Doslovný zápis z rozpráv

Štvrtok, 12. mája 2011 - Štrasburg

1. Otvorenie rokovania

PREDSEDÁ: MIGUEL ANGEL MARTÍNEZ MARTÍNEZ
podpredseda

(Rokovanie sa začalo o 9.00 hod.)

2. Vyhlásenie predsedníctva

  Predsedajúci. – Vzhľadom na tragédiu, ktorá postihla región Murcia a zvlášť mesto Lorca, by som chcel v mene predsedníctva vyjadriť našu solidaritu s touto komunitou a so všetkými obeťami, z ktorých niektoré prišli o život. Pán predseda vyšle obetiam a postihnutej komunite v mene Parlamentu posolstvo solidarity a sústrasti.

3. Žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity: pozri zápisnicu

4. Rozhodnutia týkajúce sa určitých dokumentov: pozri zápisnicu

5. Kríza v európskom sektore rybolovu spôsobená nárastom cien ropy (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

6. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Mauritániou (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

7. Verejné obstarávanie (predložené návrhy uznesení): pozri zápisnicu

8. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

9. Mládež v pohybe – rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy – Vzdelávanie v ranom detstve – Kultúrne rozmery vonkajšej činnosti EÚ – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu – Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014 (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– správa pána Zvera v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o iniciatíve Mládež v pohybe – rámci na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy (2010/2307(INI)) (A7-0169/2011),

– správa pani Honeyballovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii (2010/2159(INI)) (A7-0099/2011),

– správa pani Schaakeovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (2010/2161(INI)) (A7-0112/2011),

– správa pani Sanchezovej-Schmidovej v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2010/2156(INI)) (A7-0143/2011) a 

– otázka na ústne zodpovedanie o Sarajeve ako Európskom hlavnom meste kultúry v roku 2014, ktorú Komisii predložila pani Packová v mene Výboru pre kultúru a vzdelávanie (O-000061/2011 – B7-0215/2011).

  Milan Zver, spravodajca. – (SL) Najprv by som chcel povedať, že dnes predpoludním počas schôdze uvidíme skutočné dôkazy o práci nášho Výboru pre kultúru, vzdelávanie a mladých ľudí. Som spravodajcom pre dokument, veľmi dôležitú správu o iniciatíve Mládež v pohybe, ktorá vychádza z oznámenia Európskej komisie. Chcel by som teraz poďakovať svojim kolegom za to, že mi poskytli príležitosť vypracovať túto správu, a takisto by som chcel poďakovať Európskej komisii, ktorá vypracovala túto správu a ktorá zahrnula problémy, ktorým čelia mladí ľudia, medzi základné priority 10-ročného plánu rozvoja EÚ.

Počas vypracovávania tejto správy som spolupracoval s mnohými zainteresovanými stranami, najmä so zástupcami mladých ľudí z členských štátov, ako aj zo zvyšku Európy, napríklad s Európskym fórom mládeže. Usporiadali sme viacero stretnutí a konferencií. Spolupracoval som tiež s Výborom pre regióny a Výborom pre hospodárske a sociálne veci, takže správa je výsledkom mnohých výmen názorov, ku ktorým došlo počas jej vypracovávania. Tiež by som chcel zdôrazniť, že počas prijímania tejto správy kolegovia poslanci z iných politických skupín zaujali celkom konštruktívny postoj. V tejto súvislosti by som chcel poďakovať najmä tieňovým spravodajcom, ktorí vykonali kus dobrej práce, vďaka čomu máme dnes pred sebou správu v jej súčasnej podobe.

Chcel by som zdôrazniť, že podľa rôznych štúdií mladí ľudia, ktorí využijú príležitosť študovať alebo pracovať v zahraničí, dosahujú v škole lepšie výsledky, sú úspešnejší a konkurencieschopnejší z hľadiska hľadania zamestnania a okrem toho aj z hľadiska integrácie do spoločnosti. Samotná politika však nedokáže mladým ľuďom zaručiť dobré školy, dobré vzdelanie a dobré pracovné miesta. Môže však vytvoriť priaznivé podmienky s cieľom pomôcť mladým ľuďom dosiahnuť tieto veci. Väčšinou ide o podmienky súvisiace s modernizáciou školských vzdelávacích systémov. Základnou úlohou, pred ktorou stojí Európa a najmä členské štáty, je napríklad zlepšenie odborného vzdelávania a prípravy počas tohto desaťročia a ich zatraktívnenie a skvalitnenie. V nadchádzajúcom desaťročí bude Európa veľmi potrebovať odborné kvalifikácie. Odhadujem, že už v roku 2020 sa bude až pri 50 % všetkých pracovných miest vyžadovať vzdelanie a príprava tohto druhu. Preto zostávajú odborné vzdelávanie a príprava jednou z priorít našej politiky, ako aj politiky členských štátov.

Ešte dôležitejšie je však pokračovanie v reforme bolonského procesu. Európske univerzity by mali byť viac v kontakte s hospodárstvom a spoločnosťou všeobecne. Európske univerzity sa stanú konkurencieschopnejšími, ak budú venovať ešte viac pozornosti potrebám trhu a hospodárstva a ak dokážu nájsť ďalšie zdroje financovania. Faktom je, že v Európe sa na vysokoškolské vzdelávanie vynakladá príliš málo finančných prostriedkov. Európske krajiny, členské štáty Európskej únie, málo investujú do študentov, čo je dosť veľký problém.

V rámci tejto priority Európska únia, prirodzene, stanovila aj ďalšie ciele, ktoré treba dosiahnuť: zníženie miery predčasného ukončenia štúdia, ktorá je hodnotou 16 % neprimerane vysoká, a preto ju musíme znížiť na 10 %. Podobne budeme v tomto desaťročí potrebovať vzdelanejšiu pracovnú silu, ak si má Európa udržať svoju konkurenčnú výhodu oproti iným častiam sveta.

Keďže môj čas už vypršal, neskôr po rozprave využijem ešte dve minúty na poskytnutie ďalších informácií.

  Mary Honeyball, spravodajkyňa. – Nesmierne ma teší, že mám príležitosť predložiť svoju správu o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii, čo je veľmi dôležitý aspekt vzdelávania, ktorému sme doteraz skutočne nevenovali veľa pozornosti.

Zvlášť by som chcela poďakovať pani komisárke Vassiliouovej a jej kabinetu, s ktorými sme na tejto správe veľmi úzko spolupracovali, a tiež maďarskému predsedníctvu, ktoré malo vzdelávanie v ranom veku ako jednu zo svojich priorít. Bolo to po všetkých stránkach veľmi plodné partnerstvo, ktoré nám umožnilo vykonať prácu, ktorej výsledkom je táto správa.

Chcela by som tiež poďakovať všetkým tieňovým spravodajcom z ostatných politických skupín. Ako povedal pán Zver, na jeho správe sme vykonali kus dobrej práce a správu o vzdelávaní v ranom detstve sme vo výbore prijali jednohlasne, čo len ukazuje, že táto vec má podporu naprieč celým politickým spektrom.

A vieme prečo: jedným z hlavných dôvodov je to, že rané detstvo je také dôležité. Zásah v ranom detstve môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť životné možnosti detí, a to nielen počas ich prechádzania vzdelávacím systémom, ale aj neskôr v živote. Z uskutočneného výskumu, väčšina ktorého, žiaľ, neprebehla v rámci EÚ, vyplýva, že ak deťom poskytnete podporu a dáte im, čo potrebujú, kým sú malé, neskôr v živote im to pomôže: vedie to k znižovaniu zločinnosti, zlepšovaniu zdravia a znižovaniu nezamestnanosti, takže máme z toho prospech všetci.

Deti samotné vo väčšine prípadov dosahujú lepšie výsledky v škole, majú lepšie známky, majú vysokú úroveň zamestnanosti a lepšie pracovné miesta a ich rodinné vzťahy sú lepšie – ako aj ich zdravie. Takže máme pred sebou veľa práce a všetko to bude na prospech spoločnosti.

V rámci EÚ existujú rôzne druhy poskytovania vzdelávania v ranom detstve a v mojej správe hovoríme, že to chceme rešpektovať a zachovať. Každý členský štát to robí inak, pretože vzdelávanie v ranom detstve sa vyvíjalo v rámci jeho vlastných systémov. Ešte viac to komplikuje skutočnosť, že vek, v ktorom školáci začínajú povinné vzdelávanie, sa tiež v jednotlivých členských štátoch líši. Takže sme nehľadali univerzálne riešenie, ale sme sa snažili stanoviť hodnoty, zásady a usmernenia pre členské štáty s cieľom vytvoriť európsky rámec spoločných cieľov, spoločných hodnôt a spoločných nárokov.

Takže to je podstatou tejto správy: ide vlastne o stanovenie rámca. Aby sa nám to podarilo, museli sme, samozrejme, začať od dieťaťa. Zasadzovali sme sa za prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ktorý by bol výrazne zameraný na deti, pričom najlepšie záujmy dieťaťa by mali byť stredobodom týchto politík. Vychádzali sme z celosvetového výskumu, pričom moja správa sa venuje nasledujúcim otázkam: zapojeniu rodičov, ktoré je pri vzdelávaní detí v ranom veku veľmi dôležité; pracovníkom a kvalite služieb a vyžadovanej kvalifikovanosti; a integrácii služieb deťom v ranom veku do celkových vzdelávacích systémov v členských štátoch. Takže zaoberali sme sa týmito kľúčovými oblasťami, na ktoré by sme sa mali zamerať aj v budúcnosti.

Kvalifikovanosť pracovníkov je mimoriadne dôležitá a v tejto oblasti je veľmi nepostačujúca. Zdá sa, že panuje názor, že o malé deti sa môže starať každý, hoci v skutočnosti to tak vôbec nie je. Musíme sa dôkladne zaoberať kvalifikovanosťou, kvalifikovanosťou, ktorú bude možné prenášať a uznávať v celej EÚ. Musíme sa tiež pozrieť na otázku prístupu, aby mohli využiť služby vzdelávania v ranom veku všetci tí, ktorí ich potrebujú.

Vypršali mi moje štyri minúty a chcem si nechať nejaký čas na koniec tejto rozpravy, takže na záver by som chcela povedať len to, že v tomto čase šetrenia a časoch hospodárskych problémov musíme zabezpečiť, aby oblasť raného detstva zostala na programe a aby sme v tejto dôležitej oblasti aj ďalej robili to, čo treba.

  Marietje Schaake, spravodajkyňa. – Predtým, ako vyzdvihnem niekoľko prvkov tejto dôkladne vypracovanej správy o úlohe kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ, by som sa chcela úprimne poďakovať svojim kolegom z Výboru pre kultúru a vzdelávanie za konštruktívnu spoluprácu a za to, že v hlasovaní vo výbore našu spoločnú prácu jednohlasne prijali. Užitočné podnety poskytla, samozrejme, aj občianska spoločnosť a iné zainteresované strany.

Kultúra má v našich liberálnych demokraciách svoju vnútornú hodnotu. Obohacuje životy ľudí. EÚ je známa svojou kultúrnou rozmanitosťou a zároveň je to spoločenstvo hodnôt, ktoré platia rovnakou mierou pre každého občana. Tieto európske hodnoty, akými sú rešpektovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd, sú reprezentované aj našimi kultúrnymi produktmi. Kultúrna identita, hodnoty a pozícia EÚ na globálnej úrovni sú vzájomne prepojené. Pre európske záujmy je najlepšie, ak sú kultúrne aspekty strategicky vypracúvané prostredníctvom spolupráce a partnerstva, a to tak prostredníctvom kultúrnych programov, ako aj vtedy, ak sú kultúrne aspekty neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych, zahraničných, bezpečnostných a rozvojových politík. Prostredníctvom spoločnej literatúry, filmu, hudby a dedičstva sa otvárajú dvere pochopenia a stavajú mosty medzi ľuďmi.

EÚ má navyše cenné skúsenosti, o ktoré sa môže podeliť, keď je potrebné prekonávať konflikty a budovať stabilitu prostredníctvom spoločných záujmov a vzájomného porozumenia. V rámci rozvoja služby pre vonkajšiu činnosť je dôležité zohľadňovať hľadisko kultúry a posilniť úlohu, ktorú kultúra zohráva a mala by zohrávať vo vonkajších činnostiach EÚ. Mala by byť zásadným a horizontálne integrovaným prvkom v širokom spektre vonkajších politík, ktoré tvoria zahraničnú politiku EÚ, od obchodných vzťahov k politike rozširovania a susedskej politike, až po politiku rozvojovej spolupráce a spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Kultúra má takisto aj ekonomickú hodnotu. Európske kultúrne odvetvia sa podieľajú na európskom podnikaní, inovácii a obchode a rozmanitosť kultúry EÚ vytvára z EÚ najatraktívnejšiu svetovú turistickú destináciu. Znalosti a medzinárodné zručnosti majú zásadný význam pre vzdelávanie a zamestnanosť, ako to naznačuje stratégia Európa 2020, kultúru však môžeme považovať aj za nástroj, ktorý pomáha podporovať demokratizáciu, slobodu prejavu, začleňovanie, rozvoj, vzdelávanie, uzmierovanie a mnoho ďalších vecí.

Táto veľmi široká škála aspektov kultúrnych vzťahov s tretími krajinami viedla k roztriešteniu politík, ktoré je potrebné premeniť na koordinovanejšiu a dôslednejšiu stratégiu EÚ. Rozhodli sme sa zdôrazňovať organizačné a politické rámce, ktoré sú potrebné na optimálnu koordináciu kultúry vo vonkajších činnostiach EÚ. Naplňovanie takéhoto obsahu by nemalo byť príliš riadené a regulované „zhora nadol“.

Európski občania budú mať najväčší prospech z toho, ak bude EÚ konať ako globálny hráč na svetovej scéne. To si vyžaduje efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov, pričom si musíme byť vedomí konkurenčného postavenia Európy a boja o prilákanie turistov, talentov, umelcov, podnikov a študentov. Musíme vystupovať jednotne a byť si vedomí konkurencie zo strany kultúrnych programov Číny a Spojených štátov, aby sme menovali aspoň dve krajiny. Nie je však potrebné znovu vynájsť koleso. EÚ disponuje množstvom osvedčených postupov na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni kultúrnych inštitúcií, ako sú Alliance française a British Council.

Ďalším aspektom, ktorý je v našom 21. storočí veľmi dôležitý, je stále väčšia úloha, ktorú zohrávajú v kultúre a v medzinárodných vzťahoch nové technológie. Ľudia sú stále viac závislí od internetu z hľadiska prístupu k informáciám a môžu sa slobodne vyjadriť jedine vtedy, ak tieto informácie a ich komunikácia nepodliehajú cenzúre. Nové technológie čoraz viac pomáhajú pri uplatňovaní práva na kultúrny rozvoj a ostatných základných práv. Aj prístup ku kultúrnemu obsahu je možný cez nové médiá, pričom možnosti globálnej prepojiteľnosti v rámci európskych kultúrnych statkov a obsahu by sa mali vyzdvihovať a zjednodušovať napríklad prostredníctvom Europeany alebo webových stránok múzeí a festivalov. Je dôležité, aby EÚ rozvíjala stratégiu internetovej slobody. K niektorým konkrétnym odporúčaniam tejto správy sa vrátim v poslednej časti svojho vystúpenia.

  Doris Pack, autorka. – (DE) V nadväznosti na predchádzajúce vystúpenie pani Schaakeovej by som chcela na úvod povedať niekoľko slov o dôležitej správe, ktorú vypracovala. Kultúrny rozmer vonkajšej politiky EÚ je nesmierne dôležitý. Potrebujeme preto – ako už povedala – súdržnú stratégiu EÚ v oblasti kultúry v rámci vonkajšej politiky EÚ.

Kultúrna diplomacia zohráva dôležitú úlohu pri budovaní úspešných vzťahov s tretími krajinami, pričom v mnohých krajinách existuje sieť národných kultúrnych inštitútov EUNIC, ktorú môžeme využiť. Je veľa, naozaj veľa ľudí, ktorí sa na túto sieť napojili a sú pripravení pomôcť.

Som rada, že môžem teraz prejsť k druhej dnešnej téme, ku ktorej sa už vyjadril pán Zver, konkrétne k téme iniciatívy Mládež v pohybe, ktorá je, samozrejme, pilotnou iniciatívou stratégie Európa 2020. Cieľom tejto pilotnej iniciatívy je podnecovať aktérov v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania k tomu, aby venovali týmto oblastiam politiky väčšiu pozornosť. Potrebujeme lepšie kvalifikovaných ľudí. Potrebujeme ľudí, ktorí zažili Európu vďaka lepším možnostiam mobility. Musíme uvoľniť potenciál našich mladých ľudí s pomocou našich úspešných programov. Všetko to zohráva dôležitú úlohu v konkurencieschopnosti znalostnej spoločnosti.

Pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, naše existujúce programy Comenius, Erasmus, Leonardo a Grundtvig poskytli mnohým ľuďom výbornú príležitosť objaviť Európu v jej rozmanitosti, získať skúsenosti a zlepšiť si jazykové znalosti. V tejto súvislosti okrem toho netreba podceňovať dôležitosť programu Mládež v akcii a Európskej dobrovoľníckej služby.

Dnešná rozprava musí tiež vyslať signál Komisii, že v týchto všeobecne dobre prijatých programoch a príležitostiach musíme pokračovať aj v rámci nasledujúcej generácie vzdelávacích a mládežníckych programov a že ich treba náležite financovať, tak ako to zodpovedá ich významu. Každé euro, ktoré minieme v tejto oblasti, sa už o niekoľko rokov vráti celej spoločnosti.

Prejdem teraz k inej téme, konkrétne k Sarajevu. Sarajevo zaujíma v európskej histórii a kultúre osobitné miesto. Vymenovaním mesta za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014 by sme mohli vyslať dôležitý signál na podporu multietnického charakteru mesta a štátu Bosna a Hercegovina, čo by tiež mohlo politickú triedu v krajine podnietiť k tomu, aby prehodnotila svoje postoje. Okrem toho ide o mesto, ktoré veľmi jasne pripomína, ako veľmi Európa zlyhala a aké je dôležité konať spoločne. Takýto krok by bol veľmi symbolický, pretože v Sarajeve došlo k atentátu, ktorý zapríčinil vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914. To je dôvodom dátumu 2014 – sto rokov po tejto historickej udalosti.

Počas bosnianskej vojny od roku 1992 do roku 1996 zažilo Sarajevo najdlhšie obliehanie hlavného mesta v modernej vojenskej histórii. Chcela by som vám pripomenúť jeden deň v Sarajeve – 28. máj 1992. Čelista Vedran Smajovič, odetý v čiernom, hral Adagio od Tomasa Albinoniho. Jeho javiskom boli trosky zničenej národnej knižnice v Sarajeve; jeho publikum pozostávalo zo skupinky ľudí, ktorí aj napriek obliehaniu mesta zostali a počúvali jeho hudbu. Dvadsaťdva dní hral na rôznych miestach v troskách Sarajeva. Bolo to rekviem za ľudí, ktorí boli počas tých pochmúrnych dní zabití. Bola som dojatá a plná obdivu k tomuto statočnému a povzbudzujúcemu správaniu čelistu a jeho publika. To, čo títo ľudia svojím správaním vyjadrovali, tvárou v tvár hrôze a stratám, ma so Sarajevom navždy spojilo.

Kultúrny život mesta sa nikdy nezastavil. Zimný festival sa konal aj za tých najnepriaznivejších podmienok. Každý rok tam prichádzajú ľudia všetkých národností. Každý rok sa tam koná zimný festival, detský festival a filmový festival. Do Sarajeva prichádzajú filmoví tvorcovia od Kórey po Austráliu, od Bulharska po Švédsko; vznikajú koprodukcie. Mesto si zachovalo medzikultúrny ráz, ktorý si pestuje – a to aj napriek tomu, že zarovno s tým sa politické okolie stále viac sťahuje do politických zákopov. Už len za to si mesto zasluhuje príležitosť ukázať svoj nesmierny medzikultúrny potenciál.

Sarajevo sa chce o tento titul uchádzať v rámci výnimky a už podniklo rozsiahle prípravy. Všetci vieme, že ak dnes náš návrh prijmeme, budeme žiadať o výnimku z rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady. Ak však dnes tento Parlament kandidatúre Sarajeva vyjadrí svoju podporu, stavím na súdnosť a prezieravosť Rady, pretože naše argumenty sú skutočne nevyvrátiteľné. Zvlášť teraz potrebujú Bosna a Hercegovina a Sarajevo signál, že ešte nie je všetko stratené a že ich úsilie podporuje aj Európa.

(potlesk)

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, spravodajkyňa. – (FR) V našej dnešnej predpoludňajšej rozprave nejde len o hospodársky model alebo právny systém. Hovoríme tu o kultúre a civilizácii.

Aké miesto chce poskytnúť Európa kultúre? Aký vplyv chceme, aby mali naše diela a naša tvorba? Digitálna revolúcia súvisiaca s globalizáciou a rastúcim obchodom nás núti prehodnotiť náš kultúrny a hospodársky model. Kam má podľa nás smerovať Európa vo veku internetu a digitálnych médií? Politika je umením predvídania, pripravovania toho, čo by sme chceli, aby sme nemuseli trpieť to, čo nechceme.

Americký filmový tvorca James Cameron minul na svoj film Avatar sumu, ktorá je ekvivalentom sumy vyčlenenej na „kultúrny“ program Európskej únie na roky 2007 až 2013. Budeme spotrebiteľmi kultúrnych produktov, ktoré nám už nepatria, závislými od nadnárodných oligopolov, ako sú Google, iTunes, Amazon alebo Hollywood, bez toho, aby sme mohli brániť naše kultúrne bohatstvo?

Dnes predpoludním sa zamýšľame nad problémami, ktorým čelí kultúra v globalizovanom svete 21. storočia. Európska komisia prostredníctvom zverejnenia zelenej knihy v minulom roku konečne zhodnotila potenciál nášho kreatívneho a kultúrneho priemyslu. Európska únia má kultúrne dedičstvo a kultúrne bohatstvo, ako aj veľmi dynamický a životaschopný filmový priemysel. Program MEDIA, ktorý tohto roku na festivale v Cannes oslávi 20 rokov, podporuje 20 zo súťažiacich filmov, ako aj festivaly, múzické umenia a veľké výstavy, ktoré sa konajú počas celého roku v celej Európe.

Okrem toho zaznamenávalo v uplynulom desaťročí odvetvie kreatívneho a kultúrneho priemyslu napriek recesii permanentný pokrok. Čísla hovoria samy za seba. V roku 2003 dosiahol obrat tohto odvetvia 654 miliárd EUR. Podieľalo sa 2,6 percentami na HDP Spoločenstva a poskytovalo 3,1 % alebo 5,8 milióna všetkých pracovných miest v Európskej únii. V roku 2008 už predstavovalo 860 miliónov EUR, 14 miliónov pracovných miest a takmer 7 % HDP. To je viac ako automobilový a agropotravinársky priemysel dokopy.

Dvojaký charakter týchto odvetví, hospodársky a zároveň kultúrny, z nich robí dôležité páky trvalo udržateľného, inteligentného a začleňujúceho rozvoja v Európe – skrátka cieľov stratégie Európa 2020. Okrem toho, že predstavujú hospodárske bohatstvo, udržujú a obohacujú kultúrnu rozmanitosť. Prispievajú k sociálnej súdržnosti, k zatraktívňovaniu regiónov a k posilňovaniu vplyvu Európskej únie vo svete. Je čas poskytnúť na úrovni Spoločenstva skutočný impulz, ktorý by uvoľnil ich potenciál a stimuloval ich rozvoj.

Chcela som preto preskúmať mnohé možnosti opatrení na podporu rastu týchto odvetví. Tieto opatrenia majú niekoľko rozmerov. Po prvé, vzdelávanie a odborná príprava musia byť stredobodom našej stratégie. Na jednej strane musí Európa od veľmi raného veku podporovať kreatívne talenty, zvyšovať kultúrne povedomie mladých ľudí a rozvíjať partnerstvá medzi univerzitami a spoločnosťami. Na strane druhej by mala ľuďom pracujúcim v odvetví kultúry umožniť absolvovať školenia zamerané na nové technológie a podnikanie a mala by stimulovať výmenu osvedčených postupov a odovzdávanie know-how. Po druhé, je nevyhnutné, aby sme prispôsobili autorské práva digitálnej ére. Súčasné postupy na získanie autorských práv sú naozaj príliš roztrieštené, príliš komplikované.

Tretím zásadným prvkom našej stratégie by mala byť ochrana kreativity. Duševné vlastníctvo má veľkú cenu. Sabotovaná kreativita je kreativita odsúdená na zánik. Je potrebné podporiť mobilitu tvorcov. Európska únia musí pracovať na zavedení európskeho štatútu, aby mohli pracovať v spravodlivých pracovných podmienkach a aby im bola poskytovaná sociálna ochrana. Musí uľahčiť kupovanie, distribúciu a obeh diel, prispôsobiť spôsob zdanenia napríklad prostredníctvom zníženia DPH za kultúrne statky a napokon aj pomôcť s financovaním. Súkromní investori sa často zdráhajú financovať MSP. Príležitosti, ktoré ponúka verejné financovanie, zvlášť štrukturálne fondy, sa plne nevyužívajú. Kreativita a kultúra sa musia považovať za základné aspekty v našej politike a v tomto zmysle ich musí Európa pre svoje vlastné dobro podporovať.

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Určite chápete, pán predsedajúci, že na vyjadrenie sa k týmto piatim správam budem potrebovať trochu viac času ako päť minút.

Chcela by som poďakovať pánovi Zverovi za jeho správu o iniciatíve Mládež v pohybe. Skutočne si ceníme jeho úsilie, ako aj úsilie jeho pomocných spravodajcov pri riešení tejto veľmi dôležitej otázky. Ako zo správy jasne vyplýva, kľúčovým cieľom iniciatívy Mládež v pohybe je pomôcť mladým ľuďom v Európe získať zručnosti a skúsenosti, ktoré potrebujú na to, aby uspeli v dnešnom stále viac internacionalizovanom znalostnom hospodárstve.

Naším cieľom je predovšetkým vytvoriť prostredie, v ktorom bude môcť každý mladý človek využiť svoj potenciál. Preto Komisia podnikla kroky s cieľom podporiť členské štáty pri zlepšovaní kvality a relevantnosti vzdelávania a odbornej prípravy od raného detstva až po vysokoškolské vzdelávanie. Preto sme vypracovali opatrenia na ďalšie posilnenie možností mobility dostupných mladým ľuďom a preto sme spolu s kolegom z Komisie pánom Lászlóm Andorom kládli taký dôraz na zlepšenie podmienok začleňovania mladých ľudí do trhu práce.

Na to, aby sa to dosiahlo, sú potrebné, ako sa jasne hovorí v práve pána Zvera, trvalé investície do vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, pričom svoju úlohu v tom musí zohrávať aj Európa. Preto tak naliehavo požadujem vyčlenenie väčšieho objemu finančných prostriedkov na novú generáciu vzdelávania, odbornej prípravy a programov mládeže na obdobie po roku 2013.

Chcem využiť túto príležitosť na to, aby som priamo reagovala na dva body v správe. Po prvé, chcela by som vás ubezpečiť o našom prístupe k zlepšovaniu transparentnosti systémov vysokoškolského vzdelávania. Ako sa uvádza v správe, naším konečným cieľom je zvýšiť informovanosť potenciálnych študentov a iných osôb o rôznych aspektoch činností inštitúcií. Chceme vypracovať nástroj na prekonanie nedostatkov existujúcej klasifikácie univerzít zahrnutím širšej škály faktorov. Nemáme v úmysle zverejňovať ligové tabuľky univerzít.

Po druhé, pokiaľ ide o výzvu v správe na podniknutie krokov na odstránenie prekážok mobility, chcela by som vyzdvihnúť skutočnosť, že v najbližších dňoch má Rada prijať odporúčanie Rady, ktoré má členské štáty presne na to nabádať. Bude to predstavovať ďalší krok v našom úsilí o rozšírenie možností mobility.

Na záver by som chcela v súvislosti s iniciatívou Mládež v pohybe ešte raz poďakovať pánovi spravodajcovi a váženým poslankyniam a poslancom za ich podporu.

Pokiaľ ide o vzdelávanie v ranom detstve, chcela by som poďakovať pani Honeyballovej za jej správu a za konštruktívny prístup k otázke vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Všeobecne dostupné, inkluzívne a vysokokvalitné vzdelávanie malých detí a starostlivosť o ne pomáhajú predovšetkým zlaďovať rodinný a pracovný život. Po druhé sú základom celoživotného vzdelávania, sociálneho začleňovania, osobného rozvoja a zamestnateľnosti neskôr v živote. Zavčasu investovať je oveľa účinnejšie ako neskôr zasahovať.

Komisia preto veľmi oceňuje prístup Parlamentu spočívajúci v zameraní sa na dlhodobý prínos investovania do vzdelávania v ranom detstve. Komisia súhlasí s názorom Parlamentu, že je potrebný prístup viac zameraný na dieťa. Okrem počtu dostupných miest musíme tiež riešiť otázku kvality na európskej a vnútroštátnej úrovni. Mám napríklad na mysli personálne zaistenie a kvalitu personálu, integráciu starostlivosti a vzdelávania a aktívne zapojenie rodičov, ktorí sú prvými učiteľmi svojich detí. Komisia víta výzvu na rozsiahlejší európsky výskum v tejto oblasti a na účinnejšie využívanie existujúcich finančných nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a programy celoživotného vzdelávania. Vítame tiež kladenie silného dôrazu na potrebu identifikácie a výmeny osvedčených postupov na európskej úrovni.

Pokiaľ ide o správu pani Schaakeovej o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ, chcela by som pani Schaakeovej zablahoželať k tomuto vynikajúcemu dokumentu z vlastnej iniciatívy. Správne vyzdvihuje úlohu kultúry nielen ako mosta medzi národmi, ale aj ako základného prvku pri presadzovaní našich hodnôt vo svete. Zároveň vyzýva na strategickejší prístup ku kultúrnej spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami. Správa tiež obsahuje zaujímavé návrhy, ako by sa mohla Európska služba pre vonkajšiu činnosť ujať úlohy vypracovania skutočne európskej kultúrnej diplomacie.

V tejto súvislosti by som chcela spomenúť dva konkrétne body vo vašej správe, pani Schaakeová. Po prvé, dovoľte mi zdôrazniť význam vášho odporúčania vypracovať na úrovni inštitúcií EÚ súdržnú a komplexnú stratégiu kultúrnej diplomacie. Po druhé, dovoľte mi spomenúť myšlienku vybaviť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť rozmerom skutočnej kultúrnej diplomacie. Jedným z aspektov tohto úsilia by bolo vytvorenie postov kultúrnych atašé vo významných hlavných mestách na celom svete. Vytvorenie takýchto postov by umožnilo zlepšiť koordináciu medzi súčasnými kultúrnymi atašé veľvyslanectiev členských štátov, ako aj medzi miestnymi národnými kultúrnymi inštitútmi, a to najmä prostredníctvom siete národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC). Nedávno som mala to potešenie navštíviť inštitúty EUNIC v Číne, ako aj v Brazílii a počula som od nich, ako veľmi potrebujú spoluprácu a koordináciu na to, aby mohli propagovať našu kultúru v krajinách, kde pôsobia.

Pokiaľ ide o našich nových strategických partnerov na celom svete, v poslednej dobe sme boli svedkami toho, ako sa môže kultúra stať neoddeliteľnou súčasťou našich vonkajších vzťahov. Viac ako kedykoľvek predtým podporujem ďalšie rozvíjanie tohto veľmi dôležitého rozmeru nášho európskeho programu pre kultúru.

Teraz prejdem k správe pani Sanchezovej-Schmidovej o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Chcela by som Parlamentu a najmä pani Sanchezovej-Schmidovej za túto veľmi dobrú správu poďakovať. Veľmi ma teší veľká zhoda názorov medzi vašou správou a našou analýzou. Súhlasíme, že kultúrny a kreatívny priemysel sú hnacou silou nielen z hľadiska vytvárania pracovných miest, rastu a príjmov z vývozu, ale aj z hľadiska sociálneho začleňovania a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj medzikultúrneho dialógu v rámci Európskej únie a mimo nej. Ako správne konštatujete v správe, tieto odvetvia môžu rozhodujúcou mierou prispieť k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 a v nadchádzajúcich rokoch im treba v EÚ zaručiť prioritnejšie miesto.

Tiež súhlasíme s názorom, že ich potenciál nie je plne využitý. Ak chceme, aby sa tieto odvetvia plne rozvinuli, musíme dosiahnuť pokrok na viacerých frontoch: v prispôsobovaní zručností a vytváraní kapacít, prístupe k finančným prostriedkom, zlepšovaní podnikateľského prostredia, podpore cezhraničného obehu a nových distribučných modelov, maximalizácii potenciálu týchto odvetví z hľadiska regionálneho a miestneho rozvoja, podpore ich vedľajších účinkov z hľadiska inovácií a podpore kreatívnej Európy na svetovej scéne. K takémuto záveru dospeli aj konzultácie otvorené našou zelenou knihou, ktoré podnietili reakcie zo strany 350 verejných orgánov, širokej verejnosti, zoskupení občianskej spoločnosti a spoločností pôsobiacich v oblasti kultúry v celej Európe.

Teší ma, že naša zelená kniha podnietila v Európe a v európskych inštitúciách veľmi živú diskusiu o vytvorení správneho prostredia, ktoré by spĺňalo špecifické potreby z hľadiska rozvoja podnikania, aby bolo možné využiť nové príležitosti, ktoré ponúka globalizácia, digitalizácia a kultúrna rozmanitosť. Som pevne presvedčená, že naše spoločné úsilie pomôže vytvoriť lepšie prostredie, v ktorom budú môcť tieto kreatívne odvetvia zohrávať dôležitú úlohu v diskusiách o finančných mechanizmoch EÚ po roku 2013 a o realizácii stratégie Európa 2020.

A napokon by som chcela povedať, že ma teší nadšenie Parlamentu – a zvlášť nadšenie mojej dobrej priateľky pani Doris Packovej – pre myšlienku Európskych hlavných miest kultúry a záujem Sarajeva o tento titul. Komisia, samozrejme, súhlasí s vaším názorom, pokiaľ ide o historický a kultúrny význam Sarajeva. Toto mesto je symbolom niektorých z najtemnejších epizód nedávnej európskej histórie, ale tiež sa s ním spájajú naše nádeje na lepšiu budúcnosť. Napriek opakovaným konfliktom si Sarajevo zachovalo svoj multikultúrny charakter.

Dovoľte mi povedať pár slov o pravidlách fungovania iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry. V roku 2006 prijali Parlament a Rada rozhodnutie, na ktorom je táto iniciatíva založená. Tento právny text stanovuje všetky pravidlá týkajúce sa výberu miest a viete lepšie ako ja, že rozhodnutie tohto druhu možno zmeniť len prostredníctvom novej iniciatívy v rámci riadneho legislatívneho postupu. V rozhodnutí sa konštatuje, že iniciatíva je otvorená výlučne 27 členským štátom Európskej únie. V chronologickom zozname, ktorý je pevnou súčasťou rozhodnutia, sa uvádza na každý rok do roku 2019 príslušná dvojica členských štátov, ktoré majú nárok stať sa držiteľmi tohto titulu. Na rok 2014 už boli vybrané príslušné dve mestá a Rada má každú chvíľu potvrdiť príslušné dve mestá na rok 2015.

Rozhodnutie stanovuje postup udeľovania titulu Európske hlavné mesto kultúry a pravidlá nenechávajú žiaden priestor na to, aby mohla Rada určiť mesto mimo rámca týchto postupov. Za uplatňovanie rozhodnutí prijímaných Radou a Parlamentom je plne a výlučne zodpovedná Komisia. Výnimka z rozhodnutia o Európskych hlavných mestách kultúry v takej základnej veci, ako je jeho územný rozsah, by jednoducho predstavovala porušenie pravidiel, ktorých dodržiavanie sa od nás vyžaduje.

Myslím si, že by bolo zvlášť ťažké zdôvodniť výnimku tak skoro po tom, ako sme sa všetci dohodli na pravidlách iniciatívy. Parlament a Rada prijali súčasné rozhodnutie pred menej ako piatimi rokmi. To bol určite ten pravý moment, kedy bolo možné presadzovať účasť nečlenských štátov alebo prijať ustanovenia umožňujúce výnimočné prípady. Vtedy sa však rozhodlo, že účasť nečlenských štátov po roku 2010 skončí.

Pokiaľ ide o budúcnosť iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry, Komisia v súčasnosti pracuje na predĺžení iniciatívy aj za rok 2019. Začali sme verejnú konzultáciu a vyhodnocujeme súčasný systém. Potom vypracujeme návrh, ktorý by sme mali prijať začiatkom roku 2012. V rámci svojej prípravnej práce skúma Komisia myšlienku, že by sa po roku 2019 k iniciatíve pripojili kandidátske krajiny. Tiež by som vás chcela informovať, že záujem prejavilo niekoľko miest aj v iných tretích krajinách.

Na záver by som chcela ešte raz zdôrazniť, ako vysoko oceňujem miesto Sarajeva v európskej histórii a jeho kultúrny význam. Keďže projekt hlavných miest kultúry nie je dostupný, môže EÚ v roku 2014 a aj neskôr Sarajevu ponúknuť prostredníctvom nášho kultúrneho programu iný druh podpory.

  William (The Earl of) Dartmouth, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – Rozhodol som sa neprečítať text, ktorý som si pripravil, pretože musím povedať niečo o návrhu na vytvorenie postov kultúrnych atašé EÚ. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Musím povedať, že tento návrh Komisie je jedným z najbizarnejších a najabsurdnejších, aké prišli od orgánu, ktorý je známy svojimi bizarnými a absurdnými návrhmi.

Kultúrni atašé EÚ budú jednoducho predstavovať ďalšie dobre platené umelé pracovné miesta pre vyvolených úradníkov EÚ, za ktoré zaplatia prispievajúce krajiny. Tiež musím povedať, že je zo strany Komisie mimoriadne necitlivé, že predkladá tento absurdný a nákladný návrh na vytvorenie nepotrebných postov kultúrnych atašé v čase všeobecnej hospodárskej núdze. Možno aspoň raz zabudnete na svoje pozlátené platy a pozlátené dôchodky a zamyslíte sa nad tým, koľko takéto iniciatívy vlastne stoja.

  Jutta Steinruck, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Vráťme sa k téme. Ako spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko by som chcela poďakovať všetkým, ktorí na tejto správe pracovali. Vo výbore všetky skupiny jednohlasne sledovali cieľ umožniť každému mladému človeku v Európe získať vzdelanie a absolvovať odbornú prípravu a podporiť ich nástup do pracovného života, aby žiadny mladý človek nebol odsunutý na vedľajšiu koľaj.

Pri svojom stanovisku za výbor som nevychádzala zo správy Komisie, pretože sa mi zdala príliš nekonkrétna. Pre mňa bolo dôležité aj to, aby boli v správe vymenované veľmi konkrétne úlohy. V niektorých prípadoch som nemohla podporiť pozície vyjadrené v správe.

Podľa názoru Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci je dôležitým aspektom prechod zo školy do zamestnania. Ide o kľúčové rozhranie. Tento prechod musí prebehnúť bez času stráveného čakaním. Tiež sme považovali za dôležité, aby sa nástup mladých ľudí do zamestnania nespájal so sociálnym dampingom a aby neprebiehal v dampingových podmienkach. Za dôležitú sme považovali úlohu stáží. Sú dôležité a potrebné, ich zneužívaniu však treba predchádzať a treba ho zakázať. Uvítali by sme iniciatívu za vytvorenie európskeho kvalifikačného rámca, ktorý by stanovoval minimálne normy pre stáže.

Na záver by som chcela Parlament a Komisiu požiadať, aby zabezpečili, že program Mládež v akcii nepostihnú finančné škrty alebo nebude dokonca zrušený v prospech programu Mládež v pohybe. Práca mládežníckych združení je dôležitá z hľadiska sociálnej angažovanosti a pomáha mladým ľuďom vyvíjať sa hmotne aj osobnostne. Je to obrovská výhoda aj z hľadiska neskoršieho pracovného života.

  Karima Delli, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – (FR) Najprv sa dotknem kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Ako spravodajkyňa Výboru pre hospodárske a sociálne veci by som chcela vyzdvihnúť dôležitú úlohu, ktorú kultúra a kreativita zohrávajú v európskom hospodárstve a pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, a to z hľadiska budovania spoločnosti založenej na vedomostiach a inováciách, ako aj z hľadiska potenciálnych nových pracovných miest, ktoré predstavujú.

V správe sa osobitná pozornosť venuje pracovným podmienkam v odvetví, najmä pokiaľ ide o nepravidelný príjem a neisté pracovnoprávne vzťahy, ktoré si vyžadujú hĺbkovú diskusiu s cieľom zohľadniť konkrétne aspekty – napríklad prostredníctvom boja proti diskriminácii v odmeňovaní – a dosiahnuť, aby zastávané pozície lepšie zodpovedali úrovni kvalifikácie.

Chceme mladým a najzraniteľnejším ľuďom uľahčiť prístup ku kultúre a kreatívnemu obsahu a chceme podnecovať mobilitu a podporovať kultúrnu rozmanitosť, ako aj používanie a šírenie bezplatného softvéru a otvorených noriem.

Nakoniec by sme chceli zdôrazniť úlohu celoživotného vzdelávania v tomto odvetví, ktoré zažíva rýchle zmeny. Prejdem teraz k programu Mládež v pohybe. Mladí Európania to majú ťažké: pri získavaní prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, ubytovaniu, sociálnym službám musia podstúpiť niečo, čo možno nazvať martýriom spoločenského iniciačného obradu. Musíme obnoviť ich vieru v budúcnosť poskytnutím prispôsobených a ambicióznych riešení.

Vítam skutočnosť, že tento text neposudzuje začleňovanie mladých ľudí len z hľadiska zamestnanosti, ale aj z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť požiadavku predloženú Európskej komisii, ktorú podporujem, aby predložila zelenú knihu o účasti mladých ľudí.

Naša správa tiež vyzdvihuje myšlienku mobility, ktorá by mala byť prístupná všetkým, čo vítam. V súčasnosti sa mobilita týka najmä študentov, mala by sa však podporovať u všetkých mladých zamestnancov a mladých ľudí absolvujúcich odbornú prípravu. Bolo by poľutovaniahodné kategorizovať mladých Európanov buď ako vzdelanú elitu, mnohojazyčnú a optimisticky hľadiacu do budúcnosti, alebo ako mladých ľudí ignorovaných preto, lebo nemajú magisterský titul, alebo preto, lebo vykonávajú len manuálnu prácu.

Osobitne ma teší to, že v tomto texte vyzývame na zrušenie diskriminácie na základe veku v prístupe k systému sociálnej ochrany. Požadujem to tu znova a myslím si, samozrejme, že systém založený na minimálnom príjme je kľúčovým prvkom zaručenia autonómie mladých ľudí.

Naša správa trvá na tom, že hlavným želaním mladých ľudí je mať autonómiu, prístup predovšetkým k zdravotnej starostlivosti a slušné ubytovanie za prijateľnú cenu. Všetci vieme, že mladý človek, ktorý nemá inú možnosť, ako popri štúdiu ešte aj pracovať, sa rúti k neúspechu v štúdiu.

Na záver chcem povedať, že ma teší, že tento Parlament uznal, že pracovné stáže by už nemali byť zamaskovanými, ale plnohodnotnými pracovnými miestami. Za pracovné stáže sa musí poskytovať náležitá odmena a musí sa na ne vzťahovať náležitá sociálna ochrana.

(potlesk)

  Ivo Belet, spravodajca Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (NL) Myslím si, že si všetci uvedomujeme, že v Európe prechádzame veľmi turbulentným obdobím, a to tak z hospodárskeho, ako aj z politického hľadiska. Našu solidaritu ohrozuje vzostup nacionalistických a populistických hnutí, čoho sme boli pred chvíľou svedkami pri vystúpení jedného z našich britských kolegov, ktorý je, mimochodom, príslušníkom šľachty.

Súčasné trendy, dámy a páni, predstavujú hrozbu pre budúcnosť EÚ a prosperitu a blaho Európanov. Boli sme zvolení, aby sme na to našli riešenie. Tam, kde je to potrebné, pani komisárka, môže a musí prísť toto riešenie z odvetvia kultúry. Jednoznačne musíme viac investovať do vytvárania spoločného európskeho verejného priestoru. Vzdelávanie, ako už bolo počas tejto rozpravy zdôraznené, by k tomu mohlo prispieť veľmi dôležitou, ak nie rozhodujúcou mierou. Sme pevne presvedčení, že dokážeme oveľa lepšie využiť spoluprácu medzi podnikateľmi v odvetví kultúry na jednej strane a akademickou obcou, teda univerzitami, vysokými školami, ako aj strednými školami na strane druhej a že tieto sféry ponúkajú oveľa viac príležitostí, ako v súčasnosti využívame.

Práve ste to povedali, pani komisárka: toto odvetvie predstavuje z hľadiska nášho hospodárstva a zamestnanosti veľký potenciál, a preto musíme prijať konkrétne stimulačné opatrenia, ako je zníženie zdanenia on-line projektov, pretože súčasný systém, čím myslím, samozrejme, sadzbu DPH, nedrží krok s dobou a je absolútne nespravodlivý. Okrem toho potrebujú podnikatelia, manažéri malých a stredných podnikov v kreatívnom priemysle lepší prístup k možnostiam financovania, pretože v súčasnosti máme príliš málo know-how a príliš málo prístupu k bankovým finančným prostriedkom.

Táto správa predkladá v tomto smere veľmi konkrétne návrhy a počítame s tým, pani komisárka, že Komisia, ako aj príslušné vnútroštátne a regionálne orgány zodvihnú rukavicu a začnú tento návrh realizovať.

  Oldřich Vlasák, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – (CS) Pozícia kultúrneho a kreatívneho priemyslu je súčasťou európskej stratégie pre inovácie a stratégie Európa 2020 a úzko súvisí s opatreniami, ktoré smerujú k účinnejšiemu využitiu pamiatok, múzejných a galerijných zbierok alebo mestských a vidieckych celkov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach. Hlavnú príležitosť v tomto smere predstavuje digitalizácia historického a kultúrneho obsahu. Digitalizácia by mala zvýšiť prístup širokej verejnosti k materiálom nevyhnutným na štúdium, poznávanie a vzdelávanie a posilňovanie kultúrnej identity.

Investície do týchto oblastí majú takmer istú návratnosť, a to nielen v oblasti cestovného ruchu, ktorý je určite významnou súčasťou mnohých regionálnych hospodárstiev, ale aj v zahraničnej politike. Vyplatí sa budovať povedomie o hlbokých kultúrnych tradíciách európskych krajín a súčasne propagovať jednotlivé obce, mestá, regióny, členské štáty a samotnú Európsku úniu vo svetovom kontexte.

V novom programovom období po roku 2013 by sme mali preto pokračovať vo financovaní kultúrnych projektov z európskych štrukturálnych fondov, posilniť twinningový program pre spoluprácu samospráv a zachovať samostatnosť programu Spoločenstva pre projekty v tejto oblasti s názvom Kultúra.

  Cecilia Wikström, spravodajkyňa Výboru pre právne veci požiadaného o stanovisko. – (SV) Chcela by som poďakovať pani spravodajkyni Sanchezovej-Schmidovej za jej vynikajúcu prácu na tejto správe. Veľmi ma teší a som veľmi hrdá na to, že Výbor pre právne veci predložil stanovisko, na ktorom sme sa plne zhodli, a teší ma, že väčšina našich názorov je zapracovaná do vašej správy. Tešíme sa na širokú podporu v tomto Parlamente.

Nachádzame sa v okamihu, keď digitálna technológia a internet vytvárajú pre európske kultúrne a kreatívne odvetvie obrovské príležitosti a úlohy. Musíme zachovať základy ochrany duševného vlastníctva a zároveň podnikať kroky nevyhnutné na to, aby sme dokázali uvoľniť potenciál a kreativitu prostredníctvom modernej technológie. Európski kultúrni pracovníci, technickí inovátori a predovšetkým európski občania si zaslúžia dobre fungujúci vnútorný trh, kde sa môže kreatívny obsah voľne a veľkoryso pohybovať cez hranice a kde majú kultúrni pracovníci istotu, že za svoju prácu dostanú odmenu.

Tiež by som chcela poďakovať spravodajcom za to, že zapracovali návrh predložený Výborom pre právne veci, aby sa zabezpečil lepší prístup ku knihám pre nevidiacich alebo zrakovo postihnutých. Dúfam, že to týmto ľuďom pomôže ešte do väčšej miery vychutnať pôžitok a silu, ktoré literatúra poskytuje. Sloboda prejavu musí byť dostupná pre každého. Ďakujem.

  Predsedajúci. – Týmto sa dostávame na koniec kola vystúpení rečníkov v mene príslušných výborov, pričom nemôžem odolať pokušeniu niečo konštatovať.

V takýchto prejavoch prednesených v mene jednotlivých výborov sa rečník podľa môjho názoru musí snažiť zastupovať výbor, v mene ktorého hovorí.

V tejto rozprave odzneli prejavy, ktoré by boli úplne legitímne, keby odrážali názory jednotlivcov, ktoré sú však absolútne nevhodné, ak sú prednesené v mene výboru, ktorý sa podľa mňa určite necíti byť reprezentovaný slovami, ktoré sme počuli.

Podľa mňa by sa touto záležitosťou malo zaoberať prinajmenšom predsedníctvo Parlamentu, pretože nemôžeme dopustiť, aby veci, ktoré sme dnes počuli, zaznievali v mene výborov, ktoré sa skladajú z mnohých poslancov.

(potlesk)

  Marco Scurria, v mene poslaneckého klubu PPE. – (IT) Najprv by som chcel v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) poďakovať všetkým spravodajcom, ktorí dnes predpoludním predložili správy, pretože si myslím, že nám tieto správy umožňujú položiť základy budúcej Európy. Dnes predpoludním pracujeme na osude budúcich generácií, od detí po našich mladých ľudí, ktorých musíme voviesť do sveta práce prostredníctvom dôležitej pilotnej iniciatívy s názvom Mládež v pohybe. Dnes predpoludním diskutujeme o rozšírení Únie na Balkán prostredníctvom kultúry, ako aj o rozvoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

V čase ťažkej hospodárskej krízy je dôležité zdôrazniť, že jediným odvetvím, ktoré nie je v strate – jeho obrat vlastne v skutočnosti stúpa – je odvetvie kultúry. Chceli by sme, aby kultúra zohrávala úlohu vo vonkajšej činnosti Európskej únie, a to nielen prostredníctvom dobre platených úradníkov, lord Dartmouth a pán Kuhn, ale skôr vytvorením lepšieho procesu na zabezpečenie mieru, stability a porozumenia medzi rôznymi kultúrami.

Dnes sa musíme tiež snažiť posilniť naše programy týkajúce sa kultúry, vzdelávania a mladých ľudí. Pre milióny Európanov sú programy ako Erasmus, celoživotné vzdelávanie, Comenius, Leonardo, Mládež v akcii a mnohé iné nielen názvami, ale symbolmi existencie Európskej únie. Pre mnohých ľudí symbolizujú začiatok pociťovania európskeho ducha, keď po prvýkrát prišli do styku s kolegami a ľuďmi rovnakého veku, čo skutočne pomáha posilňovať Úniu zvlášť vzhľadom na nové právomoci v oblasti športu, ktoré Únia získala po prijatí Lisabonskej zmluvy. Musíme investovať do všetkých programov, ale predovšetkým v ne musíme veriť. Nikto nepopiera dôležitosť kvót na mlieko, investícií do priemyslu a ochrany životného prostredia, lenže je to práve kultúra, čo nám umožní vybudovať Európu, a budeme to musieť urobiť nie slovami, ale pomocou programov a opatrení, ktoré budeme schopní a ochotní zaviesť.

Pani Vassiliouová, akordy, ktoré vychádzali z tých huslí v Sarajeve, z tých, o ktorých nám rozprávala pani Packová, rezonujú Európou oveľa viac ako celé množstvo nariadení. Tak sa nám podarí vybudovať Európu a občas bude možno aj potrebné tie nariadenia trochu prispôsobiť okolnostiam.

  Katarína Neveďalová, za skupinu S&D – (SK) Som veľmi rada, že Európsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí konečne venoval jedno celé dopoludnie kultúre a vzdelávaniu. Vzdelávanie je jedným z kľúčových riešení v čase krízy a nesmieme zabúdať na to, že vzdelaní mladí ľudia sú našou budúcnosťou.

Vítam iniciatívu Európskej komisie Mládež v pohybe a fakt, že sa na mladých nezabúda. Investovanie do vzdelania aj v čase uťahovania opaskov je riešením večných problémov Európskej únie. Spravodajcovi Európskeho parlamentu pánovi Zverovi za Mládež v pohybe gratulujem, hodnotím správu ako veľmi kvalitnú a najmä fakt, že je dielom celého výboru so spoločným cieľom prospechu mladým.

Mobilita mladých ľudí v rámci Európskej únie, a najmä jej uľahčenie, je dôležitá pre európsku identitu a aktivitu európskeho občianstva. Ako však všetci viete, ja som bola veľmi kritická voči pôvodnej iniciatíve Európskej komisie, a preto by som rada zdôraznila niekoľko bodov, ktoré sa nám podarilo presadiť do tejto správy.

Určite je dôležité, aby sme neprestali investovať do mobility a mládežníckych programov, ako sú existujúci Erasmus, Leonardo, ale takisto aktivity Mládež v akcii. Určite to je jedným z prostriedkov, ako môžme dosiahnuť ciele, ktoré sme si určili vo svojej stratégii Európa 2020.

Takisto považujem za veľmi dôležité podporovanie celoživotného vzdelávania a aktivít nielen pre mladých ľudí. Určite zdôrazňujem rovnaké možnosti pre všetkých. Nielen na základe rodovej rovnosti, ale takisto pre hendikepovaných alebo inak znevýhodnených ľudí. Určite je dôležité uznanie neformálneho vzdelávania ako takisto veľmi dôležitého prostriedku na zlepšovanie svojich zručností, ktoré môžu mladí ľudia využiť vo svojej ďalšej budúcnosti.

Takisto je veľmi dôležitý dialóg medzi členskými krajinami, ale tiež medzi regiónmi, a som veľmi rada, že sa nám podarilo takisto presadiť niektoré pripomienky, ktoré mal Výbor regiónov, ale aj ďalšie organizácie, ako napríklad Európske mládežnícke fórum.

Je toho veľmi veľa, môžem rozprávať nielen 2 minúty, ale aj 10 minút, ale rada by som si na záver nechala jednu vetu. Takisto by som veľmi rada podporila – ako jeden z pôvodných autorov – iniciatívu k Sarajevu, pretože je veľmi dôležité, aby sme tomuto regiónu ukázali, že Európska únia je tu pre nich.

  Hannu Takkula, v mene skupiny ALDE. – (FI) Teší ma, že je dnešná predpoludňajšia schôdza venovaná otázkam kultúry: je veľmi dôležité o nich hovoriť, a to nielen počas jedného predpoludnia, ale všeobecne. Je v každom prípade dobré, že sa týmito otázkami zaoberáme. Nie je ľahké spojiť všetky tieto správy dokopy a zhodnotiť ich, ale hádam dokážem na ne vyjadriť niekoľko názorov.

Pokiaľ ide o iniciatívu Mládež v pohybe pána Zvera, tento program mobility sa veľmi pravdepodobne ukázal ako úspešný a jeho správa, čo treba pochváliť, ide ešte viac do hĺbky. Mohlo by to podľa mňa viesť k zaznamenaniu množstva úspešných príbehov v európskej histórii, aj pokiaľ ide o otázku budúcnosti mládeže. Je dôležité zabezpečiť, aby sme mali celoeurópske vzdelávacie programy, do ktorých sa budú môcť zapojiť mladí ľudia, a aby vďaka tomu mohlo dôjsť k posilneniu multikulturalizmu.

Tiež je veľmi dôležité zamyslieť sa nad tým, čo hovorí pani Honeyballová vo svojej správe o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (ECEC). Ja by som skôr hovoril o skorom vzdelávaní a starostlivosti ako o vzdelávaní v ranom detstve, pretože dôležitý je proces rastu osobnosti. Ľuďom musí byť umožnené rásť a vzdelávanie je len jednou časťou tohto procesu. Ak chceme z našich detí a mladých ľudí vychovať dobrých ľudí a vyrovnaných členov spoločnosti, stojí pred nami obrovská úloha. Kľúčovú úlohu v tom zohráva, samozrejme, domov, lenže ako sa v správe výborne konštatuje, je tiež veľmi dôležité zabezpečiť, aby v tom svoju úlohu zohrávali aj ľudia pracujúci v oblasti ECEC a aby existoval sprostredkovateľský proces, čo deti a mladí ľudia v súčasnosti zvlášť potrebujú.

Pokiaľ ide o správu pani Schaakeovej o vonkajšej činnosti EÚ, myslím si, že pri vytváraní zahraničnej politiky potrebujeme mať väčšie porozumenie pre kultúru. To je veľmi dôležité. Existuje veľa poľutovaniahodných príkladov situácií, v ktorých neznalosť kultúrnych tradícií a kultúrneho kontextu viedla k neúspechom v zahraničnej politike, a preto je veľmi dôležité spraviť z kultúry pevnú súčasť činnosti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Na záver by som chcel povedať, že pokiaľ ide o iniciatívu o Sarajeve, ktorú dnes predniesla pani Packová, môj názor je, že je síce pravda, že pred piatimi rokmi sa prijali rozhodnutia o hlavných mestách kultúry, lenže paradigmu treba vždy nanovo spochybniť – tak ako vo vede. Teraz je asi ten správny čas urobiť to v tomto konkrétnom prípade, aspoň do určitej miery, a pokúsiť sa nájsť také riešenie, aby sa to v súvislosti so Sarajevom dalo zmeniť. Myslím si, že pre program Európske hlavné mesto kultúry a pre Európsku úniu ako celok by to mohlo vytvoriť pridanú hodnotu.

Aby som to zhrnul, mali by sme sa pozrieť na širší obraz, pokiaľ ide o kultúrnu politiku, a pokúsiť sa pochopiť jej dôležitosť pre celú Európsku úniu. Vnútorný trh a zahraničná a bezpečnostná politika nepretrvajú, ak sa nebudú opierať o silnú kultúrnu základňu. Kultúra je základom všetkého, základom budúcnosti Európskej únie ako celku, a preto je dôležité, aby sa dosiahlo jej uznanie, a to nielen v zmysle HDP, ale aj ako hodnoty samej osebe, hodnoty pre ľudí, ako aj pre spoločnosti a v konečnom dôsledku pre celú Európsku úniu.

  Emma McClarkin, v mene skupiny ECR. – V uplynulých rokoch sa značne zvýšil akademický a politický dôraz na kultúru a vzdelávanie, pričom rôzne analýzy stále vyzdvihujú tieto oblasti ako kľúčové nielen z hľadiska podpory hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti, ale aj z hľadiska uľahčovania mobility mladých ľudí v celej Európe. V súčasnej hospodárskej klíme, keď mnohé členské štáty prijímajú úsporné opatrenia a rozpočtové škrty potrebné na zníženie deficitov, sa však zdá, že sa tieto oblasti zanedbávajú, a ja nechcem, aby to tak bolo.

Investovanie do vzdelávania a kultúry pomáha členským štátom globálne konkurovať, pretože to vyzbrojuje mladých ľudí schopnosťami potrebnými na riešenie zajtrajších úloh a podporuje sa tým kreativita, inovácie a vzájomné porozumenie. Práve v týchto oblastiach však môžu konať skôr členské štáty a nie EÚ ako celok, pretože vedia, ako najlepšie riešiť problémy v oblasti vzdelávania, ktorým čelia. Znepokojuje ma niekoľko aspektov správ, o ktorých sme dnes predpoludním diskutovali, a to najmä v súvislosti so zasahovaním do subsidiarity členských štátov v oblasti cieľov vzdelávania a sociálnej politiky. Je mimo kompetencie EÚ diktovať členským štátom, ako majú uskutočňovať reformy vzdelávania, a musíme zabezpečiť, aby sa to rešpektovalo.

V kultúrnej oblasti môže EÚ členským štátom pomôcť čo najlepšie realizovať ich politické priority prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a poukazovania na dôležité oblasti, ako sú vzdelávanie v ranom detstve, znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a podpora odbornej prípravy. Ďalším kľúčom k tomu, ako pomôcť našim ľuďom zabezpečiť si príležitosti, je umožnenie flexibility na našich trhoch práce, aby sa mohli ľudia vzdelávať počas zamestnania. Svojvoľné vytváranie nových projektov a organizácií na uľahčenie dosahovania týchto cieľov sa však prieči zjavnej rozpočtovej realite v celej EÚ.

Na túto smutnú skutočnosť musíme pamätať a musíme sa pokúsiť dať to, čo môžeme, reálnemu svetu, v ktorom žijeme. V každom prípade pevne verím v schopnosť kultúry zabezpečiť vzájomné porozumenie a stimulovať inovácie a hospodársky rast. V Európe máme veľké kultúrne a kreatívne bohatstvo, ktoré treba podporovať a rozvíjať. Kreatívny priemysel významným spôsobom posilňuje hospodárstvo EÚ a naše kultúrne vyžitie. Musíme mu poskytnúť nástroje potrebné na to, aby sa mohol ďalej rozvíjať a aby sa mu za to dostávalo náležitej odmeny. Netreba hovoriť, že čím viac v celej Európe vzdelávame našich mladých ľudí, tým svetlejšie začína vyzerať budúcnosť v náročnom globálnom prostredí.

  Oriol Junqueras Vies, v mene skupiny Verts/ALE. – (ES) Ako tieňový spravodajca správy o iniciatíve Mládež v pohybe a vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli predložené k správam o kultúrnom a kreatívnom priemysle a o vzdelávaní v ranom detstve, by som sa chcel s vami podeliť o nasledujúce myšlienky.

Dôsledky hospodárskej krízy zvlášť tvrdo pociťujú mladí ľudia. V mnohých regiónoch Európskej únie prekračuje nezamestnanosť mladých ľudí 40 %. Presne z týchto dôvodov je taká potrebná hĺbková revízia politík na zvyšovanie zamestnanosti mladých ľudí, pričom príkladom takejto revízie je správa o iniciatíve Mládež v pohybe.

Zameriam sa na štyri aspekty správy, ktoré sú podľa mňa kľúčové.

Po prvé, som presvedčený, že je mimoriadne dôležité podporovať mobilitu. Je mimoriadne cenným prostriedkom neformálneho vzdelávania, ktorý podporuje kultúrnu výmenu a poskytuje mladým ľuďom nástroje, ktoré potrebujú na svoj rozvoj v rámci globálneho profesionálneho prostredia.

Po druhé, v úzkej súvislosti s mobilitou je mimoriadne dôležité, aby sa mladí ľudia učili cudzie európske jazyky, čo má dvojaký účel: aby dokázali v európskom prostredí plynule komunikovať a aby sa mohli stať plne integrovanými členmi komunít, v ktorých žijú a pracujú, alebo, inými slovami, na účely sociálnej súdržnosti.

Po tretie, chcel by som zdôrazniť dôležitosť politík zameraných na stimulovanie podnikania. Je naozaj mimoriadne dôležité podporovať podnikateľské programy pre vysokoškolských študentov. Súčasťou toho bude podpora fór, kde budú môcť komunikovať finanční aktéri a študenti s inovačnými myšlienkami.

A napokon, som presvedčený, že je mimoriadne dôležité podporovať rovnaké príležitosti v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu, aby sa nepremárnil ani zlomok európskeho talentu. Potrebujeme mladých ľudí, ktorí sa budú aktívne zapájať do hospodárstva. Potrebujeme mladých ľudí, ktorí budú plne rozvíjať svoj potenciál, pretože aj oni budú musieť zohrať úlohu v prekonávaní krízy.

  Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Keďže mám len dve minúty na to, aby som sa vyjadril k piatim správam a otázke na ústne zodpovedanie, obmedzím sa na dve správy: správu pani Sanchezovej-Schmidovej o kreatívnom priemysle a správu mojej kolegyne pani Schaakeovej o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ. Rozhodol som sa tak preto, lebo spoločne ponúkajú mikroskopickú aj makroskopickú víziu toho, čo Európa potrebuje na to, aby dokázala zvrátiť túto krízu s využitím talentu a predstavivosti Európanov.

Pokiaľ ide o kreatívny priemysel, myslím si, že je veľmi jasné, že Európa má asi najväčšiu koncentráciu potenciálu pre rozvoj kreatívneho priemyslu. Od začiatku to platí pre naše mestské oblasti, naše mestá, ktoré majú na jednej strane veľmi dobré prepojenie a na strane druhej veľmi silné a rôznorodé kultúrne osobnosti a v ktorých vládne veľká rozmanitosť.

Niektoré naše mestské makroregióny tiež disponujú prvkami, ktoré kreatívny priemysel potrebuje na to, aby mohol byť trvalo udržateľným sám osebe: konkrétne silný kapitál, koncentráciu talentu a vedomostí a obrovské množstvo už etablovaných spoločností. Vidíme to napríklad v regióne medzi Parížom, Londýnom a Antverpami.

Neplatí to však pre celú Európu. Inými slovami, niektoré okrajové regióny Európy majú talenty, majú históriu a majú mestá, ktoré by mohli zohrať dôležitú úlohu pri opätovnom naštartovaní európskeho hospodárstva, nepodarí sa im to však bez pomoci, či už na úrovni Únie, alebo na úrovni členských štátov.

V tejto súvislosti by sme preto nemali klamať samých seba: kým nedá Európa do poriadku svoju hospodársku štruktúru napríklad prostredníctvom emisie dlhopisov, nedá sa robiť nič. My tu v Parlamente prichádzame s veľmi dobrými myšlienkami a zároveň vlády trhajú euro na kusy, čím znemožňujú obnovu.

Pokiaľ ide o politiku vonkajšej činnosti, a keďže mi už čoskoro vyprší čas, chcel by som povedať, že Európska únia má jedinečnú príležitosť rozvíjať úplne iný druh zahraničnej politiky, než akú vedú členské štáty. Z kultúrneho hľadiska to navyše nemá nič spoločné s vytvorením možnej európskej identity a iluzórnej európskej identity a jej následným vývozom alebo predajom v zahraničí. Európa má skôr veľmi dobré podmienky na to, aby využila kultúru vo vonkajších činnostiach ako dvojprúdovú cestu, prostredníctvom ktorej budeme odovzdávať, ale aj prijímať poznatky a prostredníctvom ktorej budeme rozvíjať plodný dialóg s inými významnými svetovými blokmi, ako sú Mercosur alebo Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Takto môžeme byť najlepšie prospešní zvyšku sveta prostredníctvom príkladu našej demokracie, ale prospech z toho bude mať aj Európska únia, pretože sa budeme môcť učiť od druhých.

  Giancarlo Scottà, v mene skupiny EFD. – (IT) Chcel by som prispieť k diskusii konštatovaním potreby nového metodologického prístupu najmä v oblasti dedičstva a kultúrneho dedičstva, spojeného s inteligentným využívaním novej technológie. Uvedomovanie si obrovského potenciálu na zlepšovanie, ktorý nám nové technológie môžu ponúknuť, a to tak z hľadiska účinnosti, ako aj efektivity, sa nevyhnutne spája s upúšťaním od metód práce, ktoré sme uplatňovali v minulosti. Nové technológie znamenajú nové pracovné metódy.

Sám som bol svedkom toho, že inteligentným používaním technológie v odvetví pamiatkovej ochrany je možné dosiahnuť významné výsledky z hľadiska plánovania, ako aj reštauračných prác. Okrem toho môžeme ako sprievodný vedľajší produkt a bez vzniku ďalších nákladov získať mimoriadne presnú geometrickú databázu, ktorá sa môže použiť na monitorovanie artefaktu a nakladanie s ním v prípade živelných pohrôm, ako aj produkty, ktoré bude možné použiť na vedecké vzdelávanie, ako aj na propagáciu artefaktu na celosvetovej úrovni, čo pomôže spĺňať kritériá kultúrneho porozumenia a výmeny.

Najviac podľa mňa záleží na tom, aby sme prispeli k akčnému plánu, ktorého cieľom je pomôcť nám dosiahnuť nové povedomie o technológiách, aby bolo možné vytvoriť nové hospodárske podmienky pre Európu. Zvlášť verím v potrebu vyškoliť nových ľudí a v profesionálnych, mladých a vysoko kvalifikovaných jednotlivcov, ktorí sa dokážu postaviť problémom, ktoré prináša nový globálny trh.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Obmedzím sa na pripomienky k správe o iniciatíve Mládež v pohybe.

Rád by som pánovi spravodajcovi zablahoželal, pretože jeho správa dokázala pokryť absolútne každý aspekt tejto problematiky a tejto európskej politiky. Aby som bol konkrétnejší, obmedzím svoje vystúpenie na tri otázky.

Po prvé, v súvislosti s bodmi 24 a 25 správy týkajúcimi sa udržania detí v škole a zvýšenia ich dochádzky by som sa chcel spýtať nasledujúcu otázku. Zhodou okolností som celkom nedávno predložil otázku na písomné zodpovedanie aj Komisii. Na túto odpoveď stále čakám, chcel by som však využiť túto príležitosť na spomenutie tohto problému, na ktorý poukazujem už dlho. Mnohé z východoeurópskych krajín z posledného kola rozširovania čelia problému, že niektoré menšinové skupiny praktizujú to, že prestanú posielať deti do školy a potom ich využívajú ich rodičia, pričom takéto konanie sa už skoro stalo tradíciou. Keď sa prijmú opatrenia s cieľom zmeniť tento postup, sú takéto opatrenia zvyčajne označené za diskriminačné. Preto sa pýtam: koho diskriminujeme, aby to bolo presnejšie? Neviem, či sú to rodičia, ktorí využívajú svoje deti, alebo deti, ktoré v dôsledku toho prichádzajú o akúkoľvek príležitosť stať sa integrovanými členmi spoločnosti, pretože nemajú žiadne vzdelanie, hoci, ako viete, hospodárska integrácia prostredníctvom práce a zdrojov vytvára základ pre akúkoľvek ďalšiu integráciu.

Pokiaľ ide o bod 27 správy, tento bod znovu veľmi presne poukazuje na skutočný problém. Popredný univerzitný pedagóg sa nedávno so mnou podelil o názor, že bulharské univerzity v skutočnosti ani nevedia o tom, že existuje program Erasmus aj pre učiteľov. V tejto oblasti treba prijať ďalšie opatrenia.

Na záver, pokiaľ ide o otázku nezamestnanosti mládeže, ktorá sa spomína v písmenách F a G správy, aj tá predstavuje vážny problém. Problém, o ktorom hovorím, spočíva v tom, že keď sa mladí ľudia uchádzajú o zamestnanie, už musia mať absolvovanú prax. Niekto, kto práve vyšiel zo školy alebo univerzity, však nemohol zatiaľ získať takéto pracovné skúsenosti. Takáto požiadavka je absurdná a diskriminačná a tento problém treba dôkladne preskúmať. Tento postup sa uplatňuje rovnako vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Vlastne jedným opatrením, ktoré by sa mohlo prijať zvlášť vo verejnom sektore, by bolo zavedenie prísnych pravidiel vyžadujúcich, aby ľudia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, odišli do dôchodku, aby sa uvoľnili pracovné miesta pre mladých ľudí.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Musíme poďakovať pani Sanchezovej-Schmidovej za správu. Inštitúcie EÚ si stanovili cieľ účinnejšie využiť existujúce príležitosti, ktoré poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel. Ide o dôležitú úlohu, pretože lepšie podmienky v tomto odvetví by EÚ umožnili zaujať vedúce miesto na svetovom trhu v tejto oblasti.

Kultúra prispieva k boju proti chudobe a marginalizácii a zohráva dôležitú úlohu v posilňovaní a udržiavaní spoločného európskeho ducha a dedičstva. Vytýčením jasnej cesty pre kreatívne myslenie a výsledné myšlienky môžeme získať intelektuálne a hospodárske výhody. Kultúrny a kreatívny priemysel už teraz významným spôsobom stimuluje a ovplyvňuje hospodárstvo, hoci situácia v tomto odvetví nie je vždy priaznivá. Aj keď nie je možné obmedzovať kreativitu, je možné negatívne ovplyvňovať ochotu ľudí tvoriť. Neisté podnikateľské prostredie a nepriaznivý legislatívny rámec môžu tlmiť kreatívneho ducha občanov. Od európskej stratégie môžeme správne očakávať, že pomôže kreatívnym skupinám, ktoré boli doteraz obmedzované, prejaviť sa na európskej úrovni. Zároveň môže podporiť určitý stupeň vyváženosti príležitostí medzi členskými štátmi, čo by nám umožnilo zažiť prítomnosť odvetvia zamestnávajúceho päť miliónov pracovníkov, ako aj zaznamenať rast ich počtu v každom členskom štáte. Chceme, aby v tejto oblasti dôležitú úlohu zohrávali aj malé a stredné podniky. Stredná Európa má veľké množstvo šikovných občanov, ktorí túžia tvoriť. Otázka znie, či už dnes dokážeme každému poskytnúť náležité zázemie. Odpoveď, žiaľ, znie, že nedokážeme, vytvára sa však stále viac cielených programov na zlepšenie situácie vrátane napríklad dunajskej stratégie.

Dnešná predpoludňajšia diskusia sa týka aj mládeže. Je veľmi dôležité, aby budúce generácie získali od Európy plnú podporu v oblastiach kultúrneho vzdelávania, ďalšieho vzdelávania a umeleckej tvorby. Musíme nájsť riešenia, ktoré zatraktívnia umeleckú tvorbu v rámci Európskej únie a zároveň zabezpečia náležité podmienky v medzinárodnej konkurencii.

Aby som to zhrnul, je mimoriadne dôležité, aby sme venovali pozornosť kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu, a preto musíme čo najskôr vytvoriť – pre umelcov, ako aj pre kreatívne mysle – náležité podmienky zohľadňujúce jedinečné charakteristiky v oblastiach mobility, práv duševného vlastníctva a sociálnej ochrany.

  Knut Fleckenstein (S&D). – (DE) Svojou správou o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ dáva Parlament najavo, že aj my chceme ovplyvniť túto rozvíjajúcu sa oblasť politiky. Skutočnosť – a vyjadrím sa opatrne –, že tu dnes nevidím zástupcov služby pre vonkajšiu činnosť, ukazuje, aká potrebná je táto správa.

Správa úplne oprávnene požaduje, aby v budúcnosti kultúrne aspekty zohrávali významnejšiu úlohu vo vonkajšej politike, do ktorej by mali byť systematickejšie začlenené. Pre našu skupinu bola dôležitá požiadavka súdržnej stratégie, ktorá by účinnejšie koordinovala existujúce programy v oblasti vonkajšej politiky zahrnujúce kultúrne zložky, čím by sa zohľadnila kultúrna rozmanitosť v EÚ. Pani Packová už na to poukázala, keď povedala, že treba zapojiť štruktúry existujúce v členských štátoch a na medzištátnej úrovni, ako je sieť národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC), a že na občiansku spoločnosť sa treba pozerať ako na súčasť vonkajšej európskej kultúrnej politiky. Motto EÚ „Zjednotení v rozmanitosti“ by sa malo využiť aj pri vytváraní obrazu, ktorý Únia ponúka ostatnému svetu. Ako komunikačnú platformu by sme na tento účel mali lepšie využiť aj nové médiá.

Pri tom všetkom musíme zabezpečiť, aby sa z umenia a kultúry nestali len prostriedky na dosahovanie cieľov vo vonkajšej politike. To, čo charakterizuje naše Európske spoločenstvo, sú naše kultúrne hodnoty. Je preto dôležité a správne, aby sa táto kultúrna rozmanitosť a identita šírila aj za hranice Únie prostredníctvom jej politík. Som si istý, že takýmto spôsobom toho môžeme dosiahnuť oveľa viac, a to aj v diskusii o ľudských právach, než prostredníctvom mnohých prázdnych výhražných gest v tomto Parlamente.

  Morten Løkkegaard (ALDE). – (DA) Nachádzame sa uprostred boja, ktorý sa odráža aj v dnešnej rozprave tu v Parlamente, boja medzi silami v Európe, ktoré chcú oslabiť európsky projekt, a tými z nás, ktorí – tvárou v tvár kríze, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame – chcú, aby sme znovu napli plachty a v skutočnosti ešte viac posilnili európsky projekt. Veľa sa tu teraz hovorí o hospodárstve, integrácii a zahraničnej politike a aj to je nepochybne dôležité. Nepochybujem však o tom, že ak máme udržať pri živote európsky projekt, zvlášť ak chceme, aby našiel podporu u obyvateľov Európy, ktorí sa momentálne na celú myšlienku pozerajú skepticky, musíme investovať do kultúry a musíme investovať do mladých ľudí. Preto, pochopiteľne, veľmi vítam dnešnú rozpravu v Parlamente, ako aj päť správ, o ktorých diskutujeme.

Bol som tieňovým spravodajcom pri správe o iniciatíve Mládež v pohybe a chcel by som poďakovať nášmu spravodajcovi pánovi Zverovi za vynikajúcu spoluprácu. Keďže čas mi neumožní zachádzať do príliš veľkých podrobností, sústredím sa len na dva aspekty. Prvým sú možnosti cezhraničnej mobility mladých ľudí. V súčasnom období krízy je podľa mňa potrebné, aby sme sa jednoznačne zamerali, politicky aj finančne, na realizáciu a podporu tejto mobility mladých ľudí. Preto ma, prirodzene, veľmi teší, že jednou z vecí, na ktorých pracujeme, je posilňovanie toho, čomu hovoríme európsky kvalifikačný rámec, inými slovami systému, ktorý mladým ľuďom umožňuje uplatňovať body, ktoré nazbierajú v zahraničí. Ide o malý, ale citeľný detail, ktorý treba podporovať, aby mladí ľudia v tomto smere nenarážali na problémy.

Po druhé, chcel by som vyzdvihnúť to, čomu hovoríme hodnotiaci prehľad mobility, v rámci ktorého identifikujeme prekážky mobility v členských štátoch. Je to niečo, čo tiež veľmi podporujem – je to podľa mňa veľmi dobrá myšlienka. To sú len dva konkrétne príklady, ktoré ukazujú, že dosahujeme pokrok a že problémy spočívajú v detailoch. Konkrétne povedané, v týchto oblastiach musíme popracovať, aby sme posilnili príležitosti pre mladých ľudí a tým spôsobom do nich investovali. Na záver by som chcel poďakovať pánovi spravodajcovi za jeho spoluprácu a popriať pani komisárke veľa šťastia pri tejto obrovskej úlohe, ktorou je – ja o tom niečo viem – presvedčiť ostatných komisárov v kolégiu komisárov o dôležitosti kultúry a mladých ľudí.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Chcel by som sa zamerať na kultúrne rozmery vonkajšej činnosti a na správu pani Schaakeovej. Chcel by som povedať, že v niektorých aspektoch si správa zaslúži podporu a blahoželanie. V odseku 17 odsudzuje totalitné režimy, ktoré uplatňujú cenzúru. V odseku 50 sa správa stavia proti používaniu kultúrnych argumentov, ktorými sa ospravedlňuje porušovanie ľudských práv, pričom s využívaním presne tohto druhu údajnej diverzity máme problémy napríklad v našich kontaktoch s Čínou. V odseku 39 nabáda k zapojeniu občianskej spoločnosti a zdôrazňuje dôležitosť demokratických slobôd a základných ľudských práv.

Vo všetkých týchto oblastiach si správa zasluhuje podporu a chválu. Mimochodom, počas práce vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie sa nám zo správy podarilo odstrániť návrh na vymenovanie osobitného veľvyslanca EÚ výlučne pre kultúrne veci. To sú úspechy, ktoré sa dosiahli. Sú tu, žiaľ, aj niektoré záležitosti, ktoré by som nazval problematickými, konkrétne to, že počas schôdzí Výboru pre kultúru a vzdelávanie došlo k zmene ustanovenia, v ktorom sa hovorilo, že ide o vymenovanie osoby, ktorá by bola zodpovedná len za kultúrne záležitosti a nič iné. To je niečo, na čo by bolo treba upriamiť pozornosť. Druhá vec – správa požaduje doplňujúcu odbornú prípravu pre pracovníkov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblastiach kultúrnej a digitálnej politiky. Vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie sme nechceli, aby toto ustanovenie viedlo k zvýšeniu nákladov v tejto oblasti, lenže tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, žiaľ, nebol prijatý. Z tohto dôvodu jednoducho nemám k tejto správe vyhranený postoj.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE). – (FR) Správa pani Schaakeovej a správa pani Sanchezovej-Schmidovej nám pripomínajú, že kultúra nie je dekoračným motívom, ale plodom súboru vzájomných závislostí, z čoho vyplýva, že ku kultúrnym otázkam treba pristupovať komplexne a treba ich integrovať do všetkých európskych politík, vnútorných aj vonkajších, sociálnych aj hospodárskych.

Preto vás vyzývam, pani komisárka, aby ste v tomto smere pokračovali a rozvinuli spoluprácu s ostatnými výbormi, s ostatnými útvarmi Európskej komisie, ako aj s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť pani Ashtonovej.

Ďalej by som sa chcela vrátiť k bodu, ktorý nebol v týchto správach veľmi rozvinutý, konkrétne k mobilite umelcov a profesionálov v odvetví kultúry. Táto otázka má pre vznik európskeho kultúrneho priestoru skutočne kľúčový význam. V tomto smere sa mi zdajú dôležité dva aspekty; konkrétne, po prvé, šírenie jasných a zrozumiteľných informácií o momentálne platných nariadeniach a postupoch Európskou úniou a členskými štátmi.

Po druhé, odstránenie – ako už bolo povedané – regulačných a administratívnych prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu v rámci schengenského priestoru, prekážok v odvetví kultúry, zvlášť pre štátnych príslušníkov tretích krajín, zavedením napríklad spoločných zrýchlených postupov pre udeľovanie krátkodobých a dlhodobých víz v Európskej únii, ako aj jednotného postupu pre získanie pracovného povolenia v Únii. Naliehavo Komisiu žiadam, aby pokračovala v práci v týchto oblastiach.

A nakoniec, v súvislosti s rastom vplyvu predovšetkým amerického mainstreamu v oblasti kultúrneho vyžitia je nevyhnutné Európskej únii a členským štátom pripomenúť dôležitosť vybavenia sa nástrojmi, ktoré im umožnia brániť a podporovať rozmanitosť európskych kultúr a tretích krajín. Európa by preto mala zaujať nový postoj a nevzdávať boj o mäkkú moc, pretože dnes tu ide o rešpekt ku kultúrnej rozmanitosti ako nástroja dialógu a záruky mieru a stability na celom svete.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Chcela by som uviesť niekoľko stručných pripomienok ku všetkým rozpravám, ktoré tu dnes predpoludním vedieme.

Otázkam týkajúcim sa vzdelávania a kultúry sa v tomto Parlamente, žiaľ, neprisudzuje veľká dôležitosť. Sú však dôležité pre našu budúcnosť, budúcnosť Európy, budúcnosť našej mládeže. Ľudia vo veku do 30 rokov predstavujú 20 % európskeho obyvateľstva, lenže nezamestnanosť ľudí vo veku do 24 rokov teraz dosiahla 21 % a takmer 15 % ľudí vo veku 18 – 24 rokov opúšťa ďalšie alebo vysokoškolské vzdelávanie pred dokončením druhého cyklu a neabsolvuje žiadne ďalšie štúdium alebo odbornú prípravu. A čo je ešte horšie, takmer 25 % mladých ľudí vo veku do 15 rokov má problémy s čítaním. Nemôžeme akceptovať tieto čísla, ktoré sa v dôsledku recesie v niektorých členských štátoch ešte zhoršujú.

Predložená správa o iniciatíve Mládež v pohybe je v určitých bodoch krokom správnym smerom a Komisii a členským štátom vysiela rad posolstiev. Európsky parlament potvrdzuje svoju vôľu nedopustiť obetovanie našej mládeže na oltári úsporných politík uskutočňovaných v celej Európe. Dúfajme, že to nebudú len prázdne slová.

Táto správa tiež obsahuje niekoľko znepokojujúcich aspektov, zvlášť keď deklaruje zámer reformovať vysokoškolské študijné programy výlučne na základe potrieb trhu namiesto toho, aby si dala tú námahu a potvrdila všeobecnejšiu úlohu vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k celkovej odbornej príprave zajtrajších občanov.

Vieme, že čím širší záber má odborná príprava mladých ľudí, tým lepšie dokážu zvládať neistoty života, zvlášť neistoty týkajúce sa práce. Čoskoro budeme mať príležitosť pracovať na otázkach, ktoré sú predmetom bolonského procesu, čo vítam. Chcela by som povedať len toľko, že našou úlohou je venovať pozornosť rastúcemu znepokojeniu – a to je slabé slovo – v mnohých členských štátoch vo vzťahu k reformám uskutočňovaným v mene bolonského procesu. Nemôžeme obetovať našu mládež; tu slová nestačia.

Niekoľkými slovami by som ešte chcela poďakovať pani Honeyballovej za jej správu a za prácu, ktorú sme mali možnosť vykonať v záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o deti. Plne podporujem usmernenia tejto správy. Nemôžem však súhlasiť s usmerneniami správy pani Sanchezovej-Schmidovej o kultúrnom priemysle, pretože tieto usmernenia zavádzajú komerčný princíp, podriadený silám trhu, kultúrnym statkom.

Na záver by som chcela vyjadriť rozhodnú podporu pani Packovej vo výbere Sarajeva za Európske hlavné mesto kultúry.

  Juozas Imbrasas (EFD). – (LT) Chcel som povedať niekoľko slov o iniciatíve Mládež v pohybe. Táto iniciatíva má veľmi pozitívny cieľ – skvalitnenie vzdelávania a odbornej prípravy mládeže prostredníctvom mobility a uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávacieho procesu na trh práce. Zvlášť dnes je to dôležité pre mladých ľudí, ktorí patria k sociálnym skupinám, ktorých sa najviac dotkla svetová finančná kríza. Treba podporovať vstup mladých ľudí na trh práce, aby si mohli zaistiť svoju vlastnú budúcnosť a prispieť k hospodárskemu rastu a prosperite. Je mimoriadne dôležité, aby mohli mladí ľudia rozvíjať schopnosti, zručnosti a vedomosti, ktoré im umožnia v nadchádzajúcich rokoch aktívne prispievať k rastu a trvalo udržateľnej budúcnosti Európskej únie. Myslím si, že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby vzdelanie, ktoré získavajú, odrážalo potreby trhu práce. Tiež je dôležité, aby mladí ľudia v Európe neboli zbavení príležitosti rozvíjať sa a prispievať k prosperite Európskej únie. Mobilita však predsa len spôsobuje aj určité problémy. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie v inom členskom štáte, tam väčšinou zostanú pracovať. Takýmto spôsobom krajina, ako je Litva, ktorá čelí ťažkej hospodárskej situácii, riskuje, že na určitý čas stratí vzdelaných ľudí, ktorí tvoria základ rastu krajiny, a to nielen z hospodárskeho hľadiska. Áno, je to náš vnútorný problém a vyriešime si ho sami. Je v zásade veľmi dobré, že sa dnes pokúšame riešiť problém, ktorý má pre mladých ľudí takú dôležitosť.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, milí hostia z Durínska v galérii pre návštevníkov.

Kolegovi, ktorý sa bojí toho, že sa vzdelaní mladí ľudia odsťahujú do iného členského štátu, by som chcela povedať, že civilizácia rastie a rozvíja sa, keď sa ľudia sťahujú, a toho by sme sa nemali báť. Stane sa to vždy, keď sa ľudia z rôznych krajín stretnú a podelia sa o svoje vlastné skúsenosti: príklady toho sú v Európe veľmi početné a je dobré, že máme o mobilite toho toľko povedať. Táto mobilita zaručí zachovanie zdravej a prosperujúcej Európy.

Správa pána Zvera upriamuje pozornosť na početné prekážky, ktoré bránia mobilite v Európe, a na niektoré z nich by som chcela poukázať. Aby som nadviazala na to, čo stručne spomenul pán Løkkegaard, je skutočne neprijateľné, aby mladí ľudia, ktorí študujú, absolvujú odbornú prípravu alebo pracujú v zahraničí, narážali pri sťahovaní sa do inej krajiny na ťažkosti v takých základných službách, ako je prístup k bankovým službám alebo prenájom bytu. Navyše sú trestaní roamingovými poplatkami, keď sa pokúšajú telefonovať domov alebo získať prístup k internetu, aby si prostredníctvom neho vyhľadali základné, nevyhnutné informácie. Dátový roaming je mimoriadne drahý.

Komisia navrhla zaviesť v rámci iniciatívy Mládež v pohybe hodnotiaci prehľad mobility. To umožní systematické monitorovanie pokroku členských štátov v odstraňovaní prekážok. Tento hodnotiaci prehľad by mal byť komplexný a zrozumiteľný, aby mohol slúžiť ako skutočný katalyzátor odstraňovania týchto prekážok členskými štátmi. Mali by z toho prospech starí aj mladí, študenti aj zamestnanci. Vyzývam Komisiu, aby predložila podrobný návrh spôsobu fungovania tohto hodnotiaceho prehľadu mobility, a dúfam, že sa to stane čo najskôr.

Na záver chcem povedať, že mobilita je horizontálna záležitosť, a preto naliehavo žiadam svojich kolegov z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ako aj z iných výborov, aby nezanedbávali rozmer mobility vo svojej práci vo všetkých oblastiach.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) V starnúcej Európe, ktorá sa snaží nájsť riešenia globálnych problémov budúcnosti, musia Európska únia a jej členské štáty využiť tento silný podnet od Parlamentu a ukázať, že dokážu byť odvážnejšie, že dokážu investovať do budúcich generácií, do vzdelávania a do kultúry. Týmito štyrmi správami a návrhom týkajúcim sa Sarajeva Parlament požaduje, aby sa tieto otázky stali stredobodom stratégie Európa 2020.

Hospodárske výhody, ako aj výhody z hľadiska zamestnanosti a inovácií, vyzdvihuje konkrétne správa o kultúrnom a kreatívnom priemysle, ktorý už teraz vytvára takmer 3 % hrubého domáceho produktu a zamestnáva 5 miliónov ľudí, pričom toto číslo stúpne na 7 %, ak sa do toho započítajú aj pridružené odvetvia. Ako tieňovú spravodajkyňu pre toto opatrenie za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente ma teší, že pani spravodajkyňa Sanchezová-Schmidová uvítala naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Čo sme navrhli? Predovšetkým to, aby sa k už zahrnutým ôsmim odvetviam priradili aj kultúrny turizmus a móda. Tiež dúfame, že Komisia – pričom som si istá, že pani Vassiliouová podnikne kroky, aby zabezpečila, že sa to stane – čo najskôr predloží bielu knihu o kultúrnom a kreatívnom priemysle s cieľom posilniť túto medziodvetvovú stratégiu v Európe a v členských štátoch. Znižovanie finančných prostriedkov na kultúru a vzdelávanie v časoch krízy – čo robí naša krajina na základe argumentu, že kultúra nie je nevyhnutná na prežitie – znamená neinvestovanie do budúcnosti a do inteligentného, začleňujúceho rastu; ide tu o neschopnosť pochopiť, že kultúra je nevyhnutná pre život.

V správe sa uvádza, že by sa mal oficiálne uznať európsky štatút umelcov a ľudí pracujúcich v kreatívnych profesiách a že v kultúrnom priemysle by malo dôjsť k uznaniu malých a stredných podnikov ako takých na účely prístupu k úverom a podpore pri zakladaní, zvlášť v prípade mladých ľudí do 35 rokov. Tiež sľubuje ochranu pracovných miest a zavedenie odbornej prípravy a inovačných finančných nástrojov vzhľadom na to, že kapitál v kreatívnom priemysle často pozostáva z hodnôt, ktoré majú nehmotný charakter, ale napriek tomu majú kľúčový význam pre inovácie vo všetkých odvetviach.

S celoeurópskym odvetvím kultúry treba počítať v právnom rámci pre medzinárodný obchod, určite v európskom rozmere a v kultúrnej diplomacii, na vnútornom trhu, v rámci mobility...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Liam Aylward (ALDE). – Aby boli stratégie typu Mládež v pohybe účinné a prinášali merateľné výsledky, musí dôjsť k posilneniu vzdelávania a podnikateľskej spolupráce. Aj keď súhlasím s pánom spravodajcom, že vzdelávanie by malo nielen zaistiť zamestnateľnosť, ale aj podporovať kreativitu, je potrebný posun smerom k integrácii cieľov v oblasti vzdelávania a podnikania. Vysokoškolské programy musia viac odrážať potreby trhu práce. Mladí ľudia by mali dostať príležitosť bez prekážok získať zručnosti, vedomosti a know-how, aby boli náležite vybavení na budúce kariérne dráhy a podnikanie. Osobitne je potrebné zlepšiť príležitosti pre mladých ľudí v odbornom vzdelávaní a odbornej príprave s cieľom uľahčiť ich mobilitu v Európskej únii a umožniť učňovskú odbornú prípravu v zahraničí, aby si mohli rozšíriť zručnosti a zlepšiť svoju zamestnateľnosť.

Programy mobility a výhody skúseností získaných pri práci a štúdiu v zahraničí musia byť dostupné pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na typ vzdelania, ktorý si vybrali. Iniciatíva Mládež v pohybe má potenciál byť úspešnou iniciatívou, musí sa však premietnuť do konkrétnych opatrení, z ktorých budú mať prospech naši mladí ľudia.

  Kay Swinburne (ECR). – V mojom vlastnom volebnom obvode sa v minulosti kombinovala propagácia waleského jazyka u malých detí s umeleckým a technickým talentom, čo viedlo k vzniku animovaných programov ako Sally Mally, Super Ted a Sam Tân. Dnes sa táto minulosť oživuje prostredníctvom nových produkcií ako Dr Who a Torchwood, vďaka čomu sa Wales rýchlo stáva známym ako centrum kultúrnej excelentnosti v oblasti filmovej a programovej produkcie, a okrem toho je domovom novších kreatívnych oblastí, akou je napríklad veľmi ziskový herný priemysel.

Aby sa v tom mohlo pokračovať, najdôležitejšia vec, ktorú teraz musíme urobiť, je poskytnúť podporu, ktorú náš kreatívny priemysel potrebuje na to, aby mohol rásť. Musíme sa zamerať na znižovanie administratívnych prekážok, na ktoré narážajú všetky malé podniky, a pozrieť sa na to, ako získať z jednotného trhu skutočnú pridanú hodnotu prostredníctvom spolupráce na právach duševného vlastníctva, európskom patente a realizácii plného potenciálu digitálnej agendy a, samozrejme, na odstraňovaní nesúladu v existujúcich právnych predpisoch EÚ, napríklad v oblasti DPH.

Rozpočet EÚ by sa mal produktívne využívať na nasmerovanie obrovského množstva kreatívnej energie, ktorá sa okolo nás nachádza, do rozvoja podnikov vytvárajúcich bohatstvo, ktoré budú poskytovať trvalo udržateľné pracovné miesta a prosperujúcu a bohatú budúcnosť pre našich ľudí vo Walese, ako aj mimo neho.

  Helga Trüpel (Verts/ALE). – (DE) Dnes predpoludním v skutočnosti vedieme rozpravu o význame kultúry v rôznych oblastiach politiky – v zahraničnej politike, v hospodárskej politike, v politike vzdelávania a v sociálnej politike –, pričom všetci vieme, že všetci máme prospech z toho, keď sa kultúra berie vážnejšie. Prepuknutie demokracie v arabských krajinách by nebolo možné bez tejto kultúrnej túžby po otvorení sa, po kultúrnej rozmanitosti, demokracii a slobode tlače.

Kreatívny priemysel je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky. V mojej domovskej krajine Nemecku je viac pracovných miest v kreatívnom priemysle ako v automobilovom priemysle. Také niečo musíme vziať na vedomie. Z toho dôvodu je to aj dôležitou súčasťou stratégie Európa 2020. Chcem však upozorniť na to, že ak chceme posilniť kreatívny priemysel, musíme konať, a to najmä v oblasti rozvoja digitálnych technológií. Vieme, že sú to práve tvorcovia kreatívneho obsahu, ktorí predstavujú základ hodnotového reťazca v kultúrnom priemysle. Na jednej strane máme preto veľký záujem na kultúrnej rozmanitosti, posilnení kreatívnych ľudí a ľahkom prístupe ku kreatívnemu obsahu prostredníctvom internetu. Zároveň však chceme, aby boli umelci spravodlivo zaplatení, čo v súčasnom digitálnom svete nie je pravidlom. Musíme preto zmeniť a doplniť zmluvné právo, aby sme posilnili rokovaciu pozíciu našich umelcov. Musíme vyvinúť nové sociálne modely s cieľom nájsť spravodlivú rovnováhu medzi jednoduchým prístupom pre používateľov a náležitým zaplatením tých, ktorí vytvárajú nový obsah.

A ešte jedna vec na záver. Keby bolo v roku 2014 Sarajevo Európskym hlavným mestom kultúry, malo by to pre Európu veľkú historickú hodnotu a bol by to veľký historický úspech.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Správa o iniciatíve Mládež v pohybe obsahuje niekoľko dobrých myšlienok, ako je napríklad požiadavka, že sa táto kríza nesmie stať zámienkou na znižovanie výdavkov na vzdelávanie. Správa však akceptuje bolonský proces, ktorý posilnil kontrolu zo strany veľkých podnikov a prehĺbil proces zmeny vzdelávania na komoditu.

Pán spravodajca upozornil na skutočnosť, že univerzity sú nedostatočne financované, a preto vyzval na to, aby sa snažili o získanie väčšieho množstva finančných prostriedkov zo súkromných zdrojov. Riešenie nedostatočného financovania určite nespočíva v prizvaní súkromného sektora so všetkými deformujúcimi účinkami, ktoré to má na vzdelávanie, alebo v uložení poplatkov, ktoré stovkám tisícov ľudí v celej Európe bránia v prístupe, ale v poskytovaní bezplatného, dobre financovaného vzdelávania pomocou štátnych investícií. Okrem toho je v dôsledku brutálnych úsporných opatrení v mnohých krajinách pre mladých ľudí po ukončení vzdelania fakticky nemožné nájsť si zamestnanie. Štvrtina mladých ľudí v Írsku je teraz nezamestnaná a každý týždeň sa vysťahuje 1 000 ľudí, takže pre mnohé írske rodiny má samotný pojem Mládež v pohybe úplne iný význam. Túto krízu nezamestnanosti možno vyriešiť len pomocou rozsiahlych štátnych investícií do vytvárania dôstojných pracovných miest.

  Derek Roland Clark (EFD). – V čase, keď zodpovední ľudia a vlády strážia každý cent, Komisia navrhuje ďalšie výdavky – kartu programu Mládež v pohybe, európsky pas zručností, Európske stredisko pre monitorovanie voľných pracovných miest – prostredníctvom stratégie Európa 2020, všetko na účely kultúrnej diplomacie a na dosiahnutie toho, aby mladí ľudia cestovali, hoci to už robia – s batohom na chrbte sa túlajú po celom svete z vlastnej iniciatívy. Na čo potrebujeme drahú propagáciu?

Čo sa týka šírenia európskej kultúry, nuž, čo najlepšie túto príležitosť využite, pretože vzhľadom na to, ako sa táto šialená EÚ vyvíja, to jediné, čo po nej zostane, bude nezmyslená mantra: „Zjednotení v rozmanitosti“. Čo nechápete, že Európa nie je jednotný štát, ale pestrá a veľkolepá mozaika príťažlivých, rôznorodých, ale zároveň ladiacich kultúrnych dielcov, a že ich zmiešanie by znamenalo ich zredukovanie na šedú beztvarú masu, čím by sa zničilo to, o čom hovoríte, že obdivujete?

Nepresadzujte kultúru EÚ; sprístupnite taliansku, nemeckú, francúzsku, holandskú, britskú kultúru a všetky ostatné kultúry všetkým, ktorí ich chcú zakúsiť, a to ostatné príde samo.

  Marielle Gallo (PPE). – (FR) Od digitalizácie kultúrneho a umeleckého bohatstva stojí podľa mňa otázka takto: Je osudom Európy stať sa oblasťou spotreby pre Spojené štáty a čoskoro aj pre rozvíjajúce sa krajiny alebo sa konečne zobudí a nasmeruje zdroje do rozvoja svojho informačného, kultúrneho, ale aj hospodárskeho potenciálu?

Samozrejme, že som pevne presvedčená o bohatstve a rozmanitosti európskej kultúry, lenže dnes hovorím z uhla pohľadu hospodárskej súťaže, pričom by som chcela odsúdiť tento nezmysel, túto absurditu. Nezmyslom sú bezplatné služby, o ktorých snívajú niektorí ľudia, prístup k všetkému za nič. Keby sme išli touto cestou, nemohli by sa v tomto odvetví uskutočňovať žiadne ďalšie investície. Tvorcovia a vynálezcovia by nemohli byť spravodlivo odmeňovaní a postupne by vymizli. Preto hospodárske modely, ktoré sa chystáme zaviesť pre prístup k nášmu kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom internetu, nepočítajú s bezplatnými službami.

Absurditou je daň uplatňovaná na dematerializované kultúrne bohatstvo z dvoch aspektov. Po prvé, je tu skreslenie spôsobené závislosťou DPH od krajín, kde sa činnosť vykonáva. Na americké platformy sa napríklad od roku 1998 vzťahuje moratórium, čo viedlo k ich mimoriadnemu rozmachu. Po druhé, dochádza k diskriminácii v súvislosti so sadzbami DPH v tom zmysle, že digitálne statky sú znevýhodňované vo vzťahu k fyzickým statkom. Tieto dva problémy musíme podľa mňa riešiť prostredníctvom právnych predpisov.

  Maria Badia i Cutchet (S&D). – (ES) Aj ja vítam príležitosť, ktorú nám poskytuje rozprava o štyroch správach, o ktorých budeme hlasovať na konci dnešného predpoludňajšieho zasadnutia. Ide o správy, ktoré sa podľa mňa venujú otázkam, ktoré treba naliehavo riešiť v rámci úsilia o nájdenie riešení ústredných problémov v Európskej únii; správy, ktoré hovoria o tom, ako treba riešiť otázku predčasného ukončovania vzdelávania, nezamestnanosti mládeže, hospodárskej krízy a migračných pohybov.

V tejto súvislosti by som sa najprv chcela stručne vyjadriť k vzdelávaniu v ranom detstve. Tak ako povedala pani Honeyballová, myslím si, že ide o otázku, ktorej sa doteraz nevenovalo toľko pozornosti, koľko si zaslúži. Vieme – a každý deň nám to potvrdzujú ďalšie štúdie –, že k najintenzívnejšiemu rozvoju našich kognitívnych a emocionálnych schopností dochádza práve v ranom detstve. Preto všetky štúdie hovoria, že investovanie do prvých rokov života prináša oveľa lepšie výsledky, ako investovanie v neskoršom veku. Myslím si, že je načase, aby sme sa okrem vysokoškolského štúdia alebo odbornej prípravy, na ktoré sme sa zameriavali doteraz, zamerali aj na vzdelávanie v ranom detstve.

Ďalšia správa, ktorú považujem za veľmi dôležitú, je správa o iniciatíve Mládež v pohybe, jedným z hlavných cieľov ktorej je riešenie problému predčasného ukončovania vzdelávania. Tento problém podľa mňa úzko súvisí s nezamestnanosťou mládeže, s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti, ktorú v Únii máme. Musíme poskytnúť odpovede týkajúce sa budúcnosti týchto mladých ľudí, ktorí sú budúcnosťou Európskej únie.

A napokon, pokiaľ ide správu o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ, chcela by som vyzdvihnúť dôležitosť kultúry v rámci našich politík zameraných na spoluprácu. Je dôležité vytvárať lepšie vzájomné porozumenie s tretími krajinami a v tomto čase veľkých otrasov južne od našich hraníc má podľa mňa veľký zmysel poskytnúť odpovede na tieto otázky.

  Marietje Schaake (ALDE). – „Ak chcete vedieť, kde je peklo, spýtajte sa umelca, a ak nemôžete nájsť umelca, viete, že ste v pekle.“ Tento výrok, ktorý som našla a ktorý pochádza od anonymného autora zo Sarajeva, podľa mňa stručne vyjadruje dôležitosť umenia a kultúry, a to nielen pre moderné spoločnosti, ale aj pre naše vzťahy so zvyškom sveta. Bosna a Hercegovina, so Sarajevom ako svojím hlavným mestom, sa nachádza v jednej z čiernych dier na mape Európy, čo je dôsledkom našej histórie. Teraz sa však musíme pozerať do budúcnosti.

Sarajevčania sa priblížili k poznaniu pekla najmä počas obliehania Sarajeva, pričom umenie a kultúra boli tým, čo pomáhalo ľuďom prežiť. Orchester nacvičoval, kým bolo mesto ostreľované, a zimný festival, plný umenia a kultúry, pokračoval. Sarajevo si zaslúži európsku jar. Nasledujúca generácia je poznačená ranami histórie a ako Európania máme dôležitú povinnosť pozerať sa s nimi do budúcnosti a začleniť ich do európskeho horizontu.

Plne podporujem iniciatívu pani Packovej a chcem požiadať Parlament, aby ju podporil a aby sme urobili všetko pre to, aby mohlo byť Sarajevo vymenované za Európske hlavné mesto kultúry. Som presvedčená, že ak to všetci budeme chcieť, môže sa to podariť, pretože by bolo veľkým sklamaním, keby naše myšlienky a zdravý rozum zablokovala byrokracia.

  Paweł Robert Kowal (ECR). – (PL) Časti správy pani Schaakeovej, v ktorých sa hovorí o potrebe posilniť mobilitu mladých ľudí zo susedných európskych krajín, sú veľmi dôležité. Kým na jednej strane sa mi zdá, že prílišná angažovanosť Európskej únie v kultúrnych činnostiach v členských štátoch nie je potrebná, na strane druhej si myslím, že vzhľadom na to, čo sa deje dnes v Tunisku, ale aj vzhľadom na udalosti spred dvoch mesiacov v Bielorusku je dôležité, aby Európska únia prostredníctvom svojho kultúrneho posolstva a svojho posolstva demokracie a právneho štátu dávala o sebe vedieť mladej elite v susedných krajinách a aby sa našli peniaze na výmeny mládeže, spoločné študijné kurzy, cestovanie, zriaďovanie univerzít a podporu vzdelávacích programov. Takéto programy v členských štátoch skutočne existujú – napríklad v Centre pre východoeurópske štúdie na Varšavskej univerzite v Poľsku. Treba to vnímať ako príklad a treba len uvítať skutočnosť, že nás dnes pani Schaakeová naviguje týmto smerom. Bez toho sa nám nepodarí dosiahnuť nič.

  Heinz K. Becker (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, návštevníci v galérii, je mi veľkou cťou, že tu dnes môžem, možno už nie ako mladík, ale stále ako nový poslanec tohto Parlamentu, po prvýkrát vystúpiť.

Chcel by som pilotnú iniciatívu Mládež pohybe, súčasť programu Európa 2020, charakterizovať ako vynikajúci cieľ na dosiahnutie čo najlepšieho zlepšenia v oblasti vstupovania mladých ľudí na trh práce s dôrazom na dve veci. Popri vzdelávaní v ranom detstve je jej cieľom po prvé zníženie miery predčasného ukončovania vzdelávania a po druhé zvýšenie počtu absolventov. Do nezanedbateľnej miery v dôsledku zhoršení spôsobených hospodárskou krízou, ale tiež, a predovšetkým, v dôsledku štrukturálnych nedostatkov v mnohých – takmer vo všetkých – členských štátoch v iných oblastiach, existujú v jednotlivých členských štátoch EÚ úplne odlišné podmienky.

Dovoľte mi použiť ako príklad našu krajinu: Rakúsko má mieru predčasného ukončovania vzdelávania 8,7 %, pričom priemer v EÚ predstavuje 14 %, v súvislosti s čím by určite nebolo na škodu preskúmať duálny systém odbornej prípravy, ktorý podporujú sociálni partneri. V tejto oblasti je veľmi úspešné aj Nemecko. Vezmime si to ako kritérium. Samotné Rakúsko by sa však malo usilovať o dosiahnutie kritéria, pokiaľ ide neuspokojivý počet vysoko kvalifikovaných absolventov v tejto krajine. Iné členské štáty majú značne vyšší počet vysoko kvalifikovaných akademikov, a preto by sme mali preskúmať ich systémy. V týchto oblastiach sa môžeme jeden od druhého veľa naučiť.

Tieto neúspechy jasne ukazujú, že treba podniknúť kroky – musíme rýchlo a účinne prekonať priepasť, ktorá existuje medzi vzdelávacím systémom a trhom práce.

Na záver by som chcel v každom prípade úprimne poďakovať pani Packovej a na jej podporu povedať, že mať Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry nie je výnimka, je to nevyhnutnosť.

  Predsedajúci. – Nechcel som vás prerušovať, pán Becker, pretože viem, že je to vaše prvé vystúpenie v tomto Parlamente, pri príležitosti čoho by som vás chcel privítať. Dúfam, že v budúcnosti bude možné dodržiavať pridelený čas, ale v každom prípade vám prajem veľa úspechov vo vašej práci, ktorú tu budete s nami ako poslanec vykonávať.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D). – (RO) V Európskej únii sú krajiny, v ktorých celoštátna miera nezamestnanosti predstavuje 20 %, ale nezamestnanosť mládeže predstavuje 40 %. Nie je to tak len v jednej krajine, ale v mnohých krajinách, kde priemerná miera nezamestnanosti mládeže predstavuje dvojnásobok priemernej celoštátnej úrovne.

Ak hovoríme o európskej integrácii alebo o budúcnosti týchto programov a projektov, ktoré tu máme na mysli, všetci títo mladí ľudia sa musia cítiť ako Európania. Všetci títo mladí ľudia tiež musia nájsť budúcnosť vo vnútri hraníc Európskej únie. Preto mám silný pocit, že v súvislosti s programom Mládež v pohybe by sme mali veľa hovoriť o tom, ako poskytnúť mladým ľuďom prístup k pracovným miestam, a o budúcnosti, ktorá týchto mladých ľudí v Európskej únii čaká.

Myslím si, že riešenia, ktoré na tieto problémy ponúkame, nie sú dosť dobré a že by sme sa mali viac zamerať na to, ako členské štáty realizujú projekty a programy, o ktoré nám tu ide. Myslím si, že úlohou Európskej únie je nabádať ďalšie členské štáty k tomu, aby realizovali tieto programy správne a aby uspokojovali potreby mladých ľudí.

  Ivo Vajgl (ALDE). – (SL) V čase, keď kultúrne rozdiely medzi národmi vedú byrokratov k zatváraniu hraníc – čo naposledy predviedli Dáni – a k budovaniu vysokých múrov, uprednostňuje sa riešenie konfliktov skôr pomocou zbraní ako pomocou pochopenia a súcitu. V čase, keď sa umelecké diela stávajú tovarom na jedno použitie a významným zdrojom ziskov, keď sa začínajú vytvárať všemocné globálne monopoly, ktoré diktujú trendy a hodnoty, je správa o kultúrnom rozmere našej služby pre vonkajšiu činnosť a kultúrnom rozmere Európskej únie ako celku viac než vítaná.

V správe sa hovorí o tom, ako náš spoločný kultúrny obraz a umelecké úspechy malých krajín a členských štátov Európskej únie v kontakte s kultúrami iných krajín môžu pozdvihnúť úroveň našej verejnej diskusie a dokonca uľahčiť našim diplomatom a stratégom bremeno pri nachádzaní riešení nespočetných kríz doma, ako aj v našom okolí. Odmietaním rešpektovania hraníc otvárajú nové médiá a nové technológie obrovské príležitosti. Podľa mňa mala správa venovať slovo alebo dve knihám, napríklad myšlienke, že by knihy nemali podliehať zdaneniu. Mohli by sme hovoriť o kultúrnom riadení alebo o poskytnutí nového impulzu jedinečnej myšlienke Európskeho hlavného mesta kultúry, s ktorou prišla Melina Mercouriová. Dámy a páni, pani komisárka, dajme Sarajevu šancu!

  Valdemar Tomaševski (ECR). – (PL) Proces vzdelávania v ranom detstve je jednou z najdôležitejších povinností rodičov aj štátu. V tejto súvislosti je dôležité a správne, aby uznesenie zdôrazňovalo význam skorého vyučovania regionálnych a menšinových jazykov. Mimoriadne dôležité je vyučovanie s použitím materinského jazyka ako vzdelávacieho prostriedku, pretože je známe, že jazyk, v ktorom deti rozmýšľajú, je tiež jazykom, v ktorom úspešnejšie absorbujú vedomosti. Je preto neprijateľné, že v školách pre pôvodné národnostné menšiny sa má zaviesť vzdelávanie v jazyku inom ako je materinský jazyk od prvého a druhého ročníka, o čom nedávno rozhodol litovský parlament. Povinné zavedenie dvojjazyčného vyučovania vnímajú Poliaci, ktorí žijú v Litve už vyše sedem storočí, ako diskrimináciu, ktorá musí skončiť.

  Anna Záborská (PPE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vyjadriť veľkú ľútosť nad následkami zemetrasenia vo vašej krajine.

(SK) Oceňujem prácu Mary Honeyball na správe o vzdelávaní detí v rannom veku. Z textu cítim snahu prekonať ideologické predsudky a nájsť zhodu v celom politickom spektre. Tak je to správne, pretože ide o rodinu a dobro detí. Kľúčovú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie svojich detí nesú rodičia. Potvrdzujú to aj odkazy spravodajkyne na články Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru OSN o právach detí. O zodpovednosti rodičov hovorí už Všeobecná deklarácia ľudských práv – rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti.

Zdieľam aj presvedčenie, že investície do vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve sa vrátia v budúcej prosperite. Je dokázané, že u detí sa už v rannom veku budujú základy zodpovednosti, chápania povinnosti a spoločenského správania. Správa zároveň zdôrazňuje, že starostlivosť, ktorá im je venovaná, je najlepšou prevenciou pred budúcou kriminalitou mládeže. Týmto súvislostiam sa venujem hlbšie v pripravovanej správe o príspevku politík rovnosti mužov a žien a zodpovednosti rodičov v boji proti kriminalite mládeže.

Rovnako ako spravodajkyňa aj ja som proti umelému zvyšovaniu percenta žien na trhu práce za každú cenu. Mnohé matky by uprednostnili starostlivosť o svoje malé deti pred formálnym zamestnaním. Ich voľba však nie je slobodná, lebo spoločnosť prácu žien v domácnostiach a starostlivosť o deti oceňuje len málo, alebo vôbec. Ani predložená správa neobsahuje návrhy, aby štáty finančne ocenili prácu matiek pri výchove a vzdelávaní detí aspoň tak, ako by mali prispievať na chod predškolských zariadení. Správa ako celok je krokom správnym smerom a ďalší vývoj spoločnosti nás donúti venovať tejto problematike viac pozornosti.

  Chrysoula Paliadeli (S&D). – (EL) Cieľom iniciatívy Mládež v pohybe je posilňovanie mobility mladých ľudí najmä na účely zamestnania. V časoch hospodárskej krízy a spochybňovania hodnôt však nemožno mobilitu mladých ľudí spájať výlučne s predchádzaním nezamestnanosti. V čase, keď konzervatívne trendy ohrozujú jednotu Európskej únie, pričom niektoré z nich sme počuli dnes predpoludním, sa môže mobilita mladých ľudí použiť ako dôležitý nástroj na posilnenie európskej súdržnosti. Potreby trhu treba brať do úvahy ako druhoradý faktor.

Univerzity by si však mali zachovať svoju nezávislosť a verejný charakter a ich predmety by si mali zachovať svoju akademickú orientáciu založenú na výskume. Vysoké školstvo v Európskej únii by sa nemalo obmedzovať na reprodukciu modelov, ktoré spôsobili krízu a stratu dôvery. Práve naopak, mali by sa snažiť o vytvorenie nových noriem sociálnej súdržnosti a kolektivizmu, ktoré môžu humanitné vedy a európsky systém klasifikácie univerzít, ktorý je na nich založený, rozvinúť správnym smerom.

  Sabine Verheyen (PPE). – (DE) Kultúrna rozmanitosť Európy je dôležitou komoditou, ktorú musíme zachovať a v budúcnosti aj rozvíjať. Aby to bolo možné uskutočniť, musíme sa postaviť problémom digitálneho veku nielen v rámci informačnej a vedomostnej spoločnosti, ale predovšetkým aj v kultúrnom a kreatívnom odvetví.

Kultúrna rozmanitosť nie je len nejaký ideál; je to tiež významný hospodársky faktor. V Európskej únii je v odvetví kultúry zamestnaných okolo päť miliónov ľudí. To sa rovná 2,5 % celkovej populácie. Odvetvie kultúry je rastovým odvetvím, ktoré sa rozvíja rýchlejšie ako mnohé iné oblasti v hospodárstve. Rozvoj informačných a komunikačných technológií poháňa obsah, ktorý odvetvie kultúry ponúka, práve tak ako sa povaha a kvalita tohto obsahu zmenili a rozvinuli vďaka technológii. Potrebujeme preto rámec pre kultúrne a kreatívne odvetvie, v ktorom sa bude môcť udržateľne rozvíjať tvárou v tvár problémom, ktoré so sebou prináša digitálny vek. Potrebujeme moderný, prístupný a právne zabezpečený systém, v ktorom sa každý bude môcť rozvíjať na rovnakej úrovni.

Kultúrne a kreatívne odvetvie je hybnou silou Európy. Preto musíme tejto oblasti venovať pozornosť, a to aj v súvislosti so vzdelávaním a odbornou prípravou. Musíme mladých ľudí vybaviť kultúrnymi a kreatívnymi zručnosťami – a to aj v rámci celoživotného vzdelávania. Tiež však musíme zlepšiť podnikateľské zručnosti našich tvorivých umelcov a poskytnúť im dobrý mediálny základ v oblasti nových technológií.

Musíme vytvoriť taký rámec, ktorý ľuďom zamestnaným v odvetví kultúry dokáže zaručiť živobytie. Musíme preto intenzívne popracovať na otázkach autorských práv, sociálneho zabezpečenia a duševného vlastníctva, ale aj na otvorenom prístupe k informáciám a obsahu, aby sa zaistil ďalší rozvoj kreatívneho a kultúrneho odvetvia v budúcnosti v digitálnom prostredí a aby sme dokázali zachovať kultúrnu rozmanitosť a kultúrne dedičstvo Európy ako významnej charakteristickej črty Európskej únie.

  Predsedajúci. – Počas vášho vystúpenia mi tlmočníci signalizovali, že s vami nedokážu držať tempo, pani Verheyenová. Neprerušil som vás, pretože sa mi zdalo, že by to bolo ťažké, a preto sa za to tlmočníkom ospravedlňujem. Chcel by som poslancov informovať, že systém sa mení v tom zmysle, že namiesto rozsvietenia výstražného signálu u predsedajúceho sa výstražný signál rozsvieti u každého z vás, keď budete hovoriť. Takto môžete priamo vidieť, že tlmočnícke tímy s vami nedokážu držať tempo.

  Barbara Matera (PPE). – (IT) „Život je krásny, láska moja. Pozrieš sa von na svet a už je tvoj.“ Tieto prvé riadky jednoduchej básne ukazujú, aký úžasný je život, a pripomínajú nám, že sme zodpovední za svet, ktorý budujeme pre naše deti. V predloženej správe pani Honeyballová v pravý čas pripomína, že budúcnosť našich detí sa formuje od prvých rokov ich života, rokov, v ktorých musia inštitúcie zohrať kľúčovú úlohu, ak sa majú naše deti vyvíjať tak, ako si prajeme.

Súhlasím so všetkými bodmi správy: je dôležité, aby členské štáty a Európska únia prebrali zodpovednosť za opatrenia na podporu vzdelávania v ranom detstve, musia si však nárokovať úlohu, ktorú nemožno delegovať výlučne na rodičov alebo na pracovníkov v odvetví vzdelávania. Ako vždy tvrdím na schôdzach Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, rodičia žijúci v chudobe znamenajú deti vychovávané v chudobe. Deti majú právo na to, aby im členské štáty a Únia poskytli pomoc a služby. Ak máme prekonať chudobu, sociálne vylúčenie a negramotnosť, musíme naše deti podporovať od ich prvých krokov.

Preto musíme od najranejšieho detstva investovať do starostlivosti a vzdelávania a monitorovať poskytované služby a odbornosť poskytovateľov. Všetky deti bez ohľadu na sociálny pôvod musia mať možnosť získať vzdelanie a musíme zabezpečiť, aby táto príležitosť bola dostupná aj pre deti žiadateľov o azyl, utečencov a všetkých tých, ktorí majú povolenie, hoci len dočasné, na pobyt v Únii.

Pani Honeyballová vyzdvihuje výskum a výmenu osvedčených postupov, inteligentné využívanie štrukturálnych fondov a programov, ako je Comenius, a nakoniec potrebu toho, aby štáty získali kľúčovú úlohu vo vzdelávaní detí v najranejšom veku, aby sa zabezpečilo splnenie cieľov v oblasti inteligentného, začleňujúceho a trvalo udržateľného rastu.

  Olga Sehnalová (S&D). – (CS) Správa o vzdelávaní v ranom detstve nie je a ani nemôže byť snahou o jednotnú úpravu tejto tak výsostne individuálnej záležitosti. Vnímam ju však ako dôležitý príspevok do diskusie o spoločných európskych cieľoch a hodnotách v predškolskom vzdelávaní. Výskumy v tejto oblasti zdôrazňujú významnú úlohu, ktorú predškolská starostlivosť predstavuje pre zdravý vývoj detí a ich ďalšie zapojenie do spoločnosti. Zdá sa, že predškolské vzdelávanie má pozitívny vplyv na ďalšie vzdelávanie detí a že investície do vzdelávania v ranom detstve v najširšom slova zmysle sú oveľa účinnejšie ako akékoľvek neskoršie zásahy. Je teda v našom záujme podporovať tento druh vzdelávania okrem iného aj v záujme dosiahnutia cieľov stratégie EU 2020, konkrétne zvýšenia počtu kvalitne vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov a súčasne zníženia podielu ľudí, ktorí nedokončia štúdium. Kvalitné predškolské vzdelávanie nás k týmto cieľom môže výrazne priblížiť, možno viac, než sme si zatiaľ ochotní pripustiť.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Najskôr by som chcela pani Honeyballovej poďakovať za prácu, ktorú vykonala. Zabezpečenie prístupu k vzdelávaniu a podporným štruktúram pre deti v najranejšom detstve sa musí stať právom pre rodičov, zvlášť pre matky, ale predovšetkým pre samotné deti, pretože to znamená, že môžu vytvoriť pevné základy pre svoje vzdelávanie, byť podporované vo svojej sociálnej integrácii a osobnom rozvoji a mať lepšie možnosti nájsť si zamestnanie, keď dosiahnu dospelosť.

Aby som poskytla všeobecnejší obraz – ako niekoľkokrát zopakovali ostatní kolegovia poslanci –, v oznámení Komisie o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa sa uvádza, že v roku 2009 nedokončilo školu viac ako 6 miliónov mladých ľudí, pričom sotva dokončili nižšie stredoškolské vzdelanie, a 17,4 z nich nedosiahlo vyššie ako základné vzdelanie. Tieto čísla sú znepokojujúce a dávajú dôvod myslieť si, že sa vzdelávací systém zanedbáva a že sa doň neinvestuje tak, ako by sa malo.

Investovanie do kvality vzdelávania hneď od prvých rokov života predstavuje nielen základný východiskový bod pre kognitívny, zmyslový a motorický vývoj dieťaťa, ale je aj základným predpokladom budovania začleňujúcej spoločnosti, ktorá ponúka budúcim generáciám veľké množstvo príležitostí.

Zlepšovanie kvality a počtu predškolských zariadení a štruktúr pre deti v ranom veku – v súlade s cieľmi stanovenými v záveroch zasadnutia Európskej rady v Barcelone – okrem toho umožňuje pracujúcim rodičom zladiť rodinný život s prácou. Zo štatistík však, žiaľ, vyplýva, že mnohé členské štáty musia prejsť ešte dlhú cestu, aby tieto ciele dosiahli.

  Nessa Childers (S&D). – Program Mládež v pohybe obsahuje mnoho povzbudivých iniciatív. Zahrnuje to najmä plány na vytvorenie študentského úverového nástroja, iniciatívu európskej ochrany mládeže, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mladí ľudia do štyroch mesiacov od skončenia školy nastúpili buď na odbornú prípravu, alebo do zamestnania, a nedávno ohlásený plán Mládež a práca, ktorého účelom je budovať kontakty medzi mladými ľuďmi a podnikmi.

Cítim sa však povinná na niečo upozorniť. V roku 2010 splnili krajiny EÚ len jedno z piatich kritérií stanovených pre oblasť vzdelávania, čo z hľadiska plnenia stratégie Európa 2020 neveští nič dobré. Ak má byť iniciatíva Mládež v pohybe úspešnejšia, jej realizácia a priebeh sa budú musieť monitorovať priamo v teréne, pričom monitorovať to budú musieť aj poslanci tohto Parlamentu vo svojich volebných obvodoch.

  Piotr Borys (PPE). – (PL) Dnešná diskusia je jednou z najdôležitejších a najvýznamnejších diskusií, ktoré sa konali v Európskom parlamente. Týka sa celého odvetvia kultúry a vzdelávania, teda základu, na ktorom pevne stojí náš obrovský európsky domov. Nesmieme na to zabúdať a tejto diskusii musíme prikladať veľký význam vzhľadom na to, že nie všetko sme dostali navždy. Musíme vedieť, že ak má byť tento obrovský európsky domov silný, musí mať silné základy a byť odolný voči ďalším možným krízam a veľkým zmenám, ktoré nás možno čakajú, čo nemožno vylúčiť.

Chcel som preto poďakovať všetkým spravodajcom za tieto veľmi dobré správy, zvlášť by som chcel poďakovať pánovi Zverovi a pani Honeyballovej za to, že po prvýkrát uplatňujeme komplexný prístup ku vzdelávaniu. Chceme všetkým deťom umožniť získať vynikajúce a komplexné schopnosti, počnúc od najranejšieho detstva až po vysokoškolské vzdelanie. Ak dnes chceme, aby bola európska spoločnosť mobilná a mladí ľudia otvorení, vnímaví a kompetentní, mali by sme zodpovedne pristupovať k celej oblasti vzdelávania, pretože súčasné ukazovatele sú veľmi nepriaznivé. Tretina obyvateľov Európy nemá žiadnu odbornú kvalifikáciu.

Pokiaľ ide o kultúrny rozmer, chcel by som pani komisárke poďakovať za informáciu, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude mať vo všetkých krajinách sveta veľvyslancov a kultúrnych atašé. Chcel by som poďakovať pani Sanchezovej-Schmidovej, pretože podpora kultúry znamená predovšetkým podporu podnikania spojeného s kultúrou, ale zvlášť znamená podporu vnútorného aspektu kultúry. Preto musia mať kultúrne podniky administratívnu podporu a potrebujú zníženie byrokracie v administratívnych systémoch, ale tiež potrebujú podporu pri získavaní kapitálu, ktorá môže byť poskytovaná z finančných prostriedkov Únie. Je to naše spoločné poslanie, a preto by som chcel na záver pani komisárku požiadať, aby tlmočila túto vážnu a dôležitú diskusiu Rade, ktorá tu dnes nie je prítomná, aby aj na fóre Rady bolo možné diskutovať o týchto dôležitých úlohách pre Európu.

  Monika Smolková (S&D) - (SK) Ako tieňová spravodajkyňa vo výbore REGI k správe k uvoľneniu potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu považujem za dôležitý fakt, že kultúrny a kreatívny priemysel bol uznaný ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja. Zaostávajúcich regiónov – aj vplyvom finančnej krízy – je ešte stále dosť a kultúrne a kreatívne projekty určite budú prispievať k vytváraniu pracovných príležitostí a k ich konkurencieschopnosti.

Dôležité je, aby členské štáty, regióny a miestne orgány využívali čo najlepšie programy EÚ na podporu kultúry a tvorivosti, politiku súdržnosti, štrukturálnu politiku a iné. Pre kultúrny a kreatívny priemysel je dôležité zadefinovanie možností financovania. Financovanie je najväčšia prekážka rastu pre mnoho podnikov. Preto je dôležité, ako žiada aj spravodajkyňa, aby do kultúry a kreatívneho priemyslu bol začlenený aj súkromný kapitál, verejno-súkromné partnerstvá a zdôrazňuje sa význam sponzorstva. Návrh uznesenia podporujem.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Je skvelé, že dnes predpoludním diskutujeme o tejto veľmi dôležitej otázke, a vidieť, ako veľmi nám na otázkach kultúry a vzdelávania záleží.

Kultúra a vzdelávanie majú samy osebe vysokú hodnotu. Obidve oblasti zohrávajú svoju úlohu pri vytváraní zjednotenej Európy a pri rozvoji našich hospodárstiev, skrátka, pomáhajú nám napredovať. Iniciatívy, o ktorých tu dnes predpoludním diskutujeme, by to mali uľahčiť.

Úžasnou iniciatívou je Mládež v pohybe. Už mnohí z nej mali prospech a mnohí z nej budú mať prospech aj v budúcnosti, najdôležitejšie je však to, aby sa vo všetkých členských štátoch vzájomne uznávali kvalifikácie a diplomy. To by uľahčilo mobilitu, ale tiež by to zvýšilo úroveň každej inštitúcie.

Tiež musím povedať – mea culpa –, že o myšlienku vzdelávania v ranom detstve som sa začal zaujímať len nedávno. Ako mnohí iní, aj ja som si myslel, že ide v podstate o babysitting, ale teraz viem, že ide o najlepšiu investíciu, ktorá poskytuje najlepšiu návratnosť investície do vzdelávania na každej úrovni. Veľmi dobre to odráža staré írske príslovie, že dobre začať je polovica práce, a dá sa to robiť v ranom štádiu detstva.

Tiež by som chcel zdôrazniť dôležitosť práv duševného vlastníctva, a to najmä vo vzťahu k hercom. Mnohí z nich žijú na hranici chudoby, hoci si zaslúžia mať úžitok zo svojho talentu, a určite sa to dá dosiahnuť prostredníctvom ochrany práv duševného vlastníctva v prostredí on-line, ako aj v off-line.

Dovoľte mi tiež nasadiť si športovú čapicu a povedať, že aj šport je dôležitou súčasťou kultúry a vzdelávania. Vyzýval som na usporiadanie pôvodného športového festivalu v Európe. Ak to uskutočníme, môžeme veľkou mierou prispieť k rozvoju športu ako súčasti našej kultúry.

Na záver by som ešte chcel povedať, že som minulý rok navštívil Mannheim. Pod jednou strechou tam bola hudobná škola, ktorá v sebe spájala produkciu, prednes, vzdelávanie, výrobu nástrojov atď. Je to niečo, čo by sa mohlo napodobniť aj inde.

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Dovoľte mi pripojiť sa k slovám podpory obyvateľom mesta Lorca v Španielsku, ktorých postihla táto prírodná katastrofa. Je to oblasť, ktorá už mnohokrát prejavila svoju podporu a ktorá dokáže oceniť podporu, ktorú jej dnes prejaví Európsky parlament.

Pani komisárka, v roku 1989 vtedajší predseda Komisie pán Jacques Delors konštatoval, že vzdelávanie a kultúra by mali byť dušou Európy. Teraz už vieme, že nie sú len dušou, ale aj srdcom a svalmi Európy. Bez rovnakých príležitostí, vďaka ktorým sa zlepšujú príležitosti všetkých detí a všetkých mladých Európanov, bez sociálnej súdržnosti, ktorá poskytuje vzdelanie, bez schopnosti konkurovať, ktorá prispieva k šíreniu vedomostí medzi všetkými občanmi, bude Európska únia slabá. So všetkým týmto a kultúrou však bude mať vo svete miesto, ktoré jej prislúcha.

  Emine Bozkurt (S&D). – V roku 2014 uplynie 100 rokov od atentátu na arcivojvodu Františka Ferdinanda, ktorý viedol k vypuknutiu prvej svetovej vojny. V Európe sme mali krvavú vojnu v Bosne a Hercegovine aj v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Je dôležité pripomenúť si tieto tragické udalosti, ktoré viedli k mnohým obetiam na životoch, utrpeniu, rozdeleniu a hrôzam, ale ešte dôležitejšie je pripomínať si dnes a oslavovať európsku jednotu a mier.

Sarajevo je mesto, ktoré si napriek všetkému, čo sa stalo, zachovalo svoj multikultúrny charakter a silu. Bolo by silným symbolickým gestom a uznaním toho všetkého, keby bolo Sarajevo vymenované za Európske hlavné mesto kultúry 2014, čím by sa potvrdilo posolstvo mieru a stability v Európe. Bola by škoda premárniť túto historickú príležitosť len z dôvodu dodržiavania pravidiel. Len ak sa vyrovnáme s minulosťou, ak uznáme význam historických udalostí a postavíme sa im tvárou v tvár, môžeme otvorene hľadieť do budúcnosti, a preto dajte Sarajevu túto možnosť.

  Kinga Göncz (S&D). – (HU) Pre starnúcu Európu je veľmi dôležité, aby všetci mladí ľudia čo najviac dokázali využiť svoj talent a neskôr uspeli na trhu práce. Vyžaduje si to vzdelávanie zamerané, na dosiahnutie vyváženia rozdielov v príležitostiach, a to už v ranom detstve; vzdelávanie, ktoré osobitnú pozornosť venuje zabezpečeniu vzdelania, odbornej prípravy a výhod z hľadiska zamestnateľnosti pre každého mladého človeka bez ohľadu na jeho finančnú situáciu, sociálny a etnický pôvod a postihnutie alebo možno iné zdravotné problémy.

Cieľom stratégie Európa 2020 je zabezpečiť, aby sa podiel ľudí, ktorí dosiahnu vzdelanie tretieho stupňa, zvýšil na 40 % a aby sa počet študentov, ktorí predčasne ukončujú vzdelávanie, znížil na 10 %. Aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, musí sa každý štát snažiť ísť týmto smerom. Na niektorých miestach vidíme v súčasnosti presne opačné tendencie: znižovanie vekového limitu pre povinnú školskú dochádzku a znižovanie počtu vysokoškolských zariadení financovaných štátom.

Budúci trvalo udržateľný rast a inovačnú kapacitu Európy možno zaručiť len vtedy, ak každý prispeje svojím vlastným úsilím a ak každá krajina bude uplatňovať rovnaký prístup.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Aj ja by som chcel, samozrejme, vyjadriť podporu obyvateľom mesta Lorca.

V rámci tejto rozpravy týkajúcej sa vzdelávania by som chcel znovu zdôrazniť dôležitú vec: potrebu zahrnúť do osnov stredných škôl osobitný predmet venovaný histórii, cieľom a fungovaniu Európskej únie.

O tejto záležitosti som hovoril v pléne už počas minulého volebného obdobia po neúspechu referend o ústavnej zmluve. Našťastie, minulý rok sa v tomto Parlamente správou pána Løkkegaarda o žurnalistike a nových médiách, ktorá bola schválená v septembri, v odseku 13 podporilo zavedenie tohto predmetu. Ja sám som predložil takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

V Španielsku vo Valencii nedávno regionálna vláda rozhodla o začlenení tohto predmetu do osnov od nasledujúceho akademického roku. Ostatné krajiny a regióny by mali túto iniciatívu nasledovať. Je mi jasné, že Komisia takéto iniciatívy, samozrejme, podporuje a víta.

Dámy a páni, cení sa len to, čo...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D). – (PL) Mládež v pohybe je jednou z najdôležitejších iniciatív stratégie Európa 2020. Musíme podporovať hospodársky rast založený na moderných technológiách, ktoré dokážu vytvárať len vzdelaní ľudia. Deťom a mladým ľuďom musíme poskytnúť náležitú podporu. Výučba cudzích jazykov, športové a kultúrne aktivity, dobrovoľnícka práca a výmeny mládeže – to sú programy, ktoré by mali byť prístupné deťom a mladým ľuďom vo všetkých regiónoch Európskej únie.

Musíme dosiahnuť zlepšenie úrovne vzdelanosti a zmenšiť rozdiely – na všetkých úrovniach vzdelávania, od materskej školy po vysokú školu – v každom regióne Európskej únie. Podľa názoru profesora Jaceka Kochanowicza je neschopnosť spolupracovať jedným z najväčších problémov rozvoja Poľska a Európskej únie – aj to musíme zmeniť. Ľudský kapitál pochádza zo vzdelania a sociálny kapitál pochádza zo vzájomnej dôvery medzi ľuďmi. Investovaním do vzdelávacích a kultúrnych programov...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Najprv by sme sa mali pozrieť na kontext, v ktorom vedieme túto rozpravu. Pekné slová o dôležitosti kultúry a vzdelávania, ktoré tu počúvame, musíme porovnať s realitou. Nevyvrátiteľnou realitou je hrubé zanedbávanie týchto oblastí; ústup štátu, ktorý ohrozuje plnenie svojej sociálnej úlohy a má za následok zhoršovanie nerovnosti v prístupe ku vzdelávaniu, k vedomostiam a ku kultúre. Výsledkom je násobenie a prehlbovanie sociálnych nerovností.

Realitou v krajinách ako Portugalsko je zatváranie tisícov škôl, tisíce učiteľov bez zamestnania alebo istého zamestnania, chronické podfinancovanie štátneho systému vyššieho vzdelávania a zvyšovanie nákladov na jeho absolvovanie. Realita je taká, že rozpočty na kultúru sa drasticky krátia až na nedôstojnú úroveň.

Neignorujme preto skutočnosť, že investície sú nevyhnutné, o to viac, ak sa zrealizuje hanebný a spiatočnícky intervenčný plán vypracovaný Medzinárodným menovým fondom (MMF), Európskou centrálnou bankou (ECB) a Európskou komisiou.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Chcel by som vyjadriť sústrasť vašim krajanom, pán predsedajúci; Španielsko vnímame ako priateľa a súcitíme s ním, kedykoľvek sa tam niečo stane. Správa o iniciatíve Mládež v pohybe je jednou z najdôležitejších iniciatív stratégie Európa 2020 s cieľom podporovať vzdelávanie a odbornú prípravu, poskytovať mladým ľuďom lepšie príležitostí v tejto oblasti a pomáhať mladým ľuďom pri prechode zo vzdelávacieho procesu na trh práce. Vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a kultúra určite vedú k pokroku. V jednom gréckom prísloví sa hovorí, že hlavy robia kapitál, nie naopak, a preto musíme identifikovať, vyzdvihnúť a rozvíjať zručnosti a schopnosti mladých ľudí, čo sa nám podarí, ak zabezpečíme, aby si dokázali nájsť zamestnanie zodpovedajúce ich kvalifikácii a zručnostiam.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Tieto správy sú prinajlepšom plné paradoxov a prinajhoršom plné pokrytectva.

Pochvalne hovoria o rozmanitosti, ale schvaľujú odstránenie rozmanitosti medzi krajinami. Rozmanitosť, ktorú podporujú v rámci členských štátov, v sebe zahrnuje podporu kultúr nedávnych prisťahovalcov, ktoré sú všelijaké, len nie európske. So zmenou populácií sa mení aj ich kultúra. Pôvodné kultúry budú vytlačené a zaniknú. Hovoria o slobode prejavu, ale sú presvedčivé len vtedy, keď vyjadrujú netoleranciu voči tým, s ktorými nesúhlasia.

Chcú podporovať len tie kultúrne hodnoty, ktoré schvaľujú; tie, ktoré sú v súlade s takzvanými „európskymi“ hodnotami. V politickej oblasti sme boli v utorok svedkami toho, ako sa tento Parlament stavia k slobode prejavu, keď zahlasoval za odovzdanie poslanca tohto Parlamentu na vykonštruovaný proces do Francúzska za myšlienkový zločin bez toho, aby tento poslanec vôbec dostal príležitosť brániť sa.

  Damien Abad (PPE). – (FR) Súčasná situácia mladých ľudí v Európe je veľmi znepokojivá – ako je vám známe –, pretože bez práce je päť miliónov mladých ľudí.

Teší ma dnes ambicióznosť Európskej komisie, ktorá chce zdemokratizovať prístup mladých ľudí v Európe k príležitostiam. Myslím si však, že nesmieme zostať len pri programe Mládež v pohybe, a predovšetkým sa musíme vyhnúť pasci, že budeme chcieť, aby každý mladý človek išiel na vysokú školu. Musí nám záležať na všetkých skupinách mladých ľudí vrátane tých, ktorí sú najviac vzdialení od Európskej únie, a zvlášť, samozrejme, na učňoch. Preto okrem programu Leonardo musíme podľa mňa čo najskôr zaviesť ďalší, skutočný program mobility pre tieto cieľové skupiny. Pre všetky programy by sa podľa mňa mal používať názov Erasmus, značka Erasmus, a to v rôznych formách, zvlášť pre učňov, aby sme mali ambicióznosť potrebnú na dosiahnutie našich cieľov.

Druhou otázkou je otázka financovania. Musíme poskytnúť prostriedky, pretože ako zdôraznili mnohí z vás, mládež a vzdelávanie by mali byť pre budúcnosť Únie najvyššou prioritou.

  Luís Paulo Alves (S&D). – (PT) Teraz máme príležitosť prijať mimoriadny záväzok, že budeme podporovať sociálnu mobilitu mladých ľudí, a rozhodne sa zaviazať k tomu, že odborne pripravíme generáciu so zručnosťami, ktorá dokáže prispieť k rozvoju svojich regiónov a k pokroku v Európe, pretože bude mať globálnu víziu a myslenie. Pretože ak budú mať všetci Európania skúsenosť štúdia, pracovnej stáže alebo zamestnania v inej krajine, získajú nielen viac zručností, väčšiu nezávislosť a lepšiu víziu, ale kontakt s inými mladými Európanmi a výmena skúseností s nimi im poskytnú predovšetkým mimoriadnu pridanú hodnotu.

Viac ako kedykoľvek predtým potrebuje Európa generáciu Európanov, ktorí jeden druhého poznajú a navzájom si dôverujú a ktorí dôverujú Európe, lebo len tak budú môcť pokračovať v tomto projekte. Preto dovoľte každému od Fajã Grande na Azorách, najzápadnejšieho bodu Európy, aby sa do tohto procesu zapojil. Musíme zabezpečiť, aby z toho nikto nebol vynechaný z finančných dôvodov.

  Jaroslav Paška (EFD) - (SK) Súčasťou správy o vzdelávaní v ranom detstve je zmienka o sťaženom prístupe k vzdelávaniu pre deti z chudobnejších rodín. Z nich pani spravodajkyňa za najrizikovejšiu skupinu označila deti z rómskych rodín, ktorých prístup k vzdelávaniu v ranom detstve je veľmi nízky.

Preto je veľmi dôležité, aby členské štáty dokázali vytvoriť osobitné podmienky na prístup k vzdelávaniu pre deti, ktorých rodičia z rozličných dôvodov neposkytujú svojim deťom také materiálne či rodinné zázemie, ktoré by im umožnilo bez väčších problémov participovať na štandardnom vzdelávacom systéme. Špeciálna starostlivosť o deti z rizikovejších skupín však musí byť poskytovaná veľmi citlivo, aby nedochádzalo k stigmatizácii týchto detí či rodín, čo by mohlo zvyšovať nebezpečenstvo ich sociálneho vylúčenia.

Preto je potrebné mechanizmy osobitnej starostlivosti o tieto deti sústavne modifikovať a skvalitňovať, aby sa nám čo najviac detí z rizikových skupín podarilo úspešne integrovať do našej spoločnosti.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Prvé tri roky života dieťaťa majú kľúčový význam pre vývoj mozgu a pre osvojenie si jazyka. Bez určitej úrovne osvojenia si jazyka je ďalšie učenie sotva možné, pretože jazykový deficit možno so zvyšujúcim sa vekom len veľmi ťažko prekonať.

V správe sa konštatuje, že väčšina detí prisťahovalcov v EÚ sa vzdeláva bez náležitých jazykových znalostí. Zároveň sa v nej konštatuje, že deti z rodín migrantov a menšín, ako sú Rómovia, využívajú ponúkané možnosti vzdelávania v ranom detstve oveľa menej ako ostatné rodiny. Nemôžeme dovoliť, aby úroveň našich škôl aj naďalej neustále klesala len preto, lebo tak veľa detí jednoducho nerozumie výučbe. Inými slovami, každé dieťa – či už ide o dieťa migrantov, alebo nie – si musí do nástupu do školy osvojiť národný jazyk do takej miery, aby dokázalo sledovať výučbu, ktorá tam prebieha.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Práca na vytvorení európskeho rámca vzdelávania v ranom detstve založeného na spoločných cieľoch a hodnotách nás posúva správnym smerom na ceste k harmonizácii našich systémov vzdelávania. Zdôrazňovanie dôležitosti prvých rokov života v ďalšom vývoji človeka a vyzdvihovanie potenciálu, ktorý je vlastný ranému detstvu, je mimoriadne dôležité v súvislosti s realizáciou stratégie Európa 2020. Záležitosť, o ktorej diskutujeme, má podľa mňa z hľadiska súčasnej situácie mimoriadnu dôležitosť. V našej krajine nadobudol minulý mesiac platnosť nový zákon o formách starostlivosti o deti do troch rokov. Tento nový zákon rozširuje rozsah činností zariadení starostlivosti o deti a zavádza niekoľko nových foriem starostlivosti: detské kluby, denných opatrovateľov, zákonné pestúnky a jasle na pracovisku. Cieľom týchto zmien je vytvoriť priaznivé podmienky pre správny vývoj detí. Široká škála možností vzdelávania umožňuje napomáhať tento vývoj a jeho stimulovanie vo všetkých oblastiach s využitím prirodzeného potenciálu dieťaťa. Otvorenie jaslí na pracovisku uľahčí rodičom návrat na trh práce po dlhej prestávke.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Evelyn Regner (S&D). – Keď hovoríme o iniciatíve Mládež v pohybe, hovoríme o peniazoch, ale predovšetkým hovoríme o budúcnosti. Inovácie, kreativita a zamestnateľnosť sú pre nás všetkých v Európskej únii naozaj veľmi dôležitými témami. Je dobré, že sa Komisia zamerala na kľúčový moment vstupu na trh práce, čo je presne to, na čo sa chcem zamerať aj ja. Mladí ľudia sú konfrontovaní so skutočnosťou, so zlými pracovnými podmienkami, ktoré v súčasnosti vládnu v oblasti stáží, dokonca aj s vykorisťovaním. Pri vstupe na pracovný trh pri takej vysokej miere nezamestnanosti je tu, samozrejme, stigma pochybnosti „potrebuje ma vôbec niekto?“.

To je pre mňa práve teraz naozaj veľmi dôležitou témou, a preto pani komisárku naliehavo žiadam, aby nepoľavovala a aby sa zamerala aj na budúcnosť, aby sa vytvorilo niečo ako štatút pre stáže, ktorý bude stanovovať pravidlá proti vykorisťovaniu...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Androulla Vassiliou, členka Komisie. – Na úvod by som chcela vyjadriť v mene Komisie sústrasť a solidaritu s ľuďmi v meste Lorca a v okolí. Ako dieťa som zažila veľmi silné zemetrasenie v meste, kde som bývala, takže viem, aký je to strašný zážitok.

Ako Európania by sme nemali byť spokojní so situáciou európskeho vzdelávacieho systému. Nemôžeme akceptovať, aby každý siedmy z našich mladých ľudí končil školu bez zručností a kvalifikácie, ktoré potrebuje na to, aby si našiel zamestnanie a mohol viesť plnohodnotný život. Nemôžem akceptovať ani to, že každé piate z našich malých detí nevie poriadne čítať.

Našim vzdelávacím systémom by sme skutočne mali venovať plnú pozornosť. Musíme ich posilniť posilnením našich programov mobility, pretože prostredníctvom mobility malé deti, študenti, zamestnanci a dobrovoľníci získajú všestranné zručnosti, ktoré nemôžu získať prostredníctvom formálneho vzdelávania. Krátenie našich rozpočtov na vzdelávanie je podľa mňa veľmi krátkozraká politika. Znovu by som chcela členským štátom a vládam dohovoriť, aby to nerobili, zvlášť v časoch krízy, pretože v budúcnosti to bude mať veľmi negatívne následky. Musíme sa spoločne snažiť zabezpečiť, aby sa v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca počítalo s väčším objemom finančných prostriedkov na vzdelávanie a mobilitu ako v súčasnosti, pretože presne to potrebujeme na to, aby sme prekonali krízu a dali životu našich ľudí zmysel.

Jeden pán poslanec spomenul subsidiaritu. Chcela by som vás uistiť, že pri všetkých našich politikách a odporúčaniach v oblasti vzdelávania a kultúry sa plne rešpektujú a dodržiavajú pravidlá subsidiarity. Členským štátom nediktujeme. Len im poskytujeme odporúčania. Poskytujeme im platformu na to, aby mohli spolupracovať na výmene osvedčených postupov a učiť sa jeden od druhého.

Kultúrny a kreatívny priemysel je dôležitý – ako povedali mnohí z vás – ako hybná sila rozvoja a vytvárania pracovných miest. Nezabúdajme však na to, že tento kreatívny a kultúrny priemysel má hodnotu sám osebe. Kreativita a kultúra sú hodnotami Európskej únie, ktoré sme posilnili a ktoré musíme zachovať. Po analýze pripomienok, ktoré nám k tejto téme poskytli všetky zainteresované strany, a v nadväznosti na verejnú konzultáciu so zainteresovanými stranami sa teraz chystáme predložiť odporúčania týkajúce sa toho, ako by sme mali posilniť a podporiť kultúrny a kreatívny priemysel, ak chceme, aby sa ďalej rozvíjal a priniesol výsledky, ktoré od neho očakávame.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer kultúry – o kultúru vo vonkajších vzťahoch –, myslím si, že je našou povinnosťou robiť to. Nezabúdajme, že sme všetci podpísali a prijali Dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti. Musíme spolupracovať so všetkými krajinami, ktoré tento dohovor prijali, aby sa zabezpečilo jeho uplatňovanie. Chcela by som zdôrazniť, že z takejto kultúrnej výmeny s vonkajším svetom budú mať prospech nielen tieto krajiny, ale aj my, pretože tým vo svete obohacujeme našu kultúru, naše vedomosti a naše hodnoty.

Na záver chcem povedať, že som vzala na vedomie veľkú podporu, ktorú ste vyjadrili tomu, aby titul hlavného mesta kultúry na rok 2014 získalo Sarajevo.

  Milan Zver, spravodajca. – (SL) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za to, že ste viedli túto rozpravu tak demokraticky a veľkoryso a umožnili ste mnohým kolegom poslancom zapojiť sa do nej. Išlo predovšetkým o veľmi kvalitnú rozpravu, ktorá sa zamerala na nasledujúce oblasti: chceme posilniť a zachovať naše súčasné programy mobility, ktoré sú súčasťou celoživotného vzdelávania, a programy v rámci iniciatívy Mládež v pohybe. Naším posolstvom pre členské štáty je, že by mali venovať väčšiu pozornosť politikám pre mládež, ktoré sa týkajú viacerých sektorov, a investovať do nich viac peňazí. Chceme, aby táto rozprava viedla aj k ďalším konkrétnym výsledkom; chceme, aby členské štáty pokračovali v reformovaní svojich vzdelávacích systémov a sociálnych politík, ako aj svojich trhov a podobne.

Chcel by som reagovať na jednu námietku, ktorá sa objavila počas rozpravy. Dokument o iniciatíve Mládež v pohybe nie je veľmi zameraný na vyzdvihovanie dôležitosti trhu; vlastne sme sa tej otázke chceli vyhnúť úplne, len na niekoľkých miestach sme zdôraznili, že sa vzdelávacie systémy musia prispôsobiť potrebám spoločnosti a hospodárstva, že treba čo najviac zmenšiť túto veľkú priepasť medzi nimi a že mladí ľudia by pri vstupe na trh práce mali narážať na čo najmenej prekážok. Je zaujímavé, že práve toto zdôrazňovali mládežnícke organizácie počas vypracovávania správy.

Na záver by som chcel stručne zdôrazniť nasledovné: využime všetku túto pozitívnu energiu, ktorú máme tu v Európskom parlamente, chráme Európskej demokracie, ako aj v Európskej komisii, a urobme všetko pre to, aby táto správa nezostala len kusom papiera.

  Mary Honeyball, spravodajkyňa. – Chcela by som poďakovať všetkým za to, akým užitočným a konštruktívnym spôsobom sme dnes viedli túto rozpravu. Prevažná väčšina z vás, s jednou alebo dvoma neprehliadnuteľnými výnimkami, vyjadrila jednoznačnú podporu mojej správe o vzdelávaní v ranom detstve a ostatným správam, o ktorých sme dnes diskutovali. Myslím si, že sme dali jasne najavo, že v budúcnosti bude vzdelávanie mimoriadne dôležité. Nie je dôležité len pre deti, pre veľmi malé deti, o ktorých som hovorila ja, a mladých ľudí, o ktorých hovoril môj kolega, ale je dôležité aj pre budúcnosť Európy. Jednoznačne preto súhlasím s tým, čo povedala pani komisárka, teda s tým, že by členské štáty mali teraz pokračovať v investovaní do vzdelávania a nemali by využívať hospodársku klímu ako zámienku na krátenie prostriedkov, pretože krátenie prostriedkov vo vzdelávaní by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo urobiť.

Pri vzdelávaní ide o našu budúcnosť, ide pri ňom o výchovu dospelých, ktorí sú zamestnateľní, ktorí sú spoločensky spôsobilí, ktorí nepredstavujú záťaž pre sociálny systém. Chápeme to a toto posolstvo musíme vrátiť našim členským štátom, aby mohli uplatniť svoju subsidiaritu a zabezpečiť tak, že to, o čom sme tu hovorili, sa aj zrealizuje.

  Marietje Schaake, spravodajkyňa. – Vraciam sa k vám s niekoľkými konkrétnymi krokmi v súvislosti so správou o úlohe kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ, o ktorej sme hovorili dnes predpoludním. Chcela by som začať citátom od maďarského diplomata pôsobiaceho v Spojených štátoch pána Simonyiho, ktorý povedal, že „z kultúrneho hľadiska bol rock and roll rozhodujúcim prvkom v uvoľnení atmosféry v komunistických spoločnostiach a ich priblížení k svetu slobody“. Keď sa pozrieme zvlášť na súčasné povstania mladých generácií v severnej Afrike a na Blízkom východe, vidíme, že v súčasnosti je otvorený internet tým rozhodujúcim prvkom v objavovaní sveta slobody. Potrebujeme stratégiu internetovej slobody s cieľom uľahčiť slobodu prejavu, slobodu tlače, prístup k informáciám a prístup ku kultúrnemu a vzdelávaciemu obsahu.

To je prioritou, správa však obsahuje oveľa viac konkrétnych návrhov, pre ktoré už sú položené základy v Lisabonskej zmluve, ako aj v rámci ratifikácie dohovorov UNESCO. Teraz ich treba realizovať v praxi.

Služba pre vonkajšiu činnosť by mala koordinovať prácu jednotlivých generálnych riaditeľstiev a vytvoriť generálne riaditeľstvo pre kultúrnu a digitálnu diplomaciu. Zamestnanci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali absolvovať odbornú prípravu a na každom zastupiteľstve EÚ musí byť prítomný kultúrny atašé. Malo by sa uskutočňovať koordinovanie, usmerňovanie a integrovanie politík prostredníctvom medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorá by mala podávať správy Parlamentu.

Žiadame Komisiu, aby v roku 2011 prijala zelenú knihu a následne vydala oznámenie o stratégii pre kultúrnu spoluprácu v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Tiež požadujeme budovanie kapacít prostredníctvom financovania iniciatív nezávislých od vlád a aj prostredníctvom internetu chceme propagovať kultúrne činnosti EÚ vo zvyšku sveta.

Existujúce programy, ako sú európska susedská politika a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, zahrnujú v sebe kultúrne zložky, ktoré treba skoordinovať a strategicky uplatniť. Tiež musíme chrániť a podporovať kultúrne dedičstvo napríklad prostredníctvom programu Modrý štít a musíme sa zapojiť do kultúrno-politického dialógu s tretími krajinami.

Ľudské práva treba dodržiavať a kultúrne argumenty nemožno používať na ospravedlnenie porušovania ľudských práv. Odporúčam kolegom poslancom, aby si správu prečítali. Podľa mňa z tejto správy vyplýva, že o kultúre v EÚ musíme viac diskutovať.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, spravodajkyňa. – (FR) Po všetkých vystúpeniach by som chcela poďakovať kolegom poslancom, tieňovým spravodajcom, ako aj spravodajcom výborov, ktorí predložili stanoviská, za to, že mi poskytli veľa myšlienok a umožnili vylepšenie textu, o ktorom budeme dnes hlasovať.

Teraz by som sa s vami chcela pozrieť ďalej dopredu. Aké kroky prijmeme v nadväznosti na túto správu? Žiadame Európsku komisiu, aby v nadväznosti na svoju zelenú knihu vypracovala bielu knihu a uskutočnila revíziu vedúcu ku skutočnej stratégii pre kreatívny a kultúrny priemysel. Tiež netrpezlivo čakáme na legislatívne návrhy týkajúce sa spôsobu zdanenia kultúrnych statkov, riadenia spoločností kolektívnej správy a rozpočtových prostriedkov na programy v oblasti kultúry, vzdelávania a médií.

Naše ambície musíme nasmerovať do konkrétnych opatrení. Prečo hneď nezaviesť zníženú DPH pre všetky kultúrne produkty, či už používajú fyzické médium, alebo sú poskytované on-line? Rozdiely v zdanení vytvárajú deformácie, ktoré – a to bez výnimky – bránia konkurencieschopnosti Európskych spoločností. Američania majú vďaka daňovému moratóriu na tieto služby konkurenčnú výhodu už dlhý čas. Urobí s tým Európa niečo? Nebolo by možné uvažovať aj o jednotnej cene za digitálne knihy v celej Európe? Francúzsky politik Edouard Herriot raz povedal: „Kultúra je to, čo nám zostane, keď na všetko ostatné zabudneme.“ Aj na kultúru sa dá však rýchlo zabudnúť, ak ju nechránime, ak ju nezachovávame, ak nás nezaujíma.

Dúfam, že si Európa dokáže zaistiť prostriedky na podporu svojej kultúry, aby jej model a dedičstvo mali vplyv, aby dokázala Európa brániť svoju identitu a rozvíjať svoje hospodárstvo.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes napoludnie.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Budúcnosť Európskej únie závisí od jej mladých ľudí, od ich potenciálu a schopnosti zapojiť sa do súčasného európskeho projektu a dať mu nový rozmer začleňovania a spolupráce medzi štátmi. Prvou podmienkou, ktorá zabezpečí, že sa z dnešných mladých ľudí stanú zajtrajší európski občania, je to, aby sa navzájom spoznali. To znamená, že musia prísť do kontaktu s čo najväčším množstvom kultúr v rámci Európy vďaka voľnému pohybu a možnosti študovať v čo najväčšom počte členských štátov. Vzhľadom na to si myslím, že programom celoživotného vzdelávania, ako sú Erasmus alebo Leonardo da Vinci, musia príslušné orgány v nadchádzajúcich rokoch poskytovať väčšiu finančnú podporu. Európa potrebuje, aby stále viac žiakov a študentov prichádzalo do styku s novými sociálnymi, vzdelávacími a kultúrnymi modelmi. Myslím si, že programy mobility zamerané na mladých ľudí úspešne povedú ku skutočnej zmene postoja mladých ľudí v Európe a vytvoria u nich spoločné videnie toho, čo Európa predstavuje v rôznych oblastiach – od vzdelávania, vedy a výskumu až po kultúru a naše spoločné hodnoty.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Táto správa vysiela jasný odkaz: Európska únia musí do svojej zahraničnej politiky začleniť dôslednú a koordinovanú stratégiu v oblasti kultúry. Väzby, ktoré užšie spájajú Európu a krajiny ležiace južne od Stredozemného mora, prechádzajú zásadnými zmenami. Nad arabským svetom fúka vietor slobody. Kultúra je významnou devízou, ktorá prispieva k živej a dlhotrvajúcej demokracii. Výmeny v oblasti kultúry a vzdelávania podporujú vznik organizovanej občianskej spoločnosti. Aj spolupráca v oblasti kultúry je jedným z kľúčov k úspechu Únie v Stredomorí. Vedie k lepšej výmene a komunikácii medzi národmi, k rešpektovaniu a lepšiemu každodennému vzájomnému porozumeniu.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Od deväťdesiatych rokov 20. storočia zaznamenáva kultúrny a kreatívny priemysel v Európe exponenciálny rast z hľadiska počtu pracovných miest, ktoré vytvoril, a jeho podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu. Tieto odvetvia majú dvojakú podstatu: z hospodárskeho hľadiska pomáhajú vytvárať pracovné miesta a rast a z kultúrneho hľadiska uľahčujú sociálnu integráciu občanov. Zelená kniha Komisie oficiálne uznáva hospodársku a sociálnu dôležitosť tohto odvetvia hospodárstva. Kým však naši medzinárodní partneri už teraz vo veľkej miere využívajú mnohé zdroje, ktoré ponúka kultúrny a kreatívny priemysel, Európska únia zatiaľ nevypracovala stratégiu založenú na kultúrnych činnostiach. Podľa môjho názoru ponúkajú problémy, ktoré so sebou prináša globalizácia, týmto odvetviam veľké príležitosti rozvoja, ktoré pravdepodobne budú viesť k zvyšovaniu potenciálu rastu hospodárstva a zamestnanosti. Konkrétne to znamená, že schopnosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu posilňovať sociálnu a územnú súdržnosť bude závisieť od strategických investícií. Bude tiež potrebné spolupracovať s miestnymi orgánmi, odovzdávať odborné vedomosti a vymieňať si poznatky o osvedčených postupoch. Tiež som presvedčený, že dôraznejšia ochrana práv duševného vlastníctva je základnou podmienkou ochrany kultúrnej rozmanitosti v Európe.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Oznámenie Európskej komisie s názvom „Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve“ je vítanou iniciatívou, pretože skúma problémy vo vzdelávaní detí a ako cieľ si stanovuje zabezpečenie prostriedkov potrebných na to, aby mohli byť deti čo najlepšie pripravené na zajtrajší svet. Podľa môjho názoru však v tomto dokumente Komisie chýba analýza výskumu a údajov o vzdelávaní detí, starostlivosti o deti a ich sociálnej ochrane založená na údajoch zo všetkých 27 členských štátov Európskej únie. Okrem toho by som chcela zdôrazniť úzke prepojenie medzi sociálno-ekonomickým znevýhodnením a príležitosťami na vzdelávanie a výučbou detí od raného detstva, pretože u rodín s nízkymi príjmami je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že využijú služby vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. V dôsledku toho nie sú niektorí z týchto mladých ľudí neskôr ani zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Chápem snahu Komisie nabádať členské štáty na výmenu príkladov osvedčenej politiky a postupov s využitím metódy koordinácie, lenže oveľa užitočnejšie a účinnejšie by bolo vypracovať a prijať spoločné kritériá kvality. Tým by sa podporil zber údajov a systém referenčných kritérií vo všetkých členských štátoch Európskej únie, pretože zber údajov je osobitne dôležitý pre sledovanie pokroku a meranie výsledkov. Chcela by som zdôrazniť, že je nedostatok informácií najmä o deťoch z rodín so sociálnymi problémami, o deťoch so špeciálnymi potrebami a znevýhodnených deťoch.

  Zuzana Brzobohatá (S&D), písomne. – (CS) Táto iniciatívna správa sa zaoberá problematikou študijnej mobility mladých ľudí, ktorá vychádza zo stratégie Európa 2020. Je nepochybne správne posilňovať konkurencieschopnosť mladých ľudí tým, že v rámci vysokoškolského štúdia vytvoríme podmienky na absolvovanie aspoň jedného ročníka v inom členskom štáte. Mobilita, systém uznávania kreditov a ďalšie opatrenia obmedzia rast nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá dnes v EÚ dosahuje v priemere 21 %, čo je alarmujúce číslo. Osobne veľmi podporujem výzvu adresovanú Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o podporu dobrovoľníckych činností, aby sa legislatívne prijalo opatrenie, ktoré by umožnilo uznávať dobrovoľnícku činnosť nezamestnaných ako odpracovanú dobu. Toto opatrenie povedie najmä u mladej generácie k upevneniu pracovných návykov, k zvýšeniu konkurencieschopnosti a k zvýšeniu motivácie hľadať si prácu. Za nemenej dôležité považujem trvalé prepojenie požiadaviek trhu práce s odborným vzdelávaním, ktoré musí byť v tomto smere veľmi flexibilné, aby budúci absolventi nachádzali čo najlepšie uplatnenie na trhu práce a aby došlo k postupnému znižovaniu nezamestnanosti mladých ľudí.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Chcel by som zdôrazniť svoju veľkú podporu rámcu programu Mládež v pohybe – rámcu na skvalitnenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. Má to podľa mňa mimoriadnu dôležitosť z hľadiska vytvárania konkrétnych politík na podporu mobility mládeže a uľahčovania stabilného prechodu mladých ľudí zo vzdelávacieho procesu do zamestnania. Dôležitým faktorom, ktorý treba vziať do úvahy, je skutočnosť, že mladí ľudia patria k sociálnym skupinám, ktorých sa výrazne dotkla svetová hospodárska kríza. Máme povinnosť podporovať mladých ľudí pri vstupe na trh práce jednak v ich vlastnom záujme, a jednak v záujme podpory európskeho hospodárstva. Dnešní mladí ľudia sú zajtrajšími lídrami. Preto je mimoriadne dôležité, aby teraz mali príležitosť rozvíjať svoje zručnosti, schopnosti a vedomosti, aby mohli v budúcnosti aktívne prispievať k rastu a rozvoju Európskej únie. Musíme položiť základy konkrétnych politík s cieľom podporiť mladých ľudí a poskytnúť im väčšie príležitosti na mobilitu a štúdium v zahraničí. Úlohou tejto mobility je nielen podporiť hospodárstvo, ale tiež mimoriadne aktívne prispieť k vytváraniu kultúrnej súdržnosti na európskej úrovni.

  Kinga Gál (PPE), písomne. – (HU) Považujem našu diskusiu venovanú vzdelávaniu a kultúre za dôležitú a chcela by som ju doplniť o prístup, ktorý v početných dôležitých úvahách zatiaľ chýbal. Vzájomné porozumenie a vzájomná úcta sú základnými podmienkami harmonického a prosperujúceho spolužitia tradičných národných spoločenstiev, menšín a väčšín. Veľmi dôležitú úlohu v tom zohráva vzdelávanie. Keby sa vo väčšinových školách vyučovali dejiny a literatúra menšinových spoločenstiev a keby vzdelávanie menšín zahrnovalo výučbu väčšinovej kultúry, spoločne žijúce spoločenstvá by spolu vychádzali oveľa harmonickejšie. V kultúrnom porozumení zohráva dôležitú úlohu aj výučba jazykov. Neplatí to len pre proces štúdia svetových jazykov, ale aj pre vzťahy medzi väčšinami a menšinami, ktoré žijú vedľa seba. Myslím si, že nielen menšiny by sa mali učiť jazyk väčšiny, ale aj naopak. To by každého obohatilo a v živote by sa viac prejavovala vzájomná úcta. Zároveň by sa u dospievajúcich generácií vďaka znalosti obidvoch jazykov vyvinul oveľa pozitívnejší postoj jedného k druhému, ktorý by im umožnil ľahšie vytvárať vzťahy so svojimi rovesníkmi, čo by malo pre budúcnosť týchto regiónov rozhodujúci význam. Okrem toho považujem za dôležité spomenúť dôležitosť hlbokého porozumenia kultúrneho dedičstva, aby v rámci spoločenstiev, ktoré žijú spolu, mohlo vládnuť vzájomné uznávanie a rešpektovanie kultúrnych hodnôt. Konkrétnou úlohou Komisie je podľa mňa toto všetko podporovať, kým úlohou Parlamentu je posilňovať podporu v teoretickej a politickej rovine.

  Filiz Chakaevová Chiusmenovová (ALDE), písomne. – (BG) Mladí ľudia sú hybnou silou každej spoločnosti a jej budúcnosťou. Ich vzdelávanie, odborná príprava, kvalifikácia a začleňovanie do trhu práce poskytujú základňu pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 zameraných na inteligentný, trvalo udržateľný a začleňujúci rast. Preto som pevne presvedčená, že Európa aj naďalej musí investovať do ich rozvoja a iniciatívy ako Erasmus, Leonardo a Mládež v pohybe treba stále rozvíjať a propagovať. Zlepšovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj prístupu mladých ľudí k nim sú dôležitými krokmi na ceste k znižovaniu nezamestnanosti a rozvoju európskeho hospodárstva. V Európe, žiaľ, stále existujú regióny a sociálne skupiny, v ktorých existujú obmedzené podmienky na dosahovanie týchto cieľov. Treba koordinovať úsilie o vyriešenie tohto problému. Tiež je dôležité, aby boli programy vzdelávania a odbornej prípravy užšie naviazané na potreby podnikateľského sektora a aby stimulovali potenciál a kreativitu mladých ľudí, aby boli konkurencieschopnejšími na trhu práce. Podporujem úsilie o posilnenie mobility mladých ľudí počas vzdelávania, ako aj v súvislosti s ich pracovným životom. Je to podľa mňa dôležitá podmienka rozvoja nových zručností a ich vlastného povedomia o ich európskej identite.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Kultúrny rozmer vonkajšej činnosti EÚ je veľmi dôležitým a potrebným rozmerom. Vo svete je európska kultúra všeobecne vnímaná ako príťažlivá a žiaduca. Ťažšie je dosiahnuť akceptovanie európskych hodnôt. Počas práce v Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (SPZ) som opakovane zažil kultúrne rozdiely a ich dôsledky.

Ako Európania sa systematicky snažíme presadzovať hodnoty a zásady, ktoré považujeme za základné a neodcudziteľné. To často naráža na nedostatok porozumenia zo strany našich partnerov. Niektorí z nich v tom nevidia nič iné ako istý druh kultúrneho imperializmu. Práve preto je také ťažké presvedčiť našich partnerov, že hodnoty presadzované Európskou úniou nie sú pokusom nanútiť druhým náš spôsob myslenia. To, že sa pokúšame šíriť naše myšlienky napríklad v oblasti ľudských práv, vyplýva jednoducho z toho, že to považujeme za svoju morálnu povinnosť. Rešpektujeme rozdiely a rozmanitosť, ale nemôžeme sa vzdať zásad, ktoré považujeme za základné. Nemôžeme akceptovať diskrimináciu a nemôžeme sa vzdať ochrany ľudského života a ľudskej dôstojnosti. V tejto otázke je Únia názorovo jednotná.

  Ádám Kósa (PPE), písomne. – (HU) Chcel by som zablahoželať pani Honeyballovej k vynikajúcej práci a k tomu, že poukázala na kritické aspekty, ktorým sa v minulosti možno nevenovala dostatočná pozornosť. Ide predovšetkým o uznanie súvisu medzi chudobou, sociálnym znevýhodnením a slabým prospechom v škole. Chcel by som kolegom poslancom pripomenúť, že existuje ďalší súvis: sociálne znevýhodnenie je zreteľné najmä v prípadoch, keď dieťa žije s postihnutiami, ktorým rodičia, ktorí nie sú náležite informovaní, ani nerozumejú, ani ich neakceptujú. Tomuto problému budem venovať osobitnú pozornosť v správe, na ktorej v súčasnosti pracujem. Práca, ktorú vykonala pani Honeyballová, a zvlášť prijatie prístupu zameraného na dieťa budú v budúcnosti predstavovať vynikajúcu referenčnú základňu. Návrh správy poukazuje na všeobecnú dôležitosť predškolského vzdelávania s osobitným dôrazom na jazykové vzdelávanie, ako aj na mnohojazyčnosť a jazykovú rozmanitosť, čo s radosťou a nadšením podporujem. Súhlasím, že podpora raného vývoja postihnutých detí a pomoc týmto deťom pri získavaní náležitej jazykovej kompetencie je základnou investíciou do ľudských zdrojov, ktorá predstavuje príležitosť, ktorá sa vyskytne len raz v živote. Je tiež dôležité, aby sa v záujme správneho rozvoja jazykovej kompetencie nepočujúce deti najprv učili svoj materinský jazyk (posunkovú reč), čo im umožní dosiahnuť v budúcnosti skutočnú mnohojazyčnosť. Ide o investíciu v rámci dosahovania cieľov stratégie Európa 2020 a zvyšovania miery zamestnanosti, čoho konečným cieľom je dosiahnutie prístupnejšej, inkluzívnejšej a udržateľnejšej spoločnosti.

  Paweł Robert Kowal (ECR), písomne. – (PL) Podpora mobility mládeže, zvlášť mobility mladých ľudí z krajín Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie je osobitne dôležitá vzhľadom na nedávne udalosti v Bielorusku a severnej Afrike. Procesy demokratickej transformácie, ktoré v súčasnosti začínajú v Egypte a Tunisku, možno posilniť vďaka úsiliu EÚ vzdelávať občanov týchto krajín v duchu demokracie a rešpektu k právnemu štátu a ľudským právam.

Vzdelaní občania sú najväčším nepriateľom diktátorov a totalitných režimov. Pri organizovaní takýchto programov možno využiť skúsenosti členských štátov EÚ. V Poľsku existuje napríklad štipendijný program Konstantyho Kalinowského, ktorý funguje aj v Centre pre východoeurópske štúdie na Varšavskej univerzite – medzinárodné študijné centrum, ktoré umožňuje študentom z Východu a z Balkánu študovať v Poľsku. Únia by tiež mala zintenzívniť úsilie o vytvorenie Univerzity východného partnerstva podľa vzoru Euro-stredozemskej univerzity v Slovinsku. EÚ by mala podporovať iniciatívy mladých a talentovaných ľudí na podporu konkrétnych politických stratégií. Dobrým príkladom takejto činnosti je internetová stránka Eastbook.eu, ktorej zakladatelia používateľom internetu každodenne poskytujú informácie o udalostiach v krajinách Východného partnerstva a o vývoji v rámci programu. EÚ by mala tiež podporovať študijné návštevy mladých ľudí z členských štátov v susedných krajinách. To pomáha búrať kultúrne bariéry. V tejto súvislosti treba oceniť iniciatívu Eurobus – cestu okolo Ukrajiny, organizovanú každoročne pre mladých ľudí z členských štátov EÚ.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Cieľom novej stratégie EÚ Európa 2020, prijatej v júni minulého roku, je pomôcť vyviesť nás z hospodárskej krízy a prispieť k ďalšiemu rozvoju Európskej únie. Je to tiež významný krok z hľadiska zachovania a možno aj zvýšenia mobility mládeže.

Jednou z priorít stratégie Európa 2020 je iniciatíva Mládež v pohybe, ktorej cieľom je zlepšovať výsledky našich systémov vzdelávania a pomáhať mladým ľuďom pri vstupe na trh práce. Tento cieľ sa má dosiahnuť, ako vyplýva z názvu, rozvinutím myšlienky výmeny mládeže a prostredníctvom pomoci mladým ľuďom pri získavaní nových zručností. Zo štatistických údajov vyplýva, že v súčasnosti až 15 % mladých ľudí ukončuje vzdelávanie predčasne, v dôsledku čoho získajú kvalifikáciu, ktorá nespĺňa potreby trhu práce. Okrem toho má asi len tretina ľudí ukončené terciárne vzdelanie, čo je oveľa menší podiel ako napríklad v Spojených štátoch alebo Japonsku. Jednou z najväčších úloh, pred ktorými stojí Európska únia, je preto potreba venovať týmto problémom osobitnú pozornosť a poskytovať finančnú podporu na ich riešenie. Situácia sa však nezlepší, pokiaľ sa Komisia a členské štáty nebudú riadiť usmerneniami obsiahnutými v stratégii Európa 2020. Mobilita mládeže je kľúčom k ďalšiemu rozvoju Európy, a ak chceme dosiahnuť pozíciu najinovačnejšieho hospodárstva sveta, nesmieme zanedbávať investovanie do ľudského kapitálu a zvlášť do mladých ľudí.

  Ramona Nicole Mănescu (ALDE), písomne. – (RO) V súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou potrebuje EÚ globálnu stratégiu založenú na inováciách a kreativite, ktorá prispeje k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest. Práve preto treba podporovať kultúrny a kreatívny priemysel. Na základe toho sa domnievam, že musíme v súčasnosti v Európe zabezpečiť väčšiu distribúciu kreatívnych diel a voľný prístup k týmto dielam prostredníctvom internetu, ale bez ignorovania skutočnosti, že umelcov a ich diela treba chrániť a že umelcov treba za ich prácu spravodlivo odmeňovať. Preto musíme vytvoriť legislatívny rámec schopný zabezpečiť podporu rozvoja týchto odvetví a zvýšenie dôvery medzi spotrebiteľmi a subjektmi pôsobiacimi na digitálnom trhu, pretože toto odvetvie môže uľahčiť vytváranie nových pracovných miest a tým využitie kultúrnej rozmanitosti Európskej únie a jej potenciálu. Zároveň si myslím, že potrebujeme nové modely podnikania, ktoré posilnia tieto odvetvia, a to v zmysle využitia výhod, ktoré ponúka jednotný digitálny trh. Na záver by som chcela povedať, že táto správa podľa mňa predstavuje prvý krok v rozvoji tohto odvetvia. Komisia a členské štáty však musia vystupňovať svoje úsilie, ak chcú, aby sa z kultúrneho a kreatívneho priemyslu stalo kľúčové odvetvie európskeho hospodárstva.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Vzhľadom na demografické problémy, ktorým čelí náš kontinent, ma teší, že v rámci stratégie Európa 2020 venujeme osobitnú pozornosť mladým ľuďom. V tejto súvislosti poskytuje Mládež v pohybe, pilotná iniciatíva Európskej komisie, konkrétne opatrenia na zvýšenie úrovne vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom mobility a uľahčovania prístupu k zamestnaniu. Okrem zníženia miery predčasného ukončovania vzdelávania a zvýšenia podielu absolventov vysokých škôl do roku 2020 by som chcel vyzdvihnúť niektoré aspekty, ktoré môžu mladým ľuďom pomôcť. Prvým aspektom je dôležitosť vypracovania pružnejších vzdelávacích programov, ktoré budú zlučiteľné s udržaním si pracovného miesta popri štúdiu. Druhým aspektom je výhoda existencie virtuálnej mobility ako doplnenia geografickej mobility. Ďalším aspektom je podpora poskytovania štipendií študentom zo strany súkromných podnikov. Rovnako dôležitá je podpora súkromných iniciatív pre mládež, ktoré môžu viesť k vytváraniu pracovných miest a následne k sociálnej integrácii.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Nezamestnanosť mládeže spôsobená hospodárskou krízou je v celej EÚ vážnym problémom, ktorý sa ani EÚ, ani členským štátom zatiaľ nedarí náležite riešiť. Zamestnanosť mladých ľudí závisí od celkovej hospodárskej politiky. Členské štáty by sa preto mali zamerať na investície a vytváranie pracovných miest. Žiaľ, úsporné opatrenia, ktoré sú citeľné aj v Maďarsku a ktoré sa okrem iného dotýkajú aj vzdelávacieho systému, ako aj znižovanie výdavkov, ktoré má dosah na vytváranie pracovných miest, mladým ľuďom veľmi nepomáhajú; práve naopak, ich pocit izolácie od spoločnosti a trhu práce by mohol pre hospodárstvo predstavovať dlhodobú hrozbu. Hospodárska kríza by nemala byť dôvodom na znižovanie výdavkov na vzdelávanie, pretože boj proti dôsledkom krízy si vyžaduje, aby mladí získavali vyššiu úroveň vzdelania. Úspech a účinnosť iniciatívy Mládež v pohybe do veľkej miery závisí od prístupu a kľúčových činností členských štátov a finančnej podpory, ktorú poskytujú na realizáciu týchto programov na vnútroštátnej úrovni, programov, ktoré môžu prispieť k sociálnej integrácii mladých ľudí. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú v oblasti vzdelávania a mobility aj miestne vzdelávacie inštitúcie, ako aj miestne a regionálne orgány, a preto je podľa mňa dôležité podporovať mobilitu učiteľov a pracovníkov v oblasti mládeže a vzdelávania, pretože oni sú tí, ktorí môžu mládež motivovať. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje vytvorenie partnerského vzťahu aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Podporila som túto správu, ktorá potvrdzuje naše ambície, pokiaľ ide o mladých ľudí v Európe. Vzdelávanie mladých ľudí je ústredným cieľom stratégie Európa 2020, ktorá v tejto súvislosti navrhuje tieto ciele do roku 2020: zníženie miery predčasného ukončovania vzdelávania z 15 % na 10 % a zvýšenie podielu ľudí s vysokoškolskou kvalifikáciou z 31 % na 40 %. Trvám však na jednej veci: na tom, že existujú prekážky mobility mladých ľudí. Odhaduje sa, že v súčasnosti získajú počas štúdia granty v rámci programu Erasmus len 4 % európskych študentov. To je príliš málo, keď zvážime, že rok strávený v zahraničí dokáže značne vylepšiť životopis v zmysle vzdelanosti – zvlášť pokiaľ ide o znalosť cudzích jazykov –, rozhľadu a zručností. Toto číslo možno pripísať trom problémom: tomu, že mnohí študenti ani nevedia, že tieto príležitosti štúdia v zahraničí existujú, nákladom na rok absolvovaný v rámci programu Erasmus vzhľadom na rozpočet študenta a zložitosti uznávania prospechu. Vo všetkých týchto oblastiach sa musia Európa a členské štáty začať angažovať, aby sa program Erasmus, ktorý je jedným z najväčších úspechov EÚ, stal úspechom pre všetkých.

  Csaba Sógor (PPE), písomne. – (HU) Hlavným cieľom iniciatívy Mládež v pohybe je podpora mobility mládeže a odstránenie prekážok, ktoré jej stále stoja v ceste. Naozaj však vítam skutočnosť, že zvýšený dôraz kladie aj na harmonizáciu vzdelávania a potrieb trhu práce. Najväčším problémom – zvlášť mladých absolventov – je asi to, že po skončení štúdia nemajú možnosť zužitkovať svoje vedomosti na trhu práce. Alarmujúce hodnoty nezamestnanosti mladých ľudí to len potvrdzujú; dôsledky tohto javu majú dominový efekt v zmysle zníženej ochoty mať deti a radikálneho odkladania zakladania rodín, čím sa posilňujú negatívne demografické procesy. O tomto probléme sa, samozrejme, vie tak na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov. Riešenie je však v rukách najmä druhých menovaných, pretože ony môžu reorganizovať a reformovať vnútroštátne vzdelávacie systémy a prispôsobiť ich novým sociálno-ekonomickým skutočnostiam. Úlohou EÚ je vytvoriť rámec pre uskutočňovanie procesov a zabrániť členským štátom v odklonení sa od pôvodného cieľa a zároveň ich nabádať a motivovať na realizáciu reforiem, ktoré sú náročné z krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska sa vyplatia.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) V čase hospodárskej krízy, keď niektoré členské štáty krátia investície do vzdelávania a odbornej prípravy, ma teší, že Parlament dnes prijal správu o iniciatíve Mládež v pohybe.

V posledných rokoch to boli práve mladí ľudia, ktorí najtvrdšie pocítili dôsledky krízy. Miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ presiahla 20 %, čo je dvojnásobok miery nezamestnanosti dospelých, pričom v niektorých členských štátoch dosiahla 40 %. Rozpočtové škrty majú priamy dosah na vyhliadky mladých ľudí a ich príležitosti na rozvoj. Vedomosti a zručnosti mladých ľudí majú kľúčový význam pre dosiahnutie inteligentného a trvalo udržateľného rozvoja. Cieľom iniciatívy Mládež v pohybe, pilotnej iniciatívy stratégie Európa 2020, by malo byť zvýšenie atraktívnosti vysokého školstva v Európe, zvýšenie kvality vzdelávania a zvýšenie mobility študentov a zamestnancov. Táto iniciatíva umožňuje mladým ľuďom získavať vedomosti, zručnosti a kompetencie kľúčové pre prácu a život. Tieto priority a ciele sa nepodarí plne realizovať a dosiahnuť, pokiaľ EÚ nezabezpečí ich dlhodobú podporu v rámci svojho rozpočtu. Preto je dôležité, aby bol tento program štedro dotovaný, pričom zároveň netreba zabúdať, aké dôležité je naďalej ho podporovať a uskutočňovať náležitú informačnú politiku.

  Jutta Steinruck (S&D), písomne. – (DE) Táto správa vrhla svetlo na profesijnú kategóriu, ktorá sa až príliš často zanedbáva. Čím by bola Európska kultúra bez tvorivých umelcov? Pri rozvoji kreatívneho priemyslu z hospodárskeho hľadiska nesmieme zabúdať na tých, ktorí v tomto odvetví pracujú. Ako tieňová spravodajkyňa za našu skupinu vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci by som chcela povedať, že sociálna situácia a podmienky, v ktorých umelci v Európe žijú, sú mimoriadne dôležité. Žiaľ, mnohí z tých 5 miliónov ľudí, ktorí si zarábajú na živobytie v kreatívnom priemysle, žijú v neistých podmienkach. Zriedkavosťou nie sú druhé a tretie pracovné miesta, pretože z jedného pracovného miesta sa často vyžiť nedá. Častým javom je neexistencia zdravotného a dôchodkového poistenia. Zmluvy sú často neisté a mnohí kreatívni pracovníci sotva dokážu plánovať viac ako niekoľko mesiacov dopredu. Okrem toho musí byť slušná úroveň sociálneho zabezpečenia s náležitým poistením v nezamestnanosti, nemocenským a dôchodkovým poistením bežnou praxou aj pre ľudí pracujúcich v kreatívnom priemysle. Veľmi ma teší, že pani spravodajkyňa v tejto veci nadviazala na pozíciu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a zapracovala ju do správy. Teraz je na Komisii a členských štátoch, aby napravili tieto sociálne nedostatky a prisľúbili tomu veľkému množstvu tvorivých mozgov Európy, že tvoriví umelci v Európe nemusia žiť ako druhotriedni občania.

  Emil Stojanov (PPE), písomne. – (BG) Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k jeho skvelej práci a vzájomne prospešnej spolupráci na tejto správe. Chcel by som znovu vyzdvihnúť veľký hospodársky a kultúrny potenciál, ako aj jedinečnú povahu kreatívneho priemyslu. Nachádza sa vo veľmi zraniteľnej oblasti medzi bežnou podnikateľskou činnosťou a tvorbou kultúrnych produktov. Je potešiteľné, že aj za súčasných okolností patrí toto odvetvie k najdynamickejším a najinovačnejším v Európe. Ďalším aspektom, ktorí stojí za zmienku, je skutočnosť, že ponúka potenciál rastu a poskytuje pracovné miesta približne 5 miliónom ľudí v EÚ. Žiaľ, môj návrh, ktorý Európsku komisiu a členské štáty vyzýval na diskusiu o príležitostiach na vytvorenie špeciálnych európskych a vnútroštátnych fondov, ktoré by zabezpečovali prostriedky na požičiavanie v týchto odvetviach za výhodných podmienok, bol počas hlasovania vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie tesnou väčšinou zamietnutý. Som v každom prípade pevne presvedčený, že v blízkej budúcnosti moja myšlienka dozrie a bude prijatá. Je to podľa mňa veľmi dôležité z hľadiska podpory a rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pretože vzhľadom na to, že nejde o vyložene komerčné činnosti, vyžadujú si financovanie za výhodných podmienok, ktoré banky nedokážu v súčasnosti poskytnúť normálnym spôsobom ostatným odvetviam.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) V Európskom parlamente požadujeme konkrétne kroky – žiadame Komisiu, aby uznala kreatívny priemysel za jednu z najproduktívnejších oblastí hospodárstva Únie a začala preto pristupovať k jeho rozvoju ako k absolútnej priorite. Aby sa to dosiahlo, chceme v prvom rade zlepšiť možnosti financovania kreatívneho priemyslu ako piliera inteligentného hospodárskeho rastu z rozpočtu Únie. Je predsa možné vytvoriť synergiu medzi programami Únie na podporu kultúry (ako je napríklad program Kultúra 2007 – 2013) s už existujúcimi výskumnými programami Únie (ako je napríklad ôsmy rámcový program, ktorým sa podporuje technologický rozvoj EÚ) alebo rozšíriť možnosti využívania peňazí z existujúcich fondov (ako je napríklad Európsky sociálny fond). Takisto odporúčame podporovať rozvoj nových a inovačných finančných nástrojov (kombinácií bankových záruk, návratných vkladov a inteligentných pôžičiek), čo by tvorcom alebo malým a stredným podnikom z kreatívneho priemyslu uľahčilo zakladanie podniku. Samozrejme, peniaze nie sú všetko. Okrem iného navrhujeme posilniť spoluprácu medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a európskymi vysokými školami napríklad prostredníctvom zvýšenia počtu špecializovaných odborných školení pre mladých ľudí a zlepšenia možností mobility pre všetkých tvorcov a ľudí pracujúcich v kultúre. Na tento účel chceme vytvoriť mnohojazyčnú internetovú platformu, ktorá by sa používala na výmenu skúseností medzi tvorcami a následne na vytváranie stále užšej siete kontaktov medzi všetkými, ktorí považujú rozvoj kreatívneho priemyslu za dôležitý.

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(1) Pozri zápisnicu.

10. Vyhlásenie predsedníctva

  Predseda. – Včera popoludní zasiahlo zemetrasenie španielsku provinciu Murcia. Najmenej sedem ľudí prišlo o život. Mnoho bolo zranených. Pred troma hodinami k tomu vydal vyhlásenie pán Martínez Martínez. V mene Európskeho parlamentu vyslovujem úprimnú sústrasť rodinám obetí. Všetkým zraneným želáme skoré uzdravenie. Vyslovujeme tiež obdiv v súvislosti s okamžitou reakciou a úsilím obyvateľov provincie, ktorí pomáhajú pri záchranných operáciách. V tejto veci posielam kondolenčný list španielskym orgánom.

  Cristina Gutiérrez-Cortines (PPE). – (ES) Ďakujem vám veľmi pekne za sústrastné a podporné slová.

Tragédia v meste Lorca začína byť jasná. V tejto chvíli vieme, že zahynulo osem ľudí, medzi nimi dve tehotné ženy a dvanásťročný chlapec, viac než 250 osôb bolo zranených a postihnutých je 80 % domov. Znamená to, že odteraz bude určitý čas bez strechy nad hlavou mnoho občanov Lorky. Veľká časť obyvateľov prišla aj o pracovisko, a tým zároveň aj o nádeje, očakávania a príležitosti.

Mesto Lorca má 70 000 obyvateľov, z ktorých je 20 % prisťahovalcov, ktorých mesto prijalo, vzalo medzi seba a dokázalo im poskytnúť nový život s novým zmyslom. Viem, že starí a noví obyvatelia Lorky budú spoločne schopní začať novú cestu svojho života, ak im pomôžu inštitúcie a všetci ostatní. Musím tiež povedať a vyzvať Európsku úniu, aby nikoho nenechávala bokom a pomohla postihnutým osobám, uznala ich bolesť a stála po ich boku s otvoreným náručím a ponúkajúc príležitosti.

Rada by som vám všetkým veľmi pekne poďakovala a požiadala o minútu ticha.

(potlesk)

  Predseda. – Žiadam všetkých, aby vstali. Teraz zachováme minútu ticha.

11. Vyčistenie Európy a akcia Let’s do it World 2012 (písomné vyhlásenie)

  Predseda. – Písomné vyhlásenie 0003/2011 o vyčistení Európy a akcii Let’s do it World 2012, ktoré predložili pani Jordanová Cizeljová, pani Gomesová, pani Lepageová, pani Morkūnaitėová-Mikulėnienėová a pán Tarand, podpísala väčšina všetkých poslancov Parlamentu. V súlade s článkom 123 rokovacieho poriadku bude postúpené svojim adresátom a uverejnené spolu s menami podpísaných poslancov medzi textami prijatými na tejto schôdzi. Pokiaľ viem, pani Jordanová Cizeljová k tomu chcela niečo povedať. Pani Jordanová Cizeljová, máte slovo.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Predovšetkým vám chcem poďakovať za podporu, ktorú ste prejavili tomuto písomnému vyhláseniu. Týmto vyhlásením preukazujeme svoj záväzok zabezpečiť čisté životné prostredie v tomto Európskom roku dobrovoľníctva. Rada by som vás však vyzvala, aby ste neskončili pri tomto podpise, ale aby ste pomohli zabezpečiť, že v budúcom roku, v roku 2012, sa táto akcia, teda jednodňová akcia na vyčistenie životného prostredia, stane úspešnou v čo najvyššom počte krajín, v ešte vyššom počte než doteraz, a aby ste tak podporili ekologické skupiny vo svojich krajinách.

  Indrek Tarand (Verts/ALE). – Chcem všetkým poďakovať za podporu tejto iniciatívy. Budem veľmi stručný. Bolo mi potešením pracovať pod dohľadom pani Jordanovej Cizeljovej a v spolupráci s pani Gomesovou, pani Morkūnaitėovou-Mikulėnienėovou a pani Lepageovou. Ide o skutočnú občiansku iniciatívu, ktorá ukáže, ako môžu občania viesť Európu k lepšej budúcnosti.

Keďže však viem o kontroverziách týkajúcich sa písomných vyhlásení a o rozdielnych názoroch na ich užitočnosť, rád by som sa ospravedlnil tým poslancom, ktorých sa naša kampaň dotkla. Chcel by som tiež zopakovať sľub, ktorý som dal predsedovi nášho podvýboru pánovi Danjeanovi: sľubujem, že počas tohto volebného obdobia už nezačnem ďalšie písomné vyhlásenie.

Dúfam, že mi pomôžete splniť môj sľub, a rovnako dúfam, že sa všetci znova stretneme v Deň akcie v roku 2012.

12. Hlasovanie

  Predseda. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

12.1. Mládež v pohybe – rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy (A7-0169/2011, Milan Zver) (hlasovanie)

12.2. Vzdelávanie v ranom detstve (A7-0099/2011, Mary Honeyball) (hlasovanie)

12.3. Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Mauritániou (hlasovanie)

12.4. Verejné obstarávanie (B7-0284/2011) (hlasovanie)

12.5. Kríza v európskom sektore rybolovu spôsobená nárastom cien ropy (hlasovanie)

12.6. Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ (hlasovanie)

– Pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 9:

  Niki Tzavela (EFD). – Všetci autori sme sa včera dohodli na kompromise v takomto znení: „Berie na vedomie narastajúci nezákonný obchod s falšovanými a pirátskymi výrobkami z tretích krajín vo všetkých členských štátoch, ktorý ohrozuje konkurencieschopnosť európskych malých a stredných podnikov.“

My autori s tým všetci súhlasíme.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol prijatý.)

12.7. Únia inovácií: transformácia Európy pre svet po kríze (A7-0162/2011, Judith A. Merkies) (hlasovanie)

– Pred začiatkom hlasovania:

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – Rada by som kolegov poslancov požiadala, aby hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 1, pretože presadzuje myšlienku zvýšenia finančných prostriedkov na inovačnú politiku, no ruší znenie navrhujúce, že finančné prostriedky zo spoločnej poľnohospodárskej politiky...

(Predseda prerušil rečníčku.)

12.8. Dohovor ILO doplnený odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti (hlasovanie)

12.9. Odolnosť voči antibiotikám (hlasovanie)

12.10. Kultúrne rozmery vonkajšej činnosti EÚ (A7-0112/2011, Marietje Schaake) (hlasovanie)

12.11. Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (A7-0143/2011, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid) (hlasovanie)

12.12. Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014 (hlasovanie)

– Po ukončení hlasovania:

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

13. Vysvetlenia hlasovania

  Predsedajúca. – Teraz pristúpime k vysvetleniam hlasovania.

Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Milan Zver (A7-0169/2011)

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Niet pochýb o tom, že táto správa predstavuje krok vpred k vytvoreniu nových vzdelávacích príležitostí pre mladých ľudí. Presadzuje viac výskumu, viac inovácií, viac stratégie EÚ 2020 v kontexte, ktorý je stále dôležitejší. Potrebujeme viac vzdelávania na úrovni škôl, viac odbornej prípravy, ale aj viac univerzít, aby sme spolu s mladými ľuďmi zabezpečili, že podpora kultúry prinesie pridanú hodnotu.

Táto správa sa zameriava na budovanie úspechu vzdelávania, a práve preto sme hlasovali za. Vyššia mobilita mladých ľudí, väčšia kapacita na rozvoj pracovných príležitostí a trh práce, ktorý musí zohľadniť nielen mladých ľudí pracujúcich v danom kontexte, ale aj všetky odvetvia, ktoré mladým ľuďom poskytujú príležitosti na rast.

  Sergej Kozlík (ALDE) - (SK) Podporil som európsku iniciatívu Mládež v pohybe, ktorej cieľom je do roku 2020 znížiť podiel študentov predčasne ukončujúcich vzdelávanie z 15 na 10 % a zvýšiť podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním z 31 na 40 %. Na porovnanie v USA má vysokoškolské vzdelanie 40 a v Japonsku 50 % populácie.

V súčasnosti 14,4 % mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov v Európe má menej než vyššie stredné vzdelanie a približne 21 % mladých ľudí je nezamestnaných. Podporujem aj to, že iniciatíva Mládež v pohybe sa zameriava na zabezpečenie vzdelania, ktoré bude v súlade s potrebami trhu práce. Odhaduje sa, že do roku 2020 podiel pracovných miest vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu stúpne z 29 na 35 %.

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Európske programy podporujúce mladých ľudí vyzývajú na bezvýhradnú podporu. Ľudia, ktorí sú budúcnosťou nášho kontinentu, sú zároveň aj najbezbrannejší, či nie? Práve my musíme zabezpečiť, aby získali správne vzdelanie s prístupom k prínosom kultúry a predovšetkým príležitosť učiť sa cudzie jazyky, ako aj príležitosť slobodne si vybrať, kde by chceli získať vzdelanie. Nie každý má peniaze a možnosť zabezpečiť si to sám. Dobré výsledky dosiahnuté v mnohých programoch na pomoc mladým ľuďom, napríklad Erasmus a Leonardo da Vinci, dokazujú, že je to účinná investícia. Najväčšiu podporu potrebujú mladí ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach, ktorí často nemajú finančné prostriedky na to, aby začali študovať na vysokej škole, a nemajú ani možnosť nájsť si prácu mimo poľnohospodárstva v oblasti, kde žijú.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Chcel by som povedať niekoľko slov o vynikajúcej iniciatíve Mládež v pohybe pána Zvera. Je to jeden z veľkých úspechov politiky EÚ. Dokonca aj euroskeptici a jej kritici zastávajú názor, že vďaka týmto programom mobility mládeže sme dosiahli určitú pridanú hodnotu, z ktorej majú všetci úžitok. Bolonský proces, kodanský proces a ďalšie takéto iniciatívy sú toho dobrým príkladom.

Správa pána Zvera potvrdzuje tento trend, ktorý už pociťujeme ako vítaný a ktorý vytvára nové príležitosti a predpoklady pre mladých Európanov študujúcich v jednotlivých krajinách Európy. Týmto spôsobom si budeme môcť skutočne vymieňať osvedčené postupy. Verím, že z dlhodobého hľadiska to bude predstavovať silný základ hospodárskeho rastu v Európe, ale dôležitejšie než hospodársky rast je pamätať na to, že práve prostredníctvom tohto procesu ľudia, mladí ľudia, môžu rásť ako jednotlivci a Európania.

  Daniel Hannan (ECR). – V celej Európe odsudzujeme generácie mladých ľudí na vysťahovalectvo a chudobu. Odsudzujeme na dlh generácie, ktoré sa ešte nenarodili a ani neboli počaté – všetko s cieľom udržať túto márnivosť menovej únie.

V Írsku HDP poklesol oproti svojmu vrcholu o 20 % – takmer neuveriteľné číslo. V Grécku máme nepokoje a protesty proti úspornému balíku – a pritom vieme, že nebude fungovať.

Keď sme pred rokom odsúhlasili pomoc, myšlienka bola taká, že to bude okamžité provizórium, že pôjde o krátkodobé výnimočné opatrenie a že v tomto čase si už bude Grécko opäť lacno požičiavať, pretože kríza pominie. Môžeme vidieť, že to tak nie je. Namiesto toho, aby sme si priznali chybu, však s rovnakou politikou pokračujeme v Portugalsku a znova v Grécku.

Očakávame, že naši voliči zaplatia za našu márnivosť naozaj vysokú cenu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Som rada, že sme dnes prijali návrh uznesenia s názvom Mládež v pohybe: rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Toto uznesenie totiž obsahuje jasné odporúčania a kľúčové smerovania, ktorými by sa krajiny Európskej únie mohli a mali riadiť, ak chcú zlepšiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Chcela by som však zdôrazniť niekoľko hľadísk. Po prvé vzhľadom na to, že iniciatíva Mládež v pohybe má za cieľ dosiahnuť hlavný cieľ stanovený v stratégii Európa 2020, ktorým je zníženie počtu osôb, ktoré zo školy odchádzajú bez kvalifikácie, z 15 % na 10 %, neobsahuje dostatok opatrení a odporúčaní zameraných na zvýšenie schopností, kvalifikácie alebo profesijnej prestíže učiteľov. Musíme jasne pochopiť, že povolanie učiteľa vytvára pre spoločnosť najvyššiu pridanú hodnotu, a musíme sa usilovať zabezpečiť, aby boli v európskych krajinách tí najlepší učitelia. Veľmi súhlasím s výzvou obsiahnutou v dokumente, podľa ktorej sa má Komisii predložiť komplexná stratégia zameraná na podporu neformálneho vzdelávania, a chcela by som požiadať, aby kľúčové odporúčania v dokumente boli priamo prepojené s viacročným finančným rámcom.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Dnes je tu s nami národný výkonný predseda Sudetonemeckého krajanského združenia, ktoré zahŕňa Sudetonemeckú mládež energicky uskutočňujúcu cezhraničnú spoluprácu s Českou mládežou. Táto správa má v tomto smere skutočne neoceniteľný význam, lebo obsahuje tri body: po prvé vytvorenie siete univerzít najmä v euroregiónoch a prihraničných regiónoch, po druhé odbornú prípravu – pretože nepotrebujeme len akademické vzdelávanie – a po tretie – a predovšetkým – otázku jazykových znalostí.

Chcem veľmi jasne vyhlásiť, že milujem Shakespearov jazyk, ale naozaj si myslím, že je škoda, ak naši mladí ľudia konverzujú len v jedinom jazyku. Osobitne v tomto rámci by sme mali presadzovať práve štúdium jazykov svojich susedov a štúdium menších jazykov. Pravda je, že kultúru susedov spoznáte skutočne až vtedy, keď začnete prežívať každodenný život v ich jazyku. V tejto súvislosti je pred nami veľa práce, ale aj veľkých príležitostí.

  Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (PPE). – (PL) Som nesmierne rada, že Mládež v pohybe je neoddeliteľnou súčasťou stratégie Európa 2020. Teší ma aj to, že správa, ktorú sme dnes odhlasovali, venuje pozornosť významu neformálneho vzdelávania, ktoré sa chápe ako vzdelávanie pomocou účasti v mládežníckych organizáciách a mimovládnych organizáciách a pomocou dobrovoľníctva. Som presvedčená, že neformálne vzdelávanie pomáha mladým ľuďom stať sa aktívnymi občanmi, učí tímovej práci, pomáha rozvíjať individuálne záujmy a zvyšuje ich príležitosť nájsť si prácu – a to je veľmi dôležité.

Správa: Mary Honeyball (A7-0099/2011)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Deti sú naša budúcnosť. Budú súčasťou uvedomelej spoločnosti v Európe v budúcnosti, preto je veľmi dôležité vzdelávať ich od raného veku. Musíme našim deťom od najútlejšieho veku vštepovať pozitívne hodnoty a správne morálne normy. Vzdelávanie by malo mať dobré a pevné základy a mal by ho poskytovať učiteľský personál s primeraným vzdelaním a odbornou prípravou.

Musíme sa usilovať dosiahnuť rovnaké príležitosti, aby všetky deti bez ohľadu na to, či pochádzajú z mestských alebo vidieckych oblastí alebo z bohatých či chudobných rodín, mali prístup k vzdelávaniu v ranom detstve. V procese odstraňovania nerovností by sme sa mali osobitne zamerať na vidiecke spoločenstvá, v ktorých majú deti omnoho menší prístup k vzdelávacím a kultúrnym zariadeniam.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Je veľmi dôležité zamerať sa na rané detstvo a na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (ECEC). Preto som nadšene uvítal správu pani Honeyballovej, pre ktorú som bol tieňovým spravodajcom.

Čo sa týka tejto vynikajúcej správy, chcel by som objasniť, že dúfam, že keď hovoríme o malých deťoch, treba zdôrazňovať skôr význam výchovy než vzdelávania. Všetky hlavé zložky života osoby sa totiž zakladajú počas niekoľkých prvých rokov, a preto je pravdepodobne pravda, že ak majú deti bezpečnú základnú výchovu, bezpečné životné prostredie, budú mať v budúcnosti aj šancu uspieť.

Preto by sme mali viac zdôrazňovať význam výchovy než vzdelávania. Čas na vzdelávanie príde neskôr, ale ako bolo uvedené, táto správa prehodnocuje jednotlivé modely existujúce v Európe a základnou premisou je to, že by sme mali od raného detstva zabezpečiť, aby žiadny mladý človek nebol vylúčený: každý by mal mať príležitosť prežiť dobrý a plný život.

  Daniel Hannan (ECR). – Vážená pani predsedajúca, minulé leto som mal to potešenie, že som navštívil váš volebný obvod, a jeden deň som vzal deti na pláž. Pamätám si, že som sa pozeral, ako moje dve dcérky stavajú hrad z piesku, pričom zabudli na prichádzajúci príliv, také boli zabraté do mušieľ a konárikov, ktorými zdobili svoje dielo.

Nemal som to srdce, aby som ich upozornil, že prichádza príliv, a dnes cítim takmer to isté, keď čítam náš hlasovací zoznam. Sú tu tieto epochálne udalosti – táto hospodárska kríza na našich hraniciach, tento prepad nášho podielu na svetovom HDP – a my sa tu rozprávame o vzdelávaní v ranom detstve, o svojej zodpovednosti voči Medzinárodnej organizácii práce a o tom, či by Sarajevo malo byť európskym mestom kultúry.

Dovoľte, aby som uviedol neprikrášlené a desivé štatistiky: v roku 1974 sa národy západnej Európy podieľali na svetovom HDP 36 %, dnes je to 26 % a v roku 2020 to bude 15 %. Kým si robíme starosti o vzdelávanie v ranom detstve, zverejňujeme všetku svoju propagandu týkajúcu sa zjednocovania Európy, vydávame Vojnu o malinovú zmrzlinu, a kým povzbudzujeme naše deti, aby čítali neúmyselne vtipného Kapitána Eura, našu časť sveta preberajú silnejšie krajiny, ktoré pochopili výhody decentralizácie a rozptýlenia síl.

Určite prichádza čas, keď naša včerajšia sláva pominie ako v prípade Ninive a Tyru.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Chcela by som reagovať na zavádzajúcu informáciu, ktorú pán Tomaševski uviedol v rozprave dnes dopoludnia. Povedal, že deti z poľskej menšiny v Litve nemôžu študovať v poľskom jazyku. Pre vašu informáciu, Litva je domovom približne 200 000 litovských občanov poľského pôvodu, nachádza sa v nej 62 škôl, v ktorých je jediným vyučovacím jazykom poľština, a 34 škôl s poľskými triedami. V Nemecku, kde žijú 2 milióny osôb poľského pôvodu, pritom nie je žiadna štátna škola výhradne pre Poliakov. Treba si uvedomiť, že len v Litve môžu obyvatelia poľského pôvodu získať vzdelanie v poľskom jazyku od materskej školy až po univerzitu. Je to svetový unikát. V Litve pôsobí aj pobočka Univerzity v Białystoku, ktorá je jedinou pobočkou poľskej univerzity mimo Poľska. V prieskume uviedlo 42 % predstaviteľov národnostných menšín v Litve nedostatočné ovládanie litovčiny ako nevýhodu pri uchádzaní sa o pracovné miesta. Je zvláštne počúvať kritiku litovského zákona o vzdelávaní, ktorý je odrazom poľského zákona. Rada by som položila rečnícku otázku: myslí si pán Tomaševski, že národnostné menšiny sú zneužívané aj v Poľsku?

  Anna Záborská (PPE) - (SK) Už v rozprave som povedala a ocenila, že pani Honeyball sa snažila nájsť zhodu v celom politickom spektre.

Napriek tomu pri záverečnom hlasovaní som sa zdržala hlasovania, pretože si myslím, že táto správa vo viacerých bodoch zasahuje do kompetencie národných štátov. Najviac to vidieť v tom, že víta barcelonské ciele napriek tomu, že barcelonské ciele skončili fiaskom práve preto, že to boli len určité čísla, ktoré boli centrálne z Európskej únie nadiktované jednotlivým členským štátom.

Ja si myslím, že treba nechať kompetenciu členským štátom, aby určili množstvo predškolských zariadení, ktoré potrebujú, pretože to nie je len záležitosť počtu, je to záležitosť aj kvality a kultúry tej danej krajiny. Ja veľmi ľutujem, že som nemohla túto správu podporiť, ale v zásadných veciach odporovala presvedčeniu, ktoré vyznávam.

  Miroslav Mikolášik (PPE) - (SK) Detstvo má nepochybne zásadný význam pre fyzický, psychický a sociálny rozvoj dieťaťa. Preto si treba uvedomiť, že návratnosť investícií do predškolského vzdelania je zárukou budúceho rastu. Okrem toho už bolo mnohými štúdiami preukázané, že takto využité financie prinášajú nemalé hospodárske a spoločenské výhody v strednom a dlhodobom časovom horizonte.

Najlepším a najprirodzenejším zabezpečením podpory tohto druhu je ochrana rodiny ako základného článku spoločnosti. Rodičia sú predsa prvými a najdôležitejšími učiteľmi svojich detí, a teda právny rámec by nemal obsahovať také ustanovenia, ktoré penalizujú rodičov za to, že sa osobne starajú o opateru svojich detí, a to predovšetkým v ranom veku. Táto agenda je vo výlučnej kompetencii členských štátov. Je viac ako želateľné, aby Únia prostredníctvom svojej koordinačnej funkcie prispievala k zlepšeniu stavu v jednotlivých členských štátoch.

Návrh uznesenia B7-0193/2011

  Daniel Hannan (ECR). – Zástancovia spoločnej politiky rybného hospodárstva často zdôrazňujú, že ryby neuznávajú štátne hranice. Majú tendenciu hovoriť to, ako keby to bola originálna myšlienka – ó, naozaj, plávajú hore-dole, kto by si to bol pomyslel!

Skutočnosť je však taká, že územná právomoc a vlastnícke práva sú jediným bezpečným základom ochrany. Ak sa pozriete na krajiny s úspešnou politikou ochrany v oblasti rybného hospodárstva – či už ide o Falklandské ostrovy, Island, Nórsko, alebo Nový Zéland –, všetkým sa to podarilo tak, že dali kapitánom pocit vlastníctva, aby mali stimul zaobchádzať s rybným hospodárstvom ako s obnoviteľným zdrojom. Základnou aristotelovskou múdrosťou je, že o to, čo nikto nevlastní, sa nikto nebude starať.

Žiaľ, spoločná politika rybného hospodárstva definuje populácie rýb ako spoločný zdroj, ku ktorému majú všetky národy rovnaký prístup. Z toho vyplýva ekologická kalamita, ktorá postihla populácie v Severnom mori.

Veľmi vhodne načasovaná poznámka spočíva v tom, že v posledných rokoch sme svedkami migrácie makrel z vôd spoločnej politiky rybného hospodárstva do islandských teritoriálnych vôd. Obávam sa, že sa tak stávajú vlastníctvom Islandu. Nemá zmysel sťažovať sa na to. Je to naša smola a ich šťastie. Môže sa stať, že o niekoľko rokov nastane pohyb opačným smerom, a to bude šťastie pre nás. Medzičasom je najlepším a najbezpečnejším spôsobom, ako môžeme zabezpečiť, že sa bude s rybami zaobchádzať ako so zásobami, ktoré budú vždy existovať, priznať vlastnícke práva ľuďom, ktorí majú vodu na základe námorného práva.

Návrh uznesenia B7-0297/2011

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Rastúce ceny ropy na svetových trhoch nie sú jedinou príčinou krízy v odvetví rybného hospodárstva, keďže palivá sú vo všeobecnosti už oslobodené od dane a rastúce ceny na svetových trhoch sa týkajú všetkých rybárov na svete – v Európskej únii i mimo nej. Ako druhý bod by sme mali využiť zvýšenie prahu de minimis ako ďalšiu príležitosť pomôcť rybárom, aby mohli pracovať – a chytať ryby – ekologickejším a udržateľnejším spôsobom. Po tretie tento cieľ nedosiahneme, ak len jednoducho zlacníme palivo. Jednoducho povedané, očakávam, že aj členské štáty prídu v tomto smere s inovačnými a užitočnými riešeniami.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) V prvom rade by som chcela vyjadriť podporu všetkým obyvateľom mesta Lorca v španielskej provincii Murcia, ôsmim osobám, ktoré prišli o život, a ich rodinám, ako aj 250 zraneným vo včerajšom zemetrasení.

Na rozdiel od našej skupiny som hlasovala za tento spoločný návrh uznesenia, pretože ma znepokojujú ťažké časy, ktoré odvetvie prežíva a ktoré sa zhoršili v dôsledku nárastu ceny ropy.

Zvýšenie pomoci de minimis pre spoločnosti z 30 000 EUR na 60 000 EUR len na trojročné obdobie im môže pomôcť v tejto zložitej situácii. Okrem toho musím povedať, že z tohto nárastu nevyplýva žiadne zvýšenie rozpočtov Európskej únie. Jej uplatnenie musí tiež zaručovať environmentálnu a sociálnu udržateľnosť a nesmie narúšať hospodársku súťaž medzi členskými štátmi.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo však musí naďalej podporovať tento sektor s cieľom znížiť závislosť rybárov od fosílnych palív, zefektívniť jeho činnosť a poskytnúť mu inovačné návrhy, ktoré prinesú námornému odvetviu nové príležitosti.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) S radosťou som podporil tieto odporúčania.

Rybolov – podobne ako farmárstvo – je veľmi neistým povolaním. Ovplyvňujú ho vrtochy počasia, situácia v oblasti kvót a, samozrejme, vrtochy populácií a zásob. K tomu sa teraz pridal náhly nárast cien ropy.

Konečné riešenie bude musieť prísť v rámci Európskej únie, ktorá sa stane viac sebestačnou z hľadiska všeobecnejších dodávok energie, samozrejme, vrátane obnoviteľných zdrojov energie. Myslím si, že sa však musíme pozrieť aj na prieskum oblastí v rámci Európy, ktoré predtým neboli preskúmané, pretože to nebolo ekonomicky schodné. To sa teraz mení. Myslím si, že keby sme dokázali zvýšiť dodávky v rámci Európy, automaticky by to znížilo svetové ceny a, samozrejme, znížilo by to aj závislosť našich dodávok od nedemokratických režimov.

Návrh uznesenia B7-0286/2011

  Miroslav Mikolášik (PPE) - (SK) Plne súhlasím s požiadavkou, že posúdenie vplyvu na malé a stredné podniky vo všetkých relevantných legislatívnych návrhoch musí byť vykonávané systematicky na vnútroštátnej, ale aj na európskej úrovni, pretože tieto podniky sú skutočnou chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a ako také zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest.

Súčasná prax však ukazuje, že na regionálnej a miestnej úrovni je prístup k finančnej podpore pre počiatočné etapy inovácie a na podporu začínajúcich a malých inovačných obchodných spoločností v EÚ naďalej veľmi neadekvátny a nerovnomerný.

Heterogenitu potvrdzuje aj zistenie, že pomocou sprostredkovateľských bánk bolo plne sprístupnených 75 % z celkových 21 miliárd EUR vyčlenených na finančnú podporu, z ktorých mohlo ťažiť len 50 tisíc z celkového počtu 23 miliónov malých a stredných podnikov.

  Gay Mitchell (PPE). – Členovia strany Fine Gael ma požiadali, aby som vystúpil v mene nás všetkých štyroch v poslaneckom klube PPE.

Rozhodne podporujeme hlavný zmysel každého ustanovenia, ako je toto, určeného na podporu malých a stredných podnikov (MSP). Vieme, aký je význam MSP pre írske hospodárstvo a pre európske hospodárstvo. Nevidíme však dôvod, pre ktorý by táto správa mala odkazovať na CCCTB. Zdá sa mi, že robíme propagandu čohokoľvek, čo je moderné. V Nemecku sa teraz napríklad hovorí, že prehodnotia celý tento systém CCCTB.

Pomáhajme teda MSP, no nevčleňujme do takýchto ustanovení konkrétnu propagandu. V prípade CCCTB existujú argumenty za aj proti. Nezamieňajme si ideológiu s pomocou. Mali by sme MSP poskytnúť všemožnú pomoc, no nie je potrebné stále hovoriť o týchto veciach.

Hlasovali sme proti CCCTB, no nehlasovali sme proti celej správe, pretože sme nechceli spôsobiť oneskorenie podpory, ktorú MSP potrebujú. Som rád, že mám príležitosť uviesť to do zápisu.

  Predsedajúca. – Pán Mitchell, položím vám otázku. Mohli by ste nám povedať, čo táto skratka znamená?

  Gay Mitchell (PPE). – Som rád, že to hovoríte. Myslel som si, že sa ma opýtate, či som na začiatku hovoril po litovsky. Skratka CCCTB znamená spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb.

  Predsedajúca. – Bola som si istá, že naši návštevníci by ocenili, keby vedeli, o čom hovoríme.

(potlesk)

  Reinhard Bütikofer (Verts/ALE). – Chcel som sa len opýtať, či niečo možno nazývať ideológiou len preto, že Írsku sa to nepáči.

  Gay Mitchell (PPE). – Nejde o to, čo sa páči alebo nepáči Írsku. Sme poslanci Európskeho parlamentu a budeme presadzovať svoje názory. Zástupcovia žiadneho iného členského štátu nám nebudú hovoriť, čo máme robiť. V tejto krajine nie sme povinní robiť to, čo sa páči iným členským štátom. Každý členský štát sem vysiela svojich poslancov, aby presadzovali vlastné názory. Naše názory sú také, že CCCTB, ktorý teraz v Berlíne očierňujú, je istým druhom propagandy, ktorú si niekto vycucal z prsta. Nie je preukázané, že je potrebný. Existujú argumenty za aj proti a nemala by nás do toho nútiť žiadna moderná politická korektnosť.

  Predsedajúca. – Tento bod sa týka vysvetlení hlasovania.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Pokiaľ ide o spoločnú daň z príjmu právnických osôb, bola by to pre Európsku úniu veľmi náročná perspektíva, lebo jej 27 členských štátov je veľmi rozdielnych. Ich hospodárske štruktúry sú veľmi odlišné, hoci, samozrejme, keďže máme jednotný trh, je veľmi dôležité zabezpečiť, aby mali malé a stredné podniky, ktoré sú skutočnou oporou európskeho hospodárstva, naozaj rovnaké príležitosti z hľadiska hospodárskej súťaže.

V súčasnosti to tak nie je a v tomto zmysle je veľmi dôležité, aby sa teraz uskutočnilo preskúmanie malých a stredných podnikov. Keďže ja som napríklad z Fínska, veľmi jasne si uvedomujem, že fínske spoločnosti sú veľmi ďaleko od jadra vnútorného trhu a z tohto dôvodu náklady na logistiku – náklady na dopravu – výrazne zvyšujú ceny výrobkov. Potrebujeme preto rozličné systémy kompenzácie prostredníctvom zdaňovania, ale aj iným spôsobom, dokonca aj v rámci Európskej únie, aby bola situácia v oblasti hospodárskej súťaže spravodlivejšia pre všetkých.

Je veľmi dôležité, že bola vypracovaná správa, ako je táto, a mali by sme sa usilovať zohľadniť aj spoločnosti vo vzdialených oblastiach na severe, aby mohli na rovnakej úrovni súťažiť s ostatnými európskymi spoločnosťami.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Po prvé súhlasím s tým, čo náš líder pán Gay Mitchell povedal v súvislosti s CCCTB, a v súlade s tým som hlasoval. Chcem sa však zamerať na iný bod.

Bod, ktorý chcem spomenúť, spočíva v tom, že je pozoruhodné, že bolo treba pozmeňujúci a doplňujúci návrh na otvorenie otázky falšovania v súvislosti s týmto konkrétnym návrhom. Je to nešťastné, pretože falšovaný tovar spôsobuje obrovské škody podnikom v celej Európe a to sme dostatočne nezdôraznili ani neriešili.

Mnohé tieto tovary pochádzajú z tretích krajín a vlády týchto krajín ich podporujú, čo vytvára bezpečné útočisko pre tovary prichádzajúce do Európy. Musíme tieto krajiny pomenovať, obviniť a prijať proti nim opatrenia, pretože majú strašný vplyv na legitímne podniky v rámci Európy. Je čas, aby sme povedali, že stačilo.

Správa: Judith A. Merkies (A7-0162/2011)

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Rýchlejší rozvoj, efektívnosť vrátane nákladovej efektívnosti a vyššia konkurencieschopnosť sú najlepšie spôsoby na zvládanie hospodárskych problémov. Aby sme tieto ciele dosiahli, musíme spolupracovať v oblasti inovácií. V tomto smere je veľmi dôležité zdôrazniť tvorivosť občanov napríklad tak, že zamestnancom dáme priestor na predkladanie návrhov na zlepšenie pracovných procesov. Ďalším faktorom, ktorý je motorom inovácie, je spotreba. Osobitným príkladom toho, ako možno skombinovať tvorivosť občanov s túžbou používať moderné technológie, sú aplikácie do telefónu iPhone, ktoré vyvíjajú európski spotrebitelia.

Posilnenie vedomostnej základne spojením podnikov, vzdelávacích inštitúcií a samotných občanov je dôležitým faktorom pri dosahovaní cieľov Únie inovácií. V tomto smere bude základom dosiahnuť plnú angažovanosť verejných a miestnych orgánov. Základným cieľom inovácií je udržanie vysokej úrovne prosperity v Európe. Dúfam, že navrhnuté spojenie síl prispeje k podpore procesu inovácie a pomôže nám dosiahnuť stabilizáciu hospodárstva. Preto podporujem túto správu.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Žiaľ, včera som nemal príležitosť vystúpiť v rozprave, hoci som bol prítomný. Chcel by som však vyjadriť podporu najmä rečníkom, ktorí zdôraznili, že inovácie a výskum by si mali a musia si nájsť miesto aj v odvetví poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo nie je „staré hospodárstvo“ – je moderné a je tiež prostredím, kde dochádza k aktivite, výskumu a inováciám.

Európske poľnohospodárstvo čelí minimálne trom veľkým úlohám: zabezpečiť potravu pre obyvateľstvo, chrániť životné prostredie a vyrábať energiu. Tieto ciele, ktoré sú niekedy veľmi rozdielne, si vyžadujú systematické vedecké preniknutie teraz i v budúcnosti.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Podporil som správu o Únii inovácií. Inovácie sú, samozrejme, mimoriadne dôležité pre rozvoj Európy. Podľa môjho názoru je však úplným základom podpora inovácií najmä v odvetví malých a stredných podnikov predovšetkým v nových členských štátoch Európskej únie, ktoré sú v tomto smere do istej miery pozadu. Práve udalosti v tomto odvetví – ako vyplýva z mnohých analýz – totiž rozhodnú, či bude európske hospodárstvo budúcnosti konkurencieschopné vo vzťahu k ďalším veľkým svetovým hospodárstvam.

Mali by sme pamätať na to – ako ukazuje výskum účtovníckej spoločnosti Ernst & Young –, že banky, žiaľ, zamietnu tri štvrtiny žiadostí o dotácie na výskum a na zakúpenie nových technológií podaných malými podnikmi v Európe. Financovanie je vážny problém, preto by sme mali presvedčiť jednotlivé členské štáty, aby v tomto smere podporovali malé a stredné podniky. Bez tejto podpory nezvládnu rastúcu hospodársku súťaž vo svetovom hospodárstve.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Podporil som zaujímavú a komplexnú správu o transformácii Európy pre svet po kríze. Urobil som to v nádeji, že opatrenia navrhnuté v správe znížia rastúci nepomer v rozvoji jednotlivých členských štátov EÚ a spomalia únik mozgov, ktorý sa v správe – podľa môjho názoru príliš slušne – nazýva intelektuálna mobilita. Ak preto chceme zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj Európy, musíme prideliť vyššie finančné prostriedky na rozvoj inovácií a na výskumné projekty v nových členských štátoch EÚ.

Mali by sme povzbudzovať vlády, aby okrem každoročného zvyšovania rozpočtových prostriedkov určených na výskum stanovili aj percento svojho rozpočtu ako minimálnu hranicu, ktorú treba použiť na projekty v oblasti výskumu a vývoja. Suma použitá na výskum a vývoj by však v nijakom prípade nemala znížiť budúce rozpočtové plány súčasných priorít Európskej únie, napríklad spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo politiky súdržnosti, pretože svoju úlohu plnia dobre.

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Napriek tomu, že inovácie sú tak neuveriteľne dôležité pre hospodársky a sociálny rozvoj Európy, EÚ doteraz nemá žiadne spoločné nariadenia o inováciách. Je preto mimoriadne dôležité, že Komisia a pani komisárka Geogheganová-Quinnová predložili tento návrh.

Keď teraz stanovujeme pravidlá, ktoré budú platiť, musíme sa veľmi usilovne pokúsiť zjednodušiť a odstrániť zbytočnú byrokraciu v tomto dokumente a v Únii inovácií. Zjednodušenie pravidiel je mimoriadne dôležité, pretože každý výskumný pracovník, každý priemysel a každý malý podnik to považuje za najväčšiu prekážku využívania finančných prostriedkov EÚ a spolupráce zameranej na zlepšenie situácie v oblasti inovácií v Európe.

Musíme tiež zabezpečiť omnoho účinnejšie riadenie. Musíme sa sústrediť na skutočne veľké projekty namiesto toho, aby sme rozptyľovali peniaze vo veľkom počte rozdielnych oblastí, ako to robíme vo všetkých ostatných kontextoch. Na záver uvediem, že Únia inovácií môže byť skutočne dobrým nástrojom pri našej práci zameranej na vyriešenie problémov klímy. Ďakujem.

Návrh uznesenia B7-0296/2011

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Každodenný život pracovníka v domácnosti je často neistý, podhodnotený a neoficiálny. Zaobchádza sa s ním nerovnako, nespravodlivo a zle.

V Európe sú pracovníkmi v domácnosti väčšinou migrujúci pracovníci, z ktorých veľká časť prišla do krajiny nezákonne. Nie sú zapísaní v žiadnom registri, hrozí im vykorisťovanie a sú ponechaní na milosť svojich zamestnávateľov. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o pracovníkoch v domácnosti a spoločné pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať, sú hlavnými prostriedkami na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv pracovníkov v domácnosti v zamestnaní a ich sociálnych práv, ako aj na zabezpečenie dohľadu nad nimi a ich rozvoja.

Bolo by naivné tvrdiť, že v Európe nie sú nezákonní pracovníci v domácnosti. Je to istý druh moderného otroctva. Títo pracovníci, ktorými sú často ženy, sú najzraniteľnejší zo všetkých. Neodvážia sa sťažovať na zlé zaobchádzanie, násilie alebo sexuálne vykorisťovanie. Vykorisťovanie sa nevzťahuje len na osoby z krajín mimo EÚ: vykorisťujeme aj vlastných občanov. Zlepšenie situácie pracovníkov v domácnosti by malo byť prioritou stratégie Európa 2020.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Prednesiem svoje názory na zamestnávanie v domácnosti. Súhlasím predovšetkým s tými, ktorí tvrdia, že osoby zamestnané v tomto odvetví – väčšinou ide, samozrejme, o ženy – majú nárok na spravodlivú odmenu a spravodlivé sociálne služby. Veľmi súhlasím aj s tými, podľa ktorých sa najmä v tomto odvetví deje veľa neuveriteľných vecí a je tam veľká nespravodlivosť.

Žiadam však, aby sme pri uplatňovaní oprávnených požiadaviek dali pozor na byrokraciu. V Nemecku je napríklad skutočnosť taká, že ja ako niekto, na koho sa tieto právne predpisy vzťahujú vzhľadom na to, že zamestnávam pracovníkov v domácnosti, musím žiadať o pomoc daňového poradcu len preto, že byrokracia je taká veľká a zákonné ustanovenia sú také zložité. Stojí to nervy, čas a peniaze. Tí, ktorí obchádzajú byrokraciu, potom väčšinou platia pracovníkom v hotovosti, čím – niekedy nevedome – prispievajú k nezákonnému zamestnávaniu. Preto žiadam, aby sa venovala pozornosť objemu súvisiacej byrokracie.

Návrh uznesenia B7-0295/2011

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Ako zručný poľnohospodár by som chcel pridať zopár ďalších poznámok k týmto otázkam. Prvá spočíva v tom, že je správne, že naším cieľom musí byť zníženie používania antibiotík najmä pri chove dobytka. Základným kameňom našej činnosti v tomto smere by mal byť výraz „čo najmenej“. Moja druhá poznámka je, že potrebujeme analýzu statusu quo, inými slovami analýzu údajov o tom, čo sa skutočne deje v teréne v členských štátoch Európskej únie. Je jasné, že na takejto analýze sa musia podieľať všetky členské štáty. Moja tretia poznámka je, že potrebujeme ďalšie vedecké štúdie, ak chceme analyzovať riziká a tiež im účinne čeliť. Po štvrté nepotrebujeme ideologických strašiakov. Ideológia nemôže nahradiť vedu.

Správa: Marietje Schaake (A7-0112/2011)

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Táto správa si zasluhuje našu podporu. Európa sa považuje za hospodárskeho obra z dobrého dôvodu; mohla by byť aj kultúrnym obrom.

EÚ je v celej svojej kultúrnej rôznorodosti súdržným, no pestrým spoločenstvom hodnôt. V medzinárodnej politike má kultúra zásadný význam. Je ľudským právom, ktoré môže využívať každý človek a každý národ. Kultúra súvisí aj s ľudským blahom a zvládaním problémov vo všeobecnosti.

Kultúrna politika tiež umožňuje EÚ spojiť sa s ďalšími krajinami, s ktorými sa nedohodla na inej forme partnerstva. Podpora kultúrneho rozmeru v krajinách severnej Afriky, ktoré teraz budujú novú, demokratickejšiu spoločnosť, je tiež mimoriadne dôležitá. Dvojstranné dohody o rozvoji a obchode by si mali vždy vyžadovať nielen prvky sociálnej zodpovednosti, ale aj kultúrne prvky. K Európskej službe pre vonkajšiu činnosť by dokonca mali byť pridružení kultúrni experti, aby sa kultúra mohla stať súčasťou zahraničnej politiky EÚ súdržnejším a systematickejším spôsobom.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Samotné kultúrne dedičstvo európskych krajín má svoju hodnotu. Hoci medzi členskými štátmi je mnoho kultúrnych rozdielov, urobili si už dobré meno vo svete, ktoré priťahuje občanov ďalších krajín, ktorí by chceli čerpať z týchto kultúrnych zdrojov. Politické a hospodárske postavenie Európskej únie sa dá posilniť podporou identity a kultúrnej hodnoty Únie.

Významnú úlohu zohrávajú v oblasti kultúry nové technológie, ktoré tiež umožňujú ľuďom výkon základných ľudských práv. Najmä v krajinách, ktoré sú v zajatí cenzúry, sa činnosť občanov a prístup k informáciám udržiava pomocou internetu. Únia musí preto podporovať slobodu internetu vo svete a výrazne prispievať k rozvoju kultúry a informovanosti ľudí v uzavretých spoločnostiach. Mladé generácie okrem toho potrebujú dôslednú stratégiu v oblasti mobility, aby sa zvýšil ich rozvoj na poli vedy a kultúry. Podporujem opatrenia zamerané na kultúrnu diplomaciu, ku ktorej môže prispieť aj práca parlamentných delegácií. Z tohto dôvodu som správu podporil.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Vyhlásenia a poznámky obsiahnuté v správe sú mimoriadne hodnotné a primerané. Rád by som sa tu dotkol najmä vyhlásení zdôrazňujúcich, že Európska únia musí prijímať opatrenia na celom svete s cieľom presadzovať dodržiavanie slobody prejavu, slobody tlače a slobodného prístupu k audiovizuálnym médiám. Veľmi vhodná je aj výzva, aby vzhľadom na ohrozenie tejto slobody, o ktorom stále viac čítame a počúvame, Európska komisia podporovala slobodu internetu na celom svete.

Hoci s potešením beriem na vedomie, že žiadame o hodnoty, ktoré my Európania považujeme za základné, pripúšťam aj to, že túto správu som podporil s istým smútkom. Som si vedomý toho, že niekedy žiadame o dodržiavanie týchto základných hodnôt v ďalších častiach sveta, no zabúdame na to, že sa porušujú aj v niektorých členských štátoch Európskej únie. Príkladom sú udalosti v Poľsku v súvislosti s novinármi, ktorí kritizujú vládu. Sú en masse odstraňovaní z verejných médií a zástupcovia vlády sa pokúšajú zrušiť nezávislý súkromný denník Rzeczpospolita, ktorý je druhým najväčším kvalitným denníkom v Poľsku a ktorý – úplne náhodou – kritizuje pozíciu vlády. Keď sa zaoberáme otázkami spomenutými v správe, mali by sme sa postaviť aj proti tomuto.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Je veľmi dôležité, že v rozprave o zahraničnej politike je zahrnutý aj kultúrny rozmer.

Myslím si, že sme dospeli k tomuto záveru, pretože v dôsledku súčasných turbulencií na Blízkom východe sme si uvedomili, že desaťročia sme úplne zabúdali na kultúrny rozmer napríklad vo vzťahoch Európskej únie so Sýriou. V Sýrii od roku 1963 platí výnimočný stav, ktorý umožnil popravy ľudí bez súdneho procesu, no túto otázku spomenulo málo európskych delegácií, napríklad delegácia EÚ. Obchod a financie získali prevahu nad ľudskými právami.

Ako pred chvíľou uviedol pán Repo, ľudské práva sú tiež veľmi dôležitou súčasťou kultúrneho rozmeru, keď hovoríme o Európskej únii. Je dôležité, aby sme na to pamätali. Ľudské práva, demokraciu, toto pevné jadro – musíme dôraznejšie presadzovať v európskej zahraničnej politike namiesto toho, aby sme sa na veci pozerali len z hľadiska hospodárstva.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR). – (PL) Podporil som zaujímavú správu o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ. Ako by niekto mohol nepodporiť tieto vyhlásenia o činnosti, ktorú EÚ vykonáva na celom svete s cieľom presadzovať dodržiavanie slobody prejavu, slobody tlače, slobodného prístupu k audiovizuálnym médiám a tak ďalej?

Mám však dojem, že sa príliš zaujímame o situáciu mimo Únie a príliš málo o normy v Únii, napríklad v Poľsku, pretože práve v Poľsku súčasná vládna koalícia získala kontrolu nad verejnými médiami a potom začala prepúšťať veľký počet novinárov a rušiť ich programy, ktoré mali jeden spoločný bod – kritiku súčasnej situácie. O prácu tak prišli napríklad osoby ako Jacek Sobala, Anita Gargasová, Jacek Karnowski a Wojciech Leszczyński. Novinári ako Joanna Lichocka, Tomasz Sakiewicz, Rafał Ziemkiewicz, Jan Pospieszalski, Grzegorz Górny, Tomasz Terlikowski, Bronisław Wildstein a Wojciech Cejrowski prišli o svoje relácie – a to je len zopár príkladov. Umlčiavanie slobodného prejavu v Poľsku je hanbou celej Európskej únie.

Správa: Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (A7-0143/2011)

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Pokiaľ ide o správu pani Sanchezovej-Schmidovej, chcem predovšetkým povedať, že je mimoriadne dôležité, aby sme v Európskej únii uznali aj vplyv kreatívneho priemyslu a kultúry na hospodársky rast v Európskej únii. Je to veľmi dôležité: 2,6 % HDP EÚ pochádza konkrétne z kreatívneho priemyslu, ktorý zamestnáva 3,1 % pracovnej sily EÚ. Dalo by sa preto povedať, že v posledných rokoch, či dokonca desaťročiach, je to priemysel rastu a bude ním aj v budúcnosti.

Keď hovoríme o kultúrnom rozmere, je dôležité pamätať aj na to, že nejde len o hospodársky rast. Ide aj o rast ľudskosti a na to by sme nikdy nemali zabúdať, keď hovoríme o kultúre. V tomto smere by sa vplyv kultúry nemal merať z hľadiska rastu HDP. Musíme oceniť skutočnosť, že osoba nevytvára rast HDP len tým, že sa zúčastňuje na honbe za peniazmi, no aj tým, že žije jedinečný život ľudských hodnôt, a na to musíme vytvoriť správne podmienky a okolnosti. Ako členovia Európskej únie by sme na to mali pamätať, pretože Únia nám príliš často predstavuje svoj obmedzený obraz, podľa ktorého nie je oveľa viac než systémom orgánov hospodárskej spolupráce, a zabúdame na širší obraz.

Pokiaľ ide o Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014, chcel by som vyjadriť nádej, že tento projekt bude pokračovať. Vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie všetci súhlasíme s touto myšlienkou a projektom, pretože rok 2014 bude stým výročím vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá sa začala incidentom práve v tomto meste. Symbolizuje to vývoj, ku ktorému došlo v Európe. Chceme ukázať, že rokom 2014 sa začne dlhé obdobie mieru alebo bude pokračovať dlhé obdobie mieru, ktoré sa už začalo. Na tomto rozvoji mieru a stability by sa však mali ráznejšie zúčastňovať aj pobaltské krajiny. Malo by to pre širšiu Európu určite väčší význam.

Návrh uznesenia B7-0281/2011

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Pokiaľ ide o Sarajevo ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014, chcel by som vyjadriť nádej, že tento projekt bude pokračovať. Vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie všetci súhlasíme s touto myšlienkou a projektom, pretože rok 2014 bude stým výročím vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá sa začala incidentom práve v tomto meste. Istým spôsobom to symbolizuje vývoj, ku ktorému došlo v Európe. Chceme ukázať, že rokom 2014 sa začne dlhé obdobie mieru alebo bude pokračovať dlhé obdobie mieru, ktoré sa už začalo. Na tomto rozvoji mieru a stability by sa však mali ráznejšie zúčastňovať aj pobaltské krajiny. Malo by to pre širšiu Európu určite väčší význam.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Milan Zver (A7-0169/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh, pretože táto iniciatíva je zameraná na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zníženia miery predčasného ukončenia vzdelávania z 15 % na 10 % a zvýšenia podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním z 31 % na 40 % do roku 2020. Iniciatíva Mládež v pohybe sa tiež zameriava na podporu vzdelávacej mobility, pričom je dôležité aj zabezpečiť, aby vzdelanie, ktoré získajú, bolo zlučiteľné s potrebami trhu práce, aby získali zručnosti a vedomosti, ktoré budú potrebovať. Mobilita je dôležitá, keď sa chceme niečo dozvedieť o iných kultúrach, ale aj na lepšie pochopenie tej vlastnej. Menej ako tretina obyvateľov EÚ má vysokoškolský diplom, pričom v Spojených štátoch je to viac než 40 % a v Japonsku viac než 50 %, takže Európa musí zvýšiť tieto čísla, aby dokázala zvýšiť svoju konkurencieschopnosť v stále rastúcom svetovom hospodárstve.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) V posledných rokoch sa Európska únia začala stále viac zameriavať na vytváranie znalostnej spoločnosti, ktorá zo svetového hľadiska dokáže konkurovať ďalším hospodárstvam. Touto iniciatívou Mládež v pohybe dáva stratégia EÚ 2020 mladým ľuďom kľúčovú úlohu s cieľom dosiahnuť do roku 2020 päť hlavných cieľov: zamestnanosť, výskum a inovácie, klíma a energetika, vzdelávanie a zníženie chudoby. Tieto ciele sú ambiciózne vzhľadom na to, že momentálna situácia je taká nestabilná a núti mladých ľudí žiť v neustálom stave neistoty ďaleko od povzbudzujúcich vyhliadok na stabilné pracovné miesto v budúcnosti a na ich miesto v spoločnosti. Konsolidácia ducha európskeho občianstva a odblokovanie potenciálu, ktorý predstavujú mladí ľudia, nebudú možné, ak dostupné nástroje neposkytnú zdroje potrebné na to, aby veci fungovali správne.

Členské štáty by nemali prijímať úsporné opatrenia, ktoré zahŕňajú škrty v oblasti vzdelávacieho systému a zamestnanosti. Namiesto toho by sa mali sústrediť na vytváranie platforiem s účasťou zamestnávateľov i pracovníkov, univerzít, podnikov a miestnych a regionálnych organizácií, aby ponúkli príležitosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečili dobrú mobilitu a uznávanie kvalifikácií.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Mladých ľudí postihla kríza zvlášť ťažko a priemerná miera nezamestnanosti mladých v EÚ presahuje 20 %, čo je viac než dvojnásobok miery nezamestnanosti dospelých, pričom v niektorých členských štátoch presahuje 40 %. V dôsledku hospodárskej krízy členské štáty krátia investície do vzdelávania a odbornej prípravy, čo sa priamo dotýka budúcich vyhliadok mladých ľudí a budúcnosti EÚ. Investície do vzdelávania sú bezpochyby dôležité na trvalo udržateľný rast a rozvoj a dokonca aj v čase hospodárskej krízy by sa financovanie programov a vzdelávania mládeže nemalo považovať za momentálny náklad, ale za investíciu do budúcnosti Európy. Myslím si, že iniciatíva Mládež v pohybe zahrnutá v stratégii Európa 2020 môže prispieť k posilneniu existujúcich programov vzdelávania, mobility a zamestnanosti mladých ľudí a povzbudiť členské štáty, aby plnili ciele stratégie EÚ 2020.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Zvera. V súčasnosti priveľa mladých ľudí nedokáže plne využiť svoj potenciál vo vzdelávaní a odbornej príprave. Tieto problémy si vyžadujú harmonizovaný postup na úrovni EÚ, aby boli mladí ľudia lepšie pripravení na trh práce. Potrebujeme politiku pokrývajúcu kroky, ktoré mladí ľudia musia urobiť pri prechode zo vzdelávania do zamestnania. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby mladí ľudia a rôzne mládežnícke organizácie boli zapojení do rozhodovacieho procesu. Pomôže to posilniť ich zmysel pre spolupatričnosť a pre aktívne prispievanie k stratégii pre mládež. Kľúčovým cieľom iniciatívy Mládež v pohybe musí byť zvýšenie európskej súdržnosti. EÚ musí použiť vlastné finančné nástroje na pomoc mladým ľuďom prostredníctvom účinnejšieho využitia Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Iniciatíva Mládež v pohybe je súčasťou stratégie Európa 2020. Zavádza 28 opatrení na lepšie prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebám mladých ľudí a na ich povzbudzovanie, aby využívali pomoc EÚ na štúdium alebo sa zúčastňovali odborných školení v inej krajine. Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť mobilitu mládeže tým, že sa do roku 2020 zabezpečí pre všetkých mladých ľudí možnosť študovať v zahraničí.

Táto správa, ktorá si zaslúžila môj hlas, varuje pred radom situácií, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť. Ak chceme zabrániť tomu, aby táto iniciatíva existovala len v podobe koncepcie, je nevyhnutné, aby sa členské štáty zaviazali finančne ju podporovať a vykonávať ju. Dôležité je aj to, aby sa pre ňu prijal rozpočet EÚ.

Je veľmi dôležité prekonať praktické bariéry a prekážky mobility a mali by sa zaviesť dodatočné mechanizmy, pomocou ktorých sa zabezpečí, že ľudia s postihnutím budú mať rovnaké príležitosti ako všetci ostatní. Mobilita stredoškolských študentov nie je o nič menej dôležitá a členské štáty by mali lepšie presadzovať programy ako Comenius.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hoci čísla týkajúce sa nezamestnanosti európskej mládeže sú mimoriadne znepokojivé – v januári 2011 vzrástla miera nezamestnanosti osôb do 25 rokov na 20,6 % –, správa o hlavnej iniciatíve stratégie do roku 2020 s názvom Mládež v pohybe vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do vzdelávania, odbornej prípravy a mobility. Politiky súvisiace s mladými ľuďmi, či už sa týkajú raného, celoživotného, alebo odborného vzdelávania a prípravy, treba považovať za investíciu, nie za náklady. Pre budúcnosť našich európskych spoločností je dôležité zdôrazňovať ľudský kapitál. Zdôrazňovanie synergií medzi jednotlivými zúčastnenými činiteľmi, rozvíjanie nezávislosti mladých ľudí, prijímanie opatrení na zabránenie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky mladých ľudí, opätovné zdôraznenie významu odbornej prípravy a učňovského vzdelávania, prijatie záväzného európskeho rámca kvality pre systémy školení: takéto dobré myšlienky teraz musíme hlásať na vnútroštátnej úrovni. Dôvodom je to, že úspech stratégie do roku 2020 bude závisieť od iniciatívy a politickej vôle štátov, ktoré budú zodpovedné za jej vykonávanie, pretože tieto politiky zostávajú do veľkej miery vo vnútroštátnej právomoci.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Iniciatíva Mládež v pohybe je jednou z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu. Mládež v pohybe načrtáva kľúčové postupy na zvýšenie vzdelávania a odbornej prípravy mladých ľudí prostredníctvom mobility, čím sa uľahčí ich vstup na trh práce. Podľa najnovších údajov 14,4 % mladých Európanov vo veku od 18 do 24 rokov ukončilo školskú dochádzku pred získaním stredoškolského vzdelania a menej než tretina obyvateľov Európskej únie má vysokoškolskú kvalifikáciu, zatiaľ čo v Spojených štátoch je to okolo 40 % a v Japonsku 50 %. Je dôležité, aby mohli mladí ľudia rozvíjať zručnosti a schopnosti, ktoré im umožnia vstúpiť na trh práce a aktívne prispievať k rastu Únie.

Preto jednoznačne schvaľujem a podporujem iniciatívu, ktorá je zameraná na zníženie miery predčasného ukončenia vzdelávania na 10 % a na zvýšenie podielu obyvateľstva s vyšším ako stredoškolským vzdelaním z 31 % na 40 % do roku 2020. Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že vysoko kvalitné vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutné na splnenie požiadaviek moderného trhu práce.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Podporila som túto správu, lebo je potrebné presadiť rámec na skvalitnenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. Iniciatíva Mládež v pohybe musí byť politickou iniciatívou na podporu programov vzdelávania, mobility a zamestnanosti dnešnej mládeže a stimulom pre členské štáty, aby plnili ciele stratégie Európa 2020.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Oceňujem pohľad pána spravodajcu týkajúci sa investícií do budúcnosti mladých Európanov, ktoré sú potrebné. Vzdelávacia mobilita, ako aj zlepšenie šancí európskych študentov nájsť si prvé zamestnanie, podporuje posilnenie európskej identity a občianstva, v dôsledku čoho sa zvyšuje zapojenie mladých ľudí do demokratických procesov v Únii. Vzhľadom na to podporujem úsilie zamerané na zaručenie kvality a dostupnosti vzdelávacej mobility a chcela by som zdôrazniť, že pán spravodajca sa zmieňuje o význame podnecovania viacerých členských štátov k podpísaniu Európskej charty kvality mobility Komisie.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Mládež v pohybe je fantastická iniciatíva a ja rozhodne podporujem skupinu tým, že jej dávam svoju plnú podporu.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Správa sa týka programu Mládež v pohybe, ktorý umožňuje mladým ľuďom a mládežníckym organizáciám robiť viac na európskej úrovni (semináre, stretnutia, výlety) a aktívne sa zúčastňovať na diskusiách o politikách týkajúcich sa mladých ľudí s finančnou podporou EÚ. Medzi pozitívne body správy patria časté odkazy na význam prístupu k vzdelávaniu, odmietanie znižovania výdavkov na vzdelávanie a odbornú prípravu a výzva na zvýšenie ich financovania, aby sa na tomto programe mohol zúčastniť každý, ak bude dodržaná rovnosť vo všetkých ostatných oblastiach. Správa tiež dáva možnosť zúčastniť sa mladým ľuďom zo susedných krajín a zdôrazňuje potrebu bojovať proti diskriminácii na pracovisku. Obrovský význam sa pripisuje pragmatickému systému stáží, ktoré všetkým umožnia zarábať dôstojnú mzdu a mať prístup k sociálnemu poisteniu, aby nenahrádzali skutočné pracovné miesta. Keďže však správa obsahuje určité body, ktoré sú typické pre bolonskú politiku vzdelávania, s ktorou nesúhlasím, v tom zmysle, že odkazuje na potrebu sformulovať programy v súlade s „potrebami trhu“, čo podľa mňa môže narušiť povahu programu, zdržal som sa hlasovania.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Mladí ľudia v súčasnosti patria k skupinám, ktorých sa najviac dotkla svetová hospodárska a finančná kríza. EÚ a členské štáty majú povinnosť podporovať účinné konkrétne opatrenia umožňujúce prechod na trh práce prostredníctvom lepšieho vzdelávania, odbornej prípravy a mobility. Iniciatíva Mládež v pohybe je reakciou práve na toto úsilie. Ponúka riešenia problémov, ktorým čelia mladí ľudia, a pomáha im stať sa úspešnými v znalostnom hospodárstve.

Vzhľadom na neprijateľné údaje týkajúce sa nezamestnanosti mládeže verím, že kvalita vzdelávania a odbornej prípravy, primerané začlenenie na trhu práce a silná angažovanosť v oblasti mobility mládeže sú kľúčmi k využitiu potenciálu všetkých mladých ľudí a k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

Okrem toho, hoci sa táto iniciatíva zameriava na zamestnanosť ako konečný výsledok, neopomína otázky súvisiace so vzdelávaním, s účasťou mládeže, s aktívnym občianstvom, s mobilitou, so štúdiom jazykov a s celým radom zručností, ktoré sú dnes dôležité v oblasti neformálneho vzdelávania.

Hlasujem za predloženú správu a žiadam masívne financovanie iniciatívy, ktorá je nevyhnutná na trvalo udržateľný rast.

  Giovanni Collino (PPE), písomne. – (IT) Iniciatíva Mládež v pohybe je dôležitým referenčným bodom pre mladých občanov Európy. Predovšetkým to platí z finančného hľadiska, pretože predstavuje ďalšiu podporu európskych projektov mobility mladých študentov a skvalitňuje európske školy prostredníctvom toho, že stimuluje výskum a diskusie o význame zjednotenej Európy a ukazuje, čo môže ponúknuť. Príspevok iniciatívy Mládež v pohybe do diskusie o definovaní európskeho kultúrneho modelu nie je o nič menej dôležitý. Spolupráca medzi jednotlivými inštitútmi a vzdelávanie v rozličných disciplínach, ktoré sa v jednotlivých krajinách vyučujú rôznym spôsobom i v závislosti od politickej informovanosti vládnucich tried, tiež predstavuje kľúčový príspevok k vymedzeniu európskej identity. Musíme zabezpečiť, aby sa tieto identity prostredníctvom našich mladých ľudí stali skutočne európskymi, a nesmieme dopustiť, aby jediným modelom vzdelávania mladých ľudí bol v budúcnosti ten americký, hoci doteraz je, samozrejme, dôležitým referenčným bodom. Európska únia má všetky potrebné nástroje na to, aby mohla svetu ponúknuť svoje hodnoty a myšlienky týkajúce sa spôsobu, akým chce a bude chcieť vychovávať svoje deti.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Mladých ľudí do veľkej miery charakterizuje dynamizmus, obrovská veľkorysosť a obrovská kapacita učiť sa a asimilovať sa. Európa s budúcnosťou, ktorá chce byť stále konkurencieschopnejšia a dynamickejšia, potrebuje tento dôležitý kapitál. Program Mládež v pohybe zahrnutý v stratégii Európa 2020 je preto dôležitou zbierkou programov na podporu tých najmladších s ambicióznymi, no veľmi jasnými cieľmi, v ktorých sa vidím a na ktorých sa, ako dúfam, budú výraznou mierou podieľať osoby, ktorým je určený. Táto iniciatíva presadzuje potrebu poskytnúť väčšiemu počtu mladých ľudí lepší prístup na trh práce. Ide o veľmi dôležitý cieľ vzhľadom na úroveň, ktorú nezamestnanosť mládeže dosahuje v mnohých členských štátoch. Chcel by som zdôrazniť aj pozornosť venovanú významu mobility mladých Európanov počas vzdelávania i počas pracovného života. Toto vzdelávanie v rôznych kultúrach a na rôznych miestach prinesie úplnejšie a bohatšie vzdelanie, pričom prispeje aj k budovaniu skutočného pocitu „európskeho vlastníctva“, ktorý pomôže posilniť koncepciu európskeho občianstva zakotvenú v zmluvách. Aby som podporil a posilnil tieto opatrenia, hlasujem za túto správu.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Programy mobility študentov, napríklad Erasmus, Erasmus Mundus a Comenius, priťahujú stále viac uchádzačov. Stále však existujú praktické prekážky mobility najmä pri získavaní víz a zdravotnej dokumentácie v jednotlivých jazykoch, pri presune grantov do zahraničia a pri uznávaní kvalifikácie získanej v inom členskom štáte. V roku 2004, keď sa za pomoci širokej väčšiny v tomto Parlamente začal výmenný program Erasmus Mundus, sa mi podarilo dosiahnuť, aby Európska komisia súhlasila s prijatím nevyhnutných opatrení na zabezpečenie kvality tohto programu. Dokonca bola vytvorená Európska charta kvality mobility. Uplynulo len sedem rokov a máme tu stále rovnaké prekážky. Preto chce Európsky parlament opakovane zdôrazniť, ako veľmi sú potrebné vyššie investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Otvorenie európskych programov mobility všetkým mladým ľuďom bez ohľadu na predmet štúdia či sociálne zázemie je veľmi dôležité, ak majú získať lepší prístup na trh práce. Je čas, aby sa členské štáty skutočne zaviazali zaručiť vysoko kvalitnú odbornú prípravu pre všetkých mladých Európanov.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Keďže mladí ľudia sú budúcnosťou Európy a keďže by bolo nezodpovedné nebrať ich ako prioritu, keď miera ich nezamestnanosti dosahuje okolo 20 %, oduševnene som podporila správu pána Zvera o skvalitnení systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe. Pre mnohých študentov, ktorí čelia stále vyšším požiadavkám zo strany zamestnávateľov, je vstup na trh práce často skutočnou tvrdou skúškou. Preto Európsky parlament veľmi srdečne uvítal návrhy obsiahnuté v správe o Mládeži v pohybe: zvýšenie investícií do vysokého školstva, rozvoj programov medzinárodnej mobility, uznávanie neformálne získaných kompetencií, boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a podpora mladých ľudí pri vstupe na trh práce.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Angažovanosť v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zameraná na zlepšenie kvalifikácií mladých Európanov je kľúčovým cieľom stratégie Európa 2020 a nástrojom, ktorý považujem za dôležitý na boj proti nezamestnanosti a na podporu podnikania. Vítam preto iniciatívu Mládež v pohybe, najmä jej aspekt týkajúci sa podpory a presadzovania mobility študentov a uznávania kvalifikácií, ako aj význam pripisovaný neformálnemu a neoficiálnemu vzdelávaniu, ktoré je často rovnako dôležité ako formálne vzdelávanie alebo aj dôležitejšie.

Ak chce Európa úspešne splniť ambiciózne ciele stratégie Európa 2020, ktorá osobitne zdôrazňuje inovácie, výskum a odbornú prípravu, bude musieť investovať do kvalifikovanejších mladých ľudí, vyberať si také spôsoby vzdelávania, ktoré sú viac zamerané na budúci vstup na trh práce, a venovať osobitnú pozornosť vedomostiam, ktoré skutočne pripravia mladých ľudí na budúcnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka iniciatívy Mládež v pohybe, ktorá sa, ako dúfame, konečne stane rámcom na skvalitnenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Je to jedna zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorej vzájomne prepojenými prioritami sú inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Táto iniciatíva zahŕňa 28 kľúčových krokov a konkrétnych opatrení na zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy mladých ľudí pomocou mobility a zamestnanosti, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %, na zvýšenie úrovne vysokoškolského vzdelania z 31 % na 40 % do roku 2020 a na zníženie nezamestnanosti – predovšetkým nezamestnanosti mládeže –, ktorá v súčasnosti dosahuje okolo 21 %. Preto – a keďže som zástancom systému školení mládeže pod názvom Tvoje prvé pracovné miesto EURES –, nemohol som s návrhmi zahrnutými v správe súhlasiť viac a hlasoval som za. Uvedomujem si totiž, že EÚ by mala pokračovať vo všetkých opatreniach na podporu našich mladých ľudí a posilňovať ich. Len tak sa nám podarí dosiahnuť Európu, ktorá bude silnejšia a viac založená na solidarite a integrácii.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Z predmetu a rozsahu tejto správy vyplýva, že napokon musí nevyhnutne riešiť dôležité problémy – v niektorých prípadoch správne a v iných zas nesprávne alebo veľmi nedostatočne. Na určitých miestach je protirečivá.

Konkrétne v jej odôvodneniach sa spomínajú dôležité otázky, napríklad pokles verejných investícií do vysokoškolského vzdelávania, nárast poplatkov a z neho vyplývajúce prehlbovanie sociálnych rozdielov. Jadro uznesenia sa však primerane nezaoberá touto problematikou. Spomínajú sa v nej aj problémy mnohých mladých ľudí s účasťou na programoch mobility z finančných dôvodov, problém vysokej miery predčasného odchodu zo školy a nezamestnanosti a neistých pracovných miest mladých ľudí.

V dôsledku toho sú rozpory zjavnejšie: podporou cieľov takzvanej stratégie Európa 2020 správa napokon presadzuje cestu smerujúcu k problémom, ktoré identifikuje, a to k neistým pracovným miestam a nezamestnanosti mladých ľudí. Na jednej strane presadzuje skoncovanie s diskrimináciou mladých ľudí na pracovisku. Zmienka o pracovných stážach však priamo otvára dvere rozdielnemu postaveniu týchto pracovníkov a správa sa mýli, pokiaľ ide o „práva a podmienky ochrany pre atypické a nebezpečné zamestnania“.

Z týchto dôvodov sme sa zdržali záverečného hlasovania.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ak nezohľadníte skutočnosť, vyjadrenie zaujímavých zásad nestačí. Kvalitné vzdelávanie od raného detstva je nevyhnutné na zabezpečenie rozvoja ľudskej bytosti a spoločností. Finančné prostriedky na kvalitné verejné vzdelávanie sa však neustále znižujú a študenti čelia problémom nedostatku grantov, nezamestnaných rodín a predčasného ukončovania štúdia. V dôsledku uplatňovanej reštriktívnej politiky to platí napríklad pre Portugalsko.

Realitou je potom hrubé zanedbávanie týchto oblastí. V mene krízy dochádza k ústupu štátu, ktorý aj tu ohrozuje plnenie jeho sociálnej úlohy a má za následok zhoršovanie nerovností v prístupe k vzdelávaniu, k vedomostiam a ku kultúre. Výsledkom je násobenie a prehlbovanie sociálnych nerovností.

Realitou v členských štátoch ako Portugalsko je zatváranie tisícov škôl, zvyšovanie nezamestnanosti mládeže a znižovanie istoty zamestnania tisícov učiteľov, ako aj chronické podfinancovanie štátneho vysokoškolského systému a zvyšovanie nákladov na jeho absolvovanie. Realita je taká, že rozpočty na kultúru sa drasticky krátia až na nedôstojnú úroveň.

Najzávažnejšie hľadisko tohto všetkého spočíva v tom, že situácia sa zhorší, ak bude realizovaný agresívny intervenčný plán vypracovaný Medzinárodným menovým fondom (MMF), Európskou centrálnou bankou (ECB) a Európskou komisiou.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Program Mládež v pohybe je ústrednou iniciatívou stratégie EÚ 2020. Cieľom programu Mládež v pohybe je podpora vysokého školstva v Únii, zvýšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy a podpora mobility študentov prostredníctvom zlepšenia účinnosti existujúcich európskych programov.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Táto správa pridáva kľúčový prvok k európskej politike, ktorej cieľom musí byť poskytnúť mladým Európanom nástroje na zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce, ktorý sa stále viac globalizuje. Dôraz na mobilitu študentov musí byť prvým krokom pri poskytovaní vyššieho počtu pracovných príležitostí našim mladým ľuďom. Žiaľ, údaje týkajúce sa nezamestnanosti mládeže musia byť v mnohých členských štátoch dôvodom na znepokojenie a reflexiu. Podpora mladých ľudí presadzovaním dialógu medzi európskymi inštitúciami a mládežníckymi organizáciami je dobrým začiatkom, no nemôže sa považovať za konečný cieľ. Mali by sme byť schopní počúvať ich a dať im dôveryhodnosť a dôveru. Len tak dokážeme vytvoriť Európu, ktorú budú nové generácie považovať za príležitosť a nie za bremeno.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Hlasoval som za správu pána Zvera. Ak má byť iniciatíva Mládež v pohybe, ktorá je hlavnou iniciatívou stratégie EÚ 2020, úspešná, inštitúcie EÚ musia vytvoriť pragmatickú, komplexnú a širokospektrálnu politiku s podporou všetkých členských štátov, ktorá bude zameraná na prepájanie oblastí odbornej prípravy, pracovnej kvalifikácie, celoživotného vzdelávania a učňovského vzdelávania s trhom práce s cieľom zabezpečiť, aby každý členský štát skutočne prevzal vlastníctvo vzdelávacieho systému EÚ. Iniciatíva Mládež v pohybe sa týka uľahčenia prechodu európskych mladých ľudí od vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce. Jedným z cieľov tejto politickej iniciatívy je znížiť počet mladých, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, a zvýšiť pomer osôb s vysokoškolskou kvalifikáciou. Dôvodom je to, že predčasné ukončovanie školskej dochádzky je v protiklade s dynamikou a potrebami trhu práce a tiež je v priamom rozpore s hospodárskou a sociálnou udržateľnosťou Európy vo všeobecnosti. Všetci hráči na trhu práce vrátane subjektov z profesijných odvetví, podnikov, odborov, ministerstiev a verejných služieb zamestnanosti by v dôsledku toho mali začať štruktúrovaný dialóg o spôsoboch zaručenia pracovnej integrácie mladých a o podpore formálneho a neformálneho vzdelávania a napokon vyvinúť systém vzdelávania v EÚ, ktorý dokáže našim mladým ľuďom poskytnúť zabezpečené profesijné dráhy.

  Mathieu Grosch (PPE), písomne. – (DE) Táto správa opäť raz ukazuje, aká dôležitá je pre rozvoj Európy podpora mobility našich mladých ľudí vo všetkých oblastiach. Zosúladenie študijných programov a zodpovedajúce vzájomné uznávanie musíme dosiahnuť vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v manuálnych remeslách, kde máme čo naprávať.

Príslušné orgány v oblasti vzdelávania v dotknutých krajinách by tiež mali viac kontrolovať, či netreba odstrániť ďalšie prekážky vytvorené na administratívnej úrovni alebo na úrovni profesijných združení.

Aj mobilita na strane učňov vedie k lepšiemu uznávaniu mnohých remesiel a zabraňuje sociálnemu dumpingu, pretože existuje postupná stupnica, ktorá znamená, že za rovnakú úroveň odbornej prípravy sa platí rovnaká mzda.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Ľudová múdrosť hovorí, že cestovanie rozširuje obzory. Práve z tohto hľadiska podporujem myšlienku presadzovanú v správe pána Zvera, podľa ktorej financovanie vzdelávania a mobility mladých ľudí je investíciou do budúcnosti Európy, nie ďalšou rozpočtovou záťažou, a to napriek momentálnej zložitej hospodárskej situácii. Sociálne zázemie alebo finančná situácia by navyše nikomu nemala brániť v prístupe k príležitostiam vycestovať do zahraničia. Prekážkou by nemalo byť ani postihnutie, preto treba vyčleniť dodatočné finančné prostriedky pre mladých ľudí s postihnutím. Nakoniec treba zaviesť aj právne záväzné práva na predchádzanie príležitostným pracovným miestam a vykorisťovaniu, ktorého obeťou sa môžu stať mladí učni.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože uznáva, že je veľmi dôležité prekonať praktické prekážky a bariéry mobility a ďalej presadzovať uznávanie času stráveného v zahraničí a kvalifikácií z iných krajín EÚ. Uznáva tiež, že osoby s postihnutím čelia ešte väčšiemu počtu bariér mobility než osoby bez postihnutia a mali by sa zaviesť dodatočné mechanizmy, pomocou ktorých sa zabezpečí, že ľudia s postihnutím budú mať rovnaké príležitosti ako všetci ostatní. Študenti s rodinou (t. j. s deťmi) by okrem toho mali tiež získať dodatočnú podporu na prekonanie jedinečných problémov, ktorým budú čeliť pri účasti na vzdelávacej mobilite. Kvalitná mobilita je kľúčom k vzájomnému spoznávaniu kultúr, osobnému rozvoju a mnohojazyčnosti mladých ľudí. Dôraz sa kladie na zamestnanosť ako konečný výsledok a, samozrejme, zamestnanosť je problémom vzdelania, ale aj účasti a aktívneho občianstva mládeže. Existujúce programy by sa preto mali naďalej zameriavať na aktívne občianstvo a rozvoj kľúčových kompetencií, neformálne vzdelávanie a podporu európskej občianskej spoločnosti. Ak chceme zabrániť tomu, aby táto nová stratégia existovala len v podobe koncepcie, je nevyhnutné, aby sa členské štáty zaviazali finančne ju podporovať a vykonávať ju na vnútroštátnej úrovni v jednotlivých krajinách. Dôležité je aj to, aby sa pre ňu prijal rozpočet EÚ. Členské štáty by to mali považovať za dlhodobú investíciu nielen do vzdelávania mladých ľudí, ale aj do budúcej prosperity jednotlivých krajín a EÚ ako celku.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Moja podpora programu Mládež v pohybe je samozrejmá a zásadná. Pokúsili sme sa však navrhnúť doplnenia návrhu Komisie, ktoré sme považovali za nevyhnutné.

V správe prijatej bez problémov vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie a na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu sme totiž zdôraznili, nakoľko dôležité je, aby sa členské štáty zapojili do procesu vykonávania a aby ich monitorovala Európska komisia.

Žiadali sme tiež, aby úspešné programy, napríklad program celoživotného vzdelávania, dostali v novom viacročnom finančnom rámci viac finančných prostriedkov a aby sa programy navzájom lepšie koordinovali.

Primeraná pozornosť by sa mala zamerať na mladých ľudí, ktorí sú stredobodom záujmu tohto zastrešujúceho programu. Mali by sa pre nich vytvoriť pracovné miesta a príležitosti na uplatnenie, pretože sú európskymi občanmi, od ktorých budeme v budúcnosti závislí.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) V Európe, ktorá hľadí do budúcnosti, musí byť zohľadňovanie mladých ľudí prioritou. Ak im umožníme ísť po najvhodnejšej vzdelávacej dráhe, jednoducho študovať cudzie jazyky, vstúpiť do sveta práce vybavení primeranými zručnosťami alebo možno vstúpiť do nového vzdelávacieho alebo pracovného prostredia, znamená to budovanie budúcnosti pre všetky krajiny Európskej únie prostredníctvom energie univerzitných študentov a mladých pracovníkov, ktorí sa spoja v tom istom hospodárskom a kultúrnom taviacom kotle. Dnes viac než kedykoľvek predtým verím v jednu Európu – kolísku myšlienok a projektov –, a preto som hlasoval za správu pána Zvera. Z hľadiska stratégie EÚ 2020 vytvorenie siete poznatkov a príležitostí nielen pre mladých ľudí, ale aj pre učiteľov a všetkých, ktorí pracujú v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, znamená prísun kyslíka energiám, ktoré musíme uvoľniť pomocou mobility našich mladých ľudí, ktorí sa musia naučiť žiť v Európe budúcnosti.

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pána Milana Zvera s názvom Mládež v pohybe – rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Myslím si, že je dôležité podporiť prostredníctvom tejto správy jednotlivé programy zavedené na európskej úrovni na uľahčenie mobility mládeže, ktoré sú užitočné z hľadiska získavania nových vedomostí a kompetencií i z hľadiska rozvoja skutočného európskeho občianstva. Na európskej úrovni je dôležité, aby sme po roku 2013 zvýšili finančné prostriedky vyčlenené na európske programy mobility, napríklad Erasmus a Leonardo da Vinci, a zabezpečili ich trvalosť, aby ich mohlo využívať viac mladých ľudí – nielen študentov, ale aj učňov, mladých pracovníkov a mladých poľnohospodárov. Myslím si tiež, že je nevyhnutné posunúť sa k väčšiemu uznávaniu kvalifikácií získaných prostredníctvom všetkých rozličných druhov učňovského vzdelávania, neformálneho i neoficiálneho, vzhľadom na kompetencie, ktoré takto možno získať. Na záver chcem zdôrazniť, že jedným z kľúčových spôsobov boja proti nezamestnanosti mládeže je neustále prispôsobovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy stále sa vyvíjajúcim potrebám trhu práce.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Otázka systémov vzdelávania a odbornej prípravy v súčasnosti nadobúda úplne iný a nový význam než napríklad pred desiatimi rokmi alebo dávnejšie. Úroveň vzdelávania v jednotlivých častiach Európy nie je rovnaká, preto sa zdá, že potreba zlepšiť situáciu v tomto smere je nesporná. Je dôležité, aby mladí ľudia dostali príležitosť zohrávať aktívnu úlohu vo svete práce, ako aj v občianskej spoločnosti v najširšom zmysle slova. Osobne sa intenzívne zúčastňujem na práci súvisiacej s Mládežou v pohybe a s Európskou dobrovoľníckou službou, ktorá je jedným z piatich operačných opatrení iniciatívy Mládež v pohybe, a podporujem ju. Preto si myslím, že je dôležité, aby mohol Európsky parlament naďalej podporovať takéto opatrenia.

V súčasnosti nesmieme zabúdať na mladých ľudí. Mali by dostať príležitosť rozvíjať sa a mali by sme im pomôcť, aby mohli získať nové zručnosti v hospodárstve, ktoré je stále viac medzinárodné. Mládež v pohybe nie je len príležitosťou pre mladých ľudí, aby sa stali aktívnejšími a začali pracovať, ale predovšetkým je to spôsob, akým môžu prekonať vlastné obmedzenia a slabosti, a príležitosť na rozvoj. Z tohto dôvodu som podporila správu pána Zvera. Ďakujem.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Iniciatíva Mládež v pohybe je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Komisie Európa 2020 zameranej na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu. Skladá sa z 28 kľúčových činností a konkrétnych opatrení zameraných na zvýšenie vzdelávania a odbornej prípravy mládeže prostredníctvom mobility a na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo systému vzdelávania na trh práce. Je to zvlášť dôležité v súčasnosti, keď mladí ľudia ako jedna zo sociálnych skupín, ktorú svetová finančná kríza postihla najviac, a zároveň jedna zo skupín, ktoré sa na vzniku tejto situácie podieľali najmenej, potrebujú podporu v oblasti vstupu na trh práce, aby si mohli zabezpečiť budúcnosť a posilniť hospodárstvo. Mladí ľudia budú prijímať rozhodnutia v budúcnosti a je veľmi dôležité, aby mohli v súčasnosti rozvíjať svoje kompetencie, zručnosti a znalosti, ktoré im umožnia aktívne prispievať k rastu a udržateľnej budúcnosti Európskej únie v nadchádzajúcich rokoch a dosiahnuť ciele stanovené v stratégii rastu EÚ.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) V súvislosti so stratégiou Európa 2020 sú vedomosti a zručnosti mladých ľudí dôležité na dosiahnutie cieľov inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu. Mládež ako taká zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní piatich hlavných cieľov EÚ do roku 2020: zamestnanosť, výskum a inovácie, zmena klímy a energetika, vzdelávanie a boj proti chudobe. Cieľom iniciatívy Mládež v pohybe, hlavnej iniciatívy stratégie Európa 2020, je zvýšenie príťažlivosti vysokého školstva v Európe, celkovej kvality všetkých stupňov vzdelávania a odbornej prípravy a mobility študentov a zamestnancov prostredníctvom účinnejšieho využívania existujúcich európskych programov. Preto je veľmi dôležité hlasovať za túto iniciatívu, aby sme v budúcnosti mali mladých ľudí, ktorí budú stále viac kvalifikovaní a pripravení na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Iniciatíva Mládež v pohybe zdôrazňuje mobilitu na účely vzdelávania, pričom je veľmi dôležité zabezpečiť aj to, aby vzdelanie, ktoré mladí ľudia získajú, bolo v súlade s potrebami trhu práce, a aby v dôsledku toho získali zručnosti a vedomosti, ktoré budú potrebovať.

Žiaľ, mladí ľudia sú jednou zo sociálnych skupín, ktoré svetová finančná kríza postihla najviac, a potrebujú podporu v oblasti vstupu na trh práce, aby si mohli zabezpečiť budúcnosť a posilniť hospodárstvo. Vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými faktormi väčšej prosperity a väčšej sociálnej súdržnosti v Európe. Mobilita študentov je jednoznačne ústredným prvkom stratégie Európa 2020. Ponúka mnoho príležitostí na intelektuálne osamostatnenie študentov, na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, nezamestnanosti a chudobe, ako aj na rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti vysokého školstva, ale aj odborného vzdelávania a prípravy.

Mobilita študentov je navyše jednou z hlavných úloh európskej integrácie. Táto mobilita by sa však mala uskutočňovať na základe finančných prostriedkov, ktoré zohľadňujú ambície, a po odstránení praktických prekážok mobility.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Svetová hospodárska kríza mala drastický vplyv najmä na mladých ľudí na celom svete, ale aj v EÚ. Nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ dosiahla hornú hranicu 21 %. Toto ešte zhoršuje fakt, že 15 % týchto mladých ľudí predčasne ukončilo školskú dochádzku, a preto nemajú pre trh práce žiadnu kvalifikáciu. Cieľom EÚ je do roku 2020 znížiť túto mieru na 10 % a zvýšiť percento ľudí s kvalifikáciou z vysokej školy alebo technickej univerzity z 31 % na 40 %. Aby sme mohli tieto ciele dosiahnuť, vzdelanie, odborné školenia a kvalifikácie sa musia uznávať v celej EÚ. To je tiež jediný spôsob, ako dosiahnuť väčšiu mobilitu našich mladých ľudí, teda niečo, čo im má tiež pomôcť v tom, aby sa zoznámili s novými kultúrami a spoločnosťami a aby mali možnosť uplatniť sa v nasledujúcich rokoch aj mimo svojej rodnej krajiny. Z toho dôvodu je potrebné odstrániť existujúce prekážky a zjednodušiť postupy a zároveň rozšíriť a podporiť existujúce programy.

Zdržal som sa hlasovania, lebo si myslím, že sa nediskutovalo o tom, ako zabezpečiť vzájomné uznávanie kvalifikácií získaných v rámci kvalitatívne odlišných metód vzdelávania a odbornej prípravy. Platí to osobitne pre remeslá, pre ktoré v Európe neexistuje jednotná norma, na základe ktorej by sa dali posudzovať kvalifikácie.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Svetová hospodárska kríza mala vážne dôsledky najmä pre mládež, konkrétne vážny nárast nezamestnanosti mladých ľudí a predčasného ukončenia školskej dochádzky. Mladí ľudia často končia bez vyhliadok. Vzhľadom na to je dôležité zvýšiť mobilitu mladých ľudí v EÚ, aby v prípade potreby mali viac príležitostí nájsť si prácu na inom trhu práce. Základom toho je vzájomné uznávanie kvalifikácií, vzdelávacích kurzov a odbornej prípravy. Zdržal som sa hlasovania o tejto správe, lebo nenavrhuje žiadne hmatateľné riešenia problému, ako má prebiehať vzájomné uznávanie, keď v mnohých oblastiach sú, prirodzene, kvalitatívne veľmi odlišné metódy vzdelávania a odbornej prípravy.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Členské štáty Európskej únie čelia vysokej miere nezamestnanosti mladých ľudí. V niektorých krajinách sa dokonca dostala na 21 %. Je to dvojnásobok priemernej miery nezamestnanosti dospelých. Hlasoval som za túto správu, pretože ponúka jasné usmernenia o tom, ako zlepšiť vzdelávanie mladých ľudí a znížiť mieru ich nezamestnanosti.

Súhlasím s ustanovením uvedeným v správe, že je veľmi dôležité, aby sme sa zamerali na vytváranie nových programov, ktoré by mladým ľuďom umožnili spojiť prácu so štúdiom. Pre študentov, ktorí sa chcú vzdelávať, ale musia si sami zabezpečiť finančnú podporu, je toto kľúčové. Jedným z kľúčových cieľov programu je znížiť počet žiakov, ktorí končia školskú dochádzku predčasne, lebo to zvyšuje riziko, že v budúcnosti budú vylúčení zo zamestnania aj zo spoločnosti. Musíme zvýšiť podporu pre zdravotne postihnutých ľudí a pre mladých ľudí s deťmi, aby sa mohli zapojiť do programov mobility a mohli túto príležitosť využiť na zosúladenie študijného a pracovného života. Prístup k programom mobility by mali mať nielen vysokoškolskí študenti, ale aj mladí ľudia s nízkou úrovňou kvalifikácie a žiaci. Nevyhnutné je aj to, aby mladí ľudia získavali praktickejšie poznatky a skúsenosti prostredníctvom kvalitných povinných stáží.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Symbolická iniciatíva Mládež v pohybe je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorú Európska komisia predložila na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Zameriava sa na mobilitu študentov, ale jej pridaná hodnota vyplýva zo skutočnosti, že tiež predvída vzdelávanie, ktoré zodpovedá potrebám trhu práce a poskytuje potrebné zručnosti a znalosti. Túto iniciatívu je však potrebné spojiť so správou s názvom Stratégia EÚ pre mládež, ktorú Európsky parlament prijal v roku 2010 a ktorá sa snaží vytvoriť novú silnú európsku stratégiu na nasledujúcich desať rokov, aby mohla Európa v otázkach týkajúcich sa mládeže pripraviť jednotný politický rámec. Okrem toho platí, že aby nezostalo len pri vyhlásení, zodpovednosť zvyčajne nesú členské štáty a je škoda, že nedávne národné reformné programy nezodpovedajú cieľom stanoveným v stratégii EÚ 2020 napriek tomu, že všetci uznávame, že investície do výskumu a vzdelávania sú dlhodobými investíciami do budúceho blahobytu európskych občanov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka vytvorenia rámca na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Toto opatrenie je jedným z kľúčových krokov iniciatívy Mládež v pohybe, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020, ktorú Európska komisia predložila na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu. Jej cieľom je pomocou konkrétnych opatrení podporiť vzdelávanie a odbornú prípravu mládeže prostredníctvom mobility a uľahčovania ich prechodu zo vzdelávacieho procesu na trh práce. Toto je veľmi aktuálna otázka, lebo mladí ľudia ako jedna zo sociálnych skupín, ktorú svetová finančná kríza postihla najviac, a jedna zo skupín, ktorá sa na vzniku tejto situácie podieľala najmenej, potrebujú v oblasti prístupu na trh práce podporu,aby si mohli zabezpečiť budúcnosť a posilniť hospodárstvo. Mobilita môže sama osebe fungovať ako motor prechodu zo vzdelávacieho procesu na trh práce. Poskytovanie kvalitného vzdelania a súčasne jeho sprístupnenie všetkým mladým ľuďom preto považujem za jednu z najdôležitejších stránok mobility vo vzdelávaní. Z týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Program Mládež v pohybe predstavuje príležitosť, ako aktivizovať potenciál mladých ľudí a umožniť im prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu v EÚ. Iniciatíva Mládež v pohybe podporuje celoživotné vzdelávanie a iniciatívu Európskej komisie Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Mládež v pohybe sa snaží skvalitniť vyšší stupeň vzdelávania v Európe a zlepšiť mobilitu študentov a pracovníkov prostredníctvom existujúcich európskych programov. V stratégii Európa 2020 sa uvádza, že „do roku 2020 musia mať všetci mladí ľudia v Európe možnosť stráviť časť štúdia v iných členských štátoch“. Súčasná hospodárska kríza vážne zasiahla mládež a miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ je dvojnásobne vyššia než priemerná nezamestnanosť dospelých. Toto je jedna z najväčších úloh, aká Európu čaká, a má kľúčový význam, aby členské štáty nereagovali znižovaním investícií do vzdelávania. Musíme zabezpečiť, aby mali naši mladí ľudia príležitosti učiť sa a odísť do zahraničia, a tam, ak budú chcieť, pokračovať vo vzdelávaní, lebo dnešné investície do vzdelávania EÚ lepšie pripravia na výzvy budúcnosti.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) V čase, keď svetová finančná kríza osobitne vážne zasiahla mladých ľudí, musíme urobiť všetko preto, aby mohli rozvíjať svoje zručnosti, kvalifikáciu a znalosti, ktoré im umožnia aktívne prispievať k rastu a udržateľnej budúcnosti Európskej únie. Iniciatíva Mládež v pohybe je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorú Európska komisia predložila na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Skladá sa z 28 kľúčových činností a konkrétnych opatrení zameraných na zvýšenie vzdelávania a odbornej prípravy mládeže prostredníctvom mobility a na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo systému vzdelávania na trh práce. Preto je veľmi dôležité, aby sa vytvorili podmienky na jej účinné vykonávanie a na dosiahnutie cieľov, na ktoré sa táto iniciatíva zameriava.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Recesia postihuje európsku mládež plnou silou – zatiaľ čo každý piaty mladý človek je bez práce, 40 % mladých pracovníkov má zmluvy na čiastočný úväzok. V tejto súvislosti vyjadrujem podporu správe pána Zvera, ktorá ponúka niekoľko odporúčaní zameraných na skvalitnenie vzdelávania a odborných školiacich systémov pre mládež. Hoci musíme konať, aby sme čo najviac podnietili záujem o vysokoškolské vzdelávanie a aktívne bojovali proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky – len 31 % Európanov má vysokoškolský diplom v porovnaní so 40 % v Spojených štátoch amerických a 50 % v Japonsku –, musíme tiež zabezpečiť, aby sa absolventi mohli zamestnať. Na dosiahnutie tohto cieľa správa ponúka niekoľko návrhov: zlepšiť komunikáciu medzi podnikmi a univerzitami, zabezpečiť väčšiu relevantnosť vysokoškolských programov a štruktúr vo vzťahu ku konkrétnym potrebám na trhu práce, zaviesť do študijných programov kvalitnú odbornú prax, ktorá bude spravodlivo odmeňovaná a bude dodržiavať sociálne práva mladého človeka.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Financovanie programov, ako napríklad programov celoživotného vzdelávania (Erasmus, Leonardo da Vinci, Comenius, Grundtvig), Marie Curie, Erasmus Mundus a Mládež v akcii, sa musí zvýšiť. Výbor navrhuje vytvoriť na univerzitách siete medzinárodnej spolupráce a využívať virtuálnu mobilitu. Programy mobility by mali byť dostupné pre študentov odbornej prípravy, učiteľov a mladých pracovníkov. Vyzývame na uznávanie školských, odborných a vysokoškolských kvalifikácií v celej EÚ. Trváme tiež na tom, že je dôležité, aby si deti od raného veku osvojovali dva jazyky, ktoré nie sú ich rodným jazykom, a to vrátane jazykov susedných krajín. Na záver vyzývame na mimoriadnu podporu zdravotne postihnutých mladých ľudí, mladých rodičov a tých, ktorí sa chcú vrátiť do vzdelávacieho procesu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, lebo zdôrazňuje, aké je z hľadiska cieľov stratégie Európa 2020 dôležité, aby mali mladí ľudia multidisciplinárne vzdelanie. V tomto rámci je nevyhnutné povzbudzovať mladých ľudí v tom, aby pokračovali v štúdiu na vysokoškolskom stupni. Príliš skorý vstup do sveta práce v skutočnosti zvyšuje riziko neskoršej nezamestnanosti a pomerne nízkej životnej úrovne.

Preto by to mohlo priniesť vysoké hospodárske a sociálne náklady, ako aj negatívny dosah na trvalo udržateľný hospodársky rast Únie a na jej schopnosť zlepšovať v budúcnosti jej svetovú konkurencieschopnosť. Z rovnakých dôvodov si myslím, že na formovanie občanov budúcnosti je nevyhnutné multikulturálne, viacjazyčné a praktické vzdelanie získané najmä prostredníctvom programov mobility, akým je Mládež v pohybe.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V súčasnosti predčasne ukončuje školskú dochádzku priveľa mladých ľudí a nedostatočný počet ich využíva vysokoškolské vzdelávanie. To pôsobí proti kvalifikačnej základni, ktorú bude Európa v budúcnosti potrebovať. Mládež v pohybe sa usiluje zvýšiť do roku 2020 príležitosti na vzdelávaciu mobilitu pre všetkých mladých ľudí v Európe a umožniť im plynulejšie prejsť zo vzdelávacieho procesu do sveta práce tým, že im poskytuje vzdelávanie, ktoré ich pripraví na požiadavky trhu. Z týchto dôvodov by sme mali školy a podniky lepšie oboznámiť s potrebou vytvárať siete, ktoré by prostredníctvom učňovskej odbornej prípravy zlepšovali praktické znalosti mladých ľudí. Táto iniciatíva je zameraná na mladých ľudí, nesmieme však zabúdať na mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorým musíme zaručiť rovnaké príležitosti na štúdium a prácu.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Správu o skvalitnení európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy som podporila. Som za rozširovanie pôsobnosti všetkých vzdelávacích programov pre mladých ľudí. Okrem iniciatívy Mládež v pohybe by sa mali finančné prostriedky a politická podpora poskytnúť aj programom, ako sú Erasmus, Leonardo da Vinci, Comenius, Grundtvig, Mládež v akcii a Marie Curie. Tieto programy dosiahli v Únii veľký úspech. Zahŕňajú obrovský počet mladých ľudí z rôznych prostredí (vďaka grantu Erasmus odišlo v rokoch 1998 až 2010 do zahraničia 93 807 poľských študentov) a prispievajú k rozvoju potenciálu mladých ľudí a k vytváraniu silnej európskej občianskej spoločnosti. Sú to veľmi efektívne programy – náklady na jednotlivých účastníkov sú veľmi nízke, ale finančné prostriedky využíva veľký počet ľudí. Podpora mobility mládeže si vyžaduje, aby sme prekonali praktické prekážky.

Asi tretina študentov, ktorí sa zapojili do programu Erasmus, sa stretla s ťažkosťami vyplývajúcimi z neistoty vzhľadom na vzdelávací systém v iných krajinách a z nedostatočnej zhody a nadväznosti medzi študijnými predmetmi v domácej krajine a v zahraničí. Je potrebné presadzovať uznávanie času stráveného v zahraničí a kvalifikácií získaných v iných členských štátoch EÚ. Medzi záležitosti, ktoré je tiež potrebné riešiť, patria ťažkosti so získaním víz, zdravotná dokumentácia v rôznych jazykoch a prenosnosť štipendií pri štúdiu v zahraničí. Ľudia so zdravotným postihnutím čelia ešte väčším prekážkam brániacim mobilite než tí, ktorí zdravotné postihnutie nemajú. Mali by sa zaviesť dodatočné mechanizmy, ktoré by zabezpečovali, že dostanú rovnaké príležitosti ako ktokoľvek iný.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Iniciatíva Mládež v pohybe je jednou zo siedmich iniciatív, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020. Skladá sa z 28 kľúčových činností zameraných na skvalitnenie vzdelávania a odbornej prípravy mládeže prostredníctvom mobility a na začlenenie mládeže do trhu práce.

Opodstatnenosť tejto správy v čase, keď Európa šetrí, dokazuje zvyšujúce sa percento nezamestnanej mládeže v rôznych členských štátoch, z čoho vyplýva, že ide o jednu z vekových skupín, ktoré svetová finančná kríza zasiahla najviac. Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili opatrenia na zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvýšenie počtu absolventov a zatraktívnenie vzdelávania a odbornej prípravy. Záväzok voči vzdelávaniu by sme nemali považovať za náklady, ale skôr za investíciu do budúcnosti.

Preto som presvedčený, že je dôležité opätovne investovať do už existujúcich programov mobility a vzdelávania, respektíve odbornej prípravy a stanoviť na európskej úrovni minimálne podmienky pre programy učňovského vzdelávania, lebo tie by sme nemali považovať za zamestnanie, ale skôr za získavanie praktických zručností.

Na záver by som chcel zdôrazniť potrebu koordinovať opatrenia s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi v podobe partnerstiev, aby mohla byť iniciatíva Mládež v pohybe úspešná.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Hlasovala som za správu pána Milana Zvera o iniciatíve Komisie Mládež v pohybe. Jej cieľom je zabezpečiť prijatie opatrení na boj proti problémom predčasného ukončenia školskej dochádzky a poskytovať stimuly na zvýšenie počtu Európanov s vysokoškolským vzdelaním. Hovorí sa v nej aj o tom, aký obrovský význam má to, aby poskytované vzdelanie spĺňalo potreby trhu práce a poskytovalo zručnosti a znalosti, ktoré mládež v Európe potrebuje.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Vytváranie bezpečnej budúcnosti pre našich mladých ľudí je téma, ktorá je môjmu srdcu blízka. Žiaľ, vyhliadky mladých ľudí v Litve sú dnes dosť zlé. V Litve dosahuje nezamestnanosť mládeže 34 %, čo je takmer o 14 % viac, než je priemer EÚ. Podľa štatistiky EÚ sú len dva členské štáty EÚ, v ktorých je miera nezamestnanosti mládeže vyššia než v Litve. Dokonca aj tí mladí Litovčania, ktorým sa podarí nájsť prácu, sú často nútení prijať nevýhodné pracovné zmluvy. Musíme vynaložiť väčšie úsilie na realizáciu troch kľúčových priorít: po prvé na podporu podnikania, po druhé na zlepšenie zamestnateľnosti mládeže prispôsobovaním vzdelávania potrebám trhu práce a po tretie na to, aby mali mladí ľudia príležitosť zohrávať v spoločnosti aktívnejšiu úlohu. Iniciatíva Mládež v pohybe je jednou z platforiem, ktoré môžu napomôcť presadzovanie zamestnanosti mládeže. Práca a štúdium v zahraničí môže mladým Litovčanom a našej krajine priniesť osoh. Je však oveľa dôležitejšie, aby sme našim mladým ľuďom v Litve dali európsku budúcnosť. Toto je možné zabezpečiť prostredníctvom vytvárania kontaktov medzi mládežou a malými a strednými podnikmi (MSP). Podporilo by to potrebu zamestnávateľov v MSP získať mladých ľudí a mladých ľudí by to podnietilo v práci pre MSP.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, pretože možnosť mladých občanov cestovať a pracovať v Únii je nutná na podporu konkurencieschopnosti. Ciele stratégie Európa 2020 je možné dosiahnuť pomocou investovania do programov, ktoré mladým ľuďom poskytujú veľa rôznych príležitostí a podporujú mobilitu na trhu práce. Vďaka zvýšeniu finančných prostriedkov na projekty, ktoré podporujú mobilitu mládeže a posilňujú dôraz na spoluprácu medzi podnikmi a vzdelávacím systémom, budú mať mladí Európania väčšiu šancu na kariérny úspech. Kľúčový význam má aj podpora mladých ľudí, ktorí už nepatria do bežného vzdelávacieho systému, a to pomocou podnecovania neformálneho vzdelávania.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržala som sa hlasovania o tejto správe napriek jej kritickému pohľadu na európske politiky zamerané na mládež, a to najmä na politiky vykonávané členskými štátmi.

Táto správa obsahuje niekoľko pozitívnych návrhov, a to najmä v súvislosti s účasťou mladých ľudí na procese prípravy európskych politík pre mládež, s posilnením neformálneho vzdelávania a so zlepšením postavenia stážistov.

Napriek výslovnému želaniu povzbudiť členské štáty, aby zvýšili investície v oblasti vzdelávania bez ohľadu na finančnú krízu, sa však správa nesie v duchu politík zameraných na liberalizáciu vysokoškolského vzdelávania a jeho podriaďovania výhradným bezprostredným záujmom trhu, a teda záujmom spoločností.

Niektoré ustanovenia, ako napríklad zavedenie európskeho systému študentských pôžičiek v partnerstve s Európskou investičnou bankou, sú vzhľadom na ciele v oblasti prístupu na vysoké školy pre čo najväčší počet ľudí dokonca znepokojujúce.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Hlasovaním za program Mládež v pohybe – rámec zameraný na skvalitnenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe – som chcela podporiť ambiciózny akčný plán v prospech mladých Európanov. Lisabonská zmluva rozširuje právomoci EÚ v oblasti mládeže. Vzhľadom na to mal Európsky parlament povinnosť opätovne potvrdiť, že túto politiku podporuje. Európska identita má skutočný význam len vtedy, ak ju prijímajú naši mladí spoluobčania. Európa musí túto zodpovednosť vziať na seba a navrhnúť spoločnú stratégiu v oblastiach odbornej prípravy a zamestnanosti. Vítam ambiciózny cieľ tejto správy, ktorý pre investície do vysokoškolského vzdelávania stanovuje výšku 2 % HDP. V čase, keď európsky trh práce postihla veľká hospodárska kríza, musí byť odborná príprava našou prioritou, aby sme mohli mladým ľuďom ponúknuť vyhliadky do budúcnosti a aby sme im uľahčili prístup k zamestnaniu. Mládeži prospeje aj rozvoj európskych výmenných programov (Erasmus, Leonardo da Vinci), lebo tieto programy ponúkajú skutočnú pridanú hodnotu na odbornej aj osobnej úrovni. Učenie sa nového jazyka aj objavovanie inej kultúry sú bohatstvom, ktoré by malo byť prístupné všetkým.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu nutne znamená najlepšie možné príležitosti a šance vo vzdelávaní a odbornej príprave. Mobilita počas štúdia, ktorú uľahčujú programy EÚ ako Erasmus, Leonardo da Vinci a Comenius, podporuje nielen aspekty formálneho vzdelávania, ale aj osobný a sociálny rozvoj. Preto som hlasovala za túto správu.

Správa: Mary Honeyball (A7-0099/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh, lebo predškolské vzdelávanie a vzdelávanie v ranom detstve sa na európskom kontinente poskytuje v súlade s rôznymi tradíciami, a preto je ťažké vytvoriť všeobecný európsky systém pre vzdelávanie v ranom detstve. V záujme jednotného zosúladenia postupov je jednoduchšie uplatniť spoločné priority a ciele.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Vzdelávanie detí v ranom veku vytvára základ ich úspešného celoživotného vzdelávania. Deti v najranejšom veku sú mimoriadne zvedavé, vnímavé a ochotné učiť sa a v tomto veku sa u nich vyvíjajú jazykové a vyjadrovacie schopnosti. V tomto veku sa kladú aj základy budúceho vzdelávania detí a budúcej profesionálnej kariéry, ako aj základy rozvoja ich sociálnych zručností. Toto obdobie má zásadný význam pre kognitívny, zmyslový a motorický rozvoj, ako aj pre citový a osobnostný vývin a osvojovanie jazyka, a takisto tvorí základ pre celoživotné vzdelávanie. Chcem zdôrazniť, že raný rozvoj zdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa napríklad zdravé stravovacie návyky a vhodné a vyvážené cvičenie, môže mať zásadný vplyv na telesný a duševný vývin.

Európu tvorí zmes bohatých a rozmanitých vzdelávacích tradícií, pričom vzdelávanie v ranom detstve sa na našom kontinente poskytuje mnohorakým spôsobom. Hlasovala som za túto správu, ktorá síce uznáva, že realizovať jednotný prístup EÚ k vzdelávacím službám v ranom detstve by bolo zložité, ale podnecuje vypracovanie jednotného európskeho rámca spoločných cieľov a hodnôt vrátane spoločných nárokov a štruktúr.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Vzdelávanie detí v ranom veku vytvára základ ich úspešného celoživotného vzdelávania, ktoré zohráva podstatnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, ktoré sa snažia vytvoriť znalostnú spoločnosť, zvýšiť zamestnanosť, znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a znížiť chudobu. Tieto ciele však nie je možné dosiahnuť, ak všetky deti nedostanú primeraný štart do života. Členské štáty musia zvýšiť investície, zabezpečiť prístupné a kvalitné vzdelávanie v ranom detstve pre všetky deti, ktoré môže prispieť k znižovaniu miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, k odstráneniu vzdelanostného zaostávania detí zo znevýhodnených skupín a k znižovaniu z toho plynúcich sociálnych nerovností.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pani Honeyballovej. Európu tvorí zmes bohatých a rozmanitých vzdelávacích tradícií. To si vyžaduje vypracovať európsky rámec spoločných cieľov, nárokov a hodnôt. Stratégia Európa 2020 sa musí zamerať na vytváranie inkluzívnej spoločnosti prostredníctvom zvýšenia zamestnanosti. Menšiu mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a znižovanie chudoby je možné dosiahnuť len tak, že všetky deti dostanú budúcnosť, ktorá im vydláždi cestu k lepšiemu životu. Chcela by som vám pripomenúť význam činností v ranom detstve, najmä cudzích jazykov. Kultúrne činnosti sú pre deti dôležitým zdrojom obohatenia, lebo podporujú medzikultúrny dialóg. V neposlednom rade chcem povedať, že sa musia zohľadniť aj odlišné životné podmienky rôznych rodín. Vzhľadom na to potrebujeme flexibilné a inovačné programy na vzdelávanie v ranom detstve.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Vzdelávanie v ranom detstve má zásadný význam. V plnej miere podporujem stanovené ciele, aby sa do roku 2010 poskytla starostlivosť prinajmenšom 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky a minimálne 33 % detí do troch rokov.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európu tvorí zmes bohatých a rozmanitých vzdelávacích tradícií, pričom vzdelávanie v ranom detstve sa na celom kontinente poskytuje mnohorakým spôsobom. Vzdelávanie v ranom detstve sa v jednotlivých členských štátoch jednoznačne líši z hľadiska kvality a poskytovania, počtu zapísaných detí, prístupu k službám, riadenia služieb atď. Z tohto dôvodu jednoliaty prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve v EÚ nie je vhodný a bolo by zložité realizovať ho. Viac než vítané je však vytvorenie spoločného európskeho rámca, ktorý by zahŕňal ciele a spoločné hodnoty, ako aj rovnaké nároky a štruktúry. Obdobie od narodenia do troch rokov má zásadný význam pre vývin mozgu dieťaťa, pre telesný a kognitívny vývin a pre osvojovanie jazyka. Ďalej platí, že v tomto ranom veku sa kladie základ pre celoživotné vzdelávanie detí. Chudobné rodiny väčšinou využívajú služby v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve menej ako ostatné skupiny, najmä na privatizovaných trhoch. Táto skutočnosť je znepokojujúca z dôvodu, že znevýhodnené deti sú práve tie, u ktorých sa preukázalo, že prístup k takýmto službám je pre ne najviac prínosný.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Toto je veľmi aktuálna otázka a ja v otázke vzdelávania v ranom detstve dôrazne podporujem postoj skupiny.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Budovanie silných základov v oblasti vzdelávania a starostlivosti počas raného veku života detí, ktoré je doplnkom k ústrednej úlohe rodiny, predstavuje kľúčový bod úspechu v oblasti celoživotného vzdelávania, v oblasti sociálnej integrácie, osobného rozvoja a budúcej zamestnateľnosti. Najranejšie skúseností detí sú základom pre celé následné vzdelávanie, podmieňujú rozvoj detí a pomáhajú zvrátiť potenciálne znevýhodnené pozície a prenos chudoby z generácie na generáciu. Kvalitné štruktúry vzdelávania a starostlivosti, ktoré deťom umožňujú využiť ich potenciál, môžu významne prispieť k dosiahnutiu dvoch hlavných cieľov stratégie Európa 2020: k zníženiu počtu žiakov predčasne ukončujúcich školskú dochádzku pod 10 % a k odstráneniu chudoby a sociálneho vylúčenia v prípade minimálne 20 miliónov ľudí.

Preto podporujem vypracovanie európskej štruktúry spoločných cieľov a hodnôt, ktorá by zahŕňala spoločné práva a štruktúry, ktoré prispejú k vytvoreniu primeraného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, pričom týmto službám sa musia prideliť efektívne a spravodlivé finančné prostriedky.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Je dobre známe, že deti v najranejšom veku sú mimoriadne zvedavé, vnímavé a ochotné učiť sa a v tomto veku sa u nich vyvíjajú jazykové a vyjadrovacie schopnosti, ako aj sociálne zručnosti. Keďže vzdelávanie detí v ranom veku vytvára základ ich úspešného celoživotného vzdelávania, ktoré zohráva podstatnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, myslím si, že stratégiu Európa 2020, ktorej cieľom je vytvoriť inkluzívnu spoločnosť prostredníctvom zvyšovania zamestnanosti, znižovania počtu žiakov predčasne ukončujúcich školskú dochádzku a znižovania chudoby, nemožno dosiahnuť bez toho, aby sme všetkým deťom zabezpečili primeraný štart do života.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o vzdelávaní v ranom detstve, lebo tvrdím, že rodičovská dovolenka je dôležitou súčasťou raného veku života dieťaťa. Primeraná reakcia na potreby detí si vyžaduje hájiť lepšie podmienky materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, a tým klásť obidvoch rodičov do jadra vzdelávania ich detí.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako som povedal v súvislosti s iniciatívou Mládež v pohybe, vzdelávanie je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie realizácie ambicióznych cieľov stratégie Európa 2020. To neplatí len pre stredoškolské a terciárne vzdelávanie, ale aj pre prvé veci, ktoré si dieťa osvojuje od samého začiatku, od raného detstva.

Je nevyhnutné, aby mali európske deti prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, ktoré ich podnetným spôsobom pripraví na základné zručnosti v oblasti hovorenia rodným jazykom, matematiky a jedného alebo viacerých cudzích jazykov. Toto vzdelanie im tiež musí umožniť osvojiť si pracovné metódy, ktoré sú potrebné pre úspešné štúdium a na to, aby sa stali takými produktívnymi, akými chceme mladých Európanov mať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka vzdelávania v ranom detstve v Európskej únii. Všetci vieme, že dom sa stavia od základov. Keď sú zlé základy, hrozí, že budova nebude pevná a môže sa zrútiť. To platí aj pre vzdelanie. Vzdelanie s pevnými, kvalitnými základmi zaručuje Európanom lepšiu budúcnosť. Zásah počas raného detstva dieťaťa má zásadný význam pre jeho budúcnosť, keďže zlepšuje jeho zdravie a rodinné vzťahy a umožňuje mu v budúcnosti získať lepšie pracovné miesto. Vzdelávanie v ranom detstve je veľmi dôležitá vec, ale zákonodarcovia jej nevenujú pozornosť, akú si zasluhuje. Príprava ľudských zdrojov je dôležitejšia než kvalita budov. Je potrebné zlepšiť kvalitu profesionálnych služieb a kvalifikácie ľudí, ktorí pracujú v tomto odvetví. Súhlasím s tým, že by sa mali určiť hodnoty a parametre spoločné pre všetky členské štáty, a preto som hlasoval za túto správu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa zameriava na kľúčovú otázku vzdelávania v ranom detstve a na jeho pozitívny vplyv z hľadiska kognitívneho, motorického, behaviorálneho, afektívneho a emocionálneho vývinu. Toto sú rozhodujúce faktory pre zdravý a vyvážený duševný a fyzický rast detí.

V predhovore správy sa uvádzajú niektoré dôležité otázky, a to napríklad prepojenie medzi chudobným a znevýhodneným prostredím a nízkou úrovňou vzdelania alebo veľké problémy, ktoré majú mnohé domácnosti pri zosúladení rodinných povinností a pracovného zaťaženia z dôvodu deregulácie pracovného času a neistoty pracovných miest. Žiaľ, na tieto otázky sa ďalej zabúda a nepodávajú sa návrhy na nápravu týchto okolností.

Vzdelávanie v ranom detstve je nevyhnutné pre sociálny rozvoj a boj proti chudobe a malo by sa opierať o istotu, ktorú predstavuje verejná, bezplatná, kvalitná a všetkým prístupná predškolská sieť. Vzdelávanie nemôže byť vydané napospas logike trhu. V záujme poskytnutia vyhliadok na lepší život a budúcnosť je potrebné vytvoriť verejnú sieť jaslí, ktorá by pokrývala širšie geografické územie a bola otvorenejšia voči modelom výučby, ktoré podnecujú rozvoj dieťaťa a spoločnosti a bojujú proti sociálnej segregácii a diskriminácii.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Kľúčovou témou tejto správy je otázka vzdelávania v ranom detstve, pričom správa sa zameriava na jeho pozitívny vplyv z hľadiska kognitívneho, motorického, behaviorálneho, afektívneho a emocionálneho vývinu. Toto sú rozhodujúce faktory pre zdravý a vyvážený duševný a fyzický rast detí.

Niektoré dôležité otázky sa uvádzajú v predhovore správy, a to napríklad prepojenie medzi chudobným a znevýhodneným prostredím a nízkou úrovňou vzdelania alebo veľké problémy, ktoré majú mnohé domácnosti pri zosúladení rodinných povinností a pracovného zaťaženia z dôvodu deregulácie pracovného času a neistoty pracovných miest. Žiaľ, na tieto otázky sa ďalej zabúda a nepodávajú sa návrhy na nápravu týchto okolností.

Vzdelávanie v ranom detstve je nevyhnutné pre sociálny rozvoj a boj proti chudobe a malo by sa opierať o istotu, ktorú predstavuje verejná, bezplatná, kvalitná a všetkým prístupná predškolská sieť. Vzdelávanie nemôže byť vydané napospas logike trhu. V záujme poskytnutia vyhliadok na lepší život a budúcnosť je potrebné vytvoriť verejnú sieť jaslí a predškolských zariadení, ktorá by pokrývala širšie geografické územie a bola otvorenejšia voči modelom výučby, ktoré podnecujú rozvoj dieťaťa a spoločnosti a bojujú proti sociálnej segregácii a diskriminácii.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne − (SK) Prezentované správy i doterajšia diskusia rozoberajú kultúru a vzdelávanie z rozmanitých pohľadov. Ja za veľmi dôležitý aspekt považujem rozvoj kreativity už od narodenia. Správa kolegyne Honeyball upozorňuje na to, že z mnohých hľadísk je najlepšie začať so vzdelávaním už v ranom veku. Podľa v Európe platných ľudsko-právnych dokumentov sú deti plnohodnotné aktívne a angažované občianky a občania so svojimi právami. Majú obrovský tvorivý potenciál. Obdobie od narodenia do troch rokov má zásadný vplyv na rozvoj myslenia a na telesný a kognitívny vývoj. V tomto ranom období sa tiež kladú základy celoživotného vzdelávania, ktoré zohráva podstatnú úlohu pri dosahovaní lisabonských cieľov. K službám v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve majú väčšinou horší prístup chudobné rodiny, často Rómovia. Je to smutné o to viac, že práve deťom zo znevýhodnených rodín by možnosť využiť tieto služby prospela najviac.

Treba preto dbať na to, aby sa vzdelávanie a starostlivosť stali prístupné pre všetky rodiny a deti bez ohľadu na pôvod či finančnú situáciu rodičov. Veľmi nerada sa uchyľujem k pragmatickým, ekonomickým argumentom v otázkach ľudských práv, teda v niečom, čo by malo byť samozrejmé a minimálne závislé na hospodárskej situácii. Avšak treba povedať, že rozhodnutie neinvestovať do tejto oblasti v skutočnosti spôsobuje náklady, ktoré nemusia byť rozpoznateľné okamžite.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Z času na čas pripraví tento Parlament správy, ktorých názvy nás nenechajú na pochybách o tom, že v nich nutne budú nezmysly. Správa pani Honeyballovej je jednou z nich. Nezmieňujem sa o obvyklých odsekoch o osude, ktorý čaká migrantov, povinnom multikulturalizme a o presadzovaní všetkého, čo je v menšine. Klenotom v tejto správe je odsek 14. Otcovia a matky „sú pri vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve rovnocennými partnermi“. Prečítal som správne „partnermi“? Nie je ich prvoradou povinnosťou vzdelávať vlastné deti? Je však pravda, že v odseku 16 spravodajkyňa vyzýva na investície do programov vzdelávania rodičov. Od začiatku sú teda rodičia vnímaní ako neschopní, nezodpovední a detinskí. Tento dojem potvrdzuje odsek 27, ktorý zdôrazňuje, že ak budú chýbať primerané služby pre raný vek, našim malým deťom hrozí, že prepadnú trestnej činnosti a protispoločenskému správaniu. Žasnem nad vašou dôverou v ľudské bytosti a divím sa, ako si ľudstvo až doteraz poradilo bez vás. V skutočnosti by ste našim drahým zlatíčkam urobili najväčšiu láskavosť tým, že ich necháte na pokoji.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, lebo rané detstvo (predškolský vek) má zásadný význam pre kognitívny, zmyslový a motorický rozvoj, ako aj pre osvojovanie jazyka, a takisto tvorí základ pre celoživotné vzdelávanie. Preto sa odporúča, aby členské štáty zvážili zavedenie povinnej ročnej dochádzky do materskej školy pred začiatkom školskej dochádzky. Podporuje sa zavedenie a zachovanie inovačných pedagogických prístupov pri výučbe jazykov, predovšetkým viacjazyčné jasle a predškolské zariadenia, čo prispieva k uskutočneniu cieľov stanovených v roku 2002 v Barcelone, ktoré zahŕňajú výučbu regionálnych a menšinových jazykov a jazykov susediacich krajín. V nestabilnej hospodárskej atmosfére sa nesmie zanedbávať vynakladanie značných investícií do služieb v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Myslím si, že členské štáty by mali na služby v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve vynaložiť primerané prostriedky. Kvalitné vzdelávanie v ranom detstve môže prispieť k znižovaniu miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, k odstráneniu vzdelanostného zaostávania detí zo znevýhodnených sociálnych a kultúrnych skupín a k znižovaniu z toho plynúcich sociálnych nerovností, ktoré sa dotýkajú spoločnosti ako celku. Ohrození sú najmä mladí ľudia zo zraniteľných sociálnych skupín. Musíme sa starať o budúce generácie a o kvalitu ich vzdelávania.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hoci si uvedomujeme, že vytvoriť prístup k starostlivosti a vzdelávaniu malých detí je nedostačujúce aj zložité, je dôležité, aby sme sa zaoberali možným vykonávaním potrebných krokov, ako aj úrovňami, na ktorých je potrebné konať. Malými deťmi myslíme deti do šesť rokov. Toto je chúlostivé obdobie pre rozumový, telesný a kognitívny vývin detí, ako aj pre ich jazyk. Sú to roky, keď sa deti učia a oboznamujú s nástrojmi, ktoré budú ako dospelí používať na vypracovanie kognitívnych mechanizmov, ktoré sú odlišné, ale nevyhnutné pre ich budúce vzdelávanie a prácu. Hlasoval som teda za túto správu, lebo hovoríme o ochrane detstva, o práve tisícok detí chodiť do školy či mať čo najlepšie podmienky na vzdelávanie. Táto téma je kľúčom k budúcnosti a rozvoju Európskej únie a z toho dôvodu musíme podniknúť kroky, ktoré opisuje pani Honeyballová, ktorej by som chcel k jej práci zablahoželať.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Má obrovský význam, aby sme v otázke vzdelávania detí v ranom veku podporovali štandardnú politiku a prístup v členských štátoch EÚ. Prístup k takémuto vzdelávaniu prináša dôležité hospodárske, sociálne a kultúrne výhody. Okrem štandardnej politiky na úrovni EÚ je mimoriadne dôležité zabezpečiť dobrú spoluprácu a koordináciu na miestnej úrovni medzi rôznymi inštitúciami a ministerstvami zapojenými do programov vzdelávania mládeže. Tieto programy sú veľmi dôležité a môžu rozhodnúť o celom vzdelanostnom a profesionálnom smerovaní detí, lebo deti v ranom veku majú mimoriadnu schopnosť učiť sa.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. V roku 2002 vyzvala barcelonská Európska rada členské štáty EÚ, aby do roku 2010 poskytli starostlivosť prinajmenšom 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky a minimálne 33 % deťom do troch rokov. Tieto ciele signalizovali prístup k službám v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve založený na požiadavkách trhu práce a vychádzajúci z potrieb zistených v období zvyšovania počtu pracujúcich žien. Hoci je veľmi dôležité venovať náležitú pozornosť vzťahu medzi službami v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a rovnakými príležitosťami žien, tieto ciele sú jednoznačne problematické a zastarané, pretože nezohľadňujú mnohé zásadné kvalitatívne aspekty silnej politiky vzdelávania v ranom detstve. Zariadenia v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve nie sú len miestom, kde možno odložiť deti, aby ženy mohli pracovať: významne sa podieľajú na prospievaní detí a zlepšovaní ich budúcich životných šancí.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Obdobie raného detstva si zasluhuje veľkú pozornosť a starostlivý prístup zo strany vonkajšieho prostredia. Musíme neustále pamätať na to, že ide o jedinečné a neopakovateľné obdobie vývoja, v ktorom dochádza k formovaniu osobnosti jednotlivca. Mali by sme sa mu venovať intenzívnejšie a nikdy by sa nemalo podceňovať ani dočasne nijako zanedbávať. Dospelí by mali byť vzorom a pomáhať tak deťom pri osvojovaní rôznych typov znalostí a schopností. Je to obdobie vývoja osobnosti, keď sa dá povedať, že proces učenia sa je nenásilný a prirodzený a okolitý svet sa vníma, prijíma a vstrebáva v maximálnej možnej miere. Hoci do vývoja dieťaťa vstupuje niekoľko faktorov, či už podložených geneticky, alebo z vonkajšieho prostredia, k formovaniu osobnosti prispieva najmä pôsobenie zo strany rodičov a najbližšieho okruhu osôb.

Chcel by som tiež spomenúť a zdôrazniť, aby sa v týchto súvislostiach nezabúdalo na primeranú a všestranne zameranú pohybovú činnosť určenú práve pre túto vekovú skupinu, ktorá by mohla pomôcť v rozvoji jednotlivca a prispieť k lepšiemu zdravotnému stavu v budúcnosti.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Vzdelávanie v ranom detstve má ďalekosiahly vplyv na budúci rozvoj detí a na ich šance na neskorší úspech. Investície vynaložené počas tohto obdobia znižujú náklady, ktoré neskôr vznikajú v súvislosti so zdravotným stavom, mierou trestnej činnosti a protispoločenským správaním. Napriek tomu je poskytovanie vzdelávania v ranom detstve v Európskej únii rozdielne. Bolo by však zložité realizovať jednoliaty prístup. Myslím si, že sa musíme zamerať skôr na vytvorenie spoločného rámca s jasne definovanými cieľmi a hodnotami. Podľa cieľa stanoveného v roku 2002 musia členské štáty EÚ poskytnúť starostlivosť prinajmenšom 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky. Má to aj hospodárske zdôvodnenie, a to nárast počtu žien na trhu práce. Je dôležité, aby sme do programov vzdelávania v ranom detstve zapojili menšinové obyvateľstvo, najmä rómske obyvateľstvo, ktoré je často znevýhodnené. Musíme tiež zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatočný počet zariadení detskej starostlivosti a aby sme sa tak vyhli dlhému čakaniu na nástup detí do takéhoto zariadenia. Nesmieme prehliadať ani kvalifikáciu zamestnancov pracujúcich s malými deťmi, ktorí zásadne ovplyvňujú kvalitu poskytovaného vzdelávania.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zabezpečiť by sa malo minimálne to, aby všetky malé deti dostávali rovnako kvalitnú starostlivosť a vzdelávanie bez ohľadu na ich vek a sociálne podmienky. Správa pani Honeyballovej, ktorá je inak chvályhodná, sa neodvažuje žiadať toto minimum. To je odsúdeniahodné. Keďže však tento text nemá žiadne legislatívne dôsledky, môže sa schváliť napriek jeho vážnym nedostatkom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Zhodujeme sa v tom, že vzdelávanie detí v ranom detstve vytvára základ ich úspešného celoživotného vzdelávania. Deti v najranejšom veku sú mimoriadne zvedavé, vnímavé a ochotné učiť sa a v tomto veku sa u nich vyvíjajú dôležité zručnosti, akými sú jazykové a vyjadrovacie schopnosti, ako aj sociálne zručnosti. V tomto veku sa kladú aj základy budúceho vzdelávania a budúcej profesionálnej kariéry. Musíme preto vyvinúť úsilie, ktoré je nevyhnutné na to, aby mali malé deti prístup k rovnakým podmienkam vzdelávania bez akejkoľvek diskriminácie.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Vzdelávanie detí v ranom veku vytvára základ ich úspešného celoživotného vzdelávania. Toto vzdelávanie cibrí inteligenciu dieťaťa, stimuluje jeho prirodzenú zvedavosť a rozvíja jeho motorické zručnosti, kladie dôraz na manuálnu prácu a prospieva duševnému zdraviu. Dieťa vďaka nemu nadväzuje spoločenské kontakty, rozvíja svoj materský jazyk a zvyká si na zvuky cudzieho jazyka. Vedie ho k začiatkom čítania a počítania.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve má však v rôznych krajinách Európskej únie rozličné podoby, a to v závislosti od toho, ako krajiny chápu detstvo. Vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve sa spravidla venuje menšia pozornosť a vynakladajú sa naň menšie investície než na iné vzdelávacie stupne. Možnosť využívať vzdelávanie a starostlivosť by mali mať všetci rodičia a deti bez ohľadu na rodinný pôvod či finančnú situáciu. Rodičia by zase mali byť plnohodnotnými partnermi týchto služieb.

Keďže predškolský vek je pre emocionálny a sociálny vývin dieťaťa najdôležitejší, tí, čo s týmito deťmi pracujú, by mali mať požadovanú kvalifikáciu. V každom prípade musíme zohľadňovať predovšetkým vyššie potreby a záujmy dieťaťa.

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne − (SK) Rané detstvo má nepochybne zásadný význam pre fyzický, psychický a sociálny rozvoj dieťaťa, preto si treba uvedomiť, že návratnosť investícií do predškolského vzdelania je zárukou budúceho rastu. Okrem toho už bolo mnohými štúdiami preukázané, že takto využité financie prinášajú nemalé hospodárske a spoločenské výhody v strednom a dlhom časovom horizonte.

Najlepším a najprirodzenejším zabezpečením podpory tohto druhu je ochrana rodiny ako základného článku spoločnosti. Rodičia sú prvými a najdôležitejšími učiteľmi svojich detí, a teda by nemal právny rámec obsahovať ustanovenia penalizujúce rodičov za to, že sa osobne starajú o opateru svojich detí, a to predovšetkým v ranom veku. Hoci je táto agenda vo výlučnej kompetencii členských štátov, je viac ako želateľné, aby Únia prostredníctvom svojej koordinačnej funkcie prispievala k zlepšeniu stavu v členských štátoch. Z uvedených dôvodov podporujem pozíciu spravodajkyne.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Návrh uznesenia socialistickej poslankyne Mary Honeyballovej zo Spojeného kráľovstva sa snaží zmeniť úlohu matky a otca dieťaťa na úlohu rovnocenných partnerov v štátnom vzdelávacom systéme. Doslova sa v správe v odseku 14 uvádza, že „[Európsky parlament] zdôrazňuje, že rodičia – matky aj otcovia – sú pri vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve rovnocennými partnermi“. Táto formulácia vyjadruje hlbokú nedôveru voči rodine a všeobecne uznávanému právu rodičov starať sa o svoje deti a vychovávať ich. To je v priamom rozpore s ústavou Nemeckej spolkovej republiky, ktorá hovorí, že starostlivosť o deti a ich výchova je prirodzeným právom rodičov a povinnosťou, ktorá prináleží predovšetkým im (článok 6 ods. 2). Táto správa je prejavom protirodinnej politiky EÚ a pokúša sa zasahovať do právomocí členských štátov v sociálnej oblasti.

Okrem toho tento návrh odporúča zavedenie povinnej ročnej dochádzky do materskej školy pred začiatkom školskej dochádzky, ako aj rozvoj a skvalitňovanie vzdelávacích zariadení pre deti v ranom veku. Tým správa potvrdzuje barcelonské ciele EÚ, ktoré, tak ako kedysi v Sovietskom zväze, stanovujú kvóty pre štátom kontrolovanú výchovu detí. Blaho detí nie je v centre pozornosti tohto návrhu. Má sa oslabiť sloboda voľby rodičov v súvislosti s výchovou ich detí. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Prvé tri roky života dieťaťa majú kľúčový význam pre vývoj mozgu a pre osvojenie si jazyka. Osvojenie si jazyka je základom pre logické myslenie a chápanie súvislostí. Bez určitej úrovne osvojenia si jazyka je ďalšie učenie sotva možné, pretože jazykový deficit možno so zvyšujúcim sa vekom len veľmi ťažko prekonať. V správe sa konštatuje, že väčšina detí prisťahovalcov v EÚ sa vzdeláva bez náležitých jazykových znalostí. Zároveň sa v nej vyhlasuje, že rodiny migrantov (a menšín, ako sú Rómovia) využívajú ponúkané vzdelávanie v ranom detstve oveľa menej ako ostatné rodiny. Nemôžeme dovoliť, aby úroveň našich škôl aj naďalej klesala – a klesala len preto, lebo tak veľa žiakov jednoducho nerozumie výučbe. Každé dieťa – či už ide o dieťa migrantov, alebo nie – si musí do nástupu do školy osvojiť štátny jazyk do takej miery, aby dokázalo sledovať výučbu, ktorá tam prebieha. Správa neponúka žiadne zmysluplné návrhy na riešenie tohto problému. Namiesto toho sa prikláňa k úplnej kontrole rodičov a zasahovaniu štátu do výchovy detí. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Rôznorodosť európskych vzdelávacích tradícií, a teda aj predškolského vzdelávania, je prípustná aj vítaná, keďže odráža rôzne európske kultúrne, historické a sociálne aspekty krajiny. Je tu však priestor na rozvoj európskeho rámca so spoločnými menovateľmi koordinácie, so spoločnými cieľmi a hodnotami a so spoločnými právami a štruktúrami. Okrem toho, ak chceme dosiahnuť barcelonský cieľ, ktorý stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť starostlivosť pre najmenej 90 % detí od troch rokov do veku, keď sa začína povinná školská dochádzka, a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov, potrebujeme dohodu medzi členskými štátmi a, pokiaľ je to možné, výmenu informácií a osvedčených postupov, ktoré môžu poskytovať najmä členské štáty s vysoko rozvinutými štruktúrami predškolského vzdelávania partnerom, ktorí majú v tejto oblasti menej skúseností.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Starostlivosť a vzdelávanie v ranom detstve sú v rámci Európskej únie dostupné v rozličných formách, pričom existujú rôzne definície „kvality“, ktoré vo veľkej miere závisia od kultúrnych hodnôt jednotlivých krajín a regiónov a od ich chápania pojmu „detstvo“. Vzdelávanie v ranom detstve je základom pre úspešné celoživotné vzdelávanie, ktoré je zásadné na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Hlasovala som preto za správu o vzdelávaní v ranom detstve, ktorá stanovuje spoločné ciele EÚ pri dosahovaní cieľov prijatých na barcelonskom zasadnutí Európskej rady: konkrétne, že do roku 2010 by sa mala zabezpečiť starostlivosť pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky a 33 % detí vo veku do troch rokov. Tak ako pani spravodajkyňa, aj ja vyzývam na ešte ambicióznejšie ciele. Ide o prístup zameraný na deti, ktorý uznáva, že rané detstvo má zásadný význam pre kognitívny, zmyslový a telesný vývin, ako aj pre citový a osobnostný rozvoj a pre osvojenie si jazyka, a že je tiež základom pre celoživotné vzdelávanie.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Prístup k vzdelávaniu v ranom detstve je pre malé deti nesmierne dôležitý z hľadiska ich vnímavosti a ochoty učiť sa najmä preto, že dôležité zručnosti, ako je schopnosť hovoriť a rozvíjať sociálne zručnosti, sa formujú v mladom veku. Okrem toho existuje jednoznačná súvislosť medzi chudobným a znevýhodneným prostredím a nízkou úrovňou vzdelania. Mali by sme preto zabezpečiť splnenie cieľov stanovených na barcelonskom zasadnutí Európskej rady a poskytovať starostlivosť aspoň 90 % detí vo veku od troch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky a aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov. Pri vytváraní skutočne inkluzívnej spoločnosti je absolútne nevyhnutné, aby sa znevýhodnenie súvisiace so vzdelávaním riešilo poskytovaním kvalitného vzdelávania v ranom detstve a cielenou podporou, ako aj podporou inkluzívneho vzdelávania.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Rané detstvo je kľúčovým obdobím pre vývin mnohých kognitívnych a sociálnych schopností detí a jeho vplyv budú pociťovať po celý život. Mali by sme napríklad spomenúť schopnosť učiť sa jazyky. Tejto fáze vzdelávania sa však venuje výskum len minimálne a pripisuje sa jej malý význam v celkovom kontexte vzdelávania. To má negatívne dôsledky napríklad na deti pochádzajúce z chudobnejších rodín, kde je často ich kognitívny vývin stimulovaný menej. Musíme preto naliehavo zlepšiť vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve. Z týchto dôvodov som hlasoval za uznesenie.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Rané detstvo má zásadný význam pre rozumový, telesný, citový a osobnostný vývin detí, pre osvojenie si jazyka a je základom pre celoživotné vzdelávanie. Keďže plne súhlasím so zavedením spoločného európskeho prístupu k vzdelávaniu v ranom detstve – pri rešpektovaní rôznorodosti prístupov jednotlivých členských štátov –, vyjadrujem podporu správe pani Honeyballovej, ktorá odporúča vytvorenie európskeho rámca pre služby v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú rodičia ako „hlavní vychovávatelia“, sa správa snaží zlepšiť podmienky rodičovskej dovolenky, ktorá by mala byť dostatočne dlhá, aby umožnila rodičom zohrávať hlavnú úlohu pri vzdelávaní ich detí v ranom veku. Nabáda tiež členské štáty, aby investovali do programov vzdelávania rodičov a aby tiež poskytovali iné formy podpory rodičom, ktorí potrebujú dodatočnú pomoc. To si, samozrejme, vyžaduje dodatočné investície všetkých 27 členských štátov a ja ich žiadam, aby na služby v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve vyčlenili primerané zdroje. Podľa môjho názoru musí byť vzdelávanie politickou prioritou.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Predškolské vzdelávanie má v EÚ dlhú tradíciu a v jednotlivých členských štátoch je presne diferencované. Zdá sa, že je dôležité, aby sme určili rámec spoločných hodnôt a cieľov, ktoré by sa snažili dosiahnuť všetky členské štáty, pričom stredobodom všetkého úsilia by mala byť starostlivosť o deti a ich potreby, zatiaľ čo odovzdávanie osvedčených postupov by bolo naďalej kľúčové pre poskytovanie kvalitných služieb. Odporúčania správy sa zameriavajú na vyváženosť medzi úlohou členských štátov a Komisie; potrebu vytvoriť z predškolského vzdelávania rozsiahlejšiu službu inšpirovanú osvedčenými postupmi členských štátov, v ktorých majú rodičia právo umiestniť dieťa v materskej škôlke alebo inom predškolskom zariadení; začlenenie všetkých detí bez ohľadu na ich sociálny pôvod („myšlienka verejnej služby“); starostlivosť o deti migrantov a ich integráciu do predškolských zariadení; zahrnutie umenia a všetkých nástrojov na rozvíjanie tvorivosti detí; vzdelávanie učiteľov v oblasti medzikultúrnych zručností; rodovú rovnováhu pracovníkov v zariadeniach predškolského vzdelávania a vytváranie nových pracovných miest pre kvalifikovaných pracovníkov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože sa domnievam, že v rámci Európskej únie jednotlivé členské štáty poskytujú vzdelávanie v ranom veku ešte stále veľmi odlišným spôsobom. Musíme vytvoriť spoločný európsky rámec, ktorý bude zahŕňať ciele a spoločné hodnoty, ako aj rovnaké nároky a štruktúry. Musíme deti v plnej miere považovať za skutočných, aktívnych občanov, ktorí dokážu formulovať a vyjadrovať svoje vlastné názory, ktorí majú určité práva a ktorí majú vlastný tvorivý potenciál. V rámci toho, opakujem, sa musia rodičia považovať za kľúčových pre ich výchovu.

Prirodzená rodina je ideálnym miestom, kde môže dieťa rásť a rozvíjať sa, a, opakujem, ak umožníme rodičom využiť primeranú rodičovskú dovolenku, môžeme pomôcť znížiť dopyt po miestach v zariadeniach starostlivosti o deti. Musíme preto podniknúť konkrétne kroky, pretože v súčasnosti len veľmi málo členských štátov poskytuje platenú dovolenku, ktorá by bola dostatočne dlhá na naplnenie potrieb rodín.

  Nikolaos Salavrakos (EFD), písomne. – (EL) Vzdelávanie detí v ranom veku je nesmierne dôležité pre ich riadny vývin a je kľúčové pre vytvorenie stabilnej a hospodársky dynamickej spoločnosti. Investovanie do vzdelávania v ranom veku má dlhodobé pozitívne účinky na budúcnosť našich detí. Úsilie tejto správy venované preskúmaniu tejto otázky na európskej a vnútroštátnej úrovni je dôležité. Vítam výzvu, aby sa Európa v tejto oblasti viac venovala výskumu, aby sa na európskej úrovni určili a vymieňali osvedčené postupy a aby sa plne využívali štrukturálne fondy a programy v tejto oblasti.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Na barcelonskom zasadnutí Európskej rady v roku 2002 sa stanovil cieľ zriadiť do roku 2010 podporné centrá aspoň pre 90 % detí vo veku od troch rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky a aspoň 33 % detí vo veku do troch rokov. K dosiahnutiu týchto čísel máme, žiaľ, ešte stále ďaleko. Počet a kvalita týchto podporných centier starostlivosti o deti sú pritom pre Európu kľúčové. Starostlivosť o deti od skorého detstva, ich učenie sa a postupné poznávanie okolitého sveta majú skutočne rozhodujúci význam pre ďalšiu fázu ich vzdelávania. Okrem toho sa ich rodičia nemusia vzdať svojich profesionálnych ambícií z dôvodu nedostatku podporných centier starostlivosti o deti. Zároveň nám však táto správa celkom oprávnene pripomína, že každá krajina má inú koncepciu starostlivosti o deti a využíva rôzne modely tejto starostlivosti, a to by sme mali rešpektovať. Európsky parlament touto správou zabezpečuje, že EÚ, ktorá v žiadnom prípade nechce obetovať starostlivosť o deti v prospech voľnej hospodárskej súťaže v oblasti služieb, umožní členským štátom zvoliť si svoj vzdelávací model.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Vzdelávanie v ranom detstve výrazne ovplyvňuje životné šance každého jednotlivca. Najmä raný rozvoj zdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa napríklad zdravé stravovacie návyky a pravidelné cvičenie, je rozhodujúcim faktorom telesného a duševného zdravia. Tak ako všetky politiky, ktoré sú založené na princípe, že „prevencia je lepšia ako liečba“, aj výdavky na vzdelávanie v ranom veku sú relatívne nízke. Blahoželám pani spravodajkyni k súhrnnej správe, ktorá poukazuje na niektoré kľúčové body pre ďalšiu diskusiu a vyzýva na vykonanie potrebných krokov.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som správu o vzdelávaní v ranom veku v EÚ. Chcela by som upozorniť najmä na tri veci. Po prvé, rané detstvo má zásadný význam pre kognitívny, zmyslový a motorický rozvoj. Preto pri vytváraní komplexných politík a programov pre vzdelávanie v ranom detstve musia členské štáty zohľadniť mnoho rôznych otázok, ktoré majú vplyv na rozvoj dieťaťa, ako napríklad migrácia, rodová rovnosť a zamestnanosť. Po druhé, centrá na miestnej úrovni by mali zavádzať akčné programy, ktoré by zohľadňovali rôzne životné situácie a potreby v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Musia mať takisto dostatočnú autonómnosť, aby mohli uskutočňovať programy pre deti, ktoré sú jedinečné a tvorivé. Ďalšou otázkou je potreba zlepšiť služby v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Mali by sme začať tu a vyvinúť mechanizmy na hodnotenie poskytovaných služieb a zabezpečenie plnenia kvalitatívnych noriem.

Moja posledná poznámka sa týka potreby všeobecného prístupu k službám centier starostlivosti o deti. Údaje, ktoré poskytlo poľské ministerstvo školstva, ukazujú, že v Poľsku je 8 400 verejných a 1 600 súkromných predškolských zariadení a že je tam približne 1,6 milióna detí vo veku od troch do šiestich rokov. To znamená, že miesta v predškolských zariadeniach postačujú sotva pre 40 % týchto detí. V Poľsku je tiež 352 jasieľ, ktoré využívajú iba 2 % detí vo veku do troch rokov. Tento problém je jeden z hlavných dôvodov vysokej nezamestnanosti žien.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, pretože je dôležité uznať veľký prínos vzdelávania v ranom detstve a jeho kľúčový význam pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Je pravda, že medzi vzdelávacími systémami členských štátov EÚ sú veľké rozdiely, a preto podľa môjho názoru výskum a výmena osvedčených postupov, ktoré táto konkrétna správa odporúča, prinesú významné výsledky, pokiaľ ide o zlepšenie vzdelávania v ranom detstve v EÚ. Vďaka prístupu zameranému na dieťa v súvislosti so všeobecnými, nielen cielenými službami, zapojeniu rodičov a lepšej integrácii služieb som hlasovala za správu pani Honeyballovej o vzdelávaní v ranom detstve v Európe.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, ktorá odporúča verejné politiky v prospech starostlivosti o deti, ktoré sú krokom správnym smerom.

Správa na jednej strane zohľadňuje rozmanitosť systémov a tradícií týkajúcich sa vzdelávania a starostlivosti o deti v EÚ, zároveň však zdôrazňuje prístup zameraný na potreby dieťaťa a na vplyv, ktorý bude mať vzdelávanie v ranom veku na ďalšie vzdelávanie a osobnostný vývin dieťaťa.

Jasným spôsobom prezentuje otázky týkajúce sa starostlivosti o deti a rovnakého prístupu k vzdelávaniu pre všetkých a najmä pre deti z rodín prisťahovalcov bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzajú, a zdôrazňuje tieto otázky predovšetkým v súvislosti s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Vyzdvihuje tiež potrebu zabezpečenia stabilného zamestnania, kvalitnej odbornej prípravy a spravodlivej sociálnej ochrany pracovníkov pracujúcich v oblasti starostlivosti o deti.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu. Spravodajkyňa sa v tejto správe správne sústredila na potreby dieťaťa. Nie je prekvapujúce, že správa dospela k záveru, že nie je možné vytvoriť spoločné európske riešenie. Napriek tomu však potrebujeme rámec na úrovni EÚ, aby sme mohli koordinovať vzdelávanie v ranom detstve s ostatnými programami na úrovni EÚ napríklad v oblasti celoživotného vzdelávania.

Návrh uznesenia B7-0193/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za návrh Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, podľa ktorého dohoda o spolupráci v sektore rybolovu pravdepodobne prispela k nadmernému výlovu niektorých populácií, najmä chobotníc, čím obmedzila možnosti rybolovu mauritánskych rybárov a priemyslu EÚ poskytla konkurenčnú výhodu z dôvodu dotovaných poplatkov za prístup plavidlám EÚ. Vítam návrh Európskej komisie na začatie rokovaní o obnove protokolu k Dohode o spolupráci v sektore rybolovu medzi EÚ a Mauritánskou islamskou republikou. Takisto vítam návrh Európskej komisie, aby sa do dohody začlenila doložka o ľudských právach, a vyzývam Komisiu, aby nadviazala dialóg s Mauritániou s cieľom pomôcť tejto krajine ďalej rozvíjať zodpovednú politiku v oblasti rybného hospodárstva, ktorá bude spĺňať požiadavky na ochranu druhov a zároveň aj cieľ podporovať hospodársky rozvoj zdrojov rybného hospodárstva. Okrem toho vyzývam Komisiu, aby vykonala naliehavé opatrenia na zníženie vedľajšieho úlovku európskych plavidiel, ktoré vykonávajú rybolov v mauritánskych vodách.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Platnosť protokolu k Dohode o spolupráci v sektore rybolovu s Mauritánskou islamskou republikou sa skončí 31. júla 2012. Odvetvie rybolovu má pre hospodárstvo Mauritánie veľký význam, keďže predstavuje 10 % hrubého domáceho produktu krajiny a 35 % až 50 % objemu jej vývozu. Európska komisia má preto v úmysle začať rokovania o jeho obnovení. Vítam obnovenie tohto protokolu, ale mal by zahŕňať viaceré dôležité otázky. Z hodnotení vyplýva, že väčšina mauritánskych zásob sa buď plne, alebo dokonca nadmerne využíva, a preto musí Komisia s Mauritániou prerokovať tvorbu dlhodobých plánov riadenia rybolovu, ktoré by zahŕňali všetky rybolovné kvóty vydané orgánmi Mauritánie pre jej národné flotily aj flotily tretích krajín s cieľom zaistiť dlhodobo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasujem za toto uznesenie, pretože je potrebné začať rokovania o obnove protokolu k Dohode o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou. Tieto rokovania umožnia plavidlám plaviacim sa pod vlajkou EÚ loviť ryby v mauritánskych vodách na základe zásady nadmerných zásob, ako sa uvádza v Dohovore OSN o morskom práve. Je tiež potrebné, aby Mauritánia ratifikovala príslušné medzinárodné nástroje rybného hospodárstva.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporujem toto uznesenie o obnove protokolu k Dohode o spolupráci v sektore rybolovu medzi EÚ a Mauritániou, pretože táto dohoda je založená na zásade nadmerných zásob, ktorá je kompatibilná so stratégiou EÚ týkajúcou sa udržateľného rybolovu. Mauritánia je tiež jednou z najchudobnejších krajín na svete a je klasifikovaná ako vysoko zadlžená chudobná krajina (HIPC). Z tohto dôvodu je táto dohoda pre Mauritániu veľmi dôležitá, pretože Európska únia za tento prístup platí a tým prispieva dodatočným príjmom k prostriedkom finančnej pomoci.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam návrh Komisie na začatie rokovaní o obnove protokolu medzi EÚ a Mauritánskou islamskou republikou. Táto krajina stráca pridanú hodnotu z dôvodu nedostatočných možností na využívanie svojich vlastných rybolovných zdrojov. Je preto potrebné preskúmať všetky hospodárske dôsledky tohto stavu, najmä pokiaľ ide o hospodárstvo a sociálnu oblasť. Nesmieme zabúdať na to, že odvetvie rybolovu je pre hospodárstvo Mauritánie veľmi dôležité a že je to jedna z najchudobnejších krajín v Afrike, ktorá je finančne závislá od zahraničnej pomoci a vyznačuje sa značnou politickou nestabilitou. Hlasovala som za návrh uznesenia, ktorý dnes predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), a to z dôvodu všetkých týchto faktorov, ktoré si vyžadujú, aby sa im v tomto legislatívnom texte venovala osobitná pozornosť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia o Dohode o spolupráci v sektore rybolovu medzi EÚ a Mauritániou, pretože obnovu dohody, ktorá by mala zahŕňať doložku o ľudských právach, považujem za pozitívnu. Považujem za potrebné, aby sme pokračovali v pomoci tejto krajine pri ďalšom rozvíjaní zodpovednej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorá bude spĺňať požiadavky na ochranu zdrojov rybného hospodárstva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Keďže platnosť protokolu k súčasnej dohode o spolupráci v sektore rybolovu sa v budúcnosti skončí, je logické, že Komisia má v úmysle začať rokovania s druhou stranou o jeho obnovení. Mauritánia je chudobná krajina, ktorá je vo veľkej miere závislá od tohto sektora, preto by mohlo byť pokračovanie dohody s Európskou úniou prospešné pre obe strany. Rovnako ako pani spravodajkyňa si myslím, že je potrebné dôkladne posúdiť aktuálny stav zásob a rozličných druhov rýb v mauritánskych vodách.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento spoločný návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa týka obnovy Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Mauritánskou islamskou republikou, ktorej platnosť sa skončí 31. júla 2012. Európska komisia, uvedomujúc si dôležitosť obnovy tejto spolupráce a na základe mandátu od Rady, začala proces zameraný na obnovu tohto protokolu plne v súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súčasná dohoda s Mauritániou prispieva k jej hospodárskemu rozvoju, keďže odvetvie rybolovu je jedným z hlavných pilierov jej hospodárstva a predstavuje takmer 10 % hrubého domáceho produktu (HDP), 29 % príjmov štátneho rozpočtu a takmer 50 % objemu vývozu. Je však takisto veľmi dôležitá pre Európsku úniu, najmä pre jej rybárske flotily. Súhlasím s týmto návrhom, za ktorý som hlasoval, ale myslím si, že kontrola výlovu musí byť pod vedeckým dohľadom, navigačné kontrolné systémy sa musia zmodernizovať a vraky sa musia odstraňovať. Mal by sa tiež posilniť dohľad a nelegálne plavidlá by mali byť zadržané.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto uznesenie predkladá mnoho dôležitých bodov v súlade s našimi dlhodobými otázkami, návrhmi a kritikou, pokiaľ ide o dohody o spolupráci v sektore rybolovu, najmä v súvislosti s neúspechom pri dosahovaní ich cieľov v oblasti rozvojovej spolupráce.

Vítame skutočnosť, že veľa bodov z nášho uznesenia bolo zahrnutých do tohto spoločného návrhu uznesenia. Okrem iných dôležitých aspektov chceme zdôrazniť: potrebu vypracovať rozsiahle a podrobné hodnotenie príčin nedostatočného plnenia cieľov rozvojovej spolupráce a jednotlivých línií pomoci venovanej odvetviu rybolovu v Mauritánii; odporúčanie podporiť čo najrýchlejšie vybudovanie vhodných zariadení na vykládku ulovených rýb na centrálnom a južnom pobreží Mauritánie, okrem iného v Nouakchotte, aby ryby ulovené v mauritánskych vodách mohli byť vykladané vo vnútroštátnych prístavoch a nie v zahraničí, ako sa to často deje v súčasnosti; a že dohodám o spolupráci v sektore rybolovu medzi EÚ a tretími krajinami by mala predchádzať široká diskusia v dotknutých krajinách, pričom by sa na nej mali mať možnosť zúčastniť verejnosť, organizácie občianskej spoločnosti a národné parlamenty, čím by sa podporila väčšia demokracia a transparentnosť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Máme viaceré obavy v súvislosti s tým, ako EÚ v súčasnosti prijíma a uplatňuje dohody o spolupráci v sektore rybolovu. Najmä ich úroveň dosahovania cieľov rozvojovej spolupráce je jednoznačne nedostatočná.

Sme zástancami zásady uvedenej v Dohovore OSN o morskom práve, že povolenie prístupu plavidlám EÚ sa musí vzťahovať na množstvo zásob, ktoré nedokáže uloviť mauritánska flotila.

Okrem toho uznesenie zahŕňa niekoľko pozitívnych aspektov, napríklad že:

– dohodám o spolupráci v sektore rybolovu medzi EÚ a tretími krajinami by mala predchádzať široká diskusia v dotknutých krajinách, pričom by sa na nej mali mať možnosť zúčastniť verejnosť, organizácie občianskej spoločnosti a národné parlamenty, čím by sa podporila väčšia demokracia a transparentnosť;

– finančná podpora pre viacročný program pre oblasť rybolovu v Mauritánii musí byť v súlade s potrebami Mauritánie z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja rybolovu;

– je potrebné vypracovať rozsiahle a podrobné hodnotenie príčin nedostatočného plnenia cieľov rozvojovej spolupráce a jednotlivých línií pomoci venovanej odvetviu rybolovu v Mauritánii.

Z týchto dôvodov sme hlasovali za uznesenie.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Toto uznesenie bolo prijaté po návrhu Komisie na začatie rokovaní o obnove Dohody o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Mauritániou. Hlasovanie za uznesenie je, žiaľ, jedinou vecou, ktorú môže Parlament urobiť, aby mohol prejaviť svoj názor v rokovaniach o dohode o spolupráci v sektore rybolovu. V súčasnosti sa Parlament môže vyjadrovať len po tom, ako sa skončia rokovania, a nemá inú možnosť než buď tieto dohody schváliť, alebo zamietnuť ich ratifikáciu, čo mu dáva veľmi malý manévrovací priestor. Teraz sa v zmluvách stanovuje, že Parlament „je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania“. Je teda nevyhnutné a legitímne, aby sme požadovali, aby sa Parlament mohol počas týchto rokovaní pripojiť k Európskej komisii a Rade. Tento problém nie je nový a členovia Výboru pre rybné hospodárstvo túto otázku pravidelne predkladajú Európskej komisii. Je poľutovaniahodné, že nedokážeme zabezpečiť záväznosť nášho stanoviska v otázke priorít týkajúcich sa poskytovania európskych finančných prostriedkov dotknutým krajinám napriek tomu, že Parlament má právomoc vykonávať finančnú kontrolu.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože Mauritánia je jednou z najchudobnejších krajín v Afrike, pričom je klasifikovaná ako vysoko zadlžená chudobná krajina (HIPC) a je finančne závislá od zahraničnej pomoci a vyznačuje sa tiež značnou politickou nestabilitou. Platnosť súčasného protokolu k Dohode o spolupráci v sektore rybolovu s Mauritánskou islamskou republikou sa skončí 31. júla 2012 a Komisia má v úmysle začať rokovania o jeho obnovení, na ktoré dostala normatívny mandát od Rady. Európsky parlament víta návrh Komisie na začatie rokovaní o obnovení protokolu medzi EÚ a Mauritánskou islamskou republikou a zároveň zdôrazňuje, že by sa mal zachovať len v prípade, že bude poskytovať vzájomný prospech, bude náležite prispôsobený a bude sa správne uplatňovať. Európsky parlament víta aj návrh Komisie, aby sa do tejto dohody začlenila doložka o ľudských právach.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu a v súvislosti s tým vyzývam Komisiu, aby zabezpečila, že rybolovné činnosti, ktoré patria do rámca dohody o spolupráci v sektore rybolovu, budú spĺňať tie isté kritériá udržateľnosti ako rybolovné činnosti vo vodách EÚ. Správa okrem toho vyzýva mauritánske orgány aj Komisiu, aby zabezpečili, že všetky plavidlá vykonávajúce rybolovné činnosti v mauritánskych vodách (buď z EÚ, z Mauritánie, alebo z tretích krajín) budú dodržiavať prísne kritériá udržateľnosti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Platnosť súčasného protokolu k Dohode o spolupráci v sektore rybolovu s Mauritániou sa skončí 31. júla 2012 a musí sa o ňom opätovne rokovať, aby mohli plavidlá plaviace sa pod vlajkou EÚ pokračovať v rybolove v mauritánskych vodách. To je dobrá príležitosť na to, aby sme vylepšili v súčasnosti platnú dohodu. Musíme presadzovať zlepšenia v oblasti infraštruktúry a budovania vhodných zariadení na vykládku ulovených rýb na centrálnom a južnom pobreží Mauritánie. Vďaka tomu by mohla flotila EÚ fungovať efektívnejšie a tým by sa uľahčil prílev investícií a zvýšil vplyv tejto dohody na miestne hospodárstvo. Čo sa týka samotného výlovu, mal by sa obmedziť na nadmerné zásoby a na zásoby, ktoré nedokáže uloviť rybárska flotila Mauritánie, aby sa zachovala environmentálna rovnováha a aby v priebehu rokov mohla táto činnosť zostať udržateľná.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Dohody v oblasti rybolovu s tretími krajinami by mali zabezpečiť správnu rovnováhu medzi hospodárskymi záujmami a podporou trvalo udržateľného rybolovu. Preto je dôležité, aby EÚ využívala prijaté dohody v oblasti rybolovu na zaistenie toho, že sa v ostatných krajinách budú uplatňovať osvedčené postupy a zároveň sa budú plne rešpektovať hlavné zásady spoločnej politiky rybného hospodárstva.

Boj proti nezákonnému rybolovu, vytváranie pracovných miest, znižovanie miery chudoby v tretích krajinách a dodávky kvalitných produktov na trh EÚ pre jej spotrebiteľov sú hlavné ciele, ktoré by táto dohoda s Mauritániou mala zaručiť.

Musíme tiež naliehavo zabezpečiť, aby Mauritánia vyžadovala od tretích krajín, s ktorými uzavrie ďalšie dohody, dodržiavanie rovnakých pravidiel, aké dodržiavajú plavidlá plaviace sa pod vlajkou EÚ, a aby sa tak predišlo nerovnostiam v hospodárskej súťaži, ktoré by znevýhodňovali flotilu EÚ.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto uznesením Európsky parlament: po prvé víta návrh Komisie na začatie rokovaní o obnovení protokolu medzi EÚ a Mauritánskou islamskou republikou a zároveň zdôrazňuje, že by sa mal zachovať len v prípade, že bude poskytovať vzájomný prospech, bude náležite prispôsobený a bude sa správne uplatňovať; po druhé víta návrh Komisie, aby sa do tejto dohody začlenila doložka o ľudských právach; po tretie trvá na tom, aby boli akékoľvek a všetky povolenia na lovenie rýb v mauritánskych vodách pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou EÚ dohodnuté na základe zásady nadmerných zásob, ako sa uvádza v Dohovore OSN o morskom práve; poukazuje najmä na to, že sa musia dôkladne posúdiť všetky populácie, v súvislosti s ktorými sa požaduje prístup alebo pri ktorých je pravdepodobný výlov flotilou EÚ ako vedľajší úlovok; zdôrazňuje, že akýkoľvek prístup udelený EÚ sa musí vzťahovať na zdroje, ktoré nedokáže vyloviť mauritánska flotila; poukazuje na to, že ak by bolo potrebné znížiť rybolovné úsilie, ako prvé budú na rade tie flotily tretích krajín (EÚ a ostatných krajín), ktoré najviac poškodzujú životné prostredie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Dohodu o spolupráci v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Mauritánskou islamskou republikou treba považovať za strategický dokument o porozumení, ktorý je veľmi dôležitý pre vzťahy medzi EÚ a Afrikou. Dnes teda musíme prijať nový protokol, ktorý bude v súlade so záväzkom, ku ktorému sa európske krajiny zaviazali v roku 2002 a ktorý dokáže zabezpečiť udržateľnosť rybolovných činností, čo tiež prispeje k rozvoju v dotknutých krajinách. Teraz je prioritou znovu začať rokovania, ktoré už boli rozbehnuté, ale s tým, že sa bude vychádzať z nových predpokladov a že budú zapojené štáty, ktoré boli doteraz z týchto rokovaní vylúčené. Musíme tiež prehodnotiť niektoré požiadavky, ktoré boli predložené ešte pri rokovaní o pôvodnej dohode, keď napríklad Mauritánia na poslednú chvíľu požadovala, aby boli stanovené ďalšie obdobia biologických prestávok v rybolove na máj a jún okrem tých, ktoré už boli odsúhlasené na mesiace september a október.

Návrh uznesenia B7-0284/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh, pretože som presvedčený, že bude v prospech EÚ, keďže riadne fungujúci trh verejného obstarávania je nevyhnutný pre podporu jednotného trhu, stimuláciu inovácií, presadzovanie vyššej miery ochrany životného prostredia a klímy, ako aj pre sociálne začlenenie v celej EÚ. Verejné obstarávanie má rozhodujúci význam, pretože slúži ako katalyzátor pri oživovaní hospodárstva EÚ a následne aj pri ochrane zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia. Platí to najmä vzhľadom na potrebu prekonať finančnú a hospodársku krízu a v záujme ochrany pred akýmikoľvek ďalšími krízami. Súhlasím s tým, že riadny a dobre zvážený proces optimalizácie právneho rámca v oblasti verejného obstarávania je rozhodujúci pre blaho občanov EÚ, pre spotrebiteľov a podniky EÚ, pre národné, regionálne a miestne verejné orgány, a teda pre prijatie EÚ ako celku.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Dobre fungujúci trh verejného obstarávania je veľmi dôležitý pre podporu celistvosti jednotného trhu, stimuláciu inovácií a pre dosiahnutie optimálnej hodnoty pre verejné orgány a daňových poplatníkov. Tento trh je veľmi dôležitou súčasťou hospodárstva EÚ a má obrovský potenciál, ale pravidlá a zásady verejného obstarávania sa v jednotlivých členských štátoch líšia a bránia spoločnostiam, najmä malým podnikom, získať prístup k cezhraničnému verejnému obstarávaniu. Podobné obmedzenia existujú aj v súvislosti s prístupom k verejným súťažiam v tretích krajinách. Napriek skutočnosti, že EÚ otvorila svoje trhy, naše spoločnosti čelia obrovským problémom, ak chcú mať prístup na trhy verejného sektora v tretích krajinách. Domnievam sa, že sa tejto otázke musí naliehavo venovať značná pozornosť politikov. Komisia by mala vypracovať podrobnú analýzu problémov týkajúcich sa obmedzeného prístupu spoločností EÚ na trhy iných krajín a podniknúť potrebné kroky voči obchodným partnerom, ktorí využívajú výhody otvorenia trhu EÚ, ale svoje vlastné trhy pre spoločnosti EÚ neotvárajú.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Verejné zákazky predstavujú významné hospodárske príležitosti pre spoločnosti, sú veľmi dôležité pre podporu jednotného trhu, stimulujú inovácie, presadzujú ochranu životného prostredia a klímy, ako aj sociálne začlenenie. Politika verejného obstarávania by mala zabezpečiť, aby sa verejné finančné prostriedky využívali čo najefektívnejšie, a mala by udržať trhy verejného obstarávania otvorené, čo by prispelo k opätovnému naštartovaniu hospodárstva EÚ, vytváraniu pracovných miest a zlepšeniu životných podmienok. Verejné zákazky tiež zohrávajú kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020 a sú jedným z nástrojov, ktorý sa má použiť na dosiahnutie navrhnutých cieľov.

Tento návrh uznesenia vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou vyváženého prístupu na trhy verejného sektora a aby uskutočnila revíziu verejného obstarávania a udeľovania koncesií a umožnila tak zapojenie Európskeho parlamentu, členských štátov, občanov a podnikov.

Vyzýva tiež Komisiu, aby dala prednosť modernizácii pravidiel verejného obstarávania. Rovnako dôležité je, že vyzýva Komisiu, aby prehodnotila problémy spojené s mimoriadne nízkymi ponukami a aby navrhla vhodné riešenia.

Z týchto všetkých dôvodov budem hlasovať za tento návrh uznesenia.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu nie s cieľom zavádzať protekcionistické prekážky, ale pretože nemôže ďalej pokračovať situácia, keď je Európska únia jediným aktérom, ktorý dodržiava pravidlá hry. Už viac nemôžeme ignorovať sociálny a hospodársky damping rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, najmä Číny, ktoré najnižšími možnými cenami získavajú zákazky v krajinách Únie bez ohľadu na sociálne práva a právne predpisy o štátnej pomoci, pričom trhy týchto krajín zostávajú pre európske spoločnosti nedostupné. Nemôžeme byť ďalej naivní: závisí od toho prežitie našich podnikov a zachovanie našich pracovných miest. Na záver chcem uviesť, že ma teší, že väčšina pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, týkajúcich sa dodržiavania pracovných, sociálnych a environmentálnych noriem platných v členských štátoch v súvislosti s verejnými zákazkami, bola prijatá. To je dôkazom uvedomenia si problému a predstavuje to pozitívnu a potrebnú zmenu. Teraz je na Komisii, aby plne posúdila túto výzvu.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že na verejné obstarávanie sa každoročne vynakladajú milióny eur, je jeho hospodársky význam nepochybný. Práve z tohto dôvodu, hoci máme dlhú tradíciu prijímania právnych predpisov EÚ v oblasti verejných zákaziek, nebudú nikdy zbytočné výzvy na prijatie lepších, účinnejších právnych predpisov, ktoré zaručia úplnú transparentnosť postupov, ktoré budú brániť všetkým formám korupcie a manipulácie návrhov v prospech jedného kandidáta, ktoré stanovia hornú hranicu, pokiaľ ide o počet a hodnotu zákaziek udeľovaných bez výzvy na predkladanie návrhov alebo bez rokovania, a ktoré zaručia riadnu hospodársku súťaž na vnútornom trhu medzi kandidátskymi spoločnosťami bez ohľadu na ich krajinu pôvodu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa zaoberá rovnakým prístupom na trhy verejného sektora v EÚ a v tretích krajinách a revíziou právneho rámca pre verejné obstarávanie vrátane udeľovania koncesií. EÚ v tejto oblasti prijala mnoho dokumentov: smernice 2004/18/ES, 2004/17/ES, 93/13/ES a 2007/66/ES, uznesenia (uznesenie Európskeho parlamentu z 18. mája 2010), správy (správa pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh – V službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti), oznámenie Európskej komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo a zelenú knihu Európskej komisie o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ.

Na prekonanie súčasnej finančnej a hospodárskej krízy je nevyhnutné dokonalé fungovanie trhu verejného obstarávania, aby sa oživilo hospodárstvo a zaistilo rovnaké zaobchádzanie. Týmto vyhlasujem, že som hlasoval za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že je v súlade so zásadou lepšej tvorby právnych predpisov a dáva do popredia modernizáciu pravidiel verejného obstarávania a udeľovania koncesií, čo predstavuje značné zlepšenie právnych predpisov EÚ.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je len ďalší pokus o presadenie liberalizácie vo verejnom obstarávaní. Týmto smerom sa EÚ tvrdošijne uberá rovnako doma, ako aj v tretích krajinách, pričom využíva dohody o voľnom obchode.

Vo všetkých prípadoch je zámer rovnaký: zabrániť krajinám, aby chránili svoje spoločnosti uchádzajúce sa o zákazky verejného obstarávania, a uľahčiť tak situáciu veľkým spoločnostiam mocností, ktoré chcú tiež využiť hospodársku súťaž, ktorá je chápaná ako riešenie všetkých problémov, na získanie dominancie pri udeľovaní verejných zákaziek.

S týmto prístupom nesúhlasíme. Uznávame však, že v tejto oblasti je potrebné urobiť výrazné zmeny.

Niektoré aspekty uznesenia si preto zaslúžia našu podporu, a to konkrétne kritika nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o zloženie a činnosť interného poradného výboru Komisie pre verejné obstarávanie a úlohy a právomoci poradného výboru pre liberalizáciu verejného obstarávania. Takisto súhlasíme s výzvou pre Komisiu, aby zabezpečila vyvážené zloženie tohto výboru, ako aj plánovaného poradného výboru pre verejno-súkromné partnerstvo – aby boli jeho členmi aj odborári a predstavitelia podnikateľskej komunity, predovšetkým malých a stredných podnikov – a aby vyvíjali svoju činnosť transparentne.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Pomocou tohto uznesenia chce väčšina Parlamentu vyzvať na liberalizáciu verejného obstarávania pod zámienkou uvoľnenia a zjednodušenia pravidiel a ochrany malých a stredných podnikov (MSP). Hoci v niektorých prípadoch by to mohlo byť opodstatnené, vo väčšine prípadov o to nejde.

To, čo v skutočnosti chcú, je zabrániť ktorejkoľvek krajine, aby chránila svoje spoločnosti uchádzajúce sa o zákazky verejného obstarávania len preto, aby uľahčili situáciu veľkým spoločnostiam mocností, ktoré chcú tiež získať dominanciu pri udeľovaní verejných zákaziek. Preto sme hlasovali proti.

Súhlasíme však s iným aspektom uznesenia, a to konkrétne s kritikou nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o zloženie a činnosť interného poradného výboru Komisie pre verejné obstarávanie a úlohy a právomoci poradného výboru pre liberalizáciu verejného obstarávania. Takisto podporujeme výzvu Komisii, aby zabezpečila vyvážené zloženie tohto výboru, ako aj plánovaného poradného výboru pre verejno-súkromné partnerstvo – aby boli jeho členmi aj odborári a predstavitelia podnikateľskej komunity, predovšetkým malých a stredných podnikov – a aby vyvíjali svoju činnosť transparentne.

Mal by sa tiež zdôrazniť význam posilnenia protikorupčných mechanizmov v súvislosti so záväzkami Európskej únie v oblasti medzinárodného verejného obstarávania, ako aj potreba zamerať úsilie na zabezpečenie transparentnosti a spravodlivosti pri využívaní verejných zdrojov. Okrem toho vyzývame na to, aby bol Európsky parlament riadne informovaný a aby v každej fáze a na konci tohto procesu dostával všetky dostupné informácie.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Napriek otvorenosti trhu verejného obstarávania EÚ je prístup k trhom verejného obstarávania tretích krajín stále do veľkej miery obmedzený. V tejto situácii nemajú európske podniky rovnaké príležitosti pri uchádzaní sa o verejné zákazky v ostatných krajinách sveta. Napríklad v roku 2009 čínske orgány prijali systém akreditácie inovačných miestnych produktov, čo ešte viac obmedzilo prístup na čínsky trh zo strany medzinárodných podnikov. Problémom však nie je iba čínsky trh, keďže vysoko rozvinuté hospodárstva ako Spojené štáty, Japonsko a Kanada takisto uplatňujú protekcionistické politiky.

Preto podporujem výzvu na uplatňovanie zásady reciprocity v prístupe k trhom verejného obstarávania zahrnutú v dnes prijatom uznesení, ktoré som podporila v stanovisku Výboru pre medzinárodný obchod, ktoré som vypracovala. Bola by som však rada, keby budúci návrh Európskej komisie týkajúci sa zásady reciprocity prispel hlavne k otvoreniu trhov verejného obstarávania tretích krajín a nie aby len obmedzil prístup podnikov z tretích krajín k trhom verejného obstarávania v Európskej únii, čo by mohlo mať nepriaznivý dosah na konkurencieschopnosť na trhu Únie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože dobre fungujúci trh verejného obstarávania je veľmi dôležitý pre podporu jednotného trhu a stimuláciu inovácií. Verejné obstarávanie má rozhodujúci význam najmä v záujme prekonania finančnej a hospodárskej krízy a ochrany pred akýmikoľvek ďalšími krízami, pretože slúži ako katalyzátor pri oživovaní hospodárstva EÚ a následne aj pri ochrane zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia. Osobitná otázka zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a spravodlivej súťaže na trhoch verejného obstarávania v EÚ a v tretích krajinách naliehavo vyžaduje väčšiu politickú pozornosť najmä v súvislosti so súčasnými problémami, ktoré sa týkajú prístupu k trhom verejného sektora v tretích krajinách. Podľa môjho názoru by mala Komisia uprednostniť modernizáciu pravidiel verejného obstarávania a riešiť udeľovanie koncesií na poskytovanie služieb takým spôsobom, aby sa v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie predišlo ďalšej fragmentácii právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania.

  Constance Le Grip (PPE) , písomne. – (FR) Som rada, že dnes Európsky parlament prijal spoločné uznesenie o rovnakom prístupe na trhy verejného sektora v EÚ a v tretích krajinách a revízii právneho rámca pre verejné obstarávanie vrátane udeľovania koncesií, keďže som bola spolusignatárkou tohto uznesenia. Dobré fungovanie trhov verejného obstarávania je nevyhnutné pre oživenie jednotného trhu. Je preto dôležité sprehľadniť a zlepšiť legislatívny rámec, ktorý reguluje zadávanie verejných zákaziek, vzhľadom na ich úlohu katalyzátora pri oživovaní hospodárstva EÚ. Čo sa týka prístupu podnikov z tretích krajín na trhy verejného obstarávania Európskej únie, EÚ má povinnosť konať realisticky a pragmaticky a predovšetkým bez naivity. Nejde tu o snahu o zabránenie otvoreniu našich trhov, ale skôr o celkom legitímnu pozíciu v snahe podporiť v tejto oblasti vzájomný prístup, a to nie zatvorením našich trhov verejného obstarávania, ale zabezpečením toho, aby naši partneri mimo Európskej únie rovnakým spôsobom otvorili svoje trhy, a ak to bude potrebné, vytvorením vhodných mechanizmov, ktoré nám umožnia dosiahnuť tento cieľ reciprocity a rovnováhy.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Rovnaký prístup na trhy verejného sektora v EÚ a revízia právneho rámca pre verejné obstarávanie sú absolútne nevyhnutné pre oživenie jednotného trhu v Únii a v členských štátoch, čo bude mať za následok sociálnu a hospodársku integráciu na úrovni EÚ. S ohľadom na situáciu z hľadiska hospodárskej a finančnej krízy si myslím, že stratégia navrhnutá v tomto uznesení je nevyhnutná, najmä bod o dosiahnutí lepšej súdržnosti v spoločnej európskej politike zahraničného obchodu. Chcem zdôrazniť, aká dôležitá je táto revízia právnych predpisov pre oživenie a stabilizáciu hospodárstva Európskej únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Podporil som toto uznesenie, pretože si myslím, že osobitná otázka zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a spravodlivej súťaže na trhoch verejného obstarávania v EÚ a v tretích krajinách naliehavo vyžaduje väčšiu politickú pozornosť.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Spochybňovanie otázky verejno-verejných partnerstiev, znižovanie kritérií zo strany verejných orgánov (ktoré, pripomínam, majú obhajovať verejný záujem), rozhodnutia tých istých verejných orgánov, ktoré smerujú k väčšej hospodárskej súťaži: to je len niekoľko príkladov úžasného „pokroku“, ktorý sľubuje zelená kniha Komisie o verejnom obstarávaní. Hlavným obsahom tohto textu, ktorý vyjadruje nespokojnosť so schválením takého nezmyslu, je boj proti akýmkoľvek protekcionistickým opatreniam. Je tu príliš veľa politík, s ktorými nesúhlasím. Budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dobre fungujúci trh verejného obstarávania je veľmi dôležitý pre podporu jednotného trhu, stimuláciu inovácií, zvýšenie zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnosti, presadzovanie vyššej miery ochrany životného prostredia a klímy, ako aj pre ochranu sociálnych práv v celej EÚ a pre dosiahnutie optimálnej hodnoty pre verejné orgány, občanov a daňových poplatníkov. Verejné obstarávanie má rozhodujúci význam v záujme prekonania finančnej a hospodárskej krízy a ochrany pred akýmikoľvek ďalšími krízami, pretože slúži ako katalyzátor pri oživovaní hospodárstva EÚ a následne aj pri ochrane zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia v EÚ. Preto je riadny a dobre zvážený proces optimalizácie právneho rámca v oblasti verejného obstarávania rozhodujúci pre blaho občanov EÚ, pre spotrebiteľov a podniky EÚ, pre národné, regionálne a miestne verejné orgány.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Dobre fungujúci trh verejného obstarávania je veľmi dôležitý pre podporu jednotného trhu, stimuláciu inovácií, presadzovanie vysokej miery ochrany životného prostredia a klímy, ako aj pre sociálne začlenenie v rámci celej EÚ a pre dosiahnutie najvyššej možnej hodnoty pre verejné orgány, občanov a daňových poplatníkov. Z týchto dôvodov som hlasovala za tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu o rovnakom prístupe na trhy verejného sektora v EÚ a v tretích krajinách a o revízii právneho rámca pre verejné obstarávanie vrátane udeľovania koncesií. Z tohto hľadiska sa pripájam k navrhovateľom tohto uznesenia, ktorí Komisiu vyzývajú, aby uprednostnila modernizáciu pravidiel verejného obstarávania a riešila udeľovanie koncesií na poskytovanie služieb takým spôsobom, aby sa v súlade so zásadami lepšej tvorby právnych predpisov predišlo ďalšej fragmentácii právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Verejné obstarávanie zohráva dôležitú úlohu pri oživení jednotného trhu, podpore inovácií, posilnení rastu a zvyšovaní zamestnanosti a konkurencieschopnosti v EÚ. Ak sa to však má dosiahnuť, musí fungovať efektívne. Je teda dôležité, ako upozorňuje text tohto uznesenia, ktorý podporujem, aby sa rýchlo našla odpoveď na otázku týkajúcu sa zjednodušenia a sprehľadnenia pravidiel pre zadávanie verejných zákaziek. Takisto je podľa mňa dôležité, aby sa čo najskôr zlepšil prístup malých a stredných podnikov – ktoré predstavujú 99 % všetkých európskych podnikov a vytvárajú vyše 100 miliónov pracovných miest – k verejným zákazkám. Okrem toho s cieľom podporiť ich podnikanie vyzývam Európsku komisiu, aby uplatňovala zásadu reciprocity a našla nové spôsoby na zlepšenie prístupu európskych spoločností k verejnému obstarávaniu mimo Únie a zabezpečila tak rovnaké podmienky pre európske aj zahraničné spoločnosti, ktoré súťažia o získanie verejných zákaziek.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Nakoniec sme sa zdržali hlasovania z dôvodu, že bolo prijatých niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložili Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európski konzervatívci a reformisti, pričom tieto návrhy sú pre nás neprijateľné.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V záujme prekonania finančnej a hospodárskej krízy slúži verejné obstarávanie ako katalyzátor pri oživovaní európskeho hospodárstva, pričom pomáha podnikom, zvyšuje zamestnanosť a prosperitu v Európe. Z dôvodu narastajúcej liberalizácie osobitných odvetví (voda, elektrina a plyn) a s cieľom chrániť podniky, ktoré podnikajú v týchto oblastiach, potrebujeme kvalifikačný systém pre zákazníkov, ktorý bude zabezpečovať, aby výber spomedzi konkurujúcich si podnikov bol efektívny. Som za návrh uznesenia, pretože je potrebné, aby sa v rámci transparentného režimu zachovala fragmentácia právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania, čím sa umožní dosiahnutie najvyššej možnej miery konkurencieschopnosti a efektívnosti tak, ako sme si to stanovili v našich cieľoch.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Verejné obstarávanie poskytuje jedinečnú príležitosť nasmerovať investície do projektov pre spoločné dobro občanov a zároveň dosiahnuť širšie ciele verejnej politiky. Chcela by som zdôrazniť dôležitosť verejných zákaziek pri podpore environmentálnych noriem v oblasti budov a dopravy a potenciál, ktorý majú na zlepšenie energetickej účinnosti, čím sa znížia emisie uhlíka, prevádzkové náklady a znečistenie ovzdušia. Vyzývam členské štáty, aby využívali verejné zákazky na dosiahnutie týchto cieľov, ktoré prinesú ďalekosiahle a dlhodobé sociálne, ekonomické a environmentálne prínosy.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Riadne fungujúci trh verejného obstarávania je mimoriadne dôležitý na podporu jednotného trhu a na stimuláciu inovácií a investícií. Vzhľadom na prekonanie hospodárskej a finančnej krízy má verejné obstarávanie zásadný význam pri podpore hospodárstva EÚ a prispieva k vytváraniu pracovných miest. Európska únia odmieta možnosť zavedenia protekcionistických opatrení a usiluje sa o rovnaký prístup k trhom verejného sektora v EÚ a v tretích krajinách. EÚ pevne verí v zásadu reciprocity, vzájomného prospechu a proporcionality v tejto oblasti.

Preto žiadam lepšiu súdržnosť medzi spoločnou obchodnou politikou a postupmi členských štátov, ktoré akceptujú mimoriadne nízke ponuky od spoločností, ktorých krajiny nie sú signatármi Dohody o vládnom obstarávaní (GPA), na úkor spoločností z členských štátov EÚ.

Z tohto dôvodu opakujem žiadosť tohto Parlamentu dať prioritu modernizácii pravidiel verejného obstarávania takým spôsobom, aby sa zabránilo jeho roztriešteniu a aby sa podporili spoločnosti pri výbere tejto možnosti.

  Bernadette Vergnaud (S&D), písomne. – (FR) Toto hlasovanie je dôležité, pretože Komisia musí prijať nevyhnutné opatrenia na predchádzanie nespravodlivej hospodárskej súťaži a nedostatočnej reciprocite prístupu k verejným zákazkám vo vzťahu k tretím krajinám. Nejde o vytváranie protekcionistických bariér, ale Únia už nemôže byť jediná, kto hrá podľa pravidiel. Skutočne už viac nemôžeme ignorovať sociálny a hospodársky damping, ktorý praktizujú spoločnosti v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach, ktoré vyhrávajú zákazky v krajinách Únie v rozpore so sociálnymi právami a právnymi predpismi o štátnych dotáciách, pričom medzitým sú trhy týchto krajín zatvorené pre európske spoločnosti. Nesmieme však zabúdať ani na to, že veľké priemyselne rozvinuté krajiny napriek podpísaniu medzinárodných dohôd takisto nehrajú podľa pravidiel.

Po rokoch nečinnosti sa zdá, že Komisia zamýšľa konať, a to je dôležité: závisí od toho udržanie našich spoločností a pracovných miest. Na záver vítam prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente vzhľadom na dodržiavanie pracovných, sociálnych a environmentálnych noriem platných v členských štátoch v súvislosti s verejným obstarávaním. Teraz je na Komisii, aby posúdila túto žiadosť.

Návrh uznesenia B7-0297/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento spoločný návrh uznesenia. Chcel by som zdôrazniť opatrenia, ktoré považujem za nevyhnutné: využitie všetkých možností a finančných rezerv, ktoré sú k dispozícii v rámci rozpočtu rybného hospodárstva, s cieľom financovať núdzové podporné opatrenia pre toto odvetvie, ktoré mu umožnia prekonať ťažkosti v súvislosti so zvýšením cien ropy, pokračujúca podpora Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na zlepšenie selektivity rybárskeho výstroja a na výmenu motorov z bezpečnostných dôvodov, na ochranu životného prostredia a/alebo spotrebu paliva predovšetkým pre remeselný pobrežný a tradičný rybolov, vypracovanie strednodobého a dlhodobého plánu Komisiou na zlepšenie palivovej úspornosti v odvetví rybného hospodárstva (vrátane akvakultúry) a žiadosť pre Komisiu, aby navrhla akčný plán pre pobrežné regióny a ostrovy, ktoré majú aktívne odvetvie rybného hospodárstva, na zlepšenie palivovej úspornosti v odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Nedávne zvýšenie cien ropy ovplyvnilo hospodársku životaschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a samotní európski rybári sa nachádzajú v zložitej situácii. Navyše majú výrobcovia vzhľadom na vysokú mieru závislosti Európskej únie od dovozu z tretích krajín (60 %) veľmi malý alebo dokonca žiadny vplyv na výšku cien produktov rybného hospodárstva. Súhlasím s tým, aby sa zvýšil strop pomoci de minimis z 30 000 EUR na 60 000 EUR na podnik počas prechodného obdobia troch rokov, pričom treba zaručiť, aby sa neohrozila environmentálna a sociálna trvalá udržateľnosť a aby sa nenarušila hospodárska súťaž medzi členskými štátmi.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Chcela by som vyjadriť úprimnú účasť s európskymi rybármi, ktorých mzdy boli priamo ovplyvnené zvýšením cien ropy, čo vážne zhoršilo hospodársku zraniteľnosť súvisiacu s nepravidelným charakterom činnosti v tomto odvetví. Považujem za nevyhnutné zaviesť mechanizmy na podporu zvýšenia cien, ktoré sa platia v štádiu výroby, a zároveň na udržanie cien, ktoré sa platia v štádiu konečnej spotreby, na čo najnižšej úrovni. Z tohto dôvodu hlasujem za návrh uznesenia, ktoré predložil Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ktoré primerane zdôrazňuje vyššie uvedené body.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hoci nie je dobrým nápadom dotovať priemysel fosílnych palív, rybári v celej EÚ trpia v dôsledku hospodárskeho úpadku a na rozdiel od ostatných druhov dopravy nemajú žiadnu skutočnú alternatívu fosílnych palív.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Energia tvorí významný podiel prevádzkových nákladov odvetvia rybného hospodárstva a nedávne zvýšenie cien paliva spôsobilo zhoršenie situácie v odvetví rybného hospodárstva s priamym vplyvom na výrobné náklady v tomto odvetví. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnievam, že Európska komisia musí naliehavo zvážiť prostriedky potrebné na navrhnutie a prijatie primeraných opatrení na uľahčenie zložitej hospodárskej situácie, v ktorej sa ocitlo mnoho európskych rybárov, a tiež zohľadniť finančné ťažkosti, s ktorými sa v súčasnosti vyrovnávajú mnohé krajiny s veľkými rybárskymi flotilami.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Komisia musí naliehavo prijať opatrenia na nápravu zložitej hospodárskej situácie, v ktorej sa ocitlo mnoho európskych rybárov po zvýšení cien ropy. Ide predovšetkým o zvýšenie hranice verejných dotácií de minimis z 30 000 EUR na 60 000 EUR na trojročné obdobie a na prijímajúci podnik. Okrem tejto kompenzácie musíme zaviesť dlhodobejšiu stratégiu, ktorá umožní rybárom, ale aj profesionálom v iných odvetviach, ako sú napríklad poľnohospodári a cestní prepravcovia, znížiť ich závislosť od fosílnych palív. Z tohto dôvodu musí Komisia poskytnúť stimuly na európskej aj vnútroštátnej úrovni pre investície do nových technológií s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť v námornej, pozemnej a leteckej doprave.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o kríze v európskom odvetví rybného hospodárstva v dôsledku zvýšenia cien ropy, keďže táto kríza ovplyvnila hospodársku životaschopnosť odvetvia rybného hospodárstva s priamym vplyvom na príjmy rybárov. Sú potrebné dočasné núdzové opatrenia, ktoré umožnia európskym rybárom prekonať ich zložitú hospodársku situáciu, ale Komisia by mala takisto vypracovať strednodobý a dlhodobý plán zameraný na zlepšenie palivovej úspornosti v odvetví rybného hospodárstva vrátane akvakultúry.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Rybárstvo je dôležitá hospodárska činnosť pre európske krajiny, najmä pre prímorské krajiny, ako je tá naša. Parlament by si mal byť teda mimoriadne vedomý podmienok, ktoré ovplyvňujú profesionálnych rybárov.

Zvýšenie ceny paliva – nevyhnutné náklady pre tých, ktorí sa zaoberajú rybárstvom – nesmierne ovplyvnilo príjmy rybárov. V čase nemilosrdnej hospodárskej a finančnej krízy, keď je k dispozícii málo pomoci na udržanie spoločností a pracovných miest, vítam návrh v tomto uznesení, ktorý predložili moji kolegovia z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) na podporu rybárov EÚ zvýšením stropu pomoci de minimis z 30 000 EUR na 60 000 EUR na podnik počas obdobia troch rokov. Umožní to odvetviu rybného hospodárstva vyrovnať sa so zvýšenými prevádzkovými nákladmi súvisiacimi s cenou ropy.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento spoločný návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa týka krízy v európskom odvetví rybného hospodárstva v dôsledku sústavného zvyšovania cien paliva, ktoré veľmi výrazne ovplyvnilo prevádzkové náklady tohto odvetvia. Toto zvýšenie pociťujú predovšetkým malé a stredné podniky (MSP) – často rodinné firmy –, ktorých zamestnanci sa začínajú obávať o svoju prácu. Z tohto dôvodu vítam prijatie tejto správy a dúfam, že členské štáty budú čoskoro môcť zvýšiť podporu pre rybárov a že Európska únia prostredníctvom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo zvýši dotácie zamerané na zlepšenie a modernizáciu plavidiel a vybavenia a že vytvorí fond, na ktorý sa MSP budú môcť obrátiť, keď budú mať problémy. Podpora pre remeselný rybolov je mimoriadne dôležitá.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je pozitívne, že Parlament prijal toto uznesenie. Veľké zvýšenie cien ropy vážne zhoršilo krízu, v ktorej sa nachádza rybné hospodárstvo, a jeho hospodársku životaschopnosť a výrazne znížilo už teraz nízke príjmy tých, ktorí pracujú v tomto odvetví.

Súčasná dynamika predaja neumožňuje, aby výkyvy výrobných nákladov vrátane ropy ovplyvnili ceny rýb, k čomu okrem iných faktorov prispieva súčasná politika dovozu.

V mnohých prípadoch priemerné prvé predajné ceny stagnovali alebo klesali už niekoľko rokov a neprejavilo sa to na znížení cien za čerstvé ryby pre konečných spotrebiteľov.

Súčasnej spoločnej organizácii trhov (SOT) pre produkty rybného hospodárstva sa nepodarilo dostatočne prispieť k zlepšeniu prvých predajných cien ani zlepšiť rozdelenie pridanej hodnoty v rámci celého hodnotového reťazca tohto odvetvia.

Hospodárska situácia mnohých spoločností sa v posledných rokoch zhoršila, dokonca viedla k tomu, že mnohé z nich skončili s podnikaním. Existuje skutočné riziko, že tisíce rybárskych spoločností by mohli skončiť s podnikaním a tisíce pracovných miest by zanikli pre zvýšenie cien ropy.

Odvetvia pobrežného remeselného rybolovu sú mimoriadne zraniteľné.

Tieto opatrenia sa musia zaviesť.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Odvetvie rybného hospodárstva je jedným z odvetví, ktoré sú najviac ovplyvnené zvýšením cien ropy, pretože palivo je dôležitou súčasťou prevádzkových nákladov rybárov, tvorí odhadom 30 – 50 %. Plne podporujem akékoľvek opatrenia, ktoré by sa mohli zaviesť na pomoc rybárom v tejto súvislosti, najmä tým, ktorí sa zaoberajú remeselným rybolovom pri pobrežiach a ostrovoch.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Prijatie uznesenia Parlamentu o kríze v európskom odvetví rybného hospodárstva v dôsledku zvýšenia cien ropy je pre mňa príležitosťou pripomenúť vám, aké je naliehavé, aby sme pomohli rybárom. V situácii, keď je prijímanie pracovníkov čoraz ťažšie a keď postupy, ktoré rybári musia prijať, sú čoraz obmedzujúcejšie, zvýšenie cien paliva ešte viac komplikuje podmienky v tomto odvetví zasiahnutom krízou. Podstatné zvýšenie cien ropy má veľký vplyv na prevádzkové náklady rybárov a to spôsobilo pokles ich výnosov v období rokov 2008 až 2010. Ako pre zvolenú zástupkyňu prístavného mesta je pre mňa ešte väčšou povinnosťou požiadať Komisiu o schválenie zvýšenia stropu pomoci de minimis. Toto opatrenie by zmiernilo tlak na rybárov, čím by im umožnilo dôstojne žiť vďaka ich práci bez toho, aby sa im bránilo v dopĺňaní populácie rýb. Pripravovaná reforma spoločnej politiky rybného hospodárstva bude musieť získať podporu rybárov. Ukázať im dnes, že Európska únia venuje pozornosť ich potrebám, by bol dobrý začiatok.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože nedávne zvýšenie cien ropy ovplyvnilo hospodársku životaschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a spôsobilo znepokojenie mnohých rybárov nad tým, ako kompenzovať tieto dodatočné náklady, keďže zvýšenie cien ropy má priamy vplyv na príjmy rybárov. Musíme využiť všetky možnosti a finančné rezervy, ktoré sú k dispozícii v rámci rozpočtu Spoločenstva pre rybné hospodárstvo, s cieľom financovať núdzové podporné opatrenia pre priemysel, čo mu umožní prekonať ťažkosti, ktoré predstavuje zvýšenie cien paliva, kým sa nezavedú opatrenia iného druhu. Európsky fond pre rybné hospodárstvo by mal naďalej poskytovať pomoc na zlepšenie selektivity rybárskeho výstroja a na výmenu motorov z dôvodov bezpečnosti, ochrany životného prostredia a spotreby paliva predovšetkým pre drobných pobrežných a tradičných rybárov. Podľa môjho názoru musí Komisia bezodkladne navrhnúť investície do nových technológií na európskej aj vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť rybárskych plavidiel, a tak znížiť závislosť rybárov od fosílnych palív.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Uznesenie je vyjadrením znepokojenia Parlamentu nad stavom odvetvia rybného hospodárstva, finančným stavom rybárskych spoločností a trhovej ceny rýb. Je to dôležité odvetvie a ryby sú dôležitou súčasťou nášho jedálneho lístka. Domnievam sa, že článok 3 spoločného návrhu uznesenia, ktorý vyjadruje vôľu zvýšiť pomoc rybárom, je mimoriadne dôležitý. Je to riešenie, ktoré ponúka viac výhod ako nové záruky navrhované pre toto odvetvie. Dúfam, že Komisia a Rada uznesenie seriózne zohľadnia.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, pretože si nemyslím, že EÚ by mala v dôsledku zvýšenia cien ropy zvýšiť dotácie pre európske odvetvie rybného hospodárstva či pre akékoľvek iné odvetvie.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nedávne zvýšenie cien ropy ovplyvnilo hospodársku životaschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a spôsobilo znepokojenie mnohých rybárov nad tým, ako kompenzovať tieto dodatočné náklady. Nemôžeme zabúdať, že zvýšenie cien ropy priamo ovplyvňuje príjmy rybárov. Príjmy a platy ľudí pracujúcich v odvetví rybného hospodárstva sú neisté v dôsledku rôznych faktorov, ako je napríklad nepravidelný charakter rybárstva, použité marketingové prístupy a spôsob, akým sa stanovujú prvé predajné ceny, čo znamená, že určité formy vnútroštátnej a verejnej pomoci EÚ treba zachovať. Navyše má finančná a hospodárska kríza vplyv na priemyselné odvetvia a predovšetkým na malé a stredné podniky (MSP) a ohrozuje činnosť a zamestnanosť v primárnych a sekundárnych odvetviach. Tak ako v minulosti, aj teraz musíme prijať dočasné núdzové opatrenia na prekonanie ťažkostí, ktorým čelí odvetvie rybného hospodárstva vzhľadom na zvýšenie cien ropy.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie a proti všetkým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré boli predložené. Musia sa prijať nové podporné opatrenia v odvetví rybného hospodárstva, majúc na pamäti spojenie dvoch faktorov: na jednej strane vysokú cenu ropy a na druhej strane nízku prvú predajnú cenu rýb. Rybárstvo je dôležitým hospodárskym odvetvím pre Európsku úniu a musí dostať podporu v čase, keď priemerná cena za barel ropy zostane na úrovni 80 – 100 USD.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Súčasná celosvetová hospodárska kríza, ktorú zhoršila politická kríza v Maghrebe a na Blízkom východe, viedla k ďalšiemu zvýšeniu ceny ropy na úroveň viac ako 100 USD za barel. Vzhľadom na politickú nestabilitu, ktorá hýbe arabským svetom, by sa táto cena mohla ešte zvýšiť.

Náklady na energiu predstavujú najvýznamnejšiu súčasť prevádzkových nákladov odvetvia rybného hospodárstva a na rozdiel od iných činností toto odvetvie nemôže kompenzovať dodatočné náklady zvýšením produkcie v dôsledku stropov stanovených celkovým povoleným výlovom a kvótami.

Napriek rôznym názorom na to, ako by sa malo riadiť toto odvetvie, v jednom bode existuje zhoda, ktorú je dôležité zdôrazniť: rybárstvo je mimoriadne dôležité pre dodávky potravín pre európske obyvateľstvo a ako zdroj zamestnanosti pre väčšinu pobrežných spoločenstiev EÚ, kde nie sú žiadne iné pracovné miesta.

S cieľom zaručiť kontinuitu rybárstva a zabrániť poklesom dodávok a zvýšeniu nezamestnanosti v tomto odvetví musí EÚ zvýšiť strop stanovený nariadením de minimis bližšie k hodnote 60 000 EUR, ako aj prijať ostatné opatrenia schopné zmierniť nedávne zvýšenie cien ropy.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Náklady na rybolov veľmi závisia od ceny ropy. Keďže nedávne zvýšenie cien ropy ovplyvnilo hospodársku životaschopnosť tohto odvetvia, je dôležité prijať núdzové opatrenia, ktoré umožnia európskym rybárom prekonať ich zložitú hospodársku situáciu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Skutočný problém s dnešným rybárstvom je, že 70 % populácie rýb v Európe sa nadmerne loví v dôsledku skutočnosti, že naša flotila je jednoznačne predimenzovaná. Je nezodpovednou chybou míňať verejné peniaze na udržiavanie tejto flotily. V rámci reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva je viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutné reštrukturalizovať európsku rybársku flotilu, aby sa prestali používať lode, ktoré spotrebúvajú veľké množstvá paliva a produkujú veľké množstvá emisií CO2, a takisto rybársky výstroj a postupy, ktoré jednoznačne ničia životné prostredie, aby sme mohli napredovať smerom k modelu, ktorý by bol menej závislý od energie, menej deštruktívny a trvalo udržateľnejší z hľadiska životného prostredia, ako aj zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska.

Pridelenie väčšieho množstva finančných prostriedkov tomuto odvetviu v dôsledku zvýšenia cien ropy bude iba ešte väčším stimulom pre rybárov, aby používali lode s vysokou spotrebou paliva, a to najmä v čase, keď zvýšenie týchto cien nie je prechodné, ale jednoznačne štrukturálne.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) V dôsledku hlbokej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá ovplyvňuje priemysel a malé a stredné podniky, sa cena za barel ropy zvýšila a je stále neistá pre riziko politickej nestability v arabskom svete. Táto kríza zásadne ovplyvnila európsky morský rybolov, pretože 60 % našich rýb dovážame z tretích krajín. Podporujem uznesenie, pretože sa domnievam, že je dôležité posilniť bezpečnosť našich dodávok energie, informovať trhy a dať spotrebiteľom väčšie záruky v súvislosti so stavom zásob ropy. Takisto sa domnievam, že je nevyhnutné zaviesť spoločný akčný plán na podporu pobrežných regiónov, ktoré sú aktívne v odvetví rybného hospodárstva.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) S nadšením som hlasovala za toto uznesenie, ktoré žiada Komisiu, aby prijala dôrazné opatrenia na podporu rybného hospodárstva. Zvýšenie ceny ropy spôsobuje skutočnú krízu v tomto odvetví. Táto kríza začala ako cyklická kríza, ale teraz sa stala štrukturálnou a ohrozuje hospodársku životaschopnosť priemyslu. Prevádzkové náklady závratne stúpli a majú závažný účinok na príjmy rybárov v takom rozsahu, že celé výrobné odvetvie a všetky pobrežné regióny sú teraz ovplyvnené. V dôsledku toho vítam žiadosť nášho Parlamentu zaviesť väčšiu flexibilitu v programe dotácií de minimis. Napriek zložitej rozpočtovej situácii by rybári nerozumeli tomu, keby Únia zlyhala pri riešení ich problémov. Navyše uznesenie žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala remeselnému pobrežnému rybolovu a dotknutým regiónom. Podľa môjho názoru to bolo nevyhnutné, hoci to ovplyvnilo celé odvetvie, a zvýšenie nákladov na energiu bude mať väčší vplyv na tradičný rybolov ako na priemyselný rybolov. Domnievam sa, že mimoriadne situácie si vyžadujú mimoriadne opatrenia. Z tohto dôvodu budem pozorne sledovať návrhy, ktoré Komisia predloží, aby uistila a podporila našich rybárov.

Návrh uznesenia B7-0286/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu, keďže vyjadruje nespokojnosť s Komisiou, pretože do konca roku 2009 sa plne pridelilo iba 75 % z celkovej sumy finančnej podpory vo výške 21 miliárd EUR iba pre 50 000 malých a stredných podnikov (MSP). Nadmernú administratívnu záťaž, ktorá je prekážkou pre väčšinu MSP, treba odstrániť. Systém prístupu spoločností k tomuto financovaniu je potrebné nielen zjednodušiť, ale aj zlepšiť.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Komisia venuje mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom (MSP): 23 miliónom MSP, ktoré tvoria hospodársku štruktúru EÚ a sú zdrojom inovácií a kreativity, čím umožňujú Európe naďalej vynikať na svetových trhoch. Postupne sa odstraňovala byrokracia a právne predpisy – ktoré až donedávna v zárodku marili rozvoj inovačných malých podnikov – a mladí ľudia začínajú vidieť iskierku nádeje na stabilnú budúcnosť, ktorá bude, dúfajme, plná príležitostí. Podnikanie, odborná príprava, flexibilita, inteligentná regulácia a prístup k úverom sú kľúčovými pojmami iniciatívy Small Business Act, rámca, ktorý definuje politiku EÚ pre MSP prostredníctvom cielenej pomoci a odbornej prípravy pre mladých ľudí.

Teraz, keď boli definované mnohé iniciatívy, je zodpovednosťou členských štátov a Európskej únie ako celku riadne ich vykonávať, poskytnúť MSP väčšiu slobodu v ich činnostiach, umožniť im zúčastniť sa vo verejných súťažiach, prijať v budúcnosti jednotný európsky patent a rýchlo zaviesť smernicu o oneskorených platbách. Aby sme nezabudli, investície sú nevyhnutné s cieľom zabrániť tomu, aby sa zmarilo doteraz vynaložené úsilie, pretože iba investície môžu ovplyvniť riadne fungovanie mechanizmu a európskej konkurencieschopnosti.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Iniciatíva Small Business Act je založená na viacerých pilieroch, ako je napríklad prístup k financovaniu a prístup k jednotnému trhu, medzinárodným trhom a verejnému obstarávaniu. Pokrok dosiahnutý v rámci členských štátov z hľadiska uskutočnenia konkrétnych krokov na zlepšenie podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky je premenlivý a niekedy zanedbateľný, a to napriek deklarovaným politickým záväzkom, ktoré obsahuje tento dokument. V Európskej únii je 23 miliónov malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, významne prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest. MSP sa vyrovnávajú s významnými problémami pri rozširovaní svojich aktivít a zlepšovaní svojich inovačných kapacít a prístupu na trhy.

Z tohto dôvodu vyzývam členské štáty, aby bezodkladne prijali návrh štatútu európskej súkromnej spoločnosti, ktorý by umožnil MSP obchodovať v celej EÚ a zároveň znížiť náklady a podporiť rast v tejto oblasti, prispieť k zníženiu administratívy o 25 % a podporovať obchod. Hlasovala som za tento návrh uznesenia.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. V EÚ je 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP), ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest. Významným spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest, sú hlavným zdrojom inovácií a zohrávajú najdôležitejšiu úlohu pri udržiavaní a zvyšovaní zamestnanosti a pomáhajú dosiahnuť hlavné ciele kľúčovej iniciatívy EÚ 2020. Iniciatíva Small Business Act prijatá v roku 2008 bola významným politickým krokom zameraným na zlepšenie podnikateľského prostredia pre MSP so zaručením lepšej a jednoduchšej regulácie a zjednodušením prístupu na trh. MSP však naďalej čelia závažným problémom pri rozširovaní svojich aktivít a inovačných kapacít a je pre ne ťažké dostať sa na trhy predovšetkým pre ťažkosti pri získavaní financovania a administratívne prekážky, ktoré by sa mali takisto naďalej zmenšovať. Členské štáty by mali bezodkladne zaviesť všetky ustanovenia iniciatívy Small Business Act s cieľom vytvoriť jasné a ucelené podnikateľské prostredie.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Iniciatíva Small Business Act je strategickým rámcom na lepšie využívanie potenciálu na rast a inováciu malých a stredných podnikov EÚ (MSP). V EÚ je približne 23 miliónov MSP, ktoré predstavujú asi 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskom raste, sociálnej súdržnosti a pri vytváraní pracovných miest.

Toto uznesenie, za ktoré som hlasovala, uznáva, že sa začali viaceré iniciatívy v rámci Small Business Act. Napriek tomu možno urobiť omnoho viac na pomoc európskym MSP, a to konkrétne: rýchle vykonať smernice o oneskorených platbách členskými štátmi, vytvoriť lepšie mechanizmy Komisie na podporu členských štátov pri uplatňovaní zásad iniciatívy Small Business Act, bezodkladne prijať posledný zostávajúci návrh týkajúci sa štatútu európskej súkromnej spoločnosti členskými štátmi, pravidelne vykonávať test vplyvu na MSP Komisiou a členskými štátmi ako súčasť posúdení vplyvu, naliehavo znížiť byrokratickú a administratívnu záťaž MSP a ustanoviť program Erasmus pre mladých podnikateľov ako stály program s dostatočným rozpočtom.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za návrh uznesenia, pretože vítam iniciatívu Akt o jednotnom trhu a najmä tie legislatívne opatrenia, ktoré malým a stredným podnikom (MSP) umožňujú využívať všetky výhody jednotného trhu, ako sú európske pravidlá pre fondy rizikového kapitálu, revidované pravidlá pre DPH a zjednodušenie účtovných smerníc. Zároveň sa domnievam, že treba posilniť dialóg medzi MSP a zadávateľmi verejných zákaziek s cieľom zjednodušiť účasť MSP na postupoch pre zadávanie verejných zákaziek. Považoval by som v tejto súvislosti za vhodné preskúmať možnosti, ktoré by MSP pomohli vytvárať partnerstvá a konzorciá a spoločne sa zúčastňovať na verejných zákazkách. Komisia by mala vypracovať posúdenie vplyvov a zvážiť možnosť zvýšiť stropy pre verejné zákazky EÚ, čo by MSP umožnilo zúčastniť sa na zákazkách, ktoré by inak podliehali zvláštnym požiadavkám a MSP by sa na nich preto nemohli zúčastniť.

Chcel by som vyzvať aj Komisiu, aby zvážila, ako by bolo možné zlepšiť v Európe zverejňovanie všetkých oznamov o verejnom obstarávaní a odstrániť administratívnu záťaž, ktorá európskym firmám bráni zúčastniť sa na cezhraničnom verejnom obstarávaní. Pred členskými štátmi potom leží úloha systematickejšie uplatňovať európsky kódex osvedčených postupov uľahčujúcich MSP prístup k verejnému obstarávaniu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam vytvorenie a rozvoj iniciatívy Small Business Act, ktorá podľa môjho názoru poskytuje včasné riešenia pre hlavné prekážky, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky (MSP), pokiaľ ide o rozširovanie a stabilizáciu ich činností. Mnohé z týchto prekážok sú spôsobené nadmernou byrokratizáciou a ťažkosťami pri získavaní finančných prostriedkov. Iniciatíva Small Business Act vyzýva členské štáty, aby riadne zaviedli a prijali jej zásady a zlepšili tak podnikateľské prostredie pre MSP.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Iniciatíva Small Business Act bola jedným z najaktívnejších činov počas posledných troch rokov a je dôležité, aby sa EÚ naďalej zameriavala na MSP.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o preskúmaní iniciatívy Small Business Act, keďže existujú ďalšie dôležité kroky, ktoré treba uskutočniť na uľahčenie riadnej prevádzky MSP v EÚ.

Z hospodárskeho hľadiska sú MSP tým, čo nazývame chrbtovou kosťou EÚ. MSP predstavujú v skutočnosti 99 % všetkých podnikov v Európe a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest. Európska únia podporuje ich rozvoj. Na vnútroštátnej úrovni sa však MSP neustále stretávajú s ťažkosťami pri získavaní finančných prostriedkov alebo pri riešení administratívnych úloh, ktoré často presahujú požiadavky smerníc EÚ. Z tohto dôvodu som hlasoval za zvýšenie úsilia členských štátov, pokiaľ ide o riadne vykonávanie zásad uvedených v iniciatíve Small Business Act.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) MSP sú nevyhnutné pre dynamiku európskeho hospodárstva. V EÚ je 23 miliónov MSP, ktoré zamestnávajú menej ako 250 ľudí a ktorých obrat nepresahuje 50 miliónov EUR, pričom predstavujú 99 % európskych podnikov a zamestnávajú takmer 70 % pracovnej sily v súkromnom odvetví. Zavedenie európskej stratégie by bolo vítané v súvislosti s ťažkou obnovou a väčšou medzinárodnou hospodárskou súťažou. Iniciatíva Small Business Act je zameraná na posilnenie podnikania v Európe a na pomoc pri raste podnikov. Z tohto dôvodu je absolútnou požiadavkou, aby sme obmedzili administratívne formality a zaviedli modernú administratívu prispôsobenú potrebám MSP. Z tohto dôvodu musí Komisia zaviesť jednotný systém zakladania podnikov. Bolo by tiež užitočné zaviesť test vplyvu na MSP na vyhodnotenie vplyvu všetkých budúcich právnych predpisov o MSP a na kontrolu toho, či tieto právne predpisy nepotlačia potenciál týchto podnikov na rast.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Vítam prijatie uznesenia Európskeho parlamentu o preskúmaní iniciatívy Small Business Act, ktoré prispôsobuje európske podporné opatrenia pre malé a stredné podniky (MSP) novým okolnostiam v dôsledku hospodárskej krízy z roku 2008 a zabezpečuje, aby boli schopné splniť ciele stratégie EÚ 2020. MSP boli ako prvé ovplyvnené finančnou a bankovou krízou, ktorá trvala počas niekoľkých posledných rokov a ktorá obmedzila ich prístup k financovaniu a trhom. Táto nová verzia iniciatívy Small Business Act preto musí poskytnúť väčšiu podporu inováciám medzi MSP diverzifikáciou finančných nástrojov a čo najväčším znížením administratívnej záťaže, ktorej sú vystavené.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Samotné malé a stredné podniky (MSP) predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest v Európskej únii. Ich úloha v hospodárskom raste, sociálnej súdržnosti a pri tvorbe pracovných miest je preto najdôležitejšia.

Iniciatíva Small Business Act je založená na kľúčových zásadách, ako je napríklad prístup k financovaniu, prístup k trhom a lepšia regulácia. Je však nepopierateľné, že MSP naďalej čelia viacerým problémom, ako sú napríklad ťažkosti pri rozširovaní ich činností, problémy s prístupom na trh alebo nespočetné ťažkosti pri získavaní financovania.

Preto vítam závery preskúmania Komisie a veľmi ma tešia nové návrhy s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu a dosiahnuť pokroky v procese znižovania byrokracie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu sa týka preskúmania iniciatívy Small Business Act. Iniciatíva Small Business Act je súborom politických zásad, ktorých cieľom je podpora malých a stredných podnikov (MSP), pokiaľ ide o prístup k financovaniu a trhom, ako aj o zlepšenie právnych predpisov. Sociálna, hospodárska a finančná úloha MSP v Európskej únii je nespochybniteľná. V EÚ ich je približne 23 miliónov, predstavujú 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest. Súčasná finančná kríza mala negatívny vplyv na tieto spoločnosti. Z tohto dôvodu existuje potreba preskúmať súčasné právne predpisy s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu, znížiť administratívne náklady a celú byrokraciu, podporovať úsporu energie, keďže iba 24 % spoločností v súčasnosti uznáva jej dôležitosť, zlepšiť technológiu podnikov prostredníctvom ekologických inovácií, podporovať lepšiu úroveň kvalifikácie, vzdelávania a odbornej prípravy a podporovať internacionalizáciu a dobrú správu vecí verejných. Z tohto dôvodu vítam prijatie tohto uznesenia a dúfam, že všetky MSP budú mať úžitok z týchto opatrení a začnú prosperovať, z čoho budú mať úžitok všetci Európania.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Máme pred sebou ďalšie uznesenie plné rozporov. Na jednej strane treba uvítať, že Komisia vymenovala nového zástupcu malých a stredných podnikov (MSP), a podporiť jeho mandát na monitorovanie pokroku členských štátov pri plnení iniciatívy Small Business Act a na podporu záujmov MSP v rámci celej Komisie a najmä pri zabezpečovaní účinného dodržiavania zásady „najprv myslieť v malom“. Uznesenie dáva kladné odporúčanie a vyzýva členské štáty, aby vymenovali vnútroštátnych zástupcov MSP na koordináciu politík MSP a na kontrolu vykonávania iniciatívy Small Business Act v rámci jednotlivých správnych orgánov.

Takisto považujeme za pozitívne, že zdôrazňuje, že administratívna záťaž je relatívne vyššia v menších spoločnostiach, a preto žiada, aby sa rozlišovalo medzi mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi.

Na druhej strane však uznesenie nerieši – alebo nerieši dostatočne – množstvo obmedzení, priamych aj nepriamych, ktorými sú MSP v súčasnosti zaťažené a z ktorých mnohé sú dôsledkom politík prevládajúcich na úrovni EÚ.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uznesenie na jednej strane víta vymenovanie nového zástupcu malých a stredných podnikov (MSP) Komisiou a podporuje jeho mandát na monitorovanie pokroku členských štátov pri plnení iniciatívy Small Business Act a na podporu záujmov MSP v rámci celej Komisie a najmä pri zabezpečovaní účinného dodržiavania zásady „najprv myslieť v malom“, vyzýva členské štáty, aby menovali vnútroštátnych zástupcov MSP, ktorí by koordinovali politiky MSP a dohliadali na vykonávanie iniciatívy Small Business Act v jednotlivých správnych orgánoch.

Na druhej strane však nekritizuje ani nenavrhuje alternatívy k neoliberálnym a reštriktívnym politikám Paktu stability a rastu, ktoré spôsobujú tak veľa problémov MSP a širokej verejnosti.

Napriek tomu je pozitívne, že uznesenie poukazuje na to, že administratívna záťaž je relatívne vyššia v menších spoločnostiach, a preto žiada, aby sa rozlišovalo medzi mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi. Zdôrazňuje, že mikropodniky – s menej ako 10 zamestnancami – tvoria 91,8 % všetkých podnikov EÚ, a preto si zaslúžia viac pozornosti a zodpovedajúci prístup ušitý na mieru.

Budeme monitorovať, ako dopadne jeho vykonávanie.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) V Európskej únii je 23 miliónov malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 100 miliónov ľudí. Iniciatíva Small Business Act je dôležitou politikou a zameriava sa na zjednodušenie prístupu k financovaniu a trhu a na zlepšenie regulácie. Veľmi dôležitou súčasťou tejto iniciatívy je znižovanie byrokracie, ktorá ovplyvňuje MSP v Írsku a v EÚ.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes prejavil podporu 23 miliónom malých a stredných podnikov (MSP) v Európskej únii, ktoré predstavujú viac ako 100 miliónov pracovných miest a významne prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest.

Cieľom bolo zhodnotiť dosiahnutý pokrok a naplánovať nové činnosti s cieľom reagovať na problémy súvisiace s hospodárskou krízou.

Môžeme zaznamenať výrazné zlepšenie situácie MSP, ale ešte stále je potrebný pokrok. MSP sa naďalej stretávajú so závažnými problémami pri rozširovaní svojich aktivít a niekedy dokonca pri prežití. Z tohto dôvodu je nevyhnutné znížiť byrokraciu prostredníctvom posilnenia kontroly a inteligentnej regulácie.

Preto treba rýchlo prijať rozhodnutie o štatúte európskej súkromnej spoločnosti a takisto musíme bezodkladne pokročiť smerom k prijatiu jednotného európskeho patentu. Zároveň sa musíme uistiť, že test vplyvu na MSP sa riadne uplatňuje vo všetkých nových legislatívnych návrhoch, a to najmä na vnútroštátnej úrovni.

Na záver, MSP zohrávajú kľúčovú úlohu v európskych inováciách. Mali by sme pokračovať v zjednodušovaní financovania výskumu a vývoja s cieľom zvýšiť ich inovačné kapacity počas celého inovačného cyklu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) MSP predstavujú 99 % podnikov v Európskej únii. V dôsledku toho som hlasovala za preskúmanie iniciatívy Small Business Act, uznesenia, ktoré uznáva kľúčovú úlohu MSP v európskom hospodárstve. Podporujem strategický rámec, ktorý zachádza ešte ďalej v pomoci, ktorú majú MSP k dispozícii v čase recesie, a to v mnohých oblastiach. Preto vítam inteligentnú reguláciu zmierňujúcu administratívnu záťaž, ktorú nesú títo kľúčoví hospodárski aktéri, a uľahčujúcu prístup k financovaniu a novým trhom, aby mohli investovať a rásť. Na záver je dôležité poukázať na to, že výskum, inovácie a odborná príprava by sa mali podporovať, aby naše MSP mohli v plnej miere využívať výhody jednotného trhu.

  Małgorzata Handzlik (PPE), písomne. – (PL) Ako zástupkyňa Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) som sa zúčastnila na práci a rokovaniach o smernici o oneskorených platbách, ktorá je jedným z kľúčových legislatívnych návrhov oznámených v pôvodnej verzii iniciatívy Small Business Act. Dúfam, že členské štáty sa budú usilovať čo najrýchlejšie a správne vykonávať jej ustanovenia. Iniciatíva Small Business Act je dobrým návrhom pre malé a stredné podniky. Mám však pochybnosti o kvalitatívnom hodnotení vykonanej práce. Ako príklad by som chcela spomenúť prílohu k preskúmaniu, ktorú vypracovala Európska komisia. Príloha obsahuje príklady niektorých dobrých postupov a medzi nimi v časti týkajúcej sa jednotného trhu spomína skutočnosť, že 22 členských štátov vytvorilo operatívne jednotné kontaktné miesta (miesta jednotného kontaktu). Chcela by som všetkým pripomenúť, že tieto body boli stanovené v súlade so smernicou o poskytovaní služieb.

Sotva pred niekoľkými mesiacmi tento Parlament prijal správu o vykonávaní smernice o poskytovaní služieb, v ktorej zásadne upozorňujeme na skutočnosť, že jednotné kontaktné miesta nie sú plne prevádzkyschopné, že v mnohých prípadoch neumožňujú vybavenie formalít elektronickým spôsobom a že nefungujú tak, ako očakávajú podniky. Dúfam, že po upriamení pozornosti na jednotlivé jednotné kontaktné miesta, ktoré sú dobrými príkladmi, bude nasledovať väčšie úsilie o zlepšenie prevádzky všetkých jednotných kontaktných miest, aby skutočne slúžili malým a stredným podnikom.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože víta preskúmanie iniciatívy Small Business Act Komisiou a vyjadruje podporu novým návrhom, ktoré sa zameriavajú na ďalšie zlepšovanie prístupu k financovaniu, zlepšovanie prístupu na trh a znižovanie administratívnej záťaže posilňovaním správy vecí verejných a monitorovaním prostredníctvom inteligentnej regulácie. Domnievam sa, že členské štáty by mali bezodkladne prijať posledné zostávajúce návrhy týkajúce sa štatútu európskej súkromnej spoločnosti, ktoré by umožnili MSP obchodovať v celej EÚ a zároveň znížiť náklady a podporiť rast v tejto oblasti. Zároveň musíme podporovať zníženie administratívneho zaťaženia o 25% uvedené v iniciatíve Small Business Act, ktoré by prispelo k účinnosti iniciatívy Small Business Act, pôsobilo by proti protekcionistickým hospodárskym politikám členských štátov a podporovalo obchod v rámci celej EÚ. Členské štáty musia rýchlo zaviesť revidovanú smernicu o oneskorených platbách, aby mohli účinne bojovať proti tomuto javu a jeho negatívnym dôsledkom najmä pre MSP. Členské štáty by sa mali takisto vyhýbať stratégii tzv. „gold plating“ pridávaním ďalších požiadaviek nad rámec požiadaviek právnych predpisov pri transpozícii smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov. Administratívna záťaž je relatívne vyššia v menších spoločnostiach – toto neprimerané a nesprávne ustanovenie znižuje počet založených MSP. Treba rozlišovať medzi mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi. Domnievam sa, že malé podniky by mali dostať pomoc na zvyšovanie ich schopnosti súťažiť na medzinárodných trhoch zlepšovaním ich schopnosti vyvážať, šírením informácií súvisiacich s programami a iniciatívami uľahčujúcimi prístup na medzinárodný trh a prienik tovarov a služieb MSP a zaručením primeraného zastúpenia záujmov malých podnikov.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam preskúmanie iniciatívy Small Business Act zo strany Komisie a vyjadrujem podporu novým návrhom, ktoré sa zameriavajú na ďalšie zlepšovanie prístupu k financovaniu, zlepšovanie prístupu na trh a pokračujúce znižovanie administratívnej záťaže posilňovaním správy vecí verejných a monitorovaním a prostredníctvom inteligentnej regulácie a opatrení, ako je napríklad preskúmanie výkonnosti MSP.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za preskúmanie iniciatívy Small Business Act, keďže sa domnievam, že Európska únia musí pokračovať v procese posilňovania svojich podporných mechanizmov vzhľadom na odstránenie prekážok, ktoré blokujú trvalo udržateľný rozvoj malých a stredných podnikov, aby sa ich potenciál mohol prejaviť v plnej miere. Majúc na pamäti kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú v európskom hospodárstve, a ich príspevok k podpore hospodárskeho rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti treba zaviesť opatrenia zamerané na zabezpečenie ideálneho rámca pre rozvoj MSP. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že členské štáty musia zvýšiť svoje úsilie o podporu politík zameraných na podporu podnikania a vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia pre MSP. Takisto sa musí zvážiť kľúčová úloha, ktorú zohráva výmena osvedčených postupov v rámci týchto politík. Zlepšovanie prístupu MSP k financovaniu a jednotnému trhu, znižovanie byrokracie, ako aj zaručenie lepšieho vykonávania iniciatívy Small Business Act členskými štátmi musia byť prioritami na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Preskúmanie iniciatívy Small Business Act a nové návrhy, ktoré obsahuje, sú nevyhnutnými nástrojmi na posilnenie a oživenie 23 miliónov európskych malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sa ukázali ako skutočná ochrana pred hospodárskou krízou. V rámci európskeho hospodárstva ako celku SME predstavujú 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú pracovné miesta pre takmer 100 miliónov Európanov. Naďalej musíme pracovať na posilňovaní a podpore MSP s cieľom oživiť rast a zároveň sa zameriavať na zlepšovanie konkurencieschopnosti a inovácie. Tieto návrhy verne vystihujú tieto potreby. Je mimoriadne dôležité oživiť iniciatívu Small Business Act v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020 a všetky činnosti na uľahčenie rastu MSP prostredníctvom zjednodušenia a podpory nielen pre investície, ale aj pre úlohy, ktoré dnes prinášajú globalizácia a zmena klímy.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Je to len ďalší text, ktorý sa usiluje znížiť normy verejných orgánov v prospech podnikateľov. Európska iniciatíva Small Business Act a jej preskúmanie nie sú ani v záujme verejnosti, ani v záujme zamestnancov MSP. Jedinou kladnou stránkou tohto uznesenia, ktoré podporili všetky politické skupiny okrem našej, je odsúdenie tohto stavu vecí a vychvaľovanie energetickej účinnosti, ktorú na iných miestach oslabuje podporovaním bezuzdného vývozu. Pokrytecké a zlomyseľné. Zdržiavam sa podpory tohto zámeru a odsudzujem pokrytectvo.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nemôžeme zabúdať, že 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, významne prispieva k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest. Sú hlavným zdrojom inovácií a zohrávajú najdôležitejšiu úlohu pri udržiavaní a zvyšovaní zamestnanosti a prispievajú k dosiahnutiu hlavných cieľov kľúčových iniciatív stratégie EÚ 2020. Iniciatíva Small Business Act je založená na celom rade významných politických pilierov, ako je prístup k financovaniu, prístup k trhom – k jednotnému trhu, k medzinárodným trhom, verejnému obstarávaniu – a lepšia regulácia. Musíme povzbudiť členské štáty, aby prijali jej usmernenia a pomohli tak MSP v týchto krízových časoch.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Mám veľmi kladný názor na toto uznesenie o preskúmaní iniciatívy Small Business Act, keďže obsahuje správne opatrenia, ktoré by sa mali prijať na uľahčenie podnikania pre viac ako 23 miliónov malých a stredných podnikov. K hlavným bodom patrí uplatnenie nového radu opatrení, ktoré umožnia ľahší prístup k úverom prostredníctvom verejnej podpory systémov záruk, a dôrazný záväzok podporovať spolufinancovanie mikroúverov. Viac ako rad stimulov a cielené financovanie naše malé a stredné podniky potrebujú väčšiu a jednoduchšiu slobodu konania, a teda menej byrokracie a tiež určité záruky. Čo sa týka záruk, mali by sme požiadať členské štáty, aby vyriešili otázku oneskorených platieb, ktorá spôsobila a naďalej spôsobuje závažné problémy a ťažkosti. Na záver by som chcel zdôrazniť, že internacionalizácia môže byť novou príležitosťou na oživenie malých a stredných podnikov, a preto budú veľmi vítané akékoľvek nástroje, ktoré im umožnia rozširovanie za hranice. Je to ťažká úloha najmä pre menšie podniky, a z tohto dôvodu si vyžaduje väčšiu pozornosť a viac podpory od Európskej únie.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za tento dokument, pretože sa domnievam, že stimuly pre malé podniky stanovené v iniciatíve Small Business Act sú spôsobom na zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie. Vašu pozornosť by som chcela upriamiť predovšetkým na dva aspekty uznesenia, ktoré sme prijali. Po prvé, pozornosť venovaná vzdelávaniu a odbornej príprave. Sú to práve mladí ľudia, ktorí budú vytvárať budúcnosť EÚ a zúčastňovať sa na nej. Preto je pre nich veľmi dôležité, aby boli podnikaví a pripravení vytvoriť živé a konkurencieschopné hospodárstvo EÚ. Účinné využívanie zdrojov je ďalším aspektom, ktorý takisto súvisí s budúcou kvalitou života v EÚ. Vždy o tom hovoríme, ale zatiaľ sme v praxi, žiaľ, primálo konali, aby sa naše slová premenili na činy. Na druhej strane, účinné využívanie zdrojov ako opatrenie samo osebe nestačí – vo všeobecnosti je potrebný trvalo udržateľný prístup k životnému prostrediu v každom štádiu rozvoja podnikania. Preto vyzývam Európsku komisiu aj členské štáty, aby venovali čo najviac pozornosti väčšiemu rozvoju podnikania mladých a podpore účinného využívania zdrojov a ostatných iniciatív na úsporu energie.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Cieľom tohto uznesenia je poskytnúť názor Európskeho parlamentu na analýzu iniciatívy Small Business Act zo strany Komisie. Samotný Parlament využíva toto uznesenie na vyjadrenie podpory novým návrhom, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k financovaniu a k trhom, opatreniam na pokračovanie v procese znižovania byrokracie posilňovaním správy vecí verejných a monitorovaním, inteligentnej regulácii a opatreniam, ako je napríklad preskúmanie výkonnosti MSP.

Ako som uviedla predtým, MSP sú kľúčom k podpore hospodárskeho rastu. V tejto súvislosti je to, čo Parlament navrhuje z hľadiska výskumu a inovácií – konkrétne zjednodušenia financovania výskumu, rozvoja a inovácií a podpory primeraného riadenia programov najmä pre MSP –, mimoriadne dôležité, ako aj posilňovanie inovačných kapacít počas celého cyklu vrátane iných ako technologických inovácií v rámci budúceho finančného rámca pre výskum a inovácie. Podporujem aj investície určené na podporu miestnych MSP, a to napríklad zapojením inovačných centier, obchodných komôr, obchodných združení a inovačných zoskupení na celom jednotnom trhu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Malé a stredné podniky (MSP) predstavujú 99 % všetkých podnikov EÚ a sú kľúčovým príspevkom k hospodárskemu rastu. Zároveň predstavujú zdroj pracovných miest a bohatstva a sú mimoriadne vhodnými nositeľmi inovácií. Je preto nevyhnutné naďalej im poskytovať také podmienky, aby boli schopné rozvíjať sa a zabezpečiť si postavenie na trhu, prostredníctvom zaistenia ich prístupu k financovaniu a k potenciálnym výhodám jednotného trhu. Preto je dôležité zablahoželať Komisii k analýze iniciatívy Small Business Act a podporiť predložené nové návrhy, ktorých cieľom je podpora MSP.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Deväťdesiatdeväť percent európskych spoločností sú malé a stredné podniky (MSP). Dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore poskytuje základňa MSP. Viac než polovicu pridanej európskej hodnoty vytvárajú MSP. Skutočné oživenie hospodárstva ani dlhodobý hospodársky rast nenastanú bez významných opatrení zo strany verejných orgánov, či už miestnych, vnútroštátnych, alebo európskych, v prospech malých a stredných podnikov. Európska komisia prijatím iniciatívy „Small Business Act“ v roku 2008 urobila prvý rozhodujúci krok smerom k malým a stredným podnikom zavedením zásady „najskôr myslieť v malom“ do všetkých oblastí právnych predpisov. Napriek tomu, že v ostatných troch rokoch sa presadilo množstvo návrhov, pričom mám na mysli predovšetkým smernicu o oneskorených platbách, je nutné dosiahnuť ešte veľký pokrok, aby sa uľahčilo fungovanie malých a stredných podnikov, a to nielen v súvislosti s administratívnou záťažou, s ktorou sa stretávajú, ale aj s ťažkosťami, ktoré majú pri získavaní financovania. Európska komisia musí pokračovať cestou, ktorú určila prostredníctvom iniciatívy „Small Business Act“ v roku 2008. Vyzýva ju k tomu toto uznesenie, ktoré som podporil.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Uznesenie sa zameriava predovšetkým na: (1) regulačné prostredie, pričom vyzýva na lepšie vykonávanie testu vplyvu na malé a stredné podniky (MSP) predovšetkým v členských štátoch, a na znižovanie byrokracie a administratívnej záťaže; (2) zlepšovanie prístupu MSP k financovaniu prostredníctvom dodatočného financovania a nástrojov v rámci Európskej investičnej banky (napríklad finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk Sharing Finance Facility – RSFF) alebo ekvitného financovania) a rozšíreného (a nezávislého) rámcového programu pre konkurencieschopnosť; (3) nevyhnutné zlepšenia na zaistenie účasti MSP na verejných obstarávaniach; (4) presnejšie určenie cieľov a zjednodušenie programov výskumu, rozvoja a inovácií, ktorých účelom je podporiť schopnosť MSP riadiť inovácie, prístup k službám výskumu, rozvoja a inovácií a k ďalším službám zakladajúcim sa na znalostiach napríklad prostredníctvom centier pre transfer technológií a univerzít; (5) potrebu, aby sa venovala väčšia pozornosť nutným zručnostiam a ostatným sociálnym otázkam a otázkam pracovného trhu, ktoré ovplyvňujú podnikanie a schopnosti MSP naplniť svoj zamestnávateľský potenciál, predovšetkým manažérskym a digitálnym zručnostiam a zručnosti v oblasti udržateľnosti; (6) opatrenia na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov. V tejto súvislosti sa uznesenie venuje projektom, ktoré sú koordinované odvetvovými MSP, zameraným na určenie potenciálnych inovácií s efektívnym využívaním zdrojov v rámci hodnotového a dodávateľského reťazca. Okrem toho sa zaoberá prijatím ambiciózneho akčného plánu pre ekoinovácie a zvýšením objemu finančných prostriedkov na tento účel prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj zvýšením nákladovo-efektívnych opatrení zameraných na zlepšenie energetickej účinnosti, ktoré by pomohli MSP znížiť náklady na energiu.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Podporujem túto správu, ktorá preskúmava iniciatívu „Small Business Act“, pretože sa zameriava na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k úverom a ich prístupu na trh. V súčasnom období krízy európskych podnikov musíme MSP poskytnúť pomoc, umožniť im tak zvýšiť ich schopnosti a know-how a požiadať ich, aby podporili programy riadenia, ktoré sa zameriavajú na vykonávanie výskumu, vývoja a inovácií. Správa uznáva kľúčovú úlohu MSP v prechode na hospodárstvo, ktoré je charakterizované efektívnosťou využívania zdrojov. Okrem toho je nevyhnutné uznať úlohu mladých podnikateľov. S týmto cieľom by sa EÚ mala zaviazať inštitucionalizovať program Erasmus, aby im poskytla príležitosť na rozvoj.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Vítam prijatie uznesenia o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ jednoznačnou väčšinou v Európskom parlamente. Malé a stredné podniky (MSP), ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov, poskytujú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore a vytvárajú viac než polovicu pridanej hodnoty, ktorú celkovo vytvoria podniky fungujúce v EÚ. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu pri inováciách, výskume a vývoji. Európska komisia prijatím iniciatívy „Small Business Act“ v roku 2008 urobila prvý rozhodujúci krok smerom k týmto malým a stredným podnikom zavedením zásady „najskôr myslieť v malom“ do všetkých oblastí právnych predpisov.

V ostatných troch rokoch boli predložené viaceré návrhy, ako napríklad smernica o oneskorených platbách. Napriek tomu musíme ešte urobiť veľa práce, aby sme uľahčili fungovanie MSP v súvislosti s byrokraciou, s ktorou sa stretávajú, a prístupom k financovaniu, ktorý je často zložitý. Toto uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala cestou prikladania väčšieho významu MSP, ktoré sú hnacou silou blahobytu a hospodárskeho rastu.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Ako pán spravodajca správne poznamenal, malé a stredné podniky (MSP) sú chrbtovou kosťou európskej spoločnosti a hnacou silou nášho hospodárstva. Je to tak aj v Litve, kde 99,4 % litovských spoločností zamestnáva menej než 250 ľudí. Podľa vládnych štatistík fungovalo v Litve v januári 2011 viac než 66 500 MSP. Litovčania zúfalo potrebujú lepšiu tvorbu právnych predpisov, menej byrokracie a menej administratívnej záťaže. Získanie stavebného povolenia je pre investorov v Litve jedným z najväčších problémov. Podľa správy Svetovej banky je na získanie povolenia nutné vykonať 17 postupov a môže to trvať 162 dní. V tejto oblasti je podľa rebríčka Svetovej banky Litva na 59. mieste z krajín sveta. Ochrana investorov v Litve je ešte väčším problémom. V tejto oblasti skončila Litva na 93. mieste. To naozaj nie je dobré. Myslím si, že úspešná stratégia na presadzovanie inovačných MSP by sa mala podporovať nielen prostredníctvom dotácií, ale aj vytvorením podnikateľského prostredia, v ktorom by MSP mali viac slobody a lepší prístup k rôznym zdrojom financovania. Okrem toho si myslím, že MSP by mali venovať viac pozornosti sociálnym otázkam a otázkam pracovného trhu, ktoré majú dosah na podnikanie a schopnosti MSP zamestnať pracovníkov s náležitými zručnosťami.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, ktoré varuje pred príliš rozsiahlou byrokraciou a administratívnou záťažou pre malé a stredné podniky (MSP). Dvadsaťtri miliónov MSP v EÚ zabezpečuje viac ako 100 miliónov pracovných miest a veľkou mierou prispieva k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest. Musíme zabezpečiť, aby tieto významné podniky neobmedzovala administratívna záťaž a byrokracia. Súhlasím s tým, že EÚ musí obnoviť úsilie zamerané na zníženie administratívnej záťaže. Som rád, že takmer všetky legislatívne návrhy v rámci iniciatívy „Small Business Act“ boli prijaté, ale vyzývam členské štáty, aby bezodkladne vykonávali revidovanú smernicu o oneskorených platbách.

Uznesenie okrem toho naznačuje možnosti úspor, ktoré majú MSP v oblasti energie. V súčasnosti sa iba 24 % MSP zapája do činností na znižovanie svojho environmentálneho vplyvu – zlepšenie energetickej účinnosti. Ak by MSP uplatňovali nákladovo-efektívne opatrenia zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti, mohli by znížiť svoje náklady na energiu a zvýšiť reinvestičnú schopnosť.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som proti uzneseniu o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“, ktorú predložila Európska komisia vo februári 2011. Toto preskúmanie, najmä znižovanie administratívnej a byrokratickej záťaže a nákladov na ňu, je v súlade so súčasným znením iniciatívy „Small Business Act“. Výsledkom príslušného návrhu na harmonizáciu daňových systémov nesmie byť ďalšie zníženie daní podnikov a nesporne malých podnikov, zatiaľ čo platy sú ovplyvnené úspornými opatreniami. Je pravda, že cieľom preskúmania je zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k financovaniu, ale chýba tu zmienka o sociálnych a environmentálnych otázkach aj o pláne Európskej komisie predložiť iniciatívu pre sociálne podnikanie, ktorá má byť hotová na konci tohto roka. Je pravda, že tento návrh v rámci preskúmania iniciatívy „Small Business Act“ nás posúva o kúsok bližšie k sociálnemu hospodárstvu, ale len vďaka svojim nedostatkom v súvislosti s problémami, ktoré sa týkajú týchto iných druhov opatrení. Rovnako ako smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, ani iniciatíva „Small Business Act" si nevzala ponaučenie zo správy pána Montiho, čo sa týka obnovenia dôvery občanov v Európsku úniu. Preto sa táto iniciatíva stále riadi tou istou ultraliberálnou logikou európskej integrácie, ktorú roky odsudzujeme. Je to logika, ktorá sa v prvom rade zaoberá trhom a jeho potrebami.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Malé a stredné podniky v Európe sú pľúcami našej hospodárskej činnosti. Musíme ich rozvoj, modernizáciu a konkurencieschopnosť využiť ako základ našej hospodárskej stratégie. Preto som hlasovala za uznesenie o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“, ktorého cieľom je uvoľniť potenciál malých a stredných podnikov (MSP) na rast. Ešte je nutné urobiť veľa práce, aby sa zjednodušilo regulačné prostredie a administratívne postupy, ktoré sú príliš veľkou záťažou pre činnosť a dynamiku našich podnikov. Vítam opatrenia navrhnuté v tejto správe, ako je zriadenie štatútu európskej súkromnej spoločnosti. Pomôže to našim MSP využiť naplno výhody jednotného trhu. Umožní im to vykonávať cezhraničné činnosti bez toho, aby museli splniť povinnosti, ktoré sú často ťažké a odstrašujúce. Vyzývam preto Radu, aby urýchlene predložila svoje stanovisko k tejto iniciatíve. Nakoniec by som chcela uviesť, že musíme pomôcť inovačným MSP a uľahčiť im prístup k rôznym formám financovania. To sa dosiahne predovšetkým významným zjednodušením využívania európskych úverov, ktorým stále chýba flexibilita. Tieto úvery existujú a myslím, že sa musia využívať s cieľom poskytnúť efektívnejšiu podporu rozvoja reálnej ekonomiky, inovácií a zamestnanosti.

Správa: Judith A. Merkies (A7-0162/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh, pretože súhlasím so spravodajkyňou, keď hovorí, že v únii je sila. Spoločné úsilie inovovať a riešiť spoločné problémy v Európe znamená rýchlejší rozvoj, efektivitu (nákladovú účinnosť) a väčšiu mieru kreativity. Únia inovácií by mala okrem toho zvýšiť európsku konkurencieschopnosť a pomôcť tak nájsť východisko z hospodárskej krízy. Keďže je Európa veľmi závislá od dovozu, členské štáty majú spoločný pocit, že musia inteligentne a udržateľne využívať suroviny a komodity nevyhnutné na výrobu energie alebo použitie v priemysle či pri výrobe potravín. Ďalšou výzvou, pred ktorou stojí takmer každá krajina v EÚ, je starnutie obyvateľstva. Spoločné úsilie môže priniesť lepšie výsledky rýchlejšie, ak chceme ľuďom poskytnúť viac rokov zdravého života a lepšiu starostlivosť a lieky, a zároveň kontrolovať náklady. Európske hospodárstva sú také prepojené, že v súčasnosti to už nie je len stabilita eura, ktorá si vyžaduje spoločný prístup. Spoločný prístup si vyžaduje aj úsilie o zvýšenie konkurencieschopnosti členských štátov. Potrebný je spoločný postup smerom k vyváženému a stabilnému hospodárstvu.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Európa bola, je a zostane kolískou svetovej civilizácie, vzdelávania, výskumu a kultúry. Je isté, že Európe nechýba potenciál, či už ľudský, odborný, obchodný, alebo finančný, ako sa uvádza aj v oznámení Komisie. Moja otázka znie: čo robí Európa, aby využila hlavne svoj potenciál v oblasti ľudských zdrojov? Ako má Európa v úmysle udržať na európskych školách, univerzitách a vo výskumných centrách svoje ľudské zdroje, ktoré sú také nevyhnutné pre zavádzanie inovácií? Predtým než sa zameriame na prilákanie expertov, ktorí pochádzajú z krajín mimo Európskej únie, je podľa mňa našou prioritou zastaviť exodus výskumníkov z Európy do iných významných centier vo svete. Úroveň inovácií v EÚ môže zvýšiť vytvorenie modernizovaného vzdelávacieho systému v celej Európe, pričom sa bude klásť veľký dôraz na skutočné výsledky výskumu, ako aj, samozrejme, zjednodušenie prístupu k cezhraničným výskumným programom v Európe. Aby sme však zabezpečili, že tu ľudské zdroje zostanú, Európa sa musí sústrediť na tento aspekt: musí dávať výskumníkom lákavé ponuky, návrhy, ktoré nedokážu odmietnuť. Naozaj ich musí presvedčiť, že najlepšie podmienky majú doma.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som túto správu. Hlavná iniciatíva Únia inovácií je doteraz najvýznamnejším a najcielenejším pokusom Spoločenstva zaviesť strategickú, integrovanú európsku politiku v oblasti inovácií zameranú na podniky. Jej cieľom je doplniť úsilie členských štátov. V rámci nej sa riadia inovácie a sleduje pokrok na najvyššej politickej úrovni. Inovácie sú mimoriadne dôležité pre boj s globálnymi problémami, ako sú zmena klímy, energetická a potravinová bezpečnosť a podobne, pri ktorých je nutné zavádzať inovácie a posilňovať existujúcu vedeckú a technologickú základňu. Okrem toho je nutné modernizovať vzdelávacie systémy a prispôsobiť ich potrebám doby. Členské štáty musia prijať opatrenia na zlepšenie podnikania a schopností mladých európskych občanov a podnikateľov prostredníctvom začlenenia podnikania a inovácií do všetkých oblastí vzdelávania a zlepšovania ľudského kapitálu. Tieto opatrenia im umožnia zohrávať aktívnu úlohu pri inováciách.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Iniciatíva Únia inovácií zostáva naďalej najdôležitejšou iniciatívou Únie pre rozvoj integrovanej európskej stratégie v súvislosti s výskumom a inováciami. Zvyšovanie rýchlosti výskumu a inovácií je nevyhnutné na zavedenie spravodlivého a konkurencieschopného hospodárskeho modelu, ktorý zabezpečí do budúcnosti pracovné miesta, bude smerovať k udržateľnému riadeniu zdrojov, riešeniu problémov v oblasti energie a podnieti inovačnú znalostnú spoločnosť. Čo sa týka pracovných miest, životného prostredia a rozvoja, inovácie sú jednou z hlavných úloh, ktorým Európska únia čelí. Budú mať konkrétne dôsledky na občanov. Odteraz musia byť európski občania, ktorí sú hnacou silou aj užívateľmi inovácií, schopní plne sa zúčastňovať na tejto Únii inovácií. Cieľom bude zabezpečiť jej úspech, ako sme zdôraznili v tejto správe. Na záver sme chceli preto zdôrazniť, aká dôležitá je politika v oblasti inovácií, ako aj pridaná hodnota koordinovaného prístupu na európskej úrovni. Ak chceme riešiť hlavné sociálne a ekonomické problémy, ktorým Európa čelí, potrebujeme ambiciózne iniciatívy. Preto teraz očakávame legislatívnu fázu opatrení pána komisára v oblasti výskumu a inovácií.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Koncepcia inovácií má viacero rozmerov. Okrem vedeckého výskumu a výskumného a technologického rozvoja zahŕňa tiež rozvoj nových procesov a metodík, organizačných modelov a modelov správania. Vítam oznámenie Komisie o Únii inovácií ako hlavnej iniciatíve stratégie EÚ 2020 pre rast a pracovné miesta. Nazdávam sa však, že naďalej existujú prioritné oblasti, v ktorých je potrebný väčší záväzok k budovaniu kapacít v oblasti vedy, techniky a inovácií, a to efektívne využívanie zdrojov, využitie a recyklácia odpadu, potravinová kvalita a bezpečnosť a nové epidémie. Podľa záverov európskej skupiny pre inovácie z roku 2009 má nedávna hospodárska a finančná kríza neprimeraný vplyv na rôzne krajiny.

Obávam sa, že súčasné rozpočtové obmedzenia uložené členským štátom môžu mať za následok omnoho väčšie obmedzenia v investíciách do oblasti výskumu a inovácií, čo by malo zjavné negatívne dôsledky na európsky rast a konkurencieschopnosť. Vyzývam preto Komisiu, aby zvážila poskytnutie zdrojov zo spoločného strategického rámca na financovanie týchto odvetví, najmä odvetví výskumu a inovácií v Európskej únii.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Hlasovala som za iniciatívu Únia inovácií, pretože je to jediná možnosť, ako prekonať krízu v globálnom svete. Inovácie znamenajú vytváranie pracovných miest, poznatkov, technológií, ako aj starostlivosť o životné prostredie, rozšírenie sociálnej súdržnosti a verejnú prosperitu. Všetky členské štáty Únie musia prijať dôsledný záväzok zavádzať inovácie a musia ho podporiť spoločným úsilím, výmenou osvedčených postupov a zlepšením šírenia úspešných skúseností.

Ak budeme zavádzať inovácie, máme pred sebou budúcnosť. Napriek tomu som hlasovala za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1, pretože som úplne proti používaniu prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky na tieto programy. Poľnohospodárske odvetvie, ktoré tiež čelí kríze, si zaslúži, aby sa tieto prostriedky používali na jeho vlastné inovácie. Inovačná Európa môže priniesť inovácie do poľnohospodárstva, aby mohlo tvoriť budúcnosť rovnako ako iné strategické odvetvia.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Každý vie, že hospodársky rast je úzko prepojený s technologickým pokrokom, ktorý zas vytvárajú ľudia vďaka inovačnému úsiliu. Toto úsilie a potenciál sú však obmedzené finančnými, byrokratickými a inými prekážkami. Plne podporujem správu o Únii inovácií, pretože si myslím, že nám umožní odstrániť prekážky, ktoré bránia inovačnému mysleniu v Európskej únii. Mám však pocit, že najdôležitejším aspektom je to, aby sme sa vyhli vytvoreniu dvojrýchlostnej Európy. Je to možné konkrétne zahrnutím hospodárstva Únie do spoločného úsilia o inovácie.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Výzva v správe na zavedenie jednotného európskeho patentu a spokojnosť, ktorá sa v nej vyjadruje nad prijatím posilneného postupu spolupráce, čo sa týka zavedenia tohto patentu, mi zabránili hlasovať za túto správu. Zavedenie anglicko-francúzsko-nemeckého európskeho patentu je neprijateľné minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, trojjazyčnosť by mala negatívne dôsledky na konkurencieschopnosť spoločností v členských štátoch, ktoré nie sú v systéme zastúpené. Tieto spoločnosti vrátane talianskych spoločností by museli čakať na dokončenie postupu prekladu pred tým, než by boli schopné získať dokumenty. To by bolo na úkor schopnosti rýchlo konať, čo je v oblasti podnikania maximálne dôležité. Museli by tiež znášať dodatočné náklady na preklad. Na druhej strane anglicko-francúzsko-nemecké spoločnosti by sa nemuseli vyrovnávať so žiadnou z týchto prekážok, čo by spôsobilo vznik diskriminácie na základe jazyka. Zavedenie systému troch jazykov okrem toho, zdá sa, nie je v súlade s administratívnymi požiadavkami a dokonca sa zdá, že ani neodráža demografické váhy členských štátov, pretože v takom prípade by malo byť zastúpené aj Taliansko. Namiesto toho to vyzerá ako pokus vnútiť prestíž Nemecka na úkor zásad parity a rovnosti členských štátov, na ktorých je EÚ založená. Z tohto dôvodu som sa rozhodla nepodporiť túto správu.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za uznesenie o Únii inovácií, pretože si okrem iného myslím, že musíme prijať opatrenia na európskej aj vnútroštátnej úrovni, aby sme zlepšili podnikateľské schopnosti a odbornú prípravu Európanov prostredníctvom začlenenia podnikania, tvorivosti a inovácií do všetkých oblastí vzdelávania. Je nevyhnutné viac využívať programy Komisie, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, a zároveň chrániť remeselnú výrobu ako zdroj inovácií. Domnievam sa, že Komisia by mala viac spolupracovať s členskými štátmi pri tvorbe strednodobých a dlhodobých prognóz v súvislosti s kvalifikáciami, ktoré sú potrebné na trhu práce, ako aj pri podpore partnerstiev medzi univerzitami a podnikateľským prostredím s cieľom podporiť začleňovanie mladých ľudí do trhu práce a zároveň pomáhať vytvárať inovačné znalostné spoločnosti, rozvíjať aplikovaný výskum a zlepšiť vyhliadky absolventov na trhu práce.

V tejto súvislosti podporujem návrh Výboru regiónov na vytvorenie „virtuálnej siete tvorivosti“, ktorá by bola dostupná pre všetkých (podniky, miestne a regionálne orgány, súkromný sektor a občanov) a ktorá by poskytovala poradenstvo, podporu a prístup k rizikovému kapitálu a technickým službám. Chcel by som tiež upriamiť pozornosť na súčasný nedostatok lepších a aktívnych interakcií medzi univerzitami a podnikmi. Chcel by som vyzvať Komisiu, aby spustila nový celoeurópsky program odbornej prípravy a vzdelávania vedúcich pracovníkov univerzít a úradníkov, ktorí sa zaoberajú technológiami.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam dôraz, ktorý sa v tejto správe kladie na výskum a inovácie ako prostriedok prekonania hospodárskej a sociálnej krízy, ktorú v súčasnosti Európa zažíva. V skutočnosti sú čoraz potrebnejšie udržateľné spôsoby inteligentnejšieho a efektívnejšieho využívania zdrojov a komodít. Musíme preto vytvoriť priestor pre nové myšlienky a hlavne vytvoriť mechanizmy potrebné na realizáciu týchto myšlienok. Podporujem predloženú správu o Únii inovácií ako takú a chcela by som zdôrazniť jej dôležitosť v súvislosti so súčasnou situáciou a európskym úspechom v budúcnosti.

  Giovanni Collino (PPE), písomne. – (IT) Inovácie sú z viacerých hľadísk kľúčové pre hospodársky rast. Už v druhej polovici dvadsiateho storočia najváženejší ekonómovia, ktorí sa zaoberali rastom, pochopili, že inovácie sú jedným z hlavných prostriedkov na zvýšenie klesajúcich ziskov. Takto sme sa presunuli od modelov rastu z 50. rokov 20. storočia, podľa ktorých sa hospodárstvo skôr či neskôr dostane do rovnováhy a stratí pohybovú energiu, k modelom endogénneho rastu z 80. rokov, podľa ktorých technológie a dizajn ustavične sa meniacich a inovačných produktov umožňujú hospodárstvu dlhodobo si zachovať pozitívne tempo rastu. Na to, aby sme tieto mechanizmy na zvýšenie rastu, ktoré budú do roku 2020 zastúpené vo forme cieľov výskumu, energetickej účinnosti a internacionalizácie hlavne v malých a stredných podnikoch, dostali do pohybu, musí existovať silné politické odhodlanie aktivovať stimulačné a poradenské mechanizmy. Za to sú zodpovedné členské štáty. Európske financovanie im môže poskytnúť náležitú podporu. Zdroje sú z dôvodu krízy obmedzené a smernice v stratégii Európa 2020 musia sprevádzať silné daňové a priemyselné politiky európskych vlád.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o Únii inovácií, pretože zdôraznila dôležitosť inovácií z hľadiska postavenia základov udržateľného a konkurencieschopného hospodárskeho modelu a vytvárania nových pracovných miest v Európskej únii.

Zároveň som spolu s ďalšími kolegami poslancami podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tejto správe, v ktorom som vyjadril nesúhlas s financovaním politiky v oblasti inovácií finančnými prostriedkami, ktoré boli dosiaľ vyčlenené na spoločnú poľnohospodársku politiku.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože sa domnievam, že ponúka uskutočniteľné riešenia na zlepšovanie výskumu a inovácií v Európskej únii, a teda ponúka podmienky na návrat k hospodárskemu rastu a vytváraniu nových pracovných miest.

Podnecovanie investícií do výskumu, uľahčenie prístupu MSP k rôznym zdrojom financovania a zlepšenie spolupráce medzi univerzitami, výskumnými centrami a vládou sú opatrenia, ktoré v strednodobom a dlhodobom horizonte prinesú kreativitu. Mimoriadna pozornosť sa musí venovať vyváženiu potenciálu inovácií a výskumu medzi rôznymi členskými štátmi a regiónmi, keďže v súčasnosti medzi nimi existujú veľké nerovnosti, čo má vplyv na celú Úniu.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože zavádza viacero opatrení na úspešné riešenie mnohých spoločenských problémov, konkrétne zmeny klímy, nedostatku energie a zdrojov, starnutia obyvateľstva a problémov súvisiacich s prístupom k verejným službám a ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. EÚ sa musí plne zaviazať k dosiahnutiu navrhnutých cieľov. Odhaduje sa, že do roku 2020 môže byť vytvorených 3,7 milióna pracovných miest a ročný hrubý domáci produkt (HDP) sa môže do roku 2025 zvýšiť asi o 800 miliárd EUR.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Táto iniciatívna správa nasleduje bezprostredne po oznámení Komisie o Únii inovácií a je jednou z iniciatív stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je podporiť inovácie a konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvorenia silných politík, ktoré podnecujú výmenu nápadov a riešení, čo sa týka mnohých problémov, ktoré majú všetky členské štáty spoločné.

Jadrom tejto myšlienky je podporiť a propagovať činnosti, ktoré sú efektívne a konkurencieschopné počas krízy aj po nej. Únii ako celku to umožní prekonať slabé stránky, ktoré sa prejavujú v mnohých odvetviach, hlavne v priemysle.

Je to teda nepochybne ambiciózna správa vzhľadom na otázky, ktorými sa zaoberá, od práv duševného vlastníctva až po zvýšenú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou. Chcel by som preto zablahoželať pani spravodajkyni k jej odhodlaniu a dúfam, že vďaka ďalším takýmto príspevkom dokážeme dosiahnuť všetky ciele navrhnuté v stratégii Európa 2020.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa, ktorú predložila pani Merkiesová, navrhuje vytvorenie Únie inovácií ako prostriedku na prípravu Európy na svet po súčasnej hospodárskej a finančnej kríze. Bezprecedentná globálna kríza, ktorá tvrdohlavo pretrváva a mohla by ohroziť európsky projekt, si vyžaduje od každého a hlavne od Európskej únie zaujať pevný postoj, ktorý verejnosť motivuje. Okrem hlasovania za túto správu by som preto chcel zablahoželať pani spravodajkyni k jej práci, ktorá nám poskytuje optimistický pohľad na budúcnosť a vyzýva na rozvíjanie inovačných kapacít, ktoré všetci máme. Je dôležité realizovať návrhy, ktoré odporúča táto správa, ako je lepší prístup k úverom a finančnej podpore, viac investícií v oblasti vedeckého výskumu a vývoja, jasnejšie právne predpisy, menej byrokracie, jednotné kontaktné miesto, lepšiu spoluprácu medzi regiónmi a jednoduchý a lacný európsky patent.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa sa venuje dôležitosti všetkých podôb inovácií pre rozvoj spoločností. Venuje sa tejto otázke a zároveň významne prispieva k početným oblastiam a predkladá návrhy napríklad o väčšej miere šírenia a uplatňovania inovácií v mnohých odvetviach, čo považujeme za vhodné.

V stanovisku Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktoré som navrhol, som sa snažil zhrnúť hlavné body nášho názoru a obáv v tejto oblasti. Na základe tohto návrhu stanoviska sa dá jednoducho povedať, že existujú body, v ktorých sa jednoznačne nezhodneme s oznámením Komisie. Tieto body sa zameriavajú najmä na aspekty, ktoré sú tiež zahrnuté v tejto správe a v ktorých sa nachádzajú niektoré protirečenia, ktoré správa obsahuje: názor, že inovácie sú v podstate podnikateľskou príležitosťou, dôraz kladený na trh, na hospodársku súťaž a na využitie inovácií na podnikateľské účely, ako aj obhajovanie vnútorného trhu a patentov EÚ. S týmito aspektmi nesúhlasíme.

Ďalšou otázkou, ktorá sa dostatočne neriešila, ako sme uviedli počas rozpravy, je riziko vytvorenia „inovačnej priepasti“ medzi krajinami a regiónmi, ktoré zavádzajú najviac inovácií, a ostatnými oblasťami. Na toto riziko veľmi jasne poukazujú výsledky európskej skupiny pre inovácie z roku 2009.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa dostatočne zdôrazňuje inovácie, ktoré predstavujú nevyhnutný prostriedok pomoci pri riešení mnohých problémov a výziev, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí. Mali by byť kľúčovým prvkom verejnej politiky v oblastiach ako životné prostredie, voda, energia, doprava, telekomunikácie, zdravie a vzdelávanie. Mali by okrem toho pomôcť riešiť problémy ako nedostatok a efektívne využívanie zdrojov, využitie a spracovanie odpadu, potravinová kvalita a bezpečnosť, demografické zmeny, nové epidémie a ochrana prírody a biodiverzity.

Správa však obsahuje viacero protirečení, pretože je založená na neoliberálnych myšlienkach, bráni vnútorný trh a obhajuje patenty EÚ, s čím nesúhlasíme.

Súčasné obmedzenia uložené členským štátom môžu mať za následok väčšie obmedzenia investícií do oblasti vedy, techniky a inovácií, a to predovšetkým v najzraniteľnejších krajinách. Namiesto avizovanej Únie inovácií by výsledkom mohla byť skutočná „inovačná priepasť“ medzi krajinami a regiónmi, ktoré inovujú najviac, a ostatnými oblasťami.

Na miestach, ktoré by sa mali týkať otázok verejného záujmu, rozvoja, súdržnosti a sociálneho zabezpečenia, nakoniec prevládli takzvané podnikateľské príležitosti, trh, konkurencieschopnosť, hospodárska súťaž a využívanie inovácií na účely podnikania.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Musíme podporovať vzdelávacie inštitúcie tretieho stupňa, výskumné organizácie a spoločnosti v súkromnom sektore, aby sme využili príležitosti dostupné v 7. rámcovom programe EÚ pre výskum a technologický vývoj (7. RP).

Siedmy rámcový program je najväčší výskumný program financovaný z verejných zdrojov na svete a musíme naďalej zdôrazňovať výhody, ktoré z neho pre malé a stredné podniky (MSP) plynú. Z pohľadu Írska pomáha tento siedmy rámcový program rozvíjať výskum, ktorý následne vedie k tvorbe pracovných miest a zabezpečuje dostupnosť výrobkov a služieb, ktoré sú nevyhnutné a žiadané. Írske organizácie už v rámci tohto programu vyčerpali 270 miliónov EUR v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu, rybolovu, zdravia, energie, dopravy a odvetvia informačných a komunikačných technológií (IKT).

Je to kľúčové pre Írsko aj pre Európu, najmä v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii.

  Louis Grech (S&D), písomne. – Súhlasím so správou pani Merkiesovej, pretože pevne verím, že inovácie a kreativita sú kľúčové pre oživenie hospodárstva Únie, a takisto verím, že dôležitosť premeny zásadných vedeckých a technologických objavov Únie na nové výrobky a služby nemožno nikdy dosť zdôrazniť. Okrem toho som presvedčený, že v Európe po kríze bude musieť byť každá stratégia v oblasti jednotného trhu formulovaná tak, aby zachovala a posilnila sociálnu súdržnosť, zabezpečila integritu trhov a hospodársku udržateľnosť a podporila inovácie. Preto sa stotožňujem s iniciatívou Komisie, čo sa týka pilotného projektu európskych sociálnych inovácií, ktorý zabezpečuje, aby inovačné nápady na tvorbu výrobkov, služieb a modelov podnikania boli prepojené so sociálnymi potrebami občanov a spotrebiteľov v EÚ, a čo je ešte dôležitejšie, aby tieto potreby spĺňali.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament v situácii, keď je svetové hospodárstvo v kríze, zdôraznil dôležitosť zmeniť Európu tak, aby bola inovačnejšia a efektívnejšia prostredníctvom prispôsobenia sa novým problémom 21. storočia.

Je veľmi dôležité podporovať čo najväčšiu účasť všetkých zúčastnených strán vrátane malých a stredných podnikov (MSP), priemyslu, univerzít a vlád. Všetci musia zohrávať svoju úlohu. Musíme preto napríklad modernizovať naše vzdelávacie systémy a vyriešiť nedostatok znalostí vo vedeckých disciplínach a v strojárstve.

Prekonáme krízu, len ak podporíme inovácie. Európska únia musí umožniť vznik nových nástrojov financovania na podporenie výdavkov na výskum, ako aj súkromných investícií. Okrem toho je spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom prostredníctvom vykonávania partnerstiev dôležitým spôsobom podpory inovačnejšieho hospodárstva.

Domnievam sa, že je kľúčové prijať jednotný európsky patent, aby sa podporil krok smerom k obchodným výmenám mimo Únie. Patenty sú v súčasnosti príliš drahé. Rozhodne musíme znížiť náklady spojené s ich vytváraním.

Na záver, vzhľadom na jav úniku mozgov je dôležité podporovať udržanie výskumníkov v Európe. Bez nich nemajú financovanie ani iné mechanizmy zmysel.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Európske skóre, čo sa týka inovácií, bolo doteraz dosť slabé. Inovácie by nám pritom mali pomôcť riešiť hlavné problémy spoločnosti, ako sú starnutie obyvateľstva, potreba udržateľne riadiť zdroje alebo oživenie hospodárstva. Preto som hlasovala za túto iniciatívnu správu, ktorá predovšetkým vyzdvihuje koncept sociálnych inovácií a zdôrazňuje aktívnu úlohu, ktorú môžu pri inováciách zohrávať regionálne a miestne orgány. Na záver by som chcela uviesť, že musíme podporovať systém na ochranu práv duševného vlastníctva, ktorý je vyvážený a dodržiava práva objaviteľov, pričom zároveň umožňuje našim občanom čo najširší prístup k poznatkom. Takéto problémy treba vyriešiť. Inovácie k tomu v budúcnosti môžu prispieť.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože podľa článku 179 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (TFEU) Únia „podporuje podniky vrátane malých a stredných podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického rozvoja na vysokej úrovni; podporuje ich úsilie o vzájomnú spoluprácu najmä tým, že umožňuje výskumným pracovníkom voľnú cezhraničnú spoluprácu a podnikom plne využiť potenciál vnútorného trhu, a to najmä otváraním vnútroštátnych verejných zákaziek, stanovením spoločných noriem a odstránením právnych a daňových prekážok spolupráce“. Som úplne presvedčený, že EÚ musí zaujať ofenzívny postoj a získať pevnú vedúcu pozíciu v oblasti konkurencieschopnosti. Musí preto investovať do rozmachu inovácií. Európska komisia musí premeniť súčasný strategický dokument o Únii inovácií na akčný plán s konkrétnymi cieľmi a s merateľnými a časovo vymedzenými cieľovými hodnotami. Komisia musí pravidelne sledovať pokrok, posudzovať prekážky a zaviesť mechanizmus s cieľom dosiahnuť zlepšenie pravidelného podávania správ Európskemu parlamentu a Rade.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D), písomne. – (ES) Španielska socialistická delegácia hlasovala za správu pani Merkiesovej o Únii inovácií: transformácii Európy pre svet po kríze, pretože súhlasíme so základnými zásadami, ktoré táto správa predkladá a ktoré stanovujú základy pre prechod k inteligentnému, udržateľnému a spravodlivému európskemu hospodárstvu.

Napriek tomu by som chcel upozorniť, že naše hlasovanie za túto správu ako takú neznamená, že podporujeme dohodu o posilnenej spolupráci, ku ktorej dospela väčšina v Rade, keďže vylúčila španielsky jazyk z európskeho patentu. Naše hlasovanie proti časti, ktorá zavádza posilnenú spoluprácu, je dôkazom nášho silného nesúhlasu v tejto otázke. Nástroj pre posilnenú spoluprácu bude mať priamy dosah na vnútorný trh, územnú súdržnosť a právo občanov členských štátov na patent EÚ, ktorý sa riadi jazykovými nariadeniami poskytujúcimi dostatočnú právnu istotu.

Okrem toho návrh na zriadenie Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva podľa Súdneho dvora Európskej únie „nie je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie“.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Inovácie môžu priniesť rozvoj a obnovu Európskej únie, keď súčasná kríza pominie. Musíme však byť úplne realistickí a navrhnúť osobitné pracovné nástroje, ktoré umožnia vzájomné vzťahy medzi úsilím o zavádzanie inovácií na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Európska politika v oblasti inovácií sa musí sústrediť hlavne na navrhnutie a konkrétne splnenie cieľov týkajúcich sa významných zmien, ktorým Európska únia čelí. Domnievam sa, že je potrebné prehodnotiť zložitosť úloh a povinností, ktoré miestne a regionálne vládne orgány majú. V budúcnosti budeme musieť poskytovať kvalitnú technickú a finančnú pomoc, aby sme zabezpečili, že budú k dispozícii dostatočné administratívne kapacity, keď to bude potrebné.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Spoločné úsilie inovovať, ako aj riešiť spoločné problémy v Európe znamená lepšie zameranie sa, rýchlejší rozvoj, efektivitu vrátane nákladovej účinnosti a väčšiu mieru kreativity. Cieľom Únie inovácií nie je len poskytnúť odpoveď na spoločné problémy, ktorým naše spoločnosti čelia, ale zároveň zvýšiť európsku konkurencieschopnosť a poukázať na spôsoby, ako možno prekonať hospodársku krízu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Inovácie riešia spoločné problémy v Európe, znamenajú lepšie zameranie sa, rýchlejší rozvoj, efektivitu (nákladovú účinnosť) a väčšiu mieru kreativity. Cieľom Únie inovácií nie je len poskytnúť odpoveď na spoločné problémy, ale aj zvýšiť európsku konkurencieschopnosť a nájsť cestu von z hospodárskej krízy. Keďže je Európa veľmi závislá od dovozu, členské štáty majú spoločný pocit, že musia inteligentne a udržateľne využívať suroviny a komodity nevyhnutné na výrobu energie alebo použitie v priemysle či pri výrobe potravín. Európske hospodárstva sú také prepojené, že v súčasnosti už to nie je len stabilita eura, ktorá si vyžaduje spoločný prístup. Spoločný prístup si vyžaduje aj úsilie o zvýšenie konkurencieschopnosti členských štátov. Potrebný je spoločný postup smerom k vyváženému a stabilnému hospodárstvu. Iba zjednotená Európa bude schopná realizovať ciele stratégie EÚ 2020.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V minulosti sa inovácie očakávali najmä v oblasti výskumu. Nemalo by sa však zabúdať, že inovácie môžu pochádzať od ktoréhokoľvek občana EÚ. Tieto koncepcie, ktoré často začínajú ako nápady, by sa mali podporovať na úrovni EÚ okrem iného prostredníctvom jednoduchšieho prístupu k financovaniu, zjednodušenia postupov povoľovania a lacných a jasných patentov. To umožní samotným občanom využívať svoj vplyv a pomáhať utvárať udržateľnú spoločnosť.

Okrem toho inovácie tohto druhu, pri ktorých sa rozhodne musí zachovať výskum v stredobode pozornosti, by pomohli zachovať vysokú životnú úroveň v Európe. Hlasoval som za správu, pretože to, že umožňuje jednotlivým občanom zohrávať úlohu pri utváraní spoločnosti, predstavuje pozitívny krok. Okrem toho znaky digitálnej éry poukazujú čoraz viac na osobné inovácie, čo stojí za to zaznamenať.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Táto správa objasňuje, čo je zrejmé, a to že je nemožné podporovať inovácie bez podpory výskumu a vzdelávania. Hoci nie je vopred jasné, kedy hospodárska kríza ustane, ciele v odvetví výskumu stanovené pre členské štáty do roku 2020 sa pri súčasnom stave vecí nedosiahnu. Rovnako, ako sa nedosiahli ciele stanovené v predchádzajúcej európskej stratégii – Lisabonskej stratégii. Údaje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, ukazujú, že iba zhruba 2,7 % európskeho HDP sa na konci tohto desaťročia presunie do výskumu napriek jasnému záväzku členských štátov použiť na tento účel minimálne 3 % HDP. Zároveň členské štáty zdôvodňujú znižovanie výdavkov na vzdelávanie krízou. Inými slovami, dva základné piliere inovácií sa oslabujú namiesto toho, aby sa posilňovali. Týmto problémom by sa mali národné vlády zaoberať.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa o Únii inovácií: transformácii Európy pre svet po kríze zahŕňa viacero opatrení, ktoré sa venujú hlavným sociálnym problémom. Pani spravodajkyňa predložila kľúčový nápad vytvoriť úniu pre inovácie medzi všetkými Európanmi. V skutočnosti, ako sa v správe uvádza, je nájdenie riešení spoločných problémov v Európe úlohou, ktorá prinesie rýchlejší rozvoj, väčšiu nákladovú účinnosť a väčšiu tvorivú silu. Cieľom Únie inovácií je tiež posilniť konkurencieschopnosť Európy ako celku s cieľom nájsť východisko z hospodárskej krízy. Vzhľadom na všeobecne rozšírenú závislosť od dovozu členské štáty cítia spoločnú potrebu hľadať metódy inteligentného a udržateľného využívania týchto zdrojov a surovín potrebných na výrobu energie, ako aj na použitie v priemysle či pri výrobe potravín. Otázka starnutia obyvateľstva je ďalšou výzvou, pred ktorou stoja takmer všetky krajiny v EÚ. Spoločné úsilie v otázkach, ako je zdravie, by mohlo zabezpečiť dlhší život vhodnou starostlivosťou a liečbou, pričom by sa znížili náklady. To sú len hlavné príklady stanovenia spoločných noriem medzi 27 členskými štátmi, ktoré podporuje táto iniciatíva. Predstavujú podstatu toho, prečo som za ňu hlasovala.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Zvýšenie investícií do výskumu a inovácií je nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnej a konkurencieschopnej budúcnosti našich hospodárstiev. Z hľadiska HDP EÚ investuje do výskumu a vývoja menej než USA a Japonsko a chýba aj investovanie rizikového kapitálu. Musíme byť schopní udržať si našich najlepších výskumníkov a novátorov. Dosiahnutie nášho cieľa investovať do roku 2020 3 % HDP na výskum a vývoj by mohlo znamenať návrat 3,7 milióna pracovných miest a takmer 800 miliárd EUR. Vzhľadom na dôležitosť zlepšovania kvality života a blahobytu zohrávajú úlohu verejné aj súkromné iniciatívy v oblasti inovácií.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Inovácie sú zásadné pre každé územie alebo spoločenstvo. V skutočnosti schopnosť obnoviť niečo, čo sa nám ponúka, a na tomto základe vytvoriť niečo nové, je rozhodujúca pre rozvoj každého hospodárstva a predovšetkým pre dosiahnutie sociálneho zabezpečenia. Únia inovácií je preto jednou z hlavných iniciatív stratégie EÚ 2020. Je to cesta, ktorú jednoznačne treba nasledovať s cieľom dosiahnuť dobré postavenie Európy na medzinárodnej scéne a uspokojiť potreby európskej verejnosti. Z týchto dôvodov hlasujem za správu.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Inovácie sú pre európsku politiku tým, čím je pre mladých ľudí vzdelávanie: cestovným dokladom do budúcnosti, prakticky komplexným poistením pre spoločnosť, ktorá je pokroková a zachováva sociálnu súdržnosť. Táto veta získava plný význam v období po globálnej recesii, počas ktorého vidíme rýchlejšie oživenie hospodárstva v Spojených štátoch a pokračujúci nehanebný rast vo vznikajúcich mocnostiach, ktoré sa označujú ako skupina BRIC. Jedna vec je jasná. Európska únia v súčasnosti zaostáva a jej trh práce má problémy, čo sa týka oživenia hospodárstva. Najväčšou iróniou je, že Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ, je naďalej európskym víťazom v oblasti inovácií. Preto je dnešná výzva Európskeho parlamentu (správa pani Merkiesovej) na skutočnú „zmenu myslenia“ významná. Pretože inovácie nie sú len otázkou technologických vynálezov alebo počtu podaných patentov na obyvateľa. V prvom rade sú inovácie otázkou budovania základne malých a stredných podnikov, ktoré sú hlavnými tvorcami bohatstva v Európe, prostredníctvom rizikového kapitálu, opatrení týkajúcich sa záruk, pomoci v oblasti úverov a zjednodušenia právneho prostredia. Pri splnení tejto podmienky sa možno úsilie o to, aby sa na výskum a vývoj vyčlenili 3 % HDP, stane skutočnosťou.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Všestranne sme podporili návrh správy a podali sme viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli väčšinou prijaté. Napríklad: dôraz na ciele ekologických priorít, ako sú energia a zmena klímy, efektívnosť využívania zdrojov, obnova biologických zdrojov a podpora sociálnej súdržnosti. Okrem toho venovanie sa ekologickým inováciám vo všetkých fázach vrátane dizajnu prostredníctvom prijatia vhodne financovaného a ambiciózneho akčného plánu ekologických inovácií, ako aj prostredníctvom prijatia stratégie na podporu systémov výrobkov a služieb a podnikateľských modelov zameraných na funkčnosť. Ďalším z našich návrhov bolo propagovanie používania otvorených noriem ako hnacej sily inovácií a voľného prístupu k výskumu financovaného z verejných zdrojov. Okrem toho aj sústredenie financovania z verejných zdrojov na spoločensky hodnotné oblasti, v ktorých sa vytvárajú poznatky ako verejný majetok, napríklad prostredníctvom motivačných ocenení v odvetví zdravotníctva. Pokúsili sme sa tiež s rôznou mierou úspešnosti vylepšiť znenie textu, čo sa týka otázok práv duševného vlastníctva. Podarilo sa nám zachovať formuláciu, v ktorej sa víta úsilie Komisie zabrániť tomu, aby sa práva duševného vlastníctva stali prekážkou brániacou hospodárskej súťaži a inováciám.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Európa sa v posledných mesiacoch dostávala z krízy a tiež sa musela vyrovnávať s veľmi silnou globálnou hospodárskou súťažou. V tejto súvislosti sú inovácie nevyhnutnosťou, ale predovšetkým sú prioritou. Ak nedokážeme premeniť Európu na Úniu inovácií, hospodárstva 27 členských štátov budú v skutočnosti odsúdené na úpadok, čo spôsobí stratu talentov a nápadov. Inovácie sú kľúčové na dosiahnutie udržateľného rastu a pomáhajú vytvárať spravodlivejšiu spoločnosť, ktorá je tiež ohľaduplná k životnému prostrediu.

Inovácie sú nevyhnutné na vytvorenie moderného hospodárstva a sú hlavným nástrojom vytvárania nových pracovných miest. Potrebujeme spoločný záväzok k hlbokej zmene v kapacite Európy pre inovácie. Iba vtedy budeme schopní vytvoriť trvalé a dobre platené pracovné miesta, ktoré dokážu odolať tlaku a hospodárskej súťaži spojenej s globalizáciou. Únia je otázkou inovácií. Nie je to len slovná hračka, ale skutočná nádej, ktorá sa musí realizovať.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, pretože je kľúčová pre oživenie hospodárstva po kríze a riešenie hlavných problémov spoločnosti.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Počas hlasovania o správe Parlamentu o Únii inovácií som s radosťou podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý odmieta myšlienku riadenia inovácií prostredníctvom presúvania zdrojov zo štrukturálnych fondov a z určitých odvetví spoločnej poľnohospodárskej politiky do inovačných činností.

Inovácie by sa mali, samozrejme, podporovať, ale nemalo by sa to diať spôsobom, ktorý škodí ostatným politikám zásadným pre budúcnosť Európskej únie, ako je spoločná poľnohospodárska politika. Spoločná poľnohospodárska politika by sa mala reformovať prostredníctvom sústredenia sa na niekoľko základných cieľov. No jediná integrovaná politika Európskej únie sa nesmie vyplieniť.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Hodnotiaca tabuľka v oblasti výskumu a inovácií v Únii uvádza, že Japonsko a Spojené štáty investujú do inovácií vyšší podiel hrubého domáceho produktu (HDP) ako EÚ, pričom priepasť sa za posledné štyri roky zvyšuje. V porovnaní s krajinami BRIC investuje EÚ viac, pričom rozdiel oproti Brazílii a Číne sa znížil a rozdiel oproti Indii a Rusku sa zvýšil.

Považujem preto za nevyhnutné, aby Európska únia prijala skutočnú stratégiu v oblasti inovácií a zohľadnila pritom stratégiu EÚ 2020 v oblasti inteligentnej špecializácie s cieľom posilniť podporu pre výskum, vývoj a inovácie ako kľúčový prvok budúcnosti Únie. Zároveň aj s cieľom rozšíriť ich do všetkých oblastí, odvetví činnosti a spoločenských činiteľov, z ktorých sa skladá.

Politika v oblasti inovácií, ktorá bude súdržná a integrovaná a bude mať dlhodobú víziu, nám umožní posilniť naše silné stránky a vyriešiť nedostatky, ktoré boli zistené na regionálnej úrovni. Je nevyhnutné prispôsobiť a zjednodušiť rozvojovú politiku, napríklad Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR). Nový strategický program umožní budovanie čoraz modernejšej a konkurencieschopnejšej Európy, ktorá bude zohrávať vo svete vedúcu úlohu. Keďže inovácie sú základným cieľom regionálnej politiky, Európa musí v budúcnosti prijať strategický prístup k riadeniu a vytvoriť vhodné politické nástroje, ktoré umožnia sledovanie vývoja inovácií a nevyhnutných úprav, ktoré treba vykonať.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že Únia inovácií pomôže riešiť súčasné spoločenské výzvy. Okrem toho je správa nevyhnutná na zvyšovanie konkurencieschopnosti v čase, keď EÚ prekonáva hospodársku krízu.

Súhlasím so správou, že členské štáty by mali využiť štrukturálne fondy na podporu cieľov výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sa zameriavajú na sociálne problémy, s cieľom zvyšovania prosperity v Európe. Posilnenie cezhraničnej spolupráce je tiež rozhodujúce, ako aj podpora občanov, aby vytvárali inovačné nové podniky. Je to možné dosiahnuť znižovaním byrokracie a vytvorením jednoduchého a súdržného systému, ktorý sa sústredí na spoločenské problémy.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Únia nedokázala napriek lisabonskej stratégii napraviť nedostatky v oblasti inovácií. V súvislosti s rozpočtovými obmedzeniami, ktoré vylučujú použitie verejných finančných prostriedkov ako riešenie, a zvýšenou globálnou hospodárskou súťažou musí Európa zareagovať s cieľom dostať sa naspäť do súťaže v oblasti inovácií. Domnievam sa, že je nevyhnutné zamerať sa na štrukturálne reformy, ktoré odstránia prekážky, ktoré brzdia značný inovačný potenciál v Európe. Podporila som preto túto správu, ktorá upozorňuje najmä na vysoké náklady spojené s podávaním patentov vo všetkých členských štátoch a vyzýva na urýchlenú dohodu o jednotnom európskom patente. Mám tiež radosť, že boli prijaté návrhy predložené našou politickou skupinou, najmä vytvorenie európskeho fondu na financovanie inovácií, ktorý zjednoduší prístup k európskym úverom pre naše malé a stredné podniky (MSP). Uvoľnenie kapacít pre inovácie v Európe si vyžaduje stanovenie minimálnej úrovne výdavkov, čo sa týka výskumu a vývoja, v každom členskom štáte. To zabezpečí spravodlivé rozdelenie úsilia a zabráni vytvoreniu dvojrýchlostnej Európy, ktorá by mohla narušiť súdržnosť a správu EÚ. Toto je nevyhnutné, ak chce Európa zostať na najvyššej úrovni globálneho hospodárstva.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Merkiesovej, pretože konečná verzia je vyváženejšia než jej pôvodná verzia, ktorá bola príliš zameraná na podporné úlohy občanov namiesto podnikov. Podniky si v skutočnosti zaslúžia vedúce postavenie vo výskume a inováciách. Čiastočne preto, lebo musíme pamätať na to, že politiky EÚ v tejto oblasti rástli a vyvíjali sa prostredníctvom podpory politík zameraných na posilnenie spolupráce medzi priemyslom, vzdelávacími systémami a výskumnými inštitúciami. Som preto presvedčená, že správa, o ktorej sme hlasovali, predstavuje užitočný príspevok k pokračujúcej diskusii o budúcom spoločnom strategickom programe na podporu výskumu a inovácií v EÚ.

Návrh uznesenia B7-0296/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh, keďže v dôsledku krízy zanikli milióny pracovných miest a ešte viac sa prehĺbila neistota v oblasti zamestnania a zvýšila úroveň chudoby; keďže 17 % obyvateľov EÚ je vystavených riziku chudoby; keďže 23 miliónov obyvateľov EÚ je nezamestnaných; keďže veľká časť práce v domácnosti prebieha v rámci neoficiálneho hospodárstva, v neistých pracovných podmienkach a/alebo formou nelegálnej práce; keďže okrem toho práca v domácnosti predstavuje v priemyselných krajinách 5 až 9 % všetkých pracovných miest; keďže ženy tvoria prevažnú väčšinu osôb zamestnaných v tomto odvetví; keďže takáto práca je podhodnotená, nedostatočne odmeňovaná a neoficiálna a keďže zraniteľnosť pracovníkov v domácnosti spočíva v tom, že sú často diskriminovaní a môžu sa veľmi ľahko stať obeťou nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania. Vítam a podporujem iniciatívu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s cieľom prijať dohovor doplnený odporúčaním o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti. Vyzývam krajiny EÚ, ktoré sú členmi ILO, aby tieto nástroje prijali na konferencii ILO v júni 2011.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. V dôsledku krízy zanikli milióny pracovných miest a ešte viac sa prehĺbila neistota v oblasti zamestnania a zvýšila úroveň chudoby – 17 % obyvateľov EÚ je vystavených riziku chudoby. V niektorých krajinách prebieha veľká časť práce v domácnosti v rámci tieňového hospodárstva, v neistých pracovných podmienkach a/alebo formou nelegálnej práce. Prevažnú väčšinu osôb zamestnaných v tomto odvetví tvoria ženy a takáto práca je podhodnotená, nedostatočne odmeňovaná a neoficiálna. Pracovníci v domácnosti sú často diskriminovaní a môžu sa veľmi ľahko stať obeťou nerovnakého a nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania. Vítam iniciatívu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s cieľom prijať dohovor doplnený odporúčaniami o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti. Členské štáty musia urýchlene tento dohovor a odporúčania ratifikovať a vykonať, pretože jeho vykonaním by sa prikročilo k riešeniu potrieb jednej z najzraniteľnejších skupín pracovníkov a pomohlo by to riešiť problém nelegálnej práce.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Keďže väčšina pracovných miest v domácnosti je neistá a pracovníci v domácnosti sú často diskriminovaní a niekedy vykorisťovaní, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci sa rozhodol požiadať o prijatie uznesenia a zároveň požiadal Európsku komisiu o odpoveď na otázku, aké kroky podniká v súvislosti s touto kategóriou pracovníkov. V júni by mala Medzinárodná organizácia práce (ILO) na svojej výročnej konferencii prijať dohovor o pracovníkoch v domácnosti, v ktorom žiada, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako s inými pracovníkmi a aby sa dodržiavali všetky podmienky dôstojnej práce. Pomocou nášho uznesenia podporujeme úsilie ILO v tejto otázke. Uvedomme si však, že je to len prvá fáza: teraz musíme zaistiť, aby členské štáty tento dohovor po jeho prijatí ratifikovali.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Plne podporujem iniciatívu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s cieľom prijať dohovor doplnený odporúčaním o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti. Mnohí z týchto pracovníkov sú prisťahovalci bez dokumentov, čo znamená, že sa ľahšie môžu stať obeťou zlého zaobchádzania, nemusí im byť vyplácaný pravidelný plat alebo sa môžu stať obeťou násilia. Okrem toho pracovníci bez dokumentov nemajú odvahu kontaktovať príslušné orgány, aby ich požiadali o ochranu, dožadovali sa svojich práv alebo vyhľadali zdravotnú pomoc, pretože sa obávajú núteného návratu do vlasti alebo trestu zo strany zamestnávateľa. Všetci pracovníci v domácností bez ohľadu na ich pôvod musia mať dôstojný prístup k práci.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Medzinárodná organizácia práce (ILO) v súčasnosti pripravuje návrh dohovoru o pracovníkoch v domácnosti. Prijatie tohto dohovoru ILO o pracovníkoch v domácnosti bude kľúčovým prvkom pre zabezpečenie toho, aby sa dodržiavali ľudské, sociálne a zamestnanecké práva pracovníkov v domácnosti. Práca v domácnosti predstavuje 5 až 9 % z celkového počtu pracovných miest. Táto práca je často neistá, podhodnotená a nelegálna.

  Françoise Castex (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za túto správu, aby som umožnila zmeniť vzťah, ktorý je príliš často založený na zneužívaní právneho postavenia v oblasti, ktorá predstavuje 5 až 9 % všetkých pracovných miest v Európskej únii. Všetci tí, ktorí pracujú so staršími ľuďmi, musia mať právo na slobodu združovania a na čas odpočinku a nesmú byť obeťami prenasledovania a svojvoľného konania. Preto sme chceli vyslať silný odkaz podpory Medzinárodnej organizácii práce (ILO) a odborovým zväzom predtým, než sa v júni na 100. Medzinárodnej konferencii práce začnú rokovania o prijatí týchto nových nástrojov. Mrzí nás však, že hoci pravica rada vyjadruje obavy v súvislosti s nelegálnymi pracovníkmi v domácnosti, odmieta uznať, že v takomto postavení sa príliš často nachádzajú pracovníci bez dokladov, ktorí sú najčastejšími obeťami neistých pracovných miest a postupov zneužívania.

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporil som toto uznesenie o dohovore Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti. Cieľom tohto dohovoru je poskytnúť práci v domácnosti právny štatút zamestnania, rozšíriť práva na všetkých pracovníkov v domácnosti a zabrániť porušovaniu práv a zneužívaniu. Uznesenie Európskeho parlamentu ďalej vyzýva krajiny EÚ, ktoré sú členmi ILO, aby na konferencii ILO v júni 2011 prijali tieto nástroje, a vyzýva členské štáty EÚ, aby dohovor a odporúčanie urýchlene ratifikovali a vykonali. V niektorých krajinách prebieha veľká časť práce v domácnosti v rámci neoficiálneho hospodárstva, v neistých pracovných podmienkach alebo formou nelegálnej práce. Práca v domácnosti predstavuje v priemyselných krajinách 5 až 9 % všetkých pracovných miest, pričom ženy tvoria prevažnú väčšinu osôb zamestnaných v tomto odvetví. V skutočnosti trend zvyšovania podielu neštandardných a atypických zmlúv má silný rodový a generačný rozmer. Prijatie, ratifikácia a vykonanie dohovoru ILO môže viesť k obmedzeniu počtu pracovníkov žijúcich v chudobe a zlepšiť postavenie veľkého množstva žien na trhu práce.

  Karima Delli (Verts/ALE), písomne. – (FR) V Európe takmer dve tretiny prisťahovalkýň vykonávajú prácu pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, často v sektore zdravotníctva alebo v odvetví práce v domácnosti. Tieto ženy prispievajú do nášho hospodárstva, musia však znášať veľmi zlé pracovné podmienky a porušovanie najzákladnejších práv.

Na Medzinárodnej konferencii práce, ktorá sa bude konať v júni tohto roku, budú mať členovia Medzinárodnej organizácie práce možnosť prijať Dohovor o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti. Tento nástroj je krokom správnym smerom v oblasti práv pracujúcich na celom svete, pretože rozširuje normy pracovného práva na pracovníkov v domácnosti, na kategóriu, ktorá až doteraz bola z týchto noriem vylúčená. Na ťahu sú teraz členské štáty, ktoré sa musia zaviazať k ratifikácii tohto dohovoru.

Na európskej úrovni tiež budeme musieť prestať osobitne a systematicky posudzovať prisťahovaleckú politiku a politiku trhu práce. Nie je správne, keď sú pracovníci v domácnosti nútení pracovať neoficiálne bez ohľadu na ich práva, pretože právne predpisy v oblasti prisťahovalectva sú príliš prísne a nedostatočne prispôsobené.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Je dobre známe, že práca v domácnosti je často neistá a neoficiálna a že táto neistota a neoficiálne postavenie vážne ohrozuje práva tých pracovníkov, ktorí poskytujú tieto druhy služieb, napriek tomu, že prispievajú k hospodárskej činnosti príslušných krajín a mali by sa považovať za pracovníkov ako všetci ostatní.

Vzhľadom na mieru dôvery medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá je pri takejto činnosti potrebná, nie je vhodné zaťažovať takýto pracovný vzťah prílišnou formálnosťou, zároveň to však znamená, že pracovník by mal mať možnosť vykonávať svoje povolanie za dôstojných podmienok. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) doplnený odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti by mohol byť ďalším krokom správnym smerom.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie Európskeho parlamentu sa zaoberá navrhovaným dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) doplneným odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti. V júni sa bude konať v Ženeve ďalšia konferencia ILO, ktorá sa bude zaoberať problémom práce v domácnosti. Hoci sa EÚ oficiálne nemôže zúčastniť na konferencii, pretože členmi ILO sú jednotlivé členské štáty, uvedomuje si svoju zodpovednosť, čo sa týka spolupráce s ILO, a chcela preto prispieť v oblasti, o ktorej by sa dalo povedať, že patrí k okruhu „základných práv“. Význam práce v domácnosti je neodškriepiteľný. Je to práca vykonávaná v domácnosti – starostlivosť o deti a starých ľudí –, ktorá je zahrnutá v stratégii Európa 2020 a predstavuje 5 až 9 % všetkých pracovných miest v EÚ, pričom tento počet má tendenciu sa zvyšovať. Pracovníci v domácnosti – z ktorých väčšina sú ženy a prisťahovalci – sú však často vystavení zneužívaniu zo strany zamestnávateľov, ktorí im nezaručujú sociálne práva. Preto som hlasoval za tento návrh uznesenia.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ILO) doplneného odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti je významným krokom vpred a považujeme to za pozitívne. Ako bolo jasne povedané počas rozpravy, väčšina týchto pracovníkov v rámci jednotlivých členských štátov sú ženy a stále vyššie percento z nich predstavujú nelegálni prisťahovalci. Tieto dve skupiny sú najzraniteľnejšie a sú najčastejšími obeťami násilia a sexuálneho zneužívania. Je dôležité, aby sa na nadchádzajúcej konferencii ILO prijali v tomto smere potrebné opatrenia. Neuveriteľne vykorisťujúce a diskriminačné podmienky, za akých títo pracovníci pracujú, sú dobre známe. Mnohí z týchto pracovníkov v domácnosti pracujú za veľmi nedôstojných podmienok, sú obeťami intenzívneho vykorisťovania a nemajú zaručené práva, ako je právo na sociálne zabezpečenie, na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, na ochranu počas materstva, na maximálnu dĺžku pracovného času, na odpočinok a na slobodu združovania a zastupovania.

Preto je jednoznačne potrebné zabezpečiť reguláciu práce v domácnosti. Vzhľadom na to je naliehavo potrebné prijať účinné opatrenia na boj proti neistým pracovným miestam, falošným faktúram, nelegálnej a nenahlásenej práci.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Považujeme za potrebné pokročiť smerom k prijatiu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ILO) doplneného odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti, z ktorých väčšina sú ženy a čoraz vyššie percento z nich sú nelegálni prisťahovalci. Tieto dve skupiny sú najzraniteľnejšie a sú najčastejšími obeťami násilia a sexuálneho zneužívania a bolo by preto veľmi pozitívne, keby sa na nadchádzajúcej konferencii ILO v súvislosti s touto otázkou urobil rozhodný krok.

Neuveriteľne vykorisťujúce a diskriminačné podmienky, za akých mnohí pracovníci v domácnosti pracujú, sú dobre známe. Je preto jednoznačne potrebné prácu v domácnosti regulovať, aby takíto pracovníci nemuseli v budúcnosti pracovať za veľmi nedôstojných podmienok a aby mali zaručené práva, ako je právo na sociálne zabezpečenie, na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, na ochranu počas materstva, na maximálnu dĺžku pracovného času, na odpočinok a na slobodu združovania a zastupovania.

Vzhľadom na to je naliehavo potrebné prijať účinné opatrenia na boj proti neistým pracovným miestam, falošným faktúram, nelegálnej a nenahlásenej práci. Je teda nevyhnutné zmeniť všetky nestabilné pracovné miesta na stabilné pracovné miesta s právami a primeranými mzdami.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Plne podporujem prijatie, ratifikáciu a vykonanie dohovoru o pracovníkoch v domácnosti, ktorý pripravuje Medzinárodná organizácie práce (ILO). Pracovníci v domácnosti pracujú väčšinou v neistých pracovných podmienkach, mnohokrát sa nachádzajú z právneho hľadiska v pochybnej administratívnej situácii, čo spôsobuje, že ich situácia je ešte menej stabilná, a často sú obeťami diskriminácie, nerovnakého a nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania. Ich služby však naša spoločnosť veľmi potrebuje, či už ide o starostlivosť o deti, alebo o starých ľudí. Musíme vytvoriť právny rámec, ktorý nám umožní zlepšiť práva týchto pracovníkov a podporiť dôstojné pracovné podmienky.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože v dôsledku krízy zanikli milióny pracovných miest a ešte viac sa prehĺbila neistota v oblasti zamestnania a zvýšila úroveň chudoby – 17 % obyvateľov EÚ je vystavených riziku chudoby a 23 miliónov obyvateľov EÚ je nezamestnaných. V niektorých krajinách prebieha veľká časť práce v domácnosti v rámci tieňového hospodárstva, v neistých pracovných podmienkach alebo formou nelegálnej práce. Prevažnú väčšinu osôb zamestnaných v tomto odvetví tvoria ženy a takáto práca je podhodnotená, nedostatočne odmeňovaná a neoficiálna. Zraniteľnosť pracovníkov v domácnosti spôsobuje, že sú často diskriminovaní a môžu sa veľmi ľahko stať obeťou nerovnakého a nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania. Práca v domácnosti by mala mať právny štatút zamestnania, mali by sme všetkým pracovníkom v domácnosti zabezpečiť viac práv a zabrániť porušovaniu práv a zneužívaniu tým, že sa prijme právny rámec pre všetkých pracovníkov v domácnosti a zabezpečí, aby ich práca nebola mimo regulačného rámca. Prijatím, ratifikáciou a vykonaním dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ILO) by sa nielen zlepšilo postavenie veľkého množstva žien na trhu práce v domácnosti tým, že by sa im zabezpečili dôstojné pracovné podmienky, ale zároveň by sa zvýšila aj miera ich sociálneho začlenenia. Môže byť nevyhnutné upraviť právne predpisy takým spôsobom, aby sa vytvoril pružný a bezpečný zmluvný rámec, ktorý bude zárukou rovnakého zaobchádzania.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament „sa domnieva, že je potrebné riešiť problém nelegálnej práce; konštatuje, že odvetvie práce v domácnosti je vysoko neformálnym odvetvím s veľkou mierou nelegálnej práce, pracuje v ňom veľký počet migrujúcich pracovníkov a ich práva sú často porušované; považuje ďalej za dôležité, aby sa vo všeobecnosti bojovalo proti neistej práci, vzhľadom na to, že s týmto problémom zápasia najmä migrujúci pracovníci, čo ešte viac zhoršuje ich už aj tak neisté postavenie“.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zvyšovanie počtu príležitostných pracovných miest pre pracovníkov a pracovníčky je podstatou logiky nadvlády oligarchie, či už v Európe, alebo inde. Spomedzi rôznych foriem organizovanej neistoty je jedna, ktorá sa dá vykoreniť ťažšie než iné: ide o pracovníkov v domácnosti. Táto správa podporuje návrh dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (ILO) na ochranu práv týchto pracovníkov a najmä týchto skrytých pracovníčok. Odsudzuje tiež narastajúci počet atypických zmlúv, čo je znakom toho, že práca nadobúda čoraz väčšmi neistý charakter. Hlasujem za túto iniciatívu a zároveň ľutujem, že táto iniciatíva v skutočnosti nič nedosiahne.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Keďže práca v domácnosti predstavuje 5 až 9 % všetkých pracovných miest; keďže ženy tvoria prevažnú väčšinu osôb zamestnaných v tomto odvetví; keďže takáto práca je podhodnotená, nedostatočne odmeňovaná a neoficiálna a keďže zraniteľnosť pracovníkov v domácnosti spočíva v tom, že sú často diskriminovaní a môžu sa veľmi ľahko stať obeťou nerovnakého a nespravodlivého zaobchádzania alebo zneužívania, musíme nájsť riešenia na odstránenie takéhoto postavenia. Preto vítam tento dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý upozorňuje na problémy v súvislosti s prácou v domácnosti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európsky parlament chce týmto uznesením vyjadriť podporu iniciatíve Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s cieľom prijať dohovor doplnený odporúčaním o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti. Migrujúci pracovníci, ktorí prijímajú dočasné pracovné miesta pre nízko kvalifikovaných pracovníkov na okraji trhu práce alebo vykonávajú prácu v domácnosti, sú vystavení rôznym formám diskriminácie. Títo pracovníci sú často vystavení riziku chudoby a pracujú v nezákonných podmienkach, ľahšie sa môžu stať obeťou zlého zaobchádzania, nemusí im byť vyplácaný pravidelný plat alebo sa môžu stať obeťou násilia alebo sexuálneho zneužívania a často nemajú odvahu kontaktovať príslušné orgány, aby ich požiadali o ochranu a dožadovali sa svojich práv, pretože sa obávajú núteného návratu do krajiny pôvodu alebo trestu zo strany zamestnávateľa. Táto situácia je dôvodom, prečo som hlasovala za toto uznesenie. Podporujem tento dohovor, ktorého cieľom je podniknúť kroky smerom k tomu, aby práca v domácnosti získala právny štatút profesionálnej aktivity, čím sa rozšíria práva na všetkých pracovníkov v domácnosti, aby sa zabránilo porušovaniu práv a zneužívaniu a aby sa prijal právny rámec, ktorý zabezpečí, aby nebolo možné pracovať mimo regulačného rámca.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Podporujem toto uznesenie o navrhovanom dohovore Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o pracovníkoch v domácnosti. Veľká časť pracovníkov v domácnosti pracuje nelegálne, ich pracovné miesta sú neisté a nedostatočne odmeňované a títo pracovníci, z ktorých väčšina sú ženy, sú často vystavení zneužívaniu, najmä keď pracujú v zahraničí. Prijatie tohto dohovoru ILO môže pomôcť znížiť počet pracovníkov žijúcich v chudobe, zlepšiť ich pracovné podmienky a uľahčiť sociálne začlenenie tých najzraniteľnejších pracovníkov. Musíme na prácu v domácnosti uplatňovať základné normy v oblasti práce a zaistiť, aby tí, ktorí ju vykonávajú, mali nárok na sociálne zabezpečenie a ochranu proti postupom zneužívania.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Pracovníci v domácnosti sú často znevýhodňovaní z dôvodu neoficiálneho charakteru tejto práce. Keďže sa nachádzajú mimo formálnych štruktúr hospodárskej činnosti, ich pracovné práva sú často obmedzené. Proti tejto situácii musíme rozhodne bojovať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto uznesením Európsky parlament: 1. víta a podporuje iniciatívu Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s cieľom prijať dohovor doplnený odporúčaním o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti; vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi ILO, aby tieto nástroje prijali na konferencii ILO v júni 2011; vyzýva členské štáty EÚ, aby dohovor a odporúčanie urýchlene ratifikovali a vykonali; 2. domnieva sa, že prijatie, ratifikácia a vykonanie dohovoru ILO o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti môže viesť k obmedzeniu počtu pracovníkov žijúcich v chudobe; 3. domnieva sa, že prijatím, ratifikáciou a vykonaním takého dohovoru by sa prikročilo k riešeniu potrieb jednej z najzraniteľnejších skupín pracovníkov.

  Alf Svensson (PPE), písomne. – (SV) Včera, vo štvrtok 12. mája, Európsky parlament hlasovaním schválil uznesenie o navrhovanom dohovore Medzinárodnej organizácie práce (ILO) doplnenom odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti. Na celom svete a najmä v chudobných krajinách patria služby v domácnosti medzi najhoršie platené práce. Často pri nich chýbajú korektné zmluvy a neposkytuje sa sociálne zabezpečenie. To, že sa tento sektor služieb osobitne zdôrazňuje v odporúčaní spojenom s dohovorom ILO, je preto správne a vhodné. Dôvodom, prečo som hlasoval proti uzneseniu Európskeho parlamentu, je znenie odseku 13, v ktorom sú členské štáty EÚ vyzvané, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, čo zatiaľ žiadny členský štát EÚ neurobil. Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby sa k šiestim kľúčovým dohovorom OSN, ktoré sú univerzálne a vzťahujú sa na všetkých ľudí, dopĺňali ďalšie nástroje. Hrozilo by potom veľké riziko, že by sa tým narušila legitimita dohovorov, ktoré už boli prijaté, a k niečomu takému by som ja nechcel prispieť. Radšej by som sa zameral na zlepšenie dodržiavania hlavných dohovorov o ľudských právach, ktorých obsah sa jednoznačne vzťahuje aj na pracovníkov v domácnosti. Zdá sa, že príliš mnoho signatárskych štátov to dnes neberie do úvahy.

  Marc Tarabella (S&D), písomne. – (FR) Práca v domácnosti, ktorá je často neistá, podhodnotená a nelegálna, predstavuje 5 až 9 % všetkých pracovných miest v priemyselných krajinách. Väčšina týchto pracovníkov v domácnosti sú ženy a prisťahovalci, v prípade ktorých ľahšie dochádza k zneužívaniu a nedostatočnému odmeňovaniu. Prijatie tohto dohovoru ILO o pracovníkoch v domácnosti bude nevyhnutným prvkom na zaistenie toho, aby sa dodržiavali ľudské a sociálne práva tým, že práca v domácnosti bude mať zaručený rovnaký štatút ako ktorákoľvek iná práca a že sa pre pracovníkov v domácnosti zabezpečí právny rámec.

Uznesenie, ktoré dnes prijal Parlament, vysiela členským štátom silný signál, aby podpísali tento dohovor, ktorý, úprimne dúfam, bude môcť posilniť sociálne začlenenie pracovníkov tým, že im zaručí prístup k štandardným sociálnym právam, na ktoré majú nárok všetci pracovníci.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom Parlament členské štáty vyzýva, aby sa zaviazali prijať navrhovaný dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) o pracovníkoch v domácnosti. Tento dohovor nám umožní účinnejšie bojovať proti neprijateľným pracovným podmienkam mnohých zamestnancov v tomto odvetví, z ktorých väčšinu tvoria ženy a v mnohých prípadoch sú to prisťahovalci, a to najmä prisťahovalci bez dokumentov. Doplní ďalšie dohovory ILO alebo iných medzinárodných organizácií. Európsky parlament takisto odporúčal, aby EÚ a jej členské štáty ratifikovali medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov. Ľutujem však skutočnosť, že Poslaneckému klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sa podarilo najmä vďaka neúčasti množstva socialistických poslancov prijať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý odmieta priznať pracovníkom z radov prisťahovalcov, najmä prisťahovalcom bez dokumentov, rovnaké práva, aké majú ostatní pracovníci. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vychádza z čoraz negatívnejšieho vnímania prisťahovalcov, ktoré podporuje xenofóbiu. Všetko bude ďalej závisieť od toho, či sa budú ustanovenia tohto dohovoru skutočne uplatňovať, čo nebude ľahké. Napriek tomu však môžeme tento prístup považovať za pozitívny.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Medzinárodná organizácia práce (ILO) je špecializovanou agentúrou Organizácie Spojených národov a zasadzuje sa za sociálnu spravodlivosť, dodržiavanie ľudských práv a práv pracovníkov. Hlavnou úlohou tejto organizácie je zavádzať medzinárodné normy v oblasti práce a sociálne normy. Pre ILO bol rok 2010 rokom pracovníkov v domácnosti. Teraz boli teda vytvorené minimálne normy, pretože pracovníci v domácnosti predstavujú najväčšie neregulované odvetvie na svete.

Návrh uznesenia B7-0295/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh, keďže antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat najmä v prípade neúspešnej liečby; keďže usmernenia o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok už boli vydané v niekoľkých členských štátoch, čo viedlo k obmedzeniu používania týchto látok; keďže odvetvie živočíšnej výroby (mliekarenský sektor, výroba hovädzieho mäsa, bravčového a hydinového mäsa, vajec, ovčieho a kozieho mlieka a mäsa) zohráva v európskej poľnohospodárskej ekonomike významnú úlohu a keďže prvoradým cieľom farmárov je zabezpečiť zdravie a produktivitu svojich hospodárskych zvierat prostredníctvom správnej farmárskej praxe týkajúcej sa hygieny, vhodných krmív, náležitého chovu a zodpovednej starostlivosti o zdravie zvierat. Vyzývam preto Komisiu, aby v rámci stratégie EÚ týkajúcej sa zdravia zvierat na roky 2011 – 2015 vyvinula všeobecný viacročný akčný plán proti AMR.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Odolnosť proti antibiotikám predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat najmä v prípade neúspešnej liečby. Usmernenia o obozretnom používaní týchto látok už boli vydané vo viacerých členských štátoch, čo viedlo k obmedzeniu ich používania. Ak sa antimikrobiálne látky používajú správne, sú užitočným nástrojom, ktorý pomáha poľnohospodárom udržiavať hospodárske zvieratá zdravé a produktívne a zaistiť ich dobré životné podmienky. Hoci sa tieto látky predpisujú na použitie pre zvieratá, pôsobia tak na ľudí, ako aj na zvieratá. Hlavným cieľom tohto návrhu uznesenia je zachovať antimikrobiálne látky ako účinný nástroj boja proti chorobám ľudí aj zvierat a zároveň obmedziť ich používanie na prípady, keď je to absolútne nevyhnutné. Hlasovala som za túto správu.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Hlavným cieľom farmárov je zabezpečiť zdravie a produktivitu svojich hospodárskych zvierat, čo dosahujú prostredníctvom správnej farmárskej praxe.

Hlasoval som za toto uznesenie, pretože žiada, aby sa vykonal ďalší výskum v oblasti antimikrobiálnych látok a ďalších možností, čo pomôže farmárom dosiahnuť vyššie spomenuté ciele. Je potrebné vytvoriť program umožňujúci výmenu výsledkov výskumu, vedomostí a osvedčených postupov. Podporujem požiadavku, aby sa vykonal ďalší výskum v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a poľnohospodárskych postupov, ako je napríklad lepšie riadenie stád, včasná prevencia chorôb a chov odolných plemien zvierat.

Je však potrebné zaistiť, aby sa nezvyšovala finančná a administratívna záťaž farmárov z dôvodu zvýšeného dohľadu a monitorovania antimikrobiálnej rezistencie (AMR) v prípade zvierat, ktoré sú určené na produkciu potravín, a spoločenských zvierat.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe veľký problém z hľadiska zdravia zvierat. Keďže odvetvie živočíšnej výroby je pre európsku poľnohospodársku ekonomiku veľmi dôležité, je nevyhnutné sa touto otázkou náležite zaoberať. Súhlasím s tým, že členské štáty by mali vykonávať pravidelný systematický dohľad a monitorovanie AMR v prípade zvierat, ktoré sú určené na produkciu potravín, a to bez toho, aby sa vytvorila dodatočná finančná alebo administratívna záťaž pre farmárov, ostatných majiteľov zvierat alebo veterinárov. Potravinový a veterinárny úrad a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín by mali vykonať ďalšie inšpekcie a analýzy v tejto oblasti a predložiť odporúčania. Súhlasím s tým, že Komisia musí uskutočniť rokovania na medzinárodnej úrovni s cieľom zakázať používanie antimikrobiálnych látok ako prostriedkov na podporu rastu v krmivách a aby sa touto otázkou zaoberala v rámci svojich dvojstranných rokovaní s tretími krajinami.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Je pozitívne, že sa zaznamenalo obmedzenie používania antibiotík, a zverejnenie usmernení o obozretnom používaní antibiotík v mnohých členských štátoch k tomu prispelo.

Akékoľvek rozhodnutie, ktoré vedie k podaniu antimikrobiálnych látok, či už ľuďom, alebo zvieratám, by sa malo dôkladne zvážiť a malo by sa zohľadniť potenciálne riziko vzniku antimikrobiálnej rezistencie (AMR). V skutočnosti sa táto rezistencia vyskytuje tak u ľudí, ako aj u zvierat, a môže sa prenášať z ľudí na zvieratá aj naopak. Veľmi dobre si uvedomujem, že AMR u ľudí je často zapríčinená neprimeraným dávkovaním liekov obsahujúcich antibiotiká a nesprávnou liečbou, ale môže ju spôsobiť aj prenos patogénnych baktérií s génmi AMR zo zvierat, čo môže mať vážne dôsledky pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

Čelíme teda komplexnému problému, ktorý si vyžaduje koordinovaný postup na úrovni EÚ, ktorého cieľom musí byť zaistenie toho, aby antimikrobiálne látky zostali účinným nástrojom boja proti chorobám ľudí aj zvierat, aby sa podporovalo ich obozretné a zodpovedné používanie a obmedzilo ich používanie na prípady, keď je to absolútne nevyhnutné.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat najmä v čase, keď už boli vydané usmernenia o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v niekoľkých členských štátoch, čo viedlo k obmedzeniu používania týchto látok. Keďže prvoradým cieľom farmárov je zabezpečiť zdravie a produktivitu svojich hospodárskych zvierat prostredníctvom správnej farmárskej praxe v oblasti hygieny, vhodných krmív, náležitého chovu a zodpovednej starostlivosti o zdravie zvierat, myslím si, že je potrebné zintenzívniť výskum nových antimikrobiálnych látok, ako aj ďalších alternatív (vakcinácie, biologická bezpečnosť, šľachtenie v záujme odolnosti) a stratégií vychádzajúcich z dôkazov, ktoré sa rozvíjajú na základe rámcových programov Európskej únie v oblasti výskumu, aby bolo možné predchádzať infekčným ochoreniam u zvierat a obmedzovať ich výskyt.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh uznesenia o odolnosti proti antibiotikám, pretože som presvedčená, že Komisia a členské štáty by mali prijať opatrenia na riešenie narastajúceho problému antimikrobiálnej rezistencie (AMR) u zvierat vzhľadom na to, že používanie antibiotík v krmivách takisto prispieva k odolnosti proti antibiotikám u ľudí.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Odolnosť proti antibiotikám je vážnym problémom, ktorý postihuje odvetvie živočíšnej výroby, preto mám v tejto otázke rovnaké obavy ako Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a súhlasím s jeho návrhmi, a to nielen na zníženie odolnosti zvierat voči liečbe antibiotikami, ale aj na podporu ďalších možností boja proti chorobám zvierat, pri ktorých sa nemusia vždy používať antibiotiká.

Čo sa týka používania antimikrobiálnych látok ako prostriedkov na podporu rastu, chcem upozorniť na skutočnosť, že to ohrozuje nielen zdravie zvierat, ktoré sa stávajú odolné proti antibiotikám, ale aj zdravie ľudí, pretože výrobky živočíšneho pôvodu vstupujú do potravinového reťazca, čím pôsobia na ľudí.

Je preto naliehavo potrebné vykonať štúdiu o možnosti zákazu používania antimikrobiálnych látok v krmivách, ako aj podporiť opatrenia na zníženie odolnosti proti antibiotikám, čím by sa zaistilo lepšie zdravie zvierat a zvýšenie bezpečnosti potravín.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Uznesenie Európskeho parlamentu sa zaoberá problémom odolnosti zvierat proti antibiotikám, keďže táto situácia má katastrofálne dôsledky. Tento problém sa týka aj zdravia ľudí, najmä tých, ktorí pracujú s týmito zvieratami, ale aj hospodárstva, pretože v stávke je konkurencieschopnosť EÚ v oblasti chovu hospodárskych zvierat v budúcnosti. V Parlamente sa uskutočnilo niekoľko rozpráv o tomto probléme a prijalo sa viacero iniciatív ako databáza, ktorá by sa mala pravidelne aktualizovať. Nadišiel však čas, aby sa pristúpilo od slov k činom a aby platné právne predpisy neboli už len bezcennými papiermi. Je preto nevyhnutné, aby nová poľnohospodárska politika (SPP) zohľadnila tento problém a podporila osvedčené postupy v oblasti chovu hospodárskych zvierat. Hlasoval som preto za tento spoločný návrh uznesenia, ktorý bol vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka prijatý veľkou väčšinou hlasov, pretože tento text je veľmi vyvážený a jeho návrhy nielenže chránia zdravie ľudí a obhajujú dobré životné podmienky zvierat, ale aj zabezpečujú životaschopnosť podnikov.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat, pričom toto odvetvie zahŕňa mliekarenský sektor, výrobu hovädzieho mäsa, bravčového a hydinového mäsa, vajec, ovčieho a kozieho mlieka a mäsa. Ak sa antimikrobiálne látky používajú správne, sú užitočným nástrojom, ktorý pomáha poľnohospodárom udržiavať hospodárske zvieratá zdravé a produktívne.

AMR u ľudí je často zapríčinená neprimeraným dávkovaním liekov obsahujúcich antibiotiká. Prenos patogénnych baktérií predstavuje osobitnú hrozbu pre farmárov a pracovníkov na farmách, ktorí sú v dennom kontakte so zvieratami.

Táto správa prispieva k nasmerovaniu spoločného zberu údajov v tejto oblasti, analýze výsledkov a navrhovaniu riešení. Jej cieľom je vytvoriť komplexný obraz o tom, kedy, kde, ako a v prípade ktorých zvierat sa v súčasnosti skutočne používajú antimikrobiálne látky, bez toho, aby sa vytvorila dodatočná finančná alebo administratívna záťaž pre farmárov alebo iných majiteľov zvierat, a aby sa zároveň zohľadnila skutočnosť, že farmárska prax a jej intenzita sú v rámci jednotlivých členských štátov rôzne.

Chceme zdôrazniť význam výskumu nových antimikrobiálnych látok a rozvíjania systémov chovu hospodárskych zvierat, ktoré znížia potrebu predpisovania antimikrobiálnych látok. Považujeme obsah uznesenia za pozitívny, pretože sa zameriava na obozretné a zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat, pričom toto odvetvie zahŕňa mliekarenský sektor, výrobu hovädzieho mäsa, bravčového a hydinového mäsa, vajec, ovčieho a kozieho mlieka a mäsa. Ak sa antimikrobiálne látky používajú správne, sú užitočným nástrojom, ktorý pomáha poľnohospodárom udržiavať hospodárske zvieratá zdravé a produktívne.

AMR u ľudí je často zapríčinená neprimeraným dávkovaním liekov obsahujúcich antibiotiká a jej prenos na patogénne baktérie predstavuje osobitnú hrozbu pre farmárov a pracovníkov na farmách, ktorí sú v dennom kontakte so zvieratami.

Tento dokument prispieva k nasmerovaniu spoločného zberu údajov v tejto oblasti, analýze jeho výsledkov a navrhovaniu príslušných riešení. Jeho cieľom je teda vytvoriť komplexný obraz o tom, kedy, kde, ako a v prípade ktorých zvierat sa v súčasnosti skutočne používajú antimikrobiálne látky, bez toho, aby sa vytvorila dodatočná finančná alebo administratívna záťaž pre farmárov alebo iných majiteľov zvierat, a aby sa zároveň zohľadnila skutočnosť, že farmárska prax a jej intenzita sú v rámci jednotlivých členských štátov rôzne.

Je tiež potrebné uskutočniť výskum nových antimikrobiálnych látok, ako aj iných alternatív, a chceme zdôrazniť význam rozvíjania účinných systémov chovu hospodárskych zvierat, ktoré znížia potrebu predpisovania antimikrobiálnych látok.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože jeho hlavným cieľom je zachovať antimikrobiálne látky ako účinný nástroj boja proti chorobám ľudí aj zvierat a zároveň obmedziť ich používanie na prípady, keď je to absolútne nevyhnutné. Podľa môjho názoru musíme zaviesť osvedčené postupy pre chov hospodárskych zvierat, ktoré budú minimalizovať riziko antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Tieto postupy by sa mali uplatňovať najmä v prípade mladých hospodárskych zvierat, ktoré sú zhromažďované od rôznych chovateľov, čo zvyšuje riziko prenosných ochorení. Komisia by sa mala snažiť o medzinárodný zákaz používania antimikrobiálnych látok ako prostriedkov na podporu rastu v krmivách a mala by sa touto otázkou zaoberať v rámci svojich dvojstranných rokovaní s tretími krajinami, ako sú napríklad Spojené štáty. Musíme zdôrazniť logické prepojenie medzi zdravím zvierat a používaním antimikrobiálnych látok, ako aj súvislosť medzi zdravím zvierat a ľudským zdravím. V súčasnosti je najdôležitejšie, aby sme zabezpečili maximálnu úroveň bezpečnosti potravín.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Antibiotiká sa dlho považovali za zázračný liek na liečbu infekčných chorôb. Vo väčšine európskych krajín sú antibiotiká po analgetikách najpoužívanejšou kategóriou liekov. Približne 50 % antibiotík predpisovaných v Európe sa používa vo veterinárnej medicíne. Keby sa antibiotiká nepoužívali, choroby zvierat a epizootické ochorenia by sa mohli rýchlo rozšíriť a spôsobiť epidémiu, čo by zapríčinilo obrovské hospodárske škody. Za nekontrolované používanie antibiotík v humánnej aj veterinárnej medicíne, žiaľ, platíme veľmi vysokú cenu. Nadmerné používanie antibiotík vedie k rezistencii a adaptácii patogénov. Mnohé známe antibiotiká sú dnes buď neúčinné, alebo nespoľahlivé. Dôrazne preto podporujem toto uznesenie Parlamentu, ktoré jednoznačne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zodpovedne venovali narastajúcemu problému odolnosti proti antibiotikám u zvierat.

  David Martin (S&D), písomne. – Toto uznesenie uznáva, že ak sa antimikrobiálne látky používajú správne, sú užitočným nástrojom, ktorý pomáha poľnohospodárom udržiavať hospodárske zvieratá zdravé a produktívne a zaistiť ich dobré životné podmienky. Takisto však uznáva potrebu zavedenia prísnej kontroly a monitorovania, a preto som zaň hlasoval.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat najmä v prípade neúspešnej liečby. Usmernenia o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok už boli vydané vo viacerých členských štátoch, čo viedlo k obmedzeniu používania týchto látok. Napriek pozitívnym výsledkom je stále potrebné ešte veľa urobiť v súvislosti s týmto problémom. Preto je potrebné zaviesť spoločné európske politiky, ktoré budú viesť k odstráneniu tohto problému.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Dnes Parlament prijal dôležité rozhodnutie týkajúce sa odolnosti proti antibiotikám. Podľa môjho názoru je veľmi dôležitý zber a analýza údajov o používaní produktov veterinárneho lekárstva vrátane látok obsahujúcich antibiotiká. Je takisto potrebné zaistiť, aby sa tieto produkty využívali účinne a v primeranom množstve a aby neohrozovali účinnosť opatrení na boj proti chorobám ľudí, keď sa na liečbu používajú antibiotiká. Hoci testy z obdobia rokov 2005 – 2009, v rámci ktorých sa sledovali rezíduá antibakteriálnych látok u zvierat a v potravinách živočíšneho pôvodu, priniesli pozitívne výsledky, stále nemôžeme povedať, že by existoval kontrolovaný trend smerom k zníženiu, dochádza len k čiastočnej fluktuácii. Mimoriadne znepokojujúca je skutočnosť, že podľa údajov z roku 2009 sa najväčšie nezrovnalosti, pokiaľ ide o látky obsahujúce antibiotiká, vyskytli vo vzorkách medu, zajačieho mäsa a chovných rýb, inými slovami v produktoch, ktoré sa zvyčajne považujú za hodnotné potraviny a často sú každodennou súčasťou jedálneho lístka Európanov. Na zaručenie zdravia ľudí a zvierat je preto veľmi dôležité, aby sa antimikrobiálna liečba predpisovala uvážlivo a aby sa zaviedlo komplexné monitorovanie s cieľom lepšie koordinovať zdroje medicínskeho a veterinárneho výskumu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za toto uznesenie. Každý rok umrie v Európe 25 000 ľudí z dôvodov spojených alebo súvisiacich s antimikrobiálnou rezistenciou. Zvieratá a potraviny živočíšneho pôvodu by mohli zohrávať úlohu v prenose antimikrobiálnej rezistencie na ľudí. Preto sa antibiotiká musia pri chove hospodárskych zvierat používať obozretne. Opatrenia navrhnuté v tomto uznesení o poskytovaní väčšieho množstva informácií veterinárom a farmárom je preto potrebné čo najdôraznejšie zrealizovať.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Uznesenie o antimikrobiálnej rezistencii (AMR) prichádza v čase, keď AMR predstavuje pre odvetvie živočíšnej výroby v Európe problém z hľadiska zdravia zvierat, pričom je potrebné zabezpečiť, aby v blízkej budúcnosti antimikrobiálna liečba bola bezpečná a účinná.

Pri podávaní antimikrobiálnych látok zvieratám sa musí zohľadňovať potenciálne riziko vzniku AMR u ľudí, ktorá je často zapríčinená neprimeraným dávkovaním liekov obsahujúcich antibiotiká, nesprávnou liečbou a neustálym vystavením patogénov antimikrobiálnym látkam v nemocniciach.

Hlasovala som za túto správu, pretože prenos patogénnych baktérií s génmi AMR predstavuje osobitnú hrozbu pre ľudí prostredníctvom príjmu potravín so spomínanými baktériami alebo prostredníctvom denného kontaktu so zvieratami. Domnievam sa, že je nevyhnutné zabezpečiť výskum, pretože prispieva k vývoju antimikrobiálnych látok ako účinného nástroja na boj proti chorobám postihujúcich ľudí aj zvieratá. Používanie antimikrobiálnych látok by sa však malo obmedziť len na prípady, keď je to absolútne nevyhnutné.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Odolnosť proti antibiotikám je vážnym problémom verejného zdravia. Podávanie antimikrobiálnych látok ľuďom aj zvieratám so sebou prináša riziko vzniku rezistencie, ak sa tieto látky používajú nesprávne a v neprimeraných dávkach. Antimikrobiálna rezistencia sa môže prenášať z ľudí na zvieratá a naopak. U pacientov v nemocniciach a farmárov je mimoriadne riziko, že budú vystavení rezistentným baktériám. Je potrebné lepšie koordinovať medicínsky a veterinárny výskum v oblasti rezistencie, ako aj zintenzívniť výskum nových antibiotík, alternatívnej liečby a postupov predchádzania chorobám zvierat a ich kontroly.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Chov hospodárskych zvierat zohráva kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve. Antibiotiká sa často používajú na zabezpečenie zdravia zvierat. Problém, ktorý môže nastať, je, že ľudia, ako aj zvieratá, si môžu vytvoriť antimikrobiálnu rezistenciu (AMR), ktorej dôsledky na ľudské zdravie môžu byť vážne. Je preto potrebné prijať vhodné stratégie ako prevenciu proti takýmto rizikám.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto uznesením Európsky parlament: 1. víta úsilie, ktoré Komisia a jej agentúry vyvinuli v oblasti spoločného zberu údajov v tejto oblasti, predovšetkým iniciatívu z roku 2009 na vytvorenie siete ESVAC (Európsky dohľad nad spotrebou antimikrobiálnych látok vo veterinárnom lekárstve); s poľutovaním konštatuje, že nie všetky členské štáty sa doposiaľ zapojili do siete ESVAC, a vyzýva ďalšie štáty, aby tak urobili; vyzýva Komisiu, aby sieti ESVAC poskytla dostatočné finančné zdroje na vykonávanie jej úloh; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vytvorila primeraný právny rámec, ktorý by členským štátom poskytol právomoci na účinný zber údajov; 2. vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o zber údajov, ktorý by bol harmonizovaný a porovnateľný aj s činnosťami vykonávanými v tretích krajinách, ako napríklad v Spojených štátoch.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Antibiotiká sú látky, ktoré vznikajú prirodzeným spôsobom ako metabolické produkty húb a baktérií a ktoré sa používajú na liečbu bakteriálnych infekcií. Okrem iného využitia sa podávajú aj zvieratám ako prevencia. Rezistencia znamená stratu schopnosti antibiotík zabíjať baktérie alebo spomaľovať ich rast. Aby sme tomu zabránili, je potrebné dodržiavať inštrukcie na používanie liekov. Rezistentné živočíšne baktérie sa však môžu prenášať na ľudí a predstavujú veľké zdravotné riziko, ktorého výsledkom môže byť dokonca vznik odolnosti proti antibiotikám u ľudí. Bolo preto určite správne, že sme hlasovali za túto správu s cieľom konečne podporiť živočíšnu výrobu, ktorá sa zaobíde bez antimikrobiálnych látok.

  Anna Záborská (PPE), písomne. − (SK) To, že rovnako ako človek aj zvieratá, ktoré užívajú antibiotiká, sú časom odolné voči ich pôsobeniu, nie je žiadnou novinkou. Táto odolnosť sa môže prenášať zo zvierat na ľudí a tým ohrozovať zdravie alebo sťažovať liečbu niektorých ochorení. Preto je dôležité podrobne monitorovať využívanie antibiotík pri chove hospodárskych a spoločenských zvierat. Ide o ochranu spotrebiteľa a bezpečnosť výroby potravín. Tá musí byť zaručená na rovnakej vysokej úrovni vo všetkých členských štátoch EÚ. Je namieste, ak Európsky parlament zložený z volených zástupcov občanov požaduje od Komisie, aby konala. Len ak poznáme aktuálny stav, môžeme reagovať rýchlo a účinne. Preto som podporila predloženú správu a očakávam, že Komisia v krátkom čase predloží návrh krokov, ako sledovať používanie antibiotík v sektore živočíšnej výroby.

Správa: Marietje Schaake (A7-0112/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože prispievaním k rozvoju, začleňovaniu, demokracii a predchádzaniu konfliktom môže kultúra byť kľúčovým prvkom v medzinárodných vzťahoch. Z tohto dôvodu by mala byť zahrnutá do rozvíjania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) V tomto novom digitálnom hospodárstve predstavuje kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) veľký potenciál, ktorý dokáže povzbudiť prejavenie európskej kultúrnej rozmanitosti a rozšírenie hospodárskeho a sociálneho pokroku. Kultúra a kreativita sú navyše kľúčmi k zaručeniu a podpore nášho kultúrneho dedičstva a kultúrneho prostredia a napomáhajú zvýšenie kultúrnej úrovne občanov. Nemali by sme podceňovať skutočnosť, že tento priemysel tvorí jedno z najdynamickejších odvetví v Európe, poskytuje kvalitné pracovné miesta približne 5 miliónom európskych občanov a tým vytvára 2,6 % hrubého domáceho produktu EÚ.

Zelená kniha, ktorú Komisia zverejnila pred rokom, dala kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu náležité uznanie, keď preň vytvorila zásadný priestor v európskej vízii kultúry založenej na informačnej spoločnosti, inováciách a podnikaní. Nedostatočné investície, podkapitalizácia spoločností, nedostatočný regulačný rámec, ktorý by odstránil prekážky mobility umelcov a kreatívnych ľudí, a narastajúce pirátstvo predstavujú niektoré z faktorov, ktoré sťažujú vytvorenie európskeho priestoru kultúry. Nesmieme zabúdať na to, že celosvetový úspech európskeho priemyslu vychádza z veľkej profesionality a kreativity našich umelcov, ktorých by sme mali ochraňovať a konkrétnymi stimulmi podporovať, aby pokračovali vo svojej hodnotnej práci.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Základným aspektom európskej kultúry je, že vo vonkajších vzťahoch sa nemá predstavovať zjednodušeným spôsobom, ale ako niečo, čo vďaka svojim osobitným črtám pulzuje a žije. Tak ako hovoríme o európskych hodnotách, právach a slobodách, musíme hovoriť aj o kultúrach v Európe, ich rozmanitosti, kreatívnej rôznorodosti a úlohe európskeho vyslanca, ktorú môže zohrávať každý kreatívny element národnej kultúry s cieľom presadzovať Európu ako celok. Prv než začneme presadzovať tieto kultúry mimo Európy, dokonca aj my sami sa musíme chcieť oboznámiť so všetkými tými prvkami kultúry, ktoré sú pre Európu typické. V tejto súvislosti si myslím, že najlepším vyslancom európskych kultúr je každý občan Európskej únie. Jedinou podmienkou je, že by sa občanom mala predtým poskytnúť najjednoduchšia možnosť oboznámenia s kultúrnym bohatstvom oblasti, v ktorej žijú.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. EÚ je kultúrne rozmanité spoločenstvo hodnôt, v ktorom vlny rozširovania EÚ, mobilita občanov v spoločnom európskom priestore, staré a nové migračné prúdy a rôzne druhy výmen s ostatným svetom pomáhajú podporovať túto kultúrnu rozmanitosť. Kultúra zohráva úlohu v dvojstranných dohodách o rozvoji a obchode a tiež prostredníctvom opatrení, akými sú európske nástroje určené na rozvojovú spoluprácu, stabilitu, demokraciu a ľudské práva a predvstupovú prípravu, ako aj európska susedská politika (ESP), Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie a Európsky nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (EIDHR), ktoré väčšinou vyčleňujú zdroje na rôzne kultúrne programy. Súhlasím s tým, že je potrebné zintenzívniť výmenu v oblasti kultúry a vzdelávania s tretími krajinami. Posilnila by sa tým občianska spoločnosť, podporila demokratizácia a dobrá správa vecí verejných, ľudské práva a základné slobody a vytvoril by sa tým aj základ trvalej spolupráce.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Táto správa vysiela jasný odkaz: Európska únia musí do svojej zahraničnej politiky zahrnúť dôslednú a koordinovanú stratégiu v oblasti kultúry. Väzby, ktoré spájajú konkrétne Európu a krajiny ležiace južne od Stredozemného mora, prechádzajú zásadnými zmenami. Nad arabským svetom fúka vietor slobody. Kultúra je významným aktívom, ktoré prispieva k živej a dlhotrvajúcej demokracii. Výmeny v oblasti kultúry a vzdelávania podporujú vznik organizovanej občianskej spoločnosti. Aj spolupráca v oblasti kultúry je jedným z kľúčov úspechu Únie v Stredozemí. Vedie k lepšej výmene a komunikácii medzi národmi, k rešpektovaniu a lepšiemu každodennému vzájomnému porozumeniu.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Bolo dôležité, aby nám Európsky parlament dôrazne pripomenul, ako veľmi musíme presadzovať rozmanitosť, dedičstvo a kultúrnu výmenu vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ. Kultúra, ktorá vytvára integráciu, toleranciu a vzájomné pochopenie, je základnou zložkou našich spoločností, ktorú musíme presadzovať v našom diplomatickom úsilí v prospech ľudských práv a demokracie. Táto správa však zdôrazňuje, že kultúrny rozmer vonkajšej činnosti je ešte stále nedostatočne rozvinutý a koordinovaný a že je potrebné prijať spoločnú a prepracovanú stratégiu v tejto oblasti. Odsúdením cenzúry internetu a hrozieb, ktoré predstavuje pre ľudské práva, ako aj pre prístup k celosvetovému kultúrnemu dedičstvu a jeho výmenu, sme tiež obnovili svoju podporu slobodného internetu. Kým európski občania majú množstvo spoločných kultúrnych hodnôt, my poslúžime európskym záujmom najviac vtedy, keď budeme vystupovať jednotne.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Európska únia je známa rozmanitosťou kultúrnych foriem. Podľa môjho názoru sú európske hodnoty, akými sú rešpektovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd, vyjadrené aj v našich kultúrnych produktoch. Ako sa uvádza v stratégii EÚ 2020, vedomosti a medzinárodné zručnosti sú pre systém vzdelávania veľmi potrebné. Mnohojazyčnosť, elektronické zručnosti a kultúrne povedomie nám umožňujú využiť početné príležitosti, ktoré nám ponúka dnešný globálny trh s pracovnými miestami. Preto by kultúra mala byť celoplošne integrovaná v širokom spektre činností tvoriacich zahraničnú politiku EÚ. V súčasnosti neexistuje prepracovaná a koordinovaná stratégia EÚ pre kultúru vo vonkajšej činnosti EÚ. Fragmentáciu a rozptyl môžeme vidieť nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi rozdielnymi oddeleniami a inštitúciami v Európskej únii.

Takáto fragmentácia bez spoločnej stratégie bráni účinnému využívaniu zdrojov a rozpočtových prostriedkov pridelených odvetviu kultúry. Preto nalieham na Komisiu, aby zvážila integráciu a zjednodušenie kultúry ako vo vonkajšej činnosti EÚ, tak aj v európskych inštitúciách.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Podporujem túto správu, ktorej autorka je z našej skupiny, pretože zdôrazňuje prierezový charakter a význam kultúry vo všetkých aspektoch života a tvrdí, že kultúru treba vziať do úvahy v každej vonkajšej politike EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Kultúrny aspekt európskych politík, ktorého cieľom je väčšia súdržnosť v Európe, považujem za dôležitý. Preto vítam všetky kultúrne programy, ktorých cieľom je vytvoriť európsku identitu na základe spoločných hodnôt a vzájomného porozumenia. Z tohto dôvodu verím vo vplyv, ktorý môžu mať určité kultúrne iniciatívy na vzťahy s Úniou, ako aj na diplomatické vzťahy s tretími krajinami. Kultúrne prvky rôznych krajín možno použiť ako mosty vedúce k mierovej spolupráci s cieľom dosiahnuť stabilitu.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Kultúrne rozmery vonkajšej činnosti EÚ by sa nemali preceňovať. Je dôležité, aby to pani komisárka Ashtonová naďalej zahŕňala do svojej práce s ESVČ.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy viedlo k vytvoreniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorej činnosť by mala zahŕňať koordinovanú a prepracovanú stratégiu kultúrnej diplomacie. Táto správa, ktorú vo všeobecnosti podporujem, sa týka tejto dôležitej veci. Mnohé návrhy zahrnuté v tejto správe, ako napríklad presadzovanie výmenných pobytov mladých ľudí a posilňovanie väzieb s organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách, sú návrhy, ktoré som odporúčal vo svojej správe o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky a ktoré tento Parlament prijal. Z tejto správy by som chcel vyzdvihnúť aj rešpektovanie zachovania a presadzovania jazykového a kultúrneho bohatstva v každom členskom štáte, dôležitosť rozširovania európskych kultúrnych hodnôt ako prostriedku presadzovania základných práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných a napokon význam ustanovenia takzvaného kultúrneho vyslanca v každom zahraničnom zastúpení EÚ.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Mnohí ľudia sa pýtajú, či existuje niečo ako európska kultúra, a často ju stavajú do protikladu k Európe kultúr alebo takzvanej europeizácii kultúr. Odpoveď pre tých, ktorí si rovnako ako ja myslia, že Európa má identitu a hodnoty, je jednoznačná: samozrejme, že existuje európska kultúrna identita. Práve tento kultúrny rozmer by mala EÚ viac zohľadňovať vo svojom diplomatickom úsilí, a to najmä s cieľom podporovať ľudské práva, demokraciu a rozvoj v tretích krajinách. Na dosiahnutie tohto cieľa by mala pani vysoká predstaviteľka v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vytvoriť takzvané generálne riaditeľstvo pre kultúrnu diplomaciu a vymenovať osobu, ktorá bude zodpovedná za kultúrne vzťahy a presadzovanie európskej kultúry v každom zastúpení EÚ v tretích krajinách. Zároveň by sme mali zvážiť možnosť zavedenia kultúrnych víz pre umelcov a všetky osoby pracujúce v odvetví kultúry.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Okrem toho, že Európska únia je hospodárskou mocnosťou, je aj kultúrnou mocnosťou, ktorej vplyv ďaleko presahuje jej hranice. Skutočnosť, že rôzne krajiny majú tradičné historické väzby s členskými štátmi Európskej únie, posilňuje schopnosť Európy prenikať do iných kultúr a umožniť, aby európskej kultúre porozumeli aj v iných častiach sveta. Dôležitosť jazykového faktora ako prostriedku na udržanie a prehĺbenie týchto kontaktov je nespochybniteľná.

Mrzí ma, že Európska únia napriek všetkým vyhláseniam o zámeroch naďalej nechápe, v akom rozsahu by mala presadzovať vyučovanie európskych jazykov, ktoré sú mimoriadne vhodné na komunikáciu v jej inštitúciách. Namiesto toho si EÚ vybrala jazykovú politiku zahľadenú do seba. Bol by som rád, keby sa tento trend zmenil.

Taká zahraničná politika, akú navrhuje vypracovať Únia, nemôže zanedbať kultúrny rozmer, skôr by ho mala zohľadňovať ako aktívum, ako hodnotu, ktorá nie je vždy konkrétna, ale zato je mimoriadne dôležitá vo svete, ktorý je čoraz vnímavejší na takzvanú mäkkú silu štátov a medzinárodných organizácií. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) bude v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu. Dúfam, že túto úlohu dokáže splniť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa pani Schaakeovej sa týka kultúrnych rozmerov vonkajšej činnosti Európskej únie. Hovoriť o kultúre, ktorá nie je životne dôležitým statkom, v čase, keď mnohí Európania majú dennodenne problém získať veci, ktoré nevyhnutne potrebujú na prežitie, sa môže zdať zvláštne, ale kultúru nemôžeme zanedbať. Mali by sme to radšej chápať tak, že okrem toho, že má zásadný význam pre kvalitu nášho života, môže a musí predstavovať príležitosť na hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí, pričom je jednoznačne aj faktorom ovplyvňujúcim jednotu a súdržnosť medzi ľuďmi. EÚ musí byť spoločenstvom kultúrnych hodnôt, v ktorom rozmanitosť predstavuje výhodu a faktor ovplyvňujúci jednotu a súdržnosť alebo, povedané slovami pani spravodajkyne, „nástroje pre globálny mier a stabilitu“. Preto musíme naliehavo preskúmať nedostatok zahraničnej politiky v oblasti kultúry. Hlasujem za túto správu, pretože súhlasím s obsiahnutými návrhmi a dúfam, že kultúra nám pomôže nájsť východiská z tejto krízy a že bude prínosom ku kvalitnému životu európskej verejnosti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa potvrdzuje, ako Európska únia v súčasnosti chápe kultúru. Ide o vykorisťovateľskú víziu kultúry, podľa ktorej má kultúra slúžiť zahraničnej politike prostredníctvom koncepcie kultúrnej diplomacie. Inak povedané, kultúra sa považuje za akýsi nástroj presadzovania a tlmočenia záujmov Európskej únie a členských štátov vo svete (bod 22). Pozrime sa len, kam smeruje táto vízia: k podpore medzinárodného obchodu (bod 23). Nie je to až príliš často synonymum politík a postupov, ktoré eliminujú alebo nerešpektujú identitu a kultúru každej krajiny?

Táto správa sa tiež zakladá na nepravde, ktorá sa opakovane objavuje v diskusii EÚ o kultúre a podľa ktorej existuje jednotná európska identita a jednotná európska kultúra, ktorá navyše vychádza z hodnôt ako sloboda, demokracia, tolerancia a solidarita.

Rovnako ako všetky historické javy, ani kultúra sa nezakladá na homogénnej a spoločnej identite, práve naopak: je vyjadrením antagonizmu, konfliktov a prípadov kultúrnej dominancie. Je všeobecne známe, že európska kultúra je ovplyvnená mnohými kultúrami v rôznych častiach sveta, napríklad ľuďmi, ktorých zasiahla európska kolonizácia.

Táto správa nesprávne interpretuje pojem kultúra a využíva kultúru.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa potvrdzuje, ako Európska únia v súčasnosti chápe kultúru. Ide o vykorisťovateľskú víziu kultúry, podľa ktorej má kultúra slúžiť zahraničnej politike prostredníctvom koncepcie kultúrnej diplomacie. Inak povedané, kultúra sa považuje za akýsi nástroj presadzovania a tlmočenia záujmov Európskej únie a členských štátov a podpory medzinárodného obchodu. Nie je to až príliš často synonymum politík a postupov, ktoré eliminujú alebo nerešpektujú identitu a kultúru každej krajiny?

Táto správa sa tiež zakladá na nepravde, ktorá sa opakovane objavuje v diskusii EÚ o kultúre a podľa ktorej existuje jednotná európska identita a jednotná európska kultúra, ktorá navyše vychádza z hodnôt ako sloboda, demokracia, tolerancia a solidarita.

Rovnako ako všetky historické javy, ani kultúra sa nezakladá na homogénnej a spoločnej identite, práve naopak: je vyjadrením antagonizmu, konfliktov a prípadov kultúrnej dominancie. Je všeobecne známe, že európska kultúra je ovplyvnená mnohými kultúrami v rôznych častiach sveta, napríklad ľuďmi, ktorých zasiahla európska kolonizácia.

Európska únia nesmie ohrozovať našu kultúrnu rozmanitosť alebo nesprávne interpretovať, či využívať pojem kultúra.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože kultúrna diplomacia je základným kameňom budovania dôvery a trvácnych vzťahov s občanmi v tretích krajinách. Kultúra by mala byť zásadným a horizontálne integrovaným prvkom v širokom spektre vonkajších politík, ktoré tvoria zahraničnú politiku EÚ, od obchodných vzťahov EÚ k politike jej rozširovania a susedskej politike až po politiku rozvojovej spolupráce a jej spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Kultúra má aj hospodársku hodnotu. Európsky kultúrny priemysel sa podieľa na európskom podnikaní, inovácii a obchode a rozmanitosť kultúry EÚ vytvára z EÚ globálne najatraktívnejšiu turistickú destináciu. Prekypujúca kultúrna klíma robí život v EÚ atraktívnym tak pre podniky, ako aj pre obyvateľov. V súčasnosti neexistuje prepracovaná a koordinovaná stratégia EÚ pre kultúru vo vonkajšej činnosti EÚ, preto ju treba vypracovať. Nie je to luxus, ale potreba s cieľom posilniť a podporiť atraktívnosť Európy v globálne prepojenom a konkurenčnom prostredí. Fragmentáciu a rozptyl môžeme vidieť nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi rozdielnymi oddeleniami a inštitúciami v EÚ. Takáto fragmentácia bez spoločnej stratégie bráni úplnému a účinnému využívaniu zdrojov a rozpočtových prostriedkov určených na kultúru. Z tohto dôvodu je táto stratégia pre EÚ úplne nevyhnutná.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Európa je kolískou výnimočne bohatej a rozmanitej kultúry. Európska únia by mala využiť toho dedičstvo pri presadzovaní integrácie a spolupráce v krajinách, ktoré nie sú súčasťou Únie. Nemali by sme zabúdať na to, že Európsku úniu tvorí 27 veľmi odlišných členských štátov. Je dôležité, aby sme túto multikultúrnosť pestovali a chránili. Súhlasím, že spoločná európska politika vyžaduje vypracovanie súdržnej stratégie vonkajšej činnosti v oblasti kultúry. Je dôležité, aby Európa v procese presadzovania sa vo svete dobre využila svoj potenciál.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Ako európski občania máme všetci spoločné heslo „zjednotení v rozmanitosti“, ktoré vyjadruje príslušnosť k veľkému európskemu spoločenstvu: množstvu ľudí, kultúr a zvyklostí, ktoré sú spojené aj napriek hospodárskym, náboženským a iným rozdielom. Moja podpora správy pani Schaakeovej vychádza z podpory, ktorú musíme poskytnúť s cieľom posilniť toto spoločné povedomie. Externe a aj interne by kultúra mala zohrávať úlohu zjednocujúceho faktora, a preto by európska kultúra vo vzťahoch sekretariátu pre monitorovanie hospodárstva (SEAE) mohla byť vlajkonosičom európskych hodnôt, ktoré by prostredníctvom dialógu s kultúrami mimo Európy mali prispieť k mierovej spolupráci a konštruktívnemu porozumeniu medzi národmi.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Chcel by som vyjadriť súhlas so zahrnutím kultúrnych otázok do činnosti diplomacie EÚ. Je dôležité, aby svet zažil kultúru členských štátov EÚ v jej rozmanitom obsahu a forme. Dúfam, že táto prezentácia bude geograficky vyvážená, aby bola v primeranom rozsahu zastúpená kultúra každého členského štátu. Z tohto dôvodu by Komisia mala predložiť návrh takýchto činností, ktorý sa následne predloží v prepracovanom znení ako oficiálny dokument.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Európa je spoločenstvom slobody, zodpovednosti a demokratických hodnôt. Kultúra, identita, hodnoty a pozícia EÚ na globálnej úrovni sú vzájomne prepojené. Pre európske záujmy je najlepšie, ak sú kultúrne aspekty strategicky vypracúvané prostredníctvom spolupráce a partnerstva, a to tak prostredníctvom kultúrnych programov, ako aj vtedy, keď sú kultúrne aspekty neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych, zahraničných, bezpečnostných a rozvojových politík.

Prostredníctvom spoločnej literatúry, filmu, hudby a dedičstva sa otvárajú dvere pochopenia a stavajú mosty medzi ľuďmi. Európska identita v celej svojej rozmanitosti, ako aj európske hodnoty sa manifestujú prostredníctvom týchto kultúrnych prejavov. EÚ má navyše cenné skúsenosti, o ktoré sa môže podeliť, keď je potrebné prekonávať konflikty a budovať stabilitu prostredníctvom spoločných záujmov a vzájomného porozumenia.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Správa o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu je v mnohých ohľadoch úzko spojená so správou o Únii inovácií. Predovšetkým by som chcel upozorniť na význam, ktorý sa pripisuje vzdelávaniu občanov a ktorý okrem iného zahŕňa aj lepšie pochopenie tejto otázky a dodržiavanie ochrany diel vrátane práv duševného vlastníctva. Na úrovni EÚ a aj na úrovni členských štátov musíme intenzívne podporovať a rozvíjať túto všeobecne zanedbávanú oblasť vzdelávania, ako aj odbornej prípravy. Mám výhrady k súčasnému označovaniu kultúrnych diel ako tovar a služby. Je to zavádzajúce a možno to chápať ako prejav ekonomického neoliberalizmu v oblasti kultúry. Napríklad literárne dielo alebo aj umelecké, či hudobné dielo je v prvom rade zásadným prejavom talentu umelca a spoločenskou reflexiou. Označovať ich ako tovar alebo služby je nielen scestné, ale aj neprijateľné.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) V súčasnosti, žiaľ, neexistuje prepracovaná a koordinovaná stratégia týkajúca sa úlohy kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ. Je dobre známe, že pre naše záujmy je najlepšie, keď vystupujeme jednotne. Naša spoločná zahraničná politika musí vychádzať z kultúrnej diplomacie, pretože pozíciu Európy vo svete možno posilniť prostredníctvom kultúry, ak je neoddeliteľnou súčasťou jej hospodárskych, rozvojových a bezpečnostných politík. Náš kontinent bude lepšie pochopený pomocou distribúcie filmov, hudby a literatúry. Vďaka rozmanitosti kultúry EÚ sme navyše najatraktívnejšou turistickou destináciou na svete. Vítam konkrétne návrhy predstavené v tejto správe, ktorých cieľom je zapojenie občianskej spoločnosti, umelcov, pedagógov, študentov a podnikateľov do formovania obsahu vonkajších kultúrnych vzťahov. Zároveň jednoznačne musíme zohľadniť obrovský potenciál poskytovaný novými technológiami, ktoré sú zdrojom informácií a aj kanálom napomáhajúcim slobodu prejavu. Myslím si, že by bolo užitočné, ak by Európsky parlament zahrnul kultúru do programu diskusií s inými parlamentmi na svete s cieľom pomôcť vytvoriť všeobecný postup európskej vonkajšej činnosti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Európa je spoločenstvom slobody, zodpovednosti a demokratických hodnôt. Kultúra, identita, hodnoty a pozícia EÚ na globálnej úrovni sú vzájomne prepojené. Pre európske záujmy je najlepšie, ak sú kultúrne aspekty strategicky vypracúvané prostredníctvom spolupráce a partnerstva, a to tak prostredníctvom kultúrnych programov, ako aj vtedy, ak sú kultúrne aspekty neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych, zahraničných, bezpečnostných a rozvojových politík. Prostredníctvom spoločnej literatúry, filmu, hudby a dedičstva sa otvárajú dvere pochopenia a stavajú mosty medzi ľuďmi. Európska identita v celej svojej rozmanitosti, ako aj európske hodnoty sa manifestujú prostredníctvom týchto kultúrnych prejavov. V rámci rozvoja Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je dôležité skúmať a vymedziť úlohu, ktorú kultúra má a ktorú by mala mať vo vonkajších činnostiach EÚ. Presadzovanie kultúry môže viesť k vzájomnému porozumeniu, mierovej spolupráci a stabilite, ako aj k ekonomickým prínosom.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Zatiaľ čo globalizácia jednoznačne podporovala rozširovanie výmen, my musíme bojovať proti nebezpečenstvu, ktoré predstavuje jednotnosť kultúr. Kultúra je nositeľkou otvorenosti a pohonom demokracií, ktoré maria každú nacionalistickú reakciu, rasistické pohnútky a vylúčenie, ktoré podporujú hospodárske, finančné, klimatické a potravinové krízy. Poslaním kultúr je navzájom sa obohacovať v duchu vzájomného rešpektu. Kultúry sú zdrojom nevyčerpateľnej obnoviteľnej energie. Kultúrna tvorba vo väčšine prípadov opisuje alebo vyjadruje víziu, záväzok a zaujatie postoja, ktorý môže byť vhodný alebo nevhodný. Predstavuje vykonávanie práva vrátane práva na odsúdenie. Umelcov, ich kritický pohľad na svet a ich úlohu pedagógov v našich spoločnostiach veľmi potrebujeme. Predvídajú budúcnosť a predpovedajú vývoj spoločnosti, pretože ich zrak je rýchlejší a lepší než zrak politikov. Musíme pracovať na vytváraní rôznorodého sveta, ktorý si uchová svoju tvorivú schopnosť bez zmeny a ktorý umožní vznik nových vecí a rozmanitosti. Musíme nanovo vymyslieť systém globálneho riadenia. Musíme vytvoriť nový politický priestor globálnych dimenzií, ktorý bude zohľadňovať politický rozmer kultúrnej rozmanitosti.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Kultúrne bohatstvo Európy je vzácna komodita, ktorú treba zachovať. Neustále počúvame, že treba presadzovať kultúrnu rozmanitosť. Doteraz sme sa v priveľkej miere sústreďovali na presadzovanie kultúrnej rozmanitosti prostredníctvom moslimských prisťahovalcov bez toho, aby sme zaručili, že aj naša vlastná kultúra získa uznanie v krajinách islamského sveta. Ak majú byť európske kultúrne aspekty zahrnuté vo väčšej miere, tak ako je navrhnuté, ako neoddeliteľná súčasť hospodárskej, zahraničnej, bezpečnostnej a rozvojovej politiky, závisí to od toho, akú explicitnú formu by to malo mať.

Zaiste, neexistuje dôvod byť proti výmene literatúry, filmu, hudby a podobne, ale od islamského sveta by sme nemali očakávať priveľa. Stačí si len spomenúť na zákaz hudby, ktorý vychádza z Koránu. Najdôležitejšie bude mať na pamäti kresťanské korene a v zahraničnej a rozvojovej politike pripísať vyššiu prioritu ochrane kresťanov v iných krajinách, pretože v konečnom dôsledku sú najviac prenasledovanou menšinou na svete.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Nemožno pochybovať o tom, že kultúrna diplomacia pomáha budovať a kultivovať trvácne vzťahy medzi občanmi EÚ a občanmi z tretích krajín, ani nemožno pochybovať o tom, že v odvetví kultúry má Európa veľkú porovnateľnú výhodu, čo predstavuje cenný politický nástroj jej zahraničnej politiky. Nové technológie prinášajú nové príležitosti na rozšírenie európskeho kultúrneho dedičstva a posilnenie nadnárodných väzieb. Vzhľadom na to, že internet je globálnym miestom stretávania, EÚ by mala vypracovať konkrétne politiky na presadzovanie európskej kultúry. Internetová stránka Europeana predstavuje krok týmto smerom, zatiaľ však, žiaľ, ešte nerozvinula naplno svoj potenciál. Nemal by sa prehliadať ani prínos kultúry k hospodárstvu európskych krajín. Podľa odhadov vytvára v súčasnosti 2,6 % európskeho HDP. Členské štáty ako Grécko, ktoré majú bohatú históriu, tradíciu a kultúru, jednoznačne nemajú presadzovaním svojho kultúrneho dedičstva a hodnôt čo stratiť.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka kultúrnych rozmerov vonkajšej činnosti EÚ. Súhlasím s pani spravodajkyňou v tom, že potrebujeme spoločnú stratégiu pre kultúrny rozmer. Nie je to vec vyšších investícií, ale lepšieho investovania. Presadzovať kultúru znamená presadzovať demokraciu. Navrhovaná koordinácia môže pomôcť zaručiť efektívnejšie využívanie zdrojov najmä v čase, keď sa rozpočet okliešťuje predovšetkým v odvetví kultúry. Jestvujúca sieť národných kultúrnych inštitútov Európskej únie by mala pôsobiť ako jeho dôležitý partner. Členovia tejto siete majú množstvo skúseností nielen s prácou v tejto oblasti, ale aj s organizovaním kultúrnych podujatí s primeraným odstupom od vlád, čo je v tomto odvetví mimoriadne dôležité. Okrem koordinácie je na úrovni členských štátov aj kultúrna diplomacia. Mnohé tretie krajiny sa však snažia osloviť konkrétne Európsku úniu a nie jednotlivé členské štáty. Preto iba spoločná stratégia dokáže zabrániť súčasnej fragmentácii, ktorá bráni úplnému a účinnému využívaniu zdrojov a rozpočtových prostriedkov určených na kultúru. Zo všetkých týchto dôvodov som hlasovala za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) V Európskej únii, priestore, ktorého zámerom je byť zjednotený v rozmanitosti, zohráva kultúra mimoriadne dôležitú úlohu. Predovšetkým by sme mali zdôrazniť jej integračný aspekt, ktorý nemožno poprieť a ktorý umožňuje existenciu spoločných oblastí, čiže upozorňuje na ľudí s rôznymi kultúrnymi perspektívami, ktorí majú spoločné zastúpenie. Nie náhodou sa dôvodová správa tejto správy začína zaujímavým citátom: „Rock and roll bol z kultúrneho hľadiska rozhodujúcim činiteľom uvoľňovania komunistických spoločností a ich priblíženia sa slobodnému svetu.“ (András Simonyi). V druhom rade by sme mali zdôrazniť nepopierateľný hospodársky vplyv, ktorý by mohol vyplynúť zo záväzku rozširovať európsku kultúru. V tom prípade ide o rozširovanie a ochraňovanie európskych hodnôt na globálnej úrovni a zaručenie dodržiavania ich základných aspektov, napríklad slobody vyjadrovania na internete, v najväčšom možnom rozsahu úrovní. Z týchto dôvodov hlasujem za správu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovaním za správu pani Schaakeovej prosím o inštitúciu skutočnej európskej kultúrnej diplomacie na presadzovanie našich hodnôt mimo EÚ. Považovanie kultúry za strategický prvok zahraničnej politiky by Európe vlastne umožnilo odstrániť nedostatky, pokiaľ ide o určité štáty. Napríklad Čína investuje množstvo prostriedkov do kultúrnej diplomacie v snahe zlepšiť svoj obraz vo svete a prilákať turistov. Európa musí urobiť to isté, ak má na svetovom javisku naďalej hrať hlavnú úlohu. Táto správa obsahuje niekoľko návrhov, ako to dosiahnuť: návrh ustanoviť pre každé zastúpenie EÚ v tretej krajine osobu, ktorá bude koordinovať kultúrne vzťahy a interakcie medzi EÚ a danou krajinou, alebo návrh, aby návrh organizačnej schémy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zahŕňal pozície súvisiace s kultúrnymi aspektmi, a navrhuje, aby sa na tento účel vytvoril koordinačný útvar. Navyše považujem za vhodné, aby sa tretie krajiny vo väčšej miere zúčastňovali na programoch EÚ v oblasti kultúry, mobility, mládeže, vzdelávania a odbornej prípravy. Mladým ľuďom z týchto krajín sa musí uľahčiť prístup k týmto programom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Správa najprv predpokladala, že oblasť vonkajších vzťahov na úrovni EÚ bude takmer výlučne podliehať perspektíve nových médií. Tento postoj je ešte stále v pomerne rozsiahlej miere prítomný, rovnako ako myšlienka, že EÚ by mala vyvážať svoju kultúru. Zelení namiesto toho trvali na presadzovaní takzvanej kultúrnej spolupráce. Niektoré odporúčania, ktoré prijal Výbor pre kultúru a vzdelávanie, nevytvárajú niečo skutočne nové, ako napríklad internetovú stránku, ktorá bude uvádzať informácie o kultúrnych programoch EÚ a vonkajších vzťahoch, kalendár podujatí EÚ na celom svete a kontakty s občianskou spoločnosťou. Niektoré články, napríklad článok 44 o podpore vnútroštátneho úsilia na vykonávanie ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva, o nezákonnom obchode s kultúrnym dedičstvom alebo produktmi kultúrnej tvorby, veľmi neobohacujú význam celej záležitosti. Stručne povedané, správe sa nepodarilo skutočne riešiť túto tému. Iba zhromažďuje čosi tu a tam popri jestvujúcich možnostiach, aby dostala kultúru do programu EÚ a aj do programu EÚ s tretími krajinami. Ide o novú kapitolu v snahe naplno využiť kultúru ako nástroj v záujme mieru.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Výmena kultúrneho dedičstva medzi osobami je dôležitá jednak v rámci EÚ, v záujme konsolidácie európskej identity a tiež z hľadiska vzťahov EÚ s tretími krajinami. Preto podporujem posilnenie vonkajšej činnosti v tomto smere. Zdroje určené na kultúru sa často rozdrobia medzi mnohé projekty. Účinnému využitiu týchto prostriedkov navyše bráni aj politická fragmentácia. Preto je potrebné, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť okamžite prijala koordinovanú a prepracovanú stratégiu kultúrnej diplomacie a vymenovala špeciálneho vyslanca EÚ pre tretie krajiny.

Na záver chcem povedať, že si myslím, že by sme mali viac zdôrazňovať využívanie nových technológií, ktoré môžu zvýšiť počet možností prístupu ku kultúrnemu obsahu. Je dôležité, aby EÚ v tejto súvislosti zohrávala vedúcu úlohu a vypracovala konkrétne politiky, ktoré môžu internet ochrániť pred formami cenzúry typickej pre represívne režimy.

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne. – (FR) Vo svojej knihe Bound to Lead (Predurčení na vedúcu úlohu), ktorá bola vydaná v roku 1990, zaviedol významný americký profesor Joseph Nye koncepciu takzvanej jemnej sily. Čo to znamená? Jemná sila znamená schopnosť medzinárodného hráča ovplyvniť ostatných nenásilnými prostriedkami, napríklad kultúrnou dynamikou. Prečo sú Spojené štáty, ako dobre vieme, po 25 rokoch naďalej veľmocou? Pretože okrem vojenského arzenálu sa im darí vyvážať svoju kultúru a myšlienky a zabezpečiť ich príťažlivosť. Európa musí postupovať rovnako, musí ochraňovať svoj kultúrny model a jeho hodnoty na medzinárodnej úrovni. Vďaka tejto správe Európa zisťuje, aký môže mať vplyv, ak sa jej podarí obohatiť svoju diplomaciu o kultúrny rozmer. Z tohto dôvodu podporujem odporúčania uvedené v správe. Situácia je taká, že kým budeme čakať na realizáciu skutočnej spoločnej diplomacie a skutočnej európskej obrannej politiky, jemná sila Európy a jej kultúrna diplomacia sú niektoré z prostriedkov ovplyvňovania, ktoré máme k dispozícii.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som správu o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ. Chcela by som zdôrazniť najmä potrebu vykonať revíziu jestvujúcich programov obsahujúcich kultúrny prvok a vypracovať zelenú knihu a oznámenie zo strany Komisie, v ktorých sa budú uvádzať konkrétne politiky týkajúce sa úlohy kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ. V súčasnosti sa kultúrna spolupráca členských štátov s tretími krajinami uskutočňuje na dvojstrannom základe. Pre nedostatok spoločných a koordinovaných zásad a opatrení nie je možné efektívne využívať kultúrne zdroje Európy a kreatívny potenciál Únie. Spoločná stratégia môže podporiť rozvoj kultúrnych zdrojov Európy, vytváranie a prehlbovanie spoločenských vzťahov, výmenu osvedčených postupov a zlepšenie kultúrnej pozície EÚ na medzinárodnej úrovni. Dôrazne podporujem zahrnutie kultúrnych aspektov do návrhu organizačnej schémy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Dôležité je tiež zabezpečiť odbornú prípravu personálu ESVČ v kultúrnej a digitálnej oblasti. Kultúra je tiež dôležitým faktorom v boji za ľudské práva a podporu demokracie.

Spolupráca v tejto oblasti napomôže nadviazanie dialógu so spoločnosťami z rôznych kultúr. Podporujem tiež takzvanú značku Európa. Jej rozvoj a presadzovanie v oblastiach, ako napríklad podpora talentu a cestovného ruchu a propagácia všeobecných hodnôt, by mali vychádzať z užšej vzájomnej spolupráce členských štátov EÚ.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Teší ma, že správa o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ, ktorá uvádza, že kultúra musí byť stredobodom európskej diplomacie, bola prijatá. Napriek rozmanitosti majú Európania spoločné množstvo pevných hodnôt, akými sú dodržiavanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu, ktoré treba rozšíriť aj na medzinárodnú úroveň. Túto „značku Európa“ musia presadzovať skutoční vyslanci. Vítam aj nové návrhy, napríklad vytvorenie oddelenia pre kultúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť alebo vymenovanie takzvaného kultúrneho atašé pre každý členský štát. Kultúrna Európa bude môcť vzniknúť koordináciou iniciatív jednotlivých členských štátov. Rozvoj nových informačných technológií sprístupňuje kultúru všetkým. Podľa mňa musí Európska únia využiť túto príležitosť na presadenie svojej kultúrnej jedinečnosti a podporovanie kreativity. Musím hlasovať za túto správu, ktorá už nepovažuje kultúru za dedičstvo z minulosti, ale za jeden z hnacích motorov diplomacie zajtrajška.

Správa: Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (A7-0143/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, lebo som presvedčený o tom, že je potrebné aktivovať vlastnú dynamiku Európskej únie, ktorá bude stimulovať kultúrny a kreatívny priemysel (KKP). Z tohto dôvodu tento priemysel musí uplatňovať inovačné ekonomické modely a mať prístup k novým legálnym ponukám online služieb. Preto je nevyhnutné vytvoriť skutočný jednotný trh s online obsahom a službami, zaviesť špecifické opatrenia s cieľom posilniť úlohu KKP ako katalyzátora inovácií a štrukturálnych zmien, združiť subjekty na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a vytvárať nové produkty a služby, ktoré povedú k rastu a zamestnanosti. Kultúrne odvetvie zohráva v Európe kľúčovú úlohu a priťahuje záujem občanov, podnikov aj investorov. Predstavuje Európu ako dynamické a podnetné miesto, kde sa dobre žije a pracuje. Je evidentné, že dynamicky rastúci kultúrny priemysel má zásadný význam pre úspech Európy ako tvorivej znalostnej ekonomiky. Kultúrny priemysel tiež priťahuje kvalifikované a kreatívne osoby. V súčasnosti je kultúrny a kreatívny priemysel významnou hybnou silou hospodárskej a sociálnej inovácie v množstve ďalších odvetví.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) by mal byť v samom centre novej európskej politickej agendy zodpovedajúcej hospodárskym potrebám tohto odvetvia a v súlade s opatreniami zameranými na prispôsobenie sa inováciám v období digitálneho veku. Súhlasím s tým, že ak chceme zvýšiť potenciál tohto odvetvia, musí byť iniciatíva európska digitálna agenda úspešne vykonaná, aby európsky KKP mohol plne využívať všetky možnosti, ktoré ponúkajú širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie a nové bezdrôtové technológie, a úspešne sa im mohol prispôsobovať. Je veľmi dôležité rozšíriť európsku digitálnu knižnicu a rozvinúť ju tak, aby sa stala ústredným miestom kultúrneho dedičstva a kreativity Európy, a chrániť a podporovať toto kultúrne dedičstvo.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Vzhľadom na svoj hospodársky a kultúrny charakter je kultúrny a kreatívny priemysel pre európskych občanov veľmi dôležitý. Dôvodom je to, že tento priemysel okrem účasti na presadzovaní kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a rozvíjaní európskeho kultúrneho dedičstva tiež prispieva k hospodárskemu rozvoju podnecovaním tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a vytvárania bohatstva. Týmto hlasovaním sa jednoznačne zaväzujeme k väčšiemu uznaniu odvetvia kultúry tým, že zdôrazníme, že jeho potenciál bude naďalej veľký, lebo sa vždy vyrovnáva s právnymi alebo hospodárskymi prekážkami. S cieľom zvýšiť tento potenciál teda navrhujeme konkrétne riešenia, napríklad celoeurópsky systém vydávania licencií a zlepšenie prístupu k úverom a mikrofinancovaniu. Berieme na vedomie aj významný pokrok, ktorý internet predstavuje pre naše spoločnosti aj napriek tomu, že prináša nové otázky, ako napríklad zaručenie prístupu pre všetkých a ekonomický model odvetvia kultúry. Európsky parlament, ktorý si je vedomý mimoriadne dôležitej úlohy kultúry v európskej spoločnosti, týmto jasne vyzval na zvýšenie podpory subjektov pôsobiacich v odvetví.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Je dôležité uvoľniť potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP). Musíme analyzovať KKP a vplyv jeho činnosti na európske hospodárstvo, určiť, definovať a opísať jeho jednotlivé odvetvia, aby sa zohľadnila každá zvláštnosť, aby boli lepšie pochopené ich ciele a problémy a aby boli zavedené účinnejšie opatrenia.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, ktorej cieľom je uznať a podporiť hospodársky a sociálny význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP). Sústredenie pozornosti EÚ na tento priemysel a usmernenie jeho potenciálu prostredníctvom premyslenej stratégie, ako aj pomocou financovania, splní aspoň dve priority, ktoré strana Lega Nord vždy podporovala. Po prvé, ide o podporu a oživenie miestneho kultúrneho dedičstva, ktoré môže byť jazykové, hudobné, architektonické alebo umelecké v najširšom zmysle slova, s cieľom zaručiť rozmanitosť a špecifickosť intelektuálnych horizontov v období zovšeobecňovania či skôr bagatelizovania a znehodnocovania kultúrneho odkazu. Po druhé, inštitucionálny záväzok voči kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu by talentovaným mladým ľuďom umožnil konštruktívne nasmerovať ich zručnosti a ambície, pričom by im poskytol odrazové mostíky, niektoré aj na profesionálnej úrovni, čo by neskôr viedlo k novým pracovným príležitostiam a uchránilo ich pred premrhaním ich talentu v oblastiach, ktoré kultúrne stagnujú alebo jednoducho nie sú na daný účel vhodné. Preto podporujem túto správu.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Odvetvie kultúry zohráva v Európe kľúčovú úlohu a priťahuje záujem občanov, podnikov aj investorov. Predstavuje Európu ako dynamické a podnetné miesto, kde sa dobre žije a pracuje. Je evidentné, že dynamicky rastúci kultúrny priemysel má zásadný význam pre úspech Európy ako tvorivej znalostnej ekonomiky. Kultúrny priemysel tiež priťahuje kvalifikovaných a kreatívnych ľudí. V súčasnosti je kultúrny a kreatívny priemysel významnou hybnou silou hospodárskej a sociálnej inovácie v množstve ďalších odvetví. Niektoré štáty už intenzívne využívajú rôznorodé zdroje kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Európska únia však ešte stále musí rozvíjať strategický prístup, v rámci ktorého sa jej kultúrne aktíva stanú základom pre silnú kreatívnu ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Teraz je pravý čas na to, aby zelená kniha Európskej komisie otvorila diskusiu o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a oficiálne uznala význam tohto priemyslu. V rámci Európskej únie došlo od 90. rokov 20. storočia k exponenciálnemu nárastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest a podiel na HDP.

  Alain Cadec (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za správu pani Sanchezovej-Schmidovej, ktorá obsahuje návrhy na podporu rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Správa požaduje vytvorenie štatútu európskeho umelca, aby umelci mohli využívať uspokojivé pracovné podmienky a primerané opatrenia v oblasti daňového režimu, práva na prácu, práva sociálnej ochrany a autorských práv s cieľom zlepšiť mobilitu umelcov v rámci EÚ. Súhlasím s pani spravodajkyňou, keď vyzdvihuje potrebu zachovať špecifickú povahu niektorých remesiel/povolaní a prenos znalostí predovšetkým v oblasti kultúrnych, tvorivých a remeselných odvetví a zabezpečiť mechanizmy prenosu znalostí.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam prejavený záujem o potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP). Verím v pozitívny vplyv, ktorý môže mať rozvoj tohto priemyslu jednak z hospodárskeho hľadiska, a to vytváraním pracovných miest a podieľaním sa na hrubom domácom produkte (HDP), ako aj zo sociálneho hľadiska vďaka sociálnej a kultúrnej integrácii členov verejnosti. Preto vítam plánovanú podporu kreatívneho priemyslu, pretože si myslím, že vzhľadom na globálnu situáciu v tomto období je to tá správna cesta k trvalému a udržateľnému rastu európskeho hospodárstva. Inovácie, štrukturálna súdržnosť a vytváranie nových produktov a služieb musia predstavovať priority, ktoré sa zohľadnia pri vypracúvaní akejkoľvek európskej politiky.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Vítam správu pani Sanchezovej-Schmidovej o rozvíjaní kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Vzhľadom na takmer 14 miliónov pracovných miest, ktorých sa to dotýka, a trvalý rast dokonca aj počas krízy je naďalej veľmi dôležité, aby sme tomuto priemyslu prejavovali neochvejnú podporu, pretože jeho hospodársky a kultúrny prínos je skutočne veľký. Zriadenie európskeho štatútu umelca, zavedenie zníženej sadzby DPH na kultúrne statky a zlepšenie distribúcie zákonných digitálnych ponúk predstavujú podstatné a zásadné opatrenia na zaručenie medzinárodného kultúrneho vplyvu Európskej únie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Počas posledných dvoch desaťročí došlo k exponenciálnemu nárastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP), pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest a podiel na hrubom domácom produkte (HDP) členských štátov. Práve z tohto dôvodu a pre mimoriadne priaznivé obdobie, v ktorom sa teraz nachádzame, je dôležité využiť a zvýšiť potenciál tohto priemyslu. Preto treba využiť potenciál digitálneho veku na vytvorenie vlastnej dynamiky EÚ a stimulovanie odvetvia kultúry s cieľom vybaviť tento priemysel inovačnými hospodárskymi modelmi.

Preto by som chcel zablahoželať pani spravodajkyni a podporiť ju vo výzve na ambicióznejšiu zelenú knihu Komisie, ktorej výsledkom bude skutočný vnútorný trh, ktorý umožní vytvárať pracovné miesta a zaručí väčšiu sociálnu súdržnosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa pani Sanchezovej-Schmidovej sa venuje tomu, ako môže Európska únia uvoľniť potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP). Túto rozpravu iniciovala zelená kniha Európskej komisie v čase, keď do našich životov preniká digitálny vek a globalizácia sa pre KKP stáva problémom. Ak EÚ dokáže aktivizovať vlastnú dynamiku EÚ, ktorá bude stimulovať tieto spoločnosti prostredníctvom podpory inovácií a modernizácie, podarí sa nám presadzovať zamestnanosť a sociálnu súdržnosť, a ako hovorí pani spravodajkyňa, urobiť z Európskej únie „najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie znalostné hospodárstvo na svete“. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu, pretože verím v potenciál tohto kreatívneho priemyslu a jeho sľubnú budúcnosť. Aby ho však nepredbehli medzinárodní partneri, musí urýchlene a odhodlane začať využívať nové technológie, najmä informačné technológie, rozvíjať sa a uplatňovať inovačné faktory. EÚ by mala tiež podporovať a povzbudzovať umeleckú tvorbu, ako aj mobilitu odborníkov z oblasti kultúry, aby nadobúdala čoraz univerzálnejší a globálnejší charakter.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu si okrem iného vyžaduje rozvoj kvalitného umeleckého a kultúrneho vzdelávania, územného rozdelenia, partnerstiev s miestnymi subjektmi, tvorby a kreativity, výmeny odborných znalostí, financovania, súkromno-verejných partnerstiev a výmeny osvedčených postupov. Je nevyhnutné, aby bol kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) konkurencieschopný, pričom zároveň treba zobrať na vedomie špecifické črty, ktoré sú mu vlastné, a skutočnosť, že jeho podpora vyžaduje rôzne nástroje. Európska únia musí zaviesť opatrenia na podporu kreatívneho priemyslu. Je nevyhnutné, aby táto zelená kniha viedla v krátkodobom a strednodobom horizonte ku konkrétnemu vývoju na európskej úrovni, napríklad pokiaľ ide o zdaňovanie prispôsobené kultúrnemu tovaru a službám online a možnosť využívať finančné nástroje, ktoré ponúka Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF). Ak má kultúrny a kreatívny priemysel v plnom rozsahu zohrávať úlohu dynamického prvku, je potrebné zaviesť finančné nástroje založené na skutočne odbornom posúdení špecifických čŕt kultúrneho priemyslu, ako aj upravené daňové opatrenia. Členské štáty musia byť jednoznačne odhodlané chrániť a podporovať svoje kultúrne dedičstvo. S ohľadom na stále vzrastajúci význam KKP a s cieľom posilniť toto odvetvie, ktoré má strategický význam pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, Komisia by mala prikročiť k vypracovaniu bielej knihy, ktorá by uvoľnila kultúrny a kreatívny potenciál.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože považujem za veľmi dôležité, aby Komisia pokračovala v úsilí o lepšie vymedzenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP), čo by bolo súčasťou väčšieho uznania tohto priemyslu zo strany občianskej spoločnosti. Podľa môjho názoru má KKP veľký potenciál, najmä ak vezmeme do úvahy možnú a potrebnú spoluprácu s univerzitami, výskumnými strediskami a umeleckými školami, s ktorými môžeme vytvoriť sieť spoločných programov odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Dámy a páni, je zásadné a veľmi dôležité rozširovať postupy a znalosti a podporovať učenie prostredníctvom programov odbornej prípravy ad hoc určených pre kultúrne a kreatívne odvetvie. Myslím si, že musíme zabezpečiť multidisciplinárne učebné osnovy a trvať na spolupráci a partnerstve nielen medzi vzdelávacími inštitúciami, študentmi a odborníkmi v kultúrnom a kreatívnom odvetví, ale aj medzi malými či veľkými podnikmi, verejným a súkromným sektorom, remeselníkmi a finančnými inštitúciami.

  Morten Løkkegaard (ALDE), písomne. – (DA) Kultúrny a kreatívny priemysel prispieva k rastu a vytváraniu pracovných miest v EÚ. Je súčasťou plánu na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, a preto je dôležité, aby sme vytvorili podmienky pre tento priemysel, a to najmä v oblasti, ktorú by som chcel zdôrazniť, konkrétne v oblasti autorských práv.

Na mnohých miestach v správe sa uvádza, že by sme, samozrejme, mali zabezpečiť, aby boli umelci za svoju prácu spravodlivo odmeňovaní. Zároveň je úplne nevyhnutné, aby sme spotrebiteľom zabezpečili dostupnosť väčšieho množstva online služieb. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je vytvoriť dobré podmienky na zákonné a realizovateľné alternatívy. V súčasnosti už existuje niekoľko dobrých príkladov, ktoré by sme mali vyzdvihnúť. Vytváranie účinných alternatív je najlepším spôsobom boja proti pirátstvu. Zároveň je dôležité, aby Komisia vypracovala ambiciózny plán týkajúci sa autorských práv, ktorý netrpezlivo očakávame.

Jedna z vecí, ktoré v správe zdôrazňujeme, je, že by sa mal prijať celoeurópsky prístup. Nemá význam, aby sme v tejto dôležitej oblasti pracovali s 27 rozličnými systémami. Preto som presvedčený o tom, že Komisia by mala prijať holistický prístup a preskúmať prepojenie udeľovania licencií, poplatkov za súkromné autorské práva a pirátstva. Dúfam, že táto správa nám pomôže rozhýbať túto záležitosť, a teším sa na ambiciózny návrh Komisie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že je pravý čas na to, aby zelená kniha Európskej komisie oficiálne uznala hospodársky a sociálny význam tohto priemyslu a otvorila diskusiu o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. V rámci Európskej únie došlo od 90. rokov 20. storočia k exponenciálnemu nárastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest a jeho podiel na HDP.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Práve kultúrnym hľadiskom nášho spoločného dedičstva sa Európa odlišuje od ďalších regiónov sveta. V čase, keď čelíme závažným hospodárskym problémom, je dôležité rozmýšľať o spôsoboch, ktorými by sme mohli využiť potenciál ponúkaný kultúrnym a kreatívnym priemyslom najmä vzhľadom na to, že na takejto činnosti sa zúčastňuje významný počet európskych občanov. Nezabúdajme na významný príspevok kreatívneho odvetvia nielen k rozvoju informačných a komunikačných technológií, ale aj k hospodárskym a sociálnym inováciám. Toto odvetvie však vyvoláva mnohé otázky, ktoré treba vyjasniť. Dôležitým aspektom je digitalizácia kultúrnej výroby spolu s potrebou vytvoriť skutočný jednotný trh obsahu a služieb on-line, ktorý vytvorí ďalšie pracovné miesta. Práve v tejto súvislosti hovoríme aj o riešení problému autorských práv, o financovaní kultúrneho a kreatívneho priemyslu, o mobilite umelcov alebo o distribúcii produkcie v oblasti kultúry. Jedným z dôležitých príkladov je kinematografia, kde európske filmy vrátane mnohých rumunských produkcií získali prestížne ceny na významných festivaloch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je potrebné aktivovať vlastnú dynamiku Európskej únie, ktorá bude stimulovať kultúrny a kreatívny priemysel (KKP). Z tohto dôvodu tento priemysel musí uplatňovať inovačné hospodárske modely a mať prístup k novým zákonným ponukám služieb on-line. Preto je nevyhnutné vytvoriť skutočný jednotný trh s obsahom a službami on-line, zaviesť špecifické opatrenia s cieľom posilniť úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako katalyzátora inovácií a štrukturálnych zmien, združiť aktérov na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a vytvárať nové produkty a služby, ktoré povedú k rastu a zamestnanosti. Rozvojom KKP prispievame k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju a vytváraniu pracovných miest.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Vzhľadom na množstvo nesprávnych krokov podniknutých EÚ existujú pochybnosti o tom, či informačné a komunikačné technológie postačujú na vytvorenie európskej identity. Rovnako k tejto európskej identite nepovedie demokratický deficit EÚ a jednosmerné chápanie demokracie medzi bruselskými elitami, ktoré jednoducho obyvateľov nechávajú hlasovať, kým nedosiahnu „správny“ výsledok. Pokiaľ ide o priamu demokraciu, Európska únia by sa mohla veľa naučiť od Švajčiarska, ktoré obhajuje demokratické rozhodnutia dokonca aj vtedy, keď to zvyšok politicky korektného hlavného svetového prúdu maximálne kritizuje. Existujú pochybnosti o tom, či „energický a rastúci kultúrny sektor“ predstavuje „významnú hybnú silu hospodárskej a sociálnej inovácie“, ako sa to kvetnato uvádza v správe. Skôr môžeme pozorovať trend, v rámci ktorého sa migrácia a migranti stále viac dostávajú do centra podpory kultúry, zatiaľ čo pôvodná kultúra a tradície sú odsúvané bokom.

Veľa diskutovaná téma integrácie však nesmie nadobudnúť takú podobu, že nebudeme sláviť Vianoce, Veľkú noc, sv. Mikuláša a podobné tradície v mene prispôsobenia sa moslimským prisťahovalcom v našich škôlkach a školách – znamenalo by to stratu našej kultúrnej identity. Musíme opäť venovať viac pozornosti zabezpečeniu toho, že naše zvyky, tradície a morálne hodnoty sa zachovajú a ostatní ich budú rešpektovať. Keďže táto správa neponúka zvrátenie tohto trendu, rozhodol som sa zdržať hlasovania.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Kultúrne a kreatívne odvetvie má dvojakú úlohu: hospodársku úlohu spočívajúcu v podpore zamestnanosti, rastu a vytvárania bohatstva a predovšetkým kultúrnu úlohu spočívajúcu v prispievaní k sociálnemu a kultúrnemu rozvoju občanov. Ak však má dosiahnuť svoj plný potenciál, musia byť splnené dve základné podmienky. Po prvé musíme podporiť mobilitu a príťažlivosť kultúrnych faktorov, napríklad mobilitu umelcov, kultúrnych pracovníkov a umeleckých diel, a po druhé musíme zabezpečiť zavedenie osobitnej politiky financovania a hospodárskej podpory v kultúrnom odvetví, napríklad prístup k finančným prostriedkom prostredníctvom Európskej investičnej banky.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP) vychádza zo zelenej knihy Európskej komisie na rovnakú tému a ja som za ňu hlasovala, pretože oficiálne uznáva hospodársky a sociálny význam tohto odvetvia. V rámci Európskej únie došlo od začiatku 90. rokov 20. storočia k exponenciálnemu nárastu KKP, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest a podiel na hrubom domácom produkte (HDP). Koordinácia a zvyšovanie synergií v tomto rastúcom odvetví môžu byť veľmi dôležité pre hospodársky rozvoj EÚ. Kultúrny a kreatívny priemysel má vysoký potenciál stať sa jedným z motorov rastu v EÚ.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Kultúrny a kreatívny priemysel nie je len zdrojom bohatstva a zamestnanosti, ale prispieva aj k sociálnej a kultúrnej štruktúre Európy. Umelecké remeslá sú súčasťou nášho dedičstva a tieto poznatky treba odovzdávať ďalej. Mali by sme podporovať multidisciplinárne vzdelávanie a umožniť viac výmen medzi vysokoškolskými inštitúciami v tomto odvetví. Komisia musí zabezpečiť právnu istotu v oblasti informačných a komunikačných technológií, aby ochránila spotrebiteľov a inovačné odvetvia. Mala by tiež pomáhať miestnym a regionálnym orgánom pri rozvoji sietí spolupráce v oblasti kultúrneho cestovného ruchu. Írsko, najmä južné Írsko, má bohaté kultúrne a kreatívne dejiny. Musíme prispieť k zabezpečeniu podpory týchto kultúrnych a umeleckých remesiel a ich sprístupnenia širšiemu publiku.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) prispieva k mnohým veciam. Po prvé má prirodzenú hodnotu pri znovuvytváraní kultúrnych vzorov a prispieva k budovaniu spoločnej európskej identity. Po druhé však predstavuje hospodársku činnosť, ktorá umožňuje vytváranie pracovných miest a produktov v obehu: inými slovami, je to aj zdroj bohatstva z hospodárskeho hľadiska. Tento druh činnosti však potrebuje stimuly, napríklad uznávanie práv na hospodárske využívanie týchto produktov, pričom zároveň bude plne chránené postavenie tvorcov. Je to tiež záväzok, ktorý umožní potvrdenie – a odlíšenie – pridanej hodnoty, ktorú môže EÚ ponúknuť. Preto som hlasoval za túto správu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Kultúrny a kreatívny priemysel predstavuje 5 miliónov pracovných miest a 2,6 % HDP EÚ. Patrí tiež medzi hlavné motory európskeho rastu, pretože vytvára nové pracovné miesta a stimuluje inovácie. Ako faktor sociálnej súdržnosti prináša aj pridanú hodnotu a zohráva významnú úlohu pri podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti EÚ. Z hospodárskeho i sociálneho hľadiska je teda veľmi dôležité podporovať tento priemysel. Preto hlasujem za túto správu. Týmto spôsobom by som chcel povzbudiť členské štáty a Európsku komisiu, aby podporovali umelecké a kultúrne vzdelávanie všetkých vekových skupín od základného školstva až po vysoké školstvo alebo odborné vzdelávanie, ako aj podnikateľské zručnosti pracovníkov kultúrneho odvetvia i v rámci celoživotného vzdelávania. Ak chceme umožniť rozvoj tohto priemyslu, je dôležité aj zlepšiť prístup pracovníkov tohto odvetvia k finančným prostriedkom. Treba zaviesť mikrofinancovanie, rozvinúť patronát a verejno-súkromné partnerstvá, zvážiť zavedenie nových inovačných nástrojov financovania a vyškoliť pracovníkov bankového sektora v oblasti osobitných charakteristík tohto priemyslu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Teraz je pravý čas na to, aby zelená kniha Komisie, ktorá oficiálne uznáva hospodársky a sociálny význam tohto odvetvia, otvorila diskusiu o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. V rámci Európskej únie došlo od začiatku 90. rokov 20. storočia k exponenciálnemu rastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP), pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest a podiel na HDP.

Výzva globalizácie a príchod digitálneho veku poskytujú tomuto priemyslu významné nové príležitosti na rozvoj a môžu vylepšiť jeho doposiaľ do veľkej miery nevyužitý potenciál na vytváranie rastu a pracovných miest. Potrebujeme strategické investície, ktoré kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu umožnia oživiť kultúrnu rozmanitosť, sociálnu a územnú súdržnosť, rast a zamestnanosť. Na tento účel sú potrebné primerané finančné prostriedky, podpora KKP zameraná na jeho rozvoj v miestnom a regionálnom prostredí a posun ku kreatívnemu hospodárstvu pomocou posilnenia jeho vedľajších účinkov v širokom spektre hospodárskych a sociálnych súvislostí.

Čím bude vyššia dostupnosť európskeho audiovizuálneho obsahu, tým bude väčší potenciál typicky európskeho obsahu na ovplyvňovanie kultúrnej rozmanitosti. Kreatívne odvetvie okrem toho výrazne prispieva k rozvoju informačných a komunikačných technológií a zohráva významnú úlohu na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že kultúrny a kreatívny priemysel by mal pre Úniu predstavovať pridanú hodnotu. Európsky štatút umelca založený na priaznivých pracovných podmienkach a daňových režimoch by podporil Európu ako dynamické a podnetné prostredie na život a prácu, ktoré by bolo príťažlivé pre zručných a tvorivých jednotlivcov. Znalostná ekonomika ďalej prispeje k ochrane európskej kultúrnej rozmanitosti a k nášmu posunu k sociálnej súdržnosti a zamestnanosti. Ak v tejto súvislosti chceme čo najviac uvoľniť potenciál, musíme uľahčiť odovzdávanie kreatívnych znalostí novým generáciám, ale aj mobilitu umelcov v celej Európe.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Odvetvie kultúrneho a kreatívneho priemyslu tvoria podniky s vysokým hospodárskym potenciálom, pretože vytvárajú zamestnanosť, rast a bohatstvo a sú zodpovedné za sociálnu a kultúrnu integráciu občanov. V súlade s európskym mottom „zjednotení v rozmanitosti“ je prítomnosť odvetví, ktoré používajú kultúru ako vstup, veľmi dôležitá, pretože podporujú medzikultúrny dialóg, a tak chránia európsku rozmanitosť. Podpora tohto priemyslu prinesie významné nové príležitosti pre regionálny rozvoj, miestne partnerstvá a možné partnerstvá s verejným a súkromným sektorom.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Zelená kniha Európskej komisie o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP) má za cieľ prispieť k hospodárskemu rastu Európskej únie a k vytváraniu pracovných miest v jej členských štátoch.

V správe, ktorú sme dnes prijali, Európsky parlament presadzuje skutočnú celoeurópsku stratégiu v tomto odvetví prostredníctvom vytvorenia nových oblastí experimentovania, inovácií a podnikania, prostredníctvom podpory mobility a prostredníctvom podpory prístupu k financiám, k novým finančným nástrojom a k výraznejšej účasti v regionálnych a miestnych zoskupeniach.

Pani spravodajkyňa navrhuje vytvorenie pilotných projektov v rámci programov Erasmus a Erasmus pre mladých podnikateľov, ako aj vytvorenie platformy na európskej úrovni zameranej na podporu výmeny skúseností. Medzi iniciatívy, ktoré majú veľký význam pre remeselné odvetvie na regionálnej a miestnej úrovni, patrí aj rozvoj siete osvedčených postupov pre regionálne a miestne subjekty a zavedenie poradenskej služby v oblasti financií, ktorá malým a stredným podnikom v tomto odvetví poskytne lepšie informácie o výrobe a distribúcii kultúrnych a kreatívnych tovarov a služieb.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Dnes sme v Európskom parlamente schválili správu o potenciáli kreatívneho priemyslu. Táto správa jasne ukazuje, že kreatívny priemysel predstavuje 5 miliónov pracovných miest v EÚ a vytvára takmer 3 % HDP EÚ. Kreatívny priemysel v zásade ovplyvňuje všetky odvetvia hospodárstva EÚ, keďže šíri inovácie všade, kde je to možné – inovácie, bez ktorých by sa dalo ťažko hovoriť o zlepšení konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej úrovni, ktoré si tak veľmi želáme.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasovala som proti tejto správe, ktorá v oblasti kultúrneho tovaru zavádza logiku trhu a hospodárskej súťaže.

Kultúrny priemysel a v dôsledku toho aj kultúrny tovar, ktorý produkuje, nemožno porovnávať so žiadnymi ďalšími podnikmi na základe toho, že vytvára bohatstvo a potenciálne aj pracovné miesta.

Najprv a predovšetkým ho treba naďalej uznávať ako prostriedok oslobodenia pre najväčší počet ľudí a ako nástroj na výmenu znalostí a know-how.

Je preto naliehavo potrebné opätovne potvrdiť zásadu kultúrnej jedinečnosti vo všetkých oblastiach, ak nemajú pekné slová o kreatívnom priemysle ako hybnej sile, uznanie štatútu umelca alebo túžba nájsť rovnováhu medzi šírením digitálnych diel a spravodlivou odmenou pre tvorcov zostať len zbožnými prianiami v kultúrnej púšti, ktorá bude nasledovať.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) Vývoj nášho modelu rozvoja, ktorý je odteraz zameraný na znalostnú ekonomiku, robí z kultúry odvetvie so strategickým významom. Vítam prijatie tejto správy, ktorá navrhuje spôsoby lepšieho využitia európskych kultúrnych zdrojov. Podľa môjho názoru musí uvoľnenie potenciálu kreatívneho priemyslu zahŕňať predovšetkým reformu európskeho systému riadenia autorských práv, aby kreatívny priemysel mohol lepšie využiť jednotný trh. Ako sa zdôrazňuje v správe, postupy udeľovania licencií sú príliš zložité. Správa tiež žiada zavedenie jednotného kontaktného miesta na usporiadanie autorských práv. Myslím si, že je nevyhnutné aj stimulovanie tvorby prijatím osobitného daňového systému pre inovačné produkty, napríklad digitálny kultúrny obsah. Nie je správne, aby tieto produkty podliehali plnej štandardnej sadzbe DPH, zatiaľ čo na ďalšie kultúrne produkty sa vzťahujú daňové úľavy. Svojím hlasom som chcela vyzvať Komisiu a Radu, aby reagovali na žiadosť Európskeho parlamentu o osobitné opatrenia, ktoré nám umožnia plne využiť rastový potenciál tohto odvetvia. Len ambicióznym a spoločným prístupom môžeme zachovať jedinečnosť európskej kultúry.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Sanchezovej-Schmidovej o potenciáli európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý ešte nie je úplne uvoľnený. Tento priemysel je pre EÚ aktívom sčasti preto, že jeho exponenciálny nárast za posledných 25 rokov vytvoril desaťtisíce pracovných miest. Je preto nevyhnutné vybudovať pre tento priemysel európsku stratégiu, v rámci ktorej bude mať príležitosť vyjadriť svoj potenciál a získať uznanie svojej dvojitej úlohy nositeľa kultúry a zábavy a zároveň tvorcu podnikania a pracovných miest.

Návrh uznesenia B7-0281/2011

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia a chcel by som vyjadriť rovnaké presvedčenie ako pani spravodajkyňa, podľa ktorej by udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry mestu, ktoré bolo v priebehu 20. storočia dejiskom takých tragických udalostí, bolo významným krokom k prekonaniu historického rozdelenia Európy a k prezentovaniu novej Európy.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som toto uznesenie. Projekt Európske hlavné mesto kultúry prispieva k podpore bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr, ako aj ich spoločných čŕt, a zároveň k presadzovaniu lepšieho vzájomného porozumenia medzi európskymi občanmi. Hoci rozhodnutie o Európskom hlavnom meste kultúry na roky 2007 až 2019 sa uplatňuje len na členské štáty EÚ, súhlasím s požiadavkou uznesenia na udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014 výnimočne Sarajevu. Verím, že udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry mestu, ktoré bolo v priebehu 20. storočia dejiskom takých tragických udalostí, by bolo významným krokom k prekonaniu rozdelenia Európy z minulosti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Každý, kto so zdesením sledoval udalosti, ktorých obeťami sa stali obyvatelia mučeníckeho mesta Sarajevo počas vojny v Bosne a ktoré poškodili jeho budovy, musí uvítať navrhnutie mesta za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014.

Dúfam, že aj keď nezabudneme, čo sa stalo, táto udalosť Európanom umožní získať iné, príjemnejšie spomienky na Sarajevo a predovšetkým prispeje k spojeniu rozličných etnických skupín samotnej krajiny. Dúfam, že program Sarajevo – hlavné mesto kultúry bude oslavou života a ľudskej schopnosti prežiť a obnovovať a že bude pre nás všetkých dôkazom toho, do akej miery je ľudský duch schopný pestovať a odovzdávať dobro a krásu dokonca aj vtedy, keď prežije najhlbšie utrpenie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie sa týka žiadosti Bosny a Hercegoviny, aby sa jej hlavné mesto Sarajevo považovalo v roku 2014 za Európske hlavné mesto kultúry. Iniciatíva EÚ s názvom Európske hlavné mesto kultúry bola vytvorená na zdôraznenie kultúrneho bohatstva a rozmanitosti Európy, ich prezentácie navonok a podpory vzájomného porozumenia medzi Európanmi. V rokoch 1992 – 1996 sa Sarajevo – mučenícke mesto, v ktorom v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna – počas obliehania stalo obeťou ničenia. Niektoré zábery zo Sarajeva pozná celý svet, napríklad obraz sarajevského čelistu oblečeného v čiernom, ktorý uprostred vojnovej skazy chodí ulicami a usiluje sa zmierniť utrpenie ľudí, ktorí mesto nemôžu opustiť. Mesto si napriek nepriaznivým okolnostiam zachováva kultúrneho ducha. Myslím si, že je pozitívne a spravodlivé, aby sa Sarajevo stalo Európskym hlavným mestom kultúry.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, lebo činnosť Spoločenstva s názvom Európske hlavné mesto kultúry bola zavedená s cieľom zdôrazniť bohatstvo a rozmanitosť európskych kultúr, ako aj ich spoločných čŕt, a zároveň presadzovať lepšie vzájomné porozumenie medzi Európanmi. Okrem toho sa v ňom uvádza, že Sarajevo má v európskej histórii a kultúre osobitné miesto a v roku 2014 si pripomenie niekoľko významných výročí. Mestská rada Sarajeva a miestne kultúrne subjekty začali rozsiahle prípravy v rámci kandidatúry na udelenie tohto titulu. Verím preto, že Rada by mala udeliť titul Európske hlavné mesto kultúry na rok 2014 výnimočne Sarajevu. Udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry mestu, ktoré bolo v priebehu 20. storočia dejiskom takých tragických udalostí, by bolo významným krokom k prekonaniu rozdelenia Európy z minulosti a k prezentovaniu novej Európy.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré žiada, aby Rada udelila titul Európske hlavné mesto kultúry na rok 2014 výnimočne Sarajevu. Verím, že udelenie titulu mestu, ktoré bolo v priebehu 20. storočia dejiskom takých tragických udalostí, by bolo významným krokom k prekonaniu rozdelenia Európy z minulosti a k prezentovaniu novej Európy.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Sarajevo bolo úžasným mestom, v ktorom spolunažívali tri národy, tri kultúry a tri náboženstvá. Obliehanie mesta a etnická a náboženská vojna, ktorá trvala štyri roky (1992 – 1996), hlboko narušili toto hlavné mesto, ktoré bolo z náboženského hľadiska islamizované a z jazykového hľadiska bosniakizované. Našou úlohou je teraz znovu vybudovať mosty medzi spoločenstvami. Kultúra k tomu môže prispieť. Napokon, práve kultúra im pomohla vydržať štvorročnú vojnu. Kultúra je nositeľkou otvorenosti a pohonom demokracií a marí každú nacionalistickú reakciu, rasistické pohnútky a vylúčenie. Teraz im môže pomôcť opäť dosiahnuť európsky multikulturalizmus. Toto mesto, ktoré pripomína mozaiku, sa môže znova stať žijúcou metaforou Európy. Musíme pracovať na vytváraní pluralistického sveta, ktorý si uchová svoju tvorivú schopnosť bez zmeny a ktorý umožní vznik nových vecí a rozmanitosti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovaním za vyjadrujem podporu výzve Európskeho parlamentu adresovanej Rade, aby bolo Sarajevo vymenované za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014. Súhlasím totiž s tým, čo je uvedené v uznesení, pokiaľ ide o to, že udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry mestu, ktoré bolo v priebehu 20. storočia dejiskom takých tragických udalostí, predstavuje významný krok k prekonaniu rozdelenia Európy z minulosti a k podpore novej Európy.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hoci rozhodnutie, ktorým sa zavádza činnosť Spoločenstva s názvom Európske hlavné mesto kultúry v rokoch 2007 – 2019, sa momentálne uplatňuje len na členské štáty EÚ, pravda je, že mestá z tretích krajín už dostali možnosť získať titul Európske hlavné mesto kultúry pri mnohých príležitostiach. Vzhľadom na to a na osobitné postavenie Sarajeva v európskej histórii a kultúre som presvedčený, že udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry na rok 2014 tomuto mestu by bolo opodstatnené aj pre svoju symbolickú hodnotu.

  Robert Rochefort (ALDE), písomne. – (FR) Sarajevo, multikultúrne mesto predstavujúce skutočný model tolerancie, má v histórii a v európskej kultúre nepopierateľne osobitné postavenie. Práve v Sarajeve došlo k atentátu, ktorý spôsobil vypuknutie prvej svetovej vojny v roku 1914. V tomto meste sa od roku 1992 do roku 1996 počas konfliktu medzi Bosnou a Hercegovinou odohralo aj najdlhšie obliehanie hlavného mesta v modernej vojenskej histórii. Keďže toto mesto, ktoré sa chce minulosti otočiť chrbtom a s nadšením sa pozerá do budúcnosti v Európe, si v roku 2014 pripomenie niekoľko významných výročí, bol by som rád, keby bolo navrhnuté za Európske hlavné mesto kultúry v tomto roku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Parlament týmto uznesením: (1) vyzýva Radu, aby v roku 2014 udelila titul Európske hlavné mesto kultúry výnimočne Sarajevu, a (2) vyjadruje svoje presvedčenie, že udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry mestu, ktoré bolo v priebehu 20. storočia dejiskom takých tragických udalostí, by bolo významným krokom k prekonaniu rozdelenia Európy z minulosti a k prezentovaniu novej Európy.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Ako členka delegácie Výboru pre kultúru a vzdelávanie na podporu kandidatúry Sarajeva podporujem kandidatúru mesta na udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry v roku 2014. Sarajevo si zasluhuje príležitosť ukázať svoj obrovský potenciál. Je to výnimočne multikultúrne mesto. V Sarajeve vládne multikultúrna i európska atmosféra. Je to jediné mesto na svete, kde na jednom kilometri štvorcovom nájdete budovy piatich náboženstiev: mešity, rímskokatolícku katedrálu, pravoslávny kostol, synagógu a protestantský kostol.

Pre Bosniakov je zároveň typická veľká priateľskosť a pohostinnosť. Nedávno som čítala spomienky poľskej študentky, ktorá sa zúčastnila na študentskej výmene v Sarajeve – nestretla sa tam v rámci výmeny s jediným zahraničným študentom, ktorému by sa Sarajevo nepáčilo. Okrem toho sa od konca vojny v roku 1995 Sarajevo buduje nanovo – do veľkej miery s finančnou pomocou Európskej únie. Sarajevo sa pozerá do svojej európskej budúcnosti s veľkým nadšením. Chce ukázať svoj obrovský potenciál a spropagovať sa medzi Európanmi. Je nepochybné, že toto mesto si zaslúži túto príležitosť a mali by sme ho v tom podporiť.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Sarajevo má v európskom historickom vedomí veľmi dôležité postavenie. Podporujem udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry na rok 2014 výnimočne Sarajevu. Iniciatíva, ktorá za viac než 25 rokov umožnila podporu bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr, pomôže tiež obnoviť cestovný ruch v meste a jeho hospodársku základňu. Sarajevo bolo svedkom významných historických udalostí a bolo vážne poškodené v dôsledku vojny v 90. rokoch. Bolo tiež dejiskom atentátu, ktorým sa začala prvá svetová vojna. Práve na rok, o ktorom hovoríme – rok 2014 –, pripadá 100. výročie tejto udalosti. Udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry tomuto mestu v danej situácii by neprispelo len ku kultúrnemu oživeniu mesta a k zlepšeniu jeho obrazu v iných krajinách, ale pomohlo by aj pripomenúť dôležité aspekty európskej histórie a identity.

  Predsedajúca. – Týmto končím vysvetlenia hlasovania.

14. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

(Rokovanie bolo prerušené o 13.15 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

15. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

16. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu(rozprava)

16.1. Srí Lanka: opatrenia v nadväznosti na správu OSN (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Srí Lanke⁽¹⁾.

  Paul Murphy, autor. – V krutej vojne srílanskej vlády proti tamilskej menšine bolo zabitých najmenej 40 000 Tamilov počas niekoľkých týždňov a státisíce ich bolo zadržaných vo väzenských táboroch pod holým nebom. Správa OSN konečne verejne uznáva zločiny spáchané na tamilskom ľude. Nemali by sme si, žiaľ, robiť žiadne ilúzie, že správa zmení podmienky Tamilov na Srí Lanke.

Na ďalší deň po jej zverejnení tlač informovala, že generálny tajomník OSN začne medzinárodné vyšetrovanie iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť srílanská vláda alebo ak medzinárodné fórum, ako je napríklad Bezpečnostná rada OSN, požiada o vyšetrovanie. Vzhľadom na povahu srílanskej vlády je zrejmé, že nepovolí žiadne medzinárodné vyšetrovanie. Správa opäť zdôrazňuje potrebu kampane za skutočne nezávislé vyšetrovanie vojnových zločinov a za to, aby sa zodpovedal Rajapaksov režim.

Osemnásteho mája sa budú konať protesty na celom svete organizované mnohými skupinami vrátane Tamilskej kampane za solidaritu pri príležitosti druhého výročia tejto krvavej vojny. Jednotný boj sinhálskeho a tamilského ľudu je stále potrebný na porazenie tohto režimu a na boj za právo na sebaurčenie pre tamilsky hovoriacich ľudí.

  Geoffrey Van Orden, autor. – Stačí si len vypočuť tieto úvodné poznámky, aby ste rozumeli, prečo veľmi ľutujem, že dnes vedieme túto rozpravu. Podporujú ju extrémistické živly v tamilskej diaspóre, tí istí ľudia, ktorí pomáhali udržiavať teroristické hnutie Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) počas mnohých rokov pomocou politickej činnosti a často z peňazí z trestnej činnosti.

Konečné štádiá kampane hnutia LTTE boli, samozrejme, strašné. Správa pána Darusmana pre OSN, ktorá je bezprostredným dôvodom pre túto rozpravu, jednoznačne uvádza, že v týchto konečných štádiách hnutie LTTE využívalo civilné obyvateľstvo ako ľudské štíty, zintenzívnilo násilné nábory civilistov vrátane detí do svojich radov, popravovalo civilistov, ktorí sa pokúsili utiecť z konfliktnej zóny, a nasadilo delostrelectvo v blízkosti vysídlených civilistov a civilných inštitúcií, ako sú napríklad nemocnice. Neospravedlňuje to ostreľovanie civilných cieľov, ale ozrejmuje to súvislosti a ukazuje, kto nesie vinu.

Namiesto snahy spojiť obyvateľov Srí Lanky sa usilujú o to, aby pokračovala kampaň nenávisti a rozdelenia. Vnímajú túto správu pána Darusmana ako zbraň v tejto kampani a chcú iba posadiť srílanskú vládu na lavicu obžalovaných.

Tento prístup je zákerný a kontraproduktívny. Srílanská vláda a Komisia založili komisiu pre pravdu a zmierenie na vyšetrovanie obvinení z porušovania ľudských práv. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili ich a obyvateľov Srí Lanky – neútočme na nich.

  Véronique De Keyser, autorka. – (FR) Už z prvých slov je vám všetkým jasné, že táto rozprava bude dosť živá a že budú dva odlišné pohľady na vec.

Chcela by som povedať, že naša skupina sa nepridáva ani na jednu zo strán, ale jednoducho na stranu spravodlivosti a zmierenia. Domnievam sa, že v krajinách ako Srí Lanka nemožno dosiahnuť zmierenie, ale určite sú mnohé iné krajiny, ktoré zažili strašné vojny, kým sa spravodlivosti učinilo zadosť.

Čo teda robí táto správa Organizácie Spojených národov, ktorú spomína pán Van Orden? Jednoducho preformulovala skutočnosti a požiadavky na mechanizmus pre medzinárodnú spravodlivosť, ktorý, ako viete, musí schváliť vláda. To je absolútne minimum. Ako by ste chceli dosiahnuť zmierenie obyvateľstva? Je to na obidvoch stranách, pán Van Orden. Nie je to iba tamilská strana. Zločiny boli spáchané na obidvoch stranách. Obidve strany sú zodpovedné. Spravodlivosti sa musí učiniť zadosť na obidvoch stranách.

Správa tiež konštatuje, a ja sa za to ospravedlňujem, že komisia pre pravdu a zmierenie, ktorá bola práve spomenutá, nemala dostatočne vysokú úroveň vyšetrovacej zložky. Na záver sa obávam, že vnútroštátny orgán spravodlivosti napokon neobjasní skutočnosti. Z tohto dôvodu celkom jednoducho a v mene všetkých, ktorí trpeli na obidvoch stranách, hovorím, že tento Parlament môže iba podporiť túto správu s cieľom objasniť situáciu a dosiahnuť väčšiu spravodlivosť. Toto je jediné posolstvo, ktoré by som vám dnes chcela odovzdať. Nevyužijem svoj celý pridelený čas, ale to je hlavné posolstvo pre tento Parlament.

  Thomas Mann, autor. – (DE) Vo februári som navštívil Srí Lanku spolu s delegáciou pre vzťahy s južnou Áziou. Počas tejto návštevy sme boli svedkami nesmierneho úsilia prekonať dôsledky 25-ročnej občianskej vojny. Európska únia, Organizácia Spojených národov a mimovládne organizácie poskytujú pomoc, počnúc odstraňovaním mín organizáciou HALO Trust až po presídlenie Tamilov do ich pôvodných domovov. Vyzývame tamojšiu vládu, aby reagovala pozitívne na odporúčania skupiny odborníkov Organizácie Spojených národov, ktorá poukazuje na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti na strane Sinhálcov aj hnutia Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE).

Je povzbudzujúce, že vláda založila komisiu pre pravdu a zmierenie na založenie právnej jurisdikcie, na riešenie jazykových problémov a pre bývalých vojakov v prvej línii. Sústavná ochota spolupracovať, vôľa začleniť menšiny a zaručenie zachovania medzinárodných právnych noriem tvoria základ rozvoja krajiny, ktorá má bez násilia a teroru skutočnú budúcnosť.

Dôrazne žiadame vysokú predstaviteľku EÚ, aby podporila úsilie tohto druhu.

  Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Konflikt na Srí Lanke sa možno skončil, ale mnohé otázky zostali nezodpovedané. Koniec konfliktu nemusí znamenať, že sa konflikt skončil v mysliach ľudí.

Víťazstvo nie je to isté ako mier. Vyžaduje si to čas, úsilie a najmä odhodlanie a pevnú vôľu, kým sa zahoja jazvy po konflikte. Zmierenie je nevyhnutnosť. Spravodlivosť je nevyhnutná pre nový začiatok. Z tohto dôvodu by srílanská vláda mala okamžite začať vyšetrovanie porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv.

Obidve strany sa musia prešetriť. Medzinárodné dohovory, ktorých zmluvnou stranou je Srí Lanka, požadujú vyšetrenie údajného porušovania ľudských práv a stíhanie tých, ktorí sú zaň zodpovední. Iba prostredníctvom otvoreného a poctivého vyšetrovania a spravodlivosti sa ľuďom na Srí Lanke môžu zahojiť rany po dlhom a ťažkom konflikte a môžu ďalej žiť v mieri.

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) oceňuje správu a iniciatívu generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o Srí Lanke. Plne podporujeme odporúčania OSN.

  Heidi Hautala, autorka. – Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun a prezident Srí Lanky Rajapaksa 23. mája 2009 podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom Srí Lanka súhlasila s tým, že zaručí zodpovednosť za údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti počas vojny, ktorá sa skončila v máji 2009.

Keď túto dohodu neuznala srílanská vláda, generálny tajomník OSN vymenoval skupinu odborníkov, aby mu radili o spôsobe vykonávania procesu zodpovednosti. Správa, ktorá bola zverejnená len nedávno, obsahuje dôveryhodné obvinenia, že vládne sily aj hnutie Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu nerešpektovali normy medzinárodného práva. Správa zdôraznila potrebu zodpovednosti na obidvoch stranách.

Srílanská vláda odmietla správu skupiny odborníkov a označila ju za protiprávnu a zaujatú. Považujem to za objektívny dôvod na ďalšie vyšetrovanie. Keď sa nerešpektuje solídna a oprávnená práca medzinárodných orgánov pre ľudské práva, musí tento Parlament povstať a brániť medzinárodné právo. Vojnové zločiny nesmú zostať nepotrestané bez ohľadu na to, kde sa stanú.

  Eija-Riitta Korhola, v mene poslaneckého klubu PPE. – (FI) Občianska vojna na Srí Lanke trvala 25 rokov a skončila sa porážkou Tamilských tigrov. Posledné štádiá vojny boli mimoriadne krvavé s tisícami obetí počas niekoľkých posledných mesiacov.

Podľa novej správy OSN je veľmi pravdepodobné, že Tamilské tigre a vládne jednotky budú usvedčené zo závažného porušovania medzinárodných humanitárnych a ľudských práv, ku ktorému došlo v posledných štádiách konfliktu. Tamilské tigre sú podozrivé zo streľby na civilistov pokúšajúcich sa o útek. Vláda zabíjala civilistov delostreľbou. Sú to dva závažné zločiny, ktoré nemožno ignorovať. Z tohto dôvodu je dôležité, aby OSN mohla vykonať nestranné a otvorené vyšetrovanie záležitosti.

Srílanská vláda, žiaľ, nebola ochotná umožniť pokračovanie vyšetrovania bez svojho súhlasu, pokiaľ by na ňom členské štáty OSN jednomyseľne netrvali. Je mimoriadne dôležité, aby Srí Lanka zaujala konštruktívny prístup a aby bola ochotná spolupracovať. Zmysel pre zodpovednosť je zásadný pre proces zmierenia. EÚ musí podporiť úsilie na posilnenie zmyslu Srí Lanky pre zodpovednosť.

  Ana Gomes, v mene skupiny S&D. – (PT) Závery správy pána Darusmana pre Organizáciu Spojených národov (OSN) poukazujú na masakru desiatok tisícov civilistov, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spolu s ostatnými hroznými porušeniami humanitárneho práva, ktoré spáchalo hnutie Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) a srílanská vláda.

Vykonanie nezávislého vyšetrovania a postavenie zodpovedných pred súd nie je politickou voľbou, ale povinnosťou v zmysle medzinárodného práva. Komisia pre pravdu a zmierenie založená vládou nespĺňa základné požiadavky na nezávislosť. Z tohto dôvodu medzinárodné spoločenstvo – konkrétne Európska únia a Bezpečnostná rada OSN – musí ponúknuť bezvýhradnú podporu odporúčaniam správy a bezodkladne uskutočniť kroky na vytvorenie nezávislého medzinárodného mechanizmu na monitorovanie činnosti srílanskej vlády, zaručenie vyšetrovania zločinov spáchaných na obidvoch stranách a dovolanie sa spravodlivosti pre srílanský ľud.

  Izaskun Bilbao Barandica, v mene skupiny ALDE. – (ES) Chcela by som podporiť toto uznesenie o porušovaní ľudských práv a vojnových zločinoch spáchaných na Srí Lanke.

Je kľúčové, aby sme okrem vyjadrenia solidarity s obeťami a odsúdenia násilia, aj vzhľadom na obavy týkajúce sa nedostatočnej nezávislosti súdnictva, podporili seriózne, nestranné, transparentné vyšetrovanie vykonané nezávislým orgánom, aby zodpovední ľudia na obidvoch stranách konfliktu mohli byť identifikovaní a potrestaní.

Beztrestnosť vojnových zločinov sa musí skončiť, ak im chceme zabrániť v budúcnosti. Civilné obyvateľstvo na Srí Lanke bolo bombardované, okrem iných ohavných zločinov.

Pred sedemdesiatimi štyrmi rokmi Frankove jednotky v našej krajine zbombardovali mesto Guernica, pričom zabili viac ako polovicu jeho obyvateľov – udalosť, ktorú nezabudnuteľne stvárnil Picasso. Odvtedy je Guernica univerzálnym symbolom mieru a odboja.

Každý si však želá dosiahnuť pokrok vedúci k zmiereniu. Musíme preto povzbudiť srílanskú vládu, pomôcť jej a naliehať na ňu, aby pokračovala v stíhaniach s cieľom dosiahnuť skutočný mier a spravodlivosť.

  Karima Delli, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Správa Organizácie Spojených národov zverejnená 11. apríla poukazuje na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané na Srí Lanke v konflikte medzi vládnymi silami prezidenta Rajapaksu a hnutím Tamilských tigrov za nezávislosť. Nepokoje v máji a júni 2009 vyvolali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a tisíce civilistov prišli o život. Nemôžeme akceptovať beztrestnosť tých, ktorí sú zodpovední, a pôvodcov týchto zločinov. Vláda prezidenta Rajapaksu urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby zabránila zverejneniu správy OSN, a dokonca popiera jej závery.

Na Srí Lanke je tlač umlčaná a novinári sú vystavení zastrašovaniu a svojvoľnému zadržiavaniu. Prístup na hlavnú opozičnú internetovú informačnú stránku bol zablokovaný súdnymi orgánmi, zatiaľ čo prístup do utečeneckých táborov je v súčasnosti stále mimoriadne obmedzený, a to aj pre Organizáciu Spojených národov. Tamilská menšina je obeťou genocídy, ktorá nepozná hraníc. Musíme bezodkladne vyslať pozorovateľov Európskeho parlamentu na sever Srí Lanky, aby zistili, čo sa tam skutočne deje, a znova presadiť zásadu sebaurčenia ľudu.

(Rečníčka prijala dve otázky podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Charles Tannock (ECR). – Počul som to priamo vo francúzštine a slovo, ktoré bolo použité, je „génocide“, čo znamená „genocída“, a to má mimoriadny význam v medzinárodnom práve.

Keby to bolo zámerom srílanskej vlády, ako to, že práve prepustila 200 000 Tamilov, ktorí boli uväznení? Je absurdné obviňovať srílanskú vládu z genocídy. Dúfam, že pani poslankyňa odvolá toto vyhlásenie.

  Karima Delli (Verts/ALE). – (FR) Pán Tannock, použila som toto slovo ako metaforu, predovšetkým na označenie javu. Jasne som však dala najavo, že nejde o pomenovanie. Treba zistiť, aká je skutočnosť. V každom prípade nad tým, čo sa deje s tamilskou menšinou, nemožno jednoducho mávnuť rukou.

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Predchádzajúca rečníčka spomenula, že žiada, aby komisia istého druhu navštívila Srí Lanku a zistila na mieste, čo sa tam skutočne deje. Chcel by som len pripomenúť, že juhoázijská delegácia sa práve vrátila zo Srí Lanky a v Parlamente vidím viacerých členov tejto delegácie. Kolega pán Mann sa v skutočnosti zmienil o tejto návšteve. Predošlá rečníčka očividne nepočúva, čo sa deje v tejto rozprave. Ľudia boli na Srí Lanke. Poznajú Srí Lanku a vedia, čo sa tam deje. Neviem, odkiaľ berie pani Delliová všetky tieto nezmysly.

  Karima Delli (Verts/ALE). – (FR) Máte pravdu, že už sme poslali misiu, a uznávam impozantný charakter tejto misie, vidiac, že ste na nej pracovali. Môžeme však vytvárať aj tlak, čo znamená, že jednoznačne musíme zopakovať tento druh operácie.

  Marie-Christine Vergiat, v mene skupiny GUE/NGL. – (FR) Srí Lanka je zničená krajina. Občianska vojna sa oficiálne skončila takmer pred dvoma rokmi a vieme, v akých podmienkach prebiehala. V tejto krajine Organizácia Spojených národov veľmi zlyhala. Správy mimovládnych organizácií sú odsudzujúce. Od januára do mája 2009 prišli o život tisíce civilistov. Obidva tábory sa dopustili strašných činov, ale zdá sa, že sa akceptuje, že provládne sily vedome ostreľovali zóny, do ktorých posielali civilné obyvateľstvo, aby sa tam ukrylo.

Odvtedy sa srílanská vláda pokúšala ospravedlniť a zabrániť prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorých musíme nazvať prinajmenšom obeťami vojnových zločinov. Neprestala podhodnocovať počet civilistov vo vojnovej zóne, zatiaľ čo im dokonca odoprela všetku humanitárnu pomoc vrátane potravín, vody a zdravotnej starostlivosti. Tamilské tigre nesú svoj podiel zodpovednosti za tieto hrôzy. Povolávali deti ako vojakov a používali civilné obyvateľstvo ako ľudské štíty, ale to nijakým spôsobom nezmenšuje zodpovednosť miestnych vládnych orgánov. Nič to nezdôvodňuje.

OSN dlho čakala, kým odsúdila situáciu v tejto krajine. Čo je horšie, srílanská vláda znásobila svoje machinácie, aby zabránila zverejneniu predovšetkým poslednej správy a aby poprela jej závery. Správu z 11. apríla môžeme iba uvítať. Uznesenie, ktoré máme pred sebou, sa uberá správnym smerom. Pokiaľ ide o mňa, bola by som rada, keby zašlo ešte ďalej. Je najvyšší čas, aby sa učinilo zadosť medzinárodnej spravodlivosti na Srí Lanke ako kdekoľvek inde.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD – (SK) Dlhoročný vojnový konflikt, ktorý viedli medzi sebou vládne vojská a ozbrojenci zoskupenia Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu a ktorého dôsledky veľmi kruto dopadli na civilné obyvateľstvo žijúce v oblastiach bojov, sa podarilo ukončiť v roku 2009. Po skončení vojny sa srílanský prezident Mahinda Radžapaksa zaviazal, že vyšetrí všetky podozrenia z porušovania vojenského práva, ako aj medzinárodného humanitárneho práva počas vojnového konfliktu.

V správe Organizácie Spojených národov uverejnenej v apríli tohto roku sa konštatuje, že obe strany konfliktu vykonávali vojenské operácie bez toho, aby dbali na ochranu práva a životy civilistov. Napriek tomu zodpovedné inštitúcie na Srí Lanke ani dva roky po skončení vojny nevyvodili zodpovednosť voči osobám zodpovedným za vážne porušenia humanitárneho práva. Justičné orgány sú v mnohých prípadoch nečinné, a preto je potrebné aj našou rezolúciou podporiť úsilie Organizácie Spojených národov o nastolenie práva a vyvodenie zodpovednosti za zabíjanie a mrzačenie tisícov civilistov počas krutých bojov medzi Tigrami oslobodenia tamilského Ílamu a vládnymi vojskami na Srí Lanke.

  Filip Kaczmarek (PPE). – (PL) Dramatické udalosti na Srí Lanke, ktoré sú opísané v správe OSN, ukazujú, aké problémy môže spôsobiť ozbrojený konflikt. To, čo sa tam stalo, je ďalším dôkazom toho, že riešenie rozdielov násilím a silou zbraní vytvára ďalšie obrovské problémy. V Európe po stáročia panovala predstava o spravodlivej vojne. Mimoriadne bolestivá je skutočnosť, že v modernom svete dokonca aj vojna, ktorá je teoreticky spravodlivá, nevyhnutne znamená utrpenie nevinných a zbytočných obetí. Deje sa to bez ohľadu na to, ako definujeme spravodlivú vojnu.

V prípade Srí Lanky čoraz viac informácií dokazuje, že vojna nebola spravodlivá ani pre jednu stranu. Víťaz nemá vždy pravdu, hoci sa vždy pokúša dokázať, že ju má. Ak má skutočne nastať zmierenie, ako deklarovala srílanská vláda, potom základom tohto zmierenia musí byť pravda o tom, čo sa stalo počas konfliktu s Tamilskými tigrami. Bez vysvetlenia vojnových zločinov, ktoré boli spáchané bez ohľadu na to, ktorou stranou, nenastane skutočné zmierenie. Zmierenie nenastane, ak jednotlivé strany budú svoje hriechy považovať za tabu a nedovolia, aby sa o nich hovorilo.

  Claude Moraes (S&D). – Mnohí v tomto Parlamente sa zaangažovali do politiky Srí Lanky a v skutočnosti aj politiky diaspóry Srí Lanky a tamilskej komunity.

Dnes diskutujeme o správe skupiny odborníkov generálneho tajomníka o zodpovednosti na Srí Lanke. Ešte som nepočul nikoho v Parlamente, kto by doteraz spochybnil skutočnú integritu tejto správy.

Čítal som správu a hovoril som o nej s mnohými ľuďmi na obidvoch stranách. Ak hovoríme, že by sme mali nechať správu na stole a nemali by sme vyšetrovať, čo sa stalo v období medzi januárom a májom, a nemali by sme poskytnúť príležitosť na vyšetrovanie nespočetných obvinení na obidvoch stranách, aký zmysel má správa tohto druhu?

Skutočne považujem za závažné, že jedna organizácia diaspóry tamilskej komunity, Globálne tamilské fórum, vyhlásila, že dôveryhodné obvinenia proti hnutiu Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) – a pripísali tomu veľký význam – by sa mali tiež vyšetriť.

Máme správu, na ktorú by mali nadväzovať opatrenia, a dôrazne sa zasadzujem za potrebu skutočného procesu zodpovednosti, ktorý by priniesol pravdu, spravodlivosť a zmierenie na Srí Lanku po bolestivom vyšetrovaní, ale toto vyšetrovanie sa musí uskutočniť.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Je strašné, že počas dlhotrvajúceho vojenského konfliktu na Srí Lanke, ktorý sa skončil v roku 2009, bolo zabitých takmer 100 000 obetí vrátane desiatok tisícov civilistov, z ktorých väčšina zomrela počas konečnej fázy konfliktu. Medzinárodné spoločenstvo by malo požadovať rozsiahle medzinárodné vyšetrovanie dôveryhodných správ o hrôzach spáchaných na obidvoch stranách.

Je škoda, že krajiny ako Čína a Rusko boli proti diskusii o tejto záležitosti v Bezpečnostnej rade OSN a proti tomu, aby generálny tajomník OSN vynaložil väčšie úsilie na vyšetrenie spáchaných zločinov. Skupina odborníkov OSN jednoznačne uviedla, že srílanská vláda aj tamilskí rebeli sa dopustili závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, pričom je možné, že v určitých prípadoch došlo k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.

Preto plne podporujem okamžité vytvorenie medzinárodného mechanizmu spravodlivosti, ako navrhuje správa OSN.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Zo správy OSN je zrejmé, že počas posledných krvavých mesiacov občianskej vojny na Srí Lanke, ktorá trvala 25 rokov, tisíce civilistov zomreli pod delostreleckou paľbou vládnych jednotiek. OSN takisto vyhlásila, že tamilskí rebeli použili viac ako 300 000 civilistov ako ľudské štíty a strieľali civilistov, ktorí sa pokúsili utiecť. Obidve strany teda závažne porušili ľudské práva a medzinárodné právne predpisy vo vojnovej situácii.

Teraz je dôležité, aby začali rokovania o zmierení, aby OSN mohla vykonať nestranné a nezávislé vyšetrovanie vojnových zločinov. Uznesenie Parlamentu má vyvážené znenie a povzbudí strany k dosiahnutiu zmierenia a k vybudovaniu mieru.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Závery správy OSN zverejnenej 25. apríla 2011 vznášajú závažné obvinenia týkajúce sa početných prípadov porušovania ľudských práv a noriem medzinárodného práva zo strany srílanskej vlády a povstaleckých síl porazených v občianskom konflikte, ktorý trval viac ako 28 rokov. Správa skutočne konštatuje, že vládne sily zabili desaťtisíce civilistov bombardovaním obývaných oblastí, nemocníc a dokonca centier humanitárnej pomoci OSN. Na druhej strane povstalecké sily použili veľa civilistov ako ľudské štíty. Tí, ktorí sa snažili uniknúť z konfliktnej oblasti, boli zastrelení priamo na mieste. Tak ako ostatní rečníci predo mnou sa domnievam, že treba vytvoriť nezávislý medzinárodný mechanizmus na vyšetrovanie vojnových zločinov v tejto krajine, ako aj ostatných prípadov závažného porušovania ľudských práv. Je potrebné nestranné, transparentné vyšetrovanie, ktoré odhalí zodpovedných za tieto zločiny, ktoré šokovali medzinárodné spoločenstvo.

  Graham Watson (ALDE). – Táto dobre podložená správa nám ukazuje – okrem všetkých svojich záverov –, že prvou obeťou vojny je pravda.

V správe sa nepodarilo navrhnúť politiky potrebné na zahojenie rán tohto národa. Priveľa krajín pridlho zatváralo oči pred tým, čo sa dialo. Teraz sú potrebné správne politiky prostredníctvom spoločného úsilia medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie oslobodenia a spravodlivosti pre všetkých, ktorí boli tak strašne zasiahnutí.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE). – Pán Watson má celkom pravdu, keď hovorí, že prvou obeťou akejkoľvek vojny, a najmä tejto konkrétnej vojny, je pravda.

Samozrejme, musíme tiež uznať, že civilné obyvateľstvo je obeťou konfliktu tohto druhu a že skupina odborníkov OSN jednoznačne dokázala, že na obidvoch stranách sú zodpovední, hlavne na strane vlády, ale aj na strane hnutia Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu, a obidve strany treba prešetriť.

Hovoríme, že riadne vyšetrovanie je veľmi nepravdepodobné, ak vyšetrovacia komisia bude pochádzať z vlády. Žiadame vytvorenie nezávislej komisie na vyšetrenie týchto obvinení, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré zistila skupina odborníkov OSN. Ak nepochopíme, že toto je potrebné, nedosiahneme riešenie, pretože mier nastane len vtedy, keď bude spravodlivosť, spravodlivosť je možná iba na základe pravdy a pravda je možná iba vtedy, keď bude nezávislé vyšetrovanie.

  Charles Tannock (ECR). – Po štvrťstoročí teroristických nepokojov je na Srí Lanke konečne mier a správa OSN o porážke Tamilských tigrov srílanskou armádou je plná kritiky a obsahuje málo vecných, dokázaných faktov.

Zdá sa, že prístup uplatnený v tejto správe oslabuje úsilie, ktoré teraz vynakladá srílanská vláda na podporu pravdy a porozumenia v neposlednom rade prostredníctvom komisie pre pravdu a zmierenie. Vláda v skutočnosti prepustila viac ako 200 000 zadržaných tamilských väzňov.

Samozrejme, všetky úmyselné zločiny zo strany armády voči civilistom sa musia potrestať. Súhlasím s tým, ale nie je žiadny jednoznačný dôkaz o tom, že to bola úmyselná politika vlády. Chcel by som pripomenúť Parlamentu, že hnutie Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) odmietlo ponuku kapitulácie pod medzinárodným dohľadom a namiesto toho uprednostnilo krvavý kúpeľ ako svoju voľbu únikovej stratégie, čo bolo hrozné.

Dôsledky súčasného nejednoznačného postoja medzinárodného spoločenstva k Srí Lanke sú jednoznačné: strata vplyvu a neschopnosť uskutočniť zmeny. Medzitým sa na scéne objavila Čína a stala sa najbližším priateľom Srí Lanky a jej obhajcom v OSN. Nemusím pripomínať kolegom postoj Číny k ľudským právam.

  László Andor, člen Komisie. – Organizácia Spojených národov 25. apríla 2011 zverejnila poradnú správu skupiny odborníkov vymenovaných generálnym tajomníkom OSN o otázkach zodpovednosti v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Srí Lanke. Skupina odborníkov zistila dôveryhodné obvinenia, ktoré by, ak sa dokážu, naznačovali, že srílanská armáda a hnutie Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) sa dopúšťali závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, pričom je možné, že v určitých prípadoch došlo k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.

Skupina odborníkov takisto vydala viacero odporúčaní generálnemu tajomníkovi OSN a srílanskej vláde, ktoré, slovami odborníkov, budú slúžiť ako rámec pre pokračujúcu a konštruktívnu spoluprácu medzi generálnym tajomníkom a srílanskou vládou pri určovaní zodpovednosti. K odporúčaniam patrí začatie skutočného vyšetrovania srílanskou vládou a vytvorenie nezávislého medzinárodného mechanizmu generálnym tajomníkom OSN.

OSN konštatovala, že generálny tajomník OSN dôkladne posudzuje správy, závery a odporúčania a že vysoká komisárka OSN pre ľudské práva naliehala na srílanskú vládu, aby urýchlene vykonala opatrenia, ktoré navrhuje skupina odborníkov, a aby zaručila spravodlivosť.

Samotná srílanská vláda správu dôrazne odmietla. Začiatkom tohto týždňa vysoká predstaviteľka Catherine Ashtonová vydala vyhlásenie v mene EÚ, v ktorom zopakovala stanovisko EÚ, že nezávislý proces na riešenie týchto mimoriadne závažných obvinení by mal prispieť k posilneniu procesu zmierenia a zaručiť trvalý mier a bezpečnosť na Srí Lanke.

Vysoká predstaviteľka zdôraznila, že otázka zodpovednosti by sa mala vnímať ako nevyhnutná súčasť procesu národného zmierenia. EÚ preto dúfa, že srílanská vláda uzná konštruktívne ciele tejto správy a povzbudí ju to k tomu, aby sa spolu s generálnym tajomníkom OSN venovala jej obsahu.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Konflikt medzi srílanskou vládou a hnutím Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) sa skončil v máji 2009 a zapríčinil smrť viac ako 90 000 osôb. Mnohí obyvatelia Srí Lanky, ktorí boli vysídlení pre násilie vo svojej krajine, sa vrátili do svojich domovov po skončení ozbrojených bojov. No 75 000 utečencov stále vedie ťažký život v táboroch Tamil Nadu v Indii. Srí Lanka musí prekonať dvojaký problém. Musí sa zotaviť z dlhotrvajúcej krízy. Správa odborníkov Organizácie Spojených národov zverejnená 25. apríla zistila, že údajné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv je dôveryhodné. V záujme spravodlivosti a zmierenia na Srí Lanke je nevyhnutné začať nestranné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie. Musí sa tiež pripraviť na rôzne prírodné katastrofy, ako sú napríklad záplavy, zosuvy pôdy, cyklóny aj suchá, ktorým je krajina vystavená.

(1) Pozri zápisnicu.

16.2. Azerbajdžan (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Azerbajdžane⁽¹⁾.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Toto je ďalšia príležitosť zaoberať sa situáciou v Azerbajdžane. Stav demokracie v tejto krajine je dosť dramatický. Táto krajina však nie je nevýznamným partnerom v rámci východného partnerstva Európskej únie.

Opozičné strany a mimovládne organizácie pokračujú v odsudzovaní útokov na ľudské práva a politickej represie, ktorá je tam rozšírená, nehovoriac o korupcii vládnuceho režimu. Hodnoty demokracie a ľudských práv teoreticky tvoria neoddeliteľnú súčasť hodnôt Európskej únie.

Nemali by sme sa poučiť z toho, čo sa deje v krajinách, ktoré sa nazývajú arabskými, a nežiadať od našich východných partnerov to, čo sme nežiadali od niektorých vlád, konkrétne od Tuniska, Líbye alebo Egypta? Pán Andor, nemali by sme dozrieť na to, aby demokracia mohla nakoniec vyhrať v týchto krajinách s tým, že máme minimálne požiadavky v tejto záležitosti?

Pokiaľ ide o mňa, považujem uznesenie, ktoré máme pred sebou, prinajlepšom za uznesenie s najnižším možným profilom. Z tohto dôvodu sme sa od neho dištancovali a uspokojíme sa so zdržaním sa hlasovania.

  Charles Tannock, autor. – Azerbajdžan je, žiaľ, poloautoritatívnym štátom s jednou politickou stranou, kde sa politická opozícia dynastickej vlády rodiny prezidenta Alijeva sotva toleruje.

Voľby minulý rok v decembri podľa očakávaní priniesli prevažnú väčšinu pre stranu Hejdara Alijeva Nový Azerbajdžan. Ako odpoveď na to Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) konštatovala, že celkový priebeh týchto volieb nebol dostatočný na to, aby znamenal zmysluplný pokrok v demokratickom rozvoji tejto krajiny. Správa OBSE pokračuje ďalej v konštatovaní, že sloboda prejavu bola obmedzená a že normálna politická diskusia bola takmer nemožná, čiastočne pre prísne obmedzenie médií.

Teraz počúvame nové správy o tom, ako sa terčom stávajú opozičné strany a novinári. Nie je to nič nové, ale je dobré z času na čas si v tomto Parlamente pripomenúť pravú podstatu režimu prezidenta Alijeva. Koniec koncov je to krajina, ktorá je podobne ako všetky krajiny EÚ členom Rady Európy a je súčasťou nášho východného partnerstva EÚ.

Azerbajdžan sa údajne zaviazal dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Pravda je celkom iná. Azerbajdžan vynakladá nespočetné množstvo dolárov z obchodu s ropou na to, aby presvedčil okolie o mierumilovnej povahe režimu, ale ja sa tým nenechám oklamať.

  Cristian Dan Preda, autor. – (RO) Začnem povzbudivými správami. Mám na mysli konkrétne prepustenie dvoch blogerov, Adnana Hajizadeho a Emina Milliho, o ktorých sme viedli rozpravu v tomto Parlamente. Inak je však situácia v Azerbajdžane viac ako znepokojivá. Počúvame o prenasledovaní novinárov a zastrašovaní aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí čelia obvineniam z trestných činov. Okrem toho bolo zatknutých 200 ľudí po nedávnych protestoch v Baku v marci a apríli. Všetky tieto incidenty vyvolávajú vážne otázky najmä preto, že nesmieme zabúdať na to, že Azerbajdžan podpísal Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Azerbajdžanské orgány, ako sa zdá, neporozumeli, že treba začať dialóg medzi nimi a občianskou spoločnosťou, a nie vyvíjať tlak zo strany orgánov na spoločnosť. Jednako však dúfam, že napokon sa nám podarí začať spoluprácu v rámci východného partnerstva a parlamentného zhromaždenia Euronest.

  Marietje Schaake, autorka. – Hoci vítame prepustenie Adnana Hajizadeho a Emina Milliho z väzenia, tým končia dobré správy o Azerbajdžane. Európsky parlament je veľmi znepokojený masívnym zásahom proti slobode prejavu a zhromažďovania, ku ktorému došlo v Azerbajdžane po mierovom protivládnom proteste v marci a apríli tohto roku. Mladí ľudia, aktivisti občianskej spoločnosti, pracovníci v médiách a opoziční politici sú prenasledovaní a zastrašovaní. Niektorí demonštranti boli odsúdení v masových súdnych procesoch, ktoré sa odohrávali neskoro v noci, keď ľudia nemali prístup k právnikom. Väčšina z týchto právnikov, naopak, nebola informovaná o mieste konania týchto súdnych procesov. Azerbajdžanský ústav pre ľudské práva bol zatvorený na základe príkazu ministerstva spravodlivosti.

Táto atmosféra strachu a zastrašovania a porušovania ľudských práv musí skončiť. Azerbajdžanská vláda stráca svoju dôveryhodnosť porušovaním dohovorov, ktoré podpísala, ako je napríklad Európsky dohovor o ľudských právach Rady Európy. Chceme, aby prezident Alijev dodržal slovo. Európa tiež stráca dôveryhodnosť, ak neriešime toto porušovanie. Malo by to mať skutočné dôsledky na vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom.

  Ulrike Lunacek , autorka. – (DE) Pred niekoľkými dňami sme oslavovali veľkolepé otvorenie parlamentného zhromaždenia Euronest v Európskom parlamente v Bruseli. Azerbajdžan je zakladajúcim členom tohto zhromaždenia, a teda sa zaviazal rešpektovať demokraciu, ľudské práva, právny štát a slobodu zhromažďovania a médií. Je to aj základný prvok v rokovaniach o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom, ktoré prebiehali od júla 2010.

Vzhľadom na to je skutočne dosť zarážajúce, ako sa azerbajdžanská vláda počas posledných dvoch mesiacov zachovala k pokojne demonštrujúcim ľuďom. Máme tu mladých ľudí – ktorí sa zorganizovali cez sociálne siete ako Facebook – zatknutých a odsúdených až na dva a pol roka väzenia za to, že pokojne demonštrovali, pod zámienkou „zneužívania drog“. Ostatným hrozí podobný osud. Prinajmenšom 30 ľudí, ktorí takisto pokojne protestovali, bolo odsúdených na päť až osem dní väzenia bez možnosti kontaktovať svojich právnych zástupcov v tajuplnej operácii s vylúčením verejnosti.

Dámy a páni, pán komisár, to je neprijateľné. V spoločnom ustanovení piatich najväčších skupín v Parlamente žiadame, aby všetci títo ľudia boli okamžite prepustení a aby bolo skutočne zaručené rešpektovanie právneho štátu, slobody prejavu a médií, aby, ako nás pred rokmi – v roku 2005 – uistil prezident Alijev – „žiadny novinár v Azerbajdžane nebol prenasledovaný“. Napokon musí dodržať tieto sľuby.

Skutočne dúfam, že do doby konania medziparlamentného zhromaždenia naplánovaného na jún sa nám podarí dosiahnuť prepustenie všetkých ľudí vrátane novinára Ejnulla Fatullajeva a že vláda a vládnuce strany napokon dodržia svoje sľuby. V opačnom prípade to musí mať následky.

  Eduard Kukan, za skupinu PPE – (SK) Stav demokracie a ľudských práv v Azerbajdžane vyvoláva oprávnené znepokojenie. Týka sa to slobody prejavu, médií, zhromažďovania a mnohých ďalších oblastí. Sledujeme incidenty okolo zatýkania a politického tlaku na demokratických aktivistov, žurnalistov a politickú opozíciu. Azerbajdžan, ale tiež ostatné krajiny regiónu potrebujú dostať jasný signál, že porušovanie ľudských a občianskych práv nemôže byť za žiadnych okolností akceptované. Ak chcú byť partnerskými krajinami EÚ, musia rešpektovať jej hodnoty.

Diskusia o porušovaní ľudských práv a demokratických štandardov by sa teda mala týkať celého regiónu južného Kaukazu. V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na opätovné stupňovanie napätia medzi Azerbajdžanom a Arménskom v oblasti Náhorného Karabachu. Táto situácia predstavuje už bezpečnostné riziko pre celý región. Aj preto je prijatie tejto rezolúcie dôležité práve teraz. Únia by mala postupovať aktívnejšie a zodpovednejšie nielen v Azerbajdžane, ale aj v celom regióne. Mali by sme využiť skúsenosti z konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom a zabrániť opakovaniu podobných tragédií.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (FR) Je pravda, že situácia v Azerbajdžane je zložitá a máme dôvody na obavy. Tu by som chcel spomenúť konkrétne prípad pána Hajiyeva. Domnievam sa, že orgány by mali pochopiť, že pokojné demonštrácie sú prirodzenou súčasťou politického života v každej demokratickej krajine a že pluralita názorov a politických presvedčení je základnou súčasťou demokratickej spoločnosti.

Na druhej strane musím povedať, že je dosť nešťastné, že sme zaradili dve naliehavé otázky Azerbajdžanu a Bieloruska jednu za druhou – týždeň po tom, ako sa Azerbajdžan stal zakladateľom parlamentného zhromaždenia Euronest spolu s nami Európskym parlamentom – a bol uvítaný ako taký. Musíme spolupracovať s orgánmi a občianskou spoločnosťou a musíme urobiť viac pre prijatie naliehavých opatrení a uznesení.

Východné partnerstvo a parlamentné zhromaždenie Euronest sú dobrou platformou pre takúto spoluprácu a mám pocit, že z Azerbajdžanu vanie nový vietor, obnovené želanie politického dialógu. Parlamentný výbor spolupráce, ktorý v júni navštívi Azerbajdžan, by mal využiť túto príležitosť nielen na spomenutie otázky ľudských práv, ale aj na začatie dôslednejšieho dialógu s krajinou.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Odvážim sa vyhlásiť, že keby bol Azerbajdžan známy pod názvom Azersko, tak ako Gruzínsko a Arménsko, záujem európskych občanov o tamojšie demokratické normy by bol vyšší.

Naša skupina sa však nemôže stotožniť s názorom pána Vigenina. Médiá v Azerbajdžane nie sú slobodné. Jeho voľby nie sú spravodlivé. Jeho ľudia sú vystavení svojvoľnému a niekedy násilnému zaobchádzaniu zo strany úradníkov. Pokojné demonštrácie v nedávnych týždňoch narazili na represiu bežnejšiu pre arabskú ako európsku krajinu zo strany 18-ročného režimu, ktorý pomaly potlačil nádej na pokrok. Ďalšia účasť tejto krajiny na európskej susedskej politike musí byť podmienená demokratickými reformami a nie jej ochotou dodávať ropu pre ropovod Nabucco.

  Heidi Hautala, v mene skupiny Verts/ALE. – Demokracia a rešpektovanie ľudských práv a právneho štátu sú neoddeliteľnou súčasťou novej dohody o pridružení, o ktorej v súčasnosti rokuje Azerbajdžan s Európskou úniou.

Bez rešpektovania týchto zásad Azerbajdžan nemôže mať spoločnú budúcnosť so svojimi európskymi partnermi. Dovoľte mi takisto sa pridať ku kolegom, ktorí poukazujú na to, že musíme byť veľmi jednoznační a objektívni, keď hovoríme s našimi partnermi v krajinách východného partnerstva. Nemali by sme sa domnievať, že nám bude stačiť jednoducho kritizovať Bielorusko, pretože v Azerbajdžane a vo viacerých ďalších krajinách východného partnerstva sú závažné problémy, a dúfam, že pripravovaná štúdia, ktorú dal vypracovať Podvýbor pre ľudské práva, nám poskytne isté usmernenia, ako by sme mali hovoriť s týmito krajinami o ich situácii v oblasti ľudských práv.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD – (SK) Azerbajdžan je jedným z osobitných partnerov Európskej únie, je zakladajúcim členom zoskupenia Euronest, a preto primerane profituje z privilegovaných vzťahov s Európskou úniou.

Ako krajina s takýmto výnimočným postavením sa však pri uzatváraní vzájomných dohôd ako partner Európskej únie zaviazala aj k dodržiavaniu zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ktoré sú elementárnym predpokladom takejto spolupráce. Preto je neakceptovateľné neodôvodnené zatýkanie novinárov, predstaviteľov mládežníckych organizácií a občianskych aktivistov, zakazovanie pokojných protestov a používanie fyzického násilia proti protestujúcim.

Očakávam, že vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie barónka Ashtonová, ako aj Európska komisia budú azerbajdžanskú vládu oslovovať a tlmočiť naše znepokojenie nad potláčaním demokracie v krajine a žiadať okamžitú nápravu. Prijatím pripraveného uznesenia dáme Komisii, ako aj vysokej predstaviteľke na takéto konanie potrebný mandát.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Je trochu komické, že o Azerbajdžane a Bielorusku, pričom obidve krajiny sú našimi partnermi v parlamentnom zhromaždení Euronest, tu diskutujeme ako o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv. Partnerstvo by určite malo vyžadovať rešpektovanie európskych hodnôt.

Podľa organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International sa azerbajdžanské orgány usilujú umlčať kritické hlasy s cieľom predísť väčším protestom, ktorých svedkami sme v nedávnych mesiacoch boli v arabskom svete. Počas niekoľkých posledných týždňov azerbajdžanská polícia rozohnala viaceré demonštrácie v krajine a tiež zatkla predstaviteľov opozície na základe vymyslených obvinení, často za držanie drog.

Savalanov prípad a prípady nedávno zatknutých demonštrantov ukazujú, aké slabé sú základné práva v Azerbajdžane a do akej miery sú orgány pripravené umlčať disidentov.

  Seán Kelly (PPE). – Situácia v Azerbajdžane je veľkým sklamaním. Je to krajina, ktorá od rozpadu Sovietskeho zväzu skutočne nedosiahla pokrok z hľadiska politických práv. Jednoducho tu je priveľa príkladov nedostatočnej slobody – slobody prejavu a slobody tlače, ktoré sú nevyhnutné pre každú riadne fungujúcu demokraciu –, ako aj dôkazov o týraní väzňov, o súdnych prípadoch, v ktorých sa vždy uznávajú nezákonne získané dôkazy, a tak ďalej.

Keďže máme blízky vzťah s touto krajinou, určite musíme viesť dialóg, ale môj postoj má bližšie k zmýšľaniu pána Watsona v tom, že treba mať aj tvrdú ruku, pretože sústavné zaobchádzanie s niekým v rukavičkách nikam nevedie. Verím teda v dialóg – áno – a v zapojenie – áno –, ale musíme zvýšiť úsilie, pokiaľ ide o požiadavky na slobodu: slobodu slova, slobodu prejavu a predovšetkým slobodu tlače.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú univerzálnymi základnými právami a základnými kameňmi demokratickej spoločnosti. Je smutné, že prenasledovanie, zastrašovanie a zatýkanie sa používajú na potlačenie rozmanitosti občianskej spoločnosti.

Azerbajdžan je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach a členom Rady Európy a je zodpovedný za zaručenie ľudských práv svojich občanov a ich rešpektovanie. V Azerbajdžane sa odopiera sloboda prejavu blogerom, novinárom a aktivistom občianskej spoločnosti a bráni sa pokojným protestom. Mladým ľuďom sa bráni v používaní nových komunikačných technológií a sociálnych médií a dokonca sa trestajú, ak ich používajú.

To je ironické, pretože štát by mal určite prínos z aktívnej a rozmanitej občianskej spoločnosti. Azerbajdžan by mal dostať podporu pri rozvoji demokratických a ľudských práv v rámci európskej susedskej politiky a východného partnerstva.

  Vytautas Landsbergis (PPE). – Uznesenie o Azerbajdžane vyjadruje naše znepokojenie nad prípadným vplyvom udalostí v severnej Afrike na túto krajinu európskeho partnerstva.

Tamojšie vedenie by malo zabrániť akejkoľvek podobnosti s režimami v severnej Afrike, Rusku alebo Bielorusku vo svojom prístupe k opozícii a pokojným demonštrantom. Tento návrh a varovanie obsahuje dokument, ktorý máme pred sebou a ktorého určité body mohli vyjadriť túto kritiku jasnejšie.

Zneniu o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv a zvyšujúcom sa počte incidentov by malo predchádzať slovo „nedávno“, keďže nejde o všeobecne sa zhoršujúci vývoj počas dlhých rokov. Naopak, až do udalostí na jar dosahoval Azerbajdžan pomerne dobrý pokrok a nebol na zozname organizácie Human Rights Watch medzi takými negatívne vnímanými štátmi ako Čína, Irak, Izrael, Rusko, Saudská Arábia alebo Uzbekistan. Keďže to nebolo spomenuté, Azerbajdžan bol na tom lepšie, ale teraz potrebujeme väčšiu rovnováhu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Nielen ako aktívny partner Európskej únie v rámci európskej susedskej politiky a východného partnerstva, ale aj ako zakladajúci člen parlamentného zhromaždenia Euronest musí Azerbajdžan splniť záväzky, ktoré dal Európskej únii. Zahŕňa to rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ako aj základných slobôd, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatné medzinárodné zmluvy, ktorých je Azerbajdžan zmluvnou stranou. Krajina, ktorá má ambície stať sa celosvetovo uznávanou demokraciou, nemôže fungovať bez toho, aby svojim občanom, najmä mladým ľuďom, umožnila pokojne demonštrovať. Nie je normálne ani zakazovať im účasť na skúškach iba preto, že majú iné politické názory ako súčasní vedúci predstavitelia krajiny.

My európski partneri by sme boli radi, keby v Azerbajdžane pokračoval dialóg s občianskou spoločnosťou, keby tlač mala slobodu prejavu a mohla by prinášať správy bez akéhokoľvek politického tlaku, aby verejnosť mala správne informácie, ako aj slobodný, necenzurovaný prístup k internetu na uľahčenie komunikácie medzi Azerbajdžanom a Európou.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Moderný Azerbajdžan má dve tváre. Na jednej strane Azerbajdžan vykazuje impozantný hospodársky rast, ktorý podčiarkuje obrovské množstvo ropy, pokrok v rokovaniach s Európskou úniou o dohode o pridružení a účasť na parlamentnom zhromaždení Euronest. Na druhej strane sú tam zatýkania, obmedzenia tlače, inými slovami situácia nebezpečne pripomínajúca Bielorusko, o ktorom hovorili kolegovia poslanci. Domnievam sa, že orgány v Baku sa musia rozhodnúť počúvať verejnú mienku, pretože nemožno vyčkávať, a Európska únia so všetkými svojimi nástrojmi by mala pomôcť Azerbajdžanu vybrať sa správnym smerom.

  László Andor, člen Komisie. – Vývoj v Azerbajdžane, čo sa týka demokracie a ľudských práv, nás všetkých naďalej vážne znepokojuje. Počas posledných niekoľkých rokov sme si všimli znepokojujúcu tendenciu pribúdajúcich obmedzení v tejto oblasti. Parlamentné voľby, ktoré sa konali 7. novembra 2010, neboli dostatočné na to, aby znamenali zmysluplný pokrok v demokratickom rozvoji tejto krajiny.

Sú ďalšie oblasti, pri ktorých sa domnievame, že Azerbajdžan musí v plnej miere zlepšiť plnenie svojich záväzkov voči Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predovšetkým sloboda médií: celkovo chýba pluralita médií. Sú takisto správy o prenasledovaní novinárov a násilí voči nim, ako aj sporné súdne procesy proti predstaviteľom médií. Jednotlivé prípady v tejto oblasti sú naďalej znepokojujúce.

Sloboda zhromažďovania je ďalšou oblasťou, ktorá ma hlboko znepokojuje. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých závažných opatrení zo strany orgánov proti organizovaným protestom, ako aj pokusov organizovať protesty podľa vzoru arabských revolúcií, ktoré sa odohrali na jar. Zadržiavanie aktivistov a ďalšie represívne opatrenia proti demonštrantom sú hlboko poľutovaniahodné.

Európska únia má zodpovednosť jednoznačne tlmočiť posolstvo o dôležitosti demokracie, ľudských práv a rešpektovania právneho štátu. Takéto posolstvo tlmočil sám predseda Barroso počas návštevy v Baku v januári a bude mať dôležité miesto v programe našich budúcich návštev.

Ľudské práva a demokracia sú základnými kameňmi našej spolupráce s Azerbajdžanom v rámci existujúcej dohody o partnerstve a spolupráci. Minulý rok sme založili nový Podvýbor pre spravodlivosť, slobodu, bezpečnosť, ľudské práva a demokraciu. Demokracia a ľudské práva sú takisto ústrednou témou v našich rokovaniach o novej dohode o pridružení.

Vítam ochotu Azerbajdžanu diskutovať o týchto metódach. Vítam takisto úlohu Európskeho parlamentu, ktorú zohráva v obhajovaní demokratických hodnôt voči partnerom v Azerbajdžane, aj prostredníctvom jeho práce vo Výbore pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – (RO) Každý, kto v Azerbajdžane kritizuje vládu, je umlčaný. Uznesenie Európskeho parlamentu a správy organizácií na ochranu ľudských práv poukazujú na závažné porušovanie ľudských práv. Jedno takéto porušenie, na ktoré som upozornila Radu v písomnej otázke, sa týka novinára Ejnulla Fatullajeva, ktorý je stále zadržiavaný, hoci Európsky súd pre ľudské práva vydal rozhodnutie o jeho prepustení. Vtedy som na to poukázala a teraz žiadam vyňatie ustanovení týkajúcich sa hanobenia, nactiutŕhania a urážania z trestného zákonníka (čl. 147 – 148). Nedávna správa organizácie Transparency International o Azerbajdžane naznačuje, že vláda neuskutočňuje opatrenia na boj proti korupcii a že nezávislosť súdnictva nie je zaručená. Navyše orgány reagovali na nedávne protesty, ku ktorým došlo 11. marca a 2. apríla, zatýkaním a prenasledovaním. Demokracia je založená na slobodnom vyjadrení vôle ľudu. Vyzývam Radu a Komisiu, aby vyzvali azerbajdžanské orgány na dodržiavanie ľudských práv, najmä práv súvisiacich so slobodou slova a pokojnými demonštráciami, ako aj na uskutočnenie konkrétnych opatrení v rámci boja proti korupcii a reformy súdneho systému. Európska únia musí podporiť všetkých, ktorí riskujú svoje životy a slobodu v tejto krajine pre hodnoty, s ktorými sa stotožňujeme.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Azerbajdžan sa aktívne zúčastňuje na európskej susedskej politike, je jedným zo šiestich východných partnerov EÚ a je jedným zo zakladateľov parlamentného zhromaždenia Euronest. Kľúčovými hodnotami týchto troch iniciatív sú rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Cieľom týchto iniciatív je podpora sústavného politického dialógu, ktorý môže prehĺbiť tieto väzby medzi členskými krajinami a umožniť Európe, aby ich sprevádzala na ceste reformy. Domnievame sa, že nástroj mimoriadneho uznesenia môže byť neprimeraný alebo dokonca kontraproduktívny pre dosiahnutie želaného cieľa, a to stabilného pokroku Azerbajdžanu smerom k cieľu úplnej a modernej demokracie. Zámerom inštitúcií založených na dohodách dosiahnutých na medziparlamentnej a medzivládnej úrovni je dosiahnuť tieto ciele a tieto inštitúcie sú tým správnym miestom, kde treba žiadať vysvetlenia prípadného porušovania práv, a miestom účinnej podpory dobrého správania a demokratických reforiem.

  Tadeusz Zwiefka (PPE), písomne. – (PL) Opäť upozorňujeme na otázku slobodného prejavu a slobody tlače a na všeobecné zaobchádzanie s novinármi v Azerbajdžane. Správy z rôznych zdrojov naznačujú, že situácia novinárov a rôznych politických aktivistov v Azerbajdžane je čoraz zložitejšia. Už v roku 2005 prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev prisľúbil, že sa budú rešpektovať všetky práva novinárov a že novinári sa budú môcť spoľahnúť na pomoc v prípade akéhokoľvek nebezpečenstva. Skutočnosti však dokazujú, že tieto slová sú len prázdne sľuby.

Ako pre niekoho, kto dlhé roky pracoval ako novinár a dôverne pozná toto povolanie, je pre mňa táto záležitosť mimoriadne dôležitá. V Azerbajdžane sa novinárom sústavne zabraňuje v plnení ich základnej úlohy – spoľahlivom a dôveryhodnom poskytovaní informácií. Je neprijateľné, aby novinári vykonávali svoju prácu pod hrozbou zatknutia a osobných prehliadok. Azerbajdžanské orgány si musia uvedomiť, že činnosť slobodných a nezávislých médií je pre medzinárodné spoločenstvo jednoznačným signálom toho, že krajina je dôveryhodným partnerom na svetovej scéne.

Posolstvo Európskeho parlamentu by malo byť jednoznačné – prínosy hospodárskej spolupráce s Európskou úniou nesmú zakryť očakávania týkajúce sa potreby posunúť sa smerom k európskym normám dodržiavania základných ľudských práv, najmä slobody prejavu a slobody tlače, ktoré sú pilierom demokracie a bez ktorých moderná demokratická spoločnosť nemôže existovať.

(1) Pozri zápisnicu.

16.3. Bielorusko (rozprava)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Bielorusku⁽¹⁾.

  Jiří Maštálka, autor. – (CS) Pri hodnotení nesmieme zabúdať, že tak ako sa snažíme o objektívne hodnotenie situácie vo vlastných krajinách, aj naši partneri či susedia si zaslúžia rovnaký prístup.

Ako lekár chcem pripomenúť, že násilie zostáva násilím, kdekoľvek sa deje. Je to v rozpore s našimi spoločnými hodnotami. Musíme sa snažiť, aby tým, ktorí sa v súčasnej dobe nachádzajú vo väzení, boli poskytnuté zodpovedajúce podmienky z hľadiska zdravotného a dôstojného zaobchádzania, a to kdekoľvek na svete.

Novoustanovené zhromaždenie Euronest by malo slúžiť ako nástroj výmeny a spolupráce. V prípade Bieloruska vďaka prijatým opatreniam nemožno napĺňať tento zámer v plnom rozsahu. Celkový výsledok rozhodnutia znamená porušenie Pražskej deklarácie a spomalenie možných pozitívnych zmien vo vzájomnej spolupráci.

Naše úsilie je zamerané na vytvorenie jednotnej Európy, ktorú si zaslúžia predovšetkým mladí ľudia, a to aj v Bielorusku. Preto by sme mali prehodnotiť svoj postoj, či reštrikcie sú správnym nástrojom na to, aby nás občianska spoločnosť v Bielorusku vnímala ako skutočných priateľov.

V súvislosti s 25. výročím katastrofy v Černobyli vás chcem požiadať, aby sme sa pokúsili vnímať Bielorusko ako štát, ktorý si toho veľa vytrpel, inou optikou. Táto katastrofa postihla predovšetkým Bielorusko a znemožnenie účasti na oficiálnom pietnom akte Bielorusom považujem za urážku tohto národa.

Ešte jednu poznámku k pánovi Tannockovi. Viem, že je ťažké hovoriť rýchlo v angličtine. Mám rád angličtinu ako Shakespearov jazyk. Skúste nabudúce hovoriť rýchlo v jazyku Johanna von Goetheho, možno vám budeme rozumieť lepšie. Hovorím to ako Čech.

  Justas Vincas Paleckis, autor. – (LT) Počas piatich mesiacov od 19. decembra sa politická atmosféra v Bielorusku dramaticky zhoršila. Potláčanie demokratickej opozície, slobodnej tlače a občianskej spoločnosti sa stupňuje. Bielorusko porušuje aj medzinárodné dohody. Vždy som bol za dialóg s Minskom, ale v súčasných podmienkach je to čoraz ťažšie, ak nie nemožné. O to viac, že z Minska prichádzajú aj svojvoľné obvinenia adresované Európskej únii, dokonca zastrašovanie. Uznesenie žiada nové opatrenia na pomoc bieloruskej občianskej spoločnosti a opozícii, čo je správne. Možno je to ilúzia, ale domnievam sa, že dokonca aj Moskva a Kyjev by mohli pomôcť rozhovormi s Minskom o prepustení politických väzňov.

  Cristian Dan Preda, autor. – (RO) V predchádzajúcej rozprave som sa spolu s mnohými kolegami poslancami tiež zmienil o zasadnutí parlamentného zhromaždenia Euronest, ktoré sa konalo minulý týždeň a na ktorom chýbali bieloruskí poslanci, ako iste viete. Ich neprítomnosť je oprávnená, pretože poslanci v Minsku nie sú volení slobodne. Okrem toho zostáva situácia v tejto krajine, pokiaľ ide o ľudské práva, viac ako kritická.

Domnievam sa, že sme boli všetci šokovaní represívnymi opatreniami proti demonštrantom uplatneným v decembri. Momentálne stále súdia a zastrašujú šesť zo siedmich kandidátov, ktorí sa postavili proti prezidentovi Lukašenkovi. Mnohí ďalší ľudia vrátane personálu týchto kandidátov sú vo väzení jednoducho za účasť.

Domnievam sa, že treba urobiť dve dôležité veci:

1. Musí sa uskutočniť nezávislé vyšetrovanie týchto represívnych činov.

2. Domnievam sa, že hospodárske sankcie proti Bielorusku sa musia rozšíriť a uplatniť voči štátnym podnikom v tejto krajine, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní regiónu.

  Kristiina Ojuland, autorka. – Už štvrtýkrát v tomto roku diskutujeme o situácii v Bielorusku, napriek tomu však politickí väzni, ktorí boli zadržaní v decembri, ešte neboli prepustení.

Sme vďační Rade za opätovné zavedenie vízovej povinnosti a za zmrazenie majetku vysokých bieloruských úradníkov, čím dokázala, že náš hlboký záujem o bieloruské obyvateľstvo nie sú iba prázdne reči. Možno sme neboli dostatočne jasní. Z tohto dôvodu vyzývame Európsku úniu, aby rozšírila reštriktívne opatrenia proti Lukašenkovmu režimu. Uvážlivé a cielené hospodárske sankcie proti štátnym podnikom budú mať účinok, ktorý bieloruské orgány nemôžu prehliadať.

Lukašenkov zločinecký režim sa veľmi spolieha na príjmy z vývozu chemikálií, ťažkého priemyslu a textilného priemyslu vo vlastníctve štátnych podnikov. Izoláciou európskeho trhu môžeme dokázať náš rozhodný zámer zvrhnúť Lukašenkov režim. Je v rámci našich schopností dosiahnuť zmenu. Bieloruské obyvateľstvo zúfalo potrebuje zmenu režimu. Nemali by sme mu odopierať dlho očakávanú slobodu.

  Michał Tomasz Kamiński, autor. – (PL) Hovoríme o politikách a ľudských právach v súvislosti s Bieloruskom. Dnes by som chcel zvoliť trochu nekonvenčný prístup a pripomenúť mená dvoch ľudí, ktorí súvisia s touto témou. Jedným z nich je môj priateľ Anatol Lebedzka, skvelý Bielorus a Európan, ktorý bol len nedávno prepustený z väzenia po tom, ako v ňom strávil 100 dní, o čom som hlboko presvedčený, že to bolo nezákonné. Dnes by som mu rád vyjadril solidaritu z tohto Parlamentu – som si istý, že solidaritu väčšiny poslancov –, pretože si to rozhodne zaslúži.

Druhou osobou, ktorú by som chcel spomenúť, je Andrzej Poczobut, novinár, ktorý píše pre jedny z najväčších poľských novín, Gazeta Wyborcza. Ja a státisíce Poliakov by sme chceli požiadať o jeho prepustenie. Aj on je v súčasnosti vo väzení a tiež je prenasledovaný jednoducho preto, že Lukašenkov režim sa obáva slobodného prejavu – obáva sa slobodného prejavu, ktorý je základom každej demokracie. Domnievam sa, že my Európania zhromaždení dnes v tomto Parlamente nemáme žiadnu inú možnosť, ako povedať veľmi nahlas áno slobodnému Bielorusku, áno demokracii v Bielorusku a áno bieloruskému národu v Európe.

(potlesk)

  Raül Romeva i Rueda, autor. – Opäť odsudzujem pretrvávajúcu atmosféru strachu a zastrašovania vo vzťahu k politickým oponentom v Bielorusku a pokračujúceho prenasledovania a perzekúcie opozičných osobností od prezidentských volieb v decembri 2010.

Po druhé dôrazne odsudzujem všetky odsúdenia za trestný čin masových nepokojov a považujem ich za politicky motivované a pochybnej povahy. Chcel by som zdôrazniť, že súdne procesy sa konali za zatvorenými dverami. Zadržaným bola zamietnutá možnosť predvolať svedkov a stretávať sa v primeraných podmienkach a pravidelne so svojimi právnymi zástupcami. Právnici obvinených dostali viaceré varovania od ministerstva spravodlivosti a niektorí z nich boli vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Podľa môjho názoru vedeniu týchto súdnych procesov chýbala nestrannosť.

Na záver odsudzujem nedostatočné dodržiavanie základných práv slobody zhromažďovania a slobody slova zo strany bieloruských orgánov a žiadam prepustenie zvyšných demonštrantov, ktorí sú stále vo väzbe, a aby boli zbavení všetkých obvinení.

  Jacek Protasiewicz, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Situácia v Bielorusku sa skutočne zhoršuje doslova z jedného dňa na druhý z politického aj hospodárskeho hľadiska. Z politického hľadiska a z hľadiska občianskych slobôd vidíme začínajúce súdne procesy proti hlavným oponentom Alexandra Lukašenka v posledných prezidentských voľbách a vidíme škandalózny postup používaný v týchto súdnych procesoch. Sme takisto svedkami potláčania nezávislých médií predovšetkým vrátane skutočnosti, že Andrzej Poczobut je už niekoľko týždňov zadržaný. Hospodárske zhoršenie možno vidieť v zmene denominácie rubľa, finančnej kríze a problémoch s bežnými platbami. Okrem toho Alexander Lukašenko stráca kontrolu nielen nad situáciou v krajine, ale aj nad svojím vlastným správaním, čo možno vidieť na prekvapujúcich, šokujúcich a urážlivých vyhláseniach voči prezidentovi Ukrajiny a pánovi Barrosovi.

Dámy a páni, Komisia, Rada, je čas prestať hovoriť a prestať s výzvami – je čas konať. Odsek 8 nášho uznesenia hovorí jasne, že je čas zaviesť hospodárske sankcie, pretože to je jediný jazyk, ktorému Lukašenko rozumie. Ak dnes zavedieme hospodárske sankcie, môžeme očakávať, že škandalózne súdne procesy a škandalózne represie konečne skončia, pretože toto je jediný jazyk, ktorému Lukašenko rozumie. Preto je čas prejsť do ďalšieho a rozhodnejšieho štádia reakcie na to, čo sa deje v Bielorusku.

  Mitro Repo, v mene skupiny S&D. – (FI) Bielorusko sa nenazýva poslednou diktatúrou Európy pre nič za nič. V Bielorusku môžete ísť do väzenia za kandidatúru vo voľbách alebo verejné vyjadrenie názoru.

Posledné prezidentské voľby neboli demokratické. Bieloruské zákony navyše nepovoľujú slobodu zhromažďovania, nehovoriac o slobode prejavu. Zastrašovanie opozície a nezávislých skupín na ochranu ľudských práv sa teraz stalo chronickým problémom v krajine. Fungujúca demokracia závisí od aktívnej účasti opozície a občianskej spoločnosti na politickej diskusii. Ľudské práva sú všeobecné, neodcudziteľné a vzájomne závislé. Bielorusko je zodpovedné za zaručenie ľudských práv svojich občanov a ich rešpektovanie.

Bielorusko musí dostať všemožnú podporu pri rozvoji fungujúcej demokracie a ľudských práv v rámci východného partnerstva EÚ. EÚ musí zvážiť cielené sankcie a ich použitie, keďže občianska spoločnosť by sa vzhľadom na súčasnú situáciu v Bielorusku nemala trestať.

  Leonidas Donskis, v mene skupiny ALDE. – Neexistuje ani náznak toho, že bieloruský režim sa v nasledujúcich mesiacoch alebo rokoch zmení sám od seba. Iba pod veľmi silným tlakom Európskej únie možno očakávať, že sa niečo stane.

Bielorusko naďalej porušuje všetky základné práva a občianske slobody. Počas minulého mesiaca sme videli, ako bieloruské orgány opakovane vyjadrovali opovrhnutie a pohŕdanie základnými právami na slobodu zhromažďovania a slobodu slova.

Mohli by sme tu hovoriť o nemennosti Lukašenka a jeho režimu, ale nemôžeme skončiť týmto pesimistickým konštatovaním. Mali by sme pochopiť, že primeraná reakcia by bola signálom pre Bielorusov – pre bieloruský národ –, že sú vítaní v Európe, spolu s tlakom na režim a určitými veľmi zásadnými vyjadreniami o ich porušovaní ľudských práv.

Nesmieme sa nechať oklamať tým, že Lukašenko sa príležitostne udobruje s Európskou úniou, len aby dočasne nahneval Rusko alebo naopak. To je neprijateľné. Dianie v Bielorusku sa musí hodnotiť veľmi zásadným spôsobom a musí sa vyvinúť väčší tlak.

  Tomasz Piotr Poręba, v mene skupiny ECR. – (PL) Hovorili sme v tomto Parlamente o tom, čo sa deje v Bielorusku, v priemere každé dva mesiace od začiatku roka – teraz je to po tretíkrát. Hovorili sme o prípadoch porušovania ľudských práv, spomenuli sme mená opozičných aktivistov, ktorí boli uväznení, a diskutovali sme o tom, aká obmedzená je schopnosť fungovania mnohých občianskych a mimovládnych organizácií. Skutočne by sme mali odsúdiť všetky tieto záležitosti a mali by sme proti nim veľmi dôrazne protestovať. Domnievam sa však, že je rovnako dôležité a možno ešte dôležitejšie, aby sa Európska únia konkrétne a skutočne zapojila do budovania občianskej spoločnosti, aby poskytla finančnú podporu mimovládnym organizáciám a slobodným médiám a tiež aby zaviedla hospodárske sankcie. Pokiaľ ide o hospodárske sankcie, domnievam sa, že prišiel ten správny okamih a že by sme ich mali zaviesť čo najrýchlejšie.

Dnes budeme hlasovať o uznesení, ktorého cieľom je poskytnúť morálnu podporu bieloruskej spoločnosti. Podľa môjho názoru by mali nasledovať konkrétne opatrenia vrátane finančných opatrení a hospodárskych sankcií, ktoré umožnia obnovenie slobody a demokracie v Bielorusku.

  Krisztina Morvai (NI). – (HU) Počas našej rozpravy o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku mi napadli dve otázky. Prvá je: čo by ste povedali, keby ste o rok alebo o dva videli niektorého z členov súčasnej Lukašenkovej vlády tu v Európskom parlamente vo funkcii podpredsedu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorý má na starosti občianske slobody a ľudské práva? A moja druhá otázka znie: kedy dospejeme do situácie, že počas rozpráv v tieto štvrtkové popoludnia uvidím na programe medzi nečlenskými krajinami EÚ napríklad USA alebo Izrael, najmä preto, že sústavne diskutujeme o ich situácii v oblasti ľudských práv?

Dovoľte mi počas zostávajúcich dvoch minút spomenúť niekoľko ďalších podrobností o týchto dvoch otázkach. Bola tu záležitosť s členom Lukašenkovej vlády. Dámy a páni, Kinga Gönczová, členka vlády „maďarského Lukašenka“ Ferenca Gyurcsányho, je podpredsedníčkou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a školí predstaviteľov Talianska, Francúzska a iných demokracií v oblasti ľudských práv.

Čo presne preslávilo Ferenca Gyurcsányho, tohto maďarského Lukašenka? Rovnaké veci a v určitom rozsahu ešte intenzívnejšie, ako obsahuje táto správa vo vzťahu k Lukašenkovi a Bielorusku, voči ktorému namietate, nastavujúc latku podstatne vyššie pre Lukašenka a Bielorusko, krajinu mimo Európskej únie, ako latku, ktorú používate pre Maďarsko a Ferenca Gyurcsányho, vrátane skutočnosti, že maďarský Lukašenko násilne rozohnal každý významný protivládny protest. Ja sama som teraz dostala odškodnenie a ospravedlnenie od polície za to, že mňa, kandidátku na poslankyňu Európskeho parlamentu, zblízka postriekali do tváre slzným plynom. Najzarážajúcejšou skutočnosťou je, že vo väzení sú ešte aj dnes ľudia, z ktorých niektorí si odpykávajú konečné tresty a niektorí sú predbežne zadržaní, ktorí boli vedúcimi osobnosťami protivládnych protestov.

Moja druhá otázka sa týka USA. Majú tam aj trest smrti a mučenie v Guantáname je rovnaké ako v Bielorusku, proti ktorému namietate. Mohlo by to byť tak, že niekto má záujem dostať sa k národnému majetku Bieloruska? Nie je toto dôvod, pre ktorý bola táto krajina náhodne zvolená, najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa vyhrážate použitím sankcií proti jej národnému majetku a štátnym spoločnostiam?

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Nie som často rovnakého názoru ako pán Maštálka, ale dnes áno. Po prvé, chcel by som povedať, že všetky strany musia bojovať za to, aby demokracia a právny štát v Bielorusku napokon zvíťazili. Po druhé, chcem sa prihovoriť za mnohojazyčnosť. Tak ako on, aj ja pochádzam z miniatúrnej Európy, teda bývalej Habsburskej monarchie, ktorá z mnohých hľadísk nebola zlá vec, ale ktorá sa rozpadla, pretože najväčšia jazyková skupina – a to naša, nemecky hovoriaca – vždy trvala na tom, aby každý hovoril po nemecky. To znamenalo koniec mnohonárodnostného spoločenstva. Charles, veľmi si vás cením, ale sme tu pre mnohojazyčnosť a práve pre práva menšinových jazykov.

Čo sa týka Bieloruska, chcem povedať, že pred 20 rokmi sa Chorvátsko a Slovinsko stali slobodnými krajinami – bol som pri tom – a v auguste ich nasledovali pobaltské štáty, Rusko a Ukrajina. Nikomu by nenapadlo, že po 20 rokoch bude v Európe ešte stále diktatúra. Žiaľ, nie je jediná. Je tu Bielorusko, je tu tendencia k diktatúre v Rusku, je tu posun späť na Ukrajine a sú tu problémy v Moldavsku a Podnestersku. Z tohto dôvodu jednoducho musíme pochopiť, že v celom našom východnom susedstve je v rozličnej miere ohrozená sloboda. Preto musíme byť veľmi jednoznační, myslieť strategicky a vnímať slobodu a právny štát ako meradlo pre naše vzťahy v celom východnom susedstve, a najmä pokiaľ ide o Bielorusko.

  Marek Henryk Migalski (ECR). – (PL) Začnem v osobnom duchu. Organizácia Libereco, partnerstvo pre ľudské práva, ma požiadala, aby som prevzal patronát nad opozičným aktivistom uväzneným v Bielorusku. Požiadali ma, aby som si adoptoval Dmitrija Bondarenka. Chcel by som navrhnúť vám všetkým, ktorí ste sa zapojili do týchto záležitostí, aby ste požiadali túto organizáciu o umožnenie osobného patronátu nad utláčanými Bielorusmi a ich rodinami – bola by to určitá reakcia na problém toho, čo môžeme urobiť pre tých, ktorí v skutočnosti nie sú ďaleko, sú v krajine, ktorá susedí s Európskou úniou.

Som si však istý, že my všetci podporujeme dôrazné a jednoznačné kroky. V tomto Parlamente už odznelo, že sa musia zaviesť sankcie a že treba vysloviť silné slová, pretože s Lukašenkom môžeme hovoriť iba jazykom, ktorému rozumie – nuž, rozumie jazyku svojich vlastných záujmov a rozumie jazyku sily. Ak chceme zachrániť ľudské práva a demokraciu, musíme používať jazyk, ktorému budú rozumieť v Minsku.

Mám dojem, že hoci sme o tom v tomto Parlamente už mnohokrát hovorili, tieto naše slová nemali veľa úžitku. Je to, samozrejme, výzva pre Parlament, ako aj pre všetky orgány a inštitúcie Európskej únie, ale aj úloha, ktorú by sme mali vziať späť do svojich krajín a vnútroštátnych vlád, pretože majú prinajmenšom rovnakú moc presvedčiť pána Lukašenka, aby nastolil demokraciu a slobodu v Bielorusku, akú máme my ako predstavitelia Európskej únie.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Po voľbách v decembri prezident Bieloruska Lukašenko začal úmyselne ničiť už vtedy slabú politickú opozíciu a nezávislé médiá.

Asi 40 ľudí, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách po voľbách, bolo obvinených z vyvolania občianskych nepokojov, za čo môžu byť odsúdení maximálne na 15 rokov väzenia. Protidemokratická moc v Bielorusku je veľmi sústredená v rukách prezidenta.

Lukašenko práve vládne vo svojom štvrtom funkčnom období a za 16 rokov ukázal, že jeho kroky smerom k demokracii sú iba veľmi cynickou hrou. Reštrikcie uvalené Európskou úniou na Bielorusko sú preto plne oprávnené a mali by sa ešte zintenzívniť.

Dôrazne podporujem výzvu, ktorú včera vydal Parlament Medzinárodnej hokejovej federácii, aby Bielorusko stratilo právo hostiť majstrovstvá sveta v roku 2014, pokiaľ neprepustí všetkých politických väzňov. EÚ by mala tiež uplatniť cielené hospodárske sankcie a zintenzívniť svoju podporu mimovládnych organizácií v Bielorusku.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Medzinárodné spoločenstvo, do ktorého patrí aj Európska únia, dlho vyzývalo bieloruské orgány, aby rešpektovali medzinárodné záväzky, ktoré prijali, aby zastavili represívne opatrenia používané proti predstaviteľom opozície, aby oslobodili demonštrantov zatknutých počas rozličných demonštrácií, aby skoncovali s represívnymi opatreniami proti slobodnej tlači, občianskej spoločnosti a aktivistom v oblasti ľudských práv a aby umožnili konanie spravodlivých, transparentných súdnych procesov. Bieloruské orgány musia pochopiť, že ak nebudú dodržiavať ľudské práva a zásady právneho štátu v súlade so spoločným vyhlásením zo samitu východného partnerstva zo 7. mája 2009, ktorého spolusignatárom je aj bieloruská vláda, Európska únia nebude môcť ponúknuť žiadny prísľub podpory.

  Ulrike Lunacek , autorka. – Požiadala som o slovo, pretože som chcela vysloviť pripomienku k slovám, ktoré predtým použila pani Morvaiová. Kinga Gönczová nie je z našej strany, ale som šokovaná spôsobom, ktorým pani Morvaiová využila rozpravu o poslednej diktatúre v Európe – Bielorusku pod vedením pána Lukašenka – na diskreditáciu váženej poslankyne tohto Parlamentu tým, že ju nazvala maďarským Lukašenkom.

(potlesk)

Nie je to v súlade s hodnotami ani s vážnosťou nášho spoločného Európskeho parlamentu, do ktorého sme boli zvolení.

  Krisztina Morvai (NI). – Zaujímalo by ma, či ma pani Lunaceková počula, keď som hovorila, že pani Gönczová bola členkou vlády maďarského Lukašenka – vlády pána Gyurcsányho.

Pani Lunaceková, odpovedzte, prosím, na túto otázku: čo viete o závažných porušeniach ľudských práv, ku ktorým došlo v Maďarsku v roku 2006? Prosím, zhrňte to. Neboli o nič menej vážne a nebolo ich o nič menej ako tých, ktorých sa dopustil Lukašenko, a ako právnička pre oblasť ľudských práv dôrazne odsudzujem obidvoje – vašich súdruhov striekajúcich slzný plyn ľuďom priamo do očí a svojvoľné zadržania, ako aj Lukašenkove porušenia ľudských práv. Obidvoje je neprijateľné a vy ako poslanci Parlamentu by ste proti tomu mali bojovať.

  Ulrike Lunacek , autorka. – Predpokladám, že predchádzajúca rečníčka si jednoducho pomýlila skutočnosti. V Maďarsku nie je žiadna Lukašenkova strana. Nie som z Maďarska a nie som zo sociálno-demokratickej strany ani skupiny, ale odmietam akceptovať, že poslankyňa tohto Parlamentu môže kritizovať niekoho iného v tomto Parlamente ako členku diktátorskej strany v inej krajine, ktorá nepatrí do EÚ.

(potlesk)

  Martin Schulz (S&D). – (DE) Pani Gönczová je poslankyňou EP v rovnakej skupine, ako som ja. Môžete byť buď proti Ferencovi Gyurcsányimu, alebo za neho. S pani Gönczovou môžete buď nesúhlasiť, alebo ju môžete podporiť. Je výlučne na každom jednotlivcovi, aby sa rozhodol sám za seba, slobodne a nezávisle, či je za alebo proti politickému presvedčeniu danej osoby.

Rozprava, ktorú tu vedieme, sa týka poslednej diktatúry, ktorá ostala v Európe. Vedieme ju o jednom z najkrutejších a najkrvavejších diktátorov na európskom kontinente. Považujem za absolútne neprijateľné, aby slobodne zvolenú demokratickú poslankyňu z našej skupiny porovnávali s krvilačným diktátorom. Domnievam sa, že Parlament to musí tiež odsúdiť, najmä keďže to prichádza od predstaviteľky strany, ktorú charakterizuje nenávisť a prenasledovanie rómskej menšiny v Maďarsku, ktoré nemajú obdobu v celej Európe. Ak tu je jedna osoba, ktorá nemá právo kritizovať pani Gönczovú, je to pani Morvaiová.

(potlesk)

  Charles Tannock, autor. – Budem hovoriť o Bielorusku a nie o vnútornej politike Maďarska. Prešlo 20 rokov od rozpadu Sovietskeho zväzu, ale pre prezidenta Bieloruska Lukašenka akoby sa vôbec nič nezmenilo. Politické represie sú také rozšírené ako za čias Sovietskeho zväzu a Lukašenkova tajná polícia – provokatívne stále pod názvom KGB – sa používa na ich vykonávanie.

Ako si pamätáme z povolebných protestov v decembri minulého roka, Lukašenko netoleruje opozíciu a zdá sa, že ho teší používanie násilia proti demokraticky orientovaným aktivistom a ich zastrašovanie. Ako detailne ilustruje dnešné uznesenie, Lukašenko zintenzívnil svoju kampaň za prenasledovanie a zastrašovanie tých, ktorí si trúfajú postaviť sa proti jeho železnej ruke. Žiadame ho, aby skoncoval s týmito nezmyselnými zásahmi, aby prepustil všetkých politických väzňov a aby namiesto toho priviedol Bielorusko späť na cestu skutočnej pluralitnej demokracie s viacerými stranami.

Na minulotýždňovom ustanovujúcom zasadnutí parlamentného zhromaždenia Euronest právom chýbali predstavitelia z Bieloruska. Bielorusko je chýbajúcim kúskom európskej demokratickej skladačky a teším sa na deň, keď sa stane členom európskej rodiny.

  Alfreds Rubiks (GUE/NGL). – (LV) Plne podporujem naliehanie Európskeho parlamentu a prítomných poslancov na to, že ľudské práva nielen v Európskej únii, ale aj na celom svete, sú základnými právami, a to základnými právami pre život. Nepodporujem však všeobecné obviňovanie krajiny (bez citovania konkrétnych prípadov), jej popredného predstaviteľa a celého jej ľudu zo zločinov, ktoré nespáchali. Ak hovoríme o skutočnosti, že niekto v opozícii (a nielen v opozícii, ale aj iní) bol zatknutý po určitých udalostiach a v týchto okolnostiach sa vidí určitý druh diktátorstva, aký je potom zmysel súdov v demokratickom systéme? Nechajte súdy zaoberať sa všetkým, čokoľvek sa tam stane, a tým, kto bol právom alebo neprávom odsúdený alebo zatknutý. Skutočnosť, že patríte k opozícii, nie je dôvodom, aby ste mohli robiť čokoľvek, čo vám napadne. Žiadam maximálne tolerantný a vyvážený prístup ku všetkým.

  László Andor, člen Komisie. – Komisia je hlboko znepokojená nad situáciou v Bielorusku a najmä nad vývojom po porušení volebných noriem v prezidentských voľbách, ktoré sa konali 19. decembra 2010.

Zásahy sa teraz ďalej zintenzívňujú, pričom prebieha mnoho súdnych procesov proti bývalým prezidentským kandidátom a väčšine zostávajúcich zadržaných aktivistov. Zároveň prebiehajú konania, ktoré by mohli viesť k zrušeniu dvoch nezávislých novín Naša Niva a Narodnaja Volja, a pokračuje prenasledovanie politickej opozície, občianskej spoločnosti a nezávislých médií.

Pani podpredsedníčka/vysoká predstaviteľka Ashtonová vydala viacero všeobecných a konkrétnych vyhlásení o situácii v Bielorusku. Jednoznačne sme odsúdili zhoršujúcu sa situáciu a opakovane sme žiadali Bielorusko, aby prestalo s pretrvávajúcimi zásahmi proti politickej opozícii a občianskej spoločnosti, aby prepustilo všetkých politických väzňov a aby prestalo s politicky motivovanými súdnymi procesmi. Takisto sme vyjadrili vážne znepokojenie nad správami o prípadoch mučenia a iných formách zlého zaobchádzania, zastrašovania a súdnych nezrovnalostí.

Dovoľte mi tiež pripomenúť vám, že v januári Rada prijala reštriktívne opatrenia, ku ktorým patrí zákaz cestovania a zmrazenie majetku. Zoznam teraz obsahuje 175 jednotlivcov, ktorí sa majú porovnať so 40 menami predloženými na zmrazenie majetku a zákaz udelenia víz po voľbách v roku 2006, a sme pripravení pridať naň ďalšie mená v závislosti od vývoja. Okrem toho zvažujeme možnosti ďalších možných opatrení vrátane hospodárskych opatrení.

V našich posolstvách sme jasne dali najavo, že chceme pokračovať v spolupráci s bieloruským obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou. Posúvame sa vpred v otázke zjednodušenia vízového režimu. Pokyny na rokovanie o zjednodušení vízového režimu a readmisných dohodách prijala Rada 28. februára a povzbudzujeme členské štáty, aby optimálne využili existujúce flexibilné prvky, ktoré ponúka vízový kódex, najmä možnosť zrušenia alebo zníženia vízových poplatkov pre určité kategórie občanov. Čo sa týka pomoci, Komisia zvýšila svoju pomoc bieloruskému obyvateľstvu a občianskej spoločnosti na štvornásobok.

Zostávame verní politike kritického pôsobenia v Bielorusku. Jednoznačne to vyplýva zo záverov Rady pre zahraničné veci z 31. januára. Zároveň je jasné, že akékoľvek prehĺbenie našich bilaterálnych vzťahov bude závisieť od toho, či Bielorusko dokáže svoju ochotu dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv.

Na záver mi dovoľte povedať, že situácia v Bielorusku zostáva na popredných miestach nášho programu. Som spokojný s tým, že veľká väčšina v tomto Parlamente je odhodlaná pokračovať v serióznej diskusii o tejto veci a vzdorovať prekážkam. Budeme pokračovať v dôkladnom monitorovaní vývoja a sme pripravení primerane reagovať.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne. – (PL) Dlho sme sa prizerali politickej impotencii Európskej únie v súvislosti s tragickou situáciou v Bielorusku. Po sebe nasledujúce výzvy a uznesenia neboli účinné. Vláda železnej ruky Alexandra Lukašenka umlčuje opozíciu, odsudzuje jej vedúcich predstaviteľov a posiela ich do väzenia a do tzv. trestaneckých kolónií. V tejto súvislosti stačí iba spomenúť mená opozičného kandidáta Andreja Sannikova, ktorého súdny proces začal pred mesiacom, a Mikalaja Statkeviča, ktorého KGB drží vo väzbe. Čo urobila Únia, aby zabezpečila ich prepustenie? Kľúčom k úspešnej revolúcii v Bielorusku je Rusko, ktoré bolo vždy spojencom režimu. Z tohto dôvodu by bolo dobrou myšlienkou, keby sme na ďalšom zasadnutí s vedúcimi predstaviteľmi Kremľa prestali hovoriť o spoločnej zóne európskej bezpečnosti od Atlantiku po Ural, ako chcú vedúci predstavitelia Francúzska a Nemecka, a začali riešiť skutočné problémy, ktoré ležia tesne za našimi hranicami. Hospodárska kríza v Bielorusku je najlepší čas na zmenu. Všetka medzinárodná pomoc by mala byť podmienená demokratickou zmenou v Bielorusku.

(1) Pozri zápisnicu.

17. Hlasovanie

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

17.1. Srí Lanka: opatrenia v nadväznosti na správu OSN (B7-0324/2011)

− Pred začiatkom hlasovania:

  Claude Moraes (S&D). – V mene Véronique De Keyserovej by som rád predložil ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k odseku 13, ktorý by mal znieť:

„vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Radu a Komisiu, aby podporili ďalšiu snahu o posilnenie procesu zabezpečenia zodpovednosti Srí Lanky a podporili správu OSN, najmä okamžité vytvorenie mechanizmu medzinárodnej spravodlivosti.“

  Geoffrey Van Orden (ECR). – Absolvovali sme dlhotrvajúce rokovania za účasti šiestich politických skupín o tomto konkrétnom uznesení. Je to kompromisné uznesenie a očividne obsahuje prvky, ktoré si v ňom mnohí z nás neželali, a vlastne neobsahuje prvky, ktoré si v ňom mnohí z nás želali. Ale dohoda šiestich politických skupín znela, že nebudú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, či už v ústnej, písomnej, alebo v inej forme, a preto sa domnievam, že je to porušenie dohody a znehodnotenie rokovaní, ak teraz máme pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený týmto spôsobom. Preto by sme mali zamietnuť tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

(Ústny pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol prijatý.)

17.2. Azerbajdžan (B7-0329/2011)

17.3. Bielorusko (B7-0332/2011)

  Predsedajúci. – Týmto uzatváram toto hlasovanie.

18. Opravy hlasovania a zámery pri hlasovaní: pozri zápisnicu

19. Písomné vyhlásenia zapísané v registri (čl. 123 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

20. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

21. Zaslanie textov prijatých počas rokovania: pozri zápisnicu

22. Termíny nasledujúcich rokovaní: pozri zápisnicu

23. Prerušenie zasadania

  Predsedajúci. – Vyhlasujem zasadnutie Európskeho parlamentu za prerušené.

(Rokovanie sa skončilo o 16.40 hod.)

Maďarské predsedníctvo bude venovať osobitnú pozornosť reforme spoločnej rybárskej politiky (SRP). Zjednodušovanie SRP, ktoré sa začalo v roku 2005, zelená kniha zverejnená Európskou komisiou, konzultácie, ktoré sa začali v roku 2009, a návrhy Komisie, ktoré sa majú čoskoro zverejniť, sú zamerané na zabezpečenie udržateľného rybolovu a akvakultúry. Očakáva sa, že maďarské predsedníctvo otvorí politickú diskusiu o tejto spoločnej politike značného významu. Úlohou Maďarska bude zaoberať sa otázkou predĺženia dočasných právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa horizontálnych technických opatrení v oblasti rybolovu.

V súvislosti s uvedeným, ako navrhuje Rada riešiť otázku odvrhnutých úlovkov v rámci reformy SRP?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada už v minulosti uznala, že úsilie o odstránenie odpadu z výlovu má zásadný význam. Rada vo svojich záveroch prijatých 11. a 12. júna 2007 a týkajúcich sa oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Politika zníženia množstva nežiaducich vedľajších úlovkov a odstraňovania odpadu v rámci európskeho rybného hospodárstva⁽¹⁾ potvrdila, že je naliehavo potrebné preskúmať spôsoby postupného (...) odstraňovania odpadu z výlovu, a uviedla, že takýto prístup by mohol mať mnohé dôsledky, mohlo by ísť napríklad o zákaz odpadu z výlovu, ktorý by reguloval výlov, a nie vykládky, alebo o prechod k riadeniu orientovanému na výsledky. Rada tiež vyzvala Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby v tejto súvislosti vyvíjali väčšie výskumné úsilie v oblasti navrhovania výstroja, rybolovných metód a rybolovných postupov.

Rada so záujmom očakáva legislatívne návrhy Komisie v rámci reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktoré by Komisia mala predložiť v júli 2011. Rada bola oboznámená s tým, že Komisia je rozhodnutá navrhnúť zákaz odpadu z výlovu v nadchádzajúcej komplexnej reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva⁽²⁾. Rada určite využije príležitosť a ihneď po predložení návrhov uskutoční dôkladnú analýzu tejto problematiky.

Rada a členské štáty sa medzitým aktívne zapájajú do pravidelnej výmeny názorov o tejto problematike.

V pracovnom programe maďarského predsedníctva Rady na tento polrok sa v súvislosti s hlavnou iniciatívou Európska platforma proti chudobe uvádza, že Rada bude venovať osobitnú pozornosť problému chudoby detí. Vzhľadom na to, že spomedzi 100 miliónov detí a mladých ľudí vo veku do 18 rokov je 20 miliónov ohrozených chudobou a že chudoba je priamo spojená s hospodárskou krízou a problémom predčasného ukončenia školskej dochádzky, žiadame Radu, aby odpovedala na tieto otázky:

Považuje túto hlavnú iniciatívu za dostačujúci mechanizmus, pokiaľ ide o boj proti chudobe detí?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Vo vyhlásení Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr, prijatom 6. decembra 2010, sa uvádza, že boj proti chudobe detí by mal byť jednou z najvyšších priorít EÚ a jej členských štátov v ďalšom desaťročí a že politiky v oblasti finančnej konsolidácie a tvorby rozpočtov by mali náležite zohľadňovať potrebu chrániť všetkých zraniteľných ľudí a zabraňovať sociálnemu vylúčeniu.

V tejto súvislosti, ako správne poukazuje vážený pán poslanec, je boj proti detskej chudobe a podpora kvality života detí jednou z kľúčových priorít maďarského predsedníctva v sociálnej oblasti.

Predsedníctvo predloží Rade návrhy záverov, v ktorých zohľadní vyhlásenie predsedníckej trojky, prijaté na záver konferencie Plán pre odporúčanie o chudobe detí a kvalite života detí, ktorá sa uskutočnila 2. a 3. septembra 2010 a na ktorej španielske, belgické a maďarské predsedníctvo predstavili viaceré odporúčania pre budúci postup.

Jav detskej chudoby má mnoho rozmerov. Pri boji proti chudobe detí je preto potrebný komplexný prístup, ktorý by v sebe spájal zamestnanie pre rodičov, podporu príjmov a prístup k sociálnym službám vrátane starostlivosti o deti, ako aj prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Takýto komplexný prístup by mal zahŕňať využívanie primeraných ľudských a finančných zdrojov a mal by byť v súlade so základnými zmluvami, Chartou základných práv Európskej únie a s Dohovorom OSN o právach dieťaťa.

Je preto dôležité, aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych politikách kládli náležitý dôraz na aspekty detskej chudoby a aby tieto aspekty zohľadňovali pri navrhovaní národných reformných programov, ktoré by mali podporiť primeranými cieľmi a prostriedkami, ako aj opatreniami týkajúcimi sa monitorovania a vyhodnocovania.

Boj proti detskej chudobe a podpora kvality života detí by mali patriť ku kľúčovým prioritám riešeným v rámci stratégie EÚ 2020, ktorá zahŕňa hlavný cieľ EÚ na podporu sociálneho začlenenia, predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Rada 7. marca 2011 privítala oznámenie Komisie o jej hlavnej iniciatíve (Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu), v ktorom navrhuje integrovaný a novátorský prístup zameraný na spoločný záväzok jednotlivých členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj záväzok jednotlivých inštitúcií EÚ a kľúčových zainteresovaných subjektov (sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií) v ich úsilí zameranom na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Vzhľadom na to, že medzi priority Rady patrí zdôraznenie úlohy sociálneho dialógu, zvažuje možnosť, že by v tejto oblasti mohol byť dosiahnutý dostatočný pokrok v kontexte balíka pre hospodársku správu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Vzhľadom na obsah niektorých návrhov balíka pre hospodársku správu, predovšetkým návrhu o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh⁽¹⁾, návrhu o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne⁽²⁾ a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny⁽³⁾, Komisia navrhla dobrovoľné konzultácie s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Rada sa 6. decembra 2010 poradila s výborom a výbor predložil svoje stanovisko na plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011.

Výbor vo svojom stanovisku v prvom rade zastáva názor, že zrelý a komplexný politický a sociálny dialóg umožňuje čeliť veľkým sociálnym a hospodárskym problémom, predovšetkým problémom dlhodobého charakteru, akými sú napríklad dôchodková reforma a výdavky na zdravotnú starostlivosť. Podľa názoru výboru, ak majú byť vlády schopné dosahovať ciele, akými sú napríklad fiškálna udržateľnosť a makroekonomická rovnováha, musí existovať vysoká úroveň sociálneho partnerstva a spolupráce vrátane politického konsenzu⁽⁴⁾.

Treba pripomenúť, že vedúci predstavitelia štátov a vlád eurozóny sa 24. a 25. marca 2011 na zasadnutí Európskej rady dohodli na tom, že za súčasného rešpektovania vnútroštátnych tradícií sociálneho dialógu a vzťahov v rámci priemyselných odvetví by sa mala výraznejšie koordinovať hospodárska politika medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny a všetkými subjektmi, ktoré by sa do procesu riešenia cenového vývoja chceli zapojiť. Členské štáty teda nesú zodpovednosť za určovanie svojich vlastných konkrétnych politických krokov v rámci svojich vnútroštátnych tradícií sociálneho dialógu a vzťahov v rámci priemyselných odvetví.

Okrem úplného dodržiavania vnútroštátnej organizácie sociálneho dialógu každé predsedníctvo Rady naplánuje stretnutie sociálnych partnerov v rámci makroekonomického dialógu. Toto stretnutie sa uskutočňuje na zasadnutí Rady (ECOFIN): zabezpečuje sa tým pravidelná diskusia medzi zástupcami sociálnych partnerov na úrovni EÚ, ktoré sa týkajú hlavných priorít hospodárskej politiky na európskej úrovni.

Ministri financií krajín Euroskupiny sa dohodli na vytvorení stáleho fondu finančnej stability eurozóny vo výške 700 miliárd EUR a zriadení Európskeho mechanizmu pre stabilitu s cieľom zaviesť hospodárske riadenie eurozóny. Tento mechanizmus by prispel k posilneniu súdržnosti, hospodárskej konkurencieschopnosti a k stabilizácii finančného systému iba v krajinách eurozóny.

Všetky členské štáty EÚ otvorili svoj vnútorný trh pri pristúpení k EÚ a zaviazali sa vstúpiť do eurozóny, keď sa objektívnym spôsobom dosiahnu požadované kritériá (bez umelého dosahovania súladu). Kríza postihla predovšetkým najmenej hospodársky rozvinuté členské štáty EÚ, ale prijatím týchto rozhodnutí sa im zabráni vo využití finančnej pomoci a rýchlejšej hospodárskej obnove v budúcnosti.

Chcel by som sa spýtať Rady, či si nemyslí, že tieto rozhodnutia vytvárajú exkluzívny klub krajín, pričom členské štáty nepatriace do eurozóny ostávajú mimo procesu hospodárskej a finančnej obnovy? Nedomnieva sa Rada, že EÚ potrebuje koordináciu hospodárstiev všetkých členských štátov EÚ a stabilizáciu finančných systémov, ako aj poskytnutie nevyhnutných finančných opatrení členským štátom mimo eurozóny?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Hlavnú zodpovednosť za hospodársku politiku nesú samotné členské štáty. EÚ ich monitoruje a koordinuje, najmä v kontexte Paktu stability a rastu a Všeobecných usmernení hospodárskej politiky.

Nový balík pre hospodársku správu, o ktorom − ako Rada dúfa − sa podarí do konca júna dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom, ustanoví rámec pre účinnejší dohľad a koordináciu rozpočtových a makroekonomických politík všetkých členských štátov. Európsky semester, ktorý sa zaviedol tento rok, zosynchronizuje kalendár predkladania programov stability a konvergencie a národných reformných programov, aby sa zabezpečil súlad na všetkých úrovniach (rozpočtová disciplína, makroekonomická stabilita a rast) a aby sa súčasne zachovalo formálne oddelenie jednotlivých postupov. V priebehu tohto procesu sa bude koordinácia rozpočtových politík uskutočňovať prostredníctvom mechanizmu ex ante, ktorý nahradí v súčasnosti platný mechanizmus ex post.

Všetky tieto zložky by mali pomôcť zabezpečiť stabilitu v eurozóne a v EÚ ako celku. Keby sa pri dosahovaní tohto cieľa ukázali ako nedostatočné, Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) bude schopný vyhovieť žiadosti určitého členského štátu eurozóny, ktorý pociťuje závažnú nerovnováhu, a postupovať podľa rozhodnutia Rady guvernérov ESM o poskytnutí finančnej pomoci danému členskému štátu.

Pre prípady, keď má členský štát mimo eurozóny mimoriadne ťažkosti, ktoré si vyžadujú pomoc zvonku, ustanovila Rada rámec nariadením Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zriaďuje systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov⁽¹⁾.

Na základe tohto nariadenia môže Rada v súlade s postupom ustanoveným v článku 143 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijať rozhodnutie o poskytnutí finančnej pomoci krajinám mimo eurozóny, ktoré čelia ťažkostiam súvisiacim so svojou platobnou bilanciou alebo sú takýmito ťažkosťami vážne ohrozené. Od vypuknutia globálnej hospodárskej a finančnej krízy bol tento typ pomoci poskytnutý trom členským štátom − Maďarsku, Lotyšsku a Rumunsku.

Európska komisia 23. novembra 2010 uviedla svoju hlavnú iniciatívu „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorá má za cieľ modernizovať trhy práce a umožniť jednotlivcom rozvíjať svoje zručnosti počas celého života v záujme zlepšenia účasti na trhu práce a zabezpečenia lepšieho súladu medzi ponukou pracovných miest a dopytom po nich. Táto iniciatíva by sa mala uplatňovať na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie.

Maďarsko, ktoré v súčasnosti na šesť mesiacov predsedá EÚ, sa vo svojom programe zaviazalo venovať týmto novým zručnostiam pre nové pracovné miesta značnú pozornosť. Aké konkrétne opatrenia prijala Rada s cieľom uplatňovať túto iniciatívu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Počas maďarského predsedníctva pokračuje práca týkajúca sa hlavného Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, a to v oblasti zamestnanosti aj v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Na neformálnom stretnutí ministrov práce, ktoré sa uskutočnilo 17. a 18. januára, bol jednou z tém diskusie Program pre nové zručnosti a pracovné miesta v súvislosti so zamestnanosťou mladých ľudí a ich integráciou na trhu práce, zvyšovaním hospodárskeho rastu orientovaného na zamestnanosť a vytváraním väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

Na otváracom zasadnutí tripartitného sociálneho fóra 10. a 11. marca 2011, ktoré spojilo členské štáty, sociálnych partnerov a inštitúcie Európskej únie, predsedníctvo vyzdvihlo význam partnerstiev pri vykonávaní hlavnej iniciatívy.

Predsedníctvo aj pri iných udalostiach poukazovalo na spojitosti hlavnej iniciatívy so zamestnanosťou mladých ľudí. Počas konferencie, ktorú predsedníctvo zorganizovalo 4. a 5. apríla v Budapešti, sa zdôrazňovala úloha predvídania odborných zručností a prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce. Výbor pre zamestnanosť výraznou mierou prispel k tejto konferencii, ktorá sa zaoberala ďalšími krokmi potrebnými na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie. Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) by mala v júni prediskutovať závery týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí a tiež by mala zvážiť, ako ďalej vykonávať hlavnú iniciatívu Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta.

Napriek tomu, že hlavnou iniciatívou, ktorá má v rámci stratégie Európa 2020 najväčší dosah na vzdelávanie a odbornú prípravu, je Mládež v pohybe, tieto oblasti sú dôležité aj v iniciatíve Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, najmä pokiaľ ide o rozvoj odborných zručností, aby sa tieto zručnosti zosúladili s meniacimi sa potrebami trhu práce, a pokiaľ ide o podporu úzkej spolupráce medzi oblasťou vzdelávania a zamestnanosti. Táto úloha bola plne uznaná v rámci politickej rozpravy o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy v stratégii Európa 2020, ktorú maďarské predsedníctvo zorganizovalo na stretnutí Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (EYCS), ktoré sa konalo 14. februára.

V tejto rozprave, ako aj v ďalších záveroch Rady, ktoré boli prijaté neskôr⁽¹⁾, sa dôraz kládol na možný zásadný prínos kvalitného a moderného vzdelávania k zabezpečeniu dlhodobej prosperity EÚ. Panovala všeobecná zhoda týkajúca sa potreby zlepšiť odborné zručnosti ako prostriedok posilnenia zamestnateľnosti, a ak to máme dosiahnuť, bude potrebný ďalší pokrok, ktorý by zlepšil určovanie potrieb odbornej prípravy, zvýšil dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce, zjednodušil prístup osôb k možnostiam celoživotného vzdelávania a poradenstvu (predovšetkým pre veľký počet mladých ľudí, ktorí sa momentálne neúspešne usilujú vstúpiť na trh práce z dôvodu hospodárskej krízy) a zabezpečil hladký prechod medzi sférami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. Členské štáty uznali aj potrebu zatraktívniť odbornú prípravu a vzdelávanie dospelých a uvítali prechod ku kvalifikačným systémom založeným na výsledkoch učenia a tiež väčšiu mieru uznávania zručností a spôsobilostí získaných v neoficiálnom a neformálnom kontexte.

Ďalšou iniciatívou, ktorú maďarské predsedníctvo pripravuje na podporu týchto cieľov, je prijatie odporúčania Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky⁽²⁾ Radou (EYCS), pričom sa očakáva, že toto odporúčanie by malo okrem iného vyzdvihnúť význam posilnenia kvalitných spôsobov odbornej prípravy a zvýšenia ich atraktívnosti a význam posilnenia väzby medzi sektorom vzdelávania a zamestnanosti, aby sa kládol dôraz na výhody, ktoré ukončené vzdelanie predstavuje pri hľadaní zamestnania v budúcnosti.

Po začiatku leteckého bombardovania na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1973 (2011) sa predpokladá, že humanitárna kríza v Líbyi sa dramaticky zhorší a povedie k novej vlne migrantov smerujúcich do Európy, tentokrát z Líbye. Vzhľadom na zjavný nedostatok zdrojov a neprimerané poskytovanie pomoci migrantom a žiadateľom o azyl, čo už v dnešnej dobe označujeme termínom humanitárna kríza v južnej Európe, nemožno očakávať zlepšenie ani v kapacite zvládnuť túto čerstvú vlnu migrácie.

Aké opatrenia Rada v súvislosti s uvedenými skutočnosťami prijala s cieľom rovnomerne rozložiť mieru zodpovednosti za očakávanú vlnu migrácie do členských štátov EÚ a zabezpečiť dodržiavanie práv utečencov a migrantov?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Európska rada sa zaoberala vývojom v Líbyi a v južných susedných krajinách a aj dôsledkami z hľadiska migrácie na svojom mimoriadnom zasadnutí 11. marca 2011⁽¹⁾ a na svojom pravidelnom zasadnutí 24. a 25. marca 2011⁽²⁾.

Európska rada vo svojom vyhlásení, ktoré prijala 11. mája 2011, zdôraznila, že členské štáty najviac postihnuté migračnými pohybmi požadujú konkrétnu solidaritu a že EÚ a členské štáty sú pripravené podľa vývoja situácie poskytnúť potrebnú podporu. Tiež vyzvala členské štáty, aby agentúre Frontex v prípade potreby poskytli ďalšie ľudské a technické zdroje. Pripomenula, že treba presadzovať komplexný prístup k migrácii, ktorý je v zhode s globálnym prístupom EÚ. Európska rada okrem toho vo svojich záveroch prijatých 24. a 25. marca 2011 opäť zdôraznila, že EÚ a jej členské štáty sú ochotné prejaviť konkrétnu solidaritu členským štátom najviac postihnutým migračnými pohybmi a poskytnúť potrebnú podporu podľa vývoja situácie.

Rada preskúmala aj situáciu v severnej Afrike, predovšetkým migračné tlaky pociťované v niektorých členských štátoch⁽³⁾. Rada viedla rozsiahlu rozpravu o tejto situácii na svojom zasadnutí 11. apríla 2011 a prijala závery o riadení migrácie z južných susedných krajín⁽⁴⁾. Rada v týchto záveroch opätovne potvrdila potrebu skutočnej a konkrétnej solidarity voči členským štátom najbezprostrednejšie postihnutým migračnými pohybmi a vyzvala EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v poskytovaní potrebnej pomoci podľa vývoja situácie, napríklad prostredníctvom pomoci miestnym orgánom najpostihnutejších členských štátov pri riešení priamych dôsledkov migračných tokov pre miestne hospodárstvo a infraštruktúru. Rada zdôraznila aj dôležitosť ponúknutia trvácnych ochranných riešení pre tých, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu a nachádzajú sa v južných susedných krajinách.

Rada bude pokračovať v monitorovaní a hodnotení situácie. Treba pripomenúť aj to, že situáciou v južných susedných krajinách sa Európska rada bude zaoberať na svojom nadchádzajúcom zasadnutí, ktoré sa bude konať v júni 2011.

Ako Rada hodnotí aktuálne snahy týkajúce sa vonkajšej energetickej politiky EÚ, najmä pokiaľ ide o väčšiu nezávislosť od ruských dodávateľov a rozlíšenie zdrojov a prepravných trás?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada vo svojich záveroch z 28. februára 2011 zdôraznila význam komplexnej energetickej stratégie v zmysle oznámení Komisie s názvami Energia 2020: stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energiu⁽¹⁾ a Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky⁽²⁾. Rada predovšetkým zdôraznila, že celá energetická stratégia na rok 2020 by mala prispieť k zabezpečeniu silnej a jednotnej pozície EÚ v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti.

Na zlepšenie transparentnosti, dôslednosti, súdržnosti a dôveryhodnosti vonkajších krokov v energetických otázkach Rada zvažovala potrebu:

zlepšiť a zabezpečiť včasnú výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi;

poskytovať informácie o hodnotení rizík v oblasti energetickej bezpečnosti EÚ a zabezpečiť, aby sa otázky energetickej bezpečnosti primerane premietli aj do iných politických oblastí (napr. do európskej susedskej politiky);

využívať v plnej miere mnohostranné fóra venované energii alebo fóra obsahujúce výrazný prvok týkajúci sa energetiky a zlepšiť koordináciu v týchto fórach s cieľom lepšie využívať synergiu medzi členskými štátmi a medzi Úniou a jej partnermi;

zlepšiť koordináciu úsilia členských štátov a Únie zameraného na lepšiu ochranu a podporu spoločných záujmov a politík EÚ v oblasti energetiky;

diverzifikovať európske zdroje a trasy dodávok a zotrvať v úsilí zameranom na uľahčenie vybudovania strategických koridorov na prepravu veľkých objemov plynu, ako je napríklad južný koridor;

vybudovať vzájomne prínosné strategické partnerstvá a rozvíjať komplexnú spoluprácu s kľúčovými dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami a regiónmi a s oblasťami v okolí strategických koridorov. Okrem riešenia otázok týkajúcich sa plynu, ropy a elektriny by tieto partnerstvá mali:

podporovať energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov;

zjednodušiť konvergenciu právnych predpisov, to znamená prostredníctvom uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa energetického trhu EÚ v susediacich štátoch podporovať pravidlá orientované na trh a rozvíjať opatrenia potrebné na zabezpečenie rovnakých podmienok;

podporovať najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti;

podporovať ambície EÚ v medzinárodných procesoch, ako napríklad pri rokovaniach o klíme.

Dňa 4. februára 2011 Európska rada dospela k záveru, že práca by mala čo najrýchlejšie napredovať, aby bolo možné vybudovať s Ruskom spoľahlivé a transparentné partnerstvá založené na pravidlách v oblastiach spoločného záujmu v sfére energetiky a ako súčasť rokovaní o procese nadväzujúcom na dohodu o partnerstve a spolupráci a v zmysle pokračujúcej práce v rámci programu Partnerstvo pre modernizáciu a dialógu o energetike.

Európska rada okrem toho vyzvala vysokú predstaviteľku, aby vo svojej práci dôsledne zvážila rozmer energetickej bezpečnosti.

Očakávame, že do leta sa uvedené skutočnosti premietnu do oznámenia Komisie.

Predloží Rada časový plán pre vyriešenie bankovej a dlhovej krízy, ktorá v súčasnosti prebieha v Európe?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada v nadväznosti na komplexný plán, ktorý podporila 20. októbra 2009 a ktorý bol z veľkej časti dokončený, na svojom zasadnutí 7. decembra 2010 podporila plán týkajúci sa celoeurópskeho rámca na prevenciu, riadenie a riešenie kríz, ktorý obsahuje krátkodobé a strednodobé ciele do roku 2012. V tomto pláne Rada odhaduje príslušné časové hľadisko pokračujúcej politickej rozpravy o rámci na prevenciu a riešenie kríz, ktorý napomáha prípravné práce týkajúce sa legislatívnych návrhov vykonávané v súčasnosti Komisiou.

Európska rada v júni 2010 vyhlásila, že na obnovenie spoľahlivosti a stability európskeho finančného systému je naliehavo potrebné dokončiť nevyhnutné reformy, a potvrdila naliehavú povahu opatrení, ktoré Komisia uviedla vo svojom oznámení z 2. júna 2010 s názvom Regulácia finančných služieb v záujme udržateľného rastu.

Dňa 7. decembra 2010 Rada tiež zdôraznila, aké dôležité je dosiahnuť pokrok v súvislosti s pracovnými líniami, ktoré Komisia vymedzila vo svojom oznámení o rámci EÚ pre krízové riadenie vo finančnom sektore.

Rada sa preto teší na rozhovory o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa rámca pre krízové riadenie a riešenie krízy v bankovom sektore, ktoré by mala Komisia predložiť toto leto. Rada aj naďalej pracuje na legislatívnych návrhoch, ktoré už Komisia predložila, a očakáva skoré ukončenie súčasných a budúcich rokovaní s Európskym parlamentom.

Nový balík hospodárskeho riadenia, o ktorom sa Rada snaží do konca júna 2011 dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom, by mal umožniť účinnejší dohľad a koordináciu rozpočtových a makroekonomických politík všetkých členských štátov. Cieľom je hlavne viac sa zamerať na dlhové kritérium vrátane stanovenia referenčnej číselnej hodnoty, podľa ktorej by mali členské štáty znížiť svoje úrovne dlhu. Krajiny, ktoré nedodržiavajú dlhové kritérium, by boli zaradené do postupu pri nadmernom schodku, ktorý by mohol v prípade členských štátov eurozóny viesť aj k uloženiu sankcií.

Podľa existujúceho právneho rámca v súčasnosti postupu pri nadmernom schodku podlieha 24 členských štátov. V súlade s lehotami, ktoré stanovila Rada, niektoré členské štáty musia napraviť svoje nadmerné schodky do roku 2011, ale pre väčšinu krajín bol stanovený ako konečný termín rok 2013. Neskoršie termíny boli stanovené len pre Grécko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Včasná náprava nadmerných deficitov prispeje k tomu, že úrovne dlhu začnú trvalo klesať.

Pakt Euro plus, ktorý na najvyššej úrovni na zasadnutí Európskej rady v marci 2011 podporili všetky štáty eurozóny a šesť členských štátov, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, by mal navyše povzbudiť jednotlivé členské štáty, aby prijali ambiciózne vnútroštátne záväzky v oblasti podpory konkurencieschopnosti, zamestnanosti, udržateľnosti verejných financií a posilnenia finančnej stability. Všetky tieto prvky by mali pomôcť zabezpečiť stabilitu v eurozóne ako celku, čím by mali prispieť k boju proti dlhovej kríze.

Každý členský štát musí sfunkčniť horúcu telefónnu linku 116 000 pre nezvestné deti do 25. mája 2011. Táto linka umožňuje nezvestným deťom a ich rodičom požiadať o pomoc kdekoľvek v EÚ na jedinom telefónnom čísle. Rovnaké telefónne číslo horúcej linky kdekoľvek v EÚ uľahčuje a urýchľuje pomoc deťom a rodičom v ťažkostiach.

Keďže prioritou tohto predsedníctva je ochrana občianskych práv a odstránenie medzery medzi inštitúciami a občanmi EÚ, aké opatrenia prijala Rada na pomoc členským štátom pri zriaďovaní tejto dôležitej služby pred uplynutím stanovenej lehoty?

Plánuje Rada určiť zriadenie tejto horúcej linky za politickú prioritu?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Podľa revidovanej smernice univerzálnej služby⁽¹⁾ by mali členské štáty EÚ vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby bola horúca linka 116 000 aktivovaná do 25. mája 2011. Členské štáty zodpovedajú za realizáciu tejto požiadavky.

Revidovaná smernica univerzálnej služby okrem toho umožňuje Komisii prijať technické opatrenia na zabezpečenie účinného zriadenia číselného rozsahu 116 a najmä horúcej linky 116 000 pre nezvestné deti. Organizácia týchto služieb tým nebude nijako dotknutá a ovplyvnená a ostáva vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Rada bola informovaná⁽²⁾, že Komisia aj naďalej podporuje členské štáty v rýchlom zriadení a úplnom sfunkčnení horúcej linky pre nezvestné deti. Komisia tiež uviedla, že ak sa v primeranom časovom horizonte nedosiahne žiaden ďalší pokrok, zváži predloženie legislatívneho návrhu na zabezpečenie úplnej funkčnosti horúcej linky 116 000 vo všetkých členských štátoch. Ak Komisia prijme takúto iniciatívu, Rada preskúma návrh v súlade so svojou úlohou zákonodarcu.

Predsedníctvo nedávno formou listu naliehavo požiadalo členské štáty, aby zriadili horúce linky 116 000, a spolu s Európskou komisiou a organizáciou Missing Children Europe (MCE), európskym charitatívnym združením, ktorého vnútroštátne pobočky prevádzkujú horúce linky 116 000 v členských štátoch, budú v dňoch 25. – 26. mája organizátormi európskej konferencie s cieľom vziať na vedomie výsledky v tejto oblasti. Táto konferencia sa nebude zaoberať len zriadením horúcej linky 116 000, ale aj otázkami súvisiacimi so systémom varovania pre deti a súdnictvom, ktoré zohľadňuje potreby detí.

V súvislosti s jadrovou katastrofou v japonskej Fukušime sa členské štáty EÚ 25. marca 2011 spoločne dohodli, že je nutné vykonávať záťažové testy jadrových elektrární v EÚ a vyzvali k podobnému kroku na celom svete.

Má Rada k dispozícii informácie o tom, či podobné opatrenia budú prijaté aj pre ostatné zabehnuté elektrárne (najmä tie s vyše 20 ročnou prevádzkou) v ostatných európskych krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ?

Má Rada k dispozícii plán, čo sa týka nových jadrových elektrární v štátoch susediacich s EÚ, pomocou ktorého by sa zabezpečilo, aby tieto nové elektrárne spĺňali potrebné environmentálne normy a neporušovali medzinárodne uznané dohovory, ako je Dohovor z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Ako správne poznamenala vážená pani poslankyňa, Európska rada na svojom zasadnutí 24. – 25. marca 2011⁽¹⁾, zdôraznila potrebu dôsledne sa poučiť z nedávnych udalostí v Japonsku. Európska rada v tejto súvislosti dala jasne najavo, že EÚ bude vyžadovať, aby sa v susedných krajinách a na celom svete v súvislosti s existujúcimi elektrárňami a s elektrárňami, ktorých výstavba je zatiaľ iba plánovaná, vykonávali podobné záťažové testy, aké sa vykonávajú v EÚ. Konštatovala, že by sa mali v plnej miere využívať medzinárodné organizácie a že najprísnejšie bezpečnostné normy pre jadrovú bezpečnosť by sa mali podporovať na medzinárodnej úrovni.

V tejto súvislosti treba upozorniť na dve pozitívne udalosti na medzinárodnej scéne. V prvom rade je to zvolanie konferencie MAAE na vysokej úrovni o jadrovej bezpečnosti na 20. – 24. júna, ktorá by sa mala zaoberať úvodným hodnotením havárie vo Fukušime, jej vplyvom a dôsledkami, zvážením toho, z čoho sa treba poučiť, začatím procesu posilnenia jadrovej bezpečnosti a posilnením reakcie na jadrové havárie a núdzové stavy.

Po druhé, pri príležitosti 5. hodnotiacej schôdze Dohovoru o jadrovej bezpečnosti v apríli minulého roku sa všetky zmluvné strany vrátane susedných krajín EÚ dohodli, že budú analyzovať túto haváriu na mimoriadnom zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa bude konať v roku 2012. V súvislosti s umiestnením jadrových elektrární sa táto 5. hodnotiaca schôdza už zaoberala otázkami týkajúcimi sa konzultácií so zmluvnými stranami nachádzajúcimi sa v blízkosti navrhovaných jadrových elektrární.

V dňoch 20. – 23. júna 2011 sa bude v Ženeve konať 5. schôdza v rámci stretnutí zmluvných strán Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice (Dohovor z Espoo). Súčasťou predbežného programu tohto stretnutia je panelová diskusia o projektoch súvisiacich s jadrovou energiou. Cieľom tejto diskusie je získať bližšie informácie o tom, ako sa uplatňuje Dohovor z Espoo v projektoch týkajúcich sa jadrovej energie, ktoré by mohli mať nepriaznivý cezhraničný vplyv. Správa z tejto panelovej diskusie bude predložená skupine na vysokej úrovni v rámci tohto stretnutia a strany budú vyzvané, aby na základe tohto dohovoru zvážili možné nadväzujúce kroky.

V rámci EÚ sa vykonajú prípravné práce na uvedené stretnutia v súlade s doterajšou praxou v rámci prípravných orgánov Rady a počas množstva koordinačných zasadnutí na mieste s cieľom umožniť EÚ a jej členským štátom vystupovať v Ženeve jednotne a účinne.

1. apríla 2011 rozhodla Rada uskutočniť vojenskú operáciu EUFOR Líbya na podporu operácií humanitárnej pomoci. Za veliteľa operácie EÚ vymenovala kontradmirála Claudia Gaudiosiho a hlavný štáb bol umiestnený do Ríma. Svoje rozhodnutie z 1. apríla 2011 Rada potvrdila na zasadnutí 12. apríla 2011 a poverila kontradmirála Gaudiosiho, aby v úzkej spolupráci s NATO vypracoval operačný plán okamžitého zásahu a naznačila ochotu zapojiť do svojej misie ozbrojené sily tretích krajín umiestnené v tejto oblasti. Počas druhého polroka 2011 (1. júla – 31. decembra 2011) budú v stave pohotovosti na zásah dve bojové jednotky EÚ, konkrétne EUFOR a balkánsky HELBROC, ktorý tvoria ozbrojené sily z Grécka, Bulharska, Rumunska a Cypru pod gréckym velením a operačným štábom v Grécku.

Počíta Rada so zásahom pozemných vojsk v Líbyi? Akú úlohu bude zohrávať balkánska vojenská jednotka s gréckym velením HELBROC vo vojenskom zásahu EUFOR Líbya? Ktoré tretie krajiny z tejto oblasti sa ešte zúčastnia na operácii?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) EÚ sa rozhodla, že v prípade požiadavky Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN OCHA) spustí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) vojenskú operáciu EUFOR v Líbyi na podporu humanitárnej pomoci v tomto regióne pri úplnom dodržiavaní zásad riadenia humanitárnych akcií, najmä zásady nestrannosti a neutrálnosti, a usmernení MCDA dohodnutých na medzinárodnej úrovni⁽¹⁾. Na dosiahnutie tohto cieľa už EÚ prijala rozhodnutie, ktorým sa spúšťa operácia, vymenovala veliteľa operácie a za sídlo operačného štábu určila Rím. Komisia poverila veliteľa operácie naliehavou úlohou pokračovať v ďalšom plánovaní v úzkej spolupráci a pri vzájomnom dopĺňaní sa s OSN, NATO a inými organizáciami, aby bola EÚ schopná rýchlo reagovať na udalosti súvisiace s humanitárnou a bezpečnostnou situáciou. V rámci príprav je EÚ pripravená zvážiť ponuky tretích krajín vrátane krajín v tomto regióne poskytnúť pomoc na základe pozvánky Politického a bezpečnostného výboru.

V prípade takejto požiadavky Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí sa bude o parametroch všetkých operácií EÚ vrátane geografického rozsahu rozhodovať na základe požiadavky. Charakter potrebných prostriedkov bude tiež závisieť od požiadavky Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. V tejto etape nie je možné robiť predčasné závery o charaktere požiadavky a v dôsledku toho ani o požadovaných kapacitách.

Podľa nedávnych informácií podpísala medzinárodná bezpečnostná firma Group4 Securicor (G4S) s izraelskými orgánmi zmluvu o poskytovaní bezpečnostného zariadenia a bezpečnostných služieb vo väzeniach, v ktorých sú zadržiavaní palestínski politickí väzni v Izraeli a na západnom brehu Jordánu, ako aj na izraelských policajných veliteľstvách na Západnom brehu Jordánu. Okrem toho je preukázateľnou súčasťou zmluvy poskytovanie bezpečnostného vybavenia a bezpečnostných služieb na operácie v osadách. Firma takisto dodala zariadenie a služby týkajúce sa údržby izraelským vojenským kontrolným miestam pri múre na Západnom brehu Jordánu, ktorý bol v nezávislom odporúčaní Medzinárodného súdneho dvora z 9. júla 2004 vyhlásený za nezákonný. V dôsledku porušenia 4. ženevského dohovoru bola firma (spolu s izraelskými orgánmi) odsúdená za nedodržanie medzinárodného práva, ako aj za to, že sa podieľala na porušovaní ľudských práv a izraelskej okupácii.

Odsudzuje Rada zmluvu, ktorú podpísala spoločnosť G4S s izraelskou vládou, a jej spoluprácu s izraelskými orgánmi, vzhľadom na to, že táto firma pôsobí aj v členských štátoch EÚ a spolupracuje s inštitúciami EÚ?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Rada vo svojom vyhlásení z 8. decembra 2009 o mierovom procese na Blízkom východe potvrdila svoje stanovisko, že oddeľujúca bariéra postavená na okupovanom území je podľa medzinárodného práva nezákonná, predstavuje prekážku mieru a je hrozbou znemožňujúcou vytvoriť dva štáty.

Úlohou Rady však nie je vyjadrovať sa ku konkrétnym zmluvným vzťahom medzi súkromnými právnickými subjektmi a tretími stranami.

Rada sa vo svojich záveroch z 13. decembra 2010 o mierovom procese na Blízkom východe vyjadrila, že by uvítala mierové a bezpečné spolunažívanie Izraelského štátu a zvrchovaného, nezávislého, demokratického, susediaceho a životaschopného Palestínskeho štátu.

Zaoberá sa Rada skutočnosťou, že finančné balíky na záchranu členských štátov podporujú vzrastajúcu antipatiu voči EÚ medzi prijímateľmi, ktorí majú pocit, že cena je privysoká a medzi krajinami, ktoré balíky pokrývajú?

Výsledky nedávnych volieb vo Fínsku by mohli poslúžiť ako príklad sklamania z EÚ. Diskutovala Rada o tomto probléme a aké iniciatívy navrhuje na boj proti rastúcemu deleniu na tzv. jadro a okraj?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) O obavách vyjadrených v súvislosti s verejnou mienkou v prijímateľských členských štátoch i v tých, ktoré prispievajú na aktivity finančnej podpory, sa podrobne diskutuje v procese schvaľovania akejkoľvek finančnej podpory a programu hospodárskeho ozdravenia.

V tejto súvislosti treba pamätať na niektoré aspekty organizácie rámca finančnej pomoci:

1. Finančná pomoc sa poskytuje len na výslovnú žiadosť členského štátu, ktorý má finančné ťažkosti.

2. Finančná pomoc sa poskytuje členskému štátu eurozóny len v záujme stability eurozóny ako celku.

3. O poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu eurozóny sa rozhoduje jednomyseľne.

4. Finančná pomoc sa poskytuje v rámci programu hospodárskeho ozdravenia a v spojení s finančnou a technickou účasťou Medzinárodného menového fondu.

V tejto súvislosti už v EÚ prebieha zásadná reforma hospodárskeho riadenia a rokuje sa o šiestich legislatívnych aktoch, ktoré posilnia rámec hospodárskej koordinácie v rámci EÚ. Okrem toho bol schválený aj Pakt Euro Plus, podľa ktorého si všetky členské štáty eurozóny, ako aj ktorékoľvek iné členské štáty, ktoré budú chcieť, dajú konkrétne záväzky v súvislosti s hospodárskymi politikami, ktoré budú podliehať partnerskému preskúmaniu na najvyššej politickej úrovni.

Tieto reformy a rámec finančnej pomoci, ktorý bol vytvorený pre prípad potreby ktoréhokoľvek členského štátu, by mali zvýšiť koherentnosť a súdržnosť eurozóny a hospodárstva EÚ ako celku.

Môže Rada poskytnúť súhrnné vyhlásenie o diskusiách, ktoré prebehli na neformálnej schôdzi ministrov financií 7. – 9. apríla 2011 v Budapešti?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Diskusie na neformálnej schôdzi ministrov financií sa okrem iného sústredili na nedávny vývoj v eurozóne z hľadiska hospodárskej a finančnej stability, prípravu stretnutia ministrov G20 vo Washingtone D. C., vývoj na komoditných trhoch, novú štruktúru európskeho dohľadu či záťažové testy.

Ministri a guvernéri centrálnych bánk sa dotkli otázky komoditných trhov a súvisiacich trhov s finančnými derivátmi. Zhodli sa na tom, že zvýšenie transparentnosti a integrity fyzických trhov i trhov s derivátmi je základom zaistenia toho, aby riadne plnili svoje úlohy. Ministri a guvernéri si vymieňali názory s pozvanými hosťujúcimi rečníkmi prof. Alexandrom Lamfalussym, pánom Jacquom de Larosièrom, pani Sharon Bowlesovou a vedúcimi predstaviteľmi nových orgánov o tom, ako môžu nové európske orgány dohľadu a Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) pomôcť riešiť problémy, ktoré dnes máme vo finančnom sektore, a o ich vízii v súvislosti s novými inštitúciami. Diskutovali aj o otázkach týkajúcich sa tohtoročných záťažových testov v bankovom a poisťovacom sektore, pričom dôraz sa kládol na potrebu transparentnosti a dôveryhodnosti a na nutnosť, aby vlády mali kvalitne pripravené politické reakcie na záťažové situácie.

Euroskupina a ministri Rady ECOFIN vo svojom vyhlásení prijali žiadosť portugalských orgánov o finančnú pomoc. Ministri požiadali Komisiu, Európsku centrálnu banku (ECB), Medzinárodný menový fond (MMF) a Portugalsko, aby vypracovali program a prijali príslušné opatrenia na zabezpečenie finančnej stability. V rámci spoločného programu EÚ a MMF by balík finančnej pomoci Portugalsku mal byť na európskej strane financovaný na základe rámca európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) a európskeho nástroja finančnej stability (EFSF). Prípravy na strane Portugalska sa začnú okamžite s cieľom dosiahnuť dohodu všetkých strán, ktorá zaistí prijatie programu ozdravenia v polovici mája a jeho rýchlu realizáciu po vytvorení novej vlády. Program bude založený na troch pilieroch:

Ambiciózne fiškálne ozdravenie na obnovu fiškálnej udržateľnosti.

Reformy na posilnenie rastu a konkurencieschopnosti vrátane ambiciózneho programu privatizácie.

Opatrenia na udržanie likvidity a solventnosti finančného sektora.

Po dosiahnutí dohody s portugalskými orgánmi a po tom, ako program podporia hlavné politické strany, podporí ho aj Rada ECOFIN a Euroskupina v súlade s vnútroštátnymi postupmi na základe hodnotenia Komisie a ECB.

Na stretnutí vo Washingtone, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. apríla 2011 prebehli dôležité diskusie a všetci dôležití aktéri prejavili skutočnú ochotu dosiahnuť pokrok v medzinárodnom hospodárskom programe.

Najpodstatnejším výsledkom bola pravdepodobne dohoda o orientačných usmerneniach, podľa ktorých sa odteraz budú hodnotiť ukazovatele na určenie trvale veľkej nerovnováhy, ktorá si vyžaduje úpravu politík členov skupiny G20.

To by sa nemalo považovať za malý výsledok: za touto na pohľad technickou dohodou je seriózne odhodlanie všetkých veľkých hospodárstiev – rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich – vytvoriť proces vzájomného hodnotenia a partnerského preskúmania jednotlivých politík ovplyvňujúcich globálny rast.

Na základe dohody o orientačných usmerneniach by skupina G20 mala byť schopná dosiahnuť konkrétne výsledky do konca roka vo forme komplexného akčného plánu s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.

Komisia, ECB a predsedníctvo Rady veľmi výrazne prispievajú k celkovým snahám najmä preto, lebo nový systém riadenia na medzinárodnej úrovni má v mnohých ohľadoch podobné charakteristiky ako systémy na úrovni EÚ.

Násilie voči kresťanom a iným náboženským menšinám v severnej Afrike a na Blízkom východe sa v priebehu posledných mesiacov vystupňovalo. Môže Rada uviesť, aké konkrétne kroky podniká na ochranu kresťanov a iných náboženských menšín žijúcich v severnej Afrike a na Blízkom východe?

Táto odpoveď, ktorú vypracovalo predsedníctvo a ktorá nie je záväzná pre Radu ani jej členov, nebola prezentovaná ústne počas hodiny otázok pre Radu na májovej schôdzi Európskeho parlamentu v roku 2011 v Štrasburgu.

(EN) Podpora a ochrana slobody náboženstva alebo vierovyznania bez akýchkoľvek rozdielov je dôležitou prioritou politiky EÚ v oblasti ľudských práv. Tento silný záväzok potvrdila Rada na svojom zasadnutí v novembri 2009. Navyše na zasadnutí Rady vo februári 2011 boli prijaté závery, ktoré odsudzujú nedávne násilie a teroristické činy v rôznych krajinách vrátane krajín severnej Afriky a Blízkeho východu proti kresťanom a ich obradným miestam, moslimským pútnikom a iným náboženským komunitám. Rada potvrdila skutočnosť, že medzinárodné spoločenstvo musí skonsolidovať svoju spoločnú reakciu voči tým, ktorí chcú používať náboženstvo ako nástroj rozdeľovania, podpory extrémizmu a násilia. EÚ sa bude spolu s partnerskými krajinami a nadnárodnými fórami, najmä s OSN, podieľať na získavaní medzikultúrnej podpory v boji proti náboženskej netolerantnosti.

V nadväznosti na svoje závery z roku 2009 Rada vyzvala vysokú predstaviteľku, aby podávala správy o prijatých opatreniach v oblasti slobody náboženstva a vierovyznania. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) bude podrobnejšie monitorovať obmedzenia slobody náboženstva alebo vierovyznania na celom svete a tejto otázke sa bude venovať nasledujúca výročná správa EÚ o ľudských právach. Otázka slobody náboženstva alebo vierovyznania sa čoraz viac otvára počas dialógov o ľudských právach, pričom krajiny sú naliehavo vyzývané, aby odstránili diskrimináciu a netoleranciu. Nadväzujú a udržiavajú sa kontakty s miestnymi ochrancami ľudských práv zaoberajúcimi sa touto otázkou. Ak je to možné, ponúka sa podpora prostredníctvom príležitostí na financovanie projektov v rámci podporných systémov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) určených pre jednotlivé krajiny.

Popri opatreniach zameraných na konkrétne krajiny EÚ aj naďalej zohráva aktívnu úlohu pri presadzovaní slobody náboženstva alebo vierovyznania na multilaterálnych fórach. EÚ bola hybnou silou rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o odstránení všetkých foriem netolerancie a diskriminácie založených na náboženstve alebo vierovyznaní, ktorá bola prijatá konsenzom v decembri 2010. V marci 2011 získala EÚ veľkú medziregionálnu podporu pre iniciatívu týkajúcu sa slobody náboženstva a vierovyznania v Rade OSN pre ľudské práva.

Poľnohospodársky sektor je zodpovedný za 13,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov. V EÚ predstavuje podiel poľnohospodárstva na emisiách 9 %. Európski a írski poľnohospodári urobili významný pokrok v implementácii ekologickejších opatrení, v znižovaní emisií a vo využívaní pasienkov a ďatelinových polí pri znižovaní množstva oxidu uhličitého, vždy keď je to možné.

Vzhľadom na to, že európsky poľnohospodársky sektor už účinne funguje a zaviedli sa už politiky v oblasti udržateľnosti a ochrany životného prostredia, bolo by pre tento sektor veľmi náročné dosiahnuť ešte väčší pokrok.

Keďže tento sektor môže pri znižovaní emisií skleníkových plynov dosiahnuť len obmedzený pokrok, čo môže navyše vykonať Komisia na pomoc poľnohospodárom pri znižovaní emisií skleníkových plynov a na zabezpečenie toho, aby nebol tento sektor penalizovaný pre ambiciózne ciele EÚ?

(EN) Poľnohospodárstvo prispieva k celkovým emisiám skleníkových plynov (SP) v EÚ podielom približne 9 % a hoci emisie od roku 1990 klesli, je možné a potrebné ďalšie úsilie na splnenie ambiciózneho programu EÚ v oblasti klímy a energetiky.

Politika EÚ v oblasti zmeny klímy nestanovuje ciele pre jednotlivé odvetvia, napríklad pre poľnohospodárstvo. V „nízkouhlíkovom pláne“ do roku 2050⁽¹⁾ však Komisia uviedla rozsah príspevku nákladovo efektívneho poľnohospodárstva z dlhodobého hľadiska. Rozhodnutie o spoločnom úsilí (RSÚ) č. 406/2009/ES⁽²⁾ má za cieľ znížiť emisie SP v odvetviach, ktoré nie sú zahrnuté do systému obchodovania s emisiami EÚ, o 10 %. Prostredníctvom mechanizmu rozdelenia záťaže členské štáty prispievajú podľa svojho relatívneho bohatstva (HDP na obyvateľa), pričom ciele na rok 2020 sú v porovnaní s rokom 2005 v rozsahu – 20 % až + 20 %. Je teda ich zodpovednosťou obmedziť emisie v odvetviach, ktorých sa týka ESD, a určiť, aké úsilie má vyvinúť poľnohospodárstvo a ďalšie odvetvia.

Emisie a odstraňovanie CO2 súvisiace so zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF) zatiaľ nie sú súčasťou súčasných záväzkov. V rámci klimatického a energetického balíka z roku 2008 bola Komisia požiadaná, aby do polovice roka 2011 vyhodnotila zahrnutie týchto oblastí do záväzkov EÚ na zníženie emisií a podľa potreby predložila legislatívny návrh. Rozsiahle konzultácie s verejnosťou, podnikmi, mimovládnymi organizáciami, členskými štátmi a odborníkmi za posledný rok ukazujú, že väčšina podporuje začlenenie LULUCF, prinajmenšom v prípade, ak sa celkový cieľ zvýši nad hranicu 20 %. Komisia plánuje zverejniť v lete 2011 príslušné oznámenie. Začlenenie by posilnilo environmentálnu integritu záväzkov v oblasti zmeny klímy a zaistilo by pokrytie všetkých emisií. Mohlo by to tiež zlepšiť viditeľnosť úsilia pôdohospodárov o zväčšenie zásobární prostredníctvom udržateľných postupov obhospodarovania pôdy v reakcii na prípadné systémy stimulov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013.

Súčasné nástroje SPP riešia otázky zmeny klímy najmä vďaka viacerým spoločným výhodám poľnohospodársko-environmentálnej politiky a opatrení na ochranu klímy. Reformovaná SPP by sa prostredníctvom ekologickejšie zameraného prvého piliera (pomocou mimozmluvných každoročných environmentálnych opatrení, ktoré idú za hranicu krížového plnenia) a druhého piliera viac zameraného na klímu, ktorý by bol podporovaný profesionálnou poľnohospodárskou poradenskou službou, mohla upraviť tak, aby pomáhala poľnohospodárom zvyšovať efektívnosť a tým aj posilňovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva EÚ, pričom by zároveň prispievala k opatreniam na ochranu klímy (zmiernenie vplyvu) a bola by menej ohrozená zmenou klímy (prispôsobenie sa). Rozhodne nie je zámerom Komisie trestať poľnohospodársku komunitu, ale chce jej pomôcť a podporiť ju pri výrobe bezpečných plodín efektívnych z hľadiska emisií, čím sa „podporí udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi“, ako sa píše v oznámení s názvom SPP do roku 2020⁽³⁾. Výrobcovia z EÚ patria medzi najefektívnejších výrobcov z hľadiska emisií uhlíka vo svete a môžu sa dostať na popredné miesto vo svete v oblasti výroby poľnohospodárskych plodín efektívnych z hľadiska emisií, ktoré môžu znížiť globálne poľnohospodárske emisie.

Európsky parlament a Rada prijali 25. novembra 2009 smernicu 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II). Oficiálne by smernica mala nadobudnúť účinnosť v členských štátoch 31. decembra 2012.

Platia výnimky uvedené v preambule smernice (odseky 4, 5, 6, 19, 20, 84, 85) a požiadavky uvedené v jej Hlave 1, oddiel 2, článok 4 pre združenia dobrovoľného zdravotného poistenia v Bulharsku?

Môžu byť tieto združenia zaradené na zoznam (Hlava 1, Oddiel 2, článok 8), pre ktorý smernica neplatí?

Týka sa smernica automaticky združení dobrovoľného zdravotného poistenia, alebo tieto patria medzi výnimky?

Je možné, aby združenia dobrovoľného zdravotného poistenia aj naďalej patrili do pôsobnosti bulharských právnych predpisov o zdravotnom poistení a aby pre nich platili národné právne predpisy v oblasti zdravotného poistenia a nie Kódex zdravotného poistenia, a to aj po transpozícii smernice?

(EN) Bulharských poisťovacích firiem poskytujúcich dobrovoľné a komerčné zdravotné poistenie sa netýkajú výnimky z článku 8 smernice 2009/138/ES, ktorý hovorí o obmedzenom počte inštitúcií s veľmi konkrétnymi charakteristikami⁽¹⁾. Komisia si nemyslí, že tento článok treba zmeniť a doplniť.

V podstate to znamená, že právne predpisy EÚ týkajúce sa poistenia platia aj pre bulharské odvetvie dobrovoľného zdravotného poistenia. Niektorých týchto podnikov či niektorých oblastí ich činnosti sa však môžu týkať iné výnimky, o ktorých sa hovorí v hlave I, kapitole I, časti II smernice č. 2009/138/ES.

Smernice sú pre všetky členské štáty, ktorým sú adresované, záväzné, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, ale nechávajú vnútroštátnym orgánom možnosť voľby formy a metód, pokiaľ ide o ich vykonávanie.

Komisia veľmi úspešne koordinuje pomoc EÚ Japonsku postihnutému zničujúcim zemetrasením a vlnami tsunami.

Ako je však Komisia pripravená na možnú veľkú jadrovú katastrofu v Japonsku?

(EN) Vážený pán poslanec otvoril otázku jadrovej havárie v jadrovej elektrárni Fukušima Daiči po ničivom zemetrasení a cunami, ktoré zasiahli Japonsko 11. marca 2011. Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť situáciu veľmi pozorne sledujú. Sme stále v úzkom kontakte s japonskými orgánmi a informujeme sa o pokračujúcom úsilí o stabilizáciu situácie, zabránenie šíreniu rádioaktívnych látok a monitorovanie súvisiacich podmienok životného prostredia.

Diskusie budú pokračovať na ďalšom samite EÚ – Japonsko, ktorý sa uskutoční 28. mája 2011 v Bruseli, ako aj na blížiacich sa medzinárodných zasadnutiach (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, G8/G20 a podobne).

Pokiaľ ide o otázku, ako by EÚ mohla reagovať na hypotetickú jadrovú haváriu v tretej krajine, ktorej rozsah by presiahol kapacity príslušnej krajiny na riešenie situácie, EÚ má k dispozícii rôzne nástroje, ktoré by v takomto prípade mohla mobilizovať, napríklad:

1) Mechanizmus civilnej ochrany EÚ. Presný typ mobilizovanej pomoci by závisel od typu jadrovej havárie alebo incidentu, od požiadavky postihnutej krajiny a od kapacít, ktoré by mali k dispozícii členské štáty. Vo všeobecnosti môže táto pomoc okrem iného zahŕňať fázy prvotného hodnotenia, získavania vzoriek a prognóz, činnosti zamerané na vyhľadávanie a záchranu obetí či zariadenia na hromadnú dekontamináciu a jej súčasťou môže byť technické vybavenie napríklad na bezpečnú likvidáciu odpadu, ako aj na poskytnutie odborných poznatkov z oblasti jadrovej energetiky prostredníctvom príslušnej skupiny odborníkov na civilnú ochranu.

2) Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (NSCI, nariadenie Rady (Euratom č. 300/2007 z 19. februára 2007)). Nástroj NSCI poskytuje finančnú pomoc na podporu tretích krajín pri zlepšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti a ochrany pred radiáciou, pričom zaisťuje bezpečnú dopravu, spracovanie a likvidáciu rádioaktívneho odpadu. Tento program realizuje jednotka EuropeAid v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, riaditeľstvami Európskej komisie, ktoré majú na starosti energetiku a dopravu, a s technickou podporou Spoločného výskumného centra Komisie.

3) Nástroj stability (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 12. novembra 2006⁽¹⁾). Tento nástroj tiež možno použiť na financovanie krátkodobých a dlhodobých iniciatív, napríklad opatrení na okamžitú reakciu na prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy, ako sú monitorovanie a umiestňovanie vnútorne vysídlených osôb, jadrová bezpečnosť, opatrenia na odstraňovanie znečistenia, ochrana kritickej infraštruktúry, distribúcia energie, núdzová reakcia a podpora záchranárov.

V odpovedi na moju otázku H-000072/2011 z 8. marca 2011 Komisia uvádza, že nepristúpi k prehodnoteniu aspartámu pred 31. decembrom 2020.

Môže Komisia spresniť, aké je množstvo potravín alebo liekov, ktoré treba požiť na dosiahnutie prípustného denného príjmu 40 mg/kg?

Nemalo by sa spochybniť vyhlásenie EFSA z 28. februára 2011, keďže sa ukázalo, že Dominique Parent-Massin, odborník vo výbore pre potravinové prísady EFSA, mal zmluvu s Coca-colou, podnikom, ktorý je veľkým spotrebiteľom umelých sladidiel, a Ajinomotom, prvým výrobcom aspartámu vo svete?

Aká je reakcia Komisie na túto novú konštatáciu konfliktu záujmov?

(EN) Po nedávnej diskusii, ktorá sa konala v parlamentnom Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súvislosti s predchádzajúcou otázkou na ústne zodpovedanie H-000072/2011⁽¹⁾ týkajúcou sa aspartámu, ktorú predložil vážený pán poslanec, Komisia v súčasnosti zvažuje možnosť presunúť úplné prehodnotenie aspartámu na skorší dátum, ako je plánovaný dátum prehodnotenia, ktorý je podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 257/2010⁽²⁾, ktorým sa stanovuje program prehodnocovania potravinárskych prídavných látok, predbežne stanovený najneskôr na december 2020.

Aspartám je povolená potravinárska prídavná látka vo viacerých rôznych skupinách potravín s odlišnými maximálnymi povolenými hodnotami. Potenciálny príjem potravinárskych prídavných látok v strave vo všeobecnosti závisí od niekoľkých kritérií, napríklad od relatívneho podielu rôznych skupín potravín na dennom príjme a od koncentrácie potravinárskych prídavných látok, ktoré sa používajú v týchto skupinách potravín. Okrem toho je dôležité určiť cieľové skupiny obyvateľstva (deti alebo dospelých), keďže množstvo konkrétnych potravín (obsahujúcich potravinársku prídavnú látku), ktoré treba požiť na dosiahnutie prípustného denného príjmu (ADI), závisí od hmotnosti cieľového obyvateľstva, pričom treba mať na pamäti, že prípustný denný príjem je stanovený na kilogram (kg) telesnej hmotnosti. Potenciálny príjem aspartámu v rámci lekárskej liečby závisí aj od počtu dávok denne a veku pacientov. Okrem toho liečba môže byť stanovená iba na obmedzený počet dní. Z toho dôvodu nie je možné na túto otázku odpovedať všeobecne.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) potvrdil svoje stanovisko z roku 2006, že potenciálne množstvo aspartámu⁽³⁾ prijaté v strave by aj v prípade častých spotrebiteľov malo byť výrazne nižšie ako prípustný denný príjem 40 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti.

Podľa pravidiel úradu EFSA týkajúcich sa možného konfliktu záujmov podpísal odborník spomínaný v otázke na ústne zodpovedanie predloženej váženým pánom poslancom, tak ako ostatní odborníci, vyhlásenia o konflikte záujmov, ktoré prehodnotil úrad EFSA. V súlade s pravidlami úradu EFSA týkajúcimi sa konfliktu záujmov sa tento odborník nezúčastnil diskusií o aspartáme v pracovnej skupine úradu EFSA pre potravinárske prídavné látky a zdroje živín pridávané do potravín (ANS). Okrem toho vyhlásenie úradu EFSA z 28. februára 2011 vypracoval úrad EFSA a nie pracovná skupina úradu EFSA – ANS. Preto Komisia v tomto prípade nevidí žiadny konflikt záujmov.

Pred rokom som sa opýtal Komisie, čo je cieľom zmeny letného času na zimný (H-0103/2010). Dnes sa chcem opýtať, či sa Komisia naďalej pridržiava stanoviska, ktoré vtedy predložila.

Oboznámila sa Komisia s aktuálnymi analýzami z oblasti energetiky, ktoré tvrdia, že tieto zmeny nemajú vplyv na energetickú bilanciu?

Pozná Komisia najnovšie lekárske výskumy, podľa ktorých tieto zmeny zle vplývajú na ľudské zdravie?

Čo si myslí Komisia o rozhodnutí ďalších členských štátov skončiť s praxou zmeny letného času na zimný?

Nepredstavujú uvedené fakty dostatočný dôvod pre Komisiu, aby zmenila svoj postoj, čo by občanom EÚ umožnilo dosiahnuť zdravší a racionálnejší spôsob života?

(EN) Komisia vo svojej odpovedi na otázku na ústne zodpovedanie H-000103/2010 predloženú v marcovej rozprave v roku 2010 na tú istú tému⁽¹⁾ vysvetlila, že záverom správy o vplyve súčasného systému letného času, ktorú Komisia prijala v roku 2007, je, že systém letného času nemá negatívny vplyv a vedie k istým úsporám energie. Súčasný systém nie je predmetom žiadnych obáv v členských štátoch EÚ, ktoré zaviedli letný čas na národnej úrovni a toto rozhodnutie odvtedy nikdy nespochybnili.

Komisia nemá žiadne indície o tom, že situácia sa od zverejnenia správy zmenila, najmä keďže na túto otázku na ústne zodpovedanie odpovedala v roku 2010.

Komisia predovšetkým nemá vedomosť o žiadnych nových reprezentatívnych dôkazoch, ktoré by poukazovali na negatívny vplyv súčasného systému letného času v EÚ.

Komisia berie na vedomie skutočnosť, že Rusko sa nedávno rozhodlo zrušiť uplatňovanie zmeny času.

Nedávno uverejnená vedecká správa s názvom Udržateľná globálna spoločnosť (A Sustainable Global Society) upozorňuje na to, že v nasledujúcich 30 rokoch môže dôjsť k vyčerpaniu zásob fosfátových minerálov (z ktorých sa vyrábajú najdôležitejšie hnojivá pre pšenicu, ryžu a kukuricu). Austrália, ktorá je siedmym najväčším pestovateľom pšenice na svete, už dnes rieši problém závažného nedostatku fosfátov v poľnohospodárskej pôde. V uvedenej správe sa uvádza, že je nevyhnutné investovať do výskumu nových zdrojov fosfátov, ako aj do vývoja technológie, ktorá by umožnila získavať fosfáty z vody.

Mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky:

Existujú informácie o zásobách fosfátových minerálov na svete?

Aký bol v uplynulých rokoch vývoj cien fosfátových hnojív?

Má Komisia v úmysle podporovať výskum v danej oblasti s cieľom nájsť nové zdroje tejto základnej suroviny, prípadne suroviny, ktorá by ju nahradila?

(EN) V posledných niekoľkých rokoch bolo zverejnených viacero vedeckých štúdií o otázke zásob fosfátových minerálov. Je pravda, že niektoré štúdie hovorili o tridsaťročnom časovom rámci pre zostávajúce zásoby, najnovšie údaje však naznačujú existenciu väčších zásob fosfátových minerálov, ktoré sú dostatočné na uspokojenie súčasných potrieb na dlhšie obdobie⁽¹⁾.

Tieto najnovšie údaje však tiež naznačujú významnú koncentráciu týchto nových zásob v jednej geografickej oblasti, čo otvára otázky bezpečnosti dodávok. Okrem toho existujú isté dôkazy, ktoré naznačujú, že zostávajúce zásoby môžu mať zvýšené hodnoty kadmia a ďalších ťažkých kovov, a tým predstavujú riziko vyšších nákladov potrebných na odstránenie týchto kontaminujúcich látok alebo potenciálneho znečistenia pôdy používaním nekvalitnejších hnojív⁽²⁾.

Informácie o cenách, ktoré má Komisia k dispozícii, naznačujú prudký nárast cien fosfátových minerálov počas roka 2008, po ktorom nasledovala stabilizácia a potom postupnejší rast v rokoch 2010 a 2011.

Komisia v posledných piatich rokoch zadala na vypracovanie dve štúdie na túto tému⁽³⁾ a podporuje výskumné projekty, ktoré sa venujú niektorým aspektom tohto problému. Ďalší výskum a významné inovatívne opatrenia by sa v budúcnosti mohli realizovať ako súčasť celkového prístupu k zlepšeniu udržateľnosti poľnohospodárskej výroby a potravinovej bezpečnosti. Neexistujú žiadne informácie o tom, že niekedy bude možné nahradiť fosfor, pokiaľ ide o jeho základné použitie v hnojivách a doplnkových krmivách. Neexistujú ani žiadne alternatívne komodity, ktoré by mohli nahradiť fosfátové minerály.

Informácie predložené na stretnutí odbornej skupiny Komisie týkajúcom sa udržateľného využívania fosforu, ktoré sa konalo 17. februára 2011, však naznačujú, že došlo k zvýšeniu vyhľadávania nových zásob fosfátových minerálov a že existuje významný potenciál účinnejšie využívať tento zdroj. Účinnejšie využívanie by rozšírilo dostupnosť zdroja a zároveň by znížilo problémy súvisiace so životným prostredím spôsobené jeho nadmerným využívaním. Potenciálne opatrenia smerom k udržateľnejšiemu využívaniu fosforu zahŕňajú účinnejšie postupy vyhľadávania a ťažby; lepšie spracovanie vedľajších produktov; využívanie biotechnológie na zlepšenie účinnosti krmív a hnojív; úpravu poľnohospodárskych techník s cieľom znížiť spotrebu hnojív alebo úbytok fosforu (vrátane lepšieho plánovania riadenia výživy na úrovni poľnohospodárskych podnikov); zníženie množstva odpadových potravín prostredníctvom zmeny správania spotrebiteľov a recykláciu prírodného fosforu z hnojiva, odpadovej vody, splaškových kalov a popola zo splaškových kalov.

Komisia má v úmysle ďalej skúmať vznikajúcu otázku v súvislosti s týmto zdrojom v kontexte nadchádzajúceho strategického plánu o účinnosti využívania zdrojov, ktorý je predbežne stanovený na koniec roka 2011.

Nariadením (EÚ) č. 297/2011 z 25. marca 2011 stanovila Komisia v súvislosti s haváriou v jadrovej elektrárni Fukušima osobitné podmienky pre dovoz potravín a krmív z Japonska. Jedným z prijatých opatrení je prísna a systematická kontrola výrobkov pochádzajúcich z Japonska. Navyše na základe rozhodnutia Komisie a Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (rozhodnutie výboru z 8. 4. 2011) boli sprísnené maximálne hodnoty rádioaktívnej kontaminácie.

Boli už v dôsledku nariadenia (EÚ) č. 297/2011 potraviny z Japonska stiahnuté z trhu EÚ? Boli už zo strany členských štátov v rámci systému rýchleho varovania (Rapid Alert) hlásené prípady, pri ktorých boli konštatované nadmerne vysoké rádioaktívne hodnoty?

(EN) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 297/2011 z 25. marca 2011, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa dovozu krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime⁽¹⁾, zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 351/2011 z 11. apríla 2011⁽²⁾ nevyžaduje, aby všetky potraviny z Japonska boli stiahnuté z trhu.

Iba tie krmivá a potraviny, ktoré nie sú v súlade s maximálnymi hodnotami rôznych rádionuklidov v krmivách a potravinách stanovenými v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 297/2011, musia byť stiahnuté z trhu. Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) 2. mája 2011 ešte nedostal žiadne oznámenie týkajúce sa objavenia vysokej hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v krmivách a potravinách pochádzajúcich z Japonska.

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 297/2011, členské štáty každý týždeň Komisiu informujú o výsledkoch všetkých získaných analýz. Komisia 2. mája 2011 dostala výsledky analýz 98 vzoriek odobraných z krmív a potravín pochádzajúcich z Japonska a väčšina vzoriek neukázala žiadnu zistiteľnú hodnotu rádionuklidov jód-131, cézium-134 a cézium-137. V niekoľkých vzorkách, v ktorých sa zistila úroveň rádioaktivity, bola táto úroveň blízko úrovne zistiteľnosti a oveľa nižšia ako maximálna povolená úroveň.

Okrem toho v niektorých vzorkách sa analyzovali iné rádionuklidy ako jód-131, cézium-134 a cézium-137, a nezistili sa žiadne úrovne týchto rádionuklidov.

V roku 2008 grécka vláda ohlásila podporný balík pre grécky finančný systém pozostávajúci z emisie prioritných akcií vo výške 5 miliárd EUR, garančného balíka vo výške 15 miliárd EUR a emisie vládnych dlhopisov vo výške 8 miliárd EUR. V roku 2010 boli Grécku následne poskytnuté garančné balíky v hodnote 15 a 25 miliárd EUR. Po ich schválení Komisiou sa grécka vláda v súčasnosti usiluje o prijatie ďalšieho garančného balíka vo výške 30 miliárd EUR.

V tejto súvislosti:

Ako Komisia doposiaľ hodnotí fungovanie Fondu finančnej stability, ktorý bol zriadený v rámci podporného mechanizmu gréckeho hospodárstva členskými štátmi eurozóny a Medzinárodným menovým fondom s cieľom stabilizovať grécky bankový systém?

Ako hodnotí jeho podiel na konsolidácii kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií, za ktoré ručí grécky štát?

Disponuje Komisia informáciami o tom, v akom rozsahu boli záruky gréckej vlády odvedené do reálnej ekonomiky?

Boli stanovené ciele, pokiaľ ide o minimálny percentuálny podiel záruk, ktoré treba vyčleniť na rast úverov v rámci gréckeho hospodárstva?

(EN) Grécky fond finančnej stability (HFSF) funguje a už dostal prvú tranžu finančných prostriedkov. Rada funguje od októbra 2010. V záujme stanovenia možných potrieb rekapitalizácie fondu HFSF v budúcnosti centrálna banka Grécka vykonáva pravidelné cvičenia odhadu solventnosti s gréckymi komerčnými bankami. Fond HFSF slúži ako poistka pre grécky bankový sektor a v prípade potreby je pripravený podporiť ho.

Schopnosť Fondu finančnej stability konať ako poistka pre banky, ktoré čelia nedostatku solventnosti, pozitívne prispela k finančnej stabilite Grécka. Napríklad niekoľko bánk dokázalo zvýšiť kapitál súkromných investorov (NBG, Piraeus) napriek problémovým okolnostiam. Niekoľko bánk zlepšilo svoju kapitálovú primeranosť prostredníctvom znižovania zadlženosti (Eurobank, Alpha).

Nová tranža v hodnote 30 miliárd EUR vo forme bankových dlhopisov zaručených vládou bola schválená s cieľom ďalej zlepšovať rezervu likvidity v systéme potrebnú z dôvodu odlevu kapitálu a narušenia záruk Eurosystému spôsobených kolísaním trhu, znížením objemu štátnych dlhopisov a zmenou pravidiel Európskej centrálnej banky (ECB) v súvislosti so zárukami. Prístup bánk k novej tranži závisí od prijatia strednodobých plánov financovania, stanovenia cieľov týkajúcich sa bánk a opatrení na zníženie závislosti od likvidity Eurosystému. Tieto plány musia byť zároveň v súlade s makroekonomickým a fiškálnym rámcom v rámci programu a plánov na reštrukturalizáciu, ktoré sa požadujú na základe pravidiel štátnej pomoci EÚ.

Podľa dostupných informácií, ktoré má Európska komisia k dispozícii, žiadne takéto ciele neboli stanovené. Predpokladá sa však, že rast úverov v Grécku je v súlade s makroekonomickým rámcom programu.

Mohla by Komisia poskytnúť aktualizované informácie o práci fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie dodávateľskej siete potravín a konkrétne o práci platformy odborníkov pre zmluvné postupy projektu Business-to-Business (B2B)?

Mohla by sa Komisia osobitne vyjadriť k úrovni zapojenia zainteresovaných strán do platformy B2B, k najbližším krokom a pravdepodobným výsledkom? Domnieva sa Komisia, že práca občianskych platforiem odborníkov v rámci fóra na vysokej úrovni ide správnym smerom a zabezpečí uspokojivé závery pre všetky subjekty zapojené do dodávateľskej siete potravín?

(FR) Fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca, ktoré zriadila Komisia⁽¹⁾, sa počas svojho prvého stretnutia 16. novembra 2010 snažilo začať technickú prácu v štyroch oblastiach, konkrétne v oblasti zmluvných vzťahov medzi podnikmi v potravinovom reťazci, v oblasti nástroja EÚ na monitorovanie cien potravín, v oblasti konkurencieschopnosti agropotravinárskeho priemyslu a v oblasti agrologistiky. V prvých troch oblastiach už Komisia zriadila platformy odborníkov a štvrtú platformu v oblasti agrologistiky má v úmysle zriadiť v roku 2011. Časový harmonogram schôdzí, ktoré sa už konali a ktoré sa budú konať, je dostupný na internetovej stránke Komisie⁽²⁾.

V rámci platformy odborníkov pre zmluvné vzťahy medzi podnikmi v potravinovom reťazci Komisia zaznamenala záväzok zainteresovaných strán zapojených do rozpravy rozvíjať spoločný prístup, pokiaľ ide o spravodlivé zmluvné vzťahy medzi podnikmi. V septembri 2011 platforma odborníkov navrhne definíciu spravodlivých vzťahov znázornených praktikami, ktoré sa v reťazci skutočne zaznamenali, pričom tie najpozitívnejšie sa zdôraznia všade, kde to bude možné. V záujme dosiahnutia tohto cieľa zainteresované strany spoločne vypracovali strategický plán. Komisia by v závislosti od pokroku, ktorý sa dosiahne do júna, mohla schváliť tento prístup alebo navrhnúť novú pracovnú metódu s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli uspokojivé výsledky.

Okrem toho v súlade s oznámením Na ceste k Aktu o jednotnom trhu⁽³⁾ a správou o dohľade nad obchodno-distribučným trhom⁽⁴⁾ Komisia plánuje na jeseň 2011 prijať oznámenie, ktoré vymedzí problém nečestných obchodných praktík, poskytne informácie o vnútroštátnych predpisoch týkajúcich sa týchto praktík a ich vykonávania a zdôrazní možné riešenia. Na jeseň 2011 Komisia zároveň predloží platforme odborníkov a fóru správu o práci, ktorú vykonali vnútroštátne protimonopolné úrady v odvetví agropotravinárstva.

Na základe týchto faktických analýz platforma odborníkov pre zmluvné vzťahy medzi podnikmi v potravinárskom reťazci počas druhej fázy preskúma možné opatrenia a zavedie nástroje vzhľadom na možné odporúčania fóra na vysokej úrovni.

Zainteresované strany v platforme odborníkov pre nástroj na monitorovanie cien potravín už Komisii predložili niekoľko užitočných návrhov na zlepšenie nástroja. Okrem toho je platforma dôležitým fórom pre rozvoj súčinnosti medzi nástrojom vyvíjaným na úrovni EÚ a centrami na monitorovanie cien, ktoré už existujú v niekoľkých členských štátoch.

Úlohou platformy odborníkov pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu je monitorovať vykonávanie širokej škály opatrení skupinou na vysokej úrovni, ktorá sa touto otázkou zaoberala v rokoch 2008 a 2009. Komisia využila príspevky zainteresovaných strán a navrhla sústrediť prácu platformy na štyri témy, ku ktorým by dialóg medzi zainteresovanými stranami vo fóre mohol prispieť významnou pridanou hodnotou. Určené témy sú: sociálny pilier pre udržateľnú konkurencieschopnosť, označovanie, inovácie a vnútorný trh. Táto voľba berie do úvahy prácu vykonávanú v iných fórach zahŕňajúcich rôzne zainteresované strany, napríklad európsky okrúhly stôl pre udržateľnú spotrebu a výrobu potravín, a má v úmysle predchádzať duplicite práce. Každá zo zvolených tém bude predmetom špecializovaného seminára. Seminár, ktorý sa konal 3. mája 2011, sa týkal dôležitých sociálnych otázok v potravinárskom reťazci a viedol ku konštruktívnej rozprave o úlohe sociálnej zodpovednosti podnikov a o rámci Organizácie Spojených národov pre obchod a ľudské práva.

Platformy odborníkov budú podávať správy fóru na vysokej úrovni. Fórum sa druhýkrát stretne v novembri 2011 s cieľom naplánovať technickú prácu na nasledujúci rok. Na základe pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol, si Komisia myslí, že fórum na vysokej úrovni bude pred koncom svojho mandátu v decembri 2012 schopné dosiahnuť uspokojivé výsledky.