Doslovný zápis z rozpráv

Pondelok, 6. júna 2011 - Štrasburg

1. Pokračovanie prerušeného zasadania

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda

(Rokovanie sa začalo o 17.00 hod.)

  Predseda. – Otváram schôdzu Európskeho parlamentu, ktorá bola prerušená vo štvrtok 12. mája 2011.

2. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

3. Oficiálne privítanie

  Predseda. – Dovoľte mi, aby som privítal tadžického prezidenta pána Emomaliho Rahmona, ktorý je na oficiálnej návšteve Európskeho parlamentu. S pánom prezidentom som sa stretol len nedávno. Hovorili sme o našich dvojstranných vzťahoch a o reformách, ktoré je potrebné vykonať v Tadžikistane.

4. Oznámenia predsedníctva

  Predseda. – Dňa 4. júna sme si pripomenuli 22. výročie dvoch významných udalostí. V tento deň v roku 1989 orgány v Čínskej ľudovej republike vyriešili problém s protestujúcimi na Námestí nebeského pokoja tak, že sa protesty skončili krviprelievaním. Všetci sa na to pamätáme.

V ten istý deň pred 22 rokmi sa konali aj prvé čiastočne slobodné parlamentné voľby v strednej a východnej Európe v Poľsku, v ktorých zvíťazili kandidáti demokratickej opozície. Získali takmer všetky kreslá, o ktorých sa hlasovalo v slobodných voľbách. Z týchto kresiel, o ktorých sa hlasovalo v slobodných voľbách, zástupcovia demokratickej opozície získali všetky kreslá v senáte okrem jedného. Získali tiež všetky ostatné kreslá v sejme a v senáte.

Tieto dve výročia nám pripomínajú, koľko veľa zmien sa udialo v Európe a ako sme my Európania s minimálnymi stratami dokázali presadiť zmeny v strednej a východnej Európe, ktoré vyvrcholili opätovným zjednotením východnej a západnej Európy.

°
° ° °

Dovoľte mi teraz informovať vás o veľmi dôležitej veci. Počas schôdze, ktorá bola práve otvorená, sa uskutoční protipožiarne cvičenie bez predchádzajúceho upozornenia. Podobné cvičenie sa uskutoční aj počas júnovej kratšej schôdze v Bruseli. O podrobnostiach ste boli informovaní e-mailom. Všetci ste dostali e-mail s vysvetlením, čo je potrebné robiť po vyhlásení poplachu. Nevieme, kedy bude poplach vyhlásený, ale mali by sme sa oboznámiť s pokynmi a po jeho vyhlásení konať v súlade s nimi. O niekoľko minút vám všetkým pošlem ďalší e-mail s upozornením a podrobnými pokynmi o tom, čo je potrebné robiť v prípade vyhlásenia poplachu a z čoho pozostáva. Všetky informácie si môžete prečítať v e-maile.

°
° ° °

Chcel by som vás tiež informovať, že pani Kochová-Mehrinová ma informovala o svojom odstúpení z funkcie podpredsedníčky Európskeho parlamentu s účinnosťou od 11. mája 2011. V súlade s článkom 18 rokovacieho poriadku vyhlasujem, že táto funkcia je voľná.

5. Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu

6. Zloženie politických skupín: pozri zápisnicu

7. Podpis aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom: pozri zápisnicu

8. Otázky na ústne zodpovedanie a písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

9. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

10. Prepadnuté písomné vyhlásenia: pozri zápisnicu

11. Kroky podniknuté na základe pozícií a uznesení Parlamentu: pozri zápisnicu

12. Presun rozpočtových prostriedkov: pozri zápisnicu

13. Texty zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

14. Program práce

  Predseda. – Konečné znenie návrhu programu, ktorý navrhla Konferencia predsedov na svojom zasadnutí 1. júna 2011 v súlade s článkami 137 a 138 rokovacieho poriadku, bolo rozdané. Boli navrhnuté tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

[Pondelok]:

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) predložila návrh na rozpravu o výberovom konaní na nového výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF) a o vonkajšom zastúpení eurozóny, ktorá by sa mala uskutočniť hneď po predložení správy pána Leinena o európskych environmentálnych ekonomických účtoch. Návrh predloží pani Goulardová v mene skupiny ALDE. Máte slovo.

  Sylvie Goulard, v mene skupiny ALDE. – (FR) Chcela by som zdvorilo požiadať, aby mal pán komisár Rehn možnosť zúčastniť sa na rozprave o európskych environmentálnych ekonomických účtoch a tiež na rozprave o Medzinárodnom menovom fonde (MMF). Nie sú to politické rozpravy, a preto dúfam, že všetky ostatné skupiny prejavia láskavosť pánovi komisárovi a budú súhlasiť. Dodávam, že pán komisár je v tejto chvíli veľmi zaneprázdnený.

  Francesco Enrico Speroni, v mene skupiny EFD. – (IT) Myslím si, že požiadavke môžeme vyhovieť, pretože nevidím dôvod na jej zamietnutie.

  Predseda. – Rozprava o výberovom konaní na nového výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu a vonkajšie zastúpenie eurozóny sa uskutoční bezprostredne po tom, ako pán Jo Leinen predloží správu o európskych environmentálnych hospodárskych účtoch. Ide o miernu zmenu v programe.

(Program práce bol prijatý.)

15. Spomienka na deportácie v roku 1941 v pobaltských štátoch

  Predseda. – Tento mesiac si pripomíname 70. výročie masových deportácií vykonaných sovietskymi orgánmi v pobaltských štátoch, ktoré okupovali od roku 1940. Hlavným cieľom týchto deportácií bolo zbaviť Estónsko, Lotyšsko a Litvu sociálnej a politickej elity. Eliminovali sa vedci a zástupcovia politických kruhov a tiež ľudia, ktorí boli známi svojím slobodným myslením. Dnes je našou spoločnou povinnosťou uctiť si pamiatku na státisíce obetí sovietskeho teroru v pobaltských štátoch a čo najdôraznejšie odsúdiť totalitný režim a zločiny proti ľudskosti, ktoré spáchali jeho vodcovia. Utrpenie dodalo litovskému, lotyšskému a estónskemu národu odhodlanie a silu o polstoročie neskôr bojovať za nezávislosť a vrátiť sa do zjednotenej Európy.

Chcel som vám tiež pripomenúť, že 22. júna, teda o dva týždne, bude 70. výročie útoku hitlerovského Nemecka na Sovietsky zväz. Tento útok znamenal prerušenie predchádzajúceho spojenectva a tajnej zmluvy medzi Hitlerom a Stalinom z augusta 1939, ktorá rozdelila Európu. Máme teda niekoľko dôležitých výročí, ktoré by sme si mali pripomenúť a ktoré by si mala pripomínať Európa. Verím však, že prítomnosť našich kolegov poslancov z Litvy, Lotyšska a Estónska je dôkazom toho, že Európania dokážu poraziť nepriazeň osudu a prekonať obrovské napätie. Sme preto veľmi radi, že tu s nami kolegovia poslanci môžu byť, a to najmä dnes.

  Tunne Kelam, v mene poslaneckého klubu PPE. – Ďakujem vám za milé slová solidarity, pán predseda.

Pred 70 rokmi bolo približne 50 000 príslušníkov litovského, lotyšského a estónskeho národa brutálne deportovaných z vlastných domovov v Sovietmi okupovaných pobaltských štátoch. Ak by sme chceli toto číslo prirovnať k situácii Spojeného kráľovstva či Francúzska, 50 000 ľudí z celkového vtedajšieho počtu 5,5 milióna obyvateľov týchto troch pobaltských štátov by zodpovedalo 432 000 občanov deportovaných zo Spojeného kráľovstva alebo 363 000 osôb deportovaných z Francúzska. Nič také sa, našťastie, v týchto krajinách nestalo.

Ako povedal pán predseda, už v máji 1941 sa sovietske vedenie rozhodlo vyčistiť Litvu, Lotyšsko a Estónsko od protisovietskych živlov v politickej a hospodárskej elite. Deportovaných obyvateľov prevážali vo vagónoch pre dobytok na sovietsku Sibír a na ďaleký sever, kde mali čeliť hladu, zime a núteným prácam. Muži boli odlúčení od svojich rodín a odvlečení do väzenských táborov, kde mnohí z nich zomreli alebo boli popravení. Na mnohých miestach zahynulo takmer 50 % deportovaných osôb.

Deportácie v roku 1941 zasadili zničujúcu ranu demokratickej občianskej spoločnosti. Toto plošné násilie spôsobilo obetiam hlbokú psychickú traumu, ktorá vyvolala dlhotrvajúce obavy, potlačované emócie, autocenzúru a nečinnosť. Viedlo to k pocitu, že spravodlivosť nikdy nezvíťazí. Ako povedal držiteľ Sacharovovej ceny Sergej Kovalev, niet pochýb o tom, že v modernej terminológii boli tieto činy zločinmi proti ľudskosti. Pripomenutie si deportácií v pobaltských krajinách po 70 rokoch je preto možnosťou lepšie porozumieť tomu, že vaša minulosť je aj našou minulosťou a naopak. Dôkladné vedomosti o zločinoch proti ľudskosti z roku 1941 by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnej európskej histórie.

Vážené kolegyne a vážení kolegovia, chcel by som sa vám všetkým poďakovať za pozornosť a solidaritu, ktorú národy pobaltských krajín očakávali dlhé roky.

(potlesk)

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Dnes si osobitne pripomíname vyhostenie a masové deportácie z pobaltských štátov. Toto vyhosťovanie patrí medzi najtemnejšie udalosti európskej histórie. Minulé storočie sa neoznačuje za storočie vyhosťovania bezdôvodne. Dnes preukazujeme úctu všetkým obetiam týchto neľudských činov.

V tomto zmysle žiadame o riadne vyšetrovanie sovietskej histórie a zvlášť zverstiev stalinizmu. Dnešné Rusko by to nemalo vnímať ako politický útok, ale ako poskytnutie podpory v súvislosti s poznávaním vlastnej histórie, ktorú presne ako v ostatných európskych krajinách charakterizujú pozitívne aj negatívne obdobia.

Tak ako si dnes pripomíname obete z pobaltských štátov, myslíme však aj na Arménov, ktorí boli vyhostení z Turecka na začiatku minulého storočia. Pripomíname si takzvanú výmenu populácií medzi Tureckom a Gréckom. Deportácie v Európe dosiahli vrchol hlavne v polovici storočia v dôsledku nacistického režimu a komunistického režimu Sovietskeho zväzu. Vyhosťovanie, ktoré nasledovalo po druhej svetovej vojne, zanechalo hlboké rany. A práve také hlboké rany zostali aj po vyhosťovaní počas vojny v bývalej Juhoslávii.

Nesmieme však zabudnúť na to, že vyhosťovanie bolo charakteristické aj pre mnohé prípady koloniálnej nadvlády. Musíme žiadať o vážnu rozpravu o rozličných formách vyhosťovania a jeho údajných dôvodoch. Jej súčasťou by malo byť aj vyšetrovanie viny a jej potrestanie, pokiaľ to bude v danom prípade možné, ako napríklad v prípade Mladiča. Presvedčivou odpoveďou na túto otázku je však zjednotenie Európy najmä s nezávislými pobaltskými štátmi a jasný záväzok pokračovať v procese zjednocovania Európy, ktorý sa ešte neskončil. Táto historická úloha je niečo, čo sme dlžní nielen sebe, ale hlavne obetiam mnohých prípadov vyhosťovania, ktoré sa v Európe vyskytli. Mnohí politici zo všetkých európskych krajín z Východu aj Západu pracovali na tom, aby tento cieľ splnili. Jedným z príkladov je deklarácia z Gdanska, ktorú podpísal poľský prezident Kwaśniewski a nemecký prezident Rau.

Keďže sa chceme poučiť z minulosti, musíme byť obozretní a tiež dávať pozor na prvé signály prebiehajúceho vyhosťovania, tak ako napríklad v prípade Rómov. Je potrebné odmietnuť všetky vyhlásenia podobné tým, ktoré tvrdia, že musíme arabských prisťahovalcov poslať v člnoch späť za Stredozemné more, a musíme sa brániť pred tými, ktorí chcú zastaviť naše úspechy v podobe Európy bez hraníc a vrátiť nás späť k úzkoprsému nacionalizmu.

Vyjadrime úprimnú úctu všetkým obetiam vyhosťovania a deportácií a zjednoťme sa, pokiaľ ide o náš záväzok pokračovať v zjednocovaní Európy ako jedinej skutočnej záruky proti politike, ktorá počas minulého storočia priniesla toľké utrpenie obyvateľom Európy a aj iných krajín. Nikdy nesmieme zabudnúť.

Nikdy sa to nesmie zopakovať. Tieto výzvy boli predložené hneď po 2. svetovej vojne. Dnes sú stále rovnako platné a najlepšou odpoveďou na ne je zjednotená Európa.

(potlesk)

  Leonidas Donskis, v mene skupiny ALDE. – (LT) Deportácie obyvateľov pobaltských krajín v roku 1941 boli jednou z najdramatickejších a najtragickejších udalostí 20. storočia. Tento úder pre Litvu, Lotyšsko a Estónsko, ich politické spoločenstvá a civilizovaný život vo všeobecnosti izoloval tieto národy a krajiny na päť desaťročí. Bol to rovnako silný úder pre európsku solidaritu a európsku súdržnosť. Táto izolácia sa skončila až v roku 1991, keď bolo konečne možné hovoriť o tomto zlomovom momente v histórii pobaltských národov. Skutočný koniec rozdeleniu Európy však priniesol až rok 2004, keď pobaltské krajiny vstúpili do Európskej únie. Zámerné deportácie nevinných – zvyčajne najvzdelanejších a najpokrokovejších – občanov tvorili neoddeliteľnú súčasť sociálneho inžinierstva Stalinovej éry a znamenali boj proti jednotlivcom a národom, ich pamäti a dôstojnosti. Napriek tomu môžeme zakončiť túto rozpravu v optimistickom tóne. Skutočnosť, že dnes môžeme hovoriť o 70. výročí deportácie nevinných ľudí z pobaltských krajín a že ju priznávame, vracia Európe jej hrdosť, solidaritu a našu spoločnú politickú pamäť.

  Roberts Zīle, v mene skupiny ECR. – (LV) Deportácie z pobaltských štátov 14. júna 1941 a ich druhá vlna v marci 1949 viedli k dlhoročnému útlaku tisícov nevinných ľudí a k ich ponižovaniu na Sibíri v táboroch smrti. Európska a svetová verejná mienka však dodnes túto skutočnosť neuznala. Od 2. svetovej vojny uplynulo už viac ako 65 rokov. Odporné zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopúšťal hitlerovský totalitný režim, boli identifikované a potrestané už dávno. Genocída stalinistického režimu v okupovaných východoeurópskych krajinách, ako aj v samotnom Rusku, sa však v niektorých moderných politických kruhoch považuje za tému, o ktorej je najlepšie nehovoriť. Dokonca ani Európska únia dostatočne neposúdila tento problém. Zločiny komunistického režimu zanechali dlhodobé nepriaznivé následky na psychike ľudí v pobaltských štátoch. Chcel by som citovať slová Alexandra Solženicyna, ktorý povedal, že komunistický systém bol založený na klamstvách a terore a bol to zmrzačený systém neprijateľný pre ľudskú povahu. Zničil morálne hodnoty, tradície, solidaritu a sebadôveru ľudí. Prečo naši krajania musia stále počúvať moskovskú rozprávku o tom, že v skutočnosti nebola v pobaltských krajinách žiadna okupácia, že pobaltské krajiny neboli okupované v dôsledku Hitlerovho paktu (pakt Molotov-Ribbentrop) a že to bola socialistická voľba pobaltských krajín, ktorú urobili v lete v roku 1940? Prečo musím s našimi krajanmi stále počúvať rozprávku o „oslobodení“ od týchto deportovaných osôb, ktoré boli najvzdelanejšími a najlepšími ľuďmi v pobaltských krajinách? Žiadam preto Európsku komisiu, aby všemožne podporila riadne vyšetrovanie zločinov komunistického režimu, o ktoré žiadali ministri spravodlivosti niekoľkých členských štátov vrátane všetkých pobaltských štátov, a aby dokončila túto nevyriešenú úlohu hodnotenia zločinov všetkých totalitných režimov. Ďakujem.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) V nemecko-sovietskom pakte o neútočení sa Hitler a Stalin dohodli na svojich sférach záujmu v strednej Európe a následky boli ničivé zvlášť pre pobaltské štáty. Tak ako to Sovieti urobili v Bielorusku, aj v pobaltských štátoch čoskoro plánovali deportácie vedúcich skupín spoločnosti, pričom prvé masové deportácie sa uskutočnili v noci z 13. na 14. júna. Bez predchádzajúceho upozornenia a bez vzneseného obvinenia boli ľudia vytrhnutí zo svojich domovov.

V roku 2002 estónsky parlament označil deportácie za zločin proti ľudskosti. V Estónsku je 14. jún národným pamätným dňom. Je to deň pamiatky a smútku, ale znamená aj uznanie súčasného demokratického a nezávislého Estónska. V Európe a na celom svete upozorňuje 14. jún na často zabúdané utrpenie malých štátov a národov zvlášť v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu.

  Predseda. – Rozprava sa skončila.

16. Európske environmentálne ekonomické účty (rozprava)

  Predseda. – Ďalším bodom programu je správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych environmentálnych ekonomických účtoch, ktorú v mene Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín predkladá pán Leinen [KOM(2010)0132 – C7-0092/2010 – 2010/0073(COD)] (A7-0330/2010).

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Európske právne predpisy, o ktorých dnes hovoríme a ktoré zajtra prijmeme, sa na prvý pohľad môžu zdať pomerne nezaujímavé, no týmito predpismi o európskych environmentálnych ekonomických účtoch pravdepodobne otvárame novú kapitolu merania pokroku a prosperity.

Už dlho vieme, že hrubý národný produkt na to nestačí. Výlučne kvantitatívny pohľad na hospodársku činnosť nevypovedá nič o environmentálnej bilancii ani o sociálnej bilancii, preto je najvyšší čas, aby sme merali, či našimi opatreniami a úsilím medziročne dosahujeme dobré alebo zlé výsledky.

Máme mesačné štatistiky, ktoré sa týkajú údajov o trhu práce, a takisto ročné štatistiky, ktoré sa vzťahujú na údaje o našom hospodárstve. Preto presne vieme, čo sa deje v týchto oblastiach. Pokiaľ však ide o environmentálny vplyv, v tejto oblasti máme spleť neúplných údajov. Tieto právne predpisy o environmentálnych ekonomických účtoch nám majú pomôcť zostaviť presnú bilanciu v 27 členských štátoch a zistiť, či napredujeme alebo – čo sa stáva často – sa vraciame späť.

Parlament už v roku 2002 žiadal zber spoľahlivých informácií o stave životného prostredia a o najvýznamnejších trendoch, vplyvoch a príčinách, ktoré súvisia so zmenami v životnom prostredí, a informovanie verejnosti o týchto veciach. Chceme vedecky podloženú koncepciu na meranie spotreby zdrojov, ktorá nám umožní prijímať primerané politické rozhodnutia.

Teší nás, že Komisia v apríli 2010 prevzala túto legislatívnu iniciatívu, ale podľa nášho názoru konala až príliš nerozhodne. My v Parlamente spolu so všetkými skupinami vyzývame, aby sa konalo omnoho rýchlejšie, pretože Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácia Spojených národov diskutujú o týchto otázkach už 15 rokov. Trvá to už príliš dlho. Preto sme značne pokročili v rokovaniach s Radou.

V Rade vznikla veľmi zložitá situácia, lebo niektoré členské štáty nerobia environmentálnu bilanciu. Najprv musíme vytvoriť jej základy vo všetkých 27 členských štátoch. Komisia navrhla zahrnúť tri moduly. Tieto moduly zahŕňajú emisie do ovzdušia – v tejto súvislosti veľmi dobre vieme, aké plyny sa do ovzdušia vypúšťajú –, ďalej finančné výdavky, ktoré súvisia s environmentálnymi daňami a poplatkami, a po tretie sú to medziročné národné materiálové toky – vstupy a výstupy –, ktoré sa posudzujú čisto v kvantitatívnom meradle. Možno je to začiatok, ale príliš jednoduchý začiatok. Parlament nás tiež vyzval, aby sme vytvorili bilancie vody, energie a odpadu a zistili, aký je stav našich lesov. Toto sú moduly, ktoré naliehavo chceme vidieť vo veľmi blízkej budúcnosti.

Vznikol spor o tom, či možno vytvárať štatistiky aj pre morské prostredie, inak povedané, štatistiky o stave populácie rýb. V tejto súvislosti je pravdepodobne ešte stále potrebné našu metodiku zlepšiť. Dosiahli sme teda v tejto oblasti zlepšenia. Do dvoch rokov, najneskôr do roku 2013, má Komisia predložiť správu, a pokiaľ to bude možné, navrhnúť aj revíziu tejto smernice. Dúfam, že na konci tohto desaťročia budeme mať okrem hrubého národného produktu aj zelený národný produkt. To je náš cieľ.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Ako povedal pán spravodajca Leinen, účelom návrhu Komisie je skutočne ustanoviť spoločný právny rámec na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov, aby sa umožnilo vyváženejšie rozhodovanie s cieľom trvalo udržateľného rozvoja.

Predložením tohto návrhu Komisia splnila prvý bod programu Viac ako HDP. V čase, keď sa v Európe usilujeme o vytvorenie trvalo udržateľného hospodárstva, ktoré bude účinné vo využívaní zdrojov, nám tieto údaje umožnia prepojiť environmentálne faktory s hospodárskymi faktormi a vytvoria tak možnosť komplexnejšej a informovanejšej tvorby politiky.

Myslím si, že po veľmi prínosnej spolupráci medzi tromi inštitúciami sme dosiahli náš spoločný cieľ, konkrétne zavedenie tohto rámcového nariadenia o európskych environmentálnych ekonomických účtoch prostredníctvom prvého súboru troch modulov, ktoré pokrývajú účty emisií do ovzdušia, dane alebo poplatky súvisiace so životným prostredím a účty materiálových tokov.

V súčasnosti väčšina členských štátov tieto údaje zbiera na dobrovoľnej báze. Z veľkej časti preto zber príslušných údajov dodatočne nezvýši zaťaženie respondentov, keďže príslušné členské štáty by mali byť schopné údaje zostaviť z existujúcich zdrojov. Týmto nariadením sme vytvorili dôležitý základ pre štatistické informácie o vzájomnom pôsobení medzi hospodárstvom a životným prostredím. Veríme, že v budúcnosti ho rozšírime o ďalšie moduly, ako sa to uvádza v správe a návrhu uznesenia.

Keďže rôzne ďalšie možné moduly vrátane napríklad dreva a rýb, ako aj nevyužitej ťažby sú v rôznych štádiách metodickej zrelosti, prijala sa modulová štruktúra na reguláciu s ohľadom na možné zavedenie nových modulov v budúcnosti ako príloh k hlavnej časti textu.

Podľa dohody bude Komisia Parlamentu a Rade každý tretí rok predkladať správy o rozvoji nových modulov a v prípade potreby môže predložiť aj nové legislatívne návrhy na nové moduly.

Dovoľte mi na záver poďakovať pánovi spravodajcovi Leinenovi, tieňovému spravodajcovi pánovi Martinovi a všetkým členom Výboru pre životné prostredie a Výboru pre hospodárske a menové veci za konštruktívny prístup a veľmi cenný prínos.

  Hans-Peter Martin, spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – (DE) Keď sa s pánom Leinenom vrátime k politickým stanoviskám posledného tisícročia, zväčša sa zhodneme. To je aj prípad tejto správy. Ide o dobrú, rozumnú a dôležitú vec. Veď napokon, štatistiky môžu byť príťažlivé, a to najmä v čase, keď má Európska únia u európskych občanov obrovský problém s dôveryhodnosťou. Povedal by som, že keď sa pozrieme na hlavné otázky a nie na ďalšie záležitosti, na ktorých sa s pánom Leinenom nezhodneme, je to z veľkej časti neodôvodnené.

Myslím si, že je veľmi dobré, že tu môžem stáť nielen ako nezávislý poslanec, ale aj ako niekto, kto s týmto stanoviskom v mene Výboru pre hospodárske a menové veci – nebola to tieňová správa, ale doplňujúce stanovisko, ktoré je dokonca komplexnejšie ako stanovisko hlavného výboru, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín – môže zastupovať tieto pozície, o ktorých sme rozhodli hlasovaním v pomere 37 : 0. Konkrétne to znamená, že chceme prejsť na – ako tomu hovorím – systém európskej štatistiky udržateľnosti, pekne skrátene ESS. To by nám dalo niečo, s čím by sme mohli pracovať, zvlášť pokiaľ ide o mladých ľudí a tých, ktorí vedia, že budeme potrebovať nové dohody o spoločných cieľoch v budúcnosti, aby sme v tejto neúprosnej hospodárskej súťaži so Spojenými štátmi, Čínou a mnohými ďalšími mocnosťami mohli Európu vyviesť z tieňa do popredia.

To zjavne tiež znamená – ako už spomenul aj pán Leinen –, že súrne potrebujeme viac modulov. V tejto súvislosti sa môžeme vrátiť do 70. a 80. rokov minulého storočia, kedy už toto všetko bolo vypracované. Bolo by veľmi dobré, keby mohla Komisia v tejto veci postupovať rýchlejšie. Myslím si, že je veľmi dobré, že v Eurostate došlo k posunu v súvislosti so zberom údajov, hoci za zložitých okolností spojených s Gréckom. V pomere 37 : 0 : 0 sme toho názoru, že Komisia zjavne potrebuje viac peňazí v tejto oblasti na ESS, na tento systém európskej štatistiky udržateľnosti. Môžeme to však dosiahnuť prerozdelením finančných prostriedkov: použite konečne dividendy z rozšírenia. Vezmite úradníkov, ktorí boli takí zaneprázdnení procesom rozširovania o veľké štáty, a premiestnite ich tam, kde ich tak súrne potrebujeme, kde môžu pomôcť s fungovaním európskeho projektu.

  Horst Schnellhardt, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Keď som čítal prvý návrh Komisie, bol som veľmi skeptický voči spôsobu, akým rieši tento problém. To, čo pán spravodajca, tieňoví spravodajcovia a moja predchodkyňa pani Jolyová teraz predložili, však môžeme akceptovať a aj podporiť.

Vo väčšine krajín sa už environmentálne ekonomické údaje zbierajú na dobrovoľnej báze – či už s týmito tromi modulmi súvisia, alebo nie. Potrebujeme jasný prehľad výsledkov, ktoré sa dosiahli v jednotlivých členských štátoch v súvislosti s emisiami do ovzdušia, environmentálnymi daňami a materiálovými tokmi. Je to veľmi dôležité. Môže nám to pomôcť lepšie pochopiť vzťah medzi životným prostredím a hospodárstvom. Takisto môžeme preskúmať, ako v Európe pokračuje udržateľný hospodársky rozvoj a ako môžeme zlepšiť našu politiku v oblasti životného prostredia. Toto je veľmi dôležitá vec, ktorú by sme do toho mali zahrnúť.

Rád by som však vyslovil jedno varovanie. Vo svojich prejavoch na obľúbené témy stále hovoríme o obmedzení byrokracie. Chcel by som naliehavo požiadať Komisiu, aby nevytvárala ďalšiu byrokraciu v tejto oblasti. Bol by to nesprávny prístup. Preto by som sa chcel Komisie opýtať, či plánuje na zber údajov vytvoriť nové pozície v rámci Komisie alebo to zvládnu jej súčasní zamestnanci. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby zber údajov neviedol k novému zaťaženiu. Až keď budeme mať v roku 2013 prvú správu o vykonávaní, budeme môcť a mali by sme rozhodnúť o tom, aké ďalšie moduly by sme mali do systému zahrnúť, pretože musíme vidieť, ako sa tento nový systém bude vyvíjať a aký vplyv bude mať na právne predpisy.

Bol som veľmi šokovaný, keď som zistil, že sa tu dnes v Parlamente neplánuje o tom diskutovať. Bola by to obrovská chyba, pretože ako povedal pán spravodajca, toto je začiatok niečoho úplne nového.

  Marita Ulvskog, v mene skupiny S&D. – (SV) Súhlasím s predchádzajúcimi rečníkmi. Je mimoriadne dôležité, aby sme mali politiku v oblasti klímy a politiku v oblasti životného prostredia, ktoré budú založené na faktoch. V tejto oblasti potrebujeme prístup k jasnejším a spoľahlivejším ukazovateľom. Pre politiku v oblasti životného prostredia platia rovnaké podmienky ako pre politiky v oblasti hospodárstva, prerozdeľovania, rozvoja a priemyslu. Nemôžeme prijímať rozumné rozhodnutia a zavádzať nevyhnutné zmeny a adaptačné opatrenia v spoločnosti, ak nemáme prístup k faktom.

Teraz máme možnosť získať tieto fakty. Je to mimoriadne dôležité. Ani meradlo HDP v tejto konkrétnej oblasti nefunguje, pretože je príliš obmedzené. Teraz máme možnosť pracovať so širšou perspektívou. Veľký význam má aj koordinácia environmentálnych štatistík na európskej úrovni. Umožnila by nám jednoduchšie porovnať účinky politiky v oblasti životného prostredia medzi členskými štátmi a vytvorila by jasnejší obraz o tom, ktoré opatrenia politiky skutočne fungujú a ktoré nie, a ktoré sú možno dokonca kontraproduktívne.

Hneď ako počas tohto rokovania prijmeme toto rozhodnutie, dúfam, že budeme tiež schopní zabezpečiť, aby sa stalo dôležitou súčasťou základu pre ďalšie rozhodnutia, ktoré budú Parlament a členské štáty prijímať v budúcnosti. Dúfam, že tejto metóde určovania kvality spoločnosti sa stanoví vysoká priorita a že sa na ňu vyčlenia dostatočné finančné prostriedky, aby mohla riadne fungovať a neostala jednoducho len nerealizovanou myšlienkou.

  Gerben-Jan Gerbrandy, v mene skupiny ALDE. – (NL) Ďakujem pánovi spravodajcovi Leinenovi za správu. Po mnohých rokoch naliehania a prehovárania sa konečne zdá, že robíme krok vpred k udržateľným národným účtom, čo je nesmierne dôležité, pretože – buďme úplne úprimní – hospodársky systém, ktorý máme v súčasnosti, jednoducho nefunguje. Momentálne môžete ešte vždy poškodzovať prírodu a životné prostredie prakticky bez toho, aby ste za to niesli následky. Súčasný systém teda nefunguje. Namiesto toho sa tieto náklady, ktoré nikto neplatí, prenášajú na spoločnosť. Prečo je udržateľná energia drahšia ako konvenčná energia? Odpoveď znie, že nikto neplatí sociálne náklady na spaľovanie uhlia, plynu a ropy.

Táto správa vzbudzuje dojem, že je výhradne technická, no v podstate sa zaoberá skutočne dôležitými otázkami. Ako hovoríme v holandčine, aby ste o veciach vedeli, musíte si ich premerať, a o tom tu hovoríme. Tieto európske environmentálne ekonomické účty sú nevyhnutné na to, aby sme mohli prejsť na skutočne udržateľné hospodárstvo. Vyzývam však Komisiu aj členské štáty, aby s týmito údajmi, ktoré nám tieto účty poskytnú, aj naozaj niečo urobili. Musíte si veci premerať, aby ste o nich vedeli, to je veľmi dôležité, ale použiť tieto informácie, ktoré z toho získame, je dokonca ešte dôležitejšie a je to určite ďalší nevyhnutný krok. Úprimne verím, že to napríklad povedie k zrušeniu stoviek miliárd vo forme dotácií, ktoré majú škodlivý vplyv na životné prostredie a prírodu, ktoré ešte stále na tomto svete máme.

Dovoľte mi ešte raz úprimne poďakovať Komisii a nášmu pánovi spravodajcovi. Toto je však len začiatok. Pokračujme tým, že skutočne prijmeme opatrenia na základe vedomostí získaných z tohto merania.

  Michail Tremopoulos, v mene skupiny Verts/ALE. – (EL) Z toho, čo sme dnes počuli, aj zo správy jasne vyplýva, že potrebujeme zdôvodnené hodnotenie európskej politiky v oblasti životného prostredia, založené na spoľahlivých údajoch. Preto by zber takýchto údajov mal byť povinný a harmonizovaný.

Konvenčné národné účty sa však sústreďujú predovšetkým na trhové transakcie a na ukazovatele, ktoré odrážajú dôležité faktory vo vytváraní prosperity, ale samotnú prosperitu nemerajú. Vzniká však nový nedostatok prírodných zdrojov. Potrebujeme ďalšie podnety na oživenie produktivity a kvality. Je tu poplatok pre fyzických prijímateľov. Ak sa nám nepodarí ustanoviť účty o súkromných a sociálnych nákladoch na používanie prírodných zdrojov a poškodzovanie životného prostredia, konvenčné účty môžu vyslať zlú správu o pokroku subjektom s rozhodovacou právomocou. To môže spoločnosť uviesť na cestu neudržateľného rastu.

Zavedenie environmentálnych ekonomických účtov je nevyhnutné, no nie je náhradou za vytvorenie alternatívnych ukazovateľov k HDP, ktoré by pokrývali rôzne environmentálne a sociálne aspekty. Komisia by mala pred začatím nového viacročného finančného rámca predložiť návrhy, aby sa mohol prijať obmedzený balík zložených ukazovateľov a aby sa mohol použiť ako doplnok k HDP pri tvorbe politiky. Mali by zahŕňať finančne vyjadrený ukazovateľ (ako napríklad upravené čisté vyplatené sumy) a fyzický ukazovateľ (ako napríklad ekologickú alebo uhlíkovú stopu) pre ekologický rozmer a sociálne ukazovatele, ktoré zahŕňajú sociálny rozmer, ako napríklad hodnotenie nerovnosti (napríklad Giniho koeficient) a index sociálneho začlenenia a ľudského blahobytu (napríklad index ľudskej chudoby).

Pôvodný návrh na nariadenie EÚ ustanovuje len zber a porovnávanie údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálne požiadavky, ktoré sa kladú na rôzne hospodárske činnosti, a makroekonomické účtovanie materiálových tokov. Predložilo sa niekoľko návrhov a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a myslím si, že nám umožnia prijať ucelenú správu a dosiahnuť pokrok v otázke environmentálnej politiky.

  Paul Nuttall, v mene skupiny EFD. – Nariadenie o európskych environmentálnych ekonomických účtoch znie veľmi nudne, no zo skúsenosti viem, že práve takéto nariadenie je najnebezpečnejším druhom spomedzi právnych predpisov EÚ, pretože si myslíte, že daňoví poplatníci a médiá sa nebudú obťažovať tým, že by ho čítali.

Buďme úprimní. Ide o – citujem – „emisie do ovzdušia a environmentálne dane“, presne ako povedal posledný rečník. Pokračuje teda sovietizácia EÚ. Muži s písacími podložkami a štatistickí špióni z Eurostatu chcú viac údajov a – buďme úprimní – tieto údaje chcete na to, aby ste mohli zdaňovať a kontrolovať, čo vysvetľuje vašu túžbu po ešte väčšom objeme štatistických údajov.

Najhoršia z toho všetkého je skutočnosť, že ide o nariadenie a nie smernicu. Nariadenia sú omnoho horšie ako smernice, pretože sa dostávajú do zákonov Spojeného kráľovstva, pričom obchádzajú jeho parlament. Je to veľmi nebezpečné a takýmto spôsobom, vážení priatelia, zomiera demokracia.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Hans-Peter Martin (NI). – (DE) Boli sme zvolení za poslancov Európskeho parlamentu. Ak sám seba vnímate len ako poslanca parlamentu Spojeného kráľovstva, možno mi budete môcť na otázku odpovedať len z pohľadu Spojeného kráľovstva. V súvislosti so štatistikou ste hovorili o sovietizácii. Skutočne sa na to takto pozeráte? Znamenajú pre vás štatistiky sovietizáciu? Nie ste za to, aby sa prostredníctvom štatistík poskytovali konkrétne údaje o životnej úrovni a inflácii – dokonca ak by aj súviseli s kontrolou bánk – a aby aj občania a subjekty s rozhodovacou právomocou mali prístup k takýmto informáciám, ktoré im potom umožnia prijímať primerané rozhodnutia? Alebo to pre vás stále znamená sovietizáciu Spojeného kráľovstva?

  Paul Nuttall (EFD). – Dovoľte mi prvú poznámku. Skutočnosť je taká, že tu radi kontrolujeme veci z centra. Spomeňme aj druhú vec – žiadneho z komisárov vlastne nezvolili ľudia. Na demokracii záleží v celej Európe, takže áno, myslím si, že sme svedkami sovietizácie Európy. Skutočnosť je taká, že tieto rozhodnutia by sa mali prijímať na úrovni členských štátov. Skutočnosť, že nariadenia môžu obchádzať náš vlastný parlament, ľudí, ktorých si zvolili britskí občania, je absolútne hanebná, a áno, ide o sovietizáciu Európy.

  Richard Seeber (PPE). – (DE) Pán Nuttall sa sťažuje na niečo, čo Spojené kráľovstvo – podobne ako mnohé iné štáty – robí už od roku 2006. Tento proces, ktorý zajtra zavŕšime na parlamentnej úrovni – pán Leinen vykonal v tejto veci skvelú prácu –, zakotví v právnych predpisoch čosi, čo sa v praxi vykonáva už dlhú dobu. Načo potrebujeme tieto údaje? Nemá to nič spoločné so sovietizáciou. Údaje sú dobré len vtedy, ak sa dajú porovnávať. Porovnateľnosť je kľúčovým prvkom.

Preto máme toto európske ekonomické účtovníctvo a preto tento systém globálne využívame od tridsiatych rokov minulého storočia – aj v Spojenom kráľovstve. Je to dobrý systém, pretože je založený na jednotných normách, takže môžeme porovnávať blahobyt v jednotlivých členských štátoch a ich hospodársky a sociálny úspech. Ako porovnávacia mena sa zvyčajne používa americký dolár. Teraz máme obrovskú príležitosť pozdvihnúť euro na úroveň porovnávacej meny. Myslím si, že to je druhý podstatný faktor.

Vieme však aj to, že v ekonomických účtoch je mnoho medzier. Vezmime si Fukušimu. Fukušima bude mať teraz pozitívny účinok na hrubý domáci produkt Japonska, pretože sa v súvislosti s touto udalosťou veľa investuje. Ide skôr o účty tokov ako o účty zásob. Tieto veci musíme kompenzovať, preto Komisia dodatočne predložila návrh s názvom Viac ako HDP.

Účty udržateľnosti, ktoré dnes a zajtra budeme prijímať, budú predstavovať prvý krok. Prečo je to tak? Pretože napríklad investície do energetickej účinnosti a menšia spotreba energie budú mať negatívny účinok na hrubý domáci produkt. Dokonca ani niekto ako pán Nuttall s tým nemôže nesúhlasiť.

Nejde ani tak o veľké politiky. Jednoducho chceme, aby sa naše politiky dali testovať: aké dane sa v tejto oblasti vyberajú, koľko materiálu používame. Chceme tak zlepšiť legislatívny proces, a ak by ste v Únii neboli, museli by ste používať rovnaký systém, inak by vaše údaje boli bezcenné. Preto by som povedal, že je to pozitívny prvý krok. Chcel by som poďakovať Komisii a pánovi spravodajcovi.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Rád by som zablahoželal pánovi Leinenovi k vynikajúcej správe. Skutočne musíme s environmentálnymi ekonomickými účtami pokračovať. Nemôžeme viac o hospodárstve a životnom prostredí uvažovať oddelene. Dvojitá kríza, ktorá nás zasiahla – kríza v oblasti životného prostredia aj hospodárstva –, nám viac nenecháva na to priestor. Paralogizmus minulosti sa musí skončiť.

Pán Seeber spomenul príklad Fukušimy. Ďalším a jednoduchším príkladom z každodenného života sú požiare. Požiar, ktorý zničí les, biodiverzitu a ekosystémové služby, ktoré les zabezpečuje – myslím tým čistú vodu, čistý vzduch a rámec na vytváranie potravy –, požiar, ktorý zničí kultúrne dedičstvo na danom mieste a poľnohospodársku výrobu, sa v rámci HDP meria pozitívne – napriek tomu, že krajina, región, daná oblasť utrpeli trvalé dlhodobé poškodenie –, pretože sa následne investuje do obnovy. Z dlhodobého hľadiska budú chudobnejšie ako predtým.

Environmentálne ekonomické účty, ktoré dnes žiadame, nie sú dokonalé. Predstavujú však dôležitý krok správnym smerom. Sú krokom k lepším politikám založeným na komplexnejšom, objektívnejšom pohľade na realitu. Sú krokom, ktorý nám umožní zabezpečiť dôslednosť našich politík a ktorý nám umožní splniť medzinárodné záväzky a cieľ ekologickejšieho európskeho hospodárstva.

  Riikka Manner (ALDE). – (FI) Predovšetkým chcem zablahoželať pánovi Leinenovi k vynikajúcej a dôležitej práci, ktorú vykonal na tejto správe. Toto nariadenie o environmentálnych ekonomických účtoch je veľmi dôležité, ako sa tu už neraz povedalo, pretože konečne ustanovuje právny základ systému účtov, ktoré prepájajú environmentálne a ekonomické štatistiky. Má to kľúčový význam pre politiku v oblasti životného prostredia, no v širšom kontexte aj pre sociálnu politiku.

Pokiaľ ide o rozsah, je veľmi dôležité, aby sa v prvej fáze upriamila pozornosť konkrétne na emisie do ovzdušia, materiálové toky a environmentálne dane. Máme na to dobré dôvody. Okrem toho je vytvorenie systému účtov v týchto oblastiach pravdepodobne veľmi realistický prístup, keď zvážime kapacity členských štátov. Samozrejme si musíme uvedomiť, že pokiaľ ide o štatistické systémy, v rôznych krajinách sme na rôznych úrovniach. Preto je dôležité, aby sme nevytvorili ďalšiu byrokraciu, ako povedal pán komisár.

Pokiaľ ide o nové moduly, je dôležité, aby kládli veľký dôraz na témy, ktoré podporujú vykonávanie stratégie Európa 2020.

  Oreste Rossi (EFD). – (IT) Toto nariadenie je súčasťou rámca opatrení vytvorených s cieľom ustanoviť komplexnejšie ukazovatele ako doplnok k HDP. Európske environmentálne ekonomické účty by mali prispievať k hodnoteniu politík tým, že budú poskytovať údaje o vzájomnom pôsobení environmentálnych a hospodárskych faktorov. Návrh Komisie je chvályhodný, no vytvárajú sa nové a komplexné byrokratické postupy, aby bolo možné monitorovať environmentálne politiky, ktoré členské štáty skutočne vyvíjajú. Z tohto dôvodu sa zdržíme hlasovania.

Sme však proti správe vzhľadom na to, že spravodajca chce pridať ďalšie účtovné moduly. V Rade sa dosiahla dohoda v prvom čítaní na základe toho, že zavedenie nových modulov, ktoré navrhol spravodajca, by záviselo od hodnotenia v súlade s doložkou o preskúmaní. V prípade potreby by sa zaviedli zmeny a zlepšenia v súvislosti s kvalitou údajov a s metódami, prostredníctvom ktorých sa zbierajú.

Podľa nášho názoru to všetko predstavuje novú a nákladnú formu byrokracie, ktorou zaťažíme členské štáty.

  Sophie Auconie (PPE). – (FR) Podľa mňa v politike ide o hľadanie najlepšieho možného riešenia problémov, ktoré máme. Ako sa to však dá dosiahnuť, keď problémom a ich možným riešeniam celkom nerozumieme? To je základný problém a netýka sa len politiky v oblasti životného prostredia.

Politickí činitelia musia mať preto k dispozícii spoľahlivé a čo najpodrobnejšie údaje o modernom svete a environmentálnej situácii. To bol záver, ku ktorému dospela Európska rada v júni 2006, keď vyzvala Európsku úniu a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Vítam túto iniciatívu a návrh Európskej komisie, pretože pomôže zlepšiť naše vedomosti o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach a materiálových tokoch v hospodárstve.

Tento návrh však bude treba počas zajtrajšieho hlasovania zmeniť a doplniť, aby sa zabezpečilo, že zozbierané údaje budú spoľahlivé a budú viesť k diskusii. Okrem toho sa predovšetkým musí zabezpečiť, aby si všetky členské štáty osvojili tento prístup. Veď napokon, ako môžeme vytvárať európske politiky, keď nemáme údaje o situácii v každom členskom štáte?

Napokon by som chcela vyjadriť podporu dvom významným myšlienkam, ktoré presadzuje Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov): právomoci prenesené na Európsku komisiu na prijímanie delegovaných aktov by sa mali preskúmať každých päť rokov a mala by sa zaviesť doložka o preskúmaní, čo je druhá významná myšlienka v tomto nariadení. O niekoľko rokov budeme potrebovať nové údaje, no všetko má svoj čas. Tento návrh nariadenia predstavuje skutočný pokrok. Pokračujme týmto smerom.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Aj ja by som sa chcela úprimne poďakovať pánovi Leinenovi za nariadenie, ktoré sa malo realizovať už dávno. Predtým, než sme boli zvolení do Európskeho parlamentu, mnohí z nás jednoducho predpokladali, že rozhodnutia, ktoré tento Parlament prijíma, tieto rozhodnutia o budúcnosti, sa skutočne zakladajú na týchto údajoch, a s istým zdesením sme zistili, že hoci tieto štatistiky a údaje vo väčšine členských štátov existujú, v skutočnosti sa ešte nezozbierali do spoločného rámca. To spôsobilo aj určitú nedôveryhodnosť v očiach verejnosti.

Médiá v nás neustále budia dojem, že hospodárstvo a životné prostredie sú diametrálne odlišné. Tieto údaje by nám pomohli zvážiť, či určitá vec prospieva životnému prostrediu, či prospieva životnému prostrediu a zároveň hospodárstvu alebo či prospieva hospodárstvu a zároveň životnému prostrediu, teda nášmu sociálnemu prostrediu. To je hlavná úloha, ktorú by sme si ako politici mali určiť. Chceme zaviesť a zlepšiť kvalitu života nielen na pracovisku, ale aj v našom životnom prostredí.

Môžem len súhlasiť so želaním pána Leinena, ktorý dnes povedal, že na konci tohto desaťročia by sme sa mali od hrubého domáceho produktu presunúť k zelenému domácemu produktu. Tým urobíme prvé zásadné rozhodnutie. Som pevne presvedčená o tom, že prostredníctvom týchto environmentálnych ekonomických účtov uspejeme v upevňovaní dôveryhodnosti Európy a záležitostí týkajúcich sa životného prostredia a hospodárstva.

Ďakujem veľmi pekne. Pokračujte, prosím, v tejto výbornej práci.

  Christa Klaß (PPE). – (DE) Spoľahlivé štatistiky, účinný zber údajov a hodnotenie sú základom, na ktorom treba vytvárať budúcnosť. Zjavne potrebujeme zosúladiť terajšie štatistiky v jednotlivých členských štátoch, aby sme do budúcnosti mohli prijímať správne rozhodnutia pre celú Európu na základe rovnakých údajov. Cieľom sú rovnocenné a porovnateľné údaje zo všetkých členských štátov.

Z toho vyplýva otázka, čo vlastne môžeme z týchto údajov zistiť. Aké ďalšie závery z nich môžeme odvodiť, aby sa Európa rozvíjala vyváženým spôsobom, pokiaľ ide o sociálnu a hospodársku politiku a politiku v oblasti životného prostredia? Komisia chce ekonomické účty rozšíriť o kľúčové aspekty udržateľného hospodárstva. Preto navrhuje tri moduly na zber údajov o emisiách do ovzdušia, ktoré sú výsledkom hospodárskych činností, o environmentálnych daňových príjmoch a materiálových tokoch. Zahŕňajú aj produkty rastlinného pôvodu, ako napríklad obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie a drevo.

Zaujímala by ma užitočnosť takýchto kalkulácií. Čo nám vlastne povedia? Nie som taká optimistická ako pán spravodajca a kolegovia poslanci. Chcieť niečo je jedna vec, no zaviesť to do praxe celkom iná. Mám pochybnosti, pokiaľ ide o účinnosť byrokratického aparátu a objektivitu zámeru produkovať environmentálne ekonomické účty na zaznamenanie materiálových tokov a hodnotenie jednotlivých produktov vrátane rastlín v súvislosti s emisiami CO2. Napríklad v súvislosti s rastlinami sa do takýchto kalkulácií musí zahrnúť aj tvorba kyslíka a emisií CO2, ktoré vznikajú počas výroby a prepravy.

Vítam skutočnosť, že v kompromise, ktorý sa teraz dosiahol, sa objasnilo, že dodatočné požiadavky na údaje sa môžu zaviesť až po posúdení flexibility a že sa nesmie zasahovať do právomoci členských štátov. Okrem toho sa takéto programy musia vyvinúť bez toho, aby spôsobili dodatočné finančné výdavky a byrokraciu.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Môj kolega pán Leinen pripravil vynikajúcu správu, ktorá je dôležitá z hľadiska národného hospodárstva, ochrany životného prostredia, spoločnosti, poľnohospodárstva aj ďalších aspektov. Ako člen panelu Hodnotenia vedeckých a technických možností (STOA), projektu zameraného na účinnejšie riadenie prírodných zdrojov, považujem za veľmi dôležité vytvoriť spoľahlivú štatistickú databázu. Ako môžeme merať využívanie vody a energetickú účinnosť v členských štátoch Európskej únie, keď nemáme spoľahlivé štatistické údaje? Ako člen Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka považujem za veľmi dôležité mať konečne jasný obraz o skutočných sociálnych prínosoch ekologických verejných tovarov, ktoré vyrábajú poľnohospodári, v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Bez štatistických údajov nemôžeme určiť, do akej miery poľnohospodári svojou poľnohospodárskou činnosťou prispievajú k ochrane ovzdušia, poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy a životného prostredia a ako produkujú ekologické verejné tovary, ktoré neplatí ani trh, ani SPP. Súčasná štatistická správa je preto veľmi pokroková a progresívna z hľadiska ochrany životného prostredia a poľnohospodárstva.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Štatistiky vždy prinášajú veľa diskusie a nesúhlasných názorov. Predovšetkým nesmú byť dekódované, pretože aj ochrana údajov je jasne odôvodnená. Na druhej strane potrebujeme transparentnosť a porovnateľnosť. Myslím si, že to je dôležité. Preto musíme zbierať údaje plne automatizovaným spôsobom a využívať náhodne vybrané vzorky, aby potom boli porovnateľné. Poznáme napríklad aj zobrazovacie postupy, ktoré v tejto súvislosti budú v budúcnosti tiež zohrávať dôležitú úlohu. Automatizácia procesu nám tak uľahčí politické rozhodovanie v budúcnosti.

  Angelika Werthmann (NI). – (DE) Európske environmentálne ekonomické účty nám poskytnú dôležité údaje, ktoré nám umožnia zahrnúť environmentálne aspekty do všetkých druhov politických rozhodnutí, a výsledkom bude to, že tieto aspekty sa budú zohľadňovať v celom spektre otázok. Zozbierané a zanalyzované údaje budú mať zásadný význam v poskytovaní účinných protiopatrení v oblasti environmentálnych účinkov hospodárskych činností. Vedomú potrebu udržateľných politík, prostredníctvom ktorých bude možné riešiť problémy ako zmenu klímy, stratu biodiverzity, zvyšovanie znečistenia životného prostredia a hroziace vyčerpanie prírodných zdrojov, dnes výrazne podporujeme. Spoľahlivé údaje a na nich založené prognózy využívania prírodných zdrojov nám nielen umožnia jasne merať úspech udržateľnej hospodárskej politiky, ale aj poskytovať veľmi dôležitú pridanú hodnotu členským štátom.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Aj ja by som sa chcela pridať k blahoželaniam pánovi Leinenovi k tejto mimoriadnej správe. Myslím si, že Európa sa teraz dostala do bodu, v ktorom sotva zaznamenávame konflikty medzi rozvojom a ochranou životného prostredia. Práve naopak, vstúpili sme do interaktívnej fázy. Európania sú teraz environmentálne uvedomelí.

Táto správa pomôže ešte viac v zabezpečovaní vytvárania lepšej predstavy o tom, čo sa deje so životným prostredím v Európe. Chcela by som zdôrazniť tri veci. Po prvé potrebujeme presné informácie o stave životného prostredia v členských štátoch, po druhé potrebujeme postup na aktualizáciu týchto informácií vždy po piatich rokoch a po tretie musíme uskutočniť hodnotenie spoločného postupu všetkých environmentálnych opatrení, ktoré Európska únia zaviedla.

PREDSEDÁ: RODI KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Ak chceme životné prostredie zachovať aj pre budúce generácie, nesmieme o hospodárskych a environmentálnych aspektoch uvažovať oddelene. Je teda zmysluplné doplniť ekonomické účty o environmentálne faktory a základom akejkoľvek kvalitnej bilancie sú dostatočné a spoľahlivé údaje.

Keď však EÚ žiada od členských štátov kľúčové údaje, nemala by cúvnuť pred citlivými otázkami. Myslím tým jadrovú politiku, genetické inžinierstvo, primerané označovanie krajiny pôvodu potravín a v neposlednom rade vyšetrovanie nedávneho škandálu spôsobeného výskytom enterohemoragického kmeňa baktérií Escherichia coli (EHEC) v uhorkách.

Vzájomné pôsobenie medzi hospodárstvom a životným prostredím je tu úplne evidentné. Aj tu jasne vidieť, kto má – bohužiaľ – v EÚ vplyv: veľké spoločnosti a lobisti.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážená pani predsedajúca, veľká vďaka za veľmi dôležitú a zodpovednú rozpravu. Myslím si, že všetci sa zhodneme na dôležitosti tohto návrhu a environmentálnych ekonomických účtov. Všetci tiež súhlasíme s tým, že musíme podniknúť ďalšie kroky, aby sme určili politiky na využívanie týchto údajov a pokračovali tak na ceste k udržateľnejšiemu hospodárstvu.

Dovoľte mi, aby som v pár bodoch reagoval na niekoľko pripomienok. Toto je prvé nariadenie a má tri moduly. Z hľadiska právnych predpisov je to začiatok. Druhý súbor modulov sa pripravuje do druhého, pozmeňujúceho nariadenia na koniec roka 2012. Okrem toho plánujeme už aj tretí súbor, takže práce prebiehajú a budú pokračovať.

Pokiaľ ide o otázku byrokracie, nespôsobí to podnikom nové zaťaženie, pretože použijeme existujúce administratívne a štatistické údaje. Stojí za zmienku, že v skutočnosti je Spojené kráľovstvo lídrom v environmentálnom účtovníctve. Okrem toho, čo sa týka štatistiky a keď sa odvolám na to, čo povedali pán Leinen, pán Martin a mnohí ďalší rečníci, za posledný rok a pol sme dosiahli významný pokrok v zlepšovaní Európskeho štatistického systému.

Napríklad súčasná Komisia predložila úplne nový legislatívny návrh 10. februára 2010 – deň po tom, čo ste hlasovali za jej vytvorenie – prijatím nariadenia o právomociach Eurostatu v oblasti auditu, ktoré mu umožňuje kontrolovať a overovať kvalitu štatistík pri zdroji, čo je veľmi dôležité. Začali sme to už uplatňovať napríklad v prípade Grécka.

Po druhé sa vykonáva akčný plán pre Grécko a v priebehu roka priniesol veľmi dôkladnú reorganizáciu gréckeho štatistického systému. Vďaka tomu sa už výrazne zlepšila kvalita štatistických údajov v súvislosti s postupom pri nadmernom schodku a v poslednom kole mohol Eurostat potvrdiť údaje Grécka.

Napokon k otázke zdrojov: súhlasím s pánom Martinom, že potrebujeme dostatočné zdroje, hoci nepotrebujeme zdroje na tento konkrétny predmet environmentálnych ekonomických účtov. Využil som tento týždeň schôdze na to, aby som sa zastavil v Luxemburgu a stretol sa s Walterom Radermacherom, generálnym riaditeľom Eurostatu. Len pred niekoľkými hodinami sme diskutovali o prostriedkoch. Sme na správnej ceste k presunu a lepšiemu využitiu prostriedkov v Eurostate s cieľom sústrediť sa na kľúčové priority.

Nečerpal by som však z prostriedkov určených na proces rozširovania, ako navrhol pán Martin, predovšetkým nie z prostriedkov určených pre západný Balkán. Stabilita, demokracia a mier v tomto regióne je naďalej kľúčovou prioritou Európskej únie, Komisie a verím, že aj Parlamentu. Pamätajte, prosím, na to, že keby nebolo našej mäkkej sily a politiky rozširovania EÚ, Ratko Mladič by teraz nebol v Haagu. Pamätajte, prosím, aj na to.

  Jo Leinen, spravodajca. – (DE) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ďakujem vám za rozpravu. Vidím širokú podporu vytvoreniu environmentálnych bilancií v Európskej únii. Až na pár výnimiek získali podporu.

Takisto súhlasím s vyhlásením pani Kadenbachovej. Mnohí z nás si mysleli, že to tak už funguje, a boli sme prekvapení, keď sme zistili, že mnoho údajov vôbec neexistuje a že vyhlásenia v súvislosti so stavom životného prostredia v Európskej únii robíme vlastne úplne naslepo.

Jeden poslanec, pán Gerbrandy, povedal, že meranie prináša poznatky. Máme nejaké vedomosti a tie sú základom prijímania opatrení a všetkých našich programov. Jednoducho potrebujeme lepší základ na rozhodnutia, ktoré prijímame. Tieto environmentálne účty nám v tomto smere môžu pomôcť. Samozrejme, máme stratégiu EÚ 2020, v ktorej je udržateľnosť cieľom plánu. Dúfam, že aj v najbližších niekoľkých rokoch budeme mať taký základ, aby sme v roku 2020 mohli vidieť, či sme boli úspešní alebo nie. Vieme, že hrubý domáci produkt nedáva informácie o stave prírodného sveta a životného prostredia, o zdrojoch, ktoré sme spotrebovali, či o celom probléme udržateľnosti. Preto je to teraz potrebné.

Okrem toho to riešime po fázach. Nemáme prehnané požiadavky, pani Klassová, moduly sa budú rozširovať postupne. Veď napokon, ako povedal pán komisár, jednotlivé právne predpisy – právne predpisy týkajúce sa vody, odpadu a čistého ovzdušia – už obsahujú požiadavku na zber týchto údajov.

Okrem toho má Európa globálne záväzky, pán Nuttall. Keď podpíšeme Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o zmene klímy či akýkoľvek iný dohovor, musíme vedieť zvyšku sveta povedať, či sme si počínali dobre alebo zle.

Chcel by som teda tiež poďakovať tieňovým spravodajcom a Eurostatu, ktorý bude musieť následne vykonať túto prácu. Dúfam, že v Luxemburgu budú k dispozícii potrebné zdroje, pretože bez prostriedkov, bez zdrojov nemožno, samozrejme, túto bilanciu vytvoriť. Parlament by tiež mal v tejto veci pomôcť. Ďakujem veľmi pekne. Ide o dôležitú politickú otázku, ako už niektorí správne pochopili, a je to nová kapitola v preskúmaní činností, ktoré v Európe rok čo rok robíme.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. – (SK) Ďakujem spravodajcovi Leinenovi za predkladanú správu. Stotožňujem sa s ňou v hodnotení návrhu Komisie a chcela by som podotknúť niekoľko viet o tom, aké dôležité sú podobné aktivity.

Merať kvalitu života prostredníctvom ukazovateľov ako hrubý domáci produkt je príliš skratkovité. Odborníci sa na tom zhodujú už pomerne dlhú dobu, ale do politiky sa toto posolstvo dostáva iba nedávno, a aj to vcelku pomaly a ťažko.

Z tohto hľadiska veľmi oceňujem návrh Komisie týkajúci sa európskych environmentálnych ekonomických účtov. Netreba totiž len plošne odmietať skresľujúce indikátory. Ich alternatívou by nemalo byť hodnotenie situácie ohľadom kvality života a životného prostredia na základe dojmov. Naopak, treba prísť s lepšími údajmi a lepšou metodológiou ich zberu a agregovania tak, aby nám lepšie poslúžili – napr. na hodnotenie dopadu politík a ekonomických činností na životné prostredie.

Spolu so spravodajcom by som chcela apelovať, aby sa v návrhu Komisie väčší dôraz kládol na problematiku monitorovania a vyhodnocovania. A v neposlednom rade by som chcela podotknúť, že veľmi dôležité je, aby sa návrh Komisie ešte integrálnejšie včleňoval a odvíjal od strategického dokumentu „Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete“. Možno viac, než čokoľvek iné, bude pri snahách o zlepšenie merania kvality života dôležitá konzistentnosť a systematickosť.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, emisie do ovzdušia a zmena klímy a trvalo udržateľná spotreba a výroba by sa dali monitorovať oveľa účinnejšie, ak by existovali kvalitné údaje o súvislostiach medzi životným prostredím a hospodárstvom. Zber príslušných údajov, ktorý dodnes na úrovni EÚ prebiehal na báze dobrovoľnosti, by teda mal byť povinný. Okrem toho by sa environmentálne údaje, ktoré boli dosiaľ k dispozícii, mali v strednodobom horizonte rozšíriť s cieľom zlepšiť možnosti potrebného hodnotenia európskej politiky v oblasti životného prostredia.

Navrhované nariadenie vytvára v tomto smere spoločný rámec na zber, zostavovanie, zasielanie a hodnotenie európskych environmentálnych ekonomických účtov prostredníctvom spoločnej celoeurópskej metodiky, spoločných noriem, definícií, klasifikácií a účtovných pravidiel na zostavovanie týchto účtov. Toto nariadenie sa vzťahuje na zber a zostavovanie údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach uplatňovaných na rôzne odvetvia hospodárstva a makroekonomické účtovanie materiálových tokov. Presné a dostatočné štatistické údaje o spotrebe energie a zdrojov sú nevyhnutné, ak chceme okrem HDP získať aj ďalšie ukazovatele pokroku a blahobytu. Okrem toho je možné európsku environmentálnu politiku seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje.

17. Výberové konanie na nového výkonného riaditeľa MMF a vonkajšie zastúpenie eurozóny (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o výberovom konaní na nového výkonného riaditeľa MMF a vonkajšom zastúpení eurozóny.

  Olli Rehn, člen Komisie. Vážené poslankyne a vážení poslanci, veľmi vám ďakujem za vaše veľmi výstižné otázky. – Komisia víta rozhodnutie výkonnej rady Medzinárodného menového fondu (MMF) z 20. mája tohto roka, ktoré objasňuje výberové konanie na nového výkonného riaditeľa MMF.

Komisia súhlasí, že výberové konanie musí byť otvorené, transparentné a založené na zásluhách. Umožní to kandidátom zo všetkých členských štátov MMF súťažiť na základe zásluh, pričom sa vezmú do úvahy všetky dôležité aspekty.

Členské štáty EÚ sa dohodli, že podporia kandidáta s najlepšou kvalifikáciou, ktorý dokáže splniť prísne normy nevyhnutné na plnenie povinností, ktoré sú spojené s touto veľmi dôležitou pozíciou. Tento kandidát by predovšetkým musel v minulosti preukázať presvedčivé schopnosti, záväzok k viacstrannej koordinácii a výbornú znalosť medzinárodných hospodárskych, finančných a menových záležitostí. Komisia podporuje túto dohodu.

Komisia plne podporuje kandidatúru Christine Lagardovej. Je to kvalifikovaná a skúsená kandidátka, ktorá si získala rešpekt našich partnerov v medzinárodnom spoločenstve. Nielenže má veľmi dobré znalosti o európskom hospodárstve a rozhodovacom procese EÚ, čo sa v tomto období cení, ale má aj veľmi presvedčivé skúsenosti v oblasti globálneho hospodárskeho riadenia, napríklad prostredníctvom svojho úspešného riadenia predsedníctva G20.

Chcel by som tiež povedať, že minulý rok sa dosiahla na samite G20 v kórejskom Soule dohoda znižovať pomerné zastúpenie Európy vo výkonnej rade MMF o dve miesta s cieľom zvýšiť vplyv a zastúpenie krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom.

Aj keď otázka vonkajšieho zastúpenia eurozóny súvisí s celkovou reformou Medzinárodného menového fondu, nesúvisí priamo s výberovým konaním na nového výkonného riaditeľa MMF. Komisia zastáva názor, že je v spoločnom záujme Európy, Únie a jej členských štátov, aby sa postupne znížil počet miest pre Európsku úniu alebo aspoň eurozónu vo výkonnej rade MMF na jedno miesto. Postupne a progresívne.

Ako viete, som plne zaviazaný reformovať a posilniť hospodárske riadenie EÚ, a to vnútorne aj navonok. Rád na to využívam overený postup Jeana Monneta: Európa sa posúva vpred prostredníctvom konkrétneho pokroku v skutočnom živote, krok za krokom, pričom sa robia väčšie a menšie kroky.

Dokončime preto najprv reformu nášho vnútorného riadenia, ktorá je naliehavo potrebná a ktorá, keď sa bude uplatňovať, bude predstavovať obrovský krok vpred. Potom riešme úlohu vonkajšieho zastúpenia, ktoré po dohode a začiatku uplatňovania bude predstavovať ďalší významný krok vpred. Veľké kroky treba robiť jeden po druhom.

  Corien Wortmann-Kool, v mene poslaneckého klubu PPE. – (NL) Keď do úradu nastupoval predchádzajúci výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF), o význame a účinnosti MMF panovali vážne pochybnosti. Dnes sme múdrejší po tom, čo sme počas krízy tvrdým spôsobom zistili, ako veľmi sme medzinárodne prepojení. Presne v takýchto obdobiach krízy sa naučíte jeden druhého lepšie vyhľadať. Pocítili sme, aké nevyhnutné sú úloha a skúsenosti MMF, dokonca aj pre nás v Európe. Preto je tiež dôležité, aby MMF v nasledujúcich rokoch zohrával kľúčovú úlohu v oblasti globálneho riadenia a lepšej finančnej a menovej stability vo svete.

Poučili sme sa, bohužiaľ, zo skúsenosti počas krízy v eurozóne veľmi bolestivým spôsobom. Chápete, kam týmto mierim. Hovoríme dnes o novom kandidátovi na budúcu pozíciu výkonného riaditeľa MMF. Správne ste poznamenali, že to musí byť otvorený proces. No nemusíme skrývať skutočnosť, že my v Európe máme vynikajúcu kandidátku. Som rada, že aj my v Parlamente môžeme prostredníctvom tejto rozpravy vyjadriť tejto kandidátke našu jasnú podporu.

V období krízy je dôležité mať v tejto vysokej funkcii výnimočne kvalifikovanú ženu, keďže v kríze by ženské vlastnosti mohli poskytnúť skutočnú pridanú hodnotu doplnenú kvalitou. Pani Lagardová má okrem toho skúsenosti na oboch stranách Atlantiku a v oblasti viacstranného riadenia. Aj z tohto hľadiska je vynikajúcou kandidátkou. Dúfam, že s touto podporou vám dokážeme poskytnúť trochu dodatočného tlaku, aby ste podporili kandidatúru pani Lagardovej na pozíciu novej výkonnej riaditeľky MMF.

  Pervenche Berès, v mene skupiny S&D. – (FR) V podstate rozmýšľam, pán komisár, prečo ste chceli urobiť toto vyhlásenie. Svoj prejav ste predsa zakončili tým, že: v podstate všetok náš čas v súčasnosti venujeme reforme hospodárskeho riadenia a že o otázke vonkajšieho zastúpenia sa bude diskutovať neskôr.

Dovoľte mi nesúhlasiť s vaším prístupom, pretože v súčasnosti je jedným z hlavných problémov Európskej únie otázka vonkajšieho zastúpenia eurozóny. Dnes je jasné, ako ľahko by menová vojna mohla zničiť všetko úsilie, ktoré musia občania v eurozóne vyvíjať v mene úsporných opatrení a v mene zlepšenia úrovne štátnych dlhov. Európania preto nesmú vyžadovať tak veľa smerom dovnútra a zároveň nepreukazovať žiaden záujem o to, ako sa darí ich mene, s ktorou to na medzinárodných trhoch hádže, smerom navonok. Bez vnútornej ochrany nemôže existovať vonkajšia ochrana.

Odpusťte mi teda, prosím, že nesúhlasím s vaším prístupom k tejto otázke. Viem, že táto úloha je náročná, ale Európsky parlament už niekoľko rokov podporuje myšlienku priblížiť sa k vytvoreniu vonkajšieho zastúpenia eurozóny, a to najmä v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF).

Musíme pripustiť, že v čase, keď bol za výkonného riaditeľa MMF vymenovaný Dominique Strauss-Kahn, situácia bola veľmi odlišná. Hovorilo sa o tom, aby sa ľudia pri riadení organizácie striedali. Pán Strauss-Kahn sám povedal, že možno bude posledným Európanom na čele MMF. Odvtedy sa však situácia podstatne zmenila. Región, v ktorom je v súčasnosti zásah MMF rozhodujúci, je Európa. Je nám jasné, že pri zásahu MMF zohráva významnú úlohu zásah veľkých amerických investičných bánk. Je nám tiež jasné, že skôr či neskôr by sa MMF mohol zaoberať otázkou hospodárskej situácie USA a oprávnene o nej diskutovať.

To všetko poukazuje na to, že otázka je oveľa zložitejšia, než len rozhodnúť, či by v budúcnosti MMF mala riadiť jedna alebo druhá osoba. Európania by, samozrejme, mali mať svoje zastúpenie – oprávnene by mali zohrávať úlohu v jednej z hlavných inštitúcií. Predovšetkým by som však chcela od vás vedieť, akú politiku chceme presadzovať na medzinárodnom poli. Aký mandát by mal Európan vykonávať na medzinárodnom poli vzhľadom na snahy, ktoré vyvíjame smerom dovnútra, vplyv trhov mimo Európskej únie a vplyv, aký majú trhy na investície, špekulácie a zamestnanosť v Európe?

Okrem toho si myslíme, že ktokoľvek bude v budúcnosti riadiť MMF, bude stáť pred veľkou úlohou: nesmie zničiť pokrok, ktorý dosiahol Dominique Strauss-Kahn, keď trochu posunul hranice Washingtonského konsenzu. V súčasnosti už vidíme sprísňovanie postojov v rámci inštitúcie, čo považujeme za nesprávny prístup.

Na záver chcem povedať, že bude nutné zaoberať sa aj otázkou postavenia MMF v rámci systému Organizácie Spojených národov. Ak Európania podporia určitého kandidáta, musia sa presvedčiť, že mandát, ktorý tejto osobe dajú, je navrhnutý tak, aby jemu alebo jej umožnil presadzovať takú podobu globálneho riadenia, ktorá umožní riešiť úlohy po kríze, pred ktorými stojíme.

  Olle Schmidt, v mene skupiny ALDE. – (SV) Ďakujem za odpoveď, pán Rehn. Očakávame, že do konca júna bude vymenovaný nový výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý nahradí Dominiqua Straussa-Kahna. Ten bol, ako všetci vieme, obvinený z veľmi závažného zločinu, čo, bohužiaľ, možno poškodilo aj povesť MMF. V súčasnosti v tomto nepokojnom období je nutné vymenovať nového kvalifikovaného výkonného riaditeľa pre dôležitú globálnu inštitúciu, ako je táto, a tento proces musí byť otvorený.

Rovnako ako naši kolegovia poslanci vítam kandidatúru francúzskej ministerky financií Christine Lagardovej. Myslím, že všetci ju považujeme za veľmi kvalifikovanú. Okrem toho má podporu viacerých členských štátov a Európskej komisie. Prečo sme sa však nedokázali dohodnúť na spoločnom postupe návrhu kandidatúry? Zvýšilo by to vplyv Európy. Ten nám chýba. Ak by sme uplatnili spoločný postup a ak by Komisia prevzala celkovú zodpovednosť, posilnilo by to aj povesť EÚ, eura a Európy.

V článku 138 Lisabonskej zmluvy sa uvádza, že postavenie eura v medzinárodnom menovom systéme sa musí posilniť. Prečo sa teda nevyužila táto príležitosť? Pán komisár hovoril o tom, že treba robiť krok za krokom, no niekedy možno musíme urobiť malý skok dopredu, aby sme posilnili naše postavenie, hlavne v nepokojnom období. Okrem toho považujem za dôležité poznamenať, že MMF potrebuje rozsiahlu reformu, čo vysvetľuje aj pani Berèsová vo svojej správe. Práca na tejto reforme sa už začala. Je však tiež potrebné diskutovať o zastúpení EÚ v MMF a posilniť ho.

Potrebujeme silnejší MMF, ktorý funguje ako globálny veriteľ. Zhrniem to: potrebujeme silnejší MMF s väčším zastúpením v našom novom globálnom svete a potrebujeme silnejšiu EÚ s jasnejším hlasom. Na záver, pán Rehn, niekedy musíme urobiť skok dopredu.

  Kay Swinburne, v mene skupiny ECR. – V súčasnej neistej hospodárskej atmosfére je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa globálne inštitúcie zriadené s cieľom zabezpečiť finančnú a hospodársku stabilitu, od ktorých sú viaceré krajiny sveta závislé, nepoužívali na symbolické politické vyhlásenia.

Medzinárodný menový fond (MMF) nie je symbolom, ale fungujúcou inštitúciou, ktorá potrebuje na čele niekoho s výbornou znalosťou finančných trhov, potrebnými zručnosťami získanými pri riadení veľkého hospodárstva a schopnosťou sprostredkovať ťažké rozhodnutia širokej verejnosti. Sila kandidatúry Christine Lagardovej nespočíva v tom, že je Európankou, ale v tom, že je to veľmi kvalifikovaná osoba, ktorá preukázala pozoruhodné vodcovské schopnosti počas finančnej krízy. Keďže hlavnou úlohou MMF je pracovať na balíčkoch podmienených štrukturálnymi reformami, ktoré sprevádzajú rozdeľovanie finančných prostriedkov členským štátom v zúfalom stave, myslím si, že pani Lagardová preukázala, že dokáže dobre dohovoriť podmienky zložitých dohôd o kontroverzných otázkach, pričom úspešne spája rôzne strany, aby dosiahli prospešné riešenie.

Nesmieme sa zaoberať len hľadiskom súčasnej krízy eurozóny, ale musíme sa pozrieť aj na to, akým problémom môže MMF čeliť v budúcnosti. Myslím si, že pani Lagardová má potrebné zručnosti a úspešnosť, aby viedla MMF počas tohto nepokojného hospodárskeho obdobia a nasmerovala MMF na cestu k reforme s cieľom zabezpečiť, že bude naďalej významný aj pre ďalšie generácie.

Čo sa týka otázky zastúpenia eurozóny v medzinárodných orgánoch, keďže finančné trhy nerešpektujú vnútroštátne hranice, je mimoriadne dôležité, aby globálne inštitúcie efektívne koordinovali vnútroštátne politiky. Hoci som za väčšiu koordináciu, účinnosť a prepájanie politík, aby sa vyhlo regulačným rozdielom, myslím si, že EÚ nesmie stratiť svoj rôznorodý súbor hlasov v medzinárodných inštitúciách. Kríza ukázala obrovské rozdiely medzi hospodárstvami EÚ, ktoré sú dokonca v rámci eurozóny, nehovoriac o rozdieloch medzi krajinami mimo eurozóny. Všetky naše krajiny postihla súčasná kríza rôzne a máme rozdielne skúsenosti. Jeden hlas nie je taký silný ako množstvo hlasov, ktoré spolu harmonicky znejú.

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Chcel by som uviesť štyri poznámky. Najprv by som sa chcel vrátiť k prejavu pána Schmidta a opäť diskutovať o procese. Keďže ide o takú dôležitú funkciu, akou je výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu, myslím si, že v porovnaní s energiou, aká sa niekedy vkladá do najímania treťoradých manažérov v spoločnostiach, spôsob, akým sa pristupuje k tomuto procesu, poukazuje na nedostatok profesionálnosti.

Čo máme namiesto relatívne otvoreného, transparentného procesu založeného na kritériách? Sériu porád, na ktorých sa stretávajú vedúci predstavitelia štátov alebo vlád, ktorí si navzájom hovoria: „rozhodne by som podporil kandidatúru tej a tej osoby“. To vôbec nepomáha posilniť dôveryhodnosť Európskej únie. V skutočnosti si Európa po epizóde Dominiqua Straussa-Kahna nemôže dovoliť ísť tou najjednoduchšou cestou pri rozhodovaní o tom, kto bude jej kandidátom.

Podľa mňa je to nevyužitá príležitosť. Nemyslím si, že ste za to zodpovedný, vy nie ste ten, čo o tejto otázke rozhoduje. Celkom isto by nám však prospelo prijatie oveľa lepšie organizovaného, lepšie koordinovaného a profesionálnejšieho prístupu.

Po druhé, chcel by som reagovať na pani Swinburnovú. Je načase úprimne odpovedať tým, ktorí ako vy, pani Swinburnová, a vy, pán Farage, naďalej šíria pomýlenú myšlienku, že my Európania budeme schopní ovplyvniť svetové dianie, ktoré sa týka aj nás, prostredníctvom nejednotného vystupovania.

Pani Swinburnová, je úplne v poriadku hovoriť o súzvuku hlasov, ale veľmi dobre viete, že to tak nefunguje. Ak sa v určitom bode ocitneme v situácii, ktorá nezodpovedá demokratickej federácii, hlasy nebudú harmonicky znieť, pretože každý sa bude starať o záujmy svojich voličov. Takto to funguje.

Okrem toho, ak si myslíte, pán Farage a pani Swinburnová, že budete brániť takzvanú suverenitu Spojeného kráľovstva – a to sa týka všetkých členských štátov, či už malých, ako je ten môj, alebo veľkých, akými sú Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo –, ak si myslíte, že sami stále dokážete nejako ovplyvňovať dianie vo svete, potom sa podľa mňa veľmi mýlite.

Moja tretia poznámka sa týka postoja MMF počas krízy v porovnaní s Európskou úniou. Za túto otázku ste, pán komisár, podľa mňa zodpovedný. Nakoniec, spomíname si, že pri všetkých diskusiách vedených trojicou inštitúcií na cestách po rôznych členských štátoch, ktorým sa snažíme pomôcť, nakoniec práve MMF – a takmer nerád to hovorím po všetkom, čo sme my zelení povedali o MMF v 80. a 90. rokoch 20. storočia – je v súčasnosti najrozumnejší. Komisia a centrálna banka pritom stanovujú najťažšie podmienky.

Tento stav vecí nemôžeme ako Európania dovoliť. Nedokážem pochopiť, prečo sa snažíte hrať na väčšieho katolíka, než je pápež. Nie som si istý, či to môžem povedať Fínovi, ale aj tak som to už povedal.

  Jürgen Klute, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Nie je to ani tak záležitosť jednotlivcov, ale predovšetkým záležitosť výberového konania. Ktokoľvek na internete hľadá informácie o výberovom konaní na výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF), prekvapujúco zistí predovšetkým len to, že Spojené štáty a Európa si delia dve hlavné pozície. To znamená, že hospodársky najsilnejšie štáty si v podstate ako menšina medzi sebou delia dohľad nad globálnym hospodárstvom.

To je feudalizmus, čo nemá nič spoločné s demokraciou, a preto to nemôžeme prijať. To, že Dominique Strauss-Kahn odstúpil, predstavuje podľa nášho názoru významnú príležitosť uskutočniť teraz zásadné zmeny v oblasti navrhovania kandidátov a výberového konania, umožniť otvorené, transparentné výberové konanie, založené predovšetkým na zásluhách a kvalifikácii, na čo nedávno vyzývali niektoré mimovládne organizácie.

To by tiež malo zahŕňať kombináciu hlasovania väčšiny členov MMF a väčšinového podielu hlasovacích práv v MMF. Doteraz sa v MMF bral do úvahy iba podiel hlasovacích práv, čo zabezpečuje štrukturálnu väčšinu hospodársky silným krajinám. Tento druh reformy a zmeny výberového konania by predstavoval reformu MMF, ktorá by tiež zodpovedala zmenám globálnych hospodárskych vzťahov a dala by šancu rozvojovým krajinám poskytnúť vlastnú skúsenosť s MMF s cieľom priniesť ďalší rozvoj MMF.

Na záver by som len chcel povedať, že je nutné MMF uložiť povinnosť pracovať v záujme znižovania globálnych nerovnováh a chudoby.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Chcel by som pánovi komisárovi Rehnovi povedať, že som si čítal chartu Medzinárodného menového fondu (MMF). Nič vás tu neprekvapí. Cieľom MMF je podporovať rovnováhu, rast, stabilitu výmenného kurzu, znižovať nerovnováhu a pomáhať krajinám, ktoré sa ocitnú v problémoch. Obvyklým postupom je poskytnúť podporu v oblasti financií a uskutočniť konkurencieschopnú devalváciu.

Nikde sa tu nepíše o tom, že cieľom MMF je podporovať politické experimenty. A presne to mnohými spôsobmi robil Dominique Strauss-Kahn. Použil MMF, aby pomohol požičať peniaze na zlyhávajúci projekt eura, a ako taký bol veľmi zlým kandidátom. Teraz to chcete znásobiť podporou Christine Lagardovej – ďalšej členky európskej politickej elity, ďalšej fanatičky eura, ďalšej osoby, ktorá dôveruje podpore tohto projektu eura. Navyše mám dojem, že keďže má na tom osobný záujem, v skutočnosti je veľmi nevhodnou kandidátkou.

Vyzerá to, akoby EÚ uniesla MMF, aby teraz slúžil ako súčasť podporného mechanizmu pre euro. Nie sú to teda len daňoví poplatníci v členských štátoch eurozóny a mimo eurozóny, ale celý svet, čo teraz musí pomáhať podporovať euro. Problém Grécka sa pritom každým dňom znásobuje.

No myslím si, že určitým spôsobom môžete pani Lagardovú dosť potrebovať, pretože nielenže Grécko bankrotuje, nielenže sa chystáme na štvrtú pôžičku, ale ako som už predtým v tomto Parlamente varoval, vo veľmi krátkom čase sa začne pochybovať aj o odôvodnenosti existencie Európskej centrálnej banky (ECB). Varoval som vás, že sa nedá stále skupovať vlastný nedobytný dlh. Teraz sme však dospeli do štádia, keď do niekoľkých týždňov môžeme ľahko zistiť, že samotná ECB nedokáže splácať dlhy. Takže možno vaša priateľka pani Lagardová môže pomôcť dať pôžičku aj jej.

Zdá sa mi, že je to veľmi zlý výber. Medzinárodné spoločenstvo vám raz povie, kde máte vystúpiť, aj keď možno nie hneď teraz.

  Jean-Paul Gauzès (PPE). – (FR) Vystupujem aj v mene pani Lullingovej a pána Langena. Mali vlastný rečnícky čas, ale uisťujem vás, že ho nevyužijem celý.

Chcel by som len zdôrazniť, ako to tu urobil každý z vás, že proces výberu nového výkonného riaditeľa MMF sa začal.

Je dôležité, aby Európska únia vyjadrila jednomyseľnú a silnú pozíciu, ktorú sprostredkujú nielen jednotlivé členské štáty, ale aj Komisia a vy ste sa k tomu, pán komisár, zaviazali.

Mnohí z nás v tomto Parlamente s výnimkou pána Faragea by boli veľmi radi, keby sa rovnováha medzi Spojenými štátmi a Európou pri nominovaní výkonného riaditeľa MMF a prezidenta Svetovej banky, ktorá bola doteraz populárna, zachovala.

Plne rozumieme, že rozvíjajúce sa krajiny, predovšetkým tie najväčšie, by chceli mať väčšie slovo v rozhodovacom procese v MMF. Je preto dôležité pokračovať v prebiehajúcich reformách v oblasti riadenia tejto medzinárodnej inštitúcie a hlavne v tých reformách, ktoré ste tiež spomenuli, pán komisár. Je však rozhodne priskoro na akékoľvek radikálne zmeny rovnováhy, ktorá je založená na finančných príspevkoch príslušných členských štátov do Medzinárodného menového fondu.

Iba jeden európsky kandidát začal skutočnú kampaň prostredníctvom kontaktovania rôznych členských štátov. Ten kandidát – a inak, je to žena – má požadované schopnosti. Jej schopnosti, politické skúsenosti, morálna autorita a perfektná znalosť angličtiny spojené so skúsenosťami s prácou po celom svete z nej robia ideálnu kandidátku na pozíciu výkonnej riaditeľky MMF.

Výkonný riaditeľ, ako už bolo povedané, sa musí usilovať dosiahnuť konsenzus a byť efektívny v období, keď táto inštitúcia zohráva rozhodujúcu úlohu pri pomoci upraviť hospodársku a finančnú rovnováhu s veľkou cieľavedomosťou. Naša Únia preto musí urobiť všetko potrebné, aby zabezpečila vymenovanie Christine Lagardovej.

  Pervenche Berès (S&D). – (FR) Myslím si, že v tejto rozprave je predsa len obrovský paradox. V podstate je zásadné, aby sa medzi Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) nič nezmenilo. My Európania sme tí, čo by mali mať prospech z fungujúcej mnohostrannosti, ale mnohostrannosť nebude fungovať, ak sa rozvíjajúce sa krajiny zapájajú len v obmedzenej miere v skupine G20 alebo inde. K tejto otázke musíme naozaj pristupovať dynamicky a musíme sa na ňu pozerať v širšom kontexte. Okrem toho považujem za dosť paradoxné, že teraz, keď začíname naliehavú kampaň za to, aby bola na čele MMF Európanka, nejdeme ako Európania príkladom tým, že by sme povedali, pán komisár, že toto je krok smerom k vonkajšiemu zastúpeniu eurozóny.

Čo vysvetľuje vašu veľkú netrpezlivosť a odhodlanosť, aby bola vymenovaná Európanka, ak nie vaša túžba urobiť tento krok, o ktorom nám tvrdíte, že nie je naliehavý a môže počkať? Ak chceme pomôcť mnohostrannosti, musíme sami ísť príkladom, byť dôslední a ukázať, ako dobre to môže v budúcnosti fungovať. MMF totiž zohráva absolútne rozhodujúcu úlohu v oblasti globálneho riadenia, úlohu, ktorá presahuje otázku európskeho dlhu a stavu štátnych dlhov európskych krajín, ktoré majú problémy. Je to kľúčová úloha, ale úloha MMF je okrem stabilizovania trhov aj pomoc pri náprave globálnych nerovnováh, ktoré spôsobili túto krízu.

V súčasnosti je jasné, že túto absolútne rozhodujúcu otázku riadenia neberiete do úvahy pri spôsobe, akým podporujete alebo nepodporujete určitého kandidáta. No práve to zaujíma nás socialistov. Chceme, aby MMF zohrával úlohu v globálnom riadení s cieľom napraviť nerovnováhy, ktoré spôsobili túto krízu.

  Patrick Le Hyaric (GUE/NGL). – (FR) Tak ako všetkým ostatným v tomto Parlamente mi nie je ľahostajná použitá metóda výberu budúceho výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu, no ľudí najviac zaujíma informácia, akú novú úlohu má táto medzinárodná inštitúcia v úmysle uskutočniť s cieľom pomôcť ukončiť súčasnú vážnu hospodársku, finančnú, rozpočtovú a menovú krízu.

Medzinárodný menový fond sa potrebuje stať oveľa demokratickejším a zamerať sa na ľudský rozvoj, vzdelávanie a zamestnanosť. Blokovacia menšina Spojených štátov by sa mala podľa mňa zrušiť. Hlasovacie práva rozvíjajúcich sa krajín by sa mali značne zvýšiť.

MMF by mal byť nástrojom proti špekulácii, ktorá v súčasnosti dusí ľudí, účinným nástrojom stabilizácie poľnohospodárskych a komoditných trhov s cieľom bojovať proti daňovým rajom, o ktorých ľudia často rozprávajú. Namiesto menovej vojny by MMF malo spustiť významný nový projekt, projekt spoločnej svetovej meny pre spoluprácu namiesto hospodárskej vojny a hospodárskej súťaže.

Predovšetkým by sme sa mali zaoberať touto otázkou, aby sa ľuďom zlepšila životná úroveň a bankári sa prestali obohacovať prostredníctvom plienenia krajín.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE). – (PL) Je poľutovaniahodné, že o MMF sa v poslednom čase diskutovalo len v súvislosti s aférou týkajúcou sa jeho bývalého šéfa Dominiqua Straussa-Kahna. Neutrpela tým len táto dôležitá funkcia a celá inštitúcia, ale aj prestíž európskeho politika, ktorý zastával túto dôležitú funkciu. Myslím si, že ak v dôsledku toho konečne prestaneme tolerovať správanie, o ktorom každý vedel a ktoré bolo príliš všeobecne akceptované, bol by to jeden pozitívny výsledok tejto celej hroznej aféry. Teraz sa však musíme snažiť napraviť povesť tejto funkcie a inštitúcie MMF. Na to, aby sa to podarilo, musíme na túto pozíciu navrhnúť kvalifikovanú osobu, ktorá dokáže udržať pokoj na trhoch, v médiách a vo verejnej mienke v tejto v súčasnosti veľmi zložitej situácii. Je dôležité, aby tento kandidát bol dôveryhodný. Christine Lagardovú uznal v roku 2009 denník Financial Times za najlepšiu ministerku financií v eurozóne. Pán komisár už spomenul, ako úspešne viedla predsedníctvo G20. Je to osoba, o ktorej dôveryhodnosti sa nedá pochybovať. Nemôžeme podceňovať úlohu MMF, predovšetkým teraz, keď finančná a hospodárska kríza zasiahla mnohé krajiny v Európe. V tejto inštitúcii by preto malo byť prítomné európske myslenie. Potrebujeme v tejto funkcii niekoho, kto chápe význam súčasnej krízy. Viem, že keď sa bude Christine Lagardová v MMF zaoberať globálnymi financiami a používať schopnosti a medzinárodné skúsenosti, ktoré nadobudla v Európskej únii, neprestane sledovať európske záujmy. Sama povedala, že ak by bola vybraná na túto pozíciu, priniesla by do MMF všetky svoje skúsenosti ako právnička, výkonná riaditeľka, ministerka a žena. Venujme, prosím, mimoriadnu pozornosť poslednému prvku, ktorý je v tejto situácii veľmi dôležitý.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Proces výmeny výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je neoddeliteľný od ťažkostí a rozporov, ktorým je v súčasnosti vystavený kapitalistický systém vzhľadom na vlastnú zhoršujúcu sa krízu. Prebiehajúca zmena jednej z inštitúcií na vrchole systému je neoddeliteľne prepojená s nezhodami medzi rôznymi frakciami veľkého kapitálu, kde sa objavujú konflikty medzi hlavnými mocnosťami. Okrem toho je neoddeliteľná od nevyriešenej otázky reformy menového systému a spolu s ňou menovej vojny pre hegemóniu dolára na globálnej úrovni. Je to vojna, ktorej dôsledky sa hádžu na chrbty pracujúcich a ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, ako môžeme vidieť v Európskej únii.

Bez akéhokoľvek zakrývania skutočnosti, do akej obrovskej miery sú politici ľavého stredu svojimi pretrvávajúcimi vzťahmi s neoliberalizmom zodpovední za tento proces, je táto zmena tiež neoddeliteľná od konfliktu medzi tými, ktorí súhlasia s potrebou reštrukturalizovať dlhy v rámci eurozóny, a tými, ktorí naliehajú, aby sme sa ďalej slepo naháňali za novým spôsobom inštitucionalizovaného a otvorene koloniálneho zásahu.

V každom prípade sa zdá, že obe skupiny sú odhodlané posunúť vykorisťovanie a potláčanie pracujúcich a ľudí na nové úrovne.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Zdalo by sa, že 21. storočie sa zapíše do dejín vojnou medzi politickou mocou a mocou finančných inštitúcií. Vo svete existujú krajiny, ktoré sú doslovne riadené anonymnými finančnými inštitúciami a ktorých občanov vodia z jednej strany na druhú. Ich osud určuje to, čo robia trhy.

Myslím si, že pani Lagardová bude dôstojnou a schopnou zástupkyňou Európskej únie. Má dobrú kvalifikáciu pre túto prácu vďaka skúsenostiam, ktoré nadobudla počas tohto nepokojného obdobia hospodárskej krízy, a myslím si, že bude dôstojnou zástupkyňou európskeho hospodárstva v rámci globálneho hospodárskeho riadenia.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Myslím si, že je dôležité, aby bola pani Lagardová vymenovaná do tejto vedúcej funkcie. Vo Francúzsku preukázala, že rozumie hospodárstvu, že okrem toho podporuje predovšetkým malé a stredné podniky a že berie ohľad na tých, ktorí skutočne pracujú a nejakým spôsobom prispievajú. Zlepšovanie životnej úrovne ľudí je určite aj zásadou Medzinárodného menového fondu. Prerozdelenie je možné len vtedy, ak sa v skutočnosti vyrába niečo, čo sa dá prerozdeliť.

Reforma Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky je preto absolútnou prioritou. Musíme sa uistiť, že tie krajiny, ktoré majú finančné problémy, si z toho vezmú nevyhnutné ponaučenie, a že sa náležité znalosti, čo sa týka spôsobu, akým sa intenzívne snažíme riešiť tieto problémy v Európskej únii, posunú ďalej.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Rozprava, ktorú tu vedieme, sa vyhýba tým najdôležitejším otázkam. Inými slovami, nezaoberáme sa v nej vážnym problémom, ktorý predstavuje medzinárodný kapitalizmus. Je to problém finančných trhov, ktoré kontrolujú naše hospodárstva, ktoré sa snažia samotným krajinám vnútiť svoje pravidlá, ktoré naďalej zhoršujú nerovnosť, diskrimináciu a útoky na práva pracujúcich a základné verejné služby a ktoré prispievajú k zvyšovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia, nielen medzinárodne, v menej rozvinutých krajinách, ale aj tu v Európskej únii a v mnohých našich členských štátoch.

Preto bolo potrebné, aby Komisia prijala dôraznú pozíciu s cieľom zmeniť situáciu, zbaviť sa daňových rajov, dohliadať na finančné trhy a zabrániť zhoršovaniu nerovnosti a vykorisťovania.

  Olli Rehn, člen Komisie. – Vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade sa vám chcem poďakovať za veľmi zmysluplnú rozpravu. Myslím si, že v tomto Parlamente vládne široká zhoda, nie úplná, ale široká zhoda, o výberovom konaní na nového výkonného riaditeľa MMF. Musí byť otvorené, transparentné a založené na zásluhách.

Mám okrem toho pocit, že je tu široká podpora, možno nie úplná, ale široká podpora, pani Lagardovej, ktorú už podporili členské štáty EÚ a Komisia ako svoju kandidátku na výkonnú riaditeľku MMF.

Chcel by som uviesť tri poznámky, aby som odpovedal na niektoré názory vyjadrené počas rozpravy. Po prvé, MMF zohrával v spolupráci s Európskou úniou kľúčovú úlohu pri prekonaní krízy štátneho dlhu v Európe, k čomu významnou mierou prispel Dominique Strauss-Kahn ako výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu.

Hoci stále čelíme značnému nepokoju v niektorých oblastiach trhov so štátnym dlhom niektorých krajín, dokázali sme zabrániť kríze štátneho dlhu a ochrániť prebiehajúcu hospodársku obnovu v Európe. Práca musí, samozrejme, pokračovať a stále máme pred sebou zložité rozhodnutia, v neposlednom rade v nasledujúcich týždňoch v júni. Pripomeňme si však, že na európskej pôde sa neodohrala žiadna katastrofa typu Lehman Brothers, a musíme sa uistiť, aby sa neodohrala ani v budúcnosti. Poškodilo by to hospodársky rast a zlepšujúcu sa zamestnanosť v Európe.

Po druhé, máme veľmi dobrú spoluprácu medzi Komisiou, Európskou centrálnou bankou (ECB) a MMF, čo sa týka tlmenia finančného nepokoja. Nebolo to samozrejmé, keď sme pred rokom a pol začínali. Každá z týchto troch inštitúcií má vlastné pravidlá, vlastnú filozofiu a vlastnú nezávislosť a nebolo samozrejmé, že dokážu spolupracovať s cieľom prekonať tieto problémy. Dovolím si však povedať, že prevládol pragmatický zmysel pre povedomie o kríze a pomohol nám spolupracovať s cieľom zabrániť kríze štátneho dlhu a ochrániť hospodársku obnovu.

Po tretie, súhlasím, že musíme reformovať naše vonkajšie zastúpenie. Ako som povedal na úvod, máme teraz pred sebou obrovskú úlohu, predovšetkým dokončiť reformu vnútorného hospodárskeho riadenia. Práve na tom pracujeme a počítam s vami, že nám prácu umožníte dokončiť v priebehu júna, pred letnou prestávkou. Je to mimoriadne dôležité pre dôveryhodnosť Európskej únie v tomto období krízy. Urobme teda všetci to najlepšie, čo dokážeme, aby sme zabezpečili, že dokončíme túto nevyhnutnú reformu hospodárskeho riadenia EÚ.

Z dlhodobého hľadiska je naším cieľom jedno kreslo, aspoň pre eurozónu. Z krátkodobého hľadiska potrebujeme lepšiu praktickú a pragmatickú politickú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ, ktoré sú zastúpené v G20, G7 alebo v MMF. Musím povedať, že som v tejto súvislosti videl mnoho konkrétnych zlepšení. Členské štáty EÚ, ktoré sú zastúpené v G20, MMF alebo G7 väčšinou majú spoločné ciele a väčšinou spolupracujú ako jednotný orchester a nie s rôznymi hlasmi.

Áno, máme veľký priestor na zlepšenie a musíme o tom dôkladne diskutovať. Ako som však povedal, dokončime najprv reformu vnútorného riadenia a potom sa môžeme vrátiť k otázke, ako zlepšiť naše vonkajšie zastúpenie. Práva krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom znamenajú, že je v hlavnom záujme Európskej únie, jej občanov a členských štátov, aby sme boli jednotnejší, a teda efektívnejší pri presadzovaní našich záležitostí a záujmov na globálnej scéne.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Ktokoľvek sa stane novým výkonným riaditeľom MMF, bude mať pred sebou obrovskú úlohu. Nasledujúce roky budú pravdepodobne ovplyvnené veľkými medzinárodnými reformami v oblasti financií a hospodárskeho riadenia. Sú mnohí vynikajúci kandidáti a dúfam, že výber je založený na zásluhách a nie na politike. V skutočnosti EÚ nevyužíva svoj potenciál na globálnej úrovni, či už je to v G20, MMF alebo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Nevystupuje jednotne a súdržne, ale s množstvom hlasov. Je to závažný nedostatok, ktorý zvlášť zasahuje menšie členské štáty, ktorým chýba diplomatická sila väčších krajín. Ak by boli politické pozície prijímané transparentne a demokraticky, mali by sme prospech z toho, že by EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu pri pretváraní medzinárodného menového a finančného systému. Výbor pre hospodárske a menové veci v súčasnosti pripravuje správu o globálnom hospodárskom riadení, ktorá, dúfam, bude viesť k návrhom Komisie na zlepšenia vonkajšieho zastúpenia EÚ v tejto oblasti. EÚ je hospodárskym zoskupením, ktoré zastupuje vyše 450 miliónov ľudí, s menou, ktorá je vo svete druhou medzinárodnou rezervnou menou. Ak sa však sami nebudeme brať vážne, nebude nás brať vážne ani zvyšok sveta.

18. Siedmy program EÚ v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Audyho v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (A7-0160/2011).

  Jean-Pierre Audy, spravodajca. – (FR) Zišli sme sa tu, aby sme hodnotili siedmy rámcový program pre výskum na obdobie 2007 – 2013, ktorý má rozpočet vo výške 51 miliárd EUR. Je to najväčší program na svete a túto sumu treba porovnať so 17 miliardami EUR, ktoré boli vyčlenené na program na obdobie 2000 – 2006, ktorý trval päť rokov, kým tento program je určený na sedem rokov.

Rokovania o siedmom rámcovom programe sa uskutočnili v roku 2006 a vzťahovali sa – opakujem – na obdobie 2007 – 2013. Po týchto rokovaniach máme teraz tri nové prvky, ktoré si vyžadujú, aby sme upriamili pozornosť na hodnotenie programu.

Po prvé, Európska únia sa vyrovnáva s neúspechom lisabonskej stratégie, ktorú navrhla Európska rada v roku 2000 s cieľom vytvoriť z Európskej únie do roku 2010 najvýznamnejšiu znalostnú ekonomiku na svete. Teraz máme stratégiu EÚ 2020. Druhý nový prvok: neúspech ústavnej zmluvy. Dnes je v platnosti Lisabonská zmluva a prináša so sebou nové právomoci. Tretí nový prvok: finančná kríza, ktorá sa k nám dostala zo Spojených štátov v roku 2008.

Vzhľadom na tieto tri nové prvky sa musíme zamyslieť nad rokmi 2011 – 2013. Žijeme v mimoriadne nestabilných pokrízových rokoch a v týchto časoch skromných verejných prostriedkov sú sumy, o ktoré ide, významné. Na prvé tri roky je naplánovaných 26 miliárd EUR. Na programy v rokoch 2011, 2012 a 2013 nám zostáva vyčleniť 28,5 miliardy EUR. Preto si musíme dobre rozmyslieť, aké odkazy chceme vyslať Európskej komisii, aby prispôsobila svoju politiku v oblasti výskumu hlavným úlohám dneška.

Ďalší rečníci budú hovoriť o tom, čo som povedal, podrobnejšie, chcel by som však zdôrazniť dve veci: prvou je zjednodušenie a druhou reakcia na hlavné problémy, ktorým čelíme.

Pokiaľ ide o zjednodušenie, kolegyňa pani Carvalhová bude podrobne analyzovať svoju vynikajúcu správu a, pani komisárka, vítame rozhodnutie Komisie z 24. januára 2011 o vytvorení jediného registračného nástroja (URF), no musíme ísť ďalej. Musíme zjednodušiť budúcnosť a nechať minulosť za sebou. Ako bývalá členka kolégia Európskeho dvora audítorov ste so všetkými týmito otázkami dobre oboznámená. Trojročná reforma rozpočtových pravidiel nám umožní vytvoriť právny základ pre toto zjednodušenie, nemyslím si však, že manipulácia s prípustným rizikom chyby je tou správnou cestou. Naše pravidlá musíme zjednodušiť a počet chýb znížime týmto zjednodušením.

V prípade nezhody medzi audítormi Komisie a orgánmi, u ktorých sa vykonáva audit, navrhujem, aby sa pripustila možnosť vykonávania nezávislých „protiauditov“ a aby pri akýchkoľvek sporoch, ktoré by vznikli medzi orgánmi, u ktorých sa vykonáva audit, a Komisiou, mohol zasahovať sprostredkovateľ, aby sme o riešenie sporov nemuseli žiadať Súdny dvor. Pani komisárka, túto otázku musíme naozaj vyriešiť.

Ďalej máme dôležité úlohy. Do tejto priemyselnej politiky stratégie Európa 2020 musíme viac zapojiť priemyselné odvetvie, predovšetkým európskym patentom, a musíme zvýšiť účasť malých a stredných podnikov (MSP) a žien. Infraštruktúru by mali spolufinancovať rámcový program, Európska investičná banka, štrukturálne fondy a vnútroštátne politiky. Musíme podporovať výnimočnosť a zabezpečiť rovnomerné rozdelenie výskumnej infraštruktúry v celej Európskej únii. Dnes nevieme, ktorým krajinám bude v horizonte piatich rokov udelená Nobelova cena. Musíme rešpektovať aj naše medzinárodné záväzky, napríklad medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER).

A napokon, v tejto správe navrhujeme, aby sa v budúcnosti suma na financovanie výskumu zdvojnásobila s cieľom vytvoriť s pomocou Európskej rady pre výskum tento Európsky výskumný priestor. Je to rozhodujúce pre rast, ktorý potrebujeme, aby sme mohli financovať naše sociálne ambície a dodržiavať naše záväzky v oblasti životného prostredia.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Chcela by som poďakovať za túto príležitosť prehovoriť k vám všetkým pred záverečným hlasovaním, ktoré sa uskutoční v pléne zajtra predpoludním, o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu. Vykonávanie siedmeho rámcového programu a následný pokrok k navrhovanému spoločnému strategickému rámcu pre výskum a inovácie predstavujú dlhú postupnosť jednotlivých, napriek tomu však významných krokov. Som presvedčená, že dnešná rozprava predstavuje jeden z týchto významných krokov.

Dnešnej rozprave predchádzali mesiace usilovnej práce pána Audyho, tieňových spravodajcov a ďalších členov Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, ako aj členov Výboru pre rozpočet. Hodnotenie znamená veľmi málo, keď sa výsledky nepredložia, neprediskutujú, nespochybnia a samotné zainteresované strany, ktorým má slúžiť, ho buď skutočne akceptujú, alebo niekedy zamietnu. V tomto procese zohráva, samozrejme, veľmi dôležitú úlohu Parlament, nielen tým, že prináša široký prierez skúseností z politického a verejného života, ale čo je rovnako dôležité, z mnohých oblastí hlbokých znalostí, ktorými disponujú poslanci.

Dovoľte mi uviesť niekoľko stručných úvodných poznámok k samotnej správe. Po prvé, je to bohatá a komplexná správa, ktorá sa konštruktívnym spôsobom zaoberá kľúčovými otázkami, na ktoré upozornilo priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu. Je veľmi povzbudzujúce vidieť, že správa o priebežnom hodnotení podnietila veľmi vecné odpovede zo strany inštitúcií a že tieto odpovede, aj keď niekedy kladú dôraz na rozdielne veci, v podstate súhlasia s hlavnými zisteniami a odporúčaniami nezávislých hodnotiacich odborníkov.

Komisiu teší, že Parlament uznáva kvalitu tejto hodnotiacej práce. Komisia konštatuje, že hlavné body uvedené v predloženej správe sa zhodujú s kľúčovými otázkami, ktorými sa zaoberá odpoveď Komisie na hodnotiacu správu. Aj keď nemusí existovať úplná zhoda vo všetkých podrobnostiach, je dôležité poznamenať, že existuje základné spoločné porozumenie o dôležitých otázkach, najmä potrebe komplexnej stratégie na podporenie výskumu a inovácií v kontexte stratégie Európa 2020, potrebe sprístupniť program širokému rozsahu možných prispievateľov v celej Európe a potrebe ďalšieho zjednodušenia postupov, aby sa všetkým účastníkom umožnilo sústrediť sa na tvorivosť a nie na byrokraciu.

Komisia zdôrazňuje svoj zámer prijať v zostávajúcich rokoch siedmeho rámcového programu konkrétne opatrenia na realizáciu maximálneho počtu vecných návrhov, ktoré predložili hodnotitelia. Napríklad, ako nám pripomenul pán Audy, už sme vykonali tri konkrétne opatrenia na zjednodušenie siedmeho rámcového programu: väčšie využívanie priemerných nákladov na zamestnancov, jednoduchšie postupy pre konateľov vlastniacich malé a stredné podniky a zúčtovací výbor, aby sa zaistil spoločný výklad pravidiel.

Odporúčania a názory vyjadrené v tomto priebežnom hodnotní majú zároveň, samozrejme, rozhodujúci význam pre prípravu budúcich činností v oblasti výskumu a inovácií. Bude k nim patriť významný krok v zjednodušení, ktoré umožnia spoločný strategický rámec, nové pravidlá účasti a – s vašou pomocou – revidované zjednodušené rozpočtové pravidlá.

Komisia sa teší na pokračovanie tejto rozpravy prostredníctvom nadchádzajúcich diskusií. Poznámky a otázky, ktoré dnes predložíte, nám preto pomôžu ešte viac zlepšiť naše porozumenie.

  Carl Haglund, spravodajca Výboru pre rozpočet požiadaného o stanovisko. – (SV) Rád by som poďakoval našej úžasnej pani komisárke za jej pevný záväzok v oblasti výskumu a chcel by som poďakovať aj pánovi spravodajcovi. Mám tú česť pracovať ako spravodajca Výboru pre rozpočet v záležitostiach týkajúcich sa výskumu a mám niekoľko stručných poznámok od nášho výboru.

Chcel by som začať jednou kritickou poznámkou, konkrétne, že by bolo dobré, keby hodnotenia tohto druhu mohli prísť v správnom čase. Uľahčilo by nám to prácu, ale vo všetkých ostatných ohľadoch je toto hodnotenie dobré. Výbor pre rozpočet si myslí, že je dôležité v budúcnosti zlepšiť a posilniť prepojenie medzi výskumom a priemyslom, aby sa potenciál nových inovácií a myšlienok v praxi skutočne využíval.

Tiež by sme chceli zdôrazniť skutočnosť, že musíme mať odvahu riskovať. Dobré výsledky, ktoré chceme, nedosiahneme bez rizík. Ďalšia vec, ktorú spomenula samotná pani komisárka, bola otázka zjednodušovania postupov a znižovania súčasnej byrokracie. To je mimoriadne dôležité. V neposlednom rade by som vám chcel pripomenúť, že musíme byť schopní vykonávať stratégiu Európa 2020 v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum; nemôžeme čakať na ďalší program.

  Maria Da Graça Carvalho, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PT) Dovoľte mi na úvod zablahoželať pánovi spravodajcovi k vynikajúcej správe a tiež k spôsobu, akým túto prácu vykonával. Súčasný rámcový program je strategicky dôležitý pre konkurencieschopnosť a zamestnateľnosť v Európe. Z jeho finančných prostriedkov sa má vyčerpať ešte 50 %. Preto je priebežné hodnotenie súčasného rámcového programu rozhodujúce, aby mohol počas druhej polovice svojej existencie účinne prispievať k ozdraveniu európskeho hospodárstva.

Z hľadiska hlavných odporúčaní pre hodnotenie by som chcela poukázať na dôležitosť zjednodušenia prístupu k finančným prostriedkom, prispôsobenia tematických priorít a vhodnosti pravidiel novým úlohám. Zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom určeným na výskum umožní, aby pravidlá a postupy boli jednoduchšie, jasnejšie a transparentnejšie. Všetky odporúčania uvedené v správe, ktoré sa týkajú zjednodušenia, ale nevyžadujú si revíziu rozpočtových pravidiel, by mali byť preto ešte stále zahrnuté do siedmeho rámcového programu. Chcela by som Komisii zablahoželať k opatreniam, ktoré už boli vykonané.

Po druhé, chcela by som poukázať na to, že je potrebné klásť väčší dôraz na tematické oblasti, ktoré sú rozhodujúce pre budúcnosť Európy, ako je energetická bezpečnosť, životné prostredie a zdravotná starostlivosť.

Po tretie, prispôsobenie pravidiel účasti v nových úlohách umožní napríklad väčšiu účasť malých a stredných podnikov (MSP) a mladých výskumných pracovníkov vo výskumných projektoch.

A na záver, vítam usmernenia pre nasledujúci rámcový program. Osobitne by som chcela zdôrazniť odporúčanie, aby sa v budúcom finančnom rámci EÚ podstatne zvýšil rozpočet na vedu a inovácie. Len tak sa Európa stane konkurencieschopnou a prosperujúcou.

  Britta Thomsen, v mene skupiny S&D. – (DA) V prvom rade by som chcela poďakovať pánovi Audymu za jeho vynikajúcu spoluprácu pri hodnotení rámcového programu pre výskum. EÚ čelí obrovskej výzve, ktorá prichádza z takých krajín ako Čína, India a Brazília. Tieto krajiny zaznamenávajú veľký hospodársky rozvoj. Pri vytváraní rastu a pracovných miest prostredníctvom výskumu a inovácií musíme byť preto ešte lepší – v opačnom prípade bude EÚ zo súťaže o nové vedomosti vylúčená.

Siedmy rámcový program bol úspešný, ale ešte stále je tu priestor na zlepšenie. Pri rokovaniach o ôsmom rámcovom programe mám tri priority. Musíme zjednodušiť postupy pri podávaní žiadostí a pri predkladaní správ. Musíme sa jednoducho zaoberať byrokraciou. Po druhé, musíme mať odvahu usilovať sa o slobodu a pružnosť. Samotní výskumní pracovníci musia mať slobodu výberu najdôležitejších oblastí výskumu a tento program musí byť predovšetkým dostatočne pružný, aby umožnil riešiť úlohy zajtrajška. To vytvorí lepšie výsledky. Musíme zlepšiť aj našu schopnosť interdisciplinárne pracovať a myslieť.

  Frédérique Ries, v mene skupiny ALDE. – (FR) Siedmy rámcový program pre výskum je najväčší výskumný program na svete: na súčasné obdobie 2007 – 2013 má rozpočet vo výške 54,6 miliardy EUR a do dnešného dňa financoval viac ako 9 000 projektov. Otázka znie, či jeho výsledky stoja za túto veľkú investíciu.

Súdiac podľa predchádzajúcich vystúpení si myslím, že táto otázka je čiastočne aj odpoveďou. Európa sa snaží zo všetkých síl a hlavné dôvody poznáme, pretože bolo na ne poukázané: všeobecne povedané, pokiaľ ide o výskum a vývoj, v Európe existujú rozdiely medzi severom a juhom. Európa zaostáva aj z hľadiska výdavkov podnikov na výskum a vývoj, a ako povedal náš spravodajca, výskumní pracovníci a MSP majú problémy s prístupom k rôznym programom.

Našťastie je tu priestor pre optimizmus, pretože Rada, Parlament a Komisia sa v tejto otázke plne zhodujú a uvedomujú si túto potrebu presunúť zameranie európskeho výskumu a inovácií na súčasné hlavné sociálne a hospodárske úlohy. Myslím, samozrejme, na zmenu klímy – otázku, o ktorej sa už diskutovalo –, ale myslím aj na energetickú bezpečnosť v období po Fukušime, ktorú budeme musieť zvládnuť, a potravinovú bezpečnosť ohrozenú baktériou E. Coli.

Veľmi dôležité je tiež vyhnúť sa tomu, aby sa naraz robilo príliš veľa – v tejto súvislosti sa, samozrejme, stotožňujem so želaním pána Audyho, aby sa stanovili jasne definované priority európskeho výskumu. Táto myšlienka je vyjadrená v odseku 9 správy. Európa si musí zabezpečiť prostriedky na dosiahnutie osobitných hlavných cieľov. Pán spravodajca spomenul aj 28 miliárd EUR, ktoré sa ešte majú vyčleniť na zostávajúce tri roky.

Pretože hovoríme o osobitných prioritách a oblastiach, na záver uvediem konkrétne jednu z týchto oblastí – nanotechnológie –, do ktorej je podľa mňa potrebné viac investovať vzhľadom na veľký počet odvetví, v ktorých sa môžu nanotechnológie potenciálne využívať: lekárstvo, poľnohospodársko-potravinárska výroba, elektronika, nové materiály a nové energie. Áno, začatie tejto revolúcie je záležitosťou našich odborníkov, ale Európska únia – už budem končiť – musí prevziať vedúcu úlohu a podmaniť si toto územie nekonečne malého.

  Vicky Ford, v mene skupiny ECR. – Výskum a inovácie sú rozhodujúce na dosiahnutie rastu a splnenie našich najväčších úloh. Videla som veľmi vynikajúci výskum financovaný prostredníctvom európskych grantov v rámci spoločných projektov aj cezhraničných projektov a individuálnych grantov poskytovaných skúseným vedeckým pracovníkom.

Európsky rámcový program má však povesť najbyrokratickejšieho programu na svete. Pani komisárka, stále si myslím, že pre zjednodušenie môžete urobiť viac. Peniaze sú obmedzené a finančné prostriedky sa musia dostať rýchlo k vedcom v laboratóriu a nielen k tým, ktorí vypĺňajú tlačivá a kontrolujú účty.

Nemôže sa financovať každá ponuka a merať pridanú hodnotu vo svete výskumu je, samozrejme, problematické, ale nie som presvedčená, že jedinou cestou vpred je spoločný európsky systém na hodnotenie výkonu. Potrebujeme vedcov, ktorí budú konkurovať najlepším na svete a mali by byť hodnotení na svetovej scéne. Okrem toho nesmieme opustiť zásadu výnimočnosti. Napríklad Európska rada pre výskum urobila veľa na podporu jednotlivých vedeckých pracovníkov. Ak sa jej mandát zmení na podporu tímových projektov, nesmie to byť na úkor podporovania vynikajúcich jednotlivcov.

Bola by som rada, keby sa na výskum vyčleňovalo viac finančných prostriedkov, ale bankový účet nie je bezodný. Ja a naša skupina nemôžeme podporiť zdvojnásobenie rozpočtu EÚ v jednej oblasti bez záväzku preukázať, odkiaľ tieto peniaze prídu. Namiesto toho by sme uvítali, keby verejné finančné prostriedky fungovali rozumnejšie, spoločne so súkromnými investíciami a aj prostredníctvom lepšieho verejného obstarávania.

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Na úvod by som chcela predovšetkým poďakovať pánovi Audymu za prácu, ktorú vykonal, a za vynikajúcu spoluprácu s nami všetkými, vo všetkých skupinách, a za otvorenosť, ktorú preukazoval počas celého postupu.

Myslím si, že hodnotenie siedmeho rámcového programu je absolútne kľúčové. Dôrazne upozorňujem na dôležitosť otázok ako transparentnosť, zjednodušenie a prerozdelenie, ktoré sú podstatné a sú jasne načrtnuté v tejto správe a v pozíciách, ktoré prijíma Parlament.

Myslím si, že výskum a inovácie sú základnými príspevkami k spravodlivejšiemu, viac prerozdeľujúcemu a udržateľnejšiemu rozvojovému modelu, preto nemôžeme niektoré faktory vynechať. Pretože mnohé faktory sa tu už spomínali, zmienim sa o tých, na ktoré sa často zabúda.

Po prvé, hodnotenie jasne ukázalo, že rozdeľovanie finančných prostriedkov určených na výskum je naďalej príliš koncentrované a nemôžeme si dovoliť na to zabudnúť. Niektoré krajiny, výskumné jednotky a centrá a veľké priemyselné odvetvia majú možnosť jednoduchšieho prístupu k finančným prostriedkom na výskum než iné. S týmto modelom nemôžeme súhlasiť. Musíme dosiahnuť nárast účasti nových členských štátov a krajín juhu, ktoré, mimochodom, zhodou okolností najviac potrebujú prístup k financovaniu.

Po druhé, som presvedčená, že zvýšiť by sa mala aj účasť skutočných účastníkov a organizácií občianskej spoločnosti. Dôležitú úlohu naďalej predstavujú malé a stredné podniky (MSP).

Po tretie, poznámka k neistote výskumnej práce: vysokokvalitný alebo vynikajúci výskum nebude možný, ak budeme naďalej tolerovať, aby výskumní pracovníci v určitých častiach Európy boli vystavení pracovným podmienkam, ktoré nie sú hodné tohto mena. Nakoniec by som sa chcela predovšetkým poďakovať za vykonanú prácu. Myslím si, že pre Parlament je to dôležitý krok.

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD. – Chcem sa poďakovať pánovi Audymu za vynikajúcu správu. Siedmy rámcový program je najväčší výskumný program na svete a je dobré, aby sme urobili priebežné hodnotenie.

Predovšetkým som veľmi rada, že existuje jednomyseľná požiadavka na opatrenia na zjednodušenie našich pravidiel týkajúcich sa spôsobov financovania. Po druhé, je dôležité, aby sme sa zamerali na nedostatočnú účasť MSP v programe a aby sme vyzvali na opatrenia na jej zlepšenie predovšetkým preto, lebo od nich závisí budúci rast a tvorba pracovných miest v EÚ. Po tretie, dôrazne podporujem akcie Márie Curiovej. Chcela by som tiež doplniť, že zo strednodobého hľadiska by bolo dôležité vypracovať mechanizmus na hodnotenie a posúdenie pokroku a merateľného vplyvu inovačných politík a programov v EÚ.

Na záver musím povedať, že úroveň financovania siedmeho rámcového programu sa musí zachovať, pretože si uvedomujeme, že investície do výskumu a vývoja sú rozhodujúce na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

  Herbert Reul (PPE). – (DE) V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Audymu a všetkým kolegom poslancom, ktorí na tom pracovali. Hodnotenie tohto druhu je, samozrejme, dôležitým predpokladom pre závery, ktoré potom musíme urobiť. Určite by sme všetci súhlasili, že otázka investícií do výskumu je rozhodujúca pre budúcnosť Európy. Ale či budeme mať potom odvahu vyvodiť z tohto správne uzávery sa ešte len uvidí, keď prejdeme do ďalšieho kola. Máme odvahu zabezpečiť primerané finančné prostriedky a dokážeme ich sprístupniť? Každý hovorí, že dokážeme, ale bude to ťažké. Ako dokážeme účinnejšie využívať existujúce zdroje? Som veľmi vďačný za to, že v tejto rozprave sme pripisovali veľký význam otázke zjednodušenia, a to aj v súvislosti so správou pani Carvalhovej. Ako budeme robiť veci jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie a ako dosiahneme lepšie výsledky s existujúcimi zdrojmi? Popritom je ďalšou kľúčovou otázkou otázka primeraného financovania.

Po tretie, musíme zabezpečiť – a v tejto súvislosti by som chcel oponovať niektorým kolegom poslancom –, aby sme nerozdeľovali finančné prostriedky podľa zásady, že „každý by mal trochu dostať“. To nie je zásada, ktorú by sme mali používať pri finančných prostriedkoch na výskum. Finančné prostriedky na výskum sa môžu prideľovať len podľa zásady výnimočnosti. Výsledkom je, žiaľ, že finančné prostriedky nie sú rovnomerne prerozdeľované všetkým členským štátom. To znamená, že stojíme pred obrovskou úlohou, konkrétne úlohou zabezpečiť, aby sa zlepšenia uskutočňovali práve v tých členských štátoch, ktoré nespĺňajú kritériá výnimočnosti. Preto jednoznačne potrebujeme iné nástroje, pretože tento problém stále nie je vyriešený. V budúcnosti budeme potrebovať rad nástrojov nie na zabezpečenie rovnomerného prerozdelenia finančných prostriedkov, ale na to, aby sa využívali iné fondy s inými nástrojmi s cieľom klásť dôraz na konkrétne aspekty.

V neposlednom rade musíme financovať menej projektov. Nemôžeme sa vyhnúť prijatiu rozhodnutia v súvislosti s tým, na ktoré elementárne aspekty sa chceme zamerať. Keď každý predloží novú tému, z dlhodobého hľadiska to nebude na prospech financovaniu výskumu. Musíme mať odvahu pozrieť sa na to, čo je osobitne dobré, a najmä na to, čo chceme naďalej financovať.

  Teresa Riera Madurell (S&D). – (ES) Do akej miery prispel siedmy rámcový program k tomu, aby sa slabé stránky zistené v našom systéme výskumu a vývoja stali silnými stránkami?

Bolo potrebné podporiť základný výskum a bola náležite vytvorená Európska rada pre výskum, od ktorej sa bude požadovať, aby mala v budúcnosti lepšie výsledky pri spájaní výnimočnosti a súdržnosti. Pociťovala sa potreba väčšieho počtu výskumných pracovníkov a boli zavedené akcie Márie Curiovej, ktoré si stále vyžadujú ešte väčšie úsilie. Malé a stredné podniky (MSP) sa usilovali o väčšiu mieru účasti a úspešne sme dosiahli hodnotu blízku 15 %, ktorá by sa mohla s rastúcim zjednodušením ďalej zvyšovať. Bolo tiež potrebné zvýšiť financovanie najmä zo súkromných finančných prostriedkov, ktoré zostáva naďalej slabou stránkou nielen v dôsledku krízy, ale pretože, úprimne povedané, niektoré nástroje, ako napríklad spoločné technologické iniciatívy (STI), ponechali priestor na zlepšovanie.

Napriek tomu, pán Audy, nepochybujem o tom, že vďaka ponaučeniu z tohto priebežného hodnotenia dosiahne rámcový program ešte väčší stupeň výnimočnosti. Blahoželám vám k vašej správe.

  Vladko Todorov Panayotov (ALDE). – V prvom rade by som chcel poďakovať odborníkom z Komisie a pánovi spravodajcovi Audymu za ich prácu.

Táto priebežná retrospektíva je rozhodujúca. EÚ chýba schopnosť reagovať, a to jej zabránilo dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie. Napriek tomu existuje v oblasti výskumu a inovácií niekoľko tém, v ktorých má EÚ stále vedúce postavenie a môže byť hrdá.

EÚ čelí mnohým problémom, ktorým nemusia nevyhnutne čeliť jej konkurenti, napriek tomu dokáže obstáť v hospodárskej súťaži. Mám na mysli nedostatok prírodných zdrojov energie na európskej pôde, ktorý je určite prekážkou rozvoja a inovácií. Mám na mysli aj starnutie európskeho obyvateľstva, ktoré je ďalším problémom, ktorý je charakteristický pre EÚ. EÚ má však napriek tomu najambicióznejšie a najobmedzujúcejšie nariadenia z hľadiska ochrany životného prostredia. Má tiež najvyššie sociálne normy a rešpektuje práva pracovníkov pri práci.

Myslím si, že môžeme byť na to hrdí. Žijeme na kontinente, na ktorom sú určité hodnoty stále kľúčovým záujmom a nie sú príliš veľmi ovplyvnené globalizáciou. Podľa môjho názoru bez rešpektovania hodnôt, ktoré charakterizujú európsku spoločnosť, nie je možné stať sa najudržateľnejšou znalostnou ekonomikou na svete. Som presvedčený, že v budúcnosti to prinesie ovocie.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Rast inovácií v Európskej únii je jedným z kľúčových prvkov hospodárskeho rozvoja najmä v časoch krízy. Pán spravodajca oprávnene kládol na tento aspekt veľký dôraz. Žiaľ, zdá sa mi, že niektoré kľúčové otázky boli predstavené príliš všeobecným spôsobom. Predovšetkým však treba spomenúť relatívne malú sumu finančných prostriedkov, ktorá sa vyčleňuje na inovácie v nových členských štátoch EÚ. Dalo by sa takmer povedať, že obrovský rozdiel a nepomer medzi krajinami starej Únie a novými členskými štátmi EÚ sú v tomto prípade do očí bijúce. V správe to bolo spomenuté len v jednej vete. Ich skromná účasť sa vníma negatívne a má záporný vplyv na trvalý rozvoj Únie, ako aj na jej súdržnosť.

Na tomto mieste treba spomenúť, že napriek 86 miliardám EUR, ktoré boli vyčlenené na výskum počas obdobia financovania 2007 – 2013, neexistuje žiadny náznak akejkoľvek zmeny tejto situácie. Finančné prostriedky vyčlenené v rámci Kohézneho fondu na inovácie v nasledujúcom finančnom výhľade by preto mali viac zohľadňovať faktor vyváženého hospodárenia s finančnými prostriedkami v starých aj v nových členských štátoch EÚ. Tieto inovácie predstavujú napokon pre tieto nové európske krajiny príležitosť a ich veda a nové technológie by sa mali tiež rozvíjať súdržným spôsobom pre všeobecné dobro Európy.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že problémy s financovaním výskumu postihujú najmä malé a stredné podniky. V súvislosti so sprísňovaním menovej politiky v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy sa obmedzujú pôžičky, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobé investície spojené s inováciami. Tento stav sa musí zohľadniť, aby sa zjednodušilo poskytovanie pôžičiek na takéto účely malým a stredným podnikom. Treba tiež spomenúť, že v tejto súvislosti sa musia zjednodušiť administratívne postupy.

  Amalia Sartori (PPE). – (IT) Chcela by som tiež poďakovať pánovi Audymu a celému Výboru pre priemysel, výskum a energetiku za vynikajúcu prácu, ktorú vykonali, a za užitočnú rozpravu, ktorá sa rozvinula okolo tejto mimoriadne dôležitej témy.

Myslím si, že dnes sa tu nespomínala len jedna vec, a to, že je potrebné uznať, že Európa teraz v oblasti výskumu a inovácií trochu zaostáva.

Bez váhania sa chválime výsledkami, ktoré sme dosiahli, ale rovnako by sme mali uznať, že v niektorých oblastiach zaostávame nielen za Spojenými štátmi, naším tradičným konkurentom, ale aj za veľmi silnými konkurentmi, napríklad Čínou a ďalšími krajinami.

Preto si myslím, že ak sa Európa nechce sama zrútiť a zaniknúť, musí sa rozhodnúť intenzívnejšie investovať do výskumu a inovácií. To však nie je rozhodnutie, ktoré musíme urobiť dnes večer počas tejto rozpravy, ale skôr v kontexte širšej rozpravy týkajúcej sa finančného výhľadu a celej otázky, ako využívať zdroje, ktoré máme k dispozícii. Stručne povedané, je to nepochybne téma číslo jeden!

Preto si myslím, že otázky, ktorým sa venovali pán Audy a pani Carvalhová –, na ktoré sa zameriam v ďalších vystúpeniach – stoja všetky za zmienku. Patria medzi ne zjednodušenie, potreba koordinovať financovanie, úsilie rozvinúť stratégiu Európa 2020, výnimočnosť a inovácie, pričom treba zobrať do úvahy, že všetky tieto témy majú dve hlavné línie: prvou sú malé a stredné podniky, pulzujúce srdce Európy, v prípade ktorých musíme podporovať inovácie a podporovať ich prostredníctvom zjednodušenia a druhou sú veľké výskumné centrá, ktorých by naozaj malo byť viac.

  Catherine Trautmann (S&D). – (FR) Táto vynikajúca správa, ktorú vypracoval náš kolega pán Audy, sumarizuje všetky naše diskusie s prevádzkovateľmi v tomto odvetví. Nebudem sa zaoberať ich hodnotením nášho siedmeho rámcového programu: že je nevyhnutné, ale veľmi komplikované a veľmi byrokratické.

Chcela by som zdôrazniť len dve veci. Po prvé inovácie. Parlament sa zaviazal, že ich podporí, ale nesmie to robiť na úkor základného výskumu. Ako dobre vieme, hlavným výsledkom výskumu sú vedomosti, potom nasleduje možnosť zhodnotiť tento výsledok v hospodárskom odvetví alebo vlastne v priemyselnom odvetví. Takže sa musí jasne rozlišovať medzi vykonávaním základného výskumu a jeho zhodnotením.

Po druhé financovanie. Všetci sa zhodneme na tom, že rozpočet by mal zodpovedať našim ambíciám. Dokonca by som povedala, že v tejto záležitosti by sme mali byť inovační tým, že budeme dôslední. Je zbytočné zavádzať nové prístroje, využívajme efektívnejšie tie, ktoré máme. V tejto súvislosti je skutočným úspechom finančný nástroj s rozdelením rizika, musí však pristupovať inkluzívnejšie k malým a stredným podnikom a výskumnej infraštruktúre. Preto vyzývam Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej moci, na čo najrýchlejšie vyriešenie sporov, a aby zohľadnila postupy navrhnuté v tejto správe.

  Romana Jordan Cizelj (PPE). – (SL) Siedmy rámcový program nadobudol platnosť v roku 2007, po rozšírení EÚ o 12 nových členských štátov. Samozrejme, tieto dve veľké rozšírenia zvýšili rozmanitosť v Európskej únii.

Práve tu vzniká otázka: zohľadňuje siedmy rámcový program primerane túto rozmanitosť, t. j. bol vypracovaný tak, aby podporoval výnimočnosť výskumu rovnomerne v celej Európskej únii? Hodnotenie odhalilo určité vzory, z ktorých osobitne poukážem na dva:

Po prvé, nerovnomerná zemepisná účasť a slabá účasť výskumných pracovníkov z určitých častí Únie, najmä z menej rozvinutých regiónov a z krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, na projektoch.

Po druhé, výskumní pracovníci z menších členských štátov sú veľmi slabo zastúpení ako koordinátori projektov. Vysvetlenie tejto situácie, ktoré som doteraz dostávala, je, že hlavným kritériom pre výber do siedmeho rámcového programu je výnimočnosť výskumu. To vedie k záveru, že v regiónoch, ktoré sú veľmi slabo zastúpené v projektoch, je nízka kvalita výskumu.

Mohli by ste sa však pýtať, či je to naozaj skutočný dôvod. Takéto vyhlásenia by sa nemali robiť svojvoľne. Preto vyzývam Komisiu, aby sa pozrela na príčiny tohto dosť nerovnomerného zemepisného rozdelenia projektov a koordinátorov.

Napokon, je to v záujme členských štátov, ktoré zaostávajú za výnimočnosťou výskumu EÚ, aby využívali zdroje z európskych štrukturálnych fondov na posilnenie svojich vedeckých a výskumných odvetví. Táto možnosť by mala byť dostupná aj v budúcom finančnom výhľade.

Štrukturálne fondy by sa však mali využívať len v rámci členských štátov, ktorým boli pridelené. Myšlienka, že tieto finančné prostriedky by sa mali presunúť z menej rozvinutých krajín do rozvinutejších, aby si tieto krajiny vybudovali napríklad výskumnú infraštruktúru, je neprijateľná, pretože priepasť medzi regiónmi by sa len zväčšila. Dúfam, že Komisia bude schopná rozptýliť pochybnosti v súvislosti s rovnakými príležitosťami výskumníkov a koordinátorov z rôznych regiónov a krajín, samozrejme, za predpokladu, že splnia požiadavku vedeckej výnimočnosti.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka

  António Fernando Correia De Campos (S&D). – (PT) Na úvod by som chcel zablahoželať pánovi Audymu k jeho vynikajúcej správe. Aj keď prišlo priebežné hodnotenie oneskorene, poukázalo na najkritickejšie aspekty siedmeho rámcového programu: jeho nadmernú byrokraciu, nezáujem priemyslu, veľký počet a zložitosť jeho nových nástrojov a pomalé platby. Existuje aj zvýšené riziko veľkých presunov finančných prostriedkov zo súčasného rámcového programu do rozsiahlych programov, ktoré ponúkajú pochybnú pridanú hodnotu. Správa však poukázala aj na pozitívne prvky, ako sú intenzívnejšia medzinárodná spolupráca medzi vedeckými skupinami pracujúcimi na spoločných projektoch, niektoré úspechy, ako napríklad Európska rada pre výskum a vyváženejšie zastúpenie žien a mužov.

Niektoré prvky je potrebné uprednostniť: po prvé, zjednodušenie programu a po druhé, podpora vedeckej výnimočnosti, a to nielen v niektorých krajinách, ale v celej Európe, silnejšie prepojenie medzi rámcovým programom a inováciami a nástrojmi zameranými na malé a stredné podniky (MSP) a podnikanie. Najúspešnejším príkladom toho je program Eurostars a mal by sa ďalej rozvíjať.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Jednoducho musíme posilniť výskumnú komunitu a tým hospodársku silu Európy v medzinárodnej hospodárskej súťaži. Preto musíme preskúmať, aké vlastné zdroje by sme mohli mať k dispozícii v ôsmom rámcovom programe pre výskum. Chcel by som pani komisárku požiadať, aby príjmy získané prostredníctvom systému obchodovania s emisiami využila na skutočné vyriešenie problému s emisiami CO2. Bol by to významný východiskový bod.

Mali by sme k dispozícii desiatky miliárd eur, ktoré by sme mohli využiť na program inteligentnej energie, na náš široký sortiment batériových platforiem a na mnohé účely, ktoré nám zabezpečia udržateľné životné prostredie. Mohlo by sa to prediskutovať s pánom komisárom Lewandowským a, samozrejme, s ministrami financií.

Musíme posilniť aj program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP). Myslím si, že konkrétne v programe CIP by sa mali využiť informačné a komunikačné technológie na zabezpečenie potrebných zariadení a hardvéru, ktoré by výskumným pracovníkom umožnili rýchlejšie komunikovať a lepšie a efektívnejšie využívať najnovšie technológie. Začlenenie optických spojov do satelitných zariadení a vytvorenie príslušných zoskupení, ako aj zriadenie Európskeho technologického inštitútu, by boli úžasné projekty.

V tejto súvislosti musíme jednoducho s obsahom výskumu vykonávaného v siedmom rámcovom programe pre výskum a v programe CIP a rôznych ďalších programoch oboznámiť naše vzdelávacie inštitúcie, konkrétne profesorov, učiteľov v školách a v materských školách. Jednoducho potrebujeme, aby žiaci a študenti mali prístup k najnovším súčasným poznatkom.

V neposlednom rade robí vynikajúcu prácu Európska rada pre výskum a práca, ktorú financuje, by mala byť čo najrýchlejšie sprístupnená širokej verejnosti. Chcel by som sa ešte raz výslovne poďakovať pánovi Audymu za podporu malých a stredných podnikov, a ako povedal aj pán Correia De Campos, program Eurostars by sa mohol v budúcnosti stať jedným z veľkých projektov.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) V prvom rade musím aj ja zablahoželať pánovi Audymu k všetkému úsiliu, ktoré vynaložil pri vypracovaní tejto správy. Naša schopnosť zjednotiť sa a skoordinovať úsilie v oblasti výskumu podmieňuje našu hospodársku konkurencieschopnosť. Podporujem myšlienku, že lepšia koordinácia, súdržnosť a súčinnosť siedmeho rámcového programu so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom by tiež mohli zvýšiť účasť podpriemerne zastúpených členských štátov. Medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu musí zostať prioritou. Členské štáty musia spolupracovať a nie medzi sebou súťažiť. Miera úspešnosti, ktorá bola doteraz nízka, sa môže zlepšiť zjednodušením administratívnych a rozpočtových pravidiel.

A na záver po anglicky: začiatkom tohto roka pani komisárka Quinnová vyhlásila, že byrokraciu musíme poslať do skartovacieho stroja a že potrebujeme jednoduché a jasné pravidlá, ktoré sa budú dôsledne a nekompromisne uplatňovať. Dnes vás, pani komisárka, žiadam, aby ste nám pomohli prejsť od slov k činom. Ďakujem.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Niekedy je dobré obzrieť sa späť, najmä uprostred obdobia, ako je toto a práve pred ustanovením finančného rámca a legislatívneho programu tohto Parlamentu.

Jasne sa ukáže, že vedecký výskum v Európe má najvyššiu kvalitu. Problémom je, ako premeniť tento výskum na výrobky a ako celý reťazec zorganizovať. Samozrejme, nemá veľký význam, aby sme vytvárali veľké množstvá patentov, ktoré sa predávajú na celom svete, keď výsledná pridaná hodnota potom končí v iných častiach sveta. Preto musíme získať záujem našich ľudí a zapojiť ich takým spôsobom – musíme ich takýmto spôsobom vzdelávať –, aby sa celý postup uskutočnil tu.

Mám ešte druhú poznámku. Ide tu o výnimočnosť, ale výnimočnosť musí stáť na vlastných nohách, nemôže byť len akousi voľne sa vznášajúcou inteligenciou. Výnimočnosť musí zapustiť korene v regiónoch a mestách. Nesmieme pripustiť, aby sa tento vysoký stupeň pridanej hodnoty nachádzal len v metropolitných regiónoch. Našou úlohou ako Parlamentu je dosiahnuť prepojenie výsledkov výskumu a ich využitia z hľadiska inovácií. Vypracovali ste vlastnú Úniu inovácií s veľmi dobrými iniciatívami a potom sú tu aj rôzne ďalšie fondy, ako napríklad štrukturálne fondy, ktoré môžeme využiť na tento účel. V nasledujúcich rokoch musíme využívať podmienenosť. V tomto zmysle musíme tiež zabezpečiť, aby regióny, ktoré trochu zaostávajú, investovali do špecializácie. To sa môže uskutočniť aj s vlastnými finančnými prostriedkami členských štátov, nielen prostredníctvom európskeho financovania. Takto vytvoríte spoločnú agendu a v tejto súvislosti majú veľký význam aj také nástroje, ako napríklad spoločné programovanie.

Chcem stručne povedať ešte dve veci. V prvom rade musíme zachovať nástroje, ktoré sú rizikové. Táto iniciatíva, finančný nástroj Európskej investičnej banky s rozdelením rizika, funguje mimoriadne dobre. Po druhé, pani Carvalhová, samozrejme, odviedli ste veľmi dobrú prácu. Je menej byrokracie. Dajme teraz voľnosť týmto spoločným technologickým iniciatívam, kde priemysel zohráva 50 % úlohu, ale robíme, akoby to boli organizácie verejného sektora. To jednoducho nemôže fungovať.

Ďakujem vám za túto predbežnú správu. Je veľmi dôležitá, a keď sa stanovia nové pravidlá, pretvoríme ju na nové perspektívy.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE). – (PL) Chcel by som poďakovať pánovi spravodajcovi za vykonanú prácu. Najdôležitejšie veci, na ktoré by som chcel poukázať, sú zjednodušenie súčasných pravidiel a postupov pre programy, ktoré podporujú výskumné a inovačné činnosti, a potreba zistiť dôvody podpriemerného zastúpenia nových členských štátov EÚ. Budúci rámcový program musí spĺňať súčasné potreby tak, aby každá krajina mohla rozvíjať výskumnú oblasť, výskumné činnosti a inovácie s pomocou spoločných finančných nástrojov, ktoré by v prípade správneho riadenia umožňovali zamerať opatrenia na sociálne potreby a potreby trhu.

Najdôležitejšou úlohou je umožniť združeniam, podnikom, najmä mikropodnikom vo forme zoskupení a vnútroštátnym a regionálnym technologickým platformám, zúčastniť sa na budúcom rámcovom programe. Zároveň by som chcel zdôrazniť, že pretrvávajúce rozdiely medzi regiónmi Európskej únie v oblasti inovácií si vyžadujú, aby sa venovala osobitná pozornosť vypracovaniu spoločného strategického finančného rámca pre vedecký výskum a inovácie.

Treba venovať pozornosť aj súčinnosti opatrení prijímaných na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni s dodatočným zavedením spoločných administratívnych a rozpočtových pravidiel a povinnou harmonizáciou pravidiel a podmienok, ktoré platia pre účasť v rôznych programoch, a vytvoriť spoločný a transparentný systém. Dúfam, že závery vyvodené počas postupu hodnotenia siedmeho rámcového programu budú tvoriť základ pre ďalšiu prácu na nasledujúcom, ôsmom programe.

  Gunnar Hökmark (PPE). – Najskôr by som rád zablahoželal pánovi spravodajcovi k jeho vynikajúcej správe o tomto priebežnom hodnotení. Myslím si, že je potrebné zdôrazniť tri veci.

Prvou vecou je zjednodušenie – menej byrokracie – a vyhlásili sme to, keď sme začínali siedmy rámcový program. Program sa stal menej byrokratickým a myslím si, že výskumníci a ďalší, ktorí sa zaoberajú týmito projektmi, si to uvedomujú, ale je potrebné urobiť oveľa viac. A myslím si, že v určitých ohľadoch môžeme viac dôverovať univerzitám, ktoré existujú po stáročia. Univerzity nám s peniazmi neutečú.

Druhou vecou je výnimočnosť. Celá hodnota nášho spoločného úsilia spočíva v tom, že sa snažíme pridať osobitnú európsku hodnotu a zaistiť výnimočnosť. Máme členské štáty, ktoré všetky financujú svoj výskum a svoju vedu, a máme tiež, ako už bolo spomenuté, štrukturálne fondy. Pokiaľ ide o tento rámcový program, ak sa nebudeme usilovať o výnimočnosť, stratíme konkurenčnú výhodu, ktorú musíme mať v budúcnosti.

Tretím bodom je mobilita. Myslím si, že jednou z najpozoruhodnejších vecí, s ktorou sme sa stretli, je, že mobilita, ktorú môžeme dosiahnuť prostredníctvom rámcového programu, vytvára osobitnú atmosféru a osobitné predpoklady na výnimočnosť. Som rád, že pán spravodajca navrhol systém kupónov na výskum, ktorý sa prostredníctvom vytvárania a zvyšovania mobility výskumníkov snaží zaistiť, aby sme v Európe mali spontánny proces pre výnimočnosť výskumných pracovníkov.

Preto ešte raz ďakujem pánovi spravodajcovi.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) V tomto Parlamente sa nestáva často, aby sme mali na veci rovnaké názory. Dnes bolo zrejmé, že Komisia a rôzni poslanci sú v súvislosti s touto témou jednotní, a osobitne v tom, ako by sme mali postupovať ďalej. Pán spravodajca Audy si zaslúži veľkú pochvalu. Ako povedala pani komisárka, „pán spravodajca predložil bohatú a komplexnú správu“.

Predložil bohatú a komplexnú správu a teší ma, že kladie dôraz na niekoľko jednoduchých vecí. Prvá je sama osebe jednoduchá: zjednodušenie. Potreba zjednodušenia je absolútne nevyhnutná. Veľmi ma potešilo, keď pani komisárka hovorila, že prechádzame k jednoduchšej finančnej regulácii. Musíme zjednodušovať, dôverovať výskumným pracovníkom a zabezpečiť, aby sme mali najlepších výskumníkov. Ak to budeme mať, potom dosiahneme výsledky.

A nakoniec, s lisabonskou stratégiou sme neuspeli. Táto situácia sa nemôže zopakovať. Konkurencieschopnosť, ktorú Európa tak naliehavo potrebuje, môžeme dosiahnuť prostredníctvom výskumu, demonštračných činností a vykonávania.

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) V súčasnej atmosfére a z hľadiska splnenia cieľov stratégie EÚ 2020 musí siedmy rámcový program reagovať na súčasné výzvy. Zjednodušenie prístupu MSP k financovaniu im ponúka príležitosť vyvíjať nové druhy služieb a výrobkov. Úroveň finančného príspevku, dokumentácia, ktorú je potrebné pripraviť, zabezpečenie prístupu k informáciám a odbornému poradenstvu musia byť realistické, pretože v opačnom prípade nebudeme schopní, bez ohľadu na ciele, vytvoriť rámec uľahčujúci MSP prístup k tomuto programu.

Myslím si tiež, že je veľmi dôležité, aby sa väčšia dôležitosť pripisovala rozvoju výskumu na regionálnej úrovni povzbudzovaním vytvárania viacúrovňových partnerstiev a podporovaním vypracovania metodických príručiek alebo usmernení na tento účel. Nemôžeme splniť ciele bez jasného ustanovenia postupov a povzbudzovania alebo podporovania vývoja užitočných nástrojov.

  Derek Vaughan (S&D). – Aj ja chcem poďakovať pánovi spravodajcovi a pani komisárke. Ako povedali, výskum a inovácie sú dôležité pre budúcnosť európskeho hospodárstva. Viem isto, že napríklad vo Walese je veľa univerzít, ktoré využijú európske finančné prostriedky. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme všetci podporili primerané financovanie výskumu a inovácií v rozpočte EÚ. Nemali by sme na tomto zasadnutí hovoriť, že ho podporujeme, a na rokovaniach o rozpočte hlasovať proti.

Pokiaľ ide o kľúčové otázky, ktoré boli prednesené dnes predpoludním, samozrejme, všetci by sme chceli podporiť zjednodušenie, ako napríklad spoločný súbor pravidiel. Uvedomujem si však určité obavy z toho, že sa stále používajú paušálne sumy a paušálne sadzby, preto si myslím, že by sme sa v týchto oblastiach mali snažiť o určitú pružnosť a rozvážnosť.

Som tiež za to, že by sme sa mali zamerať na výkonnosť. Ale napriek tomu, že výkonnosť je dôležitá, výskum a inovácie znamenajú aj to, že musíme akceptovať aj určité riziko a nemôžeme ho vylúčiť. Nakoniec by som chcel podporiť aj návrh na vytvorenie lepších prepojení medzi univerzitami a podnikmi, aby sme mohli využiť všetok vykonávaný výskum a vývoj.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Pre Európsku úniu nie je konkurencieschopnosť jednou z možností. Európska únia musí byť konkurencieschopná na celosvetovej úrovni, a preto musíme investovať do výskumu a inovácií.

Žiaľ, príjemcovia výskumných programov využívajú viacero vnútroštátnych a európskych zdrojov financovania. Všetky tieto zdroje financovania však majú veľmi často odlišné postupy a pravidlá, čo príjemcom sťažuje prístup k fondom EÚ a vzhľadom na rozličné pravidlá, ktoré sa musia naučiť, im komplikuje život. Myslíme si tiež, že výskum a inovácie v Európskej únii možno rozvíjať len znižovaním byrokracie, zjednodušovaním a zbližovaním postupov, rozvíjaním aplikovaného výskumu a uľahčovaním prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu. Vyjadrujeme poľutovanie na tým, že členské štáty v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy znížili svoje rozpočty na vzdelávanie a výskum, a vyzývame ich, aby počas tohto krízového obdobia investovali prednostne do vzdelávania, pretože kvalita výskumu a inovácií závisí aj od toho.

Chcem poďakovať pánovi spravodajcovi Audymu za prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som predložila a v ktorom žiadam Komisiu, aby v siedmom rámcovom programe pre výskum vyčlenila viac finančných prostriedkov na výskum a vývoj aplikácií a služieb Globálneho systému satelitnej navigácie (GNSS).

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Som presvedčený, že táto správa bude mať širokú podporu všetkých skupín v Parlamente. Kľúčovým prvkom tejto správy je, že Únia si musí v oblasti výskumu, inovácií a vedy udržať popredné miesto. Je to dôležité, pretože bez výskumu sa nemôžeme stať novátormi zajtrajška. Musíme mať výskum, ak chceme vytvárať pracovné miesta, a, samozrejme, výskum potrebujeme na udržanie zamestnanosti v EÚ a na to, aby sme si udržali konkurencieschopnosť vo vzťahu k rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvam. Potrebujeme tiež, aby verejný sektor a, samozrejme, súkromný sektor, ktorý je podľa mňa hybnou silou hospodárskeho rastu, spolupracovali v duchu partnerstva.

Úsilie o posilnenie účasti MSP sa musí podporiť aj na najvyššej úrovni a musíme zaistiť, aby sa zachovala čo najnižšia byrokracia. Na stretnutí 4. februára vedúci predstavitelia štátov a vlád EÚ podporili hlavnú iniciatívu Únia inovácií. Táto podpora však nestačí. Teraz musíme konať a veľmi dobre viem, že pani komisárka Geogheganová-Quinnová je komisárkou činu a bude v tom pokračovať. Výskum a inovácie sú kľúčové nástroje. Sú to nástroje, ktoré máme k dispozícii na pomoc Európe počas hospodárskej krízy, ktorej v súčasnosti čelíme.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Hodnotenie siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) by sa malo zakladať na výhodách a nevýhodách, ktoré projekty prinášajú občanom. Mám na mysli napríklad projekt INDECT (výskumný program zameraný na rozvoj automatického pozorovacieho systému, ktorý nepretržite monitoruje webové stránky, pozorovacie kamery a individuálne počítačové systémy), ktorý bol financovaný v rámci RP7. Zamýšľaný prínos v oblasti boja proti terorizmu sa musí hodnotiť vzhľadom na práva občanov a ochranu údajov.

Pri každom projekte si preto musíme položiť otázku: kto bude mať z neho prospech a čie práva budú neprípustne obmedzené? Týka sa to aj financovania výskumu v oblasti genetického inžinierstva. Prospech z neho majú veľkí výrobcovia potravín, lobisti, ale určite nie naši občania. Áno, musíme vo väčšom rozsahu investovať do výskumu a vývoja, ale musíme tiež lepšie hodnotiť projekty, ktoré koniec koncov financujú daňoví poplatníci.

  Diane Dodds (NI). – Ďakujem pánovi spravodajcovi za túto správu a moja vďaka patrí aj pani komisárke, ktorá nedávno navštívila môj volebný obvod v Severnom Írsku, a viem, že tam videla niektoré vynikajúce príklady výskumu a inovácií.

Hospodárstvo Severného Írska je hospodárstvom malých a stredných podnikov – takto možno klasifikovať 97 % všetkých podnikov – napriek tomu je to hospodárstvo, ktoré pri čerpaní finančných prostriedkov z tohto rámcového programu zaostáva za inými regiónmi Spojeného kráľovstva a Európy. Ako hlavný problém sa uvádza byrokracia a mnohé malé podniky jednoducho viac znepokojuje, aby prežili, než dlhodobé prínosy programu v oblasti výskumu a inovácií.

Myslím si, že významný príklad ukázal letecký a kozmický priemysel v Severnom Írsku – väčšie spoločnosti radia a pomáhajú menším spoločnostiam pri získavaní skutočného prístupu k programu. Chcela by som využiť túto príležitosť a vyzvať pani komisárku, aby zabezpečila radikálne a nové spôsoby, ktoré umožnia malým a stredným podnikom využívať tento veľmi dôležitý program.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Siedmy rámcový program pre výskum sa netýka výskumu len všeobecne, ale aj konkrétnej oblasti výskumu, ktorá by nás po katastrofe vo Fukušime mala všetkých osobitne zaujímať. Týka sa aj finančných prostriedkov z programu Euratom.

Ako všetci vieme, jadrovej loby sa v uplynulých rokoch darilo podporovať jadrovú energiu ako alternatívu, ktorá chráni klímu. V niektorých členských štátoch je táto loby mimoriadne silná. Dobre si uvedomujeme aj to, že niektoré členské štáty pristupovali k jadrovej energii takým spôsobom, že prechod na alternatívne zdroje energie by nebol jednoduchý. Načo sú nám výkonné reaktory, keď sa zrútia pod prívalom vôd alebo v prípade zemetrasení? Načo je nám najvýkonnejšia jadrová elektráreň, keď stačí malá porucha, aby sa nielen bezprostredné okolie, ale celý región stali na celé desaťročia neobývateľnými? Preto je dôležité, aby sme sa intenzívnejšie zamerali na jadrovú bezpečnosť a urýchlili vývoj alternatívnych zdrojov energie.

Fukušima by sa mala teraz, keď sa má výskumný program Euratom čoskoro predĺžiť na roky 2012 a 2013, využiť ako príležitosť na prehodnotenie.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Keď počúvam dnešnú rozpravu o siedmom rámcovom programe, chcel by som využiť túto príležitosť a upriamiť vašu pozornosť na prípravy na nasledujúci program, ôsmy rámcový program. Máme už o ňom zelenú knihu, v ktorej sa takmer vôbec nespomína potreba výskumu v iných oblastiach, ako napríklad v oblasti rybolovu. Žiaľ, priame financovanie výskumu v tomto odvetví sa uberá veľmi znepokojujúcim smerom. Zdroje, s ktorými sme začínali, sa v nasledujúcich programoch postupne zmenšovali, a tieto radikálne zníženia videli k tomu, že siedmy rámcový program morský výskum – ako konkrétny cieľ financovania – úplne vylúčil.

Táto situácia sa musí v nasledujúcom rámcovom programe zmeniť, aby sme boli schopní splniť ciele reformovanej spoločnej politiky rybného hospodárstva. Odvetvie rybného hospodárstva čelí mnohým problémom, preto sú výskum a vedecká podporná práca mocnými nástrojmi pre ďalší udržateľný rozvoj tohto odvetvia. Preto je vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov na tento účel také dôležité. Ďakujem.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – (GA) Som veľmi vďačná za hodnotnú rozpravu, ktorú sme tu mali dnes večer, a chcela by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa na tejto hodnotnej rozprave zúčastnili.

Pri ďalšom postupe a tvorbe budúceho programu pre výskum a inovácie so skutočnou európskou pridanou hodnotou budem úzko spolupracovať s týmto Parlamentom.

Do konca tohto roka – vlastne 30. novembra – predložíme naše návrhy na budúce programy na financovanie výskumu a inovácií v rámci spoločného strategického rámca. V našej zelenej knihe sme už uviedli niekoľko myšlienok o tom, ako to dosiahnuť zoskupením rôznych nástrojov na úrovni EÚ do jedného systému. Môžeme podporiť celý inovačný reťazec od základného výskumu až po uvedenie na trh. Som presvedčená, že takto dosiahneme maximálny účinok našich investícií.

Veľmi sa teším na vypočutie si výsledku vašich diskusií o našej zelenej knihe, ktorá bude prijatá, predpokladám, koncom leta. Môžem vás uistiť, že pri príprave legislatívnych návrhov budú náležite zohľadnené obohacujúce príspevky správ pani Carvalhovej, pani Merkiesovej, pána Audyho a pani Matiasovej.

A nakoniec mi dovoľte pripomenúť, že 10. júna budeme organizovať záverečné podujatie v rámci konzultácií o zelenej knihe, na ktoré boli pozvaní niektorí poslanci tohto Parlamentu, niektorí z vás ako rečníci. Chcela by som informovať poslancov tohto Parlamentu, že bolo prijatých viac ako 1 300 odpovedí na internetový dotazník. Medzi nimi bol aj bezprecedentný počet stanovísk. Prijali sme viac ako 700 takýchto stanovísk od národných vlád, združení na európskej úrovni, podnikov, univerzít a od regionálnych a miestnych organizácií. Odpovede prišli zo všetkých krajín Európskej únie aj z krajín mimo nej. Myslím si, že to dokazuje veľký záujem, ktorý Európa pripisuje výskumu a inováciám ako politikám pre náš budúci rast.

Dovoľte mi teda ešte raz vám poďakovať za pohľady a podnety, ktoré poskytol tento Parlament priebežnému hodnoteniu siedmeho rámcového programu.

  Jean-Pierre Audy, spravodajca. – (FR) Rád by som poďakoval predsedníctvu Parlamentu za to, že umožnilo, aby sa konala táto rozprava, pretože pôvodne nebola na programe. Je veľmi užitočné, aby o tejto dôležitej otázke mohli diskutovať všetky politické skupiny.

Chcel by som tiež vyjadriť veľkú vďaku vám, pani komisárka. Hovorím v mene všetkých tých, ktorí si vás veľmi vážia. Máte podporu dokonca aj írskych členov Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Takže, ako vidíte, v súvislosti s touto problematikou sa môže stať naozaj všetko. Ďakujem vám za to, čo robíte. Paní komisárka, naozaj sa spoliehame na vás, pokiaľ ide o zjednodušenie a dôležité posolstvá, ktoré vám posielame.

Chcel by som poďakovať spravodajcom zo všetkých politických skupín, kolegom poslancom, ktorí predložili mnohé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a tým, ktorí prispeli k tejto správe – a osobitne ďakujem poslancom z poslaneckého klubu PPE.

Ďakujem vám za diskusiu o otázke zjednodušenia. Vaše pripomienky berieme na vedomie. Slová konkurencieschopnosť priemyslu vzbudzujú očakávania. Musíme vytvoriť prepojenie medzi výskumom a obchodom – t. j. medzi výskumom a inováciami – prostredníctvom európskeho patentu. Výskum sa musí pretransformovať do rastu. Ako povedal pán Reul, musíme, samozrejme, podporovať výnimočnosť. Musíme sa stať najlepšími na svete, a dosiahneme to prostredníctvom výnimočnosti. Ako som však už povedal, nevieme, kto získa Nobelovu cenu o päť alebo desať rokov. Preto musíme nájsť správnu rovnováhu medzi výnimočnosťou a rozdelením v celej EÚ. Práve tak ako v športe, kde víťazíme nad najlepšími svetovými hráčmi, musíme mať najlepších výskumníkov na svete. Kľúčovým slovom je výnimočnosť.

Napokon, navrhli sme zdvojnásobiť financovanie, ale nie na úkor poľnohospodárstva ani štrukturálnych fondov. Cieľom je lepšia koordinácia s členskými štátmi. Vedúci predstavitelia štátov a vlád nám povedali, že nebudú zvyšovať veľkosť príspevkov verejného sektora. Namiesto toho musíme zlepšiť koordináciu európskych fondov, vnútroštátnych fondov a regionálnych fondov –, z ktorých niektoré, mimochodom, pochádzajú z európskych fondov – v záujme súdržnosti a tvorby dobrej politiky.

Moja záverečná poznámka. Navrhol som – tento návrh nebol predložený, ale je to téma, ktorú budeme musieť riešiť na politickej úrovni –, aby sme prijali európsky plán výskumu pre obranný priemysel. Nadišiel čas, aby Európska únia a členské štáty uvažovali podľa článku 45 Zmluvy o Európskej únii o veľkom výskumnom programe v oblasti obranných zariadení a, samozrejme, zariadení dvojakého účelu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (RP7) je najvýznamnejším programom na podporu výskumu na svete. Tento program zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní konkurencieschopnosti Európy a vykonávaní stratégie Európa 2020. RP7 vykazuje významnú európsku pridanú hodnotu v oblasti európskeho výskumu a inovácií. Priebežné hodnotenie však odhalilo niekoľko oblastí, ktoré je potrebné rozvinúť. Podľa môjho názoru sú pre budúci úspech RP7 rozhodujúce dva aspekty. Prvou a najnaliehavejšou úlohou by malo byť zjednodušenie byrokratickej záťaže. Nadmerne zložitá administratíva je nákladná a predstavuje prekážku pre účasť MSP v RP7. Odstránenie paralelných štruktúr, rýchlejší presun finančných prostriedkov a harmonizácia RP7 s vnútroštátnymi prioritami môžu spoločne prispieť k tomu, aby sa o činnosti v oblasti výskumu a inovácií zaujímal čo najväčší počet subjektov. Po druhé, chcel by som zdôrazniť dôležitosť prístupu založeného na výnimočnosti, pretože finančné zdroje RP7 sa budú dať najefektívnejšie využiť vtedy, keď sa výber podporovaných výskumných projektov bude zakladať na výnimočnosti. Priebežné hodnotenie však odhalilo, že niektoré krajiny sú z hľadiska presunu finančných prostriedkov zastúpené podpriemerne. Hlavným dôvodom je to, že tieto členské štáty nemajú výskumnú infraštruktúru, ktorá by im umožnila splniť kritériá založené na výnimočnosti. Preto je potrebné prehodnotiť súčinnosť RP7 so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom, čo by mohlo následne podporiť rozvoj infraštruktúr, ktoré zaostávajú. Takto môžeme v súvislosti s hodnotením na základe výnimočnosti zabezpečiť rovnané podmienky pre všetky členské štáty.

  Filiz Hakaeva Hyusmenova (ALDE) , písomne. – (BG) Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností je dôležitým nástrojom na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Od vedeckého výskumu vo veľkej miere závisia aj vedúca úloha Európy v oblasti technologických inovácií a budúca konkurencieschopnosť Únie. V tejto súvislosti sa požaduje väčšie zameranie na podporu programu, silnejšie prepojenie s požiadavkami v oblasti podnikania a lepšia koordinácia s ďalšími finančnými nástrojmi EÚ a so štrukturálnymi fondmi.

Medzi dôležité faktory, ktoré prispievajú k úspechu programu, patrí aj zaistenie prístupu k informáciám o potenciálnych príležitostiach, ktoré ponúka, čo najväčšiemu počtu zúčastnených strán a zjednodušenie postupu podávania žiadostí, ktorý je v súčasnosti príliš komplikovaný. Chcem znovu zdôrazniť potrebu širokej propagácie výsledkov úspešne ukončených projektov, aby k nim malo prístup viac spoločností a v prípade potreby ich mohli využívať.

Veda neexistuje samoúčelne. Mala by prinášať úžitok hospodárstvu a spoločnosti. Je potrebné posilniť prepojenia medzi jednotlivými programami, aby sa zabezpečila súdržnosť pri vykonávaní vedeckých a demonštračných projektov, ako aj projektov marketingových testov a trhového uplatnenia. To nám umožní, aby sme pri financovaní v rámci RP7 dosiahli väčšiu efektívnosť a vyššiu európsku pridanú hodnotu.

  Jacek Olgierd Kurski (ECR), písomne. – (PL) Trvalým problémom všetkých správ o inováciách je to, že im chýba jasný a konkrétny rámec pre investície do výskumu a vývoja z fondov EÚ. Tento problém vystupuje znovu aj v správe pána Audyho a navyše správa obsahuje ešte ďalšiu nevyriešenú záležitosť, konkrétne nerovnováhu vo financovaní z prostriedkov EÚ. Autor sa sotva zmieňuje o nerovnosti medzi západnou Európou a novými členskými štátmi EÚ z hľadiska čerpania finančných prostriedkov. Zlý stav financovania možno vidieť okrem iného vo využívaní finančného nástroja s rozdelením rizika. Projekty spolufinancované v rámci tohto nástroja boli realizované len v 18 z 27 členských štátov. Okrem toho jeho najväčšími príjemcami sú žiadatelia z takzvaných starých členských štátov EÚ: Nemecko (23,1 % všetkých týchto pridelených finančných prostriedkov), Španielsko (19,1 %), Spojené kráľovstvo (9,9 %) a Holandsko (8,3 %). Dnes sa v rámci tohto nástroja financuje približne jedna tretina výskumu. Myslím si, že financovanie z tohto nástroja by sa malo úmerne zvýšiť, aby vlastný príspevok podnikateľa neprekročil 10 až 15 % požadovanej sumy (v súčasnosti sa požaduje 15 až 25 % sumy pridelenej na výskum). Mali by sme pamätať na to, že jednou z hlavných úloh EÚ je odstránenie sociálnej a zemepisnej nerovnováhy prostredníctvom rozdelenia prínosov vyplývajúcich z inovácií v celej EÚ. Tento cieľ nebudeme schopní dosiahnuť, ak budeme zanedbávať z finančného hľadiska nové členské štáty EÚ a naďalej tak podporovať jednostranný únik mozgov.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Vítam objavujúci sa trend zvyšovania financovania vedeckého výskumu v Európskej únii. Zároveň si myslím, že je nevyhnutné, aby sme v tejto oblasti spojili naše sily a výdavky. Čo najskôr by sa mali vykonať reformy na vnútroštátnej úrovni, ktoré umožnia vytvoriť dobre spolupracujúce strediská a zabránia duplicite práce na tých istých projektoch. Prispelo by to aj k lepšiemu využívaniu fondov. Európska únia musí pamätať na dôležitosť výskumu v súvislosti so zabezpečením konkurenčnej výhody v dnešnom globálnom svete. Členské štáty musia zreformovať najmä spôsob vykonávania výskumu v oblasti bezpečnosti, ktorá je jednou z kľúčových oblastí spomínaných v správe, aby sa zabezpečila jeho optimalizácia počas obdobia finančnej krízy.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Príťažlivosť siedmeho rámcového programu pre výskum sa v priemyselnom odvetví neprejavila v plnej miere. Okrem potreby nového financovania je potrebná aj lepšia koordinácia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (VVI) medzi Európskou úniou, členskými štátmi a regiónmi.

Po prvé, musí sa zlepšiť prepojenie medzi Kohéznym fondom a rámcovým programom pre výskum. Musím zdôrazniť dôležitosť politiky súdržnosti, pretože sa stala hlavným zdrojom podpory výskumu a inovácií v Európe.

Po druhé, politiky v oblasti výskumu a inovácií sa musia prispôsobiť špecifickým potrebám trhu. Aby sa mohli výsledky inovácií predať, musí sa na trhu EÚ objaviť dopyt po inovačných technológiách.

V neposlednom rade by som chcel uviesť, že v EÚ existuje mimoriadne veľká nerovnováha z hľadiska prideľovania finančných prostriedkov, pričom výsledky ukazujú, že väčšinu finančných prostriedkov čerpajú staré členské štáty. Táto situácia je v rozpore s cieľom územnej súdržnosti, podľa ktorého sa majú členské štáty rozvíjať vyváženým spôsobom zo zemepisného hľadiska, čo je cieľ stanovený v Lisabonskej zmluve.

  Pavel Poc (S&D), písomne. – (CS) Vítam návrh, aby sa výskum podporovaný siedmym rámcovým programom (RP7) zameriaval na riešenie problémov EÚ v oblastiach stanovených v kapitole Spolupráca RP7. Patrí sem najmä zdravotná starostlivosť vrátane klinického a preventívneho výskumu a lekárskych technológií. Rakovina je druhou najčastejšou príčinou smrti v Európe a vzhľadom na to, že obyvateľstvo starne, očakáva sa, že vo veku 75 rokov bude mať každý tretí muž a každá štvrtá žena priamu skúsenosť s touto chorobou. Výskum rakoviny je na pokraji prevratných objavov, najmä pokiaľ ide o presnejšie a lacnejšie metódy a tiež metódy, ktoré sú pre pacientov menej bolestivé v súvislosti s preventívnymi vyšetreniami aj samotnou liečbou. Financovanie výskumu rakoviny môže zachrániť ľudské životy a znížiť náklady na liečbu. Oceňujem politickú vôľu, ktorá prispela k tomu, že v rámci tohto programu už boli vyčlenené finančné prostriedky na výskum rakoviny. Tieto finančné prostriedky sa v súčasnej hospodárskej situácii EÚ nesmú znížiť, naopak, musíme poskytnúť viac. Chcel by som zdôrazniť, že pokiaľ dokážeme spojiť sily pri realizácií ambicióznych projektov, ako je napríklad odstraňovanie štátnych hraníc alebo budovanie vesmírnych staníc, mali by sme dokázať nájsť spôsob, ako zmeniť rakovinu na chorobu, ktorej sa už nikto nebude musieť báť. Aby sme to dosiahli, potrebujeme podporu a koordináciu výskumu liečebných metód a prevencie. Boj proti rakovine je európskou témou, ktorá by mala byť našou prioritou, od financovania prostredníctvom siedmeho rámcového programu až po zastrešujúcu agentúru na európskej úrovni.

19. Obchodné vzťahy medzi EÚ a Kanadou (rozprava)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke pre Komisiu, ktorá sa týka obchodných vzťahov medzi EÚ a Kanadou a ktorú v mene Výboru pre medzinárodný obchod predkladá pán Vital Moreira (O-000053/2011 – B7-0213/2011).

  Vital Moreira, autor. – (PT) Keďže som predsedom parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod, pripadá mi úloha predložiť otázku Komisii na ústne zodpovedanie, ktorá sa týka rokovaní o hospodárskej a obchodnej dohode s Kanadou.

Rokovania sa začali v máji 2009 a teraz po dvoch rokoch sú náznaky, že sa možno skončia v priebehu tohto roka. Vzhľadom na pokrok v rokovaniach je preto teraz ideálna chvíľa získať od Komisie informácie o niektorých z najdôležitejších bodov týchto rokovaní.

Text otázky prijatej v našom výbore je dobre známy, a teda budem predpokladať, že máte jeho kópie, aby som ho nemusel čítať, pani predsedajúca.

Ako vieme, od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy má Parlament právo byť informovaný o všetkých etapách rokovaní súvisiacich s medzinárodnými dohodami. Tento prípad sa jasne týka medzinárodnej obchodnej dohody a Parlament tu má výlučné kompetencie. To dáva ešte väčší dôvod na parlamentnú kontrolu.

Treba spomenúť, že komisár pre obchod pán de Gucht a generálny tajomník pre obchod splnili túto povinnosť informovania a v tomto a v ďalších prípadoch poskytli parlamentnému výboru, ktorému predsedám, potrebné informácie. Vzhľadom na postup rokovaní je však v tejto chvíli predsa len dôležité podeliť sa s informáciami o najdôležitejších diskutovaných témach s Parlamentom a verejnosťou. Ide o témy, ktoré sú pre Parlament a európsku verejnosť veľmi chúlostivé, ako napríklad problematika známych bitúmenových pieskov a kanadský záporný postoj k európskemu zákazu produktov vyrobených z tuleňov v Svetovej obchodnej organizácii.

Preto považujeme túto otázku na ústne zodpovedanie a súvislosti, ktorých sa týka, za mimoriadne významné. Zostáva ešte informovať Parlament, že túto otázku na ústne zodpovedanie ako zvyčajne dopĺňa uznesenie o tejto téme, o ktorom sa bude hlasovať túto stredu. Obe iniciatívy poukazujú na veľký význam, ktorý by Výbor pre medzinárodný obchod a podľa nás aj Parlament mali tejto otázke prikladať.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – (GA) Pán komisár Gucht tu momentálne nie je a požiadal ma, aby som odpovedala na parlamentnú otázku pána Vitala Moreiru a poskytla toto vyhlásenie.

Dnešná plenárna rozprava o rokovaniach o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode s Kanadou je veľmi vítaná. Až doposiaľ rokovania prebiehali bez problémov a podstatná časť dohody by sa mala dať uzatvoriť do konca roka, pričom k formálnemu uzavretiu by došlo začiatkom roka 2012.

Začíname však aj etapu rokovaní, v ktorej sa veci trochu komplikujú. Najmä preto, že niektoré zo zvyšných tém súvisia s podstatnými rozdielmi v našom hospodárskom usporiadaní alebo v regulačných systémoch.

Pre obe strany má táto dohoda obrovské prínosy a pozitívne ovplyvňuje podnikanie, investície a podobne aj spotrebiteľov, a to vďaka predpokladanému veľmi širokému rozsahu pôsobnosti. Z materiálneho hľadiska sme vypočítali, že obom hospodárstvam by mohla priniesť ďalších 20 miliárd EUR ročne. Pokiaľ ide o ofenzívne záujmy EÚ, ako napríklad obstarávanie provinčných vlád, ktoré patrí do kompetencií provincií, kanadská strana nás uistila, že provincie a územia Kanady sa zaviažu rokovať o tejto dohode a plniť ju.

V súvislosti s vašimi konkrétnymi obavami teraz členské štáty EÚ dosiahli dohodu o používaní prístupu podľa tzv. záporného zoznamu. Hlavným dôvodom, pre ktorý obchodný partner ako Kanada uprednostňuje záporný zoznam, je to, že zabezpečuje oveľa väčšiu transparentnosť a právnu istotu, pretože veľmi jasne uvádza, ktoré služby sú vylúčené z trhu vrátane oblastí, kde vo verejnom sektore môžu existovať monopoly a výhradné práva. Prístup podľa záporného zoznamu teda v žiadnom prípade neovplyvňuje možnosť členského štátu EÚ naďalej si v budúcnosti udržať právo na zachovanie monopolu v oblasti konkrétnej služby.

Záleží na EÚ a Kanade, ako sa rozhodnú o záväzkoch, ktoré sú ochotné prijať v jednotlivých sektoroch vrátane verejných služieb a ostatných služieb, kde je dôležitá flexibilita budúcej politiky.

Vlády EÚ budú mať naďalej možnosť ukladať povinnosti súkromným prevádzkovateľom v súvislosti so všeobecnými verejnými službami a možnosť podľa potreby dotovať verejné služby. Obchodné dohody neukladajú povinnosti týkajúce sa privatizácie či deregulácie a inak to nebude ani v prípade tejto dohody CETA, ktorá bude obsahovať aj ustanovenia o udržateľnom rozvoji z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho hľadiska. Takéto ustanovenia sa v plnej miere začlenia do obchodnej dohody.

Zaregistrovali sme obavy, ktoré ste vyjadrili v súvislosti s panelom WTO o zákaze EÚ týkajúcom sa tuleňov a o kanadských bitúmenových pieskoch. Chápeme síce tieto obavy, ale domnievame sa, že je lepšie oddeliť tieto procesy od rokovaní o dohode CETA. Zároveň však treba povedať, že rokovania – ako v prípade všetkých ďalších obchodných rokovaní – žiadnym spôsobom neohrozujú možnosť EÚ alebo jej partnerských krajín vypracovať a vykonávať opatrenia na ochranu životného prostredia.

Pokiaľ ide konkrétne o smernicu o kvalite palív, chcem úplne jasne povedať, že rokovania a budúca dohoda nepredstavujú a nebudú predstavovať žiadne negatívne zasahovanie v súvislosti s vykonávaním tejto smernice.

Vážené poslankyne a vážení poslanci, posúvame sa bližšie k dohode, ktorá pomôže zabezpečiť také potrebné oživenie hospodárstiev EÚ a Kanady. Tešíme sa na to, že si počas dnešnej rozpravy vypočujeme názory Parlamentu, a na uznesenie, ktoré následne prijmete.

  Georgios Papastamkos, v mene poslaneckého klubu PPE. – (EL) Ako zdôraznil predseda výboru pán Moreira, opätovné začatie rokovaní o aktualizácii dvojstrannej spolupráce v rámci komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody na základe iniciatívy Kanady je pozitívnym krokom. Je tu však jedna vec, ktorá vyvoláva naše obavy a ktorá sa týka federálneho usporiadania Kanady. Mám na mysli potrebu nerušeného a jednotného uplatňovania dohody zo strany jednotlivých provincií.

V rámci obchodných vzťahov medzi dvomi partnermi sú okrem iného ohrozené dôležité ofenzívne a defenzívne poľnohospodárske záujmy. V tomto smere by som chcel vyjadriť názor pána Jeggleho, ktorý tu dnes nie je. Je tu snaha, aby sa vzhľadom na stúpajúce falšovanie kvality poľnohospodárskych výrobkov EÚ stala prioritou kompletná ochrana zemepisného označenia. Ako vieme, Kanada podobne ako ostatné štáty, ktoré chránia zemepisné označovanie v rámci ochranných známok, namieta proti žiadostiam EÚ predloženým v tejto súvislosti počas kola rokovaní v Dauhe. Ďalším problematickým aspektom sú odlišné právne predpisy jednotlivých provincií.

Čo sa týka otázky geneticky modifikovaných organizmov, chcel by som Parlamentu pripomenúť, že Únia a Kanada podpísali vzájomne prijateľnú dohodu o vyriešení tohto odlišného prístupu. Kanada súhlasila, že rozdielnosť vyrieši výmenou za dvojstranný regulačný dialóg o biotechnologických otázkach. Vyzývam Komisiu, aby počas prebiehajúcich rokovaní obhájila vysokú úroveň ochrany, ktorú zabezpečuje európsky regulačný rámec.

Na záver by som rád spomenul kanadské štátne obchodné spoločnosti v odvetví poľnohospodárstva, ktoré, ako všetci vieme, majú rozsiahle kompetencie a môžu konať ako monopoly. Kanadská strana musí poskytnúť konkrétne prísľuby. Je to aj požiadavka, ktorú počas rokovaní WTO zdôraznila Únia.

  David Martin, v mene skupiny S&D. – Naša skupina vidí mnoho prínosov tejto ambicióznej, komplexnej hospodárskej dohody s Kanadou. Vidíme však štyri obmedzenia.

Po prvé, čo sa týka ťažby bitúmenových pieskov, ktorá poškodzuje miestnu diverzitu, trváme na práve EÚ využiť smernicu o kvalite palív na obmedzenie ich využívania. Potešilo ma tiež, čo povedala pani komisárka v tejto súvislosti.

Po druhé, len ťažko si vieme predstaviť, že Parlament schváli obchodnú dohodu s Kanadou, pokiaľ bude Kanada naďalej prostredníctvom WTO spochybňovať zákaz obchodovania EÚ. V tomto prípade nemôžem akceptovať názor pani komisárky, že by sme mali tieto dve veci oddeľovať. Myslím si, že v očiach voličov sú prepojené a prepojené sú aj v mojich očiach. Určite za dohodu nebudem hlasovať, pokiaľ sa pred dosiahnutím jej konečnej fázy nevyrieši tento rozpor.

Po tretie, nebudeme môcť akceptovať žiadne obmedzenie možnosti Kanady využívať flexibilné prvky obchodných aspektov práv duševného vlastníctva (TRIPS) na vývoz lacných generických liekov do rozvojových krajín. Pre rozvojové krajiny ide o dôležitý zdroj generík a nemali by sme sa podvoliť tlaku farmaceutického priemyslu, aby sme Kanade sťažili možnosť poskytovať generické lieky.

Po štvrté, nemôžeme akceptovať dohodu, ktorá sa nezaoberá rôznymi normami a preferenciami v súvislosti s miestnymi MSP a štátnymi monopolmi v Kanade. O tomto sa zmieňoval pán Papastamkos, keď hovoril o rozdieloch medzi provinčnými a federálnymi nariadeniami. Treba ich vyriešiť ešte pred uzavretím tejto dohody.

Vzhľadom na to radi podporíme novú obchodnú dohodu, ak zistíme, že konečný text sa zaoberá týmito témami a ambiciózne dosiahne zníženie ciel na liehoviny EÚ, na stroje EÚ, na automobily EÚ a aj v ostatných oblastiach. Trváme však na tom, že spomínané štyri body predstavujú prekážky, ktoré počas týchto rokovaní treba náležite vyriešiť.

  Metin Kazak, v mene skupiny ALDE. – (BG) Uznesenie predložené Výborom pre medzinárodný obchod jasne vyjadruje podporu pokračujúcich rokovaní s Kanadou o uzavretí komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody. Kanada patrí medzi našich najstarších a najbližších obchodných partnerov, momentálne je jedenástym najväčším. Potenciálne prínosy z deregulácie dvojstranného obchodu sú zrejmé, a to aj zo štúdie, ktorú zrealizovali Komisia a kanadská vláda v októbri 2008.

Silnú podporu uzavretia takejto komplexnej dohody vyjadril aj súkromný sektor v Európskej únii aj v Kanade, aj keď zostáva nevyriešených mnoho problémov, ak sa vezmú do úvahy vznešené ambície predstavené počas rokovaní.

Domnievam sa, že v prvom rade musíme zhodnotiť vplyv, aby sa objasnili klady a zápory takejto dohody. Po druhé, aké reálne sú očakávania Komisie, že rokovania sa uzavrú do konca roka 2011? Môže Komisia zaručiť aj to, že konečná dohoda bude obsahovať kapitolu o udržateľnom rozvoji v súlade s požiadavkami Parlamentu? Bude táto kapitola obsahovať pracovné normy, povinnosti súvisiace s viacstrannými dohodami v oblasti životného prostredia, ako aj účinné mechanizmy ich presadzovania?

Bol už vypracovaný plán, ktorý by Komisii umožnil vyriešiť problémy týkajúce sa prístupu na trh? Dajú sa v blízkej budúcnosti prekonať existujúce rozdiely z hľadiska hospodárskej štruktúry a regulačných systémov?

Plánuje Komisia pripustiť uplatňovanie zásady reciprocity ako súčasť existujúcich spôsobov právnej ochrany, pokiaľ ide o vyriešenie obchodných sporov? Domnieva sa Komisia, že uplatňovanie prístupu podľa tzv. záporného zoznamu k deregulácii služieb sa môže stať z dlhodobého hľadiska precedensom pre ďalšie rokovania aj v budúcnosti?

Tieto otázky, prirodzene, vyžadujú odpovede, ktoré, dúfam, dostaneme.

  Keith Taylor, v mene skupiny Verts/ALE. – Ako už spomínali ostatní poslanci, Kanada je skutočne stabilným obchodným partnerom EÚ. Naša skupina vo všeobecnosti akceptuje zrušenie ciel, o ktorom sa momentálne rokuje v rámci dohody CETA.

No nanešťastie sa v rámci dohody CETA vyskytujú ďalšie požiadavky a politické ciele, ktoré považujeme za veľmi znepokojivé. Spomeniem dve, ktoré sú najproblematickejšie. Prvým z nich je záporný zoznam v rokovaniach o liberalizácii obchodu. Pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode zvyčajne vymenúvate služby, ktoré ste pripravení liberalizovať. No na základe týchto návrhov sú otvorené všetky služby s výnimkou tých, ktoré sú na začiatku konkrétne vylúčené. My zelení sa domnievame, že niektoré služby, najmä tie, ktoré sa týkajú všeobecného verejného záujmu, sú príliš chúlostivé a príliš potenciálne zraniteľné, aby sa o nich rokovalo v rámci tohto prístupu podľa záporného zoznamu. Predložili sme niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a dúfame v podporu od kolegov poslancov.

Ďalšou oblasťou vyvolávajúcou obavy je obstarávanie. Máme obavy z vplyvu, ktorý bude mať dohoda CETA na obstarávanie. Uvediem len jeden príklad, a to ontárijský zákon o zelenej energii, ktorý by bol v rámci dohody CETA nezákonný. Zákon podporuje produkciu obnoviteľnej energie a zásobovanie ňou a priame investície to miestnych hospodárstiev. A to je len jeden z príkladov, ako bude dohoda CETA zasahovať do vnútornej politiky v Kanade.

Aj keď Kanada patrí medzi našich najstarších obchodných partnerov, nemôžeme popierať, že príležitostne máme odlišné názory. Kanada napríklad namieta proti politikám EÚ, ktoré sa týkajú geneticky modifikovaných organizmov. Každoročne barbarsky zabíja tulene a okrem toho v rámci WTO začína konať proti zákazu dovozu tuleňov do EÚ. Nezabúdajme ani na to, že bojuje proti smernici EÚ o kvalite paliva, aby chránila svoj vývoz bitúmenových pieskov do EÚ.

Považujem za dôležité, aby sme vyslovili všetky tieto obavy a naliehavo vyzvali Komisiu, aby naďalej pevne obhajovala zásady a politiky tohto miesta.

  Paul Murphy, v mene skupiny GUE/NGL. – Hnacou silou rokovaní o obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou sú hlavné európske a kanadské nadnárodné firmy, ktoré chcú získať prístup na trh rozhodujúcich verejných služieb, aby mohli profitovať na úkor pracujúcich a spotrebiteľov. Táto dohoda by umožnila privatizáciu, najmä čo sa týka vody, telekomunikácií a elektriny. Kapitola o investíciách by nehanebne dala korporáciám právo súdiť sa s vládami, ak by sociálne alebo environmentálne politiky znížili ich zisky.

Bitúmenové piesky Kanady sa stali základňou pre veľké ropné spoločnosti ako BP, Total a Shell. Tieto ropné ložiská produkujú viac než trojnásobok emisií uhlíka v porovnaní s tradičnou ropou a ich ťažba tiež mimoriadne poškodzuje miestne prostredie a je hrozbou pre komunity pôvodných obyvateľov, ktoré v regióne žijú.

Ak to chápem správne, táto obchodná dohoda by mohla potenciálne obmedziť kroky na zastavenie dovozu tejto ropy do Európy. Preto je momentálne naliehavo potrebné, aby európske a kanadské odborové hnutia s podporou environmentálnych a domorodých aktivistov spoločne bojovali a vzopreli sa tejto navrhovanej dohode.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – To, že sa tu Komisia a Parlament snažia o využitie navrhovanej obchodnej dohody s Kanadou na ovplyvnenie vnútorných záležitostí tejto krajiny, je jednoducho nesprávne. Ak sa kanadská vláda domnieva, že je pre ňu environmentálne prípustné a hospodársky výhodné využívať svoje bitúmenové piesky, je to výlučne jej vec. V skutočnosti by sme mali všetci vítať toto rozšírenie a diverzifikáciu celosvetovej energie.

Čo sa týka britských národných záujmov, koaličná vláda sústavne zanedbáva obchodné vzťahy so Spoločenstvom národov, ktorého zakladajúcim členom je práve Kanada. Budem parafrázovať komentátorku Ruth Leaovú: keďže komisár pre obchod rokuje o obchodných dohodách pre celú EÚ, je tvrdou pravdou, že členstvo v EÚ obmedzuje hospodárske vyhliadky Británie.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Môže nás mimoriadne tešiť, že naše dlhodobé vzťahy s Kanadou, ktorá patrí medzi našich najstarších a najbližších obchodných partnerov na celom svete, určujú naše spoločné korene a hodnoty.

Ako vieme, za posledné desaťročia sa uzavrela celá skupina rámcových dohôd v oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov, počnúc odvetvovými dohodami až po najrozmanitejšie obchodné iniciatívy. Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), v rámci ktorej treba doriešiť pravdepodobne už len niekoľko posledných malých detailov, zrejme nadobudne platnosť v blízkej budúcnosti.

Aj keď predošlá dohoda v skutočnosti nikdy nebola uzavretá, tentoraz sa zdá, že v uzavretie dohody všetky zainteresované strany veria. Kanadský hlavný vyjednávač dokonca na začiatku tohto roka priznal, že táto dohoda je pre Kanadu kľúčovou prioritou. EÚ ako druhý najväčší obchodný partner má jasne vyvážiť trh USA a naopak, čo sa týka Európy, Kanada predstavuje cestu do hospodárskej oblasti NAFTA.

Ak sa odborníci nemýlia, uzavretím dohody CETA by sa mohol do roku 2014 zvýšiť dvojstranný obchod medzi Európskou úniou a Kanadou o 20 %. Ide o mimoriadne atraktívne vyhliadky najmä v hospodársky vypätých časoch. Ak vezmeme do úvahy, že po Saudskej Arábii má Kanada najväčšie zásoby ropy, v súvislosti s európskymi snahami o dosiahnutie väčšej energetickej bezpečnosti má táto dohoda pravdepodobne aj strategický význam. A na to by sme rozhodne mali pamätať.

  Christofer Fjellner (PPE). – (SV) Kanada je jedným z našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Preto patrí aj táto dohoda o voľnom obchode medzi najdôležitejšie. Prináša zreteľné výhody a všetky štúdie ukazujú, že by mohla výrazne zvýšiť obchod. Mnohí kolegovia poslanci sa rozhodli sústrediť sa na hrozby a riziká a premeniť to na problém. Ja sa však domnievam, že je dôležité, aby sme o krok ustúpili a zamerali sme sa na to, prečo chceme tieto rokovania.

Dôvodom je to, že vidíme neuveriteľný potenciál v oblasti rastu, obchodu a rozvoja. A to všetci vítame. Vkladám to tejto dohody veľmi veľké nádeje, pretože je skutočne ambiciózna. Často hovoríme, že všetky naše dohody o voľnom obchode by mali byť ambiciózne, a táto naozaj je. Táto dohoda by mohla potenciálne zabezpečiť rozsiahlejší voľný obchod a vytvoriť voľnejšie hranice medzi Európou a Kanadou, ako momentálne existujú medzi Kanadou a USA. To treba zdôrazniť. Ak by sa nám podarilo premostiť Atlantik v oblasti voľného obchodu s Kanadou, bol by to historický úspech.

Rád by som spomenul najmä obchod so službami. Práve tento obchod so službami považuje niekoľko ľudí za problematický, ide však jednoznačne o jednu z najdôležitejších strategických oblastí, ktoré máme, najmä čo sa týka finančných služieb. Bol by som rád, keby sa pani komisárka vyjadrila k vývoju tejto časti rokovaní, pretože viem, že v súvislosti s touto oblasťou panuje určitá neochota. Ako som povedal, pre Európu ide o dôležitú strategickú oblasť záujmu.

Napokon by som chcel naliehavo vyzvať Komisiu, aby nedovolila, aby sa tento proces naťahoval. Musíme zabezpečiť, aby sme nedovolili spomalenie rokovaní. Práve to považujem za najväčšiu hrozbu, teda to, že pozornosť od hlavnej témy odpútavajú konflikty týkajúce sa rôznych bočných tém. To, čo je jasne dôležité, je vytvorenie voľnejšieho obchodu. Keď sme začali tieto rokovania o voľnom obchode, všetky zainteresované strany zaujímali veľmi pozitívny prístup. Preto považujem za dôležité, aby sme v rovnakom duchu tieto rokovania aj dokončili a aby sme nedovolili, aby sa naťahovali príliš dlho.

  Harlem Désir (S&D). – (FR) Komplexná hospodárska a obchodná dohoda, o ktorej sa rokuje s Kanadou, posilní naše väzby s dlhodobou partnerskou krajinou EÚ. Vítame to, ale musíme poznať všetky jej následky a nielen prínosy, ktoré bude mať pre určité hospodárske odvetvia alebo určitých hlavných medzinárodných investorov.

Dohoda musí hlavne rešpektovať sociálne a environmentálne modely oboch strán – členských štátov EÚ a Kanady – a ich možnosť naďalej legislatívne upravovať citlivé oblasti pre naše spoločnosti. Nie sú to len detaily alebo body, ktoré možno odložiť na zajtra.

Čo sa týka verejných služieb, prístup podľa tzv. záporného zoznamu, ktorý zvolila Komisia, je nebezpečný. Je príliš široký a zle definovaný a boli by sme neradi, keby sa z neho stal precedens. A zo všeobecného hľadiska aj kapitola o investíciách musí rešpektovať právo oboch strán vydávať zákony v oblastiach, ako sú okrem iného životné prostredie, verejné zdravie, práva zamestnancov a spotrebiteľov, priemyselná politika a kultúrna rozmanitosť. Vyzývame Komisiu, aby z rozsahu pôsobnosti dohôd vylúčila také odvetvia, ako sú kultúra, vzdelávanie a verejné zdravie. Ako už spomenul iný poslanec EP, v tomto smere by časť o právach duševného vlastníctva nemala spochybňovať témy súvisiace s výrobou generických liekov.

Čo sa týka životného prostredia, máme obavy a požadujeme investície. Čo sa týka vplyvu dohody na ťažbu bitúmenových pieskov, dohoda nesmie smerovať k oslabeniu európskych právnych predpisov o uplatňovaní smernice o kvalite paliva ani nesmie obmedziť možnosť Kanady regulovať ťažbu jej bitúmenových pieskov v budúcnosti, ktorá patrí do jej kompetencií v oblasti životného prostredia.

Žiadame tiež Komisiu – a kladieme aj otázku –, aby monitorovala dosah na odvetvie rybného hospodárstva v oblastiach ako napríklad Svätý Peter a Miquelon. Kompletná liberalizácia tohto odvetvia by mohla vážne zasiahnuť niektoré oblasti Európy.

Na záver zopakujem slová pána Kazaka o tom, že kapitola o udržateľnom rozvoji musí obsahovať sociálne a environmentálne záväzky a najmä sociálnu a environmentálnu zodpovednosť zo strany veľkých nadnárodných spoločností.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) (Rečník položil otázku pánovi Fjellnerovi podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

Pán Fjellner predstavil túto dohodu vo veľmi pozitívnom svetle a vyjadril sa, že by sme nemali dovoliť, aby sa tento proces naťahoval. V tejto súvislosti znie moja otázka takto: ako sa môže pozitívne stavať k tomu, že každý rok sa v Kanade zničí oblasť vo veľkosti jednej osminy rozlohy Rakúska v súvislosti s ťažbou týchto bitúmenových pieskov a že sa prvým domorodým obyvateľom kompletne berie ich živobytie? Skutočne sa na to díva v takom neuveriteľne pozitívnom duchu a nie je aj súčasťou zodpovednosti Európy stanoviť v tomto smere primerané podmienky?

  Christofer Fjellner (PPE). – (SV) Rád by som odpovedal pánovi Obermayrovi na jeho otázku. Myslím si, že som vo svojom prejave nijako nespomínal bitúmenové piesky, ale podľa mňa by bolo naivné predstaviť si, že celá dohoda o voľnom obchode s Kanadou by sa mala točiť len okolo tejto témy. Znamenalo by to stratiť náš zmysel pre širší pohľad. Je samozrejmosťou, že v týchto dohodách o voľnom obchode by sme mali stanovovať jasné environmentálne požiadavky. A robíme to vo všetkých našich dohodách o voľnom obchode. Nemôžeme však dovoliť, aby sa celá dohoda s Kanadou obmedzila len na rokovania o téme bitúmenových pieskov.

  Chris Davies (ALDE). – Zámerom Komisie je určiť predvolené hodnoty využívania bitúmenových pieskov – nielen z Kanady, ale aj z iných zdrojov, napríklad aj z Venezuely – na účely zníženia intenzity skleníkových plynov v palivách, ako to vyžaduje smernica o kvalite palív.

Kanada vo veľkej miere lobuje, aby tomu zabránila. Stretol som sa s ministrom pre energiu provincie Alberta, ktorý sa v tomto duchu rozprával s rôznymi predstaviteľmi, a som si istý, že to isté robili ostatní. Kanada lobuje aj v členských štátoch a je tu hrozba, že Kanada nás poženie pred Svetovú obchodnú organizáciu, ak by sa takéto opatrenie zaviedlo.

Musíme Kanade povedať, aby sa do toho neplietla. Kanada zarába skutočne veľa na ťažbe svojich bitúmenových pieskov, ale prijala aj záväzky v rámci Kjótskeho protokolu voči znižovaniu svojich emisií CO2 a tieto záväzky nedodržiava, lebo jej bitúmenové piesky prinášajú finančné zdroje. Nechceme spor s Kanadou, ale musíme trvať na tom, že sa nebudeme vyhýbať nepríjemnej pravde.

  Frieda Brepoels (Verts/ALE). – (NL) Vzhľadom na pokračujúce rokovania s Kanadou sa znovu otvára téma lovu tuleňov. Dokonca ste to spomínali aj vy, pani komisárka. Pred niekoľkými rokmi som bola spravodajkyňou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a naďalej obhajujem zákaz obchodovania s výrobkami z tuleňa. Preto dôrazne vyzývam kolegov poslancov a aj Komisiu, aby jednoznačne neodvracali zrak od tejto témy.

Pred približne dvoma rokmi sme v Parlamente drvivou väčšinou schválili zákaz obchodovania aj napriek obrovskému tlaku od Kanady na Parlament a ostatné inštitúcie, aby sme tento právny predpis zmiernili. Rozhodujúcim faktorom bol pre nás predovšetkým hlas miliónov Európanov, ktorí dali najavo svoj záporný postoj voči tomuto krutému zabíjaniu.

Zákaz nebol neúčinný. V dôsledku tohto právneho predpisu sa okrem iného celkom prepadol trh, keď počet zabitých zvierat klesol z 217 000 v roku 2008 na 38 000 v tomto roku a cena za srsť tiež klesla zo 100 USD v roku 2006 na 15 USD v roku 2009. Kanada sa teraz snaží preniknúť na nové trhy, napríklad do Číny, ale aj tam sa ozývajú hlasy za zákaz obchodovania. Je preto poľutovaniahodné, že sa Kanada stále pokúša bojovať proti tomuto európskemu právnemu predpisu prostredníctvom WTO. Práve preto je také dôležité, aby teraz Parlament znovu poslal Kanade jasný signál. Tohto právneho predpisu sa nevzdáme. Pracovali sme na ňom tak dlho v rámci Únie aj za jej hranicami. Dúfam, že kolegovia poslanci zajtra vo veľkej miere podporia pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme spoločne s množstvom ďalších poslancov predložili.

  Helmut Scholz (GUE/NGL). – (DE) Rokovania s Kanadou sú rokovania s krajinou, ktorá má silné hospodárstvo a veľmi rozvinutý právny systém. Preto je o to nepochopiteľnejšie, že chce Komisia do tejto dohody začleniť, ak nie ukryť dohodu o investíciách, aby mali podniky priame právo na právne kroky pred špeciálnym arbitrážnym súdom. Prečo by v prípade pochybností nemali rozhodovať o náhrade škody bežné súdy?

Ktorým súdom ako Komisia vôbec neveríte? Sú to kanadské súdy alebo súdy v Európskej únii? Nevidíte, že na základe tejto časti dohody by ste diskriminovali miestne podniky?

Ako už spomínali niekoľkí poslanci, naša skupina dôrazne namieta proti prístupu Komisie, čo sa týka využitia dohody na nariadenie liberalizácie služieb prostredníctvom tzv. záporného zoznamu. Obracia to na hlavu prístup, ktorý sa využíval až doteraz, keď zmluvní partneri definovali oblasti, ktoré chcú aktívne otvoriť. Chceme zachovať verejné služby.

Chcel by som tiež požiadať Komisiu o vysvetlenie dôvodov, pre ktoré zamietla návrhy Kanady v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré by sa mali vnímať v pozitívnom svetle v rámci kapitoly o udržateľnosti. Európsky parlament tiež vyzýva na ochranu pracujúcich, na platbu nadčasov, zavedenie minimálnych miezd a odmietnutie sociálneho dampingu.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Potenciálne prínosy pre Kanadu, ako aj Európsku úniu sú zrejmé a potvrdzuje ich aj prieskum a tiež povzbudivá podpora zo strany súkromného sektora. Treba to pochváliť a treba podnietiť ďalšiu spoluprácu. Keďže však poznáme environmentálne problémy v Európe, mali by sme byť neústupčiví a ako principiálnu vec žiadať, aby Kanada splnila naše prísne normy. Som veľmi rád, že pani komisárka to vo svojom prejave spomenula.

Nemali by sme sa však zameriavať len na udržateľný rozvoj, ale mali by sme zvážiť aj ťažbu zdrojov, ktorá ohrozuje život a zdravie, ako napríklad v prípade azbestu, ktorého používanie a ťažba sú v Európe zakázané. Okrem toho by sme sa mali zaoberať rozdielnosťami v právnych predpisoch týkajúcich sa geneticky modifikovaných organizmov. V našej krajine je táto téma mimoriadne chúlostivá, ale, samozrejme, celá kapitola o poľnohospodárstva je pre obe strany dôležitá. Ďalej treba spomenúť aj to, že máme povinnosť znižovať emisie CO2.

Posledným problémom, o nič menej dôležitým, je obchod s produktmi vyrobeným z tuleňa. V tejto oblasti by sme mali byť zásadoví a požadovať dodržiavanie našich zákazov. Keď vezmeme do úvahy všetky tieto dôležité veci, som presvedčený, že naše hospodárske vzťahy dosiahnu svoj plný potenciál, pretože ich podporia obe strany. Podporiť by to mal aj náš Parlament.

  Jörg Leichtfried (S&D). – (DE) Pôvodne som sa vo svojom prejave chcel venovať niekoľkým bodom. Ale neurobím to, pretože by som chcel povedať niečo iné.

Jednoducho nechápem Komisiu. Mala by byť ochrankyňou európskeho práva, a teda aj právnych predpisov, ktoré sme prijali. Keď však ide o obchodnú dohodu s Kanadou, hovorí, že je dôležité, aby niektorí ľudia poriadne zarobili, ale že nie je dôležité, aby európske právo zostalo právom. Nechápem, ako môže Komisia povedať, že v súvislosti s týmito otázkami nemusíme diskutovať o zákaze dovozu výrobkov z tuleňa. Hovoríme tu o partneroch a partneri predsa vzájomne rešpektujú svoje hodnoty, názory a záujmy a neťahajú druhého partnera pred súd WTO pre jeho hodnoty. Podľa mňa o tomto obchodní partneri nie sú. Je zrejmé, že ak neexistuje vzájomný rešpekt a strany sa vzájomne nestotožňujú vo svojich názoroch, tieto strany nebudú schopné dobre spolupracovať v oblasti obchodu. Ak Kanada neprestane konať proti zákazu dovozu výrobkov z tuleňa pred uzavretím tohto typu dohody, podľa mňa by sme s touto obchodnou dohodou nemali súhlasiť. Ako som povedal, dobrí partneri sa vzájomne neťahajú po súdoch WTO pre svoje presvedčenie. Dobrí partneri pracujú spoločne.

  Elie Hoarau (GUE/NGL). – (FR) Počas rokovaní o dohodách o Organizácii pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO) najmä s Kanadou šéf delegácie EÚ prisľúbil znovu vrátiť francúzske rybné kvóty na lov tresky rybárom zo Svätého Petra a Miquelonu. Tento prísľub nesplnil a rybári, podobne ako hospodárstvo Svätého Petra a Miquelonu, dnes znášajú následky.

Momentálne prebiehajúce rokovania o hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou nesmú obetovať to, čo zostalo z hospodárstva Svätého Petra a Miquelonu – znovu. Práve preto som na túto tému predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Žiadam Komisiu, aby počas rokovaní zaistila sústavnú ochranu strategických obchodných záujmov Svätého Petra a Miquelonu. Pani komisárka, môžete nás o tom ubezpečiť?

  Gianluca Susta (S&D). – (IT) Cítim povinnosť poznamenať, že medzi niektorými poslancami tu v Parlamente stále prevláda pocit obavy a potreba obhajovať európske záujmy. Inými slovami, sú v defenzíve.

Čo sa mňa týka, som presvedčený, že táto dohoda s krajinou, s ktorou nás spája dlhodobé puto priateľstva, je dôležitá, pokiaľ bude postavená na správnom základe – na základe reciprocity – a pokiaľ bude vyvážená a ambiciózna. Nemala by sa obmedzovať na odstránenie colných a necolných prekážok, ale mala by predstavovať príležitosť na kvalitatívny posun pri odstraňovaní rozdielov v politike životného prostredia a zdravotníctva. Osobitne pritom poukazujem na odvetvie poľnohospodárstva, ochranu živočíšnych druhov, ktorým hrozí zánik, a najmä na konkrétne hospodárske ťažobné činnosti, ktoré majú výrazný dosah na životné prostredie, ako napríklad ťažba azbestu a bitúmenových pieskov, alebo ktoré obmedzujú prístup k liekom pre najchudobnejšie krajiny.

V našom prístupe však musíme byť pozitívni a nie defenzívni, ako to bolo v prípade Japonska.

Preto by som rád zdôraznil, že je potrebné zlepšiť reciprocitu z hľadiska ochrany duševného vlastníctva vrátane ochranných známok, zemepisných označení a politík určených na recipročnú podporu dvojstranných investícií zameraných prioritne na inovácie a technológie a inšpirovaných stanoviskami, ktoré v tejto oblasti už prijal Európsky parlament.

Domnievam sa, početné dvojstranné dohody medzi Kanadou a členskými štátmi sú najlepším základom, na ktorých treba postaviť silnú dohodu o voľnom obchode v obchodnej oblasti, vďaka priateľstvu, ktoré sme už zaznamenali v OSN, G8, NATO a Medzinárodných silách na podporu bezpečnosti (ISAF) v Afganistane, priateľstvu založenom na ideáloch demokracie a slobody, ktoré charakterizujú Kanadu a Európsku úniu.

  Kriton Arsenis (S&D). – (EL) Aj ja by som chcel spomenúť tému bitúmenových pieskov. Ide o dôležitú tému, pretože ide o dôvod, pre ktorý sa nedodržiava podobná dohoda, ktorú už s Kanadou máme, a to medzinárodná dohoda o záväzkoch v rámci Kjótskeho protokolu. Veríme, že v prípade dohody, o ktorej dnes vedieme rozpravu, Kanada zaujme iný postoj.

Kanada v každom prípade v rámci tejto dohody bojuje za zaistenie voľného obchodu a liberalizovaného systému investícií v súvislosti s ropou vyťaženou z bitúmenových pieskov. Posúdenie vplyvu tejto dohody na životné prostredie, za ktoré sme zaplatili, neobsahuje hodnotenie vplyvu liberalizácie na bitúmenové piesky. Inými slovami, máme obchodnú dohodu, v ktorej sa spomínajú konkrétne opatrenia na obchodovanie s ropou vyťaženou z bitúmenových pieskov, a máme posúdenie vplyvu tejto dohody, ktoré neobsahuje posúdenie vplyvu tejto konkrétnej činnosti.

Pre Parlament preto bude veľmi ťažké schváliť akúkoľvek dohodu, ktorá sa napokon dosiahne. Hovoríme totiž o boreálnych lesoch, o štvrtine svetových panenských lesov, pričom táto ťažobná činnosť ohrozí tieto lesy, miestnu biodiverzitu a pôvodné obyvateľstvo.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Myslím si, že obchodné vzťahy medzi EÚ a Kanadou sú v tejto chvíli na rázcestí. Stále sa rokuje o podpísaní hospodárskej dohody a do konečného dokumentu sa musia dostať priority oboch strán.

V tejto súvislosti musím poukázať na rozdiely v sanitárnych normách. Dosiahnutím konsenzu by sa zabránilo negatívnemu vplyvu na európske odvetvie poľnohospodárstva. Dohoda okrem toho musí dohoda zohľadňovať výsledok reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôležité je aj objasnenie kapitoly o udržateľnom rozvoji. EÚ stanovila svoje environmentálne normy v súlade s požiadavkami členských štátov. V záujme zaistenia účinnosti konečnej dohody je rozhodujúce overiť ich súlad s normami navrhovanými Kanadou. Myslím si, že veľkú pozornosť treba venovať aj vplyvu problematiky ťažby a prieskumov ropy na rokovania. Preto musí Komisia vysvetliť, aké miesto má v tomto dokumente smernica o kvalite palív.

  Seán Kelly (PPE). – Na rozdiel od poslednej diskusie, kde sa dosiahol prakticky jednomyseľný prístup, sa tu deje presný opak. Mnohí ľudia majú z tejto navrhovanej dohody o voľnom obchode veľké obavy. V tejto chvíli sú dohody o voľnom obchode, dvojstranné dohody, bežnou záležitosťou a myslím si, že s Kanadou nás viac vecí spája, než rozdeľuje. Je to demokratická krajina. Dodržiava ľudské práva. Hovorí sa tam najmä anglicky a francúzsky, teda európskymi jazykmi, a je otvorená prijatiu mnohých ľudí, dokonca aj z našej krajiny, ktorí si v Írsku nemôžu nájsť prácu.

Sú tu aj problémy, ktoré sa do veľkej miery týkajú tuleňov a bitúmenových pieskov. Je jasné, že sú dôležité, ale myslím si, že Kanada napokon preukáže, že mnohé z bodov, ktoré tu boli prednesené, boli nesprávne – pretože som členom delegácie EÚ a Kanady a o týchto veciach sa diskutovalo a majú na to iný pohľad –, a práve preto je dôležité, aby sme s nimi ďalej rokovali o týchto témach. Podstata však je – a okrem pani komisárky to tu nikto nespomenul –, že ak sa nám podarí dosiahnuť dohodu o voľnom obchode, obom stranám to prinesie 20 miliárd EUR. To stojí za snahu.

(GA) Ďakujem, pani predsedajúca.

  Paul Rübig (PPE). – (DE) Chcel by som zablahoželať Komisii k tomu, že tak intenzívne vedie tieto rokovania. V konečnom dôsledku sa domnievam, že táto dohoda sa týka obchodných vzťahov a že je jasné, že environmentálne a sociálne otázky treba tiež regulovať v samostatných dohodách. Dobrým príkladom je Kjótsky protokol, ktorého zámerom bolo zlepšiť normy na medzinárodnej úrovni. Preto by sme teraz mali byť v našich rokovaniach konkrétni.

Práve tak, ako je energetická politika a výroba energie v Európe záležitosťou členských štátov, musíme uznať, že o spôsobe výroby energie v Kanade a o konečnom zohľadnení dosahu na životné prostredie by mali rozhodovať Kanaďania a kanadská demokracia. Mali by sme sa pokúsiť zaistiť, aby sa v tomto smere vytvoril výskumný program, ktorý by pomohol využívať tieto zdroje spôsobom, ktorý bude maximálne ohľaduplný k životnému prostrediu a udržateľný. Pani komisárka Geogheganová-Quinnová, možno by ste v tomto smere a súčasne s touto obchodnou dohodou mohli podnietiť vytvorenie výskumného programu v oblasti bitúmenových pieskov.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Ja v podstate podporujem určité výhrady kolegov z Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Je otázkou, či by sa mali riešiť v rámci tejto dohody alebo v iných dohodách, ako to hovorí kolega Rübig. Chcem tu však upozorniť na vážny problém, ktorým je ratifikácia tejto dohody. Napríklad na pôde parlamentu Českej republiky už došlo k zablokovaniu ratifikácie dohody o doprave. Dôvodom je pritom pretrvávajúci spor s Kanadou o zrušení vízovej povinnosti pre českých občanov. Ide o veľmi vážny problém, a pokiaľ ho Komisia nebude schopná riadne riešiť, hrozí aj blokovanie ratifikácie tejto dohody. Berte to, prosím, vážne.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Kanada je momentálne 11. najväčším obchodným partnerom Európskej únie, pričom obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Kanadou v roku 2010 tvorili 1,6 % celkového zahraničného obchodu EÚ.

V roku 2010 26 % dovozu do Európskej únie z Kanady a 37 % vývozu z Európskej únie do Kanady súviselo s obchodom so strojmi a dopravným vybavením. Rada by som vedela, aký vplyv má táto dohoda na stratégiu Európskej únie v oblasti priemyselnej politiky a na jej stratégiu v oblasti surovín a vzácnych zemín. Čo sa týka deregulácie služieb, keďže sa to tu spomínalo, rada by som vás opýtala, pani komisárka, aké bude prepojenie medzi touto dohodou a dohodou o bezpečnosti civilného letectva a dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Kanadou. Zámerom oboch dohôd je zabezpečiť konkurencieschopnosť oboch trhov – európskeho aj kanadského – v tejto oblasti, pretože sú mimoriadne dôležité pre odvetvie leteckej dopravy. Preto by som sa chcela opýtať, aký bude mať vplyv táto obchodná dohoda na ostatné dohody, ktoré sú už podpísané medzi Európskou úniou a Kanadou.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Aj ja by som chcel poukázať na to, aké dôležité je uzavrieť rokovania o hospodárskej a obchodnej dohode medzi Európskou úniou a Kanadou a posilniť tak obchodné a hospodárske väzby, ktoré sú už teraz významné, a dosiahnuť ďalšie prínosy. Počas rokovaní sa však európski predstavitelia musia pokúsiť podporiť ambicióznu obchodnú dohodu, ktorá podporí spravodlivý obchod a bude obsahovať právne záväzné prvky sociálnej a environmentálnej ochrany.

Táto dohoda nesmie ohroziť možnosť Únie revidovať smernicu o kvalite palív a odmietnuť dovoz ropy získanej z bitúmenových pieskov, ťažba ktorých produkuje viac oxidu uhličitého ako klasická metóda ťažby ropy, a teda v sebe zahŕňa vážny škodlivý dosah na životné prostredie. Odmietnutím tohto druhu ropy by si Európska únia zachovala svoju dôveryhodnosť z hľadiska jej túžby chrániť životné prostredie a splnila by ciele Kjótskeho protokolu.

  Ioan Enciu (S&D). – (RO) Dohoda CETA predstavuje mimoriadne dôležitý krok smerom k plodnej budúcnosti Európskej únie aj Kanady. Podporujem tento projekt a veľmi ma teší doterajší pokrok. Myslím si, že ideme správnou cestou, aby sme v tomto roku uzavreli rokovania. Spomedzi niekoľkých prediskutovávaných bodov by som však chcel poukázať na dva, ktoré treba vyriešiť, aby sme sa vyhli problémom pri ratifikácii dohody niektorými členskými štátmi, ktoré by nastali v prípade ich nevyriešenia. Ide o získavanie ropy z bitúmenových pieskov, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie životného prostredia a miestnych komunít v danej oblasti, ako aj nedostatočnú reciprocitu v prípade vízovej povinnosti pre bulharských, rumunských a českých občanov.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Ide o ďalšiu časť chrámu obchodnej politiky Európskej únie, chrámu, ktorý sa každý deň zväčšuje a ktorého následky zásadne, aj keď odlišne ovplyvnia rôzne členské štáty. Dohody, ktoré sú konkrétnym prejavom tejto politiky, sú v podstate založené na voľnom obchode, ktorého ciele a účinky jasne preukazuje súvisiaca rétorika, rétorika „ofenzívnych záujmov“, ako keby sme hovorili o vojne. Týmto dohodám chýba demokratická legitímnosť, a to o to viac, že sa takmer vždy prerokúvajú v čo najväčšom utajení, za chrbtom verejnosti, keď sa predstavitelia snažia zakryť ich hospodársky, sociálny a environmentálny dosah, vyhnúť sa informovanej debate a objasneniu vecí. A znovu sa presne to deje.

Keďže sú rokovania údajne v pomerne pokročilej etape a ich uzavretie sa očakáva v roku 2011, treba riadne prediskutovať vplyv tejto dohody na odvetvia a krajiny. Jej obsah nie je ničím novým. Ide o otvorenie trhov a liberalizáciu služieb vrátane čoraz viac komercionalizovaných verejných služieb vydaných na milosť a nemilosť nadnárodných firiem, v dôsledku čoho členské štáty môžu len s ťažkosťami plniť svoju sociálnu funkciu v týchto oblastiach. O následkoch tiež vieme veľmi dobre: dominantné postavenie niekoľkých spoločností na trhu, dosah na slabšie systémy výroby a rozširujúce sa zámienky na útočenie na práva a na pracovné a životné podmienky.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Európska únia v rámci svojich kompetencií rokuje o obchodných, hospodárskych dohodách so všetkými vplyvnými krajinami.

Kanada patrí k významným účastníkom medzinárodného obchodu a je jedným z najstarších obchodných partnerov Európskej únie. Pri finalizácii komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kanadou však musíme postupovať veľmi citlivo a konštruktívne. Naše rozdielne názory v niektorých oblastiach, ako sú lieková politika, rybolovná politika, ťažba z bridlicových pieskov, potrebujeme v dohode usporiadať tak, aby reprezentovali politiku Európskej únie pri rešpektovaní názorov obchodného partnera. Reciprocita je základným vzťahom vo vyvážených obchodných a hospodárskych vzťahoch. V žiadnom prípade by však komplexná hospodárska obchodná dohoda nemala znižovať v Európe zaužívané a prijaté certifikačné parametre. Chcem veriť, že Európska komisia dokáže v záverečnej etape korektne vyriešiť ostávajúce problémy.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Kanada je – a chcem to povedať hneď na začiatku – skvelou krajinou. Skvelí ľudia, skvelé úspechy – dôležitý partner pre EÚ. Musíme však byť schopní položiť otázky dobrého partnera. Mnohí kolegovia poslanci dnes nesprávne obmedzujú túto záležitosť len na piesok a tulene. Bitúmenové piesky predstavujú len jeden príklad neuveriteľného ničenia životného prostredia. Každý, kto videl Kanadu, vie, že tam dochádza k ničeniu životného prostredia v takom rozsahu ako v Brazílii.

Toto ničenie životného prostredia má vplyv aj na pôvodné obyvateľstvo, na prvé národy. Ich životné prostredie sa ničí. Nikto, kto vie niečo o Kanade, kto navštívil Britskú Kolumbiu a vie, ako medzinárodné korporácie využili svoj vplyv na to, aby sa pôvodné obyvateľstvo vzdalo svojich oblastí po predkoch a umožnilo ich odkúpenie, to jednoducho nemôže ignorovať.

Hovoríme veľa o jasnej formulácii a ochrane menšín v krajinách susediacich s EÚ. Rovnako dôležité je však aj to, aby sme nahlas hovorili o ochrane menšín, ktorými sú aj pôvodní obyvatelia Kanady.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – (GA) Najskôr by som sa chcela poďakovať všetkým poslancom Európskeho parlamentu, ktorí sa zúčastnili tejto rozpravy, a pánovi Vitalovi Moreirovi za to, že v Parlamente predložil túto otázku.

Komisia si pozorne poznamenala podstatu vašich otázok a dúfam, že odpovede pokryjú vaše možné hlavné obavy.

Ako viete, rokovania prebiehajú dobre. Komisia chce zaistiť vyváženú, ambicióznu a kvalitnú dohodu a chce byť rovnako tak ambiciózna, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj. Kanada je vysoko rozvinutým partnerom s podobným zmýšľaním, pričom naše strategické väzby idú ďaleko nad rámec obchodu a investícií. EÚ a Kanada majú v rámci rokovaní spoločné ambiciózne ciele, ktoré sa dajú uskutočniť v prospech oboch strán a ktoré môžu vytvoriť potenciál nových príležitostí.

Dovoľte mi zdôrazniť najmä dve veci. Čo sa týka problematiky bitúmenových pieskov a vašich obáv v súvislosti s týmto rokovaním, ak má smernica o kvalite palív patriť do pôsobnosti ustanovení o regulačnej spolupráci v dohode CETA, musia s tým súhlasiť obe strany. Ustanovenia o regulačnej spolupráci v rámci dohody CETA nestanovujú žiadnu povinnosť viesť takéto diskusie. Komisia navyše nenavrhuje prijatie žiadneho záväzku, ktorý by obmedzil regulačnú slobodu EÚ, či už v oblasti životného prostredia, ako je napríklad kvalita palív, alebo v oblasti iného podstatného politického cieľa.

Ako som spomínala v úvode, táto dohoda je zásadne prínosná pre naše dve hospodárstva, a to nielen z materiálneho hľadiska. V oboch krajinách sa vytvoria príležitosti pre odvetvie obchodu a výroby vďaka odstráneniu takmer všetkých dovozných ciel a lepšiemu prístupu na trh pre služby a investorov. Spotrebitelia získajú v podobe výhodnejších nákupov a lepšieho prístupu ku kvalitným službám. Zvýšený tok priamych zahraničných investícií bude zároveň fungovať ako katalyzátor vytvárania pracovných miest a zvyšovania platov.

Dohoda CETA bude zastrešovať aj regulačné prekážky, ako sú napríklad sanitárne a fytosanitárne opatrenia, colné postupy a pravidlá hospodárskej súťaže. Európske práva duševného vlastníctva získajú vyššiu ochranu. Recipročný prístup na trhy obstarávania oboch strán bude znamenať nielen úspory pre verejné rozpočty, ale prinesie aj veľké podnikateľské príležitosti.

Práve preto je Komisia presvedčená, že to bude dobrá a vyvážená dohoda. Táto naša večerná rozprava umožňuje objasniť dôležité veci. V tejto súvislosti si Komisia starostlivo poznamenala vaše názory, víta uznesenie, ktoré má prijať Parlament a ktoré sa týka obchodných vzťahov medzi EÚ a Kanadou, a je vďačná za jeho všeobecnú podporu.

Môj kolega pán komisár De Gucht vás bude, samozrejme, aj naďalej informovať o ďalšom vývoji rokovaní o dohode CETA.

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostala jeden návrh uznesenia⁽¹⁾.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Európska únia a Kanada majú už mnoho rokov dobré a stabilné obchodné vzťahy. Kanada dokonca patrí medzi najstarších obchodných partnerov EÚ. V polovici 70. rokov minulého storočia EÚ podpísala s Kanadou prvú hospodársku a obchodnú dohodu. Nasledovali ďalšie dohody o odvetví chovu hospodárskych zvierat a o oblasti vína a liehovín. Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi EÚ a Kanadou by mohla byť pre oboch obchodných partnerov veľmi výhodná. Zostáva však stále niekoľko vecí, ktoré treba zvážiť a o ktorých treba diskutovať. Je jasné, že zámerom dohody musí byť spravodlivá hospodárska súťaž. Dá sa to dosiahnuť nielen odstránením colných prekážok, ale aj prekážok necolných a technických. Treba dodržiavať zásadu reciprocity, pretože len tak sa dá dosiahnuť vyvážený výsledok rokovaní. Platí to aj pre prvky, ktoré sa týkajú špecificky krajiny alebo kultúry jednotlivých partnerov. V záujme dosiahnutia konsenzu musia rovnako pokračovať aj diskusie o komplikovaných témach, akými sú ťažba z bitúmenových pieskov a súvisiaci vplyv na životné prostredie, normy MOP, ako aj uznávanie technických noriem a vysledovateľnosť potravín. Osobitne ma zaujímajú rokovania súvisiace so sektorom mlieka a s prístupom na kanadský trh, ako aj s označovaním pôvodu kanadského dobytka z bitúnkov. Môže Komisia poskytnúť ďalšie informácie o týchto oblastiach? Aký výsledok môžeme v tomto smere očakávať?

  Maurice Ponga (PPE), písomne. – (FR) Teší ma, že Parlament vyslovuje svoj názor na súčasné obchodné rokovania medzi EÚ a Kanadou a že v tejto súvislosti vymedzuje svoje priority. Kanada je nepochybne významným obchodným partnerom EÚ, ale je povinnosťou Parlamentu, aby vyjadril obavy našich spoluobčanov nachádzajúcich sa na európskom území aj v regiónoch, ktoré tvoria časť európskej rodiny, a aby chránil a obhajoval ich záujmy. Pod pojmom „európska rodina“ myslím zámorské krajiny a územia, ktoré, aj keď nie sú úplne európskymi územiami, majú s Európskou úniou a najmä s členskými štátmi, ktorých sú súčasťou, osobitný vzťah. Prebiehajúce obchodné rokovania sa osobitne dotýkajú najmä súostrovia Svätý Peter a Miquelon, ktoré sa nachádza vedľa Kanady. Vyzývam preto Komisiu, aby počas rokovaní obhajovala a chránila záujmy tejto zámorskej krajiny a územia situovaného na severe Atlantického oceána.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) Kanada patrí medzi najstarších obchodných partnerov Európy. Je preto len prirodzené, aby sa tento vzťah formalizoval prostredníctvom komplexnej obchodnej dohody. Zaujíma ma však obsah niekoľkých rokovacích kapitol.

Po prvé, EÚ a Kanada majú odlišné pravidlá vzťahujúce sa na systémy pôvodu. Keďže Kanada je členom Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), Komisia sa musí zaviazať, že nájde uspokojivé riešenie týkajúce sa priemyselných výrobkov aj produkcie poľnohospodárstva a rybolovu, aby sa Kanada nestala bránou, cez ktorú budú do Európy vstupovať tovary z iných členských štátov NAFTA.

Komisia tiež musí rokovať o riešení, ktoré sa dá použiť na dva rôzne systémy zemepisného označovania. V Kanade je zemepisné označovanie len prídavným menom, zatiaľ čo v Európe je to skutočná ochranná známka. Ak sa má európske zemepisné označovanie naozaj ochrániť, kanadské úrady budú musieť uznať európsku koncepciu.

A napokon čo sa týka kapitoly o zmluvách na verejné práce, Kanada musí EÚ poskytnúť rovnaký prístup, aký poskytla Spojeným štátom na základe ich obchodnej dohody. Inými slovami, európske podniky musia mať možnosť zúčastňovať sa výberových konaní na podpísanie zmlúv v provinciách, regiónoch a určitých samosprávach.

(1) Pozri zápisnicu.

20. Jednominútové vystúpenia (článok 150)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu sú jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) V uplynulých dvoch týždňoch sa v uliciach a na námestiach Atén a ďalších miest spontánne zhromažďovali desiatky, ak nie tisíce občanov. Rozhnevaní Gréci prebrali štafetu od Španielov. V časoch hlbokej krízy, recesie a nezamestnanosti títo ľudia bez násilia, ale energicky žiadajú trochu nádeje na slušný život pre seba, svoje rodiny a svoje deti. Počet protestujúcich a ich nesúhlas nemá obdobu, a to dokonca ani v krajine, ktorá má taký silný politický život a politickú tradíciu ako Grécko. Ide o veľmi vážny politický vývoj s nepredvídateľnými rozmermi a dôsledkami.

V čase, keď medzi krajinami neexistujú jednoznačné deliace čiary, musíme nepokojný vývoj udalostí veľmi starostlivo sledovať. Musíme počúvnuť belgického ministra financií pána Reyndersa, keď hovorí, že by sme nemali ísť nad rámec opatrení, ktoré spoločnosť v Grécku dokáže uniesť, pretože by sme tým zničili rast a krajina by sa nezotavila. Žiadnu politiku nemožno uskutočniť, ak nemá podporu alebo ak ju spoločnosť prinajmenšom netoleruje, predovšetkým ak ide o politiku, ktorú možno v zásade zhrnúť ako dilemu medzi vyčerpávajúcimi úspornými opatreniami alebo bankrotom. Táto politika naliehavo potrebuje významné zmeny a úpravy nielen preto, aby bola spravodlivejšia, ale aj preto, aby bola účinnejšia v prospech všetkých.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE). – (PL) Európske hlavné mesto kultúry je jednou z najznámejších kultúrnych iniciatív Európskej únie. Podľa štúdií, ktoré vykonala Komisia, je to dôvod na národnú hrdosť a spoločnú zodpovednosť obyvateľov nominovaných miest. V roku 2016 budú hostiteľskými krajinami súťaže Poľsko a Španielsko. Z oboch týchto krajín budú vybraté dve mestá ako európske hlavné mestá kultúry v roku 2016.

Moje domovské mesto Gdansk patrí do malej skupiny na čele poľskej súťaže, o ktorej sa rozhodne tento mesiac. Som nadšeným podporovateľom tejto kandidatúry, ktorej motto znie: „Sloboda kultúry – kultúra slobody“. Gdansk je z historického hľadiska hanzovým prístavom a miestom zrodu hnutia Solidarita, ktoré je synonymom slobody. Teraz by sme chceli vytvoriť moderný program vychádzajúci z týchto koreňov. Sme zástancami slobodného prístupu k nášmu kultúrnemu dedičstvu a každodennej solidarity medzi generáciami a tiež susedskej solidarity. Som presvedčený, že naše mesto môže európskej spoločnosti veľa ponúknuť a víťazstvo v tejto prestížnej súťaži by prispelo k ešte vyššej miere prosperity.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Sucho, ktoré momentálne postihuje celú Európu, spolu s predpoveďou na nadchádzajúce obdobie podnecujú obavy, ktoré sa týkajú nielen nového rastu cien potravín, ale aj potravinovej bezpečnosti. Za týchto okolností som presvedčená, že Európska komisia musí vopred vyplácať dotácie EÚ, aby poskytla podporu poľnohospodárom, ktorí potrebujú využívať existujúce systémy zavlažovania, čím by sa zabránilo celkovým stratám pri tohtoročnej úrode. Spolu s týmto opatrením je potrebné vziať do úvahy aj riešenia na podporu realizácie systémov zavlažovania tam, kde je ich využívanie potrebné. Tridsať percent územia Rumunska tvorí zavlažovaná pôda, pričom nedostatok vody a rozšírenie sucha vedú k podobným problémom ako v ďalších členských štátoch. Poľnohospodári však v prípade takéhoto stavu nemôžu získať podporu v podobe tohto záchranného opatrenia.

  Derek Vaughan (S&D). – Chcel som hovoriť o úlohe, ktorú môže šport zohrávať pri zvyšovaní hospodárskej prosperity v našich regiónoch. Vo Walese vidno, ako rugby a ďalšie veľké športové udalosti posilňujú cardiffské hospodárstvo. Ďalšia vzpruha príde po úžasnom úspechu mestského futbalového klubu mesta Swansea – a hovorím to kvôli svojmu kolegovi Richardovi Howittovi, ktorý sa po fantastickej sezóne zaslúžene práve dostal do prvej futbalovej ligy. Vzdávam hold manažérovi, hráčom, členom správnej rady, personálu a fanúšikom, ktorí tento postup umožnili. Pre prvú ligu a pre Wales budú prínosom a miestnemu hospodárstvu poskytnú veľmi potrebnú podporu, pretože do regiónu prídu fanúšikovia, turisti a, dúfajme, že aj podniky.

Na záver: dúfam, že EÚ uzná význam športu z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska a poskytne finančné prostriedky na podporu športu na všetkých úrovniach predovšetkým preto, že EÚ má od Lisabonskej zmluvy teraz po prvý raz právomoci v oblasti športu.

  Theodoros Skylakakis (ALDE). – (EL) Vždy som podporoval program na reštrukturalizáciu našej krajiny. Mám preto právo poukázať na jeho slabé stránky. Po prvé, tento program sa namiesto znižovania verejných výdavkov priveľmi spolieha na dane. Z tohto dôvodu zhoršuje situáciu gréckeho súkromného sektora, ktorý je jediným sektorom, ktorý môže splatiť obrovské dlhy. Po druhé, v súčasnosti neexistuje žiadny racionálny plán na využitie majetku gréckej vlády. Po tretie, program napreduje veľmi pomaly a tento fakt spolu s určitými odkazmi, ktoré grécka verejnosť dostáva od Európy, narúša politickú podporu pre tieto reformy. Deje sa to každý deň. Potrebujeme preto odvážnejší program, ktorý bude požadovať rýchlejšie úpravy a zabezpečí podstatnú rozvojovú pomoc vo forme európskeho Marshallovho plánu. Takýto program by mal väčšie šance na úspech a tento úspech všetci potrebujeme.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE) . – (RO) Chcel by som otvoriť diskusiu o nedávnych udalostiach vo svete futbalu a predovšetkým o zvolení Seppa Blattera za predsedu Medzinárodnej federácie futbalových zväzov (FIFA). Som presvedčený, že v čase, keď boli proti FIFA vznesené závažné obvinenia z korupcie, predovšetkým pokiaľ ide o majstrovstvá sveta v roku 2022, ktoré sa majú uskutočniť v Katare, je jeho opätovné zvolenie odsúdeniahodné. Myslím si, že vlády členských štátov by mali FIFA vyzvať, aby sa zreformovala a dala do poriadku svoje činnosti. Mohlo by to viesť k väčšej transparentnosti a pomohlo by to zabrániť poľutovaniahodným udalostiam, čím by sa obnovila dôvera vo federáciu.

Futbal čoraz viac pripomína obchod. Nedostatočná transparentnosť a obvinenia z korupcie postihujú aj rumunský futbal. Klub Politehnica Temešvár, ktorý skončil na druhom mieste rumunskej prvej ligy a mal hrať v Lige majstrov, bol na základe úplne svojvoľného rozhodnutia preradený do rumunskej tretej ligy. Toto nespravodlivé rozhodnutie postihne státisíce fanúšikov temešvárskeho tímu.

Z tohto Parlamentu vyzývam tiež rumunské futbalové orgány, aby odvolali toto rozhodnutie a klubu Politehnica Temešvár umožnili zotrvať v prvej lige rumunského a európskeho futbalu.

  Kristiina Ojuland (ALDE). – Dňa 2. júna 2011 odštartoval maratón elektromobilov Tallinn − Monte Carlo a automobily dnes dorazia do Kodane.

Gesine Meissnerová a ja ako liberálne poslankyne Európskeho parlamentu sponzorsky podporujeme jeden elektromobil v závode s cieľom propagovať udržateľnú dopravu. Vzhľadom na rast spotreby je vyčerpanie fosílnych palív neodvratné. Mali by sme preto zvýšiť investície do ďalšieho výskumu a rozvoja udržateľnej dopravy. Zvyšovanie mobility si navyše vyberá svoju daň, pokiaľ ide o uhlíkovú stopu ľudí, čo by mohlo urýchliť celosvetovú zmenu klímy.

Európska únia a jej členské štáty majú príležitosť, aby sa stali priekopníkmi v oblasti zelenej dopravy tým, že zavedú stimuly pre cestujúcich, ktorí budú využívať udržateľné dopravné prostriedky, a budú podporovať prechod k Únii, ktorá nebude produkovať emisie uhlíka.

  Oriol Junqueras Vies (Verts/ALE). – (ES) Zdroj nákazy, ktorá minulý týždeň spôsobila dvadsaťjeden úmrtí v Nemecku, je ešte stále neznámy. Táto skutočnosť ešte viac poukazuje na unáhlený postup nemeckých orgánov.

Obvinenia sú mimoriadne závažné, keďže nemecký trh je kľúčovým spotrebiteľom poľnohospodárskych výrobkov, čo je vlastne dôvod, prečo Nemecko dostalo významné investície na podporu týchto výrobkov.

Európske orgány musia preto zasiahnuť na dvoch frontoch. Z krátkodobého hľadiska musí byť zaručené vykonávanie mechanizmu na odškodnenie najvýraznejšie postihnutých európskych poľnohospodárov, zatiaľ čo v strednodobom horizonte bude potrebné zreformovať systém včasného varovania v prípade nebezpečných potravín, aby sa v budúcnosti zabránilo ďalším nepodloženým poplachom. Tieto opatrenia budú musieť zohľadňovať rozmanitosť európskeho poľnohospodárskeho odvetvia.

A preto je návrh Komisie na financovanie mechanizmu sťahovania výrobkov z obehu s použitím rozpočtov organizácií pestovateľov neprijateľný. V mnohých európskych regiónoch, ako je napríklad Katalánsko, takéto organizácie neexistujú, a takýto systém preto na odškodňovanie poľnohospodárov nemožno použiť.

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Lídri Európskej únie, ľahostajní k hospodárskej a sociálnej devastácii spôsobenej štrukturálnymi zmenami, ktoré schválil Medzinárodný menový fond (MMF) v krajinách ako Grécko, teraz stupňujú ofenzívu a s rovnakým prístupom a bezuzdnou koloniálnou nadutosťou sa púšťajú do Portugalska. Výmenou za pôžičku vo výške 78 miliárd EUR bude krajina, v ktorej minimálna mzda nedosahuje ani len 500 EUR, čeliť znižovaniu platov a dôchodkov, zastaveniu poskytovania verejných služieb a bude tiež nútená vzdať sa národných podnikov a zdrojov. Čelí tiež zvýšeniu cien základných tovarov a služieb a úrokom vo výške 30 miliárd EUR, čo sa rovná približne 40 % celkovej sumy pôžičky. Vyše dve tretiny tohto úroku pôjdu samotnej Európskej únii. Toto znamená tá toľko vychvaľovaná európska solidarita.

Pokračovanie v tomto postupe neodvratne povedie k zintenzívneniu sociálneho zápasu, ktorý zúri v celej Európe vrátane Portugalska. Sme a budeme aj naďalej tu, aby sme ho podporovali a podnecovali, pretože sme si istí, že iba prostredníctvom takéhoto zápasu možno vyvolať zmeny a v Európe nastoliť alternatívu, ktorá je čoraz naliehavejšie potrebná.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Po všetkých tých markantných výrokoch počas Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu Európska komisia aj naďalej predvádza úplnú ľahostajnosť pri konfrontácii so zhoršujúcou sa chudobou, najmä detskou chudobou, nezamestnanosťou a značným nárastom počtu chudobných pracujúcich z dôvodu neistej a slabo platenej práce. Teraz sa to však neobmedzuje na neoliberálne tendencie, ale má to katastrofálne dôsledky pre krajiny so slabým hospodárstvom, v ktorých je životne dôležité posilniť verejné politiky na podporu verejných služieb, vytvoriť zamestnanosť so zaručenými právami a odstrániť biedu.

Memorandá, ako je napríklad memorandum, ktoré spolu s portugalskými úradníkmi vypracovala trojka pozostávajúca z Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej centrálnej banky (ECB) a Komisie, požadujú antisociálne politiky vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonom o prepúšťaní a privatizácii a útokov na verejnú bezpečnosť a univerzálne sociálne zabezpečenie, ktoré môžu viesť jedine k sociálnej regresii, ktorá by pracovníkov a verejnosť odsúdila na nezamestnanosť, chudobu, zaostalosť a extrémnu závislosť. Takéto memorandum premení Portugalsko na obyčajný protektorát veľmocí EÚ. A to všetko výmenou za pôžičku, ktorú budú Portugalci musieť splácať pri vysokých úrokových sadzbách, aby sa zvýšili zisky medzinárodného finančného kapitalizmu, i keď veľmi dobre vieme, že takéto opatrenia nič nevyriešia, ako to názorne dokazuje príklad Grécka.

Z týchto dôvodov namietam proti takýmto opatreniam v tomto prípade a tieto protesty budú pokračovať v Portugalsku, ako aj v EÚ.

  Willy Meyer (GUE/NGL). – (ES) V prvom rade mi dovoľte vyjadriť sústrasť v súvislosti so všetkými úmrtiami spôsobenými baktériou E. coli, ale aj nevôľu v súvislosti s mimoriadne nevhodným spôsobom, ktorým nemecké vedenie k tomuto problému pristupovalo a ktorý nenapraviteľne poškodil všetky španielske poľnohospodárske výrobky.

Dúfam, že na zajtrajšej mimoriadnej schôdzke ministrov poľnohospodárstva Európskej únie sa v prvom rade bez výnimky napravia tieto škody, ktoré postihli španielskych poľnohospodárov, a že v druhom rade si z toho vezmeme ponaučenie: konkrétne, ako by sa nemalo postupovať v situácii, ktorá naozaj viedla k úmrtiam, ale aj pokiaľ ide o poškodenie výrobkov pochádzajúcich z mnohých krajín vrátane našej krajiny Španielska. Z tejto krízy sa musíme poučiť.

Samozrejme, dúfam, že výsledkom zajtrajšej mimoriadnej schôdzky bude bezvýhradné odškodnenie a návrat do normálu, aby výrobky, ktoré sú v perfektnom stave, mohli byť v obehu v rámci celej Európskej únie a všeobecne vo svete.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Piatkové vyhlásenie predstaviteľov Európskej únie o tom, že Medzinárodný menový fond uvoľní Grécku ďalšiu tranžu úveru vo výške 12 miliárd eur prijali trhy pozitívne.

Dnes však španielsky denník El País priniesol správu o tom, že sa autonómny región Castilla-La Mancha ocitol bez peňazí. Regionálna vláda nielen že nemá peniaze na výplaty pre 76 tisíc zamestnancov, ale ešte aj dlhuje zhruba 2 miliardy eur rozličným dodávateľom. Prišla teda ďalšia zlá správa tentoraz zo Španielska, z krajiny, ktorá už dlhší čas ťažko bojuje o dôveru investorov.

Politika pomoci vládam nakupovaním ich dlhov Európskou centrálnou bankou však už nebude dlho môcť pokračovať, má svoje limity. Už dnes má Európska centrálna banka na svojich knihách až 360 miliárd eur vo finančných inštrumentoch, ktoré nie sú voľne obchodovateľné. Ďalších 480 miliárd eur má v zle zabezpečených cenných papieroch a stáva sa tak postupne lídrom v držbe zlých finančných aktív. Ak to pôjde takto ďalej, vážení, bude musieť Eurozóna čoskoro buď zachraňovať Európsku centrálnu banku alebo sa jednoducho rozpustí.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Dovoľte mi uviesť niekoľko pripomienok, ktoré sa týkajú európskej integrácie Srbska. Podľa môjho názoru boli bývalé juhoslovanské štáty až príliš dlho vystavené nerovnakému zaobchádzaniu. Napríklad Slovinsko mohlo do EÚ bez problémov vstúpiť v roku 2004 aj napriek pretrvávajúcej kritike, ktorá sa týkala zvyškov komunistických mocenských štruktúr v politike, médiách a priemysle. Okrem toho, ak by sme v prípade Bulharska a Rumunska uplatnili rovnako prísne kritériá, ako teraz uplatňujeme v prípade Chorvátska, tieto dve krajiny by v Únii neboli.

Dvojaký meter sa uplatňuje aj v súvislosti s vojnovými zločinmi a reštitúciami. Brusel vôbec nevenuje pozornosť tureckej genocíde Arménov. Naopak, kým sa vôbec dostanú do hry kodanské kritériá, Chorvátsko a Srbsko musia najskôr predviesť svojich vojnových zločincov pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Zatiaľ čo nezákonné predpisy Antifašistickej rady národného oslobodenia Juhoslávie (AVNOJ) a Beneša nie sú dôvodom na zablokovanie pristúpenia k EÚ, srbská reštitučná politika rozhodne musí zodpovedať podmienkam EÚ.

Srbsko, pre ktoré je charakteristická kresťanská tradícia, opakovane preukázalo svoje dobré úmysly. Vydaním Mladiča sa podarilo odstrániť jednu prekážku, Kosovo sa však nesmie stať prekážkou ďalšou. Ihneď po dokončení zostávajúcich reforiem by podľa mňa pristúpeniu Srbska k EÚ nemalo už nič stáť v ceste.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Chcel by som sa pridať ku kolegom poslancom a vyjadriť sústrasť v súvislosti s 21 obeťami nákazy baktériou E. coli, ale chcel by som vyjadriť aj svoje pobúrenie nad rámec obyčajných obáv v súvislosti s prípadmi nekoordinovanej odozvy, ktoré výrazne finančne poškodili výrobcov a pracovníkov v sektoroch, ktoré majú rozhodujúci význam pre poľnohospodárstvo členských štátov Európskej únie. Ide predovšetkým o španielskych pestovateľov uhoriek. Tieto udalosti poškodili aj samotné chápanie Európy, súdržnosť v rámci Európy a súdržnosť medzi Európanmi do tej miery, že predsudky a nedostatočne overené fámy opäť raz vážne poškodili súdržnosť potrebnú na rozhodovanie o vyhovujúcej, včasnej a náležitej odozve.

Dúfam preto, že ponaučenia, ktoré sa nevyhnutne vynoria, si skutočne zoberieme k srdcu. Dúfam, že Rada ministrov poľnohospodárstva bude schopná nielen odškodniť postihnuté strany, ale aj vytvoriť protokol pre odozvu, ktorý vezme do úvahy ponaučenia z týchto poľutovaniahodných skúseností.

  Seán Kelly (PPE). – Vráťme sa k oblasti športu: bola spomenutá FIFA a aj ja by som sa o nej chcel zmieniť najmä v súvislosti s chýbajúcim náležitým riadením a nedostatočnou transparentnosťou na vyšších úrovniach tejto organizácie.

Je pozoruhodné, že 75-ročný Sepp Blatter sa vráti k moci ako predseda jednej z popredných športových organizácií, pričom na jej čele stojí od roku 1998, najmä keď uvážite, že prevažná väčšina hráčov – azda 99 % z nich – má menej ako 30 rokov. Medzi ním a hráčmi musí byť nielen jedna generačná priepasť, musí ich tam byť niekoľko.

Po druhé, minulý rok nebolo prekvapením, že Anglicko napriek svojej kvalitnej infraštruktúre získalo takú malú podporu pri rozhodovaní o organizátorskej krajine majstrovstiev sveta. Rozhodnutie padlo na Katar a následne sme boli svedkami suspendovania ľudí za to, že sa pokúšali predať svoje hlasy. Pýtam sa sám seba, či je to len špička ľadovca. Ďalej tam je aj záležitosť týkajúca sa neschopnosti federácie zaviesť technológiu kontroly bránkovej čiary, pričom v iných športoch takáto technológia zavedená bola. Je úplne jasné, že v záujme samotného športu a organizácie FIFA je potrebná skutočná reforma.

  Krišjānis Kariņš (PPE). – (LV) Všetci vieme, že doping je v športe zakázaný. Doping je zakázaný, pretože nespravodlivo zvýhodňuje niektorých športovcov pred ostatnými. V Európskej únii sa však predsa len vyskytuje doping, ktorý nie je určený pre športovcov, ale pre poľnohospodárov – v podobe nerovnakej úrovne ich podpory. Napríklad lotyšskí poľnohospodári dostávajú trikrát nižšiu podporu ako nemeckí poľnohospodári a dokonca šesťkrát nižšiu ako poľnohospodári grécki. Táto nespravodlivá podpora vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži. Dámy a páni, vyzývam vás, aby ste pri zvažovaní a plánovaní ďalšieho európskeho finančného výhľadu a obdobia odstránili tento doping, túto nespravodlivú podporu poľnohospodárom, aby všetci európski poľnohospodári získali rovnakú konkurencieschopnosť. Ďakujem vám za pozornosť.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Státisíce gréckych občanov každého veku a zo všetkých tried v priebehu uplynulých dvoch týždňov nenásilne – opakujem nenásilne – protestovali na námestiach miest v celej krajine.

Chcel by som poukázať na dve veci: po prvé, musíme im načúvať a venovať pozornosť ich obavám. Musíme tak konať nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na európskej úrovni. Naši spoluobčania v mestách v celom Grécku pozdvihli svoj hlas, aby ich bolo počuť v Bruseli, v Štrasburgu, všade.

Po druhé, nad rámec akejkoľvek rozpravy o chybách a nesprávnom postupe gréckej vlády musíme mať na pamäti nasledovnú skutočnosť: pri vyhodnocovaní politík navrhovaných a uplatňovaných Európou s cieľom riešiť túto krízu nám naši spoluobčania hovoria: „Máme svoje hranice. Nenúťte nás ich prekračovať.“ Na tieto odkazy musíme dať jasné a konkrétne odpovede. Iba vtedy európska pomoc pri riešení krízy poskytne našim spoluobčanom víziu a nádej.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Multikulturalizmus predpokladá, že národy, ktoré žijú bok po boku, navzájom poznajú svoju minulosť, kultúru a niekedy aj jazyk. Ale spory, ktoré pred niekoľkými dňami vyvolalo Rumunsko, možno vysvetliť iba nedostatkom takejto vzájomnosti. Dve rumunské župy otvorili v Bruseli zastupiteľský úrad, ale podľa novinára pracujúceho v hlavnom meste je problémom to, že väčšina obyvateľov predmetných žúp nepatrí k tej istej etnickej skupine ako väčšina rumunského obyvateľstva. Je to dnes v Európe problém? Spôsob myslenia, ktorý by zakázal susedovi, aby si pripomenul deň, keď stratil svoj majetok, územie alebo hoci aj svojich príbuzných, je rovnako morbídny. V uplynulých dňoch sme zažili takýto prípad, keď sme si pripomínali Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá 4. júna ukončila 1. svetovú vojnu. Na spôsob myslenia, ktorý vylučuje a umlčiava ľudí, popiera minulosť a chce brániť v rozvoji a existencii určitého regiónu, existuje liek: silná Európa, ktorá je otvorená a inkluzívna, ktorá oceňuje kultúrne hodnoty a dodržiava práva menšín.

  Ivailo Kalfin (S&D). – (BG) Hospodárska kríza a ťažkosti, ktorými − hoci v rozličnej miere − prechádzajú všetky členské štáty, povzbudili nacionalistické a populistické zoskupenia, ktoré sa neusilujú len o väčšiu verejnú podporu, ale tiež neustále skúšajú hranice tolerancie európskych občanov tým, že otvorene pôsobia proti rozširovaniu integrácie v Európe.

Nedávnym príkladom tohto javu z Bulharska sú udalosti, ktoré sa odohrali 20. mája, keď sa zástupcovia nacionalistickej strany Ataka zapojili do zrážok s moslimskými veriacimi pred jedinou mešitou v Sofii. Tieto zrážky sprevádzalo použitie sily a podpaľačstvo a skončili sa niekoľkými zranenými, medzi ktorými boli aj policajti. Keďže existujú videozáznamy týchto zrážok, vyšetrovacie orgány a súdny systém v Bulharsku podstúpia skúšku, do akej miery dokážu spravodlivo potrestať strojcov a účastníkov tohto incidentu.

V tomto Parlamente by som chcel veľmi jasne uviesť, že šírenie etnickej a náboženskej neznášanlivosti je činom, ktorý je v očividnom rozpore s európskymi hodnotami a základnými ľudskými právami, ako aj s tradíciami bulharskej spoločnosti.

Všetci sa musíme dôrazne postaviť proti akémukoľvek pokusu, aby sa to v Európe dialo, a musíme sa jednoznačne dištancovať od európskych politických síl, ktoré za takýmito činmi stoja.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) V rámci zverejnenia správy o celosvetovom Indexe slobody tlače za rok 2010 organizácia Reportéri bez hraníc upriamila pozornosť na zhoršenie slobody prejavu v Európskej únii. Rumunsko je v indexe na 52. mieste, čo znamená pokles o 10 miest v porovnaní s rokom 2007. Je to znepokojivý stav a prináša to otázniky v súvislosti so skutočným dodržiavaním práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie.

V Rumunsku prezident krajiny zaradil tlač medzi hrozby pre národnú bezpečnosť. Politickí činitelia okrem toho médiá neustále znevažujú. Takéto kroky, ktoré sa vzďaľujú demokratickým zásadám, poškodzujú obraz Európskej únie ako celku. Následkom vnútorných chýb nám hrozí strata dôveryhodnosti ako zástancov dodržiavania ľudských práv mimo EÚ. Požadujem preto skutočnú ochranu slobody prejavu a plurality tlače na úrovni EÚ.

  Claudiu Ciprian Tănăsescu (S&D). – (RO) Toto je druhý raz, čo pred Európskym parlamentom poukazujem na katastrofálny stav rumunského systému zdravotného poistenia. Bohužiaľ, momentálne sa rokovania medzi profesijnými združeniami praktických lekárov, ministerstvom zdravotníctva a národnou zdravotnou poisťovňou dostali do slepej uličky. V dôsledku toho je zdravotnícky systém ochromený a pacientom, ktorí síce naďalej platia svoje príspevky na zdravotné poistenie, ale už nemôžu využívať príslušné zariadenia, sú odopierané zákonné práva. Táto situácia je výsledkom vytrvalého odmietania národnej zdravotnej poisťovne viesť realistické rokovania s praktickými lekármi s cieľom vypracovať návrh zmluvy o operačnom rámci, ktorý bude prospešný pre všetky zainteresované strany. Ak bude táto situácia ešte dlho pretrvávať, zdravotníckym službám v Rumunsku, ktoré sú také oslabené, hrozí kolaps.

Chcel by som, aby príslušné európske orgány vzali túto situáciu na vedomie, monitorovali ju a podnikli kroky, ktorými by sa čo najskôr vyriešila.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D). – (RO) Každý deň od rána do noci v Európskom parlamente hovoríme o európskej integrácii, solidarite, spoločnej kultúre a o všetkom, čo nás spája, a mali by sme sa i naďalej povzbudzovať k budovaniu spoločnej budúcnosti pre všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

Kým vedieme rozpravy o európskych projektoch, podpredseda toho istého Európskeho parlamentu takisto každý deň od rána do noci diskutuje o istých záležitostiach. Ide však o segregáciu na základe etnických kritérií, ktorá zmenšuje význam a podkopáva autoritu štátu v rámci jeho hraníc v prospech iného susedného štátu, ide o rozbíjanie území patriacich jednému členskému štátu Európskej únie a ich anektovanie iným členským štátom tej istej Európskej únie. Nielen sám za seba, ale aj v mene rumunských sociálnodemokratických poslancov Európskeho parlamentu vyzývam na odvolanie Lászlóa Tőkésa z funkcie podpredsedu.

  Marian Harkin (ALDE). – Chcela by som vyjadriť hlboké znepokojenie v súvislosti so zadržaním zdravotníkov v Bahrajne. Mnohí z týchto zdravotníkov boli obvinení z pokusu o zvrhnutie monarchie a čelia súdnemu procesu s vojenskými prokurátormi a možnému trestu smrti. Títo lekári a zdravotné sestry pritom iba ošetrovali zranených demonštrantov, ktorí boli privezení do nemocnice. Organizácie Amnesty International a Lekári bez hraníc takisto vyjadrili mimoriadne znepokojenie v súvislosti s bezpečnosťou týchto osôb a vskutku aj v súvislosti s pohnútkami, ktoré stoja za ich zatknutím. Plne podporujem Organizáciu írskych zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a Medzinárodnú radu zdravotných sestier a rozhodne aj tých írskych lekárov, ktorí sa pridali k odsúdeniu týchto strašných udalostí.

V priebehu posledných pár dní som z niekoľkých zdrojov dostala informácie, ktoré poukazujú na mučenie a neľudské zaobchádzanie: niektorí zdravotníci boli ťažko dobití a bol im odmietnutý prístup k rodinám a právnym poradcom. Takýto postup je absolútne neprijateľný.

Verejne apelujem na našu vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú. Už som jej napísala a požiadala som ju, aby vyvinula maximálne úsilie a intervenovala v mene týchto zdravotníkov, ktorí robili iba to, čo je úlohou zdravotníckeho personálu – pokúšali sa zachraňovať životy.

  Paul Murphy (GUE/NGL). – Nový balík úsporných opatrení pre Grécko, ktorý zahŕňa znižovanie výdavkov a výber daní vo výške 28 miliárd EUR a privatizáciu štátneho majetku v hodnote neuveriteľných 50 miliárd EUR, opätovne potvrdzuje úlohu EÚ a MMF ako vykonávateľov úsporných politík v neprospech pracujúcich.

Mladí ľudia boli v konečnom dôsledku obeťami svojich ničomných útokov. Teraz vracajú úder tak, že státisíce ľudí obsadili námestia v celej Európe a odvážne čelia brutálnym represiám. Oprávnene požadujú skutočnú demokraciu. Podľa môjho názoru to možno skutočne dosiahnuť iba zvrhnutím diktatúry trhov a vybudovaním demokratickej socialistickej spoločnosti, v ktorej budú mať potreby ľudí prednosť pred ziskami.

15. jún vzbudzuje nádej, že pôjde o dôležitý deň boja v celej Európe. V Grécku sa uskutoční generálny štrajk a v Barcelone je naplánovaná veľká demonštrácia. V tento deň by sa mali v celej Európe organizovať veľké protestné akcie proti úsporným opatreniam. Ak chceme zdolať útoky na pracujúcich a mladých ľudí v Európe, je potrebné zmobilizovať silu organizovanej pracujúcej triedy. Jednodňový generálny štrajk v celej Európe by európskemu establishmentu vyslal silné posolstvo nesúhlasu.

  Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). – (EL) Predsedovia Buzek, Barroso a Van Rompuy sa pred týždňom stretli so zástupcami cirkví, aby prediskutovali otázku demokratických práv a občianskych slobôd. Chcel by som zablahoželať pánovi predsedovi Barrosovi k tomu, že sa v roku 2005 chopil iniciatívy a slávnostne začal tento dialóg s vedúcimi predstaviteľmi cirkví; chcel by som zablahoželať aj predsedovi Parlamentu a predsedovi Rady k tomu, že sa tento dialóg podarilo s ročnou periodicitou zachovať.

Zároveň by som však chcel spojiť sily so zástupcami cirkví, ktorí Európsku úniu vyzvali, aby uplatnila svoj vplyv s cieľom skoncovať s prenasledovaním kresťanov v krajinách, ako je Egypt a Irak, a v rámci Európy v európskej časti Cypru, kde okupačné jednotky odopierajú kresťanom vstup do okupovaných kostolov a bránia kňazom a biskupom v slávení svätých omší. Ukážme im, že kresťanskí utečenci na Cypre majú právo sláviť omše vo svojich kostoloch.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Ihneď po schôdzke v Luxemburgu 6. mája, o ktorej v článku informoval magazín Der Spiegel, muselo Grécko znášať novú vlnu odporúčaní, že by malo vystúpiť z eurozóny a vrátiť sa k drachme. Samozrejme, oficiálne stanovisko Európskej únie predniesol pán komisár Olli Rehn, ktorý tieto fámy a odporúčania poprel.

K názorom ekonómov, ktorí hovoria o opaku, a k početným názorom kolegov poslancov v tomto Parlamente treba dodať a ozrejmiť, že Grécko sa nemôže eura vzdať z právnych dôvodov. Po prvé, pretože zmluvy neobsahujú žiadne ustanovenie o dobrovoľnom či nedobrovoľnom odstúpení od spoločnej meny. Po druhé, ak by sme sa vrátili k drachme bez zrušenia eurozóny a eura, neexistovala by žiadna právna možnosť automatickej konverzie vkladov v eurách v gréckych bankách − či už v rámci Grécka alebo mimo neho − na drachmy bez súhlasu vkladateľa. Keď Grécko vstúpilo do eurozóny, vklady v drachmách bolo možné konvertovať, pretože drachma ako mena bola zrušená a odvtedy neexistuje. Euro však i naďalej existuje a nebolo zrušené. Z týchto dôvodov sú všetky fámy a odporúčania z právneho hľadiska nesprávne.

  Martin Ehrenhauser (NI). – (DE) Osoby, ktoré upozorňujú na podvody, sú osoby, ktoré už nechcú mlčať o nezákonných činoch alebo katastrofálnom stave vecí, ale chcú na ne väčšinou vo verejnom záujme poukázať. Tieto osoby takisto väčšinou poskytujú pridanú hodnotu. Napríklad v roku 2005 sa vďaka nim do americkej štátnej pokladnice prostredníctvom vyrovnaní vrátila celková suma 10 miliárd USD.

Jasné právne predpisy týkajúce sa procesu upozorňovania na nezákonné postupy sú pri boji proti korupcii nevyhnutné. V Európskej únii články 22a a 22b služobného poriadku vytvárajú právny základ pre takýto proces, ktorý je však, bohužiaľ, roztrieštený a ešte stále v ňom existuje veľa medzier. Chýbajú v ňom základné prvky. Potrebujeme napríklad jasné vymedzenie pojmu upozorňovania na nezákonné postupy; osoby, ktoré na ne upozorňujú, musia mať právo byť vypočuté, potrebujeme nezávislé kontaktné body, ktoré môžu poskytovať informácie o právach, povinnostiach a možnostiach a v neposlednom rade potrebujeme presné lehoty na vybavenie prípadov kompetentnými inštitúciami EÚ. Pozitívnou stránkou je, že služobný poriadok EÚ by sa mal čoskoro reformovať. Komisia by mala na jeseň Parlamentu poslať prvý návrh tejto reformy. Som presvedčený, že ide o jedinečnú príležitosť dosiahnuť v tomto ohľade zlepšenie. Chcel by som kolegov poslancov požiadať o podporu týchto krokov a o to, aby pracovali na realizácii tejto reformy.

  Corneliu Vadim Tudor (NI). – (RO) Futbal je naozaj náboženstvom, ide však o náboženstvo, v ktorom významnú úlohu zohráva diabol. Prečo je to tak? Je to spôsobené tým, že v stávke sú veľké sumy peňazí. Je to daň za nudu a osamelosť miliárd obyvateľov planéty. Počas týchto letných dní Rumunsko pohltila dráma týkajúca sa veľmi populárneho futbalového tímu Politehnica Temešvár. Tento tím svojím vlastným poctivým úsilím získal právo zúčastniť sa na súťaži o pohár UEFA. Teraz sme však svedkami toho, ako sa jeho víťazstvo na ihrisku následkom svojvoľného rozhodnutia zmenilo na prehru. Aby som bol presný, mafia, ktorá ovláda rumunský futbal, si podala ruku s mafiou ovládajúcou medzinárodný futbal a rozhodla sa na klub uvaliť radikálny dvojitý trest: vylúčiť daný tím zo súťaže o európsky pohár a preradiť ho do nižšej, amatérskej divízie. Bez ohľadu na udávané finančné a právne výhovorky ide o krutý trest, ktorý tvrdo postihuje nielen kvalitný tím, ale aj krásne mesto s počtom vyše 300 000 obyvateľov, ktorí nemajú príliš veľa iných zdrojov potešenia.

Ako člen Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie volám na poplach s cieľom skoncovať s touto strašnou nespravodlivosťou, ktorá môže mať významné sociálne dôsledky.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

21. Ratingové agentúry (stručná prezentácia)

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Klinza v mene Výboru pre hospodárske a menové veci o ratingových agentúrach: budúce perspektívy (2010/2302(INI) (A7-0081/2011).

  Wolf Klinz, spravodajca. – (DE) Ratingové agentúry zaiste nespôsobili globálnu finančnú krízu, ale podľa môjho názoru boli do značnej miery zodpovedné za jej závažnosť. Keď boli v Amerike na základe rizikových hypoték vytvorené takzvané štruktúrované finančné produkty, ratingové agentúry podporili tento proces tým, že každý deň skoro ako na bežiacom páse vydávali rating pre desiatky, ak nie stovky produktov. Tým zároveň tolerovali konflikt záujmov, pretože podporovali emitentov radami a pomocou pri navrhovaní týchto produktov.

Stále vyhlasovali, že len vyjadrujú názor, hoci veľmi dobre vedeli, že ich ratingy v podstate slúžili ako súhlasné stanovisko. Moja správa sa zaoberá mnohými nedostatkami a predkladá návrhy v nádeji, že Komisia možno niektoré z nich zahrnie do svojho legislatívneho návrhu, ktorý bude predkladať na jeseň.

Predkladám päť návrhov. Prvým návrhom je, že sa musí znížiť závislosť od ratingov. V praxi sa ukázalo, že regulačné prostredie viedlo k tomu, že využívanie ratingov sa stalo absolútne rozhodujúce pre banky, poisťovacie spoločnosti, dôchodkové fondy atď., ktoré investujú svoje peniaze. V dohode Bazilej II sa to hovorí veľmi jasne a ratingové agentúry sa v podstate stali regulačnými certifikačnými orgánmi.

Musíme subjektom na trhu, najmä inštitucionálnym investorom, ktorí disponujú vlastnými odbornými poznatkami, umožniť opäť prevziať zodpovednosť za investičné rozhodnutia, aby ju nemuseli delegovať na iných. Musí sa jasne povedať, že investori by mali investovať len vtedy, keď naozaj rozumejú produktu, a že nemôžu používať výhovorku, že do určitej miery môže byť produkt s ratingom AAA automaticky cieľom ich investičnej stratégie.

Po druhé, musíme zaistiť, aby informácie, na základe ktorých ratingové agentúry prijímajú svoje rozhodnutia, boli dostupné verejnosti, aby boli zrozumiteľné a aby boli známe aj používané modely. To bude viesť k transparentnosti a uľahčí to inštitucionálnym investorom, ktorí chcú investovať, prijímanie vlastných rozhodnutí. Umožní to aj udeľovať nevyžiadané ratingy. V tejto súvislosti by sme tiež mali zvážiť, či je rozumný návrh, o ktorom uvažujú Spojené štáty, teda že v prípade, že emitenti vyberú len jednu ratingovú agentúru, by mohol byť o udelenie ratingu požiadaný aj druhý, nezávislý orgán, ktorý by vychádzal z verejne dostupných informácií.

Po tretie, potrebujeme viac hospodárskej súťaže. Fakticky tu máme oligopol. Tri jestvujúce ratingové agentúry, ktoré pôsobia celosvetovo, ovládajú 95 % globálneho trhu. Majú takzvaný monopolný príjem 40 % návratnosti obratu, takže navrhujem zriadenie európskej ratingovej agentúry. Mala by mať formu nadácie a finančný sektor by jej mal poskytnúť počiatočné financovanie prostredníctvom úrokovaných pôžičiek. Po piatich rokoch budeme vidieť, či to funguje, a potom bude musieť táto ratingová nadácia splatiť aj finančné prostriedky, ktoré dostala.

Som si však istý, že sú tu aj ďalšie možnosti. Možno by tiež malo význam umožniť vnútroštátnym a regionálnym ratingovým agentúram pôsobiť vo forme európskej siete.

Po štvrté, stále prebieha diskusia o platobnom modeli. Podľa súčasného modelu platí emitent. Tento model funguje v podstate na celom svete. Platí teda emitent, ale je tu jednoznačný konflikt záujmov, ktorý by sme mohli znížiť, keby už neexistovalo poradenstvo pre emitentov a keby zamestnanci orgánov dohľadu boli skutočne nezávislí. Medzi ďalšie možné modely patrí model, podľa ktorého platí predplatiteľ. Tu jednoznačne hrozí riziko konfliktu záujmov i toho, že to priláka príživníkov. Takže to treba zvážiť. Treťou možnosťou je platba na základe výkonnosti, inými slovami, najskôr zálohová platba a potom konečná platba, až keď sa ukáže, či je rating kvalitný.

Posledným, ale dôležitým bodom je, že musíme zaviesť zodpovednosť. Ratingové agentúry musia prijať zodpovednosť za to, čo naozaj robia, takže si myslím, že by sme mali zaistiť, aby prevzali zodpovednosť, a to, samozrejme, nie za ratingy ako také, ale za chyby a nedbanlivosť vo svojej práci.

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Odvetvie ratingových agentúr má mnohé nedostatky, z ktorých najdôležitejšie sú nedostatočná hospodárska súťaž a transparentnosť a oligopolné štruktúry. Hospodárskej súťaži by prospelo vytvorenie regulačného prostredia, ktoré by podporovalo vstup na trh. To by vyvolalo vznik podrobnej analýzy súčasných prekážok. Chcem zdôrazniť význam monitorovania pokroku systému Bazilej III a procesu týkajúceho sa kapitoly 4 smernice o kapitálových požiadavkách. Treba rozšíriť zodpovednosť a právomoci v súvislosti s monitorovaním vnútorných modelov a zavádzaním preventívnych opatrení. Všetky ratingové agentúry musia spĺňať prísne normy, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, transparentnosť a riadenie konfliktov záujmov.

Rating Rumunska má momentálne stabilný výhľad. To by sa mohlo zlepšiť, ak sa zachová tempo štrukturálnych reforiem a udrží sa stabilita finančného sektora.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Ratingové agentúry už dávno stratili dôveryhodnosť. V tomto bode má náš spravodajca úplnú pravdu. Zvyšujú a znižujú rating takmer každému: krajinám, bankám, obciam a dokonca aj verejným korporáciám, teda úplne každému, ale ich ratingy sú z väčšej časti založené na tajných, nezverejnených, a teda netransparentných informáciách.

Problém nedostatočnej transparentnosti, a teda dôveryhodnosti údajov používaných ratingovými agentúrami, otvára dôležitú otázku, či je spravodlivé, logické a morálne správne, aby ratingy, ktoré ovplyvňujú hospodárstvo a zo dňa na deň rozvracajú životy miliónov našich spoluobčanov, boli netransparentné a potenciálne nespoľahlivé. Samozrejme, že nie.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Ratingové agentúry prinášajúce hodnotenie bezpečnosti finančných produktov sa po vypuknutí finančnej krízy stali terčom kritiky za neprofesionálne či účelové hodnotenie finančných produktov.

Ukázalo sa, že mechanizmy ich fungovania nie sú dostatočne transparentné, čo vyvolávalo pochybnosti o korektnosti či profesionálnosti hodnotení. Preto je na mieste hľadať cesty ako zlepšiť mechanizmy umožňujúce permanentné posudzovanie a hodnotenie finančných produktov.

Z tohto pohľadu považujem túto správu predloženú pánom spravodajcom za veľmi dôležitú a myslím, že cesty, ktoré naznačil v svojej správe vedú k tomu, aby sme dokázali zmeniť mechanizmus posudzovania finančných produktov tak, aby závery, ktoré budú ponúkané, či už ratingovými agentúrami alebo inými mechanizmami, viedli k objektívnejšiemu hodnoteniu jednotlivých finančných produktov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Skúsenosti jasne ukazujú, že ratingové agentúry nie sú dôveryhodné a že ich činnosť aj naďalej škodí niektorým krajinám a ich hospodárstvam alebo štátnemu dlhu. Dnes to má vplyv najmä na krajiny s pomerne slabými hospodárstvami. Preto sa zásahy ratingových agentúr, ktoré sú stále mimoriadne škodlivé napriek tomu, že stratili všetku svoju dôveryhodnosť, musia riadne kontrolovať. Táto kontrola by sa nemala obmedziť len na pravidlá transparentnosti, ale mala by ísť ďalej až po úplnú kontrolu medzinárodného finančného systému, pričom zároveň by sa mali zrušiť daňové raje, mal by sa riadne regulovať finančný sektor prostredníctvom daní z pohybu špekulatívneho kapitálu a malo by sa zabrániť tomu, aby finančný kapitál naďalej...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Úplne súhlasím so spravodajcom vo všetkých piatich bodoch jeho návrhov o takzvaných ratingových agentúrach a prehnanom vplyve, ktorý majú na globálne a európske hospodárstvo. Tieto firmy sa nesmú zároveň zapájať do komerčnej činnosti, ktorá je podobná ich úlohe dohľadu alebo vydávania ratingu alebo s nimi súvisí.

Žiadame, aby správy týchto agentúr podliehali kontrole, aby sa prijali určité základné zásady a aby sa zaviedla zodpovednosť za náhradu strát spôsobených štátom, ktoré boli zle alebo zavádzajúco ohodnotené. Navrhujem tiež, aby sa zaviedli základné účtovné zásady a aby sa uplatňovali vo všetkých členských štátoch Európskej únie, aby sa tak zdôraznila hodnota, oficiálne ohodnotenie majetku týchto štátov, takže by sme poznali aktíva a pasíva a tieto štáty by sa nemohli stať obeťou vrtochov ratingových agentúr a strán, ktoré zastupujú.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Komisár Barnier je momentálne v USA na stretnutí so svojimi náprotivkami a požiadal ma, aby som vám tlmočila nasledujúce vyhlásenie v odpovedi na iniciatívnu správu pána Wolfa Klinza o ratingových agentúrach, ktorú v marci prijal Výbor pre hospodárske a menové veci.

Komisár súhlasí s tým, že nedostatky v pracovných metódach ratingových agentúr sa dnes všeobecne považujú za faktor, ktorý prispel k finančnej kríze. S cieľom riešiť tieto problémy a v súlade so záväzkami skupiny G20 EÚ veľmi rýchlo reagovala prijatím nariadenia o ratingových agentúrach už v roku 2009. Toto nariadenie zavádza prísne požiadavky, ktoré musia agentúry spĺňať, aby sa odstránili potenciálne konflikty záujmov a aby sa zlepšila kvalita ratingov a metodiky, ako aj transparentnosť ratingov.

V druhom kroku bude po zriadení troch nových európskych agentúr finančného dohľadu posilnené nariadenie o ratingových agentúrach zavedením centralizovaného dohľadu prostredníctvom európskeho orgánu trhového dohľadu. Pozmeňujúce nariadenie nadobudlo platnosť 1. júna 2011. Budeme veľmi pozorne dohliadať na správne uplatňovanie tohto právneho predpisu.

Európsky regulačný rámec je dnes vzorom pre iné jurisdikcie. Vývoj na európskych trhoch po kríze štátnych dlhov na jar 2010 však jasne ukázal, že je potrebná ďalšia revízia a posilnenie. Z tohto dôvodu sa v júni 2010 Komisia pustila do podrobnej analýzy tejto témy. Vykonala sa verejná konzultácia, útvary Komisie vyhodnotili odpovede a pracujú na posúdení vplyvu s cieľom predložiť legislatívne návrhy v priebehu tohto roka. V tejto súvislosti Komisia preskúma opatrenia na zníženie nadmernej závislosti od vonkajších ratingov, zlepšenie transparentnosti, podporu hospodárskej súťaže, zavedenie zásady zodpovednosti a zníženie rizika potenciálnych konfliktov záujmov v dôsledku platobného modelu, podľa ktorého platí emitent.

Vieme, že sú to veľmi zložité otázky, a chceme si byť istí, že ich vyriešime správne. Preto sa s veľkým záujmom pozeráme na iniciatívnu správu pána Klinza, ktorá sa týka tém, ktoré v súčasnosti skúmame, a je obrovským príspevkom k našej legislatívnej iniciatíve.

V neposlednom rade na globálnej úrovni Rada pre finančnú stabilitu v októbri 2010 vydala niekoľko zásad zameraných na zníženie závislosti finančných inštitúcií od úverových ratingov. V súlade s týmito zásadami chceme v našom nasledujúcom legislatívnom návrhu pre bankový sektor, takzvanom CRD4, zaviesť opatrenia proti nadmernej závislosti od ratingov.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 7. júna o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Investičná banka Lehman Brothers dostala pred svojím krachom od hlavných ratingových agentúr najvyšší rating. Mysleli si tiež, že tri najväčšie komerčné banky na Islande boli len niekoľko dní pred krachom v dobrom stave. Zníženie ratingu Grécka navyše nevzalo do úvahy začatie jeho programu hospodárskej obnovy. Hospodárska a finančná kríza zvýraznila oligopolnú štruktúru ratingových agentúr, ako aj ich nedostatok hospodárskej súťaže, transparentnosti a zodpovednosti. Vo svete, ktorému dominujú tri takéto inštitúcie, je potrebná väčšia rozmanitosť, ako aj nové pracovné metódy. Preto podporujem myšlienku vytvoriť verejnú európsku ratingovú agentúru ako alternatívu voči súkromným inštitúciám tohto druhu. Bolo by povinné získať rating od európskej agentúry, ktorý by dopĺňal ratingy poskytované tradičnými agentúrami, čím by sa posilnila hospodárska súťaž o dosiahnutie najspravodlivejšieho ratingu.

22. Zaručenie nezávislých posúdení vplyvu (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Nieblerovej v mene Výboru pre právne veci o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (2010/2016(INI)) (A7-0159/2011).

  Angelika Niebler, spravodajkyňa. – (DE) Dovoľte mi uviesť túto tému niekoľkými príkladmi. Grécko a ďalšie štáty sú mimoriadne zadlžené, hoci do týchto krajín sa už roky nalievajú miliardy zo štrukturálnych fondov. Ako môžeme zlepšiť využívanie týchto zdrojov a ako možno toto využívanie lepšie kontrolovať?

Môj druhý príklad sa týka eurobondov. Aký majú účinok na európsky rozpočet?

Po tretie, ak by sme v Európe zaviedli daň z finančných transakcií, aké by boli dôsledky? Parlament vo svojich správach požaduje, aby sa pre všetky tieto otázky vykonalo posúdenie vplyvu právnych predpisov. Koniec koncov, na to, aby sme mohli prijať politicky rozumné rozhodnutia, potrebujeme fakty. Práve toho sa týka moja správa o zaručení nezávislých posúdení vplyvu.

Nie je to nový problém. Spolu s ďalšími otázkami týkajúcimi sa zlepšovania právnych predpisov nás zamestnáva už desať rokov. Napriek všetkému úsiliu zo strany Komisie o zlepšenie svojho posudzovania vplyvu, ako aj úsiliu v tejto oblasti zo strany Európskeho parlamentu, kvalita posudzovania vplyvu sa stále musí zlepšovať. Vo svojej správe predkladám návrhy na to, ako sa nám môže podariť dosiahnuť toto zlepšenie, pokiaľ ide o Európsku komisiu a jej posudzovanie vplyvu, ako aj pokiaľ ide štúdie posudzovania vplyvu, ktoré vykonáva Parlament.

Čo sa týka obsahu, správa je rozdelená na štyri časti. Po prvé, sú tu všeobecné požiadavky na posúdenia vplyvu na európskej úrovni. Druhá časť obsahuje návrhy zamerané na Európsku komisiu a zoznam potenciálnych oblastí, v ktorých možno dosiahnuť zlepšenie. V tretej časti hovorím o tom, ako môžeme my v Európskom parlamente lepšie optimalizovať posudzovanie vplyvu právnych predpisov ako nástroj. V poslednej časti následne navrhujem, aby sme v Parlamente vytvorili nezávislú štruktúru na posudzovanie vplyvu.

Čo sa týka všeobecných požiadaviek na posúdenia vplyvu na európskej úrovni, je dôležité poznamenať, že musíme pokročiť od jednoduchej analýzy nákladov smerom k posúdeniu hospodárskeho, sociálneho a zdravotného vplyvu právnych predpisov na európskej úrovni. Po druhé, myslím si, že je dôležité vykonať test vplyvu na malé a stredné podniky v súvislosti so všetkými posúdeniami vplyvu právnych predpisov a tiež preskúmať dosahy na priemyselnú konkurencieschopnosť v Európe. Po tretie, v tejto správe navrhujeme, aby Komisia čoskoro zverejnila plány navrhovaných právnych predpisov, aby tak Parlament a zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje stanoviská počas konzultačného obdobia.

Čo sa týka Európskej komisie, žiadame najmä, aby boli členovia výboru pre posudzovanie vplyvu, ktorý bol v Komisii pred časom zriadený, nezávislí a aby sa do práce v skorej fáze zapojili aj parlamentné výbory. Čo sa týka Parlamentu, domnievame sa, že je dôležité, aby sme posudzovanie vplyvu právnych predpisov skutočne používali ako nástroj. Doteraz ho používalo niekoľko výborov, ale myslím si, že tento nástroj musíme oveľa intenzívnejšie využívať v našich diskusiách v Parlamente. Ak sa nám podarí vytvoriť vlastné zdroje Parlamentu a zriadiť nezávislú štruktúru pod vedením poslancov tohto Parlamentu s cieľom vytvoriť metódu, ktorá nám umožní vykonávať odborné posúdenia vplyvu právnych predpisov v Európskom parlamente, potom, domnievam sa, budeme môcť povedať, že vďaka tejto správe sme toho veľa dosiahli. Dúfam, že pri zajtrajšom hlasovaní získa vašu podporu.

  Anna Záborská (PPE). – (FR) Posúdenia vplyvu nám umožňujú vykonávať našu úlohu zákonodarcu. Ich zlú povesť čiastočne vysvetľuje riziko manipulácie. Môžeme o ne žiadať na základe verejnej mienky. Môžu byť seriózne a vedecky správne. Vezmite si napríklad posúdenie vplyvu, ktoré zadal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť na účely smernice o materskej dovolenke. Bolo také nepoužiteľné, že sme ľutovali, že sme naň minuli peniaze daňových poplatníkov.

Ďakujem vám, pani Nieblerová, za prácu, ktorú ste vložili do prípravy uznesenia. Vaše úsilie nám pomáha vytvárať lepšie právne predpisy v prospech občanov členských štátov.

  Richard Falbr (S&D). – (CS) Predkladám správu o vonkajšom rozmere Európskej únie a sociálnej zodpovednosti podnikov. Pri príprave tejto správy som postupoval mimoriadne kriticky, pretože veľmi často sa stáva, že počas rokovaní s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, sa prijímajú pokrytecké pozície. Ak od nich chceme žiadať, aby dodržiavali rovnaké zásady, aké dodržiavame my v Európskej únii, potom je nevyhnutné, aby sme to isté robili aj my. Nemôžeme žiadať súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a potom dovoliť, aby tieto dohovory porušovali niektoré členské štáty. V správe tiež píšem, že...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Tatjana Ždanoka (Verts/ALE). – Srdečne ďakujem nášmu spravodajcovi pánovi Falbrovi za jeho prácu. Napriek jeho počiatočným obavám zostáva správa veľmi silná. Hovorím v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie a chcem opäť zdôrazniť, že by sa mala posilniť úloha Medzinárodnej organizácie práce. Dobrovoľná sociálna zodpovednosť podnikov je dobrá vec, ale primárna úloha podporovať a chrániť ľudské práva náleží štátom a medzinárodným organizáciám.

Nemyslíme si, že by sme sa v oblasti zodpovednosti podnikov mali vyhýbať právne záväzným normám. V Európe by sme mali vytvoriť ďalšie normy v oblasti podávania správ spoločnosťami. Na druhej strane, porušovanie základných zásad a práv na pracovisku sa nesmie používať ako legitímna porovnateľná výhoda. Európa by mala presadzovať svoj sociálny model a zlepšovať, nie znižovať, sociálne normy, a to na vnútornej i vonkajšej úrovni.

  Angelika Niebler (PPE). – (DE) Ospravedlňujem sa za to, že si opäť beriem slovo, ale domnievam sa, že vznikol určitý zmätok, pretože kolegovia poslanci momentálne nediskutujú o mojej správe, ale o správe o sociálnej zodpovednosti, o ktorej sa bude rokovať neskôr.

Možno by sme najskôr mohli dokončiť rozpravu o téme posudzovania vplyvu – domnievam sa, že o slovo v súvislosti s mojou správou požiadal pán Baldassarre – a potom môžeme prejsť k nasledujúcej správe.

  Predsedajúci. – Ďakujem vám, pani Nieblerová. Aj ja už chápem, v čom je problém. Máme malý problém s internetom. Ani ja nemám správny zoznam rečníkov. Na obrazovke sa ešte stále zobrazuje správa pána Klinza. Podľa všetkého práve preto boli niektorí poslanci trocha podráždení. Takže teraz rokujeme o správe pani Nieblerovej o zaručení nezávislých posúdení vplyvu.

  Gerard Batten (EFD). – Áno, súhlasím s tým, že je veľmi dôležité mať nezávislé posúdenia hospodárskeho vplyvu právnych predpisov EÚ. Vznikajú tým veľmi vysoké náklady pre podniky, hospodárstvo a, samozrejme, pre vrecká obyčajných občanov.

Nedávno som zverejnil posledné doplnenie svojej periodickej štúdie Koľko stojí Európska únia Britániu?, ktorá je dostupná na mojej webovej stránke. Nadmerná regulácia zo strany EÚ je, samozrejme, len jedným z prvkov týchto nákladov. Skupina expertov Open Europe pomocou vlastných údajov vlády Spojeného kráľovstva vypočítala, že náklady len 99 najdôležitejších smerníc, ktoré momentálne platia, sú vyše 20 miliárd GBP ročne.

V roku 2006 komisár Günter Verheugen stanovil náklady právnych predpisov EÚ na priemernú hodnotu 3,5 % HDP, pričom 3,5 % HDP Spojeného kráľovstva je takmer 49 miliárd GBP ročne. To je pre podniky a spotrebiteľov obrovská záťaž. Nezávislé posúdenie vplyvu by sa, samozrejme, malo vykonávať na vnútroštátnej úrovni, ale mimo Európskej únie by Británia mala mať možnosť slobodne si zvoliť svoju vlastnú úroveň regulácie, ktorá by rozhodne nepredstavovala 49 miliárd GBP ročne.

  Gay Mitchell (PPE). – Budem veľmi stručný. V prvom rade si myslím, že je to dôležitý návrh. Toto posúdenie vplyvu je pre nás dôležité z dvoch dôvodov. Prvým je zaistiť, aby sme prijali právny predpis, ktorý je potrebný a účinný, ale aj prestať obviňovať Brusel zo všetkého, čo nevyjde. Národné vlády a parlamenty nesú zodpovednosť, keď je všetko v poriadku, ale keď sa to pokazí, obvinia Brusel. Myslím si, že tieto posúdenia vplyvu by práve mali ukázať, kto je zodpovedný a kto nesie vinu, pretože obviňovať je príliš jednoduché. Navyše, keď sa pozriete do minulosti na to, čo sa dialo predtým, ako sme mali Európsku úniu, náklady na to boli absolútne ničivé.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Komisia víta túto správu, pretože podporuje náš program inteligentnej regulácie a jej cieľom je posilniť spoločnú zodpovednosť inštitúcií EÚ v tejto oblasti.

Komisia tiež víta skutočnosť, že správa podporuje niektoré z jej návrhov adresovaných Európskemu parlamentu prostredníctvom oznámenia o inteligentnej regulácii, ale sme si vedomí aj niekoľkých veľmi problematických návrhov. Komisia už vo svojom oznámení o inteligentnej regulácii jasne povedala, že nemôže prijať a neprijme požiadavky, ktoré by mali dosah na jej nezávislosť pri vykonávaní posúdení vplyvu – napríklad externalizáciu výboru pre posudzovanie vplyvu –, ani požiadavky, ktoré by inak ovplyvnili jej právo na iniciatívu.

Dovoľte mi pripomenúť, že Európsky dvor audítorov vo svojej nedávnej osobitnej správe o posúdeniach vplyvu v inštitúciách EÚ potvrdil, že systém posudzovania vplyvu, ktorý používa Komisia, „je účinný z hľadiska podpory prijímania rozhodnutí v inštitúciách EÚ“ a z hľadiska zvyšovania kvality našich návrhov. Dvor audítorov tiež zistil, že Komisia má potrebné štruktúry na inteligentnú reguláciu a že výbor pre posudzovaniu vplyvu jednoznačne pomáha zvyšovať kvalitu našich posúdení vplyvu.

Komisia prijme pozíciu k správe po prijatí uznesenia.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 7. júna o 12.00 hod.

Chcem požiadať všetkých poslancov o zhovievavosť, pokiaľ ide o momentálne nezrovnalosti, keďže nefunguje obrazovka.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Posúdenia vplyvu majú zásadné dôsledky na legislatívnu činnosť, preto sú potrebné zmeny, ktoré prinesú vytvorenie mechanizmu nezávislého od týchto posúdení. Nemali by preto slúžiť na opodstatnenie určitého legislatívneho návrhu, ale mali by umožniť objektívne preskúmanie faktov. Platí to aj pre vedecké stanoviská Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorého metodika bola pri viacerých príležitostiach spochybnená, i pre verejné konzultácie, pri ktorých znenie otázok môže viesť človeka k tomu, že bude očakávať také odpovede, aké chcú počuť útvary Komisie. S cieľom bojovať proti týmto prípadom zneužívania v rámci legislatívneho procesu žiadame jasnú metodiku, analýzu alternatív a možnosť nepodniknúť žiadne kroky, ako aj maximálnu transparentnosť a úzke zapojenie Parlamentu.

23. Vonkajší rozmer sociálnej politiky, podpora pracovných a sociálnych noriem a sociálna zodpovednosť európskych podnikov (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Falbra v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov [2010/2205(INI)] (A7-0172/2011).

  Richard Falbr , spravodajca. – (CS) Ako som povedal vo svojom príhovore pred chvíľou, vonkajší rozmer sociálnej politiky zahŕňa opatrenia a iniciatívy EÚ zamerané na podporu pracovných a sociálnych noriem v tretích krajinách. Hoci lisabonská stratégia a iniciatíva Európa 2020 kladú na sociálnu politiku oveľa väčší dôraz ako kedykoľvek predtým, faktory konkurencieschopnosti a hospodárske faktory sú stále stredobodom pozornosti. Pri príprave tejto správy som preto prijal veľmi kritický prístup. Ak chceme, aby tretie krajiny, s ktorými rokujeme o dohodách, dodržiavali zásady a samotné základy európskeho sociálneho modelu, musíme sa týmto modelom riadiť aj v Európskej únii. Ak chceme, aby krajiny, s ktorými rokujeme o medzinárodných dohodách, dodržiavali základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP), aj my sami ich musíme dodržiavať. Zjavne však vidieť, že niektoré členské štáty dohovory MOP porušujú.

Čo sa týka sociálnej zodpovednosti podnikov, je to nepochybne dobrá myšlienka, o ktorej sa diskutuje už od začiatku 70. rokov 20. storočia. Problémom však je, že ju nemožno vynucovať. Keď sme diskutovali o pripomienkach k tejto správe a o jej pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, bol vyjadrený aj názor, že by sa mala pripraviť smernica, pretože niektoré podniky sa jednoducho nesprávajú sociálne zodpovedným spôsobom. K správe bolo predložených viac ako 150 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, stále si však myslím, že je kritická. Európska únia musí urobiť viac na podporu Medzinárodnej organizácie práce, pretože je absurdné, že hoci predstierame jej podporu, čoraz menej krajín ratifikuje a dodržiava dohovory. Počas posledného volebného obdobia Komisia dokonca predložila návrhy napríklad v súvislosti so smernicou o pracovnom čase, ktoré boli v úplnom rozpore s dohovorom MOP č. 1 o pracovnom čase prijatým v roku 1919, ktorý stanovil pracovný týždeň na 48 hodín. Veľmi ma teší, že Parlament túto smernicu odmietol.

Tým sa dostávam na koniec svojej dôvodovej správy. Nemusím už nič dodávať, pretože toto je problém, ktorému každý rozumie. Predovšetkým chcem, aby sa dodržiavali sociálne práva a to, čo vyhlasujeme za najväčší úspech Európskej únie.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Podľa európskych štatistík výrazná väčšina pracovníkov v Európskej únii, najmä migrantov, nevyužíva sociálnu ochranu. Preto si myslím, že čo sa týka sociálnej ochrany pracovníkov v Európskej únii, treba presadzovať základné spoločné normy a ukladať tresty za porušovanie súčasných právnych predpisov. Ratifikácia revidovanej Európskej sociálnej charty by podporila vnútorné sociálne reformy na úrovni členských štátov EÚ a umožnila by aj proces harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ. Je dôležité prijať politický záväzok podporovať a zaručiť sociálne normy a prispôsobiť právne a inštitucionálne mechanizmy konkrétnym normám a hodnotám európskych demokracií. Sociálne práva, ktoré zakotvuje táto dohoda, sú v súlade so sociálnym právom Spoločenstva a príslušnými normami členských štátov Európskej únie.

  Tatjana Ždanoka (Verts/ALE). – Ako tieňová spravodajkyňa v mene skupiny Verts/ALE chcem jasne vyjadriť našu pozíciu v súvislosti s touto správou. V prvom rade, hoci uznávame, že konečný text môže ešte vylepšiť zajtrajšie hlasovanie, aj tak je dostatočne silný a chceme len zdôrazniť, že by sa mala posilniť úloha Medzinárodnej organizácie práce. V tejto otázke súhlasíme so spravodajcom.

Dobrovoľná sociálna zodpovednosť podnikov je dobrá vec, ale primárna úloha podporovať a chrániť ľudské práva náleží štátom a medzinárodným organizáciám. Nemyslíme si, že by sme sa v oblasti zodpovednosti podnikov mali vyhýbať právne záväzným normám.

Porušovanie základných zásad a práv na pracovisku sa nesmie používať ako legitímna porovnateľná výhoda a v dvojstranných a viacstranných vzťahoch s našimi partnermi musíme trvať na riadnom dodržiavaní noriem dôstojnej práce.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vzhľadom na to, že v správe Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o globálnej sociálnej bezpečnosti z roku 2010 sa uvádza, že viac ako 50 % všetkých pracovníkov nemá žiadnu sociálnu ochranu, je ľahké dospieť k záveru, že vo väčšine prípadov žiadna sociálna zodpovednosť podnikov neexistuje.

Komisia napriek tomu aj naďalej rokuje o dohodách o voľnom obchode, ktoré vo všeobecnosti slúžia len záujmom veľkých spoločností a finančných inštitúcií, neberie dostatočný ohľad na pracovné práva a nedokáže presadzovať slobodu zhromažďovania a právo na kolektívne vyjednávanie. Neprijíma potrebné opatrenia na účinné odstránenie diskriminácie na pracovisku či v profesionálnej sfére ani na odstránenie nútenej práce alebo neistej či slabo platenej práce vrátane detskej práce.

Táto správa by teda mala odsúdiť všetky tieto aspekty, ale neplní ten účel, ktorý by mala, takže dúfame, že Komisia zajtra predstaví viac z hľadiska konsolidácie svojho prístupu k týmto otázkam…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Je pravdou, že aj v rámci Európskej únie je sociálna ochrana pracujúcich mnohokrát zabezpečená slabšie, ako by to malo byť.

Týka sa to najmä migrujúcich skupín obyvateľstva, ktoré cestujú za prácou do iných krajín, kde mnohokrát nepoznajú jazyk a miestne predpisy a potom samozrejme si nedokážu vybudovať také pozície, aké patria domácim zamestnancom.

Napriek tomu si ale myslím, že je dôležité, aby sa Európska únia usilovala o to, aby pravidlá a dohody Medzinárodnej organizácie práce boli aplikované v medzinárodných zmluvách aj s tretími krajinami, pretože ako poznáme pracovný trh a pracovné podmienky v Ázii, v Afrike alebo v iných oblastiach sveta, nazdávam sa, že musíme sa usilovať o to, aby postavenie pracujúcich aj v týchto regiónoch, aj v týchto oblastiach bolo výrazne zlepšené.

Takže ja osobne podporujem pána poslanca Falbra a jeho správu a som presvedčený, že otvára cestu na zlepšenie týchto pravidiel aj v Európe.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Aj ja chcem zablahoželať spravodajcovi a zároveň vyzvať Európsku komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na to, aby európske spoločnosti dodržiavali európske zásady a hodnoty, aj keď pôsobia v iných krajinách.

Európska únia musí presadzovať európsky sociálny model. Preto je mimoriadne dôležité dodržiavať zásady a hodnoty Európskej únie. Ľutujeme, že Európska únia nemá jednotný vzorec pre sociálnu doložku, ktorý by začlenila do všetkých dvojstranných obchodných dohôd. Chcem upozorniť na to, pani komisárka, že nedávno sa hlasovalo o horizontálnej dohode o civilnom letectve medzi Európskou úniou a Kanadou. Je to najambicióznejšia dohoda svojho druhu podpísaná Európskou úniou, hoci neobsahuje žiadne sociálne doložky. Obe strany sa zaviazali pracovať a rozvíjať rôzne veci v tejto oblasti. Musím však, žiaľ, zdôrazniť, že ľutujeme, že Európska únia nemá jednotný vzorec pre sociálnu doložku, ktorý by začlenila do medzinárodných dohôd.

  Richard Howitt (S&D). – Blahoželám Richardovi Falbrovi ku komplexnému prístupu k otázke medzinárodných pracovných noriem v jeho správe. Bolo mi potešením prispieť k jeho práci na konkrétnej otázke sociálnej zodpovednosti podnikov.

Dnes večer nám to dáva príležitosť ovplyvniť Komisiu predtým, ako zverejní svoje oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov, tým, že ju požiadame, po prvé, aby zachovala otvorenú definíciu sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorú nedávno prijala na fóre viacerých zainteresovaných strán, aby sa vrátila k zásade konvergencie, pokiaľ ide o súkromné a dobrovoľné iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, čo bola jej predchádzajúca politika, aby predložila konkrétne návrhy na vytvorenie globálnych noriem v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä aktualizovaných usmernení OECD o nadnárodných podnikoch a nového Ruggieho rámca týkajúceho sa podnikov a ľudských práv, aby sa zaviazala dodržiavať zásadu integrovaného podávania správ o finančných, environmentálnych a sociálnych otázkach a o ľudských právach zo strany podnikov – čím sa skutočne otvorí cesta k možnosti budúcich právnych predpisov v tejto oblasti – a aby presadzovala zodpovednosť európskych podnikov v ich globálnych dodávateľských reťazcoch v reakcii na nedostatky v riadení identifikované v nedávnej edinburghskej štúdii, ktorú vypracovala Komisia.

Pani Redingová, Parlament vždy rád pomáha Komisii. Dúfam, že dnes večer vám tieto návrhy pomôžu.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – V mene môjho kolegu Lászlóa Andora by som chcela privítať skutočnosť, že návrh uznesenia, o ktorom sa dnes diskutuje, rieši toľko kľúčových aspektov vonkajšieho rozmeru sociálnej politiky.

Komisia jednoznačne podporuje užšiu spoluprácu na globálnej úrovni, pričom ciele zamestnanosti a sociálne ciele idú ruka v ruke s hospodárskymi cieľmi. Podporujeme najmä pokračovanie diskusie a koordináciu úsilia v rámci skupiny G20. V tejto súvislosti predstavujú prípravy na stretnutie ministrov práce a zamestnanosti skupiny G20 dobrý príklad rastúcej súdržnosti na celosvetovej úrovni.

Komisia tiež podporuje úzku spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a medzi nimi, čo je dôležité – a citujem OECD a Medzinárodnú organizáciu práce – na dosiahnutie rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni a najmä na vytvorenie medzinárodných pracovných noriem.

Minulý týždeň sa začalo sté zasadnutie MOP, ktoré sa sústredí na nový dohovor MOP o pracovníkoch v domácnosti, teda na otázku, o ktorej tento Parlament nedávno diskutoval. Sociálna ochrana vrátane rozvoja iniciatívy pre základnú úroveň sociálnej ochrany je ďalšou oblasťou záujmu tohtoročnej konferencie MOP. Budeme pozorne sledovať diskusie o uplatňovaní pracovných noriem zakotvených v dohovore MOP a chcem zdôrazniť, že Komisia víta dôraz, ktorý dnešný návrh uznesenia kladie na potrebu celosvetového presadzovania základných pracovných noriem MOP a programu pre dôstojnú prácu zo strany EÚ, a to vrátane rodovej rovnosti a politiky nediskriminácie, čo sú veľmi komplexné otázky.

Komisia bude tiež naďalej podporovať udržateľný rozvoj, dôstojnú prácu, pracovné normy a sociálnu zodpovednosť podnikov v ďalších oblastiach politík, napríklad v obchodnej a rozvojovej politike. V roku 2011 chce Komisia predstaviť oznámenie o sociálnej zodpovednosti podnikov, v ktorom predloží návrhy na ďalšiu činnosť na medzinárodnej úrovni vrátane presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov vo vzťahoch s partnerskými krajinami.

Podľa nášho názoru je účasť podnikov dôležitá aj z hľadiska riešenia problémov, akými sú nezamestnanosť mladých ľudí, odborná príprava, zručnosti, zdravie a rozmanitosť pracovnej sily, zodpovedná reštrukturalizácia a miestny rozvoj, a to najmä vzhľadom na súčasné hospodárske a sociálne ťažkosti, ktorým Európa čelí.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 7. júna o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Siiri Oviir (ALDE), písomne. – (ET) Veľký význam prikladám činnostiam a iniciatívam spojeným s vonkajším rozmerom sociálnej politiky Európskej únie, ktorých cieľom je presadzovať sociálne normy v tretích krajinách, aby sa okrem iného zabránilo novodobému otroctvu, v ktorom sa s ľuďmi zaobchádza len ako s „výrobnými strojmi“ a nie ako s cennými jednotlivcami.

V dôsledku rozšírenej a rastúcej hospodárskej súťaže vo svete sa podmienky pracovníkov stále zhoršujú, pričom hlavnou obeťou škrtov sú mzdy pracovníkov a produktívny vek sa predlžuje s cieľom dosiahnuť zisky. Ak teda chceme zmeniť súčasný trend, musíme prejsť od slov k činom a realizovať program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a príslušné dohovory. V prípade potreby musíme tiež prijať mimoriadne opatrenia – rôzne hospodárske sankcie a obmedzenia – proti krajinám a spoločnostiam, ktoré ich trvale ignorujú. Príslušné sankcie by sa, samozrejme, mali dôrazne uplatňovať a nesmú vychádzať z túžby odstrániť hospodársku súťaž.

Porušovanie pracovných noriem tretími krajinami tiež prispieva k nadmerne vysokým clám v rozvinutých krajinách a na jednotnom trhu Európskej únie, takže ak chceme byť konkurencieschopní, musíme sa riadiť podmienkami MOP. Európska únia by v tejto situácii nemala ukazovať prstom, ale mala by namiesto toho predstaviť vlastné riešenia a kompromisy, ktoré prinesú zlepšenie.

Vítam nárast sociálnej zodpovednosti spoločností a úcty voči vlastným pracovníkom. Nemôžeme však akceptovať situáciu, keď sa povinnosti krajín a miestnych samospráv presúvajú na spoločnosti. To je skôr politika spojená s bývalým Sovietskym zväzom a krajinami dnešného Spoločenstva nezávislých štátov, kde orgány v podstate narábajú s peniazmi podnikov.

  Sirpa Pietikäinen (PPE), písomne. – (FI) Chcela by som zablahoželať pánovi Falbrovi k jeho vynikajúcej práci na správe o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov. Politicky a hospodársky integrovaná EÚ potrebuje viac ako kedykoľvek predtým aj sociálny rozmer. Najmä teraz počas tejto hospodárskej krízy je dôležité zaručiť existenciu základných služieb, základného zabezpečenia a dôstojných životných podmienok pre všetkých občanov EÚ. Ako hovorí spravodajca, prístup k sociálnej politike, ktorý si Európa zvolí, by sa mal uplatňovať aj v našich vzťahoch s tretími krajinami. Únia musí dôraznejšie trvať na tom, aby podmienkou budúcich dohôd o obchode a investíciách bola ratifikácia, vykonávanie a monitorovanie medzinárodných dohôd. Navyše aj európske spoločnosti by mali byť povinné byť otvorenejšie, pokiaľ ide o ich účtovníctvo a subdodávateľské reťazce, aby silné sociálno-politické hodnoty Európskej únie nezostali len ilúziou.

24. Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pána Mitchella v mene Výboru pre rozvoj o nariadení (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce: získané skúsenosti a výhľad do budúcnosti (2009/2149(INI)) (A7-0187/2011).

  Gay Mitchell, spravodajca. – Nástroj financovania rozvojovej spolupráce Európskej únie je mocný nástroj. EÚ má na obdobie rokov 2007 až 2013 k dispozícii rozpočet vo výške takmer 17 miliárd EUR na boj proti chudobe, priblíženie sa k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia a podporu demokratickej správy v rozvojových krajinách. Parlament pozorne sleduje fungovanie a dosah nástroja s cieľom zabezpečiť, aby boli peniaze vynaložené v súlade s týmito cieľmi.

Koncom tohto roka Komisia predloží svoje návrhy ďalšej generácie nástrojov financovania vonkajšej činnosti s cieľom pokryť viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2013. Výbor pre rozvoj sa preto podujal na iniciatívu analyzovať získané skúsenosti s nástrojom financovania rozvojovej spolupráce a definovať naše očakávania, čo sa týka budúceho nástroja.

Výbor pre rozvoj jednomyseľne podporil tieto kľúčové zásady.

Potrebujeme nástroj financovania, ktorý sa bude zameriavať výlučne na ciele odstránenia chudoby definovaného v Lisabonskej zmluve a ktorý sa bude vzťahovať len na rozvojové krajiny. Nový nástroj musí v prvom rade financovať opatrenia, ktoré spĺňajú kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) definované Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC).

Kvóta ODA musí byť ešte prísnejšia ako pri súčasnom nástroji financovania rozvojovej pomoci. Dovoľte mi jasne povedať, že nespochybňujeme význam spolupráce s rozvojovými krajinami mimo rámca ODA, najmä s rastúcimi trhmi a strategickými krajinami so stredným príjmom, ale táto forma spolupráce by sa mala financovať prostredníctvom samostatných nástrojov na zlepšenie transparentnosti a ochranu jedinečnej povahy rozvojovej spolupráce.

Financovanie zlepšenia prístupu ľudí k základnej zdravotnej starostlivosti a základnému vzdelaniu treba úzko vyhradiť, a to zahrnutím jasných kritérií. Prinajmenšom 20 % finančných prostriedkov z geografických programov by malo smerovať do týchto odvetví, ktoré zachraňujú životy, t. j. do základnej zdravotnej starostlivosti a základného vzdelania.

Budúci nástroj musí zabezpečiť lepšiu integráciu otázok životného prostredia a zmeny klímy do rozvojovej spolupráce. Pomoc rozvojovým krajinám pri zriaďovaní spravodlivých a účinných daňových systémov je ďalšia otázka, ktorú treba posilniť. Najmä pre krajiny so stredným príjmom je mobilizácia domácich príjmov rozhodujúca, ak sa má znížiť ich chudoba a závislosť od pomoci.

Nový nástroj treba dostatočne financovať. Rozpočet EÚ na rozvoj v ďalšom finančnom rámci by sa mal skutočne zvýšiť a tak by mal prispieť k dosiahnutiu spoločného cieľa vynaložiť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na ODA.

Vzácne zdroje na rozvoj treba použiť čo najúčinnejšie. Treba užšiu koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi, a preto Parlament podporuje prípravu spoločných strategických dokumentov. Samotná Komisia povedala, že by to malo priniesť väčšie úspory, a to približne 6 miliárd EUR ročne. Predstavte si, čo by to mohlo znamenať pre rozvojové krajiny.

Na záver niekoľko slov o postupe. Keď Komisia prijíma strategické programové rozhodnutia o novom nástroji, Parlament musí mať možnosť vyjadriť sa na rovnakej úrovni ako Rada. Vyžaduje si to článok 290 Lisabonskej zmluvy, ktorý treba úplne dodržiavať.

Uznesenie, o ktorom budeme tento týždeň hlasovať, poskytne usmernenie pre nadchádzajúce rokovania o rozvojom nástroji novej generácie. Dúfam, že tento Parlament z veľkej časti podporí návrhy Výboru pre rozvoj pripravené v rámci diskrétnych rozhovorov, ale zakladajúce sa na našich skúsenostiach z rokovaní, ktorých sme sa zúčastnili – a Parlamentu pripomínam, že sme zlúčili 14 nariadení do jedného v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Chceme zabezpečiť, aby nástroj financovania rozvojovej spolupráce fungoval a aby jeho nástupca pracoval na dosiahnutí týchto cieľov.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Odstránenie chudoby je kľúčový medzinárodný cieľ EÚ. Zavedenie tohto nástroja pomáha definovať prítomnosť Európskej únie v OSN a dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia. Okrem toho má EÚ od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy potrebné vonkajšie právomoci na splnenie tohto cieľa.

V budúcnosti bude treba objasniť geografické a tematické priority nového fondu, aby mohol fungovať účinnejšie. To znamená, že do zoznamu financovaných rozvojových cieľov treba zahrnúť zraniteľné sociálne skupiny a rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny. Podporí sa posilnenie sektora malých a stredných podnikov (MSP) a domáceho súkromného sektora s cieľom zvýšiť životnú úroveň v krajinách zapojených do tohto programu.

Pomôže to znížiť závislosť od vonkajšej pomoci a podporiť domáci hospodársky rast.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Európska únia môže pomôcť rozvojovým krajinám v ich úsilí vyriešiť chudobu. Myslím si, že na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia je tiež nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré pomôžu rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy.

Európska únia prijala v tomto ohľade opatrenia zamerané na poľnohospodárstvo, prispôsobenie sa zmene klímy, zalesňovanie, riadenie morských zdrojov a pobrežných oblastí, ako aj vodné hospodárstvo.

Globálny fond energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie bol založený v roku 2006 s cieľom mobilizovať súkromné investície do projektov podporujúcich energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie v rozvojových krajinách a krajinách s hospodárstvom v transformácii.

„Energetický a klimatický balík“ okrem toho počíta so zavedením mechanizmu čistého rozvoja, ktorý umožňuje členským štátom investovať do energetickej účinnosti a použiť uhlíkové kredity v rozvojových krajinách.

  Anna Záborská (PPE). – (FR) Kolega pán Mitchell je uznávaným odborníkom vo Výbore pre rozvoj. Preto je jeho správa tak dobre pripravená a ďakujem mu.

Chcela by som len zdôrazniť jednu drobnosť: dodržiavanie zásady subsidiarity. Peniaze nie sú najväčší dar, ktorý môžeme darovať. Je všeobecne známe, že Únia využíva svoj rozpočet na šírenie svojich západných hodnôt a noriem v rozvojových krajinách. Sme povinní požadovať dodržiavanie ľudských práv, ale budúcnosť závisí od dodržiavania práva národov na sebaurčenie. My na Západe musíme rešpektovať ich hodnoty a kultúru, a pritom im poskytovať finančnú pomoc.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Ako zdôraznil aj spravodajca, odstránenie chudoby je jedným z hlavných cieľov nástroja financovania rozvojovej pomoci, ktorý zaviedla Európska únia s cieľom podporiť rozvojové krajiny.

Teraz treba do programu rozpravy o nástroji financovania rozvojovej pomoci zahrnúť ďalší problém, konkrétne krízu cien potravín, ktorú zapríčinilo sucho a špekulácie na svetovom trhu s potravinami. Preto musí Európska únia zareagovať pružne a rýchlo nielen s cieľom vyriešiť náhle zmeny z hľadiska požiadaviek a priorít, ale aj s cieľom zabezpečiť súlad s novými medzinárodnými cieľmi, ktoré sa majú definovať. Európsky parlament musí v rámci tohto procesu naďalej podporovať Komisiu v jej úsilí týkajúcom sa plánovania politík rozvojovej spolupráce a zlepšiť svoju úlohu v demokratickom postupe a v postupe kontroly rozpočtu.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Komisia víta poznámky a návrhy Parlamentu. Som rada, že sme sa zhodli na väčšine otázok. Komisia predovšetkým oceňuje, že pokračujúci dialóg v kontexte demokratickej kontroly prináša veľmi dobré výsledky. Je nám ľúto iba to, že Parlament si nemyslí, že niektoré z jeho uznesení o programovaní boli dodržané do posledného detailu, hoci Komisia zohľadnila stanovisko Parlamentu všade, kde to bolo možné.

Pokiaľ ide o spoluprácu na globálnych verejných statkoch, Komisia chce zdôrazniť, že vo všeobecnosti môže táto spolupráca spĺňať kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), a EÚ by preto mala pokračovať vo financovaní spolupráce na globálnych verejných statkoch týkajúcej sa ODA v rámci nástroja financovania rozvojovej pomoci. Samostatný nástroj partnerstva sa však napriek tomu bude zameriavať na spoluprácu v záujme EÚ a bude ho dopĺňať tematický program venujúci sa organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom. Projekty financované v rámci tematického programu týkajúceho sa migrácie a azylu sa tiež vo všeobecnosti považujú za ODA. Tematické programy spolupráce, napríklad „Investovanie do ľudí“, sa budú naďalej zaoberať rozvojovými cieľmi tisícročia, lebo nesmieme zanedbávať vzťahy medzi nimi.

Rozpočet Európskeho rozvojového fondu sa zdá byť v súčasnosti neúnosný, ale Komisia aj tak zamýšľa riešiť túto otázku s členskými štátmi, zohľadňujúc v prvom rade ciele a zásady Dohody z Cotonou.

Pokiaľ ide o použitie delegovaných aktov, Komisia spomína list predsedu Barrosa zo 7. marca 2011, ktorý nasvedčuje tomu, že v novej štruktúre sa zohľadní nový inštitucionálny kontext. Jedným dôležitým prvkom bude pružnosť v programovacom procese, aby sa financovanie a priority mohli prispôsobiť dnešnému rýchlo meniacemu sa svetu. Toto by sa dalo urobiť zavedením významných prvkov postupu delegovaných aktov, ktoré budú úplne spĺňať kritériá uvedené v článku 290.

Na záver chcem povedať, že Komisia víta správu Parlamentu. Predstavuje užitočný prínos k príprave nástroja nadväzujúceho na nástroj financovania rozvojovej pomoci v ďalšom viacročnom finančnom rámci.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 7. júna o 12.00 hod.

25. Možnosti politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Wallisovej v mene Výboru pre právne veci k možnostiam politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (2011/2013(INI) (A7-0164/2011).

  Diana Wallis, spravodajkyňa. – Už viac ako desať rokov hovoríme o európskom zmluvnom práve; teraz je čas konať, a ak vnútorný trh niekedy potreboval podporu z hľadiska dodatočných transakcií, teraz je ten správny čas.

Výbor pre právne veci je naklonený voliteľnému nástroju, druhému zmluvnému právu EÚ pre všetkých občanov a podniky. Domnievame sa, že by mohol pomôcť. Hovoríme však, že v ďalšom kroku budú prísne kritériá. Potrebujeme vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, vyššiu než v mnohých našich členských štátoch. Musí to byť ľahké a užívateľsky prijateľné pre malé a stredné podniky; vykonávanie obchodnej činnosti podľa tejto voliteľnej zmluvy im musí dodávať česť a nesmie dochádzať k porušovaniu vnútroštátneho práva.

Tento proces sa musí zakladať na dôkazoch, musia sa posúdiť jeho vplyvy a musí sa do neho úplne zapojiť Parlament a na tom základe, ako som už povedala, už nie je čas na rozprávanie a musíme sa pohnúť vpred. Niektorí sú nervózni a vravia, že máme jednoducho zrealizovať myšlienku súboru nástrojov. Tým, ktorí si to myslia, by som chcela povedať, aby boli veľmi opatrní, lebo mám podozrenie, že súbor nástrojov bez voliteľného nástroja by mohol v skutočnosti viac zasiahnuť do vnútroštátneho práva než súbor nástrojov s dobrovoľným voliteľným nástrojom, ktorý rešpektuje autonómiu strán a neporušuje vnútroštátne právo.

Na ceste vpred zistíme, čo ponúka preventívna spravodlivosť pre všetkých občanov a malé podniky EÚ; to nám naozaj poskytuje nástroj, ktorý znamená spravodlivosť pre rast. Dosť bolo rečí, teraz poďme vpred.

  Raffaele Baldassarre (PPE). – (IT) V prvom rade by som chcel zablahoželať spravodajkyni pani Wallisovej za jej prácu a obsah jej správy, s ktorým úplne súhlasím.

Domnievam sa, že len voliteľný nástroj, ktorý sa prijme prostredníctvom nariadenia, môže primerane splniť ciele celej reformy európskeho zmluvného práva. Voliteľný nástroj by navyše nemal zosúladiť ani nahradiť vnútroštátne zmluvné práva, ale skôr fungovať popri nich ako alternatívny nástroj, ktorý ponúka zmluvným stranám možnosť slobodnej voľby.

Preto nesúhlasím s návrhmi predloženými tými, ktorí by radšej obmedzili rozsah tohto nástroja tak, aby sa uplatňoval len na zmluvy elektronického obchodu, lebo by to prinieslo umelý a predovšetkým nepotrebný rozdiel medzi transakciami na internete a osobnými transakciami.

Našou úlohou ako zákonodarcov nie je obmedzovať právnu povahu nariadenia na základe špekulácií alebo trhových predpovedí, ale skôr zabezpečiť právnu istotu a položiť základy spoločného právneho jazyka v oblasti obchodu.

  Evelyn Regner (S&D). – (DE) Predstava európskeho zmluvného práva je jednoznačne úžasná. Ale v konečnom dôsledku musí dať európskym občanom niečo pozitívne, inak je myšlienka európskeho zmluvného práva len umením pre umenie. Prečo sa správa začína tými najzraniteľnejšími stranami v tejto veci, teda spotrebiteľmi? Kľúčový prvok správy pani Wallisovej, čiže odporúčanie voliteľného nástroja, je, mierne povedané, neodôvodnenou požiadavkou pre spotrebiteľov. Mätie ich a z praktického hľadiska sa samotní spotrebitelia nikdy nebudú vedieť rozhodnúť, ktorého štátu zmluvné právo napokon využijú, ale rozhodnú to skôr ich náprotivky vo veci, najmä veľké podniky.

Tak či onak, teraz nie je čas hovoriť, že voliteľný nástroj je posledným slovom v tejto veci, ale namiesto toho by sme mali dôkladnejšie preskúmať aj iné možnosti – súbor nástrojov, o ktorom sa hovorilo, a zmluvné modely.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Chcel by som poďakovať pani Wallis, je to odvážny krok. Neviem ako bude pokračovať ďalej, ale samozrejme treba sa snažiť o to, aby európski občania, európski obchodníci a európski spotrebitelia mali, povedal by som, rovnaké pravidlá. Aby mohli podľa rovnakých pravidiel nakupovať, obchodovať a viesť teda obchodné činnosti.

Z pohľadu zložitosti mechanizmu európskeho práva, národných legislatív, jeden systém, ktorý by bol voliteľný a ktorý by sa dal uplatniť naprieč celou Európskou úniou, je zaujímavým námetom, je to zrejme ale však sizyfovská robota, pretože narazíme zrejme na rozličné právne systémy, na výhrady právnikov, na jurisdikcie. Obávam sa, že to bude veľmi ťažko zavediteľné, ale však poďme na to, uvidíme.

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Hoci právne predpisy o dobrovoľnej zmluve môžu zapríčiniť právne problémy s ich uplatňovaním, predstavujú spôsob, ako sa zbaviť rôznych systémov zmluvného práva, ktoré sú jednou z príčin vysokého počtu zlyhania cezhraničných nákupov zo strany spotrebiteľov, pričom tento počet sa odhaduje na 60 %. Podnikatelia, žiaľ, čelia celému radu ďalších problémov. Nielen zmluvné právo nie je úplne zosúladené, ale ani spotrebiteľské právo. Sú tu veľké rozdiely medzi daňovými režimami a účtovnými normami. Platby často podliehajú mimoriadnym bankovým poplatkom a cezhraničnému použitiu digitálneho obsahu často bránia dôvody týkajúce sa poskytovania licencií. Spotrebitelia v 10 členských štátoch navyše nemôžu nájsť domácu ponuku prinajmenšom polovice zo 100 testovaných výrobkov, kým spotrebitelia v 13 členských štátoch našli cezhraničné cenové ponuky, ktoré boli aspoň o 10 % nižšie ako v ich vlastnej krajine. Preto podporujem návrh vydávať právne záväzné štandardizované dobrovoľné zmluvy preložené do všetkých jazykov. Zároveň by som chcela vyzvať Komisiu, aby začala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri riešení nevyriešených naliehavých otázok s cieľom skoncovať s fragmentáciou vnútorného trhu.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Aj ja by som chcela poďakovať spravodajkyni Diane Wallisovej, ako aj Hansovi-Petrovi Mayerovi a Sirpe Pietikäinenovej za vynikajúcu prácu na tejto dokumentácii.

Je celkom jasné, že v dôsledku svetovej hospodárskej krízy treba podporiť vnútorný trh. Potrebujeme vnútorný trh, ak chceme mať rast, tvorbu pracovných miest a inovácie. Aká je súčasná situácia? Len jeden zo štyroch podnikov obchoduje cezhranične a podniky, ktoré takto obchodujú, sa vo svojich operáciách obmedzujú len na niekoľko členských štátov. To znamená, že prichádzajú o možnosť využívať vnútorný trh.

Aké sú dôsledky pre spotrebiteľov? Ani tí nevyužívajú výhody vnútorného trhu. Veľa cezhraničných objednávok – až 61 % objednávok na on-line trhu – sa nevybaví z tohto dôvodu. To znamená, že máme vnútorný trh, ktorý nefunguje pre podniky ani spotrebiteľov. Preto Komisia začala konzultáciu o možnostiach politík v oblasti zmluvného práva a Parlament dnes v reakcii na ňu predkladá svoje stanovisko.

Vidíme, že zlyhania vnútorného trhu čiastočne zapríčinili rozdiely vo vnútroštátnom zmluvnom práve. Zhodujeme sa na tom, že sú aj iné príčiny tohto zlyhania, ale naše najnovšie prieskumy Eurobarometer nasvedčujú tomu, že prekážky týkajúce sa zmluvného práva sú na prvom mieste spomedzi jedenástich prekážok, ktoré bránia transakciám medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Preto sa musíme zbaviť týchto prekážok, jednej za druhou, a začíname teraz zmluvným právom.

Mimochodom, Parlament o tomto diskutuje už desať rokov, ale odborníci zvonku o tom diskutujú už 30 rokov. Takže, všetka práca, ktorá bola urobená s cieľom analyzovať a predložiť návrhy, je už hotová. Nikdy sme to nevyužili. Preto súhlasím so spravodajkyňou, že je čas konať a zistiť, čo pozitívne môžeme urobiť.

Zohľadnila som posúdenie správy o možnostiach politík uvedené v zelenej knihe a podporu inovačného riešenia voliteľného nástroja, čo neznamená zosúladenie, ale znamená to dať možnosť voľby spotrebiteľom a podnikom v tom, že môžu mať systém vzťahujúci sa na celú Európu. Vidím aj podporu nástroja uplatniteľného na transakcie medzi podnikmi a spotrebiteľmi aj transakcie medzi podnikmi, ktorá sa prikláňa k hmotnej podstate vzťahujúcej sa na kúpne zmluvy, zmluvy o poskytovaní digitálneho obsahu a niektoré zmluvy o poskytovaní služieb. Pozorne som si vypočula, čo hovorí Parlament, konkrétne to, že akýkoľvek budúci nástroj, nech už bude vyzerať akokoľvek, by mal poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany, aby sme im nevzali ochranu, ktorú by inak využívali podľa vnútroštátneho práva. Toto je conditio sine qua non. Ak to nebudeme mať, budeme neúspešní vo všetkých našich činnostiach.

Aká je naša situácia teraz? Komisia zverejnila 3. mája 2011 výsledky štúdie realizovateľnosti, ktorú pripravila odborná skupina pre európske zmluvné právo, a vyzvali sme všetky zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Komisia analyzuje výsledky verejnej konzultácie a potom pripraví podrobné posúdenie vplyvov s cieľom zistiť, aký by mal byť ďalší krok, ktorý v časoch krízy podporí vnútorný trh a tvorbu rastu a pracovných miest na vnútornom trhu rozširovaním trhov väčšinou pre malé a stredné podniky a poskytne možnosti lepšej voľby a lepších obchodov pre spotrebiteľov.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v stredu 8. júna o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – (RO) Hoci máme vnútorný trh, podniky a spotrebitelia nečerpajú dostatočné výhody z príležitostí, ktoré im ponúka, keďže podiel cezhraničných transakcií je stále dosť nízky. Vnútorný trh možno oživiť podporením cezhraničných transakcií a domnievam sa, že táto správa nám pomôže dosiahnuť tento cieľ.

Musíme, samozrejme, rešpektovať rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov a zásadou subsidiarity, preto nepovažujem úplné zosúladenie za najvhodnejšiu možnosť. Na druhej strane si myslím, že voliteľné uplatňovanie spoločných pravidiel na cezhraničné zmluvy je schodnou alternatívou. Okrem toho sa domnievam, že ak by členský štát chcel rozšíriť rozsah uplatňovania európskeho práva aj na domáce transakcie, mal by mať možnosť to urobiť. Je úplná pravda, že toto nie je riešenie každého problému. Okrem rozdielov v zmluvnom práve sú aj iné prekážky, ktoré bránia cezhraničným transakciám, a tie sa vzťahujú na oblasti ako dane, duševné vlastníctvo alebo dostupnosť elektronických platobných spôsobov. Myslím si však, že tento voliteľný nástroj si zaslúži vyskúšať, keďže môže odstrániť časť administratívnej záťaže, ktorá v súčasnosti bráni malým a stredným podnikom rozšíriť ich obchodnú činnosť aj do ďalších členských štátov okrem ich vlastného.

26. Spolupráca pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020 (stručná prezentácia)

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Hirschovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na podporu stratégie Európa 2020 [2010/2234(INI)] (A7-0082/2011).

  Nadja Hirsch, spravodajkyňa. – (DE) Zajtra budeme hlasovať o úlohe odborného vzdelávania a prípravy v stratégii Európa 2020. V tejto súvislosti si treba v krátkosti pripomenúť našu východiskovú situáciu. Miera nezamestnanosti mladých ľudí je v súčasnosti 21 %, inými slovami, takmer dvojnásobná v porovnaní s bežným priemerom. Podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, je v celej EÚ viac ako 14 %. Účasť žien na zárobkovej činnosti je ešte vždy veľmi nízka. Veľa ľudí so zdravotným postihnutím a migrantov je stále bez práce.

Cieľom stratégie Európa 2020 je práve vyčerpať tento potenciál z hľadiska pracovníkov a dostať ich na pracovisko, aby aj EÚ mohla zvládnuť globalizáciu. Preto je tiež našou prácou zabezpečiť, aby bolo najmä počiatočné odborné vzdelávanie veľmi kvalitné. Diskusia sa začala už v súvislosti s kodanským procesom, za ktorým nasledovalo Bruggské komuniké, a teraz je na nás, aby sme zistili, do akej miery sa dá táto oblasť začleniť aj do stratégie Európa 2020.

Absolútne kľúčovým prvkom je to, že mladí ľudia musia mať príležitosť absolvovať časť svojej prípravy v inom členskom štáte EÚ, a to nielen čo sa týka štúdia, ale aj čo sa týka odbornej prípravy. Ide o kľúčový prvok, lebo keď niekto už pracoval v inom členskom štáte, aj neskôr využije príležitosť považovať európsky pracovný trh za svoj pracovný trh so všetkými príležitosťami, ktoré ponúka. Preto ide o absolútne kľúčový aspekt, o ktorý sa musíme usilovať.

Ďalšou dôležitou oblasťou je, samozrejme, ďalšie vzdelávanie. Pokiaľ ide o demografické zmeny, ľudia musia pracovať čoraz dlhšie – alebo môžu pracovať čoraz dlhšie, ale každý sa musí rozhodnúť sám. Ľudia žijú čoraz dlhšie a čoraz dlhšie si budujú kariéru, a ak majú byť schopní robiť kvalifikovanú prácu aj vo vyššom veku, musia absolvovať ďalšiu odbornú prípravu.

V súčasnosti je účasť na iniciatívach ďalšej odbornej prípravy veľmi nízka. Aj v tomto prípade treba zabezpečiť, aby boli zamestnávatelia a pracujúci ochotní, dokonca čoraz ochotnejší, pokiaľ ide o využitie ďalšej odbornej prípravy a pokračovanie vo vzdelávaní prostredníctvom celoživotného vzdelávania. Aj v tomto prípade musia byť možnosti ponuky, samozrejme, pružné. Každého musíme brať do úvahy. Ďalšia odborná príprava musí byť zosúladená s inými prvkami života ľudí a musí byť možné venovať sa jej popri práci a rodinnom živote. Z toho dôvodu musíme jednoznačne vytvoriť pružné príležitosti do budúcnosti.

Oblasti univerzít sa dostalo veľa pozornosti – napríklad v súvislosti s bolonským procesom – a podobnej situácii čelíme v oblasti odbornej prípravy, vrátane čo sa týka mobility. Skoro by sme mohli povedať, že si to nikto nevšimol. Oblasť odborného vzdelávania a odbornej prípravy je však napriek tomu popri univerzitách mimoriadne dôležitá, a preto ju nesmieme ignorovať. Preto by som teraz chcela ešte raz poďakovať kolegom poslancom z iných skupín za odhodlanú spoluprácu.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – (EL) Ako tieňová spravodajkyňa vítam správu pani Hirschovej, lebo zdôrazňuje, aké dôležité je vždy mať v modernom a náročnom medzinárodnom pracovnom prostredí kapacitu na štúdium a prácu popri mobilite a pružnosti. Je pravda, že hospodárska kríza priniesla nezamestnanosť a neistotu pre všetkých, najmä pre mladých ľudí, ženy a ľudí so zdravotným postihnutím.

Ak máme dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, potrebujeme sústavné a riadne odborné vzdelávanie a odbornú prípravu v Európskej únii aj v členských štátoch. Potrebujeme cielené politiky a stratégie, aby sme znížili podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, ďalej riadne plánovanie potrieb ľudí, ktoré sa týkajú odbornej prípravy, a tesnejšie väzby medzi poskytovaným vzdelávaním a potrebami pracovného trhu.

Som si istá, že európsky kvalifikačný rámec, európsky systém akademických jednotiek pre odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, transparentnosť a spolupráca a porovnateľnosť rôznych vzdelávacích systémov podporia potreby…

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Investovanie do vzdelávania je potrebné s cieľom zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre Európanov. Miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ v súčasnosti dosahuje 20 %, kým priemerný podiel žiakov v EÚ, ktorí nedokončia školskú dochádzku, je 16 % a v niektorých krajinách, napríklad v Portugalsku, až 40 %.

Celoživotné vzdelávanie je nevyhnutné, ak máme zabrániť nezamestnanosti. Musíme dôkladne zvážiť rôzne kariérne cesty. Pracujúcich treba lepšie informovať o potrebe sústavnej ďalšej odbornej prípravy.

Myslíme si, že odborné vzdelávanie a odborná príprava by mali byť prístupné, dostupné a cenovo prijateľné v každej fáze života bez ohľadu na postavenie ľudí na pracovnom trhu a ich príjmy. Odborné vzdelávanie a odborná príprava by mali vytvoriť podmienky vedúce k pracovnej mobilite počas počiatočného štúdia aj v rámci procesu celoživotného vzdelávania.

Vyzývame členské štáty, aby zjednodušili postupy uznávania kvalifikácií.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Jedným z najväčších problémov, ktorým Európa čelí, je miera nezamestnanosti mladých ľudí. Na európskej úrovni sa pozornosť venuje znižovaniu podielu žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, pod 10 % a opatreniam ako „nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorých cieľom je priniesť svet vzdelania a odbornej prípravy bližšie k pracovnému trhu. Rozdiel medzi vzdelávaním a prípravou okrem ich kontextu na pracovisku bude v budúcnosti ešte menej zreteľný. Ak máme dosiahnuť vyššiu úroveň integrácie, bude potrebná zásadná zmena v spôsobe chápania poskytovania vzdelávania a prípravy, a to nielen z pohľadu jednotlivca, ale aj na inštitucionálnej úrovni a každej úrovni správy.

Preto si myslím, že prekážky týkajúce sa systému a postoja brániaceho integrácii treba odstrániť, ak sa majú Európania naučiť, ako urobiť pokrok v oblasti svojich schopností a hodnôt, a účinne prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

  Emilie Turunen (Verts/ALE). – (DA) V prvom rade by som chcela vyjadriť úprimnú vďaku spravodajkyni, ktorá predložila mimoriadne dobrú správu. Ako každý iný, aj ja sa domnievam, že by sme nemali zabúdať na kontext, ktorý táto správa má, a tým je, samozrejme, kríza mladých ľudí, ktorej v Európe čelíme. Zhodli sme sa na všeobecnej kríze, pre ktorú prudko rastie miera nezamestnanosti mladých ľudí a pre ktorú mladí ľudia v skutočnosti odchádzajú z Európy za prácou, a toto bude podľa mňa veľmi vážna hrozba nášho hospodárstva a našej súdržnosti v Európe v nadchádzajúcich rokoch.

Druhým kontextom tejto správy sú spoločné ciele 2020, ktoré sme stanovili pre odbornú prípravu, zamestnanosť a zníženie podielu žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku. Toto je o konkurencieschopnosti Európy. Je to o kvalifikovanej pracovnej sile, ktorú, ako vieme, potrebujeme. Okrem toho je dôležité zabezpečiť, aby mala nová generácia príležitosť pracovných miest a odbornej prípravy. Je to absolútne nevyhnutné. Možno je to tak, že EÚ nemá v tejto oblasti veľké právomoci, ale aj tak môžeme niečo urobiť. V každom prípade ide o spoločnú obavu, a preto musíme zabezpečiť, aby sme poskytovali vysokokvalitnú odbornú prípravu a aby boli k dispozícii usmernenia. Musíme znížiť podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, a zabezpečiť, aby bola medzi odbornou prípravou a prácou silná väzba, napríklad prostredníctvom výmenných systémov, aké máme v Nemecku a Dánsku. Okrem toho musíme zabezpečiť, aby mali všetci mladí ľudia právo na absolvovanie odbornej prípravy.

  Viviane Reding, podpredsedníčka Komisie. – Chcela by som poďakovať spravodajkyni pani Hirschovej za veľmi konštruktívny prístup. Vypočula som si ju s veľkým záujmom, lebo toto bola pred 12 rokmi vlastne moja dokumentácia. Začala som hovoriť o mobilite v odbornej príprave, ktorá vtedy nebola na programe, a som veľmi rada, že Parlament tak veľmi podporuje rozvoj tohto základného prvku stratégie Európa 2020. Okrem toho chcem povedať, že nás veľmi teší táto správa, ktorá posilňuje a dopĺňa oznámenie Komisie z júna 2010.

Z tohto oznámenia vychádzalo najnovšie preskúmanie kodanského procesu a Bruggské komuniké sa teraz, samozrejme, stalo európskym programom par excellence, pokiaľ ide o odbornú prípravu na roky 2011 až 2020. Mnohé z návrhov Parlamentu zodpovedajú opatreniam, ktoré sú navrhnuté v Bruggskom komuniké. Komisia má rovnaký názor ako Parlament, lebo musíme zmodernizovať odborné vzdelávanie a odbornú prípravu v Európe, aby bola príťažlivejšia, ďalej musíme mať k dispozícii kvalifikovaných učiteľov a školiteľov, inovačné vyučovacie metódy a vysokokvalitné infraštruktúry a zariadenia a, samozrejme, musíme mať mobilitu. Musíme dodať mladým ľuďom – a nižšiemu počtu mladých ľudí – vôľu ísť mimo ich vlastný členský štát, aby získali skúsenosti, ktoré sú dôležité, ak chceme mať skutočné európske vzdelávanie a európsku prípravu.

Komisia sa okrem toho usiluje dosiahnuť vyvážené zastúpenie žien a mužov s cieľom pomôcť znevýhodneným skupinám v priebehu programu celoživotného vzdelávania, a to predovšetkým pomocou programu Leonardo da Vinci, ktorý tam tiež patrí. Takže akákoľvek pomoc, ktorú Komisia dostane od Parlamentu, je srdečne vítaná.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v utorok 7. júna 2011o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) V súčasnej hospodárskej a finančnej kríze, keď miera nezamestnanosti najmä mladých ľudí presiahla hranicu 20 % na úrovni EÚ a dokonca 30 % v niektorých členských štátoch, sa musí zlepšovanie odborného vzdelávania a odbornej prípravy stať pre Európsku úniu prioritou. V tomto kontexte je mobilita mladých ľudí v EÚ v kombinácii s väčšou pružnosťou z hľadiska pracovného trhu a ponúkaného vzdelávania a ponúkanej prípravy základným prvkom, ktorý treba rozvinúť na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni.

Sústavný a dobre štruktúrovaný dialóg medzi univerzitami, výskumnými strediskami a podnikmi môže umožniť, aby medzi požiadavkami zamestnávateľov a schopnosťami nadobudnutými počas cyklov vzdelávania a prípravy vznikla silná väzba. Zvyšovanie mobility na úrovni Európskej únie prostredníctvom rozširovania programov ako Erasmus, Leonardo da Vinci alebo Mládež v pohybe tiež môže pomôcť zlepšiť schopnosť EÚ lepšie reagovať na dopyt európskeho pracovného trhu a získať väčší potenciál rozvoja v tejto oblasti. Mimoriadnu pozornosť treba venovať aj sociálne znevýhodneným skupinám, ktoré potrebujú spravodlivejší prístup k odbornému vzdelávaniu a odbornej príprave.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Prechod od vzdelávania k práci je štrukturálnym problémom zamestnancov v celej Európskej únii. Nezamestnanosť v skorom veku má, žiaľ, dlhotrvajúce nepriaznivé účinky. Z toho dôvodu by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli odborné vzdelávanie a odborná príprava lepšie prispôsobené potrebám pracovného trhu a aby odborné vzdelávanie poskytovalo zamestnancom schopnosti potrebné na nástup na nové, udržateľné pracovné miesta, ktoré sa vytvoria v budúcom udržateľnom hospodárstve. Úlohu miestnych vlád, podnikateľských partnerstiev a vzdelávacích inštitúcií považujem za dôležitú pre rozvoj dopytu pracovného trhu po odbornom vzdelávaní a odbornej príprave. Možnosť mobility je dôležitou súčasťou odborného vzdelávania a odbornej prípravy, ale väčší dôraz by sa mal klásť na lepšie zosúladenie rôznych vzdelávacích systémov členských štátov – vrátane vzájomného uznávania osvedčení a diplomov – s cieľom zlepšiť spoluprácu a podporiť mobilitu. Vysokokvalitné odborné vzdelávanie a vysokokvalitná odborná príprava zásadne prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju. Školiteľom treba vytvoriť lepšie príležitosti na odbornú prípravu, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni, s cieľom zabezpečiť účinnosť systémov odborného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj účinný a úspešný presun vedomostí. Možnosť učiť sa v medzinárodnom kontexte je nevyhnutným predpokladom úspešného pracovného života, ktorý podporí nadobúdanie znalostí cudzieho jazyka a zvýši konkurencieschopnosť.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Spolupráca na európskej úrovni v oblasti odborného vzdelávania je absolútne nevyhnutná aj pre fungovanie jednotného európskeho vnútorného trhu. Vysokokvalitné odborné vzdelávanie a vysokokvalitná odborná príprava musia zareagovať na dopyt pracovného trhu a tiež vytvoriť podmienky pre mobilitu pracovnej sily. Vysokokvalifikovaní a vzdelaní ľudia predstavujú konkurenčnú výhodu pre EÚ a podpora odborného vzdelávania by to mala zohľadniť. Musíme sa zameriavať na vytvorenie tesných väzieb so svetom práce a aj na poskytovanie vysokokvalitných pracovných skúsenosti v rámci odborného vzdelávania, a to ako doma, tak aj v zahraničí, v rámci programov európskej mobility. Potrebujeme väčšiu koordináciu na európskej úrovni medzi vzdelávacími systémami v jednotlivých členských štátoch a spoluprácou na vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií v tomto dôsledku. Táto správa sa venuje týmto otázkam a ako tieňová spravodajkyňa za Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa som spokojná s jej konečným znením.

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE), písomne. – (PL) Teší ma správa o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Zdôrazňuje neuveriteľne dôležitú otázku, o ktorej sa ešte vždy často nediskutuje, konkrétne nutnosť, aby vnútroštátne orgány začali konať v spolupráci s Európskou komisiou s cieľom predchádzať nezamestnanosti prostredníctvom odbornej prípravy, ktorá bude prispôsobená potrebám pracovného trhu. Odborné vzdelávanie sa, žiaľ, v posledných rokoch zanedbáva a jeho význam sa zmenšil. Preto je také dôležité podporovať ho ako účinný nástroj na boj proti nezamestnanosti, a to najmä nezamestnanosti mladých obyvateľov Európskej únie, lebo dosiahla úroveň 21 %. Odborné prípravy, zriadenie poradenských služieb, ktoré uľahčujú pracujúcim plánovanie ich odbornej prípravy podľa potrieb pracovného trhu, a podpora celoživotného odborného vzdelávania by mali byť prioritami. Preto vyzývam Komisiu, aby sústavne sledovala výhľady, pokiaľ ide o možné zmeny na pracovnom trhu EÚ, aby mohli členské štáty neustále prispôsobovať svoje programy odborného vzdelávania potrebám trhu.

  Jutta Steinruck (S&D), písomne. – (DE) Teší ma správa o európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy a chcela by som zdôrazniť, aké dôležité je podporovať celoživotné vzdelávanie prostredníctvom iniciatív a európskych programov s cieľom umožniť pracujúcim mať lepšiu budúcnosť. Dnes sú pracujúci ponechaní napospas častým a riskantným prechodom, pokiaľ ide o zamestnanosť. Je veľa druhov prechodov: od odbornej prípravy, prepúšťania, stáží alebo neistého zamestnania až po prácu na plný úväzok. V tejto správe sa uvádzajú niektoré dôležité body vrátane zvýšenia podielu žien v práci, uznávania neformálneho vzdelávania a podpory jazykov s cieľom poskytnúť programy mobility. Mimoriadne ma teší, že pozornosť sa sústredí na vzdelávanie a prípravu mladých ľudí, čo budem aktívne podporovať v rámci hlavných iniciatív, ktoré budú nasledovať.

Prechod zo vzdelávacej inštitúcie do pracovného života musí byť čo najmenej problémový a najmä prispôsobený potrebám jednotlivcov, lebo mladí ľudia bez primeranej prípravy musia mať možnosť získať schopnosti potrebné na prácu na kvalifikovaných pracovných miestach a zarábať si na živobytie. Príležitosti jednotlivca na vzdelanie nesmú byť určované jeho sociálnymi podmienkami. Mladým ľuďom treba pomôcť a podporiť ich pri vstupe do sveta práce. Náklady na modernú politiku pracovného trhu však nesmú znášať naši pracujúci.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Nové schopnosti a kompetencie, ktoré nadobúdajú absolventi rôznych typov vzdelávacích inštitúcií, majú strategický význam pre hospodársky rast a otvárajú nové príležitosti pre ľudí, a tak vytvárajú základ pre trvalo udržateľný rozvoj. Preto nemôžeme podceňovať problém nezamestnanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi. Práve oni najčastejšie nedostanú trvalú prácu a sú nútení prijať prácu na určitý čas, pri ktorej je horšia úroveň sociálneho poistenia a chýbajú vyhliadky na ďalší rozvoj. Jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť podiel žiakov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, na najviac 10 % a umožniť 40 % mladých Európanov dokončiť terciárne vzdelávanie. Legislatívny proces by sa mal zamerať na uľahčenie realizácie odborných stáží a pracovných skúseností pre mladých pracovníkov, a to najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch, pre ktoré je financovanie tohto typu iniciatívy ťažké. Silný dôraz by sa mal klásť aj na odstránenie rozdielov medzi mzdou mužov a žien do roku 2020, keďže v súčasnosti je tento rozdiel na úrovni 18 %. Domnievam sa, že dve najdôležitejšie iniciatívy na nadnárodnom pracovnom trhu sú kvalifikačný rámec pripravený v kontexte kodanského procesu a zjednotený európsky systém prenosu kreditov pri odbornom vzdelávaní a odbornej príprave. Za zmienku stojí aj neformálna príprava, ktorá predstavuje podceňovaný dodatočný zdroj kvalifikácie a ktorá formuje charakter jednotlivca a jeho zmysel pre zodpovednosť, preto by ju mala EÚ financovať. Ak máme dosiahnuť tieto početné dôležité ciele, potrebujeme spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj zapojenie všetkých subjektov vrátane tých na miestnej a regionálnej úrovni.

27. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

28. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.10 hod.)