Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 6. apríla 2011 - Štrasburg

9. Vysvetlenia hlasovania

Ústne vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie: Luis Manuel Capoulas Santos (A7-0056/2011)

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Cieľom návrhu je zavedenie nového protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom.

V navrhovanom uznesení sa stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Európskej únie na základe dostupného prebytku populácií rýb, ako aj splatný finančný príspevok za prístupové práva a za podporu sektora rybolovu.

V zásade túto dohodu vítam. Riadený rybolov stále predstavuje lepšiu možnosť ako neriadený. Túto dohodu však musíme využívať primeraným spôsobom a neustále posudzovať jej vykonávanie. Pre mňa predstavuje jednoduchú a naivnú otázku to, že ak aj v súčasnosti je k dispozícii prebytok populácií rýb, musíme zaručiť, aby táto situácia zostala nezmenená aj v nadchádzajúcich rokoch.

  Daniel Hannan (ECR). – Keď čítam dnešný hlasovací zoznam, mám pocit, že čítam dlhý a drahý jedálny lístok. Každý z jeho bodov sa týka presunutia finančných prostriedkov od európskych daňových poplatníkov buď do nejakého fondu pre rybné hospodárstvo, alebo do Fondu solidarity, alebo na záchranu oblastí zasiahnutých záplavami a na podobné záležitosti.

Rád by som poukázal na jeden konkrétny príklad zneužitia tohto postupu, ktorý spočíva v uplatňovaní článku 122 ods. 2 o mobilizácii finančnej pomoci hospodárstvam zasiahnutým ťažkosťami, konkrétne portugalskému hospodárstvu. Tieto finančné prostriedky boli určené na prírodné katastrofy, ako sú záplavy alebo zemetrasenia. Znenie odseku sa vykladá odlišným spôsobom v tom zmysle, že ide o hospodárstva, ktorým došli finančné prostriedky. Je to očividne nezákonné. V zmluvách sa uvedený postup nielenže neuvádza, ale na základe klauzuly zakazujúcej prevzatie záväzkov verejného sektora členského štátu je vyslovene zakázaný. Tento Parlament jednoducho porušuje vlastné nariadenia. Poskytovaním finančnej pomoci týmto krajinám škodíme. Ak totiž svojmu zadlženému priateľovi vnucujete ďalšie pôžičky, nepomáhate mu. A, samozrejme, škodíme aj našim vlastným daňovým poplatníkom a porušujeme zákon. Je absurdné, že Portugalsku budú poskytovať finančnú pomoc aj Írsko a Grécko. Nemôžete sa naďalej viac a viac zadlžovať. Prichádza deň zúčtovania.

  Syed Kamall (ECR). – Pri včerajšom hlasovaní sme rokovali o otázke migrácie. Jedna z otázok, o ktorej bolo potrebné v súvislosti s migráciou diskutovať, sa týka toho, ako odradiť ľudí, aby opustili vlastnú krajinu, alebo ako ich motivovať, aby vo vlastnej krajine zostali. Ďalej sa týka dôvodov odchodu z vlastnej krajiny, pričom často dochádza k narušeniu rodinných a ďalších miestnych citových väzieb.

Jednou z oblastí, ktorými sa musíme zaoberať, je vplyv našich politík v EÚ. Keď podpisujeme tieto dohody v sektore rybolovu s vládami krajín, pre ktoré sú prospešné, sú uvedené dohody prínosom aj pre miestnych rybárov?

Skutočne by sme mali opätovne preskúmať všetky tieto dohody v sektore rybolovu a namiesto ich podpisovania by sme možno mali zvyšovať rybolovné kapacity miestnych rybárov s cieľom rozširovať bohatstvo a vytvárať viac pracovných miest na miestnej úrovni, aby ľudia chceli zostať vo vlastných krajinách a neusilovali sa z nich odísť.

Ak starostlivo nezvážime dôsledky niektorých týchto dohôd, zvýši sa dopyt po migrácii a nebudeme rokovať o otázkach, ktorým sa venujeme v súčasnosti, ale o migrácii.

Správa: Carmen Fraga Estévez (A7-0057/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Hlasovala som za túto dohodu, pretože vývoz grónskych produktov rybolovu predstavuje pre krajinu 82 % jej vývozu. Osemdesiatsedem percent týchto produktov sa vyváža do Európskej únie, predovšetkým do Dánska, v prípade ktorého ide o 97 %.

V súvislosti s právnym základom nie je zhoda s Komisiou. Súhlasím však so stanoviskom Výboru pre právne veci, ktorý jednohlasne schválil uplatňovanie článku 43 ods. 2 a článku 204 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jediného článku protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Toto stanovisko podporila aj právna služba Európskeho parlamentu. Z uvedeného dôvodu si treba v súlade s legislatívnym postupom uvedomiť, že ide o prvé čítanie v Parlamente.

Na záver chcem uviesť, že oceňujem stanovisko pani komisárky, pokiaľ ide o prijatie právneho základu, a to, že preukázala ochotu dosiahnuť dohodu s Radou a nespôsobovať tak ďalšie oneskorenie takej dôležitej dohody.

Správa: Sylvie Guillaume (A7-0085/2011)

  Pino Arlacchi (S&D). – Naša skupina hlasovala za túto správu. Všimol som si, že pre rokovania v Parlamente o otázke žiadateľov o azyl nebol charakteristický poburujúci tón, ako to často bolo v prípade niekoľkých členských štátov EÚ.

Dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že na rozdiel od všeobecnej mienky sa podľa údajov, ktoré práve zverejnila Organizácia Spojených národov, celkový počet ľudí, ktorí žiadajú o azyl v západných krajinách, v priebehu posledného desaťročia znížil o viac ako 40 %.

V roku 2010 sa v rozvinutých krajinách v porovnaní s 620 000 žiadosťami o azyl podanými v roku 2001 podalo celkovo 358 000 žiadostí. Dôvodom tohto poklesu sú hnacie faktory v oblastiach pôvodu. Znamená to, že situácia je oveľa povzbudivejšia, ako sa zvyčajne zdá.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Samozrejme, rada by som zablahoželala spravodajkyni k tejto správe, ktorá svojou výzvou, aby Komisia predložila návrh smernice o postupoch, ktoré majú prijať členské štáty s cieľom priznávať a v prípade možnosti odnímať medzinárodnú ochranu, skutočne signalizuje výrazný pokrok v súvislosti s politikami EÚ. Som presvedčená, že udalosti uplynulých dní na africkom a európskom pobreží naznačujú, že potrebujeme, aby sa takzvaný „azylový balík“ stal záväzným pravidlom.

Mám na mysli najmä pozitívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa prijali. Ide napríklad o celú otázku väčších záruk v prípade maloletých osôb. Domnievam sa totiž, že deti sa nesmú zadržiavať za žiadnych okolností. (Práve k takejto situácii dochádza na ostrove Lampedusa, kde sa s deťmi zaobchádza úplne rovnako ako s dospelými a kde sa spoločne s dospelými často nachádzajú v úplne neprijateľných podmienkach.) Bolo by lepšie, keby uvedená smernica nadobudla platnosť skôr, ako došlo k týmto dramatickým udalostiam v Európe a v Afrike.

Ďalší veľmi závažný problém predstavuje otázka zraniteľných ľudí a ich problémov. Ide predovšetkým o ženy a o problémy, ktoré sa týkajú rodinných záležitostí a zlúčenia rodín. Blahoželám aj spravodajkyni.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Rada by som uviedla, že skôr, ako bude pani Costová posudzovať zaobchádzanie s deťmi na ostrove Lampedusa, mala by tam ísť. Bola som na Lampeduse a videla som, že so všetkými deťmi sa zaobchádza v súlade s talianskymi a predovšetkým v súlade s medzinárodnými predpismi.

Teraz sa vrátim k téme, ktorá je v súlade s vyjadreniami všetkých rečníkov veľmi aktuálna. Som presvedčená, že všetky členské štáty by mali byť povinné v plnej miere dodržiavať zásadu nevyhostenia a právo na azyl. Z uvedeného dôvodu musí ísť o spoločnú zodpovednosť a je potrebné využiť finančné prostriedky z Európskeho fondu pre utečencov a požiadať Európsky podporný úrad pre azyl o výraznú podporu pri uplatňovaní práva na azyl vrátane poskytovania podpory pri odbornej príprave pracovníkov na hraniciach a pri zlepšení európskych mechanizmov v azylovej oblasti.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) V správe, ktorú sme dnes prijali, sa uvádza, že návrh Komisie je pragmatický. Je pre mňa veľmi zložité pochopiť, čo je pragmatické na tom, že sa ľuďom v 27 členských štátoch odoberie možnosť samostatne rozhodovať o zložení obyvateľstva vo vlastných krajinách.

Azylová politika a politika týkajúca sa cudzích štátnych príslušníkov súvisia s existenciou krajiny do takej veľkej miery, že je šokujúce, že EÚ začína zasahovať do týchto záležitostí. Dánsko si zachovalo výnimku typu „opt-out“ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí práve z uvedeného dôvodu, aby sme tak mali v dánskom parlamente možnosť rozhodovať o týchto záležitostiach sami a aby sa nimi nezaoberali Európsky parlament a ostatné inštitúcie EÚ.

Je preto šokujúce pozorovať, ako sa Európsky súdny dvor v súčasnosti pokúša spochybniť dánsku výnimku typu „opt-out“ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Ešte šokujúcejšia je skutočnosť, že tento Parlament môže prijať správu – bez ohľadu na to, že som hlasoval proti nej rovnako ako Dánska ľudová strana – bez toho, aby sa touto záležitosťou vôbec zaoberal. Ide o záležitosť, v rámci ktorej sa ľuďom odoberá právo vymedziť vlastnú politiku týkajúcu sa cudzích štátnych príslušníkov a ktorej súčasťou sú podvody a klamstvá v súvislosti s pôvodnými sľubmi krajine, ako je Dánsko.

  Gerard Batten (EFD). – Spolu so svojimi kolegami zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v správe pani Guillaumovej o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. Naše rozhodnutie by sa však nemalo vnímať ako ľahostajnosť.

Táto správa je výsledkom spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky v zmysle Lisabonskej zmluvy. Nechcem Lisabonskú zmluvu ani spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku. Európski občania si neželajú spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku a z tohto dôvodu im odopreli referendum o Lisabonskej zmluve.

Zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pretože hlasovanie by znamenalo súhlas s platnými právnymi predpismi EÚ a puntičkárske rozhodovanie o tom, ktoré časti návrhov sú horšie ako ostatné. Nechám to na zradných poslancov Európskeho parlamentu z Konzervatívnej, Labouristickej a Liberálnodemokratickej strany a zo Strany zelených, aby sa handrkovali o podmienkach vydávania svojej krajiny. Ja a moji kolegovia zo strany UKIP sme hlasovali proti tejto správe a proti spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politike.

Správa: Brian Simpson (A7-0329/2010)

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Na tomto balíku som pracoval ako tieňový spravodajca, a preto som spoločne s našou skupinou nemohol hlasovať inak ako v jeho prospech. Dôvodom môjho rozhodnutia je názor, že ide o veľmi užitočný nástroj na rozvoj odvetvia, ktoré bude predstavovať hybnú silu európskeho hospodárstva.

Priemysel sa presúva mimo územia Európy a poľnohospodárstvo má vážne nedostatky. Cestovný ruch predstavuje z uvedeného dôvodu oblasť, ktorá môže určite poskytnúť vyhliadky na zamestnanosť, hospodársky rozvoj a inteligentný, inkluzívny a stály rast. Nástroj, ktorý sme dnes schválili a ktorý v porovnaní z predchádzajúcou situáciou umožňuje vyspelejší zber, zostavovanie, spracovanie a zasielanie údajov, bude z uvedeného dôvodu určite podnetom na túto činnosť. Preto sme spolu so Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu hlasovali za jeho prijatie.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Cestovný ruch sa od decembra 2009 uznáva v zmluve. Nakoniec tak získal právny rámec na rozvoj a podporu na európskej úrovni. Cestovný ruch okrem toho predstavuje pre Európu výrazný motor rastu. Už sme uviedli, že odvetvie cestovného ruchu vytvára v Európskej únii viac ako 5 % HDP, podieľajú sa na ňom takmer dva milióny malých a stredných podnikov a prispieva k miere zamestnanosti podielom vyšším ako 12 %.

Potrebujeme viac štúdií a porovnateľných štatistických údajov, pretože sú užitočné na vykonávanie monitorovacích činností. Využívajú sa na porovnávania medzi členskými štátmi, ukazujú spôsob využívania finančných prostriedkov EÚ, pomáhajú vypracovávať osvedčené postupy a hodnotiť a rozvíjať programy cestovného ruchu pre kategórie ľudí s nízkym rozpočtom.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Európska únia je aj naďalej turistickou destináciou č. 1, čomu zodpovedá 40 % všetkých turistických ciest vo svete. Predstavuje tak hospodársku silu pre zamestnanosť, ktorá podporuje aj integráciu vidieckych oblastí.

Dopyt v oblasti cestovného ruchu sa však v posledných rokoch zmenil. Z uvedeného dôvodu som podporila cieľ vytvorenia spoločného rámca na systematickú tvorbu harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu v členských štátoch a v prípade potreby aj úpravu právneho rámca, ktorý by odrážal súčasné trendy, ako sú napríklad jednodňové návštevy. Systematický zber údajov predstavuje potrebný nástroj vymedzenia účinných politík a uľahčenia rozhodovania v súkromnom sektore.

Podporila som aj zavedenie satelitných účtov, pretože by umožnili lepšie preukázať vplyvy cestovného ruchu na hospodárstvo a pracovné miesta a umožnili by nám presnejšie vymedziť budúce politiky.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Odvetvie cestovného ruchu je pre Európu veľmi dôležité a jeho význam sa ešte zvýši v budúcnosti, predovšetkým ak máme vytvárať pracovné miesta, a to najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach. Jeho základom však musí byť plánovanie založené predovšetkým na štatistických údajoch, ktoré máme k dispozícii.

Ak teda chceme cestovný ruch plánovať a rozvíjať primeraným spôsobom, jeho základom musia byť štatistické údaje, ktoré poukazujú na trendy týkajúce sa prenajatého ubytovania, jednodňových návštev a podobne. Na základe uvedených štatistických údajov môžeme rozvíjať cestovný ruch a najmä skoncovať so sezónnosťou, podporovať starnúce obyvateľstvo, aby viac chodilo na dovolenky, a v uvedenej činnosti vlastne podporovať aj mladých ľudí. V súčasnosti má každé futbalové mužstvo aspoň jedného štatistika a svoju činnosť plánuje na základe jeho výsledkov. Rovnaký postup sa týka aj odvetvia cestovného ruchu.

(GA) Za túto správu hlasujem s radosťou.

Správa: Estelle Grelier (A7-0024/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Nariadením Rady (ES) č. 1288/2009 sa predlžujú prechodné technické opatrenia až do prijatia trvalých opatrení.

Pre všetkých je lepšie, aby sa uvedené opatrenia prijali s konečnou platnosťou a čo najrýchlejšie. Vzhľadom na nadchádzajúcu reformu spoločnej rybárskej politiky je však potrebné opatrenia prijať až po zavedení nového legislatívneho rámca.

Uplatňovanie nového legislatívneho rámca sa plánuje na rok 2013, preto je potrebné predĺžiť platnosť prechodných technických opatrení do 31. decembra 2012 a mať na pamäti, že súčasné nariadenie sa prestane uplatňovať v roku 2011.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za túto iniciatívu.

  Jim Higgins (PPE). – Hlasoval som za správu pani Grelierovej, v prípade štyroch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, návrhu 4, 5CP, 6 a 3, som však hlasoval v rozpore s naším poslaneckým klubom.

Autorom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 4 je náš kolega Pat the Cope Gallagher a týka sa povolenia používania zakliesňovacích sietí, ktoré používajú írski rybári pri pobreží. V opačnom prípade hrozí, že rybári budú nútení dostať sa ďalej od pobrežia severného Atlantiku, a to je nepraktické a veľmi nebezpečné. Je veľký rozdiel plaviť sa na päťdesiatmetrovom člne po Atlantickom oceáne a po Stredozemnom mori.

Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5CP, ktorý sa týka veľkosti ôk. Aj táto otázka spôsobuje našim rybárom na západnom pobreží, ktorí sa zaoberajú zmiešaným rybolovom kambaly, čerta morského a merlúzy, veľký problém. Tento postup nebude mať negatívne následky na zásoby tresky, pretože v súčasnosti je sekundárny výlov tresky veľmi malý.

Hlasoval som aj za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6, ktorého autorom je pán Struan Stevenson a ktorý sa týka skoncovania so škandalóznym vyhadzovaním úlovkov tresky jednoškvrnnej.

V neposlednom rade som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3, ktorého autorom je naša portugalská kolegyňa pani Patrãová Nevesová a ktorý sa týka podpory portugalských rybárov. Nemám s tým žiadny problém.

Správa: João Ferreira (A7-0017/011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vo svojom predchádzajúcom vystúpení som sa pomýlila. Pre problém s prekladom som hovorila o inej téme. Preto zmením tému vystúpenia a vyjadrím sa o predchádzajúcej téme.

Hlasovala som za finančné opatrenia, pretože bolo nevyhnutné zmeniť a doplniť nariadenie s cieľom prispôsobiť ho súčasným požiadavkám a fungovaniu Únie.

Chcela by som tiež zdôrazniť, že cieľom tohto nariadenia je rozšíriť zoznam organizácií oprávnených na finančnú pomoc a aktualizovať zoznam poradných orgánov. Zaručuje aj jednotné podmienky pre vykonávacie opatrenia týkajúce sa kontroly a presadzovania a pre výdavky členských štátov pri zavádzaní kontrolného systému uplatniteľného na spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva a jeho presadzovaní a opatrenia týkajúce sa oblasti zberu, správy a využívania základných údajov.

Finančné opatrenia zahŕňajú aj hospodárske hľadiská rybného hospodárstva a akvakultúry a odkaz na zber údajov týkajúcich sa opatrení na ochranu životného prostredia.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za túto iniciatívu.

Správa: José Manuel Fernandes (A7-0087/2011)

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Hlasoval som za túto správu, musíme však ísť príkladom a byť veľmi dôslední, najmä pokiaľ ide o rozpočtovú disciplínu.

Chcel by som uviesť dôvod, pre ktorý som hlasoval v rozpore s naším poslaneckým klubom v súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 8, ktorý predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Spravodajca v uvedenom návrhu uvádza využívanie nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov na stavebné projekty. Uvedený postup je tu bežný už mnoho rokov, ale tento spôsob financovania stavebných projektov nie je otvorený alebo transparentný. To, aké stavebné projekty máme, musíme uviesť už vo fáze, keď sa plánuje rozpočet, a nemali by sme presúvať rozpočtové prostriedky spôsobom, ktorý je v rozpore s rozpočtovou disciplínou. Z uvedeného dôvodu som v tomto bode hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 8 predloženému v mene skupiny S&D.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Hlasoval som proti tejto správe o rozpočte. V skutočnosti by som však rád poďakoval mnohým kolegom poslancom, ktorí hlasovali za správu a ktorých bolo, žiaľ, príliš veľa. Výsledok tohto hlasovania totiž poskytol vynikajúci obraz o posunutom vnímaní reality tu v Európskom parlamente a v európskych inštitúciách vo vzťahu k vonkajšiemu svetu ľudí, pre ktorých vlastne vytvárame nariadenia.

Napriek tomu, že sme požiadali členské štáty a ďalšie inštitúcie o šetrenie, sami sme zdvojnásobili výdavky v niekoľkých oblastiach pre samotný Európsky parlament a pre inštitúcie EÚ vo všeobecnosti. Situáciu spôsobilo napríklad predloženie zámeru vybudovať v súčasnom období úplne nové múzeum, ktoré by glorifikovalo európsku históriu a európske inštitúcie a tak ďalej.

Som presvedčený, že neuveriteľné množstvo ľudí v členských štátoch, kde dochádza ku škrtom na vnútroštátnej úrovni, zaujíma, ako môžu ich zástupcovia v Európskom parlamente tak ľahkovážne a bezohľadne zaobchádzať s peniazmi dokonca aj uprostred finančnej krízy.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Ak vám to neprekáža, skôr ako skončím, by som ešte rada povedala jednu vec. Vo svojom predchádzajúcom vystúpení som spomenula problém s prekladom. Nemala som tým na mysli vynikajúcich prekladateľov v Parlamente, ale chybu, ktorú som urobila pri čítaní textu. Chybu v preklade som urobila ja a chcela som túto situáciu objasniť, pretože sa zdá, že stále obviňujeme prekladateľov.

  Predsedajúci. – Tlmočníci si skutočne zaslúžia naše uznanie za vynikajúcu prácu v Parlamente a vo výboroch.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Rád by som povedal pár slov o tomto rozpočte, o príjmoch a výdavkoch. V tejto hospodárskej situácii a navyše tu v Európskom parlamente musíme bezpodmienečne zaručiť, aby sme mali výdavky pod kontrolou. Z uvedeného dôvodu som v súvislosti s niektorými hľadiskami tejto problematiky nehlasoval tak, ako sa odporúčalo.

Podľa môjho názoru by sme mali byť pripravení znížiť napríklad cestovné náklady. Ak však znížime počet letov, malo by byť možné vymeniť letenky poslancov Európskeho parlamentu. Niekedy je problematické, že tieto lacné letenky nemožno vymeniť. Ja sám musím cestovať niekoľkými letmi, aby som sa sem dostal. Ak sa chce človek dostať napríklad do Štrasburgu, musí cestovať troma rôznymi letmi. Preto je dôležité, aby bolo možné vymeniť letenky. Občas dochádza k tomu, že návrhy na dosiahnutie úspor, ako sú napríklad tieto, spôsobujú ešte väčšie náklady. Dôvodom je jednoducho ich nepružnosť.

Náklady však musíme znížiť, to je úplne zrejmé. Niektoré náklady je potrebné vnímať ako investície a myslím si, že Dom európskych dejín by mohol byť dobrou investíciou, ktorá v budúcnosti vytvorí pridanú hodnotu pre Európsku úniu a jej inštitúcie dokonca aj z hospodárskeho hľadiska.

  Nicole Sinclaire (NI). – Ide len o neustále míňanie, však? V tomto Parlamente stále počúvame o 500 miliónoch občanov, Parlament sa však od nich dištancuje, ako sa len dá.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 15 sa presadzovalo, aby sa platy a príspevky poslancov Európskeho parlamentu v roku 2012 neupravovali, aby sme tak boli príkladom. Proti tomuto návrhu však hlasovalo 391 našich kolegov, pretože ich zjavne nezaujíma bežný občan EÚ. Je to tak? Priemerná týždenná mzda v EÚ dosahuje výšku 368 EUR, ale niektorí z našich kolegov, je ich približne 60 až 70, sa pravidelne tu v Štrasburgu zapisujú v piatok, keď sa nerokuje, a uplatňujú si tak nárok na 304 EUR.

Aký príklad tým dávajú? Uvediem ďalší príklad mrhania peniazmi. Koľko miliárd bude stáť tento Dom európskych dejín, ktorý ma slúžiť na propagandu a na to, aby sme vyhlasovali, ako Európska únia „zachránila svet“?

Správa: Cătălin Sorin Ivan (A7-0050/2011)

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Upevňovanie demokracie v Európskej únii si vyžaduje vynakladanie neustáleho úsilia za účelom zveľaďovania spravodlivého a transparentného prostredia pre fungovanie a zároveň financovanie politických strán na európskej úrovni. Občania Únie by mali byť viac zapájaní do politického života na úrovni EÚ, a tak je nutné vytvoriť priaznivé motivujúce podmienky pre pôsobenie politických strán. Aby sa napríklad nestávalo, že volieb do Európskeho parlamentu sa zúčastní menej ako 20 % oprávnených voličov, ako sa to stalo napríklad v mojej krajine.

Súhlasím s myšlienkou, že takéto politické strany majú získať spoločný a jednotný právny štatút, ako aj vlastnú právnu subjektivitu vyplývajúcu priamo z predpisov, zo zmlúv Európskej únie. Pokiaľ ide o systém financovania, transparentnosť neodmysliteľne súvisí s uplatňovaním hodnôt, a preto musia byť jasné podmienky financovania prvou prioritou.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Článok 325 zmluvy Komisii a členským štátom ukladá povinnosť chrániť finančné záujmy Európskej únie a bojovať proti podvodom v oblastiach, v ktorých sa zodpovednosť delí medzi Úniu a členské štáty. Podľa článku 325 ods. 5 Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku.

Súhlasím s tým, že prostredníctvom získavania konkrétnych údajov musíme podrobnejšie vyčísliť miery vymáhania finančných prostriedkov neoprávnene vyplatených členským štátom EÚ. Ďalší dôležitý bod, ktorý pán Ivan vo svojej správe správne zdôraznil, sa týka využívania kvalitnejších vyšetrovacích metód v súvislosti s podvodmi členských štátov. Týmto spôsobom je možné normalizovať protiopatrenia v celej Európskej únii a zistiť, či k podobným typom podvodov dochádza aj v ďalších krajinách. Z uvedeného dôvodu som túto správu podporil.

  Marian Harkin (ALDE). – Hlasovala som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 1, v ktorom sa zdôrazňuje potreba nulovej tolerancie chýb. Myslím si, že je mimoriadne dôležité rozlišovať medzi podvodom a chybou. Áno, v prípade podvodov je potrebná nulová tolerancia a vlastne aj trestné stíhanie, chyby sú však veľmi často neúmyselné. Keďže musíme odhaliť všetky chyby a zaručiť vymáhanie takýchto finančných prostriedkov, s nulovou toleranciou nemôžem súhlasiť z jedného veľmi jednoduchého dôvodu. Spolupracovala som totiž s mnohými miestnymi spoločenstvami, dobrovoľníckymi skupinami, vedúcimi a verejnými obchodnými spoločnosťami a bola som svedkom čírej a absolútnej frustrácie z nespočetného množstva predpisov, revízie predpisov v polovici alebo v troch štvrtinách obdobia vykonávania programu a rozličného výkladu predpisov na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, pričom sa akékoľvek ich porušenie považovalo za chybu. Preto musíme byť v súvislosti s podvodmi aj naďalej opatrní, musíme však aj zjednodušovať, zjednodušovať a ešte raz zjednodušovať pravidlá.

Správa: Marietta Giannakou (A7-0062/2011)

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Hlasoval som za tento návrh, ktorý je veľmi hodnotný, pretože sa v ňom rieši otázka financovania politických strán z peňazí daňových poplatníkov. V podobných prípadoch ako tento je zjavne potrebné stanoviť jasné pravidlá rovnaké pre všetkých.

Podľa môjho názoru musia mať aj strany vlastný systém získavania finančných prostriedkov, aj keď len v malej miere. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2 navrhla, aby bol podiel vlastného financovania len 5 %. Myslím si, že tento podiel by mal byť na úrovni aspoň 10 %. Ak zvážime, že ide o peniaze daňových poplatníkov, ide o veľmi nízku sumu. V týchto otázkach by sme mali byť veľmi dôslední.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Správa pani Giannakouovej pripravuje pôdu na plnenie ustanovení článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 244 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Parlament a Rada by mali spolupracovať s cieľom vymedziť štatút strany na európskej úrovni a jej nadácií a mali by stanoviť pravidlá financovania týchto strán a nadácií. Je však potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenia odsekov 10 a 11 správy, ktoré sa týkajú budúcnosti nadnárodných zoznamov kandidátov na poslancov Parlamentu. Je pravda, že ide len o návrh do budúcnosti, ktorý však v súčasnom období občania neschvaľujú. Týka sa to predovšetkým tých členských štátov, ktoré majú skúsenosti s vnútroštátnymi zoznamami a ktoré ich zrušili. Ďalšia dôležitá otázka sa týka načasovania týchto návrhov. Príčinou neochoty rozširovať európske inštitúcie je aj kríza a navrhované úspory. Myslím si, že z nášho hľadiska je v porovnaní s možnosťou rozšírenia na základe nových volebných zoznamov dôležitejšia možnosť rozširovať Európsky parlament v súvislosti s rozširovaním Európskej únie pristúpením nových členských štátov.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Aj ja by som bol rád, keby sme mali pre európske strany jasné pravidlá. V zásade si však musím položiť otázku, o čo vlastne európskym stranám ide.

V správe sa uvádza, že sa budú usilovať o lepšie chápanie inštitúcií EÚ a cezhraničnej spolupráce zo strany európskych občanov. V skutočnosti sme však svedkami toho, že s rozširovaním európskych strán, s neustálym zvyšovaním využívania finančných prostriedkov v stranách a v ich nadáciách a vo všetkých druhoch ďalších inštitúcií, ktoré sú s nimi spojené, v súvislosti so všetkými uvedenými skutočnosťami klesá podpora a porozumenie zo strany európskych občanov voči inštitúciám EÚ.

Posledný prieskum Eurobarometra ukázal, že podpora EÚ zo strany európskych občanov dosiahla historické minimum. Uvedený prístup teda nefunguje. Preto by som rád položil zásadnú otázku, či v skutočnosti má význam vyhadzovať miliardy eur na tieto európske strany. Som presvedčený o tom, že nie, a preto som hlasoval proti tejto správe.

  Nicole Sinclaire (NI). – Hlasovala som proti tejto správe. Svojich judášskych tridsať strieborných si môžete nechať. Nevstúpim do žiadnej celoeurópskej strany. Nebudem predávať svoje zásady, ako to majú v úmysle niektorí poslanci tohto Parlamentu.

Znova opakujem, že je nespravodlivé, aby verejnosť musela míňať svoje prostriedky na financovanie politikov. Politici by mali byť financovaní zo súkromných zdrojov prostredníctvom darov a podobne a toto financovanie by sa malo prísne regulovať. Tento Parlament len nedávno zistil, ako je skutočne potrebné regulovať politikov. Financovanie politických strán s cieľom dosiahnuť európsky ideál však nebude správne nikdy. Nikdy nevstúpim do žiadnej celoeurópskej strany. Budem sa držať svojich zásad. Do pekla s vami všetkými!

Správa: Sandra Kalniete (A7-0083/2011)

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Hlasovali sme o troch iniciatívnych správach o Akte o jednotnom trhu, ktorý je dôležitým mechanizmom pre rast v európskom hospodárstve, a najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, s konkrétnymi a priamymi výsledkami pre európskych občanov a malé a stredné podniky.

Európska komisia predložila mnoho návrhov, ktoré sa prikláňajú k integrácii a liberalizácii európskych trhov a ktorých výsledkom sú opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, najmä s cieľom ovplyvniť inovácie a ochranu kreativity a zlepšiť účinnosť a udržateľnosť materiálnych a nemateriálnych sietí a infraštruktúry.

Dúfam, že sa vyrovnáme s prekážkami v tomto štrukturálnom kontexte podpory malých a stredných podnikov, ako je napríklad rozdielnosť vnútroštátnych zákonov vrátane predpisov a daňových systémov, ktoré rozdrobujú trh, čo vedie k tomu, že podniky musia znášať vyššie náklady na ich dodržiavanie.

  Emma McClarkin (ECR). – Dnes sme hlasovali o troch správach o Akte o jednotnom trhu a ich kľúčových prioritách. Dúfam, že Komisia a Rada ich zaregistrovali. Musíme pamätať na to, že to robíme pre všetkých občanov, aby sme európskemu hospodárstvu umožnili rásť, poskytovať pracovné miesta a globálnu konkurencieschopnosť. Musíme pamätať na to, že právne predpisy EÚ sa vykonávajú celoplošne s cieľom zmenšiť prekážky obchodu, ale aj na to, aby sme nevytvárali právne predpisy EÚ, ktoré zvyšujú zaťaženie našich podnikov.

Správa: António Fernando Correia De Campos (A7-0072/2011)

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Táto správa bola veľmi dôležitá na to, aby sa jednotný trh posunul vpred.

Keď však hovoríme o ochrane spotrebiteľa, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 bol v tejto súvislosti dôležitý. Spočíval v tom, že minimálna harmonizácia v oblasti právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa nesmie uprednostniť pred úplnou harmonizáciou. Hlasoval som za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a proti odporúčaniam nášho poslaneckého klubu, pretože sa domnievam, že úroveň ochrany spotrebiteľov napríklad v našej krajine je mimoriadne vysoká. Ak teraz rýchlo zmeníme pozíciu tak, že budeme mať úplne harmonizovanú ochranu spotrebiteľa v celej EÚ, viem, že normy v našej krajine poklesnú. Preto si myslím, že k tejto harmonizovanej norme v oblasti ochrany spotrebiteľov môžeme pristupovať len tak, že najprv zriadime určité minimálne normy a na ich základe potom budeme smerovať k úplne harmonizovanej norme.

  Sergej Kozlík (ALDE). – (SK) Objem vnútorného trhu tovarov v Európskej únii predstavuje 17 % svetového trhu tovarov. Objem vnútorného obchodu so službami v Európskej únii predstavuje 28 % svetového obchodu služieb. Ak sa táto masa uvedie do pohybu správnym smerom, výsledky v podobe ekonomického rastu založenom na dynamike vlastných zdrojov by sa mali dostaviť. Platí to však len za predpokladu, že realizácia navrhnutých opatrení, ktoré som podporil, prinesie odstránenie úzkych miest v priechodnosti osôb, kapitálu, tovarov a služieb medzi jednotlivými krajinami Únie, zvýši dostupnosť a spoľahlivosť úverov a bankových služieb, ale aj internetových obchodov.

Platí to len, ak funkčnejší jednotný trh otvorí nový potenciál pre realizáciu produkcie a činností pochádzajúcich z Európskej únie, práve na trhoch Európskej únie. Potom 4 % príspevok k ekonomickému rastu v priebehu desiatich rokov by nemusel byť utópiou.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Súhlasím s názorom, že jednotný trh je v podstate dobrá myšlienka a že lepšia správa jednotného trhu je rozumná a v záujme spotrebiteľov. Som však prekvapený, že proti šiestim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom tejto správy, ktoré som predložil, hlasovala taká prevažná väčšina. Na čo sa správa v podstate zredukovala? Vlastne len na to, že by sme mali uplatniť minimálnu harmonizáciu namiesto úplnej harmonizácie a tým zabezpečiť, aby štáty, ktoré už majú dobré nariadenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, neboli nútené znížiť svoju úroveň ochrany spotrebiteľov. Takisto išlo o úplne jedinečný model trhu práce, ktorý poznáme zo škandinávskych štátov, kde o mzdových podmienkach a podmienkach trhu práce nerozhodujú zákonodarcovia, ale sociálni partneri, a o to, že oni stanovujú pravidlá a že by sme mali zostať pri škandinávskom modeli trhu práce a nie ho oslabovať. V tomto Parlamente sa v hlasovaní zamietli dva úplne neškodné návrhy, o ktorých som presvedčený, že by v hlasovaní medzi európskymi občanmi získali výraznú väčšinu. Tým sa odhaľuje zmena v spôsobe vnímania reality, ktorá je charakteristická pre poslancov tu v Európskom parlamente.

Správa: Cristian Silviu Buşoi (A7-0071/2011)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Jednotný trh je cenný nástroj na hospodársku obnovu v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest.

Všeobecne povedané, správy týkajúce sa Aktu o jednotnom trhu sú príspevkom Európskeho parlamentu v rámci konzultačného postupu, ktorý začala Komisia svojím oznámením Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať.

Myslím si, že by sme mali klásť väčší dôraz na konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, boj proti falšovaniu a pirátstvu a podporu inovácií a konkurencieschopnosti odstránením byrokratických, administratívnych a regulačných bremien.

Súhlasím však so všeobecnou štruktúrou správy, konkrétne s uvedenými opatreniami, ktorých cieľom je posilniť elektronický obchod a zjednodušiť systém obstarávania. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že predstavuje ďalší krok k vytvoreniu dobre fungujúceho a integrovaného jednotného európskeho trhu. Dnes je Európa jedným z najvýznamnejších hospodárstiev sveta, ale jej potenciál je stále obrovský najmä s ohľadom na hospodársky rast a rast zamestnanosti.

Malé stredné podniky sú hnacou silou a hlavnými aktérmi v súčasnej hospodárskej obnove. Európa im musí ponúknuť väčšiu ochranu tým, že im umožní prístup k úverom, zníži byrokraciu a podporí rozvoj elektronického obchodu. Len takto budeme schopní vytvoriť sociálne hospodárstvo založené na raste, konkurencieschopnosti a udržateľnosti.

To, že EÚ v dnešnom globalizovanom svete poskytneme účinný a inovatívny jednotný trh, znamená, že z nej vytvoríme nepochybne hlavného aktéra na svetovej hospodárskej scéne.

  Pascal Canfin (Verts/ALE). – (FR) Chcel som vysvetliť, prečo sme hlasovali za Akt o jednotnom trhu. Myslím si, že je to krok vpred. Parlamentu sa podarilo nájsť správne kompromisy, ktorých znenie nie je záplavou textu, ale namiesto toho vyvíjajú skutočný tlak na ľudí v Komisii, ktorí chcú, aby si jednotný trh naďalej osvojoval prístup výhradne voľného trhu bez toho, aby zahŕňal sociálne otázky, daňové otázky alebo environmentálne otázky.

Takisto som chcel iba vysvetliť, že odsek 54, ktorý sa zaoberá verejnými službami, službami všeobecného záujmu, je problematický, a preto sme hlasovali proti časti tohto odseku, ktorá naďalej ideologicky, ale skryte vyzýva na ďalšiu liberalizáciu. Namiesto toho obhajujeme európske verejné služby a zabezpečenie európskeho rámca, pričom ponechávame každému členskému štátu možnosť naďalej organizovať verejné služby podľa vlastných požiadaviek, a to najmä na teritoriálnej úrovni.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Jednotný trh bez vylúčení občanov či podnikov – jednoducho tak by som mohol opísať hlavnú myšlienku dnešnej rozpravy o balíku správ o Akte o jednotnom trhu, ktorý teraz prijímame. S veľkým záujmom a tiež s potešením by som chcel upozorniť na návrhy, ktoré majú uľahčiť pôsobenie najmä malým a stredným podnikom (MSP). Je veľmi dôležité, aby MSP mali prístup k postupom verejného obstarávania. Osobitnú podporu si zaslúži oznámenie o tom, že tieto postupy sa majú zjednodušiť. Predovšetkým sa majú obmedziť finančné prekážky v oblasti verejného obstarávania, ktoré vylučujú MSP, a pri obstarávaní sa majú zohľadniť konkrétne črty miestneho trhu.

Podobne je potrebné si uvedomiť, že MSP očakávajú pomoc pri získavaní prístupu na trh, očakávajú administratívne opatrenia, ktoré im uľahčia pôsobenie, a očakávajú tiež riešenie v oblasti patentov. Ja osobne s veľkým záujmom očakávam predloženie 12 nástrojov na podporu jednotného trhu, ktoré oznámil pán Barnier. Veľmi povzbudivé je oznámenie, že lehota, v ktorej bude možné hodnotiť inovatívne riešenia, najmä tie, ktoré súvisia s týmito nástrojmi, bude tiež relatívne krátka.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0115/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, pretože súhlasím so sumou odporúčanou na opravu škôd spôsobených záplavami v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku v celkovej výške 182 388 893 EUR.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, ktorá bez zmien a doplnení schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011. Cieľom tohto návrhu opravného rozpočtu je mobilizácia Fondu solidarity EÚ vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Som presvedčený, že vo všeobecnosti by sa Fond solidarity EÚ mal po prírodnej katastrofe mobilizovať čo najrýchlejšie a že k žiadostiam o finančnú pomoc by sa malo pristupovať efektívne a rýchlo, aby bolo možné poskytnúť okamžitú finančnú pomoc krajinám, ktoré postihli prírodné katastrofy.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som správu, pretože členské štáty, ktoré postihli záplavy spôsobené prívalovými dažďami, očakávajú zahrnutie sumy 182,4 milióna EUR do rozpočtu. Ide o Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko. Tak ako spravodajkyňa sa domnievam, že by malo byť možné zmobilizovať príspevky z Fondu solidarity omnoho rýchlejšie a efektívnejšie, ako je to v súčasnosti.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s upravenou sumou na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) vzhľadom na to, že vo viacerých krajinách, konkrétne v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, priame škody spôsobené prírodnými katastrofami prevyšujú bežnú hranicu 0,6 % hrubého národného dôchodku potrebnú na mobilizáciu FSEÚ. Považujem tiež za dôležité, aby sa FSEÚ po prírodnej katastrofe mobilizoval čo najrýchlejšie a aby sa čo najrýchlejšie a najefektívnejšie riešili všetky súvisiace organizačné, legislatívne a vykonávacie postupy. Preto súhlasím so spoločnou pozíciou Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje zmeniť a doplniť rozpočet Komisie na rok 2011, aby uspokojila potrebu mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v sume 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Parlament by mal schváliť tento návrh za podmienok navrhovaných spravodajkyňou.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (FR) Správa, o ktorej sa diskutuje, sa týka pozície Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2011 na aktuálny rok. Komisia má právo predkladať návrhy opravného rozpočtu vždy, keď dôjde k „nevyhnutným, výnimočným alebo nepredvídaným okolnostiam“. Niektoré členské štáty EÚ postihli prírodné katastrofy, ktoré zničili rôznu infraštruktúru, pričom škody dosiahli približne 5,5 miliardy EUR a v niektorých prípadoch prekročili hranicu 0,6 % hrubého národného dôchodku. Táto situácia je oprávneným dôvodom na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorého cieľom je výlučne oprava infraštruktúry. Keďže existujúce rozpočtové prostriedky nestačia na vyhovenie žiadostiam, súhlasím s týmto opravným rozpočtom – prvým návrhom na mobilizáciu FSEÚ predloženým Komisiou –, ktorý navrhuje zvýšenie rozpočtu o 182 388 893 EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom tohto opravného rozpočtu je reagovať na požiadavku na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na opravu škôd spôsobených katastrofami, ktoré postihli päť členských štátov a Chorvátsko v máji a júni 2010. Boli to „nevyhnutné, výnimočné alebo nepredvídané okolnosti“, ako je to definované v nariadení o rozpočtových pravidlách, preto je tento postup podľa nášho názoru opodstatnený a potrebný.

Suma mobilizovaná na podporu týchto krajín – 182,4 milióna EUR – predstavuje len asi 3 % celkových škôd, ktoré sa odhadujú na približne 5 512,7 milióna EUR. V posledných rokoch členské štáty EÚ ťažko zasiahol pomerne veľký počet katastrof. V priebehu prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ dostala Komisia 62 žiadostí o finančnú podporu z 21 rôznych krajín. Približne tretina z nich bola posúdená ako „veľká prírodná katastrofa“, podobne ako aj štyri prípady, ktoré tu posudzujeme dnes. FSEÚ je dôležitým nástrojom na pomoc pri odstraňovaní dôsledkov pre obyvateľstvo, životné prostredie a hospodárstvo, ktoré sú takmer vždy značné a často dlhodobé. Musíme sa však dostatočne angažovať aj v oblasti predchádzania katastrofám a zaviesť do praxe odporúčania, ktoré nedávno v tejto súvislosti schválil Parlament.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je správa o návrhu opravného rozpočtu, ktorého cieľom je reagovať na žiadosť o mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na opravu škôd spôsobených katastrofami, ktoré postihli päť členských štátov a Chorvátsko v máji a júni 2010.

Boli to „nevyhnutné, výnimočné alebo nepredvídané okolnosti“, ako je to definované v nariadení o rozpočtových pravidlách, preto je tento postup podľa nášho názoru opodstatnený a potrebný. Suma mobilizovaná na podporu týchto krajín – 182,4 milióna EUR – predstavuje len asi 3 % celkových škôd, ktoré sa odhadujú na približne 5 512,7 milióna EUR.

V posledných rokoch členské štáty EÚ ťažko zasiahol pomerne veľký počet katastrof. V priebehu prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ dostala Komisia 62 žiadostí o finančnú podporu z 21 rôznych krajín. Približne tretina z nich bola posúdená ako „veľká prírodná katastrofa“, podobne ako aj štyri prípady, ktoré tu posudzujeme dnes.

FSEÚ je dôležitým nástrojom na pomoc pri odstraňovaní dôsledkov pre obyvateľstvo, životné prostredie a hospodárstvo, ktoré sú takmer vždy značné a často dlhodobé. Dôležité je tiež angažovať sa v oblasti prevencie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som so správou a s návrhom spravodajkyne prijať bez zmien a doplnení pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011, pretože týmto krajinám, teda Poľsku, Českej republike, Slovensku, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku treba bez ďalších odkladov poskytnúť finančnú pomoc.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh Komisie na mobilizáciu FSEÚ, ktorý vychádza z bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, ktorá umožňuje takúto mobilizáciu do ročného stropu 1 miliardy EUR. Podmienky oprávnenosti čerpania fondu sú uvedené v nariadení Rady č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje FSEÚ. Treba pripomenúť, že cieľom fondu je obnova infraštruktúry a nie náhrada súkromných škôd, pričom fond je nástrojom refinancovania. Tento návrh na mobilizáciu FSEÚ je prvým návrhom, ktorý Komisia predložila v roku 2011.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu je rozumný, pretože účelom finančných prostriedkov mobilizovaných prostredníctvom Fondu solidarity je riešiť dôsledky zosuvov pôdy a rozsiahlych záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Po overení, že žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti podľa nariadenia (ES) č. 2012/2002, Komisia navrhla mobilizáciu Fondu solidarity v sume 182,4 milióna EUR na riešenie situácie v týchto krajinách. Chcel by som však poukázať na meškanie mobilizácie tohto druhu pomoci. Tento postup sa musí odbyrokratizovať a zefektívniť, aby sme mohli na budúce katastrofické situácie reagovať včas.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na to, že cieľom tohto návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 k všeobecnému rozpočtu na rok 2011 je mobilizácia Fondu solidarity EÚ vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku, som hlasoval za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Prírodné katastrofy už v Európe nie sú vzácnosťou. Posledné udalosti, ako sú záplavy v roku 2010 v Poľsku, na Slovensku, v Rumunsku, Českej republike a Maďarsku, ukazujú, že Fond solidarity je dôležitý. Tento fond neslúži na odškodnenie súkromných osôb za škody na majetku, ale predovšetkým na obnovu infraštruktúry. Preto ho možno považovať za vhodný nástroj refinancovania. Najmä v krajinách, ako sú Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko, došlo k rozsiahlym katastrofám a priame škody prekročili bežnú hranicu 0,6 % hrubého národného dôchodku. Z tohto dôvodu som hlasoval za tento návrh.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 k všeobecnému rozpočtu na rok 2011, ktorého cieľom je mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Jediným účelom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 je formálne začleniť túto zmenu a doplnenie rozpočtu do rozpočtu na rok 2011. Uvedené dôvody plne odôvodňujú tento opravný rozpočet, preto som hlasovala za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh opravného rozpočtu, ktorého cieľom je reagovať na žiadosť o mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zdržali sme sa hlasovania. Správa sa týka presunu platobných rozpočtových prostriedkov na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ pre záplavy v roku 2011 v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku. Súhlasíme s naliehavou potrebou mobilizovať finančné prostriedky, ale nie s navrhovanou metódou financovania (prostredníctvom „zápornej rezervy“).

Správa: Reimer Böge (A7-0114/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, ktorej cieľom je poskytnúť pomoc z Fondu solidarity Európskej únie pre Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Českú republiku, Chorvátsko a Rumunsko po záplavách, ktoré v máji a júni 2010 postihli tieto oblasti a ich obyvateľstvo. EÚ musí byť naďalej organizáciou, ktorá prejavuje solidaritu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou o pridelení finančnej pomoci z Fondu solidarity Európskej únie Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku. Medziinštitucionálna dohoda umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR. Som presvedčený, že vo všeobecnosti by Fond solidarity EÚ mal byť po prírodnej katastrofe mobilizovaný čo najrýchlejšie a že k žiadostiam o finančnú pomoc by sa malo pristupovať efektívne a rýchlo, aby bolo možné poskytnúť okamžitú finančnú pomoc krajinám, ktoré postihli prírodné katastrofy.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) je poskytnúť v prípade veľkej prírodnej katastrofy rýchlu, účinnú a flexibilnú pomoc obyvateľom členského štátu alebo krajiny rokujúcej o vstupe.

Tento fond dopĺňa verejné finančné prostriedky členských štátov v núdzových situáciách, konkrétne na naliehavé opravy infraštruktúry, dočasné prístrešie a záchranné služby, ktoré uspokojujú okamžité potreby ľudí, ako aj vyčistenie oblastí postihnutých katastrofou. Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Českú republiku, Chorvátsko a Rumunsko postihli v roku 2010 prívalové dažde, ktoré spôsobili vážne záplavy vedúce k obrovským stratám v týchto krajinách. Zmienené krajiny po katastrofách požiadali o pomoc z Fondu solidarity EÚ. Keďže spĺňali kritériá oprávnenosti stanovené v príslušnom nariadení, mobilizácia FSEÚ bola schválená s cieľom zmierniť bolesť, utrpenie a straty ľudí, ktorých postihli spomenuté katastrofy. Z uvedených dôvodov som túto správu podporila.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) Záplavy, ktoré minulý rok zasiahli krajiny na východe Európskej únie, spôsobili obrovské materiálne škody prakticky v každom regióne. Mnohé z nich naďalej zápasia s tragickými následkami záplav. Mnohí ľudia ešte stále čakajú na finančnú pomoc prisľúbenú úradmi. Vážne škody sa týkajú predovšetkým poľnohospodárstva, infraštruktúry, dopravnej siete a kultúrnych pamiatok. Mnohí ľudia trpia, pričom často stratili všetko, čo vlastnili. Len v Poľsku sa priame straty odhadli na takmer 3 miliardy EUR. Z tohto dôvodu to výrazne presahuje hranicu na mobilizáciu Fondu solidarity. Podobná situácia je aj v prípade ostatných krajín, ktoré žiadajú o podporu z fondu. Ak sa nájdu európske finančné prostriedky naplánované v medziinštitucionálnej dohode, prinesie to veľkú úľavu regiónom, ktoré najviac postihla katastrofa, a to tým, že sa umožní pracovať na zmierňovaní následkov prírodnej katastrofy. Mobilizáciu Fondu solidarity veľmi podporujem.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu uvoľniť finančné prostriedky z Fondu solidarity EÚ pre štáty v strednej Európe, ktoré postihli minuloročné záplavy. V prípade Českej republiky ide o sumu 125 miliónov českých korún na úhradu časti škôd spôsobených záplavami na severnej Morave minulý rok v máji a júni. Keďže celková výška škôd bola odhadnutá na 5 miliárd českých korún, čo predstavuje menej ako 0,6 % českého HDP, nešlo podľa európskych právnych predpisov o „veľkú prírodnú katastrofu“, pri ktorej je pomoc z Fondu solidarity prakticky samozrejmá. Preto bolo potrebné žiadať o výnimku pre Českú republiku založenú na tom, že naše územie zasiahla rovnaká prírodná katastrofa ako susedné Poľsko, kde boli jej následky ničivejšie. V pôvodnom návrhu uznesenia Európskeho parlamentu sa ako postihnutá krajina spomínalo len Poľsko a len po mojom upozornení, že záplavy zasiahli aj iné štáty, sa jeho pôsobnosť rozšírila na celý región strednej Európy. Som rád, že česká vláda sa po počiatočnej laxnosti a váhaní rozhýbala a stihla v stanovenej lehote podať žiadosť o finančnú pomoc z Fondu solidarity, ktorá teraz nepochybne príde veľmi vhod.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na významné škody spôsobené veľkými prírodnými katastrofami najmä v súvislosti so súkromným majetkom, s dopravnými sieťami a kultúrnymi pamiatkami a tiež vzhľadom na to, že odhadované celkové priame škody vo všetkých týchto krajinách presahujú bežnú hranicu na mobilizáciu Fondu solidarity, ktorá je 0,6 % hrubého národného dôchodku, súhlasím s návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v prospech Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska po rozsiahlych záplavách, ktoré v máji a júni 2010 postihli tieto krajiny. Chcela by som znova zopakovať, že Rada musí naďalej naliehavo revidovať nové nariadenie o Fonde solidarity, ktoré schválil Parlament, aby jeho využívanie bolo rýchlejšie a efektívnejšie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska je oprávnená vzhľadom na silný dážď a záplavy, ktoré postihli tieto krajiny, a vzhľadom na veľké škody, ktoré spôsobili. Podpora, ktorú dostalo toto rozhodnutie zo strany veľkej väčšiny v príslušnom parlamentnom výbore, svedčí o rozsahu podpory, ktorú dostáva. Je mi ľúto utrpenia, ktoré ľudia znášajú, a dúfam, že mobilizácia fondu ho zmierni a pomôže zaistiť rýchlejšiu a efektívnejšiu obnovu v najviac postihnutých oblastiach.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Stredná a východná Európa bola v máji a júni 2010 bičovaná silnými búrkami, ktoré v niektorých členských štátoch spôsobili obrovské škody najmä zničením verejnej infraštruktúry, poľnohospodárskych podnikov, cestných a železničných sietí a verejného a súkromného majetku. Záplavy v Poľsku postihli skoro celú krajinu, pričom spôsobili škody presahujúce 0,85 % hrubého národného dôchodku (HND). Na Slovensku zostali po búrke niektoré oblasti pod vodou, čo spôsobilo zosuvy pôdy a záplavy a viedlo ku škodám rádovo dosahujúcim 0,89 % HND. V Maďarsku škody dosahujú 0,73 % HND. V Rumunsku sa odhadujú na viac ako 875 miliónov EUR alebo 0,67 % HND. V Chorvátsku škody presahujú 153 miliónov EUR (0,6 % HND) a v Českej republike je to suma 204 miliónov EUR (0,6 % HND). Táto situácia oprávňuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie a viedla k schváleniu prvého opravného rozpočtu na rok 2011. Preto keďže mobilizáciu pokrýva návrh opravného rozpočtu, ktorý už bol schválený, a vzhľadom na názor Výboru pre regionálny rozvoj, súhlasím so stanoviskom spravodajcu k mobilizácii 182 388 893 EUR na pomoc s opravami verejnej infraštruktúry poškodenej búrkami v spomenutých členských štátoch.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa podporuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na pomoc šiestim krajinám: Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku. Tieto krajiny postihli prívalové dažde, v niektorých prípadoch také ako ešte nikdy predtým, rozsiahle záplavy, erózia pôdy a zosuvy bahna. V štyroch krajinách – Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku – sa katastrofy klasifikujú ako „veľké prírodné katastrofy“ v súlade s definíciou stanovenou nariadením o FSEÚ, inými slovami, škody sa odhadujú na viac ako 0,6 % ich hrubého národného dôchodku. Považujeme mobilizáciu tejto podpory za dôležitú a potrebnú, a preto sme hlasovali za túto správu.

Ešte raz musíme upozorniť na prílišné zdržania medzi výskytom katastrofy, rozhodnutím mobilizovať FSEÚ a skutočným poskytnutím podpory EÚ členským štátom a postihnutým regiónom. V tomto prípade sa katastrofy stali v máji a júni 2010. Parlament schválil mobilizáciu FSEÚ až teraz, takmer o rok neskôr. Ďalšie procedurálne požiadavky teraz ešte viac oddialia prísun peňazí na miesto určenia. Práve preto obhajujeme potrebu prispôsobiť pravidlá mobilizácie tohto fondu tak, aby bola jeho mobilizácia pružnejšia a lepšie načasovaná.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za túto správu, ktorá podporuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na pomoc šiestim krajinám: Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku.

Tieto krajiny postihli prívalové dažde, v niektorých prípadoch také ako ešte nikdy predtým, rozsiahle záplavy, erózia pôdy a zosuvy bahna. V štyroch krajinách – Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku – sa katastrofy klasifikujú ako „veľké prírodné katastrofy“ v súlade s definíciou stanovenou nariadením o FSEÚ, inými slovami, škody sa odhadujú na viac ako 0,6 % ich hrubého národného dôchodku.

Považujeme mobilizáciu tejto podpory za dôležitú a potrebnú, a preto sme hlasovali za túto správu.

Musíme však upozorniť na prílišné zdržania medzi výskytom katastrofy, rozhodnutím mobilizovať FSEÚ a skutočným poskytnutím podpory EÚ členským štátom a postihnutým regiónom. Je potrebné poznamenať, že katastrofy sa stali v máji a júni 2010. Parlament schválil mobilizáciu FSEÚ len teraz, takmer o rok neskôr. Ďalšie procedurálne požiadavky teraz ešte viac oddialia prísun peňazí na miesto určenia.

Práve preto obhajujeme potrebu prispôsobiť pravidlá mobilizácie tohto fondu tak, aby bola jeho mobilizácia pružnejšia a lepšie načasovaná.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Záplavy v roku 2010 zasiahli rozsiahle územie niekoľkých štátov strednej Európy. Najviac sa prírodná katastrofa dotkla práve Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska. Obyvatelia žijúci v týchto oblastiach sa s následkami povodní nedokážu vyrovnať sami. Nie sú schopní riešiť dôsledky na vlastné náklady, pretože rozpočty jednotlivých štátov sú zaťažené ekonomickou a finančnou krízou. V prospech zasiahnutých krajín však Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie. Všetky spomínané krajiny požiadali o pomoc z tohto fondu potom, ako boli v priebehu jarných a letných mesiacov uplynulého roku zasiahnuté a paralyzované zosuvmi pôdy, záplavovými vlnami a takmer nepretržitými dažďovými zrážkami.

Prírodný živel mal v dotknutých oblastiach za následok rozsiahle škody vo verejnej i súkromnej infraštruktúre, cestnej a železničnej doprave, rovnako bolo zasiahnuté poľnohospodárstvo. Taktiež došlo k závažným škodám na majetku, poškodeniu obytných budov, či kultúrnych pamiatok. Je preto namieste dotknutým európskym štátom poskytnúť potrebnú finančnú pomoc, aby dokázali bojovať s následkami prírodnej katastrofy a mohli sa čo možno najskôr opäť vrátiť do bežného života.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože Komisia informovala Parlament prostredníctvom svojho návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ (KOM (2011)0010) o tom, že na základe žiadostí Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Rumunska a kandidátskej krajiny Chorvátska o pomoc v súvislosti so záplavami v máji, júni a júli 2010 navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity EÚ. Aby sa predišlo neprimeraným omeškaniam pri schvaľovaní tohto opatrenia, ktoré má Výbor pre rozpočet v úmysle prijať čo najskôr, je potrebné poznamenať, že Výbor pre regionálny rozvoj nemá žiadne námietky proti mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom poskytnúť sumu 182 388 893 EUR príslušným krajinám, ako navrhuje Komisia, v súlade s pravidlami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 a v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Fond solidarity je najdôležitejším nástrojom EÚ. Okrem finančného dosahu tiež vyjadruje európsku solidaritu. Rada nám však práve ukázala, že táto solidarita začína postupne slabnúť. S cieľom pomôcť občanom, ktorí si už toľko vytrpeli po minuloročných záplavách, nás teraz Rada núti radikálne znížiť finančné prostriedky vo veľmi dôležitých programoch.

Ak sa navyše pozrieme na to, ktoré členské štáty v súčasnosti blokujú v Rade predstavu „nových peňazí“ na pokrytie potrieb fondu, všimneme si, že sú to tie, ktoré získali veľké sumy peňazí v predchádzajúcich rokoch, keď bol rad na nich.

Únia je založená na koncepcii solidarity. Bez nej by sme nemohli vytvarovať súčasnú Európu a nebudeme ani môcť vytvarovať Európu zajtrajška.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Na rozdiel od Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii považujem Fond solidarity EÚ, ktorého zdroje sú určené na pokrytie škôd spôsobených prírodnými katastrofami, za skutočný prejav európskej solidarity. Veľmi oceňujem to, že táto správa navrhuje vyčleniť finančné prostriedky aj na pokrytie záplavových škôd na verejnom majetku v Českej republike. Konkrétne v severnej Morave, ktorá bola minulý rok v máji postihnutá rovnakou záplavovou vlnou, ktorá spôsobila škody v celom regióne strednej Európy. Skutočnosť, že Česká republika získala finančné prostriedky z Fondu solidarity na pokrytie škôd, si cením o to viac, že okolité krajiny boli zasiahnuté záplavovou vlnou viac ako Česká republika.

Napriek tomu sa v rámci európskej solidarity na Českú republiku pri odškodňovaní nezabudlo. Chcel by som tiež poďakovať svojim kolegom Březinovi a Tošenovskému, s ktorými sme sa úspešne usilovali o začlenenie Českej republiky do skupiny krajín, ktoré budú odškodnené z Fondu solidarity v súvislosti s touto záplavovou vlnou. Osobitné poďakovanie patrí aj pánovi predsedovi Parlamentu Buzekovi za to, že spolu s nami navštívil postihnuté oblasti Moravy a osobne podporil podporu pre Českú republiku.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Rok 2010 sa vyznačoval katastrofálnymi záplavami v mnohých krajinách Európy, pričom Poľsko zasiahli dve záplavy. Mali by sme uvítať prejavy solidarity Európskej únie pri zmierňovaní následkov záplav a opatrenia podniknuté na zmiernenie hroznej situácie postihnutých – ľudí, ktorí stratili veľkú časť a v mnohých prípadoch celý svoj hmotný majetok, utrpeli škody na zdraví alebo dokonca stratili svojich milovaných.

Ako súčasť podpory myšlienky solidarity v čase núdze a utrpenia je potrebná úvaha o tom, ako predchádzať záplavám. Spôsob, ako to dosiahnuť, je postarať sa o vodné hospodárstvo: reguláciu riek, výstavbu vodných nádrží atď. Mali by sme smerovať oveľa viac peňazí vyčlenených na environmentálne účely v Kohéznom fonde na účel prevencie záplav. Pri schvaľovaní správy pána Bögeho žiadam o podporu návrhu vyššej sumy finančných prostriedkov v rozpočte po roku 2013.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Veľmi ma teší, že v Európskom parlamente sa prijímajú takéto konštruktívne rozhodnutia. Poslanci, ktorí pochádzajú z regiónov postihnutých záplavami, sa veľmi snažili o to, aby sa im poskytla pomoc z Únie, a, ako vieme, cesta k tomuto úspechu nebola ľahká. Poskytnutie 182,4 milióna EUR ako kompenzácie za následky minuloročných záplav je mimoriadne dôležité nielen pre regióny, ktoré zasiahla prírodná katastrofa, ale aj pre ľudí, ktorí tam žijú.

Poľsko a Podkarpatské vojvodstvo sú oblasti, ktoré mimoriadne trpeli následkom katastrofy, a ja dúfam, že finančné prostriedky, ktoré boli uvoľnené na obnovu infraštruktúry, budú účinne využité. Dnešné rozhodnutie Parlamentu je konečné a spúšťa postup na poskytnutie peňazí EÚ, a preto som hlasovala za uznesenie o mobilizácii Fondu solidarity EÚ – záplavy v roku 2010 v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku.

  David Martin (S&D), písomne. – Podporujem tento návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ, ktorý predložila Komisia. Na základe žiadostí Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Rumunska a kandidátskej krajiny Chorvátska o pomoc v súvislosti so záplavami v máji, júni a júli 2010 navrhuje využitie Fondu solidarity EÚ.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Rada by som vyjadrila spokojnosť s dnešným hlasovaním za schválenie mobilizácie Fondu solidarity EÚ s cieľom poskytnúť pomoc Poľsku, Slovensku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku v súvislosti so záplavami, ktoré tieto krajiny postihli minulý rok.

Hoci sa Parlament a Rada stále nezhodnú na technickom postupe získania 182,4 milióna EUR potrebných na odškodnenie členských štátov, Európa znova prejavila solidaritu so svojimi občanmi. Súhlasím s využitím rozpočtového prebytku z roku 2010 na pokrytie „záporných rezerv“ použitých na hľadanie potrebných finančných prostriedkov. V skutočnosti je táto rezerva „účtovnou“ metódou, ktorá by mala byť použitá pri akýkoľvek núdzových udalostiach, ktoré sa môžu udiať počas aktuálneho finančného roka.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Solidarita je hlavným znakom Európskej únie. Na základe tejto solidarity považujem správu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v súvislosti so záplavami, ktoré v roku 2010 postihli Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko, za dobre načasovanú a potrebnú. Táto solidarita bude ešte potrebnejšia, keď bude zmena klímy naďalej spôsobovať katastrofy v celej Európe. V tejto súvislosti je potrebné navrhnúť stratégie, ktoré tiež pomôžu znížiť úroveň emisií skleníkových plynov.

Úsilie Európskej únie musí byť nasmerované na konsolidáciu opatrení prijatých členskými štátmi na predchádzanie čoraz častejším veľkým záplavám v Európe a zníženie ich vplyvu. Jednou prioritou v tejto otázke musí byť to, že členské štáty posúdia činnosti, ktoré zvyšujú riziko záplav a ktoré zvyšujú rýchlosť reakcie, mobilitu a flexibilitu vykonaných zásahov. V neposlednom rade by som chcel zdôrazniť to, aké dôležité je, aby boli občania informovaní o činnostiach a plánoch riadenia záplav a aby sa do nich zapájali.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento nástroj solidarity bol už v minulosti použitý – konkrétne v našej krajine bola po silných dažďoch vo februári 2010 poslaná podpora na Madeiru – a teraz je jednoznačne zmysluplné mobilizovať ho v snahe zmierniť následky, ktoré prírodné katastrofy vždy majú na obyvateľstvo postihnutých krajín.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Minuloročné intenzívne dažde mali za následok katastrofálnu situáciu v krajinách strednej Európy. Vyliate rieky zaplavovali ulice a domovy. Ľudia stratili majetok a mnohí z nich stratili skoro všetko, čo mali. Preto bolo vtedy kľúčové rýchlo posúdiť situáciu a pomôcť. Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Chorvátsko a Rumunsko požiadali o pomoc Európskej únie, aby mohli pomôcť tým, ktorí to potrebujú, prostredníctvom čerpania Fondu solidarity. Som veľmi rád, že aj Európsky parlament uznal túto situáciu a že chcel tiež pomôcť týmto krajinám. Preto je podľa mňa veľmi dôležité tento návrh rozhodnutia podporiť a chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým tým, ktorí vtedy vyjadrili solidaritu s našimi spoluobčanmi v strednej Európe. Ďakujem.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Po silných dažďoch v auguste 2010, ktoré spôsobili to, že sa rieky vyliali a prinútili ľudí opustiť svoje domovy, Česká republika požiadala v októbri 2010 o pomoc z Fondu solidarity. Hranica 0,6 % hrubého národného dôchodku nebola presiahnutá, ale väčšina obyvateľstva v dôsledku toho utrpela škody a hospodárstvo v regióne bolo na pokraji kolapsu. Dôležité oblasti, ako sú cestovný ruch a priemysel, boli vážne poškodené. Táto pomoc pokryje časť nákladov na okamžité opatrenia potrebné na obnovu poškodenej infraštruktúry. Preto tento návrh podporujem.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Minulý rok v lete bola väčšina územia Rumunska zasiahnutá rozsiahlymi záplavami a zosuvmi pôdy. Škody sa odhadovali na takmer 900 miliónov EUR, čo je skoro 0,7 % HDP Rumunska. Vítam pomoc z Fondu solidarity. Pomôže to zmierniť vplyv katastrofy a zabrániť výskytu iných podobných mimoriadnych udalostí. Fond solidarity je jedným z konkrétnych príkladov, ktorý môžeme ponúknuť našim občanom, aby sme im ukázali dôležitosť spoločných krokov na úrovni EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID). MID umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR. Súčasne s týmto návrhom mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska Komisia tiež predložila návrh opravného rozpočtu (A7-0115/2011). Zo správy jasne vyplýva, že všetky žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení (ES) č. 2012/2002. Preto som hlasovala za mobilizáciu Fondu solidarity EÚ vo výške 105 567 155 EUR pre Poľsko, 20 430 841 EUR pre Slovensko, 22 485 772 EUR pre Maďarsko, 5 111 401 EUR pre Českú republiku, 3 825 983 EUR pre Chorvátsko a 24 967 741 EUR pre Rumunsko, čiže v celkovej výške 182 388 893 EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Priame náklady súvisiace so záplavami, ktoré v roku 2010 zasiahli Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko, predstavujú 5 512 719 662 EUR. Hlasovala som za túto správu, aby sa mobilizácia 182,4 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ určených na tieto záplavy schválila. Nesúhlasila som so zdrojom financovania, takzvanou „zápornou rezervou“ navrhovanou Radou. Hlasovala som však za návrh Rady, pretože si myslím, že občania, ktorí boli obeťami záplav, sa nemôžu stať obeťami medziinštitucionálneho boja medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Zaoberáme sa žiadosťami o pomoc, ktoré predložili Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Rumunsko a Chorvátsko (ako kandidátska krajina), aby riešili značné škody spôsobené katastrofálnymi záplavami v týchto krajinách v máji, júni a júli 2010. Keďže všetky tieto žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení (ES) č. 2012/2002, hlasoval som za tento návrh mobilizovať Fond solidarity Európskej únie s cieľom rozdeliť sumu 182 388 893 EUR predmetným krajinám v očakávaní, že táto podpora možno pomôže urýchliť obnovu postihnutých oblastí a zmierniť utrpenie ich obyvateľstva.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Rada som hlasovala za návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení prostriedkov z Fondu solidarity EÚ pre Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Českú republiku, Chorvátsko a Rumunsko. Všetky tieto štáty boli minulý rok postihnuté silnými záplavami v dôsledku prívalových dažďov, ktoré spôsobili zosuvy pôdy a značné straty na ľudských životoch, poškodili obytné budovy, podniky, poľnohospodárske oblasti, cestné a železničné siete a inú infraštruktúru. Hoci suma navrhovanej pomoci predstavuje pre väčšinu krajín len niekoľko percent z celkových vyčíslených škôd, aj tak je to významná pomoc, ktorá dosahuje celkove 182 miliónov EUR. Chcela by som zdôrazniť, že EÚ zriadila Fond solidarity, aby pomohla obyvateľom regiónov postihnutých prírodnými katastrofami. Chcela by som poďakovať kolegom poslancom za podporu tejto správy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska na základe bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID). MID umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR. Súčasne s návrhom na mobilizáciu Fondu solidarity v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska Komisia predložila návrh opravného rozpočtu (NOR č. 1/2011 zo 14. januára 2011) s cieľom zahrnúť do rozpočtu na rok 2011 príslušné viazané a platobné rozpočtové prostriedky, ako je stanovené v bode 26 MID.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za tento text, pretože musíme mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v mene tých krajín v strednej a východnej Európe, ktoré utrpeli škody následkom záplav v roku 2010.

Krajinám, ako sú Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Chorvátsko a Rumunsko, vznikli obrovské výdavky po silných dažďoch v tom období, ktoré spôsobili obrovské škody na ich infraštruktúre. Napríklad len Poľsko postihli v máji a júni 2010 dve po sebe nasledujúce záplavy na jeho hlavných riekach, ktoré spôsobili vážne škody v poľnohospodárstve, vážne poškodili dopravné siete a kultúrne pamiatky, pričom celková škoda dosiahla takmer 3 miliardy EUR. Teraz je prioritou znovu vybudovať regióny, ktoré minulý rok najviac zasiahli tragické udalosti, a umožniť im neodkladne znovu naštartovať svoje výrobné systémy.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Záplavy v roku 2010 postihli niekoľko európskych krajín v rôznej miere. Napríklad v Českej republike boli záplavy menšie, čo sa týka rozsahu územia, ale následky boli pre túto krajinu skutočne ničivé, rovnako ako v Poľsku. Preto som podporila uvoľnenie prostriedkov na základe možnosti, ktorú pre tieto výnimočné situácie poskytuje nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002. Hlasovala som za prijatie tejto správy vrátane uvoľnenia prostriedkov pre Českú republiku a Chorvátsko, ktoré je podobným prípadom.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som správu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. Pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby podporila tie krajiny, ktoré trpeli v dôsledku prírodných katastrof. Straty spôsobené touto katastrofou presahujú 2,9 miliardy EUR. Finančná podpora EÚ pomôže obnoviť verejnú infraštruktúru, ktorá bola poškodená pri katastrofe: vodovodné potrubia, kanalizačné systémy, cesty a mosty. Uplynul už skoro rok od záplav. Pomoc je stále nevyhnutná. Mala by byť mobilizovaná rýchlejšie. Aby sme to dosiahli, mali by sa skrátiť postupy poskytovania finančnej pomoci z Fondu solidarity.

Odporúčanie: Luis Manuel Capoulas Santos (A7-0056/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, pretože podporuje zodpovedný rybolov v rybolovnej oblasti Komor na základe politiky nediskriminácie medzi rôznymi flotilami loviacimi v tejto oblasti a zároveň začína dialóg o potrebných reformách. Som za túto správu aj preto, že predstavuje pokrok oproti predchádzajúcej zmluve v tom, že zabezpečuje, aby bolo vykonávanie protokolu v prípade porušovania ľudských práv pozastavené. Keďže však cieľom tohto protokolu je posilniť partnerstvo a spoluprácu v sektore rybolovu prostredníctvom využitia všetkých dostupných finančných nástrojov, rád by som upozornil na naliehavú potrebu vytvoriť rámec uprednostňujúci vyššie investície a optimalizáciu remeselného rybolovu v sektore.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som túto správu, pretože znamená záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb. Komorský zväz sa považuje za jednu z najmenej rozvinutých krajín s hospodárstvom, ktoré do značnej miery závisí od zahraničných dotácií a technickej pomoci. Hoci využiteľné zásoby rýb v Komorskom zväze – väčšinou ide o veľké hlbokomorské druhy rýb – sa odhadujú na 33 000 ton ročne, úlovky miestnych rybárov predstavujú ročne približne 16 000 ton, ktoré kompletne pohltí miestny trh. Hlavým cieľom nového protokolu je určiť rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ, čo sa týka prístupových práv a sektorovej podpory, a pokračovať v spolupráci medzi EÚ a Komorským zväzom s cieľom rozšíriť rámec partnerstva, v ktorom sa bude rozvíjať trvalo udržateľná politika rybolovu a zodpovedné využívanie rybolovných zdrojov vo výlovných oblastiach Komorského zväzu v záujme oboch strán.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a tretími krajinami, ktoré sa nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky. Hlasoval som za, pretože si myslím, že nový protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Úniou a Komorským zväzom tiež vyhovuje záujmom oboch strán. Na jednej strane zlepšuje rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ v rybolovnej oblasti Komorského zväzu, keďže možnosti vyčerpania miestnych populácií rýb v tejto oblasti sú vylúčené. Na druhej strane EÚ prideľuje prostriedky na rozvoj sektorovej politiky rybného hospodárstva na Komoroch.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom. Uvedený protokol považujem za pozitívny, pretože podporuje zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov v komorských teritoriálnych vodách a vyhovuje záujmom oboch strán, keďže ponúka rybolovné možnosti plavidlám EÚ výmenou za dôležitú sektorovú podporu komunity súostrovia Komory.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie o dohode v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom, pretože strany sa zaväzujú podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov v rybolovnej oblasti Komorského zväzu a pretože ustanovuje doložku o pozastavení dohody v prípade porušovania ľudských práv v Komorskom zväze.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Súčasnému protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom, jednej z mnohých dohôd o partnerstve v sektore rybolovu, ktoré Európska rada podpísala, skončila platnosť 31. decembra 2010. Nový protokol sa uzavrie na obdobie troch rokov (2011 – 2013) a začne platiť nadobudnutím účinnosti rozhodnutia Rady o predbežnom uplatňovaní nového protokolu a skončením platnosti súčasného protokolu. Cieľom návrhu rozhodnutia Rady je stanoviť rybolovné možnosti pre plavidlá Európskej únie na základe dostupného prebytku populácií rýb, ako aj stanoviť finančný príspevok osobitne za prístupové práva a sektorovú podporu.

Nový protokol vyhovuje záujmom oboch strán a má za cieľ upevniť spoluprácu v oblasti rybolovu prostredníctvom využitia dostupných finančných nástrojov. Pociťovali sme potrebu vytvoriť rámec uprednostňujúci rozvoj investícií v tomto sektore a optimalizovať rybárske činnosti malého rozsahu. Rovnako ako spravodajca som presvedčený, že Parlament by mal mať možnosť pozorne monitorovať spôsob, akým sa táto dohoda vyvíja a dodržiava, a je úlohou Komisie, aby to zabezpečila.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zameriava na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú podmienky, za akých môžu rybárske plavidlá EÚ vykonávať rybárske činnosti vo vodách Komorského zväzu. V priebehu rokov EÚ uzavrela dohody o partnerstve v sektore rybolovu s mnohými krajinami a na výmenu poskytla istý finančný príspevok určený primárne na podporu rybárskych politík týchto krajín, najmä na ochranu populácií rýb. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy vzal na seba Parlament väčšiu zodpovednosť v tomto sektore a teraz musíme súhlasiť s novými dohodami v sektore rybolovu. Keďže platnosť protokolu medzi EÚ a Komorským zväzom sa skončila 31. decembra 2010, protokol sa musí naliehavo obnoviť. Uvedený návrh vyhovuje záujmom oboch strán, ako veľmi dobre vysvetľuje spravodajca, a preto som hlasoval za návrh. Je len škoda, že prichádza oneskorene.

  João Ferreira a Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa podporuje nový protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Komorským zväzom, ktorý bude platný tri roky a ktorého hlavým cieľom je určiť rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ, a finančný príspevok, ktorý dlhujeme za prístupové práva a na sektorovú podporu. Táto dohoda sa týka práva 70 európskych lodí vstupovať do komorských vôd výmenou za finančný príspevok vo výške približne 600 000 EUR ročne, pričom asi polovica tejto sumy je určená na rozvoj sektora rybolovu v krajine. Táto krajina nemá prakticky žiadne iné zdroje; 30 000 z 800 000 obyvateľov krajiny závisí od tohto sektora.

Práve tu takzvaná dohoda o partnerstve v tejto oblasti zlyhala najviditeľnejšie, čo by malo byť dôvodom na úvahu a zmeny politík. Oprávnenie na rybolov dostane 45 plavidiel s vlečnou sieťou na lov tuniakov – 22 z nich je francúzskych a 22 španielskych – a 25 plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine. Je to viac ako v súčasnosti platnom protokole, ktorý oprávňuje na rybolov 40 plavidiel s vlečnou sieťou a 17 plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine. Portugalsko má stále tých päť plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine, ktoré malo predtým. Francúzsko a Španielsko z toho stále ťažia najviac.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto dokumentom, pretože uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa od roku 2004 nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti. V rámci dohôd s krajinami Afriky a Tichomoria je značná časť finančnej pomoci EÚ určená výslovne na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásade trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia s rybolovnými zdrojmi. Dohody o partnerstve preto predstavujú záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Parlamentu v oblasti dohôd o partnerstve v sektore rybolovu. Podľa článku 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ sa teraz pred uzavretím dohody vyžaduje predchádzajúci súhlas Parlamentu namiesto jednoduchého postupu konzultácie, ktorý sa uplatňoval v minulosti. Som presvedčený, že navrhovaný nový protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Úniou a Komorským zväzom vyhovuje záujmom oboch strán.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Sektor rybolovu v regióne Komor je veľmi špecifický. Úlovky miestnych rybárov takmer nikdy nestačia na uspokojenie potrieb miestnej komunity. Je to spôsobené slabo rozvinutou a, úprimne povedané, neexistujúcou infraštruktúrou prístavov a rybárskych flotíl. Ľudia, ktorí žijú na ostrovoch v tejto časti Indického oceánu, sú veľmi chudobní, čelia problému nezamestnanosti a, ako píše sám spravodajca, sú v skutočnosti závislí od finančnej pomoci zo zahraničia. Dohoda o partnerstve, ktorá umožňuje plavidlám z EÚ loviť ryby na území Komor výmenou za finančnú podporu, nepochybne prispeje k posilneniu hospodárstva v regióne. Mali by sme však monitorovať spôsob, akým sa tieto finančné prostriedky využívajú a či skutočne prispievajú k zlepšeniu situácie v sektore.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Cieľom nového protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom, je posilniť partnerstvo a spoluprácu v sektore rybolovu využitím všetkých dostupných finančných nástrojov. Protokol vytvorí rámec, ktorý prispeje k rastu investícií v tomto sektore a ktorý pomôže zvýšiť hodnotu produktov remeselného rybolovu. Vítam návrh uzavrieť tento nový protokol.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh odporúčania Rady týkajúci sa uzavretia protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné kvóty a finančný príspevok podľa partnerstva so sektorom rybolovu Komorského zväzu, má načrtnúť úlohu, ktorú by mal zohrať Európsky parlament v postupe revízie tejto dohody. Európa sa vždy snažila o dohody o partnerstve v sektore rybolovu a partnerstvo s Komorským zväzom je platné od roku 1988. Cieľom tohto nového protokolu je stanoviť rybolovné kvóty pre rybárske plavidlá Komorského zväzu, ktoré sa mu ponúknu a ktoré umožnia trvalo udržateľné a zodpovedné využitie rybolovných zdrojov, zvýšia investície do remeselného rybolovu a zlepšia jeho činnosti. Návrh rozhodnutia Rady o projekte zaručuje, že obidvaja partneri, Európa a Komorský zväz, budú mať prospech z obnovenia dohody, ale keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy Parlament získal špecifickú úlohu pri uplatňovaní dohôd, zdá sa byť nevyhnutné, že pri každom kroku až po konečné schválenie dohody musíme identifikovať opatrenia, do ktorých bude zahrnutý Parlament.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa od roku 2004 nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti. V rámci dohôd s krajinami Afriky a Tichomoria je značná časť finančnej pomoci EÚ určená výslovne na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásade trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia s rybolovnými zdrojmi. Dohody o partnerstve preto predstavujú záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Táto nová dohoda nahrádza tú, ktorá platila predtým a ktorej platnosť sa skončila 31. decembra 2010. Tento druh dohody umožňuje rybárskym plavidlám EÚ prístup do rybolovných oblastí Komorských ostrovov výmenou za finančný príspevok. Veľkou výhodou takéhoto protokolu je, že Európska únia môže pomôcť s rozvojom týchto krajín. V tomto prípade poskytne väčšiu pomoc sektoru rybolovu, keďže tento sektor spotrebuje asi 50 % finančných príspevkov. Mali by sme mať na pamäti, že približne 30 000 ľudí na Komoroch priamo závisí od sektora rybolovu, a preto je táto podpora dôležitá.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Platnosť dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom sa skončila v decembri 2010. Nový protokol je platný od roku 2011 do roku 2013 a mal by byť predbežne uplatňovaný, kým sa neuzavrie schvaľovací postup Európskeho parlamentu. Podľa návrhu dohody sa strany zaväzujú podporovať zodpovedný rybolov v rybolovnej oblasti Komorského zväzu na základe zásady nediskriminácie medzi rôznymi flotilami loviacimi v tejto rybolovnej oblasti. Čo sa týka rybolovných možností, na rybolov bude oprávnených 45 plavidiel s vlečnou sieťou na lov tuniakov a 25 plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine. Nová dohoda v porovnaní s predchádzajúcou obsahuje doložku o pozastavení uplatňovania protokolu v prípade porušovania ľudských práv. Myslím si, že treba posilniť partnerstvo a spoluprácu v sektore rybolovu využitím všetkých dostupných finančných nástrojov. Preto som hlasoval za.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti.

Tento návrh nového protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Komorskými ostrovmi je neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej činnosti spoločnej rybárskej politiky a vyhovuje záujmom oboch strán.

Správa navrhuje tieto odporúčania, ktoré sa považujú za dôležité:

• Komisia by mala Parlamentu zasielať závery zo schôdzí a práce spoločného výboru podľa článku 9 dohody, ako aj viacročný sektorový program uvedený v článku 7 písm. c) protokolu a výsledky ročných hodnotení;

• zástupcom Európskeho parlamentu by malo byť umožnené zúčastňovať sa ako pozorovatelia na schôdzach a práci spoločného výboru;

• Komisia by mala Parlamentu a Rade pred ďalším prerokovaním dohody predložiť hodnotenie jej uplatňovania;

• k Parlamentu a Rade by sa malo pristupovať rovnako, pokiaľ ide o ich právo na okamžité poskytnutie úplných informácií, ako aj o monitorovanie a hodnotenie uplatňovania každej medzinárodnej dohody v sektore rybolovu a rokovania o ich revízii.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Účelom tohto protokolu je nahradiť protokol, ktorý tvorí prílohu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Komorskými ostrovmi a ktorého platnosť sa skončila 31. decembra 2010. Hlavným cieľom nového protokolu je určiť rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ, čo sa týka prístupových práv a sektorovej podpory, a pokračovať v spolupráci medzi Európskou úniou a Komorským zväzom, aby sa podporilo vytvorenie rámca partnerstva, v ktorom sa bude rozvíjať trvalo udržateľná politika rybolovu a rozumné využívanie rybolovných zdrojov vo výlovných oblastiach Komorského zväzu. Na základe nového protokolu bude celkový ročný finančný príspevok EÚ predstavovať 1 845 750 EUR v priebehu celého trojročného obdobia. Predpokladá sa aj rozvoj investícií v sektore rybolovu s cieľom optimalizovať rybárske činnosti malého rozsahu. Keďže som presvedčený, že tento návrh nového protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Komorskými ostrovmi vyhovuje záujmom oboch strán, hlasoval som zaň.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti. Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa od roku 2004 nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti. V rámci dohôd s krajinami Afriky a Tichomoria je značná časť finančnej pomoci EÚ určená výslovne na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásade trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia s rybolovnými zdrojmi. Dohody o partnerstve preto predstavujú záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb.

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Parlamentu v oblasti dohôd o partnerstve v sektore rybolovu. Podľa článku 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ sa teraz pred uzavretím dohody vyžaduje predchádzajúci súhlas Parlamentu namiesto jednoduchého postupu konzultácie, ktorý sa uplatňoval v minulosti. My zelení sme veľmi kritickí k tomu, ako sa tieto typy dohôd doteraz uplatňovali.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podpisovanie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami je vždy postup spoločnej rybárskej politiky, a teda ústredný aspekt jej zahraničnopolitickej činnosti.

Dohody s krajinami Afriky a Tichomoria stanovujú, že podstatná časť recipročnej finančnej pomoci EÚ bude určená na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásadách trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia so zdrojmi.

Dvojstranné vzťahy v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom trvajú od roku 1988. Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, zdôrazňuje skutočnosť, že lepšia informovanosť Parlamentu a väčšia kontrola zo strany Európskeho parlamentu vo všetkých fázach rokovaní by posilnili partnerstvo a mali by pozitívny vplyv na rozvoj rybolovu. Parlament a Rada musia byť postavené na rovnakú úroveň, či už ide o ich právo byť plne a okamžite informovaní, alebo o monitorovanie a hodnotenie uplatňovania medzinárodných dohôd v sektore rybolovu a tiež o všetky rokovania o revízii týchto dohôd.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Rybárska flotila EÚ je v prevádzke po celom svete. Dvojstranný vzťah medzi súčasnou Európskou úniou a Komorským zväzom trvá od roku 1988. Súčasná revízia dohody o partnerstve v sektore rybolovu z roku 2006 ako súčasť procesu jej rozšírenia viedla tiež k tomu, že do dohody sa zahrnuli základné zásady trvalo udržateľnej politiky rybolovu a zodpovedného využívania rybolovných zdrojov v rybolovnej oblasti Komorského zväzu. Je to nielen vítaný vývoj, ale aj nevyhnutnosť, ak má byť EÚ a jej spoločná politika rybolovu naďalej dôveryhodná. V tejto súvislosti musí byť spravodajcova požiadavka na viac informácií a väčšiu kontrolu zo strany Parlamentu dôrazne podporovaná. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

Odporúčanie: Emilio Menéndez del Valle (A7-0067/2011)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Zlepšenie Euro-stredomorskej dohody o obchode môže prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť riadiacu sa hodnotami ako mier, spravodlivosť, rovnosť, sloboda a demokracia. Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov má zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt, ktoré môže posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť dvojstranných obchodných vzťahov, a tým zlepšiť fungovanie zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Hlasovala som za tento návrh uznesenia.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo treba vytvoriť účinný mechanizmus urovnávania obchodných sporov medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou, ktoré spĺňajú pravidlá a postupy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa urovnávania sporov. Tento mechanizmus podporí fungovanie zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín, ale najmä prinesie stabilitu dvojstranným obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Všetky doplnenia euro-stredomorských dohôd majú významný vplyv na hospodársku a politickú stabilitu týchto krajín, keďže prispievajú k nespočetným sociálnym a demokratickým kladom, ktoré z nich vyplývajú. Preto ma teší každá snaha, ktorá k tomu smeruje. Vzhľadom na neúplné vyriešenie niektorých sporov podľa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Jordánskym hášimovským kráľovstvom uznávam, že diplomatický prístup je v tomto smere neúčinný. Preto sa stotožňujem s tým, že potrebujeme mechanizmus jednoduchého a účinného vynakladania zdrojov, takže súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzavretí dohody v podobe protokolu medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom. Cieľom tohto protokolu je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov uplatniteľný na spory podľa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Euro-stredomorské dohody obsahujú ustanovenia o liberalizácii obchodu s tovarom, ale pravidlá urovnávania sporov, ktoré z nich vyplývajú, sa zakladali v prvom rade na diplomacii, a preto mohla strana, ktorá dohodu porušila, ľahko zablokovať urovnanie sporu. V roku 2006 Rada splnomocnila Komisiu otvoriť rokovania s jej partnermi v Stredozemí s cieľom vytvoriť mechanizmy urovnávania obchodných sporov, ktoré vychádzajú z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Návrh dohody Jordánsko parafovalo 9. decembra 2009.

Podporujem mechanizmus urovnávania sporov a dúfam, že bude mať skôr odstrašujúcu než represívnu funkciu. Okrem toho dúfam, že Jordánsko vydrží nestabilitu, ktorá ovplyvňuje tento región, a zostane umierneným a zodpovedným partnerom, akým bolo za vlády kráľa Husajna a kráľa Abdalláha II.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Jordánskom, ktorého cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov ako súčasť Euro-stredomorskej dohody. Riešenie obchodných sporov medzi krajinami diplomatickou cestou nemáva vo všeobecnosti želaný účinok. Preto sa v kontexte euro-stredomorského regiónu začali rokovania medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi, konkrétne Jordánskom. Návrh dohody bol podpísaný 9. decembra 2009 na konferencii ministrov obchodu euro-stredozemských krajín v Bruseli. Hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, lebo viem, že významne zlepší vzťahy medzi štátmi z hľadiska voľného obchodu a prispeje k politickej a hospodárskej stabilite v tomto regióne. Z toho dôvodu vítam novú dohodu a dúfam, že keď nadobudne platnosť, medzi EÚ alebo jej členskými štátmi a Jordánskom nevznikne žiaden spor.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody medzi EÚ, ktorej legitimita vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy je sporná (a v každom prípade odsúdeniahodná), a režimom kráľa Abdalláha, ktorý naďalej násilne potláča vznikajúce mierové hnutie mladých žiadajúce reformy a demokratické slobody.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Mechanizmus, ktorý sa teraz navrhuje, naopak, podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody medzi EÚ, ktorej legitimita vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy je sporná (a v každom prípade odsúdeniahodná), a režimom kráľa Abdalláha, ktorý naďalej násilne potláča vznikajúce mierové hnutie mladých žiadajúce reformy a demokratické slobody.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov je vítané, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Spravodajca sa domnieva, že tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Okrem toho by náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Minulosť nám ukazuje, že diplomacia nie je účinná pri riešení rôznych sporov, ktoré existujú. Preto ma teší vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Súhlasím so spravodajcom, že tieto zlepšenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne, ktorý je kľúčový pre vytvorenie jednotnej oblasti mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Okrem toho by náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Viem, že navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou a z WTO. Dvojstranné dohody o obchode by mali byť vždy v úplnom súlade s viacstranným obchodným systémom. Komisia musí zabezpečiť, aby bolo toto zavedenie účinné. Pretrvávajúce spory majú negatívny vplyv na podnikateľskú komunitu. Preto som hlasoval za.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Touto správou Európsky parlament súhlasí s vytvorením štandardného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý zabezpečí zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt, keď treba urovnať spory medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom, ktoré vyplývajú z obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Ukázalo sa, že táto cesta je v praxi neúčinná a že viedla k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne, a to vytvorením jednotnej oblasti mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu by mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Každá táto skutočnosť ma motivovala k hlasovaniu za.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody medzi EÚ a Jordánskom, ktorej cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov podľa obchodných ustanovení euro-stredomorských dohôd. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi je táto cesta neúčinná a viedla k situáciám, v ktorých zostali spory nevyriešené alebo boli zablokované. Dúfam, že uplatňovanie tohto štandardného mechanizmu urovnávania sporov posilní bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Jordánskom.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) V rámci euro-stredomorských dohôd o pridružení sa obchodné spory, ktoré môžu vzniknúť medzi dvomi stranami, Európskou úniou na jednej strane a Jordánskom na strane druhej, ešte vždy riešia diplomatickou cestou. Toto riešenie nie je účinné ani transparentné, a preto som hlasovala za vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže to umožní aktérom na oboch stranách Stredozemia obchodovať v bezpečnejšom a predvídateľnejšom prostredí. Tento štandardný mechanizmus sa zakladá na riešeniach, ktoré zastáva Svetová obchodná organizácia vo svojom memorande o porozumení v oblasti urovnávania sporov, ako aj na mechanizmoch obsiahnutých v dvojstranných dohodách o obchode, ktoré EÚ nedávno uzatvorila.

V konečnom dôsledku preto pridávanie týchto mechanizmov do čoraz vyššieho počtu dohôd vytvorí rovnaké podmienky nielen pre európskych hospodárskych aktérov, ale aj pre ich partnerov v tretích krajinách.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Tieto rokovania vyplývajú z toho, čo bolo v skutočnosti oblasťou bez právnych predpisov, to znamená, že spory medzi EÚ a krajinami v Stredozemí sa nedali urovnať žiadnymi postupmi. Tento mechanizmus urovnávania sporov vychádza zo štandardných medzinárodných postupov. Keďže súčasný prístup viedol v minulosti k neriešiteľným problémom, riadila som sa odporúčaním spravodajcu.

Odporúčanie: George Sabin Cutaş (A7-0066/2011)

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo treba vytvoriť účinný mechanizmus urovnávania obchodných sporov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou, ktoré spĺňajú pravidlá a postupy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa urovnávania sporov. Tento mechanizmus prinesie dvojstranným obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom stabilitu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Všetky doplnenia euro-stredomorských dohôd majú významný vplyv na hospodársku a politickú stabilitu týchto krajín, keďže prispievajú k nespočetným sociálnym a demokratickým kladom, ktoré z nich vyplývajú. Preto ma teší každá snaha, ktorá k tomu smeruje. Vzhľadom na neúplné vyriešenie niektorých sporov týkajúcich sa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Marockým kráľovstvom uznávam, že systém vytvorený vo vzťahu k tejto oblasti, ktorý využíva diplomatické prostriedky, je neúčinný. Preto sa stotožňujem s tým, že potrebujeme mechanizmus, ktorý umožní jednoduché a účinné vynakladanie zdrojov, takže súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na to, že súčasné predpisy o urovnávaní sporov využívajú diplomatický prístup a urovnanie sporu môže ľahko zablokovať strana, ktorá si neplní povinnosti, myslím si, že prijatie tejto dohody zlepší bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Marokom, čo bude prínosné pre obchodné spoločnosti aj spotrebiteľov. Prijatie tejto dohody nadväzuje na euro-stredomorský plán v oblasti obchodu po roku 2010.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako ostatným dohodám, aj dohode medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom chýbali opatrenia na riešenie sporov, v dôsledku čoho je táto dohoda, prirodzene, menej spoľahlivá a očakávania strán, čo sa týka dosiahnutia spravodlivých riešení v prípadoch sporu, sú menšie. Dúfam, že predpokladaný mechanizmus nadobudne účinnosť a prispeje k posilneniu vzájomnej dôvery medzi stranami a že Marocké kráľovstvo bude pokračovať v reformách, ktoré začal Hasan II. a na ktoré nadviazal Mohamed VI.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Marokom, ktorého cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov ako súčasť Euro-stredomorskej dohody. Riešenie obchodných sporov medzi krajinami diplomatickou cestou nemáva vo všeobecnosti želaný účinok. Preto sa v kontexte euro-stredomorského regiónu začali rokovania medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi, konkrétne Marokom. Návrh dohody bol podpísaný 9. decembra 2009 na konferencii ministrov obchodu euro-stredozemských krajín v Bruseli a potvrdený 7. marca 2010 na samite EÚ – Maroko. Hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, lebo viem, že významne zlepší vzťahy medzi štátmi z hľadiska voľného obchodu a prispeje k politickej a hospodárskej stabilite v tomto regióne. Z toho dôvodu vítam novú dohodu a dúfam, že keď nadobudne platnosť, medzi EÚ alebo jej členskými štátmi a Marokom nevznikne žiaden spor.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody o voľnom obchode s Marokom, krajinou, ktorá naďalej okupuje Západnú Saharu a využíva a ťaží zo zdrojov, ktoré jej nepatria – porušuje medzinárodné právo a Západosaharčanom upiera právo na sebaurčenie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je o zmene súčasnej situácie vytvorením mechanizmu urovnávania sporov. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou.

Komisia teraz však navrhuje „alternatívny“ model zapadajúci do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu.

Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody o voľnom obchode s Marokom, krajinou, ktorá naďalej okupuje Západnú Saharu a využíva a ťaží zo zdrojov, ktoré jej nepatria – porušuje práva Západosaharčanov a upiera im právo na sebaurčenie. Preto sme hlasovali proti.

  David Martin (S&D), písomne. – Podporujem spravodajcu, ktorý navrhuje, aby Parlament odsúhlasil túto dohodu. Pretrvávajúce spory majú negatívny vplyv na podnikateľskú komunitu a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemného mora.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Občianske povstania proti arabským despotom odhalili druhú tvár Stredozemia. Pre EÚ to zrejme nie je dostatočný dôvod, aby prestala robiť kroky smerom k zriadeniu zóny voľného obchodu, na ktorom sa dohodla s tými istými despotami. Vyslali sme jasný signál: EÚ nechce rokovať s arabskými demokraciami, ktoré možno vzniknú. To je absurdné. Budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Minulosť nám ukazuje, že diplomacia nie je účinná pri riešení mnohých existujúcich sporov. Preto ma teší vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Súhlasím s názorom spravodajcu, že tieto doplnenia dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Marokom môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu by okrem toho mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavuje ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu EÚ – Maroko.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Doposiaľ bolo jednou z úloh diplomatických služieb rozhodovať v sporoch vzťahujúcich sa na Euro-stredomorskú dohodu. Teraz je v pláne zaviesť mechanizmy na úrovni EÚ s cieľom urovnať spory a podporiť politicky nestabilné regióny, napríklad Maroko, pri zriaďovaní homogénneho štátu charakterizovaného mierom, rozvojom, spravodlivosťou, rovnosťou, slobodou, pluralitou, demokraciou a rešpektom. Zdržal som sa hlasovania, lebo spravodajca podrobne neuviedol, ako zaručíme dodržiavanie týchto mechanizmov.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Zmluva o liberalizácii medzi EÚ a Marokom by mala byť symbolom rozvoja, stability a hospodárskej obnovy celého severoafrického regiónu. Únia nemôže a nesmie premárniť príležitosť zohrať úlohu pri vytváraní obnovenej obchodnej politiky schopnej pomôcť krajinám, ktoré premohol sociálny a politický zmätok majúci vážne dôsledky pre štátne ekonomiky, a tým aj pre naše investície v tých oblastiach.

Vďaka dnešnému hlasovaniu o vytvorení štandardného mechanizmu primeraného a účinného urovnávania sporov máme väčšiu záruku podporujúcu európske investície v Maroku, investície, ktoré sú kľúčové pre hospodárske blaho celého regiónu v takmer všetkých odvetviach.

Dnešné hlasovanie okrem toho zdôrazňuje, že Únia sa chce vyhnúť negatívnemu vplyvu na ekonomiky a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemia, a to tak, že zvolí protekcionistické politiky, ktoré naďalej uprednostňujú osobitné záujmy, odkladajúc ratifikáciu dohôd so zásadným významom pre opätovné vyváženie a stabilizáciu hospodárskych volieb oblasti, ktorá začína zaujímať našich konkurentov v oblasti obchodu, napríklad Čínu a krajiny Blízkeho východu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Touto správou Európsky parlament schvaľuje vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by mal zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt v prípade sporov vyplývajúcich z euro-stredomorských dohôd medzi EÚ a Marokom. Riešenie sporov prostredníctvom diplomacie nebolo účinné a viedlo k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Omeškania v urovnávaní sporov majú negatívny vplyv na obchodné spoločnosti a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemia. Tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou a z dohovoru Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a postupoch urovnávania sporov. Komisia musí zabezpečiť účinné zavedenie tohto mechanizmu. Z uvedených dôvodov som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje uzatvorenie dohody.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody medzi EÚ a Marockým kráľovstvom, ktorej cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov podľa obchodných ustanovení euro-stredomorských dohôd. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi je táto cesta neúčinná a viedla k situáciám, v ktorých zostali spory nevyriešené alebo boli zablokované. Dúfam, že uplatňovanie tohto štandardného mechanizmu urovnávania sporov posilní bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Marockým kráľovstvom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi to nie je účinné a viedlo to k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. V roku 2006 Rada splnomocnila Komisiu otvoriť rokovania s jej partnermi v Stredozemí s cieľom dohodnúť sa na náležitom mechanizme urovnávania sporov. Návrh dohody Maroko parafovalo 9. decembra 2009 na konferencii ministrov obchodu euro-stredozemských krajín v Bruseli a potvrdilo 7. marca 2010 na samite EÚ – Maroko. Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov je vítané, keďže by malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt.

Odporúčanie: Gianluca Susta (ALDE) (A7-0068/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Podporujem vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov s Egyptom s cieľom vyriešiť neúčinnosť, nájsť východisko zo slepých uličiek a uzatvoriť návrh dohody s touto krajinou. Táto dohoda môže pomôcť prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v euro-stredozemskej oblasti, ktorá umožní budúcnosť zakladajúcu sa na mieri, spravodlivosti, slobode, pluralite a demokracii.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo treba vytvoriť účinný mechanizmus urovnávania obchodných sporov medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou, ktoré spĺňajú pravidlá a postupy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa urovnávania sporov. Tento mechanizmus podporí fungovanie zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín, ale najmä prinesie stabilitu dvojstranným obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mechanizmus urovnávania sporov, ako navrhol pán Susta. Úplne súhlasím s tým, že náležité uplatňovanie štandardného mechanizmu urovnávania sporov by mohlo byť ďalším krokom k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou, pokiaľ to bolo možné. Namiesto toho potrebujeme pevný postup, lebo ak sa obchodné spory budú naťahovať, môže to mať nepriaznivý vplyv na koncových spotrebiteľov na oboch stranách Stredozemia. Vzhľadom na to, čo sa deje v niektorých severoafrických krajinách, niet pochýb, že cesta k hospodárskej a politickej stabilite v tejto oblasti vedie okrem iného cez dobre fungujúce dohody o voľnom obchode v Stredozemí.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Všetky doplnenia euro-stredomorských dohôd majú významný vplyv na hospodársku a politickú stabilitu týchto krajín, keďže prispievajú k nespočetným sociálnym a demokratickým kladom, ktoré z nich vyplývajú. Preto ma teší každá snaha, ktorá k tomu smeruje. Vzhľadom na neúplné vyriešenie niektorých sporov týkajúcich sa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Egyptskou arabskou republikou uznávam, že systém vytvorený vo vzťahu k tejto oblasti, ktorý využíva diplomatické prostriedky, je neúčinný. Preto sa stotožňujem s tým, že potrebujeme mechanizmus, ktorý umožní jednoduché a účinné vynakladanie zdrojov, takže súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Aktuálna situácia v Egypte možno zatieňuje nutnosť pokračovať s prijímaním dohôd, ako je táto. Vzhľadom na neistotu a nepokoje charakteristické pre časy ako tie, ktoré nedávno zažila Káhira a ktoré sa už skončili, by mal byť však štát Egypt opatrný pri preberaní svojich funkcií v ich celosti. Medzi ne patria zahraničné vzťahy, konkrétne s Európskou úniou, ktorá je jeho partnerom v Euro-stredomorskej dohode. Domnievam sa, že hoci údajné budúce spory s EÚ teraz pravdepodobne Egypt najmenej znepokojujú, nemôže existovať nevýhoda prijatia mechanizmov, ktoré umožňujú jednoduché vyriešenie sporov, a to pre dobro obidvoch strán. Egypt je neoddeliteľne spätý s históriou Európy a sveta. Dúfam, že jeho budúcnosť bude rovnako veľkolepá ako jeho minulosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou, ktorého cieľom je zaviesť mechanizmus urovnávania sporov. Tento protokol dostáva mimoriadny význam v čase, keď Egypt robí prvé kroky smerom k zavedeniu demokratického režimu. Riešenie obchodných sporov medzi krajinami diplomatickou cestou nemáva vo všeobecnosti želaný účinok. Preto sa v kontexte euro-stredomorského regiónu začali rokovania medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi, konkrétne Egyptom. Návrh dohody bol podpísaný 27. apríla 2010 na zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Egypt v Luxemburgu. Hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, lebo viem, že významne zlepší vzťahy medzi štátmi z hľadiska voľného obchodu a prispeje k politickej a hospodárskej stabilite v tomto regióne. Z toho dôvodu vítam novú dohodu a dúfam, že keď nadobudne platnosť, medzi EÚ alebo jej členskými štátmi a Egyptskou arabskou republikou nevznikne žiaden spor.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzatvorenia dohody medzi EÚ a režimom diktátora Mubaraka. Povstanie egyptského ľudu za demokratické zmeny, hájenie zvrchovanosti Egypta proti zahraničným zásahom a tajná dohoda režimu s imperialistickými záujmami v tomto regióne sú pozitívnym znakom, ktorý, ako dúfame, bude mať praktické vyjadrenie vo vzťahu k tejto dohode a ďalším dohodám.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu.

Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzatvorenia dohody medzi EÚ, ktorej legitimita vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy je sporná, a režimom diktátora Mubaraka. Povstanie egyptského ľudu za demokratické zmeny, hájenie zvrchovanosti Egypta proti zahraničným zásahom a tajná dohoda režimu s imperialistickými záujmami v tomto regióne sú pozitívnym znakom, ktorý, ako dúfame, bude mať praktické vyjadrenie vo vzťahu k tejto dohode a ďalším dohodám.

  David Martin (S&D), písomne. – Bez ohľadu na neistú situáciu v Egypte si myslím, že Parlament koná správne, keď robí ďalšie kroky smerom k schváleniu tejto dohody, ktorá by mohla obchodným spoločnostiam uľahčiť život bez akýchkoľvek politických komentárov k súčasnej egyptskej vláde.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Minulosť nám ukazuje, že diplomacia nie je účinná pri riešení mnohých existujúcich sporov. Preto ma teší vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Súhlasím s názorom spravodajcu, že tieto doplnenia dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Egyptom môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu by okrem toho mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavuje ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu EÚ – Egypt.

  Paul Murphy (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, keďže mám vážne obavy v súvislosti s hospodárskym a politickým prístupom EÚ ku krajinám, ktorých sa týka Euro-stredomorská dohoda. Zriadenie zóny voľného obchodu by malo vážne následky na pracujúcich v tomto regióne. Podľa údajov samotnej EÚ sa očakáva, že v Egypte zanikne 1,5 milióna pracovných miest. Za revolučnými hnutiami a ambíciami egyptského ľudu stoja príšerné hospodárske vyhliadky pre mladých ľudí a hnev voči korupcii a výstrednostiam veľmi malej diktátorskej elity. Pokračovanie doktríny voľného obchodu v záujme veľkých európskych podnikov a bohatých elít znamená presne to isté, preto ho treba odmietnuť. Rokovania o tejto téme viedli predstavitelia Mubarakovho diktátorského režimu, ktorý bol vytlačený revolučnými nepokojmi. Najvyššia vrstva armády je však úzko prepojená s hospodárskymi záujmami bývalého režimu a nezastupuje legitímne požiadavky a ambície pracujúcich. Obchodné vzťahy sa musia zakladať na potrebách väčšiny obyvateľstva, nie na chamtivosti veľmi malých elít a obchodných spoločností.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Touto správou Európsky parlament schvaľuje vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by mal zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt v prípade sporov vyplývajúcich z euro-stredomorských dohôd medzi EÚ a Egyptskou arabskou republikou. Riešenie sporov prostredníctvom diplomacie nebolo účinné a viedlo k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Omeškania v urovnávaní sporov majú negatívny vplyv na obchodné spoločnosti a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemia. Tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou a z dohovoru Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a postupoch urovnávania sporov. Komisia musí zabezpečiť účinné zavedenie tohto mechanizmu. Z uvedených dôvodov som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje uzatvorenie dohody.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody medzi EÚ a Egyptom, ktorej cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov podľa obchodných ustanovení euro-stredomorských dohôd. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi je táto cesta neúčinná a viedla k situáciám, v ktorých zostali spory nevyriešené alebo boli zablokované. Dúfam, že uplatňovanie tohto štandardného mechanizmu urovnávania sporov posilní bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Egyptom.

Odporúčania: Emilio Menéndez del Valle (A7-0067/2011) – George Sabin Cutaş (A7-0066/2011) – Gianluca Susta (A7-0068/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto odporúčanie a vítam vytvorenie mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by mal zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Tiež súhlasím so stanoviskom spravodajcu, že doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne, ktorý je kľúčový pre vytvorenie jednotnej oblasti mieru.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Stotožnil som sa s týmto dokumentom, lebo doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi to nie je účinné a viedlo to k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Okrem toho by náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Pretrvávajúce spory majú negatívny vplyv na podnikateľskú komunitu a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemného mora. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa priame zahraničné investície stali súčasťou obchodnej politiky EÚ, a tým aj súčasťou výhradnej kompetencie Únie. V ére, v ktorej hrajú priame zahraničné investície dôležitú úlohu z hľadiska hospodárskeho blaha krajín a regiónov, bude fungujúci a účinný mechanizmus urovnávania sporov slúžiť aj na riešenie sporov v tejto oblasti.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Keďže pravidlá urovnávania sporov sa zakladajú na diplomatickom prístupe a vedú k situáciám, v ktorých sa môžu spory ľahko zablokovať, nový mechanizmus urovnávania obchodných sporov si zaslúži našu podporu. Tento mechanizmus vychádza z najnovších dohôd uzavretých Európskou úniou a z dohovoru Svetovej obchodnej organizácie. Návrhy dohôd s Jordánskom, Marokom a Egyptom, ktoré sa vzťahujú aj na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, sú už podpísané. Teší ma, že Európsky parlament sa rozhodol podporiť tieto dohody.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo si myslím, že je nevyhnutné, aby EÚ zabezpečila vhodný mechanizmus urovnávania sporov vznikajúcich z uplatňovania euro-stredomorských dohôd. Rada splnomocnila Komisiu otvoriť rokovania s jej partnermi v oblasti Stredozemia v roku 2006 a tá dohoda bola podpísaná až v roku 2009.

Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov by malo v konečnom dôsledku zaviesť zjednodušené a účinné postupy urovnávania sporov v rámci pevných lehôt. Súhlasím so stanoviskom spravodajcu, ktorý považuje za nevyhnutné, aby boli euro-stredomorské dohody o voľnom obchode preskúmané s cieľom prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne a vytvoriť jednotnú oblasť mieru a rozvoja. Navrhovaný spôsob vychádza z najnovších mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v partnerských dohodách, ktoré odsúhlasila Európska únia a WTO. Dúfam, že v čase, v ktorom hrajú priame zahraničné investície rozhodujúcu úlohu z hľadiska hospodárskeho blaha európskych členských štátov, pomôže účinný mechanizmus urovnávania sporov vyriešiť aj spory v tejto oblasti.

Odporúčanie: Ryszard Antoni Legutko (A7-0063/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu a chcem zdôrazniť, že je to dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o rokovania medzi EÚ a Ukrajinou, a to na ceste k úplnému vstupu Ukrajiny do EÚ v budúcnosti.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Vďaka uplatňovaniu európskej susedskej politiky partnerské krajiny postupne dostávajú príležitosť zúčastňovať sa na niektorých programoch Únie a činnostiach jej agentúr. Je to jedno z mnohých opatrení, ktorých cieľom je podporovať reformy, modernizáciu a premenu v krajinách susediacich s Európskou úniou. V júni 2007 Rada Európskej únie znova zdôraznila, aký obrovský význam má európska susedská politika, a preto tento protokol vytvorí Ukrajine podmienky účasti na dôležitých programoch EÚ a umožní jej ťažiť z osvedčených postupov EÚ, čo prispeje k rozvoju demokratických procesov.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh nášho spravodajcu. Domnievam sa, že obidve strany len získajú, ak budú záväzky uvedené v tomto protokole splnené. Európska únia získa rozumného a stabilného demokratického partnera na svojej východnej hranici a ukrajinskí občania získajú trochu zreteľnejšiu európsku perspektívu.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) Ambície Ukrajiny smerujúce k EÚ veľmi podporujem už od samého začiatku svojej činnosti v Európskom parlamente. Ukrajina je jedným z najdôležitejších partnerov, pokiaľ ide o východnú politiku Poľska. Okrem toho sa naša krajina spolu s Ukrajinou pripravujú na majstrovstvá Európy vo futbale, ktoré sa budú konať na budúci rok v týchto krajinách. S cieľom dosiahnuť ciele zahraničnej politiky Únie a tiež z dôvodu bezpečnosti je mimoriadne dôležité, aby celá EÚ intenzívnejšie spolupracovala s Ukrajinou. Myslím si, že podporovanie rodiacej sa demokracie na Ukrajine by malo byť jedným z našich najdôležitejších záväzkov. Preto podporujem urýchlenie rokovaní o zóne voľného obchodu a čo najväčšiu účasť Ukrajiny na programoch Únie. Hlasoval som za toto uznesenie, a tým som vyjadril súhlas s uzavretím Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ukrajinou.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Tento protokol obsahuje rámcovú dohodu o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie. Zahŕňa štandardné ustanovenia, ktoré sa majú vzťahovať na všetky partnerské krajiny v rámci európskej susedskej politiky, s ktorými treba uzavrieť takéto protokoly. Podľa môjho názoru Ukrajina vynakladá potrebné úsilie a podporujem uzavretie tejto dohody.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto legislatívne uznesenie o súhlase Európskeho parlamentu s návrhom rozhodnutia Rady, na základe ktorého bude mať Dohoda o partnerstve a spolupráci EÚ – Ukrajina dodatkový protokol. Na základe tohto protokolu dostane Ukrajina príležitosť zúčastňovať sa na programoch EÚ týkajúcich sa podnikov a podnikania, energetiky a informačných a komunikačných technológií. Podľa tejto dohody bude musieť Ukrajina finančne prispievať do všeobecného rozpočtu EÚ v závislosti od programov, na ktorých sa chce zúčastňovať, a EÚ za to zaručí, že tieto programy budú podliehať kontrole a auditu zo strany inštitúcií EÚ. Som podpredsedníčkou parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Ukrajina a som presvedčená, že uzavretie tohto protokolu dá Ukrajine viac príležitostí na priblíženie jej politík k politikám, štandardom a normám, ktoré v uvedených oblastiach uplatňuje EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzťah medzi Európskou úniou a Ukrajinou zažíva pokrok aj prekážky, ktoré niekedy vyplývajú z väčšej či menšej strategickej blízkosti tejto krajiny k susedskému Rusku. Rada vydala 18. júna 2007 usmernenia pre Komisiu k rokovaniam o rámcových dohodách s Alžírskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Moldavskom, Marokom, Palestínskou samosprávou, Tuniskom a Ukrajinou o všeobecných zásadách upravujúcich účasť týchto krajín na programoch EÚ. Domnievam sa, že uzavretie uvedenej dohody je pozitívne z dôvodu nutnosti jasne stanoviť rámec, v ktorom sa Ukrajina bude zúčastňovať na európskych programoch, a tým prispievať k zlepšovaniu svojich vzťahov s Úniou.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska susedská politika (ESP) stanovuje postupné otváranie programov Európskej únie účasti susediacich krajín s cieľom podporiť ich reformu, modernizáciu a často aj demokratizáciu. Rada prijala 5. marca 2007 všeobecný prístup, ktorý „umožní partnerským krajinám ESP účasť v agentúrach Spoločenstva a programoch Spoločenstva“. V dôsledku tohto prístupu začala Komisia rokovať o rámcových dohodách so susediacimi štátmi vrátane Ukrajiny, ktorých dokumentácia je úplná a pripravená na predloženie na schválenie Európskemu parlamentu, podľa podmienok Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hlasujem za túto Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie, a vítam ju, lebo je to ďalší krok k splneniu cieľov, ktoré boli motiváciou vytvorenia spoločného trhu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uzavretie tejto dohody pre nás predstavuje množstvo otázok vzhľadom na mimoriadne nejasnú povahu predloženého návrhu. Uvádzajú sa v ňom programy, ale nikto nám nepovedal, na ktorých programoch sa bude môcť Ukrajina zúčastňovať, akú formu bude táto spolupráca mať alebo aké budú finančné podmienky a dôsledky tejto spolupráce. Vraj prinesie výhody, ale nie je jasné, aké.

Domnievame sa, že uplatnenie dohôd s cieľmi, ako sú tie zamýšľané, by sa malo zakladať na rešpektovaní zvrchovanosti krajín a ich obyvateľstva, na vzájomnom záujme, reciprocite a spolupráci, pričom by sa mali zohľadniť špecifiká každej krajiny; že by mali zhodnotiť, aký prínos môže mať každá zo strán k príslušnej dohode z hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho hľadiska. O tejto správe sa už nedá povedať veľa iného okrem toho, že je poľutovaniahodné, že súhlasí s uzavretím protokolu, ktorého presný obsah a dôsledky sa nemôžeme dozvedieť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uplatnenie tejto dohody predstavuje množstvo otázok vzhľadom na mimoriadne nejasnú povahu návrhu, ktorý nám bol predložený. Uvádzajú sa v ňom programy, ale nikto nám nepovedal, na ktorých programoch sa bude môcť Ukrajina zúčastňovať, akú formu bude táto spolupráca mať alebo aké budú finančné dôsledky tejto spolupráce. Uvádzajú sa v ňom aj všeobecné zásady upravujúce túto účasť, ale nie sú skonkretizované. Vraj prinesie výhody, ale v správe sa neuvádza, aké.

Domnievame sa, že pri uplatňovaní dohôd medzi zvrchovanými štátmi je ešte vždy nevyhnutné mať na pamäti: rešpektovanie zvrchovanosti krajiny a jej obyvateľstva, vzájomný záujem, reciprocitu a spoluprácu, pričom by sa mali zohľadniť špecifiká každej krajiny; hodnotenie toho, aký prínos môže mať každá zo strán k príslušnej dohode z hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho hľadiska.

Je poľutovaniahodné, že sme hlasovali za správu, ktorá súhlasí s uzavretím protokolu, hoci nemáme takmer žiadne informácie o jeho obsahu a dôsledkoch.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o súhlase Európskeho parlamentu s návrhom rozhodnutia Rady, na základe ktorého bude mať Dohoda o partnerstve a spolupráci EÚ – Ukrajina dodatkový protokol. Ukrajina dostane príležitosť zúčastňovať sa na programoch EÚ týkajúcich sa podnikov a podnikania, energetiky a informačných a komunikačných technológií. Ukrajina bude musieť finančne prispievať do všeobecného rozpočtu EÚ v závislosti od programov, na ktorých sa chce zúčastňovať, a EÚ za to zaručí, že tieto programy budú podliehať kontrole a auditu zo strany inštitúcií EÚ. Táto politika partnerstva a spolupráce dá Ukrajine viac príležitostí na priblíženie jej politík k politikám, ktoré v uvedených oblastiach uplatňuje EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto odbornú správu, ktorá schvaľuje, aby sa Ukrajina zúčastňovala na programoch Európskej únie.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh uznesenia o rozhodnutí Rady o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou o všeobecných zásadách týkajúcich sa účasti tejto krajiny na programoch Únie. Tento dokument je súčasťou európskej susedskej politiky, ale tiež plní túžbu Ukrajiny zúčastňovať sa na viacerých aktuálnych a budúcich programoch EÚ. Okrem toho bude Ukrajina môcť požiadať o pomoc z Únie s cieľom zúčastniť sa na konkrétnom programe v súlade so všeobecnými ustanoveniami o zriadení nástroja európskeho susedstva a partnerstva alebo na základe iného podobného nariadenia, ktoré stanovuje vonkajšiu pomoc. Tiež to môže prebudiť vzťahy medzi Rumunskom a Ukrajinou k novému životu. Tieto putá musíme rozvíjať pragmaticky, aby mali občania osoh priamo z našich politických rozhodnutí.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy EÚ a Ukrajiny už dlho zažívajú zlé aj dobré chvíle. Vo väčšine prípadov tieto nálady diktuje väčšia či menšia blízkosť Ukrajiny k jej susedovi Rusku. Tento protokol prispeje k vytvoreniu jasného rámca účasti Ukrajiny na rôznych európskych programoch, aby v budúcnosti nemuseli vzťahy EÚ a Ukrajiny zažívať striedavo úspechy a neúspechy ako doteraz.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Účasť Ukrajiny na programoch Európskej únie predstavuje dôležitý krok pre Ukrajinu aj EÚ. Pomôže podporiť výmenu vedeckých poznatkov a vedeckého výskumu. Študentské programy sa rozšíria a obidve strany získajú finančné, hospodárske a sociálne výhody. Geografická poloha Ukrajiny je dôležitým faktorom a okrem toho predstavuje veľkú výhodu pre EÚ, lebo jej umožní zlepšiť kontakty s ostatnými východoeurópskymi štátmi. Z tohto dôvodu som za tento projekt.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za odporúčanie umožniť Ukrajine zúčastňovať sa na aktuálnych a budúcich programoch EÚ v oblastiach ako podnikanie, energetika, technológie a komunikácie. Táto dohoda urýchli reformu verejnej správy na Ukrajine a konvergenciu rôznych oblastí hospodárstva tejto krajiny s právnymi predpismi, normami a príkladmi osvedčených postupov EÚ. Výmenou za finančné príspevky na programy získa Ukrajina právo zúčastňovať sa na činnosti výborov koordinujúcich programy EÚ ako pozorovateľ. Programové iniciatívy, ktoré Ukrajina navrhne, sa budú zohľadňovať rovnako ako tie, ktoré navrhujú členské štáty EÚ. Ukrajine to umožní postupne sa približovať k EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou sú raz lepšie, raz horšie. Rada 18. júna 2007 poverila Komisiu rokovať o rámcových dohodách s Alžírskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Moldavskom, Marokom, Palestínskou samosprávou, Tuniskom a Ukrajinou o všeobecných zásadách upravujúcich účasť týchto krajín na programoch EÚ. Je nevyhnutné stanoviť jasný a presný právny rámec, v ktorom sa Ukrajina bude zúčastňovať na európskych programoch, a tým prispievať k zlepšovaniu svojich vzťahov s Úniou. Preto som hlasovala za návrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13604/2010), so zreteľom na návrh protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, ktorá bola uzatvorená 14. júna 1994, o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie (13962/2010), so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 114, 168, 169, 172, článkom 173 ods. 3, článkom 188 a 192 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0401/2010), so zreteľom na články 81, 90 ods. 8 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu a so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0063/2011) súhlasíme s uzavretím protokolu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Účasť krajín, na ktoré sa vzťahuje susedská politika, na programoch EÚ a v agentúrach EÚ je jednou z najšpecifickejších foriem spolupráce týchto krajín s Úniou. Mali by sme sa usilovať zabezpečiť, aby programy, ktoré ponúkame, čo najviac podporovali reformy prebiehajúce v týchto krajinách s cieľom priblížiť ich k Únii.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Osemnáste kolo rokovaní medzi Ukrajinou a EÚ o podpísaní asociačnej dohody sa koná tento týždeň v Bruseli. Tento proces trvá už príliš dlho. Je čas podpísať túto dohodu, lebo je to v záujme EÚ aj Ukrajiny. S počtom obyvateľov 46 miliónov potrebuje Ukrajina stabilitu vo svojom regióne. Ukrajina sa v posledných rokoch zmenila na politické futbalové ihrisko: nesmie byť nútená vybrať si medzi Ruskom a Západom. Je dôležité, aby členské štáty EÚ, najmä Litva, aktívne vyhľadávali užšiu spoluprácu so svojimi východnými susedmi, aj keď niektoré rozdiely zostanú. Uzavretie úspešnej asociačnej dohody by podporilo modernizáciu a reformy na Ukrajine a pomohlo by jej priblížiť sa k normám EÚ.

Čo sa týka rokovaní o zóne voľného obchodu, musíme sa usilovať o uzavretie dohôd o návrhoch colných sadzieb, o postupoch zdaňovania energií a o trvalo udržateľnom rozvoji. Zjednodušenie pohybu ľudí je tiež veľmi dôležité. Litovčania si ešte vždy pamätajú na cestovné obmedzenia, ktoré zažili. Vieme, čo znamená žiť na vonkajšej hranici Európy. Je dôležité, aby bolo udelenie bezvízového režimu prioritou číslo jedna.

Správa: Carmen Fraga Estévez (A7-0057/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože je v záujme postihnutých regiónov vytvoriť právny základ pre obchodovanie medzi EÚ a Grónskom, v tomto prípade v súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Komisia v roku 2010 predložila Rade návrh pravidiel EÚ pre dovoz produktov rybolovu, pričom ako právny základ použila článok 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súhlasím s tvrdením, že táto činnosť by sa mala regulovať na právnom základe článku 43 spolu s ustanoveniami článku 204, čo umožní vykonať revízie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

Len v roku 2007 dosiahol vývoz produktov rybolovu z Grónska do EÚ takmer 87 %. Z tohto dôvodu nemožno vytvorenie všeobecných pravidiel pre obchodovanie a dovoz produktov rybolovu pochádzajúcich z Grónska celkom ponechať na Komisiu a Radu, pretože by to bolo v rozpore s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy. Preto sa domnievam, že Parlament by sa mal v tomto dôležitom sektore presadiť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o dovoze produktov rybolovu z Grónska, ktorej cieľom je uplatňovať pravidlá vnútorného trhu na tento dovoz potom, ako Grónsko transponuje európske právne predpisy, konkrétne právne predpisy týkajúce sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Domnievam sa však, že právny základ návrhu by sa mal upraviť tak, aby mal jeho text formu nariadenia a nie rozhodnutia Rady.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Týmto návrhom sa stanovujú všeobecné pravidlá pre obchodovanie medzi EÚ a Grónskom, okrem iného s produktmi rybolovu, živými lastúrnikmi, ostnatokožcami, plášťovcami, ulitníkmi a vedľajšími produktmi z nich. Členské štáty by mali povoliť dovoz produktov pochádzajúcich z Grónska v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa vnútorného obchodu. Na dovoz produktov do Únie sa vzťahujú mnohé podmienky vrátane účinnej transpozície a vykonávania platných pravidiel stanovených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Rovnako ako spravodajkyňa sa domnievam, že navrhovaný text by sa mal prijať prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a že Parlament by mal v budúcnosti v podobných prípadoch uplatňovať svoje legislatívne práva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vývoz produktov rybolovu z Grónska, ktorý predstavuje približne 82 % jeho celkového vývozu, dosiahol v roku 2007 255 miliónov EUR. Jeho najväčší podiel – 87 % – smeroval do EÚ, najmä do Dánska (97 %). Výbor pre právne veci jednohlasne prijal stanovisko, ktoré podporilo žiadosť, aby článok 43 ods. 2 a článok 204 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko tvorili právny základ pre navrhovaný legislatívny text namiesto právneho základu, ktorý zvolila Komisia, teda článku 203 ZFEÚ. Preto súhlasím s jeho prijatím vzhľadom na to, že ide o problém právneho charakteru a nie o obsah návrhu uznesenia, ako aj vzhľadom na dosiahnutý konsenzus.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rozsiahla diskusia o tejto správe je v porovnaní s jej motiváciou vedľajšou záležitosťou. Konkrétne Výbor Európskeho parlamentu pre rybné hospodárstvo vyjadril svoj nesúhlas s právnym základom, ktorý vybrala Komisia pre predloženie tohto návrhu: článok 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý Rade nariaďuje, aby preskúmala ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel a postupu pre pridruženie krajín a území k Únii po konzultácii s Európskym parlamentom. Výbor pre rybné hospodárstvo sa domnieva, že článok 43 ods. 2, ktorý odkazuje na riadny legislatívny postup alebo spoluzákonodarstvo, a článok 204 ZFEÚ by mali byť prijaté ako jeho právny základ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Túto pozíciu podporil aj Výbor pre právne veci vo svojom stanovisku. Dôležitá otázka, ktorá by v zásade mala tvoriť podstatu správy, však bola odsunutá bokom: definovanie pravidiel, ktoré sa uplatňujú na dovoz produktov rybolovu z Grónska do EÚ. Hlavnými produktmi rybolovu vyvážanými z Grónska sú garnáty (59 %), halibut tmavý (23 %), treska (9,5 %), kraby (1,9 %), hrebenatky (1,4 %) a ikry (1,3 %).

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani Fragovej, ktorá povoľuje Grónsku vyvážať produkty rybolovu do EÚ aj napriek tomu, že nie je jej členom. Keď Grónsko nadobudlo významnú autonómiu a rozhodlo sa nebyť členom ES, muselo rokovať o svojom vystúpení. Tento precedens poukazuje na nepravdivé tvrdenie, že vnútorné rozšírenie EÚ si bude vyžadovať, aby nové nezávislé štáty EÚ opätovne požiadali o členstvo.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá dovozu produktov rybolovu, živých lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov, ulitníkov a vedľajších produktov z nich z Grónska do Európskej únie. Vývoz produktov rybolovu z Grónska, ktorý predstavuje približne 82 % jeho celkového vývozu, dosiahol v roku 2007 255 miliónov EUR, z ktorého najväčší podiel (87 %) smeroval do EÚ, najmä do Dánska (97 %). Hlavnými produktmi rybolovu vyvážanými z Grónska sú garnáty (59 %), halibut tmavý (23 %), treska (9,5 %), kraby (1,9 %), hrebenatky (1,4 %) a ikry (1,3 %). Toto rozhodnutie obsahuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh k právnemu rámcu, a to z rozhodnutia Rady na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Obchodovanie s produktmi rybolovu, živými lastúrnikmi, ostnatokožcami, plášťovcami, ulitníkmi a ich vedľajšími produktmi medzi Grónskom a Európskou úniou v súlade s pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie a ostatnými podmienkami je úplne prijateľné. Preto neexistuje žiadny dôvod namietať proti obsahu dohody. Dovoz týchto produktov je vítaným prínosom k obchodovaniu v rámci Únie.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Obchodné vzťahy medzi EÚ a Grónskom boli niekoľko rokov vynikajúce. Len v roku 2007 vyviezlo Grónsko 82 % svojich produktov rybolovu, z čoho 87 % smerovalo na európsky trh. Preto môžeme povedať, že je to pre Grónsko dôležitý zdroj okrem toho, čo Európa ponúka z hľadiska finančnej podpory ako výmenu za ponechanie svojho práva na rybolov v grónskych vodách. Európsky parlament požiadal 26. apríla 2010 Výbor pre právne veci o poskytnutie stanoviska s cieľom stanoviť právny základ, na ktorom bude založená dohoda s Grónskom. Výbor pre právne veci nedávno podporil Parlament a potvrdil, že právny základ dohody možno nájsť, ako to bolo potvrdené, v článku 43 ods. 2 a v článku 204 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa dovozu produktov rybolovu a ostatných morských produktov z Grónska do EÚ. Grónsko a EÚ zamýšľajú uzavrieť sanitárnu dohodu týkajúcu sa týchto produktov, ktorej cieľom je, aby Grónsko mohlo obchodovať s EÚ v oblasti týchto komodít na základe pravidiel vnútorného trhu za predpokladu, že Grónsko transponuje sanitárne predpisy EÚ a predpisy týkajúce sa zdravia zvierat, ktoré sa vzťahujú na produkty rybolovu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ustanovením pravidiel pre obchodovanie s produktmi rybolovu, živými lastúrnikmi, ostnatokožcami, plášťovcami, ulitníkmi a ich vedľajšími produktmi medzi Grónskom a EÚ je dovoz z Grónska v súlade s právnymi predpismi EÚ. Na dovoz produktov do Únie sa musia vzťahovať platné pravidlá stanovené v právnych predpisoch Únie, ktoré sa týkajú problematiky zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Preto je prijatie tejto správy dôležité.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je známe, že Grónsko a Európska únia zamýšľajú podpísať sanitárnu dohodu týkajúcu sa rýb a produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu. Cieľom takejto dohody je, aby Grónsko mohlo obchodovať s Úniou v oblasti týchto komodít na základe pravidiel vnútorného trhu za predpokladu, že Grónsko transponuje sanitárne predpisy EÚ a v prípade potreby jej predpisy týkajúce sa zdravia zvierat, ktoré sa vzťahujú na produkty rybolovu. Podporujem túto dohodu a hlasoval som za ňu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Dňa 26. apríla 2010 sa o tomto návrhu Rady konzultovalo s Európskym parlamentom v rámci konzultačného postupu podľa článku 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Výbor pre rybné hospodárstvo a právna služba Parlamentu vyjadrili vážne pochybnosti, pokiaľ ide o výber článku 203 ZFEÚ Komisiou za právny základ, a namiesto neho navrhli ako správny právny základ článok 43 ods. 2 a článok 204 ZFEÚ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Návrh Komisie bol zmenený a doplnený v súlade so správou, o ktorej sa práve hlasuje, a to na základe odporúčaní Výboru pre právne veci.

Táto správa si zaslúži môj hlas, pretože je mimoriadne žiaduce, aby bola prijatá teraz, v prvom čítaní.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Vývoz produktov rybolovu z Grónska, ktorý predstavuje približne 82 % jeho celkového vývozu, dosiahol v roku 2007 1,9 miliardy dánskych korún (255 miliónov EUR), z ktorého najväčší podiel (87 %) smeroval do EÚ, najmä do Dánska (97 %). Hlavnými produktmi rybolovu vyvážanými z Grónska sú garnáty (59 %), halibut tmavý (23 %), treska (9,5 %), kraby (1,9 %), hrebenatky (1,4 %) a ikry (1,3 %).

Dňa 26. apríla 2010 sa o tomto návrhu Rady konzultovalo s Európskym parlamentom v rámci konzultačného postupu podľa článku 203 ZFEÚ. Výbor pre rybné hospodárstvo a právna služba Európskeho parlamentu vyjadrili vážne pochybnosti, pokiaľ ide o výber právneho základu Komisiou, t. j. článku 203 ZFEÚ, a namiesto neho ako správny právny základ navrhli článok 43 ods. 2 a článok 204 ZFEÚ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Výbor pre rybné hospodárstvo preto požiadal Výbor pre právne veci o predloženie stanoviska k navrhovanému právnemu základu. Výbor pre právne veci na svojom zasadnutí z 28. októbra 2010 jednohlasne prijal stanovisko, v ktorom úplne podporuje žiadosť, aby článok 43 ods. 2 a článok 204 ZFEÚ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko tvorili právny základ pre navrhovaný legislatívny akt.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) V súčasnosti existuje medzi EÚ a Grónskom osobitná dohoda, prostredníctvom ktorej si Európska únia ponecháva svoje právo na rybolov v grónskych vodách, za čo Grónsku poskytuje finančnú pomoc.

Grónsko ako bývalá dánska kolónia získalo úplnú nezávislosť v roku 1985, pričom si zachovalo väzby s Európskou úniou ako jedno z jej zámorských území. Len v roku 2007 predstavoval vývoz produktov rybolovu z Grónska 82 %, z čoho 87 % smerovalo do EÚ.

Výbor pre rybné hospodárstvo a právna služba Európskeho parlamentu vyjadrili 26. apríla 2010 vážne pochybnosti v súvislosti s právnym základom, ktorý vybrala Komisia na vypracovanie dohody. Dúfam, že táto dohoda, o ktorej sa hlasovalo, prispeje k väčšiemu uplatňovaniu vnútorných pravidiel EÚ týkajúcich sa produktov rybolovu vrátane produktov pochádzajúcich z Grónska. V rybnom hospodárstve sa zároveň musia neustále dodržiavať platné európske predpisy týkajúce sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín.

Správa: Sylvie Guillaume (A7-0085/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím s pozíciou uvedenou v tejto správe so zreteľom na odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, a pretože ide o priamu kodifikáciu platných znení bez akejkoľvek zmeny ich podstaty.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. Práca na vytvorení spoločného európskeho azylového systému (CEAS) sa začala hneď po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji 1999, ale napriek desaťročnému úsiliu o harmonizáciu v oblasti azylu stále pretrvávajú výrazné rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a rozdiely pri ich uplatňovaní. Súhlasím so stanoviskom, že bez ohľadu na členský štát, v ktorom jednotlivci podajú žiadosť o azyl, zaobchádzanie s nimi musí byť na vysokej úrovni a musí byť rovnaké v celej Únii. Samotná harmonizácia právnych predpisov v tejto oblasti preto nestačí a musí byť spojená s posilnením praktickej spolupráce medzi členskými štátmi. Je zrejmé, že na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné neodkladne uskutočniť reformy, aby osoby žiadajúce o azyl v členských štátoch EÚ mohli získať účinnú ochranu. Ako poslanci Európskeho parlamentu hlasovaním za toto uznesenie prispievame k vytvoreniu spravodlivej a účinnej európskej azylovej politiky.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Myslím si, že tieto návrhy si protirečia. Na jednej strane je ich cieľom dosiahnuť lepšiu harmonizáciu, zlepšiť normy medzinárodnej ochrany a zlepšiť kvalitu a účinnosť azylového konania. Na strane druhej povedú k neprimeranej administratívnej záťaži, na základe zjednodušeného súdneho konania budú súdy s väčšou pravdepodobnosťou robiť unáhlené rozhodnutia, s rôznymi skupinami ľudí sa môže bezdôvodne zaobchádzať odlišným spôsobom a zvrchovanosť členských štátov sa môže do veľkej miery obmedziť. Po zvážení kladov a záporov tohto návrhu a preto, že sa jednoznačne neopiera o presvedčivé argumenty, som sa zdržal hlasovania.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlavným cieľom Európskej únie v oblasti azylu je vytvoriť do roku 2012 spoločný priestor ochrany a solidarity založený na spoločnom azylovom konaní. Napriek desaťročnému úsiliu o harmonizáciu v oblasti azylu stále pretrvávajú výrazné rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a rozdiely pri ich uplatňovaní. Bez ohľadu na členský štát, v ktorom jednotlivci podajú žiadosť o azyl, zaobchádzanie s nimi musí byť so zreteľom na spoločné normy uplatňované v celej Európskej únii rovnaké. Prijatie solídneho európskeho právneho rámca je podmienkou sine qua non, ak si Únia želá uplatňovať spoločný európsky azylový systém primeraným a účinným spôsobom. Iba zlepšenie a harmonizácia postupov a s nimi súvisiacich záruk umožní vytvoriť spoločný azylový systém. Okrem toho je potrebná zásadná revízia smernice o konaní, aby sa zabezpečilo prístupné, spravodlivé a účinné konanie tak v záujme žiadateľov o azyl, ako aj v záujme členských štátov. Chcela by som zdôrazniť, že nový, revidovaný návrh smernice, ktorý predložila Komisia, môže skutočne pomôcť dosiahnuť lepšiu harmonizáciu, zlepšenie noriem medzinárodnej ochrany a zlepšenie kvality a účinnosti azylového konania.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Napriek desaťročnému úsiliu o harmonizáciu v oblasti azylu stále pretrvávajú výrazné rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a rozdiely pri ich uplatňovaní. Tieto rozdiely sú nezlučiteľné so spoločným európskym azylovým systémom a sú prekážkou pri jeho vytváraní. Sú v rozpore so základom dublinského systému, ktorý je založený na predpoklade, že azylové systémy členských štátov sú porovnateľné. Bez ohľadu na členský štát, v ktorom jednotlivci podajú žiadosť o azyl, zaobchádzanie s nimi musí byť na vysokej úrovni a musí byť na rovnakej úrovni v celej Únii.

Samotná harmonizácia právnych predpisov nestačí na zníženie takýchto rozdielov a musí byť doplnená o praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi, pričom prijatie solídneho európskeho právneho rámca je absolútnou podmienkou, ak si Únia želá uplatňovať spoločný európsky azylový systém primeraným a účinným spôsobom, ako sa k tomu viackrát zaviazala. Návrh Komisie napraví chyby z minulosti, keď predchádzajúci prístup k azylu vyvolal sériu nedostatkov v súvislosti s procedurálnymi zárukami pre žiadateľov o azyl.

  John Bufton, David Campbell Bannerman a Nigel Farage (EFD), písomne. – Poslanci Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) v Európskom parlamente sa zdržali hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tejto správe. Nebolo to pre ľahostajnosť na našej strane; bolo to skôr preto, že táto správa je pokračovaním spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky v rámci Lisabonskej zmluvy. Európski občania si neželajú Lisabonskú zmluvu ani spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku a z tohto dôvodu im bolo odopreté referendum o Lisabonskej zmluve. Hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch by znamenalo súhlasiť s platnými právnymi predpismi EÚ (ktoré takisto nechceme) a ich pedantným vykonávaním s cieľom rozhodnúť, ktoré časti sú horšie ako tie ostatné. Poslanci Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) v Európskom parlamente sa preto zdržali hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ale výrazne proti správe ako celku.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za toto uznesenie o harmonizácii rôznych vnútroštátnych systémov, pretože lepšie chráni práva žiadateľov a zlepšuje kvalitu konaní. Toto uznesenie zabezpečuje právo na právnu pomoc od začiatku konania a zároveň lepšie zohľadňuje špecifickosť zraniteľných žiadateľov, ako sú maloleté osoby bez sprievodu. Je mi však ľúto, že pri hlasovaní v pléne sa európska pravica zamerala na posilnenie zrýchlených konaní založených na názore, že všetci žiadatelia o azyl sú potenciálni podvodníci. Je mi ľúto, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli prijaté, pretože takýto pohľad na azyl je absolútne neprimeraný.

  Derek Roland Clark (EFD), písomne. – Ako poslanec Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) som proti akémukoľvek zasahovaniu EÚ do azylového systému Spojeného kráľovstva a do akejkoľvek súvisiacej smernice, ktorá by Spojenému kráľovstvu vnucovala predpisy EÚ. Preto som sa zdržal hlasovania o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pretože neakceptujem ani tie, ktoré možno považovať za užitočné; ide o výlučnú záležitosť Spojeného kráľovstva. Preto som hlasoval proti zmenenému a doplnenému návrhu a proti legislatívnemu uzneseniu.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V rámci vytvárania spoločného európskeho azylového systému sa za posledných desať rokov dosiahol obrovský pokrok. Stále však pretrvávajú výrazné rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a rozdiely pri ich uplatňovaní, čo je potrebné odstrániť, ak chceme do roku 2012 vytvoriť spoločný priestor ochrany a solidarity založený okrem iného na spoločnom azylovom konaní.

Hlavným cieľom je, že bez ohľadu na členský štát, v ktorom jednotlivci podajú žiadosť o azyl, zaobchádzanie s nimi musí byť na vysokej úrovni a musí byť rovnaké v celej Únii. Z tohto dôvodu je dôležitá zásadná revízia smernice o konaní, aby sa zabezpečilo prístupné, spravodlivé a účinné konanie. Táto iniciatíva Komisie je vo všeobecnosti pozitívna, pretože umožňuje dosiahnuť lepší súlad a harmonizáciu, zlepšiť normy ochrany a zlepšiť kvalitu a účinnosť konania.

Chcel by som zablahoželať spravodajkyni k jej práci a odhodlaniu, ale ľutujem, že niektoré z jej návrhov zašli trochu priďaleko, čo znemožnilo uzavrieť dohodu s Radou o tejto iniciatíve, ktorú tak naliehavo potrebujeme na zvýšenie účinnosti azylového konania a predchádzanie jeho zneužívaniu.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Správa pani Guillaumovej je dôležitým krokom smerom k revízii pravidiel EÚ v oblasti azylu a ochrany žiadateľov na rok 2012. Vzhľadom na strašné tragédie, ku ktorým došlo, ako bolo nedávne potopenie líbyjskej lode pri ostrove Lampedusa, je táto revízia mimoriadne dôležitá, najmä keď zohľadníme skutočnosť, že šance žiadateľa na získanie azylu sa môžu v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť. Týmto textom vyzývame Európsku komisiu, aby do navrhovanej revízie zahrnula právo na bezplatnú právnu pomoc od začiatku konania, lepšie zohľadnenie zraniteľných žiadateľov, ako sú maloleté osoby bez sprievodu, a rámec pre lehotu na podanie odvolania. Ľutujem však jednu vec, a to, že európska pravica schválila sprísnenie zrýchlených konaní založených na názore, že žiadatelia o azyl sú predovšetkým potenciálni podvodníci, čo obmedzuje ich práva. Prijatie správy pani Guillaumovej však vysiela jasný signál Rade a Komisii, že musia pracovať na tom, aby všetkým žiadateľom o azyl v Európe zaručili slušné a spravodlivé podmienky a konanie.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože tvrdím, že tieto opatrenia prispejú k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, ktorý bude spravodlivý a účinný. Tieto opatrenia majú priamy vplyv na osoby, ktoré hľadajú ochranu, ale tiež na schopnosť Európskej únie budovať svoje štruktúry a vytvoriť skutočný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Európska únia a členské štáty dlhý čas spolupracovali na uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému. Je ľahké pochopiť citlivosť a zložitosť tohto úsilia, ktoré bolo vynaložené na tento účel, pretože táto otázka sa dostáva k jadru právomocí štátov, pokiaľ ide o cudzích štátnych príslušníkov. Komisia však Parlamentu a Rade predkladala návrhy zamerané na zabezpečenie primeraných riešení zistených problémov. Prepracovanie smernice o konaní, ktoré Komisia navrhla 21. októbra 2009, je súčasťou tohto procesu zlepšenia. Napriek vykonanému úsiliu sme ešte stále ďaleko od dosiahnutia harmonizácie, ktorú si mnohí z nás želajú. Zlepšenie harmonizácie konaní a záruk pozitívne prispeje k transparentnosti procesu, preto sa táto navrhovaná revízia smernice zdá byť vhodná.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Práca na vytvorení spoločného európskeho azylového systému sa začala hneď po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999. V decembri 2005 bola prijatá smernica Rady 2005/85/ES o azylovom konaní, ktorou sa stanovujú pravidlá pre priznávanie a odnímanie postavenia utečenca s cieľom harmonizovať právne postupy členských štátov. Nedávne sociálne a politické nepokoje v mnohých krajinách, najmä v severnej Afrike a na Strednom východe, priniesli na program rokovania otázky týkajúce sa žiadostí o azyl v Európskej únii. Pravda je, že keď utečenci prekročia hranice, nemali by byť prenasledovaní alebo prijímaní s nedôverou. Preto vítam prijatie tohto návrhu, ktorý ukončil manichejskú interpretáciu tohto problému, a uznáva, že právo na azyl je základným právom a vo všetkých členských štátoch sa musí vykonávať spravodlivo a rovnako. Vítam návrhy spravodajkyne, ktorých cieľom je vytvoriť systém právnej pomoci; vzhľadom na skutočnosť, že ide o zraniteľné osoby, ktoré nemajú dostatočne účinné záruky, zlepšiť konania a zabezpečiť pre žiadateľov lepšie práva, najmä pre tých maloletých.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Návrh smernice o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa nesie v rovnakom duchu ako vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Napriek tomu by malo byť jasné, že pokrok v tejto právnej „harmonizácii“ ide ruka v ruke s celkovou zahraničnou politikou Európskej únie a jej pokryteckými postojmi k prisťahovalectvu a pomoci utečencom. Situácia na ostrove Lampedusa, kde sa nachádzajú tisíce utečencov bez primeranej ochrany, je toho jasným dôkazom, nehovoriac o stovkách či tisícoch ďalších, ktorí umreli na člnoch pri prechode cez Stredozemné more, ako sa to, žiaľ, znovu stalo.

Veľmi nás znepokojuje rozsah tohto problému, najmä vzhľadom na to, čo sa deje vo vážnych ozbrojených konfliktoch, konkrétne v Líbyi. Chceli by sme tiež zdôrazniť, že tento návrh smernice obsahuje aspekty, ktoré ukončia obmedzovanie práva na azyl a uplatňovanie podmienok, predovšetkým obmedzovanie zvrchovaného práva každého členského štátu na vlastnú voľbu a rozhodovanie o svojom vlastnom azylovom konaní.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Návrh smernice o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, o ktorom sa dnes v Európskom parlamente hlasovalo, sa nesie v rovnakom duchu ako vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Napriek tomu by malo byť jasné, že pokrok v tejto právnej „harmonizácii“ ide ruka v ruke s celkovou zahraničnou politikou Európskej únie a jej pokryteckými postojmi k prisťahovalectvu a pomoci utečencom, ako to dokazuje situácia na ostrove Lampedusa, kde sa nachádzajú tisíce utečencov bez primeranej ochrany, nehovoriac o stovkách či tisícoch ďalších, ktorí umreli na člnoch pri prechode cez Stredozemné more.

Veľmi nás znepokojuje rozsah tohto problému, najmä vzhľadom na to, čo sa deje vo vážnych ozbrojených konfliktoch, konkrétne v Líbyi.

Chceli by sme tiež zdôrazniť, že tento návrh smernice obsahuje aspekty, ktoré ukončia obmedzovanie prístupu k právu na azyl a uplatňovanie podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o obmedzovanie zvrchovaného práva každého členského štátu na vlastnú voľbu a rozhodovanie o svojom vlastnom azylovom konaní. Preto sme voči tejto správe zaujali kritické stanovisko.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Medzinárodná ochrana má umožniť ľuďom, ktorí sú vo svojej vlastnej krajine skutočne prenasledovaní, hľadať útočisko za lepších podmienok. Správa pani Guillaumovej je vo svojej súčasnej podobe, hoci ju niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pomohli zlepšiť, skutočným stimulom pre ľudí, aby tento proces zneužívali, blokovali príslušné služby a bránili tak tým, ktorí to skutočne potrebujú, aby sa ich prípad urýchlene vyriešil.

Maloleté osoby, bez ohľadu na svoj vek alebo skutočnú situáciu, využívajú celkovú dobrú vôľu, ktorá je úplne neopodstatnená; existujú len obmedzené možnosti využitia zrýchleného konania s cieľom zamietnuť zjavne neopodstatnené žiadosti; odvolania sa systematicky odkladajú; žiadosť o opätovné preskúmanie zamietavých rozhodnutí sa stala právom a potrebná súčinnosť žiadateľa o ochranu sa takmer nevyžaduje, dokonca ani keď sa má preukázať jeho alebo jej totožnosť a pôvod, čo je len minimálna požiadavka na opätovné posúdenie prípadu.

Žiadosti o medzinárodnú ochranu nemôžu a ani by nemali byť prostriedkom na obchádzanie reštriktívnych opatrení proti neželanej hospodárskej migrácii. Je hanebné, že Parlament podporuje takýto druh obchádzania udeľovaním neúmerných práv falošným žiadateľom o azyl.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Pokiaľ ide o správu pani Guillaumovej, hoci v zásade predstavuje významný krok smerom k realizácii spoločného systému azylovej politiky pre Európu, hlasoval som proti radu ustanovení, pretože sa domnievam, že reálne neodrážajú zložitosť a problémy, ktorým čelí naša krajina Malta, ktorá je pravidelným príjemcom migrantov. Ako som už povedal, keď prišlo k záverečnému hlasovaniu, hlasoval som za celú správu, ktorá koniec koncov obsahuje niekoľko veľmi dobrých ustanovení, ktoré riešia potreby a obavy členských štátov. Jedným príkladom je žiadosť o okamžitú mobilizáciu finančnej, administratívnej a technickej podpory pre tie členské štáty, ktoré dostávajú neprimerane veľký počet žiadostí o azyl. Takáto iniciatíva je dôležitá pre všetky členské štáty, ale najmä pre krajiny, ako je Malta, ktorá musí často znášať zodpovednosť a problémy v dôsledku prijímania veľkého prílivu migrantov, ktoré nemôže zvládnuť sama.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) V stredu 6. apríla 2011 prijal Európsky parlament správu o takzvanej smernici o azylovom konaní. Toto hlasovanie predstavuje dôležitý krok pre vytvorenie skutočnej európskej azylovej politiky, o ktorú sme už dlho žiadali. Okrem toho je toto prijatie jasným znakom toho, že EÚ potrebuje do roku 2012 spoločný európsky azylový systém (CEAS), pretože najmä nedávne udalosti, ktoré sa odohrali v južnom Stredozemí, a nedávne migračné toky zo severnej Afriky jasne poukázali na nedostatky súčasného európskeho systému. Je mimoriadne potrebné prepracovať smernice EÚ, aby sme vytvorili dôveryhodný a účinný systém. Konkrétne sa pevne domnievam, že ustanovenia týkajúce sa zrýchleného konania a zamietnutie zjavne neopodstatnených žiadostí by sa nemali vzťahovať na maloleté osoby bez sprievodu alebo na žiadateľov o azyl s osobitnými potrebami, preto som hlasovala za tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré to špecifikovali inak. Po druhé, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu bola úplne proti pridaniu ďalších dôvodov, ktoré by umožnili urýchlené preskúmanie žiadosti o azyl s ohľadom na riziká, ktoré tieto ustanovenia pre žiadateľov o azyl predstavujú, a veľmi ľutujem, že taká malá väčšina prijala príslušné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Nakoniec, pokiaľ ide o koncepciu „bezpečnej tretej krajiny“, som sa rozhodla zdržať hlasovania.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Musíme pracovať usilovnejšie ako kedykoľvek predtým na vytvorení skutočného spoločného azylového systému (CEAS) do roku 2012 tým, že budeme lepšie chrániť práva žiadateľov a že zlepšíme kvalitu konaní. Moja správa sa uberá týmto smerom a konkrétne obsahuje právo na bezplatnú právnu pomoc od začiatku konania, lepšie zohľadnenie zraniteľných žiadateľov, ako sú maloleté osoby bez sprievodu, a rámec pre lehotu na podanie odvolania. Je mi ľúto, že európska pravica sa zamerala len na posilnenie zrýchlených konaní založených na názore, že skoro všetci žiadatelia o azyl sú potenciálni podvodníci, pretože takýto pohľad na azyl je absolútne neprimeraný. Podľa môjho názoru povedú prísnejšie konania a rozhodnutia, ako aj rýchlejšie posudzovanie prípadov k tomu, že sa bude podávať menej odvolaní a nepodložené žiadosti sa budú ľahšie identifikovať.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pani Guillaumovej sa týka dôležitých oblastí zákona a zdôrazňuje potrebu plného rešpektovania ľudských práv v prípade osôb žiadajúcich o azyl. Naša krajina, Škótsko, doteraz nemá kontrolu nad prisťahovalectvom. Politiky, ktoré vykonávali po sebe nasledujúce vlády v Spojenom kráľovstve, však boli dosť nehumánne. Som hrdý na to, že som členom strany, ktorá aktívne bojovala proti krutému väzneniu malých detí žiadajúcich o azyl.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože verím, že by sme mali využiť túto príležitosť a vybudovať spoločný európsky azylový systém, ktorý bude spravodlivý a účinný. Azylové politiky majú priamy vplyv na osoby, ktoré hľadajú ochranu, ale tiež na schopnosť Európskej únie budovať svoje štruktúry a vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V rámci spoločného európskeho azylového systému je nevyhnutné zabezpečiť harmonizované, spravodlivé a účinné konania.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh smernice predložený Parlamentu, ktorý sa týka prípadného zabezpečenia jednotného postupu pre 27 štátov Únie v súvislosti s poskytnutím práva na azyl je dôležitým krokom, ale citlivosť tejto problematiky si vyžaduje starostlivú a dôkladnú úvahu. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby štáty vypracúvali svoje právne predpisy podobným spôsobom v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Štokholmskej zmluvy, čím sa celé konanie zjednoduší a urýchli. Ďalším cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany pre žiadateľov o azyl, zaistiť rýchle rozhodnutie na prvom stupni, bezplatnú právnu pomoc a povolenie na pobyt v krajine až do vynesenia konečného rozhodnutia. Napriek dobrým zámerom som hlasoval proti tomuto návrhu smernice, pretože je v niektorých technických a procedurálnych bodoch nepresný a pretože niektoré definície sú nejednoznačné. V skutočnosti je sformulovaný tak, že žiadatelia by túto smernicu mohli ľahko zneužívať. Z týchto dôvodov som sa rozhodol nepodporiť túto verziu textu, pretože s ňou vôbec nesúhlasím.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Európska únia sa ako súčasť svojho plánu politiky pre oblasť azylu zameriava na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Sloboda pohybu v rámci členských štátov, ktoré sú signatármi Schengenskej dohody, si v súčasnosti vyžaduje, aby sme vyvinuli koordinované úsilie s cieľom pochopiť problémy súvisiace s prisťahovalectvom. Správa o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany povedie k reforme existujúceho systému prostredníctvom smernice 2005/85/ES. Súčasné demografické tlaky na Európu nás nútia, aby sme tieto problémy zvážili so zvýšenou ostražitosťou. Správa pani Guillaumovej tieto úvahy, žiaľ, neodráža, čo viedlo k tomu, že sme spolu s Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) hlasovali proti nej. Je príliš vágna a obsahuje laxné postupy, čím vzniká riziko zneužitia tohto historického práva. Napríklad pojem „rodinní príslušníci“ je príliš široký a vzniká tak riziko jeho zneužívania. Po šesťmesačnom konaní bude musieť daný členský štát preukázať, že žiadateľ nie je prenasledovaný, čím sa táto úloha pre príslušné orgány oveľa viac sťaží. Všetky tieto problémy ešte vzrastú obmedzením používania zrýchleného konania.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Prvé dni príchodu utečencov do Európy sú kľúčové pre určovanie ich štatútu a európske krajiny musia do roku 2012 v súlade s touto správou zlepšiť svoje azylové konanie v tejto počiatočnej fáze. Je pozoruhodné, že prijatá správa vyzýva krajiny EÚ, aby posilnili minimálnu procedurálnu ochranu, najmä pokiaľ ide o právo na bezplatnú právnu pomoc, právo na informácie a právo na osobný pohovor; ďalej, aby osobitnú pozornosť venovali zraniteľným žiadateľom, ako sú deti, a aby spolu s Európskym parlamentom v spolurozhodovacom konaní prijali spoločný zoznam bezpečných tretích krajín.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som proti správe pani Guillaumovej, pretože stanovuje kritériá pre harmonizáciu azylových konaní, ktoré sú nereálne v porovnaní s konaniami, ktoré v súčasnosti platia v našich členských štátoch. Celkom iste chceme spoločný azylový systém, ale nie za cenu utopickej harmonizácie. Dnešné hlasovanie Parlamentu jasne poukázalo na obavy tohto Parlamentu, z ktorého polovica zamietla tento demagogický prístup, pričom uprednostňuje zodpovednejší prístup voči prijatiu azylových systémov, ktoré by boli účinné a ktoré by v praxi fungovali.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Všetky členské štáty OSN sú povinné chrániť utečencov a žiadateľov o azyl. EÚ ignoruje tento zákon tým, že od členských štátov hraničiacich s EÚ požaduje, aby zadržiavali utečencov a žiadateľov o azyl v táboroch, kde musia čakať na rozhodnutie, ktoré je dokonca neisté vzhľadom na to, že štandardom je podozrenie, zrýchlené konanie sa zachovalo a počet úradníkov zodpovedných za tieto prípady sa znížil.

Na druhej strane by som chcel poznamenať, že tento text prináša niektoré výrazné zlepšenia, ako je ukončenie koncepcie „bezpečná krajina pôvodu“, zákaz zadržiavania maloletých osôb a zahrnutie prenasledovania z dôvodu sexuálnej orientácie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Od práce na vytvorení spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorá sa začala po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy v máji 1999 na základe zásad schválených Európskou radou v Tampere, prešlo už viac ako 10 rokov. Cieľom počas prvej fázy CEAS (1999 – 2005) bolo harmonizovať právne rámce členských štátov na základe spoločných minimálnych noriem. Ešte stále je potrebné vykonať veľa práce, kým nastane skutočná harmonizácia, ale musíme si uvedomiť, že iba zlepšenie a harmonizácia postupov a s nimi súvisiacich záruk umožnia vytvoriť spoločný systém. V tomto kontexte je absolútne potrebná zásadná revízia smernice o konaní, aby sa zabezpečilo prístupné, spravodlivé a účinné konanie tak v záujme žiadateľov o azyl, ako aj v záujme členských štátov.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Ak je cieľom uznesenia vytvoriť dostupný, spravodlivý a účinný postup udeľovania azylu na území Európskej únie, v takomto prípade budú osobám, ktoré hľadajú ochranu, poskytnuté štandardné záruky Európskej únie a členské štáty EÚ budú schopné rozlišovať žiadateľov o azyl od ostatných migrantov. Hlasoval som za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V súvislosti s vytvorením spoločného európskeho azylového systému stoja v popredí práva žiadateľov o azyl. Pritom sa však ignoruje fakt, že väčšina týchto osôb nie sú skutoční žiadatelia o azyl, ale hospodárski migranti, ktorí podľa Ženevského dohovoru nemajú právo na azyl a ktorí mrhajú časom úradov tým, že im poskytujú nesprávne informácie a používajú rôzne odďaľovacie taktiky, čo vedie k nákladom vo výške miliárd eur. Na druhej strane sa v súvislosti s repatriáciou dosiahol len veľmi malý pokrok.

Vzhľadom na prílev utečencov z preľudnených regiónov sveta, z ktorých väčšina je motivovaná hospodárskymi záujmami, ktorí do Európy prinášajú problémy a konflikty zo všetkých častí sveta a ktorí v rámci tohto procesu nemusia spolupracovať, sa musíme jednoznačne postaviť proti zavedeniu prísnejších jednostranných noriem ochrany, ktoré pritiahnu žiadateľov o azyl a hospodárskych migrantov ako magnet a ktoré tento problém iba zhoršia.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento návrh, pretože musíme vynaložiť všetko úsilie, aby sme zabezpečili vytvorenie spoločného európskeho azylového systému, ktorý bude účinnejší a ktorý bude mať pozitívny vplyv na ľudí. Azylové politiky sú veľmi dôležité, pretože majú obrovský vplyv na schopnosť Európskej únie budovať svoje štruktúry a vytvoriť spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Predovšetkým však musíme dosiahnuť väčšiu konzistentnosť medzi azylovými nástrojmi. Konania sa musia harmonizovať tak, aby sa mohli vykonávať spravodlivým a účinným spôsobom. Okrem toho musíme posilniť minimálnu procedurálnu ochranu. Musíme zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl mali právo na informácie, právo byť vypočutí a právo na bezplatnú právnu pomoc a aby tieto práva neboli nijako obmedzené. Všetky procedurálne nástroje musia mať nediskriminačný charakter a musia sa rovnako uplatňovať s cieľom dodržiavať záruky a zásady minimálnych práv. Osobitná pozornosť sa musí venovať zraniteľným žiadateľom o azyl. Pri uplatňovaní potrebných postupov musia byť primerane zabezpečené a zastúpené záujmy dieťaťa. Súhlasím s návrhom poskytujúcim možnosť okamžite vyhostiť osobu, ktorá môže predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť členských štátov alebo ktorá bola podľa vnútroštátnych právnych predpisov násilne vyhostená z krajiny z dôvodu verejnej bezpečnosti. Takáto možnosť je veľmi dôležitá a potrebná, pretože členským štátom poskytuje viac príležitostí na zrušenie fungovania teroristických sietí a prijatie primeraných preventívnych opatrení.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) V máji 1999 sa po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy začalo pracovať na vytvorení spoločného európskeho azylového systému (CEAS) na základe zásad schválených Európskou radou v Tampere. Aj v tejto oblasti sa dosiahol výrazný pokrok. Predložený návrh na zásadnú revíziu a prepracovanie smernice o konaní je ďalším krokom vpred. Rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a rozdiely pri ich uplatňovaní, ktoré ešte stále pretrvávajú, boli celkom nezlučiteľné so spoločným európskym azylovým systémom a sú dôvodom pre tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Cieľom spoločného európskeho azylového systému je, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo na vysokej úrovni, ktorá musí byť rovnaká v celej Únii, bez ohľadu na členský štát, v ktorom jednotlivci podajú žiadosť o azyl. V tejto súvislosti súhlasím, že je potrebné vytvoriť riadny európsky právny rámec, ktorý umožní vytvoriť primeraný a účinný spoločný európsky azylový systém. Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že iba zlepšenie a harmonizácia postupov a s nimi súvisiacich záruk umožnia vybudovať spoločný systém.

  Vincent Peillon (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto vynikajúcu správu svojej kolegyne a priateľky pani Guillaumovej o konaniach pre priznávanie a odnímanie azylu v Európe. Tento text je dôležitým krokom vpred pri vytváraní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) do roku 2012, čím sa ukončí táto neprijateľná situácia, v rámci ktorej sa v závislosti od európskej krajiny, v ktorej žiadateľ o azyl žiada o ochranu, jeho alebo jej šance na priznanie štatútu utečenca pohybujú od 1 % do 65 %. Parlament sa preto vyslovil v prospech väčšej spravodlivosti a väčšej účinnosti pri realizácii azylového konania. Navrhuje, aby každá krajina dodržiavala rovnaké zlepšené pravidlá na ochranu práv a modernizáciu postupov: bezplatnú právnu pomoc od prvého dňa, časovú lehotu na podanie odvolania, osobitnú pomoc pre maloleté osoby bez sprievodu a rýchlejšie posudzovanie prípadov. Takisto srdečne vítam prijatie tejto správy, hoci ľutujem, že európska pravica, ktorá má v Parlamente väčšinu, prijala tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tohto textu, ktoré vrhajú rozsiahle a prehnané podozrenie na úprimnosť žiadateľov o azyl. Teraz sú na ťahu tie členské štáty, ktoré ešte musia rozhodnúť o našich návrhoch.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Som veľmi rád, že naši stredopravicoví kolegovia schválili potrebu osobitnej ochrany bez ohľadu na svoju všeobecnú pozíciu týkajúcu sa azylu. Lesby, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli, ktorí utekajú z krajín, ako je Irak, Uganda, Honduras alebo Indonézia, musia mať vzhľadom na kultúrnu citlivosť tejto problematiky osobitnú ochranu. Je to dôležitý krok smerom k úplnému splneniu našich záväzkov stanovených v rámci medzinárodného azylového práva. Európsky parlament dokazuje, že pravidlá v oblasti azylu sa musia aktualizovať, aby mohli odrážať skutočnosť: 76 krajín kriminalizuje homosexuálne skutky a 7 krajín stanovilo trest smrti (s Ugandou ich čoskoro bude možno 8). Ľutujem, že neprešli ostatné pokrokové ustanovenia, ale dnešný text nakoniec žiadateľom o azyl z radov lesieb, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov prinesie viac spravodlivosti. Text, ktorý bol dnes prijatý, je formálnou pozíciou Európskeho parlamentu v prvom čítaní. Pravidlá v oblasti azylu budú účinne zmenené a doplnené hneď, ako vlády EÚ preskúmajú tento text a uzatvoria dohodu s Európskym parlamentom.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Výbor po rokoch diskusie a podpísaní Lisabonskej zmluvy predložil Parlamentu prvý návrh spoločného azylového konania medzi členskými štátmi.

Jeho cieľom je vytvoriť do roku 2012 spoločný priestor bezpečnosti a solidarity založený na harmonizácii azylových politík medzi členskými štátmi, a to aj napriek pretrvávajúcim rozdielom medzi vnútroštátnymi predpismi. V skutočnosti sú tieto vnútroštátne rozdiely nezlučiteľné so spoločným európskym azylovým systémom a sú prekážkou pri jeho vytváraní.

V nových právnych predpisoch sa konkrétne uvádza, že so žiadateľmi o azyl by sa malo zaobchádzať rovnako v celej Európe, bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa táto žiadosť podá. Je dôležité, aby sme pracovali na postupnom zlepšovaní a harmonizácii postupov a záruk v oblasti azylu s cieľom zaviesť spoločný európsky systém. Dúfam, že v kontexte tejto revízie zabezpečíme prístupné, rovnaké a účinné konanie v záujme žiadateľov o azyl, ako aj v záujme potreby ochrany členských štátov.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Voči smernici Parlamentu o jednotnom azylovom konaní sme presvedčivo vyjadrili zamietavé stanovisko, pretože v prípade jej implementácie by sa v podstate zrušila zvrchovanosť členských štátov. Považujeme za neprijateľné brániť členským štátom v odopieraní azylu a priaznivejšiemu zaobchádzaniu ľuďom, ktorí sú nežiaduci v celej Európskej únii, keď tu máme európske rodiny, ktoré dokonca nemajú ani právo na bývanie. Žiadateľom o azyl sa poskytuje aj právo na právne poradenstvo, pomoc a bezplatné zastupovanie. Takisto špecifikuje, že mimovládne organizácie môžu zohrávať aktívnu úlohu pri poskytovaní služieb, informácií o postupoch na získanie ochrany, usmernení a poradenstva žiadateľom o azyl, ktoré by mali byť poskytované na hraničných priechodoch alebo v záchytných strediskách. Treba mať na pamäti, že všetky tieto výhody budú hradiť európski daňoví poplatníci a že nebudú poskytované len utečencom, ale aj všetkým žiadateľom o azyl a následne všetkým nezákonným alebo ilegálnym prisťahovalcom, ktorí o ne požiadajú.

  Thomas Ulmer (PPE), písomne. – (DE) Hlasoval som proti tejto správe. Zaoberá sa implementáciou dobre organizovaného, spoločného a rýchleho azylového konania v Európe založeného na jednotných právnych normách. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili zelení a socialisti, však prispejú k tomu, že cudzí štátni príslušníci budú môcť žiť v EÚ takmer bez možnosti ich kontroly. V dôsledku toho poškodíme skutočných žiadateľov o azyl, ktorí oň požiadajú z dôvodu ohrozenia svojho života alebo z politických, náboženských či etických dôvodov, pretože ich budeme hádzať do jedného vreca spolu so všetkými ostatnými migrantmi. Toto nie je moja predstava azylovej politiky. Azylová politika by mala byť aktom ľudskosti a solidarity. Ak týmto ľuďom poskytneme služby, musia nám ponúknuť niečo na výmenu, napríklad to, že uznajú a že budú rešpektovať štruktúry svojej hostiteľskej krajiny.

Správa: Brian Simpson (A7-0329/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Odvetvie cestovného ruchu je pre európske spoločnosti a európskych ľudí v poslednej dobre čoraz dôležitejšie. Je dôležité, aby bola štatistika určená na vytvorenie účinnejších politík cestovného ruchu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni čo najspoľahlivejšia, lebo ide o nástroj podpory procesu rozhodovania v spoločnostiach a v súkromnom sektore. Okrem toho zdôrazňujem, že je dôležité, aby Komisia uvítala tieto návrhy tak, ako sú predložené.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Štatistika cestovného ruchu hrá veľkú úlohu pri rozvoji účinnejších politík cestovného ruchu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Nevyužíva sa však len na monitorovanie politík zameraných na cestovný ruch, ale tiež hrá kľúčovú úlohu v kontexte regionálnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja. Myslím si, že odvetvie cestovného ruchu Európskej únie treba posilniť prostredníctvom koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, ktoré budú dopĺňať iniciatívy členských štátov. Teší ma cieľ aktualizovať a optimalizovať právny rámec pre európsku štatistiku cestovného ruchu, ktorý bude lepšie riešiť problémy tohto odvetvia, napríklad zmenu klímy, environmentálne obmedzenia, svetovú konkurenciu, demografické trendy a sezónne rozdelenie pohybu turistov. Tento nový spoločný rámec na systematickú tvorbu európskej štatistiky cestovného ruchu treba zaviesť prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovávania a zasielania harmonizovanej štatistiky o ponuke a dopyte členskými štátmi. Hlasovala som za túto správu, lebo cestovný ruch je dôležitou hospodárskou činnosťou v Európskej únii a prispieva k vyššej miere zamestnanosti a k hospodárskemu rastu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Väčšina turistov z celého sveta prichádza práve do Európy: každoročne ju navštívi okolo 370 miliónov zahraničných turistov. Írsko navštívi každoročne asi 7 miliónov zahraničných turistov. Odvetvie cestovného ruchu má pre európske podniky a ekonomiky členských štátov obrovský význam. V súčasnosti závisí od európskeho cestovného ruchu 1,8 milióna podnikov a 9,7 milióna pracovných miest. V tomto odvetví sú veľké príležitosti rastu z hľadiska ekoturistiky, pamätihodností, športu a gastronómie. Odvetviu cestovného ruchu treba správne porozumieť, ak máme z týchto príležitostí vyťažiť čo najviac. S tým cieľom podporujem túto správu o štatistických údajoch a cestovnom ruchu. Presné údaje o cestovnom ruchu na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni pomôžu EÚ vytvoriť účinné politiky a podporiť cestovný ruch v Európe.

Keďže odvetvie cestovného ruchu je veľmi dôležité pre Írsko, a to aj v kontexte jeho geografickej polohy, teší ma najmä to, čo sa v správe uvádza o osobitnej situácii ostrovov a vzdialených regiónov a o diskusii o týchto osobitných prípadoch v rámci opatrení EÚ pre európsky cestovný ruch.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Cestovný ruch je v EÚ dôležitou hospodárskou činnosťou s veľkým potenciálom prispievať k vyššej miere zamestnanosti a k hospodárskemu rastu a tiež zohrávať významnú úlohu v sociálno-hospodárskej integrácii vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach. Odvetvie európskeho cestovného ruchu zahŕňa približne 1,8 milióna podnikov, predovšetkým malých a stredných, a zamestnáva asi 5,2 % celkovej pracovnej sily (približne 9,7 milióna pracovných miest). Podporujem cieľ Komisie definovať nový politický rámec pre cestovný ruch v Európe, pričom vychádza z nových právomocí zavedených Lisabonskou zmluvou. Odvetvie cestovného ruchu čelí veľkým problémom, napríklad rastúcej svetovej konkurencii, demografickým trendom, zmene klímy a environmentálnym obmedzeniam, sezónnemu rozdeleniu pohybu turistov a rastúcemu využívaniu nových informačných a komunikačných technológií zákazníkmi. Domnievam sa, že treba posilniť odvetvie cestovného ruchu EÚ koordinovanými opatreniami na úrovni EÚ, ktoré budú dopĺňať iniciatívy členských štátov. Toto nariadenie, ktorého cieľom je zaviesť spoločný rámec na systematickú tvorbu európskych štatistík cestovného ruchu prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovávania a zasielania harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu členskými štátmi, je veľmi dôležité, lebo ak sa uplatní správne, bude možné zistiť, aká je v skutočnosti situácia, čo sa týka cestovného ruchu v členských štátoch, a bude jednoduchšie prispôsobiť sa meniacim sa potrebám turistov.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Cestovný ruch je dôležitým odvetvím európskeho hospodárstva, lebo zahŕňa asi 1,8 milióna spoločností, najmä stredných a malých podnikov, a zamestnáva približne 9,7 milióna ľudí. Odhaduje sa, že odvetvie cestovného ruchu vytvára viac ako 5 % hrubého domáceho produktu EÚ.

Predložením oznámenia KOM(2010)352 Komisia zamýšľa definovať nový politický rámec pre cestovný ruch v Európe, pričom sa usiluje posilniť toto odvetvie prostredníctvom koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, ktoré budú dopĺňať iniciatívy členských štátov. Preto, ak má byť nový politický rámec úspešný, rozhodnutia sa musia prijímať a zakladať na spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajoch.

Táto správa, ktorá si zaslúžila moju podporu, uznáva dôležitú úlohu štatistík určených na vytvorenie lepších politík cestovného ruchu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže predstavujú užitočné nástroje podpory rozhodovacieho procesu. Okrem toho podporuje zavedenie spoločného legislatívneho rámca na systematickú tvorbu európskej štatistiky cestovného ruchu prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovávania a zasielania harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu členskými štátmi.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Štatistika hrá významnú úlohu pri tvorbe účinnejších politík cestovného ruchu a pri podnikateľskom rozhodovaní. Tento text podporujem, lebo na jednej strane zmeny, ktoré nastali v odvetví cestovného ruchu za posledné roky, priniesli potrebu aktualizovať právny rámec pre európsku štatistiku cestovného ruchu. Keď bude návrh prijatý, zlepší sa včasnosť, porovnateľnosť a úplnosť zasielaných štatistík, ako aj účinnosť spracovávania údajov.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Správa pána Simpsona a nariadenie, na ktoré sa vzťahuje, navrhujú vytvorenie spoločného rámca na zber a šírenie európskej štatistiky cestovného ruchu prostredníctvom zberu a spracovávania údajov, ktoré majú vykonávať jednotlivé členské štáty s harmonizovanou štatistikou o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu s použitím súhrnných tabuliek, ktoré sa potom elektronicky zašlú Európskej komisii (Eurostatu). Napriek chvályhodnej práci spravodajcu nemôžem hlasovať za túto správu, lebo nemení množstvo práce a zberu údajov uvedené v nariadení. Zostavovanie tabuliek navrhované v nariadení je trochu zložité a zber toľkých údajov je podľa mňa neprimeranou záťažou. Preto nemôžem schváliť byrokratickú záťaž a byrokratické zásahy, ktoré by z tohto nariadenia vyplynuli.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo treba zlepšiť politiky európskeho cestovného ruchu, a to najmä vzhľadom na to, že odvetvie európskeho cestovného ruchu musí v poslednej dobe znášať ťažkú hospodársku situáciu. So zmenou právneho rámca po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy dostala Európska únia viac právomocí a Európska komisia predložila návrh týkajúci sa nového politického kontextu pre cestovný ruch. Cieľom tohto návrhu nariadenia je aktualizovať a optimalizovať právny rámec pre európsku štatistiku cestovného ruchu, ale sú tu obavy z toho, že tento návrh nezabezpečuje zavedenie satelitných účtov cestovného ruchu. Tieto satelitné účty sú rozhodujúce pre postupný rozvoj integrovaných systémov štatistiky cestovného ruchu a lepšie pochopenie jeho skutočnej hodnoty, ako aj jeho účinkov na pracovné miesta a hospodárstvo. Navyše v záujme posilnenia znalostnej základne na podporu rozvoja a rastu cestovného ruchu by Komisia mala vypracovať program pilotných štúdií o cestovnom ruchu. Tieto štúdie by dobrovoľne realizovali členské štáty s cieľom rozvíjať systém na zbieranie údajov ukazujúcich vplyv cestovného ruchu na životné prostredie.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) V niektorých členských štátoch, napríklad v našej krajine Portugalsku, má cestovný ruch významné miesto v hospodárstve, keďže má skutočný potenciál prinášať nové zdroje príjmu a hospodársky rast. Cestovný ruch predstavuje tretiu najväčšiu európsku sociálno-ekonomickú činnosť, ktorá vytvára viac ako 5 % hrubého domáceho produktu EÚ. Európska únia zostáva svetovou turistickou destináciou číslo jedna, do ktorej v roku 2008 viedlo 40 % všetkých turistických ciest vo svete.

Cieľom EÚ je definovať nový politický rámec pre cestovný ruch a posilniť toto odvetvie, aby sa riešili veľké problémy, napríklad zmena klímy, demografické trendy a globalizácia, a to prostredníctvom koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, ktoré budú dopĺňať iniciatívy členských štátov. Zostavovanie údajov o cestovnom ruchu umožňuje lepšie spoznať objem, ktorý toto odvetvie predstavuje, jeho charakteristické vlastnosti a profil turistov a rôznych cestovných modelov, čo prispieva nielen k správnej formulácii politík pre toto odvetvie, ale aj k lepšiemu pochopeniu jeho sociálno-hospodárskych dôsledkov.

Preto podporujem aktualizáciu a optimalizáciu aktuálneho štatistického systému, aby sme mohli mať spoľahlivé a porovnateľné štatistiky.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Nemôžeme poprieť, že v uplynulom desaťročí sa cestovný ruch značne zmenil, a to okrem iného vďaka technologickému pokroku. Preto je nutné aktualizovať právne predpisy o zbere údajov a štatistík.

V tomto ohľade súhlasím s návrhom Komisie zaviesť nové nariadenie, ktoré ruší niektoré zastarané veci. Zároveň som však za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nariadeniu Parlamentu, najmä pokiaľ ide na jednej strane o nutnosť zaviesť harmonizovanú štatistiku, ktorá bude odzrkadľovať čisto sociálne aspekty cestovného ruchu, a na druhej strane stanovisko, ktoré je proti prijatiu opatrení delegovaných Komisiou o kľúčových otázkach a na dobu neurčitú.

Okrem toho považujem za vážny nedostatok, že Komisia nezohľadnila zavedenie satelitných účtov cestovného ruchu, keďže tento typ údajov by poskytol komplexnejší obraz o vplyve cestovného ruchu na trh práce a hospodárstvo.

Na záver, veľmi ma zaujíma, že návrh má zaviesť dobrovoľný zber štatistík cestovného ruchu, čo sa týka návykov osôb so zdravotným postihnutím alebo obmedzenou mobilitou, a následne pilotné projekty s cieľom zlepšiť účasť týchto osôb na cestovnom ruchu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Európa je podľa štatistického prieskumu, ktorý sa týkal 50 najobľúbenejších krajín sveta, na siedmom mieste spomedzi 10 najvyhľadávanejších destinácií. To celkom jednoznačne dokazuje, že Európa má veľký turistický a kultúrny potenciál a stále ponúka príležitosti, ktoré možno využiť, a to aj pre európskych občanov. Myslím si, že jedna taká príležitosť podporuje účasť nielen starších, ale aj mladých ľudí, rodín žijúcich v ťažkých podmienkach a ľudí s obmedzenou mobilitou na sociálnych programoch cestovného ruchu, ktoré robí Únia. Na to však treba primerané štatistiky zostavené podľa spoločných metód zberu, ktorých cieľom by bola príprava programov zameraných na tieto skupiny turistov v každom členskom štáte EÚ.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Dnes som hlasoval za správu o európskej štatistike cestovného ruchu. Je to pozitívny krok k zavedeniu nariadenia, ktoré zohľadní štatistku cestovného ruchu zo všetkých členských štátov. Význam cestovného ruchu sa v európskych právnych predpisoch značne zväčšil, keď bol Lisabonskou zmluvou v decembri 2009 uznaný za právomoc. Odteraz budú musieť členské štáty zabezpečovať presnosť zasielaných štatistických údajov s cieľom dosiahnuť kvalitné výsledky.

Kým koordinácia na európskej úrovni bude veľmi prospešná pre odvetvie európskeho cestovného ruchu, všetky celoeurópske iniciatívy by sa mali snažiť dopĺňať iniciatívy a stratégie členských štátov týkajúcich sa cestovného ruchu. Vďaka poskytovaniu štatistických údajov bude mať EÚ lepšiu pozíciu, aby pomohla odvetviu cestovného ruchu vrátane malých a stredných podnikov a aby zlepšila celkové prezentovanie Európy ako veľmi vyhľadávanej turistickej destinácie.

Rozdiel medzi vnútorným a národným cestovným ruchom sa uvádza v správe. Vnútorný cestovný ruch sa vzťahuje na kapacitu turistických ubytovacích zariadení a národný cestovný ruch sa vzťahuje na účasť na cestovnom ruchu vrátane exkurzií.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo sa nazdávam, že štatistika cestovného ruchu prispieva k príprave účinnejšej politiky a predstavuje užitočný nástroj podpory rozhodovacieho procesu spoločností a súkromného sektora. Niet pochýb, že toto nové nariadenie zlepší včasnosť, porovnateľnosť a úplnosť zasielaných štatistík, ako aj účinnosť spracovávania údajov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa údajov uvedených v správe je Európa ešte vždy svetovou turistickou destináciou číslo jedna a cestovný ruch je treťou najväčšou sociálno-ekonomickou činnosťou v EÚ, keďže zahŕňa približne 1,8 milióna podnikov, najmä malých a stredných, a 9,7 milióna pracovných miest a vytvára 5 % hrubého domáceho produktu EÚ. Práve z tohto dôvodu by sa mala táto činnosť riadne monitorovať, regulovať a podporovať, a to najmä v osobitnom kontexte hospodárskej obnovy a nutnosti zvýšiť produkciu predajného tovaru.

Toto je pre celú EÚ realitou, ale je to mimoriadne dôležité pre Portugalsko, ktoré už veľmi dlho investuje do cestovného ruchu ako do mimoriadne dynamickej hospodárskej činnosti s obrovským potenciálom rastu. V tomto kontexte a vzhľadom na význam, aký majú rozsiahle a realistické poznatky o realite cestovného ruchu pre prípravu náležitých politík, je návrh Komisie, ktorého cieľom je aktualizovať a optimalizovať právny rámec pre európsku štatistiku cestovného ruchu a za ktorý sme dnes hlasovali, veľmi dôležitý.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka oblasti, ktorá je zásadná pre budúcnosť EÚ: cestovného ruchu. Napriek kríze, ktorá zavládla na celom svete, v roku 2010 došlo podľa Svetovej organizácie pre cestovný ruch v tomto odvetví k 2 % rastu aj napriek všetkým politickým nepokojom v mnohých oblastiach sveta. Na európskej úrovni cestovný ruch stabilne rastie a zahŕňa 1,8 milióna podnikov, z ktorých veľkú väčšinu tvoria malé a stredné podniky (MSP) poskytujúce 9,7 milióna pracovných miest, vďaka čomu je cestovný ruch treťou najväčšou sociálno-ekonomickou činnosťou v EÚ a vytvára viac ako 5 % jej hrubého domáceho produktu. Európa je navyše najvyhľadávanejšou turistickou destináciou na svete, keďže do nej vedie 40 % všetkých turistických ciest. Táto činnosť je zásadná pre realizáciu cieľov uvedených v stratégii Európa 2020. Toto nariadenie aktualizuje to, ktoré platí v súčasnosti, a to najmä pokiaľ ide o zber a spracovávanie údajov o zaopatrení a prístupnosti v prípade ľudí so zníženou mobilitou, ktoré sú zásadné pre prípravu novej stratégie EÚ týkajúcej sa cestovného ruchu. Teší ma prijatie tohto návrhu, ktorý bude rovnako ako príprava programu pilotných štúdií vykonávaných členskými štátmi zahŕňať údaje o agroturistike a ekologickom cestovnom ruchu vo viac ako 50 000 ubytovacích zariadeniach, z ktorých drvivú väčšinu prevádzkujú MSP.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Užitočnosť štatistických údajov závisí od ich porovnateľnosti v čase a priestore, čo znamená prijatie spoločného súboru definícií a klasifikácií. V osobitnom prípade cestovného ruchu zahŕňa toto odvetvie koncepcie a definície, ktoré sú už dlho nejasné, a preto je ťažké získať spoľahlivé a dôveryhodné údaje. Z toho dôvodu treba objasniť a zosúladiť kritériá a definície, ktoré nám umožnia získať porovnateľné údaje. Existencia týchto štatistík má veľký význam pri zisťovaní priameho a nepriameho vplyvu cestovného ruchu na hospodárstvo a pri podpore plánovania a rozvoja nových možností cestovného ruchu alebo prispôsobení tých existujúcich.

Cieľom návrhu obsiahnutého v správe je zlepšiť včasnosť, porovnateľnosť a úplnosť zasielaných štatistík, ako aj účinnosť spracovávania údajov vrátane ich lepšieho vyhodnocovania. Okrem toho má tento návrh upraviť právny rámec s cieľom odzrkadliť posledné zmeny, ktoré v tomto odvetví nastali zavedením nových premenných, napríklad pohybov turistov za jeden deň. Preto sme hlasovali za.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Vieme, že je dôležité mať štatistické údaje, hoci ich užitočnosť závisí od ich porovnateľnosti v čase a priestore, čo znamená prijatie spoločného súboru definícií a klasifikácií.

V osobitnom prípade cestovného ruchu zahŕňa toto odvetvie koncepcie a definície, ktoré sú už dlho nejasné, a preto je ťažké získať spoľahlivé a dôveryhodné údaje. Z toho dôvodu treba objasniť a zosúladiť kritériá a definície, ktoré nám umožnia získať porovnateľné údaje.

Existencia týchto štatistík má veľký význam pri zisťovaní priameho a nepriameho vplyvu cestovného ruchu na hospodárstvo a pri podpore plánovania a rozvoja nových možností cestovného ruchu alebo prispôsobení tých existujúcich.

Cieľom návrhu obsiahnutého v správe je zlepšiť porovnateľnosť a úplnosť zasielaných štatistík, ako aj účinnosť spracovávania údajov vrátane ich lepšieho vyhodnocovania. Okrem toho má tento návrh upraviť právny rámec s cieľom odzrkadliť posledné zmeny, ktoré v tomto odvetví nastali zavedením nových premenných, napríklad pohybov turistov za jeden deň.

Preto sme hlasovali za túto správu.

  Jacqueline Foster (ECR), písomne. – Naša skupina podporila správu o štatistike cestovného ruchu, ktorá aktualizuje a modernizuje spôsob zberu európskej štatistiky o cestovnom ruchu, a to najmä na základe moderných trendov, ako sú nízko nákladové lety a krátkodobé dovolenkové pobyty.

Politici musia uznať, aký veľký význam má odvetvie cestovného ruchu pre Európu. Jednotlivé členské štáty si uvedomujú, že treba urobiť viac s cieľom pomôcť tomuto odvetviu, ktoré vo veľkej miere prispieva k hospodárskemu rastu.

Cestovný ruch je napríklad jedným z najväčších odvetví hospodárstva Spojeného kráľovstva. Priamo podporuje 1,36 milióna pracovných miest – a očakáva sa, že do roku 2020 to bude 1,5 milióna – a takmer 3 milióny, ak rátame aj nepriamych zamestnancov. Tieto údaje hovoria samy za seba.

Spojené kráľovstvo sa snaží aktívne a pozitívne zúčastňovať na diskusiách o cestovnom ruchu na úrovni EÚ a plne podporovať potrebu zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia európskeho cestovného ruchu a jeho schopnosť udržateľne rásť. Musíme však zabezpečiť, aby opatrenia na úrovni EÚ neporušovali zásadu subsidiarity.

Členské štáty súperia medzi sebou, hoci by si mohli vymieňať osvedčené postupy a spolupracovať na niektorých otázkach, napríklad na zlepšení dopravných liniek v Európe a ďalších opatreniach, ktoré umožňujú spotrebiteľom jednoduchšie cestovať.

Dovoľte mi zakončiť jednoduchým posolstvom – navštívte Britániu!

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Vďaka Lisabonskej zmluve má EÚ väčšiu zodpovednosť za cestovný ruch. Je samozrejmé, že štatistiky poskytujú základné údaje a umožňujú vyvodzovanie zaujímavých záverov nielen na úrovni EÚ, ale aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

V našom regióne, ktorý je domovom nemecky hovoriacej komunity v Belgicku, je cestovný ruch nielen dôležitou sférou pôsobnosti, ale aj rozhodujúcim hospodárskym činiteľom. Preto tieto štatistiky predstavujú významný prvok tvorby politík. Zrejmé je však aj to, že rôzne úrovne – regionálne, vnútroštátne a cezhraničné – musia spolupracovať s cieľom definovať regióny Európy ako turistické destinácie presnejšie, a to najmä v pohraničných oblastiach.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, lebo je potrebný na definovanie nového, lepšieho politického rámca pre cestovný ruch v Európe. Cestovný ruch je v EÚ dôležitou hospodárskou činnosťou s veľkým potenciálom prispievať k vyššej miere zamestnanosti a k hospodárskemu rastu a tiež zohrávať významnú úlohu v sociálno-hospodárskej integrácii vo vidieckych, okrajových a menej rozvinutých oblastiach, napríklad v oblastiach s bohatým priemyselným dedičstvom. Štatistiky v tejto oblasti sa nevyužívajú len na monitorovanie politík zameraných na cestovný ruch, ale tiež hrajú kľúčovú úlohu v širšom kontexte regionálnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja. Musíme riešiť hlavné problémy, ktorým toto odvetvie čelí, napríklad rastúcu svetovú konkurenciu, demografické trendy, zmenu klímy a environmentálne obmedzenia, sezónne rozdelenie pohybu turistov a rastúce využívanie nových informačných a komunikačných technológií zákazníkmi. Treba posilniť odvetvie cestovného ruchu EÚ koordinovanými opatreniami na úrovni EÚ, ktoré budú dopĺňať iniciatívy členských štátov. S cieľom úspešne zaviesť nový politický rámec musia politickí činitelia na všetkých úrovniach riadenia prijímať informované rozhodnutia na základe spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov. Cestovný ruch je dôležitou hospodárskou činnosťou, ktorá má pozitívny vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť v Európe, a preto treba aktualizovať a optimalizovať právny rámec pre európsku štatistiku cestovného ruchu, a tým posilniť odvetvie cestovného ruchu na úrovni EÚ. Uplatnenie uvedených opatrení následne zvýši konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu a podporí jeho harmonický rast.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Myslím si, že návrh nariadenia o európskej štatistike cestovného ruchu, o ktorom sa v tomto Parlamente hlasuje, by sa mal považovať za mimoriadne zaujímavý a veľmi užitočný. Odvetvie cestovného ruchu je pre Európu hlavným odvetvím s veľkým významom v rámci spoločenstva, lebo hrá dôležitú úlohu v jednotlivých ekonomikách členských štátov. Odvetvie cestovného ruchu má stále veľký potenciál z hľadiska zamestnanosti, a preto by bolo užitočné prijať opatrenia na zabezpečenie lepšej organizácie, ktoré by umožnili, aby sa tento potenciál naplno rozvinul. Vytvorenie spoločného rámca na zber a zostavovanie porovnateľných a komplexných štatistík európskeho cestovného ruchu môže byť pri zlepšovaní situácie iba nápomocné. Pochopenie dopytu spotrebiteľov umožní súkromným a štátnym podnikom zasiahnuť s cieľom zaoberať sa potrebami tohto odvetvia, a tým zlepšovať výkonnosť a konkurencieschopnosť. Podporujem navrhované nariadenie, lebo sa domnievam, že zjednotená európska štatistika, ktorá bude transparentná, spoľahlivá a objektívna, účinne podporí toto veľké odvetvie, ktoré má pre našu krajinu značný význam.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zostali turistickou destináciou číslo jedna na svete. Ak to chceme dosiahnuť, musíme maximálne využiť každú možnosť financovania. Rozvoj udržateľného, zodpovedného a vysoko kvalitného odvetvia cestovného ruchu si vyžaduje, aby bol právny rámec pre európsku štatistiku v tejto oblasti aktualizovaný a zlepšený. Ak zlepšíme kvalitu oznamovania štatistických údajov, ktoré budú založené na spoľahlivých a porovnateľných údajoch, budeme mať úžitok z pevného základu pri rozhodovaní o návrhoch finančných politík a nástrojov EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá uznáva, že štatistika hrá veľkú úlohu pri rozvoji účinnejších politík cestovného ruchu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Štatistika cestovného ruchu rovnako predstavuje užitočný nástroj podpory rozhodovania v podnikateľskom a súkromnom sektore. Preto spravodajca podporuje cieľ navrhovaného nariadenia vytvoriť spoločný rámec na systematickú tvorbu európskej štatistiky cestovného ruchu prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovávania a zasielania harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu členskými štátmi. Keď bude návrh prijatý, pravdepodobne sa zlepší včasnosť, porovnateľnosť a úplnosť zasielaných štatistík, ako aj účinnosť spracovávania údajov vrátane ich lepšieho overovania. Okrem toho treba prijať právny rámec s cieľom odzrkadliť najnovšie trendy v odvetví cestovného ruchu zavedením nových premenných, napríklad čo sa týka jednodňových návštev.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Cestovný ruch je nepochybne jedným z hospodárskych odvetví, ktoré majú najväčší potenciál rozvoja. V posledných desaťročiach je cestovný ruch pre európske podniky a európskych ľudí čoraz dôležitejší. Európsky cestovný ruch zahŕňa asi 1,8 milióna podnikov, z ktorých je väčšina malých a stredných (MSP), a zamestnáva približne 5,2 % celkovej pracovnej sily, to je približne 9,7 milióna pracovných miest, takže sa odhaduje, že vytvára viac ako 5 % hrubého domáceho produktu EÚ. Cestovný ruch preto predstavuje tretiu najväčšiu sociálno-ekonomickú činnosť v EÚ. EÚ je navyše naďalej najvyhľadávanejšou turistickou destináciou na svete, keďže v roku 2008 ju podľa záznamov navštívilo 370 miliónov turistov, čo je asi 40 % turistických ciest vo svete. Stále však má potenciál ďalšieho rastu.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je samozrejmé, že cestovný ruch má veľký potenciál, ktorý vytvára príležitosť zvýšiť zamestnanosť a hospodársky rast. Cestovný ruch má dôležitú úlohu v sociálno-hospodárskej integrácii vidieckych, okrajových a menej rozvinutých oblastí, ktoré majú bohaté kultúrne dedičstvo. Štatistiky v tejto oblasti cestovného ruchu sa nevyužívajú len na monitorovanie politiky cestovného ruchu, ale tiež hrajú dôležitú úlohu v širšom kontexte regionálnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja. So spravodajcom úplne súhlasím.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Zmysluplná štatistika poskytujúca odpovede na otázky týkajúce sa príčin úspechov a trendov v odvetví cestovného ruchu by mohla pomôcť predísť mnohým zlým investíciám. Veľa miest už roky zaujíma, prečo sa ich očakávania týkajúce sa cestovného ruchu nenaplnili, keď sa stali Európskym hlavným mestom kultúry. Obmedzená dostupnosť a porovnateľnosť údajov o cestovnom ruchu je však problémom aj z hľadiska územného plánovania miest. Napokon, ak existuje potenciál zvýšenia počtu návštevníkov, treba zorganizovať veci tak, aby to nemalo negatívny vplyv na miestnych obyvateľov.

Príliš mnoho neistých činiteľov, rozdielne očakávania a nehmotné atrakcie, napríklad ojedinelé poveternostné podmienky, premieňajú predpovede v oblasti cestovného ruchu na lotériu. Pružný pracovný čas a bezpečnosť ovplyvňujú cestovný ruch rovnako ako sociálne zmeny. Rozhodujúcim činiteľom v konečnom dôsledku pravdepodobne bude celosvetové hospodárstvo a cena ropy. Tie nemôže zmeniť dokonca ani tá najlepšia európska štatistika cestovného ruchu, preto som sa zdržal hlasovania.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Dnes prijal Európsky parlament dôležitý dokument o právnom rámci pre európsku štatistiku cestovného ruchu. Členské štáty musia pravidelne poskytovať súbor údajov o kapacite a obsadenosti ubytovacích zariadení a o dopyte v cestovnom ruchu. Keďže európske cestovateľské návyky sa menia (napr. nárast počtu letov na krátku vzdialenosť) a odvetvie cestovného ruchu sa v niektorých oblastiach inovuje (napr. rezervácie cez internet), treba aktualizovať právny rámec tak, aby upravoval zber štatistických údajov v oblasti cestovného ruchu. Podľa mňa sa však mimoriadne dôležité ustanovenie, ktoré Európsky parlament podporil, týka zberu údajov o ľuďoch s obmedzenou mobilitou a jeho vplyvu na možnosť týchto ľudí dostávať v oblasti cestovného ruchu plnohodnotné služby. Neustále diskutujeme o zlepšení kvality života ľudí so zdravotným postihnutím a cestovný ruch musíme zahrnúť do tejto oblasti. Len potom budeme môcť účinne uplatniť politiku cestovného ruchu a chrániť práva spotrebiteľov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Správa pána Simpsona o európskej štatistike cestovného ruchu nahradí smernicu o tejto veci, ktorá má teraz už 15 rokov. Ísť s dobou a prepracovávať nariadenia je výsadou európskeho systému, a to najmä z hľadiska významu a nepretržitého rozvoja odvetvia cestovného ruchu v Európe za posledné desaťročie. Preto som hlasoval za túto správu. Pre nové požiadavky v tomto odvetví, ktoré si vyžadujú čoraz podrobnejšie, aktualizovanejšie a porovnateľnejšie údaje, je nevyhnutné aktualizovať štatistiku cestovného ruchu. Prístup ľudí so zdravotným postihnutím k zariadeniam a službám a náklady na základný tovar sú kľúčovými údajmi vyžadujúcimi aktualizovanú databázu, na ktorú sa používatelia môžu obrátiť.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Cestovný ruch má v EÚ obrovský hospodársky význam a mechanizmy, ktoré prispievajú k jeho podpore, sú potrebné a mali by sme ich podporovať. Štatistika hrá dôležitú úlohu pri rozvoji účinnejšej politiky cestovného ruchu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Určite je užitočným nástrojom podpory rozhodovacieho procesu v podnikateľskom a súkromnom sektore. Cieľom tohto nariadenia je vytvorenie spoločného legislatívneho rámca na systematickú tvorbu európskej štatistiky cestovného ruchu prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovávania a zasielania harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu členskými štátmi. Tento návrh by mal zlepšiť včasnosť, porovnateľnosť a úplnosť zasielaných štatistík, ako aj účinnosť spracovávania údajov vrátane ich lepšieho vyhodnocovania. Okrem toho toto nariadenie upravuje právny rámec s cieľom odzrkadliť zmeny v odvetví cestovného ruchu zavedením nových premenných, napríklad pohybov turistov za jeden deň. Z uvedených dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Cestovný ruch je dôležitou hospodárskou činnosťou v EÚ. Štatistika pomáha pri monitorovaní konkrétnych politík zameraných na cestovný ruch a je užitočná aj v kontexte regionálnych politík a udržateľného rozvoja. V rámci EÚ upravuje systém štatistiky cestovného ruchu smernica 95/57/ES. Odkedy však táto smernica začala platiť, odvetvie cestovného ruchu a súvisiaci dopyt sa výrazne zmenili. Komisia preto predložila nový návrh nariadenia, ktorého cieľom je založiť politický rámec pre cestovný ruch využitím právomocí uvedených v Lisabonskej zmluve. Cieľom tohto nariadenia je aktualizovať a zjednodušiť regulačný rámec pre európsku štatistiku cestovného ruchu, aby sa zohľadnili najnovšie trendy v tejto oblasti. V tomto ohľade treba nielen posilniť odvetvie cestovného ruchu prostredníctvom koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, ale aj vytvoriť spoločný rámec na systematickú tvorbu štatistiky prostredníctvom zberu, zostavovania, spracovávania a zasielania harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v tomto odvetví členskými štátmi.

Na základe uvedených skutočností týmto hlasujem za tento návrh nariadenia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Cestovný ruch je v EÚ dôležitou hospodárskou činnosťou s veľkým potenciálom prispievať k vyššej miere zamestnanosti a k hospodárskemu rastu a tiež zohrávať významnú úlohu v sociálno-hospodárskej integrácii vo vidieckych, okrajových a menej rozvinutých oblastiach, napríklad v oblastiach s bohatým priemyselným dedičstvom. Štatistiky v tejto oblasti sa nevyužívajú len na monitorovanie politík zameraných na cestovný ruch, ale tiež hrajú kľúčovú úlohu v širšom kontexte regionálnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja.

V EÚ organizuje systém štatistiky cestovného ruchu smernica 95/57/ES o zbere štatistických údajov v oblasti cestovného ruchu. Eurostat zverejňuje štatistiky, ktoré zbierajú a zostavujú vnútroštátne štatistické úrady. S cieľom úspešne zaviesť nový politický rámec musia politickí činitelia na všetkých úrovniach riadenia prijímať informované rozhodnutia na základe spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, keďže cestovný ruch je dôležitou hospodárskou činnosťou v EÚ s veľkým potenciálom prispievať k vytváraniu pracovných miest a k rastu. Cestovný ruch má zásadnú úlohu v sociálno-hospodárskom rozvoji vidieckych oblastí, ktoré sú často marginalizované a slabo rozvinuté.

V tomto kontexte štatistiky nielen monitorujú politiky zamerané na cestovný ruch, ale sú užitočné aj v širšom kontexte regionálnych politík a trvalo udržateľného rozvoja. Tento dokument sa zaoberá aj hlavnými problémami, ktorým toto odvetvie čelí, napríklad rastúcou svetovou konkurenciou, demografickými trendmi, zmenou klímy a environmentálnymi obmedzeniami, sezónnym rozdelením pohybu turistov a rastúcim využívaním nových informačných a komunikačných technológií zákazníkmi.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som proti tejto správe, lebo navrhované pravidlá by si vyžadovali každomesačný zber údajov na meranie sezónnych vplyvov a hospodárskych a sociálnych aspektov tohto odvetvia, ktoré prevádzkujú najmä malé a stredné podniky. Cieľom tejto stratégie je dôkladne porozumieť dynamike, charakteristickým vlastnostiam a objemu cestovného ruchu, ale mne sa zdá, že je to až príliš zaťažujúce, byrokratické a nákladné. Okrem toho Komisia žiada o delegovanie právomocí, a tým aj o možnosť upravovať prvky tohto návrhu. Tabuľky, ktoré bude treba podľa navrhovaného nariadenia zostavovať každý mesiac, sú zložité a vyžadujú si zber nadmerného množstva údajov.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Dnes som hlasovala za správu, o ktorej diskutujeme a ktorá sa týka európskej štatistiky cestovného ruchu. Myslím si, že táto správa je dôležitá vzhľadom na vplyv odvetvia cestovného ruchu na hospodárstvo EÚ a množstvo pracovných miest, ktoré toto odvetvie poskytuje. Približne 1,8 milióna podnikov zamestnáva asi 10 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 5,2 % všetkých pracovných miest.

Európska únia značne podporuje rozvoj cestovného ruchu v rôznych regiónoch s cieľom zvýšiť dostupnosť rôznych typov cestovného ruchu. Preto je dôležité, aby sme mali presné a relevantné štatistiky, a to ako pre súkromný, tak aj pre verejný sektor. Európsku úniu každoročne navštívi viac ako 370 miliónov zahraničných turistov, čo sa rovná 40 % turistických ciest na celom svete. Zároveň je preto dôležitejšie, aby sme mali včasné a nestranné štatistické údaje. Ďakujem.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Cestovný ruch je treťou najdôležitejšou sociálno-ekonomickou činnosťou v EÚ, čo znamená, že hospodársky rozmer tohto odvetvia ako zdroja pracovných miest je pre členské štáty zásadný. Jeho súkromný aspekt navyše nielen zlepšuje imidž, ktorým sa Európa prezentuje svetu, ale tiež podporuje európske občianstvo. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy prebrala EÚ nové právomoci v oblasti cestovného ruchu, ako sa uvádza v článku 195 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento nový právny rámec umožňuje EÚ podporovať, koordinovať a dopĺňať opatrenia členských štátov a znižovať administratívnu záťaž. Z týchto dôvodov hlasujem za túto správu, keďže sa domnievam, že je nevyhnutné poskytovať všetkým zainteresovaným stranám v odvetví cestovného ruchu spoľahlivé štatistické údaje, aby sa mohli prispôsobiť zmenám, ktorým európsky cestovný ruch čelí.

Európska koordinácia s účinnou účasťou členských štátov je rozhodujúca s cieľom zaviesť tento systém, ako aj pre konkrétne hodnotenie konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu. Znalosti o objeme tohto odvetvia, o jeho charakteristikách, profiloch turistov, vynakladaní prostriedkov v tomto odvetví a výhodách alebo problémoch, ktoré prináša ekonomikám členských štátov, by mali tvoriť súčasť tejto rozsiahlej štúdie.

Správa: João Ferreira (A7-0017/011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Budem hlasovať za toto uznesenie, pretože sa zaoberá dôležitými opatreniami týkajúcimi sa zvýšenia sadzieb spolufinancovania opatrení v oblasti medzinárodných vzťahov, riadenia, zberu údajov, vedeckého poradenstva a monitorovania a vykonávania spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Keďže vedecké poznatky závisia od udržateľného rozvoja činností, zvýšenie sadzieb spolufinancovania v oblasti kontroly, správy a využívania databáz sa stáva prínosom. Zdôrazniť treba tiež sústredenie sa na rozvoj akvakultúry s opatreniami na podporu rastu, ako aj na kontrolu a monitorovanie z hľadiska životného prostredia a zdravia, ktoré umožnia jej trvalú udržateľnosť. Pokiaľ ide o opatrenia na kontrolu vôd členských štátov, ktoré majú vykonávať ich kontrolné orgány, tieto opatrenia budú úspešné iba v prípade investícií do účinnejších a zároveň menej nákladných technológií a systémov kontroly. Vyššia sadzba spolufinancovania ako prostriedok na dosiahnutie lepšieho dodržiavania pravidiel by sa mala zvážiť aj pri opatreniach na kontrolu vôd.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Nariadenie (ES) č. 861/2006 ustanovuje finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva, ktoré sú dôležitým finančným nástrojom EÚ v oblasti rybného hospodárstva. Od prijatia tohto nariadenia sa zmenili viaceré legislatívne aspekty.

Komisia navrhuje jeho zmenu a doplnenie s cieľom zabezpečiť súdržnosť všetkých aspektov legislatívneho rámca, ako aj jasne vymedziť rozsah pôsobnosti niektorých finančných opatrení. Hlasovala som za túto správu, pretože k návrhu Komisie predkladá určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prispejú k jasnejším právnym predpisom. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú založené na najnovšom vývoji v odvetví rybného hospodárstva a na vyhliadkach do budúcnosti, najmä pokiaľ ide o možnosť zvýšenia spolufinancovania Únie z 50 % na 60 %, ktoré predstavuje prínos pre rozvoj odvetvia rybného hospodárstva v Portugalsku, ako aj o zdôraznenie významu akvakultúry, ktorým sa odôvodňuje zavedenie možnosti zberu, správy a využívania nielen socio-ekonomických, ale aj environmentálnych údajov v tejto oblasti.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som túto správu, pretože nariadenie (ES) č. 861/2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva, je dôležitým finančným nástrojom EÚ týkajúcim sa rybného hospodárstva. Ide o jeden z dvoch zásadných prostriedkov, ktoré sa používajú na zavádzanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva do praxe, pričom tým druhým je Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). Podobne ako spravodajca sa domnievam, že vo všeobecnosti je čoraz jasnejšie, že správa rybného hospodárstva musí byť založená na aktuálnych vedeckých poznatkoch o populáciách rýb. To je predpokladom udržateľného rozvoja rybného hospodárstva. Pokiaľ ide o kontrolu, v súčasnosti sa nepochybne lepšie chápe jej význam pre budúcnosť a pre udržateľnosť odvetvia rybného hospodárstva, ako aj jej význam pri podpore kultúry dodržiavania pravidiel. Pri dohľade nad kontrolnými opatreniami a pri ich presadzovaní v teritoriálnych vodách zohrávajú a naďalej musia zohrávať ústrednú úlohu členské štáty a ich kontrolné orgány. Ide o rozhodujúci spôsob, ako zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a rešpektovanie populácií rýb.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 861/2006. Rada schválila tento dôležitý nástroj na financovanie rybolovu v máji 2006. Teraz však musíme toto nariadenie revidovať s cieľom zabezpečiť súlad všetkých aspektov legislatívneho rámca. Prispôsobenie sa súčasnosti znamená využitie nových technológií, ktoré môžu zabezpečiť lepšie služby, pričom zároveň sa bude menej plytvať hospodárskymi zdrojmi.

Považujeme za primerané, aby sa objasnili niektoré články nariadenia a rozsah pôsobnosti niektorých financovaných opatrení s cieľom lepšie reagovať na skutočné potreby. A napokon súhlasím so spravodajcom, že správa rybného hospodárstva musí byť založená na aktuálnych a dôsledných vedeckých poznatkoch o zdrojoch a na väčšej kontrole, aby sme zabezpečili väčšiu udržateľnosť rybolovu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že význam odvetvia akvakultúry sa sústavne zvyšuje. Táto správa je toho dôkazom, keďže hovorí „o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry“ a ponúka realistické vyhliadky na rozvoj tohto odvetvia. Primerané vykonávanie monitorovania a dohľadu v oblasti životného prostredia a zdravia preto pomôže zvýšiť udržateľnosť tohto dôležitého odvetvia.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o finančných opatreniach Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančných opatreniach v oblasti morského práva. Je mi však ľúto, že nebol prijatý návrh na zvýšenie sadzieb spolufinancovania v oblasti zberu, správy a využívania dodatočných údajov na 60 % oprávnených výdavkov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Nariadenie (ES) č. 861/2006 z 22. mája 2006, ktoré Komisia navrhuje zmeniť a doplniť, je nariadenie, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva a ktoré zabezpečuje financovanie v týchto oblastiach: medzinárodné vzťahy, riadenie, zber údajov, vedecké poradenstvo a monitorovanie a vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Táto revízia nepredpokladá žiadnu zásadnú zmenu cieľov, typu financovaných činností ani finančnej štruktúry a rozpočtu. Spravodajca však považuje za dôležité predložiť zmeny, ktorými sa právne predpisy viac zosúladia s najnovšími trendmi v tomto odvetví a jeho budúcimi vyhliadkami, najmä pokiaľ ide o riadenie rybolovu podporované vedeckými poznatkami o populáciách rýb a investovanie v oblasti akvakultúry.

Z tohto dôvodu sa predkladá návrh na zvýšenie sadzieb spolufinancovania poskytovaného v súvislosti so zberom, správou a využívaním základných údajov. Hlasujem za tento návrh z čisto vnútroštátneho pohľadu, aby som podporil rybné hospodárstvo v našej krajine.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 861/2006 z 22. mája 2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva. Od roku 2006 sa viaceré hľadiská uvedeného nariadenia zmenili a sú zastarané, ich zmena a doplnenie preto má opodstatnenie. Tento návrh je založený na platnom nariadení a jeho zámerom je zabezpečiť činnosti na pobreží financovaním modernizácie odvetvia, predovšetkým vybavenia a počítačového zariadenia. Hlasujem za tento návrh nariadenia, pretože boli zohľadnené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila Komisia, ako aj ďalšie príspevky, ktoré výrazne zlepšujú doterajšie nariadenie najmä vzhľadom na financovanie investícií, ktoré sú rozhodujúce na získavanie presných a aktuálnych vedeckých údajov, ktoré nám v zásade umožnia prijať opatrenia podľa danej situácie, ako aj vzhľadom na zvýšené sadzby spolufinancovania.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Oceňujeme, že Parlament prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu nariadenia Komisie, ktoré správa obsahuje. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy umožnia členským štátom financovať rozvoj rôznych technológií, ktoré sa použijú v oblasti rybného hospodárstva, spolu so zariadením a softvérom alebo sieťami informačných technológií, ktoré im umožnia zostavovať, riadiť, vyhodnocovať, analyzovať a vyvíjať metódy odberu vzoriek a pristúpiť k výmene údajov spojených s rybolovom. Jedna nová možnosť financovania sa týka štúdií o závislosti od dovozu produktov rybolovu. V oblasti akvakultúry bude tiež možné financovať zber, správu a využívanie environmentálnych údajov a presadzovať monitorovanie a dohľad v oblasti životného prostredia a zdravia v tomto odvetví s cieľom prispieť k jeho udržateľnosti.

Môžeme však len ľutovať, že boli zamietnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých zámerom bolo skutočne len mierne zvýšenie najvyššej sadzby spolufinancovania Spoločenstva pre členské štáty v oblasti zberu, správy a využívania vedeckých údajov o populáciách rýb a v oblasti monitorovania. To dokazuje nesúdržnosť EÚ, ktorá na jednej strane zasiahla do právomocí členských štátov v tejto oblasti, ale zároveň odmieta zvýšiť finančné zdroje určené na tieto činnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Touto správou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 861/2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva. Toto nariadenie predstavuje dôležitý finančný nástroj Európskej únie v oblasti rybného hospodárstva. Spolu s Európskym fondom pre rybné hospodárstvo (EFRH) sú to dva hlavné nástroje na uplatňovanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Komisia sa tiež domnieva, že v niektorých prípadoch zo skúseností vyplýva potreba zabezpečiť miernu úpravu ustanovení nariadenia s cieľom lepšie reagovať na potreby.

Preto predkladá revíziu v obmedzenom rozsahu, ktorá v podstate zachováva ciele a štruktúru pôvodného nariadenia. Pán spravodajca Ferreira, poslanec z Komunistickej strany Portugalska (KSP), však považoval za vhodné predložiť určité ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú síce pomerne špecifické, ale mohli by prispieť k lepšiemu zosúladeniu tohto nariadenia s najnovšími zmenami v odvetví a s jeho budúcimi vyhliadkami.

Je mi však ľúto, že neboli prijaté všetky návrhy, ktoré predložil, najmä pokiaľ ide o potvrdenie možnosti zvýšiť sadzby spolufinancovania Spoločenstva, ktoré sa poskytujú v oblasti zberu, správy a využívania základných aj dodatočných vedeckých údajov o populáciách rýb vrátane návrhu na zvýšenie hornej hranice z 50 % na 60 %, a tiež v oblasti monitorovacích činností.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Podporil som správu pána Ferreiru. Na presadzovanie morského práva musia nevyhnutne existovať primerané finančné prostriedky a ide o jednu z mála oblastí spojených s rybným hospodárstvom, kde EÚ poskytuje určitú pridanú hodnotu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože vo všetkých oblastiach sa čoraz viac uznáva, že správa rybného hospodárstva musí byť založená na aktuálnych a presných vedeckých poznatkoch o populáciách rýb. To je nevyhnutná podmienka udržateľného rozvoja rybného hospodárstva. Preto sa domnievam, že by sa malo umožniť zvýšenie sadzieb spolufinancovania stanovených pre oblasť zberu, správy a využívania základných údajov s navrhovaným maximom vo výške 75 %. Vzhľadom na to, že akvakultúra sa považuje za odvetvie rastúceho významu, o čom svedčí správa o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry, ktorá bola nedávno predložená, prediskutovaná a prijatá, pričom toto odvetvie má reálne vyhliadky rastu, príslušné ustanovenia o zbere, správe a využívaní údajov by sa mali uplatňovať na environmentálne, ako aj na socio-ekonomické údaje. Preto by sa mohlo uskutočniť monitorovanie a dohľad v oblasti životného prostredia a zdravia. Pomohlo by to zvýšiť udržateľnosť tohto odvetvia. Udržateľnosť odvetvia rybného hospodárstva je v súčasnosti osobitne dôležitá. Členské štáty a ich kontrolné orgány zohrávajú a naďalej musia zohrávať ústrednú úlohu pri dohľade nad kontrolnými opatreniami a ich presadzovaní vo svojich vodách. Ide o rozhodujúci spôsob, ako zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a rešpektovanie populácií rýb. V záujme účinného vykonávania tejto činnosti musia členské štáty získať dostupné technológie alebo ich musia vedieť vyvíjať a modernizovať. Príslušné investície by mohli znamenať účinnejšiu a lacnejšiu prevádzku kontrolných systémov.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Nariadenie je dôležitým nástrojom na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Pri podpore udržateľnosti a ďalšej existencie odvetvia rybného hospodárstva zohrávajú rastúcu úlohu kontrolné činnosti. Dôležité je, aby členské štáty a ich kontrolné orgány presadzovali kontrolné opatrenia vo svojich vodách s cieľom zabezpečiť, aby naše rybné hospodárstvo dodržiavalo pravidlá a rešpektovalo populácie rýb. Okrem toho rastie význam akvakultúry, čo je dôvodom na zavedenie možností zberu, správy a využívania environmentálnych aj socio-ekonomických údajov. Vítam revíziu tohto nariadenia, pretože zaručí zavedenie uvedených opatrení.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh zmeny a doplnenia nariadenia Rady (ES) č. 861/2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva, je dôležitým finančným nástrojom zameraným na ochranu rybného hospodárstva. Hlasoval som za tento návrh, pretože sa domnievam, že súčasné znenie nariadenia treba zmeniť tak, aby boli jeho ustanovenia v súlade s Lisabonskou zmluvou. Revízia nám umožnila zlepšiť znenie a umožnila nám primerane a účinne reagovať na potreby odvetvia. Rastúci význam akvakultúry je dôvodom na zavedenie ustanovení týkajúcich sa zberu, správy a využívania environmentálnych, socio-ekonomických a zdravotných údajov s cieľom prispieť k jej udržateľnosti. Zásadnú úlohu dostávajú jednotlivé štáty, ktoré majú povinnosť zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a kontrolu využívania vôd prostredníctvom nových technológií s prihliadnutím na vedecký vývoj.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Úprava týchto právnych predpisov by mala zjednodušiť smerovanie k politike regionalizácie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorú vítam.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Súčasné nariadenie (ES) č. 861/2006 ustanovuje finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva a predstavuje dôležitý finančný nástroj EÚ v oblasti rybného hospodárstva. Spolu s Európskym fondom pre rybné hospodárstvo (EFRH) sú to dva hlavné nástroje na uplatňovanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Toto nariadenie zabezpečuje financovanie v týchto oblastiach: medzinárodné vzťahy, riadenie, zber údajov, vedecké poradenstvo a monitorovanie a vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Je mi však ľúto, že nebol prijatý návrh na zvýšenie potenciálnej miery spolufinancovania na 60 % oprávnených nákladov, najmä pokiaľ ide o opatrenia na monitorovanie činností rybného hospodárstva a zber, správu a využívanie údajov, pretože prijatie tohto zvýšenia by prospelo odvetviu rybného hospodárstva v našej krajine.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 861/2006 ustanovuje druhý hlavný finančný nástroj spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva po Európskom fonde pre rybné hospodárstvo. Takzvaný „druhý nástroj“ poskytuje financovanie na zber údajov, kontrolné opatrenia, vedecké poradenstvo a na kontrolné systémy a presadzovanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Treba objasniť rozsah pôsobnosti niektorých financovaných opatrení a zlepšiť znenie niektorých článkov. Vzhľadom na skúsenosti sa okrem toho domnieva, že treba vykonať niekoľko menších úprav, aby sa ustanovenia nariadenia mohli účinnejšie zamerať na skutočné potreby. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú predložené k nariadeniu (ES) č. 861/2006, by mali umožniť zvýšenie konkrétnych sadzieb spolufinancovania jasne vymedzeného spoločného financovania v oblasti morského práva.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Finančné opatrenie na strane Únie týkajúce sa vykonávania spoločnej politiky EÚ v oblasti rybného hospodárstva a vykonávania morského práva nám poskytuje hospodárske prostriedky na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva s financovaním zameraným na tie oblasti, ktoré si vyžadujú rozvoj a koordináciu v súvislosti s morským právom. Z tohto dôvodu som hlasoval za správu pána Ferreiru. Zmena a doplnenie tohto nariadenia pomôže presadzovať spoločnú politiku a využívať finančné prostriedky na zber údajov, medzinárodné vzťahy a vedecko-technické oblasti týkajúce sa rybného hospodárstva.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Nariadenie (ES) č. 861/2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva, je dôležitým finančným nástrojom EÚ týkajúcim sa rybného hospodárstva. Ide o jeden z dvoch zásadných prostriedkov, ktoré sa používajú na zavádzanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva do praxe, pričom tým druhým je Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). Zabezpečuje financovanie v týchto oblastiach: medzinárodné vzťahy, riadenie, zber údajov, vedecké poradenstvo a kontrolné systémy a presadzovanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. V každej oblasti činnosti sa toto nariadenie uplatňuje v spojení s ďalšími nariadeniami či rozhodnutiami. Tieto súvisiace právne predpisy sa od prijatia nariadenia (ES) č. 861/2006 v niektorých ohľadoch zmenili, nariadenie sa preto musí zmeniť a doplniť, aby sa všetky aspekty legislatívneho rámca uviedli do súdržného vzťahu. Komisia sa tiež snaží objasniť rozsah pôsobnosti niektorých financovaných opatrení a zlepšiť znenie niektorých článkov. Vzhľadom na skúsenosti sa okrem toho domnieva, že treba vykonať niekoľko menších úprav, aby sa ustanovenia nariadenia mohli účinnejšie zamerať na skutočné potreby.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Nariadenie (ES) č. 861/2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva, je dôležitým nástrojom EÚ na financovanie rybného hospodárstva.

Tento dokument je tiež jedným z dvoch hlavných prostriedkov, ktoré sa využívajú na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Zabezpečuje financovanie v týchto oblastiach: medzinárodné vzťahy, riadenie, zber údajov, vedecké poradenstvo a kontrola a vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, uznáva význam riadenia rybného hospodárstva na základe aktuálnych a presných vedeckých poznatkov o zdrojoch. Dokument uznáva rastúci význam akvakultúry, činnosti, ktorá vytvára reálne vyhliadky na rozvoj tejto a ďalších činností, ktoré sú s ňou spojené, preto sa odôvodnene zaviedla možnosť uplatňovania usmernení týkajúcich sa zberu, správy a využívania environmentálnych a socio-ekonomických údajov. V tomto odvetví sa tak umožní kontrola z hľadiska životného prostredia a zdravia, ktorá prispeje k jeho udržateľnosti.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Dokument, o ktorom sa dnes hlasovalo, má za cieľ zosúladiť finančné opatrenia na vykonávanie politiky v oblasti rybného hospodárstva s vývojom legislatívneho rámca, zmenami súčasných potrieb a právnym vysvetlením opatrení, ktoré sa majú vykonať, najmä pokiaľ ide o opatrenia v rozhodnutí 2000/439/ES, ktoré ešte neboli prevzaté do znenia nariadenia č. 861/2006. V súvislosti so zberom údajov považuje návrh Parlamentu za nevyhnutné rozšíriť rozsah pôsobnosti vykonávania aj o ich správu a podmienky využívania. Nevyhnutné je tiež zjednodušenie uzatvárania zmlúv v oblasti verejného obstarávania s medzinárodnými subjektmi a ustanovenie podmienky, že na realizáciu spoločných projektov je potrebné disponovať podrobnými informáciami.

Potenciálnu mieru spolufinancovania by bolo potrebné zvýšiť na 60 % oprávnených nákladov, najmä pokiaľ ide o opatrenia na monitorovanie činností rybného hospodárstva a zber, správu a využívanie údajov. Akvakultúra je rovnako dôležitá a údaje v tejto oblasti by mali zdôrazňovať socio-ekonomickú aj environmentálnu oblasť. Okrem toho je čoraz potrebnejšie využívať v tejto oblasti nové postupy, čo si vyžaduje sústavnú úpravu a modernizáciu súčasných postupov.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Rada by som zablahoželala svojmu kolegovi z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL) pánovi Ferreirovi (KSP) k jeho správe, ktorú dnes Európsky parlament prijal veľmi veľkou väčšinou.

Táto správa potvrdzuje význam riadenia rybného hospodárstva na základe aktuálnych a presných vedeckých poznatkov o stave populácií rýb. To je nevyhnutná podmienka udržateľného rozvoja rybného hospodárstva. Niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána Ferreiru, napríklad návrhy umožňujúce zvýšenie sadzieb spolufinancovania (z 50 % na 60 %) v oblasti zberu, správy a využívania vedeckých údajov o populáciách rýb, žiaľ, neboli prijaté.

Táto správa dokazuje, že skupina GUE/NGL predsa môže prispieť k rozpravám v Európskom parlamente, a viem, že sa môžeme spoľahnúť na to, že pán Ferreira bude pokračovať v tomto boji za udržateľné rybné hospodárstvo s uprednostnením malých rybárov pred priemyselnými skupinami v tomto odvetví.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pána Ferreiru o zlepšení riadenia finančných nástrojov v oblasti rybného hospodárstva, ktoré upravujú financovanie súboru činností, ku ktorým typicky patrí kontrola rybolovu. Všeobecnú dohodu Rady a Európskeho parlamentu o tomto texte preto považujem za vhodný kompromis z hľadiska spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a z hľadiska morského práva.

Správa: Estelle Grelier (A7-0024/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Budem hlasovať za túto správu. Domnievam sa, že účel tejto správy je dôležitý, keďže ide o predĺženie prechodných opatrení o ďalších 18 mesiacov do 1. januára 2013, aby sa nový balík technických opatrení mohol vypracovať ako súčasť pokračovania spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Keďže v roku 2008 nebolo možné dosiahnuť dohodu o návrhu nariadenia zameraného na zjednodušenie a objasnenie predpisov Spoločenstva v oblasti zachovania zdrojov rybolovu, prijaté bolo nariadenie, ktorým sa ustanovil súbor prechodných opatrení na obdobie od 1. januára 2010 do 30. júna 2011.

Táto správa, ktorá si získala moju podporu, je zameraná na predĺženie tohto prechodného obdobia do januára 2013, aby sa nový súbor technických opatrení mohol vypracovať ako súčasť prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Zároveň vyzýva Komisiu, aby počas tohto nového obdobia predĺženej účinnosti súčasného nariadenia prevzala iniciatívu a spolu so zúčastnenými stranami pristúpila k hodnoteniu vplyvu súčasných opatrení na lode, ktoré ich uplatňujú, a na príslušné ekosystémy. Výsledky tohto hodnotenia by sa mali zohľadniť pri vypracovaní návrhu nového nariadenia. Rovnako dôležité je aj to, aby budúci návrh Komisie o technických opatreniach jasne stanovil právomoci Rady a Parlamentu v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za tento návrh, pretože absencia dohody o zachovaní zdrojov rybolovu môže viesť k neželateľným dôsledkom. Návrh na predĺženie účinnosti nariadenia Rady z roku 2009, ktorým sa ustanovujú prechodné technické opatrenia o 18 mesiacov, čiže do 31. decembra 2012, umožní Komisii pripraviť nový balík technických opatrení, ktoré sa stanú súčasťou reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Domnievam sa, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú prijateľné, pretože spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva musí zachovávať zdroje rybolovu a zároveň prinášať prospech obyčajným občanom, v tomto prípade malým rybárom v Írsku. Práve z tohto dôvodu sa domnievam, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi kvótami výlovu, technickými opatreniami a potrebami rybárov.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, pretože technické opatrenia sú veľmi dôležité v tom, že určujú činnosti rybárov a majú dosah na budúcnosť zdrojov rybného hospodárstva. Je v záujme nás všetkých dosiahnuť v tomto odvetví hospodársku rovnováhu, čiže zabezpečiť dôstojný príjem pre rybárov a zároveň obnoviteľné a udržateľné populácie rýb.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, aby som podporila rybné hospodárstvo v Írsku a v Európe z dlhodobého hľadiska. Našou hlavnou zásadou musí byť udržateľný rybolov. Našla som množstvo veľmi silných argumentov v prospech pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pána Gallaghera, ale napokon som hlasovala so svojou skupinou s cieľom zachovať jej politickú súdržnosť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o rybnom hospodárstve a ustanovení prechodných technických opatrení. Je mi však ľúto, že bol zamietnutý návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa zakazuje lov merlúzy a morských čertov s použitím vlečných sietí pri portugalskom pobreží bez akýchkoľvek vedeckých štúdií, ktoré by tento zákaz odôvodnili.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V roku 2008 Komisia predložila návrh nariadenia Rady o zachovaní populácie rýb prostredníctvom technických opatrení, ktorého zámerom bolo nahradiť dovtedajšie nariadenie. Keďže podobný návrh nebol prijatý z dôvodu právnej neistoty a keďže bolo potrebné zabezpečiť primerané zachovanie a riadenie morských zdrojov, prijaté bolo nariadenie (ES) č. 1288/2009, ktorým sa ustanovujú prechodné technické opatrenia od 1. januára do konca júna 2011.

Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy Komisia v roku 2010 stiahla návrh nariadenia Rady o zachovaní populácie rýb prostredníctvom technických opatrení. Základné zásady týkajúce sa týchto technických opatrení by teraz mali byť začlenené do nového základného nariadenia o reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a v tejto súvislosti sa ďalší návrh očakáva v roku 2011. Keďže v súčasnosti nie sú v platnosti žiadne ďalšie právne predpisy, navrhuje sa predĺženie účinnosti tohto nariadenia o ďalších 18 mesiacov do 1. januára 2013. Vzhľadom na predložené argumenty týkajúce sa právnej istoty a ochrany sa domnievam, že toto predĺženie treba podporiť. Dúfam, že toto dodatočné obdobie umožní hodnotenie vplyvu platných opatrení.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Odvetvie rybného hospodárstva je pre Európsku úniu kľúčové, a to nielen z hľadiska potravy, ale aj z hľadiska životného prostredia, keďže vodné ekosystémy sú ohrozené. Parlament si uvedomuje význam tohto odvetvia, preto o tejto záležitosti často diskutuje. V roku 2009 prijal uznesenie A6-0206/2009 o potrebe zachovania populácie rýb v Atlantickom oceáne a v Severnom mori. Platné nariadenie, ktoré bolo prijaté v roku 2008, ustanovilo súbor prechodných opatrení, ktoré mali platiť do júna 2011, keď mal nadobudnúť platnosť nový právny rámec podľa spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Komisia však nepredložila návrh nariadenia. Usiluje sa preto o predĺženie účinnosti súčasného nariadenia do 1. januára 2013, pretože sa očakáva, že dovtedy by mali byť Rade a Parlamentu predložené na schválenie právne predpisy EÚ v súlade s riadnym legislatívnym postupom, ktorý ustanovuje Lisabonská zmluva. Tieto právne predpisy budú založené na aktuálnych vedeckých štúdiách, aby neohrozili morské zdroje planéty. Vzhľadom na to súhlasím s tým, aby súčasné nariadenie zostalo v platnosti do 1. januára 2013.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Existencia primeraného nariadenia z hľadiska technických opatrení je nástrojom, ktorý je potrebný na udržateľné využívanie a riadne zachovanie zdrojov rybolovu. Toto nariadenie o prechodných technických opatreniach vzniklo v dôsledku absencie dohody o návrhu nariadenia z roku 2008, ktorého cieľom bolo zjednodušenie a objasnenie pravidiel Spoločenstva o zachovaní zdrojov rybolovu. Uplatňovať sa malo od 1. januára 2010 do 30. júna 2011. Teraz sa navrhuje jeho predĺženie o ďalších 18 mesiacov, čiže do 1. januára 2013, s cieľom stanoviť nový súbor technických opatrení v rámci prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva na základe návrhu Komisie, ktorý má byť predložený v roku 2011.

Domnievame sa, že k tomuto predĺženiu by nemalo prísť bez nápravy nedostatkov a problémov spôsobených súčasnými právnymi predpismi. Spravodajkyňa a väčšina v Parlamente, ktorá nasledovala stanovisko Komisie, tomu, žiaľ, zabránili. Ide o prípad diskriminácie bez akéhokoľvek vedeckého odôvodnenia voči časti portugalskej flotily malých rybárov, ktorí lovia platesy a merlúzy pomocou vlečných sietí, čo je podľa súčasných pravidiel zakázané. Bude to mať negatívne hospodárske a sociálne dôsledky, ktorým sa dalo a malo zabrániť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto nariadenie o prechodných technických opatreniach vzniklo v dôsledku absencie dohody o návrhu nariadenia z roku 2008, ktorého cieľom bolo zjednodušenie a objasnenie pravidiel Spoločenstva o zachovaní zdrojov rybolovu. Uplatňovať sa malo od 1. januára 2010 do 30. júna 2011. Teraz sa navrhuje jeho predĺženie o ďalších 18 mesiacov, čiže do 1. januára 2013, s cieľom stanoviť nový súbor technických opatrení v rámci prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva na základe návrhu Komisie, ktorý má byť predložený v roku 2011.

Domnievame sa, že k tomuto predĺženiu by nemalo prísť bez nápravy nedostatkov a problémov spôsobených súčasnými právnymi predpismi. Spravodajkyňa a väčšina v Parlamente, ktorá nasledovala stanovisko Komisie, tomu, žiaľ, zabránili.

Ide o prípad diskriminácie bez akéhokoľvek vedeckého odôvodnenia voči časti portugalskej flotily malých rybárov, ktorí lovia platesy a merlúzy pomocou vlečných sietí, čo je podľa súčasných pravidiel zakázané. Bude to mať negatívne hospodárske a sociálne dôsledky, ktorým sa dalo a malo zabrániť.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – „Stop vyhadzovaniu!“ volá Komisia. „Vypočujte priemysel,“ znie jej predstierané heslo. A potom sa snaží opätovne zaviesť od základu chybné právne predpisy na ďalších 18 mesiacov. Pre tieto pravidlá sa späť do mora vyhodí až 42 % úlovku tresky škvrnitej v západnom Škótsku. Dnešné hlasovanie znamená, že táto ohavnosť bude pokračovať ďalších 18 mesiacov. Strana práce v Londýne podporila Komisiu. Je to iba ďalšia hanebná zrada našich pobrežných spoločenstiev!

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože v roku 2008 bolo v dôsledku absencie dohody o návrhu nariadenia o zjednodušení a objasnení pravidiel Spoločenstva o zachovaní zdrojov rybolovu prijaté nariadenie, ktorým sa ustanovuje súbor prechodných technických opatrení, ktoré sa mali pôvodne uplatňovať od 1. januára 2010 do 30. júna 2011. Účelom súčasného návrhu je predĺženie účinnosti týchto prechodných opatrení o ďalších 18 mesiacov, čiže do 1. januára 2013, aby sa nový balík technických opatrení, ktorý bude predmetom návrhu Komisie v roku 2011, mohol vypracovať ako súčasť prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva. Komisia musí využiť predĺženie účinnosti súčasného nariadenia na to, aby spoločne so zúčastnenými subjektmi vykonala hodnotenie vplyvu súčasných opatrení na plavidlá, ktoré ich uplatňujú, a na príslušné ekosystémy. Výsledky tohto hodnotenia bude musieť zohľadniť pri vypracovaní nového návrhu nariadenia, ktoré sa bude uplatňovať od 1. januára 2013 a ktoré bude po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy prijaté v rámci spolurozhodovacieho postupu.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Predĺženie účinnosti nariadenia o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení o ďalších 18 mesiacov otvára možnosť analyzovať a vyhodnotiť súčasný vplyv na plavidlá a ekosystémy ovplyvnené týmto nariadením. Návrh je preto veľmi vítaný, pretože umožní čo najlepšie využitie možností na zlepšenie, ktoré boli zistené. Výsledky hodnotenia potom Komisia môže začleniť do procesu vypracovania nového návrhu nariadenia o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ale s cieľom podporiť odvetvie rybného hospodárstva v Škótsku žiadam, aby bola z pôsobnosti nariadenia vyňatá treska škvrnitá.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Absencia dohody o návrhu nariadenia o zjednodušení a objasnení pravidiel Spoločenstva o zachovaní zdrojov rybolovu viedla v roku 2008 k prijatiu nariadenia, ktorým sa ustanovuje súbor prechodných opatrení, ktoré sa mali pôvodne uplatňovať od 1. januára 2010 do 30. júna 2011. Týmto legislatívnym návrhom chceme prechodný systém predĺžiť o ďalších 18 mesiacov do 1. januára 2013 s cieľom ustanoviť nový súbor technických opatrení ako súčasť prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva na základe návrhu Komisie, ktorý má byť predložený v roku 2011. Komisia by preto mala využiť nové obdobie predĺženej účinnosti súčasného nariadenia, aby spolu so zúčastnenými stranami vykonala hodnotenie vplyvu súčasných opatrení na lode, ktoré ich uplatňujú, a na príslušné ekosystémy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. V roku 2008 bolo v dôsledku absencie dohody o návrhu nariadenia o zjednodušení a objasnení pravidiel Spoločenstva o zachovaní zdrojov rybolovu prijaté nariadenie, ktorým sa ustanovuje súbor prechodných technických opatrení, ktoré sa mali pôvodne uplatňovať od 1. januára 2010 do 30. júna 2011. Účelom súčasného návrhu je predĺženie účinnosti týchto prechodných opatrení o ďalších 18 mesiacov, čiže do 1. januára 2013, aby sa nový balík technických opatrení, ktorý bude predmetom návrhu Komisie v roku 2011, mohol vypracovať ako súčasť prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Keďže v roku 2008 sa nedosiahla dohoda o legislatívnom návrhu, ktorého cieľom bolo zjednodušenie a objasnenie pravidiel Spoločenstva o zachovaní zdrojov rybolovu, schválili sme nariadenie, ktorým sa ustanovuje súbor dočasných opatrení, ktoré sa mali pôvodne uplatňovať od 1. januára 2010 do 30. júna 2011.

Legislatívny návrh, o ktorom sme dnes hlasovali, má predĺžiť obdobie uplatňovania prechodných opatrení o ďalších 18 mesiacov, čiže do 1. januára 2013, aby sa nový súbor technických opatrení mohol ustanoviť v rámci prebiehajúcej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva na základe návrhu, ktorý Komisia predloží v roku 2011.

Parlament zároveň prijal uznesenie A6-0206/2009 o návrhu nariadenia Rady o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení v Atlantickom oceáne a v Severnom mori. Tento text zdôrazňuje význam primeraného rozdelenia právomocí medzi Radu, Parlament a Komisiu.

Dnešným hlasovaním Parlament žiada, aby nadchádzajúci návrh Komisie o technických opatreniach, ktorým sa majú ustanoviť základné prvky pravidiel, patril do právomoci Rady a Parlamentu v súlade so spolurozhodovacím postupom.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Zámerom návrhu, ktorý bol predložený na dnešnej plenárnej schôdzi Parlamentu, je predĺženie prechodného obdobia ustanoveného v roku 2008 na zachovanie zdrojov rybolovu. Keďže platnosť príslušných právnych predpisov uplynie 30. júna 2011, treba tento súbor opatrení predĺžiť na obdobie ďalších 18 mesiacov do januára 2013. Komisia preto bude musieť využiť nové obdobie predĺženia na presadzovanie hodnotenia vplyvu súčasných opatrení a opatrení, ktoré by sa mali zohľadniť pri vypracovaní nového návrhu na obdobie po 1. januári 2013, ktorý má byť predložený v roku 2011.

Pokiaľ ide o revíziu technických opatrení, ktoré obsahuje tento právny predpis, treba nevyhnutne predĺžiť lehotu na používanie vlečných sietí pri pobreží v hĺbkach od 200 do 600 metrov do 31. decembra 2012, pretože lodiam to naďalej umožní udržateľným spôsobom loviť ryby, ktoré majú veľký hospodársky význam pre portugalské rybné hospodárstvo, napríklad morské čerty.

Správa: José Manuel Fernandes (A7-0087/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Budem hlasovať za túto správu vzhľadom na úspechy v rokovaniach, najmä pokiaľ ide o zvýšenie rozpočtu Parlamentu o 2,3 % v porovnaní s rokom 2011, obmedzenie financovania budovy Konrada Adenauera v Luxemburgu a vyradenie útvaru pre posudzovanie pridanej hodnoty, čo nám prinieslo ďalšie zníženie na hodnotu 13,7 milióna EUR. Financovanie potrieb vyplývajúcich z rozšírenia EÚ po pristúpení Chorvátska a z prispôsobenia sa Lisabonskej zmluve bude začlenené do charty alebo opravného rozpočtu. Rád by som však zdôraznil, že vzhľadom na hospodárske a finančné problémy v členských štátoch a na usmernenia pre rozpočet na rok 2012, ktoré Parlament prijal, Parlament vyhlásil potrebu zachovať rozpočtovú disciplínu vo vlastnom rozpočte s cieľom udržať ho pod úrovňou miery inflácie 27 členských štátov a v presvedčení, že skutočné úspory zabezpečia jeho riadne a účinné fungovanie. Domnievam sa však, že v atmosfére úspor, ktorá v EÚ vládne, je dôležité, aby aj poslanci obmedzili svoje výdavky.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Sme na začiatku postupu hlasovania o rozpočte na rok 2012. Úlohou Parlamentu je predložiť odhad. Odhad, o ktorom sme dnes hlasovali, považujem za vyvážený, a preto som ho podporila. Parlament po prvýkrát navrhol zvýšenie rozpočtu (2,3 %), ktoré je pod úrovňou inflácie (2,8 %). V súčasnej dobe finančných úspor je to, podľa mňa, skutočne potrebné. Okrem toho plne podporujem potrebu preskúmať nové možnosti financovania s cieľom určiť dlhodobú rozpočtovú stratégiu. Budem očakávať návrhy Komisie v tomto smere.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Súhlasím s tým, že súčasná finančná, hospodárska a sociálna situácia EÚ zaväzuje Európsky parlament a ďalšie inštitúcie EÚ k tomu, aby reagovali s potrebnou kvalitou a účinnosťou a aby uplatňovali prísne postupy riadenia s cieľom umožniť dosiahnutie úspor. Celková výška návrhu odhadu Európskeho parlamentu na rok 2012 by sa mala zvýšiť o 2,3 % oproti rozpočtu na rok 2011, čo nepresahuje súčasnú mieru inflácie, ktorá dosahuje 2,8 %. Parlament musí v budúcnosti dosiahnuť väčšie úspory a sprísniť riadiace a monitorovacie postupy.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Fernandesa. Táto správa nám umožňuje objektívne preskúmať rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2012. Rozhodne to bude musieť byť prísny a úsporný rozpočet. Dôležité je, aby sme prihliadali aj na infláciu, čo znamená, že rozpočet na rok 2012 v skutočnosti predstavuje zníženie vyčlenených súm. Všetky výdavkové položky musia byť odôvodnené a schválené. Položky variabilných výdavkov musia byť spracované v rámci analýzy nákladov a prínosov, aby sa tak v budúcnosti dalo zabrániť všetkým dodatočným nákladom. V roku 2012 musíme zlepšiť situáciu mladých ľudí. Stanovené ciele sa musia týkať predovšetkým mladých ľudí. Rada by som zdôraznila, že mladým ľuďom treba pomôcť pri získavaní odbornej prípravy a pri riešení otázky predčasného ukončenia školskej dochádzky. V tejto súvislosti treba na projekty pre mladých ľudí vyčleniť viac peňazí. Potrebujú podporu, aby sa mohli začleniť do trhu práce.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, pretože poskytuje primeraný rozpočtový rámec pre dôležitú činnosť inštitúcií EÚ v čase, keď európski občania zažívajú hospodársku krízu. Nepodporila som však líniu skupiny v takých otázkach ako zmrazenie príspevkov pre poslancov EP a cestovanie poslancov EP prvou triedou. Mám pocit, že v čase krízy, keď obyčajní pracovníci veľmi trpia pod ťarchou obmedzení, to bolo vhodné.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Budem hlasovať za správu pána Fernandesa o rozpočte Parlamentu a rád by som mu zablahoželal k obrovskému kusu práce, ktorý vykonal. Chcel by som zdôrazniť vynaložené úsilie o obmedzenia a úspory, ktoré zodpovedá prioritám, ktoré si stanovil. Keďže právomoci Parlamentu sa prostredníctvom Lisabonskej zmluvy rozšírili, bolo by primerané, keby sme mali vyššie prevádzkové náklady. Rozpočet Parlamentu na rok 2012 však predstavuje reálne zníženie vzhľadom na to, že zvýšenie nedosahuje mieru inflácie v EÚ, a vzhľadom na škrty vo výške 49 miliónov EUR v porovnaní s pôvodným návrhom. Prijatý rozpočet je nižší ako 20 % okruhu 5, čo sa nestalo niekoľko rokov. Spravodajca musel bojovať aj proti zavádzajúcim informáciám a demagógii. Niektorí ľudia sa so zlým úmyslom snažili naznačiť, že zvyšuje platy poslancov. Za túto vec nezodpovedá Parlament. Plat poslancov, ktorý dosahuje 38,5 % platu sudcu na súde, určuje Rada a výšku ďalších príspevkov určuje predsedníctvo a nie Parlament, pričom sa nesmie prekročiť miera inflácie, ktorú uverejňuje Eurostat. Rozpočtový riadok týkajúci sa príspevkov a platieb vrátane finančných prostriedkov na platy poslancov sa navyše v porovnaní s rokom 2011 zvyšuje len o 0,55 %.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu a chcel by som zdôrazniť, že stanovené zvýšenie rozpočtu Parlamentu o 2,3 % je nižšie ako predpokladaná miera inflácie v EÚ, ktorá je 2,8 %, čo v roku 2012 povedie k reálnemu zníženiu o 0,5 %. Chcel by som však odsúdiť demagógiu spojenú s troma predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktorých zámerom bolo zmeniť pravidlá o cestovaní poslancov z krajiny pobytu do Parlamentu a späť, a hlasoval som proti nim. Nechcem sa vyhýbať zodpovednosti, preto som využil svoj hlas, hoci tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli také zavádzajúce, že pravdepodobne by som sa dostal medzi to množstvo výnimiek, ktoré ponúkali. Mrzí ma tiež postoj niektorých kolegov poslancov, ktorí vopred vedeli, že konkrétny návrh nebude prijatý, a preto preniesli bremeno „politicky nekorektného“ konania na ostatných, ako aj tých, ktorí „uprednostnili“ neúčasť na hlasovaní o týchto troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, hoci predtým aj potom sa zúčastnili na všetkých hlasovaniach. Malo by sa pamätať aj na to, že podľa súčasného štatútu nikto nemusí cestovať prvou triedou. Napriek tomu vidím každý týždeň cestovať prvou triedou kolegov poslancov zo všetkých strán, a to vrátane letu do Portugalska, ktorý nasledoval po tomto hlasovaní. Existuje len zopár zriedkavých výnimiek, tie sa však netýkajú jednotlivých poslancov, ale niektorých ojedinelých ciest.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporil som túto správu, ktorá predstavuje pohľad Parlamentu na výdavky potrebné na vykonávanie a správu politík v rozpočtovom roku 2012. V čase rastúcej nezamestnanosti sa správa snaží zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky na rozhodujúce výdavky v oblasti sociálnej politiky zvýšili aspoň o mieru inflácie. Správa navrhuje maximálne zvýšenie rozpočtu o 2,3 %, pričom toto zvýšenie sa drží pod mierou inflácie v EÚ. To je menej ako polovica pôvodnej administratívnej požiadavky na zvýšenie o 5,2 %. Podporil som tiež množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tejto správe proti zvyšovaniu platov a príspevkov poslancov EP.

  Martin Ehrenhauser (NI), písomne. – (DE) Európsky parlament je povinný využívať peniaze daňových poplatníkov primeraným a zodpovedným spôsobom. Hospodárne využívanie peňazí daňových poplatníkov je mimoriadne dôležité v čase hospodárskej krízy. Preto mi je veľmi ľúto, že Parlament nie je ochotný zaviazať sa k úspore peňazí napríklad cestovaním ekonomickou triedou pri letoch, ktoré trvajú menej ako štyri hodiny.

Keďže Parlament opäť raz premeškal príležitosť, aby občanom Európy dokázal svoje jasné odhodlanie dosiahnuť úspory, správať sa zodpovedne k peniazom daňových poplatníkov a vzdať sa svojich výhod, hlasoval som proti správe.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. – (SV) Samozrejme, že sa stotožňujeme s názorom Výboru pre rozpočet, že Európsky parlament by mal teraz ukázať „príklad rozpočtovej zodpovednosti a vlastného uskromnenia“, a vítame výzvu uvedenú v správe, aby sa s obmedzenými zdrojmi hospodárilo „úsporne a efektívne“. Keďže však boli zamietnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zmrazenie platov a príspevkov poslancov EP v budúcom roku a výsledok hlasovania zároveň znamenal, že sa opäť privítala výstavba budovy pre administratívu Európskeho parlamentu v Luxemburgu, čo si podľa niektorých výpočtov vyžiada náklady vo výške 549 miliónov EUR, nemohli sme podporiť uznesenie v jeho súčasnom znení. Preto sme sa rozhodli zdržať sa konečného hlasovania.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2012. Je mi však ľúto, že v súčasnej kríze sa Parlament necítil na to, aby šiel príkladom, a zamietol návrhy na revíziu súčasného systému platov poslancov, ako aj návrhy, aby sa v roku 2012 neupravovali platy ani príspevky.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. – (SV) V rokovaniach o rozpočte Európskeho parlamentu na rok 2012 sme bojovali za výrazné zníženie pôvodného návrhu vo výške 5,7 %. Konečným výsledkom bolo 2,3 %, čo predstavuje reálne zníženie rozpočtu v pomere k inflácii.

Aj keď ide o veľmi veľký krok správnym smerom, nie sme úplne spokojní. Sme presvedčení, že sa mali dosiahnuť ďalšie úspory. V rokovaniach sme preto tiež presadzovali návrh, ktorý si už získal širokú podporu celého Parlamentu. V tomto návrhu žiadame revíziu výdavkov Parlamentu z dlhodobejšieho hľadiska. Pridlho existuje v Parlamente tendencia prijímať stále nové rozhodnutia s dlhodobými finančnými dôsledkami bez sledovania celkového obrazu. Parlament prosto nemôže každý rok prijímať rozhodnutia o zvyšovaní nákladov bez toho, aby sa zároveň pokúsil nájsť spôsob ich financovania zmenou priorít a zlepšením účinnosti.

Na záver by sme ešte radi zdôraznili skutočnosť, že sme za revíziu nákladov na cestovné a na ďalšie príspevky poslancov EP. Rozhodovať o zmenách týkajúcich sa týchto príspevkov však nie je možné iba znížením rozpočtových prostriedkov. Vyžaduje si to zmenu a doplnenie štatútu poslancov. V budúcnosti na tom budeme pracovať a budeme to podporovať.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) O rozpočte na rok 2012 sa diskutuje v čase, keď mnoho členských štátov čelí mimoriadnej potrebe rozpočtových obmedzení a úspor. Povedané slovami spravodajcu, rozpočet na fungovanie Parlamentu by preto mal reagovať s požadovanou kvalitou a efektívnosťou a zaviesť prísne postupy riadenia, čím by sa mali dosiahnuť úspory. Európska verejnosť by v čase, keď sa od nej žiadajú obete vo vlastných krajinách, nepochopila, keby EÚ nepreukázala zdržanlivosť a účinnosť pri riadení vlastných zdrojov. Verejnosť nás preto žiada, aby sme primerane riadili zdroje, ktoré nám boli pridelené, a dosahovali úspory všade, kde sa to dá. Správa môjho kolegu pána Fernandesa predstavuje určitý pokrok týmto smerom. Z etických dôvodov, najmä keď žiadame obete od obyvateľov Európy a osobitne Portugalska, som sa rozhodol nehlasovať za žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má vplyv na štatút môjho platu alebo na vykonávanie mojich poslaneckých úloh.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Napriek kríze kapitalizmu, ktorá ťažko zasiahla pracujúcich a obyvateľstvo všeobecne, a napriek úsporným opatreniam zameraným na tých, ktorí majú najmenej, rozpočet EÚ neodráža potrebu zmeniť smerovanie politík, ktoré sú zodpovedné za túto krízu v EÚ. Správa neodkazuje na usmernenia pre všeobecný rozpočet EÚ. Nemožno ju však oddeliť od súčasnej situácie.

Okrem obáv, o ktorých sme sa zmienili počas rozpravy v pléne, sa obávame, že zamýšľaný rámec zvýši neistotu v oblasti pracovných miest a zhorší situáciu zamestnancov, ktorí po desaťročiach služby zostanú bez stálych pracovných zmlúv, pričom sa zároveň zvýši počet zamestnancov „presunutých“ do personálnych agentúr. Z tohto dôvodu budeme hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré otvárajú cestu neistote presadzovaním úspor v Parlamente.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa o rozpočte Parlamentu odráža rozpory zasahujúce väčšinu politických síl, ktoré sú tu zastúpené. Správa nie je spojená s usmerneniami pre rozpočet EÚ, o týchto usmerneniach však nemožno uvažovať oddelene od základných politík, ktoré určujú ich osud.

Napriek úpravám výdavkov Parlamentu vo forme zníženia výdavkov na externé poskytovanie služieb a ďalších menších nákladov, pričom však zároveň prišlo k zvýšeniu v riadkoch týkajúcich sa príspevkov a cestovného, oddiel I odhadu na rok 2012 týkajúci sa Parlamentu predstavuje zvýšenie o 2,3 % oproti rovnakej časti rozpočtu na rok 2011.

Obávame sa, že navrhovaný rámec zvýši neistotu v oblasti pracovných miest a zhorší situáciu zamestnancov, ktorí po desaťročiach služby zostanú bez stálych pracovných zmlúv, pričom sa zároveň zvýši počet zamestnancov „presunutých“ do personálnych agentúr. Z tohto dôvodu budeme hlasovať proti pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré otvárajú cestu neistote presadzovaním úspor v Parlamente a ktoré sa snažia presadzovať financovanie európskych strán a európskych politických nadácií, hoci sa domnievame, že poslanci majú ísť príkladom zmenou svojho finančného štatútu a hlasovali sme proti podstatnému zvyšovaniu platov.

Zo všetkých týchto dôvodov sme hlasovali proti tejto správe.

  Louis Grech (S&D), písomne. – V súvislosti so správou pána Fernandesa by som síce v zásade hlasoval za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 13 a 15, ale zdržal som sa z technického dôvodu. Tým dôvodom je, že plat poslanca EP v podstate upravuje štatút poslancov EP, revízia alebo úprava platov poslancov EP sa preto dosahuje zmenou a doplnením štatútu poslancov a nie hlasovaním v pléne v súvislosti s ročným rozpočtom EÚ na niektorý rok.

  Catherine Grèze (Verts/ALE), písomne. – (FR) Hlasovala som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 o nezvyšovaní platov a príspevkov poslancov, pretože sme v kríze.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože súčasná finančná, hospodárska a sociálna situácia EÚ zaväzuje inštitúcie k tomu, aby reagovali s potrebnou kvalitou a účinnosťou a aby uplatňovali prísne postupy riadenia s cieľom umožniť dosiahnutie úspor. Inštitúciám by, pochopiteľne, mali byť poskytnuté dostatočné zdroje, ale v súčasnej hospodárskej situácii sa má s týmito zdrojmi hospodáriť úsporne a efektívne. Domnievam sa tiež, že Parlament musí dosiahnuť väčšie úspory a sprísniť riadiace a monitorovacie postupy. Musíme pokračovať v modernizácii a racionalizácii administratívy znižovaním závislosti od externých služieb a uplatňovaním účinného prístupu k riadeniu ľudských zdrojov a všetky inštitúcie musia pri príprave svojich odhadov výdavkov pre návrh rozpočtu na rok 2012 vynaložiť všetko úsilie na obmedzenie výdavkov, ktoré by nepochybne pomohlo usporiť peniaze daňových poplatníkov.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – (FI) Členské štáty EÚ musia v týchto dňoch prijímať ťažké rozhodnutia o svojich vnútroštátnych rozpočtoch. Kontrolujú sa výdavky a to isté musíme urobiť aj v EÚ.

Nie som za zvyšovanie rozpočtu Únie. Naopak, treba ho znížiť. V ťažkej hospodárskej atmosfére nie je správne, že Európsky parlament plánuje na budúci rok zvýšenie svojich výdavkov o 2,3 %. V štedrom ročnom rozpočte Parlamentu vo výške 1,7 miliardy EUR musíme nájsť ďalšie oblasti úspor. Plány na projekt Domu európskych dejín teraz treba odložiť. Schôdzovanie v Štrasburgu a Bruseli stojí európskych daňových poplatníkov každý rok okolo 200 miliónov EUR. To je toľko ako ročný rozpočet Európskeho súdu pre ľudské práva. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ktorá v Európskom parlamente zastupuje stredové a liberálne strany, bola zatiaľ jedinou politickou skupinou v Parlamente, ktorá povedala, že s využívaním Štrasburgu treba prestať. Naliehavo žiadam ostatné parlamentné skupiny a najmä členské štáty EÚ, ktoré v skutočnosti o tejto veci rozhodnú, aby požadovali to isté.

  Anne E. Jensen (ALDE), písomne. – (DA) Dánska liberálna strana hlasovala proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 3 v správe pána Fernandesa o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2012. Dánska liberálna strana je za to, aby sa znížili cestovné náklady Parlamentu, ale dôležité je, aby poslancom zostala možnosť výmeny leteniek v krátkej lehote. Návrh to nezohľadňuje.

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. – (FR) Hlasovala som za návrh rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2012 a som rada, že sa udržal pod mierou inflácie, čím sa našim spoluobčanom vyslal signál zodpovednosti. V dobe veľkej rozpočtovej striedmosti je dôležité, aby Európsky parlament išiel príkladom svojím riadením a aby dosahoval úspory všade, kde sa dá. Osobitne som chcela vyjadriť rozpaky a obavy z toho, ako sa doteraz pristupovalo k projektu Domu európskych dejín. Stotožňujem sa s cieľom vytvoriť miesto, kde sa verejnosť môže dozvedieť o hlavných fázach európskej integrácie od ukončenia 2. svetovej vojny, napriek tomu som však prekvapená, akým približným spôsobom sa vyčísľujú potrebné investície a predbežné prevádzkové náklady, a znepokojuje ma nejasnosť niektorých rozhodovacích postupov. Preto som sa zdržala hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predložila Skupina Európa slobody a demokracie a ktorý žiada bezpodmienečné zrušenie tohto projektu. Hlasovala som však za pozmeňujúci a doplňujúci návrh Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktorým sa zavádza väčšia transparentnosť a zodpovednosť v prístupe k tejto otázke a ktorým sa požaduje primeraná parlamentná kontrola.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože nemôžem podporiť zvýšenie rozpočtu Parlamentu o 2,3 %, keď Rada dosiahla zníženie o 4,4 % a Komisia obmedzí zvýšenie svojich administratívnych výdavkov na 1 %.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Kríza ničí svet a zložité hospodárske a rozpočtové podmienky v členských štátoch vedú Parlament k tomu, aby v rozpočtovom roku 2012 preukázal rozpočtovú zodpovednosť a striedmosť bez ohrozenia ambicióznych cieľov, ktoré si stanovil, vrátane kvality legislatívnej činnosti. Rozpočet Parlamentu na budúci rok sa zvýši o menej, ako je miera inflácie. Rozpočet by mal dosiahnuť 1,725 miliardy EUR, čo v roku 2012 predstavuje zvýšenie o 2,3 %. To je menej ako miera inflácie v 27 členských štátoch EÚ, ktorá je 2,8 %. Práve takýto záujem musí byť v diskusii o rozpočte EÚ stále prítomný, aby sa všetci v členských štátoch mohli vyjadriť k politike EÚ a aby videli, že ich príspevky sa riadne uplatňujú.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Predovšetkým by som rada zablahoželala spravodajcovi k vykonanej práci. Týka sa otázky, ktorá je vždy naliehavá, o to viac v búrlivých časoch, v ktorých žijeme. Hospodárske a rozpočtové podmienky, ktorým v súčasnosti čelia všetky členské štáty, nie sú Parlamentu neznáme, Parlament by preto mal v rozpočtovom roku 2012 preukázať rozpočtovú zodpovednosť a striedmosť a zároveň zachovať úroveň kvality svojej činnosti. V porovnaní s rozpočtom na rok 2011 bol rozpočet reálne znížený o 2,3 % a oproti navrhnutému odhadu bol znížený celkovo o 48,9 milióna EUR. To je najmä výsledkom zníženia výdavkov na budovy. Rada by som zdôraznila záujem spravodajcu, ktorý odráža záujem celej jeho skupiny v prospech mladých ľudí. Spravodajca v tejto súvislosti navrhuje znížiť hornú hranicu okruhu 5 viacročného finančného rámca na rok 2012 o 100 miliónov EUR a o rovnakú sumu zvýšiť iné okruhy, ktoré podporujú mladých ľudí. Ide o vyváženú správu, ktorá primerane zohľadňuje rozpočtové obmedzenia potrebné v čase krízy a zachováva podmienky na úspešnú a kvalitnú činnosť. Preto som hlasovala za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že v súčasnej krízovej situácii Parlament a ostatné inštitúcie EÚ majú konať zodpovedne a skromne s využitím prísnych procesov rozpočtového hospodárenia na presadzovanie optimalizácie zdrojov a dosiahnutie úspor. Rád by som tu verejne ocenil vynikajúcu prácu, ktorú vykonal spravodajca a môj kolega pán Fernandes.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti. Dôvody sú nasledovné: v žiadnom rozpočtovom riadku sa nedosiahli reálne úspory, výdavky sa často iba odložili na rok 2013, obmedzenie cestovných nákladov, ktoré sme žiadali, sa veľmi pravdepodobne nepresadí, rokovací postup týkajúci sa tejto správy nebol transparentný a jeho cieľom bolo vylúčiť menšie skupiny s kritickejšími názormi na navrhované zvýšenie rozpočtu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Zámerom správy, ktorá bola dnes prijatá, je presadzovanie prísneho riadenia zdrojov s cieľom obmedziť verejné výdavky. Vzhľadom na známe finančné problémy členských štátov treba obmedziť náklady a udržať ich rast pod úrovňou súčasnej miery inflácie. Zníženie celkovej sumy preto treba privítať. Dodatočné zdroje potrebné na splnenie potrieb vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy a budúceho rozšírenia by mali byť určené neskôr v rámci zmierovacích konaní o rozpočte.

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zdržal som sa konečného hlasovania o tejto správe, pretože v čase úsporných opatrení v celej Európskej únii je absurdné podporovať také projekty ako Dom európskych dejín. Sám osebe je to možno záslužný projekt, ale od Parlamentu, ktorý zastupuje ľudí, by teraz bolo zjavne nezodpovedné, keby súhlasil s týmito výdavkami.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Hlasoval som proti odhadu príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rok 2011, pretože toto uznesenie obsahuje množstvo vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť. Namietam voči ďalšiemu zvýšeniu rozpočtu Parlamentu. Parlament vydáva tento úkon za zníženie rozpočtu, pričom v skutočnosti ide o zníženie nárastu použitých zdrojov. Domnievam sa, že v čase krízy a obmedzení by vhodnejším opatrením bolo zmrazenie výdavkov. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložili niektorí poslanci s cieľom dosiahnuť určitú mieru hospodárnosti (nelietať prvou triedou pri letoch kratších ako štyri hodiny, zmraziť príspevky na výdavky sekretariátu atď.), boli, žiaľ, zamietnuté.

Okrem toho som hlasoval za zrušenie projektu múzea európskych dejín, aj keď nie preto, že považujem takýto projekt za nezaujímavý či nedôležitý, ale preto, lebo sa domnievam, že takýto projekt by nemal pripravovať Parlament s finančnými prostriedkami z vlastného rozpočtu. Náklady na tento projekt, ktorý bol naplánovaný pre Brusel, sa navyše absolútne vymykajú spod kontroly. Z tohto dôvodu som hlasoval za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa výslovne uvádza, že treba pozornejšie sledovať nákladové stredisko.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vzhľadom na prísne úsporné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti prijímajú vo všetkých členských štátoch, považujem za nevhodné poskytnúť teraz finančné prostriedky na Dom európskych dejín, preto som hlasovala proti tejto správe.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) V hlasovaní o správe pána Fernandesa o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rok 2012 bolo nevyhnutné prihliadať na súčasné hospodárske a rozpočtové problémy. Pôvodný návrh správy, ktorý umožňoval realizáciu Domu európskych dejín s neprimerane vysokými prevádzkovými nákladmi, bol preto v absolútnom rozpore s mojím pevným presvedčením o rozpočtových úsporách, pokiaľ ide o verejné prostriedky. Preto je nevyhnutné, aby boli pred začatím prác jasne určené všetky finančné záruky týkajúce sa tohto projektu. Európske inštitúcie musia rešpektovať skutočnú rozpočtovú disciplínu, najmä v súčasnej hospodárskej kríze.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na zložité hospodárske a rozpočtové podmienky v členských štátoch by mal Parlament v rozpočtovom roku 2012 preukázať rozpočtovú zodpovednosť a striedmosť, ale bez ohrozenia svojho cieľa týkajúceho sa kvality legislatívnej činnosti. V porovnaní s rozpočtom na rok 2011 bol príslušný rozpočet reálne znížený o 2,3 % a oproti navrhnutému odhadu bol znížený celkovo o 48,9 milióna EUR. Stalo sa tak najmä vďaka zníženiu výdavkov spojených s budovami, nákladmi na 18 nových poslancov a pristúpením Chorvátska. Tieto dva posledné body budú neskôr predmetom opravného rozpočtu. Investovanie do mladých ľudí je v súčasnosti rozhodujúcou prioritou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

Spravodajca v tejto súvislosti navrhuje znížiť hornú hranicu okruhu 5 viacročného finančného rámca na rok 2012 o 100 miliónov EUR a o rovnakú sumu zvýšiť iné okruhy, ktoré podporujú mladých ľudí. Na záver by som rád zdôraznil, že odstránenie rozpočtového riadku týkajúceho sa Domu európskych dejín neohrozí jeho životaschopnosť, keďže táto suma sa presunie do iného okruhu v rámci transparentného procesu, ktorý schváli rozpočtový orgán.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Správa pána Fernandesa o rozpočte Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2012 obsahuje úspory, plány na obozretné vynakladanie výdavkov a najvyšší možný stupeň transparentnosti vo využívaní rozpočtových prostriedkov, spolu s podporou súčasných environmentálnych politík a sústavného poskytovania informácií občanom Európy. Je však ťažké pochopiť, prečo sa nenašla väčšina za zmrazenie výdavkov na „kancelárske náklady“ na rok 2012. Neprimerane vysoká je tiež miera výdavkov na Dom európskych dejín, ktoré by sa mali vzhľadom na súčasnú štrukturálnu krízu naliehavo revidovať.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za iniciatívnu správu pána Fernandesa o odhade príjmov a výdavkov na rok 2012. Plne súhlasím s cieľmi, ktoré sú uvedené v prijatom texte: prísny prístup k riadeniu ľudských zdrojov pred vytvorením nových pozícií, väčšia bezpečnosť v rámci Európskeho parlamentu, digitálna stratégia v súvislosti so sociálnymi sieťami, vytvorenie bezdrôtovej (wi-fi) služby a stratégia v oblasti nehnuteľností zameraná na racionálnejšie riadenie výdavkov spojených s budovami, ktoré patria Parlamentu.

Návrh uznesenia (B7-0227/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto uznesenie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách, ktoré boli len povolené Komisiou v súlade s týmto nariadením. Hlasujem za toto uznesenie, pretože súvisí so zdravotným tvrdením na zozname povolených tvrdení, ktoré sa týkajú použitia dojčenského mlieka u detí vo veku šesť mesiacov alebo starších, pretože sa zistilo, že istý typ kyseliny, konkrétne kyselina dokosahexaenová (DHA), sa pridáva do mliečnej výživy.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Podporujem návrh uznesenia týkajúceho sa zdravotných tvrdení o potravinách určených deťom. Zdravie detí potrebuje väčšiu ochranu pred všetkými radami o výživových hodnotách na potravinách, ktoré sú niekedy zavádzajúce a ovplyvňujú ľudí, aby si jedlo kúpili len preto, že má priaznivé výživové či fyziologické účinky. Musíme dať spotrebiteľom záruku, že výrobky na trhu sú bezpečné a ich označenie pravdivé a primerané, aby sme poskytli spotrebiteľovi potrebné informácie na rozhodnutie pri plnej znalosti faktov a vytvorili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v potravinárskom priemysle.

V súčasnosti je v niektorých členských štátoch veľké množstvo ukazovateľov, ktoré sa používajú pri označovaní a reklame na potraviny a odvolávajú sa na látky, ktorých priaznivý účinok nebol dokázaný alebo na ktorých sa vedci dostatočne nezhodujú. Preto musíme zabezpečiť, aby sa látky, o ktorých sa tvrdí, že sú priaznivé, podrobili vedeckým testom a štúdiám Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Toto uznesenie sa týkalo povolenia a zamietnutia povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí. Hlasovala som proti uzneseniu navrhnutému v pléne, pretože pokladám za nevyhnutné, aby tvrdenia pre deti vo veku od šesť do 12 mesiacov vydával a vedecky hodnotil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA).

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som proti tejto iniciatíve, pretože v súlade s postupom stanoveným v nariadení (ES) č. 1924/2006 zdravotné tvrdenie, že príjem kyseliny dokosahexaenovej (DHA) prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí vo veku od 6 do 12 mesiacov, nebolo možné vyvodiť zo stanoviska odbornej komisie predloženého Komisii.

Navyše v správe publikovanej v júni 2010 v časopise British Medical Journal sa uvádza, že deti, ktoré boli kŕmené výživou obohatenou o DHA, mali o 10 rokov neskôr vyššiu hmotnosť a vyšší krvný tlak. Vedci sa jasne nezhodli na účinkoch výživy obohatenej DHA na dojčatá, čo je v rozpore s článkom 5 a 6 spomínaného nariadenia.

Pretože tvrdenie je nezlučiteľné s účelom a obsahom návrhu nariadenia, hlasovala som proti jeho prijatiu.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Súhlasím s tým, aby sa zdravotné tvrdenie, že príjem kyseliny dokosahexaenovej (DHA) prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov, pridalo do zoznamu schválených zdravotných tvrdení EÚ v súlade s navrhovaným nariadením Komisie. Všeobecne známe vedecké poznatky dokazujú, že nielen DHA v materskom mlieku, ale aj syntetická DHA pridávaná do mliečnej dojčenskej výživy a ďalších potravín určených dojčatám prispieva k vývoju zraku u dojčiat. Odmietnutie zaradenia DHA do zoznamu schválených zdravotných tvrdení EÚ by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens, keď by práca Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín vyšla navnivoč len preto, že by sa ktorékoľvek zo zdravotných tvrdení týkajúcich sa hociktorej látky, ktoré prešlo náročným a prísnym procesom hodnotenia spomenutého úradu, vetovalo z ideologicky motivovaných dôvodov.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Podporil som toto uznesenie, pretože si myslím, že zdravotné tvrdenia môžu ovplyvniť rozhodnutia spotrebiteľov, a preto sa tieto tvrdenia musia používať zodpovedne, podľa najkvalitnejších vedeckých hodnotení. Určite je pravda, že prítomnosť DHA v materskom mlieku má pozitívny účinok na vývoj zraku u detí do veku 12 mesiacov. To však automaticky neznamená, že syntetická DHA pridávaná do iných foriem mliečnej výživy pre dojčatá má ten istý účinok. V materskom mlieku DHA dopĺňajú ďalšie koenzýmy a faktory, ktoré spoločne vytvárajú účinok na vývoj zraku. V tejto chvíli sa vedecká komunita ešte nezhodla na pozitívnych účinkoch, ktoré má mliečna výživa obohatená DHA na dojčatá. Preto si myslím, že by sme predčasne schvaľovali použitie tohto tvrdenia, pokiaľ naň nemáme hmatateľný vedecký dôkaz. Toto zdravotné tvrdenie môže spotrebiteľov zavádzať a mať neželateľné účinky na zdravie ich detí.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Odsudzujem dnešné hlasovanie, ktoré tesne zvíťazilo nad námietkou proti zavádzajúcemu zdravotnému tvrdeniu hlavného výrobcu dojčenského mlieka. Pre rodiny s malými deťmi je to prehra. Som sklamaná, že mnohí konzervatívni poslanci EP sa v tejto otázke postavili na stranu záujmov veľkého biznisu. Toto hlasovanie otvára dvere ďalšiemu agresívnemu marketingu potravinových výrobkov, ktorý nie je podložený serióznymi vedeckými dôkazmi. DHA sa prirodzene nachádza v materskom mlieku a pomáha vývoju zraku u detí. Syntetická DHA, ktorá sa pridáva do dojčenského mlieka, je však iná. Keďže ešte nevieme výsledky vedeckého dokazovania, nemôžeme dovoliť zavádzanie rodičov. Zdravie malých detí je priveľmi dôležité na to, aby zostalo v rukách oddelenia marketingu nadnárodnej spoločnosti. Dnešný tesný výsledok hlasovania Parlamentu za neodmietnutie tvrdenia je pre mňa veľkým sklamaním.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Nechceli sme, aby sa tvrdenie, že kyselina dokosahexaenová (DHA), mastná kyselina, ktorá sa nachádza v materskom mlieku, podporuje normálny vývoj zraku u dojčiat, objavilo na výrobkoch pre dojčatá. Neexistujú vedecké údaje, ktoré by podporili stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), na ktoré sa Európska komisia spoľahla, keď navrhla, aby sa povolilo uvedenie tohto tvrdenia na potravinách určených dojčatám. Preto bolo potrebné uplatniť zásadu predbežnej prevencie a nie povoliť toto tvrdenie. Bohužiaľ, Parlament sa len 8 hlasmi rozhodol prijať návrh Komisie. To vracia otázku nezávislosti a presnosti hodnotení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín späť na stôl.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, pretože neexistuje známy vedecký dôkaz, že syntetická kyselina dokosahexaenová (DHA), ktorá sa pridáva do dojčenského mlieka a iných potravín určených deťom a ktorá je odlišná od DHA v materskom mlieku, prispieva k vývoju zraku u detí. Preto sa nazdávam, že pokiaľ nebudú presvedčivé štúdie, tvrdenie o výživových hodnotách by sa nemalo povoliť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Otázka potenciálne prijateľných tvrdení na etiketách alebo reklamy na druhy potravín je veľmi dôležitá, pretože tieto môžu viesť k nesprávnym očakávaniam alebo k schváleniu správania, ktoré nemá vedecký základ. Preto každé tvrdenie, ktoré sa má pridať do zoznamu povolených zdravotných tvrdení, by sa malo zvážiť v zmysle najnovších vedeckých poznatkov, aby sa mohlo primerane podložiť. Komisia tvrdí, že v tomto prípade to platí, a považuje za dokázané, že príjem kyseliny dokosahexaenovej (DHA) prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie Európskeho parlamentu sa týka návrhu nariadenia predloženého Komisiou o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách v súvislosti s obmedzením rizika choroby alebo zdravia a vývoja detí. Vo všeobecnosti sa výžive verejnosti, najmä detí, musí venovať tá najvyššia pozornosť zo strany všetkých európskych orgánov, pretože v stávke je zdravý vývoj ľudí a kvalita života. Propagácia potravín s využitím tvrdení môže zavádzať spotrebiteľov a byť v rozpore s vedeckým poradenstvom. Preto keď vezmem do úvahy argumenty, ktoré pán spravodajca predložil vo veci, ktorá je rovnako citlivá ako dôležitá, hlasujem proti tomuto návrhu nariadenia, lebo verím, že primerane nechráni verejné zdravie, zvlášť zdravie detí.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie je proti prijatiu návrhu nariadenia predloženého Komisiou o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, pretože nie je zlučiteľný s cieľmi a obsahom nariadenia o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách.

V zásade sa týka problémov vyplývajúcich z pridávania kyseliny dokosahexaenovej (DHA) s použitím množstva prostriedkov do materského mlieka, kde prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov.

Všeobecne známe vedecké poznatky však dokazujú, že účinky tej istej, ale syntetickej DHA pridávanej do dojčenského mlieka a ďalších potravín určených dojčatám, nie sú jasné. To znamená, že vedci sa jednoznačne nezhodujú, pokiaľ ide o účinok výživy obohatenej o DHA na dojčatá v inom biologickom prostredí ako materské mlieko, či už sa používa v dojčenskom mlieku, alebo v iných potravinách pre dojčatá. Preto sú mnohí proti prijatiu návrhu nariadenia Komisie.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme, bohužiaľ, premeškali dôležitú príležitosť opakovane zdôrazniť, že by sme za nijakých okolností nemali odrádzať matky od dojčenia, a už vôbec nie s použitím výživových profilov, ktoré majú poskytovať spoľahlivé informácie. V skutočnosti neexistujú vedecké dôkazy, že pridávanie kyseliny dokosahexaenovej (DHA) do náhrad materského mlieka zlepšuje vývoj zraku. Podporujem uznesenie, pretože je podľa mňa ideálne v súlade s podstatou medzinárodného zákona o obchodovaní s náhradami materského mlieka vydaného Svetovou zdravotníckou organizáciou. Tento zákon sa okrem iného usiluje o to, aby nebola povolená nijaká forma reklamy či propagácie náhrad materského mlieka. Je všeobecne známe, že dojčenie má pozitívne účinky na zdravie dieťaťa aj matky, keďže znižuje riziko rakoviny prsníka. Okrem toho nedávny výskum publikovaný organizáciou UNICEF aj Talianskou spoločnosťou prenatálnej medicíny zdôrazňuje, že keby novorodenci boli dojčení, ich úmrtnosť by mohla klesnúť o 22 %. Bola by som radšej, keby sa všetka energia vložená do propagácie umelého mlieka vložila do podpory matkám, ktoré by s radosťou dojčili svoje deti, keby dostali potrebnú podporu.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Výrobky pre deti, ako je napríklad dojčenské mlieko, musia mať možnosť využívať zdravotné tvrdenia, ak boli vedecky potvrdené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), tak ako v prípade kyseliny dokosahexaenovej (DHA), ktorá prispieva k normálnemu vývoju zraku dojčiat vo veku od šesť do 12 mesiacov. Zakázať akúkoľvek komunikáciu, dokonca aj pri uznaných vedeckých účinkoch, by výrazne pribrzdilo výskum a inovácie v tomto odvetví.

Takisto by sme mali pamätať na to, že po šiestich mesiacoch nie všetky ženy chcú alebo môžu dojčiť a musia mať možnosť využívať prípravky, na ktoré boli zdravotné tvrdenia vedecky odôvodnené. Nejde teda o tvrdenie, že výživa obohatená DHA je lepšia ako materské mlieko. O to vôbec nejde!

Parlament si dnes vybral cestu rozumu a zamietol toto uznesenie v prospech zákazu tohto tvrdenia a nahromadenia hanby na prácu EFSA.

  Marian Harkin (ALDE), písomne. – Hlasujem za toto uznesenie za odmietnutie zdravotného tvrdenia, že pridávanie prírodnej mastnej kyseliny DHA do dojčenskej výživy prispieva k normálnemu vývoju zraku dojčiat, z viacerých dôvodov. Po prvé, je rozdiel medzi syntetickou DHA a DHA v materskom mlieku. Spoľahlivé štúdie tiež dokazujú, že pokiaľ ide o vývoj zraku, neexistuje dokázaný priaznivý účinok, a niektoré štúdie tiež preukázali nepriaznivé účinky výživy obohatenej DHA na zdravie niektorých detí. V krátkosti, je potrebný ďalší výskum.

  Lucas Hartong (NI), písomne. – (NL) Delegácia holandskej Strany za slobodu (PVV) hlasovala za toto uznesenie, pretože existujú jasné pochybnosti o zdravotných tvrdeniach o DHA. Chceli by sme však, aby sa znovu preskúmali postupy za uznanie zdravotných tvrdení. PVV silne podporuje nezávislý vedecký výskum a práve z tohto dôvodu chceme transparentný postup, ktorý neprinesie spochybniteľné výsledky.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, pretože tovar na spoločnom trhu musí byť bezpečný na konzumáciu, musí spĺňať normy a byť legálny. Zdravotné tvrdenia o potravinách musia byť odôvodnené a vedecky dokázané, najmä keď hovoríme o deťoch a ich zdraví. Je potrebné zabezpečiť, aby sa dokázalo, že látky, ktorých sa tvrdenie týka, majú priaznivý výživový alebo fyziologický účinok. Tvrdenie by malo byť vedecky odôvodnené pri zohľadnení súhrnu všetkých dostupných vedeckých údajov a zvážení dôkazov. Zdravotné tvrdenia by sa mali v Spoločenstve povoľovať len po vedeckom zhodnotení na najvyššej možnej úrovni a výživové i zdravotné tvrdenia nesmú byť zavádzajúce.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré nesúhlasí s povoleným tvrdením o dojčenskej výžive. Povolené tvrdenie je o DHA, mastnej kyseline, ktorá sa prirodzene nachádza v materskom mlieku a o ktorej sa vie, že v materskom mlieku je dôležitá pre vývoj zraku dojčiat. Syntetická DHA, ktorá sa pridáva do dojčenského mlieka, je však iná. Výrobca dojčenského mlieka Mead Johnson požiadal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (SCFCAH) o povolenie používať zdravotné tvrdenie „príjem kyseliny dokosahexaenovej (DHA) prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov“. Tvrdenie bolo povolené na základe dôkazov zo strany firmy Mead Johnson. Nezávislým preskúmaním všetkých dostupných dôkazov o DHA v dojčenskom mlieku v roku 2008 sa zistilo, že pridávanie DHA do dojčenského mlieka nemá dokázaný priaznivý účinok na zrak, vnímanie alebo telesný rast. Okrem toho úradu EFSA neboli predložené nijaké štúdie, ktoré by dokazovali účinok podávania následnej dojčenskej výživy s prídavkom DHA dojčatám po tom, čo ich od narodenia kŕmili dojčenským mliekom bez prídavku. Toto je rozhodujúce, keďže toto tvrdenie by bolo povolené len na následnú dojčenskú výživu.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Verejné zdravie a potravinová bezpečnosť sú podľa mňa základnými kameňmi, na ktorých sa rozvíja ľudská spoločnosť. Keď sú tieto požiadavky splnené a zaručené, klesajú zdravotné riziká a nastáva rast populácie pri riadených podmienkach, ktoré ponúkajú bezpečnosť. Toto boli kritériá nariadenia EÚ z 20. decembra 2006 týkajúce sa výživových a zdravotných tvrdení o potravinách. Zásady, ktoré sú aj dnes uvedené v tomto nariadení, zabezpečujú blízky vzťah medzi experimentálnymi a overenými vedeckými údajmi a povolením používania určitých potravín.

Návrh nariadenia Komisie, o ktorom dnes diskutujeme, neposkytuje všetky potrebné záruky ani normálnu zásadu upozornenia na neprítomnosť všetkých potrebných vedeckých požiadaviek, ktoré by zabezpečilo, že výživa a zdravotné tvrdenia nie sú zavádzajúce. To by nás malo viesť k odmietnutiu schválenia.

DHA v materskom mlieku má funkciu potvrdenú vedeckými dôkazmi, ale jej syntetická verzia ešte nie je zlučiteľná s cieľmi a podstatou nariadenia (ES) č. 1924/2006. S otázkami zdravia sa nemôžeme zahrávať, najmä keď sa týkajú detí. Z tohto dôvodu sa pripájam k názoru pána spravodajcu.

  Mario Pirillo (S&D), písomne. – (IT) Hlasoval som proti uzneseniu odmietajúcemu údaje o prítomnosti DHA v náhradách materského mlieka pre dojčatá, pretože si myslím, že je správne propagovať dôvody, pre ktoré sa DHA doň pridáva. Chcem tu spomenúť, že DHA je omega-3 mastná kyselina, ktorá je prítomná v materskom mlieku a má pozitívny účinok na zrak detí. Chcel by som zdôrazniť, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vyjadril pozitívny názor na rozšírené označovanie prítomnosti tejto látky. Nebral som do úvahy množstvo doručených e-mailov vyjadrujúcich presvedčenie, že chceme uprednostňovať umelé mlieko pred materským. Vždy musíme poskytovať adekvátne informácie o látkach pridávaných do potravinových produktov, najmä keď sú určené deťom.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Dnes v čase obeda Európsky parlament vyslal signál o svojej nevýslovnej slabosti zamietnutím uznesenia, ktoré odmietalo pridať zdravotné tvrdenie na potraviny určené deťom do veku 12 mesiacov, s 328 hlasmi za a 323 proti, pri požadovanej absolútnej väčšine 369 hlasov.

Napriek tomu išlo o učebnicový prípad: oponovať názoru Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). V tomto prípade EFSA dal povolenie výrobcom potravín určených novorodencom, aby vydali tvrdenie, že syntetická verzia kyseliny dokosahexaenovej (DHA), mastnej kyseliny prirodzene prítomnej v materskom mlieku, prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov. To nebolo vedecky dokázané, ako potvrdzuje list, ktorý dnes ráno poslala poslancom Európskeho parlamentu Svetová zdravotnícka organizácia.

Veľmi ľutujem tento výsmech hodený do tváre významnému množstvu zúčastnených európskych organizácií: Európskej konfederácii veľkých rodín, Európskej spotrebiteľskej asociácii a Stálemu výboru európskych lekárov, ktoré žiadali iba to, aby sa deti nepožadovali za bežných spotrebiteľov. Je mi ľúto, že Parlament jednoducho zabudol v európskych politikách súvisiacich s bezpečnosťou potravín uprednostniť zdravý rozum a etiku.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som proti návrhu nariadenia s cieľom povoliť zdravotné tvrdenie, že príjem kyseliny dokosahexaenovej (DHA) prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov.

Kým väčšina poslancov hlasovala za toto zamietnutie, chýbalo 40 hlasov na dosiahnutie kvalifikovanej väčšiny požadovanej na potvrdenie zamietnutia. Nariadenie (ES) č. 1924/2006 Európskeho parlamentu a Rady však predpisuje, že výživové a zdravotné tvrdenia nesmú byť zavádzajúce a musia byť založené na vedeckých dôkazoch. Okrem toho, hoci všeobecne prijaté vedecké dôkazy potvrdzujú, že DHA v materskom mlieku prispieva k vývoju zraku u detí, vedci sa momentálne nezhodujú na možnej príčinnej súvislosti medzi príjmom dojčenského mlieka doplneného syntetickou DHA a lepším vývojom zraku u detí.

Zdá sa mi, že ak sa vedci nezhodujú, je potrebný ďalší výskum možných účinkov prídavku DHA, priaznivých aj škodlivých, než sa použitie DHA v následnej dojčenskej výžive a potravinách pre dojčatá tvrdením EÚ uzná za priaznivé. Parlamentu sa dnes nepodarilo využiť príležitosť zakázať ďalšie použitie tohto tvrdenia a počkať na presvedčivejšie vedecké dôkazy. Je mi to ľúto.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Kontrola zdravotných tvrdení bola zavedená, aby sa spotrebitelia nezavádzali nepravdivými informáciami. Mala by však slúžiť aj na lepšiu informovanosť spotrebiteľov. Hlasovala som preto za návrh Komisie uvádzať zdravotné tvrdenie o DHA na detskom sušenom mlieku, pretože poskytuje pozitívne informácie pre matky, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu dojčiť svoje deti. V čase, keď sa tieto ženy rozhodujú, ktorý výrobok si majú kúpiť, je potrebné dať im pozitívne informácie o sušenom mlieku. Nepodkopávame tým dôležitosť dojčenia pre vývoj dieťaťa, keďže každá matka je o ňom plne informovaná pediatrom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasujem za, pretože uznesenie na základe konsenzu predpokladá, že návrh nariadenia Komisie o povolení a zamietnutí povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí, nie je zlučiteľný s cieľom a obsahom nariadenia (ES) č. 1924/2006 a popiera prijatie návrhu nariadenia Komisie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Kyselina dokosahexaenová známa ako DHA je látka, ktorá sa nachádza v materskom mlieku, a mnohé vedecké štúdie dokazujú, že zohráva pozitívnu úlohu vo vývoji zraku u novorodencov. Verím, že táto špecifická informácia o výrobkoch obohatených touto látkou, ako je napríklad umelé mlieko, umožní spotrebiteľovi pri nákupe informovanejší výber.

Nepokladám za opodstatnené obavy tých, čo tvrdia, že propagáciou tohto tvrdenia matky upustia od dojčenia v prospech tohto typu výrobku. Materské mlieko obsahuje látky a aktívne zložky, ktoré sú pre dojčatá podstatné a nenahraditeľné. Bohužiaľ, nie všetky ženy môžu dojčiť.

Hlasovala som preto proti tomuto uzneseniu, pretože zabránením prístupu k príslušným informáciám berieme ďalšiu pomoc matkám, ktoré nemôžu dojčiť svoje deti a sú nútené uchýliť sa k použitiu týchto výrobkov.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som toto uznesenie, pretože si myslím, že zdravotné tvrdenia súvisiace s DHA nie sú vedecky odôvodnené, a som pevne presvedčená, že spotrebitelia by nemali byť mylne informovaní.

  Hannu Takkula (ALDE), písomne. – (FI) Je jasné, že materské mlieko je pre novorodencov najlepšou potravou. Nie všetky matky však môžu dojčiť svoje deti, napríklad zo zdravotných dôvodov. Preto potrebujú dojčenské mlieko. V takých prípadoch, pravdaže, dúfajú, že náhrada bude svojím zložením najväčšmi podobná materskému mlieku.

Tento návrh uznesenia spochybnil dôležitosť látky známej ako DHA pre deti a ich vývoj. DHA má nahradiť mastné kyseliny v materskom mlieku, o ktorých bolo zistené, že pomáhajú vývoju zraku u detí a ktoré aspoň niektorí výrobcovia náhrady mlieka pridávajú do svojich výrobkov. Cieľom tohto uznesenia je konkrétne poprieť skutočnosť, že spotrebiteľ by mal byť, napríklad na etikete výrobku, informovaný o DHA.

Hoci vo všeobecnosti by som naliehavo žiadal o obozretnosť pri používaní rôznych materiálov pre marketing, teraz mám pocit, že pri veľkom množstve vedeckých testov, ktoré boli vykonané, musí existovať možnosť informovať spotrebiteľa. Politici by tiež mali dôverovať rozhodnutiam bezpečnostných orgánov. V tomto prípade Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ESFA) s odvolaním na vedecké dôkazy oznámil, že výrobok je bezpečný. Z týchto dôvodov som hlasoval proti návrhu uznesenia s názvom Povolenie a zamietnutie povolenia určitých zdravotných tvrdení o potravinách, ktoré odkazujú na vývoj a zdravie detí.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – V zmysle skutočnosti, že Svetová zdravotnícka organizácia trvá na tom, že neexistujú nijaké spoľahlivé dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť, že pridávanie DHA do dojčenského mlieka bude mať významné klinické prínosy, rozhodol som sa hlasovať proti tomu, aby sa firmám umožnilo uvádzať nepodložené tvrdenia o prínosoch DHA pre zdravie. Existuje nebezpečenstvo, že tieto potenciálne zavádzajúce tvrdenia by mohli spôsobiť podávanie náhrad mlieka deťom, ktoré by tak mohli prísť o životne dôležité živiny, ako napríklad DHA, ktoré sa prirodzene nachádzajú v materskom mlieku.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes zamietol návrh uznesenia predložený Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý vyzýva na uskutočňovanie širšieho výskumu predtým, než bude možné tvrdiť, že kyselina dokosahexaenová (DHA) je látka s vlastnosťami prospešnými pre dojčatá.

Ľutujem, že uznesenie bolo zamietnuté bez vykonania všetkých potrebných vedeckých kontrol, napriek tomu, že systematickým preskúmaním dôkazov týkajúcich sa DHA a neurologického vývoja u dojčiat, ktoré bolo zverejnené organizáciou Cochrane Library v roku 2008, sa zistilo, že kŕmenie donosených dojčiat mliečnou výživou obohatenou o DHA a iné podobné mastné kyseliny s dlhým reťazcom nemá dokázaný priaznivý účinok na zrak, vnímanie alebo telesný rast.

Napriek pochybnostiam vyjadreným členmi Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, väčšina Parlamentu de facto povolila Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín vyhlásiť, že kyselina dokosahexaenová (DHA) prispieva k normálnemu vývoju zraku u detí do veku 12 mesiacov. No hlavne prípad kontroverzného lieku Mediator by mal európske inštitúcie viesť k trochu obozretnejšiemu prístupu.

Správa: Kader Arif (A7-0070/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože v stále viac globalizovanom svete sa EÚ ako celok musí rozhodnúť pre možnosti produktívnych investícií. Súhlasím s pozíciou vyjadrenou v tejto správe, podľa ktorej by Komisia a Rada mali začať rokovania o naštartovaní investícií v tretích krajinách, ako je Kanada, India a Čína. Vzhľadom na to som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby Parlament zabezpečil zodpovedné správanie európskych investorov v zahraničí a zároveň chránil práva EÚ na reguláciu v súlade s naším verejným záujmom.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Budúca európska politika musí podporovať udržateľné investície, ktoré budú rešpektovať životné prostredie najmä v ťažobnom priemysle, a presadzovať vhodné pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých smerujú medzinárodné investície. Myslím si, že každú investičnú dohodu by mal sprevádzať súbor nariadení v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia pri rokovaniach o kapitole v rámci dohody o voľnom obchode, ako aj v prípade samostatných investičných dohôd.

Európska politika musí chrániť biodiverzitu a podporovať prenos technológií a zlepšovanie infraštruktúry. Hlasovala som za túto správu, lebo sa domnievam, že Európska únia potrebuje súdržnú investičnú politiku, ktorá pozitívnym spôsobom prispeje k hospodárskemu rastu, udržateľnému rozvoju a zamestnanosti.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Lisabonská zmluva stanovuje výlučnú právomoc EÚ v oblasti priamych zahraničných investícií (PZI). Tento vývoj, ktorého následky sú významné, predstavuje dvojakú úlohu. Je potrebné jednak spravovať viac než 1 200 dvojstranných investičných dohôd, ktoré už uzatvorili členské štáty, a jednak vymedziť budúcu európsku investičnú politiku, ktorá napĺňa očakávania investorov a prijímajúcich štátov a zároveň dodržiava ciele vonkajšej činnosti EÚ. Cieľom uzatvárania dvojstranných investičných dohôd je zabezpečiť právnu a finančnú ochranu investorov z rozvinutých krajín. Súhlasím s tým, že pri rozvoji budúcej investičnej politiky EÚ musí byť ochrana investorov aj naďalej prvoradou prioritou investičných dohôd. Budúca politika EÚ musí tiež podporovať udržateľné investície, rešpektovať životné prostredie (najmä v ťažobnom priemysle) a presadzovať kvalitné pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých smerujú investície. EÚ by preto mala presadzovať nedávnu reformu usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zameranú na podporu zodpovedného správania medzinárodných podnikov.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu. Všetci vieme, že podľa Lisabonskej zmluvy sú zahraničné investície výlučnou právomocou EÚ. Na základe týchto nových právomocí môžu Komisia a členské štáty spolu s Parlamentom navrhnúť politiku, ktorá bude podporovať vysoko kvalitné investície a pozitívnym spôsobom prispeje k hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Kríza úplne prirodzene viedla k zníženiu objemu priamych zahraničných investícií, ktoré v roku 2007 dosiahli 1,5 miliardy EUR. Vítam tiež návrh na zavedenie pojmu „investor EÚ“ a verím, že ochrana všetkých investorov EÚ by mala byť najvyššou prioritou investičných dohôd.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Súhlasím s názorom pána spravodajcu, podľa ktorého si nie všetky druhy investícií vyžadujú rovnako vysokú úroveň ochrany a napríklad krátkodobé špekulatívne investície si nezaslúžia rovnakú úroveň ochrany ako dlhodobé investície. Z toho vyplýva, že pôsobnosť budúcich európskych dohôd treba obmedziť len na priame zahraničné investície (PZI). Preto som podporil túto správu, ktorá patrí do jednej z oblastí výlučnej právomoci Európskeho parlamentu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Parlament chcel vyjasniť pravidlá, ktoré bude EÚ musieť zaviesť pri rokovaniach o budúcich investičných dohodách. Okrem ochrany investorov musí Komisia do všetkých budúcich dohôd zahrnúť aj osobitné ustanovenia upravujúce právo tretej strany a EÚ na reguláciu v technologických oblastiach súvisiacich s ochranou národnej bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia, práv pracujúcich a spotrebiteľov a priemyselnej politiky. Je to významný signál vyslaný Rade a Komisii v predvečer začiatku rokovaní o investíciách s krajinami, ako je Kanada, India a vo veľmi blízkej budúcnosti aj Čína. Európski investori sa musia v zahraničí správať zodpovedne a zároveň chrániť právo Európskej únie na reguláciu investícií vo verejnom záujme.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo sa nazdávam, že navrhovaná investičná politika splní očakávania investorov i zúčastnených štátov, čím prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a jej spoločností. Koordinovaná európska medzinárodná investičná politika by mohla významne ovplyvniť vytváranie pracovných miest nielen v EÚ, ale aj v rozvojových krajinách.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa článkov 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú priame zahraničné investície (PZI) vo výlučnej právomoci EÚ. Okrem správy už uzatvorených dvojstranných investičných dohôd musí Únia stanoviť pre budúce európske investície politiku, ktorá bude napĺňať očakávania investorov a prijímajúcich krajín a zároveň dodržiavať ciele jej vonkajšej činnosti. Ochrana investorov by mala zostať najvyššou prioritou investičných dohôd. Od Komisie sa však požaduje predloženie jasnej definície investícií, ktoré majú byť predmetom ochrany. Budúce dohody by sa mali zakladať na osvedčených postupoch vyvodených zo skúseností členských štátov a mali by zohľadňovať potreby malých a stredných podnikov.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zaoberá problémami budúcej európskej medzinárodnej investičnej politiky. Od založenia EÚ podpísali členské štáty veľa dvojstranných investičných dohôd: približne 3 000 od roku 1959. Nadobudnutím platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa táto problematika stala výlučnou právomocou EÚ a v súčasnosti je súčasťou príprav budúcej európskej investičnej politiky, ktorú treba dôkladne prediskutovať. Je to nanajvýš dôležitá téma, pretože sa nachádzame v prelomovom období a čelíme dvom úlohám: poskytnúť EÚ potrebné nástroje, ktoré umožnia spoločnostiam v zahraničí napĺňať investičné programy, a zároveň zabezpečiť, že Európa si udrží vedúce postavenie vo svetových investíciách. Žijeme v časoch veľmi agresívneho podnikania, preto si musíme dobre premyslieť kritériá na výber obchodných partnerov. Preto súhlasím s pánom spravodajcom tohto textu, pokiaľ ide o dodržiavanie výsad Parlamentu, a rokovacie procesy by sa mali začať včas, aby sme zabránili zbytočným sklzom alebo vážnemu narušeniu vzťahov EÚ s týmito krajinami.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Priame zahraničné investície (PZI) sú definované ako „dlhodobé investície, ktoré predstavujú aspoň 10 % vlastného kapitálu/podielu pridruženej spoločnosti a poskytujú investorovi riadiacu kontrolu nad operáciami pridruženej spoločnosti“. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy prešli PZI do výlučnej právomoci EÚ, ktorej hlavnou úlohou je spravovať súčasné dvojstranné investičné dohody a stanoviť európsku investičnú politiku, „ktorá napĺňa očakávania investorov a prijímajúcich štátov“. Vykonávanie spoločnej investičnej politiky sa presadzuje na základe tejto novej zodpovednosti. Je prinajmenšom diskutabilné, že PZI „prijímajúcim“ krajinám prinesú toľko ospevované prínosy. Platí to najmä vtedy, keď sa uskutočňujú v pôsobnosti EÚ a chránia záujmy, ktoré zvyčajne obhajuje.

Veľa odhaľuje predovšetkým príklad Portugalska. Keďže je pravda, že jedným z vážnych problémov portugalského hospodárstva je neustály pokles investícií, čo sa odráža na nízkej miere hospodárskeho rastu a na stúpajúcej nezamestnanosti, v posledných rokoch bolo do portugalského hospodárstva nasmerovaných veľa PZI. Skutočnosť je však taká, že stále väčšia časť bohatstva vytvoreného v Portugalsku sa presúva do zahraničia.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Podľa definície Súdneho dvora EÚ priame zahraničné investície (PZI) znamenajú „dlhodobé investície, ktoré predstavujú aspoň 10 % vlastného kapitálu/podielu pridruženej spoločnosti a poskytujú investorovi riadiacu kontrolu nad operáciami pridruženej spoločnosti“.

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy prešli PZI do výlučnej právomoci EÚ, ktorej hlavnou úlohou je spravovať súčasné dvojstranné investičné dohody a stanoviť európsku investičnú politiku, „ktorá napĺňa očakávania investorov a prijímajúcich štátov“. Vzhľadom na tieto nové právomoci spravodajca presadzuje vykonávanie spoločnej investičnej politiky.

Náš postoj je však odlišný. Vo väčšine prípadov PZI neriešia problém rozvoja v krajinách, v ktorých sa uskutočňujú. Všetci dobre vieme, čo robia nadnárodné spoločnosti. Zostávajú, kým získavajú vysoké zisky a dotácie. Pri najmenšom náznaku problémov potom hľadajú niečo iné a neberú žiadne ohľady na nezamestnanosť a prekážku rozvoja, ktorú spôsobujú. Žiaľ, Portugalsko túto situáciu príliš dobre pozná.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy má Komisia výlučnú právomoc na podpisovanie dohôd o priamych zahraničných investíciách a na rokovania o nich. Správa pán Arifa je rovnako ako cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami. Osobitne ho znepokojuje schopnosť štátnych fondov uskutočňovať škodlivé špekulatívne formy investícií, ktoré netreba podporovať, vylúčenie citlivých odvetví, sociálne a environmentálne doložky, dodržiavanie zásady reciprocity a regulačné právomoci členských štátov. Chce, aby všetky tieto otázky boli v centre pozornosti budúcej európskej politiky. Myslím si, že má pravdu, najmä čo sa týka posledného bodu. V žiadnom prípade nesmieme dopustiť, aby finančné záujmy zahraničných investorov prevážili nad právomocou členských štátov prijímať záväzné normy v sociálnej oblasti, v oblasti životného prostredia a v daňovej oblasti. To však navrhovala mnohostranná dohoda o investíciách, ktorú, našťastie, Svetová obchodná organizácia nikdy neprijala.

Komisia však podporila toto lotrovstvo. Preto sú slabé slová, keď poviem, že vôbec neverím, že by táto inštitúcia mohla ochraňovať zásady stanovené v správe, dodržiavať ich alebo presadzovať. Ak jej dnes dáme výlučnú právomoc na rokovania o dvojstranných investičných dohodách v mene a v prospech 27 členských štátov, bude to trestný čin.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože je nevyhnutné vybudovať integrovanú a súdržnú investičnú politiku, ktorá podporuje vysoko kvalitné investície a pozitívnym spôsobom prispieva k hospodárskemu pokroku a udržateľnému rozvoju na celom svete. Nazdávam sa, že spoločná investičná politika naplní očakávania investorov i zúčastnených štátov a prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a jej podnikov a k nárastu zamestnanosti. Investičné riziko je vo všeobecnosti vyššie v rozvojových a menej rozvinutých krajinách. Silná a účinná ochrana investorov v podobe investičných dohôd je kľúčom k ochrane európskych investorov a môže zlepšiť riadenie a zabezpečiť stabilitu. Aby mohli byť investičné dohody pre tieto krajiny ďalej prospešné, mali by sa zakladať aj na povinnostiach investorov z hľadiska dodržiavania ľudských práv a protikorupčných noriem v rámci širšieho partnerstva medzi EÚ a rozvojovými krajinami s cieľom znížiť chudobu.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že musíme zaručiť vonkajšiu konkurencieschopnosť a jednotné zaobchádzanie so všetkými investormi EÚ. Musíme tiež mať čo najväčší vplyv pri medzinárodných rokovaniach o investíciách. Musia pokrývať všetky druhy investícií. EÚ musí zabezpečiť, že so žiadnym investorom EÚ sa nebude zaobchádzať horšie než v rámci dvojstranných investičných dohôd podpísaných medzi členskými štátmi. Liberalizácia investícií a ochrana sa stávajú základnými nástrojmi spoločnej medzinárodnej investičnej politiky. Členské štáty však budú naďalej uskutočňovať politiku podpory investícií, ktorá bude dopĺňať spoločnú medzinárodnú investičnú politiku a bude s ňou zlučiteľná.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá požaduje lepšie vymedzenie noriem v oblasti ochrany investorov, vyššiu transparentnosť systému arbitráže, právo odvolať sa proti rozhodnutiam medzinárodných rozhodcov a možnosť poradiť sa s odbormi a s organizáciami občianskej spoločnosti. Doteraz boli investičné dohody natoľko zamerané na ochranu investorov, že spoločnosti mohli niekedy v rozvojových krajinách pôsobiť bez dodržiavania pravidiel v oblasti životného prostredia alebo v sociálnej oblasti. Také správanie sa už nebude tolerovať. Preto správa požaduje nové pravidlá, ako aj to, aby bola sociálna zodpovednosť podnikov základným prvkom každej budúcej dohody. Svet sa zmenil. EÚ bude stále väčším príjemcom zahraničných investícií a ochranu investorov nemôžeme presadzovať na úkor všeobecného záujmu. Správa požaduje skutočnú rovnováhu medzi verejnými a súkromnými záujmami. Jej cieľom je účinná ochrana európskych investorov proti neoprávnenému vyvlastňovaniu alebo proti skrytým právnym predpisom, ktoré ich majú odrezať od určitých trhov. Zaručuje tiež, že verejné orgány budú vždy môcť stanovovať pravidlá v prospech všeobecného záujmu. Vyzývam na hĺbkovú reformu mechanizmu urovnávania sporov, ktorý doposiaľ umožňoval súkromným spoločnostiam podnikať právne kroky proti štátom a niekedy napádať ich sociálne a environmentálne právo.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zatiaľ čo od členských štátov a ich občanov sa požaduje uťahovanie opaskov, tento text ich vyzýva na zabezpečenie ochrany záujmov zahraničných súkromných investorov. Neupravuje ani len povinnosť ochrany verejných služieb proti všetkým súkromným investíciám. Neberie ohľad na statky patriace celému ľudstvu, napríklad na vodu. Hlasujem proti správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ako stanovujú články 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, priame zahraničné investície (PZI) sú vo výlučnej právomoci EÚ. Už uzatvorené dvojstranné investičné dohody je potrebné spravovať a Únia by mala stanoviť pre budúce investície európsku politiku, ktorá bude napĺňať očakávania investorov a prijímajúcich krajín. Ochrana investorov je dôležitá, no od Komisie sa požaduje predloženie jasnej definície investícií, ktoré majú byť predmetom ochrany. Budúce dohody by sa mali zakladať na osvedčených postupoch z minulosti a mali by zohľadňovať potreby malých a stredných podnikov.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Ako som pochopil, táto správa sa týka medzinárodných investičných dohôd. Hlavným cieľom týchto dohôd je zlepšiť prístup zahraničných investorov na trhy a poskytnúť vysokú úroveň ochrany investícií a investorov proti svojvoľnému konaniu vlád štátov prijímajúcich investície. Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy boli úlohy rozdelené, pričom Komisia rokovala o prístupe priamych zahraničných investícií (PZI) na trh a členské štáty podpisovali dohody o ochrane investícií s tretími štátmi. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa priame zahraničné investície stali výlučnou právomocou EÚ a neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej obchodnej politiky EÚ. Je dobré, že táto správa vysiela silný signál Komisii a Rade, ktoré sa chystajú začať rokovania o investíciách s tretími krajinami, ako je Kanada, India a v blízkej budúcnosti aj Čína. Vzhľadom na to je veľmi dôležité, aby Parlament zabezpečil zodpovedné správanie európskych investorov v zahraničí a zároveň chránil právo EÚ na reguláciu v súlade s verejným záujmom.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o medzinárodnej investičnej politike. Keďže priame zahraničné investície (PZI) sa stali výlučnou právomocou EÚ, je potrebné vyvinúť čo najväčšie úsilie na vybudovanie súdržnej a integrovanej investičnej politiky, ktorá dodržiava ľudské práva a zásady právneho štátu. Spoločná investičná politika bude podporovať vysoko kvalitné investície, udržateľný hospodársky, sociálny a ekologický rozvoj a pozitívnym spôsobom prispeje k hospodárskemu pokroku na celom svete. Nazdávam sa, že takáto investičná politika pomôže Európe zostať hlavným aktérom v oblasti priamych zahraničných investícií, čo prispeje k oživeniu hospodárskeho rastu, k zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov a k podpore vytvárania pracovných miest. Som presvedčený, že Komisia musí súrne navrhnúť investičnú stratégiu EÚ, pretože zahraničné investície v EÚ a investície EÚ v zahraničí majú pozitívny vplyv na rast a zamestnanosť v EÚ a ďalších krajinách vrátane rozvojových krajín. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov, ktorá je základom stability a dobrej správy vecí verejných. Treba tiež zabezpečiť právnu istotu pre malé a stredné podniky a vytvoriť im priaznivé podmienky na investovanie na zahraničných trhoch. Investičné dohody by sa mali uzatvárať v úplnom súlade s protikorupčnými normami a so záväzkom dodržiavať ľudské práva.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Podľa článkov 206 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú priame zahraničné investície (PZI) vo výlučnej právomoci EÚ. Tento vývoj, ktorého následky sú vážne, predstavuje dvojakú úlohu. Je potrebné jednak spravovať viac než 1 200 dvojstranných investičných dohôd a jednak vymedziť budúcu európsku investičnú politiku, ktorá napĺňa očakávania investorov a prijímajúcich štátov a zároveň dodržiava ciele vonkajšej činnosti EÚ. Dôsledná, rozumná a účinná investičná politika si vyžaduje jasnú definíciu PZI a jasnú definíciu jej rozsahu a pôsobnosti. Hlasovala som za túto správu a chcela by som zdôrazniť žiadosť Parlamentu, aby Komisia zabezpečila vytvorenie jasnej definície investícií, ktoré majú byť predmetom ochrany, vrátane PZI a porfóliových investícií, v ktorej bude stanovené, že investície špekulatívnej povahy podľa definície Komisie sa nemajú chrániť.

  Vincent Peillon (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som za vynikajúcu správu svojho kolegu a priateľa pána Arifa, ktorá sa týka politiky priamych zahraničných investícií (PZI) EÚ. Parlament týmto dokumentom vyslovuje dve podľa môjho názoru dôležité požiadavky pri vymedzovaní rámca budúcich medzinárodných dohôd o ochrane investícií, ktoré sú pre Európu záväzné. Prvou požiadavkou je, aby všetky tieto dohody obsahovali doložky, ktoré európskych investorov donútia správať sa v zahraničí zodpovedne z hospodárskeho a sociálneho hľadiska a z hľadiska životného prostredia. Druhou požiadavkou je, aby všetky tieto dohody nechávali priestor pre vlády krajín prijímajúcich tieto investície, ktoré budú môcť prijímať právne predpisy pre všeobecné dobro. V minulosti niektoré doložky o ochrane súkromných investícií umožňovali tretej krajine prijatie právnych predpisov v sociálnej oblasti alebo v oblasti životného prostredia, ktoré sa dali považovať za nepriame vyvlastnenie, po ktorom nasledovala kompenzácia. S takýmto zneužívaním musíme skoncovať. Zatiaľ čo tento Parlament má po prvý raz slovo v takýchto otázkach, správa pána Arifa je varovným výstrelom pre Radu a Komisiu, ktoré sa chystajú začať rokovania s Indiou, s Kanadou a čoskoro aj s Čínou.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú priame zahraničné investície vo výlučnej právomoci Únie. Predstavuje to problém, ktorý treba za každú cenu prekonať, najmä čo sa týka zavedenia európskej investičnej politiky, ktorá naplní potreby európskych investorov a prijímajúcich krajín a zároveň bude v súlade s cieľmi zahraničnej činnosti EÚ.

Početné investičné dohody podpísané EÚ, či už dvojstranné, alebo mnohostranné, musia zaručovať ochranu investorov vo všetkých vhodných odvetviach. Budúca politika EÚ by mala podporovať udržateľné a ekologické investície, ktoré podporujú dobré pracovné podmienky v podnikoch, do ktorých zahraničné investície smerujú. Všetky investičné dohody musí sprevádzať súbor vhodných pravidiel v oblasti životného prostredia a v sociálnej oblasti ako istá forma dodatočnej záruky.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zdržal som sa hlasovania. Podľa článkov 206 a 207 ZFEÚ sú priame zahraničné investície (PZI) vo výlučnej právomoci EÚ. Tento vývoj, ktorého následky sú významné, predstavuje dvojakú úlohu. Je potrebné jednak spravovať viac než 1 200 dvojstranných investičných dohôd, ktoré už uzatvorili členské štáty, a jednak vymedziť budúcu európsku investičnú politiku, ktorá napĺňa očakávania investorov a prijímajúcich štátov a zároveň dodržiava ciele vonkajšej činnosti EÚ. Špecifikovanie tejto budúcej politiky, ktorá bude začlenená do spoločnej obchodnej politiky, si najprv vyžaduje analýzu doteraz uskutočňovaných investičných politík.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Žijeme v kritickom období, v ktorom sa EÚ musí vyrovnať s hospodárskou a sociálnou krízou. EÚ v tejto fáze musí sústrediť svoju energiu na rast a na vytváranie investícií a pracovných miest. Rozšírenie právomocí EÚ o oblasť priamych zahraničných investícií na základe Lisabonskej zmluvy nám umožní položiť základy jednotnej európskej politiky v tomto odvetví. Európskym podnikom musíme dať nástroje potrebné na uskutočňovanie bezpečných a kvalitných investícií v zahraničí. Ochrana našich podnikov v zahraničí musí byť našou prioritou. Keďže EÚ je „najotvorenejším“ trhom na svete, musíme prijať rámec na ochranu svojich podnikov a príslušné podmienky, ktoré vytvoria rovnováhu vo vzťahu k našim hlavným obchodným partnerom, aby mohli mať európske podniky podobné konkurencieschopné podmienky. Hlasoval som za túto osobitnú správu, pretože si myslím, že predstavuje krok správnym smerom, čo sa týka dosiahnutia tohto hlavného cieľa.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Lisabonská zmluva zaviedla zmeny s veľkým dosahom v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Po prvé bola na základe ustanovení tejto zmluvy spoločná obchodná politika rozšírená okrem iného o problematiku priamych zahraničných investícií. Po druhé sa zmenil rozhodovací proces. Rada teraz prijíma rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, zatiaľ čo Parlament získal právo na spolurozhodovanie. Znamená to, že súhlas nášho Parlamentu bude potrebný v prípade ratifikácie obchodných dohôd i v investičných otázkach (pokiaľ ide o priame zahraničné investície).

Únia musí ako súčasť svojej spoločnej obchodnej politiky vytvoriť európsku investičnú politiku, ktorá napĺňa očakávania investorov a prijímajúcich štátov. Investičná politika musí zohľadňovať aj priority zahraničnej politiky Európskej únie. V tejto súvislosti existuje aj otázka regulácie na medzinárodnej úrovni s osobitným odkazom na rokovania v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Nové právomoci, ktoré Únia získala Lisabonskou zmluvou, nepriamo ovplyvňujú aj právomoci Parlamentu, ktorý sa v rozhodovacom procese v oblasti priamych zahraničných investícií dostáva na rovnakú úroveň ako Rada.

Nová dôsledná a integrovaná investičná politika EÚ by mala mať pozitívny vplyv na svetový hospodársky pokrok a rozvoj. Ako jeden z najdôležitejších hospodárskych blokov má EÚ pri rokovaniach silné postavenie, ktoré vďaka spoločnej politike v oblasti priamych investícií môže prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a jej podnikov a k nárastu zamestnanosti.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Nazdávam sa, že právo EÚ na reguláciu vo verejnom záujme treba chrániť a že musíme zabezpečiť aj zodpovedné správanie európskych investorov mimo EÚ. Preto som podporila túto správu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Lisabonskou zmluvou prešli priame zahraničné investície (PZI) do výlučnej právomoci EÚ. Predstavuje to dvojakú úlohu. Po prvé pri správe súčasných dvojstranných investičných dohôd členských štátov a po druhé pri vymedzení európskej investičnej politiky, ktorá napĺňa očakávania investorov, prijímajúcich štátov a záujmy EÚ. Integrovaná a súdržná investičná politika, ktorá podporuje vysoko kvalitné investície a pozitívnym spôsobom prispieva k hospodárskemu pokroku a udržateľnému rozvoju na celom svete, je veľmi dôležitá. Na tento účel by sme mali predložiť jasnú definíciu investícií, ktoré majú byť predmetom ochrany, s výnimkou investícií špekulatívnej povahy, ktoré by sa nemali chrániť. Bolo by užitočné zaviesť pojem „investor EÚ“ a vhodné starostlivo vymedziť pojem „zahraničný investor“. Ak určíme osvedčené postupy vyplývajúce zo skúseností členských štátov a budeme dodržiavať základné normy, ako je zákaz diskriminácie, spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie a ochrana pred priamym a nepriamym vyvlastnením, budeme mať základy súdržnej európskej politiky v tejto oblasti. Tieto opatrenia a vymedzenie rozdelenia zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi prispejú k vytvoreniu podmienok na investovanie malých a stredných podnikov v zahraničí.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Správa kladie dôraz na ochranu všetkých investorov EÚ. Zdôrazňuje tiež skutočnosť, že nové investície podporené EÚ musia byť životaschopné a ekologické a musia presadzovať prísne normy v oblasti pracovných podmienok. Napokon obsahuje zoznam krajín, ktoré budú privilegovanými partnermi. Som presvedčená, že to všetko prispeje k vytvoreniu silnej medzinárodnej investičnej politiky v Európskej únii. Hlasovala som preto za správu pána Arifa.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Lisabonskou zmluvou prešli priame zahraničné investície (PZI) do výlučnej právomoci EÚ. Rada som podporila túto správu, ktorá načrtáva novú medzinárodnú investičnú politiku a posilňuje postavenie EÚ ako najväčšieho príjemcu PZI. Táto správa vysiela silný signál: Európa musí byť kľúčovým hráčom v oblasti investícií zajtrajška. Zrodenie nových hospodárstiev narušilo rovnováhu medzi krajinami a ich schopnosť investovať. Európske podniky si musia nájsť miesto na nových trhoch a EÚ im musí pomôcť rásť tak, že im poskytne právnu istotu a posilní ich začlenenie do svetového hospodárstva. PZI predstavujú dôležitú časť činnosti európskych krajín. Sú však vždy motorom rastu? Myslím si, že nie. PZI sú účinné len vtedy, ak sa uskutočňujú v rámci primeranej politiky, ktorá zavádza jasné nariadenia. Správa preto zaručuje hospodárske a právne prostredie pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky, ktoré sú ako motor rastu a pracovných miest základom našej hospodárskej štruktúry. Musíme dbať na to, aby sme ich nenechali napospas agresívnemu správaniu zahraničných investorov.

Správa: Cătălin Sorin Ivan (A7-0050/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu. Dôvodom sú návrhy Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente na lepší dohľad nad predvstupovými fondmi vzhľadom na skúsenosti z roku 2009, protitabakové opatrenia EÚ v rámci svetového partnerstva a pohyb ďalších tovarov do alebo z EÚ, ktorý daňových poplatníkov stojí peniaze a ochudobňuje rozpočet EÚ o finančné prostriedky a opatrenia na riešenie tohto problému. Napokon bude dôležité sledovať prácu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) celý rok, nielen počas rozpravy o výročnej správe.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, ktorá požaduje prijatie opatrení a poskytnutie zdrojov na to, aby sme zabezpečili, že finančné prostriedky EÚ nebudú predmetom korupcie, ako aj transparentnosť príjemcov prostriedkov EÚ na jednom mieste. Peniaze daňových poplatníkov EÚ sa musia použiť vhodne a efektívne. Členské štáty musia disponovať účinnými systémami kontroly a primeranou schopnosťou odhaliť podvody. Všetky peniaze vyplatené v dôsledku nezrovnalostí sa musia vrátiť do rozpočtu EÚ.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) S radosťou som hlasoval za správu a návrhy nášho kolegu poslanca. Okrem kritiky a nejednoznačnosti hodnotenia Komisie podporujem spravodajcovu myšlienku, že pokiaľ ide o situáciu v oblasti finančných záujmov Únie a výsledok boja proti podvodom, môžeme vyvodiť závery len v prípade, že použijeme údaje z výročnej správy Dvora audítorov Európskej únie za rok 2009 a zo správy úradu OLAF.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ukladá Európskej komisii a členským štátom povinnosť chrániť finančné záujmy EÚ a bojovať proti podvodom v oblastiach, v ktorých sa zodpovednosť delí medzi Úniu a členské štáty.

Som presvedčený, že správa Európskej komisie s názvom O ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 vo všeobecnosti neposkytuje informácie o odhadovanej miere podvodov a nezrovnalostí v jednotlivých členských štátoch, ale sústredí sa skôr na úroveň oznamovania. Výsledky sa podľa môjho názoru nemôžu považovať za empirický dôkaz miery podvodov a nezrovnalostí práve preto, že z nich nemožno získať komplexný pohľad na reálnu situáciu z hľadiska podvodov a nezrovnalostí v členských štátoch.

Súhlasím preto s pánom spravodajcom, ktorý je presvedčený, že najvhodnejším prístupom je vyvodiť závery o situácii v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti podvodom na základe údajov výročnej správy Dvora audítorov o plnení rozpočtu, ktorá je najspoľahlivejším zdrojom informácií, zatiaľ čo správy Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) poskytujú najmä informácie o konkrétnych prípadoch.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ukladá Európskej komisii a členským štátom povinnosť chrániť finančné záujmy EÚ a bojovať proti podvodom. Komisia by mala pokračovať vo svojom úsilí zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali svoje oznamovacie povinnosti s cieľom poskytnúť spoľahlivé a porovnateľné údaje a rozlišovať medzi nezrovnalosťami a podvodmi.

Európskym inštitúciám to umožní prijať opatrenia. Bude to však možné len v prípade, že informácie budú transparentné. V takom prípade budeme schopní zabezpečiť správne využívanie finančných prostriedkov EÚ, čím získame dôveryhodnosť a dôveru európskych občanov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na mieru podvodov v porovnaní s počtom nezrovnalostí v oblasti vlastných zdrojov v členských štátoch Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Rumunsko a Slovensko, kde podvody tvoria viac než polovicu celkového počtu nezrovnalostí v jednotlivých členských štátoch, nehovoriac o nedostatkoch vo vnútroštátnom colnom dohľade, si myslím, že je potrebné posilniť systémy colného dohľadu.

Európska komisia musí zároveň vykonávať svoju zodpovednosť pri zabezpečovaní, aby členské štáty dodržiavali svoje oznamovacie povinnosti s cieľom poskytnúť spoľahlivé a porovnateľné údaje o nezrovnalostiach a podvodoch.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa veľmi výstižnej definície pána spravodajcu je podvod „zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom“, a nezrovnalosť „znamená nedodržanie pravidla“. Je to vymedzujúci rámec, v rámci ktorého by sme mali mať nulovú toleranciu voči podvodom a stanoviť si za cieľ dosiahnutie nulovej úrovne finančných nezrovnalostí v EÚ, ako uviedol v súvislosti so správou za rok 2008. Ako som zdôraznil v otázke na konci minulého roka, podľa vyšetrovania denníka Financial Times existujú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o účel a účinnosť Kohézneho fondu. Tieto pochybnosti sa nemôžu obmedziť len na noviny.

Táto správa zároveň tiež „vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že značná suma finančných prostriedkov EÚ sa naďalej vynakladá nesprávne, a vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom tieto finančné prostriedky urýchlene vymôcť späť“. Vzhľadom na toto nesprávne používanie finančných prostriedkov EÚ je nevyhnutné zlepšiť správu, ako aj monitorovanie spôsobu vynakladania prostriedkov. Musí tiež existovať ustanovenie o účinnom uplatnení sankcií voči členským štátom, ktoré získané finančné prostriedky nevyužívajú dobrým spôsobom. Je to jediný spôsob, ako sa môžeme posunúť k cieľu nulovej úrovne podvodov v EÚ.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia odkazuje na správu Komisie pre Parlament a Radu o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (KOM(2010)382) a je v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý od Komisie a všetkých členských štátov požaduje, aby chránili finančné záujmy EÚ, a ktorého odsek 2 požaduje, aby Komisia Parlamentu a Rade predložila podrobnú výročnú správu. Napriek zlepšeniu v posledných rokoch je veľmi dôležité, aby pokračovalo úsilie o predchádzanie akýmkoľvek podvodom, hoci proti nim bojujú aj orgány členských štátov. Súhlasím s návrhmi predloženými pánom spravodajcom, ktoré by bolo potrebné doplniť o odporúčania navrhnuté počas rozpravy, najmä pokiaľ ide o potrebu objasniť pojmy „podvody“ a „nezrovnalosti“, pretože ide o vedomé správanie, ktoré škodí záujmom EÚ. Mal by tiež existovať lepší systém riadenia nezrovnalostí. Dúfam, že ak zapracujeme predložené návrhy, správa za rok 2010 bude lepšia než správa za rok 2009.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) V správe sú zhrnuté dostupné štatistiky o nezrovnalostiach oznámených členskými štátmi v rôznych oblastiach vrátane poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti, predvstupových fondov a vymáhania tradičných vlastných zdrojov EÚ. Počas roku 2009 boli v jednotlivých členských štátoch zistené nespočetné nezrovnalosti v spomenutých oblastiach. Mnohé z týchto nezrovnalostí sú zistené alebo oznámené s oneskorením, čo je na úkor ochrany a riadneho používania verejných financií. Podporujeme kritiku a pripomienky pána spravodajcu, pokiaľ ide o potrebu zaviesť účinný systém vymáhania.

Ak mám byť úprimný, súčasná miera vymáhania je nízka. Chceli by sme však zdôrazniť, že boj proti podvodom a korupcii by sa mal uskutočňovať na úrovni, ktorá je čo najbližšie k miestam, kde k týmto javom dochádza, a to z viacerých dôvodov, najmä z dôvodu účinnosti. Preto je nevyhnutné posilniť boj proti podvodom a korupcii v každom členskom štáte, pretože samotné spoločné právne predpisy na úrovni EÚ nie sú všeliekom na tento jav.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa týka finančných záujmov EÚ a sú v nej zhrnuté dostupné štatistiky o nezrovnalostiach oznámených členskými štátmi v rôznych oblastiach vrátane poľnohospodárskej politiky, politiky súdržnosti, predvstupových fondov a vymáhania tradičných vlastných zdrojov EÚ.

Počas roku 2009 boli v jednotlivých členských štátoch zistené nespočetné nezrovnalosti v týchto oblastiach. Mnohé z týchto nezrovnalostí sú zistené alebo oznámené s oneskorením, čo je na úkor ochrany a riadneho používania peňazí daňových poplatníkov.

Podporujeme kritiku pána spravodajcu, pokiaľ ide o potrebu zaviesť účinný systém vymáhania. Súčasná miera vymáhania je vzdialená od želateľnej úrovne.

Chceli by sme však zdôrazniť, že dôležitejšie než spoločné právne predpisy v oblasti boja proti korupcii a podvodom na úrovni EÚ je, aby každý členský štát uviedol boj proti podvodom a korupcii do praxe.

V každom prípade by sme chceli varovať pred zamieňaním medzi kontrolou a prílišnou byrokraciou, ktorá oslabuje práva tých, ktorí žiadajú o podporu, najmä malých sociálnych organizácií a malých a stredných podnikov.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Chválim pána spravodajcu za vykonanú prácu. Táto práca ukazuje podvodné nezrovnalosti v rámci EÚ vrátane prehľadu úradu OLAF. Práca Komisie však nie je vyčerpávajúca, pretože, ako zdôrazňuje pán spravodajca, neinformuje o údajoch o podvodoch v jednotlivých členských štátoch. Z tohto dôvodu podporujem tento návrh.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Podvody v rámci EÚ zasahujú do samotnej integrity systému. Je veľmi dôležité, aby EÚ a jej členské štáty pokračovali vo významnej práci v tejto oblasti a ja som mohol podporiť túto správu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože členské štáty musia v úsilí o boj proti podvodom konať predovšetkým ako ochrancovia peňazí daňových poplatníkov. Musíme posilniť používanú metodiku oznamovania a schopnosť členských štátov odhaliť podvody. Správa Komisie s názvom „O ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009“ neposkytuje informácie o odhadovanej miere podvodov a nezrovnalostí v jednotlivých členských štátoch, a preto nie je možné získať prehľad o skutočnej úrovni nezrovnalostí a podvodov v členských štátoch a určiť a prinútiť k disciplíne tie, v ktorých je miera nezrovnalostí a podvodov najvyššia. Správa Komisie sa podvodmi nezaoberá do hĺbky a nezrovnalosťami sa zaoberá len veľmi všeobecne. Žiaľ, značná suma finančných prostriedkov EÚ sa naďalej vynakladá nesprávne, a Komisia preto musí prijať primerané opatrenia s cieľom tieto finančné prostriedky urýchlene vymôcť späť. Chyby by sa nemali tolerovať a Komisia musí v spolupráci s členskými štátmi vypracovať vhodnú správu v súlade so zmluvou, aby poskytla Parlamentu primerané ubezpečenie, že tento cieľ bol dosiahnutý a že opatrenia na boj proti podvodom sa riadne vykonávajú.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (PT) Táto správa poskytuje štatistické zhrnutie týkajúce sa nezrovnalostí oznámených členskými štátmi pri plnení rozpočtu v týchto oblastiach (poľnohospodárska politika, politika súdržnosti, predvstupové fondy, t. j. okolo 80 % rozpočtu) a získavania tradičných vlastných zdrojov EÚ. Myslím si, že ochrana finančných záujmov EÚ a boj proti podvodom sú osobitne dôležité oblasti, a zodpovednosť za ne je v pôsobnosti Európskej únie i členských štátov. V správe je uvedený aj odhad nezrovnalostí, ku ktorým došlo v súvislosti s výdavkami riadenými priamo Komisiou, ako aj prehľad prevádzkovej činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá intenzívne kritizuje Komisiu za to, že poskytuje príliš málo informácií o podvodoch a nezrovnalostiach. Považuje sa to za výsledok zlého oznamovania zo strany členských štátov. Miera podvodov vo Francúzsku a Španielsku sa napríklad považuje za „podozrivo nízku“. V budúcnosti chceme jasné rozlišovanie medzi nezrovnalosťami a podvodmi vzhľadom na to, že podvod je trestný čin a nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidla. Správa požaduje aj rozdelenie odhadovaných podvodov a nezrovnalostí podľa jednotlivých členských štátov, aby bolo možné prijať disciplinárne opatrenia proti jednotlivým krajinám. V uznesení sa uvádza, že veľké sumy finančných prostriedkov EÚ sa stále vynakladajú nesprávne. Parlament vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie urýchleného vymáhania týchto prostriedkov najmä v Taliansku. Predovšetkým v poľnohospodárskej politike a v politike súdržnosti je miera vymáhania zvyšných súm „katastrofálna“.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Súhlasím s názorom pána spravodajcu, že Komisia vo svojej správe o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a o boji proti podvodom neposkytla veľmi potrebné informácie o odhadovanej miere podvodov a nezrovnalostí v jednotlivých členských štátoch v súvislosti s riadením finančných prostriedkov EÚ. Vzhľadom na to, že by sa bez preháňania dalo hovoriť o gigantických rozmeroch korupcie v niektorých členských štátoch vrátane Českej republiky, je to veľmi vážny nedostatok. Ak sa pozrieme na podvody a takzvané nezrovnalosti na úrovni Únie, na úrovni členských štátov zvyčajne existuje vo všeobecnosti „len“ jeden konkrétny segment korupcie a podvodov, no ide o veľmi podstatný segment. Podľa môjho názoru je naliehavo potrebné zvážiť, či práca, ktorú v súčasnosti vykonáva Európsky úrad na boj proti podvodom, je dostatočne účinná a či by táto práca nemala podstúpiť štrukturálne a metodologické zmeny vrátane agresívnejšieho prístupu.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Správa s názvom Ochrana finančných záujmov Spoločenstiev zoskupuje boj proti podvodom a nezrovnalostiam. Je dôležité rozlišovať medzi nezrovnalosťou, ktorá znamená nedodržanie pravidla, a podvodom, teda zámerným protiprávnym konaním, ktoré je trestným činom. Inými slovami, v správe výboru toto rozlíšenie nie je úplne dodržané. Zoširoka sa zaoberá nezrovnalosťami, ale prípady podvodov neskúma nijako podrobne. Zdôraznené sú tri oblasti, ktoré predstavujú okolo 80 % rozpočtu EÚ: poľnohospodárska politika, politika súdržnosti a predvstupové fondy. Vykonávanie týchto politík a výdavky závisia od členských štátov, ktoré sú zodpovedné za vnútroštátne nástroje boja proti nezrovnalostiam a podvodom.

Angažovanosť úradov je príliš rôznorodá a vysoká úroveň existujúcich nezrovnalostí v niektorých členských štátoch je neprijateľná. Očakáva sa aj zlepšenie postupov verejného obstarávania najmä z hľadiska zabezpečenia transparentnosti a boja proti podvodom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Táto správa zdôrazňuje počet prípadov nezrovnalostí a podvodov pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ v jednotlivých členských štátoch. Nárast počtu oznámených prípadov bol spôsobený zavedením nových komunikačných technológií. Nazdávam sa, že musíme urobiť všetko pre to, aby členské štáty prevzali zodpovednosť za podvody a nezrovnalosti a boli za ne postihované. Musia byť k dispozícii potrebné informácie o každom členskom štáte, aby sme zvýšili účinnosť systémov kontroly a monitorovania a zabezpečili skutočný obraz situácie. Členské štáty by mali zaviesť systém riadenia nezrovnalostí, aby mohli zabezpečiť zlepšenie plnenia svojich oznamovacích povinností európskym inštitúciám. Poľnohospodárstvo, politika súdržnosti a predvstupové fondy sú oblasti, v ktorých je miera nezrovnalostí a podvodov zvlášť výrazná. Je preto nevyhnutné prijať opatrenia na zvýšenie monitorovania, odhaľovania a nápravy. Musí nám záležať na vytvorení transparentného a účinného systému riadenia a využívania finančných prostriedkov EÚ.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Viem, že výročná správa v súlade s článkom 325 ZFEÚ skúma, do akej miery Komisia a členské štáty chránia financie EÚ proti podvodom. Uvádza oblasti, v ktorých členské štáty plnia rozpočet (poľnohospodárstvo, súdržnosť, predvstupové fondy), a výber vlastných zdrojov EÚ prostredníctvom ciel a poplatkov. Je dôležité uzatvoriť dohodu o boji proti pašovaniu tabaku medzi EÚ a výrobcami tabaku.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Každý, kto kradne v obchode, bude chytený a potrestaný. Na druhej strane je možné defraudovať milióny eur z finančných prostriedkov EÚ bez podstúpenia takmer akéhokoľvek rizika. Nejde len o to, že pravdepodobnosť odhalenia je nízka. Ak sa aj nakoniec podarí dokázať spáchanie podvodu, členské štáty nemajú záujem o začatie súdneho konania a vymáhanie peňazí. Veľkorysý systém dotácií je naďalej otvorený podvodom a nezrovnalostiam. K mnohým prípadom podvodov dochádza najmä vo východných a južných členských štátoch. Ukázalo sa, že citlivé sú najmä finančné prostriedky predvstupovej pomoci. V prípade Turecka predvstupová pomoc nielenže pomáha neeurópskej krajine, ale v niektorých prípadoch aj mizne vo vreckách skorumpovaných úradníkov.

Aby sme predišli ďalšiemu poškodzovaniu daňových poplatníkov, musíme sa pripraviť na boj. Táto správa je len jedným krokom týmto smerom. V konečnom dôsledku nie je pravdepodobné, že by mohla zaručiť, že peniaze európskych daňových poplatníkov nebudú odčerpané do iného štátu EÚ alebo dokonca do regiónov mimo EÚ. Podľa toho som hlasoval.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Táto správa o boji proti podvodom v Spoločenstve je správne nasmerovaná. Sústredí sa na potrebu požadovať väčšiu transparentnosť a zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné nikdy nepoľavovať v pozornosti.

Žiaľ, Taliansko patrí medzi najviac postihnuté krajiny. Veľká väčšina týchto prípadov sa odohráva v južnom Taliansku a súvisia s krádežou alebo nesprávnym použitím finančných prostriedkov určených na rozvoj týchto oblastí. Účelom týchto finančných prostriedkov je podporiť rast a rozvoj znevýhodnených oblastí. Ak však k týmto prípadom dochádza práve tam, kde sú investície najpotrebnejšie, viete si predstaviť, že výsledná škoda bude dvojnásobná.

Tejto oblasti teda treba venovať stále viac pozornosti v podobe neustáleho monitorovania a včasného informovania, ktoré nás okamžite upozorní na potenciálne zneužitie. Táto správa zdôrazňuje túto problematiku, preto som sa rozhodol hlasovať za.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Dňa 5. apríla Európsky parlament prijal uznesenie o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a o boji proti podvodom. Povinnosťou Európskej komisie a členských štátov je chrániť finančné záujmy EÚ pomocou boja proti podvodom, sprenevere a korupcii. Prijatý dokument obsahuje štatistické údaje týkajúce sa tohto problému, z ktorých sú mnohé alarmujúce. Vhodných údajov je nedostatok, systémy dohľadu nie vždy fungujú tak, ako by mali, a zdá sa, že mnohé vlády nie sú ochotné spolupracovať. Podvody a korupcia poškodzujú predovšetkým záujmy daňových poplatníkov a ja si myslím, že na ich úplné odstránenie musíme vynaložiť všetko úsilie. Podporujem názory Európskeho parlamentu a jeho požiadavku, aby členské štáty vykonávali skutočnú kontrolu využívania prostriedkov z rozpočtu EÚ a aby v tomto smere poskytovali úplné a spoľahlivé informácie. Rovnako dôležité je zavedenie otvorených a transparentných systémov verejného obstarávania a zlepšenie dohľadu nad zjednodušenými colnými konaniami v celej Únii. Tieto opatrenia nebudú užitočné pri odhaľovaní prípadov korupcie a boji proti nim len v súčasnosti, ale výrazne znížia ich výskyt aj v budúcnosti.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o ochrane finančných záujmov EÚ a o boji proti podvodom, pretože ide o tému, ktorá zaujíma všetky členské štáty a ktorej všetci musíme čeliť, ak chceme lepšie koordinovať svoje úsilie zamerané proti špekuláciám a nesprávnemu riadeniu vnútroštátnych alebo európskych zdrojov. V texte je uvedených niekoľko štatistík týkajúcich sa podvodov, nezrovnalostí a rozporov zistených v jednotlivých členských štátoch a v samotných inštitúciách EÚ. Údaje slúžia ako výstraha pre tých, ktorí chránia finančné záujmy Únie a usilujú sa poskytovať podrobné a spoľahlivé informácie s cieľom vytvoriť komplexný obraz medzinárodnej situácie v oblasti nezrovnalostí a podvodov určený na ochranu verejných záujmov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa Komisie o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 predložená v súlade s článkom 325 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vo všeobecnosti neposkytuje informácie o odhadovanej miere nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch, ale sústredí sa skôr na úroveň oznamovania. Je preto nemožné získať jasný obraz o skutočných rozmeroch nezrovnalostí a podvodov v členských štátoch, určiť tie, v ktorých je miera nezrovnalostí a podvodov najvyššia, a prinútiť ich k disciplíne. Súhlasím s pánom spravodajcom v tom, že najvhodnejším prístupom je vyvodiť závery o situácii v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti podvodom z údajov vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2009, ktorá je podľa neho najspoľahlivejším zdrojom informácií, zatiaľ čo správy Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom slúžia najmä ako doplňujúce informácie o trendoch a prípadových štúdiách. Preto som hlasovala za správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ukladá Európskej komisii a členským štátom povinnosť chrániť finančné záujmy EÚ a bojovať proti podvodom v oblastiach, v ktorých sa zodpovednosť delí medzi Európsku úniu a členské štáty. Podľa článku 325 ods. 5 Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku. Správa Komisie pre Radu a Európsky parlament o ochrane finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 (KOM(2010)382) poskytuje zhrnutie štatistických údajov o nezrovnalostiach nahlásených členskými štátmi v oblastiach, v ktorých plnia rozpočet (poľnohospodárska politika, politika súdržnosti a predvstupové fondy, teda okolo 80 % rozpočtu), a v oblasti výberu tradičných vlastných zdrojov EÚ. Poskytuje aj odhad nezrovnalostí v oblasti výdavkov riadených priamo Komisiou, ako aj prehľad prevádzkovej činnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože príliš často nám chýbajú spoľahlivé informácie o nezrovnalostiach a podvodoch týkajúcich sa využívania prostriedkov EÚ v členských štátoch. Príliš často chýba skutočná kontrola výberu colných poplatkov a vymáhania nesprávne vynaložených peňazí. Teraz je dôležité prijať konkrétne kroky na jasné rozlíšenie medzi nezrovnalosťami a podvodmi vzhľadom na to, že podvod je trestný čin, zatiaľ čo nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidla a môže byť veľmi ľahko neúmyselná. Potrebujeme ich rozdelenie podľa jednotlivých členských štátov, aby bolo možné prijať disciplinárne opatrenia proti jednotlivým krajinám.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Európsky úrad pre boj proti podvodom každoročne uskutoční niekoľko stoviek vyšetrovaní v otázkach týkajúcich sa úniku platieb EÚ a zneužívania finančných prostriedkov EÚ. Zatajovanie rozsahu podvodov nie je na nič dobré. Naopak, keď k nim dochádza, neuvedomujeme si nebezpečenstvo a v dôsledku toho sa proti nim nechránime.

Znepokojuje ma súčasná situácia v oblasti nízkej miery vymáhania nesprávne vynaložených peňazí. Peniaze vymožené od príjemcov v rokoch 2007 – 2009 predstavujú len 10 % celkových vymáhaných pohľadávok. To je neprijateľné. Musíme zaviesť účinný systém vymáhania a starostlivo monitorovať pokrok v tejto oblasti. Kontrola podvodov sa nesmie obmedziť len na európske inštitúcie, ale mala by sa zabezpečiť v jednotlivých členských štátoch. Ony by mali navrhnúť a pravidelne hodnotiť systémy verejného obstarávania umožňujúce predchádzanie korupcii.

Členské štáty by ďalej mali zachovávať transparentnosť a zodpovednosť v oblasti verejného obstarávania. Na úrovni Únie i členských štátov tiež treba vyvinúť úsilie na zabezpečenie toho, aby postupy boli jednoduché a aby sa obmedzila prílišná byrokracia.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože boj proti podvodom nie je len vo finančnom záujme EÚ, ale je veľmi dôležitý aj na ochranu spotrebiteľov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa, ktorú schválili všetky európske politické skupiny, zdôrazňuje odhadovaný rozsah nezrovnalostí a prípady podvodov pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ v jednotlivých členských štátoch. Podľa Komisie bol nárast počtu oznámených prípadov spôsobený zavedením nových komunikačných technológií. Hlasujem za túto správu a nazdávam sa, že Komisia musí urobiť viac pre to, aby členské štáty prevzali zodpovednosť za podvody a nezrovnalosti a zlepšili svoju disciplínu. Musia byť k dispozícii potrebné informácie o každom členskom štáte, aby sme zvýšili účinnosť systémov kontroly a monitorovania a zabezpečili skutočný obraz situácie. Členské štáty by mali zároveň zaviesť systém riadenia nezrovnalostí, aby mohli zabezpečiť zlepšenie plnenia svojich oznamovacích povinností európskym inštitúciám.

Poľnohospodárstvo, politika súdržnosti a predvstupové fondy sú oblasti, v ktorých je miera nezrovnalostí a podvodov zvlášť výrazná. Preto je nevyhnutné prijať opatrenia na zlepšenie monitorovania, odhaľovania a nápravy. Je veľmi dôležité, aby všetky európske subjekty, no najmä tie, ktoré pôsobia v členských štátoch, spolupracovali s cieľom vytvoriť ovzdušie transparentnosti a prísnosti pri využívaní finančných prostriedkov EÚ.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o podvodoch spojených s európskymi výdavkami v členských štátoch. Táto správa kritizuje nárast počtu podozrení z podvodu a ich objemu v porovnaní s celkovým počtom nezrovnalostí zistených v niektorých členských štátoch (Poľsko, Rumunsko a Bulharsko) a žiada Komisiu, príslušné agentúry Únie a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorými zabezpečia, že európske finančné prostriedky nebudú predmetom korupcie, a aby prijali odrádzajúce sankcie v prípadoch, keď sa zistia podvody a nezrovnalosti. Zdá sa, že je to minimálna požiadavka.

Parlament pomocou tejto správy upozorňuje aj na Francúzsko a Španielsko a „vyjadruje znepokojenie“ nad podozrivo nízkou mierou podozrení z podvodu v týchto krajinách. Vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla informácie o schopnosti týchto krajín odhaľovať podvody. Boj proti korupcii je základom. Nesmie však zakrývať zložitosť postupov. Skutočné zjednodušenie by umožnilo lepší prístup k finančným prostriedkom pre miestne spoločenstvá i malé organizácie, ktoré ich potrebujú. Bezpochyby by to zjednodušilo riadenie finančných prostriedkov a zabezpečilo lepšiu parlamentnú kontrolu.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Musíme čo najrýchlejšie nájsť účinné riešenie problému vysokej miery chybovosti pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ. Musíme okamžite zaviesť prísne opatrenia na zabránenie podvodnému získavaniu verejných prostriedkov. EÚ a členské štáty musia spoluprácou zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ priniesli čo najvyšší úžitok občanom Európy, pretože v konečnom dôsledku je to v záujme oboch strán.

V správe sa uvádza, že integrovaný systém správy a kontroly je oslabovaný nepresnými údajmi, neúplnými krížovými kontrolami a nedostatočným monitorovaním. Tieto problémy treba vyriešiť. Jasné ustanovenia a úplná transparentnosť v súvislosti s účasťou a prideľovaním finančných prostriedkov v kombinácii s prísnymi pravidlami upravujúcimi kontroly sú najlepšími prostriedkami na zabezpečenie skoncovania s podvodnými praktikami ešte skôr, než k nim môže vôbec dôjsť.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za text pána Ivana o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom v oblastiach, v ktorých sa zodpovednosť delí medzi Úniu a členské štáty. Najmä vzhľadom na nedávne udalosti si myslím, že je dôležité venovať pozornosť tomuto problému a zabezpečiť neustálu angažovanosť, aby sme umožnili rovnorodý a jednotný boj proti podvodom v celej EÚ.

Správa: Marietta Giannakou (A7-0062/2011)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – V strane UKIP sme zo zásady proti politickým stranám na európskej úrovni. Názor a postoje voličov z členských štátov možno autenticky zastúpiť jedine prostredníctvom politickej strany na vnútroštátnej úrovni. No nebolo by správne, keby iba strany európskeho superštátu mali nárok na peniaze daňovníkov, ak tu ide o ne. Strana UKIP si preto vyhradzuje právo zapájať sa do činnosti politickej strany na európskej úrovni. Bolo by úplne nesprávne, keby hlas mnohých miliónov Britov a ďalších príslušníkov národných štátov na kontinente, ktorí sú proti európskemu projektu, potlačila politická špička.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože predstavuje veľký krok v tvorbe spoločného právneho základu na reguláciu ich financovania. Táto správa je krokom správnym smerom, pretože neuznáva európsky štatút ľudských zdrojov týchto strán a rozlišuje medzi podmienkami na založenie strany a podmienkami na jej financovanie. To, že sa zmieňuje o politických nadáciách, je tiež pozitívne.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o uplatňovaní nariadenia o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni. Ide o dôležitý dokument, ktorý prispieva k rozvoju politických strán na európskej úrovni s cieľom aktivizovať záujem verejnosti o záležitosti EÚ. Ak chceme, aby občania EÚ podporovali tieto strany a dôverovali im, musíme posilniť jednotný a transparentný rámec na financovanie politických strán na európskej úrovni. Prijatím tohto uznesenia Európsky parlament otvorene vyjadril podporu transparentnému financovaniu, ktoré je základným prvkom demokratických hodnôt a dobrej správy vecí verejných. Je mimoriadne dôležité, aby politické strany na európskej úrovni, ktoré v Únii presadzujú demokraciu, získali spoločný a jednotný právny štatút. Prijatie európskeho štatútu na základe právnych predpisov EÚ, ktoré by pomohlo harmonizovať fiškálne aspekty politických strán EÚ, sa v súčasnosti pre politické strany javí byť dôležitejšie ako kedykoľvek predtým v záujme splnenia ich cieľov. Súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne, že tento dokument pomôže zefektívniť fungovanie systému politických strán EÚ.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Európska únia predstavuje živý obraz rôznych národov, kultúr, názorov a presvedčení, ktoré musia byť v súčasnej spoločenskej a politickej situácii zastúpené jednotne a ktoré musíme podporovať na legislatívnych fórach v rovnakej miere, či už na vnútroštátnej, alebo európskej úrovni. Myšlienka zastupiteľskej demokracie tvorí základ budovania Európy a budeme ju musieť zachovať a podporovať, pretože jedine takto bude mať projekt zjednotenej Európy nejaký zmysel.

Domnievam sa, že uvoľnenie režimu finančnej podpory pre politické strany na európskej úrovni by mohlo pomôcť posilniť a podporiť v budúcnosti zásadu zastupiteľskej demokracie a následne i záujmy všetkých tých európskych občanov, ktorí prispievajú do rozpočtu Únie. Pri prechode z koncepcie európskej polis na zmysel európskej politickej identity sa musíme snažiť zjednodušiť priamy kontakt medzi európskymi občanmi a politickými stranami. Pani Giannakouová vo svojej správe zdôrazňuje, že to nemožno dosiahnuť bez revízie štatútu a financovania politických strán na európskej úrovni. V správe sa vhodne uvádza, že sa musíme zamerať na zníženie miery byrokracie súvisiacej s postupmi prideľovania financií, no zároveň musíme zaviesť prísne sankcie v prípade nezrovnalostí či nedodržania existujúcich nariadení. Preto som za túto správu hlasovala.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu, ktorú predložila pani Giannakouová, v ktorej navrhuje predovšetkým to, aby politické strany a európske nadácie mali vlastnú právnu subjektivitu a aby bol zavedený spoločný právny a fiškálny štatút na základe právnych predpisov EÚ. Správa vyzýva Európsku komisiu, aby v tejto súvislosti predložila osobitné návrhy. Okrem toho potvrdzuje, že politická strana na úrovni EÚ môže byť financovaná len vtedy, ak je v Európskom parlamente zastúpená minimálne jedným zo svojich členov.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto dôležitú správu. Lisabonská zmluva predvída dôležitú úlohu politických strán pri vytváraní spoločného európskeho občianskeho priestoru. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby mali jednotný právny štatút a zaistili čo najväčšiu transparentnosť financovania, pričom sa v súvislosti s ním zodpovedajú spoločnosti. V súčasnosti sú mnohé politické strany, ktoré pôsobia v Európe, pomerne uzavreté a v ich vedení dochádza len k malým zmenám, čo následne oslabuje úlohu, ktorú tieto politické organizácie zohrávajú pri zaisťovaní toho, aby sa občania zapájali do prijímania politických rozhodnutí. Pomocou reformy regulácie činností strán by Európska únia mohla využiť príležitosť na podporu opätovného oživenia politických strán na európskej úrovni. Som presvedčený, že pri zavádzaní nových jednotných pravidiel týkajúcich sa činností a financovania strán by sme mali zahrnúť demokratické kritériá pre tvorbu vnútorných štruktúr strán a osobitné demokratické záruky. Ak ich politické organizácie nebudú uplatňovať, pripravia sa o niektoré svoje príležitosti, ako napríklad o príležitosť získať financie z verejných zdrojov.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Súhlasím s názorom pani spravodajkyne, že politické strany na európskej úrovni sú základnými nástrojmi parlamentnej demokracie, aj keď v tejto fáze sú iba zastrešujúcimi organizáciami pridružených politických strán na vnútroštátnej úrovni. Podporujem tiež názor, že iba tie strany, ktoré sú zastúpené minimálne jedným poslancom Európskeho parlamentu, majú nárok na financovanie. Som presvedčený, že zámer požiadať Komisiu o predloženie návrhu štatútu pre politické strany na európskej úrovni v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ je správny. Zastávam podobný názor ako pani spravodajkyňa, a to, že potrebujeme zmeny finančných nariadení, ktorými sa riadi financovanie politických strán a nadácií na európskej úrovni, a že finančné prostriedky je potrebné vyčleniť v plnej výške na začiatku roka.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Ide o spoločný názor všetkých európskych občanov. Či ste za Európu, alebo proti jej integrácii, na tom sa na tejto úrovni nič nemení. Musíme sa okamžite opätovne ujať európskych otázok. Politické strany na európskej úrovni majú značný rozsah činnosti. Musia prichádzať s novými perspektívami a poskytovať ďalšie stimuly pre nástroje demokratickej Európy. V záujme uvoľnenia energie preto musíme zmierniť podmienky na existenciu politických strán na európskej úrovni. V najbližších voľbách musíme dať jasný štatút týmto novým priestorom na diskusiu a činnosti politických strán na európskej úrovni musíme dať konečne skutočnú perspektívu.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Túto správu som odmietol z mnohých dôvodov. Mnohé z návrhov týkajúcich sa priameho financovania a štatútu politických strán na európskej úrovni sú v rozpore so stranami na vnútroštátnej úrovni. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení rôznymi krajinami prostredníctvom strán na vnútroštátnej úrovni. Po tom, ako sú zvolení, môžu vďaka svojim stranám na vnútroštátnej úrovni vytvárať európske skupiny, ale pritom vo svojej krajine musia sledovať záujmy svojej strany. Táto správa túto myšlienku nepodporuje.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Rozvoj politických strán na európskej úrovni je nevyhnutný na vzbudenie záujmu verejnosti o záležitosti EÚ. Riešenie otázky regulácie strán na európskej úrovni je vážnejšou otázkou – ako vytvoriť nadnárodný občiansky priestor tvorený slobodnými a rovnými občanmi a čo by mohlo „spoločné založenie“ týchto strán vo forme „občianskej zmluvy“ medzi rôznymi národmi priniesť pre budúcnosť integrácie. Navrhnúť reformný balík pre politické strany na európskej úrovni ako prostriedok mobilizácie demokratických synergií jednotlivcov, ako aj organizovaných občanov nie je jednoduchou úlohou už len z dôvodu komplikovanosti EÚ zo systémového hľadiska.

Posilnením politických strán na európskej úrovni sa upevní participatívna správa v EÚ a v konečnom dôsledku aj demokracia. Budúcnosť EÚ závisí od politických strán na európskej úrovni. Je to naozaj veľmi zložité. Prvý krokom je vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia na činnosť a financovanie politických strán na európskej úrovni. Potrebujeme európsky priestor, v ktorom sa budú politické strany aktívne starať o to, aby občania boli stredobodom záujmu Európskej únie, a budú im pomáhať v každodennom živote, a to v čase, keď môžeme jasne vidieť, že európski občania sa od Únie vzďaľujú.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Politické strany na európskej úrovni, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní demokracie v EÚ, by mali dostať spoločný a jednotný právny štatút. Politické strany na európskej úrovni by mali byť subjektmi s právnou subjektivitou, aby mohli prekonať rozdiel medzi politickými stranami na európskej úrovni a európskymi orgánmi z hľadiska postupov zdaňovania. Čo sa týka vzniku strán na európskej úrovni, je správne a vhodné, že volení zástupcovia na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni majú podľa štatútu strán na európskej úrovni rovnaké postavenie, pokiaľ sú títo regionálni zástupcovia volenými poslancami regionálnych parlamentov. Okrem toho by každá politická strana na európskej úrovni mala mať aspoň jedného zástupcu, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu. Napokon, túto podmienku musí politická strana na európskej úrovni splniť aj vtedy, ak chce získať finančné prostriedky z Európskeho parlamentu.

  John Bufton, David Campbell Bannerman, Derek Roland Clark a Nigel Farage (EFD), písomne. – Strana UKIP je zo zásady proti politickým stranám na európskej úrovni. V ich prípade ide o plytvanie peniazmi ťažko skúšaných daňovníkov. Nepotrebujeme ich. Názor národov členských štátov možno autenticky zastúpiť i naďalej prostredníctvom politickej strany na vnútroštátnej úrovni. No aj napriek tomu musíme jasne chápať, že strana UKIP si vyhradzuje právo zapájať sa do činnosti politickej strany na európskej úrovni, aby aj ona mohla využívať peniaze týchto daňovníkov a lepšie zastupovať niekoľko miliónov Britov a ďalších ľudí z celého kontinentu, ktorí sú proti Európskej únii a všetkému, čo s ňou súvisí, a ktorých hlas potlačila vládnuca politická trieda.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Túto správu rozhodne podporujem, pretože je ďalším krokom v budovaní skutočných politických strán na európskej úrovni, ktoré môžu konať na úrovni celej Európy. Jediný spôsob, ako možno vyriešiť nedostatok demokracie, pre ktorý občania Európy nemajú pocit, že sú súčasťou európskeho projektu, je vytvoriť skutočnú európsku politiku. V tomto prípade sú rozhodujúce politické strany na európskej úrovni.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania i napriek tomu, že správa navrhuje riešenie problému spôsobeného tým, že politické strany na európskej úrovni fungujú ako mimovládne organizácie so sídlom v Belgicku. Strany na európskej úrovni, ktoré majú vlastný ideologický a politický charakter, musia získať jasnú právnu subjektivitu. Za určitých podmienok môžu pomôcť podnietiť občanov do činnosti a žiadať riešenia v prospech ľudí a nie finančne silných. Mám však k istým bodom správy rezervovaný postoj, pretože by sa mohli použiť ako obmedzenia slobodnej a nezávislej organizácie a činnosti strán na európskej úrovni. Ich vnútorné fungovanie a organizácia, ako aj politická činnosť musia závisieť od ich vlastných politických rozhodnutí a bez vonkajších obmedzení. Pravidlá upravujúce politické a právne uznanie strán a ich potrebné financovanie musia zjednodušiť ich činnosť, aby mohli slobodne vytvárať alternatívne politiky. To je samotnou podstatou demokracie. Musia zaistiť aj to, aby vystupovali ako hovorcovia európskeho národa, a to bez vplyvu obmedzujúcich politických rámcov a silných hospodárskych záujmov.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) EÚ funguje ako zastupiteľská demokracia v súlade s Lisabonskou zmluvou. Politické strany na európskej úrovni zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní európskeho politického povedomia a vyjadrovaní vôle verejnosti EÚ. Politické strany na európskej úrovni sú však len zastrešujúcimi organizáciami strán na vnútroštátnej úrovni a v konečnom dôsledku nie sú v priamom kontakte s voličmi z členských štátov. Súčasťou posilnenia politických strán na európskej úrovni je aj prijatie politického, právneho a fiškálneho štatútu vrátane autonómnej právnej subjektivity založenej priamo na právnych predpisoch EÚ. Lepšia regulácia politických strán na európskej úrovni a ich pridružených politických nadácií bude prospešná aj z hľadiska transparentnosti. Transparentné financovanie je kľúčovým prvkom podpory demokratických hodnôt a presadzovania dobrej správy veci verejných, pričom očakávame, že to tiež môže pomôcť posilniť dôveru verejnosti v politické strany.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Politické strany na európskej úrovni sú nezmysel. Takzvaný politický priestor na európskej úrovni, ktorý mnohí obhajujú, neexistuje. Jedine v rámci celku, v ktorom majú občania rovnaké hodnoty, rovnaký jazyk či rovnakú kultúru, teda v rámci národa možno vyjadrovať názory a viesť skutočné a politické diskusie.

V tejto správe sa tvrdí, že politické strany na európskej úrovni musia byť miestom na vyjadrovanie politickej vôle občanov Únie. Ide o nerealistický cieľ. Miera neúčasti je na každých voľbách do Európskeho parlamentu vyššia. To by nám malo pripomínať, že nadnárodná úroveň nie je úrovňou spravodlivej a účinnej demokracie. Je neslýchané, že tieto strany dostávajú obrovské európske dotácie. Je zrejmé, že pocit odcudzenia a nedostatok záujmu zo strany občanov rastie, ale Európsky parlament či európske inštitúcie vo všeobecnosti sú odhodlané vytvoriť európsky politický priestor z ničoho.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože podporuje bezpečné a transparentné normy fungovania a financovania politických strán na európskej úrovni v rámci Európskej únie. Budúci európsky štatút politických strán bude dôležitým krokom smerom k väčšej účasti verejnosti, k demokracii, ktorá je viac zastupiteľská, a k Európe, ktorá je bližšie k svojim ľuďom.

  Göran Färm, Anna Hedh a Marita Ulvskog (S&D), písomne. – (SV) Pokiaľ ide o správu o nariadeniach o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni, rozhodli sme sa hlasovať proti odseku tejto správy, v ktorom sa navrhuje, že európske politické strany by mali mať možnosť zúčastňovať sa referendových kampaní v členských štátoch, ak sa tieto referendá týkajú EÚ. Politické strany na európskej úrovni, ktoré sú vo veľkej miere financované zo zdrojov EÚ, môžu v súčasnosti viesť kampane iba počas volieb do Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že súčasné pravidlá sú primerané. Výsledky vnútroštátnych volieb alebo referend by nemali byť ovplyvnené stranami, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ alebo iných vonkajších zdrojov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Máme zastupiteľskú demokraciu, ktorá sa uplatňuje prostredníctvom politických strán, ktoré sú práve z tohto dôvodu demokratickými nástrojmi zastupujúcimi oprávnené záujmy verejnosti na jej blízkych úrovniach, napríklad prostredníctvom miestnej samosprávy, ako aj na tých vzdialenejších, prostredníctvom ich zastúpenia v európskych inštitúciách. Nie náhodou sa poslanci Európskeho parlamentu organizujú v politických stranách a takýmto spôsobom sa snažia zastupovať záujmy verejnosti v súlade s programom priorít, ktoré vymedzuje ich politická orientácia. Ako pani spravodajkyňa tvrdí, „vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia pre fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni je výsostne demokratickým aktom“, preto som presvedčený, že podnet na vytvorenie jasného regulačného rámca na ich uznanie a financovanie je pozitívnym krokom.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Politické strany a ich pridružené politické nadácie sú v parlamentnej demokracii kľúčovými nástrojmi. Prispievajú k formovaniu politickej vôle ľudí. Majú veľký význam aj pri školení a výbere kandidátov. Podľa Lisabonskej zmluvy túto úlohu vykonávajú politické strany a ich príslušné nadácie s cieľom vytvoriť európsku polis, teda politický priestor na úrovni EÚ, a európsku demokraciu, ktorej kľúčovým a podstatným prvkom je európska iniciatíva občanov. Politické strany a politické nadácie na európskej úrovni sa stali nenahraditeľnými aktérmi v politickom živote EÚ, a to najmä preto, lebo formujú a hlásajú stanoviská rôznych „politických rodín“. Súhlasím s kritériami na získanie prístupu k financovaniu, a to hlavne s percentom príjmov a zastúpenia príslušnej politickej strany.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) V správe je uvedených niekoľko faktorov, pre ktoré s ňou nesúhlasíme. Účasť politických strán na európskej úrovni na referendových kampaniach v členských štátoch je jedným z týchto faktorov, a to aj vtedy, ak by predmet referenda priamo súvisel s otázkami týkajúcimi sa EÚ.

Rovnako nesúhlasíme s návrhom, aby politické strany na európskej úrovni začali preskúmavať podmienky priameho náboru jednotlivých občanov za členov. Tieto faktory ešte pridávajú k rozhodnému postoju, ktorý nie je priaznivo naklonený vzniku politických strán s európskou pôsobnosťou. Tento postup je neoddeliteľnou súčasťou neoliberálneho, federalistického a militaristického charakteru a cieľov súčasného integračného procesu, v ktorom navyše zohráva dôležitú úlohu.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme proti tejto správe, pretože nesúhlasíme s vytváraním politických strán na európskej úrovni, ako aj pre náš postoj ku kapitalistickej integrácii EÚ. To isté platí aj pre návrhy týkajúce sa príslušných politických nadácií.

No v prípade tejto konkrétnej správy ide aj o ďalšie dôvody, prečo sme hlasovali proti. Sme napríklad presvedčení, že nie je správne, aby sa politické strany na európskej úrovni zúčastňovali referendových kampaní v členských štátoch, a to aj vtedy, ak by predmet referenda priamo súvisel s otázkami týkajúcimi sa EÚ.

Rovnako nesúhlasíme s návrhom, aby politické strany na európskej úrovni začali preskúmavať podmienky priameho náboru jednotlivých občanov za členov.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) To, že politickým stranám na európskej úrovni dáme právny štatút a právnu subjektivitu len na základe právnych predpisov EÚ, znamená, že ich premeníme na nadnárodné subjekty, ktoré budú mať moc nad domácimi právnymi predpismi týkajúcimi sa politických strán, z ktorých pozostávajú. Znamená to umelo a dogmaticky vytvoriť dvadsiaty ôsmy politický priestor, ktorý je iba virtuálny. Som tiež proti sprísňovaniu pravidiel týkajúcich sa vzniku týchto strán – pričom finančné podmienky, ktoré musia splniť, sa musia primerane zmierniť –, ako aj proti akémukoľvek vzťahu medzi uznávaním „európskeho“ štatútu strany a jej prístupom k verejnému financovaniu. Všetkými možnými prostriedkami sa snažia zmenšiť členskú základňu klubu, aby tých pár privilegovaných členov mohlo ľahšie s radosťou využívať finančné a politické výhody spojené s členstvom v ňom. Napokon, právo politických strán na európskej úrovni zúčastňovať sa referendových kampaní týkajúcich sa európskych záležitostí je podľa mňa nejednoznačné.

Niektorí kolegovia poslanci Európskeho parlamentu s ním súhlasili, pričom mysleli na možné referendá o vstupe Turecka do EÚ, ktoré sa v žiadnom prípade nebudú konať. Osobne som si skôr predstavil neprijateľné zasahovanie do referend týkajúcich sa pristúpenia alebo prijatia eura krajinou, do referend súvisiacich s právom každého národa, a to každého národa samostatne, na sebaurčenie. Hlasoval som proti tejto správe.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Túto správu som plne podporila, pretože do určitej miery podnecuje vznik európskej demokracie založenej na stranách s riadnym a jasným právnym štatútom a právnou subjektivitou. To predstavuje bezpochyby výhodu – posilní sa ich legitímnosť v očiach občanov, ktorí majú ešte stále pocit, že EÚ je príliš vzdialená. Ide tu aj o presadzovanie transparentnosti fungovania, ktorú považujem za nevyhnutnú z hľadiska predpokladanej demokracie. Napokon, ich financovanie bude transparentnejšie, čo môže jedine zvýšiť ich legitímnosť. To vítam.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s touto správou, pretože vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia na fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni je výsostne demokratickým aktom. Potrebujeme priestor, európsky priestor, v ktorom politické strany zjednotia občanov EÚ a budú im pomáhať v každodennom živote. Skutočnosť, že budú prijaté osobitné pravidlá, ktoré umožnia dosiahnutie tohto cieľa, bude mať dva následky. Na jednej strane budú k dispozícii aktuálne, verejné a rýchle informácie o vzniku politických strán na európskej úrovni a o ich situácii v Európe. Občania si budú vedomí toho, že pri zapájaní sa do činnosti politickej strany na európskej úrovni musia dodržiavať právne predpisy Európskej únie a že politické strany majú práva a povinnosti. Európsky štatút politických strán na európskej úrovni na druhej strane vytvára podmienky pre vznik systému nadnárodných strán. Ide o rozhodujúci prvý krok, ktorého cieľom je väčšia účasť, viac demokracie a nakoniec viac Európy.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE) , písomne. – (FI) Musíme rozvíjať politické strany na európskej úrovni. Európsky parlament už oddávna znepokojuje skutočnosť, že verejnosť prejavuje malý záujem o záležitosti EÚ. Možno to jasne vidieť na slabej účasti v parlamentných voľbách. V minulých voľbách do Európskeho parlamentu šlo v skutočnosti voliť iba 40,3 % Fínov s právom voliť.

Počas posledných rokov došlo k výraznému zvýšeniu financovania politických strán a nadácií na európskej úrovni. Strany dostanú tohto roku finančnú podporu v celkovej výške 17,4 milióna EUR a nadácie dostanú 11,4 milióna EUR. Teraz musíme zabezpečiť, aby sa tieto peniaze, ktoré pochádzajú od európskych daňovníkov, využili transparentne a čo najrozumnejšie. Okrem toho finančná podpora by sa už v budúcnosti nemala vôbec zvyšovať.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) „Politické strany na európskej úrovni prispievajú k utváraniu európskeho povedomia a k vyjadreniu politickej vôle občanov Únie.“ Článok 10 odsek 4 Zmluvy o Európskej únii týmito slovami ustanovuje úlohu, ktorú musia zohrávať politické strany na európskej úrovni. Hoci Lisabonská zmluva im dáva túto úlohu, nemôžu ju vždy optimálne splniť. Som presvedčený, že politické strany na európskej úrovni môžu a mali by účinnejšie prispievať k politickému a spoločenskému životu Európy v záujme zvýšenia záujmu verejnosti o vnútorné záležitosti Únie. Politickým stranám na európskej úrovni musíme vzhľadom na tieto faktory poskytnúť uznaný právny štatút a jednotné, ucelené daňové politiky, ktoré umožnia skutočnú konvergenciu organizácie. Naozaj som presvedčený, že štatút politických strán na európskej úrovni by mohol vytvoriť podmienky nielen pre zapojenie obyvateľstva, ale aj pre vznik systému skutočne nadnárodných strán, ktorý by bol nevyhnutný na zabezpečenie vyššej úrovne demokracie v Európe.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Už sedem rokov sa hlavné európske politické zoskupenia etablujú ako európske strany, ktoré sa spájajú v rámci skupín zastúpených v tomto Parlamente. No viditeľnosť a činnosť týchto transeurópskych strán vážne obmedzuje všadeprítomná oddanosť svojmu národu. Bez toho, aby sme ju spochybňovali – potrebujeme ju pri napĺňaní demokratických ambícií Únie –, sa musíme snažiť podporiť vznik európskej nadnárodnej diskusie ako prostriedku, ktorý ako jediný umožní Európe napredovať. Cieľom správy pani Giannakouovej je najmä prispieť k zakladaniu politických strán na európskej úrovni, má preto moju podporu. Žiada Komisiu, aby zaviedla právne predpisy, vďaka ktorým pre tieto subjekty vytvorí štatút, uľahčí ich financovanie a umožní im lepšie sa začleniť do každodenného politického života občanov. Toto nariadenie vytvorí privilegovaný priestor, ktorý zabezpečí, že transeurópske záujmy uzrú svetlo sveta, a zároveň poskytne prísne pravidlá, ktoré zaistia otvorenú a transparentnú diskusiu.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorú považujem za dôležitý krok smerom k vytvoreniu právneho štatútu politických strán na európskej úrovni.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Keďže politické strany sú zastúpené na európskej úrovni, inštitúcie od nich očakávajú, že budú informovať verejnú mienku o európskych otázkach. Hlasovala som za túto správu, ktorá zavádza spoločný právny a fiškálny štatút pre politické strany na európskej úrovni. Umožnila to Lisabonská zmluva, ktorá poskytuje EÚ právnu subjektivitu. Tento štatút potrebujeme na konvergenciu v súvislosti s rozpočtom a organizáciou politických strán na európskej úrovni a ich nadácií.

Nadácie pridružené k politickým stranám prispievajú k diskusiám o politických záležitostiach všeobecného záujmu. S cieľom získať spoľahlivé a transparentné informácie o ich financovaní a fungovaní sa sprehľadňujú finančné pravidlá. Jedným dôležitým pravidlom je podmienka týkajúca sa financovania, na základe ktorej musí byť strana v Európskom parlamente zastúpená minimálne jedným poslancom.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že ak možno povedať, že bez politických strán v našich krajinách nie je žiadna demokracia, potom by sme mali povedať aj to, že bez politických strán na európskej úrovni nebude skutočná európska demokracia. Keďže tvrdím, že financovanie strán na vnútroštátnej úrovni podnikmi a ich lobistickými skupinami by sa malo úplne zakázať, pričom štát by mal zaručiť verejné financovanie, som tiež presvedčená, že strany na európskej úrovni by mali byť financované z rozpočtu EÚ a nemali by mať možnosť prijímať „dary“ od právnických osôb.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Podpora bezpečných a transparentných noriem fungovania a financovania politických strán na európskej úrovni je v EÚ nesmierne dôležitá. Budúci európsky štatút politických strán zohrá pri realizácii tohto cieľa veľkú úlohu, pretože prinesie väčšiu účasť verejnosti, demokraciu, ktorá je viac zastupiteľská, a Európu, ktorá je bližšie k svojim ľuďom.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Som presvedčený, že vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia na fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni je výsostne demokratickým aktom. Potrebujeme priestor, európsky priestor s aktívnymi politickými stranami, ktoré privedú občanov do centra pozornosti Únie a pomôžu im v každodennom živote. Prijatie osobitných pravidiel umožní dosiahnutie tohto dvojakého cieľa. Na jednej strane poskytne aktuálne, rýchle a verejné informácie o vzniku politických strán na európskej úrovni a o ich spoločnom európskom štatúte. Občania si uvedomujú, že zapájanie sa do činnosti politickej strany na európskej úrovni znamená, že sa zapájajú do činnosti subjektu, ktorý podlieha právnym predpisom Európskej únie, a že politické strany majú práva a povinnosti. Európsky štatút politických strán na európskej úrovni na druhej strane vytvára podmienky pre vznik systému nadnárodných strán. Hlasoval som za.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Počas stredajšieho rokovania Európsky parlament prijal správu pani Giannakouovej o štatúte a pravidlách financovania politických strán na európskej úrovni. Domnievam sa, že rozvoj politických strán na európskej úrovni je kľúčovým nástrojom, vďaka ktorému môžeme zvýšiť záujem verejnej mienky o záležitosti Európskej únie, čo podľa mňa povedie k väčšej účasti na voľbách do Európskeho parlamentu. Politické strany sú okrem toho platformou na dialóg s občanmi, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom početných seminárov a politických diskusií. Maastrichtská zmluva a Zmluva z Nice zaviedli možnosť financovania politických strán na európskej úrovni, vďaka čomu im umožnili fungovať nezávisle od parlamentných skupín. No i napriek týmto krokom, ktoré vedú nesporne k zlepšeniu štatútu strán na európskej úrovni, ich hlavné zdroje financovania tvoria i naďalej individuálne členské poplatky a v malej miere dary. Rád by som vyjadril nádej, že dokument, ktorý bol prijatý, prinesie výrazné zlepšenie postavenia politických strán na európskej úrovni.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto dôležité uznesenie, pretože politické strany na európskej úrovni sú dôležitým faktorom integrácie v rámci Únie, ktorej cieľom je vytvoriť európsku polis, teda politický priestor na úrovni EÚ, a európsku demokraciu. Politické strany na európskej úrovni musia úzko spolupracovať so svojimi členmi v stranách na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Z tohto dôvodu by mali mať priaznivé pracovné podmienky a mali by im byť pridelené finančné prostriedky. Musíme zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť a maximálne finančné kontroly politických strán na európskej úrovni, ktoré sú financované zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Treba predovšetkým nariadenie o rozpočtových pravidlách doplniť o ustanovenia, ktoré budú zamerané výhradne na reguláciu financovania strán a nadácií na európskej úrovni. Okrem toho by bolo rozumné, keby sme urobili výnimku, vďaka ktorej by tieto strany mali na začiatku rozpočtového roka k dispozícii 100 % finančných prostriedkov namiesto 80 % a výška nezávislých zdrojov financovania, ktoré musia strany preukázať, by sa znížila na 10 %. Aby sa vyčlenené finančné prostriedky využili transparentne a podľa plánu, musia byť v nariadení stanovené sankcie za porušenie postupov financovania. Vzhľadom na to, že politické strany na európskej úrovni zohrávajú na úrovni EÚ politickú úlohu, súhlasím s návrhom, aby sme im dali právo na účasť na referendových kampaniach, ktoré sa priamo týkajú záležitostí EÚ, a umožnili im využívať peniaze, ktoré im boli pridelené, na financovanie týchto kampaní. Jedine silné a efektívne fungujúce politické strany na európskej úrovni môžu prispieť k pevnejšiemu spojeniu medzi inštitúciami EÚ a občanmi. Komisia by preto mala okamžite predložiť návrh štatútu politických strán na európskej úrovni.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Voľby do Európskeho parlamentu by mali byť demokratickejšie. Občania EÚ by mali mať možnosť voliť nielen v rámci vnútroštátnych, ale aj európskych kandidátskych listín. Význam politických strán a politických nadácií na európskej úrovni sa v politickom živote Európskej únie zväčšuje. Naďalej je však pre ne zložité získavať väčšiu popularitu a podporu, pretože sú iba zastrešujúcimi organizáciami strán na vnútroštátnej úrovni a nie sú v priamom kontakte s voličmi z členských štátov. Musíme zlepšiť podmienky, v ktorých politické strany na európskej úrovni fungujú, pretože to bude znamenať zlepšenie zastupiteľskej vlády EÚ a posilnenie demokracie. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že predstavuje dôležitý a pravdepodobne prvý krok smerom k posilneniu politických strán na európskej úrovni. Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že musíme okamžite vytvoriť právny rámec pre činnosti politických strán na európskej úrovni. Financovanie činnosti politických strán na európskej úrovni musí byť transparentné. Aby sme to zaistili, mala by existovať možnosť vykonávať kontroly financovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Demokratický systém, na ktorom je založená EÚ, sa zameriava na občana ako referenčnú hodnotu, z ktorej vychádzajú všetky prijímané rozhodnutia. Občana zastupujú politické strany. Ak chcú tieto strany zabezpečiť vôľu svojich voličov, musia prijať spoločné transparentné a jednotné pravidlá. Preto som hlasoval za zavedenie nariadenia o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni. Nariadenie EÚ takéhoto rozsahu ponúka možnosť získať rozsiahle informácie o politických stranách na európskej úrovni, dáva záruku proti vnútornej korupcii a oživuje záujem občanov, pričom uľahčuje ich účasť na politike EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa vychádza z predpokladu, že rozvoj politických strán na európskej úrovni je rozhodujúci z hľadiska mobilizácie záujmu verejnosti o záležitosti EÚ. Diskusia o štatúte strán na európskej úrovni vychádza z hlbokého záujmu o to, ako sa podieľať na vytvorení nadnárodného občianskeho priestoru tvoreného slobodnými a rovnými občanmi, a čo by mohlo spoločné financovanie vo forme „občianskej zmluvy“ medzi rôznymi národmi priniesť pre budúcnosť integrácie. Navrhnúť reformný balík pre politické strany na európskej úrovni ako prostriedok mobilizácie demokratických synergií jednotlivcov, ako aj organizovaných občanov je zložitou, ale šľachetnou úlohou, a to najmä z dôvodu komplikovanosti EÚ zo systémového hľadiska. Túto nevýhodu však možno zmeniť na výhodu, ak sa vyjasní takzvaná konštruktívna úloha politických strán na európskej úrovni, ako aj spôsob, akým môže jasný a vážny dialóg o ich politickom vývoji prispieť k vzniku demokracie založenej na väčšej pluralite. Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia na fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni zvyšuje úroveň európskej demokracie.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že ak možno povedať, že bez politických strán v našich krajinách nie je žiadna demokracia, potom by sme mali povedať aj to, že bez politických strán na európskej úrovni nebude skutočná európska demokracia. Keďže tvrdím, že financovanie strán na vnútroštátnej úrovni podnikmi a ich lobistickými skupinami by sa malo úplne zakázať, pričom štát by mal zaručiť verejné financovanie, som tiež presvedčený, že strany na európskej úrovni by mali byť financované z rozpočtu EÚ a nemali by mať možnosť prijímať „dary“ od právnických osôb.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Prehĺbenie zastupiteľskej demokracie a vytvorenie politického priestoru na úrovni EÚ nepochybne posilňuje úlohu politických strán na európskej úrovni a ich príslušných nadácií. Prijatie spoločného a jednotného právneho štatútu pre všetky politické strany na európskej úrovni a ich pridružené nadácie, ktorý priamo vychádza z právnych predpisov EÚ, predstavuje veľmi dôležitý prvý krok týmto smerom. Vítam preto prijatie tejto správy, pretože zdôrazňuje význam politických strán na európskej úrovni ako nenahraditeľných aktérov v politickom živote EÚ a predkladá konkrétne návrhy s cieľom vytvoriť bezpečné a transparentné regulačné prostredie na fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Politické strany na európskej úrovni prispievajú k utváraniu európskeho politického povedomia a k vyjadreniu vôle občanov. V čase, keď sa snažíme zvýšiť účasť občanov na činnostiach EÚ a posilniť jej demokratický charakter, mali by sme podniknúť kroky na zlepšenie regulačného prostredia politických strán na európskej úrovni. Podporujem správu pani kolegyne Giannakouovej. Politickým stranám na európskej úrovni musíme dovoliť – dokonca ich v tom musíme podporiť – zúčastňovať sa európskych referendových kampaní. Rovnako som presvedčený, že občanom, ktorí si to želajú, musia tieto strany ponúknuť možnosť individuálnej a priamej účasti. Okrem toho je potrebné upraviť finančné pravidlá, ktoré platia pre politické strany. Musíme podporiť vlastné financovanie, a to tak, že zvýšime súčasnú hranicu pre dary na rok a osobu. Musíme zmierniť aj ďalšie pravidlá. Mám na mysli najmä povolenie prenášať finančné prostriedky do nasledujúceho rozpočtového roka. Pri týchto úpravách však musíme zároveň zachovať všetky súčasné požiadavky na transparentnosť a zaviesť sankcie – hlavne tie finančné –, teda to, čo v súčasnosti v nariadení o rozpočtových pravidlách chýba.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Rozvoj politických strán na európskej úrovni je nevyhnutný na aktivizáciu záujmu verejnosti o záležitosti EÚ. Presahuje ústredné postavenie často kladených otázok, kto riadi a ako, čím upozorňuje na otázku, kto je riadený. Diskusie o regulácii politických strán na európskej úrovni vychádzajú z hlbšieho záujmu o to, ako sa podieľať na vytvorení nadnárodného občianskeho priestoru tvoreného slobodnými a rovnými občanmi, a čo by mohlo spoločné založenie týchto strán vo forme „občianskej zmluvy“ medzi rôznymi národmi priniesť pre budúcnosť integrácie. Navrhnúť reformný balík pre politické strany na európskej úrovni ako prostriedok mobilizácie demokratických synergií jednotlivcov, ako aj organizovaných občanov nie je jednoduchou úlohou už len z dôvodu komplikovanosti EÚ zo systémového hľadiska. Môže sa to však premeniť na výhodu. Stačí, ak sa vyjasní tzv. konštitutívna úloha politických strán na európskej úrovni a to, ako môže informovaný a zásadový dialóg o ich politickom vývoji uľahčiť vznik pluralitného déma, ktorého členovia sa môžu so svojimi demokratickými požiadavkami obracať na ústredné inštitúcie a môžu ich prostredníctvom nich realizovať. Posilnením politických strán na európskej úrovni sa upevní participatívna správa v EÚ a v konečnom dôsledku aj demokracia.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Nie je jednoduché vypracovať balík reforiem pre politické strany na európskej úrovni, ktorý im umožní mobilizovať demokratické podnety jednotlivcov, ako aj občianskych organizácií. Vytvorenie bezpečného a transparentného rámca na fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni však predstavuje výsostne demokratický akt. Musíme podporiť vytvorenie európskeho priestoru na činnosti politických strán, ktorý privedie občanov do centra pozornosti Európskej únie a pomôže im v ich každodennom živote.

Tento cieľ môžeme dosiahnuť, ak schválime osobitné pravidlá, čo znamená dvojakú výhodu. Na jednej strane poskytne aktuálne, rýchle a verejné informácie o vzniku politických strán na európskej úrovni a o ich spoločnom európskom štatúte. Takto budú občania vedieť, že na zapájanie sa do činnosti politickej strany na európskej úrovni sa vzťahujú právne predpisy EÚ a že politické strany majú nielen práva, ale aj povinnosti. Európsky štatút politických strán na európskej úrovni na druhej strane otvára cestu vzniku systému nadnárodných strán.

Schválenie tohto uznesenia je prvým a nenahraditeľným krokom smerom k väčšej účasti občanov v Európe.

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. – (NL) Samozrejme, súhlasím s názorom, že politické strany a ich pridružené politické nadácie sú základnými nástrojmi parlamentnej demokracie. Skutočne zaisťujú to, že poslanci sa zodpovedajú, pomáhajú formovať politickú vôľu občanov, navrhujú politické programy, vyberajú a zaškoľujú kandidátov, udržiavajú dialóg s občanmi a umožňujú občanom vyjadrovať názory. V Lisabonskej zmluve je okrem toho jasne uvedené, že túto úlohu majú zohrávať politické strany a ich pridružené nadácie. Sú dôležitou zložkou politického priestoru na úrovni EÚ a európskej demokracie, pričom Európska iniciatíva občanov je ich základnou súčasťou.

V konečnom hlasovaní som však hlasoval proti tejto správe. Chcel som tak ukázať, že vôbec nesúhlasím so zamietnutím pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 10, ktorý v súvislosti so systémami financovania a darcovstva oberal právne subjekty a podniky o právo darovať ročne prostriedky vo výške 25 000 EUR. To, že Európsky parlament dovoľuje, aby sa naďalej uplatňoval tento poľutovaniahodný postup, umožní spoločnostiam a lobistickým organizáciám silne vplývať na politické strany a nadácie na európskej úrovni prostredníctvom poskytovania finančnej podpory. To nechcem, preto som hlasoval proti.

Správa: Sandra Kalniete (A7-0083/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože podporuje lepšie podmienky pre správu jednotného trhu a pre zapojenie partnerov do tohto trhu. Je však dôležité, aby v centre záujmu týchto politík stáli ľudia a aby sme dali Parlamentu širší politický priestor v otázkach týkajúcich sa jednotného trhu.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu našej kolegyne pani Kalnieteovej, ako aj dve správy pána Busoia a pána Correiu de Camposa. Tieto tri správy boli vypracované po návrhu Aktu o jednotnom trhu, ktorý uverejnila Európska komisia. Cieľom Michela Barniera, komisára pre vnútorný trh, je oživiť jednotný trh, ale predovšetkým ho priblížiť k občanovi. Tento cieľ plne podporujem. Akt o jednotnom trhu musíme vnímať ako príležitosť ukázať občanom, že európska integrácia a predovšetkým jednotný trh sa uskutočňujú v ich záujme, nie proti nim. Zaručiť prístup k základnej bankovej službe – alebo všeobecnejšie povedané, zabezpečiť kvalitu a dostupnosť služieb, ktoré sú pre našich spoluobčanov dôležité –, je krokom týmto smerom.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Jednou z hlavných úloh pri oživovaní jednotného trhu je zabezpečenie účinného politického vodcovstva, angažovanosti a koordinácie, preto má komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne pre oživenie jednotného trhu zásadný význam. Európska komisia musí zohrávať väčšiu koordinačnú úlohu a predseda Komisie by mal dostať mandát na koordináciu oživenia jednotného trhu a dohľad nad týmto procesom, a to v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady a príslušnými orgánmi členských štátov. Súhlasím s touto správou, pretože si myslím, že je nevyhnutné zlepšiť politickú koordináciu na všetkých úrovniach v snahe náležite uplatňovať priority jednotného trhu, ktorých cieľom je podporiť hospodársky rast, konkurencieschopnosť, sociálne trhové hospodárstvo a udržateľnosť Únie.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som návrhy pani spravodajkyne a prístup, ktorý Komisia prijala vo svojom oznámení s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, ako aj návrh každoročne organizovať Fórum jednotného trhu. Miestne a regionálne orgány by sa mali viac zapájať do budovania jednotného trhu, pričom dialóg so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou pomôže obnoviť dôveru v jednotný trh.

Tiež si myslím, že využívanie nariadení namiesto smerníc by vytvorilo jasnejšie regulačné prostredie a znížilo by náklady spojené s vykonávaním. Za užitočné považujem aj vyhodnotenie stavu jednotného trhu na každom jarnom zasadnutí Európskej rady. Do konca tohto roka potrebujeme aj legislatívny návrh Komisie týkajúci sa riešenia sporov s využitím alternatívnych mechanizmov.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že v snahe úspešne oživiť jednotný trh EÚ je mimoriadne dôležité vytvoriť a strategicky naplánovať nielen konkrétne opatrenia na splnenie cieľa, ale aj účinný spôsob využívania týchto opatrení. Jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré opakovane zdôrazňovali mnohí zástupcovia obyvateľov a záujmové skupiny, ako aj sám profesor Monti, je zabezpečenie politického vodcovstva v tomto projekte, čo je mimoriadne dôležité pre celú EÚ. To by umožnilo v celej Európskej únii zdôrazniť význam dobudovania vnútorného trhu. Ďalším opatrením, ktoré považujem za rovnako dôležité, je posilnenie dialógu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Pri navrhovaní právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, ktoré by mohli ovplyvniť trh práce, by sa do prípravných prác mali vždy aktívne zapájať sociálni partneri. Je tiež mimoriadne dôležité, aby sme do procesu budovania jednotného trhu zapojili miestne a regionálne orgány a aby sme posilnili partnerstvo s týmito orgánmi, pretože v praxi sa musí najviac právnych predpisov uplatňovať práve na tejto úrovni.

Napokon úplne súhlasím s tým, že ak chceme Európu priblížiť k občanom, samotné prijatie opatrení nestačí. Je veľmi dôležité neustále informovať európskych občanov o úspechoch vnútorného trhu a o výhodách, ktoré prináša, aby občania vedeli, aké práva a príležitosti im Európska únia ponúka prostredníctvom jedného zo svojich základných pilierov – spoločného vnútorného trhu.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu. Správa a partnerstvo sú dve kľúčové témy pri oživení jednotného trhu. Predovšetkým je možné viac posilniť úlohu Parlamentu pri navrhovaní právnych predpisov o jednotnom trhu. Lisabonská zmluva už v tomto smere urobila veľa, ale to nestačí. Mám na mysli najmä tie dokumenty, ku ktorým Parlament vyjadril pevný a jasný postoj, ale ktoré sa nezhodujú so stanoviskom Rady a vlád členských štátov. Vezmite si napríklad dlhodobý problém označovania pôvodu výrobkov etiketou „vyrobené v“, najmä v nariadeniach o textilnom odvetví, ktoré osobne sledujem. Hoci Parlament môže v prípade nesúhlasu s Radou zablokovať prijatie právneho predpisu, niekedy to nestačí. Potrebujeme, aby všetci zainteresovaní zmenili svoj postoj a myslenie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Posilnenie európskeho hospodárskej správy, koordinácia pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 a oživenie jednotného trhu sú pre revitalizáciu európskeho hospodárstva kľúčové. Jednotný trh by mal byť konkurencieschopný a mal by pozitívne ovplyvňovať každodenný život pracovníkov, študentov, dôchodcov a celej verejnosti a zároveň aj podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov (MSP). Jednou z najdôležitejších úloh pri oživení jednotného trhu je zabezpečiť politické vodcovstvo, angažovanosť a koordináciu. Domnievam sa, že dobrú správu jednotného trhu je možné dosiahnuť iba vtedy, ak budeme mať kvalitné a aktuálne informácie o jeho fungovaní. To si vyžaduje využívanie vhodných nástrojov na monitorovanie a hodnotenie politík jednotného trhu s cieľom spojiť rôzne etapy politického cyklu, od koncepcie po implementáciu. Takisto je dôležité, aby sa členské štáty zapájali do hodnotenia a monitorovania pravidiel jednotného trhu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa Komisie o Akte o jednotnom trhu nadväzuje na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh. To tvorí kontext tejto správy. Ciele sú jasné: posilniť voľnú hospodársku súťaž a urýchliť proces liberalizácie a privatizácie rôznych odvetví hospodárskej činnosti a spoločenského života. Správa sa snaží peknými rečami zakryť skutočné zámery. Vyhlásenie, že sa snaží podporovať sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a vysokú úroveň ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, je pre ňu príznačné. Správa je plná rozporov a demagógie, pričom sa zmieňuje o tom, že v centre záujmu jednotného trhu budú spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky (MSP) a Európania.

V skutočnosti však budú podniky a občania nepochybne čeliť negatívnym dôsledkom, ktoré sa jasne prejavili za posledné desaťročia fungovania jednotného trhu. Závery Rady z 25. marca a Pakt Euro Plus, ktorý bol na zasadnutí prijatý, sú názorným príkladom otvorenej vojny proti pracovníkom, mladým ľuďom a dôchodcom a v konečnom dôsledku proti celej verejnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je súčasťou balíka týkajúceho sa oznámenia Komisie o Akte o jednotnom trhu, ktorého návrh nadväzuje na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh.

Preto sa zameriava na posilnenie voľnej hospodárskej súťaže a urýchlenie procesu liberalizácie a privatizácie, hoci celý dokument je sformulovaný spôsobom, ktorý sa snaží zakryť jej skutočné zámery, pričom napríklad konštatuje, že cieľom je podporiť sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a vysokú úroveň kvality životného prostredia, a zároveň dodáva, že z tohto dôvodu sa usiluje, aby spoločnosti, najmä malé a stredné podniky (MSP), a Európania stáli v centre záujmu jednotného trhu.

V podstate si však stačí prečítať závery Rady z 25. marca a predovšetkým Pakt Euro Plus a jasne uvidíte, aký je zámer: vojna proti svetu práce, kolektívnemu vyjednávaniu, odborovým zväzom, dôchodcom a ich právu na dôchodok. Hlavným cieľom je urýchliť proces koncentrácie a akumulácie kapitálu v prospech monopolistických skupín a zastaviť akúkoľvek snahu chrániť MSP, pracovníkov a verejné služby. Preto sme hlasovali proti.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Správa, ktorú nám predložila kolegyňa poslankyňa z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (PPE), obsahuje niektoré závery, s ktorými sa naša skupina nepochybne stotožňuje, napríklad potrebu intenzívnejšieho zapojenia regiónov a väčšej transparentnosti. To však nestačí na to, aby som hlasoval za jej schválenie, keďže s väčšinou jej bodov nesúhlasím. Nesúhlasím napríklad s názorom, že Komisia by mala zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu, ani s príliš často spomínaným konaním vo veci porušenia predpisov a rovnako ani s udelením mandátu predsedovi Komisie na koordináciu oživenia jednotného trhu.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Zo všetkých správ o jednotnom trhu, ktoré dnes schvaľujeme a ktoré som nepodporil, ma oslovila iba správa pani Kalnieteovej. Táto správa sa nebojí hovoriť o niečom inom ako len o ďalšej koordinácii a konsolidácii jednotného trhu, ktorý funguje 25 rokov bez toho, aby poskytol Európanom konkrétne výhody.

Hovorí napríklad o načúvaní občanom a navrhuje, aby sme každý rok zisťovali hlavné príčiny nespokojnosti a frustrácie občanov a aby sme na ne prihliadali. To by bolo niečo nové! „Nie liberalizácii verejných služieb“ – to by povedali občania, ktorých rozčuľujú meškanie poštových služieb, stúpajúce ceny energií, zhoršujúce sa služby v železničnej doprave a tak ďalej. A liberalizácia by sa zastavila. Ľudia sú znechutení nespravodlivou hospodárskou súťažou, majú dosť premiestňovania podnikov a dovozu, ktoré likvidujú naše pracovné miesta.

Naše trhy a priemysel by sme ochránili, keby sme Svetovú obchodnú organizáciu poslali kade ľahšie. Zabudnite na Pakt Euro Plus, pre ktorý sú naše mzdy a kúpna sila menej dôležité ako zachovanie meny, ktorá nám priniesla len problémy. A bude to! Zamyslite sa však nad tým, ako dlho demonštranti pochodujú pod vašimi oknami a snažia sa vám to povedať. Koho okrem lobistov a predajcov automobilov počúvate?

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Táto správa je veľmi dôležitá, pretože sa týka otázky, ako môže vnútorný trh, ktorý je jednou z hlavných priorít EÚ, priniesť viac výhod európskym občanom a podnikom tým, že zabezpečí účinnejšiu spoluprácu zainteresovaných strán.

Okrem dialógu a partnerstva medzi zainteresovanými subjektmi, ako sú národné parlamenty, miestne a regionálne orgány a sociálni partneri, a okrem zvýšenej koordinácie musíme zjednodušiť existujúce nariadenia a dosiahnuť, aby ich členské štáty vykonávali účinnejším spôsobom.

V kontexte tejto správy vítam, že uznáva významnú úlohu siete EURES (európskeho portálu pracovnej mobility), najmä vzhľadom na zjednodušenie voľného pohybu zamestnancov, pretože tento kontaktný bod má veľký význam predovšetkým v pohraničných regiónoch. Za mimoriadne dôležité považujem aj opatrenia pre malé a stredné podniky, ktorým treba poskytnúť jasné informácie o vnútornom trhu.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pani Kalnieteovej správne zdôrazňuje význam orgánov podriadených vládam členských štátov pri vykonávaní pravidiel týkajúcich sa jednotného trhu. Plne podporujem tento názor a myslím si, že keď Škótsko znovu získa svoju nezávislosť, bude vhodné zapojiť úrovne správy podriadené škótskej národnej vláde v plnej miere do vykonávania pravidiel jednotného trhu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože navrhuje prijatie smernice, ktorá by intenzívnejšie zapájala národné vlády a regionálne orgány do vypracovania novej smernice formou konzultácie so zamestnávateľmi, odbormi a ďalšími združeniami. Zároveň vyzýva Komisiu, aby zverejnila časový harmonogram vykonávania Aktu o jednotnom trhu a aby pravidelne zverejňovala konkrétne dosiahnuté výsledky s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti v EÚ o jeho vykonávaní a o výhodách, ktoré z neho plynú. Navrhuje sa, aby sa partnerstvo s miestnymi a regionálnymi orgánmi rozšírilo z politiky súdržnosti aj na politiky týkajúce sa jednotného trhu. Pravidlá jednotného trhu v členských štátoch veľmi často zavádzajú a presadzujú orgány na miestnej a regionálnej úrovni. Zo skúseností s vykonávaním smernice o službách jasne vyplynulo, že zapojenie regionálnych a miestnych orgánov môže mať mimoriadny význam pre zabezpečenie riadneho zavedenia a uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu. Prvok dialógu a partnerstva v rámci správy jednotného trhu by sa mal posilniť výraznejším zapojením národných parlamentov. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy poskytuje príležitosť na to, aby sa národné parlamenty zaoberali pravidlami jednotného trhu v priebehu legislatívneho cyklu a aby sa zapojili do spoločných aktivít s Európskym parlamentom. To by mohlo urýchliť prijímanie následných transpozičných opatrení na úrovni členských štátov. Proces transpozície by tiež mohla uľahčiť priebežná výmena informácií s národnými parlamentmi o napredovaní transpozície.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Všetky opatrenia zamerané na rozvoj a integráciu členských štátov si zasluhujú pozornosť. Niet pochýb, že súčasný systém hospodárskej spolupráce – jednotný trh Európskej únie – uľahčuje život všetkým občanom okrem iného aj tým, že odstraňuje prekážky a umožňuje voľný pohyb osôb. Je však potrebné postupne zaviesť nové návrhy, aby sme zabránili stagnácii systému. Zvážme, či by politické vodcovstvo nebolo dobrým nápadom v snahe oživiť jednotný trh.

Koordináciou a dohľadom nad procesom oživenia by bol poverený predseda Rady Európskej únie, a to v spolupráci s predsedom Európskej komisie, pričom na tomto procese by sa zároveň zúčastňovali aj členské štáty. Partnerstvo ako faktor v riadení jednotného trhu by malo byť založené na dialógu s parlamentmi členských štátov a tiež na spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Vzájomná spolupráca by pomohla náležite vykonávať smernice a priniesla by očakávané výsledky.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Podporujem výslednú podobu správy o správe a partnerstve na jednotnom trhu a predovšetkým jej kľúčové priority. Pravidelné vyhodnocovanie situácie na vnútornom trhu podľa môjho názoru zlepší jeho fungovanie. Lepšie fungovanie vnútorného trhu sľubujú aj širšie poňaté, interaktívnejšie a transparentnejšie verejné konzultácie o návrhu právnych predpisov. Ak sa nám podarí presvedčiť členské štáty, aby zverejnili porovnávacie tabuľky týkajúce sa právnych predpisov v oblasti jednotného trhu, existuje šanca, že znížime deficit vykonávania smerníc o jednotnom trhu na 0,5 % pre nedokončené a 0,5 % pre nesprávne vykonávané právne predpisy.

Základným predpokladom úspechu je však aktívnejší prístup Komisie pri presadzovaní transpozície právnych predpisov EÚ, ako je to v súčasnosti, napríklad v prípade smernice o službách na vnútornom trhu. Táto smernica je jedným zo základných kameňov fungovania vnútorného trhu. Mnohé štáty ju, žiaľ, začali vykonávať neskoro a často nesprávne v snahe uplatňovať zásady hospodárskeho nacionalizmu, a to s tichým súhlasom Komisie. Hlasoval som za prijatie tejto správy.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Správa, ktorú som podporil, obsahuje mnohé zásady, ktoré osobne považujem pre Európsku úniu za kľúčové. Vo všeobecnosti mám na mysli dialóg, ktorý treba čo najskôr začať viesť medzi občanmi a inštitúciami na rôznych úrovniach. Tento dialóg rieši špecifické a rôznorodé otázky týkajúce sa života všetkých nás Európanov, ale bol by oveľa prospešnejší, keby bral do úvahy vytvorenie jednotného trhu zameraného na oživenie celého európskeho hospodárstva a zlepšenie komunikácie medzi zákonodarnými orgánmi a priamymi príjemcami. Myslím si, že našou prioritou v snahe o spoločný rast by mala byť cesta týmto smerom, pričom by sme sa mali zamerať na nové metódy správy a monitorovania rôznych postupov a zároveň na zjednodušenie prístupu občanov k verejnej správe.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Vlani v októbri komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier predložil svoj Akt o jednotnom trhu, súbor 50 návrhov na oživenie rastu v Európskej únii. Európsky parlament bol následne požiadaný o stanovisko k rôznym častiam tohto dokumentu. V časti 3 akt žiada členské štáty a inštitúcie, aby zaviedli opatrenia potrebné na priblíženie jednotného trhu k občanom. Toto priblíženie bude možné dosiahnuť najmä zavedením systému vzájomného hodnotenia smernice o službách z roku 2006 a zintenzívnením konzultácií a dialógu s občianskou spoločnosťou pri príprave, ako aj pri implementácii textov a pri riešení problémov. Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože víta záväzky Komisie a zdôrazňuje význam zlepšenia zrozumiteľnosti európskych textov alebo využívania jej právomoci uvaliť sankcie s cieľom prinútiť členské štáty dodržiavať svoje záväzky.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, v ktorej sa uvádza, že jednou z kľúčových úloh pri oživení jednotného trhu je zabezpečiť politické vodcovstvo, angažovanosť a koordináciu. Päťdesiat návrhov na oživenie jednotného trhu zahŕňa celý rad portfólií, ktoré sa dotýkajú predovšetkým kompetencií viacerých členov Komisie a pôsobnosti rôznych výborov v Európskom parlamente. V Rade sa Aktom o jednotnom trhu zaoberajú rôzne zoskupenia Rady, ktorých úloha a efektívnosť sa do veľkej miery líšia. Vnútroštátne orgány sa tiež výrazne líšia v spôsobe ich usporiadania a organizačnej kultúre.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Členské štáty musia zaujať pevné spoločné stanovisko v úsilí zlepšiť fungovanie jednotného európskeho trhu a zabrániť návratu hospodárskeho protekcionizmu, ktorý by spôsobil roztrieštenie vnútorného trhu a ovplyvnil by konkurencieschopnosť. Cieľom jednotného európskeho trhu je rozvíjať administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi okrem iného aj formou rozšírenia úlohy regionálnych orgánov z hľadiska vytvorenia koordinácie na ich úrovni. Žiaľ, v dôsledku hospodárskych rozdielov medzi regiónmi EÚ je pomerne zložité takéto programy evidovať na regionálnej úrovni. Ak chceme oživiť menej rozvinuté regióny, musíme sa zamerať na ľudský kapitál. Prosperitu regiónu ovplyvňuje okrem úrovne kapitálových investícií a ich inovačných kapacít predovšetkým produktivita jeho obyvateľov a ich zručnosti. Veľké rozdiely však existujú dokonca aj v regiónoch toho istého členského štátu.

Myslím si, že prispôsobenie jednotného európskeho trhu potrebám európskych občanov dosiahneme v prvom rade zlepšením mobility pracovníkov. Voľný pohyb pracovnej sily môže výrazne prispieť k zmierneniu rozdielov medzi regiónmi. Ďalším kľúčovým aspektom je zabezpečenie nepretržitého vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov. Odborní pracovníci a pracovníci, ktorí sa rekvalifikovali na iné povolanie, sa môžu vďaka vysokej úrovni mobility oveľa ľahšie prispôsobiť špecifickým potrebám trhu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hospodárska a finančná kríza poukázala na neúspech euroliberalizmu, dogmatickej štruktúry jednotného trhu. Ani zďaleka nevidíme žiadnu zmenu, vedúci predstavitelia EÚ sa rútia strmhlav tou istou cestou a konsolidujú mechanizmy, ktoré v podstate podporujú bezuzdnú liberalizáciu. Cieľom „správy“ navrhovanej pod zámienkou zlepšenia koordinácie je obísť a potrestať národné parlamenty, ktoré sú proti uplatňovaniu tejto dogmy. Táto správa škodí európskemu hospodárstvu a pohŕda suverenitou ľudu. Budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednotný trh bol vždy jedným z pilierov hospodárskeho rozvoja Európy. Myslím si, že jednou z kľúčových úloh pri oživení jednotného trhu je zabezpečiť politické vodcovstvo, angažovanosť a koordináciu. Týchto 50 návrhov na oživenie jednotného trhu zahŕňa celý rad portfólií, ktoré sa dotýkajú predovšetkým kompetencií viacerých komisárov Európskej komisie a pôsobnosti rôznych výborov v Európskom parlamente. Je však dôležité, aby si členské štáty stanovili vlastné priority a aby si vytvorili vlastný program v súlade s prioritami jednotného trhu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Podstatné je, aby sme posilnili vnútorný trh, predovšetkým v období hospodárskej krízy, keď pociťujeme jej dôsledky. Musíme opätovne vytvoriť bezpečný trh práce. To je možné dosiahnuť predovšetkým podporou malých a stredných podnikov, ktoré sú jedným z hlavných hnacích motorov národných hospodárstiev. Keďže pani spravodajkyňa sa vyslovila za zvýšený dohľad a hodnotenie politík vnútorného trhu, správu som nepodporil. Nie je jasné, akým spôsobom sa to dá dosiahnuť a aké dôsledky by to malo pre jednotlivé štáty.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som proti správe o správe a partnerstve na jednotnom trhu, pretože ju považujem za príliš nevyváženú. Niektorým nevyriešeným otázkam sa nevenuje náležitá pozornosť.

Nemali by sme si myslieť, že veľký jednotný trh vyrieši všetky problémy Európy, ako sa zdá v niektorých častiach tejto správy. Podľa môjho názoru by sme mali brať do úvahy niektoré črty a osobitosti rôznych členských štátov. Nie všetky krajiny sú rovnaké a opatrenie, ktoré môže byť užitočné v jednej krajine, by v inom členskom štáte mohlo spôsobiť vážne škody.

Navyše treba starostlivo zvážiť systém sankcií za porušenie predpisov, keďže hrozí riziko, že už aj tak dosť zložitá situácia sa bude v dôsledku ešte škodlivejších opatrení naďalej zhoršovať. Nesmieme zabúdať na všetky problémy, ktoré spôsobila a naďalej spôsobuje neslávna smernica o službách minimálne v Taliansku, napríklad v prípade obchodných cestujúcich a prímorských podnikov. Bol by som nerád, keby sa tieto problémy opakovali čoraz častejšie.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože zavedenie a vykonávanie procesov správy a partnerstva je jedným z hlavných faktorov zabezpečujúcich účinné fungovanie trhu. Správa upozorňuje na to, že partnerstvo sa musí rozšíriť z politiky súdržnosti na politiky týkajúce sa jednotného trhu. Som presvedčený, že národné parlamenty a regionálne orgány sa musia viac zapájať do vypracovania smernice. Toto je veľmi dôležité z hľadiska zabezpečenia náležitého vykonávania a uplatňovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch. Navyše by sa tým uľahčil proces transpozície. Ak chceme prihliadať na potreby a záujmy spoločnosti, mali by sme uskutočňovať konzultácie so zamestnávateľmi, odbormi a ďalšími združeniami. Je potrebné poznamenať, že rámec správy sa vytvára prostredníctvom vzájomného prepojenia medzi štátom, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom, a preto je mimoriadne dôležité, aby správa jednotného trhu vychádzala zo zásad transparentnosti a zodpovednosti. Členské štáty musia v snahe dosiahnuť účinné fungovanie riadiacich štruktúr Komisii pravidelne predkladať jasné a presné informácie týkajúce sa vykonávania smerníc. Súhlasím s návrhom znížiť do konca roku 2012 transpozičný deficit smerníc o jednotnom trhu na 0,5 % pre nedokončené a 0,5 % pre nesprávne transponované právne predpisy.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s kľúčovými bodmi v oblasti správy a partnerstva na jednotnom trhu, ktoré sú v nej stanovené. Súhlasím predovšetkým s potrebou posilniť politické vodcovstvo a partnerstvo. Jednou z kľúčových úloh pri oživení jednotného trhu je zabezpečiť politické vodcovstvo, angažovanosť a koordináciu. Päťdesiat návrhov na oživenie jednotného trhu zahŕňa celý rad portfólií, ktoré sa dotýkajú predovšetkým kompetencií viacerých členov Komisie a pôsobnosti rôznych výborov v Európskom parlamente. Navyše v Rade sa Aktom o jednotnom trhu zaoberajú rôzne zoskupenia inštitúcie, ktorých úlohy a efektívnosť sa značne líšia. Posilnenie politického dialógu, angažovanosti a koordinácie sú pre oživenie jednotného trhu nevyhnutné. V úsilí zabezpečiť vodcovstvo súhlasím s pani spravodajkyňou, ktorá navrhuje udeliť predsedovi Rady mandát na koordináciu a dohľad nad týmto procesom, a to v úzkej spolupráci s predsedom Komisie, pričom na jarnom zasadnutí Európskej rady sa bude uskutočňovať každoročné hodnotenie jednotného trhu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Konkurencieschopný jednotný európsky trh bez prekážok by sa mal dotiahnuť do konca, aby prinášal skutočné výhody zamestnancom, študentom, dôchodcom a občanom vo všeobecnosti, ako aj podnikom, najmä malým a stredným podnikom (MSP). Dobrá správa a právna istota sú nevyhnutné pre splnenie hospodárskych a sociálnych cieľov jednotného trhu vrátane voľného pohybu pracovníkov, podpory vysokej úrovne zamestnanosti, záruky primeranej sociálnej ochrany, boja proti sociálnemu vylúčeniu, vysokej úrovne vzdelávania a odbornej prípravy a prenosnosti dôchodkov. Európska exekutíva musí naďalej podporovať jednotné kontaktné miesto, ktoré zlučuje všetky existujúce služby do jedného prístupového miesta a poskytuje občanom a podnikom informácie a podporu, pokiaľ ide o ich práva na jednotnom trhu, ako aj praktické informácie o vnútroštátnych pravidlách a postupoch.

Vyzývam členské štáty, aby zlepšili informovanosť verejnosti o jednotnom kontaktnom mieste a jeho jednotlivých službách. Európska komisia musí začleniť základné práva do všetkých právnych predpisov v oblasti jednotného trhu.

Uplatňovanie základných hospodárskych slobôd jednotného trhu nesmie ovplyvniť právo na kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Úplná realizácia konkurencieschopného jednotného trhu bez bariér a so zásadnými výhodami pre každodenný život pracovníkov, študentov, dôchodcov a verejnosti všeobecne a zároveň aj pre podniky je nevyhnutná pre oživenie európskeho hospodárstva a stimuláciu rastu, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v EÚ. Všetky zainteresované strany – verejnosť, európske inštitúcie, členské štáty – by preto mali vynaložiť úsilie na zabezpečenie oživenia jednotného trhu a užšie a účinnejšie koordinovať svoje činnosti, najmä v snahe zlepšiť transpozíciu, vykonávanie a uplatňovanie príslušných pravidiel, vytvoriť jasnejší regulačný rámec, zabezpečiť intenzívnejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do tohto procesu, podporiť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so svojimi sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, posilniť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a vytvoriť nástroje, ktoré umožnia náležite monitorovať fungovanie vnútorného trhu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) V nadväznosti na správu pána Montiho o oživení jednotného trhu predložila Komisia na verejnú konzultáciu materiál s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, ktorý bol vypracovaný pod vedením komisára Barniera. Na základe predložených príspevkov a stanovených priorít Komisia navrhne konečnú verziu tohto aktu, ktorý bude obsahovať dvanásť prioritných opatrení na dobudovanie jednotného trhu. Preto je dôležité, aby sa Parlament zameral na svoje priority a vopred vyslal Komisii jasný signál. Toto uznesenie o správe a partnerstve, ktoré som podporil, vyzýva na silnejšie politické vodcovstvo, zlepšenie vykonávania právnych predpisov v oblasti jednotného trhu a na vytvorenie nástrojov na dobrú správu (zníženie transpozičného deficitu, zmiernenie administratívnej záťaže, partnerstvo s miestnymi orgánmi, intenzívnejšie zapojenie národných parlamentov, dialóg s občianskou spoločnosťou a tak ďalej). Jedna priorita, ktorú sme identifikovali, je alternatívna metóda riešenia konfliktov. Pokiaľ ide o túto tému, som sklamaný, že sme nezohľadnili kolektívne uplatňovanie nárokov. Týmto opomenutím Európsky parlament nevyužil príležitosť potvrdiť svoj záväzok urýchlene zaviesť tento nástroj.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Spravodajkyňa navrhuje, aby jednou z kľúčových úloh pri oživení jednotného trhu bolo zabezpečenie politického vodcovstva, angažovanosti a koordinácie. Päťdesiat návrhov na oživenie jednotného trhu zahŕňa celý rad portfólií, ktoré sa dotýkajú predovšetkým kompetencií viacerých členov Komisie a pôsobnosti rôznych výborov v Európskom parlamente. V Rade sa Aktom o jednotnom trhu zaoberajú rôzne zoskupenia Rady, ktorých úloha a efektívnosť sa do veľkej miery líšia. Vnútroštátne orgány sa tiež výrazne líšia v spôsobe ich usporiadania a organizačnej kultúre.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že zlepšenie fungovania jednotného trhu prostredníctvom aktívnej podpory členských štátov a všetkých zainteresovaných strán je pre Európsku úniu nevyhnutné. Aktívnu účasť zainteresovaných strán možno dosiahnuť len zmenou súčasnej politiky v oblasti jednotného trhu, ktorá zabezpečí vodcovstvo a angažovanosť v snahe dosiahnuť zlepšenie. Plne súhlasím s pani spravodajkyňou, ktorá sa domnieva, že samotné posilnenie úlohy Rady ako inštitúcie zodpovednej za realizáciu jednotného trhu nestačí.

Potrebujeme cielenejší prístup k výberu legislatívnych nástrojov, ktoré by poskytli mandát na koordináciu oživenia jednotného trhu nielen inštitúcii, ale aj predsedovi Európskej rady, a to v úzkej spolupráci s predsedom Komisie. V podstate musíme zabezpečiť politické usmernenie na najvyššej úrovni a vyzvať členské štáty, aby si stanovili vlastné priority a vypracovali vlastný program v súlade s prioritami jednotného trhu s cieľom vziať jeho realizáciu skutočne do vlastných rúk.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som dvanásť opatrení uvedených v Akte o jednotnom trhu, najmä dôraz, ktorý kladie na digitálnu agendu a inovačné obstarávanie. Dúfam, že Komisia to premietne do účinných legislatívnych opatrení.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Realizácia jednotného trhu sa v súčasnosti stáva jedným z opatrení na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy, a teda aj na podporu vyššej konkurencieschopnosti a plnej integrácie do EÚ. Je nevyhnutné vytvoriť európsky priestor, v ktorom môže potenciál malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pridanú hospodársku hodnotu, ako sa navrhuje v oznámení Komisie – Akte o jednotnom trhu. Považujem za nevyhnutné podporiť európske MSP a úplnú liberalizáciu voľného pohybu osôb, tovarov a služieb v úsilí maximalizovať prínos jednotného trhu. Spravodajkyňa stanovuje päť priorít, na ktoré by sa EÚ mala zamerať. Chcel by som zdôrazniť niektoré z nich: vytvorenie európskeho patentu a jednotného systému na riešenie sporov, čo je nevyhnutné pre inovácie a tvorivosť, nové nástroje na financovanie inovácií malých a stredných podnikov, rozvoj elektronického obchodu zvýšením dôvery spoločností a verejnosti opatreniami proti pirátstvu a falšovaniu, lepší prístup ku kapitálovým trhom, odstránenie a harmonizáciu administratívnych a daňových prekážok v cezhraničných činnostiach, preskúmanie verejných zákaziek a verejných a súkromných partnerstiev a podporu cezhraničných zmlúv.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Konkurencieschopnejší jednotný trh poskytuje európskym krajinám postihnutým krízou vynikajúcu príležitosť na stimuláciu hospodárskeho rastu. Hospodárske a sociálne ciele jednotného trhu – voľný pohyb pracovníkov, boj proti sociálnemu vylúčeniu a prenosnosť dôchodkov – to sú ciele, za ktoré sa oplatí bojovať. Ak však chceme, aby sa skutočný jednotný trh stal realitou, potrebujeme dobrú správu a právnu istotu. Riadiace štruktúry jednotného trhu musia byť čo najjednoduchšie, pretože v opačnom prípade to bude mať negatívny vplyv na efektívnosť a transparentnosť jednotného trhu. Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že musíme zvoliť vhodnejšie legislatívne opatrenia.

Zároveň treba vynaložiť viac úsilia na zlepšenie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi. To by pomohlo vyriešiť naliehavé problémy pri vykonávaní konkrétnych smerníc a tiež vytvoriť vzájomnú dôveru medzi inštitúciami členských štátov a účinnejší jednotný trh v dlhodobom horizonte. Myslím si, že pre oživenie jednotného trhu je dôležité podporiť vytváranie pracovných miest a priaznivé podnikateľské prostredie. Úspešný jednotný trh by mal podporovať podnikanie a odstrániť prekážky, ktoré bránia vzniku nových malých a stredných podnikov (MSP). To platí predovšetkým v Litve, ktorá má približne 31 MSP na 1 000 obyvateľov, čo je v porovnaní s priemerom v 27 členských štátoch EÚ (40 MSP) výrazne menej.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Veľmi ma teší prijatie troch uznesení o oživení jednotného trhu, ktoré posilňujú správu a úlohu podnikov a rast, ako aj úlohu občanov v tejto politike. Viac ako 20 rokov po podpísaní Jednotného európskeho aktu je voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu v rámci Európy svedectvom úspechu ambicióznej politiky, ktorá slúži občanom a rastu a z ktorej môžu mať všetci každý deň úžitok. Hodnotenie ako také však nestačí, pretože Európania od nás očakávajú konkrétne návrhy, ktorými budeme reagovať na budúce problémy. Pri formulovaní našich priorít sme vytvorili súbor vyvážených opatrení, ktoré predstavujú jasný politický, hospodársky a sociálny model. V súvislosti s týmto konkrétnym uznesením o správe a partnerstve hlasujem za správu, ktorá dáva tomuto projektu politický rozmer. V úsilí zabezpečiť lepšiu informovanosť občanov bude dohľad nad oživením odteraz vykonávať predseda Komisie. Týmto spôsobom jednotný trh zastupuje európsky orgán, čo umožní spojiť európskych občanov do jedného projektu a posilniť európske členstvo.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Na oživenie vnútorné trhu sa využívajú praktické poznatky posledných desaťročí, ktoré sú základom pre prijatie dôležitých nápravných opatrení. V snahe zabrániť ďalšiemu oneskoreniu vo vykonávaní vnútroštátnych opatrení sa použijú nástroje stanovené v Lisabonskej zmluve a národné parlamenty budú zapojené do celého legislatívneho procesu na európskej úrovni. Dôležitý je však predovšetkým druhý návrh. Jeho cieľom je zaručiť náležité vykonávanie opatrení na regionálnej a miestnej úrovni, kde budú mať maximálny vplyv na občanov, a zabezpečiť, aby zámer prípravy a prijatia smernice na európskej úrovni bol európskym občanom jasný.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Kalnieteovej. Je potrebné zamerať sa na oživenie jednotného trhu, na činnosti, ktoré majú veľký potenciál rastu a vytvárania pracovných miest, čo prinesie konkrétne a okamžité viditeľné výsledky pre európskych občanov. Tiež považujem za správne zamerať sa na zefektívnenie právnych predpisov, aby sme zjednodušili prístup malých a stredných podnikov k vnútornému trhu EÚ a aby sme v prvom rade obnovili opatrenia EÚ v oblasti liberalizácie regulovaných profesií a vzájomného uznávania kvalifikácií.

Správa: António Fernando Correia De Campos (A7-0072/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože okrem iných progresívnych opatrení zavádza prepojenie medzi Aktom o jednotnom trhu a stratégiou Európa 2020, spomína potrebu chrániť práva pracovníkov, zameriava sa na vytváranie pracovných miest a umožňuje prenosnosť dôchodkových práv. Napriek tomu všetkému sociálny rozmer tejto správy ešte zaostáva za tým, v čo sme dúfali.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu nášho kolegu poslanca pána Correiu de Camposa, ako aj dve správy pani Kalnieteovej a pána Busoia. Tieto tri správy boli vypracované po návrhu Aktu o jednotnom trhu, ktorý uverejnila Európska komisia. Cieľom Michela Barniera, komisára pre vnútorný trh, je oživiť jednotný trh, no predovšetkým ho priblížiť k občanovi. Tento cieľ plne podporujem. Akt o jednotnom trhu musíme vnímať ako príležitosť ukázať občanom, že európska integrácia a predovšetkým jednotný trh sa uskutočňujú v ich záujme, nie proti nim. Zaručenie prístupu k základnej bankovej službe – alebo všeobecnejšie zabezpečenie kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú podstatné pre našich spoluobčanov – je krokom týmto smerom.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Rozdrobenosť vnútorného trhu znižuje dôveru občanov EÚ v tento trh, pretože tí nemôžu využívať svoje slobody. Oznámenie Komisie predstavuje súbor nástrojov, ktoré by mali pomôcť dosiahnuť jednotný trh, ktorý by bol integrovaný a fungoval by bez prekážok a ktorý by mohol podporiť hospodársku obnovu Európy a jej konkurencieschopnosť. Chcel by som zdôrazniť jeden zvlášť dôležitý aspekt – význam vytvorenia jednotného trhu s energiou. Jednotný trh s energiou je zvlášť dôležitý pre konkurencieschopnosť EÚ v rámci Európy aj mimo nej. Vytvorenie takého trhu by pomohlo znížiť vonkajšiu závislosť a ceny energií by sa stali pre našich občanov a podniky prijateľnejšie, spravodlivejšie a konkurenčnejšie. Legislatívne a nelegislatívne iniciatívy týkajúce sa energie by sa mali zamerať na zabezpečenie dodávok energie prostredníctvom diverzifikovanej energetickej siete, novej infraštruktúry obnoviteľnej energie a koordinovaného výskumu a vývoja v oblasti nových zdrojov energie. Takéto iniciatívy by sa mali uskutočňovať na základe úzkej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a príslušnými priemyselnými odvetviami. Skutočné zdokonalenie jednotného trhu, ktoré prinesie výhody občanom, podnikom a európskej konkurencieschopnosti, sa musí zintenzívniť vytvorením projektov infraštruktúry, ktoré majú pridanú hodnotu pre celú Európu a ktoré sú financované a spravované na úrovni EÚ, aby sa zaručila naša energetická nezávislosť a bezpečnosť.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože musíme napredovať. Skutočne existuje príliš veľa prekážok, ktoré obmedzujú občanov, ktorí chcú študovať, pracovať alebo nakupovať v inom členskom štáte. Je to ešte stále rovnako zložité aj pre malé a stredné podniky. Európski občania potrebujú aj viac informácií, nehovoriac o jednoduchšie, zrozumiteľnejšie a jasnejšie formulovaných právnych predpisoch.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Európa nie je len trhom, ale aj spoločenstvom občanov. Túto vetu často počujeme. Aká je však realita? Málo občanov tomu verí. Preto tu máme správu o jednotnom trhu pre Európanov, ktorú sme dnes prijali ako reakciu na Akt o jednotnom trhu, ktorý predložila Komisia v októbri minulého roka. Popri správach, ktoré sa zaoberajú podnikmi, rastom a riadením jednotného trhu, sa táto správa venuje očakávaniam občanov, spotrebiteľov a užívateľov verejných služieb. Medzi spomenuté očakávania patria aj väčšia transparentnosť bankových poplatkov, ale aj skutočné uznávanie odborných kvalifikácií a prenosnosť dôchodkových práv. Rokovania nám do tejto správy umožnili zahrnúť odkaz na horizontálnu sociálnu doložku, ktorá bola zavedená Lisabonskou zmluvou a ktorá sa teraz musí transponovať do konkrétnych právnych predpisov. Na záver by som chcel povedať, že správa sa opäť zaoberá koncepciou presadzovanou pánom komisárom Barnierom o „súbore nástrojov” pre služby všeobecného záujmu – konkrétne pre sociálne služby všeobecného záujmu –, ktoré v súčasnosti veľmi znepokojujú občanov a poskytovateľov služieb na území jednotlivých štátov. Hoci táto správa nemá legislatívnu podobu, jej prednosťou je, že do známej nevyhnutnosti dobudovať jednotný trh zahrnula občanov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) V roku 2010 Komisia prijala návrh týkajúci sa obnovenia dôvery európskych občanov v jednotný trh s cieľom zintenzívniť „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku“. Podľa môjho názoru sa snahy budovať jednotný trh zamerali na samotný trh a jeho štruktúru, pričom ignorovali obavy a práva občanov, pracovníkov a spotrebiteľov.

Osobitne dôležité je vytvorenie jednotného trhu s energiou, ktorý by mal dokázať podporiť európsku konkurencieschopnosť tým, že zníži ceny energií a závislosť od cudzích zdrojov. Legislatívne iniciatívy týkajúce sa energie by sa mali vykonávať v úzkej spolupráci medzi Komisiou, členskými štátmi a príslušnými priemyselnými odvetviami.

Ďalšou základnou otázkou je transparentnosť v bankových poplatkoch, nákladoch a v skutočných podmienkach pre hypotekárne úvery, aby sa chránili spotrebitelia a investori a aby sa zabezpečil prístup k úverom pre jednotlivcov a malé podniky.

Na záver si myslím, že každé skutočné rozšírenie jednotného trhu pre občanov, podniky a konkurencieschopnosť Európy bude stáť na schopnosti vypracovať projekty infraštruktúry financované Európskou úniou. Chcem preto vyzvať Komisiu, aby v tejto oblasti predložila legislatívne návrhy.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Stotožňujem sa s názorom, že fungujúci jednotný trh je kľúčovou hybnou silou, ktorá umožní Európskej únii dosiahnuť svoj plný potenciál z hľadiska konkurencieschopnosti, inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a tvorby väčšieho počtu lepších pracovných miest. Stratégia jednotného trhu by mala posilniť systém sociálneho zabezpečenia a práva pracujúcich a zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých občanov. Hlasoval som za túto legislatívnu iniciatívu. Myslím si, že Európska komisia musí prijať opatrenia na zvýšenie mobility občanov. Vítam myšlienku vypracovania zelenej knihy o uznávaní odborných kvalifikácií a myšlienku vytvorenia „hodnotiacej tabuľky mobility“ na meranie tohto ukazovateľa v rámci EÚ.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože na obnovu dôvery európskych občanov vo vnútorný trh a v myšlienku Európskej únie je podľa môjho názoru nevyhnutné, aby sa prijali ďalšie opatrenia na posilnenie a uplatňovanie sociálnych práv občanov. Medzi oblasti spomenuté v správe, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, patria tvorba nových pracovných miest, zohľadnenie demografických zmien a zmien na pracovných trhoch v členských štátoch, ako aj práva pracovníkov a zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok, čo je pri súčasnom presadzovaní voľného pohybu pracovníkov v rámci členských štátov zvlášť dôležité.

Správa tiež zdôrazňuje potrebu posilniť práva občanov ako spotrebiteľov a užívateľov verejných služieb, ako aj potrebu organizovať príslušné informačné kampane, počas ktorých by sa dozvedeli o svojich právach a slobodách. Upozorňuje aj na reformu rámca pre uznávanie odborných kvalifikácií a na potrebu zabezpečiť prenosnosť dôchodkových práv, pričom zároveň povzbudzuje členské štáty, aby efektívnejšie koordinovali svoje dôchodkové politiky.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Keď skúmame návrh oznámenia, ktorý vypracovala Komisia, týkajúci sa obnovenia dôvery európskych občanov v jednotný trh vo vzťahu k stratégii EÚ 2020, je trocha nejasný. Mnohé z návrhov, ktoré sa v ňom nachádzajú, sa prekrývajú s rôznymi ďalšími iniciatívami. Za týchto okolností je pre obnovený jednotný trh potrebný väčší súlad, vyššia účinnosť a lepšia správa a riadenie, aby sa v rámci EÚ podporil hospodársky rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, ako aj dodržiavanie práv občanov a spotrebiteľov. Rada a členské štáty musia spoločne podporovať európske a vnútroštátne záväzky týkajúce sa zdokonaľovania a posilňovania jednotného trhu. Snahy dosiahnuť jednotný trh sa doteraz zameriavali na jeho štruktúru a príliš málo sa venovali obavám a právam občanov, pracovníkov a spotrebiteľov, čo by mohlo vysvetliť nedôveru a nedostatok nadšenia európskych občanov pre vnútorný trh. Občania musia stáť v centre jednotného trhu.

Tento bod je jasne uvedený v úvode tohto dokumentu. Na druhej strane sú návrhy na dosiahnutie tohto cieľa príliš slabé na to, aby sa naplnil. Správa pán Grecha, ktorú v máji 2010 prijal Parlament, odporúčala komplexný prístup k opätovnému naštartovaniu a posilneniu vnútorného trhu, pričom zahŕňala aj kľúčové odvetvia ako priemysel, energetiku a infraštruktúru.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Dobudovanie jednotného trhu predstavuje cenný nástroj, s ktorým možno opätovne naštartovať európske hospodárstvo, najmä pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest. Správa o tejto problematike, ktorú sme tu dnes schválili, je podľa môjho názoru dôležitým krokom k integrovanému a fungujúcemu jednotnému trhu. Komisia doteraz predložila 50 návrhov, aby sa nám spolu lepšie pracovalo a podnikalo.

Hlasoval som za túto správu, ktorej cieľom je zabezpečiť skutočnú hospodársku slobodu a zároveň chrániť právo na prácu, plné uplatňovanie zásady rovnakého odmeňovania a voľný pohyb pracovníkov (čo zahŕňa aj plné uznávanie odborných kvalifikácií v rámci členských štátov). Súhlasím preto s prioritami, ktoré identifikoval pán spravodajca, napríklad s posilnením dohľadu nad európskym trhom, s vytvorením akčného plánu na boj proti pirátstvu a falšovaniu a s rozvojom komunikačnej politiky, ktorá vyzdvihne opatrenia vykonávané v EÚ.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Táto správa je časťou balíka troch správ, ktorým Parlament reagoval na rozsiahle oznámenie Komisie o Akte o jednotnom trhu. Toto oznámenie obsahuje 50 legislatívnych a nelegislatívnych návrhov a je rozdelené do troch rôznych kapitol. Jedna kapitola je zameraná na občanov, jedna na podnikanie a jedna na riadenie. Cieľom Aktu o jednotnom trhu mala byť realizácia správy pána Montiho, ktorého hlavným záujmom bolo opätovné naštartovanie jednotného trhu.

Hlasovala som za túto správu, ale zdržala som sa hlasovania o niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pretože boli súčasťou prerokovaného balíka o kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Dúfam, že táto správa postaví občanov do centra jednotného trhu a posilní jeho sociálny rozmer.

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne. – (DA) Hlasovali sme za správu o jednotnom trhu pre Európanov. Táto správa obsahuje veľa dôležitých návrhov týkajúcich sa rozvoja jednotného trhu. Osobitnou prioritou je pre nás zabezpečiť, aby sa dodržiavali práva na trhu práce v súvislosti s oživením jednotného trhu, ktorý sa má orientovať viac na konkurencieschopnosť. Správa však obsahuje aj návrhy vyzývajúce Komisiu, aby identifikovala a odstránila daňové prekážky, ktorým čelia európski občania, a aby ďalej rozpracovala spoločnú prisťahovaleckú politiku, pokiaľ ide o migrantov a sezónnych pracovníkov. Podľa nášho názoru sú obe tieto otázky vnútroštátnymi záležitosťami. K správe boli predložené aj viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ducha ktorých podporujeme, ale nie sme presvedčení, že si ich táto správa vyžadovala.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Súhlasím s touto správou. Vytvorenie jednotného trhu bolo doteraz vždy jedným z hlavných cieľov procesu európskej integrácie. Dnes viac ako kedykoľvek predtým cítime potrebu posilniť jednotný trh prostredníctvom konkrétnych opatrení, ktoré by sa zameriavali na tri rozhodujúce aspekty.

Jednotný európsky trh musíme posilniť, aby sa stal vysoko efektívnym a konkurencieschopným, a v rámci politík EÚ ho musíme opätovne obnoviť, aby sme zvládli boj s následkami finančnej krízy. Úplne súhlasím s návrhmi predloženými Európskym parlamentom, ktoré sa týkajú posilnenia dôvery spotrebiteľov a podnikov. Ukazuje sa, že hlavnou prioritou pre realizáciu tohto projektu je prijatie naliehavých opatrení na uľahčenie mobility občanov, čo by viac otvorilo trh európskym pracovníkom a podporilo plnú zamestnanosť. Už viac nemôžeme uvažovať o budovaní jednotného trhu bez väčšej účasti občanov, napríklad bez zlepšenia prístupu k bankovým službám a hypotékam na ochranu investorov, spotrebiteľov a finančných inštitúcií alebo bez vyriešenia mimoriadnych otázok týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov, ako je napríklad otázka vzájomného uznávania odborných kvalifikácií.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie pána Camposa, pretože si myslím, že konečný text, ktorý navrhol, je vyvážený. Okrem toho vítam skutočnosť, že pán spravodajca opäť spomenul návrhy zo správ pána Grecha aj pána Montiho.

Obnovenie dôvery európskych občanov v riadne fungovanie jednotného trhu by malo byť stredobodom záujmu Európskej komisie. Rozdelenie návrhov do troch rôznych kapitol v žiadnom prípade neposkytuje ucelený prehľad o Akte o jednotnom trhu. Pán Campos už vlastne zahrnul túto kritiku do záverečnej správy.

Ako tieňový spravodajca za našu politickú skupinu vo Výbore pre hospodárske a menové veci pre stanovisko k správe s názvom Jednotný trh pre Európanov som navyše predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý žiadal, aby členské štáty, ktoré ešte uplatňujú obmedzenia na svojich pracovných trhoch pre pracovníkov z nových členských štátov, odstránili tieto prekážky v záujme zrejmých hospodárskych výhod, zvlášť v čase hospodárskej krízy. Teší ma, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporila väčšina kolegov poslancov.

  Harlem Désir (S&D), písomne. – (FR) Európska únia je príliš často ďaleko od svojich občanov, jej politiky sú od nich na míle vzdialené a európsky projekt stráca v očiach Európanov zmysel. Ak má byť jednotný trh len prostriedkom na divokú liberalizáciu deregulujúcu verejné služby, sociálne systémy a práva pracovníkov tým, že ich ponechá napospas neľútostnej hospodárskej súťaži, je to dôvod na obavu aj napriek tomu, že má a môže mať niekoľko pozitívnych konkrétnych dôsledkov pre spotrebiteľov a pre každodenný život našich spoluobčanov. Skupina Aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente bojovala správou pána Correiu de Camposa za lepšiu tvorbu právnych predpisov, pokiaľ ide o posilnenie jednotného trhu, a za to, aby toto posilnenie slúžilo všeobecnému záujmu Európanov, a nielen podnikov. Medzi tieto záujmy patria práva spotrebiteľov, ochrana práv pracujúcich pred tendenciami k sociálnemu dampingu s výslovným uznaním kolektívnych pracovných zmlúv vo všetkých členských štátoch Únie, požiadavka na uznaný rámec pre verejné služby a všeobecný prístup k týmto službám. Integrácia jednotného trhu musí teraz ísť ruka v ruke s pokrokom sociálnej Európy, ktorý je v čase, keď Európanov neprestáva ovplyvňovať recesia, potrebný viac ako kedykoľvek predtým.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu o jednotnom trhu pre Európanov. Je povinnosťou európskych inštitúcií zlepšovať podmienky pre vysoko rozvinuté, vysoko konkurenčné sociálne trhové hospodárstvo, ktorého cieľom je zabezpečiť plnú zamestnanosť a stimulovať pokrok v sociálnej oblasti. Verím, že jednotný trh je jedným z kľúčových faktorov európskeho rastu.

Únava trhu vyvoláva obavy a musíme ju podrobne preskúmať. Najdôležitejšie však je, že táto správa znova potvrdzuje základné sociálne práva občanov v oblasti kolektívnych akcií, pracovného práva, ochrany zamestnancov a reštrukturalizácie priemyslu v súlade s primárnymi európskymi právnymi predpismi.

Som za krátkodobé stratégie, ktoré táto správa navrhuje, vrátane posilnenia dohľadu nad európskym trhom, vytvorenia integrovaného jednotného trhu s hypotékami a odstránenia daňových prekážok a dvojitého zdanenia. Vykonávanie zdravej politiky v oblasti elektronického obchodu zvýši dôveru občanov a spotrebiteľov pri obchodovaní cez internet. Chcel by som tiež uvítať návrh týkajúci sa vytvorenia akčného plánu na zníženie nezákonného falšovania tovaru. Prispeje to k rýchlemu návratu rastu v odvetví obchodu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože prispieva k myšlienke jednotného trhu, ktorý je priaznivejší a atraktívnejší pre európsku verejnosť. Treba zdôrazniť, že tento text zahŕňa opatrenia, ktoré chránia dodržiavanie sociálnych hodnôt a práv v právnych predpisoch EÚ, aby ich trhový prístup nikdy nemohol pohltiť.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je jedna z troch správ o vnútornom trhu a konsolidácii jednotného trhu, o ktorých sme dnes rokovali a hlasovali. Hoci sa tu pán spravodajca tiež pokúša prehliadať následky svojej podpory liberalizácie tým, že presadzuje sociálnu doložku vo všetkých právnych predpisoch o jednotnom trhu v súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie, pravda je taká, že určite vie, že ani Komisia, ani Rada ju nedodržiavajú. Ani mnohé členské štáty ju nedodržiavajú, ako je to napríklad v prípade Portugalska. Počúvame stále viac a viac chvály na adresu voľnej hospodárskej súťaže a viac ubezpečení o dôvere v trh, liberalizáciu a privatizáciu, príkladom čoho je presadzovanie uplatňovania smernice o poskytovaní služieb.

Súvislosť so závermi Rady z 25. marca a predovšetkým s opätovne premenovaným Paktom Euro Plus je jasná. Pôvodne ho vymyslelo Nemecko a nazvalo ho Paktom konkurencieschopnosti. Tento pakt vyhlasuje vojnu pracovníkom, ich sociálnym právam a občanom vo všeobecnosti, pričom odsudzuje závislosť krajín, ktoré majú slabšie hospodárstvo a v ktorých civilizácia skutočne zaostáva. Preto sme rovnako ako v prípade ďalších dvoch správ hlasovali proti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je ďalšia správa o vnútornom trhu a je súčasťou balíka týkajúceho sa oznámenia Komisie o Akte o jednotnom trhu, ktorého návrh nadväzuje na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh.

Hoci sa tu pán spravodajca tiež pokúša zakryť pravdu o svojej podpore liberalizácie tým, že presadzuje sociálnu doložku vo všetkých právnych predpisoch o jednotnom trhu v súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie, pravda je taká, že určite vie, že ani Komisia, ani Rada ju nedodržiavajú. Ani mnohé členské štáty ju nedodržiavajú, ako je to napríklad v prípade Portugalska. Takže zámerom je posilniť voľnú hospodársku súťaž a urýchliť proces liberalizácie a privatizácie presadzovaním uplatňovania smernice o poskytovaní služieb, čo správa opäť neskrýva.

Zdá sa preto, že je v súlade so závermi Rady z 25. marca a predovšetkým s Paktom Euro Plus, ktorý vyhlasuje vojnu svetu práce a sociálnych práv tým, že trvá na urýchlení liberalizácie. Hlavným cieľom je urýchliť proces koncentrácie a akumulácie kapitálu v prospech monopolistických skupín a zastaviť akúkoľvek snahu chrániť malé a stredné podniky (MSP), pracovníkov a verejné služby. Preto sme hlasovali proti.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Náš portugalský kolega poslanec do správy zahrnul odporúčania, ktoré podporujeme, napríklad prechod na jednotný trh, ktorý podporuje práva spotrebiteľov a zvlášť kladie dôraz na vykonávanie colných kontrol tovaru dovážaného z tretích krajín. Okrem týchto pozitívnych aspektov však obsahuje výrazné rozpory, pokiaľ ide o to, ako by mali členské štáty dodržiavať smernice, a príliš často sa v nej spomínajú sociálne formy podnikania. Preto sa zdržím hlasovania.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Táto správa sa týka 19 iniciatív, ktoré navrhla Komisia a ktoré postavia európskych občanov do centra vnútorného trhu a zároveň budú smerovať k trvalo udržateľnému sociálnemu trhovému hospodárstvu. Zvlášť vítam túto správu okrem iného preto, že zvýhodní európskych občanov, najmä tých, ktorí žijú v pohraničných regiónoch.

Navrhnuté opatrenia uľahčia každodenný život občanom a podnikom v pohraničných regiónoch. Správa podporuje iniciatívu týkajúcu sa uznávania odborných kvalifikácií a iniciatívu s názvom Mládež v pohybe. Okrem toho sa v nej identifikujú a odstránia daňové prekážky a prijmú sa rázne opatrenia na zabránenie dvojitému zdaneniu. Správa navyše vyzýva na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých Európanov a tiež na úplnú prenosnosť dôchodkových práv.

Tieto opatrenia postavia občanov do centra vnútorného trhu. K ich konkrétnym potrebám sa pridajú konkrétne opatrenia.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá správne zdôrazňuje potrebu dodržiavať „zásadu subsidiarity a suverenity členských štátov“. Je len veľká škoda, že nie všetky členské štáty sú pripravené uznať, kde ležia hranice suverenity. V roku 1953 predseda Najvyššieho občianskeho súdu v Škótsku potvrdil, že na rozdiel od ostatných častí Spojeného kráľovstva v škótskom ústavnom práve o suverenite rozhodujú občania. Je preto poľutovaniahodné, že všetky unionistické strany blokovali pokusy škótskej vlády podporiť túto zásadu prostredníctvom referenda o škótskej nezávislosti.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože je potrebné posilniť dohľad nad európskym trhom, poskytnúť lepší prístup k základným bankovým službám, vytvoriť jednotný integrovaný trh s hypotékami a odstrániť daňové prekážky a dvojité zdanenie. Potrebné je aj rýchle a účinné vykonávanie politiky v oblasti elektronického obchodu, aby sa zvýšila dôvera občanov a spotrebiteľov pri obchodovaní cez internet. Ďalej je potrebný akčný plán zameraný proti falšovaniu a pirátstvu, ktorý by bol jedným z hlavných preventívnych nástrojov na zabezpečenie toho, aby bol tovar kolujúci na jednotnom trhu pre spotrebiteľa bezpečný, mal zodpovedajúci štandard a bol legálny. Komisia a členské štáty by mali vytvoriť účinnú komunikačnú politiku týkajúcu sa Aktu o jednotnom trhu, ktorá by sa zakladala na hodnotení politiky z hľadiska jej hmatateľného prospechu pre občanov. Vyžadujeme aj systém ukazovateľov, ktorý by sa zakladal na horizontálnej sociálnej doložke a ktorého cieľom by bolo hodnotiť relevantnosť všetkých opatrení v rámci jednotného trhu z hľadiska ich sociálneho dosahu, hmatateľnosti a uskutočniteľnosti, pričom by sa tento systém použil ako základ budúcej politiky. Naši občania musia byť v centre projektu jednotného trhu.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Jednotný trh, o ktorom tu dnes hovoríme, je nepochybne jedným z najväčších úspechov hospodárskej integrácie v Únii, ale nemalo by sa zabúdať na to, že našou úlohou nie je podporovať stagnáciu, ale vytrvalo napredovať k dokonalosti. Jednoliaty celok závisí od svojich základných častí, ktoré, rovnako ako kúsky skladačky, vytvárajú štruktúru, ktorá je mohutná, pevná a stabilná. Základnými časťami jednotného trhu sú občania, ktorých práva a povinnosti by mali byť vždy našou prioritou. Naším cieľom je zdravý a neustály rozvoj, ktorý naštartuje hospodársky rast. Takýto rast je možný len vďaka zlepšeniam v hospodárskej a sociálnej oblasti a vďaka lepšiemu riadeniu. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či by politiky nemali byť zamerané skutočne na občana. Rozvoj a valorizácia ľudského kapitálu sú nevyhnutné. Skutočné zdokonalenie trhu by malo priniesť výhody pre každého Európana – zamestnanca, spotrebiteľa a podnikateľa.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Správa o jednotnom trhu pre Európanov obsahuje veľa pozitívnych návrhov, napríklad podporu mobility občanov alebo odstránenie dvojitého zdanenia európskych občanov, ale popri tom obsahuje aj mnohé návrhy, ktorých uplatňovanie nesie známky nadmernej regulácie a ktoré by v konečnom dôsledku brzdili jednotný trh a spôsobili jeho stagnáciu. Osobne nepodporujem návrhy na vytvorenie regulovanejšieho a kontrolovanejšieho jednotného trhu v oblasti maloobchodných finančných služieb a nepodporujem ani návrh na automatické predĺženie opatrenia na reguláciu roamingu, pretože toto regulačné opatrenie bolo len dočasné a malo viesť k zosúladeniu cien za roamingové služby. Regulácia koncových maloobchodných cien by mala byť posledným nástrojom tam, kde trhové mechanizmy nefungujú, ako to bolo v prípade nariadenia o roamingu. Výzvy politikov na automatické predĺženie tohto nariadenia sú skôr populistickým politickým gestom než racionálne odôvodneným krokom, ktorý odráža zmeny uskutočnené v EÚ v oblasti telekomunikácií od roku 2007. Návrh na začatie televíznej súťaže s názvom Európsky cezhraničný podnik roka je podľa mňa nerozumné plytvanie európskymi zdrojmi. Preto som sa rozhodol zdržať hlasovania o tejto správe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože som pevne presvedčený, že existencia jednotného trhu by predstavovala najvýznamnejší prejav silnej a súdržnej Európy. Podpora sociálnych podnikov, zabezpečenie voľného pohybu európskych občanov a podpora aktuálnych bankových služieb pre každého, to sú len niektoré kľúčové veci, na ktoré musíme sústrediť naše myšlienky, zdroje a projekty. Najmä pokiaľ ide o prvý bod, jednoznačne vítam výzvu pre Komisiu, aby uverejnila zelenú knihu o uznávaní odborných kvalifikácií v rôznych členských štátoch EÚ. Bol by to významný krok k tomu, aby v čoraz otvorenejšom európskom kontexte bola úloha vzdelávania a odbornej prípravy hmatateľnejšia.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Vlani v októbri komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier predložil svoj Akt o jednotnom trhu, súbor 50 návrhov na oživenie rastu v Európskej únii. Európsky parlament bol následne požiadaný o stanovisko k rôznym častiam tohto dokumentu. Druhá časť tohto aktu je základom na zmierenie Európanov s jednotným trhom. Jacques Delors raz povedal: „Nikto sa nemôže zamilovať do jednotného trhu.“ To je určite pravda, ale aj napriek tomu sa môžeme pokúsiť o to, aby slúžil občanom. Z toho dôvodu som podporila uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré víta vyváženosť vo vzťahu medzi slobodami pracovníkov a požiadavkami sociálneho hospodárstva. Táto časť aktu teda ponecháva dôležité miesto tým prvkom, ktoré sú pre Európanov podstatné, napríklad verejným službám, komunikačnej infraštruktúre, solidarite a zamestnanosti, ako aj ochrane spotrebiteľa. Táto vyváženosť poukazuje na to, že Komisia si je plne vedomá toho, že trh nemôže ísť proti občanom, ale musí im slúžiť v krátkodobom, ako aj dlhodobom horizonte.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Snahy dosiahnuť jednotný trh sa doteraz zameriavali na trh a jeho štruktúru a veľmi málo na obavy a práva občanov, pracovníkov a spotrebiteľov, čo môže vysvetliť nedôveru a únavu Európanov, pokiaľ ide o vnútorný trh.

Občania musia stáť v centre jednotného trhu. V úvode tohto dokumentu je to jasne uvedené, ale návrhy na dosiahnutie tohto cieľa sú príliš slabé na to, aby sa naplnil.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa síce pripúšťa, že drvivá väčšina Európanov odmieta jednotný trh, ale zároveň opäť potvrdzuje, že v systéme Spoločenstva má jednotný trh kľúčovú úlohu. Kým vyjadrené želanie posilňovať právne predpisy v sociálnej oblasti a zohľadňovať obavy občanov je zaiste pozitívna vec, nemožno ho uplatniť na zásadu jednotného trhu vzhľadom na voľnú a nenarušenú hospodársku súťaž, ktorej sme momentálne svedkami. Táto správa je protirečivá a zavádzajúca. Budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednotný trh bol vždy jedným z pilierov hospodárskeho rozvoja Európy. Snahy stimulovať jednotný trh by sa mali zamerať na obavy a práva občanov a podnikov a mali by im poskytnúť hmatateľné výhody. V právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu by mal byť odkaz aj na sociálne práva, ďalej je potrebné navrhnúť opatrenia podporujúce mobilitu občanov a zabezpečiť prenosnosť ich dôchodkových práv. Iba týmto spôsobom budeme úspešní, pokiaľ ide o dobudovaný a fungujúci jednotný trh.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Pred viac ako polstoročím sa krajiny Európy spojili, aby vytvorili jednotný trh. Domnievame sa, že sme ho založili pred štvrťstoročím. Dnes však máme ešte veľa problémov, ktoré musíme vyriešiť, aby jednotný trh fungoval účinnejšie a aby bola Európska únia konkurencieschopná. Myslím si, že zo všetkých opatrení, o ktorých sme rokovali a ktoré sú uvedené v dokumente, ktorý sme prijali, sú dva aspekty zvlášť dôležité: celoživotné vzdelávanie a zníženie nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj vytvorenie a fungovanie jednotného trhu s energiou. Pokiaľ ide o mladých ľudí, práve oni tvoria tú časť spoločnosti, ktorá bude žiť v Európe, ktorú teraz tvoríme. Je preto dôležité vytvoriť mladým ľuďom všetky možnosti na to, aby sa mohli náležite prispôsobiť a zapojiť do budovania svojej budúcnosti. Trh s energiou je nová oblasť v politike EÚ. Inteligentné energetické siete nepochybne zohrajú hlavnú úlohu v hospodárstve budúcnosti, a preto sa nesmieme oneskoriť a musíme venovať dostatok pozornosti a zdrojov na ich budovanie a zdokonaľovanie.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto uznesením, pretože najväčšia pozornosť by sa mala venovať základným sociálnym právam, zabezpečeniu práv spotrebiteľov a voľnému pohybu pracovníkov, tovaru a podnikov. Jednotný trh musí vytvárať podmienky pre udržateľný rast a vyššiu zamestnanosť a občania musia stáť v jeho centre. Je preto veľmi dôležité, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Ak sa budú dodržiavať všetky základné sociálne práva, jednotný trh zostane konkurencieschopný. Musíme zaručiť a neustále posilňovať systém sociálneho zabezpečenia a práva pracovníkov a poskytnúť im dôstojné pracovné podmienky. Súhlasím s návrhom, aby nebolo možné pracovať na území členského štátu bez toho, aby sa nedodržiavali jeho ustanovenia o mzdách a pracovných podmienkach. Musí sa plne uplatňovať zásada rovnakého odmeňovania za prácu rovnakej hodnoty. Musia sa odstrániť prekážky brániace voľnému pohybu pracovníkov. V členských štátoch musíme otvoriť pracovné trhy všetkým európskym pracovníkom, ale nariadenia pre tieto trhy sa musia vykonávať v súlade s pravidlami pracovných trhov týchto členských štátov vrátane škandinávskeho modelu kolektívnej zmluvy. Je veľmi dôležité, aby sme členským štátom dali právo samostatne rozhodnúť, či by mali udeliť osobám, ktoré nie sú občanmi EÚ, právo na pobyt na svojom území. Ak chceme, aby bol jednotný trh sociálne orientovaný, je potrebné reštrukturalizovať priemysel trvalo udržateľným spôsobom a neustále rokovať so sociálnymi partnermi. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby mal verejný sektor príležitosti účinnejšie zapájať podniky do svojej práce, aby občania mohli dostať prvotriedne inovačné verejné služby a aby k nim bol zabezpečený univerzálny prístup.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu o jednotnom trhu pre Európanov, pretože si myslím, že Európa by mala prijať spoločný regulačný rámec, ktorý by spĺňal potreby občanov a vyrovnával nerovnováhu a rozdiely vnútorného trhu. Po prepuknutí hospodárskej krízy potrebuje Európa trh, na ktorom pracovníci a spotrebitelia stoja v centre politík. Text správy o jednotnom trhu pre Európanov vyzýva na lepšiu koordináciu medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi a podnikmi, aby sa posilnila politika naplánovaná Európskym parlamentom a aby táto politika zabezpečila všetky potreby európskeho trhu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za, pretože súhlasím s hlavnými prioritami, ktoré Parlament predložil Komisii. Najdôležitejším z týchto návrhov je žiadosť o prijatie opatrení na zvýšenie mobility európskych občanov, konkrétne uverejnením zelenej knihy o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií, ktorej súčasťou by bolo posúdenie súčasného rámca, a aby v prípade potreby navrhla legislatívnu iniciatívu na reformu tohto rámca v roku 2012 a zároveň posúdila realizovateľnosť a pridanú hodnotu celoúniového profesijného preukazu a európskeho pasu zručností v roku 2011. To je pozitívne opatrenie, ktoré vychádza zo súčasnej situácie a je zamerané na zvýšenie mobility v EÚ. Chcela by som tiež zdôrazniť výzvy, aby do júna 2011 Komisia predložila legislatívny návrh týkajúci sa zaručenia prístupu k určitým základným bankovým službám a aby do konca roka 2011 predložila legislatívny návrh týkajúci sa odstránenia prekážok, s ktorými sa stretávajú mobilní pracovníci, čím by sa zabezpečila úplná prenosnosť dôchodkových práv.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Správa Jednotný trh pre Európanov je predovšetkým o pracovných miestach a vzniku nových pracovných miest, ktoré pomôžu vytvoriť prostredie, v ktorom môžu podniky a občania v plnej miere uplatňovať svoje práva. Je nutné zaujať ambicióznejší prístup k návrhu smernice o vysielaní pracovníkov s cieľom vykonať revíziu smernice, ktorá okrem hospodárskych slobôd zabezpečí ochranu najpokrokovejších noriem a praktík v oblasti pracovného práva a priemyselných vzťahov, ako aj dodržiavanie práv na kolektívne zastúpenie a vyjednávanie, kolektívne akcie vrátane práva na štrajk a plné uplatňovanie zásady rovnakého odmeňovania za prácu rovnakej hodnoty.

Prostredníctvom spoločného rámca európskeho financovania je nevyhnutné vybudovať európsku dopravnú sieť, ktorá by viedla k zvýšeniu konkurencieschopnosti a integrácie a k uľahčeniu mobility občanov a pracovníkov poskytnutím cenovo dostupných služieb. Myslím si, že poskytovanie odborného vzdelávania a kvalifikácie pracovníkom má prvoradý význam, pretože odborné vzdelávanie a kvalifikácia sú nevyhnutné na vytváranie pracovných miest, sociálnu integráciu a pre úspech jednotného trhu. Vyzývam členské štáty, aby odstránili prekážky, ktoré bránia mobilite pracovníkov z nových členských štátov, pričom by mali brať do úvahy pozitívny vplyv mobility pracovníkov v kontexte finančnej a hospodárskej krízy.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Úplná realizácia konkurencieschopného jednotného trhu bez bariér je nevyhnutná na oživenie európskeho hospodárstva a na stimuláciu rastu, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v EÚ. Snahy opätovne naštartovať jednotný trh by sa mali zamerať aj na obavy a práva občanov, spotrebiteľov, užívateľov verejných služieb a podnikov a mali by sa im poskytnúť hmatateľné výhody s cieľom úplne obnoviť ich dôveru v európsky projekt a dať im presné informácie o príležitostiach, ktoré im ponúka vnútorný trh. V tomto kontexte by sa mali prijať opatrenia, ktoré môžu zvýšiť mobilitu Európanov a zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, ako aj posilniť systém sociálneho zabezpečenia a ochranu práv pracovníkov.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pána Correiu De Camposa, ktorá súvisí z 19 iniciatívami zameranými na občanov a jednotný trh, zakotvenými v Akte o jednotnom trhu, ktorý navrhol komisár Barnier. Podporil som túto správu, ktorá nám pripomína, aké je dôležité opäť postaviť občanov do centra jednotného trhu. Úsilie o dosiahnutie „veľkého trhu“ sa doteraz príliš často sústreďovalo na jednotný trh a jeho štruktúru. Túto úlohu by sme mali začať riešiť odznova s ohľadom na obavy a práva občanov, pracovníkov a spotrebiteľov. Vyzývam Komisiu, aby podporila kľúčové priority obsiahnuté v tomto uznesení. Predovšetkým by som tu chcel spomenúť tri naliehavé ciele na zvýšenie príťažlivosti jednotného trhu v očiach našich spoluobčanov: zlepšiť mobilitu (či už napríklad z hľadiska uznávania odborných kvalifikácií, alebo z hľadiska prenosnej povahy dôchodkových práv pre mobilných pracovníkov), predĺžiť nariadenie o roamingu, konkrétne navrhnúť obmedzenie maloobchodnej ceny za prenos roamingových dát a napokon umožniť prístup k základným bankovým službám a zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť bankových poplatkov v celej Európe.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Komisia 11. novembra 2010 prijala návrh oznámenia s cieľom obnoviť dôveru Európanov v jednotný trh. O tomto Akte o jednotnom trhu sa bude rokovať do 28. februára 2011. Celkový prístup navrhovaný Komisiou nadväzuje na správu pána Maria Montiho, určenú predsedovi Európskej komisie, s názvom Nová stratégia pre jednotný trh. Jej účelom je podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii posilniť „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality” tým, že spoločnosti, najmä MSP, a Európanov postaví do centra jednotného trhu. Oznámenia Komisie s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“ obsahuje 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať, pričom konkrétne kapitola II nazvaná „Európania v centre jednotného trhu na znovunadobudnutie dôvery“ obsahuje 19 iniciatív týkajúcich sa sociálneho rozmeru jednotného trhu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Úplné dobudovanie jednotného trhu je rozhodujúcim krokom Európskej únie na to, aby v plnej miere dosiahla svoj potenciál z hľadiska inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu.

Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov je potrebná na to, aby sa podporil voľný pohyb občanov, tovaru, služieb a kapitálu. Prosperujúci a dynamický vnútorný trh závisí od našej schopnosti predkladať politiky, ktoré dokážu podporiť rast, zamestnanosť a inováciu.

Parlament dnešným hlasovaním opäť ukazuje, že občania musia stáť v centre procesu obnovy jednotného trhu, pretože sú kľúčovými hráčmi, ktorí dokážu rozhýbať magický kruh rastu a inovácie. Dokončenie politiky jednotného trhu je úzko spojené s integráciou s inými oblasťami politiky, napríklad s hospodárskou súťažou, priemyslom, energetikou a dopravou.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Je dôležité, že sme otvorili rozsiahlu rozpravu o spoločnom jednotnom európskom trhu, ktorý funguje už 20 rokov, ale doteraz nedosiahol v plnej miere svoj potenciál. Napriek všetkým právnym predpisom, odporúčaniam a vzájomným ubezpečeniam nemôžeme povedať, že sme v plnej miere vybudovali jednotný trh, no bez jednotného trhu by Európa už vôbec nebola jednotná. Vytvorenie jednotného trhu je niečo, čo má potenciál posilniť myšlienku Únie. Prečo ešte stále nemožno vytvoriť trh bez prekážok aj napriek všeobecnej dohode členských štátov o tom, že by sa politika trhu mala uberať presne týmto smerom?

Hlboko zakorenený národný a národnostný partikularizmus – a je zakorenený skutočne hlboko – prekáža budovaniu jednotného trhu. Aby sme mohli oživiť jednotný trh, musíme odstrániť protekcionistické prekážky. Súhlasím s názorom, že štruktúry a postupy riadenia jednotného trhu sú príliš komplikované. Vyplýva to hlavne z toho, že v rámci Únie je príliš veľa rozdielov. Na vytvorenie novej kvality na jednotnom trhu je nevyhnutné posilňovanie jednotnej meny a jej prijatie v celej Únii.

Jednotný trh by nemal fungovať len pre veľké spoločnosti, ale mal by slúžiť aj malým a stredným podnikom a najmä spotrebiteľom. Naším cieľom sú transparentnosť a harmonizácia. Vytvorenie skutočného jednotného trhu je našou prioritou, a z toho dôvodu by mali Európska rada a Európsky Parlament každý rok posúdiť stav jednotného trhu, pretože nám to umožní monitorovať, do akej miery sa nám podarilo dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa sústreďuje na 19 iniciatív zameraných na potreby európskych občanov, čím sa snaží posilniť opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby boli občania v centre projektu jednotného trhu. Domnievam sa, že je nevyhnutné, aby sa obnovila dôvera európskych občanov v európsky projekt. Aby sa nám to podarilo, musíme sústrediť naše úsilie na obavy a práva občanov, spotrebiteľov, užívateľov verejných služieb a spoločností. Je potrebné vytvoriť komplexný prístup k jednotnému trhu, ktorý dokáže reagovať na demokratický deficit, ktorý pociťujú európski občania a verejné a súkromné subjekty.

Podpora mobility prostredníctvom odstránenia administratívnych a daňových prekážok a harmonizácie kvalifikácií, investovania do cezhraničných projektov v niekoľkých oblastiach, koordinácie činností v colnej oblasti, monitorovania vnútroštátnych trhov a rozšírenia nariadenia o roamingu sú príkladmi opatrení, ktoré považujeme za kľúč k vytváraniu užších vzťahov medzi občanmi a európskym projektom. Treba však opäť zdôrazniť, že sociálny aspekt jednotného trhu by sa mal doplniť o politické riadenie a o partnerstvo medzi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj o hospodársky rozmer, ktorý uľahčí hospodársky rast a zvýši konkurencieschopnosť Európy.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Veľmi ma teší prijatie troch uznesení o oživení jednotného trhu, ktoré posilňujú správu a riadenie, úlohu podnikov a rast, ako aj úlohu občanov v tejto politike. Viac ako 20 rokov po podpísaní Jednotného európskeho aktu je voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu v rámci Európy svedectvom úspechu ambicióznej politiky, ktorá slúži občanom a rastu a z ktorej môžu mať všetci každý deň úžitok. Hodnotenie ako také však nestačí, pretože Európania od nás očakávajú konkrétne návrhy, ktorými budeme reagovať na budúce problémy. Pri formulovaní našich priorít sme vytvorili súbor vyvážených opatrení, ktoré predstavujú jasný politický, hospodársky a sociálny model. V tomto konkrétnom uznesení o jednotnom trhu pre Európanov stojí občan v centre nášho záujmu. Táto správa vďaka podpore mobility a výmen bez ohľadu na krajinu pôvodu, vek a povolanie znamená krok vpred k európskemu pracovnému trhu. Opatrenia v oblasti sociálnej ochrany, ktorými sa zaoberá toto uznesenie, sú navyše nevyhnutné na regulovanie tohto trhu a na podporu modelu sociálneho hospodárstva založeného na solidarite.

Správa: Cristian Silviu Buşoi (A7-0071/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože sa zameriava na potrebu podporiť projekty, ktoré prinášajú Európe pridanú hodnotu, na potrebu novej priemyselnej politiky a na regionálny rozvoj pomocou investovania do zoskupení podľa regiónov. Hlasujem za správu aj preto, lebo presadzuje jednotný trh pre energetiku, ktorý by vznikol po znížení energetickej závislosti a po vytvorení konkurencieschopnejšej infraštruktúry a cien pre konečných spotrebiteľov.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o jednotnom trhu pre podniky a rast. Jednotný trh je základným kameňom tak pre podniky, ako aj pre spotrebiteľov. Osobitnú pozornosť treba venovať malým a stredným podnikom, ktoré majú najväčší potenciál na ďalší rozvoj a zvýšenie zamestnanosti. Podporujem názor pána spravodajcu, že stimulovanie elektronického obchodu a vytvorenie digitálneho jednotného trhu predstavujú ďalší dôležitý aspekt jednotného trhu. Vzhľadom na rozdiely v daňových systémoch, zmluvnom práve a požiadavkách na podnikanie v členských štátoch EÚ ide o veľmi komplexný proces, ale je potrebné v tejto oblasti naďalej vyvíjať úsilie. Treba tiež koordinovať fiškálnu politiku, pretože po zavedení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb by sa na jednotnom trhu vytvorilo lepšie podnikateľské prostredie pre európske podniky.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Ak chceme splniť ciele stratégie EÚ 2020, musí jednotný trh vytvoriť podmienky nevyhnutné pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Musí sa zlepšiť správa ekonomických záležitostí Európskej únie s cieľom vytvoriť hospodárske podmienky, ktoré podniky potrebujú na to, aby mohli využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh a ktoré im umožňujú rásť a zvyšovať svoju konkurencieschopnosť. Odstránenie prekážok mobility a harmonizácia inštitucionálnych predpisov so zámerom podporiť integráciu, hospodársky rast a európsku solidaritu patria medzi najväčšie výhody jednotného trhu. Hlasovala som za túto správu, ktorej zámerom je podporiť dôveru v jednotný trh na všetkých úrovniach a odstrániť existujúce prekážky, ktoré podnikom bránia vstúpiť na trh. Jednotný trh založený na voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaži je zásadným cieľom hospodárskej reformy EÚ a Európe poskytne dôležitú konkurenčnú výhodu v globalizovanom hospodárstve.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hladko fungujúci jednotný trh založený na voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaži je zásadným cieľom hospodárskej reformy EÚ. V súčasnosti je vnútorný trh naďalej rozdrobený a pretrvávajúce administratívne a regulačné prekážky majú negatívny vplyv na všetky podniky, najmä na malé a stredné podniky, ktoré nedokážu v plnej miere využiť všetky výhody, ktoré ponúka jednotný trh. Regulácia poskytovania autorských práv v EÚ nebola vyriešená, čo má priamy vplyv na falšovanie a pirátstvo. Následkom toho klesá dôvera podnikov v elektronický obchod a narastá roztrieštenosť pravidiel na ochranu duševného vlastníctva, čo potláča inovácie na jednotnom trhu. Je mimoriadne dôležité náležite riešiť otázku verejného obstarávania, ktoré tvorí približne 17 % HDP Európskej únie. Cezhraničné obstarávanie sa na celkovom trhu s verejným obstarávaním zatiaľ podieľa len malou mierou, pretože prístup malých a stredných podnikov (MSP) k trhom s verejným obstarávaním je ešte stále obmedzený. Služby sú veľmi dôležitým odvetvím pre hospodársky rast a zamestnanosť, ale jednotný trh so službami ešte stále nie je dostatočne rozvinutý, a to najmä pre nedostatky a ťažkosti členských štátov pri vykonávaní smernice o službách. Súhlasím s návrhmi obsiahnutými v oznámení Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, ale som presvedčený o tom, že ak chceme zaručiť účinné fungovanie jednotného trhu, musia členské štáty zlepšiť vykonávanie prijatých iniciatív EÚ, napríklad iniciatívy Small Business Act, čo by prispelo k riešeniu mnohých administratívnych a regulačných problémov, ktorým v súčasnosti čelia podniky EÚ.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) Ak si Európa chce udržať postavenie svetového ekonomického lídra, musí stále podporovať a stimulovať hospodársky rozvoj. Európsky jednotný trh má zásadný význam pre podniky aj pre spotrebiteľov. Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať malým a stredným podnikom, ktoré sú hnacím motorom hospodárskeho rastu a poskytujú veľké množstvo pracovných miest. Na zlepšenie ich konkurencieschopnosti, prístupu k informáciám a účasti na výskumných programoch by sa mali použiť inovačné opatrenia a vhodné finančné nástroje. Zaujímavou myšlienkou je návrh vytvoriť projektové dlhopisy, ktoré podnikom umožnia získať finančné prostriedky. Digitálny jednotný trh by mal byť tiež dôležitou súčasťou hospodárstva. Malo by sa vyvinúť úsilie na stimulovanie najmä elektronického obchodu, pretože prispieva k rastu cezhraničného obchodu. Tiež si myslím, že je dôležité vytvoriť patent EÚ a jednotný systém riešenia sporov. Som si istý, že dobre fungujúci jednotný trh prispeje k udržateľnému hospodárskemu rastu, a preto podporujem toto uznesenie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená o tom, že úspešná revitalizácia jednotného trhu EÚ, zvýšenie konkurencieschopnosti celej EÚ vo svete a vytváranie nových pracovných miest vyžadujú prijatie a realizáciu mnohých opatrení, ktoré podporia udržateľný rast a rozvoj podnikov. Tiež som presvedčená o tom, že je veľmi dôležité, aby sme skoordinovali tieto opatrenia s opatreniami týkajúcimi sa regionálneho rozvoja a aby sa navzájom dopĺňali s cieľom zabrániť koncentrácii priemyslu, podnikov a služieb v určitých regiónoch, kým vzdialenejšie regióny sú nechané napospas osudu. Správa sa venuje aj množstvu iných problémov, ktoré sa týkajú každodenného života občanov, konkurencieschopnosti podnikov a vytvárania nových pracovných miest v Európe: výskumnej činnosti a propagácii nových technológií, ako aj rozvoju a rozširovaniu dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry.

Správa sa okrem toho dotýka jednej záležitosti, ktorá je dôležitá pre Litvu. Upozorňuje totiž na potrebu zlepšenia energetickej infraštruktúry vo východoeurópskych krajinách, aby ich bolo možné úspešne prepojiť s energetickými sieťami v západnej Európe. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje dostupnosť energie pre spotrebiteľov v celej Európe. Správa podporuje aj spoluprácu Komisie a členských štátov pri vytváraní a presadzovaní používania účinnejších a ekologickejších dopravných systémov a pri rozvoji medzinárodného elektronického obchodu a zlepšovaní systémov on-line platieb.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Európska únia je jednou z hlavných svetových ekonomík, ktorej motor tvoria malé a stredné podniky. Týmto subjektom, ktoré pocítili účinky hospodárskej krízy najviac zo všetkých, musí EÚ venovať osobitnú pozornosť v neposlednom rade preto, lebo MSP majú najväčší potenciál rastu a vytvárania pracovných miest.

Preto je samozrejmé, že by sa snahy Európy mali zamerať na podporu udržateľného hospodárskeho rastu. Hlasoval som za túto správu, pretože sa jej podarilo identifikovať správne priority potrebné na vybudovanie silnejšieho jednotného trhu, ktoré dokážu lepšie splniť potreby spoločností EÚ a vytvoriť vyššie miery rastu.

Takže súhlasím s usmerneniami obsiahnutými v správe, ktoré podľa môjho názoru môžu aktívne prispieť k premene jednotného trhu na inovačné prostredie priaznivo naklonené podnikom a založené na digitálnom hospodárstve a efektívnom voľnom pohybe služieb. Z tohto dôvodu súhlasím s potrebou rozvinúť elektronický obchod a podporiť cezhraničný obchod, koordináciu fiškálnych politík a zefektívnenie cezhraničného obstarávania verejných zákaziek, čo sú všetko oblasti, v ktorých európske MSP zaostávajú.

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne. – (DA) Hlasovali sme za správu o jednotnom trhu pre podniky a rast. Správa obsahuje veľa dôležitých návrhov na rozvoj jednotného trhu.

Nepodporujeme však myšlienku, že by rozdiely vo fiškálnych predpisoch mohli mať za následok vážne prekážky cezhraničných transakcií alebo že by koordinácia vnútroštátnych daňových politík, ktorú vo svojej správe navrhol pán Monti, priniesla podnikom a občanom výraznú pridanú hodnotu. Na druhej strane schvaľujeme vzájomnú koordináciu členských štátov s cieľom zabrániť daňovým únikom a daňovým rajom pre podniky. Daňové sadzby sú naďalej v kompetencii členských štátov.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu. Som presvedčená o tom, že opatrenia uvedené v tejto správe sú veľmi dôležité, ak chceme vytvoriť fungujúci jednotný trh postavený na zdravej a produktívnej hospodárskej súťaži.

Jednoznačne súhlasím s potrebou vytvoriť digitálny jednotný trh, pretože nedostatok primeraných pravidiel výraznou mierou ovplyvňuje efektívnosť európskeho trhu najmä v poslednom období vzhľadom na technologický pokrok iných krajín, ktoré sú našimi konkurentmi. Musíme vziať do úvahy obrovský potenciál elektronického obchodu, najmä pokiaľ ide o rast cezhraničného obchodu a, ako som už povedala, z toho vyplývajúci nárast konkurencieschopnosti, ktorú by priniesol trhu.

Okrem toho súhlasím s potrebou konať na dvoch ďalších frontoch: v odvetví služieb a v sektore malých a stredných podnikov. Nevyhnutné je náležité vykonávanie smernice o službách a smernice o reforme regulačného rámca pre normalizáciu tak, aby ich pokrýval. Okrem toho čakáme na predloženie návrhu právneho predpisu zo strany Európskej komisie. Na záver, ako som už povedala v iných rozpravách, musíme stanoviť nové stimuly a poskytnúť viac podpory malým a stredným podnikom, ktoré sú základom nášho trhu a vytvárajú toľko pracovných miest.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že Európa bude mať úžitok z toho, že všetky spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov budú mať lepší prístup k informáciám o finančnej podpore pre inovácie, o ktorú môžu požiadať, aby sa zvýšila ich účasť na výskumných programoch, najmä na verejno-súkromných partnerstvách, ktorých zámerom je prevádzkovať výskumné a inovačné programy. Myslím si, že potenciál, ktorý tieto podniky ponúkajú, sa nevyužíva v dostatočnej miere. Z tohto dôvodu musí EÚ podporiť tento sektor pri rozširovaní aktivít vrátane aktivít na cezhraničnej úrovni a pri využívaní všetkých príležitostí, ktoré v súčasnosti ponúka jednotný trh.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu o jednotnom trhu pre podniky a rast, pretože som presvedčený, že podstatnou mierou podporí náš vnútorný trh v prospech všetkých občanov. V skutočnosti sa táto správa bude usilovať o posilnenie priemyselnej konkurencieschopnosti, udržateľného rozvoja a vytvárania pracovných miest.

Európska únia má jedinečné hospodárstvo, ktoré sa môže pýšiť 500 miliónmi spotrebiteľov. Zachovaním, rozvíjaním a podporou vnútorného trhu Európy sa zaručí zvýšenie pohybu tovaru a služieb bez prekážok obchodu medzi členskými štátmi. Pri súčasných úsporných opatreniach je veľmi dôležité, aby sme zvýšili rast svojho hospodárstva.

Súhlasím s tým, že by sme mali podniknúť ďalšie kroky na zaručenie primeraného vykonávania smernice o službách a smernice o odbornej kvalifikácii. Riadne vykonávanie týchto smerníc umožní európskym občanom cestovať do iných členských štátov EÚ za prácou a poskytovať služby bez vysokého administratívneho zaťaženia. Jedným z hlavných cieľov Európskej únie je priestor bez hraníc.

Táto správa schvaľuje aj podporovanie MSP, ktoré potrebujú v súčasnej dobe veľa podpory.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Keďže Európa je najväčším hospodárstvom na svete, je realizácia jednotného trhu kľúčová, ak chceme dať občanom a podnikom pocit dôvery a bezpečnosti. Kríza, ktorá zasiahla vo všeobecnosti celý svet a Európu zvlášť, nás núti premýšľať o budúcnosti EÚ a o opatreniach, ktoré musíme zaviesť v záujme opätovného naštartovania európskeho hospodárstva. V októbri 2010 prijala Komisia oznámenie s názvom Akt o jednotnom trhu, ktorým nadviazala na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh. K cieľom oznámenia patrila realizácia opatrení, ktoré majú podnikom zabezpečiť silnejší, udržateľnejší a rovnomernejší rast. Z tohto dôvodu ma teší prijatie tejto správy, pretože jej zámerom je okrem iného zníženie byrokratickej záťaže pre malé a stredné podniky (MSP) umožnením prístupu k úverom, investovaním do inovácií a modernizácie služieb, napríklad pomocou elektronického riadenia, a realizáciou digitálneho hospodárstva. Toto sú základné piliere stratégie Európa 2020, ktoré veľkou mierou prispejú k vyššej konkurencieschopnosti jednotného trhu a podporia jeho rast.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je ďalšou zo správ balíka o konsolidácii jednotného trhu. Nehanebne vychvaľuje trh a voľnú hospodársku súťaž, pričom vidí jednoznačnú pohromu, ktorú spôsobili tieto politiky a ich hrozné dôsledky, ktoré dnes pociťujú pracovníci, malé a stredné podniky (MSP) a občania vo všeobecnosti, predovšetkým občania v krajinách so slabšou ekonomikou. Zamerajme sa na príklady v úvodzovkách, ktoré správa obsahuje, napríklad na príklady z oblasti energetiky: „poukazuje na potrebu plne funkčného vnútorného trhu s energiou (...), zdôrazňuje, že vnútorný trh s energiou by mal prispieť k udržaniu cien za energiu na dostupnej úrovni pre spotrebiteľov aj podniky“.

Toto protirečenie a faloš sú jednoznačné. Stačí sa iba pozrieť na udalosti v Portugalsku, aby sme si uvedomili, že liberalizácia viedla k privatizácii, vysokým cenám pre podniky a spotrebiteľov a zisku vo výške presahujúcej miliardu EUR pre akcionárov spoločnosti EDP – Energias de Portugal, S.A. a podobnej sume pre Galp Energia, SGPS, S.A. a iné spoločnosti v odvetví. To isté však môžeme povedať aj o odvetví poštových služieb, telekomunikácií alebo o finančnom sektore.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je ďalšou správou, ktorá je súčasťou balíka týkajúceho sa oznámenia Komisie o Akte o jednotnom trhu, ktorého návrh nadväzuje na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh.

Ide o ďalší chválospev na voľnú hospodársku súťaž, aj keď prikrýva svoj obsah pozlátkou v snahe zakryť dynamit obsiahnutý v tomto dare určenom pracovníkom, malým a stredným podnikom a najmä obyvateľom krajín so slabšími hospodárstvami.

Pozrime sa na niektoré príklady uvedené v správe, najmä na príklady týkajúce sa energetiky:

„poukazuje na potrebu plne funkčného vnútorného trhu s energiou (...), zdôrazňuje, že vnútorný trh s energiou by mal prispieť k udržaniu cien za energiu na dostupnej úrovni pre spotrebiteľov aj podniky“. Okrem toho sa stačí iba pozrieť na to, čo sa deje v Portugalsku, aby sme si uvedomili, že liberalizácia viedla k privatizácii, vysokým cenám pre podniky a spotrebiteľov a ziskom presahujúcim miliardu EUR pre akcionárov spoločnosti EDP – Energias de Portugal, S.A., podobným ziskom pre spoločnosť Galp Energia, SGPS, S.A. a iné spoločnosti v odvetví.

Niečo podobné by sa dalo povedať aj o iných odvetviach vrátane odvetvia poštových služieb alebo telekomunikácií, finančný sektor nevynímajúc. Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  Jim Higgins, Seán Kelly, Mairead McGuinness a Gay Mitchell (PPE), písomne. – Štyria írski poslanci Európskeho parlamentu za stranu Fine Gael hlasovali za správu o jednotnom trhu pre podniky a rast, pretože podporujeme celkový zmysel tejto správy, ale nepodporujeme spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb, ako sme už objasnili pri predchádzajúcich vysvetleniach.

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Správa pána Buşoia vyzýva na jednotný trh priaznivo naklonený podnikom a celkom správne zdôrazňuje dôležitosť MSP. V Škótsku, jednej časti EÚ, mali desaťtisíce malých podnikov prospech z programu bonusov, ktorý vypracovala škótska vláda. Tento program by mohol slúžiť ako príklad osvedčeného postupu pre iné európske národy.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený o tom, že úspešná revitalizácia jednotného trhu EÚ, zvýšenie konkurencieschopnosti celej EÚ vo svete a vytváranie nových pracovných miest vyžadujú prijatie a realizáciu mnohých opatrení, ktoré podporia udržateľný rast a rozvoj podnikov. V súčasnosti je Európa najväčšou ekonomikou na svete. Jednotný trh je základným kameňom tak pre podniky, ako aj pre spotrebiteľov, ale môže ponúknuť ešte lepší rast a viac pracovných miest a svoj plný potenciál ešte nedosiahol. Osobitnú pozornosť treba venovať malým a stredným podnikom, ktoré majú najväčší potenciál na ďalší rozvoj a zvýšenie zamestnanosti. Preto je veľmi dôležité podporiť udržateľný hospodársky rast. Samotný jednotný trh a podniky, ktoré v rámci neho podnikajú, sú životne dôležité pre budúci rast ekonomík EÚ. Z jednotného trhu sa musí stať inovačné prostredie priaznivo naklonené podnikom, založené na digitálnom hospodárstve a s efektívnym voľným pohybom služieb. Dobre fungujúci jednotný trh so službami má významný potenciál z hľadiska rastu, a tým aj pre našu hospodársku obnovu. Iba udržateľný rast môže zaručiť vytváranie udržateľných pracovných miest. Mali by sa podniknúť ďalšie kroky na zaručenie riadneho vykonávania smernice o službách a smernice o odbornej kvalifikácii. Okrem toho je zavedenie profesijných preukazov platných v celej EÚ tam, kde je to možné, myšlienkou, ktorá si vyžaduje určité analýzy, vzhľadom na potenciál týchto preukazov posilniť slobodu pohybu občanov EÚ a zjednodušiť postupy prijímania zamestnancov pre podniky EÚ.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože považujem za naliehavo potrebné zlepšiť podmienky pre MSP, aby bola Európa vo svete skutočne konkurencieschopná. Pri nespočetných príležitostiach sa potvrdilo, že zníženie byrokratickej záťaže pre MSP vyvolalo hospodársky rast a podporilo ich konkurencieschopnosť. Nebolo vyvinuté dostatočné úsilie na to, aby sa MSP umožnilo fungovať s menším množstvom byrokratických prekážok a účinnejšie. MSP sú hybnou silou európskeho hospodárstva. K prevratnému vývoju dochádza aj v elektronickom svete. V súčasnosti nie je EÚ skutočne konkurencieschopná na elektronických trhoch. To znamená, že musíme urobiť všetko pre podporu elektronického obchodu, a to dosiahnutím pokroku pri realizácii európskeho digitálneho jednotného trhu. Boli podniknuté dôležité kroky, ale je potrebné urobiť ešte viac a musíme postupovať rýchlo. Vítam opatrenia, ktoré správa navrhuje na dosiahnutie pokroku v tejto otázke.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Podľa môjho názoru je správa o jednotnom trhu pre podniky a rast veľmi vyvážená a som presvedčený o tom, že vykonávanie navrhnutých opatrení podnieti rast jednotného trhu a napokon aj ekonomík členských štátov. Súhlasím predovšetkým s kľúčovými prioritami správy, ako sú európsky patent a jednotný systém na riešenie sporov, zdôraznenie potreby dlhodobého investovania do inovačných sektorov, podpora dôvery podnikov a spotrebiteľov v elektronický obchod, upevnenie rozvoja elektronického obchodu na jednotnom trhu, odstránenie byrokratických prekážok, ktoré musia prekonávať malé a stredné podniky pri cezhraničnej činnosti, a racionalizácia procesu pri udeľovaní verejných zákaziek. Hlasoval som za prijatie tejto správy, pretože podporujem všetky uvedené opatrenia a som presvedčený o tom, že budú užitočné a prospešné.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Plnenie cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 vyzýva Európu na vytvorenie podmienok priaznivých pre rast a inovácie prostredníctvom investovania a rozhodných opatrení na európskom trhu. Európa si musí udržať rast a podporiť účinné stratégie na vnútornom trhu, ktorých cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti a inovácií a zintenzívnenie výskumu. Prijatím opatrení na zlepšenie konkurencieschopnosti na domácom trhu musí Komisia zabezpečiť realizáciu balíka, ktorý zaručí dosiahnutie týchto cieľov. Posilnenie správy ekonomických záležitostí v Európskej únii preto predstavuje dôležitý krok, ktorý spoločnostiam na trhu umožní v najvyššej možnej miere využiť výhody, ktoré ponúka jednotný trh. Vytvorenie európskych dlhopisov na financovanie projektov a patent platný v celej Európe sú iba niektoré body, pre ktoré som podporil toto uznesenie. Jednotný trh je dôležitý cieľ, ktorý musíme dosiahnuť. Vzhľadom na rôzne podmienky v jednotlivých členských štátoch musí byť úlohou Európskej únie minimalizácia týchto rozdielov, aby sme všetkým európskym podnikom umožnili využívať výhody.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Vlani v októbri komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier predložil svoj Akt o jednotnom trhu, súbor 50 návrhov na oživenie rastu v Európskej únii. Európsky parlament bol následne požiadaný o stanovisko k rôznym častiam tohto dokumentu. Prvá časť aktu sa venuje plánom Komisie na vytvorenie prostredia priaznivého pre podnikanie. Preto musíme podporovať tvorbu a inovácie z hľadiska udržateľného rozvoja, ktorý spája medzinárodnú konkurencieschopnosť s ochranou MSP. Toto uznesenie Európskeho parlamentu schvaľuje a dopĺňa záväzky Komisie, a preto som ho podporila. Pripomína nám aj potrebu podporovať reálnu ekonomiku viac než inokedy, a to predovšetkým prostredníctvom ambicióznej európskej priemyselnej politiky. S cieľom vytvoriť skutočný jednotný trh pre MSP uznesenie navrhuje vytvoriť štatút európskej súkromnej spoločnosti, ktorý by podnietil cezhraničný vznik a fungovanie týchto nevyhnutných prvkov hospodárskej štruktúry Únie.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že jednotný trh je jednoznačne hlavnou výhodou našej globálnej konkurencieschopnosti. Bez neho by sme nezohrávali takú dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy hospodárskych síl vo svete najmä v čase, keď sa na globálnom javisku objavujú nové mocnosti. Pokrok vnútorného trhu a ďalší rozvoj regiónov sa navzájom dopĺňajú a spoločne vytvárajú silnú Európu, ktorá sa vyznačuje súdržnosťou a konkurencieschopnosťou. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť mimoriadne významnú úlohu, ktorú zohráva regionálna politika pri integrácii jednotného trhu. Myslím si, že dynamický a silný jednotný trh je absolútne podmienený lepšou dostupnosťou pre každý región Európskej únie.

Nové členské štáty sú v osobitnej situácii, pretože úroveň dostupnosti tam je ešte stále nízka. Podpora investícií do infraštruktúry a jej zlepšenia pomôže podporiť konkurencieschopnosť zaostávajúcich regiónov a zaručiť harmonické fungovanie vnútorného trhu. Toto pomôže výrazne zlepšiť globálnu konkurencieschopnosť celej Európskej únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Samotný jednotný trh a podniky, ktoré v rámci neho podnikajú, sú životne dôležité pre budúci rast ekonomík EÚ. Tento návrh správy identifikuje prioritné opatrenia, ktoré by sa mali prijať s cieľom vybudovať silnejší jednotný trh, ktorý dokáže lepšie reagovať na potreby podnikov EÚ a ktorý vyvolá vyššie miery rastu.

Priority spravodajcu sú rozdelené do štyroch skupín a majú za cieľ premeniť jednotný trh na inovatívne prostredie naklonené podnikaniu, založené na digitálnom hospodárstve, v ktorom dochádza k efektívnemu voľnému pohybu služieb. Dobre fungujúci jednotný trh so službami má významný potenciál z hľadiska rastu, a tým aj pre našu hospodársku obnovu. Iba udržateľný rast môže zaručiť vytváranie udržateľných pracovných miest.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Pod zámienkou podpory podnikov a rastu navrhuje táto smernica zvýšenú liberalizáciu odvetví energetiky a poštových služieb a výraznejšie vykonávanie smernice o službách. V duchu neoliberálnej ideológie viní administratívnu reguláciu a ochranu verejných služieb z toho, že sú prekážkou pre rast. Vedúci predstavitelia Európy sa nepoučili z krízy v roku 2008, rozhodná zmena smerom k inej Európe je však veľmi potrebná. Hlasujem proti tejto správe.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Jednotný trh bol vždy jedným z pilierov hospodárskeho rozvoja Európy. Oznámenie s názvom Akt o jednotnom trhu vychádza z témy politického vodcovstva a zásady partnerstva ako základných nástrojov opätovného naštartovania a prehĺbenia jednotného trhu. Musíme vytvoriť novú dynamiku v medziinštitucionálnych vzťahoch a v spolupráci a záväzkoch členských štátov, ako aj národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, aby bolo možné zlepšiť uplatniteľnosť a vykonávanie právnych predpisov o jednotnom trhu. My všetci – členské štáty a európske inštitúcie – sa musíme zaviazať k monitorovaniu, vyhodnocovaniu a modernizácii uplatňovania európskych právnych predpisov.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Dôležitým hnacím motorom našej celej ekonomiky sú najmä malé a stredné podniky (MSP). Malo by sa im ponúknuť oveľa viac príležitostí, aby sa uchytili na vnútornom trhu a aby sa na ňom rozrastali. Toto si vyžaduje kapitál a malým a stredným podnikom sa musí umožniť lepší prístup k nemu. Ďalším faktorom, ktorý nám pomôže zaručiť trvalý a udržateľný rast hospodárstiev členských štátov, je podpora odvetvia služieb, ktorá si vyžaduje voľný pohyb služieb. Vnútorný trh sa musí zatraktívniť ako celok, aby sa z neho stalo inovačné prostredie priaznivo naklonené podnikaniu.

EÚ potrebuje aj digitálny vnútorný trh na zlepšenie konkurencieschopnosti a podporu rastu. Všetky podniky v EÚ by mali mať možnosť využívať výhody vnútorného trhu, aj keď mnohé oblasti, napríklad elektronický obchod, sa jednoznačne ešte musia rozvinúť. Nehlasoval som za túto správu, pretože spravodajca navrhol zavedenie novej stratégie pre daň z pridanej hodnoty, nevenoval sa však dostatočne podrobne tomu, ako by to fungovalo v praxi.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože jednotný trh je veľmi dôležitým faktorom pre podniky a rast. Výrazná pozornosť by sa mala venovať inováciám a kreativite a vhodnému mechanizmu ich financovania. Inovácie predstavujú základ silného a udržateľnejšieho rastu a vytvárania pracovných miest. Ak chceme zaručiť efektívne fungovanie mechanizmov financovania, musíme predovšetkým vytvoriť priaznivé podmienky pre dlhodobé investície do inovačných odvetví a odvetví, ktoré vytvárajú pracovné miesta. Osobitnú pozornosť treba venovať malým a stredným podnikom, ktoré majú obrovský hospodársky vplyv na európske hospodárstvo. Jednotný trh sa musí stať lepším prostredím pre MSP a pomôcť im rozšíriť ich cezhraničné činnosti, zlepšiť ich prístup na kapitálové trhy a odstrániť administratívne a fiškálne prekážky. Musia sa vytvoriť podmienky, aby MSP dostávali náležitú podporu v súlade s regionálnou politikou Únie, keďže sú dôležité pre zlepšovanie sociálnych vzťahov v mestských štvrtiach alebo riedko osídlených oblastiach. Štruktúra európskeho bankového sektora musí byť pluralistická, aby bolo možné plniť potreby financovania MSP. Je veľmi dôležité stanoviť jednoznačnejší rámec pre daň z pridanej hodnoty a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb. Som presvedčený o tom, že je naliehavo potrebné prijať štatút európskej súkromnej spoločnosti s cieľom urýchliť vznik a cezhraničné fungovanie malých a stredných podnikov. Uvádza sa, že postupy verejného obstarávania musia byť racionálnejšie. Musíme vytvoriť podmienky pre to, aby bolo cezhraničné obstarávanie priaznivejšie a aby zaručovalo reciprocitu s rozvinutými krajinami a veľkými rozvíjajúcimi sa hospodárstvami.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Finančná a hospodárska kríza podnietila EÚ do hľadania nových pravidiel a systémov na zabezpečenie rovnováhy a rastu. Správa Maria Montiho udala tón vypracovaniu aktu o európskom jednotnom vnútornom trhu. Hlavným cieľom je zabezpečenie rastu a rozvoja, ale aj istoty a záruk pre malé a stredné podniky, investorov a spotrebiteľov a všetkých účastníkov trhu, ktorým treba uľahčiť obchodnú činnosť. Moje pozitívne hlasovanie je nielen prejavom vôle podporiť text, ale aj skutočným záväzkom voči občanom týkajúcim sa skvalitnenia právnych predpisov a zaručenia rovnakých príležitostí pre investície a spotrebu v neustále rastúcom systéme, a to tak pre verejný, ako aj súkromný sektor.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) V tejto správe predstavuje Parlament päť hlavných priorít, ktorých cieľom je konsolidácia jednotného trhu pre podniky a rast: vytvorenie patentu EÚ a jednotného systému riešenia sporov týkajúcich sa patentov, financovanie inovácií, podpora elektronického obchodu, zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k jednotnému trhu a väčšia účasť MSP na jednotnom trhu a zefektívnenie procesov týkajúcich sa verejného obstarávania. Súhlasím s predstavenými prioritami, a preto som hlasovala za túto správu. Chcela by som zopakovať svoje presvedčenie, že vytvorenie patentu EÚ a jednotného systému urovnávania sporov týkajúcich sa patentov je nevyhnutné, ak chceme podporovať inovácie a kreativitu na jednotnom trhu. Inovácie a kreativita sú známymi faktormi podieľajúcimi sa na raste. Myslím si, že súbežne s týmto opatrením by Komisia a členské štáty mali zohľadniť dôležitosť inovácií pre silný a udržateľný rast, ako aj pre vytváranie pracovných miest. Rast sa podporí tak, že sa zabezpečí riadne financovanie inovácií najmä prostredníctvom vytvorenia európskych záruk na úvery, z ktorých sa financujú projekty EÚ.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Jednotný trh sa musí opätovne naštartovať a dokončiť, aby bolo možné splniť ciele stanovené v stratégii Európa 2020 s cieľom poskytnúť možnosť väčšieho rastu podnikom, a to aj podnikom sociálneho hospodárstva (družstvám, združeniam, vzájomným spoločnostiam a nadáciám), ako aj viac a lepších pracovných príležitostí a primeranú ochranu práv európskych pracovníkov a spotrebiteľov. Vyzývam na vytvorenie regulačného prostredia priaznivejšieho pre MSP, ktoré môže vzniknúť po starostlivom hodnotení vplyvu akýchkoľvek nových regulačných alebo legislatívnych opatrení na MSP s cieľom zredukovať byrokraciu, podporiť konkurencieschopnosť a vytváranie kvalitných pracovných miest. Potrebné je tiež zachovať existujúce predpisy upravujúce ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov. Návrh Komisie vyžaduje uverejnenie stratégie pre DPH, pretože na zabránenie nespravodlivej daňovej konkurencii a deformitám trhu je potrebná lepšia koordinácia v daňovej oblasti medzi členskými štátmi. Myslím si, že návrh smernice o zavedení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb podporí konkurencieschopnosť MSP najmä zmiernením zaťaženia vyplývajúceho z administratívnej zložitosti a znížením vysokých nákladov vznikajúcich v dôsledku dodržiavania rôznych národných daňových systémov, čo bude potenciálne mať kladný vplyv na verejné financie a zamestnanosť.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Úplná realizácia konkurencieschopného jednotného trhu bez bariér je nevyhnutná na oživenie európskeho hospodárstva a na stimuláciu rastu, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v EÚ. Preto je vhodné prijať opatrenia, ktoré umožnia vybudovať silnejší jednotný trh, ktorý dokáže lepšie reagovať na potreby spoločností v EÚ, najmä malých a stredných podnikov, čím z EÚ vytvorí prostredie založené na digitálnom hospodárstve, ktoré bude priaznivo naklonené inováciám a v ktorom bude skutočná sloboda pohybu služieb.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Dobre fungujúci jednotný trh je nevyhnutný na zaručenie konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest a udržateľného rastu v Európe. Preto som hlasoval za vynikajúcu správu môjho kolegu pána Buşoia, ktorá uvádza niekoľko priorít s cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu a množstvo legislatívnych návrhov v tomto smere. Musíme urýchliť vytvorenie patentu Spoločenstva, racionalizovať postupy verejného obstarávania a posilnením dôvery podnikov a občanov v elektronický obchod poskytnúť intenzívnejší stimul digitálnemu hospodárstvu. Na záver mi dovoľte vyzdvihnúť dva dôležité nástroje na podnietenie rastu, ktoré treba naliehavo uplatniť. Prvým sú dlhodobé inovácie na podporu ekologickej transformácie hospodárstiev. Možno ju dosiahnuť vytvorením dlhopisov v EÚ, konkrétne dlhopisov v oblasti energetiky, dopravy a telekomunikácií. Druhým nástrojom je zvýšenie účasti MSP na jednotnom trhu prostredníctvom rozvoja ich zdrojov financovania a zlepšením ich prístupu na kapitálové trhy, odstránením fiškálnych prekážok ich cezhraničných činností a revízie rámca verejného obstarávania, aby boli procesy pružnejšie a menej byrokratické.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. V októbri 2010 prijala Komisia oznámenie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu na opätovné naštartovanie jednotného trhu. V prvej časti tohto oznámenia Komisia navrhuje niekoľko opatrení v záujme silnejšieho, udržateľného a rovnomerného rastu podnikov. V súčasnosti je Európa najväčšou ekonomikou na svete. Jednotný trh je základným kameňom pre podniky aj pre spotrebiteľov, ale môže ponúknuť ešte lepší rast a viac pracovných miest a svoj plný potenciál ešte nedosiahol. Veľkú pozornosť treba venovať malým a stredným podnikom, ktoré majú najväčší potenciál na ďalší rozvoj a zvýšenie zamestnanosti.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Oznámenie s názvom Akt o jednotnom trhu sa venuje téme politického vodcovstva a zásady partnerstva ako základným nástrojom opätovného naštartovania jednotného trhu. Dynamika v medziinštitucionálnych vzťahoch a v spolupráci a záväzkoch členských štátov, najmä národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, sú mechanizmy, ktoré zlepšia uplatniteľnosť a vykonávanie právnych predpisov o jednotnom trhu. Hlasujem za túto správu, pretože som presvedčený o tom, že navrhnuté opatrenia sú veľmi dôležité. Chcel by som z nich vyzdvihnúť zahrnutie hodnotenia stavu jednotného trhu do programu jarného zasadnutia Rady, uverejnenie zelenej knihy, na ktorej sa bude podieľať občianska spoločnosť, regionálne a miestne orgány, zverejnenie tabuliek zhody a napokon zredukovanie nedostatkov a chýb v transpozícii smerníc.

Členské štáty aj európske inštitúcie by sa mali zúčastňovať na monitorovaní, vyhodnocovaní a modernizácii uplatňovania európskych právnych predpisov, pretože iba tak môže byť integračná politika úspešná. Chcel by som tiež zdôrazniť, že regionálne a miestne orgány by mali dostať oveľa dôležitejšiu úlohu v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou partnerstva.

Správy: Sandra Kalniete (A7-0083/2011) – António Fernando Correia De Campos (A7-0072/2011) – Cristian Silviu Buşoi (A7-0071/2011)

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som správu nášho kolegu poslanca pána Buşoia, ako aj správu pani Kalnieteovej a správu pána Correiu de Camposa. Tieto tri správy boli vypracované po návrhu Aktu o jednotnom trhu, ktorý uverejnila Európska komisia. Cieľom Michela Barniera, komisára pre vnútorný trh, je opätovne naštartovať jednotný trh, ale predovšetkým ho priblížiť k občanovi. Tento cieľ plne podporujem. Akt o jednotnom trhu musíme vnímať ako príležitosť ukázať občanom, že európska integrácia a predovšetkým jednotný trh sa uskutočňujú v ich záujme, nie proti nim. Zaručenie prístupu k základnej bankovej službe alebo, všeobecnejšie povedané, zabezpečenie kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú podstatné pre našich spoluobčanov, je krokom týmto smerom.

  Giovanni Collino (PPE), písomne. – (IT) Tri správy Európskeho parlamentu, ktoré predstavujú reakciu na Akt o jednotnom trhu, ktorý vypracovala Komisia, sa zaoberajú otázkami dôležitými pre európsky priemysel a jeho malé a stredné podniky. Zjednodušenie právnych predpisov a zmiernenie byrokracie, boj proti falšovaniu, dôležitosť inovácií a lepšieho prístupu k úverom sú oblasti, v ktorých naše podniky očakávajú zásah zo strany Európy, aby mohli byť opäť konkurencieschopné na medzinárodných trhoch.

Na druhej strane si obnova a dokončenie jednotného trhu vyžadujú jednotnú daňovú politiku v Únii. Daňová politika je kyslíkom, ktorý potrebujú malé a stredné podniky Európy na oživenie, ktoré nesmie skončiť pri úvodnom stimule, ale ktorý ich bude sprevádzať aj pri celej konsolidácii a raste. Nedostatočná fiškálna harmonizácia v Európe spôsobuje nerovnováhu medzi rôznymi oblasťami Európy, napríklad medzi severovýchodným Talianskom a Slovinskom, ktoré súťažia na fiškálnej úrovni a aj pokiaľ ide o stupeň rozvoja ich hospodárstiev.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Tieto tri správy o vnútornom trhu nás nenadchli, pretože okrem prvkov, ktoré by sme mohli podporiť, obsahujú aj prvky, s ktorými nesúhlasíme. Vzhľadom na veci v správe nášho kolegu poslanca zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), s ktorými nesúhlasím, napríklad opatrenia, z ktorých budú mať podľa mňa prospech veľké spoločnosti a nie malé podniky, zdržím sa hlasovania pre dôležitosť, ktorá sa pri podpore rastu prisudzuje inováciám.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Akt o jednotnom trhu, ktorý navrhla Európska komisia, má za cieľ rozvinúť potenciál jednotného trhu a obnoviť hospodárstvo a konkurencieschopnosť EÚ po hospodárskej kríze. Hlasoval som za odporúčania Parlamentu k Aktu o jednotnom trhu, ktorý vypracovala Komisia, a naliehavo vyzývam Európsku komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila s cieľom zaručiť posilnenie štruktúr riadenia, poskytnutie podpory inováciám a vytváranie pracovných miest a umiestnenie občanov do centra pozornosti jednotného trhu. Spoločne musíme pracovať na posilnení riadenia jednotného trhu a zavedení prístupu koordinovanejšieho politického vedenia, ktoré zvýši účinnosť Aktu o jednotnom trhu a obnoví dôveru občanov v túto iniciatívu.

Vítam uznesenie, ktoré požaduje väčší dôraz na mobilitu občanov, a tiež som presvedčený o tom, že je dôležité, aby sa opätovné naštartovanie jednotného trhu sústredilo na potreby MSP, aby sa vytvorilo prostredie, v ktorom vzniknú nové inovačné podniky v celej EÚ, najmä vo Walese.

Správy: António Fernando Correia De Campos (A7-0072/2011) – Cristian Silviu Buşoi (A7-0071/2011)

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som dvanásť opatrení uvedených v Akte o jednotnom trhu a dúfam, že ich Komisia využije na vytvorenie účinných legislatívnych opatrení.