Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 12. mája 2011 - Štrasburg

16.2. Azerbajdžan (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Azerbajdžane⁽¹⁾.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Toto je ďalšia príležitosť zaoberať sa situáciou v Azerbajdžane. Stav demokracie v tejto krajine je dosť dramatický. Táto krajina však nie je nevýznamným partnerom v rámci východného partnerstva Európskej únie.

Opozičné strany a mimovládne organizácie pokračujú v odsudzovaní útokov na ľudské práva a politickej represie, ktorá je tam rozšírená, nehovoriac o korupcii vládnuceho režimu. Hodnoty demokracie a ľudských práv teoreticky tvoria neoddeliteľnú súčasť hodnôt Európskej únie.

Nemali by sme sa poučiť z toho, čo sa deje v krajinách, ktoré sa nazývajú arabskými, a nežiadať od našich východných partnerov to, čo sme nežiadali od niektorých vlád, konkrétne od Tuniska, Líbye alebo Egypta? Pán Andor, nemali by sme dozrieť na to, aby demokracia mohla nakoniec vyhrať v týchto krajinách s tým, že máme minimálne požiadavky v tejto záležitosti?

Pokiaľ ide o mňa, považujem uznesenie, ktoré máme pred sebou, prinajlepšom za uznesenie s najnižším možným profilom. Z tohto dôvodu sme sa od neho dištancovali a uspokojíme sa so zdržaním sa hlasovania.

  Charles Tannock, autor. – Azerbajdžan je, žiaľ, poloautoritatívnym štátom s jednou politickou stranou, kde sa politická opozícia dynastickej vlády rodiny prezidenta Alijeva sotva toleruje.

Voľby minulý rok v decembri podľa očakávaní priniesli prevažnú väčšinu pre stranu Hejdara Alijeva Nový Azerbajdžan. Ako odpoveď na to Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) konštatovala, že celkový priebeh týchto volieb nebol dostatočný na to, aby znamenal zmysluplný pokrok v demokratickom rozvoji tejto krajiny. Správa OBSE pokračuje ďalej v konštatovaní, že sloboda prejavu bola obmedzená a že normálna politická diskusia bola takmer nemožná, čiastočne pre prísne obmedzenie médií.

Teraz počúvame nové správy o tom, ako sa terčom stávajú opozičné strany a novinári. Nie je to nič nové, ale je dobré z času na čas si v tomto Parlamente pripomenúť pravú podstatu režimu prezidenta Alijeva. Koniec koncov je to krajina, ktorá je podobne ako všetky krajiny EÚ členom Rady Európy a je súčasťou nášho východného partnerstva EÚ.

Azerbajdžan sa údajne zaviazal dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Pravda je celkom iná. Azerbajdžan vynakladá nespočetné množstvo dolárov z obchodu s ropou na to, aby presvedčil okolie o mierumilovnej povahe režimu, ale ja sa tým nenechám oklamať.

  Cristian Dan Preda, autor. – (RO) Začnem povzbudivými správami. Mám na mysli konkrétne prepustenie dvoch blogerov, Adnana Hajizadeho a Emina Milliho, o ktorých sme viedli rozpravu v tomto Parlamente. Inak je však situácia v Azerbajdžane viac ako znepokojivá. Počúvame o prenasledovaní novinárov a zastrašovaní aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí čelia obvineniam z trestných činov. Okrem toho bolo zatknutých 200 ľudí po nedávnych protestoch v Baku v marci a apríli. Všetky tieto incidenty vyvolávajú vážne otázky najmä preto, že nesmieme zabúdať na to, že Azerbajdžan podpísal Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Azerbajdžanské orgány, ako sa zdá, neporozumeli, že treba začať dialóg medzi nimi a občianskou spoločnosťou, a nie vyvíjať tlak zo strany orgánov na spoločnosť. Jednako však dúfam, že napokon sa nám podarí začať spoluprácu v rámci východného partnerstva a parlamentného zhromaždenia Euronest.

  Marietje Schaake, autorka. – Hoci vítame prepustenie Adnana Hajizadeho a Emina Milliho z väzenia, tým končia dobré správy o Azerbajdžane. Európsky parlament je veľmi znepokojený masívnym zásahom proti slobode prejavu a zhromažďovania, ku ktorému došlo v Azerbajdžane po mierovom protivládnom proteste v marci a apríli tohto roku. Mladí ľudia, aktivisti občianskej spoločnosti, pracovníci v médiách a opoziční politici sú prenasledovaní a zastrašovaní. Niektorí demonštranti boli odsúdení v masových súdnych procesoch, ktoré sa odohrávali neskoro v noci, keď ľudia nemali prístup k právnikom. Väčšina z týchto právnikov, naopak, nebola informovaná o mieste konania týchto súdnych procesov. Azerbajdžanský ústav pre ľudské práva bol zatvorený na základe príkazu ministerstva spravodlivosti.

Táto atmosféra strachu a zastrašovania a porušovania ľudských práv musí skončiť. Azerbajdžanská vláda stráca svoju dôveryhodnosť porušovaním dohovorov, ktoré podpísala, ako je napríklad Európsky dohovor o ľudských právach Rady Európy. Chceme, aby prezident Alijev dodržal slovo. Európa tiež stráca dôveryhodnosť, ak neriešime toto porušovanie. Malo by to mať skutočné dôsledky na vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom.

  Ulrike Lunacek , autorka. – (DE) Pred niekoľkými dňami sme oslavovali veľkolepé otvorenie parlamentného zhromaždenia Euronest v Európskom parlamente v Bruseli. Azerbajdžan je zakladajúcim členom tohto zhromaždenia, a teda sa zaviazal rešpektovať demokraciu, ľudské práva, právny štát a slobodu zhromažďovania a médií. Je to aj základný prvok v rokovaniach o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom, ktoré prebiehali od júla 2010.

Vzhľadom na to je skutočne dosť zarážajúce, ako sa azerbajdžanská vláda počas posledných dvoch mesiacov zachovala k pokojne demonštrujúcim ľuďom. Máme tu mladých ľudí – ktorí sa zorganizovali cez sociálne siete ako Facebook – zatknutých a odsúdených až na dva a pol roka väzenia za to, že pokojne demonštrovali, pod zámienkou „zneužívania drog“. Ostatným hrozí podobný osud. Prinajmenšom 30 ľudí, ktorí takisto pokojne protestovali, bolo odsúdených na päť až osem dní väzenia bez možnosti kontaktovať svojich právnych zástupcov v tajuplnej operácii s vylúčením verejnosti.

Dámy a páni, pán komisár, to je neprijateľné. V spoločnom ustanovení piatich najväčších skupín v Parlamente žiadame, aby všetci títo ľudia boli okamžite prepustení a aby bolo skutočne zaručené rešpektovanie právneho štátu, slobody prejavu a médií, aby, ako nás pred rokmi – v roku 2005 – uistil prezident Alijev – „žiadny novinár v Azerbajdžane nebol prenasledovaný“. Napokon musí dodržať tieto sľuby.

Skutočne dúfam, že do doby konania medziparlamentného zhromaždenia naplánovaného na jún sa nám podarí dosiahnuť prepustenie všetkých ľudí vrátane novinára Ejnulla Fatullajeva a že vláda a vládnuce strany napokon dodržia svoje sľuby. V opačnom prípade to musí mať následky.

  Eduard Kukan, za skupinu PPE – (SK) Stav demokracie a ľudských práv v Azerbajdžane vyvoláva oprávnené znepokojenie. Týka sa to slobody prejavu, médií, zhromažďovania a mnohých ďalších oblastí. Sledujeme incidenty okolo zatýkania a politického tlaku na demokratických aktivistov, žurnalistov a politickú opozíciu. Azerbajdžan, ale tiež ostatné krajiny regiónu potrebujú dostať jasný signál, že porušovanie ľudských a občianskych práv nemôže byť za žiadnych okolností akceptované. Ak chcú byť partnerskými krajinami EÚ, musia rešpektovať jej hodnoty.

Diskusia o porušovaní ľudských práv a demokratických štandardov by sa teda mala týkať celého regiónu južného Kaukazu. V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na opätovné stupňovanie napätia medzi Azerbajdžanom a Arménskom v oblasti Náhorného Karabachu. Táto situácia predstavuje už bezpečnostné riziko pre celý región. Aj preto je prijatie tejto rezolúcie dôležité práve teraz. Únia by mala postupovať aktívnejšie a zodpovednejšie nielen v Azerbajdžane, ale aj v celom regióne. Mali by sme využiť skúsenosti z konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom a zabrániť opakovaniu podobných tragédií.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (FR) Je pravda, že situácia v Azerbajdžane je zložitá a máme dôvody na obavy. Tu by som chcel spomenúť konkrétne prípad pána Hajiyeva. Domnievam sa, že orgány by mali pochopiť, že pokojné demonštrácie sú prirodzenou súčasťou politického života v každej demokratickej krajine a že pluralita názorov a politických presvedčení je základnou súčasťou demokratickej spoločnosti.

Na druhej strane musím povedať, že je dosť nešťastné, že sme zaradili dve naliehavé otázky Azerbajdžanu a Bieloruska jednu za druhou – týždeň po tom, ako sa Azerbajdžan stal zakladateľom parlamentného zhromaždenia Euronest spolu s nami Európskym parlamentom – a bol uvítaný ako taký. Musíme spolupracovať s orgánmi a občianskou spoločnosťou a musíme urobiť viac pre prijatie naliehavých opatrení a uznesení.

Východné partnerstvo a parlamentné zhromaždenie Euronest sú dobrou platformou pre takúto spoluprácu a mám pocit, že z Azerbajdžanu vanie nový vietor, obnovené želanie politického dialógu. Parlamentný výbor spolupráce, ktorý v júni navštívi Azerbajdžan, by mal využiť túto príležitosť nielen na spomenutie otázky ľudských práv, ale aj na začatie dôslednejšieho dialógu s krajinou.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Odvážim sa vyhlásiť, že keby bol Azerbajdžan známy pod názvom Azersko, tak ako Gruzínsko a Arménsko, záujem európskych občanov o tamojšie demokratické normy by bol vyšší.

Naša skupina sa však nemôže stotožniť s názorom pána Vigenina. Médiá v Azerbajdžane nie sú slobodné. Jeho voľby nie sú spravodlivé. Jeho ľudia sú vystavení svojvoľnému a niekedy násilnému zaobchádzaniu zo strany úradníkov. Pokojné demonštrácie v nedávnych týždňoch narazili na represiu bežnejšiu pre arabskú ako európsku krajinu zo strany 18-ročného režimu, ktorý pomaly potlačil nádej na pokrok. Ďalšia účasť tejto krajiny na európskej susedskej politike musí byť podmienená demokratickými reformami a nie jej ochotou dodávať ropu pre ropovod Nabucco.

  Heidi Hautala, v mene skupiny Verts/ALE. – Demokracia a rešpektovanie ľudských práv a právneho štátu sú neoddeliteľnou súčasťou novej dohody o pridružení, o ktorej v súčasnosti rokuje Azerbajdžan s Európskou úniou.

Bez rešpektovania týchto zásad Azerbajdžan nemôže mať spoločnú budúcnosť so svojimi európskymi partnermi. Dovoľte mi takisto sa pridať ku kolegom, ktorí poukazujú na to, že musíme byť veľmi jednoznační a objektívni, keď hovoríme s našimi partnermi v krajinách východného partnerstva. Nemali by sme sa domnievať, že nám bude stačiť jednoducho kritizovať Bielorusko, pretože v Azerbajdžane a vo viacerých ďalších krajinách východného partnerstva sú závažné problémy, a dúfam, že pripravovaná štúdia, ktorú dal vypracovať Podvýbor pre ľudské práva, nám poskytne isté usmernenia, ako by sme mali hovoriť s týmito krajinami o ich situácii v oblasti ľudských práv.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD – (SK) Azerbajdžan je jedným z osobitných partnerov Európskej únie, je zakladajúcim členom zoskupenia Euronest, a preto primerane profituje z privilegovaných vzťahov s Európskou úniou.

Ako krajina s takýmto výnimočným postavením sa však pri uzatváraní vzájomných dohôd ako partner Európskej únie zaviazala aj k dodržiavaniu zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ktoré sú elementárnym predpokladom takejto spolupráce. Preto je neakceptovateľné neodôvodnené zatýkanie novinárov, predstaviteľov mládežníckych organizácií a občianskych aktivistov, zakazovanie pokojných protestov a používanie fyzického násilia proti protestujúcim.

Očakávam, že vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie barónka Ashtonová, ako aj Európska komisia budú azerbajdžanskú vládu oslovovať a tlmočiť naše znepokojenie nad potláčaním demokracie v krajine a žiadať okamžitú nápravu. Prijatím pripraveného uznesenia dáme Komisii, ako aj vysokej predstaviteľke na takéto konanie potrebný mandát.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Je trochu komické, že o Azerbajdžane a Bielorusku, pričom obidve krajiny sú našimi partnermi v parlamentnom zhromaždení Euronest, tu diskutujeme ako o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv. Partnerstvo by určite malo vyžadovať rešpektovanie európskych hodnôt.

Podľa organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International sa azerbajdžanské orgány usilujú umlčať kritické hlasy s cieľom predísť väčším protestom, ktorých svedkami sme v nedávnych mesiacoch boli v arabskom svete. Počas niekoľkých posledných týždňov azerbajdžanská polícia rozohnala viaceré demonštrácie v krajine a tiež zatkla predstaviteľov opozície na základe vymyslených obvinení, často za držanie drog.

Savalanov prípad a prípady nedávno zatknutých demonštrantov ukazujú, aké slabé sú základné práva v Azerbajdžane a do akej miery sú orgány pripravené umlčať disidentov.

  Seán Kelly (PPE). – Situácia v Azerbajdžane je veľkým sklamaním. Je to krajina, ktorá od rozpadu Sovietskeho zväzu skutočne nedosiahla pokrok z hľadiska politických práv. Jednoducho tu je priveľa príkladov nedostatočnej slobody – slobody prejavu a slobody tlače, ktoré sú nevyhnutné pre každú riadne fungujúcu demokraciu –, ako aj dôkazov o týraní väzňov, o súdnych prípadoch, v ktorých sa vždy uznávajú nezákonne získané dôkazy, a tak ďalej.

Keďže máme blízky vzťah s touto krajinou, určite musíme viesť dialóg, ale môj postoj má bližšie k zmýšľaniu pána Watsona v tom, že treba mať aj tvrdú ruku, pretože sústavné zaobchádzanie s niekým v rukavičkách nikam nevedie. Verím teda v dialóg – áno – a v zapojenie – áno –, ale musíme zvýšiť úsilie, pokiaľ ide o požiadavky na slobodu: slobodu slova, slobodu prejavu a predovšetkým slobodu tlače.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú univerzálnymi základnými právami a základnými kameňmi demokratickej spoločnosti. Je smutné, že prenasledovanie, zastrašovanie a zatýkanie sa používajú na potlačenie rozmanitosti občianskej spoločnosti.

Azerbajdžan je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach a členom Rady Európy a je zodpovedný za zaručenie ľudských práv svojich občanov a ich rešpektovanie. V Azerbajdžane sa odopiera sloboda prejavu blogerom, novinárom a aktivistom občianskej spoločnosti a bráni sa pokojným protestom. Mladým ľuďom sa bráni v používaní nových komunikačných technológií a sociálnych médií a dokonca sa trestajú, ak ich používajú.

To je ironické, pretože štát by mal určite prínos z aktívnej a rozmanitej občianskej spoločnosti. Azerbajdžan by mal dostať podporu pri rozvoji demokratických a ľudských práv v rámci európskej susedskej politiky a východného partnerstva.

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Uznesenie o Azerbajdžane vyjadruje naše znepokojenie nad prípadným vplyvom udalostí v severnej Afrike na túto krajinu európskeho partnerstva.

Tamojšie vedenie by malo zabrániť akejkoľvek podobnosti s režimami v severnej Afrike, Rusku alebo Bielorusku vo svojom prístupe k opozícii a pokojným demonštrantom. Tento návrh a varovanie obsahuje dokument, ktorý máme pred sebou a ktorého určité body mohli vyjadriť túto kritiku jasnejšie.

Zneniu o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv a zvyšujúcom sa počte incidentov by malo predchádzať slovo „nedávno“, keďže nejde o všeobecne sa zhoršujúci vývoj počas dlhých rokov. Naopak, až do udalostí na jar dosahoval Azerbajdžan pomerne dobrý pokrok a nebol na zozname organizácie Human Rights Watch medzi takými negatívne vnímanými štátmi ako Čína, Irak, Izrael, Rusko, Saudská Arábia alebo Uzbekistan. Keďže to nebolo spomenuté, Azerbajdžan bol na tom lepšie, ale teraz potrebujeme väčšiu rovnováhu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Nielen ako aktívny partner Európskej únie v rámci európskej susedskej politiky a východného partnerstva, ale aj ako zakladajúci člen parlamentného zhromaždenia Euronest musí Azerbajdžan splniť záväzky, ktoré dal Európskej únii. Zahŕňa to rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ako aj základných slobôd, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatné medzinárodné zmluvy, ktorých je Azerbajdžan zmluvnou stranou. Krajina, ktorá má ambície stať sa celosvetovo uznávanou demokraciou, nemôže fungovať bez toho, aby svojim občanom, najmä mladým ľuďom, umožnila pokojne demonštrovať. Nie je normálne ani zakazovať im účasť na skúškach iba preto, že majú iné politické názory ako súčasní vedúci predstavitelia krajiny.

My európski partneri by sme boli radi, keby v Azerbajdžane pokračoval dialóg s občianskou spoločnosťou, keby tlač mala slobodu prejavu a mohla by prinášať správy bez akéhokoľvek politického tlaku, aby verejnosť mala správne informácie, ako aj slobodný, necenzurovaný prístup k internetu na uľahčenie komunikácie medzi Azerbajdžanom a Európou.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Moderný Azerbajdžan má dve tváre. Na jednej strane Azerbajdžan vykazuje impozantný hospodársky rast, ktorý podčiarkuje obrovské množstvo ropy, pokrok v rokovaniach s Európskou úniou o dohode o pridružení a účasť na parlamentnom zhromaždení Euronest. Na druhej strane sú tam zatýkania, obmedzenia tlače, inými slovami situácia nebezpečne pripomínajúca Bielorusko, o ktorom hovorili kolegovia poslanci. Domnievam sa, že orgány v Baku sa musia rozhodnúť počúvať verejnú mienku, pretože nemožno vyčkávať, a Európska únia so všetkými svojimi nástrojmi by mala pomôcť Azerbajdžanu vybrať sa správnym smerom.

  László Andor, člen Komisie. – Vývoj v Azerbajdžane, čo sa týka demokracie a ľudských práv, nás všetkých naďalej vážne znepokojuje. Počas posledných niekoľkých rokov sme si všimli znepokojujúcu tendenciu pribúdajúcich obmedzení v tejto oblasti. Parlamentné voľby, ktoré sa konali 7. novembra 2010, neboli dostatočné na to, aby znamenali zmysluplný pokrok v demokratickom rozvoji tejto krajiny.

Sú ďalšie oblasti, pri ktorých sa domnievame, že Azerbajdžan musí v plnej miere zlepšiť plnenie svojich záväzkov voči Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predovšetkým sloboda médií: celkovo chýba pluralita médií. Sú takisto správy o prenasledovaní novinárov a násilí voči nim, ako aj sporné súdne procesy proti predstaviteľom médií. Jednotlivé prípady v tejto oblasti sú naďalej znepokojujúce.

Sloboda zhromažďovania je ďalšou oblasťou, ktorá ma hlboko znepokojuje. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých závažných opatrení zo strany orgánov proti organizovaným protestom, ako aj pokusov organizovať protesty podľa vzoru arabských revolúcií, ktoré sa odohrali na jar. Zadržiavanie aktivistov a ďalšie represívne opatrenia proti demonštrantom sú hlboko poľutovaniahodné.

Európska únia má zodpovednosť jednoznačne tlmočiť posolstvo o dôležitosti demokracie, ľudských práv a rešpektovania právneho štátu. Takéto posolstvo tlmočil sám predseda Barroso počas návštevy v Baku v januári a bude mať dôležité miesto v programe našich budúcich návštev.

Ľudské práva a demokracia sú základnými kameňmi našej spolupráce s Azerbajdžanom v rámci existujúcej dohody o partnerstve a spolupráci. Minulý rok sme založili nový Podvýbor pre spravodlivosť, slobodu, bezpečnosť, ľudské práva a demokraciu. Demokracia a ľudské práva sú takisto ústrednou témou v našich rokovaniach o novej dohode o pridružení.

Vítam ochotu Azerbajdžanu diskutovať o týchto metódach. Vítam takisto úlohu Európskeho parlamentu, ktorú zohráva v obhajovaní demokratických hodnôt voči partnerom v Azerbajdžane, aj prostredníctvom jeho práce vo Výbore pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – (RO) Každý, kto v Azerbajdžane kritizuje vládu, je umlčaný. Uznesenie Európskeho parlamentu a správy organizácií na ochranu ľudských práv poukazujú na závažné porušovanie ľudských práv. Jedno takéto porušenie, na ktoré som upozornila Radu v písomnej otázke, sa týka novinára Ejnulla Fatullajeva, ktorý je stále zadržiavaný, hoci Európsky súd pre ľudské práva vydal rozhodnutie o jeho prepustení. Vtedy som na to poukázala a teraz žiadam vyňatie ustanovení týkajúcich sa hanobenia, nactiutŕhania a urážania z trestného zákonníka (čl. 147 – 148). Nedávna správa organizácie Transparency International o Azerbajdžane naznačuje, že vláda neuskutočňuje opatrenia na boj proti korupcii a že nezávislosť súdnictva nie je zaručená. Navyše orgány reagovali na nedávne protesty, ku ktorým došlo 11. marca a 2. apríla, zatýkaním a prenasledovaním. Demokracia je založená na slobodnom vyjadrení vôle ľudu. Vyzývam Radu a Komisiu, aby vyzvali azerbajdžanské orgány na dodržiavanie ľudských práv, najmä práv súvisiacich so slobodou slova a pokojnými demonštráciami, ako aj na uskutočnenie konkrétnych opatrení v rámci boja proti korupcii a reformy súdneho systému. Európska únia musí podporiť všetkých, ktorí riskujú svoje životy a slobodu v tejto krajine pre hodnoty, s ktorými sa stotožňujeme.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Azerbajdžan sa aktívne zúčastňuje na európskej susedskej politike, je jedným zo šiestich východných partnerov EÚ a je jedným zo zakladateľov parlamentného zhromaždenia Euronest. Kľúčovými hodnotami týchto troch iniciatív sú rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Cieľom týchto iniciatív je podpora sústavného politického dialógu, ktorý môže prehĺbiť tieto väzby medzi členskými krajinami a umožniť Európe, aby ich sprevádzala na ceste reformy. Domnievame sa, že nástroj mimoriadneho uznesenia môže byť neprimeraný alebo dokonca kontraproduktívny pre dosiahnutie želaného cieľa, a to stabilného pokroku Azerbajdžanu smerom k cieľu úplnej a modernej demokracie. Zámerom inštitúcií založených na dohodách dosiahnutých na medziparlamentnej a medzivládnej úrovni je dosiahnuť tieto ciele a tieto inštitúcie sú tým správnym miestom, kde treba žiadať vysvetlenia prípadného porušovania práv, a miestom účinnej podpory dobrého správania a demokratických reforiem.

  Tadeusz Zwiefka (PPE), písomne. – (PL) Opäť upozorňujeme na otázku slobodného prejavu a slobody tlače a na všeobecné zaobchádzanie s novinármi v Azerbajdžane. Správy z rôznych zdrojov naznačujú, že situácia novinárov a rôznych politických aktivistov v Azerbajdžane je čoraz zložitejšia. Už v roku 2005 prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev prisľúbil, že sa budú rešpektovať všetky práva novinárov a že novinári sa budú môcť spoľahnúť na pomoc v prípade akéhokoľvek nebezpečenstva. Skutočnosti však dokazujú, že tieto slová sú len prázdne sľuby.

Ako pre niekoho, kto dlhé roky pracoval ako novinár a dôverne pozná toto povolanie, je pre mňa táto záležitosť mimoriadne dôležitá. V Azerbajdžane sa novinárom sústavne zabraňuje v plnení ich základnej úlohy – spoľahlivom a dôveryhodnom poskytovaní informácií. Je neprijateľné, aby novinári vykonávali svoju prácu pod hrozbou zatknutia a osobných prehliadok. Azerbajdžanské orgány si musia uvedomiť, že činnosť slobodných a nezávislých médií je pre medzinárodné spoločenstvo jednoznačným signálom toho, že krajina je dôveryhodným partnerom na svetovej scéne.

Posolstvo Európskeho parlamentu by malo byť jednoznačné – prínosy hospodárskej spolupráce s Európskou úniou nesmú zakryť očakávania týkajúce sa potreby posunúť sa smerom k európskym normám dodržiavania základných ľudských práv, najmä slobody prejavu a slobody tlače, ktoré sú pilierom demokracie a bez ktorých moderná demokratická spoločnosť nemôže existovať.

(1) Pozri zápisnicu.