Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2159(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0099/2011

Rozpravy :

PV 12/05/2011 - 9
CRE 12/05/2011 - 9

Hlasovanie :

PV 12/05/2011 - 12.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0231

Rozpravy
Štvrtok, 12. mája 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

9. Mládež v pohybe – rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy – Vzdelávanie v ranom detstve – Kultúrne rozmery vonkajšej činnosti EÚ – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu – Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014 (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Zvera v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o iniciatíve Mládež v pohybe – rámci na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy (2010/2307(INI)) (A7-0169/2011),

– správa pani Honeyballovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii (2010/2159(INI)) (A7-0099/2011),

– správa pani Schaakeovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (2010/2161(INI)) (A7-0112/2011),

– správa pani Sanchezovej-Schmidovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2010/2156(INI)) (A7-0143/2011) a 

– otázka na ústne zodpovedanie o Sarajeve ako Európskom hlavnom meste kultúry v roku 2014, ktorú Komisii predložila pani Packová v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie (O-000061/2011 – B7-0215/2011).

 
  
MPphoto
 

  Milan Zver, spravodajca. (SL) Najprv by som chcel povedať, že dnes predpoludním počas schôdze uvidíme skutočné dôkazy o práci nášho Výboru pre kultúru, vzdelávanie a mladých ľudí. Som spravodajcom pre dokument, veľmi dôležitú správu o iniciatíve Mládež v pohybe, ktorá vychádza z oznámenia Európskej komisie. Chcel by som teraz poďakovať svojim kolegom za to, že mi poskytli príležitosť vypracovať túto správu, a takisto by som chcel poďakovať Európskej komisii, ktorá vypracovala túto správu a ktorá zahrnula problémy, ktorým čelia mladí ľudia, medzi základné priority 10-ročného plánu rozvoja EÚ.

Počas vypracovávania tejto správy som spolupracoval s mnohými zainteresovanými stranami, najmä so zástupcami mladých ľudí z členských štátov, ako aj zo zvyšku Európy, napríklad s Európskym fórom mládeže. Usporiadali sme viacero stretnutí a konferencií. Spolupracoval som tiež s Výborom pre regióny a Výborom pre hospodárske a sociálne veci, takže správa je výsledkom mnohých výmen názorov, ku ktorým došlo počas jej vypracovávania. Tiež by som chcel zdôrazniť, že počas prijímania tejto správy kolegovia poslanci z iných politických skupín zaujali celkom konštruktívny postoj. V tejto súvislosti by som chcel poďakovať najmä tieňovým spravodajcom, ktorí vykonali kus dobrej práce, vďaka čomu máme dnes pred sebou správu v jej súčasnej podobe.

Chcel by som zdôrazniť, že podľa rôznych štúdií mladí ľudia, ktorí využijú príležitosť študovať alebo pracovať v zahraničí, dosahujú v škole lepšie výsledky, sú úspešnejší a konkurencieschopnejší z hľadiska hľadania zamestnania a okrem toho aj z hľadiska integrácie do spoločnosti. Samotná politika však nedokáže mladým ľuďom zaručiť dobré školy, dobré vzdelanie a dobré pracovné miesta. Môže však vytvoriť priaznivé podmienky s cieľom pomôcť mladým ľuďom dosiahnuť tieto veci. Väčšinou ide o podmienky súvisiace s modernizáciou školských vzdelávacích systémov. Základnou úlohou, pred ktorou stojí Európa a najmä členské štáty, je napríklad zlepšenie odborného vzdelávania a prípravy počas tohto desaťročia a ich zatraktívnenie a skvalitnenie. V nadchádzajúcom desaťročí bude Európa veľmi potrebovať odborné kvalifikácie. Odhadujem, že už v roku 2020 sa bude až pri 50 % všetkých pracovných miest vyžadovať vzdelanie a príprava tohto druhu. Preto zostávajú odborné vzdelávanie a príprava jednou z priorít našej politiky, ako aj politiky členských štátov.

Ešte dôležitejšie je však pokračovanie v reforme bolonského procesu. Európske univerzity by mali byť viac v kontakte s hospodárstvom a spoločnosťou všeobecne. Európske univerzity sa stanú konkurencieschopnejšími, ak budú venovať ešte viac pozornosti potrebám trhu a hospodárstva a ak dokážu nájsť ďalšie zdroje financovania. Faktom je, že v Európe sa na vysokoškolské vzdelávanie vynakladá príliš málo finančných prostriedkov. Európske krajiny, členské štáty Európskej únie, málo investujú do študentov, čo je dosť veľký problém.

V rámci tejto priority Európska únia, prirodzene, stanovila aj ďalšie ciele, ktoré treba dosiahnuť: zníženie miery predčasného ukončenia štúdia, ktorá je hodnotou 16 % neprimerane vysoká, a preto ju musíme znížiť na 10 %. Podobne budeme v tomto desaťročí potrebovať vzdelanejšiu pracovnú silu, ak si má Európa udržať svoju konkurenčnú výhodu oproti iným častiam sveta.

Keďže môj čas už vypršal, neskôr po rozprave využijem ešte dve minúty na poskytnutie ďalších informácií.

 
  
MPphoto
 

  Mary Honeyball, spravodajkyňa. – Nesmierne ma teší, že mám príležitosť predložiť svoju správu o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii, čo je veľmi dôležitý aspekt vzdelávania, ktorému sme doteraz skutočne nevenovali veľa pozornosti.

Zvlášť by som chcela poďakovať pani komisárke Vassiliouovej a jej kabinetu, s ktorými sme na tejto správe veľmi úzko spolupracovali, a tiež maďarskému predsedníctvu, ktoré malo vzdelávanie v ranom veku ako jednu zo svojich priorít. Bolo to po všetkých stránkach veľmi plodné partnerstvo, ktoré nám umožnilo vykonať prácu, ktorej výsledkom je táto správa.

Chcela by som tiež poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom z ostatných politických skupín. Ako povedal pán Zver, na jeho správe sme vykonali kus dobrej práce a správu o vzdelávaní v ranom detstve sme vo výbore prijali jednohlasne, čo len ukazuje, že táto vec má podporu naprieč celým politickým spektrom.

A vieme prečo: jedným z hlavných dôvodov je to, že rané detstvo je také dôležité. Zásah v ranom detstve môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť životné možnosti detí, a to nielen počas ich prechádzania vzdelávacím systémom, ale aj neskôr v živote. Z uskutočneného výskumu, väčšina ktorého, žiaľ, neprebehla v rámci EÚ, vyplýva, že ak deťom poskytnete podporu a dáte im, čo potrebujú, kým sú malé, neskôr v živote im to pomôže: vedie to k znižovaniu zločinnosti, zlepšovaniu zdravia a znižovaniu nezamestnanosti, takže máme z toho prospech všetci.

Deti samotné vo väčšine prípadov dosahujú lepšie výsledky v škole, majú lepšie známky, majú vysokú úroveň zamestnanosti a lepšie pracovné miesta a ich rodinné vzťahy sú lepšie – ako aj ich zdravie. Takže máme pred sebou veľa práce a všetko to bude na prospech spoločnosti.

V rámci EÚ existujú rôzne druhy poskytovania vzdelávania v ranom detstve a v mojej správe hovoríme, že to chceme rešpektovať a zachovať. Každý členský štát to robí inak, pretože vzdelávanie v ranom detstve sa vyvíjalo v rámci jeho vlastných systémov. Ešte viac to komplikuje skutočnosť, že vek, v ktorom školáci začínajú povinné vzdelávanie, sa tiež v jednotlivých členských štátoch líši. Takže sme nehľadali univerzálne riešenie, ale sme sa snažili stanoviť hodnoty, zásady a usmernenia pre členské štáty s cieľom vytvoriť európsky rámec spoločných cieľov, spoločných hodnôt a spoločných nárokov.

Takže to je podstatou tejto správy: ide vlastne o stanovenie rámca. Aby sa nám to podarilo, museli sme, samozrejme, začať od dieťaťa. Zasadzovali sme sa za prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ktorý by bol výrazne zameraný na deti, pričom najlepšie záujmy dieťaťa by mali byť stredobodom týchto politík. Vychádzali sme z celosvetového výskumu, pričom moja správa sa venuje nasledujúcim otázkam: zapojeniu rodičov, ktoré je pri vzdelávaní detí v ranom veku veľmi dôležité; pracovníkom a kvalite služieb a vyžadovanej kvalifikovanosti; a integrácii služieb deťom v ranom veku do celkových vzdelávacích systémov v členských štátoch. Takže zaoberali sme sa týmito kľúčovými oblasťami, na ktoré by sme sa mali zamerať aj v budúcnosti.

Kvalifikovanosť pracovníkov je mimoriadne dôležitá a v tejto oblasti je veľmi nepostačujúca. Zdá sa, že panuje názor, že o malé deti sa môže starať každý, hoci v skutočnosti to tak vôbec nie je. Musíme sa dôkladne zaoberať kvalifikovanosťou, kvalifikovanosťou, ktorú bude možné prenášať a uznávať v celej EÚ. Musíme sa tiež pozrieť na otázku prístupu, aby mohli využiť služby vzdelávania v ranom veku všetci tí, ktorí ich potrebujú.

Vypršali mi moje štyri minúty a chcem si nechať nejaký čas na koniec tejto rozpravy, takže na záver by som chcela povedať len to, že v tomto čase šetrenia a časoch hospodárskych problémov musíme zabezpečiť, aby oblasť raného detstva zostala na programe a aby sme v tejto dôležitej oblasti aj ďalej robili to, čo treba.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, spravodajkyňa. – Predtým, ako vyzdvihnem niekoľko prvkov tejto dôkladne vypracovanej správy o úlohe kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ, by som sa chcela úprimne poďakovať svojim kolegom z Výboru pre kultúru a vzdelávanie za konštruktívnu spoluprácu a za to, že v hlasovaní vo výbore našu spoločnú prácu jednohlasne prijali. Užitočné podnety poskytla, samozrejme, aj občianska spoločnosť a iné zainteresované strany.

Kultúra má v našich liberálnych demokraciách svoju vnútornú hodnotu. Obohacuje životy ľudí. EÚ je známa svojou kultúrnou rozmanitosťou a zároveň je to spoločenstvo hodnôt, ktoré platia rovnakou mierou pre každého občana. Tieto európske hodnoty, akými sú rešpektovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd, sú reprezentované aj našimi kultúrnymi produktmi. Kultúrna identita, hodnoty a pozícia EÚ na globálnej úrovni sú vzájomne prepojené. Pre európske záujmy je najlepšie, ak sú kultúrne aspekty strategicky vypracúvané prostredníctvom spolupráce a partnerstva, a to tak prostredníctvom kultúrnych programov, ako aj vtedy, ak sú kultúrne aspekty neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych, zahraničných, bezpečnostných a rozvojových politík. Prostredníctvom spoločnej literatúry, filmu, hudby a dedičstva sa otvárajú dvere pochopenia a stavajú mosty medzi ľuďmi.

EÚ má navyše cenné skúsenosti, o ktoré sa môže podeliť, keď je potrebné prekonávať konflikty a budovať stabilitu prostredníctvom spoločných záujmov a vzájomného porozumenia. V rámci rozvoja služby pre vonkajšiu činnosť je dôležité zohľadňovať hľadisko kultúry a posilniť úlohu, ktorú kultúra zohráva a mala by zohrávať vo vonkajších činnostiach EÚ. Mala by byť zásadným a horizontálne integrovaným prvkom v širokom spektre vonkajších politík, ktoré tvoria zahraničnú politiku EÚ, od obchodných vzťahov k politike rozširovania a susedskej politike, až po politiku rozvojovej spolupráce a spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Kultúra má takisto aj ekonomickú hodnotu. Európske kultúrne odvetvia sa podieľajú na európskom podnikaní, inovácii a obchode a rozmanitosť kultúry EÚ vytvára z EÚ najatraktívnejšiu svetovú turistickú destináciu. Znalosti a medzinárodné zručnosti majú zásadný význam pre vzdelávanie a zamestnanosť, ako to naznačuje stratégia Európa 2020, kultúru však môžeme považovať aj za nástroj, ktorý pomáha podporovať demokratizáciu, slobodu prejavu, začleňovanie, rozvoj, vzdelávanie, uzmierovanie a mnoho ďalších vecí.

Táto veľmi široká škála aspektov kultúrnych vzťahov s tretími krajinami viedla k roztriešteniu politík, ktoré je potrebné premeniť na koordinovanejšiu a dôslednejšiu stratégiu EÚ. Rozhodli sme sa zdôrazňovať organizačné a politické rámce, ktoré sú potrebné na optimálnu koordináciu kultúry vo vonkajších činnostiach EÚ. Naplňovanie takéhoto obsahu by nemalo byť príliš riadené a regulované „zhora nadol“.

Európski občania budú mať najväčší prospech z toho, ak bude EÚ konať ako globálny hráč na svetovej scéne. To si vyžaduje efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov, pričom si musíme byť vedomí konkurenčného postavenia Európy a boja o prilákanie turistov, talentov, umelcov, podnikov a študentov. Musíme vystupovať jednotne a byť si vedomí konkurencie zo strany kultúrnych programov Číny a Spojených štátov, aby sme menovali aspoň dve krajiny. Nie je však potrebné znovu vynájsť koleso. EÚ disponuje množstvom osvedčených postupov na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni kultúrnych inštitúcií, ako sú Alliance françaiseBritish Council.

Ďalším aspektom, ktorý je v našom 21. storočí veľmi dôležitý, je stále väčšia úloha, ktorú zohrávajú v kultúre a v medzinárodných vzťahoch nové technológie. Ľudia sú stále viac závislí od internetu z hľadiska prístupu k informáciám a môžu sa slobodne vyjadriť jedine vtedy, ak tieto informácie a ich komunikácia nepodliehajú cenzúre. Nové technológie čoraz viac pomáhajú pri uplatňovaní práva na kultúrny rozvoj a ostatných základných práv. Aj prístup ku kultúrnemu obsahu je možný cez nové médiá, pričom možnosti globálnej prepojiteľnosti v rámci európskych kultúrnych statkov a obsahu by sa mali vyzdvihovať a zjednodušovať napríklad prostredníctvom Europeany alebo webových stránok múzeí a festivalov. Je dôležité, aby EÚ rozvíjala stratégiu internetovej slobody. K niektorým konkrétnym odporúčaniam tejto správy sa vrátim v poslednej časti svojho vystúpenia.

 
  
MPphoto
 

  Doris Pack, autorka. (DE) V nadväznosti na predchádzajúce vystúpenie pani Schaakeovej by som chcela na úvod povedať niekoľko slov o dôležitej správe, ktorú vypracovala. Kultúrny rozmer vonkajšej politiky EÚ je nesmierne dôležitý. Potrebujeme preto – ako už povedala – súdržnú stratégiu EÚ v oblasti kultúry v rámci vonkajšej politiky EÚ.

Kultúrna diplomacia zohráva dôležitú úlohu pri budovaní úspešných vzťahov s tretími krajinami, pričom v mnohých krajinách existuje sieť národných kultúrnych inštitútov EUNIC, ktorú môžeme využiť. Je veľa, naozaj veľa ľudí, ktorí sa na túto sieť napojili a sú pripravení pomôcť.

Som rada, že môžem teraz prejsť k druhej dnešnej téme, ku ktorej sa už vyjadril pán Zver, konkrétne k téme iniciatívy Mládež v pohybe, ktorá je, samozrejme, pilotnou iniciatívou stratégie Európa 2020. Cieľom tejto pilotnej iniciatívy je podnecovať aktérov v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania k tomu, aby venovali týmto oblastiam politiky väčšiu pozornosť. Potrebujeme lepšie kvalifikovaných ľudí. Potrebujeme ľudí, ktorí zažili Európu vďaka lepším možnostiam mobility. Musíme uvoľniť potenciál našich mladých ľudí s pomocou našich úspešných programov. Všetko to zohráva dôležitú úlohu v konkurencieschopnosti znalostnej spoločnosti.

Pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, naše existujúce programy Comenius, Erasmus, Leonardo a Grundtvig poskytli mnohým ľuďom výbornú príležitosť objaviť Európu v jej rozmanitosti, získať skúsenosti a zlepšiť si jazykové znalosti. V tejto súvislosti okrem toho netreba podceňovať dôležitosť programu Mládež v akcii a Európskej dobrovoľníckej služby.

Dnešná rozprava musí tiež vyslať signál Komisii, že v týchto všeobecne dobre prijatých programoch a príležitostiach musíme pokračovať aj v rámci nasledujúcej generácie vzdelávacích a mládežníckych programov a že ich treba náležite financovať, tak ako to zodpovedá ich významu. Každé euro, ktoré minieme v tejto oblasti, sa už o niekoľko rokov vráti celej spoločnosti.

Prejdem teraz k inej téme, konkrétne k Sarajevu. Sarajevo zaujíma v európskej histórii a kultúre osobitné miesto. Vymenovaním mesta za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014 by sme mohli vyslať dôležitý signál na podporu multietnického charakteru mesta a štátu Bosna a Hercegovina, čo by tiež mohlo politickú triedu v krajine podnietiť k tomu, aby prehodnotila svoje postoje. Okrem toho ide o mesto, ktoré veľmi jasne pripomína, ako veľmi Európa zlyhala a aké je dôležité konať spoločne. Takýto krok by bol veľmi symbolický, pretože v Sarajeve došlo k atentátu, ktorý zapríčinil vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914. To je dôvodom dátumu 2014 – sto rokov po tejto historickej udalosti.

Počas bosnianskej vojny od roku 1992 do roku 1996 zažilo Sarajevo najdlhšie obliehanie hlavného mesta v modernej vojenskej histórii. Chcela by som vám pripomenúť jeden deň v Sarajeve – 28. máj 1992. Čelista Vedran Smajovič, odetý v čiernom, hral Adagio od Tomasa Albinoniho. Jeho javiskom boli trosky zničenej národnej knižnice v Sarajeve; jeho publikum pozostávalo zo skupinky ľudí, ktorí aj napriek obliehaniu mesta zostali a počúvali jeho hudbu. Dvadsaťdva dní hral na rôznych miestach v troskách Sarajeva. Bolo to rekviem za ľudí, ktorí boli počas tých pochmúrnych dní zabití. Bola som dojatá a plná obdivu k tomuto statočnému a povzbudzujúcemu správaniu čelistu a jeho publika. To, čo títo ľudia svojím správaním vyjadrovali, tvárou v tvár hrôze a stratám, ma so Sarajevom navždy spojilo.

Kultúrny život mesta sa nikdy nezastavil. Zimný festival sa konal aj za tých najnepriaznivejších podmienok. Každý rok tam prichádzajú ľudia všetkých národností. Každý rok sa tam koná zimný festival, detský festival a filmový festival. Do Sarajeva prichádzajú filmoví tvorcovia od Kórey po Austráliu, od Bulharska po Švédsko; vznikajú koprodukcie. Mesto si zachovalo medzikultúrny ráz, ktorý si pestuje – a to aj napriek tomu, že zarovno s tým sa politické okolie stále viac sťahuje do politických zákopov. Už len za to si mesto zasluhuje príležitosť ukázať svoj nesmierny medzikultúrny potenciál.

Sarajevo sa chce o tento titul uchádzať v rámci výnimky a už podniklo rozsiahle prípravy. Všetci vieme, že ak dnes náš návrh prijmeme, budeme žiadať o výnimku z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady. Ak však dnes tento Parlament kandidatúre Sarajeva vyjadrí svoju podporu, stavím na súdnosť a prezieravosť Rady, pretože naše argumenty sú skutočne nevyvrátiteľné. Zvlášť teraz potrebujú Bosna a Hercegovina a Sarajevo signál, že ešte nie je všetko stratené a že ich úsilie podporuje aj Európa.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, spravodajkyňa. (FR) V našej dnešnej predpoludňajšej rozprave nejde len o hospodársky model alebo právny systém. Hovoríme tu o kultúre a civilizácii.

Aké miesto chce poskytnúť Európa kultúre? Aký vplyv chceme, aby mali naše diela a naša tvorba? Digitálna revolúcia súvisiaca s globalizáciou a rastúcim obchodom nás núti prehodnotiť náš kultúrny a hospodársky model. Kam má podľa nás smerovať Európa vo veku internetu a digitálnych médií? Politika je umením predvídania, pripravovania toho, čo by sme chceli, aby sme nemuseli trpieť to, čo nechceme.

Americký filmový tvorca James Cameron minul na svoj film Avatar sumu, ktorá je ekvivalentom sumy vyčlenenej na „kultúrny“ program Európskej únie na roky 2007 až 2013. Budeme spotrebiteľmi kultúrnych produktov, ktoré nám už nepatria, závislými od nadnárodných oligopolov, ako sú Google, iTunes, Amazon alebo Hollywood, bez toho, aby sme mohli brániť naše kultúrne bohatstvo?

Dnes predpoludním sa zamýšľame nad problémami, ktorým čelí kultúra v globalizovanom svete 21. storočia. Európska komisia prostredníctvom zverejnenia zelenej knihy v minulom roku konečne zhodnotila potenciál nášho kreatívneho a kultúrneho priemyslu. Európska únia má kultúrne dedičstvo a kultúrne bohatstvo, ako aj veľmi dynamický a životaschopný filmový priemysel. Program MEDIA, ktorý tohto roku na festivale v Cannes oslávi 20 rokov, podporuje 20 zo súťažiacich filmov, ako aj festivaly, múzické umenia a veľké výstavy, ktoré sa konajú počas celého roku v celej Európe.

Okrem toho zaznamenávalo v uplynulom desaťročí odvetvie kreatívneho a kultúrneho priemyslu napriek recesii permanentný pokrok. Čísla hovoria samy za seba. V roku 2003 dosiahol obrat tohto odvetvia 654 miliárd EUR. Podieľalo sa 2,6 percentami na HDP Spoločenstva a poskytovalo 3,1 % alebo 5,8 milióna všetkých pracovných miest v Európskej únii. V roku 2008 už predstavovalo 860 miliónov EUR, 14 miliónov pracovných miest a takmer 7 % HDP. To je viac ako automobilový a agropotravinársky priemysel dokopy.

Dvojaký charakter týchto odvetví, hospodársky a zároveň kultúrny, z nich robí dôležité páky trvalo udržateľného, inteligentného a začleňujúceho rozvoja v Európe – skrátka cieľov stratégie Európa 2020. Okrem toho, že predstavujú hospodárske bohatstvo, udržujú a obohacujú kultúrnu rozmanitosť. Prispievajú k sociálnej súdržnosti, k zatraktívňovaniu regiónov a k posilňovaniu vplyvu Európskej únie vo svete. Je čas poskytnúť na úrovni Spoločenstva skutočný impulz, ktorý by uvoľnil ich potenciál a stimuloval ich rozvoj.

Chcela som preto preskúmať mnohé možnosti opatrení na podporu rastu týchto odvetví. Tieto opatrenia majú niekoľko rozmerov. Po prvé, vzdelávanie a odborná príprava musia byť stredobodom našej stratégie. Na jednej strane musí Európa od veľmi raného veku podporovať kreatívne talenty, zvyšovať kultúrne povedomie mladých ľudí a rozvíjať partnerstvá medzi univerzitami a spoločnosťami. Na strane druhej by mala ľuďom pracujúcim v odvetví kultúry umožniť absolvovať školenia zamerané na nové technológie a podnikanie a mala by stimulovať výmenu osvedčených postupov a odovzdávanie know-how. Po druhé, je nevyhnutné, aby sme prispôsobili autorské práva digitálnej ére. Súčasné postupy na získanie autorských práv sú naozaj príliš roztrieštené, príliš komplikované.

Tretím zásadným prvkom našej stratégie by mala byť ochrana kreativity. Duševné vlastníctvo má veľkú cenu. Sabotovaná kreativita je kreativita odsúdená na zánik. Je potrebné podporiť mobilitu tvorcov. Európska únia musí pracovať na zavedení európskeho štatútu, aby mohli pracovať v spravodlivých pracovných podmienkach a aby im bola poskytovaná sociálna ochrana. Musí uľahčiť kupovanie, distribúciu a obeh diel, prispôsobiť spôsob zdanenia napríklad prostredníctvom zníženia DPH za kultúrne statky a napokon aj pomôcť s financovaním. Súkromní investori sa často zdráhajú financovať MSP. Príležitosti, ktoré ponúka verejné financovanie, zvlášť štrukturálne fondy, sa plne nevyužívajú. Kreativita a kultúra sa musia považovať za základné aspekty v našej politike a v tomto zmysle ich musí Európa pre svoje vlastné dobro podporovať.

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Určite chápete, pán predsedajúci, že na vyjadrenie sa k týmto piatim správam budem potrebovať trochu viac času ako päť minút.

Chcela by som poďakovať pánovi Zverovi za jeho správu o iniciatíve Mládež v pohybe. Skutočne si ceníme jeho úsilie, ako aj úsilie jeho pomocných spravodajcov pri riešení tejto veľmi dôležitej otázky. Ako zo správy jasne vyplýva, kľúčovým cieľom iniciatívy Mládež v pohybe je pomôcť mladým ľuďom v Európe získať zručnosti a skúsenosti, ktoré potrebujú na to, aby uspeli v dnešnom stále viac internacionalizovanom znalostnom hospodárstve.

Naším cieľom je predovšetkým vytvoriť prostredie, v ktorom bude môcť každý mladý človek využiť svoj potenciál. Preto Komisia podnikla kroky s cieľom podporiť členské štáty pri zlepšovaní kvality a relevantnosti vzdelávania a odbornej prípravy od raného detstva až po vysokoškolské vzdelávanie. Preto sme vypracovali opatrenia na ďalšie posilnenie možností mobility dostupných mladým ľuďom a preto sme spolu s kolegom z Komisie pánom Lászlóm Andorom kládli taký dôraz na zlepšenie podmienok začleňovania mladých ľudí do trhu práce.

Na to, aby sa to dosiahlo, sú potrebné, ako sa jasne hovorí v práve pána Zvera, trvalé investície do vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, pričom svoju úlohu v tom musí zohrávať aj Európa. Preto tak naliehavo požadujem vyčlenenie väčšieho objemu finančných prostriedkov na novú generáciu vzdelávania, odbornej prípravy a programov mládeže na obdobie po roku 2013.

Chcem využiť túto príležitosť na to, aby som priamo reagovala na dva body v správe. Po prvé, chcela by som vás ubezpečiť o našom prístupe k zlepšovaniu transparentnosti systémov vysokoškolského vzdelávania. Ako sa uvádza v správe, naším konečným cieľom je zvýšiť informovanosť potenciálnych študentov a iných osôb o rôznych aspektoch činností inštitúcií. Chceme vypracovať nástroj na prekonanie nedostatkov existujúcej klasifikácie univerzít zahrnutím širšej škály faktorov. Nemáme v úmysle zverejňovať ligové tabuľky univerzít.

Po druhé, pokiaľ ide o výzvu v správe na podniknutie krokov na odstránenie prekážok mobility, chcela by som vyzdvihnúť skutočnosť, že v najbližších dňoch má Rada prijať odporúčanie Rady, ktoré má členské štáty presne na to nabádať. Bude to predstavovať ďalší krok v našom úsilí o rozšírenie možností mobility.

Na záver by som chcela v súvislosti s iniciatívou Mládež v pohybe ešte raz poďakovať pánovi spravodajcovi a váženým poslankyniam a poslancom za ich podporu.

Pokiaľ ide o vzdelávanie v ranom detstve, chcela by som poďakovať pani Honeyballovej za jej správu a za konštruktívny prístup k otázke vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Všeobecne dostupné, inkluzívne a vysokokvalitné vzdelávanie malých detí a starostlivosť o ne pomáhajú predovšetkým zlaďovať rodinný a pracovný život. Po druhé sú základom celoživotného vzdelávania, sociálneho začleňovania, osobného rozvoja a zamestnateľnosti neskôr v živote. Zavčasu investovať je oveľa účinnejšie ako neskôr zasahovať.

Komisia preto veľmi oceňuje prístup Parlamentu spočívajúci v zameraní sa na dlhodobý prínos investovania do vzdelávania v ranom detstve. Komisia súhlasí s názorom Parlamentu, že je potrebný prístup viac zameraný na dieťa. Okrem počtu dostupných miest musíme tiež riešiť otázku kvality na európskej a vnútroštátnej úrovni. Mám napríklad na mysli personálne zaistenie a kvalitu personálu, integráciu starostlivosti a vzdelávania a aktívne zapojenie rodičov, ktorí sú prvými učiteľmi svojich detí. Komisia víta výzvu na rozsiahlejší európsky výskum v tejto oblasti a na účinnejšie využívanie existujúcich finančných nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a programy celoživotného vzdelávania. Vítame tiež kladenie silného dôrazu na potrebu identifikácie a výmeny osvedčených postupov na európskej úrovni.

Pokiaľ ide o správu pani Schaakeovej o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ, chcela by som pani Schaakeovej zablahoželať k tomuto vynikajúcemu dokumentu z vlastnej iniciatívy. Správne vyzdvihuje úlohu kultúry nielen ako mosta medzi národmi, ale aj ako základného prvku pri presadzovaní našich hodnôt vo svete. Zároveň vyzýva na strategickejší prístup ku kultúrnej spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami. Správa tiež obsahuje zaujímavé návrhy, ako by sa mohla Európska služba pre vonkajšiu činnosť ujať úlohy vypracovania skutočne európskej kultúrnej diplomacie.

V tejto súvislosti by som chcela spomenúť dva konkrétne body vo vašej správe, pani Schaakeová. Po prvé, dovoľte mi zdôrazniť význam vášho odporúčania vypracovať na úrovni inštitúcií EÚ súdržnú a komplexnú stratégiu kultúrnej diplomacie. Po druhé, dovoľte mi spomenúť myšlienku vybaviť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť rozmerom skutočnej kultúrnej diplomacie. Jedným z aspektov tohto úsilia by bolo vytvorenie postov kultúrnych atašé vo významných hlavných mestách na celom svete. Vytvorenie takýchto postov by umožnilo zlepšiť koordináciu medzi súčasnými kultúrnymi atašé veľvyslanectiev členských štátov, ako aj medzi miestnymi národnými kultúrnymi inštitútmi, a to najmä prostredníctvom siete národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC). Nedávno som mala to potešenie navštíviť inštitúty EUNIC v Číne, ako aj v Brazílii a počula som od nich, ako veľmi potrebujú spoluprácu a koordináciu na to, aby mohli propagovať našu kultúru v krajinách, kde pôsobia.

Pokiaľ ide o našich nových strategických partnerov na celom svete, v poslednej dobe sme boli svedkami toho, ako sa môže kultúra stať neoddeliteľnou súčasťou našich vonkajších vzťahov. Viac ako kedykoľvek predtým podporujem ďalšie rozvíjanie tohto veľmi dôležitého rozmeru nášho európskeho programu pre kultúru.

Teraz prejdem k správe pani Sanchezovej-Schmidovej o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Chcela by som Parlamentu a najmä pani Sanchezovej-Schmidovej za túto veľmi dobrú správu poďakovať. Veľmi ma teší veľká zhoda názorov medzi vašou správou a našou analýzou. Súhlasíme, že kultúrny a kreatívny priemysel sú hnacou silou nielen z hľadiska vytvárania pracovných miest, rastu a príjmov z vývozu, ale aj z hľadiska sociálneho začleňovania a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj medzikultúrneho dialógu v rámci Európskej únie a mimo nej. Ako správne konštatujete v správe, tieto odvetvia môžu rozhodujúcou mierou prispieť k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 a v nadchádzajúcich rokoch im treba v EÚ zaručiť prioritnejšie miesto.

Tiež súhlasíme s názorom, že ich potenciál nie je plne využitý. Ak chceme, aby sa tieto odvetvia plne rozvinuli, musíme dosiahnuť pokrok na viacerých frontoch: v prispôsobovaní zručností a vytváraní kapacít, prístupe k finančným prostriedkom, zlepšovaní podnikateľského prostredia, podpore cezhraničného obehu a nových distribučných modelov, maximalizácii potenciálu týchto odvetví z hľadiska regionálneho a miestneho rozvoja, podpore ich vedľajších účinkov z hľadiska inovácií a podpore kreatívnej Európy na svetovej scéne. K takémuto záveru dospeli aj konzultácie otvorené našou zelenou knihou, ktoré podnietili reakcie zo strany 350 verejných orgánov, širokej verejnosti, zoskupení občianskej spoločnosti a spoločností pôsobiacich v oblasti kultúry v celej Európe.

Teší ma, že naša zelená kniha podnietila v Európe a v európskych inštitúciách veľmi živú diskusiu o vytvorení správneho prostredia, ktoré by spĺňalo špecifické potreby z hľadiska rozvoja podnikania, aby bolo možné využiť nové príležitosti, ktoré ponúka globalizácia, digitalizácia a kultúrna rozmanitosť. Som pevne presvedčená, že naše spoločné úsilie pomôže vytvoriť lepšie prostredie, v ktorom budú môcť tieto kreatívne odvetvia zohrávať dôležitú úlohu v diskusiách o finančných mechanizmoch EÚ po roku 2013 a o realizácii stratégie Európa 2020.

A napokon by som chcela povedať, že ma teší nadšenie Parlamentu – a zvlášť nadšenie mojej dobrej priateľky pani Doris Packovej – pre myšlienku Európskych hlavných miest kultúry a záujem Sarajeva o tento titul. Komisia, samozrejme, súhlasí s vaším názorom, pokiaľ ide o historický a kultúrny význam Sarajeva. Toto mesto je symbolom niektorých z najtemnejších epizód nedávnej európskej histórie, ale tiež sa s ním spájajú naše nádeje na lepšiu budúcnosť. Napriek opakovaným konfliktom si Sarajevo zachovalo svoj multikultúrny charakter.

Dovoľte mi povedať pár slov o pravidlách fungovania iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry. V roku 2006 prijali Parlament a Rada rozhodnutie, na ktorom je táto iniciatíva založená. Tento právny text stanovuje všetky pravidlá týkajúce sa výberu miest a viete lepšie ako ja, že rozhodnutie tohto druhu možno zmeniť len prostredníctvom novej iniciatívy v rámci riadneho legislatívneho postupu. V rozhodnutí sa konštatuje, že iniciatíva je otvorená výlučne 27 členským štátom Európskej únie. V chronologickom zozname, ktorý je pevnou súčasťou rozhodnutia, sa uvádza na každý rok do roku 2019 príslušná dvojica členských štátov, ktoré majú nárok stať sa držiteľmi tohto titulu. Na rok 2014 už boli vybrané príslušné dve mestá a Rada má každú chvíľu potvrdiť príslušné dve mestá na rok 2015.

Rozhodnutie stanovuje postup udeľovania titulu Európske hlavné mesto kultúry a pravidlá nenechávajú žiaden priestor na to, aby mohla Rada určiť mesto mimo rámca týchto postupov. Za uplatňovanie rozhodnutí prijímaných Radou a Parlamentom je plne a výlučne zodpovedná Komisia. Výnimka z rozhodnutia o Európskych hlavných mestách kultúry v takej základnej veci, ako je jeho územný rozsah, by jednoducho predstavovala porušenie pravidiel, ktorých dodržiavanie sa od nás vyžaduje.

Myslím si, že by bolo zvlášť ťažké zdôvodniť výnimku tak skoro po tom, ako sme sa všetci dohodli na pravidlách iniciatívy. Parlament a Rada prijali súčasné rozhodnutie pred menej ako piatimi rokmi. To bol určite ten pravý moment, kedy bolo možné presadzovať účasť nečlenských štátov alebo prijať ustanovenia umožňujúce výnimočné prípady. Vtedy sa však rozhodlo, že účasť nečlenských štátov po roku 2010 skončí.

Pokiaľ ide o budúcnosť iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry, Komisia v súčasnosti pracuje na predĺžení iniciatívy aj za rok 2019. Začali sme verejnú konzultáciu a vyhodnocujeme súčasný systém. Potom vypracujeme návrh, ktorý by sme mali prijať začiatkom roku 2012. V rámci svojej prípravnej práce skúma Komisia myšlienku, že by sa po roku 2019 k iniciatíve pripojili kandidátske krajiny. Tiež by som vás chcela informovať, že záujem prejavilo niekoľko miest aj v iných tretích krajinách.

Na záver by som chcela ešte raz zdôrazniť, ako vysoko oceňujem miesto Sarajeva v európskej histórii a jeho kultúrny význam. Keďže projekt hlavných miest kultúry nie je dostupný, môže EÚ v roku 2014 a aj neskôr Sarajevu ponúknuť prostredníctvom nášho kultúrneho programu iný druh podpory.

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – Rozhodol som sa neprečítať text, ktorý som si pripravil, pretože musím povedať niečo o návrhu na vytvorenie postov kultúrnych atašé EÚ. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Musím povedať, že tento návrh Komisie je jedným z najbizarnejších a najabsurdnejších, aké prišli od orgánu, ktorý je známy svojimi bizarnými a absurdnými návrhmi.

Kultúrni atašé EÚ budú jednoducho predstavovať ďalšie dobre platené umelé pracovné miesta pre vyvolených úradníkov EÚ, za ktoré zaplatia prispievajúce krajiny. Tiež musím povedať, že je zo strany Komisie mimoriadne necitlivé, že predkladá tento absurdný a nákladný návrh na vytvorenie nepotrebných postov kultúrnych atašé v čase všeobecnej hospodárskej núdze. Možno aspoň raz zabudnete na svoje pozlátené platy a pozlátené dôchodky a zamyslíte sa nad tým, koľko takéto iniciatívy vlastne stoja.

 
  
MPphoto
 

  Jutta Steinruck, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. (DE) Vráťme sa k téme. Ako spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko by som chcela poďakovať všetkým, ktorí na tejto správe pracovali. Vo výbore všetky skupiny jednohlasne sledovali cieľ umožniť každému mladému človeku v Európe získať vzdelanie a absolvovať odbornú prípravu a podporiť ich nástup do pracovného života, aby žiadny mladý človek nebol odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Pri svojom stanovisku za výbor som nevychádzala zo správy Komisie, pretože sa mi zdala príliš nekonkrétna. Pre mňa bolo dôležité aj to, aby boli v správe vymenované veľmi konkrétne úlohy. V niektorých prípadoch som nemohla podporiť pozície vyjadrené v správe.

Podľa názoru Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci je dôležitým aspektom prechod zo školy do zamestnania. Ide o kľúčové rozhranie. Tento prechod musí prebehnúť bez času stráveného čakaním. Tiež sme považovali za dôležité, aby sa nástup mladých ľudí do zamestnania nespájal so sociálnym dampingom a aby neprebiehal v dampingových podmienkach. Za dôležitú sme považovali úlohu stáží. Sú dôležité a potrebné, ich zneužívaniu však treba predchádzať a treba ho zakázať. Uvítali by sme iniciatívu za vytvorenie európskeho kvalifikačného rámca, ktorý by stanovoval minimálne normy pre stáže.

Na záver by som chcela Parlament a Komisiu požiadať, aby zabezpečili, že program Mládež v akcii nepostihnú finančné škrty alebo nebude dokonca zrušený v prospech programu Mládež v pohybe. Práca mládežníckych združení je dôležitá z hľadiska sociálnej angažovanosti a pomáha mladým ľuďom vyvíjať sa hmotne aj osobnostne. Je to obrovská výhoda aj z hľadiska neskoršieho pracovného života.

 
  
MPphoto
 

  Karima Delli, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. (FR) Najprv sa dotknem kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Ako spravodajkyňa Výboru pre hospodárske a sociálne veci by som chcela vyzdvihnúť dôležitú úlohu, ktorú kultúra a kreativita zohrávajú v európskom hospodárstve a pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, a to z hľadiska budovania spoločnosti založenej na vedomostiach a inováciách, ako aj z hľadiska potenciálnych nových pracovných miest, ktoré predstavujú.

V správe sa osobitná pozornosť venuje pracovným podmienkam v odvetví, najmä pokiaľ ide o nepravidelný príjem a neisté pracovnoprávne vzťahy, ktoré si vyžadujú hĺbkovú diskusiu s cieľom zohľadniť konkrétne aspekty – napríklad prostredníctvom boja proti diskriminácii v odmeňovaní – a dosiahnuť, aby zastávané pozície lepšie zodpovedali úrovni kvalifikácie.

Chceme mladým a najzraniteľnejším ľuďom uľahčiť prístup ku kultúre a kreatívnemu obsahu a chceme podnecovať mobilitu a podporovať kultúrnu rozmanitosť, ako aj používanie a šírenie bezplatného softvéru a otvorených noriem.

Nakoniec by sme chceli zdôrazniť úlohu celoživotného vzdelávania v tomto odvetví, ktoré zažíva rýchle zmeny. Prejdem teraz k programu Mládež v pohybe. Mladí Európania to majú ťažké: pri získavaní prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, ubytovaniu, sociálnym službám musia podstúpiť niečo, čo možno nazvať martýriom spoločenského iniciačného obradu. Musíme obnoviť ich vieru v budúcnosť poskytnutím prispôsobených a ambicióznych riešení.

Vítam skutočnosť, že tento text neposudzuje začleňovanie mladých ľudí len z hľadiska zamestnanosti, ale aj z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť požiadavku predloženú Európskej komisii, ktorú podporujem, aby predložila zelenú knihu o účasti mladých ľudí.

Naša správa tiež vyzdvihuje myšlienku mobility, ktorá by mala byť prístupná všetkým, čo vítam. V súčasnosti sa mobilita týka najmä študentov, mala by sa však podporovať u všetkých mladých zamestnancov a mladých ľudí absolvujúcich odbornú prípravu. Bolo by poľutovaniahodné kategorizovať mladých Európanov buď ako vzdelanú elitu, mnohojazyčnú a optimisticky hľadiacu do budúcnosti, alebo ako mladých ľudí ignorovaných preto, lebo nemajú magisterský titul, alebo preto, lebo vykonávajú len manuálnu prácu.

Osobitne ma teší to, že v tomto texte vyzývame na zrušenie diskriminácie na základe veku v prístupe k systému sociálnej ochrany. Požadujem to tu znova a myslím si, samozrejme, že systém založený na minimálnom príjme je kľúčovým prvkom zaručenia autonómie mladých ľudí.

Naša správa trvá na tom, že hlavným želaním mladých ľudí je mať autonómiu, prístup predovšetkým k zdravotnej starostlivosti a slušné ubytovanie za prijateľnú cenu. Všetci vieme, že mladý človek, ktorý nemá inú možnosť, ako popri štúdiu ešte aj pracovať, sa rúti k neúspechu v štúdiu.

Na záver chcem povedať, že ma teší, že tento Parlament uznal, že pracovné stáže by už nemali byť zamaskovanými, ale plnohodnotnými pracovnými miestami. Za pracovné stáže sa musí poskytovať náležitá odmena a musí sa na ne vzťahovať náležitá sociálna ochrana.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Ivo Belet, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. (NL) Myslím si, že si všetci uvedomujeme, že v Európe prechádzame veľmi turbulentným obdobím, a to tak z hospodárskeho, ako aj z politického hľadiska. Našu solidaritu ohrozuje vzostup nacionalistických a populistických hnutí, čoho sme boli pred chvíľou svedkami pri vystúpení jedného z našich britských kolegov, ktorý je, mimochodom, príslušníkom šľachty.

Súčasné trendy, dámy a páni, predstavujú hrozbu pre budúcnosť EÚ a prosperitu a blaho Európanov. Boli sme zvolení, aby sme na to našli riešenie. Tam, kde je to potrebné, pani komisárka, môže a musí prísť toto riešenie z odvetvia kultúry. Jednoznačne musíme viac investovať do vytvárania spoločného európskeho verejného priestoru. Vzdelávanie, ako už bolo počas tejto rozpravy zdôraznené, by k tomu mohlo prispieť veľmi dôležitou, ak nie rozhodujúcou mierou. Sme pevne presvedčení, že dokážeme oveľa lepšie využiť spoluprácu medzi podnikateľmi v odvetví kultúry na jednej strane a akademickou obcou, teda univerzitami, vysokými školami, ako aj strednými školami na strane druhej a že tieto sféry ponúkajú oveľa viac príležitostí, ako v súčasnosti využívame.

Práve ste to povedali, pani komisárka: toto odvetvie predstavuje z hľadiska nášho hospodárstva a zamestnanosti veľký potenciál, a preto musíme prijať konkrétne stimulačné opatrenia, ako je zníženie zdanenia on-line projektov, pretože súčasný systém, čím myslím, samozrejme, sadzbu DPH, nedrží krok s dobou a je absolútne nespravodlivý. Okrem toho potrebujú podnikatelia, manažéri malých a stredných podnikov v kreatívnom priemysle lepší prístup k možnostiam financovania, pretože v súčasnosti máme príliš málo know-how a príliš málo prístupu k bankovým finančným prostriedkom.

Táto správa predkladá v tomto smere veľmi konkrétne návrhy a počítame s tým, pani komisárka, že Komisia, ako aj príslušné vnútroštátne a regionálne orgány zodvihnú rukavicu a začnú tento návrh realizovať.

 
  
MPphoto
 

  Oldřich Vlasák, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. (CS) Pozícia kultúrneho a kreatívneho priemyslu je súčasťou európskej stratégie pre inovácie a stratégie Európa 2020 a úzko súvisí s opatreniami, ktoré smerujú k účinnejšiemu využitiu pamiatok, múzejných a galerijných zbierok alebo mestských a vidieckych celkov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach. Hlavnú príležitosť v tomto smere predstavuje digitalizácia historického a kultúrneho obsahu. Digitalizácia by mala zvýšiť prístup širokej verejnosti k materiálom nevyhnutným na štúdium, poznávanie a vzdelávanie a posilňovanie kultúrnej identity.

Investície do týchto oblastí majú takmer istú návratnosť, a to nielen v oblasti cestovného ruchu, ktorý je určite významnou súčasťou mnohých regionálnych hospodárstiev, ale aj v zahraničnej politike. Vyplatí sa budovať povedomie o hlbokých kultúrnych tradíciách európskych krajín a súčasne propagovať jednotlivé obce, mestá, regióny, členské štáty a samotnú Európsku úniu vo svetovom kontexte.

V novom programovom období po roku 2013 by sme mali preto pokračovať vo financovaní kultúrnych projektov z európskych štrukturálnych fondov, posilniť twinningový program pre spoluprácu samospráv a zachovať samostatnosť programu Spoločenstva pre projekty v tejto oblasti s názvom Kultúra.

 
  
MPphoto
 

  Cecilia Wikström, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (SV) Chcela by som poďakovať pani spravodajkyni Sanchezovej-Schmidovej za jej vynikajúcu prácu na tejto správe. Veľmi ma teší a som veľmi hrdá na to, že Výbor pre právne veci predložil stanovisko, na ktorom sme sa plne zhodli, a teší ma, že väčšina našich názorov je zapracovaná do vašej správy. Tešíme sa na širokú podporu v tomto Parlamente.

Nachádzame sa v okamihu, keď digitálna technológia a internet vytvárajú pre európske kultúrne a kreatívne odvetvie obrovské príležitosti a úlohy. Musíme zachovať základy ochrany duševného vlastníctva a zároveň podnikať kroky nevyhnutné na to, aby sme dokázali uvoľniť potenciál a kreativitu prostredníctvom modernej technológie. Európski kultúrni pracovníci, technickí inovátori a predovšetkým európski občania si zaslúžia dobre fungujúci vnútorný trh, kde sa môže kreatívny obsah voľne a veľkoryso pohybovať cez hranice a kde majú kultúrni pracovníci istotu, že za svoju prácu dostanú odmenu.

Tiež by som chcela poďakovať spravodajcom za to, že zapracovali návrh predložený Výborom pre právne veci, aby sa zabezpečil lepší prístup ku knihám pre nevidiacich alebo zrakovo postihnutých. Dúfam, že to týmto ľuďom pomôže ešte do väčšej miery vychutnať pôžitok a silu, ktoré literatúra poskytuje. Sloboda prejavu musí byť dostupná pre každého. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Týmto sa dostávame na koniec kola vystúpení rečníkov v mene príslušných výborov, pričom nemôžem odolať pokušeniu niečo konštatovať.

V takýchto prejavoch prednesených v mene jednotlivých výborov sa rečník podľa môjho názoru musí snažiť zastupovať výbor, v mene ktorého hovorí.

V tejto rozprave odzneli prejavy, ktoré by boli úplne legitímne, keby odrážali názory jednotlivcov, ktoré sú však absolútne nevhodné, ak sú prednesené v mene výboru, ktorý sa podľa mňa určite necíti byť reprezentovaný slovami, ktoré sme počuli.

Podľa mňa by sa touto záležitosťou malo zaoberať prinajmenšom predsedníctvo Parlamentu, pretože nemôžeme dopustiť, aby veci, ktoré sme dnes počuli, zaznievali v mene výborov, ktoré sa skladajú z mnohých poslancov.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Marco Scurria, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Najprv by som chcel v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) poďakovať všetkým spravodajcom, ktorí dnes predpoludním predložili správy, pretože si myslím, že nám tieto správy umožňujú položiť základy budúcej Európy. Dnes predpoludním pracujeme na osude budúcich generácií, od detí po našich mladých ľudí, ktorých musíme voviesť do sveta práce prostredníctvom dôležitej pilotnej iniciatívy s názvom Mládež v pohybe. Dnes predpoludním diskutujeme o rozšírení Únie na Balkán prostredníctvom kultúry, ako aj o rozvoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

V čase ťažkej hospodárskej krízy je dôležité zdôrazniť, že jediným odvetvím, ktoré nie je v strate – jeho obrat vlastne v skutočnosti stúpa – je odvetvie kultúry. Chceli by sme, aby kultúra zohrávala úlohu vo vonkajšej činnosti Európskej únie, a to nielen prostredníctvom dobre platených úradníkov, lord Dartmouth a pán Kuhn, ale skôr vytvorením lepšieho procesu na zabezpečenie mieru, stability a porozumenia medzi rôznymi kultúrami.

Dnes sa musíme tiež snažiť posilniť naše programy týkajúce sa kultúry, vzdelávania a mladých ľudí. Pre milióny Európanov sú programy ako Erasmus, celoživotné vzdelávanie, Comenius, Leonardo, Mládež v akcii a mnohé iné nielen názvami, ale symbolmi existencie Európskej únie. Pre mnohých ľudí symbolizujú začiatok pociťovania európskeho ducha, keď po prvýkrát prišli do styku s kolegami a ľuďmi rovnakého veku, čo skutočne pomáha posilňovať Úniu zvlášť vzhľadom na nové právomoci v oblasti športu, ktoré Únia získala po prijatí Lisabonskej zmluvy. Musíme investovať do všetkých programov, ale predovšetkým v ne musíme veriť. Nikto nepopiera dôležitosť kvót na mlieko, investícií do priemyslu a ochrany životného prostredia, lenže je to práve kultúra, čo nám umožní vybudovať Európu, a budeme to musieť urobiť nie slovami, ale pomocou programov a opatrení, ktoré budeme schopní a ochotní zaviesť.

Pani Vassiliouová, akordy, ktoré vychádzali z tých huslí v Sarajeve, z tých, o ktorých nám rozprávala pani Packová, rezonujú Európou oveľa viac ako celé množstvo nariadení. Tak sa nám podarí vybudovať Európu a občas bude možno aj potrebné tie nariadenia trochu prispôsobiť okolnostiam.

 
  
MPphoto
 

  Katarína Neveďalová, za skupinu S&D (SK) Som veľmi rada, že Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí konečne venoval jedno celé dopoludnie kultúre a vzdelávaniu. Vzdelávanie je jedným z kľúčových riešení v čase krízy a nesmieme zabúdať na to, že vzdelaní mladí ľudia sú našou budúcnosťou.

Vítam iniciatívu Európskej komisie Mládež v pohybe a fakt, že sa na mladých nezabúda. Investovanie do vzdelania aj v čase uťahovania opaskov je riešením večných problémov Európskej únie. Spravodajcovi Európskeho parlamentu pánovi Zverovi za Mládež v pohybe gratulujem, hodnotím správu ako veľmi kvalitnú a najmä fakt, že je dielom celého výboru so spoločným cieľom prospechu mladým.

Mobilita mladých ľudí v rámci Európskej únie, a najmä jej uľahčenie, je dôležitá pre európsku identitu a aktivitu európskeho občianstva. Ako však všetci viete, ja som bola veľmi kritická voči pôvodnej iniciatíve Európskej komisie, a preto by som rada zdôraznila niekoľko bodov, ktoré sa nám podarilo presadiť do tejto správy.

Určite je dôležité, aby sme neprestali investovať do mobility a mládežníckych programov, ako sú existujúci Erasmus, Leonardo, ale takisto aktivity Mládež v akcii. Určite to je jedným z prostriedkov, ako môžme dosiahnuť ciele, ktoré sme si určili vo svojej stratégii Európa 2020.

Takisto považujem za veľmi dôležité podporovanie celoživotného vzdelávania a aktivít nielen pre mladých ľudí. Určite zdôrazňujem rovnaké možnosti pre všetkých. Nielen na základe rodovej rovnosti, ale takisto pre hendikepovaných alebo inak znevýhodnených ľudí. Určite je dôležité uznanie neformálneho vzdelávania ako takisto veľmi dôležitého prostriedku na zlepšovanie svojich zručností, ktoré môžu mladí ľudia využiť vo svojej ďalšej budúcnosti.

Takisto je veľmi dôležitý dialóg medzi členskými krajinami, ale tiež medzi regiónmi, a som veľmi rada, že sa nám podarilo takisto presadiť niektoré pripomienky, ktoré mal Výbor regiónov, ale aj ďalšie organizácie, ako napríklad Európske mládežnícke fórum.

Je toho veľmi veľa, môžem rozprávať nielen 2 minúty, ale aj 10 minút, ale rada by som si na záver nechala jednu vetu. Takisto by som veľmi rada podporila – ako jeden z pôvodných autorov – iniciatívu k Sarajevu, pretože je veľmi dôležité, aby sme tomuto regiónu ukázali, že Európska únia je tu pre nich.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula, v mene skupiny ALDE.(FI) Teší ma, že je dnešná predpoludňajšia schôdza venovaná otázkam kultúry: je veľmi dôležité o nich hovoriť, a to nielen počas jedného predpoludnia, ale všeobecne. Je v každom prípade dobré, že sa týmito otázkami zaoberáme. Nie je ľahké spojiť všetky tieto správy dokopy a zhodnotiť ich, ale hádam dokážem na ne vyjadriť niekoľko názorov.

Pokiaľ ide o iniciatívu Mládež v pohybe pána Zvera, tento program mobility sa veľmi pravdepodobne ukázal ako úspešný a jeho správa, čo treba pochváliť, ide ešte viac do hĺbky. Mohlo by to podľa mňa viesť k zaznamenaniu množstva úspešných príbehov v európskej histórii, aj pokiaľ ide o otázku budúcnosti mládeže. Je dôležité zabezpečiť, aby sme mali celoeurópske vzdelávacie programy, do ktorých sa budú môcť zapojiť mladí ľudia, a aby vďaka tomu mohlo dôjsť k posilneniu multikulturalizmu.

Tiež je veľmi dôležité zamyslieť sa nad tým, čo hovorí pani Honeyballová vo svojej správe o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (ECEC). Ja by som skôr hovoril o skorom vzdelávaní a starostlivosti ako o vzdelávaní v ranom detstve, pretože dôležitý je proces rastu osobnosti. Ľuďom musí byť umožnené rásť a vzdelávanie je len jednou časťou tohto procesu. Ak chceme z našich detí a mladých ľudí vychovať dobrých ľudí a vyrovnaných členov spoločnosti, stojí pred nami obrovská úloha. Kľúčovú úlohu v tom zohráva, samozrejme, domov, lenže ako sa v správe výborne konštatuje, je tiež veľmi dôležité zabezpečiť, aby v tom svoju úlohu zohrávali aj ľudia pracujúci v oblasti ECEC a aby existoval sprostredkovateľský proces, čo deti a mladí ľudia v súčasnosti zvlášť potrebujú.

Pokiaľ ide o správu pani Schaakeovej o vonkajšej činnosti EÚ, myslím si, že pri vytváraní zahraničnej politiky potrebujeme mať väčšie porozumenie pre kultúru. To je veľmi dôležité. Existuje veľa poľutovaniahodných príkladov situácií, v ktorých neznalosť kultúrnych tradícií a kultúrneho kontextu viedla k neúspechom v zahraničnej politike, a preto je veľmi dôležité spraviť z kultúry pevnú súčasť činnosti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Na záver by som chcel povedať, že pokiaľ ide o iniciatívu o Sarajeve, ktorú dnes predniesla pani Packová, môj názor je, že je síce pravda, že pred piatimi rokmi sa prijali rozhodnutia o hlavných mestách kultúry, lenže paradigmu treba vždy nanovo spochybniť – tak ako vo vede. Teraz je asi ten správny čas urobiť to v tomto konkrétnom prípade, aspoň do určitej miery, a pokúsiť sa nájsť také riešenie, aby sa to v súvislosti so Sarajevom dalo zmeniť. Myslím si, že pre program Európske hlavné mesto kultúry a pre Európsku úniu ako celok by to mohlo vytvoriť pridanú hodnotu.

Aby som to zhrnul, mali by sme sa pozrieť na širší obraz, pokiaľ ide o kultúrnu politiku, a pokúsiť sa pochopiť jej dôležitosť pre celú Európsku úniu. Vnútorný trh a zahraničná a bezpečnostná politika nepretrvajú, ak sa nebudú opierať o silnú kultúrnu základňu. Kultúra je základom všetkého, základom budúcnosti Európskej únie ako celku, a preto je dôležité, aby sa dosiahlo jej uznanie, a to nielen v zmysle HDP, ale aj ako hodnoty samej osebe, hodnoty pre ľudí, ako aj pre spoločnosti a v konečnom dôsledku pre celú Európsku úniu.

 
  
MPphoto
 

  Emma McClarkin, v mene skupiny ECR. – V uplynulých rokoch sa značne zvýšil akademický a politický dôraz na kultúru a vzdelávanie, pričom rôzne analýzy stále vyzdvihujú tieto oblasti ako kľúčové nielen z hľadiska podpory hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti, ale aj z hľadiska uľahčovania mobility mladých ľudí v celej Európe. V súčasnej hospodárskej klíme, keď mnohé členské štáty prijímajú úsporné opatrenia a rozpočtové škrty potrebné na zníženie deficitov, sa však zdá, že sa tieto oblasti zanedbávajú, a ja nechcem, aby to tak bolo.

Investovanie do vzdelávania a kultúry pomáha členským štátom globálne konkurovať, pretože to vyzbrojuje mladých ľudí schopnosťami potrebnými na riešenie zajtrajších úloh a podporuje sa tým kreativita, inovácie a vzájomné porozumenie. Práve v týchto oblastiach však môžu konať skôr členské štáty a nie EÚ ako celok, pretože vedia, ako najlepšie riešiť problémy v oblasti vzdelávania, ktorým čelia. Znepokojuje ma niekoľko aspektov správ, o ktorých sme dnes predpoludním diskutovali, a to najmä v súvislosti so zasahovaním do subsidiarity členských štátov v oblasti cieľov vzdelávania a sociálnej politiky. Je mimo kompetencie EÚ diktovať členským štátom, ako majú uskutočňovať reformy vzdelávania, a musíme zabezpečiť, aby sa to rešpektovalo.

V kultúrnej oblasti môže EÚ členským štátom pomôcť čo najlepšie realizovať ich politické priority prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a poukazovania na dôležité oblasti, ako sú vzdelávanie v ranom detstve, znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a podpora odbornej prípravy. Ďalším kľúčom k tomu, ako pomôcť našim ľuďom zabezpečiť si príležitosti, je umožnenie flexibility na našich trhoch práce, aby sa mohli ľudia vzdelávať počas zamestnania. Svojvoľné vytváranie nových projektov a organizácií na uľahčenie dosahovania týchto cieľov sa však prieči zjavnej rozpočtovej realite v celej EÚ.

Na túto smutnú skutočnosť musíme pamätať a musíme sa pokúsiť dať to, čo môžeme, reálnemu svetu, v ktorom žijeme. V každom prípade pevne verím v schopnosť kultúry zabezpečiť vzájomné porozumenie a stimulovať inovácie a hospodársky rast. V Európe máme veľké kultúrne a kreatívne bohatstvo, ktoré treba podporovať a rozvíjať. Kreatívny priemysel významným spôsobom posilňuje hospodárstvo EÚ a naše kultúrne vyžitie. Musíme mu poskytnúť nástroje potrebné na to, aby sa mohol ďalej rozvíjať a aby sa mu za to dostávalo náležitej odmeny. Netreba hovoriť, že čím viac v celej Európe vzdelávame našich mladých ľudí, tým svetlejšie začína vyzerať budúcnosť v náročnom globálnom prostredí.

 
  
MPphoto
 

  Oriol Junqueras Vies, v mene skupiny Verts/ALE.(ES) Ako tieňový spravodajca správy o iniciatíve Mládež v pohybe a vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli predložené k správam o kultúrnom a kreatívnom priemysle a o vzdelávaní v ranom detstve, by som sa chcel s vami podeliť o nasledujúce myšlienky.

Dôsledky hospodárskej krízy zvlášť tvrdo pociťujú mladí ľudia. V mnohých regiónoch Európskej únie prekračuje nezamestnanosť mladých ľudí 40 %. Presne z týchto dôvodov je taká potrebná hĺbková revízia politík na zvyšovanie zamestnanosti mladých ľudí, pričom príkladom takejto revízie je správa o iniciatíve Mládež v pohybe.

Zameriam sa na štyri aspekty správy, ktoré sú podľa mňa kľúčové.

Po prvé, som presvedčený, že je mimoriadne dôležité podporovať mobilitu. Je mimoriadne cenným prostriedkom neformálneho vzdelávania, ktorý podporuje kultúrnu výmenu a poskytuje mladým ľuďom nástroje, ktoré potrebujú na svoj rozvoj v rámci globálneho profesionálneho prostredia.

Po druhé, v úzkej súvislosti s mobilitou je mimoriadne dôležité, aby sa mladí ľudia učili cudzie európske jazyky, čo má dvojaký účel: aby dokázali v európskom prostredí plynule komunikovať a aby sa mohli stať plne integrovanými členmi komunít, v ktorých žijú a pracujú, alebo, inými slovami, na účely sociálnej súdržnosti.

Po tretie, chcel by som zdôrazniť dôležitosť politík zameraných na stimulovanie podnikania. Je naozaj mimoriadne dôležité podporovať podnikateľské programy pre vysokoškolských študentov. Súčasťou toho bude podpora fór, kde budú môcť komunikovať finanční aktéri a študenti s inovačnými myšlienkami.

A napokon, som presvedčený, že je mimoriadne dôležité podporovať rovnaké príležitosti v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu, aby sa nepremárnil ani zlomok európskeho talentu. Potrebujeme mladých ľudí, ktorí sa budú aktívne zapájať do hospodárstva. Potrebujeme mladých ľudí, ktorí budú plne rozvíjať svoj potenciál, pretože aj oni budú musieť zohrať úlohu v prekonávaní krízy.

 
  
MPphoto
 

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL.(PT) Keďže mám len dve minúty na to, aby som sa vyjadril k piatim správam a otázke na ústne zodpovedanie, obmedzím sa na dve správy: správu pani Sanchezovej-Schmidovej o kreatívnom priemysle a správu mojej kolegyne pani Schaakeovej o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ. Rozhodol som sa tak preto, lebo spoločne ponúkajú mikroskopickú aj makroskopickú víziu toho, čo Európa potrebuje na to, aby dokázala zvrátiť túto krízu s využitím talentu a predstavivosti Európanov.

Pokiaľ ide o kreatívny priemysel, myslím si, že je veľmi jasné, že Európa má asi najväčšiu koncentráciu potenciálu pre rozvoj kreatívneho priemyslu. Od začiatku to platí pre naše mestské oblasti, naše mestá, ktoré majú na jednej strane veľmi dobré prepojenie a na strane druhej veľmi silné a rôznorodé kultúrne osobnosti a v ktorých vládne veľká rozmanitosť.

Niektoré naše mestské makroregióny tiež disponujú prvkami, ktoré kreatívny priemysel potrebuje na to, aby mohol byť trvalo udržateľným sám osebe: konkrétne silný kapitál, koncentráciu talentu a vedomostí a obrovské množstvo už etablovaných spoločností. Vidíme to napríklad v regióne medzi Parížom, Londýnom a Antverpami.

Neplatí to však pre celú Európu. Inými slovami, niektoré okrajové regióny Európy majú talenty, majú históriu a majú mestá, ktoré by mohli zohrať dôležitú úlohu pri opätovnom naštartovaní európskeho hospodárstva, nepodarí sa im to však bez pomoci, či už na úrovni Únie, alebo na úrovni členských štátov.

V tejto súvislosti by sme preto nemali klamať samých seba: kým nedá Európa do poriadku svoju hospodársku štruktúru napríklad prostredníctvom emisie dlhopisov, nedá sa robiť nič. My tu v Parlamente prichádzame s veľmi dobrými myšlienkami a zároveň vlády trhajú euro na kusy, čím znemožňujú obnovu.

Pokiaľ ide o politiku vonkajšej činnosti, a keďže mi už čoskoro vyprší čas, chcel by som povedať, že Európska únia má jedinečnú príležitosť rozvíjať úplne iný druh zahraničnej politiky, než akú vedú členské štáty. Z kultúrneho hľadiska to navyše nemá nič spoločné s vytvorením možnej európskej identity a iluzórnej európskej identity a jej následným vývozom alebo predajom v zahraničí. Európa má skôr veľmi dobré podmienky na to, aby využila kultúru vo vonkajších činnostiach ako dvojprúdovú cestu, prostredníctvom ktorej budeme odovzdávať, ale aj prijímať poznatky a prostredníctvom ktorej budeme rozvíjať plodný dialóg s inými významnými svetovými blokmi, ako sú Mercosur alebo Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Takto môžeme byť najlepšie prospešní zvyšku sveta prostredníctvom príkladu našej demokracie, ale prospech z toho bude mať aj Európska únia, pretože sa budeme môcť učiť od druhých.

 
  
MPphoto
 

  Giancarlo Scottà, v mene skupiny EFD.(IT) Chcel by som prispieť k diskusii konštatovaním potreby nového metodologického prístupu najmä v oblasti dedičstva a kultúrneho dedičstva, spojeného s inteligentným využívaním novej technológie. Uvedomovanie si obrovského potenciálu na zlepšovanie, ktorý nám nové technológie môžu ponúknuť, a to tak z hľadiska účinnosti, ako aj efektivity, sa nevyhnutne spája s upúšťaním od metód práce, ktoré sme uplatňovali v minulosti. Nové technológie znamenajú nové pracovné metódy.

Sám som bol svedkom toho, že inteligentným používaním technológie v odvetví pamiatkovej ochrany je možné dosiahnuť významné výsledky z hľadiska plánovania, ako aj reštauračných prác. Okrem toho môžeme ako sprievodný vedľajší produkt a bez vzniku ďalších nákladov získať mimoriadne presnú geometrickú databázu, ktorá sa môže použiť na monitorovanie artefaktu a nakladanie s ním v prípade živelných pohrôm, ako aj produkty, ktoré bude možné použiť na vedecké vzdelávanie, ako aj na propagáciu artefaktu na celosvetovej úrovni, čo pomôže spĺňať kritériá kultúrneho porozumenia a výmeny.

Najviac podľa mňa záleží na tom, aby sme prispeli k akčnému plánu, ktorého cieľom je pomôcť nám dosiahnuť nové povedomie o technológiách, aby bolo možné vytvoriť nové hospodárske podmienky pre Európu. Zvlášť verím v potrebu vyškoliť nových ľudí a v profesionálnych, mladých a vysoko kvalifikovaných jednotlivcov, ktorí sa dokážu postaviť problémom, ktoré prináša nový globálny trh.

 
  
MPphoto
 

  Dimitar Stoyanov (NI).(BG) Obmedzím sa na pripomienky k správe o iniciatíve Mládež v pohybe.

Rád by som pánovi spravodajcovi zablahoželal, pretože jeho správa dokázala pokryť absolútne každý aspekt tejto problematiky a tejto európskej politiky. Aby som bol konkrétnejší, obmedzím svoje vystúpenie na tri otázky.

Po prvé, v súvislosti s bodmi 24 a 25 správy týkajúcimi sa udržania detí v škole a zvýšenia ich dochádzky by som sa chcel spýtať nasledujúcu otázku. Zhodou okolností som celkom nedávno predložil otázku na písomné zodpovedanie aj Komisii. Na túto odpoveď stále čakám, chcel by som však využiť túto príležitosť na spomenutie tohto problému, na ktorý poukazujem už dlho. Mnohé z východoeurópskych krajín z posledného kola rozširovania čelia problému, že niektoré menšinové skupiny praktizujú to, že prestanú posielať deti do školy a potom ich využívajú ich rodičia, pričom takéto konanie sa už skoro stalo tradíciou. Keď sa prijmú opatrenia s cieľom zmeniť tento postup, sú takéto opatrenia zvyčajne označené za diskriminačné. Preto sa pýtam: koho diskriminujeme, aby to bolo presnejšie? Neviem, či sú to rodičia, ktorí využívajú svoje deti, alebo deti, ktoré v dôsledku toho prichádzajú o akúkoľvek príležitosť stať sa integrovanými členmi spoločnosti, pretože nemajú žiadne vzdelanie, hoci, ako viete, hospodárska integrácia prostredníctvom práce a zdrojov vytvára základ pre akúkoľvek ďalšiu integráciu.

Pokiaľ ide o bod 27 správy, tento bod znovu veľmi presne poukazuje na skutočný problém. Popredný univerzitný pedagóg sa nedávno so mnou podelil o názor, že bulharské univerzity v skutočnosti ani nevedia o tom, že existuje program Erasmus aj pre učiteľov. V tejto oblasti treba prijať ďalšie opatrenia.

Na záver, pokiaľ ide o otázku nezamestnanosti mládeže, ktorá sa spomína v písmenách F a G správy, aj tá predstavuje vážny problém. Problém, o ktorom hovorím, spočíva v tom, že keď sa mladí ľudia uchádzajú o zamestnanie, už musia mať absolvovanú prax. Niekto, kto práve vyšiel zo školy alebo univerzity, však nemohol zatiaľ získať takéto pracovné skúsenosti. Takáto požiadavka je absurdná a diskriminačná a tento problém treba dôkladne preskúmať. Tento postup sa uplatňuje rovnako vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Vlastne jedným opatrením, ktoré by sa mohlo prijať zvlášť vo verejnom sektore, by bolo zavedenie prísnych pravidiel vyžadujúcich, aby ľudia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, odišli do dôchodku, aby sa uvoľnili pracovné miesta pre mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE).(HU) Musíme poďakovať pani Sanchezovej-Schmidovej za správu. Inštitúcie EÚ si stanovili cieľ účinnejšie využiť existujúce príležitosti, ktoré poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel. Ide o dôležitú úlohu, pretože lepšie podmienky v tomto odvetví by EÚ umožnili zaujať vedúce miesto na svetovom trhu v tejto oblasti.

Kultúra prispieva k boju proti chudobe a marginalizácii a zohráva dôležitú úlohu v posilňovaní a udržiavaní spoločného európskeho ducha a dedičstva. Vytýčením jasnej cesty pre kreatívne myslenie a výsledné myšlienky môžeme získať intelektuálne a hospodárske výhody. Kultúrny a kreatívny priemysel už teraz významným spôsobom stimuluje a ovplyvňuje hospodárstvo, hoci situácia v tomto odvetví nie je vždy priaznivá. Aj keď nie je možné obmedzovať kreativitu, je možné negatívne ovplyvňovať ochotu ľudí tvoriť. Neisté podnikateľské prostredie a nepriaznivý legislatívny rámec môžu tlmiť kreatívneho ducha občanov. Od európskej stratégie môžeme správne očakávať, že pomôže kreatívnym skupinám, ktoré boli doteraz obmedzované, prejaviť sa na európskej úrovni. Zároveň môže podporiť určitý stupeň vyváženosti príležitostí medzi členskými štátmi, čo by nám umožnilo zažiť prítomnosť odvetvia zamestnávajúceho päť miliónov pracovníkov, ako aj zaznamenať rast ich počtu v každom členskom štáte. Chceme, aby v tejto oblasti dôležitú úlohu zohrávali aj malé a stredné podniky. Stredná Európa má veľké množstvo šikovných občanov, ktorí túžia tvoriť. Otázka znie, či už dnes dokážeme každému poskytnúť náležité zázemie. Odpoveď, žiaľ, znie, že nedokážeme, vytvára sa však stále viac cielených programov na zlepšenie situácie vrátane napríklad dunajskej stratégie.

Dnešná predpoludňajšia diskusia sa týka aj mládeže. Je veľmi dôležité, aby budúce generácie získali od Európy plnú podporu v oblastiach kultúrneho vzdelávania, ďalšieho vzdelávania a umeleckej tvorby. Musíme nájsť riešenia, ktoré zatraktívnia umeleckú tvorbu v rámci Európskej únie a zároveň zabezpečia náležité podmienky v medzinárodnej konkurencii.

Aby som to zhrnul, je mimoriadne dôležité, aby sme venovali pozornosť kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu, a preto musíme čo najskôr vytvoriť – pre umelcov, ako aj pre kreatívne mysle – náležité podmienky zohľadňujúce jedinečné charakteristiky v oblastiach mobility, práv duševného vlastníctva a sociálnej ochrany.

 
  
MPphoto
 

  Knut Fleckenstein (S&D).(DE) Svojou správou o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ dáva Parlament najavo, že aj my chceme ovplyvniť túto rozvíjajúcu sa oblasť politiky. Skutočnosť – a vyjadrím sa opatrne –, že tu dnes nevidím zástupcov služby pre vonkajšiu činnosť, ukazuje, aká potrebná je táto správa.

Správa úplne oprávnene požaduje, aby v budúcnosti kultúrne aspekty zohrávali významnejšiu úlohu vo vonkajšej politike, do ktorej by mali byť systematickejšie začlenené. Pre našu skupinu bola dôležitá požiadavka súdržnej stratégie, ktorá by účinnejšie koordinovala existujúce programy v oblasti vonkajšej politiky zahrnujúce kultúrne zložky, čím by sa zohľadnila kultúrna rozmanitosť v EÚ. Pani Packová už na to poukázala, keď povedala, že treba zapojiť štruktúry existujúce v členských štátoch a na medzištátnej úrovni, ako je sieť národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC), a že na občiansku spoločnosť sa treba pozerať ako na súčasť vonkajšej európskej kultúrnej politiky. Motto EÚ „Zjednotení v rozmanitosti“ by sa malo využiť aj pri vytváraní obrazu, ktorý Únia ponúka ostatnému svetu. Ako komunikačnú platformu by sme na tento účel mali lepšie využiť aj nové médiá.

Pri tom všetkom musíme zabezpečiť, aby sa z umenia a kultúry nestali len prostriedky na dosahovanie cieľov vo vonkajšej politike. To, čo charakterizuje naše Európske spoločenstvo, sú naše kultúrne hodnoty. Je preto dôležité a správne, aby sa táto kultúrna rozmanitosť a identita šírila aj za hranice Únie prostredníctvom jej politík. Som si istý, že takýmto spôsobom toho môžeme dosiahnuť oveľa viac, a to aj v diskusii o ľudských právach, než prostredníctvom mnohých prázdnych výhražných gest v tomto Parlamente.

 
  
MPphoto
 

  Morten Løkkegaard (ALDE).(DA) Nachádzame sa uprostred boja, ktorý sa odráža aj v dnešnej rozprave tu v Parlamente, boja medzi silami v Európe, ktoré chcú oslabiť európsky projekt, a tými z nás, ktorí – tvárou v tvár kríze, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame – chcú, aby sme znovu napli plachty a v skutočnosti ešte viac posilnili európsky projekt. Veľa sa tu teraz hovorí o hospodárstve, integrácii a zahraničnej politike a aj to je nepochybne dôležité. Nepochybujem však o tom, že ak máme udržať pri živote európsky projekt, zvlášť ak chceme, aby našiel podporu u obyvateľov Európy, ktorí sa momentálne na celú myšlienku pozerajú skepticky, musíme investovať do kultúry a musíme investovať do mladých ľudí. Preto, pochopiteľne, veľmi vítam dnešnú rozpravu v Parlamente, ako aj päť správ, o ktorých diskutujeme.

Bol som tieňovým spravodajcom pri správe o iniciatíve Mládež v pohybe a chcel by som poďakovať nášmu spravodajcovi pánovi Zverovi za vynikajúcu spoluprácu. Keďže čas mi neumožní zachádzať do príliš veľkých podrobností, sústredím sa len na dva aspekty. Prvým sú možnosti cezhraničnej mobility mladých ľudí. V súčasnom období krízy je podľa mňa potrebné, aby sme sa jednoznačne zamerali, politicky aj finančne, na realizáciu a podporu tejto mobility mladých ľudí. Preto ma, prirodzene, veľmi teší, že jednou z vecí, na ktorých pracujeme, je posilňovanie toho, čomu hovoríme európsky kvalifikačný rámec, inými slovami systému, ktorý mladým ľuďom umožňuje uplatňovať body, ktoré nazbierajú v zahraničí. Ide o malý, ale citeľný detail, ktorý treba podporovať, aby mladí ľudia v tomto smere nenarážali na problémy.

Po druhé, chcel by som vyzdvihnúť to, čomu hovoríme hodnotiaci prehľad mobility, v rámci ktorého identifikujeme prekážky mobility v členských štátoch. Je to niečo, čo tiež veľmi podporujem – je to podľa mňa veľmi dobrá myšlienka. To sú len dva konkrétne príklady, ktoré ukazujú, že dosahujeme pokrok a že problémy spočívajú v detailoch. Konkrétne povedané, v týchto oblastiach musíme popracovať, aby sme posilnili príležitosti pre mladých ľudí a tým spôsobom do nich investovali. Na záver by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho spoluprácu a popriať pani komisárke veľa šťastia pri tejto obrovskej úlohe, ktorou je – ja o tom niečo viem – presvedčiť ostatných komisárov v kolégiu komisárov o dôležitosti kultúry a mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR).(PL) Chcel by som sa zamerať na kultúrne rozmery vonkajšej činnosti a na správu pani Schaakeovej. Chcel by som povedať, že v niektorých aspektoch si správa zaslúži podporu a blahoželanie. V odseku 17 odsudzuje totalitné režimy, ktoré uplatňujú cenzúru. V odseku 50 sa správa stavia proti používaniu kultúrnych argumentov, ktorými sa ospravedlňuje porušovanie ľudských práv, pričom s využívaním presne tohto druhu údajnej diverzity máme problémy napríklad v našich kontaktoch s Čínou. V odseku 39 nabáda k zapojeniu občianskej spoločnosti a zdôrazňuje dôležitosť demokratických slobôd a základných ľudských práv.

Vo všetkých týchto oblastiach si správa zasluhuje podporu a chválu. Mimochodom, počas práce vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie sa nám zo správy podarilo odstrániť návrh na vymenovanie osobitného veľvyslanca EÚ výlučne pre kultúrne veci. To sú úspechy, ktoré sa dosiahli. Sú tu, žiaľ, aj niektoré záležitosti, ktoré by som nazval problematickými, konkrétne to, že počas schôdzí Výboru pre kultúru a vzdelávanie došlo k zmene ustanovenia, v ktorom sa hovorilo, že ide o vymenovanie osoby, ktorá by bola zodpovedná len za kultúrne záležitosti a nič iné. To je niečo, na čo by bolo treba upriamiť pozornosť. Druhá vec – správa požaduje doplňujúcu odbornú prípravu pre pracovníkov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblastiach kultúrnej a digitálnej politiky. Vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie sme nechceli, aby toto ustanovenie viedlo k zvýšeniu nákladov v tejto oblasti, lenže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, žiaľ, nebol prijatý. Z tohto dôvodu jednoducho nemám k tejto správe vyhranený postoj.

 
  
MPphoto
 

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE).(FR) Správa pani Schaakeovej a správa pani Sanchezovej-Schmidovej nám pripomínajú, že kultúra nie je dekoračným motívom, ale plodom súboru vzájomných závislostí, z čoho vyplýva, že ku kultúrnym otázkam treba pristupovať komplexne a treba ich integrovať do všetkých európskych politík, vnútorných aj vonkajších, sociálnych aj hospodárskych.

Preto vás vyzývam, pani komisárka, aby ste v tomto smere pokračovali a rozvinuli spoluprácu s ostatnými výbormi, s ostatnými útvarmi Európskej komisie, ako aj s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť pani Ashtonovej.

Ďalej by som sa chcela vrátiť k bodu, ktorý nebol v týchto správach veľmi rozvinutý, konkrétne k mobilite umelcov a profesionálov v odvetví kultúry. Táto otázka má pre vznik európskeho kultúrneho priestoru skutočne kľúčový význam. V tomto smere sa mi zdajú dôležité dva aspekty; konkrétne, po prvé, šírenie jasných a zrozumiteľných informácií o momentálne platných nariadeniach a postupoch Európskou úniou a členskými štátmi.

Po druhé, odstránenie – ako už bolo povedané – regulačných a administratívnych prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu v rámci schengenského priestoru, prekážok v odvetví kultúry, zvlášť pre štátnych príslušníkov tretích krajín, zavedením napríklad spoločných zrýchlených postupov pre udeľovanie krátkodobých a dlhodobých víz v Európskej únii, ako aj jednotného postupu pre získanie pracovného povolenia v Únii. Naliehavo Komisiu žiadam, aby pokračovala v práci v týchto oblastiach.

A nakoniec, v súvislosti s rastom vplyvu predovšetkým amerického mainstreamu v oblasti kultúrneho vyžitia je nevyhnutné Európskej únii a členským štátom pripomenúť dôležitosť vybavenia sa nástrojmi, ktoré im umožnia brániť a podporovať rozmanitosť európskych kultúr a tretích krajín. Európa by preto mala zaujať nový postoj a nevzdávať boj o mäkkú moc, pretože dnes tu ide o rešpekt ku kultúrnej rozmanitosti ako nástroja dialógu a záruky mieru a stability na celom svete.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL).(FR) Chcela by som uviesť niekoľko stručných pripomienok ku všetkým rozpravám, ktoré tu dnes predpoludním vedieme.

Otázkam týkajúcim sa vzdelávania a kultúry sa v tomto Parlamente, žiaľ, neprisudzuje veľká dôležitosť. Sú však dôležité pre našu budúcnosť, budúcnosť Európy, budúcnosť našej mládeže. Ľudia vo veku do 30 rokov predstavujú 20 % európskeho obyvateľstva, lenže nezamestnanosť ľudí vo veku do 24 rokov teraz dosiahla 21 % a takmer 15 % ľudí vo veku 18 – 24 rokov opúšťa ďalšie alebo vysokoškolské vzdelávanie pred dokončením druhého cyklu a neabsolvuje žiadne ďalšie štúdium alebo odbornú prípravu. A čo je ešte horšie, takmer 25 % mladých ľudí vo veku do 15 rokov má problémy s čítaním. Nemôžeme akceptovať tieto čísla, ktoré sa v dôsledku recesie v niektorých členských štátoch ešte zhoršujú.

Predložená správa o iniciatíve Mládež v pohybe je v určitých bodoch krokom správnym smerom a Komisii a členským štátom vysiela rad posolstiev. Európsky parlament potvrdzuje svoju vôľu nedopustiť obetovanie našej mládeže na oltári úsporných politík uskutočňovaných v celej Európe. Dúfajme, že to nebudú len prázdne slová.

Táto správa tiež obsahuje niekoľko znepokojujúcich aspektov, zvlášť keď deklaruje zámer reformovať vysokoškolské študijné programy výlučne na základe potrieb trhu namiesto toho, aby si dala tú námahu a potvrdila všeobecnejšiu úlohu vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k celkovej odbornej príprave zajtrajších občanov.

Vieme, že čím širší záber má odborná príprava mladých ľudí, tým lepšie dokážu zvládať neistoty života, zvlášť neistoty týkajúce sa práce. Čoskoro budeme mať príležitosť pracovať na otázkach, ktoré sú predmetom bolonského procesu, čo vítam. Chcela by som povedať len toľko, že našou úlohou je venovať pozornosť rastúcemu znepokojeniu – a to je slabé slovo – v mnohých členských štátoch vo vzťahu k reformám uskutočňovaným v mene bolonského procesu. Nemôžeme obetovať našu mládež; tu slová nestačia.

Niekoľkými slovami by som ešte chcela poďakovať pani Honeyballovej za jej správu a za prácu, ktorú sme mali možnosť vykonať v záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o deti. Plne podporujem usmernenia tejto správy. Nemôžem však súhlasiť s usmerneniami správy pani Sanchezovej-Schmidovej o kultúrnom priemysle, pretože tieto usmernenia zavádzajú komerčný princíp, podriadený silám trhu, kultúrnym statkom.

Na záver by som chcela vyjadriť rozhodnú podporu pani Packovej vo výbere Sarajeva za Európske hlavné mesto kultúry.

 
  
MPphoto
 

  Juozas Imbrasas (EFD).(LT) Chcel som povedať niekoľko slov o iniciatíve Mládež v pohybe. Táto iniciatíva má veľmi pozitívny cieľ – skvalitnenie vzdelávania a odbornej prípravy mládeže prostredníctvom mobility a uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávacieho procesu na trh práce. Zvlášť dnes je to dôležité pre mladých ľudí, ktorí patria k sociálnym skupinám, ktorých sa najviac dotkla svetová finančná kríza. Treba podporovať vstup mladých ľudí na trh práce, aby si mohli zaistiť svoju vlastnú budúcnosť a prispieť k hospodárskemu rastu a prosperite. Je mimoriadne dôležité, aby mohli mladí ľudia rozvíjať schopnosti, zručnosti a vedomosti, ktoré im umožnia v nadchádzajúcich rokoch aktívne prispievať k rastu a trvalo udržateľnej budúcnosti Európskej únie. Myslím si, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby vzdelanie, ktoré získavajú, odrážalo potreby trhu práce. Tiež je dôležité, aby mladí ľudia v Európe neboli zbavení príležitosti rozvíjať sa a prispievať k prosperite Európskej únie. Mobilita však predsa len spôsobuje aj určité problémy. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie v inom členskom štáte, tam väčšinou zostanú pracovať. Takýmto spôsobom krajina, ako je Litva, ktorá čelí ťažkej hospodárskej situácii, riskuje, že na určitý čas stratí vzdelaných ľudí, ktorí tvoria základ rastu krajiny, a to nielen z hospodárskeho hľadiska. Áno, je to náš vnútorný problém a vyriešime si ho sami. Je v zásade veľmi dobré, že sa dnes pokúšame riešiť problém, ktorý má pre mladých ľudí takú dôležitosť.

 
  
MPphoto
 

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, milí hostia z Durínska v galérii pre návštevníkov.

Kolegovi, ktorý sa bojí toho, že sa vzdelaní mladí ľudia odsťahujú do iného členského štátu, by som chcela povedať, že civilizácia rastie a rozvíja sa, keď sa ľudia sťahujú, a toho by sme sa nemali báť. Stane sa to vždy, keď sa ľudia z rôznych krajín stretnú a podelia sa o svoje vlastné skúsenosti: príklady toho sú v Európe veľmi početné a je dobré, že máme o mobilite toho toľko povedať. Táto mobilita zaručí zachovanie zdravej a prosperujúcej Európy.

Správa pána Zvera upriamuje pozornosť na početné prekážky, ktoré bránia mobilite v Európe, a na niektoré z nich by som chcela poukázať. Aby som nadviazala na to, čo stručne spomenul pán Løkkegaard, je skutočne neprijateľné, aby mladí ľudia, ktorí študujú, absolvujú odbornú prípravu alebo pracujú v zahraničí, narážali pri sťahovaní sa do inej krajiny na ťažkosti v takých základných službách, ako je prístup k bankovým službám alebo prenájom bytu. Navyše sú trestaní roamingovými poplatkami, keď sa pokúšajú telefonovať domov alebo získať prístup k internetu, aby si prostredníctvom neho vyhľadali základné, nevyhnutné informácie. Dátový roaming je mimoriadne drahý.

Komisia navrhla zaviesť v rámci iniciatívy Mládež v pohybe hodnotiaci prehľad mobility. To umožní systematické monitorovanie pokroku členských štátov v odstraňovaní prekážok. Tento hodnotiaci prehľad by mal byť komplexný a zrozumiteľný, aby mohol slúžiť ako skutočný katalyzátor odstraňovania týchto prekážok členskými štátmi. Mali by z toho prospech starí aj mladí, študenti aj zamestnanci. Vyzývam Komisiu, aby predložila podrobný návrh spôsobu fungovania tohto hodnotiaceho prehľadu mobility, a dúfam, že sa to stane čo najskôr.

Na záver chcem povedať, že mobilita je horizontálna záležitosť, a preto naliehavo žiadam svojich kolegov z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ako aj z iných výborov, aby nezanedbávali rozmer mobility vo svojej práci vo všetkých oblastiach.

 
  
MPphoto
 

  Silvia Costa (S&D).(IT) V starnúcej Európe, ktorá sa snaží nájsť riešenia globálnych problémov budúcnosti, musia Európska únia a jej členské štáty využiť tento silný podnet od Parlamentu a ukázať, že dokážu byť odvážnejšie, že dokážu investovať do budúcich generácií, do vzdelávania a do kultúry. Týmito štyrmi správami a návrhom týkajúcim sa Sarajeva Parlament požaduje, aby sa tieto otázky stali stredobodom stratégie Európa 2020.

Hospodárske výhody, ako aj výhody z hľadiska zamestnanosti a inovácií, vyzdvihuje konkrétne správa o kultúrnom a kreatívnom priemysle, ktorý už teraz vytvára takmer 3 % hrubého domáceho produktu a zamestnáva 5 miliónov ľudí, pričom toto číslo stúpne na 7 %, ak sa do toho započítajú aj pridružené odvetvia. Ako tieňovú spravodajkyňu pre toto opatrenie za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente ma teší, že pani spravodajkyňa Sanchezová-Schmidová uvítala naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Čo sme navrhli? Predovšetkým to, aby sa k už zahrnutým ôsmim odvetviam priradili aj kultúrny turizmus a móda. Tiež dúfame, že Komisia – pričom som si istá, že pani Vassiliouová podnikne kroky, aby zabezpečila, že sa to stane – čo najskôr predloží bielu knihu o kultúrnom a kreatívnom priemysle s cieľom posilniť túto medziodvetvovú stratégiu v Európe a v členských štátoch. Znižovanie finančných prostriedkov na kultúru a vzdelávanie v časoch krízy – čo robí naša krajina na základe argumentu, že kultúra nie je nevyhnutná na prežitie – znamená neinvestovanie do budúcnosti a do inteligentného, začleňujúceho rastu; ide tu o neschopnosť pochopiť, že kultúra je nevyhnutná pre život.

V správe sa uvádza, že by sa mal oficiálne uznať európsky štatút umelcov a ľudí pracujúcich v kreatívnych profesiách a že v kultúrnom priemysle by malo dôjsť k uznaniu malých a stredných podnikov ako takých na účely prístupu k úverom a podpore pri zakladaní, zvlášť v prípade mladých ľudí do 35 rokov. Tiež sľubuje ochranu pracovných miest a zavedenie odbornej prípravy a inovačných finančných nástrojov vzhľadom na to, že kapitál v kreatívnom priemysle často pozostáva z hodnôt, ktoré majú nehmotný charakter, ale napriek tomu majú kľúčový význam pre inovácie vo všetkých odvetviach.

S celoeurópskym odvetvím kultúry treba počítať v právnom rámci pre medzinárodný obchod, určite v európskom rozmere a v kultúrnej diplomacii, na vnútornom trhu, v rámci mobility...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Liam Aylward (ALDE). – Aby boli stratégie typu Mládež v pohybe účinné a prinášali merateľné výsledky, musí dôjsť k posilneniu vzdelávania a podnikateľskej spolupráce. Aj keď súhlasím s pánom spravodajcom, že vzdelávanie by malo nielen zaistiť zamestnateľnosť, ale aj podporovať kreativitu, je potrebný posun smerom k integrácii cieľov v oblasti vzdelávania a podnikania. Vysokoškolské programy musia viac odrážať potreby trhu práce. Mladí ľudia by mali dostať príležitosť bez prekážok získať zručnosti, vedomosti a know-how, aby boli náležite vybavení na budúce kariérne dráhy a podnikanie. Osobitne je potrebné zlepšiť príležitosti pre mladých ľudí v odbornom vzdelávaní a odbornej príprave s cieľom uľahčiť ich mobilitu v Európskej únii a umožniť učňovskú odbornú prípravu v zahraničí, aby si mohli rozšíriť zručnosti a zlepšiť svoju zamestnateľnosť.

Programy mobility a výhody skúseností získaných pri práci a štúdiu v zahraničí musia byť dostupné pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na typ vzdelania, ktorý si vybrali. Iniciatíva Mládež v pohybe má potenciál byť úspešnou iniciatívou, musí sa však premietnuť do konkrétnych opatrení, z ktorých budú mať prospech naši mladí ľudia.

 
  
MPphoto
 

  Kay Swinburne (ECR). – V mojom vlastnom volebnom obvode sa v minulosti kombinovala propagácia waleského jazyka u malých detí s umeleckým a technickým talentom, čo viedlo k vzniku animovaných programov ako Sally Mally, Super Ted a Sam Tân. Dnes sa táto minulosť oživuje prostredníctvom nových produkcií ako Dr Who a Torchwood, vďaka čomu sa Wales rýchlo stáva známym ako centrum kultúrnej excelentnosti v oblasti filmovej a programovej produkcie, a okrem toho je domovom novších kreatívnych oblastí, akou je napríklad veľmi ziskový herný priemysel.

Aby sa v tom mohlo pokračovať, najdôležitejšia vec, ktorú teraz musíme urobiť, je poskytnúť podporu, ktorú náš kreatívny priemysel potrebuje na to, aby mohol rásť. Musíme sa zamerať na znižovanie administratívnych prekážok, na ktoré narážajú všetky malé podniky, a pozrieť sa na to, ako získať z jednotného trhu skutočnú pridanú hodnotu prostredníctvom spolupráce na právach duševného vlastníctva, európskom patente a realizácii plného potenciálu digitálnej agendy a, samozrejme, na odstraňovaní nesúladu v existujúcich právnych predpisoch EÚ, napríklad v oblasti DPH.

Rozpočet EÚ by sa mal produktívne využívať na nasmerovanie obrovského množstva kreatívnej energie, ktorá sa okolo nás nachádza, do rozvoja podnikov vytvárajúcich bohatstvo, ktoré budú poskytovať trvalo udržateľné pracovné miesta a prosperujúcu a bohatú budúcnosť pre našich ľudí vo Walese, ako aj mimo neho.

 
  
MPphoto
 

  Helga Trüpel (Verts/ALE). (DE) Dnes predpoludním v skutočnosti vedieme rozpravu o význame kultúry v rôznych oblastiach politiky – v zahraničnej politike, v hospodárskej politike, v politike vzdelávania a v sociálnej politike –, pričom všetci vieme, že všetci máme prospech z toho, keď sa kultúra berie vážnejšie. Prepuknutie demokracie v arabských krajinách by nebolo možné bez tejto kultúrnej túžby po otvorení sa, po kultúrnej rozmanitosti, demokracii a slobode tlače.

Kreatívny priemysel je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky. V mojej domovskej krajine Nemecku je viac pracovných miest v kreatívnom priemysle ako v automobilovom priemysle. Také niečo musíme vziať na vedomie. Z toho dôvodu je to aj dôležitou súčasťou stratégie Európa 2020. Chcem však upozorniť na to, že ak chceme posilniť kreatívny priemysel, musíme konať, a to najmä v oblasti rozvoja digitálnych technológií. Vieme, že sú to práve tvorcovia kreatívneho obsahu, ktorí predstavujú základ hodnotového reťazca v kultúrnom priemysle. Na jednej strane máme preto veľký záujem na kultúrnej rozmanitosti, posilnení kreatívnych ľudí a ľahkom prístupe ku kreatívnemu obsahu prostredníctvom internetu. Zároveň však chceme, aby boli umelci spravodlivo zaplatení, čo v súčasnom digitálnom svete nie je pravidlom. Musíme preto zmeniť a doplniť zmluvné právo, aby sme posilnili rokovaciu pozíciu našich umelcov. Musíme vyvinúť nové sociálne modely s cieľom nájsť spravodlivú rovnováhu medzi jednoduchým prístupom pre používateľov a náležitým zaplatením tých, ktorí vytvárajú nový obsah.

A ešte jedna vec na záver. Keby bolo v roku 2014 Sarajevo Európskym hlavným mestom kultúry, malo by to pre Európu veľkú historickú hodnotu a bol by to veľký historický úspech.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Správa o iniciatíve Mládež v pohybe obsahuje niekoľko dobrých myšlienok, ako je napríklad požiadavka, že sa táto kríza nesmie stať zámienkou na znižovanie výdavkov na vzdelávanie. Správa však akceptuje bolonský proces, ktorý posilnil kontrolu zo strany veľkých podnikov a prehĺbil proces zmeny vzdelávania na komoditu.

Pán spravodajca upozornil na skutočnosť, že univerzity sú nedostatočne financované, a preto vyzval na to, aby sa snažili o získanie väčšieho množstva finančných prostriedkov zo súkromných zdrojov. Riešenie nedostatočného financovania určite nespočíva v prizvaní súkromného sektora so všetkými deformujúcimi účinkami, ktoré to má na vzdelávanie, alebo v uložení poplatkov, ktoré stovkám tisícov ľudí v celej Európe bránia v prístupe, ale v poskytovaní bezplatného, dobre financovaného vzdelávania pomocou štátnych investícií. Okrem toho je v dôsledku brutálnych úsporných opatrení v mnohých krajinách pre mladých ľudí po ukončení vzdelania fakticky nemožné nájsť si zamestnanie. Štvrtina mladých ľudí v Írsku je teraz nezamestnaná a každý týždeň sa vysťahuje 1 000 ľudí, takže pre mnohé írske rodiny má samotný pojem Mládež v pohybe úplne iný význam. Túto krízu nezamestnanosti možno vyriešiť len pomocou rozsiahlych štátnych investícií do vytvárania dôstojných pracovných miest.

 
  
MPphoto
 

  Derek Roland Clark (EFD). – V čase, keď zodpovední ľudia a vlády strážia každý cent, Komisia navrhuje ďalšie výdavky – kartu programu Mládež v pohybe, európsky pas zručností, Európske stredisko pre monitorovanie voľných pracovných miest – prostredníctvom stratégie Európa 2020, všetko na účely kultúrnej diplomacie a na dosiahnutie toho, aby mladí ľudia cestovali, hoci to už robia – s batohom na chrbte sa túlajú po celom svete z vlastnej iniciatívy. Na čo potrebujeme drahú propagáciu?

Čo sa týka šírenia európskej kultúry, nuž, čo najlepšie túto príležitosť využite, pretože vzhľadom na to, ako sa táto šialená EÚ vyvíja, to jediné, čo po nej zostane, bude nezmyslená mantra: „Zjednotení v rozmanitosti“. Čo nechápete, že Európa nie je jednotný štát, ale pestrá a veľkolepá mozaika príťažlivých, rôznorodých, ale zároveň ladiacich kultúrnych dielcov, a že ich zmiešanie by znamenalo ich zredukovanie na šedú beztvarú masu, čím by sa zničilo to, o čom hovoríte, že obdivujete?

Nepresadzujte kultúru EÚ; sprístupnite taliansku, nemeckú, francúzsku, holandskú, britskú kultúru a všetky ostatné kultúry všetkým, ktorí ich chcú zakúsiť, a to ostatné príde samo.

 
  
MPphoto
 

  Marielle Gallo (PPE).(FR) Od digitalizácie kultúrneho a umeleckého bohatstva stojí podľa mňa otázka takto: Je osudom Európy stať sa oblasťou spotreby pre Spojené štáty a čoskoro aj pre rozvíjajúce sa krajiny alebo sa konečne zobudí a nasmeruje zdroje do rozvoja svojho informačného, kultúrneho, ale aj hospodárskeho potenciálu?

Samozrejme, že som pevne presvedčená o bohatstve a rozmanitosti európskej kultúry, lenže dnes hovorím z uhla pohľadu hospodárskej súťaže, pričom by som chcela odsúdiť tento nezmysel, túto absurditu. Nezmyslom sú bezplatné služby, o ktorých snívajú niektorí ľudia, prístup k všetkému za nič. Keby sme išli touto cestou, nemohli by sa v tomto odvetví uskutočňovať žiadne ďalšie investície. Tvorcovia a vynálezcovia by nemohli byť spravodlivo odmeňovaní a postupne by vymizli. Preto hospodárske modely, ktoré sa chystáme zaviesť pre prístup k nášmu kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom internetu, nepočítajú s bezplatnými službami.

Absurditou je daň uplatňovaná na dematerializované kultúrne bohatstvo z dvoch aspektov. Po prvé, je tu skreslenie spôsobené závislosťou DPH od krajín, kde sa činnosť vykonáva. Na americké platformy sa napríklad od roku 1998 vzťahuje moratórium, čo viedlo k ich mimoriadnemu rozmachu. Po druhé, dochádza k diskriminácii v súvislosti so sadzbami DPH v tom zmysle, že digitálne statky sú znevýhodňované vo vzťahu k fyzickým statkom. Tieto dva problémy musíme podľa mňa riešiť prostredníctvom právnych predpisov.

 
  
MPphoto
 

  Maria Badia i Cutchet (S&D).(ES) Aj ja vítam príležitosť, ktorú nám poskytuje rozprava o štyroch správach, o ktorých budeme hlasovať na konci dnešného predpoludňajšieho zasadnutia. Ide o správy, ktoré sa podľa mňa venujú otázkam, ktoré treba naliehavo riešiť v rámci úsilia o nájdenie riešení ústredných problémov v Európskej únii; správy, ktoré hovoria o tom, ako treba riešiť otázku predčasného ukončovania vzdelávania, nezamestnanosti mládeže, hospodárskej krízy a migračných pohybov.

V tejto súvislosti by som sa najprv chcela stručne vyjadriť k vzdelávaniu v ranom detstve. Tak ako povedala pani Honeyballová, myslím si, že ide o otázku, ktorej sa doteraz nevenovalo toľko pozornosti, koľko si zaslúži. Vieme – a každý deň nám to potvrdzujú ďalšie štúdie –, že k najintenzívnejšiemu rozvoju našich kognitívnych a emocionálnych schopností dochádza práve v ranom detstve. Preto všetky štúdie hovoria, že investovanie do prvých rokov života prináša oveľa lepšie výsledky, ako investovanie v neskoršom veku. Myslím si, že je načase, aby sme sa okrem vysokoškolského štúdia alebo odbornej prípravy, na ktoré sme sa zameriavali doteraz, zamerali aj na vzdelávanie v ranom detstve.

Ďalšia správa, ktorú považujem za veľmi dôležitú, je správa o iniciatíve Mládež v pohybe, jedným z hlavných cieľov ktorej je riešenie problému predčasného ukončovania vzdelávania. Tento problém podľa mňa úzko súvisí s nezamestnanosťou mládeže, s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti, ktorú v Únii máme. Musíme poskytnúť odpovede týkajúce sa budúcnosti týchto mladých ľudí, ktorí sú budúcnosťou Európskej únie.

A napokon, pokiaľ ide správu o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ, chcela by som vyzdvihnúť dôležitosť kultúry v rámci našich politík zameraných na spoluprácu. Je dôležité vytvárať lepšie vzájomné porozumenie s tretími krajinami a v tomto čase veľkých otrasov južne od našich hraníc má podľa mňa veľký zmysel poskytnúť odpovede na tieto otázky.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake (ALDE). – „Ak chcete vedieť, kde je peklo, spýtajte sa umelca, a ak nemôžete nájsť umelca, viete, že ste v pekle.“ Tento výrok, ktorý som našla a ktorý pochádza od anonymného autora zo Sarajeva, podľa mňa stručne vyjadruje dôležitosť umenia a kultúry, a to nielen pre moderné spoločnosti, ale aj pre naše vzťahy so zvyškom sveta. Bosna a Hercegovina, so Sarajevom ako svojím hlavným mestom, sa nachádza v jednej z čiernych dier na mape Európy, čo je dôsledkom našej histórie. Teraz sa však musíme pozerať do budúcnosti.

Sarajevčania sa priblížili k poznaniu pekla najmä počas obliehania Sarajeva, pričom umenie a kultúra boli tým, čo pomáhalo ľuďom prežiť. Orchester nacvičoval, kým bolo mesto ostreľované, a zimný festival, plný umenia a kultúry, pokračoval. Sarajevo si zaslúži európsku jar. Nasledujúca generácia je poznačená ranami histórie a ako Európania máme dôležitú povinnosť pozerať sa s nimi do budúcnosti a začleniť ich do európskeho horizontu.

Plne podporujem iniciatívu pani Packovej a chcem požiadať Parlament, aby ju podporil a aby sme urobili všetko pre to, aby mohlo byť Sarajevo vymenované za Európske hlavné mesto kultúry. Som presvedčená, že ak to všetci budeme chcieť, môže sa to podariť, pretože by bolo veľkým sklamaním, keby naše myšlienky a zdravý rozum zablokovala byrokracia.

 
  
MPphoto
 

  Paweł Robert Kowal (ECR).(PL) Časti správy pani Schaakeovej, v ktorých sa hovorí o potrebe posilniť mobilitu mladých ľudí zo susedných európskych krajín, sú veľmi dôležité. Kým na jednej strane sa mi zdá, že prílišná angažovanosť Európskej únie v kultúrnych činnostiach v členských štátoch nie je potrebná, na strane druhej si myslím, že vzhľadom na to, čo sa deje dnes v Tunisku, ale aj vzhľadom na udalosti spred dvoch mesiacov v Bielorusku je dôležité, aby Európska únia prostredníctvom svojho kultúrneho posolstva a svojho posolstva demokracie a právneho štátu dávala o sebe vedieť mladej elite v susedných krajinách a aby sa našli peniaze na výmeny mládeže, spoločné študijné kurzy, cestovanie, zriaďovanie univerzít a podporu vzdelávacích programov. Takéto programy v členských štátoch skutočne existujú – napríklad v Centre pre východoeurópske štúdie na Varšavskej univerzite v Poľsku. Treba to vnímať ako príklad a treba len uvítať skutočnosť, že nás dnes pani Schaakeová naviguje týmto smerom. Bez toho sa nám nepodarí dosiahnuť nič.

 
  
MPphoto
 

  Heinz K. Becker (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, návštevníci v galérii, je mi veľkou cťou, že tu dnes môžem, možno už nie ako mladík, ale stále ako nový poslanec tohto Parlamentu, po prvýkrát vystúpiť.

Chcel by som pilotnú iniciatívu Mládež pohybe, súčasť programu Európa 2020, charakterizovať ako vynikajúci cieľ na dosiahnutie čo najlepšieho zlepšenia v oblasti vstupovania mladých ľudí na trh práce s dôrazom na dve veci. Popri vzdelávaní v ranom detstve je jej cieľom po prvé zníženie miery predčasného ukončovania vzdelávania a po druhé zvýšenie počtu absolventov. Do nezanedbateľnej miery v dôsledku zhoršení spôsobených hospodárskou krízou, ale tiež, a predovšetkým, v dôsledku štrukturálnych nedostatkov v mnohých – takmer vo všetkých – členských štátoch v iných oblastiach, existujú v jednotlivých členských štátoch EÚ úplne odlišné podmienky.

Dovoľte mi použiť ako príklad našu krajinu: Rakúsko má mieru predčasného ukončovania vzdelávania 8,7 %, pričom priemer v EÚ predstavuje 14 %, v súvislosti s čím by určite nebolo na škodu preskúmať duálny systém odbornej prípravy, ktorý podporujú sociálni partneri. V tejto oblasti je veľmi úspešné aj Nemecko. Vezmime si to ako kritérium. Samotné Rakúsko by sa však malo usilovať o dosiahnutie kritéria, pokiaľ ide neuspokojivý počet vysoko kvalifikovaných absolventov v tejto krajine. Iné členské štáty majú značne vyšší počet vysoko kvalifikovaných akademikov, a preto by sme mali preskúmať ich systémy. V týchto oblastiach sa môžeme jeden od druhého veľa naučiť.

Tieto neúspechy jasne ukazujú, že treba podniknúť kroky – musíme rýchlo a účinne prekonať priepasť, ktorá existuje medzi vzdelávacím systémom a trhom práce.

Na záver by som chcel v každom prípade úprimne poďakovať pani Packovej a na jej podporu povedať, že mať Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry nie je výnimka, je to nevyhnutnosť.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Nechcel som vás prerušovať, pán Becker, pretože viem, že je to vaše prvé vystúpenie v tomto Parlamente, pri príležitosti čoho by som vás chcel privítať. Dúfam, že v budúcnosti bude možné dodržiavať pridelený čas, ale v každom prípade vám prajem veľa úspechov vo vašej práci, ktorú tu budete s nami ako poslanec vykonávať.

 
  
MPphoto
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D).(RO) V Európskej únii sú krajiny, v ktorých celoštátna miera nezamestnanosti predstavuje 20 %, ale nezamestnanosť mládeže predstavuje 40 %. Nie je to tak len v jednej krajine, ale v mnohých krajinách, kde priemerná miera nezamestnanosti mládeže predstavuje dvojnásobok priemernej celoštátnej úrovne.

Ak hovoríme o európskej integrácii alebo o budúcnosti týchto programov a projektov, ktoré tu máme na mysli, všetci títo mladí ľudia sa musia cítiť ako Európania. Všetci títo mladí ľudia tiež musia nájsť budúcnosť vo vnútri hraníc Európskej únie. Preto mám silný pocit, že v súvislosti s programom Mládež v pohybe by sme mali veľa hovoriť o tom, ako poskytnúť mladým ľuďom prístup k pracovným miestam, a o budúcnosti, ktorá týchto mladých ľudí v Európskej únii čaká.

Myslím si, že riešenia, ktoré na tieto problémy ponúkame, nie sú dosť dobré a že by sme sa mali viac zamerať na to, ako členské štáty realizujú projekty a programy, o ktoré nám tu ide. Myslím si, že úlohou Európskej únie je nabádať ďalšie členské štáty k tomu, aby realizovali tieto programy správne a aby uspokojovali potreby mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Ivo Vajgl (ALDE).(SL) V čase, keď kultúrne rozdiely medzi národmi vedú byrokratov k zatváraniu hraníc – čo naposledy predviedli Dáni – a k budovaniu vysokých múrov, uprednostňuje sa riešenie konfliktov skôr pomocou zbraní ako pomocou pochopenia a súcitu. V čase, keď sa umelecké diela stávajú tovarom na jedno použitie a významným zdrojom ziskov, keď sa začínajú vytvárať všemocné globálne monopoly, ktoré diktujú trendy a hodnoty, je správa o kultúrnom rozmere našej služby pre vonkajšiu činnosť a kultúrnom rozmere Európskej únie ako celku viac než vítaná.

V správe sa hovorí o tom, ako náš spoločný kultúrny obraz a umelecké úspechy malých krajín a členských štátov Európskej únie v kontakte s kultúrami iných krajín môžu pozdvihnúť úroveň našej verejnej diskusie a dokonca uľahčiť našim diplomatom a stratégom bremeno pri nachádzaní riešení nespočetných kríz doma, ako aj v našom okolí. Odmietaním rešpektovania hraníc otvárajú nové médiá a nové technológie obrovské príležitosti. Podľa mňa mala správa venovať slovo alebo dve knihám, napríklad myšlienke, že by knihy nemali podliehať zdaneniu. Mohli by sme hovoriť o kultúrnom riadení alebo o poskytnutí nového impulzu jedinečnej myšlienke Európskeho hlavného mesta kultúry, s ktorou prišla Melina Mercouriová. Dámy a páni, pani komisárka, dajme Sarajevu šancu!

 
  
MPphoto
 

  Valdemar Tomaševski (ECR).(PL) Proces vzdelávania v ranom detstve je jednou z najdôležitejších povinností rodičov aj štátu. V tejto súvislosti je dôležité a správne, aby uznesenie zdôrazňovalo význam skorého vyučovania regionálnych a menšinových jazykov. Mimoriadne dôležité je vyučovanie s použitím materinského jazyka ako vzdelávacieho prostriedku, pretože je známe, že jazyk, v ktorom deti rozmýšľajú, je tiež jazykom, v ktorom úspešnejšie absorbujú vedomosti. Je preto neprijateľné, že v školách pre pôvodné národnostné menšiny sa má zaviesť vzdelávanie v jazyku inom ako je materinský jazyk od prvého a druhého ročníka, o čom nedávno rozhodol litovský parlament. Povinné zavedenie dvojjazyčného vyučovania vnímajú Poliaci, ktorí žijú v Litve už vyše sedem storočí, ako diskrimináciu, ktorá musí skončiť.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(FR) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť veľkú ľútosť nad následkami zemetrasenia vo vašej krajine.

(SK) Oceňujem prácu Mary Honeyball na správe o vzdelávaní detí v rannom veku. Z textu cítim snahu prekonať ideologické predsudky a nájsť zhodu v celom politickom spektre. Tak je to správne, pretože ide o rodinu a dobro detí. Kľúčovú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie svojich detí nesú rodičia. Potvrdzujú to aj odkazy spravodajkyne na články Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach detí. O zodpovednosti rodičov hovorí už Všeobecná deklarácia ľudských práv – rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti.

Zdieľam aj presvedčenie, že investície do vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve sa vrátia v budúcej prosperite. Je dokázané, že u detí sa už v rannom veku budujú základy zodpovednosti, chápania povinnosti a spoločenského správania. Správa zároveň zdôrazňuje, že starostlivosť, ktorá im je venovaná, je najlepšou prevenciou pred budúcou kriminalitou mládeže. Týmto súvislostiam sa venujem hlbšie v pripravovanej správe o príspevku politík rovnosti mužov a žien a zodpovednosti rodičov v boji proti kriminalite mládeže.

Rovnako ako spravodajkyňa aj ja som proti umelému zvyšovaniu percenta žien na trhu práce za každú cenu. Mnohé matky by uprednostnili starostlivosť o svoje malé deti pred formálnym zamestnaním. Ich voľba však nie je slobodná, lebo spoločnosť prácu žien v domácnostiach a starostlivosť o deti oceňuje len málo, alebo vôbec. Ani predložená správa neobsahuje návrhy, aby štáty finančne ocenili prácu matiek pri výchove a vzdelávaní detí aspoň tak, ako by mali prispievať na chod predškolských zariadení. Správa ako celok je krokom správnym smerom a ďalší vývoj spoločnosti nás donúti venovať tejto problematike viac pozornosti.

 
  
MPphoto
 

  Chrysoula Paliadeli (S&D).(EL) Cieľom iniciatívy Mládež v pohybe je posilňovanie mobility mladých ľudí najmä na účely zamestnania. V časoch hospodárskej krízy a spochybňovania hodnôt však nemožno mobilitu mladých ľudí spájať výlučne s predchádzaním nezamestnanosti. V čase, keď konzervatívne trendy ohrozujú jednotu Európskej únie, pričom niektoré z nich sme počuli dnes predpoludním, sa môže mobilita mladých ľudí použiť ako dôležitý nástroj na posilnenie európskej súdržnosti. Potreby trhu treba brať do úvahy ako druhoradý faktor.

Univerzity by si však mali zachovať svoju nezávislosť a verejný charakter a ich predmety by si mali zachovať svoju akademickú orientáciu založenú na výskume. Vysoké školstvo v Európskej únii by sa nemalo obmedzovať na reprodukciu modelov, ktoré spôsobili krízu a stratu dôvery. Práve naopak, mali by sa snažiť o vytvorenie nových noriem sociálnej súdržnosti a kolektivizmu, ktoré môžu humanitné vedy a európsky systém klasifikácie univerzít, ktorý je na nich založený, rozvinúť správnym smerom.

 
  
MPphoto
 

  Sabine Verheyen (PPE). (DE) Kultúrna rozmanitosť Európy je dôležitou komoditou, ktorú musíme zachovať a v budúcnosti aj rozvíjať. Aby to bolo možné uskutočniť, musíme sa postaviť problémom digitálneho veku nielen v rámci informačnej a vedomostnej spoločnosti, ale predovšetkým aj v kultúrnom a kreatívnom odvetví.

Kultúrna rozmanitosť nie je len nejaký ideál; je to tiež významný hospodársky faktor. V Európskej únii je v odvetví kultúry zamestnaných okolo päť miliónov ľudí. To sa rovná 2,5 % celkovej populácie. Odvetvie kultúry je rastovým odvetvím, ktoré sa rozvíja rýchlejšie ako mnohé iné oblasti v hospodárstve. Rozvoj informačných a komunikačných technológií poháňa obsah, ktorý odvetvie kultúry ponúka, práve tak ako sa povaha a kvalita tohto obsahu zmenili a rozvinuli vďaka technológii. Potrebujeme preto rámec pre kultúrne a kreatívne odvetvie, v ktorom sa bude môcť udržateľne rozvíjať tvárou v tvár problémom, ktoré so sebou prináša digitálny vek. Potrebujeme moderný, prístupný a právne zabezpečený systém, v ktorom sa každý bude môcť rozvíjať na rovnakej úrovni.

Kultúrne a kreatívne odvetvie je hybnou silou Európy. Preto musíme tejto oblasti venovať pozornosť, a to aj v súvislosti so vzdelávaním a odbornou prípravou. Musíme mladých ľudí vybaviť kultúrnymi a kreatívnymi zručnosťami – a to aj v rámci celoživotného vzdelávania. Tiež však musíme zlepšiť podnikateľské zručnosti našich tvorivých umelcov a poskytnúť im dobrý mediálny základ v oblasti nových technológií.

Musíme vytvoriť taký rámec, ktorý ľuďom zamestnaným v odvetví kultúry dokáže zaručiť živobytie. Musíme preto intenzívne popracovať na otázkach autorských práv, sociálneho zabezpečenia a duševného vlastníctva, ale aj na otvorenom prístupe k informáciám a obsahu, aby sa zaistil ďalší rozvoj kreatívneho a kultúrneho odvetvia v budúcnosti v digitálnom prostredí a aby sme dokázali zachovať kultúrnu rozmanitosť a kultúrne dedičstvo Európy ako významnej charakteristickej črty Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Počas vášho vystúpenia mi tlmočníci signalizovali, že s vami nedokážu držať tempo, pani Verheyenová. Neprerušil som vás, pretože sa mi zdalo, že by to bolo ťažké, a preto sa za to tlmočníkom ospravedlňujem. Chcel by som poslancov informovať, že systém sa mení v tom zmysle, že namiesto rozsvietenia výstražného signálu u predsedajúceho sa výstražný signál rozsvieti u každého z vás, keď budete hovoriť. Takto môžete priamo vidieť, že tlmočnícke tímy s vami nedokážu držať tempo.

 
  
MPphoto
 

  Barbara Matera (PPE).(IT) „Život je krásny, láska moja. Pozrieš sa von na svet a už je tvoj.“ Tieto prvé riadky jednoduchej básne ukazujú, aký úžasný je život, a pripomínajú nám, že sme zodpovední za svet, ktorý budujeme pre naše deti. V predloženej správe pani Honeyballová v pravý čas pripomína, že budúcnosť našich detí sa formuje od prvých rokov ich života, rokov, v ktorých musia inštitúcie zohrať kľúčovú úlohu, ak sa majú naše deti vyvíjať tak, ako si prajeme.

Súhlasím so všetkými bodmi správy: je dôležité, aby členské štáty a Európska únia prebrali zodpovednosť za opatrenia na podporu vzdelávania v ranom detstve, musia si však nárokovať úlohu, ktorú nemožno delegovať výlučne na rodičov alebo na pracovníkov v odvetví vzdelávania. Ako vždy tvrdím na schôdzach Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, rodičia žijúci v chudobe znamenajú deti vychovávané v chudobe. Deti majú právo na to, aby im členské štáty a Únia poskytli pomoc a služby. Ak máme prekonať chudobu, sociálne vylúčenie a negramotnosť, musíme naše deti podporovať od ich prvých krokov.

Preto musíme od najranejšieho detstva investovať do starostlivosti a vzdelávania a monitorovať poskytované služby a odbornosť poskytovateľov. Všetky deti bez ohľadu na sociálny pôvod musia mať možnosť získať vzdelanie a musíme zabezpečiť, aby táto príležitosť bola dostupná aj pre deti žiadateľov o azyl, utečencov a všetkých tých, ktorí majú povolenie, hoci len dočasné, na pobyt v Únii.

Pani Honeyballová vyzdvihuje výskum a výmenu osvedčených postupov, inteligentné využívanie štrukturálnych fondov a programov, ako je Comenius, a nakoniec potrebu toho, aby štáty získali kľúčovú úlohu vo vzdelávaní detí v najranejšom veku, aby sa zabezpečilo splnenie cieľov v oblasti inteligentného, začleňujúceho a trvalo udržateľného rastu.

 
  
MPphoto
 

  Olga Sehnalová (S&D). (CS) Správa o vzdelávaní v ranom detstve nie je a ani nemôže byť snahou o jednotnú úpravu tejto tak výsostne individuálnej záležitosti. Vnímam ju však ako dôležitý príspevok do diskusie o spoločných európskych cieľoch a hodnotách v predškolskom vzdelávaní. Výskumy v tejto oblasti zdôrazňujú významnú úlohu, ktorú predškolská starostlivosť predstavuje pre zdravý vývoj detí a ich ďalšie zapojenie do spoločnosti. Zdá sa, že predškolské vzdelávanie má pozitívny vplyv na ďalšie vzdelávanie detí a že investície do vzdelávania v ranom detstve v najširšom slova zmysle sú oveľa účinnejšie ako akékoľvek neskoršie zásahy. Je teda v našom záujme podporovať tento druh vzdelávania okrem iného aj v záujme dosiahnutia cieľov stratégie EU 2020, konkrétne zvýšenia počtu kvalitne vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov a súčasne zníženia podielu ľudí, ktorí nedokončia štúdium. Kvalitné predškolské vzdelávanie nás k týmto cieľom môže výrazne priblížiť, možno viac, než sme si zatiaľ ochotní pripustiť.

 
  
MPphoto
 

  Roberta Angelilli (PPE).(IT) Najskôr by som chcela pani Honeyballovej poďakovať za prácu, ktorú vykonala. Zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu a podporným štruktúram pre deti v najranejšom detstve sa musí stať právom pre rodičov, zvlášť pre matky, ale predovšetkým pre samotné deti, pretože to znamená, že môžu vytvoriť pevné základy pre svoje vzdelávanie, byť podporované vo svojej sociálnej integrácii a osobnom rozvoji a mať lepšie možnosti nájsť si zamestnanie, keď dosiahnu dospelosť.

Aby som poskytla všeobecnejší obraz – ako niekoľkokrát zopakovali ostatní kolegovia poslanci –, v oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa sa uvádza, že v roku 2009 nedokončilo školu viac ako 6 miliónov mladých ľudí, pričom sotva dokončili nižšie stredoškolské vzdelanie, a 17,4 z nich nedosiahlo vyššie ako základné vzdelanie. Tieto čísla sú znepokojujúce a dávajú dôvod myslieť si, že sa vzdelávací systém zanedbáva a že sa doň neinvestuje tak, ako by sa malo.

Investovanie do kvality vzdelávania hneď od prvých rokov života predstavuje nielen základný východiskový bod pre kognitívny, zmyslový a motorický vývoj dieťaťa, ale je aj základným predpokladom budovania začleňujúcej spoločnosti, ktorá ponúka budúcim generáciám veľké množstvo príležitostí.

Zlepšovanie kvality a počtu predškolských zariadení a štruktúr pre deti v ranom veku – v súlade s cieľmi stanovenými v záveroch zasadnutia Európskej rady v Barcelone – okrem toho umožňuje pracujúcim rodičom zladiť rodinný život s prácou. Zo štatistík však, žiaľ, vyplýva, že mnohé členské štáty musia prejsť ešte dlhú cestu, aby tieto ciele dosiahli.

 
  
MPphoto
 

  Nessa Childers (S&D). – Program Mládež v pohybe obsahuje mnoho povzbudivých iniciatív. Zahrnuje to najmä plány na vytvorenie študentského úverového nástroja, iniciatívu európskej ochrany mládeže, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia do štyroch mesiacov od skončenia školy nastúpili buď na odbornú prípravu, alebo do zamestnania, a nedávno ohlásený plán Mládež a práca, ktorého účelom je budovať kontakty medzi mladými ľuďmi a podnikmi.

Cítim sa však povinná na niečo upozorniť. V roku 2010 splnili krajiny EÚ len jedno z piatich kritérií stanovených pre oblasť vzdelávania, čo z hľadiska plnenia stratégie Európa 2020 neveští nič dobré. Ak má byť iniciatíva Mládež v pohybe úspešnejšia, jej realizácia a priebeh sa budú musieť monitorovať priamo v teréne, pričom monitorovať to budú musieť aj poslanci tohto Parlamentu vo svojich volebných obvodoch.

 
  
MPphoto
 

  Piotr Borys (PPE).(PL) Dnešná diskusia je jednou z najdôležitejších a najvýznamnejších diskusií, ktoré sa konali v Európskom parlamente. Týka sa celého odvetvia kultúry a vzdelávania, teda základu, na ktorom pevne stojí náš obrovský európsky domov. Nesmieme na to zabúdať a tejto diskusii musíme prikladať veľký význam vzhľadom na to, že nie všetko sme dostali navždy. Musíme vedieť, že ak má byť tento obrovský európsky domov silný, musí mať silné základy a byť odolný voči ďalším možným krízam a veľkým zmenám, ktoré nás možno čakajú, čo nemožno vylúčiť.

Chcel som preto poďakovať všetkým spravodajcom za tieto veľmi dobré správy, zvlášť by som chcel poďakovať pánovi Zverovi a pani Honeyballovej za to, že po prvýkrát uplatňujeme komplexný prístup ku vzdelávaniu. Chceme všetkým deťom umožniť získať vynikajúce a komplexné schopnosti, počnúc od najranejšieho detstva až po vysokoškolské vzdelanie. Ak dnes chceme, aby bola európska spoločnosť mobilná a mladí ľudia otvorení, vnímaví a kompetentní, mali by sme zodpovedne pristupovať k celej oblasti vzdelávania, pretože súčasné ukazovatele sú veľmi nepriaznivé. Tretina obyvateľov Európy nemá žiadnu odbornú kvalifikáciu.

Pokiaľ ide o kultúrny rozmer, chcel by som pani komisárke poďakovať za informáciu, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude mať vo všetkých krajinách sveta veľvyslancov a kultúrnych atašé. Chcel by som poďakovať pani Sanchezovej-Schmidovej, pretože podpora kultúry znamená predovšetkým podporu podnikania spojeného s kultúrou, ale zvlášť znamená podporu vnútorného aspektu kultúry. Preto musia mať kultúrne podniky administratívnu podporu a potrebujú zníženie byrokracie v administratívnych systémoch, ale tiež potrebujú podporu pri získavaní kapitálu, ktorá môže byť poskytovaná z finančných prostriedkov Únie. Je to naše spoločné poslanie, a preto by som chcel na záver pani komisárku požiadať, aby tlmočila túto vážnu a dôležitú diskusiu Rade, ktorá tu dnes nie je prítomná, aby aj na fóre Rady bolo možné diskutovať o týchto dôležitých úlohách pre Európu.

 
  
MPphoto
 

  Monika Smolková (S&D) - (SK) Ako tieňová spravodajkyňa vo výbore REGI k správe k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu považujem za dôležitý fakt, že kultúrny a kreatívny priemysel bol uznaný ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja. Zaostávajúcich regiónov – aj vplyvom finančnej krízy – je ešte stále dosť a kultúrne a kreatívne projekty určite budú prispievať k vytváraniu pracovných príležitostí a k ich konkurencieschopnosti.

Dôležité je, aby členské štáty, regióny a miestne orgány využívali čo najlepšie programy EÚ na podporu kultúry a tvorivosti, politiku súdržnosti, štrukturálnu politiku a iné. Pre kultúrny a kreatívny priemysel je dôležité zadefinovanie možností financovania. Financovanie je najväčšia prekážka rastu pre mnoho podnikov. Preto je dôležité, ako žiada aj spravodajkyňa, aby do kultúry a kreatívneho priemyslu bol začlenený aj súkromný kapitál, verejno-súkromné partnerstvá a zdôrazňuje sa význam sponzorstva. Návrh uznesenia podporujem.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Je skvelé, že dnes predpoludním diskutujeme o tejto veľmi dôležitej otázke, a vidieť, ako veľmi nám na otázkach kultúry a vzdelávania záleží.

Kultúra a vzdelávanie majú samy osebe vysokú hodnotu. Obidve oblasti zohrávajú svoju úlohu pri vytváraní zjednotenej Európy a pri rozvoji našich hospodárstiev, skrátka, pomáhajú nám napredovať. Iniciatívy, o ktorých tu dnes predpoludním diskutujeme, by to mali uľahčiť.

Úžasnou iniciatívou je Mládež v pohybe. Už mnohí z nej mali prospech a mnohí z nej budú mať prospech aj v budúcnosti, najdôležitejšie je však to, aby sa vo všetkých členských štátoch vzájomne uznávali kvalifikácie a diplomy. To by uľahčilo mobilitu, ale tiež by to zvýšilo úroveň každej inštitúcie.

Tiež musím povedať – mea culpa –, že o myšlienku vzdelávania v ranom detstve som sa začal zaujímať len nedávno. Ako mnohí iní, aj ja som si myslel, že ide v podstate o babysitting, ale teraz viem, že ide o najlepšiu investíciu, ktorá poskytuje najlepšiu návratnosť investície do vzdelávania na každej úrovni. Veľmi dobre to odráža staré írske príslovie, že dobre začať je polovica práce, a dá sa to robiť v ranom štádiu detstva.

Tiež by som chcel zdôrazniť dôležitosť práv duševného vlastníctva, a to najmä vo vzťahu k hercom. Mnohí z nich žijú na hranici chudoby, hoci si zaslúžia mať úžitok zo svojho talentu, a určite sa to dá dosiahnuť prostredníctvom ochrany práv duševného vlastníctva v prostredí on-line, ako aj v off-line.

Dovoľte mi tiež nasadiť si športovú čapicu a povedať, že aj šport je dôležitou súčasťou kultúry a vzdelávania. Vyzýval som na usporiadanie pôvodného športového festivalu v Európe. Ak to uskutočníme, môžeme veľkou mierou prispieť k rozvoju športu ako súčasti našej kultúry.

Na záver by som ešte chcel povedať, že som minulý rok navštívil Mannheim. Pod jednou strechou tam bola hudobná škola, ktorá v sebe spájala produkciu, prednes, vzdelávanie, výrobu nástrojov atď. Je to niečo, čo by sa mohlo napodobniť aj inde.

 
  
MPphoto
 

  Enrique Guerrero Salom (S&D).(ES) Dovoľte mi pripojiť sa k slovám podpory obyvateľom mesta Lorca v Španielsku, ktorých postihla táto prírodná katastrofa. Je to oblasť, ktorá už mnohokrát prejavila svoju podporu a ktorá dokáže oceniť podporu, ktorú jej dnes prejaví Európsky parlament.

Pani komisárka, v roku 1989 vtedajší predseda Komisie pán Jacques Delors konštatoval, že vzdelávanie a kultúra by mali byť dušou Európy. Teraz už vieme, že nie sú len dušou, ale aj srdcom a svalmi Európy. Bez rovnakých príležitostí, vďaka ktorým sa zlepšujú príležitosti všetkých detí a všetkých mladých Európanov, bez sociálnej súdržnosti, ktorá poskytuje vzdelanie, bez schopnosti konkurovať, ktorá prispieva k šíreniu vedomostí medzi všetkými občanmi, bude Európska únia slabá. So všetkým týmto a kultúrou však bude mať vo svete miesto, ktoré jej prislúcha.

 
  
MPphoto
 

  Emine Bozkurt (S&D). – V roku 2014 uplynie 100 rokov od atentátu na arcivojvodu Františka Ferdinanda, ktorý viedol k vypuknutiu prvej svetovej vojny. V Európe sme mali krvavú vojnu v Bosne a Hercegovine aj v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Je dôležité pripomenúť si tieto tragické udalosti, ktoré viedli k mnohým obetiam na životoch, utrpeniu, rozdeleniu a hrôzam, ale ešte dôležitejšie je pripomínať si dnes a oslavovať európsku jednotu a mier.

Sarajevo je mesto, ktoré si napriek všetkému, čo sa stalo, zachovalo svoj multikultúrny charakter a silu. Bolo by silným symbolickým gestom a uznaním toho všetkého, keby bolo Sarajevo vymenované za Európske hlavné mesto kultúry 2014, čím by sa potvrdilo posolstvo mieru a stability v Európe. Bola by škoda premárniť túto historickú príležitosť len z dôvodu dodržiavania pravidiel. Len ak sa vyrovnáme s minulosťou, ak uznáme význam historických udalostí a postavíme sa im tvárou v tvár, môžeme otvorene hľadieť do budúcnosti, a preto dajte Sarajevu túto možnosť.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Göncz (S&D).(HU) Pre starnúcu Európu je veľmi dôležité, aby všetci mladí ľudia čo najviac dokázali využiť svoj talent a neskôr uspeli na trhu práce. Vyžaduje si to vzdelávanie zamerané, na dosiahnutie vyváženia rozdielov v príležitostiach, a to už v ranom detstve; vzdelávanie, ktoré osobitnú pozornosť venuje zabezpečeniu vzdelania, odbornej prípravy a výhod z hľadiska zamestnateľnosti pre každého mladého človeka bez ohľadu na jeho finančnú situáciu, sociálny a etnický pôvod a postihnutie alebo možno iné zdravotné problémy.

Cieľom stratégie Európa 2020 je zabezpečiť, aby sa podiel ľudí, ktorí dosiahnu vzdelanie tretieho stupňa, zvýšil na 40 % a aby sa počet študentov, ktorí predčasne ukončujú vzdelávanie, znížil na 10 %. Aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, musí sa každý štát snažiť ísť týmto smerom. Na niektorých miestach vidíme v súčasnosti presne opačné tendencie: znižovanie vekového limitu pre povinnú školskú dochádzku a znižovanie počtu vysokoškolských zariadení financovaných štátom.

Budúci trvalo udržateľný rast a inovačnú kapacitu Európy možno zaručiť len vtedy, ak každý prispeje svojím vlastným úsilím a ak každá krajina bude uplatňovať rovnaký prístup.

 
  
MPphoto
 

  Francisco José Millán Mon (PPE).(ES) Aj ja by som chcel, samozrejme, vyjadriť podporu obyvateľom mesta Lorca.

V rámci tejto rozpravy týkajúcej sa vzdelávania by som chcel znovu zdôrazniť dôležitú vec: potrebu zahrnúť do osnov stredných škôl osobitný predmet venovaný histórii, cieľom a fungovaniu Európskej únie.

O tejto záležitosti som hovoril v pléne už počas minulého volebného obdobia po neúspechu referend o ústavnej zmluve. Našťastie, minulý rok sa v tomto Parlamente správou pána Løkkegaarda o žurnalistike a nových médiách, ktorá bola schválená v septembri, v odseku 13 podporilo zavedenie tohto predmetu. Ja sám som predložil takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

V Španielsku vo Valencii nedávno regionálna vláda rozhodla o začlenení tohto predmetu do osnov od nasledujúceho akademického roku. Ostatné krajiny a regióny by mali túto iniciatívu nasledovať. Je mi jasné, že Komisia takéto iniciatívy, samozrejme, podporuje a víta.

Dámy a páni, cení sa len to, čo...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D).(PL) Mládež v pohybe je jednou z najdôležitejších iniciatív stratégie Európa 2020. Musíme podporovať hospodársky rast založený na moderných technológiách, ktoré dokážu vytvárať len vzdelaní ľudia. Deťom a mladým ľuďom musíme poskytnúť náležitú podporu. Výučba cudzích jazykov, športové a kultúrne aktivity, dobrovoľnícka práca a výmeny mládeže – to sú programy, ktoré by mali byť prístupné deťom a mladým ľuďom vo všetkých regiónoch Európskej únie.

Musíme dosiahnuť zlepšenie úrovne vzdelanosti a zmenšiť rozdiely – na všetkých úrovniach vzdelávania, od materskej školy po vysokú školu – v každom regióne Európskej únie. Podľa názoru profesora Jaceka Kochanowicza je neschopnosť spolupracovať jedným z najväčších problémov rozvoja Poľska a Európskej únie – aj to musíme zmeniť. Ľudský kapitál pochádza zo vzdelania a sociálny kapitál pochádza zo vzájomnej dôvery medzi ľuďmi. Investovaním do vzdelávacích a kultúrnych programov...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Najprv by sme sa mali pozrieť na kontext, v ktorom vedieme túto rozpravu. Pekné slová o dôležitosti kultúry a vzdelávania, ktoré tu počúvame, musíme porovnať s realitou. Nevyvrátiteľnou realitou je hrubé zanedbávanie týchto oblastí; ústup štátu, ktorý ohrozuje plnenie svojej sociálnej úlohy a má za následok zhoršovanie nerovnosti v prístupe ku vzdelávaniu, k vedomostiam a ku kultúre. Výsledkom je násobenie a prehlbovanie sociálnych nerovností.

Realitou v krajinách ako Portugalsko je zatváranie tisícov škôl, tisíce učiteľov bez zamestnania alebo istého zamestnania, chronické podfinancovanie štátneho systému vyššieho vzdelávania a zvyšovanie nákladov na jeho absolvovanie. Realita je taká, že rozpočty na kultúru sa drasticky krátia až na nedôstojnú úroveň.

Neignorujme preto skutočnosť, že investície sú nevyhnutné, o to viac, ak sa zrealizuje hanebný a spiatočnícky intervenčný plán vypracovaný Medzinárodným menovým fondom (MMF), Európskou centrálnou bankou (ECB) a Európskou komisiou.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos (EFD).(EL) Chcel by som vyjadriť sústrasť vašim krajanom, pán predsedajúci; Španielsko vnímame ako priateľa a súcitíme s ním, kedykoľvek sa tam niečo stane. Správa o iniciatíve Mládež v pohybe je jednou z najdôležitejších iniciatív stratégie Európa 2020 s cieľom podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu, poskytovať mladým ľuďom lepšie príležitostí v tejto oblasti a pomáhať mladým ľuďom pri prechode zo vzdelávacieho procesu na trh práce. Vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a kultúra určite vedú k pokroku. V jednom gréckom prísloví sa hovorí, že hlavy robia kapitál, nie naopak, a preto musíme identifikovať, vyzdvihnúť a rozvíjať zručnosti a schopnosti mladých ľudí, čo sa nám podarí, ak zabezpečíme, aby si dokázali nájsť zamestnanie zodpovedajúce ich kvalifikácii a zručnostiam.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Andrew Henry William Brons (NI). – Tieto správy sú prinajlepšom plné paradoxov a prinajhoršom plné pokrytectva.

Pochvalne hovoria o rozmanitosti, ale schvaľujú odstránenie rozmanitosti medzi krajinami. Rozmanitosť, ktorú podporujú v rámci členských štátov, v sebe zahrnuje podporu kultúr nedávnych prisťahovalcov, ktoré sú všelijaké, len nie európske. So zmenou populácií sa mení aj ich kultúra. Pôvodné kultúry budú vytlačené a zaniknú. Hovoria o slobode prejavu, ale sú presvedčivé len vtedy, keď vyjadrujú netoleranciu voči tým, s ktorými nesúhlasia.

Chcú podporovať len tie kultúrne hodnoty, ktoré schvaľujú; tie, ktoré sú v súlade s takzvanými „európskymi“ hodnotami. V politickej oblasti sme boli v utorok svedkami toho, ako sa tento Parlament stavia k slobode prejavu, keď zahlasoval za odovzdanie poslanca tohto Parlamentu na vykonštruovaný proces do Francúzska za myšlienkový zločin bez toho, aby tento poslanec vôbec dostal príležitosť brániť sa.

 
  
MPphoto
 

  Damien Abad (PPE).(FR) Súčasná situácia mladých ľudí v Európe je veľmi znepokojivá – ako je vám známe –, pretože bez práce je päť miliónov mladých ľudí.

Teší ma dnes ambicióznosť Európskej komisie, ktorá chce zdemokratizovať prístup mladých ľudí v Európe k príležitostiam. Myslím si však, že nesmieme zostať len pri programe Mládež v pohybe, a predovšetkým sa musíme vyhnúť pasci, že budeme chcieť, aby každý mladý človek išiel na vysokú školu. Musí nám záležať na všetkých skupinách mladých ľudí vrátane tých, ktorí sú najviac vzdialení od Európskej únie, a zvlášť, samozrejme, na učňoch. Preto okrem programu Leonardo musíme podľa mňa čo najskôr zaviesť ďalší, skutočný program mobility pre tieto cieľové skupiny. Pre všetky programy by sa podľa mňa mal používať názov Erasmus, značka Erasmus, a to v rôznych formách, zvlášť pre učňov, aby sme mali ambicióznosť potrebnú na dosiahnutie našich cieľov.

Druhou otázkou je otázka financovania. Musíme poskytnúť prostriedky, pretože ako zdôraznili mnohí z vás, mládež a vzdelávanie by mali byť pre budúcnosť Únie najvyššou prioritou.

 
  
MPphoto
 

  Luís Paulo Alves (S&D).(PT) Teraz máme príležitosť prijať mimoriadny záväzok, že budeme podporovať sociálnu mobilitu mladých ľudí, a rozhodne sa zaviazať k tomu, že odborne pripravíme generáciu so zručnosťami, ktorá dokáže prispieť k rozvoju svojich regiónov a k pokroku v Európe, pretože bude mať globálnu víziu a myslenie. Pretože ak budú mať všetci Európania skúsenosť štúdia, pracovnej stáže alebo zamestnania v inej krajine, získajú nielen viac zručností, väčšiu nezávislosť a lepšiu víziu, ale kontakt s inými mladými Európanmi a výmena skúseností s nimi im poskytnú predovšetkým mimoriadnu pridanú hodnotu.

Viac ako kedykoľvek predtým potrebuje Európa generáciu Európanov, ktorí jeden druhého poznajú a navzájom si dôverujú a ktorí dôverujú Európe, lebo len tak budú môcť pokračovať v tomto projekte. Preto dovoľte každému od Fajã Grande na Azorách, najzápadnejšieho bodu Európy, aby sa do tohto procesu zapojil. Musíme zabezpečiť, aby z toho nikto nebol vynechaný z finančných dôvodov.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD) - (SK) Súčasťou správy o vzdelávaní v ranom detstve je zmienka o sťaženom prístupe k vzdelávaniu pre deti z chudobnejších rodín. Z nich pani spravodajkyňa za najrizikovejšiu skupinu označila deti z rómskych rodín, ktorých prístup k vzdelávaniu v ranom detstve je veľmi nízky.

Preto je veľmi dôležité, aby členské štáty dokázali vytvoriť osobitné podmienky na prístup k vzdelávaniu pre deti, ktorých rodičia z rozličných dôvodov neposkytujú svojim deťom také materiálne či rodinné zázemie, ktoré by im umožnilo bez väčších problémov participovať na štandardnom vzdelávacom systéme. Špeciálna starostlivosť o deti z rizikovejších skupín však musí byť poskytovaná veľmi citlivo, aby nedochádzalo k stigmatizácii týchto detí či rodín, čo by mohlo zvyšovať nebezpečenstvo ich sociálneho vylúčenia.

Preto je potrebné mechanizmy osobitnej starostlivosti o tieto deti sústavne modifikovať a skvalitňovať, aby sa nám čo najviac detí z rizikových skupín podarilo úspešne integrovať do našej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Prvé tri roky života dieťaťa majú kľúčový význam pre vývoj mozgu a pre osvojenie si jazyka. Bez určitej úrovne osvojenia si jazyka je ďalšie učenie sotva možné, pretože jazykový deficit možno so zvyšujúcim sa vekom len veľmi ťažko prekonať.

V správe sa konštatuje, že väčšina detí prisťahovalcov v EÚ sa vzdeláva bez náležitých jazykových znalostí. Zároveň sa v nej konštatuje, že deti z rodín migrantov a menšín, ako sú Rómovia, využívajú ponúkané možnosti vzdelávania v ranom detstve oveľa menej ako ostatné rodiny. Nemôžeme dovoliť, aby úroveň našich škôl aj naďalej neustále klesala len preto, lebo tak veľa detí jednoducho nerozumie výučbe. Inými slovami, každé dieťa – či už ide o dieťa migrantov, alebo nie – si musí do nástupu do školy osvojiť národný jazyk do takej miery, aby dokázalo sledovať výučbu, ktorá tam prebieha.

 
  
MPphoto
 

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE).(PL) Práca na vytvorení európskeho rámca vzdelávania v ranom detstve založeného na spoločných cieľoch a hodnotách nás posúva správnym smerom na ceste k harmonizácii našich systémov vzdelávania. Zdôrazňovanie dôležitosti prvých rokov života v ďalšom vývoji človeka a vyzdvihovanie potenciálu, ktorý je vlastný ranému detstvu, je mimoriadne dôležité v súvislosti s realizáciou stratégie Európa 2020. Záležitosť, o ktorej diskutujeme, má podľa mňa z hľadiska súčasnej situácie mimoriadnu dôležitosť. V našej krajine nadobudol minulý mesiac platnosť nový zákon o formách starostlivosti o deti do troch rokov. Tento nový zákon rozširuje rozsah činností zariadení starostlivosti o deti a zavádza niekoľko nových foriem starostlivosti: detské kluby, denných opatrovateľov, zákonné pestúnky a jasle na pracovisku. Cieľom týchto zmien je vytvoriť priaznivé podmienky pre správny vývoj detí. Široká škála možností vzdelávania umožňuje napomáhať tento vývoj a jeho stimulovanie vo všetkých oblastiach s využitím prirodzeného potenciálu dieťaťa. Otvorenie jaslí na pracovisku uľahčí rodičom návrat na trh práce po dlhej prestávke.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Evelyn Regner (S&D). – Keď hovoríme o iniciatíve Mládež v pohybe, hovoríme o peniazoch, ale predovšetkým hovoríme o budúcnosti. Inovácie, kreativita a zamestnateľnosť sú pre nás všetkých v Európskej únii naozaj veľmi dôležitými témami. Je dobré, že sa Komisia zamerala na kľúčový moment vstupu na trh práce, čo je presne to, na čo sa chcem zamerať aj ja. Mladí ľudia sú konfrontovaní so skutočnosťou, so zlými pracovnými podmienkami, ktoré v súčasnosti vládnu v oblasti stáží, dokonca aj s vykorisťovaním. Pri vstupe na pracovný trh pri takej vysokej miere nezamestnanosti je tu, samozrejme, stigma pochybnosti „potrebuje ma vôbec niekto?“.

To je pre mňa práve teraz naozaj veľmi dôležitou témou, a preto pani komisárku naliehavo žiadam, aby nepoľavovala a aby sa zamerala aj na budúcnosť, aby sa vytvorilo niečo ako štatút pre stáže, ktorý bude stanovovať pravidlá proti vykorisťovaniu...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

 
  
MPphoto
 

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Na úvod by som chcela vyjadriť v mene Komisie sústrasť a solidaritu s ľuďmi v meste Lorca a v okolí. Ako dieťa som zažila veľmi silné zemetrasenie v meste, kde som bývala, takže viem, aký je to strašný zážitok.

Ako Európania by sme nemali byť spokojní so situáciou európskeho vzdelávacieho systému. Nemôžeme akceptovať, aby každý siedmy z našich mladých ľudí končil školu bez zručností a kvalifikácie, ktoré potrebuje na to, aby si našiel zamestnanie a mohol viesť plnohodnotný život. Nemôžem akceptovať ani to, že každé piate z našich malých detí nevie poriadne čítať.

Našim vzdelávacím systémom by sme skutočne mali venovať plnú pozornosť. Musíme ich posilniť posilnením našich programov mobility, pretože prostredníctvom mobility malé deti, študenti, zamestnanci a dobrovoľníci získajú všestranné zručnosti, ktoré nemôžu získať prostredníctvom formálneho vzdelávania. Krátenie našich rozpočtov na vzdelávanie je podľa mňa veľmi krátkozraká politika. Znovu by som chcela členským štátom a vládam dohovoriť, aby to nerobili, zvlášť v časoch krízy, pretože v budúcnosti to bude mať veľmi negatívne následky. Musíme sa spoločne snažiť zabezpečiť, aby sa v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca počítalo s väčším objemom finančných prostriedkov na vzdelávanie a mobilitu ako v súčasnosti, pretože presne to potrebujeme na to, aby sme prekonali krízu a dali životu našich ľudí zmysel.

Jeden pán poslanec spomenul subsidiaritu. Chcela by som vás uistiť, že pri všetkých našich politikách a odporúčaniach v oblasti vzdelávania a kultúry sa plne rešpektujú a dodržiavajú pravidlá subsidiarity. Členským štátom nediktujeme. Len im poskytujeme odporúčania. Poskytujeme im platformu na to, aby mohli spolupracovať na výmene osvedčených postupov a učiť sa jeden od druhého.

Kultúrny a kreatívny priemysel je dôležitý – ako povedali mnohí z vás – ako hybná sila rozvoja a vytvárania pracovných miest. Nezabúdajme však na to, že tento kreatívny a kultúrny priemysel má hodnotu sám osebe. Kreativita a kultúra sú hodnotami Európskej únie, ktoré sme posilnili a ktoré musíme zachovať. Po analýze pripomienok, ktoré nám k tejto téme poskytli všetky zainteresované strany, a v nadväznosti na verejnú konzultáciu so zainteresovanými stranami sa teraz chystáme predložiť odporúčania týkajúce sa toho, ako by sme mali posilniť a podporiť kultúrny a kreatívny priemysel, ak chceme, aby sa ďalej rozvíjal a priniesol výsledky, ktoré od neho očakávame.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer kultúry – o kultúru vo vonkajších vzťahoch –, myslím si, že je našou povinnosťou robiť to. Nezabúdajme, že sme všetci podpísali a prijali Dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti. Musíme spolupracovať so všetkými krajinami, ktoré tento dohovor prijali, aby sa zabezpečilo jeho uplatňovanie. Chcela by som zdôrazniť, že z takejto kultúrnej výmeny s vonkajším svetom budú mať prospech nielen tieto krajiny, ale aj my, pretože tým vo svete obohacujeme našu kultúru, naše vedomosti a naše hodnoty.

Na záver chcem povedať, že som vzala na vedomie veľkú podporu, ktorú ste vyjadrili tomu, aby titul hlavného mesta kultúry na rok 2014 získalo Sarajevo.

 
  
MPphoto
 

  Milan Zver, spravodajca.(SL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za to, že ste viedli túto rozpravu tak demokraticky a veľkoryso a umožnili ste mnohým kolegom poslancom zapojiť sa do nej. Išlo predovšetkým o veľmi kvalitnú rozpravu, ktorá sa zamerala na nasledujúce oblasti: chceme posilniť a zachovať naše súčasné programy mobility, ktoré sú súčasťou celoživotného vzdelávania, a programy v rámci iniciatívy Mládež v pohybe. Naším posolstvom pre členské štáty je, že by mali venovať väčšiu pozornosť politikám pre mládež, ktoré sa týkajú viacerých sektorov, a investovať do nich viac peňazí. Chceme, aby táto rozprava viedla aj k ďalším konkrétnym výsledkom; chceme, aby členské štáty pokračovali v reformovaní svojich vzdelávacích systémov a sociálnych politík, ako aj svojich trhov a podobne.

Chcel by som reagovať na jednu námietku, ktorá sa objavila počas rozpravy. Dokument o iniciatíve Mládež v pohybe nie je veľmi zameraný na vyzdvihovanie dôležitosti trhu; vlastne sme sa tej otázke chceli vyhnúť úplne, len na niekoľkých miestach sme zdôraznili, že sa vzdelávacie systémy musia prispôsobiť potrebám spoločnosti a hospodárstva, že treba čo najviac zmenšiť túto veľkú priepasť medzi nimi a že mladí ľudia by pri vstupe na trh práce mali narážať na čo najmenej prekážok. Je zaujímavé, že práve toto zdôrazňovali mládežnícke organizácie počas vypracovávania správy.

Na záver by som chcel stručne zdôrazniť nasledovné: využime všetku túto pozitívnu energiu, ktorú máme tu v Európskom parlamente, chráme Európskej demokracie, ako aj v Európskej komisii, a urobme všetko pre to, aby táto správa nezostala len kusom papiera.

 
  
MPphoto
 

  Mary Honeyball, spravodajkyňa. – Chcela by som poďakovať všetkým za to, akým užitočným a konštruktívnym spôsobom sme dnes viedli túto rozpravu. Prevažná väčšina z vás, s jednou alebo dvoma neprehliadnuteľnými výnimkami, vyjadrila jednoznačnú podporu mojej správe o vzdelávaní v ranom detstve a ostatným správam, o ktorých sme dnes diskutovali. Myslím si, že sme dali jasne najavo, že v budúcnosti bude vzdelávanie mimoriadne dôležité. Nie je dôležité len pre deti, pre veľmi malé deti, o ktorých som hovorila ja, a mladých ľudí, o ktorých hovoril môj kolega, ale je dôležité aj pre budúcnosť Európy. Jednoznačne preto súhlasím s tým, čo povedala pani komisárka, teda s tým, že by členské štáty mali teraz pokračovať v investovaní do vzdelávania a nemali by využívať hospodársku klímu ako zámienku na krátenie prostriedkov, pretože krátenie prostriedkov vo vzdelávaní by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo urobiť.

Pri vzdelávaní ide o našu budúcnosť, ide pri ňom o výchovu dospelých, ktorí sú zamestnateľní, ktorí sú spoločensky spôsobilí, ktorí nepredstavujú záťaž pre sociálny systém. Chápeme to a toto posolstvo musíme vrátiť našim členským štátom, aby mohli uplatniť svoju subsidiaritu a zabezpečiť tak, že to, o čom sme tu hovorili, sa aj zrealizuje.

 
  
MPphoto
 

  Marietje Schaake, spravodajkyňa. – Vraciam sa k vám s niekoľkými konkrétnymi krokmi v súvislosti so správou o úlohe kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ, o ktorej sme hovorili dnes predpoludním. Chcela by som začať citátom od maďarského diplomata pôsobiaceho v Spojených štátoch pána Simonyiho, ktorý povedal, že „z kultúrneho hľadiska bol rock and roll rozhodujúcim prvkom v uvoľnení atmosféry v komunistických spoločnostiach a ich priblížení k svetu slobody“. Keď sa pozrieme zvlášť na súčasné povstania mladých generácií v severnej Afrike a na Blízkom východe, vidíme, že v súčasnosti je otvorený internet tým rozhodujúcim prvkom v objavovaní sveta slobody. Potrebujeme stratégiu internetovej slobody s cieľom uľahčiť slobodu prejavu, slobodu tlače, prístup k informáciám a prístup ku kultúrnemu a vzdelávaciemu obsahu.

To je prioritou, správa však obsahuje oveľa viac konkrétnych návrhov, pre ktoré už sú položené základy v Lisabonskej zmluve, ako aj v rámci ratifikácie dohovorov UNESCO. Teraz ich treba realizovať v praxi.

Služba pre vonkajšiu činnosť by mala koordinovať prácu jednotlivých generálnych riaditeľstiev a vytvoriť generálne riaditeľstvo pre kultúrnu a digitálnu diplomaciu. Zamestnanci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali absolvovať odbornú prípravu a na každom zastupiteľstve EÚ musí byť prítomný kultúrny atašé. Malo by sa uskutočňovať koordinovanie, usmerňovanie a integrovanie politík prostredníctvom medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorá by mala podávať správy Parlamentu.

Žiadame Komisiu, aby v roku 2011 prijala zelenú knihu a následne vydala oznámenie o stratégii pre kultúrnu spoluprácu v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Tiež požadujeme budovanie kapacít prostredníctvom financovania iniciatív nezávislých od vlád a aj prostredníctvom internetu chceme propagovať kultúrne činnosti EÚ vo zvyšku sveta.

Existujúce programy, ako sú európska susedská politika a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, zahrnujú v sebe kultúrne zložky, ktoré treba skoordinovať a strategicky uplatniť. Tiež musíme chrániť a podporovať kultúrne dedičstvo napríklad prostredníctvom programu Modrý štít a musíme sa zapojiť do kultúrno-politického dialógu s tretími krajinami.

Ľudské práva treba dodržiavať a kultúrne argumenty nemožno používať na ospravedlnenie porušovania ľudských práv. Odporúčam kolegom poslancom, aby si správu prečítali. Podľa mňa z tejto správy vyplýva, že o kultúre v EÚ musíme viac diskutovať.

 
  
MPphoto
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, spravodajkyňa.(FR) Po všetkých vystúpeniach by som chcela poďakovať kolegom poslancom, tieňovým spravodajcom, ako aj spravodajcom výborov, ktorí predložili stanoviská, za to, že mi poskytli veľa myšlienok a umožnili vylepšenie textu, o ktorom budeme dnes hlasovať.

Teraz by som sa s vami chcela pozrieť ďalej dopredu. Aké kroky prijmeme v nadväznosti na túto správu? Žiadame Európsku komisiu, aby v nadväznosti na svoju zelenú knihu vypracovala bielu knihu a uskutočnila revíziu vedúcu ku skutočnej stratégii pre kreatívny a kultúrny priemysel. Tiež netrpezlivo čakáme na legislatívne návrhy týkajúce sa spôsobu zdanenia kultúrnych statkov, riadenia spoločností kolektívnej správy a rozpočtových prostriedkov na programy v oblasti kultúry, vzdelávania a médií.

Naše ambície musíme nasmerovať do konkrétnych opatrení. Prečo hneď nezaviesť zníženú DPH pre všetky kultúrne produkty, či už používajú fyzické médium, alebo sú poskytované on-line? Rozdiely v zdanení vytvárajú deformácie, ktoré – a to bez výnimky – bránia konkurencieschopnosti Európskych spoločností. Američania majú vďaka daňovému moratóriu na tieto služby konkurenčnú výhodu už dlhý čas. Urobí s tým Európa niečo? Nebolo by možné uvažovať aj o jednotnej cene za digitálne knihy v celej Európe? Francúzsky politik Edouard Herriot raz povedal: „Kultúra je to, čo nám zostane, keď na všetko ostatné zabudneme.“ Aj na kultúru sa dá však rýchlo zabudnúť, ak ju nechránime, ak ju nezachovávame, ak nás nezaujíma.

Dúfam, že si Európa dokáže zaistiť prostriedky na podporu svojej kultúry, aby jej model a dedičstvo mali vplyv, aby dokázala Európa brániť svoju identitu a rozvíjať svoje hospodárstvo.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes napoludnie.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne.(RO) Budúcnosť Európskej únie závisí od jej mladých ľudí, od ich potenciálu a schopnosti zapojiť sa do súčasného európskeho projektu a dať mu nový rozmer začleňovania a spolupráce medzi štátmi. Prvou podmienkou, ktorá zabezpečí, že sa z dnešných mladých ľudí stanú zajtrajší európski občania, je to, aby sa navzájom spoznali. To znamená, že musia prísť do kontaktu s čo najväčším množstvom kultúr v rámci Európy vďaka voľnému pohybu a možnosti študovať v čo najväčšom počte členských štátov. Vzhľadom na to si myslím, že programom celoživotného vzdelávania, ako sú Erasmus alebo Leonardo da Vinci, musia príslušné orgány v nadchádzajúcich rokoch poskytovať väčšiu finančnú podporu. Európa potrebuje, aby stále viac žiakov a študentov prichádzalo do styku s novými sociálnymi, vzdelávacími a kultúrnymi modelmi. Myslím si, že programy mobility zamerané na mladých ľudí úspešne povedú ku skutočnej zmene postoja mladých ľudí v Európe a vytvoria u nich spoločné videnie toho, čo Európa predstavuje v rôznych oblastiach – od vzdelávania, vedy a výskumu až po kultúru a naše spoločné hodnoty.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Táto správa vysiela jasný odkaz: Európska únia musí do svojej zahraničnej politiky začleniť dôslednú a koordinovanú stratégiu v oblasti kultúry. Väzby, ktoré užšie spájajú Európu a krajiny ležiace južne od Stredozemného mora, prechádzajú zásadnými zmenami. Nad arabským svetom fúka vietor slobody. Kultúra je významnou devízou, ktorá prispieva k živej a dlhotrvajúcej demokracii. Výmeny v oblasti kultúry a vzdelávania podporujú vznik organizovanej občianskej spoločnosti. Aj spolupráca v oblasti kultúry je jedným z kľúčov k úspechu Únie v Stredomorí. Vedie k lepšej výmene a komunikácii medzi národmi, k rešpektovaniu a lepšiemu každodennému vzájomnému porozumeniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne.(IT) Od deväťdesiatych rokov 20. storočia zaznamenáva kultúrny a kreatívny priemysel v Európe exponenciálny rast z hľadiska počtu pracovných miest, ktoré vytvoril, a jeho podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu. Tieto odvetvia majú dvojakú podstatu: z hospodárskeho hľadiska pomáhajú vytvárať pracovné miesta a rast a z kultúrneho hľadiska uľahčujú sociálnu integráciu občanov. Zelená kniha Komisie oficiálne uznáva hospodársku a sociálnu dôležitosť tohto odvetvia hospodárstva. Kým však naši medzinárodní partneri už teraz vo veľkej miere využívajú mnohé zdroje, ktoré ponúka kultúrny a kreatívny priemysel, Európska únia zatiaľ nevypracovala stratégiu založenú na kultúrnych činnostiach. Podľa môjho názoru ponúkajú problémy, ktoré so sebou prináša globalizácia, týmto odvetviam veľké príležitosti rozvoja, ktoré pravdepodobne budú viesť k zvyšovaniu potenciálu rastu hospodárstva a zamestnanosti. Konkrétne to znamená, že schopnosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu posilňovať sociálnu a územnú súdržnosť bude závisieť od strategických investícií. Bude tiež potrebné spolupracovať s miestnymi orgánmi, odovzdávať odborné vedomosti a vymieňať si poznatky o osvedčených postupoch. Tiež som presvedčený, že dôraznejšia ochrana práv duševného vlastníctva je základnou podmienkou ochrany kultúrnej rozmanitosti v Európe.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Oznámenie Európskej komisie s názvom „Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve“ je vítanou iniciatívou, pretože skúma problémy vo vzdelávaní detí a ako cieľ si stanovuje zabezpečenie prostriedkov potrebných na to, aby mohli byť deti čo najlepšie pripravené na zajtrajší svet. Podľa môjho názoru však v tomto dokumente Komisie chýba analýza výskumu a údajov o vzdelávaní detí, starostlivosti o deti a ich sociálnej ochrane založená na údajoch zo všetkých 27 členských štátov Európskej únie. Okrem toho by som chcela zdôrazniť úzke prepojenie medzi sociálno-ekonomickým znevýhodnením a príležitosťami na vzdelávanie a výučbou detí od raného detstva, pretože u rodín s nízkymi príjmami je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že využijú služby vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. V dôsledku toho nie sú niektorí z týchto mladých ľudí neskôr ani zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Chápem snahu Komisie nabádať členské štáty na výmenu príkladov osvedčenej politiky a postupov s využitím metódy koordinácie, lenže oveľa užitočnejšie a účinnejšie by bolo vypracovať a prijať spoločné kritériá kvality. Tým by sa podporil zber údajov a systém referenčných kritérií vo všetkých členských štátoch Európskej únie, pretože zber údajov je osobitne dôležitý pre sledovanie pokroku a meranie výsledkov. Chcela by som zdôrazniť, že je nedostatok informácií najmä o deťoch z rodín so sociálnymi problémami, o deťoch so špeciálnymi potrebami a znevýhodnených deťoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne.(CS) Táto iniciatívna správa sa zaoberá problematikou študijnej mobility mladých ľudí, ktorá vychádza zo stratégie Európa 2020. Je nepochybne správne posilňovať konkurencieschopnosť mladých ľudí tým, že v rámci vysokoškolského štúdia vytvoríme podmienky na absolvovanie aspoň jedného ročníka v inom členskom štáte. Mobilita, systém uznávania kreditov a ďalšie opatrenia obmedzia rast nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá dnes v EÚ dosahuje v priemere 21 %, čo je alarmujúce číslo. Osobne veľmi podporujem výzvu adresovanú Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o podporu dobrovoľníckych činností, aby sa legislatívne prijalo opatrenie, ktoré by umožnilo uznávať dobrovoľnícku činnosť nezamestnaných ako odpracovanú dobu. Toto opatrenie povedie najmä u mladej generácie k upevneniu pracovných návykov, k zvýšeniu konkurencieschopnosti a k zvýšeniu motivácie hľadať si prácu. Za nemenej dôležité považujem trvalé prepojenie požiadaviek trhu práce s odborným vzdelávaním, ktoré musí byť v tomto smere veľmi flexibilné, aby budúci absolventi nachádzali čo najlepšie uplatnenie na trhu práce a aby došlo k postupnému znižovaniu nezamestnanosti mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne.(RO) Chcel by som zdôrazniť svoju veľkú podporu rámcu programu Mládež v pohybe – rámcu na skvalitnenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. Má to podľa mňa mimoriadnu dôležitosť z hľadiska vytvárania konkrétnych politík na podporu mobility mládeže a uľahčovania stabilného prechodu mladých ľudí zo vzdelávacieho procesu do zamestnania. Dôležitým faktorom, ktorý treba vziať do úvahy, je skutočnosť, že mladí ľudia patria k sociálnym skupinám, ktorých sa výrazne dotkla svetová hospodárska kríza. Máme povinnosť podporovať mladých ľudí pri vstupe na trh práce jednak v ich vlastnom záujme, a jednak v záujme podpory európskeho hospodárstva. Dnešní mladí ľudia sú zajtrajšími lídrami. Preto je mimoriadne dôležité, aby teraz mali príležitosť rozvíjať svoje zručnosti, schopnosti a vedomosti, aby mohli v budúcnosti aktívne prispievať k rastu a rozvoju Európskej únie. Musíme položiť základy konkrétnych politík s cieľom podporiť mladých ľudí a poskytnúť im väčšie príležitosti na mobilitu a štúdium v zahraničí. Úlohou tejto mobility je nielen podporiť hospodárstvo, ale tiež mimoriadne aktívne prispieť k vytváraniu kultúrnej súdržnosti na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Kinga Gál (PPE), písomne.(HU) Považujem našu diskusiu venovanú vzdelávaniu a kultúre za dôležitú a chcela by som ju doplniť o prístup, ktorý v početných dôležitých úvahách zatiaľ chýbal. Vzájomné porozumenie a vzájomná úcta sú základnými podmienkami harmonického a prosperujúceho spolužitia tradičných národných spoločenstiev, menšín a väčšín. Veľmi dôležitú úlohu v tom zohráva vzdelávanie. Keby sa vo väčšinových školách vyučovali dejiny a literatúra menšinových spoločenstiev a keby vzdelávanie menšín zahrnovalo výučbu väčšinovej kultúry, spoločne žijúce spoločenstvá by spolu vychádzali oveľa harmonickejšie. V kultúrnom porozumení zohráva dôležitú úlohu aj výučba jazykov. Neplatí to len pre proces štúdia svetových jazykov, ale aj pre vzťahy medzi väčšinami a menšinami, ktoré žijú vedľa seba. Myslím si, že nielen menšiny by sa mali učiť jazyk väčšiny, ale aj naopak. To by každého obohatilo a v živote by sa viac prejavovala vzájomná úcta. Zároveň by sa u dospievajúcich generácií vďaka znalosti obidvoch jazykov vyvinul oveľa pozitívnejší postoj jedného k druhému, ktorý by im umožnil ľahšie vytvárať vzťahy so svojimi rovesníkmi, čo by malo pre budúcnosť týchto regiónov rozhodujúci význam. Okrem toho považujem za dôležité spomenúť dôležitosť hlbokého porozumenia kultúrneho dedičstva, aby v rámci spoločenstiev, ktoré žijú spolu, mohlo vládnuť vzájomné uznávanie a rešpektovanie kultúrnych hodnôt. Konkrétnou úlohou Komisie je podľa mňa toto všetko podporovať, kým úlohou Parlamentu je posilňovať podporu v teoretickej a politickej rovine.

 
  
MPphoto
 
 

  Filiz Chakaevová Chiusmenovová (ALDE), písomne.(BG) Mladí ľudia sú hybnou silou každej spoločnosti a jej budúcnosťou. Ich vzdelávanie, odborná príprava, kvalifikácia a začleňovanie do trhu práce poskytujú základňu pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 zameraných na inteligentný, trvalo udržateľný a začleňujúci rast. Preto som pevne presvedčená, že Európa aj naďalej musí investovať do ich rozvoja a iniciatívy ako Erasmus, Leonardo a Mládež v pohybe treba stále rozvíjať a propagovať. Zlepšovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj prístupu mladých ľudí k nim sú dôležitými krokmi na ceste k znižovaniu nezamestnanosti a rozvoju európskeho hospodárstva. V Európe, žiaľ, stále existujú regióny a sociálne skupiny, v ktorých existujú obmedzené podmienky na dosahovanie týchto cieľov. Treba koordinovať úsilie o vyriešenie tohto problému. Tiež je dôležité, aby boli programy vzdelávania a odbornej prípravy užšie naviazané na potreby podnikateľského sektora a aby stimulovali potenciál a kreativitu mladých ľudí, aby boli konkurencieschopnejšími na trhu práce. Podporujem úsilie o posilnenie mobility mladých ľudí počas vzdelávania, ako aj v súvislosti s ich pracovným životom. Je to podľa mňa dôležitá podmienka rozvoja nových zručností a ich vlastného povedomia o ich európskej identite.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne.(PL) Kultúrny rozmer vonkajšej činnosti EÚ je veľmi dôležitým a potrebným rozmerom. Vo svete je európska kultúra všeobecne vnímaná ako príťažlivá a žiaduca. Ťažšie je dosiahnuť akceptovanie európskych hodnôt. Počas práce v Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (SPZ) som opakovane zažil kultúrne rozdiely a ich dôsledky.

Ako Európania sa systematicky snažíme presadzovať hodnoty a zásady, ktoré považujeme za základné a neodcudziteľné. To často naráža na nedostatok porozumenia zo strany našich partnerov. Niektorí z nich v tom nevidia nič iné ako istý druh kultúrneho imperializmu. Práve preto je také ťažké presvedčiť našich partnerov, že hodnoty presadzované Európskou úniou nie sú pokusom nanútiť druhým náš spôsob myslenia. To, že sa pokúšame šíriť naše myšlienky napríklad v oblasti ľudských práv, vyplýva jednoducho z toho, že to považujeme za svoju morálnu povinnosť. Rešpektujeme rozdiely a rozmanitosť, ale nemôžeme sa vzdať zásad, ktoré považujeme za základné. Nemôžeme akceptovať diskrimináciu a nemôžeme sa vzdať ochrany ľudského života a ľudskej dôstojnosti. V tejto otázke je Únia názorovo jednotná.

 
  
MPphoto
 
 

  Ádám Kósa (PPE), písomne.(HU) Chcel by som zablahoželať pani Honeyballovej k vynikajúcej práci a k tomu, že poukázala na kritické aspekty, ktorým sa v minulosti možno nevenovala dostatočná pozornosť. Ide predovšetkým o uznanie súvisu medzi chudobou, sociálnym znevýhodnením a slabým prospechom v škole. Chcel by som kolegom poslancom pripomenúť, že existuje ďalší súvis: sociálne znevýhodnenie je zreteľné najmä v prípadoch, keď dieťa žije s postihnutiami, ktorým rodičia, ktorí nie sú náležite informovaní, ani nerozumejú, ani ich neakceptujú. Tomuto problému budem venovať osobitnú pozornosť v správe, na ktorej v súčasnosti pracujem. Práca, ktorú vykonala pani Honeyballová, a zvlášť prijatie prístupu zameraného na dieťa budú v budúcnosti predstavovať vynikajúcu referenčnú základňu. Návrh správy poukazuje na všeobecnú dôležitosť predškolského vzdelávania s osobitným dôrazom na jazykové vzdelávanie, ako aj na mnohojazyčnosť a jazykovú rozmanitosť, čo s radosťou a nadšením podporujem. Súhlasím, že podpora raného vývoja postihnutých detí a pomoc týmto deťom pri získavaní náležitej jazykovej kompetencie je základnou investíciou do ľudských zdrojov, ktorá predstavuje príležitosť, ktorá sa vyskytne len raz v živote. Je tiež dôležité, aby sa v záujme správneho rozvoja jazykovej kompetencie nepočujúce deti najprv učili svoj materinský jazyk (posunkovú reč), čo im umožní dosiahnuť v budúcnosti skutočnú mnohojazyčnosť. Ide o investíciu v rámci dosahovania cieľov stratégie Európa 2020 a zvyšovania miery zamestnanosti, čoho konečným cieľom je dosiahnutie prístupnejšej, inkluzívnejšej a udržateľnejšej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Paweł Robert Kowal (ECR), písomne.(PL) Podpora mobility mládeže, zvlášť mobility mladých ľudí z krajín Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie je osobitne dôležitá vzhľadom na nedávne udalosti v Bielorusku a severnej Afrike. Procesy demokratickej transformácie, ktoré v súčasnosti začínajú v Egypte a Tunisku, možno posilniť vďaka úsiliu EÚ vzdelávať občanov týchto krajín v duchu demokracie a rešpektu k právnemu štátu a ľudským právam.

Vzdelaní občania sú najväčším nepriateľom diktátorov a totalitných režimov. Pri organizovaní takýchto programov možno využiť skúsenosti členských štátov EÚ. V Poľsku existuje napríklad štipendijný program Konstantyho Kalinowského, ktorý funguje aj v Centre pre východoeurópske štúdie na Varšavskej univerzite – medzinárodné študijné centrum, ktoré umožňuje študentom z Východu a z Balkánu študovať v Poľsku. Únia by tiež mala zintenzívniť úsilie o vytvorenie Univerzity východného partnerstva podľa vzoru Euro-stredozemskej univerzity v Slovinsku. EÚ by mala podporovať iniciatívy mladých a talentovaných ľudí na podporu konkrétnych politických stratégií. Dobrým príkladom takejto činnosti je internetová stránka Eastbook.eu, ktorej zakladatelia používateľom internetu každodenne poskytujú informácie o udalostiach v krajinách Východného partnerstva a o vývoji v rámci programu. EÚ by mala tiež podporovať študijné návštevy mladých ľudí z členských štátov v susedných krajinách. To pomáha búrať kultúrne bariéry. V tejto súvislosti treba oceniť iniciatívu Eurobus – cestu okolo Ukrajiny, organizovanú každoročne pre mladých ľudí z členských štátov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne.(PL) Cieľom novej stratégie EÚ Európa 2020, prijatej v júni minulého roku, je pomôcť vyviesť nás z hospodárskej krízy a prispieť k ďalšiemu rozvoju Európskej únie. Je to tiež významný krok z hľadiska zachovania a možno aj zvýšenia mobility mládeže.

Jednou z priorít stratégie Európa 2020 je iniciatíva Mládež v pohybe, ktorej cieľom je zlepšovať výsledky našich systémov vzdelávania a pomáhať mladým ľuďom pri vstupe na trh práce. Tento cieľ sa má dosiahnuť, ako vyplýva z názvu, rozvinutím myšlienky výmeny mládeže a prostredníctvom pomoci mladým ľuďom pri získavaní nových zručností. Zo štatistických údajov vyplýva, že v súčasnosti až 15 % mladých ľudí ukončuje vzdelávanie predčasne, v dôsledku čoho získajú kvalifikáciu, ktorá nespĺňa potreby trhu práce. Okrem toho má asi len tretina ľudí ukončené terciárne vzdelanie, čo je oveľa menší podiel ako napríklad v Spojených štátoch alebo Japonsku. Jednou z najväčších úloh, pred ktorými stojí Európska únia, je preto potreba venovať týmto problémom osobitnú pozornosť a poskytovať finančnú podporu na ich riešenie. Situácia sa však nezlepší, pokiaľ sa Komisia a členské štáty nebudú riadiť usmerneniami obsiahnutými v stratégii Európa 2020. Mobilita mládeže je kľúčom k ďalšiemu rozvoju Európy, a ak chceme dosiahnuť pozíciu najinovačnejšieho hospodárstva sveta, nesmieme zanedbávať investovanie do ľudského kapitálu a zvlášť do mladých ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne.(RO) V súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou potrebuje EÚ globálnu stratégiu založenú na inováciách a kreativite, ktorá prispeje k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest. Práve preto treba podporovať kultúrny a kreatívny priemysel. Na základe toho sa domnievam, že musíme v súčasnosti v Európe zabezpečiť väčšiu distribúciu kreatívnych diel a voľný prístup k týmto dielam prostredníctvom internetu, ale bez ignorovania skutočnosti, že umelcov a ich diela treba chrániť a že umelcov treba za ich prácu spravodlivo odmeňovať. Preto musíme vytvoriť legislatívny rámec schopný zabezpečiť podporu rozvoja týchto odvetví a zvýšenie dôvery medzi spotrebiteľmi a subjektmi pôsobiacimi na digitálnom trhu, pretože toto odvetvie môže uľahčiť vytváranie nových pracovných miest a tým využitie kultúrnej rozmanitosti Európskej únie a jej potenciálu. Zároveň si myslím, že potrebujeme nové modely podnikania, ktoré posilnia tieto odvetvia, a to v zmysle využitia výhod, ktoré ponúka jednotný digitálny trh. Na záver by som chcela povedať, že táto správa podľa mňa predstavuje prvý krok v rozvoji tohto odvetvia. Komisia a členské štáty však musia vystupňovať svoje úsilie, ak chcú, aby sa z kultúrneho a kreatívneho priemyslu stalo kľúčové odvetvie európskeho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Iosif Matula (PPE), písomne.(RO) Vzhľadom na demografické problémy, ktorým čelí náš kontinent, ma teší, že v rámci stratégie Európa 2020 venujeme osobitnú pozornosť mladým ľuďom. V tejto súvislosti poskytuje Mládež v pohybe, pilotná iniciatíva Európskej komisie, konkrétne opatrenia na zvýšenie úrovne vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom mobility a uľahčovania prístupu k zamestnaniu. Okrem zníženia miery predčasného ukončovania vzdelávania a zvýšenia podielu absolventov vysokých škôl do roku 2020 by som chcel vyzdvihnúť niektoré aspekty, ktoré môžu mladým ľuďom pomôcť. Prvým aspektom je dôležitosť vypracovania pružnejších vzdelávacích programov, ktoré budú zlučiteľné s udržaním si pracovného miesta popri štúdiu. Druhým aspektom je výhoda existencie virtuálnej mobility ako doplnenia geografickej mobility. Ďalším aspektom je podpora poskytovania štipendií študentom zo strany súkromných podnikov. Rovnako dôležitá je podpora súkromných iniciatív pre mládež, ktoré môžu viesť k vytváraniu pracovných miest a následne k sociálnej integrácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne.(HU) Nezamestnanosť mládeže spôsobená hospodárskou krízou je v celej EÚ vážnym problémom, ktorý sa ani EÚ, ani členským štátom zatiaľ nedarí náležite riešiť. Zamestnanosť mladých ľudí závisí od celkovej hospodárskej politiky. Členské štáty by sa preto mali zamerať na investície a vytváranie pracovných miest. Žiaľ, úsporné opatrenia, ktoré sú citeľné aj v Maďarsku a ktoré sa okrem iného dotýkajú aj vzdelávacieho systému, ako aj znižovanie výdavkov, ktoré má dosah na vytváranie pracovných miest, mladým ľuďom veľmi nepomáhajú; práve naopak, ich pocit izolácie od spoločnosti a trhu práce by mohol pre hospodárstvo predstavovať dlhodobú hrozbu. Hospodárska kríza by nemala byť dôvodom na znižovanie výdavkov na vzdelávanie, pretože boj proti dôsledkom krízy si vyžaduje, aby mladí získavali vyššiu úroveň vzdelania. Úspech a účinnosť iniciatívy Mládež v pohybe do veľkej miery závisí od prístupu a kľúčových činností členských štátov a finančnej podpory, ktorú poskytujú na realizáciu týchto programov na vnútroštátnej úrovni, programov, ktoré môžu prispieť k sociálnej integrácii mladých ľudí. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú v oblasti vzdelávania a mobility aj miestne vzdelávacie inštitúcie, ako aj miestne a regionálne orgány, a preto je podľa mňa dôležité podporovať mobilitu učiteľov a pracovníkov v oblasti mládeže a vzdelávania, pretože oni sú tí, ktorí môžu mládež motivovať. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje vytvorenie partnerského vzťahu aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. (FR) Podporila som túto správu, ktorá potvrdzuje naše ambície, pokiaľ ide o mladých ľudí v Európe. Vzdelávanie mladých ľudí je ústredným cieľom stratégie Európa 2020, ktorá v tejto súvislosti navrhuje tieto ciele do roku 2020: zníženie miery predčasného ukončovania vzdelávania z 15 % na 10 % a zvýšenie podielu ľudí s vysokoškolskou kvalifikáciou z 31 % na 40 %. Trvám však na jednej veci: na tom, že existujú prekážky mobility mladých ľudí. Odhaduje sa, že v súčasnosti získajú počas štúdia granty v rámci programu Erasmus len 4 % európskych študentov. To je príliš málo, keď zvážime, že rok strávený v zahraničí dokáže značne vylepšiť životopis v zmysle vzdelanosti – zvlášť pokiaľ ide o znalosť cudzích jazykov –, rozhľadu a zručností. Toto číslo možno pripísať trom problémom: tomu, že mnohí študenti ani nevedia, že tieto príležitosti štúdia v zahraničí existujú, nákladom na rok absolvovaný v rámci programu Erasmus vzhľadom na rozpočet študenta a zložitosti uznávania prospechu. Vo všetkých týchto oblastiach sa musia Európa a členské štáty začať angažovať, aby sa program Erasmus, ktorý je jedným z najväčších úspechov EÚ, stal úspechom pre všetkých.

 
  
MPphoto
 
 

  Csaba Sógor (PPE), písomne.(HU) Hlavným cieľom iniciatívy Mládež v pohybe je podpora mobility mládeže a odstránenie prekážok, ktoré jej stále stoja v ceste. Naozaj však vítam skutočnosť, že zvýšený dôraz kladie aj na harmonizáciu vzdelávania a potrieb trhu práce. Najväčším problémom – zvlášť mladých absolventov – je asi to, že po skončení štúdia nemajú možnosť zužitkovať svoje vedomosti na trhu práce. Alarmujúce hodnoty nezamestnanosti mladých ľudí to len potvrdzujú; dôsledky tohto javu majú dominový efekt v zmysle zníženej ochoty mať deti a radikálneho odkladania zakladania rodín, čím sa posilňujú negatívne demografické procesy. O tomto probléme sa, samozrejme, vie tak na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov. Riešenie je však v rukách najmä druhých menovaných, pretože ony môžu reorganizovať a reformovať vnútroštátne vzdelávacie systémy a prispôsobiť ich novým sociálno-ekonomickým skutočnostiam. Úlohou EÚ je vytvoriť rámec pre uskutočňovanie procesov a zabrániť členským štátom v odklonení sa od pôvodného cieľa a zároveň ich nabádať a motivovať na realizáciu reforiem, ktoré sú náročné z krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska sa vyplatia.

 
  
MPphoto
 
 

  Bogusław Sonik (PPE), písomne.(PL) V čase hospodárskej krízy, keď niektoré členské štáty krátia investície do vzdelávania a odbornej prípravy, ma teší, že Parlament dnes prijal správu o iniciatíve Mládež v pohybe.

V posledných rokoch to boli práve mladí ľudia, ktorí najtvrdšie pocítili dôsledky krízy. Miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ presiahla 20 %, čo je dvojnásobok miery nezamestnanosti dospelých, pričom v niektorých členských štátoch dosiahla 40 %. Rozpočtové škrty majú priamy dosah na vyhliadky mladých ľudí a ich príležitosti na rozvoj. Vedomosti a zručnosti mladých ľudí majú kľúčový význam pre dosiahnutie inteligentného a trvalo udržateľného rozvoja. Cieľom iniciatívy Mládež v pohybe, pilotnej iniciatívy stratégie Európa 2020, by malo byť zvýšenie atraktívnosti vysokého školstva v Európe, zvýšenie kvality vzdelávania a zvýšenie mobility študentov a zamestnancov. Táto iniciatíva umožňuje mladým ľuďom získavať vedomosti, zručnosti a kompetencie kľúčové pre prácu a život. Tieto priority a ciele sa nepodarí plne realizovať a dosiahnuť, pokiaľ EÚ nezabezpečí ich dlhodobú podporu v rámci svojho rozpočtu. Preto je dôležité, aby bol tento program štedro dotovaný, pričom zároveň netreba zabúdať, aké dôležité je naďalej ho podporovať a uskutočňovať náležitú informačnú politiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Jutta Steinruck (S&D), písomne.(DE) Táto správa vrhla svetlo na profesijnú kategóriu, ktorá sa až príliš často zanedbáva. Čím by bola Európska kultúra bez tvorivých umelcov? Pri rozvoji kreatívneho priemyslu z hospodárskeho hľadiska nesmieme zabúdať na tých, ktorí v tomto odvetví pracujú. Ako tieňová spravodajkyňa za našu skupinu vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci by som chcela povedať, že sociálna situácia a podmienky, v ktorých umelci v Európe žijú, sú mimoriadne dôležité. Žiaľ, mnohí z tých 5 miliónov ľudí, ktorí si zarábajú na živobytie v kreatívnom priemysle, žijú v neistých podmienkach. Zriedkavosťou nie sú druhé a tretie pracovné miesta, pretože z jedného pracovného miesta sa často vyžiť nedá. Častým javom je neexistencia zdravotného a dôchodkového poistenia. Zmluvy sú často neisté a mnohí kreatívni pracovníci sotva dokážu plánovať viac ako niekoľko mesiacov dopredu. Okrem toho musí byť slušná úroveň sociálneho zabezpečenia s náležitým poistením v nezamestnanosti, nemocenským a dôchodkovým poistením bežnou praxou aj pre ľudí pracujúcich v kreatívnom priemysle. Veľmi ma teší, že pani spravodajkyňa v tejto veci nadviazala na pozíciu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a zapracovala ju do správy. Teraz je na Komisii a členských štátoch, aby napravili tieto sociálne nedostatky a prisľúbili tomu veľkému množstvu tvorivých mozgov Európy, že tvoriví umelci v Európe nemusia žiť ako druhotriedni občania.

 
  
MPphoto
 
 

  Emil Stojanov (PPE), písomne.(BG) Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho skvelej práci a vzájomne prospešnej spolupráci na tejto správe. Chcel by som znovu vyzdvihnúť veľký hospodársky a kultúrny potenciál, ako aj jedinečnú povahu kreatívneho priemyslu. Nachádza sa vo veľmi zraniteľnej oblasti medzi bežnou podnikateľskou činnosťou a tvorbou kultúrnych produktov. Je potešiteľné, že aj za súčasných okolností patrí toto odvetvie k najdynamickejším a najinovačnejším v Európe. Ďalším aspektom, ktorí stojí za zmienku, je skutočnosť, že ponúka potenciál rastu a poskytuje pracovné miesta približne 5 miliónom ľudí v EÚ. Žiaľ, môj návrh, ktorý Európsku komisiu a členské štáty vyzýval na diskusiu o príležitostiach na vytvorenie špeciálnych európskych a vnútroštátnych fondov, ktoré by zabezpečovali prostriedky na požičiavanie v týchto odvetviach za výhodných podmienok, bol počas hlasovania vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie tesnou väčšinou zamietnutý. Som v každom prípade pevne presvedčený, že v blízkej budúcnosti moja myšlienka dozrie a bude prijatá. Je to podľa mňa veľmi dôležité z hľadiska podpory a rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pretože vzhľadom na to, že nejde o vyložene komerčné činnosti, vyžadujú si financovanie za výhodných podmienok, ktoré banky nedokážu v súčasnosti poskytnúť normálnym spôsobom ostatným odvetviam.

 
  
MPphoto
 
 

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne.(PL) V Európskom parlamente požadujeme konkrétne kroky – žiadame Komisiu, aby uznala kreatívny priemysel za jednu z najproduktívnejších oblastí hospodárstva Únie a začala preto pristupovať k jeho rozvoju ako k absolútnej priorite. Aby sa to dosiahlo, chceme v prvom rade zlepšiť možnosti financovania kreatívneho priemyslu ako piliera inteligentného hospodárskeho rastu z rozpočtu Únie. Je predsa možné vytvoriť synergiu medzi programami Únie na podporu kultúry (ako je napríklad program Kultúra 2007 – 2013) s už existujúcimi výskumnými programami Únie (ako je napríklad ôsmy rámcový program, ktorým sa podporuje technologický rozvoj EÚ) alebo rozšíriť možnosti využívania peňazí z existujúcich fondov (ako je napríklad Európsky sociálny fond). Takisto odporúčame podporovať rozvoj nových a inovačných finančných nástrojov (kombinácií bankových záruk, návratných vkladov a inteligentných pôžičiek), čo by tvorcom alebo malým a stredným podnikom z kreatívneho priemyslu uľahčilo zakladanie podniku. Samozrejme, peniaze nie sú všetko. Okrem iného navrhujeme posilniť spoluprácu medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a európskymi vysokými školami napríklad prostredníctvom zvýšenia počtu špecializovaných odborných školení pre mladých ľudí a zlepšenia možností mobility pre všetkých tvorcov a ľudí pracujúcich v kultúre. Na tento účel chceme vytvoriť mnohojazyčnú internetovú platformu, ktorá by sa používala na výmenu skúseností medzi tvorcami a následne na vytváranie stále užšej siete kontaktov medzi všetkými, ktorí považujú rozvoj kreatívneho priemyslu za dôležitý.

 
  
  

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

 
  

(1) Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia