Doslovný zápis z rozpráv

Utorok, 7. júna 2011 - Štrasburg

9. Vysvetlenia hlasovania

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Inés Ayala Sender (A7-0190/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Navrhovaný kandidát má predovšetkým politické skúsenosti a tiež audítorské a finančné skúsenosti, hoci tieto možno nie sú také rozsiahle, ako by sme dúfali. Hlasujem za tohto kandidáta, ale domnievam sa, že by sa mal viac premyslieť typ kvalifikácie, ktorý by mal mať člen Dvora audítorov.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Podporila som vymenovanie Hansa Gustafa Wessberga za člena Dvora audítorov, lebo má viac ako 30-ročnú odbornú prax vo vrcholovom manažmente vo verejných inštitúciách a súkromných firmách vo Švédsku. Ako manažér v organizáciách zastupujúcich záujmy priemyslu vo verejnej sfére venoval veľkú časť svojej kariéry zlepšovaniu podmienok súkromných firiem vo Švédsku. Má aj rozsiahle skúsenosti vo verejnej službe – ako politik aj ako úradník. Bol generálnym riaditeľom Švédskeho úradu pre registráciu spoločností, čo je nezávislý štátny orgán, a tiež štátnym tajomníkom na viacerých ministerstvách. Preto som presvedčená, že má schopnosti potrebné na túto funkciu.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Životopis, ktorý predložil H. G. Wessberg na účely svojho vymenovania za člena Dvora audítorov, dokazuje, že má schopnosti a skúsenosti, ktoré sú určite v súlade s technickými a vedeckými normami potrebnými na túto pozíciu. Pán Wessberg je najmä pre svoju oddanosť obchodnej štruktúre súkromného sektora mimoriadne vhodným kandidátom na zabezpečenie rovnováhy medzi právnymi predpismi EÚ a špecifickými požiadavkami európskeho trhu aj Európanov. Preto som hlasovala za tento návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu.

  Nessa Childers (S&D), písomne. – Hlasovala som za švédsky návrh, aby sa H. G. Wessberg pripojil k Európskemu dvoru audítorov a aby nahradil Larsa Heikenstena. Keď Výbor pre kontrolu rozpočtu robil pohovor s pánom Wessbergom 24. mája 2011, poslanci Európskeho parlamentu chválili jeho minulé pôsobenie v súkromnom aj verejnom sektore. Po vymenovaní zostane H. G. Wessberg vo funkcii do konca švédskeho mandátu, čiže do marca 2012, a potom môže byť opätovne zvolený na ďalších šesť rokov. V jeho novej úlohe mu želám všetko najlepšie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Želám pánovi Wessbergovi veľa úspechov pri výkone jeho dôležitej funkcie, do ktorej bol zvolený, a som presvedčený, že svoju funkciu, do ktorej bol teraz vymenovaný, bude vykonávať s absolútnym odhodlaním a úplne kompetentne.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Podľa očakávaní nebolo vypočúvanie švédskeho kandidáta na post člena Dvora audítorov problematické. Ako sa neskôr ukázalo v hlasovaní, konečný výsledok bol mierne v prospech kandidáta. Má ministerskú skúsenosť, ako aj skúsenosť s prácou v súkromnom sektore. Tiež pracoval v rezorte obrany, zaoberal sa financiami a rozpočtami na vyššej úrovni a bol tiež zástancom členstva Švédska v EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za švédsky návrh, aby sa H. G. Wessberg pripojil k Dvoru audítorov. Pán Wessberg nahradí Larsa Heikenstena, ktorý odišiel, aby sa stal výkonným riaditeľom Nobelovej nadácie. Pán Wessberg sa ujme svojich povinností, keď ho formálne vymenuje Rada ministrov, čo je naplánované na piatok 10. júna 2011.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Dvor audítorov je inštitúcia, ktorá kontroluje príjmy a výdavky Európskej únie s cieľom preveriť ich zákonnosť a zároveň preveruje správne finančné hospodárenie. Funguje úplne nezávisle. V tomto duchu sa vymenovanie osôb, z ktorých sa skladá, musí riadiť kritériami spôsobilosti a nezávislosti. Pán Wessberg zo Švédska predložil svoj životopis, vyplnil písomný dotazník a zúčastnil sa pohovoru vo Výbore pre kontrolu rozpočtu. Obhájil sa dostatočne na to, aby odôvodnil svoje vymenovanie za člena Dvora audítorov, kde bude vykonávať svoje úlohy spôsobilo a nezávisle.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Európsky parlament,

so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0103/2011), so zreteľom na to, že Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi, ktorá sa konala 24. mája 2011, vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov, so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku, so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0190/2011),

keďže H. G. Wessberg spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ,

súhlasí s návrhom vymenovať H. G. Wessberga za člena Dvora audítorov; poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

Hlasoval som proti, lebo si myslím, že môžeme nájsť vhodnejšiu osobu na túto funkciu, pokiaľ ide o aspekt odbornosti.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o vymenovaní pána Wessberga za člena Dvora audítorov. Moje rozhodnutie sa zakladá na všetkých predložených informáciách pre túto voľbu vrátane jeho odpovedí uvedených v dotazníku pre kandidátov na členstvo v Dvore audítorov, ktorý je pripojený k tejto správe, lebo nasvedčujú tomu, že spĺňa kritériá stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj podmienku, aby boli členovia Dvora audítorov plne nezávislí. Preto ma vymenovanie pána Wessberga teší.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, lebo som presvedčená, že Dvor audítorov môže ťažiť zo skúseností pána Wessberga v oblasti finančného riadenia inštitúcií. Tento kandidát spĺňa podmienky stanovené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v jeho životopise sa uvádza, že vykonával niekoľko vrcholových funkcií v oblasti finančného riadenia a kontroly rozpočtu vo verejných inštitúciách a súkromných podnikoch. Odpovede tohto kandidáta uvedené v dotazníku nasvedčujú tomu, že je seriózny a veľmi motivovaný.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – S radosťou som podporila švédskeho kandidáta na členstvo v Dvore audítorov.

Správa: Diana Wallis (A7-0196/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že obvinenia boli vznesené v roku 2004, čiže ešte predtým, ako sa pani Hankissová stala poslankyňou tohto Parlamentu, hlasujem za to, aby bola zbavená svojej parlamentnej imunity.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Podporujem odporúčanie spravodajkyne zbaviť pani Hankissovú imunity v tomto prípade. Jej prípad vychádza z incidentu, ku ktorému došlo začiatkom roka 2004, keď ešte nebola poslankyňou Európskeho parlamentu. Preto sa ustanovenia rokovacieho poriadku týkajúce sa parlamentnej imunity a parlamentných výsad evidentne nemôžu vzťahovať na tento prípad, takže zbavenie pani Hankissovej imunity spĺňa pravidlá, ktorými sa riadia inštitucionálne a právne veci tohto Parlamentu.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Ústredný obvodný súd v Bude v Budapešti žiada Európsky parlament, aby zbavil jeho členku Ágnes Hankissovú imunity v súvislosti s obnovením trestného konania. Ágnes Hankissová bola obvinená súkromným žalobcom, že sa údajne dopustila trestného činu ohovárania na verejnosti a najmä trestného činu hanobenia pamiatky mŕtvej osoby, žalobcovho otca. Na základe uvedených skutočností a zároveň v súlade s rokovacím poriadkom Výboru pre právne veci sa domnievam, že je vhodné odporučiť, aby v tomto prípade došlo k zbaveniu imunity.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Pani Wallisová tvrdí, že Európsky parlament uplatňuje vždy tie isté zásady, pokiaľ ide o zbavenie imunity jeho poslancov. Je to cynická lož. V prípade, ktorý sa týkal mňa osobne, Súdny dvor v roku 2010 rozhodol, že Parlament porušil moje práva ako poslanca Európskeho parlamentu – a minulý mesiac ich porušil znova, a to na presne tom istom základe.

Keď hovorí, že poslanca Európskeho parlamentu treba zbaviť imunity, lebo pripomienky, za ktoré je kritizovaný, nepatria do rámca jeho parlamentných činností, tak z právneho hľadiska hovorí absolútny nezmysel. Ak by to tak bolo, právne kroky by neboli možné. Na tom sa zakladá aktuálny článok 8. Podľa definície sa článok 9 vzťahuje na činnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto Parlamentu. Parlament teraz ponecháva imunitu alebo zbavuje imunity podľa toho, ako sa mu chce: zbaví imunity pre politické názory v jednom prípade, ale ponechá imunitu pre podozrenie z daňového úniku v inom prípade, považujúc to za fumus persecutionis. Keďže viac lipnem na slobode prejavu než na pseudodemokratoch v tomto Parlamente, budem systematicky odmietať zbavenie ktoréhokoľvek kolegu poslanca imunity, nech už je z ktorejkoľvek politickej skupiny, len pre vyjadrenie jeho vlastných názorov, a to bez ohľadu na to, ako veľmi sa líšia od mojich.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Zodpovedný výbor odporúča (jednomyseľne) odobrať parlamentnú imunitu, lebo Ústredný obvodný súd v Bude v Budapešti žiada Európsky parlament, aby zbavil svoju poslankyňu Ágnes Hankissovú imunity v súvislosti s obnovením trestného konania, ktoré Najvyšší súd Maďarskej republiky nariadil v rozsudku z 12. novembra 2009. Ágnes Hankissová bola obvinená súkromným žalobcom, že sa údajne dopustila trestného činu ohovárania na verejnosti (paragraf 179 maďarského trestného zákona) a najmä trestného činu hanobenia pamiatky mŕtvej osoby, žalobcovho otca, podľa paragrafu 181 maďarského trestného zákona, ktorého sa mala údajne dopustiť vyhlásením počas programu „Péntek 8 mondatvadász“ 23. januára 2004. Dňa 12. novembra 2009 dospel Najvyšší súd k názoru, že naozaj došlo k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení trestného práva, a nariadil, aby Ústredný obvodný súd v Bude začal nové konanie. Súd musí viesť toto nové konanie v zmysle úvah uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu. Ústredný obvodný súd v Bude začal nové konanie 31. marca 2010. V ten istý deň bolo konanie prerušené z dôvodu, že Ágnes Hankissová požíva ako poslankyňa Európskeho parlamentu parlamentnú imunitu. O príslušnej žiadosti o zbavenie tejto imunity rozhodol súd 6. júla 2010.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za to, aby bola Ágnes Hankissová, ktorá bola obvinená z ohovárania, zbavená parlamentnej imunity. Imunita pani Hankissovej bola zrušená z dôvodu udalostí, ku ktorým došlo v roku 2004, čiže predtým, ako bola zvolená do Európskeho parlamentu (v júli 2009), a preto, lebo tento prípad sa netýka jej politickej činnosti ako poslankyne Európskeho parlamentu.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Parlamentná imunita sa nevzťahuje na riadne trestnoprávne súdne konania. Ágnes Hankissová môže byť súdená bez toho, že by to spochybnilo jej parlamentné činnosti. Hlasoval som za to, aby bola zbavená imunity.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Keďže Ágnes Hankissová je obvinená z údajného ohovárania podľa paragrafu 181 maďarského trestného zákona v dôsledku vyhlásenia predneseného počas programu 23. januára 2004, hlasoval som za.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Na schôdzi 6. septembra 2010 pán predseda oznámil, že 6. júla 2010 dostal list, ktorým ho Ústredný obvodný súd v Budapešti žiada o zbavenie pani Hankissovej parlamentnej imunity v zmysle článku 6 ods. 2 rokovacieho poriadku. Predseda postúpil túto žiadosť Výboru pre právne veci podľa toho istého článku. Správa Výboru pre právne veci, za ktorú sa jednomyseľne hlasovalo, došla k záveru, že tento prípad nepatrí do rámca politických činností pani Hankissovej ako poslankyne tohto Parlamentu. Naopak, týka sa vyhlásenia predneseného v roku 2004, čiže dávno predtým, ako sa stala poslankyňou tohto Parlamentu. Spravodajkyňa okrem toho neobjavila dôkazy o existencii fumus persecutionis, teda dostatočne závažného a konkrétneho podozrenia, že obvinenie bolo vznesené so zámerom politicky poškodiť pani poslankyňu. Preto podporujem návrh Výboru pre právne veci a hlasovala som za zbavenie pani Hankissovej parlamentnej imunity.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Ústredný obvodný súd v Bude poslal 6. júla 2010 žiadosť o zbavenie Ágnes Hankissovej imunity v súvislosti s obnovením trestného konania, ktoré Najvyšší súd Maďarskej republiky nariadil v rozsudku z roku 2009. Po vyhlásení prednesenom 23. januára 2004 počas programu bola pani Hankissová obvinená z údajného trestného činu ohovárania na verejnosti a najmä hanobenia pamiatky mŕtvej osoby.

V odvolacom konaní 25. marca 2009 zbavil Mestský súd v Budapešti pani Hankissovú obvinení, ale Najvyšší súd Maďarskej republiky 12. novembra 2009 nariadil, aby Ústredný obvodný súd v Bude začal nové konanie. Nové konanie sa začalo 31. marca 2010, ale v ten istý deň bolo prerušené z dôvodu parlamentnej imunity pani Hankissovej. Z týchto dôvodov a preto, že tento prípad nepatrí do rámca politických činností pani Hankissovej ako poslankyne Európskeho parlamentu, keďže sa týka vyhlásenia predneseného dávno predtým, ako bola zvolená za poslankyňu, hlasujem za to, aby bola zbavená parlamentnej imunity.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasujem za. Tento prípad sa vzťahuje na údajný trestný čin ohovárania, ktorý nepatrí do rámca politických činností pani Hankissovej ako poslankyne Európskeho parlamentu, ale týka sa vyhlásenia predneseného v roku 2004, čiže predtým, ako bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu. Spravodajkyňa okrem toho neobjavila žiadne dôkazy o existencii fumus persecutionis.

Správa: Jan Zahradil (A7-0156/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, lebo sa týka cieľov Komisie v oblasti zjednodušenia platných právnych predpisov so zámerom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, a to najmä pokiaľ ide o zjednodušenie colných postupov vykonávaných dovozcami textilných výrobkov.

  Roberta Angelilli (PPE), písomne. – (IT) Nariadenie (ES) č. 1541/98 a nariadenie (EHS) č. 3030/93, ktoré boli najprv prijaté s cieľom zaviesť opatrenia obchodnej politiky v textilnom odvetví, sa stali zastaranými nástrojmi, ktoré obmedzujú voľný trh a sú nedostatočne prispôsobené zmenám v novom regulačnom prostredí.

Donedávna platili kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa dovozu výrobkov s pôvodom v krajinách, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), spolu s osobitnými ochrannými ustanoveniami pre dovoz textilných výrobkov z Čínskej ľudovej republiky. Tieto obmedzenia sa zrušili uplynutím platnosti dohody WTO v roku 2005, rovnako ako ustanovenia pre Čínu v roku 2008. Preto je ešte vždy jediným účinným spôsobom, ako zabrániť narúšaniu trhu a pokračovať v kontrole dovozu textilných výrobkov, podrobiť tento dovoz kontrolným postupom, ktoré si vyžadujú označenie krajiny pôvodu. Toto označenie sa v skutočnosti uvádza v návrhu nariadenia o označovaní krajiny pôvodu („made in“), prijatého v tomto Parlamente 21. októbra 2010, ktoré zavádza kontrolný mechanizmus a ktorého účelom je zjednodušiť platné právne predpisy s cieľom vytvoriť lepší, jasnejší legislatívny rámec pre spoločnosti a ochranu spotrebiteľa.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1541/98 o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov patriacich do oddielu XI kombinovanej nomenklatúry a prepustených do režimu voľného obehu v Spoločenstve a o podmienkach prijatia takého preukázania a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín. V roku 2005 Svetová obchodná organizácia zrušila obmedzenia dovozov z členských štátov a Európska únia by tiež mala zjednodušiť platné právne predpisy s cieľom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, a to najmä pokiaľ ide o zjednodušenie colných postupov vykonávaných dovozcami určitých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v Spoločenstve. Domnievam sa, že uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zabezpečia jednotnosť pravidiel dovozu a zosúladia pravidlá vzťahujúce sa na dovozy textílií s tými, ktoré sa vzťahujú na iný priemyselný tovar, čo by malo zlepšiť celkovú súdržnosť legislatívneho prostredia v tejto oblasti.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporil som správu pána Zahradila, lebo si myslím, že nariadenie Rady (ES) č. 1541/98 o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov splnilo svoj účel. Nariadením Rady z roku 1998 sa zaviedli nástroje kontroly dovozu textilných výrobkov, čo umožnilo uplatnenie dohody WTO. Vzhľadom na uplynutie platnosti dohody WTO v roku 2005 a osobitných ochranných opatrení v roku 2008 splnilo nariadenie Rady svoj účel, pričom opatrenia týkajúce sa obmedzení dovozu, ktoré zaviedlo, sa môžu spravovať pomocou iných nástrojov.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hoci zrušenie týchto nariadení môže vyzerať ako pozitívny a vítaný krok z hľadiska zjednodušenia právnych predpisov, na druhej strane by to znamenalo, že tým pripravíme náš textilný priemysel o stále platné formy ochrany pred nespravodlivou hospodárskou súťažou zo strany krajín ako Čína.

Argumenty spravodajcu, že budúce právne predpisy o označovaní krajiny pôvodu („made in“) a nové dohody Svetovej obchodnej organizácie budú čoskoro dobrým riešením problému ochrany nášho priemyslu, zrejme neobstoja: ešte vždy čakáme na reakciu Rady, pokiaľ ide o označovanie pôvodu, ale nezdá sa, že Rada zamýšľa podporiť nariadenie, ktoré tento Parlament drvivou väčšinou prijal minulú jeseň. Určite by bolo múdrejšie počkať, kým nebudeme mať jasný legislatívny rámec upravujúci budúce dovozy určitých textilných výrobkov z Ďalekého východu, než začneme rušiť staré predpisy. Preto som hlasovala proti tejto správe.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo jej prvoradým cieľom je zrušiť aktuálne platné nariadenie EÚ, ktorým sa stanovujú dodatočné požiadavky preukázania pôvodu textilných výrobkov dovážaných do EÚ, a tým zjednodušiť platné právne predpisy a vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky. Než Svetová obchodná organizácia (WTO) v roku 2008 zrušila obmedzenia dovozu textilných výrobkov z Číny, EÚ skutočne potrebovala legislatívny nástroj na reguláciu obchodovania s tretími krajinami a ochranu vnútorného trhu a výrobcov EÚ. Takéto zložité administratívne postupy už však nie sú primerané, a to najmä preto, lebo ďalšie nariadenie EÚ stanovuje povinnosť uvádzať krajinu pôvodu výrobku na colných dokumentoch, než sa prepustí do režimu voľného obehu na trhu EÚ, a ochrana spotrebiteľa sa tiež v súčasnosti v EÚ zlepšuje prostredníctvom zvyšovania množstva informácií poskytovaných spotrebiteľom.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Som za zrušenie nariadenia Rady o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov, lebo sa domnievam, že treba vynaložiť úsilie s cieľom zjednodušiť platné právne predpisy a tak vytvoriť jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky. Mala by som však poznamenať, že považujem za dôležité zachovať alternatívne kontrolné mechanizmy, pokiaľ ide o dovoz takých výrobkov do EÚ, a to s cieľom zabrániť narušeniu trhu v dôsledku zvýšenia týchto dovozov.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Mám už v povahe bojovať za menšiu byrokratickú záťaž a za administratívne zjednodušenie. Pokiaľ ide o riešenie prežitkov, som úplne za. O to tu ide. Existencia nepotrebnej administratívnej záťaže ako v prípade preukázania pôvodu niektorých textilných výrobkov, keď neexistujú žiadne kvantitatívne obmedzenia dovozu týchto výrobkov do Európy alebo keď treba predložiť dovozné povolenia, v skutočnosti len bráni jednoduchému toku medzinárodného obchodu, ktorý je naším zámerom. Vzhľadom na to, a hoci sa to priamo nevzťahuje na toto opatrenie, by som chcel tiež zdôrazniť význam zachovania status quo z hľadiska aktuálnych pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a to najmä čo sa týka svetového trhu textílií a odevov, konkrétne zmien pravidiel súvisiacich s dovozom textílií a odevných výrobkov do EÚ v čase prudkého hospodárskeho poklesu v rôznych členských štátoch.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, lebo sa domnievam, že návrh Komisie prispieva k zníženiu nadmernej administratívnej záťaže a dodatočných nákladov pre spoločnosti, a to tak, že zjednocuje pravidlá dovozu niektorých textilných výrobkov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Účelom zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 1541/98 je odstrániť záťaž, ktorú predstavuje povinnosť dovozcov preukazovať pôvod niektorých výrobkov. Keďže tieto výrobky sa môžu voľne dovážať, preukazovanie ich pôvodu je zjavne nepotrebné, ale ešte vždy existujú pochybnosti o tomto uľahčujúcom opatrení. Nemôžem nezdôrazniť, že je potrebné zaručiť kvalitu výrobkov predávaných v Európe a bezpečnosť tých, ktorí tieto výrobky používajú. Okrem toho, že budeme poznať pôvod textilných výrobkov pochádzajúcich z krajín mimo Únie, treba zabezpečiť splnenie európskych noriem a nedovoliť, aby sa suroviny a spracované výrobky mohli dostať do Únie a predávať sa v nej bez toho, že by spĺňali minimálne podmienky. Okrem toho sa nazdávam, že dôležitejšie ako zistiť, aký typ výrobkov sa používa na výrobu textilných výrobkov, je posúdiť, či spĺňajú pravidlá hospodárskej súťaže a rešpektujú dôstojnosť a práva pracujúcich, keďže prípadov porušovania týchto práv je čoraz viac. Má to neprijateľné následky pre samotných pracujúcich a životaschopnosť európskeho textilného sektoru, a to najmä v Portugalsku, nútenom konkurovať výrobcom, ktorí systematicky nedodržiavajú tieto pravidlá a práva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu nariadenia Parlamentu a Rady, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 1541/98 o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov a o podmienkach prijatia takého preukázania a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín. Zmeny regulačného prostredia, ku ktorým práve došlo, umožňujú zlepšenie opatrení obchodnej politiky najmä v nadväznosti na prudký nárast dovozov z Čínskej ľudovej republiky, a to vďaka uplatneniu nástrojov kontroly dovozu textilných výrobkov z tretích krajín. Hlasoval som za túto správu, lebo tým, že výrazne zlepší informácie poskytované spotrebiteľom, umožní, aby mohli všetci občania členských štátov prijímať informované a zodpovedné rozhodnutia a vyberať si výrobky, ktoré boli vyrobené v EÚ.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom návrhu Komisie, ktorý sa prijíma touto správou, je zjednodušiť colné postupy, ktoré musia dodržiavať dovozcovia niektorých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v Únii. S týmto cieľom navrhuje zrušiť podmienky prijatia preukázania pôvodu určitých textílií a určitého textilného tovaru s pôvodom v tretích krajinách. Zoznam výrobkov, na ktoré sa to vzťahuje, je dlhý a zahŕňa hodváb, vlnu, bavlnu, iné rastlinné textilné vlákna, chemické alebo umelé vlákna, plste a netkané textílie, koberce a iné textilné podlahové krytiny, špeciálne tkaniny, čipky, čalúnenie a výšivky, pletené alebo háčkované textílie, odevy a odevné doplnky a veľa ďalších. Dôsledky liberalizácie medzinárodného obchodu s textíliami veľmi dobre poznajú v krajinách ako Portugalsko vďaka zrušeniu kvantitatívnych obmedzení dovozu a osobitných ochranných ustanovení.

Tento návrh, ktorý je v súlade s predchádzajúcimi opatreniami, má ešte viac uľahčiť život veľkým európskym dovozcom, ktorí z neho využijú najviac výhod, a to vďaka tomu, že budú mať prístup k surovinám a lacným hotovým výrobkom, pričom obetujú vnútroštátny priemysel a tisíce pracovných miest. Stará žiadosť, aby sa označovala krajina pôvodu a aby sa sprístupnili informácie o pôvode rôznych tovarov, bola odložená, hoci je predmetom uznesení tohto Parlamentu, z ktorých posledné pochádza z roku 2010.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa prijíma návrh Komisie zjednodušiť colné postupy, ktoré musia dodržiavať dovozcovia niektorých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v Európskej únii.

Preto navrhuje zrušiť podmienky prijatia preukázania pôvodu určitých textílií a určitého textilného tovaru s pôvodom v tretích krajinách. Zoznam výrobkov, na ktoré sa to vzťahuje, je dlhý a zahŕňa hodváb, vlnu, bavlnu, iné rastlinné textilné vlákna, chemické alebo umelé vlákna, plste a netkané textílie, koberce a iné textilné podlahové krytiny, špeciálne tkaniny, čipky, čalúnenie a výšivky, pletené alebo háčkované textílie a odevy a odevné doplnky.

Dôsledky liberalizácie medzinárodného obchodu s textíliami veľmi dobre poznajú v krajinách ako Portugalsko vďaka zrušeniu kvantitatívnych obmedzení dovozu a osobitných ochranných ustanovení.

Tento návrh, ktorý je v súlade s predchádzajúcimi opatreniami, má ešte viac uľahčiť život veľkým európskym dovozcom, ktorí z neho využijú najviac výhod, a to vďaka tomu, že budú mať prístup k surovinám a lacným hotovým výrobkom, pričom obetujú vnútroštátny priemysel a tisíce pracovných miest.

Stará žiadosť, aby sa označovala krajina pôvodu a aby sa sprístupnili informácie o pôvode rôznych tovarov, bola odložená, hoci je predmetom uznesení tohto Parlamentu, z ktorých posledné pochádza z roku 2010, a toto odloženie ľutujeme.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Komisia sa okrem iného zameriava aj na podporu jednotnosti pravidiel dovozu tým, že zosúlaďuje pravidlá dovozu textilu s pravidlami dovozu iných priemyselných výrobkov. Tým by sa v tejto oblasti mala zlepšiť celková súdržnosť legislatívneho prostredia. Právny nástroj, ktorý sa má zrušiť, sa týka podmienok prijímania dôkazov o pôvode niektorých textílií a textilných výrobkov, ktoré majú pôvod v tretích krajinách. Zastávam názor, že by malo byť cieľom vykonávať také opatrenia obchodnej politiky, ktoré by napomáhali predísť narúšaniu trhu spôsobenému prudkým nárastom dovozu z tretích krajín, ako je napr. Čínska ľudová republika.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som tento dokument, lebo návrh Komisie zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 1541/98 a zmeniť a doplniť nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 vychádza z politického záväzku Európskej únie zjednodušiť platné právne predpisy s cieľom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, a to najmä čo sa týka zjednodušenia colných postupov, ktoré musia dodržiavať dovozcovia určitých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v Spoločenstve a patriacich do oddielu XI kombinovanej nomenklatúry. Cieľom Komisie je okrem toho zjednotiť pravidlá dovozu zosúladením pravidiel vzťahujúcich sa na dovozy textílií s tými, ktoré sa vzťahujú na iný priemyselný tovar, čo by malo zlepšiť celkovú súdržnosť legislatívneho prostredia v tejto oblasti. Komisia sa nazdáva, že veľmi obmedzené opatrenia obchodnej politiky v textilnom sektore uplatnené Úniou možno riadiť bez nadmernej záťaže, ktorú predstavuje preukazovanie pôvodu všetkých dovozov. Okrem toho to pomáha zabrániť problému narušenia trhu, ku ktorému by došlo v dôsledku prudkého nárastu dovozu týchto textilných výrobkov na trh EÚ, ak by sa povolené kvóty nedodržiavali.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá vychádza zo záväzku politiky Európskej únie zjednodušiť platné právne predpisy s cieľom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, a to najmä pokiaľ ide o zjednodušenie colných postupov vykonávaných dovozcami určitých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v EÚ.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Veľmi podporujeme túto správu vzhľadom na politický záväzok EÚ zjednodušiť platné právne predpisy. Naším cieľom je vytvoriť lepšie, jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky. Európske opatrenia obchodnej politiky v textilnom sektore možno riadiť bez nadmernej záťaže, ktorú predstavuje preukazovanie pôvodu všetkých dovozov. Aby EÚ mohla naďalej kontrolovať dovoz textilných výrobkov podliehajúcich kvantitatívnym obmedzeniam a pochádzajúcich z krajín, ktoré ešte nie sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, spoľahne sa teraz na dovozné povolenia. Pritom pokiaľ ide o kategórie výrobkov patriacich do oddielu XI kombinovanej nomenklatúry, ktoré nepodliehajú kvantitatívnym dovozným obmedzeniam a ktoré sú prepustené do režimu voľného obehu v EÚ, uplatňuje sa systém štatistického dohľadu ex post s cieľom sledovať ich vplyv na trh EÚ. Chceli by sme zdôrazniť, že okrem uvedených mechanizmov kontroly dovozu je od roku 2010 povinné označiť krajinu pôvodu niektorých výrobkov z tretích krajín s cieľom lepšie informovať spotrebiteľov o ich pôvode. Teraz by sme sa mali usilovať o zjednotenie pravidiel dovozu zosúladením pravidiel vzťahujúcich sa na dovozy textílií s tými, ktoré sa vzťahujú na iný priemyselný tovar, čo by malo zlepšiť celkovú súdržnosť legislatívneho prostredia v tejto oblasti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Výsledok hlasovania vyjadruje pocit, že označenie krajiny pôvodu („made in“) je zásadné pre transparentnosť trhu a objasňuje spotrebiteľom pôvod výrobkov, ktoré používajú. Je potrebné posilniť hospodárstvo EÚ prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti priemyslu EÚ v globálnom hospodárstve. Spravodlivú hospodársku súťaž dosiahneme len vtedy, keď bude svetové hospodárstvo fungovať podľa jasných pravidiel pre výrobcov, vývozcov a dovozcov pri súčasnom zohľadnení spoločných sociálnych a environmentálnych noriem. Cieľom tohto návrhu je kodifikácia platných legislatívnych textov o identifikácii alebo označení druhu, ku ktorému potraviny patria. Je však poľutovaniahodné, že ešte vždy nie je možné sledovať cestu výrobku od jeho zdroja.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Keďže správa je o návrhu Komisie, ktorého účelom je zjednodušiť platné právne predpisy s cieľom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, najmä čo sa týka zjednodušenia colných postupov vykonávaných dovozcami textilných výrobkov, hlasoval som za.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Hlasoval som proti tejto správe, lebo vychádza z nepodložených predpokladov a nejasných odhadov do budúcnosti.

Na jednej strane sa v nej uvádza, že preukázanie pôvodu je zbytočné, lebo Európska únia sa vraj dokáže chrániť na základe systému štatistického colného dohľadu ex post. Nepíše sa v nej však, že napríklad „aktualizovaný Colný kódex Spoločenstva“ ani zďaleka úplne nefunguje a stále obsahuje zjavné medzery, a to najmä z hľadiska úplnej informatizácie systému, ktorá je tak veľmi potrebným opatrením.

V správe sa zároveň výslovne uvádza, že uplatnenie správy pani Muscardiniovej o označovaní krajiny pôvodu („made in“) – ktorú sme, mimochodom, plne podporili – bude slúžiť na ochranu označovania pôvodu. No som rád, že spravodajca si je tým taký istý, ale nariadenie o označovaní krajiny pôvodu v súčasnosti ešte neexistuje a my vlastne presne nevieme, či, kedy alebo ako bude prijaté.

Preto si v zásade myslím, že táto správa je nebezpečným krokom do prázdna, ako obyčajne s vážnymi následkami pre textilný priemysel, s ktorým Európska únia naďalej zle zaobchádza pre všeobecnú ľahostajnosť.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Prijatie návrhu pána Zahradila znova otvorilo diskusiu o význame označovania pôvodu výrobkov z tretích krajín ako opatrenia na uplatnenie obchodnej politiky, ktorá môže zabrániť narúšaniu trhu z dôvodu nárastu dovozov zo zahraničia, a na usporiadanie zložitého legislatívneho prostredia, v ktorom sa malé a stredné podniky v súčasnosti ťažko rozvíjajú.

Preto som za nariadenie, ktoré zjednocuje pravidlá dovozu textílií do Európy, a to prostredníctvom ich zosúladenia s tými, ktoré sa vzťahujú na iný priemyselný tovar. Nemali by sme však zabúdať, že ak by sme aj využili kontrolné mechanizmy ex ante a ex post na posúdenie vplyvu dovozov z tretích krajín na európsky trh, Európska únia stále neprijala kontrolný mechanizmus na základe pravdivých a dôležitých informácií pre spotrebiteľov, ako sú napríklad tie, ktoré poskytuje označovanie pôvodu. Dúfam, že aj Rada rýchlo dôjde k pozitívnemu záveru o rozhodných krokoch, ktoré tento Parlament podnikol smerom k zabezpečeniu vysledovateľnosti výrobkov a primeraných informácií o výrobkoch. Tieto opatrenia zabezpečia, aby mali ľudia primerané a spoľahlivé informácie o tovare na trhu, a aj to, aby ocenili jedinečnosť európskej výroby.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o návrhu nariadenia Parlamentu a Rady, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 1541/98 o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov patriacich do oddielu XI kombinovanej nomenklatúry a prepustených do režimu voľného obehu v Spoločenstve a o podmienkach prijatia takého preukázania a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín. Hlasovala som za s výhradami, ale urobila som to, lebo vo všeobecnosti je to pozitívne a je to v súlade s politickým záväzkom EÚ zjednodušiť platné právne predpisy s cieľom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, najmä čo sa týka zjednodušenia colných postupov vykonávaných dovozcami určitých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v Únii, a s cieľom viac zjednotiť pravidlá dovozu prostredníctvom zosúladenia pravidiel vzťahujúcich sa na dovoz textílií s tými, ktoré sa vzťahujú na iný priemyselný tovar, čo by malo zlepšiť celkovú súdržnosť legislatívneho prostredia v tejto oblasti.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Cieľom návrhu Komisie zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 1541/98 o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov a zmeniť a doplniť nariadenie Rady (EHS) č. 3030/93 o spoločných pravidlách pre dovozy určitých textilných výrobkov z tretích krajín je zjednodušiť platné právne predpisy so zámerom vytvoriť lepšie a jasnejšie legislatívne prostredie pre podniky, a to najmä čo sa týka zjednodušenia colných postupov, ktoré musia dodržiavať dovozcovia určitých textilných výrobkov prepustených do režimu voľného obehu v Spoločenstve.

Požiadavky na preukázanie pôvodu textilných výrobkov boli zavedené s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie opatrení dovozných obmedzení, aby sa predišlo narušeniu trhu v dôsledku dovozov z Čínskej ľudovej republiky. Dosah a počet opatrení uplatnených Európskou úniou na dovoz týchto výrobkov sa v posledných rokoch postupne zmenšuje. V skutočnosti boli vytvorené osobitné ochranné ustanovenia pre dovoz textilu a odevov z Čínskej ľudovej republiky a kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa dovozu výrobkov z krajín, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, boli zrušené. Zo všetkých uvedených dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – O tejto otázke som už hovoril a hlasujem za túto správu, lebo sa domnievam, že občania EÚ majú právo vedieť, z čoho sa skladajú odevy, ktoré si kupujú. Toto nariadenie umožní spotrebiteľom nekupovať výrobky obsahujúce netextilné časti živočíšneho pôvodu, či už zo zdravotných, etických, alebo iných dôvodov. Podľa tohto nariadenia musia byť napríklad ozdoby na golieroch označené jasne a oddelene od zvyšku odevu, čo spotrebiteľom umožní informovane si vyberať z odevov, ktoré kupujú. Tento návrh by mal byť prospešný najmä pre alergikov, pretože kožušina môže byť nebezpečná pre ich zdravie a bez riadneho označenia si môžu kúpiť výrobok obsahujúci tieto textílie bez toho, že by o tom vedeli.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Účelom nariadenia (ES) č. 1541/98 bolo zaviesť požiadavky na preukázanie pôvodu niektorých textilných výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín, na ktoré sa vzťahovali kvantitatívne dovozné obmedzenia. Z dôvodu zmien, ku ktorým medzičasom došlo najmä v dôsledku Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o textilných a odevných výrobkoch z roku 2005, sa zdá, že odstránenie prvého preukázania pôvodu výrobkov je opodstatnené, a preto som hlasoval za zrušenie tohto nariadenia. Cieľom tohto zrušenia je vo všeobecnosti zmierniť záťaž týkajúcu sa výrobkov pri ich vstupe do EÚ, a to bez obetovania záujmov kupujúcich, takže preto je dôležité zachovať alternatívne mechanizmy monitorovania dovozu týchto výrobkov do EÚ.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Rád by som zablahoželal pánovi Zahradilovi k vynikajúcej práci. Veľmi obmedzené opatrenia obchodnej politiky uplatnené v EÚ v textilnom sektore možno riadiť bez nadmernej záťaže, ktorú predstavuje preukazovanie pôvodu všetkých dovozov. Treba však zachovať opatrenia kontroly dovozu textilných výrobkov. Aby EÚ mohla naďalej kontrolovať dovoz textilných výrobkov podliehajúcich kvantitatívnym obmedzeniam a pochádzajúcich zo štátov Bielorusko a Kórejská ľudovodemokratická republika, ktoré ešte nie sú členmi Svetovej obchodnej organizácie, tak v skutočnosti sa teraz spolieha na dovozné povolenia. To pomáha zabrániť problému narušenia trhu, ku ktorému by došlo v dôsledku prudkého nárastu dovozu určitých textilných výrobkov na trh EÚ, ak by sa povolené kvóty nedodržiavali.

Navyše, pokiaľ ide o kategórie výrobkov, ktoré nepodliehajú kvantitatívnym dovozným obmedzeniam a ktoré sú prepustené do režimu voľného obehu v EÚ, uplatňuje sa systém štatistického dohľadu ex post s cieľom sledovať ich vplyv na trh EÚ. Okrem toho by som rád zdôraznil, že Európsky parlament v roku 2010 v prvom čítaní prijal správu pani Muscardiniovej o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín („made in”), ktorá sa tiež týka textilných a odevných výrobkov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. V rámci prístupu lepšej tvorby právnych predpisov Komisia navrhuje zrušiť nariadenie Rady z roku 1998, podľa ktorého musia dovozcovia preukázať pôvod textilných výrobkov a odevov pri colných postupoch EÚ. Toto nariadenie malo zmysel, kým existovali kvantitatívne obmedzenia textilných výrobkov a odevov v rámci dohody WTO o medzinárodnom obchode s textilom. Platnosť tejto dohody sa skončila v roku 2005. Do roku 2008 sa skončila aj platnosť dohody o textíliách a odevoch medzi EÚ a Čínou, ako aj všetky ostatné systémy dohľadu nad dovozom textilných výrobkov a odevov z Číny. Dovoz textilných výrobkov a odevov zo štátov Bielorusko a Kórejská ľudovodemokratická republika, ktoré nie sú členmi WTO, ešte vždy podlieha kvantitatívnym obmedzeniam. Systém dovozných povolení sa ešte vždy vzťahuje na kontrolu týchto dovozov, ktoré však nepredstavujú problémy, pokiaľ ide o fungovanie trhu EÚ.

Tento systém sa považuje za dostatočný. Parlament vcelku obhajuje nový režim označovania krajiny pôvodu („made in“), ktorý je v súčasnosti po uzavretí prvého čítania v roku 2010 Šípkovou Ruženkou. Takýto režim by poskytol omnoho lepšie možnosti kontroly – a aj lepšiu informovanosť spotrebiteľov – než staré nariadenia o preukazovaní pôvodu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za túto správu, lebo súhlasím s jej podstatou: zjednodušiť a zosúladiť právne predpisy EÚ o dovoze textilných výrobkov s cieľom uľahčiť obchodovanie s tretími krajinami. V skutočnosti sa nazdávam, že obmedzené opatrenia obchodnej politiky uplatnené v EÚ v textilnom sektore možno úplne riadiť bez nadmernej záťaže, ktorú predstavuje preukazovanie pôvodu všetkých dovozov. Dovozné povolenia, systémy štatistického dohľadu ex post a požiadavky týkajúce sa jednotných administratívnych dokumentov už okrem toho zabezpečujú účinnú kontrolu dovozov v EÚ. Aby sme však dostali ucelený obraz, teším sa na to, keď správa pani Muscardiniovej nadobudne účinnosť, keďže umožní, aby boli európski spotrebitelia lepšie informovaní o pôvode výrobkov z tretích krajín vrátane textílií.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Právny predpis, ktorý sa v tomto prípade zrušuje, sa týka podmienok prijatia preukázania pôvodu určitých textilných výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín, čo prinieslo vďaka kvantitatívnym obmedzeniam špecifické požiadavky. Spravodajca má rovnaký názor ako Komisia, že opatrenia obchodnej politiky v textilnom sektore uplatnené Úniou možno riadiť bez nadmernej záťaže, ktorú predstavuje preukazovanie pôvodu všetkých dovozov. Podľa nášho názoru je v záujme spotrebiteľov aj podnikov zabezpečiť, aby každá záťaž uplatnená na dovozcov tovaru z tretích krajín slúžila na kontrolu a obmedzenie tohto tovaru.

Predovšetkým nás znepokojuje, že ideme zrušiť nariadenia, ktoré sú užitočné pre colnú kontrolu, pričom sme doteraz neurobili žiadny pokrok, pokiaľ ide o označovanie krajiny pôvodu („made in“), ktoré stojí v Komisii na mŕtvom bode pre obštrukčnú politiku Rady. Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že Rada vetovala označovanie pôvodu vo vzťahu k textilným opatreniam ad hoc a pokúša sa urobiť to isté, čo sa týka povinného označovania krajiny pôvodu na etiketách na potravinách.

Hlasovali sme proti tejto správe.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Tento návrh Komisie zjednodušuje platné právne predpisy o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) EÚ v roku 1998 zaviedla požiadavky na dovozcov preukázať pôvod výrobkov patriacich do oddielu XI kombinovanej nomenklatúry, ktoré sa uvádzajú v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 3090/93 a ktoré boli vyrobené v tretích krajinách. Treba poznamenať, že v roku 2005 boli pravidlami kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa dovozu textilných výrobkov a odevov s pôvodom v krajinách, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), kým pravidlá pre ten istý typ výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike boli zrušené koncom roka 2008.

Vzhľadom na to hlasujem za túto správu, lebo sa nazdávam, že predstavuje pozitívny krok smerom k definovaniu jasnejšieho a jednoduchšieho legislatívneho prostredia pre európske podniky dovážajúce textilné výrobky a obuv z tretích krajín, pre ktoré naďalej platia kvantitatívne obmedzenia, lebo nie sú členmi WTO. Okrem toho sa domnievam, že colné úrady účinne prispievajú k efektívnemu monitorovaniu dovozu tohto typu výrobkov a účinne kontrolujú ich vplyv na hospodársku klímu EÚ a tým aj na hospodárstvo každého členského štátu.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za správu o preukázaní pôvodu niektorých textilných výrobkov. Prepracovanie právnych predpisov v tejto oblasti má zjednodušiť a štandardizovať legislatívny rámec vrátane administratívnych postupov a zároveň priniesť primerané nástroje na riadenie narúšania trhu spôsobované vážnym nárastom dovozov z tretích krajín. Na záver chcem povedať, že nové opatrenia berú ohľad na výzvy, ktoré Európsky parlament doposiaľ predniesol vo vzťahu k väčšiemu počtu informácií pre spotrebiteľov.

Odporúčanie: Debora Serracchiani (A7-0186/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za účasť Chorvátska na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), lebo centrum EMCDDA je otvorené účasti akejkoľvek tretej krajiny a najmä s ohľadom na to, že Chorvátsko je tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Preto sa domnievam, že jeho okamžitá účasť je nevyhnutná.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Keďže Chorvátska republika požiadala o účasť na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), ukázala, že má rovnaký záujem ako EÚ a jej členské štáty, pokiaľ ide o ciele a činnosť centra, ktorého úlohou je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti s cieľom spracovať a uverejňovať objektívne, dôveryhodné a porovnateľné informácie na európskej úrovni. Preto som podporila správu kolegyne poslankyne pani Serracchianiovej o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Chorvátskou republikou o účasti Chorvátskej republiky na činnosti EMCDDA.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za tento dokument. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť zohráva zásadnú úlohu pri zhromažďovaní údajov o drogách a drogovej závislosti a spracovaní objektívnych, dôveryhodných a porovnateľných informácií na európskej úrovni. Tieto informácie by mali byť základom pre analýzu dopytu po drogách, spôsobov znižovania tohto dopytu a trhu s drogami vo všeobecnosti. V roku 2005 požiadala Chorvátska republika o účasť na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Chorvátska republika je tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. V Chorvátsku došlo k významným a veľkoobjemovým zhabaniam kokaínu, ktoré sú poväčšine spojené s námornou dopravou. Podporil som túto dohodu a účasť Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, lebo umožnia zhromažďovanie vecných a objektívnych informácií od Chorvátska na európskej úrovni, pokiaľ ide o drogy a drogovú závislosť a ich následky, a okrem toho umožnia Chorvátskej republike získavať informácie o osvedčených postupoch, aby pochopila povahu svojich problémov s drogami a zlepšila svoje reakcie na tieto problémy.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Drogy sú dnes v našej spoločnosti jednou z najväčších metiel ľudstva. Ide o sociálne a kultúrne zložitý a dynamický problém, ktorý sa neustále mení a preberá na seba nové formy, lebo dochádza k užívaniu nových látok a vznikajú nové skupiny užívateľov. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) bolo založené v roku 1993 a medzi jeho hlavné úlohy patrí zhromažďovanie údajov o drogách a drogovej závislosti a spracovanie a uverejňovanie objektívnych, dôveryhodných a porovnateľných informácií na európskej úrovni. Tieto informácie sú nevyhnutné, lebo poskytujú základ pre analýzu dopytu po drogách a spôsobov znižovania tohto dopytu, ako aj fenoménov súvisiacich s trhom s drogami vo všeobecnosti.

Chorvátsko je tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Je preto mimoriadne dôležité, aby Európa a Chorvátsko poskytovali informácie o drogách, drogovej závislosti a ich následkoch. Okrem toho je nevyhnutné, aby mohlo Chorvátsko získavať informácie o osvedčených postupoch. Preto hlasujem za toto odporúčanie.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporujem návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Chorvátskou republikou o účasti Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, lebo počet úmrtí v porovnaní s minulým rokom klesá v prípade všetkých drog okrem heroínu a celkovo dosahujeme pokrok v boji proti užívaniu drog. Chorvátska republika bude môcť dostávať informácie o osvedčených postupoch, aby pochopila povahu svojich problémov s drogami a aby mohla na ne lepšie reagovať.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pani Serracchianiovej o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Chorvátskou republikou o účasti Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, lebo sa domnievam, že bude predstavovať veľmi užitočnú výmenu pre obidve strany. Účasť Chorvátska na monitorovacom centre na jednej strane poskytne rozhodujúce vecné informácie, ktoré podporia náš záväzok bojovať proti nelegálnemu obchodovaniu s drogami, keďže Chorvátsko je jednou z hlavných tranzitných trás pre pašovanie drog do Európskej únie, a na druhej strane by Chorvátsko mohlo využiť osvedčené európske postupy s cieľom reagovať na tento problém a bojovať s ním.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, lebo súhlasím s tým, že účasť Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je zásadná pre boj proti užívaniu nelegálnych drog a obchodovaniu s nimi, a to ako v rámci samotného Chorvátska, tak aj v celej EÚ. Keďže Chorvátsko je pobrežný štát na vonkajších hraniciach EÚ, využíva sa ako tranzitná krajina pre medzinárodné pašovanie drog, a preto je mimoriadne dôležité, aby EÚ poskytla vnútroštátnym inštitúciám tejto krajiny všetku potrebnú pomoc na boj proti javu, ktorý predstavuje mimoriadnu hrozbu pre zdravie a spoločenskú stabilitu. Chorvátsko sa bude podľa dohody zúčastňovať na pracovnom programe centra, splní si povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy EÚ, a bude poskytovať údaje centru EMCDDA v závislosti od požiadaviek Únie týkajúcich sa ochrany údajov.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Chorvátska republika je významnou tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Dokazujú to významné zhabania kokaínu v Chorvátsku, ktoré sú poväčšine spojené s námornou dopravou. Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) nebol v Chorvátsku uskutočnený žiadny verejný prieskum týkajúci sa užívania nelegálnych drog. Najnovšie údaje o úmrtiach v dôsledku drog z roku 2008 však naznačujú, že bolo zaznamenaných 87 prípadov. Množstvo zhabaných drog sústavne rastie. Pokračuje odborný výcvik policajtov a zabezpečovanie potrebného vybavenia. Treba však značne zlepšiť výsledky vyšetrovaní a stíhanie za trestné činy súvisiace s drogami.

Chorvátsko zostáva jednou z hlavných trás pašovania drog na územie EÚ. Účasť Chorvátskej republiky na činnosti EMCDDA sa za týchto okolností stáva pozitívnym vývojom pre celú Úniu. To znamená, že účasť Chorvátska na pracovnom programe EMCDDA si vyžaduje napojenie na Európsku informačnú sieť o drogách a drogovej závislosti a výmenu údajov s EMCDDA.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) V prvom rade by som rada zablahoželala Európskemu monitorovaciemu centru pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) k dôležitej práci, ktorú robí s cieľom znížiť množstvo drog a zmierniť súvisiace javy v Európe. Súhlasím s účasťou Chorvátska na činnostiach EMCDDA vzhľadom na to, že táto krajina sa stala súčasťou tranzitnej trasy, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy, vďaka svojej strategickej polohe, a domnievam sa, že prijatie európskeho programu povedie k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a sociálnemu zmieru na európskej aj medzinárodnej úrovni.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) zohráva zásadnú úlohu pri zhromažďovaní údajov o drogách a drogovej závislosti a prispieva k získavaniu objektívnych, dôveryhodných a porovnateľných údajov na európskej úrovni, ktoré poskytujú základ pre analýzu dopytu po drogách a spôsobov znižovania tohto dopytu, ako aj fenoménov súvisiacich s trhom s drogami vo všeobecnosti. Akákoľvek tretia krajina, ktorá má rovnaké záujmy ako Únia a jej členské štáty, pokiaľ ide o ciele a prácu EMCDDA, sa môže zúčastňovať na tejto práci. Chorvátsko požiadalo o účasť v roku 2005 a v roku 2009 došlo k úspešnému dokončeniu rokovaní. Je dôležité, aby sa táto dohoda prijala, lebo Chorvátsko je jednou z hlavných tranzitných trás, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy do EÚ, takže je nevyhnutné, aby sa táto krajina zapojila do práce EMCDDA čo najskôr, a to najmä vzhľadom na predpoklad, že Chorvátsko vstúpi do EÚ koncom roka 2012 alebo začiatkom roka 2013. Chorvátsko bude napojené na Európsku informačnú sieť o drogách a drogovej závislosti (REITOX) a bude poskytovať údaje centru EMCDDA v závislosti od požiadaviek Únie týkajúcich sa ochrany údajov a od vnútroštátnych právnych predpisov.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Drogová závislosť a najmä trh s drogami je celosvetovou hrozbou a obrovskou prekážkou, proti ktorej ťažko bojovať, pretože sa sústavne premiestňuje a mení. Povaha práce Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je v tejto oblasti veľmi dôležitá, lebo umožňuje rôznym členským štátom vytvárať medzinárodnú znalostnú a informačnú základňu. Informácie sú zásadné pre analýzu a tvorbu stratégií na boj proti existencii trhov s drogami a drogovej závislosti. Chorvátsko vyjadruje želanie spolupracovať s EÚ na tomto zásadnom probléme už od roku 2005 a teraz je čas, aby sa to stalo, a to prostredníctvom účasti Chorvátska na činnosti centra EMCDDA, ktoré má sídlo v Lisabone. Návrh uvedený v správe o splnení povinností Chorvátska voči EMCDDA a EÚ je veľmi pozitívny. Hlasujem za túto správu, lebo sa nazdávam, že toto spojenie medzi Chorvátskom a EÚ prispeje nielen k účinnejšiemu boju proti fenoménu drog a drogovej závislosti, ale aj k väčšej solidarite medzi EÚ a Chorvátskom, ktoré je kandidátom na vstup do EÚ a ktoré sa – aspoň dúfam – čoskoro stane plnohodnotným členským štátom.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Prvotnou úlohou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti s cieľom spracúvať a uverejňovať objektívne, dôveryhodné a porovnateľné informácie na európskej úrovni. Centrum EMCDDA je v praxi otvorené účasti ktorejkoľvek tretej krajiny, ak má rovnaké záujmy ako EÚ. Chorvátsko žiada o účasť na činnosti centra od roku 2005. Teraz sa stane aj súčasťou Európskej informačnej siete o drogách a drogovej závislosti.

Podľa mňa táto správa tiež naznačuje potrebu lepšej výmeny informácií medzi členskými štátmi a európskymi agentúrami a predovšetkým nutnosť, aby sa prípadný vstup Chorvátska do EÚ pripravoval pokojnejšie než v prípade „veľkého“ rozšírenia v rokoch 2004 a 2007, keď do EÚ vstúpili krajiny strednej a východnej Európy.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o účasti Chorvátska na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), lebo sa domnievam, že ide o pozitívny krok, keďže sa očakáva, že Chorvátsko v krátkom čase vstúpi do EÚ, ale najmä preto, lebo užívanie a pašovanie nelegálnych drog sú celosvetovým fenoménom s vážnymi sociálno-ekonomickými a zdravotnými následkami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti na účely analýzy zmien v užívaní drog u obyvateľstva a sledovať podporu politík a opatrení zameraných na zníženie užívania drog. Keďže centrum EMCDDA je otvorené účasti tretích krajín a Chorvátsko sa o túto účasť usiluje už od roku 2005 a je tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú, a keďže v tejto krajine dochádza k významným zhabaniam drog, najmä kokaínu, nazdávam sa, že účasť Chorvátska na činnosti EMCDDA je významný krok. Preto hlasujem za rozhodnutie v mene EÚ o uzavretí dohody medzi EÚ a Chorvátskou republikou na tento účel.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie pani Serracchianiovej, ktoré sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi EÚ a Chorvátskou republikou, sa týka záujmu, ktorý Chorvátsko preukázalo, pokiaľ ide o jeho napojenie na Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Keďže Chorvátsko je jednou z hlavných tranzitných trás, po ktorej sa pašujú drogy do EÚ, a dochádza tam k významným zhabaniam nelegálnych halucinogénnych produktov vrátane marihuany, heroínu, kokaínu, extázy a amfetamínov, keďže chorvátska vláda prijala národný program na prevenciu drog medzi mladými ľuďmi, keďže Chorvátsko sa usiluje o vstup do EÚ a keďže sa očakáva, že k jeho integrácii dôjde v roku 2013, podporujem uzavretie dohody medzi EÚ a Chorvátskou republikou, aby sa Chorvátsko mohlo napojiť na centrum EMCDDA, ktoré má sídlo v Lisabone.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zmeny celosvetovej situácie týkajúcej sa výroby, pašovania a užívania nelegálnych drog sú znepokojujúce. Správa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosti (EMCDDA) z roku 2009 potvrdila, že situácia sa zhoršila, pokiaľ ide o drogy ako kokaín, heroín a nové syntetické drogy, a že užívanie drog je stále veľmi rozšírené a špirálovito rastie. Tento rast zapríčiňuje nespočetné množstvo faktorov a súvisí aj s prehlbujúcou sa krízou kapitalizmu a jeho sociálnymi dosahmi v mnohých krajinách. V tejto správe sa navrhuje podporiť dohodu medzi Európskou úniou a Chorvátskou republikou o účasti Chorvátska na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Bez ohľadu na proces vstupu tejto krajiny do EÚ, jeho vývoj a konečný výsledok sa navrhuje, aby sa táto krajina zúčastňovala na činnosti EMCDDA, keďže vynakladá úsilie z hľadiska vyšetrovania a stíhania trestných činov súvisiacich s drogami. Navrhuje sa však, aby sa toto úsilie značne zintenzívnilo, keďže Chorvátsko je naďalej jednou z hlavných trás pašovania drog do EÚ. Je dôležité, že účasť Chorvátska na činnosti EMCDDA, ktorú podporujem, by mohla prispieť k zosilneniu boja proti pašovaniu drog.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Prijatím tejto správy Parlament podporuje dohodu medzi Európskou úniou a Chorvátskou republikou o účasti Chorvátska na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Hoci sa predpokladá, ako spravodajkyňa uvádza, že Chorvátsko vstúpi do EÚ v druhej polovici roka 2012 alebo začiatkom roka 2013, jeho účasť na činnosti EMCDDA by sa mohla prijať, keďže táto krajina vynakladá úsilie z hľadiska vyšetrovania a stíhania trestných činov súvisiacich s drogami. Toto úsilie sa však musí značne zintenzívniť, keďže Chorvátsko je naďalej jednou z hlavných trás pašovania drog do EÚ.

Sme si vedomí, že vývoj celosvetovej situácie týkajúcej sa výroby, pašovania a užívania nelegálnych drog je znepokojujúci. Podľa údajov uvedených v správe EMCDDA z roku 2009 sa ukázalo, že situácia sa zhoršila, najmä pokiaľ ide o drogy ako kokaín, heroín a nové syntetické drogy, a že užívanie drog je stále veľmi rozšírené a špirálovito rastie.

Dúfame, že toto rozhodnutie prispeje k zosilneniu boja proti pašovaniu drog.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Chorvátska republika je na tranzitnej trase, po ktorej sa nelegálne pašujú drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Významné a veľkoobjemové zhabania kokaínu v Chorvátsku sa poväčšine spájajú s námornou dopravou. Užívanie nelegálnych drog a ich pašovanie sú celosvetovými javmi, ktoré ohrozujú zdravie a sociálnu stabilitu. A preto, najmä za účelom osvety v danej problematike a prevencie v užívaní drog a iných omamných látok, vítam účasť Chorvátskej republiky na činnostiach Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Keďže Chorvátsko bude dôležitým partnerom pre budúce vzťahy Európskej únie s krajinami bývalej Juhoslávie a je kľúčovou tranzitnou oblasťou pre pašovanie drog, vítame účasť tejto kandidátskej krajiny na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Je potrebné, aby sme sa mohli stretávať a spolupracovať s chorvátskymi odborníkmi v tejto oblasti s cieľom bojovať proti tomuto smutnému problému, a preto som za tento návrh.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Ako tieňová spravodajkyňa tejto dokumentácie som rázne hlasovala za toto uznesenie a túto dohodu, ktorá umožní Chorvátsku účasť na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, ako aj na Európskej informačnej sieti o drogách a drogovej závislosti (REITOX). Preto v plnej miere podporujem účasť Chorvátska na činnosti centra, aby sa mohlo aktívne zapojiť do boja proti tomuto problému, ktorého rozsah a ničivé následky v Európe nebezpečne narastajú. Podľa štatistických údajov, ktoré centrum zhromaždilo, 75 miliónov Európanov už aspoň raz vyskúšalo marihuanu a 14 miliónov Európanov kokaín. Okrem toho by sa malo zdôrazniť, že Chorvátsko zostáva jednou z hlavných trás, po ktorých sa pašujú drogy na územie EÚ. Táto dohoda preto nielen umožní nám získať vecné a objektívne informácie od Chorvátska, pokiaľ ide o drogy a drogovú závislosť, ale tiež umožní Chorvátsku pochopiť povahu tohto javu a lepšie naň zareagovať prostredníctvom týchto výmen informácií a osvedčených postupov.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som túto správu, lebo, ako vieme, hlavnou úlohou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti s cieľom spracovať a uverejňovať objektívne, dôveryhodné a porovnateľné informácie na európskej úrovni. Tieto informácie by mali poskytnúť základ pre analýzu dopytu po drogách a spôsobov znižovania tohto dopytu, ako aj fenoménov súvisiacich s trhom s drogami vo všeobecnosti. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) má byť otvorené účasti akejkoľvek tretej krajiny, ktorá má rovnaké záujmy ako Únia a jej členské štáty, pokiaľ ide o ich ciele a prácu. V roku 2005 požiadala Chorvátska republika o účasť na činnosti EMCDDA. Chorvátska republika sa bude zúčastňovať na pracovnom programe centra, splní povinnosti, ktoré jej ukladá nariadenie, napojí sa na Európsku informačnú sieť o drogách a drogovej závislosti (REITOX) a bude poskytovať údaje centru v závislosti od požiadaviek Únie týkajúcich sa ochrany údajov a od vnútroštátnych právnych predpisov. Chorvátska republika okrem toho finančne prispeje Únii s cieľom pokryť náklady na jej účasť na činnosti centra a tiež bude mať účasť v správnej rade centra bez hlasovacieho práva, kým sa nestane členom Európskej únie. Pokiaľ ide o centrum, bude sa správať k Chorvátskej republike ako k existujúcemu členskému štátu prostredníctvom rovnakého zaobchádzania z hľadiska napojenia na Európsku informačnú sieť o drogách a drogovej závislosti (REITOX) a ustanovení o zamestnancoch.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Závislosť od drog je sociálny problém v rozvinutých krajinách aj v málo rozvinutých krajinách. Chorvátsko musí ako iné krajiny bojovať proti drogovej závislosti a má v tejto oblasti veľmi prísne právne predpisy. Preventívna práca sa robí najmä na školách, lebo táto sociálna skupina je najnáchylnejšia na závislosť od drog. Chorvátsko má ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ povinnosť prispôsobiť svoj právny systém systému, ktorý platí v krajinách Únie. Myslím si, že účasť Chorvátska na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť je mimoriadne dôležitá, a to najmä preto, že Chorvátsko je tranzitnou trasou. Nelegálne látky sa pašujú cez Chorvátsko z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Účasť na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť pomôže zaviesť mimoriadne dôležitú protidrogovú politiku Európskej únie v Chorvátsku.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dnešným hlasovaním som podporil odporúčanie týkajúce sa účasti Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Chorvátska republika sa bude v skutočnosti zúčastňovať na európskom pracovnom programe centra pre drogy a drogovú závislosť. Hlavnou úlohou centra je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti s cieľom spracúvať a uverejňovať objektívne, dôveryhodné a porovnateľné informácií na európskej úrovni. Táto téma je nepochybne veľmi dôležitá, a to ako z dôvodu jej značného vplyvu na ochranu zdravia, tak aj z dôvodu boja proti trestnej činnosti súvisiacej s trhom s drogami. Chorvátsko je v skutočnosti jednou z námorných tranzitných trás, ktoré obyčajne využívajú organizované zločinecké skupiny na pašovanie nelegálnych drog z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Znepokojuje nás to ešte viac, keď si uvedomíme, že Chorvátsko bude ďalšou kandidátskou krajinou na členstvo v Európskej únii. Preto dúfam, že účasť Chorvátska na pracovnom programe sa ukáže byť veľmi prínosná.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Tento návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi EÚ a Chorvátskou republikou o účasti Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacia centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) je dôležitý, lebo Chorvátsko je jedným z hlavných bodov vstupu drog do Európy.

Ak chceme účinne bojovať s pašovaním drog, ktoré predstavuje hrozbu nielen pre Chorvátsko, ale aj pre Európsku úniu, je dôležité, aby sa Chorvátsko napojilo na Európsku informačnú sieť o drogách a drogovej závislosti (REITOX) a aby sa aktívne a priamo zapájalo do výmeny údajov s EMCDDA. Táto výmena údajov pomáha vytvoriť databázu na analýzu dopytu po drogách a sekundárnych činností spojených s pašovaním drog, ktorá je zásadná pre uverejňovanie riadnych, objektívnych informácií porovnateľných na európskej úrovni.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto dohodu a účasť Chorvátskej republiky na činnosti Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Obchodovanie s nelegálnymi drogami a ich užívanie sú celosvetové fenomény ohrozujúce zdravie a spoločenskú stabilitu. Štatistika ukazuje, že asi každý tretí Európan už vyskúšal nelegálnu drogu a každú hodinu zomrie na predávkovanie drogami aspoň jeden náš občan. Na európskej úrovni je okrem toho dôležité získať od Chorvátska vecné a objektívne informácie o drogách a drogovej závislosti a ich následkoch a Chorvátska republika zároveň môže získať informácie o osvedčených postupoch, aby pochopila povahu svojich problémov s drogami a aby na ne lepšie reagovala.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Oblasť drogovej problematiky, o ktorej teraz diskutujeme, je do značnej miery aj historickou problematikou. Nelegálny drogový obchod presahuje a vždy presahoval hranice jednej krajiny. Domnievam sa, že nastavenie kvalitnej medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti nelegálnemu obchodovaniu s drogami, a to nielen na európskej, ale najmä na celosvetovej úrovni, by mohlo byť jednou z ciest k zlepšeniu účinnosti boja proti tomuto druhu obchodu.

Ako lekár tiež uvádzam, že zneužívanie drog môže mať tie najzávažnejšie a nezvratné následky pre ľudské zdravie. Podporujem preto účinnú medzinárodnú spoluprácu v oblasti boja proti nelegálnemu obchodu s drogami či ich prekurzormi a zároveň pripomínam nutnosť prevencie.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Obchodovanie s nelegálnymi drogami a ich užívanie sú celosvetové problémy, ktoré ohrozujú zdravie a spoločenskú stabilitu. Chorvátska republika je tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. V posledných desiatich rokoch bol navyše v Chorvátsku zaznamenaný postupný nárast úmrtí súvisiacich s drogami. Napriek priebežnej snahe polície a poskytnutiu potrebného vybavenia treba značne zlepšiť výsledky vyšetrovania a stíhania trestných činov súvisiacich s drogami. Chorvátsko sa naďalej nachádza na jednej z hlavných trás pašovania drog na územie EÚ. Jednoznačne podporujeme prijatie vládneho národného programu prevencie užívania drog medzi mladými ľuďmi, ktorého cieľom je aktualizácia existujúcich programov. Schvaľujeme preto účasť Chorvátska v práci Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Keďže ide o kandidátsku krajinu, ktorá čoskoro vstúpi do Európskej únie, je osobitne dôležité, aby členským štátom poskytla úplné a objektívne informácie o obchodovaní s drogami a drogovej závislosti a ich hospodárskych a spoločenských následkoch.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Pliaga drog naďalej vzbudzuje obavy v celej EÚ. Čím viac krajín sa zapojí do boja proti drogám, tým väčšia bude šanca na úspech. Účasť Chorvátska v práci Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť je preto vítaná. Chorvátsko však musí zintenzívniť boj proti obchodovaniu s drogami na vlastnom území, ktoré je naďalej jednou z hlavných trás pašovania drog do EÚ.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Prvotnou úlohou Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti s cieľom spracovať a uverejňovať objektívne, dôveryhodné a porovnateľné informácie na európskej úrovni.

Chorvátska republika sa bude primerane podieľať na pracovnom programe centra, bude napojená na Európsku informačnú sieť o drogách a drogovej závislosti (REITOX) a bude mať prístup k údajom EMCDDA a sprístupňovať EMCDDA údaje. Chorvátska republika je tranzitnou trasou, po ktorej prichádzajú drogy z krajín, kde sa produkujú, a stále sa nachádza na jednej z hlavných trás pašovania drog do EÚ.

V roku 2010 však prijala program na zavedenie akčného plánu na boj proti zneužívaniu drog, ako aj národný program na prevenciu drog medzi mladými ľuďmi. Okrem toho pokračoval odborný výcvik policajtov a zabezpečovanie potrebného vybavenia.

Vďaka účasti v práci centra EMCDDA a výmene informácií Chorvátsko pochopí problém a bude naň vedieť lepšie reagovať. Jeho účasť je tiež povzbudivým znamením v súvislosti s jeho nadchádzajúcim vstupom do Európskej únie.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Ako je známe, centrum v zásade spolupracuje s politickými činiteľmi na úrovni Spoločenstva a členských štátov, ktorí tak pomáhajú rozvíjať stratégiu boja proti drogám a poskytovania informácií verejnosti. V súčasnosti sa pozornosť upriamuje najmä na realizáciu akčného plánu EÚ na roky 2009 – 2012, ktorého cieľom je posilnenie európskej spolupráce v boji proti neprijateľným následkom drogovej závislosti. Potešilo by ma, keby centrum nepracovalo len na následkoch, ale aj na príčinách drogovej závislosti, čím by problém vyriešilo v ranom štádiu. Hlasoval som za odporúčanie.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Domnievam sa, že musíme urobiť kroky nielen v rámci Európskej únie, ale aj za jej hranicami na obmedzenie užívania drog a dopytu po drogách, pričom na boj s fenoménmi spojenými s trhom s drogami využijeme prísne preventívne opatrenia. To znamená, že je veľmi dôležité získať presné údaje a informácie o drogách a drogovej závislosti, pretože tieto sú celosvetovými fenoménmi a predstavujú ohrozenie zdravia, bezpečnosti a spoločenského blaha nás všetkých. Podporujem účasť Chorvátska v činnostiach Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Cieľom Chorvátska je stať sa riadnym členom Európskej únie. Treba poznamenať, že Chorvátsko je tranzitnou trasou, po ktorej sa veľké objemy drog pašujú do iných krajín. Teší ma, že Chorvátsko vyvíja značné úsilie v boji proti obchodovaniu s nelegálnymi drogami, ich pašovaniu a užívaniu. Chorvátsko však zostáva jednou z hlavných trás pašovania drog na územie EÚ. Je preto mimoriadne dôležité rýchlo získať faktické a objektívne informácie o drogách, drogovej závislosti a ich následkoch. Okrem iného to vytvorí ideálny rámec, pomocou ktorého bude môcť Chorvátsko získať informácie o osvedčených postupoch v iných členských štátoch EÚ pri riešení problémov súvisiacich s drogami a drogovou závislosťou.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vítam účasť Chorvátska v práci Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Prvotnou úlohou centra je zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti spolu so spracovaním a uverejňovaním objektívnych, dôveryhodných a porovnateľných informácií na európskej úrovni. Informácie budú základom pre analýzu dopytu po drogách a spôsobov znižovania tohto dopytu, ako aj fenoménov súvisiacich s trhom s drogami vo všeobecnosti. Chorvátsko je podobne ako niektoré iné európske krajiny skutočne tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Významné a veľkoobjemové zhabania kokaínu v Chorvátsku sú poväčšine spojené s námornou dopravou. Prijatím tejto správy sa Chorvátsko začne podieľať na pracovnom programe centra EMCDDA, bude mať prístup k údajom EMCDDA a sprístupňovať údaje EMCDDA v súlade s požiadavkami právnych predpisov Únie a jednotlivých štátov o ochrane údajov. Dohoda určuje finančné príspevky Únii na pokrytie nákladov na účasť Chorvátska.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) EMCDDA je Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, ktoré bolo založené v roku 1993 s prvotnou úlohou zhromažďovať údaje o drogách a drogovej závislosti s cieľom spracovať a uverejňovať objektívne, dôveryhodné a porovnateľné informácie na európskej úrovni. Informácie sprostredkúvané centrom sú východiskom analýz dopytu po drogách vstupujúcich na územie EÚ a všetkých fenoménov súvisiacich s trhom s drogami; cieľom analýz je nájsť optimálny spôsob boja s týmito problémami. Centrum sa neuzatvára pred účasťou ktorejkoľvek tretej krajiny, ak má, pokiaľ ide o ciele a prácu centra, rovnaké záujmy ako Únia a jej členské štáty. Chorvátsko v roku 2005 požiadalo o účasť v činnostiach centra a Rada v roku 2006 poverila Komisiu otvoriť rokovania s Chorvátskou republikou. Tieto sa v júli 2009 pozitívne uzavreli parafovaním dohody.

Dohoda bola následne v decembri 2009 upravená v súlade s Lisabonskou zmluvou. Mali by sme spomenúť, že Chorvátsko je už súčasťou Európskej informačnej siete o drogách a drogovej závislosti (REITOX). Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj v záujme ďalšieho zlepšovania spolupráce s krajinami mimo EÚ som hlasoval za odporúčanie.

  Fiorello Provera (EFD), písomne. – (IT) Chorvátsko v roku 2005 požiadalo, aby sa mohlo zapojiť do práce Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. Keďže táto krajina leží na jednej z hlavných trás pašovania drog do Európskej únie, považujem za dôležité disponovať faktickými a objektívnymi informáciami z Chorvátska o týchto problémoch. Stanovisko pani spravodajkyne preto považujem za prijateľné v plnom rozsahu a toto odporúčanie podporujem.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Chorvátska republika požiadala, aby sa jej umožnila účasť v práci Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), ktoré bolo založené v roku 1993 a pôsobí v Lisabone. Táto krajina má skutočne osobitný záujem o boj proti obchodovaniu s drogami: popri problémoch, ktoré rieši v rámci domácej politiky, je tiež vstupnou trasou pri pašovaní týchto produktov do EÚ. V boji proti drogovej závislosti a obchodovaniu s drogami už Chorvátsko prijalo príslušné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, a to jednak v rámci prevencie spotreby, jednak v rámci podpory vyšetrovania trestných činov súvisiacich s drogami. Existuje teda obojstranný záujem o účasť Chorvátska v centre EMCDDA. Keďže však ešte nie je členským štátom, je potrebné definovať jeho postavenie – jeho práva účasti a za čo by malo zodpovedať – v súvislosti s prácou EMCDDA.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V roku 2006 sme podporili mandát centra EMCDDA. Pokiaľ ide o konkrétnu situáciu v Chorvátsku, je tranzitnou trasou, po ktorej sa pašujú nelegálne drogy z krajín, kde sa produkujú, do krajín, kde sa spotrebúvajú. Významné a veľkoobjemové zhabania kokaínu v Chorvátsku sú poväčšine spojené s námornou dopravou. V posledných desiatich rokoch bol v Chorvátsku zaznamenaný postupný nárast počtu úmrtí. Väčšina prípadov (77,1 %) úmrtí súvisela s opiátmi. V roku 2008 bolo ohlásených 7 168 trestných činov, ktoré mali spojitosť s drogami. V roku 2009 bolo vo vnútroštátnych zariadeniach pre drogovú závislosť ošetrených celkom 7 934 osôb. Počet zhabaní jednotlivých drog sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom znižuje s výnimkou heroínu a všeobecne došlo k pokroku v boji proti zneužívaniu drog. Vo všeobecnosti sa protidrogové právne opatrenia zo strany Chorvátska podobajú na opatrenia v členských štátoch EÚ.

Stanovisko pani spravodajkyne však poukazuje na to, že od roku 2010 musí každé terapeutické zariadenie podávať informácie o ošetrených pacientoch úradu pre drogy. Bolo by vhodné získať viac informácií o rozsahu tejto povinnosti. Ide však o otázku vnútroštátnych právnych predpisov, nie predmetnej dohody.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože ochranu zdravia a spoločenskej stability európskych občanov považujem za prioritu, na ktorú by sme nemali zabúdať v boji proti nelegálnemu užívaniu drog a obchodovaniu s drogami. Chorvátsko leží na jednej z hlavných trás pašovania drog na územie EÚ. Jeho účasť v pracovnom programe Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť poskytne Európskej únii faktické informácie o obchodovaní s drogami a ich užívaní v Chorvátsku, kým Chorvátsku umožní pochopiť rozsah jeho problémov v oblasti drog a uplatniť osvedčené postupy na ich riešenie. Pevný právny základ jeho účasti navyše možno nájsť v článku 21 nariadenia (ES) č. 1920/2006, ktorým sa založilo centrum: jeho znenie otvára dvere centra tretím krajinám v prípade, že sledujú tie isté ciele a záujmy.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá začleňuje Chorvátsko do boja proti drogám v EÚ.

  Michèle Striffler (PPE), písomne. – (FR) Cieľom Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť je zber údajov o probléme drog (predaj, trh, využívanie) a šírenie zistení v členských štátoch tak, aby mohli problém analyzovať a lepšie naň reagovať. Preto v plnej miere podporujem účasť Chorvátska v práci centra, aby sa mohlo aktívne zapojiť do boja s týmto problémom, ktorého rozsah a ničivé následky v Európe nebezpečne narastajú.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Dohoda medzi Európskou úniou a Chorvátskou republikou je pre EÚ a Chorvátsko účinným prostriedkom obmedzenia či prevencie obchodu s drogami a ich spotreby, a to vďaka výmene údajov a skúseností v oblasti drog a zneužívania drog a s prihliadnutím na skutočnosť, že každú hodinu na predávkovanie zomrie jeden občan EÚ. Nezabúdajme, že Chorvátsko v roku 2012 alebo 2013 vstúpi do Európskej únie a že je vďaka svojej zemepisnej polohe výhodným miestom prekládky pre drogových dílerov.

Správa: Sophie Auconie (A7-0077/2011)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pani poslankyne. Vítam tento návrh rozšíriť rozsah pôsobnosti uplatňovania na cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti cestnou dopravou. Územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie jednotnej meny, treba zahrnúť do systému prepravy hotovosti. V rámci eurozóny by malo byť možné podpísať zmluvu s tou spoločnosťou poskytujúcou prepravu hotovosti, ktorá ponúkne najlepšiu cenu, i keby sídlila v inom členskom štáte. To uľahčí prístup k najúčinnejším spôsobom zberu a doručovania hotovosti a poskytovania hotovostných služieb. V budúcnosti sa bude v období predchádzajúcom zavedeniu eura stále viac zvyšovať dopyt po poskytovateľoch služieb prepravy hotovosti. Okrem toho veľký počet členských štátov v eurozóne podpísal alebo si želá podpísať dohody o výrobe bankoviek a mincí v zahraničí.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporujem správu o návrhu nariadenia Rady o rozšírení rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o profesionálnej cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny. Je totiž vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia o cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny aj územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura. V období, ktoré predchádza zavedeniu tejto meny, dochádza v skutočnosti k zvýšenej potrebe prepravy eurovej hotovosti.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s rozšírením rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia o profesionálnej cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny aj na územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Cieľom tohto nariadenia je rozšírenie rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia o cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny (hlavný návrh) aj na územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura. V období, ktoré predchádza zavedeniu tejto meny, dochádza v skutočnosti k zvýšenej potrebe prepravy eurovej hotovosti. Vítam toto rozšírenie rozsahu pôsobnosti (hoci treba podotknúť, že právnym základom je tu článok 352 ZF EÚ, čo znamená, že Parlament má len právomoc vyjadriť súhlas).

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože si myslím, že by malo byť možné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na územie ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý sa pripravuje na zavedenie eura. Toto rozhodnutie prispeje k harmonickejšiemu prechodu na euro, pričom primerane reaguje na zvýšenú potrebu cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti v období, ktoré predchádza zavedeniu tejto meny.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s pani spravodajkyňou v nadväznosti na jej pôvodnú správu o rozšírení rozsahu pôsobnosti nariadenia o profesionálnej cezhraničnej preprave eurovej hotovosti aj na územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Cieľom tohto nariadenia je zjednodušiť regulačné obmedzenia tak, aby eurobankovky a euromince mohli jednoduchšie obiehať medzi členskými štátmi a aby bola zároveň v rámci eurozóny zabezpečená vysoká úroveň profesionality a bezpečnosti. Je vhodné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, keďže v období, ktoré predchádza zavedeniu euromeny v členských štátoch eurozóny, dochádza k zvýšenej potrebe prepravy eurovej hotovosti.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorej cieľom je rozšírenie rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia o cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny (hlavný návrh) aj na územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura. V období, ktoré predchádza zavedeniu tejto meny, dochádza v skutočnosti k zvýšenej potrebe prepravy eurovej hotovosti.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Myslím si, že je primerané rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia o cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny a uplatňovať jeho ustanovenia aj na území členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura. Treba poznamenať, že v krajinách, ktoré sa pripravujú na zavedenie novej meny, sa objavuje značný dopyt po službách prepravy eurovej hotovosti. Musíme preto zvýšiť kvalitu prepravných služieb a spoločnostiam prepravujúcim hotovosť vytvoriť priaznivé podmienky tak, aby mohli svoje služby poskytovať rýchlo a účinne. Ďalej je vzhľadom na povahu prepravovaného tovaru a jeho hodnotu veľmi dôležité, aby sa hotovosť bezpečným spôsobom dostala ku konečnému príjemcovi.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Eurobankovky a euromince sú skutočne celoeurópskym platobným prostriedkom, pretože eurozóna sa v súčasnosti skladá zo 16 členských štátov. Keďže vnútroštátne právne predpisy v jednotlivých krajinách nemusia byť zlučiteľné, je pre profesionálne spoločnosti prepravujúce hotovosť zväčša veľmi ťažké presúvať eurovú hotovosť medzi členskými štátmi eurozóny, čo znamená, že takáto preprava má v súčasnosti veľmi obmedzený rozsah. Výsledkom je, že dopyt po cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou sa značne zvýšil.

Cieľom tohto nového návrhu nariadenia je rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia o cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi eurozóny aj na územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura. Hlavným návrhom je rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia o cezhraničnej preprave eurovej hotovosti medzi členskými štátmi eurozóny, pričom zohľadňujeme, že v období predchádzajúcom zavedeniu eura ako národnej meny nových členských štátov dochádza k zvýšenej potrebe prepravy eurovej hotovosti. Z týchto dôvodov a preto, aby v danej oblasti existovala jasná regulácia, som hlasoval za predložené nariadenie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože si myslím, že by sa mal rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia o profesionálnej cezhraničnej preprave eurovej hotovosti cestnou dopravou medzi členskými štátmi aj na územie členských štátov, ktoré sa pripravujú na zavedenie jednotnej meny. V období, ktoré predchádza zavedeniu jednotnej meny na ich území, v takýchto štátoch v skutočnosti dochádza k zvýšenej potrebe eurovej hotovosti, ktorá im umožní rýchlo a všestranne sa zapojiť do obchodovania v EÚ a stať sa jeho plnohodnotnými účastníkmi.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá obsahuje ustanovenia umožňujúce presun väčších objemov eurovej hotovosti do krajín, ktoré sa pripravujú na zavedenie eura, aby sa naplnil dopyt po novej mene. Správu som podporila, pretože zvyšuje bezpečnosť a zlepšuje odbornú prípravu profesionálov, ktorí prepravujú eurovú hotovosť.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Hlasovala som za návrh nariadenia Rady o rozšírení rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o profesionálnej cezhraničnej preprave eurovej hotovosti medzi členskými štátmi eurozóny. Návrh som podporila, pretože si myslím, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia je nevyhnutné a vyrieši problémy súvisiace s bezpečnosťou personálu zodpovedného za prepravu.

Správa: Silvia-Adriana Ţicău (A7-0084/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za predloženú správu, pamätajúc na to, že satelitné navigačné systémy by mali zaistiť interoperabilitu medzi rôznymi systémami. Komisia by za seba mala zaistiť primeranú úroveň financovania. Chcem tiež poukázať na to, že z 15 opatrení zahrnutých v akčnom pláne Komisie by sa deväť malo ihneď začať uplatňovať.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu pani poslankyne Ţicăovej o dopravných aplikáciách globálnych navigačných satelitných systémov. Rozhodne som za využívanie funkcií systému GNSS v rôznych druhoch dopravy a za riadne uplatňovanie výskumu a financovania v tejto oblasti.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Dňa 14. júna 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý zahŕňal 24 konkrétnych odporúčaní. Tento akčný plán sa pripravil so zohľadnením zavedenia globálnych satelitných navigačných systémov a konkrétne rozvoja a využívania systému EGNOS (Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby). EÚ začala projekt EGNOS (a Galileo), aby zabezpečila signály výlučne na civilné využitie a aby zabezpečila európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť na tomto rastúcom trhu strategického významu. Súčasný podiel Európy na trhu, ktorý dosahuje 25 %, nespĺňa očakávania. Systém EGNOS bude poskytovať viac možností (je desaťkrát presnejší než GPS), keď bude v roku 2013 Galileo uvedený do činnosti. Komisia má najlepšie predpoklady na koordináciu vykonávania akčného plánu, aby sa zabránilo zdvojovaniu činnosti na úrovni členských štátov a aby sa zabezpečil celkový pokrok v početných oblastiach politiky EÚ, ktorých sa týkajú aplikácie GNSS. Vzhľadom na významné hospodárske výhody, ktoré systém EGNOS prinesie širšiemu európskemu hospodárstvu v prípade, že sa pri jeho vývoji a zavádzaní v plnej miere vyčerpajú všetky možnosti, Komisia by v tejto oblasti mala určiť jasné priority vrátane funkčnosti systému EGNOS na celom území EÚ a zaistenia primeraných investícií do súvisiaceho výskumu a technologického rozvoja.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) Dynamický rozvoj satelitných navigačných systémov v posledných rokoch je výsledkom technického pokroku i potrieb trhu. Tieto systémy sa už dnes využívajú všade – v každom druhu dopravy. Pokračujúci rozmach tohto odvetvia znamená, že do roku 2025 by sa hodnota európskych systémov mala zvýšiť na úroveň 230 miliárd EUR. Programy EÚ EGNOS a Galileo môžu prispieť ku konkurencieschopnosti v každej oblasti tohto odvetvia služieb, pretože sú do značnej miery kvalitnejšie a presnejšie než systém GPS, no zároveň sú s ním kompatibilné. Žiaľ, systém EGNOS ešte stále nepokrýva krajiny na východe a juhu Únie. Rozšírenie jeho rozsahu by sa preto v súvislosti s ďalším rozvojom dalo označiť za mimoriadne dôležité. Nevyjasnili sme ani ďalšiu vec: ako sa budú financovať náklady na údržbu systému Galileo. Odhadujú sa vo výške približne 800 miliónov EUR ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody som sa zdržal hlasovania o tejto správe.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Podporujem správu o dopravných aplikáciách globálnych navigačných satelitných systémov – krátkodobej a strednodobej politike EÚ, pretože trh s navigačnými systémami je obrovský. Návrh pomôže zabrániť zdvojovaniu činnosti na úrovni členských štátov a zabezpečiť celkový pokrok v početných oblastiach politiky EÚ v tomto odvetví. Európsky navigačný systém (desaťkrát presnejší než GPS) môže celkovo významným spôsobom prispieť k plneniu cieľov bezpečnosti a ochrany životného prostredia v cestnej doprave a k plynulejšej premávke vďaka vytvoreniu príležitosti na výber cestného mýta.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Zvolila som obozretný prístup a rozhodla som sa zdržať hlasovania o správe pani poslankyne Ţicăovej. Hoci sa akčný plán v oblasti globálnych navigačných satelitných systémov dá považovať za strategický, pretože tieto systémy môžu poskytovať signály výlučne na civilné využitie a zabezpečiť európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť v podobe rastúceho podielu na trhu, sú tu mnohé zásadné body, ktorými sa správa nezaoberá. Patria medzi ne možné riziká v oblasti ochrany údajov a najmä neistota, ako sa budú financovať ročné náklady na údržbu systému Galileo, ktoré sa odhadujú na približne 800 miliónov EUR. Nedostatočné objasnenie finančnej udržateľnosti projektu, ktorý je pre európske hospodárstvo veľmi dôležitý, no zároveň veľmi ambiciózny, si vyžaduje opatrný, objektívny prístup.

  Philippe Boulland (PPE), písomne. – (FR) Cieľom uznesenia Európskeho parlamentu zo 7. júna 2011 je povzbudiť Európsku komisiu, aby podnikla cielené kroky na podporu rozvoja globálnych navigačných satelitných systémov. Európske projekty GNSS (globálneho navigačného satelitného systému) a Galileo priamo súťažia so systémom GPS zo Spojených štátov. Tieto projekty odteraz uľahčia každodenný život. Predstavujú pridanú hodnotu nielen pre priemysel, ale aj pre dopravu v Európe, a preto ich v plnej miere podporujem. Budú mať mnohé reťazové účinky: v civilnom letectve sa systémy riadenia letovej prevádzky stanú bezpečnejšími, kým v cestnej doprave systém umožní výber poplatkov a zvýšenie bezpečnosti pomocou satelitného sledovania núdzových volaní a monitorovania cestnej dopravy. Vo všetkých spomenutých oblastiach nastane vytvorením tejto európskej služby zlepšenie. Hlasoval som za toto uznesenie, aby sme vyvinuli tlak na európske a vnútroštátne orgány a predišli oneskoreniu, ktoré Európu každodenne pripravuje o nekonečné možnosti.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) načrtáva kroky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby GNSS prekonal kritický bod zaručujúci úspech projektu. Je dôležité, aby plán neuviazol v nadmernom počte iniciatív a neobmedzil sa na jednoduché konzultácie, ale aby sa do roku 2013 skutočne zrealizoval. Systém EGNOS (Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby) musí pokrývať celú Európsku úniu a mal by sa rozšíriť na severnú, východnú a juhovýchodnú Európu. Aby bol v plnej miere efektívny na dopravné účely, musí zahŕňať nielen celú Úniu, ale aj našich najbližších susedov. V oblasti civilného letectva by sa mal podporovať jeho vývoj a používanie aplikácie EGNOS na pristávacie manévre. Ide o strategickú podmienku skutočného vytvorenia Jednotného európskeho neba. Značný potenciál využitia systémov EGNOS a GNSS predstavuje tiež oblasť bezpečnosti, životného prostredia a plynulejšej premávky v cestnej doprave, pretože sa dajú využívať na výber mýta.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za prijatie politiky v oblasti dopravných aplikácií globálnych navigačných satelitných systémov, pretože si myslím, že prispeje k lepšiemu riadeniu dopravy a logistiky, ako aj monitorovacích systémov. Vzhľadom na vysokú hodnotu globálneho trhu v tomto odvetví, ktorá bude v najbližších rokoch ďalej narastať, by som tiež chcela poukázať na dôležitosť vytvorenia takých podmienok, aby mohol byť európsky priemysel konkurencieschopný.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Podľa súčasných odhadov sa očakáva, že globálne navigačné satelitné systémy v priebehu najbližších 20 rokov európskemu hospodárstvu zarobia od 55 do 63 miliárd EUR. Tieto aplikácie, ktoré dnes v značnej miere vychádzajú zo systému GPS z USA, tvoria približne 6 % celkového HDP Európskej únie.

Vzhľadom na to som hlasovala za iniciatívnu správu pani Ţicăovej, ktorá požaduje, aby Komisia poskytla primerané financovanie rozvoja aplikácií založených na európskom globálnom navigačnom satelitnom systéme EGNOS a Galileo. Osobitne by sme mali povzbudiť prístup malých a stredných podnikov k tomuto financovaniu, aby sme podnietili inováciu na základe týchto európskych systémov.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že realizácia navrhnutého Akčného plánu pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) prispeje k založeniu dopravnej siete, ktorá bude účinnejšia vďaka bezpečnejším, ekologickejším a hospodárnejším druhom dopravy.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Globálne navigačné systémy sú v odvetví dopravy súčasťou každodenného života. Vo svete, ktorý čoraz viac funguje ako súčasť siete, v ktorom má zásadný význam obchod a rýchla komunikácia, bude ich dôležitosť stále narastať. Obchodné výhody a hodnota takýchto systémov sú zrejmé a zo strany Európy badať pochopiteľný záujem mať k dispozícii čo najviac týchto riešení, ktoré by fungovali bez závislosti od tretích strán. Akčný plán predložený Komisiou obsahuje rozumné návrhy budúceho prístupu EÚ k týmto otázkam, vďaka čomu sa môžeme ucelenejšie a dôslednejšie zaoberať touto témou. Spôsob financovania týchto systémov si vyžaduje osobitne prísne zaobchádzanie, aby sa zabránilo plytvaniu, a potrebný je tiež tvorivý prístup pri získavaní podpory a partnerov. Dúfam, že sa Únii ešte podarí vybaviť sa nezávislými globálnymi navigačnými systémami a že v plnej miere využije ich potenciál na podporu posilnenia hospodárstva, zvýšenia zamestnanosti a bezpečnosti dopravy.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa vypracovaná pani Ţicăovou sa týka dopravných aplikácií navigačných satelitných systémov pre EÚ v nadväznosti na Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý Komisia zverejnila dňa 14. júna 2010. Od roku 2000, keď sa po prvý raz začali poskytovať služby globálneho systému na určovanie polohy (GPS), došlo v tomto odvetví k prudkému rastu a odhadovaná globálna trhová hodnota 124 miliárd EUR z roku 2008 sa do roka 2025 zvýši na približne 230 miliárd EUR. EÚ si nemohla dovoliť zaostávať v tejto satelitnej navigačnej technológii, a tak vyvinula vlastnú Európsku geostacionárnu navigačnú prekrývaciu službu (EGNOS), predchodcu systému Galileo, o ktorej dúfa, že bude uvedená do činnosti v roku 2013, pričom bude desaťkrát presnejšia než GPS. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti sa podarí dosiahnuť presnosť na 45 centimetrov. Chcem zablahoželať pani spravodajkyni a vítam prijatie tejto správy, za ktorú som hlasoval, pretože Európskej únii umožní zväčšiť jej podiel na trhu a zvýšiť konkurencieschopnosť Európy na strategickom a rastúcom trhu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) môžu mať dôležité a mimoriadne užitočné uplatnenie vo všetkých druhoch dopravy. Okrem iných hľadísk sa doprava vďaka nim môže stať bezpečnejšou, ekologickejšou a hospodárnejšou. GNSS tiež môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore a presadzovaní používania takzvaných inteligentných dopravných systémov. Pani spravodajkyňa sa zaoberá niektorými z týchto hľadísk. Podobne ako pri iných technológiách však nemožno praktické výsledky aplikácií GNSS oddeliť od hospodárskeho a spoločenského kontextu, v ktorom sa vyskytujú, a od účelov a cieľov, ktorým slúžia. Je to tak vo všeobecnosti, no vo zvýšenej miere v tomto odvetví. Potom neprekvapuje, že sa navrhuje, aby tento systém pomohol napríklad aj založiť Jednotné európske nebo – od tohto aspektu správy sa chceme dištancovať. Súhlasíme s takým globálnym navigačným satelitným systémom, ktorý dokáže podporiť rozvoj, modernizáciu a diverzifikáciu verejných služieb najmä v oblasti dopravy. Nedá sa vyhnúť analýze GNSS vo všetkých početných rozmeroch, v ktorých sa dajú uplatniť. Vzhľadom na to chceme spochybniť obmedzenia možného využitia týchto programov v rámci predpokladanej konkurencie medzi EÚ a Spojenými štátmi, pokiaľ ide o funkčnosť a účinnosť týchto systémov.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) môžu mať dôležité a mimoriadne užitočné uplatnenie vo všetkých druhoch dopravy. Okrem iných hľadísk sa doprava vďaka nim môže stať bezpečnejšou, ekologickejšou a hospodárnejšou. Tieto systémy tiež môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore a presadzovaní používania takzvaných inteligentných dopravných systémov. Podobne ako pri iných technológiách však nemožno praktické výsledky aplikácií oddeliť od hospodárskeho a spoločenského kontextu, v ktorom sa vyskytujú, a od účelov a cieľov, ktorým slúžia. Potom neprekvapuje, že sa navrhuje, aby tento systém pomohol napríklad aj založiť Jednotné európske nebo – od tohto aspektu správy sa chceme dištancovať.

Súhlasíme s takým globálnym navigačným satelitným systémom, ktorý dokáže podporiť rozvoj, modernizáciu a diverzifikáciu verejných služieb najmä v oblasti dopravy.

Nedá sa však vyhnúť analýze tohto systému vo všetkých početných rozmeroch, v ktorých sa dá uplatniť. Vzhľadom na to chceme spochybniť obmedzenia možného využitia týchto programov v rámci predpokladanej konkurencie medzi EÚ a Spojenými štátmi, pokiaľ ide o funkčnosť a účinnosť týchto systémov.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) V júni 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý zahŕňal 24 konkrétnych odporúčaní. Tento akčný plán sa vypracoval v období, keď sa zavádzali globálne navigačné satelitné systémy, konkrétne systém EGNOS (Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba). Satelitné navigačné systémy by mali zabezpečiť súčinnosť medzi rôznymi systémami a tiež by mali byť použiteľné v osobnej a nákladnej doprave. Domnievam sa, že Komisia by mala podniknúť kroky potrebné na koordináciu vykonávania Akčného plánu a na zabezpečenie pokroku v tých oblastiach politiky EÚ, ktorých sa aplikácie GNSS týkajú.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Hoci súhlasíme s niektorými aspektmi návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Ţicăová, iné v nás vzbudzujú neistotu. Ide napríklad o určenie toho, ako sa po uvedení Galilea do prevádzky zabezpečí financovanie ročných nákladov na jeho údržbu, ktoré sa odhadujú na 800 miliónov EUR; o možné riziká v oblasti ochrany údajov spojené s využívaním aplikácií a služieb globálneho navigačného satelitného systému a o naliehavú potrebu nájsť ďalšie financovanie, aby sa zaistila skorá úspešnosť činností súvisiacich s Európskou geostacionárnou navigačnou prekrývacou službou (EGNOS) a Galileom. Z týchto dôvodov by sa návrh nemal zamietnuť, no nemôžem ho podporiť v plnej miere.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Prijatie tejto správy je dôležitým krokom vpred, lebo kladie základy zavedenia globálnych satelitných navigačných systémov a konkrétne rozvoja systému EGNOS, ktorý by mal pripraviť cestu na spustenie systému Galileo. Aj ja som za ňu zahlasovala, pretože ponúkne príležitosť prijať konkrétne opatrenia, ktoré uľahčia rozvoj dopravy v Európe, výrazne ovplyvnia oblasti bezpečnosti a životného prostredia a zvýšia plynulosť dopravnej premávky v cestnej doprave.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som tento dokument, pretože dňa 14. júna 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý zahŕňal 24 konkrétnych odporúčaní. Tento akčný plán sa pripravil so zohľadnením zavedenia globálnych satelitných navigačných systémov a konkrétne rozvoja a využívania systému EGNOS (Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby). EGNOS je predchodcom systému Galileo. Systém GNSS je dôležitý pre rozvoj inteligentných dopravných systémov, pretože tieto môžu poskytnúť efektívnejšie, čistejšie a bezpečnejšie dopravné riešenia; riadne vykonávanie mnohých služieb v rámci inteligentných dopravných systémov si vyžaduje plne funkčný GNSS. EGNOS a Galileo môžu významným spôsobom prispieť k riadeniu cestnej dopravy a v tomto odvetví je nutné zorganizovať osvetovú kampaň, aby sa viac využívali príležitosti, ktoré tento systém ponúka v súvislosti s výberom cestného mýta, využívaním systému eCall, rezerváciou bezpečných parkovacích miest pre nákladné automobily online a určovaním polohy vozidiel v reálnom čase s cieľom prispieť k bezpečnejšej a ekologickejšej cestnej doprave.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu je dôležitý, pretože GNSS (globálne navigačné satelitné systémy) sa dajú využívať vo všetkých druhoch dopravy (v pozemnej, námornej i leteckej), čo zvyšuje efektívnosť dopravnej prevádzky, podporuje hospodársky rast a znižuje znečisťovanie životného prostredia. GNSS zároveň patria k hlavným inovačným cieľom stratégie EÚ 2020. V porovnaní s dneškom treba každoročne poskytnúť väčší objem financií, aby sa tento globálny navigačný systém vhodným a jednotným spôsobom zaviedol vo všetkých členských štátoch EÚ.

Predložené znenie uznesenia okrem iného navrhuje vyčlenenie finančných prostriedkov na výskum a vývoj nových aplikácií GNSS, ktoré sa budú dať využiť v oblastiach, akými sú zmena klímy, poľnohospodárstvo, civilná ochrana, systémy varovaní pred prírodnými katastrofami a podobne. V neposlednom rade rozvoj systému GNSS na úrovni EÚ zaručuje nezávislosť EÚ od podobných navigačných systémov mimo EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam akčný plán Komisie pre aplikácie GNSS (KOM(2010)0308), ktorý sa zameriava na podporu rozvoja nadväzujúcich aplikácií prostredníctvom certifikácie, normalizácie a koordinácie s priemyslom a inými krajinami, ako aj prostredníctvom šírenia informácií, zvyšovania povedomia, regulačných opatrení a navýšenia finančných prostriedkov.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Zverejnením Akčného plánu pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) a rozvojom a spustením Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) chcela Európska únia poukázať na ich civilné využitie a zabezpečiť európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť na tomto rastúcom trhu strategického významu. Súhlasíme s cieleným akčným plánom vypracovaným Komisiou, ktorý zahŕňa 15 odvetvových opatrení, pričom deväť z nich má okamžité a dôležité uplatnenie v doprave, najmä pokiaľ ide o propagáciu systému EGNOS v tretích krajinách. Ak má byť tento systém z hľadiska dopravy plne efektívny, platí, že musí zahŕňať nielen územie Európy, ale aj našich blízkych susedov. Prednostne by sa preto mal rozšíriť na severnú, východnú a juhovýchodnú Európu. V oblasti civilného letectva vyzývame členské štáty, aby s cieľom vytvoriť skutočné Jednotné európske nebo dávali prednosť postupom a službám založeným na systéme EGNOS. Je tiež zrejmé, že EGNOS a GNSS môžu vo všeobecnosti významne prispieť k bezpečnosti a ochrane životného prostredia. Na dosiahnutie týchto cieľov budú potrebné primerané investície do európskeho odvetvia výskumu a vývoja.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Teraz je ten pravý čas, aby Komisia koordinovala realizáciu akčného plánu tak, aby sa zabránilo zdvojovaniu činností medzi členskými štátmi a zabezpečil celkový pokrok v početných oblastiach uplatňovania aplikácií globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) v EÚ. Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) by mala pokrývať celú Európsku úniu a prednostne by sa mala rozšíriť na južné, východné a juhovýchodné regióny Európy. Ak má byť Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) z hľadiska dopravy plne efektívna, musí zahŕňať nielen celú Úniu, ale aj našich blízkych susedov. V oblasti civilného letectva musia členské štáty presadzovať vývoj a využitie systému EGNOS pri pristávacích manévroch a postupy a služby založené na systéme EGNOS pre civilné letectvo je potrebné bezodkladne certifikovať. Toto je strategická podmienka pre skutočné Jednotné európske nebo. Je tiež zjavné, že systémy EGNOS a GNSS môžu všeobecne významným spôsobom prispieť k plneniu cieľov bezpečnosti a ochrany životného prostredia a k plynulejšej dopravnej premávke v cestnej doprave, pretože sa dajú využiť pri výbere cestného mýta. Musíme nájsť spôsoby financovania tohto systému.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Aplikácie globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) sú ústrednou a kľúčovou obchodnou súčasťou vo všetkých odvetviach súvisiacich s dopravou a ich efektívna prevádzka zvyšuje bezpečnosť a nákladovú efektívnosť dopravy, ako aj jej ohľaduplnosť voči životnému prostrediu.

Európska únia sa nemôže naďalej spoliehať na systémy, ktoré pôvodne vyvinuli iné krajiny na iné účely. Vzhľadom na vysokú pridanú hodnotu, ktorú pre priemyselnú politiku EÚ vytvárajú projekty GNSS a Galileo, je nevyhnutné zaistiť ich úspešnosť. Cielený akčný plán je najlepšou cestou, ako odvetviu dodať čerstvý impulz a významne prispieť k plneniu cieľov bezpečnosti a ochrany životného prostredia i k zvýšeniu plynulosti premávky v cestnej doprave.

Okrem toho musia satelitné navigačné systémy poskytovať interoperabilitu s rôznymi systémami vrátane tradičných. Jednou z priorít by malo byť rozšírenie pokrytia systémom EGNOS (Európskou geostacionárnou navigačnou prekrývacou službou). To znamená, že systém treba rozšíriť na celý európsky kontinent i na krajiny euro-stredozemského partnerstva, ako aj na Blízky východ a Afriku. Napokon by Komisia mala navrhnúť opatrenia na zaistenie primeranej úrovne financovania bez zníženia iných prostriedkov vyčlenených na dopravnú politiku.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Satelitné navigačné systémy by mali zaistiť interoperabilitu medzi rôznymi systémami a mali by tiež umožniť intermodálne využitie v službách osobnej a nákladnej dopravy. Preto som hlasoval za správu.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o dlhodobej a strednodobej politike EÚ v oblasti dopravných aplikácií globálnych navigačných satelitných systémov najmä preto, lebo v celej EÚ by sa značná pozornosť mala venovať projektom GNSS a Galileo v dopravnom odvetví. Komisia tu má zohrávať osobitnú úlohu založením regulačného mechanizmu, ktorý by odstránil rôzne byrokratické a iné prekážky a uľahčil by hladkú a účinnú realizáciu týchto projektov. Ďalej je veľmi dôležité zaistiť primerané a dostatočné financovanie týchto projektov podľa kritérií transparentnosti a proporcionality, pričom sa bude prihliadať predovšetkým na malé a stredné podniky. Musíme podporovať využívanie systémov EGNOS a Galileo v civilnom letectve a tým prispieť k založeniu programu vývoja novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky i k uľahčeniu jeho realizácie. Rozhodujúce je, aby sa európske programy satelitnej rádiovej navigácie prispôsobili multimodálnym službám a uplatňovali nielen v niektorých krajinách, ale v celej Európe, pretože účinná realizácia spomenutých programov by zvýšila efektívnosť nákladnej dopravy a pomohla by pri riešení mnohých otázok z oblasti bezpečnosti dopravy a ochrany životného prostredia.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Ţicăovej, pretože si myslím, že nové technológie (napríklad satelitné navigačné systémy), ktorých rozšírenie sa neustále zvyšuje a ktoré prospievajú celej spoločnosti, by mali nájsť uplatnenie aj v odvetví dopravy. V globálnom systéme, v ktorom žijeme, musí EÚ svoje politiky prispôsobiť potrebám rôznych odvetví a vyvinúť globálny satelitný navigačný systém, ktorý bude bezo zvyšku kompatibilný so známym systémom GPS tak, aby poskytoval okamžité informácie s nulovou toleranciou chýb. Vzhľadom na prudko rastúci trh a odhadovaný obrat vyše 200 miliárd EUR v priebehu najbližších 10 rokov potrebuje satelitná navigácia primerané financovanie na podporu svojho rozvoja v praxi.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Dňa 14. júna 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý zahŕňal 24 konkrétnych odporúčaní. Od roku 2000, keď sa začali využívať služby globálneho systému určovania polohy (GPS) prostredníctvom amerických satelitných zariadení, zažilo odvetvie ako také obrovskú expanziu. Jeho cena na svetovom trhu sa v roku 2008 odhadovala až na 124 miliárd EUR a do roku 2025 by mala dosiahnuť výšku 230 miliárd EUR. Toto odvetvie z 20 % predstavujú inteligentné dopravné systémy a z 5 % bezpečnostné aplikácie vrátane dopravných bezpečnostných aplikácií. Cieľom tohto projektu je zabezpečiť signály výlučne na civilné využitie a zabezpečiť európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť na tomto rastúcom trhu strategického významu. Súčasný podiel Európy na trhu, ktorý dosahuje 25 %, nespĺňa očakávania. Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) je kompatibilná s GPS, ale bude poskytovať viac možností, keď bude v roku 2013 Galileo uvedený do činnosti. Systém EGNOS je desaťkrát presnejší než dnešný systém GPS. Tieto hľadiská bezprostredne a významne ovplyvňujú odvetvie dopravy vrátane systémov pokročilej podpory riadenia, a preto hlasujem za správu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Odvetvie globálnych satelitných navigačných systémov zaznamenalo mohutný rast od roku 2000, keď sa tieto systémy začali používať v Spojených štátoch. Ich cena na svetovom trhu by v roku 2025 mala dosiahnuť 230 miliárd EUR, z čoho 20 % bude pochádzať z inteligentných dopravných systémov a 5 % z bezpečnostných aplikácií.

V júni 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) a konkrétne pre európsky systém EGNOS; akčný plán tiež zahŕňa 24 konkrétnych odporúčaní. Ak sa má systém EGNOS ďalej rozvíjať, treba prednostne venovať pozornosť opatreniam navrhnutým v akčnom pláne a bezpodmienečne treba poskytnúť primerané investície a financovanie činností výskumu a vývoja. Nedostatok európskych zdrojov na finančnú podporu účasti malých a stredných podnikov v tomto výskumnom projekte podľa siedmeho a ôsmeho rámcového programu by znamenal, že by sa stal menej príťažlivým pre obchodné subjekty. Aby som podporil ďalší rozvoj systému EGNOS a prispel k tomu, že systém nebude trpieť nedostatkom európskych financií, hlasoval som za tento návrh.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Akčný plán Komisie pre globálne navigačné satelitné systémy ukazuje, že na trhu, ktorého cena má do roku 2025 vzrásť na 230 miliárd EUR, existuje obrovský dopyt. Európe sa však v tejto oblasti na celosvetovej úrovni nedarí konkurovať a náš dnešný podiel na trhu vo výške 25 % nedosahuje očakávania. Musíme sa pričiniť o prijatie krokov nevyhnutných na dosiahnutie plného potenciálu tohto priemyselného odvetvia. Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) je desaťkrát presnejšia než systém GPS a predpovedá sa, že v blízkej budúcnosti dokáže určovať zemepisnú polohu s presnosťou na 45 centimetrov. Má celkom prirodzené využitie v leteckej a námornej doprave a dá sa použiť aj v cestnej doprave. Musíme si však dať pozor na neprimerané zásahy do života európskych občanov, keďže takáto technológia evidentne so sebou prináša otázky v oblasti súkromia. Celkovo vítam EGNOS a GNSS, pretože môžu významne prispieť k plneniu bezpečnostných a environmentálnych cieľov; myslím si, že zásadný význam bude mať primeranosť investícií do súvisiaceho výskumu a vývoja. Ak však chceme zožať prínosy týchto projektov, bude treba zaceliť medzeru vo financovaní.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) V následnosti na Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý Komisia zverejnila dňa 14. júna 2010 s cieľom zlepšiť Európsku geostacionárnu navigačnú prekrývaciu službu (EGNOS), by sa malo vyvinúť úsilie na rozšírenie navigačného systému tak, aby pokrýval celú EÚ. Rozšírenie tohto systému skutočne môže hospodárstvu a bezpečnosti ponúknuť obrovské výhody. Ak sa to však má stať, budú potrebné významné investície do inovácie a rozvoja. Toto je jediná cesta, ako môže systém (po prvé) dosiahnuť svoj plný rozsah a (po druhé) dostať sa na ten stupeň vyspelosti, ktorý napokon umožní finančnú návratnosť. Navyše ide o oblasť, v ktorej sme svedkami prudkého rozvoja. Napríklad sa odhaduje, že v blízkej budúcnosti bude možné určovať zemepisnú polohu s presnosťou na 45 centimetrov. Z týchto dôvodov som hlasoval za správu.

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. – (IT) Dnes sme na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu hlasovali o správe o dopravných aplikáciách globálnych navigačných satelitných systémov. V roku 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS). Akčný plán opisuje riešenia potrebné na zaistenie úspešnosti satelitnej navigácie. Tento akčný plán bol vypracovaný v období, keď sa zavádzali globálne navigačné satelitné systémy a konkrétne počas rozvoja a spustenia systému EGNOS (Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba).

Systém EGNOS je predchodcom systému Galileo. EÚ spustila projekt EGNOS (a Galileo), aby zabezpečila signály výlučne na civilné využitie a aby zabezpečila európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť na tomto rastúcom trhu strategického významu. Domnievam sa, ako poznamenala pani Ţicăová, že je nevyhnutné vyčleniť dodatočné finančné prostriedky na program Galileo, a teda v rámci rozpočtu EÚ možno založiť rezervný fond programu Galileo na pokrytie prípadných dodatočných nákladov, pamätajúc na to, aby to nepoškodilo iné programy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Dňa 14. júna 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý zahŕňal 24 konkrétnych odporúčaní. Tento akčný plán bol vypracovaný v období, keď sa zavádzali globálne navigačné satelitné systémy a konkrétne počas rozvoja a spustenia systému EGNOS (Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba), predchodcu systému Galileo. Od roku 2000, keď sa začali využívať služby GPS prostredníctvom amerických satelitných zariadení, zažilo odvetvie ako také obrovskú expanziu. Jeho cena na svetovom trhu sa v roku 2008 odhadovala na 124 miliárd EUR a do roku 2025 by mala dosiahnuť výšku 230 miliárd EUR. Toto odvetvie z 20 % predstavujú inteligentné dopravné systémy a z 5 % bezpečnostné aplikácie vrátane dopravných bezpečnostných aplikácií.

EÚ začala projekt EGNOS (a Galileo), aby zabezpečila signály výlučne na civilné využitie a aby zabezpečila európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť na tomto rastúcom trhu strategického významu. Súčasný podiel Európy na trhu, ktorý dosahuje 25 %, nespĺňa očakávania. EGNOS je kompatibilný s GPS, ale bude poskytovať viac možností, keď bude v roku 2013 Galileo uvedený do činnosti. Systém EGNOS je desaťkrát presnejší než GPS.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podobne ako pani spravodajkyňa podporujem akčný plán Komisie na rozvoj systémov EGNOS a Galileo, ktorý sa zakladá na deviatich horizontálnych opatreniach s okamžitým uplatnením v doprave. Zavedenie systému EGNOS v maximálnom rozsahu v celej Európe i mimo nej u blízkych susedov bude mať významný priaznivý vplyv na širšie európske hospodárstvo, ako aj na plnenie cieľov bezpečnosti a ochrany životného prostredia a podporu plynulejšej premávky v cestnej doprave. Ak však chceme dosiahnuť tieto ciele, potrebujeme primerané financovanie výskumu a vývoja, ktoré boli dosiaľ na nedostatočnej úrovni. EÚ je dokonca jediným obchodným blokom, ktorý svojmu programu v oblasti GNSS neposkytuje priame financovanie.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Správa o dopravných aplikáciách globálnych navigačných satelitných systémov podporuje a zdôrazňuje úlohu a dôležitosť akčného plánu Komisie na roky 2010 – 2013 v tejto oblasti a jeho vplyvu na dopravu. Deväť opatrení akčného plánu sa bezprostredne a svojou podstatou týka dopravy. Predpokladá využívanie a rozvoj globálnych navigačných satelitných systémov vo všetkých druhoch dopravy. To bude, samozrejme, zohrávať veľmi významnú úlohu v cestnej a leteckej doprave. Dve z opatrení, ktoré si nepochybne zaslúžia zmienku, sú uľahčenie vytvorenia Jednotného európskeho neba a tvorba aplikácií pre inteligentné dopravné systémy.

Popritom poskytne využívanie satelitov príležitosť na vývoj a využívanie veľkého množstva rôznych aplikácií. Úprimne dúfam, že vývoj a sprevádzkovanie systémov, aplikácií a riešení opísaných v správe prebehne podľa plánu a že si už v najbližších rokoch rôzne riešenia nájdu aplikácie, ktoré zjednodušia život podnikom i občanom a zvýšia bezpečnosť na mori, vo vzduchu i na cestách.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá sa zaoberá vývinom a zavádzaním európskych systémov využívania systému Galileo a iných satelitných systémov a ich aplikácií v oblasti dopravy.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) v súčasnosti ovplyvňujú všetky politiky EÚ a ich rozvoj a uplatňovanie bude mať účinok katalyzátora pri realizácii stratégie EÚ 2020 a vytváraní strategického a konkurencieschopného európskeho odvetvia. Dopravné aplikácie predstavujú objemom 20 % a hodnotou 44 % všetkých aplikácií GNSS. Toto odvetvie predstavuje rastúci globálny trh, na ktorom by Európa mala prevziať vedúcu úlohu a dosiahnuť nezávislosť. Aplikácie a služby GNSS v oblasti dopravy rôznymi spôsobmi ovplyvňujú bezpečnosť a efektívnosť všetkých druhov dopravy, ako aj s nimi spojené hospodárske a environmentálne náklady. Považujem tiež za dôležité poznamenať, že podmienkou spravodlivého rozvoja je, aby program Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) pokrýval všetky členské štáty a umožnil interoperabilitu a kompatibilitu s tretími krajinami, aby sa tento trh stal konkurencieschopným a dynamickým. Na záver by som chcel zdôrazniť myšlienku pani spravodajkyne, že nový viacročný finančný rámec (VFR) by mal zaistiť primeranú úroveň financovania výskumu a vývoja GNSS, ako aj ich uplatňovania. Mali by sa vytvoriť mechanizmy pomoci malým a stredným podnikom, aby ľahšie získavali prístup k tomuto financovaniu, spolu s mechanizmami podpory rozvoja a marketingu aplikácií GNSS.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Hlasovala som za túto správu. Po tom, ako európsky podiel na rastúcom trhu so satelitnými navigačnými systémami nesplnil očakávania, Komisia v júni minulého roka predložila akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS). Komisia si rozumne zvolila cielený akčný plán, ktorého odporúčania zahŕňajú nielen realizáciu Jednotného európskeho neba (čo je priorita, ktorú už Únia potvrdila veľakrát), ale v oblasti cestnej dopravy majú GNSS takisto významne prispievať k plneniu našich bezpečnostných a environmentálnych cieľov. Celkovo má akčný plán zabezpečiť, aby aj európsky trh mohol súťažiť v tomto odvetví, ktorého celosvetová trhová hodnota má podľa prognóz ďalej rásť až do výšky 230 miliárd EUR v roku 2025.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Som presvedčený, že kroky na podporu využívania systémov EGNOS a Galileo v civilnom letectve sú nevyhnutné na realizáciu programu vývoja novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky. Žiaľ, ako vo svojom dokumente zdôraznila pani spravodajkyňa, zavedenie systému Galileo sa stále stretáva s novými problémami. Súhlasím s požiadavkou voči Komisii, aby zaistila rýchlu certifikáciu systému EGNOS pre civilné letectvo. Už som často prízvukoval, že som nadšeným podporovateľom koncepcie Jednotného európskeho neba a programu vývoja novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky.

Rýchla a úplná realizácia európskeho vzdušného priestoru je veľmi dôležitým strategickým krokom smerom k skutočnej integrácii Únie a posilneniu spoločného trhu. Bez systému Galileo nebudeme mať program SESAR a bez programu SESAR nedosiahneme Jednotné európske nebo 2. Nezabúdajme, že najmä v tejto oblasti máme do činenia so systémom prepojených nádob – slabina v jednej časti bude mať katastrofálne následky na zvyšok.

Správa: Brian Simpson (A7-0079/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za predloženú správu, pretože potrebujeme rámec na hodnotenie jednotlivých dohôd o leteckej doprave, hoci Parlament musí pozorne sledovať rokovania tak, aby nezaostával a nerozhodoval len o tom, či prijme alebo zamietne konečné znenie.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila okruh oblastí, v ktorých je potrebný súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave. Preto podporujem správu pána poslanca Simpsona o zavedení súboru kritérií na hodnotenie obsahu týchto dohôd. Myslím si tiež, že treba podporovať vyvážený prístup na trh a investičné príležitosti, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž najmä vzhľadom na verejné dotácie a sociálne a environmentálne normy.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy si dohody, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup, vyžadujú súhlas Parlamentu. Hlasoval som za túto správu, ktorej cieľom je stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah a o postupy, ktoré by Výbor pre dopravu a cestovný ruch Európskeho parlamentu mohol prijať s cieľom zabezpečiť, aby bol dobre informovaný v priebehu rokovaní a mal príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu predtým, než má poskytnúť súhlas. Komplexné dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať veľké výhody cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám prostredníctvom prístupu na trh a regulačného zbližovania na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, aj pokiaľ ide o štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy. Súhlasím s pánom spravodajcom, že Parlament musí tento proces sledovať už od začiatku a čo najviac sa zaujímať o prediskutovávané témy, aby bol informovaný o aktuálnom stave rokovaní o dohodách o leteckej doprave. Komisia by si tiež mala uvedomovať kritériá, ktoré bude Parlament používať na hodnotenie dohody a jej prvkov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy rozšírilo podmienky, za ktorých je potrebný súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave. Nové parlamentné právomoci zavedené zmluvou so sebou prinášajú nové povinnosti, ktoré majú zaistiť, že Parlament a jeho príslušný výbor bude dobre informovaný o príprave dohôd, ku ktorým sa následne bude vyžadovať jeho súhlas. Vzhľadom na túto zmenu vítam zodpovedajúcu novú povinnosť Parlamentu dôkladnejšie sledovať priebeh rokovaní. Rád by som využil túto príležitosť a zdôraznil, že na to, aby Parlament mohol riadne posúdiť, či má alebo nemá vysloviť súhlas po ukončení rokovaní, musí sledovať ich priebeh už od začiatku a neoboznamovať sa s nimi až po ich uzavretí.

Na záver opakujem požiadavku, aby Komisia poskytovala Parlamentu priebežný tok informácií a pravidelne mu predkladala správy s analýzami silných a slabých stránok existujúcich dohôd. Skutočne sa domnievam, že by to Parlamentu umožnilo účinnejšie posudzovať budúce dohody.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Tento návrh uznesenia Európskeho parlamentu o uzavretí medzinárodných dohôd o leteckej doprave zahŕňa mnohé z kľúčových zásad, ktoré zastáva strana Lega Nord. Patrí medzi ne potreba zaistiť rovnaké práva prístupu na trh pre aerolínie zo všetkých členských štátov, čím sa zabráni skrytým dampingovým postupom financovaným priamo národnými politikami v rozpore s predpismi Spoločenstva o štátnej pomoci. Návrh sa tiež zaoberá obavami o bezpečnosť občanov a uznáva zásadnú dôležitosť založenia referenčného rámca pre oblasť bezpečnosti. Ďalšia zásada, ktorú obhajuje strana Lega Nord a ktorú návrh zachováva, sa týka transparentnosti vo vzťahu medzi činnosťami európskych inštitúcií a občanmi EÚ, ktorých záujmy priamo zastupuje Parlament. V tomto zmysle návrh zdôrazňuje, že je potrebné, aby si Komisia plnila povinnosť priebežne informovať Parlament o vývine rokovaní s prevádzkovateľmi, ktorých sídlo je mimo EÚ. Z vyššie uvedených dôvodov som sa rozhodla hlasovať za návrh.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s tým, že komplexné dohody o leteckej doprave, uzavreté medzi EÚ a susednými krajinami, môžu cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám z rôznych hľadísk iba prospieť: udržiavaním bezpečnostných a environmentálnych noriem a podporou priaznivého obchodného prostredia. Cieľom tejto správy je zjednodušenie a objasnenie uzavierania dohôd o leteckej doprave a prijímania rozhodnutí o takýchto dohodách, pričom Európsky parlament bude Komisiu vopred informovať o kritériách, na základe ktorých sa rozhodne, či schváli prijatie konkrétnej dohody v mene EÚ. V správe tiež Parlament upriamuje pozornosť Komisie a Rady na dohody, ktorých prijatie by mohlo prospieť EÚ a jej občanom, ale ktoré EÚ z rôznych dôvodov ešte stále neprijala s krajinami, akými sú Rusko, Čína, Japonsko a India.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila podmienky, za ktorých je potrebný súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodných dohôd. To znamená, že pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch je prirodzeným krokom vypracovať iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave. Komplexné dohody so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu poskytovať významné výhody tým, že prinášajú zlepšenie služieb, pokiaľ ide o rôznorodosť a náklady, cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy a umožňujú aerolíniám nové príležitosti a konkurenčnú výhodu.

Regulačné zbližovanie skutočne môže vo veľkej miere prispieť k podpore spravodlivej hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy. Pozitívnou okolnosťou nie je skutočnosť, že napriek návrhu z roku 2005 Rada ešte neposkytla Komisii mandát na začatie rokovaní o celosvetovej dohode o leteckej doprave s významnými obchodnými partnermi, akými sú Čínska ľudová republika a India. Hospodársky rast tohto regiónu zvyšuje hodnotu takýchto dohôd.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto iniciatívnu správu, pretože čoraz dôležitejší prínos odvetvia leteckej dopravy znamená pre európske hospodárstvo mnohé výhody, ale aj pomerne veľa nevýhod. Myslím si, že inštitúcii, ku ktorej patrím, teda Parlamentu, by sa mali dať väčšie kontrolné právomoci, aby v plnom rozsahu pochopila typy dohôd, ktoré si zaslúžia či nezaslúžia jej súhlas. Nami odovzdané hlasy by boli výsledkom podrobného preskúmania výsledku rokovaní, ktorý musí podporovať súlad s medzinárodnými právnymi predpismi o sociálnych právach, riadne uznávanie certifikačných postupov a praxe, výmenu údajov o bezpečnosti a spoločné inšpekcie. Iba ak odsúhlasíme ambiciózne dohody dodržiavajúce zásady, ktoré zastáva EÚ, budeme môcť užitočne prispieť k jej aktivitám a zveľaďovaniu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Domnievam sa, že možnosť regulačného zbližovania, spomenutá vo viacerých medzinárodných dohodách o leteckej doprave, sa stane skutočnosťou vytvorením podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Prospeje to nielen priemyslu v príslušných krajinách, ale bude to tiež príležitosť na štandardizáciu sociálnych a environmentálnych noriem. V službách ponúkaných cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy sa takisto prejavia významné zlepšenia, ktoré by pri použití iných prostriedkov – napríklad dvojstranných dohôd – viditeľné neboli.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Prijatie komplexných dohôd o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi je osobitne dôležité z hľadiska prístupu na trh a regulačného zbližovania, pretože podporuje spravodlivú hospodársku súťaž, rovnakú úroveň sociálnych a environmentálnych noriem a podobne. To prospieva všetkým zúčastneným: cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy i aerolíniám. Pokiaľ ide o horizontálne dohody, je tiež dôležité zosúladiť existujúce dvojstranné dohody s právnymi predpismi EÚ, aby sa zaistila väčšia právna istota, zvýšila transparentnosť a poskytli dodatočné výhody v podobe zjednodušenia, pričom sa všetkým aerolíniám EÚ zaistia rovnaké práva. Parlament v tejto oblasti po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy zohráva dôležitejšiu úlohu, pretože na uzavretie týchto medzinárodných dohôd sa vyžaduje jeho súhlas. Z tohto dôvodu hlasujem za správu, ktorej cieľom je stanoviť niektoré všeobecné zásady a jednotný súbor noriem. Zdôrazňuje tiež dôležitosť priebežného informovania Parlamentu, aby mohol celý proces sledovať už od začiatku, pretože mu to dá príležitosť na vyjadrenie svojich záujmov a priorít.

  Rachida Dati (PPE), písomne. – (FR) Za túto správu som hlasovala z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, správa odporúča rozšírenie úlohy Európskeho parlamentu, ktorému Lisabonská zmluva priznala nové právomoci v súvislosti s prijímaním medzinárodných dohôd s tretími krajinami. V tomto zmysle správa poukazuje na potrebu zintenzívniť dialóg s Európskou komisiou počas rôznych etáp rokovaní a monitorovať existujúce dohody. Po druhé, správa zdôrazňuje potrebu uzavretia dohôd o bezpečnosti v letectve s tretími krajinami, v ktorých má významné zastúpenie priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou lietadiel. Je to nevyhnutná požiadavka vzhľadom na oprávnenú potrebu zaistiť čoraz väčšiu bezpečnosť letectva.

  Christine De Veyrac (PPE), písomne. – (FR) Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy má Európsky parlament väčšie právomoci zasahovať do prijímania medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou a tretími krajinami. Správa pána poslanca Simpsona, ktorú sme dnes prijali, teda umožní, aby sa lepšie určila úloha Parlamentu pri medzinárodných rokovaniach v oblasti leteckej dopravy.

Vítam, že Parlament vyvíja osobitný tlak na to, aby dohody uzavreté Európskou úniou zahŕňali vzájomné uznávanie noriem bezpečnosti leteckej dopravy, ako aj lepšie záruky ochrany práv cestujúcich.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy, pretože zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bol Parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách“ priebehu rokovaní o dohodách medzi EÚ a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva dala Parlamentu nové právomoci pri schvaľovaní medzinárodných dohôd. Medzi nimi majú vzhľadom na rôzne potreby bezpečnosti a koordinácie, s ktorými sa spájajú, osobitnú dôležitosť medzinárodné dohody o leteckej doprave. Posúdenie dohody si vyžaduje kritériá založené na prísnej kontrole a sledovaní podmienok rokovania. Dúfam, že Komisia a Parlament dokážu aktívne spolupracovať, aby sa kvalita a precíznosť tohto druhu dohôd neustále zvyšovala.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa pána poslanca Simpsona sa zaoberá medzinárodnými dohodami o leteckej doprave podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Od 1. decembra 2009, keď nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, sa posilnili právomoci Parlamentu a pribudla mu spoluzodpovednosť za rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane leteckých služieb. Vzhľadom na to Výbor pre dopravu a cestovný ruch predložil túto správu, ktorá pôsobí nesmierne pozitívne a aktuálne; stanovuje viaceré všeobecné zásady, s ktorými v plnej miere súhlasím. Parlament tak dostáva možnosť sledovať celý proces už od začiatku pomocou informácií, ktoré mu sprostredkúva Komisia najmä z Generálneho riaditeľstva pre mobilitu a transport, a starostlivo zhodnotiť dohody, pri ktorých sa od neho požaduje hlasovanie, či už ide o horizontálne dohody, komplexné dohody, alebo dohody o bezpečnosti.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Medzinárodné dohody o leteckej doprave, ustanovené Lisabonskou zmluvou, sú nadnárodnými dohodami, ktorých zámerom je prekrytie s existujúcimi dvojstrannými dohodami prijatými členskými štátmi. Svoj nesúhlas s touto zásadou sme viackrát zopakovali pri jednotlivých dohodách, ku ktorým Parlament podával stanovisko, spolu s kritikou komplexnej povahy týchto dohôd, ktoré bez výnimky sledujú cieľ liberalizácie a privatizácie odvetvia. Pán spravodajca – ktorý (čo je veľavravné) je zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente – konštatuje, že „dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať veľké výhody cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám“.

No skutočnosť v tomto odvetví i v iných, v ktorých sa v zvýšenej miere prejavila liberalizácia, napríklad v železničnej doprave, svedčí o falošnosti prísľubov výhod. Ak niekto naozaj ťaží z procesov monopolnej koncentrácie v odvetví leteckej dopravy, keďže to je nevyhnutný dôsledok liberalizácie a „voľnej hospodárskej súťaže“, tak to nie sú ani cestujúci, ani zamestnanci, ani mnohé z takzvaných vlajkových aerolínií, ale skôr veľké európske spoločnosti podnikajúce v danom odvetví. To sú dôvody, prečo sme hlasovali proti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa sa týka medzinárodných dohôd o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy. Ide o medzinárodné dohody, ktorých zámerom je súlad a prekrytie s existujúcimi dvojstrannými dohodami prijatými členskými štátmi.

Pán spravodajca konštatuje, že „dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať veľké výhody cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám prostredníctvom prístupu na trh“.

Skutočnosť je taká, že praktické uplatňovanie týchto dohôd na úrovni EÚ nám už ukázalo, že prísľuby výhod znejú falošne v ušiach zamestnancov i cestujúcich.

Väčšina týchto dohôd sleduje skrytý cieľ otvorenia trhu a liberalizácie odvetvia, motivovaný voľnou hospodárskou súťažou (s ignorovaním jej deformácií); výhody, ktoré z toho môžu čerpať najsilnejšie spoločnosti; falošné environmentálne riešenie znižovania emisií uhlíka a zahrnutie leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Po tom, ako 1. decembra 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, sa rozšírili podmienky, za ktorých sa požaduje súhlas Parlamentu na uzatvorenie medzinárodnej dohody. Dohody o leteckej doprave v súčasnosti patria práve do tejto kategórie. Predtým sa o takýchto dohodách s Parlamentom len konzultovalo. Nové právomoci Parlamentu stanovené Lisabonskou zmluvou však prinášajú i nové povinnosti.

Zastávam názor, že Parlament musí byť schopný sledovať priebeh rokovaní predtým, než bude konfrontovaný s možnosťou prijať alebo odmietnuť konečné znenie jednotlivých medzinárodných dohôd. Navyše, relevantné kritériá pre letecké dohody s tretími krajinami by mali zahŕňať možnosť vyváženého prístupu na trhy a k investičným príležitostiam, rovnako ako spravodlivú hospodársku súťaž v oblasti štátnych dotácií a environmentálnych a sociálnych štandardov.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Nové právomoci zavedené Lisabonskou zmluvou znamenajú, že aj my sa smieme vyjadriť k záležitostiam leteckého priestoru ako súčasti dohôd o leteckej doprave. Správa zdôrazňuje spravodlivú hospodársku súťaž, a preto aj potrebu sledovať – okrem iného – využívanie štátnych zdrojov so súčasným zohľadňovaním environmentálnych otázok a so zaistením vysokej úrovne práv cestujúcich. Podporujeme všetky tieto opatrenia, a preto správa získala môj hlas.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Vyjadril som súhlas s týmto dokumentom, pretože Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila podmienky, za ktorých sa vyžaduje súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sa vzťahujú na oblasť, na ktorú sa uplatňuje riadny legislatívny postup. So zreteľom na túto zmenu sa Výbor pre dopravu a cestovný ruch rozhodol vypracovať iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah a o postupy, ktoré by výbor mohol prijať s cieľom zabezpečiť, aby bol dobre informovaný v priebehu rokovaní a mal príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu, predtým, než má poskytnúť súhlas.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Na dnešnej schôdzi som hlasoval za správu pána Simpsona o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy. Po nadobudnutí platnosti zmluvy Parlament 1. decembra 2009 dokonca získal právomoc vyjadriť súhlas s dohodami, ktoré sa vzťahujú na odvetvia, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup. Ide o významný krok vpred najmä v súvislosti s údajným nedostatkom demokracie EÚ, ak zvážime, že predtým sa s Parlamentom – orgánom, demokraticky zvoleným európskymi občanmi – o takýchto dohodách konzultovalo až po ich uzavretí. Od Komisie preto očakávame, že zareaguje na našu požiadavku, aby udržiavala tok informácií a poskytovala príslušnému výboru komplexné informácie o úmysle navrhnúť rokovania s cieľom uzavretia, pozmenenia a doplnenia medzinárodných dohôd o leteckej doprave, aby Parlament ako celok mohol vyjadriť stanovisko na základe úplnej znalosti faktov.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Lisabonská zmluva zavádza nové parlamentné kompetencie, čím udeľuje Európskemu parlamentu väčšie rozhodovacie právomoci spolu s povinnosťou zaisťovať hladký priebeh obchodu, poskytovať informácie a ručiť za bezpečnosť občanov. Regulačné zbližovanie medzi príslušnými výbormi Európskeho parlamentu, vzájomné uznávanie noriem bezpečnosti a zaistenie čo najvyššej úrovne medzinárodných dohôd o leteckej doprave poskytuje z logistického i hospodárskeho hľadiska výhody cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy, ako aj aerolíniám.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, podľa ktorej komplexné dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať veľké výhody cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám prostredníctvom prístupu na trh i regulačného zbližovania na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy, za predpokladu splnenia určitých noriem a podmienok.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Podľa Lisabonskej zmluvy sa pri dohodách o leteckej doprave vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, pretože sa vzťahujú na odvetvie, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup. Súhlasíme s myšlienkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali z obsahového hľadiska posudzovať dohody o leteckej doprave. Navyše by mal výbor byť dobre informovaný v priebehu rokovaní a dostať príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu, predtým než má poskytnúť svoj súhlas. Parlament teda musí celý proces sledovať už od začiatku. Komplexné dohody so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu poskytovať významné výhody tým, že prinášajú zlepšenie služieb, pokiaľ ide o rôznorodosť a náklady, európskym cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy a ponúkajú aerolíniám nové príležitosti na dosahovanie zisku. Konvergencia právnych predpisov môže významne podporiť spravodlivú hospodársku súťaž. Napokon zastávame názor, že je dôležité začať rokovania s významnými obchodnými partnermi v Ázii vrátane Čínskej ľudovej republiky a Indie, pretože hospodársky rast celého tamojšieho regiónu ešte viac zvyšuje dôležitosť takýchto dohôd z hľadiska rozvoja svetového obchodu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Prijatie Lisabonskej zmluvy rozšírilo počet prípadov, v ktorých sa vyžaduje súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o službách leteckej dopravy, pretože sa vzťahujú na oblasť, na ktorú sa uplatňuje riadny legislatívny postup. Výbor pre dopravu a cestovný ruch sa preto rozhodol predložiť iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah a o postupy, ktoré by výbor mohol prijať, aby bol dobre informovaný v celom priebehu rokovaní a mal príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu, predtým ako mu bude predstavené konečné rozhodnutie, ktoré by mohol len prijať alebo zamietnuť. Nové právomoci Parlamentu, ustanovené Lisabonskou zmluvou, prinášajú novú povinnosť zaistiť, že Parlament a jeho príslušný výbor budú dobre informovaní o príprave dohôd, ku ktorým sa následne bude vyžadovať súhlas Parlamentu. To znamená aj zodpovedajúcu povinnosť dôkladnejšie sledovať priebeh rokovaní. Tieto predpoklady preto treba mať na pamäti, keď sa v budúcnosti bude rokovať o medzinárodných dohodách.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Správa sa zaoberá rámcom hodnotenia jednotlivých dohôd o leteckej doprave, pričom zohľadňuje zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou; tento rámec sa bude využívať pri všetkých budúcich rokovaniach, prijímaní dohôd a ich parlamentnom schvaľovaní (vyjadrením súhlasu). Medzi relevantné kritériá hodnotenia dohôd o leteckej doprave s tretími krajinami patrí vyvážený prístup na trh a k investičným príležitostiam, ako aj spravodlivá hospodárska súťaž, pokiaľ ide o verejné dotácie, sociálne a environmentálne normy. Hlasoval som za správu.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Komplexné dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať výhody nielen prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám, ale aj cestujúcim. Také dohody predovšetkým zaručujú všetkým aerolíniám z EÚ rovnaké práva. Budú sa tiež uplatňovať prísne normy bezpečnosti leteckej dopravy, ktoré sú životne dôležité pre cestujúcich, posádku a celé odvetvie letectva. Vzhľadom na výhody spomenutých dohôd si myslím, že je vhodné stanoviť všeobecné zásady, ktoré sa budú používať pri posudzovaní dohôd o leteckej doprave. Je dôležité, aby každá dohoda uvoľnila alebo odstránila obmedzenia prístupu na trh a k investičným príležitostiam, dodržiavala a posilňovala sociálne a environmentálne normy, poskytovala primerané záruky ochrany údajov a súkromia, začlenila vzájomné uznávanie noriem bezpečnosti a zaručila vysokú úroveň práv cestujúcich. Pozornosť by sa mala upriamiť na to, že Komisia musí okamžite konať v riešení otázky preletov nad Sibírou a začať rokovania o medzinárodných dohodách o leteckej doprave s Japonskom a Ruskom.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť dňa 1. decembra 2009, rozšírila počet prípadov, kde sa vyžaduje súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o službách leteckej dopravy, pretože sa vzťahujú na oblasť, na ktorú sa uplatňuje riadny legislatívny postup. Predtým boli nutné len konzultácie s Parlamentom o týchto dohodách. Vzhľadom na túto zmenu sa Výbor pre dopravu a cestovný ruch rozhodol vypracovať iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by Parlament mal posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah, namiesto toho, aby mu bolo predložené konečné rozhodnutie, ktoré by mohol len prijať alebo zamietnuť. Nové právomoci Parlamentu, ustanovené Lisabonskou zmluvou, prinášajú novú povinnosť zaistiť, že Parlament a jeho príslušný výbor budú dobre informovaní o príprave dohôd, ku ktorým sa následne bude vyžadovať súhlas Parlamentu. To znamená aj zodpovedajúcu povinnosť dôkladnejšie sledovať priebeh rokovaní. Možnosti opísané v tejto správe, za ktorú som hlasovala, sa dajú vnímať ako zoznam prvkov, ktoré sa dajú uplatniť v závislosti od osobitých okolností každej dohody.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa posilnila úloha Parlamentu pri uzavieraní medzinárodných dohôd. Výbor pre dopravu a cestovný ruch sa rozhodol vypracovať iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah a o postupy, ktoré by výbor mohol prijať s cieľom zabezpečiť, aby bol dobre informovaný v priebehu rokovaní a mal príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu, predtým než má poskytnúť svoj súhlas.

Tieto dohody sa dajú rozdeliť na tri kategórie: horizontálne dohody, ktoré zlaďujú existujúce bilaterálne dohody; komplexné dohody, ktorých cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž; a napokon dohody o bezpečnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti civilnej leteckej dopravy. Správa ďalej odporúča súbor kritérií na hodnotenie obsahu dohôd vrátane vyváženého prístupu na trh a k investičným príležitostiam, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o verejné, environmentálne a sociálne dotácie. Hlasoval som za správu, aby sa udržala priebežná informovanosť a mohli sa lepšie analyzovať silné a slabé stránky týchto dohôd.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Pretože Lisabonská zmluva zväčšila rozsah právomocí Parlamentu vo vzťahu k prijímaniu medzinárodných dohôd, v priebehu nového vymedzenia jeho postavenia je nevyhnutné ponúknuť nové podoby právneho rámca jeho činnosti. To je súvislosť, v ktorej sa objavuje táto správa. Keďže Parlamentu dnes už prislúchajú aj právomoci v oblasti dohôd o leteckej doprave, je dôležité zaistiť, aby mal v celom priebehu rokovaní prístup k informáciám. Skutočne sa nemôže vo veci angažovať až v samotnom závere, čím by sa jeho činnosť obmedzila na jednoduché vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu s konečným riešením bez toho, že by mal k dispozícii celý rad významných ukazovateľov, podľa ktorých by prijal uvážené rozhodnutie. Vzhľadom na potrebu zapojiť Parlament do celého priebehu treba tiež upriamiť pozornosť – hoci len vo všeobecnosti – na hľadiská, akými sú napríklad podmienky, za ktorých sa budú poskytovať informácie, alebo etapy, v ktorých by sa mali sprístupňovať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu. Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, rozšírila okruh oblastí, v ktorých sa vyžaduje súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie teraz patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sa vzťahujú na oblasť, na ktorú sa uplatňuje riadny legislatívny postup. Predtým sa s Parlamentom v súvislosti s týmito dohodami iba konzultovalo. So zreteľom na túto zmenu sa Výbor pre dopravu a cestovný ruch rozhodol vypracovať iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah a o postupy, ktoré by výbor mohol prijať s cieľom zabezpečiť, aby bol dobre informovaný v priebehu rokovaní a mal príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu, predtým než má poskytnúť svoj súhlas.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Správa stanovuje niektoré všeobecné zásady dobrej komunikácie medzi Parlamentom a Komisiou pri prijímaní medzinárodných dohôd o leteckej doprave a vývoji spoločných metód hodnotenia týchto dohôd. Vďaka Lisabonskej zmluve získal Parlament dodatočné právomoci a príslušnú zodpovednosť: po novom musí podrobnejšie sledovať priebeh rokovaní a uzavieranie dohôd o leteckej doprave. Vzhľadom na dôležitosť takýchto dohôd – najmä pokiaľ ide o zaručenie kvalitnejších služieb pre cestujúcich a nových príležitostí pre prevádzkovateľov – bude užitočné, že Parlament už na začiatku bude Komisiu informovať o svojich záujmoch a hodnotiacich kritériách a nebude musieť čakať na ukončenie rokovaní.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Lisabonská zmluva priznala Parlamentu väčšie právomoci, medzi ktoré patrí aj to, že pri uzavieraní medzinárodných dohôd sa vyžaduje súhlas Parlamentu. Výbor pre dopravu a cestovný ruch musí dosť často vyhodnocovať rôzne dohody o leteckej doprave a zaoberať sa nimi. Myslím si, že táto správa významne podporí a zjednoduší prácu Výboru pre dopravu a cestovný ruch, lebo zdôrazňuje všeobecné zásady hodnotenia dohôd o leteckej doprave z hľadiska obsahu i opatrení.

Táto správa navyše pomôže pri objasnení rôznych dohôd o leteckej doprave a ich čo najjednoduchšom spracovaní, pričom uvádza, ktorým kritériám by sme mali venovať pozornosť a ktoré hľadiská by sme mali dlhodobejšie sledovať. Okrem toho správa pomôže pri uplatňovaní procesu napredovania pri uzatváraní dohôd o leteckej doprave a uvádza etapy, počas ktorých sa budú dohodami zaoberať rôzne inštitúcie. Myslím si, že táto správa je nevyhnutná, preto som podporila jej prijatie.

  Brian Simpson (S&D), písomne. – Táto správa poskytuje rámec, ktorý sa má založiť, aby si Parlament mohol v súlade s Lisabonskou zmluvou plniť povinnosti v súvislosti s medzinárodnými dohodami o leteckej doprave. Výboru pre dopravu a cestovný ruch záležalo na tom, aby nás uistil, že pri prerokúvaní jednotlivých dohôd s jednotlivými zvrchovanými krajinami dáva Parlament spravodajcom k dispozícii rovnaké postupy a usmernenia, aby nám poskytol jednotný prístup a umožnil zváženie dôležitých hľadísk vrátane relevantných bezpečnostných a sociálnych podmienok. Budem hlasovať za svoju správu a dúfam, že ju podporí aj Parlament, aby sa navrhnutý rámec mohol začať používať.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy zaviedlo nové oblasti, v ktorých sa vyžaduje súhlas Parlamentu s uzavretím medzinárodnej dohody. Do tejto kategórie patria aj dohody o leteckej doprave, pretože sú súčasťou riadneho legislatívneho postupu. Znamená to, že bude nevyhnutné Parlament pravidelne informovať, aby sa zaistilo koordinované hodnotenie celého priebehu rokovaní a aby Parlament zároveň mohol vyjadrovať svoje názory a priority.

Táto správa obsahuje usmernenia o tom, ako treba z hľadiska obsahu a postupov, ktoré sa majú prijať, analyzovať dohody o leteckej doprave. Predstavuje tri kategórie dohôd pokrývajúcich rôzne ciele, konkrétne horizontálne dohody, komplexné dohody a dohody o bezpečnosti.

Hlasujem za túto dohodu, keďže považujem za kľúčové, že stanovisko, ktoré prijala Európska komisia a ktoré správa zdôrazňuje, vyjadruje požiadavku, aby Parlament pravidelne sledoval celý priebeh pomocou výmeny informácií a aby Komisia aspoň raz za tri roky predkladala správy analyzujúce silné a slabé stránky existujúcich dohôd. Dohody by sa mali prijímať vďaka úspešnej medziinštitucionálnej dohode, ktorá európskym inštitúciám umožní aktívnu účasť v celom procese.

  Niki Tzavela (EFD), písomne. – (EL) Hlasovala som za správu pána poslanca Simpsona o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy, pamätajúc na to, že Parlament dnes pri rokovaniach o medzinárodných dohodách nesie väčší podiel zodpovednosti. Dohody o leteckej doprave s tretími krajinami tiež pomáhajú pri rozvoji medzinárodnej leteckej dopravy a ochrane právnej istoty.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Výsledkom nových právomocí, ktoré Parlament získal podľa Lisabonskej zmluvy, je, že v budúcnosti sa budú Parlamentu častejšie na vyhodnotenie a schválenie predkladať medzinárodné dohody o leteckej doprave. Pán spravodajca preto navrhuje stanovenie niektorých všeobecných zásad, aby sa uľahčili a tiež skvalitnili takéto hodnotenia. Hoci v zásade uznáva výhody takýchto dohôd, nevyhýba sa diferencovanému prístupu a na viacerých miestach požaduje konštruktívny dialóg medzi Komisiou a Parlamentom.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Vítam výsledky dnešného hlasovania najmä vzhľadom na to, že som bol spravodajcom pre mimoriadne dôležitý dokument o dohode o leteckej doprave medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Trhy s leteckou dopravou v Európskej únii a v Spojených štátoch tvoria spolu asi 60 % svetovej leteckej dopravy. Budúce otvorenie trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a USA na nediskriminačnom základe ponúkne kvalitnejšie služby cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy, prinesie značné hospodárske výhody a vytvorí pracovné miesta. Žiaľ, Európsky parlament sa nezúčastnil rokovaní o dohode medzi EÚ a USA, a tak nemal možnosť ovplyvniť obsah dokumentu. To je neprijateľná situácia. Súhlasím preto s hlavnou myšlienkou správy pána Simpsona o medzinárodných dohodách o leteckej doprave, ktorú sme dnes prijali. Európsky parlament sa má rokovaní zúčastňovať od samého začiatku, prípadne má byť aspoň po celý čas informovaný o ich priebehu.

Odporúčanie do druhého čítania: Saïd El Khadraoui (A7-0171/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Podporujem túto správu vzhľadom na nové prvky zavedené Radou, najmä pokiaľ ide o vyčleňovanie zdrojov, väčšiu transparentnosť a podnety na obnovu vozového parku, kapacitu vozidiel a možnosť účinnejšej diferenciácie infraštruktúry. Systém Eurovignette III umožní členským štátom (ak si to budú želať) vyberať od užívateľov ciest poplatky za externé náklady – konkrétne spojené so znečistením (ovzdušie, hluk) – tak, aby sa v odvetví cestnej dopravy zaviedla zásada „znečisťovateľ platí“. V očakávaní bielej knihy v súčasnosti plánované právne predpisy požadujú od členských štátov a Komisie, aby urobili ďalšie kroky smerom k dopravnému systému, ktorý sa bude v zvýšenej miere vyznačovať udržateľnosťou, interoperabilitou a zosúladeným systémom poplatkov, internalizujúcim väčšie množstvo externých nákladov.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) V podobe navrhovanej smernice o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (smernice o Eurovignette) dostanú členské štáty možnosť zaviesť poplatky za znečistenie ovzdušia a hluk spôsobený cestnou dopravou. Cieľom tohto opatrenia uplatňujúceho zásadu „znečisťovateľ platí“ je motivovať postupnú obnovu vozového parku nákladných automobilov, ktoré premávajú na našich cestách. Mohlo by tiež predstavovať nový zdroj financovania ekologickejších druhov dopravy, napríklad železnice a vodných ciest. Preto som hlasovala za správu pána El Khadraouiho. Vyzývam však členské štáty, aby pri zavádzaní systému Eurovignette postupovali zdržanlivo: nesmie ohroziť obchodnú a finančnú situáciu nákladných dopravcov ani podnikov využívajúcich ich služby.

  Liam Aylward (ALDE), písomne. – (GA) Väčšina írskeho tovaru predávaného na trhu EÚ sa prepravuje po cestnej sieti, preto som hlasoval proti opatreniam odporúčaným v tejto správe – spôsobili by totiž nadmerné náklady írskym nákladným dopravcom, vývozcom a výrobcom. Smernica o Eurovignette už zahŕňa poplatky, no členské štáty nemajú povinnosť ich výberu. Systém Eurovignette sa v súčasnosti uplatňuje na 15 000 km európskych diaľnic vrátane polovice spoplatňovaných diaľnic v EÚ. Hoci súhlasím s tým, že treba riešiť otázku znečistenia ovzdušia a hluku a povzbudzovať ľudí, aby používali ekologickejšie vozidlá, ak by sa smernica rozšírila a zahŕňala poplatky za znečistenie ovzdušia a hluk, írski nákladní dopravcovia vyvážajúci írsky tovar do Európy by tým veľmi utrpeli.

Množstvo írskeho tovaru sa vyváža do zahraničia a dodatočné náklady navrhnuté v správe by mohli spôsobiť obrovské škody írskym vývozným a prepravným spoločnostiam a zároveň zasadiť smrteľný úder tým malým podnikom, ktoré v súčasnosti dosahujú iba nízku maržu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto spoločné stanovisko o smernici o Eurovignette, predložené v druhom čítaní Radou a Parlamentom. Hlavnými cieľmi smernice je umožniť členským štátom spoplatnenie používateľov ciest za niektoré externé náklady, inými slovami, zaviesť zásadu „znečisťovateľ platí“, ako aj sprístupniť členským štátom dodatočné možnosti zvyšovania účinnosti vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov. Vítam ciele znižovania znečistenia a zavedenia zásady „znečisťovateľ platí“ v oblasti cestnej dopravy. Podporil som tiež návrh, aby sa príjmy získané z poplatkov v rámci systému Eurovignette vyčlenili na investície do cestnej infraštruktúry a využívali na zvyšovanie ekologickosti dopravy. Podpora trvalo udržateľnej dopravy je kľúčovým prvkom spoločnej dopravnej politiky. V tomto smere by sme mali znižovať príspevok dopravného odvetvia k zmene klímy a negatívny vplyv dopravy, konkrétne preťaženia, ktoré je prekážkou mobility, ako aj znečistenie ovzdušia a hluk, ktoré poškodzujú zdravie a životné prostredie.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hoci vítam dohodu, ktorá sa dosiahla o smernici o Eurovignette, k úplnej spokojnosti mám ďaleko. Podporou kompromisu, ktorý dosiahli Parlament a Rada, uzatvárame dlhoročné rokovania. Ide určite o krok správnym smerom, no je to minimalistická dohoda, ktorej sa vylámali zuby! Členské štáty naozaj majú len možnosť, no vonkoncom nie povinnosť spoplatňovať ťažké nákladné vozidlá za externé náklady, ktoré spôsobujú. Samotnú myšlienku sa podarilo nepochybne zakotviť, a to je to skutočne pozitívne, vďaka čomu som mohol hlasovať za kompromis. Zavedením zásady „znečisťovateľ platí“ pre ťažké nákladné vozidlá smernica pripravuje cestu na to, aby sa v našich verejných politikách uznala internalizácia externých nákladov spôsobovaných dopravou. Zásada transparentnosti príjmov a investícií sa takisto stala oficiálnou, čo – dúfame – bude precedensom pri hodnotení verejných politík: členské štáty skutočne budú musieť podávať pravidelné správy Komisii. Poľutovaniahodný je však nízky limit vyčlenenia príjmov v prospech transeurópskych sietí (15 %). Okrem toho budeme musieť zaistiť, aby členské štáty dodržiavali záväzok investovať príjmy do trvalo udržateľných projektov.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Správa, o ktorej dnes diskutujeme, je neobyčajne dôležitá, pretože obsahuje pozmenenie a doplnenie smernice 1999/62/ES o spoplatnení ťažkých nákladných vozidiel. Myslím si, že predloženie tohto návrhu novej smernice – ktorý je výsledkom kompromisu medzi maďarským predsedníctvom, Komisiou a Parlamentom – veľmi poškodzuje talianske hospodárstvo, pretože Taliansko prepravuje približne tretinu – alebo okolo 200 miliárd EUR ročne – všetkého predávaného tovaru prepravovaného na európskych cestách.

Keď sa smernica zavedie v európskych krajinách tranzitu, na tovar dovážaný do Talianska a vyvážaný z Talianska sa uvalí bremeno dodatočných poplatkov. Pripájam sa k veľmi kritickému názoru talianskej vlády: domnieva sa, že v období veľkých hospodárskych ťažkostí, aké v súčasnosti prežívame, politické rozhodnutie o zásahu proti hospodárskemu odvetviu, ktoré je oporou nášho trhu, nie je ani zďaleka rozumné. Drobné ústupky, ktoré sme kompromisom dosiahli, podľa môjho názoru nemajú skutočný vplyv na text, ktorý mimoriadne poškodzuje taliansky systém a odvetvie nákladnej dopravy. Účinnosť opatrenia sa navyše nepreukázala: cestná doprava a príslušné náklady súvisiace so znečistením budú naďalej narastať, pokým sa nerozvinie sieť intermodálnej infraštruktúry.

  John Bufton (EFD), písomne. – Hlasoval som proti tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, pretože nesmieme Komisii dovoliť zakladať mechanizmy na zvyšovanie príjmov, dokonca ani pomocou nepriamych poplatkov, a najmä bez jednomyseľného súhlasu Rady. V Spojenom kráľovstve sa v súčasnosti nehlásime k systému Eurovignette. Vláda vo Westminsteri však skúma spoplatnenie ťažkých nákladných vozidiel v súlade s európskymi právnymi predpismi do roku 2015. Komisia si pritom vyhradila právo zmeniť do roku 2013 uhlíkové poplatky na povinné. Neželám si, aby občania Spojeného kráľovstva akýmkoľvek spôsobom prispievali k akejkoľvek podobe zdanenia zo strany EÚ.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Spoplatňovanie ťažkých nákladných vozidiel je opatrenie, ktoré trestá odľahlé krajiny EÚ, napríklad Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko. Vo všeobecnosti sú to krajiny, na ktoré najviac doľahla finančná kríza, ktorá viedla k fiškálnej a hospodárskej kríze. Vzhľadom na to hlasujem proti predloženej správe, pretože si myslím, že nevyvážené zavedenie takýchto poplatkov je nespravodlivé, keďže odľahlé krajiny by tvorili najväčšiu časť príjmov v prospech krajín strednej Európy.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som proti správe pána El Khadraouiho o spoplatnení ťažkých nákladných vozidiel, pretože návrh umožňuje zavedenie tarifných prekážok, čo zvýši náklady prevádzkovateľov nákladnej dopravy v pohraničných členských štátoch. Smernica tiež umožňuje, aby členské štáty namiesto poplatkov ponúkli kompenzáciu, čo by mohlo mať za následok deformáciu hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi z rôznych členských štátov EÚ.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Parlament práve vyjadril súhlas s novými pravidlami o poplatkoch za cestnú dopravu, čím umožnil zaistenie rozvoja a financovania vhodnejšej dopravnej politiky s ohľadom na environmentálne požiadavky súvisiace so znečistením a hlukom. Hoci budú cestní nákladní dopravcovia odteraz nútení hradiť náklady spojené so znečistením ovzdušia a s hlukom spôsobeným nákladnými vozidlami, členským štátom takisto pribúda nová povinnosť opätovne investovať tržby získané poplatkami do celoeurópskych dopravných sietí, predovšetkým do účinnejších a ekologickejších dopravných systémov. Poplatky sú krokom vpred, no samy osebe nestačia. Je načase, aby sa členské štáty zaviazali uplatňovať skutočnú politiku rozvoja nákladnej dopravy, teda dôsledne využívať celú infraštruktúru železničnej a cestnej dopravy.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Európsky parlament dnes veľkou väčšinou schválil revíziu smernice o Eurovignette. Text stanovuje, že ťažké nákladné vozidlá budú hradiť náklady za znečistenie ovzdušia a hluk, ktoré spôsobujú. Dnes schválená dohoda v podstate oprávňuje členské štáty spoplatňovať cestných nákladných prepravcov popri poplatkoch za používanie diaľničnej infraštruktúry aj za náklady súvisiace s hlukom a znečistením ovzdušia.

Hoci ide o významnú revíziu, predstavuje len malý krok správnym smerom, pretože nariadenia sú nezáväzné. Naďalej preto očakávam predkladanie nových návrhov, ktoré by nové opatrenia zmenili na povinné, ktoré by do nich zahrnuli celú hodnotu spôsobeného poškodenia životného prostredia a ktoré by zásadu „znečisťovateľ platí“ rozšírili na všetky druhy dopravy.

Text tiež nalieha, aby sa skutočne využívali príjmy z výberu mýta. V tomto smere Parlament zaviazal členské štáty, aby časť výnosov z výberu mýta investovali do zlepšovania plynulosti dopravy a infraštruktúry mobility. Malo by tiež byť možné vyčleniť prostriedky získané poplatkami napríklad na projekty znižujúce znečistenie ovzdušia či dokonca hladinu hluku.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som proti správe o spoplatňovaní ťažkých nákladných vozidiel, pretože si myslím, že výber poplatkov za používanie infraštruktúry by mohol nepriaznivo ovplyvniť európske hospodárstvo najmä v odľahlých krajinách. Vzhľadom na to, že v odvetví cestnej dopravy sa už vyberajú rôzne dane a poplatky (najmä spotrebné dane na pohonné hmoty), a s ohľadom na súčasnú hospodársku situáciu si myslím, že by sa mala zvážiť internalizácia nákladov odvetvia, aby si tieto opatrenia vyslúžili širší konsenzus medzi rôznymi zainteresovanými stranami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Revízia smernice o Eurovignette požaduje, aby sa ťažké nákladné vozidlá premávajúce na európskych diaľniciach podriadili zásade „znečisťovateľ platí“, čo členským štátom umožní zahrnúť do vnútroštátneho mýta náklady spôsobené hlukom a znečistením ovzdušia. Pravdepodobná výška dodatočných nákladov je tri až štyri centy na vozidlo a kilometer. V čase, keď je európske hospodárstvo slabé a konkurencieschopnosť dôležitá ako nikdy predtým, môže táto zásada spôsobiť ďalšie zdraženie nákladnej dopravy najmä pre odľahlé krajiny, ktoré si cenu za dopravu musia priratúvať k cene za tovar. Tieto krajiny sú nútené hradiť nielen náklady na pohonné hmoty, ale okrem nich budú odteraz musieť znášať aj dodatočné náklady na mýta, čím stratia konkurencieschopnosť. Bez toho, aby som sa snažil zľahčovať otázku ochrany životného prostredia: nezdá sa mi, že je dnes pravý čas zaťažiť európske podniky novými poplatkami.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Spoplatňovanie ťažkých nákladných vozidiel je opatrenie, ktoré trestá odľahlé krajiny EÚ, pričom zároveň vytvára dodatočné príjmy pre krajiny strednej Európy. Text, ktorý je výsledkom trojstranných rokovaní, je pre Portugalsko menej nepriaznivý v porovnaní s návrhom Výboru pre dopravu a cestovný ruch, pretože znižuje diferenciáciu na 175 % a obdobie dopravnej špičky na výber poplatkov na päť hodín, pričom predlžuje vyňatie ekologickejších vozidiel o ďalší rok, teda celkovo na štyri roky. Vyberanie tohto poplatku však zostane skutočnosťou a odľahlým krajinám v EÚ spôsobí nárast existujúcich nákladov. Tieto nové ustanovenia smernice o Eurovignette umožnia členským štátom popri poplatku za infraštruktúru spoplatniť ťažké nákladné vozidlá aj vo výške rovnajúcej sa nákladom spôsobeným hlukom a znečistením ovzdušia dopravou. Pravdepodobná priemerná výška dodatočných nákladov dosiahne tri až štyri centy na vozidlo a kilometer. Pre ekologickejšie vozidlá bude naďalej platiť výnimka. Hlasoval som proti návrhu v tejto správe, pretože si myslím, že spôsobí škodu odľahlým členským štátom.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Veľmi vysoká závislosť od cestnej dopravy je skutočný problém, pričom v Portugalsku je závislosť od tohto druhu dopravy v porovnaní s priemerom EÚ ešte vyššia. Či už z dôvodov ochrany životného prostredia, alebo z dôvodov verejného zdravia (vzhľadom na vysokú úroveň znečistenia spojeného s cestnou dopravou), alebo aj z energetických dôvodov súvisiacich s klesajúcimi zásobami ropy a rastúcou zložitosťou prístupu k tejto komodite je nevyhnutné podporovať diverzifikáciu druhov nákladnej dopravy a orientovať sa predovšetkým na železnicu. K takejto investícii však nedochádza – naopak, v niektorých krajinách vrátane Portugalska sme skôr svedkami zanedbávania tohto druhu dopravy, ktoré má následkom liberalizácie a privatizácie rastúcu tendenciu. Správa sa zaoberá niektorými zo spomenutých otázok, no napokon sa uspokojuje so snahou o zavedenie novej dane na ťažké nákladné vozidlá, ktorá sa má pridať k existujúcim poplatkom, hoci niektoré z nich sa v Portugalsku len nedávno zvýšili. Účinnosť nových poplatkov, pokiaľ ide o plnenie deklarovaných cieľov, je otázna, pričom tieto poplatky predstavujú dodatočné bremeno a môžu spôsobiť, že vzhľadom na dnešnú hospodársku a spoločenskú krízu mnohé podniky skrachujú.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uvedomujeme si, že veľmi vysoká závislosť od cestnej dopravy je skutočný problém, pričom v Portugalsku je závislosť od tohto druhu dopravy v porovnaní s priemerom EÚ ešte vyššia. Situácia sa musí zmeniť: či už z dôvodov ochrany životného prostredia, alebo z dôvodov verejného zdravia (vzhľadom na vysokú úroveň znečistenia spojenú s cestnou dopravou), alebo aj z energetických dôvodov súvisiacich s klesajúcimi zásobami ropy a rastúcou zložitosťou prístupu k tejto komodite.

Preto je nevyhnutné podporovať diverzifikáciu druhov nákladnej dopravy a orientovať sa predovšetkým na železnicu. Niektorým krajinám sa však nielen nedarí takto preorientovať, no v niektorých z nich vrátane Portugalska sme skôr svedkami zanedbávania tohto druhu dopravy, ktoré má následkom liberalizácie a privatizácie rastúcu tendenciu.

Táto správa sa zaoberá niektorými zo spomenutých otázok, no napokon sa uspokojuje so snahou o zavedenie novej dane na ťažké nákladné vozidlá, ktorá sa má pridať k existujúcim poplatkom, hoci niektoré z nich sa v Portugalsku len nedávno zvýšili, napríklad „tieňové mýta“. Účinnosť nových poplatkov, pokiaľ ide o účinné plnenie deklarovaných cieľov, je otázna, pričom predstavujú dodatočné bremeno a môžu spôsobiť, že vzhľadom na dnešnú hospodársku a spoločenskú krízu mnohé podniky skrachujú.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Od prijatia stanoviska Európskeho parlamentu k smernici Eurovignette III v prvom čítaní uplynul istý čas. Smernica by mala umožniť členským štátom – ak si to želajú – vyberať od užívateľov ciest poplatky za niektoré (obmedzené) externé náklady, a to tak, aby sa v odvetví cestnej dopravy konečne zaviedla tzv. zásada „znečisťovateľ platí“.

Poskytne tiež členským štátom dodatočné možnosti na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov, čo predstavuje lepší nástroj riadenia dopytu v odvetví dopravy. Tieto ciele potvrdilo stanovisko Rady a teraz je žiaduce zo strany Komisie podniknúť také kroky, ktoré by viedli k trvalo udržateľnému rozvoju dopravy, súčinnosti, harmonizovanému systému poplatkov a ďalšej internalizácii externých nákladov.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – Skutočnosť je taká, že tento návrh bude mať neúmerný vplyv na pohraničné členské štáty Európskej únie, napríklad Írsko, pretože členské štáty s centrálnou lokalitou budú mať možnosť prechodu na železnicu. Írska asociácia vývozcov odhaduje, že na nákladné vozidlo na ceste z Írska cez Holyhead a Dover do kontinentálnej Európy bude uvalený poplatok za použitie ciest vo výške 120 EUR a za externé náklady vo výške 30 EUR. To znamená, že v dôsledku tohto právneho predpisu sa spiatočná cesta zaťaží poplatkom vo výške 300 EUR. Medzi hlavné oblasti vývozu, ktorých sa to dotkne, patria farmaceutický priemysel, odvetvie IKT, obchod so zdravotníckymi prístrojmi, s mliečnymi a inými potravinovými výrobkami. Okrem toho odvetvie cestnej nákladnej dopravy v Írsku zamestnáva vyše 30 000 ľudí. Podstatou je, že nové poplatky zvýšia náklady na vývoz írskeho tovaru na európske trhy. Hlasoval som proti tejto správe, pretože EÚ by v súlade so stratégiou Európa 2020 mala hľadať spôsoby zvyšovania našej konkurencieschopnosti namiesto zavádzania právnych predpisov, ktoré našu konkurencieschopnosť ohrozujú.

  Roberto Gualtieri (S&D), písomne. – (IT) Parlamentné schválenie smernice o spoplatňovaní ťažkých nákladných vozidiel je krokom vpred pri ochrane zdravia európskych občanov a záväzkom zmierňovať škodlivé účinky znečistenia spôsobovaného takýmito vozidlami. Po prvý raz sa v tomto odvetví zaviedla zásada „znečisťovateľ platí“, aby sa povzbudilo používanie bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy, a teda propagovali alternatívy, napríklad železničná doprava. Pri dosiahnutom kompromise však treba patrične zohľadniť aj ochranu odvetvia nákladnej dopravy, ktoré nesmieme nadmerne znevýhodňovať. Členské štáty sa preto musia snažiť účinnejšie využívať príjmy získané v rámci systému Eurovignette, napríklad investovaním do zlepšovania infraštruktúry a používaním ekologickejších nákladných vozidiel, aby sa zaistilo, že výhody z tejto smernice budú užívať všetky dotknuté odvetvia.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu svojho kolegu Saïda El Khadraouiho o revízii právneho predpisu EÚ o systéme Eurovignette, ktorá umožní spoplatnenie ťažkých nákladných vozidiel. Po prvý raz sa na cestnú dopravu bude uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“ a bude možné spoplatniť ťažké nákladné vozidlá za hluk a znečistenie ovzdušia, ktoré spôsobujú používaním diaľnic v EÚ. Ide o novátorskú iniciatívu, ktorú vítam, lebo umožňuje zohľadnenie environmentálnych a sociálnych nákladov a neobmedzuje sa výlučne na náklady na infraštruktúru. Je však poľutovaniahodné, že ambiciózne plány Európskeho parlamentu na zavedenie prísnych environmentálnych požiadaviek brzdí Rada ministrov pod zámienkou nadmerných dodatočných nákladov. Napriek tomu všetkému je správa z hľadiska ochrany životného prostredia skutočným krokom vpred.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Podporil som tento dokument, pretože jeho cieľom je spoplatnenie ťažkých nákladných vozidiel v závislosti od denného času, kedy premávajú (či počas špičky alebo mimo nej), ako aj od vydávaného zvuku a objemu valcov. Aspoň 15 % prostriedkov získaných poplatkami sa investuje do iných projektov súvisiacich so znižovaním CO2. Je dobré, že sme dnes pripravení zmierňovať zmenu klímy a že v oblasti cestnej dopravy sa konečne snažíme uplatniť zásadu „znečisťovateľ platí“. Nepochybne to členským štátom poskytne dodatočné možnosti na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych systémov spoplatnenia ciest, čo znamená, že bude možné vytvoriť lepší nástroj na riadenie dopytu v odvetví dopravy. Napriek tomu si však myslím, že tieto nástroje sú hospodársky prínosné a výhodné len pre niekoľko centrálnych tranzitných členských štátov Európskej únie, a teda sú celkom nevýhodné či výrazne menej výhodné pre veľký počet členských štátov Európskej únie, ktoré sa nachádzajú na vonkajších (východných, južných, západných i severných) hraniciach EÚ. Preto si myslím, že by bolo užitočné, keby sme toto hľadisko vyhodnotili po všetkých stránkach, ešte raz ho zvážili a až potom prijali.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Chcel by som vyjadriť plnú podporu smernici o spoplatňovaní ťažkých nákladných vozidiel. Predovšetkým by som chcel podporiť ustanovenie, ktoré je veľmi dôležité pre životné prostredie v Európe. Dúfam, že nižšie poplatky za ekologickejšie vozidlá budú motivovať tých majiteľov dopravných spoločností, ktorí to dosiaľ neurobili, aby si obnovili vozový park. Aj plodiny rastúce v blízkosti intenzívne využívaných ciest by potom boli výrazne menej vystavované znečisteniu výfukovými splodinami. Za ďalšiu pozitívnu črtu považujem zvýšenie poplatkov za jazdu počas dopravnej špičky. Vďaka týmto obmedzeniam dosiahneme väčšiu bezpečnosť na cestách a lepšie podmienky jazdy pre všetkých používateľov ciest. Tieto obmedzenia tiež umožnia zlepšovanie stavu infraštruktúry, ktorá trpí najviac práve počas spomenutých hodín dopravnej špičky.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som proti navrhnutému kompromisnému textu, čo je stanovisko v súlade s postojom talianskej vlády, ktorá v Rade EÚ už vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom. Zavedenie ďalšieho systému zdanenia nákladných dopravcov zasadí veľmi ťažký úder odvetviu, ktoré je oporou talianskeho obchodného systému. Zvyšovanie nákladov znášaných týmto odvetvím znamená zvyšovanie záťaže spoločnosti ako takej a pokutovanie nášho tovaru, čo bude mať za následok zodpovedajúci pokles dopytu. Nemyslím si, že tento kompromis je správna odpoveď, najmä nie pre krajiny ako napríklad Taliansko, ktoré je východiskovým bodom dopravných tokov tvoriacich bohatstvo nášho národného systému. Treba ich chrániť určením vhodných nástrojov na boj proti znečisteniu ovzdušia a hluku, ktoré však zároveň budú brať náležitý ohľad na osobité štrukturálne a logistické vlastnosti krajiny.

  Agnès Le Brun (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za uznesenie o spoplatnení ťažkých nákladných vozidiel, pretože ratifikuje dohodu o revízii smernice o Eurovignette, ktorú bolo ťažké dosiahnuť. Cieľom tejto smernice z roku 1999, revidovanej v roku 2006, je harmonizovať spoplatnenie ťažkých nákladných vozidiel. Prijatá revízia je prvým krokom k internalizácii externých nákladov v cestnej doprave, a teda krokom k uvedeniu zásady „znečisťovateľ platí“ do praxe. Znečistenie ovzdušia spôsobené premávkou a hluk spôsobený premávkou tak budú spoplatnené elektronicky vo výške tri až štyri centy za kilometer v závislosti od emisnej triedy vozidla, typu cesty a úrovne kongescie. Táto revízia odteraz umožní lepšie riadenie dopravy prostredníctvom zvýšených poplatkov v čase dopravných špičiek (nie viac ako o 175 % v priebehu piatich hodín), ale umožňuje aj primerané zníženie poplatkov v čase minimálnej premávky, aby sa predišlo finančnému znevýhodneniu cestných nákladných dopravcov. Napokon, uznesenie nabáda členské štáty, aby využívali zvýšené objemy prostriedkov na financovanie určitých druhov projektov v oblasti udržateľnosti dopravy.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE), písomne. – (PL) Hlasoval som za systém Eurovignette, pretože si myslím, že riešenia tohto druhu môžu zabezpečiť úplnú harmonizáciu európskeho systému spoplatňovania ťažkých nákladných vozidiel, a tak uľahčiť hladký prejazd členskými štátmi bez zbytočného meškania. Začlenenie zásady „znečisťovateľ platí“ podľa môjho názoru zaistí zníženie znečistenia a hluku, ktoré spôsobujú ťažké nákladné vozidlá nevybavené motormi spĺňajúcimi normy Euro V a VI, keďže tieto motory nepodliehajú cestným poplatkom. Okrem toho bola stanovená zásada, že členské štáty si budú môcť určiť, ako použijú príjmy dosiahnuté výberom mýta, ale najmenej 15 % budú musieť použiť na finančnú podporu projektov siete TEN-T. To zabezpečí väčšiu udržateľnosť dopravy.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá reviduje pravidlá zdaňovania cestnej nákladnej dopravy v rámci systému Eurovignette, čo umožní členským štátom vyberať od dopravcov okrem diaľničného mýta aj poplatky za náklady na znečistenie ovzdušia a hluk. Smernica zaistí, že príjmy z týchto poplatkov sa budú využívať na zlepšovanie kvality dopravných systémov a znižovanie znečistenia.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami umožňuje členským štátom – ak si to želajú – vyberať od užívateľov ciest poplatky za niektoré externé náklady. To im poskytuje dodatočné možnosti na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov, čo predstavuje lepší nástroj riadenia dopytu v odvetví dopravy. Domnievame sa, že v období veľkých hospodárskych ťažkostí politické rozhodnutie o zásahu proti hospodárskemu odvetviu, ktoré je oporou nášho trhu, výlučne s cieľom získať peniaze nie je veľmi rozumné. Navyše spôsob, akým tento prístup znevýhodňuje geograficky okrajovejšie členské štáty, krajiny pôvodu, nakládky alebo určenia tovaru v prospech „stredových“ a tranzitných krajín, je neprijateľný. Napokon, pri tvorbe zásady sa nemyslelo na vplyv tohto opatrenia na dopravné toky, a teda na existujúce koncesie, čo znamená, že vzniká riziko presmerovania dopravy inde. Účinnosť tohto opatrenia sa nepreukázala: cestná doprava a s ňou spojené náklady na znečistenie naďalej porastú, a preto sme v rámci talianskej delegácie Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) proti tomuto opatreniu.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto smernica umožňuje členským štátom vyberať okrem poplatku za infraštruktúru aj mýto za ťažké nákladné vozidlá vo výške rovnajúcej sa nákladom na hluk a znečistenie ovzdušia spôsobené dopravou. Zásada „znečisťovateľ platí“ podľa mňa nie je riešením, keďže sa obmedzuje na to, že rozhodnutie ponecháva na trh. Povoľovanie a legitimizovanie znečisťovania, ak je pre firmu ekonomicky prijateľné, nie je cestou k trvalej udržateľnosti. Domnievam sa, že prioritou EÚ by malo byť zavedenie prísnejších opatrení proti znečisteniu spôsobenému ťažkými nákladnými vozidlami a rozhodné zameranie sa na železničnú nákladnú dopravu. Namiesto riešenia problému znečisťovania táto smernica zväčšuje nerovnosť medzi členskými štátmi tým, že kladie väčšiu záťaž na odľahlé krajiny ako Portugalsko, ktoré sú vývozcami, ale nepretínajú ich veľké dopravné trasy. Z uvedených dôvodov som hlasovala proti.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa si zaslúži uznanie za to, že vyžaduje zodpovednosť od členských štátov. Po prvé, vyžaduje zodpovednosť za úľavy, ktoré členské štáty poskytujú výrobcom malých nákladných vozidiel. To je dobrá vec, pretože tieto nezodpovedné praktiky sa musia skončiť. Po druhé, vyžaduje zodpovednosť za príjmy, ktoré vytvorí systém Eurovignette. Ani neprehľadnosť tam nemôže byť pravidlom. Tieto príjmy musia byť určené výlučne na environmentálne politiky. Je však poľutovaniahodné, že tento text nejde ešte ďalej. Neobsahuje takmer nič o úľavách poskytovaných výrobcom vozidiel z emisnej triedy Euro VI. Čo je ešte horšie, podporuje zapojenie systému Eurovignette do systému obchodovania s emisiami oxidu uhličitého. Hlasujem za tento text, aby som podporil ďalšiu prácu, ktorú treba vykonať, a aby som vyjadril súhlas so systémom Eurovignette a zároveň poľutovanie nad dvomi uvedenými vážnymi nedostatkami.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Záujmy životného prostredia nemožno nikdy ohrozovať, ale zároveň ich nemožno oddeliť od hospodárskych otázok, najmä nie teraz v čase krízy, ktorú stále prežívame a ktorá naďalej ničí krajiny južnej Európy, najmä našu krajinu Portugalsko. Vzhľadom na to nemôžem súhlasiť s prijatím zásady „znečisťovateľ platí“, keďže táto situácia bude mať veľký dosah na ľudí pracujúcich v odvetví nákladnej dopravy v odľahlých krajinách, predovšetkým v Portugalsku, ale nie v bohatších krajinách strednej a severnej Európy.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Systém Eurovignette III umožní členským štátom – ak si to želajú – vyberať od užívateľov ciest poplatky za externé náklady (vzduch, hluk, znečistenie), a to tak, aby sa v odvetví cestnej dopravy konečne zaviedla zásada „znečisťovateľ platí“. Vzhľadom na to, že daňový systém je neprehľadný a iracionálny, hlasoval som proti.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V časoch rastúcej globalizácie, keď sa masívne zväčšuje aj objem dopravy, práve členské štáty s citlivými regiónmi, ako je oblasť Álp, majú záujem vyberať od užívateľov ciest poplatky za niektoré externé náklady podľa zásady „znečisťovateľ platí“. Zároveň by to malo viesť ku vzniku nástroja lepšieho riadenia dopytu v odvetví dopravy. Táto správa presadzuje pragmatický prístup s cieľom zosúladiť početné a rozdielne požiadavky. V tejto súvislosti však nesmieme prehliadať rozličné iniciatívy na presadenie dlhých nákladných súprav, takzvaných gigalinerov alebo megalinerov, ktoré sú spojené s vysokými nákladmi na infraštruktúru. Ide aj o to, že reči o presune nákladnej dopravy z ciest na železnicu sú zatiaľ prázdnymi sľubmi. Nemali by sme na tieto faktory zabúdať, ani pokiaľ ide o myšlienku v návrhu na vyčleňovanie príjmov z poplatkov za infraštruktúru. Čo sa týka stimulov na obnovu vozového parku, musíme brať do úvahy aj to, že nesmieme jednostranne zaťažovať našich miestnych dopravcov a majiteľov vozidiel prísnymi environmentálnymi a bezpečnostnými predpismi, len aby ich nízkonákladoví konkurenti mohli jazdiť cez hranice v zhnitých starých vozidlách. Keďže však správa prináša v tejto súvislosti veľmi rozumné argumenty, hlasoval som za ňu.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Rozhodol som sa hlasovať proti tomuto návrhu, pretože by mal veľmi negatívny dosah predovšetkým na najmenších nákladných dopravcov. Áno, je správne bojovať proti znečisťovaniu a pokúšať sa znížiť dopravnú kongesciu, ale zavedenie ďalšieho zvýšenia daní podľa mňa rozhodne nie je najlepším riešením. Je možné, že po zavedení systému Eurovignette sa podarí prežiť iba najväčším nákladným dopravcom, teda tým, ktorí majú k dispozícii viac zdrojov.

Mnohým malým podnikom najmä v Taliansku hrozí, že by museli odísť z trhu v dôsledku nadmerných poplatkov, ktorým by čelili, a to by určite výrazne ovplyvnilo aj zamestnanosť. Preto dúfam, že ostatné európske krajiny zaujmú rovnaký postoj ako talianska vláda, ktorá už potvrdila, že nebude uplatňovať toto opatrenie. Kríza spôsobila odvetviu nákladnej dopravy veľké škody a táto nová daň podľa môjho názoru určite veľmi neprispeje k jeho obnove.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Nesúhlasím s návrhom na spoplatnenie ťažkých nákladných vozidiel v závislosti od znečistenia vzduchu a hluku. Mám pocit, že by bolo neprimerané zavádzať dodatočné daňové zaťaženie nákladných dopravcov, ktorých ťažko postihla finančná kríza. Poplatok nebude odrážať len náklady na cestnú infraštruktúru, kategóriu vozidla z hľadiska znečisťovania a dĺžku trasy, ale aj úroveň znečistenia, hluku a kongescie. Poplatky sa navyše nebudú uplatňovať len na diaľniciach v rámci transeurópskej cestnej siete, ale aj na ostatných diaľniciach a dôležitých cestách. Pozornosť treba upriamiť aj na skutočnosť, že takéto nariadenie bude mať negatívny vplyv na príjmy európskych cestných nákladných dopravcov a na predlžovanie dodacích lehôt. Z uvedených dôvodov dôjde k zvýšeniu dopravných nákladov a ceny nákladnej dopravy. Mýto môže navyše výrazne znížiť dopyt po cestnej doprave.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Výsledkom novej smernice o Eurovignette, ktorej zámerom je podporiť zavedenie harmonizovaných systémov spoplatnenia v členských štátoch s cieľom zvýšiť efektívnosť a zlepšiť environmentálne vlastnosti ťažkých nákladných vozidiel, bude znevýhodnenie niektorých okrajových členských štátov ako Taliansko, ktoré sú krajinami nakládky alebo určenia tovaru. Preto som hlasoval proti tejto správe, ktorou sa mení a dopĺňa smernica z roku 1999. Nová smernica namiesto zvýšenia konkurencie a stanovenia spoločných pravidiel vnútorného trhu deformuje hospodársku súťaž v prospech niekoľkých členských štátov, ktoré ležia v centre nákladnej dopravy v Európe. Pod zámienkou znižovania emisií CO2 sa zavádza daň, ktorej cieľom je odrádzať od cestnej dopravy v prospech železničnej a kombinovanej dopravy. Smernica, tak ako je koncipovaná, veľmi poškodzuje celý systém nákladnej dopravy v čase hospodárskej stagnácie, keď potrebujeme opatrenia na oživenie tohto odvetvia.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa predstavuje pragmatický prístup, aby sa už nezdržiavalo prijatie takzvanej smernice o Eurovignette III o vyberaní poplatkov za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. Zámerom je dosiahnuť najlepší možný kompromis medzi Parlamentom a Radou. Predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú výsledkom konzultácií s politickými stranami. Vzhľadom na to som hlasovala za túto správu, pretože umožní členským štátom – ak si to želajú – vyberať od užívateľov ciest aj poplatky za niektoré obmedzené externé náklady s cieľom zaviesť v odvetví cestnej dopravy zásadu „znečisťovateľ platí“. Poskytne členským štátom aj viac možností na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov, čo predstavuje lepší nástroj riadenia dopytu v odvetví dopravy. Tieto ciele potvrdilo stanovisko Rady. Stojí za to zdôrazniť návrh na vyčleňovanie príjmu z poplatkov za externé náklady a infraštruktúru, ktorý sa využije najmä v oblasti udržateľnosti dopravy a transeurópskych sietí. Účinné vyčleňovanie tohto príjmu, ktorým sa zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť, nielen zvýši verejnú podporu, ale zároveň zabezpečí znižovanie externých nákladov na cestnú dopravu.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Podľa pozmenenej a doplnenej smernice 1999/62/ES budú môcť členské štáty vyberať od užívateľov ciest poplatky za niektoré – obmedzené – externé náklady, a to tak, aby sa v odvetví cestnej dopravy konečne zaviedla zásada „znečisťovateľ platí“. To poskytuje členským štátom dodatočné možnosti na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov, čo predstavuje lepší nástroj riadenia dopytu v odvetví dopravy. Cestné mýtne poplatky v odvetví dopravy tak budú odrážať náklady na hluk a znečistenie ovzdušia, ako aj náklady na infraštruktúru.

V súvislosti s týmito nákladmi sa budú naďalej pripúšťať určité výnimky za predpokladu, že členský štát, ktorý ich požaduje, má na to dobrý dôvod. Zavedú sa stimuly na obnovu vozového parku ťažkých nákladných vozidiel, výnimky pre ťažké nákladné vozidlá osadené menej znečisťujúcimi motormi a, napokon, výška mýtneho poplatku sa môže meniť podľa dennej doby jazdy. To má zabezpečiť, aby sa ťažké nákladné vozidlá mohli v čase dopravnej špičky vyhnúť určitým úsekom ciest. Príjmy dosiahnuté týmto zvýšením mýtneho poplatku sa budú musieť investovať späť do dopravnej infraštruktúry, pričom najmenej 15 % sa spočiatku vyčlení na projekty transeurópskej dopravy. Z uvedených dôvodov a v záujme lepšieho cestného systému v Európe som hlasoval za túto správu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto smernica umožňuje členským štátom vyberať okrem poplatku za infraštruktúru aj mýto za ťažké nákladné vozidlá vo výške rovnajúcej sa nákladom na hluk a znečistenie ovzdušia spôsobené dopravou. Zásada „znečisťovateľ platí“ podľa mňa nie je riešením, keďže sa obmedzuje na to, že rozhodnutie ponecháva na trh. Povoľovanie a legitimizovanie znečisťovania, ak je pre firmu ekonomicky prijateľné, nie je cestou k trvalej udržateľnosti. Domnievam sa, že prioritou EÚ by malo byť zavedenie prísnejších opatrení proti znečisteniu spôsobenému ťažkými nákladnými vozidlami a rozhodné zameranie sa na železničnú nákladnú dopravu. Namiesto riešenia problému znečisťovania táto smernica zväčšuje nerovnosť medzi členskými štátmi tým, že kladie väčšiu záťaž na odľahlé krajiny ako Portugalsko, ktoré sú vývozcami, ale nepretínajú ich veľké dopravné trasy. Z uvedených dôvodov som hlasoval proti.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Cieľom návrhu na revíziu smernice o Eurovignette, o ktorom sa tu rozhoduje, je zavedenie zásady „znečisťovateľ platí“ v odvetví cestnej dopravy, čo umožní členským štátom zahrnúť náklady na hluk a znečistenie vzduchu do vnútroštátneho mýta, pričom to znamená vyberanie zase ďalšieho poplatku za ťažké nákladné vozidlá. Toto opatrenie znevýhodňuje odľahlé krajiny Európskej únie, čo je zvlášť ťaživé v súvislosti s finančnou krízou, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tejto správe.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovala som za tento kompromis o revízii smernice o Eurovignette, ktorej cieľom je stanoviť cestné mýto pre ťažké nákladné vozidlá podľa zásady „znečisťovateľ platí“.

Členské štáty budú potom môcť zahrnúť do vyberaných daní alebo poplatkov skutočné náklady vynaložené na znečistenie ovzdušia a hluk spôsobený dopravou, keďže doteraz sa mohli spoplatňovať iba náklady súvisiace s infraštruktúrou. Kompromisná dohoda nenapĺňa ambície Európskeho parlamentu a sama osebe nebude znamenať prevrat v cestnej doprave, v rámci ktorej priemysel ani členské štáty zjavne nie sú zatiaľ pripravené znášať skutočné náklady svojej ekologickej stopy.

Priemerné dodatočné náklady dopravcov by nemali prekročiť sumu 4 centy za vozidlo a kilometer a najmenej znečisťujúce vozidlá jazdiace mimo dopravnej špičky by boli od poplatkov oslobodené. A napriek tomu mala reforma upadnúť do zabudnutia, kým ju belgické predsedníctvo nevrátilo Rade na stôl. Vítam dosiahnutý pokrok ako prvý pozitívny krok k udržateľnejšiemu systému cestnej dopravy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (ES) Dôvodom, prečo sme hlasovali za túto správu, je to, že odmietame prijať nesprávne argumenty o konkurencieschopnosti odvetvia, ktoré predkladajú Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) a Ľudová strana (PP). Akýkoľvek rast konkurencieschopnosti si vyžaduje stimuláciu investícií do efektívnejších dopravných prostriedkov, spravodlivé pravidlá hospodárskej súťaže a internalizáciu sociálnych a environmentálnych nákladov všeobecnej hospodárskej činnosti. Skupina zelených/Európska slobodná aliancia sa vždy zasadzovala za internalizáciu nákladov a o to, aby mal každý tovar spravodlivé náklady zo sociálneho a environmentálneho hľadiska.

Uvedomujeme si, že minimálny návrh zďaleka nespĺňa naše predstavy, ale svojím hlasovaním sme vyjadrili aj dôveru v to, že tento proces sa tu nezastaví a že uznanie potreby internalizovať náklady na dopravu bolo dôležitým krokom. Zároveň pripomíname členským štátom, že musia ísť ešte ďalej a prijať právne predpisy, ktorými zavedú spravodlivejšie a účinnejšie daňové systémy zahŕňajúce všetky uvedené externé náklady. Vyzývame Komisiu, aby pokračovala v práci a aby tak jej budúce návrhy v tejto oblasti mohli byť ambicióznejšie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Odporúčanie je poslednou etapou procedurálneho postupu pozmeňovania a doplňovania smernice 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Eurovignette). Je to výsledok zdĺhavých konzultácií a kompromisov s rôznymi politickými skupinami. Vyberanie poplatkov od užívateľov za súvisiace externé náklady umožňuje členským štátom zvýšiť účinnosť vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov, čo znamená, že sú schopné lepšie riadiť dopyt v odvetví dopravy. Zásada „znečisťovateľ platí“ navyše napomáha to, aby si používatelia v tomto odvetví viac uvedomovali svoju zodpovednosť. Na záver, verejnosť bude tieto opatrenia viac podporovať, ak sa dodatočný príjem získaný z nákladov na infraštruktúru a externých nákladov rozdelí transparentne a efektívne, čo by poslúžilo aj na rýchlejšie zníženie externých nákladov cestnej dopravy.

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Zdaňovanie ťažkých nákladných vozidiel, o ktorom sa dnes diskutovalo tesne pred hlasovaním, je ďalším príkladom toho, ako pôvodne veľmi dobrá zásada nakoniec dosť zoslabla a stratila veľkú časť svojho vplyvu. Myslím si, že vybraté dane by sa mali v oveľa väčšej miere nasmerovať do rozvoja dopravnej infraštruktúry, ale žiaľ, ako sa často stáva, Rada v tomto smere skutočne nemá žiadne dobré nápady.

Mnohé krajiny v celej tejto veci vidia príležitosť na získanie mimoriadnych daňových príjmov, ktoré sa dajú použiť na veľa iných účelov. Veľmi pozitívny vývoj predstavuje skutočnosť, že prijatie tejto smernice ukončí v Estónsku situáciu, keď vozidlá z iných krajín neplatia v Estónsku daň, ale naše vozidlá ju v iných krajinách platia. Aj keď sa táto správa v priebehu rokovaní v mnohých ohľadoch oslabila a Parlament musel od viacerých ustanovení ustúpiť, je to stále veľký krok vpred a ja mám pocit, že ju musím plne podporiť.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Hlasovala som za túto správu. Ide o kompromis založený na zásade „znečisťovateľ platí“, teda na zásade umožňujúcej spoplatniť niektoré externé náklady dopravy, napríklad v podobe znečistenia životného prostredia, hluku a dopravnej kongescie. Zreálnenie externých nákladov dopravy je krok správnym smerom.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Pán El Khadraoui urobil pri príprave tejto správy skvelú prácu. Jediný spôsob, ako môžeme dosiahnuť pokrok v boji proti zmene klímy, sú dôveryhodné správy, ako je táto, ktoré berú na zodpovednosť tých, čo spôsobujú najväčšie znečistenie. Preto som mohla túto správu podporiť.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Vyberanie poplatkov za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami podľa dokumentu Európskeho parlamentu, o ktorom sa dnes hlasovalo v pléne, predstavuje zvýšenie nákladov spojených s pohybom tohto druhu dopravy. Eurovignette je opatrenie, ktoré znevýhodňuje odľahlé krajiny EÚ v čase, keď tieto krajiny prežívajú obdobie hospodárskych a finančných ťažkostí, zatiaľ čo krajinám strednej Európy zároveň poskytne dodatočný príjem.

Revízia smernice v súlade so stanoviskom Parlamentu bude mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj niektorých členských štátov, akým je napríklad Portugalsko. Aj keď uznávam, že konečný text prijatý dnes v Štrasburgu je menej negatívny ako text, ktorý predtým schválil parlamentný výbor, zavedenie tohto poplatku sa napriek tomu stane realitou a bude znamenať zvýšenie existujúcich nákladov pre odľahlé krajiny EÚ.

Z uvedených dôvodov, z hľadiska národného záujmu a ako člen parlamentného Výboru pre dopravu a cestovný ruch som hlasoval proti dokumentu predloženému na plenárnom zasadnutí.

  Ramon Tremosa i Balcells (ALDE), písomne. – Zdržal som sa dnešného hlasovania o systéme Eurovignette. Zdržal som sa, pretože v prípade Katalánska by návrh znevýhodnil veľa malých a stredných podnikov, ktoré nemajú možnosť naložiť tovar a výrobky na vlak – predovšetkým z dôvodu rozdielneho rozchodu koľajníc, čo predstavuje fyzickú prekážku dokončenia vnútorného trhu –, a veľmi by poškodil ich podnikanie.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Akékoľvek nové predpisy EÚ o spoplatnení ťažkých nákladných vozidiel musia zachovávať rovnováhu medzi potrebami životného prostredia a hospodárskymi záujmami nových členských štátov. Litva je pre Európu dôležitou tranzitnou krajinou. Nákladná doprava a ťažko pracujúci vodiči nákladných vozidiel sa stali synonymom našej krajiny. Podľa údajov litovského úradu pre cestnú dopravu sa počet ťažkých nákladných vozidiel na najdôležitejších cestách za uplynulé desaťročie strojnásobil a je to súčasť základov nášho hospodárstva. Litvu už sužuje finančná kríza a rast nákladov na dopravu by bol ťažkým úderom. Súhlasím s pánom spravodajcom, že členské štáty by mali dostať príležitosť na zvýšenie účinnosti vnútroštátnych systémov vyberania cestných poplatkov.

Som oboznámený s otázkami znečistenia, ktoré sa uvádzajú v tejto správe, a beriem ich veľmi vážne, ale dodatočné poplatky za znečistenie vzduchu a hluk nie sú odpoveďou. Problém je oveľa väčší, než naznačuje správa. V mnohých členských štátoch EÚ potrebuje cestná infraštruktúra ďalší rozvoj. V Litve zároveň za niekoľko posledných rokov klesol objem finančných prostriedkov vyčlenených na riadenie a rozvoj ciest o vyše 20 %.

  Jarosław Leszek Wałęsa (PPE), písomne. – (PL) Podporil som prijatie tejto smernice. Myslím si, že rozhodnutie rozšíriť financovanie systému Eurovignette o externé náklady, inými slovami o náklady na znečistenie životného prostredia a hluk, je vhodnejšie ako predchádzajúca verzia, ktorá sa obmedzovala iba na pokrytie nákladov na cestnú infraštruktúru. Smernica je výhodná pre tranzitné krajiny, preto by poslanci Parlamentu z Poľska mali byť naklonení jej prijatiu.

Stojí tiež za to zdôrazniť skutočnosť, že poplatky majú byť tým nižšie, čím vyššia je ekologická kategória ťažkého nákladného vozidla. Od poplatkov budú našťastie oslobodené vozidlá s maximálnou prípustnou hmotnosťou naloženého vozidla 3,5 až 12 ton a vodiči osobných automobilov. Štruktúra mýta bude závisieť od dennej doby, čo podľa mňa pomôže odradiť ľudí od používania úsekov ciest, na ktorých hrozí počas dopravných špičiek kongescia.

Ďalšie dôležité ustanovenie smernice sa týka spôsobu použitia príjmu z mýta. Tieto peniaze sa majú investovať späť do dopravnej infraštruktúry akéhokoľvek druhu, pričom najmenej 15 % príjmov sa vyčlení na projekty v oblasti TEN-T. Myslím si, že potrebujeme aj dlhodobé opatrenia, ktoré povedú k zladeniu metód výpočtu externých nákladov, ktoré používajú členské štáty v rámci svojich systémov spoplatňovania. To by mohlo zaručiť transparentnosť signálov, ktoré dostáva európske odvetvie cestnej nákladnej dopravy.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Vzhľadom na kladné skúsenosti zo Švajčiarska po zavedení poplatkov za ťažké nákladné vozidlá na základe výkonov v roku 2001 nie sú voči novej smernici námietky. Počet jázd vo Švajčiarsku klesol od roku 2001 o 10 %, pričom množstvo prepraveného tovaru vzrástlo o 60 % a ukázalo sa, že je možné znížiť emisie – to je scenár s prínosom pre všetkých. Cieľom rozdelenia príjmov je podnietiť súhlas verejnosti a znížiť externé náklady na cestnú dopravu.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som proti textu, ktorý predložil spravodajca pán El Khadraoui a ktorý povoľuje vyberanie príplatkov za znečistenie vzduchu a hluk spôsobený ťažkou nákladnou dopravou. Aj keď súhlasím so zásadou „znečisťovateľ platí“, vyberanie dodatočných diaľničných mýtnych poplatkov v rámci medzinárodnej cestnej dopravy, a najmä bez povinnosti použiť tieto príjmy na investície do zlepšovania infraštruktúry, je v čase hospodárskej krízy trochu pochybné. Prijatý text navyše nepomáha členským štátom, akým je napríklad Taliansko, ktoré sú vystavené geografickým prekážkam predražujúcim ich dopravu tovaru v rámci dovozu a vývozu.

Správa: Jo Leinen (A7-0330/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Táto správa bola prijatá s ohľadom na skutočnosť, že počas potrebných rokovaní mal pán spravodajca príležitosť zabezpečiť, aby nariadenie obsahovalo doložku o preskúmaní, ktorá sa týka možnosti zavádzať nové modely pre rozličný environmentálny tovar na základe správy Komisie o vykonávaní. Toto preskúmanie by sa malo uskutočniť do roku 2013. Okrem toho bola zahrnutá možnosť vypracovávať odhady, čo umožní vyplniť medzery v prípadoch, keď členské štáty nepredložili svoje údaje načas.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Vedecky podložený prístup k nedostatku zdrojov a k ekosystému je rozhodujúcim faktorom pre udržateľný hospodársky rozvoj Európskej únie. Environmentálne ekonomické účty sú dôležitou bázou dát pre rozhodnutia politiky v oblasti životného prostredia. Potreba týchto účtov vzniká z dôvodu kľúčových funkcií životného prostredia pre hospodársku výkonnosť a zabezpečovanie blahobytu občanov Európskej únie. Tieto funkcie zahŕňajú poskytovanie prírodných zdrojov na činnosti výroby a spotreby, absorpciu odpadu environmentálnymi médiami a environmentálne služby udržiavania života. Je nanajvýš dôležité, aby sa tieto ekonomické a environmentálne účty aktívne používali pri tvorbe všetkých príslušných politík EÚ ako kľúčový vstup pre hodnotenia vplyvu, akčné plány, legislatívne návrhy a ostatné významné produkty politického procesu.

Hlasovala som za túto správu. Environmentálne účty vykazujú vzájomné pôsobenie podnikov, domácností a životného prostredia. Preto musia prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Celá politika je o hľadaní najlepších možných riešení všetkých problémov, ktoré vznikajú... Ako sa to však dá dosiahnuť, keď problémom a ich možným riešeniam celkom nerozumieme? To je základný problém predovšetkým, ale nie výlučne politiky v oblasti životného prostredia. Tvorcovia politických rozhodnutí musia mať preto k dispozícii spoľahlivé a čo najpodrobnejšie údaje o modernom svete a environmentálnej situácii. To bol záver, ku ktorému dospela Európska rada v júni 2006, keď vyzvala Európsku úniu a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Vítam túto iniciatívu a návrh Európskej komisie, pretože pomôže zlepšiť naše vedomosti o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach a podobne.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Európsku environmentálnu politiku je možné seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Kľúčové politické iniciatívy v oblasti environmentálnych účtov na úrovni EÚ doposiaľ zahŕňajú Šiesty environmentálny akčný program, stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ a rôzne iniciatívy odvetvovej politiky súvisiace s cardiffským procesom a týkajú sa oblastí, akými sú zmena klímy, udržateľná doprava, príroda a biodiverzita, zdravie a životné prostredie, využívanie prírodných zdrojov a odpadové hospodárstvo a medzinárodný rozmer trvalo udržateľného rozvoja. Európska rada vo svojich záveroch z júna 2006 vyzvala Úniu a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Národné účty treba preto doplniť o integrované environmentálne ekonomické účty, ktoré poskytujú plne konzistentné údaje. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby každý členský štát zhromažďoval harmonizované a komplexné údaje a aby bol systém plne harmonizovaný na úrovni EÚ.

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Európsku environmentálnu politiku je možné seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Preto je nutné zavedenie povinnosti členských štátov zbierať takéto údaje. Environmentálne údaje, ktoré boli dosiaľ k dispozícii na európskej úrovni, by sa mali v strednodobom horizonte rozšíriť o ďalšie informácie s cieľom zlepšiť možnosti hodnotenia politiky. Recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, emisie do ovzdušia a zmena klímy, ako aj trvalo udržateľná spotreba a výroba by sa dali monitorovať oveľa lepšie, ak by existovali kvalitné údaje o súvislostiach medzi životným prostredím a hospodárstvom. Tieto údaje sa môžu zbierať v rámci environmentálnych účtov, ale vyžaduje si to spoluúčasť každého členského štátu a úplnú harmonizáciu údajov na úrovni EÚ.

Preto by sa mali konkrétnejšie stanoviť zamýšľané ciele, ktoré by mali jasne ukázať smer ďalšieho vývoja environmentálnych ekonomických účtov. Tieto účty by mali prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Príslušné informácie môžu byť veľmi dôležitým základom pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Vítam návrh pána Leinena a v hlasovaní som mu vyjadril podporu. Význam európskej environmentálnej politiky rastie v súvislosti s hospodárskou krízou a stratégiou EU 2020 a túto politiku je možné seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Environmentálne údaje sú jedinými prostriedkami hodnotenia environmentálnej politiky a mali by sa v strednodobom horizonte doplniť o ďalšie spoľahlivé údaje.

Údaje by sa navyše dali monitorovať oveľa lepšie, ak by existovali kvalitné informácie o súvislostiach medzi životným prostredím a hospodárstvom: environmentálne ekonomické účty by mohli prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Takéto informácie budú veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky. Členské štáty budú musieť používať spoločné metódy, klasifikácie a pravidlá stanovené v záväznom spoločnom rámci a v tomto smere treba veľmi dúfať, že tieto nové opatrenia nebudú vyžadovať žiadne dodatočné náklady ani viac byrokracie. Ako tvrdí pán spravodajca, tento návrh nariadenia je prvým krokom k zavedeniu komplexnejších environmentálnych účtov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) V záujme trvalo udržateľného rozvoja je veľmi dôležité prijímať správne rozhodnutia v otázkach environmentálnej politiky, a to rozhodnutia založené na spoľahlivých údajoch. Preto podporujem a vítam návrh nariadenia Parlamentu a Rady o európskych environmentálnych ekonomických účtoch, pretože sa domnievam, že to prispeje k hodnoteniu politiky tým, že budú poskytovať najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Meranie kvality ovzdušia v našich mestách a vykonávanie hĺbkových analýz tohto merania by bolo krokom k transparentnejšej tvorbe politiky. Hoci sa to týka chemických a fyzikálnych faktorov, ktoré na prvý pohľad majú malý význam v komunikácii medzi politikmi a voličmi, tento ukazovateľ je v skutočnosti výsledkom mnohých hospodárskych rozhodnutí: ukazuje koncentráciu znečisťujúcich hospodárskych činností, zloženie súboru energetických zdrojov využívaných na výrobnú činnosť a na vykurovanie domácností a pracovísk, používanie motorových vozidiel a riadenie cestnej infraštruktúry a dopravy, izoláciu budov a kvalitu použitých materiálov a existenciu alebo neexistenciu zelených plôch, aby som uviedla iba pár príkladov. Kvalita ovzdušia tiež výrazne ovplyvňuje výdavky na zdravotníctvo, a to najmä výdavky na respiračné a onkologické jednotky. Je teda úplne zrejmé, že environmentálny ukazovateľ sa môže zmeniť na hospodársky a politický ukazovateľ. Okrem toho môže poukázať na nové mechanizmy, ktoré odrádzajú od nezodpovedného správania, a na financovanie hodnotných projektov. Tieto prepojenia pomáhajú politikom prijímať lepšie rozhodnutia vo verejnom záujme. Prvým krokom je zavedenie správnych metód a je dobré, že tento krok robíme.

  Anne Delvaux (PPE), písomne. – (FR) Toto navrhované nariadenie má pôvod v rozhodnutí Európskej rady z júna 2006. Vtedy sa EÚ rozhodla rozšíriť existujúce národné účty a štatistické údaje, ktoré sa spracovávajú, o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Na doplnenie národných účtov a údajov Komisia navrhla nariadenie o zavedení európskych environmentálnych ekonomických účtov.

V súlade s návrhom Komisie by teda členské štáty mali mať k dispozícii metodiku, spoločné normy, definície, klasifikácie a účtovné pravidlá, ktoré by sa mali spojiť do záväzného rámca pre každý z nich. Hoci si myslím, že prioritu by mali mať v prvom rade už dostupné údaje (teda zbierané na regionálnej, národnej a európskej úrovni), domnievam sa, že ak vznikne potreba dodatočných modulov, ktoré neprinášajú nepotrebnú byrokraciu ani dodatočné náklady, v takom prípade by mal mať Eurostat možnosť zbierať údaje od členských štátov s cieľom založiť environmentálne ekonomické účty na európskej úrovni.

Z toho dôvodu som tiež privítala zavedenie týchto nových európskych environmentálnych ekonomických účtov a navrhla rozšírenie ich rozsahu na ďalšie moduly.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o európskych environmentálnych ekonomických účtoch EÚ, pretože sa domnievam, že popri hrubom domácom produkte (HDP) sú potrebné ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja a verejného blahobytu, ktoré umožnia hodnotenie európskej environmentálnej politiky.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podľa pána spravodajcu by environmentálne ekonomické účty mali prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Táto myšlienka je dôležitá a je to určite jediný spôsob získavania konkrétnych údajov o skutočnom vplyve environmentálnej politiky. Ak na jednej strane nemôžeme v záujme hospodárskeho rastu zanedbávať životné prostredie, pravda je aj to, že ani environmentálna politika nemôže zanedbávať alebo strácať zo zreteľa hospodársku činnosť a konkurencieschopnosť európskeho obchodu a priemyslu. Na problematiku udržateľného rozvoja sa vždy pozerám cez túto prizmu, kde hospodársky rast a úcta k životnému prostrediu sú nevyhnutne dve strany tej istej mince. Európa na to nemôže a nesmie zabúdať najmä v súčasnej dobe.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Komisia vydala 28. septembra 2009 oznámenie s názvom „Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete“, v ktorom navrhuje opatrenia na vytvorenie databázy environmentálnych účtov EÚ s cieľom zlepšiť verejnú diskusiu a pomôcť prijímaniu rozhodnutí. Do roku 2013 by Komisia mala predložiť správu venovanú otázkam, akými sú stav našich lesov a vyčerpanosť zdrojov rybného hospodárstva. Na to potrebujeme vytvoriť podľa tohto nariadenia spoľahlivú a aktuálnu štatistickú základňu. Právny rámec vytvorený týmto návrhom umožní EÚ hodnotiť environmentálne ekonomické účty a brať pritom do úvahy trvalo udržateľný rozvoj. Nikdy nebolo také dôležité venovať pozornosť dichotómii medzi životným prostredím a hospodárstvom. Hlasoval som za túto správu, lebo okrem toho, že umožňuje prijímať komplexnejšie a odôvodnenejšie politické rozhodnutia, odráža príslovie, že zem nededíme po predkoch, ale požičiavame si ju od svojich detí. Je veľmi dôležité, aby sme budúcim generáciám zanechali zdravé životné prostredie.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Určovanie a poskytovanie opisných ukazovateľov a štatistík, ktoré umožnia monitorovanie vývoja ekonomických a environmentálnych faktorov spolu s možnými vzťahmi medzi týmito faktormi, je nepochybne užitočným nástrojom na podporu strategického plánovania, určovania verejnej politiky a načrtávania ciest k udržateľnému rozvoju. Okrem toho, ako uvádza pán spravodajca, získané údaje môžu a mali by prispievať k hodnoteniu politiky tým, že umožňujú hodnotenie účinkov hospodárskych aktivít na životné prostredie. Získané informácie by mohli byť veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky. Tento návrh nariadenia EÚ ustanovuje len zber a porovnávanie údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach uplatňovaných na odvetvia hospodárstva a ekonomické účtovanie materiálových tokov. Viac údajov sa dá získať v ďalších oblastiach. Aj pán spravodajca uvádza niečo v tomto zmysle, keď navrhuje, že použiteľnosť týchto nových modulov v praxi by sa mala preveriť pilotnými štúdiami. Treba však mať na pamäti, že bude potrebné prispôsobiť národné štatistické systémy a ich náklady. Zdá sa, že Komisia vo svojom návrhu túto skutočnosť, aj keď len čiastočne, zobrala do úvahy a poskytla členským štátom výnimky, ak je potrebné robiť veľké úpravy.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) V tomto návrhu nariadenia sa stanovuje len zber a zostavovanie údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach uplatňovaných na rôzne odvetvia hospodárstva a makroekonomickom účtovaní materiálových tokov. Viac údajov sa dá získať v ďalších oblastiach. Aj pán spravodajca uvádza niečo v tomto zmysle, keď navrhuje, že použiteľnosť týchto nových modulov v praxi by sa mala preveriť pilotnými štúdiami.

Určovanie a poskytovanie opisných ukazovateľov a štatistík, ktoré umožnia monitorovanie vývoja ekonomických a environmentálnych faktorov spolu s možnými vzťahmi medzi týmito faktormi, je však nepochybne užitočný nástroj na podporu strategického plánovania, určovania verejnej politiky a načrtávania ciest k udržateľnému rozvoju.

Získané údaje môžu a mali by prispievať k hodnoteniu politiky tým, že umožňujú hodnotenie účinkov hospodárskych aktivít na životné prostredie. Získané informácie by mohli byť veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky.

Treba však mať na pamäti, že bude potrebné prispôsobiť národné štatistické systémy a ich náklady. Zdá sa, že Komisia vo svojom návrhu túto skutočnosť, aj keď len čiastočne, zobrala do úvahy a poskytla členským štátom výnimky, ak je potrebné robiť veľké úpravy.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. (SK) − Environmentálne ekonomické účty by mali prispievať k hodnoteniu politiky tým, že by poskytovali najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Takéto informácie môžu byť veľmi dôležité pre rozhodnutia v oblasti politiky životného prostredia. Recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, znečisťovanie ovzdušia a klimatické zmeny, či trvalo udržateľná spotreba a výroba by sa dali monitorovať oveľa efektívnejšie, keby boli k dispozícií vysokokvalitné dáta, čo sa týka interakcie medzi environmentálnymi a ekonomickými faktormi.

Domnievam sa, že zber relevantných dát, ktorý bol do dneška dobrovoľným, by sa mal stať povinným. Navyše v prípade, že by bol do tejto oblasti zavedený spoločný rámec na zhromažďovanie, spracovávanie, odovzdávanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov, uľahčila by sa situácia ohľadom politického hodnotenia európskej politiky životného prostredia.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Na základe Amsterdamskej zmluvy sa veľká pozornosť venovala súvislosti medzi hospodárskou politikou a environmentálnou politikou. Preto sa faktory ako udržateľná doprava a zdroje energie stali kľúčovými prvkami aj ostatných odvetvových politík. Európska rada vlastne už v roku 2006 vyzvala členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja s cieľom získať čo najucelenejšie údaje. Hlasovala som za tento návrh nariadenia, pretože podľa mňa môže uľahčiť prácu národným štatistickým úradom tým, že im umožní zostavovať harmonizované a aktuálne údaje z environmentálnych účtov. Prijatie európskeho právneho základu pre zber údajov o environmentálnych ekonomických účtoch bude v tejto súvislosti znamenať, že na európskej úrovni bude možné vypracovávať odhady týkajúce sa existujúcich súvislostí medzi hospodárstvom a životným prostredím. Nakoniec dúfam, že tento nástroj sa bude považovať za potvrdenie vedúcej úlohy, ktorú v oblasti environmentálnych účtov hrá na medzinárodnej úrovni Európska únia.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som proti správe pána Leinena, ktorá pod maskou takzvanej environmentálnej štatistiky spúšťa lavínu informácií vyžadujúcu obrovské množstvo byrokracie, a to všetko v mene ekologickej horlivosti.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Environmentálne ekonomické účty by mali prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Takéto informácie by mohli byť veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky. Európska rada vo svojich záveroch z júna 2006 vyzvala EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Predložený návrh Komisie, týkajúci sa európskych environmentálnych ekonomických účtov, predstavuje dôležitý príspevok k tomuto politickému úsiliu. Európsku environmentálnu politiku je možné seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Nutným krokom je preto zavedenie povinnosti členských štátov zbierať takéto údaje. Environmentálne údaje, ktoré boli dosiaľ k dispozícii na európskej úrovni, by sa mali v strednodobom horizonte rozšíriť s cieľom zlepšiť možnosti hodnotenia politiky. Recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, emisie do ovzdušia a zmena klímy, trvalo udržateľná spotreba a výroba by sa dali monitorovať oveľa účinnejšie, ak by existovali kvalitné údaje o súvislostiach medzi životným prostredím a hospodárstvom. Zdržal som sa hlasovania o tomto dokumente, pretože sa nedomnievam, že takéto informácie sa dajú získať výlučne z environmentálnych účtov. Je nevyhnutné zabezpečiť spoluúčasť každého členského štátu a úplnú harmonizáciu na úrovni EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Environmentálne ekonomické účty by mali prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Takéto informácie by mohli byť veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Európsku environmentálnu politiku je možné seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Nutným krokom je preto zavedenie povinnosti členských štátov zbierať takéto údaje. Hovoríme predovšetkým o zbere údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach uplatňovaných na rôzne odvetvia hospodárstva a makroekonomickom účtovaní materiálových tokov. Podľa nášho názoru by environmentálne ekonomické účty mali prispievať k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Takéto informácie by mohli byť veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky. Súhlasíme s tým, že návrh by mal obsahovať doložku o preskúmaní a Komisia by mala v pravidelných intervaloch informovať o skúsenostiach s vykonávaním nariadenia. Domnievame sa, že je dôležité, aby sa preskúmala kvalita údajov a ich porovnateľnosť s cieľom zlepšiť ich a dosiahnuť vysokú kvalitu európskeho environmentálneho účtovníctva. Ďalej by sa mal riadne zvážiť vývoj nových modulov a skúsenosti v rámci pilotných štúdií. Správa o preskúmaní by sa mala vnímať ako príležitosť na prispôsobenie tohto nariadenia novému vývoju a skúsenostiam.

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne. – (PT) Domnievam sa, že je potrebná lepšia škála štatistických údajov o dôsledkoch politík členských štátov a EÚ na životné prostredie, ako aj o účtovníctve určitých daní, ktoré podporujú environmentálne politiky. Je nešťastím, že štatistiky a dane sa hádžu do jedného vreca „environmentálneho účtovníctva“. Cieľom tejto asimilácie je klimatický trh a jeho akciové práva týkajúce sa znečistenia. Prenesenie právomocí na Komisiu je namierené tým istým smerom. Hlasovala som za, pretože podporujem myšlienku potrebných štatistických nástrojov, hoci odmietam politiku, ktorej slúžia.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Potrebná je dohoda o tom, ako pripraviť model štatistiky o vplyve politík EÚ a členských štátov na životné prostredie, ako aj o účtovníctve daní, ktoré podporujú určité environmentálne politiky. Toto je zrejmé.

Je však poľutovaniahodné, že štatistiky a dane sa bez rozdielu spájajú do „environmentálneho účtovníctva“. Dôvodom tohto nerozlišovania je realizácia klimatického balíka a trhového obchodovania s právami na znečisťovanie. Prenesenie právomocí na Komisiu je namierené tým istým smerom.

A napriek tomu hlasujem za túto správu. Chcem podporiť myšlienku potrebných štatistických nástrojov, aj keď odmietam politiku, ktorej môžu slúžiť.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Je nadmieru dôležité, aby environmentálne ekonomické účty prispievali k hodnoteniu politiky tým, že poskytujú najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Takéto informácie by mohli byť veľmi cenné pre rozhodnutia v oblasti environmentálnej politiky. Musíme vedieť, ako určiť cieľ a účel tohto návrhu nariadenia spolu s jeho príspevkom k celkovej stratégii „Viac ako HDP“. V tomto nariadení sa stanovuje len zber a zostavovanie údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach uplatňovaných na rôzne odvetvia hospodárstva a ekonomickom účtovaní materiálových tokov. Je to prvý krok k vypracovaniu komplexnejšieho environmentálneho účtovníctva, pretože podľa príslušných európskych a národných štatistických úradov iba v týchto oblastiach sú v súčasnosti k dispozícii údaje za celú Európu. Preto je potrebné postupovať ďalej, aby štatistické údaje o životnom prostredí boli čoraz spoľahlivejšie a dostupnejšie.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, emisie do ovzdušia a zmena klímy a trvalo udržateľná spotreba a výroba by sa dali monitorovať oveľa účinnejšie, ak by existovali kvalitné údaje o súvislostiach medzi životným prostredím a hospodárstvom. Zber príslušných údajov, ktorý na úrovni EÚ dodnes prebieha na báze dobrovoľnosti, by sa teda mal stať povinným. Okrem toho environmentálne údaje, ktoré boli dosiaľ k dispozícii, by sa mali v strednodobom horizonte rozšíriť s cieľom zlepšiť možnosti potrebného hodnotenia európskej environmentálnej politiky. Súhlasím so stanoviskom pána spravodajcu a hlasoval som za.

  Rolandas Paksas (EFD), písomne. – (LT) Európsku environmentálnu politiku je možné riadne a seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Recykláciu, emisie do ovzdušia, zmenu klímy, trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu treba sústavne monitorovať, aby sme v týchto oblastiach dosiahli pokrok v celej Európe. Systém prípravy environmentálnych ekonomických účtov je jedným z opatrení, ktoré by pomohli zberu a zostavovaniu údajov o emisiách do ovzdušia, environmentálnych daniach uplatňovaných na rôzne odvetvia hospodárstva a makroekonomickom účtovaní materiálových tokov. Záväzný charakter tohto systému však vytvára dodatočnú administratívnu záťaž. Preto pri zavádzaní takéhoto systému je potrebné riadne zhodnotiť vplyv jeho uplatňovania, konkrétnejšie stanoviť zamýšľané ciele a jasne ukázať smer ďalšieho vývoja environmentálnych ekonomických účtov. Mali by sme venovať pozornosť skutočnosti, že hlavné funkcie dohľadu a zodpovednosti v týchto oblastiach dostane Eurostat. Implementácia uvedených funkcií si vyžaduje dostatočné ľudské a finančné zdroje. Musíme však zvážiť, či je rozpočet Európskej únie dostatočný na prideľovanie dodatočných finančných zdrojov na zväčšovanie a udržiavanie byrokratického aparátu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Cieľom návrhu nariadenia o európskych environmentálnych ekonomických účtoch je vytvoriť nástroje, ktoré sa použijú pri dosahovaní určitých dôležitých cieľov, akými sú príprava európskej stratégie environmentálneho účtovníctva a rozšírenie pôsobnosti štatistických úradov, čo poskytne účtovné údaje správnym orgánom. Hlasoval som za tento text, pretože si myslím, že pre trvalo udržateľný rozvoj je dôležité zaradiť do politík EÚ otázky životného prostredia a mať národné účty a európsky program s integrovaným ekonomickým a environmentálnym účtovníctvom v oblastiach dopravy, recyklácie a predchádzania vzniku odpadov, emisií do ovzdušia, zmeny klímy a trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) V roku 2006 Rada vyzvala EÚ a členské štáty, aby rozšírili svoje národné účty o hlavné aspekty trvalo udržateľného rozvoja, pričom navrhovala krátkodobé a strednodobé metódy prípravy globálnych ukazovateľov, ktoré by mohli viesť k lepšej verejnej diskusii a prispieť k rozhodovaniu založenému na hospodárskom vplyve environmentálnych opatrení, ktoré sa majú zaviesť. Hlasovala som za túto správu, pretože súhlasím s týmto prvým krokom k vypracovaniu komplexnejšieho environmentálneho účtovníctva, pretože podľa príslušných európskych a národných štatistických úradov iba v týchto oblastiach sú v súčasnosti k dispozícii údaje za celú Európu. V pracovnom pláne by sa mali určiť ďalšie prioritné moduly, na ktorých sa už pracuje a pre ktoré by mohli byť v krátkom čase dostupné zodpovedajúce údaje, a poskytovať by sa mali najmä údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, emisie do ovzdušia a zmena klímy a trvalo udržateľná spotreba a výroba by sa dali monitorovať oveľa účinnejšie, ak by existovali kvalitné údaje o súvislostiach medzi životným prostredím a hospodárstvom. Tieto údaje by mohli pôsobiť ako významná pomoc pri rozhodovaní o opatreniach v oblasti životného prostredia.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Európska rada v roku 2006 vyzvala Európsku úniu a jej členské štáty, aby rozšírili štatistické údaje o aspekty trvalo udržateľného rozvoja a o údaje existujúcich národných účtov. Vo svojej správe z roku 2009 s názvom „Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete“ samotná Komisia navrhla rozličné opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkodobom a strednodobom horizonte a ktoré sa týkajú určenia všeobecných ukazovateľov na vytvorenie spoľahlivejšej vedomostnej základne pre lepšiu verejnú diskusiu a primeranejšie politické kroky. Konkrétne sa dotýkajú aj aspektov súvisiacich s európskymi environmentálnymi ekonomickými účtami.

Dôkladné hodnotenie európskych environmentálnych ekonomických účtov sa dá robiť iba na základe spoľahlivých údajov, a preto by členské štáty mali mať k dispozícii spoločnú metodiku a spoločné normy, definície, klasifikácie a účtovné pravidlá, ktoré by sa mali vypracovať v záväznom rámci pre každý štát. Hlasujem za tento návrh, pretože je potrebné jasne stanoviť ciele, ktoré sa majú presadzovať, a smer ďalšieho vývoja environmentálnych ekonomických účtov, aby tieto účty mohli vytvoriť nevyhnutnú základňu pre rozhodovanie v environmentálnej a ekonomickej oblasti.

  Phil Prendergast (S&D), písomne. – Aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj a primeraná environmentálna politika na úrovni EÚ, je veľmi dôležité, aby politickí činitelia mali k dispozícii spoľahlivé údaje o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie. Podporujem toto uznesenie, pretože stanovuje viaceré účinné opatrenia na zber komplexnejších údajov. Ak to EÚ myslí vážne s rozširovaním recyklovania, znižovaním množstva odpadu, obmedzovaním emisií do ovzdušia a bojom proti zmene klímy, musí konať. Najúčinnejší spôsob, ako dosiahnuť európske ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a environmentálnej politiky, je úplná spolupráca všetkých členských štátov. Nutným krokom je preto zavedenie povinnosti členských štátov zbierať údaje o účinkoch hospodárskych aktivít. Čím presnejšie a spoľahlivejšie informácie budeme mať k dispozícii, tým lepšia bude naša environmentálna politika.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Ak má mať politika trvalo udržateľného rozvoja zamýšľaný účinok, pre rozhodovací proces je potrebné mať k dispozícii dostatok informácií, aby sa uľahčilo prijímanie uvažovaných riešení. Členské štáty preto musia zhromažďovať širokú škálu ukazovateľov, ktoré spoločne poskytujú celkový obraz EÚ v oblasti životného prostredia. To je cieľom návrhu Komisie pre Parlament a Radu, ktorý posudzuje Parlament. Z uvedených dôvodov som hlasoval za túto správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasovali sme za túto správu. Návrh vytvára environmentálne ekonomické účty ako satelitné účty k európskemu systému účtov (ESA 95) prostredníctvom stanovenia metodiky, spoločných noriem, definícií, klasifikácií a pravidiel účtovania, ktoré sa majú použiť na zostavovanie environmentálnych ekonomických účtov. V úvodnej fáze sa environmentálne účty, ktoré sa majú zostavovať v spoločnom rámci, zoskupia do týchto modulov: modul účtov týkajúcich sa emisií do ovzdušia, modul environmentálnych daní uplatňovaných na ekonomické činnosti a modul účtov materiálových tokov v rámci celého hospodárstva. Na základe našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré prijal Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, kompromis dohodnutý s Radou obsahuje ako dodatok k pôvodne navrhovaným účtom požiadavku, aby Komisia preskúmala rozšírenie účtov tak, že sa budú týkať aj materiálových zásob (a nielen tokov) a ekosystémových služieb, a aby do konca roka 2013 predložila správu. Dohoda o požiadavke, aby členské štáty poskytovali údaje o environmentálnom hospodárstve podľa harmonizovanej metodiky, je skutočne pozitívnym konkrétnym krokom v procese „viac ako HDP“.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Národné účty zahŕňajú environmentálne hľadiská založené na hospodárskej výkonnosti a budovaní prosperity. Podľa návrhu Komisie majú byť zdrojom údajov o emisiách do ovzdušia a environmentálnych daniach. Environmentálne účty majú iba vykazovať vzájomné pôsobenia. Trvalo udržateľný rozvoj v EÚ si vyžaduje rozumné správanie vo vzťahu k ekosystému a rastúcemu nedostatku zdrojov. Občania musia byť informovaní o účinkoch hospodárskych aktivít na životné prostredie.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pána Leinena. Politika v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja v uplynulom období skutočne nadobudla osobitný význam a ľudia preto venujú zvýšenú pozornosť spájaniu hospodárskej a environmentálnej politiky. V politikách členských štátov exponenciálne stúpol význam oblastí, akými sú zmena klímy, udržateľná doprava, príroda, biodiverzita, využívanie a ťažba nerastných surovín a prírodných zdrojov, ako aj nakladanie s odpadom. Z toho dôvodu môžeme európsku environmentálnu politiku a súvisiace stratégie prijaté v rámci EÚ vážne a prísne hodnotiť iba vtedy, ak budeme mať k dispozícii spoľahlivé údaje.