Doslovný zápis z rozpráv

Streda, 6. apríla 2011 - Štrasburg

17. Situácia na Pobreží Slonoviny

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Pobreží Slonoviny.

  Zsolt Németh, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Jednotkám Organizácie Spojených národov (OSN) v Pobreží Slonoviny a francúzskym vojenským jednotkám Licorne sa minulý pondelok podarilo zneškodniť ťažké zbrane, ktoré boli sústredené v rukách bývalého prezidenta Laurenta Gbagba. Počas posledných týždňov sa tieto zbrane často používali na terorizovanie civilného obyvateľstva v Abidjane, čo viedlo k mnohým mŕtvym a zraneným. Zneškodnenie týchto zbraní bolo teda potrebné na ochranu civilistov a bolo vykonané v súlade s mandátom udeleným v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN číslo 1975.

Republikánske sily lojálne demokraticky zvolenému prezidentovi Alassanemu Ouattarovi krátko nato začali pozemný útok na poslednú pevnosť Laurenta Gbagba v Abidjane s cieľom prinútiť ho odovzdať im moc. Dúfame, že vďaka týmto pretrvávajúcim operáciám sa teraz celé Pobrežie Slonoviny dostalo pod kontrolu svojej zákonitej vlády. Je mi len ľúto, že toto prenesenie moci sa dalo dosiahnuť len za cenu ľudských životov a utrpenia a že nepostačoval len verdikt volieb. Predstavuje to však víťazstvo demokracie v Afrike a vysiela to dôležitý odkaz mnohým krajinám, v ktorých sa na tomto kontinente konajú politické voľby.

Pán Gbagbo od svojej porážky v prezidentských voľbách, ktoré sa konali 28. novembra 2010, odmietal odovzdať moc napriek skutočnosti, že medzinárodní pozorovatelia voľby popísali ako slobodné a spravodlivé a celé medzinárodné spoločenstvo prostredníctvom potvrdenia OSN uznalo jeho protikandidáta Allassaneho Ouattaru za právoplatne zvoleného prezidenta.

Počas štyroch mesiacov, ktoré odvtedy uplynuli, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Africká únia a OSN podnikli viacero iniciatív s cieľom rokovať o nenásilnom odovzdaní moci. Chcel by som vyzdvihnúť úsilie týchto organizácií vynaložené v záujme mieru a demokracie. Pán Gbagbo, bohužiaľ, odmietol všetky návrhy na nenásilné odovzdanie moci a stále sa nezákonne držal pri moci. EÚ ho preto považuje za osobne zodpovedného za utrpenie a prelievanie krvi, ktoré obyvatelia Pobrežia Slonoviny podstúpili počas týchto posledných štyroch mesiacov povolebnej krízy. Pán Gbagbo by mal byť preto postavený pred súd, aby sa zodpovedal za svoje činy.

Vysoká predstaviteľka barónka Ashtonová v mene EÚ blahoželala prezidentovi Ouattarovi k jeho víťazstvu, ale sme si vedomí mnohých problémov, ktoré ho čakajú. Vyhral vojnu, ale teraz musí vyhrať mier. Musí sa obnoviť právo a poriadok, aby sa státisíce ľudí, ktoré utiekli zo svojich domovov a dokonca z krajiny, cítili bezpečne a opäť sa vrátili domov. Musí sa opätovne naštartovať hospodárstvo, aby sa skončilo desať rokov recesie a zabezpečil sa rast a pracovné miesta. Musí opäť začať fungovať správa, aby sa mohli poskytovať verejné služby.

EÚ stála pri Pobreží Slonoviny počas dlhých rokov krízy. Spolupráca EÚ zabezpečila humanitárnu pomoc, ale tiež pomoc po konflikte na rekonštrukciu a zmierovací proces. Od roku 2003 sa vynaložili prostriedky vo výške 500 miliónov EUR. Počas posledných dramatických mesiacov prijala EÚ viacero reštriktívnych opatrení namierených proti jednotlivcom a subjektom podporujúcim pána Gbagba a naši africkí partneri uznali, že to bolo počas krízy veľmi nápomocné. EÚ by mala v tomto dôležitom momente naďalej stáť pri Pobreží Slonoviny. Pripravuje sa balík pomoci, ktorého realizácia sa začne pri najbližšej možnej príležitosti. Nastal čas začať pracovať na zavedení mieru v Pobreží Slonoviny.

  Cristian Dan Preda, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FR) Udalosti, ktoré sa v Pobreží Slonoviny udiali počas uplynulých 24 hodín, sú zarážajúce. Dopočuli sme sa, že pán Gbagbo sa mal vzdať, čo je tvrdenie, ktoré sa neskôr nepotvrdilo. Teraz začali republikánske sily prezidenta Ouattaru, ktoré boli unavené z čakania na výsledok nekonečných sporov, útok na Abidjan.

Uprostred celého tohto zmätku nesmieme zabudnúť na to, čo nás dostalo do terajšej situácie. Dovoľte mi pripomenúť vám, že počas posledných štyroch mesiacov došlo k niekoľkým stovkám úmrtí a jeden milión utečencov bol vysídlený. Nesmieme spustiť zo zreteľa širší obraz. Príčinou toho, že sme teraz v takejto situácii, je to, že pán Gbagbo tvrdošijne odmietal uznať verdikt volieb a prijať porážku. Myslím si, že so zreteľom na to, že jeho režim v dôsledku prebehnutí jeho podporovateľov kolabuje, nastal konečne čas, aby pán Gbagbo odovzdal moc právoplatnému prezidentovi Alassanemu Ouattarovi.

Okrem toho nesmieme zabudnúť na porušenia ľudských práv a humanitárneho práva, ku ktorým v krajine došlo a ktoré by mohli predstavovať zločiny proti ľudskosti. Malo by sa vynaložiť všetko možné úsilie, aby boli autori tohto porušovania postavení pred súd – a to sa týka aj medzinárodnej spravodlivosti.

Na záver by som chcel vyzdvihnúť kroky, ktoré podnikli jednotky Organizácie Spojených národov (OSN) v Pobreží Slonoviny (UNOCI) s podporou francúzskych síl na presadenie mandátu Bezpečnostnej rady OSN s cieľom ukončiť použitie ťažkých zbraní a ochrániť civilistov.

  Thijs Berman, v mene skupiny S&D. – (NL) Koniec boja o moc v Pobreží Slonoviny sa blíži po tom, čo umrelo viac ako 1500 ľudí, takmer z jedného milióna ľudí sa stali utečenci, celé ulice a domy boli vyrabované a hospodárstvo zastalo. Krajina zažíva katastrofu a to je cena, ktorú musel zaplatiť Laurent Gbagbo za to, že odmietol pripustenie porážky. Jeho tvrdošijné odmietanie rešpektovať želanie voličov si zaslúži rozhodné odsúdenie.

Odsúdenie si zaslúžia aj mnohé ďalšie veci: všetko to násilie spáchané počas posledných pár mesiacov, mnohé porušenia ľudských práv, vyhrážky, násilie proti personálu Organizácie Spojených národov (OSN), vystúpenia podporujúce nenávisť a únosy. Ešte stále pretrvávajú nejaké prestrelky, ale rokuje sa o Gbagbovom odchode a to sú dobré správy. V Pobreží Slonoviny je však núdzová situácia. Mnohým obyvateľom Pobrežia Slonoviny dochádzajú potraviny a voda, pretože sa neodvážili opustiť svoje domovy.

Je nevyhnutné, aby prezident Alassane Ouattara dostal všetku možnú podporu počas procesu návratu k právnemu štátu, v ktorom budú ľudia môcť žiť v mieri a bez strachu a sloboda tlače bude obnovená. Návrat k právnemu štátu je teraz prvou vecou, ktorá sa musí stať. Prezident má v tejto súvislosti povinnosť zabrániť svojim vojakom, aby voči obyvateľstvu používali násilie, a je dobré, že Ouattara nariadil vyšetrovanie okolností šokujúceho masakru v regióne Duékoué. Bez ohľadu na to, aké prostriedky si ľudia v Pobreží Slonoviny vyberú na obnovenie právneho štátu, súdy alebo výbor pre pravdu a zmierenie, jedna vec je jasná: ustanovenie o obmedzení vojnových zločinov neexistuje. Medzinárodnému trestnému súdu musí byť umožnené, aby vykonával svoju prácu.

Sankcie boli účinné. Gbagbo sa finančne vyčerpal. Teraz však musíme zabezpečiť, aby sme začali rýchlo rušiť sankcie, len čo sa Ouattara ujme svojej právoplatnej funkcie, pretože všetko zastalo. Teraz sú v Pobreží Slonoviny ohrozené dokonca aj programy poskytovania liekov ľuďom s HIV/AIDS. Vážený pán predsedajúci, tí, čo pomáhajú Pobrežiu Slonoviny, by teraz krajinu nemali nechať v kaši.

  Marielle De Sarnez, v mene skupiny ALDE. – (FR) Koniec krízy v Pobreží Slonoviny je počas našej rozpravy azda tesne pred koncom. Všetci by sme v nasledujúcich pár hodinách radi počuli, že pán Gbagbo sa vzdal.

Medzinárodné spoločenstvo bolo veľmi trpezlivé, Africká únia podnikla viacero pokusov o sprostredkovanie a Organizácia Spojených národov bola dlhé mesiace rozhodnutá, že sa nebude miešať medzi tieto dve strany. Jednotky OSN v Pobreží Slonoviny (UNOCI) s podporou francúzskych vojenských jednotiek Licorne teraz v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady zakročili, ale urobili tak s cieľom ochrániť civilistov pred ťažkými zbraňami, ktoré využíval úradujúci režim.

Kríza v Pobreží Slonoviny by teraz mala slúžiť ako príklad všetkým, ktorí napriek volebnej porážke odmietnu vzdať sa moci. Títo jednotlivci musia pochopiť, že medzinárodné spoločenstvo je odteraz rozhodnuté presadzovať právo. V krajinách zmietaných vnútornými rozpormi, kde sa koncepcia štátnosti ešte vyvíja, sa nemôžeme uspokojiť s vyhlásením víťaza. Musíme sa snažiť o národné zmierenie. Takéto posolstvo musíme teraz vyslať pánovi Ouattarovi, ktorý bude zodpovedný za ustanovenie vlády národnej jednoty.

Keďže každá strana obvinila tú druhú z masakrov a zločinov proti ľudskosti, musia sa začať vyšetrovania, aby sa určili vinníci a vykonala spravodlivosť. Spravodlivosť môže znamenať pomstu, ale môže priniesť aj mier. Chcela by som požiadať o tú druhú možnosť, ak to Pobrežiu Slonoviny umožní opäť objaviť mier a stabilitu a obnovenie rastu a rozvoja.

  Judith Sargentini, v mene skupiny Verts/ALE. – (NL) Teraz som zmätená. Počula som, ako maďarské predsedníctvo povedalo, že pán Ouattara vyhral vojnu a teraz musí vyhrať mier. Celý deň som však pozerala televíziu, sledovala som všetky správy a mne sa zdá, že Ouattara stále bojuje, aby vojnu vyhral. Vyzerá to, že sa to čoskoro stane, ale ešte sa tak nestalo.

Keď sa mu konečne podarí prevziať svoj úrad prezidenta krajiny, zanechá za sebou štyri mesiace utrpenia, ktoré krajinu zanechali v stave kolapsu, hospodárstvo rozpadnuté, mŕtvych ľudí a skupiny obyvateľov bojujúce proti sebe. Aký to začiatok nového obdobia vlády. Keď používame výrazy ako „víťazstvo demokracie v Afrike“ na opísanie volieb, ktoré skončili vojnami, mám pocit, že sme si museli pomýliť slová. Omnoho závažnejšia je však skutočnosť, že krajina reagovala na voľby takýmto spôsobom.

Čo máme my v Európe teraz robiť, keď pán Ouattara dostane šancu ujať sa svojej funkcie? Myslím si, že prostredníctvom bojkotu kakaa sme dokázali, že sme schopní prijať rýchle opatrenia a že vieme využiť obchod na presadenie demokracie. Pobrežie Slonoviny je jednou z krajín AKT (africké, karibské a tichomorské krajiny): ako taká dostáva od nás rozvojovú pomoc, a preto musí byť politický dialóg súčasťou obrazu. Musíme vstúpiť do takéhoto politického dialógu s mužom, ktorý vie ukázať, že vie opätovne spojiť všetky časti krajiny. Teraz musí nám a zvyšku sveta, ale predovšetkým svojim ľuďom ukázať, že vie prekonať toto násilie a že je ochotný urobiť zmeny.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Je ťažké vyjadriť sa k situácii v Pobreží Slonoviny, keď sa neustále mení a je strašne neistá.

Dovoľte mi na úvod poďakovať tieňovým spravodajcom, ktorí dnešné dopoludnie strávili prácou na návrhu uznesenia, ktoré bude zajtra predložené. Všetci sme spoločne pracovali na tom, aby bol návrh vyvážený a výhľadový. Dnes vieme, že zverstiev sa dopustili pravdepodobne obidve strany a vinníci budú musieť byť postavení pred súd bez ohľadu na to, kto sú.

Hlavnou obeťou situácie v Pobreží Slonoviny sú obyvatelia tejto krajiny. Prítomnosť Organizácie Spojených národov (OSN) na mieste v podobe jednotiek OSN v Pobreží Slonoviny (UNOCI) nedokázala ochrániť civilistov. Čo je horšie, s podporou francúzskych vojenských síl zasiahla proti jednej strane, je síce pravda, že tak urobila pod záštitou rezolúcie OSN, ale tá je z roku 1975, takže vznikla pred 36 rokmi. Predseda Africkej únie Obiang Nguema to včera rázne odsúdil. Našťastie to vyzerá, že jednotky UNOCI sa nezúčastnili na poslednom útoku, ktorý zrejme začali vojaci pána Ouattaru.

So zreteľom na všetky tieto skutočnosti nechceme byť spájaní s týmto uznesením a nebudeme zaň hlasovať. Všetci poznáme úlohu Francúzska v Afrike. Françafrique spôsobila mnoho škôd a robí tak aj naďalej. Francúzske orgány sa navyše vôbec netaja svojou politikou a vyhlasujú, že chcú chrániť a udržať záujmy Francúzska.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Hrozná vlastnosť našich moderných spoločností a najmä európskej spoločnosti a ešte konkrétnejšie nášho Parlamentu je všeobecná stádovitá mentalita: náš sklon správať sa ako ovce.

Okrem posledných dvoch rečníčok všetci len opakovali, čo čítali v novinách, počuli v rádiu alebo videli v televízii. Všetci nám hovoria, že pán Ouattara vyhral voľby, čo je celkom možné, ale určite to nebolo úplne jasné.

Všetci nám hovoria, že brutálny vojenský zásah, ktorý sa včera odohral, slúžil na zneškodnenie ťažkých zbraní. Tieto veci sa prezentujú z najružovejšej stránky. Zneškodnenie ťažkých zbraní je iné pomenovanie bombardovania. Ja som na vlastné oči videl účinky bombardovania: som dôstojník v zálohe a môžem vám povedať, že bombardovanie zabíja ľudí, upaľuje ľudí a vyhadzuje ich do vzduchu. Inak povedané, je to vojenský zásah vykonaný v prospech jednej strany proti druhej. Môže byť oprávnený, ale tu medzi poslancami, medzi politickými zástupcami, by sme mali mať dostatočnú odvahu na to, aby sme povedali pravdu.

Hovoria nám aj to, že tieto zbrane by sa používali na terorizovanie civilného obyvateľstva. Nakoniec sú v občianskej vojne niektorí civilisti predsa len ozbrojení, najmä keď jedna strana má samopaly a podporu polovice vojska krajiny. Preto si myslím, že by sme mali skoncovať s týmto pokrytectvom. Podnikli sme brutálny zásah v prospech jednej strany proti druhej. Bol tento zásah oprávnený? Možno.

Dovoľte mi na záver povedať, že nechápem, ako môže byť pán Ouattara nevinný, pokiaľ ide o zverstvá spáchané jeho vojskom, zatiaľ čo pán Gbagbo je vždy obviňovaný zo všetkých zverstiev spáchaných jeho vojskom.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Cristian Dan Preda (PPE). – (FR) Chcel by som sa pána Gollnischa len opýtať, čo si myslí, že znamená výsledok volieb, a či to znamená, že víťazstvo pána Ouattaru musí nakoniec viesť k tomu, že prevezme moc. Je to čisto otázka demokratickej legitimity.

Bol som v Pobreží Slonoviny ako vedúci volebnej pozorovateľskej misie a môžem vás ubezpečiť, že voľby boli platné a bol tam jasný a jednoznačný víťaz.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Pán Preda, povedal som, že pán Ouattara mohol vybrať voľby, ale nemyslím si, že to bolo také jasné, ako tvrdíte. Ústavný súd Pobrežia Slonoviny takéto stanovisko rozhodne nezaujal, hoci súd je zostavený podľa politických síl podobne ako francúzsky ústavný súd. Pokiaľ ide o mňa, bol by som veľmi rád, keby sme sa zamerali na francúzske voľby. Zastupujem skupinu, ktorá má milióny voličov a vodcu, ktorý sa dostal do posledného kola prezidentských volieb, ale ktorá nemá ani jedného parlamentného poslanca a ani senátora v našom národnom parlamente. Tento osobitný škandál vás však absolútne vôbec nezaujíma.

(Výkriky v rokovacej sále „mimo témy“.)

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Hovorí sa, že bývalý prezident Pobrežia Slonoviny Laurent Gbagbo včera naznačil, že je ochotný vzdať sa a Organizáciu Spojených národov požiadal o ochranu. Rokovania o vzdaní pána Gbagba prebiehajú. Začali sa potom, čo sily lojálne demokraticky zvolenému prezidentovi Ouattarovi prevzali prezidentské sídlo v Abidjane. Podľa premiéra Sora nastane koniec Gbagbovej vlády v priebehu niekoľkých hodín. Nie som si tým istý, ale dúfam, že to tak bude. S istotou však vieme, že v ozbrojenom konflikte zabíjajú aj civilistov vrátane žien a detí. V zrážkach medzi priaznivcami dvoch politikov umrelo približne 1500 ľudí a jeden milión musel opustiť svoje domovy. Jeden z Gbagbových poradcov pred pár dňami povedal, že dokonca ani prípadný masaker v Abidjane by bývalého prezidenta nepresvedčil, aby pripustil porážku v prezidentských voľbách a odovzdal moc. Preto je ľahké predvídať, čo by sa v Pobreží Slonoviny malo stať: rýchle ukončenie bojov, odchod bývalého prezidenta z krajiny, čo v podstatnej miere stabilizuje situáciu, výkon spravodlivosti pre všetkých, ktorí sa dopustili vojnových zločinov alebo vrážd, a stabilizácia krajiny. Európska únia by mala podporiť všetky tieto kroky.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Rozhodne sme sa ponáhľali pomôcť Líbyi, ale v prípade Pobrežia Slonoviny sme boli od novembra pasívni. Sankcie, ktoré Rada zaviedla, sú krokom správnym smerom, ale kedy sa zrušia? Prečo boli použité na blokovanie vývozu kakaových bôbov prístavným orgánom v Abidjane a na zatvorenie ropnej rafinérie? Ak nepomáhame, tak by sme aspoň nemali spôsobovať ďalšie problémy. Nevinnými obeťami budú hospodárstvo Pobrežia Slonoviny a v dlhodobom horizonte aj európski spotrebitelia.

Laurent Gbagbo musí ustúpiť a mali by sme podporiť rýchly návrat utečencov do ich domovov. Okolité krajiny nevedia zvládnuť terajšie počty utečencov. EÚ musí pomáhať organizovať voľby a budovanie demokratických inštitúcií. Bežná obchodná činnosť by sa však nemala obmedziť. Pobrežie Slonoviny je najúspešnejším hospodárstvom v západnej Afrike. Hospodárska obnova a prístup vyvážaných výrobkov na trhy EÚ sú skutočným kľúčom k obnoveniu stability krajiny. Budem čakať na odpoveď Komisie.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Na rozdiel od pána Gollnischa si myslím, že nemôžeme dopustiť, aby uprostred všeobecnej nevšímavosti zomierali civilisti vystavení sile a násiliu, ktoré využíva nezákonná hlava štátu.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov číslo 1975 oprávňuje medzinárodné spoločenstvo zasiahnuť proti režimu, ktorý používa zbrane proti vlastnému obyvateľstvu. V tomto prípade to predstavuje pokrok, pretože už nie sme nútení bezmocne sa prizerať, ako vedúci predstavitelia páchajú zverstvá na civilnom obyvateľstve.

Hoci by sme mali privítať skutočnosť, že teraz môžeme pod záštitou medzinárodného práva preraziť stenu nevšímavosti, musíme však zabezpečiť, aby sa prijali všetky potrebné preventívne opatrenia, a zaistili tak aj to, že vojenská sila zostane poslednou možnosťou. Prezident Gbagbo v Pobreží Slonoviny, bohužiaľ, nepodnikol žiadne kroky, aby zabránil týmto hrozným dôsledkom.

Po tom všetkom, čo sa povedalo a urobilo, si dovolím dúfať, že rezolúcia číslo 1975 o Pobreží Slonoviny spolu rezolúciou číslo 1973 o Líbyi odradia ostatných, aby zvrchovanosť štátu uvádzali ako ospravedlnenie zabíjania svojich občanov. Kombinácia Medzinárodného trestného súdu a nedávneho postoja, ktorý zaujala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, znamená, že barbarské činy páchané beztrestne už čoskoro prestanú byť pravidlom, ale že sa, dúfajme, čoskoro stanú výnimkou.

  Sabine Lösing (GUE/NGL). – (DE) Môže byť trvalý mier nastolený násilnými prostriedkami a môže byť víťaz prezidentských volieb legitimizovaný v hlboko rozdelenej krajine, akou je Pobrežie Slonoviny? Zdá sa to byť mimoriadne nepravdepodobné najmä preto, že hlavné príčiny konfliktu neboli vyriešené. Krajina bola destabilizovaná v dôsledku hospodárskych problémov, ktoré do veľkej miery privodili programy štrukturálnych úprav Svetovej banky. Sankcie, ktoré boli rýchlo uvalené s cieľom oslabiť vládu Gbagba, situáciu zhoršili a v Pobreží Slonoviny spôsobili humanitárnu krízu. Oprávnenosť obidvoch prezidentských kandidátov je sporná. Armády obidvoch strán sú zodpovedné za masakrovanie civilného obyvateľstva.

Západ sa opäť raz postavil na jednu stranu a Organizácia Spojených národov (OSN) teraz vedie vojnu spolu s francúzskymi jednotkami a snaží sa pre jednu stranu zabezpečiť víťazstvo v konflikte. Budú európske sily opäť rozhodovať o osude Afričanov, ako to robili v koloniálnej dobe, ale tentokrát s podporou OSN? Čo sa stalo so zásadami medzinárodného práva? Bola OSN založená na takejto koncepcii? Namiesto toho, aby sa OSN snažila o dosiahnutie mierových riešení konfliktov, sa zdá, že podporuje občianske vojny alebo v nich nadržiava jednej strane. O koho záujmy tu ide?

  Michèle Striffler (PPE). – (FR) Chcela by som zdôrazniť, že okrem politickej krízy v Pobreží Slonoviny stojíme pred skutočnou humanitárnou krízou, ktorá môže trvať dlho.

Povolebné násilie malo za následok viac ako jeden milión osôb a utečencov, vysídlených v rámci krajiny. Prílev utečencov môže navyše rozdúchať tlejúce napätie v regióne. Dámy a páni, humanitárnu krízu nevyrieši politická dohoda, ktorá sa v súčasnosti dohaduje. Ak máme zabrániť najhoršiemu, musíme vedieť rýchlo reagovať. Čokoľvek sa stane, chaos v Abidjane bude trvať niekoľko mesiacov.

Chcela by som zablahoželať Komisii k tomu, že sa rozhodla v porovnaní s pôvodnou sumou päťnásobne zvýšiť rozpočet na humanitárnu pomoc, čím sa objem európskej pomoci zvýšil na viac ako 30 miliónov EUR. Európska únia musí mobilizovať všetky potrebné prostriedky, aby pomohla najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva a sledovala vývoj ich potrieb.

Musíme tiež zaistiť, aby väčšia pozornosť médií venovaná situácii v Líbyi nezatlačila do úzadia závažnosť humanitárnej krízy v Pobreží Slonoviny. Súčasná bezpečnostná situácia navyše humanitárnym pracovníkom bráni v práci a tomu, aby sa dostali k ľuďom, čo je strašné.

Na záver by som chcela povedať, že tam nesmie byť žiadna beztrestnosť, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili vykonanie spravodlivosti.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) V prvom rade by som chcel vyjadriť svoje prekvapenie nad tým, že pani barónka Ashtonová tu opäť nie je. Teší ma však, že ju zastupuje môj priateľ pán Németh. Bol by som rád, keby on, pán Füle alebo niekto iný trvalo koordinoval zahraničnú politiku Európskej únie a nie niekto, kto tu v Európskom parlamente takmer nikdy nie je.

Pokiaľ ide o samotnú vec, chcel by som jasne povedať, že Pobrežie Slonoviny má, samozrejme, mnohé problémy, ktoré sa musia vyriešiť. Prezident Ouattara je však jasným víťazom volieb a on je osobou s demokratickou legitimitou. To je názor Africkej únie a mnohých ďalších orgánov. Preto by sme mali byť vďační, že Organizácia Spojených národov (OSN) a predovšetkým generálny tajomník OSN a prezident Sarkozy zabránili takému masakru, k akému došlo v iných afrických štátoch, ako napríklad v Rwande a Konžskej demokratickej republike. Z tohto dôvodu by sme sa o tom nemali dohadovať.

To, samozrejme, problémy nevyrieši. Keď však pán Putin začne kritizovať OSN a hovoriť, že generálny tajomník OSN prekročil svoj mandát, destabilizuje to OSN v čase, keď je veľmi potrebná. Africká únia by svoje názory takisto nemala vyjadrovať tak nahlas, pretože v tejto kríze vôbec nedokázala pomôcť. Africká únia by mala pomôcť privodiť demokraciu v Pobreží Slonoviny. My Európania sme sa v minulosti dopustili mnohých chýb a robíme tak aj naďalej. V tomto prípade je však za chyby zodpovedný niekto iný.

  Predsedajúci. – Náš útvar ma informoval, a myslím si, že je dôležité, aby sme to vedeli, že úrad podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky poslal na začiatku roka zoznam plenárnych schôdzí, na ktorých sa bude môcť zúčastniť. Od začiatku roka bolo teda jasné, že tu tentokrát nebude môcť byť, takže ak máme rozpravu, ktorá sa týka takýchto vecí, musí ju zastupovať niekto iný, a to by malo byť jasné.

Teraz prejdeme k postupu catch-the-eye. Máme troch rečníkov.

  Mariya Nedelcheva (PPE). – (FR) Násilie v Pobreží Slonoviny sa naozaj vyostruje. Politický konflikt medzi dvoma jednotlivcami vyústil, bohužiaľ, do humanitárnej krízy.

Základná demokratická zásada rešpektovať volebné výsledky sa, samozrejme, musí brániť. Odchod pána Gbagba je preto nevyhnutný. Otázka znie, čo bude ďalej? Hrozí, že napätie medzi dvoma stranami sa zintenzívni. Čo plánujeme urobiť, ak vypukne občianska vojna? Mali by sme sa snažiť o dosiahnutie troch vecí.

Našou prvou prioritou musí byť udržanie mieru a stability, ktoré sú potrebné na to, aby ľudia v Pobreží Slonoviny mohli obnoviť svoj bežný život: jesť, poskytovať starostlivosť, pracovať a chodiť do školy. Musí sa zriadiť nezávislá komisia, ktorá vyšetrí násilie spáchané od začiatku konfliktu.

Po druhé, jednotky Organizácie Spojených národov v Pobreží Slonoviny a Africká únia musia pokračovať vo svojej činnosti. Mali by sme však pouvažovať aj nad zriadením mechanizmu dialógu, ktorý by zahŕňal všetky strany, strany v krajine a strany zo širšieho medzinárodného spoločenstva.

Dovoľte mi na záver pripomenúť, že Európska únia vyslala volebnú pozorovateľskú misiu. Únia musí teraz trvať na tom, aby boli jej odporúčania zohľadnené a začlenené do procesu po skončení krízy.

  Catherine Bearder (ALDE). – Vďaka modernej technológii teraz, ako tu sedím, sledujem vývoj situácie v Pobreží Slonoviny. Tieto zariadenia zohrávajú v Pobreží Slonoviny svoju úlohu takisto, ako zohrali v severnej Afrike, ľudia píšu správy s prosbou o podporu a lekársku pomoc.

Počas posledných šiestich mesiacov bola trpezlivosť priateľov v Pobreží Slonoviny ťažko skúšaná: bola to ako spomalená automobilová nehoda, keď sme sledovali, ako krajina upadá do situácie, v akej sa teraz nachádza – a vždy trpia najzraniteľnejšie osoby. Tento týždeň sme tu hovorili o utečencoch prichádzajúcich do Európy zo severnej Afriky, ale počuli sme aj správy o takmer milióne utečencov, ktorí utiekli do susedných krajín, ktoré sú takmer rovnako chudobné alebo ešte chudobnejšie ako Pobrežie Slonoviny. Priatelia v tejto krajine musia byť v pohotovosti, aby mohli pomôcť, hneď ako budeme môcť, vrátiť ju do normálneho života a zdravia a poskytnúť tamojším ľuďom dobrú perspektívu do budúcnosti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Situácia občianskej vojny v Pobreží Slonoviny je stále znepokojivá, krajina je hospodársky ochromená a je tam veľa násilia, ktoré postihlo jej ľudí a spôsobilo humanitárnu krízu. Je načase zastaviť to. Vieme, že tam existujú dlhoročné dôvody pre takúto ťažkú situáciu, osobitne chudoba a sociálna nerovnosť, ktoré tam zanechali niekdajší kolonializmus alebo plány štrukturálneho prispôsobenia, ktoré tam dlhé roky vnucoval Medzinárodný menový fond. Tieto posledné štyri mesiace trápenia po voľbách však ukázali poľutovaniahodnú skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie nevyužili dostatočne diplomatické kanály na mierové a politické vyriešenie krízy.

Úloha Francúzska v tejto veci je tiež poľutovaniahodná, pretože pred pokračovaním v diplomatických prostriedkoch uprednostnilo vojenský zásah. Preto žiadame, aby všetky strany ukončili vojnu a násilie, a naliehame na EÚ, aby podľa toho konala.

  Zsolt Németh, v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – (HU) Budem citovať slová slávneho maďarského básnika: „Kto medzi vrahmi mlčí, je spoluvinníkom.“ Keď vidíme, že tisíce umierajú a milióny ľudí utekajú, nesmieme sa utešovať frázami o holubici mieru, ale musíme konať. A predtým, ako niekto začne porovnávať zásah v Líbyi a v Pobreží Slonoviny so zásahom v Iraku, chcel by som všetkým pripomenúť, že terajší zásah nepripomína Irak ani Afganistan, ale Rwandu a Kosovo, a nie náhodou sme počas posledných pár týždňov tak veľa hovorili o tom, že, ako sme to sformulovali, máme právo a zodpovednosť chrániť civilistov, občanov.

Preto by som chcel zopakovať, že áno, pán Gbagbo prehral svoj boj, je sám vo svojom bunkri a čaká na svoj osud. Chcel by som tiež zdôrazniť, že právne dôvody tohto zásahu sú v tejto situácii nesporné. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) prijala rezolúciu 1975 a táto rezolúcia poskytuje úplne jasný mandát na zásah. Po tretie, chcel by som tiež poukázať na to, že spáchané zločiny už nesmú zostať obostreté tmou a nevyšetrené. Som veľmi spokojný, že právoplatne zvolený prezident Ouattara a aj premiér dovolili OSN a podporujú ju, aby viedla medzinárodné vyšetrovania spáchaných masakrov. Vyšetrovanie týchto masakrov je už preto súčasťou a veľmi jasnou podmienkou akejkoľvek dohody.

Pokiaľ ide o príspevok Európskej únie, Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO) už v tomto čase počíta s humanitárnou pomocou vo výške 30 miliónov EUR a, ako som už naznačil vo svojom úvodnom vystúpení, Európska únia v blízkej budúcnosti pripraví balík, ktorý zaistí podporu Európskej únie hospodárskym cieľom a cieľom týkajúcim sa vybudovania inštitúcií právoplatne zvoleného prezidenta a vlády.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal sedem návrhov uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

(Rokovanie bolo prerušené o 20.35 hod. a pokračovalo o 21.00 hod.)

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

(1) Pozri zápisnicu.