Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2656(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0256/2011

Rozpravy :

PV 06/04/2011 - 17
CRE 06/04/2011 - 17

Hlasovanie :

PV 07/04/2011 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0152

Rozpravy
Štvrtok, 7. apríla 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

7. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Janusz Wojciechowski (A7-0121/2011)

 
  
MPphoto
 

  Ville Itälä (PPE).(FI) Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme túto správu odhlasovali jasnou väčšinou. Toto je presne ten typ práce, ktorý má Európsky parlament robiť, aby zachoval dôveru verejnosti v tento systém.

Prečo som však chcel znovu predniesť túto tému, keď je už po hlasovaní? Tak ako pán spravodajca, aj ja by som chcel zdôrazniť, že ide o dôležitú vec, a to najmä medzi inštitúciami, a že tieto tabuľky zhody predstavujú dôležitý začiatok. Dúfam, že toto bude fungovať až do konca, a to bez hádok medzi inštitúciami, aby mohlo dôjsť k čo najrýchlejšiemu vykonaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Giommaria Uggias (ALDE).(IT) Toto opatrenie je pre oblasť poľnohospodárstva dôležité. Po tomto opatrení sa však Rada a národné vlády musia okamžite zaviazať k jeho neodkladnému prijatiu, a to ešte pred koncom sezóny, a tým riešiť tento problém, ktorý neovplyvňuje len južnú časť Európy, ale celú Európu, ako ukázalo dnešné hlasovanie.

Katarálna horúčka (modrý jazyk) postihuje ovce a dobytok v našich poľnohospodárskych podnikoch. Podniknúť kroky na jej úplné odstránenie je preto cieľom politiky v oblasti zdravotníctva, ku ktorému môžu národné vlády prostredníctvom tohto opatrenia najlepšie prispieť tým, že budú flexibilné. Zároveň je potrebné okamžite ho prijať prostredníctvom transpozície smernice.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0236/2011 (Poučenia z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe)

 
  
MPphoto
 

  Ville Itälä (PPE).(FI) Toto bola mimoriadne dôležitá téma na rozpravu a myslím si, že by bolo malo význam, keby Parlament vyslal jasný signál o tom, že nás trápi, čo sa stalo. Chceme verejnosti ukázať, že robíme všetko preto, aby boli jadrové elektrárne v Európe aj celkovo vo svete čo najbezpečnejšie. Chceme však ukázať aj to, že môžeme v jadrovej energii pokračovať, keď bude v tejto otázke panovať väčšia istota. Je škoda, že väčšina Parlamentu však hlasovala proti tomu a že sme dnes teda nevyslali jasný signál.

 
  
MPphoto
 

  Bernd Lange (S&D).(DE) Som trochu sklamaný z toho, že Parlamentu sa dnes nepodarilo schváliť väčšinou toto uznesenie, ktoré by nám umožnilo vziať si rozumné ponaučenia z jadrovej katastrofy v Japonsku. Domnievam sa, že niet pochýb o tom, že v energetickej politike musíme zariadiť jasný ústup od jadrovej energie, inými slovami začať s postupným ukončením jej využívania na európskej úrovni. Po druhé, tiež by malo byť zrejmé, že ak vykonáme záťažové testy, potom sa od každej jadrovej elektrárne, ktorá testami neprejde, bude žiadať odpojenie od rozvodnej siete.

Ani jeden z týchto návrhov nezískal väčšinu hlasov. Preto som nemohol uznesenie podporiť. Dúfam, že sa nám čoskoro podarí vytvoriť jednotnú energetickú politiku, ktorá nám v budúcnosti poskytne bezpečnú a rozumnú energiu, čo znamená posun k energetickej efektívnosti a energii z obnoviteľných zdrojov.

 
  
MPphoto
 

  Sergej Kozlík (ALDE)(SK) Určite nikto nepochybuje o tom, že havária vo Fukušime ukázala, že je potrebné sprísniť hodnotenie prevádzky súčasných a výstavby nových atómových elektrární. Bude treba prehodnotiť a upraviť právne predpisy a parametre záťažových testov európskych jadrových elektrární na základe spoločných kritérií platných v celej Európskej únii. Vzhľadom na to, že ide o globálny problém, ktorý nepozná hranice, malo by ísť dokonca o medzikontinentálne dohody zastrešené svetovými autoritami.

Nemožno však konať unáhlene, aby sme spolu s vodou nevyliali z vaničky aj dieťa. Ide o riešenie prísne odborných problémov, ktorým politizácia môže len uškodiť. Svedkami mnohých demagogických a odborne nepodložených tvrdení sme denne na stránkach médií, ale aj tu v Európskom parlamente.

Nakoľko závery rokovania Európskeho parlamentu plne zobrazujú takúto rozporuplnosť postojov, pri záverečnom hlasovaní o pozícii Parlamentu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) Ani ja som počas hlasovania nemohol hlasovať za uznesenie, aspoň nie v jeho súčasnej podobe.

Naši občania v Európe sa obávajú o svoju bezpečnosť a majú na to dobrý dôvod. Toto by teraz malo byť našou prioritou. Potrebujeme konkrétne opatrenia na zvýšenie pocitu bezpečnosti ľudí.

Toto uznesenie vyvolalo rozdielne názory naprieč Parlamentom. Nemalo by tu ísť o to, či sme proti jadrovej energii, alebo za ňu. Trváme na minimálnych normách bezpečnosti pre Európu ako celok. Záťažové testy navrhované Komisiou samy osebe nebudú stačiť na upokojenie verejnosti. Komisia by mala preskúmať alternatívne energetické riešenia pre budúcnosť a zároveň zohľadniť rozličné energetické potreby členských štátov EÚ. Investície do jadrovej energie by podľa môjho názoru nemali znamenať, že bude prebiehať menší výskum či vývoj výrobkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE)(SK) Katastrofa vo Fukušime vyvolala oprávnené obavy verejnosti z využívania jadrovej energie, a preto je namieste vážne sa zamyslieť nad súčasným stavom v EÚ a podniknúť rázne kroky k zvýšeniu bezpečnosti, s tým súhlasím, transparentnosti pri prevádzkovaní jadrových elektrární, ochrany ľudského zdravia. Či už chceme alebo nie, v dnešnej dobe nie je ani pri najlepšej vôli možné predstaviť si funkčný konkurenčný trh s energiou bez prispievania jadrovej energie do vyváženého energetického mixu.

Únia a členské štáty majú povinnosť vytvárať takú energetickú politiku, aby zabezpečila udržanie suverenity, politickej nezávislosti a ekonomickej bezpečnosti každého štátu. Nástrojmi na dosiahnutie takéhoto vytýčeného cieľa sú okrem vhodného energetického mixu, aj primeraná úroveň výrobnej kapacity, rovnováha medzi dodávkou a dopytom, znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva a tak ďalej.

Nebojím sa zdôrazniť, že nukleárna energia je významný zdrojom pre produkciu elektrickej energie, pretože prispieva k väčšej energetickej bezpečnosti, predovšetkým štátov s obmedzenými zdrojmi pevných palív. V záverečnom hlasovaní som sa zdržal vzhľadom na to, že bol návrh hlasovania, aby prešlo moratórium na nové reaktory. S tým určite nesúhlasím.

 
  
MPphoto
 

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý trvá na budúcnosti Európy bez jadrovej energie. Tragédia vo Fukušime zdôrazňuje, aké obrovské nebezpečenstvo predstavuje pre ľudstvo a životné prostredie jadrová energia. Možnosť vzniku obrovskej katastrofy a to, že chýba bezpečný spôsob likvidácie vyhoretého paliva, znamená, že jadrová energia nie je bezpečným prostriedkom na rozvoj výroby energie.

Tragédia tiež zdôrazňuje skutočnosť, že súkromným ziskuchtivcom nie je možné zveriť takú kľúčovú úlohu, akou je výroba a distribúcia energie. Za túto krízu je v konečnom dôsledku zodpovedná kapitalistická honba za ziskom, ktorá neberie ohľad na ľudský život, ľudskú bezpečnosť či životné prostredie.

Vyzývam na znárodnenie odvetvia energetiky na základe demokratickej kontroly a riadenia pracovníkmi. Na tom základe by sme mohli vypracovať racionálny a udržateľný plán výroby energie, jej distribúcie a využívania, ktorý zabezpečí lacnú a bezpečnú energiu pre všetkých a zároveň bude chrániť životné prostredie. V centre toho plánu musí byť dlhodobý program investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ktorý povedie k postupnému nahrádzaniu ropy, plynu, uhlia a jadrových elektrární.

 
  
MPphoto
 

  Francesco De Angelis (S&D). – (IT) Po tragédii vo Fukušime musíme všetci zastať a zamyslieť sa. V strede pozornosti sa zase raz ocitla jadrová energia a myslím si, že musíme myslieť predovšetkým na budúcnosť, na budúcnosť našich detí. Je pravda, že potrebujeme energiu, ale potrebujeme čistú a bezpečnú energiu. Bezpečnosť je príjemná a dobrá, ale nestačí. Moratórium nestačí. Musíme zájsť ešte ďalej.

Z tragédie vo Fukušime vidíme, že jadrové elektrárne s nulovým rizikom neexistujú. Vidíme z nej predovšetkým to, že je potrebné, aby sme pripravili urýchlený ústup od jadrovej energie a sústredili sa na obnoviteľné, alternatívne zdroje energie. Európa potrebuje novú energetickú politiku, ktorá zastaví výstavbu nových jadrových elektrární, a to preto, aký hrozný dosah by tieto elektrárne mohli mať na bezpečnosť, životné prostredie, klímu a budúce generácie. Pre bezpečnú budúcnosť založenú na úspore energie a využívaní obnoviteľných zdrojov je nevyhnutné, aby sme radikálne zmenili pohľad.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek (PPE). (PL) Hlasoval som za prijatie uznesenia. Uznesenie malo byť prejavom solidarity s obeťami prírodnej katastrofy a jadrovej havárie, ktorá po nej nasledovala, a tiež prejavom vďačnosti a uznania všetkým tým, ktorí riskujú svoje životy, aby zabránili ešte väčšej katastrofe. Aj ja veľmi obdivujem solidaritu, odvahu a odhodlanie, s akými Japonci reagujú na túto katastrofu.

Súhlasím so záverom, že Európska únia musí komplexne prehodnotiť svoj prístup k jadrovej bezpečnosti, ale nemôžeme členské štáty nútiť, aby ukončili činnosti zamerané na zaistenie ich vlastnej energetickej bezpečnosti, preto ma teší, že sme v našom uznesení zamietli nerealistické a nebezpečné ustanovenia.

 
  
MPphoto
 

  Giommaria Uggias (ALDE).(IT) Talianska delegácia zo strany Italia dei Valori hlasovala proti textu uznesenia o jadrovej energii, pretože sa dostatočne jasne nevyjadroval proti jadrovej energii.

Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré mohli text vylepšiť a ktorými sme si mohli zvoliť Európu bez jadrovej energie, okamžite nezávislú od existujúcich jadrových elektrární a bez ďalších jadrových elektrární v budúcnosti, boli, žiaľ, zamietnuté. Európa bez jadrovej energie je jedinou možnou cestou, ak chceme zaručiť, že naše deti a budúce generácie budú v budúcnosti chránené pred ďalšími katastrofami, akými boli Fukušima a Černobyľ.

Z týchto ponaučení vyplýva, že nič také ako teoretická bezpečnosť neexistuje. Preto sa musíme jasne vyjadriť proti možnosti jadrovej energie a investovať do výskumu a inovácie v oblasti iných zdrojov, ktoré sú skutočne ekologické, obnoviteľné a čisté.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Hlasoval som za návrh uznesenia a je mi veľmi ľúto, že Parlamentu sa dnes nepodarilo dosiahnuť jednotné stanovisko. Obraciam sa predovšetkým na tých poslancov, ktorí žiadali viac. Myslím si, že by bolo bývalo lepšie, keby sme hlasovali za kompromis, pretože viem, že v Európskej únii sú na otázku jadrovej energie veľmi rozdielne názory.

Presne preto, že environmentálne účinky a vplyv katastrof nepoznajú hranice štátov, považujem za dôležité prijať a akceptovať minimálne požiadavky. V prvom rade potrebujeme v Európskej únii jednotnú normu bezpečnosti. V druhom rade musíme prijať ustanovenia pre budúce nehody či katastrofy – inými slovami, potrebujeme európsky plán obnovy pre prípad katastrofy. Po tretie, nemali by sme naďalej zanedbávať výskum v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ani v oblasti jadrovej syntézy a zriaďovania skladovacích zariadení a recyklácie uhlíkových palív.

 
  
MPphoto
 

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – Aj ja som sklamaná z toho, že sa tomuto Parlamentu nepodarilo vyslať vyvážený a rozumný signál. Niet pochýb o tom, že poškodenie jadrovej elektrárne Fukušima je katastrofa, ale konečný počet úmrtí sa nebude počítať v tisíckach či stovkách a hádam ani v desiatkach.

Odhaduje sa, že 30 000 až 40 000 úmrtí zapríčinia cesty, mosty, železnice a budovy zničené v dôsledku najsilnejšieho zemetrasenia vo svete, aké bolo v tej oblasti zaznamenané. Mali by sme pre istotu zničiť všetky podobné stavby v EÚ? To je moja otázka.

V Japonsku nie je na vine jadrová technológia, ale miesto. Reagovať v Európe panikou by preto bolo nielen absurdné, ale mohlo by to tiež poškodiť životné prostredie. Spoľahlivé zásoby nízkouhlíkovej alternatívy k jadrovej energii totiž neexistujú a fosílnym palivám sa bude dariť. Skutočne to chceme?

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Bezpečnosť musí zaujímať každého v Európe a to je dôležité. Musíme budovať systémy, ktoré sú bezpečné.

Samozrejme, musíme povedať, že od havárie vo Fukušime sledujeme do istej miery prehnanú reakciu. Na druhej strane je to len prirodzené. Pamätám si na obdobie, keď sa potopila Estonia: niektorí zastávali názor, že by sa mali zakázať všetky lode, lebo sú nebezpečné. Nuž, takto môžu rozmýšľať jednotlivci. Teraz však musíme pamätať na to, že len jedna z 54 jadrových elektrární neprešla testom, ktorému ich podrobili cunami a zemetrasenie.

Napriek tomu však musíme veci prešetriť pokojne a pamätať na to, že nemôžeme zovšeobecňovať na základe jedného prípadu. V skutočnosti každoročne zomrie 300 000 Európanov na účinky emisií fosílneho paliva a to je niečo, čím by sme sa mali zaoberať najprv. Je veľmi dôležité, aby sme zaistili bezpečnosť jadrovej technológie, a viem aj to, že v Európe budeme v budúcnosti budovať elektrárne bezpečne, a tomu sa musí venovať pozornosť. V každom prípade však nie je absolútne žiadny dôvod na neopodstatnenú hystériu týchto rozmerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Gay Mitchell (PPE). – Chcem povedať, že počas celého tohto procesu som sa zdržal hlasovania. Nebolo to preto, že ma táto otázka netrápi, pretože ma skutočne trápi, ale uvedomujem si, že musí byť diferencovaná a že neexistujú jednoduché odpovede.

Žijem v Írsku a zastupujem Dublin, ktorý je na východnom pobreží Írska. Na západnom pobreží Veľkej Británie je päť aktívnych jadrových elektrární. Nemám proti nim námietky. Myslím si však, že v oblasti jadrovej bezpečnosti a v záujme dobrého susedstva by bolo dobré, keby sme mali istý spoločný britsko-írsky – keď hovorím írsky, mám na mysli severoírsky a juhoírsky – prehľad o bezpečnosti fungovania týchto elektrární, aby sme boli informovaní o rizikách, ak nejaké existujú. Ďalej by sme sa v prípade havárie mohli zapojiť do evakuácie, ak by ju ľudia vo Walese či v Anglicku potrebovali, a tak plniť úlohu dobrého suseda.

Je potrebné, aby tam, kde majú členské štáty takéto zariadenia, bola medzi členskými štátmi dobrá susedská spolupráca. To je dôvod, prečo som chcel podať toto vysvetlenie.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0249/2011 (Situácia v Sýrii, Bahrajne a Jemene)

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) V Sýrii, Bahrajne a Jemene sa ľudia snažia hájiť ľudskú dôstojnosť, transparentnosť, základné práva a právo na demokraciu.

Európska únia ukázala ochotu a schopnosť chrániť líbyjské civilné obyvateľstvo a podporiť demokratickú revolúciu. Musíme sa vyhnúť dvojakému metru a ukázať, že v zahraničnej politike Európskej únie budeme konať v súlade so svojimi hodnotami.

Situácia v severnej Afrike a na Blízkom východe je skutočným lakmusovým papierikom novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Životaschopná, spravodlivá spoločnosť potrebuje skutočný dialóg a súčinnosť medzi občianskou spoločnosťou a politickými subjektmi s rozhodovacou právomocou. Počúvať ľudí je nutné a to chceme Sýrii, Bahrajnu a Jemenu pripomenúť. Nepodnecujeme revolúciu.

Spokojnosť, bezpečnosť a dobré životné podmienky ľudí sú pre štát, ktorý rešpektuje spravodlivosť, prioritou. Týmto uznesením ukazujeme, že Európa vo svojej zahraničnej politike zastáva hodnoty, pre ktoré tiež vznikla.

 
  
MPphoto
 

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Zdržal som sa hlasovania o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene. Revolučné hnutia, ktoré začali v Tunisku, inšpirovali a podnietili milióny ľudí naprieč severnou Afrikou a Blízkym východom k tomu, aby sa zapojili do ľudových povstaní proti brutálnym režimom, ktoré týmto krajinám diktátorsky vládli desiatky rokov.

Tieto povstania znovu dokázali potenciálnu moc pracujúcej triedy a chudobných vzoprieť sa ich utláčateľom a poraziť ich. Zavrhujem pokrytectvo vedúcich predstaviteľov EÚ a iných západných krajín, ktoré dnes odsudzujú brutálny útlak, ktorý títo diktátorskí vodcovia používajú, ale včera ich režimy podporovali a hádzali im záchranné lano.

Teraz je nevyhnutné, aby sa masy naprieč etnickými a náboženskými skupinami zjednotili, zbavili sa skorumpovanej elity a vybudovali skutočne demokratickú spoločnosť, ktorá dokáže poskytovať slušné pracovné miesta, slušné vzdelanie a ukončiť chudobu. Na to musia pracujúca trieda a chudobní prevziať kontrolu nad hospodárstvom a bohatstvom v regióne a použiť ho v záujme väčšiny.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR). (PL) Nedávno sme boli svedkami masových demonštrácií v krajinách, akými sú Sýria, Bahrajn a Jemen. Protestujúci žiadajú demokraciu vo verejnom živote, rezignáciu diktátorov a tiež – predovšetkým v Sýrii – zrušenie výnimočného stavu. Orgány v týchto krajinách však proti demonštrantom používajú hrubú silu a mnohých ľudí zabili. Znepokojujúce je najmä to, že ohrozený je celý región. Použitie sily proti vlastným občanom je porušením každého zákona. Použitie ostrého streliva je neobhájiteľné a zasluhuje si kategorické odsúdenie. Vlády týchto krajín vyzývam, aby prestali s útlakom, a to v mene ľudských práv vrátane práva na pokojný protest a slobodu prejavu. Európske inštitúcie a príslušné medzinárodné organizácie vyzývam, aby uviedli do pohybu opatrenia na ochranu demonštrantov. Dúfam, že aj prijatím dnešného uznesenia prispejeme k ochrane základných ľudských práv v týchto krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Európska únia zjavne vie, že musí v rámci svojej politiky uplatňovať vlastné základné hodnoty. Jednou z kľúčových oblastí sú ľudské práva. Musíme ich vyviezť na Blízky východ. Je skutočne potrebné, aby sme prezentovali predstavu a chápanie toho, čo znamenajú ľudské práva. Nie je to ľahké, lebo kultúra na Blízkom východe je založená na odlišných hodnotách. My v Európe sme boli vychovávaní vo svete židovsko-kresťanských hodnôt, kým ich hodnoty pochádzajú z islamského myslenia. V týchto dvoch systémoch sa s ľuďmi zaobchádza odlišne a odlišné je aj chápanie ľudskej bytosti.

V každom prípade v Sýrii od roku 1963 platí zákon o výnimočnom stave. Ten umožňuje popravu ľudí bez súdu. Toto povstanie nám teraz ukazuje, že v Európe skutočne musíme otvoriť oči a pochopiť, že na Blízkom východe sa podarilo dosiahnuť len jeden úspech. Je ním jeho jediný demokratický štát Izrael, kde platia ľudské práva, sloboda názoru a demokracia.

Takýto vplyv by sme teraz mali použiť aj na Sýriu, Bahrajn a Jemen, aby mohli prijať ľudské práva pre všetkých a aj práva žien a detí, a tým sa azda vydali na cestu k demokracii. Nie som však naivný a viem, že v islamskom svete je ťažké presadiť tieto hodnoty. Napriek tomu by sme sa ich ako Európania mali snažiť vyviezť a presadzovať.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0226/2011 (Správa o pokroku Islandu za rok 2010)

 
  
MPphoto
 

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Zdržal som sa hlasovania o správe o pokroku Islandu za rok 2010. V dôsledku finančnej a hospodárskej krízy sa z piatej najbohatšej krajiny sveta Island zmenil na krajinu zničenú krízou, v ktorej sa zrútil bankový systém, kde 40 % domácností nedokázalo platiť účty a dôchodcovia prišli o celoživotné úspory.

Minulý rok odmietlo 93 % islandských obyvateľov v referende myšlienku, že by mali vládam Veľkej Británie a Holandska zaplatiť viac než 3,5 miliardy EUR. Až na pár úprav budú 9. apríla hlasovať v podstate o rovnakej dohode. Nemali by sa nechať zastrašovaním prinútiť k prijatiu tejto dohody. Dohodu by mali odmietnuť. Platiť za krízu nie je povinnosťou Islanďanov. Pracujúci, dôchodcovia a chudobní ľudia túto krízu nevyvolali a nesmú za ňu platiť ani na Islande, ani v Grécku, ani v Portugalsku, ani v Španielsku, ani v Írsku, ani nikde inde. Platiť musia tí medzinárodní špekulanti, ktorí z deregulácie finančných trhov ohromne vyťažili.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Vždy ma teší, keď do Európskej únie pristúpia noví členovia, a preto som aj hlasoval za tento návrh. Bol by som však rád, keby sa počas prístupových rokovaní jasne na stôl vyložili všetky otázky a aby sa prediskutovali a riešili vopred. Problémy, ktoré sa neriešia z dôvodu pomýlenej priateľskosti, sa nestratia. Riešiť ich následne je často ťažší a zdĺhavejší proces a výsledkom je vzájomné sklamanie. Dovoľte mi zopakovať, že ma vždy teší, keď k EÚ pristúpi nový člen, ale každý člen má nielen práva, ale aj povinnosti.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0225/2011 (Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010)

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D). (FI) Ospravedlňujem sa za incident pred hlasovaním. Mali ste pravdu.

Európska únia sľúbila balkánskym krajinám možnosť rozšírenia. Tak ako Martti Ahtisaari uviedol predo mnou, aj ja to považujem za jedinú záruku mieru v tejto oblasti.

Už druhý rok Komisia odporúča začať rokovania o členstve Macedónska. Európska únia sa v prístupovom procese Macedónska nemôže schovávať za spor o jeho názov. Formálne požiadavky na členstvo musia byť, samozrejme, splnené a musia sa uskutočniť reformy.

Spor o názve Macedónska by nebol prvým prípadom toho, keď si nový členský štát so sebou priniesol nevyriešiteľné problémy. Všetci by sme sa mali pozrieť do zrkadla. Prečo by sme mali s Macedónskom zaobchádzať inak? Pokrok Macedónska závisí v prvom rade od samotného Macedónska, ale EÚ by mu nemala pred nosom zatvoriť dvere z politických dôvodov, akým je spor o jeho názov.

 
  
MPphoto
 
 

  Martin Kastler (PPE).(DE) Aj ja som hlasoval za túto správu a za toto uznesenie – za Macedónsko. Ak však máme byť v tejto veci čestní, musíme spomenúť jeden detail. Nemôžeme ľuďom a etnickým skupinám v iných krajinách povedať, aby si premenovali jazyk, lebo iným krajinám sa nepáči, ako ho nazývajú. Ustanovuje to medzinárodné právo a ako Európania v tomto musíme zostať čestní.

Následne ma veľmi rozčúlilo, že, žiaľ, prešiel jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, proti ktorému som hlasoval a v ktorom sa uvádzalo, že by sme nemali Macedónčanom dovoliť, aby sa volali Macedónčania. Macedónsko je krajina, ktorá má v Európe výborné vyhliadky, lebo má aj výborné hospodárske vyhliadky na Balkáne, v regióne, ktorý má skutočné ťažkosti, prosperuje po hospodárskej stránke a rokuje s elánom – čo je veľmi pozitívne.

Vzhľadom na tento pozitívny postoj chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí hlasovali za toto uznesenie, ako aj tým, ktorí spolupracovali s tamojším parlamentom v rámci delegácie Európskeho parlamentu. Mali by sme tamojším ľuďom, ktorí chcú byť súčasťou Európy, poskytnúť jasné vyhliadky. Spoločne pracujme na tom, aby sme ten cieľ dosiahli.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0256/2011 (Situácia na Pobreží Slonoviny)

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (ECR). (PL) Brutálny boj o moc medzi odstupujúcim a novozvoleným prezidentom Pobrežia Slonoviny, ktorý zúri už vyše štyroch mesiacov, porušuje všetky zásady, ktorými sa riadi moderný svet. Krvavé boje viedli k úmrtiam niekoľkých stoviek ľudí žijúcich v krajine. Viac ako milión obyvateľov Pobrežia Slonoviny muselo opustiť svoje domovy a mnohí utečenci ešte stále hľadajú útočisko v susedných krajinách. Malo by sa urobiť všetko preto, aby tí, ktorí sú zodpovední za zločiny, čelili spravodlivosti. Malo by sa predovšetkým vyšetriť, či bola spáchaná genocída a zločiny proti ľudskosti. Životne dôležitým sa stáva aj potreba zabezpečiť poriadok a bezpečnosť občanov tým, že sa skončia všetky prejavy násilia. Nemôžeme dovoliť zastrašovanie miestneho obyvateľstva a zahraničných pozorovateľov. Je nutné v plnej miere sa podriadiť výsledkom demokratických volieb. Z toho dôvodu je potrebné odsúdiť činy bývalého prezidenta, ktoré sú v rozpore s vôľou národa. Prisvojovanie si moci, podnecovanie násilia a porušovanie ľudských práv si zasluhuje odsúdenie príslušných medzinárodných orgánov.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0198/2011 (Revízia európskej susedskej politiky – východný rozmer)

 
  
MPphoto
 

  Ville Itälä (PPE).(FI) Ochotne som hlasoval za toto uznesenie. Myslím si, že veľmi dôležité je najmä to, aby sme prijali jasné a pevné stanovisko k Bielorusku, ktoré je očividne škvrnou na mape Európy. Musíme vykonať opatrenia, ktoré Bielorusku umožnia nájsť cestu k demokracii.

Čo sa však týka hlasovania, chcel by som prejsť najmä pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 po bod 10, ktorý predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a kde sa uvádza, že partnerské krajiny EÚ majú dlhodobo možnosť pristúpiť k EÚ. Hlasoval som proti tomu, lebo si nemyslím, že by to malo byť automatické alebo že by sme sa mali pohrávať s myšlienkou, že každý partnerský štát sa môže stať členským štátom. Vieme, čo si o unáhlenom rozširovaní myslí verejnosť, a preto by sme nemali prijať návrhy tohto druhu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tomu.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Bielan (ECR). (PL) Východná dimenzia európskej susedskej politiky je strategickým prvkom medzinárodných vzťahov Európskej únie. Ďalšie rozširovanie sa uskutoční týmto smerom. Preto je nutné zvýšiť prostriedky vynakladané na rozvoj demokratických štruktúr týchto krajín. Podpora iniciatív, akou je Bielsat, ako aj súbežné odňatie pomoci médiám, ktoré sú kontrolované štátom, má pre nezávislosť médií v Bielorusku nezanedbateľný význam. Vyzývam na aktívnu podporu miestnych demokratických orgánov v týchto krajinách prostredníctvom partnerských programov. Dohody o pridružení zostávajú dôležitým nástrojom na podnietenie reformy a čím viac finančných prostriedkov a technickej podpory môžu poskytnúť, tým lepšie sú ich výsledky. Rozširovanie intelektuálnej základne prostredníctvom štipendijných programov tiež vyžaduje ďalšie prostriedky. Vyzývam na zvýšenie finančných prostriedkov na podporu ľudských práv a na rozvoj občianskej spoločnosti. Prehlbujúce sa sociálne začleňovanie pomôže ovplyvniť sociálnu a politickú zmenu a je kľúčovou investíciou do budúcnosti. Preto podporujem toto uznesenie.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0199/2011 (Revízia európskej susedskej politiky – južný rozmer)

 
  
MPphoto
 

  Cristiana Muscardini (PPE).(IT) 21 odkazov na dokumenty, 21 dôvodových poznámok a zhrnutie žiadostí Parlamentu v návrhu uznesenia v 63 bodoch – to je dohromady 105 bodov. Zdá sa, že ich je príliš veľa na to, aby boli účinné. K tejto otázke však neexistuje návrh, ako by rozvoj medzinárodného obchodu mohol pomôcť dosiahnuť stabilitu a s ňou pokoj a mier v oblastiach južného Stredomoria.

Medzinárodný obchod sa stal formou novej zahraničnej politiky a mohol by pomôcť vytvoriť lepšie životné podmienky v celom regióne. Európska únia nesmie zanedbať nič, čo by mohlo prospieť rozvíjaniu riadnych obchodných vzťahov, a tým stimulovať výrobu v rôznych odvetviach. Akýkoľvek pokrok v tejto oblasti pomôže podporiť demokraciu a ľudské práva, chrániť dôstojnosť žien, zvyšovať bezpečnosť, stabilitu, prosperitu a spravodlivé rozdeľovanie príjmu a bohatstva a tiež vyhýbať sa tragédii, keď tisícky ľudí utekajú pred hladom a emigrujú bez skutočnej nádeje.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Správa: Janusz Wojciechowski (A7-0121/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Podporujem túto správu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/75/ES. Rada aj Parlament súhlasia so zmenou právneho základu vzhľadom na skutočnosť, že návrh Komisie bol podaný ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Z môjho pohľadu sú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy opodstatnené vzhľadom na rozšírenie ochorenia a tiež preto, že vedecký objav vakcíny nepredstavuje riziká, ktoré sa spájali s predošlou vakcínou.

 
  
MPphoto
 
 

  Mara Bizzotto (EFD), písomne.(IT) Hlasovala som za správu pána Wojciechowského, ktorá sa prostredníctvom súboru zaujímavých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k textu Komisie usiluje aktualizovať a spružniť starší právny predpis, ktorý už viac nevyhovuje istým potrebám. Členským štátom to umožní účinnejšie využívať vakcináciu proti katarálnej horúčke a znížiť tak výskyt tohto ochorenia v odvetví poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Som spokojná s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v tejto smernici, ktoré spružňujú pravidlá vakcinácie. Vďaka novej technológii sú k dispozícii takzvané inaktivované vakcíny proti katarálnej horúčke, ktoré nepredstavujú riziko pre nezaočkované zvieratá. Teraz sa odsúhlasilo, že očkovanie inaktivovanými vakcínami je najlepším nástrojom kontroly katarálnej horúčky a prevenciou klinického ochorenia v EÚ. Rozšírené využitie týchto vakcín počas vakcinačnej kampane v rokoch 2008 a 2009 prinieslo výrazné zlepšenie zdravotnej situácie. Rada by som požiadala o zmenu a doplnenie existujúcich pravidiel v oblasti vakcinácie, ktoré stanovuje smernica 2000/75/ES, aby sa zohľadnil nedávny technologický pokrok v oblasti výroby vakcín, aby sa tak zaistila lepšia kontrola výskytu vírusu katarálnej horúčky a zníženie záťaže na odvetvie poľnohospodárstva, ktorú toto ochorenie spôsobuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hlasovala som za túto správu. Hoci dôverujem zásade umožniť príslušnému orgánu, t. j. členskému štátu, vakcináciu proti katarálnej horúčke, som proti zásade začlenenia požiadavky, aby právny predpis obsahoval tabuľky týkajúce sa transponovania, do vnútroštátneho práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) V minulosti sa očkovanie proti katarálnej horúčke vykonávalo s použitím živých atenuovaných vakcín, čo si vyžiadalo súbor obmedzení očkovania, aby sa tak zabránilo rozšíreniu vírusu na nezaočkované zvieratá. Vedecký pokrok však umožnil vytvorenie nových inaktivovaných vakcín. Na rozdiel od živých atenuovaných vakcín sa tieto vakcíny môžu bezpečne používať bez akýchkoľvek obmedzení, pretože nepredstavujú žiadne riziko šírenia aktívneho vírusu. Vzhľadom na vážne dôsledky katarálnej horúčky na chov hospodárskych zvierat treba prijať všetky opatrenia, ktoré očkovanie zjednodušia a zefektívnia, na ochranu poľnohospodárov pred úhynom zvierat a v konečnom dôsledku na zaistenie potravinovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne.(PT) Katarálna horúčka je ochorenie, ktoré postihuje najmä prežúvavce, ako napríklad ovce, kozy a hovädzí dobytok, a vo vhodnom prostredí a za priaznivých poveternostných podmienok najmä koncom leta a začiatkom jesene môže nadobudnúť podobu epidémie. Napriek tomu, že neexistuje žiadny záznam o tom, že by niekedy došlo k nakazeniu človeka, je mimoriadne dôležité toto ochorenie diagnostikovať a snažiť sa zaviesť opatrenia na jeho likvidáciu. Na úrovni EÚ sme toto ochorenie prvý raz zaznamenali na juhu a potom v strednej a severnej Európe. Vďaka následným vakcinačným kampaniam spolufinancovaným zo strany EÚ používanie určitých vakcín možno ochorenie nezlikvidovalo, ale umožnilo jeho ďalšiu cirkuláciu. Preto sa vyvinul typ vakcíny, ktorá zaistí kontrolu tohto ochorenia a jeho prevenciu v EÚ, jej používanie však obmedzujú súčasné pravidlá. Preto je potrebná zmena súčasnej smernice. Hlasujem za tento návrh zmeny a doplnenia smernice Parlamentu a Rady 2000/75/ES vzhľadom na to, že je v súlade so stratégiou v oblasti zdravia zvierat na roky 2007 – 2013 a zameriava sa na pružnejší prístup v rámci systému očkovania, a tým prispieva k zlepšeniu kontroly hlavných chorôb zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Táto správa sa zameriava na aktualizáciu smernice 2000/75/ES, ktorou sa prijímajú isté ustanovenia týkajúce sa opatrení na boj proti katarálnej horúčke a jej likvidáciu. V posledných rokoch sa podarilo dosiahnuť pokrok v oblasti očkovania zvierat. Riziká takzvaných živých atenuovaných vakcín už nepredstavujú hrozbu, pretože teraz sú už k dispozícii nové inaktivované vakcíny. Na rozdiel od živých atenuovaných vakcín tieto inaktivované vakcíny nepredstavujú riziko neželanej cirkulácie vakcinačného vírusu a môžu sa bezpečne používať mimo oblastí, v ktorých platia obmedzenia. To sa uvádza v správe.

Domnievame sa, že väčšia pružnosť pri vakcinácii proti katarálnej horúčke a zohľadnenie technologického vývoja vo výrobe vakcín prispeje k lepšej kontrole ochorenia a zníži zaťaženie, ktoré toto ochorenie predstavuje pre odvetvie poľnohospodárstva. Rovnako sa domnievame, že zmeny a doplnenia tejto smernice treba čo najskôr vykonať, aby to prinieslo prospech odvetviu poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za túto správu, pretože katarálna horúčka je ochorenie, ktoré postihuje prežúvavce, ako napríklad dobytok, ovce a kozy. V mnohých členských štátoch vrátane štátov strednej a severnej Európy sa od prvých rokov minulého desaťročia vyskytlo niekoľko vĺn epidémie tohto ochorenia, ktoré spôsobili významné straty v súvislosti s chorobnosťou, úmrtnosťou a narušením obchodu so živými zvieratami. Až doteraz sa ustanovenia o kontrole a likvidácii katarálnej horúčky zakladali na skúsenosti s používaním živých atenuovaných vakcín, ktoré boli jedinými dostupnými vakcínami. Tieto vakcíny môžu viesť k neželanej cirkulácii vakcinačného vírusu u nezaočkovaných zvierat. V ostatných rokoch sú však k dispozícii nové inaktivované vakcíny. Na rozdiel od živých atenuovaných vakcín tieto inaktivované vakcíny nepredstavujú riziko neželanej cirkulácie vakcinačného vírusu, a preto sa môžu bezpečne používať mimo oblastí, v ktorých platí obmedzenie pohybu zvierat. Tento návrh uvoľní niektoré obmedzenia, ktoré sa stali nepotrebnými vzhľadom na nedávny vývoj v oblasti výroby vakcín. Nové pravidlá by pomohli členským štátom účinnejšie využívať vakcináciu na kontrolu katarálnej horúčky a znížiť zaťaženie, ktoré toto ochorenie predstavuje pre odvetvie poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Vďaka technickým inováciám sa na trhu objavili nové vakcíny proti katarálnej horúčke, ktoré neboli k dispozícii v čase, keď Komisia túto smernicu pripravovala. Preto podporujem stanovisko pána spravodajcu, že treba aktualizovať nariadenia, ktoré upravujú vakcináciu, čo uľahčí chovateľom zvierat chov zdravých zvierat. Spružnenie a uvoľnenie nariadení nám umožní zvýšiť účinnosť chovu zvierat a predovšetkým zvýši účinnosť ochrany zvierat pred neželanými a nebezpečnými ochoreniami. Aj ja v plnej miere podporujem túto iniciatívu vzhľadom na jej podstatu, pretože ak chceme zefektívniť právny systém, mali by sme ho čo najviac zjednodušiť a spružniť a táto správa tento cieľ napĺňa.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Katarálna horúčka je strašné epidemické ochorenie zvierat, ktoré postihuje prežúvavce a ktoré už spôsobilo veľké škody v odvetví chovu hospodárskych zvierat. Hospodárske škody a straty spôsobené zastavením obchodu vážne postihujú odvetvie poľnohospodárstva. Živobytie mnohých poľnohospodárov je ohrozené aj v Rakúsku, kde má chov hovädzieho dobytka dlhú tradíciu. Teraz je dôležité zaviesť podporné opatrenia a revidovať staré nariadenie skôr, než vypukne ďalšia epidémia. Pravidlá vakcinácie, ktoré vtedy platili, sa musia prispôsobiť technickému rozvoju s cieľom účinnejšie bojovať proti katarálnej horúčke a znížiť zaťaženie poľnohospodárov. Vítam rýchle kroky na úrovni EÚ a som za rýchle vykonávanie novej smernice. Ako predstaviteľka spoločenstva poľnohospodárov viem, aké dôležité je rozmýšľať z hľadiska ročného cyklu. Rýchle prijatie rozhodnutia nám umožní, aby sme do jesene mali použiteľné a jednotné pravidlá, ktoré sú v záujme členských štátov, predovšetkým chovateľov zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Katarálna horúčka je ochorenie, ktoré postihuje prežúvavce. Od prvých rokov minulého desaťročia spôsobuje toto ochorenie značné straty postihnutých zvierat. Európa zakročila smernicou Rady 2000/75/ES, aby si s problémom poradila prostredníctvom ustanovení, ktoré upravujú používanie atenuovaných vakcín s cieľom účinne bojovať proti následkom tohto javu. Dovtedy používané vakcíny, na ktoré sa spomenutá smernica vzťahovala, viedli k riziku prenosu vírusu na nezaočkované zvieratá, v dôsledku čoho bolo očkovanie povolené len v osobitne určených zónach. Na rozdiel od vakcín, ktoré boli na trhu v čase zavedenia smernice Rady 2000/75/ES, nové dostupné vakcíny sú inaktivovanými vakcínami, ktoré tento druh rizika nepredstavujú. Hlasoval som za túto správu, pretože nové ustanovenia umožnia členským štátom lepšiu kontrolu tohto javu a znížia tak záporný vplyv tohto ochorenia na veľký počet európskych chovateľov hospodárskych zvierat. Dúfam, že to pomôže čo najskôr, v priebehu niekoľkých mesiacov, prijať mimoriadne potrebné opatrenia.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie. Podporujem podstatu návrhu Komisie. Tento návrh uvoľní niektoré obmedzenia, ktoré sa stali nepotrebnými vzhľadom na nedávny vývoj v oblasti výroby vakcín. Nové pravidlá by pomohli členským štátom účinnejšie využívať vakcináciu na kontrolu katarálnej horúčky a znížiť zaťaženie, ktoré toto ochorenie predstavuje pre odvetvie poľnohospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Vakcinácia proti katarálnej horúčke sa vykonávala prostredníctvom živých atenuovaných vakcín, čo si vyžiadalo súbor obmedzení očkovania, aby sa zabránilo rozšíreniu vírusu na nezaočkované zvieratá. Nedávny technologický pokrok však viedol k objavu nových vakcín, ktoré živý vírus neobsahujú. Tieto nové vakcíny sa môžu bezpečnejšie používať bez akýchkoľvek obmedzení, pretože už viac nepredstavujú žiadne riziko šírenia aktívneho vírusu. Vzhľadom na vážne následky katarálnej horúčky na farmy na chov hospodárskych zvierat treba prijať všetky opatrenia, ktoré podporia osvedčené postupy v oblasti vakcinácie, aby sa zaistilo, že poľnohospodári neprídu o zvieratá, čo by mohlo spôsobiť škody, ktoré sú pre takéto poľnohospodárske podniky často likvidačné.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Epidémie ochorení zvierat môžu stále zničiť živobytie poľnohospodárov. Jednou z nich je katarálna horúčka, ktorá sa od roku 2000 opakovane vyskytla v severnej Európe a ktorá môže spôsobiť mimoriadne veľké škody. Ochorenie vážne postihuje najmä hovädzí dobytok a ovce v dôsledku toho, že vírus prenáša istý druh komárov. Ochorenie možno pozorovať aj v prípade kôz, jeho priebeh je však oveľa menej dramatický než v prípade iných druhov. Možnosť vakcinácie bola po prvý raz povolená v roku 2000, riadila sa však prísnymi pravidlami, pretože nezaočkované zvieratá sa mohli infikovať prostredníctvom vakcinačných vírusov.

Nová vakcinačná metóda, ktorá nepredstavuje riziko, však teraz umožňuje uskutočňovať pružnejšie formy vakcinácie. Hlasoval som za túto správu, pretože ju považujem za správnu a potrebnú na ochranu našich hospodárskych zvierat pred epidemickými ochoreniami. Požadovaná pružnosť umožní poľnohospodárom ochrániť ich zvieratá.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Už niekoľko rokov sa najmä v severnej Európe opakujú prípady výskytu vírusu, ktorý vyvoláva katarálnu horúčku. Je to epidemické ochorenie zvierat, ktoré postihuje prežúvavce, ako napríklad dobytok, ovce a kozy. Ochorenie malo vážne následky na hospodárske zvieratá a poľnohospodárov. Hlasoval som za túto správu, pretože podporuje zavedenie inovačnej vakcíny, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej vakcíny nepredstavuje riziko, že by sa v dôsledku vakcinácie nakazili zdravé zvieratá.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Návrh Komisie o vakcinácii proti katarálnej horúčke, ktorý táto správa vylepšuje, sa usiluje o spružnenie pravidiel vakcinácie proti katarálnej horúčke najmä umožnením použitia inaktivovaných vakcín mimo oblastí, v ktorých platí obmedzenie pohybu zvierat. Nové pravidlá pomôžu členským štátom účinnejšie využívať vakcíny na kontrolu katarálnej horúčky a znížiť tak zaťaženie, ktoré toto ochorenie predstavuje pre odvetvie poľnohospodárstva. Od roku 2004 pravidlá na obmedzenie pohybu a obchodovania spôsobujú značné obmedzovanie výrobkov, ktorých sa týkajú, a ovplyvňujú bežné obchodné cesty v oblasti, v ktorej obmedzenia platia, čím spôsobujú zvýšenie nákladov výrobcov. Z tohto dôvodu som hlasovala za správu o vakcinácii proti katarálnej horúčke.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Katarálna horúčka je ochorenie, ktoré postihuje prežúvavce, ako napríklad dobytok, ovce a kozy. V mnohých členských štátoch vrátane štátov strednej a severnej Európy sa od prvých rokov minulého desaťročia vyskytlo niekoľko vĺn epidémie tohto ochorenia, ktoré spôsobili významné straty v súvislosti s chorobnosťou, úmrtnosťou a narušením obchodu so živými zvieratami. Smernica Rady 2000/75/ES z 20. novembra 2000 obsahuje popri pravidlách vakcinácie konkrétne ustanovenia na kontrolu a likvidáciu katarálnej horúčky. Tieto pravidlá boli navrhnuté pre používanie živých atenuovaných vakcín, ktoré boli pred 10 rokmi, keď bola smernica prijatá, jedinými dostupnými vakcínami. Tieto vakcíny môžu viesť k neželanej cirkulácii vakcinačného vírusu u nezaočkovaných zvierat. Z tohto dôvodu smernica 2000/75/ES umožňuje vakcináciu len v osobitne určených zónach, v ktorých sa ochorenie vyskytlo a v ktorých platia obmedzenia pohybu zvierat. V ostatných rokoch sú však k dispozícii nové inaktivované vakcíny. Na rozdiel od živých atenuovaných vakcín tieto inaktivované vakcíny nepredstavujú riziko neželanej cirkulácie vakcinačného vírusu, a preto by sa mohli úspešne používať mimo oblastí, v ktorých platí obmedzenie pohybu zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Na zaistenie účinnejšieho boja proti katarálnej horúčke a na zníženie zaťaženia, ktoré predstavuje pre odvetvie poľnohospodárstva, treba aktualizovať súčasné pravidlá v oblasti vakcinácie. Správa, o ktorej sa dnes hlasovalo, sa usiluje spružniť súčasné pravidlá, pretože teraz sú k dispozícii inaktivované vakcíny. Možno ich úspešne používať mimo oblastí, v ktorých platí obmedzenie pohybu zvierat. Návrh je v súlade s novou stratégiou Európskej únie v oblasti zdravia zvierat na roky 2007 – 2013 „Prevencia je lepšia než liečba“, pretože zahŕňa pružnejší prístup k vakcinácii a zlepšenie súčasných opatrení na boj proti hlavným ochoreniam zvierat.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Európska parlamentárna labouristická strana (EPLP) bezvýhradne podporuje správu zameranú na zmenu a doplnenie smernice 2000/75/ES, ktorej zámerom je umožniť používanie inaktivovaných vakcín proti katarálnej horúčke mimo oblastí, v ktorých platí obmedzenie pohybu zvierat. Nový právny predpis po prvý raz počíta s využitím novej vakcíny proti katarálnej horúčke, ktorá vznikla vďaka vedeckému pokroku po nadobudnutí platnosti predchádzajúcich pravidiel. Nová vakcína bude inaktivovaná očkovacia látka a zbaví poľnohospodárov strachu z tradičných živých vakcín. Strana EPLP má radosť, že to EÚ zavádza v tomto novom právnom predpise, z ktorého budú mať poľnohospodári v Spojenom kráľovstve skutočný prospech. Je to dobrá správa pre poľnohospodárov, ktorí sa obávajú smrteľného ochorenia a existujúcej vakcinácie, pretože s teplejším počasím sa blíži obdobie výskytu katarálnej horúčky. Poľnohospodári budú mať k dispozícii novú a bezpečnejšiu vakcínu a dostanú väčšie právomoci rozhodovať o svojich vakcinačných programoch. Poľnohospodári doteraz prichádzali o právo očkovať svoje zvieratá, ak sa v Spojenom kráľovstve oficiálne žiadna katarálna horúčka nevyskytovala. Podľa nového právneho predpisu však poľnohospodári pre vlastný pokoj získajú právo pokračovať vo vakcinácii a zároveň budú mať prínos zo zjednodušenia vývozu.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorá pomôže v boji proti katarálnej horúčke v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za zmenu pravidiel vakcinácie proti katarálnej horúčke, aby sa umožnilo využitie účinnejších vakcín a znížilo sa administratívne zaťaženie poľnohospodárov. Nový právny predpis prinesie poľnohospodárom v celej Európe, a najmä vo Walese, skutočný prospech. Spojené kráľovstvo získa status, podľa ktorého sa v ňom katarálna horúčka nevyskytuje, no poľnohospodári naďalej budú môcť očkovať svoje zvieratá proti tomuto smrteľnému ochoreniu. Poskytnutie väčších právomocí poľnohospodárom, ktoré im umožnia samostatne rozhodovať o vakcinácii, predstavuje vítané povzbudenie poľnohospodárskeho odvetvia vo Walese a zaistí, aby sa hospodárske zvieratá mohli vyvážať bez súčasných obmedzení.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0236/2011 (Poučenia z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Podporujem toto uznesenie, pretože jeho hlavným cieľom je zaistiť najvyššiu úroveň bezpečnosti obyvateľstva po katastrofách, akou bola aj tá, ku ktorej nedávno došlo v Japonsku. Technické aspekty zachytávania bezpečnej energie by sa mali veľmi dôkladne zvážiť, pretože situácia, ako je táto, ktorú práve zažívame, môže okrem materiálnych škôd zanechať z hľadiska ľudského zdravia a životného prostredia dokonca ešte vážnejšie následky.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som proti uzneseniu o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe. Proti uzneseniu som hlasovala, pretože pri hlasovaní o piatom pododseku väčšina Európskeho parlamentu schválila jeho druhú časť, ktorá vyzýva na moratórium na rozvíjanie jadrovej energetiky a výstavbu nových jadrových elektrární v Európskej únii.

Toto ustanovenie bolo prijaté, hoci náš poslanecký klub – Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) – hlasoval proti. Po neúspešnom hlasovaní o tejto dôležitej otázke som nemohla hlasovať za toto uznesenie. Preto som hlasovala proti, v opačnom prípade by som hlasovala proti energetickej stratégii našej vlastnej krajiny Litvy, ktorej hlavným cieľom je energetická nezávislosť. Litva už niekoľko rokov intenzívne pracuje na stavbe novej atómovej elektrárne a prípravy trvajú už niekoľko rokov.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne.(IT) Jadrová katastrofa vo Fukušime zanechala na európskom politickom živote celý rad následkov. Prvým poučením, ktoré si EÚ vzala z japonskej katastrofy, je rýchle konanie na sprísnenie bezpečnostných kontrol v jadrových zariadeniach prostredníctvom záťažových testov. Každé jadrové zariadenie, či už sa nachádza v Európe, alebo mimo nej, sa môže stať ničivou zbraňou. Domnievam sa, že nikto z nás nechce znovu oživovať černobyľskú katastrofu z 26. apríla 1986.

Druhým poučením je, že hoci veda a technika možno postupujú vpred míľovými krokmi vo všetkých oblastiach, stále musia brať do úvahy hlavnú prekážku, ktorou je príroda a jej nepredvídateľnosť. Presne pre udalosti, ktoré sú mimo ľudskej kontroly, by sme mali diverzifikovať naše zdroje energie a zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov, ktoré máme k dispozícii.

Ak si však máme vybrať jadrovú energiu ako zdroj energie, najprv by sme mali ľudí oboznámiť s nákladmi, prínosmi a následkami takéhoto rozhodnutia. Je dôležité nezabúdať, že výber tejto technológie musí podporiť všeobecný konsenzus a že názory ľudí treba počúvať a rešpektovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, pretože má niekoľko nedostatkov, počnúc jej prístupom k jadrovým otázkam. Po japonskej tragédii už viac nie je možné diskutovať o jadrovej otázke iba z hľadiska bezpečnosti. Názov tejto správy znie: Poučenia z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe. Žiadne mimoriadne poučenia však neexistujú, až na potvrdenie toho, že je prakticky nemožné kontrolovať riziká a následky veľkej jadrovej havárie. Uznesenie na túto tému sa nemôže sústrediť na otázku jadrovej bezpečnosti bez riešenia najdôležitejšieho jadrového bezpečnostného opatrenia, ktorým je stratégia ukončenia využívania jadrovej energie ako takej.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne. (FR) Na jadrovú haváriu v Japonsku musíme reagovať. To však neznamená, že by sme mali vyvodzovať akékoľvek unáhlené závery. Musíme naďalej pokojne, objektívne diskutovať o stave jadrovej energie v Európe a o prostriedkoch na zaistenie maximálnej bezpečnosti. Preto podporujem zámer, aby európske jadrové elektrárne podstúpili dôkladné záťažové testy, uvedené v tomto spoločnom uznesení. Pokiaľ ide o širšiu otázku zdrojov energie v Európe, chcem vám pripomenúť, že nesmieme zabúdať na cieľ, ktorým je zníženie emisií CO2 o 20 % do roku 2020, ako aj ochrana energetickej nezávislosti EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie aj napriek tomu, že počas hlasovania neboli prijaté všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Skupinou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Text uznesenia obsahuje mimoriadne dôležité ustanovenia o jadrových elektrárňach, ktorých výstavba sa plánuje v regióne Kaliningradu a v Bielorusku. V uznesení sa uvádza, že existujú veľké problémy týkajúce sa spomínaných stavieb v súvislosti s normami pre jadrovú bezpečnosť a zhodou s príslušnými povinnosťami v súlade s medzinárodnými dohovormi. Tieto problémy nie sú dôležité len pre Litvu, ktorá má s Bieloruskom a regiónom Kaliningradu spoločné hranice, ale pre celú Európu. Dokument obsahuje aj dôležité návrhy na zaistenie súladu s najprísnejšími požiadavkami jadrovej bezpečnosti a na vykonanie komplexného testovania v jadrových elektrárňach, ktoré už v EÚ fungujú, aby sa tak dal určiť skutočný stav bezpečnosti týchto jadrových elektrární.

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE), písomne.(NL) EÚ zareagovala na katastrofu v Japonsku správne: zareagovali sme rýchlo a bez toho, aby sme vyvolávali paniku. Okamžite sme pripravili priestor na dôkladné vyšetrovanie pod európskym dohľadom. Je mimoriadne dôležité, aby po prvé záťažové testy vykonali nezávislí odborníci a po druhé, aby sa na základe týchto testov dôsledne postupovalo. To znamená, že by sa mali odstaviť jadrové zariadenia, ktoré nevyhovujú normám, ktoré opakovane neprejdú testami. Samozrejme, jadrové elektrárne kdekoľvek v Európe mimo EÚ by sa mali podrobiť rovnakému nezávislému testovaniu pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Každý štát, ktorý sa odmietne podieľať na testovaní, sa sám vyčlení z medzinárodného spoločenstva, dokonca aj z hľadiska medzinárodného obchodu. Jadrová energia bola a zostáva prechodnou technológiou, technológiou, ktorú, žiaľ, budeme musieť využívať ešte desiatky rokov. Dokonca budeme musieť urobiť nové investície, aby sme spĺňali naše energetické potreby, a súčasne skonsolidovať naše ambície v oblasti klímy. Počas tohto obdobia musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme znížili riziko nehôd na úroveň, ktorá sa rovná takmer nule.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Jadrové loby majú pred sebou stále svetlú budúcnosť! Nemá zmysel hovoriť o kontexte tohto uznesenia, bolo to úplne zrejmé. Európsky parlament však stále nemá pozíciu v otázke jadrovej energie. A to je naozaj škoda. Mali sme pred sebou niekoľko jasne vymedzených otázok: otázku moratória na stavbu nových jadrových elektrární, otázku vykonania nezávislých záťažových testov, rozvoja obnoviteľných foriem energie a úsilia v kľúčovej oblasti energetickej účinnosti. Pôvodne dobré zámery spoločného uznesenia sa však rýchlo rozbili na kúsky, pretože každá parlamentná skupina prijala stanovisko, v ktorom ho podporovala alebo odmietala, a napokon nebolo možné hlasovať o tomto návrhu bez akéhokoľvek politického posolstva. Povedzme si to na rovinu: od Európskeho parlamentu som očakával oveľa viac. Je zrejmé, že jadrové loby majú pred sebou stále žiarivú budúcnosť a že zároveň mnohí poslanci Európskeho parlamentu stále nechápu názory a pocity verejnosti v tejto otázke.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne.(CS) Znepokojuje ma, že Európskemu parlamentu sa dnes nepodarilo schváliť kompromisnú formu uznesenia o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe. Považujem za hanebné, že Európsky parlament nie je schopný ponúknuť verejnosti vlastné stanovisko v otázke jadrovej energie. V dôsledku tejto nejednotnosti sa môže stať, že pri nadchádzajúcich rozhovoroch medzi európskymi orgánmi o forme záťažových testov jadrových elektrární bude Európsky parlament ignorovaný. Zelení a socialisti zjavne neboli schopní prijať skutočnosť, že neprešli ich návrhy na zastavenie využívania jadrovej energie alebo odstavenie jadrových elektrární postavených pred rokom 1980.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne.(FR) Hlasovala som proti tomuto spoločnému návrhu uznesenia. Kompromisné uznesenie bolo dobrým východiskovým bodom a podporila som pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na dôkladne plánované a pripravené odstavenie jadrovej energie v súvislosti s bojom proti globálnemu otepľovaniu. Hlasovala som aj za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy požadujúce investície do výskumu a inovácií na podporu úspory energie a väčší nárast počtu obnoviteľných foriem energie. Výsledok hlasovania – nejednotného hlasovania – ma však prinútil hlasovať proti zmenenému a doplnenému uzneseniu. Teraz je mimoriadne dôležité uskutočniť dôkladnú rozpravu o všetkých týchto otázkach a vykonať energetický prechod v duchu solidarity, ktorý zohľadní situáciu vo všetkých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovanie o tomto uznesení ma sklamalo. Hovoríme o poučeniach vyplývajúcich z krízy v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe. Som však pevne presvedčená, že čosi ako bezpečná jadrová energia neexistuje a že záťažové testy, ktoré sa tento rok uskutočňujú, len odpútavajú pozornosť od skutočnej otázky – prechodu k Európe zásobovanej obnoviteľnou energiou. Podľa najnovších štúdií je zrejmé, že do roku 2050 je technicky možné, aby 95 % našich dodávok energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov, akými sú vietor, príliv a odliv, morské vlny, slnko a biomasa. Nezabúdajúc na tento zámer a pretože práve robíme dlhodobé energetické rozhodnutia, v nadchádzajúcich rokoch by sme mali odstaviť jadrové elektrárne v celej Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Ľutujem, že si Parlament nevzal žiadne poučenia z toho, čo sa stalo v Japonsku. Neustále popieranie veľkých rizík využívania jadrovej energie nie je najlepším spôsobom, ako slúžiť verejnosti. Plénum Parlamentu nebolo schopné prijať uznesenie, skupiny sa navzájom blokovali a predviedli nie príliš povznášajúce predstavenie, keď navzájom odmietali návrhy toho druhého bez toho, aby spoločne čokoľvek prijali. Z hľadiska nadnárodného charakteru rizík a následkov týchto katastrof a pre bezpečnosť obyvateľov sa malo urobiť viac. Samozrejmými závermi mali byť zvýšenie jadrovej bezpečnosti, preverenie slabých miest, zmrazenie rozširovania jadrových projektov v EÚ a zaistenie účinnejšieho investovania do oblasti čistej energie a úspory energie. Zatváranie očí pred tým, čo sa stalo v Japonsku, a predstieranie, že sa nič nestalo, je necitlivé a nebezpečné. Černobyľ a Fukušima len zvýraznili požiadavku na väčšiu transparentnosť a viac informácií o rizikách a katastrofách.

 
  
MPphoto
 
 

  Brian Crowley (ALDE), písomne. – Chcel by som uviesť do zápisu, že som sa na hlasovaní o jednotlivých odsekoch a zmenách a doplneniach spoločného uznesenia nezúčastnil. Hoci dôsledne odmietam jadrovú energiu, myslím si, že diskusiu o jadrovej otázke využili predstavitelia extrémnych stanovísk na oboch stranách a v dôsledku toho sa v Parlamente nedosiahla zhoda. Domnievam sa, že musíme zaistiť preverenie všetkých zariadení, zabezpečiť ich maximálnu ochranu, a čo je ešte dôležitejšie, zaistiť bezpečnosť obyvateľstva v ich blízkosti. Samozrejme, musíme udržateľným spôsobom zabezpečiť dodávku energie a máme príležitosť zamerať sa na alternatívne zdroje energie, ktoré môžeme využívať a pomáhať tak životnému prostrediu. Táto ideologická rozprava však nesmie potlačiť do úzadia naliehavú otázku všemožnej pomoci obyvateľom Japonska, aby sa z tejto katastrofy spamätali. Z tohto dôvodu som sa pri záverečnom hlasovaní zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne.(FR) Veľmi ľutujem, že katastrofa, ktorá postihla Japonsko, sa využíva na stranícke spory. Európsky parlament nevyužil príležitosť vyslať jasný odkaz členským štátom a Európskej komisii zameraný na zlepšenie bezpečnosti jadrových elektrární v Európe a v susedných krajinách najmä prostredníctvom záťažových testov. Pretože to malo byť cieľom dnešnej rozpravy, aby sme v mene verejnosti mohli zaistiť, aby forma energie, ktorá stále tvorí hlavný prvok energetického mixu vo väčšine európskych krajín – a určite to tak zostane niekoľko budúcich rokov, kým ju bude môcť nahradiť udržateľný, obnoviteľný energetický zdroj, ktorý nebude uvoľňovať CO2 a bude spĺňať energetické potreby našej spoločnosti –, bola čo najbezpečnejšia.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Dňa 11. marca Japonsko zasiahlo mohutné zemetrasenie nasledované cunami, ktoré spôsobilo najväčšiu jadrovú krízu v histórii krajiny. Konštrukcia jadrovej elektrárne Fukušima utrpela vážne poškodenie a odvtedy bezprostredne hrozí, že spôsobí jadrovú katastrofu veľkých rozmerov. Tieto udalosti vyvolali v Európe vlnu reakcií, pán komisár Oettinger žiadal zvolanie mimoriadnej schôdze Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, nemecká kancelárka sa rozhodla o tri mesiace odložiť rozhodnutie predĺžiť životnosť jadrových elektrární v Nemecku a rakúsky minister životného prostredia pán Berlakivich požadoval vykonanie testov v európskych elektrárňach. Je mimoriadne dôležité, aby sme sa z katastrofy vo Fukušime čo najviac poučili, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné pravidlá týkajúce sa jadrových elektrární EÚ, aby sme zaistili ich bezpečnosť a v neposlednom rade aj bezpečnosť európskej verejnosti. V tomto zložitom čase by som chcel opäť využil túto príležitosť na vyjadrenie úprimnej sústrasti a solidarity s tými, ktorých katastrofa v Japonsku zasiahla.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Problémy, ktoré nastali v jadrovej elektrárni Fukušima, zaradili do programu diskusiu o energii z jadrovej syntézy, pretože 30 % energie spotrebovanej v EÚ je tohto pôvodu a sú štáty, ktorých domáca výroba dosahuje 80 % – ako napríklad Francúzsko –, a aj štáty bez akýchkoľvek jadrových elektrární ako Portugalsko a Rakúsko. Je preto nevyhnutné, aby EÚ podporila program na kontrolu bezpečnosti svojich jadrových elektrární najmä prostredníctvom vykonávania takzvaných záťažových testov. Tieto posúdenia by sa mali zakladať na modeli dôkladného a harmonizovaného hodnotenia, ktoré by zahŕňalo všetky typy možných rizík v rámci realistického scenára na európskej úrovni, a mali by sa uskutočniť do konca tohto roka nezávislým a koordinovaným spôsobom, pričom by zahŕňali všetky existujúce a plánované jadrové zariadenia v EÚ. V Európe je v súčasnosti jadrová energia mimoriadne dôležitá na zaistenie dodávok energie s nízkymi emisiami uhlíka. Musíme však prejsť k vyššej energetickej účinnosti a zvýšeniu objemu obnoviteľnej energie. Komisia a členské štáty by mali investovať do modernizácie a rozširovania európskej infraštruktúry v oblasti energetiky, ako aj do prepojenia sietí s cieľom zaručiť spoľahlivé dodávky energie.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Zaistenie bezpečnosti jadrových zariadení a predchádzanie riziku havárií všemožným spôsobom sú dôležité otázky, ktoré toto uznesenie rieši. Uznesenie tiež vyzýva členské štáty, aby zaviedli „moratórium na vývoj a sprevádzkovanie nových jadrových reaktorov aspoň počas obdobia, v ktorom sa uskutočnia a vyhodnotia záťažové testy“. Potrebujeme však zaistiť, aby sa tragédia, ku ktorej došlo v Japonsku, nestala príležitosťou na zvýšenie dôležitosti lobistických skupín alebo na to, aby sa v budúcnosti zvrátil pokrok, ktorý sme dnes dosiahli. Treba si vziať skutočné ponaučenie a z tejto skúsenosti sa musíme poučiť, aby sme analyzovali zlyhania a chyby z konštrukčného a prevádzkového hľadiska, ktoré by mohli spôsobiť havárie v ďalších zariadeniach. Túto skúsenosť treba zohľadniť aj v rámci budúceho vývoja v oblasti energetiky.

Na tomto posúdení sa musia podieľať odborníci zo špecializovaných orgánov v rámci členských štátov a aj z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), pričom si zachovajú svoju úlohu, autoritu, samostatnosť a nezávislosť. V súvislosti s touto problematikou by odporúčania mali pochádzať od odborného, samostatného a nezávislého orgánu v podobe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu s primeranou podporou EÚ a nie naopak. Je poľutovaniahodné, že sa toto uznesenie využíva ako zámienka na zaistenie takzvanej spoločnej energetickej politiky a jej cieľov v oblasti liberalizácie odvetvia energetiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Tento návrh uznesenia nebol najlepší. Preto bol odmietnutý napriek tomu, že mal isté pozitívne prvky, a preto sme sa zdržali hlasovania.

Zaistenie bezpečnosti jadrových zariadení a predchádzanie riziku havárií všemožným spôsobom sú dôležité otázky, ktoré toto uznesenie rieši. Uznesenie tiež vyzýva členské štáty, aby zaviedli „moratórium na vývoj a sprevádzkovanie nových jadrových reaktorov aspoň počas obdobia, v ktorom sa uskutočnia a vyhodnotia záťažové testy“.

Potrebujeme však zaistiť, aby sa tragédia, ku ktorej došlo v Japonsku, nestala odrazovým mostíkom hospodárskych záujmových skupín, ktorý by otvoril nové cesty na úkor záujmov a bezpečnosti verejnosti.

Namiesto toho je dôležité analyzovať zlyhania a chyby z konštrukčného a prevádzkového hľadiska, ktoré by mohli spôsobiť havárie v ďalších zariadeniach. Odborníci zo špecializovaných orgánov v rámci členských štátov a aj z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) by sa na tomto posúdení mali podieľať, pričom si zachovajú svoju úlohu, autoritu, samostatnosť a nezávislosť. Poučenia treba brať vážne a výsledky analýzy tejto skúsenosti sa musia začleniť do budúceho vývoja v oblasti energetiky. Nesúhlasíme so zasahovaním do energetických politík členských štátov alebo tretích krajín: v súvislosti s touto problematikou by mali odporúčania pochádzať od odborného, samostatného a nezávislého orgánu v podobe Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu s primeranou podporou EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. (SK) Japonsko čelí najväčšej povojnovej katastrofe. Vrcholní predstavitelia krajiny označili ničivé zemetrasenie spojené s prívalovými vlnami tsunami a následnú nukleárnu hrozbu za najhoršiu krízu, odkedy americké bojové jednotky zhodili na mestá Hirošima a Nagasaki atómové bomby. Prírodný živel má na svedomí obrovské a nenahraditeľné škody predovšetkým na ľudských životoch i majetkoch. Hrozbou však zostáva najmä situácia v jadrovej elektrárni Fukušima. V snahe vyhnúť sa podobným hrozbám v budúcnosti je vhodné zvážiť realizáciu tzv. záťažových testov jadrových elektrární členských štátov Európskej únie. Tie by mali preukázať, do akej miery sú elektrárne schopné vzdorovať podobným katastrofám. Situácia podobná tej, ktorá nastala v Japonsku, by sa mohla udiať kdekoľvek v Európe. Aj preto je žiaduci prísnejší monitoring bezpečnostného systému jadrových elektrární, posilnenie jeho slabých stránok a odstránenie prípadných nedostatkov. Hľadanie riešení jadrovej problematiky – či už snaha o zvyšovanie jej bezpečnosti, alebo jej úplné odstavenie – je v záujme a v možnostiach jednotlivých krajín. Nevyhnutná je ale aj spolupráca na celoeurópskej úrovni. Lebo hoci Európe nehrozia prívalové vlny tsunami, v 21. storočí sú hrozbou napr. teroristické útoky, útoky počítačových hackerov do systému jadrových elektrární a podobne. A je naozaj otázne, do akej miery dokážu elektrárne z hľadiska bezpečnosti čeliť takýmto potenciálnym hrozbám.

 
  
MPphoto
 
 

  Adam Gierek (S&D), písomne.(PL) Nepodporil som toto uznesenie v prvom rade preto, že popri zákazoch, obmedzeniach a všeobecnom odpore k jadrovej technológii neprispievalo ničím pozitívnym. Po druhé, nenaznačuje žiadne východisko z úplne novej situácie v oblasti energetickej politiky ako celku. Napríklad v bodoch 19, 20 a 21 sa mohli zaviesť nové myšlienky a orientácie z hľadiska jednotného uvažovania o energetickej účinnosti, najmä o účinnosti v súvislosti s energiou z primárnych zdrojov, kde máme najväčšie rezervy, hlavne pokiaľ ide o fosílne palivá. Po tretie, radikálne návrhy, ktoré obsahuje, si vyžadujú národné referendum, ktoré sa v našej krajine uskutoční z iniciatívy ľavicových strán. Takéto referendum by sa možno malo uskutočniť na úrovni EÚ. Po štvrté, naša krajina bola v dôsledku súčasných zavádzajúcich nariadení EÚ prinútená zastaviť mimoriadne dôležité investície v oblasti uhoľných elektrární a teraz rovnaká loby hovorí, že musíme zastaviť investície do jadrovej technológie. Čo nám teda ostáva? Uznesenie sa zameriava len na energiu z obnoviteľných zdrojov. V našej krajine by celková kapacita týchto zdrojov pokryla 13 %, maximálne 20 % základných potrieb. Vo Švédsku je možno situácia odlišná, pretože má veľké zásoby vodnej energie, v Poľsku je to však inak. Prípad Fukušimy si vyžaduje revíziu celej súčasnej energetickej politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Vzrušenie, ktoré zachvátilo isté politické skupiny po jadrovej havárii vo Fukušime, pretože dúfali, že si na svoj účet pripíšu veľa politických bodov, je neprijateľné. Nespomínam si, že by komunisti v roku 1986 po černobyľskej katastrofe konali tak rázne. Je pravda, že pokiaľ ide o jadrovú energiu, nič také ako „nulové riziko“ neexistuje. V živote nič také ako nulové riziko neexistuje a bodka. Musíme urobiť všetko, aby sme toto riziko minimalizovali. V tejto chvíli však nemáme žiadne dôveryhodné alternatívy. Nútiť členské štáty, aby sa urýchlene vzdali tohto zdroja energie, prestali budovať nové elektrárne a odstavili tie ostatné pod zámienkou, že ich využívanie by prispievalo ku globálnemu otepľovaniu, je v úplnom rozpore s jednoznačným odmietnutím fosílnej energie.

Jadrová energia alebo fosílna energia: môžete podporovať jednu alebo druhú, no nemôžete vylúčiť obe. Vodná energia ani dnešné alternatívne zdroje energie nedokážu splniť naše potreby dodávok energie. Krajiny, ktoré prestali využívať jadrovú energiu – ale nenaliehajú na ostatných –, sú v skutočnosti veľmi rady, že sa ich susedia, ktorí im zabezpečujú dodávky energie, nerozhodli rovnako ako ony. Prestaňte s tým pokrytectvom.

 
  
MPphoto
 
 

  Estelle Grelier (S&D), písomne. (FR) Uznesenie Parlamentu o poučeniach, ktoré by sme si mali vziať z jadrovej havárie v Japonsku, obsahovalo niekoľko veľmi pozitívnych bodov v súvislosti s bezpečnosťou elektrární a odporúčalo napríklad vykonanie takzvaných záťažových testov koordinovaným spôsobom na úrovni EÚ prostredníctvom nezávislých orgánov pracujúcich v súlade s najprísnejšími normami a úplne transparentne. Okrem toho som tak ako všetci ostatní v delegácii francúzskych socialistov podporila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podporujúce starostlivo plánované a pripravené odstavenie jadrovej energie v súvislosti s bojom proti globálnemu otepľovaniu. Toto odstavenie jadrovej energie budú musieť sprevádzať zvýšené investície do výskumu a inovácií s cieľom znížiť našu energetickú závislosť a zvýšiť podiel obnoviteľných foriem energie v súbore energetických zdrojov členských štátov EÚ. Napriek tomu som hlasovala proti návrhu ako celku, pretože predstavoval len spojenie názorov, ktoré vytvorili rozporuplný návrh. Po takej tragickej udalosti, aká sa odohrala vo Fukušime, je otázka budúcnosti tohto odvetvia veľmi citlivá, pretože jadrová energia si vyžaduje viac než len narýchlo zostavené uznesenie. Teraz si budeme musieť dopriať čas potrebný na usporiadanie skutočne konštruktívnej rozpravy, ktorá by riešila všetky s ňou súvisiace problémy, zatiaľ čo by každému umožnila vysloviť vlastný názor.

 
  
MPphoto
 
 

  Mathieu Grosch (PPE), písomne.(DE) Toto uznesenie sa nemôže detailne venovať každému aspektu rozpravy o jadrovej energii.

Napriek tomu som stále presvedčený, že naším cieľom musí byť postupné odstavenie tohto zdroja energie a využívanie obnoviteľnej energie vo väčšom rozsahu.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 10 sa navrhovalo, aby sa v prípade jadrových elektrární v hraničných oblastiach museli zapojiť do rozhodovania miestne a regionálne orgány na oboch stranách hranice.

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý. Zatiaľ čo niektoré aspekty tohto uznesenia sú skutočne pozitívne, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 bol pre mňa rozhodujúci. Preto som sa rozhodol viac nepodporovať toto uznesenie a zdržať sa hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE), písomne.(FR) Som rada, že Európsky parlament toto uznesenie odmietol.

Ponaučenia, ktoré si musíme vziať po havárii vo Fukušime, zahŕňajú odporúčanie zavedenia záťažových testov, stanovenie nových spoločných bezpečnostných noriem v EÚ a ochranu nás všetkých pred akýmkoľvek možným scenárom.

Zavedenie moratória na nové jadrové elektrárne na obdobie do vykonania záťažových testov v EÚ je však neprijateľné. Spomalí to vývoj oveľa bezpečnejších elektrární novej generácie.

Cieľom však nie je určiť, do akej miery by sa mal prínos tohto zdroja energie spochybňovať, ani podľahnúť idealistickým, spiatočníckym hodnotám tých, ktorí by ho chceli zakázať.

Ústup od jadrovej energie zaistí podporu značne znečisťujúcich uhoľných elektrární, uvrhne nás späť do rúk ropných spoločností spolu s premenlivými cenami ropy a veľkým rizikom pre oslabené hospodárstvo a bude znamenať koniec našej energetickej nezávislosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne.(IT) Hlasovala som proti spoločnému uzneseniu vzhľadom na to, že Parlament odmietol dva kľúčové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente o vývoji strednodobých a dlhodobých stratégií na postupné odstavenie jadrovej energie a definovanie záväzných cieľov v oblasti obnoviteľnej energie.

Hlasovanie Parlamentu proti celému uzneseniu zvýrazňuje skutočnosť, že jadrové otázky už viac nie sú len o vyššej bezpečnosti. Teraz je mimoriadne dôležité, aby sme sa začali vážne zaoberať problematikou energií a investíciami do obnoviteľných zdrojov energie. Tragická skúsenosť Japonska nám ukázala, aké potrebné je podrobne diskutovať o jadrovej energii. V tejto súvislosti je hlasovanie Európskeho parlamentu prvým krokom k zmene smerovania pri rozhodovaní o energetickej politike na európskej a na medzinárodnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Carl Haglund, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne.(SV) Katastrofa v Japonsku prebudila obavy ľudí o jadrovú bezpečnosť. V uznesení predloženom Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu sme zdôraznili, že chceme, aby boli navrhované záťažové testy pre členské štáty povinné, a chceme nezávislým odborníkom umožniť riadiť vykonávanie týchto testov, pričom tieto testy musia byť transparentné.

Zdržali sme sa hlasovania o spoločnom uznesení, pretože obsahovalo aj návrh moratória na výstavbu nových jadrových reaktorov počas vykonávania záťažových testov.

Všetky problémy súvisia v prvom rade so staršími reaktormi a staršou technológiou, nie s novými jadrovými reaktormi s novou technológiou. Nechceme zakázať rozvoj novej technológie, ktorá prispeje k cieľu EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého.

Sme proti zákazu celej myšlienky jadrovej energie. Po černobyľskej katastrofe v roku 1986 Švédsko zaviedlo pravidlá, ktoré postavili prípravu výstavby jadrových elektrární mimo zákona.

Domnievame sa tiež, že Fínsko a Švédsko by mali investovať do výskumu jadrovej energie a zaujať vedúce postavenie v oblasti vývoja budúcej generácie jadrových reaktorov.

Záver, ktorý možno vyvodiť z katastrofy v Japonsku, znie, že by sme nemali prevádzkovať jadrové elektrárne tak dlho. Katastrofu možno vnímať skôr ako podnet na výstavbu nových jadrových reaktorov.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne.(LV) Hlasovala som za prijatie tohto uznesenia a je mi ľúto, že Parlament sa nedokázal dohodnúť na jedinom návrhu uznesenia o tejto aktuálnej téme. Domnievam sa, že jadrová energia musí zostať dôležitým a bezpečným zdrojom európskej energie. Podporujem požiadavku komplexných záťažových testov, ktoré sa musia vykonať vo všetkých existujúcich a aj vo všetkých plánovaných jadrových elektrárňach, a podmienkou ich ďalšej prevádzky musia byť v tomto ohľade uspokojivé výsledky. Súhlasím s obavami vyjadrenými v tomto návrhu uznesenia, podľa ktorých výstavba nových jadrových projektov v Bielorusku a Rusku (Kaliningradská oblasť) vzbudzuje vážne znepokojenie, ktoré sa týka noriem jadrovej bezpečnosti a dodržiavania záväzkov obsiahnutých v medzinárodných dohovoroch, a Európania, členské štáty a Európska komisia musia na tieto obavy reagovať v duchu solidarity. Naša Únia preto musí zaistiť, aby sa tieto záťažové testy a normy jadrovej bezpečnosti, ktoré sa vypracujú na základe výsledkov testov, uplatňovali nielen v EÚ, ale aj v súvislosti s jadrovými elektrárňami, ktoré sa už postavili alebo sú stále vo fáze plánovania v krajinách susediacich s Európou.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Po jadrovej havárii v Japonsku tisíce ľudí zahynuli a stratili sa bez stopy. Havária spôsobila aj značné materiálne škody a jej následky budú dlhodobo ovplyvňovať zdravie obyvateľstva. Dokonca aj teraz cítime následky Černobyľu, a preto dnes musíme prehodnotiť náš prístup k jadrovej bezpečnosti v EÚ a zvyšku sveta. Pokiaľ ide o zlepšovanie jadrových projektov v Bielorusku a v Kaliningrade, normy jadrovej bezpečnosti a dodržiavanie príslušných záväzkov v medzinárodných dohovoroch sprevádzajú obrovské problémy, pretože tieto problémy nie sú len vecou členských štátov, ktoré majú s týmito regiónmi spoločné hranice, ale celej Európy, a subjekty EÚ a Európska komisia musia konať spoločne podľa zásady subsidiarity. Uznesenie o stratégii EÚ pre región Baltského mora a úloha makroregiónov v budúcej politike súdržnosti stanovujú, že vzhľadom na plánovaný rozvoj jadrovej energie v regióne Baltského mora musia členské štáty EÚ dodržiavať tie najprísnejšie normy v oblasti bezpečnosti a ochrany životného prostredia a Európska komisia musí monitorovať a kontrolovať, či susedné krajiny na vonkajších hraniciach EÚ postupujú rovnako a dodržiavajú medzinárodné dohovory. Jadrové elektrárne, ktorých výstavba prebieha v blízkosti vonkajších hraníc EÚ, musia spĺňať medzinárodné normy jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Energetická účinnosť a úspora energie, obnoviteľná a udržateľná energia a zavedenie celoeurópskych elektrických sietí sú dnes mimoriadne dôležité. Okrem toho je dôležité, aby sme mali inteligentnú elektrickú sieť schopnú pracovať s energiou získavanou z decentralizovanej výroby energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Výsledkom vážnej havárie, ku ktorej došlo v jadrovej elektrárni Fukušima Daiiči 11. marca 2011 v dôsledku zemetrasenia a následných vĺn cunami, boli škody a dlhodobé následky týkajúce sa zdravia, spôsobené kontamináciou životného prostredia. Po upozorneniach Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na stav teraz už zastaraných jadrových zariadení sa zdá, že bolo potrebné stanoviť opatrenia na posúdenie úrovne bezpečnosti týchto zariadení. Veľmi dôležitá je spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi, keďže krízy tohto druhu majú následky nielen pre krajiny, v ktorých sú tieto zariadenia vybudované, ale aj v širšom meradle. Udalosti, ktoré sa odohrali, ukazujú, že aby Európa predišla katastrofám týchto rozmerov, musí prijať súbor veľmi prísnych opatrení na posúdenie existujúcej úrovne bezpečnosti. Vývoj nových jadrových zariadení v Bielorusku a Rusku si vyžaduje, aby Komisia zasiahla a začala viesť s týmito krajinami dialóg s cieľom zaistiť bezpečnosť nielen ich susedných krajín, ale aj Európy ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jörg Leichtfried (S&D), písomne. (DE) V zásade podporujem toto uznesenie, pretože vyzýva na prvý krok k postupnému útlmu jadrovej energetiky v celej Európskej únii. Čo sa však týka podstaty uznesenia, poznamenal by som – ako to často býva pri uzneseniach tohto druhu –, že ide o prípad typu „príliš málo, príliš pomaly“. Napokon víťazí zásada najnižšieho spoločného menovateľa, čo určite nemôže byť z dlhodobého hľadiska uspokojivé. Jediným správnym riešením by bol postupný úplný útlm jadrovej energetiky v celej Európskej únii, a to čo najrýchlejšie. Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby sme k tomu smerovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne.(PL) V apríli sme hlasovali o spoločnom uznesení o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe. Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože okrem zákazov a moratória na rozvoj jadrovej energetiky a návrhu na postupné odstúpenie od využívania jadrovej energie (čo je nerealistické), uznesenie neprináša nič pozitívne ani neposkytuje žiadne riešenia pre budúcnosť energetického priemyslu všeobecne. Situácia po tragédii vo Fukušime úplne zmenila filozofiu prístupu k budúcnosti výroby energie v Európe aj v Poľsku. Energetický priemysel v našej krajine, z ktorého 95 % je založených na uhlí, už trpí dôsledkami prijatia balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky. Zastavili sa aj investície realizované s cieľom vybudovať dve jadrové elektrárne. Uznesenie iba zdôrazňuje význam energie získavanej z obnoviteľných zdrojov, ktorá v Poľsku predstavuje len 13 % a maximálne 20 % našich potrieb. Navyše referendum o jadrovej energetike v Poľsku, ktoré navrhuje ľavica, sa má ešte len konať, a tak závery vyplývajúce práve z tohto uznesenia sú predčasné. Vítam skutočnosť, že väčšina hlasovala proti uzneseniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Myslím si, že sa musíme vyhnúť prijímaniu okamžitých, ďalekosiahlych politických rozhodnutí o postavení jadrovej energie v súbore energetických zdrojov zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Je dôležité, aby sme mali jasný obraz založený na presných údajoch o tom, čo sa stalo v jadrovej elektrárni Fukušima. Nesmieme zabúdať na výhody jadrovej energetiky, ktorá produkuje nízke emisie oxidu uhličitého, vyžaduje si pomerne nízke náklady a zaisťuje energetickú nezávislosť. Jadrová energia bola doposiaľ štatisticky najbezpečnejšou formou energie s najnižším počtom obetí nehôd v porovnaní s ostatnými zdrojmi energie (napríklad plyn a ropa). Veľmi dôležité je tiež rešpektovať rozhodnutia členských štátov o tom, ako si stanovia zloženie svojich energetických zdrojov. Jadrová energetika má zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Európskej únie stanovených stratégiou Európa 2020 a energetickou stratégiou na toto desaťročie.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som proti uzneseniu o jadrovej bezpečnosti v Európe po jadrovej havárii v Japonsku. Dôvodom môjho hlasovania proti tomuto uzneseniu je to, že vyzýva na zavedenie moratória na vývoj nových jadrových elektrární. Myslím si, že výroba jadrovej energie v bezpečných podmienkach má obrovský význam. Súhlasím s vykonávaním záťažových testov. Domnievam sa však, že zavedenie moratória na neurčité obdobie je neprimerané. Toto obdobie môže byť mimoriadne dôležité pre elektrárne, ktoré sa v súčasnosti projektujú, predovšetkým z hľadiska financovania. Za štruktúru energetických mixov sú zodpovedné členské štáty. Preto si nemyslím, že takéto rozhodnutie sa môže prijať na úrovni EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nám zanechali text, ktorý venoval nedostatočnú pozornosť otázkam jadrovej bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. (PT) Katastrofa vo Fukušime pripomenula planéte, že jadrová energia s nulovým rizikom neexistuje. Nebezpečenstvo, ktoré jadrová energia predstavuje pre ľudstvo, je absolútne neudržateľné, rovnako ako vysoká úroveň rizika súvisiaceho s produkovaným odpadom. Preto musíme pokročiť v zaisťovaní bezpečnosti a zlepšovaní bezpečnostného testovania. Tieto dve kritériá by boli minimálnou podmienkou na dosiahnutie dohody.

Zatiaľ nebola zaručená žiadna stratégia ústupu s perspektívou skutočných zmien v európskej energetickej politike, ktorá musí pristúpiť k príprave alternatív. Postupný útlm umožní postupné zrušenie jadrovej energetiky v Európe. Hlasovala som proti tomuto uzneseniu, pretože podľa môjho názoru žiadny z uvedených predpokladov nie je zaručený.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Katastrofa vo Fukušime pripomína svetu, že čo sa týka jadrovej energie, nič také ako nulové riziko neexistuje. Jadrová energia predstavuje pre ľudstvo neprijateľné riziko. Preto musíme pokročiť ďalej než k zvýšenej bezpečnosti a bezpečnostným testom. Okamžite musíme vypracovať európsky plán postupného útlmu jadrovej energetiky. Postupný útlm jadrovej energetiky si vyžaduje čas. Nezačať s prípravou už teraz je zločinom proti ľudskosti. Nepodporím toto uznesenie, ak budú zamietnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyzývajúce na postupný útlm jadrovej energetiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Tento návrh uznesenia o jadrovej bezpečnosti v Európe bol viac ako potrebný. Zaoberá sa všetkými nebezpečenstvami, ktoré predstavuje jadrová energia, a dúfam, že poskytne impulz na komplexné prehodnotenie využívania jadrovej energie v Európe. Početné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložila Skupina zelených/Európska slobodná aliancia, boli potrebné, aby sa priamo uviedla široká škála existujúcich rizík a aby zaznela výzva na rýchly postupný útlm využívania jadrovej energie.

Keďže som presvedčený, že človeku sa nikdy nepodarí dostať úplne pod kontrolu riziká, ktoré predstavujú jadrové elektrárne, som zástancom tohto rýchleho útlmu a podporil som súvisiace pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pretože návrh uznesenia je v konečnom dôsledku krokom týmto smerom, hlasoval som zaň.

 
  
MPphoto
 
 

  Vital Moreira (S&D), písomne. (PT) Pri hlasovaní o uznesení o bezpečnosti jadrovej energetiky po havárii vo Fukušime som hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý sa týka cieľov znižovania CO2, a to z troch dôvodov: a) táto otázka nesúvisí s problematikou jadrovej bezpečnosti; b) stanovené ciele prisudzujú EÚ neprimeranú úlohu v jednostrannom znižovaní CO2; c) takéto ambiciózne – a popravde nerealistické – znižovanie CO2 by bolo prijateľné, iba ak by bolo spojené s daňou z dovozu týkajúcou sa CO2, čo by mohlo vážne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ako aj rozhodnutia najväčších európskych spoločností premiestniť výrobu do krajín bez obmedzení vo vzťahu k CO2, a to by malo vážny vplyv na hospodárstvo a zamestnanosť v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Hlasoval som proti spoločnému návrhu uznesenia o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe z týchto dôvodov: najmenej sedem z predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je z vedeckého hľadiska nerealistických, mnohé časti textu sú jednoducho slogany bez akéhokoľvek reálneho obsahu a ani tie, ktoré sa vyjadrujú proti jadrovej energii, nepredstavujú alternatívne riešenia namiesto jej využívania. V neposlednom rade musím vyjadriť ľútosť nad skutočnosťou, že Európsky parlament nezaujal stanovisko k tejto záležitosti. Postoj, ktorý treba zaujať, však musí byť vyvážený, pragmatický a založený na vedecky zdokumentovaných skutočnostiach a na realistických riešeniach.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Je najvyšší čas prehodnotiť využívanie jadrovej energie v Európe. Musíme ihneď začať konať, zavrieť nebezpečné reaktory a zo strednodobého hľadiska nájsť spôsob, ako postupne úplne utlmiť jadrovú energetiku. Musíme raz a navždy odmietnuť pomýlený názor, že človek má pod kontrolu nebezpečenstvá, ktoré predstavuje jadrová energia. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za uznesenie o jadrovej bezpečnosti, pretože po nedávnych udalostiach v Japonsku si nemôžeme dovoliť riešiť túto záležitosť inak ako zodpovedne a na základe objektívnych kritérií. Považujem za dôležité, aby Európa preskúmala svoje bezpečnostné predpisy pre jadrové zariadenia s cieľom zaručiť absolútnu úroveň bezpečnosti, čo sa dá určiť záťažovými testami, ktoré ukážu akékoľvek riziká a obmedzenia na používanie jadrovej energie. Cieľom samotného uznesenia je ukázať, že napriek všetkému je možné poučiť sa z katastrof a reagovať jednoznačne a účinne, aby sa zabezpečilo, že sa už nebudú opakovať. Zároveň zdôrazňuje potrebu zamerať sa na alternatívne zdroje energie, ako napríklad obnoviteľné zdroje, pričom jadrová energetika zostáva nevyhnutným zdrojom nízkouhlíkovej energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Vincent Peillon (S&D), písomne.(FR) Hlasoval som proti uzneseniu o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe, pretože sa nedomnievam, že otázku budúcnosti jadrovej energetiky, ktorá je mimoriadne dôležitá pre našich spoluobčanov, dokáže tento Parlament vyriešiť za niekoľko hodín prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, prijatých bez akejkoľvek skutočnej diskusie. Treba otvoriť všetky otázky a nevylúčiť žiadnu možnosť, a práve preto potrebujeme čas. V stávke je dôveryhodnosť nášho Parlamentu a blaho našich spoluobčanov, ktorí by nepochopili – a to celkom oprávnene –, keby sme ich zaviazali k dlhodobým riešeniam, ktoré by sme vopred pokojne a vyčerpávajúco neprediskutovali a nebrali pritom do úvahy rozdielne situácie v jednotlivých členských štátoch a obmedzenia vyplývajúce z nášho spoločného boja proti zmene klímy. Nakoniec by som chcel povedať, ako veľmi ľutujem, že pre extrémistov na oboch stranách nedokázal teraz Parlament schváliť okamžité zvýšenie bezpečnosti jadrových elektrární, hoci my v našej skupine sme dosiahli konsenzus, ktorý požadoval čo najserióznejšie, najtransparentnejšie a najnezávislejšie kontroly.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne.(FR) Hnevá ma, že Európsky parlament dnes zamietol uznesenie o takej veľmi dôležitej otázke, akou sú poučenia z jadrovej havárie vo Fukušime. Čo sa týka našej inštitúcie, neexistuje obdobie pred 11. marcom 2011 a po ňom. Napriek tomu tu boli výrazné signály. Napokon, nebolo príliš ťažké zhodnúť sa na niektorých jednoduchých zásadách:

– pomôcť Komisii, aby dokázala spolu s členskými štátmi vykonať záťažové testy na 143 jadrových reaktoroch prevádzkovaných v Európe,

– do 15. apríla predložiť presný časový rozvrh prijatých kritérií: nezávislí odborníci, priorita bezpečnosti jadrových zariadení, ktoré sú skutočne nebezpečnejšie v dôsledku svojej polohy v seizmických alebo pobrežných oblastiach, a správy o bezpečnosti pre verejnosť,

– okamžite zatvoriť elektrárne, ktoré neuspejú v záťažových testoch.

Európska verejnosť očakáva, že naša inštitúcia bude postupovať zodpovedne a citlivo najmä v takej kontroverznej otázke, akou je jadrová energia. V konečnom dôsledku zrejme nie je zlé, ak zodpovednosť za výber druhu energie, a teda za voľbu, či zrušiť jadrovú energetiku, alebo nie, zostane výlučne na jednotlivých členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti. Nakoniec som veľmi rád, že jadrová loby neuspela. Je úplne nepochopiteľné, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ďalšie skupiny hlasovali proti tvrdeniu, že nulové riziko neexistuje, proti tomu, aby sa už teraz začal postupný útlm, proti smerovaniu k hospodárstvu, ktoré bude do roku 2050 takmer stopercentne založené na účinných obnoviteľných zdrojoch energie, proti bezjadrovej budúcnosti Európy a tak ďalej. Konečný text bol úplne neprijateľný a som rád, že väčšina Parlamentu podporila nás zelených pri zamietnutí spoločného uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Vážna jadrová havária v elektrárni Fukušima Daiiči 11. marca spôsobila smrť tisícov ľudí, ako aj nepredstaviteľné materiálne škody celému japonskému hospodárstvu.

Tento masaker vedie každú krajinu sveta k prehodnoteniu postoja k využívaniu technológií jadrovej energetiky. V mnohých prípadoch sa, žiaľ, táto voľba urýchľuje v dôsledku nedávnych tragických udalostí a z mnohých strán zaznievajú výzvy na úplné a okamžité odstránenie jadrových zariadení.

EÚ už nejaký čas prehodnocuje svoj prístup k jadrovej bezpečnosti ako celok, je však dôležité zobrať do úvahy skutočnosť, že táto technológia bude ešte mnoho nasledujúcich rokov súčasťou energetických zdrojov niektorých členských štátov. V budúcnosti možno dokážeme uspokojiť naše potreby v oblasti energií využitím obnoviteľných zdrojov, ale zatiaľ to nie je možné a nebude to možné ešte dlhú dobu.

Som za prísnejšie bezpečnostné opatrenia pre jadrové zariadenia v súlade s tými, ktoré sa už uplatňujú pri najnovšej generácii zariadení. Domnievam sa však, že riešenie zastaviť výrobu jadrovej energie zo dňa na deň je krátkozraké a nezmyselné. Je diktované viac emóciami ako skutočnou potrebou a mohlo by dostať hospodárstva vedúcich priemyselných krajín sveta na kolená.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne.(IT) Po jadrovej katastrofe, ktorá postihla Japonsko, nemáme inú možnosť, iba prehodnotiť európsky energetický plán. Osobitnú pozornosť musíme venovať jadrovým elektrárňam, ktoré sú už v prevádzke, ako aj tým, ktoré sú v etape plánovania. Európska únia už zabezpečila vykonanie záťažových testov vo všetkých elektrárňach vrátane elektrární v susedných štátoch, ktoré s Úniou udržiavajú vzťahy.

Toto uznesenie tiež zavádza moratórium na výstavbu nových elektrární, aby sa umožnilo riadne vyhodnotenie súvisiacich rizík. Musíme si uvedomiť, že v nadchádzajúcich desaťročiach budú mnohé krajiny ešte stále závislé od jadrovej energie, ale zároveň nesmieme v Európe dovoliť existenciu elektrární, ktoré predstavujú riziko pre obyvateľstvo. Elektrárne spred roka 1980 musia byť vyradené z prevádzky.

V niektorých krajinách ako Taliansko sa vykonávajú hodnotenia s cieľom rozhodnúť, či sa vzdať jadrovej energie alebo nie, a je veľmi dôležité uplatňovať spoločné riešenia aj na európskej úrovni. Neuveriteľná je skutočnosť, že Európsky parlament nebol schopný vyjadriť sa k takej záležitosti, akú sme dnes posudzovali, ktorá je pre občanov dôležitá a vyvoláva ich hlboké znepokojenie. Skutočne všetky uznesenia boli zamietnuté vrátane spoločného uznesenia, ktoré sme podporovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Marco Scurria (PPE), písomne.(IT) Taliansky minister financií pán Tremonti pred niekoľkými dňami v prejave na stretnutí so zástupcami priemyslu zaviedol novú frázu – „jadrový dlh“. Členské štáty, ktoré investovali do jadrovej energetiky, majú najvyššie úrovne verejného dlhu. Koľko stojí uzavretie elektrární prvej a druhej generácie? Koľko stoja záťažové testy, o ktorých dnes tak dlho diskutujeme? Keď sa raz elektráreň vystaví záťaži, koľko stojí zbaviť ju tejto záťaže? Okrem toho, koľko stojí likvidácia jadrového odpadu? Nik nám to zatiaľ nepovedal.

Ako Európska únia by sme mohli začať premýšľať o iných možnostiach, ktoré predstavíme členským štátom. Navyše, keďže Komisia nám bude musieť predložiť podrobný plán, čo tak začať premýšľať o skutočných investíciách do jadrových elektrární štvrtej generácie – do čistej jadrovej energie alebo energie jadrovej syntézy – alebo dokonca o celkovom energetickom pláne? Očakávame, že oznámenie Komisie načrtne podrobný plán v tejto oblasti a konečne sa pokúsi udať Európskej únii jasný smer v tomto odvetví.

 
  
MPphoto
 
 

  Debora Serracchiani (S&D), písomne.(IT) Jadrová havária v elektrárni Fukušima spôsobila obrovskú katastrofu, keď rádioaktívna kontaminácia zasiahla mnohých ľudí, ktorí sa nachádzali v blízkosti elektrárne a utrpeli zranenia. Mnohé nemocnice ich odmietajú prijať a liečiť v dôsledku rizika kontaminácie.

Hoci japonský premiér oznámil, že elektráreň Fukušima bude vyradená z prevádzky, situácia zostáva nevyriešená: chladiaci systém jedného reaktora sa nepoužíva a značné množstvo rádioaktivity sa uvoľňuje do okolitého prostredia. V tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť poskytnutie všetkej potrebnej humanitárnej a finančnej pomoci a stanoviť čo najspoľahlivejšie medzinárodné bezpečnostné predpisy s cieľom predísť v budúcnosti ďalšej katastrofe, ako je tá v Japonsku.

Z toho dôvodu som hlasovala proti uzneseniu, pretože sa vynechali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyzývajúce členské štáty, aby vypracovali možné stratégie zrušenia jadrovej energetiky a okamžite informovali regionálne a miestne cezhraničné orgány o svojich národných programoch, ak by ich realizácia mohla mať cezhraničný dosah.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Hoci je teraz, bezprostredne po obrovských problémoch s jadrovou bezpečnosťou v Japonsku, citlivé obdobie, jadrová energetika sa naďalej vo veľkej miere podieľa na dodávkach energie v celej EÚ a aj celosvetovo. Názory, ktoré v tomto Parlamente vyjadrovali poslanci usilujúci sa presadiť skoré skončenie a zrušenie politiky v tejto oblasti, spôsobili, že hlasovanie za jednotlivé prvky tejto správy bolo veľmi ťažké skôr z pragmatických dôvodov, než z dôvodu osobitne kladného alebo záporného prístupu k jadrovej energii. Nemohol som podporiť agresívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré mohli poškodiť politiku zmiešaného prístupu k dodávkam energie, vedúcu k nižším emisiám CO2 a prípadnému rastu dodávok energie z obnoviteľných zdrojov.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne. (NL) Nedosiahli sme dnes žiadnu dohodu o tomto uznesení, ktorého cieľom bolo poučiť sa z jadrovej katastrofy vo Fukušime. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia roky presadzovala postupný útlm jadrovej energetiky, pretože riziká pre ľudí a životné prostredie sú neprijateľne vysoké a existuje viac než dosť alternatív. Fukušima to konkrétne ukázala. Je smutné, že Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu naďalej veria svojim jadrovým snom, aj keď tie sa, ako teraz jasne ukázali Japonsko a Černobyľ, nakoniec skončia nočnou morou. Napriek tomu je stále veľa ľudí, ktorí sa nechcú zobudiť zo svojho zlého jadrového sna.

Jediná skutočne bezpečná jadrová energia je žiadna jadrová energia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vyzýval na postupný útlm jadrovej energetiky, bol zamietnutý. Akoby väčšina v tomto Parlamente nechápala, že technicky a ekonomicky je v priebehu štyridsiatich rokov perfektne realizovateľná výroba našej elektrickej energie v plnej miere udržateľným spôsobom prostredníctvom opatrení, ako je energetická účinnosť a využívanie slnka, vetra, geotermálnej energie, vody a biomasy. V súčasnosti sa zdá, že jadrová loby získava pôdu pod nohami. Preto v záverečnom hlasovaní bola moja voľba „nie“.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – V záverečnom hlasovaní som hlasovala proti uzneseniu, pretože sa domnievam, že musíme o tejto záležitosti diskutovať v kontexte celkovej energetickej stratégie EÚ, nie v kontexte japonskej jadrovej tragédie.

 
  
MPphoto
 
 

  Michèle Striffler (PPE), písomne. (FR) Po jadrovej havárii, ktorá sa teraz odohráva v Japonsku, musí nasledovať podrobná diskusia o elektrárňach umiestnených vo Francúzsku a v Európe. Záťažové testy sa musia uskutočniť vo všetkých jadrových elektrárňach, ktoré sú v prevádzke, najmä ak stoja v seizmických oblastiach. Mám na mysli predovšetkým elektráreň Fessenheim v oblasti Horného Rýna. Okrem toho sa domnievam, že zavedenie moratória na vývoj a sprevádzkovanie nových jadrových reaktorov bez časového obmedzenia nie je z hospodárskeho hľadiska udržateľným riešením a môže ohroziť mnoho pracovných miest a zároveň nebezpečne oslabiť našu výrobu energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za toto uznesenie Európskeho parlamentu o poučeniach z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe, pretože jeho cieľom je zvýšiť jadrovú bezpečnosť v EÚ a nie zakázať výrobu a používanie jadrovej energie. Preto som hlasovala proti všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zacieleným na odstránenie jadrovej energie z európskych energetických zdrojov. Hoci som nehlasovala za zavedenie moratória na výstavbu nových jadrových reaktorov, mala som pocit, že ak by sa takéto moratórium zaviedlo, malo by byť obmedzené iba na obdobie záťažových testov, ktorými budú jadrové reaktory v EÚ prechádzať. To by umožnilo využiť pri výstavbe nových reaktorov závery záťažových testov, čo by zaistilo zvýšenie jadrovej bezpečnosti.

Jadrová energia momentálne predstavuje 30 % európskych energetických zdrojov. Aby Európska únia splnila svoj cieľ 20 – 20 – 20, je do značnej miery závislá od energetických zdrojov členských štátov. Nemôžeme rozhodnúť, že sa zbavíme jadrovej energie, bez toho, aby sme určili, ktoré trvalo udržateľné zdroje energie budú k dispozícii a dokážu v nasledujúcich rokoch uspokojiť dopyt EÚ po energii pri cenách, ktoré si budú môcť občania dovoliť. EÚ musí preto investovať do opatrení súvisiacich s energetickou účinnosťou, a to najmä v budovách a doprave, ako aj do využívania obnoviteľných zdrojov energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Jadrová kríza v Japonsku rozvírila množstvo nápadov, ktoré sa podobajú iracionálnym vlnám cunami. Jadrová energia sa teraz démonizuje a rastie tlak požiadaviek na úplný prechod od jadrových k takzvaným alternatívnym zdrojom energie. Ale tento spôsob myslenia hraničí s úplnými poverami. Jadrový reaktor vo Fukušime postihla bezprecedentná kombinácia katastrof. To dokazuje, že príroda je nepredvídateľná a že vlny cunami sa nedajú zakázať, ale nedokazuje, že na vine je jadrová energia. Jadrová energia má oveľa bezpečnejšiu históriu než ktorýkoľvek iný zdroj energie. Kým ropa preukázateľne prináša vykorisťovanie, závislosť, vojny a diktatúry, jadrová energia je historicky oveľa bezpečnejšia. Naším hlavným záujmom v súvislosti s jadrovou energiou by určite malo byť hodnotenie rizika a jednotné bezpečnostné postupy na európskej úrovni. Pri plnení a dodržiavaní týchto kritérií by jadrová energia mohla ukončiť alebo výrazne obmedziť politiku energetickej závislosti. A kým prírodným katastrofám sa nedá predchádzať, jadrová energia sama osebe nie je vážnym rizikom. Inými slovami, pozrite sa na Irán, nie na Japonsko.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Mám pocit, že toto uznesenie bolo neuváženou reakciou na tragickú situáciu v Japonsku a neposkytlo dostatok času na diskusiu o otázkach týkajúcich sa bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ. Jadrová energetika je veľmi dôležitým zdrojom energie v celej Európe, keďže niektoré členské štáty získavajú až 75 % elektrickej energie z jadrovej energie. Prioritou by malo byť preskúmanie bezpečnosti jadrových elektrární vrátane záťažových testov existujúcich elektrární. To by však nemalo viesť k zatváraniu fungujúcich elektrární, v prípade ktorých nie sú žiadne obavy spojené s bezpečnosťou, ani k zamedzovaniu otvárania nových jadrových zariadení, ktoré majú nahradiť zastarané elektrárne. Potrebujeme rozsiahlu diskusiu o tejto problematike, aby sme zaistili vyvážený súbor obnoviteľných a iných nízkouhlíkových zdrojov energie, ktorý zabezpečí, že v celej Európe budú aj naďalej svietiť svetlá.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0237/2011 (Poučenia z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe)

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Po zamietnutí spoločného návrhu uznesenia som hlasoval za tento text, ktorý, aj keď nie je perfektný, dosiahol dobrú vyváženosť medzi jadrovou bezpečnosťou a pragmatickým prístupom k tejto záležitosti.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0242/2011 (Poučenia z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe)

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, pretože všetky ostatné uznesenia boli neúspešné. Podporil som ho, aby som ukázal podporu bezpečnostným odporúčaniam, ale uznesenie bolo nepríjemné svojimi extrémnejšími protijadrovými postojmi, ktoré presadzovalo.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0243/2011 (Poučenia z jadrovej havárie v Japonsku pre jadrovú bezpečnosť v Európe)

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, ktoré sa mi zdalo takmer naivne projadrové.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0249/2011 (Situácia v Sýrii, Bahrajne a Jemene)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Demonštranti v Bahrajne, Sýrii a Jemene vyjadrili legitímnu túžbu po demokracii a dôraznú požiadavku ľudu na politické, hospodárske a sociálne reformy zamerané na dosiahnutie skutočnej demokracie, boj proti korupcii, zaistenie dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, znižovanie sociálnej nerovnosti a vytváranie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok. Vlády týchto krajín odpovedali na legitímne túžby ľudí násilným potláčaním, svojvoľným zadržiavaním a mučením, čo viedlo k významným stratám na životoch, zraneniam a uväzneniam. Násilie, ktoré vlády týchto krajín používajú proti svojmu vlastnému obyvateľstvu, musí mať priame dôsledky na dvojstranné vzťahy s Európskou úniou. EÚ môže a musí využiť množstvo nástrojov na odstrašenie od takéhoto konania, napríklad zmrazenie aktív, zákaz cestovania atď. EÚ musí prehodnotiť svoju politiku voči týmto krajinám a naplno a účinne využívať existujúcu podporu poskytovanú prostredníctvom nástroja európskeho susedstva a partnerstva, európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a nástroja stability, aby urýchlene pomohla krajinám a občianskym spoločnostiam na Blízkom východe a v Zálive pri ich prechode k demokracii a dodržiavaniu ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Tunisko, Egypt a Líbya boli začiatkom roku 2011 najdôležitejšími témami správ. Tieto štáty však nie sú jediné, ktoré majú demokratické ambície. Veľké hnutia vypukli aj v Bahrajne, Jemene a Sýrii. Žiaľ, aj tam vládnuce orgány odpovedali represiami a násilím. Je to neprijateľné. Štát nemôže používať násilie proti svojmu vlastnému obyvateľstvu bez postihu zo strany Európskej únie v kontexte dvojstranných vzťahov. Európska únia prostredníctvom tohto uznesenia podporuje ľud Sýrie v jeho úsilí o skutočné zrušenie výnimočného stavu, ktorý platí od roku 1963, vyjadruje svoju solidaritu so všetkými ľuďmi v týchto krajinách a vyzýva Európsku úniu, aby prehodnotila svoje vzťahy podľa dosiahnutého pokroku v zavádzaní reforiem.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Myslím si, že Európska únia musí viac než kedykoľvek predtým podporovať demokratické hodnoty a prejavovať solidaritu s ľuďmi z krajín južného Stredozemia v ich túžbe po demokratickej spoločnosti.

Situácia v arabských krajinách mi pripomína pád komunistických režimov v strednej a východnej Európe. My sme tiež prešli podobnými udalosťami a vieme pochopiť požiadavky týchto ľudí. Preto je našou morálnou povinnosťou prejaviť im solidaritu.

Protesty, ktoré v týchto krajinách prebiehajú už niekoľko týždňov, poskytujú jasný dôkaz toho, že nedemokratické režimy nespĺňajú očakávania obyvateľstva a nedokážu týmto spoločnostiam poskytnúť politickú stabilitu a prosperitu.

Vysoká predstaviteľka a Komisia by sa mali dôrazne postaviť proti používaniu násilia proti demonštrantom a vyvíjať nátlak na orgány v Sýrii, Jemene a Bahrajne, aby pristúpili na konštruktívny politický dialóg s cieľom dosiahnuť riešenie situácie.

Okrem toho si myslím, že uzavretie dohody o pridružení medzi EÚ a Sýriou by malo závisieť od ochoty sýrskych orgánov uskutočniť reformy s cieľom zaviesť demokraciu. Únia má tento nástroj k dispozícii a domnievam sa, že by ho mala čo najviac využiť na podporu nastolenia demokracie v arabských krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Nedávne protesty vo viacerých arabských krajinách ukázali, že nedemokratické a autoritárske režimy nedokážu zabezpečiť spoľahlivú stabilitu a že demokratické hodnoty zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskom a politickom partnerstve. Vyzývam orgány v Bahrajne, Sýrii a Jemene, aby dodržiavali medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv a základných slobôd. Je veľmi dôležité, aby čím skôr začali otvorený a významný proces politického dialógu, do ktorého sa zapoja všetky demokratické politické sily a občianska spoločnosť, s cieľom pripraviť pôdu pre skutočnú demokraciu, zrušenie výnimočného stavu a uskutočnenie ozajstných, ambicióznych a významných politických, hospodárskych a sociálnych reforiem, čo je najdôležitejšie pre dlhodobú stabilitu a rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Bahrajnu hrozí nebezpečenstvo, že sa stane miestom konfrontácie medzi Iránom a Saudskou Arábiou. V tejto situácii nemôžeme vo vývoji v regióne prehliadať náboženský prvok, keď šiitskú opozíciu podporuje Irán, zatiaľ čo sunitská dynastia dostáva podporu od monarchií v tejto oblasti. K opatrnosti by nás navyše mali viesť úzke väzby medzi Iránom, Sýriou, Hamasom a Hizballáhom, ako aj náboženské napätie medzi sunitmi a alavitmi v Sýrii, pretože je tu obrovské riziko, že eskalácia násilia priblíži aj Sýriu k občianskej vojne s vonkajším zasahovaním. Masaker v meste Hama v roku 1982, keď medzi obeťami bolo 20 000 Sýrčanov, je v tomto smere tragickým varovaním rovnako ako neúspechy v Somálsku, Afganistane a Iraku, pokiaľ ide o spôsob, akým musí Západ konať v regióne, ktorého veľmi odlišné znaky sa nedajú ignorovať. Domnievam sa, že potrebujeme viac diplomacie a menej ozbrojených síl, viac záujmu o obranu ľudských práv a ochranu civilistov a menej záujmu o volebný potenciál vonkajších zásahov, ako aj väčšiu pozornosť venovanú chudobe a korupcii, ktorým čelia tieto spoločnosti, a to najmä v Jemene.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože odsudzujem násilné potláčanie pokojných demonštrácií bezpečnostnými silami v Bahrajne, Sýrii a Jemene. Chcela by som obyvateľom týchto krajín vyjadriť svoju podporu a solidaritu, keď motivovaní legitímnou túžbou po demokracii preukazujú veľkú odvahu a odhodlanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Sýriou, Bahrajnom a Jemenom otriasli protesty, ktoré boli surovo potlačené. Vyzývam ich vlády, aby začali prínosný dialóg s demonštrantmi. Násilie páchané na týchto ľuďoch nezastaví natrvalo ich požiadavky na to, čo považujú za svoje právo. Iba ich to zabrzdí pri získavaní týchto práv, vyhrotí ich postoje a podnieti reakcie s ešte väčšími požiadavkami v budúcnosti. Samotný Machiavelli, ktorý dlho teoretizoval o tom, ako je výhodnejšie byť obávaný než milovaný, varoval panovníkov sveta, že stať sa nenávideným je zbytočné a škodlivé. Pre orgány týchto štátov by bolo lepšie, keby prijali konkrétne reformy a umožnili svojim občanom využívať normy demokracie, slobody a spravodlivosť podobné tým najlepším na svete.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Príklad, ktorým je Európska únia počas celej svojej existencie, jej dáva historickú povinnosť vystupovať proti každému porušovaniu ľudských práv a bojovať za právo ľudu na sebaurčenie, a to prostredníctvom kritiky aj rozvojovej pomoci. Terajšia situácia v Bahrajne, ktorá má strategický význam s ohľadom na rovnováhu v Zálive, je napriek zdaniu normálnosti veľmi napätá, pričom pokračuje zadržiavanie ľudí, ktorí sú obvinení iba z porušovania práva na slobodu prejavu. V Sýrii boli protesty v niektorých mestách brutálne potlačené napriek výzvam EÚ na dodržiavanie práv na slobodu prejavu a združovania. Napokon, situácia v Jemene vzbudzuje veľké obavy a EÚ ho už odsúdila za potláčanie demonštrácií, k čomu nemôžeme byť ľahostajní. Preto súhlasím s opatreniami, ktoré sa navrhujú v tomto uznesení, prinajmenšom s odsúdením osôb zodpovedných za masakry v týchto krajinách, a dúfam, že zaúčinkujú čo najskôr, aby sa skončilo ponižovanie ľudí. Vítam aj iniciatívu požiadať Komisiu OSN pre ľudské práva, aby odsúdila tieto prípady porušovania základných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Máme pred sebou ďalší príklad pokrytectva väčšiny poslancov tohto Parlamentu. V prvom rade preto, že zoskupujú odlišné situácie a krajiny do toho istého uznesenia. Robia to zámerne, navrhujú prechodný „dialóg“, aby pomohli svojim spojencom (Bahrajn a Jemen), a tlačia na tých, ktorí nebránia ich záujmy (Sýria). Sú tam výrazné rozdiely v porovnaní s dianím v Líbyi, kde dialóg nahradila vojenská agresia, čo znemožnilo akékoľvek mierové riešenie tohto konfliktu. Ciele sú jasné: zakamuflovať presun vojenských jednotiek zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov do Bahrajnu, aby s podporou Spojených štátov – krajiny, ktorá drží v Bahrajne svoju hlavnú flotilu v Perzskom zálive – pomohli tamojšiemu oligarchickému režimu potlačiť boj bahrajnského ľudu za sociálne zmeny a demokraciu. To isté sa deje v Jemene, kam prichádzajú brániť režim, ktorý násilne potláča boj svojho ľudu za demokratické zmeny a zlepšenie životných podmienok, aby chránili svojho spojenca v takzvanej vojne proti terorizmu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Toto uznesenie je ďalším príkladom pokrytectva väčšiny poslancov tohto Parlamentu. Predovšetkým preto, že zoskupujú odlišné situácie a krajiny do toho istého uznesenia. Robia to zámerne, navrhujú prechodný „dialóg“, aby pomohli svojim spojencom (Bahrajn a Jemen), a tlačia na tých, ktorí nebránia ich záujmy (Sýria). Treba sa pýtať, prečo nepresadzovali dialóg v Líbyi namiesto bombardovania.

Ciele sú jasné: zakamuflovať presun vojenských jednotiek zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov do Bahrajnu, aby s podporou Spojených štátov – krajiny, ktorá drží v Bahrajne svoju hlavnú flotilu v Perzskom zálive – pomohli tamojšiemu oligarchickému režimu potlačiť boj bahrajnského ľudu za sociálne zmeny a demokraciu.

To isté platí v Jemene, kam prichádzajú brániť režim, ktorý násilne potláča boj svojho ľudu za demokratické zmeny a zlepšenie životných podmienok, aby chránili svojho spojenca v takzvanej vojne proti terorizmu.

V Sýrii sa teraz pokúšajú skrývať vonkajšie zasahovanie prostredníctvom financovania a vyzbrojovania toho, čo nazývajú „pokojnými protestmi“ v krajine, ktorá zastáva protiimperialistický postoj a odsudzuje izraelskú a americkú politiku v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože po podobnom vývoji v iných arabských krajinách vyjadrili demonštranti v Bahrajne, Sýrii a Jemene legitímnu túžbu po demokracii a dôrazné požiadavky ľudu na politické, hospodárske a sociálne reformy, zamerané na dosiahnutie skutočnej demokracie, boj proti korupcii a rodinkárstvu, zaistenie dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, znižovanie sociálnej nerovnosti a vytváranie lepších hospodárskych a sociálnych podmienok. Preto by Európska únia a jej členské štáty mali podporovať mierové demokratické snahy ľudí v Bahrajne, Sýrii a Jemene a vlády týchto krajín nesmú reagovať zintenzívňovaním násilných represií. Nie je možné ospravedlňovať závažné trestné činy, ako nezákonné zabíjanie, únosy a zmiznutia, svojvoľné zadržiavanie, mučenie a nespravodlivé procesy.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie. Domnievam sa, že EÚ musí prehodnotiť svoje dvojstranné vzťahy so Sýriou, s Bahrajnom a Jemenom v súvislosti s ich násilným potláčaním demonštrácií a rokovania o budúcej dohode o pridružení so Sýriou sa musia prerušiť. Znepokojuje ma aj prítomnosť medzinárodných vojsk v Bahrajne a vyzývam na vyšetrenie smrti 54 protestujúcich v Jemene.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Vo vonkajšej politike väčšiny, ktorá vládne v EÚ, naďalej prevláda uplatňovanie dvojakého metra. Toto uznesenie je toho výborným príkladom. Oprávnene kritizuje Alího Abdulláha Sáliha a Baššára al-Asada, ale nie kráľa Bahrajnu. Spomínajú sa mŕtve a zranené obete represií jemenskej a sýrskej vlády, ale nie vlády Bahrajnu. Preukazovanie takéhoto rešpektu sa nedá ospravedlniť. Odmietam podporiť tento pokrytecký text, ktorý pod zámienkou odsúdenia jedných ospravedlňuje iných.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Sýria, Bahrajn a Jemen sa ocitli v zovretí série ľudových povstaní, ktoré potláčajú silou. Podľa môjho názoru to nie je najlepší spôsob riešenia situácie, pretože násilie vyvoláva ešte viac násilia. Vlády týchto krajín musia hľadať prostriedky na dialóg s vodcami demonštrácií, aby mohli dosiahnuť určitú úroveň porozumenia, ktorá zabráni úmrtiam a krviprelievaniu. Orgány týchto štátov by sa mali venovať prijímaniu konkrétnych reforiem, ktoré umožnia ich občanom prístup k demokracii, slobode a spravodlivosti podobne, ako to existuje vo väčšine krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že Európska únia je v situácii, keď by sa mala snažiť prostredníctvom diplomacie podporovať proces demokratickej a pokojnej zmeny v Bahrajne, Jemene a Sýrii. Som na strane obyvateľov týchto krajín, ktorí chcú, tak ako my všetci, lepšie hospodárske podmienky, nižšiu mieru sociálnej nerovnosti, boj proti korupcii a rodinkárstvu, zavádzanie demokratických reforiem a zaručenie základných ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za uznesenie. Podporujem toto vyhlásenie Európskeho parlamentu, v ktorom ostro odsudzuje násilné represie bezpečnostných síl voči pokojným demonštrantom v Bahrajne, Sýrii a Jemene a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí, vyjadruje solidaritu s občanmi týchto krajín, oceňuje ich odvahu a odhodlanie a pevne podporuje ich legitímnu túžbu po demokracii. Zároveň vyzýva orgány v Bahrajne, Sýrii a Jemene, aby upustili od používania násilia proti protestujúcim a dodržiavali ich právo na slobodu zhromažďovania a prejavu; odsudzuje zásahy orgánov v Bahrajne a Jemene do poskytovania zdravotnej starostlivosti a odmietnutie a obmedzenie prístupu k zdravotníckym zariadeniam; zdôrazňuje, že tí, ktorí nesú zodpovednosť za straty na životoch a zranenia, by sa mali za svoje skutky zodpovedať a mali by byť postavení pred súd a vyzýva orgány, aby okamžite prepustili všetkých politických väzňov, obhajcov ľudských práv a novinárov, ako aj všetkých ľudí zadržiavaných v súvislosti s ich pokojnou činnosťou v rámci protestov.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Terajšia situácia v niektorých afrických krajinách a aj v Bahrajne, Sýrii a Jemene je výsledkom legitímnej túžby ľudí po politických, hospodárskych a sociálnych reformách, zameraných na nastolenie skutočnej demokracie. Je dobre známe, že v týchto krajinách vždy platili represívne zákony obmedzujúce občanom výkon ich občianskych a politických práv. Výsledkom je silná túžba ľudí po politických a sociálnych reformách.

Žiaľ, vlády reagujú na tieto legitímne požiadavky násilnými represiami a uplatňovaním protiteroristických zákonov, čím chcú ospravedlniť nezákonné zabíjanie, mučenie, únosy a zmiznutia mnohých demonštrantov. Dnes je počet mŕtvych, zranených a zatknutých v Sýrii, Bahrajne a Jemene mimoriadne vysoký. Nadmerným používaním sily proti demonštrantom vlády porušujú každý jeden medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach.

Spolu so spravodajcom sa pripájam k odsúdeniu násilného potláčania pokojných demonštrácií bezpečnostnými silami, ktoré tým potláčajú legitímne túžby ľudí po demokracii. Musíme vyjadriť našu plnú solidaritu s týmito ľuďmi a podporu ich odvahe a odhodlaniu, ktoré ukazujú celému svetu.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Situácia v Sýrii, Bahrajne a Jemene je nepredvídateľne prebiehajúci proces a nie krvavý, ale nezastaviteľný pochod k demokracii. Politické pozadie v Sýrii a Jemene je dlhodobo autoritárske, alebo priamo diktátorské. Z toho však nevyplýva, že by opozícia bola plne demokratickou alternatívou. Najmä v Jemene, bezprávnom, rozdrobenom štáte sú sily zhromaždené pod opozičným dáždnikom hostiteľmi teroristických alebo radikálne protidemokratických síl, prípadne im môžu urobiť cestu. V zahraničnej politike pre Blízky východ v minulosti výraz stabilita nahrádzal pojmy nečinnosť alebo status quo. Bola to určite nadhodnotená koncepcia. Teraz by sa mohla zmeniť na podhodnotenú. Európskym a prevažne demokratickým záujmom by lepšie poslúžil racionálny prístup bez emócií. Potreba demokracie v krajinách s dlhou históriou politického útlaku by sa nemala stať skazou budúceho demokratického procesu. To neznamená, že by sme mali režimy Asada alebo Sáliha podporovať, ale znamená to, že riešením by radšej mala byť dohodnutá ústupová stratégia, a nie násilná a nekontrolovaná zmena režimu. Opatrná a uvážlivá politika je oveľa prijateľnejšia v krajinách a regiónoch, ktoré by mohli prejsť od jedného utláčateľského systému k ďalšiemu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne.(FR) Európsky parlament dnes prijal uznesenie, ktorým vyzýva na prehodnotenie vzťahov EÚ so Sýriou, s Bahrajnom a Jemenom, s cieľom vziať do úvahy ľudové povstania v týchto krajinách. Keby som si myslela, že to bol skutočný zámer európskych inštitúcií, mal by moju plnú podporu. Základným prvkom tohto uznesenia je výzva na „pozastavenie ďalších rokovaní o podpísaní stále neuzavretej dohody o pridružení medzi EÚ a Sýriou“ a skutočnosť, že „uzavretie takejto dohody by malo závisieť od schopnosti sýrskych orgánov uskutočniť očakávané demokratické reformy v hmatateľnej podobe“. Bod náležite zaznamenaný. Musím však zdôrazniť a samotné uznesenie to pripúšťa, že „podpísanie tejto dohody sa na žiadosť Sýrie odkladá už od októbra 2009“. Človek tak môže iba hádať, aký dosah bude toto uznesenie v skutočnosti mať. Preto som sa zdržala hlasovania o tomto texte.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Toto hlasovanie nášho Parlamentu, ktoré nasleduje po viacerých uzneseniach od jazmínovej revolúcie v Tunisku, je dôkazom toho, že udalosti v arabskom svete sú vlnou, ktorej veľkosť a dĺžku nedokáže nik predvídať. Samozrejme, situácia je odlišná v každej z týchto krajín, ale v konečnom dôsledku sú tieto ľudové hnutia výrazom neotrasiteľnej túžby po demokracii, slobode a spravodlivosti. Európska únia nesmie dovoliť, aby legitímne a pokojne vyjadrené požiadavky ľudí boli potláčané s použitím násilia, čo sa, nanešťastie, zdá byť jedinou odpoveďou režimov zahnaných do kúta. Európa sa musí vyjadriť dôrazne, predovšetkým prostredníctvom vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, aby tak vyjadrila svoju podporu verejným demonštráciám, požadujúcim základné hodnoty, ktorých dodržiavanie v týchto krajinách Únia podporuje a obraňuje. Náš Parlament, ktorý sa považuje za chrám demokracie, musí opätovne zdôrazniť svoju solidaritu s týmito ľuďmi a musí ich podporovať v demokratizačnom procese. Je preto veľmi dôležité, aby sme prehodnotili naše vzťahy s krajinami severnej Afriky, Blízkeho východu a Stredného východu tak, aby sme spoločne budovali oblasť stability, mieru a prosperity.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0228/2011 (Štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia. Myslím si, že je dôležité zvýšiť účinnosť rozvojovej pomoci a že potrebujeme súdržnú politiku podpory v oblastiach, ako sú obchod a rozvojová spolupráca, zmena klímy, poľnohospodárstvo atď. EÚ musí k najmenej rozvinutým krajinám zaujať spoločný postoj a nemala by pripustiť, aby hospodárske a finančné krízy zatláčali do úzadia rozvoj partnerstiev s týmito krajinami. Je nevyhnutné, aby sa počas tejto konferencie potvrdil celosvetový záväzok venovať sa špecifickým potrebám najmenej rozvinutých krajín, pokiaľ ide o udržateľnosť rozvoja zo všetkých jeho hospodárskych, sociálnych a ekologických aspektov, a podporovať tieto krajiny v ich úsilí odstrániť chudobu.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne.(IT) EÚ pred konferenciou v Istanbule v máji potvrdila svoju podporu snahám o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia (RCT) v rozvojových krajinách a opäť potvrdila svoj záväzok poskytovať programy konkrétnej pomoci. Hoci bol v niektorých krajinách a regiónoch zaznamenaný významný pokrok, cieľ znížiť úroveň chudoby vo svete na polovicu je ešte stále ďaleko. Jedenásť miliónov detí zomiera každý rok na liečiteľné choroby, väčšina z nich pred dosiahnutím piatich rokov veku; každá štvrtá osoba nemá prístup k pitnej vode; 114 miliónov detí stále nemá prístup k základnému vzdelávaniu; približne 600 miliónov žien je stále negramotných a presne rovnaký počet ľudí nemá možnosť rozvoja.

Nedosiahnutie cieľov stanovených v roku 2001 neodradí priemyselné krajiny, ktoré, naopak, budú pokračovať v tom, aby krajiny, ktoré potrebujú pomoc, boli prioritou medzinárodného programu, budú podporovať prísun nových cielených zdrojov financií a tvorbu programov spolupráce. Opätovné pozdvihnutie týchto krajín na vyššiu úroveň a poskytnutie budúcnosti tisíckam ľudí si vyžaduje záväzky, veľké politické odhodlanie a dôslednú mobilizáciu finančných prostriedkov, čo sú všetko podmienky, ktoré EÚ spĺňa.

 
  
MPphoto
 
 

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Hlasoval som proti návrhu spoločného uznesenia o štvrtej konferencii Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách, pretože tento návrh sa nezameriava dostatočne na problém neefektívnosti medzinárodnej pomoci. Tento návrh a vyhlásenie Komisie počas parlamentnej rozpravy ignoruje súčasnú dôležitú diskusiu o posledných 50 rokoch medzinárodnej pomoci krajinám na južnej pologuli a ignoruje ponaučenia z minulých neúspechov a úspechov. Prečo došlo k obrovskému zlyhaniu pomoci pre Afriku? Prečo došlo k obrovskému zlyhaniu politík Svetovej banky v oblasti rozvoja a znižovania chudoby? Prečo došlo k obrovskému škandálu, ktorý sa týkal dodávok zahraničnej pomoci Afganistanu počas posledných 10 rokov? Prečo mali politiky odstraňovania chudoby v Číne, Vietname a Brazílii obrovský úspech? Ak nebudeme vedieť zodpovedať tieto ťažké otázky, nikdy nebudeme vedieť využiť 60 miliárd EUR rozvojovej pomoci v prospech najmenej rozvinutých krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Súhlasím s týmto uznesením. Štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov (OSN) o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na súdržnosť rozvojovej politiky, pretože tá je dôležitým faktorom zníženia chudoby. Okrem existujúcich problémov sa situácia v najmenej rozvinutých krajinách zhoršila v dôsledku nedávnej celosvetovej finančnej, potravinovej, energetickej krízy a krízy v dôsledku zmeny klímy. Preto by sa táto konferencia OSN mala zameriavať na dosiahnutie výsledkov na základe jasných ukazovateľov a cieľa znížiť do roku 2020 počet najmenej rozvinutých krajín o polovicu, a to v spojení s účinnými a transparentnými mechanizmami monitorovania a prijímania nadväzných opatrení.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Je poľutovaniahodné, že v súčasnosti označujeme 48 krajín ako najmenej rozvinuté krajiny a že 75 % z 800 miliónov obyvateľov týchto krajín má na deň k dispozícii menej ako 2 USD. Dlhodobým cieľom rozvojovej spolupráce by malo byť vytvorenie podmienok na udržateľný hospodársky rozvoj a spravodlivé prerozdelenie bohatstva. Mier a bezpečnosť sú pre účinnosť rozvojovej politiky nevyhnutné a EÚ by mala lepšie koordinovať svoj prístup s cieľom vyriešiť problémy stability v najmenej rozvinutých krajinách a podporiť snahy o vytvorenie kapacít potrebných na vybudovanie mierových, demokratických a inkluzívnych štátov. Takisto má zásadný význam, aby sa v najmenej rozvinutých krajinách kládla priorita na potravinovú bezpečnosť, poľnohospodárstvo, infraštruktúru, budovanie kapacít a najmä na hospodársky rast a prístup k technológiám a tiež na ľudský a sociálny rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Keďže predchádzajúce konferencie sa sústreďovali na zásady, dúfam, že štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov bude zameraná na stanovenie výsledkov a návrh jasných ukazovateľov na zníženie počtu najmenej rozvinutých krajín do roku 2020 na polovicu. Z 51 slabo rozvinutých krajín, v ktorých má 78 % populácie na deň k dispozícii menej ako 1,25 USD, sa za posledné roky dostali z tejto kategórie len tri krajiny. Situácia je znepokojujúca, pretože tieto krajiny sú najzraniteľnejšie voči ťažkým situáciám, ako sú finančná a potravinová kríza a zmena klímy, a zároveň čelia aj extrémnej chudobe, chýbajúcej infraštruktúre a rastúcej nezamestnanosti.

Táto skutočnosť poukazuje na to, že medzinárodné spoločenstvo, bohužiaľ, nesplnilo záväzky stanovené v bruselskom akčnom programe. Dúfam, že počas tejto konferencie, na ktorej budem zastupovať Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, sa zameriame na dosiahnutie súdržnosti z hľadiska rozvojových politík a metód realizácie inovačných mechanizmov financovania s cieľom poskytovať účinnejšiu pomoc týmto krajinám, ktoré musíme povzbudiť, aby zaviedli vhodné politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách musí priniesť opatrenia na umožnenie začlenenia týchto krajín do celosvetového hospodárstva a zlepšenie ich prístupu na trhy EÚ. Európska komisia by mala zvážiť zvýšenie pomoci týmto krajinám, aby sa minimalizovali náklady vyplývajúce z liberalizácie ich trhov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Napriek technickej a finančnej pomoci, ktorá sa najmenej rozvinutým krajinám poskytovala dlhé roky, musíme uznať, že tieto krajiny sa nedokázali vymaniť z tohto postavenia a stále majú trvalé slabé stránky a potreby. Myslím si, že treba spomenúť mimoriadne okolnosti na Kapverdách, ktoré sa spomínajú aj v prijatom uznesení, keďže tejto krajine sa napriek nedostatku prostriedkov podarilo prekonať niektoré z problémov, ktorým čelila, a zlepšiť životné podmienky svojho obyvateľstva. Preto by som chcel k tomu zablahoželať Kapverďanom, ich vláde a ich stranám, pretože vedeli konať zodpovedným a úctyhodným spôsobom: táto portugalsky hovoriaca krajina je dnes príkladom, ktorý by najmenej rozvinuté krajiny mali nasledovať. Napriek obmedzeniam obchodu a problémom s odbornou prípravou a prístupom k informáciám, zdrojom a výrobným jednotkám je potrebné neustále zdôrazňovať skutočnosť, že nedostatočný rozvoj najmenej rozvinutých krajín pramení najmä z nedostatočných zručností ich rozhodovacích orgánov a neefektívnosti ich inštitúcií, pretože ich obyvatelia sú v ostatných ohľadoch veľmi schopní.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách sa uskutoční v Istanbule v Turecku od 9. do 13. mája tohto roka. EÚ, ktorá mala prostredníctvom programov na znižovanie chudoby vždy vedúcu úlohu v oblasti podporovania rozvojových krajín – finančné prostriedky pridelené na tieto účely sa v priebehu posledných pár rokov strojnásobili –, sa veľmi zapája do organizácie tohto stretnutia. Parlament tam bude mať tiež svoje zastúpenie v podobe delegácie, ktorá predloží premyslené návrhy, hoci jej postavenie pozorovateľa jej neumožní veľkú viditeľnosť, a ja dúfam, že to významne prispeje k víťazstvu v boji za udržateľný rozvoj a spravodlivý rast v týchto krajinách. Keďže všetky krajiny nesú zodpovednosť za podporovanie najmenej rozvinutých krajín, aby sa dosiahli rozvojové ciele tisícročia, súhlasím s návrhmi uvedenými v tomto návrhu spoločného uznesenia a bol by som rád, keby sme dosiahli cieľ zníženia počtu najmenej rozvinutých krajín o polovicu do roku 2020. Štvrtá konferencia o najmenej rozvinutých krajinách musí podporiť konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu nájsť riešenia na rozvojové potreby týchto krajín, pomôžu bojovať proti chudobe a zabezpečiť dôstojný príjem a existenciu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) V súvislosti so štvrtou konferenciou Organizácie Spojených národov (OSN) o najmenej rozvinutých krajinách je vhodné posúdiť rozvojové ciele tisícročia, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2000, a zhodnotiť ich realizáciu, konkrétne: odstránenie chudoby a hladu; presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami; zvýšenie úrovne a zlepšenie zdravotnej starostlivosti o matky a deti; boj proti HIV/AIDS; rozvoj udržateľnosti životného prostredia a dosiahnutie všeobecného základného vzdelávania. Pokiaľ ide rozvojovú politiku, kontrast medzi slovami a činmi EÚ je jasný. Prostriedky na odstránenie chudoby máme k dispozícii. Tie ešte posilňuje vedecký a technologický rozvoj. Napriek tomu sme však svedkami nárastu chudoby na celosvetovej úrovni. To je dôsledok systému, ktorý vládne svetu: kapitalizmus, ktorý je systémovo nespravodlivý a nerovný. Chceli by sme poukázať na význam alternatívneho uznesenia, ktoré predložila Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených k spoločnému uzneseniu – a ktoré väčšina, bohužiaľ, odmietla –, ktoré sa okrem iného zameriavali na otázky ako: potravinová sebestačnosť, poľnohospodársky rozvoj a potreba ukončiť vydieranie mnohých rozvojových krajín Európskou úniou prostredníctvom takzvaných dohôd o hospodárskom partnerstve.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Je nevyhnutné podporovať najchudobnejšie a najzraniteľnejšie krajiny planéty, ktorých je takmer 50 a ktorých obyvatelia trpia v dôsledku opakovaného neúspešného vykonávania záverov viacerých konferencií Organizácie Spojených národov.

Vo väčšine prípadov túto situáciu zapríčinil kolonializmus, drancovanie bohatstva týchto krajín a vykorisťovanie ich obyvateľstva. Chudobu týchto krajín nespôsobujú nezvratnosť osudu ani dané prírodné obmedzenia. Práve naopak: niektoré z nich sú bohaté, veľmi bohaté na prírodné zdroje.

V ostatných prípadoch ide o pretrvávajúce kapitalistické vykorisťovanie v kombinácii s nespravodlivosťou a neľudskosťou systému – ktorý je svetovým prevládajúcim spôsobom fungovania hospodárskej a sociálnej organizácie –, čo je udržiavané asymetrickými vzťahmi, ktoré vytvárajú a udržiavajú nerovnosti.

Je to dôsledok voľného obchodu, finančnej deregulácie, nezákonného, ale dovoleného úniku kapitálu do daňových rajov a dôsledok vojen a konfliktov, ktoré sa vedú pre spory o prírodné zdroje.

Emancipácia týchto národov a rozvoj týchto krajín sú možné vtedy, ak odmietnu základy tohto systému a začne sa realizovať skutočná politika spolupráce a rozvojovej pomoci, založená na solidarite.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. (SK) Viac ako štyridsať krajín sveta stále patrí k najmenej rozvinutým. Vítam snahu EÚ aktívne vystúpiť na vrcholnej konferencii OSN a sľubujem si od toho konkrétne záväzky. Za posledných 10 rokov najchudobnejšie krajiny zaznamenali väčší pokrok, než dekádu predtým. Napriek tomu ale pretrvávajú viaceré problémy: zvyšujúca sa závislosť na dovoze tovarov, chudoba, nízka úroveň ľudského kapitálu a zraniteľnosť voči klimatickým zmenám a prírodným katastrofám. Tieto problémy treba riešiť z každej strany, dôležité sú najmä dva body. Po prvé, tieto krajiny sa musia dostať k investíciám, ktoré potečú do produktívnych sfér hospodárstva. Po druhé, v týchto krajinách treba pomôcť budovať demokratické štruktúry, ktoré im umožnia samostatne rozhodovať o strategických prioritách bez cudzích zásahov. Osobitnou otázkou, ktorú treba riešiť, sú rozkývané trhy s komoditami a dôsledky, ktoré z toho plynú. Z dlhodobého hľadiska je odpoveďou diverzifikácia ekonomík. Z krátko- a strednodobého hľadiska je dôležité cenové šoky najmä v oblasti potravín kontrolovať. Vzhľadom na pozíciu EU je dôležité dbať na koherentnosť vonkajších politík. Dokument Komisie zo 16.2. je vyčerpávajúci, avšak treba zaujať kritickejší prístup. Treba priznať, že nie všetky aktivity EÚ v oblasti obchodu, či priamych zahraničných investícií sú v súlade s rozvojovou politikou. Ja tvrdím, že by sa jej mali podriaďovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože od tretej konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o najmenej rozvinutých krajinách a prijatia bruselského akčného programu sa podnikli viaceré pozitívne kroky, ako napríklad iniciatíva s názvom Všetko okrem zbraní, zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá sa od roku 2000 do roku 2008 zdvojnásobila, a priame zahraničné investície, ktoré sa zvýšili zo 6 miliárd USD na 33 miliárd USD, čo 19 krajinám umožnilo dosiahnuť mieru rastu vo výške 3 %. Štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na dosiahnutie výsledkov na základe jasných ukazovateľov a cieľa znížiť do roku 2020 počet najmenej rozvinutých krajín o polovicu, a to v spojení s účinnými a transparentnými mechanizmami monitorovania a prijímania nadväzných opatrení. Chcel by som zdôrazniť, že je potrebné, aby sa v najmenej rozvinutých krajinách kládla priorita na potravinovú bezpečnosť, poľnohospodárstvo, infraštruktúru, budovanie kapacít, inkluzívny hospodársky rast, prístup k technológiám a ľudský a sociálny rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie. Myslím si, že štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na súdržnosť politík v záujme rozvoja ako na dôležitý faktor politickej zmeny na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, a vyzývam preto, aby sa pri tvorbe politík vo všetkých oblastiach – ako sú obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financovanie – podporovali rozvojové potreby najmenej rozvinutých krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zaručiť dôstojný príjem a živobytie. Naliehavo žiadam EÚ, aby splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o prístup na trh a odpustenie časti dlhov, a opätovne potvrdila význam dosiahnutia cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny vo výške 0,15 % až 0,20 % hrubého národného dôchodku a uvoľnila na tento účel domáce zdroje a využila pritom ako doplnkové opatrenie inovačné mechanizmy financovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Myslím si, že štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách musí priniesť opatrenia potrebné na umožnenie začlenenia týchto krajín do celosvetového hospodárstva a na zlepšenie ich prístupu na trhy EÚ. Napriek úsiliu všetkých zúčastnených strán však ciele neboli dosiahnuté, aj keď Kapverdy sú výnimkou, keďže sa im podarilo dosiahnuť určitý úspech a pozdvihnúť kvalitu života svojich občanov na vyššiu úroveň ako v ostatných najmenej rozvinutých krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Hospodárska kríza v rozvinutom svete priniesla obchodné obmedzenia, ktoré následne priškrtili hospodárstvo menej rozvinutých krajín. Rodiny na pokraji absolútnej chudoby postihol v priebehu posledných šiestich mesiacov 15 % nárast cien potravín, ktoré podľa údajov Svetovej banky stúpli v porovnaní s rokom 2009 o 29 %. Preto sa nemôže ignorovať nedávna oficiálna žiadosť chudobných krajín, aby sa zrušili vývozné obmedzenia. Hospodárska kríza rozhodne bráni rokovaniam; tvrdé rokovania na úkor ľudí žijúcich v absolútnej chudobe sú však prinajlepšom morálne sporné.

Tento konkrétny návrh uznesenia, ktorý som podporil, zdôrazňuje a poukazuje na špecifické politiky zamerané na zvrátenie tejto situácie na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni v mnohých odvetviach, ako sú napríklad obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a finančné odvetvie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Európsky parlament chce prostredníctvom tohto uznesenia prispieť k štvrtej konferencii Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách. Podporujem tento príspevok, pretože aj ja si myslím, že táto konferencia by mala podporiť súdržné rozvojové politiky presadzovaním opatrení vo všetkých oblastiach – ako sú obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financovanie –, aby sme výrazne podporili rozvojové potreby najmenej rozvinutých krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zaručiť dôstojný príjem a živobytie. Ako sa zdôrazňuje v uznesení, ktoré som podporila, aj ja by som chcela poukázať na to, že Kapverdy boli v roku 2007 jednou z troch krajín, ktoré sa vymanili z postavenia najmenej rozvinutej krajiny. Je to krajina s malým objemom zdrojov, ale vedela pracovať na dosiahnutí rastu a bojovať proti chudobe. Preto by som chcela zablahoželať obyvateľom Kapverd a ich vláde.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za uznesenie. Európsky parlament prostredníctvom tohto uznesenia: 1. domnieva sa, že štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov (OSN) o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na dosiahnutie výsledkov na základe jasných ukazovateľov a cieľa znížiť do roku 2020 počet najmenej rozvinutých krajín o polovicu, a to v spojení s účinnými a transparentnými mechanizmami monitorovania a prijímania nadväzných opatrení; 2. domnieva sa, že štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách by sa mala zameriavať na súdržnosť politík v záujme rozvoja ako na dôležitý faktor politickej zmeny na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni; vyzýva preto, aby sa pri tvorbe politík vo všetkých oblastiach – ako sú obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financovanie – podporovali rozvojové potreby najmenej rozvinutých krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zaručiť dôstojný príjem a živobytie; 3. naliehavo žiada EÚ, aby splnila svoje záväzky, pokiaľ ide o prístup na trh a odpustenie časti dlhov; opätovne potvrdzuje, že je dôležité dosiahnuť cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny vo výške 0,15 % až 0,20 % hrubého národného dôchodku, uvoľniť na tento účel domáce zdroje a využiť pritom ako doplnkové opatrenie inovačné mechanizmy financovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) K dnešnému dňu existuje na svete 48 krajín, ktoré sa klasifikujú ako najmenej rozvinuté, kde má približne 800 miliónov ľudí na deň k dispozícii menej ako 2 USD. V období od roku 2000 do roku 2010 sa priemerný index ľudského rozvoja najmenej rozvinutých krajín zvýšil iba o 0,04 %. Tento slabý nárast ich postupne vzďaľuje od dosiahnutia ôsmich rozvojových cieľov tisícročia, ktoré v roku 2000 stanovila Organizácia Spojených národov (OSN).

Po tretej konferencii OSN sa v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci, našťastie, podniklo niekoľko pozitívnych krokov, čo približne 19 krajinám umožnilo dosiahnuť mieru rastu vo výške 3 %. Stotožňujem sa s názorom spravodajcu, pokiaľ ide o vyzdvihnutie významu štvrtej konferencie OSN. Hlavné ciele sa musia zameriavať na rozvojovú politiku, poľnohospodárstvo a rybolov a musia sa snažiť dosiahnuť konkrétne výsledky a inovačné financovanie. Dúfam, že príspevok k udržateľnému rozvoju sa prejaví aj v podpore zdravia, vzdelávania a presadzovania demokracie a bude obhajovať dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou rozvojovej politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) V súčasnosti existuje 48 najmenej rozvinutých krajín, čo znamená, že každá piata krajina na svete patrí do tejto kategórie. Kategóriu najmenej rozvinutých krajín vytvorilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) na začiatku 70. rokov minulého storočia, čo bolo pred vyše 40 rokmi. Odvtedy sa počet najmenej rozvinutých krajín zdvojnásobil a len trom z nich (Botswana, Maldivy a Kapverdy) sa podarilo dostať sa z tejto skupiny. Dokazuje to, že chudoba sa šíri a účinnosť podniknutých krokov je ledva badateľná. Kritickú situáciu ešte zhoršila hospodárska kríza. Jej dôsledky vo veľkej miere postihli najmenej rozvinuté krajiny a spôsobili prehĺbenie tamojších problémov. Tie vznikajú predovšetkým v súvislosti s dlhom, vysokými cenami potravín a palív a zmenou klímy. Preto som podporila uznesenie štvrtej konferencie OSN o najmenej rozvinutých krajinách s plným presvedčením o dôležitosti tohto uznesenia a vedomá si jeho významu.

Potrebujeme hĺbkovú, komplexnú analýzu a diagnostiku situácie najmenej rozvinutých krajín a konkrétne návrhy riešení s krátkodobým cieľom zlepšiť životné podmienky občanov týchto krajín a s dlhodobým cieľom dostať krajiny z tejto skupiny. Ako členka Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ by som chcela upozorniť najmä na nedostatok kontrolných mechanizmov týkajúcich sa vykonanej práce. Nechýba nám politická vôľa a ochota pomôcť, ale, bohužiaľ, svoju snahu nesledujeme dostatočne a výsledok toho je, že nie sme veľmi efektívni.

 
  
MPphoto
 
 

  Michèle Striffler (PPE), písomne. (FR) Ako spoluautorka uznesenia o štvrtej konferencii Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách si myslím, že je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament názorne dokázal svoj pevný záväzok voči obyvateľom týchto krajín. Nárast počtu štátov, ktoré patria do tejto kategórie (od roku 1971 sa počet najmenej rozvinutých krajín zvýšil z 25 na 48), si vyžaduje, aby medzinárodné spoločenstvo zdvojnásobilo svoje úsilie dosiahnuť cieľ zníženia počtu týchto krajín do roku 2020 o polovicu. Z tohto pohľadu je nevyhnutné zaistiť skutočnú súdržnosť politík, ktoré sa priamo týkajú najmenej rozvinutých krajín, ako sú rozvojová pomoc, obchod, rybolov, životné prostredie, poľnohospodárstvo, zmena klímy, energetika, investície a financie, aby sa znížila chudoba a zabezpečil sa dôstojný príjem a živobytie pre obyvateľov týchto krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne.(FR) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o štvrtej konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) o najmenej rozvinutých krajinách. Európsky parlament v tomto uznesení presadzuje zásadu súdržnosti rôznych politík EÚ v oblasti rozvojovej pomoci a spolupráce. Znamená to, že vo vzťahoch EÚ s najmenej rozvinutými krajinami musí byť politika vo všetkých oblastiach – vrátane obchodu, rybolovu, životného prostredia, poľnohospodárstva, zmeny klímy, energetiky, investícií a financií – navrhnutá tak, aby podporovala ich rozvojové potreby. Uznesenie navyše pripomína význam dosiahnutia cieľa oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny vo výške 0,15 % až 0,20 % hrubého národného dôchodku a varuje pred negatívnymi dôsledkami nadobúdania poľnohospodárskej pôdy napríklad vyvlastňovaním malých poľnohospodárov a neudržateľným využívaním pôdy a vody. Zásada súdržnosti je určená na to, aby obmedzila vyhlásenia o dobrých zámeroch, ktoré sa nikdy nepremenia na činy, a protichodné odvetvové politiky. Teraz zostáva len realizovať ju.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Svoj hlas som chcela využiť na zopakovanie svojho pevného záväzku bojovať proti chudobe, či už proti jej príčinám, alebo jej dôsledkom. Medzi najmenej rozvinutými krajinami a svetovým hospodárstvom sa otvára neúprosná priepasť, čo vytvára bludný kruh, v ktorom sú obeťami obyvatelia. Všetci sme zodpovední za oneskorenie dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia, z čoho vyplýva, že koordinované konanie EÚ a Organizácie Spojených národov je naliehavo nutné. Prioritné oblasti sú dobre známe: potravinová bezpečnosť, prístup k vode a zdravotnej starostlivosti a gramotnosť. Riešenia sú tiež dobre známe, je mi však ľúto, že vyhlásenia o dobrých zámeroch sa zriedka premenia na činy. Tieto mimoriadne zraniteľné krajiny budú môcť z bludného kruhu chudoby uniknúť len prostredníctvom snáh o lepšie rozdelenie bohatstva, podporovania najmenej rozvinutých krajín na ceste k rastu a demokracii a boja proti horúčkovitej špekulácii s cenami komodít. Nie je to len zodpovednosť, pre Úniu to predstavuje bezpečnostnú požiadavku, pretože chudoba je, bohužiaľ, často zdrojom nestability.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0226/2011 (Správa o pokroku Islandu za rok 2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, pretože podporujem pristúpenie Islandu k EÚ za podmienky, že vláde sa podarí získať podporu svojich občanov pre tento vnútroštátny politický záväzok.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Vítam vyhliadku, že Island pristúpi k EÚ, pretože Island má silnú demokratickú tradíciu a občiansku kultúru, čo mu umožní bezproblémové prijatie do kruhu členských štátov EÚ. Myslím si, že pristúpením Islandu k EÚ by sa zlepšili vyhliadky Únie na to, aby zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu v severnej Európe a arktickej oblasti a prispievala tak k mnohostrannej správe a udržateľným politickým riešeniam v regióne. Island sa už aktívne zapája do politiky Severnej dimenzie EÚ a je aktívnym členom v Severskej rade, Barentsovej euro-arktickej rade a Arktickej rade, ktorá je hlavným viacstranným fórom pre spoluprácu v arktickej oblasti. Pristúpenie Islandu k EÚ by ešte viac upevnilo európsku prítomnosť v Arktickej rade. Island môže priniesť aj hodnotný príspevok k politikám EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky, a to vďaka svojim skúsenostiam v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, najmä pokiaľ ide o využívanie geotermálnej energie, ochranu životného prostredia a opatrenia na boj proti zmene klímy.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za správu o pokroku Islandu za rok 2010, ktorú vypracoval náš kolega Cristian Preda, pretože si myslím, že nastal čas na posúdenie vyhliadok tohto štátu na vstup do EÚ. Počas rokovaní s EÚ preukázali islandské orgány skutočnú oddanosť tomuto procesu a silnú politickú vôľu načas splniť prístupové kritériá.

Island má v prvom rade dlhú tradíciu demokracie. Ochrana ľudských práv a spolupráca s poprednými medzinárodnými organizáciami sú hlavnými prioritami politického programu Islandu. Pokiaľ ide o oblasť hospodárstva, orgány už navrhli predvstupovú stratégiu, aby zabezpečili diverzifikáciu svojich obchodných odvetví a dostali sa z recesie. Myslím si, že Island je schopný prevziať povinnosti, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. Mala by som spomenúť, že momentálne sú splnené požiadavky 10 rokovacích kapitol. V tejto súvislosti vítam iniciatívu Európskej komisie začať tento rok v júni prístupové rokovania s Islandom.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Táto správa poskytuje dobrý prehľad o aktuálnom stave vzťahov medzi Európskou úniou a Islandom. Od Parížskej zmluvy sme udržovali priateľské, úzke a kooperatívne väzby s touto krajinou. Ťažko ju postihla hospodárska, finančná a banková kríza. Musia sa vykonať reformy a my ich musíme podporiť.

Od začiatku prístupového procesu vedieme otvorený a konštruktívny dialóg s islandskou vládou, ktorá vyjadrila želanie vstúpiť aj do eurozóny. Rozšírenie o Island umožní väčšiu súdržnosť európskej politiky v arktickej oblasti, najmä pokiaľ ide o rybolov, námornú dopravu, vedecký výskum a ochranu životného prostredia. Európa však nie je záchranou v hospodárskej kríze ani liekom na ňu. Island musí jasne podporiť skutočný projekt integrácie do zvyšku Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vítam vyhliadku, že ako nový členský štát EÚ budeme mať krajinu so silnou demokratickou tradíciou a slušnou občianskou kultúrou. Island dosahuje dobré výsledky v oblasti ochrany ľudských práv a zaistení vysokej úrovne spolupráce s medzinárodnými mechanizmami, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv. Pristúpenie Islandu k EÚ preto posilní úlohu Únie pri presadzovaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd na celom svete. Island môže vďaka svojim skúsenostiam hodnotne prispieť k politike EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, najmä pokiaľ ide o využívanie geotermálnej energie, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy. Pristúpením Islandu k EÚ sa zlepšia vyhliadky EÚ na to, aby prostredníctvom mnohostrannej správy a udržateľných politických riešení v regióne zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu v severnej Európe a arktickej oblasti.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hlasovala som proti tejto správe. Obávam sa, že tento Parlament a inštitúcie EÚ v bezhlavej snahe o rozšírenie ignorujú otázky, ktoré majú pre členské štáty strategický význam. Je veľmi poľutovaniahodné, že Island a Faerské ostrovy opäť značne zväčšili svoje navrhované výlovy makrely v roku 2011, čo ohrozuje populáciu rýb a životaschopnosť nášho pelagického rybného hospodárstva. Toto nehanebné správanie odhaľuje klamstvo, že Island má v oblasti udržateľného riadenia rybolovu vedúce postavenie. V odpovedi na neústupčivý postoj Islandu v tejto veci nám bolo minulý rok v lete povedané, že Komisia uvažuje nad prerušením rokovaní o pristúpení Islandu k EÚ, zdá sa však, že sa v tejto veci nič neudialo. Členstvo Islandu v klube EÚ sa nemôže a nesmie rozvíjať, pokým Island nehorázne ignoruje pravidlá tohto klubu. Ako bolo napísané v jednom novinovom titulku, naozaj budeme uvažovať nad tým, aby Island namiesto krachovania svojich bánk likvidoval našu najhodnotnejšiu oblasť rybolovu?

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o pokroku Islandu za rok 2010, pretože si myslím, že musíme podporiť pristúpenie jednej z najstarších európskych demokracií k EÚ za podmienky, že budú splnené všetky potrebné požiadavky, ako napríklad zrušenie lovu veľrýb a obchodovanie s výrobkami z nich.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Zo všetkých krajín, ktorých pristúpenie k Európskej únii sa navrhlo, je Island najlepšie pripravený na to, aby tak urobil a prijal hodnoty a zásady usmerňujúce konanie Únie. Myslím si, že Únia získa z prínosu Islandu. Island má vo všeobecnosti rovnaké a v niektorých prípadoch ešte prísnejšie normy než tie, ktoré sa v Únii usilujeme dosiahnuť. Myslím si, že úpravy, ktoré sa ešte musia urobiť, nebudú také, že by príliš oddialili prístupový proces.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia sa týka správy o pokroku Islandu za rok 2010 smerom k členstvu v Európskej únii. Rokovania o pristúpení Islandu začali v júli 2010. Myslím si, že sa musia vytvoriť podmienky potrebné na dokončenie prístupového procesu Islandu a zaistenie úspechu tohto pristúpenia: je to krajina so silnou demokratickou tradíciou a pevnou občianskou kultúrou a jej pristúpenie posilní úlohu Únie pri presadzovaní ochrany ľudských práv a základných slobôd na celom svete. Island je členom Európskeho združenia voľného obchodu a má trhové hospodárstvo, ktoré by EÚ mohlo zabezpečiť určité výhody konkrétne v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. V každom prípade musí Island poskytnúť dôkaz skutočného záujmu a musí spolupracovať na vyriešení otvorených otázok v oblasti riadenia rybolovu. Podľa predloženej správy sa dosiahol určitý pokrok, ale ešte stále sa musí toho mnoho vykonať, najmä pokiaľ ide o odvetvie rybolovu. Dúfam, že tieto otvorené otázky sa budú môcť rýchlo vyriešiť, a prístupový proces Islandu tak bude úspešný.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. (PT) Náš zásadný postoj týkajúci sa procesu pristúpenia nových krajín k Európskej únii je známy: prijatie takéhoto rozhodnutia musí byť založené na vôli dotknutých ľudí, ktorá by sa mala rešpektovať. Preto čakáme na postoj Islanďanov k pristúpeniu, aby sme tento postoj mohli v budúcnosti zohľadniť. Okrem tejto zásady sme sa tohto hlasovania zdržali pre základný princíp procesu rozširovania EÚ so zreteľom na kapitalistický charakter integračného procesu a ciele, o ktoré sa usiluje. Keď sa už vyčerpajú odľahlé regióny, ktoré sú výsledkom predchádzajúcich rozšírení, je potrebné ďalej rásť a dostať sa na nové trhy.

Nepáčia sa nám niektoré požiadavky Európskej únie kladené na Island, a to vrátane tých, ktoré sú uvedené v tejto správe, napríklad požiadavky liberalizovať niektoré odvetvia, konkrétne finančné odvetvie, čo je o to závažnejšie, že to bolo jedno z odvetví zodpovedných za krízu, ktorá sa tam stala, z ktorej únik bol možný len vďaka jasnému štátnemu zásahu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Zdržali sme sa hlasovania pre náš postoj k rozširovaniu Európskej únie. Preto čakáme na postoj Islanďanov k pristúpeniu, aby sme tento postoj mohli v budúcnosti zohľadniť.

V súvislosti s tým sme nespokojní s niektorými požiadavkami Európskej únie kladené na Island, a to vrátane požiadaviek uvedených v tejto správe, s ktorými vôbec nesúhlasíme: napríklad požiadavky liberalizovať niektoré odvetvia, konkrétne finančné odvetvie, čo je o to závažnejšie, že to bolo jedno z odvetví zodpovedných za krízu, ktorá sa tam stala, z ktorej únik bol možný len vďaka jasnému štátnemu a populárnemu zásahu.

Aby sme mohli zaujať jasnejší postoj k členstvu krajiny, čakáme na ďalší vývoj, konkrétne na referendum 9. apríla 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Chcem vysvetliť, prečo sa zdržujem hlasovania o tomto texte, čo robím vždy, keď sa hlasuje o správe týkajúcej sa prístupových rokovaní s európskou krajinou. Nie je to preto, že spochybňujem právo Islandu pristúpiť k Európskej únii; je to preto, že si myslím, že to preň nie je dobré. Vlastne sa zdá, že obrovská väčšina ľudí na Islande má rovnaký názor. Rozhodnutie uchádzať sa o členstvo bolo prijaté vo chvíli paniky po kolapse islandského bankového systému s cieľom ťažiť z európskej podpory.

Všetci vedia, že Island chce prijať euro bez toho, že by sa stal členom Európskej únie, čo je nelogické, keď vieme, aké dôsledky to má, a že Island je členom Európskeho hospodárskeho priestoru a schengenského priestoru. V každom prípade to bude nakoniec na Islanďanoch, aby rozhodli, a ja dúfam, že keď povedia nie, budú vypočutí.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože prístupové rokovania s Islandom začali v júli 2010 a je nevyhnutné vytvoriť podmienky na dokončenie prístupového procesu s Islandom a na zabezpečenie jeho úspešného pristúpenia. Island môže priniesť hodnotný príspevok k politikám EÚ, a to vďaka svojim skúsenostiam v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, najmä pokiaľ ide o využívanie geotermálnej energie, ochranu životného prostredia a opatrenia na boj proti zmene klímy. Pristúpením Islandu k EÚ by sa zlepšili vyhliadky Únie na to, aby zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu v severnej Európe a v arktickej oblasti a prispievala k mnohostrannej správe a udržateľným politickým riešeniam v regióne. Tiež je veľmi dôležité poskytnúť občanom EÚ jasné a komplexné objektívne informácie o dosahu pristúpenia Islandu. Musíme sa snažiť, aby sme dosiahli tento cieľ, a myslím si, že je rovnako dôležité načúvať a venovať sa obavám a otázkam občanov a reagovať na ich názory a záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Musel som rozhodne podporiť uznesenie o správe o pokroku Islandu za rok 2010 predložené na hlasovanie v Parlamente. V práve skončenom roku preukázal Island svoju snahu vyhovieť v mnohých oblastiach európskej politike a dodržiavať zásady, na ktorých je založená. Jeho silná občianska a demokratická tradícia, pokrok dosiahnutý v posilnení nezávislosti súdnictva a osobitná pozornosť venovaná hospodárskemu hľadisku, ktoré čoraz viac smeruje k splneniu kritérií stanovených Európou, sú dôvodmi toho, že Island je krajinou, na ktorej pristúpenie k EÚ sa musíme pozerať kladne v neposlednom rade preto, že by to posilnilo úlohu Únie v Arktickej rade. Ochrana ľudských práv, posilnenie legislatívneho prostredia, pokiaľ ide o slobodu prejavu a prístup k informáciám, a veľké investície do vzdelávania, výskumu a vývoja zamerané na vyriešenie vysokej úrovne nezamestnanosti mladých ľudí dokazujú usilovnosť krajiny a jej pevné želanie začleniť sa do Európy. Konečné slovo budú mať Islanďania: budú musieť hlasovať v referende a ja dúfam, že sa rozhodnú pre pripojenie k našej veľkej európskej rodine.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré okrem iného „víta dohodu dosiahnutú medzi predstaviteľmi vlád Islandu, Holandska a Spojeného kráľovstva v kauze Icesave, najmä pokiaľ ide o záruky splatenia nákladov vzniknutých pri vyplácaní minimálnych záruk vkladateľom v pobočkách Landsbanki Islands hf. v Spojenom kráľovstve a Holandsku; víta schválenie dohody islandským parlamentom 17. februára 2011 trojštvrtinovou väčšinou hlasov;“ a „berie na vedomie rozhodnutie islandského prezidenta predložiť návrh zákona o referende a vyjadruje nádej na ukončenie priestupkového konania, ktoré začal proti islandskej vláde orgán dohľadu EZVO 26. mája 2010“.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Tento text odsudzuje odmietnutie Islanďanov splatiť dlhy vytvorené súkromnými bankami napriek tomu, že drvivá väčšina Islanďanov hlasovala proti tomuto splateniu. Nekompromisne ich núti uplatňovať kodanské kritériá. Víta plány Medzinárodného menového fondu pre krajinu. Navrhuje, aby Komisia pred národným referendom o členstve v EÚ viedla na Islande kampaň podľa modelu írskej kampane. Hlasoval som proti týmto opakovaným demonštráciám sily voči islandskému obyvateľstvu a surovej logike liberálnej normalizácie, uvedenej v tomto texte.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Island podnikol konkrétne kroky smerom k budúcemu pristúpeniu k EÚ a spomedzi kandidátskych krajín najlepšie spĺňa prístupové požiadavky. Nedávna záležitosť, v ktorej išlo o zaplatenie finančných prostriedkov Holandsku a Spojenému kráľovstvu, o ktoré prišli občania týchto krajín, pretože investovali do skrachovanej islandskej banky, by však mohla vytvoriť prekážky pristúpenia krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Island už úzko spolupracuje s Európskou úniou ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru a ako partner v rámci schengenských dohôd a dublinského nariadenia. Island dosahuje veľmi dobré výsledky aj v oblasti ochrany ľudských práv. Je tam vysoká úroveň investícií do oblastí, ako sú vzdelávanie, výskum a vývoj, čím si Island v týchto oblastiach zabezpečil dobré postavenie na medzinárodnej scéne. Kým však budeme hovoriť o pristúpení Islandu k EÚ, je potrebný súhlas islandských obyvateľov.

Bolo by dobré, keby EÚ zastavila všetku propagandu zameranú na presvedčenie Islanďanov o prínosoch pristúpenia. Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z mája 2010 uvádza, že Islandu sa podarilo upevniť svoje hospodárstvo a že napriek finančnej kríze jeho príjem na obyvateľa celosvetovo stále vedie. Z tohto dôvodu má tento projekt moju podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) V prvom rade by som chcel jasne povedať, že prípadné pristúpenie Islandu k Únii je podmienené súhlasom Islanďanov. Rozhodnutie musíme prenechať im a EÚ ho nesmie ďalej ovplyvňovať. Pokiaľ ide o správu o pokroku, Island v medzinárodnom porovnaní obstojí v mnohých oblastiach a v iných dokonca vedie: na mysli mám predovšetkým oblasti, ako sú príjem na obyvateľa, vzdelávanie, výskum a vývoj a ochrana ľudských práv. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Island je jednou z najstarších európskych demokracií. Spomedzi krajín, ktoré sa uchádzajú o pristúpenie k Európskej únii, je určite najlepšie pripravenou krajinou nielen preto, že má podobné demokratické zásady a hodnoty ako členské štáty Únie, ale aj preto, že má rovnaké alebo vyššie rozvojové normy. Hlasovala som za túto správu o pokroku Islandu za rok 2010, pretože si myslím, že keď budú splnené potrebné prístupové podmienky, spomedzi ktorých by som chcela vyzdvihnúť zrušenie lovu veľrýb a obchodovanie s výrobkami z nich, EÚ z pristúpenia tejto krajiny získa.

Otázka pristúpenia krajiny by však mala byť náležite posudzovaná v kontexte spoločných politík Únie predovšetkým spoločnej rybárskej politiky. Relatívna váha, ktorú má odvetvie rybolovu v rámci islandského hospodárstva, zapríčiňuje, že sa môžu objaviť problémy s harmonizáciou politík príznačných pre toto odvetvie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za návrh uznesenia. Európsky parlament prostredníctvom tohto uznesenia okrem iného: víta vyhliadku na nového člena EÚ, ktorým môže byť krajina so silnou demokratickou tradíciou a občianskou kultúrou; zdôrazňuje, že pristúpenie Islandu k EÚ ešte viac posilní úlohu Únie ako subjektu, ktorý na celosvetovej úrovni presadzuje a bráni ľudské práva a základné slobody; vyzdvihuje Island pre jeho dobré výsledky v oblasti zaručenia ľudských práv a zabezpečenia vysokej úrovne spolupráce s medzinárodnými mechanizmami na ochranu ľudských práv; podporuje prebiehajúcu činnosť na posilnenie legislatívneho prostredia, pokiaľ ide o slobodu prejavu a prístup k informáciám; v tejto súvislosti víta Islandskú iniciatívu pre moderné médiá, ktorá umožňuje Islandu a EÚ zaujať jasnú pozíciu, pokiaľ ide o právnu ochranu slobody prejavu a informácií.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Island je kandidátskou krajinou na členstvo v Európskej únii od roku 2010. Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože som presvedčená, že táto krajina má pevnú demokratickú tradíciu a občiansku kultúru a že jej pristúpenie ďalej posilní úlohu EÚ ako celosvetovej podporovateľky a obhajkyne ľudských práv a základných slobôd.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, pretože podporujem pristúpenie Islandu k EÚ.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0225/2011 (Správa o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za toto uznesenie, v ktorom sa odporúča vykonávanie Dohody o stabilizácii a pridružení s EÚ, ale v ktorom sa vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada neuvažuje nad otvorením rokovaní, ako to odporúča Komisia. Chcel by som tiež vyjadriť svoje obavy nad rastúcim napätím medzi etnikami, neexistenciou politického dialógu a nedostatočnou slobodou tlače. Politické strany by mali prestať bojkotovať národný parlament a mali by vstúpiť do dialógu s inštitúciami. Ľutujem tiež skutočnosť, že spor s Gréckom naďalej blokuje cestu krajiny smerom k pristúpeniu k EÚ. Dotknutí partneri musia dvojstranné otázky vyriešiť v duchu dobrých susedských vzťahov a musia pritom predovšetkým zohľadniť európske záujmy.

 
  
MPphoto
 
 

  Pino Arlacchi (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie predložené na záver rozpravy o vyhláseniach Európskej rady a Komisie o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010. Myslím si, že to je veľmi vyvážený návrh. Vyjadruje sa v ňom znepokojenie nad súčasnou politickou situáciou v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko vrátane bojkotovania národného parlamentu opozičnými stranami a nad rizikom tohto vývoja, ktorý môže negatívne ovplyvniť európsku agendu krajiny. V návrhu sa tiež vyjadruje blahoželanie krajine pri príležitosti výročia rámcového dohovoru z Ochridu, ktorý je aj naďalej základom medzietnických vzťahov v krajine, a vláda sa vyzýva, aby povzbudila všeobecný dialóg medzi etnikami. Oceňujem tiež kladné hodnotenie uvedené v návrhu, pokiaľ ide o neustále úsilie Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko stabilizovať región.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko pozorne sledujem pokrok tejto krajiny a vývoj jej žiadosti o pristúpenie k Európskej únii. Hoci ešte musí pracovať v oblastiach, ako sú politika, súdnictvo, verejná správa, boj proti korupcii a sloboda prejavu, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla významný pokrok v oblastiach ako decentralizácia, vzdelávanie a reforma väzenského systému. Dvojstranné problémy medzi touto krajinou a Gréckom nesmú brániť začatiu prístupových rokovaní. Hlasovala som za začatie týchto rokovaní. Okrem toho by som chcela poukázať na to, že v krajine sa v júni budú konať predčasné voľby. Preto by som chcela politické strany vyzvať, aby sa spojili a úzko spolupracovali s cieľom zabezpečiť pristúpenie krajiny k Európskej únii.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Súhlasil som s touto správou. Európska rada udelila v roku 2005 Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny, ale odvtedy nestanovila dátum začatia rokovaní napriek značnému pokroku, ktorý táto krajina na svojej ceste do EÚ dosiahla. Napriek dosiahnutému pokroku je Macedónsko politicky stále nestabilné, čo by mohlo ovplyvniť európsky integračný proces. Nedostatočný dialóg medzi vládnymi a opozičnými stranami v krajine prekáža dosiahnutiu dohody o vykonávaní štrukturálnych reforiem. Reforma súdnictva nie je úplne dokončená, médiá a verejná správa sú spolitizované a nevyriešená otázka začlenenia etnických skupín bráni Macedónsku v tom, aby dosiahlo ďalší pokrok a uskutočnilo potrebné reformy na zabezpečenie zásad právneho štátu a demokracie. Myslím si, že macedónska vláda musí opozičné strany viac zapojiť do rozhodovania a musí zaistiť otvorený a konštruktívny dialóg o všetkých problémoch, ktorým táto krajina v súčasnosti čelí.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za správu o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010, pretože si myslím, že európske vyhliadky Balkánu sú pre stabilitu regiónu veľmi dôležité. V tejto súvislosti má obrovský význam spolupráca s Gréckom.

Spor o názov bývalej juhoslovanskej republiky hrá kľúčovú úlohu v diskusiách o prístupových rokovaniach, keďže je jednou z prekážok brániacich začatiu rokovaní. Dobré susedské vzťahy sú v procese prechodu na štatút členského štátu EÚ nevyhnutné. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Grécko musia preto nájsť riešenie otázky názvu štátu. Pokiaľ ide o ostatné kapitoly, Grécko sa v diskusiách prejavilo ako dôveryhodný partner. Je najvyšší čas na dosiahnutie dohody týchto dvoch štátov, aby sa budúce prístupové rokovania viedli s podporou všetkých členských štátov EÚ. V tejto súvislosti by možno pomohli neutrálni vonkajší sprostredkovatelia, ako napríklad zapojenie generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov do sporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) V súvislosti s predchádzajúcimi uzneseniami Parlamentu ľutujem, že Rada sa nerozhodla začať prístupové rokovania, ako Komisia odporúča druhý rok po sebe. Proces rozširovania EÚ je mocným nástrojom pre slobodu, stabilitu a zmierenie v tomto regióne. Osobitne ma znepokojujú trvalé vysoké úrovne nezamestnanosti najmä mladých ľudí, čo je spoločným problémom mnohých krajín v tomto regióne. Chcela by som vyzvať vládu, aby rýchlo prijala účinnejšie opatrenia na zlepšenie verejných investícií zameraných na politiky zamestnanosti a na zlepšenie využívania pracovnej sily na kvalitných, stabilných a dôstojných pracovných miestach. Teší ma však nedávno prijatý zákon o energetike, ktorý má za cieľ liberalizovať trh s elektrinou v krajine a ktorý je v súlade s príslušnými európskymi smernicami. Vítam prijatie národnej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj, ale je potrebné, aby sa vynaložilo viac úsilia na uplatňovanie legislatívy v oblasti životného prostredia a aby sa na tento účel poskytli primerané finančné prostriedky. Chcela by som vyzvať na užšiu spoluprácu v oblasti nadnárodných otázok životného prostredia na základe noriem EÚ, a to najmä v oblasti kvality vody, odpadového hospodárstva a ochrany prírody.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica je v zásade za rozšírenie smerom na západný Balkán za podmienky, že si to želajú jeho obyvatelia. Zdržal som sa hlasovania o tejto špecifickej správe, pretože obsahuje problematické body okrem iného v súvislosti s navrhnutými hospodárskymi reformami a spôsobom riešenia otázky názvu. Doterajšie skúsenosti z rozširovania, spolupráce s krajinami západného Balkánu a ich integračného procesu by najmä v čase hospodárskej krízy mali prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a hospodárskemu a sociálnemu blahobytu občanov v nových krajinách a v Únii.

Správa však trvá na rozhodnutiach, ako sú nasadenie jednotiek v Afganistane a na iných miestach alebo presadzovanie hospodárskych politík ako privatizácie, ktoré zhoršujú recesiu zvyšovaním nezamestnanosti a sociálnych nerovností a znižovaním sociálnych práv. Integračný proces by sa okrem toho mal viesť v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými postupmi. V tomto konkrétnom prípade, pokiaľ ide o otázku názvu, správa by mala vzbudzovať rešpekt a dodávať podporu procesu zameraného na nájdenie všeobecne prijateľného riešenia pod záštitou Organizácie Spojených národov.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože opäť odporúča, aby Rada rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Rada udelila tomuto štátu štatút kandidátskej krajiny v roku 2005, ale odvtedy nestanovila dátum začatia rokovaní napriek značnému pokroku, ktorý táto krajina na svojej ceste do EÚ dosiahla.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) V procese integrácie Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko sa vyskytlo viacero zdržaní. Macedónsko napriek tomu pokročilo v úsilí prijať acquis Spoločenstva a poskytnúť svojim inštitúciám spoľahlivé štruktúry a dobré postupy podľa odporúčania EÚ. Politická kríza, ktorá trápi krajinu, jasne dokazuje, že sa musí vykonať ešte mnoho práce a musí sa prejsť dlhá cesta, kým Macedónsko objektívne splní všetky kritériá, aby malo skutočnú šancu na pristúpenie. Chcel by som vyzvať Grécko a Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby sa snažili prekonať svoje rozdiely a ukázali, že sú verní šľachetnej základnej podstate EÚ, ktorú dnes všetci tak veľmi potrebujeme.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Tento návrh uznesenia sa zameriava na pokrok, ktorý Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla počas uplynulého roka v integrácii do EÚ. Rada udelila Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko 16. decembra 2005 štatút kandidátskej krajiny na pristúpenie. V roku 2008 boli stanovené zásady, priority a podmienky pristúpenia, ktoré Komisia monitoruje. Hoci bolo hodnotenie pozitívne, existujú stránky, v ktorých sa musí zlepšiť, ako napríklad dialóg s Gréckom o štatúte nového členského štátu, reforma verejnej správy a systému súdnictva, boj proti organizovanému zločinu a korupcii, rešpektovanie slobody prejavu a spolupráca medzi inštitúciami. Súčasná politická situácia, v ktorej opozičné strany bojkotujú národný parlament, môže negatívne ovplyvniť priority krajiny v súvislosti s EÚ. Zainteresované strany musia dvojstranné otázky vyriešiť v duchu dobrých susedských vzťahov. Všetci aktéri musia zintenzívniť svoje úsilie a dokázať zodpovednosť a odhodlanie tak, že vyriešia všetky otvorené otázky, ktoré obmedzujú prístupový proces kandidátskej krajiny a prekážajú politike EÚ v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože Európska rada udelila v roku 2005 Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny, ale odvtedy sa jej nepodarilo stanoviť dátum začatia rokovaní napriek značnému pokroku, ktorý táto krajina dosiahla na svojej ceste do EÚ; pretože dvojstranné otázky by nemali predstavovať prekážku prístupového procesu ani by tak nemali byť použité, hoci by mali byť vyriešené pred získaním členstva; a pretože pokračovanie prístupového procesu by prispelo k stabilite Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a ešte viac posilnilo dialóg medzi etnikami. Dotknuté strany musia dvojstranné otázky riešiť v duchu dobrých susedských vzťahov a musia pritom zohľadňovať všeobecné záujmy EÚ. Všetci kľúčoví aktéri a dotknuté strany by mali zintenzívniť svoje úsilie a preukázať zodpovednosť a odhodlanie vyriešiť všetky otvorené otázky, ktoré nielenže brzdia prístupový proces kandidátskej krajiny a politiku samotnej EÚ v regióne, ale odrážajú sa aj na medzietnických vzťahoch, regionálnej stabilite a hospodárskom rozvoji. Dokument naliehavo žiada zodpovedné orgány, aby posilnili nezávislosť a slobodu médií a na všetky uplatňovali rovnaké normy a zlepšili transparentnosť ich vlastníctva. Znepokojuje ma nedostatočný dialóg medzi vládou a opozičnými stranami a všeobecná atmosféra nedôvery a konfrontácie. Je potrebné pokračovať v reforme súdnictva, aby sa zaistila jeho profesionálnosť, účinnosť a nezávislosť od politických tlakov, a rozšíriť boj proti korupcii a zlepšiť podnikateľské prostredie.

 
  
MPphoto
 
 

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. (LV) Proces rozširovania EÚ je mocným podnetom na podporu mieru, stability a procesu zmierenia na Balkáne. Macedónsko dosiahlo značný pokrok v demokratizácii štátu priamo vďaka politickej vôli stať sa plnohodnotným členom rodiny európskych štátov. Európska komisia tento pokrok posúdila a teraz druhý rok po sebe vyzvala Európsku radu, aby začala prístupové rokovania s Macedónskom. Rada ani druhý rok po sebe neurobila takéto rozhodnutie. Vyvoláva to dojem, že jednou z nepodložených prekážok otvorenia týchto rokovaní sú vzájomné sporné otázky vrátane vzťahov s Gréckom. Tieto spory nesmú brániť prístupovému procesu Macedónska o to viac, že pokračovanie prístupového procesu by podporilo stabilitu a ešte viac posilnilo dialóg medzi etnikami v Macedónsku.

Macedónsko musí, samozrejme, vykonať ešte mnoho práce, aby reformovalo vládne a súdne inštitúcie, úspešne bojovalo proti organizovaného zločinu a korupcii a zlepšilo demokratické dialógy v spoločnosti. Prijatie akéhokoľvek nového členského štátu vrátane Macedónska do EÚ sa, samozrejme, uskutoční až vtedy, keď budú splnené všetky požiadavky a jedine s jednomyseľným súhlasom inštitúcií a členských štátov EÚ. Presne z týchto dôvodov je dôležité začať proces prístupových rokovaní, o ktorom som presvedčená, že podporí pozitívne zmeny v Macedónsku a regióne ako celku.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Návrh uznesenia o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010, o ktorom Parlament hlasoval, schválila s podporou viacerých politických skupín veľká väčšina. Chcel by som vyzdvihnúť úsilie, ktoré táto krajina vynaložila, aby sa prispôsobila európskym normám. Reforma súdnictva, boj proti korupcii a reforma verejnej správy a väzenského systému predstavujú niektoré z dôležitých úspechov, pokiaľ ide o zosúladenie s acquis communautaire. Takisto chvályhodné je zameranie na umožnenie miestnej autonómie a na prijatie antidiskriminačného zákona a tiež na záväzok dosiahnuť rodovú rovnosť. Sloboda prejavu a nezávislosť médií sú však aj naďalej problematické. Dôvodom na obavy je aj rastúce napätie medzi jednotlivými etnickými skupinami v krajine. Preto si myslím, že napriek pozitívnym výsledkom sa pozornosť musí naďalej venovať inštitucionálnej otázke, ktorá je veľmi citlivá a skúšaná. Na záver vyjadrujem nádej, že proces zblíženia s Európou posilnia kroky zamerané na prekonanie rozdielov, ktoré dnes ešte existujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, aby som uznala pokrok Macedónska v európskej integrácii a zdôraznila zostávajúce ciele, ktoré musí dosiahnuť v záujme svojho obyvateľstva. Je nevyhnutné vyslať Macedónsku pozitívny signál v súvislosti s jeho budúcnosťou v Európskej únii, aby sme udržali európsku dynamiku a podporili politický dialóg, ktorý sa začal. Spor medzi Macedónskom a Gréckom týkajúci sa názvu je výhradne dvojstrannou záležitosťou a nemal by ovplyvňovať začatie prístupových rokovaní. V predbežnej dohode medzi Gréckom a Macedónskom z 13. septembra 1995 Grécko navyše súhlasilo s tým, že nebude namietať proti žiadostiam Macedónska o členstvo v medzinárodných inštitúciách, čo sa týka aj rokovaní medzi EÚ a Macedónskom. Vo Výbore pre zahraničné veci som predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa verejnej správy, súdneho systému a protikorupčných opatrení.

Prijatie národnej stratégie reformy verejnej správy a vytvorenie podvýboru Dohody o stabilizácii a pridružení sú pozitívnymi krokmi na zabezpečenie kapacít a profesionálnosti verejnej správy. Poukazujem na skutočnosť, že zjednotenie kodifikácie jurisdikcie a zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí je mimoriadne dôležité pre predvídateľnosť súdnictva a dôveru verejnosti v systém.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu o Macedónsku a vítam pretrvávajúce snahy v boji proti korupcii, ktoré sa prejavili okrem iného vykonaním druhého kola odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii a nadobudnutím účinnosti zmien trestného zákonníka. Podporujem orgány v tom, aby pokračovali vo vykonávaní právnych predpisov určených na boj proti korupcii a v zlepšovaní nezávislosti a efektívnosti súdnictva a jeho zdrojov. Korupcia je však aj naďalej rozšírená a žiadam o ďalšie zintenzívnenie úsilia o jej odstránenie.

Zdôrazňujem nevyhnutnosť účinného a nestranného presadzovania protikorupčnej legislatívy predovšetkým v oblasti financovania politických strán a v oblasti konfliktu záujmov. Poukazujem na to, aké dôležité je, aby súdny systém fungoval bez politických zásahov, a vítam úsilie o zvýšenie efektívnosti a transparentnosti súdneho systému. Zdôrazňujem potrebu zriadiť register presadzovania trestných stíhaní a odsúdení, na základe ktorého bude možné merať dosiahnutý pokrok, a vyzývam na zjednotenie kodifikácie jurisdikcie s cieľom vybudovať predvídateľný súdny systém, ktorý bude mať dôveru verejnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Kyriakos Mavronikolas (S&D), písomne. (EL) V Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko sú porušovania nezávislosti tlače, nezávislosti súdnictva a plánu mestského rozvoja Skopje 2014 na dennom poriadku. Zároveň sa teraz prerušil politický dialóg. Keď k tomuto nešťastnému vnútornému prostrediu ešte pridáme otvorenú otázku názvu, je jasné, že európske vyhliadky tejto krajiny prechádzajú ťažkou skúškou.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Toto uznesenie vyzýva Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby vynaložila všetko možné úsilie na liberalizáciu svojho hospodárstva a trhu s elektrinou. Poučuje krajinu o demokracii a dokonca aj o žurnalistike. Hlasoval som proti tomuto arogantnému a diletantskému textu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sa na svojej ceste k pristúpeniu k EÚ stretáva s viacerými prekážkami. Napriek pokroku, ktorý dosiahla prijatím celého acquis Spoločenstva, čím svojim inštitúciám poskytuje spoľahlivé štruktúry a dobré postupy, má pred sebou ešte dlhú cestu. Zostáva ešte mnoho práce, ako ukazuje politická kríza, ktorá trápi krajinu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Macedónsko bolo 9. apríla 2001 prvou krajinou na západnom Balkáne, ktorá uzavrela Dohodu o stabilizácii a pridružení s EÚ. Vývoj reforiem od roku 2001 môžeme v mnohých ohľadoch hodnotiť pozitívne. Pokiaľ ide o súdnictvo, schválili sa právne predpisy, ktoré zabezpečujú nezávislosť od politického tlaku a účinnosti. Vítané sú aj zlepšenia transparentnosti súdneho systému, najmä pokiaľ ide o nevybavené prípady na väčšine súdov. Vidieť, že krajina už napreduje smerom k prechodu na fungujúce trhové hospodárstvo, hoci má pred sebou ešte dlhú cestu. Pristúpenie Macedónska k EÚ blokuje už len spor s Gréckom o názov a dúfame, že sa to v blízkej budúcnosti podarí vyriešiť. Zdržal som sa však hlasovania, pretože niektoré aspekty správy sú veľmi nevyvážené.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010. Napriek politickému a sociálno-hospodárskemu pokroku, ktorý krajina dosiahla, proces pristúpenia Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko značne mešká. Dúfam, že sa mu v spoločnom európskom záujme podarí prekonať existujúce rozdiely a regionálne problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za uznesenie. V tomto uznesení sa v podstate hovorí, že EP sa stotožňuje s hodnotením správy Komisie o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2010, a vyjadruje sa poľutovanie nad tým, že Rada nerozhodla o začatí prístupových rokovaní, ako Komisia odporúča druhý rok po sebe a čo by bolo v súlade s predchádzajúcimi uzneseniami Parlamentu. Vyjadruje sa v ňom znepokojenie nad súčasnou politickou situáciou vrátane bojkotovania národného parlamentu opozičnými stranami a nad rizikom tohto vývoja, ktorý môže negatívne ovplyvniť európsku agendu krajiny, a pripomína sa v ňom predošlé odporúčanie Rade, aby okamžite začala prístupové rokovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že nastal čas na začatie ozajstných a náležitých prístupových rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. Odkedy Európska rada 16. decembra 2005 udelila krajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, nepodnikli sa v tejto veci v skutočnosti žiadne kroky vpred. Súvisí to najmä s radom problémov s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, predovšetkým pokiaľ ide o bojkotovanie národného parlamentu opozičnými stranami. Tento problém a aj ostatné problémy, ako napríklad existencia slobodných a nezávislých médií, ktoré sa považujú za potrebné pre vývoj stabilnej demokracie, sa musia čím skôr vyriešiť, aby sa obidve strany mohli opäť vydať na cestu k rozšíreniu EÚ na východ.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. (EL) Hlasoval som proti tejto konkrétnej správe, pretože ako som už v pléne povedal, myslím si, že vážne obvinenia uvedené v novinách Sunday Times 20. marca proti spravodajcovi Zoranovi Thalerovi, ktorý najprv predložil text, o ktorom sa potom 16. marca hlasovalo vo Výbore pre zahraničné veci, čo bolo pred zverejneniami namierenými proti nemu, a ktorý môže požívať prezumpciu neviny, a skutočnosť, že bol ohlásený nový spravodajca, zapríčiňujú, že tento návrh uznesenia nie je založený na vierohodnosti. Podľa mňa by bolo pre bezúhonnosť a vierohodnosť tohto Parlamentu chybou, keby sa o tomto návrhu hlasovalo pred zverejnením výsledkov vyšetrovania po začatí zmierovacieho postupu.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0256/2011 (Situácia na Pobreží Slonoviny)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Podporujem toto uznesenie, keďže krízová situácia v Pobreží Slonoviny by sa mala rýchlo ukončiť, pretože už viedla k veľkému počtu úmrtí. Medzinárodné spoločenstvo uznáva demokratické víťazstvo pána Ouattaru a teraz musí zdvojnásobiť svoje úsilie, aby mu pomohlo nenásilne prevziať moc. Keďže to je vážna situácia, ktorá nielen ohrozuje výsledky volieb, pre ktoré sa ľudia legitímne rozhodli, ale ktorá má dôsledky aj v podobe porušovania ľudských práv, EÚ musí konať diplomaticky s pomocou všetkých mechanizmov, ktoré má k dispozícii, aby pomohla vrátiť situáciu do normálu, a čo je ešte dôležitejšie, aby zabránila ďalším úmrtiam.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Pobrežie Slonoviny sa počas posledných štyroch mesiacov dostalo do hlbokej politickej krízy v dôsledku toho, že úradujúci prezident Laurent Gbagbo odmieta odovzdať moc právoplatnému prezidentovi Alassanovi Ouattarovi napriek skutočnosti, že pán Ouattara v novembri 2010 vyhral prezidentské voľby a ako víťaza ho uznalo medzinárodné spoločenstvo po tom, čo Organizácia Spojených národov (OSN) výsledky potvrdila. Podľa zdrojov OSN prišli v Pobreží Slonoviny od decembra 2010 o život stovky ľudí a skutočný počet mŕtvych bude pravdepodobne omnoho vyšší, keďže násilie sa odohráva vo vnútri krajiny a tlač o tom nie vždy informuje. Útoky sú úmyselne namierené proti členom mierových jednotiek a inštitúciám OSN. Súhlasím s tým, že na vyriešenie humanitárnej situácie v Pobreží Slonoviny a zabránenie novej migračnej kríze v regióne sú potrebné rýchle politické opatrenia na medzinárodnej úrovni. Komisia a členské štáty musia koordinovať svoje snahy s ostatnými medzinárodnými darcami, aby mohli reagovať na naliehavé potreby obyvateľstva Pobrežia Slonoviny a jeho susedných krajín. Podporujem sankcie v podobe zákazu vydávania víz a zmrazenia aktív, ktoré prijali Bezpečnostná rada OSN, Africká únia a Rada Európskej únie voči všetkým osobám a subjektom, ktoré odmietajú uznať legitímnu moc prezidenta, a podporujem skutočnosť, že tieto sankcie sa majú uplatňovať dovtedy, kým sa neobnoví moc legitímnych orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Rozhodne odsudzujem pokusy bývalého prezidenta Gbagba a jeho prívržencov násilne si prisvojiť vôľu obyvateľov Pobrežia Slonoviny a chcela by som sa pripojiť k výzve adresovanej pánovi Gbagbovi, aby okamžite odovzdal moc. Je poľutovaniahodné, že obyvatelia Pobrežia Slonoviny museli zaplatiť takú vysokú cenu za rešpektovanie svojej demokratickej vôle, ktorú vyjadrili v prezidentských voľbách v novembri 2010. Chcela by som vyjadriť svoju plnú podporu prezidentovi Ouattarovi, jeho vláde a obyvateľom Pobrežia Slonoviny v plnení ich úlohy zmierenia, obnovy a udržateľného rozvoja. Chcela by som požiadať o začatie rokovaní s cieľom obnoviť poriadok, mier, stabilitu a bezpečnosť v krajine, ktorá má ťažkú úlohu dosiahnuť národné zjednotenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie o situácii v Pobreží Slonoviny, pretože sa v ňom odsudzujú násilné pokusy bývalého prezidenta Gbagba prisvojiť si moc a zdôrazňuje sa v ňom, že je potrebné, aby ihneď odovzdal moc demokraticky zvolenému prezidentovi Ouattarovi a aby sa tak obnovili mier a demokracia v krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Napriek veľkolepej predstave Félixa Houphouëta-Boignyho je dnes Pobrežie Slonoviny rozdelenou krajinou pre konflikt medzi pánom Gbagbom a pánom Ouattarom, ktorého koniec je v nedohľadne. Ľudia v Pobreží Slonoviny sledovali vojenské útoky jednotlivých skupín s obavami a strachom, pretože sa obávali zlyhania bezpečnosti a ďalšej destabilizácie krajiny. Pobrežie Slonoviny je ďalším príkladom nebezpečenstva diktatúr, ktoré pretrvávajú a ktoré po svojom skončení zanechávajú inštitucionálne vákuum, absenciu demokratických postupov a neschopnosť uplatňovať slobody.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Príklad, ktorý Európska únia dáva počas celej svojej existencie, jej ukladá historickú povinnosť vystupovať proti všetkým porušovaniam ľudských práv a podporovať rešpektovanie práva národov na sebaurčenie, a to prostredníctvom verejného odsúdenia a programov rozvojovej pomoci. V poslednom čase sme videli nárast násilia a potvrdených masakrov v Pobreží Slonoviny, kde nie všetci obyvatelia krajiny akceptujú proces demokratizácie. Parlament prijal viacero uznesení o politickej situácii v tejto krajine najmä 16. decembra 2010. Ostatné inštitúcie EÚ a medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (OSN) a predstavitelia štátov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), odsúdili porušovanie ľudských práv v tejto krajine, ktoré nasledovalo po tom, ako zosadený prezident Gbagbo neakceptoval výsledky volieb potvrdených OSN, čo viedlo k vlne násilia v krajine a následne k stovkám úmrtí a približne jednému miliónu utečencov. Preto súhlasím s opatreniami, ktoré tu boli predložené, a hlasujem za tento návrh, pretože si myslím, že Parlament by mal presadzovať zahraničnú politiku založenú na hodnotách a nie len na hospodárskych záujmoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Nehlasovali sme za toto uznesenie a naďalej nás znepokojuje vojnový stav v Pobreží Slonoviny, hospodárske ochromenie krajiny a vysoké úrovne násilia, ktoré postihujú ľudí, čo v krajine spôsobilo humanitárnu krízu.

Vieme, že tam existujú dlhoročné dôvody takejto ťažkej situácie, osobitne chudoba a sociálna nerovnosť, ktoré sú dedičstvom niekdajšieho kolonializmu alebo plánov štrukturálneho prispôsobenia, ktoré tam dlhé roky vnucoval Medzinárodný menový fond.

Tieto posledné štyri mesiace trápenia po voľbách ukázali poľutovaniahodnú skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ nevyužili dostatočne diplomatické kanály na mierové, politické vyriešenie krízy. Úloha Francúzska je osobitne poľutovaniahodná, pretože pred využitím diplomatických kanálov uprednostnilo vojenský zásah.

Preto sa domáhame toho, aby všetky strany ukončili vojnu a násilie, a naliehame na EÚ, aby podľa toho konala.

 
  
MPphoto
 
 

  Bruno Gollnisch (NI), písomne.(FR) Toto uznesenie je majstrovskou ukážkou zavádzania. Úžasným spôsobom sa mu darí nikdy nehovoriť negatívne o strane pána Ouattaru, ktorej zverstvá však Organizácia Spojených národov práve na mieste overuje. Je však pravda, že pán Ouattara, ktorý je moslimom, nepochádza z Pobrežia Slonoviny a bol vyškolený v Medzinárodnom menovom fonde vo Washingtone, môže len prilákať našu podporu. Uznesenie vychvaľuje do nebies prácu jednotiek Organizácie Spojených národov v Pobreží Slonoviny (UNOCI), hoci samotná OSN bola nútená požiadať Francúzsko o pomoc na ochranu svojej misie a najmä na zaistenie ochrany cudzincov.

To je teda pekná ukážka účinnosti a užitočnosti. Pokiaľ ide o pozornosť, ktorú venujete presadzovaniu volebných výsledkov, bolo by dobré, keby ste rovnakú neustálu pozornosť venovali v prípadoch, kedy európske štáty odmietnu zmluvy, ktoré im predložíte. Vy v skutočnosti podporujete len tie výsledky, ktoré vám vyhovujú. Takýto krátkozraký, čiernobiely prístup sa nedá podporiť, ako sa nedá podporiť ani uznesenie, ktoré je ešte horšie informované ako európske novinové články, na ktorých je zrejme založené.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože Pobrežie Slonoviny sa počas posledných štyroch mesiacov dostalo do hlbokej politickej krízy v dôsledku toho, že úradujúci prezident Laurent Gbagbo odmieta odovzdať moc právoplatnému prezidentovi Alassanovi Ouattarovi napriek skutočnosti, že pán Ouattara v novembri 2010 vyhral prezidentské voľby a ako víťaza ho uznalo medzinárodné spoločenstvo po tom, čo Organizácia Spojených národov výsledky potvrdila. Všetky diplomatické snahy nájsť mierové riešenie povolebnej patovej situácie vrátane snáh Africkej únie, Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov a prezidenta Juhoafrickej republiky zlyhali. Od polovice februára sa boje v hlavnom meste a aj na západe krajiny zintenzívnili, pričom znepokojujúce správy poukazujú na to, že proti civilistom sa čoraz viac používa ťažké delostrelectvo. V Pobreží Slonoviny boli spáchané brutálne činy vrátane sexuálneho násilia, núteného zmiznutia, mimosúdnych popráv a nadmerného a bezhlavého používania sily proti civilnému obyvateľstvu, čo predstavuje zločiny proti ľudskosti. Parlament preto vyzýva prezidenta Ouattaru, aby podporil mier a národné zmierenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne.(IT) Vážna politická a inštitucionálna kríza, ktorá Pobrežím Slonoviny otriasa už niekoľko mesiacov, teraz spôsobila vlnu násilia, ktorej koniec je zrejme v nedohľadne. Rozhodne odsudzujem pokus exprezidenta Gbagba násilne zvrátiť právoplatné výsledky volieb, na základe ktorých ho Alassane Ouattara porazil. Pobrežie Slonoviny je už niekoľko mesiacov dejiskom mestskej partizánskej vojny medzi prívržencami odchádzajúceho prezidenta a obyvateľstvom. Myslím si, že Európa by mala najmä v takýchto situáciách, v ktorých sú vážne ohrozené základné ľudské práva a samotný ideál demokracie, dôrazne a jasne vystúpiť a odsúdiť takéto činy a ukázať svoj silný nesúhlas a rozhorčenie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, v ktorom sa všetky politické sily v Pobreží Slonoviny naliehavo vyzývajú, aby rešpektovali vôľu obyvateľstva, slobodne vyjadrenú vo výsledkoch prezidentských volieb z 28. novembra 2010, ktoré potvrdila nezávislá volebná komisia CEI a overil osobitný zástupca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, podľa ktorých je Alassane Dramane Ouattara zvoleným prezidentom Pobrežia Slonoviny. Uznesenie žiada všetky strany Pobrežia Slonoviny, aby predovšetkým nevykonávali žiadne formy nezákonného nátlaku a porušovania ľudských práv, zamedzili im a chránili pred nimi civilistov.

Uznesenie tiež veľmi dôrazne odsudzuje pokusy bývalého prezidenta Gbagba a jeho prívržencov prisvojiť si vôľu obyvateľstva Pobrežia Slonoviny prostredníctvom podnecovania násilia a podrývania integrity volebného procesu. V tomto zmysle sa v ňom zdôrazňuje, že výsledky demokratických volieb musia plne rešpektovať všetky zúčastnené strany vrátane porazených kandidátov a poukazuje sa v ňom na to, že nepresadenie týchto výsledkov by ešte viac ohrozilo mier a stabilitu v Pobreží Slonoviny.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Rešpektovanie demokracie je neodňateľnou zásadou EÚ. Preto musíme dôrazne odsúdiť udalosti v Pobreží Slonoviny. Skutočnosť, že pán Gbagbo po prehre vo voľbách používa násilie proti civilistom v Pobreží Slonoviny, je neprijateľná a pán Gbagbo musí okamžite odstúpiť a odovzdať moc. Zodpovední nesmú zostať nepotrestaní a my musíme urobiť všetko, čo je v našej moci, aby sme ich identifikovali a súdne stíhali – ak to bude potrebné, na medzinárodnej úrovni – za zločiny proti civilnému obyvateľstvu, vďaka čomu bude EÚ schopná poskytnúť vyšetrovaniam potrebnú podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Prezident Gbagbo nebol po výsledkoch volieb v Pobreží Slonoviny – na demokratickom základe ktorých utrpel volebnú porážku – ochotný akceptovať svoj odchod z úradu. Pokusy o rokovania ani medzinárodná kritika neboli úspešné a situácia viedla ku kríze s násilnými konfliktmi. Dôležité je pokračovať v medzinárodnom tlaku napríklad čo najdôraznejším odsudzovaním porušovania ľudských práv a zločinov proti humanitárnemu právu a zavádzaním sankcií.

Rovnako dôležité sú aj snahy v súvislosti s unesenými civilistami, medzi ktorými sú aj občania EÚ. Toto uznesenie sa však pozerá len na zverstvá spáchané jednotkami porazeného prezidenta Gbagba a nie na obvinenia vznesené proti jednotkám novozvoleného prezidenta Ouattaru. V prípade násilných činov by sa nemal robiť rozdiel v tom, kto ich spáchal.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) EÚ musí čo najdôraznejšie odsúdiť vážne porušovania ľudských práv a násilné činy spáchané porazeným prezidentom Gbagbom. Ak sa bude naďalej porušovať humanitárne právo, musia sa uvaliť konkrétne sankcie. Dôležité je však aj to, aby sa potrestali násilné činy obidvoch strán, inými slovami aj násilné činy, z ktorých bol obvinený nový prezident Ouattara. Obete násilných útokov veľmi nezaujíma, kto násilie nariadil. V tomto ohľade považujem uznesenie za príliš jednostranné.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) S ohľadom na politickú krízu s vážnymi sociálnymi následkami, ktorú krajina zažíva, vítam prísľub EÚ, ktorý vyjadrila pani komisárka Georgievová, pomôcť vyriešiť túto humanitárnu krízu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za uznesenie. Pripájam svoj hlas k tým, ktorí: 1. ľutujú, že povolebná politická patová situácia nebola riešená pokojne a všetky diplomatické snahy vynaložené týmto smerom zlyhali; 2. odsudzujú tragické straty na životoch a straty na majetku v povolebnom násilí a vyzývajú pánov Gbagba a Ouattaru, aby zabezpečili dodržiavanie ľudských práv a právneho poriadku a 3. vyzývajú pána Ouattaru a pána Gbagba, aby prevzali zodpovednosť a zabránili násiliu a odvetám po skončení bojov v krajine a dokázali svoj záväzok dosiahnuť pokojný demokratický prechod.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Pobrežie Slonoviny sa v priebehu posledných štyroch mesiacov dostalo do hlbokej politickej krízy. Odmietnutie odchádzajúceho prezidenta Laurenta Gbagba odovzdať moc Alassanovi Ouattarovi, víťazovi prezidentských volieb z novembra 2010, vyvolalo špirálu násilia v celej krajine, ktorá nevykazuje žiadne znaky zmiernenia. Od polovice februára sa boje v hlavnom meste a na západe krajiny zintenzívnili a stále dostávame znepokojujúce správy o tom, že proti civilistom sa čoraz viac používa ťažké delostrelectvo. Napriek tomu, že Organizácia Spojených národov volebné výsledky potvrdila, diplomatické snahy medzinárodného spoločenstva zatiaľ nepriniesli úspech. Nastal čas odsúdiť pokusy bývalého prezidenta Gbagba a jeho prívržencov násilne zvrátiť želanie obyvateľov Pobrežia Slonoviny. Laurent Gbagbo musí okamžite odstúpiť a odovzdať moc Alassanovi Ouattarovi, ktorý je právoplatne zvoleným prezidentom.

 
  
MPphoto
 
 

  Michèle Striffler (PPE), písomne. (FR) Pobrežie Slonoviny je už štyri mesiace v hlbokej politickej kríze spôsobenej odmietaním bývalého prezidenta Laurenta Gbagba odovzdať moc právoplatnému prezidentovi Alassanovi Ouattarovi. Táto situácia má osobitne katastrofálne humanitárne dôsledky. Povolebné násilie malo za následok viac ako jeden milión osôb a utečencov vysídlených v rámci krajiny. Obrovský prílev utečencov môže navyše rozdúchať viditeľné napätie v regióne. Táto kríza má preto tendenciu pokračovať. Hoci vítam rozhodnutie Komisie päťnásobne zvýšiť humanitárnu pomoc, čím sa európska pomoc zvýši na úroveň 30 miliónov EUR, je nevyhnutné, aby Európska únia urobila všetko možné, aby pomohla najzraniteľnejším skupinám obyvateľov a monitorovala ich meniace sa potreby.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. (FR) Veľmi rada som podporila toto uznesenie, ktoré jasne odsudzuje zverstvá, ktoré spáchala milícia verná odchádzajúcemu prezidentovi Pobrežia Slonoviny Laurentovi Gbagbovi na civilnom obyvateľstve. Ukončenie konfliktu diplomatickými prostriedkami by bolo bývalo lepšie, ale úroveň násilia v Abidjane a nekompromisný, sebazničujúci postoj zosadeného prezidenta si vyžadovali zásah Organizácie Spojených národov (OSN) s cieľom chrániť civilistov a pomôcť právoplatnému prezidentovi Alassanovi Ouattarovi prevziať moc. Toto uznesenie preto podporuje zásah francúzskych jednotiek pod vedením OSN, čo pomáha presadiť právo a volebný výsledok a chrániť životy civilistov a európskych štátnych príslušníkov. Keď sa obnoví právny štát, budú musieť príslušné orgány Pobrežia Slonoviny s podporou medzinárodného spoločenstva zabezpečiť, aby bol porazený kandidát v posledných prezidentských voľbách v Pobreží Slonoviny Laurent Gbagbo spolu so všetkými činiteľmi podozrivými z porušenia ľudských práv súdený za svoje činy. Na záver si myslím, že EÚ musí pokračovať v plnení svojho záväzku poskytovať Pobrežiu Slonoviny dlhodobú pomoc, aby podporila národné zmierenie a pomohla opätovne vybudovať a stabilizovať krajinu.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0198/2011 (Revízia európskej susedskej politiky – východný rozmer)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasujem za túto správu, pretože obsahuje dôležité ciele, napríklad liberalizáciu vízového režimu, dohody o voľnom obchode, kontakt s občianskou spoločnosťou a zákaz používania sily, pokiaľ ide o účasť EÚ v konfliktoch, ako aj zásadu sebaurčenia a zásadu územnej celistvosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Od svojho začiatku v roku 2004 európska susedská politika (ESP) viedla k posilneniu vzťahov s partnerskými krajinami. Východné partnerstvo je zmysluplným politickým rámcom na prehĺbenie vzťahov s partnerskými krajinami a je založené na zásadách spoločnej angažovanosti a zodpovednosti. Prioritami Východného partnerstva sú rozvoj demokracie, dobrá správa vecí verejných a stabilita, hospodárska integrácia a zbližovanie s politikami EÚ, najmä pokiaľ ide o životné prostredie, zmenu klímy a energetickú bezpečnosť. Vykonávanie ESP čelí určitým prekážkam, a preto musí revízia ESP zahŕňať jasne definované priority opatrení, jasné kritériá a diferenciáciu na základe výkonnosti. ESP musí byť aj naďalej založená na demokracii, zásadách právneho štátu, dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a musí podporovať politické, sociálne a hospodárske reformy našich najbližších partnerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Băsescu (PPE), písomne. (RO) Hlasovala som za iniciatívu zo strany Komisie a Rady o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky. Táto politika priniesla výsledky vďaka svojej pružnosti a teraz ju treba prispôsobiť novej situácii v Európe. Práve z toho dôvodu ju treba lepšie prispôsobiť osobitným okolnostiam každej krajiny zahrnutej do programu.

Myslím si, že najdôležitejším faktorom by mal byť skôr záväzok partnerských štátov než geografická poloha. Podstatou reforiem v štáte sú však ľudia. Východné a západné krajiny musia mať rovnaké príležitosti a to si vyžaduje opätovné vyváženie susedskej politiky. Bývalé sovietske štáty tiež potrebujú spoluprácu s EÚ. Tento názor podporil aj Joe Biden počas nedávnej návštevy v Kišiňove. Chcela by som zdôrazniť, že Moldavská republika je vedúcim reformátorom v rámci Východného partnerstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože revízia východnej dimenzie európskej susedskej politiky zahŕňa také dôležité ciele ako demokratické postupy, dobrú správu vecí verejných a stabilitu, hospodársku integráciu, životné prostredie, zmenu klímy a energetickú bezpečnosť. Európsky parlament je toho názoru, že boj proti korupcii – najmä v oblasti súdnictva a polície – by mal byť hlavnou prioritou EÚ v oblasti rozvoja jej vzťahov s východnými partnermi. Ďalej je potrebné zintenzívniť boj proti medzinárodným sieťam organizovaného zločinu a zvýšiť mieru policajnej a justičnej spolupráce s príslušnými agentúrami EÚ. Je veľmi dôležité, aby organizácie občianskej spoločnosti aktívne vykonávali svoju prácu najmä v oblasti ľudských práv a aby podporovali demokratické postupy a zabezpečili slobodu médií. Chcela by som zdôrazniť význam slobody prejavu a slobodných a nezávislých médií vrátane internetu pre rozvoj demokracií. Chcela by som tiež zdôrazniť význam odborov a sociálneho dialógu ako súčasť demokratického rozvoja východných partnerov.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. (RO) Správy Komisie o európskej susedskej politike (ESP) neznázorňujú len skutočný prínos politiky dobrých susedských vzťahov, ale aj jej problémy. ESP treba zrevidovať a treba prijať odlišný prístup, pokiaľ ide o reakciu Európskej únie na pokrok susedných krajín týkajúci sa sociálno-hospodárskych reforiem, a poskytnúť im finančnú a politickú podporu, ktorá bude prispôsobená osobitným potrebám každej krajiny.

Východné partnerstvo ponúka politický rámec na upevnenie vzťahov medzi EÚ a jej východnými susedmi a na pokračovanie sociálno-hospodárskych reforiem v partnerských krajinách.

Pokrok každej krajiny musí byť posúdený na základe porovnávacej analýzy založenej na vopred vymedzených kritériách, ale zároveň sa musia zohľadniť aj faktory týkajúce sa osobitných vlastností každej krajiny. „Európska perspektíva vrátane článku 49 Zmluvy o Európskej únii“ by mohla predstavovať hybnú silu na uskutočňovanie reforiem v týchto krajinách. Parlament musí zohrať dôležitú úlohu v stanovení hodnotiacich kritérií a v posilnení slobody a demokracie v susedných partnerských krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Predovšetkým by som chcel zablahoželať pánovi kolegovi poslancovi Siwiecovi k vynikajúcej práci, ktorú vykonal, a k spolupráci, alebo lepšie povedané k syntéze myšlienok, ktorú sme dosiahli v súvislosti so všeobecnou zásadou revízie európskej susedskej politiky (ESP). Okrem toho, čo som už povedal o uznesení o južnej dimenzii, ktorého som bol spravodajcom, chcel by som zdôrazniť, že je potrebné, aby obe dimenzie ESP v budúcnosti uprednostňovali prístup zdola nahor, a zdôrazniť, že iba intenzívnejšie zapojenie miestnych komunít a občianskej spoločnosti zabezpečí maximálnu účinnosť vykonávania ESP EÚ. Dúfam tiež, že ako som uviedol vo svojom prejave, EÚ nebude uprednostňovať krátkodobú stabilitu na úkor najlepších záujmov a neustálej ochrany občanov a ich individuálnej a kolektívnej slobody s osobitným dôrazom na práva žien. Aj keď ma mimoriadne tešia výsledky, ktoré sme v týchto dvoch správach dosiahli, dosť ma mrzí, že Parlament a Komisia ani tentoraz naplno nevyužili túto príležitosť na rozlíšenie medzi východnými krajinami ESP a južnými krajinami ESP, ktoré by sa potenciálne mohli stať partnermi EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Cieľom uznesenia o východnej dimenzii európskej susedskej politiky (ESP) je odporučiť, aby ďalšia strategická revízia ESP posilnila diferenciáciu medzi štátmi podľa ich ambície a záväzkov a v nadväznosti na skutočný pokrok a konkrétne kroky. Mali by sa zohľadňovať osobitosti každého partnera vrátane ich cieľov a potenciálu. Základné európske hodnoty vrátane demokracie, zásady právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, nezávislosti súdnictva a boja proti korupcii sú základy, z ktorých ESP vychádza, a mali by zostať hlavným kritériom na hodnotenie postavenia východných partnerov. Sloboda tlače a boj proti korupcii by mali byť pre EÚ prioritami pri budovaní vzťahov s týmito krajinami a to by sa malo odzrkadľovať v celkovom rámci pre inštitucionálny rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Ciele EÚ sú veľmi rozsiahle a sú založené na rozšírení smerom k susedným krajinám s cieľom vytvoriť veľké územie na voľný pohyb ľudí a tovaru. V tejto súvislosti hrá európska susedská politika (ESP) EÚ kľúčovú úlohu v stratégii pre rozvoj a rast. V tomto smere sa prijalo niekoľko nástrojov a uznesení, najmä nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), a urobili sa zásadné rozhodnutia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Preto ma teší prijatie tejto správy a navrhovaných opatrení, najmä posilnenie financovania a spolupráce rôznych odvetví, ako aj zorganizovanie druhého samitu Východného partnerstva v druhej polovici roka 2011. Chcel by som zdôrazniť potrebu EÚ zintenzívniť dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti v týchto krajinách, podporovať voľný obchod a stabilitu, presadzovať výmenu skúseností a mobilitu medzi členským štátmi a týmito krajinami, ako aj podporovať viacstranný dialóg.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože revízia východnej dimenzie európskej susedskej politiky zahŕňa také dôležité ciele, ako sú demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj a dobrá správa vecí verejných. Zdôrazňuje, že ESP je naďalej strategicky významným rámcom na prehlbovanie a posilňovanie našich vzťahov s našimi najbližšími partnermi, pokiaľ ide o podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem, a že pri navrhovaní a vykonávaní programov a činností je dôležité zachovať zásadu spoločnej angažovanosti. Východné partnerstvo bolo vytvorené ako politický rámec na rozvoj východnej dimenzie ESP, ktorý je zameraný na prehlbovanie a posilňovanie vzťahov medzi EÚ a jej východnými susedmi prostredníctvom podporovania politických združení, hospodárskej integrácie a aproximácie právnych predpisov, pričom podporuje politické a sociálno-hospodárske reformy v partnerských krajinách. Chcel by som zdôrazniť, že hospodárske reformy musia prebiehať súbežne s politickými reformami a že dobrú správu vecí verejných možno dosiahnuť len prostredníctvom otvoreného a transparentného rozhodovacieho procesu, ktorý bude založený na demokratických inštitúciách. Je mimoriadne dôležité ďalej podporovať rozvoj regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a zlepšiť politiky EÚ vo vzťahu k čiernomorskému regiónu, a to predovšetkým prostredníctvom začatia plnohodnotnej stratégie EÚ pre Čierne more a zabezpečenia potrebných finančných a ľudských zdrojov na jej účinné plnenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – Vždy som podporoval východnú susedskú politiku Európskej únie, čo možno vidieť z mojich predchádzajúcich aktivít. Podporujem revíziu európskej susedskej politiky, pretože je potrebná na to, aby výrazne prispela k zabezpečeniu pevnejšieho začlenenia ľudských práv a politických zásad do analýzy politickej situácie v tretích krajinách. Zdôrazňuje pozitívny rozvoj v súvislosti s ľudskými právami a demokratizáciou v niektorých partnerských krajinách a určitý negatívny vývoj v ďalších krajinách, najmä v Bielorusku. Za dôležitú tiež považujem skutočnosť, že osobitnú pozornosť venuje mobilite študentov, akademických a výskumných pracovníkov a podnikateľov, zabezpečuje dostupnosť dostatočných zdrojov a posilňuje súčasné štipendijné programy. Zo všetkých uvedených dôvodov podporujem revíziu európskej susedskej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. (RO) Revízia susedskej politiky musí aj naďalej riešiť osobitné problémy, ktorým musia čeliť regióny nachádzajúce sa na hraniciach Európskej únie. Myslím si, že na riešenie takých rozmanitých problémov sú potrebné značné administratívne kapacity. Okrem demografických zmien, zmeny klímy, hospodárskej konkurencieschopnosti a kvality života sa musia regióny, ktoré hraničia s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, zaoberať radom následkov vyplývajúcich z problémov, ktoré sa neriešia riadnym spôsobom. Týka sa to napríklad spôsobu, akým sa zvládajú prírodné katastrofy. Intervencie v núdzových situáciách sú nesmierne náročné, ak susedné krajiny nie sú schopné reagovať, a žiadny región nedokáže sám zvládať celú situáciu. Preto som navrhol, aby sa regióny, ktoré sa nachádzajú na hraniciach EÚ a majú spoločné hranice aspoň s dvoma štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, považovali za „platformy“ a náležite sa podporovali. Susedská politika musí zohľadniť schopnosť regiónov, ktoré sa nachádzajú v EÚ, ale majú vonkajšie hranice, riešiť problémy, ktoré sú oveľa zložitejšie. Na to treba poskytnúť zodpovedajúcu finančnú podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie a podporujem krajiny v tomto regióne, aby navzájom užšie spolupracovali a aby nadviazali posilnený a dlhodobý dialóg na všetkých príslušných úrovniach, ktorý by sa týkal oblastí ako sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť a predovšetkým oblastí pohraničnej správy, migrácie a azylu, boja proti organizovanému zločinu, obchodovania s ľuďmi, nelegálneho prisťahovalectva, terorizmu, prania špinavých peňazí a policajnej a justičnej spolupráce. Uznesenie pripomína, že dobré susedské vzťahy sú pre krajiny ESP jedným z najdôležitejších predpokladov pokroku smerom k členstvu v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Nová európska susedská politika, ktorá nám bola prisľúbená, je iba opakovaním toho istého s doplnením niekoľkých demokratických hľadísk. Pokiaľ ide o východnú dimenziu, je tam všetko: zóny voľného obchodu, podpora projektov Nabucco a AGRI a outsourcing „riadenia migračných tokov“. Nič sa nezmenilo. Hlasoval som proti. EÚ nie je ani štátom, ani demokraciou, správa sa však ako imperialistická mocnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Pôvodne boli z európskej susedskej politiky vylúčené tri krajiny Zakaukazska a boli začlenené len do oblasti pôsobnosti susedskej politiky. Akčné plány na prehĺbenie dvojstranných vzťahov sú dôležitým nástrojom európskej susedskej politiky a pripravujú sa jednotlivo pre každú krajinu, keďže v praxi každá krajina ide po vlastnej ceste. Najmä región Zakaukazska je charakterizovaný radom konfliktov, ktorých konečné riešenie považujú v niektorých prípadoch za mimoriadne zložité aj odborníci.

V tomto kontexte je dôležité opakovane objasniť, že susedská politika EÚ nevedie automaticky k pristúpeniu (ako v procese rozširovania). Skôr sa týka aspektov bezpečnostnej politiky a zvyšovania stability. To nie je v uznesení dostatočne vyjadrené, a preto som zaň nehlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Európska susedská politika je nástrojom na zabezpečenie stability a podpory mierových a demokratických štruktúr, ako aj na prehĺbenie dvojstranných vzťahov s krajinami obklopujúcimi EÚ. Predovšetkým v krajinách Zakaukazska treba urobiť veľa práce najmä preto, lebo región je opakovane sužovaný konfliktmi. Európska susedská politika nie je a nemala by byť prvou fázou politiky rozširovania. Zdá sa mi, že to nie jasne uvedené, a preto nemôžem podporiť toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Ukázalo sa, že európska susedská politika (ESP) je efektívnym nástrojom zahraničnej politiky, ktorý podporuje posilnenie vzťahov s tretími krajinami a prináša niektoré hmatateľné prínosy. Konečným cieľom efektívnej susedskej politiky je zaručiť mier. Východné partnerstvo je zmysluplným politickým rámcom na prehĺbenie vzťahov s partnerskými krajinami a je založené na zásadách spoločnej angažovanosti a zodpovednosti. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože aj ja si myslím, že posilnenie vzťahov medzi všetkými krajinami, ako sa v ňom odporúča, si vyžaduje väčší spoločný záväzok a ďalší pokrok smerom k dobrej správe vecí verejných a k demokratickým normám.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje potrebu zrevidovať európsku susedskú politiku (ESP) založenú na podpore základných hodnôt a zásad EÚ a na väčšom zapojení občianskej spoločnosti a miestnych komunít a ktoré zdôrazňuje význam východnej dimenzie ESP ako nástroja na posilnenie vzťahov EÚ s východnými susedmi s cieľom podporovať politické, sociálne a hospodárske reformy v týchto krajinách a posilniť ich oddanosť spoločným hodnotám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných v kontexte európskej integrácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Pripájam sa k hlasu tých, ktorí vítajú pokrok dosiahnutý v rámci európskej susedskej politiky (ESP) vo vzťahoch medzi EÚ a susednými krajinami, zdôrazňujem hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých stojí ESP, ku ktorým patria demokracia, zásady právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj a dobrá správa vecí verejných, domnievam sa, že ESP je naďalej strategicky významným rámcom na prehlbovanie a posilňovanie našich vzťahov s našimi najbližšími partnermi, pokiaľ ide o podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem, a zdôrazňujem, že pri navrhovaní a vykonávaní programov a činností je dôležité zachovať zásadu spoločnej angažovanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) V súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii Únia musí rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva. Ako sme mohli vidieť, európska susedská politika vo veľkej miere viedla k posilneniu vzťahov s partnerskými krajinami a priniesla niektoré hmatateľné prínosy v záujme spoločného blaha. Hlavné úlohy však zostávajú a dôraz by sa teraz mal klásť na prioritné opatrenia s účinnejšími kritériami, najmä pokiaľ ide o Východné partnerstvo. Partnerstvo s východnými susedmi predstavuje politický rámec, ktorý má obrovský význam pre blahobyt Európy, a jeho pracovná platforma sa sústreďuje na štyri témy: demokraciu, dobrú správu vecí verejných, hospodársku integráciu a zbližovanie s európskymi politikami. Žiaľ, v tomto období dochádza v týchto krajinách ku konfliktom, ktoré vážne narúšajú ich hospodársky, sociálny a politický rozvoj a predstavujú vážnu prekážku brániacu spolupráci a regionálnej bezpečnosti, ako ukázali nedávne povstania v Tunisku a Egypte. Ocenila by som strategickú revíziu európskej susedskej politiky založenú na hodnotách Únie, ktoré odmietajú represívne režimy a ktoré podporujú oprávnené demokratické ambície ľudí z východných krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Od svojho začiatku európska susedská politika priniesla hmatateľné prínosy všetkým zapojeným stranám. Vytvára rámec spolupráce, ktorý má strategický význam pri podpore politických, sociálnych a hospodárskych reforiem našich najbližších partnerov. Prioritami Východného partnerstva sú rozvoj demokracie, dobrá správa vecí verejných a stabilita, hospodárska integrácia a zbližovanie s politikou EÚ. Od vytvorenia ESP sa zaznamenal pokrok v oblasti ľudských práv, demokratizácie verejného života a hospodárskych reforiem mnohých partnerských krajín. Bielorusko zostáva jedinou krajinou s obmedzenou účasťou na spolupráci s EÚ a jeho ďalšie zapojenie do ESP by malo závisieť od jeho ochoty rešpektovať základné zásady demokracie a slobody.

Pozornosť treba venovať boju proti korupcii, volebnému právu a spôsobu, akým sa konajú voľby, aby boli v súlade s medzinárodným právom. Treba vyjadriť podporu parlamentnému zhromaždeniu EURONEST a zdôrazniť jeho úlohu v posilňovaní demokracie a v rozvoji spolupráce s krajinami Východného partnerstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE), písomne.(PL) Cieľom uznesenia Európskeho parlamentu o revízii európskej susedskej politiky (ESP) je prekonať ťažkosti, ktoré v posledných mesiacoch vznikli v našom susedstve vo východnej aj južnej v dimenzii. Tieto udalosti preukázali neprimeranosť súčasného zapojenia EÚ v susedstve. Nevyhnutnosťou je zmena paradigmy v politike EÚ navrhovaná Európskym parlamentom z „prvoradej stability“ na „prvoradú demokratizáciu a ľudské práva“. Už by sme sa viac nemali tváriť, že súčasný stav politiky, teda udržiavanie autoritatívnych režimov, je pre Európu a jej bezpečnosť lepší. Nastal čas solidarity s našimi susedmi.

Napriek rozdielom má väčšina krajín v susedstve spoločné znaky: obmedzenú slobodu alebo vôbec žiadnu slobodu a nedostatok úspechov v modernizácii. Vyčlenenie ďalších veľkorysých finančných prostriedkov s cieľom vybudovať stabilné susedstvo EÚ sa zdá nevyhnutné. ESP by preto naďalej mala byť založená na zásade podmienenosti a na dvojstrannej a viacstrannej spolupráci a mala by sa rozšíriť o snahy o inštitucionálnu integráciu, liberalizáciu vízového režimu, otvorenie európskeho trhu a podporu občianskej spoločnosti. Stojí za to opäť spomenúť stanovisko Poľska ako zástancu postupného rozširovania EÚ, ktoré pred dvoma rokmi v partnerstve so Švédskom vyzvalo členské štáty, aby posilnili východnú dimenziu ESP v podobe iniciatívy Východného partnerstva.

Vzhľadom na súčasné udalosti má úloha Poľska symbolický význam. Poľsko, ktoré má historické skúsenosti s transformáciou svojho politicko-hospodárskeho systému, môže v súčasnej politike slúžiť ako dobrý príklad a model pre východných aj južných susedov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Ukázalo sa, že európska susedská politika (ESP) je kľúčovým nástrojom zahraničnej politiky, podporuje posilnenie vzťahov medzi partnerskými krajinami a je výhodná pre obe strany. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, sú zamerané na poskytnutie väčšieho súladu, zvýšenia efektívnosti a legitímnosti vonkajšej dimenzie EÚ. Je však nevyhnutné zrevidovať a zdôrazniť chyby z minulosti. Revízia ESP a Východného partnerstva by mala stanoviť priority osobitných opatrení každého partnera spolu s kritériami a diferenciáciou na základe výkonnosti a dosiahnutých výsledkov. Prístup zdola nahor a podpora občianskej spoločnosti a procesov demokratizácie sú predpokladom dlhodobej udržateľnosti a rastu.

Osobitné zameranie na odbornú prípravu, vzdelávanie, výskum a mobilitu je potrebné na riešenie sociálno-hospodárskych problémov v regióne. Na záver by som chcel zdôrazniť podporu, ktorú EÚ poskytla bieloruskej občianskej spoločnosti pri posilňovaní demokratických a sociálnych reforiem s cieľom umožniť mu zapojenie do ESP a ďalších odvetvových politík.

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0199/2011 (Revízia európskej susedskej politiky – južný rozmer)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím s vyjadrením záväzkov, že treba zohľadniť aktuálny vývoj a chyby z minulosti a podporovať demokratickú transformáciu, ako aj hospodárske a sociálne reformy v regióne, bojovať proti korupcii a podporovať ľudské práva a základné slobody. Predovšetkým treba vytvoriť mnohostranný rozmer a súčinnosť medzi dvojstrannými a mnohostrannými rozmermi tohto partnerstva vrátane revitalizácie Únie pre Stredozemie a posilnenia úlohy odborových organizácií civilného obyvateľstva. Je tiež dôležité zdôrazniť potrebu zvýšenia finančných prostriedkov vyčlenených na túto politiku a ich lepšieho využívania.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Musíme prehodnotiť našu politiku v južnom Stredozemí. Cieľom európskej susedskej politiky bolo podporovať hodnoty demokracie a ľudských práv, ale udalosti, ku ktorým dochádza v južnom Stredozemí od začiatku roka, poukazujú na to, že sme v tom neuspeli. Samozrejme, spolupráca v oblastiach ako vzdelávanie a modernizácia hospodárstva priniesla ovocie. To isté nemožno povedať o dobrej správe vecí verejných, reforme súdnictva a demokracii, ktoré sú však hlavnými cieľmi európskej susedskej politiky. Pozitívom tohto textu je navrhnutie riešení na radikálne prehodnotenie tejto politiky. Verím, že Európska komisia a Rada sa tým dokážu inšpirovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Počas dnešnej plenárnej rozpravy v Štrasburgu sme predložili dôležité strategické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k európskej susedskej politike. To ukázalo, že Európa dokáže byť aktívna, ak chce, a že pokiaľ ide o ideály, dokáže ostať jednotná. Dnes sme to opäť dokázali. Som rád, že sa to podarilo v uznesení, ktorého som mal tú česť byť spravodajcom. Skutočne ma potešilo, že ako videl celý Parlament, komisár Füle počas rozpravy, ktorá predchádzala tomuto hlasovaniu, privítal takmer všetky naše návrhy. Teraz vyzývam Komisiu, aby 10. mája vo svojom procese preskúmania prejavila ambíciu, ktorú si súčasná situácia vyžaduje, a to vytvorenie susedskej politiky šitej na mieru každému štátu s jasnými kritériami a dôkladným posúdením. To v budúcnosti umožní vytvoriť hospodársku oblasť Stredozemia s novými južnými demokraciami a verím, že príjemná atmosféra a spolupráca, ktoré charakterizovali prácu na riešení tejto problematiky, budú viesť k tomu, aby bol Parlament trvalo zapojený do plánovania a hodnotenia tejto politiky. Myslím si, že je absolútne nevyhnutné, aby EÚ v budúcnosti v susedskej politike uprednostňovala prístup zdola nahor, a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v tomto uznesení.

 
  
MPphoto
 
 

  Diane Dodds (NI), písomne. – Hlasovala som proti tomuto návrhu. Aj keď je veľmi dôležité, aby sme sa usilovali o podporu mieru a demokracie v Stredozemí, je úplne jasné, že stratégia európskej susedskej politiky zatiaľ nebola úspešná. Táto politika stojí daňových poplatníkov okolo jeden a pol miliardy EUR ročne, zjavne však nesplnila očakávania. V súčasnosti v oblasti čelíme utečeneckej kríze a mnoho režimov sa obracia proti svojim vlastným ľuďom. Podľa mňa niet pochýb o tom, že čoskoro budeme požiadaní, aby sme schválili ďalšie financovanie. Bez jasných cieľov a pracovného programu bude táto neprehľadná politika naďalej sklamaním pre tých najzraniteľnejších ľudí v regióne. Je tiež jasné, že reakcia na pokračujúcu bezpečnostnú a humanitárnu situáciu, ktorú skoordinovala pani vysoká predstaviteľka, bola neúčinná.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Nedávne udalosti v oblasti južného Stredozemia, ktoré sa začali v Tunisku v decembri 2010, viedli k naliehavej potrebe zrevidovať európsku susedskú politiku (ESP). Parlament by mal monitorovať procesy demokratického prechodu v krajinách južného Stredozemia a spolu s ďalšími európskymi inštitúciami by mal podporovať tento prechod, aby bol čo najpohotovejší a najpokojnejší, a poskytovať dôležitú podporu prostredníctvom nástrojov, ktoré má k dispozícii a ktoré sú zamerané na podporu politických, hospodárskych a sociálnych reforiem. Posilnenie demokracie, zásada právneho štátu, dobrá správa vecí verejných, boj proti korupcii a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd sú nevyhnutnými prvkami v politickom dialógu medzi EÚ a jej južnými susedmi. Vzhľadom na tieto udalosti si Únia pre Stredozemie zaslúži oživenie so zreteľom na posilnenie južnej dimenzie ESP.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Teší ma kvalita tohto uznesenia a jeho prijatie a chcel by som zablahoželať pánovi kolegovi Davidovi. Ciele EÚ sú veľmi rozsiahle a sú založené na rozširovaní smerom k susedným krajinám s cieľom vytvoriť veľké územie na voľný pohyb ľudí a tovaru. V tejto súvislosti hrá európska susedská politika (ESP) EÚ kľúčovú úlohu v stratégii pre rozvoj a rast. V tomto smere sa prijalo niekoľko nástrojov a uznesení, najmä nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), a urobili sa zásadné rozhodnutia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Revízia ESP má však v kontexte súčasných udalostí v južnom a východnom Stredozemí teraz väčší význam. EÚ by sa mala poučiť z udalostí na juhu, najmä v Tunisku a Egypte, a mala by prehodnotiť svoju politiku na podporu demokracie a ľudských práv a vytvoriť vykonávací mechanizmus pre doložku o ľudských právach zahrnutú vo všetkých dohodách s tretími krajinami. V rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne.(IT) Vzhľadom na nedávne udalosti v stredozemskej oblasti, ako aj na priame a nepriame následky týchto udalostí pre európske krajiny musíme vykonať rýchlu a dôslednú revíziu európskej susedskej politiky. Nová stratégia Európy musí byť založená na opätovnom vymedzení prostriedkov, ktoré sú dostupné pre oblasť Stredozemia, musí zabezpečiť zvýšenie finančných záväzkov s cieľom posilniť politickú, hospodársku a sociálnu reformu v krajinách tejto oblasti a naliehať na zabezpečenie prostriedkov v súvislosti s prisťahovalectvom. Okrem toho, pokiaľ ide o radikálne zmeny ovplyvňujúce našich južných susedov, som presvedčená, že nastal čas, aby sme prijali nový európsky prístup s cieľom nielen brániť demokraciu, ale aj prijať konkrétne opatrenia na zmiernenie migračných tlakov a zaručenie bezpečnosti dodávok energie. V tomto kontexte je nevyhnutné čo najskôr položiť základy nového a posilneného partnerstva s našimi južnými susednými krajinami: partnerstva, ktoré je zamerané na podporu stability, hospodárskeho rozvoja a demokratického prechodu tejto oblasti. Z toho dôvodu si myslím, že Európska únia musí zohrávať kľúčovú úlohu v geopolitickom kontexte regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože zdôrazňuje význam zriadenia osobitnej pracovnej skupiny, ktorej súčasťou je aj Parlament, ako reakcie na výzvy na monitorovanie procesov prechodu k demokracii uskutočnených subjektmi pre demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o slobodné a demokratické voľby a budovanie inštitúcií vrátane nezávislého súdnictva. Ďalej vyzýva EÚ, aby výrazne podporila proces politickej a hospodárskej reformy v regióne použitím všetkých existujúcich nástrojov v rámci európskej susedskej politiky a aby v prípade potreby schválila nové nástroje, ktoré by mohli najúčinnejším spôsobom podporovať proces demokratickej transformácie so zameraním sa na dodržiavanie základných slobôd, dobrú správu vecí verejných, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii, teda na naplnenie potrieb a očakávaní obyvateľstva našich južných susedov. Musíme zabezpečiť poskytovanie lepšie cielenej pomoci zameranej predovšetkým na občiansku spoločnosť a miestne spoločenstvá, čím sa zabezpečí prístup zdola nahor. Každé zvýšenie objemu pridelených finančných prostriedkov by sa však malo opierať o presné posúdenie potrieb a malo by byť v súlade so zvyšovaním účinnosti uskutočňovaných programov, ktoré sú vhodne prispôsobené a uprednostnené podľa požiadaviek každej prijímajúcej krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré pripomína, že európskej susedskej politike (ESP) sa nepodarilo presadiť a zabezpečiť ľudské práva v tretích krajinách so zreteľom na súčasné dianie v južnom Stredomorí, najmä v Tunisku a Egypte; vyzýva EÚ, aby sa z týchto udalostí poučila a aby prehodnotila svoju politiku na podporu demokracie a ľudských práv a vytvorila vykonávací mechanizmus pre doložku o ľudských právach zahrnutú vo všetkých dohodách s tretími krajinami; trvá na tom, že v rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii a vyzýva na lepšiu koordináciu s ostatnými politikami Únie voči týmto krajinám.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Nová európska susedská politika, ktorá nám bola prisľúbená, je iba opakovaním toho istého s doplnením niekoľkých potrebných demokratických hľadísk. Pokiaľ ide o ostatné veci, dohody s diktátormi budú existovať aj naďalej: zóny voľného obchodu, outsourcing „riadenia migračných tokov“, energetická bezpečnosť EÚ – je tam všetko. EÚ vôbec nezaujímajú rodiace sa demokracie. Hlasoval som proti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Už niekoľko rokov sa EÚ v rámci susedskej politiky sústreďuje na hospodársku liberalizáciu, pričom dúfa, že to bude mať pozitívne vedľajšie účinky. Dynamiku hospodárskych reforiem dlho oslabujú autoritatívne režimy prostredníctvom zvýšeného štátneho útlaku. Vzhľadom na stupňovanie udalostí v Líbyi je otázne, či európska susedská politika skutočne dokáže prispieť k väčšej stabilite.

V krajinách Maghrebu sa zdá, že želania Barcelonského procesu sa sčasti splnia, aj keď s vedľajšími účinkami, ktoré EÚ nepredpokladala a na ktoré nebola pripravená, napriek tomu, že sa bežne spájajú s procesom transformácie. Barcelonský proces sám osebe je pozitívny aspekt a zobral som to do úvahy pri hlasovaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Európska susedská politika (ESP) je efektívnym nástrojom zahraničnej politiky. Parlament by mal prostredníctvom medziparlamentných delegácií a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie prevziať svoju zodpovednosť za presadzovanie myšlienky, že medzi stabilitou a prosperitou Európy a demokratickou správou vecí verejných a hospodárskym a sociálnym pokrokom jej južných susedov je úzke prepojenie, a podporovať politické diskusie, skutočnú slobodu, demokratické reformy a právny štát v susedných partnerských krajinách. Z týchto dôvodov, ktoré boli vyjadrené v uznesení, zaň hlasujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne.(PT) Nedávne protesty v niektorých krajinách južného susedstva EÚ, najmä v Tunisku, Egypte a Líbyi, jasne poukázali na potrebu, aby EÚ zmenila svoju susedskú politiku a vytvorila ambicióznejšie a účinnejšie nástroje, ktoré umožnia povzbudiť a podporiť požadované politické, hospodárske a sociálne reformy. Je preto nevyhnutné, aby revízia európskej susedskej politiky (ESP) odrážala tento vývoj a umožnila primeranú reakciu na problémy spôsobené týmto vývojom s dôrazom na nekompromisnú ochranu demokratických hodnôt a základných práv a slobôd a so záväzkom zabezpečiť väčšiu účasť občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev. Pán spravodajca David to veľmi dobrým spôsobom uvádza vo svojej správe a chcel by som ho pochváliť za výborne vykonanú prácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za návrh uznesenia. Európsky parlament opätovne zdôrazňuje hodnoty, zásady a záväzky, na ktorých spočíva európska susedská politika (ESP) a ku ktorým patrí demokracia, zásada právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a dodržiavanie práv žien, dobrá správa vecí verejných, trhové hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj, a pripomína skutočnosť, že ESP sa musí stať platným rámcom prehlbovania a posilňovania vzťahov s našimi najbližšími partnermi na podporu ich politických, sociálnych a hospodárskych reforiem zameraných na ustanovenie a upevnenie demokracie, pokroku a sociálnych a hospodárskych príležitostí pre všetkých; zdôrazňuje, že pri koncipovaní a vykonávaní programov ESP je potrebné zachovať zásady kolektívnej a spoločnej zodpovednosti; domnieva sa, že ESP od svojho zavedenia v roku 2004 priniesla hmatateľné výhody pre partnerov ESP a aj pre EÚ tým, že predstavuje jednotný rámec politiky, a prostredníctvom diferenciácie vychádzajúcej z dosiahnutých výsledkov a na mieru ušitej pomoci.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) V súlade s článkom 8 Zmluvy o Európskej únii Únia musí rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva. Rešpektovanie a podpora demokracie a ľudských práv, najmä práv žien, sú základnými cieľmi Európskej únie a musia predstavovať spoločné hodnoty s partnerskými krajinami európskej susedskej politiky. Súčasné ľudové povstania v Tunisku, Egypte a Líbyi sú následkom všeobecnej nespokojnosti obyvateľstva s totalitnými režimami, ktorá sa šíri celým východným regiónom. EÚ musí vzhľadom na tento zmenený sociálny a politický priestor urobiť efektívne zmeny a doplnenia svojej susedskej politiky s cieľom poskytnúť účinnú podporu reformačnému procesu v oblastiach ľudských práv a demokracie. EÚ musí detailne vymedziť strategické priority partnerstiev východných a južných susedov. Chcela by som, aby Únia prijala opatrenia posilnené želaním začať proces demokratizácie, najmä pokiaľ ide o väčšiu účasť žien na verejnom živote a lepšie plánovanie sociálno-hospodárskeho rozvoja.

 
  
MPphoto
 
 

  Tokia Saïfi (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som za túto správu, pretože nedávne udalosti by nás mali povzbudiť, aby sme zreformovali a nielen presmerovali susedskú politiku. Z hospodárskeho, obchodného a politického hľadiska by rešpektovanie práv a slobôd malo zároveň predstavovať podmienky a ciele našej spolupráce. Finančná pomoc, ktorú EÚ v tejto súvislosti poskytuje, by sa mala výrazne zvýšiť a mala by spĺňať tie isté podmienky a ciele. Mali by sme tiež opäť uviesť do činnosti Úniu pre Stredozemie, a to na morálnom základe z hľadiska jej požiadaviek a na praktickom základe z hľadiska jej úspechov. Naša spolupráca by už viac nemala byť obmedzená na komunikáciu s vládnucimi orgánmi: Európska únia by prioritne mala komunikovať s rôznymi členmi občianskej spoločnosti a podporovať vytváranie a organizáciu politického pluralizmu v tomto regióne. Ak budeme podporovať zavádzanie legitímnych a organizovaných zmien moci, nebudeme čeliť dileme medzi bezpodmienečnou podporou vlád z dôvodu stability a chaosom. Okrem toho, ak tentoraz postavíme našu spoluprácu na hodnotách, dáme jej všeobecnú legitímnosť a súvislosť potrebnú na riešenie historických problémov tohto regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. (ET) V dnešnom hlasovaní som podporila uznesenie o revízii východnej aj južnej dimenzie európskej susedskej politiky (ESP). Tieto uznesenia sú mimoriadne dôležité vzhľadom na nedávne udalosti v južnom regióne. Predovšetkým musíme zohľadniť naliehavé požiadavky verejnosti niekoľkých južných susedov EÚ na zvrhnutie diktatúr a rozvoj demokracie. Strategická revízia európskej susedskej politiky musí plne zohľadniť tieto udalosti a zaoberať sa nimi.

Obe uznesenia o južnej aj východnej dimenzii sú dôležité pre vzájomne výhodnú spoluprácu medzi EÚ a rôznymi susednými krajinami s cieľom zabezpečiť potrebný rozvoj demokracie, ľudských práv, ako aj hospodárstva a bezpečnosti. Stabilita a blahobyt Európy sú úzko prepojené s úspechom južných susedov ESP v oblasti demokratickej správy vecí verejných, ako aj s ich hospodárskym a sociálnym úspechom, a preto je dôležité podporovať zásady politických diskusií, úplných slobôd, demokratických reforiem a právneho štátu v partnerských krajinách susedskej politiky. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne.(FR) Povstania v Tunisku, Egypte a Líbyi boli pre Európu takým prekvapením, že všetci súhlasia s tým, že by mala zrevidovať podmienky spolupráce s krajinami Stredozemia. Pokiaľ ide o poskytovanie dlhodobej podpory demokratického prechodu, hospodárskeho rozvoja a regionálnej integrácie našich južných susedov, niekoľko možností už máme k dispozícii. EÚ má k dispozícii dva nástroje: Úniu pre Stredozemie a nástroj európskeho susedstva a partnerstva. Obidva nástroje ukázali svoje nedostatky, ale skutočný politický záväzok by nám pomohol napraviť naše chyby. Preto podporujem toto uznesenie, ktoré poskytuje jasný rámec a stanovuje osobitné ciele pre budúcu európsku susedskú politiku. Chcela by som však upriamiť pozornosť kolegov poslancov na cezhraničnú dimenziu tejto politiky. Predstavuje iba 5 % z celkového rozpočtu nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), je prehliadaná ústrednými vládami a jej plánovanie znepokojivo mešká. Táto dimenzia však môže byť katalyzátorom mnohých štrukturálnych iniciatív na spoluprácu v Stredozemí. Vytvorenie skutočného partnerstva medzi EÚ a Stredozemím neznamená len vo väčšej miere zohľadňovať túžby ľudí, ale aj skutočne investovať do konkrétnych projektov.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Podporila som uznesenie o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky. Ako členka Výboru pre práva žien by som chcela predovšetkým poukázať na význam politík rodovej rovnosti ako neoddeliteľného prvku ľudských práv, ktoré sú zároveň základnou zásadou Európskej únie. Práva žien musia byť v rokovaniach s krajinami európskej susedskej politiky (ESP) prioritou.

Podľa uznesenia by sa práva žien mali zahrnúť do revízie zjednotených právnych predpisov (ústavné právo, trestné právo, rodinné právo a všetky orgány občianskeho práva) a mali by sa začleniť do dialógu o ľudských právach, ktorý budeme viesť s novými partnerskými krajinami ESP. Mali by sme sa tiež sústrediť na opatrenia, ktoré prehĺbia sociálne začleňovanie žien. Musíme zaviesť programy, ktoré podporujú vzdelávanie žien, a musíme podporovať ich zamestnanosť a zvýšiť ich účasť na verejnom živote. Účinky opatrení na zlepšenie rodovej rovnosti v krajinách ESP by sa mali neustále monitorovať a mal by sa nad nimi vykonávať dohľad a zlyhania v tejto oblasti by sa mali kategoricky odsúdiť a dokonca potrestať.

Chcela by som, aby sme neposilňovali vzťahy EÚ s tými tretími krajinami, ktoré nedostatočne začlenili ženy do svojich politík a inštitúcií v záležitostiach týkajúcich sa organizácií občianskej spoločnosti (najmä organizácií na ochranu ľudských práv a ženských organizácií).

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za túto správu, ktorá má mimoriadny význam vzhľadom na nedávne udalosti v južnom susedstve EÚ. Je nevyhnutné, aby nová politika podporovala demokratizáciu a skutočné reformy v príslušných krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Udalosti v severnej Afrike a na Blízkom východe svedčia o neúčinnosti európskej susedskej politiky (ESP), ale aj o nových problémoch, ktorým EÚ ako regionálny hráč musí čeliť. Vytvorenie oblasti prosperity a dobrých susedských vzťahov založených na hodnotách EÚ by malo naďalej byť základom vzťahov s partnerskými krajinami ESP a v tomto konkrétnom prípade so stredozemskými krajinami. Predovšetkým si myslím, že je nevyhnutné zrevidovať orientačné programy na obdobie 2011 – 2013, zohľadniť najnaliehavejšie potreby a zároveň dosiahnuť, aby boli finančné nástroje – najmä nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) – pružnejšie, s cieľom poskytnúť priamu podporu organizáciám občianskej spoločnosti.

Chcel by som tiež požiadať o posilnenie Únie pre Stredozemie z hľadiska financovania, ako aj z hľadiska záväzku členských štátov, keďže ide o podporované fórum na výmenu osvedčených postupov, kde by sa mala vytvoriť jasná politika pre Stredozemie na základe politiky partnerstva, zásady angažovanosti a podmienenosti. Nakoniec som presvedčený, že naliehavo potrebujeme nájsť riešenia na ukončenie vojny v Líbyi a tiež pripraviť balík opatrení na obnovu krajiny po skončení konfliktov.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Vítam prijatie tohto uznesenia Parlamentom, ktoré posudzuje budúce smerovanie euro-stredomorského partnerstva a rozhoduje o ňom. Moje odhodlanie zblížiť dve strany Stredozemného mora ma viedlo k predloženiu niekoľkých návrhov a s potešením konštatujem, že ich kolegovia poslanci schválili. Predovšetkým som zdôrazňovala revíziu európskej susedskej politiky (ESP) vzhľadom na udalosti v arabskom svete, a to zintenzívnením dialógu s občianskou spoločnosťou, výmenou osvedčených postupov, zaručením rešpektovania ľudských práv v našich dohodách o pridružení a podporou demokratického prechodu v týchto krajinách. ESP nám ponúka vynikajúcu príležitosť podporovať naše hodnoty a posilňovať naše vzťahy s krajinami na prahu Európy. Z toho dôvodu dúfam, že naše partnerstvo so susedmi v južnom Stredomorí sa stane prioritou našej zahraničnej politiky. Budem prísne dbať na to, aby sme pracovali na rovnakej úrovni a aby na dosiahnutie nášho cieľa urobiť zo stredozemského regiónu oblasť mieru, prosperity a spolupráce boli vyčlenené dostatočné prostriedky.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0244/2011 (Používanie sexuálneho násilia v konfliktoch v severnej Afrike a na Blízkom východe)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Som za toto uznesenie, pretože podporuje najzákladnejšie občianske práva, najmä tie, ktoré sa týkajú slobody prejavu. Tento typ správania by mal mať dôsledky na vzťah medzi EÚ a akýmkoľvek štátom, ktorý pácha takéto útoky proti slobode. Bez silného politického tlaku na tieto krajiny bude ťažké dosiahnuť mier. EÚ by mala byť vždy v čele boja proti útokom tohto typu a mala by ďalej pozorne sledovať budúci vývoj v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne.(LT) Hlasovala som za uznesenie o používaní sexuálneho násilia v konfliktoch v severnej Afrike a na Blízkom východe. Ženy, ktoré sa aktívne podieľajú na vzburách, ktorých cieľom je podpora demokracie a dodržiavania práv a slobôd v severnej Afrike a na Blízkom východe, si zaslúžia náš rešpekt a podporu. Európska únia nemôže byť ticho, keď sa s týmito odvážnymi bojovníčkami za demokraciu a slobodu kruto zaobchádza. Preto vyzývame Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne protestovali proti používaniu sexuálnych útokov voči ženám, ich zastrašovaniu a útočeniu na ne v Líbyi a Egypte, pretože úradujúce režimy v týchto krajinách sa v rámci konfliktov, ktorými sa vyznačujú tieto revolúcie, uchyľujú k sexuálnemu násiliu na ženách. Egyptské orgány musia prijať naliehavé opatrenia na ukončenie mučenia, prešetriť všetky prípady zneužitia mierových demonštrantov a prestať súdiť civilistov na vojenských súdoch. Som pevne presvedčená, že zmeny odohrávajúce sa v severnej Afrike a na Blízkom východe musia prispieť k ukončeniu diskriminácie žien a ich úplnému zapojeniu do spoločnosti za rovnakých podmienok, aké majú muži.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne.(IT) Násilné činy páchané na ženách a deťoch v priebehu posledných niekoľkých týždňov počas konfliktov, ktoré vypukli v severnej Afrike, nie sú žiadnym prekvapením, pretože, žiaľ, ženy žijúce v prostredí ozbrojených konfliktov sa čoraz častejšie stávajú terčom ponižovania a mučenia, stávajú sa majetkom a sú ovládané s cieľom úplného alebo čiastočného zničenia jednej konkrétnej skupiny.

Je toho však viac: nikto nemá právo narúšať dôstojnosť žien len preto, lebo majú odvahu žiadať právo na vyjadrenie svojich myšlienok, aktívne sa podieľať na vytváraní mierového a demokratického sveta a predovšetkým žiadať právo na rodovú rovnosť. Neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, napríklad elektrické šoky, testy panenstva, fyzické a psychické násilie, znásilnenie a otroctvo, je neprijateľnou praktikou, ktorej musíme povedať „dosť“.

Čo sa týka udalostí v týchto krajinách severnej Afriky, je len správne – tak ako v akomkoľvek inom konflikte vo svete –, aby boli ľudia zodpovední za tieto vážne činy potrestaní, pretože tu nehovoríme len o civilistoch, ale aj o vojakoch, čo je ešte trestuhodnejšie. Úprimne dúfam, že EÚ sa podarí vyvinúť tlak na to, aby tieto krajiny rýchlo ratifikovali sériu medzinárodných súdnych nástrojov vrátane štatútu Medzinárodného trestného súdu a dohovoru z roku 1951, ktorý sa týka postavenia utečencov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože je tu naliehavá potreba zastaviť používanie násilia na ženách a sexuálne zneužívanie žien. Európska komisia a členské štáty by mali dôrazne odsúdiť sexuálne zneužívanie žien, ich zastrašovanie, mučenie a násilie, ktoré sa na nich pácha v Líbyi a Egypte. Musíme vyzvať egyptskú najvyššiu vojenskú radu, aby prijala okamžité opatrenia na zastavenie týchto násilných trestných činov na ženách. Musíme zaistiť, aby všetky bezpečnostné a ozbrojené sily boli jasne poučené, že trestné činy a násilie sa nesmú tolerovať, budú sa v plnej miere prešetrovať a voči páchateľom bude vyvodená zodpovednosť. Každý by navyše mal mať možnosť vyjadriť svoj názor na demokratickú budúcnosť svojej krajiny bez toho, aby bol zadržaný, mučený či vystavený ponižujúcemu a diskriminačnému zaobchádzaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Ženy majú počas vzbúr, ktorých cieľom je podpora demokracie a dodržiavania práv a slobôd v severnej Afrike a na Blízkom východe, kľúčový hlas. Žiaľ, režimy v Líbyi a Egypte používajú násilie ako spôsob zastrašovania a ponižovania žien, čím sa tieto ženy stávajú zraniteľnejšími. Dôrazne odsudzujem činy spáchané egyptskou armádou na demonštrantkách zatknutých na námestí Tahrír. Musia sa naliehavo prijať okamžité kroky na zastavenie tohto ponižujúceho zaobchádzania a na zaistenie toho, aby sa všetkým bezpečnostným a ozbrojeným silám jasne povedalo, že mučenie a ďalšie formy nevhodného zaobchádzania budú dôkladne prešetrené. Je na egyptských orgánoch, aby prijali naliehavé opatrenia na ukončenie mučenia, prešetrili všetky prípady zneužitia mierových demonštrantov a zastavili procesy s civilistami na vojenských súdoch. Vyzývam Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne odmietli používanie sexuálnej agresie, zastrašovania a obťažovania žien v Líbyi a Egypte.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože dôrazne odsudzuje režimy v Líbyi a Egypte za to, že sa uchýlili k sexuálnej agresii počas konfliktu, ktorý je súčasťou súčasných revolúcií. Ženy zohrávajú počas týchto vzbúr kľúčovú úlohu, keď bojujú a riskujú svoje životy na podporu demokracie a dodržiavania práv a slobôd. Je dôležité zaistiť, aby zmeny odohrávajúce sa v severnej Afrike a na Blízkom východe prispeli k ukončeniu diskriminácie žien a ich úplnému zapojeniu do spoločnosti za rovnakých podmienok, aké majú muži.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) Všetci sme si vedomí toho, že obdobia prevratov a ozbrojených konfliktov, žiaľ, zhoršujú situáciu násilia na ženách a deťoch a vedú k nárastu počtu prípadov sexuálneho zneužívania. Tieto praktiky sú absolútne trestuhodné, rovnako ako používanie násilia, skupinového znásilňovania, testov panenstva, hrozieb a fyzického alebo psychického zneužívania, teda praktík namierených proti ženám s cieľom zastrašiť alebo vydesiť ich, prípadne obmedziť ich právo na politickú účasť, ako sa to deje v Egypte a Líbyi. EÚ a najmä Parlament by mali byť baštou ochrany základných práv a ľudskej dôstojnosti a jasne a jednohlasne by mali odsúdiť akékoľvek porušovanie týchto hodnôt. Dôrazne odsudzujem násilné praktiky na ženách a deťoch počas nedávnych konfliktov na Blízkom východe a v severnej Afrike a chcel by som vyzvať na prijatie najvhodnejších opatrení na ochranu ich najzákladnejších práv a dôstojnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Boj proti porušovaniu ľudských práv je hlavným cieľom EÚ a jej inštitúcií. Z tohto dôvodu vyvoláva používanie sexuálneho násilia v akomkoľvek konflikte to najdôraznejšie odmietnutie a odsúdenie zo strany týchto organizácií. Tento Parlament naozaj prijal mnoho uznesení odsudzujúcich násilie na ženách. Toto spoločné uznesenie sa zameriava na toto násilie, najmä na sexuálne násilie páchané na ženách v severnej Afrike a na Blízkom východe. Správy o násilí v súvislosti s vojnou a represiami, ktoré sa k nám dostali, sú absolútne strašné a spôsobili veľké znechutenie a rozhorčenie. Páchatelia týchto činov nesmú zostať nepotrestaní, a to ani vtedy, keď ich chránia diktátori, či pod zámienkou zaostalej mentality. Preto hlasujem za túto správu, ktorá odsudzuje akýkoľvek druh násilia na ženách v akomkoľvek regióne, vyzýva na prísne tresty pre páchateľov a zavádza podporu EÚ pre procesy posilňovania žien ako prioritu, a to najmä tých, ktoré mali odvahu zúčastniť sa takzvanej arabskej jari, a podporuje ich plnohodnotnú účasť na občianskom živote v krajinách, v ktorých žijú.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Počas diskusie, ktorá sa týkala používania sexuálneho násilia v konfliktoch v severnej Afrike a na Blízkom východe, sa Komisia zaviazala trvalo požadovať zastavenie sexuálneho násilia a otroctva, ktoré sa podľa Ženevského dohovoru považujú za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.

Ako sa píše v návrhu uznesenia, ktoré sme predložili, je dôležité trvať na účinných diplomatických opatreniach, ktoré dôrazne odmietnu používanie sexuálnej agresie, zastrašovania a obťažovania žien v severnej Afrike a na Blízkom východe alebo kdekoľvek inde.

Chceli by sme tiež zdôrazniť, že je dôležité uznať úlohu žien v revolúciách a vyzdvihnúť potrebu zaručiť ženám práva vrátane účasti na nových demokratických, právnych, hospodárskych a politických štruktúrach týchto krajín, čo ukončí storočia trvajúcu diskrimináciu, ktorú museli podstúpiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za toto uznesenie o používaní sexuálneho násilia počas konfliktov v severnej Afrike a na Blízkom východe. Uznesenie vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne odmietli používanie sexuálnych útokov voči ženám, ich zastrašovanie a útočenie na ne v Líbyi a Egypte. Domnievam sa, že každý by mal mať možnosť vyjadriť svoj názor na demokratickú budúcnosť svojej krajiny bez toho, aby bol zadržaný, mučený či vystavený ponižujúcemu a diskriminačnému zaobchádzaniu. Mala by sa uznať úloha žien v revolúciách a demokratických procesoch a malo by sa upozorniť na špecifické hrozby, ktorým čelia, a na potrebu podporovať a brániť ich práva.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Podporil som toto uznesenie, ktoré vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne odmietli používanie sexuálnych útokov voči ženám, ich zastrašovanie a útočenie na ne v Líbyi a Egypte, dôrazne odsudzuje nútené testy panenstva, ktoré egyptskí vojaci vykonávajú na demonštrantkách zatknutých na námestí Tahrír, a považuje túto praktiku za neprijateľnú, pretože predstavuje formu mučenia, vyzýva egyptskú najvyššiu vojenskú radu, aby prijala okamžité opatrenia, ktorými zastaví toto ponižujúce zaobchádzanie, a aby zabezpečila, aby všetky bezpečnostné a vojenské zložky boli jasne poučené o tom, že mučenie a iné nevhodné zaobchádzanie vrátane nútených testov panenstva nemožno tolerovať a že bude riadne vyšetrené.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Vo vojnových konfliktoch sú často skutočnými obeťami práve ženy a deti. Už dlho sa vie, že často dochádza k znásilňovaniu a mučeniu. Podľa správ od zahraničných novinárov, ktorí sa tým zaoberajú, nie je situácia iná ani v Líbyi a Egypte. V Egypte boli demonštrantky zatknuté a podrobené testom panenstva, čo bolo aj zdokumentované. V Líbyi vojaci znásilňovali a mučili. Ďalším priťažujúcim faktorom je to, že ženy, ktoré rozpovedali svoje príbehy, musia teraz očakávať ťažké odvetné opatrenia, napríklad obvinenia z poškodzovania dobrého mena. Opäť tu dochádza k vážnemu porušovaniu ľudských práv, s ktorým treba niečo urobiť, a to platí aj pre západné mocnosti.

Hlasoval som za uznesenie, pretože ani EÚ nesmie zatvárať oči pred týmito zverstvami a je úplne správne žiadať vlády Egypta a Líbye, aby tieto prípady bez výnimky prešetrili a voči páchateľom vyvodili zodpovednosť a aby tak tieto krajiny mohli pokračovať na ceste k demokracii a slobode.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Počas nepokojov v Egypte a Líbyi sa v medzinárodných médiách objavili správy o opakovaných tragických útokoch a násilných činoch na ženách. Mučenie a znásilňovanie často zostáva nepotrestané, pretože orgány tieto prípady v tichosti ukončujú alebo – čo je horšie – bývajú vznesené obvinenia z poškodzovania dobrého mena proti samotným ženám. Úlohy obete a páchateľa sa obrátia v prospech patriarchálnej spoločnosti. EÚ nesmie zostať nečinná, ale musí urobiť viac pre ochranu žien a detí, ako aj princípov právneho štátu pre všetkých v Egypte a Líbyi. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Spoločný návrh uznesenia o používaní sexuálneho násilia v konfliktoch v severnej Afrike a na Blízkom východe otvorene odsudzuje zločiny identifikované v Egypte a Líbyi. Útočenie na ženy v oboch krajinách a sťažnosti na testy panenstva vykonávané vojakmi na ženách zhromaždených na námestí Tahrír a ich následné znásilňovanie a mučenie, aby mohli byť postavené pred vojenský súd za negatívne testy panenstva, sú neľudské a trestné činy v úplnom rozpore so Ženevským dohovorom o zločinoch proti ľudskosti a vojnových zločinoch.

Tento návrh uznesenia, ktorý som podporil, okrem otvoreného odsúdenia vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne protestovali proti používaniu sexuálnych útokov voči ženám, ich zastrašovaniu a útočeniu na ne v Líbyi a Egypte a aby prijali konkrétne a koordinované opatrenia na okamžité zastavenie týchto praktík.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože odsudzuje násilie z dôvodu pohlavia a, samozrejme, aj používanie sexuálneho násilia počas konfliktov. Súhlasím s potrebou vyjadrenou v uznesení dať pri prijímaní opatrení v rámci európskej susedskej politiky prioritu ľudským právam ako neoddeliteľnej súčasti procesu demokratizácie, ako aj s potrebou, aby EÚ týmto krajinám poskytla svoje skúsenosti s politikami rovnosti a bojom proti násiliu z dôvodu pohlavia.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Počas vzbúr v severnej Afrike a na Blízkom východe zohrávajú ženy aktívnu úlohu prostredníctvom spoločného vyjadrenia požiadavky na demokraciu a základné práva. Žiaľ, režimy, ktoré sú pri moci v Líbyi a Egypte, sa ako vždy uchýlili k sexuálnym útokom ako zbrani, ktorou útočia na ženy. Musíme odsúdiť používanie sexuálneho násilia ako nástroja na zastrašovanie a ponižovanie žien, pričom nesmieme zabudnúť, že mocenské vákuum, ktoré teraz vzniklo, by mohlo viesť k zhoršeniu ich práv. Jedným z významných prípadov je prípad líbyjskej ženy, ktorá v marci povedala niektorým novinárom v hoteli v Tripolise, že sa stala obeťou skupinového znásilnenia vojakmi. Dnes je táto žena obvinená z poškodzovania dobrého mena tými istými mužmi, ktorí ju znásilnili. Musíme konať a dôrazne odsúdiť neúmerný vplyv ozbrojených konfliktov na ženy a posilniť ich mierotvornú úlohu. Verím, že odsúdenie násilia na ženách a deťoch zo strany EÚ najmä počas ozbrojených konfliktov a všetkých foriem ich diskriminácie v zmysle Ženevského dohovoru bude vyjadrené čo najráznejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Jednoznačne som podporila uznesenie o boji proti sexuálnemu násiliu počas konfliktov v severnej Afrike a na Blízkom východe. Hromadné sexuálne násilie páchané na ženách je trvalou súčasťou ozbrojených konfliktov v severnej Afrike a na Blízkom východe. Detský fond OSN (UNICEF) uvádza okrem iného príklad Kene, pomerne stabilnej krajiny, v ktorej vzbury pred voľbami viedli k zdvojnásobeniu počtu obetí sexuálneho násilia v priebehu len niekoľkých dní.

Sexuálne násilie sa stáva epidémiou. Vlastne sa stalo taktikou vedenia vojny. V tejto otázke nesmie Európska únia zostať neutrálna. Preto je dôležité zaradiť uplatňovanie rodového hľadiska do európskej susedskej politiky a do centra nášho úsilia o vytvorenie efektívneho a štruktúrovaného prístupu k rodovej rovnosti v krajinách, ktorých sa týka táto politika. Ľudské práva, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj rovnosť medzi ženami a mužmi, by mali predstavovať rozhodujúci prvok demokratických procesov v tretích krajinách. Je šokujúce, že napriek výskytu sexuálneho násilia v Afrike vlády nezačleňujú boj proti nemu medzi svoje priority, ako to vidíme napríklad v prípade Juhoafrickej republiky.

EÚ by mala svoje úsilie sústrediť najmä na ženy. Návrhy zahrnuté do uznesenia na väčšiu sociálnu integráciu žien, podporu ich zamestnanosti, boj proti negramotnosti žien a tradičným škodlivým praktikám sú veľmi dôležité. Vzdelávanie žien a dievčat musí zahŕňať vedomosti o právach, na ktoré majú nárok.

 
  
MPphoto
 
 

  Michèle Striffler (PPE), písomne. (FR) Počas nedávnych udalostí v severnej Afrike použili vládnuce režimy v Líbyi a Egypte sexuálne útoky ako zbraň na zastrašovanie a prenasledovanie žien, ktoré sa tam zúčastnili na povstaniach. Po prvé je dôležité, aby boli páchatelia týchto činov súdení za svoje zločiny, a po druhé musia byť ženy, ktoré sa stali obeťami týchto zverstiev, chránené pred akýmikoľvek odvetnými opatreniami. Ja sama som bola v regióne Kivu v Konžskej demokratickej republike, kde vojaci a členovia ozbrojených skupín pravidelne používajú tieto ohavné praktiky. Môžem dosvedčiť extrémne utrpenie ženských obetí znásilnenia a beztrestnosť páchateľov týchto zverstiev. Medzinárodné spoločenstvo musí urobiť všetko potrebné na zaistenie toho, aby páchatelia tých zločinov nezostali nepotrestaní.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Odhalenia týkajúce sa strašných zločinov a poníženia, ktorým boli vystavené ženy počas vzbúr v arabskom svete, ma šokovali a znepokojili a teší ma, že náš Parlament odsúdil zverstvá, ktoré na nich boli spáchané. Európa nemôže dovoliť, aby sa na jej prahu, v partnerských krajinách beztrestne páchali takéto porušenia ľudských práv a jej najzákladnejších hodnôt na pozadí pokojných demonštrácií. Preto trvám na tom, aby sa tieto barbarské činy vyšetrili a zodpovedné osoby boli potrestané. Naše uznesenie sa týka rozhodujúcej požiadavky z hľadiska budúcnosti týchto krajín, aby ženy dostali ústrednú úlohu v procese demokratizácie arabskej spoločnosti. Ženy zohrávajú v oslobodzovacích hnutiach vedúcu, tichú, ba dokonca podceňovanú úlohu a myslím si, že je dôležité, že tento text im za to vzdáva hold. Európa sa zaviazala podporovať krajiny severnej Afriky a Blízkeho východu v ich demokratických procesoch. Teraz je na nás zaistiť, aby sme do tohto prístupu začlenili aj záruky, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a rovnosti medzi ženami a mužmi.

 
  
  

Správa: George Sabin Cutaş (A7-0073/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Som za túto správu, ktorá sa správne zaoberá dôležitými otázkami, ako sú nový štatút Európskej investičnej banky (EIB) po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, dlhopisy na projekty, dôsledky na plánované financovanie EIB počas hospodárskej krízy, jej financovanie po roku 2013 a jej činnosť mimo EÚ, najmä čo sa týka rozvojových projektov, projektov ekologizácie a toho, ako byť silnejší v otázke daňových rajov.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu. Európska investičná banka zohráva rozhodujúcu úlohu v podpore malých a stredných podnikov (MSP) počas tejto finančnej krízy a hospodárskeho poklesu. Vzhľadom na obrovský význam MSP pre európske hospodárstvo sa dohodlo, že od roku 2008 do roku 2011 by MSP mali dostať pôžičky v celkovej sume viac ako 30 miliárd EUR. V marci 2010 bol vytvorený európsky nástroj mikrofinancovania Progress s finančnými prostriedkami od Komisie a banky vo výške približne 200 miliónov EUR. MSP však pri získavaní úverov stále čelia ťažkostiam. Ako sa píše v správe o banke, najmä v členských štátoch strednej a východnej Európy MSP nie sú schopné využiť výhody pomoci, ktorá je im určená. EIB musí stanoviť jasné podmienky financovania a prísnejšie kritériá efektívnosti požičiavania pre svojich finančných sprostredkovateľov, ktorí poskytujú pôžičky. Finanční sprostredkovatelia v jednotlivých štátoch dostali k dispozícii obdobie dvoch rokov na poskytovanie pôžičiek, ale ako sa píše v správe, niektorí finanční sprostredkovatelia poskytli len malú časť pôžičiek alebo neposkytli žiadne, hoci finančné zdroje mali na svojich účtoch. Na webovej stránke EIB navyše stále chýbajú verejne dostupné údaje o využívaní a príjemcoch vyčlenených finančných prostriedkov. Domnievam sa, že EIB musí zlepšiť transparentnosť pri požičiavaní prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a každý rok predkladať správu o požičiavaní MSP, ktorá bude obsahovať hodnotenie dostupnosti a účinnosti pôžičiek a zoznam ich príjemcov.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne.(PT) V prvom rade chcem zablahoželať Európskej investičnej banke (EIB) k všetkej práci, ktorú vykonala, najmä k jej podpore malých a stredných podnikov (MSP) prostredníctvom financovania, ktoré od roku 2008 neustále stúpa, a tiež prostredníctvom vytvorenia európskeho nástroja mikrofinancovania Progress v marci 2010. Tiež sa domnievam, že odhodlanie, pokiaľ ide o myšlienku dlhopisov na projekty, ktorá sa zameriava na posilnenie úverového ratingu dlhopisov emitovaných samotnými spoločnosťami a na používanie týchto dlhopisov na financovanie európskej dopravnej a energetickej infraštruktúry a infraštruktúry pre informačné technológie, je pozitívnym krokom. V tejto chvíli je žiaduce, aby Komisia i EIB predložili konkrétne návrhy v oblasti dlhopisov na projekty. Stojí tiež za to vyzdvihnúť dôležitú prácu, ktorú môže EIB vykonať v rámci stratégie EÚ 2020 prostredníctvom zjednodušenia postupov a maximalizácie multiplikačných faktorov s cieľom pritiahnuť verejných a súkromných investorov. Čo sa týka financovania EIB mimo EÚ, domnievam sa, že je žiaduce, aby EIB, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Komisia podpísali memorandum o porozumení s cieľom posilniť spoluprácu vo všetkých krajinách, kde pôsobia, a to s dvojakým cieľom dosiahnuť, aby boli ich politiky požičiavania vo vzájomnom súlade, ako aj v súlade s politickými cieľmi EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Európska investičná banka (EIB) vytvorená v roku 1958 na základe Rímskej zmluvy je finančným spoločenstvom EÚ, ktorého hlavným cieľom je prispieť k vyváženému rozvoju EÚ prostredníctvom hospodárskej integrácie a územnej súdržnosti. Vítam zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou, ktoré financovaniu EIB dodávajú väčšiu pružnosť. Pripomínam zmeny, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva, keď objasnila ciele financovania poskytovaného EIB tretím krajinám, ktoré by malo podporovať všeobecné zásady riadenia interakcií EÚ so zvyškom sveta, ako sa uvádza v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii, a ktoré by v rámci tejto záruky malo podporovať ciele vonkajšej činnosti EÚ. Táto finančná inštitúcia je povinná každoročne Parlamentu predkladať dokument s bilanciou svojej činnosti. Tento návrh uznesenia sa zameriava na analýzu správy za rok 2009. Tento dokument hovorí nielen o zlepšeniach v dôsledku prijatia nových štatútov, ale aj o činnosti EIB.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Uvedomujeme si význam, ktorý môžu mať pôžičky Európskej investičnej banky (EIB) pre rozvoj a sociálny pokrok, vzhľadom na nízke úrokové miery a dlhé lehoty splatnosti. Jej možnosti však nie sú vždy dostatočne transparentné a jasné. Navyše krajiny a regióny, ktoré si najviac od nej potrebujú požičať, nie sú tými, ktoré tieto úvery najviac využívajú. Táto správa, ktorú podporujeme, preto obsahuje určitú kritiku, návrhy a podnety.

Nesúhlasíme však s transformáciou EIB na obyčajný nástroj EÚ na realizáciu jej politík a na riešenie problémov sociálnej a hospodárskej súdržnosti a sociálneho rozvoja, čo by sa malo zohľadniť v rozpočte EÚ a v štrukturálnych a kohéznych fondoch EÚ. Samozrejme, EIB môže monitorovať a zintenzívniť toto úsilie, ale nemôže byť náhradou rozpočtových politík EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. (SK) EIB má momentálne nezastupiteľné miesto v poskytovaní financií v EÚ i mimo nej. Predkladaná správa pozitívne hodnotí, že EIB v čase krízy správne pristúpila k podpore malých a stredných podnikov v rámci EÚ. Je pravda, že banka formálne vyčlenila na podporu malých a stredných podnikov 30 miliárd euro na obdobie štyroch rokov. Problémom ale je, že nie všetky peniaze sa k podnikom aj dostali. Konkrétne v regióne V4 sa k malým a stredným podnikom dostala v prvom období iba zhruba polovica vyčlenených zdrojov. EIB dala bankám na rozdelenie zdrojov nepochopiteľne dlhé obdobie dvoch rokov a navyše ani v prípade nedodržania tejto lehoty voči bankám nestanovila žiadne sankcie. Krízou zdecimované banky strednej Európy si veľmi rady tieto financie „podržali“. Čo sa teda deklarovalo ako podpora malých a stredných podnikov, bola v skutočnosti podpora stredoeurópskych pobočiek zahraničných bánk. A je dosť dôvodov domnievať sa, že to nebola náhoda, ale zámer.

Na záver v stručnosti – EIB problematicky pôsobí tiež v oblasti rozvoja. Banka by mala prijať viac zamestnancov – špecialistov na rozvoj. Aktuálne sú stavy EIB poddimenzované napriek jej vplyvu v tzv. rozvojových krajinách. Rovnako súhlasím so spravodajcom, že by EIB mala striktne upraviť svoje financovanie cez prostredníkov, ktoré môže skončiť v daňových rajoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE), písomne. – (HU) Vítam skutočnosť, že Európsky parlament posudzuje výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB), hoci z výrazne vtáčej perspektívy. EIB zohráva rozhodujúcu úlohu v boji proti kríze. Pre mňa však otázky transparentnosti a merateľných výsledkov zostávajú pochybné. Činnosť EIB sa zameriava na tri oblasti, ktoré kríza zasiahla najťažšie: malé a stredné podniky (MSP), konvergenčné regióny a opatrenia na ochranu klímy. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu pri obnove európskeho hospodárstva a v boji proti nezamestnanosti, a preto by bolo užitočné uľahčiť im prístup ku kapitálu, ktorý potrebujú na rozvoj. Z tohto hľadiska by bolo vhodné, keby sme každý rok videli hodnotenie prístupnosti a efektívnosti týchto pôžičiek, čím by sa zaručila transparentnosť, pokiaľ ide o konečný účel pôžičiek, a zlepšil by sa administratívny postup. V tejto súvislosti sa tiež domnievam, že je mimoriadne dôležité, aby EIB aktualizovala a sprísňovala svoju politiku v oblasti daňových rajov.

EIB zohráva veľmi dôležitú úlohu pri posilňovaní konvergencie Európskej únie a vďaka technickej pomoci a spolufinancovaniu, ktoré poskytuje, sú regióny zahrnuté do cieľov konvergencie schopné využívať čoraz väčší podiel finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii. Z tohto dôvodu si myslím, že ďalšie posilňovanie tejto úlohy je praktické a malo by sa podporiť.

Na záver chcem povedať, že úvahu si zaslúži návrh, aby sa zaviedol transparentný regulačný dohľad v záujme kvality finančnej situácie EIB, presného merania jej výsledkov a dodržiavania účinných a úspešných profesionálnych postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne.(IT) Schvaľujem skutočnosť, že v tomto období krízy by sa činnosť Európskej investičnej banky mala zamerať na pomoc malým a stredným podnikom, ktoré sú hlavnou oporou našej spoločnosti. Zapojenie miestnych finančných sprostredkovateľov a dialóg s nimi sú vítané. Podľa môjho názoru je veľmi dôležitý dôraz na obnoviteľnú energiu, čo sa týka kandidátskych krajín. Z tohto dôvodu hlasujem za správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Európsky parlament víta zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a ktoré umožnili väčšiu pružnosť financovania EIB, napríklad majetkové účasti ako doplnok k zvyčajným činnostiam banky, možnosť zriaďovať dcérske spoločnosti a ďalšie subjekty s cieľom regulovať tzv. osobitné činnosti a poskytovať širšie služby technickej pomoci a posilnenie výboru audítorov. Parlament odporúča zvážiť návrh, aby sa zaviedol obozretný regulačný dohľad v súvislosti s kvalitou finančnej situácie EIB, presným meraním jej výsledkov a dodržiavaním pravidiel osvedčených profesionálnych postupov. Víta tiež myšlienku dlhopisov na projekty zameraných na posilnenie úverového ratingu dlhopisov emitovaných samotnými spoločnosťami v rámci stratégie Európa 2020, ktoré sa používajú na financovanie európskej dopravnej a energetickej infraštruktúry a infraštruktúry pre informačné technológie a na ekologizáciu hospodárstva. Toto emitovanie dlhopisov na projekty by pozitívne ovplyvnilo dostupnosť kapitálu na udržateľné investície podporujúce rast a zamestnanosť, ktoré dopĺňajú investície jednotlivých štátov a Kohézneho fondu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá odporúča nasledujúce kroky na posilnenie úlohy EIB v oblasti rozvoja: (a) pridelenie väčšieho počtu zamestnancov špecialistov so skúsenosťami z oblasti rozvoja a rozvojových krajín a zvýšenie počtu pracovníkov pôsobiacich v tretích krajinách, (b) zvýšenie podielu zapojenia miestnych subjektov do projektov, (c) dodatočný kapitál vyhradený pre oblasť projektov zameraných na rozvoj, (d) prideľovanie väčšieho počtu grantov, (e) preskúmanie možnosti zoskupenia činností EIB v tretích krajinách v rámci jedného samostatného subjektu.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Chcela by som zaznamenať svoju spokojnosť s tým, že bola schválená správa pána Cutaşa o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2009. Chcem poukázať na skvelú prácu vykonanú EIB v oblasti podpory malých a stredných podnikov v období hospodárskych ťažkostí a náročného prístupu k pôžičkám. Navyše som za to, aby EIB v spojení s Európskou komisiou vytvorila dlhopisy na projekty, ktoré by sa použili na financovanie veľkých infraštruktúrnych projektov týkajúcich sa dopravy, energetiky a telekomunikácií, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska dosiahnutia cieľov rastu a súdržnosti v rámci Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne.(PT) Výročná správa Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2009 zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú EIB zohráva pri podpore malých a stredných podnikov (MSP) najmä v tomto čase finančnej krízy a hospodárskej recesie. EIB sa zameriava na tri oblasti, ktoré kríza v Európe zasiahla najťažšie, konkrétne na MSP, konvergenčné regióny a opatrenia na ochranu klímy. Význam MSP pre európske hospodárstvo je nespochybniteľný, takže vítam nárast financovania EIB pre MSP v období rokov 2008 – 2010, ktorého celková suma bola 30,8 miliardy EUR, a vytvorenie európskeho nástroja mikrofinancovania, ktorý dostal od Komisie a EIB k dispozícii približne 200 miliónov EUR.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Hoci my zelení by sme takýto text nevypracovali, považujeme ho za dostatočne prijateľný na to, aby sme zaň hlasovali.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne.(IT) Dokument, ktorý bol dnes schválený, zdôrazňuje jednoznačnú potrebu ďalšej podpory zo strany Európskej investičnej banky (EIB) v oblastiach, ktoré sú strategické z hľadiska obnovy európskeho hospodárstva: malé a stredné podniky, podniky so strednou kapitalizáciou, projekty v oblasti infraštruktúry a ďalšie kľúčové projekty na podporu rastu a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020. Správa naliehavo žiada EIB, aby investovala do nákladnej dopravy v európskom železničnom sektore, ako aj do ďalších transeurópskych sietí nákladnej dopravy s dôrazom na prístavy v Stredozemnom, Čiernom a Baltskom mori s cieľom definitívne napojiť tieto prístavy na európske trhy. EIB by navyše mala výraznejšie podporovať budovanie siete TEN-T s cieľom vytvoriť tak pákový efekt pre viac investícií z verejného aj súkromného sektora. S cieľom dosiahnuť tento zámer môžu dlhopisy na projekty predstavovať doplnkový investičný nástroj k rozpočtu určenému na fond TEN-T.

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia