zmeny, vývoj a to, ktoré záväzky sa splnili, alebo v opačnom prípade, prečo nedošlo k ich splneniu. Dúfame, že každoročne sa uskutoční konferencia o inováciách, na ktorej sa stretnú zainteresované subjekty, ktoré sa budú zaoberať pokrokom za uplynulý rok.

Monitorujeme teda veľmi prísnym spôsobom. Myslím si, že práve preto sme boli pri lisabonskej stratégii neúspešní alebo sme nedosiahli stanovené ciele. Uskutočňujeme tiež ročný prieskum rastu a v súčasnosti budeme mať aj národné programy reforiem, v ktorých členské štáty veľmi jasne stanovia svoje ciele a spôsoby ich dosahovania. Myslím si, že ide o potrebný pokrok.

Čo sa týka modernizácie univerzít, myslím si, že ide o veľký problém, ktorý majú všetky členské štáty EÚ. Nie je dostačujúce, že v niekoľkých členských štátoch je len jedna alebo dve univerzity, ktoré majú špičkovú kvalitu. Musíme modernizovať systém univerzitného vzdelávania na všetkých úrovniach v EÚ a musíme predchádzať tejto duplicite, o ktorej sa hovorilo, v prípade ktorej každá univerzita doteraz zrejme mala dojem, že má kapacitu na zriadenie centra excelentnosti na každej zo svojich fakúlt. Takýto postup nie je možný ani nákladovo efektívny a predstavuje veľkú mieru rozdrobenosti a duplicity a práve tomu sa pokúšame vyhnúť.

Majme však na pamäti, že Komisia nemá právomoci v tejto oblasti. Môžeme teda vysvetliť členským štátom, že nie je možné pokračovať v predošlých politikách. Pani komisárka Vassiliouová sa tejto činnosti vytrvalo venuje. Musíme uskutočniť zmenu. Musíme sa rozhodnúť, v ktorých oblastiach budeme mať my alebo jednotlivé univerzity centrum excelentnosti, a musíme zaviesť skutočný program modernizácie univerzít vo všeobecnosti v celej Únii.

  Predsedajúca. – Otázka č. 18, ktorú predkladá Ioannis A. Tsoukalas (H-000111/11)

Vec: Minimálne kontroly a vysoký počet chýb vo vykonávaní 7. rámcového programu pre výskum

Odpoveď Komisie na otázku E-8013/2010⁽¹⁾otvára ďalšie vážne otázky týkajúce sa účinnosti kontrol v rámci 7. rámcového programu. K 31. augustu 2010 vykonali príslušné útvary u 193 účastníkov programu len 118 kontrol, čo predstavuje 0,42 % účastníkov zapojených do 7. rámcového programu, pričom v prípade 6. rámcového programu bola táto miera 5,7 %. Tento údaj je znepokojujúci, najmä keď zoberieme do úvahy, že viac ako 4 % rozpočtu na vykonávanie programu bolo vynaložených nesprávne. Ak bude tento trend pokračovať, nie je vylúčené, že bude nutné vykonať za celý 7. rámcový program finančné opravy vo výške viac než 2 miliardy EUR.

Mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky: Aký je aktuálny počet vykonaných výskumov a kontrol, pokiaľ ide o vykonávanie 7. rámcového programu? Čo spôsobuje taký vysoký počet chýb? Domnieva sa, že výsledky sú uspokojivé a že opatrenia zamerané na zjednodušenie pravidiel na riadenie 7. rámcového programu sú postačujúce? Aké sú bezprostredné opatrenia, ktoré má v úmysle vykonať, aby tieto problémy vyriešila?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Pokúsim sa brať ohľad na tlmočníkov.

Predpokladom na vykonávanie následných auditov je dostupnosť dostatočne výrazného počtu žiadostí o úhradu nákladov predložených príjemcami. V prípade 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj alebo 7. RP (2007 – 2013) sa prvé vykazovacie obdobie začína po 18 mesiacoch od začiatku projektu.

V dôsledku toho dosiahol počet žiadostí o úhradu nákladov v rámci 7. RP, pri ktorých bolo možné vykonať audit, kritický počet len v roku 2010. Navyše cieľom stratégie kontroly Komisie pre oblasť výskumu je poskytnúť primeranú záruku o zákonnosti a pravidelnosti výdavkov na výskum na viacročnom základe počas celého obdobia trvania rámcového programu. Komisia k 31. decembru minulého roka ukončila 345 auditov v rámci 7. RP, ktoré sa týkali 432 účastí v projektoch v rámci 7. RP. V rovnakom období sa z dôvodu chýb navrhli finančné opravy až vo výške 4 482 miliónov EUR, ktoré boli výsledkom auditu 88 633 047 miliónov EUR z príspevkov v rámci 7. RP.

Rámcové programy pre výskum sa uskutočňujú najmä prostredníctvom grantov založených na rozdelení nákladov, ktorých základom je preplácanie skutočných nákladov. Hlavné riziko spočíva v tom, že príjemcovia zahŕňajú do svojich výkazov výdavkov neoprávnené náklady. Toto riziko sa prehlbuje v dôsledku konfliktu medzi kritériami oprávnenosti a bežnými postupmi účtovania určitých príjemcov, predovšetkým povinnosťou príjemcov vyčleniť pri projektoch náklady na zamestnancov a nepriame náklady a odrátavať rôzne položky, ktoré sa považujú za neoprávnené na spolufinancovanie z EÚ.

Komisia v tejto súvislosti vydala v apríli 2010 oznámenie, v ktorom sa navrhujú možnosti zjednodušenia pravidiel a postupov financovania výskumu. Zjednodušenie a objasnenie pravidiel a postupov môže nielen zmenšiť rozsah chýb a zvýšiť záruku správnosti výdavkov, ale tiež uľahčiť účasť výskumných pracovníkov v rámcových programoch a dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti výskumu.

Na základe všeobecného konsenzu týkajúceho sa niekoľkých otázok, ktorý je stále možné uplatniť v súlade so súčasným všeobecným právnym rámcom, Komisia 24. januára tohto roka vykonala krátkodobé zjednodušujúce opatrenia, ktorých súčasťou sú aj konkrétne opatrenia s okamžitým a spätným účinkom pre projekty v rámci 7. RP.

  Ioannis A. Tsoukalas (PPE). – (EL) Rád by som sa pani komisárke poďakoval za podrobnú odpoveď, chcel by som však poznamenať, že pri vzorke vo výške 0,4 % sa chybovosť zvýši na 4 % alebo na 2 milióny EUR z 50 miliárd EUR. Dúfam, že tento model nie je lineárny a že ak sa vykonajú 4 % auditov, výsledkom nebude chybovosť vo výške 40 %. Uvedomujem si aj to, že je veľmi zložité na jednej strane žiadať Komisiu, aby zjednodušila riadiace postupy v rámci 7. RP a zabezpečila zjednodušenie 8. RP, a zároveň požadovať podrobnejšie audity. Zdalo by sa, že uvedené požiadavky si odporujú, nemyslím si však, že je to tak. Myslím si, že jedna dobrá vec je, že nás všetkých zaujíma výskum a vieme, že predstavuje pre Európu a pre členské štáty jedinú nádej.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Myslím si, že naším cieľom musí byť zachovanie čo najjednoduchšej situácie pre naše zainteresované subjekty a najvyššia možná miera zaručenia toho, aby mohli príjemcovia priamo vykonávať bežné postupy účtovania nákladov na zamestnancov a vyhýbať sa potrebe uplatňovať paralelný účtovný systém, ako museli doteraz. Takýto postup zjavne spôsobuje komplikácie a riziko chýb. V konečnom dôsledku uznávame, že výskumní pracovníci nemajú záujem zúčastňovať sa na zneužívaní finančných prostriedkov EÚ. Myslím si, že to musí uznať každý. Skôr ich zaujíma skutočný základný výskum, ktorým sa zaoberajú a ktorý môže viesť k úžasným inováciám. Môžeme to pozorovať v krajinách nielen v Európe, ale skutočne na celom svete. Konajme teda čo najmenej zložito, čím jednoduchšie a v prospech zainteresovaných subjektov.

  Predsedajúca. – Otázka č. 19, ktorú predkladá Silvia-Adriana Ticau (H-000114/11)

Vec: Účasť MSP na európskom výskume a inováciách

9. februára 2011 uverejnila Komisia zelenú knihu s názvom Od výziev k príležitostiam: vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ. Komisia teda po verejných konzultáciách vypracuje spoločný strategický rámec, ktorého cieľom bude nasmerovať výskumné a inovačné činnosti tak, aby riešili problémy súčasnej spoločnosti, zjednodušili postupy prístupu k európskemu financovaniu výskumu a inovácií, skrátili čas potrebný na uvedenie výsledkov výskumu na trh a intenzívnejšie zapojili európske podniky do výskumných a inovačných činností. V kontexte stratégie Európa 2020 si Únia stanovila za cieľ zvýšiť výdavky na výskum a vývoj do roku 2020 na 3 % HDP. Keďže súkromný sektor môže len v obmedzenom rozsahu prispieť k financovaniu výskumu a inovácií, aké opatrenia predpokladá Komisia na podporu jeho účasti na financovaní výskumu a inovácií v Európe? Aké opatrenia predpokladá na pomoc MSP pri prekonávaní ťažkostí v prístupe k európskym financiám na podporu výskumu a inovácií? Má Komisia v úmysle zaviesť v európskych fondoch kvóty vyhradené pre MSP?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Komisia sa zaviazala uľahčiť prístup malých a stredných podnikov k financovaniu v rámci programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií a napokon im pomôcť priniesť výsledky inovácií na trh.

Ako sa uvádza v oznámení o Únii inovácií prijatej 6. októbra minulého roku, v iniciatíve Small Business Act pre Európu prijatej v júni 2008 a v revízii iniciatívy Small Business Act prijatej 23. februára tohto roka, pre Komisiu je to priorita.

Okrem to sa v zelenej knihe Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ určili kľúčové otázky budúcej podpory výskumu a inovácií v EÚ vrátane niekoľkých konkrétnych otázok spôsobu lepšieho uspokojovania potrieb malých a stredných podnikov.

Celkový cieľ spoločného strategického rámca spočíva v zjednodušení a vo zvýšení príťažlivosti účasti v programoch EÚ, predovšetkým v prípade MSP. Pre budúcnosť je v tomto kontexte dôležité uvažovať o dôležitých prvkoch, ako sú jedno miesto na zadávanie údajov so spoločnými platformami IT, štandardizovanejšie pravidlá, racionálnejší súbor nástrojov financovania pokrývajúci celý inovačný reťazec a jednoduchšie a dôslednejšie postupy získania financovania.

Po konzultácii o zelenej knihe predloží Komisia do konca tohto roka svoje legislatívne návrhy spoločného strategického rámca. Už sme zaviedli najnovšie pracovné programy v rámci 7. rámcového programu (7. RP). Niekoľko opatrení vrátane vyčlenených rozpočtov je zameraných konkrétne na MSP. Odhaduje sa, že rozpočtový podiel MSP vzrastie zo súčasných 14,3 % nad cieľovú hodnotu vo výške 15 % plánovanú v právnych predpisoch. MSP potrebujú bezprostrednú podporu. Jednoduchší prístup k 7. RP sa zabezpečuje prostredníctvom siete Enterprise Europe Network, partnerstva Komisie a takmer 600 obchodných organizácií, ako sú obchodné a priemyselné komory, komory remeselníkov, inovačné agentúry a agentúry regionálneho rozvoja. Presnejšie povedané, táto sieť, ktorá je založená na odsúhlasených usmerneniach, v spolupráci s národnými kontaktnými miestami 7. RP pomáha MSP prostredníctvom poskytovania podpory na zvyšovanie povedomia, budovania kapacity na účasť v rámcovom programe, zapájania nových MSP do návrhov, vyhľadávania partnerov, spoločných opatrení zameraných na MSP a prostredníctvom vedenia konzultácií o začlenení tém výziev týkajúcich sa MSP do pracovných programov. S podporou tejto siete sa podarilo v rámci 7. RP predložiť návrhy niekoľkým stovkám MSP.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – MSP sa pri prístupe k fondom EÚ určeným na výskum a vývoj stretávajú s mnohými ťažkosťami. Buď sa im neposkytne úver na zabezpečenie časti spolufinancovania, alebo pre ne predstavuje priveľkú záťaž byrokracia. Má Komisia v pláne vypracovať spoločný a jednoduchý súbor pravidiel s cieľom zvýšiť účasť MSP vo výskumných programoch EÚ? Má Komisia v úmysle vyčleniť, povedzme, približne 30 % fondov určených na výskum len pre MSP?

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Dňa 24. januára tohto roku sa prijali tri konkrétne opatrenia s okamžitým účinkom týkajúce sa riadenia výskumných grantov EÚ v rámci 7. rámcového programu (7. RP). Každé z nich predstavuje priamu reakciu na obavy opakovane vyjadrené účastníkmi a potenciálnymi účastníkmi v 7. RP. Jedno z nich umožňuje väčšiu pružnosť pri výpočte nákladov na zamestnancov. Ďalšie v súčasnosti umožňuje vlastníkom MSP, ktorých platy neboli formálne registrované v ich účtovnej závierke, uhrádzať tieto platy formou paušálnych platieb. Do odstraňovania nezrovnalostí je zapojená nová riadiaca skupina vyšších úradníkov vybraných priamo z útvarov Komisie. Je to veľmi dôležité pre uplatňovanie pravidiel, ktoré už existujú.

Vypracovali sme platformu elektronického vzdelávania, ktorá je zameraná konkrétne na MSP. Tento rok ju máme v pláne sprístupniť na internete. Je zameraná na zjednodušenie prístupu MSP k projektom v oblasti výskumu a vývoja. Prieskum jej výsledkov ponúkne bezplatnú odbornú prípravu na internete, informácie prispôsobené potrebám používateľov, a čo je veľmi dôležité, komunikačné fórum. Všetky uvedené opatrenia výrazne zlepšia situáciu MSP a, samozrejme, nepochybujem o tom, že v kontexte spoločného strategického rámca sa zrodia ďalšie veľmi dobré nápady na pomoc týmto podnikom.

  Predsedajúca. – Otázka č. 26, ktorú predkladá Bernd Posselt (H-000107/11)

Vec: Čistota ovzdušia v nemeckých veľkomestách

Ako hodnotí Komisia stav čistoty ovzdušia v nemeckých veľkomestách, napríklad v Mníchove, a aké opatrenia navrhuje?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – V smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia sa stanovilo niekoľko limitných hodnôt pre niekoľko znečisťujúcich látok s rozličnými lehotami na ich dosiahnutie. Okrem presadzovania osvedčených postupov na stretnutiach vykonávacieho výboru a na ďalších fórach Komisia zameriava svoje úsilie na kontrolu toho, či sa skutočne dodržiavajú limitné hodnoty stanovené v smernici.

V smernici sa od roku 1996 požaduje, aby členské štáty vypracovali a vykonávali celkovú stratégiu vrátane dlhodobých a krátkodobých opatrení. Krátkodobé opatrenia sú dôležité najmä na riešenie situácií, pri ktorých dochádza napríklad k riziku prekročenia limitných hodnôt suspendovaných častíc PM10. Bezprostredne po prekročení limitnej hodnoty vrátane medze tolerancie musia byť pripravené plány na preukázanie spôsobu ich dodržiavania do lehoty na ich dosiahnutie.

Kým plány kvality ovzdušia je potrebné oznámiť Komisii do dvoch rokov po nameraní prekročenia limitnej hodnoty, právomoc a zodpovednosť za rozhodovanie o opatreniach, ktoré majú byť zahrnuté do plánov kvality ovzdušia, je v plnej miere na členských štátoch. Uvedený postup je v súlade so zásadou subsidiarity a uznáva sa v ňom skutočnosť, že vnútroštátne alebo miestne orgány dokážu najlepšie určiť najúčinnejšie opatrenia, ktoré sú šité na mieru, na riešenie vysokých úrovní koncentrácie v zónach na meranie kvality ovzdušia.

Kontrola dodržiavania zo strany Komisie sa zameriava predovšetkým na to, či sa dodržiavajú limitné hodnoty, a v menšej miere na spôsob ich dodržiavania. Posledné údaje, ktoré predložilo Nemecko za rok 2009, potvrdzujú, že 70 z približne 80 zón na meranie kvality ovzdušia aj naďalej preukazuje prekročenie limitných hodnôt suspendovaných častíc (PM). Väčšine zón sa poskytlo predĺženie lehoty na dosiahnutie hodnôt do 11. júna tohto roka, pretože vypracovali plán kvality ovzdušia s jasným časovým harmonogramom a opatreniami, ktoré preukazujú spôsob dodržiavania limitných hodnôt do lehoty na prekročenie. Mníchov je jednou z týchto zón. Predĺženie lehoty sa mu udelilo pod podmienkou, že zodpovedné orgány prispôsobia plán kvality ovzdušia tak, aby obsahoval krátkodobé opatrenia účinné na kontrolu, a v prípade potreby aj na pozastavenie činností, ktoré prispievajú k riziku prekročenia limitných hodnôt.

Pokiaľ ide o NO2, Komisia očakáva, že mnohé členské štáty budú mať podobné problémy ako v prípade PM. Prekročenia do roku 2010, pričom sa možno obdobie predĺži do konca roku 2014, v súčasnosti nie sú v rozpore s európskymi právnymi predpismi, sú však podnetom na požiadavku vypracovať plán kvality ovzdušia. Členské štáty musia predložiť údaje za rok 2010 do konca septembra 2011.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Pán Potočnik, ďakujem vám za veľmi kvalitnú a presnú odpoveď. Mám dve stručné dodatočné otázky. Po prvé, kontroluje Komisia, či jednotlivé členské štáty skutočne uplatňujú rovnaké kritériá a vykonávajú merania rovnako dôsledne alebo dochádza k rozdielom? Po druhé, máte nejaké konkrétne návrhy na obmedzenie znečistenia ovzdušia aspoň v mestách?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Kritériá sú pre všetky krajiny rovnaké. Je pravda, že pre niektoré mestá, ako napríklad Miláno v Taliansku, je z dôvodu geografických podmienok zložitejšie splniť rovnaké kritériá ako pre iné mestá. Je však nesmierne dôležité, aby sa všetkým občanom Európskej únie zaručila rovnaká úroveň zdravia a ochrany. Z uvedeného hľadiska ide práve o to.

Samozrejme, keď ide o problémy, ktoré sú špecifické z miestneho alebo regionálneho hľadiska, venujeme im pozornosť a skutočne sa usilujeme riešiť uvedené otázky v spolupráci s orgánmi tak, aby sme našli primerané riešenia. Náš cieľ je vždy zamerať sa na problém a nájsť riešenie. Inak povedané, byť vyslovene užitoční a užitočne prísni.

Pokiaľ ide o druhú otázku, bežne nedávame konkrétne odporúčania žiadnym mestám alebo regiónom, pretože sa jednoducho domnievame, že miestne orgány to dokážu oveľa lepšie a poznajú situáciu lepšie ako my. My skutočne kontrolujeme dodržiavanie, za normálnych okolností je však druh štandardizovaného prístupu, ktorý poskytuje dobré výsledky, kombináciou rôznych opatrení. Niektoré z nich sú krátkodobejšie a iné sú štrukturálnejšie.

  Predsedajúca. – Ďalšiu otázku predkladá pani Kadenbachová, ktorú dnes zastupuje pán Arsenis.

– Otázka č. 27, ktorú predkladá Karin Kadenbach (H-000116/11)

Vec: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity

V roku 2010, ktorý bol Medzinárodným rokom biodiverzity, Európska rada prijala ambicióznu víziu na obdobie do roku 2050 a cieľ v oblasti zachovania biodiverzity v EÚ do roku 2020. Následne na základe Dohovoru o biologickej diverzite prijali svetové vlády ambicióznu globálnu víziu a misiu na zachovanie biodiverzity do roku 2020, ako aj strategický plán stanovujúci 20 referenčných cieľov.

Kedy Komisia počíta s uverejnením stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá stanoví ctižiadostivé opatrenia potrebné na splnenie cieľov zachovania biodiverzity na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni?

Môže Komisia potvrdiť, že nová stratégia vyzve na to, aby po roku 2020 nedochádzalo k ďalším negatívnym zmenám v stave ochrany všetkých chránených prirodzených prostredí a druhov v celej EÚ, a to tak v rámci sústavy území Natura 2000, ako aj mimo nej, aby sa do roku 2050 obnovil priaznivý stav ochrany všetkých prirodzených prostredí a druhov?

Okrem prebiehajúcej odbornej prípravy sudcov a usmerňovacích dokumentov, o ktorých Komisia nedávno informovala, aké konkrétne opatrenia sú naplánované s cieľom zlepšiť vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa životného prostredia? Má Komisia v pláne zriadiť jednotku EÚ pre environmentálne inšpekcie a prijať právne predpisy o environmentálnych inšpekciách, ako to žiadal Parlament?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Komisia robí posledné úpravy novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá poskytne rámec pre opatrenia zamerané na riešenie straty biodiverzity v priebehu nasledujúceho desaťročia. Naším cieľom je prijať ju začiatkom mája. Keďže o návrhu stratégie stále prebiehajú interné konzultácie v rámci Komisie, nemôžem vám poskytnúť veľa podrobností o jej obsahu. Môžem vás však uistiť, že reaguje na ambiciózny mandát EÚ stanovený Radou minulý rok a na globálne záväzky, ktoré EÚ podpísala v októbri minulého roka v Nagoji v rámci Dohovoru o biologickej diverzite.

Stratégia sa vypracuje na základe šiestich čiastkových cieľov, ktoré sú zamerané na riešenie niektorých hlavných hybných činiteľov v oblasti straty biodiverzity a tlakov, ktoré sa na ňu vyvíjajú. Patria medzi ne ochrana prírody, obnova a zelená infraštruktúra, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, rybné hospodárstvo, invazívne druhy a prínos Európskej únie k biodiverzite v celosvetovom meradle.

Pre stratégiu bude veľmi prospešné vykonávanie súčasných právnych predpisov EÚ vrátane účinného a primerane financovaného riadenia sústavy Natura 2000. Dôležité bude zvážiť aj to, ako môžu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej politiky rybného hospodárstva a budúcej politiky súdržnosti pomôcť poskytnúť potrebnú podporu tejto stratégii. Hlavný cieľ EÚ na rok 2020 si vyžaduje zastavenie straty biodiverzity a znehodnocovania ekosystémov a služieb, ktoré poskytujú.

Z uvedeného dôvodu vás môžem ubezpečiť, že súčasťou stratégie budú opatrenia zamerané na dosiahnutie tohto cieľa. Budú sa týkať aj činností zameraných na zintenzívnie vykonávania smernice o vtákoch a smernice o biotopoch a zaručenie prijímania dôležitých krokov smerom k dosiahnutiu priaznivého stavu všetkých druhov a biotopov európskeho významu z hľadiska ich ochrany. Čo sa týka všeobecnejšieho vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia, Komisia má v úmysle v priebehu tohto roka predložiť nové oznámenie o tejto otázke. Jeho cieľom nie je nahradiť existujúce príslušné oznámenia, ale skôr zlepšiť ich, a to zameraním sa na celkovú všeobecnú štruktúru a znalostnú základňu, ktorá podporuje uplatňovanie tohto acquis v oblasti životného prostredia.

V rámci tejto iniciatívy podrobne pripomenieme všetky prípadné alternatívy posilnenia možností monitorovania a riadenia na úrovni EÚ a vnútroštátnych inšpekčných systémov. Mali by sme si uvedomiť, že právny rámec EÚ v oblasti environmentálnej inšpekcie sa za posledné roky zlepšil, a to predovšetkým prijatím odporúčania ustanovujúceho minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch, ako aj začlenením rozličných ustanovení v rámci odvetvových právnych predpisov v oblasti životného prostredia.

Na oznámení stále pracujeme a presný obsah ešte nebol odsúhlasený. Uskutočníme konzultácie so zúčastnenými stranami vrátane Parlamentu prostredníctvom príslušných výborov, aby tak mali poslanci možnosť vyjadriť svoje názory a prezentovať svoje príspevky.

  Kriton Arsenis (S&D). – Pán komisár, ďakujem vám za podrobnú odpoveď. Tešíme sa na novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity. Samozrejme, Parlament bude mať mnoho predstáv a máme v pláne vyjadriť sa o uvedenej problematike podrobnejšie.

Pokiaľ ide o podrobnejšie informácie o otázke konferencie v Nagoji a stratégie, o ktorej sme diskutovali, mohli by ste sa, prosím, vyjadriť o našom pokroku pri vykonávaní rozhodnutí z Nagoje a predovšetkým protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov (protokol o ABS)? K akému pokroku došlo? Aké sú konečné termíny? Zaznamenali sme pokrok, aj pokiaľ ide o chránené morské oblasti? V rámci cieľov z Nagoje sa táto otázka osobitne spomína. Ako napredujeme v tomto smere?

Uviedli ste tiež, že úsilie v oblasti biodiverzity sa bude vyvíjať aj v rámci SPP, ktorá predstavuje jeden z našich nástrojov na ochranu biodiverzity. Parlament však žiadal aj o ochranu divokej prírody a oblastí bez ciest. Na záver chcem uviesť, že musíme zintenzívniť komunikáciu o územiach sústavy Natura 2000, predovšetkým pokiaľ ide o poľnohospodárov. Aké opatrenia máte v pláne v tomto smere?

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Pán komisár, jednoducho by som vám rád položil otázku. Sústreďujete sa predovšetkým na ochranu prírody a ochranu zvierat a rastlín žijúcich vo voľnej prírode alebo sa zameriavate aj na staré domáce druhy a plodiny pestované na ornej pôde, ktorých diverzita je tiež výrazne ohrozená?

  Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). – Rád by som doplnil jednu vec. Hovoríme o biodiverzite. Jedna otázka, ktorá je v súčasnosti naliehavá, znie, že niektoré členské štáty – medzi nimi aj náš – sa pokúšajú o to, aby Európska únia znížila ciele v rámci právnych predpisov týkajúcich sa ochrany prírody. Skutočne by som rád vedel, či pán komisár súhlasí, aby sme si stanovili nižšie ciele, alebo či by sme sa mali držať súčasných cieľov.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Pokiaľ ide o Nagoju a náš pokrok, v súvislosti s protokolom o ABS sa všetko vyvíja veľmi dobre. Nemáme teda problém. Došlo k malým ťažkostiam s prekladom, ale pokiaľ ide o podstatu, sme na dobrej ceste. Už plánujeme začať s prípravou právnych predpisov, aby sme po ich podpísaní mohli pristúpiť k ratifikačnému procesu. Trvá to určitý čas, nevidím však žiadne závažné prekážky.

Pokiaľ ide o chránené morské oblasti, stále zaostávame. Usilujeme sa presadzovať opatrenia a z dôvodu záväzkov, ktoré sme prijali v Nagoji, ako aj z dôvodu samotnej sústavy Natura 2000 a záväzkov, ktoré sme prijali, budeme musieť v Európe vykonať viac opatrení ako v súčasnosti.

Čo sa týka SPP a financovania sústavy Natura 2000, usilujem sa urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som zaručil ich dostatočné zastúpenie v prvom a v treťom pilieri a aby sa biodiverzite venovala v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky primeraná pozornosť. Pán komisár Cioloş, pani komisárka Hedegaardová a ja sme vypracovali spoločný list, ktorý sme zaslali Rade ministrov životného prostredia na jej poslednom zasadnutí. V uvedenom liste sme sa zhodli na otázkach a na smere, ktorým sa chceme uberať.

Pokiaľ ide o otázku pána Posselta, celá sústava Natura 2000, tak ako bola odsúhlasená, sa v súčasnosti využíva na ochranu približne 18 % európskeho územia, ktoré tvorí takzvané územia sústavy Natura 2000, a potom máme dve smernice. Jedna z nich je smernica o vtákoch a druhá je smernica o biotopoch. V uvedených smerniciach sa jasne vymedzuje, čo je chránené, akým spôsobom, na akej úrovni a tak ďalej. Takže v podstate ide o dosť rozsiahle právne predpisy, ktoré sa nevzťahujú len na niektoré konkrétne ohrozené a vymierajúce alebo iné druhy. Chceme konať tak, aby sme zabezpečili rozsiahlu ochranu, je však pravda, že mnoho druhov v oblastiach v EÚ, ktoré sú považované za ohrozené, je vo veľmi zlom stave, preto určite musíme vyvinúť väčšie úsilie.

Pokiaľ ide o otázku cieľov, odpoveď je veľmi jednoduchá. V súčasnom období by sme sa nemali zamerať na otázku znižovania cieľov. Skôr by sme sa mali sústrediť na závažnú otázku vykonávania programu Natura 2000, čo znamená vypracovať plány riadenia a vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu. V tejto situácii to nebude jednoduché, určite však ide o istý druh financovania do budúcnosti.

  Predsedajúca. – Otázka č. 28, ktorú predkladá Nikolaos Chountis (H-000122/11)

Vec: Nakladanie s odpadom v Grécku

Komisia sa vo svojej odpovedi na otázku E-3732/2010⁽²⁾vyjadrila, že ukladanie odpadu na skládky považuje za krajné a najmenej vhodné riešenie problému nakladania s odpadom. Grécko plánuje podporiť výstavbu 61 skládok s využitím spolufinancovania. Táto skutočnosť vyvolala logickú reakciu medzi obyvateľmi mnohých regiónov (Lefkimi, Grammatiko a najmä Keratea), ktorí sú nútení prijať toto „krajné a najmenej vhodné“ riešenie. Neústupčivosť vlády, pokiaľ ide o jej zámer presadiť túto technológiu a metódu zberu odpadu a nakladania s ním, je podľa tlače, environmentálnych organizácií, politických strán a miestnych orgánov spojená s určitými priemyselnými záujmami a niektorí ju pokladajú za nový politicko-ekonomický škandál.

Mohla by preto Komisia odpovedať na nasledujúce otázky? Považuje z ekologického a environmentálneho hľadiska a nezávisle od zvoleného riešenia jednotlivých krajín alternatívu, ktorú navrhujú environmentálne organizácie (Svetový fond na ochranu prírody, Greenpeace, SOS Stredozemie atď.) a ktorá spočíva v triedení odpadu domácnosťami na mieste jeho vzniku, za vhodnejšiu v porovnaní s recykláciou prostredníctvom podnikov? Zaväzuje sa, že tieto návrhy bezodkladne preskúma tak, že na miesto vyšle zástupcu, ktorý sa stretne so všetkými zúčastnenými subjektmi?

  Janez Potočnik, člen Komisie. – V novej rámcovej smernici o odpadoch sa vytvorila päťstupňová hierarchia odpadového hospodárstva. Za najvhodnejšiu možnosť sa považuje predchádzanie vzniku odpadu, ďalej nasledujú príprava odpadu na opätovné použitie, recyklácia a ďalšie spôsoby zhodnocovania vrátane energetického zhodnocovania a zneškodňovanie odpadu, ako sú napríklad skládky, predstavuje poslednú možnosť. V prípade konkrétnych odpadových tokov sú možné odchýlky od hierarchie.

Členské štáty, ktoré sa od nej odchýlia, však budú musieť poskytnúť oprávnené odôvodnenie. Z uvedeného dôvodu musia členské štáty považovať zneškodňovanie odpadu na skládkach, ktoré tvoria najnižší stupeň hierarchie odpadov, za najnevýhodnejší spôsob nakladania z odpadom.

Vysoký stupeň čistoty odpadových materiálov, ako sú papier a sklo, predstavuje predpoklad využívania odpadu odvetvím výroby ako druhotnej suroviny. Práve z uvedeného dôvodu predstavuje separovaný zber recyklovateľných odpadových tokov pri ich zdroji zvyčajne najvhodnejší spôsob zberu odpadu. Na základe rámcovej smernice o odpade sú členské štáty povinné zaviesť do roku 2015 separovaný zber papiera, kovov, plastov a skla. Aj v tomto prípade existuje pre členské štáty určitá pružnosť prispôsobenia systémov zberu odpadu konkrétnym vnútroštátnym okolnostiam, predovšetkým v prípadoch, keď sú dostupné vysoko účinné a vyspelé technológie triedenia. V prípade, že takéto technológie nie sú k dispozícii, však najlacnejší a najjednoduchší spôsob získavania druhotných surovín vysokej kvality z odpadov predstavuje separovaný zber.

Grécko má závažný problém v súvislosti s nezákonnými skládkami. Ako viete, v roku 2005 ho Európsky súdny dvor odsúdil za veľký počet nezákonných skládok, ktoré fungovali na jeho území. Tento problém sa ešte nevyriešil. Grécke orgány však v decembri 2010 predložili akčný plán, v súlade s ktorým sa všetky zákonné skládky do konca júna tohto roka zatvoria. Komisia víta tento plán vrátane výstavby nových skládok pod podmienkou, že ide o nevyhnutnú poslednú možnosť zachovania siete zneškodňovania odpadov, ktorá spĺňa povinné hygienické normy v súlade s európskymi právnymi požiadavkami.

Výstavba skládok v súlade s normami smernice EÚ o skládkach odpadov predstavuje v porovnaní s postupmi nezákonného skladovania odpadu určitý pokrok. Komisia naliehavo žiada grécke orgány, aby ukončili plánovanie a výstavbu skládok, teda programy, na ktoré už využívajú finančné prostriedky EÚ. Grécko však musí neustále zachádzať nad rámec týchto opatrení, prestať využívať skládky ako hlavnú možnosť odpadového hospodárstva a začať uplatňovať moderné politiky v oblasti odpadového hospodárstva založené na zhodnocovaní odpadu a recyklácii.

Podľa najnovších štatistických údajov Eurostatu v Grécku končí na skládkach 82 % komunálneho odpadu, kým priemer v Európskej únii je na úrovni 38 %. Okrem toho je výkonnosť odvetvia recyklácie v Grécku veľmi nízka a recykluje sa len 17 % komunálneho odpadu.

Vykonávanie smernice o odpadoch predstavuje hlavnú prioritu Komisie, ako aj moju hlavnú prioritu. Politiky v oblasti odpadu budeme monitorovať prostredníctvom hodnotenia plánov nakladania s odpadom členských štátov. V súčasnosti od Grécka očakávame aktualizovaný plán nakladania s odpadom. Okrem toho dôsledne monitorujeme vykonávanie akčného plánu Grécka a proces zatvárania nezákonných skládok vrátane plánu projektov financovaných zo strany EÚ.

Budeme monitorovať aj využívanie finančných prostriedkov EÚ, aby sme zaručili, že projekty, ktoré sa majú financovať, sú v súlade s cieľmi a požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch v oblasti odpadového hospodárstva. V prípade Grécka je nevyhnutné obmedziť skládky a zvýšiť podiel recyklácie prostredníctvom separovaného zberu a recyklovateľných materiálov.

Náležité nakladanie s odpadom by sa malo vnímať ako príležitosť, pretože umožňuje vytvárať podniky a pracovné miesta v celej krajine. Je tiež nevyhnutné splniť nové ciele v oblasti dostatočného množstva zdrojov prostredníctvom uplatňovania osvedčených postupov.

Na záver chcem uviesť, že zajtra letím do Grécka, kde strávim celé dva dni a, samozrejme, podrobne tam prerokujem všetky uvedené otázky.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Záverečné poznámky pána komisára sú pre mňa dôvodom na nádej. Keďže zajtra cestujete do Grécka, pán komisár, mali by ste navštíviť oblasť v blízkosti Atén, kde dennodenne dochádza k zrážkam medzi obyvateľmi a policajnými jednotkami, ktoré sa tam zdržiavajú už štyri mesiace. K zraneniam a incidentom dochádza v súvislosti so skládkou vzhľadom na to, že, ako ste vysvetlili, musíme zatvárať skládky.

Otázka znie, či je to jediné vhodné riešenie. Z akého dôvodu akceptujete posudzovanie vplyvov na životné prostredie, keď v mnohých zariadeniach, ako napríklad to, ktoré možno navštívite, odpad v podstate končí v odpadových tokoch? Ak nezasiahnete, ak nezastavíte tento hospodársky škandál, je to poburujúce a nevyhneme sa škodám na životnom prostredí, pretože uvedené zariadenia spolufinancuje aj Európska únia.

Prosím vás, aby ste okamžite zasiahli, pretože situácia nie je na takej teoretickej úrovni, ako ste objasnili. Nech to však je akokoľvek, ďakujem vám.

  Janez Potočnik, člen Komisie. – Chystám sa na tieto miesta v okolí Atén. Prvý deň budem rokovať s troma výbormi gréckeho parlamentu a určite prediskutujeme aj túto otázku. Uvedomujem si túto skutočnosť aj závažnosť otázky. Možno by som vám mohol povedať, prečo vlastne súhlasíme s niektorými skládkami a dokonca ich spolufinancujeme aj napriek tomu, že sa skutočne domnievame, že predstavujú najnižšiu úroveň uprednostňovaných možností v hierarchii odpadov.

Prvá a najdôležitejšia vec, ktorú je potrebné zvážiť, je, samozrejme, ľudské zdravie. Musíme mať teda istotu, že je v každom prípade chránené. Myslím si, že je dôležité, aby sme rozhodne hľadali a pokúšali sa nájsť najlepšie možné riešenia. Niekedy je však jednoducho potrebné konať postupne.

Z údajov z celej Európy, ktoré som dostal, je zrejmé, že keď raz krajina dôsledne začne so separovaným zberom, cesta k veľmi vysokým úrovniam recyklácie a k veľmi nízkym úrovniam skládkovania komunálneho odpadu je veľmi krátka. Separovaný zber tak predstavuje zásadnú možnosť, a ak sa uskutočňuje správnym spôsobom, pokrok je možné dosiahnuť rýchlo. Bohužiaľ, v niektorých prípadoch skládkovanie stále predstavuje jedinú možnosť, a ak chceme v tejto súvislosti venovať pozornosť ľudskému zdraviu, jednoducho ho musíme využívať.

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

Týmto končím hodinu otázok.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.20 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

(1) Odpoveď z 25.11.2010.

(2) Odpoveď z 9.8.2010.

14. Štatút a financovanie politických strán na európskej úrovni (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Giannakouovej v mene Výboru pre ústavné veci o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2004/2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni (2010/2201(INI)) (A7-0062/2011).

  Marietta Giannakou, spravodajkyňa. – (EL) Parlament je dnes vyzvaný, aby diskutoval o správe, ktorú som vypracovala v mene Výboru pre ústavné veci, o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni Európskym parlamentom. Napriek tomu, že existuje podobné nariadenie, politické strany na európskej úrovni v minulosti nevyužívali štatút v súlade s Lisabonskou zmluvou a so Zmluvou o Európskej únii – mám na mysli štatút definovaný v článku 10 ods. 4 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického povedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie. Pochopiteľne, to neznamená, že strany na európskej úrovni budú fungovať ako medzinárodné mimovládne organizácie na úrovni belgického štátu. Preto po prijatí správy generálneho tajomníka o financovaní strán a jeho návrhu vytvoriť štatút a návrhu Európskeho parlamentu v predchádzajúcej správe z roku 2003 o potrebe tohto štatútu – keďže vtedy ešte nebola prijatá Lisabonská zmluva – a napokon po rozhodnutí predsedníctva z 10. januára Výbor pre ústavné veci v nadväznosti na seriózne vypočutie so všetkými politickými stranami, predsedami a tajomníkmi na európskej úrovni, ako aj uznávanými profesormi hospodárskeho a ústavného práva a v nadväznosti na vypočutie organizácie Transparency International a Dvora audítorov EÚ, schválil túto správu, ktorá vyzýva Európsku komisiu na predloženie príslušného návrhu, aby sme mohli mať skutočný európsky štatút politických strán.

Pravdaže, tento štatút bude mať isté kritériá, definované v správe: strany na vnútroštátnej úrovni aspoň v siedmich štátoch alebo regiónoch, kde majú regionálne zastupiteľstvá týchto krajín legislatívne právomoci, musia byť členmi. Zároveň sa bude rozlišovať medzi uznaním politických strán na európskej úrovni a ich financovaním. Aby získali finančné prostriedky, musia mať zvoleného aspoň jedného poslanca EP. Pravdaže, budú sa môcť pridať jednotlivci, jednoduchí občania aj strany.

Návrhy sa týkajú nielen politických strán na európskej úrovni, ale aj ich nadácií. Žiadajú – a to je dôležité – o právne, politické a fiškálne postavenie strán na európskej úrovni v rámci a pod záštitou európskeho právneho štatútu a európskych právnych predpisov vo všeobecnosti.

Výbor pre ústavné veci túto otázku podrobne prediskutoval a dospel k tomuto návrhu, pravdaže, s menšími odchýlkami, ktoré sú predložené v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. V podstate dospel k záveru, že vytvorenie tohto štatútu je otázkou posilnenia demokracie, dosiahnutia silnejšej prítomnosti pre občanov v európskych inštitúciách a, pravdaže, pokiaľ ide o otázku financovania, stanovuje, že 10 % by malo pochádzať z vlastných zdrojov a darcovia by mali poskytnúť 25 000 EUR namiesto dnešných 12 000 EUR. Ďakujem, pán predsedajúci. Prirodzene, dúfam, že plénum bude hlasovať za túto správu.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcem sa vám poďakovať za možnosť diskutovať s vami o správe o politických stranách na európskej úrovni a ich nadáciách. Rád by som sa tiež poďakoval pani Giannakouovej za vypracovanie tejto iniciatívnej správy.

My v Komisii pokladáme túto správu za veľmi dôležitú. Vieme, že politické strany na európskej úrovni zohrávajú dôležitú úlohu v európskej integrácii. Konkrétne prispievajú k zabezpečeniu prezentovania politických otázok a diskusie o nich z európskej perspektívy včas, pred voľbami do Európskeho parlamentu, čím sa zabráni situáciám, keď v týchto voľbách dominujú čisto vnútroštátne otázky, čo sa, ako dobre vieme, stáva veľmi často. Preto vítam optimistický tón tejto správy a teším sa na diskusiu o jej obsahu dnes večer, ale aj v budúcnosti.

Článok 12 nariadenia (ES) č. 2004/2003 stanovuje, aby Európsky parlament do 15. februára 2011 publikoval správu o uplatňovaní tohto nariadenia a financovaných činnostiach. Správa naznačí možné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy systému financovania tam, kde to bude potrebné. Ako som spomenul, vítame iniciatívnu správu pani Giannakouovej a sprievodné uznesenie ako pozitívny krok, ale je potrebné zdôrazniť, že informácie o skutočnom plnení aktuálneho nariadenia a financovaných činnostiach by mohli byť presnejšie a kvalitnejšie.

V tejto súvislosti a v zmysle zajtrajšieho hlasovania Parlamentu by Komisia mohla byť vyzvaná postupovať prostredníctvom ďalšej revízie nariadenia (ES) č. 2004/2003 a rozpočtových pravidiel alebo prostredníctvom nových právnych predpisov. Keby Parlament dospel k záveru, že príslušné existujúce právne predpisy si vyžadujú úpravy alebo sú potrebné nové právne predpisy, Komisia tieto závery seriózne preskúma, a ak bude súhlasiť, podnikne potrebné iniciatívy.

Komisia tiež zváži, ako by sa mohlo nariadenie (ES) č. 2004/2003 ďalej vylepšiť z dlhodobého hľadiska, aby podporilo rozvoj silnejších a skutočne nadnárodných politických strán a nadácií na európskej úrovni s perspektívou rozvoja skutočne politického európskeho verejného priestoru.

Pri špecifickej otázke právneho štatútu politických strán na európskej úrovni si uvedomujem, že toto nie je po prvý raz, čo Parlament žiada o tento štatút. Touto otázkou sa detailnejšie zaoberá štúdia, ktorú zadal na vypracovanie Výbor pre ústavné veci (AFCO), a nazdávam sa, že štúdia samotná jasne dokazuje, že v súvislosti s vytvorením tohto štatútu je v stávke množstvo komplikovaných ústavných, politických a praktických záležitostí. Táto vec si preto naozaj vyžaduje veľmi starostlivú a podrobnú analýzu.

To isté sa dá povedať o niektorých ďalších témach spomenutých v správe. Pri návrhoch, ktoré si budú vyžadovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rozpočtovým pravidlám, Komisia takisto vidí potrebu širšieho zváženia legislatívnych riešení a načasovania možných zmien.

Na záver chcem povedať, že správa pani Giannakouovej a sprievodný návrh uznesenia vyvolávajú otázky, ktoré sú v centre európskej integrácie a jej demokratickej povahy a ktoré si preto zasluhujú našu plnú pozornosť. Teším sa na rozpravu o týchto otázkach dnes večer, aj v budúcnosti.

  Carlo Casini, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Predovšetkým by som chcel vyjadriť úprimné poďakovanie pani Giannakouovej za to, že odviedla kus skvelej, inteligentnej práce.

Keď hovoríme o politických stranách, musíme vziať do úvahy dva problémy. Po prvé, v žiadnej krajine si strany veľmi nevážia. Po druhé, keď sa konajú voľby do Európskeho parlamentu, od politických strán sa všeobecne vyžaduje, aby sledovali záujmy svojho štátu, nie záujmy Európy ako celku. Preto je na úrovni verejnej mienky nedostatok pozitívneho postoja či už k stranám, alebo k ich funkcii vo vzťahu k posilneniu Európy.

Musíme preto súrne konať. Nielen v Lisabonskej zmluve, ako už bolo spomenuté, ale aj v mnohých ústavách, v ústavách takmer všetkých európskych štátov, sa funkcia strán považuje za funkciu národného záujmu, a teda za nevyhnutnú pre tvorbu demokracie a sledovanie spoločných záujmov. Je potrebné zdôrazniť, že hovorím o ústavách, nie o obyčajných zákonoch, takže mám vlastne na mysli základné štruktúry štátov a Európskej únie ako celku.

Musíme preto bezodkladne definovať štatút pre strany, ktoré sú naozaj orientované európsky a nie sú iba matematickým súčtom jednotlivých vnútroštátnych formácií, ktoré prakticky nemajú nijakú stálu európsku štruktúru. Musíme si namiesto toho všímať strany, ktoré myslia a konajú v európskom kontexte. Potreba, ktorú opisujem, je oveľa naliehavejšia, ak naozaj chceme dosiahnuť jednotný európsky volebný zákon, ktorý by, dúfam, mohol viesť až k jednotnému európskemu volebnému obvodu, ktorý by existoval spolu s volebnými obvodmi jednotlivých štátov. Tým by sa pozdvihol pocit spolupatričnosti európskeho občana k Európe.

Teraz prejdem k podstate svojho argumentu. Ako už bolo zdôraznené – za čo pánovi komisárovi vopred ďakujem –, náš výbor pracoval veľmi usilovne a uskutočnil vypočutia a mnohé stretnutia. Potrebujeme však návrh, iniciatívu zo strany Európskej komisie, ktorá združí strany na európskej úrovni v rámci práva Únie s novou právnou formou podľa verejného práva, s právnou subjektivitou, ktorá platí aj vo všetkých členských štátoch, a s jednotnou štruktúrou, ktorá im umožní vystupovať ako zástupcom európskeho verejného záujmu. Ďakujem pani Giannakouovej a pánovi komisárovi za ich sľuby.

  Enrique Guerrero Salom, v mene skupiny S&D. – (ES) Vážená pani Giannakouová, ďakujem vám za návrh tejto správy, ktorá, myslím si, bude veľmi užitočná na posúrenie Komisie, aby pokročila vo formovaní lepšieho systému uznávania a ochrany politických strán na európskej úrovni.

Európska demokracia je naozaj zastupiteľská demokracia. Štruktúra zastupiteľskej demokracie zostala stabilná od polovice 19. storočia, keď rozšírenie volebného práva uskutočnilo prísľub liberálnych revolúcií poskytnúť ľuďom zastupovanie, aby mohli riadiť vlastné osudy. Zastupiteľská štruktúra má pevné základy, ale z času na čas potrebuje reformy a nové spôsoby kvalitnejšieho prejavu. Príkladom by mohla byť práca, ktorú Parlament odviedol pri schvaľovaní iniciatívy občanov.

V krátkosti – demokracia nikdy neprežila bez slobodného zastupovania a zastupovanie nikdy nebolo slobodné bez pluralitnej hospodárskej súťaže. Toto pluralitné zastupovanie umožňujú práve politické strany. V demokracii sú strany vyjadrením pluralizmu a základnými nástrojmi politickej účasti: prispievajú k formovaniu verejnej mienky, ponúkajú alternatívy a všeobecné a odvetvové vládne programy; koordinujú a harmonizujú spoločenské záujmy a prispievajú ku komunikácii medzi požiadavkami ľudí a tými, čo vládnu.

Ako správne poznamenal teoretik politických strán, strany nevznikli na to, aby tlmočili potreby vládcov ľuďom, ale na to, aby tlmočili túžby ľudí vládcom.

Teraz potrebujeme, aby to, čo funguje na vnútroštátnej úrovni, fungovalo aj na európskej úrovni. Ide preto o poskytnutie takého rámca a možností pre politické strany na európskej úrovni, aby mohli na európskej úrovni vykonávať funkcie, ktoré vykonávajú vo vnútroštátnom prostredí. Najzákladnejším predpokladom na dosiahnutie toho je, aby strany mali právny štatút, a práve to táto správa navrhuje: strany, ktoré majú územný charakter a zároveň sa riadia demokratickými pravidlami, a rozlíšenie medzi uznaním a financovaním strán, ktoré si vyžaduje podporu verejnosti.

Nakoniec očakávame, že Komisia zavedie mechanizmus, ktorý zlepší momentálnu neuspokojivú situáciu v regulácii politických strán.

  Stanimir Ilchev, v mene skupiny ALDE. – (BG) Správa pani Giannakouovej reaguje na logický sled udalostí z nedávnych rokov, ktoré boli zamerané na zvýšenie záujmu občanov o politiku v Európskej únii.

Súčasná regulácia strán na európskej úrovni znamená vytvorenie občianskeho priestoru bez hraníc. V tejto súvislosti je správa pani Giannakouovej pozvánkou pre reformne uvažujúcich politikov. Plány načrtnuté v tejto správe sú dôležité. Pomôžu zmeniť strany na európskej úrovni na skutočný nástroj upevnenia participatívnej správy v Únii.

Nie náhodou bolo k tejto správe predložených takmer 100 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. V dôsledku spoločného úsilia bolo vytvorených sedem kompromisných verzií, ktoré podporili všetky parlamentné skupiny. Myslím si, že záujem o správu vo Výbore pre ústavné veci vzbudila predstava, že vytvorením všeobecného politického, právneho a fiškálneho štatútu európskych strán bude ich systém ešte pružnejší, atraktívnejší a logickejší, nehovoriac o tom, že aj vyhovujúcejší pre procesy v Európe.

Nejde tu o organizáciu strán podľa jednej štandardizovanej štruktúry, ale o nasledovanie všeobecnejšieho modelu. Hoci sa ešte stále uplatňujú základné rozdiely medzi stranami a nadáciami, existujú nové možnosti väčšej súčinnosti v ich činnostiach.

Správa a následný očakávaný vývoj musia zmeniť dôverne známy status quo, v ktorom sú súčasné strany jednoducho organizáciami strán na vnútroštátnej úrovni a nemajú nijaké priame spojenie s voličmi v členských štátoch. Na základe tohto úsilia sa odporúča začať skúmať podmienky priameho členstva jednotlivcov a účasť fyzických osôb vo vnútornej prevádzke strán či dokonca v ich riadení.

V tejto správe sa poukázalo na niekoľko citlivých otázok. Napríklad sa náležite rozlišuje medzi kritériami na založenie politickej strany a na jej financovanie. Správu by sme mali podporiť, aby Komisia mohla vytvoriť nový odsek v rozpočtových pravidlách venovaný výhradne financovaniu strán a nadácií na európskej úrovni.

  Gerald Häfner, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Jasné právne nariadenia pre politické strany v Európe sú dôležitým faktorom formovania európskej spoločnosti, rozvíjania politickej diskusie na európskej úrovni a dosiahnutia toho, aby európske voľby boli naozaj európske, s európskymi kampaňami a argumentmi, nie vnútroštátnymi kampaňami a argumentmi, s ktorými sa prevažne v súčasnosti stretávame. Z tohto dôvodu by som sa čo najsrdečnejšie poďakoval pani Giannakouovej za jej správu. Veľmi úzko sme na nej spolupracovali. Na začiatku sme sa nezhodli vo všetkých bodoch. Sme však šťastní, že sme sa dopracovali ku konečnému výsledku.

Chcel by som poukázať na viacero oblastí, ktoré boli pre nás v priebehu diskusie zvlášť dôležité. Jednou z nich je naše presvedčenie, že strany, ktoré sa chcú zúčastniť na demokratickom procese, musia mať tiež demokratickú štruktúru. To platí najmä pre voľby do orgánov strán, výber kandidátov a návrh zoznamov a teraz je to zahrnuté do odseku 5. Nazdávam sa, že to predstavuje ohromný pokrok. To isté platí aj o mnohých ďalších bodoch, ktoré tu nemienim spomínať.

Rád by som v krátkosti spomenul najdôležitejší bod: požiadavku, že strana by už mala mať jedného poslanca v Európskom parlamente. Tá bola pôvodne potrebná na to, aby strana získala uznanie aj finančné prostriedky. Táto podmienka teraz platí len pre otázku financovania. To bolo pre nás veľmi dôležité, pretože uznanie a financovanie musí byť veľmi jasne oddelené. Uznanie znamená, že je potrebná voľná konkurencia, aby sa v Európe mohli formovať nové strany s novým obsahom a novou tvárou. Nemalo by podliehať nadmerným obmedzeniam. Pokiaľ však ide o otázku financovania, to môže závisieť od istej minimálnej úrovne úspechu vo voľbách. Aj s týmto môžeme súhlasiť, aj keď tento bod by sme boli radšej vypracovali jasnejšie, a preto máme v úmysle predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Daniel Hannan, v mene skupiny ECR. – Demokracia neznamená len právo pravidelne urobiť krížik na hlasovací lístok. Demokracia závisí aj od vzťahu medzi vládou a tými, ktorým vládne – od sympatií. Aby demokracia bola funkčná, potrebujeme démos – jednotku, s ktorou sa stotožňujeme, keď používame slovo my. Keď zo slova demokracia oddelíme démos, zostane nám kratos – moc systému, ktorý si silou zákona musí vynútiť, čo nemôže žiadať v mene občianskeho vlastenectva.

Inštitúcie funkčnej zastupiteľskej vlády nie je možné vytvoriť byrokratickými nariadeniami. V Európskej únii sme sa už o to pokúsili. Vytvorili sme všetky atribúty a charakteristické znaky: Európsky parlament, politické strany, voľby a tak ďalej, ale nemôžeme ľudí donútiť, aby sa pokladali za Európanov v tom zmysle, ako sa niekto pokladá za Nóra, Japonca, Francúza, Portugalca alebo hocikoho iného.

Strana by mala organicky rásť, pretože jej členovia uznávajú spoločenstvo rovnosti a spoločných záujmov. A to je niečo, čo nemôžeme dosiahnuť verejným financovaním alebo ťahom byrokratického pera. Aby teda bolo jasné, Európski konzervatívci a reformisti sú proti týmto právnym predpisom. Sme proti koncepcii nadnárodných strán. Hoci zoskupujeme členov niektorých našich strán do aliancie strán, sme proti jednotnému štatútu. Sme proti zvýšeniu rozpočtu – v súčasnej hospodárskej klíme mi to pripadá ako mimoriadne rozdelenie zdrojov – a nesúhlasím s nápadom môjho straníckeho kolegu a priateľa Andrewa Duffa, že týmto nadnárodným stranám by sa malo umožniť efektívne míňať peniaze EÚ vo vnútroštátnych kampaniach za referendá.

Európanov nestvoríte míňaním verejných peňazí. Ani všetko zlato zozbierané zo všetkých našich národných pokladov nemôže poslúžiť na to, aby ľudí presvedčilo o nesprávnom nápade.

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Môžem len uvítať, že Európsky parlament zaujal seriózny a praktický prístup k otázke demokratizácie európskych rozhodovacích procesov. Ako dokazuje správa pani Giannakouovej, tento prístup sa týka aj ďalšieho vývoja strán na európskej úrovni, ktoré napriek tomu, že už mnoho rokov sú v Európe každodennou politickou realitou, z hľadiska ich demokratického vplyvu na politiku EÚ až doteraz neboli rovnocennými partnermi. Potrebujeme aj politické strany na európskej úrovni, ktoré sú pevne zakorenené v spoločnostiach, ktoré zastupujú, a môžu zohrať výraznú úlohu vo voľbách do Európskeho parlamentu a v upevnení európskej otvorenosti založenej na vnútorných demokratických štruktúrach a nariadeniach.

Pokiaľ ide o túto konkrétnu správu, musím povedať, že by sa mi väčšmi páčilo, keby bola spravodajkyňa prejavila oveľa viac odvahy a využila právo iniciatívy Parlamentu, čím by sa dosiahol naozaj významný krok v rozvoji politického systému a systému strán v Európskej únii. Je to krok, na ktorý čakajú mnohí občania a ktorý ich povzbudí, aby sa zapájali. Vzájomne prepletené rozhodovanie na európskej a vnútroštátnej úrovni a vzťahy medzi politickými stranami sa mohli riešiť jasnejšie ako spoločný faktor, ktorý je transparentný a podlieha vplyvom.

Európsky parlament by teraz rozhodne mal vyzvať Komisiu a Radu, aby sa v tejto súvislosti chopili iniciatívy. Očakávam konštruktívnu spoluprácu zo strany Komisie a Rady.

  John Stuart Agnew, v mene skupiny EFD. – Tieto právne predpisy umožnia EÚ vraziť peniaze do kampaní za referendá, aby jej konečne po prvý raz zabezpečili správny výsledok.

V Spojenom kráľovstve sa v budúcnosti bude konať referendum zakaždým, keď EÚ navrhne odobrať moc jeho voličom. EÚ je celá vystrašená z toho, že by sme jej poskytli samé nesprávne odpovede. Preto chce ťahať peniaze od daňových poplatníkov Spojeného kráľovstva, aby im vštepila svoju verziu cesty bezhraničnej oddanosti.

Na čele úsilia za dosiahnutie týchto právnych predpisov je Andrew Duff, poslanec EP za liberálnych demokratov z mojej vlastnej krajiny. V Spojenom kráľovstve nedávno klesla podpora jeho strane, ktorá, pravdaže, túži po tom, aby v Spojenom kráľovstve vládli inštitúcie EÚ. Manipulácia EÚ s volebnými obvodmi a pohŕdanie voličmi Spojeného kráľovstva neboli ešte nikdy také očividné. Zasieva si tak semienka vlastnej deštrukcie, pretože tieto právne predpisy nám umožnia financovať kampaň za referendum, na ktoré mnohí v našej krajine už dlho čakajú – ktoré nám dá možnosť úplne sa vymaniť spod jej kontroly.

  Nicole Sinclaire (NI). – Pán kolega Agnew, súhlasili by ste so mnou, že politická strana, ktorá by ako jedna zo strán na európskej úrovni prijala financovanie podľa týchto právnych predpisov a najmä by musela dodržiavať program a činnosti EÚ, základné zásady európskych právnych predpisov a uplatňovanie európskych právnych predpisov na všetkých úrovniach – regionálnej, celoštátnej a európskej –, by bola strana, ktorá stratila svoje zásady? Súhlasili by ste so mnou, pán Agnew?

  John Stuart Agnew (EFD). – Pani Sinclairová, hovorím vám, že si z tohto vezmeme, čo budeme môcť, pretože na uskutočnenie Božieho diela používame diablove peniaze. Presne to robíme a vy to dobre viete.

  Nicole Sinclaire (NI). – Prijmete teda zásadu európskych právnych predpisov?

  John Stuart Agnew (EFD). – Samozrejme, že nie. Veď preto sme tu.

  Rafał Trzaskowski (PPE). – Dovoľte mi, aby som sa najskôr poďakoval našej spravodajkyni pani Giannakouovej a Komisii za vynikajúcu spoluprácu a vynikajúcu správu.

Sme naozaj v procese vytvorenia európskeho déma, ako nám práve povedal náš vážený kolega pán Hannan? Neviem, netrúfam si to odhadnúť. Myslím si, že v tejto konkrétnej chvíli chceme posilniť rodiaci sa európsky verejný priestor a v podstate podnietiť diskusiu o európskych otázkach. Chcem povedať, že predstava tohto Parlamentu je priblížiť európskym občanom to, o čom tu diskutujeme, a nič nemôže byť jednoduchšie, ako začať o európskych otázkach diskutovať s nimi.

Mimochodom, môžem hovoriť len za seba, nie som však byrokrat – som priamo volený poslanec tohto Parlamentu.

V diskusii vlastne ide o zviditeľnenie politických strán na európskej úrovni, do ktorých všetci patríme bez ohľadu na to, či už v tomto Parlamente sedíme naľavo, v strede alebo napravo. Je potrebné, aby vystúpili z tieňa, pretože momentálne nikto presne nevie, čo robia, aký je ich štatút, či produkujú nejakú pridanú hodnotu – hoci my členovia politických strán na európskej úrovni si myslíme, že áno. To je vlastne možnosť istým spôsobom prezentovať svoj program a v budúcnosti, dúfajme, v európskych voľbách bojovať za celoeurópske témy a nenechať sa po celý čas brzdiť národnou rétorikou.

Táto správa je pozitívna v troch bodoch. Po prvé, vytvára určitú rovnováhu medzi riadiacimi orgánmi v parlamentných skupinách a jasnú spojitosť s tým, čo robíme v tomto Parlamente, pretože spája finančné prostriedky s prítomnosťou v tomto Parlamente – v Európskom parlamente. Po druhé, vytvára organizačné zblíženie medzi politickými stranami na európskej úrovni a európskymi nadáciami, čo je celkom chvályhodné, a po tretie, sprísňuje a objasňuje financovanie politických strán na európskej úrovni, čo by podľa mňa malo byť cieľom nás všetkých.

  Monika Flašíková Beňová (S&D) – (SK) Keď sa pozrieme na dejiny európskej integrácie i na súčasné usporiadanie a fungovanie Európskej únie, dá sa pozorovať, že Európska únia sa dá vnímať nielen ako zoskupenie štátov, ale čoraz viac aj ako politická aréna s potenciálom pre vznik skutočnej európskej verejnosti.

Únia má nielen jednotný trh, vlastné zákonodarstvo, volený zastupiteľský orgán či vlastný systém súdnictva. Už dlhšie sú realitou aj politické strany na európskej úrovni. Nie sú iba zhromaždením národných strán. Majú vlastnú agendu, európsku agendu, a sú integrálnou súčasťou európskej politickej verejnosti. Posilnením politických strán na európskej úrovni sa upevní participatívna správa v Európskej únii a v konečnom dôsledku tým aj demokracia.

Z týchto dôvodov vítam prezentovaný návrh na reformu štatútu a financovania politických strán na úrovni Únie a chcem sa Vám, pán viceprezident, týmto aj osobne poďakovať za Vašu spoluprácu.

V záujme politických strán je v súčasnosti veľmi dôležité, aby získali spoločný a jednotný právny štatút. Treba prekonať rozdiel medzi režimom politických strán a pravidlami, ktoré sa uplatňujú v prípade európskych inštitúcií. To je možné na základe zavedenia spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni. Rovnako by bolo vhodné zvážiť, aby právo založiť takúto stranu mali len politické strany, ktoré pôsobia na národnej či regionálnej úrovni.

Na mieste je tiež otázka systému financovania. Systém schvaľovania financií pre politické strany na európskej úrovni by sa mal zjednodušiť. Pre zachovanie transparentnosti by mala existovať možnosť vykonávať finančné kontroly. Transparentné a bezpečné prostredie pre pôsobenie a financovanie európskych politických strán je žiaducim a ústretovým krokom i smerom k občanom členských štátov Európskej únie. Môže im byť nápomocné v ich každodennom živote. Štatút politických strán na európskej úrovni je významným posunom smerom k väčšej interakcii s občanmi, k zvýšeniu úrovne demokracie a k zvýšeniu verejného záujmu o európsku problematiku.

  Andrew Duff (ALDE). – Politickým stranám na vnútroštátnej úrovni sa teraz nedarí demokraticky a efektívne udržiavať európsku integráciu. To je veľmi vážne. Je tu medzera, ktorú je potrebné vyplniť, a chýba základné demokratické spojivo, ktoré by spojilo občana a európske právomoci uplatňované v Parlamente a v Rade. Nastal čas pre politické strany na európskej úrovni; nie aby nahradili politické strany na vnútroštátnej úrovni, ale aby ich doplnili, aby sa vzájomne podnecovali a súperili medzi sebou o podporu myšlienok a o kandidátov.

Rozvoj politických strán na európskej úrovni je rozhodujúcim článkom úspechu návrhu nadnárodného volebného zoznamu, ktorým sa tento Parlament bude zaoberať budúci mesiac. Naliehavo žiadam Parlament, aby s veľkou odvahou a optimizmom pre budúcnosť nadnárodnej demokracie podporil správu pani Giannakouovej.

  François Alfonsi (Verts/ALE). – (FR) Vytvorenie politických strán na európskej úrovni bolo významným krokom smerom k demokratickejšej Európe schopnej vyjadriť želania svojich občanov.

Správa pani Giannakouovej je na správnej ceste, pokiaľ ide o zjednodušenie a objasnenie činností politických strán na európskej úrovni a ich nadácií. Zmierni podmienky vyžadované na získanie verejných financií a rozšíri možnosti využitia týchto financií. Podporujeme najmä to, že nadácie budú mať možnosť vyvíjať činnosť aj mimo územia EÚ.

No popri všeobecnom prístupe, ktorý posilňuje a rozširuje ustanovenia podporujúce silnejšiu európsku demokraciu, jedno z opatrení pôsobí opačným smerom a obmedzuje slobodu politických strán na európskej úrovni. Ako ďalšie kritériá na uznanie základne politickej strany na európskej úrovni v členskom štáte bude teraz nariadenie vyžadovať od strany, aby zvolila zástupcov do regionálneho zastupiteľstva s legislatívnou právomocou.

Naša strana je špecifická na Korzike. Je členom Európskej slobodnej aliancie (ALE), ktorá je od svojich začiatkov politickou stranou na európskej úrovni. Získali sme 26 % hlasov na Korzike a máme veľa členov v korzickom regionálnom zhromaždení. Keďže však Francúzsko odmieta priznať legislatívnu právomoc korzického zhromaždenia, aj keby naša strana získala väčšinu na ostrove, nesplnila by kritériá pre členstvo v ALE. Toto ustanovenie treba zamietnuť. Chceli sme vás upozorniť na túto vec.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Politické strany na európskej úrovni sú v európskej politike novým fenoménom, spolu s rastom integrácie a dotácií však začínajú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Politické strany a nadácie sa stali účastníkmi politického života EÚ a ako také by mali byť predmetom príslušných nariadení, ktoré predchádzajú zneužívaniu. V istých prípadoch majú však nadnárodné štruktúry tendenciu príliš ovplyvňovať politiku v suverénnych členských štátoch. Obávam sa napríklad spomínaného zasahovania strán na úrovni EÚ do domácich záležitostí. Ako poľský politik by som nemohol súhlasiť so situáciou, v ktorej by jedna alebo viaceré politické strany na európskej úrovni mali organizovať kampaň za referendum napríklad v našom štáte a použili by peňažné prostriedky EÚ, aby dosiahli konkrétny výsledok – napríklad v referende o vstupe nášho štátu do eurozóny. Podobné obavy môžu prežívať politici v iných štátoch, napríklad v Spojenom kráľovstve.

Takisto som proti požiadavkám na zvýšenie výdavkov politických strán na európskej úrovni s použitím peňazí z vreciek daňových poplatníkov. Môj postoj je oprávnený, pretože vláda v našom štáte kráti príspevky pre politické strany na vnútroštátnej úrovni na polovicu a bráni opozícii oslovovať verejnosť. Podporujme najprv vnútroštátne strany, až potom medzinárodné. Koniec koncov, Európska únia je Európou národných štátov.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Vážený pán predsedajúci, práve ste poznamenali, že som sa omeškal so svojou modrou kartou. Neomeškal. Už keď hovoril pán Duff, jasne som naznačil, že chcem hovoriť. Nie som si celkom istý, aký je postup. Môžem ešte použiť modrú kartu alebo budete pokračovať v rozprave? Ešte stále by som sa chcel spýtať pána Duffa, čo chcel povedať, keď začal rozprávať o nadnárodnom volebnom zozname. Nevedel som, že o tom diskutujeme, a chcel som mu v súvislosti s tým položiť otázku.

  Predsedajúci. – Vážený pán van der Stoep, pokiaľ ide o mňa, môžete položiť otázku.

  Daniël van der Stoep (NI). (Rečník položil pánovi Duffovi otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty (článok 149 ods. 8 rokovacieho poriadku).) – (NL) To, čo sa mi nepáči na nadnárodnom volebnom zozname, ktorým pán Duff začal svoju správu – správu, o ktorej čoskoro budeme diskutovať –, nie je ani tak skutočnosť, že sa má vytvoriť nadnárodný volebný zoznam. Pravdaže, som totálne proti tejto myšlienke. Problém je však v tom, že doň môžu byť zahrnuté iba tie strany, hovoríme tu o politických stranách na európskej úrovni, ktoré sú aktívne aspoň v siedmich členských štátoch.

Naša strana zastáva záujmy Holandska. V dôsledku toho nás veľmi nezaujímajú strany v ostatných členských štátoch, ktoré presadzujú záujmy vlastných štátov. Prosím, nech to robia, lenže vy preto vylučujete z hry celú škálu strán, ktoré nie sú schopné bojovať o 25 požadovaných kresiel. To mi spôsobuje veľké starosti. Neviem, ako si to presne predstavujete ani ako plánujete participovať. Prosím vás, mohli by ste to v tejto súvislosti nejako uľahčiť? V každom prípade máme pocit, že sme vážne vylúčení z hry.

  Andrew Duff (ALDE). – Podľa návrhu, ktorý predkladám, by sa mal nadnárodný volebný zoznam zostaviť aspoň z tretiny členských štátov. To nie je veľa. Ak pán van der Stoep nedokáže pritiahnuť kolegov s politickými sympatiami zo šiestich iných štátov, odporúčam mu, aby preskúmal presvedčivosť a dôveryhodnosť svojich politických názorov.

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL). – (DA) Dovoľte mi začať tvrdením, že som silný zástanca politických strán na vnútroštátnej, európskej aj medzinárodnej úrovni. Politická strana však neznamená len stranícky aparát. Znamená oveľa viac. Jedným z najväčších demokratických problémov, ktorým čelíme, je skutočnosť, že politické strany sú čoraz v menšom rozsahu odrazom obyvateľstva ako celku. To medziiným dokazuje aj fakt, že politické strany strácajú členov. Mnohé štáty sa s tým rozhodli vyrovnať zvýšením vládnych príspevkov stranám. Vyššie vládne príspevky však nie sú zárukou bližšieho spojenia medzi vedením strán a aparátom na jednej strane a členstvom v stranách na druhej. Naopak, riziko vzniku nezávislého byrokratického aparátu je tým vyššie, čím finančne nezávislejší sa aparát strán stáva od ich členov. Musím preto povedať, že veľmi neverím myšlienke strán na európskej úrovni, ktoré schvaľuje a platbami podporuje EÚ. Nie je to preto, že by som mal niečo proti stranám na európskej úrovni. Strany na európskej úrovni by mali od základov rásť politicky, organizačne aj finančne. Ak to nie je možné, pravdepodobne je to preto, lebo nemajú dostatočnú podporu. Na ceste k demokracii neexistuje skratka, a to ani keď ide o zakladanie strán na európskej úrovni.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Najprv chcem zablahoželať našej spravodajkyni pani Giannakouovej k vyváženej, presnej správe. Domnievam sa, že rozvoj politických strán s európskymi vyhliadkami, ktoré nie sú len vnútroštátnymi nástrojmi, bude rozhodujúci pri upevňovaní verejnej mienky v Únii a vzbudzovaní záujmu občanov Európy o účasť v spoločných stranách.

Žijeme v časoch, keď, ako všetci vieme, je módou očierňovať politikov a politické strany, do ktorých patria, a európski občania sa cítia odcudzení od politického, hospodárskeho a občianskeho vývoja. V tomto kritickom okamihu preto správa pani Giannakouovej pomôže zlepšiť podobu politických strán a podporí zjednocovanie Európy a reformy potrebné na vytvorenie Európy s rovnocennými občanmi, so spoločným politickým, právnym a fiškálnym štatútom a s možnosťami rastu.

  Nicole Sinclaire (NI). – Dnes som už v tejto rokovacej sále hovorila o svojom volebnom obvode West Midlands a o hospodárskych ťažkostiach, s ktorými bojuje. Jednou z posledných vecí, ktoré si ľudia v ňom želajú, je, aby sa na politikov míňalo viac peňazí – už aj tak priveľa politikov vrátane poslancov EP mrhá ich peniazmi.

Toto celé je iba jeden krok a Európa je ochotná vyhodiť tieto peniaze, aby urobila ešte ďalší krok na ceste k vytvoreniu superštátu. Má svoj parlament, prezidenta, poradcu pre zahraničné veci a teraz chce, aby sa tomu podriadili aj politické strany. Pretože chce vytvoriť štát s názvom Európska únia. A aj tí najväčší euroskeptici v tomto Parlamente sú ochotní zapredať svoje zásady, aby dostali svoje peniaze. Výborne! Toto chce Európa? Chce si kúpiť cestu k moci?

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) V našich demokraciách máme svoje parlamenty, ktoré sú hlasom občanov, a máme aj politické strany a ich nadácie, ktoré sú mozgom, zásobárňou nápadov a vodcami diskusií. Parlamenty sú motormi demokracie a politické strany palivom.

Tu v našom Parlamente sa po celý čas sťažujeme na nezáujem občanov o Európsku úniu. Lamentujeme nad mierou neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu a hlasmi proti v referendách. Ak chceme skutočnú európsku demokraciu, musíme sa vážne pozrieť na priestor, ktorý chceme politickým stranám na európskej úrovni poskytnúť v európskom priestore, ktorý sa pokúšame vybudovať.

Veľa sme už urobili prostredníctvom Lisabonskej zmluvy a v európskej občianskej iniciatíve. Teraz musíme politickým stranám na európskej úrovni dať zdroje, ktoré potrebujú na dosiahnutie svojich ambícií. Upozorňujem, že sa nenazdávam, že by tieto zdroje mali byť nástrojom, ktorý umožní veľkým stranám zmeniť sa na nemennú nadvládu. Aj malé organizácie by sa mali zúčastniť na tejto diskusii. Je to dôležité, ak chceme bojovať proti negatívnemu obrazu strán medzi občanmi a ich povesti nepopulárnej tváre demokracie.

Myslím si, že je nevyhnutné jasne určiť podmienky financovania a transparentného riadenia financovania, ak chceme posilniť európsky verejný priestor, ktorý sa usilujeme vytvoriť. Musí to byť začleňujúca iniciatíva, aby väčšie strany neboli vo výhode na úkor menších strán a naopak.

Ďalší bod, ktorým by som sa chcela zaoberať, súvisí s kontinuitou, ktorú budeme vytvárať medzi európskou, národnou a regionálnou úrovňou. Európske nariadenia, ktoré budeme zavádzať, musia zapadnúť do rôznych vnútroštátnych právnych rámcov v danej oblasti, aby sa zaistilo, že jednotlivé úrovne budú skutočne vzájomne prepletené.

Napokon sa budeme musieť veľmi pozorne pozrieť aj na to, čo sa uvádza v odseku číslo 23 správy, pretože pri rozšírení musíme myslieť aj na vzťahy, ktoré strany na európskej úrovni budú nadväzovať so stranami zo zvyšku sveta. Musíme sa o naše demokratické hodnoty vedieť podeliť s našimi partnermi zo zvyšku sveta, pretože globalizovaný svet, v ktorom dnes žijeme, si od tých, čo v politike rozhodujú, vyžaduje, aby dospeli k riešeniam problémov spoločne.

  Zigmantas Balčytis (S&D). – (LT) Význam úlohy, ktorú zohrávajú politické strany na európskej úrovni, je zakotvený v Lisabonskej zmluve, ktorej cieľom je vytvoriť efektívny európsky politický priestor. Je povinnosťou našich politikov podporovať záujem občanov o Európsku úniu, starať sa o to, aby bola zrozumiteľnejšia a prístupnejšia, a zapájať občanov do rozhodovania. Aby však dospeli k tomuto cieľu, je potrebné jasným a jednotným spôsobom riadiť činnosti politických strán a nadácií na európskej úrovni a zabezpečiť, aby bolo vnútorné fungovanie týchto strán demokratické. Ako subjekty umožňujúce demokraciu musia mať tieto politické strany jednotný právny a fiškálny štatút, ktorý by zaistil, aby európski občania lepšie pochopili politické strany a boli lepšie zastúpení. Pri formovaní vnútorných riadiacich orgánov politických strán je veľmi dôležité, aby boli založené na transparentných zásadách, a tak zabezpečili demokratické voľby všetkých orgánov strany a demokratické procesy rozhodovania.

  Alexandra Thein (ALDE). – (DE) Len veľmi málo našich občanov vie o existencii strán a nadácií na európskej úrovni. Až doteraz boli jednoducho zastrešujúcimi organizáciami strán na vnútroštátnej úrovni ustanovených podľa vnútroštátnych právnych predpisov, v tomto prípade najmä belgických.

Čo teda tieto strany na európskej úrovni robia? Diskutujú o európskych otázkach, usporadúvajú stranícke konferencie a zohrávajú neodmysliteľnú úlohu v reformovaní systému volieb do Európskeho parlamentu. Podľa Lisabonskej zmluvy sa od nich vyžaduje, aby pomohli nastoliť európsku demokraciu – politické fórum na európskej úrovni.

Iniciatívna správa, o ktorej sa má hlasovať zajtra, vyzýva Komisiu, aby zreformovala právny základ pre tieto strany na európskej úrovni. V budúcnosti budú tieto strany založené na európskom právnom štatúte a budú mať európsku právnu subjektivitu. Ako liberáli vedieme kampaň za jasné rozlíšenie medzi uznaním strany na európskej úrovni a nárokom na financovanie, pretože sme zaregistrovali určitú chamtivosť. Je takisto dôležité, aby strany na európskej úrovni dodržiavali vo vnútornej práci demokratické zásady, čo nemožno považovať za samozrejmosť.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Prúd názorov v mnohých našich štátoch sa pohybuje jedným smerom, ale Európska únia a tento Parlament sa na počudovanie pokúšajú plávať opačným smerom. Naši občania nežiadajú nadnárodných politikov. Tento Parlament chce minúť ešte viac verejných financií teraz, keď naše národné vlády musia siahnuť k zníženiu verejných výdavkov.

Vážený pán predsedajúci, hovorím zo svojej pozície predsedu nadácie pre európske reformy New Direction. Podľa môjho názoru je neprijateľné, že náklady politických nadácií by sa z roka na rok mali zvyšovať o vyše 30 %. V roku 2009 sa minulo 6,3 milióna EUR, do roku 2012 to bude dvojnásobne, 12,3 milióna EUR. Niekto sa môže spýtať, že ak proti tomu namietam, prečo naša nadácia prijíma finančné prostriedky. Nuž, odpoveď na to je jednoduchá: všetky finančné prostriedky, ktoré neprijmeme, sa rozdelia medzi nadácie ostatných politických skupín; financovali by sme činnosti našich politických protivníkov. Musíme nájsť spôsob, ako vrátiť peniaze do našich štátnych pokladníc.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL). – (EL) Myslím si, že Európska únia je skúšaná krízou demokracie a krízou dôveryhodnosti, ako aj hospodárskou krízou. Politiky, ktoré sa uplatňujú, vyvolávajú hnev a sklamanie našich občanov a rozhodovacie postupy ich odrádzajú od účasti, ako dokázali nedávne európske voľby. Preto politické strany na európskej úrovni so svojimi špecifickými politickými atribútmi, zodpovedajúce istým predpokladom, môžu verejnosti pomôcť stať sa aktívnejšou pri hľadaní riešení v prospech ľudí, nie finančne silnej vrstvy. Pravidlá politického a právneho uznania a potrebného financovania musia zjednodušiť ich činnosť, aby mohli slobodne rozvíjať svoje politiky a alternatívne návrhy – pretože to je podstatou demokracie –, a nesmú byť ovplyvnené vonkajšími politickými či hospodárskymi obmedzeniami. Preto mám k istým bodom správy rezervovaný postoj – pretože by sa mohli použiť ako obmedzenia slobodnej a nezávislej organizácie a činnosti politických strán.

Prevádzka, činnosť a organizácia strán musí byť vecou ich vlastného výberu a nesmie závisieť od politických vzťahov s vládnucou vrstvou.

  Jaroslav Paška (EFD) – (SK)Správa o uplatňovaní nariadenia o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni vyhodnocuje skúsenosti z uplatňovania tejto právnej normy pri spravovaní politických subjektov so širokou európskou pôsobnosťou.

Popri hodnotení súčasného stavu sa pani Marietta Giannakou rozhodla sformulovať aj viacero návrhov na zdokonalenie súčasného právneho prostredia.

Asi najvýznamnejšou zmenou by mal byť prechod formy štatútu od súčasného ekvivalentu belgickej mimovládnej organizácie k spoločnému a jednotnému európskemu právnemu štatútu politických strán.

Druhou významnou zmenou by mala byť úprava percentuálneho podielu nezávislých zdrojov financovania na 10 % z celkového rozpočtu pri politických stranách.

Vzhľadom na to, že v roku 2012 by mali európske politické strany a ich nadácie dostať od Európskeho parlamentu viac ako 30 miliónov EUR, bude však potrebné zabezpečiť maximálnu transparentnosť pri nakladaní s uvedenými finančnými prostriedkami. V záujme ďalšieho zlepšenia politickej práce v Európskej únii je možné takéto zmeny podporiť.

  Daniël van der Stoep (NI). – (NL) Holandská Strana za slobodu (PVV) v tomto Parlamente zastupuje holandských občanov. Sme tu preto, lebo si myslíme, že Európska únia v svojej súčasnej podobe neslúži záujmom Holandska. Nie sme proti Európskej únii, chceme ju len obmedziť na hospodársku spoluprácu. Pre nás je preto európska politická únia úplne nemysliteľná. Moc musí zostať v členských štátoch, lebo len ony vedia určiť, čo je pre ich občanov najlepšie. Politické strany na európskej úrovni neprinesú vôbec nijakú pridanú hodnotu pre blaho občanov Európskej únie či Holandska.

Ustanovenie Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa uvádza, citujem: „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie“, je absurdné a odtrhnuté od reality. Občanov to nezaujíma, a celkom oprávnene. Politické strany na európskej úrovni dostali v rokoch 2004 až 2010 okolo 67 miliónov EUR v rámci európskych dotácií. Toto je úplne nezmyselné vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov von oknom. Podľa definície musí byť politická strana schopná fungovať bez dotácií, a to sa týka aj politických strán na európskej úrovni. Ide tu o špeciálne záujmové skupiny, ktoré nikto nepozná, nikto nemonitoruje a ktoré potrebujeme asi tak, ako mŕtvy potrebuje kabát.

  Georgios Toussas (GUE/NGL). – (EL) Základnou otázkou, ktorú táto správa rieši v súvislosti s financovaním a politikami financovania strán na európskej úrovni, je vytvorenie jednotného štatútu pre strany na európskej úrovni v súlade s právnymi predpismi na zjednotenie Európy.

Európska únia – vďaka právnym predpisom stanovujúcim jednotnú štruktúru a modus operandi pre strany na európskej úrovni a zasahovaniu do ich vnútornej prevádzky, organizačnej štruktúry a politického programu so zámienkou údajného uvoľnenia režimu financovania – otvára Pandorinu skrinku hospodárskych, a teda aj politických, sankcií proti politickým stranám vo forme priškrtenia ich prevádzky a činnosti, tlaku na politické strany na vnútroštátnej úrovni, aby sa naplno integrovali do protiľudovej politiky Európskej únie, a útoku na strany, ktoré spochybňujú protiľudovú politiku, stratégiu EÚ a autoritu kapitálu. Tu nejde o parlamentnú koordináciu, ale o strany na európskej úrovni ako ideologické a politické nástroje Európskej únie na manipuláciu pracujúcich a ľudového hnutia.

Preto budeme hlasovať proti správe o štatúte strán a politických nadácií na európskej úrovni a ich financovaní.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Transparentné financovanie politických strán na európskej úrovni je základným prostriedkom podpory demokratických hodnôt. Potrebujeme európsky priestor, kde budú politické strany aktívne a občania budú v centre záujmu Európskej únie. Prijatie európskeho právneho štatútu naznačuje krok dopredu v zlepšení regulačného rámca strán na európskej úrovni.

V prípade nášho štátu platí zákon č. 334 z roku 2006, upravený v roku 2010. Prebieha však verejná diskusia o tom, či by nebolo vhodnejšie, keby sa financovanie kandidátov v komunálnych a parlamentných voľbách poskytovalo zo štátneho rozpočtu. Navrhovaný strop na každého kandidáta je 11 600 EUR. Schválenie tejto regulácie nákladov by eliminovalo korupciu pri voľbách a nelegálne financovanie. Strany by mali predovšetkým kompetentných kandidátov a nie ľudí, ktorí vedia propagovať len vlastnú kampaň.

  Diane Dodds (NI). – Rozprava dnes večer je príznačná pre všetko, čo je nesprávne na programe „viac Európy“. Jednoducho ma prekvapuje, čo som počula a vidím – ako veľmi je rozprava vzdialená od programu bežných občanov. Pán Duff celkom správe uznáva, že medzi európskymi právomocami a jednotlivými občanmi je medzera, ktorú treba vyplniť. To je určite pravda, lenže tú medzeru nevyplnia rozvíjajúce sa strany na európskej úrovni, a ako povedal ďalší prispievateľ v rozprave, ani zdroje, ktorú dostanú, aby mohli naplniť svoje ambície.

Chcela by som vyzvať pána Duffa, nech ide do svojho volebného obvodu a pokúsi sa tieto názory odovzdať organizáciám miestneho spoločenstva, ktorým pre úsporné opatrenia uplatňované jeho koaličnou vládou v Spojenom kráľovstve obmedzili financovanie. Túto medzeru však vyplnia názory ľudí na Lisabon, na zvyšovanie federalizmu a na litánie o byrokratických postupoch, ktoré sa používajú v týchto inštitúciách.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. – Začnem svoje záverečné poznámky opätovným poďakovaním pani Giannakouovej za jej správu, pretože si myslím, že táto rozprava veľmi jasne dokázala, že obavy a otázky, ktoré uviedla vo svojej správe, sú oprávnené; sú v centre európskej integrácie a jej demokratickej povahy.

Výmena názorov jednoznačne poukázala aj na to, aké citlivé sú tieto témy, a preto ak tento Parlament zajtra schváli navrhované legislatívne uznesenie, Komisia bude rešpektovať jeho záväzok vyplývajúci z rámcovej dohody a bude na toto uznesenie reagovať do troch mesiacov.

Ako ste však z tejto rozpravy asi vycítili, je celkom jasné, že toto bude veľmi citlivá, komplikovaná politická a právna úloha, pretože sa týka mnohých tém, ktoré sú právne aj politicky veľmi citlivé. Naša predbežná analýza štatútu politických strán na európskej úrovni sa zameriava týmto smerom. Samozrejme, teraz však veľmi starostlivo musíme preštudovať právny základ, možnú právnu formu, a ako už vidíme, pravdepodobne budeme k tejto téme potrebovať aj osobitný právny úkon. To preto, že revízia nariadenia z rokov 2003 až 2004 by jednoducho nestačila, keďže jej cieľom bola otázka financovania, nie otázka štatútu politických skupín. Toto by bol jeden uhol pohľadu, ktorý by sme mali veľmi starostlivo preskúmať.

Niekoľko rečníkov spomenulo otázku zmeny finančnej regulácie. Aj tu si veľmi pozorne musíme preštudovať požiadavky, ich rozsah a časový harmonogram, a určite venujeme zvláštnu pozornosť výzve na väčšiu pružnosť spomenutej v tejto správe. Ako viete, už sme v roku 2007 podnikli nejaké kroky, a tieto návrhy veľmi pozorne preskúmame. Je však celkom jasné, že možno bude veľmi ťažké dohodnúť sa na zmenách a zapracovať ich do súčasnej revízie finančnej regulácie a jej vykonávacích predpisov.

Pravdaže, Parlament ako zákonodarný orgán môže túto tému otvoriť v práve prebiehajúcom medziinštitucionálnom postupe, ak si to bude želať. Vážený pán predsedajúci, ešte raz ďakujem a určite sa teším na rozpravu na túto tému, len čo bude prijaté ustanovenie a pripravená odpoveď Komisie.

  Marietta Giannakou, spravodajkyňa. – (EL) Rada by som sa poďakovala najmä pánovi komisárovi za to, čo povedal, aj za prácu, ktorú vykonal, a našim kolegom poslancom, ktorí túto správu podporili.

Po prvé, myslím si, že je veľmi dôležité zopakovať, že pokiaľ ide o postup pri financovaní, strany nebudú žiadať o viac financií, a že pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu z roku 2007 priniesol väčšiu transparentnosť, ako priznala aj samotná Transparency International. Po druhé, je spravodlivé, že strany by mali žiadať o európsky štatút, ktorý by sa mal zosúladiť s európskymi inštitúciami a európskymi právnymi predpismi – to všetko, pravdaže, s úmyslom uspokojiť občanov.

Napokon, vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia pre prevádzku a financovanie strán je výrazne demokratický akt. Potrebujeme európsky priestor s aktívnymi politickými stranami, ktoré privedú občanov do centra pozornosti Únie a pomôžu im v dennom živote. To bude znamenať väčšiu účasť, viac demokracie a v konečných analýzach aj viac Európy.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v piatok 6. apríla o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Európska únia čelí opakovanej kritike pre nedostatok demokracie. Aby sme dosiahli pravú demokraciu, musíme mať európsky politický priestor v pravom zmysle tohto slova, a politické strany na európskej úrovni sú kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Návrhy na reformovanie nariadenia o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni, ktoré sú uvedené v tejto správe, znamenajú krok k zefektívneniu ich fungovania. Myslím si, že môžu oveľa lepšie plniť svoju úlohu, ak budú mať jednotný politický a právny štatút založený na európskych právnych predpisoch. Súčasný systém, kde tieto strany majú právnu subjektivitu založenú na vnútroštátnych právnych predpisoch, neposkytuje podmienky, ktoré by najlepšie zabezpečovali efektívnu komunikáciu medzi týmito stranami a voličmi v 27 členských štátoch. Zavedenie európskeho štatútu by politickým stranám na európskej úrovni pomohlo prispôsobiť sa hociktorej reforme systému volieb do Európskeho parlamentu, ktorý je momentálne predmetom diskusie. Navyše vítam posun k zjednodušeniu zapojenia politických strán na európskej úrovni do kampaní za referendá súvisiace s európskymi otázkami na úrovni členských štátov. Vo väčšine prípadov v týchto referendách dominujú čisto domáce témy. Zapojenie strán na európskej úrovni by mohlo pomôcť presmerovať diskusie smerom k skutočným otázkam týchto referend.

  Algirdas Saudargas (PPE), písomne. – (LT) Diskusie o tom, ako posilniť úlohu politických strán na európskej úrovni rozvojom demokracie v Európe a formovaním verejnej mienky, sú veľmi dôležité. Hoci Parlament nadobúda vzrastajúce právomoci, jeho demokratický deficit sa neznižuje v dôsledku neustále klesajúcej účasti občanov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Politické strany na európskej úrovni sú základnými nástrojmi parlamentnej demokracie, dvíhajú európske politické vedomie, podporujú záujem o veci EÚ a vyjadrujú politickú vôľu občanov Európskej únie. Preto bezvýhradne súhlasím s pani spravodajkyňou, že je potrebné zlepšiť situáciu politických strán na európskej úrovni a pripraviť pre ne jasné a jednotné právne postavenie a model financovania. Tieto strany by nemali zostať zahraničnými orgánmi. V súčasnosti je úloha politických strán na európskej úrovni vo verejnej sfére dosť obmedzená. Sú len zastrešujúcimi organizáciami strán na vnútroštátnej úrovni a nie sú v priamom kontakte s voličmi. Nový právny štatút týchto strán v Európskej únii zabezpečí organizačnú jednotnosť a poskytne príležitosť vykonávať jej úlohu efektívnejšie. Rád by som zdôraznil, že sa musíme naďalej usilovať o vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia pre financovanie strán. Financovanie strán by nemalo byť založené čisto na príspevkoch. Musíme tiež podporovať financovanie z našich vlastných zdrojov, ktoré sú prejavom životaschopnosti strany.

  Anna Záborská (PPE), písomne – (SK) Nechcem byť členkou európskej politickej strany, ktorá vznikne na princípoch načrtnutých v predloženej správe. Tieto strany sa majú stať zástupcami „európskeho verejného záujmu“, no keby ste sa spýtali ľubovoľných dvoch poslancov tohto parlamentu, aké to je, každý by tvrdil niečo iné. Kto určí tento záujem? Parlament? Komisia? Poslancov však nenominovali inštitúcie EÚ, zvolili ich občania v členských štátoch. Mojou povinnosťou je zastupovať konkrétnych občanov, nie to, čo inštitúcie EÚ považujú za „európsky verejný záujem“. Nesúhlasím ani s tým, aby európske strany pôsobili aj na regionálnej a národnej úrovni. Na to jednoducho nemajú mandát. Ak s tým začnú, dostanú sa do konfliktu so stranami, na ktorých kandidátkach sme boli všetci zvolení a s voličmi, ktorých tieto strany zastupujú. A moja lojalita patrí mojim voličom, nie európskej politickej strane. Tomu sa hovorí slobodný mandát. Preto dôrazne nesúhlasím s filozofiou superstrán, predstavenou v tejto správe. Je to ďalší pokus sociálnych euroinžinierov, ktorí sú tak posadnutí utópiou superštátu, že ignorujú zdravý rozum. Keby ho počúvali, vedeli by, že tvrdohlavým presadzovaním takýchto návrhov búrajú základy, na ktorých stojí európska integrácia. Ako presvedčená Európanka preto musím hlasovať proti tejto správe.

15. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi ES a Komorami – Finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva – Rybné hospodárstvo – prechodné technické opatrenia – Dovoz produktov rybolovu z Grónska (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa (A7-0056/2011) pána Capoulasa Santosa v mene Výboru pre rybné hospodárstvo, ktorá sa týka odporúčania k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom

(15572/2010 – C7-0020/2011 – 2010/0287(NLE)) a

– správa (A7-0017/2011) pána Ferreiru v mene Výboru pre rybné hospodárstvo o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 861/2006 z 22. mája 2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva

(KOM(2010)0145 – C7-0107/2010 – 2010/0080(COD)) a

– správa (http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2011-0024&language=SK" \t "_blank" ) pani Grelierovej v mene Výboru pre rybné hospodárstvo k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1288/2009, ktorým sa ustanovujú prechodné technické opatrenia od 1. januára 2010 do 30. júna 2011

(KOM(2010)0488 – C7-0282/2010 – 2010/0255(COD)) a

– správa (http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2011-0057&language=SK" \t "_blank" ) pani Fragovej Estévezovej v mene Výboru pre rybné hospodárstvo o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá dovozu produktov rybolovu, živých lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov, ulitníkov a vedľajších produktov z nich z Grónska do Európskej únie (KOM(2010)0176 – 2010/0097(CNS)).

  Luis Manuel Capoulas Santos, spravodajca. – (PT) Vonkajší prvok spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva nadobudol veľkú dôležitosť, pretože už viac nie je možné zaručiť, že naše potreby v oblasti produktov rybolovu bude možné zaistiť len z našich zdrojov rýb. Európske rybné hospodárstvo dokáže zaistiť našu sebestačnosť len na 40 %.

V roku 2009 sme doviezli produkty rybolovu v hodnote 15,5 miliárd EUR a vyviezli sme produkty len za 2,5 miliárd EUR, čo znamená, že bez dvojstranných dohôd s tretími krajinami by sa 3 000 lodí zastavilo a prišli by sme o 40 000 pracovných miest. Vonkajší prvok spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva má pre našich partnerov aj pozitívne aspekty.

Na rozdiel od mnohých medzinárodných konkurentov sa Európska únia neobmedzuje len na výmenu rýb za peniaze. Dohody, ktoré uzatvárame, sa opierajú o hodnoty, ktoré podporujeme, či už v oblasti ľudských práv, alebo rešpektovania udržateľnosti zdrojov. Podľa zmluvy sa výlučná právomoc Únie v súvislosti s ochranou biologických zdrojov týka riadenia rybárskych činností flotíl EÚ mimo vôd EÚ. Hlavným cieľom činností, ktoré tvoria súčasť vonkajšieho rozmeru spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, je rozširovať zásady udržateľného a zodpovedného rybolovu na medzinárodnej úrovni. Ako som už hovoril, ďalšie ciele, ktorými sa v súčasnosti riadi vonkajší rozmer spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva v rámci udržiavania prítomnosti flotily EÚ na medzinárodnej úrovni a zaisťovania toho, aby táto flotila zásobovala trh EÚ, sú čoraz menej podstatné.

V tomto kontexte treba chápať správu o dohode v sektore rybolovu s Komorským zväzom, ktorej som spravodajcom a o ktorej tu dnes diskutujeme. Táto dohoda sa týka práva 70 európskych lodí vstupovať do komorských vôd výmenou za finančný príspevok približne vo výške 600 000 EUR ročne. Asi polovica tejto sumy by sa mala vynaložiť na rozvoj odvetvia rybného hospodárstva, od ktorého závisí 30 000 z 800 000 obyvateľov krajiny. Treba pripomenúť, že krajina nemá prakticky žiadne iné zdroje.

Dohoda ustanovuje mechanizmy na kontrolu úlovkov, zamestnávanie miestnych posádok a doložku, ktorá sa týka pozastavenia alebo revízie v prípadoch, keď dôjde k porušeniam ľudských práv. Netreba zabúdať ani na to, že táto malá krajina, ktorá získala nezávislosť od Francúzska v roku 1975, už zažila niekoľko štátnych prevratov.

Vzhľadom na spomenuté skutočnosti navrhujem prijatie tejto dohody a chcel by som upozorniť na rôzne odporúčania, ktoré predkladám, najmä na tie, ktoré sa týkajú potreby výraznejšie zlepšiť hodnotenie výsledkov.

Rád by som využil túto príležitosť a zostávajúcu minútu hovoril o ďalšom prvku ďalšej správy: je to správa pani Grelierovej, s ktorou nesúhlasím a na základe ktorej s ďalšími poslancami predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Hovorím o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorého cieľom je povolenie lovu merlúzy a čerta morského pomocou vlečných sietí v oblastiach 8, 9 a 10 popri pobreží Portugalska, ktorý zakázalo rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2010, pretože sa domnievam, že by to malo negatívny vplyv na určité populácie žralokov, ktoré sa do sietí zachytia spolu s nimi, hoci sa na overenie tejto skutočnosti nevykonala žiadna vedecká štúdia.

Za týchto okolností by už spomínaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh stanovoval, aby sa toto rozhodnutie do roku 2012 zrušilo, aby portugalské orgány mohli dokončiť vedecké štúdie na určenie oprávnenosti tohto rozhodnutia. Túto pozíciu podporuje aj Európsky hospodársky a sociálny výbor, a preto vyzývam Parlament, aby návrh v záujme spravodlivosti podporil.

  João Ferreira, spravodajca. – (PT) Toto nariadenie, nariadenie (ES) č. 861/2006, ustanovuje finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva. Nariadenie predstavuje dôležitý finančný nástroj Európskej únie v oblasti rybného hospodárstva. Spolu s Európskym fondom pre rybné hospodárstvo predstavujú dvojicu hlavných nástrojov na uplatňovanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Od prijatia tohto nariadenia v roku 2006 sa postupne zmenilo a doplnilo množstvo prvkov príslušnej doplňujúcej legislatívy a to je dôvodom terajšej zmeny a doplnenia tohto nariadenia, aby sa zaistil súlad všetkých prvkov legislatívneho rámca. Komisia sa rovnako domnieva, že v niektorých prípadoch skúsenosti ukázali potrebu zaistiť, aby sa ustanovenia nariadenia mierne upravili, aby lepšie reagovali na potreby. Preto navrhujem obmedzený rozsah tejto revízie, ktorá by v podstate zachovala ciele a štruktúru pôvodného nariadenia.

Popri zachovaní tohto v zásade obmedzeného rámca sa však tiež domnievame, že by bolo užitočné navrhnúť isté dodatočné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by, hoci sú pomerne konkrétne, mohli prispieť k dôslednejšiemu zosúladeniu právnych predpisov s najnovšími zmenami v tomto odvetví a s jeho budúcimi vyhliadkami. Rozprava, ktorá sa konala pred a počas práce na správe, výraznou mierou prispela ku konečnému výsledku, rovnako ako názory a návrhy tieňových spravodajcov a ďalších poslancov, ktorých by som chcel v tejto chvíli všetkých spomenúť, vysloviť im uznanie a poďakovať im za ich príspevok.

Spomedzi týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zaradených do správy by som okrem iného chcel zdôrazniť zmienku o ochrane činností v oblasti pobrežného rybolovu a okrem nákupu aj o možnosti financovania rozvoja nových technológií členskými štátmi na využitie v odvetví rybného hospodárstva, ako napríklad zariadení a softvéru a počítačových sietí, ktoré umožňujú navrhovanie, riadenie, overovanie, analyzovanie a vývoj metód odberu vzoriek, ako aj výmenu údajov týkajúcich sa rybolovu.

V oblasti akvakultúry by som chcel zdôrazniť možnosť zavedenia financovania zberu, správy a využívania údajov z oblasti životného prostredia popri socioekonomických údajoch, ktoré sa poskytovali už predtým, a podporiť tak monitorovanie a hodnotenie životného prostredia a zdravia v tomto odvetví s cieľom prispieť k jeho udržateľnosti.

Na tomto mieste by som však chcel upozorniť na trojicu ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predkladáme k tejto správe. V súčasnosti sa čoraz viac uznáva dôležitosť riadenia rybného hospodárstva s podporou najnovších a podrobných vedeckých údajov o stave populácií rýb. Toto je základná podmienka udržateľného rozvoja rybolovu. Z tohto dôvodu navrhujeme začleniť možnosť zvýšenia podielu spolufinancovania zo strany EÚ určeného pre oblasť zberu, správy a využívania základných alebo doplňujúcich vedeckých údajov o stave populácií rýb. Návrh počíta so zvýšením maximálnej sadzby z 50 % na 60 %.

Rovnako, pokiaľ ide o kontrolné činnosti, navrhujeme podobný nárast maximálneho možného podielu spolufinancovania zo strany EÚ pri súčasnom zachovaní výsad Komisie, ktoré sú už v platnosti v súvislosti s možnosťou vyššieho podielu financovania niektorých činností. Toto všetko vychádza z rámca, v ktorom členské štáty a ich kontrolné orgány zohrávajú a majú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri smerovaní a zavádzaní kontrolných opatrení vo svojich vodách.

Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vychádzajú z pokusu o kompromis, zohľadňujú námietky vznesené rôznymi skupinami v súvislosti s pôvodne zvažovaným 75 % maximom. Podporuje ich naša skupina, Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, a mnohí poslanci z iných politických skupín, čo svedčí o dôležitosti návrhov a zhode, ktorá podľa mňa zjednocuje týchto poslancov a ktorá ich môže zjednotiť aj počas hlasovania v pléne.

  Estelle Grelier, spravodajkyňa. – (FR) Chcela by som začať poďakovaním svojim kolegom za ich angažovanú a konštruktívnu účasť na práci, ktorú vykonal Výbor pre rybné hospodárstvo na tejto správe o prechodných technických opatreniach. Správa vyvolala živú rozpravu vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť technických opatrení, pretože práve tie ovplyvnia spôsob, akým rybári a odvetvie ako celok vykonávajú svoju prácu, stanovením metód, ktoré môžu rybári využívať pri love rýb v zónach, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, s cieľom chrániť mláďatá a obnoviť populácie rýb: cieľ, o ktorý sa usilujú všetci, a najmä rybári.

Téma tejto správy je citlivá a kontroverzná, ako to naznačili problémy, na ktoré naráža Komisia od roku 2008 pri pokusoch o dosiahnutie dohody s Radou o budúcnosti týchto opatrení. To sa dialo, keď boli do postupu zainteresované len tieto dve inštitúcie.

V súčasnosti sa technické opatrenia riadia starým nariadením, ktoré bolo zmenené a doplnené sériou prechodných opatrení a následne obnovené do 30. júna 2011, pretože sa nepodarilo dosiahnuť žiadnu dohodu s Radou o návrhu nového nariadenia Komisie z roku 2008, ktoré sa zameriavalo na zjednodušenie a sprehľadnenie jestvujúcich právnych predpisov, aby sa zaistilo, že sa pravidlá budú uplatňovať účinnejšie, a aby sa zohľadnili regionálne charakteristiky rybného hospodárstva.

Dnes, keď sa blíži nový konečný termín, je situácia zásadne odlišná. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa problematika rybného hospodárstva riadi z väčšej časti riadnym legislatívnym postupom, v ktorom Parlament zohráva dôležitú úlohu spoluzákonodarcu. Parlament má v úmysle v plnom rozsahu zohrať svoju úlohu tým, že sa postará, aby sa vo väčšej miere zblížili názory rybárov a názory politických činiteľov EÚ. Ako volenú zástupkyňu z prístavného mesta ma vždy prekvapuje, ako odvetvie rybárstva nedôveruje spoločnej politike v oblasti rybného hospodárstva a ako vzdialené sa cíti byť od tejto politiky, zatiaľ čo napríklad poľnohospodári sa jednoznačne považujú za súčasť spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Okrem toho odvetvie rybárstva je v kríze. Vládne v ňom rastúca nespokojnosť. Skutočnou výzvou je nájsť rovnováhu v rámci hospodárskej stability odvetvia a zaručiť tak slušné príjmy rybárom a udržateľnosť a obnovu populácií rýb.

Napokon, ukončenie platnosti tohto nariadenia prichádza v čase, keď sa začínajú rokovania o reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva. Táto reforma musí prijať odvážny rámec a musí počítať s rybárskym spoločenstvom, spotrebiteľmi a občanmi. Do vedeckých analýz, ktoré tvoria základ kvót, a tým úroveň činnosti v tomto odvetví, musí zapojiť celé odvetvie.

Tento nový rámec predpokladá, že Komisia pripraví konkrétny návrh budúcich technických opatrení, snahu, na ktorú sa v súčasnosti, zdá sa, nepodujala Komisia ani Rada. Nový návrh musí umožniť, aby sa prostredníctvom konzultácií s tými, ktorí v tomto odvetví pracujú, zaistilo, že technické opatrenia budú v súlade so skutočnými skúsenosťami v teréne. Musí byť aj v súlade s novým nariadením a rámcom novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, najmä pokiaľ ide o regionálne odlišnosti v rámci opatrení. Musí zaistiť, aby sa jednoznačne definovalo rozdelenie pôsobnosti medzi Komisiou a členskými štátmi, je to faktor, ktorý pomôže pochopiť a prijať za svoju túto politiku EÚ.

Vzhľadom na tento kontext a tieto otázky navrhujem, aby sme súhlasili so žiadosťou Komisie o predĺženie platnosti nariadenia do 31. decembra 2012 bez výrazných zmien súčasných technických opatrení okrem doplnenia, ktoré sa týka povolenej veľkosti ôk pre druh Capros aper. Uvedomujem si však, že tento návrh je istou formou ústupku voči Komisii a že tu je množstvo nezodpovedaných otázok a silná požiadavka na zmenu v tomto odvetví, ktoré je sklamané, že sa tento dôležitý projekt odďaľuje. Preto pridávam k nášmu súhlasu dvojakú požiadavku: žiadosť o posúdenie vplyvu technických opatrení, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, čo je kľúčové, ak ich máme účinne upraviť, a žiadosť o skutočné konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami, najmä so samotnými rybármi, pri príprave nového nariadenia.

Na záver by som chcela upozorniť na skutočnosť, že Komisia by mala svoj nový návrh predložiť v rozumnom časovom horizonte, aby nové nariadenie nadobudlo platnosť 1. januára 2013, keď nadobudne platnosť nová spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia okamžite začala pracovať na tomto novom návrhu. Nedokázali by sme odôvodniť umožnenie ďalšieho predĺženia po tomto novom 18-mesačnom predĺžení platnosti súčasného nariadenia. Technické opatrenia, ktorým sa správa venuje, sú prechodné a len ako také boli schválené.

  Carmen Fraga Estévez, spravodajkyňa. – (ES) Na začiatok musím opätovne vysloviť poľutovanie nad komplikáciami, ku ktorým pri tejto správe došlo vzhľadom na odpor Rady a Komisie uznať spolurozhodovacie právomoci Parlamentu.

V tomto prípade máme návrh pre Grónsko ako zámorskú krajinu a územie, aby mohlo vyvážať za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú voči členským štátom Európskej únie. Z tejto situácie by mali prospech Únia, Grónsko, ktoré vyváža 87 % svojich produktov rybolovu do Európskej únie, a najmä Dánsko, do ktorého smeruje väčšina vyvážaných produktov.

Jednou z podmienok začlenenia Grónska do režimu dovozu v rámci jednotného trhu je, aby prijalo zdravotné predpisy EÚ, a to ani v najmenšom nepredstavuje žiadny problém.

Napriek tomu, že sa obchod s produktmi rybolovu riadi spoločnou organizáciou trhu, Komisia pod zámienkou potreby súladu so zdravotnými predpismi predložila svoj návrh založený na článku 203 zmluvy, z čoho pre nás vyplýva jednoduchý a priamočiary konzultačný postup.

Výbor pre rybné hospodárstvo aj právne služby od začiatku upozorňovali na túto anomáliu. Keďže to však nepredstavuje žiadne problémy v súvislosti s obsahom a vzhľadom na dôležitosť Grónska, umožňujeme, aby sa táto správa prerokovala v rámci konzultačného postupu. Predstavte si naše prekvapenie, keď Rada práve vtedy, keď sme sa chystali o texte hlasovať, a bez predchádzajúceho varovania schválila úplne odlišný návrh s množstvom zmien, ktorého cieľom bolo, aby jasná súvislosť so spoločnou organizáciou trhu bola menej prehľadná, a zabrániť tak spolurozhodovaniu. Pretože – ako som už povedala – Parlament už predtým bez akýchkoľvek problémov prijal text pomocou konzultačného postupu, takéto machinácie vôbec neboli na mieste.

Napriek tomu pri pohľade na nový text a vzhľadom na jasný dôkaz, že cieľom Rady bolo narušiť právomoci Parlamentu, sme sa tentoraz rozhodli v plnej miere využiť tieto právomoci a požadovať formálne stanovisko Výboru pre právne veci.

V tomto stanovisku Výbor pre právne veci vyjadril názor, citujem priamo z textu, že „cieľom navrhovaného rozhodnutia je požadovať od Grónska, aby transponovalo zdravotné predpisy EÚ, ako podmienku pre uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu EÚ v oblasti rybolovu“, ako sa to uvádza v článku 3 samotného návrhu, čo zaručuje, že sa predpisy dohody upravia podľa príslušných predpisov zavedených v Únii, pokiaľ ide o zdravie zvierat a potravinovú bezpečnosť, ako aj o spoločnú organizáciu trhu s produktmi rybolovu.

Výbor pre právne veci následne dospel k jednomyseľnému rozhodnutiu, že právny základ návrhu by mali tvoriť články 204 a 43 odsek 2 zmluvy spolu s protokolom č. 34, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia a postupy pre výrobky podliehajúce spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu v Grónsku. Preto som ako spravodajkyňa pripravila ďalší návrh správy upravujúci právny základ. Ten predkladáme zajtra na schválenie a pokiaľ ide o Európsky parlament, je to naše prvé čítanie.

Komisii a Rade – ktorá tu, myslím si, nemá zastúpenie – musím povedať už len to, že teraz majú príležitosť opraviť a uznať nový právny základ a považovať toto za prvé čítanie tak, ako to zajtra urobíme my. Problém sa týka právneho základu a nie obsahu.

Vzhľadom na budúcnosť požadujem, aby sa tento problém vyriešil.

  Maria Damanaki, členka Komisie. – Chcela by som poďakovať všetkým spravodajcom za ich prácu. Teraz mi dovoľte, aby som sa postupne vyjadrila ku každej zo správ, pričom sa pokúsim zamerať na podstatu, aby sme získali čas.

Pokiaľ ide o dohodu medzi Európskou úniou a Komorským zväzom, chcela by som poďakovať pánovi Capoulasovi Santosovi za jeho prácu v úlohe spravodajcu a teší ma, keď v súvislosti s podstatou tohto návrhu vidím veľmi silnú podporu zo strany Výboru pre rybné hospodárstvo ako celku.

Parlament určite vie o záväzku EÚ naďalej podporovať zodpovedný a udržateľný rybolov vo vodách našich partnerov vrátane oblasti Indického oceánu. Je veľmi dôležité udržiavať dvojstranné vzťahy s krajinami tohto regiónu a Komorami v tomto prípade v spojitosti s účasťou Európskej únie v regionálnych organizáciách v oblasti rybného hospodárstva, akou je napríklad Komisia pre tuniaky z Indického oceánu.

Musíme tam mať zastúpenie a to je dôvod, prečo je táto dohoda dôležitá. Európska únia má v súčasnosti štyri aktívne dohody o partnerstve v sektore rybného hospodárstva v Indickom oceáne – konkrétne so Seychelami, Madagaskarom, Mozambikom a túto dohodu s Komorským zväzom. Chcela by som zdôrazniť, že pre Komisiu a Európsku úniu je veľmi dôležité dosiahnuť dohodu s Komorami, pretože táto dohoda zohráva dôležitú úlohu z hľadiska prítomnosti našej flotily v regióne.

Dôležité je tiež posilniť dialóg v oblasti sektorovej politiky s cieľom podporiť vykonávanie zodpovednej politiky rybného hospodárstva v tomto regióne.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov v súvislosti s požiadavkami, ktoré predložil pán spravodajca Komisii na záver svojej správy. Chcela by som vyhlásiť, že Komisia sa usiluje, aby bol Európsky parlament v plnom rozsahu informovaný vo všetkých fázach rokovaní a uzatvárania medzinárodných dohôd. Skutočne to myslíme vážne a chceme sprístupniť všetky dôležité informácie, musíme však postupovať v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z rámcovej dohody.

Útvary Komisie v praxi dodržiavajú tento záväzok už viac ako rok. Komisia poskytuje Európskemu parlamentu v tom istom čase rovnaké informácie ako Rade. Konkrétne, ja osobne som sa zaviazala čo najskôr poskytnúť hodnotenia našich dohôd ex ante a ex post. Uvediem len jeden príklad: v súvislosti so zajtrajším hlasovaním o uznesení o dohode o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva s Mauritániou podnikli útvary Komisie kroky, aby sprístupnili hodnotiacu správu o tejto dohode pred predpokladaným termínom, aby tak poslanci tohto Parlamentu mohli hlasovať po oboznámení sa s touto správou.

Pokiaľ ide o účasť poslancov Parlamentu ako pozorovateľov na medzinárodných stretnutiach, musím zdôrazniť, že rámcová dohoda sa vzťahuje na mnohostranné medzinárodné konferencie a stretnutia. Súčasne zamýšľame pokračovať v zavedených úspešných postupoch účasti na dvojstranných rokovaniach. Každé rozhodnutie o zaradení poslancov ako pozorovateľov do delegácií EÚ však prijíma kolégium komisárov od prípadu k prípadu podľa hodnotenia právnych, diplomatických a odborných možností v súlade s rámcovou dohodou. Chcela by som tu však zdôrazniť, že môj osobný postoj a postoj týchto útvarov je veľmi pozitívny, a rada by som podporila vašu účasť.

Prejdem teraz k druhej správe o finančných opatreniach Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, chcela by som sa tiež poďakovať Výboru pre rybné hospodárstvo a pánovi spravodajcovi Ferreirovi za ich prácu na tomto návrhu. Vďaka ich úsiliu máme pred sebou text, ktorý je prijateľný aj pre Radu. Teší ma, že môžem povedať, že tento text je prijateľný aj pre Komisiu; z toho vyplýva, že v prípade tohto dokumentu tieto tri inštitúcie vynikajúco spolupracovali. Po úspešných neformálnych trojstranných rozhovoroch, ktoré sa uskutočnili 2. marca, sa podarilo dosiahnuť konsenzus v nedoriešených bodoch. Komisia preto dúfa, že v prípade tohto návrhu možno dosiahnuť dohodu v prvom čítaní. Dúfam, že sa nám to podarí.

Chcela by som pripomenúť, že tento návrh racionalizuje nariadenie o takzvanom druhom finančnom nástroji. Toto nariadenie sa týka nákladov v medzinárodných vzťahoch, správy, zberu údajov a vedeckého poradenstva a aj kontroly a presadzovania pravidiel. Revízia má zaistiť súlad medzi nariadením a ďalšími prvkami legislatívneho rámca. V obmedzenej miere upravuje a ozrejmuje ustanovenia. Preto vyzývam Európsky parlament, aby návrh schválil.

Prejdem teraz k tretej správe o prechodných technických opatreniach, za ktorú srdečne ďakujem pani spravodajkyni Grelierovej. Účelom tohto návrhu je predĺžiť platnosť jestvujúcich prechodných opatrení do konca roku 2012. Zakladá sa to na predpoklade, že reformovaná spoločná politika rybného hospodárstva nadobudne platnosť 1. januára budúceho roku. Dúfam, že sa nám tento cieľ podarí splniť. Mojím zámerom pri navrhovaní tohto predĺženia platnosti je predísť rozpútaniu zložitých diskusií o technických opatreniach, na ktoré sa vzťahuje naša reforma. Komisia podporuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh schválený vo Výbore pre rybné hospodárstvo o rozsahu rozmerov ôk pre druh Capros aper, pretože sa zakladá na vedeckých odporúčaniach. Všimla som si obavy niektorých poslancov a aj niektorých členských štátov, ktoré sa usilovali o prijatie ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Nemôžeme ich prijať, pretože zatiaľ neboli vedecky overené alebo pretože vedci v skutočnosti od členských štátov nedostali podrobné informácie, aby mohli vykonať posúdenie.

Napokon by som chcela povedať niekoľko slov o správe, ktorá sa týka dovozu produktov rybolovu z Grónska, a rada by som tu poďakovala predsedníčke Výboru pre rybné hospodárstvo pani Fragovej za jej prácu. Chcela by som zdôrazniť, že opatrenia navrhnuté Komisiou riešia dlhodobú požiadavku Grónska. Tieto opatrenia sa usilujú o zjednodušenie príslušných sanitárnych opatrení a certifikačných postupov, aby sa Grónsko stalo súčasťou jednotného trhu s produktmi rybolovu a s odvodenými výrobkami.

Je to v úplnom súlade s naším záväzkom v dohode z roku 2006 prispievať na rozvoj Grónska a spolupracovať s ním v oblasti potravinovej bezpečnosti. Komisia má veľkú radosť, že môže poznamenať, že všetky zúčastnené strany – členské štáty v Rade jednohlasne, Grónsko, Európsky parlament a aj národné parlamenty členských štátov – sú pripravené splniť tento záväzok a návrh podporiť.

Vyjadrím sa jasne: pre nás, pre Komisiu, má vzťah s Grónskom mimoriadnu dôležitosť a myslím si, že všetci chápu prečo. Je to politická priorita, a preto dúfam, že diskusie o právnom základe tohto návrhu neohrozia zavedenie týchto dôležitých opatrení.

Veľmi dobre chápem obavy pani Fragovej, ktoré sa týkajú právneho základu návrhu a kompetencií Európskeho parlamentu. Môžem povedať, že Komisia nebude stáť v ceste nájdeniu pragmatického riešenia. Hoci sme naďalej presvedčení, že právny základ nášho návrhu je správny, súhlasili by sme – a to by som rada ozrejmila –, ak by Rada prijala pozíciu Parlamentu. Budeme s tým spokojní. Teraz je na Rade, aby zvážila možnosti a posunula tento prípad dopredu v súlade s ustanoveniami zmluvy. Dúfam, že túto otázku sa nám podarí veľmi skoro vyriešiť, aby to nemalo žiadny vplyv na naše vzťahy s Grónskom. To je naša prvoradá priorita, preto som tu, aby som vám oznámila, že chcem podporiť prácu, ktorú vykonala pani Fragová, aby problém vyriešila.

Napokon chcem poďakovať Výboru pre rybné hospodárstvo a všetkým spravodajcom za ich prácu. Ospravedlňujem sa, že som rozprávala príliš dlho, no mala som sa vyjadriť k štyrom správam.

  François Alfonsi, spravodajca stanoviska Výboru pre rozpočet. – (FR) Výbor pre rozpočet bol požiadaný o stanovisko k správe o dohode medzi Európskou úniou a Komorským zväzom v oblasti rybného hospodárstva. Výbor túto dohodu schválil.

V prvom rade však mal pocit, že parlamentné hlasovanie o tejto správe nemá veľký význam, pretože prichádza po podpise tejto dohody. Nízka úroveň finančných prostriedkov vyčlenených v tomto prípade znižuje vplyv tohto problému, v budúcnosti však, samozrejme, potrebujeme mať možnosť vyjadriť náš názor ešte pred podpisom takýchto dohôd.

Po druhé, výbor mal pocit, že obsah týchto dohôd sa mal podrobnejšie analyzovať z hľadiska ustanovení o monitorovaní skutočného množstva úlovkov a ochrany populácií rýb vzhľadom na tlak Výboru pre rybné hospodárstvo a aj na zaistenie toho, aby sa prvok miestneho rozvoja v dohodách riadne uplatňoval v praxi. Výbor pre rozpočet preto vo veľmi blízkej budúcnosti plánuje na túto tému navrhnúť podrobné pracovné stretnutie s Výborom pre rybné hospodárstvo.

  Jarosław Leszek Wałęsa, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) V dnešnej rozprave diskutujeme o štyroch správach, preto by som chcel začať poďakovaním všetkým spravodajcom za ich prácu a Európskej komisii za jej spoluprácu. Na začiatok by som chcel povedať niekoľko slov o správe pani Grelierovej, ktorá je kompromisom medzi politickými skupinami a Európskou komisiou. Podporujem verziu tejto správy, ktorá bola odsúhlasená a odhlasovaná vo Výbore pre rybné hospodárstvo. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2010 Európska komisia stiahla svoj návrh nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení s cieľom vypracovať nový plán. Nový plán mal byť v súlade s ustanoveniami zmluvy a mal zohľadniť reformu spoločnej politiky rybného hospodárstva. Návrh má byť predložený v treťom štvrťroku roku 2011. Žiaľ, zdá sa, že Komisia nebude schopná pripraviť návrh nariadenia včas a, čo je horšie, nebude mať finančné prostriedky na jeho zmenu. To neveští nič dobré. Zajtrajším hlasovaním za predĺženie platnosti prechodného nariadenia na seba berieme záväzok voči rybárom, že budeme pracovať na novom nariadení, ktoré musí konečne priniesť systém do celého rozsahu ustanovení upravujúcich povolené spôsoby a miesta rybolovu.

Je však povzbudivé, že pokiaľ ide o technické opatrenia, Komisia bude podľa najnovších informácií s najväčšou pravdepodobnosťou ochotná presunúť niektoré právomoci späť na členské štáty. Ide o pozitívny krok smerom k decentralizácii. Technické opatrenia využívané v jednotlivých morských oblastiach sa líšia podľa miestnych podmienok. Systém riadenia rybolovu by mal upustiť od tradičného prístupu zhora nadol a namiesto toho by mal zdôrazňovať zásadu regionalizácie, ktorá umožňuje zohľadniť prevládajúce podmienky v jednotlivých morských oblastiach. Preto musíme povedať dôrazné „nie“ všetkým pokusom o prijatie všeobecného a spoločného modelu riadenia rybolovu a požadovať, aby sa konkrétnym charakteristikám rôznych európskych morí venovala primeraná pozornosť. Individuálny prístup nás navedie na správnu cestu k udržateľnému riadeniu rybolovu. Ďakujem.

  Ulrike Rodust, v mene skupiny S&D. – (DE) Na programe rokovania sa znova nachádza celý balík politík z oblasti rybného hospodárstva. Z pozície koordinátorky ma teší, keď vidím, že sme v otázke dvoch nariadení dosiahli kompromis s Radou a Komisiou. Hovorím o správe pani Grelierovej o technických opatreniach a správe pána Ferreiru o druhom finančnom nástroji. Mali by sme hlasovať aj za dohodu v sektore rybného hospodárstva s Komorským zväzom, hoci nechcem skrývať skutočnosť, že by som rada videla základné prepracovanie dohôd o partnerstve v rámci reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva.

Skutočné problémy medzi inštitúciami sú však vo vzťahu ku Grónsku, kde sa nerešpektujú právomoci Parlamentu. Postupne strácam trpezlivosť so skutočnosťou, že úroveň spolupráce medzi inštitúciami je stále taká nízka. Na toto som už veľakrát upozornila. Na túto otázku dnes upozorňujem znova. Problém s plánmi riadenia sa musí naliehavo vyriešiť. Chcem vyzvať maďarské predsedníctvo Rady, aby sa aktívne usilovalo o nájdenie riešenia. Skutočnosť, že tu dnes nie je žiadny predstaviteľ Rady, je jasným znakom nedostatočného rešpektovania Parlamentu Radou. Je to neuveriteľné.

Jedna posledná pripomienka k správe pani Grelierovej. Viem, že niektorí moji kolegovia poslanci sú znechutení, pretože sa nepodarilo začleniť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré presadzovali. Považujem však za poľutovaniahodné, že naši rybári sú nútení pracovať so zastaranými technickými opatreniami. V tomto prípade zlyhala Rada, ktorá nebola schopná schváliť nové nariadenie. Ako Parlament nesieme veľkú časť zodpovednosti, preto musíme zodpovedne konať a predĺžiť existujúce nariadenie bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  Pat the Cope Gallagher, v mene skupiny ALDE. – Chcem zablahoželať všetkým spravodajcom k predneseniu ich správ a vzhľadom na krátkosť času obmedzím svoje poznámky na správu pani Grelierovej.

Existujúce nariadenie o technických opatreniach skutočne spôsobuje vážne problémy malým pobrežným plavidlám loviacim pri pobreží Írska a pri západnom pobreží Škótska. Ako politici si nemôžeme dovoliť sedieť a čakať na reformu spoločnej politiky rybného hospodárstva, keď sa očakáva nové nariadenie. Parlament má príležitosť konať teraz a vyzývam všetky politické skupiny, aby podporili predložené veľmi realistické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Týmto malým plavidlám, o ktorých hovorím, kratším než 15 metrov sa upiera možnosť zárobku, a čo je ešte dôležitejšie, tieto plavidlá sú nútené plaviť sa do nebezpečných vôd. Na týchto plavidlách smerujeme 80 kilometrov od pobrežia, aby sme lovili ryby mimo oblasti uzavretej vzhľadom na regeneráciu tresky. Moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkajú použitia zakliesňovacích sietí. Tieto siete používajú malé pobrežné plavidlá na lov mäkkýšov a žralokov škvrnitých pri severozápadnom pobreží. Zakliesňovacie siete sa nepoužívajú na lov žiadneho druhu tresky a nebudú mať žiadny vplyv na ich populácie, preto prípadné schválenie týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov umožní, aby tieto malé plavidlá v týchto oblastiach prežili. Nestačí len hovoriť, že nechceme o veci diskutovať. Na to sme tu.

Pokiaľ ide o druh Capros aper, toto je nová forma rybolovu. Využívajú ju najmä rybári z našej vlastnej krajiny. V decembri Rada stanovila hodnotu celkového povoleného výlovu, z ktorej Írsku vyčlenila 67 %, a som rád, že pani komisárka hovorí, že na odôvodnenie tohto kroku existujú vedecké dôkazy. V súčasnom nariadení sa druh Capros aper nespomína, preto som rád, že sa výbor rozhodol prijať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby využil návrh Komisie ako prostriedok zavedenia príslušného rozmeru ôk od 32 do 54 milimetrov, a tak sa vyhol potrebe zavádzania nového právneho predpisu, čo by trvalo príliš dlho.

Na záver vyzývam všetkých poslancov, aby uvažovali o...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Isabella Lövin, v mene skupiny Verts/ALE. – (SV) Chcela by som poďakovať všetkým spravodajcom za ich konštruktívnu spoluprácu. Rada by som sa však zamerala na dohodu v sektore rybolovu s Komorským zväzom.

Ak by som si niekedy potrebovala pripomenúť, prečo sme v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii doteraz hlasovali proti týmto dohodám v sektore rybolovu, stačí mi vybrať len jedno z hodnotení a prečítať si dohodu s Komorským zväzom, o ktorej sa práve chystáme hlasovať. EÚ má s touto chudobnou krajinou dohodu už od roku 1998. Podľa tohto hodnotenia dohoda v rokoch 2005 až 2009 priniesla Komorskému zväzu 2,7 milióna EUR. V dohode sa uvádza, že 60 % týchto peňazí sa má použiť na podporu miestneho odvetvia rybolovu a na kontrolné mechanizmy a vedecké odhady populácií rýb.

Podľa tohto hodnotenia táto rozvojová krajina stále nemá žiadny fungujúci rybársky prístav, žiadnu loď či lietadlo pobrežnej stráže a žiadny výskum v oblasti rybného hospodárstva. Vlastné odvetvie rybného hospodárstva krajiny je stále úplne nerozvinuté.

Komorský zväz teda dostáva 2,7 milióna EUR za vpustenie lodí EÚ. My daňoví poplatníci poskytujeme 65 % tejto sumy a majitelia lodí poskytujú 35 %. Tieto lode, ktorých väčšina je určená na lov tuniaka, počas rovnakého obdobia podľa hodnotenia ulovili ryby v hodnote 13,7 milióna EUR. Pre majiteľov lodí je to veľmi dobrý obchod, v hodnotení sa však uvádza, že všetku takzvanú pridanú hodnotu získava EÚ.

V posádkach týchto lodí neboli nikdy zamestnaní žiadni obyvatelia Komor. Na Komoroch sa ryby nikdy nevykladali. Celé spracovanie rýb sa uskutočňuje inde, napríklad na Seychelách. Súhlasím s pani komisárkou, že je pre EÚ dobré zachovať členstvo v Komisii pre tuniaky z Indického oceánu. Komisie by som sa však spýtala toto:

Ako Komisia zamýšľa zaistiť, aby sa táto nová dohoda vykonávala lepšie než predchádzajúce dohody? Napríklad, ako by sa dala flotila EÚ presvedčiť, aby zamestnávala obyvateľov Komor na palubách lodí, a ako Komisia zaistí, že dohoda skutočne prispeje k rozvoju na Komoroch, aby vyčlenenie peňazí na rozvoj odvetvia rybolovu nebolo len peknými slovami, ale malo aj skutočný význam?

  Marek Józef Gróbarczyk, v mene skupiny ECR. – (PL) Chcel by som začať čo najsrdečnejším poďakovaním a zablahoželaním všetkým spravodajcom k práci, ktorú vykonali pri príprave svojich správ. Tieto správy sú kľúčovým faktorom pri vykonávaní spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Zároveň treba v súvislosti s medzinárodnými dohodami venovať pozornosť názorovým rozdielom medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Všeobecne uznávanou praxou je nenáležité tajnostkárstvo Európskej komisie, pokiaľ ide o rokovanie o dohodách s tretími krajinami, ktoré je v rozpore s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá prináša väčšie zapojenie Parlamentu do prípravy normatívnych aktov. Toto je v rozpore so zásadou transparentnosti a obmedzuje to úlohu Parlamentu, ktorý koniec koncov musí vykonávať funkciu dohľadu. Vplyv na rokovací proces by poslancom umožnil, aby riadne vykonávali svoj mandát ako poslanci Európskeho parlamentu.

Pani komisárka, chcel by som požiadať, aby poslanci Európskeho parlamentu zohrávali výraznejšiu úlohu v rokovacom procese, keďže súčasný systém, v rámci ktorého úradník Európskej komisie vydáva všeobecnú správu o rokovaniach, je nedostatočný.

  Derek Roland Clark, v mene skupiny EFD. – Po 30 rokoch treba riešiť škodlivé praktiky v oblasti odpadu z rýb. Flotily pri meste Grimsby tvorí niekoľko desiatok rybárskych lodí, hoci v minulosti ich tam bývali stovky. Pred dvoma rokmi rybári zo západného Škótska predložili plán na záchranu bielych rýb, no zatiaľ čo čakajú, vyčerpávanie populácií rýb pokračuje. Navrhuje sa regionálny prístup – prečo nie? EÚ rozdeľuje územie na regióny.

Oveľa horšie je obnovovanie povolení pre európske flotily, aby vtrhli do vôd Komorských ostrovov – pôjde o útok, pretože miestni rybári nemôžu konkurovať výkonnejším rybárskym lodiam s podporou EÚ. Rovnako to dopadlo aj s ostatnými v tejto oblasti. Prekvapuje tento Parlament, že sa somálski rybári, ktorí prišli o zdroj obživy, vrátili k starodávnemu hriechu – pirátstvu?

Videli poslankyne a poslanci pred piatimi rokmi televízne zábery stoviek obyvateľov západnej Sahary, ktorí sa usilovali nájsť útočisko na Kanárskych ostrovoch? Práve vtedy došlo k obnoveniu povolení EÚ pre ich vody a aj oni to už zažili. Pri žalostnom, zúfalom pokuse mnohí počas plavby dlhej 800 míľ (1 290 kilometrov) zahynuli v rybárskych člnoch, ktoré neboli určené na plavbu na otvorenom mori. EÚ však nezaujíma, že jej kroky zbedačujú obyvateľov najmenej rozvinutých krajín, a za to si zaslúži odsúdenie.

  Diane Dodds (NI). – Jeden z našich spravodajcov hovoril o nedôvere rybárov voči spoločnej politike v oblasti rybného hospodárstva. Niet sa čomu diviť, pretože spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva v súčasnej podobe zaznamenala rozpad našej flotily a nie zvyšovanie populácií rýb. Domnievam sa, že čím skôr sa nám podarí vrátiť politiku rybného hospodárstva členským štátom, tým lepšie. Uvedomujem si však, že sa to pravdepodobne v krátkom čase nestane, preto chcem v rámci tejto spoločnej rozpravy o rybnom hospodárstve predniesť niekoľko postrehov.

Po prvé, otázka zavedenia finančných opatrení Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Pokiaľ EÚ môže zasahovať do nášho rybného hospodárstva, myslím si, že tieto zásahy by mali mať riadny základ. Zatiaľ čo sa však usilujeme zaistiť dostupnosť financovania správy spoločnej poľnohospodárskej politiky, mali by sme myslieť na zúčastnené strany – najmä na našich rybárov –, ktoré neustále zápasia s množstvom súčasných pravidiel a nariadení, nehovoriac o tých, ku ktorým sa vyjadrujú.

Od rôznych zúčastnených strán z námornej oblasti čoraz častejšie počúvam, že celé odvetvie bojuje, aby si s touto konkrétnou otázkou poradilo.

  Alain Cadec (PPE). – (FR) Najprv žiadosť zo srdca: Parlament má len jedno sídlo a tým je Štrasburg.

Teraz by som chcel zablahoželať pánovi Ferreirovi k jeho správe o finančných opatreniach Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančných opatreniach v oblasti morského práva. Zmeny a doplnenia tohto nariadenia, ktoré navrhla Komisia a Parlament, zavedú úroveň investícií EÚ, ktoré sa môžu využiť na financovanie výskumu. Vďaka nim sa nariadenie zosúladí so zmenami v legislatívnom rámci EÚ o zbere, správe a využívaní údajov.

Vítam najmä príležitosti na financovanie vedeckého výskumu v oblasti rybného hospodárstva a akvakultúry. Teraz budeme schopní vykonávať prieskum úrovne závislosti Európskej únie od dovozu z tretích krajín. Ako viete, 60 % nášho trhu závisí od dovozu a toto číslo sa neustále zvyšuje. Je mimoriadne dôležité, aby sme zvýšili našu podporu európskych výrobcov namiesto zväčšovania otvorenosti nášho obchodu všetkými smermi, ktoré poškodzuje európsku produkciu.

Chcem sa tiež poďakovať pani Grelierovej za jej správu. Technické opatrenia sú mimoriadne citlivou témou a musia sa čo najskôr zmeniť, len čo budeme mať návrhy Komisie týkajúce sa reformného balíka spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Táto správa, ktorú budeme zajtra prijímať, umožňuje predĺženie platnosti prechodných technických opatrení, ktorými sa riadi odvetvie rybného hospodárstva. Toto predĺženie nám umožní predísť regulačnému vákuu po 30. júni tohto roku a umožní rybným hospodárstvam pokračovať v činnosti do reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Umožní aj vykonanie dôkladného posúdenia vplyvu všetkých v súčasnosti platných technických opatrení. Skutočne by teraz nebolo rozumné prijímať akékoľvek závažné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tejto správe, pretože by to predĺžilo legislatívny postup a znamenalo by to dlhé diskusie v Rade.

Napokon by som chcel zablahoželať pánovi Capoulasovi Santosovi k jeho správe o dohode o partnerstve v sektore rybolovu s Komorami a našej kolegyni pani Fragovej Estévezovej k správe o Grónsku.

  Ole Christensen (S&D). – (DA) Na úvod by som rád poďakoval spravodajcom za ich prácu na odporúčaniach a na trojici správ. Zajtra budeme hlasovať o dohode v oblasti dovozu s Grónskom, ktorej som tieňovým spravodajcom za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Teší ma, že sa práve zbavujeme ťažkopádnej a drahej byrokracie, zatiaľ čo súčasne v plnej miere napĺňame požiadavky potravinovej bezpečnosti EÚ. Dohoda poskytne Grónsku dobrú príležitosť predávať jeho produkty rybolovu podľa pravidiel vnútorného trhu za predpokladu, že tieto produkty spĺňajú zdravotné a bezpečnostné požiadavky EÚ. Dánske orgány na kontrolu potravín v súčasnosti už kontrolujú grónske ryby v Grónsku, ako aj pri vývoze do EÚ. To predstavuje nákladnú duplicitu práce, bez ktorej sa dohoda, našťastie, zaobíde. Táto dohoda prinesie prospech každému, no jednoznačne prichádzala príliš dlho. Pre tento Parlament však bolo dôležité úplne vyjasniť právny základ a dúfame, že Komisia a Rada to podporia.

Budeme hlasovať aj o dohode o partnerstve v sektore rybného hospodárstva s Komorským zväzom. V podstate mám na dohody o udržateľnom rybolove veľmi pozitívny názor, prinášajú udržateľnosť populácií rýb a pre rybárov, pre miestne obyvateľstvo a napokon udržateľnosť pre rybárov EÚ, ktorí tieto dohody využívajú. Žiaľ, táto dohoda s Komorským zväzom nie je taká udržateľná, ako by som chcel, pretože neobsahuje konečný počet rýb, ktoré môžu plavidlá EÚ uloviť. Po dosiahnutí dohodnutej kvóty 4 850 ton ročne bude každá ďalšia tona stáť 65 EUR.

Tendencia nestanovovať maximálne množstvo rýb, ktoré môžu plavidlá EÚ vo vodách tretích krajín uloviť, je škodlivá a nesprávna. Nemôžeme sa riadiť rozličnou politikou v oblasti rybolovu podľa toho, či sme v našich vlastných vodách alebo vo vodách tretích krajín. Chcel by som tiež naliehať na to, aby sme vo väčšej miere zaistili, že finančné prostriedky, ktoré EÚ platí tretím krajinám za uzatvorenie dohôd v oblasti rybného hospodárstva, budú vyčlenené tak, aby jednoznačne priniesli úžitok miestnym obyvateľom.

  Britta Reimers (ALDE). – (DE) Som rada, že Parlament bude konečne hlasovať o tejto otázke, a chcela by som poďakovať spravodajcom za ich prácu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia Rady o finančných opatreniach Spoločenstva je jedným z hlavných nástrojov, ktoré potrebujeme na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Platí to najmä pre oblasti medzinárodných vzťahov v oblasti rybolovu, zber údajov a vedecké štúdie. Kontrolné systémy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ich vykonávanie sú mimoriadne dôležité.

Spravodajca vyvinul maximálne úsilie, aby presvedčil svojich kolegov poslancov o nutnosti zvýšiť úroveň spolufinancovania na maximálne 75 %. S jeho prianím sme nemohli súhlasiť. Existujúce nariadenia sa osvedčili v praxi a už umožňujú isté výnimky. Členské štáty už využívajú možnosť spolufinancovania a žiadne ďalšie stimuly nie sú potrebné.

Je dôležité, že zmeny a doplnenia nariadenia by mali pripraviť cestu dôslednému právnemu rámcu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE). – Povedal by som, že správa pani Grelierovej Komisii priveľmi ustupuje. Rybári zo západu Škótska ťažko chápu, prečo Komisia hovorí, že chce odstrániť odpady z rybolovu a súčasne odmieta zmeny a doplnenia týchto technických opatrení.

Komisia uprednostňuje predĺženie platnosti súčasného rozsahu technických opatrení, ktoré spôsobujú úhyn rýb vrátane tresky, o minimálne 18 mesiacov. Komisia uprednostňuje ďalších 18 mesiacov takzvaných dočasných opatrení, ktoré pri ochrane populácií rýb zlyhali. Ďalších 18 mesiacov vyhadzovania uhynutých rýb späť do mora. Nalieham na svojich kolegov, aby v našom hlasovaní podporili všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a dúfam, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy budú prijaté, a ak budú prijaté, dúfam, že Komisia zmení svoj postoj a chopí sa príležitosti, ktorá sa jej ponúka, a už teraz bude konať v otázke odpadu, nielen hovoriť o krokoch, ktoré podnikne niekedy v budúcnosti.

  Struan Stevenson (ECR). – Predložil som pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rámci nariadenia o technických opatreniach v snahe o riešenie anomálie, o ktorej práve hovoril Ian Hudghton a ku ktorej došlo pri západnom pobreží Škótska.

V dobre mienenom úsilí o ochranu populácie bielych rýb v tejto oblasti Komisia na konci roku 2009 zaviedla dočasné pravidlá zloženia úlovkov na obdobie 12 mesiacov, no platnosť týchto dočasných opatrení sa už predĺžila o ďalší rok v rámci všeobecnej dohody o úlovkoch, ktorou sa platnosť všetkých technických opatrení EÚ predĺžila o 12 mesiacov. Teraz sa Komisia usiluje pravidlá opäť predĺžiť do konca roku 2012, zatiaľ čo pripravuje nový rámec technických opatrení v rámci reformného balíka spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Neplánovaný dôsledok toho spôsobí, že dočasné nariadenie, ktoré sa zavádzalo len na obdobie jedného roka, bude teraz v platnosti najmenej tri roky, počas ktorých sa situácia na západe Škótska výrazne zmenila, keď núti našich rybárov odhadzovať dobrú čerstvú tresku uhynutú späť do mora. Dúfam, že Parlament môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh zajtra podporí.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE). – (PT) Hoci blahoželám všetkým štyrom spravodajcom, chcela by som sa sústrediť len na dve zo správ, o ktorých sa rokuje. Absencia akejkoľvek dohody o návrhu nariadenia v roku 2008, ktoré malo zjednodušiť a sprehľadniť nariadenie EÚ v oblasti ochrany zdrojov rybolovu, viedla k prijatiu súčasného nariadenia, ktoré zaviedlo súbor prechodných opatrení pôvodne určených na obdobie od 1. januára 2010 do 30. júna 2011. Súčasný legislatívny návrh rozširuje túto prechodnú dohodu na ďalšie 18-mesačné obdobie do 1. januára 2013 v očakávaní nového nariadenia o technických opatreniach ohraničujúcich reformovanú spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva.

Počas tohto prechodného obdobia je dôležité zachovať regulačný rámec v oblasti rybného hospodárstva, ktorý ochráni záujmy rybárov bez toho, aby sme stratili zo zreteľa základný cieľ podpory udržateľného rybolovu. Súčasný zámer nepredĺžiť používanie vlečných sietí a od 1. októbra 2010 zakázať ich používanie v hĺbkach od 200 do 600 metrov nepredstavuje dobrý príklad toho, čo tu bolo opísané. Súčasný zákaz tejto rybolovnej techniky, ktorú desaťročia používa časť portugalskej flotily malých lodí na trvalo udržateľné využívanie druhov ako čert morský a merlúza, mal závažné hospodárske a sociálne následky na odvetvie a na rybárske spoločenstvá, ktoré sú najviac závislé od využívania týchto zdrojov.

Preto požadujem vašu podporu pri schvaľovaní návrhu, ktorý som spolu so svojimi kolegami pánom Capoulasom Santosom a pánom Ferreirom predložila v tejto rokovacej sále a ktorý sa len usiluje zaistiť, aby to, čo bolo uzákonené do 1. októbra 2010, zostalo v platnosti do roku 2013.

Chcela by som spomenúť aj návrh nariadenia, ktoré stanovuje finančné opatrenia Spoločenstva týkajúce sa vykonávania spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva: správu pána Ferreiru. Spolu s Európskym fondom pre rybné hospodárstvo je to ten najdôležitejší finančný nástroj na podporu rybného hospodárstva, ktorý zabezpečuje financovanie v oblastiach medzinárodných vzťahov, správy, zberu vedeckých údajov a stanovísk a monitoruje vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

V tejto súvislosti by som chcela vyjadriť svoju plnú podporu návrhom, ktoré pán spravodajca predložil v tejto rokovacej sále na zvýšenie možnosti spolufinancovania zo strany EÚ na úroveň 60 % v oblasti zberu, správy a využívania základných údajov, ako aj v súvislosti so zberom, správou a využívaním doplnkových údajov. Rozšírené a čoraz väčšie uznanie dôležitosti správy rybného hospodárstva založenej na aktuálnych a podrobných vedeckých znalostiach stavu populácií v plnej miere odôvodňuje prijatie návrhov pána spravodajcu, ako aj jeho správy ako celku.

  Josefa Andrés Barea (S&D). – (ES) Chcela by som zablahoželať štvorici spravodajcov týchto správ k ich vynikajúcej práci. Zameriam sa na dve správy vzhľadom na ich dôležitosť.

Jedna z nich sa týka dohody s Komorským zväzom. Táto dohoda v oblasti rybného hospodárstva medzi Európskou úniou a krajinou juhovýchodnej Afriky, spomínam to, aby sme vedeli aj to, o akú časť sveta ide, kde 60 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby a kde je jedinou formou príjmu cestovný ruch alebo štátna pomoc.

Táto dohoda zavádza možnosť lovu ich prebytočných rýb. Opakujem: prebytočných rýb. Poskytuje tiež kompenzáciu, aby sa samotná krajina rozvíjala a zlepšila svoju infraštruktúru a svoje vlastné možnosti. Zavádza rámec partnerstva, ktorý sa riadi kritériami udržateľného a zodpovedného rybolovu na zachovanie biologických zdrojov. Musíme zohľadniť to, že sa tam vyskytujú migrujúce druhy, ako napríklad tuniak, a že sa populácie pre nasledujúci rok každoročne stanovujú na základe vedeckých kritérií. Umožňuje to vedecký výskum a prítomnosť pozorovateľov na palubách lodí, ako aj zachovávanie populácie rýb v oblasti, pretože lov sa obmedzuje na pobrežnú oblasť, aby sa domáci rybolov rozvíjal.

Tento protokol má veľký prínos vďaka tomu, že do oblasti majú prístup európske rybárske lode, vďaka rozvojovej pomoci, zlepšeniu zamestnanosti a lepším hospodárskym vyhliadkam. Obsahuje však aj veľmi dôležitý prvok: zabraňuje tretím krajinám vykonávať rybolov, pokiaľ primerane nezaručia ochranu životného prostredia. Tretie krajiny lovia 75 % zdrojov rybolovu v oblasti.

Preto sa domnievame, že táto dohoda nielenže pomôže Komorskému zväzu, ale pomôže aj zachovať životné prostredie.

Mimoriadnu pozornosť treba venovať aj dôležitej správe pani Grelierovej o nariadení, ktorým sa ustanovujú technické opatrenia, ktorých platnosť sa o tri mesiace skončí, preto sa požaduje ich predĺženie do decembra 2012, aby nedošlo k právnemu vákuu, právnej neistote a slabej ochrane morských zdrojov.

Mali by sme však zdôrazniť aj posúdenie priloženého vyhlásenia, ktoré vyzýva Komisiu, aby prijala isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: niektoré technické opatrenia navrhované členskými štátmi. Otázka sietí sa tu už spomínala a hovoríme tiež o otázke hĺbky. Tá ovplyvňuje niektoré rybné hospodárstva a domnievame sa, že by ju Komisia mala začleniť, pretože má vplyv aj na samotnú populáciu rýb. Ovplyvňuje oblasti 8, 9 a 10 a je dôležitá na prekonanie týchto nedostatkov objavujúcich sa pri uplatňovaní nariadenia, ktoré poškodzuje nielen rybné hospodárstva, ale aj miestnych obyvateľov.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Budem hlasovať za túto dohodu, pretože má pozitívny vplyv na európsku flotilu. Celkovo z nej bude mať prínos 70 lodí, o 12 viac než v predchádzajúcej dohode, a na palubách týchto lodí bude aspoň jedna miestna posádka.

Z mnohých dôvodov je pozitívna pre Komory, pre ich obyvateľov a pre ich výrobné odvetvie. Po prvé, je pozitívna, pretože správa podporuje spoluprácu založenú na podpore miestneho rozvoja a pretože obsahuje finančnú kompenzáciu, ktorá smeruje do tejto oblasti. Po druhé, je pozitívna, pretože nabáda vlády v oblasti, aby dodržiavali ľudské práva, ktoré sú kľúčovou podmienkou zachovania tejto dohody. Po tretie, je pozitívna, pretože podporuje malé formy rybolovu vykonávané v tejto oblasti a zaručuje, že 8 500 obyvateľov Komor, ktorí sa živia týmto druhom činnosti, môžu v oblasti vykonávať rybolov: európskym lodiam nebude umožnený rybolov do vzdialenosti 10 námorných míľ (18,52 kilometra) od žiadneho z ostrovov.

Napokon, je pozitívna, pretože podporuje udržateľný rybolov v oblasti, obsahuje mechanizmus na objektívnu analýzu populácií rýb a v tejto súvislosti zavádza mechanizmy vedeckej spolupráce.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Som rád, že v mene nášho poslaneckého klubu môžem na túto tému povedať niekoľko slov, nepochybne, rybolov je kontroverzná téma, jedna z najspornejších tém, o ktorých tento Parlament rokuje. V našej krajine máme staré príslovie, ktoré vraví: koľko ľudí, toľko názorov, a to platí o rybároch a rybolove. Preto je pre nás ako poslancov zložité hovoriť v tejto veci jednohlasne, no súčasne musíme urobiť maximum.

Pokiaľ ide konkrétne o Grónsko, domnievam sa, že pani komisárka predniesla pomerne vyvážený pohľad na situáciu. Samozrejme, sú tu otázky dôvery Európskeho parlamentu voči Rade, ako však sama povedala, nájde sa pragmatické riešenie a to je, samozrejme, žiaduce. Je to dôležité aj z hľadiska Európskej únie. Je to rovnako dôležité alebo možno ešte dôležitejšie z hľadiska Grónska – krajiny, ktorá je takmer úplne závislá od umiestnenia svojich rýb na európskom trhu a, samozrejme, ktorej hospodárstvo je takmer úplne závislé od rybolovu.

Pokiaľ ide o Grónsko, môžeme povedať, že ryby pochádzajúce odtiaľ, ako sa to uvádza v tejto správe, budú mať overiteľnú a najlepšiu kvalitu – na rozdiel od mnohých rýb prichádzajúcich do Európskej únie z obrích rybích fariem v juhovýchodnej Ázii, ktorých kvalitu nemožno overiť a o ktorých sa mnohí domnievajú, že skutočne pochádzajú zo znečistených vôd.

Máme tu teda obrovský priestor na rokovania najmä preto, že samotná pani komisárka dnes popoludní už počas hodiny otázok načrtla trochu pochmúrny obraz udržateľnosti populácií rýb a pobrežných spoločenstiev v budúcnosti. Z tohto dôvodu potrebujeme rozvíjať hlavnú politiku v súvislosti s akvakultúrou v rámci Európy ako súčasť budúcej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Do tej doby vítam tieto návrhy a prijímam slová pani komisárky o tom, čo sa stane.

  Antolín Sánchez Presedo (S&D). – (ES) Aj ja by som chcel zablahoželať spravodajcom týchto štyroch správ. Skôr než začnem hovoriť o správach pána Ferreiru a pani Fragovej Estévezovej, chcel by som vyjadriť svoju podporu správe pána Capoulasa Santosa, ktorá odporúča prijať protokol, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve s Komorským zväzom, a pripomína nám, že tento Parlament sa musí na tomto procese aktívne podieľať.

Súhlasím tiež so základnými prvkami správy pani Grelierovej o technických opatreniach. Vyzývam Komisiu, aby urýchlila svoje posúdenie vplyvu a v prvom rade sa zamerala na nariadenie o týchto opatreniach, aby mohlo byť čo najskôr prijaté: pokiaľ je to možné ešte pred rokom 2013.

Správa pána Ferreiru, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 861/2006 o finančných opatreniach Spoločenstva, je popri Európskom fonde pre rybné hospodárstvo jedným z nástrojov využívaných na uplatňovanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Správa objasňuje svoj rozsah a upravuje ho vzhľadom na skutočné potreby spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva v rámci novej Lisabonskej zmluvy, preto si myslím, že je pozitívna.

Vzhľadom na to, že jednou zo základných podmienok dosiahnutia udržateľného rybolovu je zaistenie aktuálnych, presných znalostí populácií rýb, však ako spravodajca ľutujem, že sa nepodarilo zvýšiť podiel spolufinancovania v súvislosti so zberom, správou a využívaním údajov.

Správa pani Fragovej Estévezovej ovplyvňuje zavedenie pravidiel v oblasti zdravia zvierat a potravinovej bezpečnosti pre dovoz určitých produktov rybolovu a vedľajších produktov rybolovu, či už pochádzajú z Grónska alebo tretích krajín.

Pravidlá ovplyvňujú prakticky 90 % grónskeho vývozu v tejto oblasti, ktorého objem v roku 2007 dosiahol 251 miliónov EUR. Existuje tu široký konsenzus v oblasti uplatňovania pravidiel na tieto dovážané produkty, ktorými sa riadi obchod v rámci Európskej únie, ktorej partnerom Grónsko naďalej zostáva. To rozšíri jednotný trh s produktmi rybolovu a ich vedľajšími produktmi.

Je zrejmé, že neexistuje žiadna zhoda v tom, aký právny základ by sme mali mať, a preto srdečne vítame rozhodnutie Komisie podporiť dohodu. Parlament sa riadi správou svojich právnych služieb, stanoviskom Výboru pre právne veci a pozíciou, ktorú si naďalej zachováva Výbor pre rybné hospodárstvo.

Dúfame, že tieto otázky sa dajú vyriešiť, že Grónsko získa prvoradé postavenie, ktoré si zaslúži, a že sa podarí dosiahnuť legislatívnu dohodu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Chcela by som zablahoželať všetkým štyrom spravodajcom k všetkej náročnej práci na tomto balíku opatrení v oblasti rybného hospodárstva.

Chcela by som zdôrazniť, že finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky rybného hospodárstva sú hlavným nástrojom financovania Európskej únie v tomto odvetví a musia sa neustále upravovať podľa potrieb občanov zainteresovaných v tejto oblasti a dôsledne držať krok so súčasnými problémami, ktorým čelíme. Finančné prostriedky potrebné na zavedenie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva zahŕňajú aj financovanie projektov v oblastiach, ako sú napríklad medzinárodné vzťahy, správa, zber údajov, vedecké poradenstvo, kontrolné systémy a presadzovanie tejto politiky.

Myslím si, že správa rybného hospodárstva sa musí zakladať na aktuálnych, presných vedeckých znalostiach o stave populácií. Práve to má umožniť, aby ustanovenia nariadenia účinnejšie sledovali skutočné potreby.

  Maria Damanaki, členka Komisie. – V súvislosti s vašimi pripomienkami by som vám rada poskytla niekoľko krátkych vysvetlení.

Pokiaľ ide o diskusiu o dohodách o partnerstve v sektore rybolovu, v rámci nášho návrhu reformy sa teraz usilujeme zaistiť správne vykonávanie týchto dohôd v sektore rybolovu v prospech miestnych obyvateľov. Pokiaľ nemáme nový návrh novej generácie dohôd v sektore rybného hospodárstva, usilujeme sa vylepšiť súčasnú situáciu. Usilujeme sa zaistiť vykonávanie dohody s Komorami a pre miestne obyvateľstvo urobiť, čo je v našich silách.

Pokiaľ ide o problémy spomínané v súvislosti s Parlamentom a informácie o dohodách poskytované poslancom Parlamentu, Komisia poskytla poslancom Parlamentu všetky informácie – dokonca obmedzené informácie – a urobíme to aj v budúcnosti.

Pokiaľ ide o technické opatrenia a správu pani Grelierovej, chápem, že existujú mnohé obavy, pretože teraz predlžujeme platnosť súčasného nariadenia. Museli sme to urobiť, pretože musíme počkať na vykonanie reformy, chápem však, prečo nás vyzývate, aby sme prijali určité opatrenia s cieľom pripraviť nové nariadenie pred koncom roka 2013. Môžem povedať, pretože vám nemôžem sľúbiť to, čo nemôžem splniť, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme urýchlili postup prípravy nového nariadenia a aj vykonávania základného nariadenia reformy, aby sme členským štátom v súvislosti s technickými opatreniami poskytli určité právomoci.

Pokiaľ ide o ďalšiu otázku, teda o finančnú reguláciu, dúfam, že dosiahneme zhodu v prvom čítaní, pretože by to bolo veľmi dobré pre zavádzanie nariadenia v budúcnosti.

Pokiaľ ide o prípad Grónska, chcela by som zopakovať, že sme tu na to, aby sme našli riešenie v otázke právneho základu tohto návrhu. Pre Komisiu je práca na obsahu veľmi dôležitá, pretože dobré vzťahy s Grónskom sú pre nás z politického hľadiska úplne prvoradé. Môžem zopakovať, že Komisia je tu na to, aby pomohla a našla kompromis s Radou.

  Luis Manuel Capoulas Santos, spravodajca. – (PT) Potrebujem len niekoľko sekúnd na vyjadrenie môjho poďakovania za pripomienky, ktoré tu odzneli, a potom prejdeme k tomu, o čom som sa chystal hovoriť. Vieme, že existujú druhoradé aspekty dohôd o partnerstve, ktoré treba napraviť.

Ocenil som stanovisko pani komisárky vrátane jej osobného stanoviska v súvislosti s účasťou poslancov Európskeho parlamentu a dúfam, že toto jej osobné stanovisko môže ovplyvniť inštitucionálnu pozíciu Komisie, aby sme dosiahli cieľ, na ktorom pracujeme.

  João Ferreira, spravodajca. – (PT) Aj ja by som sa chcel poďakovať za pripomienky a za značnú energiu, ktorú všetci v tejto neskorej hodine preukazujú. V súvislosti s pripomienkami k správe o finančných opatreniach, ktoré odzneli, musím povedať, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladáme, neohrozujú doteraz dosiahnutý konsenzus na trojstranných rokovaniach. Domnievam sa, že je možné zájsť ešte o čosi ďalej a ochrániť tento konsenzus a v tejto súvislosti som vďačný za pripomienky, ktoré prednieslo množstvo poslancov na podporu predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Myslím si, ako sa vyjadrili niektorí poslanci, že neprijatie týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov by predstavovalo nepredstaviteľnú nedôslednosť zo strany Európskej únie, ktorá na jednej strane žiada zvýšenú účasť v určitých oblastiach, ktorým pripisuje čoraz väčšiu dôležitosť, zatiaľ čo na druhej strane bráni vyčleneniu finančných prostriedkov potrebných na skutočné uznanie tejto rastúcej dôležitosti.

Pokiaľ ide o správu o prechodných technických opatreniach, chcel by som zdôrazniť – k čomu došlo aj počas mnohých prejavov –, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podporujem spolu s ďalšími dvoma poslancami, sa usiluje odstrániť negatívnu diskrimináciu bez vedeckého základu, a zdôrazňujem, že neexistuje žiadny vedecký základ odôvodňujúci negatívnu diskrimináciu voči niektorým častiam portugalskej flotily malých lodí, ktoré využívajú vlečné siete. V minulosti táto flotila už preukázala svoje schopnosti vhodným spôsobom využívať zdroje, o ktorých hovoríme, konkrétne ide o morský jazyk a merlúzu. Keďže na odôvodnenie tohto zákazu nie sú žiadne opodstatnené, vedecké dôvody, predovšetkým by nemal pokračovať najmä vzhľadom na výrazné záporné hospodárske a sociálne následky, ktoré prináša.

Vážený pán predsedajúci, z rovnakých dôvodov by som na záver chcel povedať, že podporujeme aj návrhy predložené našimi írskymi a škótskymi kolegami v súvislosti s rovnakou správou.

  Estelle Grelier, spravodajkyňa. – (DE) Vážený pán predsedajúci, sľubujem, že sa vynasnažím hovoriť pomalšie.

(FR) Chcela by som poďakovať svojim kolegom poslancom za ich vo všeobecnosti priaznivé pripomienky k tejto správe, ktoré zaznievali aj v rámci diskusie, ktorá prebiehala počas schôdzí Výboru pre rybné hospodárstvo.

Súhlasím so stanoviskom pani komisárky v otázke prijatia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý konkretizuje rozmer ôk pre siete na lov druhu Capros aper, a odmietnutia konkrétnych požiadaviek na zmeny a doplnenia určitých technických opatrení, pretože sa nezakladajú na žiadnych posúdeniach vplyvu v oblasti plavidiel a ekosystémov, ktorých sa týkajú, alebo pretože členské štáty nepredložili potrebné vedecké údaje. Všetky tieto opatrenia sú navzájom prepojené a neboli vyhodnotené.

Chcela by som zdôrazniť, ako to dnes večer urobili už predchádzajúci rečníci, naliehavosť čo najrýchlejšieho vykonania hodnotenia súčasných opatrení zo strany Komisie a na základe tohto hodnotenia pripraviť nový návrh, ktorý sa môže prerokovať skôr súčasne s reformou spoločnej politiky rybného hospodárstva než po nej. Pani komisárka, chcela som vás upozorniť na tento bod a beriem na vedomie vašu pripravenosť urýchliť prípravu tohto návrhu.

Na záver musím znova spomenúť dôležitosť spolupráce medzi inštitúciami EÚ a odvetvím rybného hospodárstva pri zbere a spoločnom využívaní vedeckých údajov. Domnievam sa, že je to nevyhnutný základ novej, spravodlivej a ústretovej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorá má dostatočné zdroje – a to je dôležitý bod – a ktorá zohľadňuje hospodárske potreby a udržateľnosť odvetvia v záujme všetkých: rybárskeho spoločenstva, spotrebiteľov a občanov.

  Carmen Fraga Estévez, spravodajkyňa. – (ES) Chcela by som vysloviť mimoriadne poďakovanie pani komisárke za odpoveď, ktorou reagovala na moju otázku, keď povedala, že bude pripravená prijať zmenu právneho základu, a dúfam, že Rada sa zachová rovnako, ako to pani komisárka vyjadrila.

V každom prípade som zvažovala možnosť požiadať, aby sa táto správa vrátila do výboru skôr, než sa dostane do záverečného hlasovania, no neskôr som si to lepšie premyslela a uvedomila som si, že by to ešte viac oddialilo tento návrh, ktorý je podľa mňa pre Grónsko a pre Európsku úniu prínosný, a že by nebolo rozumné ho ešte viac odďaľovať.

V každom prípade dúfam, že sa Rada bude riadiť zámermi Výboru pre rybné hospodárstvo, ktoré sú úplne odôvodnené, a dúfam, že sa podarí nájsť riešenie vzhľadom na to, že jediným problémom je právny základ a nie obsah.

V každom prípade som rada, že sa nám podarilo dosiahnuť takýto výsledok; okrem toho máme stále možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa budeme domnievať, že je rozumné v tejto veci pokračovať. Tak či onak, zajtra prejavíme dobrú vôľu vydaním nášho stanoviska, a ako som už povedala, dúfam, že Rada zareaguje a bude to považovať za prvé čítanie v Parlamente.

Preto vám ďakujem, pani komisárka, že ste jednoznačne pripravená spolupracovať na tejto otázke, a ďakujem všetkým svojim kolegom, ktorí na tejto správe pracovali a podporili ju. Ostáva už len dúfať, že Rada prijme naše zámery, ktoré sú odôvodnené, ako som už povedala, a ktoré podporil nielen Výbor pre právne veci, ale aj právne služby Európskeho parlamentu.

  Predsedajúci. – Spoločná rozprava o štyroch správach týkajúcich sa rybného hospodárstva sa skončila.

Hlasovanie o všetkých štyroch správach sa uskutoční 6. apríla o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Jim Higgins (PPE), písomne. – V súvislosti so správou pani Grelierovej som o štyroch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch – pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 4, pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 5CP, pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 6 a pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 3 – hlasoval v rozpore s našou skupinou. Som sklamaný, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli prijaté. Napriek tomu som nakoniec správu podporil, aby sa zaistila ochrana írskeho odvetvia lovu druhu Capros aper a aby v tejto veci existovala právna istota namiesto čakania na úplnú reformu v roku 2013.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) Reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva je jednou z najdôležitejších úloh tohto Parlamentu. Ako všetci vieme, politika v oblasti rybného hospodárstva EÚ je už dlho intenzívne kritizovaná a je na to dobrý dôvod. Existuje množstvo otázok, ktoré sa týkajú nadmerného rybolovu vo vodách rozvojových krajín a štátnej pomoci rybnému hospodárstvu, ktoré treba všetky rýchlo vyriešiť.

Správa pána Ferreiru o finančných opatreniach Spoločenstva, ktorú máme dnes pred sebou, sa, pokiaľ ide o reformu politiky v oblasti rybného hospodárstva, zaoberá základnými otázkami. Sú to: zber údajov, výskum, vnútorná spolupráca, správa záležitostí rybného hospodárstva a monitorovacie systémy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Rovnako je dôležité zaistiť, aby sa zosúladenie politiky rybného hospodárstva najmä s námornou politikou a politikou v oblasti životného prostredia stalo hlavnou prioritou, čo si tiež vyžiada zdroje.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva spája súbor opatrení vytvorených Európskou úniou na zaistenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskeho odvetvia rybného hospodárstva. V rámci reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sú hlavnými prioritami jej zefektívnenie, aby sa lepšie zaistila hospodárska životaschopnosť európskych flotíl, ochrana populácií rýb, prepojenie s námornou politikou a dodávanie kvalitných potravín spotrebiteľom. Pod touto hlavičkou sú opatrenia, ktoré dnes Parlament prijal, ako napríklad revízia technických opatrení a úprava existujúcich právnych predpisov na zohľadnenie zozbieraných vedeckých údajov. Udržateľnosť a konkurencieschopnosť odvetvia by mali byť vyvážené. Rybolovná činnosť je mimoriadne dôležitá pre hospodársky a sociálny rozvoj pobrežných spoločenstiev, pretože prispieva k povzbudeniu regiónov a podporuje činnosť v pridružených odvetviach. Napríklad v najvzdialenejších regiónoch Únie, ktoré predstavujú najväčšiu výhradnú hospodársku zónu Európskej únie, zohráva odvetvie rybného hospodárstva kľúčovú úlohu v ich hospodárskej činnosti, preto je prvoradé zaistiť udržateľnosť a rozvoj tohto odvetvia.

16. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

17. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.20 hod.)