Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 6. apríla 2011 - Štrasburg

16. Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu sú vyhlásenia Rady a Komisie o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Zajtra prijmete uznesenie o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010. Ako viete, vo svojich záveroch zo 14. decembra 2010 Rada opätovne potvrdila jednomyseľný záväzok Európskej únie v súvislosti s vyhliadkami krajín západného Balkánu. Rozhodujúcim cieľom tejto perspektívy je členstvo týchto krajín v Európskej únii.

Blahoželám vám k vyváženým záverom návrhu uznesenia. Text objektívne odráža aktuálnu situáciu a formuluje cenné odporúčania. Je poľutovaniahodné, že napriek výsledkom a pokroku nebolo zatiaľ Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (FYROM) umožnené začať prístupové rokovania. Myslím si, že je to strata nielen pre kandidátsku krajinu, ale aj pre EÚ. Teší ma, že základná myšlienka návrhu uznesenia Parlamentu sa zhoduje s jednou zo základných zásad predsedníctva. EÚ musí vždy uznať individuálne plnenie požiadaviek.

V súvislosti so špecifikami vítame skutočnosť, že krajina dosiahla významné úspechy v takých kľúčových oblastiach reforiem, ako sú fungovanie polície a súdny systém. Vykonávanie rámcového dohovoru z Ochridu aj naďalej predstavuje základný prvok demokracie a právneho štátu v krajine. Aj v tejto súvislosti sme zaznamenali určitý úspech napríklad vo vykonávaní jazykového zákona. Napriek tomu je však nevyhnutné, aby krajina čo najskôr dosahovala ďalšie úspechy v oblastiach ako dialóg medzi politickými činiteľmi, reforma systému súdnictva a verejnej správy, boj proti korupcii, sloboda prejavu a zlepšenie podnikateľského prostredia. Príslušnými oblasťami sa podrobne zaoberá aj uznesenie, ktoré budete prijímať, a v rámci plánov vlády v Skopje musia byť naďalej prioritou.

Rada uznala, že Komisia zopakovala svoje odporúčanie začať prístupové rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Vo svojich záveroch z decembra 2010 Rada uviedla, že je pripravená vrátiť sa k tejto záležitosti počas funkčného obdobia maďarského predsedníctva, no keďže nedošlo k žiadnemu novému významnému vývoju udalostí, predsedníctvo, žiaľ, dosiaľ nemohlo iniciovať tento krok.

V tejto chvíli musím zdôrazniť, že dobré susedské vzťahy sú naďalej rozhodujúce. Je potrebné vnímať ako skutočnosť, že pokrok vo všeobecnosti a zvlášť kroky smerom k európskej integrácii môžu byť úspešné iba vtedy, ak existuje politický záväzok na všetkých úrovniach spoločnosti. Predsa len majú politickí činitelia v demokratickej spoločnosti osobitnú, mimoriadnu zodpovednosť napríklad pri riešení rozdielnych názorov demokratickými prostriedkami, konkrétne prostredníctvom dialógu a kompromisu. Preto politických činiteľov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko vyzývame, aby pokračovali v dialógu nielen preto, aby urýchlili reformné procesy, ale aj preto, aby zabezpečili vyspelosť demokratických inštitúcií vo svojej krajine.

Vyhliadky na predčasné voľby si vyžadujú osobitnú pozornosť. Napriek ťažkostiam je stabilita súčasnej koalície pozoruhodná. Ak by budúce voľby spôsobili nezhody na politickej scéne, bol by to dôvod na obavy. Aby sme znížili toto riziko, je dôležité oznámiť predčasné voľby na základe širokej dohody dosiahnutej v Parlamente. Zároveň by som na jednej strane chcela povzbudiť Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, jej politické vedenie a inštitúcie, aby vystupňovali svoje snahy a úsilie o naplnenie očakávaní, ktoré majú ich občania, a na strane druhej by som chcela naliehať na Komisiu a Európsky parlament, aby naďalej venovali náležitú pozornosť tejto kandidátskej krajine a tomuto regiónu. Žiaden iný podnet na zabezpečenie stability a prosperity Balkánu, ktorý môžeme dať, nie je taký účinný ako európska perspektíva a pokrok v prístupovom procese. Verím, že počas maďarského predsedníctva Balkánu konkrétnym spôsobom dokážeme, že proces rozširovania je naďalej živý, a tento dôkaz by mohol byť rozhodujúcou udalosťou v pristúpení Chorvátska, čiže v zavŕšení jeho prístupových rokovaní. Som presvedčená, že by to pôsobilo ako magnet na všetky krajiny na Balkáne vrátane Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Som vďačný za možnosť diskutovať o stave prístupového procesu s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Takisto ďakujem pánovi Vigeninovi za dokončenie tejto správy v nadväznosti na dôkladnú prípravu pána Thalera. Správa je komplexná, presná a stanovuje výzvy do budúcnosti.

Za posledných dvadsať rokov dosiahla krajina významný pokrok z dvoch príčin. Po prvé bolo treba vyvinúť obrovské úsilie na prekonanie zložitých problémov a dokonca sporov. Po druhé bola európska perspektíva obrovským podnetom na pokrok. Dnes je úlohou použiť rovnaký vzorec – obrovské úsilie spojené s európskym podnetom – na to, aby sa krajina posunula vpred.

Som Európskemu parlamentu vďačný za podporu odporúčania Komisie na začatie prístupových rokovaní. Domnievame sa, že krajina je pripravená postúpiť na vyššiu úroveň integrácie do Európy. Prístupové rokovania sú vlastne naším najsilnejším nástrojom na podporu reforiem.

Musím sa však s vami podeliť o svoje obavy v súvislosti s nedávnym vývojom udalostí. Naše odporúčanie potvrdilo, že krajina v dostatočnej miere spĺňa politické kritériá, no zdôraznilo, že vo väčšine oblastí je potrebné ďalšie úsilie. V doterajšom vývoji v tomto roku sa zatiaľ neprejavil očakávaný pokrok.

Komisia neustále žiada politický dialóg, reformy v oblasti súdnictva a verejnej správy, boj proti korupcii, slobodu prejavu a vykonávanie rámcového dohovoru z Ochridu.

Dňa 24. marca som mal v Bruseli veľmi prínosné stretnutie s predsedom vlády pánom Gruevskim. Dohodli sme sa na zintenzívnení úsilia o opätovné začlenenie programu EÚ medzi najvyššie priority krajiny. Komisia bude proces podporovať a monitorovať aj prostredníctvom pravidelného prístupového dialógu medzi Komisiou a vládou.

Pokiaľ ide o voľby, očakávame, že vedúci predstavitelia sa budú maximálne snažiť zabezpečiť, aby boli plne transparentné a v súlade s osvedčenými medzinárodnými normami. Časové rozvrhnutie je úplne na nich.

Naďalej zdôrazňujem, že sloboda prejavu je nevyhnutná a že novinári musia mať možnosť slobodne vyjadriť svoje názory. Komisia očakáva riadny proces a neselektívne uplatňovanie práva.

Takisto je potrebné rázne bojovať proti korupcii. Plne súhlasím s tým, aký dôraz sa na túto tému kladie v správe Európskeho parlamentu, a vítam vaše návrhy v súvislosti s posilnením monitorovania v tejto oblasti.

Pre mňa znamená 10. výročie rámcového dohovoru z Ochridu toto leto príležitosť na to, aby sme sa zamysleli nad jeho vykonávaním, spojili všetky spoločenstvá v krajine a obnovili záväzok riešenia pretrvávajúcich problémov.

Napokon k monitorovaniu po liberalizácii vízového režimu: potrebujeme preskúmanie opatrení prijatých s cieľom zabrániť zneužívaniu vízového režimu. Krajiny, ktoré ťažia z bezvízového styku s Európskou úniou, musia prijať všetky potrebné opatrenia na obmedzenie nepodložených žiadostí o azyl.

Rok 2011 je dôležitým rokom pre celý región. Spoločne s pánom predsedom Barrosom budeme od zajtra na návšteve tohto regiónu, ktorú zakončíme v sobotu v Ochride. Preukážeme náš záväzok voči krajinám v regióne a zároveň budeme zdôrazňovať, aby urobili všetko, čo je v ich silách, a vytvárali pozitívny potenciál na rozšírenie. Je dôležité, že Skopje zohráva aktívnu úlohu. Preto je nevyhnutné, aby sa vyriešila otázka názvu. Obe strany zopakovali svoj záväzok nájsť riešenie. Dúfal som, že na kole rokovaní v New Yorku, ktoré prebehlo nedávno, sa to prejaví výraznejšie.

Neustále upozorňujem na túto otázku a obe strany podporujem v tom, aby sa ňou plne zaoberali. Takisto viem, že obaja predsedovia vlád už v priamom kontakte vložili značné úsilie do dosiahnutia vzájomne prijateľnej dohody. Dúfam, že tento rok im toto úsilie prinesie úžitok. Riešenie by znamenalo obrovský zlom a z roku 2011 by sa stal sľubný rok rozšírenia.

Ďakujem vám aj za poznámky a žiadosti v súvislosti s programom nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Nástroj predvstupovej pomoci je konkrétnou ukážkou toho, že krajiny nielen hodnotíme a kritizujeme, ale že ich v skutočnosti veľmi prakticky podporujeme v ich úsilí. Preto s vami úplne súhlasím v tom, že tento nástroj sa musí používať čo najúčinnejšie.

Beriem do úvahy vaše požiadavky, aby sa k našim prebiehajúcim snahám pridalo aj ďalšie financovanie v oblasti nezamestnanosti, dopravy a životného prostredia.

Vo väčšine zložiek nástroja predvstupovej pomoci nesú zodpovednosť za výber projektov vnútroštátne orgány. Je to veľmi dôležité pre zodpovednosť krajiny. Okrem toho na obdobie rokov 2011 až 2013 zavádzame spolu s orgánmi krajiny odvetvový prístup. To znamená, že sa zameriame na odvetvia, ktoré najviac potrebujú pomoc, a budeme plánovať na niekoľko rokov dopredu. V tejto súvislosti sú vaše návrhy veľmi cenným prínosom k nášmu prebiehajúcemu programovému dialógu.

Nakoniec sa domnievam, že Komisia a Parlament sa zhodujú v otázke úspechov krajiny a pretrvávajúcich problémov. Pevne verím, že otázka názvu sa skutočne vyrieši v blízkej budúcnosti a pred vydaním rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ktorý sa očakáva na jeseň. Všetci si veľmi dobre uvedomujeme, že Európska únia má svoju úlohu pri vytváraní správnych podnetov. Pokiaľ ide o túto krajinu, nachádzame sa v kritickom bode. Buď sa môže vydať na cestu vedúcu do Európy, k nášmu vzájomnému prospechu, alebo sa len prizerať, zatiaľ čo zvyšok regiónu bude napredovať. Prišiel čas, aby sme si všetci splnili svoje povinnosti a záväzky.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Prijal som zodpovednosť za predloženie uznesenia Európskeho parlamentu o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010. Chcem zdôrazniť, že bývalý spravodajca Zoran Thaler urobil skvelú prácu. Máme pred sebou objektívnu správu, ktorá, dúfam, na zajtrajšom hlasovaní dostane širokú podporu.

V roku 2011 môžeme dať nový podnet procesu rozširovania v celom regióne západného Balkánu. Chorvátsko čoskoro zavŕši svoje rokovania o členstve. Srbsko je na správnej ceste k tomu, aby získalo podporu Európskej komisie na začatie takýchto rokovaní. Macedónsko musí urobiť všetko pre to, aby za týmto procesom nezaostávalo.

Zásadným problémom je vyriešenie sporu o názov s Gréckom. Predčasné voľby budú príležitosťou pre novovytvorenú vládu, ktorá na základe dôvery voličov urobí konečné rozhodnutie v tejto otázke. Musí byť jasné, že odloženie procesu bude mať pre občanov Macedónska za následok výrazne vyššie náklady. Dúfame, že vedúci predstavitelia krajiny budú odvážni a prezieraví. Možno bude potrebné sprostredkovanie Európskej komisie, aby sa napokon Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko mohla otvoriť cesta k členstvu v Európskej únii.

Dúfame, že Rada zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu a rokovania o členstve sa začnú čo najskôr. Krajina však nesmie len jednoducho čakať, ale musí medzitým uskutočniť všetky potrebné reformy. To umožní, aby sa v budúcnosti rokovania uzavreli omnoho rýchlejšie.

Proces budovania stabilného politického systému musí pokračovať. Kľúčovým prvkom je pritom zlepšenie volebného zákona. Je potrebné väčšie množstvo opatrení a právnych predpisov proti korupcii, ktoré budú účinnejšie, a takisto sú potrebné reformy súdneho systému a verejnej správy. Očakávame značné úsilie, pokiaľ ide o zabezpečenie slobody médií a nezávislosti.

Obavy vyvolávajú vzťahy medzi etnikami. Desiate výročie rámcového dohovoru z Ochridu je príležitosťou na preskúmanie dosiahnutých úspechov a stanovenie cieľov do budúcnosti za účasti všetkých etnických skupín.

Dúfam, že európska integrácia a potrebné reformy v krajine budú kľúčovým signálom pre všetky hlavné politické sily, ktoré im aj po voľbách vyjadria svoju širokú podporu.

Svoje vystúpenie by som chcel ukončiť informáciou, že Európsky parlament čoskoro vymenuje stáleho spravodajcu, a očakávame, že mu bude prejavená náležitá úcta a dôvera.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Pán Vigenin, vystúpili ste tu ako spravodajca a nie ako bežný rečník. Uvedomujete si, že krajina zaviedla obrovské reformy a dosiahla výrazný pokrok? Nestabilita pramení z konania Európskej únie. EÚ a Rada nemohli konať pre vydieračskú taktiku Grécka a maďarské predsedníctvo na to jasne reagovalo. Vedeli ste o tom alebo skutočne veríte tomu, čo ste povedali?

  Kristian Vigenin (S&D). – (BG) Pán Posselt, neviem, čomu v mojom prejave ste nerozumeli a čo je v rozpore so samotnou správou a so stanoviskom, na ktorom sa zhodol Výbor pre zahraničné veci. Nemyslím si, že nevyhnutne potrebujeme dávať orgánom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko príležitosť na zneužitie vyhlásení podobných vášmu na to, aby sa pokúsili vinu za nevykonané reformy a nedosiahnuté ciele preniesť na Európsku komisiu a Európsky parlament.

Myslím si, že správa podporuje reformy, ale tiež požaduje ďalšie opatrenia, čo je prirodzené, keď vidíme, že v krajine, ktorá bude potenciálne členom Európskej únie, existujú skutočné problémy.

  Eduard Kukan, v mene poslaneckého klubu PPE. – Máme pred sebou vcelku vyváženú a objektívnu správu a chcel by som poďakovať všetkým kolegom, ktorí k nej prispeli. Správa je mimoriadne dôležitá pre budúcnosť krajiny a jej proces integrácie do EÚ.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je kandidátskou krajinou od roku 2005 a teraz Komisia po druhý raz odporučila začatie rokovaní. Podporujeme toto odporúčanie a správa opäť vyzýva Radu, aby okamžite začala rokovania. Som presvedčený, že je to výzva v správnom čase. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko potrebuje európsky program ako podnet na pozitívne zmeny v budúcnosti.

Vzhľadom na to by sme Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko nemali robiť ústupky, ale musíme motivovať jej politikov, aby pokračovali v európskom programe a pracovali na ňom. Krajina nedávno prekonala politickú krízu, keď časť opozície bojkotovala parlament. To nie je spôsob, akým by sa mali viesť politické diskusie. Politické rozpory sa musia riešiť prostredníctvom dialógu na základe demokratických inštitúcií, ktoré boli vytvorené na tento účel. Preto dúfam, že predčasné voľby požadované na jún 2011 prispejú k riešeniu tejto situácie. Mali by byť transparentné, slobodné a čestné a mali by sa vykonať v súlade so všetkými platnými medzinárodnými normami a za účasti všetkých politických strán.

Otázka regionálnej spolupráce a vzťahov so susednými štátmi je pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko a jej susedov zvlášť dôležitá. Dúfam, že najdôležitejšia otázka, ktorá krajine bráni v začatí rokovaní, sa čoskoro vyrieši. Na záver mi dovoľte povedať, že ako politici musíme priniesť regiónu lepšie vyhliadky a širšiu perspektívu. Je našou povinnosťou a zodpovednosťou podnecovať pozitívne zmeny v tejto krajine.

  Norica Nicolai, v mene skupiny ALDE. – (RO) Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu v súlade s perspektívou rozšírenia podporuje okamžité začatie rokovaní. Pán predsedajúci, nechcela by som, aby sa Macedónsko pripojilo k Turecku ako jeden zo štátov, ktoré sa – ak by som parafrázovala Talleyranda – približujú k európskym ambíciám tanečným krokom.

Hoci táto správa – a musím poďakovať bývalému spravodajcovi pánovi Thalerovi za vyváženosť a objektivitu, ktorú preukázal pri jej vypracovaní – vyvodzuje záver, že situácia v Macedónsku sa zlepšila po mnohých stránkach, domnievam sa, že začatie rokovaní bude riešením, ktoré pomôže urýchliť reformy, vytvoriť demokratický rámec a skutočnú príležitosť pre túto krajinu, aby sa stala členským štátom Európskej únie.

Je ironické, že obyvateľstvo tejto krajiny je na rozdiel od Islandu motivované prijať európske hodnoty. V Islande je počet ľudí, ktorí majú záujem prijať naše hodnoty, veľmi nízky. Na druhej strane Macedónsko nemá priaznivé hodnotenie plnenia zo strany politického vedenia. Nemyslím si, že toto hodnotenie musí mať prioritu.

  Marije Cornelissen, v mene skupiny Verts/ALE. – Výbor pre zahraničné veci predložil dobrú a vyváženú správu o pokroku Macedónska a my ako zelení ju radi podporíme. Na jednej strane je kritická voči orgánom v Macedónsku, a to viac ako minulý rok. Musia pracovať na politickej stabilite, musia zastaviť akúkoľvek provokáciu etnických menšín a susedov a musia zabezpečiť slobodu médií a slobodu prejavu. Na druhej strane si to jednoznačne vyžaduje začatie rokovaní. Krajina spĺňa kritériá a zaslúži si to.

Chcela by som, aby Grécko rešpektovalo odporúčanie Komisie a Parlamentu a prestalo blokovať prístupový proces. Stále môže zrušiť konečné rozhodnutie, ak naozaj bude chcieť. Pevne dúfam, že Macedónsko bude naďalej pracovať na tom, aby sa stalo vyspelou európskou demokraciou, a to bez ohľadu na konanie Grécka. Prístupový dialóg, ktorý práve spomenul pán komisár Füle, znie z tohto hľadiska sľubne. Reforma je v každom prípade dobrá vec.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, tento rok oslavujeme 30 rokov, odkedy sa vaša krajina Grécko stala členom EÚ. Ako presvedčený helenista verím, že Grécko je pre našu Úniu značným prínosom. Takisto na tom veľa získalo, preto celkom nerozumiem tomu, prečo by Grécko malo naďalej odopierať rovnaké výhody svojmu susedovi Macedónsku jednoducho na základe jeho názvu, a nerozumejú tomu ani mnohí ľudia z našej krajiny.

Je načase, aby ostatné členské štáty v tejto záležitosti zaujali voči Grécku omnoho pevnejšie stanovisko. Grécko je teraz, keď od EÚ prijalo rozsiahly balík na financovanie dlhu s cieľom zabrániť kolapsu svojho hospodárstva založeného na eure, sotva v pozícii, aby si ako záruku mohlo brať celý proces rozšírenia so svojím susedom. Macedónsko ako kandidát dlho a trpezlivo čaká na začiatok prístupových rokovaní. Bola by to katastrofa, keby teraz pokračujúce odklady viedli k tomu, že by sa Macedónsko uzavrelo a vzdalo svojich ambícií v súvislosti s členstvom v EÚ a NATO.

Vzhľadom na domácu politickú nestabilitu Macedónska a blížiace sa voľby to predstavuje skutočné riziko. Musíme vyslať jasný signál podpory reformným a pokrokovým silám v Macedónsku. Ak to neurobíme, bude to mať na západnom Balkáne, v regióne, v ktorom sú vyhliadky na členstvo v EÚ spojivom, ktoré drží tieto problematické krajiny pohromade, negatívny ohlas.

  Nikolaos Chountis, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Sme za rozšírenie Európskej únie o všetky balkánske krajiny, ak si to želajú. Chcel by som však na základe pokroku dosiahnutom v procese rozšírenia do dnešného dňa poukázať na to, že spolupráca s týmito krajinami a prístupový proces by mali najmä v čase hospodárskej krízy prispievať k udržateľnému rozvoju a k hospodárskej a sociálnej prosperite kandidátskych krajín a Únie a ich občanov a nie k zneužívaniu hospodárskych politík, ktoré tieto krajiny ženú do recesie, zvyšujú mieru nezamestnanosti a obmedzujú sociálne práva. Takisto sa domnievam, pán komisár, že prístupový proces by mal prebiehať v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými postupmi, v tomto prípade v súlade s postupom na nájdenie všeobecne prijateľného riešenia otázky názvu pod záštitou Organizácie Spojených národov a za jeho podpory.

Ide o dôležitú otázku, ktorá by sa mala vyriešiť pred začatím prístupových rokovaní. Politické sily v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko by mali podniknúť potrebné kroky a vyvarovať sa praktík a rétoriky, ktoré problém ešte zhoršujú. Ich politická vôľa v otázke, či chcú alebo nechcú prístupový proces, sa bude hodnotiť na základe toho a nie na základe vojenských misií, ako napríklad Afganistanu, ktoré správa opäť považuje za úspech tejto krajiny.

  Nikolaos Salavrakos, v mene skupiny EFD. – (EL) Pán Thaler, ktorý pôsobil ako spravodajca pre otázky Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, tu už s nami nie je pre vážne obvinenia, o ktorých sme všetci čítali v týždenníku Sunday Times. Podľa môjho názoru sa na neho vzťahuje prezumpcia neviny. Vzhľadom na obvinenia vznesené voči nemu sa však súčasná správa o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko neteší prezumpcii dôveryhodnosti. V liste adresovanom predsedovi Parlamentu z 22. marca som žiadal, aby sa o správe nehlasovalo, kým nebudú zverejnené výsledky vyšetrovania po začatí zmierovacieho postupu.

Preto vyzývam všetkých poslancov, aby sa v tomto prípade zdržali hlasovania a aby sme tak zachovali bezúhonnosť a dôveryhodnosť Parlamentu. Ja osobne tak urobím. Predsa len však musím povedať, že v každom prípade nesúhlasím s pozíciou pani Győriovej, no názory pána Füleho a pána zastupujúceho spravodajcu považujem za realistické.

Poukázali na to, že v tejto krajine prekvitá korupcia, na obzore sa jej nečrtá žiaden plán a vzťahy medzi rôznymi etnickými skupinami a spor s Gréckom v otázke názvu naďalej pretrvávajú. Preto treba tento bod správy vziať vážne do úvahy.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Do určitej miery budem súhlasiť s tým, čo povedal pán komisár Füle, konkrétne s tým, že skutočne môžeme sledovať konkrétny pokrok Macedónska v napredovaní na ceste k Európskej únii. Stále však pretrváva niekoľko nevyriešených otázok.

Napríklad prípad registrácie bulharskej mimovládnej organizácie RADKO sa na Najvyššom súde Macedónskej republiky rieši nepretržite už niekoľko rokov. Na základe tejto registrácie a jej zamietnutia – aby som bol presnejší – organizácia RADKO vyhrala prípad tu v budove Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý je neďaleko nášho Parlamentu, a Macedónsko bolo zaň odsúdené.

Ľudia, ktorí sa považujú za Bulharov – aby som to zjednodušil, budem ich nazývať bulharskou etnickou skupinou, hoci to nie je presná definícia –, sú stále jedinou etnickou skupinou v Macedónsku, ktorá nemá svoju registrovanú politickú stranu. Dôvodom je útlak, ktorý pretrváva už dvadsať rokov a je namierený proti každému, kto o sebe vyhlasuje, že sa považuje za Bulhara. Dospelo to až do stavu, kedy si už títo ľudia ani nechcú vytvoriť politickú stranu ako všetky ostatné etnické skupiny v Macedónsku.

Domnievam sa, že tieto otázky sú životne dôležité a musia sa vyriešiť, pretože sú súčasťou politických kritérií, ktoré podľa môjho názoru – a v tom nebudem súhlasiť s pánom komisárom – Macedónsko nesplnilo. Kým sa tieto problémy nevyriešia, nie je možné vstúpiť do akejkoľvek ďalšej, novej fázy rokovaní o pristúpení Macedónska k Európskej únii.

  Marietta Giannakou (PPE). – (EL) Vypočula som si Komisiu; správa Komisie je tentoraz omnoho kritickejšia ako naposledy a všetci vieme, čo sa deje vnútri tejto krajiny. Napriek tomu som si vypočula teórie kolegov poslancov, ktoré nemajú obdobu. Teórie, ako že preto, lebo je Grécko v hospodárskej kríze, malo by pritakať na všetko, čo chcú ostatní. Chcela by som zdôrazniť, vážení kolegovia poslanci, že pokiaľ bude Grécko v hospodárskej kríze, žiadna vláda nebude súhlasiť so začatím rokovaní v Rade a dôkazom dobrej vôle Grécka bol jeho súhlas s kandidatúrou tejto krajiny.

Buď sa teda vyrieši otázka názvu, ktorá sa využíva ako zásterka propagandy a v snahe pretlačiť do popredia súčasnú politickú situáciu, alebo sa rokovania nezačnú a žiadna grécka vláda s nimi nebude súhlasiť. Takisto by som kolegom poslancom chcela povedať, že je niekoľko krajín, ktoré už dlhý čas bránia iným krajinám vo vstupe do Únie. Nemôžete preto odsúdiť Grécko za to, že si v Rade uplatňuje svoje absolútne právo v súlade so zmluvami.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Bol som jedným z prvých alebo možno aj prvým spravodajcom pre Macedónsko v tomto Parlamente a s ľútosťou sledujem, ako sa situácia vyvinula či nevyvinula. Potom som sa stal spravodajcom pre Chorvátsko a tu možno vidieť jasný rozdiel. Chorvátsko malo problémy so svojimi susedmi vrátane Slovinska, ale pracovalo na ich riešení. Ak Macedónsko nevynaloží dostatočné úsilie na riešenie svojich problémov – hoci teraz nechcem viniť len jednu stranu –, je to prinajmenšom jeho problém. Povedzme si úprimne: nemôžete posilniť identitu krajiny tým, že na každom námestí vztýčite sochu Alexandra Veľkého alebo po ňom pomenujete letisko. Musíte mať záujem o riešenie problémov.

Prečo je tento záujem dôležitý? Pán Füle poukázal na rámcový dohovor z Ochridu, ktorý predstavoval veľký pokrok. Čím menej úsilia však krajina a vláda vynaložia na vykonávanie vnútorných reforiem a hľadanie riešenia spolu s Gréckom, tým viac sa bude albánske obyvateľstvo krajiny pýtať: „Čo robíme v tejto krajine, keď naozaj nemáme možnosť pripojiť sa k Európskej únii?“ Preto je také naliehavé, aby Macedónsko s Gréckom spolupracovalo na riešení tohto problému.

  Andrej Kovačev (PPE). – (BG) Tiež by som sa chcel poďakovať pánovi Vigeninovi za kvalitnú prezentáciu tejto správy. Európska únia má politickú vôľu rýchlo a úspešne integrovať všetky krajiny západného Balkánu do Európskej únie a udeliť im plné členstvo v európskej rodine.

Problémy, ktoré sa v minulosti nahromadili predovšetkým na Balkáne, možno prekonať len prostredníctvom európskej integrácie. Hranice v tejto časti Európy by sa tak mohli zmeniť zo symbolu rozdelenia na symbol zjednotenia, ako sa to stalo napríklad v prípade Francúzska a Nemecka.

Uznesenie zohľadňuje a víta dosiahnutý pokrok tejto krajiny, a to predovšetkým v hospodárskom odvetví. Zdôrazňuje však, že krajina musí zavŕšiť poslednú časť cesty k plnohodnotnému členstvu.

V uznesení sa spomínajú aj problematické oblasti. Ide o politické vzťahy a vzťahy medzi etnikami, dobré susedské vzťahy, stav slobody médií a práva všetkých občanov bez ohľadu na to, k akému etnickému pôvodu sa hlásia. Predovšetkým osoby, ktoré sa otvorene hlásia k svojmu bulharskému etnickému pôvodu, sa niekedy stávajú obeťami diskriminácie.

V uznesení sa okrem toho spomína význam zachovania kultúrneho a historického dedičstva, ktoré je dôležitou európskou hodnotou. Je dobré, že toto uznesenie výslovne uvádza situáciu v súvislosti s kultúrnymi historickými pamiatkami etnických Bulharov v Macedónsku. Dôvera sa buduje na základe uznania historických skutočností a nie provokačnou a zbytočnou manipuláciou a prekrúcaním pravdy.

Skutočne by som chcel, aby občania Macedónska rýchlo prekonali problémy minulosti a aby sme ich mohli privítať ako plnohodnotných občanov Európskej únie. Tento proces prekonávania problémov však bude úspešný vtedy, ak sa nájde politická vôľa na prelomenie väzieb s osobami, ktoré slúžili v bývalej juhoslovanskej komunistickej tajnej službe, infiltrovali sa do politického, hospodárskeho, mediálneho a spoločenského života Macedónska a zapájali sa do provokácií, ako to bolo, samozrejme, aj v ďalších východoeurópskych krajinách.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Pred niekoľkými dňami vláda pána Gruevského ohlásila predčasné voľby. Uprostred búrlivých protestov proti porušovaniu nezávislosti tlače, súdnictva a plánu urbanistického rozvoja Skopje do roku 2014, v čase, keď sa prerušil politický dialóg, sa pán Gruevski pokúša o ústup vpred.

Ak sa nevyriešená otázka názvu pridá k tejto nešťastnej vnútornej situácii, vážne to preverí európske vyhliadky tejto krajiny. Grécka vláda opakovane dokázala, že chce túto kapitolu raz a navždy uzavrieť, zintenzívnením dvojstranných kontaktov na úrovni predsedov vlád. Bohužiaľ, zatiaľ z toho nevzišlo nič pozitívne, no nie vinou Grécka.

V súvislosti s tým pán Gruevski hrá predvolebné hry a snaží sa medzinárodnú verejnú mienku presvedčiť o tom, že je to Grécko, ktoré v súvislosti s otázkou názvu stále prekvapuje niečím novým, a tým neustále bráni akémukoľvek vyriešeniu sporov. Zodpovednosť za európsku budúcnosť má táto krajina vo svojich rukách a vyzývame ju, aby pokračovala v plnení svojich záväzkov.

  Anna Ibrisagic (PPE). – (SV) Keďže mám k dispozícii len jednu minútu, spomeniem iba jednu vec. Z procesu rozšírenia sme sa zatiaľ poučili, že skutočné reformy začínajú až po začatí rokovaní. Nie je to tak, že len čo zajtra rokovania s Macedónskom začneme, hneď aj tento proces zavŕšime. Je to len začiatok.

Grécko bude mať mnoho príležitostí zablokovať túto krajinu, ak to bude chcieť, no zablokovať ju teraz v tejto situácii – a vzhľadom na jej geografickú polohu – je absolútne nezodpovedné. Macedónsko sa nachádza vo veľmi chúlostivej situácii. Ak by sme túto krajinu nechali čakať ešte dlhšie, vyslalo by to zlý signál. Prispelo by to len k zintenzívneniu nacionalizmu a k posilneniu veľmi negatívnych síl, proti ktorým chceme prostredníctvom rozšírenia bojovať.

  Anna Záborská (PPE). – (SK) Pri ceste zo Štrasburgu do Bruselu prechádzame cez Luxemburg dvakrát. Najprv cez suverénny štát a potom cez belgický región, ktorý nesie to isté meno. Ak by pri formovaní Európskej únie Belgičania postupovali podľa gréckej logiky, Európska únia by dnes neexistovala.

Macedónsko je pripravené na začatie rokovaní o vstupe do Únie. Ak má však vytrvať na ceste demokracie, potrebuje našu pomoc a solidaritu, tak ako ju nedávno potrebovalo Grécko. Plne rešpektujem právo veta každého členského štátu v otázke prijímania ďalších členov. Apelujem však na kolegov z Grécka, aby ukázali dobrú vôľu a podporili nielen túto správu, ale aj pozmeňovací návrh, ktorý vracia do textu zmienku o macedónčine ako jednom z úradných jazykov.

  László Tőkés (PPE). – (HU) Úspechy Macedónska v súvislosti s európskou integráciou sa už vo veľkej miere ocenili v správe o krajine z februára minulého roka. Príslušné rozhodnutie Európskeho parlamentu opäť naliehalo na doriešenie diskusií o názve a okamžité začatie prístupových rokovaní. Považujem za neprijateľné a dokonca vyslovene škandalózne, že ani za posledný rok nedošlo v tejto záležitosti k žiadnemu podstatnému pokroku. Narúša to dôveryhodnosť samotnej EÚ. EÚ rovnako ako maďarské predsedníctvo považuje pristúpenie krajín Balkánu vrátane Chorvátska a macedónskeho štátu za svoje priority. Žiadam Parlament, Radu a Komisiu, aby bez ohľadu na názov krajiny podporovali čo najskoršie začatie prístupových rokovaní s Macedónskom.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Súhlasím s tými, ktorí poukázali na existenciu vzájomnej zodpovednosti. Európska únia, Európska rada je zodpovedná za to, že sa s prístupovými rokovaniami naďalej otáľa, čím sa vzdávame jedného z najdôležitejších nástrojov – stabilizácie regiónu – rovnako ako macedónske vedenie, ktoré sa domnieva, že ak sa prístupové rokovania nezačnú, nemusí pokračovať v reformách, ktoré spomínali pani ministerka Győriová a pán komisár Füle. Pokiaľ ide o názov, musím povedať, že ako Stredoeurópan, ako Maďar, považujem tento spor medzi Gréckom a Macedónskom za mimoriadne absurdný. Neústupčivosť oboch strán pokladám za neprijateľnú. Zaujímalo by ma, ako by Európska únia bola reagovala napríklad v prípade, že by Maďarsko bolo namietalo proti pristúpeniu Rumunska v roku 2007. V Maďarsku nehrozilo ani najmenšie riziko, že by k tomu mohlo dôjsť, a preto vyzývam obe strany, aby boli rozumné a miernili sa.

  Katarína Neveďalová (S&D). – (SK) Macedónsku nemožno uprieť to, že za posledný rok urobilo výrazný pokrok. Avšak stále má rezervy v kľúčových oblastiach. Za najdôležitejšie považujem potrebné zaistenie nezávislosti súdnictva, úroveň slobody prejavu v médiách a posilnenie občianskej spoločnosti a zlepšenie politického dialógu.

Úrad ombudsmana mal za posledný rok podstatne viac práce, avšak množstvo jeho doporučení, ktoré by boli akceptované verejnou správou, klesol. Preto súhlasím s názorom Komisie, že pozícia ombudsmana musí byť naďalej posilňovaná.

Vítam však úspech v oblasti zlepšenia ochrany menšinových a kultúrnych práv. Macedónsku sa podarilo výrazne znížiť počet Rómov bez osobných dokladov. Bohužiaľ, ich životné podmienky sú stále biedne a naďalej čelia diskriminácii. Je to problematika, ktorá, ako všetci vieme, sa týka nielen Macedónska, ale čím ďalej, tým viac, nás situácia Rómov utvrdzuje v tom, že ide o celoeurópsky problém.

Aj napriek problémom Macedónsko zostáva stabilnou krajinou v regióne, ktorá má dobré vzťahy so susednými štátmi, a verím, že je na dobrej ceste smerom k Európskej únii.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už dlhší čas prejavuje záujem o vstup do Európskej únie. Podľa dostupných informácií je dnes krajina pripravená začať rokovania o pristúpení, keďže dostatočne plní potrebné politické kritériá a dosiahla pokrok pri reforme verejnej správy, súdnictva i policajných zložiek. Politický systém sa javí stabilný, politické strany medzi sebou komunikujú a zlepšilo sa aj postavenie menšín. Isté rezervy je ešte možné konštatovať, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii a slobodu prejavu v médiách, čo má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a príliv zahraničného kapitálu.

V oblasti harmonizácie právnych predpisov a politík bol však dosiahnutý pokrok, najmä v oblasti voľného pohybu tovaru, práva obchodných spoločností a finančných služieb, ako aj spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Preto som presvedčený, že dnes občania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko oprávnene očakávajú, že im slobodná Európa podá ruku. Vážme si túto dôveru a otvorme im dvere na ceste do Európskej únie.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Všetci v tomto Parlamente podporujeme európske vyhliadky Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Takisto chceme – a to predovšetkým my grécki poslanci EP – vyriešiť dlhotrvajúcu otázku názvu tejto krajiny.

Toto sú dva ciele, ktoré sú prirodzene úzko prepojené, ale ktoré neprebiehajú súčasne, pán komisár. Myslíte si, že tieto dva prepojené ciele sa dosiahnu, ak zajtra podporíme okamžité začatie prístupových rokovaní medzi touto krajinou a Európskou úniou? Môžem vás ubezpečiť, že nimi dosiahneme pravý opak: vládu pána Gruevského podnietime k ešte väčšej neústupčivosti, čím sa predĺži bezvýchodisková situácia v rokovaniach o názve a v dôsledku toho sa zmrazia vyhliadky tejto krajiny na pristúpenie.

Ak túto správu zajtra prijmeme, vyšle to zlý signál a bude to zlá stratégia a zlý ťah, preto budem zajtra hlasovať proti tejto správe.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Podobne ako pán Swoboda by som chcel porovnať Chorvátsko a Macedónsko. Obe krajiny majú ukážkovo dobrú povesť, pokiaľ ide o menšiny. V oboch krajinách sú vo vláde zastúpené všetky menšiny, čo vo väčšine členských štátov EÚ neplatí. Je však medzi nimi jeden rozdiel. V Chorvátsku si opozícia vo veľkej miere zvolila konštruktívny prístup. V Macedónsku socialistická opozícia používa tvrdú taktiku na zablokovanie. Je mi ľúto, že niektorí poslanci v tomto Parlamente sa dnes stali nástrojmi socialistickej opozície vo volebnej kampani.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Ako bolo uznané v návrhu uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme, a v správe Komisie o pokroku z novembra 2010, krajina v dostatočnej miere splnila politické kritériá. Musí však zachovať rýchlosť reformných procesov vo všetkých oblastiach. Je to skutočne zásadná otázka. Ako sa ukázalo počas diskusie, všetci sa zhodneme na tomto dôležitom bode.

Ako som už spomenul, v súvislosti s touto krajinou sa nachádzame v kritickom bode. Musí pokračovať cestou vedúcou do Európy, keďže zvyšok regiónu postupuje. Vedenie krajiny sa musí zamerať na budúcnosť v prospech svojich občanov. V tomto úsilí bude mať všetku našu podporu.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku, ktorá je podľa mňa dôležitá pre krajinu, o ktorej diskutujeme, a pre celý región. Nie je to prvýkrát, čo sme svedkami toho, ako strana zastúpená v parlamente opustila parlament a bojkotuje jeho prácu. Dovoľte mi vyjadriť svoj osobný názor – je to neprijateľné. Myslím si, že všetky uchádzačské a kandidátske krajiny musia využívať demokratické inštitúcie na posilnenie a nie na oslabenie. Musia sa naučiť, že demokracia sa musí vykonávať v rámci demokratických inštitúcií a nie mimo nich.

Veľmi dúfam, že sa ku mne pripojíte a vyšleme významný odkaz krajinám v regióne, že politické strany – či už sú z pravice, alebo z ľavice – by mali využiť inkluzívnu povahu procesu s cieľom spoločne pracovať na európskom programe a nevynášať svoje spory do ulíc.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Dovoľte mi zareagovať na jednu stránku problému, konkrétne na otázku názvu krajiny, a dovoľte mi začať vyslovením hlbokého pochopenia pre nespokojnosť a dokonca hnev poslancov v tejto záležitosti. Nie je nič horšie než situácia, keď s otázkou otáľame a keď dokonca nedokážeme uznať ani to, že krajina splnila požiadavky. Musím povedať, že udržiavanie dobrých susedských vzťahov považujem za kľúčové a rozšírenie je možné len takýmto spôsobom. V rámci toho by mali strany prostredníctvom rokovaní pod záštitou OSN dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

Rada víta pretrvávajúci dialóg na vysokej úrovni a očakáva výsledky. V súčasnosti sa všetka pozornosť sústreďuje na prebiehajúci prípad na Medzinárodnom súdnom dvore, kde sa 21. až 30. marca vypočúvali ústne predkladané argumenty. Konečné rozhodnutie sa očakáva v septembri 2011. Skutočnosť, že otázka názvu ostáva nevyriešená, a predlžovanie dosiaľ neúspešných rokovaní však nesmie byť odôvodnením spomalenia reforiem v krajine. Maďarské predsedníctvo viedlo obsiahle dvojstranné rokovania so zúčastnenými stranami pred začiatkom svojho funkčného obdobia predsedníctva a povzbudilo ich v hľadaní riešení. Riešenie musia nájsť práve ony. Hoci pomoc ostatných je vítaná, závisí to len od nich.

Neustále preto podporujeme tento dialóg a hľadanie riešenia. Veľmi by ma mrzelo, keby sme počas maďarského predsedníctva nedokázali v tejto veci pokročiť. Ako som už spomenula, dôvodom nie je len Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ale celý región na prahu Európskej únie, pre ktorý nadišiel čas, aby už nezostával predo dvermi, ale stal sa neodlučiteľnou súčasťou EÚ. Malo by byť pre nás dôležité konečne dosiahnuť pokrok. Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Teší ma, no zároveň som nešťastný, že dnes vedieme túto rozpravu. Som nešťastný, pretože odkedy Rada udelila Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny, no napriek dosiahnutému pokroku nestanovila žiaden dátum začatia rokovaní, uplynulo už šesť rokov.

Keď si prezerám správu pána Vigenina, objavujem mnohé z požiadaviek, ktoré boli v predvstupovom období kladené na našu krajinu Rumunsko. Všimol som si však, že napriek rýchlej a konkrétnej reakcii Macedónskej republiky na tieto požiadavky sme nedosiahli žiaden pokrok v začatí rokovaní. Myslím si, že cesta Macedónskej republiky k členstvu v EÚ trvá už príliš dlho, a nechceme, aby jej občania jedného dňa stratili optimizmus a nádej.

Súhlasím s naším spravodajcom, ktorý vyzýva Komisiu, Radu a vysokú predstaviteľku, aby začali s vytvorením všeobecne uplatniteľného arbitrážneho mechanizmu, ktorý vyrieši dvojstranné otázky vrátane sporu s Gréckom o názov tejto krajiny. Je to dôležitá skúška nielen pre spoločnú zahraničnú politiku po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ale aj pre schopnosť Únie riešiť spory na svojich hraniciach.

  Jiří Havel (S&D), písomne. – (CS) Posledná hodnotiaca správa o Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (FYROM) nie je lepšia ani horšia ako tie predchádzajúce. Všetci však vieme, že obsah týchto správ nie je hlavnou prekážkou v začatí prístupových rokovaní. Prekážkou je spor o názov s Gréckom. Nebyť toho, rokovania by už pravdepodobne boli začali. Z tohto dôvodu by EÚ mala pri riešení zohrávať rozhodnejšiu, možno dokonca rozhodujúcu úlohu. Takmer po dvadsiatich rokoch bezvýsledného hľadania východiska je teraz absolútne vhodné diskutovať o ďalších krokoch vrátane možných zmien rokovacieho mechanizmu. Komisia by v tomto smere mala predložiť náležité alternatívne návrhy. Svojou dlhotrvajúcou pasivitou sme všetci prispeli k neistému osudu celej krajiny, no je to krajina, ktorá sa stále – dokonca po toľkých rokoch – hlási k EÚ. Mali by sme tiež skoncovať s prieťahmi medzi Parlamentom, Komisiou a Radou v súvislosti so začatím prístupových rokovaní. „Dialóg hluchých“ medzi Parlamentom a Komisiou na jednej strane a Radou na strane druhej nikto neberie vážne, pretože narúša dôveryhodnosť EÚ ako celku. Nerobme si ilúzie – podpora vstupu do EÚ je v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko stále vysoká, no z dlhodobého hľadiska značne opadáva. Trpezlivosť občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko – či už Macedóncov, alebo Albáncov – má svoje medze, hoci pre každého z nich z iných dôvodov.

(1) Pozri zápisnicu.